﻿List apoštola Pavla Títovi.
1.
Milý Títus, môj duchovný syn, Pán Boh ma poslal, aby som hlásal vieru tým, ktorých si vyvolil, a učil ich poznávať Božie pravdy, ktoré premieňajú život. 
Kto ich prijme, získa večný život, zasľúbený už pred dávnymi vekmi. 
Teraz Boh svoj sľub potvrdil skrze Krista a po celom svete rozhlasuje správu o večnom živote. Na jeho príkaz som bol aj ja poverený účasťou na tomto diele. 
Želám ti, syn môj, aby ťa Boh Otec i Ježiš Kristus, náš Spasiteľ, obdaroval svojím pokojom a milosťou. 
Nechal som ťa na Kréte, aby si tam dal do poriadku, čo som ja už nestihol, a aby si podľa mojich pokynov ustanovil v každom meste starších. 
Pripomínam, že to majú byť muži s bezúhonnou povesťou, v manželstve verní, aj ich deti nech sú veriace, nech majú v úcte svojich rodičov a nepohoršujú samopašnosťou a neposlušnosťou. 
Predstavený zboru je predsa Boží správca, preto to musí byť muž bezúhonný: nie namyslený, ani zlostný, ani pijan, ani bitkár, ani ziskuchtivec. 
Naopak, má byť pohostinný, dobrosrdečný, rozvážny, spravodlivý, zbožný a zdržanlivý. 
Jeho život musí byť v dokonalom súlade s vierou, ktorú hlása, aby mal právo nabádať k zdravému učeniu a umlčovať odporcov. 
Lebo je mnoho tých, ktorí neustále prekrucujú pravdu, najmä medzi bývalými Židmi. 
Tým treba zavrieť ústa, pretože do mnohých rodín vniesli zmätok, učia veci, aké sa nesmú, a ešte si za to dávajú platiť. 
Jeden z nich, ktorého dokonca vyhlasujú za proroka, sa vyjadril o svojich krajanoch takto: „Kréťania sú samí luhári, zlé hovädá, leniví darmožráči.“ 
Ozaj výstižné! Buď na nich čo najprísnejší, aby konečne dostali rozum a vrátili sa k viere. 
Veď tie židovské bájky a vymyslené predpisy zatemňujú pravdu. 
Čistým je všetko čisté, ale poškvrneným a neveriacim sa zdá všetko skazené, lebo aj ich myseľ i svedomie sú skazené. 
Takí vyhlasujú, že poznajú Boha, ale ich konanie ich usvedčuje z klamstva. Sú protivní, spupní a neschopní nijakého dobrého skutku. 
