﻿List apoštola Pavla kresťanom v Galácii.
1.
Pavol – apoštol nie z poverenia ľudí či z rozhodnutia človeka, ale z vôle Ježiša Krista a Boha Otca, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych – 
a všetci bratia a sestry, ktorí sú tu so mnou, zborom v Galácii: 
nech vás Boh náš Otec, a Pán Ježiš Kristus obdarí pokojom a milosťou. 
My sme zhrešili, ale on sa obetoval z nás, aby nás vytrhol z tohto skazeného sveta. Taká bola vôľa nášho Boha a Otca. 
Jemu patrí sláva na večné veky. 
Som udivený, že ste sa tak rýchlo odvrátili od Boha, ktorý vás povolal Kristovou milosťou a prijali ste inú „dobrú“ správu. 
Veď žiadne iné evanjelium nie je, to len niektorí sa vás snažia zmiasť a chcú poprekrúcať Kristovo evanjelium. 
Nech je prekliaty každý, kto by vám prišiel hlásať iné evanjelium, či už by sme to boli my alebo sám anjela z neba. 
Hovorili sme o tom už skôr a teraz to opakujem: nech je prekliaty každý, kto hlása iné evanjelium, než to, ktoré ste prijali! 
Usilujem sa teraz o priazeň u ľudí alebo u Boha? Snažím sa zapáčiť ľuďom? Ak by mi išlo o prijatie u ľudí, nebol by som Kristovým služobníkom. 
Bratia, uisťujem vás, že dobrá správa, ktorú som vám zvestoval, nemá ľudský pôvod. 
Od žiadneho človeka som ju neprevzal, ani som sa o nej nenaučil. Zjavil mi ju Ježiš Kristus. 
Vy predsa viete, ako som sa správal, keď som bol ešte oddaný židovstvu, a ako neúprosne som prenasledoval Božiu cirkev a usiloval sa ju zničiť. 
Svojím židovstvom som prevyšoval všetkých vrstovníkov svojho ľudu – tak veľmi som horlil za tradície našich otcov. 
Bohu si ma vybral už pred mojím narodením, povolal ma svojou milosťou 
a s potešením mi zjavil svojho Syna, aby som radostnú správu o ňom hlásal všetkým národom. Vtedy som sa neradil s ľuďmi, 
ba ani som sa nešiel do Jeruzalema za tými, ktorí sa stali apoštolmi skôr ako ja. Odišiel som do Arábie, a potom som sa zase vrátil do Damasku. 
Až po troch rokoch som sa vypravil do Jeruzalema, aby som sa osobne zoznámil s Petrom. Pobudol som u neho dva týždne, 
ale okrem Jakuba, Ježišovho brata, som sa už s inými apoštolmi nestretol. 
Boh mi je svedkom, že to, čo vám píšem, je pravda. 
Potom som putoval do Sýrie a Cilície, 
ale v Judsku ma kresťania ešte stále osobne nepoznali. 
Dopočuli sa len, že ich niekdajší prenasledovateľ teraz zvestuje evanjelium, ktoré sa kedysi snažil zničiť. 
A chválili za mňa Boha. 
