﻿Lukáš.
19.
Ježiš prišiel do Jericha a prechádzal mestom. 
Istý muž zvaný Zachej, hlavný výberca daní a veľký boháč, 
zatúžil vidieť a spoznať Ježiša. Bol však nízkej postavy a pre veľký zástup, ktorý sa tlačil okolo Ježiša, ho nevidel. 
Predbehol teda sprievod, vyškriabal sa na vysoký strom a odtiaľ ho pozoroval. 
Keď Ježiš prišiel k stromu, pozrel sa hore a povedal: „Zachej, zlez rýchlo dolu! Dnes chcem byť tvojím hosťom.“ 
Zachej zišiel a s radosťou ho viedol do svojho domu. 
Ale všetci, ktorí to videli, začali reptať a pohoršovali sa: „Ide na návštevu k jednému z najväčších zdieračov.“ 
Vtedy sa Zachej postavil tak, aby ho všetci videli a povedal Ježišovi: „Pane, polovicu svojho majetku rozdám chudobným, a ak som niekoho okradol, vrátim mu to štvornásobne.“ 
Ježiš mu povedal: „Dnes Boh zachránil túto rodinu. Ukázalo sa totiž, že aj tento človek nasleduje Abrahámov príklad viery. 
Lebo Syn človeka, prišiel hľadať a zachrániť stratených.“ 
Keďže bol neďaleko Jeruzalema a mnohí sa domnievali, že Božie kráľovstvo sa čochvíľa stane viditeľným, vyrozprával im toto podobenstvo: 
„Jeden vznešený a bohatý muž odišiel do ďalekej krajiny, aby sa tam dal korunovať a vrátil sa späť ako kráľ. 
Pred svojím odchodom si zavolal desiatich sluhov, každému z nich zveril určitú sumu a povedal: ‚Kým sa vrátim, investujte tie peniaze tak, aby priniesli úžitok.‘ 
Ale niektorí z jeho občanov ho nenávideli a poslali poslov s odkazom: ‚Nechceme, aby sa tento stal naším kráľom.‘ 
No on sa po nejakom čase predsa vrátil ako kráľ a dal si predvolať sluhov, ktorým zveril peniaze. Chcel zistiť, ako s nimi hospodárili. 
Prišiel prvý a povedal: ‚Pane, získal som desaťnásobne viac, ako bola pôvodná suma.‘ 
‚Výborne‘, pochválil ho kráľ. ‚Si dobrý hospodár. Keďže si verne zaobchádzal s tým málom, čo som ti zveril, za odmenu ťa menujem správcom nad desiatimi mestami.‘ 
Potom pristúpil ďalší sluha: ‚Pane, získal som päťnásobne viac, ako bola pôvodná suma.‘ 
Aj toho pán pochválil a ustanovil ho správcom nad piatimi mestami. 
Nakoniec prišiel sluha, ktorý povedal: ‚Pozri, to je to, čo si mi zveril. Celý čas som to nosil pri sebe a ochraňoval, 
lebo som sa ťa bál. Si totiž prísny – žiadaš aj to, čo si nedal, a žneš, čo si nezasial.‘ 
Tomu človeku kráľ povedal: ‚Tvoje vlastné slová ťa odsudzujú, ty zlý sluha! Vedel si, že som prísny človek, beriem, čo som nedal a žnem, čo som nezasial. 
Prečo si moje peniaze aspoň nezveril správcom peňazí, aby priniesli nejaké úroky?‘ 
Potom sa obrátil k tým, čo stáli okolo neho: ‚Vezmite mu tie peniaze a dajte tomu, čo získal najviac.‘ 
Namietli: ‚Pane, ale veď on už má desať!‘ 
Kráľ však odpovedal: ‚Áno, ten, čo má, dostane ešte viac; a ten, čo nemá, príde aj o to, čo má. 
A nepriateľov, ktorí ma nechceli za kráľa, priveďte sem a pred mojimi očami ich pobite.‘ “ 
Keď Ježiš dorozprával tento príbeh, pokračoval v ceste do Jeruzalema. 
Neďaleko Betfage a Betánie pri Olivovom vrchu Ježiš vyzval svojich učeníkov: 
„Choďte do dedinky pred nami. Hneď na kraji uvidíte oslíka, na ktorom ešte nikto nejazdil. Odviažte ho a priveďte sem! 
Keby sa vás niekto spýtal, prečo to robíte, odpovedzte: ‚Pán ho potrebuje.‘ “ 
Šli a našli všetko tak, ako im povedal. 
Keď odväzovali osliatko, prišli majitelia a spýtali sa ich: „Prečo to osliatko odväzujete?“ 
Odpovedali: „Pán ho potrebuje.“ 
Potom osliatko priviedli k Ježišovi, prestreli mu na chrbát svoje plášte a pomohli Ježišovi vysadnúť. 
A ľudia rozprestierali svoje plášte na cestu, po ktorej šiel. 
Keď sa priblížil k Olivovému vrchu, začal zástup učeníkov nadšene a hlasno chváliť Boha za všetky zázraky, ktoré na vlastné oči videli. 
Volali: „Nech Boh požehná kráľa, ktorý prichádza v jeho mene! Nech je pokoj medzi nebom a zemou! Sláva Bohu na výsostiach!“ 
Vtedy mu niektorí farizeji zo zástupu dohovárali: „Napomeň svojich učeníkov!“ 
Ale Ježiš im odpovedal: „Ak by oni mlčali, budú kričať kamene popri ceste.“ 
Keď už boli blízko a uvidel mesto, vstúpili mu do očí slzy a so smútkom povedal: 
„Keby ste aspoň dnes pochopili, čo vám môže priniesť pokoj! Ale vy nič nechápete. 
Prídu dni, keď vás nepriatelia obkľúčia, oboženú valom a zovrú zo všetkých strán. 
Napokon zrovnajú vaše mesto so zemou a tých, čo budú v ňom, pobijú. Nezostane tu kameň na kameni, pretože ste nespoznali čas, keď vám Boh priniesol záchranu.“ 
Ježiš vošiel do priestorov chrámu a začal odtiaľ vyháňať všetkých, ktorí tam obchodovali. 
Povedal im: „Je napísané: ‚Môj chrám bude pre všetkých miestom modlitby‘, ale vy ste z neho urobili brloh lotrov!“ 
Ježiš potom deň čo deň vyučoval v chráme. Veľkňazi, učitelia Zákona i vodcovia ľudu ho chceli zabiť, 
ale nevedeli, ako to urobiť, lebo ľudia ho dychtivo počúvali. 
