﻿Skutky.
8.
Saul schvaľoval, že Štefana zabili. V ten deň vypuklo veľké prenasledovanie cirkvi v Jeruzaleme. Všetci, okrem apoštolov, sa rozpŕchli po Judsku a Samárii. 
Niektorí zbožní muži pochovali Štefana a hlboko za ním žialili. 
A Saul sa pustil do ničenia cirkvi: vtrhával do domov, zatýkal veriacich mužov aj ženy, ktorí sa tam schádzali, a dával ich do väzenia. 
Ale veriaci, ktorí utiekli z Jeruzalema, všade, kam prišli, šírili dobrú správu o Ježišovi. 
Filip sa dostal do mesta Samária a tam kázal o Kristovi. 
Všetkých veľmi zaujalo jeho posolstvo – slová i zázraky, ktorých sa stali svedkami. 
Uzdravil totiž mnohých posadnutých démonmi, ochrnutých aj chromých. 
V celom meste zavládla veľká radosť. 
V Samárii žil istý Šimon, ktorý svojimi čarodejnými trikmi a mágiou uchvacoval ľudí a samého seba považoval za výnimočného. 
Mal veľký vplyv na jednoduchých i významných ľudí a všeobecne sa o ňom hovorilo: „V Šimonovi na zem zostúpil boh nazývaný Veľká Moc.“ 
Ľudia sa ním nechali ovplyvniť aj preto, lebo svoju mágiu konal medzi nimi už veľmi dlho. 
Ale keď uverili Filipovej zvesti o Božom kráľovstve a o Ježišovi Kristovi, dávali sa krstiť muži aj ženy. 
Uveril dokonca aj Šimon a dal sa pokrstiť. Takmer sa nepohol od Filipa, uchvátený znameniami a mocnými činmi, ktoré Filip robil. 
Keď sa apoštoli v Jeruzaleme dozvedeli, že v Samárii prijali Božiu zvesť, vyslali tam Petra a Jána. 
Keď prišli do Samárie, prosili Boha, aby aj im daroval Svätého Ducha, 
lebo doposiaľ ho ešte nik z nich neprijal, hoci boli pokrstení v meno Pána Ježiša Krista. 
Peter a Ján vložili teda ruky na týchto veriacich a prijali Ducha Svätého. 
Keď Šimon videl, že veriaci dostávajú Svätého Ducha, keď na nich apoštoli vkladajú ruky, ponúkol im peniaze 
s prosbou: „Dajte aj mne túto moc, aby každý, na koho položím ruky, dostal Svätého Ducha!“ 
Peter mu odpovedal: „Nech sú tie peniaze zatratené spolu s tebou! Myslíš si azda, že sa Boží dar dá kúpiť? 
Nemôžeš dostať tento dar, lebo tvoje srdce nie je úprimné pred Bohom. 
Odvráť sa od tejto ohavnosti, zanechaj ju a pros Boha – možno ti odpustí tvoje zámery, 
lebo vidím, že si plný trpkej závisti a že si v zajatí hriechu.“ 
Šimon zahanbene prosil: „Proste za mňa Boha, aby ma nepostihlo to, o čom ste hovorili.“ 
Peter a Ján pokračovali vo vydávaní svedectva a kázali slovo Pánovo. Potom sa vrátili do Jeruzalema, no cestou sa zastavili vo viacerých samaritánskych mestečkách a šírili aj tam radostnú zvesť o Kristovi. 
Filip dostal pokyn od Božieho anjela: „Pober sa smerom na juh, na osamelú cestu, ktorá vedie z Jeruzalema do Gazy.“ 
Filip sa vydal na cestu. Onedlho zazrel sprievod etiópskeho hodnostára, správcu pokladu etiópskej kráľovnej. Bol sa v Jeruzaleme pokloniť Bohu 
a teraz sa vracal vo svojom voze a čítal zvitok proroka Izaiáša. 
Boží Duch vnukol Filipovi: „Dobehni ten voz a choď vedľa neho!“ 
Filip k nemu pribehol, a začul, ako si muž nahlas číta Izaiášovo proroctvo. Spýtal sa ho: „Rozumieš tomu, čo čítaš?“ 
Etiópčan odpovedal: „Nerozumiem. Potreboval by som, aby mi to niekto vysvetlil.“ Pozval Filipa, aby si k nemu prisadol. 
Práve čítal slová: „Bol ako ovca vedená na zabitie; ako baránok, ktorý onemie, keď ho strihajú; ani on neotvoril ústa. 
Vo svojom ponížení bol zbavený všetkých svojich práv. Kto môže hovoriť o jeho potomkoch? Veď bol vzatý preč zo zeme.“ 
Dvoran sa spýtal Filipa: „Povedz mi, prosím, o kom to hovoril prorok? O sebe, alebo o niekom inom?“ 
A tak Filip nadviazal na tieto prorocké slová a ukázal, ako sa splnili na Ježišovi. 
Cestou sa dostali k akejsi vode. Dvoran zvolal: „Pozri, voda! Prečo by som nemohol byť aj ja pokrstený?“ 
Filip mu odpovedal: „Ak si uveril celým srdcom, prečo nie?“ Dvoran vyznal: „Verím, že Ježiš Kristus je Boží Syn.“ 
Dal zastaviť koč, vstúpil s Filipom do vody a Filip ho pokrstil. 
Keď vyšli na breh, Pánov Duch sa Filipa zmocnil a dvoran ho viac nevidel. Pokračoval teda vo svojej ceste a jeho vnútro bolo naplnené radosťou. 
Filip sa potom ocitol v Azote, prešiel celým krajom až do Cézarey a v každom meste šíril radostnú zvesť o Ježišovi. 
