﻿2 Korinťanom.
6.
Ako Boží služobníci vás naliehavo prosíme: nepremárnite milosť, ktorú ste prijali od Boha! 
Veď Boh hovorí: „V čase milosti som vypočul tvoju modlitbu a v deň záchrany som ti pomohol.“ Hovorím vám, že teraz je čas milosti, dnes je deň záchrany. 
Nikomu nedávame žiadny dôvod na pohoršenie, aby naša služba nebola spochybnená. 
Vo všetkom sa predstavujeme ako Boží služobníci: vo veľkej vytrvalosti, v ťažkostiach, v utrpení, v bolestiach, 
v ranách, vo väzení, pri nepokojoch, pri ťažkej práci, v bezsenných nociach či v pôste. 
Sme povestní svojou bezúhonnosťou, znalosťami, trpezlivosťou, dobrotou, prítomnosťou Ducha Svätého v nás a úprimnou láskou, 
posolstvom o pravde a Božou mocou. Spravodlivosť je našou zbraňou pre obranu aj útok. 
Prechádzame slávou i hanobením, predchádza nás dobrá aj zlá povesť, považujú nás za podvodníkov, ale tiež za pravdovravných, 
sme neznámi, a predsa o nás všetci vedia, umierame, ale stále sme na žive, trestajú nás, ale nie až na smrť. 
Prežívame zármutok, a predsa sa vždy radujeme, sme chudobní a predsa mnohých obohacujeme, nič nemáme a predsa nám všetko patrí. 
Korinťania, boli sme k vám úprimní, vyliali sme si pred vami naše srdcia. 
Nie sme to my, kto sa pred vami uzatvára – vy sami nás odmietate. 
Vravím vám to ako svojim deťom: prijmite nás do svojich sŕdc. 
Nespriahajte sa s neveriacimi. Čo môže mať spoločné spravodlivosť a bezprávie? Aké spolužitie môže byť medzi svetlom a temnotou? 
Je azda možná nejaká zhoda medzi Kristom a diablom? 
Aká jednota môže byť medzi Božím chrámom a modlami? A čo iné sme, ak nie chrám živého Boha? Veď Boh povedal: „Budem žiť uprostred nich a s nimi budem bývať, ja budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom.“ 
A ďalej hovorí Pán: „Oddeľte sa a odíďte od nich, preč od všetkého nečistého a ja vás prijmem 
a budem vaším Otcom a vy mojimi synmi a dcérami,“ vraví všemocný Pán. 
