﻿Ján.
2.
V galilejskej dedine Kána sa o tri dni nato konala svadba a bola tam aj Ježišova matka Mária. 
Ježiš a jeho učeníci tam boli tiež, lebo boli medzi pozvanými. 
Keď sa na hostine minulo víno, prišla matka za Ježišom: „Nemajú víno.“ 
„Čo nás do toho?“ povedal jej. „Môj čas ešte neprišiel.“ 
Jeho matka však obsluhujúcim povedala: „Urobte všetko, čo vám prikáže!“ 
Na chodbe stálo šesť kamenných asi stolitrových nádob, ktoré sa používali na obradné očisťovanie. 
Ježiš prikázal obsluhujúcim: „Naplňte nádoby vodou!“ Poslúchli a naplnili ich vodou až po okraj. 
Ježiš ich potom vyzval: „Naberte z nich a dajte ochutnať starejšiemu.“ Urobili, ako im povedal. 
Keď starejší ochutnal vodu, premenenú Ježišom na víno, nevedel odkiaľ služobníci víno priniesli, ale oni vedeli, kde ho nabrali. Dal si zavolať ženícha 
a povedal mu: „Každý hostiteľ ponúka najprv lepšie víno, a keď sa hostia riadne napijú, dá priniesť to horšie. Ale ty si odložil dobré víno až nakoniec.“ 
V galilejskej Káne tak Ježiš vykonal prvé zo svojich znamení a zjavil svoju božskú moc. A jeho učeníci v neho uverili. 
Potom so svojou matkou, bratmi a učeníkmi odišiel do Kafarnauma, kde strávil niekoľko dní. 
Blížili sa židovské veľkonočné sviatky, a tak sa Ježiš vybral do Jeruzalema. 
Na nádvorí chrámu našiel predavačov obetných býkov, oviec a holubov, i zmenárnikov, ako sedia za svojimi stolmi. 
Uplietol si z povrazov bič a vyhnal z chrámového nádvoria predavačov aj dobytok a ovce, peňazomencom poprevracal stoly a rozsypal mince 
a tým, čo predávali holuby, povedal: „Preč s tým! Z domu môjho Otca nerobte tržnicu!“ 
V tej chvíli si učeníci spomenuli na slová Písma: „Starostlivosť o Boží dom ma spaľuje.“ 
„Akým znamením nás chceš presvedčiť, že máš právo takto konať?“ spytovali sa ho nahnevane židovskí vodcovia. 
Odpovedal im: „Zbúrajte tento chrám a ja ho za tri dni znovu postavím.“ 
„Čo to vravíš?“ zvolali Židia. „Tento chrám sa budoval celých štyridsať rokov a ty by si ho chcel postaviť za tri dni?!“ 
Ježiš však hovoril o chráme, ktorým bolo jeho telo. 
Aj učeníci tomu porozumeli až po jeho zmŕtvychvstaní, keď si spomenuli na to, čo hovoril, a uverili Písmu i Ježišovým slovám. 
Cez veľkonočné sviatky vykonal Ježiš v Jeruzaleme viaceré znamenia, a tak v neho mnohí uverili. 
Ježiš im však nedôveroval, lebo dobre poznal ľudskú povahu, 
a ani sa nepotreboval na nikoho spytovať: vedel, čo sa v každom z nich skrýva. 
