﻿Zjavenie.
19.
Potom som počul mocný hlas akoby obrovského zástupu na nebi: „Haleluja! Spasenie, sláva i moc patria nášmu Bohu, 
lebo správne a spravodlivé sú jeho súdy! Veď odsúdil tú veľkú neviestku, ktorá priviedla zem do záhuby svojím smilstvom, spravodlivo ju potrestal za krv svojich služobníkov, ktorá lipne na jej rukách!“ 
A znova spievali: „Haleluja! Na večné veky bude stúpať dym z tohto horiaceho mesta.“ 
Tu tých dvadsaťštyri starcov spolu so štyrmi bytosťami padlo na kolená; klaňali sa Bohu, ktorý sedí na tróne, a volali: „Amen! Haleluja!“ 
A od trónu zaznel hlas: „Chváľte nášho Boha všetci, ktorí mu slúžite a bojíte sa ho, veľkí alebo malí!“ 
A počul som spev akoby obrovského zástupu, mohutný ako hukot vôd alebo ako dunenie hromu: „Haleluja! Ujal sa vlády Pán, Boh náš všemohúci! 
Radujme sa, jasajme a vzdávajme mu slávu, lebo nadišla svadba Baránkova a jeho nevesta sa pripravila. 
Dostala bieloskvúce šaty zo žiarivého kmentu, aby sa nimi odiala.“ Týmto kmentom sú spravodlivé skutky veriacich. 
Tu mi povedal anjel: „Napíš: Šťastní sú tí, čo sú pozvaní na Baránkovu svadbu.“ A potom ešte doložil: „Toto sú slová samého Boha.“ 
Padol som mu k nohám, aby som sa mu hlboko poklonil. Ale on mi povedal: „Nerob to! Som predsa služobník ako ty a tvoji bratia, ktorí majú Ježišovo svedectvo. Bohu sa klaňaj!“ 
Vtedy sa pred mojimi očami otvorili nebesia a videl som bieleho koňa. Sedel na ňom ten, ktorý sa volá Verný a Pravdivý. To je ten, ktorý vynáša spravodlivé rozsudky a spravodlivo aj bojuje. 
Oči mu žiarili ako plameň ohňa a na hlave sa mu skvelo množstvo kráľovských diadémov. Má napísané meno a len on sám vie, čo znamená. 
Jeho odev bol zmáčaný krvou a jeho meno je Slovo Božie. 
Za ním išlo nebeské vojsko na bielych koňoch. Všetci boli oblečení do čistého bieloskvúceho kmentu. 
Z úst mu vychádza ostrý meč, aby ním bil národy. Bude nad nimi vládnuť železnou rukou. On sám bude šliapať lis trestajúceho hnevu všemohúceho Boha. 
Na plášti a na boku má napísané meno: Kráľ kráľov a Pán pánov. 
Videl som anjela ožiareného slnečným jasom. Mocným hlasom volal na všetky vtáky letiace prostriedkom neba: „Poďte, zlietnite sa na veľkú Božiu hostinu! 
Budete sa sýtiť telami kráľov a vojvodcov, bojovníkov, koní i jazdcov, telami všetkých, slobodných aj otrokov, slabých aj mocných.“ 
Potom som videl dravú šelmu i kráľov zeme a ich zhromaždené vojská, aby vyrazili do boja proti jazdcovi a jeho vojsku. 
Ale šelmu zajali a s ňou aj falošného proroka, ktorý z jej poverenia robil veľké zázraky. Nimi zvádzal všetkých, čo prijali znamenie šelmy a klaňali sa jej soche. Oboch hodili za živa do ohnivého jazera horiacej síry. 
Ostatní boli pobití mečom vychádzajúcim z úst jazdca. A všetky vtáky sa dosýta nažrali ich mäsa. 
