﻿Zjavenie.
16.
A počul som z chrámu mocný hlas, ako hovorí siedmim anjelom: „Choďte a vylejte tých sedem čiaš Božieho hnevu na zem!“ 
Prvý anjel šiel a vylial na zem svoju čašu. Tu sa na ľuďoch, čo mali znamenie šelmy a klaňali sa jej soche, povyhadzovali zhubné vredy. 
Druhý anjel vylial obsah svojej čaše do mora. Voda sa hneď premenila na krv ako z mŕtveho a zahynulo všetko, čo žilo v mori. 
Tretí anjel vylial svoju čašu na rieky a na pramene vôd. 
Tu som počul, ako hovorí anjel, ktorý má moc nad vodami: „Správne si to urobil, ty Svätý, ktorý si a ktorý si bol, že si vyniesol tento rozsudok. 
Preliali krv tých, ktorí verili v teba, i tvojich prorokov, preto musia na tvoj rozkaz piť krv. Zaslúžia si to!“ 
A od oltára som počul hlas: „Áno, Pane, Bože všemohúci, správne a spravodlivé sú tvoje súdy!“ 
Štvrtý anjel vylial svoju čašu na slnko: dostala moc svojou páľavou ubližovať ľuďom. 
Veľká horúčava spaľovala ľudí a preklínali Boha, ktorý má moc nad takýmito pohromami. Ale nerobili pokánie a nevzdávali Bohu česť. 
Piaty anjel vylial svoju čašu na trón šelmy. V jej kráľovstve nastala tma. 
Ľudia si od bolesti hrýzli jazyk, rúhali sa nebeskému Bohu, trýznení vredmi, ale nerobili pokánie a neprestali konať zlo. 
Šiesty anjel vylial svoju čašu na veľkú rieku Eufrat: voda v nej vyschla, aby bola pripravená cesta kráľom od východu slnka. 
Potom som videl, ako z tlamy šelmy, z tlamy draka a z úst falošného proroka vychádzajú traja nečistí duchovia podobní ropuchám. 
Sú to diabolskí duchovia, ktorí robia zázraky. Vyšli ku kráľom celého sveta, aby ich zhromaždili do boja v rozhodujúci deň všemohúceho Boha. 
„Hľa, prichádzam nečakane ako zlodej. Dobre tomu, kto bdie a chráni si odev, aby nechodil nahý a nebolo vidieť jeho nahotu!“ 
Anjel zhromaždil tých kráľov na miesto, ktoré sa po hebrejsky volá Harmagedon. 
Siedmy anjel vylial svoju čašu do povetria a z chrámu od trónu zaznelo mocným hlasom: „Stalo sa!“ 
A rozpútali sa blesky, hrmelo, burácalo a celá zem sa triasla; také hrozné zemetrasenie ešte nebolo, odkedy je človek na zemi. 
Veľké mesto sa rozpadlo na tri časti a mestá národov sa zrútili. Boh sa rozpomenul na veľký Babylon a dal mu piť z pohára vína svojho trestajúceho hnevu. 
Všetky ostrovy zmizli a po vrchoch nezostalo ani stopy. 
Z neba padali na ľudí krúpy ťažké ako centy a ľudia preklínali Boha za tú strašnú pohromu. 
