﻿Marek.
11.
Keď sa priblížili k Jeruzalemu a stúpali na Olivový vrch, zbadali pred sebou dedinky Betfage a Betániu. 
Ježiš poslal dvoch zo svojich učeníkov dopredu a povedal im: „Choďte do dedinky pred nami. Hneď na kraji uvidíte oslíka, na ktorom ešte nikto nejazdil. Odviažte ho a priveďte sem. 
A keby sa vás niekto spýtal, čo to robíte, odpovedzte mu: Pán ho potrebuje, no čoskoro ho vráti.“ 
Učeníci odišli a naozaj našli pri akejsi bránke priviazaného oslíka. 
Odviazali ho, ale niektorí ľudia, čo tam stáli, sa ich spýtali: „Čo to robíte? Prečo toho oslíka odväzujete?“ 
Odpovedali tak, ako im poradil Ježiš, a ľudia im dovolili zviera odviesť. 
Priviedli ho k Ježišovi, prehodili mu cez chrbát plášte a Ježiš naň vysadol. 
Mnohí ľudia zo zástupu, čo ich sprevádzal, prestierali pred neho svoje plášte, lámali zelené vetvičky zo stromov a vystielali mu nimi cestu. 
Pred ním i za ním sa utvoril veľký sprievod a všetci volali: „Hosana! Nech Boh požehná toho, ktorý prichádza v jeho mene! 
Nech Boh požehná prichádzajúce Dávidovo kráľovstvo! Hosana na výsostiach!“ 
Tak vstúpil Ježiš do Jeruzalema a pobral sa do chrámu. Pozoroval, čo sa tam deje. Keďže bol už večer, odišiel so svojimi dvanástimi učeníkmi na noc do Betánie. 
Na druhý deň, keď vyšli z Betánie, Ježiš vyhladol. Z diaľky zazrel figovník bohato obsypaný lístím. 
Šiel sa pozrieť, či na ňom nenájde nejaké figy. Ale ovocie na ňom nebolo; len samé lístie. Figy mali ešte len dozrievať. 
Tu počuli učeníci, ako hovorí stromu: „Nech už z teba nikto nikdy neje ovocie!“ 
Vrátili sa do Jeruzalema a Ježiš vošiel do chrámu. Keď videl hluk, ktorý tam panoval, začal vyháňať tých, čo v chráme predávali a kupovali. Peňazomencom pováľal stoly a predavačom holubov stánky; 
nedovolil ani, aby sa cez chrám čokoľvek nosilo. 
Pripomínal im: „Neviete, že je napísané: ‚Môj chrám bude pre všetkých miestom modlitby?‘ Ale vy ste ho premenili na brloh lotrov.“ 
Počuli to aj veľkňazi a učitelia Zákona a začali vymýšľať plány, ako by ho zabili. Naháňal im však strach, lebo ľud bol nadšený jeho učením. 
Keď sa zvečerilo, Ježiš s učeníkmi odišiel z mesta. 
Na druhé ráno, keď šli zasa popri figovníku, videli, že je úplne vyschnutý. 
Peter si spomenul, čo včera povedal Ježiš, a zvolal: „Majstre, pozri! Strom, ktorému si včera zlorečil, vyschol!“ 
Ježiš na to odpovedal: „Stačí dôverovať Bohu! 
Keby niekto napríklad povedal tomuto vrchu: Zdvihni sa a hoď sa do mora, stane sa tak. Ale podmienkou je, aby nemal nijaké pochybnosti a bezvýhradne veril, že Boh jeho prosbu splní. 
Pamätajte si: všetko, o čo vo viere Boha prosíte, ste už dostali a patrí vám to. 
Ale keď sa za niečo modlíte, najprv odpustite ľuďom to, čo proti nim máte, aby aj vám váš nebeský Otec odpustil vaše previnenia. 
Ak však vy neodpustíte ľuďom, ani nebeský Otec vám neodpustí vaše previnenia.“ 
Ježiš a učeníci prišli opäť do Jeruzalema. Keď Ježiš prechádzal chrámom, zastavili ho veľkňazi, učitelia Zákona a židovskí vodcovia 
a spýtali sa ho: „Akým právom robíš to, čo robíš? Kto ťa tým poveril?“ 
Ježiš im odpovedal: „Aj ja sa vás na niečo spýtam. Ak mi odpoviete, poviem vám, od koho mám tú moc. 
Povedzte mi: Keď Ján krstil – od koho mal poverenie? Od Boha alebo od ľudí? Odpovedzte!“ 
Začali sa medzi sebou dohadovať: „Ak mu odpovieme, že ho poslal Boh, spýta sa nás, prečo sme mu neuverili. 
Ak však povieme, že ľudia, pobúrime si proti sebe ľud, lebo všetci sú presvedčení, že Ján bol prorok.“ 
A tak napokon odpovedali Ježišovi: „Nevieme.“ Nato im Ježiš povedal: „Ani ja vám teda nepoviem, kto mi dal moc konať to, čo konám.“ 
