﻿1 Korinťanom.
8.
A teraz k otázke jedenia mäsa zo zvierat obetovaných pohanským modlám. Pravdou je, že všetci vieme ako to je. Poznanie však nie je všetko – môže viesť človeka k povýšenosti, ale len láska povznáša. 
Ak má niekto pocit, že pozná odpoveď na každú otázku, pravdepodobne toho ešte veľa nevie. 
Ale ak niekto Boha miluje, Boh o ňom vie a pozná ho. 
Čo sa týka mäsa zasväteného pohanským modlám, vieme, že modly nič neznamenajú. Nie je iný Boh okrem toho jediného. 
Ak sa im tiež hovorí „bohovia“ – a takých „bohov“ a „pánov“ je na nebi i na zemi naozaj mnoho – 
my máme len jedného Boha, nášho Otca, od ktorého všetko pochádza a ktorému my všetci patríme. A máme len jedného Pána, Ježiša Krista, prostredníctvom ktorého bolo všetko stvorené a aj nám dal život. 
Avšak nie všetci dospeli k tomuto poznaniu. Niektorí ešte len nedávno sami uctievali modly, a preto v prijímaní takého mäsa vidia náznak modloslužby. Oslabuje to ich svedomie a cítia sa poškvrnení. 
Je pravda, že jedlo nás v Božích očiach nerobí lepšími. Ak mäso obetované modlám nejeme, o nič neprichádzame, ak ho jeme, nič tým nezískavame. 
Musíte však byť opatrní, aby váš slobodný postoj nepohoršil slabších vo viere. 
Keď totiž teba, ktorý vieš o čo ide, uvidí niekto sedieť za stolom v pohanskom chráme, môžeš tým ovplyvniť jeho slabé svedomie a bude tiež jesť mäso obetované modlám. 
A keď bude robiť niečo proti hlasu svojho svedomia, budeš to vlastne ty, kto svojho slabšieho brata, za ktorého tiež Kristus umrel, privedieš do záhuby. 
Prehrešovať sa takto proti bratom a útočiť na ich neisté svedomie znamená hrešiť proti samotnému Kristovi. 
Ak by teda moje jedlo malo byť príčinou bratovho pádu, radšej sa toho jedla zrieknem, aby som ho nepriviedol k pádu do hriechu. 
