﻿Zjavenie.
5.
Videl som, že ten, čo sedí na tróne, drží v pravej ruke knihu popísanú zvnútra i zvonka a zapečatenú siedmimi pečaťami. 
Vtom som zazrel mohutného anjela, ktorý zvolal silným hlasom: „Kto je hodný, aby otvoril túto knihu a rozlomil jej pečate?“ 
Ale nikto na nebi ani na zemi, ani pod zemou nemohol tú knihu otvoriť a nazrieť do nej. 
Veľmi som plakal, že sa nenašiel nik, kto by bol hodný otvoriť tú knihu a nazrieť do nej. 
Ale jeden zo starcov mi povedal: „Neplač! Ježiš, Lev z Júdovho kmeňa, potomok kráľa Dávida, zvíťazil! On rozlomí pečate a otvorí knihu.“ 
Vtom som zazrel medzi trónom a tými štyrmi bytosťami a starcami stáť Baránka, akoby zabitého. Mal sedem rohov a sedem očí, to znamená sedem Božích duchov, poslaných do celého sveta. 
Pristúpil k tomu, ktorý sedel na tróne, a vzal knihu z jeho pravice. 
V tej chvíli štyri bytosti a dvadsaťštyri starcov padlo pred Baránkom na kolená. Každý mal harfu a zlatú nádobu naplnenú vôňou kadidla, čo sú modlitby Božieho ľudu. 
A spievali novú pieseň: „Si hodný prijať tú knihu a rozlomiť jej pečate, lebo si bol obetovaný a svojou krvou si Bohu vykúpil ľudí zo všetkých kmeňov, jazykov, národov a rás. 
Urobil si z nich kráľov a kňazov nášmu Bohu a oni budú vládnuť nad celým svetom.“ 
Videl som, ako okolo trónu bytostí a starcov stoja myriady anjelov 
a volajú silným hlasom: „Hoden je Baránok, ten obetovaný, prijať moc, bohatstvo, múdrosť, silu, česť, slávu i chválu!“ 
A všetko tvorstvo na nebi, na zemi, pod zemou i na mori i všetko, čo je v nich, počul som volať: „Tomu, ktorý sedí na tróne, i Baránkovi patrí chvála, česť, moc i sláva na veky vekov!“ 
Štyri bytosti povedali: „Amen!“ a starci padli na kolená a klaňali sa. 
