﻿Marek.
10.
Ježiš opustil Kafarnaum a cez Zajordánsko prešiel až do Judska. Aj tu sa okolo neho zhromaždili zástupy ľudí, ktoré ako zvyčajne vyučoval. 
Prišli za ním farizeji a chceli ho nachytať. Spýtali sa ho: „Je povolený rozvod?“ 
Namiesto odpovede im dal otázku: „Čo vám prikázal Mojžiš?“ 
Odpovedali mu: „Podľa Mojžiša stačí, ak dá muž svojej žene rozvodový list, a manželstvo je zrušené.“ – 
„Týmto ustanovením urobil Mojžiš ústupok tvrdosti vášho srdca,“ povedal na to Ježiš a pokračoval: 
„Už na počiatku ich Boh stvoril ako muža a ženu. 
Preto muž opustí svojho otca i svoju matku, pripojí sa k svojej žene 
a tí dvaja sa stanú jedným telom. Takže potom už nežijú ako dvaja jednotlivci, ale stávajú sa jedným telom. 
A preto nech nikto nerozdeľuje, čo Boh spojil.“ 
Neskôr, keď boli spolu v dome, učeníci sa ho na to znovu pýtali. 
Povedal im: „Ak muž opustí svoju ženu a ožení sa s inou, dopúšťa sa cudzoložstva. 
Tak isto aj žena: ak opustí svojho muža a vydá sa za iného, cudzoloží.“ 
Niektorí ľudia prinášali k Ježišovi deti, aby ich požehnal. Učeníci však proti tomu rázne zakročili. 
Keď to Ježiš videl, nahneval sa a povedal: „Nechajte deti prísť ku mne a nebráňte im v tom, lebo práve takým ako oni patrí Božie kráľovstvo. 
Zapamätajte si: Kto nepríde k Bohu s detskou dôverou, do nebeského kráľovstva sa nedostane.“ 
Potom vzal každé dieťa do náručia, položil mu ruku na hlávku a požehnal ho. 
Keď sa zase vydal na cestu, dobehol ho akýsi muž, kľakol si pred ním a spýtal sa ho: „Dobrý učiteľ, čo mám robiť, aby som získal večný život?“ 
Ježiš mu odpovedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Veď dobrý je len Boh. 
A poznáš predsa prikázania: Nezabiješ; Nescudzoložíš; Neukradneš; Nebudeš falošne svedčiť; Budeš si vážiť svojich rodičov.“ 
On mu na to odpovedal: „Majstre, ale veď podľa týchto prikázaní žijem už od svojej mladosti.“ 
Ježiš sa na muža zahľadel a s láskou mu povedal: „A predsa ti ešte niečo chýba. Choď a predaj všetko, čo máš, peniaze rozdaj chudobným, a poklad v nebi bude tvoj. Potom sa vráť a staň sa mojím nasledovníkom.“ 
Muž po týchto slovách zosmutnel a odišiel so zvesenou hlavou. Bol totiž veľmi bohatý. 
Ježiš sa rozhliadol okolo seba a povedal svojim učeníkom: „Ako ťažko sa bohatým vstupuje do Božieho kráľovstva.“ 
Keď videl, ako ich jeho slová prekvapili, zopakoval ešte raz: „Priatelia, je ťažké dostať sa do Božieho kráľovstva. 
Ľahšie prejde ťava uchom ihly, ako bohatý vojde do Božieho kráľovstva.“ 
To učeníkov ešte väčšmi zmiatlo a spytovali sa jeden druhého: „Tak kto vlastne môže byť zachránený?“ 
Ježiš sa na nich uprene pozrel a povedal: „Ľudia sa sami zachrániť nemôžu. To môže urobiť len Boh, pretože u Boha je možné všetko.“ 
Vtom sa ozval Peter: „A ako je to s nami? My sme predsa nechali všetko a šli sme za tebou!“ 
Ježiš mu na to odpovedal: „Buďte si istí, že každý, kto sa z lásky ku mne a pre šírenie evanjelia niečoho vzdá: domova, života so súrodencami, s rodičmi a s deťmi, alebo majetku, 
vráti sa mu to stonásobne už teraz, v tomto čase, a v budúcnosti ho čaká večný život. No tu na tomto svete musí rátať aj s prenasledovaním. 
Mnohí, ktorých dnes obdivujú, nebudú nič znamenať. A iní, ktorých si dnes nikto nevšimne, budú patriť medzi prvých.“ 
Keď sa uberali do Jeruzalema, Ježiš kráčal vpredu. Učeníci boli znepokojení a tí, čo ho nasledovali, boli plní úzkosti. Ježiš vzal dvanástich učeníkov stranou a znova im hovoril o tom, čo ho čaká. 
„Ideme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný do rúk veľkňazov a učiteľov Zákona. Tí ho odsúdia na smrť a vydajú pohanom. 
Budú sa mu verejne posmievať, pľuvať na neho, zbičujú ho a zabijú. Ale na tretí deň vstane z mŕtvych.“ 
Potom k nemu pristúpili Zebedejovi synovia Jakub a Ján a povedali mu: „Majstre, chceme, aby si nám splnil to, o čo ťa požiadame.“ 
Ježiš sa spýtal: „A čo také by to malo byť?“ 
Odpovedali mu: „Keď sa ujmeš vlády vo svojom kráľovstve, chceli by sme mať čo najvýznamnejšie postavenie.“ 
Ježiš im na to povedal: „Ani netušíte, o čo žiadate. Vari môžete piť z kalicha, z ktorého musím piť ja, a prejsť krstom, ktorý ma čaká?“ 
„Áno, môžeme,“ prisvedčili. Ježiš im na to povedal: „Je to tak. Budete piť z môjho kalicha a budete pokrstení rovnakým krstom. 
Ale nie je mojou vecou určovať, kto zaujme miesto po mojej pravici či ľavici. To už rozhodol Boh.“ 
Keď ostatní učeníci zistili, o čo žiadali Jakub a Ján, veľmi sa na nich rozhnevali. 
Ježiš si ich však zavolal a povedal im: „Viete, že vládcovia a králi utláčajú svojich podriadených, a tí, čo majú moc, ju neraz zneužívajú. 
Ale medzi vami to tak nemá byť. Naopak, kto chce byť medzi vami dôležitý, nech všetkým pokorne slúži. 
A kto chce byť prvý, nech sa stane sluhom všetkých. 
Veď ani Syn človeka neprišiel na svet preto, aby mu ostatní slúžili, ale aby slúžil a dal svoj život ako výkupné za všetkých.“ 
Ježiš potom prechádzal so svojimi učeníkmi cez Jericho. Tu sa k nim pridal veľký zástup. Keď neskôr opúšťali mesto, sedel pri ceste slepý žobrák Bartimej, syn Timejov. 
Keď počul, že prichádza Ježiš z Nazareta, začal kričať: „Ježiš, syn Dávidov, zľutuj sa nado mnou!“ 
Ľudia ho napomínali, aby mlčal. On však kričal ešte hlasnejšie: „Syn Dávidov, zľutuj sa nado mnou!“ 
Ježiš sa zastavil a dal muža zavolať k sebe. Bežali poňho a povedali mu: „Máš šťastie, Ježiš ťa volá. Vstaň!“ 
Slepý ihneď odhodil svoj plášť, vyskočil a prišiel k Ježišovi. 
„Čo chceš, aby som pre teba urobil?“ spýtal sa Ježiš. Bartimej odpovedal: „Majstre, chcem opäť vidieť!“ 
Ježiš mu povedal: „Tvoja viera ťa uzdravila, môžeš ísť.“ V tej chvíli sa slepému vrátil zrak a šiel po tej ceste za Ježišom. 
