﻿Lukáš.
15.
Do Ježišovej blízkosti často prichádzali výbercovia daní a ľudia zlej povesti, aby ho počúvali. 
Farizeji a učitelia Zákona sa nad tým pohoršovali a vraveli: „S takou zberbou sa priatelí a sedáva s nimi za jedným stolom!“ 
Ježiš im na to odpovedal podobenstvom: 
„Keby niekto z vás mal sto oviec a jedna z nich by sa mu stratila, nepokúsil by sa ju nájsť? Nechá tých deväťdesiatdeväť pásť sa a pôjde hľadať tú stratenú, kým ju nenájde. 
A keď ju nájde, vyloží si ju na plecia 
a radostne ju ponesie domov. Zavolá svojich priateľov i susedov a povie im: ‚Radujte sa so mnou, lebo som našiel svoju stratenú ovečku!‘ 
Buďte si istí, že v nebi bude ešte väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý oľutuje svoje hriechy a obráti sa k Bohu, ako nad deväťdesiatimi deviatimi, ktorí si myslia, že je s nimi všetko v poriadku a nič ľutovať nemusia.“ 
„Alebo si predstavte ženu, ktorá má desať strieborných mincí a jedna sa jej doma niekde zakotúľa. Či nerozsvieti svetlo, nepovymetá všetky kúty a nebude hľadať dovtedy, kým ju nenájde? 
A keď ju nájde, určite zavolá všetky svoje susedky a priateľky a povie im: ‚Radujte sa so mnou, lebo som našla svoju stratenú mincu!‘ 
A takú radosť majú aj anjeli v nebi nad jedným hriešnikom, ktorý oľutuje svoje hriechy.“ 
Potom Ježiš pokračoval ďalším podobenstvom: „Istý muž mal dvoch synov. 
Mladší prišiel za otcom a povedal: ‚Otec, daj mi už teraz podiel z dedičstva, ktoré nám mieniš raz zanechať.‘ A tak otec rozdelil svoj majetok medzi oboch synov. 
O niekoľko dní predal mladší syn svoj podiel a pobral sa z domu do ďalekej krajiny. Tam prehýril všetok svoj majetok. 
Keď všetko premrhal, vypukol v tej krajine hlad a on takmer nemal čo do úst. 
Šiel teda a začal pracovať u jedného obyvateľa tej krajiny. Ten ho poslal na svoje pole pásť svine. 
Túžil sa najesť aspoň strukov, ktorými kŕmili svine, ale ani tých sa mu nedostalo. 
Napokon vstúpil do seba a povedal si: U môjho otca ešte aj robotníci majú chleba nazvyš a ja tu umieram od hladu. 
Vrátim sa domov a poviem otcovi: ‚Otec, previnil som sa voči nebu aj voči tebe 
a dobre viem, že si nezaslúžim, aby si ma ešte nazýval svojím synom. Ale dovoľ mi, aby som u teba mohol pracovať aspoň ako robotník.‘ 
A tak sa pobral domov. Otec ho zbadal už z diaľky a naplnený súcitom mu vybehol oproti, objal ho a vybozkával. 
‚Otec môj‘, povedal syn, ‚previnil som sa voči nebu aj voči tebe, nezaslúžim si, aby som bol ešte tvojím synom.‘ 
Ale otec prikázal svojim sluhom: ‚Rýchlo prineste najkrajšie šaty a oblečte mu ich! Na prst mu dajte pečatný prsteň a obujte mu topánky! 
Zarežte vykŕmené teľa a pripravte hostinu! Spoločne oslávime jeho návrat. 
Veď je to, akoby bol umrel a zasa ožil; bol stratený a našiel sa.‘ A tak oslavovali jeho návrat. 
Starší syn sa vracal z poľa a počul, ako sa z domu ozýva hudba a tanec. 
Zavolal si jedného sluhu a spýtal sa ho, čo sa deje. 
Sluha mu povedal: ‚Vrátil sa tvoj brat a tvoj otec od radosti, že sa vrátil živý a zdravý, dal zarezať vykŕmené teľa a pripraviť slávnostnú hostinu.‘ 
Starší brat sa rozhneval a vôbec nechcel ísť dnu. Otec vyšiel von a prehováral ho. 
Ale syn mu vyčítal: ‚Toľké roky som pre teba drel, vo všetkom som ťa poslúchal, no nikdy si mi nedal ani len kozľa, aby som si pozval na hostinu svojich priateľov. 
A teraz, keď sa vrátil tvoj miláčik, ktorý všetko prehýril s ľahkými ženami, dal si zarezať vykŕmené teľa a usporiadal si mu hostinu!‘ 
‚Syn môj drahý‘, povedal mu otec, ‚ty si stále so mnou a všetko, čo mám, je tvoje. 
Ale teraz máme dôvod sa radovať. Veď tvoj brat bol mŕtvy a ožil, bol stratený a našiel sa.‘ “ 
