﻿Romans.
14.
yo jano'dRDhavizvAsastaM yuSmAkaM saGginaM kuruta kintu sandehavicArArthaM nahi| 
yato niSiddhaM kimapi khAdyadravyaM nAsti, kasyacijjanasya pratyaya etAdRzo vidyate kintvadRDhavizvAsaH kazcidaparo janaH kevalaM zAkaM bhuGktaM| 
tarhi yo janaH sAdhAraNaM dravyaM bhuGkte sa vizeSadravyabhoktAraM nAvajAnIyAt tathA vizeSadravyabhoktApi sAdhAraNadravyabhoktAraM doSiNaM na kuryyAt, yasmAd Izvarastam agRhlAt| 
he paradAsasya dUSayitastvaM kaH? nijaprabhoH samIpe tena padasthena padacyutena vA bhavitavyaM sa ca padastha eva bhaviSyati yata IzvarastaM padasthaM karttuM zaknoti| 
aparaJca kazcijjano dinAd dinaM vizeSaM manyate kazcittuु sarvvANi dinAni samAnAni manyate, ekaiko janaH svIyamanasi vivicya nizcinotu| 
yo janaH kiJcana dinaM vizeSaM manyate sa prabhubhaktyA tan manyate, yazca janaH kimapi dinaM vizeSaM na manyate so'pi prabhubhaktyA tanna manyate; aparaJca yaH sarvvANi bhakSyadravyANi bhuGkte sa prabhubhaktayA tAni bhuGkte yataH sa IzvaraM dhanyaM vakti, yazca na bhuGkte so'pi prabhubhaktyaiva na bhuJjAna IzvaraM dhanyaM brUte| 
aparam asmAkaM kazcit nijanimittaM prANAn dhArayati nijanimittaM mriyate vA tanna; 
kintu yadi vayaM prANAn dhArayAmastarhi prabhunimittaM dhArayAmaH, yadi ca prANAn tyajAmastarhyapi prabhunimittaM tyajAmaH, ataeva jIvane maraNe vA vayaM prabhorevAsmahe| 
yato jIvanto mRtAzcetyubhayeSAM lokAnAM prabhutvaprAptyarthaM khrISTo mRta utthitaH punarjIvitazca| 
kintu tvaM nijaM bhrAtaraM kuto dUSayasi? tathA tvaM nijaM bhrAtaraM kutastucchaM jAnAsi? khrISTasya vicArasiMhAsanasya sammukhe sarvvairasmAbhirupasthAtavyaM; 
yAdRzaM likhitam Aste, parezaH zapathaM kurvvan vAkyametat purAvadat| sarvvo janaH samIpe me jAnupAtaM kariSyati| jihvaikaikA tathezasya nighnatvaM svIkariSyati| 
ataeva IzvarasamIpe'smAkam ekaikajanena nijA kathA kathayitavyA| 
itthaM sati vayam adyArabhya parasparaM na dUSayantaH svabhrAtu rvighno vyAghAto vA yanna jAyeta tAdRzImIhAM kurmmahe| 
kimapi vastu svabhAvato nAzuci bhavatItyahaM jAne tathA prabhunA yIzukhrISTenApi nizcitaM jAne, kintu yo jano yad dravyam apavitraM jAnIte tasya kRte tad apavitram Aste| 
ataeva tava bhakSyadravyeNa tava bhrAtA zokAnvito bhavati tarhi tvaM bhrAtaraM prati premnA nAcarasi| khrISTo yasya kRte svaprANAn vyayitavAn tvaM nijena bhakSyadravyeNa taM na nAzaya| 
aparaM yuSmAkam uttamaM karmma ninditaM na bhavatu| 
bhakSyaM peyaJcezvararAjyasya sAro nahi, kintu puNyaM zAntizca pavitreNAtmanA jAta Anandazca| 
etai ryo janaH khrISTaM sevate, sa evezvarasya tuSTikaro manuSyaizca sukhyAtaH| 
ataeva yenAsmAkaM sarvveSAM parasparam aikyaM niSThA ca jAyate tadevAsmAbhi ryatitavyaM| 
bhakSyArtham Izvarasya karmmaNo hAniM mA janayata; sarvvaM vastu pavitramiti satyaM tathApi yo jano yad bhuktvA vighnaM labhate tadarthaM tad bhadraM nahi| 
tava mAMsabhakSaNasurApAnAdibhiH kriyAbhi ryadi tava bhrAtuH pAdaskhalanaM vighno vA cAJcalyaM vA jAyate tarhi tadbhojanapAnayostyAgo bhadraH| 
yadi tava pratyayastiSThati tarhIzvarasya gocare svAntare taM gopaya; yo janaH svamatena svaM doSiNaM na karoti sa eva dhanyaH| 
kintu yaH kazcit saMzayya bhuGkte'rthAt na pratItya bhuGkte, sa evAvazyaM daNDArho bhaviSyati, yato yat pratyayajaM nahi tadeva pApamayaM bhavati| 
