MAT 1:1 Ŋako Yesu Kristo koro usisambayó ŋuro sowo mande qu. Yesuko Dewit koro sowe qu ko Dewitko Abraham koro sowe qu.
MAT 1:2 Abraham ŋuko Aisak koro iwí. Aisak ŋuko Yakop koro iwí. Yakop ŋuko Juda koya topé-topémboya awaye.
MAT 1:3 Juda ŋuko Peres koya Sera koro awayari. Náyari muko Tamar. Asa Peres ŋuko Hesiron koro iwí. Hesiron ŋuko Ram koro iwí.
MAT 1:4 Ram ŋuko Aminatap koro iwí. Aminatap ŋuko Nason koro iwí. Nason ŋuko Salamon koro iwí.
MAT 1:5 Salamon ŋuko Boas koro iwí. Boas ŋuro nimí muko Rahap. Asa Boas ŋuko Opet koro iwí. Opet ŋuro nimí muko Rut. Asa Opet ŋuko Jesi koro iwí.
MAT 1:6 Jesi ŋuko wiri yerete uni Dewit ŋuro iwí. Dewit ŋuko Solomon koro iwí. Solomon nimí ŋuko komo Uria koro parí yora.
MAT 1:7 Asa Solomon ŋuko Rehopoam koro iwí. Rehopoam ŋuko Apiya koro iwí. Apiya ŋuko Asa koro iwí.
MAT 1:8 Asa ŋuko Jehosapat koro iwí. Jehosapat ŋuko Joram koro iwí. Joram ŋuko Usia koro iwí.
MAT 1:9 Usia ŋuko Jotam koro iwí. Jotam ŋuko Ahas koro iwí. Ahas ŋuko Hesekia koro iwí.
MAT 1:10 Hesekia ŋuko Manase koro iwí. Manase ŋuko Amos koro iwí. Amos ŋuko Josaia koro iwí.
MAT 1:11 Josaia ŋuko Jehoiakin koya topé-topémboro awaye. Ŋu naru ŋunoko Bapilon unindo Israel unipare yorero Bapilon mirako kusi yereŋgurí.
MAT 1:12 Asa Bapilon ŋuno kusi yiri yoroyi, yate naru ŋu kini taró. Naru ŋu kini tiníqo, Jehoiakinko Sealitiel pisiyaró. Sealitiel ŋuko Serupapel koro iwí.
MAT 1:13 Serupapel ŋuko Apiut koro iwí. Apiut ŋuko Eliakim koro iwí. Eliakim ŋuko Asoru koro iwí.
MAT 1:14 Asoru ŋuko Satok koro iwí. Satok ŋuko Akim koro iwí. Akim ŋuko Eliuti koro iwí.
MAT 1:15 Eliuti ŋuko Eleasar koro iwí. Eleasar ŋuko Matan koro iwí. Matan ŋuko Yakop koro iwí.
MAT 1:16 Yakop ŋuko Josep koro iwí. Ko Josep ŋuko Maria koro kamí. Asa Mariako Yesu pisiyaró, eneko, “Kristo,” ŋu yero nekoyoteŋgo.
MAT 1:17 Ŋunde ŋuroko Abraham noŋgo yate-yate Dewit tunoqaró ŋuko wini 14 ŋunde taŋgurí. Ko Dewit noŋgo yate-yate Bapilon unindo Israel kusi yereŋgurí, ŋuko wini 14 ŋunde taŋgurí. Ko Bapilon kusi yereŋgurí, ŋu noŋgo yate-yate Kristo tunoqaró ŋuko wini 14 ŋunde taŋgurí.
MAT 1:18 Asa Yesu Kristo tunoqaró ŋuro sowo mande ŋandiro. Nimí Maria koya Josep koya, epe re-re tewari, yero piŋa mande yunori iŋaŋgurí. Quko ene kopo kama yate, Maria qahu tiní qeneŋgurí. Ŋuko Yuqa Surumí qundo kho tiní qahu taró.
MAT 1:19 Josep ŋuko uni roneneŋowí. Ŋunde ŋuroko Maria qahu tiní rotowero iŋaró. Ŋunde quko unipare toŋeyemo kowi piyo Maria inowero ŋuro piyimiŋaró. Ŋunde ŋuro mondó ta rotowero iŋaró.
MAT 1:20 Josepko pare rotowero ŋuro watí iŋoyoní, Uni Parámimboro sambo simómbo suwono quko ŋande miraró, “Josep, keko Dewit koro wini qu, ke Maria pareke reweya ŋuro ma sasaro tewero. Iŋo, simó qahímo yote ŋuko Yuqa Surumí qundo re ina.
MAT 1:21 Ŋuko simó urumuni pisiyoweya. Ko owí muko Yesu ye qembe, dokoro enendo unipareyó quhuríye moŋgo yoreweya.”
MAT 1:22 O soso tunoqaró ŋuko Anutu koro ye-ye unindoro mande qu ka riní hamó tunoqaró. Mande ŋuko ŋandiro,
MAT 1:23 “Pare kato kamímboya kama eteyate, ŋundo simó ka urumuni pisiyoweya. Pisiyoní owí Emanuel yewaŋgo.” (Owé ŋuro murí muko ŋandiro, “Anutuko noreya yote.”)
MAT 1:24 Asa Josep eteyate otoqoro Uni Parámimboro sambo simómbo miraró ŋu naŋge howero Maria koya epe re-re tariyó.
MAT 1:25 Quko ene ŋuya kama eteyari, yate-yate oro Maria simó urumuni pisiyaró. Pisiyoní owí Yesu nekaró.
MAT 2:1 Mariako Betlehem yendémo, Judia mirako ŋuno, Yesu pisiyaró. Ŋu naruko ŋuno wiri yerete uni Herot ŋundo unipare ŋuno sopo yereró. Asa Yesu pisiyoní iŋo-iŋo uni kumimbo kosa aretesinaŋgo Yerusalem ŋuno maheŋgurí.
MAT 2:2 Mahero osese yereŋgurí, “Simó pisiyaró ŋu, ye Juda uniparetoro wiri yerete uni, ŋu dano yote? Nore eneŋo tutuyó kosa aretesina ŋuno qenero potoruku te inowero quro ŋano maheteto.”
MAT 2:3 Ŋunde yiqo, Herotko mandeye iŋoro iŋondata parámi taró. Ko Yerusalem unipare soso ŋuya iŋondata taŋgurí.
MAT 2:4 Herotko Israel koro o qa-qa unindoro tapá unindoya hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya soso neko yereró. Nekoro ŋande osese yereró, “Ŋu Kristo ŋuko, do yendé kano tunoqeweya?”
MAT 2:5 Yiní mande topé ŋande yaŋgurí, “Ŋuko Betlehem yendémo, Judia mirako ŋuno, tunoqeweya. Dokoro ye-ye uni ŋundo ŋande nakayáŋaró,
MAT 2:6 “‘Ke Betlehem, Judia mira koro yendé qu, keko Judia koro wiri yerete unindoro tomó qu kini. Dokoro wiri yerete uni ka ke noŋgo maheweya. Enendo Israel, neneŋo uniparene ŋu, sopo yereweya.’”
MAT 2:7 Asa Herotko mandeye iŋoro iŋo-iŋo uni kosa aretesinaŋgo maheŋgurí ŋu mondó neko yerero tutu ŋu qeneŋgurí naruyó hamó ŋuro osese yereró.
MAT 2:8 Osese yero ŋande yimiraró, “Ye Betlehem uyaya simó ŋu okeyá ta seqayi. Seqa qeneroqo, mande topé re mahe nimirika nopa uyaro potoruku te inowano.” Ŋunde yero asá yiriní toŋeŋgurí.
MAT 2:9 Mandí iŋoro toŋeŋgurí. Toŋero tutu komo kosa aretesina ŋuno qeneŋgurí mu pitu ko qeneŋgurí. Ŋu tutu ŋundo korete toŋero simó yoraró quno ŋuno uyaro koreko yaró.
MAT 2:10 Tutu qenero niŋgu-niŋgu parámi horé taŋgurí.
MAT 2:11 Tero ya quroko oro simó ŋuya nimí Maria ŋuya yiyaŋgurí. Yiyoro potoruku tero umu-kembaye nokono raŋgurí. Ŋunde tero newonde metémboro puŋge koŋgo o taŋoro simó inaŋgurí. O newonde metémboro ŋuko ŋandiro: gol koya te sitúmi nuŋgurí meté moré muya te sitúmi meyowo nuŋgurí meté muya.
MAT 2:12 Asa imemoŋgo Anutuko quko ŋande yimiraró, “Ye Herotko pitu ko ma owero.” Ŋunde ŋuro khe enesówore eneŋo yendéyemo toŋeŋgurí.
MAT 2:13 Iŋo-iŋo uni ŋu toŋiqo, Uni Parámimboro sambo simó kato Josepko tunoqero quko ŋande miraró, “Ke otoqoya simóŋge nimí yore soreya Isip ŋuno uyi. Isip ŋuno na yoroyika nondo kimirowano. Dokoro itaka naŋge Herotko simó ŋu uroní khumoweya, yero iŋoyote.”
MAT 2:14 Yiní Josep otoqoro simó, nimí yorero suwono naŋge Isip ŋuno uró.
MAT 2:15 Josep Isip ŋuno yoní, yate Herot khumaró. Ŋunde tero Uni Parámimboro ye-ye unindoro mande qu ka hamó tunoqaró. Mande ŋuko ŋandiro, “Nondo naŋone nekowe Isip rotoro maheró.”
MAT 2:16 Iŋo-iŋo uni kosa aretesinaŋgo ŋundo Herot ŋunde kanáŋaŋgurí. Asa yate-yate Herotko ŋu qene iŋoro newonde tiwi parámi horé taró. Tero uni kumi asá yiriní Betlehem yendémo ko yendé tomó-tomó Betlehem sumeyoro quno ŋuno ŋuya uyareŋgurí. Uyaro simó tomó ta-ta kumima naru irisa kama rotaŋgurí qu soso yuroyi khumomukaŋgurí. Simó ŋunde qu yuraŋgurí, dokoro komo Herotko iŋo-iŋo uni do naruko tutu qeneŋgurí ŋuro osese yereró.
MAT 2:17 O tunoqaró ŋuko komo Anutuko ye-ye uni ka, Jeremaia, maŋgómo mande yaró qu riní hamó tunoqaró. Ene ŋande yaró,
MAT 2:18 “Tendo parámi ko sikí yambo parámi horé Rama yendémo ŋuno tunoqete. Ŋuko Reseliko simó ŋuro sikíqero tendote. Ko mepa mande kama iŋoweya, dokoro simó ŋu kini taró.”
MAT 2:19 Asa Herot khumoní Isip ŋuno Uni Parámimboro sambo simó kato Josepko tunoqiní qu qeniní
MAT 2:20 ŋande miraró, “Ke otoqoya simóŋgepoya nimímboya yoreya Israel ŋuno uyari. Unindo simó urowero yaŋgurí qu khumomukaŋgurí.”
MAT 2:21 Yiní Josep otoqoro simó, nimí yorero Israel mirako ŋuno uyareŋgurí.
MAT 2:22 Quko ŋande iŋaró, Herot khumoníqota naŋuní, owí Arikelaus, ŋundo meté rero Judia mira sopoyote. Asa ko Josep ŋuwore uyarewero ŋuro sasaro taró. Anutuko Josep quko mande ka mironí Galili mirako ŋuno uyaró.
MAT 2:23 Uyaro yendé ka owí Nasaret ŋuno kunditaró. Ŋunde tero ye-ye unindoro mandeye ŋu hamó tunoqaró. Mande ŋuko ŋandiro, “Uni ŋuko, Nasaret noŋgo uni ka, ye nekowaŋgo.”
MAT 3:1 Asa ŋu naruko ŋuno Jon, sono re-re uni ŋundo mahero Judia koro Mira Wimbímo ŋuno unipare mande yesowoyara.
MAT 3:2 Ene ŋande yaró, “Ye quhuríyemboro newonde surumí teya quhurí ŋu se roti. Dokoro sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyó ŋu tunoqewero tete.”
MAT 3:3 Ŋunde yaró, dokoro ŋu uni ŋuko, komo ye-ye uni ka, Aisaia, maŋgómo ŋande yaró, “Enendo mira wimbímo neko yerero ŋande yimirote, ‘Uni Parámimboro khe roŋgaruwoya eneŋomboro ore roneneŋoyi qembe.’”
MAT 3:4 Jonko tuwi kamel huímbo toworo kowí punuwaró. Ko makao kowímbo utóŋo toworo weheŋo newondí kusiyaró. Ko muŋa katu koya siso sonoyómboya neyara.
MAT 3:5 Asa ŋu naruko ŋuno Yerusalem unipare, ko Judia mira koro unipare soso, ko uni soso Jotan Sono sumeyo kunditaŋgurí qu eneno maheŋgurí.
MAT 3:6 Mahero quhuríye tunomo yi Jonko Jotan Sonono sono re yunaró.
MAT 3:7 Ŋunde tiní Farisi uni qambu, Sadyusi uni qambu qundo sono rewero quro eneno maheyaŋgurí. Mahi ŋande yimiraró, “Ye sire piyimi ŋuro simó ŋu! Anutuko newonde saŋgirí tero o piyimi unipare teyoteŋgo ŋu rambaruru yerewero tete. Ye dando yimironí sore naru piyimi ŋu takawero teteŋgo?
MAT 3:8 Ŋunde ŋuroko newonde hamó rohoréŋaŋgurí ŋuro eŋgé rika tunoqiní.
MAT 3:9 Ko kina ŋande ma iŋowero, ‘Abrahamko noreŋo usinani.’ Dokoro no ŋande ye yimiroteno, Anutuko meté yiní wondo ŋu rohoréŋoro Abraham koro usi-sí tunoqewaŋgo.
MAT 3:10 Itaka ka soporo te toŋowero quro te hurímo yote. Ŋunde ŋuroko te soso eŋgé meté kama teyoteŋgo ŋuko toŋoro kewáko raŋoweya.
MAT 3:11 “Nondo ye sonono kina sono re yunoyoteno ŋuko newonde rohoré teyoteŋgo ŋuro rokó ŋu. Quko uni ka no huwónemo maheweya ŋuko ŋuro wimbímboko nene wimbune ŋu takate. Hamó, nondo eneŋo khe punu-punuyó korowowero owéne moré kini. Ko enendo Yuqa Surumí ŋu kewá qembe re yunoweya.
MAT 3:12 Usú ka re towo mahero wit eŋgémboya murutómboya rondaŋeweya. Rondaŋero wit eŋgé se yano kopoweya. Quko murutómi muko se kewá ka kama khumoyote quno ŋuno qaweya.”
MAT 3:13 Ŋu naruko ŋuno Yesuko Galili rotoro Jotan Sonono uyaro Jonko ene sono re inowero ŋuno uyaró.
MAT 3:14 Quko Jonko soréŋoro ŋande yaró, “Dokoro nono mahete? Meté keto naŋge sono re nuno,” yaró.
MAT 3:15 Yiníqo, Yesuko mande topé yaró, “Ŋu meté, enina. Noya keya khe meté naŋge howero otete roneneŋowí soso tewaro.” Ŋunde yiní sono re inaró.
MAT 3:16 Re inoníqo, Yesuko sono roto areyoní sambo koro mako kosoní qeniní Anutu koro Yuqa qundo nú qembe tero umburo saŋanímo yaró.
MAT 3:17 Neko ka sambo saŋa noŋgo ŋande nekaró, “Ŋako neneŋo naŋone, eneŋo surumí iŋoyoteno. Ŋuro metéŋoyoteno.”
MAT 4:1 Asa ŋu naruko ŋuno Yuqako Yesu riní Monimbuko towoŋowero quro mira wimbímo ŋuno oró.
MAT 4:2 Ŋuno yotoro kundiŋi tero kosa suwo 40 ŋunde rotaró. Ŋunde tero qímboro khumaró.
MAT 4:3 Uni towoŋowero uni ŋu ŋuno mahero ŋande miraró, “Ke hamó Anutu koro Naŋuní tiníkaqo, yeka wondo ŋa rohoréŋoro bret kumi tunoqiní.”
MAT 4:4 Yiníqo, Yesuko mande topé ŋande yaró, “Sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, ‘Unipareto o qoyemboro quwore naŋge yoto-yoto kama rewaŋgo. Kini. Anutu koro maŋgó howero yoto-yoto rewaŋgo.’”
MAT 4:5 Yiníqo, Monimbuko Yesu rero yendé parámi surumímo ŋuno Ya Surumí umómo saŋano rotaró.
MAT 4:6 Rero ŋande miraró, “Ke hamó Anutu koro Naŋuní tiníkaqo, amuno soreka kiyowe. Dokoro, sokomeko ŋande yete, “‘Enendo sambo simóŋo yimironí sopo kerewaŋgo, ko kandeyembo kore koro kerewaŋgo, wondo kato khíndoŋgemo saŋgawoweya koro.’”
MAT 4:7 Yiníqo, ŋande miraró, “Sokomeko ŋuno kaŋuya ŋande nakayáŋaró, ‘Ke Uni Parámi, keŋo Anutuke ma towoŋowero.’”
MAT 4:8 Yiníqo, Monimbuko Yesu rero mira purí ka koreko horé ŋuno oró. Ŋunde tero uniparetoro miraye soso ko o meté-metéye mu witúŋaró.
MAT 4:9 Witúŋoro ŋande miraró, “Ke umu-kembake nokono raŋoro neneŋo potoruku te nunoka, o soso ŋa se kunowano.”
MAT 4:10 Yiníqo, ŋande miraró, “Monimbu, ke toŋe. Sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, ‘Ke Uni Parámi, keŋo Anutuke ŋuro potoruku te inoya eneŋo khoyó naŋge te qembe.’”
MAT 4:11 Ŋunde yiní Monimbu roto toŋeró. Toŋiní sambo simómbo mahero Yesu samakaŋaŋgurí.
MAT 4:12 Asa naru kano Yesuko ŋande iŋaró, “Unindo Jon rero kusi-kusi yano raŋgurí,” ŋu iŋoro Galili mirako ŋuno uyaró.
MAT 4:13 Uyaro Nasaret rotoro Kaperneam yendé parámimo ŋuno kunditaró. Yendé ŋuko Galili Sono Towo tapémo yaró, ŋuko Sepulun winiyómboro noko qu ko Napitali winiyómboro noko qu.
MAT 4:14 Ŋunde taró, quko komo Anutuko ye-ye uni ŋu Aisaia riní mande ka yaró qu ŋu hamó tunoqaró. Mande ŋuko ŋandiro,
MAT 4:15 “Sepulun koro noko qu, Napitali koro noko qu, sono towosina Jotan Sono andusina yote ŋu, uni wini meyowomboro mira Galili ŋu,
MAT 4:16 ŋu unipare huririko yaŋgurí ŋundo sine parámi qeneŋgurí, ko hiyó kato arero kindo khumowero quro yoŋoyómo yaŋgurí qu hiyóqaró.”
MAT 4:17 Ŋu naruko ŋuno Yesuko kho kimani tero unipare yesowo yimitoyaró. Ŋande yaró, “Ye quhuríyemboro newonde surumí teya quhurí ŋu se roti. Dokoro sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyó ŋu tunoqewero tete.”
MAT 4:18 Asa naru kano Yesuko Galili Sono Towo tapéwore uyaro yerepasa ka khoyari tero sono qare siyori yiyaró. Ŋuko Saimon (owí kako Pita), koneyó Andru. Ŋundo tirí-tirí rero sono towoko raŋoro wosoyariyó.
MAT 4:19 Asa yiyoro ŋande yimiraró, “Mahe nohowiri. Nondo kho ka yunowe unipare Anutusina yowosowari.”
MAT 4:20 Waka ta tirí-tiríyari rotoro howariyó.
MAT 4:21 Yesuko ŋu noŋgo uyaro yerepasa irisa meyowo ka yiyaró. Ŋuko Jems, koneyó Jon, Sepeti koro simó. Irisa ŋuro awayari muko Sepeti ŋuya waŋgo saŋano yotoro sono qarendoro tirí-tiríye roŋgaruwaŋgurí. Asa yiyoro irisa ŋu neko yereró.
MAT 4:22 Waka ta waŋgo rotoro awayari rotoro howariyó.
MAT 4:23 Yesuko Galili mira soso ŋuno uyare mahe tero huru-huru yayemo mande rondaqe yunoro sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuro miti mande ŋu yesowo yimitoyaró. Ko se khumo kate-kate, asa o soso ŋundo unipare koweye rambaruruwaró ŋu yoriní meté taŋgurí.
MAT 4:24 Ŋunde tiní piŋa mande ŋu yi Siria mira soso ŋuya iŋoyaŋgurí. Iŋoro unipareto se khumo uni kate-kate ŋuya uni koweye surumí teyara ŋuya eneno yore maheŋgurí. Kumi yuqa piyimi quroyemo yaŋgurí, kumi se khumoko yoriní umbu raŋoro khe kandeye yukuwoyaŋgo, kumi wimbuye khumaró ŋu. Soso yore mahi enendo yoriní meté taŋgurí.
MAT 4:25 Unipare qambu Galili mira koŋgo, Dekapolis mira koŋgo, Yerusalem noŋgo, Judia mira koŋgo ko noko Jotan Sonosinaŋgo mahero Yesu howeyaŋgurí.
MAT 5:1 Yesuko unipare qambu ŋu yiyoro mira purímo oro kunditiní iŋo-iŋo rewero unipareyó taŋgímo maheŋgurí.
MAT 5:2 Mahiqo, ŋandiro mande rondaqe yunaró,
MAT 5:3 “Unipareto yuqayemo onoŋoye moré kini qembe teteŋgo qundo puriŋo ka reteŋgo, dokoro, sambo simburímbo ye wiri yereyote.
MAT 5:4 Unipareto tendoyoteŋgo qundo puriŋo ka reteŋgo, dokoro, Anutuko yemama mande yimiroweya.
MAT 5:5 Unipareto owéye re umbuyoteŋgo qundo puriŋo ka reteŋgo, dokoro, Anutuko noko soso se yunoweya.
MAT 5:6 Unipareto otete roneneŋowí ŋuro o qoyemboro qembe kondé iŋoyoteŋgo qundo puriŋo ka reteŋgo, dokoro, Anutuko yoriní maŋgoreweya.
MAT 5:7 Unipareto meyowomboro sikíye te yunoyoteŋgo qundo puriŋo ka reteŋgo, dokoro, Anutuko eneŋo sikíye te yunoweya.
MAT 5:8 Unipareto newondeye sara qundo puriŋo ka reteŋgo, dokoro Anutu qenewaŋgo.
MAT 5:9 Unipareto mepa mande yeyoteŋgo qundo puriŋo ka reteŋgo, dokoro Anutu koro simó, yero neko yerewaŋgo.
MAT 5:10 Unipareto otete roneneŋowí teyoteŋgo ŋuro quhurí korowoyoteŋgo qundo puriŋo ka reteŋgo, dokoro, sambo simburímbo wiri yereyote.
MAT 5:11 “Unipareto ye wininemo qene iŋoro mande piyimi yero quhurí yunoro mande kota-kota piyimi yero saŋga yiriqo, ye puriŋo ka reteŋgo.
MAT 5:12 Ŋunde tiqo, niŋgu-niŋgu parámi ti, dokoro kimoye parámi samboko rewaŋgo. Hamó, ŋundiro naŋge komo uni ŋunde qundo ye-ye uni ŋu o piyimi te yunaŋgurí.
MAT 5:13 “Yeko noko koro nembo ŋunde qembe. Quko nembo ŋuro nuŋgurí ŋu kini tiníqo, nore date tero nuŋgurí ŋu pitu ko rewato? Nembo ŋunde ŋuko khoyó kini taró. Unindo ŋu meté raŋi kheyembo khete rumuniŋoyoteŋgo.
MAT 5:14 “Yeko noko koro hiyó ŋunde qembe. Yendé ka mira purí saŋano ŋuno sóqewero mepémo kini.
MAT 5:15 Unindo suru tupuŋoro kondómo rukukuwoyoteŋgo, peka? Kini. Ene rero koreko pikoyi unindo ya quroko hiyó yunoweya.
MAT 5:16 Ŋundiro naŋge hiyó ŋunde qembe unipare hiyó yuni qembe. Ŋunde tiqo, enendo yeŋo oteteye meté qenero awaye samboko yorote ŋu seré te inowaŋgo.
MAT 5:17 “No Hutuŋo Mande koya Ye-ye Unindoro mandeye ŋu se rotowero quro kama mahenowó. Kini. Ŋunde ma iŋowero. Ŋu soso rewe hamó tunoqewero quro mahenowó.
MAT 5:18 Nondo mande hamó ye yimirowe, noko sambo yoroníqo, hutuŋo mande tomó ta-ta ŋuya parámi ta-ta soso ŋuya yoroweya.
MAT 5:19 Ŋunde ŋuro uni kato Anutu koro mande kondé tomó ta ka re rotoroqo, unipare witú yiriní rotoyoteŋgo, ŋuko piyimi. Uni ŋuko sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómo ŋuno owé tomó ta naŋge reweya. Quko uni ka hutuŋo mande howeroqo, unipare witú yiriní howeyoteŋgo, ŋundo sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómo ŋuno owé parámi horé reweya.
MAT 5:20 Ŋunde yeteno, dokoro Farisi unindoya hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya, nore otete roneneŋowí hamó howeyoteto, ŋunde ye iŋoyoteŋgo. Quko yeŋo oteteye roneneŋowí muko eneŋo oteteye kama takaweya tiníqo, yendo sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómo ŋuno kama owaŋgo.
MAT 5:21 “Usisambayembo mande ka iŋaŋgurí, asa ‘ma uroyi khumowero.’ Ye ŋunde iŋomukoteŋgo, ko uni kato uroní khumoweya ŋuko mande khono kaŋeweya.
MAT 5:22 Quko nondo ŋande ye yimiroteno, uni kato topémboya saŋgirí tiníqo, ene ŋuya mande khono kaŋeweya. Ko uni kato topémboya mande piyimi yeweya tiníqo, ene uni pará-parámboro toŋeyemo kaŋeweya. Ko uni kato ŋande miroweya, ‘Keko kape-kape uni horé,’ ene meté kewá piyimi quno ŋuno uweya.
MAT 5:23 “Ŋunde ŋuroko ke oka Anutu te inowero qu rero wondo yakutímo oroqo, ŋande ye iŋoweya, toponembo o tanowó ŋuro saŋgirí tete, ye iŋoweya tiníqo,
MAT 5:24 o ŋu ŋuno rotoro rohoréŋoro topokepoya mande roŋgaruworoqota mahero Anutu o ŋu te ino qembe.
MAT 5:25 “Ko uni kato korero mande khono korotowero khewore uyaroqo, asa yari waka ta mande roŋgaruwori qembe. Ŋunde kini tiníqo, asa uni ŋundo ronda-ronda unindoro kandímo korotoní ronda-ronda uni ŋundo sopo-sopo unindoro kandímo korotoní sopo-sopo unindo kusi-kusi yano korotoweya.
MAT 5:26 Nondo hamó kimiroteno, ke kusi-kusi yano yate wondo yaŋgurí ŋu kanaramimo kimo teroqota.
MAT 5:27 “Ye mande ŋa iŋaŋgurí, ‘Ye se simbururu ma tewero.’
MAT 5:28 Quko nondo ŋande ye yimiroteno, uni kato pare ka qenero qene nuŋguwote tiníqo, newondímo pare ŋuya se simbururu titiri ŋunde qembe.
MAT 5:29 Ko keŋo toŋeŋge kandeke tesina ŋundo korero kowosoro o piyimi tewero tiníqo, kumo raŋoka uní. Hamó, kowekeporo sombé ŋu piyo teweya. Quko koweke soso kewá piyimimo ŋuno kama uweya.
MAT 5:30 Ko keŋo kandeke kondésina ŋundo kowosoro o piyimi tewero tiníqo, wesaŋe raŋoka uní. Hamó kowekeporo sombé ŋu piyo teweya. Quko koweke soso kewá piyimimo ŋuno kama uweya.
MAT 5:31 “Ye mande ŋa iŋaŋgurí, ‘Uni kato ene parí howeweya tiníqo, kamímbo epe re-re tariyó rotowero ŋuro sokome ka parí inoweya.’
MAT 5:32 Quko nondo ŋande ye yimiroteno, uni kato parímbo se simbururu kama teyoní rotaró tiníqo, kamímbo pare ŋu riní se simbururu pare ka tunoqeweya. Ko danimbo pare ŋu reweya qundo se simbururu uni tunoqeweya.
MAT 5:33 “Usisambeyembo mande kaŋuya ŋande iŋaŋgurí, ŋuko ŋandiro, ‘Ke mande ka Uni Parámi mitoro ri kondéraró ŋu ma wendaqewero.’
MAT 5:34 Quko nondo ŋande ye yimiroteno, mandeye ka ŋundiro ri ma kondérewero. Kini horé. Ye sambo nekoro mandeye ka ri ma kondérewero, dokoro, sambo ŋuko Anutu koro kundite-kundite yakutíŋo.
MAT 5:35 Ko ye noko nekoro mandeye ka ri ma kondérewero, dokoro, noko ŋuko Anutuko khí re ŋuro saŋano imaqeyote. Ko ye Yerusalem nekoro mandeye ka ri ma kondérewero, dokoro, Yerusalem ŋuko wiri yerete uni parámi ŋuro yendé parámi horé ŋu.
MAT 5:36 Ko yeŋo kembaye nekoro mandeye ka ri ma kondérewero, dokoro, keŋombo kembakeporo huŋge ka ri sarape ma iriyó kama teweya.
MAT 5:37 Ye meté ‘Iyo’ naŋge yi qembe, ko ‘Kini’ naŋge. Koro ŋu. Ye mande kaŋuya yewaŋgo tiníqo, mande ŋuko Monimbu koro qu naŋge.
MAT 5:38 “Ye komo mande ka ŋande yi iŋaŋgurí, ‘Ko uni kato topémboro toŋí ka rambaruruwoweya ŋuko, asa yendo uni ŋu ŋuya toŋí rambaruruwoyi qembe. Ko uni kato uni ka mití utoriníqo, asa yepa naŋge ene mití utori qembe.’
MAT 5:39 Quko nondo ye ŋande yimirowe, uni piyimimbo yeno o piyimi tewaŋgo ŋu topé ma tewero. Kini. Ko uni kato kakíŋge kawore tamoníqo, kawore ŋuya rohoréŋoka uroweya.
MAT 5:40 Ko uni kato korero kowe punu-punuke quroyómo qu rewero yero mande khono korotoníqo, meté tuwike saŋanímo ŋu ŋuya re ino qembe.
MAT 5:41 Ko uni kato korero, neneŋo onoŋone korowoya kutaqemo u, yeweya tiníqo, asa kho ŋu sowe teya kapiyamo ŋuya korowo u qembe.
MAT 5:42 Uni kato o karo kira kereweya tiníqo, o ŋu ino qembe, ko uni kato keya utatá tewero yiníqo, ma huwóŋowero.
MAT 5:43 “Ye komo mande ka ŋande yi iŋaŋgurí, ‘Ke topokeporo hamó-hamó iŋo qembe, ko saŋgiríŋgepoya newonde piyimi te qembe.’
MAT 5:44 Quko nondo ye ŋande yimirowe, yeŋo saŋgiríye newonde meté yunoyi qembe, ko yeno o piyimi teyoteŋgo ŋuro hariri tika Anutuko ene samaka yiriní.
MAT 5:45 Ŋunde tero ye awaye samboko yote ŋuro simó yowaŋgo. Enendo uni piyimimboya uni metémboya saŋayemo kosa riní hiyóqeyote. Ko enendo uni roneneŋowímboya uni piyimimboya sono riní umbuní yunoyote.
MAT 5:46 Ko ye uni topoyemboro naŋge hamó iŋo yunoteŋgo tiníqo, do kimo ka rewaŋgo? Qeni, ŋu takis re-re uni ŋuya murí ŋu teyoteŋgo.
MAT 5:47 Ko ye uni topoye naŋge topo te yunoyoteŋgo tiníqo, yeŋo muríyembo uni wini meyowomboro muríye ŋu takatepe ma kini? Kini. Ŋu kape uni ŋuya ŋunde teyoteŋgo.
MAT 5:48 Ŋunde ŋuroko awaye samboko yote ŋuro kiraró howi qembe. Eneko meté horé; ye ŋuya meté horé yuri qembe.
MAT 6:1 “Ye oteteye meté-meté ŋu unipare witú yerewero toŋeyemo ma tewero. Toŋeyemo ŋunde tiqo, awaye samboko yote ŋundo kimo meté kama yunoweya.
MAT 6:2 “Ŋunde ŋuroko ye mone ka uni onoŋoye moré kini ŋu yunowaŋgo quno ŋuno uni maŋgoye irisa ŋu ma howewero. Uni ŋundo o meté te yunowaŋgo quno ŋuno koretero kho uni ka asáŋoyi huru-huru yanope ma yendémo ŋuno uŋgu huwoyote. Hamó ŋande ye yimiroteno, uni ŋundo owé parámi hamó reteŋgo, quko ŋu kimo ŋu naŋge rewaŋgo.
MAT 6:3 Quko ye uni onoŋoyó moré kini qu samakaŋowero quno mondó ta naŋge samakaŋoyi qembe.
MAT 6:4 Ŋunde tero o meté te inowaŋgo ŋuko sóqeweya. Ŋunde tiqo, awayembo kho tapuŋowí ŋu qenero kimo meté re yunoweya.
MAT 6:5 “Ko ye hariri tewaŋgo quno ŋuno uni maŋgoye irisa ŋu ma howewero. Naru rokóŋoro uni ŋundo owé parámi rewero quro hamó iŋoro huru-huru yanope ma kheko ŋuno uniparetoro toŋeyemo kaŋero hariri teyoteŋgo. Hamó yimiroteno, owé parámi hamó reteŋgo, quko ŋu kimo ŋu naŋge rewaŋgo. Ye otete piyimi ŋu ma tewero.
MAT 6:6 Kini, hariri tewero quro yeŋo ya quroko oya, mako tuŋoya, awaye sóqeyote ŋuwore hariri ti qembe. Ŋunde tiqo, awayembo kho tapuŋowí ŋu qenero kimo meté re yunoweya.
MAT 6:7 “Ko ye hariri tewaŋgo quno kape unindo otete qu ma howewero. Kape uni ŋundo hariri teroqo, mande qambu-qambu yeyoteŋgo. Dokoro ŋande iŋoyoteŋgo, mande wata yatoqota anutunanimbo hamó mandenani iŋoweya. Ŋunde ma tewero.
MAT 6:8 Muríye ŋu ma howewero. Dokoro awayembo ye o karo tukuni teteŋgo ŋuro komo iŋomukaró.
MAT 6:9 “Ŋunde ŋuroko meté ŋandiro hariri ti qembe, “‘Awanani, ke samboko yote, keŋo owéŋge surumí yoní,
MAT 6:10 keŋombo nore wiri yereyote naruke ŋu reka mahiní, samboko ŋuno iŋo-iŋoke hamó tunoqeyote, ŋundiro naŋge meté nokono ŋuya hamó tunoqiní.
MAT 6:11 Itaka naru ŋano o qonanimboro nuno.
MAT 6:12 Kowe noreŋo utatánani ŋu se roto nuno, dokoro, utatá noreya taŋgurí ŋu soso se roto yunoyoteto.
MAT 6:13 Ko nore norika okato kama towo nereweya, kini, o piyimi horé mu noŋgo nore qembe.’
MAT 6:14 Iŋoyi. Ko ye uniparetoro quhuríye roto yunowaŋgo tiníqo, yeŋo awaye samboko yote ŋundo yeŋo quhuríye ŋu se rotoweya.
MAT 6:15 Quko ye uniparetoro quhuríye kama se rotowaŋgo tiníqo, awayembo yeŋo quhuríye ŋu kama se rotoweya.
MAT 6:16 “Ko ye kundiŋi tewaŋgo quno ŋuno uni maŋgoye irisa ŋu ma howewero. Uni ŋundo kundiŋi teyoteŋgo quno ŋuno umu-kembaye piyo teyoteŋgo. Ŋunde tiqo, unipare soso, ene Anutuko iŋoro kundiŋi tero quhurí korowoteŋgo, ye iŋoro owéye hokoyoteŋgo. Hamó yimiroteno, ŋu kimo ŋu naŋge rewaŋgo.
MAT 6:17 Quko ye kundiŋi teroqo, huye roŋgaruwoya umu-kembaye sonowoyi qembe.
MAT 6:18 Ŋunde tiqo, unipareto kundiŋi teyoteŋgo ŋu kama iŋowaŋgo. Quko awaye sóqeyote ŋundo iŋoweya. Ko awayembo kho tapuŋowí ŋu qenero kimo meté re yunoweya.
MAT 6:19 “Asa ye situwi se nokono ŋano ma kopowero. Ŋano situwi ŋu siwí koya paráqi koya rambaruruwoweya. Ko momo unindo hoŋgo toŋo wisiyoro momo tewaŋgo.
MAT 6:20 Kini, sambo koro situwi ŋu samboko ŋuno se kopoyuri. Samboko ŋuno situwi ŋu siwí koya paráqi koya kama rambaruruwoweya. Ko momo unindo hoŋgo toŋo wisiyoro momo kama tewaŋgo.
MAT 6:21 Ŋunde ti qembe, dokoro dano situwiye yote, ŋu ŋuro iŋomukoyoteŋgo.
MAT 6:22 “Toŋenani ŋuko kowenanimboro hiyó qu. Ke toŋeŋge meté tiníqo, asa hiyó ŋundo koweke soso hiyóqeyoweya.
MAT 6:23 Ko ke toŋeŋge piyimi tiníqo, asa koweke soso huriri teyote. Ŋunde ŋuro hiyó qurokemo yote ŋuko huriri naŋge tiníqo, huriri ŋuko piyimi horé.
MAT 6:24 “Uni kato sopo-sopo uni irisa quro kho qu tewero mepémo kini. Dokoro enendo karo newonde meté inoweya, ko karo newonde piyimi inoweya. Kaya womoweya, ko kako yesaráŋoweya. Ŋunde naŋge ye Anutu koya situwi koya irisa-irisa kasirayarimo yowero mepémo kini.
MAT 6:25 “Ŋu murí ŋuro nondo ŋande ye yimiroteno, yeŋo yoto-yotoyemboro iŋaŋawí tero ŋande ma yewero, ‘Do o ka newato? Do sono ka newato?’ Ko koweyemboro iŋaŋawí tero ŋande ma yewero, ‘Do tuwi ka kusiyowato?’ Qeni, yoto-yotoye ŋuro murí muko o newero qu naŋge, peka? Ko koweye ŋuro murí muko tuwi naŋge, peka? Ŋunde kini.
MAT 6:26 Nú ŋundo teyoteŋgo ŋuro iŋoyi. Khono oka kama rimiteŋgo, kho noŋgo eŋgé kama siyoyoteŋgo, o newero qu se huruworo yano kama reyoteŋgo. Quko awaye samboko yote ŋundo wutu yereyote. Asa Anutu koro toŋímo yendo nú taka yereyoteŋgo, hamómbe?
MAT 6:27 Ko ye dani kato iŋaŋawí tero yoto-yotoyó meté wosoro sowe teweya?
MAT 6:28 “Ko ye do karo tuwi koro iŋondataqeyoteŋgo? Nuŋo wimbo-wimbo yoteŋgo ŋu qeni. Koweyumu kama teyoteŋgo, tuwi kama towoyoteŋgo.
MAT 6:29 Quko no ŋande ye yimiroteno, Solomon ŋundo tuwi meté horé qu se reyaró, quko nuŋo ŋuro nakayámbo Solomon koro tuwi meté-meté ŋu takate.
MAT 6:30 Itaka komó ŋunde qu yoteŋgo, ko kuyepo naŋge unindo toŋoro kewáko raŋi uweya. Anutuko oka naru tukuni yorote ŋunde qu o nakayá meté mu inoyote. Asa ye unipare iŋondutuye tomó ta naŋge, iŋoyi, enendo ye ŋuya sopo yerero tuwi yunoweya.
MAT 6:31 Ŋunde ŋuroko iŋaŋawí tero ŋande ma yewero, ‘Do o ka newato? Do sono ka newato? Do tuwi ka kusiyowato?’
MAT 6:32 Hamó, kape unipareto o soso ŋunde quro iŋoro seqayoteŋgo. Quko yeŋo awaye samboko yote ŋundoko ye o ŋuro tukuni teteŋgo ŋu iŋomukote.
MAT 6:33 Koretero Anutuko unipareyó wiriyote naruyó ŋuro kondé iŋoyikata ene o soso ŋu ŋuya se yunoweya.
MAT 6:34 Ŋunde ŋuroko o kuyepo tunoqeweya quro ma iŋondataqewero. Kuyepo ŋuko eneŋombo naŋge iŋondataqeweya. Quhurí itaka tunoqete ŋuro naŋge iŋoyi qembe.
MAT 7:1 “Ye unindoro muríye yiyoro ma ronda yerewero. Anutuko yeŋo muríye qene rondaŋeweya koro.
MAT 7:2 Dokoro yendo date uni yiyoro ronda yereyoteŋgo, ŋuko ŋundiro naŋge Anutuko ye yiyo rondaŋeweya. Ko ye date uni o te yunoyoteŋgo rokóŋo ŋuwore naŋge Anutuko meté te yunoweya.
MAT 7:3 “Ke do karo topokeporo murutó ka toŋímo yote ŋu qene iŋoyote, quko ke te puŋo ka keŋo toŋeŋgemo yote ŋu kama qene iŋoyote?
MAT 7:4 Ko te puŋo ŋu toŋeŋgemo naŋge yoníqo, asa ke date tero topoke ŋande miroweya, ‘Topo, murutó toŋeŋgemo yote ŋu re rotowe?’
MAT 7:5 Ke uni maŋgoye irisa, koreteroqo te puŋo parámi keŋo toŋeŋgemo yote ŋu re rotoroqota ke meté toŋetero murutó tomó ta topoke toŋímo yote ŋu meté se rotoweya.
MAT 7:6 “Ye Anutu koro o qu rero á sawa ma yunowero. Ko yeŋo pehe meté-meté ŋu se raŋoyi poko ma uwero. Raŋoyi, yate poto kheyembo woŋomuniŋowaŋgo koro, ko isako rohoréŋoro ye yikiwaŋgo koro.
MAT 7:7 “Ye kirayoyikata o se yunoweya; o seqaroqota qenewaŋgo; mako uroyikata mako koso yunoweya.
MAT 7:8 Dokoro uni soso kirayoteŋgo ŋundo o ŋu siyoyoteŋgo; uni soso o seqayoteŋgo ŋundo o ŋu qeneyoteŋgo; uni soso mako utoyoteŋgo, ŋuro mako kosoní inoweya.
MAT 7:9 “Ko ye kato simóye kato iwí kirayoro bret ka re nuno yiníqo, iwímbo wondo ka re inoweya, peka? Kini.
MAT 7:10 Ko simómbo iwí kirayoro sono qare nuno yiníqo, iwímbo sire piyimi ka re inoweya, peka? Ŋu ŋuya kini.
MAT 7:11 Yeko quhurí uni naŋge quko simóye o meté yunoyoteŋgo. Ŋunde ŋuroko awaye samboko yorote ŋu kirayoyiqo, o meté-meté mu se yunoweya, hamómbe?
MAT 7:12 Yendo unipareto otete soso yeno te yunowaŋgo ŋuro kondé iŋoyoteŋgo ŋuko ye otete ŋu naŋge eneno te yunoyi qembe. Dokoro otete ŋuko Hutuŋo Mande koya Ye-ye Unindoro mandeye ŋuro murí.
MAT 7:13 “Mako kiŋiwí tomó ta qurowore oyi qembe. Piyo tewero mako ŋuko koŋó parámi, ko khe ŋuwore ŋuko parámi horé. Ko unipare qambu qundo khe ŋu howeyoteŋgo.
MAT 7:14 Quko yoto-yoto rewero mako ŋuko kiŋiwí horé, ko khe ŋuno owero ŋuko tuŋiyowero qu. Asa ko unipare kanata-kanatako naŋge qenero khe ŋu howeyoteŋgo.
MAT 7:15 “Ye-ye uni kota-kota ŋuro sori qembe. Enendo uni ime qembe tero, sipsip ŋunde qembe teteŋgo. Quko newondeye quroko uni saŋgirí naŋge, á sawa qembe teteŋgo.
MAT 7:16 Uni ŋuro muríyembo eŋgé teyote. Ye eŋgé ŋu qenero uni muríye ŋuro iŋomukowaŋgo. Asa uni kato utó kamí moré moŋgo wain taŋgurí siyoweya, peka? Ko uni kato utó yuyumi moré moŋgo fik taŋgurí siyoweya, peka? Ŋunde kini.
MAT 7:17 Ŋundiro naŋge te meté ŋundo eŋgé meté naŋge teyoteŋgo. Ko te piyimi ŋundo eŋgé piyimi naŋge teyoteŋgo.
MAT 7:18 Te meté kato eŋgé piyimi mu tewero mepémo kini. Ko te piyimi kato eŋgé meté mu tewero mepémo kini.
MAT 7:19 Te soso eŋgé meté mu kama teyoweya ŋuko, toŋoro kewáko raŋoyi qaweya.
MAT 7:20 Asa ko yendo ye-ye uni kota-kota ŋuro muríyemboro eŋgé qenero muríye ŋuro iŋomukowaŋgo.
MAT 7:21 “Ye ŋande ma iŋowero, uni soso neneŋo, ‘Uni Parámi, Uni Parámi,’ ye neko nereyoteŋgo ŋundo sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómo owaŋgo. Kini. Uni ka awane samboko yorote ŋuro iŋo-iŋoyó howeyote ŋundo naŋge ŋuno owaŋgo.
MAT 7:22 Naru kano Anutuko unipare soso ronda yereweya. Ŋu naruko ŋuno unipare wata qundo ŋande nimirowaŋgo, ‘Uni Parámi, Uni Parámi, nore keŋo mande qu owéŋgemo yatowó. Keŋo owéŋgemo yuqa piyimi yohowato uni quro koŋgo toŋeŋgurí. Keŋo owéŋgemo o wimbí moré enesó-enesó rato tunoqaró.’
MAT 7:23 Ŋunde yesowoyi ŋande yewano, ‘No kama iŋo yunoteno. Ye o piyimi teyoteŋgo ŋu, toŋi.’
MAT 7:24 “Ŋunde ŋuroko uni ka mandene ŋa iŋoro howeyote tiníqo, uni ŋuko iŋo-iŋoyó meté. Eneko uni kato mipu parámi wemboroŋoro yayómboro tatá ŋuno raŋaró ŋunde qembe.
MAT 7:25 Sono umbuní, sono riru tunoqiní, matú wimbí mahiní, o soso ŋundo ya utaqiní kama umbu raŋaró. Dokoro, mipu parámi ŋundo tatá kondé towoyara.
MAT 7:26 Asa uni kato mandene ŋa iŋoro kama howeyote tiníqo, uni ŋuko kape-kape uni naŋge. Eneko uni ka yayómboro tatá sotamano raŋaró ŋunde qembe.
MAT 7:27 Sono umbuní, sono riru tunoqiní, matú wimbí mahiní, o soso ŋundo ya utaqiní umbu raŋoro hamó rambaruruwaró.”
MAT 7:28 Yesuko ŋunde yiní unipare parámi ŋundo mandí iŋoro kondé yukuwaŋgurí.
MAT 7:29 Dokoro, mandí ŋu wimbí moré, ko hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoro mandeye ŋunde qembe kini.
MAT 8:1 Yesuko mira purí rotoro uníqo, unipare qambu parámi howero uŋgurí.
MAT 8:2 Asa kowí piyimi khumo uni kato mahero potoruku te inoro ŋande yaró, “Uni Parámi, keto ŋu iŋi mepémo tiníqo, no nori sara tewano.”
MAT 8:3 Yiníqo, Yesuko kandí saŋanímo rero miraró, “No ŋuro iŋoteno. Ke sara teweya.” Yiní waka ta se khumo ŋuno qu kini tiní sara taró.
MAT 8:4 Tiní Yesuko ŋande miraró, “O ŋa keno tunoqete ŋaro uni ka ma yimirowero. Hutuŋo mande Mosesko yimiraró ŋu howeya o qa-qa uni koweke re witú yereya keto sara tunoqete quro oka Anutu te ino qembe. Ŋunde tiqo, se khumoke kini tete, ye iŋowaŋgo.”
MAT 8:5 Asa Yesuko Kaperneam yendémo oníqo, Rom koro kuma unindoro sopo-sopo uni kato Yesu kondé ŋande kirayaró,
MAT 8:6 “Uni Parámi, sunará simóne se khumo tero yano eteyote. Wimbí muko soso khumoní kowí surumí parámi tete.”
MAT 8:7 Yiní ŋande miraró, “Meté nondo toŋe rewe meté teweya.”
MAT 8:8 Yiní ŋande miraró, “Uni parámi, no uni meté kini, ŋuro ke neneŋo yano date areweya? Quko keto kina mande yekata sunará simóne ŋu meté teweya.
MAT 8:9 Dokoro no ŋuya uni owéye moré mu kasirayemo yowe sopo nereyoteŋgo. Kowe nondo uni ka mirowano, ‘Ke toŋe,’ yeweqo, toŋeyote. Ko ka mirowano, ‘Ke mahe,’ yeweqo, maheweya. Kho simóne mirowano, ‘Kho ŋu te,’ yeweqo, ŋunde teweya.”
MAT 8:10 Yesuko mande ŋu iŋoro iŋondata parámi tero uni howeyaŋgurí ŋu ŋande yimiraró, “No ye hamó ŋande yimirowe, uni ŋaro iŋondutuyó parámi ŋandiro qu ka Israel unipare keweroyemo kama qeneno.
MAT 8:11 Nondo ye yimirowe, unipare qambu kosa aretesinaŋgo kosa utesinaŋgo mahero sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómo ŋuno kunditero Abraham, Aisak, Yakop koya o newaŋgo.
MAT 8:12 Quko uni ŋu, noreko wiri yereyote naruyómboro simó horé, ye iŋoyoteŋgo ŋuko, Anutuko yohowiní huriri yendémo ŋuno uwaŋgo. Ŋusina ŋunoko tendo piyimi tero metoye kindotowaŋgo.”
MAT 8:13 Ko Yesuko kuma unindoro sopo-sopo uni ŋande miraró, “Ke toŋe. O date komo iŋondutu ta ŋu keno tunoqeweya.” Ŋunde yiníqo, ŋu naruko ŋuno naŋge sunará simó meté taró.
MAT 8:14 Asa Yesuko Pita koro yayómo oro Pita koro koŋgí qeniní se khumo tero kowí tiwi riní yakutímo eteyaró.
MAT 8:15 Eteyoní kandímo towoní, se khumo ŋu kini tiní otoqoro Yesu koro o qímboro roŋgaruwaró.
MAT 8:16 Suwoya tiníqo, unipareto topo-topoye yuqa piyimi quroyemo yaŋgurí ŋu yore Yesuko maheŋgurí. Mahi mande ka yiní yuqa piyimi ŋundo unipare yorotaŋgurí. Ko enendo se khumo uni ŋu yoriní pitu ko meté taŋgurí.
MAT 8:17 Ŋunde tero mande ka komo Anutuko ye-ye uni Aisaiawore yaró ŋu riní hamó taró. Ŋande yaró, “Eneŋombo noreŋo kowenani ime ŋu raró, ko se khumo kate-kate korowaró.”
MAT 8:18 Asa Yesuko unipare qambu horé wuririyo kaŋeyuri yiyoroqo, iŋo-iŋo rewero uniyó ŋande yimiraró, “Nore sono towo karóŋoro andusina uyato.”
MAT 8:19 Yero toŋiqo, hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni kato mahero ŋande miraró, “Rondaqe-rondaqe uni, ke dana uyareweya qunoko no ŋuya kohowe ŋuno uyarewano.”
MAT 8:20 Yiníqo, ŋande miraró, “Á sawa ŋuko meréye noko quroko yote, nú ŋuya yaye moré. Quko Unindoro Naŋuní ŋuko etewero mirayó moré kini.”
MAT 8:21 Ko iŋo-iŋo rewero uni meyowo ka ŋande miraró, “Uni Parámi, norotoka no toŋeya awane re tapuŋowekata.”
MAT 8:22 Quko Yesuko ŋande miraró, “Kini, ke maheya no nohowe. Uni khumowí ŋundoko topoye khumoteŋgo ŋu se tapu yerewaŋgo.”
MAT 8:23 Ŋunde yero waŋgo saŋano oníqo, iŋo-iŋo rewero uniyómbo howe toŋeŋgurí.
MAT 8:24 Toŋeyate sono towo keweroko uyariqo, matú parámi horé mahero sono towo huwoní tambi-tambi toqero waŋgo tomó ta ŋu weheŋowero taró. Quko Yesuko eteyaró.
MAT 8:25 Eteyoní okokoworo ŋande yaŋgurí, “Uni Parámi, nore samaka nere, piyo tewe teteto.”
MAT 8:26 Yiqo, ŋande yimiraró, “Iŋondutuye muko tukuni. Do karo soreteŋgo?” Ŋunde yero otoqoro matú koya windi koya qene yiní irisa-irisa imaqariyó.
MAT 8:27 Ŋunde tiriqo, uni ŋundo iŋondata parámi tero ŋande yaŋgurí, “Do uni kato meté yiní matú koya windi koya imaqitiri?”
MAT 8:28 Asa Yesuko sono towo andusina uyaroqo, Gatara koro mira ŋuno maheró. Mahiní uni irisa yuqa piyimiyari moré mu uni tapu noŋgo mahero kheko kopaŋgurí. Irisa ŋuko saŋgirí uni horé, ŋunde ŋuroko unipare khe ŋuwore toŋewero mepémo kini.
MAT 8:29 Asa mahero kondé ŋande kiwariyó, “Ke Anutu koro Naŋuní, ke do nereweya? Kepe Anutuko naru rokóŋaró ŋu takaro itaka naŋge o piyimi te nunowero mahete, peka?”
MAT 8:30 Po qambu o nero soŋga kapiyamo yoraŋgo.
MAT 8:31 Asa yuqa piyimimbo Yesu kondé ŋande kirayaŋgurí, “Ko keto nore nohoweweya tiníqo, nore norotika po qambu ŋu quroyemo uwato.”
MAT 8:32 Yiqo, ŋande yaró, “Ye toŋi,” yiníqo, yuqa piyimi ŋundo uni irisa ŋu yorotoro po quroko uŋgurí. Uyiqo, po ŋundo purí titiní moŋgo romboŋero sono quroko ŋuno khumaŋgurí.
MAT 8:33 Ŋunde tiqo, po sopo-sopo unindo qenero sore toŋero yendé parámimo uyaro o tunoqaró ŋuro unipare yimiraŋgurí. Ko uni irisa ŋuko yuqa piyimi quroyarimo yora, do ka eneno tunoqaró ŋuro yimiraŋgurí.
MAT 8:34 Asa yendé unipare ŋuno qu soso Yesuko maheŋgurí. Mahero kondé miraŋgurí, ko miraye ŋu rotoro meyowomo toŋeweya, yaŋgurí.
MAT 9:1 Asa Yesuko waŋgo kano oroqo, sono koŋiwí karóŋo andusina uyaro eneŋo yendéyómo ŋuno uyaró.
MAT 9:2 Uyariní unipareto se khumo uni ka khí irisa-irisa ukumi yakutímo eteyaró ŋu re koroworo eneno maheŋgurí. Mahiqo, Yesuko yiyoro, hamó iŋondutu teyoteŋgo, ye iŋoro se khumo uni ŋu ŋande miraró, “Naŋone, newondeke kondé yoní. Keŋo quhuríŋge se rotoní.”
MAT 9:3 Ŋunde yiníqo, hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni kumimbo newondeyembo ŋande iŋaŋgurí, “Uni ŋako Anutu yesaráŋoyote.”
MAT 9:4 Yesuko iŋo-iŋoye qene iŋoro ŋande yaró, “Ye date koro iŋo-iŋo piyimi ŋunde qu newondeyemo yote?
MAT 9:5 Iŋi, nondo, ‘Quhuríŋge se rotoní,’ ye mirowano tiníqo, ŋuko wuruwara mande peka, ye eŋgé qenewero mepémo kini. Quko, ‘Ke otoqoya khete-khete uyare,’ ŋunde yewano tiníqo, ŋu quhurí, dokoro eŋgé tunomo yoní ye qene iŋowaŋgo, hamómbe?
MAT 9:6 Quko ŋande iŋi, Unindoro Naŋuní ŋundo nokono ŋano unindoro quhuríye se rotowero quro wimbí tete.” Ŋunde yero uni khí piyimi ŋu ŋande miraró, “Ke otoqoya yakutíŋge re korowoya, yakemo u.”
MAT 9:7 Yiníqo, otoqoro yayómo uyaró.
MAT 9:8 Uyariní unipare qambu ŋundo qenero sasaro taŋgurí. Anutuko wimbu ŋunde qu uni ka yunaró ŋu qene iŋoro Anutu seré te inaŋgurí.
MAT 9:9 Asa Yesu uyaro, uni ka, owí muko Matyu qeniní takis rewero paseno kunditeyaró. Kunditiní ŋande miraró, “Ke maheya no nohowe.” Yiní otoqoro Yesu howaró.
MAT 9:10 Imemoŋgo ta Yesu yano etero iŋo-iŋo rewero uniyómboya o naŋgurí. Nero takis re-re unindoya quhurí unindoya o naŋgurí.
MAT 9:11 Niqo, Farisi unindo yiyoro iŋo-iŋo rewero uniyó ŋande osese yereŋgurí, “Dokoro yeŋo rondaqe-rondaqe uniyembo takis re-re unindoya quhurí unindoya o kopo neyoteŋgo?”
MAT 9:12 Quko Yesuko mandeye iŋoro ŋande yaró, “Uni se khumoye moré kini quko dotako ŋuno kama uyareyoteŋgo. Kini. Se khumo unindo naŋge dotako uyareyoteŋgo.
MAT 9:13 Ye uyareya iŋo-iŋo rewero quro Anutuko mande yaró ŋu weyoyi qembe, ‘No o qa-qa te nunowero ŋuro kama iŋoteno. Kini, ye sikíye te yunowero ŋuro iŋoteno.’ Iŋo-iŋo ŋu ri qembe, dokoro uni roneneŋowí ŋu neko yerewero quro kama mahenowó. Kini. No quhurí uni ŋu neko yerewero quro mahenowó,” yaró.
MAT 9:14 Ŋu naruko ŋuno Jon koro iŋo-iŋo rewero uniyómbo Yesuko mahero ŋande oseseyaŋgurí, “Date koro noreya Farisi unindoya naru qambu quno o newero ŋuro kundiŋi teyoteto, quko keŋo iŋo-iŋo rewero unike ŋuko o newero quro kundiŋi kama teyoteŋgo?”
MAT 9:15 Yiqo, ŋande yimiraró, “Ko uni kato epe re-re tewero o ne-ne naruko ŋuno topé-topémbo newonde quhurí tewaŋgope, ma kini? Kini. Quko imemoŋgo ta uni ŋu ri toŋeweya. Ŋu naruko ŋuno naŋge topé-topémbo kundiŋi tewaŋgo.
MAT 9:16 “Uni kato tuwi sombé keta qu rero tuwi komo qu wituyó mu kama tiŋiyoweya. Kini. Imemoŋgo kowe punu-punu sonowoníqo, tuwi keta ŋu wosoníqota piyimi horé wuriweya.
MAT 9:17 Uni kato wain keta qu meme kowí puŋge komo quno ŋuno kama kusíŋoyote. Ŋunde tiníqo, puŋge ŋu wuriní wain sonoyó windoroŋoro nokono umbuweya, ko puŋge ŋuya piyo teweya. Ŋunde ŋuroko wain keta ŋuko puŋge keta quno naŋge kusíŋoyoteŋgo. Ŋunde ti irisa-irisa meté yowari.”
MAT 9:18 Asa Yesuko mande ŋu yeyoníqo, uni kembé ka mahero Yesu taŋgímo kutaqemo potoruku te inoro ŋande yaró, “Neneŋo nambone itaka ka kindo khumote. Ŋuko keto maheya kandeke saŋanímo reka pitu ko yoto-yoto riní.”
MAT 9:19 Ŋunde yiní Yesu otoqoro howero toŋiní iŋo-iŋo rewero uniyó ŋuya howero toŋeŋgurí.
MAT 9:20 Pare ka ŋuno yora, kumima naru 12 ŋunde rotoro naru rokóŋo sitú raŋoyara. Asa uyariyate pare ŋu Yesu huwósina mahero tuwiyó piru ŋu tapémo pekáŋaró.
MAT 9:21 Dokoro newondímbo ŋande yaró, “Tuwiyó pekáŋoroqota pitu ko meté tewano.”
MAT 9:22 Quko Yesuko rohoréŋo qenero ŋande miraró, “Nambone, newondeke kondé yoní. Keŋo iŋondutukepo koriní meté tete.” Ŋu naruko ŋuno naŋge pare ŋu meté taró.
MAT 9:23 Asa uyareyate Yesu uni kembé ŋuro yano maheró. Mahiní uni kumimbo kusí huwoyi unipare qambu niriye parámi teyaŋgurí.
MAT 9:24 Yiyoro ŋande yimitoyaró, “Ye otoqoya toŋi. Dokoro pare tomó ta ŋuko kama khuma. Kini, eteyote.” Yiníqo, iŋoro kundo mande yero yomaŋgurí.
MAT 9:25 Quko unipare yohowiní mirako uyiqo, ya quroko oro pare tomó ta ŋuro kandí towaró. Towoní ene otoqaró.
MAT 9:26 Ŋunde tiní mira soso ŋuno Yesuko o taró ŋuro piŋa mande iŋaŋgurí.
MAT 9:27 Asa Yesu yendé ŋu roto toŋiní uni irisa toŋeyari kiré mu ŋuya howero ŋande nekoyariyó, “Dewit koro naŋuní, sikínari te nuno qembe.”
MAT 9:28 Yiri Yesu ya quroko oníqo, toŋeyari kiré ŋundo eneno oriyó. Ori Yesuko ŋande osese yereró, “Yarindo nondope o ŋa yarino meté tewanope, yero iŋondutu titiripe, ma kini?” Yiní mande topé yariyó, “Uni Parámi, iyo, iŋondutu tetero.”
MAT 9:29 Arisa kandí rero toŋeyarimo rero ŋande yaró, “Yari iŋondutu titiri, ŋunde ŋuroko o ŋu yarino tunoqeweya.”
MAT 9:30 Yiníqo, toŋeyari hiyóqaró. Ko Yesuko mande kondé ŋande yunaró, “Ŋaro uni ma yimirowero.”
MAT 9:31 Quko uni irisa ŋundo uyaro mira soso ŋuno Yesu ŋuro piŋa mande yimirariyó.
MAT 9:32 Asa uni irisa ŋu roto toŋiriqo, unipareto uni ka maŋgó kakayiwí mu ko yuqa piyimi ŋuno yora qu, ŋu re Yesuko maheŋgurí.
MAT 9:33 Mahi Yesuko yuqa piyimi ŋu howiní maŋgó kakayiwí ŋu mande yaró. Ko unipare iŋondata parámi tero ŋande yaŋgurí, “Komo Israel koro mirako ŋano o ka ŋunde qu ŋano kama tunoqeyara.”
MAT 9:34 Quko Farisi ŋundo ŋande yaŋgurí, “Eneko yuqa piyimi ŋuro kembéye moŋgo wimbí rero yuqa piyimi ŋu yohoweyote.”
MAT 9:35 Asa Yesu uyaro yendé pará-paráwore ko yendé tomó-tomówore ŋuya uyaró. Uyaro Juda koro huru-huru yano oro mande rondaqe yunoyaró, ko sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuro miti mande ŋu yesoworo yimitoyaró, ko se khumo koweyewore ŋuno qu yoriní meté taŋgurí.
MAT 9:36 Ŋu naruko ŋuno unipare parámi mahi yiyoro sikíye taró. Dokoro, quhurí parámi korowaŋgurí, ko samaka-samakaye moré kini, asa sipsip ka sopo-sopoye moré kini ŋunde qembe yaŋgurí.
MAT 9:37 Ŋunde yiyoro iŋo-iŋo rewero uniyó ŋande yimiraró, “O newero qu khono parámi eŋgé tete, quko kho tero eŋgé siyowero ŋuro uniyó qambu kini.
MAT 9:38 Ŋunde ŋuroko kho simburí kirayoka kho uni asá yiriní uyaro o ŋu se kopowaŋgo.”
MAT 10:1 Asa Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyó 12 ŋu neko yiriní mahiqo, wimbu yunaró. Wimbu ŋuko yuqa pusú unipareko yoteŋgo ŋu yohowewero quro, ko se khumo kate-kate soso ŋu yori meté tewero ŋuro quya.
MAT 10:2 Asá yerewí uni 12 ŋuro owéye muko ŋandiro. Uni korete ŋuko Saimon, owí kako Pita, koya koneyó Andru. Ko Jems, ŋuko Sepeti koro naŋuní, koya koneyó Jon.
MAT 10:3 Ko Filip koya Bartolomeyu, ko Tomas koya Matyu, ŋuko takis re-re uni. Ko Jems, ŋuko Alipeus koro naŋuní, koya Tatius.
MAT 10:4 Ko Saimon, ŋuko Selot koro wini ka, koya Jutas Isikariot, imemoŋgo ŋundo Yesu re uni piyimi kandeyemo rotaró.
MAT 10:5 Asa Yesuko uni 12 ŋu asá yerero ŋande yimiraró, “Yeko uni wini meyowo quno ŋuno ma uyarewero. Ko Samaria koro yendéyemo ma uyarewero. Kini.
MAT 10:6 Yeko Israel koro wini quko, sipsip ka khe rotaŋgurí qu qembe yoteŋgo, ŋuno naŋge uyari qembe.
MAT 10:7 Ye toŋeya mande ŋande yesowoyi, ko sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyó ŋu tunoqewero tete.
MAT 10:8 Ye toŋeya se khumo uni yorika meté ti, uni khumaŋgurí mu yorika otoqi, koweye piyimi khumo uni ŋu yorika sara ti, ko yuqa piyimi mu unipareko yoteŋgo ŋu yohowi. O komo kina tuwó siyaŋgo ŋu tuwó yunoyi.
MAT 10:9 Mone golpe ma silwape ma kapa ŋu ma puŋgeyowero.
MAT 10:10 Puŋge ka ma rumo toŋewero. Ko ye kowe punu-punu irisa ŋuya ma siyowero, khe punu-punu ŋuya ma siyowero, tesaŋga towo toŋewero qu ŋuya kama siyowero. Uni kho teyote ŋuko, o newero qu meté reyote.
MAT 10:11 “Ye yate yendé parámimbe ma tomó quno ŋuno uroqo, do uni kato yeŋo mandeye meté iŋoweya ŋu seqayi qembe. Asa yendé ŋuno yotoroqo, eneya naŋge kunditi qembe.
MAT 10:12 Ŋandiro, ya ka quroyómo oroqo, “Naru meté,” yimiroyi qembe.
MAT 10:13 Ko ya ŋuro simburímbo ye yorewero niŋgu-niŋgu tiqo, newonde ime yuni qembe, quko yorewero piyimiŋoyiqo, newonde ime ŋu pitu ko ri qembe.
MAT 10:14 Ko uni kato yorero yayómo kama oníqo, ko yeŋo mandeye kama iŋoníqo, asa ye meté yape ma yendé ŋu rotoroqo, noko murutómi kheyemo ŋu siyoyi umbuweya.
MAT 10:15 Nondo mande hamó ye yimirowe teteno, naru Anutuko unipare soso ronda yereweya quno Sotom unindoya Gomora unindoya topé piyimi rewaŋgo. Quko ŋu yendé yeya topo kama tewaŋgo qu ŋundo topé piyimi horé rewaŋgo.
MAT 10:16 “Iŋoyi. Nondo ye sipsip ŋunde qembe yorewe yendo á sawa keweroyewore toŋewaŋgo. Ŋunde ŋuroko ye sire qembe do khe ka howewaŋgo ŋu kondé rondaŋi qembe, ko nú qembe murí piyimi ma howewero.
MAT 10:17 Ye unindoro iŋondataqi qembe. Enendo ye yorero uni kembémboro kandeyemo yorotiqo, Juda koro huru-huru yano haususu yerewaŋgo.
MAT 10:18 Yeko owéne towoyoteŋgo, ŋu murí ŋuro uni ŋundo yorero wiri yerete uni parámi toŋeyemo ko uni kembé-kembé toŋeyemo yoroti kaŋewaŋgo. Ŋunde tiqo, wiri yerete uni ko uni wini meyowo soso ŋundo ye yiyoro neneŋo muríne qenewaŋgo.
MAT 10:19 Asa yate ye yorero mande khono yorotiqo, sasaro tero ŋande ma iŋowero, ‘Nore mande ka date yewato? Ko nore topé date yewato?’ Kini. Ŋu naruko ŋuno naŋge mande date yewero ŋu witú yiriní yesowowaŋgo.
MAT 10:20 Dokoro, yeŋombo mande ŋu kama yesowowaŋgo. Kini, Awayemboro Yuqayómbo yeŋo maŋgoyembo mande yesowoweya.
MAT 10:21 “Payómbo koneyó mande piyimi ye inoníqo, uroyi khumoweya. Kowe iwímbo simómboya ŋunde naŋge teweya. Kowe simómbo iwí-nimímboya ŋunde naŋge ti khumowari.
MAT 10:22 Ko uni soso newonde piyimi horé yeya iŋowaŋgo, dokoro neneŋo owéne muko yeno yorote. Quko dani kato kondé kaŋeyate rambaruru takaweya.
MAT 10:23 Ko unipare yendé ka noŋgo qundo o piyimi te yunoyiqo, ye meté soreya yendé meyowomo toŋi qembe. Dokoro no mande hamó ye yimiroteno, yeko Israel koro yendéne-yendéne ŋuno watí uyareyoní Unindoro Naŋuní maheweya ŋu.”
MAT 10:24 “Iŋo-iŋo rewero unindo rondaqe-rondaqe uniye kama taka yereyoteŋgo, ko sunará simómbo uni parámiye kama taka yereyoteŋgo.
MAT 10:25 Iŋo-iŋo rewero uni ŋuko rondaqe-rondaqe uniyemboro kiraróye tewero ŋuro iŋoyoteŋgo. Ko sunará simó ŋuko uni parámiyemboro kiraróye tewero ŋuro iŋoyoteŋgo. Unindo ya simburí owé, Belisipulu, ye nekoyoteŋgo tiníqo, enendo simburímboro topé-topé ŋuya owé piyimi neko yerewaŋgo.
MAT 10:26 “Ŋunde ŋuroko uni karo ma sorewero. Dokoro o pokawí soso ŋu tunomo tunoqeweya. Mande soso sóqeyote ŋu unindo ŋu iŋowaŋgo.
MAT 10:27 Mande suwono yimiroteno ŋuko ye kosano yi qembe. Mande mondó qu itaka kusumboyembo iŋoteŋgo, ŋuko ye ya umó moŋgo yesowo yimiri qembe.
MAT 10:28 Unindo kowenani uroyi khumoweya ŋuko yuqanani uroyi khumowero mepémo kini. Uni ŋuro ma sorewero. Kini, Anutuko yuqaye, koweye irisa-irisa raŋoní kewá piyimimo ŋuno uweya ŋuro naŋge sori qembe.
MAT 10:29 Qeni, uni kato nú tomó ta ka wondo musiyó tomó ta qundo kimo teteŋgo, hamómbe? Ko nú ŋu nokono rokaráŋo uweya tiníqo, yeŋo awayemboko hamó iŋoweya.
MAT 10:30 Ko enendo huye datiro kembayemo yote ŋu soso iŋomukote.
MAT 10:31 Ŋunde ŋuroko ye ma sorewero. Yendo nú tomó ta-ta ŋu taka yereteŋgo.
MAT 10:32 “Ŋunde ŋuroko uni kato unipare toŋeyemo yesoworo nono womoweya tiníqo, no awane samboko yote ŋuro toŋímo yesoworo eneya womowano.
MAT 10:33 Uni kato unipare toŋeyemo huwó nereyote tiníqo, no ŋuya awane toŋímo ene huwóŋowano.
MAT 10:34 “Iŋi, nondo nokono ŋano newonde ime yunowero quro kama umbunowó. Kini. Kiro kuma yunowero quro umbunowó.
MAT 10:35 Hamó, nondo mahero “‘naŋunímbo iwímboya epe usowo-sowo tewari, nambunímbo nimímboya epe usowo-sowo tewari, nepímbo nepímboya epe usowo-sowo tewari,
MAT 10:36 uni kato winiyómboya saŋgirí tewaŋgo.’
MAT 10:37 “Uni kato iwí-nimímboro surumí parámi teyote, quko neneŋo surumí tomó ta teyote, ŋuko neneŋo topone kama yorote. Uni kato nambo-simómboro surumí parámi teyote, quko neneŋo surumí tomó ta teyote, ŋuko neneŋo topone kama yorote.
MAT 10:38 Uni kato tipiririyó re koroworo no kama nohoweyote ŋuko, ene neneŋo topone kama yorote.
MAT 10:39 Uni kato yoto-yotoyómboro iŋomukoyote ŋuko yoto-yotoyó rotoweya. Quko uni kato nohowero yoto-yotoyó rotoweya ŋuko yoto-yoto horé reweya.
MAT 10:40 “Uni kato ye yorero o meté te yunote ŋuko no norero o meté te nunote. Ŋunde tero enendoko uni asá nereró ŋuya o meté te inote.
MAT 10:41 Uni kato, ‘No ye-ye uni samaka yerewe,’ ye iŋoro ye-ye uni ka o meté te inote, ŋuko Anutu koro ye-ye unindoro kimoye ŋu reweya. Uni kato, ‘No uni roneneŋowí samakaŋowe,’ ye iŋoro uni roneneŋowí ka o meté te inote, ŋuko uni roneneŋowímboro kimoye ŋu reweya.
MAT 10:42 Uni kato, ‘No Yesu koro iŋo-iŋo rewero uni samakaŋowe,’ ye iŋoro iŋo-iŋo rewero uni owé moré kini qu sono kiŋo inote quko, no mande hamó yimiroteno, uni ŋuro kimoyó ŋuko kama piyo teweya.”
MAT 11:1 Yesuko eneŋo iŋo-iŋo rewero uniyó 12 ŋu mande yimironí kini tiní ŋu noŋgo toŋero uniparetoro yendéyemo mande rondaqe yunoro Anutu koro mandí yesowo yimitoyaró.
MAT 11:2 Asa Jon kusi-kusi yano yotoro Kristoko kho taró ŋuro piŋa mande iŋaró. Ŋunde iŋoro ene iŋo-iŋo rewero uniyó asá yiriní uyareŋgurí.
MAT 11:3 Eneno uyaro ŋande oseseyaŋgurí, “Kepe uni maheweya ŋuro iŋatowó ŋumbe ma nore meyowo ka sopowato?”
MAT 11:4 Ŋunde yi Yesuko mande topé ŋande yimiraró, “Ye uyareya o soso iŋoro qeneteŋgo ŋu Jon miroyi.
MAT 11:5 Toŋeye kiré mu toŋetero o qeneyoteŋgo, kheye piyimi mu khete uyareyoteŋgo, koweye piyimi khumo qu sara teyoteŋgo, kusumboye tuwo qu mande iŋoyoteŋgo, uni khumowí mu otoqoyoteŋgo, onoŋoye moré kini qu miti mande iŋoyoteŋgo.
MAT 11:6 Kowe uni ka neneŋo iŋoro iŋondutuyó kama piyo teweya ŋuko puriŋo ka rete.”
MAT 11:7 Yiní iŋoro toŋi Yesuko unipare qambu ŋu Jon ŋuro ŋande yimiraró, “Ye do ka qenewero mira wimbímo uyareŋgurí? Matúmbo tamá ka okokowoyote ŋumbe qenewero ŋuno uyareŋgurí, peka? Kini.
MAT 11:8 Quko ye do ka qenewero ŋuno uyareŋgurí? Uni ka kowe punu-punuyó meté-meté mu teyonímbe ŋu qenewero uyareŋgurí, peka? Kini, uni kato tuwi meté-meté mu punuworo nakayá enesó-enesó tero o meté-meté mu siyoteŋgo qundo wiri yerete unindoro yayemo yoteŋgo.
MAT 11:9 Quko ye do ka qenewero ŋuno uyareŋgurí? Ye-ye uni ka qenewero uyareŋgurí, hamómbe? Iyo, ko no ŋande ye yimiroteno, ŋu ye-ye uni ŋundo ye-ye uni kumi taka yerete.
MAT 11:10 Ŋu uni ŋuro naŋge sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, “‘Iŋo, nondo uni ka mande yesowo yimitoyoweya qu asáŋowe koretero uro keŋo khe qu roŋgaruwoweya.’
MAT 11:11 “Ye hamó yimirowe, sono re-re uni ŋu, Jon koro owí ŋundoko nokono uni soso owéye takate. Quko sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómo ŋuno uni ka owí tomó ta ŋundo Jon takate.
MAT 11:12 Sono re-re uni ŋu, Jon, ŋundo kho kimani tero mande yesowaró ŋu noŋgo yate itaka mahete ŋa, sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyó ŋu quhurí korowote, ko unindo naruko ŋuno owero quro kuma teyoteŋgo.
MAT 11:13 Dokoro Ye-ye Unindoro mandeyemboya Hutuŋo Mande ŋuyako Anutu koro mande yeyuri naŋge yate-yate Jon maheró.
MAT 11:14 Ko yendo iŋoweroqo, asa iŋoyi. Sokomeko ŋande yaró, Elaija ŋundo kaŋuya maheweya. Asa ŋuko Jon naŋge.
MAT 11:15 Uni ka kusumbí moré tiníqo, mande ŋa iŋoweya.
MAT 11:16 “Ko nondo unipare itaka yoteŋgo ŋuro muríyemboro tapara mande date yesowowano? Eneko simó ta-ta yendé keweroko kunditero simó ta-ta meyowo neko yerero ŋande yeyoteŋgo,
MAT 11:17 “‘Nore kusí huwoyatowó, quko ye kama quno raŋgurí, Nore sikí yambo yatowó, quko ye kama tendoyaŋgurí.’
MAT 11:18 “Ŋunde yeteno, dokoro Jonko mahero o parámi kama neyara, wain parámi kama neyara. Kowe unindo ŋande yaŋgurí, ‘Yuqa piyimi quroyómo yote.’
MAT 11:19 Unindoro Naŋuní mahero o qímboro neyote. Ko yendo ŋande yeyoteŋgo, ‘Uni ŋuko o nero qahí parámi tinditete, wain parámi nero kape-kape teyote. Eneko takis re-re unindoya quhurí unindoya topo teyote.’ Ŋunde yeyoteŋgo, quko iŋo-iŋo meté horé ŋundo eŋgé meté riní tunoqeweya.”
MAT 11:20 Yesuko ŋunde yero yendé pará-pará kumimboya kiro mande yimitoyaró. Dokoro yendé ŋuno o wimbí moré teyaró, quko unipareto newonde rohoré kama taŋgurí.
MAT 11:21 Asa ŋande yaró, “Ye Korasin, ininiyaqe, ye Betisaita, ininiyaqe. Ye quhurí piyimi korowowaŋgo. Ko o wimbí moré keweroyemo tanowó ŋuko komo yendé meyowo Tair, Saiton ŋuno tunoqaró tiníqo, unipare ŋundo qenero newonde rohoré tero newonde surumí koro tuwi qu punuworo nombo kembaye saŋano raŋaŋgurí, peka.
MAT 11:22 Hamó, quko ŋande ye yimiroteno, Anutuko unipare ronda yereweya naruyómo ŋuno yendé uniparetoro kimoye piyimi ŋundo Tair, Saiton uniparetoro kimoye takaweya.
MAT 11:23 Ko ye Kaperneam, ye yoriní samboko ona owaŋgo, peka? Kini, uni khumowí ŋuro yendéyemo amuno uwaŋgo. Ko o wimbí moré ye keweroyemo tanowó ŋuko komo Sotom yendémo ŋuno tunoqaró tiníqo, yendé ŋuko itaka yorote.
MAT 11:24 Hamó, quko ŋande ye yimiroteno, Anutuko unipare soso ronda yereweya quno ŋuno yeŋo kimoye piyimi ŋundo Sotom koro kimoye piyimi ŋu takaweya.”
MAT 11:25 Ŋu naruko ŋuno Yesuko ŋande yaró, “Awa, keko sambo koro, noko koro Uni Parámi. Keŋo seréŋge teteno, dokoro ke komo o ŋa se tapuŋoyi iŋo-iŋo unindo kama iŋaŋgurí. Kowe uni kumi oŋa qembe yoteŋgo qu witú yereró.
MAT 11:26 Iyo, Awa, keŋo nuŋguríŋge howero ŋunde taró.”
MAT 11:27 Yero Yesuko ŋande yaró, “Awanembo o soso re kandenemo raró. Iwímbo naŋge Naŋuní iŋo inoyote, uni kato kama iŋote. Kowe Naŋunímbo naŋge Iwí iŋo inoyote, ko Naŋunímbo uni ka Iwí witú yereyote ŋu ŋuyako Iwí iŋo inoteŋgo.
MAT 11:28 “Ye soso koweyumu tero quhurí korowoyoteŋgo ŋu nono mahi. Nondo newonde ime yunowano.
MAT 11:29 Ye owéye re umbuya no kusuŋonemo yotoro mandene iŋoyi qembe. Dokoro no saŋgirí uni kini, ko owéne kama rewe oyote. Ŋunde tero yeŋo newondeye imaqeweya.
MAT 11:30 Hamó, ye no kusuŋonemo yoteŋgo tiníqo, khe meté howewaŋgo, ko kho taŋo qu yunowano.”
MAT 12:1 Naru kano, Sapat naru kanoko ŋuno, Yesuko wit koro kho ka kewerowore yateyaró. Yate-yate iŋo-iŋo rewero uniyómbo o koro khumoro wit simó kumi siyoro neyaŋgurí.
MAT 12:2 Niqo, Farisi unindo yiyoro Yesu ŋande miraŋgurí, “Hutuŋo mande ŋundo otete ŋu soréŋoro, Sapat naruko ŋuno ŋu ma tewero, yete. Do karo keŋo iŋo-iŋo rewero unikepo ŋunde teteŋgo?”
MAT 12:3 Ko Yesuko mande topé ŋande yimiraró, “Yembe komo Dewit o komo taró ŋuro sokome ŋumbeka kama weyaŋgurí? Eneya winiyómboya o koro khumaŋgurí.
MAT 12:4 Khumoro Dewitko hutuŋo mande wendaqero Anutu koro yano oro bret ka Anutu koro toŋímo yote qu re umburo eneya topé-topémboya kopo naŋgurí. Bret ŋuko enendo kama rewero qu, o qa-qa unindo naŋge newaŋgo qu.
MAT 12:5 Ko yendo peka Hutuŋo Mande ŋumbeka kama weyaŋgurí, ŋundo ŋande yete, asa Sapat naruko o qa-qa unindo Anutu koro Ya Surumímo kho tewaŋgo, quko potóye moré kini.
MAT 12:6 Asa nondo ŋande ye yimirowe, oka ŋano yote, ŋundo Anutu koro Ya Surumí ŋu takate.
MAT 12:7 Mande ka sokomeko ŋande yete, ‘No o qa-qa te nunowero ŋuro kama iŋoteno. Kini, ye sikíye te yunowero ŋuro iŋoteno.’ Ŋunde yete, ko yendo mande ŋuro murí okeyá ta iŋaŋgurí tiníqo, mande kho uni potóye moré kini kama yunoweya.
MAT 12:8 Dokoro Unindoro Naŋuní ŋundo Sapat naruyó ŋu sopoyote.”
MAT 12:9 Ŋunde yero toŋero yendé kano uyaro huru-huru yaye quroko oró.
MAT 12:10 Oní uni ka kandí kasina khumaró qu ŋuno yora. Asa kumimbo Yesu mande kho inowero quro iŋaŋgurí, ŋunde ŋuroko ŋande oseseyaŋgurí, “Uni kato Sapat naruko ŋuno se khumo uni roŋgaruwoweya tiníqo, hutuŋo mande ŋu wendaqeweyape ma kini?”
MAT 12:11 Yiqo, ŋande yimiraró, “Ye keweroyemo uni kato sipsipyó moré, ko Sapat naruko sipsip ka meré kano uweya. Uni ŋundo kho tero sipsip toworo wosoní areweya, hamómbe?
MAT 12:12 Quko sipsip ŋuko o tomó ta, uni kako o parámi. Ŋunde ŋuroko norendo Sapat naruko ŋuno murí meté te inowato tiníqo, hutuŋo mande kama wendaqewato.”
MAT 12:13 Ŋunde yero uni ŋu ŋande miraró, “Kandeke raŋo.” Yiní kandí raŋoní pitu ko meté taró, kandí kawore meté ŋunde naŋge.
MAT 12:14 Quko Farisi unindo ya rotoro huruworo mande kusiyoro Yesu uroyi khumoweya ŋuro oreyó seqaŋgurí.
MAT 12:15 Yesuko Farisi koro iŋo-iŋoye qene iŋoro yendé ŋu roto toŋeró. Toŋiní unipare qambu qundo howero toŋeŋgurí. Ŋunde howi enendo soso se khumoye moré mu yoriní meté ti
MAT 12:16 ŋande yiyo yaró, “No dani yero uni meyowo ŋu ma yimirowero.”
MAT 12:17 Ŋunde taró ŋundo Anutu koro mande ka ye-ye uni Aisaia yaró ŋu riní hamó taró. Ŋande yaró,
MAT 12:18 “Ye neneŋo sunará simóne qeni. Neneŋombo rokóŋanowó. Ŋuro surumí iŋoyoteno, ŋuro niŋgu-niŋgu hamó teyoteno. Nondo Yuqane rero eneno rewano, ko enendo hamó moŋgo uni wini soso ronda yereweya.
MAT 12:19 Kiro mande ka kama yeweya, kama kiweweya, ko unipareto yendémo ŋuno maŋgó kama iŋowaŋgo.
MAT 12:20 Tamá toqero rokoreŋoweya, ŋu soso kama toqeweya, ko te suru pukatutu teyote ŋuko kama winzumoweya. Ŋunde teyate murí roneneŋowí mu riní o soso takaweya.
MAT 12:21 Kowe uni wini soso ŋundo owímo o meté siyowero ŋuro ene sopowaŋgo.”
MAT 12:22 Asa ŋu naruko ŋuno naŋge uni ka yuqa piyimi mu quroyómo yora qu rero Yesuko maheŋgurí. Uni ŋuko maŋgó kakayiwí mu ko toŋí kiré mu. Ko Yesuko uni ŋu riní meté tiní mande yero toŋetaró.
MAT 12:23 Ŋunde tiní newondeye uroní unipare soso niŋgu-niŋgu tero ŋande yaŋgurí, “Asa, uni ŋako Dewit koro naŋuní ŋumbeka?”
MAT 12:24 Quko Farisi unindo ŋuro qene iŋoro ŋande yaŋgurí, “Uni ŋundo yuqa piyimi ŋuro kembéye, Belisipulu, ŋuro wimbímo naŋge yuqa piyimi ŋu yohoweyote.”
MAT 12:25 Yesuko iŋo-iŋoye ŋu iŋoro ŋande yimiraró, “Ko wiri yerete unindoro mira qu kato usoworo uni soso wini irisa tero kuma tewaŋgo tiníqo, mira ŋuko piyo teweya. Ko yendé katope ma suwisawi kato usoworo wini irisa tero kuma tewaŋgo tiníqo, irisa-irisa kondé kama kaŋewaŋgo.
MAT 12:26 Ŋunde naŋge, ko Monimbuko eneŋo winiyó yohoweweya tiníqo, usoworo wini irisa teteŋgo. Date tero ene wimbu rero winiyó wiri yereweya?
MAT 12:27 Ko hamó Belisipulu ŋundo samaka niriní yuqa piyimi yohoweyoteno tiníqo, asa dandoko yeŋo winiye ŋu samaka yiriní yuqa piyimi yohoweyoteŋgo? Ŋundiro naŋge yeŋo winiye ŋundoko ye ronda yerewaŋgo.
MAT 12:28 Quko Anutu koro Yuqa qundo no samaka niriní yuqa piyimi yohoweyoteno tiníqo, Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuko yeno mahete.
MAT 12:29 “Date teroqo, uni kato uni kondémboro yayó quroko oro oyó siyoweya? Enendo uni kondé ŋu kusiyoroqota yano oro oyó soso siyoweya.
MAT 12:30 “Uni ka noya topo kama teweya ŋuko noya saŋgirí teyote. Uni ka noya kama kopoyote ŋuko yoriní wisikaraŋoyote.
MAT 12:31 Ŋunde ŋuro no ye yimiroteno, Anutuko yeŋo quhuríye soso ko yesará yereyoteŋgo qu soso se rotoweya. Quko uni kato Yuqa Surumí yesaráŋoweya tiníqo, Anutuko ŋu quhurí ŋu kama re rotoweya.
MAT 12:32 Ko uni kato Unindoro Naŋuní yesaráŋoweya tiníqo, Anutuko ŋu quhurí ŋu re rotoweya. Quko uni kato Yuqa Surumí yesaráŋoweya tiníqo, Anutuko ŋu quhurí ŋu itaka ŋano ko imemoŋgo ŋuya kama re rotoweya.
MAT 12:33 “Ko te ka meté yoníqo, te koro eŋgé ŋuya meté. Ko te ka piyimi yoníqo, eŋgé ŋuya piyimi. Unindo te ŋuro eŋgé qeneroqota iŋowaŋgo, te ŋu metémbe ma piyimi.
MAT 12:34 Yeko sire piyimi ŋuro simó ŋu. Ye uni piyimi, asa date tero mande meté qu yewaŋgo? Dokoro okato newondeye riní maŋgore areyoní maŋgoyembo yeyote naŋge.
MAT 12:35 Uni meté ŋundo iŋo-iŋo meté qundo newondí riní maŋgoriní murí meté teyote. Uni piyimi ŋundo iŋo-iŋo piyimi qundo newondí riní maŋgoriní murí piyimi mu teyote.
MAT 12:36 Quko nondo ye yimiroteno, Anutuko unipare ronda yereweya naruko ŋuno unipare soso mande wimbo-wimbo yaŋgurí ŋuro mande kho rewaŋgo.
MAT 12:37 Dokoro Anutuko mandeyewore ronda yereweya. Hamó, mandeyewore, roneneŋowí mu, ye neko yereweya, peka, ko mandeyewore topé piyimi ka yunoweya, peka.”
MAT 12:38 Asa hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni kumimboya Farisi uni kumimboya Yesu ŋande miraŋgurí, “Rondaqe-rondaqe Uni, norendo keto rokó ka teka nore qene iŋato, keko Anutu koro kho qu teyote.”
MAT 12:39 Quko enendo mande topé ŋande yimiraró, “Itaka unipare ŋano quko unipare piyimi ko newondeye hamó rero Anutu kama inoyoteŋgo. Naru rokóŋoro rokó ka qenewero nekoyoteŋgo. Quko rokó ka kama qenewaŋgo. Kini. Rokó kanata na qenewaŋgo, ŋuko ye-ye uni Jona koro rokó qu.
MAT 12:40 Jonako sono qare parámi qahí quroko ŋuno kosa kapusa suwo kapusa ŋunde yora. Ŋunde naŋge Unindoro Naŋuní ŋuya kosa kapusa suwo kapusa noko quroyómo ŋunde yoweya.
MAT 12:41 Komo suki Jonako mande yesowaró quno ŋuno Niniwe unindoko newonde rohoré taŋgurí. Ŋunde ŋuroko imemoŋgo, Anutuko unipare soso ronda yereweya quno ŋuno Niniwe unindoko unipare ŋano qu yorero mande khono yorotoyi topé piyimi rewaŋgo. Dokoro itaka uni kanata keweroyemo yote, owímbo Jona koro owí takate.
MAT 12:42 Komo suki wiri yerete pare kato mira kapiyamo amu noŋgo arero Solomon koro iŋo-iŋo meté horé iŋowero maheró. Ŋunde ŋuroko imemoŋgo, Anutuko unipare ronda yereweya quno ŋuno pare ŋundo otoqoro unipare ŋano qu yorero mande khono yorotoweya. Dokoro itaka uni kato keweroyemo yote, ŋuro owímbo Solomon koro owí takate.
MAT 12:43 “Ko yuqa pusú uni ka rotoroqo toŋero mira harimo wimbo-wimbo toŋero mira imaqewero qu ŋu seqayote, quko qenewero mepémo kini.
MAT 12:44 Ko ene ŋande yeweya, ‘No pitu ko uyareya pase komo yorano quno ŋuno yorowano.’ Yero toŋero ya ŋu qeniníqo, kina yoweya, ko unindo ya ŋu murutó siyoyi toŋiní meté yote.
MAT 12:45 Ŋunde ŋuro ene toŋero yuqa piyimi kande saŋiyoro irisa yore mahewaŋgo. Yuqa kande saŋiyoro irisa ŋuro muríye piyimi ŋuko eneŋo murí takaweya. Mahero ya ŋuro quroyómo yowaŋgo. Koreteroqo, piyimi tomó ta yora, quko itakako hamó-hamó piyimi parámi horé yoweya. Ŋundiro naŋge unipare piyimi itaka nokono ŋano yoteŋgo qundo ŋunde tunoqeweya.”
MAT 12:46 Yesuko unipare qambu ŋu mande yimitoyoní, nimímboya kone-topémboya mahero eneya mande yewero koro yendémo kaŋeyaŋgurí.
MAT 12:47 Ko uni kato ŋande miraró, “Iŋo, keŋo náŋge, kone-topoke kaŋero ke kiyowero yeteŋgo amu.”
MAT 12:48 Quko Yesuko mande topé ŋande yaró, “Dani katoko neneŋo náme, one-topone?”
MAT 12:49 Yero kandí raŋoro iŋo-iŋo rewero uniyó kande supi yerero ŋande yaró, “Qeni, ŋako neneŋo náme, one-topone.
MAT 12:50 Dokoro danimbo awane samboko yote ŋuro iŋo-iŋoyó howeyoteŋgo, ŋuko neneŋo one-topone, kuwone, náme.”
MAT 13:1 Ŋu naruko ŋuno naŋge Yesu ya noŋgo mirako umburo Galili Sono Towo tapémo kunditaró.
MAT 13:2 Kunditiní unipare qambu parámi wuririyoyi waŋgo tomó ta quroko uro sono saŋano kunditero mande yimiraró. Yimironí unipare soso sono towo tapémo ŋuno kaŋaŋgurí.
MAT 13:3 Ŋuno kaŋeyuri tapara mande yero o parámi yimiraró. Ŋande yaró, “Iŋoyi, naru kano uni kato o yuwoyó khono se kuriyaró.
MAT 13:4 Kuriyoníqo, kumi muko kheko umbuyi númbo mahero nemukaŋgurí.
MAT 13:5 Kowe kumi muko noko wondo seqemo quno ŋuno umburo noko ŋuno waka ta toŋí raŋoro wotaŋgurí.
MAT 13:6 Quko hurí meté kama uró. Ŋuroko wotiqo, kosako qeniní asáqaŋgurí.
MAT 13:7 Kumi kakari keweroko umburo wotaŋgurí, ko kakari muko noko kiruwó wosoro kosa saki riní eŋgé kama taŋgurí.
MAT 13:8 Kowe kumi muko noko meté muno ŋuno umburo wotiqo, kumi eŋgé 100, kumi 60, ko kumi 30 ŋundiro eŋgé taŋgurí.
MAT 13:9 Asa uni ka kusumbí moré tiníqo, mande ŋa iŋoní.”
MAT 13:10 Tukúko iŋo-iŋo rewero unindo mahero Yesu ŋande oseseyaŋgurí, “Ke date koro tapara mande yero mande ka unipare yimitoyote?”
MAT 13:11 Yi mande topé ŋande yaró, “Dokoro sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuro mande tapuŋowí kumi rondaqe ye yunanowó, unipare meyowo ŋu kama yunanowó.
MAT 13:12 Uni ka o kumi towote tiníqo, Anutuko o kumi kaŋuya saŋanímo rero inoní parámi towoweya. Ko uni oyó moré kini ŋuko, Anutuko o tomó ta qu towoyote ŋu siyoní kini teweya.
MAT 13:13 Ŋa murí ŋaro naŋge nondo tapara mande ene yimitoyoteno, asa “toŋeyembo toŋeteyoteŋgo, quko oka kama qeneyoteŋgo. Kusumboyembo iŋoyoteŋgo, quko mande iŋoro iŋo-iŋo kama reyoteŋgo.
MAT 13:14 Ŋu unipare ŋuko, Aisaia koro mande ka ŋuno hamó tunoqaró. Ene ŋande yaró, “‘Yendo naru parámi mande iŋoyowaŋgo, quko mande ŋuro murí kama iŋoyi tondaŋeweya. Naru parámi qeneyowaŋgo, quko kama iŋoyowaŋgo.
MAT 13:15 Dokoro unipare ŋando newondeye komo kondéraró, ko kusumboyembo meté mande kama iŋoyote, ko toŋeye wisumuŋaŋgurí. Toŋeyembo oka qenewaŋgo koro, ko kusumboyembo oka iŋowaŋgo koro, ko newondeyembo mande murí iŋowaŋgo koro, ko rohoréŋoro nono mahi nondo yorewe meté tewaŋgo koro.’
MAT 13:16 Quko yendo puriŋo ka reteŋgo. Dokoro yeŋo toŋeyembo o qeneyote, kusumboyembo mande iŋoyote.
MAT 13:17 Mande hamó yimiroteno, komo quno ye-ye uni qambu ŋuya uni roneneŋowí qambu ŋuyako o itaka qeneyoteŋgo ŋu qenewero surumí iŋoyaŋgurí, quko kama qeneŋgurí. Ko enendo mande itaka ye iŋoyoteŋgo ŋu iŋowero surumí iŋoyaŋgurí, quko kama iŋaŋgurí.
MAT 13:18 “Ŋunde ŋuroko tapara mande uni yuwoyó khono kuriyaró ŋuro murí iŋoyi.
MAT 13:19 Unipare soso qundo Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómboro mande iŋoyoteŋgo, quko kama iŋoyi tondaŋete, ŋuko yuwoyó kheko umbuŋgurí ŋundiro. Ŋunde ti Monimbuko mahero mande newondeyemo kuriyaró qu ŋu supiyo siyoyote.
MAT 13:20 O yuwoyó noko wondo seqemo yote quno ŋuno umburó, ŋuko unipareto mandí ŋu iŋoro rero niŋgu-niŋgu teyoteŋgo.
MAT 13:21 Quko hurí noko quroko kama uyote. Asa ko quhurí korowoyoteŋgope ma unindo ŋu mande ŋuro o piyimi te yunoyoteŋgo quno ŋuno waka ta rotoyoteŋgo.
MAT 13:22 Ko yuwoyó kakari keweroko umbuŋgurí ŋuko ŋandiro: uni mande ŋu iŋoyote. Quko naru kano noko koro o quro iŋaŋawí teyote, ko mone parámi siyowero ŋuro murí ŋuko kanáŋoyote. O enesó ŋundo Anutu koro mande ŋu weheŋoní eŋgé moré kini.
MAT 13:23 Kowe yuwoyó noko meté muno umbuŋgurí ŋuko ŋandiro: uni ŋundo Anutu koro mande ŋu iŋoro murí hamó-hamó iŋoyi tondaŋeyote. Ŋuko eŋgé teyoteŋgo, eŋgé 100pe ma 60pe ma 30.”
MAT 13:24 Yesuko tapara mande kaŋuya ŋande yimiraró, “Sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuko uni kato o yuwoyó meté mu khono rimiró ŋunde qembe.
MAT 13:25 Asa uni rimiro eteyaró quno ŋuno saŋgirí kato mahero komó piyimi ŋuro yuwoyó siyoro wit keweroko ŋuno rimiro toŋeró.
MAT 13:26 Wit wotero eŋgé tiníqo, komó piyimi ŋu ŋuya ŋuno woteyaró.
MAT 13:27 “Asa kho simburímboro sunará simó kato uyaro ŋande miraŋgurí, ‘Awa, kepe o yuwoyó meté mu naŋge khokemo raŋarómbe, ma kini? Asa dokoro komó piyimi ŋuya ŋuno woteyote?’
MAT 13:28 “Yi ŋande yimiraró, ‘Saŋgirí uni kato o ŋu taró.’ “Yiní oseseyaŋgurí, ‘Ke iŋoka nore uyareya komó piyimi ŋu kumo rato?’
MAT 13:29 “Yi ŋande yimiraró, ‘Kini, ye komó piyimi ŋu kumoro wit ŋuya kumowaŋgo koro.
MAT 13:30 Ye rotoyika irisa-irisa ŋuno woteyori. Eŋgé siyowero naruko ŋunoqota eŋgé siyowero uni ŋu ŋande yimirowano, “Koretero komó piyimi ŋu kumoro witumoro tepo qawero. Wit ŋu siyoro o newero yanemo ŋuno ri qembe.” ’”
MAT 13:31 Tapara mande kaŋuya ŋande yimiraró, “Sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuko mastet koro musiyó ŋunde qembe. Asa uni kato mastet koro musiyó ŋu rero khoyómo rimiyoteŋgo.
MAT 13:32 Musiyó ŋuko o khono woteyote kumi ŋuro taŋgurí ŋunde kini. Kini, ŋuko tomó ta horé. Quko wotero, yate parámi horé teweya ko o kate-kate khono woteyote ŋu takaro te parámi tunoqeweya. Asa ko númbo mahero kambinímo ŋuno ya reyoteŋgo.”
MAT 13:33 Tapara mande kaŋuya ŋande yimiraró, “Sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuko yis ŋunde qembe. Asa pare kato yis ŋu rero plaua parámi ŋuya huruworo rohoréŋoní koparó. Ko imemoŋgo plaua ŋu soso koŋero parámi taró.”
MAT 13:34 Mande soso Yesuko unipare qambu yimiraró ŋuko tapara mandeko naŋge yeyaró. Enendo mande kako tapara mande kini ŋu kama yeyaró.
MAT 13:35 Ŋu muríwore naŋge ye-ye unindo mande ka komo yaró riní hamó tunoqaró. Ŋande yaró, “Tapara mande naŋge ye yimirowano, mande ka komo suki-suki o quroko yora ŋuro yewano.”
MAT 13:36 Asa Yesuko unipare yorotoro ya quroko oró. Ko iŋo-iŋo rewero uniyó eneno mahero ŋande yaŋgurí, “Komó piyimi mu khono wotaró ŋuro tapara mande ŋuro murí ŋu ye nimito,” yaŋgurí.
MAT 13:37 Yi mande topé ŋande yimiraró, “Uni ŋu taŋgurí meté qu kuriyaró, ŋuko Unindoro Naŋuní.
MAT 13:38 Ko kho ŋuko noko parámi ŋa. Ko taŋgurí meté ŋu, ŋuko sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómboro unipare meté qu. Ko komó piyimi ŋuko Monimbu koro unipareyó.
MAT 13:39 Uni saŋgirí ŋundo o yuwoyó piyimi ŋu kuriyaró, ŋuko Monimbu. O rewero naruyó ŋuko naru weŋa qu. Kho uni o rewaŋgo ŋuko sambo simó naŋge.
MAT 13:40 “Ŋunde ŋuroko komó piyimi ŋu koporo kewá qayote quno ŋuno qaŋgurí, ŋundiro naŋge naru weŋa quno ŋunde naŋge tewaŋgo.
MAT 13:41 Unindoro Naŋunímbo sambo simóŋo asá yiriní enendo unindo unipare yowosoyi quhurí teyoteŋgo ŋuya uni hutuŋo mande wendaqeyoteŋgo ŋu soso wiri yereyote naruyó moŋgo se rotowaŋgo.
MAT 13:42 Enendo yore raŋi kewá piyimi qayote quno ŋuno uwaŋgo. Kewáko ŋunoko tendo piyimi tero metoye kindotowaŋgo.
MAT 13:43 Ŋu naruko ŋuno unipare roneneŋowí awayemboro wiri yereyote naruyómo kosa hiyóqeyote ŋundiro naŋge hiyóqewaŋgo. Uni ka kusumboye moré tiníqo, mande ŋa iŋoyi.
MAT 13:44 “Sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuko ŋandiro. Uni kato o meté parámi ka noko kano noko quroko qenero rero kaŋuya tapuŋaró. Tapuŋoro hamó niŋgu-niŋgu tero uyaro onoŋoyó soso soweyoro uya noko ŋu kimaró.
MAT 13:45 “Asa sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuko ŋandiro. Situwi uni kato wondo sara kimoyó parámi ka kimowero quro seqayote ŋundiro.
MAT 13:46 Seqayate wondo sara meté horé ŋunde qu qeneró, ko uyaro onoŋoyó soso soweyoro uya wondo sara ŋu kimaró.
MAT 13:47 “Asa sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuko ŋandiro. Unindo tirí-tirí ka re uro windiko raŋi uní sono qare murí-murí soso siyoyoteŋgo ŋundiro.
MAT 13:48 Tirí-tirí ŋu maŋgoriní wosi tapémo mahiní kunditero sono qare meté-meté mu se kondó parámimo kopoteŋgo. Ko sono qare piyimi mu se raŋi ute.
MAT 13:49 Asa naru weŋa quno ŋuno ŋunde naŋge tunoqeweya. Imemoŋgo sambo simómbo umburo uni piyimi, uni roneneŋowí keweroyemo yoteŋgo ŋu yorewaŋgo.
MAT 13:50 Yorero raŋi kewá piyimimo uwaŋgo. Uro kewáko ŋuno tendo parámi tero metoye kindotowaŋgo.”
MAT 13:51 Ŋunde yero Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyó ŋu ŋande osese yereró, “Yembe mande ŋaro murí sosope iŋoteŋgope ma kini?” Yiní mande topé yaŋgurí, “Iyo.”
MAT 13:52 Yi ŋande yimiraró, “Ŋunde ŋuro uni ka hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋoyó moré ŋundo sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuro iŋo-iŋo reyote, ŋu uni ŋuko ŋandiro. Enendo situwi yayó moŋgo rero, asa o keta quya o komo quya siyoro yendémo umbuyote.”
MAT 13:53 Yesuko tapara mande ŋu soso yesowoní kini temukoní yendé ŋu roto toŋeró.
MAT 13:54 Toŋero eneŋo yendémo uyaro huru-huru yayemo ŋuno oro mande rondaqe yunaró. Yunoní iŋoro kondé yukuworo ŋande yaŋgurí, “Uni ŋuko iŋo-iŋo ŋu da noŋgo raró? Ene date teroqo, o wimbí moré ŋu teyote?
MAT 13:55 Nore iŋoteto, uni ŋuko o towo-towo uni ŋuro naŋuní ka, Maria ŋuko eneŋo nimí. Ko Jems, Josep, Saimon ko Jutas ŋuko eneŋo kone-topé.
MAT 13:56 Simó kuwí ŋuko, soso noreya yoteŋgo. Ene date o ŋunde qu teyote?”
MAT 13:57 Ŋunde yero eneŋo piyimiŋoyaŋgurí. Quko Yesuko ŋande yimiraró, “Yendé soso quno ŋuno unipareto ye-ye uni ará te inoyoteŋgo. Quko eneŋo mirayómo, yayó horémoko ará kama te inoyoteŋgo.”
MAT 13:58 Ŋunde yero o wimbí moré qambu ŋu yendémo ŋuno kama taró, dokoro, ene kama iŋondutuwoyaŋgurí.
MAT 14:1 Ŋu naruko ŋuno Herot, uni kembé ŋundo Yesuko o teyaró ŋuro piŋa mande iŋaró.
MAT 14:2 Iŋoro sunará simóŋo ŋande yimiraró, “Jon, sono re-re uni ŋundo uni tapu koŋgo pitu ko otoqaró. Ŋu murí ŋuro wimbu ka enewore kho teyote.”
MAT 14:3 Ŋunde yaró, dokoro komo Herot koya Herotias koya epe re-re tariyó. Quko Herotias ŋuko Herot koro payó Filip ŋuro parí.
MAT 14:4 Ŋunde ŋuroko Jonko Herot ŋande mito yaró, “Keto pare ŋu raró ŋundo hutuŋo mande wendaqeyote.” Ŋunde yeyoní Herotko Jon toworo kusiyoro rero kusi-kusi yano rotaró.
MAT 14:5 Rotoro, uroweka khumoní, ye iŋaró, quko unipare qambu quro soraró, dokoro, ene ŋande iŋaŋgurí, Jon ŋuko ye-ye uni ka, yero iŋaŋgurí.
MAT 14:6 Naru kano Herotko naru nimímbo pisiyaró ŋu rokóŋoní uni kumi kato mahero o qoyemboro kopo naŋgurí. Kopo niqo, Herotias nambuní keweroyemo ŋuno qunoraró. Tiní Herotko qenero niŋgu-niŋgu taró.
MAT 14:7 Ŋunde ŋuroko mande kusiyoro ŋande miraró, “Hamó horé yeteno, o karo no kira nereweya ŋuko, nondo ke kunowano.”
MAT 14:8 Asa pare ŋundo nimímboro iŋo-iŋoyó howero Herot ŋande miraró, “Sono re-re uni, Jon, ŋuro kembé ŋuko rero kondómoro mahero no nuno qembe.”
MAT 14:9 Ŋunde yiní Herotko newondí surumí parámi taró. Quko uni o kopo naŋgurí ŋuro toŋeyemo mande kondé kusiyaró. Ŋunde ŋuroko enendo pare ŋuro mandí howaró.
MAT 14:10 Howero uni ka asáŋoní kusi-kusi yano uyaro Jon puŋí toŋaró.
MAT 14:11 Toŋoro kembé rero kondómoro mahero pare keta ŋu inaró. Ko pare ŋundo rero nimímo uyaró.
MAT 14:12 Asa Jon koro iŋo-iŋo rewero uniyómbo mahero ukúŋo ŋu rero tapuŋaŋgurí. Tapuŋoyi kini tiní toŋero Yesu miraŋgurí.
MAT 14:13 Yesuko piŋa mande ŋu iŋoro yendé ŋu rotoro waŋgo ka rero mira kano uni ŋuno kama yaŋgurí quno ŋuno toŋeró. Iŋo-iŋo rewero uniyómboya naŋge uyareŋgurí. Uyari unipare qambu qundo, Yesu toŋete, ye iŋoro yendé kumi rotoro khendo uyare howaŋgurí.
MAT 14:14 Asa waŋgo roto arero unipare qambu ŋuno yiyaró. Yiyoro sikíye te yunoro unipare se khumoye moré mu roŋgaru yiriní meté taŋgurí.
MAT 14:15 Yate suwo tiníqo, iŋo-iŋo rewero unindo Yesuko mahero ŋande yaŋgurí, “Nore mira uni kinimo yorato suwo tete. Ŋunde ŋuro unipare yoroti toŋi. Meté yendéwore ŋuno toŋero o kimo ti.”
MAT 14:16 Yi ŋande yimiraró, “Do karo toŋewaŋgo? Yendo o qoyemboro yunoyi.”
MAT 14:17 Yiní mande topé ŋande yaŋgurí, “Nore ŋuya o parámi ŋano kama yote. Bret kandeka ko sono qare irisa ŋunde naŋge yotiri ŋa.”
MAT 14:18 Yi ŋande yaró, “Bret ŋuya sono qare ŋuya se nono mahi,” yaró.
MAT 14:19 Ŋunde yero unipare yimironí komó saŋano o newero quro kunditeyaŋgurí. Kunditi bret, sono qare ŋu siyoro samboko toŋetero Anutu yuŋgunaŋoro bret ŋu romboŋero iŋo-iŋo rewero uniyó se yunoní unipare se yunaŋgurí.
MAT 14:20 Se yunoyi o ni qahuye tinditaró. Ko o sombé kumi yora. O sombé kumi ŋu siyoro toŋgo kome puŋge 12 ŋunde puŋgeyaŋgurí.
MAT 14:21 Uni o naŋgurí ŋuko uni 5,000 ŋundiro. Ko pare-simó kumi ŋuya naŋgurí.
MAT 14:22 Asa Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyó ŋande yimironí waŋgowore sono towo andusina Betisaita yendémo uyari unipare qambu ŋu “Ye toŋi,” ye yimiraró.
MAT 14:23 Ŋunde yiní uyari unipare yimironí toŋiqo, ene hariri tewero purímo oró. Oní kosa pusuŋiní enemata purímo yora.
MAT 14:24 Asa iŋo-iŋo rewero unindo waŋgo wosoro kapiyamo toŋeŋgurí. Toŋiqo, matú parámi mahero sono towo huwoní tambi-tambi toqero mahero waŋgo uroní uyarewero rukusuwaŋgurí.
MAT 14:25 Saraŋowero teyoní Yesu sono towo saŋawore khete-khete maheró.
MAT 14:26 Mahiní iŋo-iŋo rewero uni ŋundo qenero sasaro parámi horé tero kiwero ŋande yaŋgurí, “Ŋuko kapo ka.” Toŋiqo, matú parámi mahero sono towo huwoní tambi-tambi toqero mahero waŋgo uroní uyarewero rukusuwaŋgurí.
MAT 14:27 Quko Yesuko waka ta ŋande yimiraró, “Newondeye kondé yoní. Ŋako no. Sasaro ma tewero.”
MAT 14:28 Ŋunde yiní Pitako mande topé ŋande yaró, “Kepe Uni Parámi, ke nimitoka no sono saŋawore keno uyarewe.”
MAT 14:29 Yiní yaró, “Ke mahe.” Yiní Pita waŋgo rotoro sono saŋawore khete-khetero Yesuko uyaró.
MAT 14:30 Uyaro matú wimbí qenero sasaro tero sono quroko soŋga ta uró. Ŋunde tero ŋande nekaró, “Uni Parámi, samaka nere.”
MAT 14:31 Waka ta Yesuko kandí raŋoro Pita toworo ŋande yaró, “Ke iŋondutuke tukuni, ke dokoro newonde irisa towote?”
MAT 14:32 Asa waŋgo saŋano oriyó. Ori matú kini taró.
MAT 14:33 Quko uni waŋgo saŋano ŋundo Yesu potoruku te inoro ŋande yaŋgurí, “Hamó horé, keko Anutu koro Naŋuní.”
MAT 14:34 Asa Galili Sono Towo karóŋoro tapémo, mira Genesaret ŋuno, waŋgo kusiyaŋgurí.
MAT 14:35 Uni ŋusina ŋundo Yesu qene iŋaŋgurí, ŋunde tero mande ri yendé soso kutaqe quwore toŋeró. Ŋunde ti se khumo uni soso yorero eneno maheŋgurí.
MAT 14:36 Yoroti mahiní ŋande kirayaŋgurí, “Meté tuwike toworo meté tewano,” yaŋgurí. Ko towaŋgurí muko meté taŋgurí.
MAT 15:1 Ŋu naruko ŋuno naŋge Farisi uni kumimboya hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni kumimboya Yerusalem rotoro Yesuko maheŋgurí. Mahero ŋande oseseyaŋgurí,
MAT 15:2 “Date koro keŋo iŋo-iŋo rewero unikepo usi-sinanimbo muríye yunaŋgurí ŋu wendaqeyoteŋgo? Qeno, o neweroqo, kandeye kama sonowoyoteŋgo.”
MAT 15:3 Yesuko mandeye topé ŋande yaró, “Date koro yeŋo muríye ŋu howeyoteŋgo, ko Anutu koro mande kondé ŋu wendaqeyoteŋgo?
MAT 15:4 Dokoro Anutuko ŋande yete, ‘Awa-náŋgeporo ará te yuno qembe,’ ko ‘Uni kato iwí-nimí yesará yereweya ŋu urika khumoní.’
MAT 15:5 Quko yendo ŋande yeyoteŋgo, ko uni kato ŋande yeweya, ‘Awa-náme, no samaka yerewano, quko komo o yunowano ŋuko Anutu inowano qu naŋge, yeŋo qu kini,’ yeweya tiníqo, enina, enendo meté ará kama te yunoweya.
MAT 15:6 Asa uni ŋundo ŋundiro naŋge iwímboro ará kama te inoweya. Ŋu muríwore naŋge yendo Anutu koro mandí ri umbuní usi-siyemboro murí ŋu howeyoteŋgo.
MAT 15:7 Yeko uni maŋgoye irisa ŋu. Aisaiako ye ŋuro hamó ye-ye mande ka ŋande yaró,
MAT 15:8 “‘Wini ŋako maŋgoyembo neneŋo ará te nunoyoteŋgo, quko newondeye muko nono kini, kapiyamo horé yote.
MAT 15:9 Enendo unindoro hutuŋo mandeye naŋge rondaqe yunoro potoruku kota qu re nunoyoteŋgo.’”
MAT 15:10 Asa Yesuko unipare qambu ŋu neko yerero ŋande yimiraró, “Iŋika tondaŋiní.
MAT 15:11 Oka uni ka maŋgówore quroyómo uyote, ŋundo uni ŋu riní Anutu toŋímo pusú kama teyote. Kini, oka maŋgó moŋgo areyote, ŋundo uni ŋu riní Anutu toŋímo pusú teyote.”
MAT 15:12 Yiníqo, iŋo-iŋo rewero unindo mahero ŋande miraŋgurí, “Farisi unindo keŋo mandeke iŋoro newonde piyimi teteŋgo. Ŋuro iŋotepe?”
MAT 15:13 Yi ŋande yaró, “Awane samboko yote ŋundo o soso eneŋombo khono kama rimiró ŋu soso kumoro rotoweya.
MAT 15:14 Ye uni ŋunde qu yorotoyi qembe. Enendo khe witú yereyoteŋgo, quko eneko toŋeye kiré mu naŋge. Ko toŋí kiré kato toŋí kiré meyowo ka khe witúŋoweya, ŋuko irisa-irisa rokaráŋoro meréko uwari.”
MAT 15:15 Ko Pitako Yesu ŋande miraró, “Keto tapara mande yete ŋuro murí nimitoka iŋowato.”
MAT 15:16 Yiní ŋande yaró, “Do ka? Ye ŋuya kama iŋoyi tondaŋeyote, peka?
MAT 15:17 O soso maŋgonani qurowore uyote, ŋuko qahímo naŋge uro, yate qosimbino uyote. Ŋuro iŋoteŋgope ma kini?
MAT 15:18 Quko o piyimi maŋgonani moŋgo areyote, ŋuko newondenani moŋgo areyote. Ko o ŋunde qundo uni riní Anutu toŋímo pusú teyote.
MAT 15:19 Dokoro newondenani moŋgo o piyimi ka areyote ŋuko ŋandiro: iŋo-iŋo piyimi, uni yurowero murí, se simbururu tewero murí, momo tewero murí, mande khono kota mande yewero murí, ko yesará yerewero murí.
MAT 15:20 O soso ŋundo uni riní Anutu toŋímo pusú teyote. Quko uni kato kandí kama sonoworo o neweya, ŋundo uni ŋu riní pusú kama teyote.”
MAT 15:21 Asa Yesu roto toŋero yendé irisa Tair koya Saiton sumeyoro ŋuno uyaró.
MAT 15:22 Uyareyate Kenan pare kato yendé ka rotoro mahero ŋande nekaró, “Uni Parámi, Dewit koro Naŋuní, sikíne te nuno. Yuqa piyimi kato nambone roworemoyote.”
MAT 15:23 Ŋunde yaró, quko Yesuko mande topé kama yaró. Ko iŋo-iŋo rewero uniyó taŋgímo mahero ŋande miraŋgurí, “Enendo mande parámi yero nore nohoweyote. Mitoka roto toŋiní.”
MAT 15:24 Yiqo, Yesuko ŋande yaró, “Israel koro wini ŋuko sipsip ka khe rotaŋgurí qu qembe. Eneŋo naŋge samaka yerewero kho teteno.”
MAT 15:25 Pare ŋundo mahero potoruku tero ŋande yaró, “Uni Parámi, samaka nere.”
MAT 15:26 Yiní mande topé ŋande yaró, “Simó koro o newero qu re isa yunowero ŋuko meté kini.”
MAT 15:27 Yiní yaró, “Iyo, quko isa ŋuyako simburí o romboŋero rotoní umbuní neweya.”
MAT 15:28 Yesuko ŋande yaró, “Pare, keto iŋondutu parámi tete. Keto ŋuro kira nerete ŋuko tunoqeweya.” Asa ko ŋu naruko ŋuno naŋge nambuní meté taró.
MAT 15:29 Asa Yesuko yendé ŋu rotoro, yate-yate Galili Sono Towo sumeyoro uyaró. Uyareyate mira purímo oro kunditaró.
MAT 15:30 Ko unipare qambu parámi eneno mahero kheye piyimi mu ko toŋeye pokamowí mu ko wimbuye wakawí mu ko maŋgoye kusiyowí mu ko se khumo uni kumi parámi ŋuya yore maheŋgurí. Yore mahero Yesu khí sumeyo yoroti yoriní meté taŋgurí.
MAT 15:31 Maŋgoye kusiyowí mu mande yaŋgurí, ko wimbuye iri-erá mu meté tero khete-khete toŋeŋgurí, ko toŋeye kiré qu meté toŋetaŋgurí. Ŋunde tero unipare qambu qundo iŋondata parámi tero Israel koro Anutu qu seré te inaŋgurí.
MAT 15:32 Yate-yate Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyó neko yiriní eneno mahi ŋande yimiraró, “No unipare qambu ŋaro sikíye teteno. Enendo kosa naru kapusa noya ŋano yotoro o qoyemboro khumoyoteŋgo. Asa ko kina yorotowe toŋero kheko wimbuye kini tiní umbu raŋowaŋgo ŋu meté kini.”
MAT 15:33 Iŋo-iŋo rewero uniyómbo ŋande miraŋgurí, “Mira ŋasina ŋako uni kini. Nore bret da noŋgo siyoro unipare qambu ŋa wutu yerewato?”
MAT 15:34 Ko Yesuko osese yereró, “Yendo bret date towoyoteŋgo?” Yiní ŋande yaŋgurí, “Bret kande saŋiyoro irisa ko sono qare tomó ta-ta kumi naŋge.”
MAT 15:35 Asa Yesuko unipare yimironí nokono kunditaŋgurí.
MAT 15:36 Kunditi bret kande saŋiyoro irisa ŋu siyoro ko sono qare tomó ta-ta ŋu siyaró. Siyoro Anutu yuŋgunaŋoro romboŋero iŋo-iŋo rewero uniyó se yunoní unipare se yunaŋgurí.
MAT 15:37 Unipare soso ni qahuye tinditaró. O sombé-sombé yoní huruworo toŋgo kome puŋge parámi kande saŋiyoro irisa ŋunde puŋgeyaŋgurí.
MAT 15:38 Uni o naŋgurí ŋuko uni 4,000 ŋundiro. Ko pare-simó kumi ŋuya naŋgurí.
MAT 15:39 Yesuko unipare yoriní toŋi waŋgo tomó ta quno ŋuno oro Makadansina uyaró.
MAT 16:1 Asa Farisi unindoya Sadyusi unindoya towoŋowero Yesuko mahero ŋande miraŋgurí, “Sambo koro rokó ka teka nore qene iŋato, keko Anutu koro kho qu teyote.”
MAT 16:2 Quko mandeye topé ŋande yaró, “Suwoya teyoní sambo mando tiní ye ŋande yeyoteŋgo, ‘Kuyepo mira meté tewero teweya,’ yeyoteŋgo.
MAT 16:3 Ko ita saraŋoní koporé iriyó mahiní sambo iriqiní ŋande yeyoteŋgo, ‘Itakako mira piyimi, matú piyimi tewero tete,’ yeyoteŋgo. Yendo sambo koro rokó ŋu qenero do ka mirako tunoqeweya ŋu iŋoyi tondaŋeyote. Asa do karo naru ŋaro rokó ŋu qeni rondaŋewero mepémo kini?
MAT 16:4 Itaka unipare ŋano quko unipare piyimi ko newondeye hamó rero Anutu kama inoyoteŋgo. Ŋundo rokó ŋuro kira nereyoteŋgo, quko rokó ŋunde qu kama witú yerewano. Kini, Jona koro rokó ŋu naŋge qenewaŋgo.” Ŋunde yero yorotoro toŋeró.
MAT 16:5 Uyaro Yesu koya iŋo-iŋo rewero uniyómboya sono towo andusina uyareŋgurí. Quko uniyómbo bret koro kape tero kama siyaŋgurí.
MAT 16:6 Asa Yesuko ŋande yimiraró, “Ye Farisi, Sadyusi ŋuro yisiyemboro kawaware ti.”
MAT 16:7 Ŋunde yiníqo, ŋande keweroyemo epe mito-mito taŋgurí, “Ŋunde yete, dokoro norendo bret koro kape tero kama siyato.”
MAT 16:8 Yesuko newondeye qene iŋoro ŋande yimiraró, “Ye iŋondutuye tukuni! Do karo bret koro kape taŋgo ŋuro epe mito-mito teyoteŋgo?
MAT 16:9 Yembe watí kama iŋoyi tondaŋeyote? Komo, uni 5,000 bret kandeka naŋge niqo, yendo sombé rotaŋgurí qambu ŋu toŋgo kome puŋge datiro puŋgeyaŋgurí? Ŋuro kape teyoteŋgo, peka?
MAT 16:10 Ko imemoŋgo uni 4,000 bret kande saŋiyoro irisa naŋge niqo, yendo sombé rotaŋgurí qambu ŋu toŋgo komeko puŋgeyaŋgurí. Ŋu ŋuya kape teyoteŋgo, peka?
MAT 16:11 Nondo bret ŋuro kama yeteno. Do karo yendo kama iŋoyi tondaŋete? Ŋande yeteno, Farisi, Sadyusi ŋuro yisiyemboro kawaware ti.”
MAT 16:12 Ŋunde yiníqo, ŋande iŋaŋgurí, enendo bret koro yis ŋuro kama yaró, kini, Farisi, Sadyusi koro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaŋgurí ŋuro yaró.
MAT 16:13 Asa Yesuko Sisaria Filipai yendé sumeyoro ŋuno uyaró. Uyaro iŋo-iŋo rewero uniyó ŋande osese yereró, “Unipareto Unindoro Naŋuní ŋu dani ka yero yeyoteŋgo?”
MAT 16:14 Yiní ŋande yaŋgurí, “Kumimboko ŋande yeyoteŋgo, ŋuko sono re-re uni, Jon ŋu. Kumimboko, Elaija, yeyoteŋgo. Ko kumimboko, Jeremaiape ma Anutu koro ye-ye uni meyowo ka, yeyoteŋgo.”
MAT 16:15 Yiqo, ŋande osese yereró, “Yeŋomboko nenemboro dani yeyoteŋgo?”
MAT 16:16 Saimon-Pitako mande topé ŋande yaró, “Keko Kristo ŋu, Anutu Yoto-yotoyó Moré ŋuro Naŋuní.”
MAT 16:17 Ŋunde yiní Yesuko mande topé ŋande yaró, “Saimon Bar-Jona, ke puriŋo ka rete. Uni ka nokono ŋano qundo iŋo-iŋo ŋu kama kuna. Kini. Awane samboko yote ŋundo iŋo-iŋo ŋu ke kuna.
MAT 16:18 Asa ko nondo ke ŋande kimiroteno. Owéŋge Pita, ko nondo uniparene huru yereyoteno ŋu wondo ŋunde qembe saŋano rewe kondé kaŋewaŋgo. Uni khumowí ŋuro yendéye ŋundo uniparene ŋu kama yoriní umbuwaŋgo.
MAT 16:19 Nondoko sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómo ŋuno owé parámi ke kunowano. Keto o kumi nokono ŋano kusiyoweya tiníqo, Anutuko samboko o ŋu kusiyoweya, ko o kumi ŋano rotoweya tiníqo, Anutuko samboko o ŋu rotoweya.”
MAT 16:20 Ŋunde yero Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyó kondé soré yerero ŋande yaró, “Noko Kristo ye ma yewero,” yaró.
MAT 16:21 Asa ŋu naruko ŋu noŋgo Yesuko kimani tero iŋo-iŋo rewero uniyó ŋande yimiraró, ko enendo Yerusalem oní Juda koro uni kembé-kembéyemboya o qa-qa unindoro tapá unindoya hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya soso ŋundo kowe surumí parámi inoro uri khumoweya. Ko naru kapusayómo ŋuno pitu ko otoqoweya.
MAT 16:22 Ŋunde yiní Pitako Yesu rero tapémo uyaro kimani tero ŋande qene yaró, “Uni Parámi, kini horé. O ŋuko keno kama tunoqeweya.”
MAT 16:23 Yesuko rohoréŋoro Pita ŋande miraró, “Monimbu, ke tupunesina uyare,” yaró. “Keto khene kusiyowero yete. Keto Anutu iŋo-iŋoyó kama howete. Kini. Unindoro iŋo-iŋoye naŋge howete.”
MAT 16:24 Ko Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyó ŋande yimiraró, “Uni kato no nohoweweroqo, ene eneŋo re umburoqota, tipiririyó koroworo no nohowiní.
MAT 16:25 Dokoro, dani kato eneŋo yoto-yotoyó kondé towowero ye iŋote qu, yoto-yotoyó ŋu piyo teweya. Quko dani kato no iŋo nunoro yoto-yotoyó rotoweya tiníqo, ene yoto-yotoyó ŋu reweya.
MAT 16:26 Qeni, ko uni ka noko koro o soso ŋu reweya, quko ene piyo tero kini teweya, asa o soso ŋundo date samakaŋoweya? Ko yoto-yotoyó date kimoweya?
MAT 16:27 Unindoro Naŋuní ŋuko iwímboro sine parámimo ŋuno yoweya, ene sambo simómboya mahewaŋgo. Ŋu naruko ŋunoko unipare soso o murí teyoteŋgo ŋu kanaramimo kimoye kanata-kanata yunoweya.
MAT 16:28 No ye hamó yimiroteno, uni kumi ŋano kaŋeteŋgo qundo kama khumoyuri Unindoro Naŋuní ŋundo wiri yerete uni ŋunde te mahiní qenewaŋgo.”
MAT 17:1 Asa naru kande saŋiyoro kanata ŋunde kini tiní Yesuko Pita, Jems koya koneyó Jon koya yorero mira purí ka koreko horé ŋuno enemata oŋgurí.
MAT 17:2 Asa toŋeyemo ŋuno Yesu kiraró enesó ka taró. Ŋunde tero umu-kembé muko kosa hiyó qembe hiyóqaró. Ko kowe punu-punuyó ŋuya hiyóqaró.
MAT 17:3 Ko Moses koya Elaija koya ŋuno tunoqiri yiyoyi Yesu koya mande taŋgurí.
MAT 17:4 Pitako ŋu qenero Yesu ŋande miraró, “Uni Parámi, nore ŋano yoteto, ŋu meté horé. Asa ko keto ŋuro iŋote tiníqo, asa nondo yamaru kapusa ŋano rewano. Kako keŋo, ka Moses koro, ka Elaija koro.”
MAT 17:5 Ene yeyoní naŋge koporé ka hiyó parámi tero poka yereró. Ko maŋgo ka koporé quro koŋgo ŋande yaró, “Ŋako neneŋo naŋone, eneŋo surumí iŋoyoteno. Ŋuro metéŋoyoteno. Maŋgó howeyuri qembe.”
MAT 17:6 Ŋunde yiní iŋo-iŋo rewero uni ŋu iŋoro sasaro tero umu-kembaye re nokono raŋgurí.
MAT 17:7 Ri Yesuko mahero yondoworo yimiraró, “Ye otoqi. Ma sorewero.”
MAT 17:8 Yiní toŋetero uni meyowo ŋu kama yiyaŋgurí. Kini, Yesu ŋu naŋge qeneŋgurí.
MAT 17:9 Asa mira purí rotoro umbuyate Yesuko kondé ŋande yimiraró, “Ye o toŋeyembo qeneteŋgo ŋaro unipare ma yimirowero. Yate-yate Unindoro Naŋuní uni tapu koŋgo otoqoníqota meté yimiroyi qembe.”
MAT 17:10 Yiníqo, iŋo-iŋo rewero unindo ŋande oseseyaŋgurí, “Ŋunde ŋuroko do murí karo hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni ŋundo ŋande yeyoteŋgo, Elaija ŋuko korete maheweya?”
MAT 17:11 Yi mande topé ŋande yaró, “Mande ŋuko hamó. Koretero Elaija mahero o soso piyo taró mu roŋgaruwote.
MAT 17:12 Quko nondo ye ŋande yimirowe, Elaija pitu ko mahiní unindo ŋu qene kama iŋaŋgurí. Kini. Eneŋo iŋo-iŋoye howero murí piyimi te inaŋgurí. Uni ŋundo ŋundiro naŋge Unindoro Naŋuní ŋu o piyimi te inoyowaŋgo.”
MAT 17:13 Yesuko ŋunde yiníqo, iŋo-iŋo rewero uniyómbo ŋande iŋoyi tondaŋaró, asa sono re-re uni, Jon, ŋuro yaró.
MAT 17:14 Asa purí moŋgo umbuyiqo, uni kato Yesu taŋgímo mahero potoruku tero
MAT 17:15 ŋande yaró, “Uni Parámi, keto naŋone sikí te ino. Ene se khumo tero khe kandí yukuwoní kowe surumí parámi teyote. Naru parámi nombono ŋuno rokaráŋo uyote, ko sonono ŋuno ŋuya uyote.
MAT 17:16 Ŋunde tiní nondo rero iŋo-iŋo rewero unikeno maheno, quko enendo ri meté tewero mepémo kini.”
MAT 17:17 Ko Yesuko mande topé ŋande yaró, “Ye unipare itaka nokono yoteŋgo qundo iŋondutu kama reyoteŋgo! Naru date yeya yowano? Naru date quhuríye korowoyowano? Simó ŋu nono re mahi.”
MAT 17:18 Re mahi Yesuko yuqa piyimi ŋu qene yiní yuqa piyimimbo simó ŋu roto toŋeró. Ŋu naruko ŋuno naŋge se khumoyó kini taró.
MAT 17:19 Imemoŋgo iŋo-iŋo rewero uni ŋundo tapémo mahero Yesu ŋande oseseyaŋgurí, “Date koro norendo yuqa piyimi ŋu howewero mepémo kini?”
MAT 17:20 Ko enendo ŋande yimiraró, “Dokoro iŋondutuye muko tomó ta naŋge. No mande hamó ye yimirowe, ko ye iŋondutuye muko tomó ta naŋge, asa mastet taŋgurí ŋunde qembe tiníqo, asa yendo mira purí ŋa, ‘Ke otoqoya anduno uyare,’ yiqo, uyareweya. Ko yendo kho soso naŋge temukowero wimbí moré tewaŋgo.”
MAT 17:21 (-)
MAT 17:22 Asa Yesu koya iŋo-iŋo rewero uniyómboya Galili mirako huruwaŋgurí. Huruwoyi Yesuko ŋande yimiraró, “Kumimbo Unindoro Naŋuní re saŋgirí uni kandeyemo rotowe teteŋgo.
MAT 17:23 Enendo uroyi khumoweya, quko naru kapusayómo pitu ko otoqoweya.” Iŋo-iŋo rewero uni ŋundo mande ŋu iŋoro newonde quhurí parámi taŋgurí.
MAT 17:24 Asa Kaperneam yendémo mahiqo, Ya Surumímboro takis re-re unindo Pitako mahero ŋande oseseyaŋgurí, “Asa yeŋo rondaqe-rondaqe uniye ŋundope Ya Surumímboro takis ŋu inoyotepe ma kini?”
MAT 17:25 Ko Pitako ŋande yaró, “Iyo, inoyote.” Yero ya quroko oro mande ka kama yeyoní naŋge, Yesuko ŋande oseseyaró, “Saimon, ke date iŋote? Wiri yerete uni nokono ŋano yoteŋgo qundo takis kate-kate ŋuko da noŋgo reyoteŋgo? Eneŋo naŋo-simóye moŋgo reyoteŋgope ma uni meyowo moŋgo reyoteŋgo?”
MAT 17:26 Yiní ŋande yaró, “Uni meyowo moŋgo.” Yiní Yesuko ŋande miraró, “Asa ko eneŋo naŋo-simóyembo takis kama yunoyoteŋgo.
MAT 17:27 Ŋunde quko norendo tewaro, newonde piyimi tewaŋgo ŋuro. Asa ke sono towoko toŋeya utó raŋo. Sono qare korete wosoweya ŋuko, ŋu rero maŋgó koso qembe, mone ka sono qare quroyómo ŋuno yoní qene qembe. Mone ŋu rero uni ŋu yuno qembe, ŋundoko noya keya takisinari ŋu rokóŋoweya.”
MAT 18:1 Ŋu naruko ŋuno iŋo-iŋo rewero unindo Yesuko mahero ŋandiro oseseyaŋgurí, “Dani katoko sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómo ŋuno owé parámi reweya?”
MAT 18:2 Asa Yesuko simó ta ka nekoní mahiní re keweroyemo rotoní kaŋaró.
MAT 18:3 Enendo ŋande yimiraró, “Nondo ye hamó yimiroteno, ko yendo simó ta ŋande qembe kama tunoqewaŋgo tiníqo, yeko sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuro quroko kama owaŋgo.
MAT 18:4 Uni eneŋomboro iŋoní umbuní simó tomó ta ŋande qembe tunoqeweya, uni ŋundo sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómo ŋuno owé parámi horé reweya.
MAT 18:5 “Uni kato neneŋo iŋoro simó ta ka ŋande quya topo teweya ŋuko noya topo teweya.
MAT 18:6 Quko enendo simó tomó ta qu ka iŋondutu nereyote ŋu riní o piyimi teweya tiníqo, topé piyimi horé reweya. Meté koretero unindo wondo parámi ka eneŋo puŋímo kusiyoro re windi quroko raŋi khumoroqota o piyimi ŋunde qu kama teweya.
MAT 18:7 “Ye nokono ŋano uni qu, ininiyaqe, quhurí piyimi korowowaŋgo. Yendo uni yowosoyi o piyimi teyoteŋgo. Hamó, yeŋo muríye piyimi ŋunde qu tunoqeweya. Quko ye dando o piyimi ŋu tewaŋgo, ininiyaqe, quhurí piyimi korowowaŋgo.
MAT 18:8 “Ke kandekepo, kheŋgepo kowosoní o piyimi teroqo, wesaŋe raŋi uweya. Ŋunde kini tiníqo, asa kandeke irisa-irisa ŋunde teweyape, ma kheŋge irisa-irisa ŋunde teweya, quko imemoŋgo te suki-suki qayote quno ŋuno uweya. Quko keto kandeke kanata na, kheŋge kanata na yoweya, keto meté yoto-yoto suki-suki ŋuno oweya.
MAT 18:9 Ko toŋeŋgepo kowosoní o piyimi teroqo, kumo raŋo qembe. Ŋunde kini tiníqo, asa toŋeŋge irisa-irisa ŋunde teweya, quko imemoŋgo kewá piyimimo ŋuno uweya. Quko toŋeŋge kanata na yoweya, keto meté yoto-yoto suki-suki ŋuno oweya.
MAT 18:10 “Ye meté iŋoyi. Simó tomó ta-ta ŋande quro ma yesará yerewero. Dokoro no hamó yimiroteno, sambo simó kumimbo sopo yerero naru rokóŋoro awane samboko yote ŋuro toŋímo kaŋeyoteŋgo.
MAT 18:11 (-)
MAT 18:12 “Ye date iŋoteŋgo? Ko uni kato sipsip 100 ŋunde sopo yereyote, ko sipsip kanata na toŋeweya tiníqo, enendo sipsip 99 ŋu yorotoní purímo yuriqo, toŋero sipsip toŋeró ŋu seqaweya, hamómbe?
MAT 18:13 No ye hamó yimiroteno, ko ene sipsip ŋu qeneroqo, asa niŋgu-niŋgu parámi horé teweya. Sipsip 99 kama toŋeŋgurí ŋuro metéŋoyote, quko kanata toŋeró ŋu qeneró ŋuro niŋgu-niŋgu parámi teweya.
MAT 18:14 Ŋunde naŋge Awane samboko yote ŋundo simó na-na ŋande quro kanata ka kama piyo teweya, yero iŋoyote.
MAT 18:15 “Ko ke topokepo o piyimi te kunoweya tiníqo, yarimata naŋge roŋgaruwori qembe. Ŋunde ti mandeke iŋoníqo, topoke ri meté yoweya.
MAT 18:16 Quko enendo mandeke kama iŋoníqo, uni kanata, irisa ŋuya yorero topokepoya mande kaŋuya yi qembe. Dokoro uni irisa, kapusa qundo mande ŋu ri kondéreweya.
MAT 18:17 Ko enendo yeŋo mandeye ŋu ŋuya kama iŋoníqo, iŋondutu koro huru-huruko unipare soso yi qembe. Ko enendo eneŋo mandeye kama iŋoníqo, asa ke uni ŋu qenero, kape uni qembe, takis re-re uni qembe naŋge, ye iŋo qembe.
MAT 18:18 “No ye hamó yimiroteno, o kumi nokono kusiyowaŋgo tiníqo, Anutuko o ŋu samboko kusiyoweya. Ko o kumi nokono rotowaŋgo tiníqo, Anutuko o ŋu samboko rotoweya.
MAT 18:19 “Ko no ye hamó yimiroteno, ko keweroye moŋgo irisa qundo newonde kanata tero Anutu kirayoriqo, asa awane samboko yote ŋundo te yunoweya.
MAT 18:20 Ko uni irisa, kapusa qundo neneŋo owénemo mahe kopowaŋgo, nondo keweroyemo yowano.”
MAT 18:21 Ŋu naruko ŋuno Pitako Yesu ŋande oseseyaró, “Uni Parámi, toponembo naru kumimo nono o piyimi te nunoyote, ŋu yate-yate naru datiro quhuríŋo ŋu re rotowano? Naru kande saŋiyoro irisa ŋunde?”
MAT 18:22 Yiní Yesuko ŋande miraró, “Nondo ŋande ke kimiroteno, naru kande saŋiyoro irisa kini, naru 77 ŋunde se roto qembe.
MAT 18:23 “Iŋoyi, sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuko ŋandiro: nokono wiri yerete uni kato sunará simóŋomboya utatáye roŋgaruwowero ye iŋaró.
MAT 18:24 Ene utatáye ŋu roŋgaruwowero kimani tiní uni ka rero eneno maheŋgurí. Uni ŋuro utatáyó muko mone 10 miliyon ŋundiro.
MAT 18:25 Quko enendo utatáyómboro topé ŋu mepémo tewero mepémo kini. Asa ko uni parámi ŋundo mande ka yero uni ŋuya parí-simómboya onoŋoyó soso siyoní wondo uni kato kimo yiriní wondo unindoro kho simó tunoqewaŋgo. Ŋu muríwore wondo siyoro utatá topé teweya.
MAT 18:26 “Ŋunde ŋuroko sunará simó ŋundo mande ŋu iŋoro potoruku tero ŋande miraró, ‘Sikíne teya rotoka. Imemoŋgo nondo utatá tanowó ŋu soso ta te kunowano.’
MAT 18:27 Yiní uni parámiyómbo sunará simóŋo sikí tero utatá ŋu re rotoní toŋeró.
MAT 18:28 “Asa sunará simó ŋuno qundo mirako uro kho kopo topé ka qeneró. Topémbo eneya utatáyó wondo musiyó 100 naŋge taró. Ŋunde qenero kondé horé puŋímo toworo ŋande miraró, ‘Keto utatá noya taró ŋuno qu soso ta topé te nuno qembe.’
MAT 18:29 “Ŋunde ŋuroko kho kopo topé ŋunde mande ŋu iŋoro potoruku tero ŋande miraró, ‘Sikíne teya rotoka. Imemoŋgo nondo utatá tanowó ŋu soso ta te kunowano.’
MAT 18:30 “Quko sunará simó ŋundo ŋuro piyimiŋaró. Kini, enendo kho kopo topé ŋu rero topé tewero quro kusi-kusi yano rotaró.
MAT 18:31 Ŋunde ŋuroko kho kopo meyowombo ŋu qenero newonde quhurí parámi tero toŋero uni parámiye kho uni ŋundo o soso taró ŋuro miraŋgurí.
MAT 18:32 “Asa uni parámi ŋundo sunará simó ŋu nekoní mahiní ŋande miraró, ‘Keko sunará simó piyimi. Keto kondé kira niriqo, utatáŋge soso se rotano.
MAT 18:33 Nondo sikíŋge te kunano. Asa ke date koro kho kopo topoke ŋuro sikíŋo kama te ina?’
MAT 18:34 Ŋunde yero uni parámiyómbo newonde tiwi tero utatáyó soso ŋuro topé tewero quro kusi-kusi ya koro sopo-sopo kandeyemo riní kowe surumí inaŋgurí.
MAT 18:35 “Asa ko yendo topoyembo o piyimi te yunoyote ŋu quhuríŋo hamó kama re rotowaŋgo tiníqo, awane samboko yote ŋundo ŋunde naŋge teweya.”
MAT 19:1 Yesuko mande ŋu soso yiní kini tiní Galili rotoro Jotan Sono andusina Judia mirako uyaró.
MAT 19:2 Ko unipare qambu howi ŋusina ŋuno se khumo uni yoriní meté taŋgurí.
MAT 19:3 Asa Farisi uni kumimbo Yesuko mahero towoŋowero ŋande oseseyaŋgurí, “Ko uni kato murí kate-kate soso koro parí howeweya tiníqo, hutuŋo mande wendaqeweyape ma kini?”
MAT 19:4 Yi mande topé ŋande yaró, “Yeko Anutu koro mande qu sokomeko yote ŋu kama weyoyoteŋgo, peka? Komo suki Anutuko o soso towaró quno enendo ‘urumuni kaya, pare kaya yondowaró.’
MAT 19:5 Yondoworo ŋande yaró, ‘Ŋunde ŋuroko uni iwí-nimí yorotoro parímboya womowari, ko irisa ŋundo kowe kanata tewari.’
MAT 19:6 Asa Anutuko mande ŋunde yiní kowe irisa kama yorari. Kini. Irisa ŋu kowe kanata tariyó. Ŋunde ŋuroko Anutuko o irisa siyoro kopo yiriníqo, ye ŋu ma usowowero.”
MAT 19:7 Yiní ŋande yaŋgurí, “Asa ko date koro Mosesko hutuŋo mande ka yiní unindo sokome ka epe re-re toŋowero qu nakayáŋoro pare inoro howi toŋeweya?”
MAT 19:8 Yi ŋande yimiraró, “Yendo newondeye kusiyoyoteŋgo, ŋunde ŋuroko Mosesko yiyo rotoní pare yohowewaŋgo. Quko komo ŋu murí ŋu kama yora.
MAT 19:9 Nondo ŋande yimiroteno, ko uni kato parí se simbururu kama teyoní howero pare meyowo rete ŋuko se simbururu tete.”
MAT 19:10 Ŋunde yiní iŋo-iŋo rewero uniyómbo Yesu ŋande miraŋgurí, “Ko uni kato murí ŋunde ŋu howero parímboya yowari, asa meté uni ŋundo kama kame teweya, kina yoweya.”
MAT 19:11 Ŋunde yi ŋande yimiraró, “Uni soso mande ŋu rewero mepémo kini. Anutuko wimbu kondé uni kumi naŋge yunaró.
MAT 19:12 Iŋoyi. Uni kate-kate qundo pare kaya yowero mepémo kini. Kumimboko námbo pisi yereró quno ŋuno koweye piyo taró. Ko kumimboko unindo yondoŋoyi koweye piyo taró. Ko kumimboko sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuro iŋoro koweye rukikiŋoro pare kama rewaŋgo. Asa dani kato mande ŋa iŋoweroqo, meté iŋoyi.”
MAT 19:13 Ŋu naruko ŋuno unipareto simó ta-ta yorero, Yesuko kandí rero kembayemo rero hariri yiriní, yero iŋoro yore maheŋgurí. Quko iŋo-iŋo rewero uniyómbo unipare ŋu yiyo yaŋgurí.
MAT 19:14 Ko Yesuko ŋande yaró, “Ye simó ta-ta tomó ta-ta ŋu yorotika nono mahi, ma soré yerewero. Dokoro sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuko simó ŋunde quro na.”
MAT 19:15 Ko kandí kembayemo riní kini tiní yoroto toŋeró.
MAT 19:16 Asa uni kato Yesuko mahero ŋande miraró, “Rondaqe-rondaqe, no do murí meté ka tero yoto-yoto suki-suki ŋu rewano?”
MAT 19:17 Yiní ŋande miraró, “Ke do karo no murí meté ŋuro osese nerete? Uni kanata naŋgeko meté. Ko ke yoto-yoto suki-suki ŋuno oweya, ye iŋoroqo, asa Anutu koro mande kondé ŋu meté ta howe qembe.”
MAT 19:18 Yiní ŋande oseseyaró, “Keto hutuŋo mande date quro yete?” Ko Yesuko yaró, “Uni ma yuri khumowero, se simbururu ma tewero, momo ma tewero, mande khono ŋuno kota mande ma yewero,
MAT 19:19 awa-náŋge ará te yuno qembe. Ko keŋomboro iŋoyote ŋunde naŋge topokeporo ŋunde naŋge iŋo qembe.”
MAT 19:20 Ko uni keta ŋundo Yesu ŋande miraró, “Nondo hutuŋo mande ŋu soso howeyano. Do o meyowo ka tewano?”
MAT 19:21 Ko Yesuko ŋande miraró, “Ko ke uni meté horé teweroqo, asa keŋo situwi soso soweyoya mone ŋu rondaŋe uni oye moré kini ŋu yuno. Ke ŋunde teroqo, o meté samboko reweya. Asa ŋunde teya ke mahe nohowe.”
MAT 19:22 Uni keta ŋundo mande ŋu iŋoro newonde quhurí tiní roto toŋeró, dokoro, ene onoŋoyó qambu taró.
MAT 19:23 Ko Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyó ŋande yimiraró, “Nondo ye hamó yimiroteno, onoŋo unipare kato sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómo ŋuno owero ŋuko taŋo kini, quhurí.
MAT 19:24 Ko ŋande ye yimirowe, kamelko tuwi tiŋiyowero tisi wituyó qurowore uwero rukusuwoweya. Ko ŋunde naŋge onoŋo uni ŋundo Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo ŋuno owero hamó rukusuwowaŋgo.”
MAT 19:25 Iŋo-iŋo rewero unindo mande ŋu iŋoro kondé yukuworo ŋande yaŋgurí, “Asa ko danimboko rambaruru takawaŋgo?”
MAT 19:26 Yesuko kondé yiyoro ŋande yaró, “Unindoko tewero mepémo kini. Quko Anutuko o soso meté teweya.”
MAT 19:27 Asa Pitako mande topé ŋande yaró, “Qeno, norendo onani soso rotoro ke kohowatowó. Ŋunde ŋuro nore do ka rewato?”
MAT 19:28 Ko Yesuko ŋande yimiraró, “Nondo ye hamó yimiroteno, o soso keta tunoqeweya quno ŋuno Unindoro Naŋuní ŋundo owé parámi rero eneŋo yakutíŋo meté horé quno ŋuno kunditeweya. Ŋu naruko ŋunoqota ye dani kato no nohoweyoteŋgo, ye ŋuya wiri yerete unindoro yakutíye 12 ŋuno kunditero Israel koro wini 12 ŋu ronda yerewaŋgo.
MAT 19:29 Ko dani kato no owéne iŋoro yayó, kumuní, kuwí, iwí, nimí, simó, khoyó ŋu rotoweya, eneko 100 kaŋuya rewaŋgo, ko yoto-yoto suki-suki ŋu rewaŋgo.
MAT 19:30 Quko uni qambu itaka korete yoteŋgo, ŋuko tukú tewaŋgo. Ko uni qambu itaka weŋa yoteŋgo, ŋuko koretewaŋgo.
MAT 20:1 “Qeni, sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuko ya simburí ŋunde qembe. Ita saraŋoní ya rotoro uni kumi yoriní wain khoyómo kho tiqo, kimo yereweya.
MAT 20:2 Simburímboya kho unindoya kimoye ŋuro newonde kanata tero kosa kanata quro kimoye ŋuko wondo musiyó kanata siyowaŋgo. Newonde kanata teroqo, asá yiriní wain khono uyaro kho taŋgurí.
MAT 20:3 “Asa ita saraŋoní 9 kilok ŋunde quno simburímbo ya rotoro uni kumi yendémo kinaŋge kaŋeyaŋgurí ŋu
MAT 20:4 yiyoro ŋande yimiraró, ‘Ye ŋuya uya wain khono kho tiqo, nondo khoyemboro topé meté tewano.’
MAT 20:5 Yiní iŋoro toŋeŋgurí. Ŋundiro naŋge uni parámimbo kosa keweroko ko suwoya 3 kilok ŋunde quno ya rotoro o korete taró ŋu naŋge taró.
MAT 20:6 “Asa suwoya 5 kilok ŋunde quno ya rotoní uni kumi kinaŋge kaŋeyuri yiyoro ŋande osese yereró, ‘Ye date koro ŋande ita saraŋoní kinaŋge kaŋaŋgo qu kaŋeyuri suwoya tete?’
MAT 20:7 “Yiní mande topé ŋande yaŋgurí, ‘Uni kato nore kho kama yunote.’ “Yiqo, ŋande yimiraró, ‘Ye ŋuya uyare neneŋo wain khonemo kho ti.’
MAT 20:8 “Asa suwo tewero tiníqo, kho simburímbo eneŋo kho uniyó korete ŋu ŋande miraró, ‘Keto kho uni soso neko yereka mahika kimo yuno. Koretero uni tukú maheteŋgo quro kimoye yunoro, yate-yate korete qu yuno.’
MAT 20:9 “Ŋunde yiní uni 5 kilok ŋuno kho kimani taŋgurí ŋu mahero kanata-kanata wondo musiyó kanata raŋgurí.
MAT 20:10 Yate-yate uni ita saraŋoní kho kimani taŋgurí ŋu mahero ŋande ye iŋaŋgurí, mone parámi rewe teteto, ye iŋaŋgurí. Quko kini. Ene ŋuya kanata-kanata wondo musiyó kanata naŋge raŋgurí.
MAT 20:11 Ŋunde rero kho simburí ŋuya kiro mande yero
MAT 20:12 ŋande yaŋgurí, ‘Norendo naru piru koweyumu tato kosako nore hamó nutoyote. Quko ŋa uni ŋando tukú mahero naru tukuni naŋge kho teteŋgo, quko noreŋo kimonani ŋunde naŋge siyoteŋgo. Ŋu piyimi.’
MAT 20:13 “Ŋunde yiqo, kho simburímbo kho uni ŋunde yaŋgurí qu ka ŋande miraró, ‘Topone, no keno o piyimi ka kama teteno. Koretero nore irisa keto wondo musiyó kanata reweya ŋuro newonde kanata taro, hamómbe?
MAT 20:14 Asa, kimoke reya toŋe. Neneŋo iŋo-iŋonemo naŋge kimo ŋunde naŋge uni tukú maheteŋgo ŋuya yunoteno.
MAT 20:15 Ŋuko neneŋo na. Asa neneŋombo meté o neneŋomboro sopoyowano, hamómbe? Ko o meté te yunowero teweqo, ke date koro newonde piyimi tete?’”
MAT 20:16 Yesuko ŋunde yero yaró, “Ŋunde naŋge uni weŋa yoteŋgo ŋuko koretewaŋgo. Ko uni korete yoteŋgo, ŋuko tukú tewaŋgo.”
MAT 20:17 Asa Yesuko Yerusalem oyate iŋo-iŋo rewero uni 12 ŋu yorero enemata yotoro ŋande yimiraró,
MAT 20:18 “Iŋoyi, itaka nore Yerusalem owé teteto. Ko unindo Unindoro Naŋuní ŋu rero o qa-qa unindoro tapá uni kandeyemo ko hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni kandeyemo rotowaŋgo. Ŋunde riqo, topé piyimi rero, uratoka khumoní, ye iŋowaŋgo.
MAT 20:19 Ŋunde yero rero uni wini meyowomboro kandeyemo rewaŋgo. Ŋuro tero ŋu uni ŋundo huwó mande yero haususuworo tipiririko porowowaŋgo. Ko naru kapusayómo pitu ko otoqoweya.”
MAT 20:20 Yiní Sepeti koro simó irisa koya náyarimboya Yesuko mahero potoruku tero pare ŋundo o karo kirayaró.
MAT 20:21 Yiní ŋande oseseyaró, “Ke do karo iŋoyote?” Yiní ŋande miraró, “Ŋande iŋoteno, asa keto unipareke wiri yereyote naruyómo ŋuno meté neneŋo simóne irisa ŋa ŋuya unipare wiri yerewari, kato kandeke kondéwore kunditiní kato kandeke tesina kunditeweya.”
MAT 20:22 Yesuko mande topé ŋande yaró, “Yeko kira ŋuro kama iŋoyi tondaŋete. Asa yarindo peka nondo topako ŋuno sono newano ŋunope yari ŋuya meté ŋuno newari?” Ko enendo ŋande mirariyó, “Nore meté.”
MAT 20:23 Ko Yesuko ŋande yimiraró, “Hamó, yarindo neneŋo topako newari. Quko dandoko kandene kondésina ko kandene tesina kunditewari, o ŋuko nondo rokóŋowero qu kini. Kini. Kundite-kundite yakutí ŋuko awando uni ŋuro yero rokóŋaró ŋu yunoweya.”
MAT 20:24 Asa iŋo-iŋo rewero uni kande irisa qundo yerepasa ŋu Yesu kirayariyó ŋuro iŋoro eneya saŋgirí taŋgurí.
MAT 20:25 Quko Yesuko neko yiriní mahiqo, ŋande yaró, “Ye iŋoteŋgo, ko wini meyowomboro uni kembéye ŋundo eneŋo winiye piyimi sopo yereyoteŋgo. Kowe uni parámiyembo eneŋombo owé parámi rewero quro iŋoyoteŋgo.
MAT 20:26 Quko ye ŋunde ma tewero. Kini, ye keweroye moŋgo uni kato uni parámi tewero ye iŋoyote tiníqo, sunará simó ŋunde teweya.
MAT 20:27 Ko uni kato owé parámi rewero ye iŋoyote tiníqo, yeŋo kho simóye ŋunde yoweya.
MAT 20:28 Ŋunde naŋge Unindoro Naŋuní ŋundo unipareto eneŋo sunará tewero quro kama maheró. Kini, enendo uniparetoro sunará tewero maheró, ko yoto-yotoyó rotoro kimo yerewero koro maheró.”
MAT 20:29 Asa Yesu koya iŋo-iŋo rewero uniyómboya Jeriko rotoro oyi unipare qambu horé yohowaŋgurí.
MAT 20:30 Uni irisa toŋeyari kiré mu khe tapémo kunditeyari. Asa Yesu maheró ŋuro piŋa mande iŋoro kondé ŋande neko kiwariyó, “Uni Parámi, Dewit koro naŋuní, sikínari te nuno.”
MAT 20:31 Kondé nekoro kiwiri unipare qambu ŋundo qene yero ŋande yaŋgurí, “Ŋunde roto!” yaŋgurí. Quko watí-watí nekoro ŋande kiwariyó, “Uni Parámi, Dewit koro naŋuní, sikínari te nuno.”
MAT 20:32 Ŋunde yiriqo, Yesu kaŋero uni irisa ŋu neko yerero ŋande yaró, “Yarindo nondo yari do ka te yunowe?”
MAT 20:33 Ko enendo mande topé ŋande mirariyó, “Uni Parámi, norendo, keto toŋenari reka hiyóqiní, ye iŋotero.”
MAT 20:34 Yesuko sikíyari te yunoro kandí toŋeyari saŋano raró. Riníqo, waka ta toŋeyari meté tiní pitu ko toŋetero Yesu howero toŋeriyó.
MAT 21:1 Asa kutaqe Yerusalem owero oro Betipake yendémo mira purí Oliv saŋano maheŋgurí. Mahero Yesuko iŋo-iŋo rewero uni irisa asá yerero
MAT 21:2 ŋande yimiraró, “Yendé andusina ŋuno uyareya dóki ka kusiyaŋgurí qu qenewari, ko dóki simó ŋu ŋuya yowari. Asa utó ŋu orosoyero siyoro nono mahiri.
MAT 21:3 Ko uni kato mande ka yariya yimitoro yiníqo, asa ŋande yiri qembe, ‘Uni Parámimbo ŋuno kho ka teweya.’ Yari ŋunde yiriqo, waka ta enendo dóki nimí, simó ŋu se rotoní nono mahewari.”
MAT 21:4 O ŋu tunoqaró ŋuko ye-ye unindo mande ka yaŋgurí ŋu riní hamó taró. Mande ŋuko ŋandiro,
MAT 21:5 “Mande ka Saion unipareko yesowoyi, ‘Qeni. Wiri yerete uniye mahete ŋa. Newonde imemoŋgo dóki saŋano kunditero mahete, dóki simó saŋano mahete.’”
MAT 21:6 Asa iŋo-iŋo rewero uni ŋundo Yesuko yimiraró ŋu ŋunde naŋge tariyó.
MAT 21:7 Irisa ŋundo nimímboya simómboya siyo mahero tuwi piruyari se dóki saŋayarimo rariyó. Ko Yesuko ŋuro saŋano kunditaró.
MAT 21:8 Ko unipare qambu horé qundo tuwi piruye ŋu wendaŋero se khewore raŋgurí. Ko kumimboko te kambiní toŋoro khewore raŋgurí.
MAT 21:9 Ko unipare Yesu taka koretaŋgurí ko unipare tukú uyareŋgurí, soso ta ŋande kiweyaŋgurí, “Dewit koro Naŋunímboro owí hokoyi! Uni Parámimboro owímo mahete ŋundo puriŋo riní! Anutu owí koreko horé hokoyi!”
MAT 21:10 Ko Yerusalem quroyómo oníqo, yendé unipare soso ŋundo yukuworo epe osese-osese ŋande taŋgurí, “Uni ŋu dani?”
MAT 21:11 Ŋunde yiqo, unipare khewore uyaŋgurí ŋundo ŋande yaŋgurí, “Ŋuko Yesu, ŋu ye-ye uni ŋu Nasaret yendé Galili mira koŋgo mahete.”
MAT 21:12 Asa Yesuko Ya Surumí ŋuro hoŋgo quroko oro uni soso mone rewero kho teyaŋgo ŋuno qu yohowaró. Yohowero uni moneye rohoréŋoyaŋgo ŋuro wasaye koya uni nú soweyaŋgo ŋuro yakutíye soso se windoroŋaró.
MAT 21:13 Ŋunde tero ŋande yimiraró, “Sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, ‘Neneŋo yane muko hariri koro ya qu.’ Quko yendo ri ‘kuma tero momo teyoteŋgo unindoro ya qu teyote.’”
MAT 21:14 Asa Yesu Ya Surumí quroko yoníqo, toŋeye pokamowí mu, kheye piyimi mu eneno mahi yoriní meté taŋgurí.
MAT 21:15 Ko Ya Surumímo simó ta-tako ŋande kiweyaŋgo, “Dewit koro naŋunímboro owí hokoyi!” O qa-qa unindoro tapá uni ŋuya hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni ŋundo o wimbí moré teyaró ŋu qenero simó ta-ta ŋundo mande yero kiweyaŋgo ŋu iŋoro newonde piyimi taŋgurí.
MAT 21:16 Ŋunde tero Yesu ŋande oseseyaŋgurí, “Kepe mande yeteŋgo ŋumbe iŋotepe?” Yi mande topé ŋande yimiraró, “Iyo, no iŋoteno. Quko yendo mande ka kama weyaŋgurí, peka? Mande ŋuko ŋandiro: “‘Keto ŋande ye iŋaró, simó ta-ta maŋgoyemboya oŋa maŋgoyemboya seré te kunowaŋgo.’”
MAT 21:17 Ŋunde yiní kini tiní yorotoro yendé ŋu rotoro Betani yendémo ŋuno etaró.
MAT 21:18 Ita saraŋoní yendé parámimo pitu ko uyarewero taró. Tero o qímboro khumaró.
MAT 21:19 Ko kewá fik ka khe sumeyoro yoní qenero taŋgímo uyaró. Quko taŋgurí ka ŋuno kama yora, komiri naŋge. Ŋunde qenero kewá ŋu ŋande miraró, “Keko naru kaŋuya taŋgurí kama teweya. Kini horé.” Ko waka ta kewá ŋu asáqaró.
MAT 21:20 Asáqiní iŋo-iŋo rewero uni ŋundo ŋu qenero iŋondata parámi tero ŋande yaŋgurí, “Date tero kewá fik ŋa waka ta asáqete?”
MAT 21:21 Ko Yesuko mandeye topé ŋande yaró, “Nondo hamó ye yimiroteno, yendo iŋondutu hamó tero iŋo-iŋo irisa kama towoyoteŋgo tiníqo, asa ye ŋuya nondo kewá fik ŋuro puŋomo o teteno ŋunde naŋge tewaŋgo. Ko yendo murí kanata ŋu naŋge kama tewaŋgo. Kini, ko mira purí ŋa, ‘Otoqoya windi quroko u,’ ŋunde miroyiqota ŋundiro tunoqeweya.
MAT 21:22 Ko ye iŋondutu tero hariri tewaŋgo quno o soso siyowero hariri tewaŋgo ŋuko yendo siyowaŋgo.”
MAT 21:23 Asa Yesuko Ya Surumímboro hoŋgo quroyómo uro unipare iŋo-iŋo yunaró. Ŋunde yunoyoní o qa-qa unindoro tapá unindoya uniparetoro uni kembé-kembéyemboya kopo mahero ŋande oseseyaŋgurí, “Do owé ka moré o soso ŋa mepémo teyote, ko danimbo owé ŋu re kunaró?”
MAT 21:24 Ŋunde yi mande topé ŋande yaró, “Asa no ŋuya o karo osese yerewe teteno. Ko neneŋo osesene ŋu topé yiqota do owé ka moré o soso ŋa mepémo teyoteno ŋuro yimirowano.
MAT 21:25 Asa ye date iŋoteŋgo, Jonko unipare sono re yunaró ŋuro owé ŋu, da noŋgo raró? Ŋuko sambo koro qumbe ma unindoro qu?” Yiní keweroyemo epe mito-mito ŋande taŋgurí, “Ko norendo, ‘Ŋuko sambo koro qu,’ yewato tiníqo, ŋande osese nereweya, ‘Asa ye date koro mandí iŋoro iŋondutu kama taŋgurí?’
MAT 21:26 Quko norendo, ‘Ŋuko unindoro qu,’ yewato tiníqo, asa nore unipare qambu quro sorewato, dokoro, enendo Jonko Anutu koro ye-ye uni hamó qu ka, ŋunde yero iŋoyoteŋgo.”
MAT 21:27 Asa ko eneŋo mandí topé ŋande yaŋgurí, “Nore kama iŋoteto.” Yiqo, ŋande yimiraró, “Asa ko no ŋuya da noŋgo owé ŋa rero o soso teyoteno ŋuro ye kama yimirowano.”
MAT 21:28 Yero ŋande yaró, “Ye date iŋoteŋgo? Asa uni ka simó irisa. Enendo naŋuní korete quno ŋuno uyaro ŋande miraró, ‘Naŋone, itakako ke toŋeya wain khono kho te.’
MAT 21:29 “Yiní simómbo yaró, ‘No ma.’ Quko imemoŋgo iŋo-iŋoyó rohoréŋoní toŋeró.
MAT 21:30 “Ko iwímbo naŋuní meyowo mande ŋu naŋge yaró. Ko naŋunímbo, ‘Iyo, awa,’ yaró, quko kama toŋeró.
MAT 21:31 “Asa ŋu simó irisa ŋu, dandoko iwímboro iŋo-iŋoyó howaró?” Yiní ŋande yaŋgurí, “Korete ŋundo.” Ko Yesuko ŋande yimiraró, “Nondo ye hamó yimiroteno, takis re-re unindoya ore paretoya ye taka yerero Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo ŋuno korete oyoteŋgo.
MAT 21:32 Dokoro Jonko khe roneneŋowíwore yeno maheró, ko ye mandí iŋoro iŋondutu kama taŋgurí. Quko takis re-re unindoya ore pare ŋuya iŋoro iŋondutu taŋgurí. Ŋunde tiqo, ye ŋu qeneŋgurí, quko ye newondeye rohoréŋoro iŋondutu kama taŋgurí.
MAT 21:33 “Asa tapara mande kaŋuya iŋoyi. Naru kano ya simburí kato wain kho ka tero hoŋgo rero wuririyoro ŋu quroko ŋuno wain eŋgémboro sonoyó rewero quro meré parámi ka sero rotoro ya piru kho qene sopoyowero qu ka towaró. Ŋu soso toworo kho ŋu rero kho sopo-sopo uni kumi kandeyemo rotoro mira kapiyamo ŋuno toŋeró.
MAT 21:34 Yate-yate eŋgé siyowero naru tukuni tiníqo, sunará simóŋo asá yiriní eneŋo wain eŋgé mandumi ŋu siyowero uyareŋgurí.
MAT 21:35 “Uyari kho sopo-sopo uni ŋundo sunará simó ŋu yorero kako haususuwaŋgurí, kako uri khumaró ko kako wondo saŋanímo raŋaŋgurí.
MAT 21:36 Imemoŋgo simburímbo kho uni meyowo qambu asá yereró. Ko uni tukú asá yereró quro qambuye ŋundo uni korete asá yereró ŋuro qambuye taka yereró. Ko sopo-sopo uni ŋundo komo o murí piyimi taŋgurí ŋu naŋge eneno ŋuya taŋgurí.
MAT 21:37 Naru weŋako simburímbo eneŋo naŋuní asáŋoro ŋande yaró, ‘Enendo naŋone ŋu ará te inowaŋgo.’
MAT 21:38 “Quko kho sopo-sopo uni ŋundo simburímboro naŋuní mahiní qenero keweroyemo ŋande yaŋgurí, ‘Simó ŋundo iwímboro o soso ŋako imemoŋgo siyoweya. Uratoka khumoníka o ŋa soso norendo siyowato.’
MAT 21:39 Ŋunde yero re raŋoyi kho tapémo uní uroyi khumaró.
MAT 21:40 “Asa ye date iŋoteŋgo? Imemoŋgo wain kho simburímbo mahero kho sopo-sopo uni ŋuro do ka te yunoweya?”
MAT 21:41 Yesu ŋunde yiní ŋande miraŋgurí, “Enendo uni piyimi ŋu o piyimi horé te yunoro kho ŋu pitu rero uni meyowo yunoní sopowaŋgo. Ko eŋgé siyowero naruko ŋuno eneŋo eŋgé ŋu inowaŋgo.”
MAT 21:42 Ko Yesuko ŋande osese yereró, “Yeko peka sokomeko ŋuno mande ŋa kama weyoyoteŋgo? “‘Ya re-re unindo wondo ka rero piyimi, yero iŋoro re rotaŋgurí, quko itakako wondo ŋundo ya soso riní kondérewero wondo ka tunoqete. Uni Parámi eneŋombo o ŋu riní ŋunde tunoqiní qenero niŋgu-niŋgu parámi teteto.’
MAT 21:43 “Ŋunde ŋuroko nondo ye yimiroteno, Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo yowero ye soré yereweya. Ye soré yerero uni wini meyowo naru ŋuro khoyó ti eŋgé teweya ŋu yoriní ŋuno owaŋgo.
MAT 21:44 Uni soso wondo ŋuro saŋano raŋowaŋgo quko kosaŋewaŋgo. Quko wondo ŋundo uni ka saŋano umbuníqo, uni ŋu uso-soworo murutómi teweya.”
MAT 21:45 O qa-qa unindoro tapá unindoya Farisi unindoya Yesuko tapara mande yaró ŋu iŋoro ŋande iŋaŋgurí, ene nore rokó nerete, ye iŋaŋgurí.
MAT 21:46 Ŋunde ŋuroko Yesu towo kusiyowero yero iŋaŋgurí, quko unipare qambu quro soraŋgurí, do karo unipareto ŋande iŋaŋgurí, Yesu ŋuko Anutu koro ye-ye uni ka, ye iŋaŋgurí.
MAT 22:1 Yesuko tapara mande kaŋuya ŋande yimiraró,
MAT 22:2 “Sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuko ŋandiro. Naru kano wiri yerete uni kato eneŋo naŋuní epe re-re tewero ŋuro o ne-ne naruyó rokóŋaró.
MAT 22:3 Koretero topé-topé o ne-neko ŋuno mahewaŋgo, yero neko yereró. Ko o newero naruko ŋuno sunará simóŋo asá yiriní neko yerero yore mahewero toŋeŋgurí. Quko topé-topé ŋundo mahewero piyimiŋaŋgurí.
MAT 22:4 “Ko ene sunará simó kumi kaŋuya asá yerero ŋande yimiraró, ‘Yendo uni neko yerenowó quno ŋuno naŋge toŋeya ŋande yimiroyi, “Iŋoyi. Nondo o ne-ne ŋu roŋgaruwoteno. O ŋandiro qu makao urumuni qu ko númbowe koweye tinditiwí mu urowe khumoyi se o soso roŋgaruwano. Ye epe re-re koro o ne-neko ŋano mahi.”’”
MAT 22:5 “Sunará simómbo uyaro ŋunde yimiroyi iŋaŋgurí, quko huwóŋaŋgurí. Kini, kako khoyómo toŋeró, ko kako mone re-re khoyó tewero quro toŋeró.
MAT 22:6 Ko meyowo ŋundo sunará simóŋo yondoworo o piyimi te yunoro yuri khumaŋgurí.
MAT 22:7 Ŋunde tiqo, wiri yerete uni ŋundo saŋgirí parámi tero kuma uni asá yiriní uyareŋgurí. Uyaro uni sunará simóŋo yuraŋgurí ŋu yore hamó rambaruru yerero yendéye ŋuya qayi qaró.
MAT 22:8 “Asa wiri yerete uni ŋundo sunará simóŋo ŋande yimiraró, ‘Epe re-re koro o qu komo roŋgaruwowí mu yote, quko uni neko yerenowó ŋu, eneko uni meté kini, ŋuroko o newero naruyómo mahewero mepémo kini.
MAT 22:9 Ŋunde ŋuroko ye khe saŋa-saŋako uyaqo, uni ka ŋuno yiyoyaqo, neko yirika epe re-re koro o ne-neko ŋano mahi.’
MAT 22:10 Ŋunde yiní sunará simó khewore toŋero unipare yiyoro uni piyimi muya uni meté quya yorero soso huru yereŋgurí. Unipare qambu qundo yano mahero o naŋgurí.
MAT 22:11 “Asa wiri yerete uni ŋundo yayómo oro unipare o neyaŋgo ŋu yiyaró. Yiyoro uni ka qeneró muko epe re-re tewero tuwi meté qu ka kama re taró.
MAT 22:12 Ko wiri yerete unindo ŋande oseseyaró, ‘Topo, ke date koro tuwi meté qu ka kama re tero ŋano arete?’ Quko uni ŋundo mande topé ka kama yaró.
MAT 22:13 “Asa wiri yerete uni ŋundo sunará simó ŋande yimiraró, ‘Yendo khí kandí kusiyoya re raŋika mirako uya huriri yendémo ŋuno yoweya. Huriri yendémo ŋunoko tendo piyimi tero metoye kindotowaŋgo.’
MAT 22:14 “Qeni, Anutuko uni parámi neko yereyote, quko kanatape ma irisa ŋunde naŋge rokó yiriní quroyómo uyarewaŋgo.”
MAT 22:15 Asa Farisi unindo huruworo Yesu eneŋo mandíwore kusiyowaŋgo ŋuro khe ka seqaŋgurí.
MAT 22:16 Enendo iŋo-iŋo rewero uniyemboya Herot koro topé kumi ŋu asá yiri Yesuko uyaro ŋande miraŋgurí, “Rondaqe-rondaqe uni, nore ŋande iŋoyoteto, ko keto Anutu koro kheyó hamó moŋgo naŋge rondaqe yunoyote. Ko keto uni karo owé morémbe ma kini ŋuro kama iŋoyote.
MAT 22:17 Asa ko ke date iŋote? Ŋu meté norendo Sisa takis re inowato ŋuko hutuŋo mande wendaqeyotepe, ma kini?”
MAT 22:18 Quko Yesuko komo iŋo-iŋoye piyimi ŋu qenero ŋande yaró, “Ye uni maŋgoye irisa, ye date koro towo nereteŋgo?
MAT 22:19 Yendo takis tewero wondo musiyó ka re witú nirika qenewe.” Yiní denarius ka rero Yesuko maheŋgurí.
MAT 22:20 Ko Yesuko ŋande osese yereró, “Wondo musiyó ŋano kapo-kapo ŋaya owí ŋako daniro qu?”
MAT 22:21 Yiníqo, “Sisa koro qu,” yaŋgurí. Ko enendo ŋande yimiraró, “O kumi Sisa koro qu, ŋu Sisa se inoyi qembe. Ko o kumi Anutu koro qu, ŋu Anutu se inoyi qembe.”
MAT 22:22 Ŋunde yiníqo, mande ŋu iŋoro iŋondata parámi tero roto toŋeŋgurí.
MAT 22:23 Ŋu naruko naŋge Sadyusi uni kumi Yesuko maheŋgurí. Uni ŋundo ŋande yeyaŋgurí, ko unipare khumaŋgurí qundo pitu ko kama otoqowaŋgo.
MAT 22:24 Asa mahero Yesu ŋande oseseyaŋgurí, “Rondaqe-rondaqe uni, komo Mosesko ŋande yaró, ‘Uni kato pare rero simó moré kini yate khumoníqo, eneŋo koneyómbo pare ŋu riní simó pisiyoníqota payómboro sowe qu tunoqiní.’
MAT 22:25 Asa iŋo. Naru kano uni kato naŋo-simó kande saŋiyoro irisa pisi yiriní keweronanimo yoraŋgo. Simó korete ŋundo pare rero, yate-yate simóyari moré kini tero khumaró. Ŋunde ŋuroko simó irisayó ŋundo payómboro parí ŋu raró.
MAT 22:26 Ko ene ŋuya simóyari moré kini khumaró, ko simó kapusayó ŋuya ŋunde naŋge taró. Yate-yate soso ŋunde naŋge taŋgurí.
MAT 22:27 Soso ta khumomukaŋgurí, ko imemoŋgo pare ŋu ŋuya khumaró.
MAT 22:28 Asa yeka iŋowato, unipare khumaŋgurí qundo pitu ko otoqowaŋgo quro naruyómo ŋuno, pare ŋu, danimboro yoweya? Dokoro uni kande saŋiyoro irisa qundo pare kanata ŋu raŋgurí.”
MAT 22:29 Asa Yesuko mandeye topé ŋande yaró, “Yendo mande sokomeko ŋuno nakayáŋaŋgurí ŋuya Anutu koro wimbí ŋuya kama iŋoyi tondaŋete. Ŋunde ŋuroko ye mande koroqe yeteŋgo.
MAT 22:30 Unipare khumaŋgurí qundo pitu ko otoqowaŋgo quro naruyómo ŋuno ŋu unipare ŋuko epe re-re kama tewaŋgo. Kini, eneko sambo simó ŋunde qembe yowaŋgo.
MAT 22:31 Quko unipare khumaŋgurí qundo pitu ko otoqowaŋgo quro yeweka iŋoyi. Yendo peka Anutuko mande yeno yaró ŋumbeka kama weyo iŋaŋgurí? Ŋuko ŋandiro,
MAT 22:32 ‘Nondo Abraham koro Anutuyó, Aisak koro Anutuyó, Yakop koro Anutuyó.’ Asa qeni, Anutu ŋuko uni kindo khumaŋgurí ŋuro Anutuye kini. Uni yoto-yotoye moré ŋuro Anutuye.”
MAT 22:33 Unipare qambu ŋundo Yesu koro mandí ŋu iŋoroqo kondé yukuwaŋgurí.
MAT 22:34 Asa Farisi unindo Yesuko Sadyusi maŋgoye kusiyaró ŋu iŋoro pitu ko huruwaŋgurí.
MAT 22:35 Keweroyemo ŋunoko hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni kato Yesu towoŋowero otoqoro ŋande oseseyaró,
MAT 22:36 “Rondaqe-rondaqe uni, do hutuŋo mande ŋundoko mande kondé kumi taka yerete?”
MAT 22:37 Ko Yesuko ŋande miraró, “‘Keto Uni Parámi, Anutuke ŋu, newondekepo, yuqakepo, iŋo-iŋokepo hamó surumí iŋo inoyoto qembe.’
MAT 22:38 Mande kondé ŋundoko parámi, ko hamó korete horé yote.
MAT 22:39 Ko mande kondé irisayó ŋuko ŋunde naŋge. Ŋuko ŋandiro, ‘Keŋomboro iŋoyote ŋunde naŋge topokeporo ŋuya iŋoyoto qembe.’
MAT 22:40 Ŋu mande kondé irisa ŋuko Hutuŋo Mande koya Ye-ye Unindoro mandeye soso koro murí.”
MAT 22:41 Asa Farisi uni ŋundo ŋuno huruwoyuriqo, Yesuko ŋande osese yereró,
MAT 22:42 “Yendo Kristo ŋuro date iŋoteŋgo, ŋuko danimboro naŋuní?” Yiní ŋande yaŋgurí, “Dewit koro naŋuní.”
MAT 22:43 Yi ŋande osese yereró, “Asa date tero Dewit eneŋombo Yuqa Surumíwore uni ŋuro ‘Uni Parámi,’ ye nekaró? Enendo ŋande yaró,
MAT 22:44 “‘Uni Parámi ŋundo uni parámine ŋu ŋande miraró, “Kandene kondésina kunditeka nondo saŋgiríŋge soso yorewe keŋo kusuŋokemo yowaŋgo.”’
MAT 22:45 Dewitko uni ŋuro ‘Parámine,’ yero nekaró. Asa date tero uni ŋuko Dewit koro naŋuní?”
MAT 22:46 Ŋunde yiníqo, uni kato topé tewero mepémo kini. Ko ŋu naruko yate uni soso sasaro tero Yesu oka karo kaŋuya kama oseseyaŋgurí.
MAT 23:1 Asa Yesuko unipare qambu ŋuya iŋo-iŋo rewero unindoya yimitoro
MAT 23:2 ŋande yaró, “Hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya Farisi uni ŋundoko Moses koro meté raŋgurí.
MAT 23:3 Ŋunde ŋuroko mande soso yimiroteŋgo ŋuko yendo iŋo howeyuri qembe. Quko eneŋo muríye ma howewero. Dokoro enendo eneŋo mandeye kama howeyoteŋgo.
MAT 23:4 Enendo oka quhurí piyimi uni saŋayemo kusiyoyi korowoyoteŋgo. Quko samaka-samaka ka kama yunoyoteŋgo.
MAT 23:5 “O soso teyoteŋgo ŋuko, unindo niyowaŋgo yero teyoteŋgo. Enendo pusi pará-pará kembayemo kusiyoyoteŋgo, ko tuwiye muko masi-masi piru moré.
MAT 23:6 Enendo o ne-ne naruko yakutí korete quno ŋuno etewero hamó iŋoyoteŋgo, ko huru-huru yano kundite-kundite korete quno ŋuno kunditewero iŋoyoteŋgo.
MAT 23:7 Yendémo ŋuno enendo unipareto eneya naru meté yewaŋgo ŋuro hamó iŋoyoteŋgo, ko unindo, ‘Rapi,’ ye neko nerewaŋgo, yero iŋoyoteŋgo.
MAT 23:8 “Ŋunde ŋuroko unindo yeya, ‘Rapi,’ yero kama neko yerewaŋgo. Dokoro kanata na yeŋo rondaqe-rondaqe uniye, ko yeko soso topo ŋunde naŋge.
MAT 23:9 Ko nokono ŋano uni ka ‘Awanani’ ye ma nekowero. Kanata ŋundo naŋge yeŋo awaye, ko enendo samboko yote.
MAT 23:10 Ko yeya, ‘Uni Kembé,’ yero kama neko yerewaŋgo. Yeko uni kembéye kanata na, ŋuko Kristo ŋu.
MAT 23:11 Yeŋo uni parámiye ŋundoko yeŋo sunará simóye yoweya.
MAT 23:12 Uni ka eneŋo owí hokoyoweya, ŋuko owí muko umbuweya. Ko uni ka owí riní umbuyoweya, ŋuko owí parámi reweya.
MAT 23:13 “Ye hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya ye Farisi uni ŋuya, yeko uni maŋgoye irisa. Ininiyaqe, quhurí piyimi korowowaŋgo. Yeko sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómboro makoyó wisumuŋoyoteŋgo. Yeŋomboko quroyómo kama oyoteŋgo. Ko unipare quroyómo owero tiqo, yendo oreye kusiyoyoteŋgo.
MAT 23:14 (-)
MAT 23:15 “Ye hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya ye Farisi uni ŋuya, yeko uni maŋgoye irisa. Ininiyaqe, quhurí piyimi korowowaŋgo. Yeko windi soso andusina quno ŋuno uyaro mirane-mirane soso uyaro Juda koro muríye rondaqe yunoyoteŋgo. Ko uni ŋundo iŋoro howero taka yerero o piyimi horé teyoteŋgo.
MAT 23:16 “Yeko toŋeye pokamowí mundo uni khe witú yereyoteŋgo. Ininiyaqe, quhurí piyimi korowowaŋgo. Yendo ŋande yeyoteŋgo, ‘Ko uni kato, “Ya Surumímbo mandene riní kondérete,” yeweya tiníqo, mandí ŋuko kondé horé kini. Quko, “Gol ŋuko Ya Surumí ŋuno yote qundo mandene riní hamó kondérete,” yeweya tiníqo, mandí ŋuko kondé tiní ŋu rotowero mepémo kini.’
MAT 23:17 Yeko kape toŋeye pokamowí. Qeni, Ya Surumímbo gol ŋu riní Anutu toŋímo meté horé tete, hamómbe? Asa ko Ya Surumímbo gol ŋu takayote.
MAT 23:18 “Ko yendo ŋande yeyoteŋgo, ‘Ko uni kato, “Wondo yakutí ŋundo mandene riní kondérete,” yeweya tiníqo, mandí ŋuko kondé horé kini. Quko, “O qa-qa wondo yakutí saŋano yote qundo mandene riní hamó kondérete,” yeweya tiníqo, mandí ŋuko kondé tiní ŋu rotowero mepémo kini.’
MAT 23:19 Yeko toŋeye pokamowí. Qeni, wondo yakutí ŋundo o qa-qa ŋu riní Anutu toŋímo meté horé tete, hamómbe? Asa ko wondo yakutí ŋundo o qa-qa ŋu takayote.
MAT 23:20 Ŋunde ŋuroko uni ka wondo yakutí ŋundo mandí riní kondéreyote ŋundo wondo yakutí ŋuya o qa-qa saŋano yote ŋundo mandí riní kondéreyote.
MAT 23:21 Ko uni ka Ya Surumímbo mandí riní kondéreyote ŋundo Ya Surumí ŋuya Anutu ŋuno yote ŋundo mandí riní kondéreyote.
MAT 23:22 Ko uni ka sambo ŋundo mandí riní kondéreyote ŋundo Anutu koro yakutí ŋuya Anutu ŋuno kunditeyote ŋundo mandí riní kondéreyote.
MAT 23:23 “Ye hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya ye Farisi uni ŋuya, yeko uni maŋgoye irisa. Ininiyaqe, quhurí piyimi korowowaŋgo. Yendo o tomó ta khono woteyote ŋu siyoro rondaŋi kande irisa tiní kanata rero Anutu inoyoteŋgo. Quko hutuŋo mande pará-pará kumi rotoyoteŋgo. Mande ŋuko ŋandiro, murí roneneŋowí mu te yunoyi qembe, sikíye te yunoyi qembe, mande komo kusiyaŋgurí ŋu howi qembe. Asa ye meté ŋu hutuŋo mande pará-pará ŋu teya mande tomó ŋuya ma rotowero.
MAT 23:24 Yeko toŋeye pokamowí mundo uni khe witú yereyoteŋgo. Yendo topa kano kuni tomó ta-ta qenero koweyumu tero se rotoyoteŋgo. Quko ŋu kamel parámi ŋuno yote ŋu kama qenero kinaŋge neyoteŋgo.
MAT 23:25 “Ye hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya ye Farisi uni ŋuya, yeko uni maŋgoye irisa. Ininiyaqe, quhurí piyimi korowowaŋgo. Yeko topa saŋanímo ko kondó saŋanímo sonowoyi kekere ta sara memeri teyote ŋundiro. Quko quroyómo ŋunoko murí piyimi, asa situwiye ta yerewero murí ko eneŋomboro iŋoyowero murí, ŋu maŋgoreyote.
MAT 23:26 Ye Farisi uni, yeko toŋeye pokamowí. Koreteroqo, topa quroyómo ŋu sonowoyi sara tiníqo, saŋanímo ŋu ŋuya sara teweya.
MAT 23:27 “Ye hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya ye Farisi uni ŋuya, yeko uni maŋgoye irisa. Ininiyaqe, quhurí piyimi korowowaŋgo. Yeko uni khumaŋgurí tapu yerewero ya qu saŋanímo sono sara-sara qundo sonowoyoteŋgo ŋunde qembe. Saŋanímo ŋuko qenewero meté horé, quko quroyómo ŋunoko uni khumowímboro wimbuye quya o pusú piyimi mu maŋgoreyote.
MAT 23:28 Ye ŋuya ŋunde naŋge yoteŋgo. Unindo koweye qeneyoteŋgo, enendo yembeka uni roneneŋowí, ye iŋoyoteŋgo. Quko yeŋo quroyemoko maŋgoye irisawore yewero murí ko hutuŋo mande wendaqewero quro murí ŋuno yote.
MAT 23:29 “Ye hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya ye Farisi uni ŋuya, yeko uni maŋgoye irisa. Ininiyaqe, quhurí piyimi korowowaŋgo. Yeko ye-ye unindoro tapu yerewero ya qu ŋu reyoteŋgo, ko uni roneneŋowí ŋuro tapu yerewero ya ŋu núsawa te roŋgaruwoyi kekere teyote.
MAT 23:30 Ŋunde tero ŋande yeyoteŋgo, ‘Nore usisambatoro naruko ŋuno yoratowó tiníqo, asa nore ye-ye uni kama yurato khumowaŋgo.’
MAT 23:31 Ŋu mande ŋundoko yeŋo ŋande witú yerete, yeko unindo ye-ye uni yuroyi khumaŋgurí ŋuro naŋo-simóye.
MAT 23:32 Asa ŋundiroko ye toŋeya usisambayembo murí piyimi ŋu mepémo siyomukoyi.
MAT 23:33 “Ye sire piyimi ŋuro simó. Ye date kewá piyimimo ŋuno kama uwaŋgo?
MAT 23:34 Iŋoyi. Ŋu murí ŋuro nondo ye-ye uni ko uni iŋo-iŋoye meté qu ko hutuŋo mande rondaqe yunowero uni asá yerewe yeno uyarewaŋgo. Uyariqo, kumi yuroyi khumoyi yorero tipiririko poro yerewaŋgo. Ko kumi yeŋo huru-huru yaye quroko haususu yerero yendéye moŋgo yohowewaŋgo.
MAT 23:35 Ŋunde teroqo, uni roneneŋowí mu soso nokono yuroyi khumaŋgurí ŋuro sitúye ye saŋayemo yoweya. Ŋu sitú ŋuko uni roneneŋowí soso koro sitúye, asa Apel koro sitú windoroŋaró ŋu noŋgo yate-yate Sekaraia rero wondo yakutí koya Wembó Surumí koya keweroyarimo uroyi sitú windoroŋaró.
MAT 23:36 Ye hamó yimiroteno, o soso ŋuro kimoyó piyimi ŋu unipare itaka ŋano yoteŋgo qu saŋayemo umbuweya.
MAT 23:37 “Yerusalem, Yerusalem, yendo ye-ye uni yuri khumoteŋgo, ko uni Anutuko asá yiriní maheyoteŋgo ŋu wondo saŋayemo raŋoyoteŋgo. Naru qambu nondo kotoriko simó se wire quroko poka yereyote ŋunde qembe simóŋge se kopo yerewero iŋoyano. Quko yendo ŋuro piyimiŋoyaŋgo.
MAT 23:38 Iŋoyi, itakako yaye hamó piyo tiní ye kina yowaŋgo.
MAT 23:39 Dokoro, nondo ŋande yimirowe, ye no kaŋuya kama niyowaŋgo, yate yendo ŋande yewaŋgo, ‘Uni Parámimboro owímo mahete ŋundo puriŋo riní!’”
MAT 24:1 Yesuko Ya Surumímboro hoŋgo ŋu roto toŋiní iŋo-iŋo rewero uniyómbo mahero Ya Surumímboro pase tomó-tomó soso witúŋoyi qeneró.
MAT 24:2 Qenero ŋande yimiraró, “Ye sosopo pase keke-kekere ŋa qeneyoteŋgope? No hamó horé ye yimiroteno, imemoŋgo wondo itaka epe saŋa-saŋa rero towaŋgurí mu soso raŋi umukoweya.”
MAT 24:3 Yero oro mira purí Oliv ŋuno kunditaró. Kunditiní iŋo-iŋo rewero uniyómbo naŋge mahero mondó ta ŋande oseseyaŋgurí, “Keto nimitoka iŋato, do naruko tunoqeweya? Ko tunoqewero tete ŋuro do rokó ka teweya?”
MAT 24:4 Asa Yesuko mandeye topé ŋande yimiraró, “Ye kondé toŋeteyuri. Kota uni kato mahero ye kaná yereweya koro.
MAT 24:5 Dokoro, uni qambu qundo mahero no owéne nekoro ŋande yewaŋgo, ‘Kristo ŋuko no,’ yewaŋgo. Ŋunde yero unipare qambu kaná yerewaŋgo.
MAT 24:6 Yeko kuma parámi teyoteŋgo ŋuro piŋa mande iŋowaŋgo, ko kuma parámi tunoqeweya ŋuro piŋa mande iŋowaŋgo. Asa ye kondé toŋeteyuri qembe. Ma yukuwowero. O soso ŋuko hamó maheweya, takawero mepémo kini. Quko naru maheweya ŋuko naru weŋa qu kini.
MAT 24:7 Uni wini kato asa uni wini enesó-enesó kaya kuma ri otoqoweya. Asa wiri yerete unindoro kuma uni qundo otoqoro wiri yerete uni enesó-enesómboro kuma uni quya kuma tewaŋgo. Mirane-mirane korare koya kunduru parámi ŋu ŋuya tunoqeweya.
MAT 24:8 O soso ŋuko pare qahu soso qundo simó pisiyowero tero kowe surumí tete ŋunde qembe.
MAT 24:9 “Ŋu naruko ŋunoko ye yondoworo uni piyimi kandeyemo yorotoyi o quhurí ye yunoro yuri khumowaŋgo. Ko uni wini soso ŋundo yeŋo kondé piyimiŋo yunowaŋgo, dokoro yendo neneŋo owéne nekoyoteŋgo.
MAT 24:10 Ŋu naruko ŋunoko iŋondutu unipare qambu qundo iŋondutuye rotoro eneŋo topoye ŋuro kondé piyimiŋoro uni piyimi kandeyemo yorotowaŋgo.
MAT 24:11 Kowe ye-ye uni kota-kota wata otoqoro unipare qambu kaná yerewaŋgo.
MAT 24:12 O piyimi kate-kate parámi horé tunoqeweya, asa ko uni qambu qundo topotoya newonde meté yunowero murí ŋu roti toŋeweya.
MAT 24:13 Quko dani kato kondé kaŋeyate rambaruru takaweya.
MAT 24:14 Asa ŋundo mira enesó-enesómo unindo Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuro miti mande ŋa uni wini enesó-enesó yesowoyiqota naru weŋa qu tunoqeweya.
MAT 24:15 “Asa ko naru kano o piyimi horé ka komo ye-ye uni Danielko ŋuro yesowaró ŋuno qu mahero yendé meté horé muno ŋuno yoweya. (Ye sokome ŋa weyoteŋgo qu, weyo iŋika tondaŋiní.)
MAT 24:16 Asa ŋu naruko ŋuno ye soso Judia mirako yoteŋgo quko yendéye rotoya mira purímo waka ta toŋi qembe.
MAT 24:17 Uni ka ya umómo yoweya quko oyó siyowero quro ya quroko ma uwero.
MAT 24:18 Kowe uni ka khono yote tiníqo, tuwi ka tapémo rota ŋu ŋuya ma rewero.
MAT 24:19 Ŋu naruko ŋuno ye pare qahu tete, ko simó susu yunoyoteŋgo qu, ininiyaqe, quhurí piyimi korowowaŋgo.
MAT 24:20 Yeko ŋande hariri ti qembe, asa sorewero naru ŋuko seno matú mopowímo ŋuno kama tunoqeweya, ko Sapat naruko ŋuno kama tunoqeweya.
MAT 24:21 Dokoro ŋu naruko ŋuno o quhurí parámi horé qu tunoqeweya. Hamó, Anutuko noko towaró ŋu noŋgo yate arero naru ŋanoko, o quhurí ka ŋunde qu komo kama tunoqaró. Kowe imemoŋgo o quhurí ka ŋunde qu pitu ko kama tunoqeweya.
MAT 24:22 “Asa Anutuko naru piyimi ŋu riní tukuni kama tiníqo, unipare soso piyo temukowaŋgo. Quko enendo unipareyó rokó yereró ŋuro iŋoro naru ŋu riní tukuni ta teweya.
MAT 24:23 Ŋu naruko ŋuno naŋge, ko uni kato yeya ŋande yeweya, ‘Qeni, Kristo ŋuno qu ŋano yote,’ ma ‘Andu yote anduqe,’ ye ŋuro iŋondutu ma tewero.
MAT 24:24 Dokoro, Kristo kota-kota koya ye-ye uni kota-kota koya mahero Anutuko unipare rokó yereró ŋu kaná yerewero o parámi wimbí moré qu tewaŋgo.
MAT 24:25 Asa nondo itaka o soso ŋuro yimiroweqota tunoqeweya quno ŋuno yendo iŋi tondaŋeweya.
MAT 24:26 “Ŋunde ŋuroko ko uni kato ŋande yewaŋgo, ‘Kini, enendo andu mira wimbímo andu yote anduqe,’ asa ye ŋuwore ŋuno ma uyarewero. Kowe enendo ŋande yewaŋgo, ‘Kini, uni ŋuko ya quroko ŋano naŋge yote,’ asa ye iŋondutu ma tewero.
MAT 24:27 Dokoro Unindoro Naŋuní maheweya ŋuko kusiro rowá ŋuko kosa aretewore noŋgo sineqero kosa pusuŋetewore uyote ŋunde qembe.
MAT 24:28 Ukúŋo dano yote quno ŋuno nú saŋgirí parámi ŋundo ŋuno mahero kopoyoteŋgo.
MAT 24:29 “Naru piyimi ŋuko kini tiníqo, imemoŋgo ta “‘kosa ŋuko huriri tiní kombo ŋuko kama hiyóqiní tutu soso ŋuko sambo koŋgo umbuyi o soso wimbí moré mu samboko yote qu yukuwowaŋgo.’
MAT 24:30 “Ŋu naruko ŋuno Unindoro Naŋunímboro rokóŋo samboko aweno tunoqeweya. Kowe uni wini soso mira soso quno ŋuno tendo mukuru tero toŋetero qenewaŋgo. Unindoro Naŋuní koporé kewerowore wimbí moré tero sine parámi horémo mahiní unipare soso qenewaŋgo.
MAT 24:31 Mahero uŋgu yiní eneŋombo sambo simó asá yiriní toŋero unipare rokó yereró qu soso ta roŋgopo yerewaŋgo. Sambo simó ŋundo mira kawore-kawore noŋgo roŋgopo yereyate uro mira weŋawore qu yore mahemukowaŋgo.”
MAT 24:32 “Yeŋombo naŋge kewá fik ŋu qenero iŋondutu rero qeni qembe. Naru kano kambinímbo sono woso remukoní komiri keta qu woti qeneroqo, yeŋombo, kosa naru meté tewe tete, ye iŋowaŋgo.
MAT 24:33 Ŋundiro naŋge o soso yeteno ŋako tunoqiníqo, ŋande iŋowaŋgo, Unindoro Naŋuní ŋuko woso kutaqemo mahete, mako rorowo ŋano kaŋete, ye iŋi qembe.
MAT 24:34 Nondo hamó horé ye yimiroteno, unipare itaka yoroteŋgo quko toŋeye watí yoníqo, o soso ŋa tunoqeweya.
MAT 24:35 Sambo koya noko koya kini tewari, quko mande yeteno ŋako kama kini teweya.
MAT 24:36 “Uni kato o ŋu tunoqeweya naruyó ŋu kama iŋote. Hamó, sambo simó ŋuya Naŋuní ŋuya kama iŋoteŋgo. Iwímbo enesó naŋge naruyó ŋu iŋote.
MAT 24:37 Qeni, Unindoro Naŋuní maheweya quro naru ŋuko Noa koro naruyó ŋunde qembe.
MAT 24:38 Asa sono riru parámi kama tunoqeyoní unipareto o ne-ne parámi tero epe re-re teyuri, yate Noako waŋgo quroko uró.
MAT 24:39 O eneno tunoqeweya ŋu kama iŋi tondaŋiní sono riru parámi tunoqero unipare soso ta rambaruru yereró. Unindoro Naŋuní maheweya ŋuko ŋunde naŋge tunoqeweya.
MAT 24:40 Naruko ŋuno uni irisa khono yoriqo ka rewaŋgo, ka rotowaŋgo.
MAT 24:41 Pare irisa kandeto wit musiyó rumuniŋori ka rewaŋgo, ka rotowaŋgo.
MAT 24:42 “Ŋunde ŋuroko ye kondé toŋeteyuri. Do naruko yeŋo uni parámiye maheweya ŋuko ye ŋu kama iŋoteŋgo.
MAT 24:43 Quko ŋaro iŋoyi, ya simburímbo do naru horé ŋuno momo uni ŋundo maheweya ŋu iŋote tiníqo, kawaware meté horé tiní ene yayó usowowero mepémo kini.
MAT 24:44 Ye ŋuya sopo toŋete yuri. Dokoro Unindoro Naŋuní ŋundo do naruko ŋuno maheweya, ŋu ye kama iŋoteŋgo.
MAT 24:45 “Sunará simó kato suki-suki kho meté tero iŋo-iŋoyó muko meté naŋge. Sunará simó ŋunde qu uni parámiyómbo qenero khoyó inoní ya soso soporo naru metémo sunará simó meyowo wutu yereyote.
MAT 24:46 Asa uni parámiyómbo mahiní sunará simó ŋundo kho meté teyote ŋundo meté horé yoweya.
MAT 24:47 Hamó horé yimiroteno, uni parámimbo eneŋo situwiyó soso rero sunará simó ŋuro kandímo rotoní sopoweya.
MAT 24:48 Quko sunará simó ŋundo newondí moŋgo ŋande iŋoweya, peka, uni parámine muko waka ta kama maheweya,
MAT 24:49 yero otoqoro kho kopo topé yutoro eneŋo o qímboro nero wain nero kape-kape tero yoweya, peka.
MAT 24:50 Asa sunará simóŋomboro uni parámiyómbo sóqero mahiní naru ŋuro ye kama iŋoyi tondaŋeweya.
MAT 24:51 Mahero ene sunará simó ŋu sukepo puŋo-puŋo toŋoro uni maŋgoye irisa quya ŋuno rotoweya. Ŋusina ŋunoko tendo piyimi tero metoye kindotowaŋgo.
MAT 25:1 “Ŋu naruko ŋunoko sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuko ŋande teweya. Asa uni ka epe re-re keta taró. Tiní pare keta kande irisa suruye siyoro kheko kopowero sopaŋgurí.
MAT 25:2 Kande kasina ŋuko pare kape-kape ko kande kasina ŋuko iŋo-iŋoye meté.
MAT 25:3 Pare kape-kape ŋundo suruye siyoro maheŋgurí, quko suruyemboro sonoyó meyowo ŋu ka kama re maheŋgurí.
MAT 25:4 Pare iŋo-iŋoye meté ŋundoko sonoyó meyowo ŋuya kusíŋoro suruye ŋuya se maheŋgurí.
MAT 25:5 “Asa uni epe re-re keta taró ŋu waka kama maheró, ŋunde ŋuroko pare ŋu soso kupo tero eteyaŋgo.
MAT 25:6 Eti suwo keweroko uni kato ŋande nekoní iŋaŋgurí, ‘Uni ka epe re-re ta ŋuno qu mahete ŋa. Ye maheya kheko kopoyi.’
MAT 25:7 “Iŋoro soso otoqoro suruye se roŋgaruwaŋgurí.
MAT 25:8 Pare kape-kape ŋundo pare iŋo-iŋoye meté ŋande yimiraŋgurí, ‘Yendo sonoye ka se nore nunoyi,’ yaŋgurí. ‘Noreŋo surunani tukuni ta winzumowero teteŋgo.’
MAT 25:9 “Ŋunde yiqo, pare iŋo-iŋoye meté ŋundo mande topé ŋande yaŋgurí, ‘Kini, sonoyó ŋako nore soso mepémo kini. Meté ye toŋeya ya o soweyoteto qu noŋgo yeŋombo kimo ti.’
MAT 25:10 “Asa sonoyó kimo tewero roto toŋikata uni ŋu pare raró ŋu maheró. Mahiní pare kande kasina o roŋgaruwaŋgurí ŋu uni ŋuya epe re-re koro o ne-ne taŋgurí ŋu newero ya quroko oŋgurí. Ko unindoko mako tuŋaŋgurí.
MAT 25:11 “Imemoŋgo pare meyowo ŋu enepa naŋge mahero ŋande yaŋgurí, ‘Uni Parámi, Uni Parámi, mako kosoka nore oto.’
MAT 25:12 “Quko enendo mande topé ŋande yaró, ‘No hamó ye yimiroteno, ye kama iŋo yunoteno.’”
MAT 25:13 Ko Yesuko ŋande yaró, “Ŋunde ŋuroko ye kondé toŋeteyuri qembe. Do naruko no pitu ko mahewano ŋuko ye kama iŋoteŋgo.
MAT 25:14 “Qeni, Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuko ŋandiro. Uni kato yendé kapiyamo toŋewero iŋoro sunará simóŋo neko yerero onoŋoyó sopoyowero kho qu yunaró.
MAT 25:15 Enendo sunará simó kanata-kanata iŋo-iŋoye qene rondaŋero mone rondaŋero yunaró. Ko kako wondo musiyó 5,000 inaró, ko kako 2,000 inaró, ko kako 1,000 inaró. Yunoní kini tiní toŋeró.
MAT 25:16 Toŋiní uni wondo musiyó 5,000 raró ŋundo mone kho teroqo, 5,000 kaŋuya sowe tero raró.
MAT 25:17 Ko uni 2,000 raró ŋu, ene ŋuya mone kho tero 2,000 kaŋuya sowe tero raró.
MAT 25:18 Quko uni 1,000 raró, ŋundoko nokono meré sero uni parámiyómboro mone ŋu re tapuŋaró.
MAT 25:19 “Naru piru saŋga yateqo, sunará simó ŋuro uni parámiye pitu ko maheró. Mahero mone se yunaró ŋuya mande roŋgaruwaŋgurí.
MAT 25:20 Ko uni wondo musiyó 5,000 raró ŋundo mahero 5,000 kaŋuya re mahero ŋande yaró, ‘Uni Parámi, keto wondo musiyó 5,000 nunaró. Asa qeno, nondo mone kho tewe 5,000 kaŋuya tunoqaró.’
MAT 25:21 “Yiní uni parámiyómbo ŋande miraró, ‘Keko sunará simó meté, kho meté horé ta teyara. Keto o tomó ta-ta qu meté horé soparó, ŋunde ŋuroko nondo, keto o parámi sopoweya, ye iŋoteno. Ke maheya noya niŋgu-niŋgu te.’
MAT 25:22 “Ko uni wondo musiyó 2,000 raró ŋundo ŋuya mahero ŋande yaró, ‘Uni Parámi, keto wondo musiyó 2,000 nunaró. Asa qeno, nondo mone kho tero 2,000 kaŋuya ranowó.’
MAT 25:23 “Yiní uni parámiyómbo ŋande miraró, ‘Keko sunará simó meté, kho meté horé ta teyara. Keto o tomó ta-ta qu meté ta sopoyaró, ŋunde ŋuroko nondo, keto o parámi sopoweya, ye iŋoteno. Ke maheya noya niŋgu-niŋgu te.’
MAT 25:24 “Ko uni wondo musiyó 1,000 raró ŋundo ŋuya mahero ŋande yaró, ‘Uni Parámi, no komo iŋanowó, keko tiwi uni. Keto na uni meyowombo khono o newero qu rimiyoteŋgo ŋu siyoyote. Ko uni meyowombo o yuwoyó mira kano raŋoyoteŋgo ŋu, keto na o woteyote ŋu se kopoyote.
MAT 25:25 Ŋunde ŋuroko sasaro tero keŋo moneke re uyaro noko sero tapuŋanowó. Moneke ŋuna.’
MAT 25:26 “Ŋunde yiní uni parámiyómbo mande topé ŋande miraró, ‘Keko sunará simó piyimi, keto wimbuma uni tete. Ke ŋande iŋoyote, no uni meyowombo khono o newero qu rimiyoteŋgo ŋu siyoyoteno, hamómbe? Ko uni meyowombo o yuwoyó mira kano raŋoyoteŋgo ŋu, nondo o woteyote ŋu se kopoyoteno, hamómbe?
MAT 25:27 Asa ko ke date koro wondo ŋu rero wondo yano kama raró? Ŋunde tiqo, wondo ya simburímbo wondo kaŋuya saŋanímo riní no maheweqo, neneŋo wondo ŋuya wondo saŋanímo ŋu ŋuya nunoweya.
MAT 25:28 “‘Ŋunde ŋuroko wondo musiyó 1,000 ŋu rero uni ŋu wondoyó 10,000 moré ŋu inoyi.
MAT 25:29 Dokoro, uni soso oye kumi moré, ko nondo kaŋuya se yunowano. Quko uni kanata kato oyó moré kini, asa o tomó ta ka towote, ŋuko nondo ene noŋgo re rotowano.
MAT 25:30 Asa yendo sunará simó piyimi ŋu howi mirako uro huriri yendémo ŋuno uweya. Ŋusina ŋunoko tendo piyimi tero metoye kindotowaŋgo.’
MAT 25:31 “Unindoro Naŋuní ŋundo sine parámiyómo sambo simóŋomboya soso mahewaŋgo quno ŋuno eneŋo wiri yerete unindoro yakutí meté horé ŋuno kunditeweya.
MAT 25:32 Kunditiní uni wini soso mahero eneŋo toŋímo huruwowaŋgo. Ko enendo ronda yerero wini irisa ŋunde yorotoweya, ŋundiro sipsip sopo-sopoko sipsip kasina meme kasina ronda yereyoteŋgo ŋunde teweya.
MAT 25:33 Ko sipsip yorero kandí kondésina yorotoro meme yorero kandí tesina yorotoweya.
MAT 25:34 “Asa kowe wiri yerete uni ŋundo unipare kandí kondésina ŋu ŋande yimiroweya, ‘Komo suki Anutuko noko sambo kama toworo ye wiri yerewero ŋuro iŋoro naru ŋunde qu roŋgaruwaró. Asa ko ye awanembo puriŋo yunaró ŋu, ye mahero ŋu naruko ŋuno oyi qembe.
MAT 25:35 Dokoro, komo no o qonemboro khumoweqo, yendo o qonemboro taŋgurí. Sono koro khumoweqo, sono nunaŋgurí. Yendé meyowo moŋgo maheweqo, norero yayemo oŋgurí.
MAT 25:36 Tuwine moré kini yoweqo, tuwi nunaŋgurí. Se khumo teweqo, sopo nereŋgurí. Kusi-kusi yano yoweqo, mahe niyaŋgurí.’
MAT 25:37 “Ŋunde yiní unipare roneneŋowí ŋundo mande topé ŋande mirowaŋgo, ‘Uni Parámi, do naruko nore ke kiyato qoŋgeporo khumoyiqo, o newero qu kunatowó? Ko do naruko sonondoro khumoyiqo, sono kunatowó?
MAT 25:38 Ko do naruko yendé meyowo moŋgo mahiqo, kiyoro korero yananimo otowó? Ko do naruko tuwike moré kini yuriqo, tuwi kunatowó?
MAT 25:39 Ko do naruko kiyato se khumo taró, ma kusi-kusi yano yuriqo, nore uyare kiyatowó?’
MAT 25:40 “Ŋunde yi wiri yerete uni ŋundo mande topé ŋande yimiroweya, ‘Nondo ye hamó yimiroteno, o soso topo-topone ka owéye moré kini muno taŋgurí, o taŋgurí ŋuko nono taŋgurí.’
MAT 25:41 “Asa wiri yerete uni ŋundo unipare kandí tesina ŋu ŋande yimiroweya, ‘Yeko unipare takuni saŋayemo yote qu, ye norotoya te suki-suki qayote quno ŋuno uyi, kewá ŋuko Monimbu koya sunará simóŋo ŋuro roŋgaruwaŋgurí mu.
MAT 25:42 Dokoro komo no o qonemboro khumoweqo, yendo o kama nunaŋgurí. No sono koro khumoweqo, sono kama nunaŋgurí.
MAT 25:43 No yendé meyowo moŋgo maheweqo, norero yayemo kama oŋgurí. No tuwine moré kini yoweqo, tuwi ka kama se nunaŋgurí. No se khumone moré quno ŋuno, ma kusi-kusi yano yorano quno ŋuno, yendo mahe kama niyaŋgurí.’
MAT 25:44 “Ŋunde yiní mandí topé ŋande yewaŋgo, ‘Uni Parámi, do naruko ke kiyato qoŋgeporo khumoro yaró, ma ke sono koro khumaró, ma ke uni yendé meyowo moŋgo qu, ma ke tuwike moré kini, ma ke se khumo teyuri, ma ke kusi-kusi yano yuri, norendo ke o meté kama te kunatowó?’
MAT 25:45 “Yi enepa naŋge mandeye topé ŋande yeweya, ‘Nondo hamó ye yimiroteno, yendo oka ka unipare owéye moré kini quno kama te yunaŋgurí, o ŋuko nono kama te nunaŋgurí.’
MAT 25:46 Asa ko ŋu uni wini ŋundo toŋero topé piyimi suki-suki rewaŋgo. Quko unipare roneneŋowí ŋundoko yoto-yoto suki-suki rewaŋgo.”
MAT 26:1 Yesuko mande ŋu soso yiní kini tiníqo, iŋo-iŋo rewero uniyó ŋande yimiraró,
MAT 26:2 “Ye iŋoteŋgo, naru irisa naŋge yote, ko Taka yereró quro o ne-ne ŋu tunoqeweya. Tunoqiní unindo Unindoro Naŋuní rero saŋgirí kandeyemo ri rero tipiririko urowaŋgo.”
MAT 26:3 Asa o qa-qa unindoro tapá unindoya uniparetoro uni kembé-kembéye soso ya kano huruwaŋgurí. Ya ŋuko tapá uni Kaiapas koro ya qu.
MAT 26:4 Huruworo mande tero Yesu kanáŋoro towo pisiyoroqo, re uri khumoweya ŋuro khe qu seqaŋgurí.
MAT 26:5 Quko ŋande yaŋgurí, “Norendo o ne-ne koro naruyómo kama tewato. Yate unipareto qenero saŋgirí tero otoqoro kuma tewaŋgo koro.”
MAT 26:6 Asa Yesuko Betani yendémo kowí piyimi khumo uni ka, owí muko Saimon koro yayómo ŋuno yora.
MAT 26:7 Ko pare ka mahero noko kumbe tomó ta ka rero sono risá nuŋgurí meté mu Yesu kembémo hausuwaró. Yesu yakutímo etero o neyoní pare ŋundo sono ŋu rero Yesu kembémo windoroŋaró.
MAT 26:8 Windoroŋoní iŋo-iŋo rewero unindo ŋu qenero newonde piyimi tero ŋande yaŋgurí, “Ke date koro sono ŋu kina windoroŋote?
MAT 26:9 Nore sono ŋu soweyoro mone parámi ŋu onoŋoye moré kini qu meté se yunowato.”
MAT 26:10 Ŋunde yi Yesuko ŋuro iŋoro ŋande yimiraró, “Ye date koro pare ŋa quhurí inoteŋgo? Enendo no o meté te nunote.
MAT 26:11 Naru rokóŋoro uni onoŋoye moré kini ŋuko yeya yowaŋgo. Quko no yeya naru piru kama yowano.
MAT 26:12 Pareto sono ŋu no kowenemo hausuwote ŋuko uni tapu koro roŋgaru nerete.
MAT 26:13 Hamó ye yimiroteno, unindo mira soso miti mande yesowoyowaŋgo quno ŋuno pare ŋando o tete ŋuro ŋuya yewaŋgo, ko pare ŋuro iŋowaŋgo.”
MAT 26:14 Iŋo-iŋo rewero uni 12 qu kato, owí muko Jutas Isikariot, enendo o qa-qa unindoro tapá uniko uyaró.
MAT 26:15 Uyaro ŋande oseseyaró, “Ko nondo Yesu yeŋo kandeyemo re rotoweqo, yendo do ka re nunowaŋgo?” Yiní wondo musiyó 30 se inaŋgurí.
MAT 26:16 Ŋu naru ŋu noŋgo eneŋo kandeyemo re rotowero quro naru meté seqaró.
MAT 26:17 Asa Bret Yisiyó Moré Kini quro o ne-ne koro kosa naru korete quno ŋuno iŋo-iŋo rewero unindo Yesuko mahero ŋande yaŋgurí, “Dano nore Taka yereró quro o ne-ne ŋu roŋgaruwato ke o ŋu neweya?”
MAT 26:18 Yi ŋande yimiraró, “Yendé parámimo uya uni kano uya ŋande miroyi, ‘Rondaqe-rondaqe ŋundo ŋande yete, “Narune kutaqemo tete. Noya iŋo-iŋo rewero uninemboya yakemo mahero Taka yereró quro o ne-ne ŋuro iŋoro o ŋu newato.”’”
MAT 26:19 Ŋunde yimironí uni irisa ŋundo Yesuko yaró ŋu howero yakutímo ŋuno Taka yereró quro o ne-ne ŋu roŋgaruwariyó.
MAT 26:20 Asa suwo tiníqo, Yesu koya iŋo-iŋo rewero uniyó 12 ŋuya o newero quro yakutímo etaŋgurí.
MAT 26:21 Etero o nero ŋande yimiraró, “Hamó horé yimiroteno, ye keweroyemo kato no norero uni saŋgirí kandeyemo norotoweya.”
MAT 26:22 Yiní newonde quhurí parámi tero kanata-kanata ŋande oseseyaŋgurí, “Uni Parámi, uni ŋu nondope?”
MAT 26:23 Mandeye topé ŋande yaró, “Uni ka noya kandeto kondó moŋgo o kopo neyotero ŋundoko no nore uni piyimi kandeyemo norotoweya.
MAT 26:24 Unindoro Naŋuní ŋuko mande sokomeko nakayáŋgurí ŋu naŋge howero khumoweya. Quko uni ŋundo Unindoro Naŋuní ŋu re rotoweya quko, o iniyaqe, quhurí piyimi korowoweya. Námbo koretero uni ŋu kama pisiyaró tiníqo, meté.”
MAT 26:25 Ko Jutas, uni o ŋu teweya ŋundo ŋande yaró, “Rapi, uni ŋu nondope?” yaró. Yiní Yesuko ŋande miraró, “Keto naŋge yete ŋu.”
MAT 26:26 Asa o neyate Yesuko bret ka rero Anutu yuŋgunaŋoro romboŋero iŋo-iŋo rewero uniyó yunaró. Yunoro ŋande yaró, “Ŋa reya ni. Ŋako neneŋo kowene.”
MAT 26:27 Ŋunde naŋge wain topa ka rero Anutu yuŋgunaŋoro iŋo-iŋo rewero uniyó yunoro ŋande yaró, “Ye soso ni.
MAT 26:28 Dokoro ŋako neneŋo sitúne na, mande kondé ŋu reweya. Nondo unipare qambu quhuríye se rotowero quro windoroŋowe teteno.
MAT 26:29 Ŋande ye yimiroteno, wain kaŋuya kama newano, yate Awanembo unipareyó wiri yereyote naruyómo ŋunoqota no meté keta qu yeya newano.”
MAT 26:30 Ŋunde yiní yambo ka yi kini tiní mirako uro mira purí Oliv ŋuno oŋgurí.
MAT 26:31 Asa Yesuko ŋande yimiraró, “Itaka suwonoko iŋondutuye muko piyo tero ye soso norotowaŋgo. Dokoro sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, “‘Nondo sipsip sopo-sopo uroweqo, sipsip ŋu soso soremukowaŋgo.’
MAT 26:32 Quko nondo khumoro otoqoroqota ye taka yerero Galili mirako uwano.”
MAT 26:33 Pitako mande topé yero yaró, “Uni soso iŋondutuye muko piyo tewaŋgo, peka, quko nondo ŋunde tewero mepémo kini.”
MAT 26:34 Yiní ŋande miraró, “No hamó kimiroteno, itaka suwonoko kotori kama yeyoníqota keto naru kapusa quno neneŋo wawa yeweya.”
MAT 26:35 Pitako ŋande miraró, “No keya koporo nuri khumowaro, quko no keŋo wawa kama yewano.” Ŋunde yiníqo, iŋo-iŋo rewero uni soso ŋuya ŋunde naŋge yaŋgurí.
MAT 26:36 Asa Yesu koya iŋo-iŋo rewero uniyómboya mira ka owé Getsemani ŋuno oŋgurí. Oro ŋande yimiraró, “Ye ŋano kunditeyurika no anduno uyaro hariri tewe.”
MAT 26:37 Yero Pita koya Sepeti koro simó irisa ŋu ŋuya yorero oroqo, newondí quhurí tiní
MAT 26:38 ŋande yimiraró, “Newondenembo quhurí horé tiní no khumowe teteno. Ye noya ŋano yotoya toŋete sopoyuri.”
MAT 26:39 Ŋunde yero soŋga ta uyaro kondéqero umu-kembé nokono rero hariri tero ŋande yaró, “Awane, ko khe ka yoníqota topa newano ŋa rika toŋiní. Quko iŋo-iŋone mu ma howewero. Kini, keŋombo na ti qembe.”
MAT 26:40 Yiní kini tiní iŋo-iŋo rewero uniyómo mahiní ene eteyuriqo, enendo Pita ŋande miraró. “Ŋu date? Yembe naru tukuni naŋge noya toŋetewero mepémo kini peka?
MAT 26:41 Ye kondé toŋeteya hariri ti qembe. Yate ye osese kano umbuwaŋgo koro. Hamó, yuqaye muko o meté tewero nuŋgurí tete, quko koweye saŋaní ŋuko kondé kini.”
MAT 26:42 Asa naru irisayó roto toŋero ŋande hariri taró, “Awane, ko topa ŋa kama norotoní no hamó newano tiníqo, asa meté keŋo iŋo-iŋoke naŋge howe qembe.”
MAT 26:43 Pitu ko eneno mahero yiyoníqo, eteyaŋgurí, dokoro kupo tero toŋeye quhurí taró.
MAT 26:44 Ŋunde teyuri yorotoro uyaro naru kapusayómo hariri komo taró ŋunde naŋge taró.
MAT 26:45 Yiní kini tiní iŋo-iŋo rewero uniyómo mahero ŋande yimiraró, “Yembe watí ete kapeyoteŋgope? Iŋoyi, naru tete, unindo Unindoro Naŋuní quhurí uni kandeyemo rewe teteŋgo.
MAT 26:46 Ye otoqoyika uyato. Qeni, uni nore uni piyimi kandeyemo norotoweya ŋundo kutaqemo mahete.”
MAT 26:47 Asa Yesu mande yeyoní naŋge, Jutas, ŋu iŋo-iŋo rewero uni 12 qu ka, ŋundo maheró. Mahero uni wini parámi horé suke parámi, usú se toworo eneya maheŋgurí. O qa-qa unindoro tapá uni ŋuya uniparetoro uni kembé-kembéyemboya uni ŋu asá yiri maheŋgurí.
MAT 26:48 Komo Jutasko rokó karo ŋande yimiraró, “Nondo uni ka mutó inowano. Uni ŋuko Yesu, towi qembe.”
MAT 26:49 Asa waka ta Yesuko mahero ŋande yaró, “Rapi, suwo meté.” Ŋunde yero mutó inaró.
MAT 26:50 Ko Yesuko ŋande miraró, “Topo, ke o tewero mahete ŋu te.” Ŋunde yiní uni mahero Yesu toworo kondé towaŋgurí.
MAT 26:51 Towoyi uni ka Yesu koya yariyó quko suke parámiyó rero tapá unindoro sunará simó qu ka utoro kusumbí takaní kusumbí nokono umburó.
MAT 26:52 Yesuko ŋande miraró, “Suke ŋu rika pitu ko paseyómo uní. Dokoro uni sukepo kuma teyoteŋgo ŋuko sukewore piyo tewaŋgo.
MAT 26:53 Kepe kama iŋote, peka, nondo meté awane kirayowe sambo simó parámi horé, qambuye muko kuma uni wini parámi 12 taka yerete, ŋu asá yiriní umburo samaka nerewaŋgo?
MAT 26:54 Quko komo suki sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaŋgurí, ko o soso ŋako nono tunoqeweya. Asa no ŋunde kirayowano tiníqo, mande sokomeko yote ŋuko hamó kama tunoqeweya.”
MAT 26:55 Asa ŋu naruko ŋuno naŋge Yesuko uni qambu ŋu ŋande yimiraró, “Yendo no wiri yerete unindoya kuma teyoteno ŋundiro suke parámi, usú siyoro kondé nondowowero maheteŋgo, peka? Naru rokóŋo Ya Surumímo ŋuno nondo yeya kaŋero mande rondaqe yunoyanowó. Quko ŋu naruko ŋuno kama nondowaŋgurí.
MAT 26:56 Quko o soso ŋuko ye-ye unindo mande nakayáŋgurí ŋu riní hamó tete.” Ŋunde yiní iŋo-iŋo rewero uniyó soso Yesu rotoro soraŋgurí.
MAT 26:57 Uni Yesu towaŋgurí ŋuko Yesu rero o qa-qa unindoro tapá uni Kaiapasko yano oŋgurí. Ŋuno hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya uni kembé-kembémboya huru-huru teyaŋgurí.
MAT 26:58 Pita ŋuya yohowe uyaró, quko ene soŋga sewemo yara. Uyaro tapá uni ŋuro pase quro hoŋgo quroko ŋuno sopo-sopo unindoya kunditeyaŋgurí. Kunditero do ka Yesuko tunoqiníka qenewe yero teyaró.
MAT 26:59 O qa-qa unindoro tapá uni ŋuya uni kembé-kembé soso ŋundo Yesu uri khumowero khe ka seqaŋgurí. Ŋunde tero mande kota-kota iŋowero ye iŋaŋgurí.
MAT 26:60 Ko uni qambu mahero mande kota yero saŋgawaŋgurí. Quko eneŋo potó ka taró qu qene iŋoro uroyi khumowero quro kama qeneŋgurí. Yate uni irisa mahero
MAT 26:61 ŋande yariyó, “Uni ŋundo ŋande yaró, ‘Nondo Anutu koro Ya Surumí ŋu meté rambaruruwowano, ko naru kapusa ŋunoko pitu rewe kaŋeweya.’”
MAT 26:62 Ŋunde yiriqo, tapá uni ŋundo kaŋero ŋande oseseyaró, “Uni ŋando mandeyari saŋga kerete. Ketope mande topé ka yeweyape ma kini?”
MAT 26:63 Quko Yesuko mande ka kama yaró. Mondó ta yoní ŋande miraró, “Nondo Anutu yoto-yotoyó moré ŋuro owímo osese kereteno, ko keto mande hamó naŋge yeka iŋato. Kepe Kristo ŋu, Anutu koro Naŋunímbe ma kini?”
MAT 26:64 Yiní Yesuko ŋande miraró, “Ke ŋunde yete ŋu. Quko nondo ye yimiroteno, ŋa naru koŋgo yendo Unindoro Naŋuní Anutu wimbí moré ŋuro kandí kondésina kunditiní qenewaŋgo, ko sambo koro koporéwore maheweya ŋu qenewaŋgo.”
MAT 26:65 Asa o qa-qa unindoro tapá uni ŋundo newonde piyimi tero eneŋo tuwiyó romboŋero ŋande yaró, “Enendo Anutu yesaráŋoyote. Do karo uni kaŋuya neko yereto quhuríŋo ŋuro yesowowaŋgo? Qeni, yendo itaka ka Anutu yesaráŋoní iŋoteŋgo ŋu.
MAT 26:66 Ye date iŋoteŋgo, date te inowato?” Yiní mandí topé ŋande yaŋgurí, “Ene quhuríŋo moré, asa ko meté khumoweya.”
MAT 26:67 Ŋunde yero Yesu umu-kembémo tuteworo kandeto uraŋgurí. Ko kumimbo uto tamoro
MAT 26:68 ŋande yaŋgurí, “Kristo, ke ye-ye mande ye. Uni kurote ŋu dani?”
MAT 26:69 Asa Pita mirako ya kimbino kunditeyoní sunará pare ka taŋgímo maheroqo, yaró, “Ke ŋuya Yesu, Galili uni ŋuya yorariyó.”
MAT 26:70 Quko Pitako unipare soso toŋeyemo wawa yero ŋande yaró, “Keto mande yete ŋu, no kama iŋoteno.”
MAT 26:71 Yero hoŋgo koro makoyómo uní sunará pare meyowo ka enepa naŋge qenero unipare kutaqe ŋuno yoraŋgo qu ŋande yimiraró, “Uni ŋako Yesu, Nasaret koro uni ŋuya yorari.”
MAT 26:72 Ko Pitako wawa kaŋuya yero ŋande yaró, “Hamó horé, no uni ŋu kama iŋo inoteno.”
MAT 26:73 Soŋga yateqo, uni kutaqemo kaŋeyaŋgo ŋundo mahero Pita ŋande miraŋgurí, “Hamó, keko wini ŋuro qu ka. Keŋo puŋeŋge eneŋo naŋge.”
MAT 26:74 Asa Pitako mande kondé ŋande yaró, “Hamó horé, no uni ŋu kama iŋo inoteno. Ko no hamó kama yeweqo, asa Anutuko no rambaruru nereweya.” Yiníqo, waka ta kotori yaró.
MAT 26:75 Ko Pitako pitu ko Yesuko mande yaró ŋu iŋoní tunoqaró, “Kotori kama yeyoníqota keto naru kapusa quno neneŋo wawa yeweya.” Ŋuro iŋoro mirako uro tendo piyimi taró.
MAT 27:1 Saraŋoníqo, o qa-qa unindoro tapá unindoya uniparetoro uni kembé-kembéyemboya, Yesu uratoka khumoní, yero ŋuro mande kusiyaŋgurí.
MAT 27:2 Kusiyoro kandí kusiyoro re uyaro Rom koro uni kembé Pailat ŋuro kandímo rotaŋgurí.
MAT 27:3 Asa Jutasko topé piyimi Yesu inowero iŋaŋgurí ŋu qene iŋoro newonde surumí tero iŋo-iŋoyó rohoréŋoro wondo musiyó 30 silwa ŋu siyoro o qa-qa unindoro tapá uni, uniparetoro uni kembé-kembéye pitu ko yunaró.
MAT 27:4 Yunoro ŋande yaró, “Nondo uni o piyimi ka kama taró ŋu rero uni saŋgirí kandeyemo rotano. Ŋundiro naŋge nondo o piyimi tano.” Yiní mandí topé ŋande yaŋgurí, “Ŋuko noreŋo kini. Keŋo naŋge.”
MAT 27:5 Asa ko Jutasko wondo musiyó se Ya Surumí quroko raŋoní uní uyaro ene puŋí kusiyoro umbu poroworo khumaró.
MAT 27:6 Ko o qa-qa unindoro tapá uni ŋundo wondo musiyó silwa ŋu siyoro ŋande yaŋgurí, “Wondo ŋako uni uroyi khumoweya ŋuro kimoyó. Norendo Ya Surumímboro wondo ŋuya se kopo rewero ŋuko hutuŋo mande wendaqeweya.”
MAT 27:7 Ko ene mande ka kusiyaŋgurí, asa ŋu wondo ŋundoko mira ka kimo taŋgurí. Mira ŋuko noko kumbe towoyoweya uni ŋuro mirayó. Ŋunde kimoyi uni wini meyowo khumaŋgurí ŋuno tapu yereyaŋgo.
MAT 27:8 Ŋunde ŋuroko ŋu mira ŋuro owí muko ŋandiro raró, “Sitú koro Noko,” ko unindo itaka owé ŋu naŋge nekoyoteŋgo.
MAT 27:9 Ŋundiro naŋge komo ye-ye uni Jeremaiako mande ka yaró ŋu hamó taró. Enendo ŋande yaró, “Kumimbo wondo musiyó 30 silwa qu, Israel unipareto uni ŋuro kimoyó yaŋgurí ŋu siyoro
MAT 27:10 noko kumbe towoyoweya uni ŋuro mira ŋu uriyaŋgurí. Uni Parámimbo nimiraró ŋunde naŋge taŋgurí.”
MAT 27:11 Yesuko Rom koro uni kembémboro toŋímo kaŋiní ŋande oseseyaró, “Kepe Juda uniparetoro wiri yerete uni ŋumbe, ma kini?” Yiní mande topé ŋande yaró, “Keŋombo ŋunde naŋge yete,” yaró.
MAT 27:12 Kowe o qa-qa unindoro tapá unindoya uni kembé-kembémboya Yesu o pi-piyimi teyara yaŋgurí quno ŋuno mande topé kama yaró.
MAT 27:13 Ko Pailatko ŋande oseseyaró, “Kepe mande yero saŋga kereteŋgo ŋambe kama iŋote?”
MAT 27:14 Quko mande topé ka kama yaró. Ŋunde ŋuro Pailat iŋondata parámi taró.
MAT 27:15 Taka yereró quro o ne-ne ŋuno Rom koro uni kembé ŋundo murí ka howeyara. Murí ŋuko ŋandiro, unipare qambu ŋundo uni kanata ka kusi-kusi yano yaró ŋu owí nekoyiqo, Pailatko uni ŋu rotoní eneno uyaró.
MAT 27:16 Ŋu naruko ŋuno uni piyimi parámi ka kusi-kusi yano yora, owí muko Barapas.
MAT 27:17 Asa unipare mahe huruwoyi Pailatko ŋande osese yereró, “Nondo dani ka rotoweka yeno uyariní? Nondo Barapas ma Yesu, ŋuko, Kristo, ye nekoyoteŋgo ŋumbe?”
MAT 27:18 Pailatko ŋunde yaró, dokoro ŋande iŋaró, uni pará-parámbo Yesu koya newonde tutu tero re towo kusiyoro maheŋgurí.
MAT 27:19 Pailatko mande kho inowero yakutímo kunditiníqo, parímbo mande riní eneno ŋande maheró, “Keto uni roneneŋowí ŋuro o ma te inowero. Suwono no qu ka qenero uni ŋuro newonde surumí tano.”
MAT 27:20 Asa o qa-qa unindoro tapá unindoya uni kembé-kembémboya unipare newondeye ri otoqaró. Ŋunde tiqo, unipareto neko kiwi, Barapas rotoro Yesu uroyi khumoweya, yaŋgurí.
MAT 27:21 Ŋunde yi Rom koro uni kembé ŋundo ŋande osese yereró, “Ye iŋika no irisa ŋa ka rotowe?” Yiní ŋande yaŋgurí, “Barapas naŋge.”
MAT 27:22 Yi ŋande osese yereró, “Yesu, ŋuko, Kristo, ye nekoyoteŋgo, nondo date te inowe?” Yiní soso ŋande yaŋgurí, “Re tipiririko uroyi!”
MAT 27:23 Yi ŋande osese yereró, “Dokoro? Do piyimi ka tiní ŋuro?” Yiní mande kondé parámi yaŋgurí, “Re tipiririko uroyi!”
MAT 27:24 Pailatko, maŋgoye kama howeweqo, kuma parámi tunoqewero tete, ye iŋoro sono rero unipare toŋeyemo kandí sonowaró. Sonoworo ŋande yaró, “Uni ŋa khumoweya ŋuko neneŋo quhuríne kini, yeŋo quhuríye naŋge.”
MAT 27:25 Ŋunde yiní unipare soso mande topé yaŋgurí, “Ŋu quhurí ŋuko noreya simónanimboya yoweya.”
MAT 27:26 Ŋunde ŋuro Pailatko Barapas rotoní eneno uyaró, ko Yesu riní kuma unindo uŋguru-gurumoro tipiririko urowero re uyareŋgurí.
MAT 27:27 Asa Rom koro uni kembémboro kuma uniyómbo Yesu rero uni kembémboro yano oŋgurí. Oro kuma uni soso mahero Yesu rero keweroyemo rotaŋgurí.
MAT 27:28 Rotoro kowe punu-punuyó wendaŋero tuwi mandumi huririyó ka kowí punuwaŋgurí.
MAT 27:29 Te inoro utó kami ka rero re wakaro wiri yerete unindoro takapu qembe tero kembémo raŋgurí. Ko saté ka rero kandí kondéwore inaŋgurí. Ŋunde tero potoruku kota-kota te inoro kundo mande ŋande yaŋgurí, “Juda uniparetoro wiri yerete uni, ke mahete ŋu!”
MAT 27:30 Ŋunde yero tuteworo saté ŋu kandí moŋgo rero kembémo utoyaŋgurí.
MAT 27:31 O soso ŋu tero huwó mande yi kini tiní tuwi mandumi ŋu re rotoro eneŋo kowe punu-punuyó re inaŋgurí. Ŋunde tero rero tipiririko urowero re uyareŋgurí.
MAT 27:32 Kuma unindo uyareyate Sairin uni ka, owí muko Saimon, ŋu qeneŋgurí. Qenero rero Yesu koro tipiriri qu re inoyi re korowaró.
MAT 27:33 Uyareyate mira ka, owí muko Golgota, ŋuno oŋgurí. (Owé ŋu “Golgota” murí muko “Kembémboro Wimbí ŋuro mira ŋu.”)
MAT 27:34 Ŋuno oro wain koya o oŋgomi quya rohoréŋaŋgurí ŋu rero Yesu soŋga ta inoyi niní oŋgoŋoní piyimiŋaró.
MAT 27:35 Asa kuma unindo Yesu rero kowe punu-punuyó wendaŋero tipiririko uraŋgurí. Utoro kowe punu-punuyó rewero quro kundo taŋgurí.
MAT 27:36 Ŋunde ti kini tiní mira ŋuno kunditero sopaŋgurí.
MAT 27:37 Ko tipiriri sombémo ŋuno o piyimi taró ŋuro mande ka nakayáŋaŋgurí. Mande ŋuko ŋandiro: “Ŋako Yesu, Juda uniparetoro Wiri yerete Uni ŋu.”
MAT 27:38 Uni irisa ŋuya yorero ka kandí kondésinawore tipiriri kano porowaŋgurí, ko ka kandí tesinawore tipiriri kano porowaŋgurí. Uni ŋundo Rom koro mandeye wendaqero kuma teyari.
MAT 27:39 Asa unipare uyaro yesaráŋoro kembaye ituqero
MAT 27:40 ŋande yaŋgurí, “Keto, Ya Surumí rambaruruworo kosa naru kapusa quno ŋuno keta rewano, yaró. Asa keŋo rambaruru ŋa taka. Ke Anutu koro naŋuní tiníkaqo, tipiriri roto mirako umbu!”
MAT 27:41 O qa-qa unindoro tapá unindoya hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya uni kembé-kembémboya huwó mande ŋunde naŋge yaŋgurí.
MAT 27:42 Ŋande yaŋgurí, “Enendo uni kumi rambaruru koŋgo yoraró, quko enendo rambaruru ŋa takawero mepémo kini. Israel uniparetoro wiri yerete uni hamó tiníkaqo, tipiriri roto umbuní nore qene iŋondutuwowato.
MAT 27:43 Anutuwore iŋondutuwoyote, asa ko Anutuko rambaruru ŋa noŋgo reweya, peka. Dokoro ŋande yaró, ‘No Anutu koro naŋuní,’ yaró.”
MAT 27:44 Ŋunde yaŋgurí, ko mande wenda-wenda uni irisa ŋuno yuraŋgurí mu ŋu ŋuya huwó mande mirariyó.
MAT 27:45 Asa kosa keweroko mira soso huriri teyate suwoya 3 kilok ŋunde taró.
MAT 27:46 3 kilok ŋundiro Yesu kondé ŋande kiwaró, “Eli, Eli, lama sapaktani?” yaró. (Mande ŋuro murí muko ŋandiro, “Anutune, Anutune, do karo norotote?”)
MAT 27:47 Uni kumi kutaqe kaŋaŋgurí ŋundo mande ŋu iŋoro ŋande yaŋgurí, “Uni ŋundo Elaija nekote.”
MAT 27:48 Ŋunde yi uni kato kheŋgeŋoro o piwo qembe ka rero wain oŋgomi quroko riní maŋgoriní satémbo kusiyoro hokoro Yesu maŋgómo re inaró.
MAT 27:49 Quko kumimbo ŋande yaŋgurí, “Ŋunde rotoka, qeneyata. Elaijako samakaŋoweyape ma kini?”
MAT 27:50 Yesuko kaŋuya ki parámi tero yuqayó rotoro khumaró.
MAT 27:51 Khumoníqo, Ya Surumímo tuwi parámi ka ŋuno pikaŋgurí mu kore koŋgo kosaŋe kusuŋono umburó. Kowe kunduru raŋoní wondo pará-pará kosaŋaró.
MAT 27:52 Ko uni tapu tondaŋiqo, Anutu koro uni meté horé komo khumaŋgurí qundo otoqaŋgurí.
MAT 27:53 Imemoŋgo, Yesu otoqoníqota uni tapu koŋgo otoqaŋgurí ŋundo yendé surumímo ŋuno oyi unipare wata yiyaŋgurí.
MAT 27:54 Asa kuma unindoro sopo-sopoyemboya kuma uni ŋuya Yesu sopo yoraŋgo ŋundo kunduru qenero o soso meyowo tunoqaró ŋu qenero sasaro parámi tero ŋande yaŋgurí, “Hamó horé, ŋuko Anutu koro naŋuní,” yaró.
MAT 27:55 Komo pare qambu Yesu howero Galili rotoro sunará tero maheŋgurí. Asa ŋu pare ŋundo kapiyamo kaŋero toŋeteyaŋgurí.
MAT 27:56 Keweroyemo kumi muko ŋandiro: Maria Maktala yendé moŋgo qu, ko Maria, Jems koya Josep koro náyari, ko Sepeti simó irisa ŋuro náyari.
MAT 27:57 Asa suwo teyoní onoŋo uni kato Arimatea yendé moŋgo qu, owí muko Josep, maheró. Ene ŋuya Yesu koro iŋo-iŋo rewero uniyó ka.
MAT 27:58 Enendo Pailatko uyaro kirayoro Yesu ukúŋo ŋumbe meté reweya, kirayaró. Asa Pailatko kuma uni yiní Yesu ukúŋo rero Josep inaŋgurí.
MAT 27:59 Ko Josepko ukúŋo rero tuwi kekere sara-sara qundo pokamaró.
MAT 27:60 Ko enendo ukú ŋu rero uyaro eneŋo uni tapu keta quno ŋuno quroyómo raró. Uni tapu ŋuko Josep enepa naŋge wondo kandarama ŋuno wekokaró. Asa ŋuno rero wondo parámi ka re rohoréŋoro mahiní makoyó tuŋoní toŋeró.
MAT 27:61 Ko Maria Maktala noŋgo ŋuya Maria meyowo ŋuya ŋuno yorariyó. Irisa ŋuko uni tapu sumeyoro kutaqemo kunditero toŋetero yariyó.
MAT 27:62 Asa saraŋoní, Sapat koro roŋgaruwowero naru ŋu kini tiníqota o qa-qa unindoro tapá unindoya Farisi uni ŋundo Pailat qenewero oŋgurí.
MAT 27:63 Oro ŋande miraŋgurí, “Uni Parámi, norendo ŋande iŋoyoteto, ŋu kota uni ŋundo toŋí yoníqo, ŋande yaró, ‘Imemoŋgo naru kapusa rotoroqo, pitu ko otoqowano.’
MAT 27:64 Ŋunde yaró, asa yate eneŋo iŋo-iŋo rewero uniyómbo mahero ukúŋo momo tero unipare ŋande yimirowaŋgo, peka, uni tapu koŋgo otoqote. Ŋunde yiqo, mande kota weŋa ŋuko mande kota komo qu takaweya. Ŋunde ŋuroko keto kho uni yimiroyikata, wondo makoyó ŋu meté ta wisumuŋoyuri naru kapusa ŋu kini teweya.”
MAT 27:65 Ŋunde yi Pailatko ŋande yimiraró, “Yeŋo kuma uniye yoreya uyaya o soso date tero uni tapu ŋu towoní kondéreweya ŋu tika kondé yoní.”
MAT 27:66 Yiní uyaro wondo yayó makoyómboro soweyómo noko tamoro kuma uni yorero ŋuno yoroti uni tapu ŋu sopoyaŋgurí.
MAT 28:1 Asa Sapat naru ŋu kini tiní, sonda naru korete quno ŋuno, ita saraŋoníqo, Maria Maktala noŋgo ŋuya Maria meyowo ŋuya uni tapu ŋu qenewero toŋeriyó.
MAT 28:2 Ko waka ta kunduru parámi raŋaró. Dokoro Uni Parámimboro sambo simó sambo rotoro umburo wondo uni tapu wisumuŋaró ŋu rohoré-rohoréŋoní uyariní saŋanímo kunditeyaró.
MAT 28:3 Sambo simó ŋuro umu-kembé muko kusiro rowá raŋoyote ŋundiro hiyóqeyaró, ko kowe punu-punuyó muko koko taŋgo qembe sara teyaró.
MAT 28:4 Kuma unindo qenero sasaro parámi tero khe kandeye yukuwoní ukú qembe taŋgurí.
MAT 28:5 Quko sambo simómbo pare irisa ŋande yimiraró, “Yari ma sorewero. No iŋoteno, yariko Yesu, ŋu uni tipiririko uraŋgurí uni ŋu seqa mahetiri.
MAT 28:6 Ŋuko ŋano kama yote, dokoro komo otoqa, ene komo yaró ŋundiro naŋge. Yari maheya dano ri etaró ŋu qenori.
MAT 28:7 Asa ko waka ta toŋeya iŋo-iŋo rewero uniyó ŋande yimiri qembe, ‘Uni tapu koŋgo otoqa. Iŋoyi, enendo koretero Galili mirako uní ŋuno qenewaŋgo.’ Asa nondo piŋa mande yari yimiroteno.”
MAT 28:8 Ŋunde yiní pare irisa ŋundo sore sasaro parámi tariyó, quko niŋgu-niŋgu parámi horé ŋuya tariyó. Uni tapu ŋu waka ta rotoro kheŋgeŋo uyaro iŋo-iŋo rewero uniyó yimirowero uyaririyó.
MAT 28:9 Uyariri Yesuko kheko kopo yerero ŋande yaró, “Naru meté.” Yiní kutaqemo uyaro khímo toworo potoruku te inariyó.
MAT 28:10 Kowe Yesuko ŋande yimiraró, “Yari ma sorewero. Topo-topone yimirorika Galili ŋuno uyarewaŋgo. Ko ŋusina ŋuno niyowaŋgo.”
MAT 28:11 Pare irisa ŋu uyareyoriqo, kuma unindo uni tapu ŋu sopoyaŋgurí kumimbo yendémo uro o qa-qa unindoro tapá uni o soso tunoqaró ŋuro yimiraŋgurí.
MAT 28:12 Yimiroyi tapá unindoya uniparetoro uni kembé-kembémboya huruworo mande ka kusiyaŋgurí. Kusiyoro wondo musiyó parámi siyoro kuma uni yunoro
MAT 28:13 ŋande yimiraŋgurí, “Yendoko ŋande yi qembe, ‘Eneŋo iŋo-iŋo rewero uniyómboko suwono mahi nore etatoqo, enendoko ukúŋo ŋu re momo taŋgo.’
MAT 28:14 Ŋunde yiqo, Rom koro uni kembé ŋundo mande ŋu iŋoweya tiníqo, asa meté nore eneya mande roŋgaruwowato, ko yeko mandeye moré kini.”
MAT 28:15 Asa ko kuma unindo kimoye siyoro mandeye howaŋgurí. Ko mande ŋundo Juda unipare keweroyemo toŋero itaka ŋuya yote.
MAT 28:16 Asa iŋo-iŋo rewero uni 11 ŋu kheyembo Galili uro Yesuko mira purímo ŋuno uyari qembe yaró muno ŋuno oŋgurí.
MAT 28:17 Oro Yesu qenero potoruku te inaŋgurí. Quko kumimbo newonde irisa towaŋgurí.
MAT 28:18 Yesuko kutaqemo mahero ŋande yimiraró, “Anutuko o soso nokono, samboko sopowero owé qu nunaró.
MAT 28:19 Ŋunde ŋuro ye toŋeya uni wini soso yorika neneŋo iŋo-iŋo rewero uniparene ti. Ŋunde tiqo, Awa owímo, Naŋuní owímo ko Yuqa Surumímboro owímo sono re yunoyi qembe.
MAT 28:20 Ko nondo ye iŋo-iŋo yunanowó ŋu iŋo-iŋo ŋu naŋge unipare yimiroyika ŋu naŋge howeyuri. Iŋi, no naru rokóŋoro, asa yate-yate naru soso kini teweya quno yeya yowano.”
MAR 1:1 Yesu Kristo, Anutu koro Naŋuní, ŋuro miti mande ŋuko ŋandiro.
MAR 1:2 Komo suki, Aisaia, ye-ye uni ŋundo, mande ka ŋande nakayáŋaró, “Iŋo, nondo uni ka mande yesowo yimitoyoweya qu asáŋowe koretero uro keŋo khe qu roŋgaruwoweya.
MAR 1:3 Enendo mira wimbímo neko yerero ŋande yimiroweya, ‘Uni Parámimboro khe roŋgaruwoya, eneŋomboro ore roneneŋoyi qembe.’”
MAR 1:4 Asa ŋundiro Jon, sono re-re uni ŋundo, mira wimbímo mahero unipare sono re yunoro mande ka yesowo yimitoyara. Mande ŋuko ŋandiro, “Ye quhuríyemboro newonde surumí teya quhurí ŋu se rotoya sono rika Anutuko quhuríye soso se rotoweya.”
MAR 1:5 Unipare qambu Judia mira koŋgo qu ko Yerusalem yendé moŋgo qu ŋuno uyaro quhuríye tunomo yi Jotan Sono quroko sono re yunaró.
MAR 1:6 Jonko tuwi kamel huímbo toworo kowí punuwaró. Ko makao kowímbo utóŋo toworo weheŋo newondí kusiyaró. Muŋa katu koya siso mindiyómboya neyara.
MAR 1:7 Unipare mira wimbímo uyari ŋande yesowo yimitoyara, “Imemoŋgo uni ka wimbímboko nene wimbune takate qundo nohowe maheweya. Nondo eneŋo khe punu-punuyómboro utó orosoyewero owé moré kini.
MAR 1:8 Nondo kina sono re yunoteno. Quko enendo Yuqa Surumí sono qembe re yunoweya.”
MAR 1:9 Ŋu naruko ŋuno Yesu Galili mira koro yendé ka, owí Nasaret, rotoro uyariní Jotan Sonono Jonko sono re inaró.
MAR 1:10 Re inoní sono noŋgo arero koreko toŋetiní sambo kosaŋiní Yuqako nú tero saŋanímo umburó.
MAR 1:11 Umbuní maŋgo ka sambo koŋgo ŋande yaró, “Keko neneŋo naŋone, keŋo surumí iŋoyoteno. Keŋo meté kereyoteno.”
MAR 1:12 Ŋunde yiníqo, Yuqa ŋundo Yesu re mira wimbímo asáŋaró.
MAR 1:13 Asáŋoní naru 40 ŋunde rotoro mira ŋuno yoní Monimbuko towoŋoyaró. Mira wimbímo ŋuno Yesu númbowe koro mirako yoní sambo simómbo samakaŋoyaŋgurí.
MAR 1:14 Tukú uni kumimbo Jon rero kusi-kusi yano raŋgurí. Imemoŋgo Yesuko Galili mirako ŋuno uyaro Anutu koro miti mande yesowaró.
MAR 1:15 Yesoworo ŋande yimitoyaró, “Itaka naŋge Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋu tunoqewero tete. Ye quhuríyemboro newonde surumí teya quhurí ŋu se rotoya miti mande ŋa iŋoya iŋondutu ti qembe,” yaró.
MAR 1:16 Asa Yesuko Galili Sono Towo tapéwore uyareyate yerepasa ka khoyari tero sono qare siyoyori yiyaró. Yerepasa ŋu, owéyari Saimon, Andru, ŋundo tirí-tirí ka re sono towoko raŋoro wosoyariyó.
MAR 1:17 Asa yiyoro ŋande yimiraró, “Mahe nohowiri. Nondo kho ka yunowe unipare Anutusina yowosowari,” yaró.
MAR 1:18 Yiní waka ta tirí-tiríyari ŋu rotoro howariyó.
MAR 1:19 Soŋga ta uyaro Sepeti simó naŋuní irisa yiyaró. Yerepasa ŋu, owéyari Jems, koneyó Jon, ŋundo waŋgo tomó ta quno ŋuno tirí-tirí se roŋgaruwoyariyó.
MAR 1:20 Yiyoro ŋande yimiraró, “Mahe nohowiri,” yiní awayari, kho uniyari waŋgo tomó ta ŋuno yorotoro howariyó.
MAR 1:21 Asa Kaperneam yendémo uyareŋgurí. Sapat naruko ŋuno Yesuko huru-huru yano oro Anutu koro mandí rondaqe unipare yunaró.
MAR 1:22 Ŋunde yunoní unipare iŋoro kondé yukuwaŋgurí. Dokoro mande yaró ŋuko wimbí moré, hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoro mandeye ŋunde qembe kini.
MAR 1:23 Ŋu naruko ŋuno uni ka huru-huru yano areró muko yuqa pusú ka quroko yaró.
MAR 1:24 Asa ŋundo kiwero ŋande yaró, “Aine, Yesu Nasaret noŋgo, do nereweya? Kepe nore rowore nerewero mahetepe? No iŋo kunoteno, keko Anutu koro uni meté horé ŋu.”
MAR 1:25 Yiní Yesuko ŋande qene yaró, “Ke maŋgoke kusiyoya uni ŋu roto toŋe!”
MAR 1:26 Ŋunde yiní yuqa pusú ŋundo uni ŋu riní khí kandí yukuwoní ki parámi tero uni ŋu roto toŋeró.
MAR 1:27 Ŋunde tiní unipare soso ŋu newondeye yukuwoní niŋgu-niŋgu tero epe mito-mito taŋgurí, “Ŋa do ka? Mande keta ka wimbí moré yete! Ko enendo yuqa pusú yimironíqo, maŋgó howero waka ta roto toŋete!”
MAR 1:28 Ŋunde yiqo, imemoŋgo unipare soso Galili mirako ŋuno waka ta Yesuko o taró ŋuro piŋa mande iŋaŋgurí.
MAR 1:29 Asa Yesuko huru-huru ya noŋgo uro Saimon, Andru koro yayarimo oró. Oro Jems, Jon, Saimon, Andru ŋu soso ŋuya oŋgurí.
MAR 1:30 Ŋuno Saimon koro koŋgí kowí tiwi riní se khumo tero eteyaró. Asa yano arero pare ŋuro miraŋgurí.
MAR 1:31 Miroyi oro kandí toworo samakaŋoní otoqaró. Otoqoní kowí tiwi kini tiní pare ŋundo o qoyemboro roŋgaruwaró.
MAR 1:32 Kosa pusuŋiní suwo tiníqo, uni se khumo piyimiye moré mu soso ŋuya uni yuqa piyimi quroyemo yaŋgurí mu, ŋu ŋuya yore Yesuko maheŋgurí.
MAR 1:33 Ŋunde ti yendé unipare soso makono kaŋaŋgurí.
MAR 1:34 Kaŋi Yesuko unipare qambu se khumo piyimi kate-kate taŋgurí ŋu roŋgaru yiriní meté taŋgurí. Ko yuqa piyimi wata unipare quroko qu yohowiní toŋeŋgurí. Yuqa piyimi ŋundo Yesu qene iŋaŋgurí. Ŋunde ŋuroko mande yewero ŋuro soré yereró.
MAR 1:35 Asa ita saraŋowero tiníqo, Yesuko otoqo toŋero mira uni kinimo hariri teyaró.
MAR 1:36 Ŋunde tiní Saimon koya topé-topémboya seqayate
MAR 1:37 qenero ŋande miraŋgurí, “Uni soso seqa kereteŋgo,” yaŋgurí.
MAR 1:38 Yiqo, ŋande yaró, “Nondo unipare qambu mande yesowo yimirowero ŋuro iŋoyoteno. Ŋunde ŋuroko yendé meyowo kutaqe quno ŋuno uyato.”
MAR 1:39 Asa ko Galili mira soso ŋuno yendéne-yendéne huru-huru yayemo oro mande yesoworo yuqa piyimi unipare quroko qu yohowaró.
MAR 1:40 Naru kano kowí piyimi khumo uni kato mahero Yesu nekoro potoruku te inoro ŋande kirayaró, “Keto ŋu iŋi mepémo tiníqo, no nori sara tewano,” yaró.
MAR 1:41 Ŋunde yiní Yesuko sikí te inoro kandí saŋanímo rero miraró, “No ŋuro iŋoteno. Ke sara teweya.”
MAR 1:42 Yiní waka ta se khumo ŋuno qu roto toŋiní sara taró.
MAR 1:43 Ŋunde tiní Yesuko asáŋoro mande kondé yaró,
MAR 1:44 “O ŋa keno tunoqete ŋaro uni ka ma yimirowero. Hutuŋo mande Mosesko yimiraró ŋu howeya o qa-qa uni koweke re witú yereya keto sara tunoqete quro oka Anutu te ino qembe. Ŋunde tiqo, se khumoke kini tete, ye iŋowaŋgo.”
MAR 1:45 Yiníqo, uni ŋu toŋero mondó ta kama yora. Kini, sowo mande ŋu yendé soso ŋuno yesowoyaró. Ŋunde ŋuroko ŋu naruko ŋu noŋgo Yesuko yendémo tunomo uyarewero mepémo kini, mira uni kinimo naŋge yoraró. Asa unipareto Yesu koro murí iŋowero quro ŋuno maheŋgurí.
MAR 2:1 Tukú, Yesu pitu ko Kaperneam uyaro yayómo oníqo, unipareto ŋuro iŋaŋgurí.
MAR 2:2 Iŋoro mahe kopoyi ya maŋgoriní mako ŋuya wisumuŋoyi Yesuko mande yesowaró.
MAR 2:3 Ŋunde tiní uni se khumo uni ka, khí irisa-irisa ukumi, ŋundo Yesu qenewano, yero iŋaró. Asa topé-topé nimí kini pitikiwore koroworo maheŋgurí.
MAR 2:4 Mahi unipare qambu ya maŋgoriní ŋu quroko owero rukusuworo ya umómo oŋgurí. Oro witu rero yakutí ŋu utómbo kusiyoro mondó ta rotoyi yakutímo umburó.
MAR 2:5 Uni kandeka ŋundo Yesuko roŋgaruwoweya, yero iŋaŋgurí. Ŋunde iŋoro uni ŋu rotoro umbuyi Yesuko yiyoro iŋondutuye qene iŋoro ŋande yaró, “Naŋone, quhuríŋge se rotoní,” yaró.
MAR 2:6 Yano ŋuno hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni kumimbo ŋuno kunditero o soso qenero newondeyemo ŋande yero iŋaŋgurí,
MAR 2:7 “Do ka yete? Mande ŋuko Anutu yesaráŋoyote. Anutuko naŋge quhurí se rotowero wimbí tete.”
MAR 2:8 Ŋunde yero iŋoyi Yesuko newondeyemo osese-osese taŋgurí ŋu qene iŋoro ŋande yimiraró, “Dokoro newondeyemo osese ŋunde qu ye iŋoyoteŋgo?
MAR 2:9 Nondo se khumo uni ŋa, ‘Quhuríŋge se rotoní,’ ye mirowano tiníqo, ŋuko wuruwara mande peka, ye eŋgé qenewero mepémo kini. Quko, ‘Ke otoqoya pitiki ŋu khete-khete uyare,’ yero miroweqo, mande ŋuro eŋgé qenewaŋgo.
MAR 2:10 Quko ŋande iŋi. Unindoro Naŋuní ŋundo nokono ŋano unindoro quhuríye se rotowero quro wimbí tete.”
MAR 2:11 Ŋunde yero uni khí piyimi ŋu ŋande miraró, “Nondo kimirowe, ke otoqoya pitiki re korowoya yakemo u,” yaró.
MAR 2:12 Yiníqo, unipare soso toŋeyemo otoqoro waka ta pitiki rero toŋeró. Ŋunde tiní unipare soso qenero newondeye uroní niŋgu-niŋgu tero Anutu seré te inaŋgurí. Kowe ŋande yaŋgurí, “Oka ŋundiro kama qenetowó ŋu,” yaŋgurí.
MAR 2:13 Asa imemoŋgo Yesuko pitu ko Galili Sono Towo tapémo uyariní unipare qambu ŋuya ŋuno uyari Anutu koro mandí rondaqe yunoyaró.
MAR 2:14 Uyareyate, Alipeus naŋuní, owí Liwai, ŋu takis rewero paseno kunditiní qenero ŋande miraró, “Otoqoya nohowe,” yiní otoqo howaró.
MAR 2:15 Tukú Yesu koya iŋo-iŋo rewero uniyómboya Liwaiko yano etero o naŋgurí. Ŋu naruko ŋuno takis re-re unindoya quhurí unindoya eneya yano o naŋgurí. Dokoro uni ŋu ŋuya Yesu iŋo inoro howeyaŋgurí.
MAR 2:16 Asa Farisi winindoro hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni kumimbo Yesu qenero iŋo-iŋo rewero uniyó ŋu ŋande osese yereŋgurí, “Dokoro takis re-re unindoya quhurí unindoya o neyote?” yaŋgurí.
MAR 2:17 Ŋunde yi Yesuko iŋoro ŋande yimiraró, “Se khumo unindo naŋge dota ŋuno uyareyoteŋgo. Uni meté qu ŋuno kama uyareyoteŋgo. Nondo uni roneneŋowímboro kama mahenowó. Quhurí unindoro naŋge mahenowó.”
MAR 2:18 Naru kano Jon koro iŋo-iŋo rewero uniyómboya Farisi unindoya Anutu potoruku re inoro o newero ŋuro kundiŋi teyaŋgurí. Asa naru kano uni kumimbo uyaro Yesu oseseyaŋgurí, “Jon koro iŋo-iŋo rewero uniyómboya Farisi unindoro iŋo-iŋo rewero uniyemboya o newero ŋuro kundiŋi teyoteŋgo. Quko dokoro keŋo iŋo-iŋo rewero unike ŋundiro kama teyoteŋgo?”
MAR 2:19 Ŋunde yiqo, ŋande yimiraró, “Ko uni kato epe re-re tewero o ne-ne naruko ŋuno topé-topémbo kundiŋi tewero mepémo kini, hamómbe? Iyo, ŋuno yoníqo, kundiŋi kama tewaŋgo.
MAR 2:20 Quko imemoŋgo uni kato uni ŋu ri toŋeweya. Ŋu naruko ŋuno topé-topémbo newonde surumí tero o newero ŋuro kundiŋi tewaŋgo.
MAR 2:21 “Uni kato tuwi sombé keta qu rero tuwi komo qu wituyó mu kama tiŋiyoweya. Kini. Imemoŋgo kowe punu-punu sonowoníqo, tuwi keta ŋu wosoníqota piyimi horé wuriweya.
MAR 2:22 Ko uni kato wain keta qu re meme kowí puŋge komo quno ŋuno kama puŋgeyoweya. Kini, wain keta ŋuro yuqayómbo puŋge komo ŋu umboroŋoní wain ŋu hausuworo nokono umbuní puŋge ŋuya piyo teweya. Asa ko wain keta qu puŋge keta quno naŋge puŋgeyoyi qembe.”
MAR 2:23 Asa Sapat naru kanoko Yesu koya iŋo-iŋo rewero uniyómboya wit koro kho keweroko uyaro iŋo-iŋo rewero uniyómbo wit simó kumi siyaŋgurí.
MAR 2:24 Ŋunde tiqo, Farisi unindo Yesu ŋande miraŋgurí, “Hutuŋo mande ŋundo otete ŋu soréŋoro, Sapat naruko ŋuno ŋu ma tewero, yete. Ye do karo ŋunde teteŋgo?”
MAR 2:25 Ŋunde yiqo, mande topé yaró, “Yembe komo Dewit koya topé-topémboya o qoyemboro khumoro o taŋgurí ŋuro sowo mande ŋumbe kama weyo iŋaŋgurí, peka?
MAR 2:26 Asa Apiatar o qa-qa unindoro tapá uniyómboro kho taró quno ŋuno Dewitko Anutu koro yano oro bret ŋu Anutu toŋímo yara ŋu re umburo nero topé-topé yunoní naŋgurí. Quko bret ŋuro, hutuŋo mandeko ŋande yete, o qa-qa uni ŋundo naŋge bret ŋu newaŋgo.”
MAR 2:27 “Ŋundiro naŋge Anutuko unipare samaka yerewero quro Sapat naru rokóŋaró. Mande ŋu howewero quro unipare kama yondowaró.
MAR 2:28 Asa ko Unindoro Naŋuní ŋundo Sapat naru ŋuya sopoyote.”
MAR 3:1 Asa Sapat naru kano, Yesuko Juda koro huru-huru yano oró. Oní uni ka kandí piyimi mu ŋuno yoraró.
MAR 3:2 Yoní Farisi unindo Yesuko uni ŋu roŋgaruwoní sopo qeneŋgurí. Ŋunde roŋgaruworo Sapat naru ŋuro hutuŋo mande wendaqiníqo, mande kho Yesu inowato, ye iŋaŋgurí.
MAR 3:3 Asa Yesuko uni kandí piyimi ŋu ŋande miraró, “Otoqo, keweroko ŋano kaŋe,” yaró.
MAR 3:4 Ŋunde yero Farisi uni ŋande osese yereró, “Sapat naru ŋa do otete ka hutuŋo mande wendaqeweya? O meté tewatope ma o piyimi te inowato, asa uni ka roŋgaruwowatope ma urato khumoweya?” Ŋunde yiní mondó ta kunditaŋgurí.
MAR 3:5 Ŋunde ti toŋete yiyoro saŋgirí taró. Farisi uni ŋundo newondeye kondé kusiyaŋgurí. Ŋunde ŋuro Yesuko newonde surumí parámi tero uni kandí piyimi ŋu ŋande miraró, “Kandeke raŋo.” Yiní kandí raŋoní meté taró.
MAR 3:6 Ŋunde tiní Farisi unindo ya rotoro Herot koro topé-topémboya epe mito-mito tero Yesu urowero kheyó seqaŋgurí.
MAR 3:7 Asa Yesu koya iŋo-iŋo rewero uniyómboya Galili Sono Towoko ŋuno uŋgurí. Uyi unipare qambu parámi Galili noŋgo, Judia noŋgo ŋundo howaŋgurí.
MAR 3:8 Ŋuya unipare Yerusalem yendé moŋgo, Itumea mira koŋgo, mira Jotan Sono karóŋo andusinaŋgo, yendé irisa Tair koya Saiton noŋgo ŋu, soso Yesuko kho taró ŋuro piŋa mandeyó iŋoro Yesu qenewero uyareŋgurí.
MAR 3:9 Uyari Yesuko se khumo uni qambu ŋuno roŋgaru yiriní meté tiqo, se khumo uni qambu Yesu pekáŋowero epe pito-pito taŋgurí. Ŋunde ŋuroko Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyó ŋande yimiraró, “Waŋgo tomó ta ka roŋgaruwoyika kondé pito nerewaŋgo tiníqo, waŋgowore toŋewano, peka,” yaró.
MAR 3:11 Kowe yuqa pusúmbo Yesu qeneroqo nokono umburo ŋande nekoyaŋgurí, “Keko Anutu koro Naŋuní,” yaŋgurí.
MAR 3:12 Quko ŋande yiyo yaró, “Nenemboro ma yewero,” yaró.
MAR 3:13 Asa Yesuko mira purímo oro iŋo-iŋo rewero uni kumi neko yiriní ŋuya oŋgurí.
MAR 3:14 Oro iŋo-iŋo rewero uniyó khe saŋiyoro irisa rokó yerero owé ka “asá yerewí uni” re yunaró. Ŋunde rokó yiriní eneya taŋgímo yowaŋgo, ye iŋaró, ko miti yesowowero, Anutu wimbímo yuqa piyimi yohowewero quro asá yereró.
MAR 3:16 Asa uni khe saŋiyoro irisa rokó yereró ŋuro owéye muko ŋandiro: Saimon (asa Yesuko owé kaŋuya Pita yaró).
MAR 3:17 Kowe Sepeti naŋuní irisa ŋu Jems, Jon (asa Yesuko owéyari kaŋuya Boanerikes yaró. Owé ŋu murí muko ŋandiro: Kusiroko Ŋuri Tete ŋundiro.)
MAR 3:18 Kowe Andru, Filip, Bartolomeyu, Matyu, Tomas, Jems Alipeus naŋuní, Tatius, Saimon, ŋuko Selot koro wini ka,
MAR 3:19 Jutas Isikariot. Uni weŋa ŋundo imemoŋgo Yesu re uni piyimi kandeyemo rotoweya.
MAR 3:20 Asa Yesuko ya kano oró. Oní unipare qambu kopoyi Yesu koya iŋo-iŋo rewero uniyómboya o newero mepémo kini taŋgurí.
MAR 3:21 Ŋu naruko ŋuno unipareto ŋande yaŋgurí, “Yesuko kape-kape hamó teyote, peka.” Ŋunde yi eneŋo suwisawiyómbo iŋoro o soso taró ŋuro iŋoro, sopoya towato, yero iŋoro uyareŋgurí.
MAR 3:22 Kowe hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindo Yerusalem roto uro ŋande yaŋgurí, “Belisipuluko Yesu sopoyote,” yero “Yuqa piyimimboro uni kembéyemboro wimbímo yuqa piyimi uni quroko yote ŋu yohowiní toŋeyoteŋgo,” ŋunde yaŋgurí.
MAR 3:23 Asa Yesuko unipare kopo yerero tapara mande rondaqe yunoro ŋande yaró, “Monimbuko eneŋo topé-topé yohowewero rukusuwote.
MAR 3:24 Wiri yerete unindoro mira qu kato usoworo uni soso wini irisa tero kuma tewaŋgo tiníqo, mira ŋuko piyo teweya.
MAR 3:25 Ko sowe-sowe ka epe uto-uto teyoteŋgo tiníqo, sowe-sowe ŋu usoworo piyo teweya.
MAR 3:26 Ko Monimbu koya topé-topémboya epe uto-uto teyoteŋgo tiníqo, Monimbu ŋu kini teweya.
MAR 3:27 Uni kato uni kondémboro situwiyó siyowero yayómo kinaŋge kama oweya. Kini. Koretero uni ŋuko uni kondé ŋu khe kandí kusiyoro imemoŋgo situwiyó soso siyoweya.
MAR 3:28 Nondo hamó yimiroteno. Unipareto quhurí parámi teyoteŋgo, ko Anutu yesaráŋoyoteŋgo. Anutuko quhurí ŋu soso meté se rotoweya.
MAR 3:29 Quko unipare kato Anutu koro Yuqa Surumí ŋu yesaráŋoyiqo, Anutuko quhurí ŋu kama re rotoweya. Suki-suki quhurí ŋu korowoyoweya.”
MAR 3:30 Ŋunde yaró, dokoro uni kumimbo yeyaŋgurí, “Yuqa pusúmbo Yesu sopoyote,” yaŋgurí.
MAR 3:31 Asa Yesu koro nimímboya kone-topémboya yano mahero mirako kaŋero mande ri Yesuko oró.
MAR 3:32 Oní unipare qambu Yesu wuririyoro kunditaŋgurí ŋundo ŋande miraŋgurí, “Qeno, náŋge, kone-topoke, kaŋero ke kiyowero yeteŋgo amu,” yaŋgurí.
MAR 3:33 Quko mande topé ŋande yaró, “Dani náme, one-topone ka?” yaró.
MAR 3:34 Yero unipare wuririyoro kunditaŋgurí mu yiyoro ŋande yimiraró, “Qeni, ŋano unipare yoteŋgo ŋando ta neneŋo náme, one-topone.
MAR 3:35 Dokoro unipareto Anutu koro iŋo-iŋoyó howeyoteŋgo ŋuko neneŋo náme, one-topone horé.”
MAR 4:1 Asa pitu ko Galili Sono Towo tapémo ŋuno mande rondaqe yunaró. Ŋunde tiní unipare qambu parámi horé wuririyoyi waŋgo tomó ta quroko uro sono saŋano kunditero mande yimiraró. Yimironí unipare qambu ŋu sono towo tapémo kaŋaŋgurí.
MAR 4:2 Ŋuno kaŋeyuri tapara mande qambu yimitoyoro ŋande yaró,
MAR 4:3 “Iŋoyi, naru kano uni kato o yuwoyó khono se kuriyaró.
MAR 4:4 Kuriyoní kumi kheko umbuyi númbo mahero nemukaŋgurí.
MAR 4:5 Kumi noko wondo seqemo yote ŋuno umburó, ko waka ta toŋí raŋoro wotaŋgurí, dokoro noko parámi moré kini.
MAR 4:6 Quko hurí meté kama uró. Ŋunde ŋuroko wotiqo, kosa kondé qeniní asáqe khumaŋgurí.
MAR 4:7 Kumi kakari keweroko umburo wotaŋgurí, ko kakari muko noko kiruwó wosoro kosa saki riní eŋgé kama taŋgurí.
MAR 4:8 Kumi noko meté muno umburo wotero parámi taŋgurí, ko kumi eŋgé 30 tero, kumi eŋgé 60 tero, kumi 100 ŋunde taŋgurí.
MAR 4:9 “Uni ka kusumbí moré tiníqo, mande ŋa iŋoní.”
MAR 4:10 Tukúko, unipare qambu ŋu roto toŋiqo, iŋo-iŋo rewero uni khe saŋiyoro irisa ŋuya iŋo-iŋo rewero uni kumimboya tapara mande ŋuro iŋi tondaŋewero quro oseseyaŋgurí.
MAR 4:11 Oseseyiqo, mande topé ŋande yaró, “Komoko, Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuro mande ŋuko mande tapuŋowí mu. Itaka yepa naŋge mande ŋu tunomo rondaqe yunoyoteno, quko uni kinaŋge koro tapara mande yimiroteno.
MAR 4:12 Ŋundiro Anutu koro mande ŋa hamó tunoqeweya: “‘Qeneyowaŋgo, quko iŋondutuye kama hiyóqiní, Iŋoyowaŋgo, quko kama iŋoyi tondaŋiní, Yate quhurí moŋgo rohoréŋo mahi quhuríye se rotowano koro.’”
MAR 4:13 Yero ŋande yaró, “Tapara mande ŋa kama iŋoyi tondaŋete tiníqo, tapara mande soso kama iŋoyi tondaŋeweya.
MAR 4:14 Tapara mande ŋuro murí muko ŋandiro: o yuwoyó kuriyaró muko Anutu koro mande ŋu naŋge.
MAR 4:15 O yuwoyó kheko umbuŋgurí ŋuko ŋandiro: unipareto mande iŋoyiqo, waka ta Monimbuko mahero mande ŋu newondeyemo se ta yere rotoyote.
MAR 4:16 O yuwoyó noko wondo seqemo yote ŋuno umbuŋgurí ŋuko ŋandiro: unipareto mande iŋoro ŋuro niŋgu-niŋgu teyoteŋgo.
MAR 4:17 Quko hurí noko quroko uyote ŋunde kini. Asa ko quhurí korowoyoteŋgope ma unindo ŋu mande ŋuro o piyimi te yunoyoteŋgo quno ŋuno waka ta rotoyoteŋgo.
MAR 4:18 O yuwoyó kakari keweroko umbuŋgurí ŋuko ŋandiro: unipareto mande ŋu iŋoteŋgo.
MAR 4:19 Quko naru kano noko koro o quro iŋaŋawí teyote, ko mone parámi siyowero ŋuro murí koya o meyowo siyowero murí ŋuko kanáŋoyote. O enesó ŋundo Anutu koro mande ŋu weheŋoní eŋgé moré kini.
MAR 4:20 O yuwoyó noko meté muno umbuŋgurí ŋuko ŋandiro: unipareto mande iŋoro kondé towoyoteŋgo, ko kumi eŋgé 30 tero, kumi eŋgé 60 tero, kumi eŋgé 100 ŋunde teyoteŋgo.”
MAR 4:21 Ŋunde yero Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyó ŋande osese yereró, “Unindo hiyó rero kondó kusuŋoyómo tapuŋowaŋgope ma ya kusuŋoyómo rewaŋgo, peka? Kini, ya quroko pikowaŋgo.
MAR 4:22 Dokoro o tapuŋowí ŋu soso tunomo reweya. Ko o pokamowí ŋu soso wisiyoweya.
MAR 4:23 Ye soso iŋo-iŋoye moré tiníqo, mande ŋa iŋi.”
MAR 4:24 Ŋunde yero ŋande yaró, “Ye kondé iŋoya howi qembe. Ye date unipare o te yunoyoteŋgo ŋuro rokóŋo ŋuwore naŋge Anutuko meté te yunoweya. Te yunoro kaŋuya saŋanímo te yunoweya.
MAR 4:25 Uni ka o kumi towote tiníqo, Anutuko o kumi kaŋuya saŋanímo rero inoweya. Ko uni oyó moré kini ŋuko, Anutuko o tomó ta qu towoyote ŋu siyoní kini teweya.”
MAR 4:26 Kowe ŋande yaró, “Asa, Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuko ŋandiro naŋge. Uni kato wit musiyó nokono rimiró.
MAR 4:27 Suwonope ma kosano uni ŋu eteyonímbe ma otoqoyoní, o yuwoyó ŋu woteyara. Quko uni ŋundo o yuwoyó woteyara ŋuro murí kama iŋaró.
MAR 4:28 Nokopo naŋge tiní toŋí raŋoroqota wotero, yate suwómo ŋuno taŋgurí raró.
MAR 4:29 Asa naru kini tiníqo, taŋgurí mando tiní waka ta uni ŋundo eŋgé toŋo siyaró.”
MAR 4:30 Kowe ŋande yaró, “Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuro date yewe? Ŋuro do tapara mande ka yewe?
MAR 4:31 Asa ŋuko mastet koro musiyó ŋunde qembe. Musiyó ŋuko tomó ta horé, musiyó kumi nokono rimiwero qu ŋu taka yereyote.
MAR 4:32 Quko mastet rimiyiqo, kunzi qembe parámi wotero kambiní parámi reweya. Ŋundiro riní nú meté yoŋoyómo paseye rewaŋgo.”
MAR 4:33 Asa Yesuko unipare meté iŋi tondaŋewero quro wimbuye qene rondaŋero tapara mande ŋunde qu naŋge rondaqe yunoyara.
MAR 4:34 Tapara mande naŋge yimitoyaró. Yimironí unipare toŋiqo, tapara mande ŋuro murí ŋu iŋo-iŋo rewero uniyó naŋge yunoyaró.
MAR 4:35 Asa ŋu naruko ŋuno mande yeyate suwo tiníqo, Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyó ŋande yimiraró, “Nore sono towo karóŋoro andusina uyato.”
MAR 4:36 Ŋunde yiní Yesu rero unipare qambu yorotoro waŋgowore uyareŋgurí. Uyariqo, uni kumimbo waŋgo kumiwore eneya uyareŋgurí.
MAR 4:37 Uyari yate-yate matú parámi horé arero sono howiní sono waŋgo quroko uro rambaruru yerewero taró.
MAR 4:38 Yesuko waŋgo koro kundósina kemba tutu saŋano eteyaró. Asa okokoworo ŋande yaŋgurí, “Awa, matú ŋando rowore nerewero tete. Noreŋo date iŋote?” yaŋgurí.
MAR 4:39 Ŋunde yiqo, Yesuko otoqoro matú ŋuya sono ŋuya ŋande qene yaró, “Roto, imaqiri!” yiní matú kini tiní sono towo ŋuya imaqaró.
MAR 4:40 Imaqiní ŋande osese yereró, “Dokoro sasaro teteŋgo? Ye neneŋo wimbunemboro watí kama iŋoteŋgo ŋu!”
MAR 4:41 Yiní sasaro parámi tero epe mito-mito taŋgurí, “Ŋu dani? Enendo yiníqo, matú koya sono towo koya mandí howero imaqetiri!” yaŋgurí.
MAR 5:1 Asa Yesu koya uniyómboya uyareyate Galili Sono Towo tapémo mira ka owí Gerasa ŋuno uyareŋgurí.
MAR 5:2 Uyaro waŋgo rotoro mahiqo, uni ka yuqa pusú quroko yaró ŋundo uni tapu yendé moŋgo eneno maheró.
MAR 5:3 Uni ŋu uni tapu yendémo ŋuno yotoro o saŋgirí teyara. Teyoní ya yendé unindo utó kondéwore kusiyowero mepémo kini.
MAR 5:4 Naru rokóŋo khe kandí kondé kusiyoyiqo, utó ŋu romboŋeyara. Ŋunde ŋuro yendé unindo uni ŋu ri imaqewero mepémo kini.
MAR 5:5 Naru rokóŋo, kosa suwo uni tapu yendémo ŋuno yotoro mira purí suruŋono neko kiwero eneŋombo wondo siyoro kowí uroní piyo teyara.
MAR 5:6 Asa Yesu kapiya moŋgo qenero kheŋgeŋo mahero potoruku taró.
MAR 5:7 Tiní Yesuko ŋande yaró, “Yuqa pusú, ke uni ŋa roto toŋe!” yaró. Ŋunde yiní mande parámi ŋande yaró, “Yesu, Anutu Koreko Horé yote ŋuro Naŋuní, ke do nereweya? Ke Anutu owímo mande ŋande kondé yeka, keto kama rambaruru nereweya!” yaró.
MAR 5:9 Yiní ŋande miraró, “Owéŋge neko.” Yiní mande topé ŋande yaró, “No owéne Lekiyon, dokoro nore qambu quroko ŋano yoteto,” yaró.
MAR 5:10 Yero osese kondé taró, “Ke nore mira ŋa noŋgo ma nore raŋowero,” yaró.
MAR 5:11 Ŋu naruko ŋuno purí kutaqemo saŋano po qambu o neyaŋgurí.
MAR 5:12 Asa yuqa piyimi ŋundo ŋande oseseyaŋgurí, “Asá nereka nore po quroyemo uwato,” yaŋgurí.
MAR 5:13 Ŋunde yiqo, Yesuko “Meté,” yiní yuqa pusú ŋu uni rotoro po quroyemo uŋgurí. Uyiqo, po 2,000 ŋunde qundo purí titiní moŋgo kheŋgeŋoro Sono Towo quroko uro khumaŋgurí.
MAR 5:14 Khumoyiqo, po sopo-sopo unindo qenero sore toŋero unipare yendé parámimo ŋuya mira soso ŋuno yimiroyi qenewero maheŋgurí.
MAR 5:15 Mahero Yesuko mahi uni yuqa piyimi qambu komo quroko yoraŋgo qu ŋundo tuwi kowí punuworo iŋo-iŋoyó hiyóqiní kunditeyaró. Kunditeyoní unipare qene sasaro parámi taŋgurí.
MAR 5:16 Pitu ko po sopo-sopoko o soso tunoqaró ŋuro yimiraŋgurí.
MAR 5:17 Yimiroyi iŋoro Yesu kondé miraŋgurí, ko miraye ŋu rotoro meyowomo toŋeweya, yaŋgurí.
MAR 5:18 Ŋunde miroyi Yesuko waŋgo tomó ta quno uníqo, uni yuqa piyimi komo quroko yoraŋgo ŋundo Yesu koya toŋewero koro kondé oseseyaró.
MAR 5:19 Yiní mande topé ŋande yaró, “Kini, keto yano uya suwisawike yiyoro Uni Parámimbo o soso te kunoro sikíŋge te kunote ŋuro yimito qembe.”
MAR 5:20 Ŋunde yiníqo, uni ŋu roto toŋero Dekapolis mirako ŋuno Yesuko o soso te inaró ŋuro unipare yesoworo yimironí iŋondata parámi taŋgurí.
MAR 5:21 Yesuko mira ŋu rotoro pitu ko waŋgowore Sono Towo saŋawore uyaró. Andusina tapémo uyaro waŋgo rotoro nokono ariní unipare qambu parámi eneno kopaŋgurí.
MAR 5:22 Kopoyi uni ka, owí muko Jairus, Juda koro huru-huru ya sopoyara qundo mahero Yesu qenero khímo rokaraŋo umburo
MAR 5:23 newondí surumímboro ŋande yaró, “Nambone khumowero tete. Keto ŋuno uyareya kandekepo reka meté yoní,” yaró.
MAR 5:24 Yiní uyaririyó. Uyariri unipare qambu mahero kutaqe-kutaqe wuriri yereŋgurí.
MAR 5:25 Ŋuno se khumo pare parámi ka yaró. Pare ŋu kumima naru 12 ŋunde rotoro naru rokóŋo kombo khumo tero sitú raŋoyara.
MAR 5:26 Dota qambu ŋunde osese yerero marasin qambu reyara. Quko se khumoyó ŋu kama kini tero parámi taró. Kowe marasin kimowero quro situwiyó soso kini taró.
MAR 5:27 Asa Yesu koro iŋoro mahero ŋande ye iŋaró, “Tuwiyó pekáŋoweka pitu ko meté tewano.” Ŋunde yero iŋoro unipare qambu quwore huwósina mahero tuwiyó piru ŋu pekáŋaró.
MAR 5:29 Pekáŋoní ŋu naruko naŋge se khumo piyimi ŋu kini tiní kowí meté tiní, “Esone, meté teteno,” ye iŋaró.
MAR 5:30 Ŋu naruko naŋge Yesuko yero iŋaró, “Wimbu ka norotote,” ye iŋoro rohoréŋoro unipare ŋande osese yereró, “Danimbo tuwine pekáŋote?” yero yaró.
MAR 5:31 Ŋunde yiní iŋo-iŋo rewero uniyómbo mande topé ŋande yaŋgurí, “Do ka yete? Qeno, unipareto kutaqe-kutaqe koporo qambu horé peká kereteŋgo,” yaŋgurí.
MAR 5:32 Quko “Danimbo peká nerete?” ye iŋoro toŋete yiyoro wuririyaró.
MAR 5:33 Asa pare ŋu meté tero iŋoro sasaro tero yukuworo khímo umbu raŋoro mande hamó soso ŋu ye miraró.
MAR 5:34 Mironí ŋande yaró, “Nambone, keŋo iŋondutukepo koriní meté tete. Imemoŋgo toŋeka se khumo ŋu kini temukoweya,” yaró.
MAR 5:35 Ŋunde yeyoníqo, uni kato mahero sopo-sopo uni ŋu ŋande miraró, “Namboke khuma. Rondaqe-rondaqe uni ŋu rotoka quhurí watí ma inowero.”
MAR 5:36 Ŋunde yi Yesuko iŋoro Jairus ŋande miraró, “Ma sorewero, iŋondutu hamó qu naŋge te,” yaró.
MAR 5:37 Yeroqo unipare soso howewero quro soré yerero Jairus, Pita, Jems, koneyó Jon yorero
MAR 5:38 sopo-sopo unindoro yano uyareŋgurí. Ŋuno unipare qambu tendo mukuru taŋgurí.
MAR 5:39 Ŋunde tiqo, yano oro ŋande yimiraró, “Dokoro ŋandiro tendoyoteŋgo? Simó ŋu kama khuma. Eteyote,” yaró.
MAR 5:40 Ŋunde yiní iŋoro yomaŋgurí. Yomoyi Yesuko ya noŋgo yohowero pare khumaró ŋuro iwí-nimímboya uni Yesu koya uyareŋgurí ŋuya yorero yakutímo oŋgurí.
MAR 5:41 Ŋuno oro pare khumaró ŋu kandí toworo ŋande miraró, “Talita kum,” yaró. (Mande ŋu murí muko ŋandiro: “Pare ta otoqo, yeteno.”)
MAR 5:42 Ŋunde yiní waka ta pare ŋu otoqoro uyare mahe taró. Dokoro pare ŋu tomó ta horé kini, ene kumima naruyó khe saŋiyoro irisa ŋunde qundo taró. Asa unipare soso ŋuno iŋondutuye enesó-enesó taŋgurí.
MAR 5:43 Quko Yesuko mande kondé ka ŋande yimiraró, “Ŋaro ma yewero.” Ŋunde yero ŋande yaró, “O inorika niní,” yaró.
MAR 6:1 Asa Yesu koya iŋo-iŋo rewero uniyómboya ŋu noŋgo toŋero eneŋo yendémo uyareŋgurí.
MAR 6:2 Sapat naruko ŋuno huru-huru yano oro mande rondaqe yunaró. Ŋuno huru-huru yano oro mande rondaqe yunaró. Yunoní kondé yukuworo ŋande yaŋgurí, “Ŋu date tero iŋote? Dani kato iŋo-iŋo ŋu inaró? O wimbí moré ŋu date teyote?” yaŋgurí.
MAR 6:3 Ŋunde yero ŋande yaŋgurí, “Uni ŋuko kewá koro o murí-murí ŋu towoyara naŋge. Ŋuko Maria naŋuní, ko Jems, Joses, Jutas, Saimon koro paye, ko siwo-kuwí ŋano yoteŋgo, hamómbe?” Ŋundiro yero owí ri umbuní eneŋo piyimiŋaŋgurí.
MAR 6:4 Ŋunde yiqo, Yesu mande topé ŋande yaró, “Yendé soso quno ŋuno unipareto ye-ye uni ka ará te inoyoteŋgo. Quko eneŋo mirayómo, yayó horémoko ará kama te inoyoteŋgo,” yaró.
MAR 6:5 Ŋunde ŋuro Yesuko mira ŋuno o wimbí moré ka tewero mepémo kini. O tomó ta-ta naŋge taró. Asa, se khumo uni kumi saŋayemo kandí riní meté taŋgurí.
MAR 6:6 Kowe uniparetoro iŋondutuye piyimi ŋuro iŋondata parámi taró. Asa imemoŋgo yate yendé kumi kutaqewore ŋuno uyaro mande rondaqe yunoyaró.
MAR 6:7 Ŋu naruko ŋuno iŋo-iŋo rewero uniyó 12 ŋu neko yerero irisa-irisa yorero asá yereró. Ŋunde tero yuqa pusú yohowewero quro wimbu kondé yunaró.
MAR 6:8 Asá yerero mande kondé ŋande yimiraró, “Ye uyari qembe, quko yeŋo o qoyemboro, puŋgeye, wondo musiyó kumi ma siyowero. Usú ka, khe punu-punu ko kowe punu-punu kanata ŋunde naŋge siyoyi qembe.
MAR 6:10 Yendé kano oro koretero ya kano owaŋgo tiníqo, ya ŋuno naŋge eteyuri qembe.
MAR 6:11 Ko yendé kano unipareto mandeye iŋoro niŋgu-niŋgu kama tiqo, yorotoro yendé sumeyoro ŋuno noko murutómi kheyemo ŋu siyoyi umbuweya. Rokó ŋunde tiqo, unipare ŋundo ŋande qene iŋowaŋgo, ‘Anutuko noreya saŋgirí tete,’ ye iŋowaŋgo,” yaró.
MAR 6:12 Yiní toŋero yendé kano-kano mande ŋande yesowo yimiraŋgurí, “Ye quhuríyemboro newonde surumí teya quhurí ŋu se roti.”
MAR 6:13 Ŋunde yimitoro yuqa piyimi qambu uni quro koŋgo yohowi toŋi, kiruwó sonoyó se khumo uni qambu kembayemo hausuwoyi meté taŋgurí.
MAR 6:14 Asa ŋu naruko ŋuno wiri yerete uni ka, owí muko Herot, ŋundo Yesu koro piŋayó iŋaró. Uni kumimbo Yesu ŋuro ŋande miraŋgurí, “Jon, sono re-re uni ŋundo uni tapu koŋgo pitu ko otoqaró. Ŋu murí ŋuro wimbu ka enewore kho teyote,” yaŋgurí.
MAR 6:15 Kumimbo ŋande miraŋgurí, “Uni ŋuko Elaija naŋge,” yaŋgurí. Ko kumimbo ŋande miraŋgurí, “Uni ŋuko ye-ye uni komo yoraŋgo ŋunde qembe,” yaŋgurí.
MAR 6:16 Herotko mande soso ŋu iŋoro ŋande rondaŋaró, “Uni ŋuko Jon naŋge, uni urowe khumaró qu ŋundo pitu ko yote,” yaró.
MAR 6:17 Ŋunde yaró, dokoro komo Herot koya Herotias koya epe re-re tariyó. Quko Herotias ŋuko Herot koro payó Filip ŋuro parí. Ŋunde ŋuroko Jonko Herot ŋande mito yaró, “Keto pare ŋu raró ŋundo hutuŋo mande wendaqeyote.” Ŋunde mironí uni parámi ŋundo Jon rero kusi-kusi yano rotaró.
MAR 6:19 Asa pare ŋu, owí muko Herotias, Jon ŋuro saŋgirí taró, quko urowero kheyó moré kini.
MAR 6:20 Dokoro kamímbo Jon ŋuro sasaro tero ŋande ye iŋaró, ko uni ŋuko uni roneneŋowí, uni meté horé qu ka. Ŋunde ye iŋoro Jon soporo naru rokóŋoro mandí iŋoro iŋondata teyara, quko iŋowero quro metéŋoyara.
MAR 6:21 Yate-yate Herotiasko Jon urowero naruyó sopoyara. Sopoyoní naru kano Herotko naru nimímbo pisiyaró ŋuro o ne-ne taró. O ne-ne naruko ŋuno Herot koro kho uni pará-parámboya kuma unindoro uni kembémboya Galili koro uni pará-parámboya maheŋgurí.
MAR 6:22 Soso mahero o niqo, Herotias nambuní ŋuno uyaro qunoraró. Qunoroní Herot koya topé-topémboya qenero niŋgu-niŋgu parámi tero ŋande miraró, “Quno ŋuro kimoyómbe tomó tape kunowanope ma parámimbe kunowano. Kimoyó date?
MAR 6:23 Mande kondé yeteno. Nondo mira parámi karo simburí. Keto kira niriqo, mira rondaŋero topé kunowano,” yaró.
MAR 6:24 Ŋunde yiní pare keta ŋundo roto toŋero nimí ŋande oseseyaró, “Ná, qunoroteno ŋuro kimoyó date yewano?” Yiní mande topé ŋande yaró, “Meté ŋande kirayo. Jon, sono re-re uni ŋuro puŋí toŋoya kembé re mahe kunoní qeneweya kirayo,” yaró.
MAR 6:25 Yiní rohoréŋoro kheŋgeŋo uyaro wiri yerete uni ŋande miraró, “Itaka naŋge Jon, sono re-re uni ŋuro puŋí toŋoya kembé kondómo re mahe nuno,” yaró.
MAR 6:26 Ŋunde yiní Herotko newonde surumí parámi taró, quko uni o kopo naŋgurí ŋuro toŋeyemo mande kondé kusiyoro rotowero mepémo kini.
MAR 6:27 Ŋunde ŋuro kuma uni ka ŋande miraró, “Uya Jon puŋí toŋoya kembé re mahe,” yiní kusi-kusi yano uro puŋí toŋoro
MAR 6:28 kembé kondómo re mahero pare keta ŋu inoní re uyare nimí inaró.
MAR 6:29 Kowe Jon koro iŋo-iŋo rewero uniyó ŋundo o tunoqaró ŋuro iŋoro mahero ukúŋo rero tapuŋaŋgurí. Sowo mande ŋunde naŋge.
MAR 6:30 Asa asá yerewí uni ŋundo khoye ti kini tiní maheŋgurí. Mahero Yesu koya koporo o soso taŋgurí ko mande soso rondaqe yunaŋgurí ŋuro piŋayó miraŋgurí.
MAR 6:31 Ŋu naruko ŋuno unipare qambu naru rokóŋo uyare mahe wuriri yereŋgurí. Ŋunde tiqo, Yesu koya uni ŋuya o newero mepémo kini taŋgurí. Ŋunde ŋuroko uniyó ŋande yimiraró, “Noremata uyareya mira uni kinimo ŋuno imaqato,” yaró.
MAR 6:32 Ŋunde yero mira uni kinimo uyarewero waŋgowore toŋeŋgurí.
MAR 6:33 Toŋiqo, unipare yendé kutaqemo qu yiyo iŋoro koporo khewore mira ŋuno kheŋgeŋo uyaro taka yereŋgurí.
MAR 6:34 Tukú Yesuko waŋgo rotoro mahero unipare qambu ŋu yiyaró. Yiyoro ŋande ye iŋaró, “Unipare ŋu sipsip qembe mu sopo-sopoye moré kini teteŋgo.” Ŋunde yero iŋoro sikíye te yunoro mande qambu rondaqe yunaró.
MAR 6:35 Yate suwo tiníqo, iŋo-iŋo rewero uniyómbo Yesu ŋande miraŋgurí, “Nore mira uni kinimo yorato suwo tete.
MAR 6:36 Unipare ŋa asá yereka meté yendéne-yendéne o qoyemboro kimowero toŋi.”
MAR 6:37 Ŋunde yiqo, ŋande yimiraró, “Yendo o qoyemboro yunoyi.” Yiní ŋande yaŋgurí, “Unipare qambu ŋu o qoyemboro kimoyó parámi naŋge, denarius 200 peka! Nore mepémo kini,” yaŋgurí.
MAR 6:38 Yi mande topé ŋande yaró, “Uya bret date yote ye qeni.” Yiní uro qenero rohoréŋoro ŋande miraŋgurí, “Bret kandeka ko sono qare irisa ŋunde yotiri,” yaŋgurí.
MAR 6:39 Ŋunde yiqo, ŋande yimiraró, “Unipare soso yika huru-huru enesó-enesó koporo komó saŋano kunditi,” yaró.
MAR 6:40 Huru-huru ŋuko unipare kumi 100 ko kumi 50 ŋunde ronda yere yoroti kunditaŋgurí.
MAR 6:41 Kunditiqo, Yesuko bret koya sono qare ŋu siyoro samboko toŋetero o qoyemboro ŋuro Anutu yuŋgunaŋaró. Ŋunde tero bret rondaqero, sono qare rondaqero, iŋo-iŋo rewero uniyó yunoní se unipare yunaŋgurí.
MAR 6:42 Se yunoyi ni qahuye tinditaró.
MAR 6:43 Ni kini tiní bret sombé-sombé ŋuya sono qare sombé-sombé ŋu se toŋgo kome puŋge tomó ta-ta khe saŋiyoro irisa ŋunde siriyaŋgurí.
MAR 6:44 Asa ŋu naruko ŋuno uni 5,000 ŋundiro o naŋgurí.
MAR 6:45 Asa waka ta Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyó yimironí waŋgowore sono towo andusina Betisaita yendémo uyari unipare qambu ŋu “Ye toŋi,” yimiraró.
MAR 6:46 Ŋunde yimitoro yorotoro enemata purímo oro hariri teyaró.
MAR 6:47 Teyoní suwo tiníqo, iŋo-iŋo rewero uniyó ŋundo waŋgowore sono towo karóŋoro keweroko naŋge yuri Yesu enemata nokono yaró.
MAR 6:48 Yate-yate suwo keweroko horé sono towoko matú parámi mahero waŋgo ŋu kikíŋoní tesaŋgapo sono kiriyoro uyarewero rukusuwaŋgurí. Saraŋowero teyoní Yesu sono towo saŋawore khete-khete maheró. Mahero, waŋgo takawero, ye iŋaró.
MAR 6:49 Quko sono saŋano khetiníqo, qenero ŋande ye iŋaŋgurí, “Ŋu kapo ka,” ye iŋoro kiweyaŋgurí.
MAR 6:50 Dokoro uni soso ŋundo qenero sasaro parámi taŋgurí. Quko waka ta enendo neko yerero ŋande yaró, “Newondeye kondé yoní. Ma sorewero. Ŋako no.”
MAR 6:51 Ŋunde yero waŋgo saŋano oní, matú parámi ŋu imaqaró. Imaqiní newondeye uraró.
MAR 6:52 Dokoro, komo enendo unipare qambu o qoyemboro yunaró ŋuro murí kama iŋoyi tondaŋiní newondeye kusiyaró.
MAR 6:53 Asa Galili Sono Towo ŋu karóŋoro tapémo, mira Genesaret ŋuno, waŋgo kusiyaŋgurí.
MAR 6:54 Uyaro waŋgo rotoro mahi unipareto Yesu qene iŋaŋgurí.
MAR 6:55 Ŋunde tero mira soso ŋuno kheŋgeŋo uyare maheŋgurí. Yesu yendé kano yote, yi iŋoroqo se khumo uni pitikiwore yore koro yerero ŋuno uyareŋgurí.
MAR 6:56 Asa Yesuko yendéne-yendéne uyaró quno ŋuno topoyembo se khumo uni ŋu yorero yendémo ŋuno yorotaŋgurí. Yoroti Yesu mahiní ŋande kirayaŋgurí, “Meté tuwike toworo meté tewano,” yaŋgurí. Ko towaŋgurí muko meté taŋgurí.
MAR 7:1 Naru kano Farisi unindoya hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni kumimboya Yerusalem yendé rotoro Yesuko uŋgurí.
MAR 7:2 Uro Yesu koro iŋo-iŋo rewero uniyó yiyoyi kandeye Anutu toŋímo pusú tiní o qoyemboro neyaŋgurí. (Ŋuro murí muko ŋandiro, kandeye kama sonoworo neyaŋgurí.)
MAR 7:3 Qeni, Farisi unindoya Juda unipare soso ŋuya usisambapukoyemboro hutuŋo mandeye howero sono tomó tapo kandeyemo kama kuriyoroqo o kama neyaŋgo.
MAR 7:4 Ko o newero qu maketino kimoro kama sonoworoqo kama neyaŋgurí. Hutuŋo mande qambu ŋunde qu howero kusí, kondó ko yakutí etewero qu ŋuya soso sonowoyaŋgo.
MAR 7:5 Asa Farisi unindoya hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya Yesu ŋande oseseyaŋgurí, “Do karo keŋo iŋo-iŋo rewero unikepo kandeye Anutu toŋímo pusú tiní bret kinaŋge neyoteŋgo? Ŋunde tero usisambananimboro hutuŋo mandeye ŋu wendaqeyoteŋgo,” yaŋgurí.
MAR 7:6 Ŋunde yiqo, ŋande yimiraró, “Komo suki Aisaiako ye maŋgoye irisa ŋuro hamó ye-ye mande ka ŋande nakayáŋaró, “‘Unipare ŋako maŋgoyembo ará te nunoyoteŋgo, quko newondeye muko piyimi horé teyote.
MAR 7:7 Enendo unindoro hutuŋo mandeye naŋge rondaqe yunoro potoruku kota qu re nunoyoteŋgo.’
MAR 7:8 Ŋunde nakayáŋoní asa yendo Anutu koro mande kondé ŋu rotoro unindoro hutuŋo mande qu howeyoteŋgo.
MAR 7:9 “Ye Anutu koro mande kondé ŋu rotoro yeŋo muríye howeyoteŋgo.
MAR 7:10 Dokoro Mosesko ŋande yaró, ‘Awa-náŋgeporo ará te yuno qembe,’ ko, ‘Uni kato iwí-nimí yesará yereweya ŋu urika khumoní,’ yaró.
MAR 7:11 Quko yendo ŋande yeyoteŋgo, ko uni kato ŋande yeweya, ‘Awa-náme, no samaka yerewano, quko komo o yunowano quro “Koripan” yanowó. Asa ko no yunowero mepémo kini.’ (Asa “Koripan” ŋuro murí muko ŋandiro, “Anutu inowano naŋge.”)
MAR 7:12 Ŋunde yeweya tiníqo, yendo uni ŋu iwí-nimí samaka yerewero soréŋoyoteŋgo.
MAR 7:13 Ye Anutu koro mande ŋu rotoro yeŋo hutuŋo mande qu howeyoteŋgo. Ko o qambu ŋunde qu ŋuya teyoteŋgo.”
MAR 7:14 Yesuko ŋunde yero unipare qambu ŋu neko yerero ŋande yimiraró, “Ye soso iŋika tondaŋiní.
MAR 7:15 Oka kato uni quroko uyote qundo uni ŋu riní Anutu toŋímo pusú tewero mepémo kini. Kini. Oka newondí quro koŋgo areyote ŋundo ta Anutu toŋímo uni ŋu riní pusú teyote.”
MAR 7:16 (-)
MAR 7:17 Ŋunde yero unipare qambu yorotoro yano oro iŋo-iŋo rewero uniyómbo mande ŋuro murímboro oseseyaŋgurí.
MAR 7:18 Yiqo, ŋande osese yereró, “Do ka? Ye ŋuya kama iŋoyi tondaŋeyote, peka? O soso uni quroko uyote ŋundo Anutu toŋímo uni kama riní pusú teyote.
MAR 7:19 Dokoro uni ka o niníqo, newondímo kama uyote. Kini. Qahímo naŋge uro, yate qosimbino uyote.” (Yesuko mande yaró ŋuwore o soso ŋuro, “O meté newero qu,” yaró.)
MAR 7:20 Asa ŋunde yero ŋande yaró, “O piyimi uni newondeye moŋgo areyote ŋundo ta uni ŋu yoriní Anutu toŋímo pusú teyoteŋgo.
MAR 7:21 Dokoro o piyimi ŋande qu newondeye moŋgo areyote: iŋo-iŋo piyimi, se simbururu tewero murí, momo tewero murí, uni yurowero murí,
MAR 7:22 meyowomboro parímboya etewero murí, wondo situwi rewero murí, o piyimi naŋge tewero murí, uni kaná yerewero murí, otete piyimi ŋuro kowi piyo kama tewero murí, unindoro onoŋoyó ŋuro piyimiŋowero murí, yesará yerewero murí, mira windu-windu tewero murí, kape-kape tewero murí.
MAR 7:23 Ŋundo ta uni newondeye quro koŋgo areyote ŋundoko uni ŋu yoriní Anutu toŋímo pusú teyoteŋgo.”
MAR 7:24 Asa Yesuko mira ŋu roto toŋero mira kutaqe ŋu, owí Tair, ŋuno uyaró. Uyaro sóqero imaqewe yero ya kano oró. Quko sóqewero mepémo kini.
MAR 7:25 Pare kato Yesu mahete yi iŋoro waka ta ŋuno uyaró. Pare ŋuko Grik pare ka, Ponisia mira ŋu noŋgo qu. Komo, yuqa pusú kato nambuní quroko uró. Ŋunde ŋuroko pare ŋundo mahero nokono potoruku re inoro ŋande kirayaró, “Metémbe yuqa piyimi nambonemo yote ŋu howi toŋeweya?” yaró.
MAR 7:27 Yiní Yesuko ŋande miraró, “Koretero simó o qoyemboro ni qahuye tinditeweya. Uni kato o qoyemboro ŋu supiyoro opiŋo simó yunoyote, ŋuko piyimi,” yaró.
MAR 7:28 Yiní mande topé ŋande yaró, “Awa, simó ŋu o nero kimboŋero roti umbuní opiŋombo newaŋgo,” yaró.
MAR 7:29 Yiní ŋande yaró, “Keto mande meté yete. Ŋunde ŋuroko yuqa piyimi ŋu namboke moŋgo roto toŋete.”
MAR 7:30 Ŋunde yiní yano toŋero nambuní qeniní yuqa piyimi ŋu roto toŋiní imaqero etaró.
MAR 7:31 Asa Tair mira roto toŋero Saiton mirawore uyaro Galili Sono Towo tapéwore uro Dekapolis mirako ŋuno uyaro.
MAR 7:32 Uyariní unipareto uni ka kusumbí tuwo ko mande meté kama yeyara qu re Yesuko maheŋgurí. Mahero, “Uni ŋambe meté ri meté teweya?” yero kirayaŋgurí.
MAR 7:33 Ŋunde yi Yesuko uni ŋu rero soŋga woso uyaro kandí pusirí re kusumbímo saŋgaworo, tute tero, uni ŋuro mipímo raró.
MAR 7:34 Rero samboko toŋetero newonde surumí tero yuqa raŋoro ŋande yaró, “Epata.” (Mande ŋu, “Epata,” ŋuro murí muko ŋandiro, “Koso.”)
MAR 7:35 Waka ta kusumbí hiyóqaró. Ko maŋgó taŋo tiní mande meté yaró.
MAR 7:36 Ŋunde tiní Yesuko mande kondé unipare ŋande yimiraró, “Ŋaro ma yewero,” yaró. Ŋunde watí yeyaró, quko wendaqero yendé kano-kano o ŋuro yesowo yimitoyaŋgurí.
MAR 7:37 Ŋunde yimitoyuriqo, unipareto iŋoro kondé yukuwoní epe mito-mito taŋgurí, “Yesuko o soso meté teyote. Asa ŋundiro uni kusumboye tuwo mu yoriní kusumboye hiyóqeyote. Ko uni maŋgoye kakayiwí mu yoriní mande meté yeyoteŋgo.”
MAR 8:1 Ŋu naruko ŋuno unipare qambu pitu ko Yesuko mahero kopaŋgurí. Quko o qoyemboro newero qu moré kini. Ŋunde ŋuroko Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyó neko yerero ŋande yaró,
MAR 8:2 “No unipare qambu ŋaro sikíye teteno. Enendo kosa naru kapusa noya ŋano yotoro o qoyemboro khumoyoteŋgo.
MAR 8:3 Ko, ‘Yano toŋi,’ yero asá yerewano tiníqo, kheko wimbuye kini teweya, peka. Dokoro kumimboro yaye sewemo naŋge.”
MAR 8:4 Ŋunde yiní mande topé ŋande yaŋgurí, “Uni kato unipare qambu ŋande qu mira uni kinimo ŋandiro quno ŋuno date o qoyemboro yunoweya?”
MAR 8:5 Yiqo, ŋande osese yereró, “Yendo bret date towoteŋgo?” Yiní ŋande yaŋgurí, “Bret kande saŋiyoro irisa,” yaŋgurí.
MAR 8:6 Asa Yesuko unipare yimironí nokono kunditaŋgurí. Kunditi bret kande saŋiyo irisa ŋu siyoro Anutu yuŋgunaŋoro romboŋero iŋo-iŋo rewero uniyó se yunoní se unipare yunaŋgurí.
MAR 8:7 Ŋuya sono qare tomó ta-ta kumi siyoro Anutu yuŋgunaŋoní unipare se yunaŋgurí.
MAR 8:8 Se yunoyi ni qahuye tinditaró. Tinditiní sombé-sombé kumi yoní toŋgo kome puŋge parámi kande saŋiyoro irisa ŋunde siriyaŋgurí.
MAR 8:9 Uni 4,000 ŋundiro o naŋgurí. Asa ni kini tiní asá yiriní toŋeŋgurí.
MAR 8:10 Asá yerero eneya, iŋo-iŋo rewero uniyómboya waŋgo tomó ta quwore mira ka owí muko Dalamanuta ŋuno uyareŋgurí.
MAR 8:11 Uyari Farisi uni kumimbo mahero Yesu koya mandeto kuma tero towoŋowero quro ŋande yaŋgurí, “Sambo koro rokó ka teka nore qene iŋato, keko Anutu koro kho qu teyote.”
MAR 8:12 Ŋunde yiqo, newonde surumí tero yuqa raŋoro ŋande yimiraró, “Do karo unipare itaka nokono yoteŋgo qundo rokó qenewero ŋuro ye iŋoyoteŋgo? Ye hamó yimiroteno, rokó ka kama tewano.”
MAR 8:13 Ŋunde yimitoro toŋero waŋgo tomó ta quwore Sono Towo karóŋoro andusina uyarewero toŋeŋgurí.
MAR 8:14 Waŋgowore toŋeŋgurí, quko uniyómbo bret koro kape tero kama siyaŋgurí. Kini, bret kanata naŋge raŋgurí.
MAR 8:15 Asa Yesuko mande kondé ŋande yimiraró, “Qeni, Farisi koro yis ko Herot koro yis ŋuko rambaruru yereweya,” yaró.
MAR 8:16 Ŋunde yiní epe mito-mito tero ŋande yaŋgurí, “Nore bret kape tato ŋuro yete,” yaŋgurí.
MAR 8:17 Yiqo, iŋoro ŋande yimiraró, “Do murí karo bret koro kape taŋgo ŋuro epe mito-mito teyoteŋgo? Yembe watí kama iŋoyi tondaŋete? Iŋo-iŋoye muko kama hiyóqete?
MAR 8:18 Toŋeyembope kama qeneyoteŋgo? Ko kusumboyembope kama iŋoyoteŋgo? O soso kape teyoteŋgo, peka?
MAR 8:19 Qeni, komo nondo bret kandeka romboŋero uni 5,000 yunowe ni bret sombé-sombé kumi yoní siriyoyi, toŋgo kome puŋge datiro maŋgoraró?” Yiní mande topé ŋande yaŋgurí, “12 ŋunde maŋgoraró.”
MAR 8:20 Yi ŋande osese yereró, “Kowe bret kande saŋiyoro irisa rondaqe uni 4,000 yunowe ni bret sombé-sombé kumi yoní siriyoyi, toŋgo kome puŋge parámi datiro maŋgoraró?” Yiní mande topé ŋande yaŋgurí, “Kande saŋiyoro irisa maŋgoraró.”
MAR 8:21 Yi ŋande osese yereró, “Iŋi tondaŋetepe ma kini?” yaró.
MAR 8:22 Asa Yesu koya iŋo-iŋo rewero uniyómboya uyareyate Betisaita yendémo ŋuno uyareŋgurí. Ŋuno unipareto, uni ka toŋí piyimi mu Yesuko roŋgaruwoweya, yero re maheŋgurí.
MAR 8:23 Yesuko uni ŋu kandímo toworo re yendé tapémo uyaro toŋímo tute tero pekáŋoro ŋande oseseyaró, “Do ka qenete?”
MAR 8:24 Ŋunde yiníqo, toŋetero ŋande yaró, “Nondo uni kumi yiyoro te qembe tero uyare mahe teyoteŋgo ŋu yiyoteno,” yaró.
MAR 8:25 Yiní naru kaŋuya Yesuko toŋí pekáŋoní meté toŋetero toŋí soso hiyóqaró.
MAR 8:26 Hiyóqiní mande kondé ŋande miraró, “Yano oyo yendémo ma umbuwero,” ye soréŋaró.
MAR 8:27 Tukú Yesu koya iŋo-iŋo rewero uniyómboya Sisaria Filipai yendé sumeyoro yendé tomó-tomó ŋuno oŋgurí. Oro kheko ŋande osese yereró, “Unipareto, no dani, yero yeyoteŋgo?”
MAR 8:28 Yiní ŋande yimiraŋgurí, “Kumimbo keko sono re-re uni ŋu, Jon, yeyoteŋgo. Kowe kumimboko, Elaija, yeyoteŋgo. Kowe kumimboko, ye-ye uni meyowo ka, yeyoteŋgo.”
MAR 8:29 Ŋunde yiqo, ŋande osese yereró, “Ko yeŋomboko, nenemboro date yeyoteŋgo?” Ŋunde yiní Pitako mande topé ŋande yaró, “Keko Kristo ŋu,” yaró.
MAR 8:30 Yiníqo, ŋande yiyo yaró, “Uni ka neneŋo ma yimirowero,” yero soré yereró.
MAR 8:31 Asa Yesuko hurí rero mande ka rondaqe yunoro ŋande yaró, “Unindoro Naŋuní kowe surumí parámi korowoní, uni kembé-kembémboya o qa-qa unindoro tapá unindoya hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindo ene huwóŋoro uri khumoweya. Ko naru kapusayómo ŋuno pitu ko otoqoweya.”
MAR 8:32 Ŋunde yero Yesuko mandí tunomo yaró. Yiníqo, Pitako Yesu taŋgímo uyaro, “Ŋunde ma yewero,” ye qene yaró.
MAR 8:33 Yiní Yesuko rohoréŋoro iŋo-iŋo rewero uniyó yiyoro Pita ŋande qene yaró, “Monimbu, ke tupunesina uyare! Ketope khene kusiyowero yete. Keto Anutu iŋo-iŋoyó kama howete. Kini. Unindoro iŋo-iŋoye naŋge howete.”
MAR 8:34 Ŋunde yero unipare qambu ŋu neko yerero ŋande yimiraró, “Uni ka no nohoweweroqo, ene eneŋo re umburoqota, tipiririyó re koroworo no nohowiní.
MAR 8:35 Dokoro dani kato eneŋo yoto-yotoyó kondé towowero ye iŋote qu, yoto-yotoyó ŋu piyo teweya. Quko dani kato no iŋo nunoro miti mande koro iŋoro yoto-yotoyó rotoweya tiníqo, ene yoto-yotoyó ŋu reweya.
MAR 8:36 Asa qeni, ko uni ka noko koro o soso ŋu reweya, quko ene piyo tero kini teweya, asa o soso ŋundo date samakaŋoweya.
MAR 8:37 Uni kato khumoro o ŋunde quwore yoto-yoto suki-suki meté kimo teweyape ma kini?
MAR 8:38 Uni kato itaka ŋano, naru piyimi ŋano, nenemborope ma mandenemboro kowi piyo teweya quko, asa tukú Unindoro Naŋuní ŋundo iwímboro sine parámimo sambo simó surumí ŋuya mahewaŋgo quno ŋuno uni ŋunde qu kowi piyo teweya.”
MAR 9:1 Ŋunde yero ŋande yimiraró, “Mande hamó yeteno. Uni kumi ŋano kaŋeteŋgo qundo kama khumoyuri Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋundo wimbu parámi tero maheweya ŋu qenewaŋgo.”
MAR 9:2 Tukú, naru kande saŋiyoro kanata ŋunde rotoro Yesuko Pita, Jems, Jon yorero enemata mira purímo oŋgurí. Toŋeyemo ŋuno Yesu kiraró enesó horé taró.
MAR 9:3 Tero tuwiyó tindeŋiwí tero sara-sara meté horé tunoqaró. Nokono ŋano uni kato tuwi riní sara ŋunde qu tunoqewero mepémo kini.
MAR 9:4 Asa Elaija koya Moses koya ŋuno tunoqiri yiyoyi Yesu koya mande taŋgurí.
MAR 9:5 Ŋunde ti Pitako Yesu ŋande miraró, “Rapi, noya topo-toponemboya ŋano yoteto, ŋuko meté. Asa ko yamaru kapusa rewato: ka keŋo qu, ka Moses koro, ka Elaija koro.”
MAR 9:6 Ŋunde yaró, quko mandí murí ŋuro kama iŋoní tondaŋaró. Dokoro sasaro parámi taŋgurí.
MAR 9:7 Asa koporéko uni pará-pará ŋu poka yiriní koporé quro koŋgo mande ka ŋande yaró, “Ŋuko neneŋo naŋone, eneŋo surumí iŋoyoteno. Maŋgó howeyuri qembe.”
MAR 9:8 Ŋunde yiníqo, waka ta toŋetero uni pará-pará irisa ŋu kama yiyaŋgurí. Yesu naŋge ŋuno qeneŋgurí.
MAR 9:9 Asa mira purí rotoro umbuyate Yesuko kondé ŋande yimiraró, “O qeneteŋgo ŋuro unipare ma yimirowero. Imemoŋgo Unindoro Naŋuní uni tapu koŋgo otoqoníqota meté yimiroyi qembe,” yaró.
MAR 9:10 Imemoŋgo yate mandí kama wendaqaŋgurí. Quko epe mito-mito taŋgurí, “Ŋu ‘uni tapu koŋgo otoqoweya,’ ŋu do ka?”
MAR 9:11 Asa umbuyate ŋande oseseyaŋgurí, “Do murí karo hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindo ŋande yeyoteŋgo, ‘Koretero, Elaija ŋuko korete maheweya?’”
MAR 9:12 Yi ŋande yimiraró, “Hamó, koretero Elaija mahero o soso piyo taró mu roŋgaruwote. Quko ye date iŋoteŋgo, do murí karo Anutu koro mande ŋande yete, ko Unindoro Naŋuní o quhurí parámi riní unipare huwóŋowaŋgo?
MAR 9:13 Ŋunde quko ŋande yimiroteno, komo Elaija pitu ko maheró. Mahiní unindo eneŋo iŋo-iŋoye howero murí piyimi te inaŋgurí. O tunoqaró ŋuro uni kato Anutu koro sokome quno ŋuno nakayáŋaró.”
MAR 9:14 Asa mira purí rotoro umbuyiqo, amuno ŋuno unipare qambu iŋo-iŋo rewero uni kumi wuriri yereŋgurí. Kowe hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya iŋo-iŋo rewero uniyómboya kiro mande yaŋgurí.
MAR 9:15 Asa unipare qambu ŋundo Yesu qeni newondeye yukuwoní kheŋgeŋoro, “Umbute ŋu,” yeyaŋgurí.
MAR 9:16 Ŋunde yi Yesuko hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni ŋande osese yereró, “Do murí karo iŋo-iŋo rewero uninemboya mande parámi yeteŋgo?” yaró.
MAR 9:17 Yiní uni kato unipare qambu keweroye moŋgo mande topé ŋande yaró, “Rondaqe-rondaqe uni, nondo naŋone re mahero ke seqa kereteno. Yuqa piyimi ka naŋone quroko yoní mande yewero mepémo kini.
MAR 9:18 Naru rokóŋoro yuqa piyimi ŋundo naŋone kondé re uroní khe kandí yukuwoní siŋiworere ka umbuyote, mití kindotoyote, khe kandí soso tinditeyote. Nondo iŋo-iŋo rewero unike kira yerero, yuqa ŋu howi toŋeweya, yanowó. Quko enendo mepémo kini.”
MAR 9:19 Ŋunde yiní mande topé ŋande yaró, “Ye unipare itaka nokono yoteŋgo qundo iŋondutu kama reyoteŋgo! Naru date yeya yowano? Naru date quhuríye korowoyowano? Simó ŋu re nono mahi.”
MAR 9:20 Ŋunde yiní re mahiqo, yuqa piyimi ŋundo Yesu qenero waka ta simó uroní khe kandí yukuwoní nokono umburo keré-keré tero siŋiworere ka umburó.
MAR 9:21 Ŋunde tiní Yesuko iwí ŋande oseseyaró, “Naru datiro ŋunde teyote?” Yiní ŋande yaró, “Simó tomó ta quno teyate.
MAR 9:22 Naru kumimo yuqa piyimi ŋundo rambaruruwowero quro re nombono raŋoyara ko sonono ŋuya raŋoyara. Quko ke wimbuke moré tiníqo, sikínani te nunoya nore samaka nere.”
MAR 9:23 Ŋunde yiní ŋande yaró, “Wimbune ŋuro yete. Asa uni kato iŋondutu kondé tiníqo, o meté soso tunoqeweya.”
MAR 9:24 Asa simó ŋuro iwímbo kondé ŋande yaró, “Iŋondutu hamó teteno! Quko iŋondutune kondé kini, ime. Enina, samaka nere.”
MAR 9:25 Ŋunde yiní Yesuko unipare qambu kheŋgeŋo maheŋgurí ŋuro yiyo iŋoro yuqa pusú ŋu ŋande qene yaró, “Ke maŋgó piyimi kusumbí piyimi quro yuqa, ke ŋande kimiroteno, simó ŋa roto toŋeya naru kano ŋu quroko ŋuno ma uwero.”
MAR 9:26 Ŋunde yiníqo, simó ŋu kondé kiwero khe kandí yukuwoní yuqa piyimi ŋu roto toŋeró. Toŋiní umburo khumo inaró. Khumo inoní unipare qenero, “Khumote,” yaŋgurí.
MAR 9:27 Quko Yesuko kandí toworo hokoní otoqo kaŋaró.
MAR 9:28 Tukú enemata yano oro iŋo-iŋo rewero uniyómbo Yesu ŋande oseseyaŋgurí, “Date koro norendo yuqa piyimi ŋu howewero mepémo kini?”
MAR 9:29 Yiqo, ŋande yaró, “Yendo hariripo naŋge yuqa ŋunde qu howewaŋgo,” yaró.
MAR 9:30 Asa Yesuko ŋu noŋgo uro unipareto niyowaŋgo yero enemata Galili Sono Towo tapémo uyareŋgurí.
MAR 9:31 Dokoro mande ka iŋo-iŋo rewero uniyó rondaqe yunoro ŋande yeyaró, “Kumimbo Unindoro Naŋuní re saŋgirí uni kandeyemo rotowe teteŋgo. Enendo uroyi khumoweya, quko naru kapusa kini tiníqo, otoqoweya.”
MAR 9:32 Ŋunde yiníqo, mande ŋuro murí kama iŋoyi tondaŋaró. Ko murí ŋuro oseseyowero quro soraŋgurí.
MAR 9:33 Uyareyate iŋo-iŋo rewero unindo dani keweroyemo kato imemoŋgo topé-topé taka yereweya ŋuro mandeto epe uto-uto taŋgurí. Asa Kaperneam yendémo ya kano oro Yesuko ŋande osese yereró, “Do murí karo kheko ŋuno mande kondé yero epe mito-mito taŋgo?” yaró. Quko mande topé kama yaŋgurí.
MAR 9:35 Asa ko kunditero iŋo-iŋo rewero uni khe saŋiyoro irisa ŋu neko yerero ŋande yimiraró, “Uni kato owé parámi rewero quro iŋote tiníqo, koretero uni soso koro sunará simó teweya.”
MAR 9:36 Ŋunde yeroqo simó ta ka rero keweroyemo rero towo pisiyoro ŋande yimiraró,
MAR 9:37 “Uni kato neneŋo iŋoro simó ta ka ŋande quya topo teweya ŋuko noya topo teweya. Uni noya topo teweya ŋuko Awanembo asá nereró ŋuya topo teweya. Dokoro Anutuko no asá nereró.”
MAR 9:38 Asa Jonko ŋande yaró, “Rondaqe-rondaqe uni, norendo uni ka owéŋgemo yuqa piyimi yohowiní toŋeŋgurí ŋu qenetowó. Uni ŋu noreŋo sowe-sowe qu kini. Ŋuroko yuqa piyimi ma yohowewero, yero soréŋatowó.”
MAR 9:39 Ŋunde yiníqo, Yesuko ŋande yaró, “Ma soréŋowero. Uni kato no owénemo o wimbí moré ŋundiro teroqo waka ta owéne kama re umbuweya.
MAR 9:40 Dokoro uni noreya saŋgirí kama te nunoteŋgo ŋuko noreŋo toponani.
MAR 9:41 Uni kato kiyoro, keko Kristo ŋuro uni ka, yero iŋoro sono kiŋo kunoweya quko, imemoŋgo Anutuko puriŋo ka uni ŋu inoweya. Ŋu hamó.
MAR 9:42 “Uni kato tomó ta qu ka no iŋondutu nereyote qu wosoní o piyimi teweya tiníqo, unindo simó wosote ŋu topé piyimi horé reweya. Meté koretero unindo wondo parámi ka eneŋo puŋímo kusiyoro re windi quroko raŋi khumoroqota o kama teweya.
MAR 9:43 Ko kandekepo kowosoní o piyimi teroqo kandeke toŋo raŋo qembe. Ke soŋga ta ŋundiro piyo tero samboko oweya, ŋuko meté. Koweke soso meté yotoro kandeke irisa-irisa yote quko kewá piyimimo ŋuno raŋoní uweya, ŋuko piyimi horé.
MAR 9:44 (-)
MAR 9:45 Ko kheŋgepo kowosoní o piyimi teroqo kheŋge toŋo raŋo qembe. Ke soŋga ta ŋundiro piyo tero samboko oweya, ŋuko meté. Koweke soso meté yotoro kheŋge irisa-irisa yote quko kewá piyimimo ŋuno raŋoní uweya, ŋuko piyimi horé.
MAR 9:46 (-)
MAR 9:47 Ko toŋeŋgepo kowosoní o piyimi teroqo toŋeŋge tumo raŋo qembe. Ke soŋga ta ŋundiro piyo tero Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo oweya, ŋuko meté. Koweke soso meté yotoro toŋeŋge irisa-irisa yote quko kewá piyimimo ŋuno raŋoní uweya, ŋuko piyimi horé.
MAR 9:48 Ŋuno “‘naru suki-suki punipo unindoro koweye neyoteŋgo. Ko kewá ŋuno naru suki-suki qaro kama khumoyote.’
MAR 9:49 Pare kato nembo re o newero qu saŋano reyote. Ŋundiro naŋge Anutuko kewá re unipare soso saŋayemo reweya.
MAR 9:50 “Nembo ŋuko o meté mu. Quko nembo ŋuro nuŋgurí ŋu kini tiníqo, khoyó kini teweya. Ye soso nembo ŋundiro naŋge ti qembe. Newonde ime epe ino-ino ti qembe.”
MAR 10:1 Asa Yesuko mira ŋu rotoro Jotan Sono andusina Judia mirako uyaró. Ŋunde tiní unipare qambu soso pitu ko eneno kopoyaŋgurí. Kopoyi eneŋo murí howero mande rondaqe yunoyaró.
MAR 10:2 Ŋu naruko ŋuno Farisi uni kumimbo mahero Yesu towoŋowero ŋande oseseyaŋgurí, “Uni kato parí meté rotoweya ŋuko hutuŋo mande wendaqeweyape ma kini?” yaŋgurí.
MAR 10:3 Ŋunde yi ŋande osese yereró, “Mosesko sokomeko ŋuno osese ŋuro date nakayáŋaró?” yaró.
MAR 10:4 Yiní ŋande yaŋgurí, “Mosesko ŋande nakayáŋaró, ko unindo sokome ka epe re-re toŋowero qu nakayáŋoro pare inoro howi toŋeweya,” yaŋgurí.
MAR 10:5 Yiqo, Yesuko ŋande yimiraró, “Yendo newondeye kusiyoyoteŋgo. Ŋunde ŋuroko mande kondé ŋunde qu nakayáŋaró.
MAR 10:6 Komo suki Anutuko o soso towaró quno enendo ‘urumuni kaya, pare kaya yondowaró.’
MAR 10:7 ‘Ŋunde ŋuroko uni iwí-nimí yorotoro parímboya womowari,
MAR 10:8 ko irisa ŋundo kowe kanata tewari.’ Asa Anutuko mande ŋunde yiní kowe irisa kama yorari. Kini. Irisa ŋu kowe kanata tariyó.
MAR 10:9 Ŋunde ŋuroko Anutuko o irisa siyoro kopo yiriníqo, ye ŋu ma usowowero.”
MAR 10:10 Tukú yano oro iŋo-iŋo rewero uni ŋundo mandímboro murí ŋuro oseseyaŋgurí.
MAR 10:11 Ŋunde yi ŋande yimiraró, “Uni kato eneŋo parí rotoro pare meyowo rete, ŋuko se simbururu tete.
MAR 10:12 Ko pare kato kamí rotoro uni meyowo reweya, ŋuko se simbururu teyoweya.”
MAR 10:13 Asa unipareto simó ta-ta yorero Yesuko kandí kembayemo rewero quro eneno maheŋgurí. Quko iŋo-iŋo rewero uniyómbo yiyo yaŋgurí.
MAR 10:14 Ŋunde tiqo, Yesuko yiyoro saŋgirí tero ŋande yaró, “Ye simó ta-ta tomó ta-ta ŋu yorotika nono mahe, ma soré yerewero. Dokoro Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuko simó ŋunde quro na.
MAR 10:15 Nondo ye hamó yimiroteno, uni kato simó qembe tero Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuro kama metéŋoweya tiníqo, ŋundo naru ŋuro quroko ŋuno kama oweya.”
MAR 10:16 Ŋunde yeroqo simó ta-ta ŋu yondowo pisi yerero kandí kembayemo rero puriŋo re yunaró.
MAR 10:17 Asa Yesu toŋewero tiníqo, uni kato waka ta kheŋgeŋo mahe potoruku re inoro ŋande oseseyaró, “Rondaqe-rondaqe uni meté, no date tero yoto-yoto suki-suki ŋu rewano?”
MAR 10:18 Yiní ŋande yaró, “Ke do karo, no meté, yero neko nerete? Anutu kanata ŋu naŋgeko meté.
MAR 10:19 Mande kondé enesó-enesó ŋu qene iŋomukote: uni ma yuri khumowero, se simbururu ma tewero, momo ma tewero, mande khono ŋuno kota mande ma yewero, uni ka kanáŋoro situwiyó ma rewero, awa-náŋge ará te yuno qembe.”
MAR 10:20 Yiní ŋande yaró, “Rondaqe-rondaqe uni, nondo simó tomó ta quno hutuŋo mande soso ŋu howeyate itaka uni parámi teteno,” yaró.
MAR 10:21 Yiní kondé qenero newonde meté inoro ŋande yaró, “O kanata ka yote. Keŋo situwi soso soweyoya mone ŋu rondaŋe uni oye moré kini ŋu yuno. Ke ŋunde teroqo, o meté samboko reweya. Asa ŋunde teya ke mahe nohowe.”
MAR 10:22 Yiníqo, newonde surumí tero umu-kembé piyo tiní roto toŋeró, dokoro, ene onoŋoyó qambu taró.
MAR 10:23 Asa toŋiní Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyó yiyoro ŋande yimiraró, “Onoŋo unipare kato Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo ŋuno owero ŋuko taŋo kini, quhurí.”
MAR 10:24 Ŋunde yiníqo, newondeye yukuwaró. Quko Yesuko pitu ko ŋande yimiraró, “Simóne iŋi, naruyómo ŋuno owero ŋuko taŋo kini, quhurí.
MAR 10:25 Kamel kato tisi wituyówore uyarewero rukusuwoyote. Ŋu hamó. Quko onoŋo uni kato Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo ŋuno owero quro parámi horé rukusuwoyoteŋgo.”
MAR 10:26 Ŋunde yiníqo, kondé yukuworo epe mito-mito taŋgurí, “Ŋu hamó tiníqo, ŋu danimboko rambaruru takaweya?”
MAR 10:27 Yiqo, kondé toŋetero ŋande yaró, “Unindoko tewero mepémo kini. Quko Anutuko kama rukusuwoyote. Enendo o soso meté teweya.”
MAR 10:28 Ŋunde yiní Pitako ŋande yaró, “Qeno, norendo onani soso rotoro ke kohowatowó.”
MAR 10:29 Yiní ŋande yaró, “Nondo mande hamó yeteno. Uni kato no owéne iŋoro miti mande iŋoro yayó, kumuní, kuwí, iwí, nimí, simó, khoyó ŋu rotoweya quko
MAR 10:30 itaka naŋge o qambu ŋu siyoweya: ya, kumuní, kuwí, nimí, simó, khoyó siyoweya. Ŋuya unindo saŋgirí te inowaŋgo. Quko naru maheweya qunoko yoto-yoto suki-suki reweya.
MAR 10:31 Quko uni qambu itaka korete yoteŋgo, ŋuko tukú tewaŋgo. Ko uni qambu itaka weŋa yoteŋgo, ŋuko koretewaŋgo.”
MAR 10:32 Asa khewore Yerusalem yendémo oŋgurí. Oro Yesuko koretero oní iŋo-iŋo rewero uni newondeye yukuwaró, ko unipare yohowaŋgurí qu sasaro taŋgurí. Asa Yesuko iŋo-iŋo rewero uni 12 ŋu yorero o soso Yerusalem ŋuno tunoqeweya ŋuro naru kaŋuya yimiraró.
MAR 10:33 Yimitoro ŋande yaró, “Iŋoyi, itaka nore Yerusalem owé teteto. Ko unindo Unindoro Naŋuní ŋu rero o qa-qa unindoro tapá uni kandeyemo ko hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni kandeyemo rotowaŋgo. Ŋunde riqo, topé piyimi rero, uratoka khumoní, ye iŋoro uni wini meyowomboro kandeyemo re rotowaŋgo.
MAR 10:34 Re rotoyi uni ŋundo rero huwó mande yero tuteworo utómbo haususuworo uri khumoweya. Uroyi khumoníqo, naru kapusa kini tiníqo, pitu ko otoqoweya.”
MAR 10:35 Asa yerepasa ŋu, Jems koya Jon koya, Sepeti simó irisa ŋundo, mahero Yesu ŋande kirayariyó, “Rondaqe-rondaqe uni, o karo ke kira kerewe tetero, quko keto nore o meté te nuno qembe.”
MAR 10:36 Ŋunde yiri ŋande yaró, “Do ka te yunowero tewe kira neretiri?”
MAR 10:37 Yiní mande topé ŋande yariyó, “Ŋako. Keto owé parámi rero uni parámi horé tunoqeweya quno metémbe nore irisa ŋuya uni parámi tunoqewaro. Asa keko korete qu, nore kato owé irisayó qu reweya ko kato owé kapusayó qu reweya.”
MAR 10:38 Yiri ŋande yaró, “Yariko kira ŋuro kama iŋori tondaŋete. Nondo o quhurí ka rewano ŋuko sono piyimi newano ŋunde qembe. O quhurí ŋu weyo nereweya. Yarimbeka o piyimi ŋu newaripe, quhurí kusuŋoyómo yowaripe?”
MAR 10:39 Yiní mande topé ŋande yariyó, “Kini, nore irisa meté ŋundiro tewaro.” Yiri ŋande yaró, “Hamó, sono ŋu newari. Ko quhurí ŋundo weyo yereweya.
MAR 10:40 Quko uni parámi tewari ŋuko nondo yunowero mepémo kini. Anutuko naŋge owé parámi irisa ŋu uni kumi yunoweya.”
MAR 10:41 Asa iŋo-iŋo rewero uni kande irisa qundo yerepasa ŋu Yesu kirayariyó ŋuro iŋoro eneya saŋgirí taŋgurí.
MAR 10:42 Ŋunde tiqo, Yesuko neko yiriní mahiqo, ŋande yaró, “Ye iŋoteŋgo, ko uni wini meyowomboro sopo-sopoyembo piyimi sopo yereyoteŋgo. Kowe uni parámiyembo eneŋombo owé parámi rewero quro iŋoyoteŋgo.
MAR 10:43 Quko ye ŋunde ma tewero. Kini, ye keweroye moŋgo uni kato uni parámi tewero ye iŋoyote tiníqo, sunará simó ŋunde teweya.
MAR 10:44 Ko uni kato owé parámi rewero ye iŋoyote tiníqo, uni soso koro kho simóye ŋunde yoweya.
MAR 10:45 Dokoro Unindoro Naŋuní ŋundo unipareto eneŋo sunará tewero quro kama maheró. Kini, enendo uniparetoro sunará tewero maheró, ko yoto-yotoyó rotoro kimo yerewero quro maheró.”
MAR 10:46 Asa Yesu koya iŋo-iŋo rewero unindoya uyareyate Jeriko yendémo ŋuno uyareŋgurí. Asa Jeriko rotoro Yerusalem oro unipare qambu ŋuya oyi uni ka toŋí kiré mu, owí Bar-Timeus, khe tapémo ŋuno kunditero wondo koro unipare kira yereyara. (Owé ŋu Bar-Timeus murí muko “Timeus naŋuní.”)
MAR 10:47 Kunditeyoní unipareto ŋande yaŋgurí, “Yesu, Nasaret noŋgo uni ŋu, mahete,” yi iŋoro kiwero ŋande watí-watí nekoyaró, “Yesu, Dewit koro naŋuní, sikíne te nuno,” yeyaró.
MAR 10:48 Unipare kutaqe ŋundo qene yero ŋande yaŋgurí, “Ŋunde roto!” yaŋgurí. Quko kondé watí-watí nekoro ŋande yaró, “Dewit koro naŋuní, sikíne te nuno.”
MAR 10:49 Ŋunde watí-watí yeyoní Yesuko iŋoro kaŋero ŋande yimiraró, “Nekoyika mahiní.” Yiníqo, unipareto uni toŋí kiré ŋu ŋande miraŋgurí, “Newondeke kondé yoní, otoqo. Yesuko neko kerete.”
MAR 10:50 Ŋunde miroyi kowe punu-punu piru qu rotoro otoqoro waka ta maheró.
MAR 10:51 Mahiní Yesuko ŋande oseseyaró, “Nondo do ka te kunowano?” Yiní mande topé ŋande yaró, “Raponi, toŋetero o qenewero ye iŋoteno,” yaró.
MAR 10:52 Yesuko ŋande miraró, “Meté u. Keŋo iŋondutukepo koriní meté tete.” Yiníqo, waka ta toŋí hiyóqiní pitu ko toŋetero Yesu khewore howaró.
MAR 11:1 Asa yate-yate Yesuko Yerusalem owero oró. Oro mira purí Oliv ŋuno, asa Betipake yendé ko Betani yendé kutaqemo ŋuno, iŋo-iŋo rewero uni irisa neko yerero
MAR 11:2 ŋande yimiraró, “Yendé andusina ŋuno uyareya dóki simó ka kusiyaŋgurí qu qenewari. Komo uni kato dókiko ŋuno kama kunditaró. Asa utó orosoyero re mahiri.
MAR 11:3 Ŋunde tiri uni kato ŋuro osese yiriníqo, ŋande mirori qembe, ‘Uni Parámimbo ŋuya kho ka teweya. Ko imemoŋgo pitu ko re mahewaro.’”
MAR 11:4 Yesuko ŋunde yiníqo, yendémo uyaro dóki simó ŋu ya kimbino mako sumeyoro kusiyaró mu qenero orosoyariyó.
MAR 11:5 Ŋunde tiriqo, uni ŋuno kaŋaŋgurí qundo ŋande osese yereŋgurí, “Do murí karo dóki simó ŋu orosoyitiri?”
MAR 11:6 Yiqo, iŋo-iŋo rewero uni irisa ŋundo Yesuko mande yimiraró ŋu yimirori kama soré yereŋgurí.
MAR 11:7 Asa dóki simó ŋu Yesuko re mahero tuwi piruyari se dóki saŋano rero Yesu re ŋuno rotori kunditaró.
MAR 11:8 Unipare kumi tuwi piruye ŋu wendaŋero se khewore ri, kumi te kambiní kome soso qu rondaqero khewore raŋgurí.
MAR 11:9 Ŋunde tero kumi koretero uyari, kumi tukú uyaro soso mande parámi ŋande yaŋgurí, “Anutu owí hokoyi!” “Uni Parámimboro owímo mahete ŋundo puriŋo riní!”
MAR 11:10 “Usinani Dewit ŋuro sowe qundo nore wiri nereweya. Anutuko naru ŋu puriŋo te inoyote!” “Anutu owí koreko horé hokoyi!”
MAR 11:11 Ŋundiro Yesuko Yerusalem oro Anutu koro Ya Surumímboro yendémo ŋuno oro o soso ŋuno toŋetero qeneró. Qeniní suwo tiníqo, roto toŋero iŋo-iŋo rewero uni khe saŋiyoro irisa ŋuya Betani uŋgurí.
MAR 11:12 Asa ita saraŋoní, Betani rotoro arero o qímboro khumaró.
MAR 11:13 Khumoro kewá fik ka komiri taró qu sewemo qenero, taŋgurí moré peka, yero uyaró. Quko kutaqe uyare qeniní taŋgurí ka ŋuno kama yora, komiri naŋge. Dokoro naru ŋuko taŋgurí rewero naruyó kini.
MAR 11:14 Asa qenero kewá ŋu ŋande miraró, “Imemoŋgo uni kato ke taŋguríŋge kama neweya,” yiní iŋo-iŋo rewero uniyómbo iŋaŋgurí.
MAR 11:15 Asa Yerusalem ŋuno oro Ya Surumímboro ŋuro hoŋgo quroko oro uni soso mone rewero kho teyaŋgo ŋuno qu yohowaró. Yohowero uni moneye rohoréŋoyaŋgo ŋuro wasa-wasaye koya uni nú soweyaŋgo ŋuro yakutíye soso se windoroŋaró.
MAR 11:16 Ŋuya uni kumimbo oka kina re koroworo Anutu koro Ya Surumímboro yendémo ŋuno uyarewero quro soré yereró.
MAR 11:17 Ŋunde tero unipare soso ŋande yimiraró, “Sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, ‘Neneŋo yane muko hariri koro ya qu.’ Quko yendo ri ‘kuma tero momo teyoteŋgo unindoro ya qu teyote.’”
MAR 11:18 Unipare qambu ŋundo mandí iŋoro kondé yukuwaŋgurí. Ŋunde ŋuroko o qa-qa unindoro tapá unindoya hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya sasaro tero uri khumowero khe qu seqayaŋgurí.
MAR 11:19 Asa suwo tiníqo, Yesu yendé roto toŋeró.
MAR 11:20 Ita saraŋoní Yerusalem khewore uyareyate kewá fik ŋu qeneŋgurí. Ko kewá ŋuko piyo tero asáqemukaró.
MAR 11:21 Qenero Pitako ŋande miraró, “Rapi, keto kewá fik takuni saŋanímo suwono ya, ŋuko asáqete.”
MAR 11:22 Yiní mande topé ŋande yaró, “Ŋuro Anutu iŋondutuwoyi qembe.
MAR 11:23 Nondo hamó ye yimiroteno, uni kato mira purí ŋa, ‘Otoqo windi quroko u,’ ŋunde yeweya, quko newonde irisa kama tero iŋoní hamó tiníqo, ŋundiro tunoqeweya.
MAR 11:24 Ŋunde ŋuroko yendo, hariri tero oka rewato, yero iŋoro o ŋu rewaŋgo.
MAR 11:25 Ko kaŋero hariri tewaŋgo quno ŋuno uni karo newonde saŋgirí ŋu rotoya eneŋo quhuríye roto yunoyi qembe. Ŋunde tiqo, awaye samboko yote ŋundo, yeŋo quhuríye ŋu se rotoweya.”
MAR 11:26 (-)
MAR 11:27 Asa Yesu Yerusalem oro Ya Surumímboro hoŋgo quroyómo kinaŋge uyaró. Uyariní o qa-qa unindoro tapá unindoya hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya uni kembé-kembéyemboya kopo mahero
MAR 11:28 ŋande oseseyaŋgurí, “Do owé ka moré o soso ŋa mepémo teyote? Danimbo owé ŋu re kunaró?”
MAR 11:29 Ŋunde yi ŋande yaró, “Nondo o karo osese yerewe teteno. Osese ŋuro mande topé yiqota do owé ka moré o soso ŋa mepémo teyoteno ŋuro yimirowano.
MAR 11:30 Jonko unipare sono re yunaró. Asa eneŋo kho qu tewero ŋuro owé ŋu, sambo koŋgo rarómbe ma uni noŋgo raró? Ye do ka yeteŋgo?”
MAR 11:31 Ŋunde yiní keweroyemo epe mito-mito ŋande taŋgurí, “Ko norendo, ‘Ŋuko sambo koro qu,’ yewato tiníqo, ŋande osese nereweya, ‘Asa ye date koro mandí iŋoro iŋondutu kama taŋgurí?’ yeweya.
MAR 11:32 Quko, ‘Owí ŋu uni kato inaró,’ yewero mepémo kini,” yaŋgurí. (Unipare qambu ŋundo Jon ŋuro ŋande yaŋgo, “Uni ŋuko ye-ye uni hamó qu ka.” Ŋunde ŋuroko uni pará-parámbo Jon yesaráŋowero sasaro taŋgurí.)
MAR 11:33 Asa ko mande topé ŋande yaŋgurí, “Nore kama iŋoteto.” Yiqo, ŋande yimiraró, “Asa ko no ŋuya da noŋgo owé ŋa rero o soso teyoteno ŋuro ye kama yimirowano.”
MAR 12:1 Asa Yesuko tapara mande ka ŋande yimiraró, “Naru kano uni kato wain kho ka tero hoŋgo rero wuririyoro ŋu quroko ŋuno wain eŋgémboro sonoyó rewero quro meré parámi ka sero rotoro ya piru kho qene sopoyowero qu ka towaró. Ŋu soso toworo kho ŋu rero kho sopo-sopo uni kumi kandeyemo rotoro mira kapiyamo ŋuno toŋeró.
MAR 12:2 Yate-yate kho simburí ŋundo eŋgé kumi siyowero quro sunará simó ka ŋuno asáŋoní uyareró.
MAR 12:3 Ŋuno uyariní sopo-sopo uni ŋundo haususuwo howi kina toŋeró.
MAR 12:4 Imemoŋgo simburímbo sunará simó kaŋuya asáŋoní uyariní utoro kembé usoworo o piyimi horé te inaŋgurí.
MAR 12:5 Ŋunde tero meyowo ŋuya asáŋoní uyariní kho sopo-sopo ŋundo simó ŋu haususuwoyi khumaró. Qambu asá yiriní uyariqota kumi uraŋgurí, kumi woŋga yuroyi khumaŋgurí.
MAR 12:6 “Asa simburímboro naŋuní surumí iŋoyara qu yora. Iwímbo ŋande yaró, ‘Kho sopo-sopo ŋundo naŋone ŋu ará te inowaŋgo.’ Ŋunde yero naru weŋa quno naŋuní asáŋoní ŋuno uyareró.
MAR 12:7 “Quko kho sopo-sopo ŋundo simó ŋu qenero keweroyemo ŋande yaŋgurí, ‘Simó ŋundo iwímboro o soso ŋako imemoŋgo siyoweya. Uratoka khumoníka o ŋa soso norendo siyowato.’
MAR 12:8 Ŋunde yero simó ŋu rero uroyi khumoní re hoŋgo sumeyoro raŋaŋgurí.”
MAR 12:9 Yesuko ŋande osese yereró, “Iŋi, kho simburí ŋundo do ka teweya? Ŋandiro naŋge, ene uyaro sopo-sopo uni ŋu rambaruru yerero wain koro kho ŋu uni meyowo yunoweya.
MAR 12:10 Yendo mande sokomeko ŋuno nakayáŋaró ŋu qeneŋgurímbe ma kini? Mande ŋuko ŋandiro: “‘Ya re-re unindo wondo ka rero piyimi, yero iŋoro re rotaŋgurí, quko itakako wondo ŋundo ya soso riní kondérewero wondo ka tunoqete.
MAR 12:11 Uni Parámi eneŋombo o ŋu riní ŋunde tunoqiní qenero niŋgu-niŋgu parámi teteto.’”
MAR 12:12 Yesuko ŋunde yiníqo, uni pará-parámbo iŋoro, enendo nore yesará nereyote, yero iŋomukaŋgurí. Ŋunde ŋuroko saŋgirí tero urowero khe ka seqaŋgurí. Quko unipare qambu ŋuro sasaro taŋgurí. Asa ko ene roto toŋeŋgurí.
MAR 12:13 Asa uni pará-parámbo, Yesu mande piyimi yiní towowato, ye iŋoro Farisi kumimboya Herot koro topé kumimboya asá yiri maheŋgurí.
MAR 12:14 Mahero ŋande oseseyaŋgurí, “Rondaqe-rondaqe uni, nore ŋande iŋoyoteto, ko keto uni karo owé morémbe ma kini ŋuro kama iŋoyote. Kini, Anutu koro kheyó hamó moŋgo naŋge rondaqe yunoyote. Ŋunde ŋuroko yeka iŋowato. Norendo Sisa takis re inowato ŋuko hutuŋo mande wendaqeyotepe ma kini?”
MAR 12:15 Ŋunde yiqo, Yesuko eneŋo maŋgoye irisawore yewero murí ŋu qene iŋoro mande topé ŋande yaró, “Ye date towo nereteŋgo? Denarius ka re mahika qenewe.”
MAR 12:16 Ŋunde yiníqo, ŋu re mahi ŋande osese yereró, “Wondo musiyó ŋano kapo-kapo ŋaya owí ŋako daniro qu?” Yiníqo, “Sisa koro qu,” yaŋgurí.
MAR 12:17 Ko Yesuko ŋande yimiraró, “O kumi Sisa koro qu, ŋu Sisa se inoyi qembe. Ko o kumi Anutu koro qu, ŋu Anutu se inoyi qembe.” Ŋunde yiníqo, iŋoro ene newondeye yukuwaró.
MAR 12:18 Asa Sadyusi uni kumi maheŋgurí. Uni ŋundo ŋande yeyaŋgurí, ko unipare khumaŋgurí qundo pitu ko kama otoqowaŋgo. Asa mahero Yesu ŋande oseseyaŋgurí,
MAR 12:19 “Rondaqe-rondaqe uni, komo Mosesko noreŋo mande ŋande nakayáŋaró, ‘Uni kato pare rero simó moré kini yate khumoníqo, eneŋo koneyómbo pare ŋu riní simó pisiyoníqota payómboro sowe qu tunoqiní.’
MAR 12:20 Asa iŋo. Naru kano uni kato naŋo-simó kande saŋiyoro irisa pisi yereró. Simó korete ŋundo pare rero, yate-yate simóyari moré kini tero khumaró.
MAR 12:21 Khumoní simó irisayó ŋundo payómboro parí qu raró. Quko ene ŋuya simó moré kini khumaró. Khumoní simó kapusayó ŋuya ŋunde naŋge taró.
MAR 12:22 Ŋundiro naŋge simó kande saŋiyoro irisa ŋu soso pare ŋu rero simóye moré kini tero khumoyiqo, imemoŋgo pare ŋuya khumaró.
MAR 12:23 Asa yeka iŋowato, unipare khumaŋgurí qundo pitu ko otoqowaŋgo quro naruyómo ŋuno, pare ŋu, danimboro yoweya? Dokoro uni kande saŋiyoro irisa qundo pare kanata ŋu raŋgurí.”
MAR 12:24 Ŋunde yiqo, Yesuko ŋande yimiraró, “Yendo mande sokomeko ŋuno nakayáŋaŋgurí ŋuya Anutu koro wimbí ŋuya kama iŋoyi tondaŋete. Ŋunde ŋuroko ye mande koroqe yeteŋgo.
MAR 12:25 Unipare khumaŋgurí qundo uni tapu koŋgo pitu ko otoqowaŋgo quno ŋuno epe re-re kama tewaŋgo. Kini, eneko sambo simó ŋunde qembe yowaŋgo.
MAR 12:26 Quko unipare khumaŋgurí qundo pitu ko otoqowaŋgo quro yeweka iŋoyi. Moses koro sokomeko ŋuno ŋande yaró, ko enepa naŋge te kunzi qayara quno ŋuno kaŋiní Anutuko te suru qayara ŋu noŋgo ŋande miraró, ‘Nondo Abraham koro Anutuyó, Aisak koro Anutuyó, Yakop koro Anutuyó.’
MAR 12:27 Asa qeni, Anutu ŋuko uni kindo khumaŋgurí ŋuro Anutuye kini. Uni yoto-yotoye moré ŋuro Anutuye.” Yendo mande koroqe qu yeteŋgo.
MAR 12:28 Asa Yesu koya Sadyusi unindoya epe mito-mito teyoyiqo, hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni kato iŋaró. Iŋoro Yesu koro mande topé ŋuro niŋgu-niŋgu tero ŋande oseseyaró, “Mande kondé enesó-enesó ŋuro osese kereteno. Mande kondé kato mande kondé enesó-enesó ŋu taka yereyotepe ma kini?”
MAR 12:29 Yiní Yesuko mande topé ŋande yaró, “Iyo, ŋako. ‘Ye Israel iŋi, Uni Parámi, Anutunani ŋuko kanata na, enesó kama yote.
MAR 12:30 Keto Uni Parámi ŋu, Anutuke, newondekepo, yuqakepo, iŋo-iŋokepo, wimbukepo hamó surumí iŋo inoyoto qembe.’
MAR 12:31 Asa mande kondé irisayó ŋuko ŋandiro: ‘Keŋomboro iŋoyote ŋunde naŋge topokeporo ŋunde na iŋoyoto.’ Mande kondé irisa ŋundo mande kondé enesó-enesó taka yerete.”
MAR 12:32 Yiní ŋande yaró, “Rondaqe-rondaqe uni, hamó yete. Anutu ŋuko kanata na, enesó kama yote.
MAR 12:33 Kowe uni kato newondí, iŋo-iŋoyó, wimbí soso Anutu inoyote tiníqo, ŋu meté horé. Kowe eneŋomboro iŋoyote ŋunde naŋge topémboro iŋoyote ŋu meté horé. Hutuŋo mande irisa ŋundo o meté horé mu, ŋuko o qa-qa qamukaŋgurí quya oka te inaŋgurí ŋuya soso taka yerete.”
MAR 12:34 Ŋunde yiní Yesuko uni ŋuro iŋoní tondaŋiní mande topé meté mu yiní ŋande miraró, “Keto Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo waka ta owero tete.” Ŋunde yiníqo, uni meyowo wimbuye umbuní osese ka kama taŋgurí.
MAR 12:35 Asa Yesuko Ya Surumímboro hoŋgo quroyómo ŋuno mande rondaqe unipare yunoro ŋande yaró, “Do murí karo hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni ŋundo ŋande yeyoteŋgo, ‘Kristo ŋuko Dewit koro naŋuní,’ ŋunde yeyoteŋgo?
MAR 12:36 Dewit eneŋombo Yuqa Surumíwore ŋande yete, “‘Uni Parámi ŋundo uni parámine ŋu ŋande miraró, “Kandene kondésina kunditeka nondo saŋgiríŋge soso yorewe keŋo kusuŋokemo yowaŋgo.”’
MAR 12:37 Dewitko uni ŋuro ‘Uni parámine,’ ŋunde yaró. Asa date tero uni ŋuko Dewit koro naŋuní?” Yesu ŋunde yiníqo, unipare qambu kutaqe yaŋgurí qundo iŋoro niŋgu-niŋgu taŋgurí.
MAR 12:38 Asa Yesuko mande rondaqe yunoro ŋande yaró, “Hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoro murí piyimiye ma howewero. Uni ŋundo owéye hokowero iŋoyoteŋgo. Asa ko tuwiye sara-sara piru saŋga qu punuworo maketino uyare mahe teyoteŋgo, ko enendo unipareto eneya naru meté yewaŋgo ŋuro hamó iŋoyoteŋgo.
MAR 12:39 Ko huru-huru yano kundite-kundite korete quno ŋuno kunditeyoteŋgo. Ko o ne-ne tero yakutí metémo kunditeyoteŋgo.
MAR 12:40 Ko wapu koro ya qu siyoteŋgo. Ko owé rewero quro hariri piru saŋga teyoteŋgo. Imemoŋgo o soso ŋuro topé piyimi rewaŋgo.”
MAR 12:41 Asa Anutu koro Ya Surumímo ŋuno sosoko toŋomboroŋowí ka yaró. Unipare qambu qundo Anutu te inowero quro mone se mahero ŋuno raŋgurí. Asa Yesuko kutaqe ŋuno kunditero unipare qambu ŋundo mone ŋu raŋoyi uní yiyoyaró. Yiyoní onoŋo uni qambu wondo parámi reyaŋgo.
MAR 12:42 Ko wapu onoŋoyó moré kini qu kato mahero wondo musiyó tomó ta irisa ŋuno se raró.
MAR 12:43 Yesuko ŋu qenero iŋo-iŋo rewero uniyó neko yerero ŋande yimiraró, “No hamó horé yimiroteno, oka wapu onoŋoyó moré kini ŋundo te inote ŋundo uni meyowo ŋu taka yerete.
MAR 12:44 Dokoro meyowo ŋundo oye parámi moŋgo mone raŋoteŋgo. Quko wapu ŋuko oyó parámi kini qundo oyó soso ŋuno raŋote.”
MAR 13:1 Asa Yesu Ya Surumímboro hoŋgo ŋu roto toŋiní eneŋo iŋo-iŋo rewero uni kato rohoréŋoro Ya Surumí qenero ŋande yaró, “Rondaqe-rondaqe uni, qeno, wondo pará-parámbo Ya Surumí towaŋgurí muko parámi horé, ko Ya Surumímboro pase tomó-tomó ŋu kekere horé.”
MAR 13:2 Yiní Yesuko ŋande yaró, “Ya pará-pará soso ŋumbe yiyote? Imemoŋgo wondo itaka epe saŋa-saŋa rero towaŋgurí mu soso raŋi umukoweya.”
MAR 13:3 Ŋunde yero andusina toŋero mira purí Oliv ŋuno kunditero Ya Surumí ŋu qeneŋgurí. Qenero Pita, Jems, Jon, Andru mahero mondó ta mande ŋuro murí iŋowero oseseyaŋgurí.
MAR 13:4 Ŋande yaŋgurí, “Do naruko tunoqeweya? Ko tunoqewe tete ŋuro do rokó ka teweya?”
MAR 13:5 Ŋunde yi Yesuko ŋande yimiraró, “Ye kondé toŋeteyuri. Kota uni kato mahero ye kaná yereweya koro.
MAR 13:6 Imemoŋgo uni qambu mahero owéne nekoro ŋande yewaŋgo, ‘Uni maheweya ŋuko no naŋge!’ yero unipare qambu kaná yerewaŋgo.
MAR 13:7 Yeko kuma parámi teyoteŋgo ŋuro piŋa mande iŋowaŋgo, ko kuma parámi tunoqeweya ŋuro piŋa mande iŋowaŋgo. Asa ye kondé toŋeteyuri qembe. Ma yukuwowero. O soso ŋuko hamó maheweya, takawero mepémo kini. Quko naru maheweya ŋuko naru weŋa qu kini.
MAR 13:8 Uni wini kato asa uni wini enesó-enesó kaya kuma ri otoqoweya. Asa wiri yerete unindoro kuma uni qundo otoqoro wiri yerete uni enesó-enesómboro kuma uni quya kuma tewaŋgo. Mirane-mirane kunduru raŋoníqo, korare parámi tunoqeweya. Quko o soso tunoqeweya ŋuko pareto simó pisiyowero tete ŋuro kowe surumí ŋunde qembe.
MAR 13:9 “Ye qene iŋoyi qembe. Unindo yorero mande kho yunoro huru-huru yano haususu yerewaŋgo. Yeko owéne towoyoteŋgo, ŋu murí ŋuro uni ŋundo yorero wiri yerete uni parámi toŋeyemo ko uni kembé-kembé toŋeyemo yoroti kaŋero mande meté yimirowaŋgo.
MAR 13:10 Quko yendo koretero miti mande uni wini soso keweroyemo yesowoyi iŋowaŋgo.
MAR 13:11 Asa uni kumimbo ye yorero ronda yiriqo, ye do ka yewato ŋuro iŋaŋawí ma tewero. Dokoro ŋu naruko ŋuno Yuqa Surumímbo mande yewero qu ye yunoweya.
MAR 13:12 “Ŋu naruko ŋuno payómbo koneyó mande piyimi ye inoníqo, uroyi khumoweya. Kowe iwímbo simómboya ŋunde naŋge teweya. Kowe simómbo iwí-nimímboya ŋunde naŋge ti khumowari.
MAR 13:13 Ko uni wini soso ŋundo yeŋo kondé piyimiŋo yunowaŋgo, dokoro yendo neneŋo owéne nekoyoteŋgo. Quko dani kato kondé kaŋeyate rambaruru takaweya.
MAR 13:14 “Imemoŋgo ‘o piyimi horé ka’ tunoqiní qenewaŋgo. O piyimi horé ŋu yendé meté horé muno ŋuno yoweya. (Ye sokome ŋa weyoteŋgo qu, weyo iŋika tondaŋiní.) Ŋu naruko ŋuno ye soso Judia mirako ŋuno yoteŋgo tiníqo, roto sorero mira purímo oyi qembe.
MAR 13:15 Uni ka ya umómo yoweya quko oyó siyowero quro ya quroko ma uwero.
MAR 13:16 Ko uni ka khono yote tiníqo, tuwi ka tapémo rota ŋu ŋuya ma rewero.
MAR 13:17 Ŋu naruko ŋuno ye pare qahu tete, ko simó susu yunoyoteŋgo qu, ininiyaqe, quhurí piyimi korowowaŋgo.
MAR 13:18 “Yeko ŋande hariri ti qembe, asa naru piyimi ŋuko seno kutiti naruyómo ŋuno kama tunoqeweya.
MAR 13:19 Dokoro ŋu naruko ŋuno o quhurí parámi horé qu tunoqeweya. Hamó, Anutuko noko towaró ŋu noŋgo yate arero naru ŋanoko, o quhurí ka ŋunde qu komo kama tunoqaró. Kowe imemoŋgo o quhurí ka ŋunde qu pitu ko kama tunoqeweya.
MAR 13:20 Quko Anutuko unipareyó rokó yereró ŋuro iŋoro naru ŋu riní tukuni teweya. Ŋunde kama teweya tiníqo, unipare soso khumowaŋgo.
MAR 13:21 “Ŋu naruko ŋuno naŋge, ko uni kato yeya ŋande yeweya, ‘Qeni, Kristo ŋuko ŋana!’ yeweyape ‘Qeni, andu yote anduqe,’ yewaŋgo ŋuro iŋondutu ma tewero.
MAR 13:22 Dokoro, Kristo kota-kota koya ye-ye uni kota-kota koya mahero Anutuko unipare rokó yereró ŋu kaná yerewero o parámi wimbí moré qu tewaŋgo.
MAR 13:23 Quko ye toŋete sopoyuri qembe. Itaka naŋge o soso ŋuro rondaqe yunoteno.
MAR 13:24 “Quko ŋu naruko ŋuno, asa naru piyimi ŋu kini tiníqo, “‘kosa ŋuko huriri tiní kombo ŋuko kama hiyóqiní
MAR 13:25 tutu soso ŋuko sambo koŋgo umbuyi o soso wimbí moré mu samboko yote qu yukuwowaŋgo.’
MAR 13:26 “Ŋu naruko ŋuno Unindoro Naŋuní koporé kewerowore wimbí parámi horé tero sine parámimo mahiní unipare soso qenewaŋgo.
MAR 13:27 Mahero sambo simó asá yiriní toŋero unipare rokó yereró qu soso ta roŋgopo yerewaŋgo. Sambo simó ŋundo mira kawore-kawore noŋgo roŋgopo yereyate uro mira weŋawore qu yore mahemukowaŋgo.
MAR 13:28 “Yeŋombo naŋge kewá fik ŋu qenero iŋondutu rero qeni qembe. Naru kano kambinímbo sono woso remukoní komiri keta qu woti qeneroqo, yeŋombo, kosa naru meté tewe tete, ye iŋowaŋgo.
MAR 13:29 Ŋundiro naŋge o soso yeteno ŋako tunoqiníqo, ŋande iŋowaŋgo, Unindoro Naŋuní ŋuko woso kutaqemo mahete, mako rorowo ŋano kaŋete, ye iŋi qembe.
MAR 13:30 Nondo hamó horé ye yimiroteno, unipare itaka yoroteŋgo quko toŋeye watí yoníqo, o soso ŋa tunoqeweya.
MAR 13:31 Sambo koya noko koya kini tewari, quko mande yeteno ŋako kama kini teweya.
MAR 13:32 “Uni kato o ŋu tunoqeweya naruyó ŋu kama iŋote. Hamó, sambo simó ŋuya Naŋuní ŋuya kama iŋoteŋgo. Iwímbo enesó naŋge naruyó ŋu iŋote.
MAR 13:33 “Ye toŋete sopoyuri qembe. Ye naru ŋuro kama iŋoteŋgo.
MAR 13:34 Qeni, uni parámi kato, yendé roto toŋewano, ye iŋoro sunará simóŋo kho yunoní ya sopoyoteŋgo. Toŋiní sunará simó kato makono kaŋero uni parámi rohoréŋo maheweya ŋuro toŋetero sopoyote.
MAR 13:35 “Ye ŋuya toŋete sopoyuri qembe. Uni Parámi rohoréŋo maheweya naruyó ŋu ye kama iŋoteŋgo. Ita suwo tinímbe ma suwo kewerokope ma kotori yeyonímbe ma ita saraŋoní maheweya.
MAR 13:36 Ene maheweya quno ye eteyoteŋgo tiníqo, ye piyo tewaŋgo.
MAR 13:37 Mande ŋa ye yimitoro unipare soso yimiroteno, ‘Toŋete sopoyuri qembe.’”
MAR 14:1 Ŋu naruko ŋuno o ne-ne naru irisa-irisa, owéyari muko Taka yereró, Bret Yisiyó Moré Kini, ŋuko wambaka tunoqariyó. Naru ŋu yaŋini naŋge tero o qa-qa unindoro tapá unindoya hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya Yesu towo uroyi khumowero quro kota-kota kheyó ŋu seqaŋgurí. Quko tunomo urowero mepémo kini.
MAR 14:2 Ene ŋande epe mito-mito taŋgurí, “Norendo o ne-ne naruko ŋuno unipare toŋeyemo towowato tiníqo, saŋgirí tero kuma tewaŋgo.”
MAR 14:3 Asa Yesuko Betani yendémo kowí piyimi khumo uni ka, owí muko Saimon koro yayómo ŋuno o naró. O niní pare ka mahero noko kumbe tomó ta ka rero rondaŋe sono risá nuŋgurí meté mu Yesu kembémo hausuwaró. Sono ŋu owí “nart,” ŋuro kimoyó parámi horé.
MAR 14:4 Asa ŋunde tiní uni kumimbo ŋuno kunditero saŋgirí tero ŋande yaŋgurí, “Dokoro ŋunde tiní sono risá nuŋgurí meté ŋu kinaŋge kini tete?
MAR 14:5 Sono ŋu soweyoroqo denarius 300 siyoro uni onoŋoye moré kini qu meté se yunowato.” Ŋunde yero mande saŋgirí pare ŋu miraŋgurí.
MAR 14:6 Ŋunde yiqo, Yesuko ŋande yaró, “Ŋunde roti. Date koro pare ŋa quhurí inoteŋgo? Enendo o meté nunote.
MAR 14:7 Naru rokóŋoro uni onoŋoye moré kini ŋuko yeya yowaŋgo. Ko naru rokóŋo meté samaka yerewaŋgo. Quko no yeya naru piru kama yowano.
MAR 14:8 Pare ŋando oka meté horé mu nunote. Imemoŋgo tapu nerewaŋgo. Asa ko enendo koretero kowene roŋgaruwote.
MAR 14:9 Hamó ye yimiroteno, unindo mira soso ŋuno miti mande ŋu yesowoyowaŋgo quno ŋuno pare ŋando o tete ŋuro ŋuya yewaŋgo, ko pare ŋuro iŋowaŋgo.”
MAR 14:10 Ŋu naruko ŋuno Jutas Isikariot, iŋo-iŋo rewero uni 12 qu kato, Yesu kandeyemo re rotowero quro o qa-qa unindoro tapá unino uyaró.
MAR 14:11 Uyaro yimironí niŋgu-niŋgu tero eneŋo khoyó kimowero quro miraŋgurí. Ŋunde miroyi eneŋo kandeyemo re rotowero quro naru meté seqaró.
MAR 14:12 Asa Bret Yisiyó Moré Kini quro o ne-ne koro kosa naru korete quno Juda unipareto sipsip simó ka, owí, “Taka yereró,” yero nekoyaŋgurí ŋu uroyi khumoní qaro naŋgurí. Asa ŋu naruko ŋuno iŋo-iŋo rewero unindo Yesu ŋande oseseyaŋgurí, “Dano nore Taka yereró quro o ne-ne ŋu roŋgaruwato ke o ŋu neweya?”
MAR 14:13 Ŋunde yi Yesuko iŋo-iŋo rewero uni irisa neko yerero ŋande yimiraró, “Yendé parámimo ŋuno uyaririqo, uni kato sono kumbe ka re kheko ŋuno mahe wisumu yereweya ŋu. Yari ŋu howiri
MAR 14:14 ya kano oníqo, ya simburí ŋande mirori qembe, ‘Rondaqe-rondaqe uni ŋundo ŋande osese kerete: No iŋo-iŋo rewero uninemboya Taka yereró quro o ne-ne ŋu newato. Ŋuro yakutí ŋu dana?’
MAR 14:15 Ŋunde yiriqo, ya simburímbo yakutí parámi roŋgaruwaró mu witú yereweya. Asa yakutí ŋuno o newero ŋu roŋgaruwori qembe.”
MAR 14:16 Ŋunde yimironí uni irisa ŋu yendé parámimo ŋuno oro o soso Yesuko yaró ŋuko ŋunde naŋge tunoqaró. Asa ko yakutímo ŋuno Taka yereró quro o ne-ne ŋu roŋgaruwariyó.
MAR 14:17 Asa suwo tiníqo, Yesu koya iŋo-iŋo rewero uni khe saŋiyoro irisa ŋuya Yerusalem oŋgurí.
MAR 14:18 Ya quroko oro o nero Yesuko ŋande yaró, “No hamó yeteno. Ye keweroyemo kato itaka noya o neyotero ŋuko no norero uni saŋgirí kandeyemo norotoweya.”
MAR 14:19 Ŋunde yiníqo, iŋo-iŋo rewero uni soso newonde surumí tero kato-kato oseseyaŋgurí, “Uni ŋu nondope?”
MAR 14:20 Yiqo, ŋande yaró, “Uni ŋuko iŋo-iŋo rewero uni khe saŋiyoro irisa qu ka. Ene noya kondó ŋano kopo neyotero.
MAR 14:21 Unindoro Naŋuní ŋuko mande sokomeko nakayáŋgurí ŋu naŋge howero khumoweya. Quko uni ŋundo Unindoro Naŋuní ŋu re rotoweya quko, o iniyaqe, quhurí piyimi korowoweya. Námbo koretero uni ŋu kama pisiyaró tiníqo, meté.”
MAR 14:22 Asa o neyate Yesuko bret ka rero Anutu yuŋgunaŋoro romboŋero iŋo-iŋo rewero uniyó yunoro ŋande yimiraró, “Ri. Ŋako neneŋo kowene na,” yaró.
MAR 14:23 Niqo, kusí ka rero Anutu yuŋgunaŋoro yunoní kanata-kanata naŋgurí.
MAR 14:24 Ni ŋande yimiraró, “Ŋako neneŋo sitúne na, mande kondé ŋu reweya. Sitúne ŋu unipare qambu koro windoroŋowe teteno.
MAR 14:25 No hamó yeteno. Wain kaŋuya kama newano, yate Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo ŋunoqota, wain keta newano.”
MAR 14:26 Ŋunde yiní yambo ka yi kini tiní mirako uro mira purí Oliv ŋuno oŋgurí.
MAR 14:27 Yesuko ŋande yimiraró, “Imemoŋgo, iŋondutuye muko piyo tero ye soso norotowaŋgo. Dokoro sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, “‘Nondo sipsip sopo-sopo uroweqo sipsip soso wisikaraŋowaŋgo.’
MAR 14:28 Quko nondo khumoro otoqoroqota ye taka yerero Galili mirako uwano.”
MAR 14:29 Ŋunde yiní Pitako ŋande miraró, “Uni soso iŋondutuye muko piyo tewaŋgo, peka, quko nondo ŋunde kama tewano.”
MAR 14:30 Yiní ŋande yaró, “No hamó kimiroteno, itaka suwonoko kotori naru irisayómo kama yeyoníqota keto naru kapusako neneŋo wawa yeweya.”
MAR 14:31 Quko Pitako kondé ŋande yaró, “No keya koporo nuri khumowaro, quko no keŋo wawa kama yewano,” yiní iŋo-iŋo rewero uni soso ŋuyako ŋundiro yaŋgurí.
MAR 14:32 Asa yendé ŋu rotoro mira ka owé Getsemani ŋuno oro Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyó ŋande yimiraró, “Ŋano kunditeyurika no hariri tewe.”
MAR 14:33 Ŋunde yero Pita, Jems, Jon yorero oroqo newondeye yukuwoní
MAR 14:34 ŋande yimiraró, “Newondenembo quhurí horé tiní no khumowe teteno. Ye ŋano yotoya toŋete sopoyuri.”
MAR 14:35 Ŋunde yero soŋga ta kapiyamo oro nokono umbu etero hariri tero Anutu ŋande miraró, “O awane horé, keto o soso koro wimbí teyote. Ke iŋo nunoyaqo, topa newano ŋa rika toŋiní. Quko iŋo-iŋone mu ma howewero. Kini, keŋombo na ti qembe.”
MAR 14:37 Hariri tiní kini tiní mahiní uni kapusa ŋu eteyuri Yesuko Pita ŋande miraró, “Saimon, kepe eteyote? Naru piru kini, tukuni ta toŋetewero mepémo kini.
MAR 14:38 Ye kondé toŋeteya hariri ti qembe. Yate ye osese kano umbuwaŋgo koro. Hamó, yuqaye muko o meté tewero nuŋgurí tete, quko koweye saŋaní ŋuko kondé kini.”
MAR 14:39 Ŋunde yero roto toŋero hariri ŋu pitu ko taró.
MAR 14:40 Tiní kini tiní pitu ko eneno mahero yiyoníqo, eteyaŋgurí, dokoro kupo tero toŋeye quhurí taró. Eteyuri okoko yiriní mande topé tewero mepémo kini taŋgurí.
MAR 14:41 Naru kapusayómo quno mahero ŋande yimiraró, “Yembe watí ete kapeyoteŋgope? Koro ŋu! Qeni, naru tete, unindo Unindoro Naŋuní ŋu re quhurí uni kandeyemo rota.
MAR 14:42 Ye otoqoyika uyato. Qeni, uni nore uni piyimi kandeyemo norotoweya ŋundo kutaqemo mahete.”
MAR 14:43 Asa waka ta Yesu mande yeyoní naŋge, Jutas, iŋo-iŋo rewero uni 12 qu ka, ŋundo maheró. Mahero uni wini parámi horé suke parámimboya usú ŋuya se towo eneya maheŋgurí. O qa-qa unindoro tapá uni ŋuya hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya uniparetoro uni kembé-kembéyemboya uni ŋu asá yiri maheŋgurí.
MAR 14:44 Komo Jutasko rokó karo ŋande yimiraró, “Nondo uni ka mutó inowano. Uni ŋuko Yesu, towoya toŋi qembe.”
MAR 14:45 Asa Jutasko mahero Yesu taŋgímo mahero ŋande yaró, “Rapi,” yero mutó naró.
MAR 14:46 Mutó riní uni mahero Yesu toworo kondé towaŋgurí.
MAR 14:47 Towoyi uni sume yerero kaŋaŋgurí qu kato suke parámiyó rero tapá unindoro sunará simó qu ka utoro kusumbí takaní kusumbí nokono umburó.
MAR 14:48 Ŋunde tiní Yesuko ŋande yimiraró, “Yendo no wiri yerete unindoya kuma teyoteno ŋundiro suke parámi, usú siyoro kondé nondowowero maheteŋgo, peka?
MAR 14:49 Naru rokóŋo Ya Surumímo ŋuno nondo yeya kaŋero mande rondaqe yunoyanowó. Quko ŋu naruko ŋuno kama nondowaŋgurí. Asa meté, ŋandiro mande sokomeko ŋuno nakayáŋaŋgurí ŋu hamó tunoqeweya.”
MAR 14:50 Ŋunde yiníqo, iŋo-iŋo rewero uniyó soso Yesu rotoro soraŋgurí.
MAR 14:51 Asa simó keta kato Yesu howeyaró qu tuwi meté mu kinaŋge punuworo ŋuno kaŋaró. Kaŋiní kuma unindo towoyiqo,
MAR 14:52 simó keta ŋu soriní tuwi ŋu wendaŋiní umbuní birimbiri soraró.
MAR 14:53 Asa uni ŋundo Yesu toworo o qa-qa unindoro tapá unindoro yano oŋgurí. Ŋuno uni tapá ŋuya uni kembé-kembémboya hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya ŋuno kopaŋgurí.
MAR 14:54 Pita ŋuya yohowe uyaró. Uyariní tapá uni ŋuro pase quro hoŋgo quroko ŋuno sopo-sopo unindo kunditero kewá qaro rokoyaŋgurí. Rokoyuri Pita ŋuya ŋuno oro kaŋe rokaró.
MAR 14:55 Asa ya quroko O qa-qa unindoro tapá uni ŋuya uni kembé-kembé soso ŋundo Yesu uri khumowero khe ka seqaŋgurí. Ŋunde ŋuro o piyimi ka taró ŋuro mande ka seqayate kama iŋaŋgurí.
MAR 14:56 Uni kumi mande kota-kota yaŋgurí, quko mande enesó-enesó yaŋgurí. Ŋunde ŋuroko mande ŋuro uroyi khumowero mepémo kini.
MAR 14:57 Kumi kaŋero mande kota ŋandiro yaŋgurí,
MAR 14:58 “Uni ŋundo ŋande yaró, ‘Ya Surumí ŋu rambaruruwano. Ko naru kapusa ŋunde rotoro keta qu towowano. Quko keta ŋuko kandeto kama towowano.’ Ŋunde yiní iŋatowó,” yaŋgurí.
MAR 14:59 Quko uni meyowo-meyowombo mande enesó-enesó yaŋgurí. Ŋunde ŋuroko mande ŋuro uroyi khumowero mepémo kini.
MAR 14:60 Ŋunde yiriqo, tapá uni ŋundo keweroyemo kaŋero Yesu ŋande oseseyaró, “Uni ŋando mandeyari saŋga kerete. Ketope mande topé ka yeweyape ma kini?”
MAR 14:61 Quko Yesuko mondó ta kunditero mande topé ka kama yaró. Pitu ko ŋande oseseyaró, “Kepe Kristo ŋu, Anutu koro Naŋunímbe, ma kini?”
MAR 14:62 Ŋunde yiní Yesuko ŋande yaró, “Iyo. Ko yendo Unindoro Naŋuní qeniqo, Anutu wimbí moré ŋuro kandí kondésina kunditiní qenewaŋgo, ko sambo koro koporéwore maheweya ŋu qenewaŋgo.”
MAR 14:63 Ŋunde yiníqo, o qa-qa unindoro tapá uni ŋundo newonde piyimi tero eneŋo tuwiyó romboŋero ŋande yaró, “Do karo uni kaŋuya neko yereto quhuríŋo ŋuro yesowowaŋgo!
MAR 14:64 Ye soso mande piyimi ŋa iŋoyoteŋgo. Date tewato?” Ŋunde yiní uni kembé-kembé soso ŋande yaŋgurí, “Meté urato khumoweya,” yaŋgurí.
MAR 14:65 Ŋunde yiqo, uni kumimbo tuteworo toŋí pokamoro kandeto utoro ŋande oseseyaŋgurí, “Dani kato kurote?” yaŋgurí. Ŋunde ti sopo-sopo unindo kandeto uraŋgurí.
MAR 14:66 Asa Pita ya kimbino kaŋero te rokoyoní o qa-qa unindoro tapá unindoro sunará pare ka mahero kondé-kondé qenero ŋande yaró, “Keya Nasaret noŋgo uni Yesu ŋuya yotiri,” yaró.
MAR 14:68 Quko Pitako wawa yero ŋande yaró, “Kini, keŋo mandeke ŋu kama iŋowe tondaŋete,” yero roto toŋero hoŋgo makono uyareró. Ŋuno uyariní kotori kato yaró.
MAR 14:69 Ko pare ŋundo uni kaŋeyaŋgo qu ŋande yimiraró, “Uni ŋuya uni ŋuro wini qu ka.”
MAR 14:70 Ŋunde yiníqo, pitu ko Pitako wawa yero ŋande yaró, “Kini,” yaró. Imemoŋgo, naru tukuni naŋge, uni kaŋeyaŋgo ŋundo ŋande yaŋgurí, “Iyo, keko Galili uni ka. Asa keko iŋo-iŋo rewero uniyó ka,” yaŋgurí.
MAR 14:71 Ŋunde yiqo, mande kondé ŋande yaró, “Uni yeteŋgo ŋu no kama iŋo inoteno! Ko no hamó kama yeweqo, asa Anutuko no rambaruru nereweya,” yaró.
MAR 14:72 Yiníqo, waka ta kotori kato pitu ko yaró. Komo Yesuko mande ka ŋande miraró, “Itaka suwonoko kotori naru irisayómo kama yeyoníqota keto naru kapusako neneŋo wawa yeweya,” yaró. Asa ŋuro iŋoro newonde surumí tero tendaró.
MAR 15:1 Ita saraŋoníqo, o qa-qa unindoro tapá unindoya Juda koro uni kembé-kembémboya hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya ronda-ronda uni soso koya kopaŋgurí. Koporo mande ka yero Yesu kusiyoro re uyaro Pailat ŋuro kandímo rotaŋgurí.
MAR 15:2 Re uyari Pailatko ŋande oseseyaró, “Kepe Juda uniparetoro wiri yerete uni ŋumbe, ma kini?” Yiní mande topé ŋande yaró, “Keŋombo ŋunde naŋge yete,” yaró.
MAR 15:3 Yiníqo, o qa-qa unindoro tapá uni ŋundo Yesu ŋuro mande piyimi qambu Pailat miraŋgurí.
MAR 15:4 Ŋunde miroyi pitu ko oseseyaró, “Do mande topé ka yewero? Mande piyimi qambu yeyoteŋgo,” yaró.
MAR 15:5 Quko mande topé ka kama yaró. Ŋunde ŋuro Pailat iŋondata parámi taró.
MAR 15:6 Kumima naru kanata-kanata Taka yereró quro o ne-ne naruyómo ŋuno, murí ka howeyara. Murí ŋuko ŋandiro, unipare qambu ŋundo uni kanata ka kusi-kusi yano yaró ŋu owí nekoyiqo, Pailatko uni ŋu rotoní eneno uyaró.
MAR 15:7 Juda uni ka, owí muko Barapas, ŋuya topé-topémboya kusi-kusi yano yaŋgurí. Uni ŋundo Rom koro wiri yerete unindoro mande qu wendaqero, kuma tero, unipare kumi yuroyi khumaŋgurí.
MAR 15:8 Asa unipare qambu ŋundo Barapas rotowero quro oseseyowero areŋgurí.
MAR 15:9 Ari Pailatko ŋande osese yereró, “Metémbe Juda uniparetoro wiri yerete uni ŋa re rotowanope ma kini?” yaró.
MAR 15:10 Pailatko ŋande iŋomukaró, ko o qa-qa unindoro tapá uni ŋundo Yesu koya newonde tutu tero re towo kusiyoro maheŋgurí. Ŋunde ŋuroko unipare ŋundiro osese yereró.
MAR 15:11 Ŋunde quko uni tapá ŋundo unipare mande yimiroyi unipareto Pailat ŋande miraŋgurí, “Barapas naŋge re roto,” yaŋgurí.
MAR 15:12 Pitu ko ŋande osese yereró, “Juda uniparetoro wiri yerete uni ŋu, no date te inowe?”
MAR 15:13 Yiní mande kondé yaŋgurí, “Re tipiririko uroyi!”
MAR 15:14 Ŋande osese yereró, “Do piyimi ka tiní ŋuro?” Yiní mande kondé parámi yaŋgurí, “Re tipiririko uroyi!”
MAR 15:15 Ŋunde ŋuroko Pailatko unipare qambu ŋu meté yerewero Barapas rotoní eneno uyaró, ko Yesu riní kuma unindo uŋguru-gurumoro tipiririko urowero re uyareŋgurí.
MAR 15:16 Asa kuma uni ŋundo Yesu rero Rom koro uni kembémboro yano oro topo-topoye soso neko yereŋgurí.
MAR 15:17 Ŋundo mahero wiri yerete unindoro tuwi mandumi huririyó re kowí punuworo utó kami moré ka re wakaro wiri yerete unindoro takapu ŋunde qembe kembémo raŋgurí.
MAR 15:18 Ŋunde tero ŋande yaŋgurí, “Juda uniparetoro wiri yerete uni ŋu, ke mahete ŋu,” yaŋgurí.
MAR 15:19 Ŋunde yero satémbo kembémo utoro tuteworo potoruku kota-kota re inaŋgurí.
MAR 15:20 Ŋunde tero huwó mande yi kini tiní tuwi mandumi ŋu re rotoro eneŋo kowe punu-punuyó re inaŋgurí. Ŋunde tero rero tipiririko urowero re uyareŋgurí.
MAR 15:21 Asa kuma unindo Yesu re uyaroqo, uni ka ŋuya towaŋgurí. Uni ŋu Sairin yendé moŋgo, owí muko Saimon, eneko Aleksanda, Rupus koro awayari. Enendo siku noŋgo mahero yendémo owero taró. Asa uni ŋu toworo tipiriri re inoyi korowaró.
MAR 15:22 Uyareyate mira ka, owí muko Golgota, ŋuno oŋgurí. (Owé ŋu “Golgota” murí muko “Kembémboro Wimbí ŋuro mira ŋu.”)
MAR 15:23 Ŋuno sono kondé ne kape tiní, yero re inaŋgurí. Quko kama naró.
MAR 15:24 Re mahero kowe punu-punu wendaŋero tipiririko utoro kowe punu-punuyó rewero kundo ka taŋgurí.
MAR 15:25 Ita saraŋoní 9 kilok ŋuno tipiririko uraŋgurí.
MAR 15:26 Ko tipiriri sombémo ŋuno o piyimi taró muro mande ka ŋande nakayáŋaŋgurí, “Juda Uniparetoro Wiri Yerete Uni ŋa.”
MAR 15:27 Uni irisa ŋuya yorero ka kandí kondésinawore tipiriri kano porowaŋgurí, ko ka kandí tesinawore tipiriri kano porowaŋgurí. Uni ŋundo Rom koro mandeye wendaqero kuma teyari.
MAR 15:28 (-)
MAR 15:29 Asa unipare uyaro yesaráŋoro kembaye ituqero ŋande yaŋgurí, “Keto, Ya Surumí rambaruruworo kosa naru kapusa quno ŋuno keta rewano, yaró!
MAR 15:30 Asa keŋombo naŋge rambaruru ŋa takaya tipiriri roto umbu,” yaŋgurí.
MAR 15:31 Ŋundiro naŋge o qa-qa unindoro tapá unindoya hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya huwó mande yero epe mito-mito taŋgurí, “Uni ŋundo uni kumi rambaruru koŋgo yorewero taró. Quko rambaruru ŋa takawero mepémo kini.
MAR 15:32 Kristo ŋundo, Israel uniparetoro wiri yerete uni ŋundo, tipiriri roto umbuníqo, nore qenero iŋondutuwowato.” Ŋunde yi uni irisa kawore-kawore poro yereŋgurí ŋundo mande piyimi ye mirariyó.
MAR 15:33 Asa kosa keweroko mira soso huriri teyate suwoya 3 kilok ŋunde taró.
MAR 15:34 3 kilok ŋundiro Yesu kondé ŋande kiwaró, “Eloi, Eloi, lama sapaktani?” yaró. (Mande ŋuro murí muko, “Anutune, Anutune, do karo norotote?”)
MAR 15:35 Uni kumi kutaqe kaŋaŋgurí ŋundo mande ŋu iŋoro ŋande yaŋgurí, “Iŋoyi, enendo Elaija nekote.”
MAR 15:36 Ŋunde yi uni kato kheŋgeŋoro o piwo qembe ka rero wain oŋgomi quroko riní maŋgoriní satémbo kusiyoro hokoro Yesu maŋgómo re inoro ŋande yaró, “Elaijako mahe tipiriri koŋgo re rotoníka qeneto,” yaró.
MAR 15:37 Quko Yesuko ki parámi tero yuqayó rotoro khumaró.
MAR 15:38 Khumoníqo, Ya Surumímo tuwi parámi ka ŋuno pikaŋgurí mu kore koŋgo kosaŋe kusuŋono umburó.
MAR 15:39 Asa kuma unindoro sopo-sopo kato tipiriri taŋgímo kaŋero Yesu khumaró ŋuro murí qenero ŋande yaró, “Hamó horé, ŋuko Anutu koro naŋuní,” yaró.
MAR 15:40 Asa pare kumi kapiyamo kaŋero qeneŋgurí. Keweroyemo ŋuno kumi muko ŋandiro: Maria, Maktala yendé moŋgo quya Maria kako, Jems, Joses koro náyari, koya Salome.
MAR 15:41 Komo pare soso ŋundo Galili mirako Yesu howero samakaŋoyaŋgurí. Asa pare kumi qambu Yesu koya Yerusalem oŋgurí mu ŋuno kaŋero Yesu qeneŋgurí.
MAR 15:42 Yesu khumaró naru ŋuko Sapat koro roŋgaruwowero naru. Ŋunde ŋuroko kosa pusuŋewero tiníqo,
MAR 15:43 uni pará-parámboro huru-huru koro uni ka Arimatea yendé moŋgo, owí Josep, ŋu maheró. Enepa naŋge Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuro sopoyara. Asa sasaro kama tero Pailat Yesu koro ukúŋo rewero kirayaró.
MAR 15:44 Ŋunde yiní Pailatko Yesu khumaró ŋuro iŋondata parámi tero kuma unindoro sopo-sopo ŋu nekoro, komo khumape ma kini, ye oseseyaró.
MAR 15:45 Oseseyoní, “Khuma,” yiníqo, Josepko ukúŋo meté rewero ŋunde yaró.
MAR 15:46 Asa ko Josepko uyare tipiriri koŋgo ukú re rotoro tuwi kekere sara-sara qundo pokamoro uni tapu wondo yayó quroko rero wondo parámi ka rero mako tuŋaró.
MAR 15:47 Ko Maria Maktala noŋgo quya Maria, Joses koro nimí ŋuyako dano tapuŋaró ŋu qeneriyó.
MAR 16:1 Asa Sapat naru ŋu kini tiníqo, pare kapusa ŋu, Maria Maktala noŋgo quya Maria, Jems koro nimí ŋuya Salome koya Yesu ukúŋo saŋano rewero quro o nuŋgurí mu kimaŋgurí.
MAR 16:2 Kimoro sonda naru korete quno, ita saraŋoní uni tapuko ŋuno uyareŋgurí.
MAR 16:3 Uyareyate wondo parámi uni tapu wisumuŋaró ŋuro yero iŋoro epe mito-mito taŋgurí, “Dani kato samaka nerero wondo parámi ŋu rohoré-rohoréŋoweya?” yaŋgurí. Yero kutaqe mahero toŋetiqo, wondo parámi ŋuno qu kikíŋoní tapémo uró.
MAR 16:5 Asa wondo yayómo oro simó keta ka qeneŋgurí. Simó keta ŋu tuwi piru sara-sara ka punuworo kande kondésina kunditeyaró. Kunditiní qenero newondeye yukuwaró.
MAR 16:6 Quko ene ŋande yimiraró, “Ma yukuwowero. Yembe Yesu Nasaret noŋgo qu re tipiririko uraŋgurí mu ŋumbe seqateŋgo? Ŋuko komo otoqoro toŋe, ŋano kama yote. Dano ri etaró ŋu qeni.
MAR 16:7 Asa ko ye uyika iŋo-iŋo rewero uniyómboya Pita ŋuya piŋa mande ŋa yimiri, ‘Yesu koretero Galili mirako uní ŋuno qenewaŋgo. Ŋundiro naŋge komo yimiraró.’”
MAR 16:8 Ŋunde yiníqo, pare ŋu iŋondutuye enesó-enesó tiní soraŋgurí. Sorero sasaro parámi tero uni ka kama miraŋgurí.
MAR 16:9 Asa sonda naru korete quno, ita saraŋoní, Yesu otoqoro tunoqiní koretero Maria Maktala noŋgo ŋundo qeneró. Komo, Yesuko Maria newondímo yuqa piyimi kande saŋiyoro irisa yohowaró.
MAR 16:10 Yesu otoqaró quno iŋo-iŋo rewero uniyó ŋundo ya kano Yesu khumaró ŋuro newonde surumí tero tendoyaŋgurí. Asa pare ŋundo ŋuno uyaro Yesu otoqaró ŋuro yimiraró.
MAR 16:11 Quko piŋa mande ŋu iŋoro, hamó kini, yero iŋaŋgurí.
MAR 16:12 Imemoŋgo iŋo-iŋo rewero uni irisa Yerusalem yendé rotoro khewore uyareyori Yesu ŋuno tunoqiní qeneriyó. Quko koretero kama qene iŋariyó.
MAR 16:13 Yate iŋomukoro iŋo-iŋo rewero uniyó meyowo ŋu Yesu ŋuro yimirariyó. Quko mande ŋu hamó kini yaŋgurí.
MAR 16:14 Tukú iŋo-iŋo rewero uni khe saŋiyoro kanata ŋundo o qoyemboro neyuri Yesu keweroyemo tunoqiní qeneŋgurí. Qeni Yesuko kiro mande yimiraró. Dokoro Yesu otoqaró ŋuro piŋa mande qambu iŋoro, hamó kini, ye iŋoro kama iŋondutuwoyaŋgurí.
MAR 16:15 Yero ŋande yimiraró, “Mira soso ŋuno uya miti mande ŋa yesowoyi qembe.
MAR 16:16 Ŋunde yimiri unipare kato iŋi hamó tiní sono riqo, rambaruru koŋgo yoreweya. Quko kato iŋi hamó kini tiníqo, ŋuko quhuríyemboro topé rewaŋgo.
MAR 16:17 Unipare soso iŋondutuworo o wimbí moré ŋande tewaŋgo: owénemo uni quro koŋgo yuqa piyimi mu yohowewaŋgo, mande enesó-enesó yewaŋgo,
MAR 16:18 kandeto sire yondowowaŋgo, sono saŋgirí nero kama khumowaŋgo, kandeye se khumo uni saŋano ri meté tewaŋgo.”
MAR 16:19 Asa Yesu, Uni Parámi ŋundo, yiní kini tiníqo, riní samboko oro Anutu koro kandí kondésina kunditaró.
MAR 16:20 Iŋo-iŋo rewero uniyó ŋuno rotoro mira soso uyare miti mande yimiraŋgurí. Ŋunde ti Uni Parámimbo samaka yerero mandeye wimbu inowero koro o wimbí moré qambu taró.
LUK 1:1 Komo uni qambu qundo Anutuko o soso riní nore keweronanimo tunoqaró ŋuro sowo mande meté ŋu nakayáŋaŋgurí.
LUK 1:2 Sowo mande ŋu uni toŋeyembo o soso ŋu qenero Anutu koro mandímboro sopo-sopo uni tunoqaŋgurí ŋu, eneŋombo mande ŋu nore soso yimiraŋgurí.
LUK 1:3 Ŋunde ŋuro, uni parámine Teopilus, no ŋuya sowo mande ŋu hurí taró qu noŋgo okeyá ta nakayáŋoro rewe keno maheweya, ye iŋanowó.
LUK 1:4 Ŋunde tewe, keto o soso iŋaró ŋuko hamó naŋge, ye iŋoweya.
LUK 1:5 Asa Herot, Judia mira koro wiri yerete uni ŋu, yoníqo, o qa-qa uni ka owí muko Sekaraia yora. Eneŋo o qa-qa unindoro kho winiyó ŋuko Apiya koro wini ŋu. Parí muko Aron koro sowe qu, owí muko Elisapet.
LUK 1:6 Yereka irisa ŋuko Anutu toŋímo roneneŋowí yariyó, Uni Parámimboro mande kondé ŋuya ore mande ŋu soso okeyá ta howeyari.
LUK 1:7 Quko simóyari moré kini, dokoro Elisapet ŋu kusimi yora. Ko yereka ŋu koŋgomu tariyó.
LUK 1:8 Naru kano eneŋo o qa-qa unindoro kho winiyómboro naruye tunoqaró quno Sekaraiako Anutu toŋímo kho taró.
LUK 1:9 Ŋu naruko ŋuno topé-topémbo muríye howero ene rokóŋoyi o nuŋgurí meté mu qawero quro Uni Parámimboro Ya Surumímo oró.
LUK 1:10 O qa-qa ŋu tewero naruyómo ŋuno oníqo, unipare qambu ŋundo Ya kimbino koporo hariri teyaŋgurí.
LUK 1:11 Asa Uni Parámimboro sambo simó kato Sekaraiako tunoqero o qa-qa nuŋgurímboro wondo yakutí kandí kondéwore ŋuno kaŋaró.
LUK 1:12 Kaŋiní qenero yukuwo sasaro parámi taró.
LUK 1:13 Ŋunde tiní sambo simó ŋundo ŋande miraró, “Sekaraia, ke ma sorewero, Anutuko haririke iŋote. Ko pareke Elisapet simó urumuni ka pisiyoweya. Ke owí Jon ye qembe.
LUK 1:14 Ke niŋgu-niŋgu teweya, ko newondeke meté horé yoweya. Ko unipare qambu qundo simó tunoqeweya ŋuro niŋgu-niŋgu tewaŋgo.
LUK 1:15 Dokoro ŋu simó ŋuko Anutu toŋímo owé parámi reweya. Wain koya sono kondé soso ŋu kama neweya. Nimí qahímo yoroweya quno ŋuno Yuqa Surumí ŋundo eneno maŋgoreyoweya.
LUK 1:16 Ko enendo Israel unipare qambu rohoré yiriní Uni Parámi, Anutuyemo uyarewaŋgo.
LUK 1:17 Enendo Uni Parámi toŋímo khe howero Elaija taró ŋunde qembe Yuqa koro wimbí tero awa-awaye naŋo-simóye yoriní newonde kanata na tewaŋgo. Ko uni mande wenda-wenda teteŋgo qu roŋgaru yiriní iŋo-iŋo roneneŋowí mu tewaŋgo. Ŋunde tero unipare yoriní Uni Parámi maheweya ŋuro sopowaŋgo.”
LUK 1:18 Sekaraiako sambo simó ŋande miraró, “Ŋunde quko no date tero mandeke ŋu hamó, ye iŋowano? No koŋgomu tanowó, ko parene ŋuya koŋgomu taró.”
LUK 1:19 Ŋunde yiní mande topé ŋande yaró, “No Gebriel, no Anutu toŋímo kaŋeyoteno. Anutu eneŋombo nimironí piŋa mande meté ŋa kimirowero re umbuteno.
LUK 1:20 Asa qeno, ke mandene kama iŋondutuwoyote. Ŋunde ŋuro itaka ŋano yate Anutuko o ŋu rokóŋoní tunoqeweya ŋuro naruyómo ŋuno maŋgoke kusiyoní mande yewero mepémo kini teweya.”
LUK 1:21 Asa unipare Sekaraia soporo naru piru Ya Surumímo yoraró ŋuro iŋondata parámi taŋgurí.
LUK 1:22 Yate yendémo umburo mande yimirowero mepémo kama taró. Ŋunde ŋuro, enendo kapo ka Yano ŋuno qenete, yero iŋaŋgurí. Maŋgó kusiyowí qembe tero kandímbo naŋge rokó-rokó teyaró.
LUK 1:23 Tukú eneŋo khoyó kini tiníqo, yendéyómo toŋeró.
LUK 1:24 Imemoŋgo parí Elisapet ŋu qahu tero sóqeyoní kombo kandeka kini taró. Ŋunde tiní ŋande yaró,
LUK 1:25 “Ŋundiro naŋge Uni Parámimbo o meté te nunaró. Te nunoro neneŋo kowi piyone riní unipare toŋeyemo kini teweya.”
LUK 1:26 Kombo saŋiyo kanata ŋunde quno Elisapet qahu teyoní Anutuko sambo simó Gebriel ŋu asáŋoní
LUK 1:27 pare keta kamí moré kini qu ka Galili mirako Nasaret yendémo ŋuno uyaró. Pare keta ŋuya uni ka, owí muko Josep, ŋuya epe re-re tewari, yero piŋa ye yunaŋgurí. Josep ŋuko Dewit koro sowe qu. Pare keta ŋu owí muko Maria.
LUK 1:28 Asa ŋuno uyaro pare ŋande miraró, “Ke pare puriŋo raró ŋu, naru meté. Uni Parámimbo keya yote.”
LUK 1:29 Yiníqo, iŋondata parámi tero, ŋa do karo ŋunde yete, yero iŋaró.
LUK 1:30 Asa sambo simómbo ŋande miraró, “Maria, ke ma sorewero. Dokoro Anutuko iŋo kunoyote.
LUK 1:31 Qeno, ke qahu tero simó urumuni ka pisiyoweya. Owí Yesu ye qembe.
LUK 1:32 Enendo owé parámi reweya, kowe unipareto, Anutu Koreko Horé yote ŋuro Naŋuní, ye nekoyowaŋgo. Anutu, Uni Parámi ŋundo riní eneŋo usí Dewit koro yakutímo kunditero
LUK 1:33 naru suki-suki Yakop koro wini ŋu wiri yereyoweya, wiri yereweya ŋuko kama kini teweya.”
LUK 1:34 Ŋunde yiní Mariako ŋande oseseyaró, “Ŋu date te tunoqeweya? No uni ka kama ranowó.”
LUK 1:35 Yiní mande topé ŋande yaró, “Yuqa Surumí ŋundo poka kiriní Anutu Koreko Horé yote ŋuro wimbímbo yoŋo kereweya. Ŋuroko oŋa ŋuko meté horé yoní, Anutu koro Naŋuní, ye nekowaŋgo.
LUK 1:36 Iŋo, nuweŋge Elisapet ŋu koŋgomu tero kusimi taró, quko itaka ka qahu tero simó urumuni ka pisiyoweya. Itaka qahu tero kombo saŋiyo kanata ŋunde kini tete.
LUK 1:37 Anutuko oka tewero kama rukusuwoweya!”
LUK 1:38 Ŋunde yiní Mariako ŋande yaró, “Qeno, no eneŋo sunará pare. Ke yete ŋundiro nono tunoqiní.” Ŋunde yiní sambo simó ŋu roto toŋeró.
LUK 1:39 Ŋu naruko ŋuno Maria otoqoro Judia koro mira purí-purímo yendé kano waka ta oró.
LUK 1:40 Oro enendo Sekaraiako ya ŋuro quroko oro Elisapet qenero, “Naru meté,” yaró.
LUK 1:41 Yiní Elisapetko mandí iŋoní simó qahímo yaró ŋu sore-sore taró. Ŋunde tiní Yuqa Surumí ŋundo Elisapet newondímo maŋgoraró.
LUK 1:42 Maŋgoriní ki parámi tero ŋande yaró, “Anutuko puriŋo te kunoní pare soso taka yereyote. Ŋuya Anutuko simó qahuŋgemo puriŋo te inoyote.
LUK 1:43 Date koro Uni Paráminemboro nimí ŋundo nono mahete?
LUK 1:44 Qeno, keŋo mandeke ŋu iŋoweqo, simó qahunemo ŋundo niŋgu-niŋgu tero sore-sore tete.
LUK 1:45 Keto ŋande iŋondutuwoyaró, do ka Anutuko no nimiraró ŋu hamó tunoqeweya. Ŋunde ŋuro ke puriŋo ka rete.”
LUK 1:46 Ko Mariako ŋande yaró, “Newondenembo Uni Parámimboro owí hokoyoteno,
LUK 1:47 ko yuqanembo Anutu, no Rambaruru Koŋgo Norewero Uni ŋuro niŋgu-niŋgu teyoteno,
LUK 1:48 dokoro, eneŋo sunará pare ŋuko owí moré kini ŋuro iŋo nunaró. Hamó, imemoŋgo Anutuko puriŋo ka nunaró ŋuro unipare soso qene iŋowaŋgo,
LUK 1:49 dokoro Uni Wimbí Moré ŋundo kondé samaka nereró. Ŋunde tero owí meté horé tete.
LUK 1:50 Naru suki-suki enendo unipare soso eneŋo sasaro teteŋgo qu sikíye te yunoyote.
LUK 1:51 Kandeto o wimbí moré qambu teyote. Enendo uni kumimbo eneŋo owéye hokoyoteŋgo ŋu yoriní umbu wisikaraŋoyoteŋgo.
LUK 1:52 Enendo wiri yerete uni owéye riní umbuyote, quko eneŋo owéye ri umbuyote qu ŋu owéye hokoyote.
LUK 1:53 Unipare o qoyemboro khumoyoteŋgo ŋu o yunoní nero qahuye tinditeyote, quko onoŋo unipare oka kama yunoro kina yohoweyote.
LUK 1:54 Enendo Israel, eneŋo sunará simó ŋu, samaka yerero sikíye te yunoyote.
LUK 1:55 Dokoro naru suki-suki ŋunde enendo teyoweya ŋuro usisambanani Abraham koya eneŋo sowe qu ŋunde yimiraró.”
LUK 1:56 Ŋunde yero Mariako Elisapet koya kombo kapusa ŋuno yate rotoro yendéyómo toŋeró.
LUK 1:57 Asa naru kini tiníqo, Elisapet simó urumuni ka pisiyaró.
LUK 1:58 Pisiyoní yendé uniparetoya suwisawiyómboya Uni Parámimbo Elisapet sikí parámi te inaró ŋuro iŋoro eneya niŋgu-niŋgu taŋgurí.
LUK 1:59 Asa kosa naru kande saŋiyoro kapusa ŋuno simó kowí toŋowero kopaŋgurí. Koporo, iwí Sekaraia koro owé qu inowato, ye iŋaŋgurí.
LUK 1:60 Quko nimímbo ŋande yaró, “Kini. Owí muko Jon,” yaró.
LUK 1:61 Yiní ŋande miraŋgurí, “Keŋo suwisawike ka, owéye ka ŋunde kini qu,” yaŋgurí.
LUK 1:62 Ŋunde yero kandeyembo naŋge rokó-rokó tero iwí ŋande osese taŋgurí, simó ŋu do owé ka inowato.
LUK 1:63 Ŋunde tiqo, kandímbo rokó-rokó tiní sokome inoyi ŋande nakayáŋaró, “Owí muko Jon.” Nakayáŋoní qenero iŋondata parámi taŋgurí.
LUK 1:64 Ŋu naruko naŋge Sekaraia maŋgó meté tiní mande yero Anutu owí hokaró.
LUK 1:65 Yendé unipare soso qenero sasaro taŋgurí. Ko o soso tunoqaró ŋuro mande piŋa Judia koro mira purí-purímo yendé soso ŋuno uró.
LUK 1:66 Uni soso piŋa mande iŋoro iŋondata tero ŋande osese taŋgurí, “Simó ŋuko, date uni ka tunoqeweya?” yaŋgurí. Hamó, Uni Parámimboro kandí simó ŋu saŋano yora.
LUK 1:67 Asa Yuqa Surumí ŋundo iwí Sekaraiako maŋgoriní ye-ye mande ka ŋande yaró,
LUK 1:68 “Nore Uni Parámi, Israel koro Anutu ŋuro owí hokato. Dokoro enendo mahero eneŋo unipareyó kimo yerero
LUK 1:69 unipare rambaruru koŋgo yorewero quro eneŋo sunará simóŋo Dewit koro sowe qu ka riní otoqaró.
LUK 1:70 Komo suki Anutuko o ŋuro eneŋo ye-ye uni meté horé maŋgoyemo yaró.
LUK 1:71 Ŋande yaró, ko saŋgirínani moŋgo nore norero uni newonde piyimi te yunoyoteŋgo qu kandeye moŋgo yoreweya.
LUK 1:72 Ŋunde tero usisambananimboro sikíye te yunoro mande kondé surumí komo kusiyaró ŋu iŋoyote.
LUK 1:73 Mande kondé ŋunde yero usinani Abraham ŋande miraró,
LUK 1:74 ko uni saŋgirí kandeye moŋgo nore noriní khoyó meté tewero quro kama sorewero
LUK 1:75 naru rokóŋoro eneŋo toŋímo otete roneneŋowí howero meté horé tero kho ŋu tewato.
LUK 1:76 Naŋone, ke Anutu Koreko Horé yote ŋuro ye-ye uni ka, ye neko kerewaŋgo. Dokoro keto koretero uyaro Uni Parámimboro kheyó roŋgaruwoweya.
LUK 1:77 Ŋunde tero keto eneŋo unipareyó ŋande yimitoyoweya, ko enendo quhuríye se rotoro rambaruru koŋgo yoreweya.
LUK 1:78 Dokoro enendo newonde surumí tero nore sikínani te nunoyote. Ŋu muríwore kosa areró ŋundo kore koŋgo noreno mahero
LUK 1:79 uni huririko yoteŋgo quya kindo khumowero kusuŋoyómo yoteŋgo quya hiyó yunoro khe newonde ime qu nore witú yereweya.”
LUK 1:80 Asa simó ŋu wotero parámi tiní yuqayó wimbí kondériní uyaro mira wimbímo kunditero, yate-yate Israel ŋunoko tunomo yoweya quro soparó.
LUK 2:1 Ŋu naruko ŋuno Rom koro wiri yerete uni parámi horé ŋu, owí Sisa Okastus, ŋundo hutuŋo mande ka raró. Hutuŋo mande ŋuko ŋandiro: unipare soso enendo wiri yereyara ŋundo owéye nakayáŋowaŋgo.
LUK 2:2 (Uni kembé ka, owí muko Kwirinius, ŋundo Siria mira parámi ŋu sopoyaró naruyómo ŋunoko, unipare naru korete qunoko ŋunde owéye nakayáŋoyaŋgo.)
LUK 2:3 Wiri yerete uni ŋundo hutuŋo mande ŋunde yiníqo, unipare soso eneŋo yendéyemo owéye nakayáŋowero toŋeŋgurí.
LUK 2:4 Asa uni ka, owí Josep, Galili mira koro yendé ka owé Nasaret ŋuno yora. Quko eneko Dewit koro sowe qu ka. Ŋunde ŋuroko Nasaret rotoro Judia mirako oro Dewit koro yendé ŋu, Betlehem ŋuno oró.
LUK 2:5 Josep koya Maria koya epe re-re tewero ye iŋoyariyó. Ŋunde ŋuroko owéyari nakayáŋowero oriyó. Ŋu naruko ŋuno Maria qahu taró.
LUK 2:6 Betlehem ŋuno yate Maria simó pisiyowero naruyó tunoqiní
LUK 2:7 simó urumuni ka, simó korete qu pisiyaró. Pisiyo rotoro tuwipo pokamoro makao koro kondó quroko rotaró, dokoro ya etewero ŋuko maŋgoraró.
LUK 2:8 Ŋu suwono ŋuno sipsip sopo-sopo uni yendé sumeyoro ŋuno sipsip sopo yereyaŋgo.
LUK 2:9 Sopo yiri Uni Parámimboro sambo simó ka eneno umbuní, Uni Parámimboro sine parámi tunoqiní qenero sasaro parámi taŋgurí.
LUK 2:10 Sambo simó ŋundo ŋande yimiraró, “Ye sasaro ma tewero. Iŋoyi. Nondo miti mande ka re yeno umbuteno. Mande ŋako unipare soso iŋoro niŋgu-niŋgu parámi tewaŋgo.
LUK 2:11 Itakako Dewit koro yendémo ŋuno pare kato Rambaruru Koŋgo Yorewero Uni ka pisiyote. Ŋuko Kristo, Uni Parámi ŋu.
LUK 2:12 Ko ye rokó ŋande naŋge qene iŋowaŋgo, asa simó pisiyoro tuwipo pokamoro makao koro kondó quroko raŋgo qu qenewaŋgo.”
LUK 2:13 Ŋunde yiní waka ta sambo simó qambu taŋgímo tunoqero Anutu seré te inoro ŋande yaŋgurí,
LUK 2:14 “Koreko horé ŋuno Anutuko owé parámi rete ko nokono ŋano newonde meté unipare yunoní newonde ime yoteŋgo.”
LUK 2:15 Ŋunde yi kini tiní yorotoro samboko oŋgurí. Oyi, sipsip sopo-sopo unindo epe mito-mito ŋande taŋgurí, “Nore Betlehem yendémo uyaya Uni Parámimbo o tiní tunoqete ŋuro nimiroteŋgo ŋu qeneto.”
LUK 2:16 Ŋunde yero kheŋgeŋo uro seqa yerero Maria, Josep, simóyari makao koro kondó quroko eteyaró ŋu yiyaŋgurí.
LUK 2:17 Yiyoro sambo simómbo mande soso simó ŋuro yaró ŋuro yimiraŋgurí.
LUK 2:18 Kowe unipare soso ŋu iŋoro iŋondata parámi taŋgurí.
LUK 2:19 Quko Mariako mande ŋu re newondímo rero ŋu iŋo yora.
LUK 2:20 Sipsip sopo-sopo uni ŋundo roto toŋero o soso qenero iŋaŋgurí ŋuro Anutu owí hokoro seré te inoyaŋgurí. Dokoro sambo simómbo yimiraró ŋu naŋge tunoqaró.
LUK 2:21 Asa nimímbo pisiyoní, yate naru kande saŋiyoro kapusa rotoní kowí toŋowero naruyó tunoqaró. Ŋunde tero owí Yesu yariyó. Komo, nimí qahu kama teyoní, sambo simó ŋundo owé ŋu nekaró.
LUK 2:22 Moses koro hutuŋo mande ŋundo ŋande yaró, pareto simó pisiyoro Anutu toŋímo pusú tero, yate kosa naru 40 ŋunde kini taró. Asa naru ŋu kini tiníqo, yereka irisa ŋundo simóyari rero Uni Parámi inowero quro Yerusalem oriyó.
LUK 2:23 Oro Uni Parámimboro hutuŋo mande ŋu howariyó. Hutuŋo mande ŋundo ŋande yete, “Simó urumuni korete ŋuko soso Uni Parámimboro qu naŋge.”
LUK 2:24 Oro nú irisa siyoro, nimímboro o qa-qa te inowaro, ye iŋariyó. Dokoro Uni Parámimboro hutuŋo mande ŋundo ŋande yete, “Nú irisa parámi mu ma nú simó irisa meté se inoyi qembe.”
LUK 2:25 Ŋu naruko ŋuno uni ka, owí Simeon, ŋundo Yerusalem ŋuno yora. Eneko uni roneneŋowí, ko Anutu koro murí ŋu okeyá ta howero Anutuko Israel unipare newondeye rukiso yereweya ŋuro sopoyara. Kowe Yuqa Surumí ŋundo eneno maŋgoraró.
LUK 2:26 Komo qu ete-eteko Yuqa Surumí ŋundo ŋande miraró, ko koretero enendo Uni Parámimboro Kristo ŋu qeneroqota meté khumoweya.
LUK 2:27 Asa uni ŋu, Yuqapo maŋgoriní, Ya Surumímo oró. Ŋunde tero oní Yesu koro iwí-nimí ŋuya hutuŋo mande howewero Yano oriqo,
LUK 2:28 Simeon simó ŋu rero kandímbo toworo Anutu owí hokoro ŋande yaró,
LUK 2:29 “Uni kembéŋe, itaka keŋo mandeke howero sunará simóŋge no norotoka newonde ime tero khumowano.
LUK 2:30 Dokoro toŋenembo keto dani asáŋoyi nore rambaruru koŋgo noreweya ŋu qeneteno.
LUK 2:31 Keto o teweya ŋu unipare soso toŋeyemo roŋgaruwaró.
LUK 2:32 Ŋundo uni wini meyowo ŋu yoriní hiyóqewaŋgo, ko enendo unipareke Israel ŋu owé parámi yunoweya.”
LUK 2:33 Ŋunde yiní iwí-nimímbo eneŋo simóyari ŋuro mandí iŋoro iŋondata parámi tariyó.
LUK 2:34 Asa Simeonko puriŋo yunoro nimí Maria ŋande miraró, “Qeno, Anutuko simó ŋa riní enewore Israel unipare kumi umbu raŋowaŋgo, ko kumi otoqowaŋgo. Ko enendo rokó ŋunde qembe tunoqiní unipareto qenero yesaráŋoyi
LUK 2:35 iŋo-iŋoyemboro kiraróye tunomo yoweya. Ko o tunoqeweya ŋuko suke qembe keŋo newondeke ŋuya saŋgawoweya.”
LUK 2:36 Ŋu naruko ŋuno ye-ye pare ka, owí Ana, ŋundo ŋuno yora. Ŋuko Panuel nambuní, Aseri koro sowe qu ka. Enendo koŋgomu piyimi taró. Komo epe re-re tero kumima naru kande saŋiyoro irisa kamímboya yorariyó.
LUK 2:37 Imemoŋgo wapu tero kumima naru 84 ŋunde rotaró. Naru rokóŋoro Ya Surumí kama rotoro kosa suwo kundiŋi tero hariri tero Anutu potoruku te inoyara.
LUK 2:38 Asa ŋu naru ŋunoko taŋgeyemo mahero Anutu yuŋgunaŋoro unipare soso Anutuko Yerusalem pitu ko kimoweya ŋuro sopoyaŋgo qu simó ŋuro yesoworo yimitoyaró.
LUK 2:39 Asa irisako Uni Parámimboro hutuŋo mande okeyá ta howiri kini tiní rohoréŋoro eneŋo yendéyari Nasaret, Galili mirako ŋuno uriyó.
LUK 2:40 Ŋuno yororiyate simó ŋu wote parámi tero wimbí tero iŋo-iŋo meté horé taró. Ko Anutu koro samaka-samaka tuwó ŋu eneno yora.
LUK 2:41 Kumima naru rokóŋoro iwí-nimímbo Yerusalem oro o ne-ne ka, owí Taka yereró, ŋu nariyó.
LUK 2:42 Asa Yesu kumima naru 12 ŋunde rotoroqo muríye howero eneya o ne-neko ŋuno oró.
LUK 2:43 Oyi naru ŋu kini tiníqo, iwí-nimímbo yendé parámi ŋu roto toŋeriyó. Quko Yesu enemata Yerusalem ŋuno yoní iwí-nimímbo ŋuro kama iŋariyó.
LUK 2:44 “Eneko unipare keweroyemo uyarete,” ye iŋoro kosa naru kanata ŋunde khewore uyaririyó. Suwo tiníqo, suwisawiyariwore topo-topoyariwore seqayate
LUK 2:45 kama qenero rohoréŋoro Yerusalem ŋuno seqawero pitu ko oriyó.
LUK 2:46 Oro seqayori naru kapusa ŋunde rotoro Ya Surumí ŋuro yendémo ŋuno oro qeneriyó. Qeniri rondaqe-rondaqe uni keweroyemo ŋuno kunditeyoní mande yi iŋoro osese yereyaró.
LUK 2:47 Uni soso eneŋo mandí iŋoro newondeye uroní niŋgu-niŋgu taŋgurí. Dokoro, eneko simó tomó ta ka, quko iŋo-iŋoyó meté horé, ko mande topé meté yaró.
LUK 2:48 Iwí-nimí qenero iŋoro kondé yukuwariyó. Ko nimímbo ŋande miraró, “Naŋone, ke do karo otete ŋa noreno tete? Noya awaŋgepoya newondenari quhurí tiní nore ke seqa kereyotero.”
LUK 2:49 Yiní mande topé ŋande yaró, “Do karo yari no seqa nereyotiri? Yarimbe kama iŋoyotiri, nondo awanemboro o qu naŋge teyowano?”
LUK 2:50 Ŋunde yaró, quko iwí-nimí mande ŋuro murí kama iŋori tondaŋaró.
LUK 2:51 Asa enendo iwí-nimímboya toŋero Nasaret ŋuno uŋgurí. Ko naru rokóŋoro iwí-nimí mandeyari howeyara. Kowe nimímbo o tunoqaró ŋu soso se newondímo rero iŋondaŋeyara.
LUK 2:52 Yesu wote parámi tero, iŋo-iŋoyó meté horé tiní Anutu koya unipare ŋuya ŋuro hamó-hamó iŋoyaŋgo.
LUK 3:1 Naru kano Rom koro wiri yerete uni parámi horé ŋu, owí Sisa Taiperius, unipare wiri yereró ŋuro naruyó muko kumima naru 15 ŋunde rotaró. Ŋu naruko ŋuno Pontius Pailatko Judia mira ŋu sopo yereró, ko Herotko Galili mira ŋu sopo yereró, ko Herot koro koneyó Filip ŋundo Ituria mira ŋuya Tirakonitis mira ŋu sopo yereró, ko Lisaniasko Apilene mira ŋu soparó.
LUK 3:2 Ŋuya o qa-qa unindoro tapá uni irisa ŋu yorariyó. Owéyari muko Anas koya Kaiapas koya. Asa ŋu naruko ŋuno Jon, Sekaraia naŋuní, ŋundo mira wimbímo yoníqo, Anutu koro mande ka eneno mahiní iŋaró.
LUK 3:3 Iŋoro mira soso Jotan Sono sumeyoro ŋuno uyare mahe tero unipareno mande yesowoyara. Mande ŋuko ŋandiro, “Ye quhuríyemboro newonde surumí teya quhurí ŋu se rotoya, sono rika Anutuko quhuríye soso se rotoweya.”
LUK 3:4 O teyara ŋuko, komo quno ye-ye uni Aisaiako sokomeko ŋande nakayáŋaró, “Enendo mira wimbímo mahero neko yerero ŋande yimiroweya, ‘Uni Parámimboro khe roŋgaruwoya eneŋomboro ore roneneŋoyi qembe.’
LUK 3:5 Sono koŋó ŋu soso noko toŋo riní maŋgoreweya, ko mira purí-purí ŋu soso wendaqi umbuweya, o iri-erá ŋu soso riní roneneŋoweya, ko khe pitipotó ŋu soso roŋgaruwoyi kararaŋiwí teweya.
LUK 3:6 Ko unipare sosopo Anutuko rambaruru koŋgo yoreweya ŋu qene iŋowaŋgo.”
LUK 3:7 Ŋunde ŋuroko Jonko unipare qambu sono rewero quro eneno maheŋgurí ŋu ŋande yimitoyaró, “Ye sire piyimi ŋuro simó ŋu! Anutuko newonde saŋgirí tero unipare o piyimi teyoteŋgo ŋu rambaruru yerewero tete. Ye dando yimironí sore naru piyimi ŋu takawero sono reteŋgo?
LUK 3:8 Ŋunde ŋuroko newonde hamó rohoréŋaŋgurí ŋuro eŋgé rika tunoqiní. Ko kina ŋande ma iŋowero, ‘Abrahamko noreŋo usinani.’ Dokoro no ŋande ye yimiroteno, Anutuko meté yiní wondo ŋu rohoréŋoro Abraham koro usi-sí tunoqewaŋgo.
LUK 3:9 Itaka ka soporo te toŋowero quro te hurímo yote. Ŋunde ŋuroko te soso eŋgé meté mu kama teyoteŋgo ŋuko toŋoro kewáko raŋoweya.”
LUK 3:10 Ŋunde yiní unipare qambu ŋundo ŋande oseseyaŋgurí, “Asa ko nore date tewato?”
LUK 3:11 Yi mande topé yaró, “Uni ka kowe punu-punuyó irisa moré ŋundo kanata re kowe punu-punuyó moré kini ŋu inoweya. Ko uni ka o newero qu parámi ŋundo o kumi siyoro uni o newero qu moré kini ŋu inoweya.”
LUK 3:12 Takis re-re uni kumimbo ŋuya sono rewero mahero ŋande oseseyaŋgurí, “Rondaqe-rondaqe uni, nore date tewato?”
LUK 3:13 Ŋunde yiqo, ŋande yimiraró, “Ye takis ŋuro rokóŋo hamó qu naŋge siyoyi. Oka ka ŋuya ma rewero.”
LUK 3:14 Kuma uni kumimbo ŋuya oseseyaŋgurí, “Ko nore date tewato?” Ŋunde yi ŋande yimiraró, “Ye wimbí tero uniparetoro mone qu ma woso rewero, ko kota yero mande kho ma yunowero. Yeŋo kimoye ŋuro naŋge metéŋoyi.”
LUK 3:15 Asa unipareto Kristo maheweya ŋuro sopoyaŋgo, ko ene soso newondeyembo ŋande yero iŋaŋgurí, ko Jon ŋumbeka Kristo ŋuno qu, yero iŋaŋgurí
LUK 3:16 Asa ko Jonko ŋande yimiraró, “Nondo ye sonono kina sono re yunoteno. Quko uni ka tukú maheweya ŋuro wimbímboko nene wimbune ŋu takate. Nondo eneŋo khe punu-punuyómboro utó orosoyewero owé moré kini. Ko enendo Yuqa Surumí ŋuya kewá ŋuya toworo sono qembe re yunoweya.
LUK 3:17 Usú ka re towo mahero wit eŋgémboya murutómboya rondaŋeweya. Rondaŋero wit eŋgé se yano kopoweya. Quko murutómi muko se kewá ka kama khumoyote quno ŋuno qaweya.”
LUK 3:18 Jonko mande qambu ŋunde yero newondeye rukisoyoro miti mande ŋu yesowoyara.
LUK 3:19 Quko enendo uni kembé Herot ŋu roŋgaruwaró, dokoro Herotko payómboro parí qu, owí muko Herotias, ŋu rero o kumi meyowo piyimi mu te inoyaró.
LUK 3:20 Ŋunde ŋuroko Herotko oteteyó piyimi mu sowe tero Jon toworo kusi-kusi yano rotaró.
LUK 3:21 Asa Jonko unipare sono re yunoro, yate Yesu ŋuya sono re inaró. Ŋunde tiní Yesuko hariri teyoní sambo mako kosoní
LUK 3:22 Yuqa Surumí nú parámi ŋunde qembe tero ene saŋano umburó. Ko sambo koŋgo neka ŋande umburó, “Keko neneŋo naŋone, keŋo surumí iŋoyoteno. Keŋo meté kereyoteno.”
LUK 3:23 Asa Yesuko hurí tero eneŋo kho taró quno kumima naru 30 ŋunde rotaró. Unipare soso ŋandiro ye iŋaŋgurí, ene Josep koro naŋuní. Josep ŋuko Heli koro naŋuní.
LUK 3:24 Heli ŋuko Matat koro naŋuní. Matat ŋuko Liwai koro naŋuní. Liwai ŋuko Meliki koro naŋuní. Meliki ŋuko Janai koro naŋuní. Janai ŋuko Josep koro naŋuní.
LUK 3:25 Josep ŋuko Matatias koro naŋuní. Matatias ŋuko Amos koro naŋuní. Amos ŋuko Nahum koro naŋuní. Nahum ŋuko Esili koro naŋuní. Esili ŋuko Nakai koro naŋuní.
LUK 3:26 Nakai ŋuko Mat koro naŋuní. Mat ŋuko Matatias koro naŋuní. Matatias ŋuko Semen koro naŋuní. Semen ŋuko Josek koro naŋuní. Josek ŋuko Jota koro naŋuní.
LUK 3:27 Jota ŋuko Joanan koro naŋuní. Joanan ŋuko Resa koro naŋuní. Resa ŋuko Serupapel koro naŋuní. Serupapel ŋuko Sealitiel koro naŋuní. Sealitiel ŋuko Neri koro naŋuní.
LUK 3:28 Neri ŋuko Meliki koro naŋuní. Meliki ŋuko Ati koro naŋuní. Ati ŋuko Kosam koro naŋuní. Kosam ŋuko Elamatam koro naŋuní. Elamatam ŋuko Er koro naŋuní.
LUK 3:29 Er ŋuko Josua koro naŋuní. Josua ŋuko Eliesa koro naŋuní. Eliesa ŋuko Jorim koro naŋuní. Jorim ŋuko Matat koro naŋuní. Matat ŋuko Liwai koro naŋuní.
LUK 3:30 Liwai ŋuko Simeon koro naŋuní. Simeon ŋuko Juda koro naŋuní. Juda ŋuko Josep koro naŋuní. Josep ŋuko Jonam koro naŋuní. Jonam ŋuko Eliakim koro naŋuní.
LUK 3:31 Eliakim ŋuko Melea koro naŋuní. Melea ŋuko Mena koro naŋuní. Mena ŋuko Matata koro naŋuní. Matata ŋuko Natan koro naŋuní. Natan ŋuko Dewit koro naŋuní.
LUK 3:32 Dewit ŋuko Jesi koro naŋuní. Jesi ŋuko Opet koro naŋuní. Opet ŋuko Boas koro naŋuní. Boas ŋuko Salamon koro naŋuní. Salamon ŋuko Nason koro naŋuní.
LUK 3:33 Nason ŋuko Aminatap koro naŋuní. Aminatap ŋuko Atimin koro naŋuní. Atimin ŋuko Areni koro naŋuní. Areni ŋuko Hesiron koro naŋuní. Hesiron ŋuko Peres koro naŋuní. Peres ŋuko Juda koro naŋuní.
LUK 3:34 Juda ŋuko Yakop koro naŋuní. Yakop ŋuko Aisak koro naŋuní. Aisak ŋuko Abraham koro naŋuní. Abraham ŋuko Tera koro naŋuní. Tera ŋuko Nahor koro naŋuní.
LUK 3:35 Nahor ŋuko Seruk koro naŋuní. Seruk ŋuko Reu koro naŋuní. Reu ŋuko Pelek koro naŋuní. Pelek ŋuko Eper koro naŋuní. Eper ŋuko Sela koro naŋuní.
LUK 3:36 Sela ŋuko Kainan koro naŋuní. Kainan ŋuko Aripakasat koro naŋuní. Aripakasat ŋuko Siem koro naŋuní. Siem ŋuko Noa koro naŋuní. Noa ŋuko Lamek koro naŋuní.
LUK 3:37 Lamek ŋuko Metusela koro naŋuní. Metusela ŋuko Enok koro naŋuní. Enok ŋuko Jaret koro naŋuní. Jaret ŋuko Mahalalel koro naŋuní. Mahalalel ŋuko Kenan koro naŋuní.
LUK 3:38 Kenan ŋuko Enos koro naŋuní. Enos ŋuko Set koro naŋuní. Set ŋuko Atam koro naŋuní. Atam ŋuko Anutu koro naŋuní.
LUK 4:1 Asa Yesuko Yuqa Surumímbo newondímo maŋgoriní rohoréŋoro Jotan Sono rotoro oro mira wimbímo ŋuno oro yateyoní Yuqapo khe witúŋaró.
LUK 4:2 Mira ŋuno yoní naru 40 ŋunoko Monimbuko Yesu towoŋaró. Ŋu naruko ŋuno Yesu o kama nero, yate qímboro khumaró.
LUK 4:3 Khumoyoní Monimbuko ŋande miraró, “Ke hamó Anutu koro Naŋuní tiníkaqo, yeka wondo ŋa rohoréŋoro bret ka tunoqiní,” yaró.
LUK 4:4 Yiní Yesuko mande topé ŋande yaró, “Sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, ‘Unipareto o qoyemboro quwore naŋge yoto-yoto kama rewaŋgo.’”
LUK 4:5 Ŋunde yiní Monimbuko re wosoro mira purímo oro naru tukuni quno naŋge Yesu mira purí moŋgo uniparetoro miraye soso ŋu witúŋaró.
LUK 4:6 Witúŋoro ŋande miraró, “Nondo wimbu kondé re kunowe mira soso ŋuya o meté-metéye mu ŋuya sopoweya. Wimbu ŋuko neneŋo naŋge. Neneŋombo uni ka inowano.
LUK 4:7 Asa ke no potoruku te nunoka o soso ŋa se kunowano.”
LUK 4:8 Yiní Yesuko mande topé ŋande yaró, “Sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, ‘Ke Uni Parámi, keŋo Anutuke ŋuro potoruku te inoya eneŋo khoyó naŋge te qembe.’”
LUK 4:9 Ŋunde yiní re wosoro Yerusalem uyaro rero Ya Surumímboro umó saŋano rotoro ŋande yaró, “Ke hamó Anutu koro Naŋuní tiníkaqo, ŋa noŋgo amuno soreka kiyowe.
LUK 4:10 Dokoro, sokomeko ŋande yete, “‘Enendo sambo simóŋo yimironí sopo kere meté roŋgaru kereyowaŋgo,
LUK 4:11 ko kandeyembo hokoro koro kiri wondo kato khíndoŋgemo kama saŋga kereweya.’”
LUK 4:12 Yiní Yesuko mande topé ŋande yaró, “Sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, ‘Ke Uni Parámi, keŋo Anutuke, ma towoŋowero.’”
LUK 4:13 Monimbuko Yesu towoŋoní kini tiní rotoro naru kano quro soparó.
LUK 4:14 Asa Yesuko rohoréŋoro Yuqa koro wimbímo Galili mirako ŋuno pitu ko uyaró. Uyariní unipare mira soso ŋu noŋgo qundo eneŋo mande piŋa ŋu iŋaŋgurí.
LUK 4:15 Huru-huru yayemo ŋuno oro Anutu koro mandí rondaqe yunoyaró. Ko unipare soso eneŋo owí hokoyaŋgurí.
LUK 4:16 Yate-yate Sapat naru kanoko Nasaret yendémo ŋuno uyaró. Yendé ŋuno ene simó tomó ta yate ŋuno parámi taró. Asa ŋu naruko ŋuno eneŋo murí howero huru-huru yano oró. Oro Anutu koro sokome qu weyowero otoqo kaŋaró.
LUK 4:17 Kaŋiní sopo-sopo uni ŋundo Aisaiako mande nakayáŋaró ŋuro sokome qu ŋu re inoní rosaraqero mande ŋu weyoro ŋande yaró,
LUK 4:18 “‘Uni Parámimboro Yuqayómbo no saŋanemo yote. Ŋunde ŋuro enendo no rokó niriní uni owéye moré kini ŋu piŋa mande meté yero yimirowano. Enendo asá niriní uni kusi-kusi yano yoteŋgo ŋu kinaŋge toŋewaŋgo ŋuro yesowowano, uni toŋeye piyimi mu pitu ko toŋetewaŋgo ŋuro yesowowano, uni quhurí koro kusuŋoyómo yoteŋgo ŋu yorewe kina toŋewaŋgo,
LUK 4:19 Uni Parámimboro naruyó meté ŋuro yesowowano.’”
LUK 4:20 Ŋunde weyoro sokome ŋu wakaro sopo-sopo uni ŋu inoro kunditaró. Ko unipare huru-huru yano yaŋgo ŋu soso Yesuko toŋetaŋgurí.
LUK 4:21 Asa hurí tero ŋande yimiraró, “Mande ŋano qu komo suki sokomeko nakayáŋaró ŋako itakako hamó tunoqete.”
LUK 4:22 Ŋunde yiní owí hokoro eneŋo maŋgómbo mande meté ŋunde qu yaró ŋuro iŋondata parámi tero ŋande epe mito-mito taŋgurí, “Uni ŋuko Josep koro naŋuní naŋge, ŋuko hamómbe?”
LUK 4:23 Ŋunde yiqo, ŋande yimiraró, “Ye tapara mande ŋambe ye nimirowaŋgo, ‘Dota, keŋo o piyimi ŋu reka meté tiní,’ yewaŋgo, ko, ‘O soso Kaperneam yendémo ŋuno taró ŋu naŋge ŋa mirako ŋano te,’ ye nimirowaŋgo, peka.
LUK 4:24 No mande hamó ye yimiroteno, Anutu koro ye-ye unindoro mirako ŋuno simburí muko ye-ye uni ŋuro mandí ŋu kama iŋoyoteŋgo.
LUK 4:25 Hamó yeteno, Elaija koro naruko ŋuno Israel mirako ŋuno wapu qambu yoraŋgurí. Ŋu naruko ŋuno kumima naru kapusa ko kombo kande saŋiyoro kanata ŋunde rotoro Israel mirako ŋuno sono kama umbuyaró. Ŋunde tiní korare parámi tunoqaró.
LUK 4:26 Quko Anutuko Elaija wapu ŋunde qu kano kama asáŋaró. Kini, mira meyowomo wapu ka, Sarepat yendé ŋu Saiton mira ŋuno wapu kano, ŋuno asáŋoní toŋeró.
LUK 4:27 Ŋuya ye-ye uni Elisa koro naruko ŋuno Israel mirako ŋuno koweye piyimi khumo uni qambu yoraŋgurí. Quko enendo se khumo uni ŋunde qu kama yoriní sara taró. Kini, Siria uni ka owí muko Naman, ŋu naŋge riní sara taró.”
LUK 4:28 Ŋunde yiní unipare huru-huru yano yoraŋgo ŋu mande ŋu iŋoro saŋgirí parámi taŋgurí.
LUK 4:29 Ŋunde tero otoqoro Yesu toworo yendé tapémo oŋgurí. Yendéye ŋuko mira purí titinímo yaró. Asa Yesu rero, purí sombé moŋgo raŋato, yero oŋgurí.
LUK 4:30 Quko keweroyewore kinaŋge yorotoro toŋeró.
LUK 4:31 Asa Yesuko Galili koro yendéyó qu ka, Kaperneam yendé ŋuno oro Sapat naruko ŋuno Anutu koro mandí rondaqe unipare yunaró.
LUK 4:32 Yunoyoní eneŋo mandí iŋoro kondé yukuwaŋgurí. Dokoro mande yaró ŋuko wimbí moré.
LUK 4:33 Naru kano uni ka yuqa pusú eneno yaró ŋu huru-huru yano ŋuno yora. Ŋuno yotoro parámi ŋande ye kiwaró,
LUK 4:34 “Aine, Yesu Nasaret noŋgo, do nereweya? Kepe nore rowore nerewero mahetepe? No iŋo kunoteno, keko Anutu koro uni meté horé ŋu.”
LUK 4:35 Ŋunde yiní Yesuko ŋande qene yaró, “Ke maŋgoke kusiyoya uni ŋu roto toŋe!” Yiní yuqa piyimimbo uni ŋu re raŋoní nokono unipare keweroyemo umbuní roto toŋero kaŋuya kama roworemaró.
LUK 4:36 Unipare soso ŋu newondeye yukuwoní epe mito-mito ŋande taŋgurí, “Enendo mande wimbí moré date qu yero yuqa pusú ŋu mepémo sopo yiriní roto toŋewaŋgo?”
LUK 4:37 Ŋunde yiqo, imemoŋgo Yesu ŋuro mande piŋa ka wimbo-wimbo uyaró.
LUK 4:38 Asa Yesu huru-huru ya rotoro Saimon koro yayómo oró. Saimon koro koŋgí ŋuko kowí tiwi riní Yesuko samakaŋoní yero nekaŋgurí.
LUK 4:39 Nekoyi uyaro taŋgímo kaŋero se khumo ŋu qene yiní kini tiní pare ŋu waka ta otoqoro o qoyemboro roŋgaruwaró.
LUK 4:40 Kosa pusuŋiní uni kumimbo topo-topoye se khumo enesó-enesó teyaŋgo ŋu yore eneno maheŋgurí. Ŋuno mahiqo, Yesuko kandí kanata-kanata saŋayemo riní meté taŋgurí.
LUK 4:41 Ko yuqa piyimi kumi yohowiní uni qambu ŋu roto toŋeŋgurí. Toŋero yuqa piyimi ŋundo ki kondé tero, “Keko Anutu koro Naŋuní,” yaŋgurí. Quko, ŋunde ma yewero, ye soré yereró, dokoro ŋande iŋomukaŋgurí, ko eneko Kristo ŋu, yero iŋaŋgurí.
LUK 4:42 Ita saraŋoní Yesuko mira uni kinimo toŋiní unipare qambu ŋundo seqayate qenero, ma noroto toŋewero, ye soréŋaŋgurí.
LUK 4:43 Quko ŋande yimiraró, “Yendé meyowo ŋuno ŋuya Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuro miti mande ŋu yimitoyowano. Dokoro ŋu murí ŋuro asá niriní mahenowó.”
LUK 4:44 Ko huru-huru yayemo Judia mirako ŋuno mande yesowoyara.
LUK 5:1 Naru kano Yesu Genesaret Sono Towo tapémo kaŋeyoní unipare qambu mahero Anutu koro mande iŋowero wuririyoro epe pito-pito taŋgurí.
LUK 5:2 Ŋunde ti waŋgo tomó ta irisa sono towo tapémo ŋuno yorori yiyaró. Uni sono qare siyoyaŋgo kumimbo waŋgo ŋu rotoro tirí-tiríye ŋu se sonowoyaŋgurí.
LUK 5:3 Asa Yesuko Saimon koro waŋgoko ŋuno oro Saimon yiní waŋgo wosoní sono saŋano soŋga ta na uyaró. Uyariní Yesu waŋgo saŋano ŋuno kunditero unipare qambu ŋu mande rondaqe yunaró.
LUK 5:4 Mande yimironí kini tiníqo, Yesuko Saimon miraró, “Ye waŋgo ŋa reya tirí-tiríye sono towo meré piyimimo rotoyika ŋuno uweya,” yaró.
LUK 5:5 Yiní mande topé yaró, “Awa, suwono kho parámi teyato saraŋote, quko nore sono qare ka kama siyato. Quko no keŋo maŋgoke howero tirí-tirí rotowe uweya,” yaró.
LUK 5:6 Yero ene ŋunde tero sono qare parámi siyoyi tirí-tirí ŋu wamba wuriró.
LUK 5:7 Ko kho kopo topé waŋgo meyowomo ŋuno yoroyi neko yiri mahe samaka yereŋgurí. Ŋundiro tiqo, waŋgo irisa ŋu sono qareko maŋgoriní irisa ŋu sono quroko wamba uriyó.
LUK 5:8 Saimon-Pitako ŋu qenero Yesu khí rorowo kaŋero potoruku te inoro yaró, “Uni Parámi, no norotoya toŋe, dokoro no uni quhurí uni.”
LUK 5:9 Ŋunde yaró, dokoro eneya topé-topémboya sono qare parámi siyo qenero newondeye yukuwaró.
LUK 5:10 Saimon koro kho kopo topé irisa ŋu, Jems koya Jon, Sepeti koro naŋo-simó, ŋu ŋuya sono qare ŋu qenero iŋondataqariyó. Quko Yesuko Saimon ŋande miraró, “Ma sasaro tewero. Ŋa naruko ŋano unipare yowosoní Anutusina uyarewaŋgo,” yaró.
LUK 5:11 Ko waŋgo irisa ŋu sono towo tapémo yowosoro oye soso rotoro Yesu howaŋgurí.
LUK 5:12 Naru kano Yesu yendé kano yoníqo, uni ka ŋuno yora, kowí piyimi khumo ŋuko eneŋo kowí soso pokamaró. Asa Yesu qenero, potoruku rero umu-kembé nokono rero Yesu kirayaró, “Uni Parámi, keto ŋu iŋi mepémo tiníqo, no nori sara tewano.”
LUK 5:13 Yesuko kandí saŋanímo rero miraró, “No ŋuro iŋoteno. Ke sara teweya.” Yiní waka ta se khumo ŋuno qu roto toŋeró.
LUK 5:14 Rotoní Yesuko kondé ŋande miraró, “O ŋa keno tunoqete ŋaro uni ka ma yimirowero. Hutuŋo mande Mosesko yimiraró ŋu howeya o qa-qa uni koweke re witú yereya keto sara tunoqete quro oka Anutu te ino qembe. Ŋunde tiqo, se khumoke kini tete, ye iŋowaŋgo.”
LUK 5:15 Quko Yesuko o taró ŋuro piŋa mandeyó ŋu mira soso uro toŋeró. Ŋunde ŋuro unipare qambu qundo, nore mandí iŋato se khumonani riní meté teweya, ye iŋoro eneno uyareŋgurí.
LUK 5:16 Quko enendo toŋero sikuno uyaro hariri teyara.
LUK 5:17 Naru kano Yesuko mande rondaqero unipare yunoyaró. Yunoní Farisi unindoya hutuŋo mande ŋuro rondaqe-rondaqe unindoya kopo mahe kunditeyaŋgurí. Uni ŋundo Galili koro yendé soso ŋu noŋgo, ko Judia koro yendé soso ŋu noŋgo ko Yerusalem noŋgo ŋuya maheŋgurí. Asa Uni Parámimboro wimbí Yesu koya yoní ŋundo se khumo uni ŋu yoriní meté taŋgurí.
LUK 5:18 Kowe uni kumimbo uni ka re koroworo maheŋgurí. Uni ŋu khí irisa-irisa ukumi riní yakutímo ŋuno eteyaró. Eteyoní re koroworo ya ka Yesu yaró quno ŋuno owero iŋaŋgurí.
LUK 5:19 Quko unipare qambu horé ŋundo ya maŋgorero mako ŋuya wisumuŋaŋgurí. Ŋunde ŋuro ya umómo oro witú rero yakutí ŋu utómbo kusiyo ri ŋuwore ŋundo unipare keweroyemo umburo Yesu toŋímo yaró.
LUK 5:20 Yesuko uni ŋuro iŋondutuye hamó qenero iŋoro ŋande yaró, “Topo, keŋo quhuríŋge se rotoní.”
LUK 5:21 Hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya Farisi unindoya newondeyemo ŋande yero iŋaŋgurí, “Ŋu danimbo Anutu yesaráŋoyote? Anutuko naŋge quhurí se rotowero wimbí tete.”
LUK 5:22 Asa Yesuko iŋo-iŋoyemo osese-osese taŋgurí ŋu qene iŋoro mande topé yaró, “Dokoro ye newondeyemo osese ŋunde qu ye iŋoteŋgo?
LUK 5:23 Ye date iŋoteŋgo? Nondo, ‘Quhuríŋge se rotoní,’ ye mirowano tiníqo, ŋuko wuruwara mande peka, ye eŋgé qenewero mepémo kini. Quko, ‘Ke otoqoya khete-khete uyare,’ ye mirowano tiníqo, ŋuko mande quhurí horé, ŋuro eŋgé qene iŋomukowaŋgo, hamómbe?
LUK 5:24 Quko ŋande iŋi, Unindoro Naŋuní ŋundo nokono ŋano unindoro quhuríye se rotowero quro wimbí tete.” Ŋunde yero uni khí piyimi ŋu ŋande miraró, “Nondo kimirowe, ke otoqoya yakutíŋge re korowoya yakemo u,” yaró.
LUK 5:25 Waka ta uni ŋu otoqoro unipare toŋeyemo yakutíŋo re koroworo Anutu seré te inoro uyaro paseyómo oró.
LUK 5:26 Oní unipare soso qenero iŋondutuye enesó-enesó taró. Qenero sasaro tero Anutu seré te inoro ŋande yaŋgurí, “Itaka o amana horé qeneteto.”
LUK 5:27 Imemoŋgo Yesuko uyaro takis re-re uni ka, owí muko Liwai, ŋu qeneró quko takis rewero paseno ŋuno kunditeyaró. Kunditeyoní ŋande miraró, “Ke mahe no nohowe.”
LUK 5:28 Yiní otoqoro oyó soso ŋuno rotoro uyaro Yesu howaró.
LUK 5:29 Ko Liwaiko Yesu koro o ne-ne parámi ka eneŋo yano ŋuno taró. Uni takis re-re uni qambu quya uni meyowo ŋuya o newero quro ŋuno eneya etaŋgurí.
LUK 5:30 Farisi unindoya hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya eneŋo iŋo-iŋo rewero uniyómboya kisikasa mande ŋande yaŋgurí, “Dokoro enendo takis re-re unindoya quhurí unindoya o kopo neyoteŋgo?”
LUK 5:31 Ŋunde yi Yesuko mande topé ŋande yaró, “Uni se khumoye moré kini muko dotako kama uwaŋgo. Kini. Se khumo uni ŋundo naŋge dotako uyoteŋgo.
LUK 5:32 Ŋunde naŋge no uni roneneŋowí neko yerewero kama umbunowó. Kini. Nondo quhurí uni ŋu neko yereweka newonde rohoré ti yero umbunowó.”
LUK 5:33 Asa uni kumimbo Yesu koya ŋande yaŋgurí, “Naru kumimo Jon koro iŋo-iŋo rewero uniyómbo o newero ŋuro kundiŋi tero hariri teyoteŋgo. Farisi koro iŋo-iŋo rewero uni ŋuya ŋunde teyoteŋgo. Quko keŋo unike muko kinaŋge o qoyemboro neyoteŋgo.”
LUK 5:34 Kowe Yesuko ŋande yimiraró, “Ko uni kato epe re-re tewero o ne-ne naruko ŋuno topé-topémbo kundiŋi tewero mepémo kini, hamómbe?
LUK 5:35 Quko imemoŋgo ta uni ŋu ri toŋeweya. Ŋu naruko ŋuno naŋge topé-topémbo kundiŋi tewaŋgo.”
LUK 5:36 Asa Yesuko tapara mande ka ŋande yimiraró, “Ko uni kato tuwi keta qu romboŋero tuwi sumi ŋu rero tuwi komo quro wituyómo ŋuno kama tiŋiyoweya. Kini, ŋunde teweya quko tuwi keta ŋu rambaruruwoweya, ko tuwi komo ŋu kiraró enesó, tuwi sumi keta ŋuko enesó.
LUK 5:37 Ko uni kato wain keta qu re meme kowí puŋge komo quno ŋuno kama puŋgeyoweya. Kini, wain keta ŋuro yuqayómbo puŋge komo ŋu umboroŋoní wain ŋu hausuworo nokono umbuní puŋge ŋuya piyo teweya.
LUK 5:38 Asa ko wain keta qu puŋge keta quno naŋge puŋgeyoyi qembe.
LUK 5:39 Ko uni kato wain komo qu ka neroqo keta quro kama iŋoyote, dokoro, ‘Komo ŋuko meté,’ ye iŋoyote.”
LUK 6:1 Asa Sapat naru kano Yesu wit kho keweroko uyaro iŋo-iŋo rewero uniyómbo wit simó siyoro kandeyembo wit kowí rumuniŋoro siyi toŋiní se neyaŋgo.
LUK 6:2 Quko Farisi uni kumimbo yiyoro ŋande yaŋgurí, “Hutuŋo mande ŋundo otete ŋu soréŋoro, Sapat naruko ŋuno ŋu ma tewero, yete. Ye do karo ŋunde teteŋgo?”
LUK 6:3 Yi Yesuko mande topé yaró, “Yembe komo Dewit koya topé-topémboya o taŋgurí ŋuro sowo mande ŋumbe kama weyo iŋaŋgurí, peka? Asa ŋu naruko ŋuno o qoyemboro khumoro
LUK 6:4 Dewitko Anutu koro yano oro bret ŋu Anutu toŋímo yara ŋu re umburo nero topé-topé yunoní naŋgurí. Quko bret ŋuro, hutuŋo mandeko ŋande yete, o qa-qa uni ŋundo naŋge bret ŋu newaŋgo.”
LUK 6:5 Ŋunde yero ŋande yimiraró, “Unindoro Naŋunímbo Sapat naru ŋu sopoyote.”
LUK 6:6 Asa Sapat naru kano Yesu uyaro huru-huru ya quroko oro unipare mande rondaqe yunaró. Yunoní uni ka kandí kondésina ukumi rero khumaró qu ŋuno yora.
LUK 6:7 Hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya Farisi unindoya, Yesuko uni ŋu riní meté tiníqo, Sapat naruko kho ka tete ŋuro mande kho inowato, yero iŋoro toŋetaŋgurí.
LUK 6:8 Quko Yesuko iŋo-iŋoye qene iŋoro uni kandí piyimi ŋu mitoro ŋande yaró, “Ke otoqoya keweroyemo ŋano kaŋe,” yiní ŋunde taró.
LUK 6:9 Asa Yesuko ŋande yimiraró, “Ye date iŋoteŋgo, Sapat naru ŋa do otete ka hutuŋo mande wendaqeweya? O meté tewatope ma o piyimi te inowato, asa uni ka roŋgaruwowatope ma urato khumoweya?”
LUK 6:10 Ŋunde yero uni soso ŋuno yiyoro uni ŋu ŋande miraró, “Kandeke raŋo,” yiní ŋunde tiní kandí pitu ko meté taró.
LUK 6:11 Quko uni soso ŋundo saŋgirí parámi horé tero, Yesu do ka te inowato, yero epe mito-mito taŋgurí.
LUK 6:12 Asa naru kano Yesu hariri tewero uyaro mira purí kano oro Anutuwore hariri tero suwo doŋe-doŋe taró.
LUK 6:13 Ita saraŋoníqo, iŋo-iŋo rewero uniyó neko yerero uni keweroyemo 12 rokó yerero owé “asá yerewí uni” yunaró.
LUK 6:14 Uni ŋuro owéye muko ŋandiro: Saimon, uni ŋu owé Yesuko, “Pita,” ye nekaró ŋu; Andru, Saimon koro koneyó ŋu; Jems; Jon; Filip; Bartolomeyu;
LUK 6:15 Matyu; Tomas; Jems, Alipeus koro naŋuní ŋu; Saimon, Selot koro wini qu ka;
LUK 6:16 Jutas, Jems koro naŋuní ŋu; ko Jutas Isikariot, uni ŋu imemoŋgo Yesu re uni piyimi kandeyemo rotaró.
LUK 6:17 Asa Yesu mira purí moŋgo uro mira kuhú kano kaŋaró. Ŋuno eneŋo iŋo-iŋo rewero unipare qambu yoraŋgurí. Unipare meyowo qambu ŋuya yoraŋgurí. Unipare ŋu Judia mira koŋgo qu, Yerusalem noŋgo qu, ko windi tapéwore yendé irisa Tair koya Saiton koya ŋu noŋgo qu ŋuya yoraŋgurí.
LUK 6:18 Ene mandí iŋowero maheŋgurí. Ko ene se khumoye roŋgaruwoní meté tewaŋgo ŋuro maheŋgurí. Asa ko kumi yuqa pusú qundo rambaruru yereyaŋgo ŋu Yesuko roŋgaru yiriní meté taŋgurí.
LUK 6:19 Eneŋo wimbí kondé ŋundo se khumo unipare soso roŋgaru yiriní meté taŋgurí. Ŋunde ŋuro unipare qambu ŋu, Yesu kina pekáŋato, yero kandeye raŋaŋgurí.
LUK 6:20 Ko Yesuko eneŋo iŋo-iŋo rewero unipareyó yiyoro ŋande yaró, “Ye owéye moré kini qundo, ye puriŋo ka reteŋgo, dokoro Anutuko ye wiri yereyote.
LUK 6:21 Ye itaka ka o qoyemboro khumoyoteŋgo qundo, ye puriŋo ka reteŋgo, dokoro Anutuko yoriní maŋgoreweya. Ye itaka ka tendoyoteŋgo qundo, ye puriŋo ka reteŋgo, dokoro imemoŋgo yomowaŋgo.
LUK 6:22 “Unindo ye Unindoro Naŋuní ŋu howeyoteŋgo ŋu iŋoro newonde saŋgirí te yunoro yohowero mande piyimi ye yunoro huwó mande yeyoteŋgo quno ŋuno yendo puriŋo ka reteŋgo.
LUK 6:23 Ŋu naruko ŋuno niŋgu-niŋgu parámi ti qembe, dokoro samboko ŋuno kimo parámi rewaŋgo. Hamó, komo eneŋo usisambayembo ye-ye uni ŋunde naŋge o piyimi te yunaŋgurí.
LUK 6:24 “Quko ye onoŋoye moré mu, o ininiyaqe, dokoro oka newonde ime yunoweya qu ŋu komo remukaŋgurí.
LUK 6:25 Ye itaka o ni qahuye tinditiní qu, o ininiyaqe, dokoro imemoŋgo o qoyemboro khumowaŋgo. Ye itaka yomoyoteŋgo qu, o ininiyaqe, dokoro imemoŋgo tendowaŋgo.
LUK 6:26 “Unindo yeŋo owéye hokiqo, o ininiyaqe. Komo, eneŋo usisambayembo ye-ye uni kota-kota ŋu ŋunde naŋge owéye hokaŋgurí.
LUK 6:27 “Quko nondo ye mandene iŋoyoteŋgo ŋu ŋande yimiroteno, yeŋo saŋgiríye newonde meté yunoro murí meté uni yeya newonde piyimi teyoteŋgo quya te yunoyuri qembe.
LUK 6:28 Danimbo takuni saŋayemo reweya, ŋu ye puriŋo yiri qembe. Ko danimbo yesará yereweya ŋuro hariri tika Anutuko ene samaka yiriní.
LUK 6:29 Ko uni kato kakíŋge kawore tamoníqo, rohoréŋoro kawore ŋuya ino qembe. Uni kato keŋo kowe punu-punu saŋanímo qu re wosoníqo, keŋo kowe punu-punu quroyómo qu ŋuya re ma soréŋowero.
LUK 6:30 Uni kato o karo kira kereweya tiníqo, o ŋu ino qembe. Ko uni kato keŋo oke siyoweya tiníqo, ŋande ma mirowero, topé nuno qembe.
LUK 6:31 Yendo unipareto otete soso yeno te yunowaŋgo ŋuro kondé iŋoyoteŋgo ŋuko, ye otete ŋu naŋge eneno te yunoyi qembe.
LUK 6:32 “Ko yendo topoyemboro naŋge hamó iŋo yunoteŋgo tiníqo, owé meté ka rewaŋgo, peka? Kini, uni quhurí uni ŋuyako newonde meté eneŋo topo-topoye yunoyoteŋgo.
LUK 6:33 Ko yendo uni yeya o murí meté te yunoyoteŋgo quya o murí meté te yunowaŋgo tiníqo, owé meté ka rewaŋgo, peka? Kini, uni quhurí uni ŋuyako murí ŋunde naŋge teyoteŋgo.
LUK 6:34 Ko yendo uni utatáyemboro topé ye yunowaŋgo ŋu naŋge utatáye yunoyoteŋgo tiníqo, owé meté ka rewaŋgo, peka? Kini, uni quhurí uni ŋuyako uni quhurí imemoŋgo topé tewaŋgo ŋu utatáye yunoyoteŋgo.
LUK 6:35 Quko ye saŋgiríyemboro iŋo inoro utatáye yunoyi qembe. Ko enendo utatáyemboro topé ye yunowaŋgo ŋuro ma iŋowero. Ye ŋunde tero imemoŋgo kimo parámi rero Anutu Koreko Horé yote ŋuro simó yowaŋgo. Dokoro enendo uni kama ene yuŋgunaŋoyoteŋgo quya o piyimi teyoteŋgo quya o meté te yunoyote.
LUK 6:36 Ye awayembo teyote ŋundiro naŋge uniro sikíye ti qembe.
LUK 6:37 “Uni karo muríye kama ronda yerewaŋgo tiníqo, Anutuko yeŋo muríye ŋuya kama ronda yereweya. Ye uni ka mande kho kama yunowaŋgo tiníqo, Anutuko mande kho ye ŋuya kama yunoweya. Uniro quhuríye se rotowaŋgo tiníqo, Anutuko yeŋo quhuríye ŋuya se rotoweya.
LUK 6:38 O se uni meyowo yunoyikata Anutuko o se ye ŋuya yunoweya. Enendo o meté kusíŋoní hamó maŋgorero umbuyote ŋu yunoweya. Dokoro yendo uni meyowo o yunoyoteŋgo ŋuro rokóŋo ŋuwore naŋge Anutuko meté te yunoweya.”
LUK 6:39 Asa Yesuko tapara mande ka ŋande yaró, “Uni toŋí kiré kato toŋí kiré meyowo ka metémbe khe witúŋoweyape, ma kini? Kini, ene irisa-irisa rokaráŋoro meréko uwari.
LUK 6:40 Iŋo-iŋo rewero simó ŋundo rondaqe-rondaqe uniyó kama takate. Quko iŋo-iŋo meté tiní asa ene otoqoro rondaqe-rondaqe uniyó qembe teweya.
LUK 6:41 “Ke do karo topokeporo murutó ka toŋímo yote ŋu qene iŋoyote, quko ke te puŋo ka keŋo toŋeŋgemo yote ŋu kama qene iŋoyote?
LUK 6:42 Ko te puŋo ka keŋo toŋeŋgemo yote ŋu kama qene iŋoyoníqo, ke date tero topoke ŋande miroweya, ‘Topo, murutó toŋeŋgemo ŋu re rotowe?’ Ke uni maŋgoye irisa, koretero te puŋo parámi keŋo toŋeŋgemo yote ŋu re rotoroqota ke meté toŋetero murutó tomó ta topoke toŋímo yote ŋu meté se rotoweya.
LUK 6:43 “Qeni, te meté kato eŋgé piyimi mu kama eŋgé teyote. Ŋunde naŋge te piyimi kato eŋgé meté mu kama teyote.
LUK 6:44 Dokoro, unindo eŋgé qenero te ŋuro kiraró qene iŋowaŋgo. Hamó, fik eŋgé ŋu te kunzi noŋgo kama siyoyoteŋgo, ko wain eŋgé ŋu kakari kewero koŋgo kama siyoyoteŋgo.
LUK 6:45 Uni meté ŋundo iŋo-iŋo meté qundo newondí riní maŋgoriní murí meté teyote. Uni piyimi ŋundo iŋo-iŋo piyimi qundo newondí riní maŋgoriní murí piyimi mu teyote. Ŋunde ŋuroko o piyimi naŋge teyote. Dokoro iŋondutu newondímo maŋgoreyoní ŋu maŋgómbo naŋge yeyote.
LUK 6:46 “Ye dokoro no neko nerero, ‘Uni Parámi, Uni Parámi,’ yeteŋgo, quko ye mandene kama howeyoteŋgo?
LUK 6:47 Uni kumimbo nono maheroqo mandene iŋoro howeyoteŋgo. Asa ko uni ŋunde quro tapara mande yewe teteno.
LUK 6:48 Uni ŋunde qundo yayó reweya quno ŋuno koretero meré sero kandarama saŋano tatá raŋaró. Sono rirupo ya ŋu kikiŋoní ya ŋu kama huqeweya. Dokoro uni ŋuko paseyó kondé horé raró.
LUK 6:49 Quko uni kato mandene iŋoro kama howeyote ŋuko ŋandiro, uni ka yayó kina nokono kaŋeweya, ko tatá noko quroko kama raŋaró. Sono rirupo ya ŋu kikiŋoní waka ta huqero soso piyo teweya.
LUK 7:1 Asa Yesuko mande soso ŋu yiní unipareto iŋoyi kini tiní Kaperneam yendémo ŋuno oró.
LUK 7:2 Yendémo ŋuno kuma unindoro sopo-sopo uni ka ŋuno yora, eneŋo kho simóŋo qu ka se khumo teyate wamba khumaró. Ko enendo kho simóŋo ŋuro parámi iŋoyara.
LUK 7:3 Asa ene Yesu koro iŋaró quno ŋuno Juda koro uni kembé-kembéye yorero, Yesu miroyika mahe kho simóne riníka otoqoní, yero asá yiriní toŋeŋgurí.
LUK 7:4 Toŋero Yesuko uyaro kondé kirayoro ŋande yaŋgurí, “Uni ŋuko uni meté, asa ko meté keto samakaŋoweya.
LUK 7:5 Dokoro enendo noreŋo wininani iŋo yunoro huru-huru yanani ŋu raró.”
LUK 7:6 Ŋunde yiqo, eneya kopo uyareŋgurí. Uyaro yano kutaqemo uyari kuma unindoro sopo-sopo uni ŋundo topé-topé kumi asá yiriní eneŋo maŋgó rero Yesu ŋande miraŋgurí, “Uni parámi, enina, koweyumu ma tewero. No uni meté kini ŋuro ke neneŋo yano date areweya.
LUK 7:7 Ŋu murí ŋuro tero neneŋombo kiyowero ŋuno kama uyareno. Quko keto kina mande yekata sunará simóne ŋu meté teweya.
LUK 7:8 Dokoro no ŋuya uni owéye moré mu kasirayemo yowe sopo nereyoteŋgo. Kowe nondo uni ka mirowano, ‘Ke toŋe,’ yeweqo, toŋeyote. Ko ka mirowano, ‘Ke mahe,’ yeweqo, maheweya. Kho simóne mirowano, ‘Kho ŋu te,’ yeweqo, ŋunde teweya.”
LUK 7:9 Asa Yesuko mande ŋu iŋoro iŋondata parámi tero rohoréŋoro unipare qambu ene howeyaŋgurí ŋu ŋande yimiraró, “Nondo ŋande yimiroteno, uni ŋaro iŋondutuyó parámi ŋandiro qu ka Israel unipare keweroyemo kama qeneno.”
LUK 7:10 Ŋunde yiníqo, kuma unindoro uni kembémbo asá yiriní maheŋgurí ŋu roto toŋero pitu ko yano maheroqo kho simó komo meté taró ŋu qene iŋaŋgurí.
LUK 7:11 Asa tukú Yesu yendé ka, owí muko Nain, ŋuno oró. Oní iŋo-iŋo rewero uniyómboya unipare qambu ŋuya eneya uyareŋgurí.
LUK 7:12 Uyaro yendé ŋuro hoŋgo makono kutaqemo mahero uni kumi yiyoní uni ka khumaró mu re koroworo yendé ŋu roto toŋeyaŋgurí. Uni ŋuro nimí muko, simó kanata na ŋu naŋge tero wapu taró. Unipare qambu pare ŋuya maheŋgurí.
LUK 7:13 Asa Uni Parámimbo pare ŋu qenero ŋuro sikí parámi tero ŋande miraró, “Ke ma tendoyoto.”
LUK 7:14 Ŋunde yero kutaqemo uyaro mindu ŋu towaró. Towoní uni mindu korowaŋgurí ŋu kaŋaŋgurí. Kaŋi Yesuko ŋande yaró, “Simó keta, nondo kimiroteno, otoqo,” yaró.
LUK 7:15 Yiní uni khumaró ŋu otoqoro kunditero mande hurí rero yaró. Yiní Yesuko re nimí inaró.
LUK 7:16 Asa unipareto sasaro parámi tero Anutu owí hokoro ŋande yaŋgurí, “Ye-ye uni ka parámi mu keweronanimo tunoqete.” Yero ŋande yaŋgurí, “Anutuko unipareyó yiyowero mahete.”
LUK 7:17 Ko Judia mira soso quno ŋuno unipare Yesuko o taró ŋuro epe mito-mito taŋgurí.
LUK 7:18 Asa Jon koro iŋo-iŋo rewero uniyómbo o soso Yesuko taró ŋuro Jon miraŋgurí. Miroyiqo, Jonko iŋo-iŋo rewero uniyó irisa neko yerero
LUK 7:19 mande ka Uni Parámi oseseyowero qu yimitoro asá yereró. Osese ŋuko ŋandiro, “Kepe uni maheweya ŋuro iŋatowó ŋumbe, ma nore meyowo ka sopowato?”
LUK 7:20 Asá yiriní Yesuko uyaro ŋande yariyó, “Sono re-re uni ŋu, Jon, ŋundo mande ka ŋande yete, ‘Ko kepe uni maheweya yi iŋatowó ŋuno qumbe, ma meyowo kape sopowato?’ Ŋunde yiní ŋuro osese kerewero mahetero.”
LUK 7:21 Ŋu naruko naŋge Yesuko unipare se khumo enesó-enesó quya yuqa piyimi ene quroyemo yoraŋgo qu qambu horé ŋu yoriní meté taŋgurí. Ko toŋeye kiré qu ŋuya parámi samaka-samaka tuwó rero toŋetaŋgurí.
LUK 7:22 Asa Yesuko uni irisa ŋu mande topé ŋande yero yimiraró, “Yari uyareya Jon mitoya o soso qenero iŋotiri ŋu ye mirori qembe. Toŋeye kiré mu toŋetero o qeneyoteŋgo, kheye piyimi mu khete uyareyoteŋgo, koweye piyimi khumo qu sara teyoteŋgo, kusumboye tuwo qu mande iŋoyoteŋgo, uni khumowí mu otoqoyoteŋgo, onoŋoye moré kini qu miti mande iŋoyoteŋgo.
LUK 7:23 Kowe uni ka neneŋo iŋoro iŋondutuyó kama piyo teweya ŋuko puriŋo ka rete.”
LUK 7:24 Ŋunde yiní Jon koro asá yerewí uni irisa ŋu toŋiriqo, Yesuko Jon ŋuro unipare qambu ŋu ŋande yimiraró, “Ye do ka qenewero mira wimbímo uyareŋgurí? Matúmbo tamá ka okokowoyote ŋumbe qenewero ŋuno uyareŋgurí, peka? Kini.
LUK 7:25 Quko ye do ka qenewero ŋuno uyareŋgurí? Uni ka kowe punu-punuyó meté-meté mu teyonímbe ŋu qenewero uyareŋgurí, peka? Kini, uni kato tuwi meté-meté mu punuworo nakayá enesó-enesó tero o meté-meté mu siyoteŋgo qundo wiri yerete unindoro yayemo yoteŋgo.
LUK 7:26 Quko ye do ka qenewero ŋuno uyareŋgurí? Ye-ye uni ka qenewero uyareŋgurí, hamómbe? Iyo, ko no ŋande ye yimiroteno, ŋu ye-ye uni ŋundo ye-ye uni kumi taka yerete.
LUK 7:27 Uni ŋuro mande ka sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, “‘Iŋo, nondo uni ka mande yesowo yimitoyoweya qu asáŋowe koretero uro keŋo khe qu roŋgaruwoweya.’
LUK 7:28 “No ŋande yimiroteno, Jon koro owí ŋundo uni soso nokono yoteŋgo ŋuro owéye takate. Quko uni ka Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo owí tomó ta horé tete ŋuro owí ŋundoko Jon takate.”
LUK 7:29 Ŋunde yiníqo, uniparetoya takis re-re unindoya mande ŋu iŋoro ŋande yaŋgurí, “Anutu koro murí ŋuko roneneŋowí mu naŋge.” Ŋunde yaŋgurí dokoro Jon kandí moŋgo sono re-re taŋgurí.
LUK 7:30 Quko Farisi unindoya hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya Anutuko khe meté witú yereró mu huwóŋoro Jon kandímo sono re-re kama taŋgurí.
LUK 7:31 Asa Yesuko ŋande yaró, “Ŋunde ŋuroko nondo uni itaka nokono yoteŋgo ŋuro date yewano? No do tapara mande ka yewano?
LUK 7:32 Ŋuko simó yendémo kunditeyoteŋgo qembe, ko simó topoye neko yerero ŋande yeyoteŋgo, “‘Nore kusí huwoyatowó, quko ye quno kama raŋgurí. Nore sikí yambo yatowó, quko ye kama tendoyaŋgurí.’
LUK 7:33 “Qeni, sono re-re uni ŋu, Jon, ŋundo mahero bret kama nero wain sonoyó kama neyara. Ko yendo ŋande yeyaŋgo, ‘Yuqa piyimi kato eneno yote,’ yeyaŋgo.
LUK 7:34 Itaka Unindoro Naŋuní mahero o qímboro neyote. Ko yendo ŋande yeyoteŋgo, ‘Uni ŋuko o nero qahí parámi tinditete, wain parámi nero kape-kape teyote. Eneko takis re-re unindoya quhurí unindoya topo teyote.’
LUK 7:35 Ye ŋunde yeyoteŋgo, quko qeni, iŋo-iŋo meté horé ŋundo simó meté yoriní tunoqeweya.”
LUK 7:36 Asa Farisi koro wini koŋgo uni kato Yesu nekoní yayómo mahero o newero quro yakutímo etariyó.
LUK 7:37 Ŋu naruko ŋuno quhurí pare ka yendémo ŋuno yora qundo, Yesuko Farisi unindoro yano ŋuno o neyote, yi iŋaró. Iŋoro sono risá nuŋgurí meté mu noko kumbe tomó ta kano re maheró.
LUK 7:38 Mahero Yesu khímo kaŋero tendoyoní tendo sonoyómbo Yesu khímo umburó. Tendo sonoyó ŋuko huímbo soworo khí mutó inoro sono nuŋgurí meté mu rero khímo windoroŋaró.
LUK 7:39 Ŋunde teyoní Farisi uni ŋundo Yesu nekoní maheró ŋu qenero newondímbo ŋande ye iŋaró, “Eneko ye-ye uni ka hamó tiníqo, danimbo kandí re kowímo rete ŋu iŋoweya, asa quhurí pare kato naŋge pekáŋote.”
LUK 7:40 Ŋunde ye iŋoní Yesuko iŋo-iŋoyó qenero ŋande miraró, “Saimon, no mande ka kimirowe teteno.” Yiní yaró, “Rondaqe-rondaqe unine, yeka iŋowe.”
LUK 7:41 Yiní ŋande yaró, “Uni kato uni irisa ŋuro utatáyari taró, karo utatáyó wondo musiyó 500 ŋunde, ko karo quko wondo musiyó 50 ŋunde naŋge.
LUK 7:42 Asa irisa-irisa ŋundo utatá topé tewero mepémo kini, ko uni ŋundo utatáyari ŋu re roto yunaró. Asa ko ke date iŋote, dani katoko uni ŋu newonde meté hamó inoweya?”
LUK 7:43 Yiníqo, mande topé yaró, “No ŋande iŋoteno, uni ŋu utatá parámi ŋu re roto inaró ŋundo newonde meté hamó inoweya.” Yiní yaró, “Keto ŋuro okeyá ta qene rondaŋete.”
LUK 7:44 Yero Yesuko rohoréŋoro pare ŋu qenero Saimon miraró, “Pare ŋa qenetepe? Asa no keŋo ya quroko areteno quno keto khene sonowowero sono kama nunote. Quko pare ŋando tendo sonoyómbo khene sonoworo huí ŋundo supu sowote.
LUK 7:45 Asa no keŋo ya quroko areteno quno keto kama mutó nerete. Quko itaka yano areteno quno naŋge pare ŋando khene mutó inoyote.
LUK 7:46 Asa no keŋo ya quroko areteno quno ke topo tewero kiruwó kumi rero kembanemo kama windoroŋote. Quko pare ŋando sono nuŋgurí meté mu re mahero khenemo windoroŋote.
LUK 7:47 Pare ŋando neneŋo newonde meté hamó nunoyote. Ŋunde ŋuroko Anutuko eneŋo quhuríŋo parámi se rotote. Uni kato Anutuko quhuríŋo tomó ta ŋu re rotaró qundo newonde meté tomó ta naŋge inoweya.”
LUK 7:48 Asa enendo pare ŋu ŋande miraró, “Quhuríŋge se rotoní.”
LUK 7:49 Uni meyowo ŋuno qundo mande ŋu iŋoro epe mito-mito taŋgurí, “Ŋa danimbo quhurí ŋu se rotoyote?”
LUK 7:50 Asa Yesuko pare ŋande miraró, “Iŋondutukepo koriní meté tete. Ke toŋe, newondeke ime yoní.”
LUK 8:1 Asa imemoŋgo ta Yesu yate-yate yendé pará-paráwore ko yendé tomó-tomówore ŋuno uro Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuro miti mande ŋu yesowo yimitoyaró. Ko eneŋo iŋo-iŋo rewero uniyómboya ene ŋuya uyareŋgurí.
LUK 8:2 Ko pare kumi ŋuya eneya uyareyaŋgurí. Ŋu pare kumi ŋuko yuqa piyimi ene quroko yoraŋgo qu yohowaró, ko kumi ŋuko se khumo ti yoriní meté taŋgurí. Kako owí Maria, Maktala yendé moŋgo qu, ŋu Yesuko yuqa piyimi kande saŋiyoro irisa ŋunde yoraŋgo qu yohowaró.
LUK 8:3 Ko kako owí Joana, ŋuko Kusa koro parí (Kusa ŋuko Herot koro yayómboro sopo-sopo), ko kako owí Susana, ko pare kumi ŋuya eneya uyareyaŋgurí. Ŋu pare ŋuko Yesu koya eneŋo iŋo-iŋo rewero uniyó samaka yerero onoŋoye kumi yunaŋgurí.
LUK 8:4 Asa unipare qambu horé yendé enesó-enesó rotoro mahe huruwoyi tapara mande ka ŋande yimiraró:
LUK 8:5 “Uni kato o yuwoyó khono se kuriyoní kumi kheko umburó. Ŋuno umbuní unindo kheteyaŋgo, ko númbo mahero neyaŋgurí.
LUK 8:6 Ko kumi noko wondo seqemo yote quno ŋuno umburó. Ŋuno umburo wotero asáqero khumaró. Dokoro sonoyó moré kini.
LUK 8:7 Kumi kakari keweroko umburo wotaŋgurí, ko kakari ŋuko noko kiruwó wosoro kosa saki riní eŋgé kama taŋgurí.
LUK 8:8 Ko kumi noko metémo umburó. Ŋuno umburo wotero eŋgé parámi horé 100 ŋunde taró. Asa uni ka kusumbí moré tiníqo, mande ŋa iŋoní.”
LUK 8:9 Asa iŋo-iŋo rewero uniyómbo tapara mande ŋuro murí iŋowero oseseyaŋgurí.
LUK 8:10 Oseseyi ŋande yimiraró, “Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuro mande tapuŋowí mu. Itaka yepa naŋge mande ŋu tunomo rondaqe yunoyoteno. Unipare meyowo ŋundo tapara mande naŋge iŋoyoteŋgo. Ŋunde tero “‘qeneyowaŋgo, quko iŋondutuye kama hiyóqeweya, iŋoyowaŋgo, quko kama iŋoyi tondaŋeweya.’
LUK 8:11 “Tapara mande ŋuro murí muko ŋandiro. O yuwoyó ŋuko Anutu koro mande quro rokó tete.
LUK 8:12 O yuwoyó kheko umburó, ŋuko unipareto Anutu koro mande qu iŋoyiqo, waka ta Monimbuko mahero mande ŋu newondeyemo se ta yere rotoyote. Ŋande yero iŋote, enendo kama iŋondutu tewaŋgo tiníqo, Anutuko rambaruru koŋgo kama yoreweya.
LUK 8:13 O yuwoyó noko wondo seqemo yote quno ŋuno umbuŋgurí ŋuko ŋandiro: unipareto mandí ŋu iŋoro rero niŋgu-niŋgu teyoteŋgo, quko hurí noko quroko kama uyote. Naru tukuni ta iŋondutu teyoteŋgo, quko quhurímbo towo yereyote quno ŋuno sorero Anutu rotoyoteŋgo.
LUK 8:14 O yuwoyó kakari keweroko umbuŋgurí ŋuko ŋandiro: unipareto mandí ŋu iŋoteŋgo. Quko o noko koro quro iŋaŋawí tero onoŋoye parámi siyoro o niŋgu-niŋgu tewero qu seqayoteŋgo. O soso ŋundo iŋondutuye wiriyoní kama woteyote.
LUK 8:15 O yuwo musiyó noko meté muno umbuŋgurí ŋuko ŋandiro: unipareto mande iŋoro toworo kondé kaŋeyuriqo, eŋgé parámi tunoqeyote.
LUK 8:16 “Uni kato suru tupuŋoro kumbe quroko kama rukukuwoyoweya, ko yakutí etewero quro kusuŋoyómo kama reweya. Kini, rero koreko pikoyi unindo ya quroko arero hiyó ŋu qenewaŋgo.
LUK 8:17 Hamó, o soso sóqeyote ŋuko imemoŋgo tunomo tunoqeweya. Ko o soso unindo weyoŋoyoteŋgo ŋuko imemoŋgo tunomo tunoqiní unipareto ŋu qene iŋowaŋgo.
LUK 8:18 Ŋunde ŋuroko mande ŋa hamó iŋoyi. Uni ka o kumi towoyote tiníqo, Anutuko o kumi kaŋuya saŋanímo rero inoweya. Uni ka oyó moré kini quko, oka siyoteno, yero iŋoyote ŋuko Anutuko siyoní kini teweya.”
LUK 8:19 Ŋu naruko ŋuno Yesu koro nimímboya kone-topémboya, Yesu qeneto, yero maheŋgurí. Quko unipare qambu horé ya ŋu maŋgori ene Yesu taŋgímo owero mepémo kini.
LUK 8:20 Kowe uni kumimbo Yesu ŋande miraŋgurí, “Náŋge, kone-topoke mirako kaŋero ke kiyowero yeteŋgo amu,” yaŋgurí.
LUK 8:21 Quko yi mande topé ŋande yimiraró, “Unipare Anutu koro mande qu iŋoro howeyoteŋgo ŋundo ta neneŋo náme one-topone,” yaró.
LUK 8:22 Asa naru kano Yesu koya iŋo-iŋo rewero uniyómboya waŋgo kano oro ŋande yimiraró, “Nore sono towo karóŋoro andusina uyato.” Yero uyareŋgurí.
LUK 8:23 Asa uyareyate Yesu waŋgo quroko eteyoní matú parámi mahero waŋgo kikíŋoní sono waŋgo quroko uní windoroŋowero taró.
LUK 8:24 Ŋunde tiní uyaro Yesu okokoworo miraŋgurí, “Awa, awa, nore piyo tewe teteto ŋa!” Ŋunde yi otoqoro matú koya sono koya qene yiní imaqero pitu ko kama okoko tariyó.
LUK 8:25 Asa enendo ŋande osese yereró, “Date koro? Yeŋo iŋondutuye ŋu dano yote?” Yiníqo, iŋondata parámi tero sasaro tero ŋande epe mito-mito taŋgurí, “Uni ŋako dani horé? Enendo matú koya sono koya yiní iŋoro ene maŋgó howetiri!”
LUK 8:26 Yate-yate Galili mira andusina quno Gerasa mirako ŋuno sono towo tapémo uyareŋgurí.
LUK 8:27 Uyariqo, yendé uni kato kheko kopo yereró. Uni ŋu yuqa piyimi ene quroko yoraŋgo, ko naru rokóŋoro kowe punu-punuyó kama punuwaró, yano kama eteyaró. Kini, uni tapu yendémo ŋuno naŋge yora.
LUK 8:28 Asa Yesuko qenero yuqa pusú ŋu ŋande yimiraró, “Ye toŋi,” yaró. Ŋunde yiní Yesu qenero kiwero Yesu khímo nokono umbu raŋoro ki parámi ŋande taró, “Yesu, Anutu Koreko Horé yote ŋuro Naŋuní, ke do nereweya?” (Komo naru piru yuqa ŋundo uni ŋu kondé sopoyaŋgo. Uni kumimbo utó kondémbo khí kandí kusiyoro sopoyaŋgo, quko yuqa ŋundo wimbu inoyi utó kondé ŋu soso romboŋero yuqa piyimi ŋundo ene ri mira wimbímo toŋeró.)
LUK 8:30 Asa Yesuko ŋande oseseyaró, “Owéŋge neko.” Ŋunde yiní ŋande nekaró, “No owéne Lekiyon.” Ŋunde yaró, dokoro yuqa piyimi qambu ŋu ene quroko uro maŋgoreyaŋgo.
LUK 8:31 Yuqa piyimi ŋundo Yesu kondé ŋande oseseyaŋgurí, “Keto nore nohowiqo, meré piyimi horé mu ŋuno kama uwato.”
LUK 8:32 Po wata mira purímo kutaqemo ŋuno yoraŋgo. Asa kondé oseseyaŋgurí, “Norotoka po quroko uto.” Yi Yesuko, “Meté,” yaró.
LUK 8:33 Yiní yuqa piyimi ŋu uni ŋu rotoro po quroko uŋgurí. Uyi po ŋu kheŋgeŋo purí titiní moŋgo rokaráŋoro sono towo quroko uro sono nero khumomukaŋgurí.
LUK 8:34 Asa po sopo-sopo unindo qenero sore toŋero yendé parámimo ŋuya mira soso ŋuno mande piŋa ŋu yimiraŋgurí.
LUK 8:35 Yimiroyi unipareto o tunoqaró ŋu qenewero maheŋgurí. Mahero Yesuko mahi uni yuqa piyimi ŋu quro koŋgo yohowaró muko tuwi kowí punuworo iŋo-iŋoyó hiyóqiní Yesu khí rorowo kunditeyaró. Ŋu qenero sasaro parámi horé taŋgurí.
LUK 8:36 Uni o tunoqaró ŋu qeneŋgurí ŋundo uni ŋundo date tero meté taró ŋuro unipareno yesowo yaŋgurí.
LUK 8:37 Ko uni soso Gerasa mira koŋgo qundo sasaro parámi horé tero kondé miraŋgurí, nore noroto toŋe, yaŋgurí. Ŋunde yi Yesu waŋgo saŋano oro toŋeró.
LUK 8:38 Quko koretero uni yuqa piyimi ene koŋgo toŋeŋgurí ŋundo Yesu koya toŋewero koro kondé oseseyaró. Quko Yesuko soréŋoro ŋande miraró,
LUK 8:39 “Ke yendéŋgemo uyareya o soso Anutuko o te samaka kere ŋuro yimito.” Ŋunde yiní toŋero yendéyómo ŋuno Yesuko o tero samakaŋaró ŋuro unipare yesoworo yimiraró.
LUK 8:40 Asa Yesu pitu ko sono towo tapé andusina uyareyoní unipare qambu soporo, mahete, yero niŋgu-niŋgu taŋgurí.
LUK 8:41 Uni ka Juda koro huru-huru ya sopoyara qu, owí muko Jairus, ŋundo Yesu khímo umbu raŋoro enendo yayómo owero quro kondé oseseyaró.
LUK 8:42 Dokoro nambuní kanata na, kumima naruyó 12 ŋunde qu, wambaka khumaró. Asa Yesu uyareyoní unipare qambu ŋuya uyaro eneya epe ki-ki taŋgurí.
LUK 8:43 Ŋunde tiqo, pare ka ŋuya yora, pare ŋu kombo khumo naru rokóŋo teyara. Kumima naru 12 ŋunde rotaró, quko dotako se khumoyó ŋu riní meté tewero mepémo kini.
LUK 8:44 Asa pare ŋu Yesu huwósina mahero tuwiyó piru ŋu tapémo pekáŋaró. Ŋunde pekáŋoní sitú ŋu waka ta kini taró.
LUK 8:45 Ko Yesuko osese ŋande taró, “Danimbo peka nerete?” Yiní uni soso, norendo kini, yiqo, Pitako yaró, “Awa, unipare qambu ke wuriri kerero kaŋero keya epe womo-womo teteŋgo ŋu.”
LUK 8:46 Quko Yesuko yaró, “Wimbune kumi norotoní iŋoteno, ŋunde ŋuro no ŋande iŋoteno, kato peka nerete.”
LUK 8:47 Asa pare ŋu iŋaró, ene sóqewero mepémo kini. Ŋunde ŋuro yukuworo khímo umbu raŋaró. Ko enendo unipare toŋeyemo do murí karo Yesu towaró, ko se khumo ŋu waka ta kini taró, ŋuro yaró.
LUK 8:48 Yiní Yesuko miraró, “Nambone, keŋo iŋondutukepo koriní meté tete. Ke toŋe, newondeke ime yoní.”
LUK 8:49 Yesu mande yeyoní naŋge huru-huru ya ŋuro sopo-sopo unindoro kho uni ka maheró. Mahero sopo-sopo uni ŋu ŋande miraró, “Namboke khuma. Rondaqe-rondaqe uni roto quhurí watí ma inowero.”
LUK 8:50 Yesuko mande ŋu iŋoro sopo-sopo uni ŋu ŋande miraró, “Ma sorewero. Ke iŋondutu hamó qu naŋge teka simóŋge meté teweya.”
LUK 8:51 Asa yano mahero Yesuko unipare qambu yano owero yero soré yereró, ko Pita, Jon, Jems, ko simó ŋuro iwí-nimí ŋu naŋge yorero ya quroko oŋgurí.
LUK 8:52 Unipare soso yendémo yoraŋgo qundo simó ta ŋuro sikíqero tendo parámi teyaŋgo. Quko Yesuko ŋande yimiraró, “Ye ma tendowero, dokoro simó ŋu kama khuma. Kinaŋge eteyote.”
LUK 8:53 Unipareto, komo khuma, yero iŋaŋgurí, asa ko ene qene yomaŋgurí.
LUK 8:54 Quko Yesuko pare ta ŋu kandímo toworo ŋande yaró, “Pare ta, otoqo,” yaró.
LUK 8:55 Yiní eneŋo yuqayó pitu ko quroyómo uní waka ta otoqaró. Ŋunde tiní Yesuko, o qímboro roŋgaruwo, yimiraró.
LUK 8:56 Pare ta ŋu otoqoní iwí-nimí qenero newondeyari uroní niŋgu-niŋgu tariyó. Quko Yesuko ŋande yimiraró, “Yari o tunoqete ŋaro unipare ma yimirowero.”
LUK 9:1 Asa Yesuko iŋo-iŋo rewero uni 12 ŋu neko yiriní maheŋgurí. Mahi wimbu koya owé parámimboya yunaró ŋuko enendo yuqa piyimi soso yohowewero unipare se khumo taŋgurí ŋu yoriní meté tewaŋgo.
LUK 9:2 Ŋunde yunoro, Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuro yesoworo se khumo uni ŋu yori meté tewaŋgo, yero asá yereró.
LUK 9:3 Asá yerero ŋande yimiraró, “Ye kheko uyarewaŋgo quno ŋuno oye ŋuya se kama uyarewaŋgo. Asa usú, puŋge, o newero qu, wondo musiyó, kowe punu-punu irisa, o ŋunde qu ma siyowero.
LUK 9:4 Ye ya kano oroqo ŋuno naŋge eteyate yendé meyowomo uyarewero toŋewaŋgo.
LUK 9:5 Yendé unipare kato yorero yayemo kama owaŋgo tiníqo, ye toŋewaŋgo quno noko murutómi kheyemo ŋu siyoyi umbuweya. Ŋunde tiqo, o koroqe teyoteŋgo ŋuro muríye ŋu qene iŋowaŋgo.”
LUK 9:6 Ŋunde yero yimironí kini tiníqo, uro yendé tomó, parámimo ŋuno toŋero miti mande yesoworo yimitoro se khumo uni yori meté taŋgurí.
LUK 9:7 Asa Herot, uni kembé ŋundo, o soso tunoqaró ŋuro piŋa mande iŋaró. Ŋunde iŋoro iŋondata parámi taró, dokoro uni kumimbo yeyaŋgo, Jon ŋuko uni tapu koŋgo pitu ko otoqaró,
LUK 9:8 ko kumimboko, Elaijako peka tunoqaró, yeyaŋgo, ko kumimboko, ye-ye uni ka komo khumaró ŋundo otoqaró, yeyaŋgo.
LUK 9:9 Quko Herotko ŋande yaró, “No komo Jon puŋí toŋowe kini taró. Ko o ŋunde qu teyote ŋuro kusumbo re iŋoyoteno, ŋuko dani?” Ŋunde yero Yesu qenewero khe ka seqaró.
LUK 9:10 Tukú asá yerewí uni ŋundo pitu ko mahero o soso taŋgurí ŋuro Yesu miraŋgurí. Miroyi yorero enemata yendé parámi ka, owí Betisaita, ŋuno toŋeŋgurí.
LUK 9:11 Quko unipare qambu qundo, Yesu uro toŋete, yi iŋoro enepa howe toŋeŋgurí. Ŋunde yero howiqo, yuŋguna yerero Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuro yimitoro se khumoye moré qu yoriní meté taŋgurí.
LUK 9:12 Yate suwo tiníqo, iŋo-iŋo rewero uni 12 ŋu eneno mahero ŋande miraŋgurí, “Ke waka unipare qambu ŋa yoreka ene yendéne-yendéne toŋero o qoyemboro siyoya yendé etewero quro meté seqayi. Dokoro nore mira uni kinimo yoroteto.”
LUK 9:13 Quko Yesuko ŋande yimiraró, “Yendo o qoyemboro yunoyi.” Yiní yaŋgurí, “Nore o qambu kini, bret kandeka ko sono qare irisa naŋge yote. Norendope toŋero unipare ŋaro o qoyemboro kimowatope?”
LUK 9:14 Yero ŋunde yaŋgurí, do karo uni 5,000 ŋunde ŋuno yoraŋgurí. Asa Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyó ŋande yimiraró, “Ye yimiroyika unipare 50, 50 ŋunde kopoya kunditi.”
LUK 9:15 Ŋunde yiqo, unipare soso kunditaŋgurí.
LUK 9:16 Asa Yesuko bret kandeka ko sono qare irisa ŋu siyoro samboko toŋetero puriŋo yero bret koya sono qare ŋu romboŋero iŋo-iŋo rewero uniyó se yunoní unipare se yunaŋgurí.
LUK 9:17 Se yunoyi o ni qahuye tinditiní o kumi yoní toŋgo kome puŋge 12 ŋunde siriyoyi maŋgoraró.
LUK 9:18 Naru kano Yesu enemata hariri teyoníqo, iŋo-iŋo rewero uniyó ŋu ŋuya ŋuno yaŋgurí. Kowe enendo ŋande osese yereró, “Unipare qambu ŋundo, no dani, yero yeyoteŋgo?”
LUK 9:19 Yiní mande topé ŋande yaŋgurí, “Kumimboko keko sono re-re uni ŋu, Jon, yeyoteŋgo. Quko kumimboko, Elaija, yeyoteŋgo, ko kumimboko, ye-ye uni komo qu ka otoqaró qu, yero yeyoteŋgo.”
LUK 9:20 Kowe enendo ŋande osese yereró, “Yendoko nenemboro dani yeyoteŋgo?” Yiní Pitako mande topé ŋande yaró, “Keko Anutu koro Kristo ŋu,” yaró.
LUK 9:21 Asa Yesuko soré yerero, no dani ka ye ma yimirowero, yaró.
LUK 9:22 Ŋande yaró, “Unindoro Naŋuní ŋu kowe surumí parámi korowoní, uni kembé-kembémboya o qa-qa unindoro tapá unindoya hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya ene huwóŋoro uri khumoweya. Ko naru kapusayómo ŋuno pitu ko otoqoweya.”
LUK 9:23 Ŋunde yero unipare soso ŋande yimiraró, “Uni ka no nohoweweroqo, ene eneŋo re umburoqota, tipiririyó re koroworo no nohoweyoweya.
LUK 9:24 Dokoro, dani kato eneŋo yoto-yotoyó kondé towowero ye iŋote qu, yoto-yotoyó ŋu piyo teweya. Quko dani kato no iŋo nunoro yoto-yotoyó rotoweya tiníqo, ene yoto-yotoyó ŋu reweya.
LUK 9:25 “Qeni, ko uni ka noko koro o soso ŋu reweya, quko ene piyo tero kini teweya, asa o soso ŋundo date samakaŋoweya?
LUK 9:26 Hamó, uni kato nenemborope ma mandenemboro kowi piyo teweya quko, asa tukú Unindoro Naŋuní ŋundo eneŋo sine parámimo mahero uni ŋuro kowi piyo teweya. Ko sine parámi ŋuko iwímboro, sambo simó surumí ŋuro sine parámiye ŋuya.
LUK 9:27 No hamó yimiroteno, uni kumi ŋano kaŋeteŋgo qundo kama khumoyuri Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋu mahiní qenewaŋgo.”
LUK 9:28 Asa Yesuko mande ŋu yeroqo naru kande saŋiyoro kapusa ŋunde rotoro Pita, Jon, Jems yorero hariri tewero mira purímo oŋgurí.
LUK 9:29 Oro hariri teyoní umu-kembé ŋu rohoréŋo enesó taró, ko eneŋo tuwiyó muko sara horé tero sine parámi taró.
LUK 9:30 Ko uni irisa, Moses koya Elaija koya tunoqero eneya yaŋgurí.
LUK 9:31 Uni irisa ŋundo sine parámimo ŋuno tunoqero Yesu Yerusalem ŋuno khumoweya ŋuro yero epe mito-mito teyaŋgurí.
LUK 9:32 Pita koya topé irisa ŋuya kupo taŋgurí ŋu rotoro otoqoro Yesu koro sine parámi ŋuya uni irisa ŋuya yiyaŋgurí.
LUK 9:33 Asa uni irisa ŋu Yesu roto toŋewero tiriqo, Pitako Yesu ŋande miraró, “Awa, nore keya yoteto quko ŋu meté. Nore yamaru kapusa towowato, kanata keŋo, kanata Moses koro, kanata Elaija koro.” (Ŋunde yaró, quko eneŋo mandí ŋuro murí kama iŋoní tondaŋaró.)
LUK 9:34 Ŋunde yeyoní naŋge koporé ka mahe weyo yiriní sasaro taŋgurí.
LUK 9:35 Koporé quroko ŋuno neka ŋande yaró, “Ŋuko neneŋo naŋone. Nondo ene rokóŋanowó. Maŋgó howeyuri qembe.”
LUK 9:36 Ŋunde yiní kini tiní toŋetiqo, Yesu enesó ŋuno kaŋeyaró. Imemoŋgo iŋo-iŋo rewero uni ŋu o qeneŋgurí ŋuro uni kama yimiraŋgurí.
LUK 9:37 Asa tukú mira purí rotoro uyiqo, unipare qambu mahero Yesu koya kheko kopaŋgurí.
LUK 9:38 Koporo uni ka keweroye moŋgo nekero yaró, “Rondaqe-rondaqe uni, no kondé kira kerewe teteno, ke meté naŋone qeneweya. Dokoro ŋuko naŋone kanata naŋge.
LUK 9:39 Naru qambu yuqa piyimi kato towoní waka-waka kiweyote. Ŋunde towoní kowí piyimi yukuwoyote ko harasasa maŋgómo areyote. Naru parámi ŋunde towoní kowí rambaruruwowero teyote.
LUK 9:40 Nondo komo iŋo-iŋo rewero unike kondé kira yerero, yuqa ŋu howi toŋeweya, yanowó. Quko enendo mepémo kini.”
LUK 9:41 Asa Yesuko mande topé ŋande ye yimiraró, “Ye unipare itaka nokono yoteŋgo qundo iŋondutu kama reyoteŋgo! Naru date yeya yowano? Naru date quhuríye korowoyowano? Simó ŋu nono re mahe,” yaró.
LUK 9:42 Yiní simó ŋu rero mahiní yuqa pusú ŋundo re raŋoní kowí soso yukuwaró. Quko Yesuko yuqa ŋu qene yero simó ŋu riní meté tiní re iwí inaró.
LUK 9:43 Unipare soso Anutu koro wimbí parámi ŋu qenero kondé yukuwaŋgurí. Asa o soso taró ŋu qene iŋondata teyuriqo, Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyó yimitoro ŋande yaró,
LUK 9:44 “Ye kusumbo re mande ŋa iŋoyi. Ko kumimbo Unindoro Naŋuní re saŋgirí uni kandeyemo rotowe teteŋgo.”
LUK 9:45 Ŋunde yaró, quko murí ŋuro kama iŋoyi tondaŋaró. Mande ŋuro murí ŋuko sóqeyoní kama iŋaŋgurí. Ko murí ŋuro oseseyowero quro soraŋgurí.
LUK 9:46 Asa iŋo-iŋo rewero unindo dani keweroyemo kato imemoŋgo topé-topé taka yereweya ŋuro mandeto epe uto-uto taŋgurí.
LUK 9:47 Yesuko iŋo-iŋoye ŋu soso qene iŋomukoro simó ta ka rero taŋgímo rotoní kaŋiní
LUK 9:48 iŋo-iŋo rewero uni ŋu ŋande yimiraró, “Uni kato neneŋo iŋoro simó ta ka ŋande quya topo teweya ŋuko noya topo teweya. Uni noya topo teweya ŋuko Awanembo asá nereró ŋuya topo teweya. Qeni, ye kato topé soso kusuŋoyemo yote ŋundo ene soso taka yerete.”
LUK 9:49 Ŋunde yiní Jonko mande topé yaró, “Awa, uni kato keŋo owéŋgepo yuqa piyimi yohowiní toŋeŋgurí ŋu qenetowó. Uni ŋu noreŋo sowe-sowe qu kini. Ŋuroko yuqa piyimi, ma yohowewero, yero soréŋatowó.”
LUK 9:50 Quko Yesuko ŋande miraró, “Ma soréŋowero. Dokoro uni yeya saŋgirí kama te yunoteŋgo ŋuko yeŋo topoye.”
LUK 9:51 Asa yate-yate Anutuko Yesu re samboko owero naru tukuni tiníqo, Yesuko, Yerusalem owano, yero kondé iŋoro oró.
LUK 9:52 Oroyate uni kumi asá yiriní koretero o roŋgaruwowero toŋeŋgurí. Toŋero Samaria mira koro yendé kano oŋgurí.
LUK 9:53 Quko unipare ŋuno qundo qenero, Yesu Yerusalem ote, ye iŋoro eneya topo kama taŋgurí.
LUK 9:54 Ŋunde tiqo, iŋo-iŋo rewero uni irisa Jems koya Jon, irisa ŋundo muríye ŋu qenero Yesu ŋande oseseyariyó, “Uni Parámi, ke metémbe iŋi nore irisa ŋando yaro kewá sambo koŋgo umburo unipare ŋu rambaruru yereweyape?” ŋunde yariyó.
LUK 9:55 Quko Yesuko rohoréŋoro irisa ŋu yiyo yero
LUK 9:56 yendé ŋu takaro meyowomo ŋuno toŋeŋgurí.
LUK 9:57 Oyate uni kato Yesu ŋande miraró, “Ke dana uyareweya qunoko no ŋuya kohowe ŋuno uyarewano.”
LUK 9:58 Yiní mande topé ŋande yaró, “Á sawa ŋuko meréye noko quroko yote, nú ŋuya yaye moré. Quko Unindoro Naŋuní ŋuko etewero mirayó moré kini.”
LUK 9:59 Ŋunde yero uni meyowo ka ŋande miraró, “Ke maheya no nohowe.” Quko enendo ŋande yaró, “Uni Parámi, norotoka no toŋeya awane re tapuŋowekata.”
LUK 9:60 Yiní ŋande miraró, “Enina, uni khumowí ŋundoko topoye khumoteŋgo ŋu se tapu yiri. Quko keko uyareya Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuro yesowo qembe.”
LUK 9:61 Uni meyowo kato Yesu ŋande miraró, “Uni Parámi, noko ke kohowewero iŋoteno, quko koretero norotoka no uyareya suwisawine, ime yuri, ye yimirowekata.”
LUK 9:62 Quko eneko ŋande miraró, “Ke kho roŋgaruwowero iŋote, quko o soso komo quro huwóŋgemo toŋetete tiníqo, ke Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo ke kho tewero mepémo kini.”
LUK 10:1 Imemoŋgo Uni Parámimbo uni 72 meyowo rokó yerero irisa-irisa asá yiriní eneŋo korete-koreteyó toŋeŋgurí. Enendo yendé pará-parámi muno, yendé tomó ta-ta quno ŋuno toŋeweya ŋuro iŋoro asá yiriní ŋuno toŋeŋgurí.
LUK 10:2 Ene ŋande yimiraró, “O newero qu khono parámi eŋgé tete, quko kho tero eŋgé siyowero ŋuro uniyó qambu kini. Ŋunde ŋuroko kho simburí kirayoka kho uni asá yiriní uyaro o ŋu se kopowaŋgo.
LUK 10:3 Ye toŋi. Iŋoyi, ye asá yerewe sipsip simó qembe á sawa keweroyewore uyarewaŋgo.
LUK 10:4 Ye mone koro puŋge koneyó, puŋge parámi, khe punu-punu ŋu ŋuya ma se toŋewero. Kowe unipare ka kheko kopo yereroqo naru meté ma yewero.
LUK 10:5 “Asa ya kano oroqo, koretero ŋande yi qembe, ‘Ya ŋaro simburí, ye newonde ime yuri.’
LUK 10:6 Ŋunde yiqo, newonde imemboro uni ka ya ŋuno yoweya tiníqo, puriŋo ŋu newondímo ŋuno uweya. Quko uni ŋunde qu ka ŋuno kama yoweya tiníqo, puriŋo ŋu yeno pitu ko maheweya.
LUK 10:7 Ya ŋuno naŋge yotoya o qoyemboro ni qembe. Dokoro uni kato kho teyote ŋuko kimoyó meté reyote. Ye unindo yawore wimbo-wimbo ma uwero.
LUK 10:8 “Asa ye yendé kano uyi yorero yano oyiqo, o yunowaŋgo ŋu ni qembe.
LUK 10:9 Unipare yendé ŋuno se khumo teyoteŋgo ŋu yorika meté ti. Mande ŋande yesowo yimiri qembe, ‘Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋu mahewe tete.’
LUK 10:10 Quko yendé parámi kano uyi yorero yayemo kama oyiqo, ya rotoro yendémo kaŋero ŋande yi qembe,
LUK 10:11 ‘Yeŋo miraye ŋaro kuku khenanimo womote. Norendo ŋu se rotoro ye witú yerewato, yendo otete ŋu teteŋgo ŋuko piyimi. Quko ye hamó iŋoyi, Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋu mahewe tete.’
LUK 10:12 Asa ŋunde yiqo, no ye yimiroteno, imemoŋgo Anutuko unipare ronda yereweya naruyómo ŋuno yendé uniparetoro kimoye piyimi ŋundo Sotom uniparetoro kimoye ŋu takaweya.
LUK 10:13 “Ye Korasin, ininiyaqe, ye Betisaita, ininiyaqe. Ye quhurí piyimi korowowaŋgo. Ko o wimbí moré keweroyemo tanowó ŋuko komo yendé meyowo Tair, Saiton ŋuno tunoqaró tiníqo, unipare ŋundo komo quno newonde rohoré tero newonde surumí koro tuwi qu punuworo nombo kembayemo sonowaŋgurí.
LUK 10:14 Imemoŋgo Anutuko unipare ronda yereweya naruyómo ŋuno yendé uniparetoro kimoye piyimi ŋundo Tair, Saiton uniparetoro kimoye takaweya.
LUK 10:15 Ko ye Kaperneam, ye yoriní samboko ona owaŋgo, peka? Kini, uni khumowí ŋuro yendéyemo amuna uwaŋgo.”
LUK 10:16 Yesuko uni asá yereró ŋu ŋande yimiraró, “Uni kato ye mandeye iŋote, ŋuko no mandene iŋote. Kowe uni kato ye huwó yereyote qundo ŋunde no huwó nereyote, ko enendo uni asá nereró ŋu ŋuya huwóŋoyote.”
LUK 10:17 Yiní toŋeŋgurí. Imemoŋgo yate-yate pitu ko mahero niŋgu-niŋgu parámi taŋgurí. Tero ŋande yaŋgurí, “Uni Parámi, nore keŋo owéŋgemo yato yuqa piyimi ŋu maŋgonani howeyoteŋgo.”
LUK 10:18 Yiqo, mande topé ŋande yaró, “Nondo Monimbu qenewe rowá ŋunde qembe tero sambo koŋgo mirako waka ta uró.
LUK 10:19 Iŋi, nondo ye wimbu yunano, meté kheyembo sire, potómbe khete yerero yeŋo saŋgiríyemboro wimbí takawaŋgo. Ko oka kato ye kama rowore yereweya.
LUK 10:20 Ŋunde ŋuro naŋge yuqa piyimi ŋundo maŋgoye howeyoteŋgo, quko ŋuro niŋgu-niŋgu ma tewero. Kini. Anutuko owéye samboko nakayáŋaró ŋuro niŋgu-niŋgu ti.”
LUK 10:21 Ŋu naruko ŋuno Yuqa Surumí ŋundo Yesu riní niŋgu-niŋgu parámi tero ŋande yaró, “Awa, keko sambo koro, noko koro Uni Parámi. Keŋo seréŋge teteno, dokoro ke komo o ŋa se tapuŋoyi iŋo-iŋo unindo kama iŋaŋgurí. Kowe uni kumi oŋa qembe yoteŋgo qu witú yereró. Iyo, Awa, keŋo nuŋguríŋge howero ŋunde taró.”
LUK 10:22 Ŋunde yero ŋande yimiraró, “Awanembo o soso re kandenemo raró. Iwímbo naŋge Naŋuní iŋo inoyote, uni kato kama iŋote. Kowe Naŋunímbo naŋge Iwí iŋo inoyote, ko Naŋunímbo uni ka Iwí witú yereyote ŋu ŋuya Iwí iŋo inoteŋgo.”
LUK 10:23 Ŋunde yero rohoréŋoro iŋo-iŋo rewero uniyó mondó ta ŋande yimiraró, “Danimbo yendo o qeneyoteŋgo ŋu qeneyowaŋgo ŋuko puriŋo ka rewaŋgo.
LUK 10:24 Dokoro ŋande yimiroteno, komo quno ye-ye uni qambu ŋuya wiri yerete uni qambu ŋuyako ye o itaka qeneyoteŋgo ŋu qenewero surumí iŋoyaŋgurí, quko kama qeneŋgurí. Ko enendo mande itaka ye iŋoyoteŋgo ŋu iŋowero surumí iŋoyaŋgurí, quko kama iŋaŋgurí.”
LUK 10:25 Asa naru kano hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni kato Yesu towoŋowero otoqoro ŋande oseseyaró, “Rondaqe-rondaqe uni, no date tero yoto-yoto suki-suki rewano?”
LUK 10:26 Yiní ene ŋande oseseyaró, “Do mande kato hutuŋo mandeko ŋuno yote? Keto ŋu date weyoyote?”
LUK 10:27 Yiní mande topé ŋande yaró, “Hutuŋo mande ŋundo ŋande yete, ‘Keto Uni Parámi ŋu, Anutuke, newondekepo, yuqakepo, iŋo-iŋokepo, wimbukepo hamó surumí iŋo inoyoto qembe.’ Ko ‘keŋomboro iŋoyote ŋunde naŋge topokeporo ŋuya ŋunde naŋge iŋoyoto qembe.’”
LUK 10:28 Ŋunde yiní ŋande miraró, “Ke okeyá ta yete. Ŋunde teroqo yoto-yoto reweya.”
LUK 10:29 Asa hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni ŋundo eneŋo murí roneneŋowí mu witúŋowero ŋande oseseyaró, “Asa hutuŋo mandeko topone ŋuro ŋunde yete. Asa neneŋo topone ŋuko dani?”
LUK 10:30 Yesuko sowo mande topé kumi yaró, “Uni ka Yerusalem rotoro Jeriko uwero uní wiri yerete unindoro hutuŋo mande wendaqero kuma tero momo teyaŋgo uni kumimbo kheko sóqeyate uto roworemoro kowe punu-punuyó utaŋo toŋi kheko eteyate wambaka khumaró.
LUK 10:31 Imemoŋgo o qa-qa uni ka khe ŋu howe uró. Uro uni ŋu qenero khe tapéwore takaro toŋeró.
LUK 10:32 Ŋunde naŋge Liwai koro sowe qu kato mahero qenero khe tapéwore takaro toŋeró.
LUK 10:33 Quko Samaria mirako uni kato mahero qenero sikí tero
LUK 10:34 taŋgímo uyaro, kiruwómboya wain ŋuya hausuworo mama sonoworo kusiyaró. Kusiyoro hoko re eneŋo dókiyó saŋano rotoní kunditiní rero etewero quro yano oro ŋuno roŋgaruwaró.
LUK 10:35 Ita saraŋoní denarius irisa siyoro etewero quro ya simburí ŋu inaró. Inoro ŋande miraró, ‘Ke uni ŋa sopoyoto qembe. Asa sopoyowero kimoyó wondo musiyó ŋa takaníqota, no pitu mahewano quno ŋuno topé te kunowano.’”
LUK 10:36 Ŋunde yero Yesuko hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni ŋande oseseyaró, “Uni kapusa ŋuro ke date iŋote, dani kato uni ŋu kuma unindo roworemaŋgurí ŋuro eneŋo topé horé yora?”
LUK 10:37 Yiní ŋande yaró, “Uni ŋundo qenero sikí te inaró.” Yesuko ŋande miraró, “Ke uya otete ŋunde naŋge teyoto qembe.”
LUK 10:38 Asa Yesu koya iŋo-iŋo rewero uniyómboya khewore uyaro yendé kano oŋgurí. Pare ka yendé ŋu noŋgo qu, owí Mata, ŋundo Yesu re yayó quroko oró.
LUK 10:39 Oní asa Maria, Mata koro koneyómbo mahero Yesu khí sumeyoro kunditero Yesu koro mandí iŋaró.
LUK 10:40 Quko Matako Yesu koro o qímboro roŋgaruwaró ŋuro iŋondata taró. Ŋunde ŋuro uyaro ŋande miraró, “Uni Parámi, oneŋe no noroto toŋe quno no nenesó o newero ŋa roŋgaruwoyoteno. Kepe ŋu kama iŋoyote? Keto mitoka mahe no samaka niriní.”
LUK 10:41 Uni Parámimbo mande topé ŋande miraró, “Mata, Mata, keko o qambu ŋaro iŋondataqeyote.
LUK 10:42 Ke o kanata na ŋuro naŋge iŋoyoto. O ŋuko Mariako rete, ŋuko o meté horé, ŋunde ŋuro o meté ŋu kama kusiyowano.”
LUK 11:1 Naru kano Yesuko mira kano hariri taró. Hariri tiní kini tiní, iŋo-iŋo rewero uni kato ŋande miraró, “Uni Parámi, keto nore hariri tewero ŋuro murí witú nere, ŋunde naŋge Jonko eneŋo iŋo-iŋo rewero uniyó witú yereró ŋunde naŋge te.”
LUK 11:2 Yiní Yesuko ŋande yimiraró, “Ye hariri teweroqo, meté ŋande yi qembe, “‘Awa, keŋo owéŋge surumí yoní, keŋombo nore wiri yereyote naruke ŋu reka mahiní.
LUK 11:3 Naru rokóŋoro o qonanimboro nuno.
LUK 11:4 Kowe noreŋo quhurínani ŋu se roto nuno, dokoro, utatá noreya taŋgurí ŋu soso se roto yunoyoteto. Kowe nore norika okato kama towo niriní.’”
LUK 11:5 Ŋunde yero ŋande yimiraró, “Asa ko yeŋo keweroyemo uni ka topé moré tiníqo, ko suwo keweroko uro topé ŋande miroweya, ‘Topo, bret kapusa se nuno.
LUK 11:6 Uni topone ka khewore yate neneŋo yanemo mahete, quko oka re inowe newero qu ŋana kini.’
LUK 11:7 “Ko uni ya quroko yoweya ŋundo mande topé ŋande miroweya, ‘Ke no koweyumu ma nunowero. Mako komo tuŋano, no simónemboya nore komo etato. No otoqo o se kunowero mepémo kini.’
LUK 11:8 Ŋunde yeweya, quko nondo ye yimiroteno, ya simburímbo topé ŋuro iŋoro otoqoro o ŋu kama se inoweya. Kini. Quko topémbo kowi piyo kama tero nekoyoníqota, ene otoqoro o soso ŋuro kirayoyote ŋu se inoweya.
LUK 11:9 “Kowe no ŋande yimiroteno, kirayoyikata o se yunoweya; seqaroqota qenewaŋgo; mako uroyikata mako koso yunoweya.
LUK 11:10 Dokoro uni soso kirayoteŋgo ŋundo o ŋu siyoyoteŋgo; uni soso o seqayoteŋgo ŋundo o ŋu qeneyoteŋgo; uni soso mako utoyoteŋgo, ŋuro mako kosoní inoweya.
LUK 11:11 “Ye awa okite, ko simóye kato sono qare koro ŋande kira kiriníqo sire piyimi ka re inoweyape, ma kini? Kini.
LUK 11:12 Ko simó ŋundo kotori mindi koro kira kiriníqo potómbe ka re inoweyape, ma kini? Ŋu ŋuya kini.
LUK 11:13 Yeko quhurí uni naŋge quko simóye o meté yunoyoteŋgo. Ŋunde ŋuroko awaye samboko yorote ŋu kirayoyiqo, Yuqa Surumí yunoweya, hamómbe?”
LUK 11:14 Yesuko yuqa piyimi ka uni quroko qu howero uni ŋuro maŋgó kakayiwí mu riní meté tero mande yiní unipare qambu ŋu qenero iŋondata parámi taŋgurí.
LUK 11:15 Quko uni kumimbo ŋande yaŋgurí, enendo yuqa piyimi ŋuro kembéye, owí Belisipulu, wimbímo yuqa piyimi ŋu yohoweyote.
LUK 11:16 Uni meyowo Yesu towoŋoro ŋande yeyaŋgo, “Sambo koro rokó ka teka nore qene iŋato, keko Anutu koro kho qu teyote.”
LUK 11:17 Quko Yesuko iŋondutuye ŋu qene iŋoro ŋande yimiraró, “Wiri yerete unindoro mira qu kato usoworo uni soso wini irisa tero kuma tewaŋgo tiníqo, mira ŋuko piyo teweya. Ko suwisawi kato usoworo keweroyemo kuma tewaŋgo tiníqo, suwisawi ŋu kini teweya.
LUK 11:18 Kowe Monimbu koro winiyó usoworo keweroyemo kuma tewaŋgo tiníqo, ene date tero wimbu rero kondé kaŋewaŋgo? Ŋunde yeteno, dokoro ye nondo Belisipulu koro wimbí rero yuqa piyimi yohoweyoteno ŋunde yeyoteŋgo ŋu.
LUK 11:19 Qeni, yeŋo suwisawiyembo yuqa piyimi yohoweyoteŋgo. Asa ye ŋande yeteŋgo, nondo Belisipulu koro wimbí ŋunde teyoteno. Asa danimbo yeŋo naŋo-simóye samaka yereyote? Hamó, suwisawiye ŋundoko ye ronda yerewaŋgo.
LUK 11:20 Ko Anutuko wimbu nunoní yuqa piyimi yohoweyoteno tiníqo, ye ŋande iŋowaŋgo, Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋu itaka yeno mahete ŋu.
LUK 11:21 “Asa uni kondé kato suke, saŋga toworo paseyó sopo yoweya tiníqo, eneŋo oyó soso meté yoweya.
LUK 11:22 Quko uni kondé piyimi ka maheroqota uni ŋuya kuma tero takaro eneŋo suke, saŋga se rotoro eneŋo oyó ŋu se uni topé yunoweya.
LUK 11:23 “Uni ka neneŋo topone kini ŋuko neneŋo saŋgiríne. Uni ka no kama samaka nerero unipare huru yereyote ŋuko unipare yohowiní wisikaraŋo uro toŋeyoteŋgo.
LUK 11:24 “Yuqa pusú uni ka rotoroqo toŋero mira harimo wimbo-wimbo toŋero mira imaqewero ŋu seqayote, quko qenewero mepémo kini. Asa ko ŋande yeweya, ‘No pitu ko uyareya pase komo yorano quno ŋuno yorowano.’
LUK 11:25 Yero toŋero ya ŋu qeniníqo, kina yoweya, ko unindo ya ŋu murutó siyoyi toŋiní meté yote.
LUK 11:26 Ŋunde ŋuro ene toŋero yuqa piyimi kande saŋiyoro irisa yore mahewaŋgo. Yuqa kande saŋiyoro irisa ŋuro muríye piyimi ŋuko eneŋo murí takaweya. Mahero ya ŋuro quroyómo yowaŋgo. Koreteroqo, piyimi tomó ta yora, quko itakako hamó-hamó piyimi parámi horé yoweya.”
LUK 11:27 Yesuko mande ŋu yeyoní pare kato unipare qambu keweroyemo otoqoro ŋande yaró, “Ŋu pare ŋundo ke pisi kerero susu kunaró ŋu ene puriŋo ka rete.”
LUK 11:28 Yiní ŋande yaró, “Iyo, peka. Quko uni kato Anutu koro mande iŋoro howeyoteŋgo ŋundoko puriŋo ka reteŋgo.”
LUK 11:29 Asa unipare qambu Yesuko maheyuri ŋande yimitoyaró, “Unipare itaka yoteŋgo ŋako unipare piyimi. Enendo rokó tewe qenewero ŋuro kondé ye iŋoyoteŋgo. Quko rokó ka kama qenewaŋgo. Kini, rokó kanata naŋge ene qenewaŋgo, ŋuko Jona koro rokó qu naŋge qenewaŋgo.
LUK 11:30 Hamó, Jonako ŋuno rokó ka tunoqiní Niniwe unipareto qeneŋgurí. Ŋundiro naŋge Anutuko Unindoro Naŋuní ŋano rokó ka tunoqiní unipare itaka yoteŋgo ŋando qenewaŋgo.
LUK 11:31 Komo suki wiri yerete pare kato mira kapiyamo amu noŋgo arero Solomon koro iŋo-iŋo meté horé iŋowero maheró. Ŋunde ŋuroko imemoŋgo Anutuko unipare ronda yereweya quno ŋuno pare ŋundo otoqoro unipare ŋano qu yorero mande khono yorotoweya. Dokoro itaka uni kato keweroyemo yote, ŋuro owímbo Solomon koro owí takate.
LUK 11:32 Komo suki Niniwe unipareto Jona koro mandí iŋoro newondeye rohoréŋaró. Ŋunde ŋuroko imemoŋgo Niniwe unipare ŋundo otoqo kaŋero unipare itaka yoroteŋgo ŋu yorero mande khono yorotowaŋgo. Dokoro itaka uni kato keweroyemo yote, owímbo Jona koro owí takate.
LUK 11:33 “Unindo suru tupuŋoro ya kusuŋo quroko kama reyoteŋgo, ko kondó quroko kama rukukuwoyoteŋgo. Kini, rero koreko pikoyi hiyóqiní unindo ya quroko arero hiyó ŋu qenewaŋgo.
LUK 11:34 Toŋeŋge ŋuko koweke ŋaro hiyóŋo. Ko toŋeŋge ŋu meté horé tiníqo, asa hiyó ŋundo koweke soso hiyóqeweya. Ko toŋeŋge ŋu piyimi tiníqo, koweke ŋu riní huriri teweya.
LUK 11:35 Ŋunde ŋuroko ke kondé iŋo qembe, hiyó ke quroko yorote ŋu ri huriri teweya koro.
LUK 11:36 Ko koweke sombé-sombé ŋu soso hiyó naŋge teweya tiníqo, hiyómbo hiyó kunoyote ŋunde qembe yuri huriripo koweke sombé-sombé ŋu kama pokamoweya.”
LUK 11:37 Yesuko ŋunde yiní kini tiní Farisi uni kato eneya o newero oseseyaró. Oseseyoní ya quroko oro yakutímo o newero quro etaró.
LUK 11:38 Enendo kandí kama sonoworo kina etiní Farisi uni ŋundo iŋondata parámi taró.
LUK 11:39 Quko Uni Parámimbo ŋande miraró, “Ye Farisi uni, yeko topa saŋanímo ko kondó saŋanímo sonowoyi kekere ta sara memeri teyote ŋundiro. Quko quroyómo ŋunoko murí piyimi ŋu maŋgoreyote.
LUK 11:40 Yeko uni kape-kape. Anutuko uni kowe saŋaní ŋuya quroyómo ŋuya irisa-irisa towaró, hamómbe?
LUK 11:41 Asa unipare samaka yerewero oye yunoyiqota oye soso sara meté horé ta yoweya.
LUK 11:42 “Ye Farisi uni, ininiyaqe, ye quhurí piyimi korowowaŋgo. Yendo o tomó ta khono woteyote ŋu siyoro rondaŋi kande irisa tiní kanata rero Anutu inoyoteŋgo. Quko yendo unipare roneneŋo kama ronda yereyoteŋgo, ko newondeye Anutu kama inoyoteŋgo. Meté otete tukú ŋu teya korete ŋuya ti qembe.
LUK 11:43 “Ye Farisi uni, ininiyaqe, ye quhurí piyimi korowowaŋgo. Ye huru-huru yano kundite-kundite korete quno ŋuno kunditewato, ye iŋoyoteŋgo, ko yendémo ŋuno yendo, unipareto ye yuŋguna yerewaŋgo, ŋuro hamó iŋoyoteŋgo.
LUK 11:44 “O ininiyaqe, ye quhurí piyimi korowowaŋgo. Yeko uni tapu noko quroko yorote ŋunde qembe. Ko unindo kape tero ŋu saŋawore uyare mahe teyoteŋgo.”
LUK 11:45 Yesuko ŋunde yiní hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni kato iŋoro ene ŋande miraró, “Rondaqe-rondaqe uni, ke mande ŋunde yete ŋuko nore ŋuya yesará nerete.”
LUK 11:46 Yiní ŋande yaró, “Ye hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni, ininiyaqe, quhurí piyimi korowowaŋgo. Ye hutuŋo mande kate-kate unipare saŋayemo ri enendo quhurí parámi ŋu korowowero mepémo kini. Quko yendo samaka-samaka ka kama yunoyoteŋgo.
LUK 11:47 “O ininiyaqe, ye quhurí piyimi korowowaŋgo. Yendo ye-ye unindoro tapu yerewero ya qu towoyoteŋgo, quko yeŋo usi-siyembo uni ŋu yuroyi khumaŋgurí.
LUK 11:48 Ŋunde ŋuroko ye tunomo ŋande yesowoyoteŋgo, ko usisambayemboro oteteye piyimi ŋuro metéŋoyoteŋgo. Dokoro usi-siyembo ye-ye uni yuroyi khumaŋgurí, ko yendo ye-ye uni ŋuro uni tapu koro yaye towoyoteŋgo.
LUK 11:49 Ŋu murí ŋuroko Anutu koro iŋo-iŋo meté qundo ŋande yete, ‘Nondo ye-ye unindoya asá yerewí uni ŋuya yorewe unipareko ŋuno uyarewaŋgo. Uyari kumi yuroyi khumowaŋgo, kumi o piyimi te yunowaŋgo.’
LUK 11:50 Ŋunde tero ye-ye unindoro sitúye soso Anutuko noko sambo towaró qu noŋgo areyate itaka ŋano windoroŋaró ŋuko unipare itaka yoteŋgo saŋayemo yoweya.
LUK 11:51 Hamó, sitúye ŋuko Apel koro sitú windoroŋaró ŋu noŋgo yate-yate Sekaraia rero wondo yakutí koya Wembó Surumí koya keweroyarimo uroyi sitú windoroŋaró. No hamó yimiroteno, otete piyimi ŋuro kimoyó muko unipare itaka ŋano yoroteŋgo quno ŋuno ŋuya yoroweya.
LUK 11:52 “Ye hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni, ininiyaqe, quhurí piyimi korowowaŋgo. Yendo iŋo-iŋo metémboro mako koro ki ŋu towoyoteŋgo. Quko yeŋombo ya quroko kama oyoteŋgo, ko meyowombo ŋuno owero ŋuro soréŋoyoteŋgo.”
LUK 11:53 Asa Yesu ya ŋu rotoní hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya Farisi unindoya newonde saŋgirí te inoro osese enesó-enesó teyaŋgurí.
LUK 11:54 Ŋunde tero, eneŋo mandíwore kusiyowato, ye iŋaŋgurí.
LUK 12:1 Ŋu naru ŋunoko unipare qambu horé qundo mahe kopoyi yendé maŋgore rotoyi, kumi topoye khe saŋayemo khete yereyaŋgurí. Asa Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyó koretero yimitoro ŋande yaró, “Yendo Farisi koro yis ŋuro kawaware ti. Yis ŋuko maŋgoye irisawore yewero murí ŋu.
LUK 12:2 O pokawí soso ŋu tunomo tunoqeweya. Mande soso sóqeyote ŋu unindo ŋu iŋowaŋgo.
LUK 12:3 Asa ko mande soso ye suwono yaŋgurí ŋu unipare kosano iŋowaŋgo. Mande soso ye komo mondó ta ya quroko yaŋgurí ŋu uni kato ya umó moŋgo yesowoweya.
LUK 12:4 “Uni topone, no ŋande yimiroteno, unindo meté yeŋo koweye uroyi khumoweya, quko imemoŋgo enendo o kaŋuya tewero mepémo kini. Ŋuro ma sorewero.
LUK 12:5 Kini, ye danimboro sorewaŋgo ŋuro yimitoyoteno. Uni kanata ŋundo mepémo koweye saŋaní uroyi khumoníqota ye yoriní kewá piyimimo uwaŋgo. Ŋuro sori qembe.
LUK 12:6 Qeni, uni kato nú kandeka tomó ta-ta ŋu 2 toea ŋunde qundo kimoyoteŋgo, hamómbe? Quko Anutuko nú tomó ta-ta ŋunde qu ka kama kape yereyote.
LUK 12:7 Hamó horé, yeŋo huye soso kembayemo Anutuko weyo iŋote. Ŋunde ŋuro ye ma sorewero. Yeŋo kimoye ŋuko nú tomó ta-ta ŋuro kimoye takate.
LUK 12:8 “No ye ŋande yimiroteno, ko uni kato unipare toŋeyemo yesoworo nono womoweya tiníqo, Unindoro Naŋunímbo Anutu koro sambo simó toŋeyemo yesoworo eneya womoweya.
LUK 12:9 Quko uni kato unipare toŋeyemo huwó nereweya tiníqo, nondo Anutu koro sambo simó toŋeyemo huwóŋowano.
LUK 12:10 Kowe uni kato Unindoro Naŋunímboya mande piyimi ka yeweya quko, Anutuko quhuríŋo ŋu re rotoweya. Quko uni kato Yuqa Surumímboya mande piyimi yeweya quko, Anutuko ŋu quhurí ŋu kama roto inoweya.
LUK 12:11 “Asa unindo ye yowosoyi huru-huru ya koro sopo-sopo toŋeyemo ko wiri yerete uni toŋeyemo ko uni owéye parámi toŋeyemo kaŋewaŋgo quno, do mande topé ka yewatope ma date yewato ŋuro ma sorewero.
LUK 12:12 Ŋu naruko naŋge Yuqa Surumímbo mande yewaŋgo ŋu witú yiriní wisiyo yimirowaŋgo.”
LUK 12:13 Unipare qambu keweroyemo kato Yesu ŋande miraró, “Rondaqe-rondaqe uni, no awane khuma, ŋunde ŋuro nondo ye iŋoteno quko keto pane mitoka awando o rotote ŋu rondaŋeya kumi ka se nunoweya, ye iŋoteno.”
LUK 12:14 Yiní ŋande oseseyaró, “Date koro? Dando yarindo o qu rondaŋewero quro rokó nereró?”
LUK 12:15 Yero unipare ŋande yimiraró, “Ye iŋoya toŋeteya yuri. Ye situwi parámi siyowero ŋuro qene nuŋgu tewaŋgo koro. Uni kato situwi parámi reweya ŋuko eneŋo yoto-yotoyó meté ŋu riní kama tunoqeweya.”
LUK 12:16 Ŋunde yero tapara mande ka ŋande yimiraró, “Onoŋo uni kato kho gima parámi taró.
LUK 12:17 Uni ŋundo ŋande ye iŋaró, ‘No date tewe teteno? Yane o se rewero qu ŋu maŋgorete. Ŋuro o ŋa se dano rewe teteno?’
LUK 12:18 “Uni ŋundo ŋunde yero yaró, ‘Ŋunde ŋuroko no ŋandiro tewano. Ya o se rewero qu ŋu usoworo ya parámi horé ka rewano. Ŋunde tero kho koro eŋgé ŋu se huruwo ŋuno rewano.
LUK 12:19 Rero neneŋomboro ŋande yewano, “No one meté qu kumima naru parámi yoweya. Itakako no imaqero o qonemboro nero niŋgu-niŋgu tero yorowano.”’
LUK 12:20 “Ŋunde yaró, quko Anutuko miraró, ‘Ke kape uni. Itaka suwono ke khumowero tete ŋu! O soso keto sopo roŋgaruwoyi yorote ŋuko dando siyoweya?’”
LUK 12:21 Asa Yesuko ŋande yimiraró, “Uni kato eneŋo o parámi huruwoyote, quko Anutu koro o qu kama iŋoyote, asa ŋundiro naŋge eneno tunoqeweya.”
LUK 12:22 Asa Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyó yimito ŋande yaró, “Ŋu murí ŋuro nondo ŋande ye yimiroteno, yeŋo yoto-yotoyemboro iŋaŋawí tero ŋande ma yewero, ‘Do o ka newato?’ Ko koweyemboro iŋaŋawí tero ŋande ma yewero, ‘Do tuwi ka kusiyowato?’
LUK 12:23 Yoto-yotoye ŋuro murí muko o newero qu naŋge kini. Koweye ŋuro murí muko tuwi naŋge kini.
LUK 12:24 Ye nú parámi iriyó ŋu qeneya iŋoyi. Khono oka kama rimiteŋgo, kho noŋgo eŋgé kama siyoyoteŋgo, o newero qu se huruworo yano kama reyoteŋgo. Quko Anutuko wutu yereyote. Yendo Anutu koro toŋímo nú ŋu taka yereyoteŋgo.
LUK 12:25 Ko ye dani kato iŋaŋawí tero yoto-yotoyó meté wosoro sowe teweya?
LUK 12:26 Yendo o tomó ŋunde qu tewero mepémo kini. Asa ko dokoro o kumi meyowo quro iŋaŋawí teyoteŋgo?
LUK 12:27 “Yendo komó ŋuro nuŋo reyoteŋgo ŋu qeni. Koweyumu kama teyoteŋgo, tuwi kama towoyoteŋgo. Quko no ŋande yimiroteno, Solomon ŋundo tuwi meté horé qu se reyaró, quko nuŋo ŋuro nakayámbo Solomon koro tuwi meté-meté ŋu takate.
LUK 12:28 Itaka komó ŋunde qu yoteŋgo, ko kuyepo naŋge unindo toŋoro kewáko raŋi uweya. Anutuko oka naru tukuni yorote ŋunde qu o nakayá meté mu inoyote. Asa ye unipare iŋondutuye tomó ta naŋge, iŋoyi, enendo ye ŋuya sopo yerero tuwi yunoweya.
LUK 12:29 Ko ye, nore do ka newato, yero iŋaŋawí ma tewero.
LUK 12:30 Dokoro kape unipareto soso o ŋunde quro iŋoro seqayoteŋgo. Quko yeŋo awayembo ye o ŋuro tukuni teteŋgo ŋu iŋomukote.
LUK 12:31 Kini, Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuro kondé iŋoyiqota ene o soso ŋu ŋuya se yunoweya.
LUK 12:32 “Ye sipsip tomó ta-ta, ye sasaro ma tewero. Awayembo ye yoriní unipareyó wiri yereyote naruyómo owero ŋuro iŋote.
LUK 12:33 Oye soso soweyoya mone ŋu se uni onoŋoye moré kini ŋu yunoyi qembe. Mone puŋgeyó kama piyo teweya ŋunde qu, asa sambo koro situwi kama kini teweya ŋunde qu, ŋu siyoyi qembe. Samboko ŋunoko momo unindo o ŋu kama siyoteŋgo, siwí ŋundo o soso ŋu kama rambaruruwote.
LUK 12:34 Ŋunde ti qembe, dokoro dano situwiye yote, ŋu ŋuro iŋomukoyoteŋgo.
LUK 12:35 “Ye kho simó kumimbo uni parámiye ŋuro sopoyoteŋgo ŋunde qembe tunoqi. Kho simó ŋu khoye tewero sunará tero, suru tupuŋoro kusumbo reyoteŋgo. Asa uni parámi ŋu epe re-re koro o ne-ne roto mahero mako uroníqo, mako waka ta kosoyoteŋgo.
LUK 12:37 Uni parámi ŋu mahero sunará simóŋo yiyoní kama etewaŋgo tiníqo, kho simóŋo ŋu meté horé yowaŋgo. No ye hamó yimiroteno, uni parámi eneŋombo kho tewero sunará tero yoriní o newero quro eti o qoyemboro yunoweya.
LUK 12:38 Hamó, uni parámi ŋundo suwo kewerokope ma kotori korete yeyote quno ŋuno maheweya tiníqo, sunará simóŋo ŋundo kama eteyowaŋgo qundo meté horé yowaŋgo.
LUK 12:39 Quko ŋaro iŋoyi, ya simburímbo do naru horé ŋuno momo uni ŋundo maheweya ŋu iŋote tiníqo, kawaware meté horé tiní ene yayó usowowero mepémo kini.
LUK 12:40 Ye ŋuya sopo toŋeteyuri. Dokoro Unindoro Naŋuní ŋundo do naruko ŋuno maheweya, ŋu ye kama iŋoteŋgo.”
LUK 12:41 Pitako ŋande oseseyaró, “Uni Parámi, kepe tapara mande ŋumbe nore naŋge nunoyotepe ma uni soso ŋuya?”
LUK 12:42 Yiní Uni Parámimbo ŋande yaró, “Sunará simó kato suki-suki kho meté tero iŋo-iŋoyó muko meté naŋge. Sunará simó ŋunde qu uni parámiyómbo qenero khoyó inoní ya soso soporo naru metémo sunará simó meyowo wutu yereyote.
LUK 12:43 Asa uni parámiyómbo mahiní sunará simó kho meté teyote ŋundo meté horé yoweya.
LUK 12:44 Hamó horé yimiroteno, uni parámimbo eneŋo situwiyó soso rero sunará simó ŋuro kandímo rotoní sopoweya.
LUK 12:45 Quko sunará simó ŋundo newondí moŋgo ŋande iŋoweya, peka, uni parámine muko waka ta kama maheweya. Ko ene hurí rero sunará simó, sunará pare meyowo ŋu yutoro eneŋo o qímboro nero wain nero kape-kape tero yoweya, peka.
LUK 12:46 Asa naru sunará simó ŋuro kama iŋoweya quno, uni parámiyómbo mondó maheweya. Mahero ene sunará simó ŋu sukepo puŋo-puŋo toŋoro riní unindo iŋondutu kama teyoteŋgo quya naŋge yoweya.
LUK 12:47 “Sunará simó kato uni parámiyómboro iŋo-iŋoyó iŋoyote, quko o roŋgaruworo iŋo-iŋo ŋu kama howeyote ŋuko, uni parámiyómbo uni ŋu parámi haususuwoweya.
LUK 12:48 Quko sunará simó kato uni parámiyómboro iŋo-iŋo ŋu kama iŋoro o piyimi teweya ŋuko, uni parámiyómbo uni ŋu tomó ta naŋge haususuwoweya. Asa uni parámimbo uni ka parámi se inaró qu noŋgo o parámi siyoweya. Ko uni kato owé parámi raró ŋuko, uni parámiyómbo kho parámi tewero ŋuro kirayoweya.
LUK 12:49 “No mahenowó ŋuko kewá re nokono raŋowero mahenowó, ko nondo kewá ŋu waka ta qawe, yero iŋoyoteno.
LUK 12:50 No sono ka rewe teteno, quko ŋu sopowero quro newondene muko quhurí parámi teyote.
LUK 12:51 Ko yembeka ŋande iŋoyoteŋgo, nondo nokono ŋano newonde ime yunowero umbunowó, peka? Kini. Nondo ye ŋande yimiroteno, no mahenowó ŋuko unipare usowo yerewero quro mahenowó.
LUK 12:52 Dokoro naru ŋa noŋgo yate-yate ya kano ŋuno unipare kandeka usoworo wini irisa ŋunde tunoqewaŋgo. Kapusa ŋundo irisa ŋaro saŋgirí tewaŋgo, ko irisa ŋundo kapusa ŋaro saŋgirí tewari.
LUK 12:53 “Ŋunde usowowaŋgo, ko iwímbo naŋunímboya saŋgirí tiní naŋunímbo iwímboya saŋgirí teweya. Ko nimímbo nambunímboya saŋgirí tiní nambunímbo nimímboya saŋgirí teweya. Ko nepímbo nepímboya saŋgirí teweya.”
LUK 12:54 Yesuko unipare qambu ŋande yimiraró, “Koporé kosa uyotesina tunoqiníqo, ye waka ta ŋande yeyoteŋgo, sono umbuwe tete, yeyoteŋgo. Ko ŋunde na hamó tunoqeyote.
LUK 12:55 Ko matú amu noŋgo tunoqiníqo, ŋande yeyoteŋgo, kosa kondé raŋowero tete, yeyoteŋgo. Ŋu ŋunde hamó tunoqeyote.
LUK 12:56 Ye uni maŋgoye irisa qu, ye meté o ŋunde qu samboko nokono tunoqeyote ŋuro iŋomukoteŋgo, quko yendoko itaka naru tunoqeyote ŋuro qene rondaŋewero quro murí iŋowero mepémo kini.
LUK 12:57 “Do karo yeŋombo okeyá o roneneŋowí mu ŋa kama qene rondaŋeyoteŋgo?
LUK 12:58 Qeni, keya uni kaya mande ka keweroyarimo yoníqo, ronda-ronda uni toŋímo yewero uyarewari quno ŋuno, asa kheko uyare yotoro eneya newonde kanata tewero quro kho kondé te qembe. Ŋunde kama teweya tiníqo, yate ke kowoso mande khono korotoní ronda-ronda unindo kore kumba tukuni kandeyemo korotoníqo, enendo kore kusi-kusi yano korotowaŋgo.
LUK 12:59 Nondo hamó kimiroteno, ke kusi-kusi yano yate wondo yaŋgurí ŋu kanaramimo kimo teroqota.”
LUK 13:1 Ŋu naruko ŋuno uni kumimbo Yesu sowo mande ka Galili uni ŋuro miraŋgurí. Komo Galili uni ŋundo Anutu koro o qa-qa te inoyaŋgo quno Pailat koro kuma uniyómbo yuroyi khumaŋgurí.
LUK 13:2 Asa ŋunde miroyi mande topé ŋande yaró, “Ye date iŋoteŋgo, uni ŋundo quhuríyembo Galili uniparetoro quhuríye ŋu soso taka yerete, peka? Asa ŋu murí ŋuro o piyimi ŋundo eneno tunoqaró, peka?
LUK 13:3 Ŋu kini horé. No hamó horé yimiroteno, ye newonde rohoré kama tewaŋgo quko, o ŋunde qundo yeno ŋuya tunoqeweya.
LUK 13:4 Ko uni 18 ŋu, komo Siloam yendémo ya piru ka toqero yuroní khumaŋgurí, ye ŋuro date iŋoteŋgo? Eneŋo quhuríyembo Yerusalem unipare ŋu taka yerete, peka?
LUK 13:5 Kini horé. Nondo ye hamó horé yimiroteno, ye newonde rohoré kama tewaŋgo quko, o ŋunde qundo yeno ŋuya tunoqeweya ŋu.”
LUK 13:6 Asa Yesuko tapara mande ka ŋande yimiraró, “Naru kano uni kato te ka wain khono rimiró. Yate-yate eŋgé siyowero uyaró, quko te ŋu eŋgé moré kini.
LUK 13:7 Ŋunde tero ene sunará simóŋo ŋande miraró, ‘Kumima naru kapusa quno nondo eŋgé siyowe, ye iŋoro ŋano maheyoteno. Quko te ŋa eŋgé moré kini. Asa keto toŋoka toqiní. Te ŋundo noko kiruwó kina reyote.’
LUK 13:8 “Yiní sunará simóŋo ŋundo yaró, ‘Awa, kini. Kumima naru kaŋuya yoweya. Nondo noko kutaqemo te murímo sewano, ko makao qí wendaqe ŋuno rewano.
LUK 13:9 Kumima naru awena ŋuro peka eŋgé teweya. Quko ŋunde kini tiníqo, nimiroyi toŋowano.’”
LUK 13:10 Asa Sapat naru kano Yesuko huru-huru yano kaŋero mande rondaqe yunoyaró.
LUK 13:11 Yunoní pare ka ŋuno yora. Enendo kumima naru 18 quroko ŋuno yuqa piyimi kato ene uroní tupurí kondéqiní roneneŋo kaŋewero mepémo kini teyara.
LUK 13:12 Asa Yesuko ŋu qenero nekoro ŋande miraró, “Pare, keŋo se khumoke ŋu kini tete,” yaró.
LUK 13:13 Ŋunde yero kandí rero kowímo riní waka ta roneneŋo kaŋero Anutu owí neko hoko towoyaró.
LUK 13:14 Yesuko Sapat naruko ŋuno naŋge pare ŋu riní meté taró. Ŋunde ŋuroko huru-huru ya koro sopo-sopo uni ŋundo newonde saŋgirí tero unipare qambu ŋande yimiraró, “Hutuŋo mande ŋande yete, naru kande saŋiyoro kanata quroko naŋge kho ti qembe. Asa ko ŋu naruko naŋge mahiqo, yoriní se khumoye meté teweya, Sapat naruko ŋuno kini.”
LUK 13:15 Yiní Uni Parámimbo mande topé ŋande miraró, “Ye uni maŋgoye irisa. Yendo Sapat naruko ŋuno makaoye ŋuya dókiye yayó moŋgo orosoyero sono newero quro re uyareyoteŋgo, hamómbe?
LUK 13:16 Asa qeni, ŋa pare ŋako Abraham koro sowe qu, ko kumima naru 18 quroko ŋuno Monimbuko kusiyoyara. Ŋu date koro? Nondo Sapat naruko ŋuno orosoyano tiníqo, hutuŋo mande howeyoteno, ŋunde hamómbe?”
LUK 13:17 Ŋunde yaró, quko eneŋo saŋgiríŋo ŋu soso kowi piyo taŋgurí. Ko unipare qambu ŋundo o wimbí moré soso teyara ŋuro niŋgu-niŋgu parámi taŋgurí.
LUK 13:18 Ŋunde ŋuroko Yesuko ŋande yaró, “Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuko date, no ŋuro date yewano?
LUK 13:19 Asa ŋuko mastet koro musiyó ŋunde qembe. Asa uni kato musiyó ŋu rero khono riminí wotero te parámi ka tiní nú mahero kambinímo kunditeyoteŋgo.”
LUK 13:20 Yesuko mande kaŋuya ŋande yaró, “Nondo Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuro date yewano?
LUK 13:21 Asa ŋuko yis ŋunde qembe. Asa pare kato yis ŋu plaua parámimo rohoréŋoyoníqo, imemoŋgo plaua ŋu soso koŋe parámi teweya.”
LUK 13:22 Asa Yesuko Yerusalem khewore uyareyate yendé pará-paráwore ko yendé tomó-tomówore ŋuya unipare mande rondaqe yunoyaró.
LUK 13:23 Ko uni kato ŋande oseseyaró, “Uni Parámi, uni kumi naŋge peka rambaruru takawaŋgope?” Yiní unipare ŋande yimiraró,
LUK 13:24 “Ye mako kiŋiwí tomó ta ŋu qurowore owero quro koweyumu ti qembe. Hamó, nondo ye yimiroteno, uni qambu qundo ŋuwore owero ye iŋoyoteŋgo, quko ene mepémo kini.
LUK 13:25 Asa ya simburímbo mako tuŋoníqo, yeko yendémo kaŋero mako utoro ŋande yeyowaŋgo, ‘Uni Parámi, mako kosoka nore oto.’ “Yi mande topé ŋande ye yimiroweya, ‘No ye kama iŋo yunoteno, ye da noŋgo qu.’
LUK 13:26 “Yiní ŋande yewaŋgo, ‘Nore keya o kopo neyato ŋuno qu, keto noreŋo yendénanimo kaŋero iŋo-iŋo nunoyara ŋuno qu.’
LUK 13:27 “Yi mande topé ŋande ye yimiroweya, ‘No ye kama iŋo yunoteno, ye da noŋgo qu. Yeko unipare o piyimi teyoteŋgo qu, ye soso toŋi.’
LUK 13:28 “Yendo Abraham, Aisak, Yakop ko ye-ye uni ŋu soso yiyoyi Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo ŋuno yowaŋgo, quko Anutuko yeŋombo naŋge ye yohowiní toŋewaŋgo. Ŋunde tiní ye tendoro metoye kindotowaŋgo.
LUK 13:29 Ko unipare soso miraye rotoro kosa aretesinaŋgo ko kosa utesinaŋgo ko mira taŋgí kawore-kawore ŋu noŋgo mahero naruyómo ŋuno kunditero o newaŋgo.
LUK 13:30 Qeni, uni kumi weŋa yoteŋgo qu, ŋundo otoqoro koretewaŋgo. Ko uni kumi koreteyoteŋgo qu, ŋu enepa naŋge tukú tewaŋgo.”
LUK 13:31 Ŋu naruko ŋuno Farisi uni kumi mahero Yesu ŋande miraŋgurí, “Ke yendé ŋa roto soreya mira meyowo kano u. Dokoro, Herotko kuroweka khumi, yero iŋoyote.”
LUK 13:32 Asa Yesuko ŋande yimiraró, “Ye uya, á sawa ŋu ŋande miri, ‘Iŋo, itaka ŋuya ko kuyepo ŋuya nondo yuqa piyimi unipare quroko yoteŋgo ŋu yohowewano, ko se khumo uni roŋgaru yerewano. Ko naru kapusa quno ŋunoko khone kini teweya.’
LUK 13:33 Quko itaka ko kuyepo, yaŋini no uyareyowano. Dokoro ye-ye uni kato yendé meyowomo khumowero mepémo kini. Kini, ŋuko Yerusalem ŋuno naŋge khumoteŋgo!
LUK 13:34 “Yerusalem, Yerusalem, yendo ye-ye uni yuri khumoteŋgo, ko uni Anutuko asá yiriní maheyoteŋgo ŋu wondo saŋayemo raŋoyoteŋgo. Naru qambu nondo kotoriko simó se wire quroko poka yereyote ŋunde qembe simóŋge se kopo yerewero iŋoyano. Quko yendo ŋuro piyimiŋoyaŋgo.
LUK 13:35 Iŋoyi, itakako yaye hamó piyo tiní ye kina yowaŋgo. No hamó yeya yeteno, ye no kaŋuya kama niyowaŋgo, yate yendo ŋande yewaŋgo, ‘Uni Parámimboro owímo mahete ŋundo puriŋo riní.’”
LUK 14:1 Sapat naru kano Yesuko Farisi koro uni kembémboro yano oro o naró. O niní unindo kondé sopo qeneŋgurí.
LUK 14:2 Asa kowe koŋe-koŋe khumo uni ka Yesu toŋímo yoní
LUK 14:3 qenero hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya Farisi uni ŋuya ŋande osese yereró, “Hutuŋo mande ŋundo date yete, noreko Sapat naruko ŋuno se khumo uni yorato meté tewaŋgope ma kini?”
LUK 14:4 Ŋunde osese yereró, quko mande topé ka kama taŋgurí. Ko uni ŋu riní meté tero toŋeró.
LUK 14:5 Ko ŋande osese yereró, “Asa ye soso naŋoye kape ma makao ka Sapat naruko ŋuno meréko rokaráŋo uweya tiníqo, waka ta wosoyi areweya, hamómbe?”
LUK 14:6 Ko enendo mande ka kama yaŋgurí.
LUK 14:7 O ne-neko ŋuno uni maheŋgurí ŋundo yakutí korete quno kunditewero yero iŋaŋgurí. Yesuko yiyoro tapara mande ka ŋande yimiraró.
LUK 14:8 “Ko ke uni kato pare keta rero neko kiriní o newero uroqo, ke yakutí korete quno ma kunditewero. Dokoro uni ka owí ŋundo ke owéŋge takate ŋuya maheweya, peka.
LUK 14:9 Ŋundo mahiníqo, uni neko kereró ŋundo ŋande yeweya, ‘Yakutí ŋu rotoya uni ŋa ino,’ yiní ke kowi piyo tero sore uro makono kunditeweya.
LUK 14:10 Kini, uni kato o newero quro neko kiriníqo, ke uro yakutí makono quno ŋuno naŋge kundite qembe. Ke ŋunde tiqo, uni neko kereró ŋundo mahero ŋande yeweya, ‘Topo, ke mahe yakutí korete quno ŋano kundite.’ Ŋunde yiníqo, uni soso o neyoteŋgo ŋundo owéŋge hokowaŋgo.
LUK 14:11 Dokoro uni kato eneŋo owí riní hokoyote quko Anutuko riní umbuweya. Ko uni kato eneŋo owí riní umbuyote quko Anutuko owí hokoní oweya.”
LUK 14:12 Yesuko unindo ene nekaró ŋu ŋande miraró, “Ke o ne-ne ka teweya quno, keŋo topo-topoke, kone-topoke, suwisawike, uni wondoye moré qu ma neko yerewero. Ŋunde ti enepa naŋge imemoŋgo topé meté tero neko kerewaŋgo koro.
LUK 14:13 Kini, ke o ne-ne parámi ka teweya quno, asa uni owéye moré kini mu, koweye piyo taró mu, kheye piyimi mu, toŋeye kiré mu, ŋu neko yere qembe.
LUK 14:14 Uni ŋunde qundo o newero ŋuro topé tewero mepémo kini. Ŋunde ŋuro ke puriŋo ka reweya, dokoro, imemoŋgo Anutuko uni roneneŋowí ŋu uni tapu koŋgo yoriní otoqowaŋgo quno, topé meté kunoweya.”
LUK 14:15 Asa eneya o naŋgurí qu kato Yesu ŋande miraró, “Ŋu unipare Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo ŋuno o newaŋgo qundo meté horé yowaŋgo.”
LUK 14:16 Ko Yesuko ŋande yaró, “Naru kano uni kato o ne-ne parámi tero unipare qambu mahewero quro neko yereró.
LUK 14:17 O ne-ne ŋu tunoqewero tiní sunará simóŋo asáŋoní unipare komo neko yereró ŋuno naŋge yimiraró, ‘Ye mahi, o ne-ne ŋu roŋgaruwoteŋgo.’
LUK 14:18 “Quko uni soso ŋundo owero ŋuro piyimiŋaŋgurí. Kato ŋande yaró, ‘Noko mira ka kimano, ŋu qenewero uyarewano, ye iŋoteno. Iniyaqe, o ne-neko ŋuno uyarewero mepémo kini.’
LUK 14:19 “Ko kako ŋande yaró, ‘Noko makao kho tewero kande irisa ŋu kimo yereno, ŋu khoye date tewaŋgo ŋu qenewero uyarewano, ye iŋoteno. Iniyaqe, o ne-neko ŋuno uyarewero mepémo kini.’
LUK 14:20 “Ko kako ŋande yaró, ‘Itaka naŋge epe re-re taro. Ŋu murí ŋuro no uyarewero mepémo kini.’
LUK 14:21 “Ŋunde yi sunará simó ŋu rohoréŋo mahero uni parámiyó mande yaŋgurí ŋuro miraró. Mironí saŋgirí tero ŋande miraró, ‘Ke waka ta yendé keweroko ŋuno uyareya, ya kimbino soso toŋeya uni owéye moré kini qu, uni koweye piyo tete qu, uni toŋeye kiré mu, uni kheye piyimi mu ŋu soso yore mahi,’ yaró.
LUK 14:22 “Yiní uyaro yaró ŋu tiní kini tiní mahero ŋande yaró, ‘Uni Parámi, no ŋunde teteno, quko yake kama maŋgoreyote.’
LUK 14:23 “Yiní ŋande miraró, ‘Meté khewore qu ŋuya sikuwore qu ŋuya yore mahe. Ŋunde ti yane maŋgoreweya.
LUK 14:24 Hamó, no ŋande yimiroteno, unipare soso komo neko yerenowó ŋundo o ne-ne ŋaro sombé ka kama newaŋgo,’ yaró.”
LUK 14:25 Asa ŋu naruko ŋuno unipare qambu horé Yesu koya khe yateyaŋgo, ko ene rohoréŋoro ŋande yimiraró,
LUK 14:26 “Uni ka nono mahewero ye iŋoyote quko, ene iwí, nimí, parí, simó, topé-topé, simó-kuwí eneŋo yoto-yotoyó ŋuya kama huwó yereyote tiníqo, ŋuko neneŋo iŋo-iŋo rewero unine tewero mepémo kini.
LUK 14:27 Uni ka tipiririyó re koroworo no kama nohoweweya quko, ene neneŋo iŋo-iŋo rewero unine tewero mepémo kini.
LUK 14:28 “Qeni, ye kanata kato, ya parámi ka rewano, ye iŋoyote quno, koretero ya ŋuro kimoyó ŋu qene iŋoroqota, moneyó ŋundo ya ŋu meté remukoweyape ma kini, ye iŋo rondaŋeweya, hamómbe?
LUK 14:29 Yate ene tatá naŋge raŋoní moneyó kini tiní uni soso qenero huwó mande ye inowaŋgo koro.
LUK 14:30 Hamó, ŋande yewaŋgo, ‘Uni ŋando hurí tero ya ŋa raró muko kini tewero mepémo kini.’
LUK 14:31 “Kowe wiri yerete uni kato wiri yerete uni meyowomboya kuma teweya quno ŋuno, koretero eneŋo wimbí qene iŋo rondaŋeweya. Eneŋomboko kuma uni 10,000, ko meyowomboko kuma uni 20,000 maheteŋgo. Ŋunde tero kuma meté takawaŋgope ma kini ye qene iŋo rondaŋeweya.
LUK 14:32 Qene iŋo rondaŋero mepémo kini tiníqo, saŋgirí uni ŋu kapiyamo yuri keweroko uni ka asá yiriní kiro mande ŋu ri umbuwero quro uyarewaŋgo.
LUK 14:33 Ŋundiro naŋge, ye kanata kato oyó soso ŋu kama huwóŋoweya tiníqo, ene neneŋo iŋo-iŋo rewero unine tewero mepémo kini.
LUK 14:34 “Ŋunde ŋuroko, iŋi. Nembo ŋuko o meté mu. Quko nuŋgurí ŋu kini tiníqo, date tatoqo meté teweya?
LUK 14:35 Kini, nuŋgurí ŋunde kini tiníqo, khoyó kini teweya. Norendo khono kama raŋoyoteto, ko makao koro qo quno ŋuno kama reyoteto. Kina raŋoyoteto. “Asa uni ka kusumbí moré tiníqo, mande ŋa iŋoweya.”
LUK 15:1 Asa takis re-re unindoya quhurí unindoya soso kutaqe Yesuko mahero mandí ŋu iŋoyaŋgurí.
LUK 15:2 Ŋunde ti Farisi unindoya hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni ŋuyako kisikasa yero ŋande yaŋgurí, “Ŋa uni ŋako quhurí uniparetoya topo tero o kopo neyoteŋgo.”
LUK 15:3 Kowe Yesuko tapara mande ka ŋande yimiraró,
LUK 15:4 “Ko ye kanata kato sipsip 100 ŋunde sopo yereyote qu, ko kanata na sore toŋiníqo, sipsip 99 kasina yoteŋgo ŋu yorotoro sipsip kanata ŋu seqa qeneweya, hamómbe?
LUK 15:5 Ko seqayate qenero niŋgu-niŋgu tero hokoro wapémo koroworo re yendémo maheweya.
LUK 15:6 Re mahero topé-topé neko yiriní mahi ŋande yimiroweya, ‘Ye noya niŋgu-niŋgu ti. Dokoro sipsipne sore toŋeró ŋu pitu ko reteno,’ yeweya.
LUK 15:7 “No ŋande yimiroteno, ŋundiro naŋge quhurí uni kanata kato newondí rohoréŋoníqo, niŋgu-niŋgu parámi samboko tunoqeweya. Quko uni roneneŋowí 99 newondeye meté yote qu ŋuro niŋgu-niŋgu tomó ta naŋge tunoqeweya.
LUK 15:8 “Ko ye date iŋoteŋgo, pare kato wondo musiyó kande irisa towoyote, ko kanata ka rotoní umbuníqo, suru tupuŋoro yakutí kiriyoro meté ta seqayate qeneweya, hamómbe?
LUK 15:9 Ko seqayate qenero topé-topé neko yiriní mahi ŋande yeweya, ‘Ye noya niŋgu-niŋgu ti. Dokoro wondo musiyó ka rotowe umburó mu seqayate reteno,’ yeweya.
LUK 15:10 “No ŋande yimiroteno, ŋundiro naŋge sambo simómbo quhurí uni kanata kato newondí rohoréŋote qu qenero Anutu toŋímo niŋgu-niŋgu teyoteŋgo.”
LUK 15:11 Yesuko ŋande yaró, “Uni ka simó irisa.
LUK 15:12 Naŋuní tukú ŋundo iwí ŋandiro miraró, ‘Awa, imemoŋgo oke soso rondaŋe nore irisa se nunoweya. Meté, itaka naŋge rondaŋe neneŋo qu se nuno,’ yaró. Yiní iwímbo o ŋu rondaŋero irisa-irisa se yunaró.
LUK 15:13 Se yunoní waka ta naŋge naŋuní tukú ŋundo o ŋuno qu se riní uni topémbo kimo taŋgurí. Ŋunde ti mone rero mira kapiyamo ŋuno toŋeró. Ŋuno yotoro o wimbo-wimbo teyoní moneyó kini taró.
LUK 15:14 “Asa mone ŋu kini tiníqo, korare parámi mira ŋuno tunoqaró. Tunoqiní o qímboro khumaró.
LUK 15:15 Ŋunde tero uyaro mira simburí kano kho taró. Mira simburí ŋundo asáŋoní po hoŋgo quroko uyaro poyó sopo yereró.
LUK 15:16 Po sopo yiriní poto qohe soŋo naŋgurí. Ŋu ene ŋuya qohe soŋo ŋu se newero iŋaró. Quko uni kato o qímboro ka kama inaŋgurí.
LUK 15:17 “Asa yate iŋondutuyó hiyóqiní ŋandiro ye iŋaró, ‘Ko awanemboro kho uni ŋuko o parámi neyoteŋgo. Quko no ŋano yotoro qonemboro parámi khumoyoteno.
LUK 15:18 No awane qenewero toŋero ŋande mirowano, “Awa, no Anutu toŋímo quhurí tanowó, ko ke toŋeŋgemo ŋuya o piyimi tanowó.
LUK 15:19 Noko uni piyimi, keŋo naŋoŋge kaŋuya kini yowano. No norotoka keŋo kho uni naŋge yowe,” ŋunde yewano,’ ye iŋaró.
LUK 15:20 “Ŋunde ye iŋoro otoqoro iwímo uyaro kapiyamo yoníqo, iwímbo qenero sikí tero, kheŋgeŋoro uyaro towo pisiyoro mutó inoyaró.
LUK 15:21 “Ko naŋunímbo ŋande yaró, ‘Awa, no Anutu toŋímo quhurí tanowó, ko ke toŋeŋgemo ŋuya o piyimi tanowó. Noko uni piyimi, keŋo naŋoŋge kaŋuya kini yowano.’
LUK 15:22 “Ŋunde yiní iwímbo sunará simó neko yiriní mahi ŋande yimiraró, ‘Neneŋo tuwi meté piru ŋu waka ta re maheya kusiyo ini. Kande pusirí tombo ka ŋu ŋuya re mahe kandímo reya khe punu-punu khímo ri.
LUK 15:23 Ko uyareya makao simó kowí tinditiwí ŋu uto re mahika qa neya niŋgu-niŋgu tato.
LUK 15:24 Dokoro naŋone ŋa komo khumaró muko itakako otoqote; simó kini taró qu pitu qeneteno.’ Ŋunde tero hurí tero hoho teyaŋgurí.
LUK 15:25 “Asa simó korete ŋundo khono ŋuno yoraró. Kho rotoro yano kutaqemo ŋuno mahero iŋoníqo, uni sumbí huworo yambo quno teyaŋgo.
LUK 15:26 Teyuri iŋoro simó ka nekoro oseseyaró, ‘Ŋu do ka teyoteŋgo?’ yaró.
LUK 15:27 Yiní ŋande yaró, ‘Koneke pitu ko mahiní, awaŋgepo makao kowí tinditiwí mu ka urote. Dokoro, awando simó ŋu meté yate mahiní qenero rete.’
LUK 15:28 “Ŋunde yiní iŋoro saŋgirí tero ya quroko owero piyimiŋaró. Tiní iwí mirako umburo kondé oseseyoní
LUK 15:29 iwímboro mandí topé ŋande yaró, ‘Qeno, no kumima naru parámi keŋo koweyumu teyano. Ko keŋo mande kondéke kama wendaqeyano. Ko keto naru kanata quno meme simó kanata ka re nuni topo-toponemboya nero niŋgu-niŋgu kama teyato. Kini horé.
LUK 15:30 Quko naŋoŋge ŋuko keŋo oke rero sesawa pareko raŋoní kini tiní mahete ŋu. Mahiní keto eneŋo makao simó kowí tinditiwí mu urote,’ yaró.
LUK 15:31 “Yiní iwímbo ŋande miraró, ‘Naŋone, keko naru rokóŋoro noya yote. Nondo one soso ŋa keŋo naŋge.
LUK 15:32 Quko itaka naruko ŋano nore niŋgu-niŋgu tero newondenani meté tete, dokoro, koneke ŋako khumaró, quko itaka yoto-yoto rete. Ene piyo taró, quko itaka pitu ko qeneteto.’”
LUK 16:1 Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyó ŋande yimiraró, “Kho uni kato onoŋo unindoro oyó sopoyara. Kowe kumi kato mahero uni onoŋoyó moré ŋu ŋande miraŋgurí, ‘Kho unikepo keŋo o qu kumi kina rotoyote.’
LUK 16:2 “Ŋunde yi enendo kho uni ŋu nekoro miraró, ‘Mande ŋa iŋoteno ŋako do mande ka? Ke uya neneŋo o qu ke kandekemo yote ŋuro piŋa mandeyó nakayáŋo nuno. Dokoro keto neneŋo onoŋone kaŋuya sopoyowero mepémo kini.’
LUK 16:3 “Asa kho uni ŋu newondí moŋgo ŋande ye iŋaró, ‘No date tewano? Uni paráminembo sopo-sopo koro khone moŋgo nohowete. No noko sewero kho ŋuro no wimbune moré kini. Unino qonemboro kira yerewero kowi piyo teteno.
LUK 16:4 Asa ko nondo oka ka tewekata uni paráminembo sopo-sopo khone moŋgo nohowiníqo, unindo noya topo tero nori yayemo owano.’
LUK 16:5 “Ŋunde ye iŋoro uni kumi uni parámiyemboro utatá taŋgurí ŋu kanata-kanata neko yiriní maheŋgurí. Koretero maheró mu ŋande oseseyaró, ‘Ke uni paráminemboro utatáŋge date yote?’
LUK 16:6 “Yiníqo, ŋande yaró, ‘Kiruwó parámi, asa sono kusí parámi 100 ŋundiro.’ “Yiní ŋande yaró, ‘Ke sokome ŋu reya waka ta kunditeya 100 ŋu rotoya 50 naŋge nakayáŋo.’
LUK 16:7 “Ko tukú ka mahiní oseseyaró, ‘Keŋo utatáŋge date yote?’ “Yiníqo, ŋande yaró, ‘Wit parámi, asa toŋgo kome puŋge parámi 100 ŋundiro.’ “Yiní ŋande yaró, ‘Ke sokome ŋu reya 80 naŋge nakayáŋo.’
LUK 16:8 “Ŋunde tiní imemoŋgo uni parámiyómbo kho uniyó piyimi ŋu owí hokaró. Dokoro enendo iŋo-iŋo meté rero kho taró. Hamó, noko unipareto topoyemboya kho tewero quro murí iŋomukoteŋgo. Iŋo-iŋoye ŋundo ŋundiro naŋge hiyó koro uniparetoro iŋo-iŋoye takayote.
LUK 16:9 Ko no ŋande yimiroteno, ye noko ŋaro mone ŋu reya kho tiqo, unipare yeya topo meté tewaŋgo. Imemoŋgo mone ŋu kini tiníqo, yendo ya suki-suki quno ŋuno meté owaŋgo.
LUK 16:10 “Kowe uni kato o tomó ta ka meté ta sopoweya quko o parámi ŋu ŋuya meté ta sopoweya. Kowe uni ka o tomó ta naŋge piyimi sopoweya quko o parámi quno ŋuya piyimi sopoweya.
LUK 16:11 Asa ko ye noko ŋaro mone ŋu meté kama sopowaŋgo tiníqo, dando ye o hamó ŋu se yunoní sopowaŋgo?
LUK 16:12 Kowe ye meyowomboro o qu meté kama sopowaŋgo tiníqo, dando yeŋo o qu se yunoweya?
LUK 16:13 “Kho uni kato sopo-sopo uni irisa quro kho qu tewero mepémo kini. Dokoro enendo karo newonde meté inoweya, ko karo newonde piyimi inoweya. Kaya womoweya, ko kako yesaráŋoweya. Ŋunde naŋge ye Anutu koya situwi koya irisa-irisa kasirayarimo yowero mepémo kini.”
LUK 16:14 Asa Farisi unindo mandí ŋu iŋoro huwóŋaŋgurí, dokoro enendo mone ŋuro metéŋoyaŋgurí.
LUK 16:15 Enendo ŋande yimiraró, “Yeko unindoro toŋeyemo uni roneneŋowí yoteŋgo, peka. Quko Anutuko newondeye qene iŋomukote ŋu. Dokoro oka unindoro toŋeyemo o meté horé ka yote ŋuko Anutu toŋímo o piyimi horé mu naŋge teyote.”
LUK 16:16 “Komo Hutuŋo Mande koya Ye-ye Unindoro mandeye ŋuya yora, yate-yate Jon tunoqaró. Tunoqiní, yate-yate Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuro miti mande ŋu yesowo yeyoteŋgo, ko uni qambu ŋu naruko ŋuno owero ŋuro kondé iŋoyoteŋgo.
LUK 16:17 Sambo ŋuya noko ŋuya meté waka ta kini tewari, quko hutuŋo mande tomó ta-ta ŋuya parámi ta-ta ŋuya waka ta kini tewero mepémo kini.
LUK 16:18 “Ko uni kato eneŋo parí rotoro pare meyowo rete ŋuko se simbururu tete. Ko uni kato pare ka komo meyowombo rotaró ŋu reweya ŋuko se simbururu tete.
LUK 16:19 “Onoŋo uni ka yora, naru rokóŋo kowe punu-punu meté-meté qu teyara. Naru rokóŋo hoho tero o parámi neyara.
LUK 16:20 Uni onoŋoyó moré kini ka, owí Lasarus, mama piyimi kowí wisumuŋoní, topémbo ri onoŋo unindoro hoŋgo makoyó sumeyoro eteyara.
LUK 16:21 O qímboro khumoro o kumi onoŋo unindoro yakutíŋo kusuŋo quroko umbuyaró ŋu se newero ŋuro kondé iŋoyara. Quko isako mahero mamamboro kumbuyó kowíwore umbuyara ŋu mipiyembo neyapoyaŋgo.
LUK 16:22 “Asa imemoŋgo uni onoŋoyó moré kini ŋu khumoní sambo simómbo re koroworo samboko Abraham taŋgímo rotaŋgurí. Onoŋo uni ŋu ŋuya khumoní re tapuŋaŋgurí.
LUK 16:23 Khumoro uni khumowí ŋuro yendéyemo ŋuno yotoro kowe surumí parámi horé teyara. Ŋunde tero toŋetero Abraham kapiyamo qeniní Lasarus taŋgímo yora.
LUK 16:24 Yoní qenero ŋande kiwaró, ‘Awa Abraham, sikíne te nuno. Lasarus mitoka sono ka soŋga ta re umbuya mipinemo riníka soŋga ta imaqiní. No kewáko ŋano yotoro kowe surumí parámi horé teyoteno.’
LUK 16:25 “Quko Abrahamko ŋande yaró, ‘Naŋone, iŋo. Keto toŋe keta yotoro o soso meté ŋu siyoyaró. Lasarusko o soso piyimi ŋu siyoyaró. Quko itaka ŋa ene yendémo ŋano newondí meté horé yoroní ke kowe surumí parámi reyote.
LUK 16:26 O kaŋuya yote. Noreya, keya keweronanimo Anutuko koŋó parámi ka raró. Ŋunde ŋuro unindo koŋó ŋu karóŋoro yeno uyarewero mepémo kini. Ko uni andusinaŋgo koŋó ŋu karóŋoro noreno ŋano mahewero mepémo kini.’
LUK 16:27 “Yiníqo, ŋande yaró, ‘Asa ko, awa, no kira kereteno, metémbe ke Lasarus asáŋi awanembo yano uyareweya.
LUK 16:28 No one-topone kandeka yoteŋgo. Asa Lasarusko mande kondé yiníka eneŋo oteteye roŋgaruwowaŋgo. Ŋa yendémo ŋano mahero kowe surumí parámi horé tewaŋgo koro.’
LUK 16:29 “Quko Abrahamko ŋande yaró, ‘Moses koro mande koya Ye-ye Unindoro mandeye koya yorote. Meté ene ŋuro kusumbo re iŋowaŋgo.’
LUK 16:30 “Yiníqo, ŋande yaró, ‘Awa Abraham, kini. Ŋunde kini. Quko uni ka komo khumoro uni tapu koŋgo otoqaró qundo eneno uyareweya tiníqo, ene meté newondeye rohoréŋowaŋgo.’
LUK 16:31 “Yiníqo, ŋande miraró, ‘Ko enendo Moses koro mande quya Ye-ye Unindoro mande quya kama iŋowaŋgo tiníqo, enina, uni tapu koŋgo otoqaró ŋu ŋuya kama iŋowaŋgo.’”
LUK 17:1 Asa Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyó ŋande yimiraró, “O enesó-enesó ŋundo unipare yoriní o piyimi tewaŋgo, ŋu hamó tunoqeweya. Quko uni o enesó-enesó ŋu teyote, iniyaqe, quhurí piyimi korowoweya.
LUK 17:2 Ko uni kato tomó ta qu ka riní o piyimi teweya ŋuko piyimi horé. Meté koretero unindo wondo parámi ka eneŋo puŋímo kusiyoro re windi quroko raŋi khumoroqota o piyimi ŋunde qu kama teweya.
LUK 17:3 Ye yeŋomboro kawaware ti. “Ko topoke kato o piyimi tiníqo, keto mitoka oteteyó ŋu roŋgaruwoweya. Ko newonde rohoré tiníqo, asa quhuríŋo re roto qembe.
LUK 17:4 Asa ko enendo o piyimi te kunoro naru kande saŋiyoro irisa ŋunde tiníqo, ko naru kande saŋiyoro irisa quno ŋunoko keno mahero ŋande kimiroweya, ‘No newonde surumí teteno,’ yiníqo, quhuríŋo re roto qembe.”
LUK 17:5 Asa asá yerewí uni ŋundo Uni Parámi ŋande miraŋgurí, “Keto iŋondutunani ŋu reka parámi horé tiní.”
LUK 17:6 Yi ŋande yimiraró, “Enina, iŋondutuye tomó ta horé, asa mastet taŋgurí ŋunde qembe, ŋunde tero te parámi ŋu ŋande mirowaŋgo, ‘Ke huríŋge tumoya rotoya ke uya windi quroko amuno kaŋeyoto,’ yiqo, asa te ŋu maŋgoye howeweya.
LUK 17:7 “Asa ye keweroyemo kato sunará simóŋo mironí uro kho roŋgaruwotepe ma sipsip sopo yerete. Asa kho simó ŋundo yano mahiníqo, uni parámiyómbo ŋande miroweya, ‘Ke waka ta mahe kunditeya o ne,’ yeweya, peka?
LUK 17:8 Kini, uni parámi ŋundo kho simó ŋu ŋande miroweya, ‘Ke neneŋo o newero qu roŋgaruwo nunoya o soso sunará teya samaka nereka newe. Imemoŋgoko kepa naŋge ne qembe.’ Ŋundiro naŋge yeweya, hamómbe?
LUK 17:9 Kowe sunará simó ŋundo mande ŋu iŋo howiníqota uni parámiyómbo eneya, eso, yeweya, peka? Kini.
LUK 17:10 Asa ye ŋuya, Anutuko o komo yaró ŋu howeroqota ŋande yi qembe, ‘Nore sunará simó meté kini. Noreŋo khonani naŋge teyoteto.’”
LUK 17:11 Asa Yesu khe howeyate Yerusalem oro Samaria mira koya Galili mira keweroyariwore uyaró.
LUK 17:12 Uyaro yendé kano mahiní kowí piyimi khumo uni kande irisa ŋunde mahero kheko qeneŋgurí. Qenero tíko kaŋero
LUK 17:13 kondé ŋande neke kiwaŋgurí, “Yesu, awa, ke noreŋo sikínani te yuno.”
LUK 17:14 Ŋunde yiqo, yiyoro ŋande yimiraró, “Ye uyareya koweye se o qa-qa uni witú yiri.” Ŋunde yiní iŋoro uyareŋgurí muno ŋuno naŋge koweye muko sara tunoqaró.
LUK 17:15 Asa keweroyemo kanata kato kowí qeniní meté tiní, rohoréŋo uyaro ki parámi tero Anutu owí hokaró.
LUK 17:16 Mahero Yesu khímo umbu raŋoro yuŋgunaŋaró. Uni ŋuko Samaria koro wini qu ka.
LUK 17:17 Yesuko uni ŋu qenero yaró, “No iŋoteno, uni kande irisa ŋunde sara teteŋgo. Quko uni kande saŋiyoro nimí kini qu, ŋu dano yoteŋgo?
LUK 17:18 Yuto uni ŋando naŋge meté mahero Anutu koro owí hokoweya, peka?”
LUK 17:19 Yero ŋande miraró, “Ke otoqo uyare. Keŋo iŋondutukepo koriní meté tete ŋu.”
LUK 17:20 Asa naru kano Farisi unindo do naruko Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋu maheweya ŋuro Yesu oseseyaŋgurí. Ŋunde yi mande topé yaró, “Ko yendo kondé toŋetero Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋu qenewero mepémo kini.
LUK 17:21 Unipareto ŋande kama yewaŋgo, ‘Ŋano yote,’ ma, ‘Anduno na.’ Dokoro Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuko ye quroko yote.”
LUK 17:22 Ŋunde yero iŋo-iŋo rewero uniyó ŋande yimiraró, “Imemoŋgo ye Unindoro Naŋuní ŋuro naru kanata qu qenewero kondé ye iŋowaŋgo, quko qenewero mepémo kini.
LUK 17:23 Ko uni kato yimirowaŋgo, ‘Ŋuno yote,’ ma ŋande yimirowaŋgo, ‘Ŋano na.’ Quko kheŋgeŋo ŋuno ma uyarewero.
LUK 17:24 Dokoro Unindoro Naŋuní ŋuro naruyó ŋuko rowá ŋunde qembe tunoqeweya. Rowá ŋundoko kasina-kasina mahero koporé soso hiyóqeyote.
LUK 17:25 Quko koretero enendo kowe surumí qambu korowoní unipare itaka yoroteŋgo ŋundo huwóŋowaŋgo.
LUK 17:26 “Unindoro Naŋuní ŋuro naruyó ŋuko Noa koro naruyó ŋunde qembe.
LUK 17:27 Asa Noa koro naruko ŋuno unipareto o ne-ne parámi tero epe re-re teyuri, yate Noako waŋgo quroko oní sono riru parámimbo unipare soso ŋu rambaruru yereró.
LUK 17:28 “Ko Lot koro naruyó ŋuya ŋunde naŋge. Unipareto o qoyemboro nero, situwi kimoro soweyoro, o yuwoyó rimiro, ya reyaŋgurí.
LUK 17:29 Ŋunde teyuri, yate Lotko Sotom yendé ŋu rotoní kewá koya wondo tiwi salfa ŋu sambo koŋgo umburo unipare soso ŋu rambaruru yereró.
LUK 17:30 “Ko Unindoro Naŋuní tunomo tunoqeweya naru ŋu ŋuya ŋunde naŋge.
LUK 17:31 Ŋu naruko ŋuno ke ya umómo yuri oke soso ya quroko yoweya tiníqo, o ŋu siyowero ŋuro quroko ma uwero. Ŋundiro naŋge, ke khono yote tiníqo, yendémo kaŋuya ma uwero.
LUK 17:32 O ŋu Lot parí saŋano tunoqaró ŋuro ma kape tewero.
LUK 17:33 Dani kato eneŋo yoto-yotoyó ŋuro kawaware teyote ŋuko yoto-yotoyó rotoro kini teweya. Ko dani kato yoto-yotoyó rotote ŋuko meté yoweya.
LUK 17:34 No ŋande yimiroteno, suwono ŋuno yereka irisa kato yakutí kanata quno eteyoriqo ka rewaŋgo, ka rotowaŋgo.
LUK 17:35 Pare irisa wit musiyó rumuniŋoyoriqo ka rewaŋgo, ka rotowaŋgo.”
LUK 17:36 (-)
LUK 17:37 Ŋunde yiní ŋande oseseyaŋgurí, “Uni Parámi, ŋu dano tunoqeweya?” Yi ŋande yimiraró, “Ukúŋo dano yote quno ŋuno nú saŋgirí parámi ŋundo ŋuno mahero kopoyoteŋgo.”
LUK 18:1 Asa Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyó tapara mande ka yimiraró. Mande ŋuro murí muko ŋandiro: meté naru rokóŋo hariri tero ma piyimiŋowero.
LUK 18:2 Ene ŋande yaró, “Yendé kanata kano ronda-ronda uni ka yaró. Ŋu ronda-ronda uni ŋu Anutu koro kama sasaro tero unindoro owéye ŋuya kama iŋaró.
LUK 18:3 Wapu ka ŋuya yendé ŋuno yaró. Naru rokóŋo ene ronda-ronda unino ŋuno mahe ŋande mito yaró, ‘Saŋgiríne ŋundo no rambaruru nerewero teyote. Asa samaka nereya saŋgirí ŋu kusiyo,’ yaró.
LUK 18:4 Naru piru ŋunde teyaró, quko ronda-ronda uni ŋundo samakaŋowero ŋuro piyimiŋaró. “Yate ene ŋande iŋaró, ‘Hamó, no Anutu koro kama sorero unindoro kama iŋoteno.
LUK 18:5 Quko wapu ŋundo naru suki-suki no quhurí nunoyate imemoŋgo newondene piyo teweya. Ŋunde ŋuro no samakaŋoro saŋgiríŋo kusiyowe,’ yaró.”
LUK 18:6 Asa Uni Parámimbo ŋande yaró, “Ye ŋu ronda-ronda uni piyimi ŋuro mandí ŋu iŋoyi.
LUK 18:7 Asa Anutuko unipare rokó yereró ŋu naru rokóŋo eneŋo neko kiweyoteŋgo ŋu samaka yereweya, hamómbe? Enendo, ‘Imemoŋgo ta,’ naŋge yeweya, peka? Kini horé.
LUK 18:8 Nondo ye yimiroteno, waka ta horé samaka yereweya. Quko Unindoro Naŋuní ŋundo maheweya quno ŋuno, unipareto iŋondutu teyoteŋgo ŋunde qu noko ŋano seqa yiyoweyape ma kini?”
LUK 18:9 Asa Yesuko uni kumi tapara mande ka yimiraró. Uni ŋundo, “Noreko uni roneneŋowí hamó,” yero uni soso meyowo huwó yereŋgurí. Tapara mande ŋuko ŋandiro.
LUK 18:10 “Uni irisako hariri tewero Ya Surumímo oriyó. Kako Farisi uni ka, ko kako takis re-re uni ka.
LUK 18:11 Asa Farisi uni ŋu kaŋero newondímo ŋande hariri taró, ‘O Anutu, nondo uni soso meyowo ŋunde kini, ŋunde ŋuro no keya eso yeteno. Enendo momo teyoteŋgo, otete piyimi mu teyoteŋgo, ko se simbururu teyoteŋgo. Quko noko kini. Ko noko takis re-re uni andu qembe ŋunde kini.
LUK 18:12 Sonda keweroko kosa naru irisa quno ŋuno no kundiŋi teyoteno. Ko nondo o soso siyoyoteno, ŋuko nondo rondaŋewe kande irisa tiní kanata re kunoyoteno.’
LUK 18:13 “Ŋunde yaró, quko takis re-re uni ŋu sewemo kaŋero, ene korewore toŋete sambo qenewero piyimiŋaró. Ene newonde surumí tiní nomoní utoro ŋande yaró, ‘O Anutu, noko quhurí uni. Keto sikíne te nuno,’ yaró.”
LUK 18:14 “Nondo ye yimiroteno, ŋu naruko ŋuno takis re-re uni ŋu pitu yayómo uníqo, ŋundo naŋge uni roneneŋowí Anutu toŋímo tunoqaró, meyowo kini. Dokoro, uni soso eneŋo owéye hokoyoteŋgo ŋuko, Anutuko uni ŋu yoriní umbuwaŋgo. Ko uni soso owéye ri umbuyote ŋuko, Anutuko eneŋo owéye hokoweya.”
LUK 18:15 Unipareto simó ta-ta oŋa qu yorero Yesuko kandí kembayemo rewero quro eneno maheŋgurí. Quko iŋo-iŋo rewero uni ŋundo yiyo yaŋgurí.
LUK 18:16 Asa Yesuko neko yerero ŋande yaró, “Ye simó ta-ta tomó ta-ta ŋu yorotika nono mahe, ma soré yerewero. Dokoro Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuko simó ŋunde quro na.
LUK 18:17 Nondo ye hamó yimiroteno, uni kato simó qembe tero Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuro kama metéŋoweya tiníqo, ŋundo naru ŋuro quroko ŋuno kama oweya. Kini horé.”
LUK 18:18 Sopo-sopo uni kato ŋande oseseyaró, “Rondaqe-rondaqe uni meté, no date tero yoto-yoto suki-suki ŋu rewano?”
LUK 18:19 Yiní Yesuko miraró, “Ke do karo no, meté, yero neko nerete? Anutu kanata ŋu naŋgeko meté.
LUK 18:20 Asa mande kondé enesó-enesó ŋu ke iŋomukote: se simbururu ma tewero, uni ma yuri khumowero, momo ma tewero, mande khono ŋuno kota mande ma yewero, awa-náŋge ará te yuno qembe.”
LUK 18:21 Yiní ŋande yaró, “Nondo simó tomó ta quno hutuŋo mande soso ŋu howeyate itaka uni parámi teteno.”
LUK 18:22 Asa Yesu mande ŋu iŋoro miraró, “O kanata ka yote. Keŋo situwi soso soweyoya mone ŋu rondaŋe uni oye moré kini ŋu yuno. Ke ŋunde teroqo, o meté samboko reweya. Asa ŋunde teya ke mahe nohowe.”
LUK 18:23 Yiní mande ŋu iŋoro newondí quhurí taró, dokoro ene onoŋoyó qambu ŋuro.
LUK 18:24 Asa Yesuko qeniní newondí quhurí tiní ŋande yaró, “Onoŋo unipare kato Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo ŋuno owero ŋuko taŋo kini, quhurí.
LUK 18:25 Kamel ŋundo tisi o tiŋiyowero quwore owero rukusuwoyote. Quko uni onoŋoyó parámi ŋundo Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo owero hamó horé rukusuwoyote.”
LUK 18:26 Ŋunde yiní unindo mandí iŋoro ŋande yaŋgurí, “Ŋu hamó tiníqo, ŋu danimboko rambaruru takawaŋgo?”
LUK 18:27 Yiqo, ŋande yaró, “Unindo oka tewero mepémo kini, ŋuko Anutuko naŋge meté teweya.”
LUK 18:28 Asa Pitako ŋande yaró, “Qeno, norendo onani soso rotoro ke kohowatowó.”
LUK 18:29 Yiní ŋande yimiraró, “No hamó horé yimiroteno. Uni kato Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋu iŋoro topé-topé, iwí-nimí, pare-simó yorotaró quko
LUK 18:30 Anutuko itaka naruko ŋano topé meté parámi horé teyoweya. Ko naru maheweya quno ŋunoko, yoto-yoto suki-suki qu reweya.”
LUK 18:31 Asa Yesuko iŋo-iŋo rewero uni 12 ŋu yorero ŋande yimiraró, “Iŋi, itakako Yerusalem owé teteto. Kowe mande soso ye-ye unindo Unindoro Naŋuní ŋuro nakayáŋaŋgurí ŋuko hamó teweya.
LUK 18:32 Dokoro unindo ene rero uni wini meyowo kandeyemo rotowaŋgo. Ŋunde rotoyi huwó mande yero o pi-piyimi te inoro tuteworo
LUK 18:33 haususuworo uri khumoweya. Ko naru kapusayómo pitu ko otoqoweya.”
LUK 18:34 Ŋunde yiníqo, iŋo-iŋo rewero uni ŋundo kama iŋi tondaŋeyara. Mande murí ŋuko tapuŋaró, ko mande yaró ŋu iŋowero mepémo kini.
LUK 18:35 Asa yate Jeriko kutaqemo ŋuno mahiqo, uni ka toŋí kiré mu khe sumeyoro kunditero mone koro unipare kira yereyaró.
LUK 18:36 Ŋuno kunditeyoní unipare qambu mahe takayi osese yerero ŋande yaró, “Do ka teteŋgo?”
LUK 18:37 Yiní kumimbo ŋande miraŋgurí, “Yesu, Nasaret noŋgo uni ŋu, mahete,” yaŋgurí.
LUK 18:38 Ŋunde yiqo, nekoro ŋande yeyaró, “Yesu, Dewit koro naŋuní, sikíne te nuno!”
LUK 18:39 Ŋunde yeyoníqo, unipare koretero oŋgurí ŋundo qene yero ŋande yaŋgurí, “Ŋunde roto!” yaŋgurí. Quko watí-watí nekoro ŋande yaró, “Dewit koro naŋuní, sikíne te nuno!”
LUK 18:40 Asa Yesuko mahe kaŋero yimiraró, “Re nono mahi,” yiní re woso kutaqemo ŋuno mahi Yesuko ŋande oseseyaró,
LUK 18:41 “Nondo do ka te kunowe?” Yiní ŋande yaró, “Uni Parámi, noko toŋetero o qenewero ye iŋoteno,” yaró.
LUK 18:42 Ko Yesuko ŋande miraró, “Toŋeŋge meté hiyóqiní. Keŋo iŋondutukepo koriní meté tete.”
LUK 18:43 Ŋunde yiníqo, toŋí waka ta hiyóqiní pitu ko toŋetero Yesu howe uyaro Anutu owí hokoyaró. Kowe unipareto ŋu qenero Anutu seré te inaŋgurí.
LUK 19:1 Asa Yesuko Jeriko ŋuno oro kewerowore uyaró.
LUK 19:2 Uni ka ŋu yendémo ŋuno yaró, owí Sakius. Ŋuko takis re-re uni ŋuro uni kembéye, ko eneko onoŋo uni ka.
LUK 19:3 Asa ene Yesu qenewero ye iŋaró, quko ene uni tukuni ta, ko unipare qambu ŋundo wisumuŋaŋgurí.
LUK 19:4 Asa ko korete kheŋgeŋo Yesuko khe maheweya quno ŋuno uyaro qenewero te fik ka saŋano oró.
LUK 19:5 Oníqo, Yesuko ŋuno mahero te saŋano toŋetero ŋande miraró, “Sakius, waka ta umbu. Itakako keto yano yowano.”
LUK 19:6 Yiní waka ta umburo niŋgu-niŋgu tero Yesu re yayómo oró.
LUK 19:7 Ŋunde tiní uni soso qenero kisikasa yero ŋande yaŋgurí, “Yesuko oro quhurí unindoya yano yorote,” yaŋgurí.
LUK 19:8 Asa yano ŋuno Sakius otoqo kaŋero Yesu ŋande miraró, “Uni Parámi, ke iŋo. Itakako no onoŋone rondaŋewe irisa tiní kanata ka uni onoŋoye moré kini qu yunowano. Ko no dani ka kanáŋoro oyó ka momo tanowó mu, asa itakako topé te inoro o nimí kini inowano.”
LUK 19:9 Ko Yesuko yaró, “Itakako Anutuko uni ŋaya soweyómboya rambaruru koŋgo yoreweya tete. Dokoro uni ŋako ŋuya Abraham koro sowe qu.
LUK 19:10 Hamó, Unindoro Naŋuní ŋuko uni soso piyo taŋgurí qu seqa yere rambaruru koŋgo yorewero quro maheró.”
LUK 19:11 Asa unipareto mande ŋu iŋoyiqo, Yesuko sowe tero tapara mande ka yimiraró. Dokoro Yerusalem kutaqemo ŋuno mahiní unipareto ŋande ye iŋaŋgurí, ko Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋu waka ta tunomo tunoqeweya.
LUK 19:12 Ŋunde ŋuroko ŋande yaró, “Uni parámi kato, no mira sewemo uyaro unipare wiri yerewero koro owé ka rero pitu ko mahewano, ye iŋaró.
LUK 19:13 Ŋunde ye iŋoro sunará simóŋo kande irisa neko yerero mone mina kanata-kanata rondaŋe yunoro ŋande yimiraró, ‘Mone ŋaya kho tiqo pitu ko mahewano,’ yaró.
LUK 19:14 “Yendé unipareto uni parámi ŋuro saŋgirí tero hamó piyimiŋaŋgurí. Piyimiŋoro uni pará-pará asá yiri mira sewemo ŋuno wiri yerete uni kembé ŋu ŋande miraŋgurí, ‘Norendo uni ŋa nore wiri nerewero ŋuro piyimiŋoyoteto. Owé parámi ŋu ma inowero,’ yaŋgurí.
LUK 19:15 “Ŋunde yaŋgurí, quko uni ŋundo owé parámi ŋu rero ene mirako pitu ko maheró. Mahero sunará simó mone yunaró ŋu neko yerero mone koya do kho ka taŋgurí ŋuro osese yereró.
LUK 19:16 “Asa kho simó korete ŋundo mahero ŋande yaró, ‘Uni parámi, nondo keŋo mina koya kho tewe sowe tero kande irisa itaka yote.’
LUK 19:17 “Yiní ŋande miraró, ‘Meté ŋu! Keko sunará simó meté! Asa koretero kho tomó ta naŋge meté sopoyaró. Ŋunde ŋuroko itaka owé parámi ka kunowe yendé parámi kande irisa sopoyoweya.’
LUK 19:18 “Asa sunará simó irisayó ŋundo mahero ŋande yaró, ‘Uni parámi, nondo keŋo mina koya kho tewe sowe tero kandeka itaka yote.’
LUK 19:19 “Yiní ŋande miraró, ‘Ko itaka owé parámi ta kunowe yendé parámi kandeka sopoyoweya.’
LUK 19:20 “Asa sunará simó meyowo ka mahero ŋande yaró, ‘Uni parámi, nondo keŋo mina ŋu tuwi ka quroko kusiyoro tapuŋanowó. Mina ŋu ŋana.
LUK 19:21 Qeno, keŋo soranowó, dokoro ke tiwi uni tete. Keto o kumi kama raró ŋu kina siyoyote, ko o kumi kama rimiró ŋuro eŋgé siyoyote.’
LUK 19:22 “Yiní ŋande yaró, ‘Keko sunará simó piyimi. Keŋo mandekepo naŋge topé piyimi ka kunoyote. Kepe ŋande iŋaró, ko nondo tiwi uni teteno, ko o kumi kama ranowó ŋu kina siyoyoteno, ko o kumi kama riminowó ŋuro eŋgé siyoyoteno, peka?
LUK 19:23 Ko dokoro keto wondo ŋu wondo yano kama raró? Asa no pitu ko maheteno quno ŋuno wondo ya simburímbo wondo kaŋuya saŋanímo nunoweya.’
LUK 19:24 “Ŋunde yero uni wuririyaŋgurí ŋu ŋande yimiraró, ‘Mina towote ŋu reka uni mina kande irisa towoyote ŋu inoyi.’
LUK 19:25 “Yiní ŋande yaŋgurí, ‘Uni parámi, ene kande irisa itaka towote!’
LUK 19:26 “Yi ŋande yimiraró, ‘Nondo ye ŋande yimiroteno, ko uni ka o kumi towote tiníqo, Anutuko o kumi kaŋuya saŋanímo rero inoweya. Ko uni oyó moré kini ŋuko, Anutuko o tomó ta qu towoyote ŋu siyoní kini teweya.
LUK 19:27 Quko neneŋo saŋgirínembo nondo wiri yerewero ŋuro piyimiŋaŋgurí, ŋu yore mahi toŋenemo yuri khumowaŋgo.’”
LUK 19:28 Asa Yesuko mande ŋu yiní kini tiní, khe Yerusalem owero ŋu howe oró.
LUK 19:29 Oro mira purí Oliv ŋuno, asa Betipake yendé ko Betani yendé kutaqemo ŋuno, iŋo-iŋo rewero uni irisa kho ka yunoro asá yereró.
LUK 19:30 Ŋande yimiraró, “Yendé andusina ŋuno uyareya dóki simó ka kusiyaŋgurí qu qenewari. Komo uni kato dókiko ŋuno kama kunditaró. Asa utó orosoyero ŋano re mahiri.
LUK 19:31 Ko uni kato osese yiriníqo, ‘Do karo dóki ŋu orosoyitiri?’ yiníqo, mande topé ŋande mirori qembe, ‘Uni Parámimbo ŋuya kho ka teweya.’”
LUK 19:32 Ŋunde yiní uni asá yereró ŋundo uyaro o soso Yesuko yaró ŋu tunoqiní qeneriyó.
LUK 19:33 Utó dóki kusiyaŋgurí ŋu orosoyiriqo, dóki ŋuro simburímbo ŋande osese yereŋgurí, “Yari date koro dóki simó ŋu orosoyitiri?”
LUK 19:34 Yiqo, yariyó, “Uni Parámimbo ŋuno kho ka teweya.”
LUK 19:35 Ŋunde yero rero Yesuko mahiriyó. Re mahero tuwi piruyari se dóki saŋano rero Yesu re ŋuno rotori kunditaró.
LUK 19:36 Kunditero uyariní unipare tuwi piruye ŋu wendaŋero se khewore raŋgurí.
LUK 19:37 Asa uyareyate khe ŋu mira purí Oliv itaqewero quno ŋuno iŋo-iŋo rewero unipare soso ŋu hurí rero o wimbí moré tiní qeneyaŋgurí ŋu iŋoro kondé nekoro Anutu owí hokoyaŋgurí.
LUK 19:38 Ŋande nekoyaŋgurí, “Wiri yerete uni Uni Parámimboro owímo mahete, ŋundo puriŋo riní! Newonde ime samboko yoní, ko Anutu owí koreko horé hokoyi.”
LUK 19:39 Ŋunde yeyuriqo, Farisi uni kumimbo unipare qambu keweroye moŋgo Yesu miraŋgurí, “Rondaqe-rondaqe uni, ke iŋo-iŋo rewero unike yiyo yeka.”
LUK 19:40 Ko mande topé ŋande yaró, “Ye yimiroteno, uni maŋgoye kusiyowaŋgo quko mipu ŋundo naŋge nekoyowaŋgo.”
LUK 19:41 Kowe Yesu yendé parámi ŋu kutaqemo ŋuno mahero qenero ŋuro tendo parámi tero
LUK 19:42 ŋande yaró, “Ye itaka date newonde ime tewero ŋuro iŋoyi tondaŋete tiníqo, meté yowaŋgo. Quko o ŋu sóqiní ye qenewero mepémo kini.
LUK 19:43 Imemoŋgo ta saŋgiríyembo wuriri yiriqo, hoŋgo parámi yendéye wuririyoro hamó wisumuŋoweya.
LUK 19:44 Enendo yeya simóye yendémo yoteŋgo ŋuya yorero nokono raŋoro rambaruru yerewaŋgo. Ya soso rambaruruworo wondoye soso se wisikaraŋowaŋgo, dokoro yendo Anutuko mahe yiyowero naru ŋu ye kama qene iŋaŋgurí.”
LUK 19:45 Asa Yesuko Ya Surumímboro hoŋgo quroko oro hurí rero uni mone koro kho teyaŋgo ŋuno qu yohowero
LUK 19:46 ŋande yimiraró, “Sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, ‘Neneŋo yane muko hariri koro ya qu.’ Quko yendo ri ‘kuma tero momo teyoteŋgo unindoro ya qu teyote.’”
LUK 19:47 Naru rokóŋoro Ya Surumímo oro mande rondaqe unipare yunoyaró. O qa-qa unindoro tapá unindoya hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya uniparetoro uni kembé-kembémboya uri khumowero khe qu seqayaŋgurí.
LUK 19:48 Quko khe ŋu kama qeneŋgurí, dokoro unipare soso ŋundo eneŋo mandí iŋowero ŋuro maheyaŋgurí.
LUK 20:1 Naru kano Yesuko Ya Surumímo hoŋgo quroyómo ŋuno unipare iŋo-iŋo yunoro miti mande ŋuro yimitoyaró. Ŋunde tiníqo, o qa-qa unindoro tapá unindoya hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya uni kembé-kembémboya kopo mahero
LUK 20:2 ŋande oseseyaŋgurí, “Do owé kano o soso ŋa mepémo teyote? Danimbo owé ŋu re kunaró?”
LUK 20:3 Yi mande topé yimiraró, “Ko no ŋuya ye osese yereweka nimiroyi.
LUK 20:4 Jonko unipare sono re yunaró. Asa ye date iŋoteŋgo, eneŋo kho qu tewero ŋuro owé ŋu, sambo koŋgo rarómbe ma uni noŋgo raró?”
LUK 20:5 Ŋunde yiníqo, keweroyemo epe mito-mito ŋande taŋgurí, “Ko norendo, ‘Ŋuko sambo koro qu,’ yewato tiníqo, ŋande osese nereweya, ‘Asa ye date koro mandí iŋoro iŋondutu kama taŋgurí,’ yeweya.
LUK 20:6 Quko, owé ŋuko unindoro qu, yewato tiníqo, unipare soso ŋundo wondo raŋoro nurowaŋgo, dokoro enendo ŋande iŋondutu teyoteŋgo, asa Jon ŋuko ye-ye uni hamó ka.”
LUK 20:7 Asa ko Yesu ŋande miraŋgurí, “Jonko o taró ŋuro owé ŋu da noŋgo raró ŋuko nore kama iŋoteto.”
LUK 20:8 Yiqo, ŋande yimiraró, “Asa ko no ŋuya da noŋgo owé ŋa rero o soso teyoteno ŋuro ye kama yimirowano,” yaró.
LUK 20:9 Asa Yesuko tapara mande ka unipare ŋande yimiraró, “Naru kano uni kato wain koro kho ka toworo sopo-sopo uni kumi kandeyemo rotoro mira kapiyamo ŋuno uyaro naru piru yoraró.
LUK 20:10 Yate-yate kho simburímbo sopo-sopo unindo eneŋo wain eŋgé inowero ŋuro ye iŋoro sunará simó ka asáŋoní uni khoyó sopoyoteŋgo quno uyaró. Uyariní sopo-sopo unindo rero haususuworo howi kina toŋeró.
LUK 20:11 Imemoŋgo kho simburímbo sunará simó kaŋuya asáŋaró, quko ŋu ŋuya o pi-piyimi te inoro howi kina toŋeró.
LUK 20:12 Ko kapusayó ŋuya asáŋoní uroyi mama parámi tiní re raŋoyi kho tapémo uró.
LUK 20:13 “Asa kho simburímbo ŋande yaró, ‘No date tewe? Neneŋo naŋone, ŋuro surumí iŋoyoteno qu, ŋu asáŋowe teteno. Kho sopo-sopo uni ŋundo naŋone ŋu ará te inowaŋgo, peka.’
LUK 20:14 “Quko kho sopo-sopo uni ŋundo, simó ŋu mahiní qenero, keweroyemo ŋande yaŋgurí, ‘Simó ŋundo iwímboro o soso ŋako imemoŋgo siyoweya. Uratoka khumoníka o ŋa soso norendo siyowato.’
LUK 20:15 Ŋunde yero re raŋoyi kho tapémo uní uroyi khumaró. Asa, ye date iŋoteŋgo, kho simburí ŋundo, do te yunoweya?
LUK 20:16 Ŋandiro na, ene uyaro sopo-sopo uni ŋu rambaruru yerero wain koro kho ŋu uni meyowo yunoweya.” Ŋunde yiníqo, uni mandí iŋaŋgurí ŋundo yaŋgurí, “Kini horé!”
LUK 20:17 Quko Yesuko kondé yiyoro ŋande yaró, “Asa, mande ka sokomeko ŋuno nakayáŋaró ŋu, do murí ka? “‘Ya re-re unindo wondo ka rero, piyimi, yero iŋoro re rotaŋgurí, quko itakako wondo ŋundo ya soso riní kondérewero wondo ka tunoqete.’
LUK 20:18 Uni soso wondo ŋuro saŋano raŋowaŋgo quko kosaŋewaŋgo. Quko wondo ŋundo uni ka saŋano umbuníqo, uni ŋu uso-soworo murutómi teweya.”
LUK 20:19 Ŋunde yiní hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya o qa-qa unindoro tapá unindoya ŋande iŋaŋgurí, tapara mande yaró ŋu ene mande kho yunaró. Ŋunde ŋuroko ŋu naruko ŋuno Yesu towowero khe ka seqaŋgurí, quko unipare ŋuro soraŋgurí.
LUK 20:20 Asa uni pará-pará ŋundo Yesu towowero khe ka seqaŋgurí. Ŋunde ŋuroko kaná-kaná uni asá yiri eneŋo kiraróye tapuŋoro Yesuko uyareŋgurí. Uyaro kusiyowero ŋuro mandí soso ta iŋoyaŋgurí. Mande ka piyimi yeweya tiníqo, toworo Rom koro uni kembé kandímo meté rotowaŋgo.
LUK 20:21 Ŋunde tero ŋande oseseyaŋgurí, “Rondaqe-rondaqe uni, nore ŋande iŋoyoteto, ko keto Anutu koro kheyó hamó moŋgo naŋge rondaqe yunoyote. Ko keto uni karo owé morémbe ma kini ŋuro kama iŋoyote.
LUK 20:22 Asa ko ŋande yeka iŋato, norendo Sisa takis re inowato ŋuko hutuŋo mande wendaqeyotepe ma kini?”
LUK 20:23 Asa Yesuko kaná-kaná muríye ŋu qene iŋoro ŋande yimiraró,
LUK 20:24 “Denarius ka re mahika qenewe. Asa wondo musiyó ŋano kapo-kapo ŋaya owí ŋako daniro qu?” Yiníqo, “Sisa koro qu,” yaŋgurí.
LUK 20:25 Ŋunde yiqo, yaró, “O kumi Sisa koro qu, ŋu Sisa se inoyi qembe. Ko o kumi Anutu koro qu, ŋu Anutu se inoyi qembe.”
LUK 20:26 Ŋunde yiníqo, kaná-kaná uni ŋundo mande unipare toŋeyemo ŋunde yaró quwore towowero mepémo kini. Mande topé ŋu iŋoro iŋondata parámi tero mande kaŋuya kama yaŋgurí.
LUK 20:27 Asa Sadyusi uni kumi Yesuko maheŋgurí. Uni ŋundo ŋande yeyaŋgurí, ko unipare khumaŋgurí qundo pitu ko kama otoqowaŋgo. Asa mahero ŋande oseseyaŋgurí,
LUK 20:28 “Rondaqe-rondaqe uni, komo Mosesko noreŋo mande ŋande nakayáŋaró, ‘Uni kato pare rero simó moré kini yate khumoníqo, eneŋo koneyómbo pare ŋu riní simó pisiyoníqota payómboro sowe qu tunoqiní.’
LUK 20:29 Asa iŋo. Naru kano uni kato naŋo-simó kande saŋiyoro irisa pisi yereró. Simó korete ŋundo pare rero, yate-yate simóyari moré kini tero khumaró.
LUK 20:30 Simó irisayó quya
LUK 20:31 simó kapusayó qundo pare ŋu rero yate-yate simóyari moré kini tero khumariyó. Ŋundiro naŋge simó kande saŋiyoro irisa soso ŋundo pare ŋu rero simóye moré kini tero khumaŋgurí.
LUK 20:32 Ŋu soso khumiqo, pare ŋuya khumaró.
LUK 20:33 Asa yeka iŋowato, unipare khumaŋgurí qundo pitu ko otoqowaŋgo quro naruyómo ŋuno, pare ŋu, danimboro yoweya? Dokoro uni kande saŋiyoro irisa qundo pare kanata ŋu raŋgurí.”
LUK 20:34 Ŋunde yiqo, Yesuko ŋande yimiraró, “Unipareto itaka ŋa naruko yoteŋgo qundo epe re-re teyoteŋgo.
LUK 20:35 Quko naru imemoŋgo tunoqeweya quno ŋuno unipare muríye meté qu, ŋundo naŋge uni tapu koŋgo otoqowaŋgo. Ko unipare ŋundo epe re-re kama tewaŋgo.
LUK 20:36 Dokoro enendo pitu ko khumowero mepémo kini. Hamó, sambo simó ŋunde qembe yowaŋgo. Enendo Anutu koro simó tewaŋgo, dokoro uni tapu koŋgo pitu ko otoqowaŋgo.
LUK 20:37 Quko unipare khumaŋgurí qundo pitu ko otoqowaŋgo quro yeweka iŋoyi. Komo suki Moses enepa naŋge te kunzi qayara quno ŋuno kaŋero Uni Parámi koro ŋande yaró, ‘Abraham koro Anutuyó, ko Aisak koro Anutuyó, ko Yakop koro Anutuyó,’ yaró.
LUK 20:38 Anutuko uni kindo khumaŋgurí ŋuro Anutuye kini. Uni yoto-yotoye moré ŋuro naŋge Anutuye yote. Dokoro uni kumi khumowaŋgope ma yowaŋgo, Anutu toŋímo yoto-yotoye moré teyoteŋgo.”
LUK 20:39 Asa hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni kumimbo iŋoro ŋande yaŋgurí, “Rondaqe-rondaqe uni, keto mande topé meté yete,” yaŋgurí.
LUK 20:40 Hamó uni kato osese kaŋuya tewero ŋuro rukusuwaŋgurí.
LUK 20:41 Asa Yesuko ŋande osese yereró, “Do murí karo iŋo-iŋo uni kumimbo, Kristo ŋuko Dewit koro naŋuní, ŋunde yeyoteŋgo?
LUK 20:42 Qeni, Dewit enepa naŋge Hariri Yambo koro sokomeko ŋande yete, “‘Uni Parámi ŋundo uni parámine ŋu ŋande miraró, “Kandene kondésina kunditeka
LUK 20:43 nondo saŋgiríŋge soso rewe keŋo kusuŋokemo yowaŋgo.”’
LUK 20:44 Dewitko uni ŋuro, ‘Uni parámine,’ yaró. Asa date tero uni ŋuko Dewit koro naŋuní?”
LUK 20:45 Ŋunde yiní unipare soso iŋoyuriqo, iŋo-iŋo rewero uniyó ŋande yimiraró,
LUK 20:46 “Hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni ŋuro kawaware ti qembe. Enendo kowe punu-punu piru saŋga meté mu punuworo yendéwore unipare toŋeyemo uyareyoteŋgo, ko yendémo ŋuno enendo unipareto eneya naru meté yewaŋgo ŋuro hamó iŋoyoteŋgo, ko huru-huru yano yakutí meté horé muno ŋuno naŋge kunditeyoteŋgo, ko o ne-neko ŋuno yakutí meté horémo eteyoteŋgo.
LUK 20:47 Uni ŋundo wapu koro ya qu momo teyoteŋgo, ko hariri piru saŋga teyoteŋgo. Uni ŋunde qundo topé piyimi horé rewaŋgo.”
LUK 21:1 Asa Yesu toŋeteyoníqo, onoŋo unipareto Anutu te inowero quro mone se mahero sosoko toŋomboroŋowímo ŋuno raŋgurí.
LUK 21:2 Ŋunde tiqo, wapu onoŋoyó moré kini kato wondo musiyó tomó ta horé irisa qu re mahero ŋuno raŋoní qeneró.
LUK 21:3 Qenero yaró, “No hamó horé yimiroteno, oka wapu onoŋoyó moré kini ŋundo te inote ŋundo meyowombo te inoyoteŋgo ŋu takate.
LUK 21:4 Dokoro meyowo ŋundo oye parámi moŋgo mone raŋoteŋgo. Quko wapu ŋuko oyó parámi kini qundo oyó soso ŋuno raŋote.”
LUK 21:5 Asa uni kumimbo Ya Surumí ŋu qenero ŋande yaŋgurí, “Unindo wondo meté-meté mundo ya ŋu towaŋgurí, ko o meté-meté mu ŋuno Anutu se inoyoteŋgo,” yaŋgurí.
LUK 21:6 Ko Yesuko yaró, “Ŋu soso qeneyoteŋgo ŋu, imemoŋgo naru ka tunoqiníqo, wondo itaka epe saŋa-saŋa rero towaŋgurí mu soso raŋi umukoweya. Kini, saŋgirí uni kumimbo soso se raŋoyi uweya.”
LUK 21:7 Ŋunde yiní oseseyaŋgurí, “Rondaqe-rondaqe uni, do naruko tunoqeweya? Ko tunoqewero tete ŋuro do rokó ka teweya?”
LUK 21:8 Yi ŋande yaró, “Ye kondé toŋeteyuri. Kota uni kato mahero ye kaná yereweya koro. Dokoro, imemoŋgo uni qambu mahero no owéne nekoro ŋande yewaŋgo, ‘Uni maheweya ŋuko no naŋge!’ yewaŋgo. Ŋuya ŋande yewaŋgo, ‘Naru ŋu tukuni tete ŋa!’ yewaŋgo. Quko ye uyare ma yohowewero.
LUK 21:9 Yeko kuma parámi enesó-enesó ŋuro piŋa mande iŋowaŋgo, quko sasaro ma tewero. O soso ŋuko hamó maheweya, takawero mepémo kini. Quko naru maheweya ŋuko naru weŋa qu kini.”
LUK 21:10 Ŋunde yero ŋande yimiraró, “Uni wini kato asa uni wini enesó-enesó kaya kuma ri otoqoweya. Asa wiri yerete unindoro kuma uni qundo otoqoro wiri yerete uni enesó-enesómboro kuma uni quya kuma tewaŋgo.
LUK 21:11 Kunduru pará-parámi nokono ŋano tunoqeweya. Ko mira kumiworeko korare koya khumo yuwo koya tunoqeweya. Ko sambo saŋanoko rokó pará-pará kate-kate qenero ye yukuwo sasaro parámi tewaŋgo.
LUK 21:12 “O soso ŋu kama tunoqeyoní unindo ye kondé yondowo pisi yerero o piyimi te yunowaŋgo. Ko ye yorero huru-huru yano mande khono yorotowaŋgo ŋuya yorero kusi-kusi yano yorotowaŋgo. Yeko owéne towoyoteŋgo, ŋu murí ŋuro uni ŋundo yorero uyare wiri yerete uni parámi toŋeyemo ko uni kembé-kembé toŋeyemo ŋuya yoroti kaŋewaŋgo.
LUK 21:13 Ŋundoko yeŋo khe ŋunde qembe tiní ye mande yimirowaŋgo ŋu.
LUK 21:14 Ŋunde ŋuro ye do mande topé ka tewero ŋuro ma iŋondataqewero.
LUK 21:15 Dokoro neneŋomboko mande rero maŋgoyemo rewano, ko iŋondutu meté ŋu yunowano. Unindo ye yore mande kho yunowaŋgo quko yeŋo mandeye ri umbuweya ŋuro mepémo kini tewaŋgo.
LUK 21:16 Asa yeŋo awa-náye, kone-topoye, sitú topoye ko maraweye, soso yorero saŋgirí uni kandeyemo yorotoyi yuroyi ye kumi khumowaŋgo.
LUK 21:17 Uni wini soso ŋundo yeŋo kondé piyimiŋo yunowaŋgo, dokoro yendo neneŋo owéne nekoyoteŋgo.
LUK 21:18 Quko ye rambaruru hamó kama tewaŋgo.
LUK 21:19 Ye kondé kaŋewaŋgo ŋundo yoto-yoto suki-suki rero yorowaŋgo.
LUK 21:20 “Asa kuma uni mahero Yerusalem wuririyoyi qenewaŋgo quno ŋuno ye ŋande iŋowaŋgo, ko yendé ŋu itaka piyo tewero tete, ye iŋowaŋgo.
LUK 21:21 Ŋu naruko ŋuno ye soso Judia mirako yoteŋgo qundo sore mira purímo oyi qembe. Ko ye Yerusalem ŋuno yoteŋgo qundo yendé ŋu roto toŋi qembe. Ko ye sikuno yoteŋgo qundo yendé parámi ŋu quroko ma owero.
LUK 21:22 Dokoro ŋu naruko ŋuno Anutuko mande soso sokomeko nakayáŋaŋgurí ŋu riní hamó tiní kimoye piyimi yunoweya.
LUK 21:23 Ŋu naruko ŋuno ye pare qahu teteŋgo, ko ye simó susu yunoyoteŋgo qu, ininiyaqe, quhurí piyimi korowowaŋgo. Dokoro quhurí parámi nokono tunoqiní, Anutu koro newonde saŋgiríŋo ŋu unipare ŋu saŋayemo ŋuno umbuweya.
LUK 21:24 Uni saŋgirímbo mahero sukepo kumi yuroyi khumowaŋgo. Ko ene kumi yorero kusi yerero uyarewaŋgo. Uni wini meyowomboro kheye ŋundoko Yerusalem khete rumuniŋowaŋgo, yate-yate Anutuko uni wini meyowomboro naruye riní hamó temukoweya.
LUK 21:25 “Ŋu naruko ŋunoko rokó kate-kate kosako, komboko, tutuko tunoqeweya. Ko nokono ŋano windi kosaŋero niri parámi horé tiní unipare iŋondata parámi horé tero sasaro parámi horé tewaŋgo.
LUK 21:26 Unipare parámi o soso nokono tunoqeweya ŋu qenero iŋondata tero sasaro tero toŋeye wawiŋoweya. Dokoro o soso wimbí moré mu samboko yote qu yukuwowaŋgo.
LUK 21:27 Ŋu naruko ŋuno Unindoro Naŋuní koporé kewerowore wimbí moré tero sine parámi horémo mahiní unipare soso qenewaŋgo.
LUK 21:28 Asa o ŋu hurí rero tunoqeweya quno ŋuno ye kaŋero kembaye hokoyi qembe, dokoro Anutuko ye kimo yerewero ŋuro naruyó ŋu kutaqemo mahete ŋu.”
LUK 21:29 Asa Yesuko tapara mande ka yimiraró, “Yeŋombo naŋge kewá fik ŋuya te soso qenero iŋondutu rero qeni qembe.
LUK 21:30 Naru kano kambinímbo sono woso remukoní komiri keta qu woti qeneroqo, yeŋombo, kosa naru meté tewe tete, ye iŋowaŋgo.
LUK 21:31 Ŋundiro naŋge o soso yeteno ŋako tunoqiníqo, ŋande iŋowaŋgo, ko Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó tunoqewe tete.
LUK 21:32 Nondo hamó horé ye yimiroteno, unipare itaka yoroteŋgo quko toŋeye watí yoníqo, o soso ŋa tunoqeweya.
LUK 21:33 Sambo koya noko koya kini tewari, quko mande yeteno ŋako kama kini teweya.
LUK 21:34 “Ye kondé iŋoyi qembe. Naru rokóŋo wimbo-wimbo sono kondé nero kape tewaŋgo koro. Ko o kowe saŋaní quro iŋaŋawí tewaŋgo koro. Otete ŋunde qundo ye yoriní newondeye umbuní naru parámi ŋundo mondó mahero nokoparako qembe yondowoweya.
LUK 21:35 Hamó, ŋu naru ŋuko unipare mirane-mirane soso yoteŋgo quno ŋuno tunoqeweya.
LUK 21:36 Ye naru rokóŋo kondé toŋeteya o piyimi tunoqeweya ŋu takaro Unindoro Naŋuní toŋímo kaŋewero quro Anutuko hariri teyuri qembe.”
LUK 21:37 Asa naru rokóŋoro Yesuko unipare Ya Surumí ŋuro hoŋgo quroko ŋuno iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró. Ko suwonoko ene toŋero mira purí Oliv oro ya kano ŋuno eteyaró.
LUK 21:38 Ko unipare ita saraŋoní suwo-suwo otoqoro Ya Surumímo ŋuno uyaro mandí iŋoyaŋgo.
LUK 22:1 Asa Bret Yisiyó Moré Kini naru parámi keweroko ŋuno o ne-ne ka, owé Taka yereró, ŋu tunoqewero taró.
LUK 22:2 Ko o qa-qa unindoro tapá unindoya hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya uniparetoro sorero Yesu urowero ore sóqewí qu seqaŋgurí.
LUK 22:3 Ŋunde ti Monimbuko Jutas, owé kako Isikariot, ŋu newondí quroko uró. Ŋuko iŋo-iŋo rewero uni 12 qu ka.
LUK 22:4 Asa ŋuro quroko uní uyaro o qa-qa unindoro tapá unindoya Ya Surumímboro ŋuro sopo-sopo unindoya eneno, Yesu eneŋo kandeyemo re rotowero ore seqaweya, yero yimiraró.
LUK 22:5 Yimironí niŋgu-niŋgu tero, mone ka se kunowato, yaŋgurí.
LUK 22:6 Ŋunde yiqo, meté, yero eneŋo kandeyemo re rotowero quro naru meté seqaró. Unipare qambu qenero iŋowaŋgo koro.
LUK 22:7 Asa Bret Yisiyó Moré Kini naru keweroko ŋuno o ne-ne ŋu tunoqaró. Ŋu naruko ŋuno sipsip simó ka utoro qaro neyaŋgo. Sipsip simó ŋuko, “Taka yereró koro sipsip simó,” ye nekaŋgurí.
LUK 22:8 Asa Yesuko Pita, Jon ŋande yimiraró, “Yarindo uyareya Taka yereró quro o ne-ne koro o qonanimboro roŋgaruwori.”
LUK 22:9 Yiní oseseyariyó, “Keto, norendo re uyare dano roŋgaruwaro, ye iŋote?”
LUK 22:10 Yiri yimiraró, “Iŋori. Yendé parámimo ŋuno uyaririqo, uni kato sono kumbe ka re kheko ŋuno mahe wisumu yereweya ŋu. Yari ŋu howero ya ŋuro quroko ori qembe.
LUK 22:11 Oro ya simburí ŋande mirori qembe, ‘Rondaqe-rondaqe uni ŋundo ŋande osese kerete: No iŋo-iŋo rewero uninemboya Taka yereró quro o ne-ne ŋu newato. O newero ŋuro yakutí ŋu dana yote?’
LUK 22:12 Ŋunde yiriqo, ya simburímbo yakutí parámi roŋgaruwaró mu witú yereweya. Asa yakutí ŋuno o newero ŋu roŋgaruwori qembe.”
LUK 22:13 Ŋunde yimironí uni irisa ŋu oro o soso Yesuko yaró ŋuko ŋunde naŋge tunoqaró. Asa ko Taka yereró quro o ne-ne ŋu roŋgaruwariyó.
LUK 22:14 Asa o newero naru hamó ŋu tunoqiníqo, Yesu koya asá yerewí uniyómboya yakutí ŋuno o newero quro etaŋgurí.
LUK 22:15 Etero ŋande yimiraró, “No kowe surumí korowowe teteno. Quko koretero no yeya Taka yereró quro o ne-ne ŋa newato ŋuro kondé iŋanowó.
LUK 22:16 Dokoro no ye yimiroteno, no kaŋuya kama newano, yate-yate Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo ŋuno o ne-ne ŋaro muríyó hamó tunoqeweya quno, ŋuno naŋge kaŋuya newano.”
LUK 22:17 Ko topa ka rero, Anutu yuŋgunaŋoro ŋande yimiraró, “Ye soso enemo-enemo wain ŋa ni.
LUK 22:18 Dokoro no ye yimiroteno, wain kaŋuya kama newano, yate Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋu tunoqeweya quno, ŋuno naŋge kaŋuya newano.”
LUK 22:19 Ko bret ka rero, Anutu yuŋgunaŋoro romboŋero yunoro ŋande yaró, “Ŋako neneŋo kowene. Nondo re yeŋo rototeno. Ye ŋu neyowaŋgo quno ŋuno neneŋo iŋoyi qembe.”
LUK 22:20 Asa o ne-ne ŋu kini tiníqo, topa ka rero ŋunde naŋge yaró, “Wain ŋako sitúnembo mande kondé keta ŋu reweya qu. Nondo yeŋo windoroŋowe teteno.
LUK 22:21 Quko qeni, uni kato nore uni kandeyemo norotoweya, ko eneŋo kandí muko neneŋo kandenemboya yakutímo ŋano yote.
LUK 22:22 Hamó, Unindoro Naŋuní ŋu Anutuko ore rokóŋaró ŋu howeweya. Quko uni rero kandeyemo rotoweya ŋu, iniyaqe, quhurí piyimi korowoweya.”
LUK 22:23 Ŋunde yiní iŋo-iŋo rewero uni ŋundo epe mito-mito ŋande taŋgurí, “Dando o ŋu teweya?”
LUK 22:24 Asa iŋo-iŋo rewero unindo maŋgoto kuma tero danimboko koretero yoweya.
LUK 22:25 Quko Yesuko ŋande yimiraró, “Uni wini meyowomboro wiri yerete uni ŋundo eneŋo owéye parámi ŋuro iŋoro unipare sopo yereyoteŋgo. Ko uni parámiyembo eneŋo owéye hokoro ŋande yeyoteŋgo, ‘Nore o meté tero unipare samaka yereyoteto.’
LUK 22:26 Quko ye ŋunde ma tewero. Kini, ye keweroyemo ŋuno uni parámi soso simó ta-ta ŋunde qembe ti. Ko uni ka owé parámi moré ŋundo kho uni ŋunde qembe ti.
LUK 22:27 Qeni, uni ka etero o qímboro nete, ko uni ka sunará tero inote. Asa ye date iŋoteŋgo, danimboko meyowo takayote? Uni saŋáqero o nete ŋundo sunará simó takate, hamómbe? Quko qeni, no ye keweroyemo sunará simó ŋunde qembe yoteno.
LUK 22:28 Yendo noya kaŋeyate quhurí korowoyatowó.
LUK 22:29 Asa Awanembo no rokó nerero owé parámi nunaró, ko nondo ŋunde naŋge ye rokó yerero owé parámi yunoteno.
LUK 22:30 Ŋunde tero yeya noya uniparene wiri yereyoteno naruyómo ŋuno kunditero o qoyemboro newaŋgo. Ŋunde tero ye yakutí meté muno ŋuno kunditero Israel koro wini 12 ŋu ronda yerewaŋgo.”
LUK 22:31 Asa Yesuko ŋande yaró, “Saimon, Saimon, iŋo. Monimbuko Anutu ŋande oseseyaró, meté enendo ye yorero wit koro eŋgé ŋuya wit koro kowí ŋuya ŋunde qembe ronda yereweya.
LUK 22:32 Quko no keŋo hariri tewe ke iŋondutuke ŋu kama rotoyi umbuweya. Ko ke rohoréŋo maheweya quno ŋuno, topo-topoke ŋu samaka yere qembe.”
LUK 22:33 Yiní ŋande yaró, “Uni Parámi, no meté keya kusi-kusi yano uyarewero ye iŋoteno. Ko no keya khumowero yero iŋoyoteno ŋa.”
LUK 22:34 Yiní ŋande yaró, “Pita, no ke kimirowe teteno, itaka suwonoko kotori kama yeyoní ke naru kapusa neneŋo wawa yeweya.”
LUK 22:35 Asa Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyó ŋande yimiraró, “Komo, naru ŋuno ye kho tewero asá yerewe toŋeŋgurí quno ŋuno mone koro puŋge koneyó ka ko puŋge parámi ka ko khe punu-punu ŋu soso kama se towo toŋeŋgurí. Ŋu naruko ŋuno ye okarope tukuni taŋgurímbe ma kini?” Ko ŋande yaŋgurí, “Kini.”
LUK 22:36 Asa ŋande yimiraró, “Quko itaka ŋano uni ka mone moré, ma puŋgeyó moré tiníqo, ene meté ŋu reweya. Ko uni ka suke parámi moré kini tiníqo, ene meté kowe punu-punuyó soweyoro suke parámi ka kimo teweya.
LUK 22:37 Dokoro sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, ‘Uni ŋundo hutuŋo mande wendaqeyote yero qeneyoteŋgo.’ Ko nondo ye yimirowe, unipareto otete ŋu nono tewaŋgo, dokoro o soso Anutu koro sokomeko teweya yaró ŋuko hamó tunoqeweya.”
LUK 22:38 Yiní ŋande yaŋgurí, “Uni Parámi, qeno. Nore suke parámi irisa ŋano yorote.” Yi ŋande yimiraró, “Ŋu koro ŋu,” yaró.
LUK 22:39 Asa Yesuko ya rotoro eneŋo murí howero mira purí Oliv ŋuno oní iŋo-iŋo rewero uniyó ŋuya howero oŋgurí.
LUK 22:40 Oro ŋusinaŋgo mahero ŋande yimiraró, “Ye kondé toŋeteya hariri ti qembe. Yate ye osese kano umbuwaŋgo koro.”
LUK 22:41 Yero yorotoro soŋga ta mira kapiyamo toŋero potoruku tero hariri ŋande taró,
LUK 22:42 “Awa, ke iŋo nunoyaqo, topa newano ŋa reka toŋiní. Quko iŋo-iŋone ma howewero. Kini, keŋombo na te qembe.”
LUK 22:43 Ŋunde yiní sambo simó kato umburo wimbu inoro samakaŋaró.
LUK 22:44 Quko Yesu sorero newonde quhurí horé tero hariri parámi taró. Ŋunde tero soŋo-soŋo uroní sitú qembe nokono tinda-tinda soraró.
LUK 22:45 Asa hariri tiní kini tiní kaŋero uyare iŋo-iŋo rewero uniyó yiyoní eteyaŋgo, dokoro newonde quhurí towaŋgurí.
LUK 22:46 Yiyoro ŋande yimiraró, “Ye date koro eteyoteŋgo? Otoqo hariri ti. Osese kano ŋuno umbuwaŋgo koro.”
LUK 22:47 Asa Yesu mande yeyoní naŋge uni qambu maheŋgurí. Mahero Jutas, iŋo-iŋo rewero uni 12 qu kato koretero mahero Yesu taŋgímo mahero towo mutó inaró.
LUK 22:48 Quko Yesuko ŋande oseseyaró, “Jutas, kepe Unindoro Naŋuní mutó inoro kandeyemo rototepe?”
LUK 22:49 Iŋo-iŋo rewero uniyó Yesu koya yateqo o ŋu tunoqiní qenero yaŋgurí, “Uni Parámi, ke iŋoka nore sukepo kumi ka yurato?”
LUK 22:50 Ŋunde yero iŋo-iŋo rewero uniyó kato otoqoro o qa-qa unindoro tapá unindoro sunará simó qu ka sukepo utoro kusumbí kandí kondéwore qu takaní umburó.
LUK 22:51 Quko Yesuko ŋande yaró, “Ŋu ma tewero! Roto!” yero kandí rero kusumbímo riní meté taró.
LUK 22:52 O qa-qa unindoro tapá unindoya Ya Surumímboro sopo-sopo unindoya uni kembé-kembémboya Yesu towowero maheŋgurí. Mahi ŋande yimiraró, “Yendo no wiri yerete unindoya kuma teyoteno ŋundiro suke parámi, usú siyoro nono maheteŋgo, peka?
LUK 22:53 Naru rokóŋo Ya Surumímboro hoŋgo quroko ŋuno nondo yeya kaŋero mande rondaqe yunoyanowó. Quko ŋu naruko ŋuno kama nondowaŋgurí. Enina, itaka ŋanoko yeŋo naruye. Itaka huririko wimbí tete.”
LUK 22:54 Asa uni ŋundo Yesu re toworo uyaro o qa-qa unindoro tapá unindo yano oŋgurí. Oyi Pita ŋuya yohowe oró, quko ene soŋga ta kapiyamo yora.
LUK 22:55 Uni kumi ya ŋuro hoŋgo quroko kewá qaro kunditeyaŋgurí. Ko Pita ŋuya keweroyemo ŋuno ŋuya kunditeyaró.
LUK 22:56 Kunditiní sunará pare kato qenini ŋuno te roko ŋuno kunditeyoní kondé qenero ŋande yaró, “Ŋa uni ŋako Yesu koya yorari qu ka,” yaró.
LUK 22:57 Yiní wawa yero ŋande yaró, “Pare, no ŋu kama iŋo inoteno,” yaró.
LUK 22:58 Ko yate uni kato qenero ŋande yaró, “Ke ŋuya uni ŋuro wini qu ka.” Yiní Pitako ŋande yaró, “Topo, no kini.”
LUK 22:59 Naru soŋga piru ta ŋunde rotoro meyowo ka mande wimbí kondé ŋande yaró, “Hamó horé, uni ŋa eneya yora. Ŋuko Galili uni naŋge ŋu.”
LUK 22:60 Quko Pitako ŋande yaró, “Topo, ke mande yete ŋuko no kama iŋoteno.” Ŋu mande yeyoní naŋge kotori yaró.
LUK 22:61 Yiní Uni Parámi rohoréŋoro Pitawore toŋetaró. Ko Pitako Uni Parámimbo, “Itaka suwono ŋano kotori kama yeyoní keto naru kapusa neneŋo wawa yeweya,” komo yaró ŋu iŋaró.
LUK 22:62 Ŋuro iŋoro mirako uro tendo piyimi taró.
LUK 22:63 Asa unindo Yesu toworo huwó mande ye inoro uraŋgurí.
LUK 22:64 Utoro tuwipo toŋí wisumuŋoro ŋande oseseyaŋgurí, “Ke itaka ye-ye mande ye. Uni ŋundo kurote ŋuko dani ka?”
LUK 22:65 Ko mande enesó-enesó piyimi horé yero yesaráŋaŋgurí.
LUK 22:66 Asa kosa toŋí raŋoní uniparetoro uni kembé-kembéye, asa o qa-qa unindoro tapá unindoya hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya mahero kopaŋgurí. Yesu re Sanedrin huru-huru ŋuno uyaro ŋande yaŋgurí,
LUK 22:67 “Nimitoka iŋato. Kepe Kristo ŋumbe ma kini?” Quko enepa naŋge ŋande yimiraró, “Ŋunde yimiroweqo, yendo iŋondutu kama tewaŋgo.
LUK 22:68 Ko no mande karo osese yereweqo, mandene ŋu topé kama tewaŋgo.
LUK 22:69 Itaka naru ŋa noŋgo yate-yate Unindoro Naŋuní ŋu Anutu wimbí moré ŋuro kandí kondésina kunditiní qenewaŋgo.”
LUK 22:70 Yiní uni soso ŋande oseseyaŋgurí, “Keŋomboko peka Anutu koro naŋuní peka?” Yi ŋande yimiraró, “Yeŋombo yeteŋgo ŋu naŋge.”
LUK 22:71 Yiníqo, ŋande yaŋgurí, “Do karo uni kaŋuya neko yereto quhuríŋo ŋuro yesowowaŋgo? Eneŋo mandímbo ŋunde yesowoyote ŋu.”
LUK 23:1 Asa uni soso otoqoro Yesu re Pailatko ŋuno uyareŋgurí.
LUK 23:2 Uyaro ŋuno mande piyimi ŋande yaŋgurí, “Uni ŋa noreŋo wininanimboro iŋo-iŋoye roworemoyote. Ŋundo uni ka Sisa takis inowero soré yereyote. Ko, ‘Kristo ŋuko no, wiri yerete uni ka,’ yeyote.”
LUK 23:3 Ŋunde yi Pailatko oseseyaró, “Kepe Juda uniparetoro wiri yerete uni ŋumbe, ma kini?” Yiní mande topé ŋande yaró, “Keŋombo ŋunde naŋge yete.”
LUK 23:4 Asa Pailatko o qa-qa unindoro tapá uni ŋuya unipare qambu ŋande yimiraró, “No uni ŋaro potó ka kama qeneteno,” yaró.
LUK 23:5 Quko mande kondé ŋande yaŋgurí, “Ŋundo mande rondaqe unipare soso Judia mirako yoteŋgo qu yunoní newondeye otoqoyote ŋu. Galili noŋgo hurí tero, yate-yate ŋano mahete.”
LUK 23:6 Asa Pailat mande ŋu iŋoro osese yereró, “Ŋuko Galili noŋgo qu, hamómbe?”
LUK 23:7 Herotko Yesu ŋuro mirayó soparó. Asa ko Pailatko asáŋoní Herotko ŋuno uyaró. Ŋu naruko ŋuno Herot Yerusalem ŋuno yora.
LUK 23:8 Asa Herotko Yesu qenero niŋgu-niŋgu parámi taró. Dokoro ene ŋuro piŋa mande iŋoro, naru parámi qenewero ye iŋaró. O wimbí moré ka towoníka qenewe, ye iŋaró.
LUK 23:9 Asa mande parámi yero oseseyaró, quko Yesuko mande topé ka kama taró.
LUK 23:10 O qa-qa unindoro tapá unindoya hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya mahe kutaqe kaŋero mande piyimi kondé ye inaŋgurí.
LUK 23:11 Asa Herot koya kuma uniyómboya huwó mande ye inoro kundo tero tuwi meté horé piru ka re mahero kusiyo inoro, pitu ko asáŋoní Pailatko ŋuno uyaró.
LUK 23:12 Komoko Herot koya Pailat koya saŋgirí teyariyó. Quko ŋu naruko ŋunoko topo tariyó.
LUK 23:13 Asa Pailatko o qa-qa unindoro tapá unindoya uniparetoro uni pará-parámboya unipare qambu ŋu neko yiriní mahiqo,
LUK 23:14 ŋande yimiraró, “Yendo uni ŋu re mahero ŋande yeteŋgo, ko ene unipare soso yowosoní Sisa koro mandí wendaqeyoteŋgo. Iŋoyi, nondo toŋeyemo oseseyoteno, potóŋo moré kini qeneteno.
LUK 23:15 Herot ŋuya ŋundiro naŋge, dokoro riní pitu ko noreno mahete ŋa. Iŋoyi, uni ŋu oka kama ta qu re urato khumoweya.
LUK 23:16 Ŋunde ŋuroko nondo kina haususuworo rotowe toŋeweya.”
LUK 23:17 (-)
LUK 23:18 Ŋunde yiní unipare soso neko kiwero ŋande yaŋgurí, “Uni ŋu rika Barapas rotoyika noreno mahiní,” yaŋgurí.
LUK 23:19 Komo Barapas ŋuko yendé parámimo ŋuno Sisa koro mandí wendaqero kuma riní otoqaró. Uni yuroní khumoyi rero kusi-kusi yano rotaŋgurí.
LUK 23:20 Asa Pailatko Yesu rotowero ye iŋoro pitu ko ŋande yimiraró, “Rotoweka toŋiní,” yaró.
LUK 23:21 Quko ki parámi tero yeyaŋgurí, “Re tipiririko uroyi! Re tipiririko uroyi!”
LUK 23:22 Yeyuri, naru kapusayómo ŋande yimiraró, “Do karo? Do o piyimi ka ta quro? No o piyimi ka kama ta qu qenero ŋuro date urato khumoweya. Ŋunde ŋuroko nondo kina haususuworo rotowe toŋeweya.”
LUK 23:23 Ŋunde yaró, quko enendo wimbí tero, ki parámi tero, tipiririko uroyika khumoní, yaŋgurí. Neko kiweyaŋgo ŋundo Pailat koro mande qu ri umburó.
LUK 23:24 Ŋunde ŋuroko Pailatko mandeye ŋu howaró.
LUK 23:25 Uni ŋundo, kuma tero uni yuroní khumaŋgurí mu kusi-kusi yano yora, komo unipareto ŋu rewero kiwaŋgurí, ŋu Pailatko rotoní toŋeró. Ko Yesu rero uniparetoro iŋo-iŋoye howero kuma uni kandeyemo rotaró.
LUK 23:26 Asa kuma unindo Yesu re uyaroqo, uni ka ŋuya towaŋgurí. Uni ŋu Sairin yendé moŋgo, owí muko Saimon. Enendo siku noŋgo mahero yendémo owero taró. Asa uni ŋu toworo tipiriri re inoyi koroworo tukú Yesu howaró.
LUK 23:27 Unipare parámi howero pare qambu tendo mukuru taŋgurí.
LUK 23:28 Ŋunde tiqo, Yesu rohoréŋoro yimiraró, “Ye Yerusalem pare, ye neneŋo ma tendowero. Yeŋomboro ko simóyemboro tendi.
LUK 23:29 Iŋoyi, imemo naru piyimi ka tunoqeweya. Ŋu naruko ŋuno ye ŋande yewaŋgo, ‘Pare kusimi ŋu, pare simó kama pisiyaŋgo qu, pare simó susu kama yunoyaŋgo qu, ye meté horé yoteŋgo.’
LUK 23:30 Ŋu naruko ŋuno “‘unindo mira purí ŋande kirayowaŋgo, “Ye nore saŋano umbu raŋoyi!” ko mira purí tomó ta-ta ŋuya kirayowaŋgo, “Ye nore weyo yiri!”’
LUK 23:31 “Dokoro itaka, te ŋuko sitúŋo moré tete qunoko ŋandiro teteŋgo. Imemoŋgo, te ŋuko sitúŋo moré kini, hari teweya qunoko date tewaŋgo?”
LUK 23:32 Asa uni irisa komo o piyimi teyari ŋuya yorero, Yesu koya yuratoka khumori, yero maheŋgurí.
LUK 23:33 Mahero mira ka owí muko Kembémboro Wimbí ŋuno mahero Yesu re tipiririko porowaŋgurí. Utoro uni piyimi irisa ŋuya tipiriri irisa ŋuno poro yereŋgurí, ka kandí kondésina, ka kandí tesina porowaŋgurí.
LUK 23:34 Ko Yesuko ŋande yaró, “Awa, quhuríye se roto. Dokoro oka teteŋgo ŋaro murí kama iŋoyi tondaŋete.” Kuma unindo kowe punu-punuyó ŋu rondaŋe siyowero quro kundo ka taŋgurí.
LUK 23:35 Unipare kaŋero toŋetiqo, uni pará-parámbo huwó mande Yesu koya ŋande yeyaŋgo, “Ŋundo uni kumi rambaruru koŋgo yoraró. Asa ene hamó Anutu koro Kristo ŋu, uni Anutuko rokóŋaró ŋu tiníkaqo, asa rambaruru ŋa takaní.”
LUK 23:36 Kuma unindo ŋuya Yesu koro huwó mande ye inaŋgurí. Ene kutaqemo ŋuno mahero, wain oŋgomi re inoro
LUK 23:37 ŋande yaŋgurí, “Asa ke Juda koro wiri yerete uni tiníkaqo, asa keŋo rambaruru ŋa taka.”
LUK 23:38 Ko mande ka nakayáŋoro tipiriri suwómo raŋgurí. Mande ŋuko ŋandiro, “Uni ŋako Juda Uniparetoro Wiri yerete Uni ŋu.”
LUK 23:39 Asa uni irisa se poro yereŋgurí qu kato Yesu ŋande yesaráŋaró, “Kepe hamó Kristo ŋumbe? Asa keŋombo keŋo koweke samakaŋoyaqo, nore ŋuya samaka nere.”
LUK 23:40 Quko meyowo ŋundo qene yero ŋande miraró, “Ke ŋuya topé piyimi ŋunde qu rete. Asa dokoro Anutu koro kama sorete?
LUK 23:41 Noreko quhurí uni koro kimoyó meté retero. Quko uni ŋako quhurí ka kama taró.”
LUK 23:42 Yero ŋande yaró, “Yesu, ke unipareke wiri yereyote narukemo oweya qunoko, ke neneŋo iŋo qembe.”
LUK 23:43 Yiní Yesuko ŋande miraró, “No hamó ke kimiroteno, itakako ke noya paradais ŋuno yowaro.”
LUK 23:44 Asa kosa keweroko mira soso huriri teyate suwoya 3 kilok ŋunde taró.
LUK 23:45 Ko tuwi parámi Ya Surumí quroko qu porowoyaró, ŋu kosaŋero tuwi irisa tunoqaró.
LUK 23:46 Ko Yesu kondé kiwero ŋande yaró, “Awa, no yuqane kandekemo reteno.” Ŋunde yeroqo yuqayó rotoro khumaró.
LUK 23:47 Asa kuma unindoro sopo-sopo uni ŋundo ŋu qenero Anutu owí hokoro ŋande yaró, “Hamó horé, uni ŋuko roneneŋowí mu naŋge,” yaró.
LUK 23:48 Ko unipare qambu qenewero maheŋgurí ŋundo o ŋu qenero newondeye surumí tiní nomoye utoro roto toŋeŋgurí.
LUK 23:49 Quko Yesu koro topé-topé ŋuya pare Galili noŋgo ŋu howe maheŋgurí ŋuyako kapiyamo kaŋero o ŋu soso qenemukaŋgurí.
LUK 23:50 Uni pará-parámboro huru-huru koro uni ka owí Josep ŋu yora. Ŋuko uni meté, uni roneneŋowí qu ka.
LUK 23:51 Enendo Juda uni kembé-kembémboro iŋo-iŋoye ŋuro kama metéŋaró. Eneko Arimatea noŋgo qu, asa Juda koro yendé qu ka, ko Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuro sopoyaró.
LUK 23:52 Asa uni ŋu uyaro Yesu ukúŋo rewero Pailat kirayoní Pailatko meté yaró.
LUK 23:53 Ŋunde yiní Yesu ukúŋo re umburo tuwi kekere sara-sara qundo pokamoro re uni tapu kano ŋuno raró. Komo uni tapu ŋu wondo wekokoro towaró, ko uni ka re ŋuno kama tapuŋoyaŋgo.
LUK 23:54 Naru ŋuko Roŋgaruwowero Naru, ko naru tapuŋaró quno ŋuno Sapat naru ŋu tunoqewero taró ŋu.
LUK 23:55 Asa pare komo Galili rotoro Yesu koya maheŋgurí ŋundo Josep howero uyaro uni tapu ŋu qeneŋgurí. Ko ukúŋo re dano rotaró ŋu ŋuya qeneŋgurí.
LUK 23:56 Qenero yayemo toŋero kiruwó meté-meté nuŋgurí mu se roŋgaruwaŋgurí. Roŋgaruworo, yate Sapat naruko koro mande kondé ŋu howero imaqaŋgurí.
LUK 24:1 Asa sonda naru korete quno ŋuno ita saraŋoní suwo-suwo, pare ŋundo o enesó-enesó nuŋgurí meté mu roŋgaruwaŋgurí ŋu se uni tapuko maheŋgurí.
LUK 24:2 Se mahiqo, wondo parámi ŋu uni tapu ŋuro makoyó wisumuŋaŋgurí, ŋuko tapémo yaró.
LUK 24:3 Ŋu qenero wondo ya quroyómo oro Yesu Uni Parámimboro ukúŋo kama qeneŋgurí.
LUK 24:4 Ŋuro iŋondata teyuriqo, uni irisa tuwiyari sine parámi tiní taŋgeyemo ŋuno kaŋariyó.
LUK 24:5 Asa pare ŋu sorero nokono umbu eti ŋande yimirariyó, “Ye dokoro uni yoto-yotoyó moré mu uni khumaŋgurí ŋuro yendémo ŋano mahe seqateŋgo?
LUK 24:6 Ŋano kama yote; otoqa! Komo ene yeya Galili yaró quno ŋuno mande ka yimiraró. Ŋu iŋi.
LUK 24:7 Ŋande yimiraró, ‘Ŋambe hamó tunoqeweya, ko uni kato Unindoro Naŋuní ŋu rero quhurí uni kandeyemo riqota tipiririko urowaŋgo. Ko naru kapusa quno pitu ko otoqoweya.’”
LUK 24:8 Ŋunde yiriqo, mande komo iŋaŋgurí ŋu pitu ko iŋaŋgurí.
LUK 24:9 Asa uni tapu yendé ŋu rotoro pitu ko yano mahero iŋo-iŋo rewero uni 11 ŋuya unipare soso ŋuya o tunoqaró ŋuro yimiraŋgurí.
LUK 24:10 Pare ŋuko Maria Maktala yendé moŋgo qu, Joana, Maria ŋuko Jems koro nimí, pare kumi ŋuyako mande ŋu asá yerewí uni ŋu yimiraŋgurí.
LUK 24:11 Yimiroyiqo, mande kape-kape naŋge, ye iŋoro kama iŋondutuwoyaŋgurí.
LUK 24:12 Quko Pitako otoqoro kheŋgeŋoro uni tapuko uyaro kondéqero tuwi ukúŋo pokamaró ŋu kina yoní qeneró. Qenero roto toŋero o soso ŋuro iŋondata parámi teyaró.
LUK 24:13 Asa kosa naru ŋuno naŋge, iŋo-iŋo rewero uni irisa khendo yendé tomó ta ka, owé Emeus, ŋuno uyaririyó. Ore ŋuko Yerusalem rotoro Emeus ŋuno uyarewero, ore ŋuro piruyó muko kilomita 11 ŋundiro.
LUK 24:14 Asa khendo uyareyate o soso tunoqaró ŋuro epe mito-mito tariyó.
LUK 24:15 Ŋunde tiri Yesu enepa naŋge kutaqe ŋuno mahero uni irisa ŋuya kopo uyareŋgurí.
LUK 24:16 Quko toŋeyari wisumuŋoní kama iŋo inariyó.
LUK 24:17 Asa enendo ŋande osese yereró, “Yari do karo epe mito-mito tero uyareyotiri?” Ŋunde yiní ŋuno kaŋero newonde surumí tero umu-kembayari piyo taró.
LUK 24:18 Kako, owí Kiliopasi, ŋundo mande topé yaró, “Kepe itaka Yerusalem mahero o soso tunoqa ŋumbe kama iŋote?”
LUK 24:19 Yiní ŋande osese yereró, “Ŋu do ka?” Yiní mande topé yariyó, “O soso Yesu Nasaret yendé moŋgo uni ŋuro tunoqaró ŋu. Eneko ye-ye uni ka, Anutu toŋímo ko unipare toŋeyemo kho wimbí, mande kondé teyara.
LUK 24:20 O qa-qa unindoro tapá unindoya noreŋo uni pará-parámboya re Rom uni kandeyemo ri topé piyimi inoro tipiririko uroyi khumaró.
LUK 24:21 Komo ŋande yero iŋatowó, ŋuko uni maheweya ŋundo Israel unipare kimo yereweya, ye iŋatowó. Ko o soso ŋu yaŋe naŋge tunoqaró.
LUK 24:22 Ŋuya noreŋo pare kumimbo yi newondenani uraró. Ita saraŋoní suwo-suwo eneŋo uni tapuyómo ŋuno uyaro
LUK 24:23 ukúŋo ŋuno kama qeneŋgo. Pitu noreno mahero ŋande yaŋgo, ‘Nore kapoko sambo simó yiyato ŋande yetiri, “Enendo yoto-yoto yote.”’
LUK 24:24 Ŋunde nimiroyi uni kumi keweronani moŋgo uni tapuko uyaro pareto yaŋgo ŋunde naŋge qeneŋgo. Quko eneŋo muko kama qeneŋgo.”
LUK 24:25 Ŋunde yiri ŋande yimiraró, “Yari iŋo-iŋoyari moré kini tero newondeye kusiyote. Anutu koro ye-ye unindo mande yaŋgurí ŋu kama iŋondutuwoyotiri, peka.
LUK 24:26 Date koro? Kristo ŋuko koretero quhurí korowoníqota, imemoŋgo Anutuko owé parámi inoweya. Ŋumbe iŋariyómbe ma kini?”
LUK 24:27 Ŋunde yero enendo sokome Mosesko nakayáŋaró quya sokome Ye-ye Unindo nakayáŋaŋgurí quya eneŋomboro mande murí sokomeko yote ŋu soso ŋuro yesowaró.
LUK 24:28 Asa yate yendémo uyarewero uyaririyó muno ŋuno tapémo yotoro enendo yorotowero taró.
LUK 24:29 Quko irisa ŋundo kusiyoro ŋande yariyó, “Suwo tewero kosa pusuŋete. Ŋunde ŋuro noreya yoto.” Ŋunde yiri uni irisa ŋuya yaŋgurí.
LUK 24:30 Asa o qoyemboro newero kunditero enendo bret siyoro puriŋo yero romboŋero yunaró.
LUK 24:31 Ŋunde tiní, toŋeyari hiyóqiní, Yesu iŋo inariyó. Ŋunde tiní waka ta toŋiní qenewero mepémo kini.
LUK 24:32 Tiní epe mito-mito tariyó, “Hamó, nore khewore maheyaro sokome koro mande rondaqe nimironíqo, newondenari ura!”
LUK 24:33 Ŋunde yero waka ta otoqoro Yerusalem uyaro iŋo-iŋo rewero uni 11 ŋuya topoyemboya kopaŋgurí quno ŋuno uyaririyó.
LUK 24:34 Unipare ŋundo ŋande yimiraŋgurí, “Hamó horé, Uni Parámi ŋuko pitu otoqoro Saimonko tunoqa!”
LUK 24:35 Ko enepa naŋge o kheko tunoqa ŋuro yimirariyó. Ko ŋande yariyó, “Bret ŋu romboŋe nunoníqota nore qene iŋaro,” yariyó.
LUK 24:36 Asa irisa ŋuya yeyuriqo, Yesu keweroyemo ŋuno kaŋero ŋande yaró, “Newonde ime yuri.”
LUK 24:37 Yiní qenero yukuworo, kapo ka, ye iŋoro sasaro parámi taŋgurí.
LUK 24:38 Ko ŋande yimiraró, “Do karo yukuwoteŋgo? Do karo newondeye wimbo-wimbo yote?
LUK 24:39 Khe kandene qenoyi. Kapoko suŋgí, wimbí moré kini.”
LUK 24:40 Ŋunde yero khí kandí se witú yereró.
LUK 24:41 Witú yiriní qenero niŋgu-niŋgu tero iŋondata parámi taŋgurí, quko iŋondutu hamó kama taŋgurí. Ŋunde ŋuroko ŋande yimiraró, “O newero qu kape ŋana?” yaró.
LUK 24:42 Yiní sono qare ka sombé qaŋgurí mu inaŋgurí.
LUK 24:43 Ŋu re toŋeyemo naró.
LUK 24:44 Asa ŋande yimiraró, “No yeya yoranowó quno ŋuno ŋande yimiranowó: mande kumi Moses koro Hutuŋo Mande ŋuya Ye-ye Unindoro mandeye ŋuya Hariri Yambo ŋuya ŋuno neneŋo nakayáŋaŋgurí, ko mande soso ŋu mepémo tunoqeweya.”
LUK 24:45 Ŋunde yeroqo samaka yiriní mande murí mande sokomeko ŋuno nakayáŋaŋgurí ŋu iŋoyi tondaŋaró.
LUK 24:46 Ko ŋande yimiraró, “Komo suki sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaŋgurí, ko Kristo ŋundo kowe surumí koroworo naru kapusayómo ŋuno uni tapu koŋgo otoqoweya.
LUK 24:47 Otoqoníqo, kumimbo eneŋo owímo uni wini soso keweroyemo ŋande yesowowaŋgo, ko uni kato oteteye piyimi ŋuro newonde surumí tero newonde rohoréŋo tiníqo, Anutuko quhuríye se rotoweya. Asa yendo Yerusalem ŋano kho kimani tero
LUK 24:48 o soso ŋaro yesowowaŋgo.
LUK 24:49 Iŋoyi. Komo Awando mande kusiyoro o meté ka re yunowero yaró. No o meté ŋu rewe yeno maheweya ŋu. Quko yendé parámimo ŋano yurika wimbu kore koŋgo saŋayemo umbuweya.”
LUK 24:50 Asa Yesuko yorero Betani yendé sumeyoro ŋuno uyaró. Uyaro kandí hokoro puriŋo re yunaró.
LUK 24:51 Ŋunde re yunoyoní Anutuko riní samboko oró.
LUK 24:52 Uni ŋu potoruku te inoyi kini tiní niŋgu-niŋgu tero pitu ko Yerusalem uŋgurí.
LUK 24:53 Ko naru rokóŋo Ya Surumímo ŋuno yotoro Anutu owí hokoyaŋgurí.
JOH 1:1 Komo suki-suki, o soso kama tunoqeyoní, Mande kako yora. Mande ŋu Anutu koya yora, ŋuko Anutu naŋge.
JOH 1:2 Komo suki-suki Mande ŋu Anutu koya yora.
JOH 1:3 Mande ŋundo kho taró quwore naŋge o soso tunoqaró. Oka tunoqaró ŋuko khe enesówore kama tunoqaró.
JOH 1:4 Mande ŋuko yoto-yoto unipare yunoyote. Ko yoto-yoto ŋundo hiyó tiní unipare hiyóqeyoteŋgo.
JOH 1:5 Hiyó ŋu huririko hiyóqeyote. Ko huririko hiyó kama riní umbuyote.
JOH 1:6 Asa Anutuko uni ka asáŋoní maheró. Uni ŋu owí muko Jon.
JOH 1:7 Ene hiyó ŋuro mande wisiyo yewero maheró. Yiní unipare mandí iŋoro iŋondutuwowaŋgo.
JOH 1:8 Eneŋomboko hiyó ŋu kini. Hiyó ŋuro mande wisiyo yewero naŋge maheró.
JOH 1:9 Hiyó ŋuko hiyó hamó qu ko unipare hiyóqewero quro nokono umburó.
JOH 1:10 Komo enendo noko ŋu riní tunoqaró. Quko nokono unipare ŋundo ene kama iŋo inaŋgurí.
JOH 1:11 Eneŋo mirayómo maheró, quko uni topé kumimbo topo kama te inaŋgurí.
JOH 1:12 Ŋunde quko kumimbo topo te inoro owí iŋondutuwoyoteŋgo, enendo unipare ŋu yoriní meté Anutu koro simó tunoqewaŋgo.
JOH 1:13 Simó ŋunde qu uniparetoro sowe qu kini. Ŋuya unindoro nuŋguríyembo kama yori tunoqaŋgurí, ma awa-awayemboro nuŋguríyembo kama yori tunoqaŋgurí. Kini, Anutu eneŋombo yoriní eneŋo simó tunoqeyoteŋgo.
JOH 1:14 Mande ŋundo kowí saŋaní rero keweronanimo tuwi yamaru raŋaró. Ŋunde tiní norendo eneŋo sine parámiyó ŋu qenetowó, ko sine parámiyó ŋuko Naŋuní Kanata Naŋge Iwí moŋgo maheró quro sine parámiyó qu. Ŋuko samaka-samaka tuwó koya o soso hamó-hamó quya maŋgoraró.
JOH 1:15 Jonko uni ŋuro yesowaró. Ŋande nekaró, “Komo, nondo uni ŋaro ŋande ye yimiranowó, ‘Uni ka no huwónemo maheweya ŋuko komo suki yora, ŋunde ŋuroko no taka nerete.’”
JOH 1:16 Asa eneŋo samaka-samaka tuwó parámi ŋu noŋgo nore puriŋo kate-kate reyato.
JOH 1:17 Qeni, Anutuko Moseswore hutuŋo mande nore nunaró. Ko enendo Yesu Kristowore samaka-samaka tuwó ŋuya mande hamó muya riní tunoqaró.
JOH 1:18 Uni kato naru kano Anutu kama qeneró. Kini. Naŋuní Kanata Naŋgeko Iwí taŋgímo yorote ŋundo ene witú niriní iŋoyato.
JOH 1:19 Asa naru kano Juda koro uni pará-parámbo o qa-qa unindoya Liwai koro sowe quya asá yiri Yerusalem rotoro ene dani ka oseseyowero Jonko maheŋgurí.
JOH 1:20 Ŋunde oseseyi Jonko kama tapuŋoro tunomo yero ŋande yesowaró, “Noko Kristo ŋu kini.”
JOH 1:21 Yiní ŋande oseseyaŋgurí, “Asa ko ke dani ka? Keko Elaija peka?” Yiqo, ŋande yaró, “Kini.” Yiní ŋande yaŋgurí, “Keko Ye-ye uni ŋu peka?” Yiqo, mande topé ŋande yaró, “Kini.”
JOH 1:22 Ŋunde ŋuroko ŋande yaŋgurí, “Ke dani ka? Nore unindo asá nereŋgurí quro mande topé ka yewato. Keto keŋomboro date yete?”
JOH 1:23 Ŋunde yi Jonko ye-ye uni Aisaia koro maŋgó rero ŋande yaró, “No uni ka mira wimbímo nekoro ŋande yeteno, ‘Uni Parámimboro khe roŋgaruwoyi qembe.’”
JOH 1:24 Juda unindo Farisi uni kumi ŋuya asá yiri maheŋgurí.
JOH 1:25 Asa uni ŋundo Jon ŋande oseseyaŋgurí, “Keko Kristo ŋu kini, ko Elaija kini, ko Ye-ye uni ŋu kini. Asa ke do murí karo unipare sono re yunoyote?”
JOH 1:26 Jonko mande topé ŋande yaró, “Nondo ye sonono kina sono re yunoyoteno. Quko uni ka ye keweroyemo yote, ye uni ŋu kama iŋo inoyoteŋgo.
JOH 1:27 Ŋuko huwónemo mahete ŋu. Nondo eneŋo khe punu-punuyómboro utó orosoyewero owéne moré kini,” yaró.
JOH 1:28 Ŋu soso Betani yendémo Jotan sono karóŋo andusina ŋuno tunoqaró. Ŋuno Jonko unipare sono re yunoyara.
JOH 1:29 Saraŋoní, Yesu mahiní Jonko qenero ŋande yaró, “Qeni, ŋuko Anutu koro sipsip simó ŋu. Enendo unipare soso nokono yoteŋgo ŋu quhuríye se rotoweya.
JOH 1:30 Komo nondo uni ŋuro ŋande yanowó, ‘Uni ka no huwónemo maheweya ŋuko komo suki yora. Ŋunde ŋuroko enendo taka nerete.’
JOH 1:31 Nondo uni ŋu dani yero kama iŋanowó. Quko nondo Israel unipareto uni ŋu qene iŋowero quro mahero unipare sono re yunoyoteno.”
JOH 1:32 Jonko ŋande yesowaró, “Nondo Yuqako sambo rotoro nú qembe tero umburo Yesu saŋanímo ŋuno yora, ŋu qenenowó.
JOH 1:33 Nondo uni ŋu dani ka yero kama iŋanowó. Quko Anutuko no unipare sono re yunowero asá nerero ŋande nimiraró, ‘Yuqako umburo uni ka saŋanímo yoweya ŋu, asa ke sono re yunoyote ŋunde qembe uni ŋundo unipare Yuqa Surumí re yunoweya.’
JOH 1:34 Ŋundiro naŋge nondo uni ŋu qenero mande ŋande yesowoteno, uni ŋuko Anutu koro Naŋuní.”
JOH 1:35 Saraŋoní, Jon pitu ko ŋuno kaŋeyoníqo, eneŋo iŋo-iŋo rewero uniyó irisa ŋuya ŋuno kaŋeyariyó.
JOH 1:36 Yesu uyariní Jonko qenero ŋande yaró, “Qeniri, Anutu koro Sipsip Simó ŋu.”
JOH 1:37 Ŋunde yiníqo, iŋo-iŋo rewero uni ŋu iŋoro Yesu howariyó.
JOH 1:38 Howiri Yesu rohoréŋoro toŋetero yiyoro ŋande osese yereró, “Yari do ka seqatiri?” yaró. Enepa oseseyariyó, “Rapi, ke dano yorote?” (“Rapi” ŋuro murí muko ŋandiro, “Rondaqe-rondaqe Uni.”)
JOH 1:39 Yiriqo, ŋande yimiraró, “Mahe qeniri.” Yiní ya ŋuno yaró ŋuno uyare qeneriyó. Qeniri suwoya tiní eneya yorariyó.
JOH 1:40 Uni ka Jonko mande yiní iŋoro Yesu howaró ŋuko Andru, Saimon-Pita koro koneyó.
JOH 1:41 Asa enendo imemoŋgo Yesu rotoro koretero uyaro payó Saimon qeneró. Qenero ŋande miraró, “Nore Mesaiya qeneteto,” yaró. (“Mesaiya” ŋuro murí muko “Kristo.”)
JOH 1:42 Ko Andruko payó rero Yesuko uyaró. Re uyariní Yesuko qenero ŋande yaró, “Keko Saimon, Jon koro naŋuní. Imemoŋgoko owéŋge, ‘Sipas,’ ye neko kerewaŋgo.” (Owé “Sipas” ŋuko “Pita” ŋundiro naŋge.)
JOH 1:43 Saraŋoní, Galili mirako uyare Filip qenewero ye iŋaró. Ko Yesuko ŋande miraró, “Ke maheya nohowe.”
JOH 1:44 Filip ŋuko yendé kembé Betisaita noŋgo qu, yendé ŋuko Andru koya Pita koya yendéyari.
JOH 1:45 Asa ko Filip uyaro Nataniel qenero ŋande miraró, “Komo Mosesko hutuŋo mandeko ŋuno uni karo ŋande nakayáŋaró, ko ye-ye unindo ŋuya ŋuro nakayáŋaŋgurí. Asa norendo uni ŋu qeneto. Ŋuko Yesu Nasaret yendé moŋgo, Josep koro naŋuní.”
JOH 1:46 Ko Natanieliko ŋande oseseyaró, “Do o meté ka Nasaret noŋgo meté tunoqeweya?” Yiní ŋande miraró, “Ke maheya qeno.”
JOH 1:47 Mahiri Yesuko Nataniel qenero ŋuro ŋande yaró, “Qeni. Hamó Israel uni ka kota murí qu eneno kama yote qu mahete.”
JOH 1:48 Ko Natanieliko ŋande yaró, “Ke date tero no iŋo nunote?” Yiní Yesu mande topé ŋande yaró, “Filipko ke kama neko kereyoníqota no ke kewá fik murímo ŋuno yuri kiyanowó.”
JOH 1:49 Yiní Natanieliko ŋande yaró, “Rapi, keko Anutu koro Naŋuní, Israel koro wiri yerete uni ŋu.”
JOH 1:50 Ko Yesuko mande topé ŋande yaró, “No ŋande kimiroteno, no ke kewá fik murímo yori kiyanowó mu kimiroteno, ko ŋunde ŋuro naŋge no iŋondutu nereyote. Imemoŋgo keto o parámi horé ka o ŋu takaweya qu qeneweya.”
JOH 1:51 Yero ŋande yaró, “No hamó horé ye yimiroteno, imemoŋgo ye sambo kosoní qenewaŋgo, ko Anutu koro sambo simó otoqoro Unindoro Naŋuní saŋanímo umbuyoteŋgo ŋu yiyowaŋgo.”
JOH 2:1 Yaŋini Galili mirako Kana yendémo ŋuno epe re-re tewero naru ka tunoqaró. Yesu koro nimímbo epe re-re ŋu qenewero ŋuno uyaró.
JOH 2:2 Komo, pare reweya ŋundo Yesu koya eneŋo iŋo-iŋo rewero uniyómboya neko yiriní ŋuno maheŋgurí.
JOH 2:3 Asa o ne-ne naru keweroko ŋuno wain ŋu kini taró, ko nimímbo Yesu ŋande miraró, “Wain ŋu kini tete,” yaró.
JOH 2:4 Yiní mande topé ŋande yaró, “Ná, do karo ŋundiro nimirote? Neneŋo narune muko itaka kini.”
JOH 2:5 Ŋunde yiní nimímbo sunará simó ŋandiro yimiraró, “Enendo o ka yimironíqo, ŋu ti qembe,” yaró.
JOH 2:6 Yano quroko ŋuno noko kumbe parámi kande saŋiyoro kanata ŋuno yaŋgurí. Kumbe kanata-kanata sono lita 45 ŋundiro mondo towaŋgurí. Juda unipareto hutuŋo mandeye howero sono ŋu rero kandeye sonowoyaŋgurí.
JOH 2:7 Asa Yesuko sunará simó ŋande yimiraró, “Noko kumbe soso ŋuno sono hausuwoyi,” yiní sono hausuwoyi hamó-hamó maŋgoraŋgurí.
JOH 2:8 Maŋgoriní ŋande yimiraró, “Asa topa kano mondoya o ne-ne ŋuro sopo-sopo ŋu inoyi,” yiní ŋunde taŋgurí.
JOH 2:9 Ŋunde ti sopo-sopo unindo sono rohoréŋoro wain tunoqaró ŋu naró. Nero da noŋgo siyaŋgurí ŋu kama iŋaró, quko sunará simómbo sono mondaŋgurí ŋu iŋomukaŋgurí. Asa sopo-sopo unindo uni epe re-re tewero ŋu nekoní maheró.
JOH 2:10 Mahiní ŋande miraró, “Uni ka o ne-ne teyote ŋuko koretero wain meté mu eneŋo topé-topé yunoyote. Ko imemoŋgo, topé-topémbo parámi nero kape-kape tiqo, wain soŋga piyimi mu yunoyote. Quko keto wain meté mu tapuŋoro itaka ka re mahete,” yaró.
JOH 2:11 Asa Yesuko rokó korete ŋu Galili mirako Kana yendémo ŋuno taró. Ŋundiro naŋge Yesu eneŋo sine parámiyó wisiyoní eneŋo iŋo-iŋo rewero uniyó qenero Yesu iŋondutuwoyaŋgurí.
JOH 2:12 Imemoŋgo Yesu, nimí, kone-topé, iŋo-iŋo rewero uniyó, ŋu soso Kana yendé rotoro yendé kembé Kaperneam ŋuno uŋgurí. Naru qambu ka yendémo ŋuno yaŋgurí.
JOH 2:13 Naru kano Juda uniparetoro o ne-ne parámi, owí muko Taka yereró, ŋu tunoqewero taró, ko Yesuko Yerusalem oró.
JOH 2:14 Oro Anutu koro Ya Surumímboro hoŋgo quroko ŋuno Yesuko yiyoní uni kumimbo makao, sipsip, nú se ŋuno soweyoyaŋgo. Ko kumi yakutímo kunditero mone enesó-enesó rohoréŋoro Juda koro mone qu yero reyaŋgo.
JOH 2:15 Asa Yesuko utó kumi toworo sipsip, makao ŋu yuto yohowiní Ya Surumímboro hoŋgo sumeyo uŋgurí. Moneye se windoroŋoro yakutíye ŋu soso uroní umbuŋgurí.
JOH 2:16 Ŋunde tero nú soweyoyaŋgo ŋu ŋande yimiraró, “Nú ŋa se toŋi! Ye Awanemboro Ya qu ri maketi ka tunoqaró! Ŋu roti!”
JOH 2:17 Ŋunde tiníqo, eneŋo iŋo-iŋo rewero uni qenero mande ka sokomeko ŋuno nakayáŋaró ŋuro iŋaŋgurí. Mande ŋuko ŋandiro, “No keŋo ya ŋuro hamó horé iŋoyoteno. Ko muríne ŋundo rambaruru nereweya.”
JOH 2:18 Asa Juda koro uni pará-parámbo Yesuko o taró ŋu qenero ŋande oseseyaŋgurí, “Keto do rokó ka teweya ŋuko keŋo otete ŋu tewero quro owéŋge ŋu nore witú nereweya?”
JOH 2:19 Ŋunde yi mande topé ŋande yimiraró, “Yendo Ya Surumí ŋa rambaruruwoyiqota naru kapusa quno ŋuno rewe otoqoro meté teweya.”
JOH 2:20 Ŋunde ŋuro ŋande yaŋgurí, “Aine, kumima naru 46 ŋunde rotoro Ya Surumí ŋa towoyaŋgurí, quko naru kapusa qunope keto ri otoqoweyape?”
JOH 2:21 Ŋunde yaŋgurí, quko Yesuko ya surumí ŋuro yaró ŋuko eneŋo kowí naŋge.
JOH 2:22 Ŋunde ŋuro imemoŋgo, Anutuko Yesu okokowoní uni tapu koŋgo otoqoníqo, eneŋo iŋo-iŋo rewero uniyó komo mande yaró ŋu ko iŋaŋgurí. Iŋoro mande sokomeko ŋuno nakayáŋgurí ŋuya mande Yesuko yimitoyaró ŋuya iŋondutuwoyaŋgurí.
JOH 2:23 Asa Yesu Yerusalem ŋuno yoníqo, Taka yereró quro o ne-ne ŋu tunoqaró. Ŋu naruko ŋuno rokó-rokó teyara. Ŋunde tiní unipare qambu qenero owí iŋondutuwoyaŋgurí.
JOH 2:24 Quko Yesuko eneŋo kandeyemo kama raró. Dokoro enendo unipare soso koro newondeye iŋoní tondaŋemukaró.
JOH 2:25 Enendo uni ka kama oseseyoní uniparetoro muríye yesowo miraró. Dokoro ene uniparetoro newondeye iŋoní tondaŋemukaró.
JOH 3:1 Asa uni ka yaró mu, owí muko Nikodemus. Ŋuko Farisi uni ka, Juda koro uni kembé ka.
JOH 3:2 Uni ŋu suwono Yesuko mahero ŋande yaró, “Rapi, nore ŋande iŋomukoteto, keko rondaqe-rondaqe uni Anutu koŋgo mahete qu. Dokoro Anutuko uni kaya kama yote tiníqo, rokó-rokó keto teyote ŋunde qu tewero mepémo kini.”
JOH 3:3 Yesuko mandí topé ŋande yaró, “Hamó horé ŋande kimiroteno, uni ka pitu ko kama pisiyoweya quko, enendo Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋu kama qeneweya.”
JOH 3:4 Yiní ŋande oseseyaró, “Date tero uni koŋgomu kato pitu ko nimímbo pisiyoweya? Ŋumbeka nimí qahí quroko pitu ko uweya?”
JOH 3:5 Yesuko mande topé ŋande yaró, “Hamó horé, ŋande kimiroteno, uni ka sonowore, Yuqawore kama pisiyoweya quko, enendo Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo ŋuno kama oweya.
JOH 3:6 Kowe saŋanímbo pisiyote ŋuko kowe saŋaní naŋge, ko Yuqako pisiyote ŋuko yuqa naŋge.
JOH 3:7 Nondo kimiroteno, ‘Ye pisiyoweya qu pitu ko tunoqi,’ yeteno, quko ŋuro iŋondata parámi ma tewero.
JOH 3:8 Qeno, matú ŋuko eneŋo iŋo-iŋoyó howero mira kawore-kawore ŋana uyote. Ke niriyó ŋu iŋoyote, quko dawore mahete ko dawore ute ŋu kama iŋoyote. Asa Yuqako date unipare pisi yerete ŋuro murí ŋuya kama iŋoyoteto.”
JOH 3:9 Nikodemusko ŋande oseseyaró, “Ŋu date tunoqeweya?”
JOH 3:10 Yiní mande topé ŋande yaró, “Date koro? Ke Israel uniparetoro rondaqe-rondaqe uni tete, quko o ŋuro kama iŋote ŋu?
JOH 3:11 Hamó horé kimiroteno, noreko o iŋoyoteto ŋuro yeyoteto. Ko o komo qeneto ŋuro yesowo yeyoteto. Quko ye mande norendo yesowo yeyoteto ŋuro huwóŋoyoteŋgo.
JOH 3:12 Nondo o nokono quro yimiranowó, quko ye kama iŋondutuwoyaŋgurí. Ŋunde ŋuroko no o samboko quro ye yimirowano tiníqo, ye date iŋondutuwowaŋgo?
JOH 3:13 Ko uni kato samboko kama oró. Kini. Unindoro Naŋuní ŋundo naŋge sambo ŋu roto umburó.
JOH 3:14 Komo Mosesko mira wimbímo sire ka hokaró, ŋunde naŋge uni kumimbo Unindoro Naŋuní hokowaŋgo.
JOH 3:15 Ŋunde tero uni soso iŋondutu tewaŋgo ŋuko ene quroyómo ŋuno yoto-yoto suki-suki rewaŋgo,” yaró.
JOH 3:16 Dokoro Anutuko hamó newonde meté unipare soso yunoyote. Ŋunde tero Naŋuní Kanata Naŋge ŋu roto yunaró. Roto yunoní unipare soso Naŋuní ŋu iŋondutuwoyoteŋgo ŋuko kama piyo tewaŋgo. Kini, yoto-yoto suki-suki rewaŋgo.
JOH 3:17 Dokoro Anutuko Naŋunímbo oteteyemboro topé piyimi unipare yunowero quro kama asáŋoní nokono umburó. Kini, Naŋuníwore unipare rambaruru koŋgo yorewero quro asáŋoní umburó.
JOH 3:18 Uni kato iŋondutuwoyote ŋuko topé piyimi kama reweya. Quko uni kato kama iŋondutuwoyote ŋuko, Anutuko komo ŋande yaró, topé piyimi reweya. Dokoro, enendo Anutu koro Naŋuní Kanata Naŋge koro owí ŋu kama iŋondutuwoyaró.
JOH 3:19 Ko topé piyimi reweya ŋuro murí muko ŋandiro: hiyó nokono tunoqaró. Quko unipareto otete piyimi teyaŋgo. Ŋuroko huriri koro watí metéŋoro hiyó huwóŋoyaŋgo.
JOH 3:20 Unipare soso o piyimi teyoteŋgo ŋuko, hiyó koro saŋgiríŋo tero hiyómo ŋuno kama maheyoteŋgo. Dokoro ŋunde mahiqo, oteteye tunomo tunoqeweya.
JOH 3:21 Quko uni ka otete hamó mu teyote ŋuko hiyómo maheyote. Ŋunde tero unipare soso ŋundo ene Anutu howero o taró ŋu qene iŋowaŋgo.
JOH 3:22 Imemoŋgo Yesu koya iŋo-iŋo rewero uniyómboya Judia mirako ŋuno uyareŋgurí. Uyaro ŋuno yotoro unipare sono re yunoyara.
JOH 3:23 Ŋu naruko ŋuno Jonko Salim yendé sumeyoro Ainon yendé ŋuno sono re yunoyara. Dokoro sono qambu ŋuno yora. Unipare ŋuno mahiqo, sono re yunoyara.
JOH 3:24 (Ŋu naruko ŋuno Jon kusi-kusi yano kama re rotaŋgurí.)
JOH 3:25 Asa Jon koro iŋo-iŋo rewero uniyómboya Juda uni kanata kaya kiro puso tero ŋande yaŋgurí, “Nore date sonoworo Anutu toŋímo sara tewato,” yaŋgurí.
JOH 3:26 Ŋunde tero iŋo-iŋo rewero uniyó Jonko uyaro ŋande miraŋgurí, “Rapi, uni komo keya Jotan Sono karóŋo andusina yotoro keto ŋuro yesowoyaró ŋuno qu, itaka enendo unipare sono re yunoní soso ŋuno uyaremukoteŋgo.”
JOH 3:27 Ŋunde yi Jonko mande topé ŋande yaró, “Asa Anutu samboko yote ŋundo oka re uni ka kama inoníqo, o ŋu kama reweya.
JOH 3:28 Yeŋombo komo nondo mande yanowó ŋu iŋaŋgurí, ‘Kristo ŋuko no kini. Kini, koretero Anutuko asá niriní maheweqota tukú maheweya.’
JOH 3:29 Uni kaya pare kaya epe re-re tewari quno ŋuno uni ŋundo naŋge pare ŋu reweya. Eneŋo topémbo soporo kusumbo rero maŋgó iŋoro niŋgu-niŋgu parámi tete. Ŋunde ŋuroko itaka naŋge niŋgu-niŋgu teteno, ko niŋgu-niŋgu ŋu parámi tete.
JOH 3:30 Eneŋo owí muko hamó oní neneŋo owéne muko umbuweya.
JOH 3:31 “Uni kore koŋgo umburó ŋuko o soso taka yereyote. Uni noko noŋgo maheró ŋuko noko koro qu naŋge, ko ene noko ŋaro o quro yeyote qu. Uni sambo koŋgo umburó ŋuko o soso taka yereyote.
JOH 3:32 Eneko o komo qenero iŋaró ŋuro yesowo yeyote. Quko unindo mande yesowoyote ŋu kama reyoteŋgo.
JOH 3:33 Uni ka eneŋo mandí reyote ŋuko, ‘Anutuko mande hamó yeyote,’ ŋundiro witú nereyote.
JOH 3:34 Hamó, Anutuko uni asáŋoní maheró ŋuko Anutu koro mandí yeyote, dokoro, Anutuko Yuqa Surumí ŋu parámi inaró.
JOH 3:35 Iwímbo newonde meté Naŋuní hamó inoro komo o soso se kandímo rotaró.
JOH 3:36 Uni ka Naŋuní ŋu iŋondutuwoyote ŋuko yoto-yoto suki-suki moré. Quko uni ka Naŋuní ŋu huwóŋoyote ŋuko yoto-yoto kama reweya. Kini. Anutu koro newonde saŋgirí watí eneno yote.”
JOH 4:1 Jonko iŋo-iŋo rewero unipare yorero sono re yunoyaró, ko Yesu ŋuya ŋunde taró, quko enendo parámi tero Jon ŋunde takaró. (Hamó, Yesu enepa naŋge uni ka kama sono re inaró. Kini. Eneŋo iŋo-iŋo rewero uniyómbo naŋge sono re yunoyaŋgurí.) Ko Farisi unindo o taró ŋuro mande piŋayó iŋoyiqo, Yesuko ŋuro iŋoro Judia mira ŋu rotoro Galili mirako ŋuno uró.
JOH 4:4 Asa Galili urowero Samaria mira keweroko ŋuno uyaró.
JOH 4:5 Ŋunde uyareyate yendé parámi Sika ŋuno uyaró. Yendé sumeyoro ŋuno mira ka komo Yakopko naŋuní Josep inaró mu ŋuno yaró.
JOH 4:6 Mira ŋuno meré sono ka Yakopko saró mu yaró. Asa Yesu khewore uyareyate kowí surumíŋoní kosa keweroko mahero meré sono sumeyoro ŋuno kunditaró.
JOH 4:7 Kunditiní Samaria pare ka sono mondowero maheró. Mahiní Yesuko ŋande miraró, “Sono re nunoka newe.”
JOH 4:8 (Ŋunde yaró, dokoro iŋo-iŋo rewero uniyó o qoyemboro kimowero yendémo omukaŋgurí quno.)
JOH 4:9 Asa Samaria pare ŋundo ŋande miraró, “Keko Juda uni ka, noko Samaria pare ka. Ke date koro ŋunde yete, ‘Sono re nunoka, newe?’” (Ŋunde yaró, dokoro Samaria unipareto topako neyaŋgo tiníqo, Juda unipareto ŋu noŋgo kama newaŋgo.)
JOH 4:10 Asa Yesuko ŋande miraró, “Keto Anutu koro puriŋo koya uni, sono re ŋuno yero kimira ŋuya iŋote tiníqo, ene kirayoyiqo, sono yoto-yotoyó moré mu re kunoweya.”
JOH 4:11 Yiní ŋande yaró, “Awa, ke kumbeke moré kini ŋa! Meré sono ŋako meré piyimi. Ŋunde ŋuro sono yoto-yotoyó moré ŋu, ke da noŋgo reweya?
JOH 4:12 Usinani Yakopko meré sono ŋa nore nunaró. Eneŋombo ŋano neyara, ko naŋo-simó, makao, sipsipyó ŋu soso meré sonono ŋano neyaŋgurí. Keŋo owéŋgepo Yakop koro owí takate, peka?”
JOH 4:13 Yesuko mande topé ŋande yaró, “Uni kato meré sonono ŋano neyoteŋgo, quko imemoŋgo pitu ko sono koro khumoweya.
JOH 4:14 Quko uni ka nondo sono re inoteno ŋu neweya ŋuko naru suki-suki sono koro kama khumoweya. Kini, sono re inoteno ŋuko quroyómo ŋuno sono umó ŋunde qembe tunoqero yoto-yoto suki-suki inoweya.”
JOH 4:15 Pareto ŋande miraró, “Awa, sono ŋunde qu re nunokata imemoŋgo sono koro khumoro mahero ŋa noŋgo sono kama mondoyowano.”
JOH 4:16 Yiní ŋande miraró, “Ke toŋeya kameŋge neko re mahiri.”
JOH 4:17 Yiní mande topé ŋande yaró, “No kamene moré kini.” Yiní ŋande miraró, “Hamó yete, ke kameŋge moré kini,
JOH 4:18 dokoro komo ke kameŋge kandeka qu yorotaró ŋu. Ko uni ŋu keya yotiri ŋuko, keŋo kameŋge kini. Mande yete ŋuko hamó naŋge.”
JOH 4:19 Ko pareto ŋande miraró, “Awa, itakako no iŋoteno, keko ye-ye uni ka.
JOH 4:20 Nore usi-sinani muko mira purímo ŋano koporo potoruku teyaŋgo. Asa ye Juda unindo ŋande yeyoteŋgo, uni soso Yerusalem ŋuno naŋge potoruku ti.”
JOH 4:21 Yesuko ŋande miraró, “Pare, ke mande ŋa kondé iŋo. Imemoŋgo naru kano yendo mira purí ŋano Anutu Awa potoruku kama te inowaŋgo. Ŋuya norendo Yerusalem ŋuno potoruku kama te inowato.
JOH 4:22 Ye Samaria, yeko o kama iŋoteŋgo ŋuro potoruku te inoyoteŋgo. Nore Juda, noreko o hamó iŋoyoteto ŋuro potoruku te inoyoteto. Dokoro nore soso rambaruru takawero murí ŋu Juda uniwore maheró.
JOH 4:23 Quko naru ka tunoqewe tete, hamó itaka tete. Naru ŋunoko uni potoruku hamó te inoyoteŋgo qundo yuqayewore Anutu potoruku hamó te inowaŋgo. Ko Awando uni ŋunde qu seqa yereyote.
JOH 4:24 Asa Anutu ŋuko yuqa naŋge. Ŋunde ŋuroko dani ka potoruku te inoyoteŋgo ŋuko yuqayewore potoruku hamó te inowaŋgo.”
JOH 4:25 Yiní ŋande miraró, “No iŋoteno. Mesaiya ŋu, ‘Kristo,’ ye nekoyoteŋgo, ŋundo mahero o soso wisiyoro nore nunoweya.”
JOH 4:26 Yiní ŋande miraró, “Ŋuko no naŋge, itaka keya mande teyotero ŋa!”
JOH 4:27 Yesuko yiní kini tiní iŋo-iŋo rewero uniyó pitu ko maheŋgurí. Mahero, Yesuko pare kaya mande tariyó ŋu yiyoro iŋondata parámi taŋgurí. Quko uni kato pare ŋu ŋande kama oseseyaró, “Ke do ka rewero mahete?” ko kato Yesu ŋande kama oseseyaró, “Ke do karo pare ŋuya mande teyotiri?”
JOH 4:28 Asa pare ŋu kumbeyó rotoro yendémo uyaró. Uyaro unipare ŋande yimiraró,
JOH 4:29 “Ye maheya uni ka ŋana qeni. Enendo nondo o komo teyano qu soso nimitomukote. Uni ŋumbeka Kristo ŋuno qu?”
JOH 4:30 Yiní unipare yendé rotoro Yesu qenewero maheŋgurí.
JOH 4:31 Asa pare yendémo uyarewero toŋeró quno iŋo-iŋo rewero uniyómbo Yesu ŋande miraŋgurí, “Rapi, ke qoŋgeporo ne.”
JOH 4:32 Quko ene ŋande yimiraró, “Nondo o qonemboro moré quko ye ŋuro kama iŋoteŋgo.”
JOH 4:33 Ŋunde yiní epe mito-mito ŋande yaŋgurí, “Ŋambeka uni kato o qímboro ka se mahero inoyote?”
JOH 4:34 Yiqo, ŋande yimiraró, “Neneŋo o qonemboro ŋu, nondo no asá nereró ŋuro iŋo-iŋoyó howero eneŋomboro khoyó rewe kini teweya, ŋuko neneŋo o qonemboro ŋu.
JOH 4:35 Yembe, ‘Kombo nimí kini ŋunde rotoroqota kho noŋgo siyowero naru ŋu tunoqeweya,’ ŋunde yeyoteŋgo, hamómbe? Quko nondo ye ŋande yimiroteno, ‘Toŋeteya kho gima meté qeni. Komo eŋgé ŋu tunoqa.’ Itaka ka
JOH 4:36 eŋgé siyowero uni ŋundo kimoyó rero o eŋgé koponí yoto-yoto suki-suki reyote. Ŋunde ŋuro uni o yuwoyó rimite quya eŋgé siyowero uni ŋuya irisa-irisa niŋgu-niŋgu tewari.
JOH 4:37 Dokoro mande ŋako hamó, ‘Uni kato o yuwoyó riminíqota meyowomboko eŋgé siyoweya.’
JOH 4:38 Yendo kho ŋu kama taŋgurí, quko ŋuro eŋgé siyowero quro asá yereteno. Yendo uni meyowombo koweyumu taŋgurí ŋuro eŋgé siyowaŋgo.”
JOH 4:39 Asa pare ŋundo piŋa mande Samaria unipare yimironí iŋoro qambu qundo Yesu iŋondutuwoyaŋgurí. Dokoro, ŋande yaró, “Enendo nondo komo o teyano qu soso nimitomukote.”
JOH 4:40 Ŋunde ŋuroko Samaria unipare ŋuno mahero Yesu kirayoro eneya yowero yaŋgurí. Ko yendémo ŋuno kosa naru irisa ŋuno yoraró.
JOH 4:41 Ŋuno yotoro mande yeyoní, yate unipare qambu iŋondutuwoyaŋgurí.
JOH 4:42 Iŋondutuworo pare ŋu ŋande miraŋgurí, “Komo keŋo mandeke iŋoro iŋondutuwoyatowó. Ŋu hamó quko itaka noreŋombo eneŋo mandí iŋoro hamó ŋande iŋoteto, ko uni ŋundo naŋge noko unipare soso yoriní rambaruru takawaŋgo.”
JOH 4:43 Asa kosa naru irisa ŋunde rotoro Yesuko Samaria rotoro Galili uyaró.
JOH 4:44 Dokoro eneŋombo ŋande yesowaró, “Ye-ye uni ka, eneŋo mirayómo ŋuno unipareto ará kama te inoyoteŋgo.”
JOH 4:45 Ŋunde ŋuroko Galili ŋuno maheró quno ŋuno Galili unipareto qenero niŋgu-niŋgu taŋgurí, dokoro enendo o ne-ne naruko ŋuno Yerusalem ŋuno Yesuko o taró ŋu qeneŋgurí.
JOH 4:46 Ŋundiro Yesuko pitu ko Galili mirako Kana yendémo ŋuno maheró. Komo yendé ŋuno sono riní rohoréŋoro wain taró. Mahiní wiri yerete unindoro kho uni qu kato yendé kembé Kaperneam ŋuno yora, ko eneŋo naŋuní se khumo taró.
JOH 4:47 Asa khumowero tiníqota kho uni ŋundo ŋande iŋaró, ko Yesuko Judia rotoro Galili mahete, iŋaró. Ŋunde ŋuroko ene Yesuko uyarero ŋande kirayaró, ko Kaperneam yendémo umburo naŋuní roŋgaruwoníkata meté tiní, yaró.
JOH 4:48 Asa ko Yesuko ŋande miraró, “Yendo rokó enesó-enesó ŋu kama qeneyoteŋgo tiníqo, yendo kama iŋondutuwowaŋgo, peka.”
JOH 4:49 Wiri yerete unindoro kho uni ŋundo ŋande miraró, “Uni Parámi, ke waka ta umbu, naŋone khumoweya koro.”
JOH 4:50 Yiní ŋande miraró, “Ke uya, simóŋge muko kama khumoweya, meté tete.” Yiní kho uni ŋu Yesu koro mandí ŋu iŋoní hamó tiní iŋondutuworo roto toŋeró.
JOH 4:51 Asa Kaperneam ŋuno uyate eneŋo sunará simóŋombo kheko wisumuŋoro ŋande miraŋgurí, “Simóŋge muko meté tete.”
JOH 4:52 Ko enendo, do naruko naŋuní ŋu soŋga meté tete, yero osese yereró. Mandí topé ŋande yaŋgurí, “Suwo suwoya kosa rohoréŋoní kowí tiwi ŋu rota.”
JOH 4:53 Ŋunde yiqo, iwímbo ŋande iŋaró, ŋu naruko ŋuno naŋge Yesuko, “Simóŋge muko meté tete,” yiní iŋaró. Ŋunde tero iŋondutuwoní suwisawiyó ŋuya iŋondutuwoyaŋgurí.
JOH 4:54 Ŋuko rokó irisayó mu Yesuko Judia rotoro Galili maheró quno ŋuno taró.
JOH 5:1 Imemoŋgo Juda uniparetoro o ne-ne ka tunoqaró, ko Yesuko Yerusalem oró.
JOH 5:2 Yerusalem ŋuno, sono towo tomó ta ka ŋuno yora. Sono towo ŋuko yendémboro hoŋgo mako taŋgímo yora. Hoŋgo mako ŋuro owí muko Sipsip koro Mako, ko sono towo ŋuro owí Aram mandeko ŋuko Betisaita. Sono towo sumeyoro ŋuno yokoneyó kandeka ŋuno yaŋgurí.
JOH 5:3 Yokonemo ŋuno se khumo uni qambu, asa toŋeye pokawí mu, kheye piyimi mu, ko uni wimbuye moré kini khumowí mu, ŋuno eteyaŋgo.
JOH 5:4 (-)
JOH 5:5 Uni ka yokonemo ŋuno yora, ene wimbí moré kini se khumo teyate kumima naru 38 ŋunde rotaró.
JOH 5:6 Asa Yesuko uni ŋu eteyoní qenero, uni ŋu se khumo piru teyote, ŋunde iŋoro ŋande oseseyaró, “Kepe, koweke meté tiní, ye iŋotepe, ma kini?”
JOH 5:7 Se khumo uni ŋundo mande topé ŋande yaró, “Awa, sono okoko teyote quno no uni kato norero sono towo quroko ŋuno norotowero moré kini. Neneŋombo uyoteno quno uni kumimbo waka ta uro no taka nereyoteŋgo.”
JOH 5:8 Ko Yesuko ŋande miraró, “Ke otoqoya yakutíŋge re korowoya khete-khete u.”
JOH 5:9 Yiní waka ta se khumo kini tiní uni ŋuko meté taró. Meté tiní ene otoqoro yakutíŋo re koroworo khete-khete uyaró. Ŋu naru ŋuko Sapat naruko.
JOH 5:10 Ŋunde ŋuroko Juda koro uni pará-parámbo uni ŋu qenero ŋande mito yaŋgo, “Itaka ŋako Sapat naru. Hutuŋo mande ŋande yete, ke yakutíŋge ma re korowowero.”
JOH 5:11 Quko enendo mandeye topé ŋande ye yimiraró, “Uni no noriní meté tanowó ŋundo ŋande nimiraró, ‘Yakutíŋge re korowo uya,’ yaró.”
JOH 5:12 Yiní ŋande oseseyaŋgurí, “Dani kato kimira, ‘Re korowo uya,’ yaró?”
JOH 5:13 Quko se khumo uni meté tunoqaró ŋundoko uni dando ŋunde miraró ŋu kama iŋaró, dokoro komo Yesuko unipare qambu yendé ŋuno yaŋgurí quro keweroyemo toŋeró ŋuro tero.
JOH 5:14 Tukúko Yesu Anutu koro Ya Surumí ŋuro hoŋgo quroko oro uni ŋu seqaro ŋande miraró, “Iŋo. Ke itakako meté tete. Ke kaŋuya o piyimi ma tewero, yate quhurí parámi kaŋuya keno maheweya koro.”
JOH 5:15 Yiní uni ŋu uyaro Juda koro uni pará-pará ŋande yimiraró, “Uni no noriní meté tanowó ŋu, ŋuko Yesu naŋge.”
JOH 5:16 Ŋu murí ŋuro Juda koro uni pará-parámbo Yesu o piyimi te inoyaŋgurí, dokoro ene Sapat naruko ŋuno o ŋunde qu teyara.
JOH 5:17 Quko Yesuko mandeye topé ŋande yaró, “Awanembo kho suki teyoní, yate itaka ŋa arete ŋa. Ko no ŋuya kho teyoteno.”
JOH 5:18 Ŋunde ŋuro murí irisa ŋuro Juda koro uni pará-parámbo hamó horé, uratoka khumoní, ye iŋaŋgurí. Dokoro Sapat naru koro hutuŋo mande ŋu wendaqaró, ko ŋande yaró, “Anutuko neneŋo awane.” Ŋunde yeroqo eneya Anutu koya ŋunde naŋge, yaró.
JOH 5:19 Asa Yesuko mandeye topé ŋande yaró, “No hamó horé ye yimiroteno, Naŋuní eneŋombo oka tewero mepémo kini. Kini, enendo Iwí oka teyote qu qenero ŋu naŋge teyote. Dokoro Awando oka teyote ŋu naŋge Naŋunímbo teyote.
JOH 5:20 Hamó, Awando Naŋunímboro hamó iŋoro o eneŋombo teyote ŋu soso witúŋoyote. Itaka Awando o tomó ta ka tete, quko imemoŋgo o parámi witúŋoníqota ye iŋondata parámi tewaŋgo.
JOH 5:21 Qeni, Awako uni khumaŋgurí ŋu yoriní otoqo yoto-yoto reyoteŋgo. Ŋundiro naŋge Naŋuní ŋuya ene iŋo-iŋoyó howero uni kumi yoriní yoto-yoto reyoteŋgo.
JOH 5:22 Ŋuya Awako uni ka kama ronda yereyote. Kini, enendo unipare soso ronda yerewero quro owé ŋu Naŋuní re inaró.
JOH 5:23 Ŋuro tero uni soso Awa ará te inoyoteŋgo ŋundiro naŋge Naŋuní ŋuya ará te inoyowaŋgo. Quko uni ka Naŋuní yesaráŋoyoteŋgo ŋundo Awando ene asáŋoní maheró ŋuya yesaráŋoyoteŋgo.
JOH 5:24 “No hamó horé ye yimiroteno, uni ka no maŋgone iŋoyote ko no asá nereró mu iŋondutuwoyote ŋuko yoto-yotoyó suki-suki moré. Ŋuko topé piyimi kama reweya. Kini. Enendo kindo khumo rotoro yoto-yoto quroko oró.
JOH 5:25 No hamó horé yimiroteno, naru kanoko, iyo, itaka tunoqete ŋa, unipare khumowí mu Anutu koro Naŋunímboro maŋgó iŋowaŋgo. Iŋoro yoto-yoto rewaŋgo.
JOH 5:26 Qeni, Awako eneŋomo yoto-yoto ŋu towote. Ŋundiro naŋge enendo wimbu Naŋuní inoní ene ŋuya eneŋomo yoto-yoto ŋu towote.
JOH 5:27 Ko unipare soso ronda yerewero quro owé ka Naŋuní re inaró, dokoro eneko Unindoro Naŋuní.
JOH 5:28 “Ye mandene ŋaro iŋondata parámi ma tewero. Imemoŋgo naru kanoko unipare uni tapuko yoteŋgo qu maŋgó iŋoro
JOH 5:29 uni tapu rotoro yendémo mahewaŋgo. Mahero unipare o meté teyaŋgo ŋuko pitu ko otoqoro yoto-yoto rewaŋgo. Ko unipare o piyimi teyaŋgo ŋuko pitu ko otoqoro mande khono kaŋero topé piyimi rewaŋgo.
JOH 5:30 No neneŋombo naŋge oka ka kama teyoteno. Awanemboro maŋgó iŋoro unipare oteteye moŋgo ronda yereyoteno. Ko ronda yereyoteno ŋuko roneneŋowí mu, dokoro neneŋo iŋo-iŋo qu kama howeyoteno. Kini. Nondo eneŋombo no asá nereró ŋuro iŋo-iŋoyó howeyoteno.
JOH 5:31 “Asa nondo naŋge neneŋo yesowoyoteno tiníqo, mande ŋuko hamó kini.
JOH 5:32 Uni kaŋuya neneŋo yesowoyote, ko no ŋande iŋoyoteno, mande yeyote ŋuko mande hamó.
JOH 5:33 “Yendo Jon oseseyuriqo, enendo mande hamó yesowaró.
JOH 5:34 Uni kato mande ka neneŋo yete ŋu no kama iŋo inoyoteno. Quko Jon koro mandí ŋuro yeteno, dokoro, ye iŋondutuwoyiqo, Anutuko rambaruru koŋgo yoreweya.
JOH 5:35 Jonko te suru qembe qaro unipare hiyó yunoyara. Ko yendo naru tukuni hiyó ŋu qenero niŋgu-niŋgu taŋgurí.
JOH 5:36 “Quko no mande yesowoyoteno ŋuko Jon koro mandí ŋu takate. Qeni, Awanembo kho ka temukowero quro nunaró. Ko o teyoteno ŋuko neneŋo yesowoyote, dokoro Awanembo no asá nereró.
JOH 5:37 Ko Awando asá nereró ŋu, eneŋombo neneŋo yesowaró, quko yendo maŋgó kama iŋoro umu-kembé kama qeneŋgurí.
JOH 5:38 Ko mandí ŋuya yeno kama yote, dokoro, ye Awando uni asáŋaró ŋuro mandí kama iŋondutuwoyaŋgurí.
JOH 5:39 Yeko ŋande ye iŋoyoteŋgo, ko mande sokomeko ŋuno nakayáŋaŋgurí ŋuwore yoto-yoto suki-suki rewaŋgo. Ŋunde ŋuroko ye sokome ŋu kondé weyo rondaŋeyoteŋgo. Ko sokome ŋundo neneŋo yesowo yeyote,
JOH 5:40 quko yendo yoto-yoto rewero quro nono kama maheteŋgo.
JOH 5:41 “Unindo seré te nunote ŋuro no kama iŋo inoyoteno.
JOH 5:42 Quko no yeŋo newondeye iŋomukoteno, asa ye newonde meté Anutu kama inoyoteŋgo.
JOH 5:43 Noko Awanemboro owímo mahenowó, quko ye mandene kama iŋoyoteŋgo. Uni meyowo kato eneŋo owímo naŋge mahiníqota ye mandí iŋowaŋgo.
JOH 5:44 Ye date iŋondutu tewaŋgo? Yendo seré epe ino-ino teyoteŋgo, quko Anutu kanata koŋgo owé parámi ŋu kama seqayoteŋgo.
JOH 5:45 “Ŋande ma iŋowero, ko nondo Awa toŋímo ye yore mande khono kama yorotowano. Kini, samaka-samakaye, Moses ŋundo mande kho yunoweya.
JOH 5:46 Dokoro ye Moses koro mandí ŋu iŋondutuworoqota neneŋo mandene ŋuya iŋondutuwowaŋgo, dokoro, mande nakayáŋaró ŋuko neneŋo yesowo yeyote.
JOH 5:47 Quko ye mande nakayáŋaró ŋu kama iŋondutuwoyaŋgurí. Asa ko ye date neneŋo mande qu iŋondutuwowaŋgo?”
JOH 6:1 Tukúko Galili Sono Towo (owí kako Taiperius Sono Towo) karóŋoro andusina uyaró.
JOH 6:2 Uyariní unipare qambu howaŋgurí, dokoro rokó qambu tero se khumo uni yoriní meté ti qeneyaŋgurí.
JOH 6:3 Uyaro mira purímo oro iŋo-iŋo rewero uniyómboya kunditaŋgurí.
JOH 6:4 Ŋu naruko ŋuno Juda koro o ne-ne parámi ka, owí muko Taka yereró, ŋuko tunoqewero taró.
JOH 6:5 Ŋunde ŋuroko Yesuko toŋeteroqo unipare qambu horé maheŋgurí ŋu yiyoro Filip ŋande oseseyaró, “Nore da noŋgo bret kimo tato unipare ŋundo newaŋgo?”
JOH 6:6 (Mande yaró ŋuko Filip towoŋaró naŋge. Eneŋomboko o teweya ŋu iŋomukaró.)
JOH 6:7 Ŋunde oseseyoní Filipko mande topé ŋande yaró, “Nore meté denarius 200 rotoro bret kimowato, quko unipare kanata-kanatako tomó ta naŋge rewaŋgo.”
JOH 6:8 Yiní iŋo-iŋo rewero uniyó kako, Andru, Saimon-Pita koro koneyó, ŋundo Yesu ŋande miraró,
JOH 6:9 “Simó ta ka ŋana yote, enendo bret bali mu kandeka quya sono qare irisa ŋana. Quko unipare parámi horé yoteŋgo. Bret ŋaya sono qare ŋaya date wutu yereweya?”
JOH 6:10 Yesuko ŋande yaró, “Unipare yika kunditi.” Ŋuno komó parámi woteyara. Asa komó saŋano unipare kunditaŋgurí, ko urumuni naŋge qambuye muko 5,000 ŋundiro.
JOH 6:11 Kunditiqo, Yesuko bret ŋu rero Anutu yuŋgunaŋoro romboŋero unipare se yunaró. Sono qare irisa ŋu ŋuya ŋunde naŋge tero yunaró. Yunoní ni qahuye tinditaró.
JOH 6:12 Mepémo ni kini tiníqo, iŋo-iŋo rewero uniyó ŋande yimiraró, “Ye sumi-sumi yote ŋu se huruwoyi. Sumi-sumi ŋu piyo teweya koro.”
JOH 6:13 Ŋunde yiní bret bali koro sumi-sumi ta-ta kama naŋgurí ŋu se koporo se toŋgo kome puŋge 12 ŋunde puŋgeyi maŋgoraró.
JOH 6:14 Ŋunde ŋuroko unipareto rokó taró ŋu qenero ŋande yaŋgurí, “Hamó horé, ŋuko ye-ye uni nokono maheweya ŋuno qu.”
JOH 6:15 Yesuko ŋande iŋoní tondaŋaró, ko unipareto towo ri enendo wiri yerete uniye tunoqeweya, ye iŋaŋgurí. Ŋunde ŋuro enendo roto toŋero enemata purímo ŋuno pitu ko oró.
JOH 6:16 Asa suwo tiní iŋo-iŋo rewero uniyó ŋu sono towoko uŋgurí.
JOH 6:17 Uro waŋgo karo saŋano oro sono towo karóŋoro Kaperneam uyarewero uyareŋgurí. Uyareyate huriri tiníqo, Yesu eneno kama maheyoní
JOH 6:18 matú wimbí horé maheró, ko matú ŋundo windi parámi riní otoqaró.
JOH 6:19 Sono towo karóŋoro uyare yate-yate kilomita kandekape ma kande saŋiyoro kanata ŋunde rotaŋgurí. Ŋunde rotoro toŋetiqo, Yesuko sono towo saŋawore khete-khetero waŋgo taŋgímo maheró. Mahiní qenero sasaro taŋgurí.
JOH 6:20 Quko Yesuko ŋande yimiraró, “Ŋako no naŋge. Ye ma sorewero.”
JOH 6:21 Ŋunde yiní ri waŋgo saŋano oró. Oro waŋgo ŋu waka ta yendémo uyarewero ŋuno uyareŋgurí.
JOH 6:22 Saraŋoní unipare qambu sono towo karóŋo andusina yaŋgurí ŋundo ŋande qene iŋaŋgurí, ko waŋgo kanata naŋge komo ŋuno maheró. Ko Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyómboya ŋuwore kama toŋeró. Kini. Komo iŋo-iŋo rewero uniyó enemata waŋgo ŋuwore uyareŋgurí.
JOH 6:23 Asa waŋgo kumi Taiperius yendé parámi rotoro mira ŋu Uni Parámimbo bret se Anutu yuŋgunaŋoro yunoní naŋgurí ŋuno maheŋgurí.
JOH 6:24 Ŋuno mahiqo, unipare qambu ŋundo ŋande qene iŋaŋgurí, Yesu koya iŋo-iŋo rewero uniyómboya ŋuno kama yaŋgurí. Asa ko ene waŋgo kumi ŋuro saŋano oro Yesu seqawero Kaperneam yendémo ŋuno uyareŋgurí.
JOH 6:25 Asa sono towo ŋunde karóŋoro andusina Yesu qenero ŋande miraŋgurí, “Rapi, ke do naruko ŋano mahe?”
JOH 6:26 Yesuko mande topé ŋande yaró, “No hamó horé ye yimiroteno, yeko rokó-rokó qeneŋgurí, quko ŋu murí ŋuro kama mahe seqa nereteŋgo. Kini, yendo bret ŋu ni qahuye tinditaró naŋge.
JOH 6:27 Ye o newero qu puqeweya ŋu siyowero quro khoyó ma tewero. Kini. O newero qu suki-suki yoweya ŋu siyowero quro naŋge khoyó teyuri qembe. O newero ŋunde qu, Unindoro Naŋunímbota se yunoweya. Dokoro Awa Anutuko eneŋo owí re Naŋuní inaró.”
JOH 6:28 Yiní ŋande miraŋgurí, “Nore do kho ka teroqota Anutu koro kho qu tewato?”
JOH 6:29 Ŋunde yi mande topé ŋande yimiraró, “Anutu koro kho qu ŋandiro. Ye uni Anutuko asáŋoní maheró ŋu naŋge iŋondutuwoyi qembe.”
JOH 6:30 Yiníqo, ŋande oseseyaŋgurí, “Ke do rokó ka towiqota nore mandeke muko hamó qene iŋowato?
JOH 6:31 Usi-sinanimbo mira wimbímo mana neyaŋgo. Qeno sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, ‘Ene sambo koŋgo bret qu se unipare yunoní naŋgurí.’”
JOH 6:32 Ŋunde yiqo, Yesuko ŋande yimiraró, “No hamó horé ye yimiroteno, Mosesko sambo koŋgo bret qu kama yunaró. Kini. Awanembo sambo koŋgo bret hamó qu se ye yunoyote.
JOH 6:33 Hamó, Anutu koro bret ŋuko uni sambo roto umburo yoto-yotoye noko unipare yunoyote ŋu.”
JOH 6:34 Ŋunde yiníqo, ŋande miraŋgurí, “Uni Parámi, bret ŋunde qu re nore suki-suki nunoyoto qembe.”
JOH 6:35 Ko Yesuko ŋande yimiraró, “Yoto-yoto koro bret ŋuko no naŋge. Uni ka nono maheweya ŋuko pitu ko o qímboro kama khumoweya. Ko uni ka no iŋondutu nereweya ŋuko pitu ko sono koro kama khumoweya.
JOH 6:36 Quko komo no ŋande ye yimiranowó, ko no niyoroqo iŋondutu kama taŋgurí.
JOH 6:37 Awando unipare soso yorero nunaró ŋuko nono mahewaŋgo. Ko uni kato nono maheweya tiníqo, no hamó ene kama howewano.
JOH 6:38 Dokoro neneŋo iŋo-iŋone howewero quro sambo koŋgo kama umbunowó. Kini. Ene no asá nereró ŋuro iŋo-iŋoyó howewero quro umbunowó ŋu.
JOH 6:39 Ko ene asá nereró ŋuro iŋo-iŋoyó ŋuko ŋandiro. Komo uni se nunaró ŋuro kanata ka kama rotowano. Kini, naru weŋako ŋuno okoko yerewe otoqowaŋgo.
JOH 6:40 Dokoro Awanemboro iŋo-iŋoyó ŋuko ŋandiro, ko uni soso Naŋuní qenero iŋondutuwowaŋgo ŋuko yoto-yoto suki-suki rewaŋgo. Ŋunde ri nondo naru weŋako ŋuno okoko yerewe otoqowaŋgo.”
JOH 6:41 Asa Yesuko, “Bret sambo roto umburó ŋuko no naŋge,” ŋunde yiníqo, Juda koro uni pará-parámbo iŋoro kisikasa yero
JOH 6:42 ŋande yaŋgurí, “Uni ŋuko Yesu, Josep koro simó, hamómbe? Nore iwí-nimí iŋomukoteto. Asa date koro ŋunde yete, ‘No sambo roto umbunowó,’ yete?”
JOH 6:43 Ŋunde yi Yesuko mandeye topé ŋande ye yimiraró, “Ye keweroyemo kisikasa ma yewero.
JOH 6:44 Uni kato kina nono mahewero mepémo kini. Kini, koretero Awando no asá nereró ŋundo uni ŋuro iŋo-iŋoye okoko yiriní nono mahewaŋgo. Ko nondo naru weŋako ŋuno okoko yerewe otoqowaŋgo.
JOH 6:45 Ye-ye unindoro sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, ‘Anutuko unipare soso iŋo-iŋo rondaqe yunoyoweya.’ Unipare soso Awandoro mandí ŋu iŋoro iŋo-iŋo meté reyoteŋgo ŋuko nono mahewaŋgo.
JOH 6:46 Uni kato Awa ŋu kama qeneró. Kini. Uni ka komo Anutu koya yorariyó, ŋundo naŋge Awa qeneró.
JOH 6:47 Hamó horé yimiroteno, uni ka iŋondutu teweya ŋuko yoto-yotoyó suki-suki moré.
JOH 6:48 Yoto-yoto koro bret ŋuko no naŋge.
JOH 6:49 Yeŋo usi-siyembo mira wimbímo mana neyateqo khumaŋgurí.
JOH 6:50 Bret sambo roto umburó ŋuko ŋandiro, unipareto ŋu newaŋgo ŋuko kama khumowaŋgo.
JOH 6:51 Bret yoto-yotoyó moré ŋu sambo roto umburó ŋuko no naŋge. Ko uni kato bret ŋu neweya tiníqo, suki-suki yoweya. Ko bret nondo re yunowano ŋuko kowene saŋaní ŋu. Nondo re yunowekata noko unipare yoto-yotoye rewaŋgo.”
JOH 6:52 Ŋunde yiníqo, Juda koro uni pará-parámbo keweroyemo kiro mande tero ŋande yaŋgurí, “Uni kato date tero eneŋo kowí saŋaní ŋu re nunoní newero?”
JOH 6:53 Ŋunde yiqo, Yesuko ŋande yimiraró, “No hamó horé ye yimiroteno, ye Unindoro Naŋunímboro kowí saŋaní kama newaŋgo, ko sitúŋo kama newaŋgo tiníqo, yoto-yotoye ŋu yeno kama yoweya.
JOH 6:54 Dani ka neneŋo kowene saŋaní nero sitúne neyote ŋuko yoto-yotoyó suki-suki moré, ko nondo naru weŋako ŋuno okokowowe otoqoweya.
JOH 6:55 Dokoro, kowene saŋaní ŋuko o qoyemboro hamó qu, ko sitúne ŋuko o newero hamó qu.
JOH 6:56 Uni kato no kowene saŋaní nero sitúne neweya ŋuko quronemo yoní, ko no quroyómo yowano.
JOH 6:57 Awa yoto-yotoyó moré ŋundo no asá niriní mahenowó, ŋuroko no Awawore yoto-yoto reteno. Ŋunde naŋge uni ka no noneweya ŋuko nenewore yoto-yoto reweya.
JOH 6:58 Bret sambo roto umburó ŋuko ŋundiro naŋge, quko bret komo usisambato neyateqo khumaŋgurí ŋuro kiraró kini. Kini, uni kato bret ŋa neweya ŋuko yoto-yoto rero suki-suki yoweya.”
JOH 6:59 Yesuko mande ŋu yaró quno Kaperneam ŋuno huru-huru ya quroko yotoro unipare iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.
JOH 6:60 Ŋunde ŋuroko iŋo-iŋo rewero unipare qambu qundo mandí ŋu iŋoro ŋande yaŋgurí, “Mande ŋuko quhurí horé. Danimbo meté iŋoweya?”
JOH 6:61 Asa Yesuko newondímo ŋande ye iŋaró, ko iŋo-iŋo rewero unipareyómbo mande ŋuro kisikasa yeyaŋgurí. Ŋunde ŋuro ŋande osese yereró, “Mande ŋandope newondeye riní piyo tete, hamómbe?
JOH 6:62 Asa ko Unindoro Naŋuní ŋundo koreko oro komo ŋuno yara quno ŋuno oní qeneroqo ye date iŋowaŋgo?
JOH 6:63 Yuqa Surumí eneŋombo naŋge unipare yoto-yoto yunoyote. Koweye saŋaníwore o meté kama reyoteŋgo. Nondo mande yimiroteno ŋuko Yuqa qu, yoto-yoto qu.
JOH 6:64 Quko uni kumi ye keweroyemo qundo iŋondutu kama teyoteŋgo.” Yesuko ŋunde yaró, dokoro komo suki eneŋombo uni dani kato iŋondutu kama taŋgurí ŋu iŋaró. Ko uni dando ene re uni piyimi kandeyemo rotoweya ŋu ŋuya iŋaró.
JOH 6:65 Asa ŋande yaró, “Ŋu murí ŋuro ŋande yeteno, ‘Ko Awando uni ka kama rotoníqo, nono kama maheweya.’”
JOH 6:66 Yesuko mande ŋu yiní kini tiníqo, iŋo-iŋo rewero unipareyó qambu qundo roto toŋero eneya kaŋuya kama yateyaŋgo.
JOH 6:67 Ŋunde tiqo, Yesuko iŋo-iŋo rewero uni 12 ŋu ŋande osese yereró, “Yembeka ŋuya noroto toŋewero ŋuro iŋoteŋgope, ma kini?”
JOH 6:68 Yiní Saimon-Pitako mande topé ŋande yaró, “Uni Parámi, nore danimo uyarewato? Ke mandekepo naŋge yoto-yoto suki-suki nore nunoyote.
JOH 6:69 Nore iŋondutuworo ŋande iŋoyoteto, ke Anutu koro Uni Meté Horé ŋu.”
JOH 6:70 Yiní mande topé ŋande yaró, “Neneŋombo iŋo-iŋo rewero uni 12 ye rokó yerenowó, hamómbe? Quko ye keweroyemo kako Monimbu ŋu!”
JOH 6:71 Ŋu uni ŋu, Jutas, Saimon Isikariot koro naŋuní, ŋuko iŋo-iŋo rewero uni 12 qu ka, quko imemoŋgo Yesu re uni piyimi kandeyemo rotaró.
JOH 7:1 Asa tukú, Yesuko Galili mirako ŋuno uya maheyaró. Hamó, Judia mirako ŋuno owero piyimiŋaró, dokoro Juda koro uni pará-parámbo, uratoka khumoní, ye iŋaŋgurí.
JOH 7:2 Juda koro o ne-ne naru owí muko Yamaru koro o ne-ne ŋu tunoqewero taró.
JOH 7:3 Ŋunde ŋuroko kone-topémbo ŋande miraŋgurí, “Yendé ŋa rotoya Judia mirako oya. Ŋunde tika iŋo-iŋo rewero unikepo o enesó-enesó teyote ŋu qenewaŋgo.
JOH 7:4 Qeno, uni kato owé ka rewero iŋote ŋuko khoyó mondó ta kama teyote. Keto o enesó-enesó ŋu teyote, asa ko noko unipare soso keŋo witú yere qembe.”
JOH 7:5 Ŋunde yaŋgurí, dokoro kone-topémbo ŋuya ene kama iŋondutuwoyaŋgurí.
JOH 7:6 Asa Yesuko ŋande yimiraró, “Neneŋo naru meté qu ka kama mahete. Quko yeŋomboro naru soso ŋuko meté naŋge.
JOH 7:7 Noko koro unipare qundo yeŋo kondé piyimi yerewero mepémo kini. Eneko neneŋo naŋge kondé piyimi nereyoteŋgo, dokoro nondo oteteye muko piyimi horé yesowoyoteno.
JOH 7:8 Ye o ne-neko ŋuno oyika. Neneŋo naru meté qu ka kama mahete, ŋunde ŋuro no o ne-ne ŋunoko kama owano.”
JOH 7:9 Ŋunde yero Galili ŋuno yoraró.
JOH 7:10 Kone-topémbo oyiqo, Yesu enepa tukú oró. Quko tunomo kama oró. Kini mondó ta naŋge oró.
JOH 7:11 Asa o ne-neko ŋuno, Juda koro uni pará-parámbo ene seqaro ŋande yaŋgurí, “Uni ŋu dana yote?”
JOH 7:12 Ko unipare qambu ŋundo Yesu koro keweroyemo mande qambu mondó ta yaŋgurí. Kumimbo ŋande yaŋgurí, “Ŋuko uni meté.” Quko kumimbo ŋande yaŋgurí, “Kini, enendo unipare qambu kaná yereyote.”
JOH 7:13 Ŋunde yero tunomo kama yaŋgurí, dokoro Juda koro uni pará-parámboro ŋuro sasaro taŋgurí.
JOH 7:14 Asa Yesu o ne-ne koro naru kewero quno Anutu koro Ya Surumí ŋuro hoŋgo quroko oro unipare iŋo-iŋo rondaqe yunaró.
JOH 7:15 Juda koro uni pará-parámbo mandí ŋu iŋoro iŋondata parámi tero ŋande yaŋgurí, “Uni ŋundo papiya yano iŋo-iŋo ŋunde qu kama raró. Asa ko date tero iŋo-iŋoyó ŋundiro?”
JOH 7:16 Ŋunde yiqo, Yesuko mande topé ŋande yaró, “Mande ŋa rondaqe yunoteno ŋako neneŋo mu kini. Kini, ŋuko asá nereró ŋuro qu.
JOH 7:17 Ko uni ka Anutu hamó horé howewero ye iŋoyote ŋuko hamó qene iŋoro ŋande iŋoweya, ko mande yesowoteno ŋuko Anutu koro mande qupe ma neneŋombo naŋge yeyoteno.
JOH 7:18 Uni kato eneŋo iŋo-iŋoyó moŋgo mande yeyote qu, ŋuko eneŋo owí hokowero ye iŋoyote. Quko uni kato uni asáŋaró ŋuro owí hokowero ye iŋote ŋuko mande hamó ŋuro uni, kota-kota uni kini.
JOH 7:19 Mosesko hutuŋo mande ye yunaró, hamómbe? Ko ye keweroyemo qu kato hutuŋo mande ŋu kama howeyote. Asa do murí karo, nuroyi khumowano, ye iŋoteŋgo?”
JOH 7:20 Ŋunde yiní unipare qambu ŋundo mande topé ŋande yaŋgurí, “Yuqa piyimi ka peka keno yote. Ŋu dando ke kurowero, ye iŋote?”
JOH 7:21 Ŋunde yi ŋande yaró, “Komo no o kanata ka tanowó, ko ye soso qenero iŋondata parámi taŋgurí.
JOH 7:22 Quko iŋi. Mosesko koweye toŋowero murí ŋu ye rondaqe yunaró, ko ye Sapat naruko ŋuno simóye koweye toŋoyoteŋgo. (Hamó, Moses eneŋombo murí ŋu kama riní tunoqaró. Ŋuko usisambato ri tunoqaró.)
JOH 7:23 Yeko Moses koro hutuŋo mande ŋu howero Sapat naruko ŋuno unindoro kowí toŋoyoteŋgo. Asa ko nondo Sapat naruko ŋuno uni karo kowí soso rewe meté teyote tiníqo, ye do murí karo noya newonde saŋgirí teyoteŋgo?
JOH 7:24 Toŋeyembo naŋge o ma qene rondaŋewero. O soso murí roneneŋowímo naŋge qene rondaŋeyuri qembe.”
JOH 7:25 Ŋunde yiníqo, unipare kumi Yerusalem noŋgo qundo ŋande yaŋgurí, “Uni ŋuko uni pará-parámbo, uratoka khumoní, ye iŋoyoteŋgo ŋuno qu, hamómbe?
JOH 7:26 Qeni. Ene mande tunomo yeyote, quko oka kama te inoyoteŋgo. Uni pará-parámbo ŋande yero, uni ŋu Kristo ŋu naŋge, ye iŋoyoteŋgo, peka.
JOH 7:27 Quko nore uni ŋaro yendé qu iŋoteto. Kristo ŋundo maheweya quno ŋuno do yendé ka noŋgo maheweya ŋuro uni kato kama iŋowaŋgo.”
JOH 7:28 Asa Yesu Ya Surumímo kondé kiwero mande yesowo ŋande yimiraró, “Yendo no iŋoteŋgo, ko neneŋo yendé qu iŋoteŋgo. Nondo neneŋo iŋo-iŋone howero kama mahenowó. Quko no asá nereró ŋuro murí muko hamó, ko ye ene kama iŋo inoteŋgo.
JOH 7:29 No eneya yate, ko enendo asá niriní mahenowó. Ŋunde ŋuroko ene iŋo inoteno.”
JOH 7:30 Ŋunde yiní iŋoro kondé towo kusiyowero taŋgurí. Quko uni kato kandí eneno kama raró, dokoro eneŋo naruyó kama maheró.
JOH 7:31 Unipare qambu qundo ene iŋondutuworo ŋande yaŋgurí, “Uni ŋando Kristo ŋunde qembe rokó-rokó parámi mu teyote.”
JOH 7:32 Unipare qambu qundo Yesu ŋuro mande mondó ta ŋundiro yiqo, Farisi unindo iŋaŋgurí. Asa ko o qa-qa unindoro tapá unindoya Farisi unindoya sopo-sopo uniye kumi asá yiri Yesu towowero maheŋgurí.
JOH 7:33 Ŋunde ŋuroko Yesuko ŋande yaró, “Naru tukuni naŋge yeya yowano, yate no asá nereró ŋunoko owano.
JOH 7:34 Ŋu naruko ŋunoko ye no seqa nerewaŋgo, quko kama niyowaŋgo. Ko ye nondo mira yowano ŋuno owero mepémo kini.”
JOH 7:35 Ŋunde yiníqo, Juda koro uni pará-parámbo keweroyemo epe osese-osese ŋande taŋgurí, “Ene dano oní nore kama qenewato? Enembeka nore norotoro Grik koro mirayewore uyare noreŋo suwisawinanimboya Grik uniparetoya ŋuno yoteŋgo ŋu iŋo-iŋo rondaqe yunoweya, peka?
JOH 7:36 Ene ŋande yete, ‘Yeko no seqa nerewaŋgo, quko ye kama niyowaŋgo.’ Yero ko ŋande yete, ‘Yeko mira no ŋuno yowano ŋuno owero mepémo kini.’ Mande ŋu murí datiro?”
JOH 7:37 Asa o ne-ne ŋuro naru weŋa parámi quno ŋuno Yesu kaŋero kondé kiwero ŋande yaró, “Ko uni ka sono koro khumoyote tiníqo, nono maheka sono niní.
JOH 7:38 Sokomeko ŋuno ŋande yete, ko uni ka iŋondutu nereweya ŋuko, sono yoto-yotoyó moré mu eneŋo newondí moŋgo areweya.”
JOH 7:39 Yesuko ŋunde yero Yuqa Surumí ŋuro yaró, asa Yuqa Surumí ŋuko unipare Yesu iŋondutuwoyaŋgurí qundo tukú rewaŋgo. Ŋu naruko ŋunoko Yesu owé parámi kama reyoní, ŋunde ŋuroko Yuqa Surumí kama umbuyoní.
JOH 7:40 Asa kumimbo Yesu koro mande ŋu iŋoro ŋande yeyaŋgurí, “Hamó horé ŋuko ye-ye uni ŋuno qu.”
JOH 7:41 Ko kumimboko ŋande yeyaŋgurí, “Ŋuko Kristo ŋuno qu.” Quko kumimboko ŋande yeyaŋgurí, “Kini, Kristo ŋuko Galili mira koŋgo kama maheweya.
JOH 7:42 Sokome ŋundo ŋande yete, Kristo ŋuko Dewit koro sowe qu ka, ko Dewit koro yendé ŋu, Betlehem, ŋuno tunoqeweya.”
JOH 7:43 Ŋunde ŋuro unipare qambu ŋundo Yesu koro iŋo-iŋoye enesó-enesó toworo usoworo wini irisa taŋgurí.
JOH 7:44 Kumimbo Yesu kondé towo kusiyowero ye iŋaŋgurí, quko uni kato kandí re eneno kama raró.
JOH 7:45 Asa ko sopo-sopo uni ŋundo rohoréŋo uyari o qa-qa unindoro tapá unindoya Farisi unindoya ŋande osese yereŋgurí, “Ye do karo uni ŋu kama re maheteŋgo?”
JOH 7:46 Ŋunde yi ŋande yaŋgurí, “Mande enendo yeyote ŋu, uni kato komo ŋunde kama yaró.”
JOH 7:47 Ŋunde yiqo, Farisi unindo mande topé ŋande yaŋgurí, “Ŋumbe ye ŋuya kaná yeretepe?
JOH 7:48 Qeni, ko uni kembé kape ma Farisi uni qu kato uni ŋu qenero iŋondutuwoyoteŋgope ma kini? Kini horé.
JOH 7:49 Unipare qambu qu hutuŋo mande kama iŋoyi tondaŋeyote ŋundo naŋge iŋondutuwoyoteŋgo. Ko Anutuko unipare ŋunde qu saŋayemo takuni raró.”
JOH 7:50 Asa Nikodemus, uni kembé ŋu komo Yesuko uyaró ŋundo topé-topé ŋande yimiraró,
JOH 7:51 “Norendo uni o teyote ŋuro mandí iŋoroqota hutuŋo mandewore topé piyimi kama inoyoteto, hamómbe?”
JOH 7:52 Ŋunde yiní mandí topé ŋande miraŋgurí, “Ke ŋuya Galili noŋgo peka? Okeyá ta seqaroqota ŋande qene iŋoweya, ye-ye uni ka Galili noŋgo kama maheweya.”
JOH 7:53 Ko uni soso eneŋo yano oŋgurí.
JOH 8:1 Quko Yesu mira purí Oliv ŋuno oró.
JOH 8:2 Saraŋoní pitu ko Ya Surumí ŋuro hoŋgo quroko oró. Oní unipare soso eneno maheyaŋgurí. Ŋunde ti kunditero unipare mande rondaqe yunoyaró.
JOH 8:3 Asa hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya Farisi uni kumimboya se simbururu pare ka qenero re mahero tunomo roti kaŋaró.
JOH 8:4 Kaŋiní Yesu ŋande oseseyaŋgurí, “Rondaqe-rondaqe uni, pare ŋako se simbururu teyoní unipareto qeneŋgo.
JOH 8:5 Hutuŋo mandeko Mosesko mande kondé ŋande yaró, ko nore wondo rero pare ŋunde quro saŋano raŋo urato khumoweya, yaró. Quko ketoko date yeweya?”
JOH 8:6 Enendo Yesu towoŋowero ŋunde oseseyaŋgurí. Yesuko topé tero mande koroqe yiníkata re mande khono rotowato, yero iŋaŋgurí. Quko Yesu kondéqero kandímbo noko puŋomo nakayáŋaró.
JOH 8:7 Ŋunde tiní watí-watí oseseyiqo, kaŋero ŋande osese yereró, “Dani uni ka ye keweroye moŋgo quhurí ka kama taró, ŋundo meté wondo korete qu re pare ŋuro saŋano raŋoní.”
JOH 8:8 Yero pitu ko kondéqero noko puŋomo nakayáŋaró.
JOH 8:9 Ŋunde yiní iŋoro uni kanata-kanatako, asa koretero uni koŋgomu yate uni tukú ŋu soso roto toŋeŋgurí. Yate pare ŋu enemata yotoro ŋuno kaŋaró.
JOH 8:10 Kaŋiní Yesu otoqo kaŋero pare ŋande miraró, “Pare, uni ŋano qu dana uteŋgo? Uni kape ke topé piyimi ka kunoweyape ma kini?”
JOH 8:11 Yiní pareto ŋande yaró, “Awa, kini,” yaró. Yiní ŋande yaró, “No ŋuya topé piyimi kama kunoteno. Ke meté toŋeya imemo kaŋuya quhurí ma tewero.”
JOH 8:12 Asa Yesuko unipare pitu ko ŋande yimiraró, “Noko uniparetoro hiyó ŋuko no naŋge. Uni ka no nohoweweya ŋuko huriri qurowore khe kama uyoweya. Kini. Ŋuko yoto-yoto koro hiyóŋo moré.”
JOH 8:13 Yiní Farisi unindo iŋoro ŋande miraŋgurí, “Keto keŋo yesowo yeyote. Ŋunde ŋuro mande yeyote ŋu hamó kini.”
JOH 8:14 Yi mande topé ŋande yimiraró, “Kini, nondo neneŋo yesowoyoteno quno ŋunoko mandene ŋu mande hamó naŋge. Dokoro no da noŋgo mahenowó quya dawore owano quya iŋoyoteno. Quko ye da noŋgo no mahenowó quya dawore owano quya kama iŋoyoteŋgo.
JOH 8:15 Yeko koweye saŋaníwore uni yiyo ronda yereyoteŋgo. Nondo uni ka kama qene rondaŋeyoteno.
JOH 8:16 Quko no uni ka qene rondaŋewano tiníqo, ronda-ronda mande yeteno ŋuko hamó naŋge. Dokoro, nondo naŋge kama rondaŋeyoteno. Kini. Awa asá nereró ŋuya noya ronda-ronda ŋunde teyotero.
JOH 8:17 Yeŋo hutuŋo mandeko mande ŋande yote, asa uni irisako mande kanata yesowowari tiníqo, mandeyari ŋuko hamó.
JOH 8:18 Nondo neneŋo yesowo yeyoteno, ko Awando asá nereró ŋu ŋuya neneŋo yesowo yeyote.”
JOH 8:19 Ŋunde yiníqo, Farisi unindo ŋande oseseyaŋgurí, “Awaŋge da?” Yiní Yesuko mande topé ŋande yaró, “Ye no kama iŋo nunoyoteŋgo, ko Awane ŋuya kama iŋo inoyoteŋgo. Ko ye no iŋo nunoyaŋgo tiníqo, Awane ŋuya iŋo inoyaŋgo.”
JOH 8:20 Yesuko Ya Surumímboro yendémo ŋuno mone kopowero quro wembómo ŋuno kaŋero unipare iŋo-iŋo rondaqe yunaró. Ŋu naruko ŋuno mande yaró, quko uni kato kama kondé towo kusiyaró, dokoro, eneŋo naruyó kama maheró.
JOH 8:21 Asa Yesuko unipare kaŋuya ŋande yimiraró, “No roto toŋeweqo, ye seqa nerewaŋgo. Ko quhuríye muko yoní ye khumowaŋgo. No dano toŋewe teteno ye ŋuno toŋewero mepémo kini.”
JOH 8:22 Yiní Juda koro uni pará-parámbo iŋoro ŋande epe mito-mito taŋgurí, “Do karo ŋande yete, ‘No dano toŋewe teteno ye ŋuno toŋewero mepémo kini,’ yete? Ŋumbeka eneŋombo eneŋo kowí uto khumowero yete?”
JOH 8:23 Yi Yesuko ŋande yimiraró, “Yeko ame noŋgo qu; no kore koŋgo qu. Yeko noko ŋaro qu; noko noko ŋaro qu kini.
JOH 8:24 Ŋunde ŋuro no ŋunde yimiroteno, quhuríye muko yoní ye khumowaŋgo. Dokoro yendo, ŋuko no naŋge, ŋuro iŋondutu kama tewaŋgo tiníqo, quhuríye kate-kate muko yoní ye khumowaŋgo.”
JOH 8:25 Ko ŋande oseseyaŋgurí, “Ke dani ka?” Yi Yesuko ŋande yimiraró, “Hurímo ŋuno no dani ye yimiranowó.
JOH 8:26 No yeŋo muríyemboro yero ye ronda yerewano quro mande qambu ŋana. Quko no asá nereró ŋuro murí muko hamó naŋge. Ko mande soso no iŋanowó ŋuko, nondo yesoworo nokono unipare yimiroteno.”
JOH 8:27 Yiní iŋaŋgurí, quko Yesuko Awandoro yimiraró ŋu kama iŋoyi tondaŋaró.
JOH 8:28 Ŋunde ŋuro Yesuko ŋande yimiraró, “Yendo Unindoro Naŋuní ŋu hokowaŋgo quno ŋunoko ŋande iŋoyi tondaŋeweya, asa ŋuko no naŋge, ko neneŋombo neneŋo oka kama teyoteno. Kini, Awando mande rondaqe nunaró ŋu naŋge yesowo yeyoteno.
JOH 8:29 No asá nereró ŋuko noya yote. Enendo norotoní nenemata kama yoteno. Kini. Ko naru rokóŋoro eneŋo iŋo-iŋoyó ŋu teyoteno.”
JOH 8:30 Ŋunde yiníqo, unipare qambu qundo iŋoro iŋondutuwoyaŋgurí.
JOH 8:31 Asa Yesuko Juda unindo eneŋo iŋondutuwoyaŋgurí mu ŋande yimiraró, “Ye mandene towowaŋgo tiníqo, ye neneŋo iŋo-iŋo rewero unine hamó yotoro
JOH 8:32 mande hamó ŋu iŋoyowaŋgo. Ko mande hamó ŋundo yeŋo kusi-kusiye ŋu orosoyiní kina yowaŋgo.”
JOH 8:33 Yiní mande topé ŋande yaŋgurí, “Noreko Abraham koro sowe qu. Naru kano uni kato nore kusi niriní eneŋo kho simóŋo kama tatowó. Ke date koro, yeŋo kusi-kusiye orosoyiní kina yowaŋgo, yete?”
JOH 8:34 Yesuko mande topé ŋande yimiraró, “No hamó horé ye yimiroteno, uni quhurí teyoteŋgo ŋuko quhuríyómboro kho simó yoteŋgo.
JOH 8:35 Kho simó kako eneŋo sopo-sopoyómboro suwisawi qu kini, eneya suki-suki kama yoweya. Quko naŋo-simó kako iwímboro suwisawi horé qu ka, eneya suki-suki yoweya.
JOH 8:36 Ŋunde ŋuroko Naŋuní ŋundo kusi-kusiye orosoyiní kina yowaŋgo tiníqo, kusi-kusiye hamó kini taró.
JOH 8:37 No iŋoteno, yeko Abraham koro sowe qu. Quko neneŋo mandene muko ye quroyemo ŋuna kama yote. Ŋuroko ye no uratoka khumoní yeyoteŋgo ŋu.
JOH 8:38 Noko Awanembo o witú nereró ŋuro mande yesowo yeyoteno. Ko ye ŋuya awayemboro murí iŋoro howeyoteŋgo.”
JOH 8:39 Ŋunde yiníqo, mande topé ŋande yaŋgurí, “Noreŋo awanani muko Abraham.” Ko Yesuko ŋande yimiraró, “Yeko Abraham koro simó hamó tiníqo, ye Abrahamko murí teyaró ŋunde naŋge teyowaŋgo.
JOH 8:40 Nondo komo Anutu koro mande hamó mu iŋanowó ŋu soso yeno yesowanowó. Ko yendo no nuri khumowano yeteŋgo. Abrahamko o ŋunde qu kama taró.
JOH 8:41 Kini, yendo awaye hamómboro murí qu naŋge teyoteŋgo.” Yiní ŋande miraŋgurí, “Ná-námani muko khe pare tero o piyimi teyate kama pisi nereŋgurí. Kini. Noreko Awanani kanata naŋge, ŋuko Anutu.”
JOH 8:42 Ko Yesuko ŋande yimiraró, “Asa Anutuko yeŋo Awaye hamó tiníqo, newonde meté no nunowaŋgo, dokoro, no Anutu rotoro ŋano mahenowó. No neneŋombo ŋano kama mahenowó. Kini. Asá nereró quro iŋo-iŋoyómboro ŋano mahenowó.
JOH 8:43 Quko ye do murí karo mandene ŋa kama iŋi tondaŋeyote? Murí muko ŋandiro, ye kusumboye rero neneŋo mandene iŋowero mepémo kini.
JOH 8:44 Yeko awa karo naŋo-simó, ŋuko Monimbu. Ko ye awayemboro iŋo-iŋoyó howewero quro niŋgu-niŋgu teyoteŋgo. Komo suki ŋuya itaka ŋuya ene uni yuroní khumowero uni yara qu. Ko murí hamó mu kama howeyara, dokoro, murí hamó ŋuko eneno kama yora. Mande kota ŋu yeyara, ŋuko eneŋo mandí horé. Eneko kota mande yewero uni qu ka ko mande kota ŋuro simburí.
JOH 8:45 Quko nondo mande hamó mu yeyoteno, ŋunde ŋuro ye kama iŋondutu nereyoteŋgo.
JOH 8:46 Ye dani kato no quhurí ka tanowó ŋuro tunomo meté yeweya? Ko no mande hamó ŋu yesowo yeyoteno tiníqo, ye do murí karo kama iŋondutu nereyoteŋgo?
JOH 8:47 Anutu koro simó ŋuko Anutu koro mandí iŋoyoteŋgo. Ŋunde ŋuroko ye ene mandí kama iŋoyoteŋgo, dokoro yeko Anutu koro simó kini.”
JOH 8:48 Asa Juda koro uni pará-parámbo mande topé ŋande yaŋgurí, “Nore ŋande yeteto, ko keko Samaria uni qu ka, ko yuqa piyimi ka ke quroko yote. Mande ŋuko hamómbe ma kini?”
JOH 8:49 Ŋunde yi ŋande yaró, “Yuqa piyimi kato no quroko kama yote. Quko no Awane ará te inoyoteno, ko yendo owéne ri umbute.
JOH 8:50 Noko neneŋo owéne hokowero quro khe kama seqateno. Khe ŋu seqaro qene rondaŋeyote qu ka yote.
JOH 8:51 Hamó horé no ye yimiroteno, ko uni kato neneŋo mandene howeweya tiníqo, ene naru suki-suki kama khumoweya.”
JOH 8:52 Yiní Juda unindo ŋande miraŋgurí, “Itakako nore hamó iŋoteto, yuqa piyimi qu ke quroko yote. Abrahamko komo khumaró, ko ye-ye uni ŋuya komo khumaŋgurí. Quko ke ŋande yete, ‘Uni ka no mandene howeweya tiníqo, ene naru suki-suki kama khumoweya.’
JOH 8:53 Date koro? Ke peka nore usinani Abraham takate? Ŋuko komo khumaró. Ko ye-ye uni ŋuya komo khumaŋgurí. Ke dani ka yero iŋote?”
JOH 8:54 Yesuko mande topé ŋande yaró, “Ko no neneŋo owéne hokoyowano tiníqo, seréne muko hamó kini. Quko neneŋo Awanemboko owéne hokoyote. Ko ye ŋande yeyoteŋgo, Awane ŋuko yeŋo Anutuye, yeyoteŋgo.
JOH 8:55 Hamó, ye kama iŋo inoyoteŋgo, quko nondo ene iŋo inoyoteno. Qeni, ‘No ene kama iŋo inoyoteno,’ ŋunde yewano tiníqo, nondo ye qembe kota-kota uni tunoqewano. Quko no ene komo iŋoro eneŋo mandí meté howeyoteno.
JOH 8:56 Komo Abraham, pukoye ŋundo neneŋo narune qenewero ŋuro niŋgu-niŋgu taró. Ko ene qeneró quno, asa newonde meté hamó taró.”
JOH 8:57 Ŋunde yiní ŋande miraŋgurí, “Keko kumima naruke 50 ŋunde kama rotaró, ko kepe Abraham qenerómbe, hamómbe?”
JOH 8:58 Ko Yesuko ene ŋande yimiraró, “No hamó horé ye yimiroteno, komo Abraham kama tunoqeyoní, no neneŋombo yorano.”
JOH 8:59 Ŋunde yiníqo, urowero wondo siyaŋgurí. Quko Yesu mondó ta sóqero Ya Surumímboro hoŋgo ŋu rotoro yendésina uró.
JOH 9:1 Yesu khe uyate, uni ka qeneró. Uni ŋu nimímbo pisiyoníqo, toŋí pokaró.
JOH 9:2 Asa iŋo-iŋo rewero uniyómbo Yesu ŋande oseseyaŋgurí, “Rapi, danimbo o piyimi tiníkata uni ŋu nimímbo pisiyoní toŋí pokaró? Uni ŋu eneŋombope o piyimi tarómbe ma iwí-nimímbo quhurí tariyó?”
JOH 9:3 Yi mande topé ŋande yaró, “Uni ŋu eneŋombo o piyimi kama taró, ko iwí-nimímbo ŋuya quhurí kama tariyó. Kini, Anutu koro kho qu tunomo tunoqewero quro o ŋu eneŋo kowímo ŋunde tunoqaró.
JOH 9:4 Hiyómbo hiyóqeyoníqo, norendo no asá nereró quro kho qu tato. Imemo huriri tunoqiní uni kho tewero mepémo kini.
JOH 9:5 No nokono ŋano yoroteno qunoko, nondo noko ŋaro hiyó ŋano qu.”
JOH 9:6 Ŋunde yero nokono tute taró. Tero tute ŋu noko koya rohoréŋoro nukuru se uni ŋuro toŋímo raró.
JOH 9:7 Ŋunde tero ŋande miraró, “Ke uya Siloam Sono Towo ŋuno sono kimu.” (Owé ŋu “Siloam” murí muko ŋandiro, “Asáŋowí.”) Asa uni toŋí pokawí ŋu uyaro ŋuno sono kimuró. Kimuro pitu mahero meté toŋetaró.
JOH 9:8 Asa ko topémboya unindo ene mone koro kira yiriní qeneyaŋgo quyako ŋande yaŋgurí, “Ŋu date koro? Ŋambeka uni ka komo kunditero mone koro uni kira yereyara ŋuno qu naŋge, hamómbe?”
JOH 9:9 Ŋunde yi kumimbo ŋande yeyaŋgurí, “Iyo, ŋuko uni ŋu,” yaŋgurí. Ko kumimboko ŋande yeyaŋgurí, “Kini, ŋuko kira yereyara uni ŋu qembe naŋge.” Ko uni ŋu eneŋomboko ŋande yimitoyaró, “Ŋuko no naŋge,” yaró.
JOH 9:10 Ŋunde yiní ŋande oseseyaŋgurí, “Ko ke date tero toŋeŋge meté tete?”
JOH 9:11 Yiqo, mande topé ŋande yaró, “Uni ka owí muko Yesu, ŋundo nukuru toŋenemo rero ko ŋande nimiraró, ‘Ke uyareya Siloam ŋuno sono kimu,’ yaró. Yiní no uyaro sono kimuwe toŋene meté tiní meté toŋeteteno.”
JOH 9:12 Yiní ŋande oseseyaŋgurí, “Uni ŋu dana yote?” Ko ŋande yaró, “No kama iŋoteno,” yaró.
JOH 9:13 Asa unipareto uni toŋí pokawí meté taró ŋu re Farisi uniko uyareŋgurí.
JOH 9:14 Sapat naruko ŋuno naŋge Yesuko nukuru toworo unindoro toŋí riní meté taró.
JOH 9:15 Asa ko Farisi unindoko uni ŋu ŋande oseseyaŋgurí, “Toŋeŋge ŋuko date tero meté ta?” Yi ŋande yimiraró, “Enendo nukuru re toŋenemo riní no uyare sono kimuro meté toŋeteteno.”
JOH 9:16 Yiní Farisi kumimboko ŋande yaŋgurí, “Nore iŋoteto, uni ŋu Anutu koro kho qu kama teyote, dokoro, eneko Sapat naru koro hutuŋo mande ŋu kama howeyote.” Quko kumimbo ŋande yaŋgurí, “Ŋu date tero quhurí uni kato meté rokó ŋunde qu teweya?” Ŋunde yero usoworo huru-huru irisa taŋgurí.
JOH 9:17 Asa uni toŋí pokawí ŋuno qu pitu ko ŋande oseseyaŋgurí, “Uni ŋundo keŋo toŋeŋge riní meté tete. Asa keto ene datiro, ye iŋote?” Yiqo, mande topé ŋande yaró, “Ŋuko ye-ye uni ka,” yaró.
JOH 9:18 Asa Juda koro uni pará-parámbo, eneŋo toŋí kama hiyóqaró, do karo komo hamó kama pokaró, ŋunde ye iŋoyate iwí-nimí neko yereŋgurí.
JOH 9:19 Neko yiri mahiri ŋande osese yereŋgurí, “Ŋambeka yariŋo naŋoyari? Yari pisiyiri toŋí pokawí tarómbe ma kini? Ko ŋunde taró tiníqo, date tero itaka toŋetete?”
JOH 9:20 Ŋunde yiqo, iwí-nimímbo mandeye topé ŋande yariyó, “Nore iŋotero, ŋako nore naŋonari. Pisiyoweqo, toŋí pokawí taró, ŋu ŋuya nore iŋotero.
JOH 9:21 Quko date teroqo itaka toŋetete, ko dando toŋí riní meté ta, ŋuko nore kama iŋotero. Ye oseseyikata. Ene komo parámi taró, eneŋombo eneŋo yeweya.”
JOH 9:22 Komo Juda koro uni pará-parámbo, nore dani kato Yesu ŋuko Kristo ŋu yeweya qu huru-huru ya noŋgo yohowewato, yaŋgurí. Ŋunde ŋuroko eneŋo iwí-nimí muko ŋuro sorariyó.
JOH 9:23 Sorero iwí-nimímbo mande ŋande yariyó, ye oseseyikata. Ene komo parámi taró, yariyó.
JOH 9:24 Asa ko uni komo toŋí pokaró ŋu pitu ko nekoro ŋande miraŋgurí, “Ke Anutu seré te ino. Nore iŋoteto, ŋu uni ŋuko quhurí uni.”
JOH 9:25 Yi mande topé ŋande yaró, “Ŋumbe quhuríŋo morémbe ma kini, indika, kama iŋoteno. O kanata naŋge no iŋoteno, no komo toŋene pokawí yano qu, ko itaka ŋanoko toŋeteyoteno.”
JOH 9:26 Yiní ŋande oseseyaŋgurí, “Date te kunote? Dando te kunoníqo toŋeŋge hiyóqete?”
JOH 9:27 Yi mandeye topé ŋande yaró, “No komo yimirano, quko ye kusumboye kama reteŋgo. Do murí karo pitu ko iŋowero ye osese nereteŋgo? Yembeka eneŋo iŋo-iŋo rewero uniyó tato, yero iŋoteŋgo, peka?”
JOH 9:28 Ŋunde yiní huwó mande qambu mitoro ŋande yaŋgurí, “Keto naŋge eneŋo iŋo-iŋo rewero uniyó. Quko noreko Moses koro iŋo-iŋo rewero uniyó qu.
JOH 9:29 Nore iŋoteto, komo Anutuko Moses koya mande yaró. Quko uni ŋuno qu, nore da noŋgo maheró ŋu kama iŋoteto.”
JOH 9:30 Yiqo, uni ŋundo mandeye topé ŋande yimiraró, “Asa mandeye muko newondene uroní iŋondataqeyoteno! Uni ŋundo no toŋene riní hiyóqete, quko ye uni ŋu da noŋgo maheró ŋu kama iŋoteŋgo.
JOH 9:31 Nore iŋoteto, Anutuko quhurí uni karo mandí kama iŋote. Kini, uni ka Anutu koro mandí howero iŋo-iŋoyó iŋoyote ŋuko, asa Anutuko ŋunde quro mandí iŋoyote.
JOH 9:32 Naru kanoko sowo mande ŋande qu kama iŋatowó, asa uni kato uni ka nimímbo pisiyoníqo, toŋí pokaró qu ka riní toŋí hiyóqaró.
JOH 9:33 Ko Anutuko uni ŋu riní kama maheró tiníqo, asa eneko o ka tewero mepémo kini.”
JOH 9:34 Ŋunde yiní mande topé ŋande yaŋgurí, “Ŋu date tero? Naru náŋgepo pisi kereró ŋu noŋgo yate itaka arete ke quhurí ŋuro murí naŋge iŋote. Quko ketope nore iŋo-iŋo rondaqe nunowero?” Ŋunde yero howi toŋeró.
JOH 9:35 Asa Yesuko uni ŋu howaŋgurí ŋuro iŋoro seqaró. Seqa qenero ŋande miraró, “Ke Unindoro Naŋuní ŋu iŋondutuwoyotepe ma kini?”
JOH 9:36 Yiní mande topé ŋande yaró, “Awa, Unindoro Naŋuní ŋu dani? Ke no nimitoka no ŋuya iŋondutuwowe.”
JOH 9:37 Ko Yesuko ŋande miraró, “Keto ene qenete. Ŋuko uni itakako keya mande yetiri ŋu naŋge.”
JOH 9:38 Yiní ŋande yaró, “Uni Parámi, no iŋondutu teteno.” Ŋunde yero Yesu potoruku te inaró.
JOH 9:39 Ko Yesuko ŋande yaró, “No nokono ŋano umbunowó ŋuko uniparetoro muríye rondaŋewero umbunowó. Ŋunde tero uni toŋeye pokawí qundo toŋetewaŋgo, ko uni toŋeteyoteŋgo ŋuko toŋeye pokawí tunoqeweya.”
JOH 9:40 Asa Farisi kumi Yesu taŋgímo yaŋgo qundo mande ŋu iŋaŋgurí. Ŋunde ŋuro ŋande oseseyaŋgurí, “Kepe noreko toŋenani pokawí, ŋundirope yetepe ma kini?”
JOH 9:41 Yi ŋande yimiraró, “Ko ye toŋeye pokawí tiníqo, asa ye quhuríye moré kini. Quko itaka ye ŋande yeteŋgo, ‘Toŋenani muko toŋeteyote,’ yeteŋgo. Ŋunde ŋuroko quhuríye yote ŋu.
JOH 10:1 “No hamó horé ye yimiroteno, uni ka sipsip koro hoŋgo makowore kama oro hoŋgo karóŋoro quroko oyote, ŋuko momo uni ko kuma tewero uni.
JOH 10:2 Quko uni makowore oyote ŋuko sipsip koro sopo-sopo ŋu.
JOH 10:3 Kho uni ŋundo sopo-sopo ŋuro mako kosoní sipsipyó enemo-enemo owéye nekoní maŋgó iŋoyi yore mirako uyote.
JOH 10:4 Yorero korete uro mirako uyote. Ko sipsip ŋuko maŋgó iŋoro howero uyoteŋgo.
JOH 10:5 Sipsip ŋundo uni meyowo ka kama howeyoteŋgo. Kini. Uni meyowo kato neko yiriníqo, sorewaŋgo, dokoro, uni meyowomboro maŋgó kama iŋo inoteŋgo.”
JOH 10:6 Yesuko tapara mande ŋu re yunaró, quko mandí ŋuro murí kama iŋi tondaŋaró.
JOH 10:7 Ŋunde ŋuroko Yesuko mande kaŋuya ŋande yaró, “No hamó horé ye yimiroteno, sipsip koro mako ŋuko no naŋge.
JOH 10:8 Uni soso qundo no taka nerero komo maheŋgurí ŋuko momo uni ko kuma tewero uni. Quko sipsip ŋundo maŋgoye kama iŋoyaŋgurí.
JOH 10:9 Mako ŋuko no naŋge. Ko uni ka nowore mahero hoŋgo quroko oweya ŋu, asa Anutuko rambaruru koŋgo riní ene kina umbu oro o qímboro seqaro qeneweya.
JOH 10:10 Momo unindo momo tewero quya sipsip yurowero quya o soso rambaruruwowero quro naŋge maheyote. Quko nondo yoto-yoto meté yunowero mahenowó. Ŋunde yunowe meté horé yowaŋgo.
JOH 10:11 “Sipsip koro sopo-sopo meté ŋuko no naŋge. Sipsip koro sopo-sopo meté ŋuko sipsip kawaware yerewero quro eneŋombo yoto-yotoyó rotoweya.
JOH 10:12 Uni kumimbo kimoye rero sipsip sopo yereyoteŋgo. Ŋundo sipsip koro simburí ŋunde kini. Á sawako mahiníqota qenero sipsip yorotoro sorero toŋi á sawa ŋundo mahero sipsip ŋu yiki yohowiní wisikaraŋowaŋgo.
JOH 10:13 Uni ŋunde qundo kimoye naŋge reyoteŋgo ko sipsip ŋuro hamó kama iŋo yunoyoteŋgo. Ŋunde ŋuroko sorero toŋewaŋgo.
JOH 10:14 “Sipsip koro sopo-sopo meté ŋuko no naŋge. Nondo neneŋo sipsipne iŋo yunoteno, ko sipsipnembo no iŋo nunoteŋgo,
JOH 10:15 asa Awando no iŋo nunote ko nondo Awa iŋo inoteno ŋunde naŋge. Ko nondo imemo sipsip kawaware yerewero quro neneŋo yoto-yotone rotowano.
JOH 10:16 Noko sipsipne meyowo ŋuya ŋuna, ko ŋuko hoŋgo ŋaro qu kini. Ŋuroko no sipsip ŋu ŋuya yore mahewano. Ŋunde tewe maŋgone iŋoro sipsip koro huru-huru kanata naŋge tewaŋgo, ko sipsip koro sopo-sopo kanata naŋge yoweya.
JOH 10:17 Awando newonde meté nunoyote, dokoro, nondo imemo yoto-yotone rotowano. Ŋunde rotoro yoto-yotone pitu ko rewano.
JOH 10:18 Uni kato eneŋombo neneŋo yoto-yotone riní kama kini teweya. Kini. Neneŋombo naŋge yoto-yotone ŋu rotowano. Awando mande kondé ka nimitoro owé ka nunaró. Asa ko neneŋombo rotowano, ko pitu ko rewano.”
JOH 10:19 Asa Juda koro uni pará-parámbo mande ŋu iŋoro usoworo huru-huru irisa taŋgurí.
JOH 10:20 Uni qambu qundo ŋande yeyaŋgurí, “Yuqa piyimi mu eneno yoní kape-kape mande yeyote. Do karo kusumboye reyoteŋgo?”
JOH 10:21 Ko kumimbo ŋande yeyaŋgurí, “Mande yete ŋuko uni ka yuqa piyimi quroyómo yote quro mandí kini. Yuqa piyimi kato uni toŋeye pokawí mu yoriní hiyóqewero mepémo kini.”
JOH 10:22 Imemoŋgo Yerusalem ŋuno Ya Surumí Sara Tunoqaró ŋuro o ne-ne ŋu tunoqaró. Naru ŋuko naru kiŋo naŋge,
JOH 10:23 ko Yesu Ya Surumímboro yendémo, yokone ka owí muko Solomon koro Yokonemo ŋuno uya mahe teyaró.
JOH 10:24 Juda koro uni pará-parámbo mahe wuririyoro ŋande oseseyaŋgurí, “Do naruko horé ke muríŋge nore nimiroweya? Ke Kristo ŋu tiníqo, tunomo nimito qembe.”
JOH 10:25 Yesuko mande topé ŋande yaró, “No komo ye yimiranowó, quko iŋondutu kama taŋgurí. Nondo Awane owímo kho teyoteno ŋuko neneŋo muríne witú yereyote ŋu.
JOH 10:26 Quko yeko neneŋo sipsip qu kini. Ŋunde ŋuroko ye no iŋondutu kama teyoteŋgo.
JOH 10:27 Neneŋo sipsip qu no maŋgone iŋoyoteŋgo. No iŋo yunowe nohoweyoteŋgo.
JOH 10:28 Yoto-yoto suki-suki yunoweqo kama piyo tewaŋgo. Kini horé. Uni kato kandene moŋgo ta nerewero mepémo kini.
JOH 10:29 Awanembo yorero no nunaró ŋundo o soso taka yerero koreko tete. Ŋunde ŋuroko uni kato Awanemboro kandí moŋgo taŋowero mepémo kini.
JOH 10:30 No Awandoya kanata naŋge yotero.”
JOH 10:31 Ŋunde yiníqo, Juda unindo pitu ko Yesu urowero wondo siyaŋgurí.
JOH 10:32 Ko Yesuko ŋande yimiraró, “Nondo Awandoro kho qambu meté mu witú yereyoteno. Ye kho ŋa date koro ŋuro tero wondopo nurowero teteŋgo?”
JOH 10:33 Yiní ŋande yaŋgurí, “Noreko kho ka meté quro wondopo kurowero kama teteto. Kini, keto Anutu yesaráŋoyote ŋuro norendo wondopo kurowero teteto. Keko uni kina qu, quko ke ŋande yete, keŋombo naŋge Anutu, yete.”
JOH 10:34 Yi ŋande yimiraró, “Qeni, hutuŋo mandeko ŋuno Anutuko ŋande yaró, ‘No ŋande yeteno, “Ye soso anutu-anutu yoteŋgo,”’ ŋunde yaró, hamómbe?
JOH 10:35 Komo Anutuko uni eneŋo mandí iŋaŋgurí ŋu ŋunde yimiraró, ko mande sokomeko yote ŋuko hamó naŋge.
JOH 10:36 Ko Awa eneŋombo no rokó nerero asá niriní nokono ŋano umbunowó. Quko no ŋande yeteno, ‘No Anutu koro Naŋuní,’ yeteno qunoko, yendo ŋande yeteŋgo, ‘Ke Anutu yesaráŋoyote,’ yeyoteŋgo. Asa ŋu date tero?
JOH 10:37 Qeni, no Awanemboro kho qu kama teyoteno tiníqo, mandene ma iŋondutuwowero.
JOH 10:38 Quko ye ŋunde kama iŋondutu nerewaŋgo tiníqo, kho teyoteno ŋu qeneroqota iŋondutu ti qembe. Ŋunde tero ye meté qenero ŋande iŋoyi tondaŋeweya, ko Awando neneŋo quronemo yoní, ko no Awa quroyómo yoteno ŋu.”
JOH 10:39 Ŋunde yiníqo, naru kaŋuya kondé towo kusiyato, ye iŋaŋgurí, quko taka yere toŋeró.
JOH 10:40 Toŋero Jotan Sono karóŋoro mira Jonko komo uni sono re yunoyara quno ŋuno uyaró. Uyaro mirako ŋuno yora.
JOH 10:41 Yoní unipare qambu eneno maheyaŋgo. Mahe ŋande yeyaŋgo, “Hamó, Jonko rokó ka kama taró. Quko Jonko mande soso Yesu koro yeyaró ŋuko hamó naŋge.”
JOH 10:42 Asa ŋu mirako ŋuno uni qambu Yesu iŋondutuwoyaŋgurí.
JOH 11:1 Ŋu naru kano uni ka, owí muko Lasarus, se khumo taró. Lasarus ŋuko Betani yendé moŋgo qu, ko Betani ŋuko yerekuwosa Maria, Mata koro yendé ŋu.
JOH 11:2 Lasarusko pare irisa ŋuro kumoyari, ko Maria ŋundo komo sono kiruwó ka Uni Parámi khímo hausuworo huímbo sonowoní hararó ŋu.
JOH 11:3 Asa yerekuwosa ŋundo mande ka riri Yesuko uyaró, “Uni Parámi, keŋo topoke ŋano qu se khumo tete.”
JOH 11:4 Yesuko mande ŋu iŋoro ŋande yaró, “Se khumo tete ŋuko riní khumowero qu kini. Kini, ŋuko unipareto Anutu koro sine parámi qenewero se khumo qu. Ŋuro tero khe ŋuwore Anutu koro Naŋuní ŋuya owé parámi reweya.”
JOH 11:5 Yesuko Mata, Maria, Lasarus newonde meté yunaró.
JOH 11:6 Ŋunde ŋuro Lasarus se khumo tete ŋu yi mira kano ŋuno iŋoro naru irisa ŋuya rotoro mira ŋuno yora.
JOH 11:7 Ko imemoŋgo iŋo-iŋo rewero uniyó ŋande yimiraró, “Judia mirako ŋuno oyato,” yaró.
JOH 11:8 Yiní ŋande miraŋgurí, “Rapi, naru kano Juda koro uni pará-parámbo wondopo kuri khumowero taŋgurí. Ŋumbe kama iŋoro kepe ko Judia mirako uyarewero yete?”
JOH 11:9 Yi mandeye topé ŋande yimiraró, “Qeni, kosa kanata qunoko naru koro wembó 12 yote, hamómbe? Uni kato kosano khe uyote ŋuko kama rokaráŋoyote, dokoro, noko koro hiyó qeneyote.
JOH 11:10 Quko uni ka suwono khe uyote ŋuko rokaráŋoyote, dokoro, eneko toŋete mira qenewero ŋuro suruyó moré kini.”
JOH 11:11 Yesuko ŋunde yeroqo ŋande yimiraró, “Toponani Lasarus ŋuko etete, quko nondo uyare okokowano.”
JOH 11:12 Yiníqo, iŋo-iŋo rewero uniyómbo ŋande yaŋgurí, “Uni Parámi, ko ene etete tiníqo, se khumoyó kini tiní meté teweya.”
JOH 11:13 Yesuko Lasarus khumaró ŋuro yaró, quko iŋo-iŋo rewero uniyó ŋande ye iŋaŋgurí, ko enendo Lasarus kina eteyote ŋuro yaró.
JOH 11:14 Asa ko Yesuko tunomo ŋande ye yimiraró, “Lasarus khumaró.
JOH 11:15 Ko no taŋgímo kama yanowó ŋuro niŋgu-niŋgu teteno. Dokoro, ŋundoko ye yoriní iŋondutu tewaŋgo. Asa uyare qeneto.”
JOH 11:16 Ŋunde yiníqo, Tomas owí ka Ditimus ŋundo otoqo iŋo-iŋo rewero uni kumi ŋande yimiraró, “Uyareka nore ŋuya eneya khumato,” yaró.
JOH 11:17 Asa Yesuko Betani yendémo ŋuno uyariní ŋande miraŋgurí, ko Lasarus khumaró ŋu noŋgo yate kosa naru nimí kini ŋunde rotoro uni tapuyómo yora.
JOH 11:18 Betani ŋuko Yerusalem sumeyoro ŋuno yora, asa khe piruyó muko kilomita kapusa ŋundiro naŋge.
JOH 11:19 Ŋunde ŋuroko Juda unipare qambu mahero Mata koya Maria koya yiyoro kumoyari khumaró ŋuro yemama mande yaŋgurí.
JOH 11:20 Asa Matako Yesu mahete yi iŋoro uro Yesu kheko wisumuŋo qeneró, quko Maria yano kunditaró.
JOH 11:21 Uro Matako Yesu ŋande miraró, “Uni Parámi, ke ŋano yara tiníqo, kumone kama khumowero qu.
JOH 11:22 Quko itakako no ŋande iŋoteno, ko ke oka karo Anutu kirayoweya tiníqo, o ŋu te kunoweya.”
JOH 11:23 Ŋunde yiní ŋande miraró, “Kumoŋge muko pitu ko otoqoweya.”
JOH 11:24 Ko Matako ŋande miraró, “No iŋoteno, naru weŋako ŋuno unipare khumaŋgurí qundo pitu ko otoqowaŋgo quno ŋuno enendo pitu ko otoqoweya.”
JOH 11:25 Ŋunde yiní Yesuko ŋande miraró, “Pitu ko otoqowaŋgo ŋuro wimbu ŋuya yoto-yoto ŋuya ŋuko no naŋge. Asa ko uni ka no iŋondutu nereyote ŋuko khumoweya quko yoto-yotoyó keta reweya.
JOH 11:26 Ko uni soso toŋe keta yotoro no iŋondutu nereyoteŋgo ŋuko kama khumowaŋgo. Kepe ŋumbe iŋondutuwoyotepe ma kini?”
JOH 11:27 Yiní ŋande yaró, “Iyo, Uni Parámi. No iŋondutu ŋandiro teteno, ko keko Kristo ŋu, Anutu koro Naŋuní ŋundo nokono umbuweya ŋu.”
JOH 11:28 Ŋunde yero roto uyaro kuwí Maria mondó ta ŋande miraró, “Rondaqe-rondaqe Uni ŋundo mahero neko kerete.”
JOH 11:29 Ŋunde yiní waka ta otoqoro, Yesu qenewe, yero uró.
JOH 11:30 Yesu yendémo kama oró. Ene komo Matako kheko wisumuŋaró ŋuno naŋge yora.
JOH 11:31 Maria otoqoro ya rotoní Juda uni eneya yano yotoro sikí ka yaŋgurí qundo qenero howe uŋgurí, dokoro, eneko uyare uni tapuko tendowero uyate, peka, ye iŋaŋgurí.
JOH 11:32 Asa Mariako Yesuko ŋuno uyaro qenero khímo rokaraŋo umburo ŋande miraró, “Uni Parámi, ke ŋano yara tiníqo, kumone kama khumowero qu.”
JOH 11:33 Yesuko Maria koya Juda unindoya mahero tendo mukuru tiqo, yiyoro newonde saŋgirí tero
JOH 11:34 ŋande yaró, “Yendo uni ŋu re dana raŋgurí?” Yiní ŋande miraŋgurí, “Uni Parámi, ke mahe qeno.”
JOH 11:35 Yesuko tendaró.
JOH 11:36 Tendoní Juda unindo qenero ŋande yaŋgurí, “Qeni. Enendo uni ŋu newonde meté hamó ina.”
JOH 11:37 Quko kumimbo ŋande yaŋgurí, “Eneko toŋí pokawí ŋu riní pitu ko meté toŋeteyote. Asa ko do murí karo uni ŋu riní kama khumaró?”
JOH 11:38 Ŋunde yi naru kaŋuya Yesu newondímo saŋgirí tero uni tapuko uyaró. Uni tapu ŋuko wondo yayó ka, ko wondo ka parámi mundo maŋgó wisumuŋaró.
JOH 11:39 Asa Yesuko ŋande yaró, “Ye wondo ŋu re rotika umbuní.” Yiní Mata, uni khumaró ŋuro kuwí ŋuko ŋande miraró, “Uni Parámi, itaka ŋano naru nimí kini ŋunde rotoro uni tapuko yorote ŋa. Risá piyimi mu areweya.”
JOH 11:40 Yiní ŋande miraró, “No korete ke kimiranowó, ke iŋondutu teweya tiníqo, Anutu koro sine parámi ŋu qeneweya.”
JOH 11:41 Asa wondo re roti umburó. Re rotiqo, Yesu koreko toŋetero ŋande yaró, “Awa, no yuŋguna kereteno, dokoro, ke haririne iŋote.
JOH 11:42 No iŋoteno, naru rokóŋo keto no iŋoyote. Quko unipare qambu ŋano kaŋeyoteŋgo ŋuro iŋoro mande ŋa yeteno. Ŋunde yeweka keto no asá niri mahenowó ŋuro iŋowaŋgo.”
JOH 11:43 Ŋunde yero kondé ŋande nekaró, “Lasarus, ke yendémo umbu.”
JOH 11:44 Yiní Lasarus uni tapu rotoro yendémo umburó. Komo tapuŋowero koro khí kandí umu-kembé tuwipo pokamaŋgurí. Asa ko Yesuko ŋande yimiraró, “Tuwi se rotoyika uyariní.”
JOH 11:45 Ŋunde ŋuroko Juda uni kumi mahero Maria koya sikí ka yoraŋgurí qundo Yesuko o taró qenero iŋondutuwoyaŋgurí.
JOH 11:46 Quko kumimbo uyaro Farisi uni Yesuko o taró ŋuro yimiraŋgurí.
JOH 11:47 Ŋunde yimiroyi o qa-qa unindoro tapá unindoya Farisi unindoya uni kembé-kembémboya neko yiri mahero kopaŋgurí. Kopoyi ŋande yimiraŋgurí, “Nore date tewato? Uni ŋundo rokó qambu teyote.
JOH 11:48 Ko nore qene rotowato tiníqo, unipare soso ene iŋondutuwowaŋgo. Ŋunde ti Rom unindo mahero noreŋo Ya Surumínanimboya, wininanimboya yori kini teweya.”
JOH 11:49 Asa keweroye moŋgo uni ka, owí Kaiapas, kumima naru quroko ŋuno o qa-qa unindoro tapá uni yaró, ŋundo ŋande yimiraró, “Yeko iŋo-iŋoye moré kini.
JOH 11:50 Yendo oka kama qene iŋoyoteŋgo, peka. Qeni, ko uni kanata kato uniparetoro mepéye rero khumoníqota Rom unindo noreŋo wininani soso kama rambaruru yerewaŋgo.”
JOH 11:51 Kaiapas ŋundo mande ŋu iŋondutuyó moŋgo kama yaró. Kini. Kumima naru quroko ŋuno o qa-qa unindoro tapá uni yora. Ŋunde yotoro ye-ye mande ŋundiro yaró, ko Yesu Juda wini soso koro khumoweya.
JOH 11:52 Ko Yesuko Juda wini koro naŋge kama khumoweya. Kini. Eneko, Anutu koro simó wimbo-wimbo yoraŋgo qu soso kopo yereweka mahe wini kanata naŋge ti, yero khumoweya.
JOH 11:53 Asa ko ŋu naruko ŋuno naŋge uni kembé-kembémbo, Yesu uratoka khumoní, yero khe seqaŋgurí.
JOH 11:54 Ŋunde ŋuro Yesu Juda uni keweroyewore tunomo kaŋuya kama yateyara. Kini, mira ka mira wimbí sumeyoro ŋuno uyaró. Uyaro iŋo-iŋo rewero uniyómboya Eparaim yendémo ŋuno yoraŋgo.
JOH 11:55 Tukú Juda koro o ne-ne ŋu, owí muko Taka yereró ŋu mahewero tiní unipare yendé wimbo-wimbo qu noŋgo soso ta, nore sonowatoka Anutu toŋímo sara tiní, yero Yerusalem oŋgurí.
JOH 11:56 Ŋunde oro Yesu seqaro Ya Surumímo kaŋero epe osese-osese ŋande taŋgurí, “Ye date iŋoteŋgo? Enembe o ne-ne ŋano maheweyape ma kini?”
JOH 11:57 Komo o qa-qa unindoro tapá unindoya Farisi unindoya unipare ŋande yimiraŋgurí, ko uni kato Yesu dana yote ŋu iŋoroqo, asa ene meté yimirika Yesu re kusi-kusi yano rotowaŋgo.
JOH 12:1 Naru kano, kosa naru kande saŋiyoro kanata ŋunde rotoro Taka yereró quro o ne-ne ŋu tunoqeweya. Asa ŋu naruko naŋge Yesuko Betani yendémo ŋuno maheró. Yendémo ŋuno Lasarus, Yesuko uni tapu koŋgo riní otoqaró ŋu ŋuno yora.
JOH 12:2 Yesu koro o ne-ne ka tiqo, Matako sunará tiní Lasarus koya Yesu koya uni meyowomboya etero neyaŋgo.
JOH 12:3 Asa Mariako sono kiruwó risá nuŋgurí qu, kimoyó parámi ŋu re Yesu khímo windoroŋaró. Ŋunde tero huímbo sowoní hararó. Ko sono kiruwó risá nuŋgurí ŋuro nuŋgurímbo ya soso howaró.
JOH 12:4 Ŋunde tiní Jutas Isikariot, eneŋo iŋo-iŋo rewero uni qu ka tukú Yesu re uni piyimi kandeyemo rotaró, ŋundo ŋande yaró,
JOH 12:5 “Date koro? Norendo sono kiruwó ŋu soweyowato tiníqo, denarius 300 siyoro uni onoŋoye moré kini qu meté se yunowato, hamómbe?”
JOH 12:6 Ŋunde yaró, quko uni oye moré kini ŋuro kama iŋaró. Kini. Ŋuko momo uni. Eneko Yesu koro iŋo-iŋo rewero uniyómboro wondo puŋgeye soporo eneŋo kumi rero momo teyara.
JOH 12:7 Asa Yesuko mande ŋu iŋoro ŋande yaró, “Ŋunde roti. Pare ŋundo naru khumoweka tapu nerewaŋgo quro sono kiruwó ŋu towoyaró.
JOH 12:8 Naru rokóŋoro uni onoŋoye moré kini ŋuko yeya yowaŋgo. Quko no yeya naru piru kama yowano.”
JOH 12:9 Asa Juda unipare qambu ŋundo, Yesu Betani yendémo ŋuno yote, ye iŋoro ŋuno maheŋgurí. Ko Yesu qenewero na kama maheŋgurí. Kini, ŋande iŋaŋgurí, ko Lasarus, Yesuko uni tapu koŋgo riní otoqaró, ŋuya qenewero uyareŋgurí.
JOH 12:10 Ŋunde ŋuroko o qa-qa unindoro tapá unindo Lasarus ŋuya uri khumowero quro mande kusiyaŋgurí,
JOH 12:11 dokoro, Juda uni qambu qundo Yesuko Lasarus koro kho taró ŋuro iŋoro Yesu iŋondutuwoyaŋgurí.
JOH 12:12 Saraŋoní unipare qambu o ne-ne parámi quro Yerusalem maheŋgurí ŋundo piŋa mande ŋande iŋaŋgurí, ko Yesuko Yerusalem mahete, iŋaŋgurí.
JOH 12:13 Ŋunde ŋuro ene domba koro kambiní se toworo kheko wisumuŋowero uyare ŋande kiweyaŋgurí, “Anutu koro seré ti. Uni Parámimboro owímo mahete ŋundo puriŋo riní. Uni ŋuko Israel koro wiri yerete uni ŋu.”
JOH 12:14 Asa Yesuko dóki ka rero ŋuro saŋano kunditaró. Ŋuro komo suki sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró,
JOH 12:15 “Ye Saion koro Nambuní, ye ma sorewero. Qeni. Yeŋo wiri yerete uni ŋuno qu itaka mahete ŋa. Ene dóki simó kano kundite mahete.”
JOH 12:16 Koretero iŋo-iŋo rewero uniyómboko unipareto o taŋgurí ŋuro murí kama iŋoyi tondaŋaró. Quko tukúko Anutuko owé parámi re Yesu inoníqota mande sokomeko ŋuno nakayáŋaró ŋu iŋoro mande ŋuko Yesu ŋuro naŋge yaró ŋuro iŋoyi tondaŋaró, ko unipareto Yesu koro o taŋgurí ŋuro iŋoyi tondaŋaró.
JOH 12:17 Komo Yesuko Lasarus uni tapuko nekoní khumowí rotoro otoqaró quno ŋuno unipare qambu eneya yoraŋgurí. Asa unipare ŋundo Yesu ŋuro mande yesowo yeyaŋgo.
JOH 12:18 Ŋu murí ŋuro unipare qambu Yesuko rokó ŋu taró ŋuro iŋoro kheko wisumuŋowero uyareŋgurí.
JOH 12:19 Asa ko Farisi unindo epe mito-mito ŋande taŋgurí, “Qeni, nore oka tewero mepémo kini. Unipare soso nokono yoteŋgo qundo uyare howeyoteŋgo.”
JOH 12:20 Ŋu naruko ŋuno Grik uni kumi ŋuya o ne-ne parámi muno Anutu potoruku te inowero quro Yerusalem ŋuno oŋgurí.
JOH 12:21 Grik uni ŋuko Filipko maheŋgurí. Filip ŋuko Galili mirako Betisaita yendé moŋgo qu ka. Asa Grik unindo mahero ŋande miraŋgurí, “Awa, noreko Yesu qeneto yero.”
JOH 12:22 Ŋunde yi uyaro Andru miraró, ko Andru koya Filip koya uyaro Yesu mirariyó.
JOH 12:23 Mirori Yesuko mandeyari topé ŋande yaró, “Asa Unindoro Naŋunímbo owé parámi rewero ŋuro naruyó itaka ŋa.
JOH 12:24 Hamó horé no ye yimiroteno, ko wit taŋgurí nokono umburo kama khumoweya tiníqo, o kanata naŋge yoweya. Quko khumoro yateqo wotero eŋgé qambu teweya.
JOH 12:25 Ko uni kato ene yoto-yotoyó ŋuro hamó nuŋgurí iŋoyoweya tiníqo, yoto-yotoyó ŋu kina rotoweya. Quko uni kato eneŋo yoto-yotoyó ŋu nokono ŋano huwóŋoyote quko, asa yoto-yotoyó ŋu kondé towoní suki-suki yoweya.
JOH 12:26 Ko uni ka neneŋo sunará teweya ŋuko no nohoweyoweya. Ko mira no yowano ŋuko, neneŋo sunará simóne ŋuno yoweya. Ko uni ka neneŋo kho qu teweya quko, asa Awando owé parámi inoweya.
JOH 12:27 “Itaka newondene quhurí tete. Ko no date yewano? No ŋande peka yewano, ‘Awa, ke meté itaka rambaruru ŋa noŋgo ta nere?’ Kini, quhurí ŋa korowowero quro mahenowó.
JOH 12:28 Awa, ke meté owéŋge ri parámi teweya.” Yesuko ŋunde yiníqo, maŋgó ka sambo koŋgo ŋande yaró, “Komo no owéne rewe parámi ta, ko imemo kaŋuya ŋunde tewano.”
JOH 12:29 Unipare qambu kutaqemo kaŋaŋgurí qu mande ŋu iŋoro ŋande yaŋgurí, “Kusiro yete,” yaŋgurí. Ko kumimboko ŋande yaŋgurí, “Sambo simó kato Yesu koya mande yete,” yaŋgurí.
JOH 12:30 Ŋunde yi Yesuko mande topé ŋande yaró, “Ye mande itaka iŋoteŋgo ŋuko, neneŋo quro kini. Kini. Ŋuko yeŋo qu naŋge.
JOH 12:31 Naru ŋako noko unipare ronda yerewero naruyó. Itakako Anutuko noko koro uni kembé ŋu howiní toŋeweya.
JOH 12:32 Quko uni norero hoko nerewaŋgo quno ŋuno nondo unipare soso woso yereweka nono mahewaŋgo.”
JOH 12:33 Yesuko ŋunde yero ene date tero khumoweya ŋuro yaró.
JOH 12:34 Asa ko unipare qambu qundo mande topé ŋande yaŋgurí, “Hutuŋo mande weyoyi ŋande iŋoyato, ko Kristo ŋu maheroqo suki-suki yoweya. Ke date koro ŋande yete, ‘Unindo Unindoro Naŋuní ŋu hokowaŋgo,’ yete? Unindoro Naŋuní ŋu dani horé?”
JOH 12:35 Ko Yesuko ŋande yimiraró, “Naru tukuni ta naŋge hiyó ŋu yeya yoweya. Hiyómbo hiyóqeyoní ŋuno yateyuri. Yate huririko weyo yereweya koro. Uni ka huririko khe uyareyote ŋuko dana uyareyote ŋu kama iŋoyote.
JOH 12:36 Itakaka hiyó yeya yoníqo, hiyó ŋu iŋondutuwoyi. Ŋunde iŋondutuworoqo ye hiyó koro simó tewaŋgo.” Yesuko uniparetoya mande yiní kini tiní yorotoro uyare sóqaró.
JOH 12:37 Unipareto Yesuko rokó qambu taró ŋu qeneŋgurí, quko kama iŋondutuwoyaŋgo.
JOH 12:38 Ŋunde tero ye-ye uni Aisaia koro mandí ka ri hamó taró. Aisaiako ŋande yaró, “Uni Parámi, danimbo mandenani iŋondutuwoyoteŋgo? Ko dani ka Uni Parámimbo wimbí tunomo witú yiriní qeneŋgurí?”
JOH 12:39 Ŋunde ŋuroko unipare ŋunde qundo Yesu iŋondutuwowero mepémo kini. Do karo Aisaiako mande enesó ŋande nakayáŋaró,
JOH 12:40 “Anutuko toŋeye riní toŋetewero mepémo kini, ko iŋondutuye riní wisumuŋaró. Toŋeyembo oka qenewaŋgo koro, ko newondeyembo mande murí iŋowaŋgo koro, ko newonde rohoré ti nondo yorewe meté tewaŋgo koro.”
JOH 12:41 Aisaiako komo quno Yesu koro sine parámi ŋu qenero mande ŋu Yesu koro na yaró.
JOH 12:42 Ŋunde ŋuro uni kembé kumimboko Yesu iŋondutuwoyaŋgurí. Quko iŋondutuye re tapuŋaŋgurí, dokoro Farisi uni ŋuro soraŋgurí, Farisi unindo huru-huru ya noŋgo yohowewero koro.
JOH 12:43 Hamó, uni kembé ŋu unindo seré te yunowero ŋuro hamó iŋaŋgurí, ko Anutuko owéye hokowero ŋuro tomó ta naŋge iŋaŋgurí.
JOH 12:44 Asa Yesuko kondé ŋande kiwaró, “Uni ka no iŋondutu nereyote ŋuko no naŋge kama iŋondutu nereyote. Kini, enendo no asá nereró ŋuro iŋondutuwoyote.
JOH 12:45 Ko uni ka no niyote ŋuko no asá nereró ŋu qeneyote.
JOH 12:46 Nondo hiyó qembe nokono ŋano umbunowó. Ŋunde tero uni soso no iŋondutu nereyoteŋgo ŋuko huririko kama kunditeyowaŋgo yero.
JOH 12:47 “Ko uni kato no mandene iŋoro kama howeyoweya qu, asa no uni ŋunde qu kama rondaŋewano. Dokoro nondo nokono unipare ronda yerewero kama mahenowó. Kini. Nondo rambaruru koŋgo yorewero mahenowó.
JOH 12:48 Ko uni kato no huwó nerero mandene kama reyote ŋu, ronda-ronda uni ŋundo ronda yereweya. Hamó, mande yeyano ŋundo naŋge, naru weŋako ŋuno uni ŋunde qu ronda yereweya.
JOH 12:49 Neneŋo iŋo-iŋone moŋgo mande ŋu kama yeyano. Kini. No asá nereró eneŋombo murí ka kondé nimironí mande ŋu yeyano.
JOH 12:50 Ko no ŋande iŋoteno, eneŋo mande kondé ŋundoko uni riní suki-suki yoweya. Ŋunde ŋuro mande soso nondo yeyoteno, ŋuko Awando nimironí yeyoteno naŋge.”
JOH 13:1 Ŋu naruko ŋuno Taka yereró quro o ne-ne ŋu tunoqewero taró. Ko Yesuko ŋande iŋaró, ko ene noko ŋa rotoro Iwímo owero quro naruyó ŋu tunoqaró. Enendo newonde meté unipareyó noko ŋano yoraŋgurí qu hamó yunoyaró. Ŋunde tero toŋí yoníqo, watí hamó ŋunde yunoyara.
JOH 13:2 Asa suwo tiní etero o neyaŋgo. Komo Monimbuko Jutas Isikariot, Saimon koro naŋuní ŋu riní Yesu re uni piyimi kandeyemo rotowero ŋuro ye iŋaró.
JOH 13:3 Asa Yesuko ŋande iŋaró, ko Iwímbo o soso se eneŋo kandímo raró, ko enendo Anutu roto umburoqota pitu ko Anutuko oweya.
JOH 13:4 Ŋunde ŋuro otoqoro o newero ŋu rotoro kowe punu-punuyó piru qu re rotoro tuwi ka re kosopémo kusiyaró.
JOH 13:5 Kusiyoro sono kondómoro iŋo-iŋo rewero uniyómboro kheye sonoworo tuwi re kosopímo kusiyaró ŋu re supu sowo yunaró.
JOH 13:6 Yate-yate Saimon-Pitako maheró. Mahiní Pitako ŋande oseseyaró, “Uni Parámi, kepe no khene sonowowero tete?”
JOH 13:7 Ko Yesuko mandí topé ŋande yaró, “O teteno ŋako, ke itakako murí kama iŋoyi tondaŋete. Quko imemoŋgo iŋoyi tondaŋeweya.”
JOH 13:8 Yiní ŋande miraró, “Hamó horé, khene kama sonowoweya!” Yiní mande topé ŋande yaró, “Ko no kheŋge kama sonowowano tiníqo, ke noya kama yowaro.”
JOH 13:9 Ŋunde yiní ŋande miraró, “Uni Parámi, ko ŋunde tiníqo, khene naŋge kini, kandene, kembane ŋuya sonowo.”
JOH 13:10 Ŋunde yiní ŋande miraró, “Uni ka komo sono kimuró tiníqo, ene kaŋuya kama sono kimuweya. Kini, khí naŋge sonowoweya, kowí soso sara taró. Ko ye sara teteŋgo. Quko ye soso quro kama yeteno.”
JOH 13:11 Yesuko uni ŋundo ene re uni piyimi kandeyemo rotaró ŋuro ŋande yaró, “Ye soso sara kama taŋgo,” yaró.
JOH 13:12 Ŋunde yero Yesuko kheye sonowoní kini tiníqo, kowe punu-punuyó piru ŋu pitu ko punuworo etaró. Etero ŋande osese yereró, “Yembeka o yeŋo teteno ŋaro murí iŋoyi tondaŋetepe ma kini?
JOH 13:13 Yendo no, ‘Rondaqe-rondaqe Uni,’ yero neko nereyoteŋgo, ko, ‘Uni Parámi,’ yero neko nereyoteŋgo. Ŋu meté, dokoro no ŋundiro na.
JOH 13:14 Qeni, no Uni Parámiye yoteno, ko no Rondaqe-rondaqe Uniye yoteno, quko no ye kheye sonowoteno. Asa yendo kheye epe sono-sono ti qembe.
JOH 13:15 Dokoro nondo otete ka witú yereteno. Ŋunde tero ye ŋuya o teteno ŋu teyuri qembe.
JOH 13:16 No hamó horé yero ye yimiroteno, sunará simó kato eneŋo uni parámiyó kama takate. Ko asáŋowí uni ka unindo ene asáŋoní maheró ŋu kama takate.
JOH 13:17 Itaka ye otete ŋaro iŋomukoteŋgo, asa ŋu howewaŋgo tiníqo, puriŋo ka rewaŋgo.
JOH 13:18 “Ye soso quro ŋundiro kama yeteno. No uni rokó yerenowó ŋuro iŋomukoteno. Quko komo suki mande sokomeko ŋuno nakayáŋaró qu ka hamó tunoqeweya. Mande ŋuko ŋandiro, ‘Uni ka noya bret neyote qundo saŋgirí te nunoro khí hokote.’
JOH 13:19 “Oka tunoqewero tete, quko no koretero ŋuro ye yimiroteno. Ŋunde ŋuroko imemoŋgo tunoqeweya quno ŋuno ŋande iŋondutuwowaŋgo, ko ŋuko no naŋge.
JOH 13:20 No hamó horé ye yimiroteno, uni kato nondo uni ka asáŋowe uyote ŋuya topo teyote quno ŋuno ene noya topo teyote qembe. Ko uni ka noya topo teyote ŋuko no asá nereró ŋuya topo teyote.”
JOH 13:21 Yesuko ŋunde yeroqo newondí quhurí piyimi tero ŋande yesowo yaró, “No hamó horé ye yimiroteno, ye keweroyemo kato no norero uni saŋgirí kandeyemo norotoweya.”
JOH 13:22 Ŋunde yiní epe qene-qene tero mandímboro murí ŋuro iŋondata parámi taŋgurí.
JOH 13:23 Iŋo-iŋo rewero uni Yesuko hamó iŋoyara ŋuko Yesu taŋgímo ete saŋáqaró.
JOH 13:24 Asa Saimon-Pitako uni ŋu Yesuko danimboro yaró ŋuro oseseyowero kembémbo rokó taró.
JOH 13:25 Ŋunde tiní enendo kembé Yesu nomonímo re rotoro ŋande oseseyaró, “Uni Parámi, ke danimboro yete?”
JOH 13:26 Yesuko mande topé ŋande yaró, “Nondo bret sombé ka sonono rero re uni ka inowano. Uni ŋuro yeteno ŋu.” Ŋunde yero bret sombé ŋu sonono rero re Jutas Isikariot, Saimon koro naŋuní, ŋu inaró.
JOH 13:27 Jutasko re niní kini tiníqo, Monimbu umburo newondímo uró. Ko Yesuko ŋande miraró, “Ke o tewero iŋote ŋu waka ta te.”
JOH 13:28 Ŋunde miraró, quko uni meyowo o neyaŋgurí ŋundo mandímboro murí kama iŋoyi tondaŋaró.
JOH 13:29 Jutas ŋuko eneŋo wondoye ŋu sopoyara. Ŋundiro naŋge kumi muko ŋande yero iŋaŋgurí, ko Yesu peka o ne-ne ŋuro uyare oka kimo mahewero mirarómbe, ma uyare uni oye moré kini mu ŋu o se yunowero miraró, peka.
JOH 13:30 Asa Jutas bret sombé ŋu re niní kini tiní asa waka ta mirako uró. Ko suwo taró.
JOH 13:31 Asa Jutas mirako uníqo, Yesuko ŋande yaró, “Itakako Unindoro Naŋuní ŋu owé parámi rewero tete. Ko owé parámi riníqo, Anutuko ŋuya owé parámi reweya.
JOH 13:32 Ko Anutuko owé parámi ŋunde reroqo quroyómo ŋuno enendo Naŋuní owé parámi inoweya. Itaka ka ŋunde teweya.
JOH 13:33 “Naŋo-simóne, naru tomó ta naŋge yeya yorowano. Imemoŋgo ye no seqa nerewaŋgo. Quko mande Juda koro uni pará-pará yimiranowó ŋu, itaka ŋunde naŋge ye yimiroteno, ko ye mirako owano ŋuno owero mepémo kini.
JOH 13:34 “Nondo mande kondé keta qu ŋande yunoteno, ko ye newonde meté epe ino-ino teyuri qembe. Nondo newonde meté ye yunano ŋunde naŋge, ye ŋuya newonde meté epe ino-ino teyuri qembe.
JOH 13:35 Ŋunde tiqo, unipare soso ŋande ye iŋowaŋgo, ko ye neneŋo iŋo-iŋo rewero unine.”
JOH 13:36 Yiníqo, Saimon-Pitako ŋande oseseyaró, “Uni Parámi, ke dano oweya?” Yesuko mande topé ŋande yaró, “Mira no ŋuno owano ŋuko, ke itaka no nohowe ŋuno kama oweya. Quko imemoŋgoko nohowe ŋuno oweya.”
JOH 13:37 Yiní Pitako ŋande oseseyaró, “Uni Parámi, date koro no itaka ke kama kohowewano? Nondo samaka kerewero quro yoto-yotone rotowano.”
JOH 13:38 Yiní Yesuko mande topé ŋande yaró, “Kepe keto samaka nerewero quro yoto-yotoke rotoweya, ye iŋote, hamómbe? No hamó horé kimiroteno, kotori kama yeyoníqota ke naru kapusako neneŋo wawa yeweya.
JOH 14:1 “Ye newonde quhurí ma tewero. Ye Anutu iŋondutuwoyi; no ŋuya iŋondutu niri.
JOH 14:2 Awanemboro yanoko yakutí qambu yote. Ŋu hamó kini tiníkaqo, no mande ŋunde wisi yerewero, dokoro no oro yeŋo yakutíye roŋgaruwowero oteno.
JOH 14:3 Ko no oro ye yakutíye roŋgaruwoteno tiníqo, no pitu ko umburo ye yorewe dano yoteno ŋuno mahewaŋgo. Ŋunde tero ye ŋuya ŋuno noya ŋuno yowato.
JOH 14:4 Ko dano owano quro khe ŋu iŋomukoteŋgo.”
JOH 14:5 Yiní Tomasko ŋande miraró, “Uni Parámi, ke dano oweya ŋu nore kama iŋoteto. Asa ko nore khe ŋu date iŋowato?”
JOH 14:6 Yiní ŋande miraró, “Khe ŋuya, mande hamó ŋuro murí ŋuya, yoto-yoto koro simburí ŋuya ŋuko no naŋge. Uni kato khe enesówore Awako kama maheweya.
JOH 14:7 Ko ye komo no iŋo nunaŋgurí tiníqo, awane ŋuya iŋo inowaŋgo. Ŋa naru ŋa noŋgo yendo hamó iŋo inoyoteŋgo, ko ene qeneteŋgo.”
JOH 14:8 Filipko ŋande miraró, “Uni Parámi, ke Awa nore witú nirikata ŋu mepémo teweya.”
JOH 14:9 Yiní ŋande miraró, “Filip, naru piru horé no yeya yorano, quko keto no kama iŋo nunoyote, peka? Uni ka no niyote ŋuko Awa qeneyote. Ke date ŋunde yete, ‘Ke Awa witú nirikata,’ yete?
JOH 14:10 Keto no Awa quroko yoteno ko Awando quronemo yote ŋuro kama iŋondutu teyote, peka? Nondo mande ye yunoyoteno ŋuko, neneŋo iŋo-iŋone moŋgo kama yeyoteno. Kini. Awando neneŋo quronemo yote, ŋuroko khoyó soso ŋu teyote.
JOH 14:11 No Awa quroko yoteno, ko Awando quronemo yote. Mande ŋu iŋondutuwi. Ko kini tiníkaqo, asa nondo kho soso teyoteno ŋu naŋge iŋondutuwi qembe.
JOH 14:12 No hamó horé ye yimiroteno, uni ka no iŋondutu nereyote ŋundo kho soso teyano ŋu tero neneŋo kho qu takaweya, dokoro, no Awako oteno.
JOH 14:13 Ko ye o soso ŋuro owéne moŋgo kira nerewaŋgo ŋu tewano. Ŋunde tero Naŋuníwore Awando owé parámi reweya.
JOH 14:14 Ko o soso ŋuro owéne moŋgo kira nerewaŋgo ŋu tewano.
JOH 14:15 “Ye newonde meté no nunowaŋgo tiníqo, neneŋo mande kondé soso meté ta howeyowaŋgo.
JOH 14:16 Ŋunde tiqo, nondo Awane kirayowano, ko enendo ye wimbu yunowero quro samaka-samaka kaŋuya re yunoweya. Yunoní enendo yeya suki-suki yoweya.
JOH 14:17 Samaka-samaka ŋuko mande hamó ŋuro Yuqayó mu. Nokono unipareto ŋu kama rewaŋgo, dokoro ŋu kama qeneyoteŋgo, ko kama iŋo inoyoteŋgo. Quko yendo iŋo inoyoteŋgo, dokoro enendo yeya yote ko ye quroko yoweya.
JOH 14:18 “No ye yiyoro yorotowe qoqewo qembe kina kama yowaŋgo. Kini. No yeno mahewano.
JOH 14:19 Naru tukuni ta naŋge nokono unipareto no kama niyowero teteŋgo. Quko yeko no niyowaŋgo. No keta yoweqo, ye ŋuya keta yowaŋgo.
JOH 14:20 Ŋu naruko ŋunoko ye ŋande iŋowaŋgo, no Awane quroyómo yoteno, ko ye neneŋo quronemo yoteŋgo, ko no ye quroyemo yoteno.
JOH 14:21 Uni ka neneŋo mande kondé ŋu re howeyote ŋundo newonde meté nunoyote. Ko uni ŋu newonde nunoyote ŋu, Awanembo ŋuro newonde inoweya. Ko no ŋuya uni ŋu newonde inowano, ko no neneŋo rero witúŋoyowano.”
JOH 14:22 Ŋunde yiníqo, Jutas, ŋuko Isikariot kini, ŋundo ŋande oseseyaró, “Uni Parámi, ŋu date teroqo ke keŋo rero nore witú nereweya, quko nokono unipare keŋo rero kama witú yereweya?”
JOH 14:23 Ko Yesuko mande topé ŋande yaró, “Uni ka newonde meté no nunoyote ŋuko neneŋo mandene howeyoweya. Ko Awanembo uni ŋu newonde meté inoweya. Ko nore irisa eneno mahero ŋuya yowato.
JOH 14:24 Uni ka newonde meté no kama nunoyote ŋuko mandene kama howeyoweya. Mande ye iŋoyoteŋgo ŋako neneŋo mande qu kini. Ŋuko Awando no asá niriní mahenowó ŋuro mande qu.
JOH 14:25 “No yeya yorano qunoko nondo o ŋuro yimitoyano.
JOH 14:26 Quko imemoŋgo Awando neneŋo mepéne, Yuqa Surumí, yeŋo samaka-samakaye, ŋu owénemo riní umbuweya. Ko enendoko o soso ŋuro mande rondaqe yunoweya. Ko enendo iŋo-iŋoye riní otoqoní nondo komo yimiranowó ŋu pitu ko iŋowaŋgo.
JOH 14:27 No newonde ime yeno rototeno. Neneŋo newonde ime qu re yunoteno. Newonde ime ŋuko, unipare nokono quro qembe kini. Ye newondeye quhurí parámi ma tewero, ko ma sorewero.
JOH 14:28 “Komo nondo mande yewe ŋande iŋaŋgurí, ‘No yorotoro toŋewano, ko pitu ko yeno mahewano.’ Asa newonde meté nunoyoteŋgo tiníqo, mande ŋuro niŋgu-niŋgu tewaŋgo. Dokoro, no Awako owé teteno. Ko Awando taka nerete.
JOH 14:29 O ŋu kama tunoqeyoní no itaka ŋuro yimiroteno. Asa ko imemoŋgo o ŋu tunoqeweya quno ŋuno ye iŋondutu tewaŋgo.
JOH 14:30 “Naru piru yeya kama yewano, dokoro noko ŋaro uni kembé ŋundo itaka mahete. Eneŋo wimbímbo no kama taka nerete,
JOH 14:31 quko nokono unipareto ŋande iŋoyi, no newonde meté Awa hamó inoyoteno. Ko no Awando o soso ŋuro nimiraró ŋu teyoteno. Asa ye otoqika toŋeto.
JOH 15:1 “Wain koro utó hamó ŋuko no naŋge. Ko Awane muko wain koro kho quro simburí.
JOH 15:2 Awanembo kambiní nono yote ŋu soso kama eŋgé teyote ŋu se rotoyote. Ko kambiní kumi eŋgé teyote ŋuko, Awando sonowoní sara teyote, ŋuro tero eŋgé qambu teweya.
JOH 15:3 Ye komo sara taŋgurí, dokoro mande re yunanowó ŋundo ye yoriní sara taŋgurí.
JOH 15:4 Yeko nono womoyuri qembe. Ŋunde tiqo, no yeno womoyowano. Ko wain utó ŋuro kambiní utóŋo kumi puŋomo kama womoyoweya quko, asa ŋuko eŋgé kama teyoweya. Ŋunde naŋge, ko ye nono kama womoyowaŋgo tiníqo, eŋgé kama teyowaŋgo.
JOH 15:5 “Wain koro utó ŋuko no naŋge, ko yeko wain koro utóŋomboro kambi-kambiní. Uni ka nono womoní no eneno womoyoteno ŋundo eŋgé qambu horé teyote. Ko ye no norotowaŋgo tiníqo, oka tewero mepémo kini.
JOH 15:6 Uni ka nono kama womoyote ŋuko utóŋomboro kambiní se rotoyi asáqaró ŋunde qembe teweya. Kambiní ŋunde qu koporo kewáko qayi qayote.
JOH 15:7 Ko ye nono womoyiqota mandene yeno yote tiníqo, ye nuŋguríye moŋgo no kira niriqo, o ŋu tunoqeweya.
JOH 15:8 Ye eŋgé qambu tero neneŋo iŋo-iŋo rewero unine yoteŋgo tiníqo, Awanembo owé parámi reweya.
JOH 15:9 “Awando newonde meté no hamó nunoyote, asa ŋundiro naŋge nondo newonde meté ye yunoyoteno. Ye neneŋo muríne ŋunde qu howeyuri qembe.
JOH 15:10 Nondo Awanemboro mande kondé howeyano, ko eneŋo newonde meté yunowero murí ŋu howeyoteno. Asa ŋundiro naŋge ko ye neneŋo mande kondé ŋu meté howeyowaŋgo tiníqo, neneŋo muríne ŋunde qu howeyowaŋgo.
JOH 15:11 “No niŋgu-niŋgu teyoteno ŋuko yeno yotoro newondeyemo maŋgoreyoní, yero iŋoteno. Ŋunde ŋuro no mande ŋa re yunoteno.
JOH 15:12 Neneŋo mande kondé ŋuko ŋandiro, nondo newonde meté ye yunoyoteno, ŋunde naŋge ye newonde meté epe ino-ino teyuri qembe.
JOH 15:13 Ko uni ka nembe topé-topé samaka yerewero quro yoto-yotoyó rotoro khumoweya tiníqo, newonde meté yunowero murí ŋundoko murí ŋunde qu meyowo ka taka yerete.
JOH 15:14 “Ko ye nondo mande kondé yunoyoteno ŋu tewaŋgo tiníqo, neneŋo nembe topo-topone yowaŋgo.
JOH 15:15 Sunará simó ŋuko parámiyómbo o teyote ŋu kama iŋote. Ŋunde ŋuro no kaŋuya ye, ‘kho simóne,’ watí yero kama neko yereyoteno, kini. Mande soso Awane moŋgo iŋanowó ŋuko no komo se ye yimiranowó. Ŋunde ŋuro no ye, ‘nembe topo-topone,’ yero neko yereyoteno.
JOH 15:16 Yendo no kama rokó nerero noraŋgurí. Kini, nondo ye rokó yerero yorero kho ka yunanowó. Ŋunde tero ye uyaya eŋgé suki-suki yoweya qu ti qembe yero. Ŋunde tero asa ko ye no owéne moŋgo hariri tero Awa kirayatoka oka re nunoní yero yewaŋgo tiníqo, o ŋu re yunoweya.
JOH 15:17 Nondo ye mande kondé ŋande yunoteno, ye newonde meté epe ino-ino ti qembe.
JOH 15:18 “Yate nokono unipareto yeŋo piyimi yiriqo, ŋande iŋoyi qembe, ko koretero neneŋo piyimi nereŋgurí.
JOH 15:19 Ko yeko noko koro uni qu yoraŋgo tiníqo, noko unipareto yeya topo teyowero. Quko yeko noko koro uni kini. Nondo ye rokó yerero noko noŋgo yoranowó. Ŋunde ŋuro noko unipareto yeŋo piyimi yereyoteŋgo.
JOH 15:20 Ye nondo mande yeteno, asa sunará simóko parámiyó kama takate, ŋu iŋoyi qembe. No o piyimi te nunaŋgurí tiníqo, ye ŋuya o piyimi te yunowaŋgo. Ko neneŋo mandene howaŋgurí tiníqo, yeŋo mandeye ŋuya howewaŋgo.
JOH 15:21 Quko enendo no asá nereró ŋu kama iŋoteŋgo. Ŋunde ŋuroko o piyimi ŋunde qu te yunoyowaŋgo, dokoro yeko owéne moré qu.
JOH 15:22 Ko nondo mahero mande kama yunanowó tiníqo, eneko quhuríyemboro potó moré kini. Quko itaka ŋako quhuríye tapuŋowero khe ka ŋuna kini.
JOH 15:23 Uni ka neneŋo piyimi nereyote ŋuko Awane ŋuro piyimiŋoyote.
JOH 15:24 No keweroyemo kho kumi teyano ŋu, komo uni kato kho ŋunde qu kama teyaró. Ko ŋunde kama teyano tiníqo, eneko quhuríyemboro potó moré kini. Quko kho teyano ŋu qenero neneŋo piyimi nerero Awane ŋuya piyimiŋoyaŋgo.
JOH 15:25 Enendo murí piyimi teyoteŋgo ŋundo mande hutuŋo mandeyemo yote qu ka riní hamó tunoqete. Mande ŋuko ŋandiro, ‘Unindo murí moré kinimboro no piyimi nereyoteŋgo.’
JOH 15:26 “Nondo yeŋo samaka-samaka ŋu rewe Awa koŋgo yeno umbuweya. Samaka-samaka ŋu, Yuqa Surumí, ŋundo Awandoro mande hamó yeyote. Ŋundo mahero neneŋo yesowoweya.
JOH 15:27 Ye ŋuya neneŋo yesowoyi qembe. Dokoro, no kho kimani tanowó qu noŋgo itaka arete ŋano yeya noya yorato.
JOH 16:1 “Yendo iŋondutuye kama rotowero quro mande ŋa ye yimiroteno.
JOH 16:2 Imemoŋgo uni kembémbo huru-huru yaye moŋgo yohowewaŋgo. Hamó, naru ka maheweya qunoko unindo, Anutu koro sunará teyoteto, yero iŋoro ye yuri khumowaŋgo.
JOH 16:3 Uni ŋundo Awa kama iŋo inoteŋgo, ko no ŋuya kama iŋo nunoteŋgo. Ŋunde ŋuroko murí piyimi ŋunde qu teyowaŋgo.
JOH 16:4 Nondo mande ŋa yimiroweqota naru ŋu maheweya qunoko mandene ŋaro iŋowaŋgo. “Komo no yeya yorano, ŋuroko nondo o ŋaro ye kama yimiranowó.
JOH 16:5 Quko itakako no uni asá nereró ŋunoko oteno. Ko ye kato no kama osese nereyoteŋgo, ‘Ke dano owero?’
JOH 16:6 Mande yimiroteno ŋuko yoriní newonde surumí hamó teteŋgo.
JOH 16:7 Quko mande hamó yimiroteno, no ye samaka yerewero naŋge yorotoro toŋewe teteno. No kama owano tiníqo, yeŋo samaka-samakaye ŋu yeno kama umbuweya. Ko no owano tiníqo, rewe yeno umbuweya.
JOH 16:8 Umburo noko uniparetoro otete piyimiye ŋuro kowi piyo yunoweya, oteteye roneneŋowí mu ŋuro kowi piyo yunoweya, ko rondaŋewero muríye ŋuro kowi piyo yunoweya.
JOH 16:9 Unipareto kama iŋondutu nereyoteŋgo. Ŋunde ŋuroko enendo otete piyimiye ŋuro kowi piyo yunoweya.
JOH 16:10 No Awako oteno, imemoŋgo kama niyowaŋgo. Ŋunde ŋuroko samaka-samakaye ŋundo uniparetoro oteteye roneneŋowí mu ŋuro kowi piyo yunoweya.
JOH 16:11 Noko koro uni kembémboro oteteyó piyimi ŋuro mande khono yorotaró. Ŋunde ŋuroko rondaŋewero muríye ŋuro kowi piyo yunoweya.
JOH 16:12 “Nondo mande qambu ye yimirowero yero iŋoteno. Quko ye iŋoyi tondaŋewero mepémo kini.
JOH 16:13 Quko imemoŋgo Yuqa mande hamó yeyote ŋu maheweya. Enendo ye iŋondutuye riní mande hamó soso iŋoyi tondaŋeweya. Mande ŋuko eneŋo newondí moŋgo qu kini. Koretero mande ŋu iŋoroqota yeweya. Ko o kumi-kumi tunoqeweya ŋuro yimiroweya.
JOH 16:14 Enendo o neneŋo qu rero yunoweya. Ŋunde tero owéne hokoweya.
JOH 16:15 Awando o soso towote ŋuko neneŋo naŋge. Ŋuro tero ŋande yeteno, Yuqa ŋuko o neneŋo qu rero yunoweya.
JOH 16:16 “Naru tukuni ta ŋunde rotoroqo ye kaŋuya kama niyowaŋgo. Ko yate naru tukuni ta rotoroqo niyowaŋgo.”
JOH 16:17 Ŋunde yiní iŋo-iŋo rewero uniyó kumimbo epe mito-mito ŋande taŋgurí, “Mande yero nimirote ŋu murí datiro? Ŋande yete, ‘Naru tukuni ta ŋunde rotoroqo ye kaŋuya kama niyowaŋgo. Ko yate naru tukuni ta rotoroqo niyowaŋgo.’ Yero ŋande yete, ‘Dokoro no Awako owano.’”
JOH 16:18 Yero ŋande yeyaŋgo, “Enendo naru tukuni ŋuro yete, ŋu do ka? Nore mande yete ŋuro murí kama iŋoteto.”
JOH 16:19 Asa Yesuko ene oseseyato, yero iŋoyaŋgurí ŋu iŋoro ŋande yimiraró, “Yembeka nondo mande yeteno ŋaro murímboro epe mito-mito yeyoteŋgope? Noko ŋande yeteno, ‘Naru tukuni ta ŋunde rotoroqo ye kaŋuya kama niyowaŋgo. Ko yate naru tukuni ta rotoroqo niyowaŋgo,’ yeteno.
JOH 16:20 Hamó horé yero yimiroteno, yeko tendo parámi tero sikíqero tendoyuriqo, nokono unipareto niŋgu-niŋgu tewaŋgo. Quko yeŋo newondeye quhurí teweya, quko rohoréŋoní ye niŋgu-niŋgu tewaŋgo.
JOH 16:21 Ko pare kato simó pisiyowero naru ŋu mahete quno ŋuno kowe surumí teyote. Quko simóqeyote naruko ŋunoko, kowe surumí ŋuro kama iŋoyote. Kini. Simó nokono tunoqete ŋuro niŋgu-niŋgu teyote.
JOH 16:22 Ŋunde naŋge, itaka ye newondeye quhurí tete. Quko pitu ko ye yiyoweqo, newondeye niŋgu-niŋgu teweya. Ko uni kato niŋgu-niŋguye ŋu kama se rotoweya.
JOH 16:23 Ko naru ŋunoko ye o karo no kama kira nerewaŋgo. No hamó horé yero ye yimiroteno, ko ye o karo neneŋo owéne moŋgo Awa kirayowaŋgo quko, asa o ŋu re yunoweya.
JOH 16:24 Ye komo oka rewero neneŋo owéne moŋgo kama kirayaŋgurí. Yeko kira teroqota, o ŋu rewaŋgo. Ko niŋgu-niŋgu ŋundo ye newondeyemo hamó maŋgoreweya.
JOH 16:25 “Nondo tapara mandeko yero ye yimitoyoteno. Quko imemoŋgo no tapara mande kaŋuya yero ye kama yimirowano. Kini. Noko mande yero Awanemboro murí ŋuro wisiyo yimirowano.
JOH 16:26 Ŋu naruko ŋunoko ye neneŋo owénemo hariri tewaŋgo. Quko nondo yeŋo Awako hariri kama tewano. Ŋuro kama yeteno.
JOH 16:27 Kini. Yendo newonde meté no nunoyoteŋgo, ko iŋondutu ŋande teyoteŋgo, ko no Awa noŋgo mahenowó. Ŋunde ŋuroko Awa eneŋombo newonde meté ye yunoyote.
JOH 16:28 No Awa rotoro nokono umbunowó. Quko itaka noko ŋa rotoro pitu ko Awako owé teteno.”
JOH 16:29 Asa ŋunde yiní iŋo-iŋo rewero uniyómbo ŋande yaŋgurí, “Iyo, itaka ke mande wisiyoyote. Itaka ke tapara mande kama yete.
JOH 16:30 Itaka ŋande iŋoteto, uni kato tukuni tero o karo meté kira kereweya, quko komo keto ene tukuni teyote ŋuro iŋomukaró. Dokoro ke o soso iŋomukote. Ŋunde ŋuro ŋande iŋondutu kereteto, ke Anutu koŋgo maheró.”
JOH 16:31 Yesuko mandeye topé ŋande yaró, “Yembe itaka iŋondutu teteŋgope?
JOH 16:32 Iŋoyi, naru ka mahewero tete, hamó itaka mahete, ko unindo ye yohowi yeŋo yendéne-yendéne toŋewaŋgo. Ŋunde tero ye no noroti no nenemata yowano. Quko noko nenemata horé kama yowano, dokoro, Awa noya yote.
JOH 16:33 “Nondo, ye nono womika newondeye ime yoní, yero iŋoteno. Ŋunde ŋuro no mande ŋa yimiroteno. Ye nokono ŋano yowaŋgo qunoko, quhurí yeno maheyoweya, quko ye newondeye kondé yoní. Dokoro nondo komo noko ŋaro wimbí taka khetewe uró.”
JOH 17:1 Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyó mande yimitoro samboko toŋetero, ŋande yaró, “Awa, naru ŋuko itaka naŋge tunoqete. Itaka naŋoŋgeporo owé parámi ino. Ŋunde ti naŋoŋgepo owé parámi kunoweya.
JOH 17:2 Dokoro, keto no wimbu nunoyi unipare soso koro uni kembéye tunoqano. Ŋunde tero nondo uni keto nunaró ŋu yorewe yoto-yoto suki-suki rewaŋgo.
JOH 17:3 Ko yoto-yoto suki-suki rewaŋgo ŋuko ŋandiro, enendo ke, Anutu hamó kanata naŋge ŋu, iŋo kunoyoteŋgo, ko keto uni asáŋaró ŋu, Yesu Kristo, iŋo inoyoteŋgo.
JOH 17:4 Keto kho nunaró ŋu tewe kini tete. Ŋunde tero owéŋge rewe nokono ŋano parámi tete.
JOH 17:5 Awa, noko ŋa kama tunoqeyoní, no keya yotoro owéne muko parámi taró. Itaka owé ŋu pitu ko nunoka no keya yorowaro.
JOH 17:6 “Nondo noko unipare keto nunaró ŋu keŋo owéŋge ŋuro mande wisiyanowó. Eneko keŋo qu, ko keto se nuni mandeke ŋu meté howeyaŋgo.
JOH 17:7 Itaka ŋande iŋoteŋgo, keto o soso se nunaró ŋu ke noŋgo maheró.
JOH 17:8 Mande soso se nunaró ŋu yunanowó. Yunoweqo, rero hamó horé ŋande yero iŋoyaŋgo, no ke noŋgo mahenowó. Ko iŋondutu ŋande teyoteŋgo, keto no asá niri mahenowó.
JOH 17:9 “Nondo samaka yerewero quro kira kereteno. Unipare soso nokono yoteŋgo quro kama kira kereteno. Kini. Keto uni se nunaró ŋuro naŋge kira kereteno. Dokoro, eneko keŋo ŋu.
JOH 17:10 O soso neneŋo muko keŋo qu naŋge. Ko o soso keŋo muko neneŋo naŋge. Uni se nunaró ŋuwore owé parámi ranowó.
JOH 17:11 Itaka nokono watí kama yorowano. Quko no keno owano quno ŋuno uni ŋako ŋano yorowaŋgo. Awa Surumí, keto owéŋge re nunaró ŋuro wimbímo samaka yere qembe. Ŋunde tero nore irisa kanata naŋge yorotero ŋunde naŋge enendo kanata naŋge yorowaŋgo.
JOH 17:12 “No eneya yorano quno, owéŋge re nunaró ŋuro wimbímo ene kawaware yerenowó. Ŋunde tewe ene kama rambaruru taŋgurí. Uni kanata naŋge hamó piyo taró. Ŋunde tero komo suki mande sokomeko ŋuno nakayáŋaró ŋu hamó taró.
JOH 17:13 “Itaka no keno owé teteno. Quko nokono watí yoteno quno mande ŋa yeteno. Ŋunde tero neneŋo niŋgu-niŋgune ŋu meté eneŋo newondeyemo maŋgore yoweya.
JOH 17:14 Mandeke muko, komo se yunanowó. Ko noko unipareto eneya saŋgirí teteŋgo. Dokoro no noko ŋaro qu kini, ŋunde naŋge unine mu ŋuya noko ŋaro qu kini.
JOH 17:15 Nondo ŋande kama kira kereyoteno, ko keto ene noko noŋgo yorotoweya. Kini, ŋaro kira kereyoteno, ko keto kawaware tiqota uni piyimi ŋundo kama rambaruru yereweya.
JOH 17:16 No noko ŋaro qu kini, ŋunde naŋge ene ŋuya noko ŋaro qu kini.
JOH 17:17 Mandeke muko hamó naŋge, asa ko mande hamó ŋuwore yoreka keŋo unike naŋge tunoqewaŋgo.
JOH 17:18 Komo keto no asá niri mahero noko unipare keweroyemo yano. Ŋunde naŋge nondo uni ŋa asá yerewe noko unipare keweroyemo yowaŋgo.
JOH 17:19 Ko samaka yerewero quro neneŋombo norero keŋo qu teteno. Ŋunde tero ene ŋuya keŋo na tewaŋgo.
JOH 17:20 “Quko nondo uni ŋu samaka yerewero quro naŋge kama hariri teteno. Kini. Ŋuya unipareto eneŋo mandeye ŋu iŋoro iŋondutuwoyowaŋgo ŋuro hariri teteno.
JOH 17:21 Awa, ke quronemo yote, ko no qurokemo yoteno. Nore irisa teyotero ŋunde naŋge iŋondutu unipare soso ŋundo newonde kanata tewaŋgo quro hariri teteno. Ŋuya ene quronarimo yowaŋgo. Ŋunde yuriqo, noko unipare ŋundo ŋande iŋowaŋgo, keto no asá niri mahenowó, yero iŋowaŋgo.
JOH 17:22 Nondo owé parámi re nunaró ŋu ene yunanowó. Ŋunde teweqo, ene newonde kanata ti yero, asa nore newondenari kanata yotero ŋunde naŋge.
JOH 17:23 Nondo quroyemo yoteno, ko keto quronemo yote. Ŋundiro ene soso newonde kanata tewaŋgo, ko noko unipareto yiyoro ŋande iŋowaŋgo, keto asá niri mahenowó, ko keto newonde meté no nunoyote ŋunde naŋge newonde meté uni ŋu yunoyote.
JOH 17:24 “Awa, nondo ŋande ye iŋoyoteno, ko unipare se nunaró ŋu yendémo yoteno quno ŋuno noya yowaŋgo. Ŋuno yotoro neneŋo owé parámi ŋu qene iŋowaŋgo. Noko sambo kama tunoqeyoní keto newonde meté nunoro owé ŋu nunaró.
JOH 17:25 “Awa Roneneŋowí Mu, noko unipare ŋuko ke kama iŋo kunoteŋgo. Quko nondo ke iŋo kunoteno. Ko neneŋo unipare ŋuko ŋande iŋoteŋgo, ko keto no asá niri mahenowó.
JOH 17:26 Keŋo owéŋge wisiyo yimiranowó. Ko watí ŋunde yimirowano. Ŋunde tewe meté keto newonde meté nunoyote murí ŋu quroyemo yoweya, ko no ŋuya quroyemo yowano.”
JOH 18:1 Yesuko mande ŋu yiní kini tiníqo, iŋo-iŋo rewero uniyómboya uyaro Kitiron Rawa andusina uyaŋgurí. Sono karóŋo andusina ŋunoko oliv kho ka ŋuno yora, ko Yesu koya iŋo-iŋo rewero uniyómboya kho ŋuro quroko oŋgurí.
JOH 18:2 Jutas ŋuya kho ŋuro iŋaró, dokoro, naru qambu Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyómboya ŋuno kopoyaŋgo.
JOH 18:3 Ŋunde ŋuro Jutas koya kuma unindoya maheŋgurí. Ŋuya o qa-qa unindoro tapá unindoya Farisi unindoya sopo-sopo uni kumi asá yiri suru toworo kuma tewero o qu ŋuya toworo maheŋgurí.
JOH 18:4 Asa Yesuko o soso eneno tunoqeweya ŋu iŋomukaró. Ŋunde ŋuro uni ŋu mahi yiyoro taŋgeyemo uyaro ŋande osese yereró, “Ye dani ka seqateŋgo?” yaró.
JOH 18:5 Yiní mande topé ŋande yaŋgurí, “Noreko Yesu, Nasaret yendé moŋgo uni ŋu seqateto.” Yi ŋande yimiraró, “Ŋuko no,” yaró. (Jutasko uni ŋuya kaŋaró.)
JOH 18:6 Asa Yesuko ŋunde yaró, ŋuko no, yiní uni ŋu iŋoro woso uyaro rokaráŋo umbuŋgurí.
JOH 18:7 Ŋunde tiqo, Yesuko pitu ko ŋande osese yereró, “Ye dani ka seqateŋgo?” yaró. Yiní ko ŋande yaŋgurí, “Yesu, Nasaret yendé moŋgo uni ŋu seqateto,” yaŋgurí.
JOH 18:8 Ko Yesuko mandeye topé ŋande yaró, “Nondo ye yimiroteno ŋu, ŋuko no. Ko ye no seqa nere niyoteŋgo tiníqo, wini ŋa yorotika toŋi.”
JOH 18:9 Mande yaró ŋundoko mande ka komo yaró qu ŋu rokóŋaró, “Uni se nunaró ŋuro kanata ka kama rotowano.”
JOH 18:10 Asa Saimon-Pitako suke parámi re maheró ŋu rero o qa-qa unindoro tapá unindoro sunará simó quro kusumbí kandí kondéwore takaní umburó. (Sunará simó ŋuro owí muko Malikus.)
JOH 18:11 Ŋunde tiní Yesuko Pita ŋande miraró, “Suke ŋu reka paseyómo uní. Date koro? Kepe nombe Awando topa re nunaró ŋuno sono kama neweya, yero iŋote?”
JOH 18:12 Ŋunde yiníqo, kuma unindoya eneŋo uni kembémboya Juda koro sopo-sopo unindoya mahero Yesu toworo re utómbo kusiyaŋgurí.
JOH 18:13 Ŋunde tero korete rero Anasko uyareŋgurí. Anas ŋuko Kaiapas ŋuro teŋari. Kumima naru ŋunoko Kaiapas ŋuko o qa-qa unindoro tapá uni yora.
JOH 18:14 Komo enendo Juda koro uni pará-paráye ŋande yimiraró, “Uni kayata kato unipare soso ŋuro mepéye rero khumoweya ŋuko meté,” yaró.
JOH 18:15 Asa Saimon-Pita koya iŋo-iŋo rewero uni kaya Yesu howero uyaririyó. O qa-qa unindoro tapá uni ŋundo iŋo-iŋo rewero uni meyowo ŋu iŋo inaró. Ŋunde ŋuroko uni ŋu Yesu howero tapá unindoro hoŋgo quroko oró.
JOH 18:16 Oní Pitako yendémo mako sumeyo kutaqe kunditeyaró. Kunditiní iŋo-iŋo rewero uni meyowo ŋu sunará pare mako sopoyara ŋu mitoro Pita re hoŋgo quroko oró.
JOH 18:17 Oní pare mako sopoyara ŋundo Pita ŋande oseseyaró, “Kepe ŋuya uni ŋuro iŋo-iŋo rewero uniyómbe, ma kini?” Yiní Pitako ŋande yaró, “Kini,” yaró.
JOH 18:18 Sunará simómboya sopo-sopo unindoya seno tero te qaro roko kaŋeyaŋgurí. Quno ŋuno Pita ŋuya ŋuno rokoyara.
JOH 18:19 Asa o qa-qa unindoro tapá uni ŋundo Yesu eneŋo iŋo-iŋo rewero uniyó ŋuro oseseyoro mande rondaqe uni yunoyara ŋuro oseseyaró.
JOH 18:20 Ŋunde oseseyoníqo, Yesuko mande topé ŋande yaró, “No tunomo mande rondaqe yunoyano. Naru rokóŋo huru-huru ya kumimo ko Ya Surumímo mande rondaqe yunoyano, asa Juda uni soso kopoyaŋgo quno ŋuno rondaqe yunoyano. Mande yeyano ŋuko sóqero kama yeyano.
JOH 18:21 Asa ko do murí karo ŋandiro osese nereyote? Uni mande iŋaŋgurí ŋu osese yere. Ŋundo ta mande yeyano ŋu iŋoyoteŋgo.”
JOH 18:22 Ŋunde yiníqo, sopo-sopo uni ŋuno qu kato Yesu kakí tamoro ŋande yaró, “Ŋu date tero tapá uni ŋuro mande topé ŋunde yete?”
JOH 18:23 Yiní Yesuko mande topé ŋande yaró, “Ko no mande piyimi mu yeteno tiníkaqo, o koroqe ŋuro yesowoyi. Quko mande meté mu yeteno tiníqo, do murí karo no nurote?”
JOH 18:24 Ŋunde yiní Anasko Yesu riní o qa-qa unindoro tapá uni Kaiapasko uyaró. Quko utó re kusiyaŋgurí ŋuko kama orosoyaŋgurí.
JOH 18:25 Asa Saimon-Pita kewáko kaŋero rokoyoní uni kumimbo ŋande oseseyaŋgurí, “Kepe ŋuya uni ŋuro iŋo-iŋo rewero uniyómbe, ma kini?” yaŋgurí. Yiqo, wawa mande ŋande yaró, “Ŋuko no kini.”
JOH 18:26 Quko tapá unindoro sunará simó ka, ŋuko Pitako uni kusumbí takaró ŋuro suwisawi qu, ŋundo ŋande yaró, “Ke khono yuriqo, kiyanowó, hamómbe?”
JOH 18:27 Yiníqo, Pitako pitu ko wawa mande ka yaró. Ŋunde yiníqo, kotori ka yaró.
JOH 18:28 Asa Juda koro uni kembé-kembémbo Yesu rero Kaiapasko ya qu rotoro rero Rom unindo mira ŋu wiri yereyaró ŋuro yano uyareŋgurí. Ŋuko ita saraŋoní horé ko ŋande iŋaŋgurí, “Yate nore Anutu toŋímo pusú teroqo nore Taka yereró naru koro o ne-ne ŋu newero mepémo kini,” ye iŋaŋgurí. Ŋunde ŋuroko yano kama oŋgurí.
JOH 18:29 Asa ko Pailatko umburo ŋande osese yereró, “Ye do murí karo uni ŋa re mande khono rotowero teteŋgo?”
JOH 18:30 Yiní mande topé ŋande yaŋgurí, “Qeno, enendo o piyimi horé taró. Ŋunde ŋuroko nore re keno maheteto ŋu.”
JOH 18:31 Ko Pailatko ŋande yimiraró, “Yeŋombo naŋge re uyareya yeŋo hutuŋo mandeye moŋgo rondaŋi.” Yiní mande topé ŋande yaŋgurí, “Nore uni ka rondaŋero rero urato khumoweya ŋuro mepémo kini.”
JOH 18:32 Ŋundiro naŋge Yesuko khumoweya ŋuro murí komo mande yaró ŋu riní hamó taró.
JOH 18:33 Asa Pailatko rohoréŋoro yano oro Yesu nekoní mahiní ŋande oseseyaró, “Kepe Juda uniparetoro wiri yerete uni ŋumbe, ma kini?”
JOH 18:34 Yesuko mande topé yaró, “Keŋombo naŋge osese ŋu tetepe, ma uni kumimbo nenemboro kimiraŋgurí?”
JOH 18:35 Yiní ŋande yaró, “Date koro? Nombe Juda uni ka peka? Keŋo sitú topokepoya o qa-qa unindoro tapá unindoya ke korero nono maheteŋgo. Ke do taró?”
JOH 18:36 Yiníqo, mande topé ŋande yaró, “Nondo unipare wiri yereyote narune muko noko ŋaro qu kini. Ŋuko noko ŋaro qu tiníqo, uninembo kuma ti Juda koro uni pará-parámbo kama nondowowaŋgo. Quko nondo wiri yerete unindoro owé parámi ranowó ŋuko noko koro qu kini.”
JOH 18:37 Yiní Pailatko oseseyaró, “Asa ko kepe hamó wiri yerete uni qu ka?” Yiní ŋande yaró, “Keŋombo yete ŋu, no wiri yerete uni qu ka. Námembo pisi niriní nokono mahenowó ŋuro murí muko ŋandiro: mande hamó mu yeyowero mahenowó. Unipareto o hamó quro niŋgu-niŋgu teyoteŋgo ŋuko maŋgone howeyoteŋgo.”
JOH 18:38 Yiní Pailatko ŋande oseseyaró, “Mande hamó mu, ŋu do ka?” Asa Pailatko ŋunde yero rotoro pitu ko Juda koro uni pará-pará ŋuno uro ŋande yimiraró, “Nondo o koroqe eneno kama qeneteno.
JOH 18:39 Quko yeŋo muríye ŋandiro: Taka yereró quro o ne-ne koro naruko ŋuno, ye uni kanata ka kusi-kusi yano yaró ŋu owí nekoyiqo, nondo uni ŋu rotowe yeno uyareweya. Asa ko ye date iŋoteŋgo, no Juda uniparetoro wiri yerete uni ŋa rotowanope, ma kini?”
JOH 18:40 Ko ŋande kiwe miraŋgurí, “Ŋunde kini! Ke Barapas naŋge rotoka toŋiní!” Komo Barapas wiri yerete unindoro hutuŋo mande wendaqero kuma taró.
JOH 19:1 Asa Pailatko mande yiní kuma unindo Yesu re haususuworo uraŋgurí.
JOH 19:2 Kuma unindo utó kamí moré qu ka wakaro wiri yerete unindoro takapu qembe toworo kembémo raŋgurí. Ko tuwi mandumi huririyó re kowí punuwaŋgurí.
JOH 19:3 Punuworo taŋgímo maheyoro ŋande yeyaŋgurí, “Juda koro wiri yerete uni, ke mahete ŋu!” yero kakí tamaŋgurí.
JOH 19:4 Asa Pailat pitu ko yendémo uro Juda uni ŋande yimiraró, “Qeni, uni ŋu re yendémo yeno umbuwe teteno. Umbuníqo, ŋande iŋoyi, nondo o koroqe ka eneno kama qeneteno.”
JOH 19:5 Ŋunde yero oro Yesu riní yendémo umburó. Ko takapu utó kamí moré qu kembémo ŋuno yora. Ko kowe punu-punuyó mandumi ŋu ŋuya punuwaró. Asa ko Pailatko ŋande yimiraró, “Qeni. Ŋako uni ŋuno qu,” yaró.
JOH 19:6 Yiní o qa-qa unindoro tapá unindoya eneŋo sopo-sopo unindoya qenero kondé ŋande kiwero yaŋgurí, “Re tipiririko uroyi! Re tipiririko uroyi!” yaŋgurí. Ŋunde yiqo, Pailatko ŋande yimiraró, “Yeŋombo na reya tipiririko uroyi. No neneŋombo o koroqe ka eneno kama qeneteno,” yaró.
JOH 19:7 Quko Juda koro uni pará-parámbo mande topé ŋande yaŋgurí, “Noreŋo hutuŋo mandenani howeyoteto, ko hutuŋo mande ŋuko ŋande nimirote, uni ŋu urika khumoní, yete. Dokoro, enendo ŋande yaró, ‘Noko Anutu koro Naŋuní,’ yaró.”
JOH 19:8 Ŋunde yi Pailatko ŋu iŋoro hamó sasaro parámi taró.
JOH 19:9 Ŋunde tero pitu ko yano oro Yesu ŋande oseseyaró, “Ke yendé da noŋgo qu?” Quko Yesuko mande topé ka kama yaró.
JOH 19:10 Asa ko Pailatko ŋande miraró, “Date koro? Kepe mandene topé kama yewero ŋuro, hamómbe? Noko ke kina korotowero quro wimbune moré, ko kore tipiririko kurowero quro wimbune moré. Kepe ŋumbe iŋotepe ma kini?”
JOH 19:11 Ko Yesuko mande topé ŋande yaró, “Anutu koreko yote ŋundo ke wimbu kama kunoníqo, asa keto no taka nerewero mepémo kini. Ŋunde ŋuro unindo no keŋo kandekemo norota ŋuro quhuríŋo ŋuko keŋo quhuríŋge ŋu takate.”
JOH 19:12 Ŋunde yiníqo, Pailatko yendémo uro Yesu kina rotowero quro khe ka seqaró. Quko Juda unindo kondé ŋande yaŋgurí, “Ke uni ŋu kina roti toŋeweya tiníqo, keko Sisa koro topé kini. Uni kato, no wiri yerete uni yoteno, yeyote ŋuko Sisa koro saŋgiríŋo.”
JOH 19:13 Yiqo, Pailatko iŋoro Yesu re yendémo umburó. Ŋunde tero mira ka owí muko, “Wondo Kuhú,” yero nekoyaŋgo ŋuno mande kho inowero yakutímo ŋuno kunditaró. (Mira ŋu Aram mandewore owí ŋuko “Gapata” yeyaŋgurí.)
JOH 19:14 Ŋu naru ŋuko Taka yereró quro o ne-ne ŋuro Roŋgaruwowero kosa naru qu, kosa keweroko ŋundiro. Asa Pailatko kunditero Juda koro uni pará-pará ŋande yimiraró, “Yeŋo wiri yerete uniye qeni.”
JOH 19:15 Yiní kiwero kondé ŋande yaŋgurí, “Ŋu rika toŋiní! Ŋu rika toŋiní! Re tipiririko uroyi!” Ko Pailatko ŋande osese yereró, “Yembe, nondo yeŋo wiri yerete uniye rero tipiririko urowano, yero iŋoteŋgo?” Yiní o qa-qa unindoro tapá uni ŋundo mande topé ŋande yaŋgurí, “Noreko wiri nerete uninani kanata ŋuna. Ŋuko Sisa naŋge!”
JOH 19:16 Ŋunde yi Pailatko iŋo-iŋoye howero Yesu tipiririko urowero re rotoní kuma unindo sopoyaŋgurí.
JOH 19:17 Asa Yesu eneŋombo tipiriri re koroworo yendé rotoro mira ka owí Kembémboro Wimbí ŋuro mira yeyaŋgurí quno ŋuno toŋeró. (Mira ŋu Aram mandewore owí ŋuko “Golgota” yeyaŋgurí.)
JOH 19:18 Asa ŋunoko Yesu re tipiririko uraŋgurí. Utoro uni irisa ŋuya se tipiriri irisa kawore-kawore quno ŋuno poro yerero Yesu re keweroko porowaŋgurí.
JOH 19:19 Asa ko Pailatko yiní mande piŋa nakayáŋoro tipiriri sombémo raŋgurí. Mande ŋuko ŋandiro: Yesu, Nasaret yendé moŋgo qu, Juda Uniparetoro Wiri Yerete Uni ŋu.
JOH 19:20 Pailatko yiní Aram mandewore, Rom mandewore, Grik mandewore mande ŋu nakayáŋaŋgurí. Mira ŋuno qu Yerusalem kutaqemo yora. Ŋunde ŋuro Juda uni qambu mahe mande ŋu weyoro qeneŋgurí.
JOH 19:21 O qa-qa unindoro tapá uni ŋundo qenero Pailat ŋande miraŋgurí, “Ke, ‘Juda Uniparetoro Wiri Yerete Uniye,’ ŋunde ma nakayáŋowero. Kini, ŋande nakayáŋo, ‘Uni ŋando ŋande yeyara, “Noko Juda Uniparetoro Wiri Yerete Uniye.”’”
JOH 19:22 Quko Pailatko mande topé ŋande yaró, “Ma. Mande ŋu komo nakayáŋano ŋunde yoní.”
JOH 19:23 Kuma unindo Yesu re tipiririko uraŋgurí quno eneŋo kowe punu-punuyó soso rondaŋi nimí kini tiní siyaŋgurí. Ŋunde tiqo, kumba newondímo ŋu naŋge yaró. Kumba newondímo ŋu uni kato sirowoyómbo kanata naŋge towaró.
JOH 19:24 Ŋunde ŋuroko kuma unindo ŋande epe mito-mito taŋgurí, “Nore kumba newondí ŋu re kama romboŋewato. Kini, kundo ka tero uni dando reweya ye qeneto.” Ŋunde tiqo, komo suki mande sokomeko ŋuno nakayáŋaró qu ka mepémo taŋgurí. Mande ŋuko ŋandiro: “Neneŋo kowe punu-punune rondaŋe siyaŋgurí. Ko siyowero quro kundo ka taŋgurí.”
JOH 19:25 Asa Yesu koro nimímboya Kilopasi parí, owí muko Maria, koya Maria Maktala yendé moŋgo, soso ŋu Yesu koro tipiririyó roroworo kaŋaŋgurí.
JOH 19:26 Ŋuno kaŋi Yesuko nimímboya iŋo-iŋo rewero uni kaya yiyaró. Yesuko iŋo-iŋo rewero uni ŋu hamó iŋoyara. Irisa ŋu kutaqemo kaŋariyó. Asa Yesuko nimí ŋande miraró, “Pare, itaka uni ŋuko keŋo naŋoŋge.”
JOH 19:27 Yero iŋo-iŋo rewero uni ŋu ŋande miraró, “Itaka pare ŋuko keŋo náŋge.” Ko ŋu naru koŋgo iŋo-iŋo rewero uni ŋundo pare ŋu re yayómo oro sopoyaró.
JOH 19:28 Tukú Yesu ŋande iŋaró, khoyó ŋu soso kini taró. Ko komo suki mande sokomeko ŋuno nakayáŋaró qu ka mepémo tewero quro ŋande yaró, “Puŋene harete.”
JOH 19:29 Kumbe wain oŋgomi maŋgoraró qu ka kutaqemo yora. Asa ŋunde yiní uni kato o piwo qembe ka rero wain oŋgomi ŋuno quroko riní maŋgoriní hisop kambinímo kusiyoro Yesu koro maŋgómo hokaró.
JOH 19:30 Yesu niní kini tiní ŋande yaró, “Kini tete.” Ŋunde yero kondéqero yuqayó roto khumaró.
JOH 19:31 Naru ŋuko Sapat koro roŋgaruwowero naru, ko suwo tiníqo, Sapat naru parámi ka teweya. Juda unipareto ŋande ye iŋaŋgurí, Sapat naru ŋunde quno uni tipiririko yuraŋgurí ŋu ŋuno yoweya ŋu meté kini. Asa ko Pailat mitoro ŋande yaŋgurí, “Uni tipiririko ŋuno yoteŋgo ŋu kheye utaqikata waka ta khumika yore umbu yoroti,” yaŋgurí.
JOH 19:32 Asa kuma uni ŋundo uyaro uni korete qu Yesu koya tipiririko uraŋgurí ŋu khí utaqaŋgurí. Utaqero meyowo ŋuya khí utaqaŋgurí.
JOH 19:33 Quko Yesuko komo khumaró. Khumoní qenero khí kama utaqaŋgurí.
JOH 19:34 Kini, kuma uni kato taŋgí kasina saŋgapo saŋgawaró. Saŋgawoní waka ta sitú koya sono koya umburó.
JOH 19:35 Uni kato ŋu qeneró, enendo ŋuro yesowo yaró. Ko mande yaró ŋuko hamó. Enendo ŋande iŋote, mandí ŋuko hamó naŋge. Ŋunde ŋuro ye ŋuya meté iŋondutu tewaŋgo.
JOH 19:36 O tunoqaró ŋundoko komo suki mande sokomeko ŋuno nakayáŋaró qu ka riní hamó taró. Mande ŋuko ŋandiro, “Eneŋo wimbí ka kama utaqewaŋgo.”
JOH 19:37 Ko mande meyowo, ŋuko ŋandiro, “Uni ene saŋgawaŋgurí ŋu qenewaŋgo.”
JOH 19:38 Tukú Josep, Arimatea yendé moŋgo uni kato Pailatko uyaro Yesu koro ukúŋo rewero quro kirayaró. Josep ŋuko Yesu koro iŋo-iŋo rewero uniyó ka, quko ene Juda koro uni pará-parámboro sorero iŋondutuyó tapuŋaró. Asa Pailatko, “Iyo,” yiní Josep uyaro Yesu koro ukúŋo re umburó.
JOH 19:39 Nikodemusko eneya ukúŋo re umbuwero uyaririyó. Komo Nikodemus suwono Yesu koya kunditero mande yariyó. Enendo oka nuŋgurí qambu se uyaró. O nuŋgurí ŋuko te sitúmi enesó-enesó rohoréŋaŋgurí qu, ko quhurí muko kilo 30 ŋundiro.
JOH 19:40 Asa Josep koya Nikodemus koya Yesu koro ukúŋo re umburiyó. Rero Juda uniparetoro ukúyemboro muríye howero o nuŋgurí ŋu tuwi kekere sara-sara ka rero tuwipo Yesu ukúŋo wiwiyariyó.
JOH 19:41 Yesu tipiririko uraŋgurí quno ŋunoko kho ka kutaqemo yora. Ko khono ŋunoko uni tapu ka yora, ŋuko uni ukú ka re ŋuno kama reyaŋgo qu.
JOH 19:42 Ŋu naru ŋuko Juda uniparetoro Roŋgaruwowero Naru qu, ko uni tapu ŋu kutaqemo yora. Ŋunde ŋuro uni irisa ŋu Yesu koro ukúŋo re uya uni tapuko ŋuno rariyó.
JOH 20:1 Asa sonda koro naru korete quno, suwo-suwono ŋuno Maria Maktala yendé moŋgo ŋu uni tapuko ŋuno maheró. Mahero wondo uni tapu makoyó wisumuŋaró ŋu re rotowí qene iŋaró.
JOH 20:2 Ŋunde qenero waka ta kheŋgeŋo Saimon-Pita koya iŋo-iŋo rewero uni Yesuko ŋuro hamó iŋoyara quya ŋuno uyaró. Uyaro ŋande yimiraró, “Uni kato Uni Parámi uni tapu koŋgo raŋgurí, quko ene ŋu re dana rotaŋgurí ŋu kama iŋoteto.”
JOH 20:3 Ŋunde yiníqo, Pita koya iŋo-iŋo rewero uni meyowo ŋuya yendé rotoro uni tapuko uriyó.
JOH 20:4 Irisa-irisa kheŋgeŋo uriyó, quko iŋo-iŋo rewero uni meyowo ŋundo Pita takaro waka ta uni tapuko uró.
JOH 20:5 Uro kondéqero uni tapu quroko ŋuna toŋetiní tuwi meté mu kinaŋge ŋuno yoní qeneró. Quko enendo ŋuro quroko kama oró.
JOH 20:6 Saimon-Pita enepa tukú mahero uni tapu quroko oró. Oro tuwi meté mu ŋuno yoní qenero
JOH 20:7 tuwi eneŋo umu-kembé ŋu pokamaró ŋuya qeneró. Umu-kembémboro tuwi ŋu andusina roneneŋo wakawí yora.
JOH 20:8 Asa iŋo-iŋo rewero uni meyowo koretero uni tapuko maheró ŋuya quroko oró. Oro qenero iŋondutuwoyaró.
JOH 20:9 (Ŋu naruko ŋuno naŋge iŋondutuwoyaró, dokoro komo, sokomeko ŋuno nakayáŋaŋgurí ŋu kama iŋori tondaŋaró, ko Yesu uni tapu koŋgo otoqoweya ŋu kama iŋori tondaŋaró.)
JOH 20:10 Asa qene rotoro rohoréŋoro yayarimo toŋiriyó.
JOH 20:11 Toŋiri Maria kutaqemo uni tapuko ŋuno kaŋero tendoyaró. Tendo yate kondéqero uni tapu quroko ŋuna toŋetaró.
JOH 20:12 Toŋetero sambo simó irisa tuwiyari sara piyimi qu ŋuro quroko ŋuno yiyaró. Sambo simó irisa ŋu Yesu ukúŋo komo yora quno ŋuno kunditeyariyó, kato kembé mepémo kunditiní, kato khí mepésina kunditaró.
JOH 20:13 Kunditero Maria ŋande oseseyariyó, “Pare, ke do karo tendoyote?” Yiri ŋande yimiraró, “Uni kato neneŋo Uni Parámine re dano rotaŋgo ŋu kama iŋoteno.”
JOH 20:14 Ŋunde yero rohoréŋoní Yesu ŋuno kaŋeyoní qeneró. Quko enendo Yesu kama qene iŋaró.
JOH 20:15 Asa Yesuko ŋande oseseyaró, “Pare, ke do karo tendoyote? Ke dani seqayote?” yaró. Mariako, ŋuko mira ŋaro sopo-sopo uni ka, yero iŋoro ŋande miraró, “Awa, keto ene re toŋete tiníqo, meté dano rete ŋu witú nereka no uro rewano.”
JOH 20:16 Yesuko ŋande yaró, “Maria.” Yiní rohoréŋo Aram mandewore, “Raponi,” yaró. (Mande “Raponi” ŋuko ŋandiro, “Rondaqe-rondaqe Uni.”)
JOH 20:17 Ko Yesuko ŋande miraró, “Ma nondowowero, dokoro nondo Awanemo kama ono. Neneŋo topo-toponemo uya ŋande yimito, no Awane, yeŋo Awayemo ŋuno oteno, asa neneŋo Anutune, yeŋo Anutuyemo ŋuno oteno.”
JOH 20:18 Ŋunde yiní Maria Maktala yendé moŋgo ŋundo uyaro iŋo-iŋo rewero uni ŋu ŋande yimiraró, “Nondo Uni Parámi qeneteno!” Ŋunde yero mande soso ene miraró ŋu yimiraró.
JOH 20:19 Asa sonda naru korete quno suwono ŋuno, iŋo-iŋo rewero uni ŋundo ya kano kopaŋgurí. Koporo mako tuŋoro kusiyaŋgurí, dokoro Juda koro uni pará-parámboro soraŋgurí. Ŋuno yuriqo, Yesu tunoqero keweroyemo ŋuno kaŋero ŋande yaró, “Newondeye ime yuri.”
JOH 20:20 Ŋunde yero, kandí, taŋgí se witú yereró. Witú yiriní qenero niŋgu-niŋgu taŋgurí.
JOH 20:21 Yesuko pitu ko ŋande yimiraró, “Newondeye ime yuri. Awando no asá niriní mahenowó. Asa ŋundiro nopa naŋge ye asá yerewe toŋewaŋgo.”
JOH 20:22 Ŋunde yero maŋgó moŋgo yuqa raŋoro ŋande yimiraró, “Ye Yuqa Surumí qu ri.
JOH 20:23 Asa ye uni karo quhuríŋo re rotowaŋgo quko quhuríŋo kini teweya. Ko ye quhuríŋo kama re rotiqo, quhuríŋo ŋuko watí yoweya.”
JOH 20:24 Ŋu naruko ŋuno uni topoye ka, owí muko Tomas (owí kako Ditimus), ŋuko eneya kama yora.
JOH 20:25 Imemoŋgo uni topémbo ŋande miraŋgurí, “Nore Uni Parámi komo qeneto.” Quko Tomasko ŋande yimiraró, “No koretero kandímo tisi ŋuro mepé qenero, kandene pusirí raŋowe kandí tisi ŋuro mepé qurowore uní, kandene raŋowe taŋgímo saŋga ŋuro mepé qurowore uníqota, iŋondutuwowano. Quko ŋundiro kama teroqo no kama iŋondutuwowano.”
JOH 20:26 Tukú, sonda awena, Yesu koro iŋo-iŋo rewero uni pitu ko ŋuno yaŋgurí, ko Tomas ene ŋuya ŋuno yaró. Mako soso tuŋomukaŋgurí, quko Yesu tunoqe keweroyemo kaŋaró. Kaŋero ŋande yaró, “Newondeye ime yuri.”
JOH 20:27 Ŋunde yero enendo Tomas ŋande miraró, “Ke maheya kandeke pusirí ŋano reya kandene qeno. Ko kandeke re taŋgenemo ŋano re. Iŋondata ma tewero, iŋondutu te.”
JOH 20:28 Ko Tomasko mande topé ŋande yaró, “Keko neneŋo Uni Parámine, keko neneŋo Anutune.”
JOH 20:29 Yiní ŋande miraró, “Keto niyote, ŋunde ŋuro iŋondutu tete. Uni ka no kama niyote quko iŋondutu tewaŋgo ŋuko puriŋo ka rewaŋgo.”
JOH 20:30 Yesuko wimbímboro rokó parámi meyowo iŋo-iŋo rewero uniyómboro toŋeyemo taró ŋuro sokomeko ŋano kama nakayáŋanowó.
JOH 20:31 Quko mande ŋa nakayáŋanowó ŋuko, yendo weyo ŋande iŋondutu tewaŋgo, ko Yesu ŋuko Kristo ŋu, Anutu koro Naŋuní. Asa ko iŋondutu ŋunde teroqo eneŋo owímo yoto-yoto rewaŋgo.
JOH 21:1 Asa imemoŋgo Yesu Taiperius Sono Towoko ŋuno tunoqiní eneŋo iŋo-iŋo rewero uniyómbo qeneŋgurí. Sowo mande ŋuko ŋandiro.
JOH 21:2 Ŋu naruko ŋuno Saimon-Pita koya Tomas (owí kako Ditimus) koya Nataniel, uni Galili mira Kana yendé moŋgo quya Sepeti koro naŋuní irisa koya iŋo-iŋo rewero uni irisa meyowo ŋuya kopo yoraŋgurí.
JOH 21:3 Asa Saimon-Pitako ŋande yimiraró, “No sono qare seqawero toŋeteno.” Yiní ŋande yaŋgurí, “Nore soso keya uwato.” Ŋunde yero soso waŋgoko oŋgurí. Oro sono qare seqa yaŋgurí, quko suwo saŋga ŋa sono qare ka kama siyaŋgurí.
JOH 21:4 Yate kosa ariní Yesu sono towo tapémo andusina kaŋeyaró, quko enendo Yesu kama qene iŋaŋgurí.
JOH 21:5 Asa ŋande kiwe osese yereró, “Topo-topone, yembe sono qare ka kama siyaŋgo, peka?” Mande topé ŋande yaŋgurí, “Iyo.”
JOH 21:6 Yiqo, ŋande yimiraró, “Ye kandeye kondésina tirí-tirí rotika uníkata kumi siyowaŋgo.” Ŋunde ŋuro tirí-tirí ŋuno raŋoyi uró. Uníqo, sono qare parámi horé siyaŋgurí. Ŋunde tero tirí-tirí wosoro waŋgo quroko mahewero quro rukusuwaŋgurí.
JOH 21:7 Asa iŋo-iŋo rewero uni Yesuko ŋuro hamó iŋoyara ŋundo Pita ŋande miraró, “Ŋuko Uni Parámi ŋu naŋge.” Saimon-Pita mande ŋu iŋoro kowe punu-punuyó komo re rota ŋu rero punuworo sono towo tapémo uyarewero sonono sorero uró.
JOH 21:8 Ko uni kumi muko waŋgo saŋawore tirí-tirí maŋgoriní woso maheŋgurí, dokoro kapiyamo kama yoraŋgo, mita 100 ŋunde naŋge yoraŋgo.
JOH 21:9 Tapémo mahi kewá ka qaní qeneŋgurí. Sono qare kumi kewá saŋano ŋuno yora, ko bret ŋuya ŋuno yora.
JOH 21:10 Asa Yesuko ŋande yimiraró, “Sono qare itaka siyoteŋgo ŋuno qu kumi ka se mahi.”
JOH 21:11 Saimon-Pita waŋgoko uro tirí-tirí wosoní tapémo oró. Sono qare pará-pará qu tirí-tirímo maŋgoreyaró. Sono qare 153 ŋundiro ŋuno yaŋgurí. Sono qare qambu horé ŋuno yaró, quko tirí-tirí ŋu kama wuriró.
JOH 21:12 Asa Yesuko ŋande yimiraró, “Ye mahe o ni.” Ko uni keweroyemo kato ŋande kama oseseyaró, “Ke dani?” Dokoro komo qene iŋaŋgurí, ŋuko Uni Parámi ŋu naŋge.
JOH 21:13 Asa Yesuko te taŋgímo mahero bret rero yunaró. Sono qare ŋuya se yunaró.
JOH 21:14 Yesu uni tapu koŋgo areró quro naruyó moŋgo iŋo-iŋo rewero uniyómbo naru kapusako qeneŋgurí. Sono towo tapémo ŋuno naru kapusayó naŋge.
JOH 21:15 Asa o ni kini tiní, Yesuko Saimon-Pita ŋande oseseyaró, “Saimon, Jon koro naŋuní, uni ŋando newonde meté nunoyoteŋgo, quko kepe taka yerero newonde meté parámi nunoyotepe ma kini?” Yiní Pitako ŋande yaró, “Iyo, Uni Parámi, ke iŋote, no newonde meté kunoyoteno.” Ŋunde yiní ŋande miraró, “Neneŋo sipsip simóne wutu yere qembe.”
JOH 21:16 Naru irisayómo ŋuno Yesuko kaŋuya ŋande oseseyaró, “Saimon, Jon koro naŋuní, kepe newonde meté nunoyotepe ma kini?” Yiní ŋande yaró, “Iyo, Uni Parámi, ke iŋote, no newonde meté kunoyoteno.” Yiní ŋande miraró, “Neneŋo sipsipne sopo yere qembe.”
JOH 21:17 Asa ko naru kapusayómo ŋuno Yesuko ŋande oseseyaró, “Saimon, Jon koro naŋuní, kepe newonde meté nunoyotepe ma kini?” Naru kapusayómo ŋuno, “Kepe newonde meté nunoyotepe ma kini?” ŋunde yiníqo, Pitako newonde quhurí taró. Ŋunde tero ŋande miraró, “Uni Parámi, keko o soso iŋomukote. Asa ko ke iŋote, no newonde meté kunoyoteno,” yaró. Yiníqo, Yesuko ŋande miraró, “Neneŋo sipsipne wutu yere qembe.
JOH 21:18 No hamó horé ke kimiroteno, komo, simó yaró ŋunoko, ke keŋombo kowe punu-punuke re punuworo dano uyarewero iŋoyara ŋuno uyareyara. Quko ke koŋgomu teweya quno ŋuno kandeke raŋi uni meyowo katoko kowe punu-punu re punuworo korero mira kano uweya. Quko ene nuŋguríŋge kama howiní ŋuno uweya.”
JOH 21:19 Yesuko mande yaró ŋuko imemo Pitako date khumoro owé parámi Anutu inoweya ŋuro yaró. Ŋunde yero ŋande miraró, “Ke no nohowe,” yaró.
JOH 21:20 Ŋu naruko ŋuno ŋu iŋo-iŋo rewero uni Yesuko hamó iŋoyara ŋundo yohowe maheró. (Komoko uni ŋuko o ne-ne ŋuno saŋáqero kembé re mahero Yesu nomonímo kutaqe rero ŋande oseseyaró, “Uni Parámi, danimboko ke kore uni piyimi kandeyemo korotoweya?”) Asa uni ŋu mahiní Pitako rohoréŋo qenero
JOH 21:21 Yesu ŋande oseseyaró, “Uni Parámi, uni ŋuro date?”
JOH 21:22 Yiní Yesuko mande topé ŋande yaró, “Ko nondo ene meté yoní, yate pitu ko mahewano, yero iŋoteno tiníqo, ŋu keŋo o qu kini. Ke no nohowe.”
JOH 21:23 Ŋunde ŋuro uni topoko mande wimbo-wimbo ŋande yeyaŋgurí, ko iŋo-iŋo rewero uni ŋuko kama khumoweya. Quko Yesuko, ŋuko kama khumoweya, yero kama yaró. Kini. Ŋande yaró, “Ko nondo ene meté yoní, yate no pitu ko mahewano, yero iŋoteno tiníqo, ŋu keŋo o qu kini.”
JOH 21:24 Ŋu iŋo-iŋo rewero uni ŋundo itakako o soso ŋuro mande yesowo yeyote ŋu, ko enendo mande ŋa nakayáŋaró. Ŋako nore iŋoteto, mande yeyote ŋuko hamó naŋge.
JOH 21:25 Yesuko o qambu kaŋuya taró. Quko uni kato o soso ŋuro sokome kumimo nakayáŋoweya tiníqo, sokome ŋundo noko soso ŋa riní maŋgoreweya.
ACT 1:1 Teopilus, komo nondo sokomeko sowo mande ka nakayáŋanowó. Sowo mande ŋuko ŋandiro: Yesuko hurí tero o qambu tero mande rondaqe unipare yunoro,
ACT 1:2 yate-yate Yuqa Surumíwore asá yerewí uni rokó yereró ŋu khoye ŋuro yimironí kini tiní Anutuko riní samboko oró.
ACT 1:3 Koretero ene kowe surumí tero khumaró. Tukú pitu ko yoraró ŋu witú yerewero quro o qambu tero asá yerewí uni ŋuno tunoqe yunaró. Kosa naru 40 qurowore ŋuno Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuro yimiraró.
ACT 1:4 Asa naru kano ene ŋuya o kopo naŋgurí quno ŋuno ŋande yimiraró, “Nondo komo Awando o meté yunowero mande kusiyaró ŋuro yimiranowó. Asa Yerusalem ma rotowero, o meté ŋu sopoyi qembe.
ACT 1:5 Mande kusiyowí ŋuko ŋandiro, komo Jonko unipare yorero sono re yunaró. Quko naru tukuni naŋge Anutuko Yuqa Surumí ye re yunoweya,” yaró.
ACT 1:6 Ŋunde ŋuroko naru kano huruworo ŋande oseseyaŋgurí, “Uni Parámi, itaka naru ŋanope keto Israel yori eneŋo wiri yerete uniyembo naŋge pitu ko Israel unipare wiri yereweyape, ma kini?”
ACT 1:7 Ŋunde yi ŋande yimiraró, “Awa eneŋombo naŋge do naru o enesó-enesó qu tunoqeweya ŋu rokóŋaró. Ye naru ŋuro okeyá ta iŋowero mepémo kini.
ACT 1:8 Quko imemoŋgo Yuqa Surumímbo mahero ye saŋayemo yotoro wimbu yunoweya. Ŋunde yunoní neneŋo muríne yesowowaŋgo. Yerusalem ŋuno, ko Judia, Samaria mira soso ŋuno, ko noko soso ŋuno yesowowaŋgo.”
ACT 1:9 Asa Yesuko mande ŋu yiní kini tiní toŋetero qeni riní koreko oní koporéko wisumuŋaró.
ACT 1:10 Oní wisumuŋoní samboko watí toŋeteyuriqo, waka ta naŋge uni irisa kutaqe ŋuno kaŋariyó. Uni irisa ŋu tuwiyari sara qu.
ACT 1:11 Asa ŋuno kaŋero ŋande osese yiririyó, “Ye Galili uni, do karo kina kaŋero koreko toŋeteyoteŋgo? Yesu Anutuko riní yorotoro samboko ote ŋundo imemoŋgo ŋundiro naŋge pitu ko maheweya.”
ACT 1:12 Ŋunde yiníqo, mira purí Oliv ŋu rotoro pitu ko Yerusalem ŋuno uŋgurí. Mira purí ŋu Yerusalem taŋgímo ŋuno, asa kheyómboro piruyó ŋuko Sapat naruko khete uyarewero quro piruyó ŋundiro.
ACT 1:13 Asa ya quroko oro wasa koreko quno ŋuno oro kundite sopoyaŋgo. Owéye muko ŋandiro: Pita, Jon, Jems ko Andru; Filip ko Tomas; Bartolomeyu ko Matyu; Jems, ŋuko Alipeus koro naŋuní; ko Saimon, ŋuko Selot koro wini qu ka; ko Jutas, ŋuko Jems koro naŋuní.
ACT 1:14 Ŋu uni ŋuya pare kumi ŋuya soso kondé kaŋero newonde kanata na tero hariri teyaŋgo. Ko Yesu koro nimí Maria, ko Yesu koro kone-topé, ŋu ŋuya mahero eneya hariri teyaŋgo.
ACT 1:15 Ŋu naruko ŋuno Pitako iŋondutu unipare keweroyemo kaŋero mande ka yaró. Qambuye ŋuko unipare 120 ŋundiro.
ACT 1:16 Asa ŋande yaró, “Uni topo, Jutas ŋuko noreya topo tero khonani ŋuya taró. Quko enendo khe witú yiriní unindo Yesu towaŋgurí. Ŋundiro naŋge mande ka sokomeko yote ŋu Yuqa Surumímbo komo Dewit maŋgó moŋgo yaró ŋu hamó tunoqaró,” yaró.
ACT 1:18 (Komo Jutasko o piyimi taró ŋuro kimoyó ŋu rero mira ka kimoro ŋuno rokaráŋoro nokono umbuní kowí kosaŋiní qahí soso huŋero nokono umburó.
ACT 1:19 Uni soso Yerusalem yaŋgurí qundo ŋuro iŋaŋgurí. Ko mira ŋu eneŋo mandeko ŋande ye nekaŋgurí, “Akelitama,” yaŋgurí. Owé ŋuro murí muko ŋandiro, “Sitú Mira.”)
ACT 1:20 Asa, Pitako ŋande yaró, “Hamó, komo suki mande ŋu Hariri Yambo koro sokomeko ŋande nakayáŋaŋgurí, “‘Yayó ŋu kina yoní, uni kato ŋuno ma kunditewero.’ “Ko mande kaŋuya ŋandiro, “‘Uni meyowo kato khoyó ŋu riní.’
ACT 1:21 “Ŋunde ŋuro uni keweronanimo ka rokóŋatoka yoní. Rokóŋowato uni ŋuko Uni Parámi Yesu noreya uya mahe teyara naruko ŋuno yora,
ACT 1:22 asa Jonko sono re inaró qu noŋgo yate-yate Anutuko riní koreko oró, ŋu naru soso ŋuno norendo uni rokóŋowato ŋuko noreya yora. Eneya noreya Yesu uni tapu koŋgo pitu ko otoqaró ŋuro mande yesowoyowato.”
ACT 1:23 Asa uni irisa rokó yereŋgurí. Kako Josep, ŋuko Barisapas ma Jastus nekoyaŋgurí. Ko uni kako Matias.
ACT 1:24 Ŋande hariri taŋgurí, “Uni Parámi, keto uni soso newondeye qene iŋoyote. Keto uni irisa ŋa dani ka rokóŋaró ŋu nore witú nereka
ACT 1:25 Jutas koro mepé tero asáŋowí unindoro kho ŋa teweya. Jutasko kho ŋu huwóŋoro eneŋo yendémo toŋeró.”
ACT 1:26 Ŋunde yero mipu kumi raŋiqo, Matias koro mipu ŋu tunoqaró. Ŋunde ŋuro enendo asá yerewí uni 11 ŋuya kaŋaró.
ACT 2:1 Asa Pentikos o ne-ne naruko ŋuno unipare soso ŋundo ya kano huruwaŋgurí.
ACT 2:2 Waka ta niri ka matú parámi ŋunde qembe tero sambo koŋgo mahero ya kunditeyaŋgo ŋu maŋgoraró.
ACT 2:3 Maŋgoriní te suru qembe ka usoworo mipi ŋunde tero enemo-enemo saŋayemo kunditaŋgurí.
ACT 2:4 Ŋunde ti Yuqa Surumí ŋundo unipare soso quroyemo uro wimbu yunoní kimani tero mipiyembo mande enesó-enesó yaŋgurí.
ACT 2:5 Ŋu naruko ŋuno Juda unipare mira enesó-enesó ŋu noŋgo mahero Yerusalem ŋuno yaŋgo. Juda unipare ŋu Anutu hamó potoruku te inoyaŋgo.
ACT 2:6 Asa niri ŋu tunoqiní iŋoro mahe koporo mande enesó-enesówore yeyaŋgurí qu ŋu iŋaŋgurí. Yi iŋoro yukuwaŋgurí, dokoro eneŋo mandeye enesó-enesówore naŋge iŋaŋgurí.
ACT 2:7 Iŋoro parámi newondeye uroní ŋande yaŋgurí, “Unipare ŋuko Galili noŋgo qu naŋge, hamómbe?
ACT 2:8 Date koro nore mandenani enesó-enesówore ŋande ye iŋoteto?
ACT 2:9 Nore mira enesó-enesó rotoro ŋano mahetowó. Nore kumi Partia mira koŋgo qu, Mitia mira koŋgo qu, ko Elam mira koŋgo qu, ko kumi Mesopotemia mirako yoteŋgo qu; kumi Judia mira koŋgo qu ko Kapatosia mira koŋgo qu; kumi Pontus mira koŋgo qu ko Esia mira koŋgo qu;
ACT 2:10 kumi Pirikia mira koŋgo qu ko Pambilia mira koŋgo qu; kumi Isip mira koŋgo qu ko Lipia mirako Sairin yendé kutaqemo ŋu noŋgo qu; kumi Rom yendé ŋu noŋgo
ACT 2:11 ŋuko Juda uniparetoya unipare meyowombo Juda koro muríye howeyoteŋgo qu; kumi Kiriti noko mosowí moŋgo qu ko Arepia mira koŋgo qu. Asa nore soso uni ŋu Anutuko kho wimbí ŋuro mandenaniwore yi iŋoteto.”
ACT 2:12 Ŋunde yero soso yukuwaŋgurí, ko newondeye uroní epe mito-mito taŋgurí, “O itaka tunoqete ŋuko, do murí ka?”
ACT 2:13 Quko kumimbo huwó mande ŋande yaŋgurí, “Uni ŋu wain parámi nero kape-kape teteŋgo.”
ACT 2:14 Asa Pita otoqoro asá yerewí uni 11 ŋuya kaŋero kondé nekoro unipare ŋande yimiraró, “Ye Juda uni, ko ye soso Yerusalem yoteŋgo qu, o tunoqiní qeneteŋgo ŋuro murí rondaqe yunowe teteno. Kusumbo re mandene iŋi.
ACT 2:15 Yembe uni ŋambe wain koro kape-kape teteŋgo yero, hamómbe? Ŋu kini. Itaka ita saraŋoní 9 kilok naŋge.
ACT 2:16 Kini, o itaka tunoqete ŋaro, komo ye-ye uni ŋu Joel ŋundo ŋuro ŋande yaró,
ACT 2:17 “‘Anutuko ŋande yete, “Naru weŋa qunoko neneŋo Yuqane windoroŋowe unipare soso saŋayemo uweya. Ŋunde tewe yeŋo nambo-simóyembo Anutu koro mandí yesowowaŋgo, yeŋo simó keta-keta ŋundoko o enesó-enesó qenewaŋgo, yeŋo uni pará-pará ŋundoko o quko qenewaŋgo.
ACT 2:18 Ŋu naruko ŋunoko no Yuqane windoroŋowe sunará simónemo, sunará parenemo ŋuro saŋayemo uweya. Ŋunde tewe Anutu koro mandí yesowowaŋgo.
ACT 2:19 Nondo o amana-mana siyowe koporéko tunoqewaŋgo. Nokono amu noŋgo rokó kate-kate siyowe tunoqewaŋgo. Sitú koya te qayote quya pukatutu parámi horé ŋuya tunoqewaŋgo.
ACT 2:20 Uni Parámimboro naru parámi horé mu tukuni tiníqo kosako huriri qembe tunoqeweya, ko komboko mandumi sitú qembe tunoqeweya.
ACT 2:21 Ko Uni Parámimbo unipare soso owí nekoteŋgo ŋu rambaruru koŋgo yoreweya.”’
ACT 2:22 “Ye Israel uni, mande ŋa iŋoyi. No Yesu, Nasaret noŋgo uni ŋuro yimiroteno. Ye ŋande iŋoteŋgo, ko Anutuko uni ŋuwore o wimbí moré enesó-enesó ye keweroyemo tero uni ŋuro owí hokaró.
ACT 2:23 Komo suki Anutuko iŋoro mande kusiyaró, ko itaka uni ŋu re yeŋo kandeyemo rotoní uni hutuŋo mandenani kama howeyoteŋgo quro kandeyembo tipiririko uri khumaró.
ACT 2:24 Ŋunde quko Anutuko khumo koro wimbí ŋu re rotoro okokowoní pitu ko otoqaró. Dokoro uni tapu ŋundo ŋu towowero mepémo kini.
ACT 2:25 Hamó, Dewitko ŋuya ŋuro ŋande yaró, “‘Nondo Uni Parámi qenewe taŋgenemo suki yote. Asa ko kandene kondésina yoníqo oka kato yuku nerewero mepémo kini.
ACT 2:26 Ŋu murí ŋuro newondenembo meté yoweya, maŋgonembo niŋgu-niŋgu mande yeweya. Hamó, neneŋombo o meté horé ŋuro sopowano.
ACT 2:27 Dokoro keto noroti uni khumowí ŋuro yendéyemo ŋuno kama yowano, keŋo uni meté horé ŋu roti uni tapuko ŋuno kama puqeweya.
ACT 2:28 Yoto-yoto koro khe qu witú nereró, nori toŋeŋgemo niŋgu-niŋgu parámi tewano.’
ACT 2:29 “Uni topo, no hamó iŋoro meté yimirowe teteno, ko usinani Dewit ŋundo mande ŋu nakayáŋaró, quko komo khumoní re tapuŋaŋgurí. Ko eneŋo tapuyó nore keweronanimo itaka yote.
ACT 2:30 Dewit ŋuko ye-ye uni ka tunoqaró. Ŋunde ŋuroko komo Anutuko mande hamó ka ŋande miraró, ko imemoŋgo Dewit koro sowe qu kato eneŋo yakutímo kunditero unipare wiri yereweya. Asa mande ŋu iŋoro
ACT 2:31 Kristo ŋundo pitu ko otoqoweya ŋuro ŋande yaró, ko Anutuko rotoní uni khumowí ŋuro yendéyemo ŋuno kama yoweya, kowí ŋu kama puqeweya.
ACT 2:32 Yesu ŋuko, Anutuko okokowoní otoqaró ŋu. Nore ŋano qundo soso qenero ŋuro yesowoyoteto.
ACT 2:33 Komo Anutuko Yuqa Surumí nore nunoweya ŋuro mande kusiyaró. Asa pitu ko otoqoníqo, Anutuko riní koreko horé oro Anutu koro kandí kondésina kunditero Awa kandí moŋgo Yuqa ŋu rero windoroŋoní ye o enesó ŋa qenero iŋoyoteŋgo.
ACT 2:34 Qeni, Dewit eneŋombo samboko kama oró. Quko ŋande yaró, “‘Uni Parámimbo uni parámine ŋande miraró, “Kandene kondésina ŋano kunditekata,
ACT 2:35 yate-yate saŋgiríŋge yorewe kheŋge kusuŋoyómo yowaŋgo.”’
ACT 2:36 “Ŋunde ŋuro ye Israel koro sowe qu, ye meté iŋoyi. Yendo Yesu rero tipiririko uraŋgurí ŋuko, Anutuko riní Uni Parámi yote; ko Kristo ŋunde yote.”
ACT 2:37 Pitako ŋunde yiní mande ŋundo uniparetoro newondeye hamó saŋgawoní unipareto Pita koya uni asá yerewí unindoya ŋande osese yereŋgurí, “Uni topo, nore do ka tewato?”
ACT 2:38 Pitako ŋande yimiraró, “Ye kanata-kanata quhuríyemboro newonde surumí teya quhurí ŋu se rotoya Yesu Kristo owímo sono ri. Ŋunde tiqota Anutuko quhuríye se rotoro Yuqa Surumí rero yunoweya.
ACT 2:39 Mande kusiyaró ŋu, Anutuko yeya, simóyemboya, unipare soso sewemo yotoro Uni Parámi ŋu, Anutunani nekoyoteŋgo ŋuya mande ŋu kusiyaró.”
ACT 2:40 Ŋunde yero Pitako oresaka mande kate-kate yero newondeye rukisoyoro ŋande yaró, “Anutuko unipare itaka nokono ŋano yotoro o pi-piyimi teyoteŋgo qu, ŋu rambaruru yereweya. Ye rambaruru ŋu takayi!”
ACT 2:41 Asa ko danimbo eneŋo mandí ŋu hamó raŋgurí qu, sono re yunaŋgurí. Ko ŋu naruko ŋuno Anutuko iŋondutu uni sowe tiní unipare 3,000 kaŋuya iŋondutuwoyaŋgurí.
ACT 2:42 Naru rokóŋoro uni soso ŋundo asá yerewí uni mandeye iŋoyaŋgo, ko epe samaka-samaka teyaŋgo, bret romboŋero o kopo neyaŋgo ko hariri teyaŋgo.
ACT 2:43 Asa Anutuko asá yerewí uni kandeyemo o wimbí moré qambu tiní unipare soso ŋundo qenero ará parámi te inaŋgurí.
ACT 2:44 Iŋondutu unipare soso ŋundo newonde kanata tero oye soso se kopoyaŋgurí.
ACT 2:45 Onoŋoye soso soweyoro wondo ŋu uni o karo tukuni taŋgurí ŋu yunaŋgurí.
ACT 2:46 Naru rokóŋoro newonde kanata tero Ya Surumímo ŋuno huruwoyaŋgo, ko ya kano-kano bret romboŋero newondeye meté tero niŋgu-niŋgu tero o kopo neyaŋgo.
ACT 2:47 Naru rokóŋoro Anutu owí hokoyi unipare soso meyowo ŋundo eneŋo metéŋoyaŋgurí. Kowe naru rokóŋoro Anutuko unipare kumi yoriní iŋondutu tero ŋuno kopoyaŋgurí.
ACT 3:1 Asa naru kano Pita koya Jon koya hariri tewero naruko ŋuno, suwoya 3 kilok Ya Surumímo oriyó.
ACT 3:2 Ori kumimbo uni ka khí piyimi qu re koroworo ŋuno uyareŋgurí. Uni ŋuko, nimímbo khí piyimi ŋunde pisiyaró. Naru rokóŋoro topé-topémbo Ya Surumí makoyómo owí muko Kekere Qu ŋuno rotoyi kunditiní unipare Ya Surumímo oyiqo, wondo koro nekeyara.
ACT 3:3 Asa uni ŋundo Pita koya Jon koya yiyoní Anutu koro Ya Surumímo ŋuno owero tiri, o koro kira taró.
ACT 3:4 Pita koya Jon koya kondé qenero Pitako ŋande miraró, “Ke toŋete nore niyo.”
ACT 3:5 Yiní o siyowero quro yero iŋoro ene toŋetaró.
ACT 3:6 Asa Pitako ŋande yaró, “No wondo silwape ma gol moré kini. Quko oka moré, ŋu re kunowe teteno. Yesu Kristo, Nasaret yendé moŋgo uni ŋuro owímo ke kimiroteno, otoqo kaŋe uyare.”
ACT 3:7 Yero kandí kondésina towo hoko wosaró. Wosoní waka ta potó soso kondériní otoqaró.
ACT 3:8 Otoqoro sore-sore tero irisa ŋuya Ya Surumímo khete-khete oro sore-sore tero Anutu owí hokoyaró.
ACT 3:9 Unipare soso qeni otoqo kaŋero khete-khetero Anutu owí hokoyoní qenero
ACT 3:10 ŋande iŋaŋgurí, uni ŋundo Ya Surumí makoyómo owí muko Kekere Qu ŋuno kunditero wondo koro nekeyara ŋuno qu. Ŋunde qene iŋoro o tunoqaró ŋuro iŋo-iŋoye enesó-enesó taró.
ACT 3:11 Asa uni ŋundo Pita koya Jon koya yondoworo pisi yiriní unipare soso newondeye yukuwoní kheŋgeŋoro mahero Ya Surumímboro yokone ŋu owí muko Solomon koro Yokoneyómo ŋuno mahe kopaŋgurí.
ACT 3:12 Kopoyi Pitako yiyoro ŋande osese yereró, “Ye Israel uni, ye do karo iŋondata parámi teyoteŋgo? Do karo toŋetero nore niyoteŋgo? Yembeka ŋande iŋoyoteŋgo, nore irisa wimbunarimbope ma otetenari meté ŋundo uni ŋa riní meté tete, peka? Kini horé!
ACT 3:13 Abraham, Aisak, Yakop koro Anutuye, usisambananimboro Anutuye, ŋundo kho uniyó Yesu owí hokaró. Yendo kho uni ŋu rero uni saŋgirí kandeyemo rotaŋgurí. Pailatko rotowero ŋuro ye iŋaró, quko yendo sunará simó ŋu huwóŋaŋgurí.
ACT 3:14 Yendo uni roneneŋowí ŋu, uni meté horé ŋu huwóŋoro yuroní khumowero uni ka rewero quro Pailat kirayaŋgurí.
ACT 3:15 Yendo uni ka nore soso yoto-yoto yunaró ŋu uri khumaró, quko Anutuko uni tapu koŋgo okokowoní otoqaró. Nore irisako ene otoqaró ŋuro iŋoro mande yesowoyotero.
ACT 3:16 Uni ŋa ye qene iŋoyoteŋgo, ŋundo Yesu owímo iŋondutu tiní owé ŋundo wimbu inaró. Ko Yesuko iŋondutu inaró ŋundo uni ŋa riní yeŋo toŋeyemo meté tete.
ACT 3:17 “Asa, uni topo, no iŋoteno, yeya uni kembé-kembéye ŋuya kape-kape tero otete piyimi ŋu taŋgurí.
ACT 3:18 Komo Anutuko ye-ye uni soso maŋgoyemo ŋande yesowaró, ko eneŋo Kristoyó quhurí korowoweya. Asa ko yendo otete taŋgurí, ŋuko mande ŋu riní hamó tunoqaró.
ACT 3:19 Ŋunde ŋuro ye quhuríyemboro newonde surumí teya quhurí ŋu se rotika Anutuko quhuríye sowoní.
ACT 3:20 Ŋunde tiqo, Uni Parámimbo wimbu keta yunoro Kristo komo rokóŋaró ŋu, Yesu naŋge, asáŋoní yeno mahiní.
ACT 3:21 Itakako samboko yotoro Anutuko o soso keta towoweya naruyó ŋu sopoyote. Anutuko komo suki ye-ye uni meté horé ŋuro maŋgoyemo ŋunde yaró.
ACT 3:22 Mosesko ŋuro ŋande yaró, ‘Uni Parámi ŋu, Anutuyembo ye-ye uni ka neneŋo qembe ye keweroye moŋgo riní otoqoweya. Mande soso yeyoweya ŋu iŋo howeyuri qembe.
ACT 3:23 Ko dani kato eneŋo mandí kama iŋo howeyoweya qu, Anutuko eneŋo unipareyó keweroye moŋgo howiní piyo teweya.’
ACT 3:24 “Ko ye-ye uni soso, asa Samuel koŋgo yate-yate, ŋundo naru ŋaro mande yesowaŋgurí.
ACT 3:25 Anutuko usisambayemboya mande kondé rero Abraham ŋande miraró, ‘Keŋo soweke moŋgo unipare soso nokono ŋano qu puriŋo rewaŋgo.’ Asa yeko ye-ye unindoya uni mande kondé raŋgurí ŋuya ŋuro sowe qu.
ACT 3:26 Anutuko sunará simóŋo rokóŋoro yeno koretero asáŋoní ye puriŋo yunowero maheró. Ŋunde yunoro yoriní newondeye rohoréŋoní oteteye piyimi horé ŋu rotowaŋgo.”
ACT 4:1 Asa Pita, Jon irisa ŋundo mande yeyori o qa-qa unindoya Ya Surumímboro sopo-sopo uni ŋuya Sadyusi unindoya ŋuno uyareŋgurí.
ACT 4:2 Uni ŋundo irisa ŋuro piyimiŋaŋgurí, dokoro enendo unipare mande rondaqe yunoro, Yesu uni tapu koŋgo pitu ko otoqaró ŋuro yariyó.
ACT 4:3 Asa suwo tiní ŋuno uyaro irisa ŋu yondoworo kusi-kusi yano yorotaŋgurí. Ŋuno yorika ita saraŋoníqota, ye iŋaŋgurí.
ACT 4:4 Quko unipare qambu mandeyari iŋoro iŋondutu taŋgurí. Ŋundiro iŋondutu unipare qambuye ŋu sowe tero 5,000 kaŋuya taŋgurí.
ACT 4:5 Ita saraŋoníqo, o qa-qa unindoro tapá unindoya uni kembé-kembémboya hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya Yerusalem ŋuno kopaŋgurí.
ACT 4:6 O qa-qa unindoro tapá uni Anas koya Kaiapas, Jon, Aleksanda ko tapá unindoro suwisawiyó kumi ŋuya ŋuno kopaŋgurí.
ACT 4:7 Asa Pita, Jon yorero keweroyemo yoroti kaŋiri ŋande osese yereŋgurí, “Yari wimbu da noŋgo rero ko danimboro owé ŋu rero o ŋu tari?”
ACT 4:8 Ŋunde yiqo, Yuqa Surumímbo Pita quroko maŋgoriní ŋande yimiraró, “Ye uniparetoro uni kembé-kembéye qu, ko ye uni pará-pará,
ACT 4:9 yembeka nore irisako uni khí piyimi ka o meté te inaro meté tete ŋuro osese nerewero nore ŋano noroti kaŋetero, hamómbe?
ACT 4:10 Asa yeya Israel unipare soso ŋuya ŋande iŋoyi, Yesu Kristo, Nasaret yendé moŋgo uni ŋuro owímo uni ŋa meté tero itaka ye toŋeyemo kaŋete. Yendo Yesu rero tipiririko uraŋgurí, quko Anutuko uni tapu koŋgo okokowoní otoqaró.
ACT 4:11 Eneko “‘wondo ŋuko ya re-re unindo ŋuro yaŋgurí, “Ŋu piyimi.” Quko ŋundo ya koro wondo korete-korete qu tunoqete.’
ACT 4:12 Uni meyowo kawore nore rambaruru kama takawato. Dokoro uni soso nokono yoteŋgo quro owí kato nore rambaruru koŋgo kama noreweya. Yesu koro owímo naŋge.”
ACT 4:13 Ŋunde yiní uni pará-parámbo ŋande iŋaŋgurí, ko Yesu koya yariyó naŋge, sokome yano oro iŋo-iŋo ŋundiro kama rariyó. Quko irisa ŋundo mande kondé yero sasaro kama tariyó. Ŋunde ŋuroko iŋondata parámi taŋgurí.
ACT 4:14 Ko uni khí piyimi ŋu meté tero irisa ŋuya kaŋaŋgurí. Ŋunde ŋuro uni pará-parámbo mandeyari topé tewero mepémo kini.
ACT 4:15 Asa irisa ŋu yori huru-huru rotoro mirako uriqo, epe mito-mito tero ŋande yaŋgurí,
ACT 4:16 “Norendo uni ŋu do yerewato? Kho wimbí moré ka tari, ko unipare soso Yerusalem yoteŋgo qu iŋaŋgo. Re tapuŋowero mepémo kini.
ACT 4:17 Quko mande ŋando unipareko wimbo uweya koro. Ŋunde ŋuro mande kondé eneya yatoqo, uni meyowo ka owé ŋuro ka kama yimirowari,” yaŋgurí.
ACT 4:18 Asa neko yerero mande kondé ŋande yimiraŋgurí, “Yesu owímo mande kanata ka watí-watí ma yeyowero, ko owímo unipare kumi mande rondaqe ma yunowero.”
ACT 4:19 Yi Pita koya Jon koya mandeye topé ŋande yariyó, “Nore irisa Anutu koro mande qu rotoro yeŋo mande qu howewaro tiníqo, ŋumbeka Anutu toŋímo roneneŋowímbe ma kini? Yeŋombo qene rondaŋi qembe.
ACT 4:20 Dokoro norendo o qenerowó ko iŋarowó ŋuro mondó ta yowero mepémo kini.”
ACT 4:21 Ŋunde yiriqo, oresaka mande naŋge yunoro yoroti yendémo uriyó. Uni pará-parámbo irisa ŋu quhurí yunowero kheyó seqaŋgurí, quko mepémo kini, dokoro uniparetoro soraŋgurí. Hamó, unipare soso o tariyó ŋuro iŋoro Anutu owí hokoyaŋgurí.
ACT 4:22 Dokoro uni ŋu o wimbí moré ka towori meté taró ŋuko kumima naru 40 ŋunde rotaró.
ACT 4:23 Asa yendémo uro topo-topoyarimboya koporo mande o qa-qa unindoro tapá unindoya uni kembé-kembémboya yimiraŋgurí ŋu soso yariyó.
ACT 4:24 Topo-topoyarimbo maŋgoye koporo Anutu koya ŋande hariri taŋgurí, “Uni Parámi, keto sambo, noko, windi, o soso ŋuro quroko yote qu, ŋu yondowaró.
ACT 4:25 Komo Yuqa Surumímbo usinani Dewit, keŋo sunará simóŋge maŋgó moŋgo mande ka riní tunoqiní ŋande yaró, “‘Do karo uni wini meyowombo newonde saŋgirí parámi teyaŋgurí? Do karo unipareto iŋondutu piyimi kina towoyaŋgurí?
ACT 4:26 Noko soso koro wiri yerete unindo kaŋero, ko uni kembé-kembéye koporo, Uni Parámimboya eneŋo Kristoyómboya owéyari rato umbuweya, ye iŋoyaŋgurí.’
ACT 4:27 “Hamó horé, Herot, Pontius Pailat, uni wini meyowo, Israel unipare, soso ŋundo Yesu, keŋo sunará simóŋge rokóŋaró, ŋuro owí re umbuwero quro yendé ŋano kopaŋgurí.
ACT 4:28 Koporo o soso taŋgurí ŋuko komo keto wimbukepoya iŋo-iŋokepoya o ŋu tunoqeweya, yero rokóŋaró.
ACT 4:29 Asa itaka, Uni Parámi, mandeye piyimi ŋu iŋoya nore sunará simóŋge samaka nereka sasaro kama tero mandeke yesowoyowato.
ACT 4:30 Kandeke rero keŋo sunará simóŋge meté horé ŋu, Yesu, ŋuro owímo se khumo uni yori pitu ko meté tewaŋgo, ko o wimbí moré enesó-enesó tunoqewaŋgo.”
ACT 4:31 Hariri ŋu ti kini tiníqo, ya ŋuno kopaŋgurí quno ŋuno kunduru raŋoní yukuwaró. Ko Yuqa Surumímbo eneno maŋgoriní sasaro kama tero Anutu koro mande qu yesowaŋgurí.
ACT 4:32 Iŋondutu unipare soso newonde kanata na, iŋo-iŋo kanata na taŋgurí. Uni kato ene oka qu qenero ŋande kama yaró, “O ŋuko neneŋo qu naŋge.” Kini, oye soso ŋuko uni soso koro qu ŋuya.
ACT 4:33 Ko asá yerewí uni ŋundo Uni Parámi Yesu uni tapu koŋgo pitu ko otoqaró ŋuro mande yesowoyaŋgo, ko mandeye muko wimbí parámi horé. Ko samaka-samaka tuwó ŋu parámi saŋayemo ŋuno yora.
ACT 4:34 Uni ka keweroyemo ŋuno otoro kama tukuni teyara. Dokoro uni soso yaye, miraye soweyoro wondo ŋu re mahero
ACT 4:35 asá yerewí uni kandeyemo ŋuno roto yunaŋgurí. Yunoyi rondaŋero uni otoro tukuni teyaŋgurí qu yunoyaŋgo.
ACT 4:36 Uni kako, owí Josep, ŋuno yora. Asá yerewí unindo, “Barnabas,” ŋunde ye nekaŋgurí. Owé ŋuro murí muko ŋandiro, “Uni newondeye rukisoyote.” Ŋuko Liwai koro sowe qu ka, ko nimímbo Saipras noko mosowímo ŋuno pisiyaró.
ACT 4:37 Asa enendo mirayó kawore soweyoro wondo ŋu rero mahero asá yerewí uni kandeyemo roto yunaró.
ACT 5:1 Asa uni kako, owí Ananaias, koya parí muko, owí Sapaira, ŋuno yariyó. Ananaiasko mirayó kawore soweyoro
ACT 5:2 parímboya newonde kanata tero wondo kumi eneŋombo tapuŋoro kumi naŋge re mahero asá yerewí uni kandeyemo roto yunaró.
ACT 5:3 Ŋunde roto yunoní Pitako ŋande yaró, “Ananaias, ke date koro Monimbuko newondekemo maŋgoriní Yuqa Surumí kanáŋoro mira koro wondo qu kumi tapuŋote?
ACT 5:4 Komo, kama soweyaró quno, mira ŋuko keŋo qu naŋge, ko imemoŋgo soweyoro keŋombo naŋge wondo ŋu sopa, hamómbe? Date koro otete ŋu newondekemo iŋote? Keko uni ka kama kanáŋote. Kini, Anutu kanáŋote.”
ACT 5:5 Yiníqo, Ananaias mande ŋu iŋoro rokaráŋoro umburo kindo khumaró. Uni soso ene khumaró ŋuro piŋa mande iŋaŋgurí qundo sasaro parámi taŋgurí.
ACT 5:6 Ko uni keta qundo mahero ukúŋo rero tuwipo pokamoro re tapuŋaŋgurí.
ACT 5:7 Imemoŋgo naru tukuni naŋge eneŋo parímbo kamí khumaró ŋu kama iŋoro maheró.
ACT 5:8 Mahiní Pitako ŋande oseseyaró, “Ke yeka iŋowe. Wondo ŋu re mahiri, ŋuko mirayari soweyariyó ŋuro kimoyó sosope, ma kini?” Yiní ŋande yaró, “Iyo, ŋuro kimoyó soso.”
ACT 5:9 Yiní Pitako ŋande miraró, “Date koro yarindo Uni Parámimboro Yuqa qu towoŋowero mande kusiyariyó ŋu? Iŋo, uni kameŋge re tapuŋoteŋgo ŋuno qu mahero makono kaŋeyoteŋgo. Ke ŋuya kore uyarewaŋgo ŋu.”
ACT 5:10 Yiní waka ta rokaráŋoro Pita khímo umburo kindo khumaró. Khumoní simó keta qundo ya quroko oro pare ŋu qeniqo, ŋu ŋuya khumaró. Rero koroworo oro kamí roroworo tapuŋaŋgurí.
ACT 5:11 Ko Anutu koro huru-huru soso ŋuya unipare soso o tunoqaró ŋuro iŋaŋgurí ŋuya sasaro parámi taŋgurí.
ACT 5:12 Asa asá yerewí uni ŋundo o wimbí moré enesó-enesó unipare keweroyemo taŋgurí. Ko iŋondutu unipare soso ŋundo newonde kanata tero Ya Surumí ŋuno Solomon koro Ya Yokoneyómo ŋuno kopoyaŋgurí.
ACT 5:13 Uni kumi eneya kopowero ŋuro sasaro taŋgurí, quko unipareto uni ŋuno kopoyaŋgo ŋuro metéŋoyaŋgurí.
ACT 5:14 Ŋunde ŋuroko uni qambu, pare qambu ŋuya Uni Parámi iŋondutuwoyaŋgurí.
ACT 5:15 Ŋunde tiqo, kumimbo se khumo uni yorero kheko yakutíyemo yorotoyi Pitako mahiníkata eneŋo yoŋoyómbo poka yereweya.
ACT 5:16 Topoyembo se khumo unindoya uni yuqa pusú soso qundo rambaruru yereyaŋgo ŋu yorero yendé Yerusalem kutaqemo ŋu noŋgo mahiqo, yori meté taŋgurí.
ACT 5:17 Asa o qa-qa unindoro tapá unindoya eneŋo topé-topé ŋuya, asa Sadyusi koro huru-huru kumi, ŋundo soso otoqoro newonde tutu tero
ACT 5:18 asá yerewí uni ŋu yondoworo yorero kusi-kusi yano yorotaŋgurí.
ACT 5:19 Quko suwonoko Uni Parámimboro sambo simó kato kusi-kusi ya ŋuro makoyó kosoro yoriní mirako umbuŋgurí. Umburo ŋande yimiraró,
ACT 5:20 “Ye uya Ya Surumí ŋuro yendémo ŋuno kaŋeya unipare yoto-yoto keta ŋaro yimiri,” yaró.
ACT 5:21 Ita saraŋoní Ya Surumí ŋuro yendémo ŋuno oro mande rondaqe unipare yunaŋgurí. Ŋu naruko ŋuno naŋge o qa-qa unindoro tapá unindoya topé-topémboya mahero huru-huru parámi ŋu owí Sanedrin, Israel koro sopo-sopo uni soso ŋu, neko yereŋgurí. Neko yiri huruworo kumba tukuni kumi asá yerewí uni ŋu kusi-kusi ya noŋgo yore mahi, yero yaŋgurí.
ACT 5:22 Quko uni ŋu kusi-kusi ya quroko ŋuno kama yiyaŋgurí. Asa ko rohoréŋo mahero ŋande yimiraŋgurí,
ACT 5:23 “Nore kusi-kusi ya ŋuro makoyó qeneteto ŋu, mako ŋu towi kondériní unindo mako ŋu ene-ene sopo wuririyoyoteŋgo. Quko mako kosoro uni ŋu quroko ŋuno kama yiyato.”
ACT 5:24 Ŋunde yiqo, Ya Surumímboro sopo-sopo unindoya o qa-qa unindoro tapá uni ŋuya iŋondataqero, “Do ka tunoqeweya?” ye iŋaŋgurí.
ACT 5:25 Asa uni kato mahero ŋande yimiraró, “Iŋoyi, uni yore kusi-kusi yano yorotaŋgo ŋuko itakako Ya Surumí ŋuro yendémo ŋuno kaŋero mande rondaqe unipare yunoyoteŋgo.”
ACT 5:26 Ŋunde ŋuro Ya Surumímboro sopo-sopo uni ŋuya kumba tukuni ŋuya uyaro asá yerewí uni ŋu yore maheŋgurí. Quko mondó ta yondowaŋgurí, dokoro unipareto wondo raŋo nurowaŋgo, ye soraŋgurí.
ACT 5:27 Asa yore mahero Sanedrin huru-huru uni toŋeyemo yorotaŋgurí. Ko o qa-qa unindoro tapá uni ŋundo ŋande yimiraró,
ACT 5:28 “Norendo komo ŋande yero kusi yeretowó, ye uni ŋaro owímo mande rondaqe unipare ma yunowero. Quko watí-watí yeyuri mandeye ŋundo Yerusalem maŋgorete. Ko uni ŋu khumaró ŋuro potó ŋu nore nunowero ŋuro kondé ye iŋoyoteŋgo.”
ACT 5:29 Ko Pita koya asá yerewí uni kumimboya mande topé ŋande yaŋgurí, “Norendo Anutu koro mandí howeyoteto, unindoro mandeye kini.
ACT 5:30 Yendo Yesu rero te kano poroworo uri khumaró ŋu. Ko usisambananimboro Anutu ŋundo okokowoní pitu ko otoqaró.
ACT 5:31 Anutuko re oro kandí kondéwore rotoro owé parámi inoní noreŋo kembénani tunoqaró. Ŋunde tunoqero nore rambaruru koŋgo noreweya. Ŋunde tunoqiní Israel unindo newonde rohoré tiqo, quhuríye se rotoweya.
ACT 5:32 Ko nore o soso ŋu qenetowó ŋuro mande yesowoyoteto. Ko Yuqa Surumí ŋuya ŋuro yesowoyote. Anutuko Yuqa ŋu re unipare mandí howeyoteŋgo ŋu yunoyote.”
ACT 5:33 Ŋunde yi Sanedrin huru-huru uni ŋundo saŋgirí tero yurato khumowaŋgo yaŋgurí.
ACT 5:34 Quko Sanedrin koro uni ka, Farisi uni ka, owí Gamaliel, ŋundo otoqo kaŋaró. Ŋuko hutuŋo mande ŋuro rondaqe-rondaqe uni, ko unipareto ará te inaŋgurí. Asa yimironí asá yerewí uni soŋga wosoro mirako uŋgurí.
ACT 5:35 Uyiqo, enendo huru-huru ŋu ŋande yimiraró, “Ye Israel uni, ye oka unino teweroqo meté iŋoroqota.
ACT 5:36 Qeni, soŋga komo quno ŋuno uni ŋu owí Teutasko otoqoro yaró, ‘No owéne moré,’ yiní uni 400 ŋunde uyare howeyaŋgo. Quko wiri yerete uni ŋundo uroní khumoní topé-topé sore wisikaraŋoro o taŋgurí ŋu roti kina umburó.
ACT 5:37 Tukú wiri yerete unindo unipare owéye nakayáŋowero mande kondé yaró quno, ŋuno uni ka owí Jutas, Galili noŋgo uni ŋundo otoqoro unipare kumi iŋo-iŋoye wosoní otoqoro kuma taŋgurí. Wiri yerete uni ŋundo uni ŋuya uroní khumaró, ko eneŋo uniyó soso wisikaraŋaŋgurí.
ACT 5:38 Asa itaka nondo ye yimiroteno, uni yondowoteŋgo ŋu yorotika kina yowaŋgo. Dokoro o teyoteŋgo ŋuko unindoro iŋo-iŋo ŋu naŋge howeyote tiníqo, kina umbuweya.
ACT 5:39 Quko o teyoteŋgo ŋuko Anutu koro iŋo-iŋo howeyote tiníqo, yendo kusi yerewero mepémo kini. Ye yate Anutu koya kuma tewaŋgo koro.” Ŋunde yiníqo, eneŋo mandí howewero mande kusiyaŋgurí.
ACT 5:40 Asa asá yerewí uni ŋu neko yerero yore haususu yerero Yesu owímo mande ma yeyowero yero yoroti toŋeŋgurí.
ACT 5:41 Ŋunde ŋuro Sanedrin huru-huru ŋu yorotoro mirako uro niŋgu-niŋgu taŋgurí. Dokoro Anutuko iŋo yunoro rokó yiriní Yesu owí riqo, unindo eneŋo owéyari ri umburó.
ACT 5:42 Kowe naru rokóŋoro yayemo ŋuno ko Anutu koro Ya Surumímo ŋuno ene unipare mande rondaqe yunoro miti mande ŋande yesowoyaŋgo, ko Kristo ŋuko Yesu naŋge.
ACT 6:1 Ŋu naruko ŋuno iŋo-iŋo rewero unipare qambu tunoqaŋgurí. Ŋunde ti kumi Grik mande yeyaŋgo qundo kumi Hibru mande yeyaŋgo quya kisikasa mande ka yaŋgurí. Ŋande yaŋgurí, “Ko yendo o qoyemboro unipare yunoyoteŋgo quno ŋuno noreŋo wapu ŋundo o kama siyoyoteŋgo,” yaŋgurí.
ACT 6:2 Asa ko asá yerewí uni 12 ŋundo iŋo-iŋo rewero unipare soso neko yiri mahi ŋande yimiraŋgurí, “Asa nore Anutu koro mande yesowowero kho qu rotoro o qoyemboro rondaŋe yunowero kho tewato tiníqo, ŋu meté kini.
ACT 6:3 Ŋunde ŋuro, uni topo, uni kande saŋiyoro irisa keweroyemo ŋano qu seqa yiri, ŋu owéye unipare toŋeyemo meté yote qu, ko iŋo-iŋoye meté qu, ko Yuqako ŋu quroko yote qu. Norendo kho ŋu yunato sopowaŋgo.
ACT 6:4 Noreŋombo kho tero hariri tero Anutu koro mande qu yesowoyowato.”
ACT 6:5 Ŋunde yiqo, ŋuro metéŋaŋgurí. Asa Stiven rokóŋaŋgurí, ŋuko iŋondutuyó kondé, ko Yuqa Surumímbo ŋuno maŋgoreyara. Uni meyowo rokó yereŋgurí ŋuko ŋandiro: Filip, Prokorus, Nikanor, Timon, Paremenas ko Nikolas. Nikolas ŋuko uni wini meyowo Antiok yendé moŋgo qu, enendo Juda koro muríye howeyara.
ACT 6:6 Asa enendo uni ŋu rokó yerero yoroti kaŋi asá yerewí uni ŋundo hariri tero kandeye saŋayemo raŋgurí.
ACT 6:7 Ko Anutu koro mande qu usaye toŋeró. Toŋiní unipare qambu Yerusalem ŋuno iŋo-iŋo rewero unipare tunoqaŋgurí. Ko o qa-qa uni kumi ŋuya iŋondutuwoyaŋgurí.
ACT 6:8 Asa Anutuko samaka-samaka tuwó koya wimbu koya Stiven inoní o wimbí moré enesó-enesó unipare keweroyemo teyaró.
ACT 6:9 Ŋunde tiní uni kumimbo otoqoro Stiven koya mande saŋgirí teyaŋgo. Ŋu uni ŋuko Juda koro huru-huru ya kanata noŋgo qu, huru-huru ya ŋu ŋande ye nekoyaŋgurí, “Uni Oroso yereŋgurí qu,” yaŋgurí. Uni ŋuko Sairin yendé, Aleksandria yendé, Silisia mira ko Esia mira koŋgo qu.
ACT 6:10 Mande saŋgirí eneya yaŋgurí, quko mandeyembo eneŋo iŋo-iŋoyó ŋuya Yuqapo mandí yaró ŋuya takawero mepémo kini.
ACT 6:11 Asa saŋgirí ŋundo kota-kota uni siyoro iŋo-iŋo ka yunoyi Stiven ŋuro ŋande yaŋgurí, “Enendo Moses koya Anutu koya yesará yiriní nore iŋatowó.”
ACT 6:12 Ŋundiro naŋge enendo uniparetoya uni kembé-kembéyemboya hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya newondeye ri otoqoní Stiven kondé toworo Sanedrin huru-huruko ŋuno re maheŋgurí.
ACT 6:13 Re mahero kota-kota uni ŋu ŋuya yore yoroti kaŋero ŋande yaŋgurí, “Uni ŋando Ya Surumímboya hutuŋo mande ŋuya huwó mande suki-suki yeyote.
ACT 6:14 Yiní ŋande iŋatowó, ‘Yesu, Nasaret noŋgo uni ŋundo ya ŋu rambaruruworo Mosesko otete nunaró ŋu rohoréŋoweya.’”
ACT 6:15 Uni soso huru-huruko ŋuno kunditaŋgurí ŋundo Stiven kondé toŋete qeneŋgurí, ko umu-kembé qeneŋgurí muko sambo simó umu-kembé qembe taró.
ACT 7:1 Asa o qa-qa unindoro tapá uni ŋundo ŋande yaró, “Mande yeteŋgo ŋumbe hamómbe ma kini?”
ACT 7:2 Yiní Stivenko ŋande yaró, “Uni topo, awa okite, iŋoyi. Komo Anutu meté horé ŋundo Abrahamko tunoqaró. Ŋu naruko ŋuno Abraham Mesopotemia mirako ŋuno watí yora, Haran yendémo kama oró.
ACT 7:3 Asa tunoqero ŋande miraró, ‘Ke mirake, topoke yorotoro mira ka witú kerewano quno ŋuno toŋe qembe,’ yaró.
ACT 7:4 “Asa ko Abraham Kalitia mira ŋu rotoro Haran oró. Imemoŋgo iwí khumoní Anutuko riní ŋa mira ye itaka ŋano yoteŋgo ŋano maheró.
ACT 7:5 Riní mahero mira tomó karo simburí kama taró, ko simó moré kini taró. Quko Anutuko mande kusiyoro ŋande miraró, ‘Keya sowekepoya mira parámi ŋaro simburí tunoqewaŋgo.’
ACT 7:6 Yero ŋande yaró, ‘Keŋo soweke uni meyowomboro mirako yotoro kasirayemo yuriqo, kumima naru 400 quroko o piyimi te yunowaŋgo.
ACT 7:7 Imemoŋgo nondo unipareto o piyimi te yunowaŋgo ŋuro yore ronda yerewe sowekepo mira ŋu roto toŋero mahero ŋa mirako ŋano potoruku te nunowaŋgo.’
ACT 7:8 Ko Anutuko Abraham koya mande kondé ka kusiyoro koweye toŋowero murí ŋu inaró. Ŋundiro naŋge Abrahamko Aisak pisiyoro naru kande saŋiyoro kapusa ŋunde kini tiní kowí toŋaró. Ko Aisakiko Yakop pisiyoro ŋunde naŋge te inaró, ko Yakopko usi-sinani 12 ŋu pisi yerero ŋunde naŋge te yunaró.
ACT 7:9 “Asa usi-sí ŋundo koneye Josep koro newonde tutu tero towo roti uni kato kimoro Isip ŋuno uŋgurí. Quko Anutuko ŋuno eneya yotoro
ACT 7:10 quhurí soso korowaró ŋu noŋgo rero samakaŋaró. Samakaŋoro iŋo-iŋo meté horé inoní Isip koro wiri yerete uni, “Pero,” ye nekaŋgurí, ŋundo Josep ŋuro metéŋoro riní Isip mira koya wiri yerete unindoro suwisawiyó soso koro uni kembéye yora.
ACT 7:11 “Imemoŋgo korare Isip koya Kenan mirako ŋuno tunoqiní unipareto quhurí parámi korowaŋgurí, ko usi-sinani o newero qu seqaro qenewero mepémo kini.
ACT 7:12 Asa Yakopko o newero qu Isip ŋuno yote ŋu iŋoro naru koretero noreŋo usi-sinani asá yiriní uŋgurí.
ACT 7:13 Ko naru irisayómo ŋuno uŋgurí quno ŋuno Josepko tunomo topé-topé yimiraró, ‘No Josep.’ Ŋunde ŋuro Peroko Josep koro wini quro iŋaró.
ACT 7:14 Asa Josepko iwí Yakop koya suwisawiyómboya soso ŋu mahewaŋgo, yero neko yereró. Ŋuko unipare 75 ŋundiro.
ACT 7:15 Nekoní Yakop Isip ŋuno uró. Yate-yate eneya usi-sinani soso ŋuya khumiqo,
ACT 7:16 ukúye yorero pitu Sekem yendémo oŋgurí. Komo Abrahamko wondo silwa kumi Hamor soweyó yunoro uni tapu ka Sekem ŋuno kimaró. Asa uni tapu ŋuno soso tapu yereŋgurí.
ACT 7:17 “Komo Anutuko Isip rotowero naru karo mande kusiyoro Abraham miraró. Asa naru ŋu kutaqe mahiní usi-sinani qambu tero Isip mira ŋu maŋgoraŋgurí.
ACT 7:18 Ko yate-yate wiri yerete uni ka Isip ŋuno tunoqaró, ŋuko Josep ŋuro kama iŋaró.
ACT 7:19 Uni ŋundo usi-sinani kaná yerero o piyimi te yunoro kondé yimiraró, oŋa pisiyoteŋgo ŋu se sikuno yorotika khumoyi, yaró.
ACT 7:20 “Ŋu naruko ŋuno Moses nimímbo pisiyaró, ko ŋuko simó meté horé. Iwí-nimímbo yano sopoyori kombo kapusa kini tiní
ACT 7:21 rero sikuno rotariyó. Ŋunde rotori Pero koro nambunímbo simó ŋu rero ene naŋuní qembe sopoyaró.
ACT 7:22 Sopoyoní Mosesko Isip koro iŋo-iŋo ŋu soso reyara. Ko ŋuko mande yewero wimbí rero kho kondé teyara.
ACT 7:23 “Asa Mosesko kumima naruyó 40 ŋunde kini tiní eneŋo topé-topé Israel yiyowero iŋaró.
ACT 7:24 Uyariní Isip uni kato Israel uni ka roworemoyaró. Mosesko ŋu qenero Israel uni ŋu samakaŋoro Isip uni o piyimi te inoyaró ŋu uroní khumaró.
ACT 7:25 Ŋunde tero ŋande iŋaró, uni topémbo ŋande iŋoyi tondaŋeweya, ‘Anutuko Moses kandímbo nore rambaruru koŋgo yoreweya.’ Ŋunde iŋaró, quko topé-topémbo kama iŋoyi tondaŋaró.
ACT 7:26 Asa ita saraŋoníqo, uni topé irisa kuma tariyó ŋu yiyoro mepa mande ŋande yaró, ‘Yarikaŋge ŋunde ma tewero. Do karo yariŋombo naŋge roworemoyotiri?’
ACT 7:27 “Uni ŋu topé roworemoyaró ŋundo Moses pitoro ŋande yaró, ‘Ke dando koriní nore wiri nerero ronda nerewero tete?
ACT 7:28 Keto suwo Isip uni ŋu uri khuma ŋunde naŋge nombe nurowero tete?’
ACT 7:29 Ŋunde yiní Moses sore toŋero mira meyowo, Mitian mirako, ŋuno kunditero, yate naŋo-simó irisa pisi yereró.
ACT 7:30 “Asa imemoŋgo kumima naru 40 ŋunde kini tiní, sambo simó kato mira wimbímo Sainai purí kutaqemo ŋuno te kunzi qayara quno ŋuno eneno tunoqaró.
ACT 7:31 Tunoqiní Mosesko iŋondata parámi tero qenewero woso uyaro Uni Parámimboro maŋgó iŋoní ŋande yaró,
ACT 7:32 ‘No keŋo usiŋgeporo Anutuye, asa Abraham, Aisak, Yakop koro Anutuye,’ yaró. Ŋunde yiní Moses iŋoro yukuworo qenewero sasaro taró.
ACT 7:33 “Asa Uni Parámimbo ŋande miraró, ‘Khe punu-punu kheŋgemo ŋu se roto. Ke mira ŋano kaŋeyote ŋako surumí.
ACT 7:34 No uniparene Isip yoteŋgo ŋu quhurí korowoyoteŋgo ŋu hamó yiyoyoteno. No tendoye iŋoyoteno, ko itaka oroso yerewero koro umbuteno. Asa otoqoka koreweka Isip u.’
ACT 7:35 “Ŋu Moses ŋuko, komo unindo huwóŋoro ŋande yaŋgurí, ‘Ke dando koriní nore wiri nerero ronda nerewero tete?’ Asa uni ŋu naŋge, sambo simó te kunziko tunoqaró quno ŋuno Anutuko asáŋoní wiri yerete uni tero unipare kimo yerewero uni tunoqaró.
ACT 7:36 Enendo unipare yore oro o wimbí moré enesó-enesó Isip ŋuno taró, ko windi mandumimo taró, ko mira wimbímo kumima naru 40 quroko ŋunde taró.
ACT 7:37 “Ŋu Moses ŋundo Israel unipare ŋande yimiraró, ‘Anutuko ye keweroye moŋgo ka riní ye-ye uni ka no qembe tunoqeweya.’
ACT 7:38 Enendo uniparetoro huru-huru keweroko mira wimbímo yora, ko sambo simó Sainai mira purímo miraró koya noreŋo usi-sinanimboya kewero uni tunoqaró. Enendo yoto-yoto koro mande qu ŋu rero nore nunaró.
ACT 7:39 “Quko usi-sinani muko mandí iŋowero piyimiŋaŋgurí. Kini, ŋunde pitoro newondeye rohoréŋoro Isip koro qene nuŋgu tero
ACT 7:40 Aron ŋande miraŋgurí, ‘Keto noreŋo anutunani kumi yondowoka korete uyari yohowewato. Dokoro Moses ŋando nore Isip noŋgo nore ŋano maheró, ŋu dana u, nore kama iŋoteto,’ yaŋgurí.
ACT 7:41 Ŋu naruko ŋuno makao simó kapí-kapí ka toworo anutu kota-kota koro o qa-qa tero oka towaŋgurí ŋuro niŋgu-niŋgu tero hoho teyaŋgo.
ACT 7:42 Ŋunde tiqo, Anutuko huwó yiriní o kondé kumi samboko yote ŋuro potoruku te yunaŋgurí. Kako komo suki ye-ye unindoro sokomeko o ŋuro mande ka ŋande nakayáŋaŋgurí, “‘Ye Israel koro wini qu, komo ye kumima naru 40 ŋunde mira wimbímo ŋuno yotoro o qa-qa enesó-enesó no kama te nunaŋgurí, hamómbe?
ACT 7:43 Kini, ye Molok koro tuwi yamaru ŋu re hokoro yeŋo anutuye Repan koro tutu ŋuya re hokaŋgurí. Ŋu kapo-kapo towaŋgurí ŋu ye potoruku te inoyaŋgurí. Asa ko nondo ye yohowewe Bapilon amuno uwaŋgo.’
ACT 7:44 “Asa usi-sinanimbo Anutuko hutuŋo mande yunaró ŋuro tuwi yamaru ka raŋgurí. Anutuko ya ŋuro kapo-kapo Moses witúŋoro, ‘Ŋandiro naŋge re qembe,’ ye mironí ŋunde taŋgurí.
ACT 7:45 Ko yate-yate Anutuko mira ŋaro simburí enesó-enesó ŋu yohowiní usisambananimboya Josua koya tuwi yamaru ŋu re maheŋgurí. Ŋano yuri, yate-yate Dewit tunoqaró.
ACT 7:46 Tunoqiní Anutuko ŋuro metéŋoní Dewitko Yakop koro Anutu quro ya hamó ka rewero hariri taró.
ACT 7:47 Quko Solomonko ya ŋu raró.
ACT 7:48 “Ŋunde raró, quko Anutu Koreko Horé yote ŋundo uni ya reyoteŋgo quno ŋuno kama yote. Hamó, ye-ye uni kato ŋande yaró,
ACT 7:49 “Uni Parámimbo ŋande yete, ‘Sambo ŋuko neneŋo yakutí kunditewero qu ko noko ŋuko khene re ŋuno kheteyoteno. Do ya kiraró ka neneŋo rewaŋgo, ko dano kunditero imaqewano?
ACT 7:50 Neneŋo kandenembo o soso towanowó, hamómbe?’”
ACT 7:51 Asa ŋunde yero Stivenko ŋande yaró, “Yeko mande wenda-wenda uni. Yeŋo newondeye, kusumboye muko kape uni ŋunde qembe. Ye naru rokóŋoro usisambaye ŋunde qembe tero Yuqa Surumímboya kuma teyoteŋgo.
ACT 7:52 Do ye-ye uni ka yora, asa usisambayembo o piyimi kama te yunaŋgurí? Ko ye-ye uni kato uni roneneŋowí maheweya ŋuro yesowaŋgurí, ŋu ŋuya usisambato yuri khumaŋgurí. Ko itaka yendo uni roneneŋowí ŋu turiri re inoyi uri khumaró.
ACT 7:53 Yeko Anutu koro hutuŋo mandeyó sambo simó kandeye moŋgo raŋgurí, quko ye ŋu kama howeyoteŋgo.”
ACT 7:54 Asa uni pará-parámbo mande soso ŋu iŋoro saŋgirí parámi tero Stiven qenero metoye kindotaŋgurí.
ACT 7:55 Quko Yuqa Surumímbo Stiven quroko maŋgoriní, sambo saŋano kondé toŋetero Anutu koro sine parámi qenero, Yesu ŋuya Anutu koro kandí kondésina kaŋeyoní qenero
ACT 7:56 ŋande yaró, “Qeni! Sambo kosoní Unindoro Naŋuní Anutu koro kandí kondésina kaŋiní qeneteno.”
ACT 7:57 Ŋunde yiníqo, kondé piyimi nekoro kusumboye wisumuŋoro otoqoro Stivenko kopo kheŋgeŋoro
ACT 7:58 toworo yendé hoŋgo andusina roti umbuní wondo raŋo utoyaŋgo. Ko uni ene o piyimi taró ŋuro yesowaŋgurí ŋundo kowe punu-punu piruye se rotoro se simó keta, owí Sol, ŋuro khímo raŋgurí.
ACT 7:59 Wondopo utoyuriqo, Stiven ŋande hariri taró, “Uni Parámi Yesu, yuqane re!”
ACT 7:60 Ko potoruku rero kondé ŋande nekaró, “Uni Parámi, keto quhurí ŋaro topé ma te yunowero.” Ŋunde yero ete khumaró.
ACT 8:1 Ko Stiven uri khumaró quno ŋuno Solko qenero ŋuro metéŋoyaró. Ŋu naruko ŋuno Yerusalem ŋuno unindo saŋgirí tero hurí rero iŋondutu koro huru-huru ŋu o pi-piyimi te yunoyaŋgo. Asa ko soso sorero Judia mirako, Samaria mirako ŋuno wisikaraŋaŋgurí. Asá yerewí uni ŋundo naŋge Yerusalem ŋuno yaŋgurí.
ACT 8:2 Uni kumi Anutu koro murí howeyaŋgo ŋu Stiven re tapuŋoro tendo parámi taŋgurí.
ACT 8:3 Quko Solko iŋondutu koro huru-huru ŋu rambaruru yereyara. Enendo yayemo oro uni ŋuya pare ŋuya yowosoro uro kusi-kusi yano yorotaró.
ACT 8:4 Asa unipare ŋu sorero wisikaraŋo uyaro yendé enemo-enemo toŋero miti mande yesowaŋgurí.
ACT 8:5 Filipko Samaria mirako ŋuno yendé kano uro ŋu Kristo ŋuro yesoworo yimiraró.
ACT 8:6 Yimitoro o wimbí moré tiní unipare qambu qundo kondé toŋetero mandí yaró ŋuro kusumbo raŋgurí.
ACT 8:7 Dokoro enendo yuqa pusú qambu uni quroyemo yaŋgurí ŋu yohowiní kondé kiwero yorotoro toŋeŋgurí. Ko uni qambu wimbuye khumaró, ko kheye piyimi mu, ŋu yoriní meté taŋgurí.
ACT 8:8 Ŋunde ŋuro yendémo ŋuno niŋgu-niŋgu parámi taŋgurí.
ACT 8:9 Uni ka ŋu yendémo ŋuno yaró, owí Saimon. Enendo o wimbí moré piyimi kumi teyoní Samaria unipareto qenero newondeye uroní niŋgu-niŋgu teyaŋgurí. Ko eneŋo owí hokoyaŋgurí.
ACT 8:10 Unipare owéye moré mu ko owéye moré kini qu ŋu soso mandí iŋoro ŋande yaŋgurí, “Uni ŋako Anutu koro wimbí parámi qu reyote.”
ACT 8:11 Ŋunde yaŋgurí, dokoro naru piru ŋundiro o wimbí moré ŋu teyoní newondeye uraró.
ACT 8:12 Quko Filipko Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ko Yesu Kristo owí ŋuro miti mande qu yesowaró quno ŋuno uni ŋuya pare ŋuya iŋondutu tero sono raŋgurí.
ACT 8:13 Ko Saimon ŋuya iŋondutu tero sono raró. Enendo Filip koya uyaro Filipko o wimbí moré parámi teyaró qu qenero newondí uroní niŋgu-niŋgu taró.
ACT 8:14 Asá yerewí uni Yerusalem ŋuno yotoro mande piŋa ŋande iŋaŋgurí, asa Samaria uni Anutu koro mande qu raŋgurí. Asa ŋunde iŋoro Pita koya Jon koya asá yiri eneno uriyó.
ACT 8:15 Uro Yuqa Surumí saŋayemo umbuweya ŋuro hariri tariyó.
ACT 8:16 Dokoro Uni Parámi Yesu owímo sono raŋgurí naŋge, Yuqa ŋundo keweroyemo ka saŋano kama umburó.
ACT 8:17 Asa kandeyari saŋayemo riri, Yuqa raŋgurí.
ACT 8:18 Asa Saimonko asá yerewí uni irisa ŋu yiyoní kandeyari unipare saŋayemo riri Yuqa raŋgurí. Ŋunde ŋuro wondo yunowero tero ŋande yaró,
ACT 8:19 “Yarindo wimbu ŋu ka re no ŋuya nunorika no kandene rero uni ka saŋano rewano ŋuko Yuqa reweya.”
ACT 8:20 Yiní Pitako ŋande miraró, “Ke Anutu koro puriŋo kimowero quro iŋote! Ŋunde ŋuro wondoke muko keŋomboya piyo tewari!
ACT 8:21 Keto mande yesowowero kho qu tewero mepémo kini, dokoro Anutu toŋímo newondeke muko roneneŋowí kini.
ACT 8:22 Ŋunde ŋuroko oteteke piyimi ŋuro surumí tero newonde rohoré teya Uni Parámiwore hariri teka newondekemo o piyimi iŋoyote ŋuro quhurí ŋu re rotoní.
ACT 8:23 Dokoro no ke kiyo iŋoteno, ko keŋo newondeke piyo tiní quhurímbo kondé kusi kereyote.”
ACT 8:24 Ŋunde yiníqo, Saimonko mande topé ŋande yaró, “Yari Uni Parámiwore hariri tirika no samaka niriní o piyimi ŋuro yitiri ŋuko nono kama tunoqiní,” yaró.
ACT 8:25 Asa Yesu ŋuro yero Uni Parámimboro mande qu yesowori kini tiní pitu ko Yerusalem oro yendéne-yendéne Samaria khewore miti mande yesoworo oriyó.
ACT 8:26 Asa Uni Parámimboro sambo simómbo Filip ŋande miraró, “Otoqoya khe Yerusalem rotoro Gasa yendémo ŋuno uyote ŋuwore u.” Khe ŋuko mira wimbíwore uyote.
ACT 8:27 Asa yiní Filip otoqoro toŋeró. Kheko ŋuno Itiopia mira koro uni ka qeneró. Ŋuko Itiopia koro wiri yerete pare, Kandake, ŋuro kho uniyó ka. Enendo onoŋoyó soso sopoyaró. Komo potoruku te inowero quro Yerusalem oní
ACT 8:28 kini tiní rohoréŋoro uyaró. Uyaro karis saŋano kunditero ye-ye uni Aisaia koro sokome qu weyaró.
ACT 8:29 Asa Yuqako Filip miraró, “Uyareya karis ŋuro taŋgímo u.”
ACT 8:30 Ŋunde yiní kheŋgeŋoro uyariní uni ŋundo ye-ye unindoro sokome qu weyoní iŋaró. Filipko yaró, “Kepe mande ŋuro murí ŋumbe iŋotepe ma kini?”
ACT 8:31 Yiní ŋande yaró, “Uni kato no kama witú nereweya tiníqo, ŋu date iŋowano?” yero ŋande miraró, “Are noya kundite.”
ACT 8:32 Mande sokome quroko qu weyaró ŋuko ŋandiro, “Sipsip urowero ŋunde qembe, sipsip simó huí toŋowero qembe, enendo mondó ta naŋge yora.
ACT 8:33 Unindo ri umbuní murí piyimiwore rondaŋaŋgurí. Danimbo eneŋo soweyómboro yeweya? Dokoro noko noŋgo yoto-yotoyó re rotaŋgurí.”
ACT 8:34 Sopo-sopo uni ŋundo Filip ŋande miraró, “Meté, yeka iŋowe. Ye-ye uni ŋundo dani karo mande ŋa yaró? Ŋumbe eneŋomboro yarómbe ma uni meyowomboro yaró?”
ACT 8:35 Yiníqo, Filipko hurí rero ŋu mande ŋuro murí yero Yesu koro miti mande ŋu yesowaró.
ACT 8:36 Asa khe ŋuno uyareyate sopo-sopo uni ŋundo sono ka qenero ŋande yaró, “Qeno, sono ŋa. Do kato kusi niriní no sono kama rewano?”
ACT 8:37 (-)
ACT 8:38 Asa, yiní karis kaŋiní Filip koya sopo-sopo uni ŋuya sonono uro Filipko uni ŋu sono re inaró.
ACT 8:39 Sono roto ariní waka ta Uni Parámimboro Yuqa qundo Filip riní toŋeró. Toŋiní sopo-sopo uni ŋu pitu ko kama qeneró. Ko niŋgu-niŋgu tero khe ŋu howe uró.
ACT 8:40 Quko Filip Asotus yendémo ŋuno tunoqaró. Ko yendé enemo-enemo uro miti mande yesowoyara, yate Sisaria yendémo ŋuno uró.
ACT 9:1 Asa Solko Uni Parámimboro iŋo-iŋo rewero uni yuroweka khumoyi yeyara. Ŋunde tero enendo o qa-qa unindoro tapá unino uyaro
ACT 9:2 sokome karo kirayaró. Juda unindo Damaskus yendé parámimo ŋuno sokome ŋu qenero wimbu Sol inoyi unindoya paretoya Khe ŋu howeyaŋgo ŋu kondé yondoworo se Yerusalem owaŋgo.
ACT 9:3 Asa sokome ŋu rero uyariní Damaskus kutaqemo ŋuno hiyó kondé ka sambo koŋgo eneno ŋuno umburó.
ACT 9:4 Umbuní Sol kina nokono umbu raŋoro maŋgo ka iŋoní ŋande yaró, “Sol, Sol, do karo ke no rowore nereyote?”
ACT 9:5 Ko Solko yaró, “Uni parámi, ke dani?” Yiní ŋande yaró, “No Yesu. Ke no rowore nereyote.
ACT 9:6 Quko otoqoya yendé quroko oyo. Imemoŋgoko uni kato ke o teweya ŋuro kimiroweya.”
ACT 9:7 Uni Sol koya uyareŋgurí ŋuno qu yukuworo mande yewero rukusuwaŋgurí. Mande ŋu iŋaŋgurí, quko uni ka kama qeneŋgurí.
ACT 9:8 Asa Sol otoqo toŋetaró, quko toŋí huriri taró. Ŋunde tiní kandímo toworo Damaskus yendémo oŋgurí.
ACT 9:9 Kosa naru kapusa ŋunde toŋí huriri tiní o, sono kama neyara.
ACT 9:10 Iŋo-iŋo rewero uni ka Damaskus ŋuno yora, owí muko Ananaias. Asa Uni Parámimbo quko owí nekoro ŋande yaró, “Ananaias.” Yiní ŋande yaró, “Uni Parámi, no yoteno,” yaró.
ACT 9:11 Uni Parámimbo ŋande miraró, “Uni kako owí Jutas, yendémboro khe ŋu, ‘Roneneŋowí,’ ye nekoyoteŋgo qu, ŋuno yote. Asa otoqoya ya ŋu seqa uyareya uni ka Tarsus yendé moŋgo owí Sol ŋuro osese te qeno qembe. Itaka hariri tero yorote.
ACT 9:12 Toŋí muko huriri tete. Quko ŋuno uni ka qene, owí muko Ananaias, ŋu arero kandí toŋímo ra. Ŋunde tiní toŋí meté tero toŋeta.”
ACT 9:13 Ananaiasko mande topé ŋande yaró, “Uni Parámi, no iŋoteno, quko uni ŋuro mande parámi yeteŋgo, otete piyimi enesó-enesó keŋo unipareke meté horémboya Yerusalem ŋuno te yunoyara.
ACT 9:14 Ko o qa-qa unindoro tapá uni ŋundo wimbu inoyi, unipareke keŋo mande iŋoro hariri teyoteŋgo ŋano qu kusi yereweya.”
ACT 9:15 Uni Parámimbo ŋande miraró, “Ke u. Neneŋombo ene rokóŋoro kho ka inano, ko enendo uni wini meyowomboya, wiri yerete unindoya, Israel uniparetoya toŋeyemo neneŋo owéne ŋuro yesowo yimiroweya.
ACT 9:16 Hamó, do o quhurí ka neneŋomboro korowoweya ŋu ene witúŋowano.”
ACT 9:17 Asa Ananaias uyaro ya ŋu quroko oro kandí re Sol saŋano rero ŋande miraró, “Topo Sol, ke kheko maheyuri Yesu keno tunoqaró, ŋuko Uni Parámi, ko enendo no asá niriní keno areteno ŋa. No arewe toŋeŋge meté tiní Yuqa Surumí qundo keno uya maŋgoriní.”
ACT 9:18 Ŋunde yiní, waka ta oka soró qembe ka Sol toŋí moŋgo tondaŋe umbuní meté toŋetero otoqoní sono re inaró.
ACT 9:19 Ko o qímboro nero wimbu raró. Asa Sol kosa naru kumimo iŋo-iŋo rewero unindoya Damaskus yendémo ŋuno yoraŋgo.
ACT 9:20 Ŋu naruko ŋuno Juda uniparetoro huru-huru yayemo mande ŋande yeyara, Yesu ŋuko Anutu koro Naŋuní, ye yesowoyara.
ACT 9:21 Uni soso mandí iŋoro yukuworo ŋande yaŋgurí, “Komo uni ŋundo unipare owé ŋuwore hariri teyoteŋgo ŋu Yerusalem ŋuno rambaruru yereyaró, ko itakako unipare ŋunde qu kusi yerero o qa-qa unindoro tapá unino ŋuno se owero ŋano maheró, hamómbe?”
ACT 9:22 Quko Solko wimbu parámi tero Juda uni Damaskus yaŋgurí ŋu yorero iŋo-iŋoye takaro ŋande witú yereró, ko Yesu ŋuko Kristo ŋu. Ŋunde yiní mande topé tewero rukusuwaŋgurí.
ACT 9:23 Asa naru piru ta rotoníqo, Juda unindo koporo Sol uri khumowero quro mande kusiyaŋgurí.
ACT 9:24 Quko Sol mande ŋuro iŋaró. Ko Juda unindo uri khumowero quro yendé ŋuro mako qu soso kosa suwo sopoyaŋgurí.
ACT 9:25 Quko Sol koro iŋo-iŋo rewero unindo suwono ri toŋgo puŋge parámi quroko kunditiní hoŋgo wituwore re rotoyi uró.
ACT 9:26 Asa Sol Yerusalem oro Yesu koro iŋo-iŋo rewero unindoya kopowero yero iŋaró. Quko uni ŋundo sasaro tero eneko iŋo-iŋo rewero uni ka tunoqaró ŋuro kama iŋaŋgurí.
ACT 9:27 Quko Barnabasko Sol rero asá yerewí unino oro ŋande yimiraró, ko Solko kheko Uni Parámi qeniní mande ka miraró, ko Damaskus ŋuno wimbu rero Yesu owímo mande yesowoyaró.
ACT 9:28 Ŋunde ŋuro Sol eneya Yerusalem ŋuno yotoro uyare mahe tero wimbu rero Uni Parámimboro owímo mande yesowoyaró.
ACT 9:29 Enendo Juda uni Grik mande yeyaŋgo ŋuya mandeto kuma teyara. Ko uri khumowero ŋuro kheyó seqaŋgurí.
ACT 9:30 Quko topé-topémbo ŋuro iŋoro Sol rero Sisaria yendémo uro asáŋi eneŋo yendéyó, Tarsus, ŋuno oró.
ACT 9:31 Ŋunde ŋuroko mira soso Judia, Galili ko Samaria ŋuno iŋondutu koro huru-huru ŋu meté kunditeyaŋgurí. Ŋunde yuriqo, iŋondutuye kondériní Uni Parámi ŋuro sasaro ti Yuqa Surumímbo newondeye rukisoyoní unipare qambu eneya kopoyaŋgurí.
ACT 9:32 Naru kano Pitako mira soso ŋuwore toŋeyate Lita yendémo ŋuno uro unipare meté horé quya ŋuno yoraŋgo.
ACT 9:33 Ŋu yendémo ŋuno uni ka qeneró, owí muko Ainias. Wimbu khe kandí soso khumoní yakutímo naŋge eteyoní kumima naru kande saŋiyoro kapusa ŋunde rotaró.
ACT 9:34 Pitako qenero ŋande miraró, “Ainias, itaka Yesu Kristo ŋundo koriní meté tete. Otoqoya yakutíŋge roŋgaruwo.” Yiní waka ta otoqaró.
ACT 9:35 Ko Lita uni soso koya Saron mira koro uni ŋuyako soso qenero Uni Parámiwore newonde rohoré taŋgurí.
ACT 9:36 Asa Jopa yendémo ŋuno iŋo-iŋo rewero pare ka owí Tapita ŋuno yaró. Owí ŋu Grik mandewore ŋande nekoyaŋgo, Dokas, yeyaŋgo. Naru rokóŋoro enendo o meté unipare te yunoro uni otoro tukuni teyaŋgurí ŋu samaka yereyara.
ACT 9:37 Asa ŋu naruko ŋuno se khumo teyate khumaró. Khumoní ukúŋo sonoworo rero ya quroko ŋuno wasa koreko quno raŋgurí.
ACT 9:38 Lita yendé ŋuko Jopa yendé taŋgímo yora. Ŋunde ŋuro iŋo-iŋo rewero unindo, Pita Lita yendémo ŋuno yote, yero iŋaŋgurí. Ko uni irisa asá yiri eneno oro ŋande kirayariyó, “Waka ta noreno mahe,” yariyó.
ACT 9:39 Asa Pitako otoqoro irisa ŋuya toŋeŋgurí. Ko ŋuno uyaro wasa koreko quno ŋuno oró. Oní wapu kumimbo Pita taŋgímo mahe kaŋero tenduruworo Dokasko eneya yara quno kowe punu-punu kumi tiŋiyaró ŋu se witúŋaŋgurí.
ACT 9:40 Asa Pitako unipare soso yohowiní yendémo uyiqo, potoruku rero hariri tiní kini tiní ukúŋo ŋande miraró, “Tapita, otoqo,” yaró. Ŋunde yiní pare ŋu toŋetero Pita qenero otoqoro kunditaró.
ACT 9:41 Kunditiní kandímo towoní otoqoro kaŋiní unipare meté horémboya wapu ŋuya neko yerero pare pitu ko otoqaró ŋu witú yereró.
ACT 9:42 Ŋunde tiní mande piŋa ŋu Jopa yendéwore toŋiní unipare soso piŋa mande iŋaŋgurí, ko uni qambu Uni Parámi iŋondutuwoyaŋgurí.
ACT 9:43 Pitako naru piru ta Jopa ŋuno makao kowí roŋgaruwoyara uni kaya yari.
ACT 10:1 Asa uni ka Sisaria yendémo ŋuno yaró, owí muko Kornilius. Ŋuko kuma unindoro sopo-sopo uni qu ka, ko enendo Rom koro kuma unindoro huru-huru parámi ka, owí “Itali koro huru-huru,” yeyaŋgurí, ŋuro quroko uni kumi sopo yereyara.
ACT 10:2 Ŋu uni ŋuya suwisawiyómboya Anutu koro murí howero Anutu koro soreyaŋgo. Enendo Juda uni otoro tukuni teyaŋgurí ŋu wondo yunoro samaka yereyara. Ko naru rokóŋoro Anutuwore hariri teyara.
ACT 10:3 Naru kano, suwoya 3 kilok ŋunde tiníqo, kapo ka qeneró muko sambo simó ka qeneró. Sambo simó ŋundo eneno mahero ŋande yaró, “Kornilius.”
ACT 10:4 Yiní Kornilius kondé toŋetero sasaro tero ŋande yaró, “Uni parámi, do ka?” Yiníqo, ŋande yaró, “Anutuko keŋo haririke ŋuya oteteke meté ŋuya o qa-qa meté mu qembe ŋuro iŋote.
ACT 10:5 Asa itakako uni ka asá yereka Jopa uyaro Saimon, owí kako Pita, ŋu seqayi. Qene nekoyika mahiní.
ACT 10:6 Uni ŋundo makao kowí roŋgaruwoyara uni owí Saimon ŋundo yano yote. Saimon koro ya qu windi sumeyoro yote.”
ACT 10:7 Sambo simómbo mito roto toŋiníqo, sunará simóŋo irisa koya kuma uni kanata ŋuya neko yereró. Kuma uni ŋuya Anutu koro murí howeyara, ko Kornilius koro sunará teyara.
ACT 10:8 Neko yerero o soso ŋuro yimitoro asá yiriní Jopa uyareŋgurí.
ACT 10:9 Asa uyareyate saraŋoní kosa keweroko ŋuno Jopa yendé kutaqemo uyareŋgurí. Ŋu naruko ŋuno Pita hariri tewero ya saŋano oró.
ACT 10:10 Oro qímboro khumoro o newero quro iŋaró. Asa topémbo o roŋgaruwoyuriqo, iŋo-iŋoyó rohoréŋoní
ACT 10:11 sambo qeniní kosoní oka tuwi parámi qembe qeniní kato nuŋginí nimí kini ŋu toworo rondaŋiní nokono umburó.
ACT 10:12 Tuwiko ŋuno po murí-murí, sire ko nú yaŋgurí.
ACT 10:13 Ko maŋgo kato ŋande miraró, “Pita, otoqoya nú-qare ka yuto ne.”
ACT 10:14 Quko Pitako yaró, “Uni Parámi, noko no ma! No oka ka pusú ŋunde qu kama nanowó.”
ACT 10:15 Ko maŋgo ŋundo pitu ko ŋande yaró, “Anutuko o sara naŋge towaró ŋu keto pusú yero ma yewero.”
ACT 10:16 Ŋu soso naru kapusa ŋunde tunoqiní tuwi ŋu waka ta samboko koreko oró.
ACT 10:17 Asa Pitako iŋo-iŋoyó kape tiní newondímo ŋande yaró, “O enesó qeneteno ŋuro murí muko, ŋu datiro?” Ene watí ŋunde naŋge iŋoyoní uni Korniliusko asa yereró ŋundo mahero Saimon koro ya ŋuro osese tero, yate mahero ya makono kaŋaŋgurí.
ACT 10:18 Kaŋero ŋande nekoyaŋgurí, “Saimon, owí kako Pita, ŋumbe ŋano yotepe ma kini?”
ACT 10:19 Pita kapo qeneró ŋuro watí iŋondataqeyoní Yuqako ŋande miraró, “Qeno, uni kapusako ke seqa kereyoteŋgo.
ACT 10:20 Asa ko otoqo uya eneya toŋi. Neneŋombo uni ŋu yorewe maheteŋgo. Ŋuro ma iŋondataqewero.”
ACT 10:21 Yiní Pitako uro ŋande yimiraró, “No uni ŋu seqayoteŋgo. Ye do karo maheteŋgo?”
ACT 10:22 Yiní ŋande yaŋgurí, “Kuma unindoro sopo-sopo uniye Kornilius, ŋundo nore asá niriní maheteto. Ŋuko uni roneneŋowí ko Anutu koro soreyote. Juda wini soso ŋande yeyoteŋgo, ‘Ŋuko uni meté,’ yeyoteŋgo. Asa sambo simó surumí kato ŋande miraró, ko enendo ke neko kiriníka keto yayómo mahero mande ka yeka iŋoweya.”
ACT 10:23 Ŋunde yiqo, yorero yano oro kunditaŋgurí. Asa saraŋoníqo, Pita otoqoro eneya toŋeŋgurí. Ko iŋondutu uni kumi Jopa noŋgo qu ŋuya toŋeŋgurí.
ACT 10:24 Toŋeyate saraŋoní Sisaria yendémo ŋuno oŋgurí. Kornilius suwisawiyómboya nembe topémboya neko yiriní mahe koporo sopoyaŋgurí.
ACT 10:25 Asa Pita ya quroko oníqo, Kornilius eneno mahero khímo rokaráŋo umburo potoruku te inaró.
ACT 10:26 Quko Pitako okokoworo ŋande yaró, “Otoqo. No ŋuya uni naŋge.”
ACT 10:27 Ŋunde yero irisa ŋundo mande yero ya quroko oriyó. Oro unipare qambu kopoyuri yiyaró.
ACT 10:28 Asa Pitako ŋande yimiraró, “Yeŋombo iŋoteŋgo, Juda koro hutuŋo mande qundo ŋande yete, ko norendo uni wini meyowo quya kunditewero mepémo kini. Quko Anutuko ŋande no witú nereró, ko nondo uni ka qene rondaŋero pusú yewero mepémo kini.
ACT 10:29 Ŋunde ŋuro no neko nereŋgurí quno kina maheteno. Asa ko ŋande osese yereteno, ye do murí karo no neko nereŋgurí?”
ACT 10:30 Ko Kornilius ŋande yaró, “Kosa naru nimí kini komoko, suwoya 3 kilok ŋandiro naŋge, no yanemo hariri teyanowó. Ŋunde teyowe uni ka kowe punu-punuyó muko hiyóqeyaró ŋundo mahero toŋenemo kaŋaró.
ACT 10:31 Ko ŋande yaró, ‘Kornilius, Anutuko haririke iŋote, ko uni otoro tukuni teyoteŋgo qu samaka yerero o yunoyote ŋuro iŋote.
ACT 10:32 Asa ko uni ka asá yereka Jopa uyaya Saimon owí kako Pita nekoyika mahiní. Uni ŋu makao kowí roŋgaruwoyara uni owí Saimon koya kunditero yayó windi sumeyoro ŋuno yote,’ yaró.
ACT 10:33 Ŋunde ŋuro nondo waka ta mande ka rewe keno uyaró ŋu. Ko keto o meté te nunoro mahete. Asa nore soso koporo Anutu toŋímo ŋano kaŋato Uni Parámimbo mande kunaró ŋu yeka iŋowato.”
ACT 10:34 Asa Pitako hurí tero ŋande yaró, “Hamó horé, itaka ŋande iŋoteno, ko Anutuko unipare soso ŋuro otete kanata naŋge howeyote.
ACT 10:35 Enendo uni wini soso eneŋo soreyoteŋgo, ko o roneneŋowí mu teyoteŋgo, ŋu soso quro metéŋoyote.
ACT 10:36 Anutuko miti mande ŋu rero nore Israel nunaró. Mande ŋuko ŋandiro: Yesu Kristo, uni soso koro Uni Paráminanimbo nore noriní Anutu koya newonde kanata teyoteto.
ACT 10:37 Yendo Judia mirako o soso tunoqaró ŋuro iŋoyoteŋgo, quko Galili mirako ŋuno hurí taró. Ŋuno Jonko unipare mande yesoworo sono re yunaró.
ACT 10:38 Yate Anutuko Nasaret yendé uni ŋu, Yesu, rokóŋoro Yuqa Surumí inoro wimbu parámi inaró. Anutuko eneya yoní wimbo-wimbo uyaro o meté unipare te yunoyara, ko enendo Monimbuko uni rowore yereró ŋuno qu yoriní meté taŋgurí.
ACT 10:39 “Asa norendo o soso Judia mirako, Yerusalem yendémo ŋuno taró ŋu qenero ŋuro yesowoyoteto. Ko unindo utoro te kano porowoyi khumaró.
ACT 10:40 Quko naru kapusayómo ŋuno Anutuko okokowoní otoqoro tunomo tunoqaró.
ACT 10:41 Quko uni soso ŋundo kama qeneŋgurí. Kini, uni Anutuko komo rokó yereró ŋundo naŋge qenetowó. Uni tapu koŋgo otoqoníqo, norendo eneya o kopo natowó.
ACT 10:42 Ko norendo unipareko mande ka yesowowato ŋuro nimiraró. Mande ŋuko ŋandiro, ko Anutuko Yesu rokóŋaró, ko enendo unipare yoteŋgo quya unipare komo khumaŋgurí quya ronda yereweya.
ACT 10:43 Ye-ye uni soso ŋande yeyaŋgo, ko unipare soso Yesu iŋondutuwoyoteŋgo ŋu, Anutuko Yesu owíwore quhuríye se rotoweya.”
ACT 10:44 Asa Pitako mande ŋu watí yeyoníqo, Yuqa Surumí ŋundo umburo unipare soso mande ŋu iŋoyaŋgo quno ŋuno umburó.
ACT 10:45 Iŋondutu uni koweye toŋaŋgurí qu Pita koya maheŋgurí ŋundo newondeye uraró, dokoro Yuqa Surumí ŋu uni wini meyowo saŋayemo ŋuya umburó.
ACT 10:46 Hamó, umbuní mande enesó-enesówore yero Anutu owí hokoyaŋgurí. Asa Pitako ŋande yaró,
ACT 10:47 “Unipare ŋako Yuqa reteŋgo ŋunde naŋge norendo komo ratowó ŋundiro. Ŋunde ŋuro danimbo meté sono re yunoteto ŋu kusiyoweya?”
ACT 10:48 Yero topé-topé ŋu ŋande yimiraró, “Yesu Kristo owímo sono re yunoyika.” Yiní sono re yunoyi kini tiní ŋande miraŋgurí, “Ke roto noreya soŋga ta yate ta,” yaŋgurí.
ACT 11:1 Asá yerewí unindoya iŋondutu unipare Judia mirawore yoraŋgurí ŋu ŋuya mande piŋa ŋande iŋaŋgurí, ko unipare uni wini meyowo mu ŋuya Anutu koro mande qu raŋgurí.
ACT 11:2 Asa ko Pitako Yerusalem oró quno ŋuno iŋondutu uni koweye toŋaŋgurí qundo qenero
ACT 11:3 ŋande yaŋgurí, “Keto yano oro uni koweye kama toŋaŋgurí quya o kopo naŋgurí!”
ACT 11:4 Asa Pitako hurí rero o soso tunoqaró okeyá ta ŋande yaró,
ACT 11:5 “No Jopa yendémo yotoro hariri teyano, iŋo-iŋone rohoréŋoní o enesó-enesó ka qenenowó. Oka tuwi parámi qembe qenewe kato nuŋginí nimí kini ŋu toworo rondaŋiní nokono umburó.
ACT 11:6 No okeyá ta toŋetanowó, ko tuwiko ŋuno po murí-murí, nú-qare, sire ko nú yaŋgurí.
ACT 11:7 Ko maŋgo kato no nimiraró, ‘Pita, otoqoya yuto ne.’
ACT 11:8 “Quko nondo ŋande yanowó, ‘Uni Parámi, noko no ma! No oka ka pusú ŋunde qu kama nanowó.’
ACT 11:9 “Ko maŋgo ŋundo pitu ko ŋande yaró, ‘Anutuko o sara naŋge towaró ŋu keto pusú yero ma yewero.’
ACT 11:10 Ŋu soso naru kapusa ŋunde tunoqiní tuwi ŋu waka ta samboko koreko oró.
ACT 11:11 “Ŋu naruko naŋge uni kapusa qundo mahero nore yato quno ŋuno kaŋaŋgurí. Sisaria yendé uni kato uni ŋu asá yiri nono maheŋgurí.
ACT 11:12 Mahiqo, Yuqako ŋande nimiraró, ‘Ma iŋondataqewero, eneya toŋe,’ yaró. Asa ko noya uni topo kande saŋiyoro kanata ŋuya uro uni ŋuro ya quroko otowó.
ACT 11:13 Ko enendo nore nimitoro ŋande yaró, ‘Sambo simó ka ya ŋano kaŋero ŋande nimiraró, “Keto uni ka asáŋoka Jopa oya Saimon owí kako Pita ŋu yeka mahiní.
ACT 11:14 Enendo Anutuko keya suwisawikepoya rambaruru koŋgo yoreweya ŋuro mande ka kimiroweya.”’
ACT 11:15 “Ŋunde yiníqo, no hurí rero mande yeyoweqo Yuqa Surumímbo komo noreno umburó ŋundiro naŋge eneno umburó.
ACT 11:16 Ko Uni Parámimbo mande komo yaró ŋuro iŋanowó. Ŋande yaró, ‘Jonko unipare sono re yunaró, quko yendo Yuqa Surumí rewaŋgo.’
ACT 11:17 Ŋunde ŋuroko Anutuko puriŋo nore Uni Parámi Yesu Kristo iŋondutuwoyatowó qu re nunaró ŋu uni ŋu yunowero ye iŋaró tiníqo, no date tero eneŋo kheyó wisumuŋowano?”
ACT 11:18 Ŋunde yiní mande topé kama yero Anutu owí hokoro ŋande yaŋgurí, “Asa ko Anutuko uni wini meyowo ŋuya yoriní newondeye rohoréŋoro yoto-yotoye moré tewaŋgo.”
ACT 11:19 Komo Stiven uroyi khumoní quhurí parámi tunoqiní iŋondutu unipare quhurí korowaŋgurí. Asa ko kumi wisikaraŋoro sorero Ponisia mirako, Saipras noko mosowímo, Antiok yendémo ŋuno uŋgurí. Ŋuno uro Juda uni naŋge mande yesowo yimiraŋgurí.
ACT 11:20 Quko uni kumi keweroyemoko, Saipras uni koya Sairin yendé uni, ene Antiok oŋgurí quno ŋuno Uni Parámi Yesu ŋuro miti mande Grik uni ŋuya yesowo yimiraŋgurí.
ACT 11:21 Ŋunde yimitoro Uni Parámimboro wimbí eneno yoní unipare qambu newondeye rohoréŋoro Uni Parámi iŋondutuwoyaŋgurí.
ACT 11:22 Asa iŋondutu koro huru-huru ŋu Yerusalem ŋuno yoraŋgo ŋundo piŋa mande ŋu iŋoro Barnabas asáŋoyi Antiok uró.
ACT 11:23 Uro Anutuko samaka-samaka tuwó unipare yunaró ŋu qene iŋoro niŋgu-niŋgu tero Uni Parámi suki howewero ŋuro yimitoro newondeye rukisoyaró.
ACT 11:24 Barnabas ŋuko uni meté, ko Yuqa Surumí eneno maŋgoreyaró, iŋondutu kondé teyara. Ko unipare qambu horé Uni Parámimboro wini quroko maheyaŋgo.
ACT 11:25 Asa Barnabas Tarsus yendémo oro Sol seqaró.
ACT 11:26 Seqa qenero re Antiok mahero kumima naru kayata na soso Antiok ŋuno yariyó. Irisa ŋundo iŋondutu uniparetoya huruworo mande rondaqe unipare qambu yunoyariyó. Ko Antiok ŋuno naŋge unindo koretero Yesu koro iŋo-iŋo rewero unipareyó ŋu “Kristen” neko yereŋgurí.
ACT 11:27 Ŋu naruko ŋuno ye-ye uni kumi Yerusalem rotoro Antiok uŋgurí.
ACT 11:28 Ko keweroyemo kato, owí Akapas, kaŋero Yuqa koro wimbímo korare noko soso ŋuno tunoqeweya ŋuro yaró. (Korare ŋu, Kolotiasko unipare soso wiri yereró naruyómo ŋuno tunoqaró.)
ACT 11:29 Asa iŋo-iŋo rewero uni ŋundo topoye Judia mirako yaŋgurí ŋu samaka yerewero mande kusiyaŋgurí. Uni kanata-kanata eneŋo wondoyó rondaŋero kumi se kopaŋgurí.
ACT 11:30 Ŋunde koporo Barnabas koya Sol koya rokó yiri wondo ŋu rero huru-huru koro tapá unino oriyó.
ACT 12:1 Asa ŋu naruko ŋuno wiri yerete uni Herot ŋundo o piyimi iŋondutu unipare kumi te yunowero yondowaró.
ACT 12:2 Ŋundiro enendo yiní Jems, Jon koro payó, ŋu suke parámimbo toŋoyi khumaró.
ACT 12:3 Khumoní Juda unindo ŋuro niŋgu-niŋgu taŋgurí. Ŋunde ŋuroko Bret Yis Moré Kini ŋuro o ne-neko ŋuno Herotko Pita ŋuya rero kusi-kusi yano rotaró.
ACT 12:4 Ŋunde rotoní kuma unindoro kopo-kopo nimí kini qundo narune-narune sopoyaŋgo. Kopo-kopo kanata-kanata ŋuko kuma uni nimí kini naŋge. Herotko ŋande ye iŋaró, imemoŋgo Taka yereró quro o ne-ne ŋu kini tiníqo, Pita re umburo unipare toŋeyemo mande khono rotoweya.
ACT 12:5 Ŋunde ŋuro Pita kusi-kusi yano yora, quko iŋondutu koro huru-huru ŋundo suki-suki eneŋo Anutuwore hariri teyaŋgo.
ACT 12:6 Yate Herotko ŋande ye iŋaró, kuyepo Pita rero mande khono rotowano. Quko kosa kama areyoníqo, suwonoko Pita kuma uni keweroyarimo etaró. Utó kondé irisa qundo kusiyaŋgurí, ko kuma uni irisa kusi-kusi ya mako soporo kaŋariyó.
ACT 12:7 Ko waka ta Uni Parámimboro sambo simó ka tunoqero kusi-kusi ya quroko hiyóqaró. Tunoqero Pita taŋgímo utoro okokoworo yaró, “Waka ta otoqo,” yiní utó irisa ŋu wisiyoro nokono umburiyó.
ACT 12:8 Kowe sambo simómbo ŋande miraró, “Utómbo kowe punu-punuke kosopeŋgemo kusiyoya khe punu-punuke se kheŋgemo re.” Yiní ŋunde tiní ŋande miraró, “Kowe punu-punu piruke reya no nohowe.”
ACT 12:9 Yiní kina howaró, quko sambo simómbo o taró ŋuko hamómbe ma kini, ŋuro kama iŋaró. Kini, kapo qeneteno naŋge ye iŋaró.
ACT 12:10 Asa irisa ŋundo ya ŋuno oro sopo-sopo uni korete qu takaro, yate irisayó takaro mako aini ŋu ya wembó weŋa quno ŋuno uriyó. Ŋuno uriqo, mako ŋu eneŋombo koso yunoní yendémo uro khe ka howero oriyó. Ŋunde tiriqo, waka ta sambo simó ŋu Pita roto toŋeró.
ACT 12:11 Toŋiní Pita iŋo-iŋoyó hiyóqiní ŋande yaró, “Asa hamó iŋoteno, Uni Parámimbo sambo simóŋo asáŋoní mahete, ko Herot kandí moŋgo noriní Juda unindoro iŋo-iŋoye piyimi ŋu takateno.”
ACT 12:12 Asa ŋunde qene iŋoro enendo Jon, owí kako Mak, ŋuro nimí Mariako yano uyaró. Ya ŋuno unipare qambu koporo hariri teyaŋgurí.
ACT 12:13 Asa Pitako hoŋgo pawa piru koro mako uroní sunará pare ka, owí Rota, ŋundo mako kosowero umburó.
ACT 12:14 Quko Pita koro maŋgó iŋoro niŋgu-niŋgu parámi tero mako kama kosaró. Kina kheŋgeŋoro ya quroko oro yimiraró, “Pita makono kaŋeyote!”
ACT 12:15 Yiní miraŋgurí, “Ke kape pare!” Quko kondé yaró, “Kini, hamó horé amena yote!” Enepa yaŋgurí, “Ŋuko eneŋo kapí na.”
ACT 12:16 Asa Pita mako watí utoyoní uyaro mako kosoro qenero newondeye uraró.
ACT 12:17 Quko kandímbo rokó-rokó tiní maŋgoye kusiyi Uni Parámimbo date kusi-kusi ya noŋgo re maheró ŋuro yimiraró. Ŋande yaró, “Ye Jems koya topo-toponanimboya ŋaro yimiri qembe,” yero yendémo uro mira meyowomo toŋeró.
ACT 12:18 Ita saraŋoníqo, kuma uni otoqoro parámi yukuworo epe osese-osese taŋgurí, “Pita dano ute?”
ACT 12:19 Herotko Pita seqayate kama qeneró. Ŋunde ŋuro enendo, kuma uni ŋu yore mande khono yorotoro yuroweka khumi, yero mande kusiyaró. Asa Herotko Judia mira ŋu rotoro Sisaria yendémo uro ŋuno yaró.
ACT 12:20 Komo enendo kiro saŋgirí parámi Tair koya Saiton uniparetoya taró. Unipare ŋundo o qoyemboro Herot noŋgo naŋge siyoyaŋgurí. Ŋunde ŋuro, kiro mande ŋu roŋgaruwowato, yero uni ka owí Bilasitas koya koporo Herot qenewero maheŋgurí. Bilasitas ŋuko wiri yerete unindoro kho tero yakutí etewero qu sopoyaró.
ACT 12:21 Asa naruyómo ŋuno Herotko wiri yerete unindoro kowe punu-punu meté horé qu re taró, ko mande kho inowero yakutímo kunditero mande ka unipareko yesowaró.
ACT 12:22 Yesowoní iŋoro ŋande kiwe nekaŋgurí, “Ŋuko unindoro maŋgó kini, anutu kanata karo naŋge!”
ACT 12:23 Ŋunde yiqo, Herotko Anutu owí kama hokaró, ŋunde ŋuro waka ta Uni Parámimboro sambo simó kato uroní punipo newondí ni khumaró.
ACT 12:24 Quko Anutu koro mandímbo parámi tero yendé soso toŋeró.
ACT 12:25 Kowe Barnabas koya Sol koya khoyari Yerusalem ŋuno tiri kini tiníqo, pitu ko uriyó. Uro Jon, owí kako Mak, ŋu rero toŋeŋgurí.
ACT 13:1 Asa iŋondutu koro huru-huru ŋu Antiok yendémo ŋunoko ye-ye uni kumimboya rondaqe-rondaqe uni kumi ŋuno yaŋgurí. Owéye muko ŋandiro: Barnabas, Simeon owí kako Niker, Lusius, Sairin yendé qu ka, Manain, wiri yerete uni Herot koya ya kanata quno parámi tariyó, ko Sol.
ACT 13:2 Unipareto Uni Parámimboro potoruku tero kundiŋi teyuriqo, Yuqa Surumímbo ŋande yaró, “Ye Barnabas koya Sol koya rokó yirika nondo neko yerero kho yunanowó ŋu tewari.”
ACT 13:3 Yiní kundiŋi tero hariri ti kini tiníqo, kandeye saŋayarimo rero asá yereŋgurí.
ACT 13:4 Asa Yuqa Surumímbo yoriní toŋero Selusia yendémo ŋuno uriyó. Ŋu noŋgo waŋgowore Saipras noko mosowímo uyariyó.
ACT 13:5 Uyaro Salamis yendémo ŋuno waŋgo rotoro oro Juda koro huru-huru yawore Anutu koro mande qu yeyariyó. Ko Jonko eneya yotoro samaka yereró.
ACT 13:6 Asa Saipras noko mosowí soso ŋuwore khete uyareyate Papos yendé andusina ŋuno uyareŋgurí. Ŋuno Juda uni owí Bar-Yesu qeneŋgurí, enendo rukusí tero ye-ye uni kota taró.
ACT 13:7 Eneko Rom koro uni parámi, owí Sergius Paulus, ŋuro topé ka. Uni kembé ŋundo Anutu koro mande qu iŋowero iŋoro Barnabas koya Sol koya neko yereró.
ACT 13:8 Quko rukusí teyara uni ŋu, owí Grik mandewore Elimas nekoyaŋgo, enendo, uni kembé ŋundo iŋondutu ma tewero, ye iŋoro uni kembémboro iŋo-iŋoyó wosowero taró.
ACT 13:9 Quko Sol, owí kako Pol, Yuqa Surumímboro wimbí parámi eneno maŋgoriní enendo Elimas kondé toŋetero ŋande yaró,
ACT 13:10 “Otete kota quya otete kaná-kaná quya keno maŋgoreyote! Keko Monimbu koro naŋuní, keto otete roneneŋowí ŋuro saŋgiríŋo tete! Kepe Uni Parámimboro khe roneneŋowí mu roworemowero kho ŋu rotoweyape ma kini?
ACT 13:11 Asa iŋo! Itakako Uni Parámimboro kandímbo kurote, ko toŋeŋge pokaweya. Itaka yate kosa kama qeneweya.” Yiníqo, waka ta toŋí huriri tiní wimbo-wimbo uro uni kandí toworo khe witúŋowero qu ka seqayaró.
ACT 13:12 Kowe uni kembé ŋundo o ŋu qenero, Uni Parámi ŋuro mande rondaqe inariyó ŋuro kondé yukuworo iŋondutu taró.
ACT 13:13 Asa Pol koya topé-topémboya waŋgowore Papos yendé rotoro Pambilia mirako Perika yendémo ŋuno uyareŋgurí. Ŋu noŋgo Jon yorotoro Yerusalem pitu ko uyarewero toŋeró.
ACT 13:14 Toŋiní irisa ŋundo Perika rotoro khendo yate Pisitia mirako Antiok yendémo ŋuno oriyó. Ŋuno oro Sapat naruko ŋuno Juda koro huru-huru ya quroko oro kunditariyó.
ACT 13:15 Asa uni kato Hutuŋo Mande koro mande kaya Ye-ye Unindoro mande kaya weyoní kini tiní huru-huru sopo-sopo uni ŋundo Pol, Barnabas neko yerero ŋande yaró, “Topo irisa, mande ka unipare newondeye rukisoyowero mande ka yimirowero iŋoyaqo meté yiri.”
ACT 13:16 Asa Polko kaŋero kandímbo rokó-rokó tero ŋande yaró, “Ye Israel uni, ko ye Anutu kasiramo yoteŋgo qu, iŋoyi.
ACT 13:17 Israel uniparetoro Anutuyembo usi-sinani rokó yereŋgurí. Ŋunde rokó yerero Isip mirako ŋuno yoriní qambu taŋgurí. Yate wimbí tero yoriní Isip rotoro maheŋgurí.
ACT 13:18 Mahiqo, kumima naru 40 ŋunde rotoro mira wimbímo oteteye piyimi ŋuro topé kama tero
ACT 13:19 Kenan ŋunoko uni wini meyowo kande saŋiyoro irisa rambaruru yerero miraye ŋu rero Israel uni yunaró.
ACT 13:20 Naru soso ŋuko kumima naru 450 ŋundiro taró. “Ŋu naruko ŋuno uni tapá enesó-enesó yoriní sopo yereŋgurí, yate ye-ye uni Samuel tunoqaró.
ACT 13:21 Ŋu naru ŋunoko unipareto wiri yerete uni karo kirayaŋgurí, asa ko Anutuko Sol, Kis naŋuní ŋu, Benjamin koro wini qu ka, ŋu re yunaró. Ko kumima naru 40 ŋunde rotoro Solko unipare wiri yereró.
ACT 13:22 Quko Anutuko Sol re howero Dewit rokóŋoní wiri yerete uni tunoqaró. Rokóŋoro ŋuro ŋande yaró, ‘Dewit, Jesi naŋuní ŋu, no qene iŋoro ŋande iŋoyoteno, ko neneŋo nuŋguríne ŋuko ene nuŋgurí ŋunde naŋge. Enendo iŋo-iŋone soso ŋu howeyoweya.’
ACT 13:23 “Anutuko komo mande kusiyaró ŋu howero Yesu, Rambaruru Koŋgo Yorewero Uni ŋu, Dewit koro sowe qu, ŋu riní Israel maheró.
ACT 13:24 Yesu kama tunoqeyoní Jonko Israel uni soso newonde rohoréŋoro sono rewero mande qu yesowo yimiraró.
ACT 13:25 Jon khoyó kini tewero tiní ŋande yaró, ‘Ye no dani, yero iŋoteŋgo? Noko uni ŋu maheweya ŋu kini. Quko uni ka imemoŋgo no huwónemo maheweya ŋuro iŋoyi, nondo eneŋo khe punu-punuyómboro utó orosoyewero owéne moré kini.’
ACT 13:26 “Topo okite, ye Abraham koro soweyómboya ye Anutu koro kasiramo yoteŋgo quya, iŋoyi. Anutuko nore rambaruru koŋgo yoreweya ŋuro mande ŋako riní noreno maheró.
ACT 13:27 Dokoro unipare Yerusalem yoteŋgo qu, ko uni kembé-kembéye ŋuko Yesu okeyá kama iŋo inaŋgurí. Sapat naru rokóŋomo ye-ye unindoro mandeye weyoro kama iŋoyi tondaŋeyote. Ŋunde ŋuroko Yesu topé piyimi inaŋgurí quno ŋuno ye-ye unindoro mandeye ŋu ri hamó taró.
ACT 13:28 Ŋundiro naŋge ene quhuríyó moré kini qeneŋgurí, quko Pailat kandímo rato uroní khumoweya, ye iŋoro re inaŋgurí.
ACT 13:29 Inoyi uroyi khumoníqota ye-ye unindoro mandeye mepémo tunoqaró. Ŋunde tiní tipiriri koŋgo ri umbuní rero uni tapu kano ŋuno tapuŋaŋgurí.
ACT 13:30 Quko Anutuko okokowoní pitu ko uni tapu koŋgo otoqaró.
ACT 13:31 Otoqoro naru parámi ŋuno unipare komo eneya Galili rotoro Yerusalem oŋgurí qundo ene qeneŋgurí. Ko itakako unipare ŋundo unipare eneŋo yesowoyoteŋgo.
ACT 13:32 “Nore miti mande meté ŋa yesoworo ye yimiroteto. Anutuko komo mande usi-sinanimboya kusiyaró ŋu
ACT 13:33 itaka soweyemboya, nore naŋge, mande ŋu mepémo tunoqewero Yesu okokowoní uni tapu koŋgo otoqaró. Hariri Yambo irisayó quno ŋuno o ŋuro ŋande yete, “‘Ke neneŋo naŋone; Itaka no pisi kereteno.’
ACT 13:34 Enendo uni tapu koŋgo riní otoqaró. Otoqoro kowí kaŋuya kama puqeweya. Sokomeko mande ŋuro ŋande yete, “‘Nondo komo o meté horé qu se Dewit inowero yanowó mu, ŋu hamó se ye yunowano.’
ACT 13:35 Ŋunde ŋuro mande meyowo ŋande yete, “‘Keŋo uni meté horé qu, ŋu roti uni tapuko kama puqeweya.’
ACT 13:36 “Qeni, Dewitko nokono yaró quno ŋuno Anutu koro iŋo-iŋo qu howeroqota khumoní rero usi-símboya tapuŋi puqaró.
ACT 13:37 Quko Anutuko uni okokowoní otoqaró, ŋuko kama puqaró.
ACT 13:38 “Ŋunde ŋuro, uni topo, mande ŋande yesowatokata, ye iŋoyi, Anutuko uni ŋuwore yeŋo quhuríye se rotoweya. Moses koro hutuŋo mandeko quhuríye se rotoro ye yoriní roneneŋowí tunoqewero mepémo kini.
ACT 13:39 Quko unipare soso iŋondutuwoyoteŋgo ŋundo uni ŋuwore roneneŋowí tunoqeteŋgo.
ACT 13:40 Ŋunde ŋuro meté toŋete sopoyi, komo mande ye-ye unindo ŋuro yaŋgurí ŋu yeno tunoqeweya koro. Ŋande yaŋgurí,
ACT 13:41 “‘Yeko yesaráŋoyoteŋgo, ye toŋeti, ko iŋondata parámi teroqota rambaruru ti! Nondo yeŋo naruyemo kho ka tewano, ko uni kato kho ŋuro ye yimironíqo, yeko kama iŋondutuwowaŋgo.’”
ACT 13:42 Asa ŋunde yiri kini tiní yendémo umburiqo, unipareto ŋande yaŋgurí, “Sapat naru aweno mande ŋako pitu ko nore nimirori qembe.”
ACT 13:43 Yiqo, sopo-sopo unindo yorotoní yendémo umbuŋgurí. Umburo Juda uni qambu koya uni wini meyowo qu Juda koro muríye hamó howeyaŋgo ŋundo Pol koya Barnabas koya yohowaŋgurí. Irisa ŋundo mande yunoro Anutuko samaka-samaka tuwó yunaró ŋu saŋano kaŋewero ŋuro rukiso yiririyó.
ACT 13:44 Asa imemoŋgo Sapat naruko ŋuno unipare soso ta yendé parámimo yaŋgurí qundo mahero Uni Parámimboro mande qu iŋowero quro huruwaŋgurí.
ACT 13:45 Quko Juda unindo unipare qambu ŋu yiyoro newonde tutu taŋgurí. Ŋunde tero Polko mande yaró ŋuro yesaráŋaŋgurí.
ACT 13:46 Quko Pol koya Barnabas koya wimbu rero mande ŋande yariyó, “Hamó, koretero nore Anutu koro mande qu rero ye Juda uni yunarowó. Quko mande ŋu huwóŋoro ŋande ye iŋoteŋgo, ko naru maheweya quro yoto-yotoyó ŋu rewero owénani moré kini, ye iŋoteŋgo. Ŋunde ŋuroko norendo rohoréŋoro uni wini meyowo yunowaro.
ACT 13:47 Dokoro, Uni Parámimbo nore ŋande nimiraró, “‘Nondo ke korewe uni wini meyowomboro hiyóye tunoqeweya. Ŋunde tero unipare noko soso ŋu yimitoka rambaruru koŋgo yorewe.’”
ACT 13:48 Ŋunde yiriqo, uni wini meyowo ŋundo niŋgu-niŋgu tero Uni Parámimboro mande quro seré taŋgurí. Ko Anutuko unipare rokó yiriní naru maheweya quro yoto-yotoyó ŋu rewaŋgo, soso ŋundo iŋondutu taŋgurí.
ACT 13:49 Asa Uni Parámimboro mande qu mira soso ŋuno usayero toŋeró.
ACT 13:50 Quko Juda unindo pare kumi owéye moré qu Anutu potoruku te inoyaŋgo quya yendé ŋuro uni pará-parámboya yori newonde piyimi tero Pol koya Barnabas koya o piyimi te yunoro yendé moŋgo yohowaŋgurí.
ACT 13:51 Ŋunde ŋuro irisa ŋundo newondeyari saŋgirí rihimowero ŋuro kheyarimo murutó siyori nokono umburó. Ŋunde tero Antiok rotoro Aikoniam yendémo ŋuno uyaririyó.
ACT 13:52 Ko Antiok ŋuno Yesu koro iŋo-iŋo rewero unipareyó ŋundo niŋgu-niŋgu parámi tiqo, Yuqa Surumímbo newondeyemo maŋgoraró.
ACT 14:1 Asa komo tariyó ŋunde naŋge Aikoniam yendémo ŋuno Juda koro huru-huru yano oro mande yariyó. Ŋunde yiriqo, Juda uni, Grik uni qambu parámi horé iŋondutuwoyaŋgurí.
ACT 14:2 Quko Juda uni kumi iŋondutu kama taŋgurí ŋundo uni wini meyowo mu iŋo-iŋoye ri uni topo ŋuro newonde piyimi taŋgurí.
ACT 14:3 Naru piru saŋga Aikoniam ŋuno yotoro wimbu rero Uni Parámimboro yesowori enendo eneŋo samaka-samaka tuwó qu unipare witú yerewero quro o wimbí moré enesó-enesó kandeyarimo taró.
ACT 14:4 Quko yendé unipare soso ŋu usoworo irisa taŋgurí. Kumimbo Juda unindoya newonde kanata taŋgurí, ko kumimbo asá yerewí uni irisa ŋuya newonde kanata taŋgurí.
ACT 14:5 Yate uni wini meyowo ŋuya Juda unindoya uni kembéyemboya ŋundo Pol koya Barnabas koya o piyimi te yunoro wondopo yurowero mande ka kusiyaŋgurí.
ACT 14:6 Kusiyoyiqo, iŋoro sorero Listira, Deripe yendé irisa Likonia mira kutaqe quno ŋuno toŋiriyó.
ACT 14:7 Ŋuno uyaro miti mande ŋu yesowoyariyó.
ACT 14:8 Listira yendémo ŋuno uni khí wimbí moré kini ka kina kunditeyaró, ŋuko nimímbo ene khí piyimi ŋunde pisiyaró, ko eneŋombo khete uyarewero mepémo kini.
ACT 14:9 Asa uni ŋundo Pol koro mandí iŋoní Polko kondé toŋetero ŋande ye iŋaró, ko uni ŋu Anutuko riní meté teweya ŋu iŋondutuwoyote, ye iŋaró.
ACT 14:10 Ŋunde ye iŋoro mande kondé ŋande miraró, “Ke otoqo kaŋe.” Yiní otoqo kaŋero khímbo uyaró.
ACT 14:11 Ŋunde tiní unipare qambu qundo Polko o taró ŋu qenero Likonia mandewore ŋande kiwe yaŋgurí, “Anutu kumimbo uni qembe tunoqero noreno umbutiri!”
ACT 14:12 Ŋunde yero Barnabas ŋuko anutu ka owí muko, “Sus,” ye nekaŋgurí. Ko Pol ŋuko mande yeyote uni, ŋuro anutu ka owí muko, “Heremes,” ye nekaŋgurí.
ACT 14:13 Sus koro ya surumí ka yendé sumeyoro yaró. Asa Sus koro o qa-qa uni ŋuya unipare qambu Pol koya Barnabas koro o qa-qa te yunowero ye iŋaŋgurí. Ŋunde ŋuro o qa-qa uni ŋundo makao urumuni kumi siyoro o nakayá kumi ŋuya siyoro yendé koro makoyómo maheró.
ACT 14:14 Quko asá yerewí uni irisa ŋu o tewero ŋuro iŋori newondeyari piyo tiní kowe punu-punuyari se romboŋero kheŋgeŋoro unipare qambu keweroyemo uyare nekero ŋande yariyó,
ACT 14:15 “Otike, ye date koro ŋande teteŋgo? Noreko uni, ye qembe naŋge. Norendo miti mande ŋa yeno ŋande yeyotero, o kina-kina qu se potoruku re inoyoteŋgo ŋu rotoya rohoréŋoya Anutu yoto-yotoyó moré ŋuro iŋoyi. Anutu ŋuko noko sambo windi towaró. Ŋuya o soso ŋuno yote ŋu yondowaró.
ACT 14:16 Hamó, usisamba naruko ŋuno enendo uni wini soso yorotoní ene oteteye naŋge howeyaŋgo.
ACT 14:17 Quko Anutuko kina kama yorotoyara. Kini, suki-suki o meté te yunoyara. Enendo sono riní sambo rotoro yeno umbuní khono o meté-meté ŋu siyoní woteyote. Ko o qoyemboro se yunoní newondeye niŋgu-niŋgu teyote.”
ACT 14:18 Asa ŋunde yariyó, quko unipare qambu ŋundo wimbu o qa-qa te yunowero tiqo, kusi yerewero quhurí tariyó.
ACT 14:19 Quko Juda uni kumi Antiok noŋgo, Aikoniam noŋgo qu mahero unipare qambu quro iŋo-iŋoye ri otoqaró. Otoqoní wondo raŋoro Pol utoro, ene khuma, yero iŋoro ukúŋo re wosoro yendé sumeyoro rotaŋgurí.
ACT 14:20 Quko Yesu koro iŋo-iŋo rewero unipareto mahero wuririyoyuri Polko pitu ko otoqoro yendémo oŋgurí. Ko saraŋoníqo, eneya Barnabas koya Deripe yendémo ŋuno oriyó.
ACT 14:21 Asa Deripe yendémo ŋuno miti mande yeyuriqo, unipare qambu qundo iŋo-iŋo rewero unipare tunoqaŋgurí. Yate irisa ŋundo rohoréŋoro pitu ko Listira, Aikoniam, Antiok uriyó.
ACT 14:22 Uro yendéne-yendéne ŋuno iŋo-iŋo rewero unipare ŋu wikundi yerero ŋande yariyó, “Ye iŋondutu watí teyuri qembe. Nore Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo oweroqo koretero quhurí qambu korowowato,” yariyó.
ACT 14:23 Huru-huru kanata-kanata quno ŋuno uni kumi Uni Parámi iŋondutuwoyaŋgurí qu yorero huru-huru koro tapá uni rokó yiririyó. Rokó yerero kundiŋi tero hariri tero Uni Parámimboro kandímo yorotariyó.
ACT 14:24 Ŋu noŋgo uyaro Pisitia mirawore uyaro, yate Pambilia mirako ŋuno uriyó.
ACT 14:25 Ŋuno uro Perika yendémo oro mande yesoworo rotoro Atalia yendémo ŋuno uriyó.
ACT 14:26 Atalia ŋu noŋgo waŋgowore toŋero Antiok uyaririyó. Komo Antiok unipareto kho tewero quro rokó yiriqo, Anutu koro samaka-samaka tuwó quwore toŋiriyó. Asa kho ŋu kini tiní pitu ko mahiriyó.
ACT 14:27 Mahero huru-huru unipare ŋuno quya koporo Anutuko o soso enewore taró ŋuro piŋa mande ŋande yariyó, ko Anutuko uni wini meyowo mako koso yunoní iŋondutu taŋgurí.
ACT 14:28 Ŋunde yero irisa naru piru saŋga iŋo-iŋo rewero unipare ŋuya yaŋgurí.
ACT 15:1 Asa uni kumimbo Judia mira rotoro Antiok yendémo ŋuno umburo iŋondutu uni mande rondaqe yunoro ŋande yaŋgurí, “Ye Mosesko murí rondaqe yunaró ŋu howero koweye kama toŋowaŋgo tiníqo, Anutuko rambaruru koŋgo ye kama yoreweya.”
ACT 15:2 Ŋunde yiqo, Pol koya Barnabas koya saŋgirí parámi tero eneya mandeto kuma taŋgurí. Ŋunde ŋuro uni topo ŋundo Pol, Barnabas ko uni kumi meyowo ŋuya Yerusalem oro asá yerewí uni ŋuya huru-huru koro tapá unindoya mande roŋgaruwowero quro rokó yereŋgurí.
ACT 15:3 Rokó yerero huru-huru unipareto asá yiri uyaro Ponisia mira, Samaria mira kewerowore oŋgurí. Oyate uni topo ŋuno piŋa mande ŋande yimiraŋgurí, ko uni wini meyowo kumimbo Anutusina newonde rohoré taŋgurí, yimiri niŋgu-niŋgu parámi taŋgurí.
ACT 15:4 Oyate Yerusalem mahiqo, huru-huru uniparetoya asá yerewí unindoya huru-huru koro tapá unindoya yorero oŋgurí. Ko Pol koya Barnabas koya Anutuko o soso enewore taró ŋuro yariyó.
ACT 15:5 Quko iŋondutu uni kumi Farisi wini koŋgo qundo otoqoro ŋande yaŋgurí, “Ye ŋande yi qembe, ko uni wini meyowo qundo eneŋo koweye toŋoya Moses koro hutuŋo mande ŋu howewaŋgo.”
ACT 15:6 Yiqo, asá yerewí unindoya tapá unindoya mande ŋu roŋgaruwowero kopaŋgurí.
ACT 15:7 Koporo mande qambu yiqo, Pitako kaŋero ŋande yimiraró, “Uni topo, ye iŋoteŋgo, Anutuko komo ye keweroyemo no rokó niriní miti mande rero uni wini meyowo yunoyowe iŋoro iŋondutu taŋgurí.
ACT 15:8 Anutuko unipare soso newondeye qene iŋoyote, ko enendo uni ŋuro newondeye qene iŋoro nore nunaró ŋunde qembe Yuqa Surumí re yunaró.
ACT 15:9 Ŋunde tiníqo, kato noreya eneya ronda yerewero mepémo kini. Anutuko eneŋo iŋondutuyewore newondeye riní sara taró.
ACT 15:10 Ŋunde ŋuroko ye date koro, Anutu towoŋato, yero iŋoyoteŋgo? Ye o quhurí piyimi ŋa rero Yesu koro iŋo-iŋo rewero unipareyó saŋayemo ma kusiyowero. Komo usi-sinanimboya nore ŋuya quhurí ŋu korowowero mepémo kini.
ACT 15:11 Quko uni wini meyowo ŋundo nore iŋondutu tatowó ŋundiro naŋge Uni Parámi Yesu koro samaka-samaka tuwó ŋuwore iŋondutu tiqo, rambaruru koŋgo yoreweya.”
ACT 15:12 Ŋunde yiní kini tiní mondó yuri Pol koya Barnabas koya Anutuko o wimbí moré enesó-enesó kandeyarimo uni wini meyowo keweroyemo taró ŋuro yariyó.
ACT 15:13 Ŋunde yiriqo, Jemsko ŋande yaró, “Uni topo, mandene ŋa iŋoyi.
ACT 15:14 Koretero Saimon ŋande yete, ko Anutuko mahero uni wini meyowo kumi yoriní eneŋo unipareyó tunoqaŋgurí.
ACT 15:15 Ko ye-ye unindoro mandeye ŋuko ŋundiro naŋge. Komo suki ŋande nakayáŋaŋgurí,
ACT 15:16 “Imemoŋgo pitu ko mahero Dewitko ya qu komo toqaró ŋuko nondo pitu ko rewano. Ya ŋuro oyó kumi piyo taró, ŋuko nondo keta rewe pitu ko kaŋeweya.
ACT 15:17 Ŋunde tero uni watí yoteŋgo ŋuya uni wini meyowo soso neneŋo owéne towoyoteŋgo ŋuya Uni Parámi seqawaŋgo, peka. Uni Parámi o soso ŋu riní tunoqete ŋundo ŋundiro yete.
ACT 15:18 Komo suki o soso ŋuro iŋatowó.
ACT 15:19 “Ŋunde ŋuro no iŋo-iŋone muko ŋandiro: uni wini meyowo qundo Anutusina newonde rohoré teyoteŋgo, nore koweyumu kama yunowato.
ACT 15:20 Kini, nore sokome ka eneno nakayáŋoro ŋande yimirowato, ko oka unindo rero anutu kota-kota te inaŋgurí ŋu ma newero, ko se simbururu ma tewero, ko númbowe unindo puŋeye kusiyoyi khumi ŋu ma newero, ko sitú ŋuya ma newero.
ACT 15:21 Dokoro komo suki yate-yate itaka ŋuya Sapat naruko unindo Moses koro hutuŋo mande ŋu Juda koro huru-huru yayemo weyo yesowoyoteŋgo.”
ACT 15:22 Ŋunde ŋuro asá yerewí unindoya tapá unindoya huru-huru unipare soso ŋuya mande kusiyoro keweroye moŋgo uni irisa rokó yerero Pol koya Barnabas koya Antiok uwero rokó yereŋgurí. Jutas, owí kako Barisapas, koya Sailas rokó yereŋgurí. Huru-huru koro tapá uni irisa ŋu asá yerero
ACT 15:23 sokomeko mande ka nakayáŋoro kandeyarimo ri toŋeŋgurí. Mande ŋuko ŋandiro, Asá yerewí unindoya tapá unindoya, yeŋo topo-topoye, sokome ŋa nakayáŋato ye uni wini meyowo iŋondutu tero Antiok yendé, Siria mira, Silisia mirako yoteŋgo qu, yeno uyarete. Kosa meté.
ACT 15:24 Nore koŋgo ŋande iŋatowó, ko uni kumi nore koŋgo uro mande kondé ka yimiriqo, iŋondata tero yeŋo iŋo-iŋoye quhurí teyara. Quko norendo mande ŋu yewero kama asá yeretowó.
ACT 15:25 Asa ko nore newonde kanata na tero mande kusiyoro uni topo irisa rokó yerero asá yereto noreŋo toponani horé Barnabas, Pol ŋuya yeno uteŋgo.
ACT 15:26 Irisa ŋuko eneŋo yoto-yotoyari rotoro Uni Paráminani Yesu Kristo koro owímo khoyó teyotiri.
ACT 15:27 Ŋunde ŋuro norendo Jutas koya Sailas koya asá yeretowó. Eneŋo maŋgoyarimbo mande ŋa re ye yunowari.
ACT 15:28 Dokoro Yuqa Surumímboya noreya ŋande ye iŋatowó, ye meté otete kumi naŋge howewaŋgo, o quhurí meyowo ye saŋayemo kama rewato.
ACT 15:29 Otete ŋuko ŋandiro, ye oka unindo rero anutu kota-kota o te yunaŋgurí ŋu ma newero, sitú ŋuya ma newero, númbowe unindo puŋeye kusiyoyi khumi ŋu ma newero, se simbururu ma tewero. Ko ye o ŋu takawaŋgo tiníqo, meté yowaŋgo. Ime yuri.
ACT 15:30 Asa asá yiri Antiok uro unipare kopo yerero sokome ŋu re yunaŋgurí.
ACT 15:31 Unipare sokome ŋu weyoyi newondeye wikundiyoní niŋgu-niŋgu taŋgurí.
ACT 15:32 Jutas koya Sailas koyako ye-ye uni. Ŋunde ŋuro mande meté qambu uni topo yimitoro wikundi yiririyó.
ACT 15:33 Yate naru piru ŋunde rotoní uni topo ŋundo uni irisa ŋu yorero imemo asá yiri oro unindo asá yiri mahiriyó quno ŋuno pitu ko oriyó.
ACT 15:34 (-)
ACT 15:35 Quko Pol koya Barnabas koya Antiok ŋuno yariyó. Irisa ŋuya meyowo ŋuya mande rondaqe unipare yunoro miti mande yesowoyaŋgurí.
ACT 15:36 Imemoŋgo ta Polko Barnabas ŋande miraró, “Nore irisa oya uni topo yendémo Uni Parámimboro mande qu yesowarowó quno yoteŋgo ŋundo date yoteŋgo, ŋu qene iŋowaro.”
ACT 15:37 Barnabasko Jon, owí kako Mak, ŋu re ŋuya owero ye iŋaró.
ACT 15:38 Quko Polko ŋande yaró, “Uni ŋako komo Pambilia yendémo ŋuno norotaró ŋuno qu, enendo noreya kho kama taró, ŋunde ŋuro noreya kama uwato.”
ACT 15:39 Ŋunde yero kiro puso tero usowo-sowo tariyó. Barnabasko Mak rero waŋgowore Saipras noko mosowímo ŋuno oriyó.
ACT 15:40 Polko Sailas riní uni topo ŋuno qundo ŋande yaŋgurí, “Uni Parámimboro samaka-samaka tuwó yariya yoweya,” yi toŋiriyó.
ACT 15:41 Toŋero Siria mirawore ko Silisia mirawore uyaro Anutu koro huru-huru ŋu rukiso yereyariyó.
ACT 16:1 Asa Polko uyareyate Deripe yendémo ŋuno uroqo Listira yendémo ŋuno ŋuya uró. Ŋunoko Yesu koro iŋo-iŋo rewero uni ka ŋuno yora, owí Timoti. Juda pare ka iŋondutu taró, ŋuro naŋuní, quko iwí muko Grik uni ka.
ACT 16:2 Topo unipare Listira noŋgo ko Aikoniam yendé moŋgo qundo oteteyó ŋuro ŋande yaŋgurí, “Timoti ŋuko uni meté.”
ACT 16:3 Polko Timoti koya toŋewero ye iŋaró. Ŋunde ŋuro Juda uni ŋuno yaŋgo ŋuro iŋoro Timoti re kowí toŋaró. Dokoro uni soso iŋaŋgurí, Timoti iwí muko Grik uni ka.
ACT 16:4 Asa toŋero uyareyate yendéne-yendéne oro, komo asá yerewí unindoya tapá unindoya Yerusalem ŋuno mande kusiyoro sokome ŋu nakayáŋaŋgurí qu, ŋu rero unipare yunaŋgurí. Yunoro ŋande yimiraŋgurí, “Ye ŋu naŋge howeyuri.”
ACT 16:5 Ŋunde ŋuro unipare iŋondutuye kondé horé tiní naru rokóŋoro huru-huru ŋundo sowe tiní qambu tunoqeyara.
ACT 16:6 Asa Yuqa Surumímbo Pol koya topémboya soré yerero Esia mira parámi quno ŋuno mande ma yesowowero ŋunde yero soré yereró. Asa ko Pirikia mira ko Galesia mira kewerowore yateyaŋgurí.
ACT 16:7 Yate-yate Misia mira koro wembóŋgo ŋuno mahero Bitinia mirako uyarewero ye iŋaŋgurí. Quko Yesu koro Yuqa ŋundo soré yereró.
ACT 16:8 Asa ko Misia mira ŋu takaro windi tapémo Tiroas yendémo ŋuno uŋgurí.
ACT 16:9 Suwono Polko Masedonia mira koŋgo uni qu ka quko qeniní kaŋero Pol nekoro ŋande miraró, “Ke windi karóŋoya Masedonia ŋano mahe nore samaka yere,” yaró.
ACT 16:10 Ŋunde qenero nore ŋande iŋatowó, ko Anutuko miti mande ŋuno yesowo yimirowero neko nereró. Ŋunde ŋuro Masedonia uyarewero sunará tatowó.
ACT 16:11 Asa Tiroas noŋgo waŋgowore roneneŋo karóŋoro Samotires noko mosowímo ŋuno uyatowó. Ko saraŋoníqo, Neapolis yendé windi tapémo ŋuno otowó.
ACT 16:12 Ŋu noŋgo Filipai yendémo khewore otowó. Komo Rom unindo yendé ŋu rero ŋuno kunditeyaŋgo. Ŋuko Masedonia mira koro yendé korete qu. Nore naru piru ta yendémo ŋuno yatowó.
ACT 16:13 Asa Sapat naruko ŋuno yendé rotoro hariri tewero mira tomó ka seqaro sono kano utowó. Uro kunditero pare kumi ŋuno kopoyaŋgurí ŋu yiyoro eneya mande yatowó.
ACT 16:14 Taiataira mira koŋgo pare ka, owí muko Litia, ŋundo mande ŋu iŋaró. Enendo tuwi mandumi huririyó soweyoyara, ko Anutu potoruku te inoyara. Asa iŋoní Uni Parámimbo newondí riní Polko mande yaró ŋu iŋondutuwoyaró.
ACT 16:15 Iŋondutuworo eneya suwisawiyómboya sono raŋgurí. Ri kini tiní nore nimiraró, “Ye nondo Uni Parámimboro hamó iŋondutu teyoteno, yero iŋoteŋgo tiníqo, asa meté mahero yanemo yuri qembe.” Ŋunde yiníqo, eneya uyatowó.
ACT 16:16 Naru kano nore hariri tewero mira tomómo ŋuno utoqo kho pare kato kheko wisumu nerero niyaró. Yuqa kato pare newondímo yoní eneŋo maŋgómo do ka imemo tunoqeweya ŋuro yeyara, ko unipareto mandí iŋowero wondo parámi eneŋo sopo-sopoyó yunoyaŋgurí.
ACT 16:17 Asa enendo nore nohowero kondé ŋande kiweyaró, “Uni ŋako Anutu Koreko Horé yote ŋuro sunará simóŋo. Enendo rambaruru takawero kheyó ye yimitoyoteŋgo,” yaró.
ACT 16:18 Kosa naru qambu ŋuno pare ŋu ŋunde te yate-yate Pol ŋuro piyimiŋoro rohoréŋoro yuqa ŋu ŋande miraró, “No Yesu Kristo ŋuro owímo kimiroteno, pare ŋa roto toŋe!” Ŋunde yiníqota roto toŋeró.
ACT 16:19 Asa yuqa ŋu roto toŋiní pare ŋuro sopo-sopoyómbo ŋande ye iŋaŋgurí, ko wondo kaŋuya kama rewaŋgo. Ŋunde ŋuro Pol koya Sailas koya yondoworo yowosoro tapá uni kopoyaŋgo quno oŋgurí.
ACT 16:20 Yorero mande ronda-ronda uni toŋeyemo oro ŋande yimiraŋgurí, “Juda uni irisa ŋando noreŋo yendé unipare qu okoko yiriri newondeye piyo tete.
ACT 16:21 Enendo murí ka rondaqe yunoyotiri, quko nore Rom unipareto muríye ŋu howewero mepémo kini.”
ACT 16:22 Unipare qambu qundo uni irisa ŋuya kiro puso yero yesará yereŋgurí. Ko mande ronda-ronda unindo kumba tukuni yaŋgurí, kowe punu-punuyari se rotoya kumukopo yuto haususu yiri.
ACT 16:23 Ŋunde yiqo, kumukopo qambu yutoro yorero kusi-kusi yano yorotaŋgurí. Yorotoro mande kondé ka kusi-kusi ya koro sopo-sopo ŋu miraŋgurí, ke ŋa meté sopo yere qembe.
ACT 16:24 Mande kondé ŋu iŋoro sopo-sopo uni ŋundo yorero kusi-kusi ya quroko yorotoro kheyari kewá irisa-irisa keweroko quno ŋuno kusi yereró.
ACT 16:25 Suwo keweroko Pol koya Sailas koya Anutuwore hariri tero yambo yeyori kusi-kusi uni kumi iŋaŋgurí.
ACT 16:26 Asa waka ta kunduru parámi ka raŋoro kusi-kusi ya tatáŋo soso toŋo wisiyoní ya mako soso kosoní utó kondé qu kusi-kusi uni kandeyemo ŋu soso tondaŋaró.
ACT 16:27 Ŋunde tiní sopo-sopo uni ŋu otoqoro kusi-kusi ya mako qeneró muko soso kosoro koŋgó taró. Qenero kusi-kusi uni soso soreteŋgo, peka, ye iŋoro suke parámi ka wosoro eneŋo kowí uto khumowero taró.
ACT 16:28 Quko Polko kondé nekaró, “Koweke ma rambaruruwowero! Noreko soso ŋana yoteto!”
ACT 16:29 Sopo-sopo uni ŋu suru koro nekoní re mahe inoyi toworo kheŋgeŋoro ya quroko oro khe kandí yukuwoní Pol, Sailas taŋgeyarimo umbu raŋaró.
ACT 16:30 Asa yore yondoworo mirako umburo ŋande yaró, “Awa-awane, no date tero rambaruru takawano?”
ACT 16:31 Yiní ŋande yariyó, “Ke Uni Parámi Yesu koro iŋondutu tekata, Anutuko keya suwisawikepoya yoriní rambaruru takawaŋgo.”
ACT 16:32 Ŋunde yero eneya suwisawiyómboya Uni Parámimboro mande qu re yunariyó.
ACT 16:33 Ko suwo keweroko naŋge sopo-sopo uni ŋundo yorero mamayari sonowaró. Sonowoní eneya suwisawiyómboya yorero sono re yunariyó.
ACT 16:34 Ŋunde tiriqo, yorero yayómo oro o qoyarimboro yunaró. Ko yano kopoyaŋgurí ŋundo niŋgu-niŋgu parámi taŋgurí, dokoro enendo Anutu iŋondutuwoyaró.
ACT 16:35 Asa saraŋoníqo, mande ronda-ronda unindo kumba tukuni asá yiri mahero yaŋgurí, “Keto uni irisa ŋu yorotoka toŋiri.”
ACT 16:36 Yiri kusi-kusi ya sopo-sopo ŋundo Pol miraró, “Mande ronda-ronda unindo yari yorotika toŋiri yeteŋgo. Ŋunde ŋuro kusi-kusi ya roto toŋiri newondeyari ime yoní.”
ACT 16:37 Quko Polko kumba tukuni yimiraró, “Nore irisa ŋako Rom uni, ko o piyimi ka kama taro. Quko ronda-ronda uni ŋundo nore nondoworo unipare toŋeyemo haususu nerero kusi-kusi yano ŋano norotaŋgo. Ko itaka mondó ta noroti toŋewaro, peka? Kini horé! Eneŋombo mahero norero eneya mirako amuno uwato.”
ACT 16:38 Asa kumba tukunimbo ronda-ronda uni mande ŋu yimiraŋgurí. Yimitoro, irisa ŋuko Rom koro uni qu, yi iŋoro sasaro taŋgurí.
ACT 16:39 Uyaro o piyimi taŋgurí ŋuro yuŋguna yerero yorero yendémo umburo kira yereŋgurí, ko mira ŋa rotoya mira meyowomo toŋiri.
ACT 16:40 Ŋunde yiqo, kusi-kusi ya rotoro Litiako yano oriyó. Oro uni topo ŋuno yiyoro newondeye rukisoyoro toŋiriyó.
ACT 17:1 Asa Pol koya Sailas koya kheyarimbo yate Ambipolis yendé ko Apolonia yendéwore uyareyate Tesalonaika yendémo oriyó. Yendémo ŋuno Juda koro huru-huru ya qu ka ŋuno yora.
ACT 17:2 Asa Sapat naru kapusa ŋunoko Polko eneŋo murí howero huru-huru yano oro Anutu koro sokome ŋu rondaqe yunoro
ACT 17:3 ŋande witú yereró, ko mande ŋuko ŋande yete, Kristo ŋuko hamó kowe surumí rero khumoro pitu ko otoqoweya. Ko ŋande yaró, “Kristo ŋuko Yesu na, nondo eneŋo yesowoyoteno ŋa.”
ACT 17:4 Ŋunde yiní Juda unipare kumimboya Grik unipare Anutu potoruku te inoyaŋgo qambu ŋuya yendé ŋuro pare pará-pará kumimboya iŋondutu tero Pol koya Sailas koya kopaŋgurí.
ACT 17:5 Quko Juda uni kumimbo ŋuro newonde tutu tero uni piyimi kina yendémo wimbo-wimbo kunditeyaŋgo ŋuya unipare qambu ŋuya yorero kuma tunoqewero newondeye kasiyaŋgurí. Asa enendo Pol, Sailas yowosoro mande khono yorotowero quro Jesonko ya qu wisumuŋoro seqa yereŋgurí.
ACT 17:6 Irisa ŋu kama yiyoro Jeson koya uni topo kumimboya yowosoro yendé ŋuro tapá uni toŋeyemo yorotoro kondé ŋande yaŋgurí, “Uni ŋu mira soso ŋuno unipare newondeye roworemoyotiri ŋundo yendé ŋano mahetiri ŋa.
ACT 17:7 Ko Jesonko uni ŋu yore ene yano oró. Uni ŋako Sisa koro hutuŋo mande soso ŋu wendaqero ŋande yeyoteŋgo, wiri yerete uni parámi kaŋuya yote, owí muko Yesu.”
ACT 17:8 Ŋunde yiqo, unipare qambu ŋuya tapá unindoya iŋondata parámi taŋgurí.
ACT 17:9 Ŋunde ŋuro tapá unindo yimiri Jeson koya uni meyowo ŋuya mone yuni towi roto toŋeŋgurí.
ACT 17:10 Asa suwo tiníqo, uni topo ŋundo Pol koya Sailas koya asá yiri Beria yendémo ŋuno uyaririyó. Ŋuno Juda koro huru-huru ya quroko oriyó.
ACT 17:11 Beria unindoro muríye muko meté horé, ko ŋundo Tesalonaika yendé unindoro muríye takaró. Irisa ŋundo mande yariyó ŋu iŋoro metéŋoyaŋgurí. Kowe naru rokóŋoro mandeyari ŋu hamómbe ma kini iŋowero quro murí Anutu koro sokome qu weyo seqayaŋgurí.
ACT 17:12 Ŋunde ŋuro Juda uni qambu iŋondutu taŋgurí. Grik pare kumi owéye moré ko Grik uni qambu ŋuya iŋondutu taŋgurí.
ACT 17:13 Asa Juda unindo Tesalonaika ŋuno ŋande iŋaŋgurí, ko Polko Beria ŋuno Anutu koro mande yesowoyaró. Ŋunde ŋuro ŋuno mahero unipare qambu wimbo-wimbo yoraŋgo ŋu newondeye kasiyoyi saŋgirí taŋgurí.
ACT 17:14 Waka ta uni topo ŋundo Pol asáŋoyi windi tapémo uró, quko Sailas koya Timoti koyako Beria ŋuno yariyó.
ACT 17:15 Asa unindo Pol re kheko umbuŋgurí, reyate Atens yendé parámimo rotaŋgurí. Rotoro pitu ko oro Polko Sailas, Timoti koro mande kondé ka yaró ŋu re oŋgurí. Mande ŋuko ŋandiro, “Yari waka ta nono mahiri qembe,” yaró.
ACT 17:16 Asa Pol Atens yendé parámimo ŋuno sopo yereyate yendémo ŋuno anutu kota-kota koro kapí-kapí qambu towoyuri qeneró. Ŋuro newondí piyo taró.
ACT 17:17 Ŋunde tero ene huru-huru yano oro Juda unindoya uni wini meyowo Anutu potoruku te inoyaŋgo quya mande taró. Ko naru rokóŋoro kopo-kopo yendémo oro unipare ŋuno kopoyaŋgo ŋuya mande taró.
ACT 17:18 Kopo-kopo yendémo ŋuno iŋo-iŋo uni kumimbo mahero eneya mande taŋgurí. Uni kumi ŋuko, “Epikurian,” ye nekoyaŋgurí, ko kumi, “Stoik,” ye nekoyaŋgurí. Kumi ŋande yaŋgurí, “Uni ŋako wuruwara mande yeyote. Do ka yewero yete?” Quko kumi, “Mira meyowomboro anutuye ŋuro yesowoyote, peka,” yaŋgurí. Ŋunde yaŋgurí, dokoro Polko Yesu uni tapu koŋgo pitu ko otoqaró ŋuro miti mande yesowaró.
ACT 17:19 Asa ko Pol rero tapá unindoro huru-huru ŋu, owé muko Areopakus, ŋuno oŋgurí. Oro ŋande yaŋgurí, “Ketope meté mande keta rondaqe yunoyote ŋu nore nimiri iŋowato?
ACT 17:20 Hamó, mande amana yi iŋoteto, ko murí ŋuro iŋowero ye iŋoteto.”
ACT 17:21 (Atens yendémo ŋuno naru rokóŋoro uni soso, asa mira simburí ŋuya mira meyowo quya, kina kaŋero mande amana ŋu iŋoro mande ŋuro epe mito-mito teyaŋgo.)
ACT 17:22 Asa Polko Areopakus huru-huru keweroyemo kaŋero ŋande yimiraró, “Ye Atens uni, nondo yeŋo muríye qeneyoteno, yendo naru rokóŋo anutu enesó-enesó potoruku te yunoyoteŋgo.
ACT 17:23 Hamó, nondo yendéyewore uyareyate o ŋuro potoruku te yunoyoteŋgo qu qeneyoteno. Qenero wondo yakutí ka qeneteno, ko ŋuno ŋande nakayáŋgurí, ‘Ŋako anutu ka nore kama iŋo inoteto quro wondo yakutí.’ Asa itaka nondo Anutu ye kama iŋo inoyoteŋo, quko potoruku te inoyoteŋgo ŋuro yesowowe teteno.
ACT 17:24 “Anutu ŋuko noko koya o soso ŋuno yorote ŋuya yondowaró, Anutu ŋuko noko sambo koro uni parámi ŋu. Ŋunde ŋuro eneko unindo ya kandeyembo towaŋgurí quno ŋuno kama kunditeyote.
ACT 17:25 Kowe o karo tukuni tiní unindo kandeyembo kama samakaŋoyoteŋgo. Kini, eneŋombo uni soso yoto-yotoye ŋuya yuqaye ŋuya soso yunoyote.
ACT 17:26 Enendo puko kanata naŋge qu noŋgo uni wini soso yondowoní tunoqi mirane-mirane yorotaró. Ŋunde tero eneŋombo naruye yunoro miraye rokóŋaró.
ACT 17:27 Ŋunde tero, unindo no seqa nerewero wimbo-wimbo toŋeteroqo niyowaŋgo, peka, ye iŋaró. Ko enendo nore soso taŋgenanimo yote.
ACT 17:28 Hamó, yeŋo iŋo-iŋo uniye kato ŋande yaró, ‘Ene quroyómo naŋge norendo kunditero otoqo uya mahe tero yoteto,’ yaró, ko kako ŋande yaró, ‘Noreko eneŋo simó,’ yaró.
ACT 17:29 “Asa, nore Anutu koro simó yoteto, ŋunde ŋuro oka unindo yero iŋoro towaró qu, asa gol kape ma silwape ma wondo ŋuko Anutu qembe yero ma iŋowero.
ACT 17:30 Ŋunde ŋuroko komoko Anutuko yeŋo oteteye kape-kape ŋuro kama iŋaró, quko itakako ŋande yete, ye uni noko soso ŋuno yoteŋgo qu, ye newonde rohoré ti.
ACT 17:31 Dokoro enendo otete roneneŋowí howero uni soso ronda yerewero quro naru ka rokóŋaró. Ko ronda-ronda uni ka rokóŋaró. Nore meté uni ŋu iŋondutuwowato, dokoro uni ŋu khumoní Anutuko uni tapu koŋgo riní otoqaró.”
ACT 17:32 Ŋunde yiní uni ka uni khumaró qundo pitu ko otoqaró ŋuro mandí iŋaŋgurí quno ŋuno kumimbo huwó mande yaŋgurí. Ko kumimbo ŋande yaŋgurí, “Norendo pitu ko o ŋaro iŋowato.”
ACT 17:33 Yiqo, Pol yorotoro toŋeró.
ACT 17:34 Toŋiní uni kumi iŋondutu tero eneya womaŋgurí. Ŋuko Daionisias, Areopakus huru-huru ŋu noŋgo qu ka, ko pare ka, owí Damarisi, ko kumi meyowo ŋuya.
ACT 18:1 Imemoŋgo Pol Atens yendé rotoro Korin yendémo oró.
ACT 18:2 Komo Rom koro wiri yerete uni parámi horé Kolotias ŋundo hutuŋo mande ka yero Juda uni soso Rom yendé moŋgo yohowiní toŋeŋgurí. Ŋunde yohowiní yereka irisa, owéyari Akwila, ko Prisila, ŋundo Itali mira rotoro Korin mahiriyó. Akwila ŋuko Pontus mira koro uni qu ka. Asa Polko Korin yendémo mahero yereka ŋuya kopaŋgurí.
ACT 18:3 Yereka irisa ŋundo eneya kho kopo tero tuwi yamaru tiŋiyoyaŋgo. Ŋunde ŋuro ene irisa ŋuya yotoro kho teyaŋgo.
ACT 18:4 Ko Sapat naru soso ŋuno Polko Juda koro huru-huru yano oro mande teyara. Ene, Juda unindoya Grik unindoya iŋo-iŋoye reweka otoqoníka Yesu koro iŋondutu ti, yero ŋunde teyara.
ACT 18:5 Asa Sailas koya Timoti koya Masedonia mira rotoro Korin ŋuno uriqo, Polko koweyumu tero Anutu koro mande qu yero Juda unino mande yesowo ŋande yaró, “Yesu ŋuko Kristo ŋu.”
ACT 18:6 Quko uni ŋundo eneya kiro puso tero yesará yereyaŋgo quno ŋuno eneŋo saŋgiríŋo witú yerero kowe punu-punuyó towo kuriyoro ŋande yimiraró, “Yeŋombo naŋge yeŋo rowore yereyowaŋgo. Ŋu quhurí ŋuko neneŋo kini. Ŋa naruko ŋanoko yate uni wini meyowo ŋu mande yesowo yimirowe teteno.”
ACT 18:7 Ŋunde yero huru-huru ya ŋu rotoro, uni kako, owí muko Titius Jastus, ŋundo yano oró. Uni ŋu Anutu potoruku te inoyara. Ko yayó muko Juda koro huru-huru ya sumeyoro.
ACT 18:8 Ko Juda koro huru-huru ya koro sopo-sopo uni, owí Kirisipus, ŋuya eneŋo suwisawiyó soso, Uni Parámimboro iŋondutu taŋgurí. Ko Korin uni qambu Pol koro mande ŋu iŋoro iŋondutu tero sono raŋgurí.
ACT 18:9 Asa suwo kano Uni Parámimbo quko Pol ŋande miraró, “Ke ma sorewero. Kini, mande yesowo; maŋgoke ma kusiyowero.
ACT 18:10 Nondo keya yowano, uni ka otoqoro ke kama rambaruru kerewaŋgo. Neneŋo unipare qambu ŋu yendémo ŋano yoteŋgo.”
ACT 18:11 Pol Korin ŋuno yoní kumima naru kanata ko kombo kande saŋiyoro kanata ŋunde kini tiní Anutu koro mande rondaqe yunoyaró.
ACT 18:12 Naru kano Galio ŋundo Akaia mira ŋuro uni kembéye yora. Asa Juda unindo mande kusiyoro Pol koya saŋgirí taŋgurí. Ŋunde tero rero mande khono rotoro ŋande yaŋgurí,
ACT 18:13 “Uni ŋando unipare iŋo-iŋoye riní otoqoro noreŋo hutuŋo mandenani wendaqero murí enesówore Anutu potoruku te inoyoteŋgo.”
ACT 18:14 Asa Polko mande topé yewero taró quno ŋuno Galioko Juda uni ŋande yimiraró, “Ye Juda uni, uni ŋando hutuŋo mande ka karóŋoro otete piyimi parámimbe ma tomó tiníqo, asa nondo mande ye iŋowano.
ACT 18:15 Quko oseseye ŋako kina mande ka, yendo owé karo koya yeŋo hutuŋo mandeye ŋuro yeteŋgo. Enina, yeŋombo naŋge ŋa roŋgaruwi. Noko osese ŋa iŋowero piyimiŋoteno.”
ACT 18:16 Ŋunde yero mande kho noŋgo yohowaró.
ACT 18:17 Yohowiní Juda uni soso ŋundo eneŋo huru-huru ya koro sopo-sopo uni, owí Sositenes koya saŋgirí tero toworo ya kimbino ŋuno uraŋgurí. Quko Galioko o taŋgurí ŋu qenero ŋuro kama iŋaró.
ACT 18:18 Asa Polko naru piru Korin yendémo yora. Yate Siria mirako pitu ko uyarewero ye iŋoro uni topo, ime yuri, yero yorotoro eneya Prisila koya Akwila koya Senkiria yendé moŋgo waŋgowore uyareŋgurí. Quko koretero Anutu yuŋgunaŋoro huí toŋaró, dokoro komo enendo Anutu koya mande kondé yaró.
ACT 18:19 Asa waŋgowore uyareyate Efesus yendémo ŋuno mahero Polko yereka ŋu ŋuno yorotoro Juda koro huru-huru ya quroko oro eneya mande teyate
ACT 18:20 ŋande miraŋgurí, “Ke noreya soŋga piru yate ta.” Quko, “Mepémo kini,” yero
ACT 18:21 yorotoro toŋewero tero yaró, “Asa Anutuko ŋuro iŋote tiníqo, pitu ko yeno ŋano mahewano.” Yero waŋgowore Efesus rotoro
ACT 18:22 Sisaria yendémo ŋuno mahero waŋgo rotoro Yerusalem oro iŋondutu huru-huru ŋunoko naru meté yero yorotoro Antiok ŋuno uró.
ACT 18:23 Antiok ŋuno yate-yate toŋero Galesia mirawore ko Pirikia mirawore yendéne-yendéne ŋuno uyaro Yesu koro iŋo-iŋo rewero unipareyó soso ŋu rukiso yereyaró.
ACT 18:24 Ko Juda uni Aleksandria yendé moŋgo qu ka, owí muko Apolos, ŋundo Efesus yendémo ŋuno maheró. Eneŋo mande yewero murí ŋuko kekere qu naŋge, ko Anutu koro sokome ŋu iŋomukaró.
ACT 18:25 Komo kumimbo Uni Parámimboro khe quro iŋo-iŋo inaŋgurí, ko newondímbo wimbí tero Yesu koro mande okeyá ta unipare rondaqe yunoyara. Quko Jonko sono re yunoyara murí ŋu naŋge iŋaró.
ACT 18:26 Asa hurí rero Juda koro huru-huru yano oro kondé yiníqo, Prisila koya Akwila koya iŋoro rero Anutu koro khe ŋu okeyá ta roneneŋoro witúŋariyó.
ACT 18:27 Naru kano Apolosko Akaia mirawore uyarewero ye iŋoní uni topo ŋundo iŋo-iŋoyó wikundiyoro sokome ka nakayáŋoro iŋo-iŋo rewero unipare ŋuno yaŋgurí ŋu yunaŋgurí. Uni ŋa ri qembe, ye nakayáŋaŋgurí. Asa ŋuno uyaro enendo unipare samaka-samaka tuwówore iŋondutu taŋgurí qambu ŋu samaka yereró.
ACT 18:28 Dokoro kondé kaŋero Juda unindo iŋo-iŋoye koroqe qu roneneŋoro Anutu koro sokome ŋu rondaqero, Yesu ŋuko Kristo ŋu, yero witú yereró.
ACT 19:1 Asa Apolos Korin yendémo ŋuno yoníqo, Pol mira purí itaqero uyare yate-yate Efesus yendémo ŋuno uró. Uro Yesu koro iŋo-iŋo rewero uni kumi yiyoro
ACT 19:2 ŋande osese yereró, “Ye iŋondutu taŋgurí quno ŋuno yembeka Yuqa Surumí ŋu raŋgurímbe ma kini?” Yiní yaŋgurí, “Kini. Noreko Yuqa Surumí ŋuro mandí kama iŋato.”
ACT 19:3 Yi ŋande yimiraró, “Ŋunde ŋuro ye date tero sono raŋgurí?” Yiní ŋande yaŋgurí, “Noreko Jon koro sono qu ratowó.”
ACT 19:4 Yi Polko yaró, “Komo Jonko unipare sono re yunoro ŋande yaró, ‘Ye quhuríyemboro newonde surumí teya quhurí ŋu se rotoya sono ri. Ko ye uni no huwónemo maheweya ŋuro iŋondutu ti,’ yaró. Asa uni ŋuko Yesu.”
ACT 19:5 Ŋunde yiníqo, uni ŋu iŋoro Uni Parámi Yesu ŋuro owímo sono ri
ACT 19:6 Polko kandí rero saŋayemo riní Yuqa Surumímbo eneno umburó. Umbuní mande enesó-enesó yero Anutu koro mande qu yeyaŋgurí.
ACT 19:7 Uni soso ŋuko 12 ŋundiro.
ACT 19:8 Asa Polko kombo kapusa quroko ŋuno Juda koro huru-huru yano oro Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuro kondé yero iŋo-iŋoye okokowaró.
ACT 19:9 Quko uni kumi eneŋombo eneŋo newondeye kondé kusiyaŋgurí. Ŋunde kusiyoro iŋondutu kama tero unipare toŋeyemo Uni Parámimboro khe ŋuro yesaráŋoyaŋgo. Ŋunde ŋuro Polko yorotoro iŋo-iŋo rewero unipare yorero toŋeŋgurí. Ko naru rokóŋoro Tiranas koro iŋo-iŋo rewero yayómo ŋuno mande ŋuro epe mito-mito taŋgurí.
ACT 19:10 Ŋunde teyoní, yate-yate kumima naru irisa ŋunde kini taró. Asa ko Esia mira unipare soso, Juda ŋuya Grik ŋuya, Uni Parámimboro mande qu iŋaŋgurí.
ACT 19:11 Anutuko Pol kandímo o wimbí moré enesó-enesó parámi teyara.
ACT 19:12 Unindo eneŋo kho tewero koro kowe punu-punuyó ŋu ri se khumo uniko saŋayemo raŋgurí quno ŋuno se khumoye ŋu kini taró, ko yuqa piyimi mu yorotoro toŋeyaŋgo.
ACT 19:13 Juda uni kumimbo wimbo toŋero yuqa piyimi mu yohoweyaŋgo. Kumi muko Uni Parámi Yesu owí nekoro yuqa piyimi ŋu yohowaŋgo. Ene ŋande yaŋgurí, “Nondo Polko ŋu Yesu ŋuro yesowoyote ŋuro owímo yeya mande kondé yeteno.”
ACT 19:14 Juda o qa-qa unindoro tapá uni ka, owí muko Siva, ŋundo simó kande saŋiyoro irisa pisi yereró. Simó ŋundo kho ŋunde qu taŋgurí.
ACT 19:15 Asa naru kano ŋunde tiqo, yuqa piyimi ŋundo ŋande yaró, “Nondo Yesu iŋo inoteno, ko Pol iŋo inoteno. Quko ye dani?”
ACT 19:16 Ŋunde yiní uni ŋu, yuqa piyimi ŋuro quroko yaró, ŋu yutoro taka yereró. Kowe punu-punuye uto romboŋero yuto wisikara yiriní ya ŋu rotoyi sitú umbuní birimbiri soraŋgurí.
ACT 19:17 Asa Juda unindoya Grik unindoya Efesus yaŋgurí ŋundo o ŋu iŋoro sasaro tero Uni Parámi Yesu owí hokoyaŋgurí.
ACT 19:18 Unipare qambu iŋondutu tero mahero oteteye piyimi ŋu soso komo teyaŋgo ŋu tunomo yesowaŋgurí.
ACT 19:19 Kumimbo o piyimi wimbí moré teyaŋgo, ŋundo o ŋunde tewero quro iŋo-iŋo sokomeye ŋu se koporo unipare toŋeyemo se qayi qaró. Sokome ŋuro kimoyó soweyaŋgurí muko ŋandiro, wondo musiyó silwa 50,000 ŋundiro.
ACT 19:20 Ŋundiro naŋge Uni Parámimboro mande qu usaye parámi taró.
ACT 19:21 Asa o soso ŋu kini tiníqo, Polko ŋande ye iŋaró, “Nondo Masedonia mira koya Akaia mirawore uyaro rotoro Yerusalem pitu ko oroqota rohoréŋoro Rom ŋuno uyarero qenewano.”
ACT 19:22 Quko koretero eneŋo samaka-samaka uni irisa, Timoti koya Erasitus koya, yorero asá yiriní Masedonia uyaririyó. Ko Pol eneŋo muko Esia ŋuno soŋga ta yora.
ACT 19:23 Ŋu naruko ŋuno uni kumimbo Uni Parámimboro Khe ŋuro saŋgirí tero kuma parámi ri otoqaró.
ACT 19:24 Uni ka, owí muko Demitrius, enendo anutu pare ka, owí Aritemis, koro ya surumí ŋuro kapo-kapo ka silwapo towoní uni qambu qundo kimoyi o towoyara uni ŋundo mone parámi reyaŋgo.
ACT 19:25 Asa enendo o towoyara uni ŋu neko yerero uni kho ŋunde qu teyaŋgo ŋuya neko yiriní kopoyi ŋande yaró, “Topo okite, ye iŋoteŋgo, kho teyoteto ŋano quwore mone parámi rero meté kunditeyoteto.
ACT 19:26 Ko ye ŋande qenero iŋoyoteŋgo, uni ŋu, Polko Efesus yendémo ŋano ŋuya Esia mira parámimo soso ŋuno ŋuya unipare qambu yowosoní iŋo-iŋoye rohoréŋoyoteŋgo. Ŋande yimitoyote, ‘Anutu kandeto towoyoteŋgo ŋuko anutu hamó kini.’
ACT 19:27 Hamó, mandímbo mone khonani ŋa rambaruruwoweya. Ŋuya, mandímbo Aritemis koro ya surumí ŋu riní unipare iŋo-iŋoyemo oka kina qembe teweya. Komo Esia unipare soso anutu pare ŋuro iŋondutu teyaŋgo. Quko Polko mande ŋando owí parámi ŋu rambaruruwowero tete.”
ACT 19:28 Yiní iŋoro saŋgirí parámi tero kondé ye nekaŋgurí, “Aritemis, Efesus koro anutu ŋuro owí ŋuko parámi!”
ACT 19:29 Ŋunde yiqo, yendé unipare soso kiwe uyaro soso koporo kheŋgeŋoro Pol koro topé irisa Masedonia koro qu, owéyari Gaius koya Arisitakus koya yorero o qenewero yendé quno ŋuno oŋgurí.
ACT 19:30 Polko yendé ŋuno unipare keweroyewore owero iŋaró, quko Yesu koro iŋo-iŋo rewero unipareto kusiyaŋgurí.
ACT 19:31 Hamó, Esia mira koro uni pará-pará kumimbo Pol koya topo taŋgurí ŋundo mande ka ri mahiní kondé ŋande soréŋaŋgurí, “O qenewero yendé quno ŋuno ma owero,” yaŋgurí.
ACT 19:32 Asa yendé ŋuno unipare qambu ŋu, iŋo-iŋoye kape taró. Ŋunde ŋuroko kumimbo mande ka yaŋgurí, ko kumimbo mande meyowo yaŋgurí. Ko unipare qambu kape tero ŋande iŋaŋgurí, nore do murí karo kopoteto, yero iŋaŋgurí.
ACT 19:33 Juda uni ŋundo eneŋo topoye Aleksanda wosoyi otoqo unipare qambu toŋeyemo kaŋiní kumimbo kiwero roŋgaruwoyaŋgurí. Ko Aleksandako kandí hokoro mande topé huru-huru unipare yimirowero taró.
ACT 19:34 Tiníqo, qenero ŋande iŋaŋgurí, ŋuko Juda uni ka. Ŋunde ŋuro ene maŋgoye koporo watí-watí ye nekoyaŋgurí, “Aritemis, Efesus koro anutu ŋuro owí ŋuko parámi!” Ene watí-watí ŋunde nekeyuri naru piru ta ŋunde kini taró.
ACT 19:35 Asa Efesus yendémboro sopo-sopo uni ŋundo unipare qambu yiyoro mepa mande yero ŋande yaró, “Ye Efesus uni, uni soso ŋande iŋoyoteŋgo, ko nore Efesus uni, norendo Aritemis koro ya surumí ŋu sopoyoteto, ko eneŋo kapo-kapoyó sambo koŋgo umburó ŋu sopoyoteto.
ACT 19:36 Uni kato mande ŋu rohoréŋowero mepémo kini. Ŋunde ŋuro ye mondó yuri. Ye, oka tato, yero waka ta ma tewero.
ACT 19:37 Dokoro uni irisa ŋa yore maheteŋgo, quko ya surumí moŋgo oka kama momo tariyó, ko noreŋo anutunani pare ŋaro kama yesaráŋoyariyó.
ACT 19:38 Asa ko Demitrius koya kho kopo topémboya mande ka yewero iŋoyoteŋgo tiníqo, asa mande kho tewero naruyó yote, ko uni kembé korete qu yote. Ene mandeye mande khono yewero ŋa roŋgaruwi.
ACT 19:39 Ŋunde tiqo, mande ka yorote tiníqo, asa ŋuko huru-huru naru horé ŋuno huruworo ŋu roneneŋowaŋgo.
ACT 19:40 Qeni, noreŋombo itaka o tunoqete ŋuro mande khono kaŋewato, peka. Dokoro huru-huru ŋako murí moré kini. Ŋunde ŋuro uni kembémbo ŋande yewaŋgo, norendo kina kuma teyoteto.”
ACT 19:41 Sopo-sopo uni ŋundo yiní kini tiní, unipare asá yiriní toŋeŋgurí.
ACT 20:1 Asa kuma ŋu kini tiníqo, Polko Yesu koro iŋo-iŋo rewero unipareyó neko yiriní maheŋgurí. Mahi newondeye rukisoyoro, ime yuri yero, Masedonia mirako owero yoroto toŋeró.
ACT 20:2 Toŋero Masedonia ŋuwore ŋuno khímbo yate mande parámi yero newondeye rukisoyaró. Ko imemoŋgo yate Grik mirako uró.
ACT 20:3 Uro yoní kombo kapusa ŋunde kini taró. Yate-yate waŋgowore Siria mirako uyarewero taró, ko Juda uni kumimbo mande kusiyoro, uratoka khumoní, yero taŋgurí. Ŋunde ŋuro Pol rohoréŋoro Masedonia pitu ko oró.
ACT 20:4 Uni Pol koya toŋeŋgurí ŋuko ŋandiro: Sopater, Pirus naŋuní, ŋuko Beria yendé moŋgo qu; Arisitakus koya Sekundus koya, irisa ŋuko Tesalonaika yendé moŋgo qu; Gaius, Deripe yendé moŋgo qu, ŋuya Timoti; Tikikus koya Tiropimus koya, irisa ŋuko Esia mira parámi moŋgo qu.
ACT 20:5 Asa uni ŋundo koretero oro Tiroas yendémo ŋuno nore sopo nereŋgurí.
ACT 20:6 Quko norendo Bret Yisiyó Moré Kini ŋuro o ne-ne ŋu kini tiníqota Filipai yendé rotoro windi tapé moŋgo toŋetowó. Ko waŋgowore karóŋoro naru kandeka ŋunde kini tiní windi tapémo mahero Tiroas ŋuno otowó. Noreko naru kande saŋiyoro irisa Tiroas ŋuno yatowó.
ACT 20:7 Asa sonda naru korete quno nore uniparetoya bret romboŋero o kopo natowó. Polko, kuyepo toŋewano, yero mande yeyuri, yate suwo kewero taró.
ACT 20:8 Ya kopoyatowó quno ŋuno wasa koreko ŋuno suru qambu yora.
ACT 20:9 Ko simó keta ka, owí muko Yutikas, enendo wituko kunditeyaró. Asa Pol mande watí yeyoní Yutikas kupo tero etewero taró. Yate ete khumaró, ko wituwore kore koŋgo hamó rokaráŋo nokono uró. Uníqo, unindo, kindo khumote, ye iŋaŋgurí.
ACT 20:10 Ko Pol uro simó keta ŋuro saŋano etero pisiyoro yimiraró, “Ye ma yukuwowero. Ŋako toŋí yote.”
ACT 20:11 Ŋunde yero rotoro pitu ko oro bret romboŋero re naró. Ko mande piru saŋga sowe tero yeyoní, oro saraŋaró. Saraŋoní Pol roto toŋeró.
ACT 20:12 Ko simó keta ŋu toŋí yoní re towo toŋero newondeyemo niŋgu-niŋgu parámi taŋgurí.
ACT 20:13 Asa nore koretero uro waŋgowore uyarero Asos yendémo oro Pol sopatowó. Dokoro koretero Pol eneŋombo ŋande yaró, “Nondo khendo Asos owero iŋoteno.”
ACT 20:14 Asa yate Polko Asos ŋuno mahiníqo, rero waŋgowore Mitilini yendémo ŋuno uyaretowó.
ACT 20:15 Uyaro etato saraŋoní uyareyate Kios noko mosowí andusina ŋuno windi tapémo roto etatowó. Saraŋoníqo, Samos noko mosowímo uyaro etato saraŋoní, yate windi tapémo Miletus yendémo uyaretowó.
ACT 20:16 Pol komo iŋo-iŋoyómo Efesus yendé takawano, yero iŋo kusiyaró. Ene naru parámi Esia mira parámimo ŋuno yowero piyimiŋoro waka ta toŋewero iŋaró. Ŋu mepémo tiníqo, Pentikos o ne-ne naruko ŋuno Yerusalem yowano, peka, ye iŋaró.
ACT 20:17 Asa Miletus ŋuno Polko mande riní Efesus yendémo oní huru-huru koro tapá uni neko yiriní maheŋgurí.
ACT 20:18 Uni ŋu eneno mahiqo, ŋande yimiraró, “Ye no naru rokóŋoro Esia mirako no yeya date yoranowó ŋuro iŋomukoteŋgo.
ACT 20:19 Nondo owéne rewe umbuní tendoro Uni Parámimboro kho qu teyanowó. Quko naru qambuko Juda unindo nori umbuwero mande kusiyoyi quhurí parámi korowanowó.
ACT 20:20 Ko nondo ye samaka yerewero quro mande ka yero kama soreyanowó. Kini, yendé kewero ŋuya ya enemo-enemo ŋuya mande rondaqe yunoyanowó.
ACT 20:21 Naru rokóŋoro nondo Juda unino, Grik unino mande yesoworo ŋande yimiranowó, norendo Anutusina mahero newonde rohoré teya Uni Paráminani Yesu koro iŋondutu tato.
ACT 20:22 “Asa iŋoyi, itakako Yuqapo kusi niriní no Yerusalem owé teteno. Ŋuno do ka nono tunoqeweya qu, no kama iŋoteno.
ACT 20:23 Ŋandiro naŋge iŋoteno, ko yendé soso toŋeyano quno ŋunoko Yuqa Surumímbo ŋande nimitoyara, ko kusi-kusiko nondowoyi quhurí parámi korowowano.
ACT 20:24 Quko nondo yoto-yotone kondé toworo ŋu parámi yero kama iŋoteno. Kini, khe howewe kini teweya, yero iŋoteno, ko Yesu Uni Parámimbo kho nunaró ŋu tewe kini teweya, yero iŋoteno. Kho ŋuko mande yero Anutu koro samaka-samaka tuwó ŋuro miti mandeyó yewero kho qu.
ACT 20:25 “Asa iŋoyi, komo no ye keweroyewore Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuro yesowo yimitoyanowó. Quko no itakako iŋoteno, imemoŋgo yendo umu-kembane pitu ko kama qenewaŋgo.
ACT 20:26 Ŋunde ŋuro itaka ŋande yimiroteno, ye ka khumowaŋgo quro potó ŋuko neneŋo kini.
ACT 20:27 Dokoro nondo Anutu koro iŋondutuyó soso ŋu yesoworo yimiranowó.
ACT 20:28 Ye koweye meté sopoyuri. Ko Yuqa Surumímbo Anutu koro huru-huru soso yore yeŋo kandeyemo rotaró ŋu ŋuya meté sopo yereyuri. Dokoro eneŋo naŋunímboro sitúŋombo kimo yereró.
ACT 20:29 No iŋoteno, yoroto toŋewano qunoko, isa saŋgirí qundo ye keweroyemo mahero unipare rambaruru yerewaŋgo.
ACT 20:30 Ko uni topoye kumi yeŋo keweroye moŋgo otoqoro mande kota yero unipare kaná yerero yowosowaŋgo.
ACT 20:31 Ŋunde ŋuro ye kondé sopo yereyuri qembe. Ŋande iŋoyuri qembe, kumima naru kapusa qunoko kosa suwo nondo tendo-tendoro oresaka mande ye yimitoyanowó.
ACT 20:32 “Kowe itakako ye yorero Uni Parámi kandímo yorotoro eneŋo samaka-samaka tuwó ŋuro mande kusuŋoyómo yorototeno. Samaka-samaka tuwó ŋundo meté wimbu re yunoweya, ko o meté qu Anutuko unipare soso rokó yereró ŋu siyowaŋgo qu siyoro yunoweya.
ACT 20:33 Nondo uni karo silwayó, golyó, tuwiyó quro qene nuŋgu ka kama tanowó.
ACT 20:34 Yeŋombo iŋoteŋgo, neneŋombo kho towanowó ŋuro tero otoro tukuni teroqo neneŋombo o siyoyanowó, ko nondo uni noya yoteto ŋu ŋuya samaka yereyanowó.
ACT 20:35 O soso tanowó ŋundoko ŋande witú yereró, asa yendo kho kondé tero uni wimbuye moré kini ŋu samaka yerewaŋgo. Yesu Uni Parámi eneŋombo yaró ŋuro iŋato. Ŋande yaró, ‘Ko uni ka oka topé moŋgo siyoweya quko puriŋo ka reweya, peka. Quko uni ka oka topé inoweya ŋuko puriŋo parámi ka hamó reweya.’”
ACT 20:36 Polko mande ŋu yiní kini tiní potoruku tero tapá uni ŋuya hariri taŋgurí.
ACT 20:37 Ŋu kini tiní soso tendoro Pol towo pisiyoro mutó inaŋgurí.
ACT 20:38 Komo Polko yaró, “Yeko no umu-kembane kama qenewaŋgo,” ŋunde ŋuro newonde surumí parámi taŋgurí. Ko rero waŋgo saŋano rotaŋgurí.
ACT 21:1 Asa norendo uni ŋu yorotoro waŋgowore toŋero roneneŋo uyarero Kos noko mosowímo ŋuno uyaretowó. Ko saraŋoníqo Rotes noko mosowímo ŋuno uyaro rotoro windi tapémo Patara yendémo ŋuno uyaretowó.
ACT 21:2 Yendémo ŋuno waŋgo ka Ponisia mirako uyareweya qu seqaro qenero ŋuwore toŋetowó.
ACT 21:3 Uyareyate Saipras noko mosowí ŋu kandenani tesina yoní qenero takaro, yate-yate Siria mira takaro Tair yendémo ŋuno uyaretowó. Waŋgo simburí ŋundo situwi se rotowero tiní ŋuno oŋgurí.
ACT 21:4 Yendémo ŋuno Yesu koro iŋo-iŋo rewero unipareyó kumi yiyato ŋundo Yuqapo Pol ŋande miraŋgurí, “Ke Yerusalem ma owero.” Ŋunde ŋuroko naru kande saŋiyoro irisa ŋunde ŋuno yoratowó.
ACT 21:5 Asa ko naru ŋu kini tiníqo, nore yendé ŋu rotowero tatoqo, Anutu koro uni ŋuya pare-simóyemboya, nore norero yendé rotoro windi sumeyoro potoruku rero hariri tatowó.
ACT 21:6 Hariri tato kini tiní, imemoŋgo toŋi, yero nimiraŋgurí, ko, ime yuri, yero waŋgo saŋano otowó, ko pitu ko ene norotoro yayemo toŋeŋgurí.
ACT 21:7 Asa ko nore waŋgowore Tair yendé rotoro, yate Tolemes yendémo ŋuno uyaretowó. Ŋuno uni topotoya kosa meté yatowó, ko nore kosa kanata na ŋuya yatowó.
ACT 21:8 Ko saraŋoníqo, Tolemes ŋu rotoro nore Sisaria yendémo ŋuno uyaro miti mande yesowowero uni ŋu, Filipko yano oro eneya yatowó. Ŋuko uni kande saŋiyoro irisako asá yerewí uni samaka yereyaŋgo ŋuro qu ka.
ACT 21:9 Eneŋo nambo-simó keta nimí kini qundo ye-ye mande yeyaŋgo.
ACT 21:10 Asa Sisaria ŋuno naru kumi ŋuno yato, ye-ye uni ka, owí Akapas, ene Judia mira rotoro Sisaria umburó.
ACT 21:11 Umburo noreno mahero Polko utó newondímo kusiyoyara ŋu rero eneŋombo eneŋo khe kandí kusiyaró. Kusiyoro ŋande yaró, “Yuqa Surumímbo ŋande yete, ‘Juda uni Yerusalem yoteŋgo ŋundo utó ŋaro simburí rero ŋande kusiyowaŋgo, ko rero uni wini meyowo kumi kandeyemo rotowaŋgo.’”
ACT 21:12 Yiní iŋoro noreya yendé unipare ŋuya Pol kondé, “Yerusalem ma owero,” yatowó.
ACT 21:13 Quko Polko mande topé yaró, “Ye do karo tendoro no newondene rambaruruwoyoteŋgo? No Yerusalem ŋuno kusi nerewaŋgope ma nuroyi khumowano, peka. Enina, Uni Parámi Yesu koro owí hokowero khe ŋu howewano.”
ACT 21:14 Ŋunde yiníqo, nore iŋo-iŋoyó rohoréŋowero mepémo kini tero mande ŋu rotato. Ŋande yatowó, “Uni Parámimboro nuŋgurí tunoqiní.”
ACT 21:15 Naru ŋu kini tiníqo, situwinani roŋgaruworo Yerusalem ŋuno otowó.
ACT 21:16 Oro Sisaria yendémboro iŋo-iŋo rewero unipare kumi noreya oro Nasonko yano norotaŋgurí. Nason ŋuko Saipras noko mosowí moŋgo qu, Yesu koro iŋo-iŋo uni korete qu ka.
ACT 21:17 Asa Yerusalem otowó quno uni topo ŋuno qundo noreŋo niŋgu-niŋgu taŋgurí.
ACT 21:18 Saraŋoníqo, Pol noreya Jems qenewero otowó. Oto huru-huru koro tapá uni soso Jems koya yaŋgurí.
ACT 21:19 Ŋuno oro Polko kosa meté yero yimiraró, ko eneŋombo meté roneneŋoro o soso Anutuko khoyómo uni wini meyowo qu keweroyemo taró ŋuro yaró.
ACT 21:20 Ŋunde yiníqo, iŋoro Anutu owí hokaŋgurí. Ko ŋande miraŋgurí, “Topo, qeno. Juda uni qambu horé qundo iŋondutu taŋgurí, ko uni soso ŋundo hutuŋo mande howewero ŋuro kondé iŋoyoteŋgo.
ACT 21:21 Quko uni kumimbo keŋo ŋande yimiroyi iŋaŋgurí, “Ko Polko Juda uni kumi uni wini meyowo keweroyemo yoteŋgo qu rowore yerero Mosesko hutuŋo mande qu howewero soré yereyote. Ene ŋande yeyote, ‘Ye simóyemboro koweye ma toŋowero. Ko otete komo qu ma howewero.’
ACT 21:22 Nore date tewato? Juda iŋondutu uni ŋundo keto mahe ŋuro hamó iŋowaŋgo.
ACT 21:23 “Asa otete ka kimiratoka ŋunde te qembe. Uni nimí kini ŋano yoteŋgo qundo komo oka tewero quro Anutu koya mande kusiyaŋgurí.
ACT 21:24 Ke uni ŋu yorero ye soso Anutu toŋímo sara tunoqewero otete ŋu ti qembe. Ŋunde teya keto eneŋo o qa-qa te inowero qu kimoyikata huye toŋowaŋgo. Ke ŋunde tiqota unipare soso iŋowaŋgo, uni kumimbo kota mande keya yaŋgurí na. Ŋande iŋowaŋgo, keko hutuŋo mande howeyote, yero iŋowaŋgo.
ACT 21:25 Asa uni wini meyowomboro iŋondutu unipare quro norendo komo mande kusiyoro sokome ka ratowó. Ŋande yimiratowó, ko unindo nú-qare ka uroyi khumoní rero anutu kota-kota o te yunaŋgurí ŋu ma newero, ko sitú ma newero, ko unindo númbowe puŋeye kusiyi khumoní ŋu ŋuya ma newero, ko se simbururu ma tewero.”
ACT 21:26 Asa ko saraŋoníqo, Polko uni ŋu yorero eneya Anutu toŋímo sara tunoqewero otete ŋu taŋgurí. Ŋunde teroqo Ya Surumímo oro piŋa mande ka o qa-qa uni yimitoro ŋande yaró, do naru kano murí tewero naruyó ŋu kini teweya, ko do naru kano uni soso ŋundo o qa-qa Anutu te inowaŋgo ŋuro yimiraró.
ACT 21:27 Asa murí tewero naru kande saŋiyoro irisa kini tewero taró quno ŋuno Juda uni Esia noŋgo qu kumimbo Pol Ya Surumímo qeneŋgurí. Qenero unipare qambu ŋu iŋo-iŋoye kape tiní Pol toworo
ACT 21:28 ŋande neke kiwaŋgurí, “Ye Israel uni, nore samaka niri! Uni ŋando mira soso ŋuno mande rondaqe unipare yunoyote, ko mandí muko noreŋo wininani, hutuŋo mandenani, ko Ya Surumínani ŋaro yesaráŋoyote. Ŋu naŋge kini. Kini, enendo Grik uni ŋuya yorero Ya Surumímo ŋano arero Ya meté horé ŋa riní Anutu toŋímo pusú teyote.”
ACT 21:29 Ŋunde yaŋgurí, dokoro komo Grik uni ka Efesus noŋgo qu, owí Tiropimus, Pol koya yendémo yiyaŋgurí, ko ŋande ye iŋaŋgurí, ko Polko uni ŋu re Ya Surumímo ariri, yero iŋaŋgurí.
ACT 21:30 Asa ŋunde yero kiwi Yerusalem uni soso iŋoro yukuworo kheŋgeŋoro mahe kopaŋgurí. Koporo Pol toworo rero Ya Surumímo rotoro yendémo uŋgurí. Ko waka ta Ya Surumí ŋuro mako qu tuŋaŋgurí.
ACT 21:31 Pol toworo uroyiqo, Rom koro kuma unindoro uni kembé ŋundo Yerusalem soso iŋo-iŋoye kape taró ŋuro piŋa mande iŋaró.
ACT 21:32 Ŋunde ŋuro waka ta uni kembémbo kuma unindoro sopo-sopo kumimboya uniyemboya yorero kheŋgeŋo uyaŋgurí. Uyari unipareto yiyoro Pol utoyaŋgo ŋu rotaŋgurí.
ACT 21:33 Uni kembé ŋundo kutaqemo mahero Pol toworo kuma uniyó yimira, kato utó kondémbo irisa kusiyi, ye yimiraró. Yero unipare ŋande osese yereró, “Ŋa dani ka? Do ka taró?”
ACT 21:34 Yiní unipare qambu keweroyemo uni kumimbo mande ka yero nekaŋgurí, ko uni kumimbo mande meyowo yaŋgurí. Niri-niri qambu tiqo, kuma uni ŋundo o hamó qene iŋowero mepémo kini taró. Ŋunde ŋuro kuma uni yimironí Pol re toworo kuma unindo ya quroko owero taŋgurí.
ACT 21:35 Pol oro ya piri saŋano owero tiní unipare qambu ŋundo, uratoka khumoní, yero kuma kondé ti owero rukusuwoní kuma unindo re korowo oŋgurí.
ACT 21:36 Kowe unipare parámi ŋu yohowero oro ene mande kondé ŋande yaŋgurí, “Urika khumoní!”
ACT 21:37 Asa Pol kuma unindo yayemo owero teroqota kuma unindoro uni kembé ŋu ŋande kirayaró, “Meté mande ka keya yewe teteno?” Yiní yaró, “Date koro? Keto Grik mandewore yete.
ACT 21:38 Noko, ke peka Isip uni ŋu, yero iŋoyoteno, soŋga komo kuma riní otoqoní uni saŋgirí 4,000 uni sukepo yutoyoteŋgo qu yorero mira wimbímo uyareŋgurí.”
ACT 21:39 Ko Polko yaró, “Noko Juda uni ka, Tarsus yendé Silisia mirako qu ka. Yendéne muko owí parámi moré. Ai, no unipare mande yunowero iŋoteno.”
ACT 21:40 Uni kembé ŋundo meté yiníqo, Pol mako piŋo saŋano ŋuno kaŋero kandímbo naŋge rokó-rokó taró. Ŋunde ŋuro soso maŋgoye kusiyoyi Polko Hibru mandewore mande yaró. Ŋande yaró,
ACT 22:1 “Uni topo ko awa okite, ye iŋoyi. No mande topé yeya yewe teteno.”
ACT 22:2 Ŋunde Hibru mandewore yiníqo, iŋoro mondó ta yotoro niri-niri ka kama taŋgurí. Polko ŋande yaró,
ACT 22:3 “Noko Juda uni ka. Námembo Silisia mirako Tarsus yendémo ŋuno pisi nereró, quko no Judia mirako ŋano parámi tanowó. Gamalielko iŋo-iŋo no nunaró, ko usi-sinanimboro hutuŋo mandeye ŋuro iŋo-iŋo nunaró. Ŋunde ŋuro ye itaka teyoteŋgo ŋunde naŋge nondo Anutu koro kondé iŋoyanowó.
ACT 22:4 Ŋunde ŋuro no unipare Khe ŋu howeyaŋgurí qu yutoyano, ko uni ŋuya pare ŋuya yorero kusi-kusi yano yorotoyano.
ACT 22:5 O qa-qa unindoro tapá unindoya uniparetoro uni kembé-kembémboya, sowo mande ŋu meté ye yimirowaŋgo. Dokoro enendo Damaskus topo-topoyemboro sokome ka nunoyi unipare ŋunde qu yondoworo oteteye piyimi ŋuro topé rewero quro yore Yerusalem mahewero khendo Damaskus yendémo ŋuno unowó.
ACT 22:6 “Asa no khendo yate kosa keweroko Damaskus yendémo ŋuno owero naŋge tanowó. Ko waka ta hiyó parámi ka sambo saŋa noŋgo umburo no hiyó nunaró.
ACT 22:7 Hiyó nunoní rokaráŋoro nokono umbuweqo, maŋgo kato nimiraró, ‘Sol, Sol, ke do karo no rambaruru nereyote?’
ACT 22:8 “Yiní mande topé ŋande yanowó, ‘Uni parámi, ke dani?’ “Yewe nimiraró, ‘Noko Yesu, Nasaret noŋgo qu, keto no rambaruru nereyote,’ yaró.
ACT 22:9 Uni noya yatowó ŋuko hiyó ŋu qeneŋgurí, quko maŋgó iŋanowó ŋu ene kama iŋaŋgurí.
ACT 22:10 “Asa ŋande yanowó, ‘Uni Parámi, no itaka do ka tewe teteno?’ “Yeweqo, Uni Parámimbo nimiraró, ‘Ke otoqoya Damaskus oyo. Ko ŋu yendémo ŋunoko uni kato do kho ka kunoteno qu kimiroweya,’ yaró.
ACT 22:11 Hiyó ŋuko parámi horé, asa ko kini tiníqota nondo o qenewero mepémo kini. Uni noya yatowó ŋundo kandenemo nondoworo norero Damaskus otowó.
ACT 22:12 “Ko uni ka ŋuno yaró, owí muko Ananaias. Uni ŋuko hutuŋo mande hamó howeyara. Juda uni soso Damaskus yoteŋgo ŋundo ŋande yeyoteŋgo, ŋuko uni meté.
ACT 22:13 Asa ene mahero no taŋgenemo kaŋero ŋande nimiraró, ‘Topo Sol, ke pitu ko toŋete.’ Yiníqo, ŋu naruko ŋuno naŋge toŋene muko pitu ko meté tiní toŋete ene qenenowó.
ACT 22:14 “Asa ŋande yaró, ‘Usi-sinanimboro Anutuyembo ke rokó kerero ŋande ye iŋaró, ko keto eneŋo iŋo-iŋo qu iŋoyi tondaŋeweya, ko keto Uni Roneneŋowí ŋu qenero maŋgómbo mande yete ŋu iŋoweya.
ACT 22:15 Ŋunde ye iŋaró, dokoro keto maŋgó rero toŋeŋgepo qeneró ŋuya kusumbokepo iŋaró ŋuro unipare soso yesowoweya.
ACT 22:16 Asa ke do ka sopoyote? Otoqoya owí nekoya sono rika enendo quhuríŋge soworo se rotoweya.’
ACT 22:17 “Imemoŋgo no Yerusalem mahero Ya Surumímo ŋuno hariri teroqo, iŋo-iŋone enesó-enesó tiní
ACT 22:18 Uni Parámi qenenowó. Qenewe ŋande nimitoyaró, ‘Waka ta Yerusalem roto toŋe. Dokoro ke mandene re ŋano yeweya, quko uni kumimbo iŋowero piyimiŋowaŋgo.’
ACT 22:19 “Ko nondo yanowó, ‘Uni Parámi, uni ŋano qundo ŋande iŋoteŋgo, komo nondo huru-huru ya soso quwore uro iŋondutu unipare kusi yereyano, ko haususu yereyano.
ACT 22:20 Ko komo enendo keŋo yesowowero uni Stiven ŋu uri khumoníqo, neneŋombo kutaqemo kaŋero niŋgu-niŋgu tero urowero uni ŋuro kowe punu-punuye sopoyanowó.’
ACT 22:21 “Yeweqo, nimiraró, ‘Ke oyo. No asá kerewe sewemo toŋero uni wini meyowo keweroyemo yoweya.’”
ACT 22:22 Asa Juda unindo Pol koro mande qu soso iŋoro kondé nekaŋgurí, “Urika khumoní! Uni ŋunde qundo nokono ŋano kama yoweya!”
ACT 22:23 Ŋunde yero hurí tero wimbo-wimbo nekero kowe punu-punuye piru qu se wendaŋe raŋoro kuku somoyaŋgurí.
ACT 22:24 Asa ko kuma unindoro uni kembé ŋundo kuma uni yimitoro ŋande yaró, “Pol yano re oya haususuwoya ŋande oseseyuri, do murí karo unipareto niri-niri parámi ŋunde teyoteŋgo,” yaró.
ACT 22:25 Asa kusiyoro haususuwowero taŋgurí quno Polko kuma unindoro sopo-sopo ka ŋande oseseyaró, “Yembe meté Rom uni mande khono kama kaŋaró qu ka haususuwowaŋgo?”
ACT 22:26 Yiníqo, sopo-sopo uni ŋu kuma unindoro uni kembé ŋuno uyaro oseseyaró, “Ke do tewero? Uni ŋuko Rom uni ka.”
ACT 22:27 Ko uni kembé ŋundo Pol ŋande miraró, “Ke no nimito. Kepe Rom uni kape ma kini?” Yiní, “Iyo,” yaró.
ACT 22:28 Yiní ŋande yaró, “Nondo kimo parámi raŋoro Rom uni tanowó.” Ko Polko yaró, “Quko námbo pisi niriníqo, nondo Rom uni tanowó.”
ACT 22:29 Ŋunde ŋuro kuma unindo oseseyowero qundo waka ta toŋeŋgurí. Kowe kuma unindoro uni kembé ŋundo sasaro taró. Dokoro enendo Pol, Rom uni ka, kusiyaró.
ACT 22:30 Kuma unindoro uni kembé ŋundo do murí horé karo Juda unindo Pol mande kho inoyaŋgo ŋuro iŋowero taró. Ŋunde ŋuro saraŋoní re rotoro o qa-qa unindoro tapá unindoya uni pará-parámboya neko yiriní mahe huruwaŋgurí. Ko Pol rero rotoní.
ACT 23:1 Polko kaŋero Sanedrin kondé toŋetero yaró, “Uni topo, no iŋo-iŋonemo ŋande iŋoteno, ko naru rokóŋoro Anutu koro o qu howeyoteno arero itaka ŋa.”
ACT 23:2 Yiníqo, o qa-qa unindoro tapá uni Ananias ŋundo uni Pol koro taŋgímo kaŋaŋgurí ŋu yimironí maŋgó tamaŋgurí.
ACT 23:3 Ŋunde ti Polko miraró, “Ke hoŋgo ka sono sara-sarapo sonowaŋgurí qu! Anutuko ke kuroweya! Qeno, ke mande khono norotoro hutuŋo mandewore ronda nerete, quko keŋombo naŋge mande ŋu karóŋoro no nuri yero yimirote!”
ACT 23:4 Yiní uni kutaqemo kaŋaŋgurí ŋundo yaŋgurí, “Ke peka Anutu koro o qa-qa unindoro tapá uni ŋu ŋunde huwóŋote, peka?”
ACT 23:5 Ko Polko yaró, “Uni topo, ŋuko o qa-qa unindoro tapá uni qu ŋu kama iŋoro yeteno. Dokoro sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, ‘Ke uniparetoro wiri yerete uni ŋuya mande piyimi ma yimitoyowero.’”
ACT 23:6 Asa Polko ŋande iŋaró, ko sopo-sopo uni ŋuno huruwaŋgurí kumi muko Sadyusi ko kumi Farisi. Ŋunde ŋuro Sanedrin ŋunoko nekero ŋande yaró, “Uni topo, noko Farisi koro wini qu ka, ko awane ŋuya Farisi koro wini qu ka. Nondo unipare khumaŋgurí qundo pitu ko otoqowaŋgo, yero iŋondutu teteno. Ŋu murí ŋuro no norero mande khono norotoyoteŋgo.”
ACT 23:7 Ŋunde yiníqo, Farisi unindoya Sadyusi unindoya kiro puso tiqo, huru-huru ŋuko usowaró.
ACT 23:8 Dokoro Sadyusi unindo ŋande yeyaŋgo, unipare khumaŋgurí qundo pitu ko kama otoqowaŋgo, ko sambo simó kama yoteŋgo, ko yuqa piyimi ŋuya kama yoteŋgo. Quko Farisi unindo o kapusa ŋuro iŋondutu teyaŋgo.
ACT 23:9 Asa ko niri-niri parámi tero Farisi koro hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni kumimboko kondé ŋande yaŋgurí, “Nore uni ŋaro quhurí ka kama qeneteto. Yuqa kato eneya mande tarómbe, ma sambo simó kato eneya mande taró, peka.”
ACT 23:10 Yiqo, kiro saŋgirí ŋu parámi horé taró, ko kuma unindoro uni kembé ŋundo, Pol kawore-kawore towo wosoyi wuriwe tete, peka, ye iŋaró. Ŋunde ŋuro kuma uni yimironí uni keweroyemo uro rero kuma unindo ya quroko oŋgurí.
ACT 23:11 Asa saraŋoní suwono Uni Parámimbo Pol taŋgímo kaŋero miraró, “Newondeke kondé yoní. Keto neneŋo mandene ŋa Yerusalem ŋuno ya, ŋunde naŋge oro Rom ŋuno ŋuya yesowoweya.”
ACT 23:12 Saraŋoníqo, Juda uni kumimbo koporo mande kusiyoro ŋande yaŋgurí, “Hamó yeteto, ko noreko oka kama neyate oro Pol urato khumoníqota.”
ACT 23:13 Uni mande hamó yero mande kusiyaŋgurí ŋuko 40 ŋundiro.
ACT 23:14 Asa ŋunde yero o qa-qa unindoro tapá unindoya uni kembé-kembémboya ŋuno oro ŋande yimiraŋgurí, “Nore mande kusiyoro mande hamó moŋgo yero ŋande yatowó, ko nore oka kama neyate oro Pol urato khumoníqota.
ACT 23:15 Ŋunde ŋuro yeya Sanedrin ŋuya kota mande rika kuma unindoro uni kembémo oní Pol rero yeno umbuweya. Ye kota mande yewaŋgo ŋuko ŋandiro, ko yendo Pol koro murí ŋu okeyá ta iŋowero ye iŋoteŋgo. Asa ko yeno mahe yoroní urato khumoweya.”
ACT 23:16 Quko Pol okímbo mondó sóqero uri khumoweya mande kusiyaŋgurí ŋu iŋoro toŋero kuma unindo ya quroko oro Pol ŋuro miraró.
ACT 23:17 Ŋunde ŋuro Polko kuma unindoro sopo-sopo uniye nekoro miraró, “Simó keta ŋa reya kuma unindoro uni kembémo oyika mande ka miroweya.”
ACT 23:18 Ŋunde yiníqo, re toworo uni kembémo oro ŋande yaró, “Kusi-kusi uni Pol ŋundo no neko nerero nimironí uni keta ŋa rero mande ka re kunowero keno maheteno.”
ACT 23:19 Yiní uni kembé ŋundo simó keta ŋu kandímo toworo rero tapémo uro ŋande oseseyaró, “Keto do mande ka noya yewero?”
ACT 23:20 Yiní yaró, “Juda uni kumimbo mande ka ŋande kusiyaŋgurí, ko kuyepo osese kiri keto Pol rero Sanedrin ŋuno re uweya. Kota mande ŋande yewaŋgo, enendo Pol koro murí ŋu okeyá ta iŋowero ye iŋoteŋgo.
ACT 23:21 Quko ke mandeye ŋu ma howewero. Uni kumi muko 40 ŋundiro, ŋundo mande hamó ŋande yero, o koro kundiŋi teyate Pol urato khumoníqota, yaŋgurí. Ko itakako o roŋgaruworo keto meté yekata yero ke sopo kereyoteŋgo.”
ACT 23:22 Ŋunde yiníqo, uni kembé ŋundo simó keta ŋu mande kondé ŋande miraró, “Keto mande no nimirote ŋa yero uni ka ma yimirowero” yiní toŋeró.
ACT 23:23 Asa, kuma unindoro uni kembé ŋundo kuma unindoro sopo-sopo uni irisa neko yerero yimiraró, “Yari kuma uni 200 ŋundiro, ko uni hosi saŋano kunditeyoteŋgo 70 ŋundiro, ko uni saŋgaye se towoyoteŋgo 200 ŋundiro ŋu yoriri suwono 9 kilok ŋunoko Sisaria yendémo ŋuno uwaŋgo.
ACT 23:24 Ko Pol ri hosi saŋano kunditero wiri yerete uni Feliksiko ŋuno khewore uní.”
ACT 23:25 Ŋunde yero sokome ka ŋande nakayáŋaró.
ACT 23:26 No Kolotias Lisias, nondo Wiri Yerete Uni Feliks, keya kosa meté yeteno.
ACT 23:27 Uni ŋako, Juda unindo toworo, uratoka khumoní, yero taŋgurí. Quko komo uni kato, ŋuko Rom uni ka, yi iŋanowó, ŋunde ŋuro noya kuma unindoya oro kandeye moŋgo re toŋetowó.
ACT 23:28 Ko nondo do murí karo mande khono rotaŋgurí ŋuro iŋowero quro rero huru-huruyemo utowó.
ACT 23:29 Uro ŋande iŋanowó, ko o taró ŋuko hutuŋo mandeye naŋge karóŋaró, norendo urato khumowero qu kini, ko kusi-kusi yano rotowero qu kini.
ACT 23:30 Asa uni kumimbo, uni ŋu urato khumoní, yero mande kusiyoyi mande ŋu nono tunoqaró. Ŋunde ŋuro nondo asáŋowe keno uró ŋu. Kowe no unindo uni ŋa mande khono rotowero ye iŋoteŋgo ŋu yimirowe ene ŋuya keno uro iŋo-iŋoye toŋeŋgemo yewaŋgo.
ACT 23:31 Sokome ŋunde nakayáŋoro riní kuma unindo mandí howero Pol rero Antipatiris yendémo ŋuno suwono uŋgurí.
ACT 23:32 Saraŋoní kuma uni khímo uyareyaŋgo ŋu rohoréŋoro yano pitu ko oŋgurí. Ko kuma uni hosi saŋano kunditaŋgurí ŋundo naŋge Pol rero Sisaria uyaŋgurí.
ACT 23:33 Uyate Sisaria oro sokome ŋu rero wiri yerete uni ŋu inaŋgurí, ko Pol ŋuya re mahi toŋímo kaŋaró.
ACT 23:34 Wiri yerete uni ŋundo sokome ŋu weyoro Pol oseseyaró, “Ke do mira ka noŋgo qu?” Yiní yaró, “Noko Silisia noŋgo qu.”
ACT 23:35 Yiní yaró, “Uni mande khono korotowero ye iŋoteŋgo ŋundo mahikata mande kho ŋu tewano.” Yero ŋande yimiraró, “Reya uya wiri yerete uni Herotko yano ŋuno sopoyoyi.”
ACT 24:1 Asa kosa naru kandeka ŋunde rotoro o qa-qa unindoro tapá uni Ananias ŋuya uni kembé kumimboya maŋgó uni owí Teritulus ŋuya ŋuno uŋgurí. Uro wiri yerete uni mitoro do murí karo Pol rero mande khono rotaŋgurí ŋuro miraŋgurí.
ACT 24:2 Miroyi Pol nekoní mahiní Teritulusko ŋu murí ŋuro ŋande yaró, “Uni parámi Feliks, naru piruko ŋuno keto nore wiri niri meté kunditeyoteto. Iŋondutuke meté ŋundo nore samaka nerero keto o piyimi qundo noreŋo wini qu rambaruru nereyaró ŋu roŋgaruwaró.
ACT 24:3 Ŋunde ŋuroko Feliks, keko uni meté horé, ko nore naru rokóŋoro ŋuro yuŋguna kereyoteto.
ACT 24:4 Quko yate nondo naru piru kusi kerewano koro. Meté keŋo newonde metémboro naŋge mande tukuni ka iŋo.
ACT 24:5 “Nore ŋande iŋoteto, ko uni ŋano qundo otete piyimi horé teyote. Enendo kiro kuma riní Juda uni soso keweroyemo ko mira yendé soso ŋuno tunoqeyote. Eneko Nasaret yendé uni karo usowo-sowo quro uni korete-koreteye.
ACT 24:6 Ko Ya Surumí ŋu ŋuya riní pusú tewero taró, quko toworo kusiyatowó.
ACT 24:8 Ŋunde ŋuro keŋombo uni ŋu oseseyoya eneŋo maŋgó moŋgo o soso norendo ŋuro rero mande khono rotatowó ŋu iŋoweya.”
ACT 24:9 Ŋunde yiní Juda unindo ŋuya samakaŋoro ŋande yesowaŋgurí, “Mande ŋu soso hamó.”
ACT 24:10 Asa wiri yerete uni ŋu kandímbo rokóŋoníqo, Polko mande topé ŋande yaró, “No iŋoteno, kumima naru qambu ke unipare ŋaro ronda-ronda uniye yora. Ŋunde ŋuro niŋgu-niŋgu tero mandeye topé yewe teteno.
ACT 24:11 Keto uni osese yereweya tiníqo, ke ŋande iŋoweya, ko nondo komo kosa naru 12 amena Anutuko potoruku te inowero Yerusalem ŋuno onowó.
ACT 24:12 Uni mande kho nunoyoteŋgo ŋundo no niyi eneya mande saŋgirí Ya Surumímo ŋuno kama yanowó, ko huru-huru yaye kumimo ŋunope ma yendémo unipare qambu kama okoko yerenowó. Kini.
ACT 24:13 Ko mande ŋa yero no norero mande khono norotaŋgo ŋako, enendo mande kho ŋuro murí hamó ŋu ri tunoqewero mepémo kini.
ACT 24:14 Quko nondo mande ka keno yewe teteno. Khe ŋaro eneŋombo ŋande ye nekoteŋgo, ‘Usowo-sowo,’ ŋuko no hamó howeyoteno. Nondo Khe ŋu howero usi-sinanimboro Anutuye ŋuro potoruku te inoyoteno. Nondo Hutuŋo Mande soso koya Ye-ye Unindo mande nakayáŋaŋgurí ŋuya soso iŋondutuwoyoteno.
ACT 24:15 Uni mande kho nunoyoteŋgo ŋaya noya o kanata quro kondé iŋoyoteto, ko Anutuko uni soso khumaŋgurí mu, asa uni roneneŋowímboya uni piyimimboya soso yoriní pitu ko otoqowaŋgo.
ACT 24:16 Ŋunde ŋuro no naru rokóŋoro Anutu toŋímo ko unipare toŋeyemo ŋuya no kondé tero otete sopowero quro iŋo-iŋone ŋu rewe roneneŋoní o piyimi ka kama teyoteno.
ACT 24:17 “No kumima naru kumimo mira meyowomo yate pitu ko ŋano mahenowó. Nondo mone siyoro sitú topo-topone otoro tukuni teyaŋgo ŋu samaka yerenowó, ko o qa-qa Anutu te inowero qu se mahenowó.
ACT 24:18 Ŋunde tanowó, ko Anutu toŋímo sara tunoqewero otete ka tero Ya Surumímo ŋuro quroko oweqo, no niyaŋgurí. Unipare soŋga ta naŋge noya yatowó. Ko norendo niri parámi ka kama tatowó.
ACT 24:19 Quko Juda uni kumimbo Esia mira parámi moŋgo qu Ya Surumímo ŋuno yaŋgurí. Uni ŋundo meté mahero toŋeŋgemo kaŋero mande kho nunowaŋgo, peka.
ACT 24:20 Ŋunde kini tiníqo, asa uni ŋano qundo no Sanedrin toŋeyemo kaŋanowó quno do quhurí ka nono qeneŋgurí ŋu meté yewaŋgo.
ACT 24:21 Mande kanata karo mande kho nunoyoteŋgo naŋge, peka. Ŋu naruko ŋuno nondo keweroyemo kaŋero kondé ŋande kiwanowó, ‘No unipare khumaŋgurí qundo pitu ko otoqowaŋgo ŋuro iŋondutuwoyoteno. Ŋunde ŋuroko no norero mande khono norotoyoteŋgo ŋa.’”
ACT 24:22 Feliksiko Khe ŋuro komo iŋaró, ŋunde ŋuro ŋande yaró, “Imemoŋgo kuma unindoro uni kembé, Lisias ŋu, mahe umbuníqota nondo mande ŋa roŋgaruwowano,” yero Juda uni asá yiriní toŋeŋgurí.
ACT 24:23 Ko enendo kuma unindoro sopo-sopo uniye ŋu mironí Pol sopoyuri, quko kondé ma kusiyowero, eneŋo topé-topémbo o qímboro se mahewaŋgo, yaró.
ACT 24:24 Imemoŋgo ta Feliks koya parí Durusila koya mahiriyó. Durusila ŋuko Juda pare ka. Ko Feliksiko Pol nekoní mahero unipareto Yesu ŋuko Kristo ŋu iŋondutu teyoteŋgo ŋuro yiní iŋaró.
ACT 24:25 Polko otete roneneŋowí ŋuro yaró, ko uni kato eneŋo meté sopoyote ŋuro yaró, ko imemoŋgo Anutuko unipare ronda yereweya ŋuro yaró. Ŋunde yiníqo, Feliks sasaro tero yaró, “Koro ŋu! Toŋe. Imemoŋgo naru ka yoníqo, neko kerewe maheweya.”
ACT 24:26 Ŋunde yaró, quko oka karo ŋuya ŋande ye iŋaró, ko Polko peka kina rotowero ŋuro mone ka inoweya, peka. Ŋunde ŋuro naru qambu nekoní mahiní ŋuya mande yeyari.
ACT 24:27 Yate-yate kumima naru irisa ŋunde rotoro Posias Festus ŋundo Feliks mepé raró. Ko Feliksiko, Juda uni eneŋo metéŋowaŋgo, ye iŋoro Pol rotoní kusi-kusi yano yaró.
ACT 25:1 Asa Festus ŋu Judia mirako mahiníqota kosa naru kapusa kini tiní Sisaria yendé rotoro Yerusalem oró.
ACT 25:2 Oní o qa-qa unindoro tapá uni kumimboya Juda koro uni pará-parámboya eneno uyaro Pol mande kho inoyaŋgurí. Ene kondé eneya ŋandiro yaŋgurí,
ACT 25:3 “Keto noreŋo metéŋoya uni ŋu ri Yerusalem areweya.” Ŋunde yaŋgurí, dokoro kheko sóqero, Pol uratoka khumoní, yero taŋgurí.
ACT 25:4 Asa Festusko mande topé yaró, “Pol Sisaria ŋuno kusi-kusi yano yote, ko naru tukuni ta neneŋombo Sisaria uwano.
ACT 25:5 Ŋunde ŋuro tapá uniye muko noya uwato. Ko uni ŋuro quhuríŋo ka yote tiníqo, asa enendo rero mande khono rotowaŋgo.”
ACT 25:6 Festus eneya yotoro naru kande saŋiyoro kapusape ma kande irisa ŋunde rotoro Sisaria uró. Uní saraŋoníqo, mande kho inowero yakutímo kunditero yimiraró, Pol re mahi qembe, yaró.
ACT 25:7 Ri mahiní Juda uni Yerusalem rotoro umbuŋgurí qundo wuririyoro mande quhurí yero saŋgawaŋgurí. Quko mandeyemboro murí hamó wisiyowero mepémo kini.
ACT 25:8 Asa Polko mandeye topé ŋande yaró, “Nondo o piyimi ka kama tanowó. Nondo Juda unindoro hutuŋo mande qu kama karóŋanowó, ko Ya Surumínani kama roworemanowó, ko Sisa mandí kama wendaqanowó.”
ACT 25:9 Yiní Festus ŋundo Juda uni meté yerewero Pol ŋande oseseyaró, “Ke date iŋote, meté oyika nondo o quhurí ŋaro Yerusalem ŋuno iŋowanope ma kini?”
ACT 25:10 Polko ŋande yaró, “No itaka Sisa koro ya ŋano naŋge kaŋewe mande kho ŋu iŋoweya ŋuro yeteno. Ya meyowo ŋuno kaŋewero mepémo kini. Ke ŋande iŋote, noko Juda uniko ŋuno o piyimi ka kama tanowó.
ACT 25:11 Quko no oka khumowero quro tanowó tiníqo, meté nuri khumowano. Quko kota mande yero no norero mande khono norototeŋgo tiníqo, asa uni kato norero kandeyemo rotowero wimbí moré kini. Nondo Sisa nekowe roŋgaru nereweya.”
ACT 25:12 Ŋunde yiní Festus koya eneŋo iŋo-iŋo uniyómboya epe mito-mito tero ŋande yaró, “Ke Sisa nekote. Ŋunde ŋuro eneno oweya.”
ACT 25:13 Imemoŋgo ta wiri yerete uni ka, owí muko Agripa, koya kuwí Berinais koya Sisaria mahero Festus koya naru meté yariyó.
ACT 25:14 Irisa ŋu Sisaria yendémo ŋuno naru piru yariyó, ŋunde ŋuro Festus koya wiri yerete uni ŋuya Pol koro sowo mande ŋuro epe mito-mito tariyó. Festusko ŋande yaró, “Komo Feliksiko uni ka rotoní kusi-kusi yano yora. Itaka yote.
ACT 25:15 Komo no Yerusalem ŋuno owé o qa-qa unindoro tapá unindoya Juda koro uni kembé-kembéyembo mande kho inoro ŋande kira nereŋgurí, ko meté Pol urato khumoweya.
ACT 25:16 “Mandeye topé yanowó, ‘Noreko Rom, noreŋo murínani ŋandiro, uni ka kina kama urato khumoweya. Kini, koretero uni ŋundo danimbo mande kho inoyoteŋgo quro toŋeyemo kaŋero mandeye topé yeweya.’
ACT 25:17 Asa ko uni pará-pará ŋundo nono mahiqo, mondó kama yoranowó. Kini, saraŋoníqo mande kho inowero yakutímo kunditero uni ŋu re mahi qembe yanowó.
ACT 25:18 Ri mahiní eneŋo saŋgiríŋo ŋundo kaŋero mande kho inoyaŋgurí, quko o piyimi taró ŋuko o enesó naŋge. Komo o ŋunde quro kama iŋoyanowó.
ACT 25:19 Kini, eneŋo yambo haririyemboro murí yero uni ka khumaró qu, owí muko Yesu, ŋuro kiro kuma yeyaŋgurí. Polko uni khumaró ŋuro, toŋí yote, yaró.
ACT 25:20 No mande murí ŋu seqanowó, quko no ŋu wisiyowero mepémo kini. Asa ko nondo oseseyanowó, ‘Kepe meté Yerusalem oyika nondo o quhurí ŋuro ŋuno iŋowano?’ yanowó.
ACT 25:21 Quko Polko yaró, ene kusi-kusi yano yowero iŋote, ko imemoŋgo wiri yerete uni parámi horé eneŋombo mande ŋu roŋgaruwoweya. Ŋunde ŋuro nondo kusi-kusi yano yoní yanowó, imemoŋgo nondo asáŋowe Sisa ŋuno oweya.”
ACT 25:22 Ŋunde yiní Agripako Festus miraró, “No neneŋo naŋge uni ŋu iŋowero iŋoteno.” Yiní yaró, “Kuyepo keto meté iŋoweya.”
ACT 25:23 Asa saraŋoníqo, Agripa koya Berinais koya o nakayá qambu tero kuma unindoro uni kembémboya yendé uni pará-parámboya huru-huru yano maheŋgurí. Mahi Festusko yiní unindo Pol re maheŋgurí.
ACT 25:24 Mahi ŋande yaró, “Wiri yerete Uni Agripa, ko ye uni soso noreya yoteto qu, ye uni ŋa qeni. Juda unipare soso, Yerusalem yoteŋgo quya ŋano quyako uni ŋaro osese nerero kondé nekoyaŋgurí, ‘Uni piyimi ŋunde qundo yowero mepémo kini.’
ACT 25:25 Quko nondo qeneteno quko ene oka kama taró ŋuro tero kama khumoweya. Quko eneŋombo wiri yerete uni parámi horé ŋu nekoní roŋgaruwoweya. Ŋunde ŋuro tero nondo mande kusiyoro asáŋowe toŋeweya.
ACT 25:26 Quko nondo eneŋo mande date nakayáŋowe uni paráminemo owero quro kama iŋoteno. Ŋunde ŋuro, nondo uni ŋa yeno re maheteno, ko Wiri yerete Uni Agripa, keno ŋuya re maheteno. Nore soso eneŋo murí seqatoqota nondo mande hamó ka meté nakayáŋowano.
ACT 25:27 Dokoro mande ka kama yero kina kusiyoro asáŋowano tiníqo, ore piyimi howeyowano.”
ACT 26:1 Asa Agripako Pol miraró, “Ke keŋo mande qu ye.” Ŋunde ŋuro Pol kandí hokoro mande ŋande yaró,
ACT 26:2 “Wiri yerete Uni Agripa, iŋo. Itaka no toŋeŋgemo kaŋero Juda unindoro mandeye soso topé yewano. Ŋundiro puriŋo ka reteno.
ACT 26:3 Hamó, keko Juda uniparetoro muríye iŋomukote, ko o kumi ŋuro kiro kuma yeyoteŋgo ŋuro iŋomukote. Ŋunde ŋuro ŋande osese kereyoteno, mandene ŋa iŋoya waka ta ma piyimiŋowero.
ACT 26:4 “Juda uni soso ŋundo khe u-une, asa no miranemo simó yorano qu noŋgo yate Yerusalem ŋuno yoranowó quro iŋomukoteŋgo.
ACT 26:5 Naru piru no iŋo nunoyaŋgurí, ko enendo nuŋgurí tiníqo, nene muríne meté yewaŋgo. Ŋande iŋoyoteŋgo, ko noko Farisi unindo otete qu howeyano. Wini ŋundo noreŋo hutuŋo mande okeyá ta hamó horé howeyoteŋgo.
ACT 26:6 Ko itaka komo Anutuko usi-sinanimboya mande ka kusiyaró quro no mande khono kaŋeyoteno.
ACT 26:7 Norendo wini qu 12 ŋundo kosano suwono Anutuko mande kusiyowí riní o meté mu tunoqeweya ŋuro iŋoro soporo eneŋo khoyó teyoteto. Asa, Wiri yerete Uni, iŋo. O meté mu tunoqeweya ŋuro naŋge Juda unindo mande kho nunoyoteŋgo.
ACT 26:8 Do karo ye kato Anutuko uni khumaró mu riní otoqaró ŋuro iŋondataqeyoteŋgo?
ACT 26:9 “Komo no neneŋombo o qambu tero, Yesu Nasaret noŋgo ŋu owí rewe umbuweya, kondé ye iŋanowó.
ACT 26:10 Ko no Yerusalem ŋuno ŋunde tanowó. No o qa-qa unindoro tapá uni noŋgo wimbu rero unipare meté horé ŋu yorero kusi-kusiko yorotanowó. Ko mande khono kaŋiqo, uni pará-parámbo, yurato khumowaŋgo, yaŋgurí quno no ŋuya ŋunde yanowó.
ACT 26:11 Ko naru parámi nondo huru-huru ya enemo-enemo seqa yerero yondoworo enendo Anutu yesaráŋowero kondé yimitoyanowó. Hamó, nondo eneya newonde saŋgirí naŋge tero yendé sewemo ŋuno ŋuya yohowero o piyimi te yunoyanowó.
ACT 26:12 “Naru kano o ŋunde tewero quro khendo unowó. Komo o qa-qa unindoro tapá uni noŋgo wimbu rewe Damaskus yendémo ŋuno asá niri unowó.
ACT 26:13 Asa Wiri yerete Uni Meté, iŋo. Kosa keweroko khewore uroqo no sambo saŋano hiyó kako kosa koro hiyó takaró qu qenenowó. Hiyó ŋuko noya uni noya mahetowó ŋuya noreno parámi hiyóqaró.
ACT 26:14 Nore soso rokaráŋoro nokono umbutowó, ko no maŋgo ka Hibru mandeko iŋanowó. Ŋande yaró, ‘Sol, Sol, ke do karo no rambaruru nereyote? Keto tisi ka pitoro keŋo ŋuya rambaruru teyote.’
ACT 26:15 “Ko nondo yanowó, ‘Uni Parámi, ke dani?’ “Ko Uni Parámimbo yaró, ‘Noko Yesu, keto no rambaruru nereyote.
ACT 26:16 Quko ke otoqoya kaŋe. Nondo ke neneŋo kho qu kunowero keno tunoqeteno. Ko neneŋo o qu itaka qenete ko imemoŋgo witú kerewano ŋuro yesowoweya, ŋuro rokó kereteno.
ACT 26:17 Nondo keŋo wini qu kandeye moŋgo ko uni wini meyowo kandeye moŋgo ŋuya ta kerewano. Nondo asá kerewe toŋero
ACT 26:18 eneŋo toŋeye ri hiyóqiní huriri rotoro hiyómo owaŋgo, ko Monimbu koro wimbí rotoro Anutuko owaŋgo. Ŋunde ŋuro tero nondo quhuríye se rotoweqo, enendo unipareto iŋondutu nerero meté horé yoteŋgo ŋuya yuri.’
ACT 26:19 “Asa, Wiri yerete Uni Agripa, iŋo. No sambo koro kapo qenenowó ŋu kama wendaqanowó.
ACT 26:20 Kini, no koretero Damaskus yendémo ŋuno, ko imemoŋgo Yerusalem ŋuno, ko Judia mira koro yendé soso ŋuno, ko uni wini meyowo quno ŋuno ŋuya mande yesowanowó. Ŋande yimiranowó, ‘Ye newonde rohoré teya Anutuko oyi, ko newondeye rohoréŋaŋgurí qu oteteyewore witú yiri qembe.’
ACT 26:21 Ŋu murí ŋuro tero Juda unindo, uratoka khumoní, yero Ya Surumímo nondowaŋgurí.
ACT 26:22 Ŋunde ŋuro Anutuko samaka nereyoní, yate arero itaka ŋa. Asa ko no ŋano kaŋeteno, ko no uni owéye moré kini quya uni pará-pará quya soso mande yesowoyoteno. Ko mande yeyoteno ŋuko komo ye-ye unindoya Moses koya yaŋgurí naŋge.
ACT 26:23 Ŋande yaŋgurí, ‘Ŋu Kristo ŋuko kowe surumí korowoweya, ko eneko uni soso uni tapu koŋgo otoqowaŋgo ŋuro korete-korete qu yoweya. Ŋundiro naŋge enendo eneŋo winiyómboya uni wini meyowo ŋuya hiyó ŋuro yesowoweya,’ ŋunde yaŋgurí.”
ACT 26:24 Polko mande yeyoní Festusko kondé ŋande yaró, “Pol, keko kape! Keŋo iŋo-iŋo parámi ŋundo koriní kape-kape teyote!”
ACT 26:25 Yiní yaró, “Festus, ke uni meté, noko kape kama teteno. Kini. No hamó yeteno, ko iŋo-iŋo ŋako kape qu kini.
ACT 26:26 Wiri yerete uni ŋuko o soso ŋuro iŋomukote. Ŋunde ŋuro nondo eneya taŋo yeyoteno. No ŋande iŋoteno, ko o soso ŋu sóqero kama tunoqaró. Ŋunde ŋuro ene qene iŋomukaró.
ACT 26:27 Wiri yerete Uni Agripa, kepe ye-ye unindo mande qu iŋondutuwoyote? No iŋoteno, keko iŋondutu teyote!”
ACT 26:28 Ko Agripako Pol oseseyaró, “Date koro? Naru tukuni ta ketope no nori Kristen uni tewano, yero iŋotepe?”
ACT 26:29 Yiní yaró, “Naru tukuni ŋundiro meté, ko naru piru ŋu ŋuya meté. Quko nondo Anutuwore ŋande hariri teteno, ko keya uni soso itaka mandene iŋoyoteŋgo ŋuya no qembe tewaŋgo. Ŋunde ti qembe, quko utó kondé qundo kusi nereteŋgo qu, ŋu ma rewero.”
ACT 26:30 Asa wiri yerete uni ŋuya Rom koro uni kembé ŋuya Berinais ko uni soso yaŋgurí mu otoqo kaŋaŋgurí.
ACT 26:31 Kaŋero mirako uro epe mito-mito tero ŋande yaŋgurí, “Uni ŋu oka kama taró, ŋuro tero meté kama khumoweyape ko kusi-kusi yano kama yoweya.”
ACT 26:32 Ko Agripako Festus miraró, “Uni ŋundo Sisa kama nekoníqo, meté keto roti toŋeweya.”
ACT 27:1 Asa wiri yerete uni ŋundo ŋande yaró, ko nore Itali mirako uyarewato, yaró. Ŋunde ŋuro enendo Pol koya kusi-kusi uni kumimboya yore kuma unindoro sopo-sopo uni karo kandímo yorotaŋgurí. Sopo-sopo ŋuro owí muko Julias, ko ŋuko Okastus koro kuma unindoro kopo-kopo qu ka.
ACT 27:2 Noreko waŋgo ka Atiramitium yendé moŋgo quno otowó. Waŋgo ŋuko Esia mira parámimo yendéne-yendéne windi tapéwore uyarewero taró. Asa, nore oro roto toŋetowó. Arisitakus, uni Masedonia mira noŋgo qu ka, Tesalonaika yendé noŋgo ŋu noreya uyaretowó.
ACT 27:3 Saraŋoní Saiton yendémo ŋuno oro waŋgo kusiyatowó. Juliasko newonde metémboro tero Pol rotoní yendémo oní topé-topémbo wutuwaŋgurí.
ACT 27:4 Asa Saiton rotatoqo, matúmbo waŋgo kikiŋoyaró. Ŋunde ŋuro Saipras noko mosowí huwówore uyaretowó.
ACT 27:5 Ŋu noŋgo windi karóŋoro Silisia mira koya Pambilia mira ŋuno windi tapéwore uyareyate Lisia mirako Maira yendémo ŋuno oro kusiyatowó.
ACT 27:6 Ŋuno kuma unindoro sopo-sopo uni ŋu waŋgo ka Aleksandria noŋgo maheró qu Itali mirako uyareweya ŋu seqayate qenero ŋuno otowó.
ACT 27:7 Ŋu noŋgo uyareto matúmbo waŋgo kikiŋoní koweyumu teyuri, yate-yate naru kumi kini tiní Nitusi yendé taŋgímo mahetowó. Matúmbo kikiŋoní anduwore uyarewero mepémo kini. Ŋunde ŋuro Kiriti noko mosowí huwówore Salamone yendé taŋgímo uyaretowó.
ACT 27:8 Noko mosowí huwówore koweyumu teyuri, yate-yate yendé kano mahetowó, ŋu ŋande ye nekoyaŋgo, “Yendé Sóqewí Meté Qu,” yeyaŋgo. Ŋuko Lasia yendé taŋgímo.
ACT 27:9 Asa windi saŋano uyaretowó quno ŋundiro naru qambu ŋunde kini taró, ko naru Juda unindo kundiŋi koro naruye parámi ŋu komo kini taró. Ko windi toqe mahero ŋu piyimi horé taró, ŋunde ŋuro Polko ŋande yimiraró,
ACT 27:10 “Ye uni, no ŋande iŋoteno, ko nore watí uyarewato tiníqo, o piyimi horé tunoqeweya. Situwi, waŋgo, noreŋo yoto-yotonani ŋuya soso piyo teweya.”
ACT 27:11 Ŋunde yaró, quko waŋgo simburímbo mande enesó yiníqo, kuma unindoro sopo-sopo uni ŋundo waŋgo simburímboro mandí iŋaró.
ACT 27:12 Yendé sóqewí ŋuko, matú parámi naruko ŋuno waŋgo yendémo ŋuno meté yowero mepémo kini. Ŋunde ŋuro nore qambu qundo Finiks yendémo oro matú parámi naruko ŋuno yendémo ŋuno yowero iŋaŋgurí. Finiks ŋuko Kiriti noko mosowímboro yendé sóqewí qu ka. Ŋuko matú naruko ŋuno meté sóqewero.
ACT 27:13 Asa yate matú ka wimbí parámi kini tunoqiníqo, yendé sóqewí ŋuno uyarewato, yero iŋoro waŋgo orosoyero Kiriti noko mosowímo ŋuno windi tapéwore uyaretowó.
ACT 27:14 Naru tukuni ta yate matú parámi horé ka “Yurakulon” yeyaŋgo qu, ŋu Kiriti noŋgo umburó.
ACT 27:15 Matúmbo waŋgo kikiŋoníqo, simburímbo eneŋo iŋo-iŋoyó howe uyarewero mepémo kini tero rotoní matúmbo waŋgo riní wimbo-wimbo uyaró.
ACT 27:16 Ŋunde uyareyate Kauta noko mosowí huwówore uyaro nore koweyumu tero waŋgo tomó ta ŋu wosato
ACT 27:17 waŋgo parámi quroko areró. Ariní utó kumi siyoro waŋgo parámi ŋu wiwiyatoka kondériní, yero taŋgurí. Yate matúmbo kikiŋoní waŋgo Sirtis ŋuno windi tapémo tokoŋowero yero iŋoro tuwi parámi ka utómbo kusiyoro sono quroko rotaŋgurí. Rotoyiqo, matúmbo kina kikiŋoní wimbo-wimbo uyaró.
ACT 27:18 Matú koya windi koya nore kondé pito niriní uya mahe teyatowó, ko saraŋoníqo, situwi se raŋi windi quroko uró.
ACT 27:19 Ko naru kapusayómo ŋuno kandeyembo waŋgo koro kho tewero qu se raŋi umukaró.
ACT 27:20 Naru piru kosa tutu kama qeneyato matú parámi ŋundo naŋge maheyoní, nore rambaruru tewe teteto, peka, ye iŋatowó.
ACT 27:21 Asa naru parámi uni ŋundo o kama neyuriqo, Polko keweroyemo kaŋero yaró, “Ye uni, komo Kiriti ma rotowero yimiranowó, quko kama iŋaŋgurí. Mandene iŋaŋgurí tiníqo, kama piyo tewaŋgo.
ACT 27:22 Quko itaka ŋande yimiroteno, kondé kaŋi, ma sorewero. Noreko ka kama piyo tewato. Waŋgoko naŋge piyo teweya.
ACT 27:23 Noko Anutu koro uni qu, no eneŋo khoyó teyoteno. Suwo ŋano Anutu koro sambo simómbo no taŋgenemo kaŋero
ACT 27:24 ŋande nimira, ‘Pol, ma sorewero. Keto Sisa koro mande khono ŋuno kaŋeweya. Ko iŋo, uni soso keya waŋgo quroko yoteŋgo ŋuko, Anutuko keŋo iŋoní uni ŋuya kama piyo tewaŋgo.’
ACT 27:25 Ŋunde ŋuro ye kondé kaŋi. No Anutu iŋondutuwowe o tewero no nimira ŋunde naŋge teweya.
ACT 27:26 Quko nore kheŋgeŋoro noko mosowí kano tokoŋowato.”
ACT 27:27 Asa naru 14 ŋunde rotoro matúmbo waŋgo kikiŋoní Atiria koro windiwore uyatowó. Uyareto naru 14 quro suwo keweroko ŋuno waŋgo koro kho uniyó, windi tapémo maheteto, yero iŋaŋgurí.
ACT 27:28 Ene wondo ka utómbo kusiyoro sono quroko raŋoro sono meréŋo rokóŋaŋgurí, ko meréŋo muko mita 40 ŋundiro taró. Ko waŋgo ŋu soŋga ta uyariníqo, wondo pitu ko raŋaŋgurí muko mita 30 ŋundiro taró.
ACT 27:29 Ŋunde tiní sasaro tero wondo parámimo tokoŋowato, yero iŋoro áka nimí kini waŋgo kundósina raŋoro kosa waka raŋowero ŋuro hariri taŋgurí.
ACT 27:30 Kho uni ŋundo mondó ta waŋgo rotowero ye iŋaŋgurí. Asa ko enendo nore kaná nerero ŋande yaŋgurí, “Nore áka waŋgo kembésina waŋgo tomówore raŋowe teteto,” yero waŋgo tomó ŋu utómbo kusiyoro raŋi windi saŋano uró.
ACT 27:31 Quko Polko sopo-sopo unindoya kuma unindoya yimiraró, “Uni ŋu waŋgo parámimo ŋano kama yuriqo, asa yendo rambaruru takawero mepémo kini.”
ACT 27:32 Ŋunde ŋuro kuma unindo waŋgo tomó ta ŋu re utóŋo toŋoyi kina uró.
ACT 27:33 Kosa raŋowero tiníqo, Polko meté uni soso o newaŋgo ye yimiraró. Ŋande yaró, “Naru 14 ŋunde kini tiní yendo sasaro tero o newero quro rukusuworo o kama neyaŋgo.
ACT 27:34 Quko itaka kondé yimiroteno, o ni. Ŋuko samaka yereweya. Yeko rambaruru ka kama rewaŋgo.”
ACT 27:35 Ŋunde yeroqo, toŋeyemo bret rero Anutu yuŋgunaŋoro romboŋero naró.
ACT 27:36 Niníqo, uni soso qeni newondeye rukisoyoní ene ŋuya o kumi siyoro naŋgurí.
ACT 27:37 Nore waŋgo quroko yatowó ŋuko uni 276 ŋundiro yatowó.
ACT 27:38 Kowe o mepémo ne rotoro wit rotaŋgurí ŋu se sonono raŋgurí, ŋunde tatoka waŋgo ŋu taŋo tiní, yero iŋaŋgurí.
ACT 27:39 Kosa raŋoníqo, noko qeneŋgurí, quko mira ŋu kama iŋaŋgurí. Ene yendé sóqewí ka quroko oro sotama ka meté quno owero qeneŋgurí. Ko waŋgo ŋuwore oweya, yero iŋaŋgurí.
ACT 27:40 Ŋunde ŋuro áka koro utó qu soso toŋomukoro windi quroko ŋuno rotaŋgurí. Rotoro tesaŋga ŋuko waŋgo dawore kheŋgeŋowero sopoyote ŋuro utó ŋu orosoyaŋgurí. Orosoyero tuwi parámi matúmbo huwoyote ŋu hokoyi waŋgo kheŋgeŋoro windi tapémo uyarewero taró.
ACT 27:41 Quko kutaqemo naŋge uyaro sotama saŋano oro kembésina sorowoní windi toqe mahero kundósina uroní piyo taró.
ACT 27:42 Ko kuma unindo kusi-kusi uni yurowero taŋgurí, windi saŋawore uyarero kina sorewaŋgo koro.
ACT 27:43 Quko kuma unindoro sopo-sopo uniyembo Pol kama khumoweya, yero iŋoro soré yiriní kama yuraŋgurí. Ko sopo-sopo ŋundo uni windi saŋawore meté uyarewaŋgo qu yimiraró, “Ye soreya uyaya nokono yurika.”
ACT 27:44 Ko kumi muko te puŋo se toworo ŋuwore uyarika ko kumi waŋgo piyo ta ŋuro sombé siyoya ŋuwore uyarero tapémo uyareŋgurí. Ŋundiro tero uni soso meté windi tapémo maheŋgurí.
ACT 28:1 Asa nore meté tapémo mahero ŋande iŋatowó, ko noko mosowí ŋuko, Malta, ŋunde nekoyaŋgo.
ACT 28:2 Unipare ŋuno qundo o meté parámi nore te nunaŋgurí. Sono umbuní nore kutiti tatoqo, kewá qaro ŋuno kopo nereŋgurí.
ACT 28:3 Ŋunde tiqo, Polko te kambiní koporo se maheró. Kewáko riníqo, sire piyimi ka te kambiní quroko kowí tiwi riní sorero Pol kandímo kiro porowaró.
ACT 28:4 Unipareto qenero yaŋgurí, “Hamó peka, uni ŋando uni uroní khumaró qu ka. Ŋundiro windiko kama uroní khuma, quko murí roneneŋowí quro anutu ŋundo rotoweka toŋí yoní yero kama iŋoyote.”
ACT 28:5 Quko Polko sire ŋu re raŋoní kewá saŋano umburó, ko Pol rambaruru ka kama raró.
ACT 28:6 Unipareto sopo toŋetero, eneko koŋewero tetepe ma khumoro rokaráŋoro umbuwe tete, yero iŋaŋgurí. Quko naru yate-yate oka piyimi ka eneno kama tunoqiníqo, iŋo-iŋoye rohoréŋoro ŋande yaŋgurí, “Ŋuko anutu ka.”
ACT 28:7 Asa noko mosowí koro uni kembé ŋu, owí muko Pupilius, eneŋo mira kutaqemo yora. Enendo norero yayómo oro meté ta sopo nereyoní yato kosa kapusa ŋunde rotaró.
ACT 28:8 Pupilius koro iwí kowí tiwi riní qonziriri tero eteyaró. Etiní Polko oro hariri tero kandí rero saŋanímo riní meté taró.
ACT 28:9 Ŋunde tiníqo, se khumo uni ŋu mirawore qu Polko mahiqo, yoriní meté taŋgurí.
ACT 28:10 Ŋunde ŋuro unipareto owénani hokaŋgurí. Ko imemoŋgo nore waŋgowore toŋewero tatoqo, o soso nore ŋuro tukuni teyato ŋu se nunaŋgurí.
ACT 28:11 Nore kombo kapusa quroko noko mosowímo ŋuno yatowó. Asa imemoŋgo waŋgo kawore toŋetowó. Waŋgo ŋuko Aleksandria yendémboro qu, ko matú parámi naruko ŋuno yate noko mosowímo ŋuno yora. Waŋgo koro kembésinaŋgo kapo-kapo ka yora, ŋuko anutu penzakara owéyari Kasitoru koya Poluks.
ACT 28:12 Asa toŋeyate Sirakus yendémo ŋuno oro naru kapusa quno ŋuno yatowó.
ACT 28:13 Ŋu noŋgo kheŋgeŋoro, yate Rekium yendémo uyaretowó. Saraŋoníqo, matú meté mahiní ko saraŋoní ka Puteoli yendémo otowó.
ACT 28:14 Ŋu yendémo ŋuno iŋondutu uni toponani kumi yiyato enendo yiqo, eneya yato naru kande saŋiyoro irisa ŋunde taró. Naru ŋu kini tiníqo, khendo Rom otowó.
ACT 28:15 Topo kumi Rom yaŋgurí qundo nore mahetowó ŋuro iŋoro kopo nerewero maheŋgurí. Kumimboko Ya Etewero Kapusa quno ŋuno sopo nereŋgurí, ko kumimboko Apius koro maketino ŋuno sopo nereŋgurí. Polko uni ŋu yiyoroqo Anutu yuŋgunaŋaró, ko newondí kondéraró.
ACT 28:16 Asa yate Rom yendémo otowó quno Rom koro sopo-sopo unindo meté yi Pol enemata yano yaró, ko kuma uni kato sopoyaró.
ACT 28:17 Asa naru kapusa ŋunde rotoro Polko Juda unindoro tapá uni neko yiriní kopoyi ŋande yimiraró, “Uni topo, nondo oka tero noreŋo wini qu ka owéye rewe kama umburó, ko usi-sinanimboro oteteye ŋu ka kama wendaqanowó. Quko Yerusalem ŋuno unindo norero Rom uni kandeyemo norotaŋgurí.
ACT 28:18 Rom uni ŋundo mandene iŋoro, ŋuro urato khumowero mepémo kini, yero norotowero ye iŋaŋgurí.
ACT 28:19 Quko Juda unindo piyimiŋoyiqo, nondo Sisako mandene roŋgaruwoweya, yero nekanowó. Quko nondo sitú toponembo otete piyimi taŋgurí quro mande ka kama yanowó.
ACT 28:20 Ŋu murí ŋuro tero nondo ye yiyowero iŋoro mande yunowero neko yereno. Nore Israel o meté horé sopoyoteto ŋuro no utó kondé ŋando kusi nereyote.”
ACT 28:21 Ŋunde yiní miraŋgurí, “Judia uni kumi kato keŋo sokome ka kama nakayáŋoro nimitoyaŋgo, ko topo uni kato Yerusalem noŋgo keŋo o piyimi taró quro piŋa mande ka kama re maheró.
ACT 28:22 Quko keŋo iŋo-iŋoke ŋu maŋgokepo yeka iŋowato. Dokoro ŋande iŋoteto, ko yendé soso qunoko unipareto ŋu wini usowo-sowo ŋuro mande piyimi yeyoteŋgo.”
ACT 28:23 Ŋunde yero naru ka eneya pitu ko huruwowero qu rokóŋaŋgurí. Tukú, ŋu naruko ŋuno uni qambu yayómo maheŋgurí. Ita saraŋoní, yate suwo tiníqo, Polko mande rondaqe yunoro Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuro yaró. Kowe ŋande witú yereró, ko Moses koro Hutuŋo Mande ŋuya Ye-ye Unindoro mandeye ŋuya Yesu koro yaró.
ACT 28:24 Uni kumimboko mandí iŋondutuwoyaŋgurí, ko kumimboko kini.
ACT 28:25 Polko mande weŋa ka yiníqo, uni ŋundo iŋo-iŋo enesó-enesó toworo toŋewero taŋgurí. Mande weŋa ŋuko ŋandiro, “Yuqa Surumímbo mande hamó ka ye-ye uni Aisaia maŋgómo usi-sinanimo ŋande yaró,
ACT 28:26 “Keto unipare ŋuko oya ŋande yimito, ‘Yendo naru rokóŋoro mande iŋoyoteŋgo, quko mande ŋuro murí kama iŋoyi tondaŋeyote.
ACT 28:27 Dokoro unipare ŋundo newondeye komo kondéraró, ko kusumboyembo meté mande kama iŋoyaŋgurí, ko toŋeye pokamaŋgurí. Toŋeyembo oka qenewaŋgo koro, ko kusumboyembo oka iŋowaŋgo koro, ko newondeyembo mande murí iŋowaŋgo koro. Ko ŋunde tero newonde rohoré tero nono mahi yorewe meté tewaŋgo.’
ACT 28:28 “Ŋunde ŋuroko ye ŋuro iŋoyi, Anutuko uni rambaruru koŋgo yoreweya, ŋuro piŋa mande ŋuko uni wini meyowomo asáŋoní toŋeró. Ko enendo kusumbo rewaŋgo.”
ACT 28:29 (-)
ACT 28:30 Asa Polko ya kimaró quno ŋuno yotoro uni soso eneno mahi o meté te yunoyoní kumima naru irisa ŋunde rotaró.
ACT 28:31 Ŋu naruko ŋuno uni kato kama kusiyoní Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuro yesowaró, ko Uni Parámi Yesu Kristo ŋuro mande rondaqe yunoyaró.
ROM 1:1 Noko Pol, Kristo Yesu koro sunará simó ka. Anutuko neko nerero eneŋo miti mande yesowowero quro rokó nerero asá nereró.
ROM 1:2 Komo suki, Anutuko miti mande ŋu yiní eneŋo ye-ye unindo sokome surumímo nakayáŋaŋgurí.
ROM 1:3 Mande ŋuko eneŋo Naŋuní ŋuro mande ka. Uni ŋuro kowí saŋaní ŋuko Dewit koro sowe qu,
ROM 1:4 ko Yuqa Surumímbo uni tapu koŋgo riní pitu ko otoqoní Anutuko ene eneŋo Naŋuní wimbí moré rokóŋaró. Ŋuko Yesu Kristo, noreŋo Uni Paráminani.
ROM 1:5 Anutuko Kristowore samaka-samaka tuwó nore nunoro eneŋo khoyó tewero quro asá nereró. Asá niriní norendo uni wini meyowo-meyowo soso ŋu miti mande yimirato iŋondutuworo mandí howiqo, owí koreko oweya.
ROM 1:6 Anutuko ye ŋuya neko yiriní Yesu Kristo koya womoyoteŋgo.
ROM 1:7 Nondo mande ŋa nakayáŋowe ye Rom uni, Anutuko newonde meté ye yunoro neko yiriní eneŋo unipare meté horé yoteŋgo, mande ŋa yeno uyaró. Anutu Awananimboya Uni Paráminani Yesu Kristo koya samaka-samaka tuwó yunoro newonde ime yunowari.
ROM 1:8 Mandene korete qu ŋandiro. Nondo Yesu Kristowore Anutune yuŋgunaŋoteno, dokoro noko soso ŋunoko unipareto yeŋo iŋondutuye kondé ŋuro piŋa mande ŋu iŋoyoteŋgo.
ROM 1:9 Hamó, nondo newondene moŋgo Anutu koro khoyó tero eneŋo Naŋuní ŋuro miti mande ŋu yesowoyoteno. Ko eneŋombo ŋande iŋote, naru rokóŋoro nondo hamó
ROM 1:10 yeŋo hariri tero ŋande kirayoyoteno, ko Anutuko khe ka nunoní naru kano nondo yeno uyarewano.
ROM 1:11 Ye yiyowero kondé iŋoyoteno. Ŋunde yiyoro puriŋo ka yunowe yuqaye kondéreweya, peka.
ROM 1:12 Ŋande yeteno, no iŋondutuye qenewe ye iŋondutune qenero noya yeya epe rukiso-rukiso tewato.
ROM 1:13 Uni topo, o kanata karo kape-kape ma tewero, asa naru rokóŋo yeno uyarewero, ye iŋoyano. Komo khe ŋu wisumuŋaró, quko itaka kosote, peka. Ŋande ye iŋano, nondo yeno uyaro keweroyemo kho teweqo, eŋgé tunoqeweya. Komo eŋgé ŋunde qu uni wini meyowo soso keweroyemo rewe tunoqaró.
ROM 1:14 Nondo uni wini meyowo-meyowo soso koro miti mande yesowowero kho ranowó, asa Grik unindoya Grik uni kini ŋuya yimirowero quro kho ranowó, hamó iŋo-iŋo unindoya kape-kape unindoya yimirowero quro kho ranowó.
ROM 1:15 Ŋunde ŋuroko Rom yendémo ŋuya miti mande ŋu ye yimito yesowowero quro kondé ye iŋoyoteno.
ROM 1:16 Dokoro no miti mande ŋuro kowi piyo kama teyoteno. Hamó, mande ŋuko Anutu koro wimbí. Koretero Juda unipare mande ŋu iŋaŋgurí, tukú uni wini meyowo iŋoyoteŋgo, ko Anutuko unipare soso iŋoro iŋondutuwoyoteŋgo ŋu rambaruru koŋgo yoreweya.
ROM 1:17 Dokoro miti mandewore roneneŋowí tunoqewero khe ka tunoqaró. Khe ŋuko Anutu koro otete roneneŋowí moŋgo tunoqero iŋondutunani riní tunoqete. Hamó, sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, “Uni ka iŋondutuyówore roneneŋowí tete ŋuko yoto-yoto reweya.”
ROM 1:18 Qeni, uni piyimi kumimbo Anutu kama qene iŋoyoteŋgo ko oteteye piyimi ŋundo mande hamó ŋu riní umbuyote. Asa ko Anutuko uni ŋu yiyoro saŋgirí tiní saŋgiríŋombo sambo koŋgo umbuyote,
ROM 1:19 dokoro uni ŋundo meté Anutu qene iŋowaŋgo. Hamó, Anutuko iŋo-iŋo ŋu rero tunomo rotaró.
ROM 1:20 Anutuko o soso towaró naruyó moŋgo yate-yate itaka ŋano uni kato Anutuko o soso towaró ŋu qenero Anutu koro murí sóqewí ŋu qene iŋowaŋgo. Qenero eneŋo wimbí suki-suki yote quya eneŋo murí hamó ŋuya meté iŋoyi tondaŋeweya. Ŋunde ŋuroko uni soso “Nore kama qene iŋatowó,” yewero mepémo kini.
ROM 1:21 Iyo, uni ŋundo Anutu qene iŋaŋgurí, quko owí hokoro kama yuŋgunaŋaŋgurí. Kini, iŋo-iŋo wimbo-wimbo tero newondeye huriri taró.
ROM 1:22 Ŋande yaŋgurí, norendo iŋo-iŋonani meté, yaŋgurí, quko kape-kape uni tero
ROM 1:23 Anutu suki-suki yote ŋuro sine parámiyó ŋu qenero mepé tero kapo-kapo toworo potoruku te yunaŋgurí. Ko kapo-kapo ŋuko uni waka khumoweya qu qembe, nú qembe, posepo qembe, sire-paqú qembe taŋgurí.
ROM 1:24 Ŋunde ŋuroko Anutuko unipare ŋu yorotoní koweye o piyimi tewero quro iŋoro newonde piyimi howero otete pusú taŋgurí.
ROM 1:25 Unipare ŋundo Anutu koro mande hamó huwóŋoro kota mande ka yero howaŋgurí. O kumi towaŋgurí ŋu naŋge potoruku te yunaŋgurí, Anutuko o soso towaró ŋu potoruku kama te inaŋgurí. Ko Anutu ŋuko suki-suki owí parámi reweya. Ŋu hamó.
ROM 1:26 Ŋu murí ŋuro Anutuko unipare ŋu yorotoní nuŋguríye pusú qu howeyaŋgo. Dokoro pare kumimboko kameye yorotoro pare meyowomboya eneqaŋge se simbururu teyaŋgo.
ROM 1:27 Ŋundiro naŋge uni kumimboko pareye yorotoro urumuni meyowo yiyo nuŋgu yerero eneqaŋge se simbururu tero koweyemo topé piyimi raŋgurí.
ROM 1:28 Unipare ŋundo Anutu qene iŋowero ŋuro piyimiŋaŋgurí. Ŋunde ŋuroko Anutuko unipare ŋu yorotoní kape-kape tero otete piyimi naŋge teyaŋgo.
ROM 1:29 Otete kate-katepo unipareko ŋuno maŋgoreyote. Otete piyimi tero, onoŋo qene nuŋguworo, otete pusú naŋge teyoteŋgo. Newonde tutu tero, yuri khumowero ŋuro iŋoro, topo-topoyemboro newonde kanata ŋu roworemowero ŋuro iŋoro, kota mande yero, iŋo-iŋo piyimi naŋge teyoteŋgo. Mande piyimi mondó ta yero,
ROM 1:30 huwó mande yero, Anutu huwóŋoro, mira windu-windu tero, uni kembémboro maŋgoye wendaqero, eneŋo owéye hokoyoteŋgo. Otete piyimi tewero khe keta qu seqayoteŋgo. Awa-náyemboro maŋgoye wendaqeyoteŋgo.
ROM 1:31 Unipare ŋundo iŋo-iŋoye moré kini, mande komo kusiyaŋgurí ŋu itaka kama howeyoteŋgo, o meté unipare kama te yunoro, sikíye kama te yunoyoteŋgo.
ROM 1:32 Komo Anutuko ŋande yaró, uni ka o ŋunde qu teweya ŋu khumoweya. Asa unipare piyimi ŋundo mande roneneŋowí ŋuro iŋomukoteŋgo. Quko otete piyimi ŋu naŋge teyoteŋgo, ko meyowombo otete ŋu teweya ŋuro niŋgu-niŋgu teyoteŋgo.
ROM 2:1 Ŋunde ŋuroko topokeporo oteteyó ma rondaŋewero. Qeno, keto topoke o piyimi tiní rondaŋeweya tiníqo, keŋo ronda kereweya. Dokoro ke ŋuya o piyimi ŋu teyote.
ROM 2:2 Nore ŋande iŋoteto, ko Anutuko iŋo-iŋo hamó naŋge tero uni o piyimi ŋunde qu teyoteŋgo ŋu ronda yereyote.
ROM 2:3 Yendo topoyemboro oteteye rondaŋeteŋgo, quko ye ŋuya o ŋu teyoteŋgo. Asa ko ye date iŋoteŋgo, yendo Anutu koro topé piyimi ŋu meté takawaŋgope, ma kini?
ROM 2:4 Anutuko o meté horé te yunoro yeŋo kama piyimiŋoro saŋgirí waka ta kama yunoyote. Ko o meté te yunoyote ŋuko khe witú yiriní yendo quhuríyemboro surumí tero quhurí ŋu rotowaŋgo. Asa yendo kape tero o meté te yunoyote ŋuro piyimiŋoteŋgo, peka?
ROM 2:5 Quko yeŋo muríye roŋgaruwowero quro piyimiŋoyoteŋgo, ko quhuríyemboro surumí tewero quro piyimiŋoyoteŋgo. Ŋunde ŋuroko naru kano Anutuko saŋgirí roneneŋowí mu te yunoweya. Hamó saŋgirí koro naru ŋunoko o soso okeyá ta tunomo rondaŋeweya.
ROM 2:6 Enendo “uni soso yiyoro oteteyemboro kimo hamó yunoweya.”
ROM 2:7 Uni kumimbo owé meté horé mu, ará, ko yoto-yoto meté rewero quro o meté naŋge unipare te yunoyoteŋgo. Anutuko uni ŋunde qu yoto-yoto suki-suki yunoweya.
ROM 2:8 Quko kumimbo eneŋo owéye hokoro mande hamó huwóŋoro otete piyimi naŋge howeyoteŋgo. Asa Anutuko uni ŋu saŋgirí parámi yunoweya.
ROM 2:9 Unipare soso o piyimi teyoteŋgo qundo, asa koretero Juda uni, tukú uni wini meyowo, topé piyimi rero kowe surumí naŋge rewaŋgo.
ROM 2:10 Quko unipare soso o meté teyoteŋgo qundo, asa koretero Juda uni, tukú uni wini meyowo, owé parámi ri Anutuko owéye hokoní newonde imemo yowaŋgo.
ROM 2:11 Dokoro Anutuko unipare soso ŋuro otete kanata naŋge howeyote.
ROM 2:12 Qeni, uni kumimbo hutuŋo mande kama iŋoro o piyimi tero topé piyimi rewaŋgo. Quko Anutuko hutuŋo mandewore kama ronda yereweya. Ko uni kumimbo hutuŋo mande kusuŋoyómo yotoro quhurí tiqo, hutuŋo mandewore ronda yereweya.
ROM 2:13 Dokoro uni kato kusumboto hutuŋo mande kina iŋote quko Anutu koro toŋímo roneneŋowí kama tunoqete. Kini, uni ka hutuŋo mande iŋo howeyote ŋuko roneneŋowí mu tunoqete.
ROM 2:14 Hamó, hutuŋo mande quroko ore mande enesó-enesó yote. Asa uni wini meyowombo hutuŋo mande ŋuro kape teyoteŋgo, quko ore mande ŋunde qu kina howeyoteŋgo tiníqo, hutuŋo mande naŋge howeyoteŋgo.
ROM 2:15 Ŋunde howi oteteyembo ŋande nore witú nereyote, asa Anutuko hutuŋo mande ŋuro murí newondeyemo nakayáŋaró. Otete sopowero quro iŋo-iŋoye muko ŋuro yesowoyote, ko iŋo-iŋoyembo eneŋo oteteye kumimboro saŋgirí teyote, ko kumimboro metéŋoyote.
ROM 2:16 Ŋu soso imemoŋgo tunomo tunoqeweya. Asa ŋu naruko ŋuno Anutuko o sóqewí soso uni quroko yote ŋu Kristo Yesuwore rondaŋeweya. Ko miti mande yesowoyoteno ŋuko o tunoqeweya ŋuro yete.
ROM 2:17 Asa ye kumimbo, noreko Juda uni, yero hutuŋo mandeko ŋuno kaŋeyoteŋgo. Yendo Anutu koya womoro yeŋo owéye hokoyoteŋgo,
ROM 2:18 ko hutuŋo mande iŋoro Anutu koro iŋo-iŋoyó iŋoyi tondaŋiní o meté soso ŋuro qene iŋoyoteŋgo.
ROM 2:19 Ŋunde tero ye ŋande yeteŋgo, asa nore meté uni toŋeye pokawí ŋu khe meté mu witú yereyoteto, ko uni huririko yoteŋgo ŋu hiyó yunoyoteto,
ROM 2:20 ko uni iŋo-iŋoye moré kini ŋu iŋo-iŋo yunoyoteto, ko mande rondaqe simó ta-ta yunoyoteto. Nore meté ŋunde tewato, dokoro nore hutuŋo mande ŋu iŋoro iŋo-iŋo hamó soso towoyoteto. Ye ŋunde yeyoteŋgo, peka.
ROM 2:21 Date koro? Yendo iŋo-iŋo ka rondaqe unipare meyowo yunoyoteŋgo, quko yendo iŋo-iŋo ŋu kama reyoteŋgo, hamómbe? Ŋande yesowoyoteŋgo, momo ma tewero, quko ye kumimboko momo teyoteŋgo, hamómbe?
ROM 2:22 Ko ŋande yeyoteŋgo, se simbururu ma tewero, quko ye kumimboko se simbururu teyoteŋgo, hamómbe? Yendo anutu kota-kota quro hamó piyimiŋoyoteŋgo, quko ye kumimboko ya surumí moŋgo o qu momo teyoteŋgo, hamómbe?
ROM 2:23 Yendo hutuŋo mande ŋuro seré te inoyoteŋgo, quko mande ŋu wendaqeteŋgo quno ŋuno Anutu koro owí ri umbute.
ROM 2:24 Hamó, sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, “Uni wini meyowo-meyowombo yeŋo oteteye qenero Anutu koro owí yesaráŋoyoteŋgo.”
ROM 2:25 Yendo hutuŋo mande howeyoteŋgo tiníqo, asa komo koweye toŋaŋgurí ŋuko o meté tero samaka yereyote. Quko hutuŋo mande wendaqeteŋgo tiníqo, koweye toŋaŋgurí ŋuko samaka yerewero mepémo kini. Koweye kama toŋaŋgurí ŋunde qembe teteŋgo.
ROM 2:26 Ŋunde ŋuroko ye date iŋoteŋgo? Uni koweye kama toŋaŋgurí quko hutuŋo mande okeyá ta howeyoteŋgo tiníqo, Anutuko uni ŋu yiyoro, uni koweye toŋaŋgurí ŋunde qembe, ye iŋote, hamómbe?
ROM 2:27 Yendo Anutu koro mande towoyoteŋgo ko koweye toŋaŋgurí, quko hutuŋo mande wendaqeyoteŋgo. Imemoŋgo uni koweye kama toŋoro hutuŋo mande howeyoteŋgo ŋuko ye ronda yerewaŋgo.
ROM 2:28 Dokoro uni kumi tunomo Juda koro muríye howeyoteŋgo ŋuko Juda uni horé kini. Ko uni kumi koweye saŋanímo toŋaŋgurí ŋuko Juda uni horé kini.
ROM 2:29 Kini, Juda uni horé kako newondímo naŋge Juda uni horé yorote. Ko koweye toŋowero murí hamó ŋuko ŋandiro, asa Yuqa Surumímbo newondeye toŋoteŋgo, mande sokome yote ŋuwore kini. Unipareto uni ŋunde qu seré kama te yunowaŋgo, peka, quko Anutuko seré te yunoweya.
ROM 3:1 Asa ko Juda unindo muríyewore o meté ka reyoteŋgope ma kini? Ko koweye toŋowero murí ŋundope ene samaka yereyotepe ma kini?
ROM 3:2 Iyo, murí ŋuwore o meté kate-kate siyoyoteŋgo. Korete ŋuko ŋandiro, Anutuko eneŋo mande qu yunaró.
ROM 3:3 Asa do ka? Juda uni kumimboko iŋondutu kama taŋgurí ŋuko Anutuko otete hamó howeyote ŋu riní umbuweya, peka?
ROM 3:4 Kini horé! Uni sosoko kota uni tiníkaqo, Anutuko hamó naŋge yoweya. Ŋundiro naŋge sokomeko ŋuno Anutu ŋuro ŋande nakayáŋaró, “Ŋuro tero keto mande roneneŋowí mu naŋge yeyote, ko ronda yerero taka yereweya.”
ROM 3:5 Norendo otete roneneŋowí kama howeyoteto tiníqo, Anutu koro otete roneneŋowí ŋu tunomo horé yoweya. Asa ko date yewato, Anutuko noreŋo saŋgirí tete quno ŋuno enendo otete roneneŋowí kama howete? (Qeni, nondo unindoro iŋo-iŋoye qu yeteno.)
ROM 3:6 Kini horé! Ŋu hamó tiníqo, Anutuko unipare soso nokono yoteŋgo qu ronda yerewero mepémo kini.
ROM 3:7 Asa uni kato ŋande yeweya, peka, “Ko neneŋo otete kota ŋuko Anutu koro otete hamó tunomo riní unipareto owí hokowaŋgo. Asa do karo no quhurí uni neko nerero kimo piyimi nunoyote?” yeweya, peka.
ROM 3:8 Hamó, uni kumimbo no yesará nerero ŋande yeteŋgo, “Ko Polko ŋande yete, ‘Nore meté o piyimi tatoqota o meté tunoqeweya.’” Uni mande ŋu yeteŋgo qundo topé piyimi hamó rewaŋgo.
ROM 3:9 Asa do ka yewato? Nore Juda unindo uni wini meyowo taka yereyoteto, peka? Ŋunde kini. Dokoro komo ŋande yato, uni soso, asa Juda unindoya uni wini meyowomboya, quhurí kasiramo yoteŋgo.
ROM 3:10 Ŋuro sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaŋgurí, “Uni kato roneneŋowí horé kama yote, hamó, kato roneneŋowí kama yote.
ROM 3:11 Kato iŋoní tondaŋeyote qu kama yote, Anutu seqawero quro uni ka kama yote.
ROM 3:12 Sosopo huwóŋoro wuruwara uni tunoqaŋgurí, o meté tewero quro uni ka kama yote, kanata ŋunde qu ka kama yote.”
ROM 3:13 “Puŋeye muko uni tapu ŋunde qembe teyote, mipiyembo topo-topoye kaná yereyoteŋgo.” “Sire koro sonoyó oŋgomi kumunzóye saŋano yote.”
ROM 3:14 “Maŋgoyembo mande piyimi yero newonde piyimi ri tunoqeyote.”
ROM 3:15 “Yuroyi sitú umbuwero khe quwore kheŋgeŋoyoteŋgo,
ROM 3:16 rambaruru koya newonde surumímboya ri tunoqeyote,
ROM 3:17 ko newonde imemboro kama iŋoyi tondaŋeyote.”
ROM 3:18 “Yoto-yotoyemo Anutu koro sasaro kama teyoteŋgo.”
ROM 3:19 Asa nore ŋande iŋoteto, hutuŋo mande ŋuko unipare kasirayómo yoteŋgo ŋu sopo yereyote. Ŋuro tero uni soso mande topé yewero mepémo kini, ko Anutuko unipare soso nokono yoteŋgo qu mande khono yorotoro ronda yereweya.
ROM 3:20 Dokoro uni soso hutuŋo mande koro khewore Anutu toŋímo roneneŋowí tunoqewero mepémo kini. Dokoro hutuŋo mandewore norendo otete piyimi ŋuro iŋomukoteto naŋge.
ROM 3:21 Quko itaka ka Anutuko roneneŋowí tunoqewero khe qu riní tunoqaró. Khe ŋuko hutuŋo mande howewero khe qu kini. Quko Hutuŋo Mande koya Ye-ye Unindoro mandeye muko khe ŋuro yete.
ROM 3:22 Yesu Kristoko otete meté mu howaró ŋuwore unipare soso iŋondutuwowaŋgo ŋuko unipare roneneŋowí tunoqewaŋgo. Hamó, Anutuko unipare ronda yerero khe enesó-enesó kama howeyote,
ROM 3:23 dokoro nore soso o piyimi tatowó. Kowe Anutu koro sine parámi ŋu rotatoqo,
ROM 3:24 Anutuko, Kristo Yesu kimo nereró ŋuwore, eneŋo samaka-samaka tuwó nunoní unipare roneneŋowí tatowó.
ROM 3:25 Anutuko Yesu riní eneŋo sitúŋowore sikínani nunowero kheyó tunomo tunoqaró. Tunoqiní ŋuro iŋondutuwoyatowó quno ŋuno quhurínani komo tatowó ŋuro topé kama tete. Murí ŋuwore Anutuko eneŋo otete roneneŋowí rero tunomo witú yereyote.
ROM 3:26 Topé ŋunde kama teyote ŋuko itaka naru ŋanoko eneŋo otete roneneŋowí ŋu witú yerete. Ŋuro tero eneko roneneŋowí naŋge yoweya, ko unipare Yesu iŋondutuwoyoteŋgo ŋu, unipare roneneŋowí, ye neko yereyote.
ROM 3:27 Ŋunde ŋuroko noreŋombo noreŋo owénani hokowero mepémo kini. Hamó, kumimbo hutuŋo mande koro khoyó naŋge tero, mande ŋu howeyoteto, ye iŋoro eneŋo owéye hokoyoteŋgo. Quko norendo iŋondutuwowero hutuŋo mande qu howeyoteto. Asa ko owénani hokowero mepémo kini.
ROM 3:28 Dokoro ŋande iŋoteto, Anutuko unipare iŋondutu taŋgurí ŋuro naŋge, unipare roneneŋowí, ye neko yereyote, hutuŋo mande koro khoyó teyoteŋgo ŋuro unipare roneneŋowí ye kama neko yereyote.
ROM 3:29 Qeni, Anutuko Juda uniparetoro Anutuye naŋge peka? Kini, uni wini meyowomboro Anutuye ŋuya, hamómbe? Iyo, meyowomboro Anutuye ŋuya,
ROM 3:30 dokoro Anutu kanata naŋge yote. Asa ko enendo uni koweye toŋaŋgurí qundo iŋondutu teteŋgo ŋu qenero, uni roneneŋowí, ye neko yereweya, ko uni koweye kama toŋaŋgurí qundo iŋondutu ŋunde naŋge teteŋgo ŋu qenero, uni roneneŋowí, ye neko yereweya.
ROM 3:31 Asa ko ye date iŋoteŋgo, norendo iŋondutu ŋuro naŋge yeroqo hutuŋo mande ŋu rato umbute, peka? Kini horé. Norendo hutuŋo mande rato kondérete.
ROM 4:1 Ŋunde ŋuroko date yewato? Ko Abraham, noreŋo sitú sowe usinani ŋundo murí ŋaro date qenero iŋoní tondaŋaró?
ROM 4:2 Qeni, Abrahamko kho ka tero uni roneneŋowí ŋunde tunoqaró tiníqo, asa meté eneŋombo eneŋo owí hokoweya. Quko Anutu toŋímo eneŋo owí hokowero mepémo kini.
ROM 4:3 Dokoro sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, “Abrahamko Anutu iŋondutuwoní Anutuko, uni roneneŋowí, ye nekaró.”
ROM 4:4 Asa kho uni kato khoyómboro kimo reyote. Kimo ŋuko tuwó kini, khoyómboro meté ŋu reyote.
ROM 4:5 Anutuko uni piyimi ka meté yoriní roneneŋowí tunoqewaŋgo. Kowe uni kato kho ka kama tero Anutu ŋu iŋondutuwoníqo, iŋondutuyó qenero, uni roneneŋowí, ye nekoyote.
ROM 4:6 Anutuko unindoro khoyó kama rondaŋeroqota, uni roneneŋowí, ye nekote tiníqo, enendo meté horé yoweya. Komo quno Dewitko murí ŋuro sokomeko ŋande nakayáŋaró,
ROM 4:7 “Wenda-wenda uni ŋu, enendo potóye se rotaró ŋuya o piyimi taŋgurí qu, enendo quhuríye weheŋaró ŋuyako meté horé yowaŋgo.
ROM 4:8 Uni Parámimbo quhuríye qenero topé ka kama teweya tiníqo, meté horé yowaŋgo.”
ROM 4:9 Ŋunde ŋuroko ye date iŋoteŋgo, yoto-yoto meté horé ŋuko uni koweye toŋaŋgurí ŋuro naŋgepe, ma uni koweye kama toŋaŋgurí ŋuro ŋuya? Qeni, nore ŋande yeteto, Anutuko Abraham koro iŋondutuyó qenero, uni roneneŋowí, ye nekaró.
ROM 4:10 Asa ko do naru horé ŋuno, uni roneneŋowí, ye nekaró? Enendo kowí toŋoníqota, uni roneneŋowí, ye nekarómbe, ma kowí kama toŋaró quno, ŋunde ye nekaró? Asa kowí kama toŋaró quno, ŋunde ye nekaró, imemoŋgo kini.
ROM 4:11 Koretero kowí kama toŋaró quno ŋuno Anutuko iŋondutuyó qenero, uni roneneŋowí, ye nekoroqota ŋande miraró, “Rokó tewero quro koweke toŋo qembe.” Ŋuro tero Abrahamko uni soso koweye kama toŋoteŋgo quko iŋondutuwoyoteŋgo ŋuro awaye. Ŋuro tero uni ŋu ŋuya uni roneneŋowí tewaŋgo.
ROM 4:12 Abrahamko kowí kama toŋaró quno ŋuno iŋondutu taró. Asa ko enendo ŋuya uni koweye toŋaŋgurí khí mepé howero iŋondutu teyoteŋgo ŋuro awaye.
ROM 4:13 Qeni, Anutuko mande kusiyoro Abraham ŋande miraró, “Keya sowekepoya mira soso se yunowano.” Asa hutuŋo mande kama yoní Anutuko mande ŋu kusiyo inaró. Abraham iŋondutuwoníqota Anutuko, uni roneneŋowí, ye nekoro mande kusiyo inaró.
ROM 4:14 Dokoro uni hutuŋo mande howeyoteŋgo qu naŋgeko noko ŋu rewaŋgo tiníqo, iŋondutu tewero murí ŋuko murí moré kini, ko Anutuko mande kusiyaró ŋuko kina mande naŋge.
ROM 4:15 Dokoro uni kato hutuŋo mande wendaqiníqo, Anutuko saŋgirí tero ronda yereweya. Quko uni kato hutuŋo mandeyó moré kini, asa hutuŋo mande ŋu wendaqewero mepémo kini.
ROM 4:16 Ŋunde ŋuroko Anutuko unindoro iŋondutuye qenero samaka-samaka tuwó yunoro mande kusiyaró ŋu yunote. Ŋunde tero mande kusiyowí ŋu riní kondériní Abraham koro sowe qu soso yunote. Suwisawiyó ŋuko unindo hutuŋo mande howeyoteŋgo quya unindo Abraham koro iŋondutuyó qene howeyoteŋgo ŋuya. Dokoro Abrahamko nore soso quro usinani.
ROM 4:17 Ŋundiro naŋge sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, “Nondo uni wini parámi kunowe usi-siŋge qambu tewaŋgo.” Asa ko enendo iŋondutu tero Anutu toŋímo noreŋo usinani tunoqaró. Ŋu Anutu ŋuko uni khumowí mu yoto-yoto yunoyote. Ko do o ka kama yote ŋu nekoní arero yoteŋgo.
ROM 4:18 Anutuko Abraham mande kusiyo ŋande inaró, “Keto uni wini qambu koro usiye tunoqeweya.” Ŋunde yiníqo, uni meyowo kato, “Mepémo kini,” ye iŋoweya, peka. Quko Abrahamko hamó iŋondutu tero yeŋo usiye tunoqaró.
ROM 4:19 Ŋu naruko ŋuno kumima naruyó 100 ŋundiro rotoro kowí umburó. Ko parí Sara ŋuko kusimi taró. Ŋunde quko iŋondutuyó oyowí kama taró.
ROM 4:20 Kini, enendo Anutuko mande kusiyaró ŋuro iŋaró, ko iŋondutuyó rotoro newonde irisa kama taró. Kini, iŋondutuyó ŋuko wimbí riní Anutu owí hokoro
ROM 4:21 ŋande iŋaró, Anutuko do mande ka kusiyaró ŋu eneŋombo ŋunde teweya.
ROM 4:22 Ŋunde ŋuroko Anutuko Abraham koro iŋondutuyó qenero, uni roneneŋowí, ye nekaró.
ROM 4:23 Ŋa mande ŋako, “iŋondutuyó qenero, uni roneneŋowí, ye nekaró,” sokomeko ŋuno nakayáŋaró, quko Abraham koro naŋge kama nakayáŋaró. Kini.
ROM 4:24 Noreŋo ŋuya nakayáŋaró. Anutuko nore ŋuya, unipare roneneŋowí, ye neko yereweya. Dokoro nore Anutu iŋondutuwoyoteto. Enendo Yesu, noreŋo Uni Paráminani ŋu, uni tapu koŋgo riní otoqaró.
ROM 4:25 Noreŋo quhurínanimboro ene rero uni saŋgirí kandeyemo rotoní uroyi khumaró, ko noreŋo roneneŋowí mu tunoqewero quro uni tapu koŋgo riní otoqaró.
ROM 5:1 Ŋunde ŋuroko nore iŋondutuwoyatoqota Anutuko nore, unipare roneneŋowí, yero neko nereró. Murí ŋuwore norendo Anutu koya newonde kanata teyoteto, dokoro Uni Paráminani Yesu Kristo koya womatowó.
ROM 5:2 Ŋunde iŋondutuwoyatoqo, noriní samaka-samaka tuwó rero Anutu koro taŋgímo uyareyoteto. Ko ŋande iŋoyoteto, imemoŋgo Anutu koro sine parámiyó qenewato quro niŋgu-niŋgu teyoteto.
ROM 5:3 Ŋunde naŋge kini. Quhurí korowoyoteto quno ŋuno niŋgu-niŋgu teteto, dokoro ŋande iŋoteto, ŋu quhurí ŋundo newondenani towoní kondériní kondé kaŋeyowato.
ROM 5:4 Ŋunde kaŋeyato murínani meté horé tunoqeweya. Ŋunde tunoqiní nore Anutusina iŋoro oyó meté ŋuro sopoyoteto.
ROM 5:5 Nore ŋande iŋoteto, o meté ŋu hamó rewato, dokoro Anutuko Yuqa Surumíwore newonde meté mu sono qembe newondenanimo windoroŋaró.
ROM 5:6 Qeni. Komo, norendo noreŋo samaka nerewero mepémo kini. Quko Anutuko naru meté rokóŋoro unipare ene huwóŋoyoteŋgo samaka yerewero quro Kristo ŋu asáŋoní tipiririko khumaró.
ROM 5:7 Asa uni kato uni roneneŋowí ka samakaŋowero quro kama khumoweya. Hamó, enendo uni meté quro khumoweya, peka.
ROM 5:8 Quko Anutuko newonde meté nunowero quro muríyó nore ŋande witú yereró, asa noreko watí quhurí unipare yoratowó quno ŋuno Kristo riní noreŋo tipiririko khumaró.
ROM 5:9 Khumoní sitúŋombo nore noriní roneneŋowí tatowó. Asa ko nore ŋande hamó iŋoteto, imemoŋgo Anutuko quhurí unipare ŋu rambaruru yereweya quno ŋuno enendo Kristowore rambaruru koŋgo nore noreweya.
ROM 5:10 Komo nore Anutu koro saŋgiríŋo yoratowó. Quko ŋu naru ŋunoko Anutu koro Naŋuní khumaró ŋuko saŋgirí ŋu riní kini tiní nore Anutu koya newonde kanata tatowó. Ŋunde tero nore hamó ŋande iŋoyoteto, Naŋuní ŋuro yoto-yotoyómbo kawaware yerero rambaruru koŋgo yoreweya.
ROM 5:11 Ŋu naŋge kini, asa itaka Uni Paráminani Yesu Kristowore nore Anutu koya newonde kanata teyoteto. Ŋunde ŋuroko Anutu ŋuro niŋgu-niŋgu parámi teyoteto.
ROM 5:12 Nore iŋoteto, komo suki uni kanata kato o piyimi tiní quhurí tewero murí nokono tunoqaró. Murí ŋundo kindo khumowero riní nokono tunoqero uni soso wiri yereró, dokoro uni soso quhurí teyoteŋgo.
ROM 5:13 Qeni, Anutu koro hutuŋo mande ŋu kama tunoqeyoní quhurí tewero murí ŋu nokono yora. Quko hutuŋo mande moré kini, asa wendaqewero mepémo kini.
ROM 5:14 Ŋu hamó, quko ŋu naru kewero quno ŋuno, asa Atam naruyó moŋgo yate-yate arero Anutuko hutuŋo mande Moses inaró quno ŋuno, kindo khumowero ŋundo uni soso sopo yiriní khumaŋgurí. Hamó, uni kumimbo Atamko Anutu koro mande wendaqaró ŋunde qembe kama taŋgurí. Quko uni ŋuya khumaŋgurí. Ko Atam ŋuko uni tukú tunoqeweya ŋuro rokóŋo taró.
ROM 5:15 Quko Atamko o piyimi taró ŋuko enesó, Anutuko o tuwó nunaró ŋuko enesó. Qeni, uni kanata kato o piyimi taró ŋuro uni qambu khumaŋgurí. Quko Anutuko samaka-samaka tuwó ŋuya puriŋo Yesu Kristo koro samaka-samaka tuwówore maheró ŋuya parámi tiní uni qambu ŋundo siyaŋgurí.
ROM 5:16 Ko uni kanata kato o piyimi taró ŋuro eŋgé ŋuko enesó, puriŋo ŋuro eŋgé ŋuko enesó. Dokoro komo Anutuko uni kanata o piyimi taró ŋu qenero topé piyimi ka rero meté te inaró. Quko imemoŋgo unipare qambu quhurí taŋgurí ŋu yiyoro samaka-samaka tuwó yunoní unipare roneneŋowí taŋgurí.
ROM 5:17 Dokoro uni kanata kato o piyimi tiníqo, kindo khumowero ŋundo wimbí tero uni soso sopo yereyote. Quko uni kanata ka, Yesu Kristo, ŋundo o meté tiníqo, samaka-samaka tuwó rato Anutuko puriŋo nore nunoro, uni roneneŋowí, yero neko yereró. Ko nore owé parámi rewato.
ROM 5:18 Asa ko uni kanata kato o piyimi tiníkaqo, Anutuko uni soso topé piyimi ka meté te yunaró. Ŋundiro naŋge uni kanata kato o meté tiníkaqo, Anutuko uni soso, uni roneneŋowí, neko yerero yoto-yoto yunaró.
ROM 5:19 Asa uni kanata kato Anutu koro maŋgó wendaqiní uni qambu quhurí uni tunoqaŋgurí. Ŋundiro naŋge uni kanata kato Anutu koro maŋgó howiní uni qambu uni roneneŋowí tewaŋgo.
ROM 5:20 Kowe hutuŋo mande mahiní quhurí tewero murí ŋu parámi tunoqaró. Quko murí piyimi ŋu parámi tiníqo, samaka-samaka tuwó ŋu parámi horé nunoní ratowó.
ROM 5:21 Asa quhurí tewero murí ŋu mahiníqo, kindo khumowero ŋundo unipare sopo yiriní khumaŋgurí. Ŋundiro naŋge samaka-samaka tuwó ŋu mahero otete roneneŋowíwore nore sopo niriní nore Uni Paráminani Yesu Kristowore suki-suki yowato.
ROM 6:1 Asa ko do ka yewato? Ŋandiro peka, “Nore meté o piyimi tatoqo, samaka-samaka tuwó ŋu parámi horé nunoweya.” Ŋunde yewato, peka?
ROM 6:2 Kini horé. Noreko uni khumowí ŋunde qembe quhurí koro kusuŋoyómo watí kama yoteto, hamómbe? Asa ko date tero otete piyimi ŋu watí howeyoteto?
ROM 6:3 Nore sono reroqo Kristo Yesu quroyómo utowó, asa ko ene khumaró ŋuya khumatowó. Ye ŋumbe kama iŋoteŋgo, peka.
ROM 6:4 Ŋunde ŋuroko nore sono reroqota khumoro eneya uni tapuko utowó. Ŋuro tero Anutuko sine parámiyómbo Kristo uni tapu koŋgo okokowoní otoqaró ŋunde qembe nore ŋuya khe u-unani ketawore howeyoteto.
ROM 6:5 Dokoro norendo eneŋo khumaró ŋundiro khumatowó tiníqo, ŋunde naŋge nore ŋuya pitu ko otoqowato.
ROM 6:6 Ŋande iŋoteto, ko noreŋo newonde komo quya eneya tipiririko yuroyi khumariyó. Ŋunde tero enendo quhurí ŋuro wimbí ŋu riní kini tiní quhurí koro kho simó watí kama yoteto.
ROM 6:7 Dokoro uni ka khumaró ŋuko quhurí ŋuro kusuŋoyó moŋgo arete.
ROM 6:8 Asa ko iŋondutu ŋandiro teyoteto, ko Kristo koya khumatowó tiníqo, nore eneya keta tero yorowato.
ROM 6:9 Dokoro ŋande iŋoteto, Kristo uni tapu koŋgo otoqoroqo kaŋuya kama khumoweya. Itaka khumoko ene sopoyowero mepémo kini.
ROM 6:10 Hamó, eneŋo khumaró ŋundo naru kanata qunoko quhurímboro wimbí riní kini taró. Quko enendo keta yotoro Anutu kasiramo yorote.
ROM 6:11 Ye ŋuya iŋo-iŋo ŋu naŋge ti. Ye uni khumowí ŋunde qembe quhurí kusuŋoyómo kama yoroteŋgo. Kini, Kristo Yesu quroyómo Anutu kasiramo yoroteŋgo.
ROM 6:12 Ŋunde ŋuroko quhurí tewero murí kusuŋoyómo ma yowero, ŋundo koweye puqeweya qu sopoyoní murí ŋu howero iŋo-iŋo piyimi mu howewaŋgo koro.
ROM 6:13 Ko koweyemboro o sombé-sombé qu quhurí tewero murí kusuŋoyómo ma rotowero, otete piyimi teweya koro. Kini, ye khumo takaro pitu ko otoqaŋgurí qu qembe yeŋo Anutu inoyi qembe, ko koweyemboro o sombé-sombé qu otete roneneŋowí tewero quro Anutu inoyi qembe.
ROM 6:14 Hamó, quhurí tewero murí ŋundo sopo yerewero mepémo kini. Dokoro yendo hutuŋo mande ŋuro kusuŋoyómo kama yoteŋgo. Kini, samaka-samaka tuwó ŋuro kusuŋoyómo yoteŋgo.
ROM 6:15 Asa do ka yewato? Ŋande peka, “Hutuŋo mande ŋundo kama sopo nereyote, samaka-samaka tuwó ŋundo naŋge sopo nereyote. Asa ko o piyimi tato.” Ŋunde yewato, peka? Kini horé.
ROM 6:16 Qeni, yendo oka kusuŋoyómo yoteŋgo tiníqo, o ŋuko sopo yereyote. Hamó, quhurí tewero murí ŋuro kusuŋoyómo yotoro howiqo, yoriní khumowaŋgo. Quko Anutu koro kusuŋoyómo yotoro maŋgó howiqo, yoriní roneneŋowí tewaŋgo. Ŋuro iŋoteŋgope ma kini?
ROM 6:17 Quko Anutu yuŋgunaŋoyoteto, dokoro komo ye quhurí ŋuro kho simó yotoro howaŋgurí, quko itaka mande rondaqe yunaŋgurí ŋu iŋoro niŋgu-niŋgu tero howeyoteŋgo.
ROM 6:18 Hamó, quhurí ŋundo ye kusi yereró, quko Anutuko ye wisi yerero otete roneneŋowí ŋuro kusuŋoyómo yorotoní yoteŋgo.
ROM 6:19 Yeŋo koweye saŋaní ŋuko ime naŋge, ŋunde ŋuro nondo noko koro tapara mande ka yeteno. Komo koweyemboro o sombé-sombé qu se rotoyi otete pusú ŋuro kho simó yotoro hutuŋo mande wendaqewero murímboro kho simó yotoro hutuŋo mande wendaqeyaŋgurí. Asa ŋunde naŋge itaka o sombé-sombé ŋu se rotoyika otete roneneŋowí ŋuro kho simó yuri qembe. Ŋunde tero meté horé tunoqewaŋgo.
ROM 6:20 Dokoro yendo quhurí tewero murímboro kho simó yaŋgurí quno otete roneneŋowí kusuŋoyómo kama yoraŋgo.
ROM 6:21 Ŋunde ŋuroko, ŋu naruko ŋuno do eŋgé ka tunoqaró? Hamó, itaka oteteye ŋuro kowi piyo teyoteŋgo, dokoro eŋgé ŋuko ŋandiro, ye khumoyoteŋgo.
ROM 6:22 Quko itaka Anutuko quhurí tewero murí moŋgo yoriní Anutu koro kho simó yoteŋgo, ko ŋuro eŋgé ŋuko ŋandiro, ye meté horé yotoro suki-suki yorowaŋgo.
ROM 6:23 Dokoro quhurí tewero murímboro kimoyó ŋuko khumo naŋge, quko Anutu koro puriŋo nunoyote ŋuko ŋandiro: Uni Paráminani Kristo Yesu quroyómo yoto-yoto suki-suki nunoyote.
ROM 7:1 Uni topo, ye hutuŋo mande ŋuro iŋomukoteŋgo. Asa uni ka toŋí yoníqo, hutuŋo mande ŋundo sopoyote. Ŋuro kape teteŋgo, peka.
ROM 7:2 Qeni, hutuŋo mande kanata kato ŋande yete, pare kato kamí, toŋí yoníqo kamímboya womoyote, roto toŋewero mepémo kini. Quko kamí khumoníqo, ore mande ŋundo pare ŋu watí kama sopoyoweya.
ROM 7:3 Asa ko kamí muko toŋí yoní pare ŋu uni meyowomboya epe re-re teweya tiníqo, otete ŋuko se simbururu naŋge. Quko kamí khumoníqo, ore mande ŋundo pare ŋu kama sopoyoní uni meyowomboya epe re-re meté teweya. Ŋuko se simbururu kini.
ROM 7:4 Asa ko, uni topone, Kristo khumaró ŋuwore ye ŋuya khumoyi hutuŋo mande ŋundo kama sopo yereyote. Ŋuro tero meyowomboya womowaŋgo. Uni meyowo ŋuko uni tapu koŋgo otoqaró. Ŋunde tiní norendo Anutu koro kho tero eŋgé rato tunoqeweya.
ROM 7:5 Dokoro komo, kowenani saŋaní howatowó quno ŋuno, hutuŋo mande ŋundo kowenani soso riní iŋo-iŋo piyimi howatowó. Iŋo-iŋo piyimi ŋuko quhurí tewero otete ŋuro iŋo-iŋo qu. Asa norendo iŋo-iŋo ŋu howero kindo khumowero ŋuro kho tero eŋgé rato tunoqaró.
ROM 7:6 Quko itaka, nore hutuŋo mande kusuŋoyómo yotoro khumatoqo, o kusi nereró ŋuro wimbí ŋu kini tero norotaró. Ŋunde tero norendo hutuŋo mande komo nakayáŋaŋgurí ŋu watí howero Anutu koro kho qu kama tewato. Kini, yuqa keta qu rero kho qu ŋunde tewato.
ROM 7:7 Ŋunde ŋuroko date yewato? Hutuŋo mande ŋuko o piyimi mu peka? Kini horé. Nondo hutuŋo mande ŋu kama iŋano tiníqo, quhurí tewero murí ŋu qene iŋowero mepémo kini. Dokoro ore mande kanata kato ŋande yaró, “Qene nuŋgu ma tewero,” asa ko qene nuŋguwowero quro murí ŋu iŋomukanowó.
ROM 7:8 Quko quhurí tewero murí ŋundo mande kondéwore noriní o kate-kate rewero quro iŋo-iŋo newondenemo tunoqaró. Hamó, hutuŋo mande moré kini yoweqo, quhurí tewero murí ŋu wimbí moré kini.
ROM 7:9 Komo naru kano hutuŋo mande moré kini tero meté yoranowó. Quko mande kondé ŋu mahiní quhurímboro iŋo-iŋo ŋu newondenemo otoqoní
ROM 7:10 newondene khumaró. Ko ŋande iŋoteno, mande kondé ŋuro murí ŋandiro, asa yoto-yoto meté mu nunoweya. Quko kini, nuroní khumanowó.
ROM 7:11 Dokoro quhurí tewero murí ŋundo mande kondéwore kaná nerero noriní khumanowó.
ROM 7:12 Asa ko hutuŋo mande soso ŋuko surumí, ko mande kondé ŋuko surumí mu, roneneŋowí mu, meté mu.
ROM 7:13 Ŋunde ŋuroko date yewato? O meté ŋundo kinaŋge nuroní khumanowó, peka? Kini horé. Ŋandiro naŋge, asa o meté ŋundo quhurí tewero murí ŋu riní tunomo tunoqewero ŋuro noriní khumanowó. Ŋuro tero hutuŋo mandewore ŋande iŋowano, asa quhurí tewero murí ŋuko piyimi horé.
ROM 7:14 Qeni, nore ŋande iŋoteto, asa hutuŋo mande ŋuko Yuqa Surumímboro mande qu. Quko nondo kowene saŋanímbo yotoro kho simó tero quhurí tewero murí kusuŋoyómo yoteno.
ROM 7:15 Dokoro o teyoteno ŋu kama iŋowe tondaŋete. Qeni, nondo otete ŋuro metéŋoyoteno ŋu kama teyoteno. Kini, otete ŋuro piyimiŋoyoteno ŋu naŋge teyoteno.
ROM 7:16 Quko no otete ŋuro piyimiŋoyoteno qu teteno tiníqo, no Anutu koro hutuŋo mande ŋuko meté, yeteno.
ROM 7:17 Quko itaka, nopa naŋge o piyimi ŋu watí kama teyoteno. Kini, quhurí tewero murí ŋu quronemo yote, ŋundo naŋge ŋu teyote.
ROM 7:18 Dokoro ŋande iŋoteno, o meté qu ka kowene saŋaní quroko kama yorote. Hamó, no o meté tewero, ye iŋoteno, quko ŋu kama teyoteno.
ROM 7:19 Dokoro otete meté ŋuro metéŋoyoteno ŋu kama teyoteno. Kini, otete piyimi ŋuro piyimiŋoyoteno ŋu naŋge teyoteno.
ROM 7:20 Asa otete ŋuro piyimiŋoyoteno ŋu teyoteno tiníqo, neneŋombo kama teyoteno. Kini, quhurí tewero murí quronemo yote, ŋundo naŋge ŋu teyote.
ROM 7:21 Asa ko hutuŋo mande ŋuro ŋande iŋoteno, ko otete meté mu tewero, ye iŋoteno quno, otete piyimi mu tewero ŋuko noya yote.
ROM 7:22 Hamó, no newondenemoko Anutu koro hutuŋo mande ŋuro niŋgu-niŋgu teyoteno.
ROM 7:23 Quko hutuŋo mande enesó ka kowene soso quroko ŋuno yote. Hutuŋo mande enesó ŋuya Anutu koro hutuŋo mande iŋo-iŋonemo yote quya kuma-kuma teyotiri. Kuma tero quhurí tewero murímboro hutuŋo mande qu kowene soso quroko yote ŋundo kusi nereyote.
ROM 7:24 O iniyaqe, quhurímbo no hamó rambaruru nereyote! Danimbo no samaka nerero kowene khumaró qu noŋgo noreweya?
ROM 7:25 No Anutu hamó yuŋgunaŋowe! Yesu Kristo, neneŋo Uni Paráminembo no samaka nereweya. Asa ko nopa naŋge iŋo-iŋonemo Anutu koro hutuŋo mande kusuŋoyómo yotoro khoyó teyoteno, quko kowene saŋanímo quhurí tewero murímboro hutuŋo mande kusuŋoyómo yotoro khoyó teyoteno.
ROM 8:1 Ŋunde ŋuroko, itaka unipare soso Kristo Yesu quroyómo yoteŋgo qu topé piyimi ka kama rewaŋgo.
ROM 8:2 Dokoro, Yuqa koro hutuŋo mande ŋundo yoto-yoto ke kunoro Kristo Yesuwore quhurí tewero murímboro hutuŋo mande ŋundo kuroní khumaró ŋu noŋgo oroso kiriní kina yote.
ROM 8:3 Hamó, komo quno hutuŋo mande ŋundo nore quhurí moŋgo oroso yerewero mepémo kini, dokoro noreŋo kowenani saŋaní muko quhurí tewero murí ŋu takawero mepémo kini. Asa ko Anutuko eneŋo naŋuní asáŋoní kowe ka quhurímbo sopoyote ŋunde qembe tero quhurínani rotowero quro eneŋo rero o qa-qa taró. Ŋunde tero enendo kowenani saŋanímboro quhurí ŋu topé piyimi inaró.
ROM 8:4 Ŋuro tero hutuŋo mande ŋuro murí riní nore quroko hamó tunoqete, dokoro norendo kowenani saŋaní watí kama howeyoteto, Yuqa naŋge howeyoteto.
ROM 8:5 Qeni, unipare koweye saŋaní howeyoteŋgo qundo koweye saŋanímboro nuŋgurí howeyoteŋgo, quko unipare Yuqa howeyoteŋgo qundo Yuqa koro nuŋgurí howeyoteŋgo.
ROM 8:6 Dokoro kowenani saŋanímboro nuŋgurí ŋundoko kindo khumowero ŋu riní otoqoyote, quko Yuqa koro nuŋgurí ŋundoko yoto-yoto metémboya newonde imemboya riní tunoqeyote.
ROM 8:7 Ŋunde ŋuroko kowenani saŋanímboro nuŋgurí ŋuko Anutu koro saŋgiríŋo, dokoro nuŋgurí ŋuko Anutu koro hutuŋo mande ŋuro kusuŋoyómo yowero piyimiŋoyote, ko yowero mepémo kini.
ROM 8:8 Unipare koweye saŋaní howeyoteŋgo qundo Anutu niŋgu-niŋgu inowero mepémo kini.
ROM 8:9 Ŋu hamó, quko yendo koweye saŋaní kama howeyoteŋgo. Kini, Yuqa howeyoteŋgo, dokoro Anutu koro Yuqayó ye quroyemo kunditeyote. Asa uni ka Kristo koro Yuqayó eneno kama yote tiníqo, uni ŋuko Kristo koro qu kini.
ROM 8:10 Quko Kristoko quroyemo yote tiníqo, quhurí tewero murímbo koweye riní khumowí tete, peka, quko yuqaye muko yoto-yotoyó moré, dokoro ye roneneŋowí yoteŋgo.
ROM 8:11 Anutuko Kristo okokowoní uni tapu koŋgo pitu ko otoqaró. Asa ko Anutuko Yesu otoqaró ŋuro Yuqayó ye quroyemo yote tiníqo, enendo Yuqayó ŋuwore koweye khumowí ŋu riní pitu ko keta teyoweya.
ROM 8:12 Ŋunde ŋuroko, uni topo, norendo kowenani saŋanímboro kusuŋoyómo kama yoteto, asa ko nuŋguríŋo ma howewero.
ROM 8:13 Dokoro nuŋgurí ŋu howeroqo, khumowaŋgo. Quko Yuqa koro wimbí rero koweyemboro otete ŋu uroyi khumoweya tiníqo, ye yoto-yoto rewaŋgo.
ROM 8:14 Dokoro unipare soso Anutu koro Yuqa qundo khe u-uye sopoyote ŋuko Anutu koro simó.
ROM 8:15 Hamó, norendo Yuqa ŋu rero sasaro koro kho simó kaŋuya kama tunoqatowó. Kini, Yuqa rato Anutuko aratu te nunoní nore eneŋo ŋande kiweyoteto, “Awanani horé.”
ROM 8:16 Yuqa eneŋomboya noreŋo yuqananimboya mande kanata ŋande yetiri, asa Anutu koro simó yoteto.
ROM 8:17 Ko eneŋo simó yoteto tiníqo, imemoŋgo Kristo o meté mu raró ŋunde qembe nore ŋuya Anutu koro o meté qu rewato. Dokoro, norendo Kristo quhurí korowaró ŋunde qembe korowowato tiníqo, owí parámi raró ŋuya rewato.
ROM 8:18 Qeni, imemoŋgo ta nore owé parámi horé tunomo rewato. Asa ko kowe surumí itaka korowoyoteto ŋuko o kina ŋunde qembe naŋge.
ROM 8:19 Dokoro o soso Anutuko towaró ŋuko Anutu koro simó tunomo tunoqewaŋgo ŋuro niŋgu-niŋgu te sopoyoteŋgo.
ROM 8:20 Hamó, Anutuko o soso towaró ŋu re kusi yereyoní quhurímboro kusuŋoyómo yotoro wimbo-wimbo yoteŋgo. Ŋuro niŋgu-niŋgu kama taŋgurí, quko Anutu koro nuŋgurí howeroqota o meté karo sopoyoteŋgo.
ROM 8:21 O meté ŋuko ŋandiro, itaka o soso ŋuko kinaŋge puqero piyo teyoteŋgo, quko imemoŋgo Anutuko o piyimimbo kusi yereyote ŋu orosoyiní kina yotoro Anutu koro simómboro sine parámimo yowaŋgo.
ROM 8:22 Hamó, ŋande iŋoteto, naru rokóŋoyate itaka ŋano, o soso Anutuko towaró ŋundoko pareto simó pisiyowero kowe surumí teteŋgo ŋunde tero kinaŋge kiweyoteŋgo.
ROM 8:23 O soso towaró ŋuko ŋunde teyoteŋgo, kini. Norendo Yuqa Surumí ŋu, kho koro eŋgé korete qu qembe, komo ratowó. Asa nore ŋuya newondenanimo kinaŋge kiwero Anutuko aratu te nunoro kowenani kimoní keta yowato ŋuro niŋgu-niŋgu te sopoyoteto.
ROM 8:24 Dokoro Anutuko nore rambaruru koŋgo noriní o meté mu imemoŋgo nunoweya ŋuro sopoyoteto. Quko uni kato oka towoyote ŋuko ene ŋuro kama sopoyote. Kini, oka towoyote tiníqo, do karo sopoyoweya?
ROM 8:25 Quko nore onani moré kini ŋuro sopoyoteto tiníqo, mondó ta niŋgu-niŋgu te sopoyowato.
ROM 8:26 Ŋundiro naŋge noreko wimbunani moré kini teteto, quko Yuqako samaka nereyote. Nore do o karo hariri tewato ŋu kama iŋoyoteto. Wimbunani moré kini yoteto, quko Yuqako ŋuro iŋoní tondaŋiní iŋo-iŋonanimboro surumí iŋoro hariri tero samaka nereyote.
ROM 8:27 Anutuko unindoro newondeye qene iŋoyote, ko enendo Yuqa koro iŋo-iŋo qu qene iŋoyote. Dokoro Yuqapo Anutu koro iŋo-iŋo qu naŋge howero unipare meté horé ŋu samaka yerewero hariri teyote.
ROM 8:28 Ŋande iŋoteto, ko o soso nokono tunoqeyote ŋundoko kho kopo tero unipare Anutu newonde meté inoyoteŋgo qu o meté te yunoyote. Unipare ŋu, Anutuko iŋo-iŋoyó howero neko yereró.
ROM 8:29 Dokoro komo suki unipare ŋu iŋo yunoro naŋunímboro rokóŋo tunoqewero quro rokó yereró. Ŋunde tero Yesuko kone-topé qambu koro paye korete qu yoweya.
ROM 8:30 Anutuko dani ka rokó yereró qu neko yereró. Ko enendo dani ka neko yereró qu yoriní roneneŋowí taŋgurí. Ko enendo dani ka yoriní roneneŋowí mu taŋgurí qu owéye parámi yunaró.
ROM 8:31 Ŋunde ŋuroko ŋuro date yewato? Qeni, Anutuko nore samaka yereyote tiníqo, danimbo rambaruru yereweya?
ROM 8:32 Hamó, enendo nore soso samaka nerewero quro naŋuní rotoní uroyi khumaró. Ŋunde tero naŋuníwore o soso nore tuwó yunoweya, hamómbe?
ROM 8:33 Danimbo meté Anutuko unipare rokó yereró qu yorero mande khono yorotoweya? Kato mepémo kini, dokoro Anutu eneŋombo yoriní roneneŋowí mu teteto.
ROM 8:34 Danimbo meté ronda yerero topé piyimi nunoweya? Kato mepémo kini, dokoro Kristo Yesu, uni khumoro pitu ko otoqaró ŋundo Anutu koro kandí kondésina kunditero noreŋo iwí kirayoyote.
ROM 8:35 Kristoko newonde meté nunoyote. Ŋunde tiní do kato eneŋo newonde meté qu wisumuŋoweya? Oka kato mepémo kini. Quhurí ka noreno tunoqete, kowe surumí teteto, unindo o piyimi te nunoteŋgo, te-qonanimboro khumoteto, kowe punu-pununani moré kini teteto, o piyimi mundo nore rambaruru nerete, kuma ka noreno tunoqete, asa o ŋundoko Kristo koro newonde meté qu wisumuŋowero mepémo kini.
ROM 8:36 Hamó, Anutu koro sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, “Noreko keŋo unipareke, ŋunde ŋuro tero naru suki-suki nuri khumoyoteto. Nore niyiqo sipsip qembe tato nuri khumoyoteto.”
ROM 8:37 Quko Kristoko newonde meté nunoyote. Asa ko o ŋunde qu noreno tunoqete tiníqo, naru rokóŋo hamó takayoteto.
ROM 8:38 Ŋunde yeteno, dokoro no iŋondutu hamó ŋandiro teteno. Oka kato Anutu koro newonde meté qu wisumuŋowero mepémo kini. Iyo, kindo khumowero ŋu, yoto-yoto ŋu, sambo simó ka, yuqa kondé ka, oka itaka yote qu, oka ime tunoqeweya qu, o enesó-enesó wimbí kondé qu,
ROM 8:39 oka samboko yote qu, oka nokono yote qu, o soso meyowo mu, o ŋundoko Anutuko newonde meté Uni Paráminani Kristo Yesuwore nunoyote ŋu wisumuŋowero mepémo kini.
ROM 9:1 No Kristo koro uni ka, no mande hamó yeteno, kota kini. Ko otete sopowero quro iŋo-iŋone muko Yuqa Surumímboro wimbí rero mandene riní kondérete.
ROM 9:2 Ko mandene ŋuko ŋandiro, naru rokóŋo newonde surumí parámi teyoteno,
ROM 9:3 dokoro sitú toponemboro kondé iŋoyoteno. Ŋande ye iŋoteno, enina, ene samaka yerewero quro meté Kristoko huwó niriní eneŋo roto kapiyamo yowano.
ROM 9:4 Hamó, sitú topone ŋuko Israel koro wini qu, ko Anutuko aratu te yunaró. Enendo Anutu koro sine parámi qeneŋgurí, ko Anutuko eneya mande kondé kusiyaró, ko eneŋo hutuŋo mande qu yunaró. Enendo Anutu potoruku te inoyoteŋgo, ko Anutuko o meté te yunoweya ŋuro mande kusiyaró.
ROM 9:5 Eneŋo usisambapukoye owéye parámi moré, ko Kristo ŋuko ene sitú topé. Naru suki-suki Anutu, o soso koro simburí ŋu, suki-suki owí parámi reweya. Ŋu hamó.
ROM 9:6 Ŋu date, Anutu koro mandí ŋuko eŋgé moré kini, peka? Kini, dokoro Israel koro sowe qu soso ŋuko Israel koro wini hamó kini.
ROM 9:7 Ko Abraham koro sowe qu soso ŋuko eneŋo usi-sí hamó kini. Kini, sokomeko ŋande yete, “Aisak ŋu noŋgo naŋge soweke tunoqewaŋgo.”
ROM 9:8 Mande ŋuro murí muko ŋandiro: asa simó soso Abraham koro kowí saŋaní moŋgo tunoqaŋgurí ŋuko Anutu koro simó kini. Kini, eneŋo sowe hamó qu mande kusiyaró ŋu noŋgo tunoqeteŋgo.
ROM 9:9 Dokoro mande kusiyaró ŋuko ŋandiro, “Imemoŋgo ŋano mahewano quno ŋuno Sara simó moré teweya.”
ROM 9:10 Ŋunde naŋge kini. Asa Repekako naru kanata quno usinani Aisak koya yorariyó.
ROM 9:11 Ŋunde yotoro qahu tero penzakara ŋu kama pisi yereyoní otete metémbe ma piyimimbe kama teyori Anutuko kanata ka naŋge rokóŋaró. Ŋuro tero eneŋo iŋo-iŋoyó kondé yoweya. Enendo uni kho teyara ŋuro kama iŋoro eneŋombo rokóŋoro pare ŋande miraró, “Korete qundo tukú quro kusuŋoyómo yoweya.”
ROM 9:13 Ŋundiro naŋge sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, “Yakop ŋuro metéŋoyano, Iso ŋuro piyimiŋoyano.”
ROM 9:14 Asa ko do ka yewato? Anutuko otete roneneŋowí kama howeyote, peka? Kini horé!
ROM 9:15 Qeni, enendo Moses ŋande mirote, “Neneŋombo danimboro sikíye te yunowano, neneŋombo danimboro newonde surumí yunowano.”
ROM 9:16 Asa ko dani ka sikíye reyoteŋgo ŋuko unindoro nuŋguríye kama howeyote, ko unindoro khoye kama howeyote. Kini, Anutu eneŋombo sikíye te yunote.
ROM 9:17 Qeni, sokomeko ŋuno Anutuko Pero ŋande mirote, “Murí ŋaro naŋge ke korewe tunoqaró, asa ke saŋaŋgemo neneŋo wimbune rewe tunomo tunoqeweya. Ŋuro tero unipare soso nokono yoteŋgo qundo owéne iŋowaŋgo.”
ROM 9:18 Asa ko eneŋombo dani ka sikíye te yunote, ko eneŋombo dani karo newondeye kusiyote.
ROM 9:19 Asa ko ye kanata kato ŋande osese nereweya, peka, “Do karo Anutuko quhurínanimboro mande kho nore nunoyote? Danimbo iŋo-iŋoyó meté wisumuŋoweya?”
ROM 9:20 Ŋunde yeweya, quko ke dani? Date koro mande topé ŋunde qu yeweya? Anutuko ke kondowaró, asa ko date ŋande oseseyoweya, “Do karo ŋandiro nondowaró?”
ROM 9:21 Qeni, towo-towo uni ka eneŋombo noko se koporo noko kumbe ka meté qu ka towoyotepe, ma noko kumbe ka soro-soro moré towoweya, hamómbe?
ROM 9:22 Ye date iŋoteŋgo? Anutuko unipare kumi hamó piyimiŋo yunoyote, ko rambaruru yerewero, ye iŋote, peka. Quko newonde saŋgiríŋo witú yerewero ko wimbí tunomo tunoqewero quro topé waka ta unipare ŋunde qu kama yunoroqota mondó ta kunditeyote.
ROM 9:23 Ŋuro tero eneŋo murí meté horé mu witú yerewero quro unipare kumi sikíye te yunaró. Dokoro komo quno enendo unipare ŋu yorewe owéye parámi rewaŋgo ye iŋoro roŋgaru yereró.
ROM 9:24 Ŋu unipare ŋuko Anutuko ŋunde neko yereró ŋuko nore naŋge, asa kumi Juda koro unipare, kumi uni wini meyowo moŋgo unipare.
ROM 9:25 Ŋundiro naŋge Hoseako sokome nakayáŋaró ŋuno Anutuko ŋande yete, “Nondo unipare komo neneŋo kini qu, ‘Neneŋo uniparene,’ yero neko yerewano, ko unipare komo surumí kama iŋo yunaró qu, ‘Neneŋo topo-topone,’ yero neko yerewano.
ROM 9:26 Ko “dano ŋande yero yimiraró, ‘Yeko neneŋo uniparene kini,’ asa ŋu mirako ŋuno ŋande neko yereweya, ‘Yeko Anutu yoto-yotoyó moré ŋuro simó.’”
ROM 9:27 Aisaiako Israel ŋuro ŋande yesowote, “Hamó, Israel ŋuko qambu teteŋgo, windi tapémboro sotama ŋunde qembe quko soŋga ta yorotaró ŋu naŋge rambaruru takawaŋgo.
ROM 9:28 Dokoro Uni Parámimbo noko ŋano mandí riní waka ta hamó temukoní unipare ŋu usowoní soŋga ta naŋge yowaŋgo.”
ROM 9:29 Komo Aisaiako ŋuro ŋande yaró, “Uni Parámi Wimbí Moré ŋundo sowenanimboro soŋga ta yorotoní kama yoteŋgo tiníqo asa norendo Sotom qembe tunoqatowó, peka, ko Gomora ŋunde qembe tunoqatowó, peka.”
ROM 9:30 Ŋunde ŋuroko date yewato? Ŋandiro naŋge, unipare uni wini meyowo qu roneneŋowí tewero kama seqaŋgurí, quko Anutuko, roneneŋowí mu, ye neko yereró. Iyo, enendo iŋondutuwoyi, roneneŋowí mu, ye neko yereró.
ROM 9:31 Quko Israel koro wini ŋundo roneneŋowí mu tewero quro hutuŋo mande iŋo howeyaŋgurí. Ko ŋu muríwore roneneŋowí mu kama tunoqaŋgurí.
ROM 9:32 Ŋu do murí karo? Asa iŋondutuyewore roneneŋowí mu tewero ŋuro ye kama iŋaŋgurí. Kini, roneneŋowí mu tewero quro hutuŋo mande koro kho qu naŋge taŋgurí. Ŋundiro naŋge wondo ka pikopako te yunowero quno pikopako taŋgurí.
ROM 9:33 Sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, “Qeni, nondo Saion ŋuno wondoko kheye saŋgawoní piyo tewero qu re rototeno, ko mipu ŋundo kheye kusiyoní umbu raŋowero qu re rototeno.
ROM 10:1 Uni topo, nondo Israel unipare ŋuro kondé iŋoyoteno, ko Anutuko ŋande hariri teyoteno, asa enendo rambaruru koŋgo yoriní.
ROM 10:2 Dokoro ŋande yesowoteno, unipare ŋundo Anutu kondé iŋo inoro howeyoteŋgo, quko iŋo-iŋo hamó horé ŋu kama howeyoteŋgo.
ROM 10:3 Qeni, enendo Anutusina roneneŋowí tunoqewero khe qu kama iŋoyi tondaŋaró. Kini, eneŋo oteteyewore naŋge roneneŋowí tunoqewero iŋoyaŋgo. Ko Anutu koro otete roneneŋowí ŋuro kasiramo kama yoteŋgo.
ROM 10:4 Dokoro Kristo ŋundo hutuŋo mandewore roneneŋowí tewero khe ŋu riní kini taró. Ŋundiro naŋge unipare soso iŋondutuwoyoteŋgo ŋundo roneneŋowí teteŋgo.
ROM 10:5 Dokoro Mosesko hutuŋo mandewore roneneŋowí mu tewero khe ŋuro ŋande nakayáŋaró, “Uni kato hutuŋo mande ŋa howeyote ŋuko ŋuno kaŋero yoweya.”
ROM 10:6 Quko iŋondutuwore roneneŋowí mu tewero khe ŋuko ŋande yete, “Newondeyemo ŋande ma yewero, ‘Danimbo samboko oweya?’” (Asa ŋu murí ŋuko ŋandiro, “Danimbo Kristo re umbuweya?”)
ROM 10:7 Ko ŋande ma yewero, “Danimbo meréko uweya?” (Asa ŋu murí ŋuko ŋandiro, “Danimbo Kristo uni tapu koŋgo re areweya?”)
ROM 10:8 Quko Anutu koro sokome ŋundo do ka yete? Ŋuko ŋandiro, “Ŋu mande ŋuko kutaqe roro yerero yote ŋu. Newondeyemo ŋuya maŋgoyemo ŋuya yote.” Hamó, norendo iŋondutu tewero quro mande ŋuro yesowoyoteto.
ROM 10:9 Mande ŋuko ŋandiro: ke maŋgokepo, “Yesu ŋuko Uni Parámi na,” yero newondekepo Anutuko Yesu uni tapu koŋgo okokowoní otoqaró ŋuro iŋondutuwoyote tiníqo, asa Anutuko rambaruru koŋgo ke koreweya.
ROM 10:10 Dokoro newondenanimbo iŋondutu teteto quno ŋuno roneneŋowí mu tunoqeteto. Ko maŋgonanimbo mande hamó ŋu yesowoteto quno ŋuno Anutuko rambaruru koŋgo noreweya.
ROM 10:11 Dokoro mande ka sokomeko ŋuno ŋande yete, “Uni soso ene iŋondutuwoyoteŋgo ŋuko kowi piyo kama tewaŋgo.”
ROM 10:12 Qeni, Juda unindoya Grik unindoyako ŋunde naŋge. Dokoro Uni Parámi ŋuko nore soso quro Uni Parámi qu. Ko enendo unipare nekoyoteŋgo ŋu o meté parámi se yunoyote.
ROM 10:13 Dokoro, “Uni Parámimbo unipare soso eneŋo owí nekoyoteŋgo ŋu rambaruru koŋgo yoreweya.”
ROM 10:14 Ŋunde ŋuroko unipareto ene kama iŋondutuwoyaŋgurí tiníqo, ŋu date tero ene nekowaŋgo? Ko uni kato miti mande kama iŋoyaŋgurí tiníqo, ŋu date tero iŋondutu tewaŋgo? Ko uni kato unipare miti mande ŋu kama yesowo yimiraŋgurí tiníqo, ŋu date tero unipareto mande ŋu iŋowaŋgo?
ROM 10:15 Ko kato ene kama asá yereró tiníqo, ŋu date tero enendo unipare mande ŋu yesowo yimirowaŋgo? Asa sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, “Uni kato piŋa mande meté ŋu re mahiní niŋgu-niŋgu teteŋgo ŋu.”
ROM 10:16 Quko unipare soso piŋa mande meté ŋu kama iŋo howeyaŋgurí. Hamó, Aisaiako ŋande yaró, “Uni Parámi, dani kato norendo mande yeyoteto ŋa iŋondutuwoyaró?”
ROM 10:17 Asa ko, uni kato piŋa mande ŋu iŋoní iŋo-iŋoyó otoqoní iŋondutu tete. Ko iŋo-iŋoyó otoqote ŋuko Kristo ŋuro mande ŋuwore tunoqete.
ROM 10:18 Quko ŋande yeteno, enendo piŋa mande kama iŋaŋgurí, peka? Ŋunde kini, dokoro “Niriye muko noko soso iŋoyoteŋgo, ko mandeyembo mira soso toŋeró.”
ROM 10:19 Quko ŋande yeteno, Israel unipareto kama iŋoyi tondaŋaró, peka? Ŋunde kini, dokoro komo quno Anutuko Moses mande ka inoní ŋande yaró, “Nondo unipare wimbo-wimbo quwore ye yorewe newonde tutu tewaŋgo, unipare kama iŋoyi tondaŋete quwore ye yorewe newonde saŋgirí tewaŋgo.”
ROM 10:20 Ko Aisaiako Anutu koro mande ka rero wimbí tero ŋande yete, “Unipare kama seqa nereŋgurí qundo niyaŋgurí, nondo unipare neneŋo kama osese taŋgurí ŋu neneŋo witú yerenowó.”
ROM 10:21 Quko Israel koro ŋande yete, “Nondo kosa naru rokóŋo mira windu-windu wini qu ka samaka yerewero kandene raŋoyoteno.”
ROM 11:1 Ŋunde ŋuroko no ŋande yeteno, “Ko Anutuko eneŋo unipareyó huwó yereró,” yeteno, peka? Kini horé. Dokoro no ŋuya Israel uni ka, Abraham koro sowe qu, Benjamin koro suwisawi qu.
ROM 11:2 Kini, Anutuko unipare komo rokó yereró ŋu kama huwó yereró. Sowo mande ka sokomeko ŋuno Elaija ŋuro yete. Ŋuro kama iŋoyoteŋgo, peka. Sowo mande ŋunoko Elaijako Israel ŋuro piyimiŋoro Anutu koya kiro mande ŋande yaró,
ROM 11:3 “Uni Parámi, uni ŋundo keŋo ye-ye unike yuroyi khumaŋgurí ko wondo yakutíŋge roworemaŋgurí. Nenemata yoteno, ko no ŋuya nurowero khe ka seqayoteŋgo.”
ROM 11:4 Ŋunde yiníqo, Anutuko do mande topé ka yaró? Ŋandiro naŋge, “Nondo uni 7,000 kawaware yerewe yoteŋgo. Uni ŋundo potoruku Bal kama te inaŋgurí.”
ROM 11:5 Ŋunde ŋuroko itakako ŋundiro naŋge. Anutuko uni kumi samaka-samaka tuwó yunoro rokó yereró.
ROM 11:6 Asa samaka-samaka tuwówore rokó yereró tiníqo, rokó yereró ŋuko khoye taŋgurí ŋuro kini. Dokoro khoye taŋgurí ŋuro rokó yereró tiníqo, samaka-samaka yunaró ŋuko tuwó kini.
ROM 11:7 Ŋunde ŋuroko date yewato? Ŋandiro naŋge, asa Israel unipareto wimbí tero oka seqayaŋgurí, quko re kama towaŋgurí. Kini, Anutuko kumi rokó yereró qundo o ŋu towoyaŋgo. Quko kumi yorero newondeye riní wondo qembe kondé tunoqaró.
ROM 11:8 Hamó, sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, “Anutuko newondeye riní kape-kape taŋgurí, ko toŋeye riní o qenewero mepémo kini, ko kusumboye riní o iŋowero mepémo kini. Ŋunde taró ŋunde naŋge itaka ŋuya ŋundiro yoteŋgo.”
ROM 11:9 Ko Dewitko ŋuya ŋande yete, “Eneŋo o newero quko powera ŋunde qembe yondowoní mipu qembe tero kheye kusiyoní umbu raŋoyi, otete ŋuro topé piyimi saŋayemo mahiní.
ROM 11:10 Toŋeye riní hiyóqewero mepémo kini ko naru rokóŋoro tupuye kundimi riní.”
ROM 11:11 Ŋunde ŋuroko ŋande yeteno, unipare ŋundo umbu raŋowero quro pikopako taŋgurí, peka? Kini horé. Enendo o piyimi taŋgurí quro eŋgé ŋandiro, Anutuko uni wini meyowo rokó yereró, ko rambaruru koŋgo yoreweya. Ŋuro tero Israel unipareto uni wini meyowo ŋuya rambaruru takawaŋgo ŋu qenero newonde tutu tewaŋgo.
ROM 11:12 Asa ko o piyimi taŋgurí quwore noko koro unipareto o meté horé siyaŋgurí. Hamó, Israel unipareto o meté ka rotoyi umbuníqota uni wini meyowombo o meté horé siyaŋgurí. Asa ko Israel o meté ŋu kaŋuya siyowaŋgo quno ŋuno o meté horé tunoqeweya.
ROM 11:13 Ye uni wini meyowomboya mande ŋa yeteno. Anutuko asá niriní miti mande ye yimitoyoteno. Ŋunde ŋuro kho teyoteno ŋuro seré tero yesowoyoteno.
ROM 11:14 Ŋunde teweqo, neneŋo sitú topo-topone khone qenero newonde tutu tero newonde hamó tewaŋgo, peka. Ŋunde tiqo, Anutuko kumi rambaruru koŋgo yoreweya, peka.
ROM 11:15 Qeni, Anutuko sitú topo-topone huwó yiriníqota uni wini meyowomboya Anutu koya newonde kanata taŋgurí. Ŋunde tero pitu ko metéŋo yunoweya quno ŋunoko uni tapu koŋgo otoqaŋgurí qembe yowaŋgo.
ROM 11:16 Asa uni kato plaua koya sono koya rohoréŋaró quro sombé ka koretero Anutu te inote ŋuko meté horé mu tiníqo, bret qawí soso ŋuyako meté horé. Ko te hurí kako meté horé mu tiníqo, te kambiní ŋuyako meté horé.
ROM 11:17 Hamó, yeko te oliv sikuno woteyote quro kambiní ŋunde qembe. Quko Anutuko te oliv khono woteyote quro kambiní kumi se rotoro ye yorero te puŋomo ŋuno kusi yereró. Ŋunde tiníqo, ye ŋuya te oliv koro sonoyó ŋu hurí moŋgo siyoro wotewaŋgo.
ROM 11:18 Te kambiní se rotaró ŋuro niŋgu-niŋgu ma tewero. Niŋgu-niŋgu ŋunde teyoteŋgo tiníqo, ŋande iŋi qembe, te hurímbo yeŋo wutu yereyote, yendo te hurí kama wutuwoyoteŋgo.
ROM 11:19 Asa kato ŋande yeweya, peka, “Enendo no te puŋomo kusi nerewero quro te kambiní kumi ŋu se rotaró.”
ROM 11:20 Ŋu hamó. Unipare ŋundo iŋondutu kama tiqo yorotaró. Ko yendo iŋondutuyewore kondé kaŋeyoteŋgo. Asa ko owéye ma hokowero. Kini, sasaro ti qembe.
ROM 11:21 Dokoro Anutuko te kambiní hamó ŋu sikíye kama te yunoro kina yorotaró. Asa ko enendo ye ŋuya yorotoweya, peka.
ROM 11:22 Ŋunde ŋuroko Anutu koro newonde meté ŋuya newonde saŋgirí ŋuya ŋuro qene iŋoyi. Asa Anutuko unipare umbu raŋaŋgurí ŋu newonde saŋgirí te yunote. Quko ye newonde meté kusuŋoyómo yuriqo, o meté te yunoyote. Ŋuno kama yuriqo, ye ŋuya yorotoweya.
ROM 11:23 Ko Israel unipare itaka kama iŋondutuwoyoteŋgo ŋundo newondeye rohoréŋoro iŋondutuwoyiqota pitu ko yorero te hurímo kusi yereweya. Dokoro Anutuko pitu ko ŋuno kusi yerewero wimbí tete.
ROM 11:24 Qeni, yeko te oliv sikuno woteyote quro kambiní, ko Anutuko te oliv ŋu noŋgo yorero murí enesó howero te oliv khono woteyote quno kusi yereró. Asa ko te oliv khono woteyote quro kambiní komo se rotaró ŋu meté pitu ko eneŋo te puŋoyemo kusi yereweya ŋu.
ROM 11:25 Hamó, uni topo, ye mande tapuŋowí ŋaro ma kape tewero. Yeŋo owéye hokowaŋgo koro. Mande tapuŋowí ŋuko ŋandiro, asa itaka Anutuko Israel unipare kumi newondeye riní wondo qembe taŋgurí, yate uni wini meyowo soso mahewaŋgo qundo mahemukowaŋgo.
ROM 11:26 Ŋundiro naŋge enendo Israel soso rambaruru koŋgo yoreweya. Hamó, sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, “Saion noŋgo rambaruru koŋgo yorewero uni ka maheweya. Enendo Anutu huwóŋowero otete ŋu Yakop noŋgo riní toŋeweya.
ROM 11:27 Ko nondo quhuríye se roto yunoteno quno mande kondé ŋa eneya kusiyoteno.”
ROM 11:28 Miti mande ŋuroko Anutuko yeŋo iŋoro Israel unipare newonde saŋgirí yunoyote. Quko komo rokó yereró ŋuroko enendo usisambapukoye ŋuro iŋoro Israel unipare newonde meté yunoyote.
ROM 11:29 Dokoro Anutuko eneŋo puriŋo quya neko yereró quya se kama rotoweya.
ROM 11:30 Qeni, komo yendo Anutu koro maŋgó wendaqeyaŋgurí. Quko itaka Israel unipareto maŋgó wendaqaŋgurí ŋuwore Anutuko yeŋo sikíye te yunaró.
ROM 11:31 Ŋundiro naŋge itaka Israel unipareto maŋgó wendaqeyoteŋgo. Ŋuro tero yeŋo sikíye te yunaró ŋuwore Anutuko eneŋo sikíye te yunoweya.
ROM 11:32 Dokoro Anutuko unipare soso quhuríyemo kusi yereró. Ŋuro tero enendo meté unipare soso sikíye te yunoweya.
ROM 11:33 O hamó! Anutu koro onoŋoyó ko iŋondutuyó ko iŋo-iŋoyó muko parámi horé. Uni norendo eneŋo murí kama iŋato tondaŋeyote, eneŋo khe tamayó qenewero mepémo kini.
ROM 11:34 “Qeni, dani kato Uni Parámimboro iŋo-iŋoyó iŋote? Dani kato iŋo-iŋo meté mu inaró?”
ROM 11:35 “Dani kato Anutu oka rero inoníqo Anutu enepa naŋge topé inoweya?”
ROM 11:36 Hamó, Anutu koŋgo o soso maheró, ko enendo naŋge o soso towoní tunoqaró, ko o soso ŋuko eneŋo naŋge. Naru suki-suki owí naŋge hokoyowato. Ŋu hamó.
ROM 12:1 Ŋunde ŋuroko, uni topo, nondo Anutuko sikínani te yunoyote ŋuro iŋoro kondé ŋande yimiroteno, koweye yoto-yoto moré mu reya o qa-qa meté horé qembe Anutu te inoyi qembe. O qa-qa ŋunde quro niŋgu-niŋgu teweya, ko yendo ŋundiro potoruku meté mu te inowaŋgo.
ROM 12:2 Ko noko uniparetoro kiraróye ma howewero. Kini, yeŋo iŋo-iŋoye ri keta qu tiníkata ye kiraró keta qu tunoqi. Ŋunde tero ye Anutu koro nuŋguríŋo ŋu howero do otete meté qu kato eŋgé meté mu riní tunoqeyote ŋuro iŋomukowaŋgo, ko Anutuko otete karo metéŋoyote ŋuro iŋomukowaŋgo.
ROM 12:3 Dokoro nondo Anutuko samaka-samaka tuwó nunaró ŋu iŋoro ŋande yimiroteno, ye owéye ma hokowero. Kini, yeŋombo yeŋo okeyá ta iŋoyi qembe. Anutuko ye soso enemo-enemo samaka yiriníqo, iŋondutuwoyaŋgurí. Ŋu murí ŋuro okeyá ta iŋoya oteteye sopoyi qembe.
ROM 12:4 Qeni, nore soso kowenani moré, ko kowenani kanata-kanata o sombé-sombé qambu moré, ko o sombé-sombé ŋuko khoye enesó-enesó.
ROM 12:5 Ŋundiro naŋge norendo uni qambu teteto, quko Kristo quroyómo nore soso kowe kanata naŋge yoteto, ko nore soso topo teyoteto.
ROM 12:6 Ŋunde tero Anutuko samaka-samaka tuwó nore nunoro puriŋo ka kanata-kanata yunaró. Asa ko unipareto ye-ye mande yewero puriŋo ŋu raŋgurí tiníqo, iŋondutu hamó ŋu howero mande ŋu yi qembe.
ROM 12:7 Ko Anutu koro kho qu tewero puriŋo ŋu raŋgurí tiníqo, kho ŋu ti qembe. Ko mande rondaqe yunowero puriŋo ŋu raŋgurí tiníqo, mande ŋu rondaqe yunoyi qembe.
ROM 12:8 Ko topoyemboro newondeye rukisoyowero puriŋo ŋu raŋgurí tiníqo, rukiso yiri qembe. Ko topoye samaka yerewero puriŋo ŋu raŋgurí tiníqo, parámi yunoyi qembe. Ko wiri yerewero puriŋo ŋu raŋgurí tiníqo, khe meté howero wiri yiri qembe. Ko sikíye te yunowero puriŋo ŋu raŋgurí tiníqo, niŋgu-niŋgu tero sikíye te yunoyi qembe.
ROM 12:9 Iŋo-iŋo hamó howeya newonde meté unipare yunoyi qembe. Otete piyimi ŋuro kondé piyimiŋoro otete metémboya womoyi qembe.
ROM 12:10 Topoyemboya topo hamó ti qembe. Ará epe ino-ino tero owéye hokoyi qembe.
ROM 12:11 Kho kondé ti qembe, kina ma kunditewero. Yuqawore newondeye kondé okokowoyi qembe. Uni Parámimboro kho qu ti qembe.
ROM 12:12 O meté siyowero ŋuro iŋoro niŋgu-niŋgu ti qembe. Quhurí mondó ta korowoyi qembe. Naru rokóŋo hariri ti qembe.
ROM 12:13 Unipare meté horé ka tukuni tewaŋgo quno yeŋo onoŋoye se yunoro unipare meyowo qu samaka yiri qembe.
ROM 12:14 Uni kumimbo o piyimi te yunowaŋgo quno o meté naŋge te yunoyi qembe. Iyo, puriŋo te yunoyi qembe, takuni piyimi saŋayemo ma rewero.
ROM 12:15 Topoyembo niŋgu-niŋgu tewaŋgo quno ye ŋuya niŋgu-niŋgu ti qembe, ko tendowaŋgo quno ye ŋuya tendi qembe.
ROM 12:16 Ye soso newonde kanata naŋge ti qembe. Yeŋo owéye ma hokowero, uni owéye moré kini ŋuya topo ti qembe. Yeŋo iŋi ma owero.
ROM 12:17 Uni karo otete piyimi ŋuro topé piyimi ma te inowero. Uni soso toŋeyemo otete meté naŋge howi qembe.
ROM 12:18 Uni soso koya newonde imemo yorowero khe ŋu kondé seqayi qembe.
ROM 12:19 Uni kopo hamó, uni karo otete piyimi ŋuro topé ma te inowero. Kini, Anutu koro saŋgirí saŋayemo umbuweya ŋuro sopoyi qembe. Dokoro sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, “Uni Parámimbo ŋande yete, ‘Nondo ronda yerero topé piyimi yunowano.’”
ROM 12:20 Quko “Keŋo saŋgiríŋge o koro khumote tiníqo, o qímboro ino qembe; sono koro khumote tiníqo, sono ino qembe. Dokoro ŋunde teroqo te kisó siyoro kembé saŋano purí reweya ŋunde qembe.”
ROM 12:21 Kondé kaŋi qembe, otete piyimi ŋundo ye taka yereweya koro. Kini, otete meté tero otete piyimi ŋu takayi qembe.
ROM 13:1 Wiri yerete uniye soso ŋuro kusuŋoyemo yuri qembe. Dokoro wiri yerete uni ŋu wimbuye Anutu koŋgo reyoteŋgo. Anutuko wiri yerete uni soso ŋu rokó yiriní yoteŋgo.
ROM 13:2 Ŋundiro naŋge uni ka wiri yerete unindoro mandeye wendaqeyote ŋundo Anutu koro mandí wendaqeyote, ko imemoŋgo topé piyimi eneŋo saŋanímo riní umbuweya.
ROM 13:3 Dokoro uni otete meté teyoteŋgo ŋundo wiri yerete uni ŋuro sasaro kama teyoteŋgo. Kini, uni otete piyimi teyoteŋgo ŋundo naŋge ŋuro sasaro teyoteŋgo. Asa yendo sasaro ŋuro piyimiŋoteŋgo tiníqo, o meté naŋge ti qembe. Ŋunde tiqo, wiri yerete uni ŋundo seré te yunoweya.
ROM 13:4 Dokoro enendo Anutu koro kho qu tero o meté te yunoyote. Quko ye o piyimi teyoteŋgo tiníqo, sasaro ti. Wiri yerete uni ŋundo rowore yerewero wimbí moré. Ko uni o piyimi teyoteŋgo qu, saŋayemo ŋuno topé piyimi riní umbuweya.
ROM 13:5 Asa ko wiri yerete uni ŋuro kusuŋoyemo yuri qembe. Hamó, topé piyimi ŋuro iŋoyi qembe, quko ŋuya otete sopowero quro iŋo-iŋo ŋu howero ŋunde kusuŋoyemo yuri qembe.
ROM 13:6 Hamó, murí ŋuro naŋge takis re inoyoteto. Dokoro naru rokóŋo wiri yerete uni ŋundo Anutu koro kho ŋu teyoteŋgo.
ROM 13:7 Utatáyemboro topé hamó soso ti qembe. Asa takis enesó-enesómboro utatá ka yote tiníqo, kimoyi qembe, ará te inowero quro utatá ka yote tiníqo, ará te inoyi qembe, owí hokowero quro utatá ka yote tiníqo, owí hokoyi qembe.
ROM 13:8 Utatá ka ma rotowero, quko newonde meté inowero quro utatá ŋu meté yoweya. Dokoro uni kato newonde meté uni meyowo inoyote quno hutuŋo mande hamó howeyote.
ROM 13:9 Qeni, mande kondé kumimbo ŋande yete, “Se simbururu ma tewero,” “Uni uroyi ma khumowero,” “Momo ma tewero,” “Qene nuŋgu ma tewero.” Meyowo ŋuya yote, quko hutuŋo mande kanata kako ŋu soso weheŋoyote. Ŋuko ŋandiro, “Ke keŋomboro iŋoyote ŋunde naŋge topokeporo ŋuya ŋunde naŋge iŋo yuno qembe.”
ROM 13:10 Uni kato newonde meté topé inoyote tiníqo, o piyimi kama te inoyote. Ŋunde ŋuroko newonde meté inowero otete ŋuko hutuŋo mande hamó howeyote.
ROM 13:11 Ko itaka naru yoroteto ŋa qene iŋoya otete ŋu howi qembe. Itaka ye eteyoteŋgo qu roto otoqi. Dokoro komo quno, Anutuko imemoŋgo noreweya, yero iŋondutuwoyatowó. Ko norewero naruyó ŋuko tukuni tete.
ROM 13:12 Suwo kini tewero tete, waka ta saraŋoweya. Ŋunde ŋuro o soso huririko teyoteto ŋu rotoya hiyómboro kuma tewero qu re punuwato.
ROM 13:13 Nore kosano yoteto ŋunde qembe khe u-unani meté howato. Hoho piyimi tero sono kondé nero kape-kape ma tewero, se simbururu tero otete piyimi ŋunde qu ma tewero, uni topotoya kiro puso tero newonde tutu ma tewero.
ROM 13:14 Quko Uni Parámi Yesu Kristo ŋu re punuworo koweye saŋanímboro iŋo-iŋo piyimi ŋu kama howewaŋgo.
ROM 14:1 Uni kumimboro iŋondutu taŋgurí ŋuko kondé kini, ime. Asa uni ŋunde quro metéŋo inoro iŋo-iŋoye ŋuro kiro mande ma yewero.
ROM 14:2 Uni katoko, nore o soso meté newato, ye iŋoyote. Quko uni iŋondutuyó ime qu katoko, o kho noŋgo naŋge meté newato, ye iŋoyote.
ROM 14:3 Asa uni o soso neyote ŋundo uni meyowo ŋu ma yesaráŋowero. Ko uni o kumi naŋge neyote ŋundo uni meyowomboro oteteyó ma rondaŋewero. Dokoro, Anutuko uni ŋuro metéŋo inaró.
ROM 14:4 Uni ŋuko meyowomboro sunará simó ka, asa ko ke dani ka ene rondaŋeweya? Eneŋo Uni Parámiyómbo naŋge rondaŋiní kondé kaŋeweyape ma umbuweya. Ko uni ŋundo kondé kaŋeweya, dokoro, Uni Parámimbo riní kondé kaŋeweya.
ROM 14:5 Qeni, uni katoko kosa naru soso ŋu rondaŋero kumi naru parámi mu rokóŋoyote. Ko katoko kosa naru kama rondaŋero soso ŋunde naŋge ye iŋoyote. Asa ye irisa, yariŋo iŋo-iŋoyari naŋge howewari.
ROM 14:6 Uni kosa naru parámi mu rokóŋoyote ŋundo Uni Parámi ŋuro iŋoro naru ŋundiro rokóŋoyote. Uni o soso neyote ŋundo Uni Parámi ŋuro iŋoro o ŋu neyote, dokoro enendo Anutu yuŋgunaŋoroqota o ŋu neyote. Ko uni o kumi naŋge neyote ŋundo Uni Parámi ŋuro iŋoro o kumi naŋge nero Anutu yuŋgunaŋoyote.
ROM 14:7 Hamó, nore soso noreŋomboro naŋge kama yoteto, ko noreŋomboro naŋge khumowato.
ROM 14:8 Dokoro, nore yoteto quno Uni Parámi ŋuro yoteto, ko nore khumowato quno Uni Parámi ŋuro khumowato. Ŋunde ŋuroko nore yowatope ma khumowato, noreko Uni Parámimboro qu.
ROM 14:9 Hamó, Kristoko ŋa murí ŋaro khumoro otoqoro yote, asa ŋuro tero enendo uni khumowímboya uni toŋe keta quya wiri yereweya.
ROM 14:10 Ye do karo topokeporo oteteyó rondaŋeyote? Do karo topoke yesaráŋoyote? Qeni, nore soso Anutu toŋímo kaŋato mande khono nore norotoweya.
ROM 14:11 Hamó, sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, “Uni Parámimbo ŋande yete, ‘Hamó horé yeteno, unipare soso potoruku te nunowaŋgo, ko maŋgoyembo Anutu koro owí hokowaŋgo.’”
ROM 14:12 Asa ko nore soso noreŋo yoto-yotonanimboro Anutuko piŋa mande yewato.
ROM 14:13 Ŋunde ŋuroko epe ronda-ronda ma tewero. Kini, ŋande ye iŋi qembe, nore toponanimboro kheyó date roŋgaruwato khí kama saŋgawoní umbuweya.
ROM 14:14 Nondo Uni Parámi Yesu howero kondé ŋande iŋoteno, asa o newero soso ŋuko tombí moré kini. Quko uni ka, o ŋuko o tombo naŋge, ye iŋoyote tiníqo, eneŋomboro o tombo naŋge.
ROM 14:15 Qeno, keŋo topokepo kiyoní oka ni newonde quhurí tiníqo, keto newonde meté inowero khe qu rotaró. Kristoko topokeporo khumaró. Asa ko o neyote quwore ene ma roworemowero.
ROM 14:16 Keto otete karo metéŋoyote, quko naru kano uni kumimbo oteteke qenero hamó piyimiŋowaŋgo, peka. Ŋuro iŋoyi qembe.
ROM 14:17 Dokoro Anutuko nore wiri yereyote naruyó ŋuro murí muko o newero qu kini. Kini, murí muko otete roneneŋowí, ko newonde ime, ko Yuqa Surumíwore niŋgu-niŋgu tewero qu.
ROM 14:18 Hamó, uni kato murí ŋu howero Kristo koro sunará teyote tiníqo, asa Anutuko ŋuro metéŋoyote, ko unipareto, khe u-uyó ŋuko meté, qene iŋowaŋgo.
ROM 14:19 Asa ko kho kondé teya khe meté qu howato newonde ime tunoqiní epe samaka-samaka tewato.
ROM 14:20 O qoyemboro iŋoro Anutu koro kho qu ma rambaruruwowero. O newero soso ŋuko sara qu. Quko uni kato o neyote ŋuwore topémboro khe qu wisumuŋoní khí saŋgawoní umbuweya tiníqo, uni ŋuko o piyimi tete.
ROM 14:21 Keto meté suŋgí nero wain nero o meyowo neweya, quko keto o neweya ŋuwore topoke riní rokaráŋo umbuweya tiníqo, asa ŋuko meté kini.
ROM 14:22 Asa keto o newero ŋuro date iŋote ŋu keya Anutu koya keweroyarimo naŋge towo qembe. Uni kato otete karo metéŋoyote qu teroqo eneŋombo potó ka kama inoyote ŋuko meté horé yoweya.
ROM 14:23 Quko uni kato newondí irisa toworo otete karo piyimiŋote ŋu teweya tiníqo, topé piyimi reweya. Dokoro iŋondutuyó kama howero taró. Hamó, otete soso ŋundo iŋondutunani kama howeyote, ŋuko quhurí naŋge.
ROM 15:1 Nore kumimbo iŋondutu kondé qu teteto. Asa norendo iŋondutu ime qu teteŋgo ŋu yiyoro quhuríye koroworo noreŋo iŋo-iŋonani naŋge kama howewato.
ROM 15:2 Nore soso toponani newonde yunoro o meté yunato kondé kaŋewaŋgo.
ROM 15:3 Dokoro Kristo ŋuko eneŋo iŋo-iŋoyó kama howaró. Kini, sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, “Huwó mande keŋo yeteŋgo ŋuko no saŋanemo umburó.”
ROM 15:4 Mande soso sokomeko nakayáŋaŋgurí ŋuko, nore ronene nerewero quro nakayáŋaŋgurí. Ŋuro tero mondó ta yotoro sokome ŋu weyatoqota newondenani rukisoyoní o meté siyowero quro sopoyoteto.
ROM 15:5 Anutuko yoriní mondó ta yuri newondeye rukisoyoní. Asa meté enendo ye samaka yiriní Kristo Yesu howero newonde kanata na teyowaŋgo.
ROM 15:6 Ŋuro tero ye soso maŋgo kanata tero Anutu, noreŋo Uni Paráminani Yesu Kristo koro Iwímboro owí hokoyowaŋgo.
ROM 15:7 Ŋunde ŋuro Kristoko yeya topo taró ŋundiro naŋge ye soso topo ti. Asa otete ŋundoko Anutu seré te inoyote.
ROM 15:8 Dokoro ŋande yimiroteno, Kristoko Anutu koro mande hamó howero uni koweye toŋaŋgurí qu samaka yerewero quro kho uniye tunoqaró. Ŋuro tero Anutuko usisambayeya mande kusiyaró ŋu kondériní,
ROM 15:9 ko uni wini meyowo ŋundo sikíye ŋu qenero Anutu koro owí hokoyi. Hamó, sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaŋgurí, “Ŋunde ŋuro nondo uni wini meyowo keweroyemo owéŋge hokowano, ko no yambo yero seré te kunowano.”
ROM 15:10 Ko sokomeko kaŋuya ŋande yete, “Ye uni wini meyowo qu, ye meté Anutu koro unipareyómboya niŋgu-niŋgu ti.”
ROM 15:11 Ko kanoko ŋande yete, “Ye uni wini meyowo qu, ye Anutu owí hokoyi. Ye unipare soso, seré te inoyi.”
ROM 15:12 Ko Aisaiako ŋuya ŋande yete, “Jesi koro Sisani ŋundo otoqoro uni wini soso sopo yereweya. Uni wini meyowombo ene qenero o meté siyowero quro sopowaŋgo.”
ROM 15:13 Anutuko unipare yoriní o meté quro sopoyoteŋgo. Meté enendo yeŋo iŋondutuyewore niŋgu-niŋgu parámi teweya, ko newonde ime ŋuya riní yeno tunoqeweya. Ŋuro tero Yuqa Surumímboro wimbí ŋu rero o meté ŋu kondé sopowaŋgo.
ROM 15:14 Uni topone, no ŋande iŋomukoteno, asa yendo otete meté hamó mu howeyoteŋgo, ko iŋo-iŋo meté mu parámi towoyoteŋgo, ko topoyemboro kheye roŋgaruwowero quro wimbuye moré.
ROM 15:15 Nondo itaka mande kondé kumi newondeye okokowowero quro nakayáŋoteno. Dokoro Anutuko samaka-samaka tuwó nunoro
ROM 15:16 Kristo Yesu koro kho uniyó tunoqanowó. Ŋunde tunoqero uni wini meyowo keweroyemo kho tero o qa-qa uni ŋunde qembe Anutu koro miti mande yesowoyoteno. Yesowowe Yuqa Surumímbo yoriní meté horé tunoqi Anutuko ŋuro metéŋoní nondo yorero o qa-qa meté horé ŋunde qembe Anutu te inoyoteno.
ROM 15:17 Ŋunde ŋuroko Kristo Yesu quroyómo Anutu koro kho teyoteno ŋuro niŋgu-niŋgu teyoteno.
ROM 15:18 Dokoro neneŋombo kho tanowó ŋuro kama yewano. Kini, ŋa naŋge yewano, Kristoko uni wini meyowo keweroyemo khonewore ko mandenewore kho tiní Anutu howeyoteŋgo.
ROM 15:19 Enendo kho tanowó quno ŋuno Yuqayówore o wimbí moré mu taró. Ŋunde tiníqo, Yerusalem ŋu noŋgo yate-yate Ilirikum mira ŋuno mande yesowowe unipare soso ŋuno Kristo ŋuro miti mande ŋu iŋomukaŋgurí.
ROM 15:20 Ŋundiro naŋge nondo ŋande ye iŋoyanowó, asa mira kumi muko unipare Kristo kama iŋo inoyoteŋgo ŋuno naŋge miti mande yesowowano. Ŋunde tero meyowomboro khoyó saŋanímo kama kaŋewano.
ROM 15:21 Kini, sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, “Eneŋo sowo mande qu kama iŋaŋgurí ŋundo qenewaŋgo, ko piŋa mande kama iŋaŋgurí ŋundo iŋoyi tondaŋeweya.”
ROM 15:22 Murí ŋuro naru parámi no yeno uyarewero khe qu moré kini.
ROM 15:23 Quko itaka mira ketako kho ŋuno tewano qu kini. Ko kumima naru parámi yeno uyarewero kondé iŋoyano.
ROM 15:24 Asa ko andusina Spen mirako ŋuno uyarewano quno ŋuno yiyowano. Dokoro ŋande iŋoteno, nondo yeno uyaro yiyoro naru kumi yeya yoroweqota samaka niri Spen ŋuno uyarewano.
ROM 15:25 Quko itaka Yerusalem unipare meté horé samaka yerewero quro ŋuno uyareteno.
ROM 15:26 Dokoro Masedonia uniparetoya Akaia uniparetoya mande kusiyoro unipare meté horé onoŋoye moré kini qu Yerusalem yoteŋgo ŋu samaka yerewaŋgo.
ROM 15:27 Ŋunde tewero ŋuro metéŋoyoteŋgo. Hamó, ŋunde tero utatáyemboro topé tewaŋgo. Dokoro uni wini meyowombo Yuqawore Israel uniparetoya newonde kanata teyoteŋgo. Asa ko noko koro onoŋoyewore meté samaka yerewaŋgo.
ROM 15:28 Ŋunde ŋuroko nondo newonde metémboro ŋu rero yunoroqo rohoréŋoro yeno Rom ŋuno uyareyate Spen ŋuno uyarewano.
ROM 15:29 Ko ŋande iŋoteno, nondo Kristo koro puriŋo parámi rero yeno uyarewano.
ROM 15:30 Uni topo, noreŋo Uni Paráminani Yesu Kristowore ko newonde meté Yuqako nore nunoyote ŋuwore kondé ŋande kira yereyoteno, meté ye noya koweyumu tero Anutusina neneŋo hariri ti qembe.
ROM 15:31 Ŋuro tero Anutuko uni kama iŋondutuworo Judia mirako yoteŋgo qu keweroyemo kawaware nereweya. Ko Yerusalem ŋuno unipare meté horé ŋundo neneŋo khone ŋaro metéŋowaŋgo.
ROM 15:32 Ŋuro tero imemoŋgo nondo niŋgu-niŋgu tero Anutu koro iŋo-iŋoyó howero yeno uyaro nore soso newondenani meté yoweya.
ROM 15:33 Asa meté Anutuko newonde ime nore nunoyote ŋundo yeya yoweya. Hamó.
ROM 16:1 Nondo kuwonani Fipi ŋuro yimiroteno, eneko Anutu koro huru-huru ka Senkiria yendémo yote ŋuro kho teyote.
ROM 16:2 Ŋuro tero Uni Parámi quroyómo unipare meté horémboro murí howero pare ŋuya topo tero o koro tukuni teyote ŋu inoyi qembe. Dokoro enendo unipare qambu quya no ŋuya samaka nereyara.
ROM 16:3 Asa Prisila koya Akwila koya noya Kristo Yesu quroyómo kho kopo tatowó. Ye eneya yuŋguna yiri qembe.
ROM 16:4 Enendo no kawaware nerewero quro wambaka khumariyó. Ŋuro no eneya eso yeyoteno, ko uni wini meyowomboro huru-huru ŋundo ŋuya eneya eso yeyoteŋgo.
ROM 16:5 Unipare yayarimo huruwoyoteŋgo ŋu ŋuya naru meté yi qembe. Neneŋo topone horé Epainetus yuŋgunaŋoyi qembe. Eneko Esia mirako ŋu noŋgo uni qu ka ŋundo Kristo iŋondutuwoyaró korete qu.
ROM 16:6 Maria yuŋgunaŋoyi qembe. Enendo yeŋo koweyumu parámi taró.
ROM 16:7 Andironikus ko Junia yuŋguna yiri qembe. Irisa ŋuko neneŋo sitú topo-topone ko nore kapusa kusi-kusi yano yoratowó. Asá yerewí uni keweroyemo owéyari parámi, ko komo nondo Kristo kama iŋondutuwoyowe irisa ŋundo Kristo quroyómo yorariyó.
ROM 16:8 Ambiliatus yuŋgunaŋoyi qembe. Eneko Uni Parámi quroyómo topone hamó.
ROM 16:9 Urupanus yuŋgunaŋoyi qembe. Enendo noreya Kristo quroyómo kho kopo tatowó. Ko topone hamó ŋu Sitakis ŋuya yuŋgunaŋoyi qembe.
ROM 16:10 Apeles yuŋgunaŋoyi qembe. Enendo Kristo quroyómo kho meté naŋge teyote. Arisitopulus koro suwisawiyó yuŋguna yiri qembe.
ROM 16:11 Herotion, neneŋo sitú topone, ŋu yuŋgunaŋoyi qembe. Narsisus koro suwisawiyómbo Uni Parámi quroyómo yoteŋgo yuŋguna yiri qembe.
ROM 16:12 Tiripina ko Tiriposa yuŋguna yiri qembe. Pare irisa ŋundo Uni Parámi quroyómo koweyumu teyotiri. Topone hamó ŋu Persis yuŋgunaŋoyi qembe. Enendo Uni Parámi quroyómo koweyumu parámi taró.
ROM 16:13 Rupus, Uni Parámimbo rokóŋaró uni ŋuya nimí ŋuya yuŋguna yiri qembe. Nimí muko neneŋo náme qembe taró.
ROM 16:14 Asinikiritus, Pelekon, Heremes, Patropas, Herimas ko uni topoye eneya yoteŋgo yuŋguna yiri qembe.
ROM 16:15 Pilolokus, Julia, Nereus koya kuwímboya Olimbas koya unipare meté horé eneya yoteŋgo ŋu yuŋguna yiri qembe.
ROM 16:16 Asa epe yuŋguna-yuŋguna ti qembe. Kristo koro huru-huru soso ŋundo yeya yuŋguna yereteŋgo.
ROM 16:17 Uni topo, nondo kondé ŋande yimiroteno, uni kumimbo ye usowo yerewaŋgo, ko ye mande rondaqewí iŋaŋgurí ŋu roworemoro kheye wisumuŋoyoteŋgo. Uni ŋuro kawaware ti qembe.
ROM 16:18 Dokoro uni ŋunde qundo Uni Paráminani Kristo ŋuro khoyó kama teyoteŋgo. Kini, eneŋo o qoyemboro naŋge iŋoro kho teyoteŋgo. Asa ko mande meté qu qembe yero unipare iŋo-iŋoye moré kini ŋuro iŋo-iŋoye wosoro kaná yereyoteŋgo.
ROM 16:19 Hamó, unipare sosopo yeŋo Anutu howewero oteteye ŋuro iŋomukaŋgurí. Ŋunde ŋuroko yeŋo niŋgu-niŋgu teyoteno. Quko neneŋo iŋo-iŋone muko ŋandiro, yendo otete meté ŋuro iŋo-iŋo meté howero otete piyimimboya kama kopowaŋgo.
ROM 16:20 Ko newonde imemboro Anutu ŋundo Monimbu rero waka ta kheye kasiramo khete rumuniŋoweya. Uni Paráminani Yesu koro samaka-samaka tuwó yeya yoní.
ROM 16:21 Asa Timoti, neneŋo kho kopo teyotero ŋundo ye yuŋguna yerete. Ko Lusius, Jeson, Sosipater, neneŋo sitú topo-topone ŋundo ye yuŋguna yereteŋgo.
ROM 16:22 No Teritius, nondo mande ŋa iŋoro nakayáŋoteno. Nondo yeya Uni Parámi quroyómo ye yuŋguna yereteno.
ROM 16:23 Asa Gaiusko ye yuŋguna yerete. Enendo nore Anutu koro huru-huru soso ŋano qu yorero yayómo oní kopatowó. Asa Erasitus koya toponani Kwartus koya ye yuŋguna yiritiri. Erasitus ŋuko yendé ŋaro uni kembé tomó qu ka.
ROM 16:24 (-)
ROM 16:25 Anutuko miti mande yesowoyoteno quwore ko Yesu Kristo ŋuro piŋa mande ŋuwore ye yoriníka kondé kaŋi. Miti mande ŋuko komo naru suki-suki tapuŋaró,
ROM 16:26 quko itaka tunomo yote. Anutu suki-suki yote qundo mande kondé ŋande yaró, ko ye-ye unindoro mande nakayáŋgurí ŋuwore uni wini soso mande tapuŋowí ŋu iŋomukoro iŋondutu tero eneŋo iŋo-iŋoyó howewato.
ROM 16:27 Anutu ŋundo naŋge iŋo-iŋoyó meté horé, ko Yesu Kristowore suki-suki owí hokato. Hamó.
1CO 1:1 No Pol, no Kristo Yesu koro asáŋowí uni. Anutuko eneŋo iŋo-iŋoyó moŋgo no ŋunde rokó nereró. Noya topone Sositenes koya sokome ŋa nakayáŋarowó.
1CO 1:2 Nakayáŋaro ye Anutu koro huru-huru Korin yendémo ŋuno huruwoyoteŋgo qu yeno uyaró. Kristo Yesu ŋundo ye yoriní Anutu koro unipare naŋge tunoqaŋgurí. Yeya uni soso mirane-mirane Uni Paráminani Yesu Kristo koro owí nekoyoteŋgo ŋuya unipare meté horé yoteŋgo.
1CO 1:3 Anutu Awananimboya Uni Parámi Yesu Kristo koya samaka-samaka tuwó yunoro newonde ime yunowari.
1CO 1:4 Naru rokóŋoro no yeŋo iŋoro Anutune yuŋgunaŋoyoteno, dokoro yeko Kristo Yesu quroyómo yuriqo, Anutuko samaka-samaka tuwó ye yunaró.
1CO 1:5 Hamó, ene quroyómo yotoro samaka-samaka parámi siyoyi mandeye soso, iŋo-iŋoye soso meté horé tunoqaró.
1CO 1:6 Dokoro Anutuko norendo Kristo ŋuro mande yesowo yimiratowó ŋu riní newondeyemo kondé tunoqaró.
1CO 1:7 Ŋunde ŋuroko ye watí Uni Paráminani Yesu Kristo tunomo tunoqeweya ŋuro sopoyoteŋgo quno Yuqa koro puriŋo ŋuro tukuni kama teyoteŋgo.
1CO 1:8 Anutuko ye wimbu kondé yunoní naru weŋako ŋuno, asa Uni Paráminani Yesu Kristo tunoqeweya quno ŋuno, ye eneŋo toŋímo kaŋero potóye moré kini tunoqewaŋgo.
1CO 1:9 Anutuko ye neko yiriní naŋuní Yesu Kristo, Uni Paráminani ŋuya newonde kanata teyoteŋgo. Ko Anutuko o soso tewero yaró ŋu teweya.
1CO 1:10 Uni topo, no Uni Paráminani Yesu Kristo owí moŋgo kondé ŋande osese yereteno, asa ye soso newonde kanata teya iŋo-iŋo kanata naŋge howi qembe. Wisikaraŋo ene-ene ma tewero. Kini, iŋondutu kanata na hamó teya, khe kanata naŋge howi qembe.
1CO 1:11 Uni topone, Kiloe koro suwisawiyó qundo koretero ŋande nimiraŋgurí, yendo kiro mande yero epe pito-pito teyoteŋgo.
1CO 1:12 Kumi kato, “Noko Pol koro qu,” kumi kato, “Noko Apolos koro qu,” kumi kato, “Noko Sipas koro qu,” kumi kato, “Noko Kristo koro qu,” yeteŋgo.
1CO 1:13 Date koro? Kristo ŋu wisikaraŋoro ene-ene yote, peka? Noko Pol, noko ye samaka yerewero tipiririko khumanowó, peka? Ye Pol owímo sono raŋgurí, peka? Ŋu kini horé.
1CO 1:14 No Anutu yuŋgunaŋoyoteno, dokoro, keweroyemo nondo Kirisipus koya Gaius naŋge sono re yunanowó, uni kumi muko kini.
1CO 1:15 Ŋunde tero uni kato ŋande kama yeweya, “Nore Pol owímo sono ratowó.”
1CO 1:16 (Hamó, no Stepanas koro suwisawiyó sono re yunanowó, quko uni meyowo re yunanowó ŋu kama iŋoteno.)
1CO 1:17 Hamó, Kristo ŋundo unipare sono re yunowero quro kho ŋu no kama nunaró. Kini, miti mande yewero quro kho ŋu nunaró. Ko nondo unindoro iŋo-iŋo metéwore mande ŋu kama yeyoteno. Kristo tipiririko khumaró ŋuro piŋa mande ŋuko wimbí moré kini teweya koro.
1CO 1:18 Hamó, uni piyo teyoteŋgo ŋuko, Kristo tipiririko khumaró ŋuro piŋa mande ŋuko kape-kape mande ye iŋoyoteŋgo. Quko nore Anutuko rambaruru koŋgo noreyote qu, noreko ŋande iŋoyoteto, ko piŋa mande ŋuko Anutu koro wimbí qu.
1CO 1:19 Dokoro sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, “Uni iŋo-iŋo mande yeyoteŋgo ŋu, iŋo-iŋo mandeye rewe piyo teweya; iŋo-iŋo unindoro iŋo-iŋoye meté mu roworemowano.”
1CO 1:20 Asa uni iŋo-iŋo mande yeyoteŋgo ŋu, do owé ka moré? Ko hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni ŋu, do owé ka moré? Ko uni mande enesó-enesó ŋuro epe taka-taka teyoteŋgo ŋu, do owé ka moré? Dokoro Anutuko noko koro iŋo-iŋo meté ŋu soso siyoní rohoréŋoro o kape-kape qembe tunoqaró, hamómbe?
1CO 1:21 Qeni, Anutuko eneŋo iŋo-iŋo meté qu howero noko uni yoriní iŋo-iŋoye meté mu howero Anutu kama iŋoyi tondaŋaró. Ko noko unindo miti mande yesowoyoteto ŋu qene rondaŋero, kape-kape mande naŋge, ye iŋoyoteŋgo. Quko Anutuko nuŋguríŋo howero kape-kape mande ŋunde qu riní unipare iŋoro iŋondutuwoyiqo, rambaruru koŋgo yoreweya.
1CO 1:22 Juda unindo o wimbí moré qenewero ye iŋoyoteŋgo. Ko Grik unindo iŋo-iŋo mande iŋowero ye iŋoyoteŋgo.
1CO 1:23 Quko norendo Kristo tipiririko khumaró ŋuro piŋa mande yesowoyoteto. Asa mande ŋuko Juda uniparetoro kheye wisumuŋoyote, ko Grik unipare mande ŋu iŋoro, ŋuko kape-kape mande, ye iŋoyoteŋgo.
1CO 1:24 Quko Anutuko Juda uniparetoya Grik uniparetoya neko yereró ŋundo mande ŋu iŋoro ŋande iŋoteŋgo, Kristo ŋuro piŋa mande ŋuko Anutu koro wimbí, Anutu koro iŋo-iŋoyó meté.
1CO 1:25 Dokoro Anutu koro kape-kape mandí kato unindoro iŋo-iŋoye meté qu takayote, ko Anutu koro oka wimbí moré kini qundo unindoro wimbuye ŋu takayote.
1CO 1:26 Uni topo, iŋoyi, Anutuko neko yereró quno ŋuno ye date yoraŋgurí? Kumi yeko noko koro iŋo-iŋoye meté qu kini. Ko kumi owéye moré kini. Ko kumi iwímboro owé parámi mu moré kini.
1CO 1:27 Quko Anutuko uni iŋo-iŋoye meté mu kowi piyo yunowero quro o kape-kape nokono ŋano qu rokó yereró. Enendo uni wimbuye moré mu kowi piyo yunowero quro o wimbí moré kini nokono ŋano qu rokó yereró.
1CO 1:28 Enendo o soso owéye moré mu riní piyo tewero quro o nokono ŋano owé moré kini ŋu, o pi-piyimi ŋu, o kina-kina ŋu rokó yereró.
1CO 1:29 Ŋunde ŋuroko uni kato Anutu toŋímo eneŋombo owéye hokowero mepémo kini.
1CO 1:30 Anutu eneŋombo ye yoriní Kristo Yesu quroyómo yoteŋgo. Kristoko Anutu koro iŋo-iŋo meté mu noreŋo tunoqaró, asa nore noriní roneneŋowí yoteto, noriní Anutu koro unipareyó hamó yoteto, kimo niriní meté yoteto.
1CO 1:31 Ŋuro tero sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, “Karo owí hokowaŋgo tiníqo, ŋu ma. Uni Parámimboro owí naŋge hokoyi.”
1CO 2:1 Uni topo, nondo yeno mahero Anutu ŋuro piŋa mande ŋu yesowanowó. Quko mande nuŋguríwore kama yesowanowó, ko iŋo-iŋo meté horéwore kama yesowanowó.
1CO 2:2 Dokoro no ye keweroyemo yoranowó quno iŋo-iŋo soso meyowo rotoro kanata naŋge iŋoyano, asa Yesu Kristo koya tipiririko khumaró quya ŋuro iŋoyano.
1CO 2:3 No uni wimbune moré kini qembe yeno mahero sasaro tero khe kandene parámi yukuwaró.
1CO 2:4 Ko mande yesowo yimitoyanowó ŋu iŋi mande sawi taró, asa unindoro iŋo-iŋoye meté mu kama howaró. Kini, Yuqako mandene riní wimbí tunoqaró.
1CO 2:5 Ŋuro tero yeŋo iŋondutuye unindoro iŋo-iŋo mandeye saŋano kama kaŋeweya. Kini, Anutu koro wimbí saŋano naŋge kaŋeweya.
1CO 2:6 Hamó, norendo unipare pará-pará keweroyewore iŋo-iŋo mande ka yimitoyoteto. Quko iŋo-iŋo mande ŋuko noko koro iŋo-iŋo mande qu kini. Ko ŋuko noko ŋaro wiri yerete unindoro iŋo-iŋo mande qu kini. Wiri yerete uni soso ŋu piyo tewero teteŋgo.
1CO 2:7 Kini. Norendo Anutu koro iŋo-iŋo mande tapuŋowí mu yeyoteto. Anutuko noko sambo kama toworo mande ŋu tapuŋaró. Ko itaka, owé parámi nore nunowero quro, iŋo-iŋo mande ŋu riní tunoqaró.
1CO 2:8 Noko ŋaro wiri yerete uni soso iŋo-iŋo mande ŋu kama iŋoyi tondaŋaró. Dokoro, ŋu iŋoyi tondaŋaró tiníqo, sine parámi ŋuro Uni Parámi ŋu rero tipiririko kama uraŋgurí.
1CO 2:9 Quko sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, “Anutuko uni newonde meté inoyoteŋgo ŋuro oka roŋgaruwa, quko komo unindo o ŋu kama qeneŋgurí, ko kusumboyembo ŋuro kama iŋaŋgurí, ko iŋo-iŋoyemo ŋuno kama tunoqaró.”
1CO 2:10 Quko Anutuko o tapuŋowí ŋu Yuqayówore nore witú nereró. Dokoro Yuqa ŋundo o soso quro toŋeteyote, ko enendo naŋge Anutu koro iŋo-iŋo sóqewí ŋu iŋoyote.
1CO 2:11 Qeni, dani kato uni karo iŋo-iŋoyó qene iŋote? Eneŋo yuqayómbo naŋge eneŋo iŋo-iŋoyó qene iŋote, hamómbe? Ŋunde naŋge uni kato Anutu koro iŋo-iŋoyó ŋu kama qene iŋote, Anutu koro Yuqayómbo naŋge qene iŋote.
1CO 2:12 Nore noko koro yuqa qu kama ratowó. Kini. Anutuko eneŋo Yuqayó asáŋoní nore ratowó. Ŋuro tero norendo o soso Anutuko nunoyote ŋu iŋomukoteto.
1CO 2:13 Mande reyoteto ŋuro yesowoyoteto, quko mande ŋuko uni kato unindoro iŋo-iŋoye howero kama rondaqe nore nunaró. Kini, Yuqa eneŋombo mande ŋu rondaqe yunaró. Mande ŋuko Yuqa koro iŋo-iŋoyó ŋu rero nore nunoyote.
1CO 2:14 Uni ka Anutu koro Yuqayó kama howeyote quko o Yuqa noŋgo rewero mepémo kini. Dokoro enendo, ŋuko o kape-kape naŋge, ye iŋote. Iŋoní tondaŋewero mepémo kini, dokoro Anutu koro Yuqayówore naŋge ŋu qeniní tondaŋeweya.
1CO 2:15 Uni kato Anutu koro Yuqayó howeyote qundo o soso qeniní tondaŋeyote. Quko uni meyowomboko rondaŋewero mepémo kini.
1CO 2:16 Sokomeko ŋande yete, “Dando Uni Parámimboro iŋo-iŋoyó ŋu iŋoní tondaŋiní enendo Uni Parámi iŋo-iŋo inoweya?” Quko Kristo koro iŋo-iŋoyó ŋu noreya yote.
1CO 3:1 Uni topo, komo no ye Yuqa howeyoteŋgo uni qembe mande rondaqe yunowero mepémo kini. Kini, ye oŋa qembe naŋge Kristo koro oteteyó kape tero kowe saŋaní ŋuro iŋoro howeyaŋgurí.
1CO 3:2 Nondo o newero kondé qu yunowero mepémo kini, susu naŋge, dokoro ye o kondé rewero mepémo kini. Ko itaka ŋuya rewero mepémo kini,
1CO 3:3 dokoro ye watí kowe saŋaní ŋuro iŋoro howeyoteŋgo ŋu. Qeni, ye keweroyemo newonde tutu tero newonde saŋgirí teyoteŋgo ŋuro iŋoyoteŋgo. Ŋundiro naŋge kowe saŋaní ŋuro iŋoro noko koro unindoro oteteye howeyoteŋgo, hamómbe?
1CO 3:4 Dokoro uni kato, “No Pol koro qu,” yeyote ko katoko, “No Apolos koro qu,” yeyote. Ŋundiro naŋge ye unindoro oteteye ŋu howeyoteŋgo, hamómbe?
1CO 3:5 Asa iŋi. Apolos ŋu dani ka? Ko no Pol, no dani ka? Irisa noreko kho uni naŋge, asa khonariwore naŋge ye iŋondutu taŋgurí. Uni Parámi eneŋombo kho enesó-enesó nore irisa yunoní kho ŋu tarowó.
1CO 3:6 Nondo o yuwoyó riminowó, ko Apolosko sono hausuwaró, quko Anutuko o yuwoyó ŋu riní wotaró.
1CO 3:7 Ŋunde ŋuro uni o yuwoyó rimiró ŋuko owé moré kini. Ko uni sono hausuwaró ŋu ŋuya owé moré kini. Kini, Anutuko o yuwoyó riní wotaró, eneŋombo naŋge owé moré.
1CO 3:8 Uni kato o yuwoyó rimite, ko uni kato sono rete, asa irisa ŋu Anutu koro kho qu teyotiri. Irisa ŋu kho teyotiri ŋuro ene kanata-kanata kimoyó ŋunde naŋge rewari.
1CO 3:9 Irisa noreko Anutu koya kho kopo teyotero ko yeko Anutu koro khoyó qembe. Ko yeko Anutu koro yayó towoyote qembe.
1CO 3:10 Anutuko samaka-samaka tuwó no nunoní iŋo-iŋo meté howero eneŋo yayó kondérewero qu ka nokono ranowó. Ŋuno rewe uni meyowombo saŋano ya sombé reyote. Quko uni soso kho teyoteŋgo ŋuro qene rondaŋi qembe, asa kho meté teyoteŋgope ma piyimi.
1CO 3:11 Dokoro uni kato Anutu koro ya kondérewero enesó qu rewero mepémo kini. Kini o ŋu komo ranowó, ŋuko Yesu Kristo naŋge.
1CO 3:12 Asa uni kato saŋanímo ya sombé-sombé ŋande qu: gol, silwa, wondo kekere qu, te, suru, komó, sombé-sombé ŋunde qu rewaŋgo, peka.
1CO 3:13 Asa ŋunde tiqo, imemoŋgo khoyemboro kiraró horé qene iŋowato, dokoro naru weŋa quno tunomo tunoqeweya. Ŋu naruko ŋuno oka kewámbo khoye soso towoŋoní ŋuko metémbe ma piyimi yero qenewato.
1CO 3:14 Asa uni kato ya sombé ka raró qu kewámbo kama qaweya tiníqo, kimoyó meté qu reweya.
1CO 3:15 Ko uni kato ya sombé ka raró qu soso qamukoweya tiníqo, kimoyó ŋu kama reweya. Kho uni eneŋomboko kama piyo teweya, quko enendo kewá suru ŋu takaro yoweya naŋge.
1CO 3:16 Yeko Anutu koro Ya Surumí qu, ko Anutu koro Yuqayó keweroyemo yote ŋu. Ŋu iŋoteŋgope, ma kini?
1CO 3:17 Uni kato Anutu koro Ya Surumí ŋu uto rambaruruwote tiníqo, Anutuko uni ŋu uto rambaruruwoweya. Dokoro Anutu koro Ya Surumí ŋuko Anutu koro naŋge. Ye soso eneŋo Ya Surumí qu naŋge.
1CO 3:18 Yeŋombo yeŋo ma kaná yerewero. Ye keweroyemo kato, “No nokono ŋano iŋo-iŋo uni yoteno,” yero iŋoyote tiníqo, koretero noko uniparetoro toŋeyemo kape-kape uni qembe tunoqiní. Ŋunde tero iŋo-iŋo uni horé tunoqeweya.
1CO 3:19 Dokoro noko ŋaro iŋo-iŋo meté ŋuko Anutu koro toŋímo o kape-kape qu naŋge. Hamó, sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, “Enendo iŋo-iŋo unindoro iŋo-iŋo oteteye ŋuwore nokopara ŋunde qembe pikoní yondowoyote.”
1CO 3:20 Ŋuya, “Uni Parámimbo ŋande iŋote, asa iŋo-iŋo unindoro iŋo-iŋoye soso ŋuko murí moré kini.”
1CO 3:21 Ŋunde ŋuroko ye uni karo owí ma hokowero. Qeni, o soso yeŋo naŋge.
1CO 3:22 Pol, Apolos, Sipas, noko ŋano qu, yoto-yoto, kindo khumo, oka itaka yote qu, oka imemoŋgo tunoqeweya qu, ŋu soso yeŋo naŋge.
1CO 3:23 Ko yeko Kristo koro qu, ko Kristo ŋuko Anutu koro qu.
1CO 4:1 Asa meté uni soso ŋandiro naŋge niyo iŋowaŋgo, noreko Kristo koro kho uniyó naŋge, ko Anutuko eneŋo sóqewí qu kandenanimo rotaró.
1CO 4:2 Ŋuya, uni parámi kato o ŋunde qu kho uniyómboro kandímo rotoweya tiníqo, kho uni ŋundo khoyó meté naŋge teweya.
1CO 4:3 Yendo otetene qene rondaŋewaŋgope ma mande khono kaŋewe kato ronda nereweya tiníqo, enina. Ŋuro kama iŋoteno. No neneŋombo ŋuya neneŋo kama rondaŋeyoteno.
1CO 4:4 Hamó, ŋande iŋoteno, potóne moré kini. Quko iŋo-iŋonembo ŋunde noriní roneneŋowí mu kama yoteno. Kini, Uni Parámi eneŋombo naŋge no qene ronda nereyote.
1CO 4:5 Ŋunde ŋuroko itaka qene rondaŋewero murí ŋu rotoyi qembe. Uni Parámi maheweya quro sopoyi qembe. Enendo o huririko sóqeyote ŋu rero hiyómo rotoweya, ko unipare soso newondeyemo yote ŋu rihimoní hiyóqeweya. Ŋu naruko ŋuno Anutuko uni soso koro khoyemboro seré te yunoweya.
1CO 4:6 Asa, uni topo, nondo nenemboro, Apolos koro, tapara mande soso ŋu ye samaka yerewero quro yeteno. Ŋunde tewe ye iŋo-iŋo mande karo murí iŋomukowaŋgo. Iŋo-iŋo mande ŋuko ŋandiro, “Ye mande sokomeko ŋuno nakayáŋaŋgurí ŋu ma takawero.” Ye uni karo owí hokoro meyowomboro owí re umbuweya koro.
1CO 4:7 Danimbo owé parámi kunaró? Keto do oka towoyote quko Anutuko o ŋu kama kunaró? Asa ko Anutuko o ŋu kunaró tiníqo, do murí karo keto keŋo owéŋge hokoro, neneŋombo naŋge rewe tunoqaró, ŋunde yete?
1CO 4:8 Aine, yendo maŋgoremukaŋgo, wondo uni tunoqaŋgurí, nore taka nerero unipare wiri yereyoteŋgo, hamómbe? Ŋunde kini, quko no ŋande hamó ye iŋoteno, ko yendo wiri yerete hamó tunoqaŋgurí tiníqo, noreya yeya unipare wiri yerewato, peka.
1CO 4:9 Dokoro itaka ŋande yero iŋoteno, ko Anutuko nore, asá yerewí uni ŋu, noriní uni khumowero qu qembe tukú maheyoteto. Dokoro unipare soso toŋeyemo ko sambo simó toŋeyemo noreko uni piyimi yoteto.
1CO 4:10 Aine, nore Kristo koro khoyó tewero quro kape-kape uni yoteto, quko ye Kristo quroyómo iŋo-iŋo uni horé yoteŋgo, hamómbe? Asa nore wimbunani moré kini, quko ye wimbu parámi reyoteŋgo. Yeko owéye parámi, quko nore owénani moré kini.
1CO 4:11 Naru amu noŋgo yate-yate itaka ŋano, nore o koro khumoyoteto, puŋenani hareyote ko nore kowe punu-punu wuriwí mu se teyoteto. Uni kumimbo nore yuto rowore nereyoteŋgo, ko mira kano kunditewero mepémo kini.
1CO 4:12 Kandenanimbo koweyumu teyoteto. Uni kumimbo huwó mande nimitoyoteŋgo, quko nore puriŋo yereyoteto. Kumimbo o piyimi nore te yunoyoteŋgo, quko mondó ta yotoro quhurí ŋu korowoyoteto.
1CO 4:13 Kumimbo mande piyimi nore nimitoyoteŋgo, quko norepa mande topé ime qu yimitoyoteto. Amu noŋgo yate-yate itaka ŋano noreko unindo murutó piyimi mu raŋoyoteŋgo ŋunde qembe yoteto.
1CO 4:14 Nondo kowi piyo yunowero quro mande ŋa kama nakayáŋoteno. Kini, ye neneŋo simóne hamó qembe oresaka mande naŋge yimiroteno.
1CO 4:15 Dokoro uni qambu horé ŋundo Kristo koro murí rondaqe ye yunoyoteŋgo, quko ye awa-awaye qambu kini. Kini, nondo naŋge miti mande yimitoroqota Kristo Yesu quroyómo yeŋo awaye ŋunde qembe tunoqanowó.
1CO 4:16 Ŋunde ŋuroko ŋande yimiroteno, neneŋo otetene ŋu qeneya howi qembe.
1CO 4:17 Ŋu murí ŋuro naŋge nondo Timoti asáŋowe yeno uyaró. Enendo neneŋo simóne hamó ŋunde qembe, ko Uni Parámimboro kho ŋu roŋgaruwoyote. Enendo no Kristo Yesu koro oteteyó howeyoteno ŋuro yimiroweya. Ŋundiro naŋge naru rokóŋo nondo Anutu koro huru-huru soso ŋuno otete ŋuro mande rondaqe yunoyoteno.
1CO 4:18 Ye kumimbo no yeno kama maheweya, yero owéye hokoyoteŋgo.
1CO 4:19 Quko Uni Parámimbo khe riníqota no waka ta yeno ŋuno mahewano. Ŋu naruko ŋuno, uni eneŋo owéye hokoyoteŋgo ŋuro maŋgoye iŋoro mandeyemboro wimbí qenero rondaŋewano.
1CO 4:20 Dokoro, Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuro murí ŋuko kina mande kini. Kini, murí ŋuko wimbí kondé.
1CO 4:21 Asa no yeno mahewero ŋuro ye date iŋoteŋgo? Saté re umburo roŋgaru yerewanope ma newonde yunoro mande ime yimirowano?
1CO 5:1 No piŋa mande ka ŋande iŋanowó, asa ye keweroyemo kato se simbururu teyote, ko kape unindo otete piyimi ŋunde qu kama teyoteŋgo. Hamó, uni ŋundo iwímboro parímboya eteyote.
1CO 5:2 Ko yendo oteteyómboro niŋgu-niŋgu tero uni ŋuro owí hokoyoteŋgo! Date koro? Niŋgu-niŋgu ma tewero. Kini, newonde surumí teya uni ŋunde teyote ŋu howika toŋiní!
1CO 5:3 Hamó itakako kowene muko kapiyamo yote, quko yuqane muko yeya kutaqe yote. Ko nondo uni ŋunde teyote ŋu no qenero rondaŋanowó.
1CO 5:4 Asa ko ye Uni Paráminani Yesu owímo huruwoyi yuqane yeya yoní Uni Paráminani Yesu koro wimbí yeya yoníqo,
1CO 5:5 uni ŋu rero kowí saŋaní piyo tewero quro Monimbu kandímo rotoyi qembe. Ŋuro tero Uni Parámi maheweya quno ŋuno Anutuko uni ŋuro yuqayó ŋu rambaruru koŋgo reweya.
1CO 5:6 Yeŋombo yeŋo owéye hokoyoteŋgo, ŋuko meté kini. Ye ŋande iŋoteŋgo, ko pare kato bret sombé towote quno yis tomó ta naŋge ŋuno riníqo, bret sombé soso koŋeyote, hamómbe?
1CO 5:7 O piyimi ka ye keweroyemo yis qembe yote. Asa ko yis komo qu ŋu se roti qembe. Ŋuro tero bret sombé keta qu yis moré kini qembe tunoqewaŋgo. Hamó, itaka yeko ŋunde teyoteŋgo. Dokoro Kristoko noreŋo Taka yereró koro sipsip simó qembe tero te inowero qu ka tunoqaró.
1CO 5:8 Ŋunde ŋuroko o ne-ne ŋu newato quno ŋuno otete piyimi koya newonde piyimi koya yis komo qu qembe se rotoya newonde sara quya mande hamó muya bret yis moré kini qembe tato.
1CO 5:9 Komo no sokome ka yeŋo nakayáŋoro ŋande yanowó, “Ye uni se simbururu teyoteŋgo quya topo ma tewero.”
1CO 5:10 Hamó, unipare nokono yoteŋgo ŋu se simbururu teyoteŋgo, o qene nuŋguwoyoteŋgo, momo teyoteŋgo ko anutu kota-kota potoruku re yunoyoteŋgo. Quko unipare ŋuro ye kama soré yerenowó. Kini, uni ŋunde qu noko sosoko maŋgoreyoteŋgo. Asa ko yorotowero quro noko rotoro samboko owaŋgo naŋge.
1CO 5:11 Quko itaka mande nakayáŋoro ŋande yeteno, ko uni kato, no Kristo quroyómo yoteno, ŋunde yeyote, quko enendo se simbururu teyotepe ma o qene nuŋguwoyotepe ma anutu kota-kota potoruku re yunoyotepe ma huwó mande yeyotepe ma wain nero kape teyotepe ma unipare kaná yerero momo teyote, asa ye uni ŋunde quya ma yorowero. Ko ye uni ŋunde quya o kopo ma newero.
1CO 5:12 Hamó, nondo hoŋgo mirako yoteŋgo quro oteteye kama qene rondaŋewano. Ŋuko neneŋo kho qu kini. Quko yendo hoŋgo quroko yoteŋgo quro oteteye qene rondaŋewaŋgo. Ŋuko yeŋo kho horé mu.
1CO 5:13 Anutuko eneŋombo hoŋgo mirako yoteŋgo quro oteteye qene rondaŋeweya. Quko “ye uni piyimi ka ye keweroyemo yote ŋu howika toŋiní.”
1CO 6:1 Asa ye keweroyemo kato topé rero mande khono rotowero iŋote tiníqo, do ka teweya? Uni roneneŋowí kini quro toŋeyemo mande khono rotoweyape ma unipare meté horé ŋuro toŋeyemo rotoweya?
1CO 6:2 Yembeka ŋande kama iŋoyoteŋgo, asa nore unipare meté horé, norendo noko unipare soso quro oteteye ŋu rondaŋewato? Asa ko ŋunde tewato tiníqo, do karo yeŋombo naŋge o tomó-tomó ta-ta keweroyemo tunoqeyote ŋu rondaŋewero mepémo kini?
1CO 6:3 Qeni, imemoŋgo norendo sambo simó ŋuro oteteye ŋu rondaŋewato. Asa ko nore mepémo itaka o kumi nokono ŋano tunoqeyote ŋu rondaŋewato.
1CO 6:4 Ŋunde ŋuroko ye keweroyemo mande ka tunoqete tiníqo, ye do karo uni ka Anutu koro huru-huruko ŋuno owéye moré kini ŋuro toŋeyemo mande khono yorototeŋgo?
1CO 6:5 Mande ŋa yero yesará yereteno. Qeni, ye keweroyemo iŋo-iŋo uni kato meté topo irisa ŋuro mandeyari ŋu iŋo rondaŋeyoweyape ma kini?
1CO 6:6 Quko yendo ŋunde kama teyoteŋgo. Kini, topé kato eneŋo topé ka unipare iŋondutu kama teyoteŋgo ŋuro toŋeyemo mande khono rotoyote.
1CO 6:7 Ŋunde ŋuroko mande kho epe ino-ino teteŋgo quwore ye soso topé piyimi hamó reteŋgo. Do murí karo keto topokepo o piyimi te kunaró ŋu kinaŋge quhuríŋo kama korowoyote? Do murí karo enendo kaná kereyote quno ŋuno quhuríŋo ŋu kama rotoyote?
1CO 6:8 Quko ŋunde kini. Yendo naŋge topo-topoye hamó o piyimi te yunoro kaná yereyoteŋgo.
1CO 6:9 Yembeka ŋande kama iŋoteŋgo, uni o piyimi teyoteŋgo ŋuko Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo ŋuno kama owaŋgo? Yeŋombo yeŋo ma kaná yerewero. Uni kato se simbururu teyoteŋgo, ko anutu kota-kota potoruku re yunoyoteŋgo, ko unindo meyowomboro parí reyoteŋgo, ko urumuni kaya urumuni meyowomboya eneqaŋge se simbururu teyoteŋgo,
1CO 6:10 ko momo teyoteŋgo, ko o qene nuŋguwoyoteŋgo, ko wain nero kape teyoteŋgo, ko huwó mande yeyoteŋgo, ko situwi rewero quro kaná yereyoteŋgo, asa uni ŋunde quko soso Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo ŋuno kama owaŋgo.
1CO 6:11 Komo ye kumimbo ŋunde teyaŋgo. Quko Uni Paráminani Yesu Kristo owímo ko Anutunanimboro Yuqayówore Anutuko yeŋo pusúye sonowoní sara tunoqaŋgurí, ye rokó yiriní eneŋo unipareyó tunoqaŋgurí, ye yoriní unipare roneneŋowí taŋgurí.
1CO 6:12 Uni kumimbo, “No o soso meté tewano, hutuŋo mande kato kama soré nereyote,” yeyoteŋgo. Ŋu hamó, quko o soso ŋundo kama samaka yereyoweya. “No o soso meté tewano,” yeyoteŋgo, quko no ŋande yeyoteno, “O teyoteno ŋundo sopo nereweya, peka. No ŋuro piyimiŋoteno.”
1CO 6:13 Uni kumimbo, “O newero ŋuko qahunani tinditewero qu, ko qahunani muko o neyoteto ŋuro qu,” yeyoteŋgo. Ŋu hamó, ko Anutuko o newero quya kowenani ŋuya irisa-irisa roworemoweya. Quko kowenani muko se simbururu tewero qu kini. Kini, ŋuko Uni Parámi koro qu, ko Uni Parámi ŋuko kowenani koro qu.
1CO 6:14 Ko Anutu Uni Parámi uni tapu koŋgo okokowoní otoqaró qundo eneŋo wimbímo nore ŋuya okoko niriní otoqowato.
1CO 6:15 Yembeka ŋande kama iŋoyoteŋgo, peka, ko ye koweye ŋuko Kristo koro kowímboro sombé-sombé qu? Ŋunde ŋuro date iŋoteŋgo, no Kristo koro kowímboro sombé qu ka rewe khe paretoya womoweya, peka? Ŋunde kini horé.
1CO 6:16 Yembeka ŋande kama iŋoyoteŋgo, peka, ko uni kato khe paretoya womoweya quno eneya koporo kowe kanata tetiri? Dokoro sokomeko ŋande yete, “Irisa ŋuko kowe saŋaní kanata qu tunoqewari.”
1CO 6:17 Quko uni kato Uni Parámimboya womoyote quno eneya yuqa koporo kanata tetiri.
1CO 6:18 Naru rokóŋoro se simbururu otete ŋu qene sorero kapiyamo yuri qembe. Otete piyimi meyowo unindo teyoteŋgo ŋuko koweye quroko kama teyoteŋgo. Quko uni kato se simbururu teyote ŋuko eneŋo kowí riní piyo tete.
1CO 6:19 Yembeka ŋande kama iŋoyoteŋgo, peka, ko yeŋo koweye ŋuko Yuqa koro ya surumí mu. Anutuko eneŋo Yuqayó ye yunoní quroyemo yorote, ko yeko yeŋo mu kini.
1CO 6:20 Kini, Anutuko ye kimo yereró. Ŋunde ŋuroko koweyembo Anutu seré te inoyi qembe.
1CO 7:1 Asa yendo sokomeko komo nakayáŋaŋgurí ŋuro mande topé yewe teteno. Uni ka pare kama reweya ŋuko meté.
1CO 7:2 Quko itaka unipare se simbururu parámi horé teyoteŋgo, ŋunde ŋuro uni soso kanata-kanata pare siyi qembe, ko pare soso ŋuya kanata-kanata uni siyi qembe.
1CO 7:3 Kamí ŋundo parímboya eteyowari, ko pare ŋundo kamímboya eteyowari.
1CO 7:4 Pare ŋu eneŋombo eneŋo kowí kama sopoyote. Kini, kamímbo sopoyote. Ŋunde naŋge kamí ŋu eneŋombo eneŋo kowí kama sopoyote. Kini, parímbo sopoyote.
1CO 7:5 Kamímboya parímboya koweyari ma soréŋowero. Hamó naru kano, yari hariri tewero quro newonde kanata tero koweyari meté soréŋowaŋgo. Quko imemoŋgo kopori qembe. Ŋunde kini asa koweyari sopowero rukusuwoyi Monimbuko towo yereweya.
1CO 7:6 Nondo samaka yerewero quro mande ŋa yeteno. Mande kondé qu kini.
1CO 7:7 Nondo pare ka kama ranowó, ko no unipare soso otetene howewaŋgo, yero iŋoyoteno. Quko unipare kanata-kanatako eneŋo puriŋo Anutu noŋgo raŋgurí; kato puriŋo ka towoní kato enesó towote.
1CO 7:8 Asa nondo wapu ŋuro mande ka ŋande yewe. Ye neneŋo kiraróne qembe yoroteŋgo ŋuko meté.
1CO 7:9 Quko yendo yeŋo koweye ŋu kama sopoyoteŋgo tiníqo, epe re-re ti qembe. Se simbururu tewero quro iŋo-iŋo kondé ŋundo yeŋo yoqaweya koro.
1CO 7:10 Ye komo epe re-re taŋgurí, nondo hutuŋo mande ka yimiroteno. (Hutuŋo mande ŋako neneŋo qu kini. Kini, ŋu Uni Parámimboro hutuŋo mande qu.) Asa ŋuko ŋandiro: parímbo kamí ma roto toŋewero.
1CO 7:11 Quko ene kamí roto toŋeweya tiníqo, kinaŋge yuri qembe. Ŋunde kini tiníqo, uya kamímboya newonde kanata tiní pitu ko yorori. Ko uni kato parí ma howewero.
1CO 7:12 Ye uni meyowomboya mande ka yeteno. Mande ŋako neneŋomboro naŋge, Uni Parámimboro mande qu kini. Ŋande yewe, asa iŋondutu unindoro parí muko Kristo ŋuro kama iŋondutuwoyote, ko pare ŋu eneya yorowero iŋoníqo, uni ŋundo parí ma rotowero.
1CO 7:13 Ko paretoro kamí muko Kristo ŋuro kama iŋondutuwoyote, ko uni ŋu eneya yorowero iŋoníqo, parímbo kamí ma rotowero.
1CO 7:14 Dokoro, uni ka iŋondutu kama teyote ŋuko ene parímboya womoyote, ŋu muríwore uni ŋu meté horé yote. Ko pare ka iŋondutu kama teyote ŋuko ene iŋondutu kamímboya womoyote, ŋu muríwore pare ŋu meté horé yote. Ŋunde kini tiníqo, asa yeŋo simóye ŋuko Anutu koro toŋímo sara kama yorowaŋgo. Quko itaka meté horé yoteŋgo.
1CO 7:15 Quko unipare iŋondutu kama teyoteŋgo qu kato parímbe ma kamí rotowero quro iŋoro tiníqo, meté toŋewaŋgo. Hutuŋo mande kato iŋondutu unipare ŋu kama kusi yereyote. Dokoro, Anutuko ye newonde imemo yowero quro neko yereró.
1CO 7:16 Qeni. Pare, keto kameŋge rambaruru koŋgo reweyape ma kini, ŋu date iŋote? Simó, keto pareke rambaruru koŋgo reweyape ma kini, ŋu date iŋote?
1CO 7:17 Uni Parámimbo nore kanata-kanata khe howewero qu ka nunaró, ko Anutuko khe ŋu howewero quro neko nereró. Asa ko keŋo khe qu howe qembe. Nondo hutuŋo mande ŋa Anutu koro huru-huru soso yimitoyoteno.
1CO 7:18 Ŋandiro naŋge, komo koweke toŋoyiqota Anutuko neko kereró tiníqo, koweke toŋowí mu ma roŋgaruwowero. Asa koweke kama toŋoyi Anutuko neko kereró tiníqo, asa koweke ma toŋowero.
1CO 7:19 Koweye toŋaŋgurí ŋuko murí moré kini, ko koweye kama toŋaŋgurí ŋu ŋuya murí moré kini. Kini, Anutu koro mande kondé qu howewero ŋundo tako o hamó qu.
1CO 7:20 Date komo yoratoqota Anutuko nore neko yereró, asa nore meté ŋunde naŋge yorowato.
1CO 7:21 Kepe uni kato kusi kiriní eneŋo kho simómbe ma kho pare ka yuriqota Anutuko neko kereró, peka? Ŋuro newonde quhurí ma tewero. Quko wisiyowero khe qu ka yote tiníqo, ŋunde howe qembe.
1CO 7:22 Dokoro uni ka kho simó yoroníqo, Anutuko nekaró, ŋuko Uni Parámimboro uni wisiyaró qu qembe. Ŋunde ŋuya uni wisiyaró qu yoroní Anutuko nekaró, ŋuko Kristo koro kho simó qembe.
1CO 7:23 Anutuko kimo tero ye kimo yereró, ŋunde ŋuroko ye unindoro kho simóŋo ŋunde ma tunoqewero.
1CO 7:24 Uni topo, ye date komo yuriqota Anutuko neko yereró, ŋunde naŋge Anutu koro toŋímo yuri qembe.
1CO 7:25 Asa no pare keta ŋuro Uni Parámi noŋgo hutuŋo mandeyó moré kini. Quko Uni Parámimbo sikíne te nunoro samaka nereyoní mande hamó yeyoteno. Ŋundiro naŋge neneŋo iŋo-iŋone moŋgo yesowowano.
1CO 7:26 Ŋa naru ŋako naru piyimi, ŋunde ŋuroko ye itaka yoroteŋgo ŋunde naŋge yuri qembe.
1CO 7:27 Asa keto pare ka raró tiníqo, rotowero quro oreyó ma seqawero. Ko pare kama raró tiníqo, pare rewero kama iŋo qembe.
1CO 7:28 Quko epe re-re titiri tiníqo, o piyimi ka kama teweya. Ko pare keta qu kame teweya ŋuyako o piyimi ka kama teweya. Quko unipare epe re-re teteŋgo ŋundo noko ŋano quhurí parámi horé korowoyoteŋgo. O quhurí ŋu yeno tunoqeyoweya ŋuro no piyimiŋoteno.
1CO 7:29 Uni topo, ŋande yeteno, Anutuko naru riní tukuni tete. Ŋunde tero itaka uni soso pareye moré qundo pareye moré kini ŋunde qembe yuri qembe.
1CO 7:30 Uni tendoyoteŋgo ŋuko kama tendoyoteŋgo qu qembe yuri. Uni niŋgu-niŋgu teyoteŋgo ŋuko niŋgu-niŋgu kama teyoteŋgo qu qembe yuri. Uni oka kimoyoteŋgo ŋuko o ŋu kama towowaŋgo qu qembe yuri.
1CO 7:31 Uni o noko koro qu toworo kho teyoteŋgo ŋuko o noko koro quro kama iŋo inoyoteŋgo qu qembe yuri. Dokoro noko ŋano qu piyo teyate.
1CO 7:32 Nondo ye iŋaŋawí parámi tewaŋgo ŋuro piyimiŋoteno. Uni ka pare kama raró ŋundo Uni Parámimboro khoyó ŋuro iŋoyote. Ko Uni Parámimboro nuŋguríŋo ŋuro naŋge iŋoyote.
1CO 7:33 Quko uni ka pare raró ŋundo o noko koro quro iŋoro eneŋo parímboro nuŋguríŋo ŋuro naŋge iŋoyote.
1CO 7:34 Ŋunde ŋuroko iŋo-iŋoyó muko usowote. Pare ka kamí moré kini koya pare keta kumi ŋundo Uni Parámimboro khoyó ŋuro naŋge iŋoyoteŋgo. Ene eneŋo koweye yuqaye soso rero Anutu inoyoteŋgo. Quko pare ka kame taró ŋundo o noko koro quro iŋoro eneŋo kamímboro nuŋguríŋo ŋuro iŋoyote.
1CO 7:35 Nondo ye kusi yerewero quro mande ka kama yeteno. Kini, oka kato yeŋo iŋo-iŋoye kama usowoní ye Anutu koro oteteyó ŋu meté tero naru suki-suki howeyuri, yero iŋoteno.
1CO 7:36 Quko uni ka pare keta kaya epe re-re tewero tete qundo pare ŋu kondé qene nuŋguwoyote tiníqo, meté eneŋo iŋo-iŋoyó howero epe re-re tiri kini teweya. Enendo o piyimi ka kama tete.
1CO 7:37 Quko uni ŋu iŋo-iŋoyó naŋge sopo howero uni meyowomboro mandí kama howero pare keta quya epe re-re tewero quro piyimiŋoyote tiníqo, otete ŋuyako meté.
1CO 7:38 Asa ko uni kato pare keta reweya ŋundo otete meté teweya, quko pare keta kama reweya ŋundo otete meté horé teweya.
1CO 7:39 Pare karo kamí ŋu toŋí yoníqo, pare ŋu kamímboya womoyote. Quko kamí khumoweya quno ŋuno pare ŋu orosoyiwí yote. Enendo meté kame keta teweya, quko Uni Parámimboro uni qu ka naŋge reweya.
1CO 7:40 Neneŋombo ŋande iŋoteno, ene kame kama teweya quko ene meté horé yoweya. Ko Anutu koro Yuqayó no quroko yoroní nondo mande ŋa wisiyo yeteno.
1CO 8:1 Asa nondo anutu kota-kota o te yunaŋgurí ŋuro yewe teteno. Nore soso iŋo-iŋonani moré. Ŋu hamó, quko iŋo-iŋo kinaŋge teroqo owénani hokoyoteto. Quko toponani newonde meté yunowato ŋuko eneŋo iŋondutuye riní kondéreweya.
1CO 8:2 Uni kanata kato, “Nondo o karo iŋomukoteno,” ŋunde ye iŋoroqo ene watí iŋo-iŋoyó mepémo kini.
1CO 8:3 Quko uni kato Anutu newonde meté inoyote tiníqo, Anutuko uni ŋu hamó horé iŋo inoyote.
1CO 8:4 Asa ko anutu kota-kota o te yunaŋgurí ŋuro ŋande yewe. Nore iŋoteto, ko noko koro anutu kota-kota ŋuko o hamó qu kini. Ko anutu hamó ŋano qu wata kini. Kini. Anutu kanata na yote.
1CO 8:5 Hamó, o qambu quro, “anutu,” yero nekoyoteŋgo, ko o qambu quro, “uni parámi,” yero nekoyoteŋgo. Quko enina, ŋu anutu ŋumbe samboko yorotepe ma nokono yorote tiníqo,
1CO 8:6 noreŋomboro Anutu kanata naŋge yorote, ŋuko Awanani. Eneko o soso koro simburí, ko nore eneŋo unipareyó horé yoroteto. Ko Uni Parámi kanata naŋge yorote, ŋuko Yesu Kristo. Enewore o soso tunoqaró, ko nore enewore Anutu koro unipareyó tunoqatowó.
1CO 8:7 Quko unipare soso mande ŋuro kama iŋoyi tondaŋete. Anutu koro unipare kumimbo komo anutu kota-kota howeyaŋgo. Ŋunde ŋuro o te inaŋgurí ŋu nero, ŋako anutu kota koro o qu, yero iŋoyi newondeye piyo tete. Dokoro oteteye sopoyowero iŋo-iŋoye muko kama hiyóqaró.
1CO 8:8 Qeni, o newero qu kato nore noriní Anutu toŋímo kama kaŋewato. Enina, nore kama newato tiníqo, unipare piyimi mu kama yorowato, ko newato tiníqo, unipare meté mu kama yorowato.
1CO 8:9 Ye meté o soso newaŋgo, quko uni kumi iŋo-iŋoye kama hiyóqeyote ŋuro iŋi qembe. Khí saŋgawoní umbuweya koro.
1CO 8:10 Dokoro ye uni iŋo-iŋoye moré mundo anutu kota quro ya surumímo oro o newaŋgo quno, uni topo otete sopowero quro iŋo-iŋoye kama hiyóqeyote qundo yiyoyi newondeye otoqoní ene ŋuya anutu kota-kota o te yunaŋgurí ŋu ni newondeye piyo teweya, peka.
1CO 8:11 Asa ko yeŋo iŋo-iŋoyembo eneŋo newondeye ŋu roworemoweya. Quko Kristoko uni topo ŋuro khumaró ŋu.
1CO 8:12 Ŋunde tero yendo uni topo otete sopowero quro iŋo-iŋoye kama hiyóqeyote ŋu o piyimi ŋunde te yunoro newondeye roworemoteŋgo quno, ye o piyimi Kristo te inoteŋgo.
1CO 8:13 Ŋunde ŋuro o ne-ne ŋundo topone riní o piyimi tete tiníqo, no o suŋgí ka kaŋuya kama newano. Toponembo quhurímo umbuweya koro.
1CO 9:1 Ye date iŋoteŋgo? Nombe meté iŋo-iŋone howewano, hamómbe? Noko asáŋowí uni ka, hamómbe? Asa ko nondo Uni Paráminani Yesu ŋu qenenowó, hamómbe? Yeko Uni Parámi quroko ŋuno khonemboro eŋgé, hamómbe?
1CO 9:2 Uni kumimbo niyoro, ene asáŋowí uni hamó kini, yero iŋoteŋgo, peka. Quko yendo ŋundiro kama yero iŋoyoteŋgo ŋu. Dokoro Uni Parámi quroko ŋuno yeko ene kho nunoní asá nereró ŋuro rokó ŋu.
1CO 9:3 Uni kumimbo otetene qene rondaŋeyoteŋgo. Asa ko nondo mandeye topé ŋande yimitoyoteno.
1CO 9:4 Norendo o qonanimboro rewero owé moré, hamómbe?
1CO 9:5 Asá yerewí uni meyowo ŋuya Uni Parámimboro kone-topémboya Sipas, ŋu soso pareye yorero kheko yateyoteŋgo. Nore ŋuya ŋunde tewero owé moré, hamómbe?
1CO 9:6 Ŋu date? Noya Barnabas koya naŋgeko o qonarimboro kinaŋge siyowero owé moré kini, kho tetero quro kimoyómbo naŋge kimowaro, peka?
1CO 9:7 Do uni ka kuma unindoro kho qu teyote ŋuko eneŋombo o qímboro ŋu kimoyote? Do uni ka khoyómo o rimiyote ŋuko eŋgé kama neyote? Do uni ka sipsip sopo yereyote ŋuko sipsip ŋuro susuye ŋu kama neyote?
1CO 9:8 Ye date iŋoteŋgo, nondo unindoro iŋo-iŋo qu naŋge howeyoteno, peka? Kini, hutuŋo mandeko ŋundiro yete.
1CO 9:9 Qeni, Mosesko mande ka ŋandiro nakayáŋaró, “Ye makaoko rais kowí khete umuniŋoní maŋgó ma wisumuŋowero.” Date iŋoteŋgo, Anutuko makao koro iŋoro mande ŋu yaró, peka? Kini.
1CO 9:10 Nore soso koro iŋaró, hamómbe? Iyo, mande ŋuko noreŋo mu. Dokoro uni kato khono yuwoyó rimiwero quro noko seyote, imemoŋgo o ŋu wotiní uni kato wit eŋgé ŋuro kowí pesoyote, irisa ŋundo eŋgé rewero quro kho ŋu teyotiri.
1CO 9:11 Norendo yuqa koro yuwoyó ye keweroyemo rimirowó. Asa eŋgé qu ka noko koro onoŋo ka ye noŋgo rewaro tiníqo, ŋuko o tomó naŋge, hamómbe?
1CO 9:12 Asá yerewí uni kumimbo o qoyemboro ye noŋgo rewero owé moré tiníqo, nore ŋuya rewero owé parámi moré, hamómbe? Quko ŋunde kama teyotero. Kini, nore quhurí kumi korowoyotero, Kristo ŋuro miti mande ŋu kusiyowero koro.
1CO 9:13 Unindo ya surumí kano kho teyoteŋgo ŋundo unipareto o te inoyaŋgo ŋu neyoteŋgo. Hamó, uni wondo yakutímo o qa-qa teyoteŋgo ŋuko suŋgí qayoteŋgo ŋu neyoteŋgo. Yembe ŋumbe kama iŋoyoteŋgo?
1CO 9:14 Ŋundiro naŋge Uni Parámimbo mande kondé ka ŋande nore nimiraró, uni miti mande yeyoteŋgo ŋu khoye ŋuwore o qoyemboro rewaŋgo.
1CO 9:15 Quko nondo otete ŋu kama howeyano. Ko nondo ye noŋgo oka rewero quro mande ŋa kama nakayáŋoteno. Kini horé. Koretero khumowano, ye iŋoteno. Uni kato otetenemboro seréŋo ŋu riní kini teweya koro.
1CO 9:16 Qeni, no miti mande yesowoyoteno ŋuko owéne kama riní oyote. Kini, kho tewero quhuríŋo ŋuko kondé woso nereyote, dokoro kama yewano tiníqo, no piyo tewano.
1CO 9:17 Hamó, nondo nuŋguríne howero kho teyoteno tiníqo, kimo ka rewano. Quko nuŋguríne kama howero kho ŋu teyoteno tiníqo, kho nunaró ŋu naŋge teyoteno.
1CO 9:18 Ŋunde tero do kimo ka rewano? Kimone muko ŋandiro: nondo miti mande yeyoteno quwore o qonemboro rewero quro owé moré. Quko owé ŋu rotoro unipare tuwó yimitoyoteno.
1CO 9:19 No uni karo kho simó kini, quko nondo norero unipare soso koro kho simó tunoqeyoteno. Ŋuro tero unipare qambu horé yorewe iŋondutu tewaŋgo, peka.
1CO 9:20 No Juda unindoya kunditero eneŋo oteteye ŋu howeyano. Ŋuro tero Juda uni kumi yorewe iŋondutu tewaŋgo, peka. Hamó, no hutuŋo mande kusuŋoyómo kama yoteno, quko uni kusuŋoyómo yoteŋgo quya kunditero uni ŋunde qembe tunoqeyano. Ŋuro tero uni ŋunde qu yorewe iŋondutu tewaŋgo, peka.
1CO 9:21 No uni hutuŋo mande kama howeyoteŋgo quya kunditero uni ŋunde qembe tunoqeyano. (No Anutu koro hutuŋo mande ŋu kama rotanowó. Kini, Kristo koro hutuŋo kusuŋoyómo yoteno.) Ŋuro tero uni ŋunde qu yorewe iŋondutu tewaŋgo, peka.
1CO 9:22 No uni iŋondutuye kama hiyóqeyote quya kunditero uni ŋunde qembe tunoqeyano. Ŋuro tero uni ŋunde qu yorewe iŋondutu tewaŋgo, peka. Nondo unindoro oteteye ŋu soso reyoteno. Ŋuro tero uni kumi yorewe iŋondutu tero rambaruru takawaŋgo, peka.
1CO 9:23 Nondo miti mande ŋu kondérewero quro ŋu soso teyoteno. Ŋunde tero no ŋuya miti mande koro eŋgé meté mu rewano.
1CO 9:24 Uni kumimbo kimo meté mu rewero quro kheŋgeŋoro kusumboto teyoteŋgo, quko uni kanata naŋgeko taka yerero kimo meté ŋu reyote. Yembe ŋuro kama iŋoyoteŋgo, peka? Ŋunde ŋuroko ye ŋuya kimo meté mu rewero quro kheŋgeŋoyi qembe.
1CO 9:25 Uni soso kundotero taka yerewero quro iŋoyoteŋgo ŋuko koweye soporo koweyumu tero wimbu reyoteŋgo. Dokoro kimo meté mu rewero quro kondé iŋoyoteŋgo. Ko kimo meté ŋu o noko qu ka; imemoŋgo piyo teweya. Quko norendo kimo meté mu suki-suki yoweya ŋuro kho teyoteto.
1CO 9:26 Ŋunde ŋuro no kundotero wimbo-wimbo kama kheŋgeŋoyoteno. Ko kuma tero no kandene rero kinaŋge kama ukaraŋoyoteno.
1CO 9:27 Kini. Neneŋo kowene soporo roŋgaruwoyoteno. Nondo uni kumi miti mande yesowowano, quko neneŋombo kimo meté ŋu kama rewano koro.
1CO 10:1 Uni topo, qeni, ye kape-kape tewero ŋuro piyimiŋoteno. Komo suki, usi-sinanimbo soso koporé kusuŋoyómo yoraŋgo, ko soso windi qurowore khete uyareŋgurí.
1CO 10:2 Soso koporéko, windiko sono rero Moses koya womaŋgurí ŋunde qembe.
1CO 10:3 Yuqa koro o newero qu soso neyaŋgurí.
1CO 10:4 Yuqa koro sono qu soso neyaŋgurí. Dokoro yuqa koro wondo quro koŋgo sono neyaŋgurí, ŋuko eneya yateyaŋgo. Ko wondo ŋu Kristo naŋge.
1CO 10:5 Quko Anutuko unipare qambu quro oteteye ŋuro niŋgu-niŋgu kama taró. Hamó, ukúye muko mira wimbímo ŋuno kinaŋge yorotaró.
1CO 10:6 O soso tunoqaró ŋuko noreŋo tapara mande tunoqaró. Norendo ene qembe o piyimi ka qene nuŋguwowato koro.
1CO 10:7 Ye anutu kota-kota ma howewero. Usi-sinani kumimbo ŋunde taŋgurí. Sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, “Unipareto kunditero o ne-ne tero otoqoro hoho piyimi teyaŋgurí.”
1CO 10:8 Ko se simbururu ma tewero. Usi-sinani kumimbo ŋunde tiqo, naru kanata quno unipare 23,000 khumaŋgurí.
1CO 10:9 Ko Kristo ma towoŋowero. Usi-sinani kumimbo Anutu towoŋoyiqo, sire piyimimbo yikiyi khumaŋgurí.
1CO 10:10 Ko kisikasa ma tewero. Usi-sinani kumimbo ŋunde tiqo rambaruru koro sambo simó ŋundo otoqo yuroní khumaŋgurí.
1CO 10:11 O soso tunoqaró ŋuko tapara mande tunoqaró. Ko noreŋo oresaka mande yewero sowo mande ŋu nakayáŋaŋgurí. Dokoro yate-yate noreno naru weŋa qu tunoqeyote.
1CO 10:12 Ŋunde ŋuroko ke kondé kaŋete ŋuro iŋoyote tiníqo, kondé iŋo. Ke piyo teweya koro.
1CO 10:13 O soso towo yereyote ŋuko o enesó horé kini. Kini, unipare soso ŋuro iŋomukoteŋgo. Ko naru rokóŋo Anutuko yeŋo iŋoní o towo yereyote ŋundo wimbuye kama takaweya. Kini, Anutuko quhurí takawero oreyó qu ka riní tunoqiní ye meté kondé kaŋewaŋgo.
1CO 10:14 Ŋunde ŋuro, uni topo meté, ye anutu kota-kota potoruku te yunowero otete ŋuro soreya kapiyamo yuri qembe.
1CO 10:15 Nondo unipare iŋo-iŋoye moré; yeŋombo mandene ŋu qene rondaŋi.
1CO 10:16 Qeni, norendo puriŋo koro topa ŋu puriŋoyoro wain ŋu newato quno ŋuno Kristo koro sitúŋomboya kopo nereyote, hamómbe? Ko nore bret ŋu romboŋe neyoteto quno ŋuno Kristo koro kowímboya kopo nereyote, hamómbe?
1CO 10:17 Bret sombé kanata qu yote; ŋunde ŋuroko nore qambu kowe kanata naŋge yoteto, dokoro nore soso bret sombé kanata ŋu neyoteto.
1CO 10:18 Ye Israel uniparetoro oteteye ŋuro iŋoyi. Uni ka wondo yakutímo o qa-qa teyoteŋgo qundo o qawí ŋu nero wondo yakutímboro simburímboya kopoyoteŋgo?
1CO 10:19 Asa ko ŋu date yeteno, ko anutu kota-kota o te yunaŋgurí ŋuko murí morémbe, ma anutu kota-kota ŋuko o hamó qumbe peka?
1CO 10:20 Ŋunde kini. Quko kape unindo o qa-qa teyoteŋgo quno ŋuno enendo yuqa piyimi ŋuro te yunoyoteŋgo. Anutu ŋuro kama te inoyoteŋgo. Asa yendo yuqa piyimimboya kama kopowaŋgo ŋuro ye iŋoteno.
1CO 10:21 Ye Uni Parámimboro wain newaŋgo quno ŋuno yuqa piyimimboro wain ŋuya newaŋgo mepémo kini. Ye Uni Parámimboro yakutí moŋgo o newaŋgo quno ŋuno yuqa piyimimboro yakutí moŋgo ŋuya newaŋgo mepémo kini.
1CO 10:22 Do ka? Norendo Uni Parámimboro newonde piyimi okokowowero quro teteto, peka? Noreŋo wimbunani eneŋo wimbí takate, peka?
1CO 10:23 Uni kumimbo, “No o soso meté tewano, hutuŋo mande kato kama soré nereyote,” yeyoteŋgo. Ŋu hamó, quko o soso ŋundo kama samaka yereyoweya. Ye o soso meté ŋu tewaŋgo, quko o soso ŋundo newondeye kama riní kondéreweya.
1CO 10:24 Kato eneŋo samakaŋowero ŋuro ma iŋowero. Kini. Uni meyowo samaka yerewero ŋuro iŋi qembe.
1CO 10:25 Ye suŋgí soso maketino kimoyoteŋgo ŋuro iŋondata ma tewero. Kinaŋge ni qembe.
1CO 10:26 Dokoro “noko, o soso ŋuro saŋano yote ŋuko Uni Parámimboro qu.”
1CO 10:27 Iŋondutu kama teyote qu kato eneya o ne-ne tewero ŋuro neko yereweya tiníqo, uya o qoyemboro soso yunoweya ŋuro iŋondata ma tewero. Kinaŋge ni qembe.
1CO 10:28 Quko uni kato keya ŋuno yotoro, “Suŋgí ŋa anutu kota-kota te inaŋgo,” ŋunde kimironíqo, asa uni ŋuro iŋoro o ŋu ma newero. Ye o piyimi tewaŋgo koro.
1CO 10:29 Yeŋo iŋondutuye kama rambaruruwoweya, kini. Uni meyowomboro iŋondutuyó rambaruruwoweya koro. Uni ŋundo suŋgí ŋu qenero, o piyimi, ye iŋoro rotoweya. Asa qeni, do murí karo uni karo iŋo-iŋoyómbo wehe niriní no iŋo-iŋone howero mepémo kini?
1CO 10:30 No Anutu yuŋgunaŋoro o neyoteno. Asa do karo uni kato oka Anutu yuŋgunaŋoyanowó ŋuro noya mande piyimi yeyoteŋgo?
1CO 10:31 Ye o newaŋgope ma sono newaŋgope ma o kumi meyowo tewaŋgo quno, Anutu owé parámi inowero quro ti qembe.
1CO 10:32 Ye uni soso ŋuro iŋoro, asa Juda unipare, Grik unipare, Anutu koro huru-huru ŋu soso ŋuro iŋoya quhurímo ma yowosowero.
1CO 10:33 No ŋuya ŋundiro teyoteno. No neneŋombo no kama samaka nereyoteno. Kini, no unipare meyowo samaka yerewero khe ka seqayoteno. Ŋunde tero rambaruru takawaŋgo, peka.
1CO 11:1 No Kristo koro oteteyó howeyoteno, ŋundiro naŋge ye otetene howi qembe.
1CO 11:2 Ye naru rokóŋoro neneŋo iŋoro mande rondaqe yunanowó ŋu kondé towoyoteŋgo. Ŋunde ŋuro no seré te yunoteno.
1CO 11:3 Quko mande ka yeweka iŋi. Uni soso koro kembaye ŋuko Kristo ŋu, ko paretoro kembé ŋuko uni ŋu, ko Kristo koro kembé ŋuko Anutu ŋu.
1CO 11:4 Asa uni ka eneŋo kembé pokamoro hariri teweyape ma ye-ye mande ka yeweya ŋuko eneŋo kembé riní kowi piyo tete.
1CO 11:5 Quko pare ka kembé kama pokamoro hariri teweyape ma ye-ye mande yeweya ŋuko eneŋo kembé riní kowi piyo tete. Dokoro kembé kama pokamoyote ŋuko huye sawáqeyoteŋgo ŋunde qembe.
1CO 11:6 Qeni, pare ka kembé kama pokamoweya tiníqo, ene meté huí toŋoní tukuni teweya. Quko huí toŋoní tukuni tetepe ma woŋga sawáqete ŋuko kowi piyo inote. Ŋunde ŋuroko ene meté kembé pokamoweya.
1CO 11:7 Hamó, unindo kembaye ma wisumuŋowero, dokoro uni ŋuko Anutu koro kiraró quya Anutu koro seré qu. Quko paretoko unindoro seré qu.
1CO 11:8 Dokoro Anutuko paretoro kowe sombé rero uni kama towaró. Kini. Unindoro kowe sombé rero pare towaró.
1CO 11:9 Ŋuya Anutuko uni ŋundo pare ŋu samakaŋoweya yero kama towaró. Kini. Ene pare ŋundo uni ŋu samakaŋoweya yero towaró.
1CO 11:10 Ŋunde ŋuro, ko sambo simó ŋuro, pare kato eneŋo kembé sopoyoweya.
1CO 11:11 Ŋu hamó, quko Uni Parámi quroyómo ŋuno pareto enesó yowero mepémo kini, ko unindo enesó yowero mepémo kini.
1CO 11:12 Dokoro koretero Anutuko uni noŋgo kowe sombé rero pare towaró. Ŋundiro naŋge uni ka pare kowí moŋgo tunoqete. Ko Anutu koŋgo o soso tunoqeyote.
1CO 11:13 Yeŋombo mande ŋa iŋoya rondaŋi. Pare kato kembé kama pokamoro Anutuwore hariri teweya ŋu piyimi, hamómbe?
1CO 11:14 Murínanimbo nore ŋande witú yerete, asa eneŋo huí piru ŋuko urumunimboro owí riní umbuyote, hamómbe?
1CO 11:15 Quko eneŋo huí piru ŋuko pare seré te inoyote. Dokoro, Anutuko paretoro kembé weyoŋowero quro huí piru qu inaró.
1CO 11:16 Asa uni kato mandene ŋaro kiro kuma teroqo, ene kondé ŋande iŋoweya, noreya Anutu koro huru-huru soso koya otete enesó qu ka kama howeyoteto.
1CO 11:17 Asa ore mande kumi yimirowe teteno, quko mande ŋuwore seré kama te yunowano. Dokoro huruwoyoteŋgo quno otete meté kama howeyoteŋgo. Kini, otete piyimi howeyoteŋgo.
1CO 11:18 Koretero ŋande yewe: nondo piŋa mande ŋande iŋanowó, asa ye huruwoyoteŋgo quno ŋuno usowo-sowo keweroyemo ri tunoqeyote ŋu. Ko piŋa mande ŋu hamó peka.
1CO 11:19 Dokoro, yendo ŋande ye iŋoyoteŋgo, ko Anutuko kumimboro naŋge iŋo yunoyote, meyowomboro kini, hamómbe? Ŋunde ye iŋoro ye usowo-sowo teyoteŋgo.
1CO 11:20 Ŋunde ŋuroko ya kano huruworo o neteŋgo quno, o ne-ne ŋuko Uni Parámimboro o ne-ne hamó qu kini.
1CO 11:21 Dokoro ye kanata-kanata yeŋo o qoyemboro iŋoro waka ta neyoteŋgo ŋu. Asa ko kumi o koro khumoteŋgo ko meyowomboko wain nero kape teteŋgo.
1CO 11:22 Date koro? Yembe yeŋo ya o newero qu moré kini peka? Yembe Anutu koro huru-huru ŋu yesaráŋoro uni onoŋoye moré kini ŋu owéye ri umbuweya, yero iŋoyoteŋgo, peka? No ye date yimirowe? Nondope ŋuro seré te yunowano, peka? Kini horé!
1CO 11:23 Qeni, mande ye yunanowó ŋuko, no Uni Parámi noŋgo naŋge ranowó. Mande ŋuko ŋandiro. Suwo kano Jutasko ene rero uni piyimi kandeyemo rotaró quno, Yesu, Uni Parámi ŋundo, bret ka rero
1CO 11:24 Anutu yuŋgunaŋoro romboŋero ŋande yaró, “Ŋako neneŋo kowene ŋunde qembe, yeŋo rototeno. Ye ŋu neyowaŋgo quno, neneŋo iŋoyi qembe.”
1CO 11:25 Asa o ne-ne ŋu kini tiníqo, ŋundiro naŋge topa ŋu rero ŋande yaró, “Wain ŋako sitúnembo mande kondé keta ŋu reweya. Imemoŋgo wain ŋande qu neyowaŋgo quno, neneŋo iŋi qembe.”
1CO 11:26 Asa mande ŋu iŋoyi, dokoro ye naru rokóŋo bret ŋuya wain ŋuya neyoteŋgo quno ŋuno, ye Uni Parámi khumaró ŋuro yesowoyoteŋgo. Ŋunde teyuri, yate-yate ene pitu ko maheweya.
1CO 11:27 Ŋunde ŋuroko uni kato murí piyimi howero Uni Parámimboro bret, wain neweya tiníqo, enendo Uni Parámimboro kowí, sitúŋo ŋuro potó ka korowoweya.
1CO 11:28 Meté eneŋo oteteyó qene rondaŋeroqota bret, wain neweya.
1CO 11:29 Dokoro, unindo bret ŋuya wain ŋuya newaŋgo quno eneŋo kowí kama qene iŋowaŋgo tiní eneŋombo topé piyimi ka rewaŋgo.
1CO 11:30 Ŋu murí ŋuro naŋge unipare kumi keweroyemo wimbí kama teyoteŋgo, kumi se khumo teyoteŋgo, kumi khumaŋgurí.
1CO 11:31 Quko nore otetenani qene rondaŋeroqota mande khono kama kaŋewato.
1CO 11:32 Uni Parámimbo nore otetenani qene rondaŋeyote quno ŋuno enendo roŋgaru nereyote. Ŋunde tero imemoŋgo nore noko uniparetoya topé piyimi ŋu kama rewato.
1CO 11:33 Ŋunde ŋuroko, uni topone, ye huruworo o newaŋgo quno mondó ta kunditero uni topoye sopoyuri qembe.
1CO 11:34 Uni ka qímboro khumoroqo, koretero meté yayómo o neweya. Ŋuro tero huruwoyoteŋgo ŋuro oteteye muko yoriní topé piyimi ŋu kama rewaŋgo. Asa yeno mahewano quno ore mande kako yimirowano.
1CO 12:1 Asa uni topo, o soso yuqa koro puriŋo quro kape-kape ma tewero.
1CO 12:2 Ye ŋande iŋoteŋgo, ko ye kape uni taŋgurí quno, okato iŋondutuye kondé wosoní anutu kota-kota maŋgoye moré kini ŋuro potoruku re yunaŋgurí.
1CO 12:3 Ŋunde ŋuroko nondo ye wisiyo yimiroteno, uni kato Anutu koro Yuqawore, “Yesu meté piyo teweya,” yewero mepémo kini. Ko uni kato, “Yesu ŋuko Uni Parámi ŋu,” yeweya tiníqo, Yuqa Surumí ŋuwore naŋge yete.
1CO 12:4 Yuqako puriŋo enesó-enesó nore nunoyote, quko Yuqa kanata naŋge yote.
1CO 12:5 Uni Parámimboro kho enesó-enesó teyoteto, quko Uni Parámi kanata naŋge yote.
1CO 12:6 Kho ŋuro eŋgé enesó-enesó tunoqeyote, quko Anutu kanata naŋge unipare soso quroyemo eŋgé enesó-enesó ŋu riní tunoqeyote.
1CO 12:7 Asa Yuqako unipare kanata-kanata puriŋoyó yunoní uni topoye samaka yereyoteŋgo.
1CO 12:8 Yuqawore uni kato iŋo-iŋo meté koro mande ka iŋoro mande ŋu unipare yimitoyote. Asa Yuqa ŋuwore naŋge uni kato iŋo-iŋo ka rero iŋo-iŋo ŋu unipare yunoyote.
1CO 12:9 Yuqa ŋuwore naŋge uni kato Anutu kondé hamó iŋondutuwoyote. Ko Yuqa kanata ŋuwore naŋge uni kato wimbu rero se khumo uni yoriní meté teyoteŋgo.
1CO 12:10 Ko uni kato o kumi wimbí moré teyote, kato ye-ye mande yeyote, kato kapo enesó-enesó qenero ŋu iŋo rondaŋeyote, kato mande enesó ene kama iŋoní tondaŋete ŋu yeyote, kato mande enesó-enesó ŋuro muríyó iŋoní tondaŋeyote.
1CO 12:11 Yuqa kanata ŋundo naŋge o ŋu soso siyoní tunoqeyote. Eneŋo iŋo-iŋoyó howero kano-kano yunoyote.
1CO 12:12 Qeni, uni karo kowí muko o kanata naŋge, quko kowímboro sombé muko qambu. Asa kowímboro sombé muko qambu quko kowí muko o kanata naŋge. Kristo ŋuko ŋundiro naŋge.
1CO 12:13 Hamó, nore kumimbo Juda koro unipare qu, kumimbo uni wini meyowo-meyowo quro qu. Asa kumimbo kho simó, kho pare yoteŋgo, kumimbo meyowomboro kho simó kini. Quko Yuqa kanata kato nore soso noriní sono rero kowe kanata ŋunde qembe tunoqatowó. Ko nore soso Yuqa kanata ŋu sono qembe natowó.
1CO 12:14 Qeni, uni karo kowí muko sombé kanata naŋge kini, sombé qambu.
1CO 12:15 Ko kheŋgepo ŋande yeweya, “No kandeke kini. Ŋunde koro no koweke koro qu kini,” ŋunde yiníqo, enina, ŋuko kowekeporo sombé qu watí yoweya.
1CO 12:16 Ko kusumbokepo ŋande yeweya, “No toŋeŋge kini. Ŋunde koro no koweke koro qu kini,” ŋunde yiníqo, enina, ŋuko kowekeporo sombé qu watí yoweya.
1CO 12:17 Asa kowenani soso muko toŋenani naŋge tiníqo, ŋu date tero mande iŋowato? Ko kowenani soso muko kusumbonani naŋge tiníqo, ŋu date tero o mondisaŋoyowato?
1CO 12:18 Quko itaka Anutu eneŋombo sombé-sombé soso ŋu yorero sowe-sowe tiní kowe kanata tunoqaró.
1CO 12:19 Ko sombé-sombé soso ŋuko kiraró kanata naŋge tiníqo, kowe ŋu date teweya?
1CO 12:20 Asa itaka sombé-sombé qambu yote, quko soso ŋu kowe kanata quroko yote.
1CO 12:21 Ko toŋeŋgepo kandeke ŋande kama miroweya, “Keko khoke moré kini, toŋe.” Ko kembakepo kheŋge ŋande kama miroweya, “Keko khoke moré kini, toŋe.”
1CO 12:22 Kini, kowe koro sombé-sombé kumiko wimbí moré kini, quko khoyó moré, kowe soso ŋu samakaŋoyoteŋgo.
1CO 12:23 Ko norendo sombé-sombé ŋuro, o soŋga piyimi, yero iŋoyoteto, ŋu owé parámi yunoyoteto, ko sombé-sombé ŋuro kowi piyo teyoteto, ŋu okeyá ta wisumuŋoyoteto.
1CO 12:24 Ko sombé-sombé ŋuro kowi piyo kama teyoteto ŋu tunomo yoteŋgo. Quko Anutuko o sombé-sombé soso ŋu koporo o kumi kowe piyo teyoteŋgo ŋu owé parámi yunaró.
1CO 12:25 Ŋunde tero kowe kanata ŋuko kama usowoweya, ko sombé-sombé soso meyowo ŋu iŋo yunowaŋgo.
1CO 12:26 Kowe koro sombé ka surumí tiníqo, kowe soso surumíŋoyote. Ko sombé ka owé parámi tiníqo, soso niŋgu-niŋgu teyoteŋgo.
1CO 12:27 Yeko Kristo koro kowí, ko ye kanata-kanata eneŋo kowí sombé ŋunde yoroteŋgo.
1CO 12:28 Ko Anutuko huru-huruko ŋuno koretero asá yerewí uni yoraró; irisayómo ye-ye uni yoraró; kapusayómo mande rondaqe yunoyoteŋgo qu yoraró. Huwómo o wimbí moré ŋuno raró, huwómo se khumo uni yori meté tewero wimbu, unipare samaka yereyowero wimbu, kho enesó-enesó sopoyowero wimbu, mandeye enesó-enesó yewero wimbu ŋuno raró.
1CO 12:29 Do ka? Uni soso asá yerewí uni yoroteŋgo, peka? Uni soso ye-ye uni yoroteŋgo, peka? Uni soso mande rondaqe yunoyoteŋgo, peka? Uni soso o wimbí moré teyoteŋgo, peka?
1CO 12:30 Uni soso se khumo unipare yori meté tewero wimbu moré peka? Uni soso mandeye enesó-enesó yewero wimbu moré peka? Uni soso mandeye enesó-enesó ŋu iŋoro murí iŋowero wimbu moré peka? Ŋunde kini.
1CO 12:31 Quko ye soso Yuqa koro puriŋoyó parámi horé ŋu towowero ŋuro kondé iŋoyi qembe.
1CO 13:1 No unindoro mandeyewore yeyoteno, ko sambo simómboro mandeyewore yeyoteno, quko newonde meté unipare kama yunoyoteno tiníqo, mandenembo kina niri tete, eŋgé moré kini.
1CO 13:2 No ye-ye mande ka yesowoyoteno, ko Anutu koro mande tapuŋowí soso ŋu iŋomukoteno, ko iŋondutu tero mira purí yimirowe toŋeweya, quko no newonde meté unipare kama yunoyoteno tiníqo, no qendí mundo yoteno.
1CO 13:3 No onoŋone soso uni oye moré kini qu yunoteno, ko no owé parámi rewero quro neneŋo rero uni piyimi kandeyemo norototeno, quko no newonde meté unipare kama yunoyoteno tiníqo, no o meté ka kama rewano.
1CO 13:4 Uni kato newonde meté yunoyote ŋuko ŋandiro: unindoro oteteye piyimi ŋuro topé kama teyote. Uni soso o meté te yunoyote. Meyowomboro yoto-yoto meté ŋuro kama piyimiŋoyote. Eneŋo owí parámi ŋuro kama yesowoyote. Eneŋombo eneŋo owí kama hokoyote.
1CO 13:5 Murí piyimi kama teyote. Eneŋo kama iŋoyote. Saŋgirí waka kama teyote. Quhurí eneno teyoteŋgo ŋuro kama iŋoyote.
1CO 13:6 Otete piyimi ŋuro kama metéŋoyote, quko o soso hamó quro niŋgu-niŋgu teyote.
1CO 13:7 Naru rokóŋomo quhurí korowoyote, iŋondutu kama rotoyote, o meté ŋuro sopoyote, kondé kaŋeyote.
1CO 13:8 Newonde meté yunowero murí ŋuko kama kini teweya. Quko ye-ye mande yesowowero puriŋo ŋuko kini teweya. Ko mandeye enesó-enesó yewero puriŋo ŋuko kini teweya. Ko iŋo-iŋo rewero puriŋo ŋuko kini teweya.
1CO 13:9 Dokoro itaka nore iŋo-iŋo kumi naŋge reyoteto. Ko ye-ye mande kumi naŋge yesowoyoteto.
1CO 13:10 Quko o hamó qu tunoqeweya quno ŋuno o tukuni ŋu kini teweya.
1CO 13:11 Komo, no simó naŋge yoranowó. Ŋu naruko ŋuno, no simó koro mande qu yeyanowó, ko simó koro iŋo-iŋo qu iŋoyanowó, ko simó koro iŋondutu qu towoyanowó. Quko no parámi tanowó quno, simó koro otete ŋu rotanowó.
1CO 13:12 Dokoro itaka norendo o soso Anutu koro o hamó qu soŋga ta naŋge wisiyo qeneyoteto. Quko imemoŋgo nore Anutu toŋímo kaŋero ene qenemukowato. Itaka nore soŋga ta iŋoyoteto. Ŋu naruko ŋuno, enendo nore iŋo nunomukote ŋunde naŋge norendo ene iŋo inowato.
1CO 13:13 Asa murí kapusa yoroteŋgo: iŋondutu tewero murí, o meté ŋuro sopowero murí, newonde meté unipare yunowero murí. Quko murí korete qu kato meyowo taka yereyote, ŋuko newonde meté unipare yunowero murí ŋu naŋge.
1CO 14:1 Ye wimbu reya newonde meté unipare yunoyuri. Ye Yuqa koro puriŋoyó soso ŋu rewero quro kondé iŋi. Hamó, ye-ye mande yesowowero puriŋo ŋu rewero quro kondé iŋi.
1CO 14:2 Dokoro, uni kato mande ka mandeye enesówore yeweya tiníqo, unindoya kama yeyote. Kini, Anutu koya naŋge yeyote. Hamó, eneŋo yuqayówore mande tapuŋowí mu yiníqo, uni meyowo iŋoní tondaŋewero mepémo kini.
1CO 14:3 Quko uni kato ye-ye mande ka yesowote ŋuko unindoro iŋondutuye ŋu riní wimbí tiní, newondeye rukisoyoro, quhuríye korowoyote.
1CO 14:4 Uni kato mande ka mandeye enesówore yete ŋuko eneŋo newondí wimbu inoro eneŋo samakaŋoyote naŋge. Quko uni kato ye-ye mande ka yesowote ŋuko unipare soso iŋondutuye wimbu inoro samaka yereyote.
1CO 14:5 Nondo ye soso mandeye enesówore yewero ŋuro iŋoteno, quko ye soso ye-ye mande ka yesowowaŋgo ŋuro kondé iŋoyoteno. Asa uni kato mande ka mandeye enesó-enesówore yeweya qundoko mande ŋuro murí wisiyoní Anutu koro unipare iŋoro wimbu rewaŋgo. Quko murí kama wisiyoweya tiníqo, asa uni ye-ye mande ka yesowoweya ŋuko uni mandeye enesówore yeweya ŋu takayote.
1CO 14:6 Uni topo, no yeno mahero mande ka mandeye enesówore yewano tiníqo, no date samaka yerewano? Kini, nondo mande tapuŋowí mu wisiyowano, ma iŋo-iŋo keta qu yunowano, ma ye-ye mande ka yesowowano, ma mande rondaqe yunowano. Ŋu muríwore naŋge ye samaka yerewano.
1CO 14:7 O yoto-yotoye moré kini ŋuro yero wisiyo yerewe teteno. Asa uni kato sumbímbo niriyó roneneŋo huwoyoteŋgo, ko gitako niriyó roneneŋo kasiyoteŋgo. Ŋu muríwore naŋge nore yambo meté iŋowato, hamómbe?
1CO 14:8 Ko giramu piŋo ŋu niriyó piyimi teweya tiníqo, dando kuma tewero maheweya?
1CO 14:9 Ye ŋuya ŋunde naŋge. Ye nore mandenaniwore mande ka kama yewaŋgo tiníqo, unindo date iŋoyi tondaŋeweya? Dokoro yeŋo mandeye muko wuruwara mande naŋge.
1CO 14:10 Mandeye enesó-enesó nokono ŋano datiro yorote, indika, kama iŋoteno. Quko mande soso ŋuko murí moré.
1CO 14:11 Ŋunde ŋuroko nondo mande murí iŋowe tondaŋewero mepémo kini tiníqo, asa uni mande yete ŋuko neneŋo topone kini, ko nondoko uni ŋuro topé kini.
1CO 14:12 Ye ŋuya ŋunde naŋge. Yeko Yuqa koro puriŋoyó rewero quro iŋoyoteŋgo. Asa Anutu koro unipare ŋuro newondeye rukiso yerewero puriŋo ŋu rewero quro kondé iŋi qembe.
1CO 14:13 Ŋu murí ŋuro uni kato mande ka mandeye enesówore yeroqo, enendo mande ŋuro murí meté yesowowero quro hariri teweya.
1CO 14:14 Dokoro no mandeye enesówore hariri teweqo, yuqane muko hariri tete, quko iŋo-iŋone muko kina yote.
1CO 14:15 Ŋunde ŋuro no date tewe? No yuqane, iŋo-iŋone irisa-irisa ŋuwore hariri tewano. Ko yuqane, iŋo-iŋone irisa-irisa ŋuwore yambo yewano.
1CO 14:16 Ŋunde kini tiníqo, asa ke yuqakepo naŋge Anutu yuŋgunaŋoweya, quko uni keya yoweya qundo mande ŋu kama iŋoní tondaŋeweya. Asa date tero mandeke iŋoro, “Ŋu hamó,” yeweya? Mandeke ŋu kama iŋoní tondaŋete.
1CO 14:17 Hamó, keto meté Anutu yuŋgunaŋoyote, quko keto uni ŋuro newondí kama rukisoyote.
1CO 14:18 No Anutu yuŋgunaŋoyoteno, dokoro naru parámimo mande ka mandeye enesówore yeyoteno. Ŋuwore nondo ye taka yereyoteno.
1CO 14:19 Quko huru-huru keweroyemo nondo nore mandenaniwore mande soŋga ta naŋge yewano, ŋuko meté, ko mandeye enesówore mande qambu horé yewano, ŋuko piyimi.
1CO 14:20 Uni topo, ye iŋo-iŋoye muko simó ta-ta ŋunde qembe ma yowero. Hamó, otete piyimi ŋuro simó ta-ta ŋunde qembe ti qembe. Quko iŋo-iŋoye muko unipare parámi ŋundiro yuri qembe.
1CO 14:21 Hutuŋo mandeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, “Uni Parámimbo ŋande yaró, ‘Nondo uni mandeye enesówore, ko topoye kini quro maŋgoyewore unipare ŋa mande ka yimirowano. Quko maŋgone kama howewaŋgo.’”
1CO 14:22 Asa ko mande ka mandeye enesówore yeteŋgo ŋuko unipare iŋondutu kama teyoteŋgo ŋuro rokó ka, iŋondutu unipare koro kini. Quko ye-ye mande ka yesowoyoteŋgo ŋuko iŋondutu unipare ŋuro rokó ka, unipare iŋondutu kama teyoteŋgo ŋuro kini.
1CO 14:23 Ŋunde ŋuroko ye Anutu koro unipare soso huruworo mandeye enesówore mande yewaŋgo tiníqo, do ka tunoqeweya? Uni kama iŋoyi tondaŋeyotepe ma iŋondutu kama teyoteŋgo ŋundo mahero, ye soso kape-kape teyoteŋgo, ŋunde ye iŋowaŋgo, hamómbe?
1CO 14:24 Quko ye soso ye-ye mande ka yesowoyoteŋgo tiníqo, do ka tunoqeweya? Uni kama iŋoní tondaŋeyotepe ma iŋondutu kama teyote kato mahiní yeŋo mandeye muko newondí saŋgawoní quhuríŋo ŋuro iŋomukoweya.
1CO 14:25 Iŋo-iŋo piyimi soso newondí quroko sóqeyote ŋu rihimoweya. Ŋunde tiní umu-kembé rero nokono rero Anutu potoruku te inoro ŋande yeweya, “Hamó horé Anutu ye keweroyemo yorote ŋu,” yeweya.
1CO 14:26 Asa ko, uni topo, nore date yewato? Ye huruwowaŋgo quno ŋuno kako hariri yambo yeweya, kako mande rondaqe yunoweya, kako ye-ye mande ka yeweya, kako mande ka mandeye enesówore yeweya, kako ŋu mande ŋuro murí wisiyoweya. Huru-huru yori newondeye kondérewero quro naŋge ti qembe.
1CO 14:27 Uni kumimbo mande ka mandeye enesówore yewero iŋoyoteŋgo tiníqo, asa irisape ma kapusa ŋunde qu naŋge meté yewaŋgo. Ko kato mandeye ŋuro murí wisiyoweya.
1CO 14:28 Quko murí wisiyowero qu ka ŋuno kama kaŋiníqo, mondó kunditero mandeye enesówore ma yewero. Kini, eneŋo quroyómo Anutuwore ŋu naŋge yi qembe.
1CO 14:29 Naru kanata quno uni irisape ma kapusa naŋge kaŋero ye-ye mande ka yewero. Ŋunde yi uni meyowombo mandeye ŋu iŋo rondaŋewaŋgo.
1CO 14:30 Quko uni ka kunditeyoní Yuqako ye-ye mande ka witúŋote tiníqo, uni kaŋe yeyote qundo mondó ta yotoro kunditeweya.
1CO 14:31 Dokoro ye soso otete okeyá ta howero kanata-kanata ye-ye mandeye yewaŋgo. Ŋunde tero mande ŋuko unipare soso newondeye rukisoyoweya.
1CO 14:32 Unipareto ye-ye mande yeyoteŋgo ŋundo eneŋo yuqaye sopoyoteŋgo.
1CO 14:33 Dokoro Anutuko otete wimbo-wimbo ŋuro kama metéŋoyote. Kini, unipare meté horémboro huru-huru soso ŋuno Anutuko newonde ime rewero otete ŋuro metéŋoyote.
1CO 14:34 Huru-huru soso ŋuno pareto meté mondó ta kunditewero. Dokoro Hutuŋo Mande howato pareto mande yewero mepémo kini. Kini, eneŋo ri umbuweya.
1CO 14:35 Quko mande murí iŋoweroqo, yayemo kameye osese yerewaŋgo. Dokoro pare kato huru-huruko mande yero yimiroweya ŋuko meté kini.
1CO 14:36 Date yewaŋgo? Anutu koro mandí ŋumbe koretero yenope tunoqaró, peka? Mande ŋuko yeno naŋgeko ŋuno maheró, peka?
1CO 14:37 Asa uni kako ye-ye uni tetepe ma Yuqa koro puriŋo raró ŋuno yote tiníqo, enendo mande nakayáŋoteno ŋa iŋo rondaŋero Uni Parámi koro mande kondémbe ma kini iŋoweya.
1CO 14:38 Ko uni kato mande ŋaro huwóŋoyote tiníqo, Anutuko huwóŋoweya.
1CO 14:39 Ŋunde ŋuro, uni topone, ye-ye mande yewero ŋuro kondé iŋoyuri qembe, ko ka mandeye enesówore yeweya ŋu ma kusiyowero.
1CO 14:40 Quko ye huru-huruko ŋuno otete okeyá ta howi qembe.
1CO 15:1 Uni topo, ŋaro pitu ko iŋi. No miti mande yesowanowó ŋuko ye komo raŋgurí, ŋuno kondé kaŋeyoteŋgo,
1CO 15:2 ŋuwore rambaruru takawaŋgo. Hamó, ye mande ŋu kina kama iŋondutuworo kondé toworoqota ŋundiro tewaŋgo.
1CO 15:3 Dokoro no mande parámi ka rero ye yunanowó. Ŋuko ŋandiro: Kristoko sokome mepé tero quhurínani sowowero quro khumaró.
1CO 15:4 Khumoní rero tapuŋaŋgurí. Naru kapusayómo ŋuno sokome mepé tero pitu ko otoqaró.
1CO 15:5 Tukúko enendo Sipasko tunoqiní qeneró. Imemoŋgo iŋo-iŋo rewero uni 12 ŋuno tunoqiní qeneŋgurí.
1CO 15:6 Imemo yateqo uni topo qambu ŋuya naru kanata quno qeneŋgurí, qambuye muko 500 takaró. Topo qambu ŋuko kumi itaka yoteŋgo, kumi komo khumaŋgurí.
1CO 15:7 Imemo yateqo Jemsko tunoqiní qeneró. Imemo asá yerewí uni sosoko tunoqiní qeneŋgurí.
1CO 15:8 Ko, weŋako, uni nimímbo piyimi pisi nereró qembe quko nono tunoqiní qenenowó.
1CO 15:9 Hamó, asá yerewí uni keweroyemo ŋuno no owéne moré kini. Meté unipareto “asáŋowí uni” ma neko nerewero. Dokoro komoko nondo Anutu koro huru-huru qu rowore yereyanowó.
1CO 15:10 Quko Anutuko samaka-samaka tuwó nunoro kho nunoro asá nereró. Ko samaka-samaka tuwó ŋuko nono kina kama tunoqaró. Kini horé. No koweyumu tero asá yerewí uni meyowo ŋu taka yereyoteno. Quko neneŋombo koweyumu kama teyoteno, kini. Anutu koro samaka-samaka tuwó nunaró ŋu koweyumu teyote.
1CO 15:11 Ŋunde ŋuroko nondope ma asá yerewí uni meyowo ŋundo miti mande yesowoyoteto quno ŋuno nore soso mande kanata naŋge yeyoteto. Ko mande ŋu ye iŋondutuwoyaŋgurí ŋu.
1CO 15:12 Kristo uni tapu koŋgo otoqaró ŋuro sowo mande ŋu yesowoyoteto. Asa ko ye kumimbo date ŋande yeyoteŋgo, ko unipare khumaŋgurí qundo pitu ko kama otoqowaŋgo?
1CO 15:13 Unipare khumaŋgurí ŋundo pitu ko kama otoqowaŋgo tiníqo, Kristo ŋuya kama otoqaró.
1CO 15:14 Quko Kristo ŋuko kama otoqaró tiníqo, mande yesowoyoteto ŋuko wuruwara mande naŋge, ko iŋondutuye ŋuko kina iŋondutu naŋge.
1CO 15:15 Hamó, Kristo kama otoqaró tiníqo, norendo Anutu ŋuro mande kota ka yatowó. Dokoro ŋande yatowó, “Anutuko Kristo riní otoqaró.” Quko uni khumowí ŋuko kama otoqowaŋgo tiníqo, Anutuko o ŋu kama taró.
1CO 15:16 Hamó, uni khumowí kama otoqowaŋgo tiníqo, enendo Kristo kama riní otoqaró.
1CO 15:17 Ko Anutuko Kristo kama riní otoqaró tiníqo, iŋondutuye muko murí moré kini. Quhuríyembo ye watí sopo yereyote.
1CO 15:18 Ko unipare kumi Kristo iŋondutuworo, yate-yate khumaŋgurí ŋu ŋuya piyo temukaŋgurí.
1CO 15:19 Hamó, Kristoko noko ŋano naŋge nore samaka nereyote ŋuro iŋoyoteto tiníqo, noreko sikínani hamó teteto.
1CO 15:20 Quko ŋunde kini. Anutuko hamó Kristo riní otoqaró. Ŋunde tiní Kristo ŋuko uni soso khumaŋgurí ŋuro eŋgé korete qu kho noŋgo siyoteŋgo ŋunde qembe.
1CO 15:21 Dokoro uni kanatawore kindo khumo nokono tunoqaró. Ŋundiro naŋge unipare khumaŋgurí qundo pitu ko otoqowaŋgo ŋuro murí ŋu uni kanatawore tunoqaró.
1CO 15:22 Dokoro unipare soso Atam quroyómo qu khumoyoteŋgo. Ŋundiro naŋge Anutuko unipare soso Kristo quroyómo qu ŋu yorero yoto-yoto keta qu yunoweya.
1CO 15:23 Quko okeyá ta naŋge tunoqeweya. Koretero Kristo, ŋu eŋgé korete quko otoqaró. Tukú Kristoko kaŋuya maheweya quno ŋuno eneŋo unipareyó otoqowaŋgo.
1CO 15:24 Huwómo naru weŋa qu tunoqeweya. Ŋu naruko ŋuno enendo unipare soso wiri yereyote ŋu yorero Anutu Awa kandímo yorotoweya, ko yuqa kondé-kondé quya o wimbí moré quya soso rambaruru yereweya.
1CO 15:25 Dokoro, Kristoko unipareyó wiri yereweya, yate-yate Anutuko eneŋo saŋgiríŋo ŋu soso uroní umbuweya.
1CO 15:26 Saŋgiríŋo weŋa ŋuko kindo khumo naŋge, ko ŋu ŋuya uroní umbuweya.
1CO 15:27 Dokoro sokomeko ŋande yete, “Anutuko o soso eneŋo kusuŋoyó quroko rotomukaró.” Mande ŋuko ŋande yete, asa Anutu eneŋombo o soso ŋu rero Kristo kusuŋoyómo raró ŋu. Quko nore iŋoteto, Anutu eneŋombo Kristo kusuŋoyó quroko kama yorote.
1CO 15:28 Imemoŋgo o soso ŋu Kristo kusuŋoyómo yoroweya quno ŋuno, Anutu koro Naŋuní ŋu eneŋombo eneŋo rero Anutu koro kusuŋoyó quroko reweya. Ŋunde tero ŋu naruko ŋuno Anutuko o soso sopoyoweya.
1CO 15:29 Asa ye date iŋoteŋgo, uni khumowí kama otoqowaŋgo tiníqo, do karo unindo uni khumowí samaka yerewero quro sono reyoteŋgo? Uni khumowí ŋuko pitu ko kama otoqowaŋgo tiníqo, do murí karo unindo ŋundiro tero sono reyoteŋgo?
1CO 15:30 Ko nore do murí karo naru rokóŋoro kho teyate wambaka rambaruru teyoteto?
1CO 15:31 Uni topo, nondo yeŋo iŋondutuyewore wawa mande ka Kristo Yesu Uni Paráminani quroyómo ŋuno yeteno, no naru rokóŋoro khumowe teteno.
1CO 15:32 Qeni, nondo Efesus yendémo siku qare koya kuma tanowó ŋunde qembe. Quko unindoro iŋo-iŋoye howero ŋunde tanowó tiníqo, do o meté ka ranowó? Asa uni khumowí ŋuko pitu ko kama otoqowaŋgo tiníqo, “Meté o ne-ne nato, dokoro kuyepo khumowato.”
1CO 15:33 Yeŋombo yeŋo ma kaná yerewero. Mande ŋa iŋoyi qembe, “Nore uni piyimi kaya mara rewato tiníqo, noreŋo otetenani meté rato piyo teweya.”
1CO 15:34 Ye otete kape-kape qu rotoya iŋo-iŋoye roneneŋoya o piyimi watí-watí ma teyowero. Dokoro ye kumimbo Anutu kama iŋo inoyoteŋgo. Ko mande ŋa yeweqo, yeŋo kowi piyo tewaŋgo.
1CO 15:35 Uni kanata kato ŋande osese neweya, peka, “Uni khumowí ŋu date tero otoqowaŋgo? Ene otoqowaŋgo quno ŋuno koweye datiro tunoqeweya?”
1CO 15:36 Ŋuko mande kape-kape naŋge. Qeni, oka khono rimiteŋgo quno ŋuno o musiyó ŋundo koretero khumoroqota yoto-yoto reweya.
1CO 15:37 O rimite ŋuko, enina, wit musiyómbe ma o enesó ka, ŋuko o musiyó naŋge, yuwoyó imemoŋgo tunoqeweya qembe kini, o enesó.
1CO 15:38 Asa Anutuko iŋo-iŋoyó howero musiyó enesó-enesó riní yuwoyó enesó-enesó tunoqeyote.
1CO 15:39 O soso koweye moré muko ŋunde naŋge kini. Kini, unindoro koweye enesó, qarendoro koweye enesó, nú koro koweye enesó, ko sono qarendoro koweye enesó.
1CO 15:40 Samboko o kumi ka yoroteŋgo, ko nokono o kumi ka yoroteŋgo. Quko o samboko yoteŋgo ŋuro nakayáye enesó-enesó, ko o nokono yoteŋgo ŋuro nakayáye enesó-enesó.
1CO 15:41 Kosa koro nakayáŋo enesó, kombo koro nakayáŋo enesó, ko tutu ŋu ŋuya nakayáye ŋu enesó. Ko tutu kanata-kanata nakayáye enesó-enesó.
1CO 15:42 Unipare khumaŋgurí qundo pitu ko otoqowaŋgo ŋuro murí ŋuko ŋunde naŋge. O puqeweya qu rimiyoteŋgo, o suki-suki yoweya qu otoqoweya.
1CO 15:43 Oka owé moré kini qu rimiyoteŋgo, oka owé parámi qu otoqoweya. Oka wimbí moré kini qu rimiyoteŋgo, oka wimbí moré qu otoqoweya.
1CO 15:44 Noko koro kowe ka rimiyoteŋgo, yuqa koro kowe ka otoqoweya. Noko koro kowe qu yorote tiníqo, yuqa koro kowe qu ŋuya yoweya.
1CO 15:45 Sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, “Atam, uni korete quko o yoto-yotoyó moré tunoqaró.” Ko Atam weŋa quko yuqa tero yoto-yoto yunoyote.
1CO 15:46 Yuqa koro kowe ŋundo koretero kama tunoqaró. Kini. Noko koro kowe ŋu koretero tunoqaró. Ko yuqa koro kowe ŋuko tukú tunoqaró.
1CO 15:47 Uni korete quko noko ŋaro qu. Anutuko nokopo naŋge towaró. Uni tukú quko sambo koro qu.
1CO 15:48 Noko koro unipareko noko uni ŋunde qembe yoteŋgo. Ko sambo koro unipareko sambo koro uni ŋunde qembe yoteŋgo.
1CO 15:49 Nore itaka noko koro unindoro kiraró qembe yoroteto. Ŋunde naŋge imemoŋgo nore sambo koro uni kiraró qembe yorowato.
1CO 15:50 Uni topo, no ŋande yimiroteno, noko koro kowe saŋaní muko Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo kama owaŋgo. O puqeweya ŋundo o suki-suki yoweya ŋu kama reweya.
1CO 15:51 Iŋi. No mande tapuŋowí ka ye yimirowe teteno. Nore soso kama khumowato. Quko nore soso rohoréŋoro enesó ka tunoqewato.
1CO 15:52 Uŋgu weŋa quko yeweya quno waka ta horé rohoréŋowato. Dokoro uŋgu yiníqo, uni khumowí ŋundo koweye suki-suki yoweya qu rero otoqowaŋgo. Ko nore toŋenani yote quko rohoréŋoro enesó ka tunoqewato.
1CO 15:53 Dokoro o puqeweya quko rohoréŋoro enesó teroqota o suki-suki yoweya qu tunoqeweya. Ko o khumoweya quko rohoréŋoro enesó teroqota o kama khumoweya qu tunoqeweya.
1CO 15:54 Hamó, o puqeweya quko o suki-suki yoweya qu ka tunoqeweya, o khumoweya quko o kama khumoweya qu ka tunoqeweya. Ŋu naruko ŋuno mande ka sokomeko ŋuno nakayáŋaró qu hamó tunoqeweya. Mande ŋuko ŋandiro: “Anutuko kindo khumo takaro uroní kini taró.”
1CO 15:55 “Khumo, ke uni takawero wimbuke moré, quko wimbuke ŋu dano yote? Khumo, ke uni saŋga yerewero saŋgake moré, quko saŋgake ŋu dano yote?”
1CO 15:56 Asa kindo khumo ŋuro saŋga ŋuko quhurí naŋge, ko quhurí ŋuro wimbu ŋuko hutuŋo mande naŋge.
1CO 15:57 Quko nore Anutu yuŋgunaŋoyoteto, dokoro Anutuko Uni Paráminani Yesu Kristo ŋuwore nore noriní kindo khumo takawato.
1CO 15:58 Ŋunde ŋuro, uni topone meté, ye wimbu titiyoro kondé kaŋeyuri. Naru rokóŋo Uni Parámimboro kho qu teyuri qembe, dokoro ye ŋande iŋoyoteŋgo, Uni Parámi howeyuriqo, yeŋo koweyumu ŋuro eŋgé tunoqeweya.
1CO 16:1 Asa nondo unipare meté horé Yerusalem yoteŋgo qu samaka yerewero mone se kopowe teteno. Komo huru-huru Galesia yoteŋgo qu mone ŋuro yimiranowó, asa ye eneŋo kheye ŋu howi qembe.
1CO 16:2 Ŋande yimiranowó: Sonda kanata-kanata quno ŋuno yeŋo moneye rondaŋero kumi muko yayemo kopoyi qembe. Ŋunde tiqo, no mahewano quno ŋuno mone komo kopaŋgurí ŋuro kinaŋge siyowano.
1CO 16:3 Ŋuya uni meté kumi rokó yiri qembe. Asa no maheroqo sokome kaya yeŋo newonde metémboro ŋuya uni ŋu yunowe Yerusalem uyarewaŋgo.
1CO 16:4 Ko neneŋombo ŋuya uwero iŋoroqo eneya noya uwato.
1CO 16:5 Nondo uyaro Masedonia mirako ŋuno uyarewano, ko imemoŋgo yeno mahewano ŋu.
1CO 16:6 Naru soŋga ta yeya yorowano, peka. Indika, kutiti naru soso ŋuno yorowano, peka. Ŋunde teweqo, ye meté samaka niri uyarewano.
1CO 16:7 Naru tukuni naŋge yeya yorowero ŋuro piyimiŋoteno. Kini, Uni Parámimbo khe ka riníqo, yeya naru soŋga piru yeya yorowano.
1CO 16:8 Nondo Efesus yendémo ŋano yate Pentikos o ne-ne naruko ŋuno naŋge roto toŋewano.
1CO 16:9 Dokoro, ŋano Anutuko khe ka koso nuna, ko no unipare yorero Anutu koro unipare tunoqewero quro khoyó teyoteno. Quko uni qambu qundo noya saŋgirí teyoteŋgo.
1CO 16:10 Asa Timoti yeno ŋuno mahiníqo, ye ene samakaŋoyi newonde ime keweroyemo ŋuno yotoro sasaro kama teweya. Dokoro nondo teyoteno ŋunde naŋge ene ŋuya Anutu koro kho qu teyote.
1CO 16:11 Ye ma huwóŋowero. Samakaŋoro newonde ime inoyi nono kaŋuya maheweya. Ene uni topotoya mahewaŋgo ŋuro no ene sopoyoteno.
1CO 16:12 Asa topone Apolos ŋuro mande yewe teteno. Naru parámi nondo rukisoyowe uni topo-toponanimboya yeno uyareweya. Itaka ŋuno uyarewero piyimiŋote, quko imemoŋgo naru meté ka qenero yeno uyareweya.
1CO 16:13 Ye sopo toŋeti, kondé kaŋeya iŋondutu ri. Wimbu rero yuri qembe, ko o karo ma sasaro ti qembe.
1CO 16:14 Newonde meté yunowero murí ŋuwore khoye soso ti qembe.
1CO 16:15 Uni topo, ye Stepanas koya eneŋo suwisawiyómboro iŋomukoteŋgo. Ŋu unipare ŋuko Akaia mirako miti mande ŋuro eŋgé korete qu ŋunde qembe tunoqaŋgurí. Ko enendo koweyumu tero Anutu koro unipare meté horé ŋu samaka yereyoteŋgo.
1CO 16:16 Ŋunde ŋuroko uni ŋunde quya kho kopo tero koweyumu ŋundiro teyoteŋgo quya kusuŋoyemo yuri qembe.
1CO 16:17 No ye soso yiyowero newonde surumí teyoteno. Quko Stepanas koya Porutunatus koya Akaikus ŋundo nono mahi no niŋgu-niŋgu tanowó, dokoro ye mepéye raŋgurí.
1CO 16:18 Hamó, enendo no nori newondene ime teyote, ko ye ŋuya yori newondeye ime taró. Ŋunde ŋuroko uni ŋunde quro owéye hokoyi qembe.
1CO 16:19 Huru-huru soso Esia mirako ŋuno yoteŋgo qundo yuŋguna yereyoteŋgo. Akwila koya Prisila koya unipare yayarimo huruwoyoteŋgo quya Uni Parámi owímo yuŋguna yereyoteŋgo.
1CO 16:20 Uni topo soso ŋano qundo yuŋguna yereyoteŋgo. Ye soso kopowaŋgo quno yiyoro epe yuŋguna-yuŋguna ti qembe.
1CO 16:21 No Pol, neneŋo kandenembo yuŋguna yerewero mande ŋa nakayáŋoteno ŋu.
1CO 16:22 Uni kato Uni Parámi newonde meté kama inoyote ŋuko hamó piyo teweya. Uni Parámi, ke mahe.
1CO 16:23 Uni Parámi Yesu koro samaka-samaka tuwó ŋu yeya yoní.
1CO 16:24 Kristo Yesu owímo no newonde meté ye soso yunoteno.
2CO 1:1 No Pol, noko Anutuko rokó niriní Kristo Yesu koro asáŋowí uni tunoqanowó. Noya topone Timoti koya sokome ŋa nakayáŋaro Anutu koro huru-huru Korin yendémo ŋuno yoteŋgo ŋuno uyaró. Ŋuya unipare meté horé soso Akaia mirasina yoteŋgo ŋu ŋuya ŋuno uyaró.
2CO 1:2 Noreŋo Awanani Anutu koya Uni Paráminani Yesu Kristo ŋundo ye samaka-samaka tuwó yunori newondeye ime yoweya.
2CO 1:3 Nondo Anutu koro owí hokoteno. Eneko Uni Paráminani Yesu Kristo koro Anutuyó ko eneŋo Iwí. Eneko sikí ŋuro simburí, ko newondenani rukisoyote ŋuro simburí.
2CO 1:4 Quhurí kumi noreno tunoqiníqo, newondenani rukisoyoyote. Ŋunde tiní norendo eneŋo murí howero dani uni ka quhurí kate-kate teyote ŋu newondeye rukisoyoyowato.
2CO 1:5 Qeni, Kristoko kowe surumí parámi korowaró, asa nore ŋuya kowe surumí ŋundiro parámi korowoyoteto. Ŋunde naŋge yeŋo newondeye Kristowore parámi rukisoyoyoteto.
2CO 1:6 Nore quhurí ka korowowato tiníqo, ŋuko yeŋo newondeye rukisoyoní Anutuko rambaruru koŋgo ye yoreweya. Ko Anutuko newondenani rukisoyoyote tiníqo, ŋu ŋuyako newondeye rukisoyoníqota ye quhurí ŋu korowoyoteŋgo quno ŋuno kondé kaŋewaŋgo.
2CO 1:7 Ŋande iŋoteto, ye noreya kowe surumí ŋu korowoyoteto, asa ko Anutuko yeya noreya newondenani rukisoyoyoweya. Ŋunde ŋuroko ŋande iŋomukoteto, ko yendo meté yowaŋgo.
2CO 1:8 Hamó, uni topo, quhurí ka noreno Esia mirako ŋuno tunoqaró ŋuro iŋoyi. Quhurí parámi horé ŋundo nore noriní umbuto wimbunani hamó horé takaró. Ŋunde ŋuro, hamó khumowato, ye iŋatowó.
2CO 1:9 Hamó, topé piyimi ka rero khumowato, ye iŋatowó. Quko ŋuro murí ŋuko ŋandiro, asa noreŋo wimbunani ŋuro kama iŋowato. Kini, Anutuko uni khumowí yoriní otoqoyoteŋgo ŋuro wimbí ŋuro iŋowato naŋge.
2CO 1:10 Enendo o piyimi horé ŋundo nore nuroní khumowero qu noŋgo noraró, ko imemoŋgo ŋuya noreweya. Ŋande hamó iŋoyoteto, ko enendo yate-yate rambaruru koŋgo noreyoweya.
2CO 1:11 Ye ŋuya nore samaka nereweya koro hariri ti qembe. Ŋunde tiqo, Anutuko unipare parámi ŋuro haririye iŋoro nore samaka niriní unipare kumimbo noreŋo Anutu yuŋgunaŋowaŋgo.
2CO 1:12 Hamó, norendo newondenanimo hamó-hamó niŋgu-niŋgu teyoteto. Dokoro, Anutuko otete sopowero quro iŋo-iŋonani riní murí meté horé ŋuya murí hamó ŋuya howero nokono ŋano khe u-unani meté howeyato. Iyo, unindoro iŋo-iŋoyemo khe ŋu kama howeyato. Anutuko samaka-samaka tuwó nunoní ŋunde tatowó. Ko ye keweroyemo murí meté ŋu hamó horé howeyatowó.
2CO 1:13 Qeni, norendo mande ka ye weyoro iŋoyi tondaŋewero mepémo kini qu kama nakayáŋoyoteto. Asa ko itaka mande ŋuro murí kumi naŋge iŋoyi tondaŋeyote. Quko hamó ŋande iŋoyoteno, imemoŋgo soso iŋoyi tondaŋeweya. Ŋande iŋoyi tondaŋeweya, ko Uni Parámi Yesu koro naruyómo ŋuno yeŋo niŋgu-niŋgu tewato, ŋunde qembe yendo noreŋo niŋgu-niŋgu tewaŋgo.
2CO 1:15 Ŋuro kondé iŋoyano, asa ko, koretero yeno uyarewano, ye iŋanowó. Ŋunde tero yendo naru irisa quno ŋuno o meté mu rewaŋgo.
2CO 1:16 Koretero yiyoro yoroto toŋero Masedonia mirako uyaro rohoréŋoro kaŋuya yeno mahewano. Ŋunde maheweqo, yendo samaka nerero nori Judia mirako uyarewano.
2CO 1:17 Quko ye date iŋoteŋgo? Nondo ŋundiro kina ye iŋoro khe ŋu howewano, peka? Nondo kowene saŋaní naŋge howero mande hamó mu kama yero naru kanata quno ŋuno, “Iyo,” koya, “Kini,” koya irisa-irisa yeyoteno, peka? Ŋunde kini.
2CO 1:18 Anutuko eneŋo mandí ŋu naŋge howeyote. Ŋunde naŋge no mande hamó naŋge ye yimiroyoteno; “Iyo,” koya, “Kini,” koya irisa-irisa kama yeyoteno.
2CO 1:19 Dokoro Anutu koro Naŋuní ŋu, Yesu Kristo ŋuko yeŋo “Iyo” koya “Kini” koya irisa-irisa kama tunoqaró. Kini. No, Sailas, Timoti, norendo ye keweroyemo Naŋuní ŋuro yesowatowó, ko Anutuko enewore, “Iyo,” yimiraró naŋge.
2CO 1:20 Dokoro do mande ka Anutuko kusiyaró ŋuko soso Naŋuníwore, “Iyo,” ye yimiraró naŋge. Ŋunde ŋuroko norendo enewore, “Ŋu hamó,” yero Anutu owí hokoyoteto.
2CO 1:21 Anutu eneŋombo noreya yeya yoriní Kristo quroyómo kondé yoteto. Anutuko nore rokó yerero
2CO 1:22 eneŋo rokóŋo ŋunde noreno raró, ko Yuqa Surumí ŋuko o meté horé siyowato ŋuro rokó qembe ŋu newondenanimo re rotaró.
2CO 1:23 No mande ka yewe teteno, ko Anutu eneŋombo mandene riní kondéreyote, asa komo no Korin yendémo yeno kaŋuya kama uyarenowó, quhurí ye yunowano koro.
2CO 1:24 Hamó, norendo yeŋo iŋondutuye kondé kama sopoyoteto. Kini, noreya yeya kho kopo tero niŋgu-niŋgu tewato. Dokoro ye iŋondutu metéwore naŋge kondé kaŋewaŋgo.
2CO 2:1 No yeno kaŋuya kama uyarenowó, dokoro, newonde surumí pitu ko yunowano, peka. Ŋuro piyimiŋanowó.
2CO 2:2 Asa ye newonde surumí yunowano tiníqo, dani kato neneŋo newondene riní niŋgu-niŋgu teyote ŋu watí yoweya? Uni ŋuko no komo newonde surumí yunanowó ŋu naŋge. Ŋu piyimi.
2CO 2:3 Ŋande ye iŋoteno, ko yeno uyarewano quno ŋuno yendo nori niŋgu-niŋgu naŋge tewano, newonde surumí kama tewano. Ŋu murí ŋuro tero sokome komo nakayáŋoro rewe yeno uyaró. No ŋande iŋoteno, ko no o karo niŋgu-niŋgu tewano tiníqo, ye soso o ŋuro ŋuya niŋgu-niŋgu tewaŋgo.
2CO 2:4 Hamó, sasaro parámi tero newondene quhurí horé tiní yeŋo tendoro sokome ŋu nakayáŋanowó. Sokome ŋuko ye newonde surumí yunowero quro kini. Kini, ŋande ye iŋanowó, ko sokome ŋu weyoro nondo date yeŋo hamó-hamó iŋoro newonde meté parámi yunoyoteno ŋuro iŋoyi tondaŋeweya.
2CO 2:5 Asa uni kato newonde surumí riní tunoqaró tiníqo, newonde surumí no naŋge kama nunaró. Kini, enendo ye soso peka newonde surumí yunaró, quko ŋuro parámi yewero piyimiŋoteno.
2CO 2:6 Yeŋo huru-huruyemo ye qambu qundo rondaŋero topé piyimi inaŋgurí. Ŋu mepémo.
2CO 2:7 Asa ko quhuríŋo re rotoya newondí rukisoyi qembe. Yate newonde quhurí parámi horé ŋundo uni ŋu riní umbuweya koro.
2CO 2:8 Ŋunde ŋuroko no ŋande yimiroteno, meté newonde meté pitu ko inoyi qembe.
2CO 2:9 Hamó, komo sokome nakayáŋanowó ŋuko ye towo yerewero quro naŋge, asa no mandene soso howero teyowaŋgope, ma kini?
2CO 2:10 Yendo uni karo quhuríŋo re rototeŋgo tiníqo, no ŋuya quhurí ŋu re rototeno. Nondo quhurí ka re rototeno tiníqo, Kristo koro toŋímo yeŋomboro o ŋu re rototeno.
2CO 2:11 Nondo ŋunde tewano ŋuko Monimbuko nore kaná yerero taka yereweya koro. Dokoro eneŋo iŋo-iŋoyó ŋuro iŋomukoteto.
2CO 2:12 Asa no Tiroas yendémo ŋuno Kristo ŋuro miti mande yesowowero mahenowó, ko Uni Parámimbo neneŋo mako kosoní kho ŋu tanowó.
2CO 2:13 Quko neneŋo newondene muko ime kama yoraró. Dokoro nondo topone Taitus ŋu kama qenenowó. Ŋunde ŋuroko Tiroas yorotoro Masedonia mirako ŋuno mahenowó.
2CO 2:14 Quko Anutu yuŋgunaŋoyoteno, dokoro noreko Kristo quroyómo yoteto, ko naru rokóŋoro Anutuko nore kusi-kusi uni qembe noriní howe uyareyoteto. Ŋunde tero mandenanimbo Anutu koro murí ŋu, risá nuŋgurí qembe riní mirane-mirane toŋiní unipareto iŋoyi tondaŋeyote.
2CO 2:15 Hamó, noreko uni rambaruru takayoteŋgo quya piyo teyoteŋgo quya keweroyemo Kristo koro risá nuŋgurí mu qembe Anutuko oyote.
2CO 2:16 Asa uni kumi ŋuro risá ŋuko kindo khumowero koro risá qu. Quko uni meyowo ŋuro nuŋgurí ŋuko yoto-yoto koro risá qu. Dani kato kho kiraró ŋunde qu mepémo teweya?
2CO 2:17 Hamó, uni kumimbo noko koro situwiye siyowero quro Anutu koro mandí ŋu yesowoyoteŋgo. Quko noreko ŋunde kini. Kini, norendo hamó tero Anutuko asá yerewí uni qembe Kristo quroyómo Anutu koro toŋímo mande yeyoteto.
2CO 3:1 Asa ye date iŋoteŋgo, noreŋo owénani hokoyoteto, peka? Kini. Ŋande iŋatowó, peka, ko sokome ka ye yunatoqota noreŋo murínani ŋuro seré tewaŋgo, peka, ma yendo noreŋomboro sokome ŋunde qu nakayáŋoro nunowaŋgo, peka? Ŋunde kini.
2CO 3:2 Yendoko sokome ŋunde qu qembe, newondenanimo nakayáŋaró mu, ko uni soso ŋu qenero weyoyoteŋgo.
2CO 3:3 Yeko Kristo koro sokome qu, khonanimoko riní tunoqaró. Sokome ŋu sono iriyómbo kama nakayáŋaró. Kini, Anutu yoto-yotoyó moré ŋuro Yuqayómbo nakayáŋaró. Ko enendo wondo sarara ŋuno kama nakayáŋaró. Kini, unindoro newondenanimo nakayáŋaró.
2CO 3:4 Norendo Anutu toŋímo Kristowore iŋo-iŋo kondé ŋunde qu teyoteto.
2CO 3:5 Hamó, noreŋombo naŋge iŋo-iŋo ŋunde qu tewero mepémo kini. Kini, Anutuko wimbu nunoní ŋunde teyoteto.
2CO 3:6 Eneŋombo naŋge wimbu nunoní mande kondé keta ŋuro kho uniyó yoteto. Mande kondé keta ŋuro murí muko hutuŋo mande nakayáŋaró qu kini. Kini, murí muko Yuqa koro qu naŋge. Dokoro mande nakayáŋaŋgurí ŋundo yoriní khumoteto, quko Yuqako yoto-yoto yunoyote.
2CO 3:7 Iŋoyi. Hutuŋo mande koro khoyómbo nore noriní khumoteto. Quko komo Anutuko sine parámi tero mande ŋu wondo sararako nakayáŋoní Moses koro umu-kembé ŋuya sine parámi taró. Ŋunde tiní Israel unipareto umu-kembémo toŋetewero mepémo kini. Quko sine parámi ŋu winzumowero teyara.
2CO 3:8 Asa ko ye date iŋoteŋgo, Yuqa koro khoyómbo sine parámi horé tero kho meyowo ŋu takate, hamómbe?
2CO 3:9 Qeni, kho kato topé piyimi nore nunoyote ŋuko sine parámi taró. Quko kho kato nore noriní roneneŋowí yoteto tiníqo, kho ŋuko sine parámi horé tero kho meyowo ŋu takate, hamómbe?
2CO 3:10 Dokoro, hutuŋo mande ŋuko sine taró. Quko itakako oka sine parámi horé teyote ŋu tunoqiníqo, hutuŋo mande ŋuro sine ŋuko tomó ta naŋge.
2CO 3:11 Hutuŋo mande yate-yate kini teweya ŋuko sine taró. Asa ko oka suki-suki yote ŋuro sineyó parámi muko sine meyowo ŋu takate, hamómbe?
2CO 3:12 Ŋunde ŋuroko o meté soporo kondé kaŋero o karo kama soreyowato.
2CO 3:13 Quko Mosesko o taró ŋu kama teyoteto. Enendo tuwi sumi ka rero umu-kembé wisumuŋoní Israel unipareto sine parámi winzumowero teyara ŋu qenewero mepémo kini.
2CO 3:14 Quko Israel koro iŋo-iŋoye komo kusiyowí teyara. Qeni, ŋu naruko ŋu noŋgo yate-yate itaka ŋuya mande kondé komo qu weyoyoteŋgo quno tuwi sumi ŋundo iŋo-iŋoye watí wisumuŋoyote. Tuwi sumi ŋu watí yorote, dokoro Anutuko Kristowore naŋge re rotoyote.
2CO 3:15 Iyo, itakako Moses koro hutuŋo mande ŋu weyoyuri tuwi sumi ŋundo iŋo-iŋoye watí wisumuŋoyote.
2CO 3:16 Quko uni kato rohoréŋoro Uni Parámimo uyareweya quno ŋuno Anutuko tuwi sumi ŋu re rotoweya.
2CO 3:17 Asa Uni Parámi ŋuko Yuqa Surumí naŋge. Ko Uni Parámimboro Yuqayómbo uni kaya yoweya tiníqo, uni ŋuko kina yote, oka kato kama kusiyote.
2CO 3:18 Nore soso tuwi sumi ŋundo umu-kembanani kama wisumuŋoyote, ko Uni Parámimboro sine parámiyómbo nore noŋgo uyareyote. Noreko yate-yate eneŋo kiraró tunoqeyoteto, ko Uni Parámi moŋgo, asa Yuqa noŋgo sine parámi rato, yate-yate noreno parámi yoweya.
2CO 4:1 Ŋunde ŋuroko kho ŋu rotowero quro piyimiŋoyoteto. Dokoro Anutuko noreŋo sikíqero kho nore nunaró.
2CO 4:2 Quko o piyimi kate-kate uni kumimbo sóqero teyoteŋgo ŋuro kowi piyo tero huwóŋoyoteto. O kota-kota koro khewore ŋuno kama uyareyoteto, Anutu koro mande ŋu kama roworemoyoteto. Kini, Anutu toŋímo mande hamó mu naŋge tunomo yesowato uni soso noreŋo murínani iŋo-iŋoyembo meté rondaŋewaŋgo.
2CO 4:3 Uni kumimbo miti mande yeteto ŋuro murí kama iŋoyi tondaŋeyote. Quko uni ŋuko piyo tewero uni naŋge.
2CO 4:4 Ŋu unipare ŋundo iŋondutu kama teyoteŋgo qu, itaka naru yoteto ŋaro anutu kota-kota ŋundo iŋo-iŋoye wisumuŋoyote. Ŋunde tiní Kristo koro sine parámiyómboro miti mande ŋuro hiyó ŋu kama qeneyoteŋgo. Ko Kristo ŋuko Anutu koro kapo-kapo ŋundiro.
2CO 4:5 Qeni, noreŋomboro kama yesowoyoteto. Kini, ŋande yeyoteto, “Yesu Kristo ŋuko Uni Parámi ŋu,” yeyoteto, ko “Norendo Yesu ŋuro iŋoro yeŋo kho simóye ŋunde yoteto,” yeyoteto.
2CO 4:6 Dokoro, komo Anutuko yaró, “Huriri quroko hiyó meté tunoqiní.” Asa ŋu Anutu ŋundo newondenani riní hiyóqiní Yesu Kristo ŋuro yesowato Anutu koro sine parámi ŋunde ye iŋomukoteŋgo.
2CO 4:7 Quko o meté horé piyimi noreno yote ŋuko o imemo naŋge, noko kumbeko qembe yote. Ŋundiro naŋge unipare ŋande iŋowaŋgo, ko o ŋuro wimbí parámi horé ŋuko Anutu koro wimbí na, noreŋo qu kini.
2CO 4:8 O quhurímbo kawore-kawore nore pito nereyote, quko umuniŋowí kama teteto. O kumi ŋuro iŋaŋawí parámi teteto, quko iŋo-iŋonani kama umbute.
2CO 4:9 Unindo nore o piyimi te nunoyoteŋgo, quko Anutuko nore kama norotoyote. Nore nuroyi umbuteto, quko hamó kama piyo teyoteto.
2CO 4:10 Naru rokóŋoro kowenanimbo Yesu khumaró ŋu korowoyoteto. Ŋundiro naŋge Yesu koro yoto-yotoyó ŋuya nore kowenanimo hamó tunoqeyote.
2CO 4:11 Hamó, naru rokóŋoro unindo Yesu huwóŋoro nore yoto-yotonani moré mu nuri khumoyoteto. Ŋunde tiqo, Yesu koro yoto-yotoyó noreŋo kowenani saŋanímo tunoqeyote.
2CO 4:12 Asa ko khumowero ŋuko noreno kho teyote, quko yoto-yoto ŋundo yeno kho teyote.
2CO 4:13 Sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, “Nondo iŋondutu tanowó, ŋunde ŋuroko yesowoyoteno.” Asa ŋundiro naŋge norendo iŋondutu tatowó, ŋunde ŋuroko yesowoyoteto.
2CO 4:14 Anutuko Yesu, Uni Parámi ŋu, okokowaró. Asa ko nore ŋande iŋoyoteto, ko enendo noreya Yesu koya okoko niriní yeya eneŋo taŋgímo uyare yorowato.
2CO 4:15 Dokoro ŋa soso ye samaka yerewero quro naŋge. Ŋu murí ŋuwore naŋge unipare qambu samaka-samaka tuwó ŋu rero Anutu parámi yuŋgunaŋoro seré te inoyowaŋgo.
2CO 4:16 Ŋunde ŋuroko kho ŋu rotowero piyimiŋoyoteto. Hamó, kowenani piyo teyote, quko newondenani naru rokóŋoro keta teyote.
2CO 4:17 Dokoro kowe surumí tomó-tomó itaka korowoyoteto ŋundoko imemoŋgo o meté horé parámi suki-suki rewato ŋundo o tomó-tomó soso ŋu hamó takaweya.
2CO 4:18 O toŋenanimbo qeneyoteto quwore kama toŋeteyoteto. Kini, o toŋenanimbo kama qeneyoteto quwore naŋge toŋeteyoteto. Dokoro o toŋenanimbo qeneyoteto ŋuko naru tukuni naŋge yoweya. Quko o toŋenanimbo kama qeneyoteto ŋundoko suki-suki yowaŋgo.
2CO 5:1 Ŋu hamó, dokoro, nore ŋande iŋoyoteto, ko yamaru nokono ŋano quno yoteto qu piyo tiníqo, Anutu koro ya qu kaŋuya noreŋo yote. Ya suki-suki yoweya ŋuko unindo kandeyembo kama raŋgurí, ŋuko samboko yote.
2CO 5:2 Hamó, nokono ŋano newondenanimbo surumí tero kiweyote. Ŋande kondé ye iŋoyoteto, ko sambo koro ya ŋu, kowe punu-pununani qembe nore wisumu nereweya.
2CO 5:3 Ko ŋundo wisumu nereweya tiníqo, naru kanoko birimbiri kama yowato.
2CO 5:4 Hamó, nore yamaru nokono ŋano quno naŋge yotoro, quhurí koroworo newondenanimbo surumí tero kiweyote. Quko ya ŋano qu re rotowero ŋuro kama iŋoyoteto. Kini, meyowombo nore wisumu nereweya ŋuro naŋge iŋoyoteto. Ŋu muríwore yoto-yotoko kindo khumowero qu hamó takaweya.
2CO 5:5 Asa Anutu eneŋombo nore yoto-yoto ŋu rewato quro roŋgaru nerero Yuqa Surumí nunaró. Yuqa ŋuko o meté rewato ŋuro rokó qu.
2CO 5:6 Ŋunde ŋuroko naru rokóŋoro kondé kaŋeyoteto. Hamó, ŋande iŋoyoteto, ko nore kowenanimboro ya ŋano yoteto quno ŋuno Uni Parámimboro yendémo kama yoteto.
2CO 5:7 Dokoro toŋenanimbo khe u-unani ŋu kama qene howeyoteto. Kini, iŋondutu tero qene howeyoteto.
2CO 5:8 Asa kondé kaŋero ŋaro metéŋoyoteto, ko nore kowenanimboro ya ŋano qu rotoroqo Uni Parámimboro yendémo yowato.
2CO 5:9 Ŋunde ŋuroko norendo ŋano yotetope ma kini, ŋande kondé iŋoyoteto, meté Uni Parámimbo noreŋo niŋgu-niŋgu teweya.
2CO 5:10 Dokoro nore soso Kristo toŋímo hamó kaŋewato. Kaŋato kowenanimbo o tatowó qu, asa o meté ŋuya o piyimi ŋuya, o tatowó ŋu rondaŋero kimoyó nore nunoweya.
2CO 5:11 Ŋunde ŋuroko Uni Parámimboro soreroqota unindo iŋondutu tewero quro iŋo-iŋoye okokowoyoteto. Anutuko noreŋo iŋomukote; no ŋande kondé iŋoyoteno, ko ye ŋuya noreŋo iŋomukoteŋgo.
2CO 5:12 Asa owénani pitu ko kama hokoyoteto, kini. Quko uni kumimbo unindoro owéye parámi ŋuro naŋge iŋoyoteŋgo, uni ŋuro newondeyemo kama toŋetero hamó qene iŋoyoteŋgo. Asa mande ŋunde yeteno quwore yendo meté noreŋo niŋgu-niŋgu tero uni ŋunde qu mande topé yewaŋgo.
2CO 5:13 Hamó, ko norendo kape-kape teyoteto tiníqo, Anutu ŋuro ŋunde teyoteto. Ko iŋo-iŋo meté teyoteto tiníqo, yeŋo ŋuya ŋunde teyoteto.
2CO 5:14 Dokoro Kristoko newonde meté nunoyote ŋundoko nore sopo nereyote. Ŋande iŋoyoteto, ko uni kanata kato uni mepéye soso rero khumaró, asa ko uni soso ŋu ŋuya khumaŋgurí.
2CO 5:15 Uni ŋundo mepéye rero khumaró ŋuro murí muko ŋandiro, ko uni yoto-yotoye moré qundo eneŋomboro kama yateyowaŋgo. Kini, uni ŋu mepéye rero khumoro otoqaró ŋuro iŋoro yateyowaŋgo.
2CO 5:16 Asa ko nore itaka ŋano yoteto quno ŋuno yate uni koweye saŋaníwore kama qene ronda yerewato. Hamó, komo nore Kristo kowí saŋaníwore qene rondaŋatowó, quko itaka ŋunde kama teyoteto.
2CO 5:17 Asa ko uni kato Kristo quroyómo yote tiníqo, Anutuko ene riní keta taró. O komo qu kini ta, o keta qu ka tunoqa.
2CO 5:18 Ko o soso ŋu Anutu eneŋombo taró. Enendo Kristowore noreya pitu ko newonde kanata teyoteto, ko o teyote ŋuro piŋa mande yesowowero kho ŋu nore nunaró.
2CO 5:19 Piŋa mande ŋuko ŋandiro, ko Anutuko, uni nokono ŋano quro quhuríyemboro kimoyó kama yunoro Kristowore soso yorero newonde kanata tewero, ye iŋaró. Ŋunde tero o teyote ŋuro piŋa mande ŋu nore nunoní yesowoyoteto.
2CO 5:20 Ŋunde ŋuroko Kristo koro owímo ye-ye uni tunoqatowó, Anutuko maŋgonanimo yeyote ŋunde qembe teyoteto. Asa nore Kristo koro owímo ŋande kondé ye yimiroyoteto, “Anutu koya newonde kanata ti.”
2CO 5:21 Anutuko uni o piyimi ka kama taró qu ka riní noreŋomboro quhurí korowaró. Ŋu murí ŋuwore norendo ene quroyómo Anutu koro murí roneneŋowí mu tunoqewato.
2CO 6:1 Asa noreko Anutu koya kho kopo teyoteto qundo yeya mande kondé ŋande yeteto, “Ye Anutu koro samaka-samaka tuwó ŋu wimbo-wimbo ma rewero.”
2CO 6:2 Dokoro enendo ŋande yete, “Naru meté ŋuno maŋgoke iŋanowó, rambaruru koŋgo korewero naruko ŋuno samaka kerenowó.” Qeni, naru meté ŋu itaka naŋge tunoqete, itaka naŋge rambaruru koŋgo yorewero naruyó tunoqete.
2CO 6:3 Norendo, uni kato kho ŋaro kama yesaráŋowaŋgo, ye iŋoyoteto. Ŋunde naŋge o kato kheye saŋgawoní umbu raŋowaŋgo ŋu kama reyoteto.
2CO 6:4 Kini, naru rokóŋoro Anutu koro kho uniyómboro muríye naŋge howeyoteto. Asa quhurí parámi koroworo murí meté ŋu howeyoteto. Kowe surumí tero, o koro tukuni tero, newonde surumí tero murí meté ŋu howeyoteto.
2CO 6:5 Kumimbo nore haususu nereŋgurí, kusi-kusi yano norotaŋgurí, ko kawore-kawore kuma teyoteŋgo. Quko enina, murí meté ŋu howeyoteto. Nore koweyumu tero, qu kama etero, o qonanimboro khumoroqo murí meté ŋu naŋge howeyoteto.
2CO 6:6 Nore otete sara-sara qu tero, iŋo-iŋo hamó qu tero, quhurí mondó ta koroworo, o meté naŋge te yunoro, Yuqa Surumíwore o tero, newonde meté hamó yunoro,
2CO 6:7 mande hamó naŋge yeroqo Anutu koro wimbímo murí meté ŋu naŋge howeyoteto. Otete roneneŋowímboro kuma tewero qu kandenani kondéwore ko kandenani tesina toworo murí meté ŋu howeyoteto.
2CO 6:8 Kumimbo owénani hokoyoteŋgo, kumi ri umbute. Kumimbo noreŋo huwó mande yeyoteŋgo, kumi mande meté yeteŋgo. Quko enina, murí meté ŋu naŋge howeyoteto. Noreko hamó uni naŋge qu, quko enendo kota-kota uni ye neko nereyoteŋgo.
2CO 6:9 Uni kumimbo nore iŋo yunoyoteŋgo, quko, owénani moré kini qembe, ye iŋoyoteŋgo. Noreko khumowero teteto, quko qeni, toŋenani yote. Kumimbo kandeto nore nutoyoteŋgo, quko nore kama khumoteto.
2CO 6:10 Nore newonde surumí teteto, quko naru rokóŋo niŋgu-niŋgu teyoteto. Nore onoŋonani moré kini yoteto, quko unipare qambu o parámi yunoyoteto. Nore onani moré kini, quko o soso ŋuko noreŋo na.
2CO 6:11 Ye Korin, nore mande tunomo yeya ŋande yero newonde hamó-hamó yunoteto.
2CO 6:12 Norendo yeŋo newondeye kama kusiyoteto. Kini, yeŋombo newondeye kusiyoyoteŋgo.
2CO 6:13 Yeko neneŋo simóne, asa ko ŋande ye yimiroteno, ko norendo murí meté yeno teyoteto ŋunde naŋge newondeye soso nore nunoyi qembe.
2CO 6:14 Yeya uni iŋondutu kama teyoteŋgo ŋuya womoro kho kopo ma tewero. Qeni, otete roneneŋowí ŋuya hutuŋo mande wendaqewero murí ŋuya kho kopo tewari, peka? Hiyómbe meté huriri koya kopowari, peka?
2CO 6:15 Kristo koya Beliar koya newonde kanata yotiri, peka? Uni iŋondutu teyote ŋuya uni iŋondutu kama teyote ŋuya nembe rewari, peka?
2CO 6:16 Anutu koro Ya Surumí quya anutu kota-kota ŋumbe se kopowaŋgo, peka? Qeni, noreŋombo Anutu yoto-yotoyó moré ŋuro Ya Surumí yoteto. Ŋundiro Anutu eneŋombo ŋande yaró, “Nondo eneya yotoro keweroyewore yateyowano. Eneŋo Anutuye yowano, enendo neneŋo uniparene yowaŋgo.”
2CO 6:17 Ŋunde ŋuroko Uni Parámimbo ŋande yete, “Ye ŋu yoroto soreya sewemo yuri qembe. O pusú qu ma towowero, ko nondo ye yuŋguna yerewano.”
2CO 6:18 Uni Parámi Wimbí Soso ŋundo ŋande yete, “Nondo naŋge yeŋo awaye yowano,
2CO 7:1 Topo-topone horé, norendo mande kusiyaró ŋu siyatowó. Ŋunde ŋuroko kowenani, yuqanani sonoworo o pusú ŋuno qu soso siyatoka toŋiní. Ŋunde sonoworo Anutu koro sorero eneŋo murí naŋge hamó howewato.
2CO 7:2 Ye noreya womoya newondeyemo noreŋo iŋoyi qembe. Nore uni ka o piyimi kama te inatowó, kanata kama roworematowó. Uni ka kanáŋoro oyó soso kama siyatowó.
2CO 7:3 No mande kho ye yunowero quro mande ŋa kama yeteno. Kini, no komo ŋande yanowó, ye noreya womoro yeŋo kondé iŋoyoteto. Ŋunde naŋge nore yeya khumowato, ko yeya yoto-yotonani rewato.
2CO 7:4 Ŋande iŋomukoteno, ko yendo otete meté howeyowaŋgo, oteteye meté ŋuro yesowoyoteno. No yeŋo niŋgu-niŋgu hamó-hamó teyoteno, newondene parámi rukisoyote. Quhurí soso noreno tunoqeyote quno ŋuno niŋgu-niŋgu parámi horé teyoteno.
2CO 7:5 Qeni, nore uyaro Masedonia mirako yoratowó quno ŋuno kowenani muko meté kama imaqeyaró. Kini, naru rokóŋoro quhurí kate-kate noreno tunoqeyaró. Unindo noreya kiro kuma teyaŋgurí, ko newondenanimo sasaro teyatowó.
2CO 7:6 Quko Anutuko unipare newonde quhurí teyoteŋgo ŋu yoriní newonde ime yoteŋgo. Asa ko enendo Taitus riní noreno ŋano maheró ŋuko newondenani riní imaqaró.
2CO 7:7 Hamó, maheró ŋuko newondenani rukisoyaró, quko ŋu naŋge kini. Kini, koreteroqo yendo Taitus newondí ri imaqaró. Enendo nore yeŋo muríye ŋuro ŋande nimiraró, ko no niyowero hamó-hamó iŋoro newonde surumí tero neneŋo kondé iŋoyoteŋgo. Ŋu ŋuya newondene riní imaqiní niŋgu-niŋgu hamó-hamó teyoteno.
2CO 7:8 Iyo, sokome komo nakayáŋanowó ŋundo newonde surumí ye yunaró, quko nondo ŋuro kama piyimiŋoteno. Hamó, komoko ŋuro piyimiŋoyanowó, dokoro sokome ŋundo ye yoriní naru tukuni ta newondeye surumí taró.
2CO 7:9 Quko itakako niŋgu-niŋgu teteno. No yeŋo newonde surumíye ŋuro niŋgu-niŋgu kama teteno. Kini, yendo newonde quhurí tero oteteye piyimi ŋuro surumí tero rotaŋgurí. Ŋuro niŋgu-niŋgu teyoteno. Dokoro Anutu eneŋombo newonde surumíye ŋu riní tunoqaró. Noreŋo mandenanimbo ye kama rambaruru yereró.
2CO 7:10 Dokoro Anutuko newonde surumí riní tunoqeyote ŋunde qundo nore noriní otetenani piyimi ŋuro newonde surumí tero rotato Anutuko rambaruru koŋgo yoreweya. Nore ŋuro kama piyimiŋowato. Quko noko koro newonde surumí ŋundo nore noriní khumowato.
2CO 7:11 Qeni, Anutuko newonde surumí riní tunoqaró ŋundo ye yoriní otete meté howewero ŋuro parámi iŋoro, oteteyemboro murí ŋu yesoworo, otete piyimi ŋu kondé piyimiŋoro, Anutu koro sorero, niyowero hamó-hamó iŋoro, neneŋo kondé iŋoro, uni piyimi ŋu roŋgaruwowero quro kondé iŋoyoteŋgo. Ŋu soso ŋuwore yeko potóye moré kini ŋu tunomo tunoqaró.
2CO 7:12 No uni o piyimi taró ŋu eneŋomboro sokome ŋu kama nakayáŋanowó, ko dani uni ŋu o piyimi taró ŋuro eŋgé korowaró ŋu eneŋo kama nakayáŋanowó. Kini, sokome nakayáŋanowó ŋuro murí muko ŋandiro, meté yendo ŋande qene iŋowaŋgo, ko Anutu toŋímo ye noreŋo surumí hamó iŋoyoteŋgo.
2CO 7:13 Ŋu murí ŋuro newondenani ime horé yote. Ŋuya nore niŋgu-niŋgu hamó-hamó teyoteto, dokoro yendo Taitus koro newonde quhurí ŋu soso ri kini tiní newondí meté taró.
2CO 7:14 Nondo komo Taitus yero yeŋo owéye hokanowó, ko mande miranowó ŋuro kowi piyo kama teyoteno. Mande soso komo yimiranowó ŋuko mande hamó. Ŋunde naŋge nondo o soso yeŋo Taitus miranowó ŋuko hamó naŋge.
2CO 7:15 Enendo yeno maheró quno ŋuno ye sorero khe kandeye yukuwoní eneŋo mandí soso howeyaŋgo. Ene muríye iŋote ŋuro tero newonde meté yunoyote.
2CO 7:16 Itaka niŋgu-niŋgu teteno, dokoro no ŋande iŋoteno, ye soso o meté kinaŋge teyowaŋgo.
2CO 8:1 Topo okite, norendo Anutuko samaka-samaka tuwó huru-huru Masedonia mirako ŋuno yoteŋgo qu yunaró ŋuro yimirowe teteto.
2CO 8:2 Quhurí parámi unipare ŋuno tunoqiníqo, niŋgu-niŋgu parámi taŋgurí. Onoŋoye moré kini hamó horé yoraŋgo, quko uni meyowo ŋuro iŋoro mone parámi yunowero iŋaŋgurí.
2CO 8:3 No ŋuro yesowoteno, ko eneŋo o mepémo uni meyowo yunowero naŋge kama yunaŋgurí. Kini, o parámi horé yunoro samaka yereŋgurí. Eneŋo iŋo-iŋoye howero
2CO 8:4 ŋande kondé kira nereŋgurí, meté huru-huru meyowomboya kho kopo tero unipare meté horé ŋu samaka yerero puriŋo ka rewaŋgo.
2CO 8:5 Ko noreŋo iŋo-iŋonani naŋge kama howaŋgurí. Kini, koretero eneŋo Anutu inaŋgurí, tukú Anutu koro nuŋgurí howero iŋo-iŋonani howaŋgurí.
2CO 8:6 Komo Taitusko ye keweroyemo kho ŋu hurí tiní ye ŋuya samaka-samaka tuwó unipare meté horé yunowero ŋuro iŋaŋgurí. Ŋunde ŋuroko norendo ŋande kirayatowó, meté kho ŋu riní kini teweya.
2CO 8:7 Yendo iŋondutu tero mande yesoworo iŋo-iŋo meté tero otete meté naŋge howero noreŋo qembe newonde meté topo-topoye yunoyoteŋgo. Ŋu murí soso ŋu parámi teyoteŋgo. Asa ŋundiro naŋge ŋa samaka-samaka tuwó ŋaya parámi ti qembe.
2CO 8:8 Nondo mande kondé ka kama yimiroteno. Kini, unipare meyowombo murí meté howeyoteŋgo ŋuro yesoworo yeŋo newonde meté yunowero muríye ŋundiro qene rondaŋewano.
2CO 8:9 Dokoro ye Uni Paráminani Yesu Kristo koro samaka-samaka tuwó ŋuro ŋande iŋoteŋgo, ko eneko oyó qambu, quko o soso ŋu rotoro yeŋomboro onoŋoyó moré kini qembe tunoqaró. Ŋunde tero yendo oyó rotaró ŋuwore oye qambu tewaŋgo.
2CO 8:10 Ŋuro iŋo-iŋone ye yimitoyoteno, dokoro ŋuwore o meté ka yeno tunoqeweya. Kumima naru ameno kho ŋu tewero hamó iŋoro hurí taŋgurí.
2CO 8:11 Asa itaka iŋo-iŋo kondé tero kho ŋu reya oye kanaramimo ti waka ta kini teweya.
2CO 8:12 Dokoro ye iŋo-iŋo hamó moŋgo naŋge yunoteŋgo tiníqo, Anutuko o ŋuro metéŋoweya. Quko oye moré kini tero parámi kama yunoteŋgo tiníqo, enina. Enendo ŋuro kama piyimiŋoweya.
2CO 8:13 Dokoro unipare ŋundo meté yowaŋgo, quko, ye quhurí korowowaŋgo, ŋuro kama ye iŋoyoteno. Kini, meté uni soso ŋunde naŋge.
2CO 8:14 Itaka ŋanoko ye oye qambu horé, ko yendo o siyoro uni topoye onoŋoye moré kini qu samaka yerewaŋgo. Ko imemoŋgo, ye tukuni tiqo, enepa onoŋoye moré teroqo ye samaka yerewaŋgo. Asa ko uni soso ŋunde naŋge.
2CO 8:15 Ŋundiro naŋge sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, “Danimbo parámi huruwaŋgurí ŋundo mepémo naŋge towaŋgurí, ko danimbo tomó ta huruwaŋgurí ŋundo tukuni kama taŋgurí.”
2CO 8:16 No Anutu yuŋgunaŋoyoteno. Enendo Taitus newondí okokowoní ye samaka yerewero hamó iŋoyote, nore iŋoyoteto ŋunde naŋge.
2CO 8:17 Asa ye samaka yerewero ŋuro kirayatowó quno ŋuno kho ŋu tewero surumí iŋoro eneŋo iŋo-iŋoyó howero yeno uyareweya.
2CO 8:18 Ko norendo toponani kaya rato eneya yeno uyarewari. Toponani ŋuko miti mande koro kho teyoní Anutu koro huru-huru soso ŋundo owí hokoyoteŋgo.
2CO 8:19 Ŋu naŋge kini. Kini, huru-huruko rokóŋoyi noreya kho tero mone unipare meté horé yunowero ŋa koroworo uyarewato. Kho ŋu teyoteto ŋuko Uni Parámi owí hokowero koro kho qu, ko uni ŋande iŋowaŋgo, norendo samaka yerewero ŋuro hamó metéŋoyoteto.
2CO 8:20 Uni kato nore date puriŋo parámi ŋa yunowato yesaráŋoweya koro.
2CO 8:21 Dokoro norendo Anutu toŋímo koya uni toŋeyemo ŋuya murí meté ŋu naŋge tewato, yero iŋoyoteto.
2CO 8:22 Ko toponani kaŋuya rato eneya toŋeweya. Naru parámi khoyó kate-kate ŋuro towoŋoro qeneyato kho kondé teyote. Ene hamó ŋande iŋote, yendo murí meté qu naŋge tewaŋgo. Ŋunde ŋuroko itakako keweroyemo kho ŋu tewero parámi hamó iŋoyote.
2CO 8:23 Asa ko Taitus ŋuro yewe teteno, eneko nembe topone, ko ye samaka yerewero koro kho kopo teyotero. Topo-toponani meyowo ŋuro, eneko huru-huru unipareto asá yiri khoyarimbo Kristo koro owí hokoyote.
2CO 8:24 Ŋunde ŋuroko murí meté uni ŋu te yunoyi qembe. Komo norendo yeŋo murí meté ŋuro ene yimiratowó. Asa ko newonde meté yunoya murí meté ŋu huru-huruko soso witú yiri qembe.
2CO 9:1 Hamó, nondo samaka-samaka unipare meté horé ŋu te yunowero ŋuro mande ka kama nakayáŋowano tiníqo, ŋu meté.
2CO 9:2 Dokoro no ŋande iŋoteno, ye unipare ŋu samaka yerewero ŋuro hamó iŋoyoteŋgo. Naru rokóŋoro Masedonia toŋeyemo yeŋo owéye hokoro ŋande yimitoyoteno, “Kumima naru amena rotoro, yate-yate Akaia mira koro unipareto, kho ŋu tato, yero o roŋgaruwaŋgurí.” Ŋunde iŋoro Masedonia uni qambu kumi newondeye okokowoní ene ŋuya o unipare yunowero iŋaŋgurí.
2CO 9:3 Quko topo-topone ŋu yorewe yeno uyaro okoko yiri o ŋu roŋgaruwowaŋgo. Ŋundiro naŋge yeŋo owéye hokoyanowó ŋuko kina mande kama teweya.
2CO 9:4 Yate Masedonia uni kumi ka noya uyaro ye yiyoyi o kama roŋgaruwaŋgurí tiníqo, noya yeya o ŋuro kowi piyo rewato koro.
2CO 9:5 Ŋunde ŋuro topo-topone kondé ŋande yimiranowó, ko koretero yeno uyaro samaka yiri o newonde metémboro parámi qu roŋgaruwowaŋgo. Ŋundiro naŋge unindo ŋande iŋowaŋgo, yendo puriŋo ŋu tuwó reyoteŋgo, norendo yeŋo moneye ŋu kina kama woso siyoteto.
2CO 9:6 Ye ŋaro iŋoyi. Uni o yuwoyó tomó ta rimiweya ŋundo eŋgé tomó ta reweya. Ko uni o yuwoyó parámi rimiweya ŋundo eŋgé parámi siyoweya.
2CO 9:7 Ye soso kanata-kanata do oka rero topo-topoke yunowero ŋuro iŋoyi qembe. Newonde quhurí tero ma yunowero, ko uni meyowomboro iŋo-iŋoyó howero ma yunowero. Dokoro Anutuko uni ka niŋgu-niŋgu tero yunoweya ŋuro hamó metéŋoyote.
2CO 9:8 Anutu eneŋombo samaka-samaka tuwó soso se yunowero wimbí tete. Ŋunde tero yunoní naru rokóŋoro oye parámi tero kho meté ŋu soso meté teyowaŋgo.
2CO 9:9 Ŋundiro naŋge sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, “Enendo o parámi kuriyoro onoŋoye moré kini qu yunaró; eneŋo otete roneneŋowí ŋuko naru suki-suki yoweya.”
2CO 9:10 Enendo uni o yuwoyó se yunoní khono rimiyoteŋgo, ko o qoyemboro uni se yunoní neyoteŋgo. Ŋunde naŋge yeŋo o rimiyoteŋgo ŋu soponí parámi tiní otete roneneŋowíyemboro eŋgé parámi teweya.
2CO 9:11 Anutuko o qambu ye yunoní ye meté o qambu uni meyowo yunowaŋgo. Ko noreŋo khonaniwore yeŋo puriŋo ŋundo uni ŋu riní Anutu yuŋgunaŋoyowaŋgo.
2CO 9:12 Dokoro yendo kho ŋu teyoteŋgo ŋundo unipare meté horé ŋu samaka yereweya ŋu naŋge kini. Kini, kho ŋu teyoteŋgo ŋuwore unipare qambu Anutu yuŋgunaŋoyowaŋgo.
2CO 9:13 Enendo kho ŋu teyoteŋgo ŋu qenero ŋande iŋowaŋgo, Kristo ŋuro miti mande yesoworo mande ŋu howero unipare soso o meté yunoyoteŋgo. Ŋunde ŋuroko enendo Anutu koro owí hokowaŋgo.
2CO 9:14 Ŋande iŋowaŋgo, Anutu koro samaka-samaka tuwó parámi ŋu yeno maŋgoreyote. Ŋunde ŋuroko hariri tero yeŋo surumí hamó iŋoyowaŋgo.
2CO 9:15 Anutuko puriŋo parámi horé nore nunaró ŋuro yuŋgunaŋoyowato.
2CO 10:1 No Pol, nondo Kristo koro murí ime, murí meté ŋu howero yeŋo newondeye okokowowe teteno. Ye kumimbo ŋande ye iŋoteŋgo, no yeya yotoroqo neneŋo re umbuyoteno, quko sewe moŋgo mande kondé yeyoteno.
2CO 10:2 Qeni, uni kumimbo nore ŋande ronda nereyoteŋgo, kowe saŋaní ŋuro murí howeyoteto. Asa uni ŋunde quya mande kondé yewano, quko yeya ŋunde yewero ŋuro piyimiŋoteno.
2CO 10:3 Dokoro nore kowenani saŋaní yoteto, quko kowe saŋaní koro wimbuwore kuma kama teyoteto.
2CO 10:4 O soso kuma koro qu towoyoteto ŋuko noko koro qu kini. Kini, o ŋuko Anutu koro wimbu qu naŋge. Ŋuwore norendo saŋgirímboro ya kondé ŋu roworemoro iŋo-iŋo piyimi kate-kate roworemoyoteto.
2CO 10:5 Ŋuwore o kate-kate soso ŋundo eneŋo owéye hokoro Anutu koro iŋo-iŋo quya kuma teyote, ŋu roworemoro iŋo-iŋo soso kondé towato Kristo kusuŋoyómo yoweya.
2CO 10:6 Ko yendo maŋgonani howeyuriqota uni mande wenda-wenda teyoteŋgo ŋu quhurí yunowato.
2CO 10:7 O toŋeyemo yote ŋu qeni qembe. Ko uni kato, no Kristo koro uni hamó yoteno, ye iŋoyote qundo hamó ŋande iŋoweya, ko nore ŋuya eneŋo qembe Kristo koro uni wini yoteto.
2CO 10:8 Hamó, nondo Uni Parámimbo owé nore nunaró ŋu soŋga ta hokoyoteno tiníqo, ŋuro kowi piyo kama tewano. Owé ŋuro murí muko ŋandiro, ko norendo ye iŋondutuye rukisoyowato, kama roworemowato.
2CO 10:9 Sokome nakayáŋoyoteno ŋuko ye sore yerewero ŋuro piyimiŋoteno.
2CO 10:10 Dokoro kumimbo ŋande yeyoteŋgo, “Polko sokomeko mande kondé, mande quhurí nakayáŋoyote, quko noreno mahiníqo, qenero ŋande iŋoyoteto, eneŋo kowí ŋuko wimbí moré kini ko mande yeyote ŋu wuruwara naŋge.”
2CO 10:11 Uni ŋunde quko meté ŋande iŋowaŋgo, hamó nore kapiyamo mande kondé sokomeko nakayáŋoyoteto, asa ŋundiro naŋge ye keweroyemo ŋuya mande kondé yewato.
2CO 10:12 Qeni, uni kumimbo eneŋo owéye hokoyoteŋgo. Quko noreko uni ŋunde qu qembe kini. Kini, uni ŋuko topoyemboro muríye qenero, no ŋunde qembe tetenope ma kini, qene rondaŋeyoteŋgo. Unindo ŋunde teyoteŋgo, ŋuko kama iŋoyi tondaŋeyote.
2CO 10:13 Noreŋo owénani kinaŋge kama hokowato. Kini, Anutuko kho nore nunoní tatowó ŋu rokó ŋuwore naŋge owénani hokowato. Khonani tato usayiní yeŋo miraye ŋuya weheŋatowó.
2CO 10:14 Hamó, yeno mande kama yesowatowó tiníqo, kho ŋuro owénani hokowero mepémo kini. Quko yeno andusina uyaro keweroyemo Kristo ŋuro miti mande yesowatowó.
2CO 10:15 Ŋuya meyowombo kho taŋgurí ŋuro owéye kinaŋge kama hokowato. Kini, ŋande kondé iŋoyoteto, ko yeŋo iŋondutuye muko parámi tiní, yate-yate khonani keweroyemo parámi tero usayeweya.
2CO 10:16 Ŋunde tero miti mande ŋu norendo rero yendé kumi huwóyemo yote quno ŋuno uyarero yesowowato. Norendo dano uni komo kho taŋgurí quno ŋuno kho ŋuro owénani hokowero ŋuro piyimiŋoyoteto.
2CO 10:17 “Uni ka owé ka hokowero iŋoyote tiníqo, meté Uni Parámimboro owí naŋge hokoweya.”
2CO 10:18 Dokoro uni ka eneŋo owí hokoweya, ŋuko owé parámi kama reyote. Kini, Uni Parámimbo uni karo owí hokoweya, uni ŋundo naŋge owé parámi reweya.
2CO 11:1 Meté naru tukuni naŋge neneŋo wuruwara mandene ŋu iŋowaŋgo. Iyo, ŋunde ti qembe.
2CO 11:2 Dokoro nondo Anutuko yeŋo kondé iŋoyote ŋunde qembe yeŋo kondé iŋoyoteno. Qeni, nondo ye pare keta sara-sara horé qu qembe kame kanata te inowero quro mande kusiyarowó. Kame ŋuko Kristo.
2CO 11:3 Quko ŋande sasaro teteno, ko sire ŋundo eneŋo kaná-kaná murí-muríwore Ewa kanáŋaró ŋunde qembe, oka kato yeŋo iŋo-iŋoye wosoní yeŋo Kristowore iŋo-iŋoye sara-sara hamó ŋu rotowaŋgo.
2CO 11:4 Dokoro uni kato huwónemo yeno mahero Yesu enesó ŋuro yesowoweya, peka. Ma yendo yuqa enesó komo kama raŋgurí ŋu rewaŋgo. Ma miti mande enesó komo kama iŋaŋgurí ŋuro kusumbo rewaŋgo. Ŋunde tero ye o enesó-enesó ŋuro metéŋoyoteŋgo.
2CO 11:5 Qeni, no ŋande iŋoyoteno, “asá yerewí uni korete” qundo no kama taka nereyoteŋgo.
2CO 11:6 Enina, no maŋgone muko mande kekere qu yesowowero mepémo kini peka, quko iŋo-iŋone muko tukuni kama teyote. Naru rokóŋoro norendo o murí-murí teyato quno ŋuno, iŋo-iŋo ŋu ye witú yereyatowó.
2CO 11:7 Nondo ye samaka yerewero quro Anutu koro miti mande qu yeno yesoworo kimoyó kama ranowó. Asa ye date iŋoteŋgo, ko ŋundiro neneŋo rewe umburó ŋuwore o piyimi tanowó, peka?
2CO 11:8 Kho ye keweroyemo tanowó ŋuko, Anutu koro huru-huru meyowombo kimo nereŋgurí. Asa nondo eneŋo wondoye ŋu momo tanowó, peka?
2CO 11:9 No yeya yorano quno ŋuno, ko no okaro tukuni teroqo, ye quhurí ka kama yunoyano. Kini. Topone kumimbo Masedonia mira rotoro Korin yendémo uyareŋgurí ŋundo o ŋuro samaka nereyaŋgo. Nondo ye quhurí ka kama yunanowó, ko watí ŋunde teyowano.
2CO 11:10 Kristo koro mandí hamó noya yote, ko hamó horé ŋande yimiroteno, ŋu muríne ŋuro owéne hokowano, ko Akaia mira soso quno ŋuno uni kato soré nerewero mepémo kini.
2CO 11:11 Do karo? Ye newonde meté kama yunoyoteno, peka? Kini horé. Anutuko iŋote no yeŋo hamó iŋoyoteno.
2CO 11:12 Quko uni kumimbo eneŋo owéye hokoro, Pol koro kiraró qembe uni toŋeyemo tunoqato, yero oreyó seqayoteŋgo. Asa nondo kheye kusiyowero quro naŋge khone teyowano.
2CO 11:13 Ŋu uni ŋuko asá yerewí uni kota-kota qu, kho uni kota-kota qu. Eneŋo muríye hamó ŋu tapuŋoro Kristo koro asá yerewí uni hamó qembe tero yoteŋgo.
2CO 11:14 Ye o ŋuro iŋondata ma tewero. Kini, nore ŋande iŋoteto, Monimbu eneŋombo eneŋo murí horé ŋu tapuŋoro hiyómboro sambo simó qembe tero yote.
2CO 11:15 Ŋundiro Monimbu koro kho uni ŋundo muríye ŋu tapuŋoro otete roneneŋowímboro kho uni ŋunde qembe teyoteŋgo. Nore ŋuro kama iŋondataqewato. Imemoŋgo o teyoteŋgo ŋuro kimoyó ŋu siyowaŋgo.
2CO 11:16 No kaŋuya yeteno, yendo no uni kape-kape ye ma iŋowero. Quko ŋunde niyo iŋoteŋgo tiníqo, norotoyikata nondo uni kape-kape hamó ŋunde qembe owéne soŋga ta hokowano.
2CO 11:17 Uni Parámi iŋo-iŋoyó howero mande ŋa kama yeteno. Kini, no uni kape-kape tero neneŋo owéne hokoyoteno.
2CO 11:18 Uni qambu qundo eneŋo koweye saŋaní ŋuro yero owéye hokoyoteŋgo. Ŋunde ŋuroko no ŋuya neneŋo owéne hokowano.
2CO 11:19 Dokoro yendo iŋo-iŋo meté horé tero uni kape-kape hamómboro mandeye iŋoyoteŋgo.
2CO 11:20 Hamó, uni kato ye kusi yiriní kho simóŋo tunoqeteŋgo, ma kato yeŋo onoŋoye soso ni kini tete, ma kato ye kaná yerete, ma kato eneŋo ri oní ye yoriní umbuteŋgo, ma kato yeŋo umu-kembayemo tamo yereteŋgo. Ŋunde tiqo, yendo uni ŋuro meté iŋoyoteŋgo.
2CO 11:21 Aine, no kowi piyo teteno, norendo o murí ŋu yeno wimbí tewero mepémo kini. Asa no uni kape-kapeko mande qu yeteno, ko uni kumimbo wimbí tero eneŋo muríye ŋuro owéye hokowaŋgo tiníqo, no ŋuya muríne ŋuro owéne hokowano.
2CO 11:22 Ŋumbe Hibru koro wini qu ka peka? Asa, no ŋuya Hibru koro wini qu naŋge. Enembe Israel koro uni qu? Asa, no ŋuya Israel noŋgo. Eneko Abraham koro sowe qu peka? Asa, no ŋuya Abraham koro sowe qu ka.
2CO 11:23 Eneko Kristo koro kho uni peka? Aine, no kape-kape hamó tero mande ŋa yeteno, ko no ŋuya Kristo koro kho qu tero ene hamó taka yereyoteno. Koweyumu tanowó ŋundo enendo koweyumu teyaŋgurí ŋu takate. Naru date kusi-kusi yano yoranowó ŋundo enendo kusi-kusi yano yoraŋgurí naruyó ŋu takate. Utómbo nuroyi mamane raró ŋundo eneŋo mamaye raŋgurí ŋu takate. Naru parámi wamba khumoyano.
2CO 11:24 Naru kandekako Juda unindo utómbo nutoyuri mamane 39 ŋunde taró.
2CO 11:25 Naru kapusako uni kumimbo kumukopo nuraŋgurí, naru kanoko kumimbo nono wondo raŋaŋgurí, naru kapusako waŋgoko yoranowó ŋu windiko piyo taró, kosa kanata suwo kanata windi quroko kina yateyanowó.
2CO 11:26 Naru qambu wimbo-wimbo toŋeyano, ko sonono piyo tewero tanowó, momo unindo rambaruru nerewero taŋgurí, neneŋo sitú toponembo rambaruru nerewero taŋgurí, uni wini meyowomboko rambaruru nerewero taŋgurí. Yendé parámimo piyo tewero tanowó, sikuno piyo tewero tanowó, windiko piyo tewero tanowó. Topo kota-kota ŋundo rambaruru nerewero taŋgurí.
2CO 11:27 Nondo koweyumu parámi teyano, naru qambuko nondo suwo doŋe-doŋe teyano, o qonemboro khumoyano, naru parámi o kama neyano, kutiti tero birimbiri yorano.
2CO 11:28 Ŋu quhurí soso ŋu korowoyoteno, ko ŋuya Anutu koro huru-huru soso ŋu soporo eneŋo iŋondata parámi teyowe quhurí nono reyote.
2CO 11:29 Topone kato wimbí kini teyote tiníqo, no ŋuya ŋunde naŋge wimbune kini teyote. Ko uni piyimimbo uni ka riní o piyimi teweya tiníqo, no ŋuro hamó saŋgirí teyoteno.
2CO 11:30 Asa no okaro neneŋo owéne hokowano tiníqo, meté wimbune moré kini tete ŋuro tero owéne hokowano.
2CO 11:31 Anutu, ŋuko Uni Parámi Yesu ŋuro Iwí, naru suki-suki owí hokoyowato, ene ŋande iŋote, ŋa mande yeteno ŋako kota mande kini.
2CO 11:32 Ko Damaskus yendémo ŋunoko, wiri yerete uni Aretas koro kumba tukuni ŋundo no norero kusi-kusi yano norotowero quro hoŋgo mako qu sopoyaŋgo.
2CO 11:33 Quko topo kumimbo norero toŋgo kome puŋge parámi kano norotoro hoŋgo witusina utó ri mirako umbuní kumba tukuni kandeye moŋgo soranowó.
2CO 12:1 Asa no owé hokowero murí tero o meté ka kama rewano, quko kaŋuya owé ka hokoro Uni Parámimbo kapo riní tunoqaró quya mande tapuŋowí wisiyaró ŋuro yewe.
2CO 12:2 Nondo Kristo koro uni qu ka iŋo inoteno, ko kumima naru 14 ŋunde komo Anutuko uni ŋu towoní koreko sambo kapusayómo ŋuno oró. Quko ene kowímo watí yorape ma kowí ŋu rotoro oró, indika, no kama iŋoteno. Anutuko naŋge iŋote.
2CO 12:3 Ŋu uni ŋuko, ene kowímo watí yorape ma kowí ŋu rotaró, indika, no kama iŋoteno, Anutuko naŋge iŋote,
2CO 12:4 asa Anutuko uni ŋu towoní paradais ŋuno oró. Oro Anutuko mande surumí ka miraró, quko uni yesowo yimirowero ŋuro soréŋaró.
2CO 12:5 No uni ŋunde quro owí hokowano, quko neneŋo owéne kama hokowano. Kini, no wimbune moré kini tete ŋuro naŋge owéne hokowano.
2CO 12:6 Hamó, ko no owéne hokoroqo mande kape-kape kama yewano. Dokoro nondo mande hamó naŋge yeyoteno, kota mande kini. Quko neneŋombo owéne hokowero ŋuro piyimiŋoteno. Dokoro ŋande ye iŋoteno, meté uni soso otetene qenero mandene iŋoro ŋu rokó naŋge ŋuwore ronda nerewaŋgo.
2CO 12:7 Anutuko no mande tapuŋowí parámi horé ŋu wisiyo nunaró, quko no neneŋomboro parámi ma iŋowero quro o piyimi ka kowene saŋanímo nunaró. Ŋuko Monimbu koro kho teyote qu ka, tisi qembe saŋga nerero rowore nerewero surumí nereyote. Neneŋombo neneŋo re oweya koro.
2CO 12:8 Naru kapusa qunoko Anutu kirayoro hariri kondé tanowó, ko enendo o nono yote ŋu re rotoweya,
2CO 12:9 quko ŋande nimiraró, “Samaka-samaka tuwó kunoyoteno ŋuko keya kanarami, do karo wimbune muko uni wimbuye moré kini quno kho wimbí kondé horé teyote,” yaró. Ŋunde ŋuroko wimbune moré kini ŋuro niŋgu-niŋgu parámi teyoteno. Ŋunde tewe Kristo koro wimbí ŋu kondé noya yoweya.
2CO 12:10 Ŋu murí ŋuro no Kristo koro khoyó tero wimbune kini tete, neneŋo huwó mande yeteŋgope, ma quhurí korowoyotenope, ma o piyimi te nunoyoteŋgope, ma quhurí kate-kate nono tunoqeyote tiníqo, no ŋuro tero newonde meté yoteno. Dokoro no wimbune moré kini tiníqo, ŋu naruko ŋuno naŋge no wimbu reyoteno.
2CO 12:11 Nondo kape-kape mande yeteno, quko yeŋo oteteye ŋundo mandene ŋu ri otoqaró. Qeni, meté yendo owéne hokowaŋgo naŋge. Hamó, noko oka kina qu, quko no “asá yerewí uni korete” ŋuro kasirayemo kama yoteno.
2CO 12:12 No ye keweroyemo yotoro quhurí parámi koroworo asá yerewí uni hamó ŋuro rokóye ŋu, asa rokó kate-kate, kho kondé, o wimbí moré, ŋu soso teyanowó.
2CO 12:13 Anutu koro huru-huru meyowombo date ye taka yereŋgurí? Ŋawore peka, asa no quhurí ka kama ye yunanowó. Aine, potóne ŋu re rotoyi qembe.
2CO 12:14 Asa itaka no yeno naru kapusayómo mahewero o roŋgaruwoteno, ko ŋu naruko ŋuno ye kho quhurí kama yunowano. Dokoro oye ŋuro surumí kama iŋoyoteno. Kini, ye yeŋomboro naŋge surumí iŋoyoteno. Qeni, naŋo-simóyembo awa-náye samaka yerewero koro o kama kopoyoteŋgo. Kini, awa-náyembo simóyemboro ŋunde teyoteŋgo.
2CO 12:15 Ko no niŋgu-niŋgu hamó tero ye samaka yerewero koro neneŋo o qu soso siyoro yunowano, ko yoto-yotone ŋuya yunowano. Ko nondo newonde meté parámi ye yunowano tiníqo, ye newonde meté no nunoyoteŋgo ŋuko soŋga ta umbuweya, peka?
2CO 12:16 Enina, no quhurí ka kama yunanowó. Quko ŋandiro peka, no kaná yerero kusi yerenowó?
2CO 12:17 Datiro? Nondo uni yeno asá yerenowó ŋundo kaná yiri yeŋo oye kama siyanowó, hamómbe?
2CO 12:18 Qeni, nondo Taitus iŋo-iŋo inowe yeno uyaró, ko topo kaŋuya asáŋowe eneya kopo uyaririyó. Ko Taitusko ye kaná yerero yeŋo oye kama siyaró, hamómbe? Ko nore irisa iŋo-iŋo kanata, ore kanata howarowó.
2CO 12:19 Ye date iŋoteŋgo, ko norendo toŋeyemo meté yowero quro murínani ŋuro yeyoteno? Ŋunde kini. Norendo Kristo quroyómo Anutu toŋímo yeyoteto. Topo-topone meté, mande soso yeteto ŋuko iŋondutuye riní kondérewero quro yeteto.
2CO 12:20 Dokoro no sorero ŋande ye iŋoteno, yate no yeno mahero yiyoro kiraróye qenero piyimiŋowano, ko yendo no niyoro kiraróne qenero piyimiŋowaŋgo. O ŋaro soreyoteno, ko ŋunde piyimiŋoro mandeto kuma tero, newonde tutu tero, saŋgirí parámi tero, owé parámi seqaro, huwó mande yero, kisikasa yero, yeŋo owéye hokoro, mira windu-windu tewaŋgo.
2CO 12:21 Ko yeno maheweqota Anutunembo no noriní toŋeyemo umbuwano, ko ye kumimbo o murí-murí pusú quya se simbururu koya newonde otoqowero murí piyimi muya komo ŋu tero newondeye kama rohoréŋaŋgurí ŋuro newonde surumí parámi tewano.
2CO 13:1 Itaka no yeno kaŋuya naru kapusa uyareteno. “Ko uni irisape ma kapusa ŋundo okaro yewaŋgo qunoko o ŋu hamó naŋge ye iŋowato.”
2CO 13:2 No naru irisayómo yeya yoranowó quno ŋuno uni o piyimi komo teyaŋgo ŋuro oresaka mande ka ye soso yimiranowó. Ko itakako no kapiyamo yotoro kaŋuya ŋunde yimiroteno. Yendo Kristoko nenewore hamó mande yeyote ŋuro qenewero kondé ye iŋoyoteŋgo. Asa ko no pitu yeno mahewano quno ŋuno quhurí uni ŋu roŋgaru yerewano. Enendo ye keweroyemo wimbí teyote, ime-ime kama teyote.
2CO 13:4 Hamó, komoko wimbí moré kini tiní rero tipiririko uraŋgurí. Quko Anutu koro wimbímo itaka yoto-yotoyó moré yote. Hamó, nore ene quroyómo wimbunani moré kini. Quko ye keweroyemo Anutu wimbíwore nore eneya yorowato.
2CO 13:5 Yeŋombo yeŋo muríye towoŋoyuri qembe, komo iŋondutu taŋgurímbe, ma kini? Muríye rondaŋi qembe. Iŋondutu ŋunde taŋgurí tiníqo, Yesu Kristoko yeŋo newondeyemo yote. Iŋondutu kama taŋgurí tiníqo, newondeyemo kama yote.
2CO 13:6 Meté ye ŋande iŋowaŋgo, ko nore ŋuya iŋondutu tato newondenanimo yote.
2CO 13:7 Nore Anutuko hariri teyoteto, meté ye o piyimi ŋu kama tewaŋgo. Quko iŋondutunani meté mu unipare witú yerewero quro hariri ŋu kama teyoteto. Kini. Meté koretero noreno iŋondutu kama tatowó qembe. Enina, ye o meté naŋge ti.
2CO 13:8 Dokoro nore oka tero mande hamó ŋu rato umbuwero mepémo kini. Kini, nore mande hamó ŋu samakaŋowero ŋuno naŋge kho teyoteto.
2CO 13:9 Dokoro nore wimbunani moré kini teteto, quko ye mepémo kondé yowaŋgo, ŋuro niŋgu-niŋgu teyoteto. Ko naru rokóŋoro hariri teyoteto, ko yeko pitu ko meté horé tewaŋgo.
2CO 13:10 Ŋu murí ŋuro no kapiyamo yotoro sokome ŋa nakayáŋoteno. Uni Parámimbo kho ka tewero quro wimbu nunaró. Kho ŋuko ye rukiso yerewero quro kho qu, rambaruru yerewero quro kini. Asa ko sokome ŋande qu nakayáŋowano tiníqo, imemoŋgo yeno mahero yeya mande kondé kama yewano.
2CO 13:11 Topo okite, mandene weŋa qu ŋandiro. Niŋgu-niŋgu ti qembe, yeŋo muríye roŋgaruwi qembe, mandene iŋoyi qembe, iŋo-iŋo kanata quno yuri qembe, newonde ime yuri qembe. Ko Anutuko, ŋu ye newonde meté yunoro newonde ime yunoyote ŋundo yeya yoweya.
2CO 13:12 Epe yuŋguna-yuŋguna ti qembe.
2CO 13:13 Unipare meté horé soso ŋundo ye yuŋguna yereyoteŋgo.
2CO 13:14 Uni Parámi Yesu Kristo koro samaka-samaka tuwó ŋuya Anutuko newonde meté yunoyote quya Yuqa Surumímbo topo teyote quya yeya soso yuri.
GAL 1:1 No Pol, noko asáŋowí uni ka. Uni kato no kama asá nereŋgurí, kato no kho kama nunaŋgurí. Kini, Yesu Kristo koya Anutu Awa Yesu uni tapu koŋgo riní otoqaró ŋuya kho nunariyó.
GAL 1:2 Asa noya, topo-topone soso ŋano yoteŋgo quya, norendo sokome ŋa nakayáŋato ye Anutu koro unipare Galesia mira yendéne-yendéne kopoyoteŋgo ŋuno yeno uyarete.
GAL 1:3 Meté Anutu Awananimboya Uni Paráminani Yesu Kristo koya samaka-samaka tuwó yunoro newonde ime yunowari.
GAL 1:4 Yesu Kristoko Anutu Awananimboro iŋo-iŋoyó howero eneŋo yoto-yotoyó rotoro quhurínani soworo nokono unipare piyimi keweroye moŋgo nore noraró.
GAL 1:5 Meté naru suki-suki Anutu owí hokowato. Hamó.
GAL 1:6 Yeŋo muríye ŋuro iŋondata parámi teyoteno. Anutuko ye samaka yerewero quro Kristo asáŋoní ye neko yereró. Quko ye waka ta huwóŋoro miti mande enesó ka howeyoteŋgo.
GAL 1:7 Mande enesó ŋu miti mande horé kini. Uni kumimbo yeŋo newondeye rambaruruwowero Kristo koro miti mande ŋu roworemoyoteŋgo.
GAL 1:8 Quko noreŋombope ma sambo simó katope mande yesowoweya, quko mande ŋu miti mande komo yimiratowó ŋunde qembe kini, asa danimboko mande ŋunde qu yimirote, ŋuko piyo teweya.
GAL 1:9 Kaŋuya yeteno, uni kato miti mande ka yimiroweya, quko mande ŋuko mande ye komo iŋaŋgurí ŋu kama howete tiníqo, asa uni ŋuko piyo teweya.
GAL 1:10 Asa ye date iŋoteŋgo, ko uni kumi owéne hokowero quro mande ŋunde qu yeteno, peka? Kini, Anutuko naŋge owéne hokoweya, ye iŋoteno. Iŋoyi, no watí uni kinaŋge o meté yerewero ŋuro iŋoyoteno tiníqo, no Kristo koro sunará simó qu kini.
GAL 1:11 Uni topo, nondo hamó yimiroteno, miti mande komo yimiranowó ŋu, uni kato kama riní tunoqaró.
GAL 1:12 Dokoro nondo mande ŋu uni noŋgo kama ranowó. Ko uni kato kama rondaqe nunaró. Kini horé. Yesu Kristo eneŋombo iŋo-iŋonemo witú nereró.
GAL 1:13 Asa yendo neneŋo khe u-une komo quro sowo mande ŋu iŋaŋgurí. Ŋu naruko ŋuno no Juda koro muríye ŋu howero Anutu koro huru-huru rambaruruwowero o piyimi horé te yunanowó.
GAL 1:14 Ko no sitú topo-toponemboro oteteye takaro Juda koro muríye okeyá ta howeyanowó. Hamó, usisambatoro hutuŋo mandeye ŋu kondé horé howeyanowó.
GAL 1:15 Quko námembo kama pisi nereyoní ŋuno Anutuko no rokó nereró. Naru kano samaka-samaka tuwó te nunoro neko nereró. Neko nerero eneŋo nuŋguríŋo howero
GAL 1:16 nondo uni wini meyowo ŋu Naŋunímboro mande yesowowero kho qu nunaró. Asa ŋu naruko naŋge kho ŋuro murímboro uni ka kama oseseyanowó,
GAL 1:17 ko Yerusalem oroqota asá yerewí uni korete ŋu ŋuro kama osese yerenowó. Kini, uro Arepia mirako ŋuno yoranowó. Yotoro, yate ŋu noŋgo Damaskus yendémo mahero ŋuno yorano.
GAL 1:18 Asa kumima naru kapusa ŋunde rotoro no Yerusalem oro Sipas koya topo tero eneya kosa naru 15 ŋunde yoranowó.
GAL 1:19 Ŋuno yotoro Jems, Uni Parámimboro koneyó, ŋuya qenenowó, quko asá yerewí uni meyowo ŋu kama yiyanowó.
GAL 1:20 Anutu koro toŋímo nondo hamó yeteno, sokome ŋanoko kota mande kama nakayáŋoteno.
GAL 1:21 Asa yate-yate no Siria mira ko Silisia mirako ŋuno unowó.
GAL 1:22 Ŋuno uwe Kristo koro unipare Judia mirako ŋuno yendé enemo-enemo kopoyoteŋgo, ŋundo no kama niyaŋgurí.
GAL 1:23 Kini, ŋande iŋaŋgurí, “Koretero uni kato nore nuto rambaruru nereyara. Quko itaka miti mande ŋu komo rambaruruwoyara qu ŋu yesowoyote.”
GAL 1:24 Ŋunde neneŋo iŋoro Anutu owí hokaŋgurí.
GAL 2:1 Asa kumima naru 14 ŋunde rotoro noya Barnabas koya pitu ko Yerusalem orowó. Oro Taitus ŋuya rero otowó.
GAL 2:2 Anutuko iŋo-iŋonemo nimironí iŋoro oro huru-huru koro sopo-sopo uni kumimboro yayemo kunditanowó. Kunditero miti mande ŋu uni wini meyowo yesowo yimitoyoteno ŋuro yimiranowó. No wimbo-wimbo kho teyano koro.
GAL 2:3 Taitus, Grik uni ka, noya orowó. Oro sopo-sopo uni ŋundo, “Kowí toŋokata,” meté yewaŋgo, quko ŋunde kama yaŋgurí.
GAL 2:4 Hamó, uni meyowombo ŋunde nimiraŋgurí, quko uni ŋuko topo hamó kini. Kini, topo kota qundoko keweronanimo mondó ta mahero yoto-yotonani meté mu Kristo Yesuko nunaró ŋu qenero piyimiŋoro, “Kusi yereto kho simó tunoqewaŋgo,” ye iŋaŋgurí.
GAL 2:5 Quko eneŋo mandeye ŋu kama iŋo howatowó ŋu. Yendo miti mande qenero, kota mande, ye iŋowaŋgo koro.
GAL 2:6 Asa huru-huru koro sopo-sopo uni ŋuko owéye morémbe ma kini, ŋuro kama iŋoteno. Anutuko unindoro owéye parámi ŋuro kama iŋote. Enina, sopo-sopo uni ŋuko mande yesowoyoteno ŋu kama roŋgaruwaŋgurí.
GAL 2:7 Kini, ŋande iŋaŋgurí, Anutuko no kho nunoní uni koweye kama toŋaŋgurí mu miti mande yesowo yimitoyoteno. Ko Pita kho inoní uni koweye toŋaŋgurí qu miti mande yesowo yimitoyote.
GAL 2:8 Dokoro Anutuko Pita wimbu inoro asáŋoní uni koweye toŋaŋgurí mu keweroyemo kho teyote. Ŋunde naŋge no ŋuya wimbu nunoní uni wini meyowo keweroyemo kho teyoteno.
GAL 2:9 Sopo-sopo uni ŋu Jems, Sipas, Jon ŋundo ŋande qene iŋaŋgurí, ko Anutuko no samaka-samaka tuwó nunaró. Asa ko enendo noya Barnabas koya topo taŋgurí. Ŋunde tero mande ka kusiyatowó, asa nore irisa uni wini meyowo ŋu miti mande yesowo yimitoyowaro, ko eneŋombo uni koweye toŋaŋgurí mu miti mande yesowo yimitoyowaŋgo.
GAL 2:10 Mande kusiyoro o kanata karo nore nimiraŋgurí, asa uni onoŋoye moré kini ŋu ma kape yerewero. Hamó, no ŋuya kho ŋu tewero kondé ye iŋoyoteno.
GAL 2:11 Asa imemoŋgo Sipasko Antiok yendémo maheró. Mahero otete piyimi tiní nondo qene yanowó.
GAL 2:12 Dokoro komo Pita koya uni wini meyowomboro iŋondutu uniparetoya kunditero o kopo newero ŋuro kama piyimiŋaró. Quko Jems koro topé-topé Antiok ŋuno mahiqo, Pitako sorero wosoro uni wini meyowomboya o kopo kama neyara. Dokoro ŋande iŋaró, uni koweye toŋaŋgurí qundo neneŋo date ye iŋowaŋgo, ye iŋaró.
GAL 2:13 Ŋunde tiní Juda koro iŋondutu unipare kumimbo eneŋo maŋgó irisawore yewero murí howero ŋundiro otete roneneŋowí ŋu rotaŋgurí. Ko Barnabas ŋuya eneŋo oteteyó qenero howaró.
GAL 2:14 Quko nondo eneŋo oteteyó qenero, enendo miti mande hamó ŋu kama howeyoteŋgo, ye iŋoro Sipas re toŋeyemo ŋuno qene ŋande yanowó, “Keko Juda uni ka, quko keto Juda muríye rotoro uni wini meyowomboya topo tero eneya o kopo neyaŋgo. Asa ko itaka do karo keto uni wini meyowo ŋande kondé yimitoyote, ko enendo eneŋo muríye rotoro Juda koro muríye howi?
GAL 2:15 Qeno, noya keya Juda uni, uni wini meyowo quhurí teyoteŋgo qu kini.
GAL 2:16 Asa nore ŋande iŋotero, Anutuko uni ka hutuŋo mande howeyote ŋu qenero roneneŋowí ye kama nekoweya. Kini, unipareto Yesu Kristo iŋondutuwoyoteŋgo ŋuro naŋge, unipare roneneŋowí, yero neko yereyote.” Asa nore Kristo Yesu iŋondutuwoyatowó. Ŋuro tero hutuŋo mandewore kini, iŋondutuwore naŋge Anutuko nore niyoro, unipare roneneŋowí, ye neko nereyote. Hamó, hutuŋo mandewore uni kanata kato roneneŋowí kama tunoqaró.
GAL 2:17 Asa norendo hutuŋo mande kama howero Kristowore naŋge roneneŋowí tunoqewato, quko quhurí uni yoteto. Date koro? Kristoko quhurí ŋuro metéŋoyote, peka? Kini horé.
GAL 2:18 Qeni, koretero nondo oka rewe piyo tiní imemoŋgo pitu ko roŋgaruwowano tiníqo, hutuŋo mande ŋuro wenda-wenda uni hamó yorowano.
GAL 2:19 Dokoro, hutuŋo mande howero khumoweqo, hutuŋo mande ŋuko watí kama sopo nereyote. Ŋunde tero nondo yoto-yoto rero Anutu howeyoteno. No Kristo koya tipiririko khumarowó,
GAL 2:20 ko neneŋo muríne ŋako neneŋo qu kini, Kristo eneŋombo no quroko yote. Enendo newonde meté nunoro samaka nerewero khumaró. Nondo Anutu koro Naŋuní iŋondutuworo itaka nokono ŋano eneŋo wimbímo yoteno.
GAL 2:21 Ŋunde yero Anutu koro samaka-samaka tuwó ŋu kama re rototeno. Dokoro, nore meté hutuŋo mandewore roneneŋowí tunoqewato tiníqo, Kristoko kina khumaró.
GAL 3:1 Ye Galesia, yeko kape-kape uni. Nondo Yesu Kristo tipiririko porowaŋgurí ŋuro tunomo ye yimiranowó. Dani kato yeŋo iŋo-iŋoye ŋu roworemoní miti mande ŋu kape taŋgurí?
GAL 3:2 Asa oka karo osese yerewe teteno. Yendo date tero Yuqa Surumí ŋu raŋgurí? Hutuŋo mande ŋu howero raŋgurímbe ma kusumboyembo iŋoro iŋondutuworo raŋgurímbe?
GAL 3:3 Ye date iŋoteŋgo, koretero Yuqapo wimbu ye yunoní hurí tero khe meté ŋu howeyoteŋgo, quko itakako koweye saŋanímbo naŋge khe ŋu howi, yate-yate kini teweya, peka? Hamó, ye kape-kape temukoteŋgo.
GAL 3:4 Ye kowe surumí korowaŋgurí ŋu kina korowaŋgurí, peka? Kini.
GAL 3:5 Ye date iŋoteŋgo? Anutuko ye hutuŋo mande howeyoteŋgo ŋuro iŋoro Yuqa ye yunoro o wimbí moré keweroyemo teyote, peka? Kini, enendo ye kusumbo rero iŋondutu teyoteŋgo ŋuro iŋoro ŋunde teyote, hamómbe?
GAL 3:6 Asa Anutu koro sokomeko ŋande yete, “Abrahamko Anutu iŋondutuwoní, uni roneneŋowí, ye nekaró.”
GAL 3:7 Ŋunde ŋuroko ŋande iŋoyi, uni soso iŋondutu teyoteŋgo ŋuko Abraham koro simó horé.
GAL 3:8 Komo suki sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, ko naru kano uni wini meyowombo iŋondutu tiqo, Anutuko, unipare roneneŋowí, ye neko yereweya. Ŋunde ŋuroko sokomeko ŋuno Anutuko Abraham miti mande ŋande miraró, “Nondo ke noŋgo uni wini meyowo soso puriŋo te yunowano.”
GAL 3:9 Ŋundiro naŋge Anutuko Abraham, iŋondutu uni ŋu, puriŋo te inaró, ko unipare soso iŋondutu tewaŋgo ŋu ŋuya puriŋo te yunoweya.
GAL 3:10 Qeni, unipare soso hutuŋo mande saŋano kaŋeyoteŋgo ŋundo takuni piyimi rewaŋgo. Dokoro sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, “Uni kato hutuŋo mande soso sokomeko ŋuno nakayáŋaró ŋu kama howeyote tiníqo, Anutuko takuni piyimi saŋanímo reweya.”
GAL 3:11 Ko, “Uni ka iŋondutuyówore roneneŋowí tete ŋuko yoto-yoto reweya.” Ŋundiro naŋge ŋande iŋomukoteto, Anutuko uni hutuŋo mande howeyoteŋgo ŋu uni roneneŋowí ye kama neko yerete.
GAL 3:12 Hutuŋo mande howewero murí ŋuko iŋondutu saŋano kama kaŋeyote. Sokomeko ŋande yete, “Uni kato hutuŋo mande soso ŋa howeweya qundo hutuŋo mande ŋuwore yoto-yoto reweya.”
GAL 3:13 Sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, “Anutuko uni soso te puŋomo porowoteŋgo qu takuni piyimi saŋayemo reweya.” Asa Kristo te puŋomo porowoyi noreŋo hutuŋo mande koro takuni piyimi ŋu ene saŋanímo umbuní kimo nereró.
GAL 3:14 Kristo Yesuko ŋunde tiníqo, Anutuko puriŋo Abraham re inaró ŋu uni wini meyowo ŋu re yunoyote. Ŋuro tero nore iŋondutu tatoqo, Anutuko mande kusiyaró ŋu howero Yuqa re nunaró.
GAL 3:15 Topo-topone, nondo nore unindoro murínani ŋuro yewe teteno. Asa uni kato khumowero tete quno ŋuno oyó rondaŋero simó yunowero ŋuro mande kondé yeweya. Ŋunde tero meyowombo ri kini tewero mepémo kini, ko ri sowe tewero mepémo kini.
GAL 3:16 Asa Anutuko Abraham ŋande miraró, “No keya sowekepoya mande kusiyoteno.” Asa ŋande kama yaró, “Keŋo sowe-sowekepoya mande kusiyoteno.” Kini, sowe-sowe wata ŋuro kama yaró. Kanata quro naŋge ŋande yaró, “Sowekepoya mande kusiyoteno,” yaró. Ko sowe kanata ŋuko Kristo.
GAL 3:17 Neneŋo mandene ŋuro murí muko ŋandiro. Koretero Anutuko o meté yunowero quro mande ka kusiyaró. Kusiyoro, yate-yate kumima naru 430 ŋunde rotoro hutuŋo mande ŋu yunaró. Quko hutuŋo mande ŋuko mande kusiyaró ŋu riní kama kini taró.
GAL 3:18 Hamó, hutuŋo mande howewero murí ŋuwore naŋge o meté ŋu siyowaŋgo tiníqo, mande kusiyaró ŋu riní kini taró. Quko Anutuko mande kusiyoro o soso ŋu Abraham se inaró.
GAL 3:19 Ŋunde ŋuro, do murí karo hutuŋo mande ŋu yunaró? Asa mande wenda-wendanani rihimowero quro hutuŋo mande ŋu se sambo simó yunoní Moses, keweroko uni ŋu, miroyi re nore nunaró. Nunoní yoní, yate-yate Anutuko mande kusiyoní sowe qu ka maheweya ŋundo maheró.
GAL 3:20 Keweroko uni kato wini irisa-irisa koro kho teyote. Quko Anutu enemata mande ŋu kusiyaró.
GAL 3:21 Asa do ka yewano? Hutuŋo mande ŋuya Anutuko mande kusiyaró ŋuya epe uto-uto teyotiri, peka? Kini horé. Dokoro hutuŋo mande kato nore yoto-yoto yunowero wimbí moré tiníqo, mande ŋu naŋge howero roneneŋowí tunoqewato.
GAL 3:22 Quko mande ka sokomeko ŋuno ŋande yete, ko quhurímbo unipare soso kusi yereyote. Ŋunde yero unipare Yesu Kristo iŋondutuwowaŋgo ŋu yiyoro mande komo kusiyaró ŋu re yunaró.
GAL 3:23 Iŋondutu tewero koro khe ŋu kama tunoqeyoní hutuŋo mandeko nore kusi nerero sopo niriní, yate-yate iŋondutu tewero koro khe ŋu tunoqaró.
GAL 3:24 Ŋundiro naŋge hutuŋo mande ŋundo noreŋo sopo-soponani qembe kandenanimo toworo Kristoko uyaró. Ŋuro tero nore iŋondutuwoyatoqo, Anutuko nore, unipare roneneŋowí, yero neko yereró.
GAL 3:25 Itaka iŋondutu tewero koro khe ŋu tunoqiní sopo-sopo ŋuro kasiramo kama yoteto.
GAL 3:26 Dokoro ye soso Kristo Yesu iŋondutuworo Anutu koro simó tunoqaŋgurí.
GAL 3:27 Qeni, ye sono reroqo Kristo koya womoro Kristo ŋu tuwi qembe re punuwaŋgurí.
GAL 3:28 Kristo Yesu quroyómo ŋuno Juda unipare ŋuya Grik unipare ŋuya enemata-enemata kama yoteŋgo; kho simó ŋuya kho simó kini quya enemata-enemata kama yoteŋgo; urumuni ŋuya pare ŋuya enemata-enemata kama yoteŋgo. Kini, ye soso wini kanata yoteŋgo.
GAL 3:29 Ye Kristo koro unipare tunoqeroqo Abraham koro sowe-sowe ŋunde qembe yoteŋgo. Ŋunde yotoro mande Anutuko komo kusiyaró ŋu rero o meté mu siyowaŋgo.
GAL 4:1 Neneŋo mandene ŋuro murí muko ŋandiro. Simó korete qu kato parámi teroqo iwímboro oyó imemoŋgo siyoweya. Quko tomó ta yotoro kho simó ŋunde qembe yote.
GAL 4:2 Ŋunde yoní iwímbo sopo-sopo uni kumi wimbu yunoní simó ŋu sopoyoteŋgo. Sopoyate iwímbo naru rokóŋaró quno ŋuno sopo-sopo koro wimbuye ŋu kini teweya.
GAL 4:3 Nore ŋuya ŋunde naŋge. Komo nore simó tomó ta ŋunde yotoro o soso ŋuro kama iŋato tondaŋaró. Ŋu naruko ŋuno noko koro o murí-murí ŋuro kasiramo yoratowó.
GAL 4:4 Quko Anutuko naru meté ka rokóŋoro Naŋuní asáŋoní pare qahí quroko uni tunoqaró. Tunoqero hutuŋo mande ŋuro kasiramo yoraró.
GAL 4:5 Ŋunde tero enendo nore hutuŋo mande ŋuro kasiramo yoteto qu kimo niriní Anutuko nore aratu nereró.
GAL 4:6 Itakako yeko Anutu koro simó. Ŋunde ŋuroko Anutuko Naŋunímboro Yuqa qu asáŋoní umburo newondenanimo yote. Yuqa ŋundo noreno kho tiní nore Anutu ŋandiro nekoyoteto, “Awanani horé,” yeyoteto.
GAL 4:7 Asa ko yeko kho simó kini, simó hamó tero yoteŋgo. Ŋunde yuri Anutuko yoriní eneŋo simómboro o meté ŋu siyowaŋgo.
GAL 4:8 Quko komo ye Anutu kama qene iŋoro anutu kota-kota koro kho simó yoraŋgo.
GAL 4:9 Quko itakako yendo Anutu hamó qene iŋoyoteŋgo. Ŋu hamó, quko ŋako hamó horé, asa Anutuko ye yiyoro iŋoyote. Asa ko ye do murí karo wosoro noko koro o murí-murí wimbuye moré kini ŋu kusuŋoyemo, uro kho simóye pitu ko tunoqewero, ye iŋoteŋgo?
GAL 4:10 Qeni, ye naru kumi rokóŋoyoteŋgo, asa kosa naru kate-kate, kombo tapuŋoyote naru, naru pará-pará, ko kumima naru kate-kate rokóŋoyoteŋgo.
GAL 4:11 Nondo yeŋo murí ŋu qenero sasaro teteno, dokoro ye keweroyemo kho wimbo-wimbo tanowó, peka.
GAL 4:12 Uni topo, no kondé yeteno, neneŋo qembe naŋge ti qembe. Dokoro, nondo ye qembe tanowó. Ŋu naruko ŋuno yendo no o piyimi ka kama te nunaŋgurí.
GAL 4:13 Ye iŋoteŋgo, komo nondo se khumo tanowó. Ŋunde tero naru korete quno ŋuno miti mande yesowo yeyanowó.
GAL 4:14 Se khumo tewe yendo quhuríne korowaŋgurí, quko huwó nerero kama nohowaŋgurí. Kini, no Anutu koro sambo simó ŋunde qembe topo te nunaŋgurí, hamó yendo no Kristo Yesu qembe topo te nunaŋgurí.
GAL 4:15 Asa ko yeŋo niŋgu-niŋguye ŋu dano yote? No hamó horé yimiroteno, ŋu naruko ŋuno, yendo no samaka nerewero toŋeye tumoro no nunowaŋgo.
GAL 4:16 Quko ye date iŋoteŋgo? Itaka mande hamó yero roŋgaru yerero yeŋo saŋgiríye tunoqeteno, peka? Kini horé.
GAL 4:17 Uni komo ŋuro yanowó qundo yeŋo kondé iŋoyoteŋgo. Quko otete meté mu kama howero ŋunde iŋoyoteŋgo. Kini, enendo, uni ŋu kusi yereto noreŋo naŋge kondé iŋowaŋgo, ye iŋoteŋgo.
GAL 4:18 No yeya yorano quno ŋuno yendo o meté kondé ŋu iŋoyaŋgo, ŋu meté. Quko kapiyamo yoteno quno ŋuya ŋunde ti qembe.
GAL 4:19 Nene simóne, no pitu ko pareto oŋa pisi yerewero kowe surumí teteŋgo ŋunde qembe tero kondé ŋande ye iŋoyoteno, meté yeŋo newondeye muko Kristo kiraró qembe tunoqeweya.
GAL 4:20 No itaka kiro mande ka yeteno, quko yeya yotoro mepa mande naŋge yewero ŋuro kondé iŋoyoteno. Dokoro yeŋo muríye ŋuro iŋaŋawí parámi teyoteno.
GAL 4:21 Ye kumimbo hutuŋo mande koro kusuŋoyómo yowero iŋoyoteŋgo, asa ye itaka nimiri. Kusumboyembo hutuŋo mande ŋumbe iŋaŋgurímbe, ma kini?
GAL 4:22 Sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, ko Abrahamko naŋo-simó irisa, karo nimí muko kho pare ka, karo nimí muko kho pare kini, kina yora.
GAL 4:23 Kho pareto Abraham koya yate qahu tero simó pisiyaró. Pare meyowo ŋu kusimi yate koŋgomu taró, quko Anutuko mande kusiyoní pare ŋundo Abraham koya yate qahu tero simó pisiyaró.
GAL 4:24 Asa sowo mande ŋuko tapara mande naŋge. Pare irisa ŋuko Anutu koro mande kondé irisa ŋuro rokóyari. Mande kondé kato Sainai purí ŋu noŋgo mahero unipare yoriní kho simó, kho pare tunoqeteŋgo. Ŋuko Haka qembe.
GAL 4:25 Haka ŋuko Sainai purí Arepia mirako yote ŋuro rokóŋo. Ko ŋuko Yerusalem itaka nokono yote ŋuro rokóŋo, dokoro unipare ŋuno yoteŋgo qu kho simó, kho pare naŋge yoteŋgo.
GAL 4:26 Quko Yerusalem ka samboko yote ŋuko kina yote. Asa ŋuko námani naŋge.
GAL 4:27 Dokoro sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, “Pare kusimi, ke simó kama pisiyoyote, niŋgu-niŋgu te. Pare, ke oŋa pisiyowero kowe surumí kama teyote niŋgu-niŋgu teya kondé neko. Dokoro pare kamí moré muko simóyari pisiyote, quko pare enemata yote ŋuko simó qambu teweya.”
GAL 4:28 Uni topo, Anutuko mande kusiyoní nimímbo Aisak pisiyaró. Ŋundiro naŋge Anutuko mande kusiyoní ye eneŋo simó tunoqaŋgurí.
GAL 4:29 Komo quno simó kowe saŋaníwore tunoqaró qundo simó Yuqawore tunoqaró ŋu o piyimi te inoyara. Itaka ŋuya ŋu murí ŋu yote.
GAL 4:30 Quko sokomeko date yete? Ŋande yete, “Kho pare ŋuya simómboya yohowe. Dokoro pare kina yote ŋuro simómbo naŋge iwímboro oyó siyoweya, kho paretoro simómbo kini.”
GAL 4:31 Asa uni topo, noreko kho pare ŋuro simó kini. Kini, noreko kina pare ŋuro simó naŋge.
GAL 5:1 Kristoko o kusi nereyote ŋu orosoyiní kina yoteto. Ŋunde ŋuroko kondé kaŋeyuri. Kho simó kaŋuya ma tunoqewero.
GAL 5:2 Iŋoyi. No Pol, nondo ŋande yimiroteno, ye koweye toŋowaŋgo tiníqo, Kristoko kho taró ŋundo samaka yerewero mepémo kini.
GAL 5:3 Pitu ko uni soso koweye toŋowaŋgo ŋu mande ŋu wisiyo yimiroteno, asa hutuŋo mande meyowo soso ŋuya howe qembe.
GAL 5:4 Asa ye roneneŋowí tewero quro hutuŋo mande ŋu howeyoteŋgo ŋu, ye Kristo koya kama womoyoteŋgo, Anutu koro samaka-samaka tuwó ŋu rotaŋgurí.
GAL 5:5 Dokoro Anutuko nore, unipare roneneŋowí, yero neko yereró. Neko yiriní nore Yuqa koro wimbí rero Anutu iŋondutuworo enendo imemoŋgo nore unipare roneneŋowí hamó tunoqewero ŋuro kondé sopoyoteto.
GAL 5:6 Dokoro nore Kristo Yesu quroyómo yoteto, ko ŋuno uni kato kowí toŋarómbe ma kama toŋaró, o irisa-irisa ŋu murí moré kini. Kini, o kanata na ŋundoko murí moré, asa uni kato Anutusina iŋondutuworo uni topé-topé newonde meté yunoyote.
GAL 5:7 Komoko Kristo koro kheyó meté howeyate. Asa ko dani kato khe ŋu wisumuŋoro yowosoní mande hamó mu watí kama howeyoteŋgo?
GAL 5:8 Anutuko ye neko yereró, quko iŋo-iŋo ka itaka yowosoyoteŋgo ŋuko Anutu koŋgo kama maheyote.
GAL 5:9 Iŋoyi. Yis tomó ta naŋgeko plaua koya sono koya rohoréŋaŋgurí qu riní koŋero parámi teweya.
GAL 5:10 Nore soso Uni Parámimboya womoyoteto. Ŋunde ŋuroko ŋande iŋoyoteno, ye iŋo-iŋo meyowo kama towowaŋgo. Danimbo yeŋo iŋo-iŋoye wosoyote, ŋu kama iŋoteno. Quko enina, uni ŋuko imemoŋgo topé piyimi reweya.
GAL 5:11 Uni topo, ye date iŋoteŋgo, ko nondo, meté koweye toŋoyi qembe, ŋunde watí yesowoyoteno, peka? Asa ko do karo uni kato o piyimi te nunoyoteŋgo? Ŋunde yesowoyoteno tiníqo, Kristo tipiririko khumaró ŋuro murí hamó re rotoyoteno. Asa ko mandene muko eneŋo newondeye kama saŋgawoweya, hamómbe?
GAL 5:12 Uni ye rowore yereyoteŋgo ŋuro ŋande ye iŋoteno, meté enendo koweye sombé tomó ta naŋge toŋowaŋgo. Kini, ŋuro soso toŋoro eneŋo rambaruru tewaŋgo.
GAL 5:13 Asa uni topo, qeni. Anutuko ye neko yiriní oka kato kama kusi yerete, ye kina yoteŋgo. Hamó, ye kina yoteŋgo, quko koweye saŋaní ŋuro ma iŋo howewero. Kini, topo-topoye newonde meté yunoya epe samaka-samaka teyuri qembe.
GAL 5:14 Dokoro Anutu koro hutuŋo mande soso ŋuko murí kanata na. Murí muko ŋandiro, ke keŋomboro iŋoyote ŋunde naŋge topokeporo ŋuya ŋunde naŋge iŋo yuno qembe.
GAL 5:15 Quko yendo ŋunde kama teyoteŋgo. Kini, keweroyemo kuma tero saŋgirí tero epe ki-ki teyoteŋgo ŋundo rambaruru yereweya.
GAL 5:16 Neneŋo mandene ŋuro murí muko ŋandiro, ye Yuqa Surumímboro iŋoro howewaŋgo quno ye koweye saŋaní ŋuro kama iŋo howewaŋgo.
GAL 5:17 Dokoro koweye saŋaní ŋuko Yuqa Surumí ŋu huwóŋoro eneŋo iŋo-iŋoyó howeyote. Ko Yuqa Surumí ŋundo koweye saŋaní ŋu huwóŋoro eneŋo iŋo-iŋoyó howeyote. Ŋu irisa ŋundo ye quroko kuma teyotiri. Asa ko yeŋo iŋo-iŋoye kama howeyoteŋgo.
GAL 5:18 Quko Yuqa Surumí ŋundo yoriní eneŋo oreyó howeyoteŋgo tiníqo, hutuŋo mande komo qundo kama sopo yereyote.
GAL 5:19 Unipareto koweye saŋaní ŋuro iŋo howeyoteŋgo qu, asa nore oteteye ŋuro iŋomukoteto. Ŋuko ŋandiro, se simbururu teyoteŋgo, otete pusú piyimi mu teyoteŋgo, ko tunomo ŋuya se simbururu teyoteŋgo;
GAL 5:20 anutu kota-kota potoruku te yunoyoteŋgo, ko rukusí teyoteŋgo; topo kama teyoteŋgo, kiro mande yeyoteŋgo, newonde tutu teyoteŋgo, saŋgirí parámi teyoteŋgo, eneŋomboro naŋge iŋoyoteŋgo, topoye taka yerewero iŋoyoteŋgo, unipare newondeye kanata qu rambaruruwoyoteŋgo,
GAL 5:21 ko topoyemboro o meté quro newonde piyimi teyoteŋgo; sono kondé qu nero kape-kape tero o parámi horé nero hoho piyimi teyoteŋgo, ko otete piyimi kumi ŋunde naŋge teyoteŋgo. No pitu ko oresaka mande ka yimiroteno, unipare otete ŋu teyoteŋgo ŋuko Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo ŋuno owero mepémo kini.
GAL 5:22 Quko Yuqa Surumímbo unipare newondeyemo eŋgé riní tunoqiní otete meté mu howeyoteŋgo. Otete ŋuko ŋandiro, unipare newonde meté yunoyoteŋgo, niŋgu-niŋgu teyoteŋgo, newonde imemo yoteŋgo, mondó ta sopoyoteŋgo, unipare samaka yereyoteŋgo, o meté te yunoyoteŋgo, eneŋo mandeye okeyá ta howeyoteŋgo,
GAL 5:23 mande ime yeyoteŋgo, koweye saŋaní sopoyoteŋgo. Hutuŋo mande kato otete ŋunde qu kama soréŋoyote.
GAL 5:24 Kristo Yesu koro unipareyómbo koweye saŋaní ŋu tipiririko uroyi khumoní ŋuro iŋo-iŋoyó kama howeyoteŋgo.
GAL 5:25 Yuqa Surumímbo yoto-yoto nore nunaró tiníqo, eneŋo kheyó howato.
GAL 5:26 Noreŋo owénani kama hokato, mande piyimi epe mito-mito kama tato, toponanimboro o meté ŋuro newonde piyimi kama tato.
GAL 6:1 Uni topo, iŋi. Quhurí kato topoye riní umbuweya tiníqo, asa ye Yuqa Surumí howeyoteŋgo qu, ye mondó ta yero roŋgaruwi qembe. Quko yeŋo koweye saŋaní ŋuya sopoyi qembe. Yate Monimbuko ye towo yiriní umbu raŋowaŋgo koro.
GAL 6:2 Topoyemboro quhuríye koroworo samaka yiri qembe. Ŋunde teroqo Kristo koro hutuŋo mande ŋu okeyá ta howewaŋgo.
GAL 6:3 Dokoro uni kato eneŋo owí hokoweya, quko owé moré kini yoweya, asa uni ŋuko eneŋo kanáŋoyote.
GAL 6:4 Uni kanata-kanatako eneŋo oteteyó ŋu naŋge towoŋoyuri qembe, ŋu metémbe ma piyimi. Ŋunde tero, eneŋo oteteyó ŋuro niŋgu-niŋgu teweya, ko topémboro oteteyó ŋuro kama iŋoweya.
GAL 6:5 Dokoro, uni kanata-kanata eneŋo khoyó ŋu naŋge teweya.
GAL 6:6 Uni kumimbo Anutu koro mande rondaqe yunoyoteŋgo, asa ye uni ŋunde quya topo teya o meté te yunoyi qembe.
GAL 6:7 Yeŋombo yeŋo ma kanáŋowero, ye Anutu koya huwó mande yewaŋgo tiníqo, meté kama yowaŋgo. Do o yuwoyó ka re rimiteŋgo, asa o yuwoyó ŋuro eŋgé naŋge siyowaŋgo.
GAL 6:8 Unindo eneŋo koweye saŋaní ŋuro iŋo howeyoteŋgo quno o yuwoyó piyimi mu rimiyoteŋgo ŋundiro. Ko o yuwoyó ŋuro eŋgé ŋuko rambaruru naŋge. Quko Yuqa Surumí ŋu howeyoteŋgo quno o yuwoyó meté mu rimiyoteŋgo ŋundiro qembe. Ko o yuwoyó ŋuro eŋgé ŋuko yoto-yoto suki-suki.
GAL 6:9 Ŋunde ŋuroko otete meté mu tewero ŋuro ma piyimiŋowero. Dokoro nore kho tewero ŋuro kama piyimiŋoroqo, eŋgé siyowero naruko ŋuno eŋgé meté mu siyowato.
GAL 6:10 Ŋunde ŋuroko unipare soso o meté te yunowero koro khe ka qene howato. Quko iŋondutu unipare o meté te yunowato tiníqo, ŋu otete meté hamó horé.
GAL 6:11 Qeni, nondo nakayá pará-pará ŋa neneŋo kandenembo nakayáŋoyoteno.
GAL 6:12 Asa uni kumimbo owé parámi rewero quro mande kondé ŋande yimitoyoteŋgo, “Nore soso kowenani toŋato,” yeyoteŋgo. Quko mandeyemboro murí hamó muko ŋandiro, sasaro teyoteŋgo. Uni saŋgirí kato Kristo tipiririko khumaró ŋuro piyimiŋoro o piyimi te yunowaŋgo koro.
GAL 6:13 Hamó, uni koweye toŋaŋgurí ŋundo hutuŋo mande soso kama howeyoteŋgo. Quko uni ŋundo owé parámi rewero quro yeŋo koweye toŋoyi qembe ye yimitoyoteŋgo.
GAL 6:14 No o karo neneŋo owéne kama hokowano. Kini, o kanata naŋge ŋuro seré te inowano, asa Uni Paráminani Yesu Kristo neneŋo tipiririko khumaró. Khumaró ŋundoko noko koro wimbí riní kini taró. Ko wimbí ŋuro no kama howeyoteno, kusuŋoyó quroko kama yowano.
GAL 6:15 Dokoro uni kato kowí toŋarómbe ma kama toŋaró, o irisa ŋuko murí moré kini. Nore unipare keta tunoqewato, ŋundo naŋge murí moré.
GAL 6:16 Unipare soso ŋundo ore mande ŋu howewaŋgo, meté Anutuko eneya Anutu koro Israel hamó quya newonde ime te yunoro sikíye te yunoweya.
GAL 6:17 Uni kato no o piyimi ka ma nunowero. Dokoro, kho tewe unindo nuroyi suririne kowenemo ŋano yote. Ŋu suririne ŋundo rokó nereyote, asa no Yesu koro kho simó hamó.
GAL 6:18 Uni topo, Uni Paráminani Yesu Kristo koro samaka-samaka tuwó ŋu yuqayemboya yoní. Ŋu hamó.
EPH 1:1 No Pol, no Kristo Yesu koro asáŋowí uniyó. Anutuko eneŋo iŋo-iŋoyómbo ŋunde rokó nereró. Nondo unipare meté horé Efesus yoteŋgo ko Kristo Yesu hamó-hamó howeyoteŋgo, yeŋo sokome ŋa nakayáŋoteno.
EPH 1:2 Anutu Awanani, ŋuya Uni Parámi Yesu Kristo koya, samaka-samaka tuwó yunoro newondeye ririka ime yoní.
EPH 1:3 Anutu ŋu, Uni Paráminani Yesu Kristo ŋuro iwí, eneŋo owí hokato. Noreko Kristo quroyómo yoteto. Ŋunde ŋuro Anutuko samboko ŋuno yuqanani puriŋoyote.
EPH 1:4 Hamó, komo suki-suki, enendo noko kama towoyoní tunoqiní, nore niyoro ŋande ye iŋaró, meté unipare ŋu meté horé tero, potóye moré kini yotoro, newondeye meté yunoyowaŋgo. Ŋunde yero nore Kristo quroyómo rokó nereró.
EPH 1:5 Anutuko iŋo-iŋoyó howero, Yesu Kristo kho taró ŋuwore nore aratu yiriní ene simó tewero, ye iŋaró.
EPH 1:6 Ŋunde tiní norendo eneŋo samaka-samaka tuwó ŋu iŋoro owí hokoyoteto. Anutuko Yesu ŋuro surumí iŋoyote, ko norendo Yesu quroyómo yoteto. Ŋunde ŋuroko Anutuko puriŋo meté horé ŋu kinaŋge nunoyote.
EPH 1:7 Anutuko nore Kristo quroyómo ŋuno yatoqo, eneŋo sitúŋombo kimo niriní quhurínani soso se rotaró. Ŋuko eneŋo samaka-samaka tuwó parámi horé ŋu naŋge.
EPH 1:8 Enendo iŋo-iŋo meté horé soso howero samaka-samaka ŋu noreno parámi windoroŋaró.
EPH 1:9 Hamó, nuŋguríŋo howero o teweya ka komo tapuŋaró ŋu rero no witú nereró. O teweya ŋu Kristowore riní tunoqaró.
EPH 1:10 O teweya ŋuko ŋandiro. Naru meté kano o soso samboko qu, nokono qu koponí Kristoko o soso ŋuro kembé yoweya.
EPH 1:11 Komo suki Anutuko nore Kristo quroyómo rokó nereró. Enendo iŋo-iŋoyó howero o soso nokono tunoqeyote ŋu sopoyote. Ŋundiro naŋge noreŋo iŋoro rokó niriní
EPH 1:12 nore koretero Kristo ŋu iŋondutuwoyatowó qu, kumimbo nore niyoro eneŋo wimbí ŋuro seré tero owí hokoyowaŋgo.
EPH 1:13 Asa yendo ŋuya mande hamó mu, Anutuko rambaruru koŋgo yoreweya ŋuro miti mande ŋu, iŋoro iŋondutu taŋgurí. Ŋunde ŋuroko Kristo quroyómo yotoro ye ŋuya Anutuko rokó ka saŋayemo rokóŋaró. Rokó ŋuko Yuqa Surumí ŋu, komo enendo nore nunowero quro mande kusiyaró.
EPH 1:14 Imemoŋgo nore o meté mu rewato, ko Yuqa ŋuko o rewato ŋuro rokó ka. Asa Anutuko nore rokó yereró ŋuko nore kimo niriní eneŋo unipareyó yoteto. Ŋundiro naŋge uni kumimbo eneŋo wimbí ŋuro seré teyowaŋgo.
EPH 1:15 Ŋunde ŋuroko no yeŋo piŋa mande ka iŋano quno, asa ye Uni Parámi Yesu iŋondutuworo unipare meté horé ŋu newonde yunoyoteŋgo ŋuro iŋoro
EPH 1:16 no yeŋo tero naru rokóŋoro Anutu yuŋgunaŋoro hariri teyoteno.
EPH 1:17 Hariri ŋande teyoteno, meté Anutuko, Uni Paráminani Yesu Kristo ŋuro Anutu, Awanani meté horé ŋundo iŋo-iŋo meté mu yunoro mande tapuŋowí mu wisiyo yunoní eneŋo murí iŋomukowaŋgo.
EPH 1:18 Ŋunde iŋoro newondeye hiyóqiní o kapusa ka iŋoyi tondaŋeweya ŋuro hariri teyoteno. O kapusa ŋuko ŋandiro, asa ye neko yiriní imemoŋgo meté horé yowato ŋuro iŋoyi tondaŋeweya, ko o meté-meté ŋu unipare meté horé ŋundo siyowaŋgo ŋuro iŋoyi tondaŋeweya,
EPH 1:19 ko Anutu koro wimbí kondé parámi ŋuko nore iŋondutu tatowó ŋuro kho teyote ŋuro iŋoyi tondaŋeweya. Eneŋo wimbí kondé ŋuko o parámi horé.
EPH 1:20 Enendo ŋu wimbí ŋu rero Kristo okokowoní uni tapu koŋgo otoqoní rero samboko rotoní kandí kondésina kunditeyote.
EPH 1:21 Ŋunde ŋuro ŋa naruko ŋano ŋuya naru tukú maheweya qu ŋuya Kristoko o kembé-kembé enesó-enesó, owéye moré qu enesó-enesó, wimbuye moré qu enesó-enesó, parámiye enesó-enesó, owé pará-pará enesó-enesó, ŋu soso ŋuro kembéye horé yoweya.
EPH 1:22 Anutuko o soso rero Kristo koro khí kusuŋono rero Kristo riní Anutu koro huru-huru ŋuro kembé tunoqero o soso sopoyote.
EPH 1:23 Huru-huru ŋuko Kristo koro kowí. Kristoko o soso riní hamó maŋgoreyote, ko huru-huru ŋuya riní maŋgoreyote.
EPH 2:1 Komo yeko uni khumowí naŋge, dokoro mande wenda-wenda tero quhurí teyaŋgo.
EPH 2:2 Ŋu naruko ŋuno ye noko ŋaro murí piyimiwore khete-khete uyaro yuqa piyimi koporé quroko yoteŋgo ŋuro kembéye ŋu howero o piyimi ŋu teyaŋgo. Itaka ŋu yuqa piyimimboro kembé ŋundo mande wenda-wenda uni newondeyemo kho wimbí teyote.
EPH 2:3 Komo nore soso uni ŋu keweroyemo kunditero kowenani saŋaní ŋuro nuŋguríŋo howero noreŋo kowenani, iŋo-iŋonani naŋge howeyatowó. Ŋunde howato Anutuko noreya uni meyowo ŋunde qembe quya saŋgirí tero topé piyimi mu yunowano, yero iŋaró.
EPH 2:4 Quko Anutuko newonde hamó-hamó nunoro sikínani parámi te nunaró.
EPH 2:5 Norendo mande wenda-wenda tero uni khumowí qembe tatowó, quko enina, enendo nore Kristo koya yoriní yoto-yoto ratowó. Samaka-samaka tuwó yunoro rambaruru koŋgo yorero
EPH 2:6 nore Kristo Yesu koya okoko yiriní Kristo koya samboko kunditeyoteto.
EPH 2:7 Ŋande ye iŋaró, imemoŋgo unipare soso enendo o meté Kristo Yesuwore nore te nunaró ŋu qenero eneŋo samaka-samaka tuwó parámi horé ŋuro iŋowaŋgo.
EPH 2:8 Dokoro ye Kristo iŋondutuwoyiqo, Anutuko samaka-samaka tuwó yunoro rambaruru koŋgo ye yoraró. O ŋu yeŋombo kama ri tunoqaró. Kini. Anutuko kinaŋge re yunaró.
EPH 2:9 O ŋuko khoyemboro kimoyó qu kini. Ŋunde ŋuro uni kato eneŋo owí kama hokoweya.
EPH 2:10 Qeni, Anutuko Kristo Yesuwore nore noriní unipare keta tunoqero otete meté-meté mu tewato. Komo Anutuko otete meté ŋu roŋgaruwoní itaka nore ore ŋuwore khete uyarewato.
EPH 2:11 Ŋunde ŋuroko ŋande iŋoyi. Komo yeŋo koweye saŋanímo uni wini meyowo taŋgurí. Uni kandeto koweye saŋaní toŋoyoteŋgo ŋundo ŋande ye neko yereŋgurí, “Uni koweye kama toŋoyoteŋgo,” yaŋgurí.
EPH 2:12 Ŋu naruko ŋunoko ye Kristo ŋu roto sewemo yotoro Israel koya topo kama tero Anutuko mande kondé eneya kusiyaró ŋu kama iŋoro o meté imemoŋgo siyowero ŋuro kama soporo nokono ŋano yotoro Anutu kama iŋo inoyaŋgo.
EPH 2:13 Quko itaka, Anutuko Kristo Yesuwore ye sewemo yoraŋgo qu Kristo sitúŋombo yowosoní kutaqe maheŋgo.
EPH 2:14 Dokoro Kristo eneŋombo naŋge newonde ime te nunoyote. Enendo eneŋo kowí saŋanímbo hoŋgo ye wini irisa keweroyarimo yote ŋu, saŋgirí keweroyarimo yote ŋu, riní kini tiní wini kanata naŋge taŋgurí.
EPH 2:15 Enendo hutuŋo mande, asa mande kondémboya ore mande soso ŋuno yote ŋu, riní kini taró. Ŋuro tero wini irisa ŋu ene quroyómo kopo yiriní uni keta ŋunde qembe tunoqero newonde ime tewaŋgo.
EPH 2:16 Ŋunde tero enendo wini irisa kopoyariyó ŋu yoriní Anutu koya newonde kanata tewari, dokoro tipiririko khumaró ŋundo saŋgirí ŋu uroní khumaró.
EPH 2:17 Enendo mahero ye sewemo yoteŋgo qu newonde ime ŋuro yesowaró, ko enendo uni kutaqe qu newonde ime ŋuro yesowaró.
EPH 2:18 Ŋunde yesoworo yaró, dokoro kho taró ŋuwore Yuqa kanata qundo nore wini irisa yoriní meté Awako kutaqemo owato.
EPH 2:19 Ŋunde ŋuroko yeko uni wini meyowo mu kini. Kini, yeko unipare meté horé quro topo-topoye teteŋgo, Anutu koro wini hamó tero yayómo yoteŋgo.
EPH 2:20 Ya ŋuro tatáŋo ŋuko asá yerewí uni ŋuya ye-ye uni ŋuya naŋge, ko Kristo Yesu eneŋo muko tatá nuŋginí korete qu.
EPH 2:21 Ya ŋuro o sombé soso ŋu Kristoko ŋuno kopoyoteŋgo, ko Uni Parámimbo riní Ya Surumí horé yoweya.
EPH 2:22 Ye ŋuya Kristo quroyómo yoteŋgo, asa ko ye ŋuya koporo ya ka riqo, Anutu koro Yuqayómbo ŋuno yoweya.
EPH 3:1 Ŋu murí ŋuro naŋge no Polko Kristo Yesu koro kho tero ye uni wini meyowo ŋu samaka yerero kusi-kusi yano yoteno.
EPH 3:2 Yembeka Anutuko samaka-samaka tuwó ye yunowero ŋuro no rokó nerero kho ka nunaró ŋuro iŋaŋgurímbe? Asa ŋundiro nondo hamó ye samaka yereyoteno.
EPH 3:3 Samaka-samaka ŋuro mande komo tapuŋaró, quko wisiyoro nimironí itaka mande tukuni nakayáŋano.
EPH 3:4 Mande tapuŋowí ŋuko Kristo koro mande ka, ko nondo ŋu iŋowe tondaŋeyote. Asa ko sokome ŋa weyoteŋgo quno ŋuno ye ŋuya iŋi tondaŋeweya.
EPH 3:5 Komoko Anutuko mande ŋu re tapuŋoní uni kama iŋaŋgurí. Quko itaka Yuqako tunomo Anutu koro asá yerewí uni, ye-ye uniyó meté horé ŋu hamó yimira.
EPH 3:6 Ŋuko ŋandiro: komo Anutuko mande kusiyoro, Kristo Yesuwore Israel o meté-meté yunowano, ye iŋaró. Asa itaka miti mande iŋowaŋgo quno ye uni wini meyowo quya Israel uniparetoya koporo kowe kanata tero ye ŋuya o ŋu siyowaŋgo.
EPH 3:7 Anutuko wimbí tero samaka-samaka tuwó nunoní kho uniyó tunoqero eneŋo miti mande ŋa yeyoteno.
EPH 3:8 Nondo unipare meté horé ŋuro soso kusuŋoyemo yoteno. Quko samaka-samaka nunoro kho ŋa nunoní teyoteno. Asa Kristo quroyómo ŋuno o meté horé parámi yote, ko nondo o meté horé ŋuro uni wini meyowo-meyowo yesowoyoteno.
EPH 3:9 Ŋuya nondo unipare soso Anutuko o teweya quro mande tapuŋowí ŋu tunomo yesowoyoteno. Anutuko o soso towaró quno ŋu noŋgo mande ŋu tapuŋoní yora.
EPH 3:10 Quko itaka eneŋo huru-huruyó ŋuwore eneŋo iŋo-iŋo parámi ŋu wisiyoní kembé-kembé ŋuya owéye moré mu ŋuya samboko yoteŋgo ŋundo iŋi tondaŋeweya.
EPH 3:11 Komo suki-suki, no khe kanata howero ŋunde wisiyowano, ye iŋaró. Ko itaka Kristo Yesu, noreŋo Uni Paráminani ŋuwore kho ŋu taró.
EPH 3:12 Enendo kho meté naŋge teroqo, quroyómo norendo wimbí kanata tero Anutu taŋgímo uyaro kaŋeyoteto.
EPH 3:13 Ŋunde ŋuroko ŋande kira yereyoteno, yeŋo tero unindo o piyimi nunoyi korowoyoteno ŋuro ma iŋondataqewero. Kini, ŋu murí ŋuro naŋge ye owé parámi mu rewaŋgo.
EPH 3:14 Ŋu murí ŋuro no Awane iŋondutuworo potoruku reyoteno.
EPH 3:15 Enendo wini soso samboko yoteŋgo ko nokono yoteŋgo ŋuro awaye, ko uni wini soso ŋu owéye yunoyote.
EPH 3:16 Asa no potoruku rero hariri ŋande teyoteno, ko Awando wimbí tero eneŋo o meté-meté mu parámi se yunoro Yuqayómbo newondeye riníka wimbí kondé yoní.
EPH 3:17 Ŋunde tiní Kristoko ye iŋondutu taŋgurí ŋu newondeyemo yoní yeŋo newonde meté topoye yunowero muríye ŋu hurí nokono uyote ŋundiro qembe ye yoriní kondé kaŋewaŋgo.
EPH 3:18 Ŋunde kaŋero wimbu rero yeya unipare meté horé soso ŋuya Anutu koro iŋo-iŋoyó soso ŋuro kiraró ŋu parámi iŋowaŋgo, asa date papareyó, piruyó, suruŋoyó, meré quroko ŋu iŋomukowaŋgo.
EPH 3:19 Ŋunde kaŋero ye Kristo koro newonde meté yunowero murí parámi horé ŋu ŋuya iŋowaŋgo. Asa ŋuro iŋoyiqo, o meté-meté ŋuko Anutu eneŋomo maŋgoreyote, o ŋu soso yeno ŋuno ŋuya maŋgoreweya ŋu.
EPH 3:20 Norendo o kumi ŋuro ye iŋoro kirayoyoteto. Quko Anutu koro wimbímbo noreŋo newondenanimo kho teyote ŋuko o tomó ta ŋuro ye iŋoyotetope ma kirayoyoteto ŋu takaro o parámi kaŋuya nunowero wimbí tete.
EPH 3:21 Ŋunde ŋuro naru suki-suki huru-huru ŋuwore ko Kristo Yesu ŋuwore ŋuya Anutu koro owí oweya. Ŋu hamó.
EPH 4:1 Ŋunde ŋuroko no, Uni Parámimboro kusi-kusi uni ka, nondo ye okoko yerewero ŋande yimiroteno, Anutuko ye neko yereró ŋuro iŋoro khí hamó howeyuri.
EPH 4:2 Yeŋo iŋi umbuní mande ime yero mondó ta yotoro topoye newonde meté yunoro epe samaka-samaka ti qembe.
EPH 4:3 Yuqa ŋundo newondeye riní ime tero newonde kanata teyote. Asa koweyumu tero newonde kanata ŋu ma rambaruruwowero.
EPH 4:4 Nore soso koporo kowe kanata na teteto, yuqanani kanata naŋge. Ŋundiro naŋge Anutuko nore soso neko yiriní o kanata qu naŋge sopoyoteto.
EPH 4:5 Uni Parámi kanata na, iŋondutu tewero murí kanata na, sono rewero murí kanata na.
EPH 4:6 Anutu kanata na, asa ŋuko nore soso awanani. Enendo nore soso wiri yereyote, noreno kho teyote, nore soso quronanimo kunditeyote.
EPH 4:7 Kristoko puriŋo nore nunaró, asa ko Anutuko rokó ŋundiro nore kanata-kanata samaka-samaka yunaró.
EPH 4:8 Ŋundiro naŋge sokomeko ŋande yete, “Ene koreko oró quno ŋuno kusi-kusi uni yorero enemboya oro uni puriŋo yunaró.”
EPH 4:9 Mande ŋuko, “ene koreko oró,” murí muko ŋandiro, koretero noko quroyómo ŋuya uró.
EPH 4:10 Uni ŋu komo uró, ŋundo naŋge koreko horé sambo taka koreko ŋuya oró, ŋuko o soso reweka maŋgoriní yero oró.
EPH 4:11 Ko enendo puriŋo enesó-enesó yunoní uni kumimbo asá yerewí unindoro kho teyoteŋgo, kumimbo ye-ye mande yeyoteŋgo, kumimbo miti mande ŋu yesowoyoteŋgo, kumimbo unipare sopo yerero mande ŋu rondaqe yunoyoteŋgo.
EPH 4:12 Puriŋo soso ŋundo nore unipare meté horé ŋu roŋgaru yiriní nore kho tero toponani samaka yerero Kristo koro kowí ŋu rato kondéreyote.
EPH 4:13 Kho ŋu teyoteto, yate-yate nore soso newonde kanata tero iŋondutu kanata tero Anutu koro Naŋuní ŋuro iŋomukowato. Ŋundiro naŋge norendo uni pará-pará iŋo-iŋoye ŋunde qembe tero Kristo koro murí ŋu soso rewato.
EPH 4:14 Ŋunde tero nore oŋa qembe kama tewato. Oŋa ŋunde qembe tatoqo, iŋo-iŋo kate-kate soso ŋundo matú qembe nore okoko yiriní wimbo-wimbo koŋgaŋeyatowó. Uni piyimi mundo iŋo-iŋonani kanáŋoro rambaruru nereŋgurí. Quko ŋundiro naŋge watí kama yowato.
EPH 4:15 Kini, norendo toponanimboro iŋoro murí meté howero mande hamó mu naŋge yimirowato. Ŋunde tero naru rokóŋoro nore soso wotero parámi tero noreŋo kembénani Kristo quroyómo ŋuno yowato.
EPH 4:16 Nore soso eneŋo kowí naŋge, ko enendo nore noriní kowímboro potó-utómbo wimbu nunoyote. Ŋunde tiní nore kanata-kanata khonani tero newonde yunowero murí howatoqo, kowí ŋuko parámi tero kondé yoweya.
EPH 4:17 Ŋunde ŋuro no Uni Parámi owímo mande ka ye yimirowe teteno. Ye kape uniparetoro khe qu watí ma howewero. Eneŋo iŋo-iŋoye muko wisikaraŋoro
EPH 4:18 iŋondutuye muko huriri tiní Anutu koro yoto-yotoyó ŋu rotoro sewemo yoteŋgo. Dokoro iŋo-iŋoye moré kini ko newondeye kusiyowí tete.
EPH 4:19 Hamó, otete piyimi tewero ŋuro kowi piyo kama tero taŋo moŋgo waka ta teyoteŋgo. Ŋunde tero eneŋo iŋoyoro otete pusú kate-kate qu parámi teyoteŋgo.
EPH 4:20 Quko yendo Kristo koro murí ŋunde howewero ŋuro kama iŋaŋgurí.
EPH 4:21 Uni kato Kristo quroyómo mande rondaqe yunoní iŋoyaŋgurí, hamómbe? Dokoro ŋundiro naŋge mande hamó Yesu ŋuno yote.
EPH 4:22 Mande ŋuko ŋandiro: ye newondeye komo quro murí komo howeyaŋgurí ŋu re rotoyi. Ŋu newonde koŋgomu qu ŋuko o kaná-kaná kondé howero eneŋo rero piyo teyote.
EPH 4:23 Ŋu re rotoro iŋo-iŋo ri keta tiní
EPH 4:24 newonde keta qu ŋu ri qembe. Newonde keta ŋuko Anutuko towoní eneŋo murí roneneŋowí hamó ŋu howero meté horé teyote.
EPH 4:25 Ŋunde ŋuro ye kaná-kaná ŋu rotoya mande hamó naŋge topoyemboya yi qembe. Dokoro nore soso kowe kanata yoteto.
EPH 4:26 Newondeye tiwi riníqo, ye iŋondataqi qembe. Yeŋo o piyimi tewaŋgo koro. Ye watí saŋgirí tero, yate-yate kosa pusuŋiní
EPH 4:27 Monimbu koro khe ka kosowaŋgo koro. Ŋu ma tewero.
EPH 4:28 Momo uni kato kaŋuya momo ma tewero. Kini. Meté eneŋombo eneŋo kandímbo kho meté teweya. Ŋunde tero o parámi siyoweya quno ŋuno topé-topé tukuni teteŋgo qu meté samaka yereweya.
EPH 4:29 Ye mande piyimi kate-kate ŋu ma yewero. Kini, mande meté qundo uni wimbí moré kini qu yoriní kondéreweya ŋu naŋge yi qembe. Ŋunde tiqo, mande meté ŋundo uni iŋoyoteŋgo ŋu samaka-samaka yunoweya.
EPH 4:30 Anutu koro Yuqa Surumí ŋu quhurí ma inowero. Anutuko Yuqayó ŋu yunoroqo ye rokó yereró, ko naru weŋa quno ŋuno kimo yereweya.
EPH 4:31 Newonde piyimi ko kiro puso ko saŋgirí ko maŋgoto kondé kiwewero ko yesará yereyoteŋgo murí ko murí piyimi kate-kate ŋu soso rotoyi.
EPH 4:32 O meté epe ino-ino tero sikíye te yunoyi. Anutuko yeŋo quhuríye Kristowore se rotaró ŋunde naŋge topoye quhuríye se rotoyi qembe.
EPH 5:1 Ŋunde ŋuroko Anutu koro simó meté tero eneŋo murí qene howi qembe.
EPH 5:2 Ko naru rokóŋoro unipare newonde meté yunoyi qembe. Ŋundiro naŋge Kristoko noreŋo iŋoro eneŋo yoto-yotoyó rotaró. Yoto-yotoyó rotaró ŋuko o nuŋgurí ka Anutu te inowero qu qembe.
EPH 5:3 Ye se simbururu ma tewero ko o murí-murí pusú ŋu soso ma tewero. Ko meyowomboro o qu ma qene nuŋguwowero. Unipare meté horé qundo ŋunde kama teyoteŋgo.
EPH 5:4 Otete pusú qu ma tewero, ko kape-kape mande koya kundo mande ŋuya ma yewero. Mande ŋunde qu meté kini. Ye mande meté yero Anutu yuŋgunaŋi qembe na.
EPH 5:5 Dokoro ye meté ŋande iŋowaŋgo, se simbururu unipare ŋuya unipare otete pusú teyoteŋgo quya situwi koro iŋoyoteŋgo qu (ŋu otete ŋuko anutu kota-kota potoruku te yunoyoteŋgo ŋundiro). Asa ŋu unipare soso ŋundo Kristo koya Anutu koya unipare wiri yerewari naruyómo ŋuro quroko kama owaŋgo.
EPH 5:6 Kondé kaŋi, uni kato kina mande yero kaná yereweya koro. Dokoro otete piyimi ŋuro naŋge Anutu koro saŋgirímbo mande wenda-wenda uni soso rambaruru yereyote.
EPH 5:7 Ŋunde ŋuro uni ŋunde quya ma nembe rewero.
EPH 5:8 Hamó, komoko ye huriri quroko yoraŋgo, quko itakako Uni Parámimbo yoriní hiyómo yoteŋgo. Ŋunde ŋuro hiyó koro simó qembe khe u-uye howi,
EPH 5:9 dokoro hiyómboro eŋgé ŋuko murí meté mu, otete roneneŋowí, ko o hamó-hamó ŋu naŋge.
EPH 5:10 Ŋunde howeya Uni Parámimbo do murí meté ŋuro iŋoyote ŋu iŋi.
EPH 5:11 Ko huriri koro unipareto otete wimbo-wimbo teyoteŋgo quya nembe ma rewero. Kini, hiyómo kondé roŋgaru yiri qembe.
EPH 5:12 Dokoro enendo o piyimi mondó sóqeyoteŋgo ŋuro yewato tiníqo, kowi piyo tewato.
EPH 5:13 Quko ye o soso hiyómo roŋgaruwaŋgurí ŋu tunomo yote.
EPH 5:14 Dokoro hiyómbo o soso riní tunomo tunoqeyote. Ŋunde ŋuro mande ka yete, “Ke eteyote qu, rotoya otoqo, uni tapu koŋgo otoqoyika Kristoko hiyó kunoweya.”
EPH 5:15 Ŋunde ŋuro khe u-uye meté ta sopoyi qembe. Ye khe uwaŋgo ŋuko uni kape-kapeko khe qu ma uwero. Kini, uni iŋo-iŋoye moré ŋundiro tero khe uyi qembe.
EPH 5:16 Naru rokóŋoro o meté tewero khe qu qene howi qembe. Dokoro itaka naru ŋako naru piyimi naŋge.
EPH 5:17 Ŋunde murí ŋuro o kape-kape ma tewero. Kini, Uni Parámimboro nuŋguríŋo ŋuro iŋi tondaŋeweya.
EPH 5:18 Ye wain parámi nero ma kape-kape tewero. Ŋu murí ŋundo ye yoriní piyo tewaŋgo. Kini, Anutu koro Yuqa meté ŋundo yeno maŋgore yoweya.
EPH 5:19 Ŋunde yoníqo, topoyemboya yambo yewaŋgo, asa hariri yambo ko seré tewero yambo ko yambo Yuqako newondeyemo yunoyote. Ye Uni Parámi iŋoro yambo ŋu soso newondeye moŋgo yi qembe.
EPH 5:20 Ŋunde yero naru rokóŋoro o soso ŋuro Uni Paráminani Yesu Kristo koro owímo Anutu Awa yuŋgunaŋi qembe.
EPH 5:21 Ye Kristo ará te inoya topoye kasirayemo yuri qembe.
EPH 5:22 Pare, ye Uni Parámi kasiramo yoteŋgo ŋunde naŋge yeŋo kameye kasirayemo yuri qembe.
EPH 5:23 Dokoro Kristoko huru-huru meté horé ŋuro kembé tete ŋunde qembe kamímbo parímboro kembé tete. Hamó, Kristoko unipare ŋu rambaruru koŋgo yoriní eneŋo kowí taŋgurí.
EPH 5:24 Quko ye pare, huru-huru meté horé ŋuko Kristo kasiramo yote ŋunde qembe, ye ŋuya naru rokóŋoro kameye kasiramo yuri qembe.
EPH 5:25 Uni, ye Kristo koro murí howeya pareyemboro surumí iŋoyi qembe. Kristoko huru-huru meté horé ŋuro surumí iŋoro samaka yerewero koro yoto-yotoyó rotoro khumaró.
EPH 5:26 Ŋunde tero sonondoya mandetoya unipare ŋu sono yiriní eneŋo horé teteŋgo.
EPH 5:27 Ŋunde tiqo, huru-huru ŋu riní toŋímo pusúyó moré kini ko o piyimi meyowo ŋuya kini tero kekere horé tero eneŋo horé yoweya.
EPH 5:28 Uni, yendo ŋuya ŋunde naŋge ti qembe. Yeŋo koweyemboro iŋoyoteŋgo ŋunde naŋge pareyemboro surumí iŋoyi qembe. Hamó, yeŋo pareyemboro surumí iŋoyoteŋgo quno ŋuno yeŋomboro na surumí iŋoyoteŋgo ŋu.
EPH 5:29 Qeni, uni kato eneŋo kowí kama uto roworemoyote. Kini. O inoro eneŋo kowí meté sopoyote, Kristoko huru-huru meté horé sopoyote ŋunde naŋge,
EPH 5:30 dokoro, noreko Kristo koro kowímboro sombé-sombé.
EPH 5:31 Ŋu murí ŋuro “uni ka iwí-nimí yorotoro parímboya koporiqo, kowe kanata na tewari.”
EPH 5:32 Ŋu mande ŋuro murí hamó sóqeyote, quko nondo Kristo koya huru-huru meté horémbo ŋuro yeteno.
EPH 5:33 Quko itaka ŋande yeteno, ye kanata-kanata yeŋomboro iŋoyoteŋgo ŋunde naŋge pareyemboro surumí iŋoyi qembe. Ko pareto kamí ará te yunowaŋgo.
EPH 6:1 Simó, ye Uni Parámimboro iŋoro awa-náyemboro mandeye howeyuri qembe. Dokoro otete ŋuko roneneŋowí mu na.
EPH 6:2 “Awa-náye ará te yunoyi qembe.” Ŋu mande ŋuko mande kondé koretero mande kusiyowí moré qu.
EPH 6:3 Mande kusiyowí ŋuko ŋandiro, “Ko ye ŋunde tiqo, asa kho soso ŋu ti uyare meté tiní nokono ŋano piru yuri.”
EPH 6:4 Awa okite, ye simóye piyimi sopo yiriqo, newonde saŋgirí yeya tewaŋgo. Ŋu ma tewero. Kini, meté roŋgaru yerero Uni Parámimboro mande qu rondaqe yunoyuri qembe.
EPH 6:5 Kho simó, ye nokono ŋano pará-paráye ará te yunoya newonde meté teya Kristo koro mandí iŋote ŋunde qembe mandeye howi qembe.
EPH 6:6 Uni parámiyemboro toŋeyemo kho meté teyoteŋgo, quko ene roto toŋeyoteŋgo quno wimbuma uni teyoteŋgo. Ŋu ma tewero. Kini, naru rokóŋoro yeŋo newondeye moŋgo Anutu koro nuŋguríŋo howero Kristo koro sunará simó qembe kho ŋu ti qembe.
EPH 6:7 Yendo Uni Parámimboro kho qu teyoteŋgo, unindoro kho qu kini. Asa ko kho ŋu meté na ti qembe.
EPH 6:8 Dokoro ye ŋande iŋoyoteŋgo, Uni Parámimbo uni soso, asa kho simó ŋuya kina uni ŋuya, oteteye metémboro kimo ŋu yunoweya.
EPH 6:9 Uni pará-pará, ye ŋuya kho simó ŋuro ŋuya murí meté teyuri qembe. Kho simóye sasaro te yunowero murí ŋu roti qembe. Dokoro ye ŋande iŋoyoteŋgo, ye ŋuya ene ŋuya Uni Parámiye samboko yote. Enendo unipare soso ŋuro otete kanata naŋge howeyote.
EPH 6:10 Asa no mande weŋa qu yewe teteno, Uni Parámimboro wimbí kondémo womoyi qembe.
EPH 6:11 Anutu koro kuma tewero o ŋu soso siyoyi qembe. Ŋunde tero kondé kaŋero Monimbuko kaná-kaná kate-kate teyote ŋu takawaŋgo.
EPH 6:12 Dokoro nore unindoya kuma kama teyoteto. Kini, nore kembé-kembémboya, owéye morémboya, huriri ŋaro sopo-sopo koya, yuqa piyimi samboko yoteŋgo koya kuma teyoteto.
EPH 6:13 Ŋu murí ŋuro Anutu koro kuma tewero o ŋu soso siyoyi. Ŋunde tero naru piyimimoko ye kondé kaŋero, yate-yate takaro kaŋewaŋgo.
EPH 6:14 Ŋunde ŋuroko kondé kaŋeroqo, mande hamó mu utómbo kumbaye kusiyoteŋgo ŋunde qembe kusiyoyi. Ko otete roneneŋowí ŋu kowe punu-punu kondé qembe nomoyemo punuwoyi.
EPH 6:15 Ko newonde imemboro miti mande ŋuko ye roŋgaru yereyote ŋu khe punu-punu qembe kheyemo punuwoyi.
EPH 6:16 Ŋuya iŋondutu tewero murí qu ŋu kondímu qembe rika uni piyimimboro nasá supiro te suru teyote ŋu puŋoní yeno maheyote ŋu winzumoweya.
EPH 6:17 Ko Anutuko ye rambaruru koŋgo yoreyote ŋu takapu kondé qembe re punuwoyi. Ko Yuqa koro suke parámi ŋu towoyi, ŋuko Anutu koro mande qu.
EPH 6:18 Naru rokóŋoro Yuqa wimbímo hariri kate-kate teya Anutu kirayoyi qembe. Kondé sopo toŋeteya unipare meté horé soso koro Anutu kirayoyi qembe.
EPH 6:19 Neneŋo ŋuya hariri ti qembe. Ŋande hariri ti, meté Anutuko mandí nunoní no kama sorero miti mande tapuŋowí ŋu kondé yesowowano.
EPH 6:20 Anutuko no asá niriní mandí ŋunde qu yesowanowó. Ŋu murí ŋuro no kusi-kusi yano yoteno. Asa ŋande hariri ti, no murí meté howero kama sorero kondé yesowowano.
EPH 6:21 Neneŋo iŋomukowero quro Tikikusko nondo kho teyoteno ŋu soso yimiroweya. Ene noreŋo toponani horé, Uni Parámimboro kho uniyó meté qu ka.
EPH 6:22 Nondo asáŋowe yeno uyarewero tete. Ŋunde tero enendo nore date yoteto ŋuro yimitoro newondeye rukisoyoweya.
EPH 6:23 Anutu Awananimboya Uni Paráminani Yesu Kristo koya toponani newonde ime yunoro hamó iŋoro iŋondutu yunori.
EPH 6:24 Anutuko unipare soso naru rokóŋoro Uni Paráminani Yesu Kristo newonde meté inoyoteŋgo ŋu samaka-samaka tuwó yunoní.
PHI 1:1 No Pol koya Timoti koya, noreko Kristo Yesu koro sunará simó, norendo sokome ŋa nakayáŋotero. Nakayáŋaro ye Kristo Yesu koro unipare meté horé Filipai yendémo ŋuno yoteŋgo quya, sopo-sopo uniyemboya kho uniyemboya soso yeno uyareyote.
PHI 1:2 Anutu Awananimboya Uni Parámi Yesu Kristo koya, meté samaka-samaka tuwó yunoro newondeye riri ime yoweya.
PHI 1:3 No yeŋo iŋoyoteno quno ŋuno yeŋo Anutune yuŋgunaŋoyoteno.
PHI 1:4 No hariri teyoteno ŋunoko niŋgu-niŋgu tero ye soso quro hariri teyoteno.
PHI 1:5 Dokoro, naru korete qu noŋgo yate-yate itaka ŋuya yendo miti mande ŋu iŋo toworo noreya topo tero mande ŋu yesowowero samaka nereyoteŋgo.
PHI 1:6 Ko no ŋande iŋomukoteno, Anutuko kho meté ka ye quroyemo kimani taró ŋu. Ŋunde tero eneŋombo kho ŋu te yate-yate imemoŋgo Kristo Yesu pitu ko maheweya quno ŋunoqota eŋgé teweya.
PHI 1:7 Ŋunde ŋuro nondo yeŋo iŋomukoteno, ko iŋo-iŋo ŋuko meté naŋge. Dokoro yeko newondenemo yoteŋgo. Asa ko no kusi-kusi yanope ma miti mande ŋuro murí wisiyoyoteno ye ŋuya Anutuko samaka-samaka tuwó nunoyote ŋu reyoteŋgo.
PHI 1:8 Hamó, Anutu eneŋombo meté ŋande yimiroweya, ko nondo Kristo Yesu yeŋo newonde surumí teyote ŋunde qembe yiyowero kondé iŋoyoteno.
PHI 1:9 No hariri ŋande teyoteno, ko ye iŋo-iŋo qambu riqo iŋo-iŋoye muko hiyóqiní newonde meté epe ino-ino parámi ti.
PHI 1:10 Ŋunde tero yendo o soso mepémo rondaŋero khe kekere qu naŋge qene howewaŋgo. Ŋunde tero yendo Kristo pitu ko maheweya quno ŋuno sara-sara tero potóye moré kini yuriqo,
PHI 1:11 otete roneneŋowímboro eŋgé ŋuko Yesu Kristowore khe u-uyemo maŋgoreweya. Ko unipareto qenero Anutu owí hokoro seré te inowaŋgo.
PHI 1:12 Uni topo, ye yimiroweka iŋi, o komo nono tunoqaró ŋuko miti mande ŋu kama kusiyaró. Kini, riní kondéraró.
PHI 1:13 Ŋunde tiní uni soso wiri yerete unindoro ya ŋano yoteŋgo quya uni meyowo ŋano quya ŋande iŋoteŋgo, asa Kristo koro khoyó tewe kusi-kusi yano norotaŋgurí.
PHI 1:14 Ko uni topo qambu qundo no kusi-kusi yano yoteno ŋuro iŋoyi Uni Parámimbo newondeye riní kondériní kondé kaŋero kama sorero Anutu koro mande ŋu yesowoyoteŋgo.
PHI 1:15 Hamó, uni kumimbo newonde tutu tero no taka nerewero iŋoro o Kristoko taró ŋuro yesowoyoteŋgo. Quko kumi muko o meté tewero quro mande yesowoyoteŋgo.
PHI 1:16 Uni ŋunde quko ŋande iŋoyoteŋgo, miti mande ŋu riní kondérewero quro no kusi-kusi yano yoteno. Ŋunde ŋuroko enendo newonde meté nunoro mande yesowoyoteŋgo.
PHI 1:17 Quko uni meyowo muko owéye parámi ri tunoqewero ŋuro Kristo koro mande ŋu yesowoyoteŋgo. Uni ŋunde quko no kusi-kusi yano watí yoweqo, quhurí kaŋuya saŋanímo rato, yero iŋoro ŋunde teyoteŋgo.
PHI 1:18 Quko enina, eneko iŋo-iŋoye metémbe ma iŋo-iŋoye piyimi, uni ŋu soso Kristo koro mande ŋu yesowoyoteŋgo. Ko ŋundoko no newondene riní hamó niŋgu-niŋgu teyote. Ko imemoŋgo ŋuya niŋgu-niŋgu teyowano naŋge,
PHI 1:19 dokoro, yendo Anutuwore no samaka nere hariri tiqo, Yesu Kristo koro Yuqayómbo no wimbu nunoyote. Ŋunde ŋuroko, no iŋoteno, imemoŋgo ta rambaruru ŋa noŋgo Anutuko noreweya.
PHI 1:20 Ko no naru ŋuro hamó soporo kondé ŋande iŋoyoteno, asa ŋu naruko ŋuno okato noriní kowi piyo kama tewano. Kini, komo teyano ŋunde na itaka ŋuya wimbu rero ŋunde tewano, asa toŋene yote qunope ma khumowano quno, kowenembo Kristo owé parámi inowano.
PHI 1:21 Dokoro ŋande iŋoyoteno, asa no toŋene yoroníqo, no Kristo koya womoyoteno. Ko no khumoroqo, no o meté horé ka rewano.
PHI 1:22 Quko no nokono ŋano watí yotoroqo kho tero unipare qambu samaka yereyowano, peka. Asa do khe ka howeyowano? No kama iŋoteno.
PHI 1:23 Ŋuro newonde irisa iŋoteno. Nondo roto toŋero Kristo koya yowero nuŋgurí iŋoteno. Ŋundoko meté horé.
PHI 1:24 Quko, no nokono ŋano yotoro ye samaka yerewero, ye iŋoteno. Dokoro kho yote.
PHI 1:25 Asa ko ŋande iŋomukoteno, no kama roto toŋewano. Kini, yeya yotoro samaka yerewe iŋondutu kondé tero niŋgu-niŋgu tewaŋgo.
PHI 1:26 Ŋunde tero yeno pitu ko mahewano quno ŋuno neneŋo niŋgu-niŋgu tero Kristo Yesu koro owí hokowaŋgo.
PHI 1:27 O parámi muko ŋandiro, yeŋo khe u-uye roneneŋoya Kristo ŋuro miti mande ŋu naŋge hamó howeyuri qembe. Ŋunde ti no mahe yiyowanope ma kapiya moŋgo piŋa mandeye iŋowano tiníqo, ŋande iŋowano, ko ye kondé kaŋero newonde kanata teyoteŋgo. Ko iŋo-iŋo kanata howero miti mande ŋuro kho kopo tero
PHI 1:28 kondé kaŋero yeŋo saŋgiríyembo ye yoreteŋgo quno ma sorewero. Ŋunde ti, enendo, nore hamó piyo tewato, ye iŋowaŋgo, quko yendo, Anutu eneŋombo rambaruru koŋgo nore noreweya, ye iŋowaŋgo.
PHI 1:29 Dokoro, Anutuko puriŋo irisa ye yunaró. Enendo samaka yiriní Kristo iŋondutuwoyaŋgurí, ko ŋuya ye kowe surumí reyoteŋgo.
PHI 1:30 Ŋunde tero neneŋo koweyumu ŋunde naŋge tero quhurí korowowaŋgo. Komo yendo neneŋo koweyumu ŋu qeneŋgurí, ko itaka ŋuya piŋa mandene ŋu iŋoteŋgo.
PHI 2:1 Ye soso Kristo quroyómo newondeye rukisoyoyote, hamómbe? Ko newonde meté yunoní newonde ime yoteŋgo, hamómbe? Ko Yuqako yeya yoní topo teyoteŋgo, hamómbe? Ko topoyemboro newonde surumí teyoteŋgo, hamómbe? Ŋunde ŋuro
PHI 2:2 ye soso khe kanata howero newonde meté epe ino-ino tero iŋo-iŋo kanata tero newonde kanata naŋge ti qembe. Ŋuko niŋgu-niŋgu parámi te nunoweya.
PHI 2:3 Topoye ma taka yerewero, ko yeŋo owéye hokowero khe qu ma howewero. Kini, yeŋo owéye ri umbuní topoyemboro seréye te yunoyi qembe.
PHI 2:4 Oka samaka yerewero quro naŋge ma iŋowero. Kini, ye enemo-enemo oka topoye samaka yerewero ŋuro ŋuya sopoyi qembe.
PHI 2:5 Kristo Yesuko iŋo-iŋo howaró ŋu howi qembe.
PHI 2:6 Eneŋo kiraró muko Anutu koro kiraró mu. Quko Anutu koro kiraró ŋu kama towo pisiyaró.
PHI 2:7 Kini, ŋu rotoro oka kina tunoqero, sunará simó qembe tunoqaró, asa unindoro kiraró qu tunoqaró.
PHI 2:8 Ŋunde tero eneŋo owí riní umbuní Anutu maŋgó howero khumowero ŋuro iŋaró. Asa tipiririko khumaró.
PHI 2:9 Ŋunde ŋuroko Anutuko eneŋo owí koreko hokoro owe parámi horé ka owé soso meyowo ŋu taka yerete qu inaró.
PHI 2:10 Ŋunde inoní uni soso Yesu potoruku re inowaŋgo, uni soso nokono qu, samboko qu, noko quroko qu ŋunde tewaŋgo.
PHI 2:11 Ko maŋgoyembo soso ŋande yewaŋgo, “Yesu Kristo ŋuko Uni Parámi ŋu,” yero Anutu Awandoro owí hokowaŋgo.
PHI 2:12 Asa, topo-topone hamó, naru rokóŋo ye Anutu koro mandí howeyaŋgo; komo no yeya yoweqo ŋunde taŋgurí, ko itaka sewemo yoweqo ye meté horé ŋunde teyoteŋgo. Ŋundiro naŋge itaka Anutuko rambaruru koŋgo ye yoraró ŋu iŋoro Anutu koro sasaro tero yukuworo o yeŋomboro taró ŋu ri hamó tunoqeweya.
PHI 2:13 Dokoro Anutuko eneŋombo kho tero wimbu yunoro nuŋguríye riní otoqoní eneŋo murí ŋu iŋoro teyoteŋgo.
PHI 2:14 O soso yendo teyoteŋgo ŋuko, kisikasa rotoya kiro kuma rotoya o ŋu ti qembe.
PHI 2:15 Ŋuro tero yeko o koroqeye moré kini ko o piyimiye moré kini yotoro noko unipare keweroyemo Anutu koro simó meté mu yuri. Noko uni ŋundo khe piyimi howero murí piyimi teyoteŋgo, quko yendo toŋeyemo hiyó qembe hiyóqero
PHI 2:16 mandeto yoto-yoto yunoyote ŋu kondé towoyoteŋgo. Ŋunde tiqo, imemoŋgo, Kristoko pitu ko maheweya quno ŋuno, nondo yeŋo oteteye ŋuro niŋgu-niŋgu tewano. Dokoro ŋande iŋowano, no kho ka keweroyemo kina kama tanowó.
PHI 2:17 Yendo Anutu iŋondutuwoyoteŋgo, ko iŋondutuyemboya kho teyoteŋgo ŋuyako Anutu koro o qa-qa ŋunde qembe. Asa ko imemoŋgo uni kato neneŋo sitúne wain qembe o qa-qa ŋuno windoroŋowaŋgo tiníqo, enina, niŋgu-niŋgu tero yeya niŋgu-niŋgu teyowano.
PHI 2:18 Ŋunde naŋge ye ŋuya niŋgu-niŋgu tero noya niŋgu-niŋgu ti qembe.
PHI 2:19 No Uni Parámi Yesu ŋuro nuŋguríŋo iŋoro howero, imemoŋgo ta Timoti asáŋowe yeno uyareweya, ye iŋoteno. Ŋunde uyare mahe yeŋo nimironíqo, iŋoro newondene hamó meté teweya.
PHI 2:20 Dokoro Timotiko naru rokóŋo yeŋo hamó iŋoyote. Ko nondo topone ŋunde qu meyowo moré kini.
PHI 2:21 Dokoro uni meyowo ŋuko eneŋomboro naŋge iŋoyoteŋgo, Yesu Kristo koro kini.
PHI 2:22 Quko ye Timoti koro murí meté ŋuro ŋande iŋomukoteŋgo, ko enendo neneŋo naŋone ŋunde qembe samaka nerero miti mande yesowowero kho teyote.
PHI 2:23 Asa ko nondo do oka horé kato nono tunoqete ye qenewano quno, imemoŋgo ta asáŋowe yeno uyareweya.
PHI 2:24 Ko no Uni Parámimboro nuŋguríŋo iŋoro ŋande iŋomukoteno, no ŋuya imemoŋgo ta yeno uyarewano.
PHI 2:25 Komo, yendo no samaka nerewero quro Epapirotitus, noya kho kopo qu ko neneŋo nembe topone noya kuma teyotero qu, asáŋi nono maheró. Quko nondo uni ŋu asáŋowe yeno pitu ko uyareweya.
PHI 2:26 Dokoro eneko yeŋo surumí horé tero yiyowe, yero iŋote. Ko yendo, ene se khumo taró, yero iŋaŋgurí ŋuro iŋoro newondí quhurí teyote.
PHI 2:27 Hamó se khumo teroqo khumowero teyara. Quko Anutuko eneŋo sikí te inaró. Ŋunde tero neneŋo ŋuya sikíne te nunaró, dokoro, eneko quhurí parámi horé ma wiri nerewero, ye iŋaró.
PHI 2:28 Ŋunde ŋuroko nondo asáŋowe uyariní yero niŋgu-niŋgu tanowó. Ŋunde teweka yendo ene pitu ko qene niŋgu-niŋgu tewaŋgo, ko no ŋuya newonde quhurí kama tewano.
PHI 2:29 Ŋunde ŋuro ye Uni Parámi owí moŋgo Epapirotitus reya niŋgu-niŋgu ti qembe. Owé parámi ka uni ŋunde qu yunoyuri qembe.
PHI 2:30 Dokoro enendo Kristo koro kho qu kondé tero yoto-yotoyómboro kama iŋoro yeŋo mepéyemboro samaka nerewero wambaka khumaró.
PHI 3:1 Asa ko, uni topone, Uni Parámi ŋuro iŋoya niŋgu-niŋgu ti. Nondo mande ŋa kaŋuya nakayáŋowero ŋuro kama piyimiŋoyoteno. Ko mande ŋako kawaware yereweya.
PHI 3:2 Uni piyimi á sawa qembe qundo yeno uyarewaŋgo, ŋuko kho uni piyimi, uni ŋuko Juda unindo rokó piyimi tero koweye toŋo-toŋo teyaŋgo. Ŋu uni ŋuro qene sopoyi qembe.
PHI 3:3 Dokoro norepa naŋge kowenani toŋowero murí hamó tatowó, norendo naŋge Anutu koro Yuqayówore potoruku te inoyoteto. Norendo o soso Kristo Yesuko taró ŋuro iŋoro niŋgu-niŋgu teyoteto, quko oka unindo koweye saŋanímo teteŋgo ŋuro kama iŋoyoteto.
PHI 3:4 Hamó, nondo kowene saŋaní ŋuro owéne meté hokowano. Asa dando eneŋo kowí saŋaní ŋuro owí hokoweya? No ŋuya meté parámi tewano.
PHI 3:5 Qeni. Námembo pisi nereró quno yate-yate naru kande saŋiyoro kapusa ŋunde rotoro uni kembémbo kowene toŋaró. Nondo Israel uni qu ka, Benjamin koro wini qu ka, ko usisambapukone soso ŋuko Hibru uni naŋge. Asa hutuŋo mande ŋuro ŋandiro: Farisi unindoro iŋo-iŋoye okeyá ta howeyano.
PHI 3:6 Anutu ŋuro kondé iŋowero ŋuro ŋandiro: nondo wimbu rero Anutu koro huru-huru ŋu yohowanowó. Hutuŋo mande koro otete roneneŋowí ŋuro ŋandiro: nondo potóne moré kini.
PHI 3:7 O soso ŋuwore owé parámi meté rewano, peka. Quko nondo Kristo naŋge iŋoro o ŋuko qenewe kina qembe teyote.
PHI 3:8 Hamó, Uni Parámine Kristo Yesu iŋo inoyoteno ŋuko o meté horé mu, ko ene rewero quro o soso meyowo ŋu qenewe murutó piyimi tiní se rotano. Ŋunde tero, Kristo naŋge rero
PHI 3:9 ene quroyómo yowero, ye iŋoteno. Ŋuno yotoro roneneŋowí yoteno. Quko neneŋombo hutuŋo mande howero roneneŋowí kama teteno. Kini, Anutuko no Kristo iŋondutuwoyoteno ŋu qenero, uni roneneŋowí, yero neko nereyote.
PHI 3:10 Ŋuro tero no Kristo ŋuro hamó horé iŋowano, ko wimbu ŋuko ene riní uni tapu koŋgo pitu ko otoqaró ŋu rewano, ko quhurí korowaró ŋu ŋuya korowowano, dokoro, eneŋo khumaró ŋuko no ŋuya khumowano.
PHI 3:11 Ŋundiro naŋge no ŋuya uni tapu koŋgo pitu ko otoqowano, peka.
PHI 3:12 Itaka o ŋuro yeteno ŋu kama towomukoteno, itaka enendo muríne kama riní roneneŋomukaró. Kini, o soso ŋu towowero ŋuro kondé howeyoteno. Dokoro Kristo Yesuko o meté ŋu nunowero nondowaró.
PHI 3:13 Uni topo, nondo o meté ŋu komo towomukano yero kama iŋoteno. Quko khe kanata ka howeyoteno; asa o soso komo tanowó ŋu kape teroqota o imemoŋgo tunoqeweya ŋuro kondé howeyoteno.
PHI 3:14 Anutuko kimo meté nunowero quro Kristo Yesuwore sambo koŋgo neko nereró. Kimo meté ŋu naŋge rewero quro kondé howeyoteno.
PHI 3:15 Ŋunde ŋuro ye komo iŋo-iŋo meté raŋgurí qu, ye o soso ŋaro iŋoyi qembe. Ko iŋo-iŋo enesó teyoteŋgo tiníqo, Anutuko ŋuya ŋuro witú yereweya.
PHI 3:16 Quko itaka do iŋo-iŋo meté mu ratowó, iŋo-iŋo ŋu naŋge howato qembe.
PHI 3:17 Uni topo, ye soso neneŋo otetene howeyuri. Ko unindo neneŋo otetene howeyoteŋgo quro oteteye qene howeyuri qembe.
PHI 3:18 Dokoro uni qambu qundo Kristoko tipiririko khumaró ŋuro piyimiŋoyoteŋgo. Naru qambu oteteye ŋuro yimitoyano, ko itakako tendoro ŋuro yimiroteno.
PHI 3:19 Unipare ŋunde quko piyo tewaŋgo, eneŋo anutuye muko koweye saŋaní naŋge, o pi-piyimi teyoteŋgo ŋuro eneŋo owéye hokoyoteŋgo. Ko o noko quro naŋge iŋoyoteŋgo.
PHI 3:20 Quko noreko sambo koro unipare yoteto. Ko Rambaruru Koŋgo Norewero Uni qu ka ŋu noŋgo maheweya ŋuro kondé sopoyoteto, ŋuko Uni Parámi Yesu Kristo naŋge.
PHI 3:21 Enendo wimbí tero o soso wiriyote. Ko wimbu ŋuwore naŋge nore noriní kowenani piyimi muko rohoréŋoní eneŋo kowí kekere ŋunde naŋge tunoqeweya.
PHI 4:1 Ŋunde ŋuro, topo-topone, Uni Parámimboro iŋoro kondé kaŋeyuri qembe. Ye neneŋo topo-topone horé, ko yiyowero kondé iŋoyoteno. Yeŋo niŋgu-niŋgu parámi horé tero kimo meté mu reyoteno.
PHI 4:2 Yuodia koya Sindike, nondo o karo kondé kira yereyoteno, yari Uni Parámi howero newonde kanata tiri qembe.
PHI 4:3 Iyo, nembe topone, keto pare irisa ŋu samaka yere qembe. Irisa ŋuya Klemen koya unipare meyowomboya miti mande yewero kho qu noya taŋgurí. Anutuko unipare ŋuro owéye sokomeko nakayáŋoní yoto-yoto rewaŋgo.
PHI 4:4 Naru rokóŋoro Uni Parámi iŋoro niŋgu-niŋgu teyuri qembe. Kaŋuya yeweka, niŋgu-niŋgu ti.
PHI 4:5 Newonde ime teya unipare soso newonde ime ŋu witú yiri qembe. Uni Parámi kutaqemo yote.
PHI 4:6 Oka karo iŋaŋawí ma tewero. Kini, o soso ŋuro Anutuwore hariri tero yuŋgunaŋoro kirayoyuriqota enendo samaka yereweya.
PHI 4:7 Ko ye Kristo Yesu koro quroyómo yoteŋgo quno ŋuno Anutu koro newonde ime ŋundo newondeye, iŋo-iŋoye sopoyoní meté teweya. Newonde ime ŋunde quro nore kama iŋato tondaŋeyote.
PHI 4:8 Uni topo, no mande weŋa qu yewe. O soso ŋaro iŋondaŋi: oka hamó mu, oka meté howewero qu, oka roneneŋowí mu, oka sara-sara qu, oka toŋeyemboro nuŋgurí mu, oka owé meté moré mu, oka meté horé mu, oka seré te inowero qu, ŋu soso ŋuro iŋondaŋi.
PHI 4:9 Iŋo-iŋo soso no rondaqe yunanowó, hutuŋo mande soso yunanowó, mande soso yimiranowó, otetene soso qeneŋgurí, ŋu howi qembe. Ŋunde tiqo, Anutu, newonde imemboro murí ŋundo yeya yoweya.
PHI 4:10 Itaka yendo no samaka nerewero pitu ko kondé ye iŋoyoteŋgo. Ŋunde ŋuro no Uni Parámimboro niŋgu-niŋgu parámi teteno. Hamó, ye komo neneŋo iŋondata teyaŋgo, quko samaka nerewero quro kheyó moré kini.
PHI 4:11 No o karo tukuni tero mande ŋu kama yeteno. Kini, o enesó-enesó nono tunoqeyote quno ŋuno mondó ta yoteno.
PHI 4:12 No onoŋone moré kinimbe ma o situwine moré, enina, mondó ta yoteno. Mondó ta yowero ŋuro murí iŋomukowe tondaŋaró. Qahune tinditetepe ma o qonemboro khumoteno, situwine parámimbe ma o situwi koro tukuni teyoteno, enina, mondó ta yoteno.
PHI 4:13 Kristoko no noriní kondé kaŋeyoteno. Asa ko eneŋo wimbímo naŋge no mepémo o soso temukowano.
PHI 4:14 Quko ye neneŋo quhuríne korowoyoteŋgo quno o meté teyoteŋgo.
PHI 4:15 Ye Filipai unipare ŋande iŋoteŋgo, komo miti mande ŋu iŋoyuriqo nondo Masedonia mira ŋu rotanowó quno, Anutu koro huru-huru kato noya koporo o epe ino-ino kama tatowó. Kini, yendo naŋge ŋunde taŋgurí.
PHI 4:16 Hamó, no Tesalonaika yendémo yanowó quno ŋuno, yendo no naru irisa quno samaka nereyaŋgo.
PHI 4:17 No itaka o newonde metémboro kama kira yereteno. Kini. Yendo murí meté howeroqota o meté rewaŋgo ŋuro naŋge ye iŋoteno.
PHI 4:18 Quko itaka ye o soso Epapirotitus inoyi nunaró ŋu siyoro meté horé yoteno. O karo tukuni kama teyoteno. O nunaŋgurí ŋuko oka Anutu te inowero nuŋgurí qu qembe, Anutuko ŋuro niŋgu-niŋgu tete.
PHI 4:19 Anutune onoŋoyó parámi horé, ko enendo ye o ŋuro tukuni teyoteŋgo ŋu yunomukoweya. Dokoro yeko Kristo Yesu quroyómo yoteŋgo.
PHI 4:20 Anutuko Awanani, ko nore owí naru suki-suki hokoyowato. Ŋu hamó.
PHI 4:21 Nondo Kristo Yesu koro unipare meté horé ŋuro yuŋguna yereteno. Uni topo noya yoteto qu, ŋundo ye yuŋguna yereteŋgo.
PHI 4:22 Unipare meté horé soso ŋundo yuŋguna yereteŋgo. Hamó, ŋu unipare meté horé ŋuko Sisa koro yano kho teyoteŋgo, enendo ŋuya ye yuŋguna yereteŋgo.
PHI 4:23 Uni Parámi Yesu Kristo koro samaka-samaka tuwó yuqayemo yoní.
COL 1:1 No Pol, Anutuko kho nunoní no Kristo Yesu koro asáŋowí uni ka tunoqanowó. Noya topo Timoti koya,
COL 1:2 nore irisa norendo ye topo-toponari meté horé Kolosi yendémo ŋuno yotoro ko Kristowore iŋondutu kondé teyoteŋgo qu, ŋuro sokome ŋa nakayáŋarowó. Asa Anutu Awananimbo samaka-samaka tuwó yunoya newondeye riníka ime yoní.
COL 1:3 Naru rokóŋoro, nore hariri teyotero quno ŋuno, yeŋo iŋoro Anutu, Uni Paráminani Yesu Kristo ŋuro Iwí, eneya yuŋgunaŋoyotero.
COL 1:4 Dokoro, nore ŋande iŋarowó, yendo Kristo Yesu iŋondutuworo unipare meté horé soso newonde meté yunoyoteŋgo.
COL 1:5 Ŋunde iŋondutu tero o newonde meté yunoyoteŋgo, dokoro komo ye miti mande hamó ŋu iŋoro Anutuko yeŋomboro o meté mu samboko rotaró ŋuro sopoyoteŋgo.
COL 1:6 Miti mande komo iŋaŋgurí ŋundo nokone-nokone uyariní eŋgé tunoqero woteyote. Yeno ŋuya uyariní ye Anutu koro samaka-samaka tuwó ŋuro hamó iŋoyi tondaŋiní eŋgé meté mu tunoqero wotaró ŋu, yate-yate itaka ŋa arete ŋa.
COL 1:7 Toponari hamó Epapiras, noreŋo kho kopo ŋundo miti mande ŋu ye yimironí iŋaŋgurí. Enendo Kristo koro kho qu hamó tero kondé samaka yereyote.
COL 1:8 Enendo ŋande nimiraró, ko yendo Yuqa howero unipare newonde meté yunoyoteŋgo.
COL 1:9 Ŋunde ŋuroko yeŋo oteteyemboro iŋarowó qu noŋgo yate itaka arete ŋa, naru rokóŋoro yeŋo hariri teyotero. Hariri ŋuko ŋandiro, meté Anutuko Yuqa koro iŋo-iŋoyó yunoní ye murí enesó-enesó iŋoyi tondaŋeweya, ko Anutu koro iŋo-iŋo ŋu hamó iŋowaŋgo.
COL 1:10 Ŋunde iŋoro Uni Parámimboro murí howero kho meté soso tiqo, eŋgé tunoqeweya, ko yeŋo Anutu ŋuro iŋo-iŋoye parámi teweya. Ŋunde ti enendo oteteye ŋu qenero niŋgu-niŋgu teweya.
COL 1:11 Ŋuya nore ŋande hariri teyotero, ko Anutuko sine parámiyómboro wimbí parámi yunoní ye kondé kaŋero quhurí korowowaŋgo. Ŋunde yunoní ye quhurí ye kini teweya ŋuro mondó ta sopowaŋgo. Ŋunde tero niŋgu-niŋgu tero
COL 1:12 ye meté Anutu Awa yuŋgunaŋoyowaŋgo. Dokoro, enendo mepémo te yunoní yendo unipare meté horémboro o meté mu hiyómo yote ŋu rewaŋgo.
COL 1:13 Komo huriri koro wimbí kasiramo yorato, quko Anutuko wimbu ŋu noŋgo norero norotoní eneŋo Naŋuní hamó iŋo inoyote ŋundo nore wiri yereyote.
COL 1:14 Enendo Naŋuní moŋgo kimo nerero quhurínani se rotaró.
COL 1:15 Naŋuní ŋuko Anutu sóqewí ŋuro kiraró qembe. Ŋuko Anutuko o soso towaró ŋuro uni korete-korete yote.
COL 1:16 Dokoro Anutuko ene quroko o soso nokono, samboko yote ŋu towomukaró. O soso yote ŋuko o toŋenanimbo qeneyote quya kama qeneyote quya, asa o wiri yerete qu, pará-parámiye mu, kembé-kembéye mu, owéye moré qu, ŋu soso enewore riní tunoqaró, ko eneŋomboro naŋge towaró.
COL 1:17 Ko o soso kama tunoqeyoní, ene komo yora. Ko ene quroko o soso kondéreyote.
COL 1:18 Enendo Anutu koro huru-huru ŋuro kembé yote, ko unipare ŋuko eneŋo kowí qembe. Eneko hurí ŋu, meré koŋgo otoqowaŋgo ŋuro koreteye tunoqaró. Ŋunde tero o soso yote quro uni kembéye yoweya.
COL 1:19 Dokoro Anutuko niŋgu-niŋgu tero eneŋo murí horé riní naŋunímo ŋuno maŋgoremukaró.
COL 1:20 Anutu koya o soso nokono, samboko yote quya saŋgirí keweroyemo yaró. Asa ko Anutuko saŋgirí ŋu rotowero quro naŋuní rotoní tipiririko uroyi sitúŋo windoroŋoro khumaró. Ŋunde khumoní o soso ŋuro saŋgirí ŋu re rotoní kini tiní newonde kanata taŋgurí.
COL 1:21 Komo ye Anutu koya topo kama taŋgurí. Kini, murí piyimi tero iŋo-iŋoye muko eneŋo saŋgirí taŋgurí.
COL 1:22 Quko Yesu kowí saŋaní uroyi tipiririko khumaró. Ŋunde tiní Anutuko ye yorero newonde kanata yeya taró. Ŋunde tero yorero eneŋo toŋímo unipare meté horé tero newondeye sara taró, ko oka mande kho yunowero quro kama yote.
COL 1:23 Hamó, ye iŋondutuyemo watí yotoro miti mandeko o meté rewato yete ŋuro iŋoro kama rotowaŋgo tiníqo, ŋunde yowaŋgo. Unindo miti mande ŋu yesowoyi yeya unipare soso nokono yoteŋgo quya iŋaŋgurí. Ko no Pol, no miti mande ŋuro kho uniyó tunoqanowó.
COL 1:24 Itaka ye samaka yerewero no kowe surumí tero niŋgu-niŋgu teteno. Kristoko quhurí korowoyara. Quko kho ŋu kama kini taró, yote. Asa ko nondo eneŋo kowí, asa Anutu koro huru-huruyó ŋuro samaka yerewero kowene saŋanímbo quhurí korowoyoteno.
COL 1:25 Anutu eneŋombo rokó nerero kho ŋu nunaró. Ŋunde tero no Anutu koro mandí yunowe mepémo teweya.
COL 1:26 Komo suki Anutuko mande ka re tapuŋaró, ko unipareto mande ŋu kama iŋaŋgurí. Quko itaka ŋanoko tunomo tunoqiní unipare meté horé ŋu iŋoteŋgo.
COL 1:27 Anutu eneŋombo mande tapuŋowí ŋu riní uni wini meyowo tunomo keweroyemo tunoqiní eneŋo unipareyó iŋoteŋgo. Mande ŋuko mande meté horé mu ko unipare soso samaka yereweya. Asa mande tapuŋowí ŋuko ŋandiro: Kristoko yeŋo quroko yote, ko ŋuwore o meté samboko yote ŋu rewaŋgo.
COL 1:28 Norendo ŋuro unipare soso yesowo yimitoro oteteye roŋgaruworo iŋo-iŋo meté mu howero mande rondaqe yunoyato. Ŋuro tero unipare soso yorato Kristo quroyómo yotoro Anutu toŋímo meté horé tunoqewaŋgo.
COL 1:29 Ŋunde ŋuro Kristo ŋundo no norero wimbu nunoní koweyumu kondé teyoteno.
COL 2:1 Ŋunde quko nondo yeweka iŋi. Yeya unipare Laotisia yoteŋgo quya unipare kumi no umu-kembane kama qeneyaŋgurí. Quko nondo samaka yerewero koweyumu parámi horé teyoteno.
COL 2:2 Ŋunde teweqo, ye soso newondeye rukisoyoro newonde kanata tewaŋgo. Ŋunde tero ye iŋo-iŋo meté ŋu hamó iŋoyi tondaŋiní Anutu koro mande tapuŋowí ŋuro murí ŋu iŋowaŋgo. Murí ŋuko Kristo naŋge.
COL 2:3 Iŋo-iŋo meté soso Kristo quroyómo sóqeyote.
COL 2:4 Mande ŋande yewe, uni kato mande enesó ka, mande meté mu qembe, yero iŋondutuye wosoro kaná yereweya koro.
COL 2:5 Dokoro no yeya kama yoteno, quko yuqanembo ye yiyoyoteno. Ko ye otete roneneŋowí tero Kristo kondé iŋondutuwoyoteŋgo, ŋu qeneyoteno. Ŋunde ŋuro no niŋgu-niŋgu teyoteno.
COL 2:6 Ŋunde ŋuroko ye komo Kristo Yesu, Uni Parámi ŋu iŋondutuwoyaŋgurí ŋunde naŋge ene quroyómo khe u-uye howi qembe.
COL 2:7 Ye huríyembo Kristo quroyómo uró, ko ene saŋano kondé kaŋeyoteŋgo. Mande rondaqe yunaró ŋu kondé iŋondutuwoya suki-suki Anutu parámi yuŋgunaŋoyuri qembe.
COL 2:8 Uni kumimbo noko unindoro muríye howero iŋo-iŋo meté mu qembe, yero kina kaná yerero kondé kusi yerewaŋgo, peka. Uni ŋunde quro toŋete sopoyuri qembe. Iŋo-iŋo ŋuko noko koro o murí-murí naŋge, Kristo koro kini.
COL 2:9 Dokoro Kristo koro kowímo ŋuno Anutu hamó yorote.
COL 2:10 Ko eneŋomboro o soso ŋu yeno yote. Enendo kembé-kembé soso ko owéye moré qu soso ŋuro uni kembé yote.
COL 2:11 Ene quroyómo ŋuno enepa naŋge yeŋo koweye toŋaró. Quko koweye hamó kandeto kama toŋaró. Kini, Kristoko yeŋo newondeye komo qu toŋo rotaró.
COL 2:12 Komo Yesu khumoní tapuŋoyi Anutuko wimbí tero uni tapu koŋgo riní otoqaró. Asa sono raŋgurí naruko ŋuno, ye ŋuya uni tapuko uŋgurí ŋunde qembe. Uro Anutu koro wimbí ŋu iŋondutuwoyi ye ŋuya yoriní otoqaŋgurí.
COL 2:13 Komo yendo o piyimi enesó-enesó teyaŋgo, ko newonde komo qu kama toŋo rotowí mu howeyaŋgo. Ŋunde tero ye unipare khumowí qembe yaŋgo. Ŋunde quko Anutuko quhurínani soso se rotoro noreya Yesu koya yoto-yoto yunaró.
COL 2:14 Komo suki hutuŋo mande koya oresaka mande kumimboya sokomeko nakayáŋgurí, ko sokome ŋuko utatá ka nore nunaró. Quko Anutuko sokome ŋu rero tipiririko uroní utatá sowoní kini taró.
COL 2:15 O taró ŋundo kembé-kembé enesó-enesó soso koya owéye moré qu soso ŋuro wimbuye riní umburó. Umbuní Anutuko o soso ŋu taka yerero kusi yerero se tunomo rotaró.
COL 2:16 Ŋunde ŋuro uni kato ye date o neyoteŋgope ma sono neyoteŋgo ŋuro ronda yerewero mepémo kini. Ko uni kato o ne-ne parámi teyoteŋgope ma kombo tapuŋowí quro o ne-ne teyoteŋgope ma Sapat naru koro hutuŋo mande ŋu howeyoteŋgo ŋuro ronda yerewero mepémo kini.
COL 2:17 Otete soso ŋuko o hamó kini, o imemoŋgo tunoqeweya ŋuro rokó naŋge. Quko Kristo ŋundo ta o hamó horé.
COL 2:18 Uni kumimbo kaná yerewero quro kota yero eneŋo owéye ri umbute. Ko enendo sambo simó iŋo-iŋoyemo tunoqaŋgurí ŋu potoruku te yunoyoteŋgo. Quko ŋunde tero kowe saŋaní howero eneŋo owéye hokoyoteŋgo. Uni ŋunde qundo ye yore umbuwaŋgo koro.
COL 2:19 Kristoko uni ŋuro kembéye, quko enendo Kristo kondé kama towoyoteŋgo. Kembé ŋundo naŋge kowí soso o qímboro inoyote, ko enendo potó sunumi kowímo yote ŋu ŋuya soso riní kondéreyote. Ŋunde ŋuro kowí ŋu Anutu koro wimbímo parámi teyote.
COL 2:20 Ye komo Kristo koya khumaŋgurí quno ŋuno noko koro o murí-murí ri umbuní ye kama sopo yereyote. Asa ko ye date koro noko koro hutuŋo mandeye kusuŋoyómo yowaŋgo?
COL 2:21 Hutuŋo mande ŋuko ŋande yeyoteŋgo, “Ŋu ma towowero, ŋu ma newero, ŋu ma pekáŋowero.”
COL 2:22 Hutuŋo mande ŋunde quko unindoro naŋge. Kowe o ŋu towowatope ma newatope ma pekáŋowato ŋu soso puqero kini teweya.
COL 2:23 Hamó, nore hutuŋo mande ŋuko qenero, ŋu iŋondutu meté, ye iŋoteto. Asa potoruku te inowero ŋuro yeteŋgo, ko owénani rato umbuwero ŋuro yeteŋgo, ko kowe saŋaní kondé soporo o nuŋgurí soso rotowero ŋuro yeteŋgo. Quko hutuŋo mande ŋundo kowe saŋananimboro murí ŋu riní umbuwero mepémo kini.
COL 3:1 Ŋunde ŋuro Anutuko yeya Kristo koya yoriní otoqaŋgurí tiníqo, ye sambo koro murí meté ŋu howi qembe. Dokoro, Kristo samboko Anutu kandí kondésina kunditeyote.
COL 3:2 Naru rokóŋoro koreko quro murí meté ŋuro iŋoyuri qembe, nokono o quro kini.
COL 3:3 Dokoro ye khumowí qembe taŋgurí, ko yoto-yotoye horé ŋuya Kristo koya Anutu quroko sóqeyote.
COL 3:4 Kristo ŋuko yeŋo yoto-yotoyemboro murí. Asa ko ene tunoqeweya quno ŋuno ye ŋuya sine parámimo tunoqewaŋgo.
COL 3:5 Ŋunde ŋuro nokono otete piyimi qu newondeyemo yorote ŋu uroyika khumoní. Nondo otete kumi ŋande quro yeteno: se simbururu, otete pusú piyimi, se simbururu tewero iŋoyote, qene nuŋgu teyote, otete piyimi horé, ko naru rokóŋo situwi parámi rewero iŋoyote. Otete ŋuko anutu kota-kota potoruku te yunowero ŋunde qembe.
COL 3:6 Anutuko otete piyimi ŋunde ŋu qenero uni teyoteŋgo ŋu ronda yerero saŋgirí yunoweya.
COL 3:7 Komo yendo khe ŋunde qu howeyaŋgo, otete ŋu soso temukaŋgurí.
COL 3:8 Quko itaka ŋano otete piyimi ŋu se rotoyi: kiro puso, saŋgirí parámi, newonde piyimi, yesará mande, ko mande piyimi yeyoteŋgo.
COL 3:9 Ye epe kaná-kaná ma tewero, dokoro, ye newonde komo quya otete piyimi ŋuya se rotoroqo
COL 3:10 newonde keta qu re punuwaŋgurí. Ŋunde tero Anutuko ŋu newonde keta towaró ŋu riní eneŋo rokóŋo qembe tunoqero iŋo-iŋo hamó reyote.
COL 3:11 Nore unipare keta qu tunoqero kiraró kanata na yoteto, enesó-enesó kini. Nore kumi muko Grik koro wini qu, kumi muko Juda koro wini qu; nore kumi rokó yerero koweye toŋaŋgurí, kumi koweye kama toŋaŋgurí; noreko mande enesó-enesó qu, yendé enesó-enesó qu; nore kumi muko kho simó yoteŋgo, kumi muko kho simó kini yoteŋgo. Enina, noreko kanata na yoteto. Dokoro, o soso quko Kristo naŋge, ko Kristoko nore soso quroko yote.
COL 3:12 Ŋunde ŋuroko murí meté mu tuwi qembe re punuwoyi qembe. Anutuko ye komo rokó yerero ŋuro surumí iŋoyoní unipare meté horé tunoqaŋgurí. Ŋunde tero newonde surumí tero o meté te yunoya yeŋo ri umbuní murí ime ta te yunoro o karo topé ma tewero.
COL 3:13 Ko uni ka keweroyemo topémboya mande piyimi ka tiníqo, asa topémbo quhurí ŋu koroworo topémboro quhuríŋo re rotoweya. Uni Parámimbo komo yeŋo quhuríye ŋu se rotaró, ŋunde naŋge ye ŋuya uni kumimboro quhuríye se rotoyi qembe.
COL 3:14 Unipare newonde meté yunoyi qembe. Murí ŋundoko o kumi meté mu koporo kondéreyoteŋgo.
COL 3:15 Anutuko ye neko yiriní kowe kanata na tunoqaŋgurí. Ŋunde tero Kristo koro newonde ime ŋundoko ye newondeye meté sopoyote. Ko Anutu yuŋgunaŋoyuri qembe.
COL 3:16 Ye Kristo koro mandí rotika newondeye quroko kondé yoní. Iŋo-iŋo meté rondaqero epe ino-ino teya enemo-enemo roŋgaru yere qembe. Hariri yambo ŋuya yambo seré quya yambo Yuqa Surumímbo newondeyemo riní tunoqete quya yero newondeyemo Anutu iŋoro yuŋgunaŋoyi qembe.
COL 3:17 O soso mandeto yero khe kandeto teyoteŋgo ŋuko Yesu Uni Parámi ŋuro owímo teya enewore Anutu Awa yuŋgunaŋoyuri qembe.
COL 3:18 Ye pare, yeŋo kameyemboro kusuŋoyemo yuri qembe. Murí ŋuko Uni Parámimboro toŋímo roneneŋowí mu naŋge.
COL 3:19 Ye uni, yeŋo pareye newonde meté yunoya saŋgirí ma yunowero.
COL 3:20 Ye simóye, yeŋo awa-náyemboro mandeye soso howeyuri qembe. Uni Parámimbo murí ŋunde ŋuro iŋoyote.
COL 3:21 Ye awa-awaye, yeŋo simóye yi saŋgirí ma tewero, yate ene oka meté mu tewero mepémo kini tewaŋgo koro.
COL 3:22 Ye kho simó, yeŋo nokono ŋano sopo-sopoyemboro mandeye soso howeyuri qembe. Quko naru kumimo eneŋo toŋímo naŋge kho meté tewe nenemboro meté ye iŋoweya ŋu ma iŋowero. Kini. Ye Uni Parámimboro na soreya naru rokóŋo kho meté tewero ŋuro kheyó howeyuri qembe.
COL 3:23 Ye o soso teroqo kho kondé ti qembe. Kho ŋuko yendo uni karo kho qu kama teyoteŋgo. Kini. Uni Parámimboro kho qu teyoteŋgo.
COL 3:24 Dokoro imemoŋgo Uni Parámimbo o meté unipareyó yunoweya. Ye Uni Parámi Kristo koro kho uniyó yoteŋgo.
COL 3:25 Uni kato o piyimi ka teweya quko o koroqe ŋuro kimoyó reweya. Anutuko unipare soso ŋuro otete kanata naŋge howeyote.
COL 4:1 Ye kho simómboro sopo-sopoye, murí roneneŋowí tero kho simóye te yunoyuri qembe. Dokoro ye ŋuyako sopo-sopoye samboko yote.
COL 4:2 Asa ye soso hariri tewero ŋuro murí kondé towi qembe. Ko hariri tero sopo toŋeteya Anutu yuŋgunaŋi qembe.
COL 4:3 Noreŋo ŋuya hariri tika Anutuko nore ŋuya samaka nerero mako ka kosoní Kristo ŋuro mande tapuŋowí mu tunomo yesowato. Quko unindo ŋu iŋowero piyimiŋoro no norero kusi-kusi yano ŋano norotaŋgurí.
COL 4:4 Ye hariri te nunika no Anutu koro iŋo-iŋoyó howero mande ŋu tunomo yewe.
COL 4:5 Ye kape unindoya kunditewaŋgo quno ŋuno, iŋo-iŋo meté howi qembe. Naru rokóŋoro Kristo koro murí uni ŋu witú yerewero naru meté ŋuro sopoyuri qembe.
COL 4:6 Ye suki-suki mande meté mu naŋge, uni samaka yerewero ŋuro mande qu yeyuri qembe. Ŋunde tero uni soso ŋuro mandeye ŋu topé meté yewaŋgo.
COL 4:7 Tikikusko nondo o soso tanowó ŋuro ye yimiroweya. Uni ŋuko toponani hamó ko wimbuma uni kini, kho uni meté. Enendo noreya Uni Parámimboro kho kopo teyoteto.
COL 4:8 Nondo asáŋowe yeno uyareró ŋuro murí ŋandiro naŋge, asa yendo nore date yoteto ye iŋowaŋgo, ko enendo ye newondeye rukisoyoní.
COL 4:9 Nondo Onesimus, toponani hamó ŋuya asáŋowe Tikikus koya uyaririyó. Onesimus ŋuko yeŋo topoye qu ka, kho meté naŋge teyote. Enendoko o soso ŋano tunoqaró ŋuro ye yimirowari.
COL 4:10 Arisitakus koya noya kusi-kusi yano yarowó ŋundo yuŋguna yerete, ko Mak, Barnabas koro nuwímbo ŋuya yuŋguna yerete. (Komo Mak ŋuro mande kondé ka yimiranowó, asa enendo yeno uyareweya tiníqo, yayemo re oyi qembe.)
COL 4:11 Ko Yesu, Jastus, ye nekoyaŋgo, ŋu ŋuya yuŋguna yerete. Uni kapusa ŋundo naŋge Juda wini kumi noya kho kopo tero Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuro kho teyoteto. Enendo no meté horé samaka nereyoteŋgo.
COL 4:12 Epapiras, yeŋo topoye ŋundo yuŋguna yerete. Ŋuko Kristo Yesu koro kho simó. Naru suki-suki yeŋo wimbí tero Anutu ŋande kirayote, ko yendo Anutu koro wimbí rero kondé kaŋero Anutu koro iŋo-iŋoyó ŋu soso iŋika tondaŋiní.
COL 4:13 Nondo ŋuro hamó yeteno, enendo yeya Laotisia yendé uniparetoya Hierapolis yendé uniparetoro koweyumu parámi horé teyara.
COL 4:14 Ko dota ŋu, toponani hamó Luk, ene ŋuya Demas koya yuŋguna yiritiri.
COL 4:15 Yendo uni topone Laotisia yoteŋgo ŋuya Nemba koya Anutu koro unipare ene yayómo huruwoyote ŋuya ŋande yimiri qembe, “Polko yuŋguna yerete.”
COL 4:16 Ye sokome ŋa weyoyi kini tiní rika Anutu koro huru-huru ŋu Laotisia yote quno ŋuno uyariní, ene ŋuya weyowaŋgo. Ko nondo sokome rewe Laotisia uyareró qu ye ŋuya weyoyi qembe.
COL 4:17 Arikipus ŋande miroyi qembe, “Ke Uni Parámi moŋgo kho raró ŋu okeyá ta sopoya kho ŋu rika kini tiní.”
COL 4:18 No Pol, no kandenembo yuŋguna yerewero mande ŋa nakayáŋoteno. Ye neneŋo iŋoyuri qembe, no kusi-kusi yano yoteno. Anutu koro samaka-samaka tuwó ŋu meté yeya yoní.
1TH 1:1 Nore Pol, Sailas, Timoti, norendo sokome ŋa nakayáŋatowó. Ŋunde tero ye Anutu koro huru-huru qu tero Tesalonaika yendémo yoteŋgo, Anutu Awandoya Uni Parámi Yesu Kristo koya womoyoteŋgo qu, yeno uyarete. Anutuko samaka-samaka tuwó yunoní newonde ime yorowaŋgo.
1TH 1:2 Naru rokóŋo norendo yeŋo iŋoro Anutu yuŋgunaŋoyoteto. Ŋunde tero hariri teyoteto quno ŋuno owéye nekoyoteto.
1TH 1:3 Yeŋo iŋondutuyembo okoko yiriní o meté qu teyoteŋgo, ko unipare newonde meté yunoro koweyumu eneŋo teyoteŋgo, ko Uni Paráminani Yesu Kristo soporo quhurí korowoyoteŋgo. Naru rokóŋo norendo ŋuro iŋoro Anutu Awa yuŋgunaŋoyoteto.
1TH 1:4 Uni topo, ŋande iŋoyoteto, ko Anutuko yeŋo hamó iŋo yunoro rokó yereró.
1TH 1:5 Dokoro noreŋo miti mandenani ŋu kina mande qembe ye keweroyemo kama tunoqaró. Kini, mande ŋu mande kondé qembe tunoqiní Yuqa Surumímbo riní kondériní mande ŋu hamó iŋaŋgurí. Yendo ŋande iŋoyoteŋgo, nore ye keweroyemo yotoro samaka yerewero otete meté mu naŋge howatowó.
1TH 1:6 Mande ŋu iŋiqo, quhurí parámi yeno tunoqaró. Quko noreŋo otetenani howero Uni Parámimboro oteteyó howi Yuqa Surumímbo wimbu yunoní niŋgu-niŋgu tero quhurí ŋu korowoyoteŋgo.
1TH 1:7 Ŋunde korowoyi iŋondutu unipare Masedonia mirako, ko Akaia mirako yoteŋgo qundo otete ŋu qenero howeyoteŋgo.
1TH 1:8 Yendo Uni Parámimboro mandí yero yesowoyoteŋgo ŋuko giramu piŋo niriyó ŋunde qembe. Niriyó ŋu Masedonia mira koya Akaia mira ŋuno naŋge kama usayeyote. Kini, mira soso ŋunoko yeŋo iŋondutu Anutuwore teyoteŋgo ŋuro unipareto iŋoyoteŋgo. Ŋunde ŋuroko nore o ŋuro yesowowero kho moré kini.
1TH 1:9 Dokoro eneŋombo ŋande yesowoyoteŋgo, asa norendo yeno mahetowó quno ŋuno yendo topo te nunaŋgurí. Ŋunde te nunoro anutu kota-kota rotoro rohoréŋoro Anutu hamó mu suki-suki yorote quro sunará simóŋo tunoqaŋgurí.
1TH 1:10 Ko eneŋo Naŋuní sambo rotoro pitu umbuweya ŋuro sopoyoteŋgo. Naŋuní ŋu khumoníqo, Anutuko okokowoní otoqaró. Naŋuní ŋuko Yesu, enendo Anutu koro saŋgirí parámi nokono maheweya ŋu noŋgo nore noriní meté yowato.
1TH 2:1 Uni topo, ye ŋande iŋoteŋgo, nore keweroyemo yotoro kho teyatowó ŋuko kina kama tunoqaró.
1TH 2:2 Kini, ŋande iŋoteŋgo, komo Filipai yendémo unipareto o pi-piyimi te nunoro mande piyimi raŋaŋgurí. Quko Anutunanimbo newondenani samakaŋoro wimbu nunoní saŋgirí unindoro kama soratowó. Kini, ye keweroyemo ŋuya quhurí koroworo kondé kaŋero, yate-yate Anutu koro miti mande ŋu ye yimitoyato.
1TH 2:3 Dokoro mande yeyoteto ŋuko kota mande kini, ko newonde piyimi kama howeyoteto, ko kaná yerewero kama yeyoteto.
1TH 2:4 Kini, Anutuko noreŋo metéŋoro mandí wisiyowero quro kho nunoní miti mande ŋu yeyoteto. Quko unindo khonanimboro metéŋowaŋgo ŋuro kho ŋu kama teyoteto. Kini, Anutuko newondenani qene rondaŋaró, asa ko enendo khonanimboro metéŋoweya ŋuro teyoteto.
1TH 2:5 Dokoro mande enesó-enesó yero ye kama kaná yeretowó, ŋu ye iŋomukoteŋgo. Ko Anutuko meté tunomo ŋande yesowoweya, ko norendo mone rewero quro mande ŋu kama yimiratowó. Kini.
1TH 2:6 Ko yembe ma uni meyowombe seré te nunowero quro mande ŋu kama yimiratowó.
1TH 2:7 Hamó, nore Kristo koro asá yerewí uniyó tero quhurí ye yunowero owénani moré peka. Quko keweroyemo mondó ta yoratowó, pareto simó susu yunoyoteŋgo ŋunde qembe yoratowó.
1TH 2:8 Norendo yeŋo kondé iŋoro Anutu koro miti mande ŋu rero ye yunatowó. Ŋu naŋge kini, noreŋo yoto-yotonani soso ŋuya rero ye yunato noreŋo topo-toponani hamó horé tunoqaŋgurí.
1TH 2:9 Dokoro, uni topo, ye iŋoteŋgo, koweyumu parámi horé teyatowó. Hamó, Anutu koro miti mande yesowoyatowó. Quko ŋuya nore kosa suwo rokóŋoro mone kho meyowo tatowó. Ye wutu nerero quhurí ka korowowaŋgo koro.
1TH 2:10 Ye ŋuya Anutu ŋuya noreŋo otetenani meté tunomo yesowowaŋgo. Ye iŋondutu unipare keweroyemo yoratowó quno ŋuno Anutu koro otete naŋge, otete roneneŋowí naŋge, otete Anutu koro toŋímo sara qu naŋge howatowó.
1TH 2:11 Ye iŋoteŋgo, norendo awa kato simómboro teyote ŋunde naŋge o meté te yunoro
1TH 2:12 rukiso yerero newondeye samakaŋatowó. Mande tunomo yato Anutu eneŋombo neko yiriní eneŋo unipareyó wiri yereyote naruyómo ari owé parámi yunaró. Ŋunde naŋge ye eneŋo murí howero khe uyare mahe tewaŋgo.
1TH 2:13 Ŋunde ŋuroko naru rokóŋoro Anutu yuŋgunaŋoyoteto. Dokoro yendo eneŋo mandí ŋu maŋgonani moŋgo raŋgurí quno ŋande kama yaŋgurí, ŋuko unindoro mande qu naŋge. Kini, Anutu koro mande hamó mu reyaŋgurí. Mande ŋundo naŋge ye quroko kho tiní Yesuwore iŋondutu teyoteŋgo.
1TH 2:14 Dokoro, uni topo, yeko Anutu koro unipareto Judia mirako yotoro Kristo Yesu koya womoyaŋgurí ŋunde qembe. Dokoro eneŋo sitú topo-topoyembo quhurí parámi te yunoyoteŋgo. Ŋunde naŋge yeŋo sitú topo-topoyembo quhurí parámi ye te yunoyoteŋgo.
1TH 2:15 Juda uni ŋundo Uni Parámi Yesu uroyi khumaró, ye-ye uni yuroyi khumaŋgurí, ko nore ŋuya yohowaŋgurí. Anutuko eneŋo oteteye ŋuro piyimiŋote, ko uni ŋundo unipare soso koya saŋgirí te yunoyoteŋgo.
1TH 2:16 Ŋunde tero enendo nore uni wini meyowo miti mande yimirato rambaruru takawaŋgo ŋuro yero soré nereŋgurí. Ŋunde tero eneŋo quhuríye soso ri maŋgorete. Anutu koro newonde saŋgirí riní mahero eneya yorote.
1TH 2:17 Asa uni topo, naru tukuni quroko ŋuno kowenani sewemo yoteto, quko newondenani yeno yorote. Asa ko newonde surumí parámi tero yeŋo umu-kembaye qenewero quro oreyó seqaro kho kondé teyoteto.
1TH 2:18 Hamó, nore yeno mahewero iŋoyoteto, no Pol, nondo naru kumimo yeno mahewero quro kho kondé teyanowó. Quko Monimbuko kusi nereyara.
1TH 2:19 Qeni, Uni Paráminani Yesu pitu ko ŋano yoweya quno ŋuno do kato nore noriní o meté ŋuro soporo niŋgu-niŋgu tero kimo meté mu rero eneŋo toŋímo kaŋewato? Murí ŋuko ye naŋge.
1TH 2:20 Iyo, yeŋomboro nore owé parámi reyoteto, ko yeŋomboro niŋgu-niŋgu teyoteto.
1TH 3:1 Norendo yeŋo piŋa mandeye ka iŋowero quro kondé iŋoro, yate-yate noremata Atens yendémo naŋge yotoro
1TH 3:2 Timoti asáŋaro yeno uyaró. Timoti noreŋo toponari, enendo Anutu koya kho kopo tero Kristo ŋuro miti mande yero wisiyote. Wimbu ye yunoro iŋondutuye riní kondérewero quro asáŋaro yeno uyaró.
1TH 3:3 Kowe surumí piyimi noreno tunoqaró ŋaro ye iŋondata parámi tewaŋgo koro. Dokoro yeŋombo ŋande iŋoteŋgo, ko Anutuko o kowe surumí ŋunde qu korowowero quro nore rokó nereró.
1TH 3:4 Nore yeya yotoro ŋande yimitoyatowó, o quhurí enesó ŋuko noreno tunoqeweya. Ye hamó ŋande iŋi qembe, naru piyimi ŋu hamó tunoqaró.
1TH 3:5 Ŋu murí ŋuro naŋge no yeŋo piŋa mandeye iŋowero kondé iŋoro Timoti asáŋowe yeno uyaró. Ŋuro tero no yeŋo iŋondutuye date yote ŋu iŋowano. Monimbuko towo yiriní kho tatowó ŋu kinaŋge piyo taró, peka.
1TH 3:6 Timoti ye yorotoro itaka ka noreno mahete ŋa. Enendo piŋa mande meté yero ŋande nore nimitoyote, ko yendo iŋondutu kondé tero uni meyowomboro hamó horé iŋoyoteŋgo. Ko naru rokóŋo noreŋo meté iŋo nunoro niyowero ŋuro iŋoyoteŋgo. Ŋunde naŋge norendo ŋuya ye yiyowero iŋoyoteto.
1TH 3:7 Ŋu murí ŋuro, uni topo, quhurí piyimi korowoyoteto quno ŋuno newondenanimbo wimbu reyote. Dokoro ŋande iŋoyoteto, yeŋo iŋondutuye kondé teyote.
1TH 3:8 Iyo, yendo Uni Parámi quroyómo yotoro kondé kaŋeyoteŋgo. Ŋunde ti itaka noreŋo yoto-yotonani muko meté horé tunoqete.
1TH 3:9 Dokoro yeŋo oteteye meté ŋuro iŋoyato Anutuko niŋgu-niŋgu parámi nunoní parámi yuŋgunaŋoyoteto.
1TH 3:10 Kosa suwo rokóŋoro uyaro ye yiyato yero hariri kondé teyoteto. Uyaroqo samaka yereto Kristo koro o ŋu soso iŋomukowaŋgo.
1TH 3:11 Meté Anutu Awananimbo, ko Yesu, Uni Paráminani ŋundo, khe ka re nunoriqo, yeno uyarewato.
1TH 3:12 Uni Parámimbo yeŋo uni topoyemboya uni soso koya newonde meté yunowero oteteye ŋu riníka norendo ye newonde yunoyoteto ŋunde qembe parámi tunoqiní.
1TH 3:13 Enendo newondeye rukisoyoní Yesu, Uni Paráminanimboya unipare meté horéŋomboya mahewaŋgo quno ye Anutu Awanani toŋímo unipare meté horé tero, potóye moré kini yuri.
1TH 4:1 Ŋunde ŋuroko, uni topo, mande ka yote. Komo ŋande yimiratowó, Anutuko otete ŋuro metéŋoyote ŋu naŋge howi qembe. Itaka ye ŋunde naŋge teyoteŋgo, quko Uni Parámi Yesu quroyómo ŋande rukiso yereyoteto, watí-watí hamó howeyuri qembe.
1TH 4:2 Dokoro mande soso Uni Parámi Yesu owímo re yunatowó ŋu ye iŋomukoteŋgo.
1TH 4:3 Qeni, Anutu koro iŋo-iŋo ŋuko ŋandiro. Ye unipare meté horé tero se simbururu ma tewero.
1TH 4:4 Kini, ye soso Anutu iŋoro otete meté howero koweye saŋaní sopoyi qembe.
1TH 4:5 Kape unindo Anutu kama iŋondutuworo se simbururu kondé teyoteŋgo. Ye koweye saŋaní soporo otete ŋu ma howewero.
1TH 4:6 Ye uni topo-topoye kaná yerero otete piyimi mu pareyemboya ma tewero. Komo norendo ye kondé ŋande yimiratowó. Uni Parámimbo uni otete ŋunde qu teyoteŋgo ŋu mande khono yorotoweya.
1TH 4:7 Anutuko ye otete pusú ŋu tewero quro kama neko yereró. Kini horé. Otete meté horé qu tewero quro neko yereró.
1TH 4:8 Ŋunde ŋuro uni mande ŋa wendaqeyote ŋuko unindoro mande qu kama wendaqeyote. Kini, ene Anutu koro mande qu wendaqeyote, ŋu Anutu ŋuko ye Yuqa Surumí yunoyote.
1TH 4:9 Asa itaka norendo mande ŋande qu kama nakayáŋowato, ko ye uni topo-topoye newonde meté yunoyi qembe. Dokoro, Anutuko otete meté ŋuro iŋo-iŋo yunaró ŋu.
1TH 4:10 Hamó, ye Masedonia mira soso ŋuno Anutu koro unipare ŋuro newonde meté yunoyoteŋgo. Asa uni topo, ŋande rukiso yereteto, otete ŋu hamó watí-watí teyuri qembe.
1TH 4:11 Ko mondó ta kunditewero khe qu kondé seqaya yeŋo oteteye naŋge sopoyi qembe. Yeŋo o qoyemboro kho ti qembe, komo norendo yimiratowó ŋuno qu.
1TH 4:12 Ŋunde ŋuro ye o karo kama tukuni tewaŋgo, ko kape uni ŋundo yeŋo oteteye ŋuro metéŋowaŋgo.
1TH 4:13 Uni topo, uni topo komo khumaŋgurí quro do ka tunoqeweya ŋuro yatoka iŋoyi. Asa unipareto o meté ŋuro kama sopoyoteŋgo qundo newonde surumí teyoteŋgo. Quko ye ŋu ma tewero.
1TH 4:14 Dokoro norendo, Yesu khumoro pitu ko otoqaró, yero iŋowato tiníqo, ŋuya ŋande iŋowato, Anutuko unipare Yesu iŋondutuwoyoteŋgo qu komo khumaŋgurí ŋu pitu ko eneya yoriní mahewaŋgo.
1TH 4:15 Dokoro norendo Uni Parámimbo mande yaró ŋu howero ŋande ye yimitoyoteto, ko Uni Parámi pitu maheweya quno ŋuno nore toŋe keta yoroteto qundo koretero kama uyarewato. Kini, uni khumaŋgurí ŋundo koretero uyariqota norepa naŋge tukú uyarewato.
1TH 4:16 Dokoro koretero sambo simó kondé nekero mande kondé yiní Anutu koro uŋgu yiní Uni Parámimbo sambo rotoro umbuweya. Ŋunde tiní unipare Kristo iŋondutuwoyate khumaŋgurí ŋundo koretero otoqowaŋgo.
1TH 4:17 Ko nore toŋe keta ŋano yoroteto qu, unipare khumaŋgurí ŋuya koporé saŋawore oro samboko Uni Parámimboya kopowato. Ŋundiro naŋge Uni Parámimboya suki-suki yorowato.
1TH 4:18 Ŋunde ŋuro ye mande ŋa yero Anutu koro unipare qu rukiso yereyuri qembe.
1TH 5:1 Asa, uni topo, do naru o ŋu tunoqeweya ŋuro kama nakayáŋowano.
1TH 5:2 Dokoro ye ŋande iŋomukoteŋgo, Uni Parámi pitu maheweya naru ŋuko mondó ta maheweya, momo unindo maheyote ŋunde qembe.
1TH 5:3 Kumimbo ŋande yewaŋgo, nore meté yoteto, saŋgirí moré kini, yewaŋgo. Quko watí yewaŋgo quno waka ta horé rambaruru mahiní piyo tewaŋgo. Rambaruru ŋuko pareto simó pisiyoro kowe surumí teteŋgo ŋunde qembe, ko takawero mepémo kini.
1TH 5:4 Quko uni topo, yeko huririko kama yoteŋgo. Asa ko yeŋo naru ŋuko momo uni ŋunde qembe kama maheweya.
1TH 5:5 Dokoro yeko hiyómboro simó ko kosa naru koro simó. Noreko suwo koro simó kini ko huriri koro simó kini.
1TH 5:6 Ŋunde ŋuroko ma etewero. Uni meyowo ŋundo ŋunde teyoteŋgo. Kini, meté nore kape-kape kama tewero, sopo toŋete yowato.
1TH 5:7 Dokoro suwono naŋge unindo eteyoteŋgo, ko suwono naŋge sono nero kape teyoteŋgo.
1TH 5:8 Quko noreko hiyómboro simó. Ŋunde ŋuro kape kama tewato. Ŋunde tero iŋondutu tewero otete ŋu rero newonde meté yunowero otete ŋu rero irisa-irisa kawaware nerewero sosoko qu ŋunde qembe punuwato. Ko Anutuko nore rambaruru koŋgo noreweya ŋuro iŋoro sopowero otete ŋu rero takapu kondé ŋunde qembe punuwato.
1TH 5:9 Dokoro Anutuko piyo tewero quro nore kama rokó yereró. Kini, noreko Uni Paráminani Yesu Kristo koro unipare. Ŋunde ŋuroko Anutuko rambaruru koŋgo noreweya.
1TH 5:10 Kristoko nore samaka yerewero khumaró. Ŋunde tiní norendo toŋe keta yorowatope ma khumatowó, imemoŋgo eneya yoto-yoto rewato.
1TH 5:11 Ŋunde ŋuroko uni topo-topoye rukiso yereya newondeye wimbu inoyuri qembe. No iŋoteno, ye itaka ŋunde naŋge teyoteŋgo.
1TH 5:12 Uni topo, o karo kira yereyoteto. Anutu koro kho uni ye keweroyemo koweyumu teyoteŋgo ŋu ará te yunoyi qembe. Uni Parámimbo owéye yunoní ye roŋgaru yereyoteŋgo.
1TH 5:13 Eneŋo owéye hokoya newonde meté yunoyuri qembe. Dokoro enendo Anutu koro kho qu teyoteŋgo. Ye soso topo-topoyemboya newonde saŋgirí ma tewero, newonde imemo naŋge yuri qembe.
1TH 5:14 Uni topo, mande kondé ŋande yimiroteto, wimbuma uni ŋu roŋgaru yiri qembe, uni sasaro teyoteŋgo ŋu rukiso yiri qembe, uni wimbuye moré kini ŋu samaka yiri qembe, uni soso quya mondó ta yuri qembe.
1TH 5:15 Qeni, o piyimi te yunoyoteŋgo ŋuro topé ma tewero. Kini, naru rokóŋo uni topo-topoyemboya uni soso koya o meté te yunoyuri qembe.
1TH 5:16 Naru rokóŋo niŋgu-niŋgu ti qembe.
1TH 5:17 Hariri tewero otete qu ŋu ma rotowero.
1TH 5:18 O soso ŋuro Anutu yuŋgunaŋi qembe, dokoro Anutu koro iŋo-iŋo ŋuko ŋandiro, yendo Kristo Yesu oteteyó howewaŋgo.
1TH 5:19 Anutu koro Yuqa Surumí quroyemo yote ŋu ma winzumowero.
1TH 5:20 Ye-ye uni ma yesaráŋowero.
1TH 5:21 O soso towoŋoro o meté qu naŋge towoyi qembe.
1TH 5:22 Murí piyimi kate-kate ŋuro sorero kapiyamo yuri qembe.
1TH 5:23 Asa Anutu newonde ime yunoyote ŋu eneŋombo yoriní uni meté horé hamó tunoqi. Anutuko yuqaye, newondeye, koweye kondé soponí Uni Parámi Yesu Kristo pitu ko ŋano maheweya quno ŋuno potóye moré kini ti.
1TH 5:24 Ye neko yereró qundo mande yaró ŋu naŋge howeyote. Ŋunde ŋuroko ŋundiro naŋge teweya.
1TH 5:25 Uni topo, neneŋo hariri ti qembe.
1TH 5:26 Topo-topoye yiyoro epe yuŋguna-yuŋguna ti qembe.
1TH 5:27 Uni Parámi owímo ŋande yimiroteno, uni topo soso kopo yereya sokome ŋa weyoyi qembe.
1TH 5:28 Uni Paráminani Yesu Kristo koro samaka-samaka tuwóŋo ŋu yeya yoní.
2TH 1:1 Nore Pol, Sailas, Timoti, norendo sokome ŋa nakayáŋatowó. Ŋunde tato ye Anutu koro huru-huru Tesalonaika yendémo yoteŋgo, ye Anutu Awananimboya Uni Parámi Yesu Kristo koya womoyoteŋgo, yeno uyarete.
2TH 1:2 Anutu Awananimboya Uni Parámi Yesu Kristo ŋuya samaka-samaka tuwó re yunoní ye newonde imemo yuri qembe.
2TH 1:3 Uni topo, norendo naru rokóŋoro murí meté howero yeŋo Anutu yuŋgunaŋoyoteto. Dokoro, iŋondutuye muko parámi horé tete, ko ye soso newonde meté epe ino-ino parámi teyoteŋgo.
2TH 1:4 Norendo Anutu koro huru-huruko ŋuno yeŋo owéye hokoyoteto. Dokoro ye quhurí parámi koroworo kondé kaŋero kondé Anutu iŋondutuwoyoteŋgo.
2TH 1:5 Ŋunde tiqo, nore ŋande qene iŋoyoteto, ko Anutuko kho hamó tero eneŋo unipareyó wiri yereyote naruyómo owero quro ye rokó yereró. Ŋu murí ŋuro quhurí ŋu korowoyoteŋgo.
2TH 1:6 Anutuko murí roneneŋowí mu howeyote. Ŋunde ŋuroko enendo uni o piyimi ye yunoyoteŋgo qu topé piyimi yunoro
2TH 1:7 ye quhurí ŋunde qu korowoyoteŋgo quya noreya yoriní imaqewato. Ŋuko naru kano tunoqeweya, asa Uni Parámi Yesu koya eneŋo sambo simó kondé ŋuya sambo koŋgo tunomo tunoqero
2TH 1:8 te suru qembe tunoqewaŋgo. Ko uni soso Anutu kama iŋoyoteŋgo quya uni soso Uni Paráminani Yesu ŋuro miti mande ŋu kama howeyoteŋgo quya rambaruru yereweya.
2TH 1:9 Uni ŋundo ronda-ronda piyimi horé rero piyo tero naru suki-suki Uni Parámimboya eneŋo wimbímboro sine parámiyómboya sewemo yowaŋgo.
2TH 1:10 Asa ene maheweya quno ŋuno eneŋo unipare meté horé soso owí hokowaŋgo, ko uni soso mandenani iŋondutuwoyoteŋgo qundo qenero iŋondata parámi tewaŋgo. Ye ŋuya ŋunde tewaŋgo, dokoro, ye mandene iŋoro iŋondutuwoyaŋgurí.
2TH 1:11 Ŋunde ŋuro iŋoro naru rokóŋoro yeŋo Anutuko hariri te inoyoteto. Hariri ŋuko ŋandiro, meté Anutunanimbo oteteye qenero ŋande iŋoweya, no meté neko yerenowó, yero iŋoweya. Ko enendo yeŋo o meté mu tewero quro iŋo-iŋoye ŋu soso riní kondéreweya, ko enendo ye iŋondutuye howero otete meté mu teyoteŋgo ŋu soso riní kondéreweya.
2TH 1:12 Ŋunde tero Anutunanimboya Uni Parámi Yesu Kristo koya samaka-samaka tuwó yunori unindo oteteye qenero Uni Paráminani Yesu koro owí hokowaŋgo. Ko yeŋo owéye ŋuya hokowaŋgo, dokoro ye Yesu koya womaŋgurí.
2TH 2:1 Uni topo, imemoŋgo Uni Paráminani Yesu Kristo ŋuko pitu ko mahiní nore eneya huruwowato. Asa ŋuro kusumbo ri.
2TH 2:2 Naru kano uni kato quko oka qeneweyape ma mande ka iŋoweyape ma sokome ka qenero norendo nakayáŋatowó ye iŋoweya, peka. Ko piŋa mande ŋunde qu ŋande yeweya, Uni Parámimboro naruyó ŋu komo tunoqaró. Piŋa mande ŋuro waka ta ma iŋondataqewero, ko newonde surumí ma tewero.
2TH 2:3 Uni kato ŋundiro kaná yereweya koro. Dokoro ŋu naru ŋuko kina kama tunoqeweya. Kini, koretero uni qambu qundo mande wenda-wenda tero Anutu huwóŋowaŋgo. Huwóŋoyuri uni kanata kato hutuŋo mande hamó wendaqeyote ŋuko tunomo tunoqeweya, ŋu uni ŋuko hamó piyo teweya.
2TH 2:4 Enendo eneŋo owí hokoro oka unipareto qenero, anutu, ye nekoyoteŋgope ma potoruku te inoyoteŋgo, ŋu soso yoriní umbuwaŋgo. Ŋunde tero enendo Anutu koro Ya Surumímo oro kunditero, “Neneŋombo Anutu,” ŋunde yeweya.
2TH 2:5 Komo no yeya yotoro ŋuro yimiranowó. Yembeka iŋo kape taŋgurí?
2TH 2:6 Ko itaka ye ŋande iŋoteŋgo, oka kato uni piyimi ŋu kusiyoyote, quko imemoŋgo, eneŋo naruyómo ŋuno, orosoyiní tunomo tunoqeweya.
2TH 2:7 Dokoro itakako hutuŋo mande wendaqewero murí ŋuko mondó ta khoyó teyote. Quko naru kano uni piyimi ŋu kusiyote ŋundo roto toŋeweya.
2TH 2:8 Ŋu naruko ŋuno hutuŋo mande wenda-wenda uni ŋundo tunomo tunoqeweya. Tunoqiní Uni Parámi Yesu ŋundo mahero sine parámi tero yuqa raŋoro uni ŋu utoro rambaruruwoweya.
2TH 2:9 Uni piyimi ŋu tunomo tunoqeweya quno ŋuno Monimbu koro wimbímo kho tero o wimbí moré kota-kota qambu teweya.
2TH 2:10 Ko o kate-kate piyimi mu ŋunde tero unipare piyo tewaŋgo ŋu kaná yereyote. Unipare ŋuko piyo tewaŋgo, dokoro mande hamó ŋuro kama iŋoyoteŋgo. Ŋunde tero Anutuko rambaruru koŋgo kama yoreweya.
2TH 2:11 Ŋu murí ŋuro Anutuko iŋondutuye roworemoní mande kota-kota ŋu iŋondutuwowaŋgo.
2TH 2:12 Ŋunde ti Anutuko uni soso mande hamó kama iŋondutuworo murí piyimi ŋuro niŋgu-niŋgu teyoteŋgo ŋu topé piyimi yunoweya.
2TH 2:13 Quko uni topo, Uni Parámimbo yeŋo surumí iŋo yunoyote, ko norendo naru rokóŋo yeŋo Anutu yuŋgunaŋoyoteto. Dokoro komo suki Anutuko ye rokó yiriní Yuqa Surumímbo yoriní Anutu koro unipare tunoqero mande hamó ŋu iŋoro iŋondutuwoyaŋgurí. Ŋu muríwore rambaruru koŋgo yoreweya.
2TH 2:14 Ŋunde ŋuro norendo miti mande yesowatowó ŋuwore ye neko yereró. Neko yiriní ye ŋuya Uni Paráminani Yesu Kristo koro owé parámi ŋu rewaŋgo.
2TH 2:15 Asa ko uni topo, kondé kaŋi. Mande soso maŋgonanimbo rondaqe yunatowómbe ma sokomeko nakayáŋatowó ŋu howeyuri qembe.
2TH 2:16 Noreŋo Uni Paráminani Yesu Kristo koya Anutu Awananimboya noreŋo hamó iŋoyotiri. Ko samaka-samaka tuwó nunoro suki-suki newondenani rukisoyoní o meté siyowato ŋuro sopoyoteto.
2TH 2:17 Ŋunde ŋuro meté enendo yeŋo newondeye rukisoyoro wimbu yunoní otete meté qambu tero mande meté qambu yewaŋgo.
2TH 3:1 Uni topo, mandene weŋa ŋuko ŋandiro. Komo yendo Uni Parámi ŋuro piŋa mande ŋu iŋoro seré te inaŋgurí. Asa ko noreŋo hariri tikata piŋa mande ŋu mira kasina-kasina waka ta uyariní unipare ŋunoko ŋuya seré te inowaŋgo.
2TH 3:2 Ko hariri tikata Anutu eneŋombo nore uni piyimi kandeye moŋgo yoreweya. Dokoro uni soso iŋondutu kama teyoteŋgo.
2TH 3:3 Quko Uni Parámimbo o soso yaró ŋu howeweya. Ŋunde ŋuro wimbu ye yunoro Monimbu koro kawaware yereweya.
2TH 3:4 Nore soso Uni Parámimboya womoyoteto. Ŋunde ŋuro ŋande iŋoyoteto, ko yendo mande kondé yimiratowó ŋu itaka teyoteŋgo, ko imemoŋgo ŋuya tewaŋgo.
2TH 3:5 Uni Parámimbo newondeye towo roneneŋoní Anutu koro murí howero unipare newonde meté yunoyuri, ko Kristo koro murí howero kondé kaŋero quhurí korowoyuri.
2TH 3:6 Uni topo, Uni Paráminani Yesu Kristo owímo mande kondé ŋande yimiroteto, ko yendo topo kumimbo mande rondaqe yunatowó ŋu rotoro wimbo-wimbo kunditeyoteŋgo qu ye sorero sewemo yuri.
2TH 3:7 Ye murínani qene howi qembe. Asa yeya yoratowó quno wimbo-wimbo kama kunditatowó,
2TH 3:8 o newero qu kinaŋge kandeye moŋgo kama siyatowó. Kini. Noreko kosano suwono mone koro kho qu tero koweyumu tato. Quhurí yunowero koro.
2TH 3:9 Hamó nore owé parámi moré, ko mepémo te-qonanimboro ye noŋgo kinaŋge siyowato. Quko ŋunde kama tatowó. Kini, noreko ye otete meté qene howewero quro otete ŋu witú yeretowó.
2TH 3:10 Dokoro nore yeya yoratowó quno ŋunoko, mande kondé ŋande yimiratowó, uni kato kho tewero piyimiŋoyote tiníqo, o qímboro ma ini newero.
2TH 3:11 Ŋunde yatowó, dokoro ŋande iŋoteto, uni keweroyemo kato wimbo-wimbo kunditeyoteŋgo. Eneŋo khoye kama tero uni meyowomboro khe u-uye roworemoyoteŋgo.
2TH 3:12 Asa norendo Uni Parámi Yesu Kristo koro owímo mande kondé yero uni ŋu yunoteto, ene mondó ta kunditeya, eneŋombo khoye teya o qoyemboro te neyuri.
2TH 3:13 Uni topo, ye otete meté teyowero ŋuro ma piyimiŋowero.
2TH 3:14 Uni kato sokome nakayáŋatowó ŋa kama howeyoweya tiníqo, ye uni ŋu rokóŋo rotoro sewemo yuri qembe. Ŋunde ti oteteyó ŋuro kowi piyo teweya.
2TH 3:15 Quko saŋgirí ma yunowero. Kini, ŋuko toponani, ye iŋoya roŋgaruwoyi qembe.
2TH 3:16 Naru rokóŋo Uni Parámi eneŋombo newondeye riníka ime yoní. Uni Parámimbo yeya soso yoní.
2TH 3:17 No Pol neneŋombo yuŋguna yerewero mande ŋa nakayáŋoteno. Ŋu rokó ŋuwore sokome soso nakayáŋoyoteno ŋu rokóŋoteno. Ŋundiro naŋge kandenembo nakayáŋoteno.
2TH 3:18 Uni Paráminani Yesu Kristo koro samaka-samaka tuwó ye soso koya yoní.
1TI 1:1 No Pol, Kristo Yesu koro asáŋowí uni ka, dokoro Anutu, Rambaruru Koŋgo Norewero Uni ŋuya Kristo Yesu, o meté sopoyoteto ŋuro murí ŋuyako no rokó niririyó.
1TI 1:2 Timoti, sokome ŋa keŋo nakayáŋoteno. Keto iŋondutuwiqo, neneŋo naŋone hamó tunoqaró. Anutu Awandoya Kristo Yesu, Uni Paráminanimboya samaka-samaka tuwó te kunoro, sikíŋge te kunori, newonde imemo yoroweya.
1TI 1:3 Komo, no Efesus yendé rotoro Masedonia mirako uyarewero tanowó quno ŋuno mande ŋande kimiranowó, ko Efesus ŋuno yotoya Anutu koro unipare ŋu sopo yere qembe. Ŋunde tero uni kumi mande kondé ŋande yimito qembe, “Ye unipare mande enesó-enesó ma rondaqe yunoyowero.
1TI 1:4 Kowe ye sowo mande kina-kina koya usisambatoro owéye qambu ŋuro kondé ma iŋowero.” Ŋunde yimito qembe, dokoro o soso ŋunde quko kiro mande naŋge riní tunoqeyote, Anutu koro kho qu ka kama teyote. Kini, nore iŋondutuwore naŋge Anutu koro kho qu teyoteto.
1TI 1:5 Mande kondé ŋuro murí muko ŋandiro, uni soso newondeye sara-sara tiní, oteteye sopowero quro iŋo-iŋo meté mu tero, iŋo-iŋo hamó qu teyowaŋgo, ko ŋunde tero topoye newonde meté yunowaŋgo.
1TI 1:6 Uni kumimbo otete ŋu rotoro, kape-kape tero, mande kina qu howeyoteŋgo.
1TI 1:7 Uni ŋundo hutuŋo mande ŋuro murí ŋu kondé rondaqe yunoyoteŋgo, quko mande ŋu hamó kama iŋoyi tondaŋeyote.
1TI 1:8 Nore iŋoteto, ko uni kato hutuŋo mande ŋu iŋoro hamó howeyote tiníqo, hutuŋo mande ŋundo o meté ka riní tunoqeyote.
1TI 1:9 Hutuŋo mande ŋuko unipare roneneŋowí roŋgaru yerewero koro kini. Kini, unipareto otete piyimi teyoteŋgo ŋu roŋgaru yereyote. Oteteye piyimi ŋuko ŋandiro: hutuŋo mande wendaqeyoteŋgo ko wiri yerete uni mandeye kama howeyoteŋgo; Anutu huwóŋoyoteŋgo ko quhurí teyoteŋgo; Anutu koro oteteyó rotoyoteŋgo ko noko koro otete qu howeyoteŋgo; awa-náye yuroyi khumoteŋgo, unipare meyowo yuroyi khumoteŋgo;
1TI 1:10 se simbururu teyoteŋgo ko urumuni kaya urumuni meyowomboya eneqaŋge se simbururu teyoteŋgo; meyowomboro simóye momo teyoteŋgo; mande kota yeyoteŋgo ko mande khono ŋuno uni kaná yereyoteŋgo. Otete meyowo ŋuya teyoteŋgo, ko otete soso ŋuko mande hamó mu rondaqe yunanowó ŋu ri umbuyote.
1TI 1:11 Mande hamó ŋuko Anutu meté horé ŋundo miti mande kekere ŋu re nunoní yesowanowó ŋu howeyote.
1TI 1:12 Uni Paráminani Kristo Yesu wimbu re nunaró ŋundo no kho meté teyoteno ŋu niyo iŋoro eneŋo khoyó tewero rokó nereró. Ŋuro yuŋgunaŋoyoteno.
1TI 1:13 Hamó, komo no yesaráŋoro eneŋo unipareyó saŋgirí te yunoro kuma parámi teyanowó. Quko ene ŋande iŋaró, komo no iŋo-iŋone meté horé kini, iŋowe tondaŋewero mepémo kini, ko kama iŋondutuwoyanowó. Ŋu murí ŋuro no sikíne te nunaró.
1TI 1:14 Paráminanimbo samaka-samaka tuwó parámi nunaró. Ŋunde tiní Kristo Yesuko newondene okokowoní ene iŋondutuworo newonde meté unipare yunoyoteno.
1TI 1:15 Mande ŋako hamó tiní meté unipare soso iŋowaŋgo: ko Kristo Yesuko quhurí unipare rambaruru koŋgo yorewero quro nokono maheró. Ko nondoko uni piyimi horé; hamó, unipare piyimi yoteŋgo ŋuro uni kembé ŋuko no.
1TI 1:16 Quko Kristo Yesuko sikíne te nunoro topé kama taró. Ŋuro tero enendo unipare imemoŋgo ene iŋondutuworo yoto-yoto suki-suki rewaŋgo ŋu otete meté ŋu witú yereró.
1TI 1:17 Anutu ŋuko wiri yerete uni suki-suki yoweya qu, kama khumoweya, norendo qenewero mepémo kini. Eneko Anutu hamó kanata na. Ŋunde ŋuro naru suki-suki owí hokoya owé parámi inato. Ŋu hamó.
1TI 1:18 Timoti neneŋo naŋone, mande kondé ŋa kimiroteno, dokoro ŋande iŋoteno, komo ye-ye unindo keŋomboro mande kumi yaŋgurí. Ke meté keŋo ye-ye mande yaŋgurí ŋuro iŋoya wimbu titiyoya keŋo khoke te qembe. Kho ŋuko kuma meté mu qembe, ko keto kuma uni qembe tunoqaró.
1TI 1:19 Ŋunde tero iŋondutu taró ŋu kondé toworo otete sopowero quro iŋo-iŋoke meté mu naŋge howe qembe. Uni kumimbo iŋo-iŋo meté ŋu huwóŋoro waŋgoko toro puŋomo tokoŋaró qembe iŋondutuye ri piyo taró ŋu.
1TI 1:20 Himeneus koya Aleksanda koya ŋunde naŋge tariyó. Otete piyimi tiriqo, nondo yorero Monimbu kandímo yorotanowó. Ŋunde tero otete meté mu qene iŋoro imemoŋgo Anutu pitu ko kama yesaráŋowari.
1TI 2:1 Asa ko koretero kondé ŋande yimiroteno, ko ye haririko Anutu nekero unipare soso samaka yerewero quro hariri tero o tukuni teteŋgo ŋuro kirayoya Anutu yuŋgunaŋoyuri qembe.
1TI 2:2 Ye wiri yerete uni soso koro hariri teyuri qembe. Ŋunde tero nore soso meté kunditero, newonde imemo yotoro, Anutu koro murí howero, owé meté mu rewato.
1TI 2:3 Ŋu murí ŋuko meté, ko Anutu, Rambaruru Koŋgo Norewero Uni ŋundo ŋuro metéŋoyote.
1TI 2:4 Enendo uni soso rambaruru ŋu takawaŋgo ŋuro yero iŋoyote, ko mande hamó ŋuro murí ŋu iŋowaŋgo, yero iŋoyote.
1TI 2:5 Dokoro Anutu kanata na yote. Kowe keweroko uni kanata naŋgeko Anutu koya noreya keweronanimo yote, ŋuko uni ka, Kristo Yesu.
1TI 2:6 Enendo uni soso kimo yerewero quro eneŋo yoto-yotoyó rotaró. Rotoní o taró ŋuro piŋa mande naru metémo ŋuno iŋatowó.
1TI 2:7 Nondo mande ŋuro yesowowero uni ka tunoqero, asáŋowí uni tunoqanowó. Kota kini, no hamó yeteno. Nondo kho hamó tero kama rotoro uni wini meyowo soso miti mande rondaqe yunoyoteno.
1TI 2:8 Ŋunde ŋuroko no ŋande iŋoteno, uni yendéne-yendéne soso Anutu koro murí howero kandeye hokoro newonde saŋgirí, kiro mande rotoro hariri tewaŋgo, yero iŋoteno.
1TI 2:9 Ŋundiro naŋge pareto murí meté howero tuwi meté ta naŋge rimiwaŋgo. Asa nakayáye tewero quro huye ma wiwiyowero, ko golpe ma pehe koweyemo ma rewero, ko tuwi kimoyó parámi horé mu ma tewero.
1TI 2:10 Kini, ye pare, ye ŋande yeteŋgo, “Nore Anutu potoruku te inoyoteto.” Ŋunde yero iŋoro otete meté mu tewaŋgo tiníqo, otete ŋuko nakayáye ŋunde qembe teweya.
1TI 2:11 Pareto Anutu koro mande iŋoteŋgo quno ŋuno meté owéye ri umbuní maŋgoye kusiyowaŋgo.
1TI 2:12 Nondo pareto Anutu koro mande koro murí rondaqe yunowaŋgo ŋuro soré yereyoteno. Kowe pareto uni wiri yereweya ŋuro soré yereyoteno. Pare soso maŋgoye kusiyoro mande naŋge iŋowaŋgo.
1TI 2:13 Dokoro Anutuko Atam korete toworoqota, tukú Ewa towaró.
1TI 2:14 Atamko mande kota ŋu kama iŋondutuwoyaró. Kini. Pare ŋundo mande kota ŋu iŋondutuworo quhurí taró.
1TI 2:15 Quko pareto iŋo-iŋo meté howero khe meté ŋu kama rotoro, unipare newonde meté yunoro, Anutu koro oteteyó howeyowaŋgo tiníqo, asa simó pisi yerewaŋgo quno ŋuno rambaruru takawaŋgo.
1TI 3:1 Mande ŋako hamó naŋge, ko uni ka, Anutu koro unipare sopo yerewero koro kho qu reweya, yero iŋote ŋuko kho meté mu tewero ŋuro iŋoyote.
1TI 3:2 Ŋunde ŋuroko sopo-sopo uni ŋunde quko unipareto oteteyómboro yesaráŋowero mepémo kini. Eneko pare kanata koro kamí qembe yotoro eneŋo yoto-yotoyó meté soporo iŋo-iŋo meté qu howero otete meté qu naŋge tero uni khe koŋgo qu mahi samaka yerero mande rondaqe unipare yunote quno ŋuno iŋoyi tondaŋete.
1TI 3:3 Uni ŋunde quko wain parámi kama neyote ko kiro mande tero kuma kama teyote. Kini, uni samaka yerero newonde ime naŋge teyote. Mone rewero quro kama iŋoyote.
1TI 3:4 Uni ŋunde quko suwisawiyó meté sopo yiriní eneŋo simó ará te inoro maŋgó howeyoteŋgo.
1TI 3:5 (Qeni, uni ka suwisawiyó meté kama sopo yereyote ŋuko Anutu koro huru-huru ŋu meté sopo yerewero mepémo kini, hamómbe?)
1TI 3:6 Asa sopo-sopo uni ŋunde quko naru piru Yesu iŋondutuwoyaró. Dokoro itaka naŋge iŋondutuworo waka ta sopo-sopo uni tunoqete tiníqo, eneŋo iŋoní oníqo, enendo Monimbu qembe topé piyimi reweya.
1TI 3:7 Asa sopo-sopo uni ŋunde quko sono kama raŋgurí ŋuro toŋeyemo owí meté reyote. Ŋunde kini tiníqo, owí ri umbuní Monimbu koro powerako towoweya.
1TI 3:8 Ŋundiro naŋge Anutu koro kho uni tomó-tomó ŋuyako unipareto oteteyemboro ará te yunoyoteŋgo. Uni ŋunde quko maŋgo irisa ŋunde qembe kama yotoro wain parámi kama nero mone siyowero quro kama iŋoyoteŋgo.
1TI 3:9 Uni ŋunde quko otete sopowero quro iŋo-iŋoye meté mu howero Anutuko iŋondutu tewero murí ŋu riní tunoqaró ŋu iŋomukoteŋgo.
1TI 3:10 Koretero khoye towotero qeno qembe. Ene kho meté teroqo Anutu koro kho uniyó yorowaŋgo.
1TI 3:11 Ŋundiro naŋge kho uni ŋuro pare qu ŋuko otete meté naŋge teyote. Ŋunde tero unipare kama yesará yerero, eneŋo yoto-yotoyó meté soporo, otete meté kama rotoyote.
1TI 3:12 Anutu koro kho uni ŋuko pare kanata koro kamí qembe yotoro, suwisawiyó ŋu meté sopo yereweya.
1TI 3:13 Dokoro uni ŋunde ŋuko kho meté teyoteŋgo qundo owé meté rero wimbu rero Kristo Yesu kondé iŋondutuwoyoteŋgo.
1TI 3:14 No keno imemoŋgo ta uyarewero, yero iŋoteno. Ko koretero oresaka mande ŋa nakayáŋoyoteno. Ŋundiro
1TI 3:15 no keno waka ta uyarewero mepémo kini tiníqo, sokome ŋa qenero Anutu koro suwisawiyó yimiri iŋoro otete meté mu tewaŋgo. Anutuko yoto-yotoyó moré, ko suwisawiyó ŋuko eneŋo huru-huru ŋu naŋge. Kowe eneŋo huru-huru ŋuko tatá kondé ŋunde qembe mande hamó ŋu samakaŋoyote.
1TI 3:16 Hamó horé, Anutu howewero murí komo tapuŋaró ŋuko iŋo-iŋo parámi ka. Yesuko uni hamó tunomo tunoqiní, Yuqako, eneko uni roneneŋowí, yero nekoní, sambo simómbo ene qeni, uni wini enesó-enesó keweroyemo ŋuro yesowoyi, nokono ŋuno unipareto ŋuro iŋondutuwoyi, Anutuko re koreko oní owé parámi horé raró.
1TI 4:1 Yuqa Surumímbo tunomo ŋande yete, ko imemoŋgo, naru weŋa quno, uni kumimbo iŋondutuye rotoro yuqako kaná yereyoteŋgo qu yohowewaŋgo, ko mande ka yuqa piyimimbo rondaqe yunoyoteŋgo ŋu howewaŋgo.
1TI 4:2 Mande rondaqeyoteŋgo ŋunde qu kota uni maŋgoye irisa qundo yeyoteŋgo, dokoro uni ŋuro otete sopowero quro iŋo-iŋoye muko piyo taró, kewámbo qaní roworemaró ŋunde qembe.
1TI 4:3 Ŋu uni ŋuko unipare epe re-re tewero soré yereyowaŋgo, ko o newero qu enesó-enesó soré yereyowaŋgo. Quko nore mande hamó ŋande iŋoteto, Anutuko o newero ŋu towaró, ko nore iŋondutu unipare, nore meté siyoro Anutu yuŋgunaŋoro newato.
1TI 4:4 Dokoro, Anutuko o towaró ŋuko soso meté mu naŋge. Koretero ye yuŋgunaŋowaŋgo tiníqo, oka ma huwóŋowero.
1TI 4:5 Anutu koro mandímboya yeŋo haririyemboya o soso ŋu riní Anutu eneŋo horé teyote.
1TI 4:6 Ko mande soso ŋu rero uni topo yunoweya tiníqo, ke Kristo Yesu koro kho uni meté ŋunde teweya. Ŋunde tero ke mande meté mu iŋondutuwoyaró quya iŋo-iŋo meté mu howeyote quya wimbu kunoní kondéreweya.
1TI 4:7 Quko uni piyimimbo mande koroqe enesó-enesó yeyoteŋgo ŋu huwóŋo qembe. Huwóŋoro iŋo-iŋoke rika kondériní Anutu koro murí naŋge howe qembe.
1TI 4:8 Qeno, uni kato kundo tewero quro kowí riní kondéreweya, ko otete ŋunde qundo soŋga ta samakaŋoweya. Quko nore Anutu koro murí howeyoteto quno ŋuno otete ŋunde qundo naŋge nore hamó-hamó samaka nereyote. Hamó, otete ŋunde qundo itaka nokono ŋano o meté nore nunoyote, ko yoto-yoto imemoŋgo tunoqeweya ŋunoko o meté nunoweya.
1TI 4:9 Qeno, mande ŋako hamó ko unipare soso meté iŋoro iŋondutuwowaŋgo.
1TI 4:10 Ŋuko ŋandiro: Anutuko yoto-yotoyó moré, ko nore enendo rambaruru koŋgo noreweya ŋuro sopoyoteto. Enendo unipare soso meté yoreweya, ko nore iŋondutu unipareyó hamó noreweya. Asa mande ŋuro koweyumu parámi teyoteto.
1TI 4:11 Ke mande ŋa rero unipare yimitoro iŋo-iŋo rondaqe yuno qembe.
1TI 4:12 Keko simó keta naŋge, ŋu hamó. Quko uni kato ŋunde ŋuro ma yesará kerewero. Kini, mande meté mu yero, khe u-u meté mu howero, newonde meté unipare yunoro, otete sara qu naŋge te qembe. Ŋundiro naŋge iŋondutuke witú yirikata keŋo oteteke qenero kohowewaŋgo.
1TI 4:13 Keto no sopo nereyote quno ŋuno, kho kondé tero sokome weyoro murí ŋuro yesoworo iŋo-iŋo rondaqe yuno qembe.
1TI 4:14 Komo unindo keŋo ye-ye mande ka yaró, ko huru-huru koro tapá unindo kandeye re kembakemo raŋgurí. Ŋunde ti Anutuko kho meté tewero koro puriŋo ka kunaró. Asa ko puriŋo ŋu ma rotowero.
1TI 4:15 Kho ŋuro kondé iŋo qembe. Naru rokóŋo ŋunde tiqo, unipare soso muríŋge qenero niŋgu-niŋgu tewaŋgo.
1TI 4:16 Do iŋo-iŋo ka rondaqe yunoyote ŋuya oteteke ŋuya kondé sopo qembe. Ke wimbu rero ŋunde teweya tiníqo, Anutuko khokemo ŋu noŋgo qenero rambaruru koŋgo koreweya, ko ene unipare maŋgoke iŋoyoteŋgo ŋu ŋuya yoreweya.
1TI 5:1 Ke uni koŋgomu roŋgaru yereweya quno ŋuno saŋgirí ma yunowero. Kini, awaŋge horé ŋunde qembe iŋondutuye ri kondéreweya. Simó keta ŋuya kone-topoke horé ŋunde qembe iŋondutuye ri kondéreweya.
1TI 5:2 Pare koŋgomu ŋuya náŋge horé ŋunde qembe iŋondutuye ri kondéreweya. Pare keta ŋuya simó-kuwoŋge horé ŋunde qembe otete sara-sara howero iŋondutuye ri kondéreweya.
1TI 5:3 Pare wapu horé ŋuro ará te yuno qembe.
1TI 5:4 Asa pare wapu ka naŋo-simó moré ko usi-sí moré tiníqo, sowe-soweyómbo Anutu koro oteteyó howero eneŋo utatáye ŋuro mepé te yunoro náye, umbiye sopo yerero roŋgaru yerewaŋgo. Anutuko otete ŋunde ŋuro iŋote.
1TI 5:5 Asa pare wapu horé ka enemata yorote, quko ŋande iŋote, “Anutuko noriní meté tewano,” yero kosa suwo rokóŋoro hariri tero Anutu kirayoyote.
1TI 5:6 Quko pare wapu kato eneŋomboro ye iŋoro niŋgu-niŋgu naŋge tero howeyote tiníqo, toŋí keta yorote, quko ene khumowí ŋunde qembe.
1TI 5:7 Ŋunde ŋuroko keto pare wapu yimiroyi otete roneneŋowí naŋge ti unipareto eneya mande piyimi kama yewaŋgo.
1TI 5:8 Ko iŋi. Uni kato eneŋo suwisawiyómboya iwí-nimí pare-simómboya kama sopo yerero roŋgaru yereyote tiníqo, ene iŋondutuyó ŋu rotoro, kape uni piyimi ŋunde qembe tunoqeyote.
1TI 5:9 Meté keto pare wapu horémboro owéye nakayáŋoyi huru-huru ŋundo samaka yerewaŋgo. Quko pare wapu soso kini, kumima naru 60 ŋunde rotoro komo kamí kanata naŋge taró ŋuro naŋge nakayáŋo qembe.
1TI 5:10 Kowe pare wapu meté ŋundo otete meté kumi teyaŋgo ŋu naŋge owéye nakayáŋo qembe. Asa enendo simóye meté sopo yerero roŋgaru yereyaŋgo, ko uni khe koŋgo qu mahi samaka yereyaŋgo, ko unipare meté horémboro sunará teyaŋgo, ko uni quhuríye moré mu samaka yereyaŋgo, ko otete meté naŋge teyaŋgo. Asa pare wapu o soso teyaŋgo ŋu naŋge owéye nakayáŋo qembe.
1TI 5:11 Quko pare wapu keta quro owéye ma nakayáŋowero. Dokoro koweye saŋaní ŋuro yero iŋoyiqo, Kristo koro kho qu rotoro kame tewero pitu ko iŋowaŋgo.
1TI 5:12 Asa ko topé piyimi rewaŋgo, dokoro ŋundiro mande koretero kusiyaŋgurí qu ka wendaqeteŋgo.
1TI 5:13 Ko ene otete kaŋuya teyoteŋgo. Wimbuma tero ya enesó-enesó ŋuno wimbo-wimbo kunditero unipare kumimbo o teyaŋgo ŋu iŋoro uyare mahe tero unipare meyowomboro huwó mande ye yunoyoteŋgo.
1TI 5:14 Ŋunde ŋuroko no iŋoteno pare wapu keta qundo meté kame tero simó pisiyoro yaye ŋu sopowaŋgo. Unipareto otete piyimiye ŋu qenero huwó yerewaŋgo koro.
1TI 5:15 Hamó, pare wapu kumimbo ore meté ŋu rotoro Monimbu koro khe qu howeyaŋgo.
1TI 5:16 Asa iŋondutu pare kato nimímbe ma umbí pare wapu taró tiníqo, ene meté sopo yerero roŋgaru yereweya. Ŋunde tiníqo, huru-huru ŋundo koweyumu kama tero pare wapu enesó yoroteŋgo qu meté samaka yerewaŋgo.
1TI 5:17 Huru-huru koro tapá uni kho meté teyoteŋgo ŋu, ará te yunoya kimoye yunoyi qembe. Ko tapá unindo Anutu koro mande qu wisiyoro unipare yunoyoteŋgo ŋu, ará parámi te yunoya kimoye yunoyi qembe.
1TI 5:18 Dokoro sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, “Makaoko rais kowí khete rumuniŋoyote quno ŋuno maŋgoye ma kusiyowero.” Ko mande kaŋuya ŋande yete, “Kho uni ŋu meté kimoye rewaŋgo.”
1TI 5:19 Asa naru kano uni kanata kato ŋande yeweya, “Tapá uni ŋundo o piyimi ta.” Topone, mande ŋunde yiníqo, kusumbo ma rewero. Asa uni irisape ma uni kapusa ŋunde qundo yiqota maŋgoye iŋo qembe.
1TI 5:20 Ko uni kembé kumimbo o piyimi tiqo, yorero uni soso toŋeyemo roŋgaru yere qembe. Ŋunde ti meyowo ŋu yiyoro sasaro tewaŋgo.
1TI 5:21 Anutu koro toŋímo ko Kristo Yesu koro toŋímo ko sambo simó Anutuko rokó yereró ŋuro toŋeyemo, no ke kimiroteno, mande soso ŋa iŋoro roneneŋo sopo yere qembe. Uni owí morémbe ma owí moré kini quro ore kanata na howero roŋgaru yere qembe.
1TI 5:22 Ke kho uni ka rokóŋoro kandeke saŋanímo waka ta ma rewero. Ko mande kaŋuya ŋandiro, uni meyowomboro quhurí teyoteŋgo ŋuya nembe ma rewero. Anutu toŋímo sara yowero ŋuro keŋomboro iŋo qembe.
1TI 5:23 Sono kiŋo naŋge ma newero. Kini, qahuŋge samakaŋoro se khumo qahuŋgemo yote ŋu riní kini tewero quro wain soŋga ta ne qembe.
1TI 5:24 Uni kumimboro quhuríye muko tunomo yote, unipare ronda yerewero naruyómo ŋuno piŋa mandeye waka ta areweya. Quko uni kumimboro quhuríye muko sóqeyote. Imemoŋgo naŋge tunomo tunoqeweya.
1TI 5:25 Ŋundiro naŋge otete meté mu tunomo yote. Quko otete meté mu itaka sóqeyote ŋu ŋuya imemoŋgo tunomo tunoqeweya.
1TI 6:1 Anutu koro unipare soso unindoro kho simó yoteŋgo qu, eneŋo uni parámiye ŋuro ará te yunoyuri qembe. Unipareto oteteye qenero Anutu koro owí ŋuya miti mande ŋuya yesaráŋowaŋgo koro.
1TI 6:2 Asa iŋondutu unindo kho simó ka sopoyote tiníqo, kho simó ŋuko parámiyó ŋuro ma iŋowero, “Ŋuko topone, enina, no meté mandí wendaqewano.” Kini, kho meté horé naŋge te inowaŋgo. Dokoro parámiyó Anutu iŋondutuwoní Anutuko ene surumí iŋo yunoyote. Asa naru rokóŋo unipare iŋo-iŋo ŋa yunoya newondeye ri kondéreweya.
1TI 6:3 Uni kato mande koroqe rondaqe yunoro Uni Paráminani Yesu Kristo koro mandímboya Anutu koro murí ŋuro iŋo-iŋo ŋuya huwóŋoyote tiníqo,
1TI 6:4 uni ŋuko eneŋo owí hokoyote naŋge, oka kama iŋoní tondaŋete. Kini. Epe taka-taka tewero iŋo-iŋo piyimi ŋuro iŋoyote ko o tomó ta ka ŋuro kiro kuma teyote. Oteteyómbo unipare yoriní newonde tutu tero, kiro kuma tero, unipare meyowo yesará yerero, topoyemboro newonde piyimi teyoteŋgo.
1TI 6:5 Ko naru rokóŋo uni piyimi ŋundo epe kiro-kiro yeyoteŋgo. Otete piyimi soso ŋundo uni ŋuro iŋo-iŋoye rambaruruwoní mande hamó mu qene iŋowero mepémo kini. Ŋunde tero ŋande iŋoyoteŋgo, “Nore Anutu koro murí howeroqota nokono wondo situwi parámi rewato.”
1TI 6:6 Quko nore Anutu koro murí howeroqota date yoteto ŋuro metéŋowato quno ŋuno o meté horé rewato.
1TI 6:7 Dokoro ná-námanimbo pisi nereŋgurí quno onani moré kini tunoqatowó. Ko khumowato quno ŋuya oka kama se toŋewato.
1TI 6:8 Nore o newero qu, tuwi teyoteto, ŋuko mepémo ŋu.
1TI 6:9 Unipare wondo koro iŋoyiqo, situwiyembo towo yiriní situwi parámi rewero nuŋgurí ŋuko powerako uyi kondé yondowoyote. O parámi ŋuro iŋoyoteŋgo quno ŋuno newondeye ariní otete piyimi kate-kate howero piyo temukoteŋgo.
1TI 6:10 Mone rewero iŋo-iŋo ŋuko otete piyimi kate-kate ŋuro murí. Uni kumi mone koro iŋoyoteŋgo, ŋu otete ŋundo yowosoní iŋondutuye rotoyi o piyimi kate-kate newondeye saŋgawoní piyo tewaŋgo.
1TI 6:11 Quko ke Anutu koro uni, otete piyimi ŋu soso qene sorero huwóŋo qembe. Ŋunde tero murí ŋaro howe qembe: otete roneneŋowí, Anutu koro murí, iŋondutu rewero murí, unipare newonde yunowero murí, quhurí kondé korowowero murí, unipare newonde ime yunowero murí.
1TI 6:12 Iŋondutu teyote ŋu meté howero kho kondé te qembe. Komo Anutuko yoto-yoto suki-suki rewero quro rokó kiriní iŋondutu tero unipare qambu toŋeyemo ŋuro yesowaró. Asa yoto-yoto suki-suki ŋu kondé towo qembe.
1TI 6:13 Anutuko o soso quro yoto-yotoye yunoyote, ko komo Kristo Yesu kaŋero Pontius Pailat toŋímo mande meté tunomo yesowaró. Asa no Anutu koya Kristo Yesu toŋeyarimo no mande kondé ŋande kimiroteno.
1TI 6:14 Mande kondé kimiroteno ŋu meté howero o koroqe ma tewero. Hamó, otete meté mu naŋge howeyuriyate Uni Paráminani Yesu Kristo tunoqe maheweya.
1TI 6:15 Enendo naru Anutuko rokóŋaró ŋuno maheweya. Asa Anutu ŋuko meté horé, ene kanata ŋundo naŋge o soso sopoyote. Enendo wiri yerete uni wiri yereyote, ko ene uni pará-pará soso koro uni parámiye.
1TI 6:16 Enendo naŋge kama khumoweya. Hiyó parámimo yorote, ko nore taŋgímo uyarewero mepémo kini. Uni kato ene kama qeneró, ko qenewero mepémo kini. Naru suki-suki owí hokato wimbí kondé yoroweya. Ŋu hamó.
1TI 6:17 Ke noko koro onoŋo uni ŋande yimirika iŋowaŋgo, owéye ma hokowero. Wondo situwi ŋu kuyepo kini teweya, peka. Ŋunde ŋuroko ye situwi ŋu ma iŋondutuwowero. Kini. Anutu naŋge iŋondutuwoyi, dokoro Anutu eneŋombo nore o parámi nunoní niŋgu-niŋgu teyoteto.
1TI 6:18 Ke ŋande yimirika iŋowaŋgo, otete meté mu naŋge parámi ti qembe. Ko unipareto kira yereyoteŋgo quno ŋuno parámi yunoya samaka yiri qembe.
1TI 6:19 Ŋunde tero o meté horé ŋu koporo naru imemoŋgo tunoqeweya quno meté yowaŋgo, ko yoto-yoto hamó horé ŋu kondé towoyi.
1TI 6:20 Timoti, Anutuko kho kunaró ŋuro kondé sopo qembe. Mande enesó-enesó qundo Anutu koro iŋo-iŋo qu kama howete ŋu huwóŋo qembe. Naru kano unindo iŋo-iŋo enesó-enesó ŋuro epe mito-mito tero, yate-yate ŋande iŋoyoteŋgo, “Nore ŋundiro iŋomukowato.” Quko ŋunde kini, iŋo-iŋoye kota naŋge. Ŋu ŋuya huwóŋo qembe.
1TI 6:21 Uni kumi iŋo-iŋo ŋunde qu howero iŋondutuye rotaŋgurí. Anutu koro samaka-samaka tuwó yeya yoní.
2TI 1:1 No Pol, Kristo Yesu koro asáŋowí uni. Anutuko yoto-yoto Kristo Yesu quroko ŋu nore nunowero ŋuro mande kusiyaró. Asa ko eneŋo iŋo-iŋoyó howero yoto-yoto ŋuro yesowowero quro no rokó nereró.
2TI 1:2 Timoti, keko neneŋo naŋone horé, nondo sokome ŋa keŋo nakayáŋoteno. Meté Anutu Awandoya Uni Paráminani Kristo Yesu koya samaka-samaka tuwó kunoro, sikíŋge te kunoro newondeke riri ime yoweya.
2TI 1:3 No iŋo-iŋo sara quwore Anutu koro khoyó usisambanembo taŋgurí ŋu ŋuya teyoteno. Ŋunde tero Anutu yuŋgunaŋoro kosa suwo keŋo hariri teyoteno.
2TI 1:4 Nondo tendoro toŋeŋgeporo sonoyó umbuyote ŋuro iŋoro pitu ko kiyowero kondé iŋoyoteno. Ŋunde kiyoroqo, niŋgu-niŋgu parámi tewano.
2TI 1:5 No ŋande iŋoteno, keto Yesu hamó iŋondutuwoyote. Koretero umbike Lois koya náŋge Yunis koya iŋondutuwoyariyó, itaka ke ŋuya ŋunde naŋge iŋondutuwoyote.
2TI 1:6 Ŋunde ŋuroko nondo, iŋo-iŋoke reweka otoqoní, yero iŋoteno. Komo nondo kandene kembakemo rewe Anutuko puriŋo kunoní te sombé qembe newondekemo tunoqaró. Asa ko itaka te sombé ŋu huwoka kaŋuya parámi qaní.
2TI 1:7 Dokoro, Anutuko Yuqa nore nunaró ŋuko nore noriní kama soreyoteto. Kini, ŋu Yuqa ŋundo nore wimbu nunoní unipare newonde meté yunoro yoto-yotonani kondé sopoyoteto.
2TI 1:8 Ŋunde ŋuro Uni Paráminanimboro mandí yewero quro kowi piyo ma tewero, ko no eneŋo kusi-kusi uniyó, neneŋo kowi piyo ma tewero. Kini, ke Anutu koro wimbí kondé ŋu reya noya quhurí koroworo miti mande ye qembe.
2TI 1:9 Anutuko rambaruru koŋgo nore noraró, ko eneŋo unipareyó tunoqewero quro neko nereró. Quko enendo norendo kho ka tatowó ŋuro iŋoro kama neko yereró, kini. Anutu eneŋombo yero Kristo Yesuwore samaka-samaka tuwó nore nunaró. Hamó, komo suki, enendo oka kama towoyoní, o ŋu nunowero ŋuro, ye iŋaró.
2TI 1:10 Quko itaka, enendo Kristo Yesu, noreŋo Rambaruru Koŋgo Norewero Uninani ŋu tunomo tunoqaró quno ŋuno samaka-samaka tuwó ŋu rihimaró. Rihimoro miti mandewore kindo khumowero ŋu riní umbuní yoto-yoto suki-suki rero hiyómo rotoní qeneyoteto.
2TI 1:11 Ŋunde tero no rokó niriní miti mande ŋuro yesowowero uni tunoqanowó, asáŋowí uni tunoqanowó, rondaqe-rondaqe uni tunoqanowó.
2TI 1:12 Ŋu murí ŋuro quhurí korowoyoteno. Quko ŋuro kowi piyo kama teyoteno. Dokoro no dani karo iŋondutuwoyanowó ŋuro iŋomukoteno. Ko ŋande iŋoyoteno, enendo neneŋo re inanowó ŋu meté kawaware tiní naru weŋa quno ŋuno meté yowano.
2TI 1:13 Komo nondo mande meté rondaqe kunanowó. Asa Kristo Yesuwore iŋondutu meté tero newonde meté yunoro mande ŋu towoya howe qembe.
2TI 1:14 Asa keto Yuqa Surumí quronanimo yote ŋuro wimbímbo mande meté kunaró ŋu kawaware te qembe.
2TI 1:15 Ke ŋande iŋote, Esia mira parámimo ŋuno uni soso, Pikelus ko Heromokenes ŋuya, ŋu soso no norotomukaŋgurí.
2TI 1:16 Uni Parámimbo Onesiporus koya suwisawiyómboya sikíye te yunoní. Dokoro enendo naru qambu no newondene riní meté taró. Ko enendo no kusi-kusi yano yoteno ŋuro kowi piyo kama teyote.
2TI 1:17 Kini, Rom yendémo ŋano mahero koweyumu tero no seqa nereyate niyaró.
2TI 1:18 Uni Parámimbo naru weŋa quno sikí te inoní. Ke ŋande iŋomukote, enendo Efesus yendémo ŋuno naru qambu no samaka nereyara.
2TI 2:1 Asa, nene naŋone, Kristo Yesu koro samaka-samaka tuwó reya kondé kaŋeyoto.
2TI 2:2 Ko mande soso nondo unipare toŋeyemo yewe iŋaró, mande ŋu reya uni topo otete meté howeyoteŋgo ŋu yunoyika enepa naŋge rondaqero uni meyowo yunowaŋgo.
2TI 2:3 Kristo Yesu koro kuma uniyó qembe noya quhurí korowo qembe.
2TI 2:4 Uni ka kuma unindoro kho teyote ŋuko kho enesó-enesó meyowo ŋu ŋuya kama towoyoweya. Kini, eneŋo sopo-sopoyómbo ene qenero niŋgu-niŋgu teweya ŋuro iŋoyote.
2TI 2:5 Uni kato epe taka-taka tero kheŋgeŋote ŋuko wimbo-wimbo toŋete kheŋgeŋoweya tiníqo, kimo meté mu kama reweya.
2TI 2:6 Uni kato koweyumu tero kho gima tero rimiro sopoyote ŋuko o newero korete qu se neweya.
2TI 2:7 Asa mande yeteno ŋaro kusumbo reya rondaŋe qembe, dokoro Uni Parámimbo iŋo-iŋoke riní murí soso iŋi tondaŋeweya.
2TI 2:8 Asa Yesu Kristo ŋuro iŋo. Enendo uni tapu koŋgo otoqaró, ŋuko Dewit koro sowe qu. Miti mande ŋu yeyoteno.
2TI 2:9 Ŋunde ŋuroko quhurí korowoyoteno. Hamó, unindo no norero uni piyimi qembe kusi nereŋgurí. Quko Anutu koro mande ŋu kusiyowero mepémo kini.
2TI 2:10 Ŋu murí ŋuro no Anutuko unipare rokó yereró ŋu samaka yerewero quro quhurí soso ŋa korowoyoteno. Ŋunde teweqo, enendo Kristo Yesuwore rambaruru takaro owé parámi rero suki-suki yowaŋgo.
2TI 2:11 Asa ŋa mande ŋako mande hamó mu, dokoro, nore eneya khumatowó tiníqo, eneya suki-suki yowato.
2TI 2:12 Nore quhurí koroworo kondé kaŋewato tiníqo, eneya uni kembé tunoqewato. Asa norendo ene huwóŋoyoteto tiníqo, enendo ŋuya nore huwó nereweya.
2TI 2:13 Norendo mande ka yatowó ŋu kama howeyoteto tiníqo, enendo mandí yaró ŋu watí howeyoweya, dokoro mandí yaró ŋu rotowero mepémo kini.
2TI 2:14 Naru rokóŋo mande ŋa unipare yuno qembe. Yunoro Anutu toŋímo oresaka mande yunoro ŋande yimito qembe, asa ye mande enesó-enesó quro kiro mande ma yewero. Kiro mande ŋundoko o meté mu kama riní tunoqeyote. Kini, kiro mande ŋundoko unipare iŋoyoteŋgo ŋu rowore yereyote.
2TI 2:15 Asa, keto mande hamó ŋu okeyá ta rondaqe yunoro Anutu toŋímo kho uni meté kaŋewero ŋuro kondé iŋo qembe. Ŋunde tero kowi piyo kama teweya.
2TI 2:16 Keto wuruwara uni mande piyimi yeyoteŋgo ŋu huwó yere qembe, dokoro uni ŋunde qundo yate-yate Anutu huwóŋomukowaŋgo.
2TI 2:17 Huwóŋoro mandeye muko mama parámi tero koweye kimboŋeyote ŋunde qembe parámi tero usayeweya. Asa Himeneus, Piletus, irisa ŋuko uni ŋunde qu yotiri.
2TI 2:18 Enendo mande hamó takaro rotariyó. Dokoro ŋande yeyotiri, “Unipare khumaŋgurí qundo pitu ko otoqowaŋgo ŋu komo tunoqaró,” yero kumimboro iŋondutuye roworemoyotiri.
2TI 2:19 Quko Anutuko eneŋo huru-huru koro tatá kondé qembe komo raŋoní kaŋeyote. Tatá saŋano mande ŋande nakayáŋaró, “Uni Parámimbo eneŋo unipareyó iŋomukote.” Ko mande kaŋuya, “Ye soso Uni Parámimboro owí nekoyoteŋgo, ye otete piyimi ŋu huwóŋi.”
2TI 2:20 Ya parámi ka quroko ŋuno kondó kumi golpo towaŋgurí qu, kumi silwapo towaŋgurí qu ŋuno yoteŋgo. Ŋuya kondó kumi kewámbo towaŋgurí qu, kumi nokopo towaŋgurí qu ŋuno yote. Kumi muko kondó meté, kumi muko kondó soro-soro moré.
2TI 2:21 Ŋunde ŋuro uni kato otete piyimi ŋu se rotoro ene sara teweya tiníqo, ŋuko kondó meté mu ŋunde qembe yoní eneŋo uni parámiyómbo ŋuro metéŋoweya ko kho meté tewero ŋuro kaŋeweya.
2TI 2:22 Simó keta qundo o enesó-enesó qene nuŋguwoyoteŋgo. Asa naru rokóŋoro ke eneŋo iŋo-iŋoye ŋuro qene sorero sewemo yoto qembe. Ko unipare soso newondeye sara tiní Uni Parámi nekoyoteŋgo quya otete roneneŋowí, iŋondutu meté mu, newonde meté yunowero murí ŋu, newonde ime, ŋu soso kondé seqayoto qembe.
2TI 2:23 Ko mande enesó-enesó wimbo yeyoteŋgo ŋu huwóŋo qembe. Dokoro ke ŋande iŋote, ko mande ŋunde qundo kuma naŋge riní tunoqeyote.
2TI 2:24 Hamó, Uni Parámimboro kho uni kato kiro kuma kama teyoweya. Kini, enendo o meté naŋge te yunoro mande rondaqe yunoro o piyimi ŋuro topé kama teyote.
2TI 2:25 Enendo uni ene pitoyoteŋgo qu imemo iŋo-iŋoye roŋgaruwoweya. Ŋunde tiní Anutuko samaka yiriní newonde rohoré tero mande hamó iŋoyi tondaŋiní
2TI 2:26 iŋo-iŋo meté rero Monimbu koro powera takawaŋgo, peka. Dokoro Monimbuko kusi yiriní eneŋo iŋo-iŋoyó howeyoteŋgo.
2TI 3:1 Quko ke ŋande iŋo. Naru weŋa quno ŋunoko o quhurí qambu tunoqeweya.
2TI 3:2 Dokoro uni kumimbo eneŋomboro naŋge iŋoyowaŋgo, ko mone koro kondé iŋoyowaŋgo, ko eneŋo owéye hokoyowaŋgo, ko wire-wire teyowaŋgo, ko Anutu yesaráŋoyowaŋgo, ko awa-náye maŋgoye wendaqeyowaŋgo. Enendo o meté mu ŋuro kama metéŋoyowaŋgo, ko Anutu koro oteteyó ŋuro piyimiŋowaŋgo.
2TI 3:3 Enendo topo tewero mepémo kini, ko topoyemboro quhuríye kama rotoyowaŋgo, ko yesará yereyowaŋgo, ko eneŋo koweye saŋaní meté kama sopoyowaŋgo. Enendo saŋgirí tero uni rambaruru yereyowaŋgo, ko o meté ŋuro saŋgirí parámi tewaŋgo.
2TI 3:4 Enendo turiri uni topo-topoye re yunoyi yurowaŋgo, ko iŋo-iŋoye wimbo-wimbo ŋu waka ta howeyowaŋgo, ko enemboro iŋi oweya. Enendo kowe saŋanímboro nuŋguríŋo ŋu howewaŋgo, quko newonde meté Anutu kama inoyowaŋgo.
2TI 3:5 Enendo Anutu koro murí wimbo-wimbo howewaŋgo, quko otete ŋuro wimbí ŋu ri umbuweya. Ke uni ŋunde ŋuro wosoya sewemo u qembe. Quno ŋunoko o quhurí qambu tunoqeweya.
2TI 3:6 Dokoro uni piyimi ŋunde qundo pare kumimboya topo tero iŋo-iŋoye kusiyoyoteŋgo. Pare ŋu iŋo-iŋoye moré kini, ko quhuríye qambu ŋundo iŋo-iŋoye soporo newondeye okokowoní nuŋguríye enesó-enesómbo yowosoní wimbo-wimbo uyoteŋgo.
2TI 3:7 Ŋu pare ŋundo mande kumi watí reyoteŋgo, quko mande hamó ŋu kama qene iŋoyoteŋgo.
2TI 3:8 Uni piyimi ŋuko, asa komo Janis koya Jambres ŋundo Moses koya saŋgirí tariyó, ŋunde naŋge uni piyimi ŋundo mande hamó ŋuro saŋgirí teyoteŋgo. Iŋo-iŋoye muko piyo taró, ko iŋondutu hamó kama taŋgurí.
2TI 3:9 Quko uni soso oteteye kape-kape ŋu qenero wisumuŋoyi oteteye piyimi ŋu sowe tewero mepémo kini. Ŋunde naŋge komo unindo Janis koya Jambres koya otete kape-kapeyari qeneyaŋgo ŋundiro.
2TI 3:10 Quko keto neneŋo o soso ŋu iŋomukote, asa mande rondaqe yunanowó mu, khe u-une, otetene ŋuro murí, iŋondutu kondéne, mondó ta yowero muríne, newonde meté yunowero muríne, quhurí korowowero muríne, ŋuro iŋomukote.
2TI 3:11 Hamó, keto o piyimi te nunaŋgurí ŋu, kowe surumí tanowó ŋu, Antiok yendémo, Aikoniam yendémo, Listira yendémo ŋuno o soso nono tunoqaró, ke ŋuro iŋomukote. Asa quhurí enesó-enesó nono tunoqaró, quko Uni Parámimbo ŋu noŋgo noraró.
2TI 3:12 Iyo, uni soso Kristo Yesu koya womoro Anutu koro otete qu howeyoteŋgo, uni saŋgirímbo uni ŋunde qu o piyimi te yunoyowaŋgo.
2TI 3:13 Ko uni piyimi ŋuya uni kota-kota ŋuya o pi-piyimi tero unipare kaná yerero eneŋo ŋuya kaná yerewaŋgo.
2TI 3:14 Quko keto mande iŋoro iŋondutuwoyaró ŋu kondé towo qembe. Dokoro danimbo mande ŋu rondaqe kunaŋgurí ŋu iŋo yunomukote,
2TI 3:15 ko ke simó tomó ta yotoro, yate-yate Anutu koro sokome surumí moŋgo iŋo-iŋo raró. Ŋu sokome ŋundo iŋo-iŋo kunoní, Kristo Yesu iŋondutuwoyi, Anutuko rambaruru koŋgo koreweya.
2TI 3:16 Anutu eneŋombo mande soso sokomeko ŋuno yote qu riní tunoqaró. Mande meté ŋundo nore iŋo-iŋo yunoro, quhurínani roŋgaruworo, khe u-unani ŋu roneneŋoro, otete roneneŋowí ŋuro murí rondaqe yunoyote.
2TI 3:17 Ŋunde tero mande ŋundo Anutu koro unipare yoriní kho soso meté teyowaŋgo.
2TI 4:1 Kristo Yesu pitu ko mahero unipare yoteŋgo quya khumaŋgurí ŋuya ronda yereweya. Mahero unipareyó hamó wiri yereweya. Ŋunde ŋuroko eneŋo toŋímo, ko Anutu koro toŋímo mande kondé ŋa kimiroteno,
2TI 4:2 naru rokóŋoro Anutu koro mande yesowoyoto qembe. Hamó, naru metémo, ko naru piyimimo yesowowero khe quno kaŋe qembe. Naru rokóŋoro newonde ime teya, mande hamó rondaqe unipare yunoya, khe u-uye roneneŋo qembe, oteteye piyimi mu roŋgaruwo qembe, newondeye rukisoyo qembe.
2TI 4:3 Dokoro, imemoŋgo unipareto mande roneneŋowí ŋuro piyimiŋowaŋgo. Piyimiŋoro rondaqe-rondaqe uni enesó-enesó qambu seqa yerewaŋgo. Ŋuro tero rondaqe-rondaqe uni ŋunde qundo uniparetoro oteteye piyimi ŋuro, “Meté,” yero quhurí kama yunowaŋgo.
2TI 4:4 Ŋunde tiqo, unipareto mande hamó ŋu huwóŋoro kina mande enesó-enesó ŋuro kusumbo rewaŋgo.
2TI 4:5 Quko naru rokóŋoro koweke sopoyoto qembe. Kowe surumí ŋu korowoyoto qembe. Mande wisiyoro unipare yunowero ŋuro kho kondé teyoto qembe. Khoke soso temukoyoto qembe.
2TI 4:6 Dokoro, no sitúne windoroŋowe tete, ko roto toŋewero narune tukuni tete.
2TI 4:7 Khe u-unemo kuma meté tanowó, kheŋgeŋoro wimbí tero takawe kini taró, Anutu iŋondutuworo kama rotanowó.
2TI 4:8 Asa ko kimo meté parámi rewano. Kimo ŋuko otete roneneŋowí ŋuro kimoyó. Naru weŋa quno ŋuno Uni Parámi, ŋu Ronda-ronda Uni roneneŋowí mu, ŋundo topé meté ŋu nunoweya. Ko unipareto ene maheweya ŋuro kondé sopoyoteŋgo ŋu ŋuya kimo ŋu rewaŋgo.
2TI 4:9 Kho kondé teya waka ta nono mahe qembe.
2TI 4:10 Dokoro Demas ŋuko o nokono yote ŋuro hamó iŋoro norotoro Tesalonaika yendémo ŋuno toŋeró, ko Keresens norotoro Galesia mirako uró, ko Taitus Dalamesia mirako uró.
2TI 4:11 Lukiko naŋge noya yorote. Asa keto Mak rero mahiri qembe, dokoro enendo khonemo horowe nereyote.
2TI 4:12 Nondo Tikikus asáŋowe Efesus yendémo ŋuno uró.
2TI 4:13 Komo kowe punu-punu piru ka Tiroas yendémo topone Karupus koya rotanowó. Ŋuya neneŋo sokome ŋu soso siyika mahiní. Asa sokome makao kowímbo towaŋgurí ŋu ma rotowero.
2TI 4:14 Aleksanda, ŋu o aini towoyote uni, ŋundo o pi-piyimi te nunaró. Uni Parámimbo eneŋo khoyó ŋu soso quro topé piyimi teweya.
2TI 4:15 Ke ŋuya eneŋo toŋete sopoyoto qembe, dokoro mande yatowó ŋuro saŋgirí parámi taró.
2TI 4:16 Naru korete mande khono kaŋanowó quno ŋuno uni kato no kama samaka nereró. Kini, unipare soso norotaŋgurí. Meté Anutuko quhuríye ŋuro kama iŋoweya.
2TI 4:17 Quko Uni Parámi eneŋombo sopo nerero wimbu kondé nunaró. Ŋunde ŋuro no miti mande ŋu mepémo yewe uni wini meyowo soso ŋundo iŋoyaŋgo. Ko Anutuko no laiyon maŋgoye moŋgo noraró.
2TI 4:18 Ko Anutuko o soso piyimi te nunowaŋgo ŋu noŋgo noriní eneŋo yendé samboko yote ŋuno meté owano. Owí suki-suki hokato. Ŋu hamó.
2TI 4:19 Asa Prisila, Akwila ko Onesiporus koro suwisawiyó ŋu ye yuŋguna yere qembe.
2TI 4:20 Erasitusko Korin yendémo yorote, ko Tiropimus se khumo tiní Miletus yendémo rotanowó.
2TI 4:21 Kho kondé tero kutiti naru kama teyoníqo mahe qembe. Asa Yupulus, Putens, Linus, Kolotia ko Anutu koro unipare soso ŋundo ke yuŋguna kereteŋgo.
2TI 4:22 Uni Parámimbo keŋo yuqakepoya yoní. Anutu koro samaka-samaka tuwó yeya yoní.
TIT 1:1 No Pol, no Anutu koro sunará simó ko Yesu Kristo koro asáŋowí uni yoteno. Ŋunde asá niriní nondo Anutuko unipare rokó yereró quro iŋondutuye rewe kondéreweya, ko iŋo-iŋo hamó mu yunowe Anutu koro murí howewaŋgo.
TIT 1:2 Iŋondutu ŋuya iŋo-iŋo hamó ŋuro murí muko ŋandiro, Anutu koro unipare ŋundo yoto-yoto suki-suki rewaŋgo. Anutuko mande kota kama yeyote, ko komo suki horé enendo yoto-yoto suki-suki yunowero quro mande ka kusiyaró.
TIT 1:3 Ŋunde kusiyoro Anutu, Rambaruru Koŋgo Norewero Uninanimbo itakako, naru metémo ŋundiro, mande ŋuro iŋo-iŋo qu nunoní tunomo yesowanowó.
TIT 1:4 Taitus, nondo sokome ŋa nakayáŋoro ke kunoteno. Nore irisa iŋondutu ŋunde naŋge teyotero, ŋundiro naŋge keko neneŋo simóne hamó. Meté Anutu Awandoya Kristo Yesu, Rambaruru Koŋgo Norewero Uninanimboya samaka-samaka tuwó kunoro newonde ime kunowari.
TIT 1:5 No Kiriti noko mosowímo ŋuno korotanowó ŋuro murí muko ŋandiro, ko keto kho yote ŋu meté tero mandene howero yendéne-yendéne huru-huru koro tapá uni rokó yereweya.
TIT 1:6 Tapá uni ŋande qu rokó yiri qembe, asa uni ka unipare toŋeyemo potó moré kini, ko parí kanata naŋge taró. Ko nambo-simóŋo soso Yesu iŋondutuworo se simbururu ŋuya mira windu-windu ŋuya kama teyoteŋgo.
TIT 1:7 Dokoro Anutu koro unipareyómboro tapá uni ŋundoko Anutu koro kho qu sopoyote. Ŋunde ŋuroko unipare toŋeyemo potó moré kini yoní. Eneŋo iŋo-iŋoyó naŋge kama howeyote, saŋgirí waka ta kama teyote, wain nero kape-kape kama teyote, wimbo-wimbo kama yutoyote, ko wondo situwi siyowero quro kama iŋoyote.
TIT 1:8 Kini, tapá uni ŋunde qundo uni khe koŋgo mahewaŋgo ŋu newonde yunoro topo meté te yunoyote. Otete meté quya iŋo-iŋo meté quya naŋge howeyote. Otete roneneŋowí horé howero Anutu koro oteteyó ŋu soso ta howeyote. Enendo eneŋo kowí saŋaní kondé sopo towoyote.
TIT 1:9 Tapá unindo Anutu koro mande hamó mu iŋoro kondé sopo towoyoweya. Ŋunde naŋge enepa naŋge unipare mande rondaqe yunoní newondeye kondé tiní yowaŋgo. Ko mande meté ka yero mande wenda-wenda uni yimitoro mandeye takaweya.
TIT 1:10 Dokoro uni qambu qundo mira windu-windu naŋge tero wuruwara uni tero uniparetoro iŋondutuye kanáŋoyoteŋgo. Asa uni eneŋo koweye toŋaŋgurí qu kumimbo hamó ŋunde teyoteŋgo.
TIT 1:11 Uni ŋunde quko wondo situwi siyowero koro naŋge iŋoro iŋo-iŋo piyimi mu unipare yunoyoteŋgo. Ŋunde ti suwisawi kumi piyo teyoteŋgo. Ŋunde ŋuro ke uni ŋunde qu maŋgoye kusiyo qembe.
TIT 1:12 Komo Kiriti uniparetoro ye-ye uni kato ŋande yaró, “Kiriti uni ŋuko kota mande yeyoteŋgo uni naŋge. Ene á sawa ŋunde qembe. Ene o parámi nero kho tewero ŋuro piyimiŋoyoteŋgo.”
TIT 1:13 Asa mande ŋuko hamó. Ŋunde ŋuro ke mande kondé yimitoka okeyá ta iŋondutu tero
TIT 1:14 Juda unindoro sowo mande kina-kina ŋuro kusumbo kama rero uni mande hamó mu rotoyoteŋgo quro mande kondéye kama howewaŋgo.
TIT 1:15 Uni sara-sara qundo o soso qenero ŋande rondaŋeyoteŋgo, ŋuko sara-sara naŋge. Quko uni newondeye piyo teyote quya uni iŋondutuye moré kini qundo o soso qenero ŋande rondaŋeyoteŋgo, oka sara-sara kama yote. Hamó, eneŋo iŋo-iŋoyemboya otete sopowero quro iŋo-iŋoyemboya irisa-irisa piyo teyotiri.
TIT 1:16 Maŋgoto ŋande yeyoteŋgo, “No Anutu iŋo inoyoteno,” quko newondeyemo Anutu huwóŋoyoteŋgo. Ŋunde qene iŋoyoteto, dokoro oteteyembo newondeye witú nereyote. Uni ŋuko piyimi naŋge, mande wenda-wenda naŋge teyoteŋgo ko o meté mu tewero mepémo kini.
TIT 2:1 Keto mande roneneŋowí naŋge rondaqe yunoyoto qembe.
TIT 2:2 Meté uni koŋgomu ŋundo wimbo-wimbo kama tewaŋgo, iŋo-iŋo meté mu naŋge howero koweye ŋu sopowaŋgo. Ene iŋondutu roneneŋowí mu, newonde yunowero otete roneneŋowí, quhurímo kondé kaŋewero otete roneneŋowí naŋge tewaŋgo.
TIT 2:3 Ŋundiro naŋge pare koŋgomu ŋundo Anutu koro pare ŋunde qembe yotoro otete meté mu sopoyowaŋgo. Ene kama yesará yerewaŋgo, ko wain parámi kama newaŋgo. Otete meté naŋge tero mande meté mu naŋge rondaqe yunowaŋgo.
TIT 2:4 Ŋunde tiqo, pare keta quko otete meté mu howero kame-simóyemboro hamó horé iŋoro
TIT 2:5 koweye soporo otete sara-sara qu howero yaye soporo kameye kusuŋoye quroko yorowaŋgo. Ŋunde tero unindo Anutu koro mandí ŋu kama yesaráŋowaŋgo.
TIT 2:6 Ŋunde naŋge meté simó keta qundo koweye ŋu meté sopowaŋgo. Ŋunde yimito qembe.
TIT 2:7 Otete meté mu keto teyote ŋuko keŋombo kapo-kapo ŋunde qembe yuri oteteke meté mu qenero howewaŋgo. Ke uni mande rondaqe yunoroqo, iŋo-iŋo piyimimboya ma womowero. Mande wimbo-wimbo ma yewero.
TIT 2:8 Ke mande roneneŋowí naŋge yiqo, unindo quhurí ka ŋuno seqa kama qenewaŋgo. Ŋunde ti uni saŋgirí kumimbo kowi piyo tero noreya mande piyimi kama yewaŋgo.
TIT 2:9 Kho simó ŋande yimito qembe. O soso ŋuro eneŋo uni parámiyemboro kusuŋoye quroko yuri khoye ŋuro metéŋowaŋgo. Eneya kiro mande piyimi ma yewero.
TIT 2:10 O sombé kumi momo ma tewero. Kini, mandí soso okeyá ta howero owé meté rewaŋgo. Ŋunde tero uni parámiye ŋundo oteteye soso ŋu qenero Anutu, Rambaruru Koŋgo Norewero Uninanimboro mande qu iŋaŋgurí ŋuro niŋgu-niŋgu tewaŋgo.
TIT 2:11 Dokoro, komo Anutu koro samaka-samaka tuwó ŋu tunomo tunoqaró. Samaka-samaka ŋuko unipare soso rambaruru koŋgo yoreyote.
TIT 2:12 Ŋundo iŋo-iŋo nunoní norendo otete piyimi mu rotoro o noko koro quro kama iŋoyoteto. Noko ŋano yoroteto, quko itaka samaka-samaka ŋundo iŋo-iŋo nunoní kowenani soporo Anutu koro murí howero potoruku hamó te inoyoteto.
TIT 2:13 Ŋunde tero nore Yesu Kristo, noreŋo Anutunani hamó ŋu, Rambaruru Koŋgo Norewero Uninani ŋu sopoyoteto. Pitu ko sine parámimo maheweya, yero hamó sopoyoteto. Mahiníqo, meté horé yowato.
TIT 2:14 Quhurínani kimo tewero eneŋombo re rotaró. Dokoro, neneŋo uniparene horé yorewano, ye iŋaró. Ŋunde iŋoro nore norero otete piyimi mu se rotoro roŋgaru yiriní sara tunoqero otete meté naŋge tewero kondé iŋoyowato.
TIT 2:15 Asa, ke naru rokóŋo mande ŋa rondaqe yunoyoto qembe. Newondeye rukisoyoro otete piyimi mu tewero kondé soré yere qembe. Unindo kiyoro ke kina uni ka, yero iŋowaŋgo koro.
TIT 3:1 Ke unipare iŋo-iŋoye okokowoyi wiri yerete uni kusuŋoyemo yotoro maŋgoye howero, kho meté-meté tewero ŋuro sopoyowaŋgo.
TIT 3:2 Ene uni ka kama yesaráŋoro kiro mande kama yero mande meté naŋge yewaŋgo. Naru rokóŋo otete imemo naŋge unipare soso o meté te yunowaŋgo.
TIT 3:3 Dokoro komoko nore ŋuya iŋo-iŋonani moré kini tero mande wendaqato Monimbuko kaná yiriní nore kape-kape teyato. Ŋunde tero iŋo-iŋo kate-kate qundo kusi nereyara. Ŋu naruko ŋuno o piyimi topo-toponanimboya te yunowero ŋuro iŋoyato, ko newonde tutu teyato. Uni sosopo noreya saŋgirí teyaŋgo ko nore ŋuya eneya saŋgirí teyato.
TIT 3:4 Quko Anutuko, Rambaruru Koŋgo Norewero Uninanimbo noreŋo hamó horé iŋoro, newonde nunoro, o meté te nunaró.
TIT 3:5 Norendo koretero otete roneneŋowí kama tatowó. Kini, enendo kinaŋge sikínani te nunoro rambaruru koŋgo noraró. Norero sono niriní oŋa qembe pitu ko tunoqato Yuqa Surumímbo yoto-yotonani riní keta tunoqaró.
TIT 3:6 Yesu Kristoko, Rambaruru Koŋgo Norewero Uninanimbo kho tiní Anutuko Yuqa ŋuro wimbí parámi horé hausuwoní noreno umburó.
TIT 3:7 Ŋuro tero samaka-samaka tuwó ŋundo nore noriní eneŋo toŋímo roneneŋowí tunoqewato. Asa ko Anutu koro simó hamó tunoqero ŋande iŋoyoteto, imemoŋgo yoto-yoto suki-suki hamó rewato.
TIT 3:8 Mande ŋuko hamó, ko keto ŋuro kondé yesowoweya ye iŋoteno. Ŋunde ti unindo Anutu iŋondutuwoyaŋgurí qundo otete roneneŋowímo kaŋewaŋgo. Kho ŋuko meté horé ko ŋundo uni samaka yereyote.
TIT 3:9 Quko ke mande piyimi enesó-enesómboya usisambatoro owéyemboro sowo mande koya hutuŋo mande ŋuro kiro mande ŋuya soso taka qembe. Mande ŋunde qundo nore samaka nerewero mepémo kini.
TIT 3:10 Uni kato Anutu koro unipare keweroko usowo yerewaŋgo tiníqo, naru kanatape ma naru irisa roŋgaruwo qembe. Quko enendo kama rotoweya tiníqo, huwóŋo qembe.
TIT 3:11 Ke iŋote, uni ŋunde quko iŋondutuyó koroqe tiníqo, o piyimi naŋge teyote. Eneŋo newondímbo topé piyimi ka inoyote.
TIT 3:12 Imemoŋgo nondo Aritemasipe ma Tikikus yorewe keno uyareweya quno ke waka ta nono Nikopolis yendémo ŋuno mahe qembe. Dokoro ŋuno kutiti naru qurowore ŋuno yowano.
TIT 3:13 Ke hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni owí Sinos koya Apolos koya samaka yereka otoro kheko tukuni kama tewari.
TIT 3:14 Noreŋo uniparenanimbo otete meté tewero quro kondé iŋoyi. Ŋunde tero topo-topoye samaka yerero yoto-yotoyembo ŋu eŋgé teweya.
TIT 3:15 Unipare soso noya yoteŋgo qundo yuŋguna kereteŋgo. Keto iŋondutu unipare noreya topo teyoteŋgo ŋu yuŋguna yere qembe. Anutu koro samaka-samaka tuwó yeno soso yoní.
PHM 1:1 No Pol, no Kristo Yesu koro kho teyoteno ŋuro kusi-kusi uni yoteno. Noya topone hamó ŋu Timoti koya sokome ŋa nakayáŋarowó. Filemon, toponari hamó noreya kho koporo teyote qu, sokome ŋa rewe keno uyaró.
PHM 1:2 Ko kuwonari Apia ŋuno ŋuya uyaró, ko Arikipus, noreya kuma kopo teyoteto qu, ŋuno ŋuya uyaró. Ko Anutu koro huru-huru ŋu yakemo huruwoyoteŋgo ŋuya ŋuno uyaró.
PHM 1:3 Meté Anutu Awananimboya Uni Parámi Yesu Kristo koya samaka-samaka tuwó yunoro newonde ime yunowari.
PHM 1:4 Kusumbonembo ŋande iŋoyote, asa keto Uni Parámi Yesu iŋondutuworo unipare meté horé ŋu newonde meté yunoyote. Ŋunde ŋuroko naru rokóŋo no keŋo iŋoro hariri tero neneŋo Anutune yuŋgunaŋoyoteno.
PHM 1:6 Ŋunde teweqo, keto kho tero unipare keŋo iŋondutuke ŋuro yimiroweya. Ŋunde tero nore Kristo koŋgo o meté soso towoyoteto ŋuro iŋomukoweya.
PHM 1:7 Dokoro, topo, keto unipare meté horémboro newondeye ŋu roŋgaruworo newonde hamó yunoyote. Ŋunde ŋuroko no niŋgu-niŋgu hamó tewe newondene rukisoyote.
PHM 1:8 Asa no ŋande iŋoteno, ko nondo Kristo owímo mande kondé kimirowano tiníqo, o ŋu teweya.
PHM 1:9 Quko ŋunde kama tewano. No Pol, no uni koŋgomu teteno, ko Kristo Yesu koro kho teyoteno ŋuro kusi-kusi uni yoteno. Newonde yunowero murí ŋuko kusi nereyote. Ŋunde ŋuro o tewero ŋuro kinaŋge kira kerewe.
PHM 1:10 Asa no naŋone Onesimus samakaŋowero quro kira kereteno. No kusi-kusi yano yoroweqo neneŋo naŋone hamó tunoqaró.
PHM 1:11 Hamó, komo kho tero kama samaka kereyara. Quko itaka kho meté tero nore irisa samaka nereweya.
PHM 1:12 Nondo ene newonde hamó inoyoteno, quko itaka keno asáŋowe teteno.
PHM 1:13 Hamó, ene noya yoreweya ŋuro kondé ye iŋoyoteno. Ŋunde tero enendo no miti mande yeyoteno ŋuro kusi-kusi yano norotaŋgurí quno ŋuno keŋo mepé rero no samaka nereweya.
PHM 1:14 Quko koretero keto iŋoro, “Meté,” yiqota oka tewano naŋge. Ŋundiro do ka teweya ŋuko tuwó naŋge teweya, neneŋo mande kondé naŋge kama howeweya.
PHM 1:15 Qeno, do murí karo naru tukuni ta Onesimus korotaró? Ŋandiro peka, ko ke pitu ko rero eneya keya suki-suki yoweya.
PHM 1:16 Ko itaka keŋo kho simó naŋge kini. Iyo, eneko kho simóŋge, quko keŋo topoke hamó ŋuya tete. Neneŋombo topone hamó ye qeneyoteno. Quko ke oteteyó qenero eneŋo parámi iŋoweya. Dokoro yari irisa Uni Parámi iŋondutuwoyariyó.
PHM 1:17 Ŋunde ŋuroko keto niyoyi maraweke hamó tiníqo, Onesimus koya topo te qembe.
PHM 1:18 Komo keno o piyimi ka tero utatá ka taró tiníqo, utatá ŋu neneŋo naŋge.
PHM 1:19 No Pol, kandenembo sokome ŋa nakayáŋoro ŋande yeteno, neneŋombo naŋge utorewano. Ŋu hamó, quko keŋo yoto-yotokeporo utatá qu towoyoteno.
PHM 1:20 Topo, iŋo. Nore irisa Uni Parámimboya womoyotero, ŋunde ŋuroko o meté ŋa te nunoka, Kristo quroyómo niŋgu-niŋgu tewe.
PHM 1:21 No ŋande iŋomukoteno, ketoko mandene ŋa howeweya. Ŋunde ŋuroko sokome ŋa nakayáŋoteno. Hamó keto otete meté qu ka sowe teweya.
PHM 1:22 Asa neneŋo ya wembó ka roŋgaruwo qembe, dokoro ŋande iŋoteno, yendo neneŋo hariri tiqo, ŋa noŋgo rotoro yeno uyarewano.
PHM 1:23 Epapiras ŋundo yuŋguna kereyote. Enendo Kristo Yesu koro kho teyote, ŋunde ŋuroko nore irisa-irisa kusi-kusi yano yotero.
PHM 1:24 Mak, Arisitakus, Demas, Luk ŋundo ŋuya yuŋguna kereyoteŋgo. Uni soso ŋundo noya kho kopo teyoteŋgo.
PHM 1:25 Uni Parámi Yesu Kristoko yeŋo yuqaye samaka-samaka tuwó yunoní.
HEB 1:1 Komo, Anutuko naru kumimo, ore enesó-enesówore, ye-ye unindoro maŋgoye rero usisambanani mande yimitoyaró.
HEB 1:2 Quko itaka, naru weŋako ŋano, enendo Naŋuníwore mande rero nore nimitoyote. Naŋuní ŋu riní o soso ŋuro simburí taró, ko Naŋuníwore o soso towaró.
HEB 1:3 Norendo simó ŋu qenero Anutu koro sine parámi mu qeneteto. Ko eneŋo kiraró ŋuko Anutu koro kiraró naŋge. Mandí ŋuko wimbí moré, ko mandímbo o soso riní kondé yorote. Ene uniparetoro quhuríyemboro kimo tero, potóye se rotoro, yoriní sara taŋgurí. Ŋunde tero owé parámi rero wiri yerete uni parámi horémboro kandí kondésina samboko kunditaró.
HEB 1:4 Iwímbo owé parámi Naŋuní inaró. Asa owé ŋundo sambo simómboro owéye ŋu taka yerete. Ŋunde ŋuro simó ŋundo sambo simómboro uni parámiye tunoqaró.
HEB 1:5 Qeni, Anutuko komo ŋande miraró, “Ke neneŋo naŋone, itaka keŋo awaŋge tunoqeteno,” ko ŋande miraró, “No eneŋo iwí tunoqewano, ko ene neneŋo naŋone tunoqeweya.” Asa, Anutuko sambo simó ka ŋunde mirarómbe ma kini? Ŋunde kini.
HEB 1:6 Ko Anutuko naŋuní korete qu riní nokono umbuweya naruyó ŋuro ŋande yaró, “Anutu koro sambo simó soso potoruku te inoyuri.”
HEB 1:7 Anutuko sambo simó ŋuro ŋande yete, “Sambo simóŋo yoriní matú qembe taŋgurí, ko eneŋo khoyó teyoteŋgo ŋu yoriní kewá suru raŋote ŋunde qembe taŋgurí.”
HEB 1:8 Quko Naŋuní ŋuro ŋande yete, “Anutu, ke wiri yerete uni yotoro suki-suki yoweya. Keto otete roneneŋowí naŋge howero unipareke wiri yereyote.
HEB 1:9 Ke otete roneneŋowí ŋuro naŋge metéŋoyote, ko otete piyimi ŋuro piyimiŋoyote. Ŋunde ŋuro Anutukepo kiruwó kembakemo hausuwoní niŋgu-niŋgu parámi taró, ko topokeporo uni kembé yoweya.”
HEB 1:10 Enendo ŋuya ŋande yete, “Uni Parámi, komo suki keto noko ŋa ri tunoqaró, ko kandeto sambo towaró.
HEB 1:11 Imemoŋgo o soso ŋu kini teweya, quko keko suki-suki yoweya, o ŋu tuwi koŋgomu qembe tero piyo teweya.
HEB 1:12 Keto o soso towaró ŋu tuwi qembe re wiwiyoweya, kowe punu-punu qembe ŋu re rotoweya, quko keto ŋunde naŋge yoweya, naru suki-suki yoweya.”
HEB 1:13 Qeni, Anutuko komo ŋande miraró, “Keto kandene kondésina ŋano kunditi keŋo saŋgiríŋge yorewe kasirakemo yowaŋgo.” Asa, Anutuko sambo simó ka ŋunde mirarómbe ma kini? Kini.
HEB 1:14 Hamó, Anutuko unipareyó rambaruru koŋgo yoreweya ŋu iŋoro sambo simómbo khoyó teyoteŋgo ŋu yorero asá yiriní unipare ŋu samaka yereyoteŋgo.
HEB 2:1 Ŋunde ŋuroko miti mande iŋatowó ŋu kondé towatoka iŋo-iŋonanimo yoní. Khe meté mu rotowato koro.
HEB 2:2 Komo Anutuko sambo simó hutuŋo mande ŋu yimironí usisambanani yimiraŋgurí. Mande ŋuko kondé yote. Uni soso mira windu-windu tero mande ŋu karóŋoyoteŋgo qundo oteteyemboro topé piyimi reyaŋgurí.
HEB 2:3 Asa ye date iŋoteŋgo? Anutuko kho parámi horé tero norero rambaruru koŋgo noraró. Quko norendo kho taró ŋuro piyimiŋoyowato tiníqo, topé piyimi horé ka date takawato? Ŋu mepémo kini. Hamó, koretero Uni Parámimbo mande ŋande yesowaró, ko Anutuko unipare rambaruru koŋgo yoreweya. Ŋunde yiníqo, uni mandí iŋaŋgurí qundo nore nimiraŋgurí.
HEB 2:4 Unindo mande ŋu yesowoyuriqo, Anutuko o wimbí moré enesó-enesó tero mande ŋu riní kondéraró, ko eneŋombo Yuqa Surumímboro puriŋo enesó-enesó unipare yunaró.
HEB 2:5 Qeni, noko keta qu imemoŋgo tunoqeweya ŋuro yeteto. Ko Anutuko sambo simó yoriní noko keta ŋu kama sopoyowaŋgo. Kini.
HEB 2:6 Quko uni kato sokomeko ŋuno ŋande yaró, “Keto uni noreŋo date iŋoyote? Date koro unindoro naŋuní ŋuro ye iŋoyote?
HEB 2:7 Keto ri umburo naru tukuni naŋge sambo simó kusuŋoyemo yoroní seré te inoro owé parámi inoro
HEB 2:8 o soso towaró ŋu riní kasiramo yote.” Asa Anutuko o soso towaró ŋu riní uni ŋuro kasiramo yote, ko oka kato kusuŋoyómo kama yote qu moré kini. Quko itakako norendo qenero ŋande iŋoyoteto, o soso kasiramo kama yoteŋgo. Kini, o kumi naŋge.
HEB 2:9 Quko nore Yesu qeneyoteto. Naru tukuni naŋge enendo sambo simó kusuŋoyemo yora. Ŋunde yotoro kowe surumí parámi tero khumoní Anutuko seré te inoro owé parámi inaró. Ŋunde tero Yesuko mepénani rero khumaró ŋuko Anutu koro samaka-samaka tuwó nore soso nunaró.
HEB 2:10 Anutuko o soso ŋuro simburí tete, ko enendo, naŋo-simó qambu yorewe owé parámi rewaŋgo, ye iŋaró. Ŋunde ŋuroko otete meté howero Yesu, unipare rambaruru koŋgo yorewero uni ŋu, riní umburo kowe surumí tero khumaró. Ŋunde tero noreŋo mepénani horé raró.
HEB 2:11 Dokoro enendo nore noriní unipare meté horé teteto, quko eneya noreya wini kanata na. Ŋunde ŋuro ene, “Topo-topone,” ye neko yereweya ŋuro kama piyimiŋoyote.
HEB 2:12 Enendo Anutu ŋande miraró, “Nondo ke owéŋge ŋuro uni toponemo yesowowano, ko huru-huruko ŋuno seré te kunowano.”
HEB 2:13 Ko ŋande yaró, “No kinaŋge Anutuko o te nunowero yaró ŋuro sopowano.” Ko ŋande yaró, “Qeni. Noya simó Anutuko se nunaró ŋuya ŋano yoroteto.”
HEB 2:14 Asa simó ŋuko unipare naŋge, eneko koweye, sitúye moré. Ŋunde ŋuro Yesuko uni nore kowenani ŋunde tunoqaró. Ŋunde tunoqero khumoroqo kindo khumowero koro wimbí ŋu riní kini taró. Kindo khumowero koro wimbí ŋuko Monimbu naŋge.
HEB 2:15 Naru rokóŋo khumowaŋgo ŋuro sasaro ŋundoko unipare kondé sopo yereyote. Quko Yesuko wimbí ŋu riní kini tiní sasaro ŋu ŋuya riní kini taró.
HEB 2:16 Hamó, Yesuko sambo simó kama samaka yereyote. Kini, Abraham koro usi-sí ŋu naŋge samaka yereyote.
HEB 2:17 Ŋunde ŋuro topé-topémboro kiraróye qembe tunoqaró. Ŋuro tero unipare sikíye te yunoro otete meté howero Anutu toŋímo o qa-qa unindoro tapá unindoro kho ŋu teweya. Tiní Anutuko uniparetoro quhuríye se rotoweya.
HEB 2:18 O kate-kate qundo nore towo nereyote, ko o ŋuko ene ŋuya towoŋoní kowe surumí korowaró. Ŋunde ŋuroko okato nore towo nereyote quno ŋuno enendo iŋoní tondaŋiní samaka nereyote.
HEB 3:1 Uni topo meté horé, ye ŋuya Anutuko sambo koŋgo neko yereró mu, Yesu ŋuro kondé iŋoyi. Anutuko noko ŋano asáŋoní o qa-qa unindoro tapá uni tunoqaró, ŋuro yesowoyoteto.
HEB 3:2 Enendo Anutuko kho inaró ŋu kama rotaró. Kini, Mosesko Anutu koro suwisawiyó soso keweroyemo kho taró ŋunde qembe Yesuko khoyó taró.
HEB 3:3 Qeni, uni kato pase meté ka towoníqo, pase ŋuro mande meté mu yeyoteto, quko uni towaró ŋuro seré parámi te inoyoteto. Asa ŋundiro naŋge Yesu koro owé parámi qundo Moses koro owé parámi ŋu takate.
HEB 3:4 Dokoro unindo pase towoyoteŋgo, quko Anutuko noko sambo towaró.
HEB 3:5 Komo Mosesko Anutu koro suwisawiyó soso keweroyemo kho uni tunoqero kho ŋu kama rotaró. Kini, kho tero enendo Anutuko o karo tukú yeweya quro yesowaró.
HEB 3:6 Quko Kristoko naŋuní tero Anutu koro suwisawiyó sopo yereyote. Ko norendo wimbí tero Anutuko o meté-meté mu nore nunoweya ŋuro kondé sopowato tiníqo, noreko Anutu koro suwisawiyó yoteto.
HEB 3:7 Ŋunde ŋuroko nore Yuqa Surumímboro mandí iŋato. Ŋande yete, “Komo usi-siyembo mira wimbímo mira windu-windu tero towo nerero newondeye kondé kusiyaŋgurí. Asa itaka naru ŋano ye Anutu maŋgó iŋoteŋgo tiníqo, usi-siyemboro oteteye howero newondeye ma kusiyowero.
HEB 3:9 Mira wimbímo ŋuno kumima naru 40 ŋunde yate-yate towo niri kho wimbí tewe qeneŋgurí.
HEB 3:10 Ŋunde ŋuroko no unipare ŋuro kiro mande yero ŋande yanowó, ‘Newondeyembo no kama iŋo nunoyoteŋgo. Neneŋo khene kama howeyoteŋgo.’
HEB 3:11 Ŋunde ŋuro no saŋgirí tero mande kondé ŋande yimiranowó, ‘Hamó horé ye neneŋo imaqe-imaqe narune ŋuro quroko kama uyarewaŋgo.’”
HEB 3:12 Ye topo-topone, iŋo-iŋoye meté sopoyuri qembe. Ye keweroyemo kato iŋondutu piyimi ka newondímo yoní iŋondutuyó rotoro Anutu yoto-yotoyó moré ŋu huwóŋoweya koro.
HEB 3:13 Kini, Anutuko mande ŋuno ŋande yaró, “Itaka naru ŋano,” yaró. Ko naru ŋu kama kini taró, yote. Asa itaka ye epe rukiso-rukiso ti qembe. Quhurímbo kaná yiriní newondeye kondé kusiyowaŋgo koro.
HEB 3:14 Dokoro Kristo koya womoyoteto. Quko iŋondutu kondé koretero tatowó ŋu kondé kama towoyoteto tiníqo, eneya kama womoyoteto.
HEB 3:15 Mande ŋuko ŋande yete, “Komo usi-siyembo mira windu-windu tero newondeye kondé kusiyaŋgurí. Asa itaka naru ŋano ye Anutu maŋgó iŋoteŋgo tiníqo usi-siyemboro oteteye ŋu howero newondeye ma kusiyowero.”
HEB 3:16 Dani kato Anutu maŋgó iŋoro mira windu-windu taŋgurí? Ŋu unipare ŋu Mosesko yorero Isip noŋgo areŋgurí, hamómbe?
HEB 3:17 Ko Anutuko dani kaya saŋgirí teyoní kumima naru 40 ŋunde taró? Ŋu unipare ŋuko o piyimi taŋgurí. Ko khumoyi ukúye mira wimbímo ŋuno yoraŋgo.
HEB 3:18 Ko Anutuko danimboro ŋande yimiraró, “Hamó horé ye neneŋo imaqe-imaqe ŋu quroko kama uyarewaŋgo?” Ŋuko unipare mande wenda-wenda taŋgurí ŋuro yaró.
HEB 3:19 Asa ko ŋande iŋoteto, unipare ŋundo iŋondutu kama tero imaqe-imaqe naruyó ŋuro quroko kama uyareŋgurí.
HEB 4:1 Anutuko nore imaqe-imaqe naruyó ŋuro quroko uyarewero mande kusiyaró. Ŋunde ŋuroko sasaro tato. Imemoŋgo keweronanimo kato arero yate ŋuro quroko ŋuno uyarewero mepémo kini koro.
HEB 4:2 Dokoro nore ŋuya usisamba ŋunde qembe piŋa mande meté ŋu iŋatowó. Quko usisambato mande ŋu kinaŋge iŋoro kama iŋondutuwoyaŋgurí. Ŋunde ŋuroko mande ŋundo kama samaka yereró.
HEB 4:3 Hamó, nore iŋondutuwoyoteto qundo imaqe-imaqe naruyó ŋuro quroko uyareteto. Anutuko imaqe-imaqe ŋuro ŋande yaró, “Ŋunde ŋuro no saŋgirí tero mande kondé yimiranowó, ‘Hamó horé, ye neneŋo imaqe-imaqene ŋuro quroko kama uyarewaŋgo.’” Ŋunde quko nore ŋande iŋoteto, komo suki Anutuko noko sambo towoní khoyó kini tiní imaqe-imaqe naru hurí taró.
HEB 4:4 Dokoro sokomeko ŋande yaró, “Naru kande saŋiyoro irisayómo ŋuno Anutuko khoyó soso rotoro imaqaró.”
HEB 4:5 Quko ŋande ŋuya yaró, “Neneŋo imaqe-imaqe narune ŋuro quroko kama uyarewaŋgo.”
HEB 4:6 Asa ko imaqe-imaqe naru ŋuko yorote, ko unipare kumimboko ŋuro quroko meté uyarewaŋgo. Komoko usisambato piŋa mande meté ŋu iŋoro wendaqeyaŋgurí. Asa ko ŋuno kama uyareŋgurí.
HEB 4:7 Ŋunde ŋuroko tukú horé Dewitko Anutu koro maŋgó rero naru ka rokóŋaró, asa “Itaka naru naŋge,” yero rokóŋoro ŋande yaró, “Asa itaka naru ŋano ye Anutu koro maŋgó iŋoteŋgo tiníqo, usi-siyemboro oteteye howero newondeye ma kusiyowero.”
HEB 4:8 Dokoro komo Josuako usisambanani yoriní hamó imaqeyaŋgurí tiníqo, tukú Anutuko sokomeko naru meyowo karo kama yeweya, peka. Quko naru ŋunde quro yaró.
HEB 4:9 Asa ko Anutu koro uniparetoro Sapat naru ka yorote.
HEB 4:10 Dokoro uni kato Anutu koro imaqe-imaqe naruyó ŋuro quroko uyareroqo, Anutuko taró ŋunde qembe khoyó soso rotoweya.
HEB 4:11 Asa ko imaqe-imaqe naruyó ŋuro quroko uyarewero quro kho kondé tato. Usisambato mandí wendaqeyaŋgurí ŋu kheye howero umbuwato koro.
HEB 4:12 Dokoro Anutu koro mandí ŋuko yoto-yotoyó moré, ko wimbí moré. Ŋuko suke kawore-kawore mití moré ŋunde qembe, mití manaŋga teyote. Mande ŋuko uni quroko uro kapímboya yuqayómboya ko potó sombémboya pipuri wimbímboya toŋoní kosaŋete. Ko newondenanimboya iŋo-iŋonanimboya rondaŋewero wimbí moré.
HEB 4:13 O soso Anutuko towaró ŋu tunomo yuri toŋímbo qeneyote. Noreŋo o soso iŋomukote, ko naru kano otetenani ŋuro murí yato iŋoweya.
HEB 4:14 Asa noreŋo o qa-qa unindoro tapá uninani parámi ka yote, ko sambo kewerowore oró. Ŋuko Yesu, Anutu koro Naŋuní. Ŋunde ŋuro iŋondutu yesowoyoteto ŋu kondé towato.
HEB 4:15 Dokoro o qa-qa unindoro tapá uninanimbo noreŋo iŋomukote. O kate-kate kaná-kaná murí-murí ŋundo nore towo yereyote ŋu takawero rukusuwoyoteto. Quko o kate-kate ŋuko o qa-qa unindoro tapá uninani ŋu ŋuya towoŋaró, quko enendo quhurí ka kama taró.
HEB 4:16 Ŋunde ŋuroko newondenani rukisoyoya Anutu koro taŋgímo oto. Ŋu noŋgo samaka-samaka tuwó reyoteto. Ŋunde oto Anutuko sikínani te yunoro nore samaka yereweya.
HEB 5:1 Qeni, Anutuko uni soso keweroye moŋgo kanata ka rokóŋoní o qa-qa unindoro tapá uni tero unipare samaka yerewero quro Anutu toŋímo kho teyote. Kho ŋuko ŋandiro, enendo oka Anutu te inoyote, ko uniparetoro quhuríye rotowero quro o qa-qa tete.
HEB 5:2 Enendo uni kumi iŋo-iŋoye moré kini quya uni Anutu koro khe rotoyoteŋgo quya mande ime yero roŋgaru yereyote. Dokoro ene ŋuya o kato towoŋoyote ŋu takawero rukusuwoyote.
HEB 5:3 Ŋu murí ŋuro eneŋo quhuríyómboya unipare quhuríyemboya rotowero quro o qa-qa te inoyote.
HEB 5:4 Ko uni ka eneŋombo o qa-qa unindoro tapá uni ŋuro owé qu rewero mepémo kini. Komo Anutuko Aron rokóŋoro owé ŋu inaró. Asa ŋundiro naŋge Anutuko o qa-qa unindoro tapá uni soso owéye ŋu yunoyote.
HEB 5:5 Asa Kristo ŋuya eneŋo owí hokoro o qa-qa unindoro tapá uni kama tunoqaró. Kini. Anutuko ŋande miraró, “Ke neneŋo naŋone. Itaka keŋo awaŋge teteno.”
HEB 5:6 Mande kaŋuya ŋande miraró, “Ke Melkisetek ŋunde qembe o qa-qa uni suki-suki yoroweya.”
HEB 5:7 Komo Yesu nokono yora. Ŋu naruko ŋuno ŋande ye iŋaró, “Anutuko no meté rambaruru koŋgo noreweya.” Ŋunde ye iŋoro tendoro, kondé nekero, hariri parámi taró. Ko eneŋo iŋoní umbuní iwí kusuŋoyómo yoníqo haririyó iŋaró.
HEB 5:8 Yesuko Anutu koro naŋuní horé, quko quhurí korowaró. Ŋunde tero Anutu koro maŋgó howewero otete ŋu iŋomukaró.
HEB 5:9 Howeyate khoyó ŋu soso kini taró. Asa ko eneŋombo unipare soso eneŋo maŋgó howeyoteŋgo ŋu rambaruru koŋgo yoriní suki-suki yorowaŋgo.
HEB 5:10 Ko Anutuko rokóŋoro ŋande yaró, “Ke Melkisetek ŋunde qembe o qa-qa unindoro tapá uni suki-suki yoroweya.”
HEB 5:11 Norendo iŋo-iŋo ŋaro mande wata yimirowato, ye iŋoteto. Quko rukusuwoteto, dokoro iŋo-iŋoye muko kusiyowí, ko hiyóqewero mepémo kini.
HEB 5:12 Dokoro ye komo iŋo-iŋo ŋu raŋgurí, quko itaka uni meyowo wisiyo yimirowero mepémo kini. Hamó, ye Anutu koro o murí-murí ŋuro kape taŋgurí. Asa ko meté uni kato kaŋuya mande ŋu yeŋo wisiyoweya. Ye oŋa qembe susu naŋge neyoteŋgo, o kondé qu uni pará-parámbo neyoteŋgo ŋu newero mepémo kini.
HEB 5:13 Hamó, uni ka susu naŋge neyote quko otete roneneŋowí ŋuro kama iŋote, dokoro oŋa ŋunde qembe tete.
HEB 5:14 O kondé newero ŋuko uni komo parámi taŋgurí ŋuro qu. Uni ŋunde quko towo yerewero naru wata tunoqiníqo, o soso rondaŋero murí meté ko murí piyimi qene rondaŋeyoteŋgo.
HEB 6:1 Ŋunde ŋuroko Kristo ŋuro murí koretero iŋatowó ŋu sowe teya oŋa ŋunde kini unipare parámi ŋunde qembe tunoqato. Iŋo-iŋo korete qu saŋano kaŋeyoteto ŋuko ŋandiro: otete piyimi tero khumowato quro newonde rohoréŋowero murí, ko Anutuwore iŋondutu tewero murí,
HEB 6:2 sonowowero murí, kandenani saŋayemo raŋowero murí, unipare khumaŋgurí qundo pitu ko otoqowero murí, ko mande khono kaŋero topé piyimi suki-suki rewero murí.
HEB 6:3 Ko Anutuko wimbu nunoníqo, iŋo-iŋo ŋu sowe tewato.
HEB 6:4 Qeni, Anutuko uni kumi hiyó yunaró, ko uni ŋundo puriŋo sambo koŋgo umburó ŋuro nuŋgurí iŋaŋgurí, ko Yuqa Surumí ŋu raŋgurí. Uni ŋundo Anutu koro mandí ŋuro nuŋgurí iŋaŋgurí, ko naru ketako ŋano Yuqa koro wimbí raŋgurí. Asa uni ŋunde quko Anutu huwóŋowaŋgo tiníqo, kaŋuya newonde rohoré tewero mepémo kini. Dokoro enendo Anutu koro Naŋuní rero pitu ko tipiririko utoro naŋuní ŋuro yesaráŋowaŋgo.
HEB 6:7 Qeni, sono umbuyoní noko ka sono rero eŋgé meté tiní unipare kho eŋgé siyoteŋgo quno, Anutuko noko ŋu puriŋo inote.
HEB 6:8 Quko noko ka eŋgé piyimi tero, asa utó kami-kamimboya komó piyimimboya naŋge woteyoweya tiníqo, Anutuko noko ŋuro piyimiŋoro takuni saŋanímo reweya, peka. Ko naru weŋa quno tepo qaní kini teweya.
HEB 6:9 Topo hamó, oresaka mande ŋu yeteto, quko yeŋo ŋande iŋoyoteto, Anutuko ye rambaruru koŋgo yoriní meté yowaŋgo.
HEB 6:10 Dokoro Anutuko otete roneneŋowí howeyote naŋge, ye kho meté teyoteŋgo ŋuro kama kape teweya. Kini. Ye newonde meté Anutu inoro eneŋo unipareyó ŋu watí samaka yereyoteŋgo.
HEB 6:11 Norendo ŋande iŋoyoteto, ye kho wimbí teya Anutuko o meté te yunoweya ŋuro iŋoya naru weŋa ŋuro sopoyi qembe.
HEB 6:12 Yeko wimbuma uni ma tunoqewero. Uni kumimbo iŋondutu kondé tero mondó ta kunditero Anutuko o meté yunowero ŋuro mande kusiyaró ŋu reyoteŋgo. Uni ŋu yiyoya eneŋo kheye howi qembe.
HEB 6:13 Qeni, komo Anutuko Abraham koya mande kusiyaró. Quko mande date kondéraró? Oka kato Anutu takaro koreko kama yote. Ŋunde ŋuroko Anutuko eneŋo owímo mandí riní kondériní ŋande yaró,
HEB 6:14 “Nondo puriŋo hamó kunowano, ko soweke yorewe hamó wata tewaŋgo.”
HEB 6:15 Ŋunde yiní Abraham soporo mondó ta yotoro yate-yate Anutuko o ŋuro mande kusiyaró ŋu raró.
HEB 6:16 Qeni, uni kato mandeye kondérewero quro eneŋo parámiyemboro owímo yeyoteŋgo. Ŋunde ti owé ŋundo mandeye riní kondériní uni kato mande ŋu riní umbuwero mepémo kini.
HEB 6:17 Asa komo Anutuko mande kusiyoro, Abraham koro sowe qu hamó o meté te yunowano, yaró. Ŋunde yaró, ko iŋo-iŋoyó kama rohoréŋoweya. Ŋuro ene witú yerewero quro mande meyowo ŋu, asa, “Mande hamó horé yeteno,” yaró. Ko mande meyowo ŋundo mande kusiyaró ŋu riní kondéraró.
HEB 6:18 Asa ko mande kusiyaró quya mande meyowo ŋuya irisa-irisa yote. Ko mande irisa quko mande enesó kama tunoqeweya, dokoro Anutuko mande kota yewero mepémo kini. Kini, mande irisa ŋuko nore rukiso yiriní sorero Anutu taŋgímo uyare sóqero mande kusiyo yunaró ŋuro eŋgé ŋu sopoyoteto.
HEB 6:19 Eŋgé ŋu sopoyoteto ŋuko newondenani towoní kondéreyote. Eŋgé sopoyoteto ŋuko Ya Surumímo oro tuwi sumeyoro oro oka kondé towoní kama yukuwowato. Ŋunde tero norendo toŋero wimbo-wimbo kama uyarewato.
HEB 6:20 Koretero Yesuko nore samaka yerewero tuwi parámi sumeyoro oró. Dokoro enendo o qa-qa unindoro tapá uni ka Melkisetek kiraró tunoqaró. Ko eneko o qa-qa unindoro tapá uni ŋunde qembe suki-suki yoweya.
HEB 7:1 Qeni, Melkisetek, Salem yendé ŋuro wiri yerete uni qu, eneko Anutu Koreko Horé yote quro o qa-qa uni. Komo Abrahamko kuma tero wiri yerete uni yuroní khumoyi ene rohoréŋoro eneŋo yendéyómo uyaró. Uyariní Melkisetek kheko wisumuŋoro puriŋo inaró.
HEB 7:2 Ŋunde inoní Abrahamko situwi kuma koŋgo siyaró ŋu soso rondaŋiní kande irisa tiní kanata rero Melkisetek inaró. Asa owé, “Melkisetek,” ŋuro murí muko ŋandiro, otete roneneŋowímboro wiri yerete uni. Ko owé, “Salem,” ŋuro murí muko ŋandiro, newonde ime. Ŋundiro naŋge Salem koro wiri yerete uni ŋundoko newonde ime ŋuro wiri yerete uni.
HEB 7:3 Melkisetek iwí-nimí moré kini, ko usisambayó moré kini. Nimímbo pisiyaró ŋuro naruyó ŋu kama iŋoyoteto, ko khumaró ŋuro naruyó ŋu ŋuya kama iŋoyoteto. Eneko Anutu koro Naŋuní ŋunde qembe yorote. O qa-qa uni suki-suki yoweya.
HEB 7:4 Ye Melkisetek iŋo inoyi qembe, eneŋo owí parámi tete. Dokoro noreŋo usinani korete qu Abrahamko o meté-meté mu kuma koŋgo siyaró ŋu rondaŋiní kande irisa tiní kanata re Melkisetek inaró.
HEB 7:5 Itaka Liwai koro sowe kumimbo o qa-qa kho teyoteŋgo. Liwai uni ŋuya Israel uni meyowo ŋuya soso Abraham koro usi-sí. Quko hutuŋo mande kako ŋande yete, ko Israel unindo onoŋoye rondaŋi kande irisa tiní kanata re topo-topoye Liwai uni ŋu yunowaŋgo.
HEB 7:6 Asa Melkisetek ŋuko Liwai koro sowe qu kini. Quko Abraham, uni Anutuko mande kusiyo inaró ŋu, situwi sombé ŋu Melkisetek inaró. Inoníqo, Melkisetekiko puriŋo inaró.
HEB 7:7 Ko mande ŋako hamó naŋge, uni puriŋo rete ŋuko uni puriŋo inote ŋuro kusuŋoyómo yote.
HEB 7:8 Liwai koro sowe qu, uni hamó khumowaŋgo qu, Israel koro o kanata ŋu siyoyoteŋgo. Quko Melkisetek Abraham koro o kanata ŋu raró, ko sokomeko ene khumaró quro kama yete.
HEB 7:9 Ŋandiro meté yewato, peka, Liwai, uni o kanata ŋu siyoyote ŋu eneŋombo usi-sí Abraham kandíwore o kanata ka Melkisetek inaró.
HEB 7:10 Dokoro ene kama tunoqeyoní Melkisetekiko Abraham kheko kopariyó, quko ŋu naruko ŋuno Liwaiko usímboro kowímo yora.
HEB 7:11 Anutuko hutuŋo mande unipare yunoro Liwai koro sowe qu kumi rokó yiriní o qa-qa kho ŋu teyoteŋgo. Quko o qa-qa ŋunde qundo unipare yoriní meté horé kama teyaŋgurí. Ŋunde ŋuroko sokomeko ŋuno o qa-qa uni keta qu Aron qembe kini, Melkisetek ŋunde qembe tunoqeweya ŋuro yaró.
HEB 7:12 Qeni, wini kato kinaŋge Liwai koro sowe qu mepéye rero o qa-qa kho tewero mepémo kini. Kini, hutuŋo mande ŋu rohoréŋoyika mepéye rewaŋgo.
HEB 7:13 Hamó, sokomeko uni keta qu tunoqeweya ŋuro yete ŋuko Liwai koro sowe qu kini, Israel koro naŋo-simó meyowomboro sowe qu ka. Ko eneŋo wini qu kato wondo yakutímo o qa-qa kama teyara.
HEB 7:14 Dokoro ŋande iŋomukoteto, Uni Paráminani ŋuko Juda koro sowe qu noŋgo tunoqaró. Ko Moses koro hutuŋo mandeko o qa-qa kho ŋu Juda koro sowe qu kama yunaró.
HEB 7:15 Ko o qa-qa uni keta qu Melkisetek qembe tunoqeweya tiníqo, mande itaka yeteto ŋa hamó wisiyoweya.
HEB 7:16 Dokoro enendo usisambatoro owéye ŋuro hutuŋo mande kawore khoyó ŋu kama raró. Kini eneŋo yoto-yoto suki-suki yoweya quwore kho ŋu raró.
HEB 7:17 Dokoro sokomeko ŋande yete, “Keto Melkisetek ŋunde qembe o qa-qa uni naru suki-suki yoweya.”
HEB 7:18 Qeni, mande kondé komo qu ŋuko wimbí moré kini, nore samaka yerewero mepémo kini. Ŋunde ŋuroko riní kini taró.
HEB 7:19 Dokoro hutuŋo mande ŋundo oka riní meté horé kama taró. Asa ko khe keta qu tunoqaró. Tunoqero hutuŋo mande komo qu ŋu takate, dokoro ore keta ŋuwore o meté siyoro Anutu taŋgímo uyarewato.
HEB 7:20 Asa Anutuko eneŋo owímo mande wimbí moré qu yero Yesu o qa-qa kho inaró. Hamó, o qa-qa uni meyowo ŋu kinaŋge khoye raŋgurí.
HEB 7:21 Quko Yesu kho ŋu inoro mande wimbí moré qu ŋande yaró, “Uni Parámimbo eneŋo owímo mandí ŋu riní kondériní mande ŋu kama rohoréŋoweya. Keto o qa-qa uni naru suki-suki yoweya.”
HEB 7:22 Ŋunde ŋuro nore iŋoteto, Yesuko mande kondé riní tunoqaró ŋundo mande kondé komo qu takate.
HEB 7:23 Komo o qa-qa uni enesó-enesó qambu tunoqaŋgurí. Kanata kato kho teyate khumoní meyowo kato mepé raró. Asa naru rokóŋoro ŋunde naŋge teyaŋgurí.
HEB 7:24 Quko Yesuko suki-suki yoweya. Ŋunde ŋuroko o qa-qa unindoro kho qu suki-suki teweya.
HEB 7:25 Asa ko enendo unipareto enewore Anutu taŋgímo uyareyoteŋgo ŋu meté rambaruru koŋgo yoriní suki-suki yowaŋgo. Dokoro naru rokóŋomo yotoro Anutu kirayoní samaka yereyote.
HEB 7:26 Hamó, o qa-qa unindoro tapá uni ŋunde qundo mepémo nore samaka yereyote. Dokoro Anutu koro murí howeyote, potó moré kini, Anutu toŋímo sara horé yote, quhurí uni ŋuro sewemo yote. Ko samboko owé parámi horé raró.
HEB 7:27 Komo, naru rokóŋoro o qa-qa unindoro tapá unindo eneŋo quhuríye rotowero quro o qa-qa teroqota uniparetoro quhuríyemboro o qa-qa teyaŋgo. Quko Yesu ŋundoko ŋunde kama teyote. Kini. Naru kayata naŋge noreŋo quhurínani soso rotowero quro eneŋombo kowí rero Anutu te inaró.
HEB 7:28 Qeni, komo hutuŋo mandeko uni wimbuye moré kini ŋu o qa-qa kho teyara. Tukú Anutuko mande ka riní wimbí tiní kho ŋu Naŋuní inaró. Ko Naŋuní ŋuko uni meté horé tero suki-suki yoweya.
HEB 8:1 Mande yeteto ŋuro murí ŋuko ŋandiro. Uni ŋunde quko noreŋo o qa-qa unindoro tapá uninani tunoqaró, ene wiri yerete uni parámi horémboro kandí kondésina samboko kunditaró.
HEB 8:2 Huru-huru koro Tuwi Yamaru hamó ŋuno kho teyote. Yamaru hamó ŋuko unindo kama towaŋgurí. Kini. Uni Parámi eneŋombo towaró.
HEB 8:3 Hamó, o qa-qa unindoro tapá uni soso khoye tero o Anutu te inoro o qa-qa taŋgurí. Asa ko Yesu ŋuya khoyó tero oka rero te inaró.
HEB 8:4 Ŋunde ŋuroko enendo nokono yote tiníqo, o qa-qa uni kama yoweya. Dokoro, pukoyó meyowomboro sowe qundo hutuŋo mande howero o qa-qa teyoteŋgo.
HEB 8:5 Uni ŋundo Anutu koro pase ŋuno o qa-qa kho teyoteŋgo. Quko ŋu pase ŋuko pase horé samboko yote ŋuro rokóŋo ŋunde naŋge. Komo Moses Anutu koro pase ka towowero taró quno ŋuno Anutuko ŋande miraró, “Ke rokó ŋu mira purímo witú kerenowó ŋu okeyá ta howero tuwi yamaru towo qembe.”
HEB 8:6 Quko Yesuko o qa-qa kho ka raró, kho ŋuko o qa-qa uni meyowomboro khoye ŋu takate. Dokoro enendo mande kondé ka sopoyote, ko mande kondé ŋuro keweroko uni tunoqaró. Mande kondé keta ŋundo mande kondé komo qu ŋu takate. Dokoro Anutuko noreya mande kusiyaró. Ko mande kusiyote ŋundo mande komo kusiyoro yunaró ŋu takate.
HEB 8:7 Qeni, ko mande kondé korete ŋundo meté horé taró tiníqo, asa Anutuko mande kondé kaŋuya kama teweya.
HEB 8:8 Quko uniparetoro quhuríye rihimoro ŋande yaró, “Uni Parámimbo ŋande yete, ‘Qeni, imemoŋgo ta mande kondé keta qu Israel koro wini quya Juda koro sowe quya tewano.
HEB 8:9 Komo Isip noŋgo usi-siye kandeyemo yondoworo mahenowó. Ŋu naruko ŋuno eneya mande kondé ka tanowó. Quko mande kondé keta ŋako komo quro kiraró qembe kini. Dokoro usi-siyembo neneŋo mande kondé ŋu kama howaŋgurí. Ŋunde tiqo, huwó yerenowó.
HEB 8:10 Mande kondé keta ŋa imemoŋgo Israel uniparetoya tewano ŋuko ŋandiro: Neneŋo hutuŋo mandene rero iŋo-iŋoyemo rewano, mande ŋu rero newondeyemo nakayáŋowano. Nondo eneŋo Anutuye yowano, enendo neneŋo uniparene yowaŋgo.
HEB 8:11 Ko uni kato topoye iŋo-iŋo rondaqe yunoro ŋande kama yewaŋgo, “Uni Parámimboro ŋa iŋo inoyi.” Kini, uni owéye moré kini quya uni owéye moré qu, asa, unipare soso ŋundo niyoro iŋowaŋgo.
HEB 8:12 Dokoro, otete piyimi teyoteŋgo ŋuro sikíye te yunoro quhuríye se rotoro ŋuro pitu ko kama iŋowano.’”
HEB 8:13 Anutuko mande kondé keta karo yaró. Ŋunde yero mande kondé korete qu riní kina yote. Ko mande kina yote ŋundo waka ta kini teweya.
HEB 9:1 Asa mande kondé korete quno ore mande enesó-enesó yora. Yambo hariri ŋuro oreyó yora, ko Anutu koro pase nokono towowero ŋuro oreyó yora.
HEB 9:2 Tuwi yamaru pase qembe toworo quroyómo wembó ka towaŋgurí. Ŋuno hiyómboro piko-piko koya o rewero yakutí kaya bret Anutu toŋímo yorote ŋuya ŋuno se rotaŋgurí. Ŋu pase ŋuro wembó ŋuko ŋande ye nekaŋgurí, “Wembó Surumí,” yaŋgurí.
HEB 9:3 Wembó ŋuro keweroko tuwi ka porowaŋgurí, ko tuwi ŋu tupurísinako pase ŋuro wembó kaŋuya yora. Ŋuro ŋande nekoyaŋgo, “Wembó Surumí Horé,” yaŋgurí.
HEB 9:4 Pase ŋuro wembóko ŋuno wondo yakutí ka golpo towaŋgurí mu ŋuno yora. Ŋuno oka nuŋgurí meté mu qayaŋgo. Wembó ŋuno ŋuya mande kondémboro sosoko ŋu yora. Golpo sosoko ŋu soso weheŋaró. Sosoko quroko ŋuno kumbe gol ŋuya usú kaya wondo sarara irisa ŋuno yoraŋgurí. Asa kumbeno ŋuno mana kumi yora. Usú ŋuko Aron koro usú qu, komo kinaŋge sisani ŋuno wotaró. Ko wondo sarara irisako ŋuno komo Anutuko mande kondé ŋu nakayáŋaró.
HEB 9:5 Ko Anutu koro sine parámiyómboro sambo simó koro kapo-kapo irisa towaŋgurí. Kapo-kapo ŋundo sosoko saŋanímo yotoro wireyari romaróŋoro sosoko makoyó pokamariyó. Sosoko makono ŋuno uniparetoro quhuríyemboro kimo taró. Ŋunde quko itaka nondo o soso ŋuro murí kama yewano.
HEB 9:6 O soso ŋu towoyi kini tiní naru rokóŋoro o qa-qa unindo wembó korete quno oro khoye teyaŋgurí.
HEB 9:7 Quko o qa-qa unindoro tapá unindo naŋge wembó quroko horé quno ŋuno oró. Naru rokóŋoro kama oyara. Kini, kumima naru soso quroko kosa naru kanata quno sitú ka se oró. Ŋunde se oro enemboya uniparetoya kumima naru quroko ŋuno kape tero o piyimi teyaŋgo ŋuro o qa-qa tero Anutu te inaró.
HEB 9:8 Asa ko ŋu murí ŋuwore Yuqa Surumímbo oka nore witú yerete. Ŋuko ŋandiro, Huru-huru koro Tuwi Yamaru korete qu ŋu yoraró quno ŋuno Wembó Surumí Horé quroko owero khe ka tunomo kama tunoqa.
HEB 9:9 Ko ŋuko noreŋomboro tapara mande ŋunde qembe. Ŋuko ŋandiro, uni kato oka te inoyoteŋgo ŋuko eneŋo otete sopowero quro iŋo-iŋoye roŋgaruwowero mepémo kini.
HEB 9:10 Kini, ore mande ŋuko kowenanimboro naŋge yaró, asa do ka newato, ko do sono ka newato, ko date kowenani sonowowato. Ŋu mande ŋuko wimbí moré, quko yate-yate naru keta itaka tunoqiníqo, ŋu kini taró.
HEB 9:11 Quko Kristoko o meté tunoqaró ŋuro o qa-qa unindoro tapá uni taró. Dokoro enendo Anutu koro pase kekere qu meté horé muno ŋuno kho teyote. Pase ŋuko noko koro qu kini, kandeto kama towaŋgurí.
HEB 9:12 Meme sitúŋomboya makao simó sitúŋo siyoro ŋuno kama oró. Kini, eneŋo sitúŋombo quhurínani kimo temukoní suki-suki meté yoroteto ŋu siyoro Wembó Surumí Horé quno ŋuno oró.
HEB 9:13 Hamó, komo unipareto Anutu toŋímo pusú tiqo, o qa-qa unindo meme sitúŋomboya makao urumuni sitúŋomboya makao pare qamukoyi nombo tunoqaró ŋuya somo siyoro raŋoní unipare saŋayemo uró. Ŋunde tero pusú ŋu sowoyi koweye sara-sara tiní Anutu koro unipare tunoqaŋgurí.
HEB 9:14 Quko Kristo koro sitúŋombo sitú meyowo ŋu takate. Eneko potó moré kini horé taró. Ko eneŋo Yuqayó suki-suki yote qundo eneŋo rero Anutu o qa-qa ŋunde te inaró. Eneŋo sitúŋombo meté noreŋo otete sopowero quro iŋo-iŋonani hamó sonowoyote. Ŋunde sonoworo otete piyimi tero khumowato ŋu se rotoní Anutu yoto-yotoyó moré ŋuro kho qu tewato.
HEB 9:15 Ŋu murí ŋuro Kristoko mande kondé keta ŋu sopoyote, ko uni keweroko uni tunoqaró. Ŋuro tero Anutuko unipare neko yereró ŋundo mande kusiyaró qu reyoteŋgo. Ko mande kusiyaró ŋuko ŋandiro, yoto-yoto suki-suki rewaŋgo. Komo unipareto mande kondé komo qu wendaqero quhurí taŋgurí. Quko Kristoko khumoro quhuríye kimo tero quhurímbo kusi yereró ŋu orosoyaró. Ŋuro tero ye yoto-yoto suki-suki ŋu rewaŋgo.
HEB 9:16 Qeni, uni kato, imemoŋgo khumowano, yero iŋoyote quno ŋuno, onoŋoyó qene iŋoro dando siyoweya ŋuro mande kondé ka nakayáŋoweya. Quko uni siyoweya ŋuko kinaŋge kama siyoweya. Kini, koretero unipareto ŋande qene iŋowaŋgo, simburí ŋu hamó khumaró.
HEB 9:17 Dokoro simburí kama khumoníqo, mande kondé ŋu wimbí moré kini. Enendo toŋí yoníqo mande ŋu kina yote.
HEB 9:18 Ŋu murí ŋuro komo unipare makao uri khumoní sitúŋo hausuworo Anutu koro mande kondé komo qu kusiyaŋgurí.
HEB 9:19 Qeni, ŋu naruko ŋuno Mosesko Israel unipare soso hutuŋo mande koro mande kondé soso yesowo yimiraró. Yesoworo makao simó sitúŋomboya meme sitúŋomboya sono koya rohoréŋaró. Rohoréŋoro tuwi mandumi ka hisop koro kambinímo kusiyoro riní sitúko uro sitú siyoní kuriyoní sitú ŋuko sokome saŋano ŋuya unipare saŋayemo ŋuya uró.
HEB 9:20 Ŋunde tero ŋande yimiraró, “Anutuko mande kondé yeya kusiyote. Ko sitú ŋako mande kondé ŋu riní hurí tete.”
HEB 9:21 Ŋunde yero Mosesko sitú somo raŋoní Anutu koro paseno ŋuya kondó soso quroyómo yaró quno ŋuno ŋuya uró.
HEB 9:22 Hamó, hutuŋo mande ŋundo ŋande yete, sitú somo raŋoka o kumi siyoní sara teweya. Ko oka uroyi khumoní sitúŋo kama windoroŋoyiqota, Anutuko uniparetoro quhuríye kama se rotoweya.
HEB 9:23 Ŋunde ŋuroko sitú ŋundo Anutu koro pase ŋu riní sara taró. Quko pase ŋuya o soso ŋu quroko yaró ŋuya o hamó samboko yoteŋgo ŋuro kapo-kapo naŋge. Asa ko o qa-qa meté horémbo o hamó samboko yoteŋgo ŋu riní sara taró.
HEB 9:24 Dokoro Kristo khumoro pitu ko otoqaró quno pase kandeto towaŋgurí quno ŋuno kama oró. Dokoro pase ŋuko o hamó samboko yote ŋuro kapo-kapo naŋge. Kini, enendo samboko oro itaka nore samaka yerewero Anutu toŋímo kaŋeyote.
HEB 9:25 Komo, o qa-qa unindoro tapá unindo kumima naru kanata-kanata meyowomboro sitúye siyoro Wembó Surumí Horé quno ŋuno oyaró. Quko Kristoko ŋundiro kama taró. Eneko naru qambu eneŋo sitúŋo kama te inoyara.
HEB 9:26 Dokoro otete ŋunde qu howaró tiníqo, komo suki qu noŋgo arero itaka ŋuya naru qambu kowe surumí korowoyote. Quko ŋunde kini. Itaka, naru weŋa ŋano, enendo tunoqero naru kanata naŋge eneŋo te inoní Anutuko uniparetoro quhuríye soso riní kini taró.
HEB 9:27 Unipare soso naru kanata naŋge khumowaŋgo. Khumoro Anutu toŋímo mande khono kaŋewato.
HEB 9:28 Ŋunde naŋge Kristoko naru kanata naŋge eneŋombo Anutu te inoní unipare qambu koro quhuríye se rotaró. Ko pitu ko nokono maheweya quno ŋuno quhurí kama se rotoweya. Kini, ŋu naruko ŋuno unipare ene sopoyoteŋgo ŋu soso rambaruru koŋgo yoreweya.
HEB 10:1 Qeni, hutuŋo mande ŋuko o meté imemoŋgo tunoqewero ŋuro yoŋoyó naŋge. Ko naru rokóŋoro unipareto huruworo yambo hariri tiqo, o qa-qa unindo hutuŋo mande ŋu howero naru rokóŋoro o qa-qa teyoteŋgo. Quko o qa-qa ŋundo unipare yoriní meté horé tewero mepémo kini.
HEB 10:2 O qa-qa ŋunde qundo unipare yoriní hamó meté tewaŋgo tiníqo, o qa-qa kaŋuya kama tewaŋgo. Dokoro o qa-qa komo taŋgurí qundo yoriní sara tero newondeyemo ŋande iŋowaŋgo, nore itaka quhurínani moré kini peka.
HEB 10:3 Quko ŋunde kini. Kumima naru rokóŋoro o qa-qa ŋunde qundo quhuríye riní tunomo tiní iŋoyaŋgo naŋge,
HEB 10:4 dokoro makao sitúŋomboya meme sitúŋomboya quhurínani sowowero mepémo kini.
HEB 10:5 Ŋunde ŋuroko Kristoko nokono mahero Anutu ŋande miraró, “O qa-qa ŋuya oka te kunowero ŋuro kama iŋoyara. Quko keto kowene roŋgaruworo nunaró.
HEB 10:6 O qa-qa qamukoteŋgo ŋuya quhurí rotowero quro o qa-qa ŋuya keto ŋuro kama metéŋoyara.
HEB 10:7 Ko ŋande yanowó, ‘Anutu, qeno, no maheteno. Komo sokomeko neneŋo nakayáŋaŋgurí. Keŋo iŋo-iŋoke howewero quro maheteno.’”
HEB 10:8 Asa qeni, enendo ŋande yaró, “O qa-qa ŋuya oka te kunowero ŋuya o qa-qa qamukoteŋgo ŋuya quhurí rotowero quro o qa-qa ŋuya ŋuro kama iŋoyara, ŋuro kama metéŋoyara.” (Quko unipareto hutuŋo mande howero o qa-qa ŋunde qu taŋgurí.)
HEB 10:9 Asa imemoŋgo ŋande yaró, “Qeno, no keŋo iŋo-iŋoke howewero quro maheteno.” Ŋunde tero mande kondé komo qu ŋu rotoro mande kondé keta qu riní mepé raró.
HEB 10:10 Yesu Kristoko Anutu koro iŋo-iŋoyó howero naru kanata naŋge eneŋo kowí rero o qa-qa taró. O taró ŋuwore nore noriní unipare meté horé tatowó.
HEB 10:11 Naru rokóŋoro o qa-qa unindo kaŋero khoye tero o qa-qa ŋunde naŋge teyoteŋgo. Quko o qa-qa ŋundo uniparetoro quhuríye se rotowero mepémo kini.
HEB 10:12 Quko Kristoko o qa-qa kanata naŋge tero quhurínani soso se rotaró. Ŋunde tiní kini tiní Anutu koro kandí kondésina kunditaró.
HEB 10:13 Kunditero, yate-yate Kristo Anutuko eneŋo saŋgiríŋo yorero kasiramo reweya ŋuro sopoyote.
HEB 10:14 Asa naru kanata ŋuno enendo o qa-qa Anutu te inoroqo unipare meté horé tunoqeyoteŋgo ŋu yoriní meté horé suki-suki yowaŋgo.
HEB 10:15 Yuqa Surumí ŋundo noreno mande ŋande yesowoyote. Koretero ŋande yete,
HEB 10:16 “Uni Parámimbo ŋande yete, ‘Imemoŋgo nondo mande kondé keta qu yeya tewano. Neneŋo hutuŋo mandene rero newondeyemo rewano, mande ŋu rero iŋo-iŋoyemo ŋuya nakayáŋowano.
HEB 10:17 No quhuríye ŋuya otete piyimi teyoteŋgo ŋuya ŋuro kaŋuya kama iŋowano.’”
HEB 10:18 Asa ko Anutuko quhurí se rotoní kini taró quno ŋuno, quhurí rotowero ŋuro o qa-qa tewero murí ŋuya kini taró.
HEB 10:19 Uni topo, Yesu khumoní sitúŋombo umburo quhurínani se rotaró. Ŋunde tero nore rukiso yiriní Wembó Surumí Horé quno ŋuno owato.
HEB 10:20 Eneŋo kowí ŋuko tuwi parámi ŋu Wembó Surumí Horé ŋuro makoyó wisumuŋaró ŋunde qembe. Asa khumoro khe keta yoto-yotoyó moré Wembó ŋuro quroko ŋuno owero qu roŋgaruwaró.
HEB 10:21 O taró ŋundo nore rukiso yereyote, ko o qa-qa unindoro tapá uni parámi kato Anutu koro unipare sopo yereyote.
HEB 10:22 Yesuko sitúŋo somo raŋoní otete sopowero quro iŋo-iŋonani piyimi muno uró. Uro ŋundo riní sara-sara taró. Ko nore sono metémo kowenani sonowatowó. Ŋunde ŋuroko newonde hamó teya kondé iŋondutuwoya Anutu taŋgímo uyareto.
HEB 10:23 Anutuko, imemoŋgo o meté yunowano, yaró, ko o soso yaró ŋu hamó horé tunoqeweya. Ŋunde ŋuroko iŋo-iŋo ŋu kondé towoya ŋuro yesowato.
HEB 10:24 Ko ŋande ye iŋowato, norendo date uni toponani rukiso yeretoqota topo-topoye newonde meté yunato otete meté naŋge tewaŋgo.
HEB 10:25 Hamó, Anutu koro unipare kumimbo huruwowero piyimiŋoteŋgo. Quko ŋunde ma tewero. Nore iŋoteto, Yesu mahewero naruyó tukuni tete. Ŋunde ŋuro meté huruworo newondenani rukisoyoro yorowato.
HEB 10:26 Qeni. Nore Anutu koro mande hamó ŋu iŋoteto, quko mande ŋu huwóŋoro o piyimi teyoteto tiníqo, o qa-qa quhurínani sowowero qu ka tewero mepémo kini.
HEB 10:27 Kini, Anutu koro saŋgirí naŋge yoroní enendo uni ŋunde qu topé piyimi yunoní te suru kondé ŋundo yoqaweya. Nore ŋuro sasaro teyoteto.
HEB 10:28 Komo, uni kato Moses koro hutuŋo mande ŋu wendaqiní uni irisape ma kapusa o piyimi ŋu qenero mande yesowoyaŋgurí tiníqo, unipareto uni ŋuro sikí kama te inaŋgurí. Kini, uroyi khumaró.
HEB 10:29 Qeni, naru kano uni kato Anutu koro Naŋuní khete rumuniŋoyote, ko sitúŋo mande kondé keta qu riní kondériní nore noriní unipare meté horé tatowó ŋu huwóŋoyote, ko Yuqapo nore samaka yereyote ŋu yesaráŋoyote. Asa ŋunde teweya tiníqo, do ka tunoqeweya? Anutuko uni ŋu topé piyimi horé te inoweya.
HEB 10:30 Dokoro ŋande iŋoteto, Anutuko ŋande yaró, “Quhurí topé tewero ŋuko neneŋo kho qu. Nondo quhurímboro topé tewano.” Ko ŋande ŋuya yaró, “Uni Parámi eneŋombo naŋge unipareyó ronda yereweya.”
HEB 10:31 Anutu yoto-yotoyó moré ŋuro kandímo umbuwero ŋuro sasaro parámi ti qembe.
HEB 10:32 Ye komo Anutuko hiyó yunaró ŋuro iŋoyuri. Ŋu naruko ŋuno ye quhurí qambu koroworo kondé kaŋaŋgurí.
HEB 10:33 Naru kumimo uni piyimimbo huwó mande ye yunoro yorero unipare toŋeyemo yoroti kaŋi o piyimi te yunaŋgurí. Ko naru kumimo ye topoyembo quhurí ŋunde qu korowaŋgurí ŋu samaka yereŋgurí.
HEB 10:34 Yendo uni kumi kusi-kusi yano yoraŋgurí ŋu sikíye te yunaŋgurí. Naru kano uni piyimimbo yeŋo onoŋoye ta yereŋgurí, quko ŋuro niŋgu-niŋgu taŋgurí. Dokoro ye ŋande iŋaŋgurí, yeŋo onoŋoye hamó qu ŋu suki-suki yorote.
HEB 10:35 Ye Anutuko o meté te yunoweya ŋuro kondé iŋoyoteŋgo. Ŋunde ŋuroko iŋo-iŋo ŋu ma rotowero. Ŋuko kimo meté horé mu teweya.
HEB 10:36 Kondé kaŋi. Ŋunde tero Anutu koro iŋo-iŋoyó ŋu howeroqota o meté Anutuko yunowero mande kusiyaró ŋu siyowaŋgo.
HEB 10:37 Dokoro naru tukuni naŋge “Uni maheweya ŋuko waka ta maheweya.
HEB 10:38 Quko neneŋo unine iŋondutuyówore roneneŋowí tete ŋuko yoto-yoto reweya. Ko soreweya tiníqo eneŋo niŋgu-niŋgu kama tewano.”
HEB 10:39 Noreko uni sorero piyo tewero qu kini. Kini, nore iŋondutuwoyato rambaruru koŋgo yoreweya.
HEB 11:1 Iŋondutu tewero murí ŋuko ŋandiro: nore ŋande iŋomukoteto, o meté mu ŋuro sopoyoteto ŋu hamó maheweya. Ko ŋande iŋomukoteto, oka toŋenanimbo kama qeneyote ŋu hamó yorote.
HEB 11:2 Hamó, usisambato ŋuro iŋomukoro owé parámi raŋgurí.
HEB 11:3 Nore iŋondutu tero ŋande iŋato tondaŋete, Anutu koro mandímbo o soso towaró. Ŋunde tiní o sóqewíwore o soso qeneyoteto ŋu tunoqemukaró.
HEB 11:4 Apeliko iŋondutu tero Anutu o qa-qa te inaró, ko o qa-qa ŋundo Keinko o qa-qa taró ŋu takaró. Ŋunde tiní Anutu eneŋombo o qa-qa ŋuro metéŋoro, uni roneneŋowí, ye nekaró. Apeliko ŋunde tero khumaró, ko khumaró ŋuko watí yesowoní iŋoyoteto.
HEB 11:5 Enokiko iŋondutu tiní Anutuko riní kama khumoro kinaŋge samboko oró. Ŋunde tiní unindo seqaro kama qeneŋgurí. Dokoro, Enok nokono watí yora quno Anutuko eneŋo muríyó ŋuro metéŋaró.
HEB 11:6 Ko uni ka iŋondutu kama teyote tiníqo, Anutuko oteteyó ŋuro kama metéŋoweya. Dokoro uni kato Anutu taŋgímo uyarewero iŋote tiníqo, koretero ŋande iŋoweya, Anutuko yote ko uni ene seqayoteŋgo ŋu kimo meté yunoyote.
HEB 11:7 Noako iŋondutu tero sasaro tero Anutu koro maŋgó howaró. Komo Anutuko o imemoŋgo tunoqeweya ŋuro miraró. Koretero o ŋu kama qene yotoro mandí ŋu iŋoro waŋgo towoní eneŋo suwisawiyó rambaruru ka takaŋgurí. Enendo iŋondutu taró ŋuwore noko unipare yoriní mande khono yorotoní topé piyimi raŋgurí. Kowe Anutuko Noa, uni roneneŋowí, ye nekaró.
HEB 11:8 Abrahamko iŋondutu tero Anutu koro maŋgó howaró. Komo Anutuko nekoro, mira ka kunowe teteno, ŋunde mitoro mira ŋuno asáŋaró. Asáŋoní ŋuno uyaró, quko dano uyareweya ene ŋu kama iŋaró.
HEB 11:9 Asa iŋondutu tero noko Anutuko inaró quno ŋuno yora, quko mira ŋuro simburí kini. Eneya Aisak, Yakop ŋuyako o meté Anutuko yunowero mande kusiyaró ŋuro simburí. Quko ŋu mirako ŋuno ya hamó ŋuno kama towaŋgurí. Kini, tuwi yamaru koroworo uyare maheyaŋgo.
HEB 11:10 Dokoro Abrahamko, imemoŋgo ya yendé hamó quno ŋuno yorowano, ye iŋoyara. Ya yendé ŋu Anutu eneŋombo rokóŋoro towoweya, ye iŋaró.
HEB 11:11 Sarako ŋuya iŋondutu tero qahu taró. Hamó, Abraham koŋgomu horé taró, quko, Anutuko mande kusiyaró ŋu hamó naŋge, ye iŋoní Anutuko wimbu inoní Sara qahu taró.
HEB 11:12 Ŋundiro naŋge uni ka koŋgomu tero khumowero taró, quko simó sowe qambu quro awaye tunoqaró. Simó soso ŋuko sambo koro tutu wata weyowero mepémo kini ŋunde qembe, ko sotama wata weyowero mepémo kini ŋunde qembe.
HEB 11:13 Ŋu unipare ŋuko iŋondutu tero, yate khumaŋgurí. O soso Anutuko yunowero mande kusiyaró ŋu kama siyaŋgurí. Kini, kinaŋge kaŋero o kapiyamo ŋuro toŋetero niŋgu-niŋgu taŋgurí. Ko ŋande yero iŋaŋgurí, “Nore noko ŋaro qu kini, mira ŋaro simburí kini.”
HEB 11:14 Nore mande ŋunde qu iŋoro ŋande iŋoteto, uni ŋunde qundo eneŋo miraye hamó ŋu seqayaŋgo.
HEB 11:15 Ko mira komo rotaŋgurí ŋuro iŋoro ŋunde yaŋgurí tiníqo, meté ŋuno kaŋuya uyarewaŋgo.
HEB 11:16 Quko mira meté horé meyowo ŋuro seqaŋgurí, mira ka samboko yote. Ŋunde ŋuro unipareto, “Ene noreŋo Anutunani,” yewaŋgo quno Anutuko ŋuro kowi piyo kama tete. Dokoro, ŋu unipare ŋuro ya yendé ka roŋgaruwaró.
HEB 11:17 Abrahamko iŋondutu tero naŋuní urowero taró. Komo Anutuko mande kusiyoro ŋande miraró, “Keŋo sowe qu Aisak kowí moŋgo tunoqewaŋgo.” Quko enendo Abraham towoŋoní maŋgó howero naŋuní kanata ŋu rero o qa-qa tewero urowero taró.
HEB 11:19 Ŋunde tero ŋande ye iŋaró, “Asa Aisak khumoníqo, enina, Anutu eneŋombo meté riní otoqoweya.” Ŋunde ŋuroko Abrahamko simó ŋu uni tapu koŋgo pitu ko raró ŋunde qembe.
HEB 11:20 Aisakiko iŋondutu tero o kumi imemoŋgo tunoqeweya ŋuro iŋoro Yakop koya Iso koya puriŋo yereró.
HEB 11:21 Yakopko iŋondutu tero koŋgomu tero khumowero taró quno ŋuno Josep koro naŋo-simó irisa ŋu puriŋo yerero usú towo kondéqero hu-hariri taró.
HEB 11:22 Josepko iŋondutu tero koŋgomu tero khumowero taró quno ŋuno ŋande yaró, “Imemoŋgo Anutuko Israel yoriní Isip noŋgo toŋewaŋgo. Ŋu naruko ŋuno neneŋo wimbune rero toŋi qembe,” yaró.
HEB 11:23 Moses koro iwí-nimímbo iŋondutu tero Pero koro kama sorero mandí wendaqariyó. Nimímbo Moses pisiyoroqota qenero, simó meté horé, ye iŋariyó. Ŋunde ŋuro re tapuŋori kombo kapusa ŋunde sóqe yora.
HEB 11:24 Mosesko yate parámi tero iŋondutu tero owé parámi rewero quro piyimiŋaró. Komo Pero koro nambunímboro naŋuní tunoqaró, quko ŋuro huwóŋaró.
HEB 11:25 Kini, ene ŋande ye iŋaró, “No khe u-u ŋunde qu howero naru tukuni niŋgu-niŋgu tewano, peka. Quko ŋu otete piyimi. Kini, Anutu koro unipareyómboya quhurí naŋge korowowano.”
HEB 11:26 Ŋunde yero enendo Kristo ŋunde qembe kowi piyo raró, quko kowi piyo teroqota kimo meté reweya. Ko kimo meté ŋuko Isip koro onoŋoye soso takate.
HEB 11:27 Enendo iŋondutu tero wiri yerete unindoro saŋgirí parámi ŋuro kama sorero Isip roto toŋeró. Ŋunde tero kondé kaŋaró, dokoro Anutu sóqewí ŋu qeneró.
HEB 11:28 Enendo Anutu iŋondutuworo Taka yereró quro o ne-ne ŋu riní tunoqiní sitú makono raŋgurí. Ŋunde ti sambo simó saŋgirí ŋu qene taka yerero Israel koro simóye korete ŋu kama yoriní khumaŋgurí.
HEB 11:29 Israel unipareto Anutu iŋondutuwoyi Windi Mandumi ŋu usowoní noko hariní ŋuwore kaŋero uyareŋgurí. Quko Isip unindo yohowaŋgurí quno ŋuno sono ŋundo oro maŋgorero muŋo yereró.
HEB 11:30 Enendo iŋondutu tero Jeriko yendé parámi ŋuro hoŋgo ŋu naru kande saŋiyoro irisa ŋunde wuririyoyiqota hoŋgo ŋu huqe umbu raŋaró.
HEB 11:31 Rahap, ŋu khe pare ŋundo iŋondutu tero uni irisa mondó ta mahiriyó ŋu samaka yereró. Ŋunde ŋuro Anutuko uni mandí wendaqaŋgurí ŋu rambaruru yereró quno ŋuno pare ŋu kama khumaró.
HEB 11:32 Ko mande ka sowe tewanope ma kini? Kini, nondo Gideon, Barak, Samson, Jepita, Dewit, Samuel ko ye-ye uni kanata-kanata ŋuro yewero mepémo kini. Mande yewero naru kaŋuya mepémo kini.
HEB 11:33 Ŋu uni ŋuko iŋondutu taŋgurí ŋuwore kuma tero wini parámi taka yereŋgurí, otete roneneŋowí tero unipare sopo yereŋgurí, o kumi Anutuko yunowero mande kusiyaró ŋu siyaŋgurí, laiyon maŋgó ŋu wisumuŋaŋgurí.
HEB 11:34 Kewámbo yoqawero ŋu winzumaŋgurí, unindo sukepo yuroyi khumowaŋgo ŋu roto takaŋgurí, wimbuye moré kini qundo wimbu raŋgurí, kuma tewero quro wimbí tero uni wini meyowo ŋu yohowaŋgurí.
HEB 11:35 Iŋondutu pare kumimbo suwisawiye komo khumaŋgurí qu pitu ko otoqoyi yoraŋgurí. Quko unipare kumimbo kowe surumí parámi taŋgurí, quko quhurí ŋu takawero kama iŋaŋgurí, dokoro, khumowato qunoko pitu uni tapu koŋgo otoqoro yoto-yoto meté horé rewato, ye iŋaŋgurí.
HEB 11:36 Uni piyimimbo iŋondutu unipare kumi huwó mande yimitoro utómbo haususu yereŋgurí. Ko utó kondé rero kumi kusi yerero kusi-kusi yano yorotaŋgurí.
HEB 11:37 Unindo kumi yuri khumowero ŋuro wondo saŋayemo raŋaŋgurí, kumi koweye toŋoyi irisa taró, kumi sukepo yuraŋgurí. Iŋondutu unipare kumimbo sipsip koya meme kowí naŋge siyoro tuwiye kusiyoyaŋgo, onoŋoye moré kini, unindo quhurí parámi yunoro o piyimi naŋge te yunaŋgurí.
HEB 11:38 Mira wimbímo, wimbo-wimbo mira purímo uyareŋgurí; wondo yayómo sóqaŋgurí, meré quroko eteyaŋgurí. Ŋu unipare ŋuko meté naŋge, quko enendo unipare piyimi horé keweroyemo yoraŋgurí.
HEB 11:39 Unipare soso ŋuko Anutu iŋondutuworo toŋímo owé meté horé raŋgurí. Quko o meté Anutuko yunowero mande kusiyaró ŋu kama siyaŋgurí.
HEB 11:40 Kini, Anutuko noreŋo o meté meyowo karo iŋaró, asa unipare ŋuya noreya huruwato naru kanata quno yoriní meté horé tunoqewato.
HEB 12:1 Asa ko iŋondutu uni qambu ŋundo iŋondutuye ri tunomo tunoqaró, ko enendo mahe kaŋe koporé qembe nore wuriri yere yiyoteŋgo. Ŋunde ŋuroko o soso nore nondowoyote ŋuya quhurímbo kusi nereyote ŋuya rotoya wimbu titiyoro Anutuko khe witu yere yunaró ŋu howato.
HEB 12:2 Ŋunde te howero Yesu kondé qeneto. Enendo komo iŋondutunani riní hurí taró, ko iŋondutunani ŋu riní meté horé tete. Unindo owé piyimi inoro kowe surumí inoro tipiririko uraŋgurí. Quko ŋuro kama iŋaró. Kini, imemoŋgo niŋgu-niŋgu parámi reweya ŋuro naŋge iŋaró. Ŋunde uroyi khumoro otoqoro Anutu koro kandí kondéwore kunditaró.
HEB 12:3 Uni piyimimbo quhurí parámi iniqo quhurí ŋu korowaró, ŋuro iŋoyi qembe. Ŋunde tero wimbu rero newondeye rukisoyowaŋgo.
HEB 12:4 Ye quhurí koya kuma tero pitoyoteŋgo. Quko kuma teyoteŋgo quno ŋuno sitúye kama umbuyoní.
HEB 12:5 Anutuko rukiso yerewero quro mande ka yete, quko ye mande ŋu kape teteŋgo, peka. Ŋande yete, “Naŋone, Uni Parámimbo roŋgaru kereyote quno ŋuno, ŋuro ma yesaráŋowero. Ko ronene kereyote quno ŋuno newonde quhurí ma tewero.
HEB 12:6 Dokoro, Uni Parámimbo uni ka hamó iŋo inoyote ŋu roŋgaruwoyote, ko enendo uni ‘Naŋo-simóne,’ ye neko yereyote ŋu ronene yerewero ŋuro quhurí yunoní korowoyoteŋgo.”
HEB 12:7 Anutuko ye roŋgaru yereyote quno ŋuno kondé kaŋi qembe. Enendo o te yunoyote ŋuko uni kato ene naŋuní horémboya te inoyote ŋundiro. Dani simó ka iwímbo kama roŋgaruwoyote?
HEB 12:8 Anutuko eneŋo naŋo-simó soso ŋu roŋgaru yereyote. Asa ko ene kama roŋgaru yereyote tiníqo, yeko khe simó qembe naŋge, eneŋo simó horé kini.
HEB 12:9 O kaŋuya ŋuro iŋoyi. Kowenani saŋanímboro awa ŋundo roŋgaru nereyoteŋgo, ko ŋuro iŋoro ará te yunoyoteto. Quko Anutuko yuqananimboro iwí yote. Ŋunde ŋuro meté horé kasiramo yate yoto-yoto rewato.
HEB 12:10 Dokoro awa-awanani nokono qundo iŋo-iŋoye meté howero naru tukuni ta roŋgaru nereyoteŋgo. Quko Anutuko samaka nerewero quro roŋgaru niriní eneŋo murí meté horé rewato.
HEB 12:11 Hamó, itaka roŋgaru nereyote quno ŋuno niŋgu-niŋgu kama teyoteto. Kini, newonde surumí teyoteto. Quko imemoŋgo roŋgaru nereyote ŋuko eŋgé tiní nore newonde ime tero roneneŋowí mu tewato.
HEB 12:12 Ŋunde ŋuroko kandeye wimbí moré kini ŋuya potóye wimbí moré kini ŋuya rika kondéreweya.
HEB 12:13 Ko khe roneneŋowí towoyikata uni khí piyimi ŋundo kama piyo teweya. Kini, kaŋuya meté tunoqewaŋgo.
HEB 12:14 Uni soso koya newonde ime yowero ŋuro kho kondé ti qembe. Ko unipare meté horé tunoqewero ŋuro kho kondé ti qembe, dokoro uni kato ŋunde kama tunoqeweya tiníqo, Uni Parámi kama qeneweya.
HEB 12:15 Toŋeteyuriyate keweroyemo qu kato Anutu koro samaka-samaka tuwó ŋu takaro umbu raŋoweya koro. Yate newonde piyimi koro o yuwoyó ka wotero ye kumi yoriní Anutu toŋímo pusú tewaŋgo koro.
HEB 12:16 Yate se simbururu uni ka tewaŋgope ma Iso ŋunde qembe Anutu rotowaŋgo koro. Iso iwímboro naŋuní korete quro wimbu towaró, ŋunde ŋuro iwí khumoní oyó ŋu soso siyoweya. Quko o qímboro qu kanata naŋge rewero ŋuro wimbu ŋu koneyó inaró.
HEB 12:17 Ko ye iŋomukoteŋgo, imemoŋgo enendo naŋuní korete quro puriŋo ŋuro iwí kirayaró, quko ŋu kama raró. Hamó, tendo parámi taró, quko iwímbo o komo taró ŋuro ene rohoréŋowero mepémo kini.
HEB 12:18 Qeni, Israel unipareto komo taŋgurí qu ŋu ye kama taŋgurí. Enendo mira purí meté towowero quno maheŋgurí, mira purí ka qayaró quno ŋuno maheŋgurí quko huriri matú wimbí quroko ŋuno mahero sasaro taŋgurí.
HEB 12:19 Mahi uŋgu huwoní iŋaŋgurí, ko mande ka ŋuya iŋoro sasaro tero, “Ŋunde roto,” yaŋgurí.
HEB 12:20 Dokoro mande ŋundo quhurí yunoro mande kondé ka ŋande yaró, “Ko uni kape ma númbowe ka mira purímo ŋano oníqo, asa ye wondo raŋo uri khumoweya.”
HEB 12:21 O soso ŋu qenero sasaro parámi taŋgurí, ko Mosesko ŋuya ŋande yaró, “No yukuworo sasaro teteno.”
HEB 12:22 Quko yeko ŋunde kini. Yendo Saion mira purímo maheŋgurí, ko Anutu yoto-yotoyó moré ŋuro yendé parámi ŋuko Yerusalem samboko yote quno ŋuno maheŋgurí, ko sambo simó huru-huru parámi tero niŋgu-niŋgu teyoteŋgo quno ŋuno maheŋgurí,
HEB 12:23 ko simó korete qu owéye Anutuko samboko nakayáŋaró qundo huruwoyoteŋgo quno ŋuno maheŋgurí, ko Anutu, ŋuko uni soso koro ronda-ronda quno ŋuno maheŋgurí, ko uni roneneŋowímboro yuqaye meté horé tunoqaŋgurí quno ŋuno maheŋgurí,
HEB 12:24 ko Yesu, ŋuko mande kondé keta quro uni keweroko uni yote quno ŋuno maheŋgurí, ko sitúŋo raŋaró quno ŋuno maheŋgurí. Sitú ŋundoko mande yiní iŋoyoteto, ko mande yete ŋuko mande Apel koro sitúŋombo yaró ŋu takate.
HEB 12:25 Iŋoyi, Anutu mande yeyoní naŋge ma huwóŋowero. Dokoro komo nokono ŋano unipareto eneŋo oresaka mande ŋu iŋoro huwóŋoro rambaruru kama takaŋgurí. Asa ko norendo sambo koŋgo oresaka mande ŋu iŋoro huwóŋowato tiníqo, rambaruru ŋu date takawato?
HEB 12:26 Komoko Anutu maŋgómbo mira riní yukuwaró. Ko itaka nore ŋande yimirote, “Naru kaŋuya noko naŋge kama rewe yukuwoweya. Kini, noko ŋuya sambo ŋuya rewe irisa-irisa yukuwowari.”
HEB 12:27 Asa ŋande yete, “Naru kaŋuya.” Ŋu mande ŋundo nore ŋande witú yereyote, o soso eneŋombo towaró ŋu se rotoweya, dokoro ŋu meté yukuwoweya. Quko o kumi yukuwowero mepémo kini, ŋundo naŋge yowaŋgo.
HEB 12:28 Anutuko nore wiri yereyoní noko kondémo khetero kaŋeyoteto. Noko ŋu kama yukuwoweya. Ŋunde ŋuro nore ene yuŋgunaŋato, ko ŋu murí ŋuwore Anutuko hamó qene iŋoro ará te inoro yambo hariri tato ŋuro niŋgu-niŋgu teweya.
HEB 12:29 Dokoro, “Anutunani ŋuko te suru qembe tero o soso qamukoyote.”
HEB 13:1 Naru rokóŋo uni topoye newonde meté yunoyuri qembe.
HEB 13:2 Ko uni ka yendé meyowo moŋgo yeno ŋuno mahiqo, yore yayemo oyi qembe. Otete ŋu ma rotowero, dokoro uni kumimbo ŋunde yore oŋgurí, quko kama iŋaŋgurí, uni ŋuko uni horé qu kini, sambo simó naŋge.
HEB 13:3 Uni kusi-kusi yano yoteŋgo ŋuro ŋande ye iŋoya, nore ŋuya kusi-kusi yano yoteto, yero samaka yiri qembe. Ko uni saŋgirímbo uni kumi o piyimi te yunoyoteŋgo quno ŋande ye iŋoya, nore ŋuya quhurí ŋu korowoyoteto, yero samaka yiri qembe.
HEB 13:4 Yari kame tariyó qundo murí tariyó ŋuro kondé iŋoya otete sara qu naŋge tiri qembe. Dokoro Anutuko unipare se simbururu teyoteŋgo ŋu ronda yereweya.
HEB 13:5 Mone ma qene nuŋguwowero. Kini, ŋande iŋoyuri qembe, onoŋonani itaka towoyoteto, ŋu koro ŋu. Dokoro Anutuko ŋande nore nimiraró, “Naru rokóŋo ye kama yorotowano, kama huwó yerewano.”
HEB 13:6 Ŋunde ŋuro kondé kaŋero ŋande yeteto, “Uni Parámimbo samaka niriní no kama sorewano. Uni kato oka kama te nunowaŋgo.”
HEB 13:7 Anutu koro huru-huru koro sopo-sopo uni ŋuro iŋoyuri qembe, ŋundo Anutu koro mandí ŋu rero ye yimitoyoteŋgo. Ye eneŋo oteteyemboro eŋgé ŋuro iŋoya iŋondutuye howi qembe.
HEB 13:8 Komo, ko itaka, ko imemoŋgo ŋuya Yesu Kristoko eneŋo muríyó ŋunde naŋge howeyote, kama rohoréŋoyote.
HEB 13:9 Uni kato mande enesó-enesó rondaqe yunoyowaŋgo tiníqo, mande ŋu ma howewero. Dokoro nore Anutu koro samaka-samaka tuwó ratoka newondenani rukisoyoní kondé yoní. Quko o neyoteto ŋundo newondenani kama samakaŋoyote.
HEB 13:10 O qa-qa unindo Anutu koro tuwi yamaruko o qa-qa te neyoteŋgo. Quko norendo wondo yakutí enesó moré, ko o qa-qa uni ŋundo ŋu noŋgo o newero mepémo kini.
HEB 13:11 O qa-qa unindoro tapá unindo uniparetoro quhuríye rotowero quro númbowe sitúŋo ŋu siyoro Wembó Surumí Horé quroko oyoteŋgo. Quko númbowe koro koweye siyoro yendé sumeyoro ŋuno qayoteŋgo.
HEB 13:12 Ŋunde naŋge Yesuko sitúŋowore unipare yoriní meté horé tunoqewero ŋuro yendé sumeyoro kowe surumí taró.
HEB 13:13 Asa ko ene kowi piyo korowaró ŋunde naŋge korowoya yendé sumeyoro eneno uyareto.
HEB 13:14 Dokoro noreŋo yendé parámi suki yoweya qu noko ŋano kama yote. Quko yendé parámi ŋu imemoŋgo tunoqeweya ŋuro toŋete sopoyoteto.
HEB 13:15 Ŋunde ŋuroko naru rokóŋoro Yesuwore maŋgoto Anutu owí yesoworo seré te inoya o qa-qa ŋunde qembe tato.
HEB 13:16 Ko o meté unipare te yunoya topoyemboro iŋoya kumi se samaka yiri qembe. Ŋu otete meté ŋu ma kape tewero, dokoro Anutuko o qa-qa meté ŋunde quro hamó metéŋoyote.
HEB 13:17 Yeŋo sopo-sopoyemboro mandeye howero kasirayemo yuri qembe, dokoro yeŋo sopo yereyoteŋgo ko imemoŋgo eneŋo khoye ŋuro Anutu mirowaŋgo. Ye ŋunde tiqo, enendo niŋgu-niŋgu tero newonde quhurí kama tero kho meté tewaŋgo. Ko ŋunde kama tiqo, ene samaka yerewero mepémo kini.
HEB 13:18 Noreŋo hariri ti. Dokoro ŋande iŋoteto, iŋo-iŋo meté mu naŋge howeyoteto, ko otete meté mu naŋge howewero ŋuro iŋoyoteto.
HEB 13:19 Hamó, neneŋo hariri tiqo, Anutuko no samaka niriní pitu ko yeno waka ta uyarewano.
HEB 13:20 Anutu, ŋu newonde ime ŋuro simburí, enendo sitú raŋoro mande kondé suki-suki yote ŋu kusiyaró. Sitú ŋuwore enendo Uni Paráminani Yesu, ŋu sipsip sopo-sopo parámi ŋu, pitu ko uni tapu koŋgo riní otoqaró.
HEB 13:21 Asa Anutuko iŋo-iŋoyó howewero quro wimbu ye yunoní. Ko nore o soso Yesu Kristowore teyoteto ŋuro metéŋoní. Enendo Yesu Kristowore nore norero o teyoteto ŋuro metéŋoní. Naru suki-suki owé parámi inowato. Ŋu hamó.
HEB 13:22 Topo okite, mande nondo newondeye rukisoyowero nakayáŋoteno ŋa iŋi, dokoro sokome tukuni naŋge nakayáŋoteno.
HEB 13:23 Ŋande yimitoyoteno, unindo toponani Timoti rotoyi waka ta mahiníqo, nore irisa ye yiyowero uyarewaro.
HEB 13:24 Norendo sopo-sopoyemboya unipare meté horé soso ŋuya yuŋguna yereteto. Itali mira koro unipare kumimbo ye yuŋguna yereteŋgo.
HEB 13:25 Anutu koro samaka-samaka tuwó ŋu ye soso quno yoní.
JAM 1:1 No Jems, no Anutu koya Uni Parámi Yesu Kristo koro sunará simó qu. Nondo sokome ŋa nakayáŋoro rewe wini 12 mirane-mirane yoteŋgo qu yeno uyarete. Naru meté.
JAM 1:2 Topo-topone, o kate-kate ye towo yereyote quno ŋuno niŋgu-niŋgu ti qembe.
JAM 1:3 Ye ŋande iŋi qembe, o kato yeŋo iŋondutuye towoŋote quno ŋuno ye kondé kaŋero quhurí korowowero quro wimbu reyoteŋgo.
JAM 1:4 Ko wimbu ŋuko khoyó tiní kini tiní yeko iŋo-iŋoye meté mu rero o soso mepémo tero o karo tukuni kama tewaŋgo.
JAM 1:5 Asa ye keweroyemo uni kanata kato iŋo-iŋo metémboro tukuni teroqo, ene meté Anutu kirayoní iŋo-iŋo inoweya. Anutuko yeŋo kiraye soso ŋuro saŋgirí kama tero parámi yunoyote.
JAM 1:6 Quko uni ŋundo iŋondutu hamó naŋge rero Anutu kirayoweya. Ŋande ma ye iŋowero, “Anutuko ŋumbeka nunoweyape ma kini?” Dokoro uni ŋunde ye iŋoyote ŋuko windi matúmbo okokowoní uyare maheyote ŋunde qembe.
JAM 1:7 Hamó, Anutuko uni ŋunde qu o kirayaró ŋu kama inoweya.
JAM 1:8 Uni ŋundo newondí irisa tero, o soso wimbo-wimbo teyote.
JAM 1:9 Iŋondutu uni kato onoŋoyó moré kini tiníqo, ene meté niŋgu-niŋgu teweya, dokoro Anutu koro toŋímo owé parámi reweya.
JAM 1:10 Quko onoŋo uni ŋuko Anutuko owéye riní umbute ŋuro niŋgu-niŋgu teweya. Dokoro ŋundo nuŋo sikuno wotero asáqeyote qu qembe kini teweya.
JAM 1:11 Qeni, kosa kondé raŋoro nuŋo qeniní asáqero tondaŋe umbuní nakayáŋo meté ŋu soso kini teyote. Ŋundiro naŋge onoŋo uni ŋundo khe u-uyó howeyate kini teweya.
JAM 1:12 O kato uni towoŋoní kondé kaŋero quhurí korowoyote tiníqo, puriŋo ka rete. Dokoro enendo towo-towo ŋu takaní kini tiníqo, o meté horé mu reweya. Komo Anutuko mande kusiyoro ŋande yaró, “Nondo uni soso newonde meté nunoyoteŋgo qu o meté yunowano,” yaró. Asa o meté ŋu yoto-yoto suki-suki naŋge.
JAM 1:13 Asa o kato uni ka towoŋoníqo, ŋande ma yewero, “Anutuko towo nerete.” Dokoro uni piyimimbo Anutu ma towoŋowero, ko Anutu eneŋombo uni ŋunde kama towo yereyote.
JAM 1:14 Quko nore newondenanimbo otoqoro noreŋo towo nereyote. Noreŋo iŋo-iŋonani piyimi ŋundo noreŋo kaná yerero o quhurí tewero yowosoyote.
JAM 1:15 Iŋo-iŋonanimbo nore nowosoro qahu tero o quhurí ka simó qembe pisiyote. Pisiyoní o quhurí ŋundo parámi teyate nore noriní khumowato.
JAM 1:16 Topo-topone hamó, kondé iŋi. O kato ye kaná yereweya koro.
JAM 1:17 Puriŋo meté horé soso ŋuko koreko qu, asa Awa sambo koro hiyó yondowaró qu noŋgo umbuyote. O kato kosa saki raŋoro iŋo-iŋoyó wisumuŋoro rohoréŋoní iŋo-iŋo enesó-enesó kama howeyote.
JAM 1:18 Eneŋombo awanani tero mande hamówore nore pisi niriní o soso towaró ŋuro korete-korete qu, asa kho ŋuro eŋgé korete qu qembe yoteto.
JAM 1:19 Topo-topone hamó, ye mande ŋaro hamó iŋoyi qembe. Ye soso waka ta kusumbo ri qembe, mande topé imemoŋgo yi qembe, saŋgirí waka ma tewero.
JAM 1:20 Dokoro unindoro saŋgiríyembo Anutu koro otete roneneŋowí ŋu riní kama tunoqeyote.
JAM 1:21 Ŋunde ŋuroko o pusú soso se rotoya otete piyimi meyowo ŋuya se rotoya yeŋomboro iŋoyi umbuní mande Anutuko re newondeyemo rimiró ŋu iŋoyi qembe. Mande ŋundo naŋge yeŋo yuqaye ŋu rambaruru koŋgo yoreweya.
JAM 1:22 Anutu koro mandí iŋoyoteŋgo ŋu howeyuri qembe. Mande ŋu kina iŋoro rotowaŋgo tiníqo, ye kota-kota uni ŋunde yorowaŋgo.
JAM 1:23 Dokoro uni kato mande ŋu kina iŋoro rotote ŋuko uni kato sono koŋiwímo umu-kembé qenete ŋunde qembe.
JAM 1:24 Asa qene rotoroqo waka ta umu-kembé datiro ŋu kape teyote.
JAM 1:25 Quko uni kato hutuŋo mande meté mu, hutuŋo mande ŋu nore norero o kusi nerewí qu toŋo wisiyote, ŋu kondé qeneyote quno ŋuno, enendo kina kama iŋoyote. Kini, iŋo howeyote. Howero meté horé yoweya.
JAM 1:26 Uni kato ŋande iŋoweya, “No Anutu potoruku hamó te inoyoteno,” yeweya, quko ene maŋgó meté kama sopoyoweya tiníqo, eneŋombo eneŋo kanáŋoyote, potoruku wimbo-wimbo te inoyote.
JAM 1:27 Potoruku sara memeri mu te inowato ŋuko ŋandiro: wapu, qoqewo ŋuro iŋoro quhuríye korowoyoteto. Ko noko koro otete piyimi mu kama howeyoteto. Anutu Awananimbo otete ŋuro hamó iŋote.
JAM 2:1 Topo-topone, yendo Uni Parámi meté horénani Yesu Kristo ŋuro iŋondutuwoyoteŋgo. Asa ko uni karo metéŋoro karo piyimiŋowero murí ŋu ma tewero.
JAM 2:2 Qeni, naru kano uni kato tuwi meté mu se punuworo kandí pusirímo tombo gol qu rero huru-huru yano oweya, peka. Oníqo, onoŋoyó moré kini qu kato tuwi wurisusukawí se punuworo oweya.
JAM 2:3 Ŋunde tiriqo, yeko peka tuwi meté mu punuwote ŋu ŋande mirowaŋgo, “Ke mahe, yakutí metémo ŋano kundite,” yewaŋgo. Ko uni oyó wurisusukawí ŋuko ŋande mirowaŋgo, “Ke anduno kaŋe,” yewaŋgope ma, “Makono naŋge kundite,” yewaŋgo, peka.
JAM 2:4 Asa ye otete ŋu tewaŋgo tiníqo, iŋondutu piyimi tero uni ronda yerero ŋande yero iŋoyoteŋgo, “Ŋako uni meté, anduko uni piyimi.”
JAM 2:5 Topo-topone hamó, iŋi. Komo Anutuko mande ka kusiyoro ŋande yaró, ko eneŋo unipareyó wiri yereweya naruyómo ŋuno uni soso newonde meté ene inoyoteŋgo ŋundo o meté horé siyowaŋgo. Ŋundiro naŋge enendo uni nokono ŋano onoŋoye moré kini ŋu rokó yiriní iŋondutu parámi tero o meté horé siyowaŋgo.
JAM 2:6 Quko yendo uni onoŋoye moré kini ŋuro yesará yereyoteŋgo. Iŋi, onoŋo uni kumimbo quhurí ye saŋayemo rero yorero mande khono uyoteŋgo, hamómbe?
JAM 2:7 Ko onoŋo uni ŋundo Anutuko owé ye yunaró ŋu yesaráŋoyoteŋgo, hamómbe?
JAM 2:8 Wiri yerete unindoro hutuŋo mande ka sokomeko ŋuno yote ŋuko ŋandiro, “Ye yeŋomboro iŋoyoteŋgo ŋunde naŋge uni topoyemboro ŋunde na iŋoyuri qembe.” Asa hutuŋo mande ŋu howewaŋgo tiníqo, o meté tewaŋgo.
JAM 2:9 Quko yendo uni kumimboro metéŋoro uni kumimboro piyimiŋoyoteŋgo tiníqo, quhurí tero ye hutuŋo mande wendaqewero uni tunoqeteŋgo.
JAM 2:10 Dokoro uni kato hutuŋo mande ŋu soso howeyote, quko hutuŋo mande kanata naŋge wendaqete tiníqo, hutuŋo mande soso wendaqete.
JAM 2:11 Qeni, Anutuko ŋande yaró, “Ye uni meyowo karo parímboya se simbururu ma tewero.” Yero ŋuya, “Uni kama yuri khumowaŋgo,” ŋunde yaró. Asa ko ke uni meyowomboro parímboya se simbururu kama teweya, quko uni ka uroyi khumote tiníqo, asa ke hutuŋo mande wendaqewero uni tunoqete.
JAM 2:12 Hutuŋo mande ŋundo o nore kusi nereyote qu toŋo wisiyote. Quko mande ŋundo imemoŋgo otetenani rondaŋeweya. Ŋunde ŋuroko ye maŋgoye, oteteye meté sopoyuri qembe.
JAM 2:13 Dokoro Anutuko uni kato sikíye kama te yunoyote ŋu sikí kama te inoro topé piyimi inoweya. Quko sikíye te yunowero murí ŋuko topé piyimi ŋu takaweya.
JAM 2:14 Topo-topone, uni kato ŋande yeyote, peka, “Nondo Anutu iŋondutuwoyoteno,” yete, quko otete meté kama howeyote tiníqo, do meté ka tunoqeweya? Iŋondutu ŋunde qundo ene rambaruru koŋgo reweyape ma kini? Kini.
JAM 2:15 Asa naru kano topoye kato kowe punu-punuyó moré kini, ko o qímboro ŋuya khumoyote, peka.
JAM 2:16 Ye keweroyemo kato, “Ke newondeke ime yoní. Uya tuwi re koweke punuwoya o neka qahuŋge tinditiní,” ŋunde mirote, quko o ŋu kama inote tiníqo, do meté ka tunoqeweya?
JAM 2:17 Noreŋo iŋondutunani hamó ŋu ŋuya ŋundiro naŋge. Iŋondutunanimbo otete meté mu riní kama tunoqeyote tiníqo, iŋondutunani ŋuko yoto-yotoyó moré kini, khumowí tete.
JAM 2:18 Quko uni kato ŋande yeweya, peka, “Uni kako iŋondutu naŋge teyote, kako otete meté mu naŋge teyoteŋgo.” Asa nondo mande topé ŋande yewe teteno, “Ke otete meté kama teyote tiníqo, keŋo iŋondutuke witú nerewero mepémo kini. Quko otetene meté mundo iŋondutune witú kereyote.”
JAM 2:19 Keto ŋande iŋondutuwoyote, asa Anutu kanata na yote. Ŋu meté. Quko yuqa piyimi ŋuya iŋondutu ŋunde qu teyoteŋgo, ko ene hamó yukuwoyoteŋgo.
JAM 2:20 Nondo yeteno, iŋondutunanimbo otete meté mu riní kama tunoqeyote tiníqo, iŋondutu ŋuko wuruwara naŋge. Ke uni koroqe, kepe mande ŋaro murí iŋowero yete? Asa iŋo.
JAM 2:21 Komo Abrahamko naŋuní Aisak rero o qa-qa tero wondo yakutímo urowero taró. Ŋunde tiní Anutuko Abraham koro murí ŋu qenero, uni roneneŋowí, ye nekoyaró.
JAM 2:22 Meté iŋo. Abraham koro iŋondutuyómboya o taró ŋuya kho kopo tiri, asa o taró ŋundo iŋondutuyó riní hamó taró.
JAM 2:23 Ŋunde tiní komo suki mande sokomeko ŋuno nakayáŋaró qu ka riní hamó taró. Mande ŋuko ŋandiro, “Abrahamko Anutu iŋondutuwoní, uni roneneŋowí, ye nekaró.” Ko Anutuko Abraham koya ŋande yaró, “Neneŋo topone,” yaró.
JAM 2:24 Ke ŋande qene iŋoweya, norendo iŋondutu kinaŋge teyoteto tiníqo, Anutuko nore uni roneneŋowí ye kama neko yerete. Kini. Otetenani meté mu ŋuya qenero nore, uni roneneŋowí, ye neko yerete.
JAM 2:25 Ŋunde naŋge khe pare Rahapko uni Josuako asá yiriní uyareŋgurí ŋu yorero sopo yiriní khe kawore uyareŋgurí. Ŋunde tiní Anutuko pare ŋu, roneneŋowí, ye nekaró.
JAM 2:26 Nore iŋoteto, kowenani ka yuqayó moré kini muko, ŋuko khumowí. Ŋunde naŋge uni ka iŋondutu kinaŋge tete, quko otete meté kama teyote tiníqo, asa eneŋo iŋondutuyó muko khumowí.
JAM 3:1 Topo-topone, danimbo mande rondaqe unipare yunoyoteŋgo ŋu, imemoŋgo Anutuko oteteye qenero kondé ronda yereweya. Ŋunde ŋuroko ye qambu rondaqe-rondaqe uni ŋunde qu ma tunoqewero.
JAM 3:2 Dokoro, nore soso murí piyimi enesó-enesó teyoteto. Hamó, uni kato mande piyimi kama yeyote tiníqo, eneko uni meté horé, ko kowí soso meté sopoyote.
JAM 3:3 Qeni, norendo hosi sopoyowero quro aini sombé ka rero maŋgómo reyoteto. Ŋunde tero aini sombé ŋu wosoyoteto quno ŋuno hosi kowí soso noreŋo iŋo-iŋo qu howeyote.
JAM 3:4 Ko qeni, waŋgo parámi ŋu, matú wimbí parámi ŋundo huwoní windi saŋawore kheŋgeŋo toŋeyote. Quko sopo-sopo unindo tesaŋga tomó ta ka rero sono saŋgaworo waŋgo parámi ŋu riní eneŋo iŋo-iŋoyó howero khe ka howeyote.
JAM 3:5 Ŋunde naŋge, mipi ŋuko kowenanimboro sombé tomó ta ka, quko mira windu-windu tero eneŋo owí hokoyote. Nore iŋoteto, te kisó tomó ta qaro kewá parámi tero siku soso qamukoweya.
JAM 3:6 Ko mipinani ŋundo te kisó qembe tero kowenanimboro sombé-sombé keweroko ŋuno o piyimi kate-kate riní tunoqeyote. Hamó, kowenani soso riní pusú teyote, ko kewá qembe tiní yoto-yotonani soso qayote, ko kewá ŋuko Monimbu koro kewá qu naŋge.
JAM 3:7 Qeni, sikuwore nú-qare enesó-enesó, sire-paqú enesó-enesó, o soso windi quroko yoteŋgo qu enesó-enesó, uni kato soso ŋu meté sopo yereyoteŋgo, ko soso ŋuko unindoro iŋo-iŋoye howeyoteŋgo.
JAM 3:8 Quko uni kato eneŋo mipí sopowero mepémo kini. Mipinani kama imaqete, naru rokóŋoro otoqoro mande piyimi yeyote. Ŋuko sono oŋgomi piyimi maŋgorero uni yuroní khumoyoteŋgo.
JAM 3:9 Mipinani muko Uni Parámi ŋu, Anutu Awandoro owí hokoyote. Ŋuya ŋuko takuni mande yero uni saŋano reyote. Quko Anutuko uni ŋu riní eneŋo kiraró tunoqaró.
JAM 3:10 Anutu owí hokoyoteto ŋuya takuni yeteto ŋuya, mande irisa-irisa ŋu maŋgó kanata quwore naŋge yeyoteto. Neneŋo topo-topone, ŋu otete ŋu ma tewero.
JAM 3:11 Sono umó kanata qu noŋgo sono nuŋgurí koya sono oŋgomi koya irisa-irisa kama tunoqeyotiri. Kini.
JAM 3:12 Topo-topone, metémbe te fik ŋundope oliv koro eŋgé riní tunoqeweya? Ko utó wain ŋundope fik koro eŋgé riní tunoqeweya? Ŋunde naŋge windi koro sono ŋundo rohoréŋoro sono meté newero qu ŋunde kama teweya.
JAM 3:13 Ye dani kato o soso meté rondaŋewero ko iŋo-iŋoyó moré? Uni ŋunde qundo eneŋo yoto-yotoyó meté mu ŋande witú nereweya, asa iŋo-iŋo meté mu tero eneŋo riní umbuní murí meté mu teweya.
JAM 3:14 Quko keto uni kaya iŋo-iŋo piyimi newondekemo iŋoro naru rokóŋoro owéŋge hokowero ore seqayote tiníqo, asa iŋo-iŋo piyimi ŋuro niŋgu-niŋgu ma tewero. Ko muríŋgeporo kota ma yewero.
JAM 3:15 Iŋo-iŋo ŋunde quko sambo koŋgo kama umbute. Kini. Ŋuko noko koro qu naŋge, newonde komo qu noŋgo maheyote, Monimbuko riní areyote.
JAM 3:16 Dokoro, ye keweroyemo kato uni kaya iŋo-iŋo piyimi newondímo iŋoro naru rokóŋoro eneŋo owí hokowero ore seqayote tiníqo, ye keweroyemo ŋuno o soso piyo tiní otete piyimi kate-kate tunoqeyote.
JAM 3:17 Quko uni iŋo-iŋo sambo koŋgo umbuyote qu howeyote ŋuko ŋandiro. Koretero, eneŋo iŋo-iŋoyó sara-sara naŋge teyote. Ko saŋgiríŋo moré kini newonde ime yote, topé-topémboro iŋoyote, topé-topé kusuŋoyemo yote, unipare sikíye te yunoro samaka yereyote ko otete meté teyote, uni soso koya murí kanata howeyote, maŋgó irisawore kama yeyote.
JAM 3:18 Uni kato unipare newonde ime yunoyoteŋgo quno ŋuno o yuwoyó ka rero rimiteŋgo ŋunde qembe. Re rimiri wote eŋgé teweya. Eŋgé ŋu otete roneneŋowí naŋge.
JAM 4:1 Ye dokoro kiro mande yero kuma teyoteŋgo? Ŋandiro peka, asa ye enemo-enemo oka rewero quro iŋo-iŋoye muko ye keweroyemo kiro kuma teyoteŋgo, hamómbe?
JAM 4:2 Ye, oka rewato, ye iŋoyoteŋgo, quko o ŋu kama reyoteŋgo. Yendo uni topoyemboro o meté mu qene nuŋguworo rewero quro yuri khumoyoteŋgo, quko o ŋu siyowero mepémo kini. Kiro mande yero kuma teyoteŋgo. O ŋu kama reyoteŋgo, dokoro ye Anutu o ŋuro kama kirayoteŋgo.
JAM 4:3 Quko ŋunde kirayoteŋgo tiníqo, iŋo-iŋoye piyimi ka yote, asa yeŋomboro niŋgu-niŋgu tewero quro naŋge o ŋuro ene kirayoteŋgo. Ŋunde ŋuroko Anutuko o ŋu kama re yunoyote.
JAM 4:4 Ye se simbururu unipare ŋano qu, iŋoyi. Uni ka noko koro o quro hamó iŋoyote qundo Anutu saŋgirí te inoyote. Ŋu iŋoyoteŋgope ma kini? Dani kato noko koro quro topé teweya ŋuko Anutu koro saŋgiríŋo tunoqeweya.
JAM 4:5 Sokomeko ŋuno ŋande yete, ko Anutu eneŋombo yuqanani riní nore quroko uní yuqa ŋundo newonde piyimi tero kondé iŋoyote. Ye date iŋoteŋgo, mande ŋuko kina mandepe ma kini?
JAM 4:6 Quko Anutuko samaka-samaka tuwó parámi nore nunoyote. Ŋunde ŋuroko sokomeko ŋande yete, “Anutuko uni eneŋo owí hokoyote ŋu yoriní umbuweya, quko eneŋomboro iŋi umbuníqo, samaka-samaka tuwó inoweya.”
JAM 4:7 Ŋunde ŋuroko ye yeŋomboro iŋi umbuní Anutu koro kusuŋoyómo yuri qembe. Ye Monimbu pitoyikata yorotoro soreweya.
JAM 4:8 Ye wosoya Anutuko uyari. Ŋunde ti ene ŋuya woso yeno maheweya. Yeko quhurí uni, kandeyembo o quhurí teyote ŋu se rotoyi. Yeko newonde irisa uni, newondeyemo o piyimi ŋu se rotoyi.
JAM 4:9 Ye newonde surumí tero tendo parámi ti. Yomo ma tewero, tendi. Niŋgu-niŋgu ma tewero, newonde surumí ti.
JAM 4:10 Ye Uni Parámimboro toŋímo yeŋomboro iŋi umbuníqota Uni Parámimbo owéye hokoweya.
JAM 4:11 Topo okite, mande piyimi epe ino-ino ma tewero. Uni ka topémboro oteteyó qenero ene rondaŋeyotepe ma yesaráŋoyote ŋundo Anutu koro hutuŋo mande riní umbuyote. Ko uni kato topé-topé ronda yereyote tiníqo, hutuŋo mande ŋu rondaŋeyote. Ŋunde tero hutuŋo mande ŋu rondaŋeyote tiníqo, mande ŋu kama howeyoteŋgo.
JAM 4:12 Ronda-ronda uni horé kanata naŋge yote. Ko hutuŋo mande ye-ye uni horé kanata naŋge yote. Eneŋombo unipare rambaruru yereweyape ma yoriní meté tewaŋgo. Quko yeko owéye moré kini. Yendo topo-topoye ronda yerewero mepémo kini.
JAM 4:13 Iŋi, ye kumimbo ŋande yeyoteŋgo, “Indika, itakape ma kuyepope toŋero yendé kembé kano mone kho tewano. Ko kumima naru kanata ŋunde rotoro mone parámi rewano.”
JAM 4:14 Ŋunde yeyoteŋgo, quko ye date iŋoteŋgo? Kuyepo do ka tunoqeweya? Yendo ŋu kama iŋoteŋgo. Dokoro yoto-yotoye muko koporé ŋunde qembe. Itaka yote, quko waka ta kini teweya.
JAM 4:15 Ŋandiro naŋge yi qembe, “Anutuko ŋunde iŋoníqo, nore ŋundiro tewato.”
JAM 4:16 Quko itaka yeŋo owéye hokoro yeŋombo do ka tewaŋgo ŋuro yeyoteŋgo. Mande ŋuko piyimi horé.
JAM 4:17 Ŋunde ŋuroko uni kato otete meté ŋu iŋomukote, quko otete meté ŋu kama howeyote tiníqo, enendo quhurí tete.
JAM 5:1 Ye onoŋo unipare, iŋi. Quhurí parámi yeno tunoqeweya. Ye quhurí ŋuro iŋoya tendoya ki parámi horé ti qembe.
JAM 5:2 O puŋge situwiye piyo teweya, ko siwímbo tuwiye ŋu nemukoweya.
JAM 5:3 Naru weŋa ŋuko tukuni tete. Quko ye itaka mone parámi kopoyi kina yoní unipare kama samaka yereyuri paráqimbo mone ŋu riní piyo tete. Uni soso paráqi ŋu qenero muríyemboro iŋomukowaŋgo. Ko otete piyimi ŋundo kewá qembe tero koweye riní qaweya.
JAM 5:4 Iŋi. Kho uniyembo yeŋo kho qu tero khoye roŋgaruwoyaŋgurí. Quko yendo kho ŋuro kimoyó kama yunaŋgurí. Otete piyimi ŋuro kho uniyembo ki parámi tiqo, Anutu Wimbí Moré ŋundo ki ŋu iŋaró.
JAM 5:5 Yendo noko ŋano yotoro onoŋo parámi rero yeŋombo naŋge yeŋomboro niŋgu-niŋgu teyoteŋgo. Ye o qoyemboro parámi ni koweye po qembe tinditete. Quko itaka naŋge po yurowero naruyó tunoqete.
JAM 5:6 Yendo uni o piyimi ka kama taŋgurí qu, unindo yeya saŋgirí kama taŋgurí qu, ŋu yorero topé piyimi yunoro yuri khumaŋgurí.
JAM 5:7 Ŋunde ŋuroko, topo okite, ye newondeye rukisoyoya quhurí soso korowoya Uni Parámi pitu ko maheweya ŋu sopoyi qembe. Qeni, kho simburí muko kho meté eŋgé tiní yero sopoyote. Newondí rukisoyoro sono korete qu, sono weŋa qu umbuwero ŋuro soponí mepémo tiníqo, eŋgé siyoweya.
JAM 5:8 Ye ŋuya newondeye rukisoyoya kondé kaŋero quhurí soso korowoyi Uni Parámi pitu ko waka ta maheweya.
JAM 5:9 Topo okite, ye kisikasa mande ma yewero. Yate ronda-ronda uni ŋuko topé piyimi topé te yunoweya koro. Qeni, ronda-ronda uni ŋundo makono kaŋeyote.
JAM 5:10 Topo okite, ye-ye unindo Uni Parámimboro owímo yeyaŋgo ŋuro iŋi. O piyimi eneno tunoqeyara, quko newondeye rukisoyoní quhurí ŋu korowoyaŋgo.
JAM 5:11 Qeni. Nore ŋande yeyoteto, “Uni kondé kaŋero quhurí korowoyoteŋgo ŋuko meté horé yowaŋgo.” Ye Jop koro sowo mandeyó iŋoyoteŋgo, ene kondé kaŋero quhurí korowoyara. Ko imemoŋgoko Uni Parámimbo o meté te inaró. Dokoro Uni Parámimbo noreŋo hamó-hamó surumí iŋoyote, ko suki-suki sikínani te nunoyote.
JAM 5:12 Topo-topone, o parámi horé ka ti qembe. O parámi ŋuko ŋandiro: ye mandeye ri kondérewero quro o meyowo ka, asa sambope ma nokope ma o meyowo ka ma nekowero. Kini, ye “Iyo,” ye iŋoroqo, “Iyo,” ŋu naŋge yi qembe. Ko, “Kini,” ye iŋoroqo, “Kini,” ŋu naŋge yi qembe. Anutuko topé piyimi mu te yunoweya koro.
JAM 5:13 Ye keweroyemo kato quhurí korowoyote tiníqo, asa ene meté Anutuwore hariri teweya. Kako newondímo niŋgu-niŋgu tete tiníqo, ene meté yambo yero Anutu owí hokoweya.
JAM 5:14 Ye keweroyemo kato se khumo teroqo, ene meté huru-huru koro tapá uni ŋu neko yiriní mahewaŋgo. Mahero Uni Parámimboro owímo sono kiruwó se kowímo hausuworo, ko Anutuwore hariri tewaŋgo.
JAM 5:15 Ko uni kato Anutu iŋondutuworo hariri tiqo, Uni Parámimbo se khumo uni ŋu riní meté tewaŋgo. Ko uni ŋundo quhurí ka taró tiníqo, Anutuko quhurí ŋu re rotoweya.
JAM 5:16 Ŋunde ŋuroko ye enemo-enemo yeŋo quhuríye epe mito-mito tero topo-topoye samaka yerewero hariri tika Anutuko ye yoriní meté tewaŋgo. Uni roneneŋowí kato hariri teyote ŋuko haririyó wimbí moré.
JAM 5:17 Elaija ŋuko uni noreŋo kirarónani, ko enendo kondé hariri tiní sono kama umbuyoníyate kumima naru kapusa ko kombo kande saŋiyoro kanata ŋunde rotaró.
JAM 5:18 Tukú pitu ko hariri tiní sambo koŋgo sono riní umbuyoní o khono qu eŋgé taró.
JAM 5:19 Topo-topone, ye keweroyemo kato Anutu koro khe hamó ŋu rotoro toŋiní, ko topé kato re rohoréŋote tiníqo,
JAM 5:20 ŋande iŋoyi qembe: asa uni topo kato quhurí uni ka re rohoréŋoní kheyó piyimi mu rotoweya, ŋundo quhurí uni ŋu rambaruru koŋgo reweya. Ŋunde tero quhurí parámi weheŋoweya.
1PE 1:1 No Pita, noko Yesu Kristo koro asáŋowí uni. Nondo ye Anutuko unipare rokó yereró qu yuto nokono yotoro wimbo-wimbo Pontus mirako yoteŋgo quya Galesia mirako yoteŋgo quya Kapatosia mirako yoteŋgo quya Esia mirako yoteŋgo quya Bitinia mirako yoteŋgo qu, asa yeno sokome ŋa nakayáŋoteno.
1PE 1:2 Komo suki Anutu Awando yeŋo iŋo yunoní Yuqa Surumí ŋundo yoriní Anutu koro unipare horé tunoqaŋgurí. Ŋunde ti Yesu Kristo koro sitúŋombo ye sono yiriní Anutu toŋímo sara taŋgurí, ko mandí iŋoro meté howeyowaŋgo. Asa meté Anutuko samaka-samaka tuwó parámi yunoweya, ko newondeye riní ime horé yoweya.
1PE 1:3 Asa Anutu, Uni Paráminani Yesu Kristo koro iwímboro owí hokato. Enendo noreŋo sikínani parámi tero Yesu Kristo okokowoní uni tapu koŋgo pitu ko otoqaró. Ŋunde tero nore noriní yoto-yoto keta qu ratowó. Ratowó ŋuro nore hamó ŋande iŋoteto, asa imemoŋgo o meté horé rewato.
1PE 1:4 O meté ŋu hamó horé rewato. Ŋuko kama piyo teweya, kama puqeweya, kama kini teweya. Anutuko o meté ŋu komo roŋgaruwaró, ko yendo samboko eneya yotoro o ŋu rewaŋgo.
1PE 1:5 Ye iŋondutu tiqo, Anutuko wimbímo kondé ye sopo yiriní yoteŋgo. Ŋunde tero imemoŋgo, naru weŋa horé quno enendo rambaruru koŋgo nore noreweya.
1PE 1:6 Ŋuro niŋgu-niŋgu ti. Hamó, itaka naŋge towo kate-kate mahero rambaruru yereyote.
1PE 1:7 Ŋunde tero Anutuko yeŋo iŋondutuye towoŋoyote. Qeni, uni kato gol ŋu se kewáko qayi o piyimi quroko qu toŋiní sara-sara naŋge tunoqeyote. Gol ŋuko o meté qu ka, kimoyó parámi. Quko iŋondutuye muko meté horé, gol takate. Dokoro imemoŋgo gol piyo teweya. Ŋunde ŋuro towo kate-kate yeno tunoqiníqo, iŋondutuye muko sara-sara teweya. Ko Yesu Kristo tunomo tunoqeweya quno ŋuno Anutuko yeŋo hamó niŋgu-niŋgu tero owé parámi yunoweya.
1PE 1:8 Yendo Yesu Kristo kama qeneŋgurí, quko newonde meté inoyoteŋgo. Itaka ŋuya kama qeneyoteŋgo, quko iŋondutuworo niŋgu-niŋgu parámi horé teyoteŋgo.
1PE 1:9 Ye Kristo iŋondutuwoyaŋgurí quro eŋgé ŋuko ŋandiro, ko Anutuko yeŋo yoto-yotoye riní meté teyote.
1PE 1:10 Komo suki ye-ye unindo Anutuko samaka-samaka tuwó ye yunoweya ŋuro mande yesowaŋgurí. Uni ŋundo koweyumu tero Anutuko yeŋo yoto-yotoye riní meté teweya ŋuro murí seqaŋgurí.
1PE 1:11 Kristo koro Yuqayó ŋundo ye-ye uni quroko yotoro ŋande yimiraró, ko imemoŋgo Kristoko kowe surumí kate-kate reweya, ko tukú owé parámi reweya. Ŋunde yimironí ŋande oseseyaŋgurí, “Ŋu date tunoqeweya?” ko “Do naruko ŋuno tunoqeweya?” yaŋgurí.
1PE 1:12 Yiqo, Anutuko ŋande yimiraró, “Iŋo-iŋo ye yunanowó ŋu, ŋuko yeŋo qu kini,” yaró. Asa itaka naŋge Anutuko Yuqa Surumí riní sambo koŋgo umburo uni ka wimbu inoní miti mande meté ŋu ye yimironí ye o tunoqeweya ŋu iŋaŋgurí. Sambo simómbo ŋuya mande ŋuro iŋowero ye iŋoyoteŋgo.
1PE 1:13 Ŋunde ŋuroko naru rokóŋo iŋo-iŋoye roneneŋoya khe u-uye roŋgaruwoya ŋande iŋoyi qembe, ko Yesu Kristo tunoqeweya quno ŋuno Anutuko samaka-samaka tuwó ye yunoro yoriní ye meté horé yorowaŋgo.
1PE 1:14 Komoko ye iŋo-iŋoye moré kini yoraŋgo, ko murí kate-kate piyimi ŋu howeyaŋgurí. Quko itaka ye simó meté mu ŋunde qembe tero murí ŋu kaŋuya ma howewero. Kini.
1PE 1:15 Anutuko meté horé yote, ko enendo ye neko yereró. Ŋunde ŋuro yeŋombo otete meté horé ŋu naŋge ti qembe.
1PE 1:16 Dokoro sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, “Ye meté horé yuri qembe, do karo, nondo meté horé yoteno.”
1PE 1:17 Yendo Anutu Awa owí nekoyoteŋgo, ko Awa ŋundo unipare soso koro muríye qenero okeyá ta ronda yereyote. Ŋunde ŋuro ŋande iŋoyi qembe, noko ŋano yoroteto ŋako noreŋo mira horé mu kini. Anutu kasiramo horé yotoya khe u-uye meté sopoyuri qembe.
1PE 1:18 Komo yendo usisambayembo murí piyimi towo yoraŋgurí ŋu naŋge howeyaŋgo. Quko murí ŋundo ye samaka yerewero mepémo kini. Asa ye ŋande iŋoyoteŋgo, ko Anutuko ye kimo yerero murí piyimi ŋu noŋgo yoraró. Kimoye muko silwa, gol ŋunde qembe kini. O irisa ŋuko imemoŋgo piyo teweya.
1PE 1:19 Kini, kimoye muko Kristo koro sitú qu. Kristo ŋuko sipsip simó Anutu inowero qu qembe, sipsip simó ŋuko o piyimiŋo moré kini qu.
1PE 1:20 Komo suki, asa Anutuko noko kama towaró quno ŋuno enendo Kristo rokóŋaró. Quko itaka, naru weŋako ŋano ye samaka yerewero quro riní tunomo tunoqa.
1PE 1:21 Yendo Kristowore Anutu iŋondutuwoyoteŋgo, dokoro Anutuko okokowoní uni tapu koŋgo otoqoní owé parámi inaró. Ŋunde ŋuro ye Anutu iŋondutuworo o meté mu yunoweya ŋuro sopoyoteŋgo.
1PE 1:22 Anutu koro mande hamó mu howeyuriqota newondeye sara-sara taró. Ŋunde tero ye newonde irisa kama tero topo-topoye ŋuro hamó iŋoyoteŋgo. Asa ko newondeye meté horé epe ino-ino ti qembe.
1PE 1:23 Dokoro Anutu koro mande ŋuko náye qembe tero pisi yiriní keta tunoqaŋgurí. Ko mande ŋuko kama piyo teweya. Kini, yoto-yotoyó moré, ko naru suki-suki yoweya.
1PE 1:24 Qeni, “Unipare soso komó ŋunde qembe, ko o meté-metéye mu rukuni ŋunde qembe. Imemoŋgo komó asáqeweya ko rukuni umburo kini teweya.
1PE 1:25 Quko Uni Parámimboro mande ŋuko suki-suki yoweya.”
1PE 2:1 Ŋunde ŋuroko uni newonde piyimi yunowero murí, ko uni kaná yerewero murí, ko maŋgoye irisawore yewero murí, ko topoyemboro o meté quro piyimiŋowero murí, ko huwó mande yewero murí, ŋu soso rotoyi qembe.
1PE 2:2 Simó kuŋgu qembe tero yuqayemboro susu kekere quro iŋoyuri qembe. Ŋunde tero susu ŋu nero wotiqo, imemoŋgo Anutuko ye rambaruru koŋgo yoreweya.
1PE 2:3 Susu ŋu newaŋgo, dokoro ye komo Uni Parámi towoŋoro ŋande iŋoteŋgo, eneko nuŋgurí piyimi.
1PE 2:4 Uni Parámi ŋuko wondo yoto-yotoyó moré ŋunde qembe tete. Unindo, piyimi, yero iŋoro re rotaŋgurí. Quko Anutuko ene rokóŋoro hamó iŋoyara. Eneno maheroqota
1PE 2:5 ye ŋuya wondo yoto-yotoye moré ŋunde qembe teteŋgo, ko Anutuko yorero sowe-sowe tiní Yuqayómboro ya qu tunoqeyoteŋgo. Ŋunde tunoqero ye Anutu koro o qa-qa uni meté horé ŋunde tunoqero Yesu Kristo owímo newondeye moŋgo Anutuko o karo hamó metéŋoyote qu te inowaŋgo.
1PE 2:6 Dokoro sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, “Qeni, nondo wondo ka Saion ŋuno rotowe teteno, wondo rokóŋanowó ŋuko ya soso riní kondéreyote, ŋuro hamó iŋoyoteno. Kowe unindo iŋondutuwowaŋgo tiníqo, kowi piyo kama tewaŋgo.”
1PE 2:7 Ŋunde ŋuroko ye iŋondutu unipare, yendo wondo ŋuro hamó iŋoyoteŋgo. Quko uni iŋondutu kama teyoteŋgo quro, “Ya re-re unindo, wondo piyimi, yero iŋoro re rotaŋgurí ŋundoko ya soso riní kondéreyote.”
1PE 2:8 Ko, “Wondo ŋuno kheye saŋgawoní piyo tewaŋgo, ko mipu ŋundo kheye kusiyoní umbu raŋowaŋgo.” Uni ŋundo Anutu koro mande qu kama howeyoteŋgo, ŋunde ŋuro wondoko ŋuno kheye saŋgawoní umbu raŋowaŋgo. Anutuko, ene otete ŋu tewaŋgo, yero rokó yereró.
1PE 2:9 Quko yeko unipare Anutuko rokó yereró ŋu, wiri yerete unindoro o qa-qa uni ŋunde qu, unipare meté horé mu, Anutu koro unipareyó hamó ŋu. Ŋunde tero enendo huriri moŋgo ye neko yerero yowosoní eneŋo hiyó metémo maheŋgurí ŋuro seré te inoyi qembe.
1PE 2:10 Komoko yeko wini qu ka kini, quko itakako Anutu koro unipareyó yoteŋgo. Komoko sikíye kama te yunaró, quko itakako sikíye te yuna.
1PE 2:11 Uni topo hamó, noko ŋako yeŋo qu kini, yuto nokoye naŋge. Ŋunde ŋuro nondo ŋande yimiroteno, koweye saŋanímboro nuŋgurí ŋu huwóŋoyi qembe, dokoro murí ŋundoko yuqananimboya kuma teyote.
1PE 2:12 Ye kape unipare keweroyemo khe meté naŋge howeyuri qembe. Hamó, enendo mande kho yunowaŋgo, quko enendo yeŋo muríye meté ŋu qenewaŋgo. Ŋunde tero enendo Anutu noreno maheweya quno ŋuno eneŋo owí hokowaŋgo.
1PE 2:13 Asa noko koro wiri yerete uni kato mande yiqo, Uni Parámi iŋoro kasirayemo yuri qembe. Wiri yerete uni parámimboro mandí howi qembe,
1PE 2:14 ko wiri yerete uni tomó-tomó ŋuya howi qembe. Wiri yerete uni parámimbo tomó-tomó ŋu asá yiriní uni piyimi teyoteŋgo ŋu roŋgaru yerero uni otete meté teyoteŋgo ŋuro owéye hokoyoteŋgo.
1PE 2:15 Anutuko ŋaro iŋote, ko yendo murí meté mu teyoteŋgo quwore uni kape-kape ŋuro maŋgoye kusiyowaŋgo.
1PE 2:16 Hamó, oka kato ye kama kusi yerete, kina yoteŋgo. Quko ŋande ma iŋowero, “Nore itaka kina yoteto,” yero uyaro murí piyimi kate-kate tewaŋgo koro. Kini, ye Anutu koro kho simóŋo ŋunde qembe tero khe u-uye howi qembe.
1PE 2:17 Ye ará uni soso te yunoyi qembe, newonde meté iŋondutu topoye yunoyuri qembe, Anutu ŋuro soreya kusuŋoyómo yuri qembe, ará wiri yerete uni te inoyi qembe.
1PE 2:18 Ye kho simó, ye ará sopo-sopo uniye te yunoro kasiramo yuri qembe. Sopo-sopo ŋundo o meté te yunoyoteŋgope ma o piyimi te yunoyoteŋgo, enina, mandeye howeyuri qembe.
1PE 2:19 Dokoro uni kato Anutu iŋoro otete meté howete, quko unindo o piyimi te inoyi kowe surumí korowoyote tiníqo, enendo owé meté mu reweya.
1PE 2:20 Qeni, ye o piyimi ka tiqo sopo-sopoyembo yurowaŋgo tiníqo, ye date owé meté mu rewaŋgo? Quko ye murí meté ka tero kowe surumí rero kondé korowoyoteŋgo tiníqo, Anutuko ŋu murí ŋuro iŋote.
1PE 2:21 Hamó, Anutuko ye murí ŋunde qu howewero quro komo neko yereró, dokoro Kristoko ŋuya ye samaka yerewero quro kowe surumí korowaró. Ŋunde tero khí mepémo qenero howewaŋgo. Khí mepémo ŋandiro,
1PE 2:22 “Enendo quhurí ka kama taró, ko mande kota ka kama yaró.”
1PE 2:23 Quko unindo huwó mande yiqo topé ka kama taró; kowe surumí ŋu koroworo mande piyimi kama yaró. Kini, eneŋombo eneŋo rero ronda-ronda uni roneneŋowímboro kandímo raró.
1PE 2:24 Riní tipiririko porowoyiqo, enendo noreŋo quhurínani eneŋo kowímo korowaró. Ŋunde korowoní norendo meté otete piyimi teyoteto ŋuro khumoro yoto-yoto keta qu rero otete roneneŋowí ŋuro yowato. Eneŋo mamayó piyimi ŋundoko ye yoriní meté yoteŋgo.
1PE 2:25 Dokoro yeko sipsip wimbo-wimbo yateyaŋgo ŋunde qembe taŋgurí. Quko itakako rohoréŋoro sopo-sopoyemo mahero yoteŋgo, ko sopo-sopoko yuqaye sopoyote.
1PE 3:1 Ŋundiro naŋge, ye pare kameye moré qu, kameye kusuŋoyemo yuri qembe. Ŋunde tiqo, kameye kumimbo Anutu koro mande ŋu kama howeyoteŋgo tiníqo, ye eneya mande ka kama ti yeŋo murí meté ŋu qenero newonde rohoré tewaŋgo.
1PE 3:2 Dokoro ŋande qene iŋowaŋgo, yendo Anutu koro sasaro tero otete sara-sara qu naŋge teyoteŋgo.
1PE 3:3 Yeŋo o kekere qu koweye saŋaníwore ma ri tunoqewero, asa huye enesó-enesó kusiyoyoteŋgope ma núsawa gol qu teyoteŋgope ma tuwi meté-meté mu punuwoyoteŋgo.
1PE 3:4 Kini, yeŋo o kekere qu quroyemo yoní. O kekere ŋuko ŋandiro, ye mondó ta yotoro otete imemo tero yoroteŋgo. Murí ŋuko kama piyo teweya, ko Anutu toŋímo ŋuko murí meté horé.
1PE 3:5 Dokoro komo quno pare meté horé ŋundo Anutuko o meté yunoweya ŋuro soporo otete meté qu naŋge tero kameye kasiramo yoraŋgo. Oteteye meté ŋuko eneŋo nakayá kekere qu ŋunde qembe.
1PE 3:6 Ŋundiro naŋge Sarako Abraham kasiramo yotoro, neneŋo uni parámine, ye nekaró. Ye ŋuya o meté tero oka karo kama sorewaŋgo tiníqo, Sara koro nambo-simó tunoqeteŋgo.
1PE 3:7 Ŋundiro naŋge ye uni pareye moré qu, pareye iŋo inoya eneya meté kunditeyuri qembe. Eneŋo koweye ŋuko kondé kini, ŋunde ŋuro murí meté te yunoyuri qembe. Anutuko pareye ŋuya yoto-yoto suki-suki tuwó yunaró. Ŋunde ŋuroko ará te yunoyi qembe, oka kato haririye kusiyoweya koro.
1PE 3:8 Asa mandene weŋa qu ŋandiro, ye soso newonde kanata teyuri qembe. Topoyemboro quhuríye korowoya, newonde meté yunoya, sikíye te yunoya, yeŋo owéye rika umbuní.
1PE 3:9 Ko uni kato murí piyimi ka te yuniqo, topé ma tewero. Ko mande piyimi ye yimiroyiqo, mande piyimi topé ma yimirowero. Kini, puriŋo yunoyi qembe. Dokoro Anutuko ye murí ŋunde qu howewero quro neko yereró, ko ye ŋunde teroqo eneŋo puriŋoyó ŋu rewaŋgo.
1PE 3:10 Dokoro “uni kato, yoto-yoto meté rewano, ye iŋoro, naru meté qenewano, ye iŋoyote tiníqo, asa ene mipímbo mande piyimi ma yewero ko kumunzómbo kota mande ma yewero,
1PE 3:11 murí piyimi ŋu soso huwóŋoro, otete meté qu naŋge howero, unipare newonde kanata tewaŋgo ŋuro iŋoro koweyumu tero murí ŋu riní tunoqeweya.
1PE 3:12 Dokoro, Uni Parámimbo unipare roneneŋowí ŋu sopo yereyote, ko eneŋo haririyemboro kusumbo reyote. Quko unipare otete piyimi teyoteŋgo ŋuro piyimiŋoyote.”
1PE 3:13 Ko ye murí meté howewero khe qu kondé seqayuriqo, dani kato o piyimi te yunoweya?
1PE 3:14 Ŋunde quko yendo otete roneneŋowí howiqo, o piyimi te yunoyi kowe surumí korowowaŋgo tiníqo, puriŋo ka reteŋgo. “Okato uni riní sasaro teyoteŋgo ŋuro ma sorewero; sasaro ma tewero.”
1PE 3:15 Kini, newondeyemoko, Kristo ŋuko Uni Parámi, kondé iŋo inoyuri qembe. Ye imemoŋgo o meté qu rewaŋgo ŋuro sopoyoteŋgo. Asa naru rokóŋoro uni kato, ye do murí karo o ŋuro sopoyoteŋgo, ŋunde osese yerewaŋgo quno ŋuno mande topé meté mu yi qembe.
1PE 3:16 Quko mondó ta yero ará te yunoyi qembe. Ŋunde tiqo, unindo ye Kristowore otete meté howeyoteŋgo ŋuro huwó yereyoteŋgo ŋundo kowi piyo tewaŋgo.
1PE 3:17 Hamó, Anutuko rotoní yendo otete meté mu ti o piyimi te yunowaŋgo tiníqo, ŋuko meté. Niŋgu-niŋgu ti. Quko yendo otete piyimi ti o piyimi te yunowaŋgo tiníqo, ŋuko piyimi, ŋuro kowi piyo ti.
1PE 3:18 Dokoro Kristo ŋuko uni roneneŋowí qu ka, quko enendo unipare roneneŋowí kini quro mepéye rero quhuríye soso wendaŋewero khumaró. Ŋunde tero ye yoriní Anutu taŋgímo maheŋgurí. Ŋu naruko ŋuno kowí saŋaní uri khumaró, quko Yuqayó yoto-yoto keta qu raró.
1PE 3:19 Ko enendo yuqayówore uyaro yuqa meyowo kusi-kusi yano yoteŋgo qu mande yesowo yimiraró.
1PE 3:20 Asa Noa naruko ŋuno yuqa ŋuko Anutu koro maŋgó wendaqaŋgurí. Ŋu naruko ŋuno, Anutuko murí piyimi ŋuro topé waka kama taró. Kini, ene Noa sopoyoní waŋgoyó towoní kini tiníqota wini tomó ta ŋundo, asa unipare kande saŋiyoro kapusa ŋundiro, waŋgo quroko oyi sono riru parámi ŋu mahiní Anutuko rambaruru koŋgo yoraró.
1PE 3:21 Sono ŋuko o kato rambaruru koŋgo noreweya ŋuro rokóŋo, ŋuko sono re-re ŋu naŋge. Sono reteto ŋuko pusú kowenanimo ŋu sonowowero qu kini. Kini, sono reteto ŋuro murí muko ŋandiro, ŋunde tero nore iŋo-iŋo metéwore noreŋo Anutu inoyoteto, dokoro Anutuko Yesu Kristo okokowoní uni tapu koŋgo pitu ko otoqaró.
1PE 3:22 Itakako Kristo samboko oro Anutu kandí kondémo yote. Ko sambo simómboya yuqa wimbí moré muya o soso wimbuye kondé, ŋu soso kusuŋoyómo yoteŋgo.
1PE 4:1 Asa Kristoko kowímo kowe surumí korowaró. Ŋunde ŋuroko ye wimbu reya iŋo-iŋoyó ŋu naŋge towoyi qembe. Dokoro uni kato kowímo kowe surumí korowaró tiníqo, asa enendo quhurímboro murí ŋu rota.
1PE 4:2 Asa ko toŋí yoníqo unindoro iŋo-iŋoye ŋu kama howeweya. Kini, Anutu koro iŋo-iŋoyó naŋge howeyoweya.
1PE 4:3 Dokoro komo yeko kape uniparetoro muríye piyimi ŋuwore yate yaŋgurí. Murí ŋuko ŋandiro: se simbururu teyoteŋgo, o kate-kate qene nuŋguwoyoteŋgo, wain nero kape-kape teyoteŋgo, hoho piyimi tero yambo quno piyimi teyoteŋgo, Anutu koro hutuŋo mande qu pitoro anutu kota-kota potoruku te yunoyoteŋgo.
1PE 4:4 Itakako ye murí ŋunde qu kama teyoteŋgo. Asa ko kape unipare ŋundo qenero iŋondata tero yeya mande piyimi qambu yeyoteŋgo.
1PE 4:5 Quko imemoŋgo eneŋombo naŋge ronda-ronda uni parámi toŋímo kaŋero murí date teyaŋgurí ŋuro piŋa mande mirowaŋgo. Ronda-ronda uni ŋundo uni toŋeye yote qu ŋuya khumaŋgurí qu ŋuya ronda yereweya.
1PE 4:6 Ŋu murí ŋuro tero unipare khumaŋgurí ŋundo toŋeye yoníqo miti mande ŋu iŋaŋgurí. Ŋunde tero uni ŋunde qu koweye khumaŋgurí, quko Anutu yorote ŋunde qembe yuqayemo yoteŋgo.
1PE 4:7 O soso kini teweya ŋuro naruyó ŋuko tukuni tete. Ŋunde ŋuro ye kondé iŋoya yeŋombo koweye sopoya hariri meté tiyuri qembe.
1PE 4:8 Ye newonde meté epe ino-ino tewero ŋuro murí kondé towoyi qembe. Dokoro, murí ŋunde qundo topoyemboro quhuríye qambu wendaŋeyote.
1PE 4:9 Ko Anutu koro unipare meyowo mahe yeya yuriqo, asa meté ta sopo yiri qembe. Ŋuro kisikasa ma tewero.
1PE 4:10 Ye kanata-kanata Anutu koŋgo puriŋo enesó-enesó raŋgurí ŋu meté sopoya ŋuwore epe samaka-samaka ti qembe.
1PE 4:11 Ŋunde naŋge uni kato mande ka yesowowaŋgo quno ŋuno, asa Anutu koro iŋo-iŋoyó reya yesowoyi qembe. Ko uni kato uni meyowo samaka yereyowaŋgo quno ŋuno, asa Anutu koŋgo wimbu rero kho ŋu ti qembe. Ŋunde ti unindo ye o soso teyoteŋgo ŋu qenero Yesu Kristowore Anutu owí hokowaŋgo. Asa Anutuko naru suki-suki owé parámi, wimbí parámi tete. Ŋu hamó.
1PE 4:12 Uni topo hamó, quhurí parámi ka kewámbo yoqayote ŋunde qembe yeno tunoqeyote. Tunoqeyote ŋuko o enesó horé kini, ŋuro iŋondata parámi ma tewero.
1PE 4:13 Ye Kristo quhurí korowaró ŋunde qembe quhurí korowoyoteŋgo ŋuro niŋgu-niŋgu ti. Ŋunde teyuriqo, ene sine parámiyómo tunomo tunoqeweya quno, yendo niŋgu-niŋgu parámi tero newonde meté hamó tewaŋgo.
1PE 4:14 Asa unipareto ye Kristo koro owí towoyoteŋgo ŋuro iŋoro huwó mande yeya yimiroteŋgo tiníqo, puriŋo ka reteŋgo. Dokoro Anutu koro Yuqa meté horé ŋu ye saŋayemo yorote.
1PE 4:15 Hamó, uni kumimbo quhurí koroworo topé piyimi reyoteŋgo. Quko enendo uni yutoyoteŋgope ma momo teyoteŋgope ma otete ŋunde qu teyoteŋgope ma kinaŋge uni roŋgaru yerero topé piyimi reyoteŋgo. Yendoko murí ŋunde quro quhurí korowoyoteŋgo tiníqo, ŋu piyimi.
1PE 4:16 Quko yeko Kristen uni tero quhurí ka korowoyoteŋgo tiníqo, kowi piyo ma tewero. Kini. Kristo koro owí towoyoteŋgo ŋuro Anutu seré te inoyi qembe.
1PE 4:17 Dokoro Anutuko unipare soso ronda yerewero tete, quko koretero eneŋo wini qu ronda yereweya. Asa ko ye date iŋoteŋgo, noreno hurí tiníqo, unipare Anutu koro miti mande qu wendaqeyoteŋgo ŋundo do kimo ka rewaŋgo?
1PE 4:18 “Ko unipare roneneŋowí ŋundo rambaruru ŋu takawero wamba rukusuwowaŋgo tiníqo, unipare Anutu huwóŋoro quhurí teyoteŋgo ŋundo date takawaŋgo?”
1PE 4:19 Ŋunde ŋuro yendo Anutu koro iŋo-iŋoyó howero kowe surumí korowowaŋgo tiníqo, yoto-yotoye rero Anutu kandímo reya murí meté mu naŋge ti qembe. Dokoro Anutuko nore nondowaró, ko enendo meté horé ta sopo yereyote.
1PE 5:1 Ŋunde ŋuro nondo ye uni huru-huru koro tapá uni yoteŋgo quya mande ka yewe teteno. No ŋuya uni kembé ŋundiro, ko toŋenembo Kristoko kowe surumí korowoní qenenowó. Noya yeya sine parámi tunoqeweya quno ŋunoko owé parámi rewato.
1PE 5:2 Asa no kondé ŋande osese yereyoteno, ko Anutu koro unipare ŋu sipsip kandeyemo yoteŋgo qembe meté ta sopo yiri qembe. Ŋande ma ye iŋowero, kho ŋu rotowero mepémo kini, asa ko ŋu murí ŋuro naŋge tewaŋgo. Kini, tewero ŋuro niŋgu-niŋgu teyuri qembe. Ko kimo meté rewero quro ma iŋowero. Kini, kho tewero ŋuro naŋge metéŋoyuri qembe.
1PE 5:3 Ye uni kembé-kembé ŋunde yoteŋgo, ko Anutuko unipare yore ye kandeyemo yorotaró ŋu ma yori umbuwero. Kini, ye murí meté ŋu naŋge teyurikata unipareto murí ŋu qenero howewaŋgo.
1PE 5:4 Kowe Sipsip Sopo-sopo Korete Qu tunomo tunoqeweya quno ŋuno, yendo khoyemboro kimo meté horé mu suki-suki yote qu ka rewaŋgo.
1PE 5:5 Ŋundiro naŋge ye simó keta, uni kembé-kembéye kasirayemo yuri qembe. Ye unipare soso, ye yeŋo iŋo-iŋoye ri umbuní Anutu koro unipareyó meyowo ŋuro kasirayemo yuri qembe. Dokoro, “Anutuko uni eneŋo owéye hokoyoteŋgo ŋu yoriní umbuyote, quko uni eneŋo owéye ri umbuyote ŋu samaka-samaka tuwó yunoyote.”
1PE 5:6 Ŋunde ŋuro yeŋo iŋo-iŋoye re umbuya Anutu koro kusí quroko yuri. Eneŋo naruyómo ŋuno eneŋombo ye owéye hokoweya.
1PE 5:7 Anutuko yeŋo iŋoyote. Ŋunde ŋuro quhurí soso korowoyoteŋgo ŋu re kandímo ri qembe.
1PE 5:8 Yeŋombo yeŋo koweye sopoya kondé sopo toŋeteyuri. Monimbu, saŋgiríye muko laiyonko ki parámi teyote ŋunde qembe. Naru rokóŋoro unipare yonewero uyare maheyote.
1PE 5:9 Quko ye iŋondutuworo kondé kaŋeya ene pitoyi. Dokoro ŋande iŋoteŋgo, Anutu koro unipare kumi, yeŋo topoye mira soso ŋuno yoroteŋgo, ŋundo ŋuya quhurí ŋunde naŋge korowoyoteŋgo.
1PE 5:10 Anutu ŋuko samaka-samaka tuwó soso koro hurí. Enendo neko yiriní Yesu Kristoko womoro Anutu koro sine parámiyómo suki-suki yorowaŋgo. Ŋunde ŋuro ye kowe surumí naru tukuni ta naŋge korowowaŋgo, ko imemoŋgo Anutu eneŋombo roŋgaru yerero, iŋondutuye towoní kondériní, wimbu yunoro, yoriní suki-suki yorowaŋgo.
1PE 5:11 Asa eneko naru suki-suki wimbí moré yote. Ŋu hamó.
1PE 5:12 Nondo rukiso yerewero quro mande tukuni ta nakayáŋoro Anutu koro samaka-samaka tuwó hamó ŋuro yesowoyoteno. Ŋuno kondé kaŋi. Asa sokome ŋa nakayáŋoteno, ko Sailas, neneŋo topone horé, ŋundo re yeno uyareweya.
1PE 5:13 Anutuko unipare yeya rokó yiriní Bapilon ŋuno yoteŋgo qundo naru meté ye yunoteŋgo. Naŋone, Mak, ene ŋuya naru meté ye yunote.
1PE 5:14 Ye soso kanata-kanata newonde meté yunoro epe yuŋguna-yuŋguna ti qembe. Ye soso Kristo quroyómo yoteŋgo quko ime yuri.
2PE 1:1 No Saimon-Pita, noko Yesu Kristo koro sunará simó ko eneŋo asáŋowí uni. Yesu Kristo ŋuko Anutunani, noreŋo Rambaruru Koŋgo Norewero Uninani. Enendo otete roneneŋowí howero ye yoriní iŋondutu meté horé qu taŋgurí. Ye iŋondutu taŋgurí ŋuko nore iŋondutu tatowó ŋunde qembe. Nondo mande ŋa nakayáŋoro rewe yeno uyareweya.
2PE 1:2 Ye meté Anutu koya Yesu, Uni Paráminanimboya ŋuro iŋomukowaŋgo. Iŋoyiqo, meté eneŋo samaka-samaka tuwó ŋuya newonde ime yeno parámi tunoqiní.
2PE 1:3 Anutuko eneŋo sine parámimboya murí meté ŋuwore nore neko yereró. Neko yiriní nore Anutu koro murí iŋomukoro eneŋo wimbí rero iŋo-iŋoyó howero khe u-unani howeyoteto.
2PE 1:4 Ŋu murí ŋuwore ŋande iŋoyoteto, ko imemoŋgo o meté horé se nunoweya, dokoro ŋuro mande ka kusiyaró. O meté horé ŋu iŋo soporo eneŋo kiraró qembe tunoqero noko koro o pusú piyimi ŋu takawato. O pusú piyimi soso ŋu unindoro newonde piyimimbo riní tunoqeyote.
2PE 1:5 Ŋunde ŋuro naŋge wimbu titiyoro iŋondutu taŋgurí ŋu sowe teya otete meté mu naŋge teyuri qembe. Oteteye meté ŋu sowe teya iŋo-iŋo meté mu reyuri qembe.
2PE 1:6 Iŋo-iŋoye ŋu sowe teya koweye saŋaní kondé sopoyuri qembe. Koweye saŋaní sopowero otete ŋu sowe teya quhurí korowoyuri qembe. Quhurí korowowero otete ŋu sowe teya Anutu koro murí howeyuri qembe.
2PE 1:7 Eneŋo murí howewero otete ŋu sowe teya uni topoye o meté te yunoyuri qembe. O meté te yunowero otete ŋu sowe teya newonde meté yunoyuri qembe.
2PE 1:8 Ŋunde ti qembe, dokoro otete ŋu soso parámi tewaŋgo tiníqo, Uni Paráminani Yesu Kristo ŋuro iŋomukowaŋgo. Ko iŋo-iŋo ŋuko kina kama yotoro eŋgé qambu teweya.
2PE 1:9 Quko uni kato otete soso ŋu kama teyote ŋuko toŋí pokawí ŋunde qembe, toŋetewero mepémo kini. Eneko Anutuko quhuríŋo se rotoní sara taró ŋuro kape teyote.
2PE 1:10 Ŋunde ŋuroko, uni topo, wimbu titiyoya Anutuko yeŋo o taró ŋuro kondé iŋika hamó tiní. O taró ŋuko ŋandiro, eneŋo howewero ŋuro ye neko yereró, ko eneŋo unipareyó tunoqewero rokó yereró. Asa ŋuro kondé iŋika hamó tiníqo, naru kanata kano ye kama umbu raŋowaŋgo.
2PE 1:11 Ko ŋundiro naŋge imemoŋgo hoŋgo mako koso yunoní yendé kano oro niŋgu-niŋgu parámi tewaŋgo. Yendémo ŋuno Uni Paráminani Yesu Kristo, noreŋo Rambaruru Koŋgo Norewero Uninani ŋundo unipareyó suki-suki wiri yereyoweya.
2PE 1:12 Ye o ŋuro iŋomukoteŋgo, ko mande hamó iŋaŋgurí qu saŋano kondé kaŋeyoteŋgo. Quko naru rokóŋo o soso ŋuro yimitoro iŋo-iŋoye okokowowano.
2PE 1:13 No kowenemboro yamaru ŋano yotoroqo meté mande yero iŋo-iŋoye okokowowano.
2PE 1:14 Uni Paráminani Yesu Kristoko ŋande nimiraró, no khumowano narune mu tukuni tete.
2PE 1:15 Asa ko itaka kho kondé tero mande soso rondaqe yunoyate no khumowano quno ye kama kape tewaŋgo.
2PE 1:16 Hamó, komo norendo Uni Paráminani Yesu Kristo maheweya ŋuro yimiratowó. Ko eneŋo wimbu parámi ŋuro yimiratowó. Quko sowo mande kina-kina qu kama howero ŋunde yimiratowó. Kini, toŋenanimbo eneŋo sine parámi qenero yesowatowó.
2PE 1:17 Dokoro Anutu Awa Meté Horé ŋundo Yesu koro owí hokoro sine parámi ŋu re inaró. Inoro ŋande yaró, “Ŋako neneŋo naŋone, eneŋo surumí iŋoyoteno. Nondo ŋuro metéŋoyoteno.”
2PE 1:18 Norendo eneya mira purí surumímo ŋuno yotoro maŋgó sambo koŋgo umburó ŋu iŋatowó.
2PE 1:19 Ŋundiro naŋge norendo mande ye-ye unindo yaŋgurí ŋu itaka kondé iŋo towoyoteto. Mande ŋuko suru qembe huririko hiyóqiní yate-yate ita saraŋoní tutu kumuní ariní newondenani hiyóqeweya. Asa ko ye ŋuya meté mande ŋu kondé iŋo towoyi qembe.
2PE 1:20 Dokoro ye-ye mande ka unindoro iŋo-iŋoyewore kama tunoqaró. Kini, Yuqa Surumímbo iŋo-iŋoye riní hiyóqiní Anutu koro mandí ŋu naŋge yaŋgurí.
2PE 2:1 Quko komo ye-ye uni kota-kotako Israel unipare keweroyemo otoqaŋgurí. Ŋundiro naŋge imemoŋgo rondaqe-rondaqe uni kota-kota ye keweroyemo otoqowaŋgo. Uni ŋundo mande kate-kate yunoro yeŋo iŋo-iŋoye rambaruruwowaŋgo. Hamó, enendo Uni Parámiyembo eneŋo quhuríyemboro kimo taró ŋu huwóŋowaŋgo. Ŋunde teroqo, waka ta eneŋombo piyo tewaŋgo.
2PE 2:2 Unipare qambu qundo uni ŋuro se simbururu oteteye howeyowaŋgo. Ŋunde tero kumimbo khe hamó ŋuro yesaráŋowaŋgo.
2PE 2:3 Ŋu uni ŋuko qene nuŋgu uni, ŋunde ŋuro ene mande kina-kina yero yeŋo mone puŋge situwiye woso siyoyowaŋgo. Komo suki Anutuko uni ŋunde qu topé piyimi yunowero ŋande yaró, “Ŋu uni ŋuko piyo tewaŋgo,” yaró. Ko rambaruru ŋuko kama kini taró. Kini, ŋu saŋayemo hamó umbuweya.
2PE 2:4 Qeni, komo Anutuko sambo simó kumi o piyimi taŋgurí ŋu yiyoro quhuríyemboro topé piyimi ŋu kama rotaró. Kini, yorero meré huriri piyimimo kusi yereró. Ŋuno yorotoní imemoŋgo mande khono kaŋewaŋgo.
2PE 2:5 Ko Anutuko unipare komo qu yiyoro quhuríyemboro topé piyimi ŋu kama rotaró. Kini, sono riru parámimbo unipare eneŋo iŋo-iŋoyó kama howaŋgurí ŋu muŋo yereró. Quko enendo Noa, otete roneneŋowímboro mande yesowoyara uni ŋuya unipare kande saŋiyoro irisa ŋuya ŋuro kawaware taró.
2PE 2:6 Ko Anutuko Sotom koya Gomora ŋu rambaruruwowero topé piyimi yunoro kewá riní umburo qaní nombo raŋaró. Ŋunde tero tapara mande ka yaró, asa uni eneŋo iŋo-iŋoyó kama howeyoteŋgo ŋundo topé piyimi ŋunde qu rewaŋgo.
2PE 2:7 Uni roneneŋowí ka, owí muko Lot, mande wenda-wenda uni se simbururu piyimi horé teyaŋgurí ŋu yiyoro newonde quhurí taró. Ŋunde ŋuroko Anutuko riní kama piyo taró.
2PE 2:8 (Dokoro uni roneneŋowí ŋundo naru rokóŋoro uni piyimi keweroyemo yotoro hutuŋo mande wendaqeyaŋgurí ŋu qene iŋoro newonde quhurí parámi teyara.)
2PE 2:9 Asa Uni Parámimbo o soso taró ŋuko nore ŋande witú nereyote, ko enendo meté unipare eneŋo iŋo-iŋoyó howeyoteŋgo ŋu kawaware yiriní osese kato kama rambaruru yereweya. Ko enendo meté unipare roneneŋowí kini ŋu yondoworo quhurí yunoní unipare ronda yerewero naruyómo ŋuno topé piyimi rewaŋgo.
2PE 2:10 Uni piyimi ŋu soso topé piyimi rewaŋgo, quko unindo kowe saŋaní koro otete pusú piyimi mu tero uni parámiyemboro maŋgó wendaqeyoteŋgo ŋu topé piyimi hamó rewaŋgo. Asa rondaqe-rondaqe uni kota-kota ŋuko eneŋomboro naŋge iŋoro oka karo sasaro kama teyoteŋgo. Hamó, enendo sambo simó pará-pará ŋu yesará yerewero ŋuro kama soreyoteŋgo.
2PE 2:11 Sambo simómbo uni wimbuye takayoteŋgo, quko sambo simó kumimbo pará-paráye Uni Parámi toŋímo kama yesará yereyoteŋgo.
2PE 2:12 Uni kota-kota ŋundoko númbowe ŋunde qembe, yoto-yotoyemboro murí muko ŋandiro, nokoparako yondowoní piyo tewaŋgo. Dokoro enendo o karo kama iŋoyi tondaŋeyote, quko o ŋuro yesaráŋoyoteŋgo. Oteteye piyimi muko ene yoriní piyo tewaŋgo.
2PE 2:13 Enendo o piyimi unipare te yunaŋgurí ŋuro topé rewaŋgo. Ŋu uni ŋuko nuŋguríyemboro naŋge iŋoro kosano hoho piyimi tero wain nero kape-kape teyoteŋgo. Eneko pusú naŋge, o koroqe naŋge, enendo o ne-ne tero yeya neyoteŋgo, quko kaná yerero niŋgu-niŋgu teyoteŋgo.
2PE 2:14 Naru suki-suki qene nuŋgu tero paretoro iŋoro se simbururu teyoteŋgo. Quhurí tewero ŋuro watí-watí iŋoyoteŋgo. Enendo uni iŋondutuye kondé kini ŋu kaná yerero yowosoyi uro quhurí teyoteŋgo. Puŋge situwi siyowero quro iŋoyoteŋgo. Anutuko takuni saŋayemo raró.
2PE 2:15 Khe roneneŋowí ŋu rotoro Balam, Beor koro naŋunímboro khe qu howeyoteŋgo. Balamko kimo meté iŋoro o piyimi tewero ŋuro iŋaró.
2PE 2:16 Quko dóki kato Balam kho piyimi teweya ŋuro kiro mande yaró. Hamó, dóki mande kama yeyaŋgo, quko uni qembe tero mande yero ye-ye uni ŋuro otete kape-kape ŋu soréŋaró.
2PE 2:17 Asa ŋu uni piyimi ŋuko meré sono komo kóqaró ŋundiro, ŋuko koporé ka matú parámimbo huwoní wimbo-wimbo uyare maheyoteŋgo ŋunde qembe. Anutuko huriri yendé piyimi ka roŋgaruwo rotaró, ko yoriní uro ŋuno yowaŋgo.
2PE 2:18 Hamó, iŋondutu unipare kumimbo itaka naŋge kape unipare keweroye moŋgo arero oteteye piyimi ŋu takateŋgo. Quko uni piyimi ŋundo wuruwara mande naŋge yero eneŋo owéye hokoro iŋondutu unipare ŋu yowosoyi kowe saŋaní koro otete naŋge kaŋuya howeyoteŋgo.
2PE 2:19 Yowosoro ŋande yimiroteŋgo, “Ko ye nore nohoweroqo o kusi yereyote ŋu rotoro kina yowaŋgo.” Ŋunde yeyoteŋgo, quko eneŋomboko otete piyimimboro kho simó naŋge yoteŋgo, dokoro uni soso oka kato ene kondé sopo yereyote ŋuro kho simó yoteŋgo.
2PE 2:20 Uni kumimbo Uni Paráminani Yesu Kristo, noreŋo Rambaruru Koŋgo Norewero Uninani ŋu iŋondutuworo noko koro otete pusú ŋu takaro yoto-yotoye piyimi rotaŋgurí. Quko otete pusú ŋundo pitu ko kusi yereweya tiníqo, yoto-yotoye piyimi horé tunoqeweya.
2PE 2:21 Dokoro uni kato otete roneneŋowímboro khe qu kama qene howeroqo piyimi yoteŋgo. Quko koretero khe ŋu howeroqota imemoŋgo mande kondé surumí yunaró ŋu huwóŋowaŋgo tiníqo, piyimi horé yowaŋgo.
2PE 2:22 Uni ŋunde qundo iŋo-iŋo mande ka ri hamó tete. Iŋo-iŋo mande ŋuko ŋandiro, “Opiŋombo minderoqo pitu ko uro mindeyó neyote.” Ko mande kaŋuya ŋandiro, “Poto uro sono kimuroqo pitu ko uro nukuru kimuyoteŋgo.”
2PE 3:1 Uni topo hamó, sokome irisayó ŋako yeŋo nakayáŋoteno. Iŋo-iŋoye okokowoní iŋo-iŋo meté horé mu rewe tunoqewero quro sokome irisa-irisa nakayáŋano.
2PE 3:2 Ŋunde tero mande ye-ye uni meté horé ŋundo komo yaŋgurí ŋu iŋowaŋgo, ko mande kondé Uni Paráminani, Rambaruru Koŋgo Norewero Uninani ŋundo asá yerewí uni yimironí yimiraŋgurí ŋu iŋowaŋgo.
2PE 3:3 Asa o parámi ka yendo meté iŋoyi, ŋuko ŋandiro. Naru weŋa ŋunoko uni piyimi kumimbo yeno mahewaŋgo. Enendo eneŋo iŋo-iŋoye piyimi mu howero huwó mande parámi yewaŋgo.
2PE 3:4 Ŋande yewaŋgo, “Hamómbe, enendo, no pitu ko mahewano, yaró? Asa ko ene dano yote? Noko sambo tunoqaró naruko ko usisambanani khumaŋgurí naruko ŋu noŋgo yate are itaka naruko ŋano, o soso ŋuko komo yoraró ŋundiro naŋge yorote.”
2PE 3:5 Ŋunde yewaŋgo, dokoro o karo huwóŋoro kape yoteŋgo. O ŋuko ŋandiro: komo suki Anutuko yiní sambo tunoqiní sono usowoní noko keweroko tunoqaró.
2PE 3:6 Ko imemoŋgo yiní sono tuwipo noko ŋu kaŋuya weheŋoní piyo taró.
2PE 3:7 Anutu koro mandímbo noko sambo towoní itaka yote, quko yate-yate unipare ronda yerewero naruyómo ŋuno kewámbo qaní kini tiní uni Anutu koro iŋo-iŋoyó kama howeyoteŋgo ŋu soso piyo temukowaŋgo.
2PE 3:8 Uni topo hamó, ye oka kanata ŋaro ma kape tewero. Uni Parámimbo ŋande ye iŋoyote, kosa naru kanata kako kumima naru 1,000 ŋunde qembe, ko kumima naru 1,000 ŋuko kosa naru kanata na ŋunde qembe.
2PE 3:9 Uni Parámimbo oka tewero ŋuro mande kusiyaró, quko norendo eŋgé ŋu kama qenero ŋande iŋoyoteto, peka, ko enendo imemo naŋge teyote. Ŋu kini. Enendo uni ka kama piyo teweya, yero iŋoyote. Asa ko uni soso newonde rohoré tiqota ye iŋoro sopo yereyote. Ŋunde ŋuro mande kusiyaró ŋu waka ta kama riní tunoqeweya.
2PE 3:10 Quko Uni Parámimboro naruyó muko momo uni ŋunde qembe tunoqeweya. Ŋu naruko ŋuno samboko niri parámi tunoqiní sambo waka ta kini teweya. Ko kewámbo o murí-murí enesó-enesó ŋu qaní kini tiní noko koya o soso ŋuno yote ŋuya tunomo kina yowaŋgo.
2PE 3:11 O soso ŋu riní kini teweya. Ŋunde ŋuroko ye otete meté horé mu naŋge teya Anutu koro murí howeyuri qembe.
2PE 3:12 Ŋunde tero Anutu koro naruyó ŋu soporo kho kondé tika naru ŋu waka ta tunoqiní. Ŋu naruko ŋuno sambo qaní kini tiní kewámbo o murí-murí enesó-enesó ŋu qaní kororoqe kini teweya.
2PE 3:13 Quko Anutuko mande kusiyaró ŋu howero noko sambo keta qu riní tunoqeweya. Tunoqiní otete roneneŋowí naŋge ŋuno tewaŋgo. Ŋu naru ŋu qenewero sopoyoteto.
2PE 3:14 Uni topo hamó, ŋu soporo kho kondé teya Anutu toŋímo sara-sara yotoro potóye moré kini tero Anutu koya newonde kanata teyuri qembe.
2PE 3:15 Ŋande iŋoyi, Uni Parámimbo mondó ta yotoro naru weŋa ŋu waka ta kama riní maheweya. Ŋuro tero unipare kumimbo meté rambaruru ŋu takawaŋgo. Pol, toponani hamó ŋundo iŋo-iŋo ŋunde naŋge Anutu koŋgo rero sokome ka nakayáŋoro riní yeno uyaró.
2PE 3:16 Sokome soso nakayáŋoyote qunoko iŋo-iŋo ŋunde qu nakayáŋoyote. Hamó, mande kumi nakayáŋaró ŋuko mande wisiyote qu kini, iŋato tondaŋewero koweyumu parámi teyoteto. Kowe uni iŋo-iŋoye meté horé kini, iŋondutuye kondé kini qundo eneŋo mandí ŋuya Anutu koro mande meyowo ŋuya roworemoro ri murí enesó-enesó tunoqeyote. Asa ko Anutuko ene rambaruru yereweya.
2PE 3:17 Ŋunde ŋuroko, uni topo hamó, ye sopo toŋeteyuri qembe. Yate mande wenda-wenda unindo kaná yiri iŋondutuye kondé ŋu rotoro umbu raŋowaŋgo koro.
2PE 3:18 Uni Paráminani Yesu Kristo, noreŋo Rambaruru Koŋgo Norewero Uninani ŋundo samaka-samaka tuwómboya iŋo-iŋo meté mu ŋuya nore nunoyote. Asa ko o irisa ŋu rikata, yate-yate yeŋo quroko parámi teweya. Itaka ŋuya suki-suki ŋuya owí hokoyowato. Ŋu hamó.
1JO 1:1 O komo suki yora qu, nore kusumbo re iŋatowó qu, toŋenanimbo qenetowó qu, kandenanimbo pekáŋatowó qu, ŋuko yoto-yoto koro mande ŋu naŋge.
1JO 1:2 Komo yoto-yoto ŋu Awandoya yora. Yate-yate tunomo tunoqiní norepa naŋge qenetowó. Qenero yoto-yoto suki-suki ŋuro yesowo yimiroteto.
1JO 1:3 Ye noreya newonde kanata tero yorowero quro iŋoyoteto. Ŋunde ŋuroko o qenero iŋatowó ŋuro yesowo yimitoyoteto. Ko norendo Awandoya Naŋuní Yesu Kristo koya newonde kanata tero yoroteto.
1JO 1:4 Sokome ŋa nakayáŋowe yeno uyareweya. Ŋunde tero niŋgu-niŋgu parámi rewato.
1JO 1:5 Norendo mande Yesuko nore nimiraró, ŋu yesowo yimitoyoteto. Mande ŋuko ŋandiro, Anutu ŋuko hiyó naŋge, huriri tomó ta kato kama wisumuŋoyote.
1JO 1:6 Noreko, “Nore Anutu koya newonde kanata teyoteto,” ŋunde yeteto, quko huriri koro otete qu howeyoteto tiníqo, kota yeteto, ko otete hamó qu kama howeyoteto.
1JO 1:7 Quko nore Anutu koro murí iŋoro hiyómo kheteyoteto tiníqo, nore soso newonde kanata teyoteto, ko eneŋo Naŋuní Yesu koro sitúŋombo nore quhurínani soso se rotoní sara tunoqeyoteto.
1JO 1:8 Noreko, “Nore quhurínani moré kini,” ŋunde yewato tiníqo, newondenani kanáŋoyoteto, ko mande hamó newondenanimo kama yorote.
1JO 1:9 Anutuko eneŋo mandí howero otete roneneŋowí teyote. Ŋunde ŋuroko nore quhurínani yesowoyoteto tiníqo, enendo quhurínani ŋu se rotoro, otete piyimi mu nore quroko yorote ŋu se rotoro, nore noriní sara tunoqeyoteto.
1JO 1:10 Noreko, “No o piyimi ka kama teyoteno,” ŋunde yewato tiníqo, norendo Anuturato kota uni qembe tunoqeweya. Ko Anutu koro mandí newondenanimo kama yote.
1JO 2:1 Nene simóne, ye o piyimi ka kama tewero quro mande ŋa yeŋo nakayáŋoteno. Ko ye kanata kato o piyimi ka teweya tiníqo, uni ka Awandoro taŋgímo yote ŋundo maŋgonani rero yeweya. Ŋuko Yesu Kristo, Uni Roneneŋowí ŋu naŋge.
1JO 2:2 Eneŋombo quhurínanimboro kimo taró. Quko nore naŋge kama samaka yereró. Kini, unipare soso nokono yoroteŋgo ŋu samaka yerewero quro kho ŋu taró.
1JO 2:3 Nore ŋande iŋoteto, Anutu koro mande kondé qu howeyoteto tiníqo, Anutu hamó qene iŋoyato.
1JO 2:4 Uni ka, “No Anutu qene iŋoteno,” ŋunde yete, quko Anutu koro mande kondé ŋu kama howeyote tiníqo, uni ŋuko kota uni, ko mande hamó ŋu newondímo kama yote.
1JO 2:5 Ko uni kato Anutu koro mandí howeyote tiníqo, newonde meté Anutu inowero quro otete ŋuko yoto-yotoyómo hamó tunoqeweya. Ŋunde tero nore ŋande iŋowato, nore Anutu quroko yoroteto.
1JO 2:6 Uni kato ŋande yeweya, “No Anutu quroko yoroteno,” yeweya tiníqo, Yesu koro khí howiní.
1JO 2:7 Uni topo hamó, mande yeŋo nakayáŋoteno, ŋuko mande kondé keta qu kini. Kini, mande kondé ŋako komo yora, ye komo iŋaŋgurí ŋu.
1JO 2:8 Ŋu hamó, quko ŋuya mande ŋuko mande kondé keta qu. Yesu koro yoto-yotoyó qenero yeŋo yoto-yotoye qenero ŋande ye iŋoyoteto, ko mande ŋuko hamó naŋge. Dokoro hiyó horé ŋu tunoqero huriri uroní soŋga ta umburó. Ko imemoŋgo huriri ŋu woŋga naŋge kini teweya.
1JO 2:9 Uni kato, “No hiyómo yoroteno,” ŋunde yete, quko uni topémboya newonde piyimi towoyote tiníqo, huririko watí yorote.
1JO 2:10 Uni ka newonde meté topé inoyote ŋuko hiyómo yoní oka kato iŋondutuyó riní umbuwero mepémo kini.
1JO 2:11 Uni ka uni topémboya newonde piyimi towoyote ŋuko huririko yorote. Ko huriripo toŋí pokamoní khe meté kama qene howeyote.
1JO 2:12 Ye neneŋo simóne, Anutuko Yesu owí iŋoro quhuríye se rotaró. Ŋunde ŋuro mande ŋa nakayáŋoro ye yunoteno.
1JO 2:13 Ye awa otike, ye uni komo suki yora ko itaka ŋuya yorote quro iŋomukoteŋgo. Ŋunde ŋuroko mande ŋa nakayáŋoro ye yunoteno. Ye simó keta qu, yendo Monimbu kheti umburó ŋu. Ŋunde ŋuro mande ŋa nakayáŋoro ye yunoteno.
1JO 2:14 Ye neneŋo simóne, ye Awaye iŋomukoteŋgo. Ŋunde ŋuro mande ŋa nakayáŋoro ye yunoteno. Ye awa otike, ye uni komo suki yora ko itaka ŋuya yorote quro iŋomukoteŋgo. Ŋunde ŋuro no mande ŋa nakayáŋoro ye yunoteno. Ye simó keta qu, ye wimbuye moré, Anutu koro mande qu quroyemo yoroní Monimbu kheti umburó. Ŋunde ŋuro mande ŋa nakayáŋoro ye yunoteno.
1JO 2:15 Ye noko koro otete ŋuro kondé ma iŋowero, ko o soso nokono siyowero quro ma iŋowero. Uni ka noko koro otete ŋuro iŋoyote tiníqo, newonde meté Anutu inowero quro otete ŋuko newondímo kama yote.
1JO 2:16 Nore iŋoteto, otete noko ŋano qu: koweye saŋanímboro o kate-kate siyowero iŋoyoteŋgo, toŋeyembo o kate-kate qene nuŋguwoyote, eneŋo owéye hokoyoteŋgo; asa otete soso ŋuko Awa koŋgo kama maheyote. Kini, ŋuko noko koro otete qu.
1JO 2:17 Noko koya noko unindoro nuŋguríye ŋuya imemoŋgo kini teweya. Quko uni ka Anutu koro iŋo-iŋoyó howeyote ŋuko suki-suki yoroweya.
1JO 2:18 Nene simóne, naru weŋa quko itaka na. Ye komo ŋande iŋaŋgurí, asa Kristo koro saŋgiríŋo ka imemoŋgo tunoqewaŋgo. Ŋundiro naŋge itaka Kristo koro saŋgiríŋo qambu tunoqaŋgo. Ŋunde ŋuro nore iŋoteto, naru weŋa quko itaka na.
1JO 2:19 Komo uni ŋu noreya yate norotoro toŋeŋgurí. Quko ene noreŋo wini horé qu kini. Kini, noreŋo wini horé qu taŋgo tiníqo, noreya ŋano kopo yoraŋgo. Quko norotaŋgurí. Ŋunde ŋuroko ŋande iŋoteto, uni ŋuko soso noreŋo wini qu kini.
1JO 2:20 Komo Anutuko Yuqayó ye saŋayemo windoroŋaró, ŋuroko ye soso mande hamó ŋu iŋoyoteŋgo.
1JO 2:21 Date iŋoteŋgo, do murí karo yeŋo nakayáŋoteno? Mande hamó ŋu kama iŋoyoteŋgo, peka? Kini, ŋu iŋomukoteŋgo, ko kota mande kako mande hamó moŋgo kama tunoqeyote.
1JO 2:22 Uni kota mande yeyote ŋuko dani ka? Asa kota uni ŋunde qu ŋande yeyote, “Yesu ŋuko Kristo kini.” Mande ŋunde yeyote ŋuko Awandoya Naŋunímboya huwó yereyote, ŋunde ŋuroko uni ŋuko Kristo koro saŋgiríŋo.
1JO 2:23 Uni ka Anutu koro Naŋuní ŋu huwóŋoyote ŋuko Anutu Awa rotoyote. Uni ka Naŋuní ŋuro yesowoyote ŋuko Awa towoyote.
1JO 2:24 Mande komo iŋaŋgurí ŋuko kondé towoyuri qembe. Ŋunde tero naru suki-suki ye Awandoya Naŋunímboya quroyarimo yorowaŋgo.
1JO 2:25 Enendo mande ka kusiyo nore nunaró, mande ŋuko ŋandiro: nore yoto-yoto suki-suki rewato.
1JO 2:26 Uni kumimbo ye kaná yerewero quro yero iŋoyoteŋgo. Ŋunde ŋuroko mande ŋa nakayáŋoteno.
1JO 2:27 Ko Anutuko Yuqayó ye saŋayemo windoroŋaró ŋu quroyemo yorote ŋu. Ŋunde ŋuroko ye iŋo-iŋo koro tukuni kama teyoteŋgo. Kini, Yuqa eneŋombo o soso quro iŋo-iŋo yunoyote. Yuqa ŋuro mandí ŋuko hamó, kota kama yete. Yuqako yimirote ŋundiro naŋge Kristo quroyómo yuri.
1JO 2:28 Iyo, neneŋo simóne, Kristo quroyómo yuri. Ŋunde tero ene maheweya quno ŋuno nore toŋímo kondé kaŋero kowi piyo kama tewato.
1JO 2:29 Ye ŋande iŋoteŋgo, Kristo koro oteteyó ŋuko roneneŋowí mu horé. Ŋunde iŋoro ŋande iŋowaŋgo, uni soso otete roneneŋowí naŋge teyoteŋgo ŋuko Kristo koro sowe qu.
1JO 3:1 Ai, Awando newonde meté nore parámi date nunaró ŋuro iŋoyi qembe! Dokoro ŋunde nunoníqo, Anutu koro simó tunoqatowó. Noko unipareto Anutu kama qene iŋoyoteŋgo, ŋunde ŋuroko nore ŋuya kama niyo iŋoyoteŋgo.
1JO 3:2 Uni topo hamó, nore itaka Anutu koro simó yoteto, ko imemoŋgo nore date yorowato, ŋuro nore tunomo kama witú yereró. Quko ŋande iŋoteto, enendo tunoqeweya quno ŋuno nore eneŋo kiraró qembe tunoqewato. Dokoro eneŋo kiraró horé ŋu qenewato.
1JO 3:3 Enendo sara-sara piyimi yote. Ko unipare soso eneŋo kiraró qembe tunoqewero ŋuro sopoyoteŋgo ŋuko, Anutu koro toŋímo ene qembe sara yoteŋgo.
1JO 3:4 Uni ka quhurí teyote ŋuko Anutu koro hutuŋo mande qu wendaqeyote. Quhurí ŋuko hutuŋo mande wenda-wenda murí ŋu.
1JO 3:5 Ko ye ŋande iŋoteŋgo, Yesuko quhurí se rotowero quro tunoqaró, ko quhurí ka eneno kama yote.
1JO 3:6 Uni ka ene quroyómo yorote ŋuko, o piyimi kama teyote. Uni ka o piyimi teyote ŋuko Yesu kama qene iŋaró.
1JO 3:7 Nene simóne, ye kondé iŋoyikata uni kato kaná yerewaŋgo koro. Yesu ŋuko uni roneneŋowí naŋge. Ŋunde naŋge uni kato otete roneneŋowí teyote ŋuyako uni roneneŋowí naŋge.
1JO 3:8 Komo suki Monimbuko naru rokóŋo quhurí teyara, itaka ŋuya. Ŋunde ŋuro uni ka o piyimi teyote ŋuko Monimbu koro simó. Anutu koro Naŋuní ŋundo Monimbu koro o qu se rambaruruwowero quro tunoqaró.
1JO 3:9 Asa ko uni ka Anutu koro simó tunoqaró ŋuko o piyimi watí-watí kama teyote. Anutu koro yoto-yotoyó muko uni ŋu quroko yorote, ŋunde ŋuroko o piyimi watí-watí tewero mepémo kini. Kini, Anutu koro simó tunoqaró.
1JO 3:10 Danimboko Anutu koro simó, ko danimboko Monimbu koro simó? Asa ŋandiro yiyoro iŋowato, uni ka otete roneneŋowí kama teyote ŋuko Anutu koro simó qu kini. Uni kato newonde meté eneŋo topé kama yunoyote ŋuya Anutu koro simó qu kini.
1JO 3:11 Komo ye mande ŋande iŋaŋgurí, nore soso newonde meté epe ino-ino tewato.
1JO 3:12 Kein ŋunde qembe ma tewero. Ŋuko Monimbu koro simó, ŋunde ŋuro koneyó uroní khumaró ŋu. Asa do karo koneyó uroní khumaró? Dokoro eneŋo oteteyó ŋuko piyimi horé ko koneyómboro oteteyó ŋuko roneneŋowí mu horé.
1JO 3:13 Topo-topone, noko unindo newonde piyimi te yunoyoteŋgo tiníqo, iŋondata parámi ma tewero.
1JO 3:14 Komo nore khumowí qembe yoratowó, quko itaka yoto-yotonani moré. Ŋunde iŋoteto, dokoro toponani newonde meté yunoyoteto. Uni dani kato eneŋo topé newonde meté kama inoyote ŋuko khumowí qembe yote.
1JO 3:15 Uni ka topémboro kama iŋoro newonde piyimi te yunoyote ŋuko uni yuri khumoteŋgo uni ŋunde qembe. Ye iŋoyi, uni ka topé uroní khumoweya ŋuko yoto-yoto suki-suki moré kini.
1JO 3:16 Yesuko nore samaka nerewero yoto-yotoyó rotoro khumaró. Ŋunde tero newonde meté yunowero murí ŋu witú nereró. Nore ŋuya toponani samaka yerewero quro yoto-yotonani rotoro khumato.
1JO 3:17 Ye date iŋoteŋgo, uni situwiyó moré tero eneŋo topé o koro tukuni teyote qu qenero sikí kama te ino samakaŋoyote tiníqo, uni ŋumbe Anutu koro newonde meté inowero otete ŋu newondímo yotepe ma kini? Ŋu kini.
1JO 3:18 Nene simóne, mandenaniwore naŋge toponani ma samaka yerewero. Kini, mandenaniwore ŋuya otetenaniwore ŋuya newonde meté yunoro samaka yiri qembe.
1JO 3:19 Ŋunde tero ŋande iŋowato, ko mande hamó howeyoteto. Naru kano noreŋo otetenani rondaŋato newondenanimbo noreŋo mande kho yunoyote. Enina, noreko Anutu koro toŋímo uni meté yoteto. Dokoro, Anutuko o soso iŋomukote, ko eneŋo iŋo-iŋo qundo noreŋo newondenani ŋu takate.
1JO 3:21 Uni topo hamó, newondenanimbo nore norero mande khono kama yorotoníqo, Anutu koro toŋímo kondé kaŋewato.
1JO 3:22 Asa hariri tero o karo kirayoteto quno ŋuno enendo re nunoweya, dokoro, eneŋo mande kondé qu howeyoteto, ko otete ŋuro niŋgu-niŋgu teyote ŋu teyoteto.
1JO 3:23 Ko mande kondé ŋuko ŋandiro: nore Anutu koro Naŋuní Yesu Kristo owí moŋgo iŋondutuwowato, ko mandí howero newonde meté epe ino-ino tewato.
1JO 3:24 Uni ka Anutu koro mande kondé qu howeyote ŋuko Anutu quroyómo yorote. Ko Anutuko uni ŋuro quroko yorote. Anutuko Yuqayó nore nunaró, ko Yuqa ŋundo nore ŋande witú yereyote, Anutuko nore quroko yorote.
1JO 4:1 Uni topo hamó, ye-ye uni kota-kota uni nokone-nokone uyareŋgurí. Ŋunde ŋuroko uni soso yeno mahero mande ka yimirowaŋgo ŋu ma iŋondutuwowero. Kini, koretero eneŋo yuqaye qene rondaŋi qembe, ŋumbe Anutu koŋgo mahetepe ma kini.
1JO 4:2 Yuqa kato Anutu koŋgo maheyote ŋuko ŋandiro. Asa uni ŋundo ŋande yeweya, “Yesu Kristo uni horé tunoqaró.” Ŋu rokó ŋuwore naŋge ye iŋowaŋgo, yuqa ŋu Anutu koŋgo naŋge maheyote.
1JO 4:3 Uni kato Yesuko Anutu koŋgo maheró ŋu kama yete tiníqo, eneŋo yuqayó ŋuko enesó. Uni ŋuko Kristo koro saŋgiríŋo, komo mahewero ŋuro ye mande ka iŋaŋgurí. Hamó, uni ŋuko itaka nokono yorote.
1JO 4:4 Nene simóne, yeko Anutu koro qu, yendo ye-ye uni kota-kota ŋu taka yereteŋgo, dokoro, yuqa surumí yeŋo quroko yorote ŋundo yuqa piyimi nokono uni quroko yorote ŋu takate.
1JO 4:5 Uni ŋunde quko nokono uni qu. Ŋunde ŋuro mandeye ŋuko noko koro qu naŋge, ko nokono unipare ŋundo mandeye ŋu naŋge iŋoyoteŋgo.
1JO 4:6 Noreko Anutu koro qu, ŋunde ŋuroko unindo Anutu qene iŋoyoteŋgo ŋundo mandenani ŋuya iŋoyoteŋgo. Uni ka Anutu koro qu kini muko, mandenani kama iŋote. Ŋundiro naŋge yuqa hamó quya yuqa kota quya meté qene rondaŋeyoteto.
1JO 4:7 Uni topo hamó, nore newonde meté epe ino-ino tato qembe, dokoro newonde meté uni meyowo yunowero otete ŋuko Anutu koro otete qu. Uni ka newonde meté uni meyowo yunoweya ŋuko Anutu koro simó komo tunoqaró, ko enendo Anutu qene iŋote.
1JO 4:8 Anutu eneŋombo naŋge uni meyowo newonde meté yunowero ŋuro murí. Ŋunde ŋuro uni ka topé newonde meté kama yunoyote ŋuko Anutu kama qene iŋote.
1JO 4:9 Anutuko newonde hamó horé nore nunoyote, ko iŋo-iŋo meté ŋu ŋandiro witú nereró: enendo yoto-yoto nore nunowero quro eneŋo Naŋuní korete qu asáŋoní nokono umburó.
1JO 4:10 Newonde meté yunowero otete ŋu do ka? Ŋandirope, asa norembe Anutu newonde meté inoyoteto, peka? Ŋunde kini. Kini, ŋandiro naŋge, Anutuko noreŋo iŋoro Naŋuní riní nokono umbuní quhurínanimboro kimo taró.
1JO 4:11 Uni topo hamó, ŋundiro naŋge Anutuko newonde meté hamó horé nore nunaró. Ŋunde ŋuro newonde meté epe ino-ino tato qembe.
1JO 4:12 Uni kato Anutu kama qeneró. Quko nore newonde meté epe ino-ino teyoteto tiníqo, Anutuko nore quroko yorote, ko eneŋo newonde meté yunowero murí ŋu newondenanimo hamó tunoqeyote.
1JO 4:13 Norendo Anutu quroko yoroteto, ko enendo nore quroko yorote. Ŋunde iŋoteto, dokoro eneŋombo Yuqayó ŋu komo rero nore nunaró ŋu.
1JO 4:14 Anutuko unipare soso yorewero quro Naŋuní asáŋoní umburó. Norendo o ŋu qenetowó ŋuro mande yero wisiyoyoteto.
1JO 4:15 Asa ko uni kato ŋande yeweya, “Yesu ŋuko Anutu koro Naŋuní,” yeyote tiníqo, Anutuko quroko yorote, ko enendo Anutu quroko yorote.
1JO 4:16 Anutuko newonde meté hamó nore nunoyote ŋu iŋoro kondé iŋondutu parámi teteto. Anutu eneŋomboko newonde meté yunowero ŋuro murí. Uni ka naru rokóŋoro newonde meté yunoyote ŋuko Anutu quroko yorote, ko Anutuko ene quroko yorote.
1JO 4:17 Nore ŋunde naŋge yorowato tiníqo, newonde meté yunowero murí ŋundo noreŋo yoto-yotonanimo kondé tunoqeweya. Ko Anutu koro unipare ronda yerewero naruyómo ŋuno sasaro kama tewato. Dokoro itaka, asa nokono ŋanoko, nore Yesu eneŋo kiraró qembe yoteto.
1JO 4:18 Newonde meté yunowero ŋuro murí ŋu enesó, sasaro tewero otete ŋu enesó. Newonde meté yunowero murí kondé ŋuko sasaro tewero otete ŋu riní toŋeyote. Qeni, uni ka sasaro teyote ŋundo topé piyimi ŋuro iŋoyote. Newonde meté yunowero murí ŋuko uni ka riní yoto-yotoyó kondé tunoqeyote, quko uni ka sasaro teyote ŋu riní kondé tunoqewero mepémo kini.
1JO 4:19 Norendo unipare newonde meté yunoyoteto, dokoro Anutuko koretero newonde meté nore nunaró.
1JO 4:20 Uni kato ŋande yeweya, “No hamó Anutu newonde meté inoteno,” yeweya, quko topé newonde piyimi te inoyote tiníqo, asa ŋu uni ŋuko kota uni. Dokoro uni topé ŋu tunomo yoteŋgo, quko Anutuko sóqeyote. Asa uni kato topé tunomo yote qu newonde meté kama inoyoteŋgo tiníqo, ene Anutu sóqeyote ŋu newonde meté inowero mepémo kini.
1JO 4:21 Mande kondé ŋuko Yesuko yiní iŋatowó ŋuko ŋandiro, uni kato Anutu newonde meté inoyote ŋuko meté uni topé ŋuya newonde meté yunoweya.
1JO 5:1 Uni soso ŋande yeyoteŋgo, “Yesu ŋuko Kristo ŋu naŋge,” yero ŋunde iŋondutu reyoteŋgo ŋuko Anutu koro simó naŋge. Ko uni kato Awa ŋu newonde meté inoyote quko Naŋuní ŋuya newonde meté inoyote.
1JO 5:2 Norendo hamó newonde meté Anutu inoro eneŋo mande kondé qu soso howeyoteto tiníqo, meté ŋande qene iŋowato, ko nore Anutu koro simó newonde meté yunoyoteto.
1JO 5:3 Dokoro Anutu koro mande kondé ŋu howeyoteto tiníqo, nore Anutu hamó iŋo inoyoteto. Ko eneŋo mande kondé ŋundo nore quhurí kama nunoyote.
1JO 5:4 Anutu koro simó soso ŋundo o noko ŋaro wimbí takayoteŋgo. Nore Anutusina iŋondutu tatowó ŋuko noko ŋaro wimbí takaro uroní umbuweya.
1JO 5:5 Uni dani kato noko ŋaro wimbí takaro uroní umbuyote? Uni ka ŋande yero iŋote, Yesu ŋuko Anutu koro Naŋuní, yero iŋote ŋundo noko ŋaro wimbí takaro uroní umbuyote.
1JO 5:6 Yesu Kristo ŋundo sonowore maheró, ko sitúwore maheró. Hamó, sonowore naŋge kama maheró, kini, sono koya sitúŋo koya ŋuwore maheró. Ko Yuqa Surumí ŋundo ŋuro yesowoyote, ko mande hamó naŋge yeyote.
1JO 5:7 O kapusa ŋundo eneŋo murí ŋuro yesowoyote.
1JO 5:8 Ŋuko Yuqa Surumí, sono ko sitú. O kapusa ŋundo mande kanata na yeyote.
1JO 5:9 Nore uni kato mande yesowoyoteŋgo quno ŋuno mande ŋu iŋondutuwoyoteto. Quko mande Anutuko yeyote ŋundo unindoro mandeye takayote. Ko Anutuko o kapusa ŋuwore Naŋuní ŋuro mande yaró.
1JO 5:10 Uni ka Anutu koro Naŋuní iŋondutuwoyote tiníqo, enendo mande Anutuko yesowoyote ŋu riní newondí quroko yorote. Ko uni ka kama iŋondutuwoyote ŋuko, ŋande yete, “Anutu ŋuko kota uni,” yeyote. Dokoro, Anutu eneŋombo Naŋunímboro murí ŋu yesowoyote, quko uni ŋundo iŋoro kama iŋondutuwoyote ŋu.
1JO 5:11 Mande yesowoyote ŋuko ŋandiro, Anutuko nore yoto-yoto suki-suki nunaró. Uni ka Anutu koro Naŋuní quroko yorote ŋuko yoto-yotoyó moré.
1JO 5:12 Hamó, uni ka Anutu koro Naŋuní quroko yorote, ŋuko yoto-yotoyó moré. Ko uni ka Anutu koro Naŋuní quroko kama yorote ŋuko yoto-yotoyó moré kini.
1JO 5:13 No mande ŋa nakayáŋoteno ŋuro murí muko ŋandiro: meté ye soso Anutu koro Naŋunímboro owí iŋondutuwoyaŋgurí ŋundo ŋande iŋowaŋgo, “Nore yoto-yoto suki-sukinani moré.
1JO 5:14 Sasaro kama tero Anutu koro taŋgímo uyare o karo kirayowato. Iŋo-iŋoyó howero o karo kirayowato tiníqo, haririnani ŋu iŋoweya.”
1JO 5:15 Nore iŋoteto, haririnani ŋu soso iŋoyote. Ŋunde ŋuro, oka re nuno, yero kirayoyoteto quno ŋuno nore ŋande iŋowato, o ŋu hamó siyowato.
1JO 5:16 Uni kato quhurí kanata ka tewaŋgo tiníqo, quhurí kanata ŋundo uni ŋu yoriní khumowaŋgo. Quko no quhurí enesó-enesó ŋuro yeteno. Asa uni kato topé ka qeniní o quhurí enesó-enesó ŋu tiníqo, ene meté topémboro Anutuwore hariri tiní Anutuko topé ŋu yoto-yoto inoweya.
1JO 5:17 Otete ka roneneŋowí kini ŋuko quhuríye naŋge. Ŋunde quko quhurí kumi yote ŋundo uni kama riní khumoweya.
1JO 5:18 Nore ŋande iŋoteto, uni soso Anutu koro simó yoroteŋgo qundo quhurí koro otete ŋu kama howeyoteŋgo. Kini, Anutu koro Naŋuní eneŋombo sopo yereyote, ko Monimbuko rambaruruwowero mepémo kini.
1JO 5:19 Noreko Anutu koro simó qu, quko Monimbu koro wimbímbo noko soso ŋa sopoyote.
1JO 5:20 Nore iŋoteto, komo Anutu koro Naŋuní ŋu tunoqero nore iŋo-iŋo nunaró, ŋunde ŋuroko o hamó ŋuro iŋomukoteto. Nore Anutu koya Naŋuní Yesu Kristo koya quroko yoroteto. Yesu Kristo ŋuko Anutu hamó, ŋundo naŋge yoto-yoto suki-suki simburí.
1JO 5:21 Nene simóne, ye anutu kota-kota ŋu rotoro kapiyamo yuri qembe.
2JO 1:1 No huru-huru koro tapá uni ka, nondo sokome ŋa nakayáŋoro rewe ke pare parámimboya nambo-simóŋgepoya ŋuno uyaró. Anutuko komo ye rokó yereró, ko no newonde hamó ye yunoyoteno. Ŋunde teteno, quko nondo naŋge kini. Kini, unipare soso mande hamó iŋoyoteŋgo ŋuko soso newonde hamó yunoyoteŋgo.
2JO 1:2 Dokoro mande hamó noreŋomo yote ŋuko noreya suki-suki yoweya.
2JO 1:3 Meté Anutu Awandoya, Awandoro Naŋuní Yesu Kristo koya otete hamó mu tero newonde nunoro samaka-samaka tuwó te nunowari, ko sikínani te nunowari, ko newonde ime nunowari.
2JO 1:4 Anutu Awando mande kondé ka nore nimiraró, ko simóŋgepo iŋoro mande hamó ŋu howeyoteŋgo. Ŋunde ŋuroko no niŋgu-niŋgu parámi teyoteno.
2JO 1:5 Quko ná, no mande kondé ka nakayáŋoweka qeno. Mande kondé ŋuko keta qu kini. Kini, nore komo suki ratowó. Mande ŋuko ŋandiro: nore soso newonde epe ino-ino tewato.
2JO 1:6 Newonde yunowero murí ŋuko ŋandiro: nore Anutu koro mande kondé soso iŋoro mande ŋu howeyoteto. Asa ye mande ŋuko yendo howewero quro ye komo suki iŋaŋgurí.
2JO 1:7 Dokoro uni kaná-kaná qambu ŋundo nore norotoro mirane-mirane uyareŋgurí. Uni ŋundo ŋande yeyoteŋgo, Yesu Kristo ŋuko uni hamó kini. Uni ŋunde quko kaná-kaná uni ka, ko Kristo koro saŋgiríŋo.
2JO 1:8 Ŋuro tero ye meté sopowaŋgo, ye o soso norendo koweyumu teyate rato tunoqaró ŋu ri piyo teweya koro. Ye kondé kaŋeya kimo meté soso ŋu rewaŋgo.
2JO 1:9 Uni kato mande Kristoko rondaqe yunaró qu karóŋoro mande meyowo howeyoweya quko, Anutuko eneŋo quroko kama yote. Uni kato mande Kristoko rondaqe yunaró ŋu howeyote quko awandoya naŋunímboya eneŋo quroko yotiri.
2JO 1:10 Uni ka yeno mahero mande meyowo rondaqe yunoyote tiníqo, asa yendo eneya topo ma tewero, ŋu rero yayemo ma owero.
2JO 1:11 Uni kato eneya nembe rero tiníqo, eneŋo khoyó piyimi ŋu samakaŋoyote.
2JO 1:12 Nondo mande parámi yimirowero quro iŋoyoteno, quko sokome kanoko nakayáŋowero ŋuro piyimiŋoteno. Nondo ŋande iŋoteno, no uyare ye yiyowano, nore mande kopo tero niŋgu-niŋgu hamó tewato.
2JO 1:13 Keŋo kuwoŋgeporo simó, kuwoŋge ŋuko Anutuko eneŋomboro rokóŋaró, enendo yuŋguna kereteŋgo.
3JO 1:1 No huru-huru koro tapá uni ka, nondo sokome ŋa nakayáŋoro rewe Gaius, neneŋo topone hamó, keno uyaró. Nondo newonde hamó kunoyoteno.
3JO 1:2 Topone hamó, nondo Anutuko hariri teteno, o soso keno tunoqeweya ŋu soso meté teweya, ko keŋo koweke ŋuya meté hamó yoní. No iŋoteno, keŋo yuqake ŋu meté horé yote.
3JO 1:3 Komo topo kumimbo nono mahero ŋande nimiraŋgurí, keko uni hamó naŋge ko naru rokóŋoro mande hamó ŋu howeyote. Asa ko mande ŋu iŋoro niŋgu-niŋgu parámi tanowó.
3JO 1:4 Nondo mande piŋa ŋundiro iŋoyoteno quno, asa simónembo mande hamó ŋu howeyoteŋgo, quno ŋuno niŋgu-niŋgu parámi horé teteno. O meyowomboko niŋgu-niŋgu ŋunde qu kama riní tunoqeyote.
3JO 1:5 Topone hamó, keto murí meté howero Anutu koro kho uni kumi ke komo kama iŋo yunaró ŋu samaka yereró.
3JO 1:6 Uni ŋundo Anutu koro unipare ŋano qu keto naru rokóŋo newonde meté yunoyote ŋuro yimiraŋgurí. Enendo ŋuno pitu ko toŋewero, ko keto meté kaŋuya Anutu koro mepé samaka yiriqo, o te-qoyemboro ŋuya se toŋewaŋgo.
3JO 1:7 Enendo Yesu koro khoyó tewero ŋuro uyareŋgurí. Ŋunde tero kape unipareto o te-qoyemboro kama yunowaŋgo.
3JO 1:8 Nore Anutu koro uni ŋunde qu meté o te-qoyemboro yunowato. Ŋunde tero nore uni ŋuya kho kopo tero Anutu koro mande hamó rato kondéreweya.
3JO 1:9 Komo sokome ka nakayáŋoro rewe Anutu koro unipareko ŋuno uyaró. Quko Dioterepes ŋundoko uniparetoro uni kembé yowero ye iŋote, ŋuko mandene kama iŋaró.
3JO 1:10 Ŋunde ŋuro no yeno maheroqo, nondo ene murí ŋu yesowowano, asa enendo mande kate-kate noreya yero mande piyimi yeyote. Ŋu naŋge kama teyote. Kini. Enendo topo-toponani ŋu yorero yayómo kama oyote. Ko uni kato topo-toponani ŋu yorero yayemo oyiqo, enendo kusi yerero Anutu koro huru-huru koŋgo yohoweyote.
3JO 1:11 Topone hamó, keto murí piyimi ŋu ma howewero. Kini, ke murí meté ŋu howe qembe. Uni ka murí meté ŋu howeyote, ŋuko Anutu koro uni. Uni ka murí piyimi howeyote, ŋuko Anutu kama iŋo inoyote.
3JO 1:12 Uni soso Demitrius ŋuro murí meté ŋu yesowoyoteŋgo. Anutu koro mande hamó ŋundo uni ŋuro murí ŋu tunomo yete. Nondo ŋuya eneŋo murí ŋu tunomo yeteno, ko ke iŋote ŋu, neneŋo mandene ŋuko hamó.
3JO 1:13 Nondo mande parámi yimirowero quro iŋoyoteno. Quko sokome kanoko nakayáŋowero ŋuro piyimiŋoteno.
3JO 1:14 Naru piru kini no keno mahero kiyoro keya koporo nore mande tewaro.
3JO 1:15 Keŋo newondeke ime yoní. Keŋo topo-topokepo yuŋguna kereteŋgo. Neneŋo topo-topone owéye neko yuŋguna yere qembe.
JUD 1:1 No Jut, no Yesu Kristo koro sunará simó ka, Jems koro koneyó. Ye unipare Anutuko neko yereró qu, Anutu Awando yeŋo surumí iŋoyote qu, Yesu Kristo eneŋombo sopo yereyote qu, sokome ŋa nakayáŋowe yeno uró.
JUD 1:2 Meté Anutu eneŋombo sikíye parámi te yunoro newonde ime yunoro newonde meté parámi yunoweya.
JUD 1:3 Uni topo hamó, koretero nondo Anutuko noya yeya rambaruru koŋgo yoraró ŋuro yeŋo sokome ka nakayáŋowero quro kondé iŋanowó. Quko kini, o meyowo karo nakayáŋowano, yero iŋoteno. Ŋuko ŋandiro, asa ye ŋande iŋoteŋgo, Anutuko miti mande ŋu unipare meté horé mu yunaró, ko mande ŋu kama kini teweya. Asa itaka ye miti mande ŋuro kho kondé ti qembe.
JUD 1:4 Dokoro uni kumi mondó ta mahero ye keweroyemo maheŋgurí. Komo suki Anutuko ŋande yaró, enendo uni ŋunde qu topé piyimi yunoní piyo tewaŋgo. Ŋundo Anutu koro samaka-samaka tuwó ŋu rero ŋande ye iŋoteŋgo, nore o pi-piyimi ŋu meté tewato, dokoro Anutuko kinaŋge samaka nereweya. Kowe uni ŋundo noreŋo Uni Paráminani horé ŋu, Yesu Kristo, ŋuro huwóŋoyoteŋgo.
JUD 1:5 Ye ŋande iŋoyoteŋgo, ko komo Uni Parámimbo eneŋo unipareyó yoriní Isip mira roto toŋeŋgurí. Quko imemoŋgo kumimbo iŋondutu kama tiqo rambaruru yereró. Ŋuro iŋo-iŋoye okoko yerewe ŋuro pitu ko iŋowaŋgo.
JUD 1:6 Kowe ŋande iŋi, komo sambo simó kumimbo owé parámiye rotoro yendéye rotaŋgurí. Rotiqo, Anutuko utó kondé piyimimbo kusi yerero meré huriri piyimimo yorotoro naru weŋa quno yore mande khono yorotoweya.
JUD 1:7 Ŋunde naŋge Sotom koya Gomora koya yendé parámi kutaqe yoteŋgo quya oteteye kanata na tero se simbururu teyaŋgurí. Ko se simbururu piyimi enesó horé mu teyaŋgo. Ŋunde ŋuro Anutuko kewá riní sambo koŋgo saŋayemo umburó. Anutuko o taró ŋundo ŋande witú nereyote, asa uni piyimi mundo topé piyimi ŋu, te suki-suki qayote qu, rewaŋgo.
JUD 1:8 Asa ŋundiro naŋge uni mondó ta keweroyemo maheŋgurí ŋuro yeteno, ŋundo quko enesó-enesó qene howero koweye saŋanímo otete pusú teyoteŋgo, ko parámiyemboro maŋgoye wendaqeyoteŋgo, ko sambo simó pará-pará ŋu yesará yereyoteŋgo.
JUD 1:9 Qeni, naru kano sambo simó parámi ŋu, owí muko Maikel, ŋundo Monimbu koya mande-mande tero dani kato Moses koro ukúŋo reweya ŋuro yariyó. Ko Maikeliko Monimbu yesaráŋoro mande khono kama rotaró. Kini, ene ŋande yaró, “Uni Parámimbo ŋaro soré kerete!”
JUD 1:10 Asa sóqewí uni ŋuko o karo murí kama iŋoyi tondaŋeyote. Quko o ŋuro yesaráŋoyoteŋgo. O meyowo karo hamó iŋoyi tondaŋeyote, quko númbowe qembe naŋge iŋoyi tondaŋeyote. Ko iŋo-iŋo ŋundo rambaruru yereyote.
JUD 1:11 O ininiyaqe. Ŋuko Kein koro khe qu howeyoteŋgo; ŋuko mone koro iŋoro Balam koro otete koroqe qu waka ta teyoteŋgo; ŋuko Kora qembe mande wenda-wenda ti Anutuko rambaruru yereweya.
JUD 1:12 Uni ŋundo toro ŋunde qembe ye rambaruru yerewero quro sóqeyoteŋgo. Sóqero sasaro kama tero yeya koporo newonde meté epe ino-ino tewero quro o ne-neko ŋuno o neyoteŋgo. Enendo sopo-sopo uni qembe teyoteŋgo, quko eneŋo naŋge wutu yereyoteŋgo. Ŋuko koporéko sono riní kama umbuyote ŋunde qembe, matúmbo kinaŋge huwoní areyote. Ŋuko kewá eŋgé moré kini tero asáqiní tumaŋgurí ŋunde qembe, asa eneko hamó khumowí ŋunde qembe.
JUD 1:13 Ŋuko windi matúmbo okokowoní uyare maheyote ŋunde qembe, kowi piyoye muko harasasa ŋunde qembe areyote. Ŋuko tutu samboko yotoro kinaŋge uyare mahe teyoteŋgo ŋunde qembe. Anutuko yorero huriri yendé piyimi horé muno ŋuno yorotoní suki-suki yowaŋgo.
JUD 1:14 Enok ŋuko Atam koro sowe qu kande saŋiyoro irisayó mu ŋunde tunoqaró. Enendo komo uni piyimi itaka yoteŋgo ŋuro ye-ye mande ka ŋande yaró, “Qeni, Uni Parámimboya eneŋo uni meté horé qambu-qambu maheteŋgo.
JUD 1:15 Enendo unipare soso ronda yerero unipare soso Anutu huwóŋoyoteŋgo qundo otete piyimi teyoteŋgo ŋu topé piyimi yunoweya. Ko unipare ŋunde qundo eneŋo yesaráŋaŋgurí ŋu ŋuya yorero mande khono yorotoweya.”
JUD 1:16 Uni ŋundoko kisikasa mande yero o soso koro newonde saŋgirí teyoteŋgo, eneŋo iŋo-iŋoye naŋge howeyoteŋgo, eneŋo owéye hokoro uni newondeye kanáŋoyoteŋgo.
JUD 1:17 Uni topo hamó, komo Uni Paráminani Yesu Kristo koro asá yerewí uni mande ka ye yimiraŋgurí. Mande ŋu iŋi.
JUD 1:18 Ŋande yimiraŋgurí, “Naru weŋako, uni kumimbo Anutu huwóŋoro iŋo-iŋo piyimiye ŋu naŋge howewaŋgo,” yaŋgurí.
JUD 1:19 Uni ŋundoko Anutu koro huru-huru ŋu usowo yerewaŋgo, noko unindoro iŋondutu qu naŋge howeyoteŋgo, Yuqa Surumí ŋundo eneno kama yote.
JUD 1:20 Ye topo hamó, naru rokóŋoro wimbu reya iŋondutuye meté horé mu kondé towoyi qembe. Ŋunde toworo Yuqa wimbímo hariri tero
JUD 1:21 Anutu taŋgímo yuri ene yeŋo iŋoyoweya. Taŋgímo ŋuno yotoro Uni Paráminani Yesu Kristo sikíye te yunowero quro sopoyi qembe. Sikí ŋundo yoriní yoto-yoto suki-suki rewaŋgo.
JUD 1:22 Ye uni newonde irisa teyoteŋgo ŋuro sikíye te yunoyi qembe.
JUD 1:23 Kumi muko kewáko yoteŋgo ŋunde qembe, asa uni ŋu pitu waka ta yori qembe. Ko kumi ŋuro sikíye te yunoroqo oteteye pusú ŋuro piyimiŋoyi qembe. Hamó, oye soso pusú teyote ŋuro sorero kapiyamo toŋi qembe.
JUD 1:24 Anutuko wimbí tero ye yoriní pikopako kama tero potóye moré kini yotoro eneŋo sine parámimo kaŋero niŋgu-niŋgu parámi tewaŋgo.
JUD 1:25 Enendo Anutu kanata naŋge yorote, ko Uni Paráminani Yesu Kristowore rambaruru koŋgo nore noreweya. Ŋunde ŋuroko eneŋo owí hokato. Eneko noreŋo korete-koretenani, wimbí kondé, o soso koro kembé yorote. Komo suki ŋunde na yora, itaka naru ŋano ŋuya yorote, ko naru imemoŋgo ŋunde naŋge yoroweya. Ŋu hamó.
REV 1:1 Anutuko mande teapuŋowí ŋa Yesu Kristo inoní o ŋu waka tunoqeweya ŋu kho simóŋo witú yerewero mande ŋu re tunomo rihimaró. Ŋunde tero ko Yesuko sambo simóŋo asáŋoní mande ŋu re umburo kho uniyó, Jon, witúŋaró.
REV 1:2 Jon ŋundo Anutu koro mandímboya Yesu Kristo koro piŋa mandímboya qenero ye wisiyo yunaró.
REV 1:3 Uni ka ye-ye mande ŋa weyoyote ŋundo meté horé yoweya, ko uni mande ŋa iŋoro o soso ŋano nakayáŋowí ŋa howewaŋgo soso ŋundo meté horé yowaŋgo. Dokoro naru ŋu mahewe tete.
REV 1:4 No Jon, nondo mande ŋa nakayáŋowe ye Anutu koro huru-huru kande saŋiyoro irisa Esia mirako ŋuno qu, yeno uyaró. Meté Anutu koya yuqa kande saŋiyoro irisa koya Yesu Kristo koya samaka-samaka tuwó ko newonde ime ye yunowaŋgo. Anutu ŋuko itaka yote, komo yaró, imemoŋgo yoweya. Yuqa kande saŋiyoro irisa ŋuko Anutu koro wiri yerete unindoro yakutímo kunditeyote quno taŋgímo yoteŋgo. Yesu Kristo ŋuko mande hamó naŋge yeyote. Ŋuko uni khumo otoqowaŋgo quro korete-korete. Ko enendo noko koro wiri yerete uni soso wiri yereyote. Enendo newonde meté nore nunoyote. Eneŋo sitúŋo ŋundo nore noriní quhurínanimbo kama sopo nereyoteŋgo.
REV 1:6 Ŋunde tiní nore soso wiri yerete unindoro wini qu tero iwí Anutu koro o qa-qa uni tunoqatowó. Nondo eneŋo owí hokoyoteno. Wimbu kondé suki-suki ŋu reweya. Ŋu hamó.
REV 1:7 Qeni, enendo samboko koporéwore mahiní uni soso qenewaŋgo. Uni wini soso ene saŋgawoyi khumaró qundo qenewaŋgo, ko uni soso nokono qu eneŋo tendo mukuru tewaŋgo. Ŋunde naŋge tunoqeweya. Ŋu hamó.
REV 1:8 Anutu, Uni Parámi ŋundo ŋande yete, “Noko A, o korete qu, noko Z, o weŋa qu. No itaka yoteno, komo yanowó, imemoŋgo yowano. Noko Wimbune Kondé.”
REV 1:9 Asa no Jon, yeŋo topoye. No yeya Yesu koro unipareyó yoteto. Ŋunde ŋuroko no yeya koporo kowe surumí tato Anutuko nore wiri niriní nore soso kondé kaŋero quhurí korowoyoteto. Asa no Anutu koro mandí ŋu yesoworo Yesu ŋuro piŋa mande ŋu yesowanowó. Ŋunde ŋuro no nohowero norero noko mosowí ka owí muko Patimos ŋuno norotaŋgurí.
REV 1:10 Naru kano, asa Uni Parámimboro naruyómo, Yuqa Surumí ŋundo kondé nondowaró. Nondowoní huwóne moŋgo maŋgo kato uŋgu qembe kondé nekaró.
REV 1:11 Ŋande nimiraró, “O soso keto qeneyote ŋu se sokomeko nakayáŋoya sokome ŋu siyoka Anutu koro huru-huru yendé parámi kande saŋiyoro irisa quno ŋuno toŋiní. Yendé parámi ŋu Efesus, Semerina, Perikamum, Taiataira, Sardis, Filadelfia, ko Laotisia.”
REV 1:12 Ŋunde yiní danimbo yaró ŋu qenewero rohoréŋanowó. Rohoréŋoro tesaŋga suru pikoyaŋgo qu kande saŋiyoro irisa ŋunde ŋuno yuri qenenowó. Tesaŋga ŋu golpo towaŋgurí.
REV 1:13 Tesaŋga keweroko ŋuno uni ka unindoro naŋuní qembe yora. Eneŋo kowe punu-punuyó piru qu riní khí soso wisumuŋaró. Ko tuwi tindeŋiwí mu, gol qembe mu, ka re nomonímo kusiyaró.
REV 1:14 Eneŋo kembémboro huí muko sara-sara piyimi, asa sipsip huí qembe ma koporé qembe. Ko toŋí muko te suru parámi raŋoyote ŋunde qembe.
REV 1:15 Khí muko bras kewáko qaro hiyóqeyote ŋunde qembe. Ko nondo puŋí iŋanowó muko sono parámi umbu niri tete ŋunde niri teyaró.
REV 1:16 Ene kandí kondéwore tutu kande saŋiyoro irisa se towaró. Ko suke mití manaŋga ka, mití kawore-kawore qu, maŋgó moŋgo umburó. Ko umu-kembé muko kosa sine parámi raŋoyote ŋunde qembe hiyóqeyaró.
REV 1:17 Nondo ene qenero uni khumowí qu qembe tero khímo rokaráŋo umbu raŋanowó. Raŋowe kandí kondéwore re nono rero ŋande yaró, “Ma sorewero. Nondo korete quno yoranowó, weŋa quno yowano.
REV 1:18 Nondo yoto-yotone moré. Komo no khumanowó, quko qeno, itakako keta suki-suki yoteno. Nondo kindo khumowero ŋu sopoyoteno, ko uni khumowí ŋuro yendéye, ŋu sopoyoteno.
REV 1:19 “Ŋunde ŋuro o itaka yote quya ime tunoqeweya quya ŋu qeneyote ŋuro nakayáŋo.
REV 1:20 Ke tutu kande saŋiyoro irisa ŋunde kandene kondéwore yoroyi qenete, ko tesaŋga suru pikoyaŋgo qu kande saŋiyoro irisa yoroyi qenete. Asa ŋuko mande tapuŋowí qembe, ko ŋuro murí muko ŋandiro. Tutu kande saŋiyoro irisa ŋuko Anutu koro huru-huru kande saŋiyoro irisa ŋuro sambo simó. Ko tesaŋga kande saŋiyoro irisa ŋuko huru-huru kande saŋiyoro irisa naŋge.
REV 2:1 “Mande ka Anutu koro huru-huru Efesus yendémo ŋuno yote quro sambo simóyemboro nakayáŋo. Mande ŋuko ŋandiro: Nondo tutu kande saŋiyoro irisa ŋundiro kandene kondéwore towoyoteno. Kowe tesaŋga suru pikoyaŋgo kande saŋiyoro irisa ŋuro keweroyewore uya mahe teyoteno. Asa no mande ŋa kimiroteno.
REV 2:2 No keŋo oteteke ŋu iŋomukoteno. No ŋande iŋoteno, ke koweyumu tero kondé kaŋeyote, ko uni piyimi ŋuro kama iŋo yunoyote. Hamó, kota-kota uni uyaro ŋande kimiraŋgurí, ‘Nore ŋuya asá yerewí uni,’ yaŋgurí. Quko keto muríye rondaŋero ŋuko kota-kota uni naŋge yaró.
REV 2:3 Uni kumimbo kiyoro, neneŋo owéne towoyote, ye iŋoro keŋo o piyimi te kunoyoteŋgo. Te kunoyi kondé kaŋero quhurí koroworo khoke ŋuro kama piyimiŋoyote.
REV 2:4 Quko nondo keŋo okaro piyimiŋoyoteno. Asa ke komo koretero iŋondutu taró quno, neneŋo hamó iŋoyara, quko itakako kini.
REV 2:5 Komo murí meté teyara, quko murí meté ŋu roti umbu raŋomukaró. Ŋunde ŋuro newonde rohoré teya murí meté komo teyara ŋu pitu ko te. Ko ŋunde kama teweya tiníqo, no keno mahero keŋo tesaŋga suru pikoyaŋgo qu ŋu re rotowano.
REV 2:6 Quko muríŋge meté quko ŋandiro. Keko neneŋo qembe Nikolas koro wini quro oteteye ŋuro hamó piyimiŋoyote.
REV 2:7 Uni ka kusumbí moré tiníqo, ene meté mande Yuqako Anutu koro huru-huruko yimirote ŋa iŋoweya. Ko nondo uni ka takaweya qu qene rotowe yoto-yoto koro kewá ŋuro eŋgé ŋu neweya. Te ŋuko Anutu koro paradais ŋuno yorote.
REV 2:8 “Ko mande ka Anutu koro huru-huru Semerina yendémo ŋuno yote quro sambo simóyemboro nakayáŋo. Mande ŋuko ŋandiro: Nondo korete quno yoteno, weŋa quno yoteno. Komo no khumanowó, quko itakako keta yoroteno. Asa mande ŋa kimiroteno.
REV 2:9 Nondo kowe surumí keno maheyote ŋuro iŋoteno, ko hamó oke moré kini ŋu iŋoteno. Quko keko hamó-hamó oke parámi moré. No unindo yesará kereyoteŋgo ŋu iŋoteno. Uni wini ŋundo ŋande yeyoteŋgo, eneko Juda koro wini qu yeyoteŋgo. Quko eneko Juda koro wini qu kini. Eneko Monimbu koro huru-huru qu naŋge.
REV 2:10 Soŋga yate imemoŋgoko ke quhurí korowoweya, quko quhurí ŋundo koriní ma sorewero. Iŋo, uni yesará yereyote qundo ye keweroyemo kumi yorero kusi-kusiko ŋuno yorotoro iŋondutuye towoŋoweya. Ŋunde tiní ye naru kande irisa ŋunde rotoro kowe surumí korowowaŋgo. Asa iŋondutuye ma rotowero towoyate khumowaŋgo. Khumiqo, yoto-yoto ŋu, uni taka yerete koro takapu qembe, re kunowano.
REV 2:11 Uni ka kusumbí moré tiníqo, ene meté mande Yuqako Anutu koro huru-huruko yimirote ŋa iŋowaŋgo. Ko uni ka takaweya quko, kindo khumowero irisayó qundo uni ŋu kama roworemoweya. Kini horé.
REV 2:12 “Ko mande ka Anutu koro huru-huru Perikamum yendémo ŋuno yote quro sambo simóyemboro nakayáŋo. Mande ŋuko ŋandiro: Nondo suke mití manaŋga irisa ŋu towoyoteno. Asa nondo mande ŋa kimiroteno.
REV 2:13 Nondo ke dano yote ŋuro iŋoteno, asa ŋu yendémo ŋuno Monimbu koro wiri yerete unindoro yakutí ŋuko ŋuno yote. Quko keto neneŋo owéne kondé toworo iŋondutu nereyote ŋu kama tapuŋaró. Hamó, Monimbuko yeŋo yendéyemo yote, ko uni kumimbo yendé ŋuno Antipas, ŋu neneŋo piŋa mande yesowoyara uni ŋu rero uroyi khumaró. Ŋu naruko ŋuno keto iŋondutu nereyote ŋu kama rotaró.
REV 2:14 Quko nondo keŋo o tomó ta karo piyimiŋoteno. Uni kumimbo keya yoteŋgo, ŋuko Balam koro mande rondaqewí ŋu howeyoteŋgo. Komo suki Balamko Balak murí ka witúŋoní enendo Israel unipare yowosoní o piyimi tero anutu kota-kota o te yunaŋgurí ŋu nero se simbururu teyaŋgurí.
REV 2:15 Asa uni kumi keya yoteŋgo, ŋuko Nikolas koro wini qu, ŋundo mande rondaqewí ŋu howeyoteŋgo.
REV 2:16 Ŋunde ŋuro newonde rohoré te. Ko ŋunde kama teweya tiníqo, asa naru tukuni ta quno no keno mahero unipare ŋuya suke parámi maŋgonemo yote ŋuya kuma tewato.
REV 2:17 Uni ka kusumbí moré tiníqo, ene meté mande Yuqako Anutu koro huru-huruko yimirote ŋa iŋoweya. Ko nondo uni ka takaweya qu mana tapuŋowí ŋu se inowano. Kowe wondo ka sara-sara qu ka re inowano. Asa wondo ŋuro saŋano ŋunoko owé keta qu nakayáŋowano. Uni soso owé ŋu kama iŋowaŋgo. Kini, uni danimbo wondo reweya, ŋundo naŋgeko owé ŋu iŋoweya.
REV 2:18 “Ko mande ka Anutu koro huru-huru Taiataira yendémo ŋuno yote quro sambo simóyemboro nakayáŋo. Mande ŋuko ŋandiro: Noko Anutu koro Naŋuní. Toŋene muko te suru parámi raŋoyote ŋundiro, ko khene muko bras kewáko qaro hiyóqeyote ŋunde qembe. Asa mande ŋa kimiroteno.
REV 2:19 No keŋo oteteke ko newonde meté yunowero muríŋge ko iŋondutuke ko samaka yereyowero muríŋge ko quhurí korowowero muríŋge ŋuro iŋomukoteno. Ko ŋande iŋoteno, otete komo teyara ŋuko meté, ko itakako oteteke muko meté horé tunoqete.
REV 2:20 Quko keŋo okaro piyimiŋoteno. Keto pare ka owí Jesepel ŋuro iŋote. Pare ŋuko ŋande yeyote, ‘Noko ye-ye pare ka,’ yeyote. Quko enendo neneŋo kho uniparene kaná yiriní se simbururu tero anutu kota-kota o te yunaŋgurí ŋu neyoteŋgo.
REV 2:21 No ene newondí rohoréŋoweya ŋuro mondó ta sopanowó. Quko newondí rohoréŋoro se simbururu otete piyimi ŋu rotowero ŋuro piyimiŋaró.
REV 2:22 Asa qeno, nondo pare ŋu rewe se khumo parámi reweya. Ko uni eneya se simbururu teyoteŋgo ŋuko newonde rohoré tero oteteye kama rotowaŋgo tiníqo, nondo kowe surumí parámi yunowano.
REV 2:23 Ŋunde yunoro pare ŋuro simóŋo ŋuya yurowe khumowaŋgo. Ŋunde tiqo, Anutu koro huru-huru soso ŋande iŋowaŋgo, asa nondo uni soso newondeye, iŋo-iŋoye okeyá ta rondaŋero oteteye ŋuro rokóŋomo naŋge kimo enemo-enemo yunowano.
REV 2:24 Quko no itaka ye soso meyowo Taiataira yendémo yoteŋgo quko pare ŋuro mandí kama howero otete piyimi ŋu, ‘Monimbu koro mande sóqewí qu,’ nekoyoteŋgo ŋu kama iŋoyaŋgurí, no ŋande yimiroteno, nondo yeno quhurí kaŋuya kama rewano.
REV 2:25 Quko ye o soso komo towaŋgurí ŋu kondé towi qembe. Towoyuri, yate no naru kano mahewano.
REV 2:26 Ko uni ka takaro neneŋo otetene ŋu howeyoní, yate uro o soso kini teweya quno ŋunoko, asa nondo owé parámi inowe uni wini koro uni kembéye yoweya.
REV 2:27 ‘Ko enendo usú aini ka toworo sopo yereweya, uni kato noko kumbe uroní kosaŋero sumi-sumi tete ŋunde qembe.’
REV 2:28 Awando owé parámi nunaró. Ŋunde naŋge nondo uni takaweya ŋu tutu kumuní areyote ŋu re inowano.
REV 2:29 Uni ka kusumbí moré tiníqo, ene meté mande Yuqako Anutu koro huru-huru yimirote ŋa iŋoweya.
REV 3:1 “Ko mande ka Anutu koro huru-huru Sardis yendémo ŋuno yote quro sambo simóyemboro nakayáŋo. Mande ŋuko ŋandiro: No Anutu koro yuqa kande saŋiyoro irisa ŋu se toworo tutu kande saŋiyoro irisa ŋu se towoyoteno. Asa mande ŋa kimiroteno. No keŋo oteteke ŋu iŋomukoteno. No ŋande iŋoteno, unindo keŋo, ‘Yoto-yotoke moré,’ yero owéŋge hokoyoteŋgo. Quko kini, ke khumowí qembe tete.
REV 3:2 Otoqo toŋeteya o kumi yote ŋu ri kondéreweya. Ŋu ŋuya khumoweya koro. Dokoro nondo Anutune toŋímo oteteke qene rondaŋano, quko roneneŋowí mu kini.
REV 3:3 Ŋunde ŋuroko mande meté komo iŋoro towaró ŋuro pitu ko iŋo. Iŋoya meté-meté howeya newonde rohoré te. Asa ko ke kama otoqo toŋeteweya tiníqo, no momo unindo maheteŋgo ŋunde qembe keno mahewano. Ŋunde tewe keto do naruko mahewano ŋu kama iŋoweya.
REV 3:4 Quko keŋo winike Sardis ŋuno yoteŋgo qu, kumi tuwiye kama ri pusú teyote. Eneŋo oteteye muko meté, ŋunde ŋuroko meté tuwi sara-sara qu se tero noya meté khete uyarewato.
REV 3:5 Ko uni kato takaweya quko tuwi sara-sara ŋu re punuwoweya. Kowe nondo yoto-yoto koro sokomeko owí ŋu kama re rotowano. Kini, Awanemboro toŋímo sambo simó toŋeyemo eneŋo owí yesowowano.
REV 3:6 Uni ka kusumbí moré tiníqo, ene meté mande Yuqako Anutu koro huru-huruko yimirote ŋa iŋoweya.
REV 3:7 “Ko mande ka Anutu koro huru-huru Filadelfia yendémo ŋuno yote quro sambo simóyemboro nakayáŋo. Mande ŋuko ŋandiro: Noko uni meté horé, o hamó-hamó ŋuro murí. Nondo Dewit koro ki qu towoyoteno, ŋunde ŋuroko nondo mako kosanowó quko uni kato ŋu mepémo kama tuŋoweya. Ko mako tuŋanowó quko uni kato ŋu mepémo kama kosoweya. Asa mande ŋa kimiroteno.
REV 3:8 No keŋo oteteke soso iŋomukoteno. Asa qeno, no umu-kembakemo mako ka kosanowó, ko uni kato tuŋowero mepémo kini. Dokoro keko wimbuke tomó ta na yote, quko neneŋo mandene howeyote, ko owéne kama huwóŋoyote.
REV 3:9 Ke Monimbu koro huru-huru ŋu iŋote, enendo ŋande yeyoteŋgo, eneko Juda koro wini qu, yeyoteŋgo. Quko eneko Juda koro wini qu kini, kota uni naŋge. Asa qeno, nondo uni ŋu yorewe mahe ke kheŋge sumeyo potoruku re kunoro, nondo keŋo hamó iŋoyote, yero iŋowaŋgo.
REV 3:10 Dokoro keto neneŋo mandene howero quhurí koroworo kondé kaŋeyote. Ŋunde ŋuroko ke sopo kerewe naru piyimi ka tunoqeweya. Ŋu naruko ŋuno unipare soso nokono yoteŋgo ŋu towo yereweya, quko ke kama rambaruru kereweya.
REV 3:11 Nondo waka ta mahewano. Ke oka towoyote, ŋu kondé towo qembe. Yate uni kato keŋo uni taka yerete koro takapu ŋu se rotoweya koro.
REV 3:12 Ko nondo uni ka takaweya qu qene rotowe Anutunemboro Ya Surumí ŋuro tatá ka tunoqero pitu ko ya ŋu kama roto toŋeweya. Kini horé. Kowe nondo Anutunemboro owí eneno nakayáŋowano, ko Anutunemboro yendé kembémboro owí ŋu ŋuya eneno nakayáŋowano. Yendé ŋuko Yerusalem keta qu sambo rotoro Anutune moŋgo umbuyote ŋu. Ko neneŋo owéne keta qu ŋuya eneno nakayáŋowano.
REV 3:13 Uni ka kusumbí moré tiníqo, ene meté mande Yuqako Anutu koro huru-huruko yimirote ŋa iŋoweya.
REV 3:14 “Ko mande ka Anutu koro huru-huru Laotisia yendémo ŋuno yote quro sambo simóyemboro nakayáŋo. Mande ŋuko ŋandiro: Noko, ‘Ŋu hamó yete,’ uni ŋu. Mande yesowoyoteno ŋuko hamó naŋge, unipare meté ŋu iŋondutuwowaŋgo. Nondo o soso Anutuko towaró ŋu sopoyoteno. Asa mande ŋa kimiroteno.
REV 3:15 No keŋo oteteke soso iŋomukoteno. No ŋande iŋoteno, keko kiŋo kama yote ko tiwi kama reyote. No keto kiŋo yowerope ma tiwi yowero ŋuro iŋoteno.
REV 3:16 Quko kini. Keko tiwi horé kini, kiŋo horé kini. Keko tiwi soŋga ta naŋge. Ŋunde ŋuro maŋgone moŋgo minde kerewe teteno.
REV 3:17 Ke ŋande yeyote, ‘Noko one qambu yote. Hamó, situwine parámi yote, o karo tukuni kama teteno,’ yeyote. Ko keto ŋande kama iŋi tondaŋeyote, asa keko piyimi horé yote, meté unindo keŋo sikíŋge hamó tewaŋgo. Ke oke moré kini yote, toŋeŋge kiré tiní, birimbiri yote.
REV 3:18 Ŋunde ŋuro iŋo-iŋo meté ka kunowe teteno. Asa neneŋo gol ŋuko kewámbo qaro o piyimi soso ŋu quroko yote qu qa kiriyoní toŋeró. Ŋunde ŋuro ke meté gol ŋu kimoyi moneke qambu teweya. Ko ke meté neneŋo tuwi sara-sara qu kimoro koweke tapuŋoyi unindo kiyoyi kowi piyo kama teweya. Neneŋo marasin ka kimoya toŋeŋgemo windoroŋoroqo ke meté toŋeteweya.
REV 3:19 Ko no uni kumi hamó iŋo yunoteno tiníqo, asa nondo roŋgaru yerero oteteye roneneŋoyoteno. Ŋunde ŋuro kho kondé teya newonde rohoré te.
REV 3:20 Qeno, no makono kaŋero mako utoyoteno. Ko uni kato maŋgone iŋoro mako kosoweya quko, asa no ya quroko oro eneya yotoro nore irisa o kopo neyowaro.
REV 3:21 Ko nondo uni ka kuma ŋu takaweya qu qene rotowe noya wiri yerete unindoro yakutínemo ŋuno kunditewaro. No komo kuma takanowó quno ŋuno awanemboya wiri yerete ŋuro yakutíŋomo kunditarowó ŋundiro naŋge.
REV 3:22 Uni ka kusumbí moré tiníqo, ene meté mande Yuqako Anutu koro huru-huruko yimirote ŋa iŋoweya.”
REV 4:1 Tukúsina no toŋeteweqo, samboko mako kosaró. Ko uni ŋuro maŋgó komo uŋgu qembe yiní iŋanowó ŋu ŋande yaró, “Koreko ŋano areka nondo o soso imemo tunoqeweya ŋu witú kerewe,” yaró.
REV 4:2 Yiní waka ta Yuqa Surumí ŋundo no kondé nondowaró. Nondowoní samboko wiri yerete unindoro yakutí qu ka qenenowó, ko uni kato yakutí ŋuno kunditaró.
REV 4:3 Uni ŋuko wondo jaspa ŋuya wondo konilian ŋundiro hiyóqeyaró. Ko wá kato yakutí ŋu wuririyaró, ko wá ŋuko wondo emeral qembe hiyóqeyaró.
REV 4:4 Wiri yerete unindoro yakutí 24 quko wiri yerete unindoro yakutí kewero qu wuririyaŋgurí, ko yakutí saŋano ŋunoko uni kembé-kembé 24 ŋuno kunditeyaŋgurí. Uni kembé ŋuko tuwi sara qu se teyaŋgo, ko kembayemo uni kembémboro takapu gol qu yora.
REV 4:5 Ko wiri yerete unindoro yakutí moŋgo rowá mahiní kusiro parámi yeyaró. Yeyoní yakutí sumeyo ŋunoko suru hiyó kande saŋiyoro irisa ŋuno yaró. Ŋu suru hiyó ŋuko Anutu koro yuqa kande saŋiyoro irisa ŋunde.
REV 4:6 Yakutí sumeyo ŋuno ŋuya oka glas ka sono towo qembe ŋuno yaró. Glas ŋuko meté horé, ŋu quroyówore o soso qenewero. Asa oka yoto-yotoye moré mu nimí kini qundo wiri yerete unindoro yakutí ŋuro taŋgí kasina-kasina yaŋgurí. O yoto-yotoye moré mu ŋuko toŋeye qambu-qambu ŋundo koweye soso, huwóyesina ŋuya pokamaró.
REV 4:7 Asa o yoto-yotoyó moré mu korete ŋuko laiyon qembe. Ko irisayó muko makao urumuni ŋundiro. Ko kapusayó ŋuro umu-kembé muko uni umu-kembé qembe. Ko nimí kiniyó ŋuko karakarambí ka wirepupu teyote ŋundiro.
REV 4:8 O yoto-yotoye moré mu nimí kini ŋuko enemo-enemo wireye kande saŋiyoro kanata moré. Ko toŋeye qambu koweye soso, wireye kasira quroko ŋuya pokamaró. Kosa suwo naru rokóŋoro kama imaqero ŋande yeyaŋgurí, “Uni Parámi ŋuko Anutu Wimbí Soso,
REV 4:9 Uni wiri yerete unindoro yakutímo kunditeyote ŋundo suki-suki yote, ko o yoto-yotoye moré mu ŋundo eneŋo seré tero owí hokoro yuŋgunaŋoyoteŋgo.
REV 4:10 Ŋunde tiqo, uni kembé-kembé 24 ŋundo uni yakutímo kunditeyote ŋuro toŋímo rokaráŋo umbu raŋoyoteŋgo ko uni suki-suki yote ŋu potoruku te inoyoteŋgo. Ŋunde tero uni kembémboro takapuye raŋoyi yakutí taŋgímo uní ŋande yeyoteŋgo,
REV 4:11 “Uni Parámi, ke noreŋo Anutunani. Keto o soso towaró, keŋo iŋo-iŋokepo naŋge o soso towi tunoqaró. Ŋunde ŋuroko norendo meté seré te kunoro owéŋge hokoro wimbukeporo niŋgu-niŋgu tewato.”
REV 5:1 Asa no toŋeteweqo, uni ŋu wiri yerete unindoro yakutímo kunditaró, ko kandí kondéwore sokome piru wakaŋgurí qu ka towaró. Sokomeko ŋunoko nakayá kawore-kawore yaró, ko te sitúmi kande saŋiyoro irisa qundo kondé towo kusiyaró.
REV 5:2 Asa nondo sambo simó ka wimbí moré qu qenewe kondé yesoworo ŋande yaró, “Dani kato te sitúmi ŋu se rotoro sokome ŋa wisiyowero owí moré?” yaró.
REV 5:3 Quko uni ka samboko yotepe ma nokono yotepe ma noko quroko yote ŋundo sokome ŋu wisiyoro ŋuro quroko toŋetewero mepémo kini.
REV 5:4 Asa ko no tendo parámi teyanowó, dokoro uni ka sokome ŋu wisiyoro ŋuro quroko toŋetewero owí moré qu kama yora.
REV 5:5 Asa uni kembé kato ŋande nimiraró, “Ke ma tendowero. Qeno, Juda unindoro wini quro Laiyon, Dewit koro sowe quro Hurí qundo saŋgiríŋo takaró, asa ko enendo meté te sitúmi ŋu se rotoro sokome ŋu wisiyoweya.”
REV 5:6 Asa no toŋeteweqo, wiri yerete unindoro yakutí taŋgímo o yoto-yotoye moré mu nimí kini ŋunde keweroyemo ko uni kembé-kembé 24 keweroyemo ŋuno Sipsip Simó ka uri khumaró qembe tero kaŋiní qenenowó. Ŋuko wahí kande saŋiyoro irisa tero toŋí kande saŋiyoro irisa taró. Toŋí muko Anutuko yuqayó kande saŋiyoro irisa ŋu asá yiriní uro nokone-nokone toŋeŋgurí qu.
REV 5:7 Asa Sipsip Simó ŋundo oro uni wiri yerete unindoro yakutímo kunditeyara ŋuro kandí kondéwore sokome wakaŋgurí ŋu raró.
REV 5:8 Ŋu riníqo, o yoto-yotoye moré mu nimí kini ŋuya uni kembé-kembé 24 ŋuya Sipsip Simó toŋímo rokaraŋo umburo potoruku re inaŋgurí. Uni kembé ŋu soso enemo-enemo oka gita ŋunde qembe qu se toworo kondó gol qu se towaŋgurí. Ŋu kondómo ŋu noŋgo pukatutu nuŋgurí qu areró. Pukatutu ŋuko unipare meté horé quro haririye naŋge.
REV 5:9 Asa yambo keta ka ŋande yaŋgurí, “Keto sokome rero te sitúmi ŋu se rotowero owéŋge moré. Dokoro, kuri khumaró, ko sitúŋgepo unipare Anutu inowero quro kimo yereró. Unipare kimo yereró ŋuko winiye enesó-enesó moŋgo qu, mandeye enesó-enesó moŋgo qu, koweye enesó-enesó moŋgo qu, ko miraye enesó-enesó moŋgo qu.
REV 5:10 Keto yori wiri yerete unindoro wini qu tero Anutu koro o qa-qa uni teteŋgo. Ko enendo nokono ŋano unipare sopo yereyowaŋgo.”
REV 5:11 Asa no iŋo toŋeteweqo, sambo simó qambu purí horé kaŋero wiri yerete unindoro yakutímo, o yoto-yotoye moré mu ko uni kembé-kembé ŋu wuriri yerero yi
REV 5:12 iŋowe kondé nekero ŋande yaŋgurí, “Sipsip Simó uroyi khumaró mu ŋu o meté rewero quro owí moré. Ŋunde ŋuro owé parámi, onoŋo parámi, iŋo-iŋo parámi, wimbu kondé inoya ará te inoya owí hokoya seré ti!”
REV 5:13 Ŋunde yiqo, asa o soso yoto-yotoye moré mu: o soso samboko yote qu, nokono yote qu, noko quroko yote qu, windi saŋano yote qu, windi quroko yote quyako ŋande yi iŋanowó, “Uni ŋu wiri yerete unindoro yakutímo kunditeyote ŋuya, Sipsip Simó ŋu ŋuya, naru suki-suki ŋuro seré teya ará te yunoya owéyari hokoya wimbu yunoyi.”
REV 5:14 O yoto-yotoye moré mu nimí kini ŋundo ŋande yaŋgurí, “Ŋu hamó.” Ko uni kembé-kembé ŋundo rokaraŋo umburo potoruku te yunoyaŋgurí.
REV 6:1 Asa no toŋeteweqo, Sipsip Simómbo te sitúmi kande saŋiyoro irisa ŋundo sokome towaró ŋu korete qu re rotaró. Re rotoníqo, o yoto-yotoye moré mu nimí kini qu kato maŋgó parámi kusiro qembe ŋande yaró, “Mahe,” yiní iŋanowó.
REV 6:2 Yiní toŋeteweqo, hosi ka sara qu tunoqaró, ko uni ŋuro saŋano kunditaró ŋuko yiti ka re towoní Anutuko uni taka yerete koro takapu re inaró. Uni ŋuko kuma takawero uni qu, ko kuma soso taka yerewero quro toŋeró.
REV 6:3 Asa Sipsip Simómbo te sitúmi irisayó qu re rotaró. Re rotoníqo, o yoto-yotoye moré ŋuro irisayó ŋundo ŋande yaró, “Mahe,” yiní iŋanowó.
REV 6:4 Yiníqo, hosi kaŋuya, mandumi mu, mahe tunoqaró. Tunoqiní Anutuko uni ŋuro saŋano kunditaró ŋu wimbu inoní noko koro uniparetoro newonde ime ŋu re rotoní epe saŋga-saŋga tero yuri khumomukowaŋgo. Kho ŋu tewero quro suke parámi ka inoní towaró.
REV 6:5 Asa Sipsip Simómbo te sitúmi kapusayó qu re rotaró. Re rotoníqo, o yoto-yotoye moré ŋuro kapusayó ŋundo ŋande yaró, “Mahe,” yiní iŋanowó. Yiníqo, hosi ka iriyó mu tunoqaró, ko uni ŋuro saŋano kunditaró ŋundo o rondaŋe qenewero qu ka kandímo towaró.
REV 6:6 Ko no ŋande iŋanowó, o yoto-yotoye moré mu nimí kini ŋu keweroyemo oka uni maŋgó ŋunde qembe ŋundo ŋande yaró, “Uniparetoro o qoyemboro roworemoka wit sombé tomó ta naŋge kimoyó parámi rewaŋgo, ko bali sombé tomó ta-ta kapusa ŋu kimoyó parámi ŋundiro. Quko te oliv ŋuya wain utó ŋuya ma rambaruruwowero.”
REV 6:7 Asa Sipsip Simómbo te sitúmi nimí kini qu re rotaró. Re rotoníqo, o yoto-yotoye moré mu ŋuro nimí kini ŋundo ŋande yaró, “Mahe,” yiní iŋanowó.
REV 6:8 Yiníqo, hosi ka kandawó mu tunoqaró, ko uni ŋuro sano kunditaró ŋuro owí muko “Kindo Khumowero Qu.” Ko uni khumowí ŋuro yendéye ŋundo Kindo Khumowero Qu ŋu howero maheró. Mahiri Anutuko owéyari yunoní unipare soso ronda yiri huru-huru nimí kini ti huru-huru kanata ŋunde qu yori suke parámimbo yuroyi khumowaŋgo, ko korare tero khumowaŋgo, ko se khumo tero khumowaŋgo, ko siku qare parámimbo mahero yonemukowaŋgo.
REV 6:9 Asa Sipsip Simómbo te sitúmi kandeka qu re rotaró. Re rotoníqo, no toŋetero unipare khumowí ŋuro kapo-kapoye wondo yakutí quroko kunditeyuri yiyanowó. Ŋu unipare ŋundo Anutu koro mandí kondé toworo mande ŋu yesoworo yeyuri uni saŋgirímbo yuroyi khumaŋgurí.
REV 6:10 Asa kapo-kapoye ŋundo kondé kiwero ŋande yaŋgurí, “Uni soso koro Simburínani, keko meté horé, ko keko hamó naŋge. Do karo waka ta noko unipare mande khono yorotoro noreŋo sitúnanimboro topé kama te yunoweya?”
REV 6:11 Ŋunde yi kowe punu-punu sara-sara piru-piru qu se kapo-kapoye ŋu enemo-enemo yunaró. Yunoro ŋande yimiraró, “Uni saŋgirímbo yeno taŋgurí ŋunde qembe yeŋo kho koporo ŋuya topo-topoye yuri khumowaŋgo. Anutuko uni datiro ŋunde khumowaŋgo, yero rokó yereró. Asa ye soŋga ta imaqikata rokó ŋu kini tiníqo, enendo uni saŋgirí ŋu topé te yunoweya.”
REV 6:12 Asa Sipsip Simómbo te sitúmi kande saŋiyoro kanata qu re rotaró. Re rotoní toŋeteweqo, kunduru parámi raŋaró. Raŋoní kosako newonde surumímboro tuwi iriyó meme huímbo towaŋgurí ŋunde qembe taró. Ko komboko mandumi sitú qembe taró.
REV 6:13 Ko samboko tutu yoteŋgo ŋuko matúmbo te fik huwoní eŋgé mandumi kini qu tondaŋeteŋgo ŋunde qembe nokono umbuŋgurí.
REV 6:14 Sambo ŋuko usoworo sokome piru wakaŋgurí qembe taró. Ko mira purí-purí koya noko mosowí ŋuya mepéye rotomukaŋgurí.
REV 6:15 Ŋunde tiní noko koro wiri yerete uni ŋuya, uni owéye moré qu ŋuya, kuma unindoro uni kembé ŋuya, wondo uni ŋuya, uni kondé qu ŋuya, uni kho simó yoteŋgo qu ŋuya, uni kina yoteŋgo qu ŋuya, asa ŋu soso sore uyaro wondo yayómo mira purí-purí quroko sóqemukaŋgurí.
REV 6:16 Sóqero uni ŋundo mira purí-purí koya wondo ŋuya ŋande osese yereŋgurí, “Wehe nereya uni wiri yerete unindoro yakutímo kunditeyote ŋuro umu-kembé wisumuŋoya Sipsip Simómboro saŋgirí ŋuro nore kawaware niri qembe!
REV 6:17 Dokoro, yariŋo newonde saŋgirímboro naruyó ŋu itaka tunoqete ŋa. Ko dandoko ŋu takaweya?”
REV 7:1 O soso ŋu kini tiníqo, no toŋeteroqo sambo simó nimí kini ŋundo noko soso ŋuro nuŋginí nimí kini ŋuno kaŋeyuri yiyanowó. Ŋuno kaŋero noko koro matú nimí kini ŋu kondé sopo towoyi matú ŋundo uyaro nokono, windiko, te saŋano kama huwo yereweya.
REV 7:2 Anutuko sambo simó nimí kini ŋu wimbu yunoní noko koya windi koya roworemoweya. Asa no sambo simó meyowo kaŋuya qeneweqo, kosa aretesina ŋu rotoro Anutu yoto-yotoyó moré ŋuro rokó ka re toworo areró. Arero sambo simó nimí kini ŋu kondé neko yereró,
REV 7:3 “Ye rotika norendo Anutunanimboro kho simóŋo umu-kembayemo rokó yeretokata yendo noko, windi, te soso ŋu roworemoyi qembe.”
REV 7:4 Asa no unipare rokó yereŋgurí mu datiro yoraŋgo ŋu iŋanowó, asa Israel unipare wini soso ŋuro keweroyemo 144,000 ŋundiro rokó yeregurí.
REV 7:5 Ŋunde ŋuroko enendo Juda koro wini ŋuro uni 12,000 ŋundiro rokó yereŋgurí, ko Rupen koro wini ŋuro uni 12,000 ŋundiro rokó yereŋgurí, ko Gat koro wini ŋuro uni 12,000 ŋundiro rokó yereŋgurí,
REV 7:6 ko Aseri koro wini ŋuro uni 12,000 ŋundiro rokó yereŋgurí, ko Napitali koro wini ŋuro uni 12,000 ŋundiro rokó yereŋgurí, ko Manase koro wini ŋuro uni 12,000 ŋundiro rokó yereŋgurí,
REV 7:7 ko Simeon koro wini ŋuro uni 12,000 ŋundiro rokó yereŋgurí, ko Liwai koro wini ŋuro uni 12,000 ŋundiro rokó yereŋgurí, ko Isaka koro wini ŋuro uni 12,000 ŋundiro rokó yereŋgurí,
REV 7:8 ko Sepulun koro wini ŋuro uni 12,000 ŋundiro rokó yereŋgurí, ko Josep koro wini ŋuro uni 12,000 ŋundiro rokó yereŋgurí, ko Benjamin koro wini ŋuro uni 12,000 ŋundiro rokó yereŋgurí.
REV 7:9 Asa tukú no toŋetero unipare qambu huruworo yuri yiyanowó. Uni kato unipare ŋu weyo yerewero mepémo kini. Uni wini ŋuko uni mira enesó-enesó moŋgo qu, winiye enesó-enesó moŋgo qu, koweye enesó-enesó moŋgo qu ko mandeye enesó-enesó moŋgo qu. Unipare ŋu soso wiri yerete unindoro yakutí taŋgímo kaŋero Sipsip Simómboro toŋímo kaŋaŋgurí, ko kowe punu-punu piru qu, sara-sara qu punuworo kandeyemo iti kome ka towoyaŋgurí.
REV 7:10 Ŋuno kaŋero ki kondé ŋande kiweyaŋgo, “Noreŋo Anutunanimbo yakutímo kunditeyote ŋuya Sipsip Simó ŋuyako rambaruru koŋgo noreyotiri.”
REV 7:11 Ŋunde yiqo, sambo simó soso wiri yerete unindoro yakutí wuririyaŋgurí quya uni kembé-kembé 24 ŋuya o yoto-yotoye moré mu nimí kini ŋuya potóye rondaqero umu-kembaye nokono rero Anutu koro potoruku te inaŋgurí.
REV 7:12 Ŋunde te inoro ŋande yaŋgurí, “Ŋu hamó. Naru suki-suki quno Anutunani seréŋo ti, owí koreko yoní, iŋo-iŋoyó meté horé teyote, yuŋgunaŋoyoteto ŋu iŋoyote, ará te inoyoteto ŋu rete, owe parámi tete, wimbu kondé teyote. Ŋu hamó.”
REV 7:13 Asa uni kembé-kembé 24 qu kato no osese nereró, “Unipare ŋu, kowe punu-punu piru qu, sara-sara qu punuwoyoteŋgo, ŋuko dani ka? Ŋu da noŋgo maheŋgurí?”
REV 7:14 No mande topé ŋande yanowó, “Awane, indika, keŋombo naŋge iŋote.” Ko ŋande nimiraró, “Ŋu unipare ŋuko quhurí piyimi korowoyaŋgurí quro naruyó moŋgo maheyaŋgo ŋu. Enendo kowe punu-punuye Sipsip Simó sitúŋo ŋundo sonowoyi sara taró.
REV 7:15 Ŋunde ŋuroko “Anutu koro yakutí taŋgímo kaŋero naru rokóŋoro Ya Surumíŋomo khoyó ŋu teyoteŋgo. Ko uni yakutímo ŋuno kunditeyote ŋundo eneya yotoro wehe yereyoweya.
REV 7:16 O qoyemboro kaŋuya kama piyo tewaŋgo, sono koro kaŋuya kama khumowaŋgo. Kosapo yiyoní koweye kama tiwi reweya.
REV 7:17 Dokoro, Sipsip Simó yakutí kutaqemo ŋuno yote ŋundo sopo yereyoweya. Enendo yorero meré sonono ŋuno uyariní sono ŋundo yoto-yoto yunoweya ŋu newaŋgo. Ko Anutuko toŋeye sonoyó soso sowoní kini teweya.”
REV 8:1 Asa Sipsip Simómbo te sitúmi ŋu kande saŋiyoro irisayó qu re rotoníqo, samboko ŋuno soso mondó ta yora yate-yate naru kasina kini taró.
REV 8:2 Ŋunde kini tiníqo, toŋetero sambo simó kande saŋiyoro irisa ŋu Anutu toŋímo kaŋeyuri yiyanowó. Ko uŋgu kande saŋiyoro irisa se yunoní towaŋgurí.
REV 8:3 Asa sambo simó meyowo kato gol kondó ka towo mahero wondo yakutí sumeyoro kaŋaró. Kaŋiní kuku ka qaro pukatutu nuŋgurí teyote ŋu parámi se inaró. Ŋuro tero enendo wondo yakutí gol ŋu wiri yerete unindoro yakutímo amena yora quno ŋuno kuku ŋu qaní pukatutu oweya. Ko pukatutu ŋundoko unipare meté horé quro haririye naŋge.
REV 8:4 Asa sambo simómbo kuku kandí moŋgo rotoní qaní pukatutu nuŋgurí ŋu, unipare meté horé quro haririye ŋunde quko Anutusina oró.
REV 8:5 Oní kewá wondo yakutí moŋgo siyoro kondómoro se raŋoní nokono umburó. Umbuníqo, kusiro yeyoní niri parámi horé teyoní rowá sine parámi raŋoyoní kunduru raŋaró.
REV 8:6 Asa sambo simó kande saŋiyoro irisa qundo uŋgu kande saŋiyoro irisa ŋunde se toworo, se huwato, yero iŋoro sopaŋgurí.
REV 8:7 Sambo simó korete qundo uŋgu huwaró. Huwoníqo, koko taŋgo koya kewá koya sitú soso koporo nokono umburó. Umbuníqo, noko soso rondaŋiní sombé kapusa tiní kewámbo sombé kanata qu qaró. Ko te soso rondaŋiní huru-huru kapusa tiní huru-huru kanata qu qaró. Ko komó soso qamukaró.
REV 8:8 Asa sambo simó irisayó qundo uŋgu huwaró. Huwoníqo, oka ka mira purí parámi qayote ŋunde qembe qu re raŋoní windiko uró. Uníqo, windi soso rondaŋiní sombé kapusa tiní sombé kanata qu sitú taró.
REV 8:9 Ko o soso yoto-yotoye moré mu windi quroko yoteŋgo ŋu ronda yiriní huru-huru kapusa tiní huru-huru kanata qu khumaŋgurí. Ko waŋgo soso rondaŋiní huru-huru kapusa tiní huru-huru kanata qu piyo taŋgurí.
REV 8:10 Asa sambo simó kapusayó qundo uŋgu huwaró. Huwoníqo, tutu ka parámi mu qaro suru raŋoyara ŋu sambo koŋgo umburó. Umbuníqo, sono soso rondaŋiní huru-huru kapusa tiní huru-huru kanata quno ŋuno umburó. Ko sono meré enesó-enesó quno ŋuno umburó.
REV 8:11 Tutu ŋuro owí muko ŋandiro, “Oŋgomi Piyimi Horé.” Asa sono meré soso rondaŋiní huru-huru kapusa tiní huru-huru kanata qundo oŋgomi piyimi ŋunde taró. Ko unipare qambu qundo sono ŋu nero khumaŋgurí.
REV 8:12 Asa sambo simó nimí kini qundo uŋgu huwaró. Huwoníqo, kosa rondaŋiní sombé kapusa tiní sombé kanata qu huriri taró. Ko kombo rondaŋiní sombé kapusa tiní sombé kanata qu huriri taró. Ko tutu soso se rondaŋiní huru-huru kapusa tiní huru-huru kanata qu huriri taró. Asa ko kosa naru rondaŋiní sombé kapusa tiní sombé kanata huriri taró. Ko suwo ŋuya ŋundiro taró.
REV 8:13 Asa ŋunde tiní no karakarambí ka korewore pombome uyariní qenenowó. Pombomero kondé kiwero ŋande yaró, “Ye unipare nokono yoteŋgo qu, ininiyaqe, ininiyaqe, ininiyaqe. Dokoro sambo simó kapusa meyowo ŋundo uŋguye huwowero teteŋgo,” yaró.
REV 9:1 Asa sambo simó kandeka qundo uŋgu huwaró. Huwoníqo, no tutu ka sambo rotoro nokono rokaraŋo umbuní qenenowó. Umbuní meré piyimi horé ŋuro kiyó re inaró.
REV 9:2 Tutu ŋundo meré kosoní pukatutu parámi, kewá parámi qayote ŋundiro areró. Arero kosa koya sambo koya poka yiriní huriri taró.
REV 9:3 Ŋunde tiní muŋa katu qambu qundo pukatutu ŋu rotoro nokono umbuŋgurí. Ko muŋa katu ŋundo potómbe koro wimbí ŋunde qembe tunoqaŋgurí.
REV 9:4 Asa ŋunde uyi ŋande yimiraró, “Komó ko o murí-murí nokono woteyoteŋgo qu ko te ŋu ma roworemoweya. Kini, unipare dani kato Anutu koro rokó qu umu-kembayemo kama yote ŋu naŋge rambaruru yiri.”
REV 9:5 Ŋunde yimiraró, quko unipare yuri khumowero ŋuro soré yereró. Kini, kombo kandeka quroko naŋge kowe surumí parámi meté yunowaŋgo, kowe surumí ŋuko potómbeko yunoyoteŋgo ŋunde qembe teweya.
REV 9:6 Ŋu naru ŋunoko unipare khumowero quro khe seqawaŋgo, quko kama khumowaŋgo. Eneko khumowato yero ŋuro surumí parámi horé iŋowaŋgo, quko kindo khumowero ŋuko yorotoro toŋeweya.
REV 9:7 Asa muŋa katu ŋuko hosi kuma tewero quro roŋgaruwoyoteŋgo ŋunde qembe yora. Kembayemo oka uni kembémboro takapu gol ŋunde qembe yora. Ko umu-kembaye muko uni umu-kembaye ŋunde qembe.
REV 9:8 Ko huye muko piru-piru, asa pare huye ŋunde qembe. Ko metoye muko laiyon koro mití ŋunde qembe.
REV 9:9 Ko o aini kato nomoye pokamoyaró, ko wireyemboro niriyó muko hosiko karis se woso uro kuma koro uro niri teteŋgo ŋundiro.
REV 9:10 Muŋa katu ŋuko kondoŋiriye moré. Ko kondoŋiriye muko potómbe ŋuro kondoŋiriye ŋunde qembe tero kombo kandeka quroko uni saŋga yerero sono oŋgomi piyimi mu yunoyi kowe surumí piyimi tewaŋgo.
REV 9:11 Sambo simó meré piyimi horé sopoyara ŋundo muŋa katu ŋu wiri yereró. Sambo simó ŋuro owí Hibru mandeworeko ŋande nekoyoteŋgo, “Apaton.” Asa ko Grik mandeworeko ŋande nekoyoteŋgo, “Apolion.”
REV 9:12 Quhurí parámi sowe teweya quro korete qu kini taró. Quko qeno, quhurí pará-pará irisa ŋuya yotiri, imemoŋgo tunoqewari.
REV 9:13 Asa sambo simó kande saŋiyoro kanata qundo uŋgu huwaró. Huwoníqo, uni maŋgó ka wondo yakutí gol Anutu toŋímo yote quro nuŋginí nimí kini keweroye moŋgo yiní iŋanowó.
REV 9:14 Maŋgo ŋundo sambo simó uŋgu re towoyaró ŋu ŋande miraró, “Asa sambo simó nimí kini ŋunde sono parámi Yufretis ŋuno kusi yereyoní yoteŋgo ŋu yorotoka toŋi,” yaró.
REV 9:15 Komo Anutuko sambo simó nimí kini ŋu naru ŋunde quro roŋgaru yereró. Ŋu naru ŋunoko unipare soso ronda yiriní huru-huru kapusa tiní huru-huru kanata yuri khumowaŋgo. Asa maŋgo ŋu yiníqo, sambo simó uŋgu towoyaró ŋundo sambo simó nimí kini ŋu yorotaró.
REV 9:16 Yorotoní kuma uni hosi saŋano kunditeyaŋgurí ŋuro qambuye muko 200 miliyon ŋundiro yiyanowó. Asa qambuye nekoní iŋanowó.
REV 9:17 Ŋundiro naŋge nondo kapoko hosi ŋuya uni ŋuro saŋano kunditeyaŋgurí ŋuya yiyanowó, ko nomoyemo o aini ka punuwaŋgurí. O aini kumi muko mandumi, kumi muko kinzé na, kumi muko kandawó. Ko hosi ŋuro kembaye muko laiyon koro kembaye ŋunde qembe. Ko maŋgoye moŋgo te suru koya pukatutu koya wondo salfa qayote ŋuya umbuyaró.
REV 9:18 Unipare soso rondaŋiní huru-huru kapusa ti o pi-piyimi kapusa ŋu, te suru, pukatutu, wondo salfa maŋgoye moŋgo umburó ŋundo huru-huru kanata qu yuri khumaŋgurí.
REV 9:19 Hosi ŋuro wimbuye muko maŋgoyemo yaró, ko kondoŋiriyemo yaró. Kondoŋiriye muko sire ŋunde qembe kembaye moré, ŋundo unipare rowore yerewero taró.
REV 9:20 Asa unipare kumimbo o pi-piyimi kapusa quwore kama khumaŋgurí. Uni ŋundo o piyimi kandeyembo teyaŋgo ŋuro iŋoro newonde rohoré kama taŋgurí. Kini, enendo yuqa piyimi watí-watí potoruku te inaŋgurí. Ko anutu kota-kota gol, silwa, bras, wondo ko kewámbo towoyaŋgurí ŋu watí potoruku te inaŋgurí. Ŋu anutu kota-kota towoyaŋgurí ŋundo toŋetewero mepémo kini, mande iŋowero mepémo kini, khete uyarewero mepémo kini.
REV 9:21 Ko uni yuri khumowero ŋuro muríye, rukusí tewero ŋuro muríye, se simbururu tewero ŋuro muríye, ko momo tewero ŋuro muríye ŋuro iŋoro newonde rohoré kama taŋgurí.
REV 10:1 Asa no toŋeteweqo, sambo simó kondé piyimi ka tuwiyó muko koporé qembe punuworo sambo koŋgo umbuní qenenowó. Kembé saŋano oka wá qembe ŋuno yora, ko umu-kembé muko kosa qembe hiyóqaró, ko khí irisa ŋuko te suru qayara ŋunde qembe taró.
REV 10:2 Sokome tomó ta ŋu rosaraqaró ŋu re kandímo towoyaró. Toworo khí kondésina quko re windi saŋano raró, ko khí tesina quko re noko saŋano raró.
REV 10:3 Ŋunde rero laiyonko parámi kiwete ŋundiro kondé piyimi nekaró. Ŋunde nekoníqo, kusiro kande saŋiyoro irisa yaŋgurí.
REV 10:4 Kusiro ŋu yi kini tiníqo, no mande yaŋgurí ŋu nakayáŋowero tanowó. Quko maŋgo ka sambo koŋgo yiní iŋoweqo, ŋande yaró, “Asa kusiro kande saŋiyoro irisa ŋundo mande yeteŋgo ŋuko, se iŋondutukemo kusiyoka yoní. Ma nakayáŋowero,” yaró.
REV 10:5 Asa sambo simó windi saŋano ko noko saŋano kaŋiní qenenowó ŋundo kandí kondéwore hokoní samboko oró.
REV 10:6 Oní uni suki-suki yote ŋuro owímo mande hamó ka yaró. Suki-suki yote ŋundo sambo koya o soso ŋuno yote ŋu yondowaró, ko noko koya o soso ŋuno yote ŋuya yondowaró, ko windi koya o soso ŋuno yote ŋuya yondowaró. Asa sambo simómbo ŋande yaró, “Watí imaqewero mepémo kini.
REV 10:7 Kini, sambo simó kande saŋiyoro irisayó ŋundo uŋgu huwowero teweya naruyómo ŋuno Anutu koro mande sóqeyote ŋu riní hamó tunoqeweya. Komo eneŋo kho uniyó, ye-ye uni ŋundo o ŋuro yesowaŋgurí,” yaró.
REV 10:8 Asa maŋgo samboko komo tunoqaró ŋundo kaŋuya yero ŋande nimiraró, “Ke uya sokome tomó ta rosaraqaró qu sambo simómbo windi saŋano ko noko saŋano kheteyote quro kandímo yote ŋu re,” yaró.
REV 10:9 Yiníqo, nondo sambo simóko ŋuno oro ŋande miranowó, “Sokome tomó ta ŋu re nuno.” Ŋunde yeweqo, ŋande nimiraró, “Reya ne. Neweya quko qahuŋgemo oŋgomi teweya quko maŋgokemoko siso mindiyó nuŋgurí ŋunde qembe teweya,” yaró.
REV 10:10 Yiní sokome tomó ta ŋu kandí moŋgo rero nanowó. Neweqo, maŋgonemoko siso mindiyó nuŋgurí ŋunde qembe. Quko qahune quroko oŋgo nereró.
REV 10:11 Ko enendo ŋande nimiraró, “Ketoko unipare koweye enesó-enesó, ko miraye enesó-enesó, ko mandeye enesó-enesó, ko wiri yerete uni qambu ŋuro ye-ye mande ka yesowo yimito qembe.”
REV 11:1 Asa pako ka usú qembe qu re nunoro ŋande nimiraró, “Otoqoya Anutu koro Ya Surumí ŋuya wondo yakutí ŋuya rokó teya unipare yano ŋuno hu-hariri teyoteŋgo ŋu weyo yere.
REV 11:2 Quko hoŋgo pawa ya kimbino yote ŋu ma rokóŋowero. Dokoro Anutuko yendé ya kimbino yote ŋu uni wini meyowo yunaró. Asa wini ŋundoko yendé kembé surumí ŋu khete woŋoruruworo teyuriyate uyaro kombo 42 ŋunde kini teweya.
REV 11:3 Kowe nondoko neneŋo mandene yesowowero unine irisa qu asá yerewano. Irisa ŋundoko newonde surumímboro tuwi qu punuworo mandene yesowo yeyuriyate uyaro kosa naru 1,260 ŋunde kini teweya.”
REV 11:4 Uni irisa ŋuko te oliv irisa, suru irisa ŋundo noko soso ŋuro Uni Parámiye ŋuro toŋímo kaŋeyotiri ŋundiro.
REV 11:5 Asa uni kato uni irisa ŋu rowore yerewero tiqo, kewá maŋgoyari moŋgo umburo eneŋo uni saŋgiríyari ŋu yoqaweya. Ŋunde ŋuroko uni dani kato ene rowore yerewero teroqo, asa eneŋomboro murí ŋuro naŋge khumoweya.
REV 11:6 Uni irisa ŋundo meté sambo kusiyowero ŋuro wimbuyari tete. Asa ŋunde kusiyori mande yesoworo yeyowari quno ŋunoko sono kama umbuweya. Ko irisa ŋundo sono soso siyori sitú teweya ŋuro wimbuyari tete. Ko eneŋo iŋo-iŋoyari naŋge howero se khumo piyimi kate-kate riri nokono ŋano unipare rambaruru yereyoweya.
REV 11:7 Asa mande yesowowero khoyari ŋu kini tiníqo, siku qare piyimi ka meré piyimi horé ŋu noŋgo arete ŋundo uni irisa koya kuma tero taka yerero yuroní khumariyó.
REV 11:8 Khumori ukúyari muko yendé kembé ŋuro khe parámimo ŋuno yariyó. Yendé kembé ŋuro tapara mande ŋuro ye nekoro ŋande yeyoteto, “Sotom koya Isip koya,” yeyoteto. Yendé kembé ŋuno komo uni irisa ŋuro Uni Parámiyari re tipiririko uri khumaró ŋu.
REV 11:9 Asa uni koweye enesó-enesó ko miraye enesó-enesó ko mandeye enesó-enesó ko winiye enesó-enesó, asa uni soso ŋundo ukúyari ŋu yiyoro tapu yerewero soré yereyuriyate uyare kosa naru kapusa ko kosa naru sombé ŋunde kini taró.
REV 11:10 Ko unipare nokono yoteŋgo ŋundo uni irisa ŋu khumowari ŋuro niŋgu-niŋgu parámi tero hoho tero topo-topoyemboro o newonde metémboro yunoyaŋgurí. Dokoro, ye-ye uni irisa ŋundo unipare nokono yoteŋgo qu ŋu kowe surumí yunoyariyó.
REV 11:11 Asa kosa naru kapusa ko kosa naru sombé ŋu kini tiníqo, Anutuko yoto-yoto koro yuqa qu huwoní umuyarimo uní otoqo kaŋariyó. Otoqo kaŋiri uni yiyoro sasaro parámi taŋgurí.
REV 11:12 Otoqoro kusumbo riri uni maŋgó ka sambo koŋgo nekero ŋande yimiraró, “Koreko ŋano ariri.” Yiní uni saŋgiríyarimbo toŋetiqo koporé qurowore samboko oriyó.
REV 11:13 Asa ŋu naruko naŋge kunduru parámi horé raŋoní yendé ŋu rondaŋiní sombé kande irisa tiní sombé kanata kato piyo taró. Piyo tiní unipare 7,000 ŋuko khumomukaŋgurí. Ko unipare yoraŋgurí quko sasaro parámi tero sambo koro Anutu qu owí hokaŋgurí.
REV 11:14 Asa quhurí piyimi irisa ŋu kini tete. Quko qeno, naru tukuni ta naŋge kini tiníqo, quhurí piyimi kapusayó ŋu mahewero tete.
REV 11:15 Asa sambo simó kande saŋiyoro irisayó ŋundo uŋgu huwaró. Huwoní uni samboko yoteŋgo qundo kondé ŋande kiwaŋgurí, “Uni Paráminanimboya eneŋo Kristoyó ŋuyako nokone-nokone ŋaro wiri yerete uni titiri. Ko enendo suki-suki wiri yereyoweya.”
REV 11:16 Ko uni kembé-kembé 24 Anutu toŋímo wiri yerete unindoro yakutíyemo kunditeyoteŋgo, ŋundo umu-kembaye ri nokono umbuní Anutu koro potoruku te inoro
REV 11:17 ŋande yaŋgurí, “Uni Parámi, keko Anutu Wimbí Soso. Ke itaka yote, ko komo yora. Keko komo wimbu parámi rero, unipare wiri yerete. Ŋunde ŋuro nore yuŋguna kereyoteto.
REV 11:18 Wini meyowo-meyowo ŋundo newonde saŋgirí taŋgurí, quko keŋo newonde saŋgirí naruke tunoqa. Itaka ŋanoko keto uni khumowí mu mande khono yorotoweya, ko kimo meté sunará simóŋge, ye-ye unike ŋu yunoro keŋo uni meté horé mu yunoro owéye moré quya owéye moré kini ŋu ŋuya yunoweya. Itaka ŋanoko uni danimbo noko rambaruruwoyoteŋgo ŋu keto rambaruru yereweya.”
REV 11:19 Asa Anutu koro Ya Surumí qu samboko yote ŋu kosaró. Kosoní katapá ŋu tunomo tunoqaró. Katapá quroko ŋuno mande kondé wondo sararaŋgo nakayáŋaŋgurí ŋu tapuŋoyaŋgurí. Ŋunde tunoqiní rowá sine teyoní, niri parámi teyoní, kusiro yeyoní kunduru raŋoní koko taŋgo parámi umburó.
REV 12:1 Asa rokó enesó horé ka koreko sambo saŋano tunoqaró. Rokó ŋuko ŋandiro. Pare kato kosa tuwi qembe re kowí punuwoní, komboko khí kasiramo yoní, tutu 12 ŋundoko uni kembémboro takapu ŋunde qembe re kembémo raró.
REV 12:2 Pare ŋu qahu soso taró. Ŋunde tiní simó pisiyowero teroqo kowe surumí parámi tero kondé kiwaró.
REV 12:3 Asa rokó meyowo kaŋuya samboko koreko tunoqaró. Rokó ŋuko ŋandiro. Mesó saŋgirí piyimi mu parámi horé ka mandumi mu ŋuno yaró. Mesó ŋuko kembé kande saŋiyoro irisa ŋundiro ko eneŋo kembé soso ŋuno wahí kande irisa ŋundiro wotaró. Kembé kande saŋiyoro irisa ŋuno wiri yerete unindoro takapu enemo-enemo yaró.
REV 12:4 Tutu soso usoworo huru-huru kapusa ti mesó ŋuro kondoŋirimbo huru-huru kanata qu kiriyoro se raŋoní nokono umbuŋgurí. Mesó ŋu pare simó pisiyowero taró ŋuro toŋímo kaŋaró. Ŋunde kaŋero, simó ŋu tunoqiní re uto newano, yero iŋaró.
REV 12:5 Asa pare ŋu simó urumuni pisiyaró ko simó ŋundo usú aini ka re toworo uni wini soso kondé wiri yereweya. Ŋunde pisiyoní waka ta Anutuko simó ŋu riní eneno koreko oro wiri yerete unindoro yakutíŋomo oró.
REV 12:6 Oní pare ŋu sore uyaro yendé ka Anutuko komo mira wimbímo roŋgaruwaró quno ŋuno uyaró. Ŋuno te-qímboro riníyate uyaro kosa naru 1,260 ŋunde taró.
REV 12:7 Asa kuma parámi samboko tunoqiní Maikel koya eneŋo sambo simóŋomboya mesó piyimi ŋuya kuma parámi taŋgurí. Ŋunde tiqo, mesó ŋuya eneŋo sambo simóŋomboya enepa kuma topé taŋgurí.
REV 12:8 Quko enendo kuma takawero quro wimbuye moré kini. Ŋunde ŋuroko samboko yorowero mepémo kini.
REV 12:9 Ŋunde tero mesó saŋgirí piyimi mu parámi horé ŋu re raŋi umburó. Ŋuko sire komo suki tunoqaró ŋu, owí muko, “Diapolos,” yeyoteŋgo, ko owí kako, “Satan,” ŋu yeyoteŋgo. Enendo nokono unipare soso kaná yereyote. Asa eneya sambo simóŋomboya yore raŋi nokono umbuŋgurí.
REV 12:10 Ko no sambo koŋgo maŋgo ka kondé ŋande yiní iŋanowó, “Itakako Anutunanimbo nore rambaruru koŋgo norewero tete ŋuya eneŋo wimbí ŋuya unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuya tunomo tunoqete, ko eneŋo Kristo ŋuko wimbu tunomo rete. Dokoro, ŋu uni ŋundo kosa suwo Anutu koro toŋímo kaŋero topo-toponani mande kho yunoyote ŋu, itakako uni ŋu re raŋi ute.
REV 12:11 Topo-toponani muko yoto-yotoyemboro kama nuŋgurí iŋoro khumowero ŋuro kama piyimiŋaŋgurí. Kini, enendo Sipsip Simómboro sitúŋomo wimbu rero mande yesowaŋgurí ŋuwore wimbu rero uni saŋgiríye ŋu takayi umburó.
REV 12:12 Ŋunde ŋuro sambo koya wini samboko yoteŋgo ŋuya, ye soso meté niŋgu-niŋgu parámi ti qembe. Quko noko koya windi koyako, ininiyaqe. Dokoro uni yesará yereyote ŋundo itaka yeno ute. Uro ŋande iŋote, neneŋo narune tukuni naŋge, ye iŋote. Ŋunde ŋuro saŋgirí parámi horé tete.”
REV 12:13 Asa mesó piyimi ŋuko re raŋi nokono umburo iŋaró. Iŋoro enendo pare ŋundo simó urumuni pisiyaró ŋu kowe surumí inaró.
REV 12:14 Ŋunde inoní pare ŋu karakarambí koro wire irisa siyoro pombome uyaro eneŋo yendé mira wimbímo yora quno ŋuno uyaró. Ŋu mirako ŋuno te qímboro riní yate-yate kumima naru kapusa koya kombo kande saŋiyoro kanata naŋge rotoro kini taró. Ŋuno sire ŋundo rambaruruwowero mepémo kini.
REV 12:15 Asa ko sire ŋundo sono maŋgówore mindaró. Sono ŋu parámi tero uro pare ŋu howaró. Asa sire ŋundoko, ŋunde teweka sono ŋundo pare ŋu reweka woŋga kini tiní, yero iŋaró.
REV 12:16 Quko nokopo pare ŋu samakaŋaró. Noko ŋu aŋgero sono sirendo maŋgówore mindiní umburó ŋu nemukaró.
REV 12:17 Ŋunde tiní sire ŋundo pare ŋuya saŋgirí taró. Ŋunde tero uyaro naŋo-simó kumimboya kuma teweya. (Ŋuko unipare dani kato Anutu koro mande kondé qu howeyoteŋgo ŋu. Ŋunde tero Yesu koro mandí yesowo yero ŋu howeyoteŋgo.)
REV 13:1 Asa sire ŋundo windi tapémo kaŋaró. Kaŋiní no siku qare piyimi ka qenewe windi quro koŋgo areró. Siku qare piyimi ŋu wahí kande irisa ŋunde tero kembé kande saŋiyoro irisa taró. Ko wahímo wiri yerete unindoro takapu kande irisa yoní eneŋo kembé soso ŋuno owé kumi yora. Owé soso ŋuko Anutu yesaráŋoyote ŋundiro.
REV 13:2 Siku qare qenenowó ŋuko lepat ŋunde qembe, ko khí muko bea ŋuro khí qembe, ko maŋgó muko laiyon maŋgó ŋundiro. Asa mesó piyimi ŋundo eneŋo wimbí re siku qare ŋu inoní mesó koro wiri yerete unindoro yakutímo kunditero owé parámi raró.
REV 13:3 Siku qare ŋuro kembé kanata ka mumboroŋoyi khumaró ŋundiro qembe. Quko mama piyimi ŋu komo toqiní pitu ko meté taró. Ŋunde tiní noko unipare soso siku qare ŋu qene yukuworo howaŋgurí.
REV 13:4 Mesó piyimi ŋundo owé parámi re siku qare ŋu inaró. Ŋunde ŋuroko unindo mesó ŋuro potoruku te inaŋgurí. Ko siku qare ŋu ŋuya potoruku te inoro ŋande yeyaŋgurí, “Uni dandoko siku qare ŋandiro qembe?” Ko ŋande yeyaŋgurí, “Dani kato eneya meté kuma tewaŋgo?”
REV 13:5 Asa Anutuko siku qare ŋu qene rotoní eneŋo owí hokoro Anutu yesaráŋoro unipare sopo yereyate uyare kombo 42 ŋunde rotoní kini taró.
REV 13:6 Asa ko maŋgó kosoro Anutu yesaráŋoro Anutu koro owí ŋuya yendéyó ŋuya winiyó samboko yoteŋgo ŋuya yesará yereyaró.
REV 13:7 Ko Anutuko qene rotoní unipare meté horé quya kuma tero taka yerero yoriní umbuŋgurí. Ko Anutuko khe ka inoní enendo wini enesó-enesó soso, uni koweye enesó-enesó soso, mandeye enesó-enesó soso, miraye enesó-enesó soso ŋu sopo yereró.
REV 13:8 Ŋunde tiní noko unipare Anutuko noko sambo towaró quno ŋuno owéye Sipsip Simó uri khumaró ŋuro yoto-yoto koro sokome quno kama nakayáŋaró qu, soso ŋundo siku qare ŋuro potoruku te inaŋgurí.
REV 13:9 Uni ka kusumbí moré tiníqo, asa ŋa mande ŋa meté iŋoweya.
REV 13:10 Anutuko dani ka kondé kusiyowaŋgo yiníqo uni ŋu hamó kusi-kusi yano uweya. Ko Anutuko dani ka sukepo uroyi khumoweya yaró, asa hamó sukepo uroyi khumoweya. Asa ko otete ŋu tunoqiníqo, unipare meté horé qundo kondé kaŋero iŋondutuye kondé sopo towowaŋgo.
REV 13:11 Asa no siku qare piyimi kaŋuya qenewe noko quro koŋgo koreko areró. Siku qare ŋuro wahí irisa ŋuko sipsip simó ŋuro wahí qembe, ko mandí muko mesó piyimi ŋuro mandí qembe.
REV 13:12 Siku qare tukú ŋundo siku qare korete ŋuro wimbí soso rero korete ŋuro khoyó taró. Komo siku qare korete qundo mama piyimi ka riní toqiní meté taró. Asa siku qare tukú ŋundo noko koya unipare ŋuno yoroteŋgo ŋuya yoriní siku qare korete ŋu potoruku te inaŋgurí.
REV 13:13 Ko o wimbí moré parámi mu tiní unipare toŋeyemo te qayote qu sambo koŋgo nokono umburó.
REV 13:14 Asa Anutuko qene rotoní enendo o wimbí moré ŋu tero siku qare korete qu samakaŋoro noko unipare kaná yereró. Ŋundo kaná yerero ŋande yimiraró, “Siku qare sukepo toŋaró quko yote ŋuro kapo-kapo ka towoyi qembe.”
REV 13:15 Yiní Anutuko qene rotoní siku qare tukú ŋundo yoto-yoto koro yuqa qu huwoní siku qare korete quro kapí-kapí ŋuro quroko uró. Uní kapo-kapo ŋu otoqo mande yero dani kato siku qare kapí-kapí ŋu potoruku kama te inaŋgurí qu yoriní yuroyi khumaŋgurí.
REV 13:16 Asa siku qare tukú ŋundo unipare soso yoriní rokó ka kandeye kondésinape ma umu-kembayemo raŋgurí. Uni soso ŋunde taŋgurí, uni owéye moré kini quya owéye moré ŋuya, ko onoŋoye moré quya onoŋoye moré kini ŋuya, ko uni kina uni ŋuya kho simó ŋuya ŋunde taŋgurí.
REV 13:17 Asa ko dani kato rokóŋo moré kini ŋundo o kimowero, soweyowero mepémo kini. Rokó ŋuko siku qare korete quro owí, asa owé ŋuro qambuyó.
REV 13:18 Iŋo-iŋo metéwore naŋge iŋato tondaŋeweya. Uni ka iŋo-iŋoyó moré tiníqo, asa ene meté siku qare ŋuro qambuyó meté weyoweya. Dokoro qambuyó ŋuko uni karo qambuyó. Ŋuko 666.
REV 14:1 Asa toŋeteweqo, Sipsip Simó Saion purímo kaŋeyoní qenenowó. Kaŋeyoní uni 144,000 eneŋo owímboya Iwímboro owímboya umu-kembayemo nakayáŋaró ŋuya ŋuno kaŋeyaŋgurí.
REV 14:2 Kaŋeyoyi no sambo koŋgo maŋgo ka iŋanowó. Maŋgo ŋuro niriyó muko sono parámi umbuyote ŋundiro, ko kusiro parámi yeyote ŋundiro, ko unindo gita kasiyoteŋgo ŋundiro taró.
REV 14:3 Ko unipare qambu qundo wiri yerete unindoro yakutí ameno, o yoto-yotoye moré mu nimí kinimboya uni kembé-kembé toŋeyemo yambo keta qu yaŋgurí. Ko uni 144,000 noko noŋgo kimo yereró ŋu naŋgeko yambo ŋu meté iŋowaŋgo.
REV 14:4 Ŋu uni ŋuko paretoya etero Anutu toŋímo pusú kama taŋgurí. Dokoro sara naŋge yoteŋgo. Ŋu uni ŋundo Sipsip Simómbo dano toŋewero tiníqo, ŋuno howeyaŋgurí. Noko uni keweroye moŋgo kimo yereró. Kimo yiriní ŋu uni ŋundo kho eŋgé korete woteyote qu qembe eneŋombo eneŋo rero Anutu koya Sipsip Simómboya yunaŋgurí.
REV 14:5 Eneko kota kama yeyaŋgo. Eneko potóye moré kini.
REV 14:6 Asa ko sambo simó ka pombome sambo keweroko oní qenenowó. Ŋundo miti mande suki-suki yote ŋu yero noko ŋuro miraye enesó-enesó, winiye enesó-enesó, mandeye enesó-enesó, koweye enesó-enesó ŋu yesowo yimitoro
REV 14:7 kondé ŋande yero nekaró, “Itaka ka Anutuko uni soso ronda yerewero naruyó ŋu tunoqete. Ŋunde ŋuro ye sasaro te soreya Anutu noko sambo windi sono umó soso towomukaró ŋu potoruku te inoya owí hokoyi qembe.”
REV 14:8 Ko sambo simó irisayó qu korete ŋu howero ŋande yaró, “Yendé kembé parámi Bapilon ŋu piyo ta, piyo ta! Enendo uni wini soso yoriní eneŋo momo simbururu murí ŋu wain qembe nero kape-kape tero iŋo-iŋoye rambaruruwaró.”
REV 14:9 Ko sambo simó kapusayó qu irisayó ŋu howero kondé nekoro ŋande yaró, “Dani kato siku qare potoruku te inoro kapí-kapí ŋu potoruku te inoro rokó ŋu umu-kembémo kandímo reweya quko
REV 14:10 Anutu koro newonde saŋgirí piyimi ŋu wain qembe neweya. Anutuko sono kondé piyimi ŋu rero eneŋo saŋgirí parámiyómboro topako hausuwaró. Asa uni ŋundo topé piyimi tero sambo simómboro toŋeyemo Sipsip Simómboro toŋímo kewá tiwi wondo salfa qayote quno ŋuno kowe surumí piyimi reweya.
REV 14:11 Ko naru suki-suki kewáko ŋu noŋgo pukatutu koreko oyoweya. Dani kato siku qare potoruku te inoro kapí-kapí ŋu potoruku te inoro rokó ŋu umu-kembémo kandímo reweya quko kosano suwono kama imaqeyoweya.”
REV 14:12 Asa ko otete ŋu tunoqiníqo, unipare meté horé qu Anutu koro mande kondé qu howero Yesu kondé towoyoteŋgo ŋundo kondé kaŋewaŋgo.
REV 14:13 Asa no maŋgo ka sambo koŋgo umbuní iŋowe ŋande yaró, “Mande ŋande nakayáŋo. Naru ŋa noŋgo yate unipare Uni Parámi iŋondutuwoyate khumowaŋgo ŋuko meté horé yowaŋgo!” Yiní Yuqa Surumímbo ŋande yaró, “Iyo, ŋundo koweyumuye rotoro imaqewaŋgo. Dokoro oteteye muko tunomo tunoqeweya.”
REV 14:14 Asa no toŋetero koporé ka sara-sara qu qenenowó, ko kato unindoro naŋuní qembe tero koporéko kunditeyaró. Enendo uni kembémboro takapu gol qu kembémo rero suke mití moré qu ka re kandímbo towaró.
REV 14:15 Towoní sambo simó kako Ya Surumí moŋgo mirako umburo uni koporéko kunditeyaró ŋu kondé ŋande miraró, “Nokono o eŋgé mando tiníqota siyowero naru ŋu tunoqete. Ŋunde ŋuro sukekepo toŋo!”
REV 14:16 Ŋunde yiníqo, uni koporéko kunditeyaró ŋundo sukeyó re noko saŋano raŋoro o eŋgé mando teyaró ŋu toŋaró.
REV 14:17 Ko sambo simó kako suke mití moré qu ka toworo Ya Surumí samboko yote ŋuro quro koŋgo mirako umburó.
REV 14:18 Ko sambo simó kako wondo yakutí ŋuro te suru sopowero ŋundo wondo yakutí rotoro umburo sambo simó suke mití moré mu towoyaró ŋu kondé ŋande miraró, “Noko koro wain eŋgé soso ŋuko mando taŋgurí. Ŋunde ŋuro sukekepo eŋgémboro utóŋo ŋu soso toŋoya eŋgé ŋu se kopo qembe!”
REV 14:19 Ŋunde yiní sukeyó re toworo re nokono raŋoro noko koro wain koro utó ŋu soso toŋaró. Toŋoro eŋgé se raŋoní kondó parámi wain khete woŋomuniŋoyote quroko ŋuno uró. Kondó ŋuko Anutu koro newonde saŋgirí parámi ŋu.
REV 14:20 Asa yendé parámi sumeyoro kondómo wain eŋgé khete woŋomuniŋaŋgurí. Ŋunde ti sitú kondó moŋgo nokono umburo usaye uró ŋuko kilomita 300 ŋunde uró. Ko koreko areró ŋuko aini hosi maŋgoyemo yote ŋunde qembe areró.
REV 15:1 Asa rokó kekere parámi meyowo ka samboko tunoqiní qenenowó. No sambo simó kande saŋiyoro irisa ŋunde yuri yiyanowó. Yiyowe unipare rambaruru yerewero o piyimi horé weŋa qu kande saŋiyoro irisa ŋunde se towoyaŋgurí. Ŋuko o piyimi horé weŋa qu, dokoro ŋu soso kini tiníqo, Anutu koro saŋgirí parámi ŋuko hamó kini teweya.
REV 15:2 Ko no oka sono towo qembe qu qenenowó. Ŋuko glas koya te suru ŋuya se kopaŋgurí ŋunde qembe. Asa uni kumimbo kuma tero siku qare ŋuya kapí-kapí ŋuya owímboro qambuyó ŋu ŋuya takaŋgurí, ŋundo sono towo sumeyoro kaŋeyaŋgurí. Kaŋero Anutuko gita yunaró ŋu se towoyaŋgurí.
REV 15:3 Se toworo Anutu koro kho uniyó Moses koro yambo qu yaŋgurí, Sipsip Simómboro yambo qu yaŋgurí. Ŋande yaŋgurí, “Uni Parámi, Anutu, keko Wimbuke Soso, oteteke muko parámi horé ko kekere naŋge. Keko uni wini soso ŋuro wiri yerete uniye, ko keŋo muríŋge roneneŋowí ko ŋuko hamó naŋge.
REV 15:4 Uni Parámi, ke kayata keto naŋge kesó horé yote. Ŋunde ŋuroko uni soso keŋo sorewaŋgo. Uni soso keŋo owéŋge hokowaŋgo. Oteteke roneneŋowí ŋuko tunomo tunoqaró. Ŋunde ŋuroko uni wini soso ŋundo mahero potoruku te kunowaŋgo.”
REV 15:5 Imemoŋgo toŋetewe Ya Surumí samboko yote qu, asa mande hamómboro tuwi yamaru ŋu kosoní qenenowó.
REV 15:6 Kosoní sambo simó kande saŋiyoro irisa ŋundo unipare rambaruru yerewero o piyimi horé kande saŋiyoro irisa ŋunde qu se towaŋgurí ŋundo umbu maheŋgurí. Eneko tuwi kekere sara-sara horé hiyóqeyote qu se kusiyoro tuwi gol qu sombé se nomoye wisumuŋoro kusiyaŋgurí.
REV 15:7 Ko o yoto-yotoye moré mu nimí kini ŋuro keweroye moŋgo kato kondó gol kande saŋiyoro irisa ŋunde qu se sambo simó kande saŋiyoro irisa ŋu yunaró. Anutu yoto-yoto suki-suki yote ŋuro saŋgiríŋo parámi ŋuko kondó kande saŋiyoro irisa ŋunde quno ŋuno maŋgoraró.
REV 15:8 Asa Anutu koro sine parámiyómboya wimbí ŋuro pukatutu ŋuko Ya Surumímo ŋuno maŋgoraró. Ko sambo simó kande saŋiyoro irisa ŋuro o piyimi horé kande saŋiyoro irisa ŋundo khoye teyaŋgo quno ŋuno kayata kato Ya Surumí ŋuro quroko owero mepémo kini.
REV 16:1 Asa no Ya Surumí ŋuro koŋgo maŋgo ka yiní iŋanowó. Yero sambo simó kande saŋiyoro irisa ŋu kondé ŋande yimiraró, “Ye uya reya kondó kande saŋiyoro irisa Anutu koro saŋgirí parámi yote ŋu windoroŋoyika nokono uní!”
REV 16:2 Yiní sambo simó korete qundo uyaro kondóŋo re nokono windoroŋaró. Windoroŋoní mama piyimi horé enesó-enesó quko uni siku qare koro rokóŋo raŋgurí, ko eneŋo kapí-kapí potoruku te inaŋgurí quno ŋuno tunoqaró.
REV 16:3 Ko sambo simó irisayó qundo kondóŋo re windiko windoroŋaró. Windoroŋoní windi ŋu rohoréŋoro uni khumowí muro sitúye qembe tiní o soso windi quroko toŋe keta yoteŋgo qu soso khumomukaŋgurí.
REV 16:4 Ko sambo simó kapusayó qundo kondóŋo re sono pará-paráwore, ko meré sonowore windoroŋaró. Windoroŋoní sono ŋu soso rohoréŋoro sitú tunoqaŋgurí.
REV 16:5 Ko no iŋowe sono koro sambo simó ŋundo ŋande yaró, “Ke itaka yote, ko komo suki yora, kesó naŋge yote. Keko roneneŋowí mu naŋge, dokoro o soso ŋa rondaŋaró.
REV 16:6 Hamó, uni ŋundo keŋo unipareke ŋuya ye-ye unike yuri khumaŋgurí. Asa ko keto topé piyimi yunoro sitú yunoyi neteŋgo.”
REV 16:7 Ŋunde yiní wondo yakutímbo ŋande nekiní iŋanowó, “Iyo, Uni Parámi, Anutu, keko Wimbuke Soso. Keŋo ronda-rondake hamó ko roneneŋowí naŋge.”
REV 16:8 Ko sambo simó nimí kini qundo kondóŋo re kosako windoroŋaró. Windoroŋoní Anutuko kosa wimbu inoní uni kondé yiyoní kowe surumí taŋgurí.
REV 16:9 Kosa ŋundo tiwi piyimi tero uni ŋu yoqaní piyo tero Anutu owí yesaráŋaŋgurí, dokoro Anutuko rambaruru yerewero o piyimi horé ŋu sopoyaró. Quko uni ŋundo newonde rohoré tero owí kama hokaŋgurí.
REV 16:10 Ko sambo simó kandeka qundo kondóŋo re siku qarendoro wiri yerete uni ŋuro yakutímo windoroŋaró. Windoroŋoní uni soso siku qare ŋuro kusuŋoyómo yoraŋgo qu saŋayemo huriri taró. Ŋunde tiní kowe surumí parámi tero kowe surumí ŋu korowowero ŋuro mipiye kimboŋaŋgurí.
REV 16:11 Asa ko ene kowe surumí ti mama tutu soso yiriní ene sambo koro Anutu ŋu yesaráŋaŋgurí. Quko otete piyimi teyaŋgo ŋuro ene newonde rohoré kama taŋgurí.
REV 16:12 Ko sambo simó kande saŋiyoro kanata qundo kondóŋo re Yufretis Sono parámimo ŋuno windoroŋaró. Windoroŋoní sono ŋu toqero wiri yerete uni kosa aretesina ŋuro kheye roŋgaruwaró.
REV 16:13 Ko no yuqa pusú kapusa pukatá ŋunde qembe mu yiyanowó. Ŋu kanata-kanata ŋundo mesó parámi, siku qare ko ye-ye uni kota ŋuro maŋgoye moŋgo areŋgurí.
REV 16:14 Yuqa piyimi horé ŋundo o wimbí moré enesó-enesó teyaŋgo. Enendo Anutu Wimbí Soso Moré ŋuro naru parámi quno ŋuno uro noko soso koro wiri yerete uniwore uro yori kuma parámi teteŋgo.
REV 16:15 (“Iŋoyi! Nondo momo unindo maheteŋgo ŋunde qembe tero yeno waka ta tunoqewano. Danimbo toŋetero tuwiyó kapiyamo kama rotoweya qundo meté horé yoweya. Dokoro no mahewano quno ŋuno birimbiri kama uyareweya, ko unindo kowi piyoyó ŋu kama qenewaŋgo.”)
REV 16:16 Asa yuqa piyimi kapusa ŋundo kuma uni ŋu yorero mira ka, Hibru mandeko Arimaketon ŋunde nekoyoteŋgo, ŋuno huru yereŋgurí.
REV 16:17 Ko sambo simó kande saŋiyoro irisayó qundo kondóŋo re matúko windoroŋaró. Windoroŋoní maŋgo parámi ka Ya Surumí quroko wiri yerete unindoro yakutí moŋgo kondé ŋande yaró, “Kini tete!” yaró.
REV 16:18 Yiníqo, rowá sine tiní niri parámi tiní kusiro yiní kunduru parámi horé raŋaró. Kunduru parámi ŋunde qu ka uni komo nokono yoraŋgo quno ŋuno kama raŋoyaró.
REV 16:19 Raŋoní yendé kembé parámi ŋu kosaŋe sombé kapusa taró, ko uni wini koro yendé parámiye qambu ŋu soso umbu raŋoro piyo temukaŋgurí. Ko Anutuko yendé parámi Bapilon ŋuro iŋoro riní eneŋo saŋgirí parámi horé ŋuro wain topako yora ŋu naró.
REV 16:20 Ko noko mosowí ŋu soso sore toŋeŋgurí, ko mira purí soso toŋiqo, ŋu qenewero mepémo kini.
REV 16:21 Ko sambo koŋgo koko taŋgo parámi quhurí piyimi qu umburó. Koko pará-pará soso quhuríŋo kilo 50 ŋunde qembe uni saŋayemo umburó. Umbuní hamó piyo tero Anutu yesaráŋaŋgurí.
REV 17:1 Sambo simó kondó kande saŋiyoro irisa towaŋgurí qu kato mahero no ŋande nimiraró, “Ke mahe! Simbururu pare piyimi ŋu sono parámi saŋano kunditeyote, asa eneko topé piyimi qu reweya. Nondo witú kerewe teteno.
REV 17:2 Noko koro wiri yerete uni soso ŋundo pare ŋuya simbururu teyaŋgo. Ko noko uni soso ŋundo eneŋo se simbururu oteteyó ŋu wain qembe nero kape-kape taŋgurí.”
REV 17:3 Ŋunde yero noriní iŋo-iŋone rohoréŋoro mira wimbímo uyarenowó. Ŋu mirako ŋunoko no pare ka siku qare ka mandumi quro saŋano kunditeyoní qenenowó. Siku qare ŋuko owé qambu kowí saŋano ŋuno maŋgoraró, ko owé soso ŋuko Anutu yesaráŋoyoteŋgo naŋge. Siku qare ŋuko kembé kande saŋiyoro irisa ko wahí kande irisa ŋundiro taró.
REV 17:4 Asa pare ŋuko kowe punu-punu ka mandumi enesó-enesó se reyaró, ko o nakayá enesó-enesó gol qu, wondo kekere qu, wondo sara-sara meté-meté ŋu reyaró. Ŋunde tero topa golpo towaŋgurí ka re towaró. Topako ŋuno otete piyimi enesó-enesó koya eneŋo se simbururu pusú oteteyómbo yoní maŋgoraró.
REV 17:5 Ko umu-kembémo owí nakayáŋaró. Owé ŋu, mande tapuŋowí ŋuko ŋandiro, “Bapilon, yendé kembé parámi mu,
REV 17:6 Asa nondo qenewe pare ŋuko wain ka nero kape-kape taró. Wain ŋuko unipare meté horé ŋuro sitúye. Unipare ŋundo Yesu iŋondutuworo yesowaŋgurí. Asa no qenero iŋondata parámi horé tanowó.
REV 17:7 Ŋunde tewe sambo simó ŋundo ŋande nimiraró, “Do karo iŋondata parámi tete? Asa nondo pare ŋuya siku qare kembé kande saŋiyoro irisa, wahí kande irisa ŋu korowoyote ŋuro mande tapuŋowí ŋuro murí kimirowano.
REV 17:8 Siku qare ke qenete ŋuko komo yora, itaka kama yote, quko meré piyimi horé mu ŋu noŋgo arero woŋga piyo tewero tete. Asa noko uni kumi, Anutuko noko sambo towaró quno owéye yoto-yoto koro sokomeko kama nakayáŋaró mu, wini ŋundo siku qare ŋu qenero yukuworo iŋondata parámi tewaŋgo. Dokoro ene komo yora, itaka kama yote, quko imemoŋgo maheweya.
REV 17:9 “Uni ka iŋo-iŋoyó meté tiníqo, enendo o ŋuro iŋoní tondaŋeweya. Kembé kande saŋiyoro irisa ŋunde quko mira purí kande saŋiyoro irisa ŋundiro, ko pare ŋundo mira purí kande saŋiyoro irisa ŋunde ŋuro saŋano kunditeyote.
REV 17:10 Ko kembé kande saŋiyoro irisa ŋunde quko wiri yerete uni kande saŋiyoro irisa naŋge. Kandeka ŋunde quko komo kini taŋgurí, ko kanatako itaka yote, ko kanata kato imemoŋgo mahero naru tukuni ta naŋge yoweya.
REV 17:11 Asa ko siku qare komo yora, itaka kama yote, ŋuko wiri yerete uni kande saŋiyoro kapusayó ŋundiro. Eneko wiri yerete uni kande saŋiyoro irisa ŋunde qembe, ko woŋga piyo teweya.
REV 17:12 “Ko wahí kande irisa ke qenete ŋuko wiri yerete uni kande irisa quko itaka owéye moré kini. Imemoŋgo enendo owé ŋu rero naru tukuni naŋge siku qarendoya unipare soso wiri yerewaŋgo.
REV 17:13 Wiri yerete uni ŋundo soso iŋondutuye kanata naŋge tero owé parámiyemboya wimbuyemboya soso se siku qare inowaŋgo.
REV 17:14 Enendo Sipsip Simómboya kuma tewaŋgo. Quko Sipsip Simómbo taka yereweya, dokoro eneko uni pará-pará ŋuro uni parámiye, ko wiri yerete unindoro wiri yerete uniye. Ko unipare Sipsip Simómboya yowaŋgo ŋuko enendo nekoro rokó yiriní hamó howeyoteŋgo.”
REV 17:15 Ŋunde yero ŋande nimiraró, “Sono parámi simbururu pare ŋuro saŋano kunditeyoní qenete. Ŋuko unipare wini pará-pará qu, huru-huru pará-pará qu, koweye enesó-enesó qu, mandeye enesó-enesó qu.
REV 17:16 Ko wahí kande irisa ke qenete ŋu, ŋuya siku qare ŋuyako simbururu paretoya saŋgirí tewaŋgo. Ŋunde tero rambaruruworo re kowe punu-punuyó soso se rotoro kowímboro suŋgí nemukoro re kewáko qayi qaweya.
REV 17:17 Qeno, Anutuko iŋo-iŋoye riní eneŋo iŋo-iŋoyó howero wimbuye siku qare inowaŋgo. Inoyi siku qare ŋundo unipare wiri yereyate Anutu koro mandí ŋuko hamó teweya.
REV 17:18 Ko pare ke qenete ŋu, ŋuko yendé kembé parámi ŋundo noko koro wiri yerete unindoro kembéye yote.”
REV 18:1 Ŋunde yiníqo, no sambo simó ka qenewe sambo rotoro umbute. Eneko wimbí parámi horé, ko eneŋo sine parámiyómbo noko soso hiyóqaró.
REV 18:2 Ene kondé nekoro ŋande yaró, “Piyo ta! Yendé kembé parámi Bapilon ŋu piyo tiní kore piyimi qundo ŋuno kunditeyoteŋgo. Itakako yuqa pusú quya, nú pusú quya siku qare pusú piyimi mu ŋuya soso kusi yiri ŋuno yoteŋgo.
REV 18:3 Dokoro uni wini soso qundo eneŋo se simbururu oteteyó howero wain qembe nero kape-kape piyimi taŋgurí, ko noko koro wiri yerete unindo eneya simbururu piyimi taŋgurí, ko noko koro uni situwi rewero kho teyoteŋgo qu, ŋundo eneŋo situwiyó moŋgo mone parámi raŋgurí.”
REV 18:4 Ŋunde yiní maŋgo ka sambo koŋgo yiní iŋoweqo ŋande yaró, “Uniparene, ye yendé ŋu rotoya mirako umbi. Yate ye eneŋo quhuríŋo ŋuya nembe rewaŋgo koro. Ko yate ye ŋuya eneŋo quhuríyómboro topé piyimi ŋu rewaŋgo koro.
REV 18:5 Dokoro quhuríŋo muko parámi purí tero koreko samboko ŋunde oyote. Ko Anutuko otete piyimiŋo ŋu soso iŋoyote.
REV 18:6 Enendo o piyimi te yunaró ŋuro rokó ŋuwore naŋge te ini qembe. Oteteyómboro topé piyimi ŋu ri irisa tiní ini qembe. Do o piyimi ka teyara ŋu wain qembe ri irisa tiní ini neweya.
REV 18:7 Enendo eneŋo owí hokoro situwi parámi siyara. Ŋundiro naŋge kowe surumí parámi ŋuya newonde surumí parámi ŋuya ini qembe. Dokoro newondímo ŋande iŋoyaró, ‘Noko wiri yerete pare ka yoteno, wapu kini, naru kanata quno no newonde surumí kama tewano,’ ŋunde iŋaró.
REV 18:8 Ŋunde ŋuroko kosa naru kanata quno naŋge topé piyimi eneno tunoqeweya. Kindo khumowero, newonde surumí, korare parámi, ŋu soso eneno tunoqeweya, ko kewámbo soso qaweya. Dokoro Uni Parámi, Anutuko ŋu qene rondaŋeyote, ŋuko kondé horé.
REV 18:9 “Noko koro wiri yerete unindo eneya simbururu piyimi tero eneŋo situwiyó siyaŋgurí. Ŋunde ŋuroko tepo ŋu qaní pukatutu areweya ŋu qenero tendoro newonde quhurí tewaŋgo.
REV 18:10 Kowe surumí piyimi horé reweya ŋuro hamó sorero sewemo kaŋero ŋande yewaŋgo, “O yendé kembé parámi, iniyaqe, iniyaqe! Bapilon, ke yendé kembé kondé! Naru tukuni quno naŋge quhuríŋgeporo topé piyimi qu keno tunoqete!”
REV 18:11 Ko noko unindo situwi koro kho teyoteŋgo qundo yendé ŋuro tendoro newonde quhurí tewaŋgo. Dokoro uni kato situwiye kaŋuya kama kimoyowaŋgo.
REV 18:12 Situwi ŋuko gol, silwa, wondo meté mu, pehe. Ko ŋuko tuwi kekere qu, mandumi mu, kararaŋiwí mu. Ko ŋuko te nuŋgurí meté mu, o soso elefan mitímbo towowí mu, o te kimoyó parámi mundo towowí mu, o braspo towowí mu, o ainimbo towowí mu, ko o wondo nakayá moré mundo towowí mu.
REV 18:13 Ko situwi ŋuko sinamon, o nuŋgurí newero qu, o pukatutuyó nuŋgurí mu, te sitúmi enesó-enesó nuŋgu-nuŋgurí mu. Ko ŋuko wain, oliv eŋgémboro sonoyó, plaua meté mu, wit. Ko ŋuko makao, sipsip, hosi, karis, ko unindoro koweyemboya, yuqayemboya.
REV 18:14 Asa ŋande yewaŋgo, “Newondekepo eŋgé nuŋgurí ŋuro kondé iŋaró. Quko eŋgé ŋu roto toŋeró. Keŋo situwike parámi ŋu soso roto toŋeró, ko kaŋuya kama qeneweya.”
REV 18:15 Ko unindo situwi koro kho teyoteŋgo ŋundo yendé kembé ŋu noŋgo mone parámi siyaŋgurí, uni ŋundo kowe surumí piyimi reweya ŋuro hamó sorero sewemo kaŋero tendoro newonde quhurí tewaŋgo.
REV 18:16 Ene ŋande yewaŋgo, “O yendé kembé parámi, iniyaqe, iniyaqe! Komo tuwi kekere qu, mandumi ŋu punuworo gol, wondo meté mu, pehe siyoro nakayáŋoyara.
REV 18:17 Quko naru tukuni quno naŋge situwi parámi ŋu soso piyo tete!” Asa waŋgo koro sopo-sopo quya kho uniye ŋuya, uni dani kato windi saŋano ŋuno kho teyoteŋgo quya saŋano khete uyareyoteŋgo, uni ŋundo Bapilon qene sore sewemo kaŋewaŋgo.
REV 18:18 Kaŋi qaní pukatutu tiní qenero ŋande kiwewaŋgo, “Do yendé kembé ka yote ŋundoko yendé kembé parámi ŋandiro qembe?”
REV 18:19 Ŋunde yero kuku se kembayemo raŋoro tendoro newondeye quhurí tero ŋande yewaŋgo, “O yendé kembé parámi, iniyaqe, iniyaqe! Ŋu noŋgo uni soso waŋgowore windi saŋano kho taŋgurí ŋu, ŋundo situwi parámi siyaŋgurí, quko naru tukuni quno naŋge piyo tete.
REV 18:20 Ye samboko yoteŋgo qu, o yendé ŋuno tunoqaró ŋuro niŋgu-niŋgu ti qembe. Ye unipare meté horémboya, asá yerewí unindoya, ye-ye unindoya, ye ŋuya niŋgu-niŋgu ti qembe. Dokoro Anutuko yendé ŋundo ye o piyimi te yunoyara ŋuro topé piyimi inaró.”
REV 18:21 Mande ŋu kini tiníqo, sambo simó kondé kato wondo parámi horé ka wit kuruwowero qu qembe re hoko raŋoní windi saŋano uró. Uní ŋande yaró, “Ŋundiro naŋge Anutuko Bapilon, yendé kembé parámi ŋu, re kondé raŋoní unindo kaŋuya kama qenewaŋgo.
REV 18:22 Ŋunde tiní unindo gita kasiyoteŋgo, yambo yeyoteŋgo, kusí, uŋgu huwoyoteŋgo quro niriye muko ke quroko kaŋuya kama iŋowaŋgo. Ko uni kho enesó-enesó tewero quro iŋomukoteŋgo qu ke quroko kaŋuya kama yuri qenewaŋgo. Ko wondo wit kuruwoyote ŋuro niriyó ke quroko kaŋuya kama iŋowaŋgo.
REV 18:23 Suru koro sine ka ke quroko kaŋuya kama hiyóqeweya. Ko uni kaya pare kaya epe re-re titiri quro niriyó ke quroko kaŋuya kama iŋowaŋgo. Dokoro keŋo uni situwiyemboro kho taŋgurí ŋundo nokono uni parámi horé yoraŋgo, ko keto uni wini soso ŋu keŋo kapo rukusíŋge enesó-enesó ŋu tero kaná yereyara.
REV 18:24 Asa unindo ye-ye unindoya unipare meté horémboya yuri khumoyi sitúye windoroŋoní yendé ŋuno umburo yora. Hamó, unipare soso nokono yuri khumaŋgurí ŋuro sitúye yendé ŋuno umburo yora.”
REV 19:1 Ŋunde yiníqo, no niri ka samboko tunoqiní iŋanowó. Niri ŋuko unipare qambu horé qembe qundo ŋande yeyaŋgo, “Anutu owí hokato! Anutunani ŋundo naŋge rambaruru koŋgo noreweya. Eneko owé parámi, wimbu parámi horé.
REV 19:2 Dokoro otetenani rondaŋeyote quno ŋuno iŋo-iŋo hamó, roneneŋowí mu naŋge howeyote. Hamó, simbururu pare parámi ŋundo simbururu piyimi ŋuwore enendo noko unipare rambaruru yereró. Ŋunde ŋuro Anutuko topé piyimi te inaró. Pare ŋundo Anutu koro kho simó qu yuroní khumaŋgurí, ŋunde ŋuro Anutuko o taró ŋuro topé te inaró.”
REV 19:3 Ŋunde yero pitu ko ŋande kiwaŋgurí, “Anutu owí hokato! Enendo yendé ŋu qaní pukatutu koreko suki-suki oweya!”
REV 19:4 Ko uni kembé-kembé 24 ŋunde ŋuya o yoto-yotoye moré mu nimí kini ŋundo rokaráŋo umbu raŋoro Anutu wiri yerete unindoro yakutímo kunditeyaró ŋu potoruku te inoro ŋande yaŋgurí, “Hamó, Anutu owí hokato!”
REV 19:5 Ŋunde yiqo, wiri yerete unindoro yakutí moŋgo maŋgo ka mahero ŋande yaró, “Ye Anutu koro kho simóŋo eneŋo soreyoteŋgo, ye uni owéye moré kini quya uni owéye moré qu, ye soso Anutu seré te inoyi!”
REV 19:6 Ŋunde yiníqo, no niri ka iŋanowó. Niri ŋuko unipare qambu horé qembe, sono parámi qembe, kusiro parámi yero ŋururuŋete ŋundiro. Ŋundo ŋande yaró, “Anutu owí hokato! Dokoro Uni Parámi ŋu, Anutunani, Wimbí Soso tero unipare hamó wiri yereyote!
REV 19:7 Niŋgu-niŋgu hamó-hamó teya newonde meté teya eneŋo owí hokato! Dokoro Sipsip Simó epe re-re tewero quro naruyó tunoqiní parímbo eneŋo roŋgaruworo sopoyote.
REV 19:8 Ko Anutuko pare ŋu qene rotoní tuwi kekere qu punuwaró. Tuwi ŋuko sara-sara horé ko pusú ka ŋuno kini. (Tuwi ŋuko unipare meté horémboro oteteye roneneŋowí ŋuro rokó naŋge.)
REV 19:9 Asa sambo simómbo ŋande nimiraró, “Mande ŋa nakayáŋo. Uni Anutuko neko yiriní Sipsip Simómbo epe re-re tewero ŋuro o ne-ne naruko mahewaŋgo ŋuko meté horé yowaŋgo.” Ŋunde yeroqo ŋande nimiraró, “Mande ŋako Anutu koro mande hamó mu.”
REV 19:10 Ŋunde yiníqo, khímo rokaráŋo umbu raŋoro potoruku te inowero tanowó. Quko enendo ŋande nimiraró, “Ma. No, ke, topo-topokepo mande Yesuko yesowaró ŋu iŋomukoteŋgo, nore soso kho simó naŋge. Anutu naŋge potoruku te ino qembe. Dokoro Yesuko mande yesowaró ŋuko Yuqawore naŋge ye-ye mande riní tunoqeyote.”
REV 19:11 Asa no sambo qenewe kosoní hosi ka sara-sara qu ŋuno yoní qenenowó. Uni kato hosi ŋuro saŋano kunditeyaró, owí muko ŋandiro: “Khoyó meté sopoyote,” ko “Otete hamó qu naŋge teyote.” Enendo iŋo-iŋo meté naŋge howero unipare ronda yerero kuma teyote.
REV 19:12 Toŋí muko kewá suru raŋoyote ŋundiro, ko wiri yerete unindoro takapu qambu kembémo yaró. Kowímo ŋunoko owé ka nakayáŋaró. Enendo naŋge owé ŋu iŋote, ko uni meyowo muko kini.
REV 19:13 Kowe punu-punu piru qu re sitúmbo sonowo punuwaró. Ko owí ŋande yero nekoyoteŋgo, “Anutu koro mandí.”
REV 19:14 Ko sambo koro kuma uni qu tuwi kekere, sara-sara, pusú kini ŋu se punuworo hosiye sara-sara quno kunditero ŋu howero maheŋgurí.
REV 19:15 Asa suke parámi ka mití manaŋga mu maŋgó moŋgo areró. Suke ŋu re toworo uni wini soso yutoro taka yereweya, ko tesaŋga ka aini qembe mu re toworo sopo yereweya. Enendo uni kato wain eŋgé kondó parámimo rumuniŋoyote ŋunde qembe khoyó tiní Anutu Wimbí Soso ŋuro saŋgirí parámi ŋu wain eŋgémboro sonoyó ŋu tunoqete.
REV 19:16 Kowe punu-punuyómo ko pekímo owé ka nakayáŋaró. Owé ŋuko ŋandiro: “Wiri yerete Uni soso ŋuro Wiri yerete Uni,
REV 19:17 Asa no sambo simó ka qenewe kosako kaŋero nú koreko sambowore pombomeyoteŋgo ŋuro kondé nekero ŋande yimiraró, “Ye maheya Anutu koro o ne-ne naru parámimo ŋano kopoyi!
REV 19:18 Ŋunde teya ye wiri yerete unindoro koweyemboro suŋgiye, ko kuma unindoro sopo-sopoyemboro suŋgiye, ko uni wimbuye kondé-kondé quro suŋgiye, ko hosi koro suŋgiyemboya uni hosi saŋano kunditeyoteŋgo ŋuro suŋgiye ŋu newaŋgo. Ko yeko uni soso quro koweyemboro suŋgiye ŋu newaŋgo, uni kina yoteŋgo ŋuya ko uni kumimboro kho simó yoteŋgo qu, ko uni owéye moré kini quya uni owéye moré qu, ye ŋu soso newaŋgo.”
REV 19:19 Ko no siku qare ŋuya noko koro wiri yerete uni ŋuya, eneŋo kuma uniye ŋuya kopoyuri ŋu yiyanowó. Koporo, uni hosiko kunditaró ŋuya kuma uniyó ŋuya kuma tato, yero iŋaŋgurí.
REV 19:20 Quko uni ŋundo siku qare ŋuya ye-ye uni kota ŋuya yore kondé yondowaró. Komo ye-ye uni kota ŋundo siku qare samakaŋowero quro o wimbí moré tero unipare kaná yiriní siku qare ŋuro rokó rero kapí-kapímboro potoruku te inaŋgurí. Asa uni hosiko kunditaró ŋundo irisa ŋu yore raŋoní yendé wondo tiwi salfa ŋuno qayote quno ŋuno uriyó.
REV 19:21 Ŋuno uri uni hosiko kunditaró ŋundo kuma uni meyowo ŋu suke parámi maŋgó moŋgo tunoqaró ŋuwore yuroní khumaŋgurí. Ŋunde tiqo, nú soso mahero suŋgiye nemukoyi qahuye tinditaró.
REV 20:1 Asa no sambo simó ka sambo roto umbuní qenenowó. Umburo meré piyimi horé ŋuro ki ŋu re toworo kandímboko utó kondé parámi ka ŋuya re towoyaró.
REV 20:2 Re toworo mesó parámi ŋu kondé towaró. Mesó ŋuko sire komo suki yora, owí muko, “Diapolos,” ŋuko “Satan” naŋge. Asa sambo simómbo utó kondémbo re kusiyoyoníyate uya kumima naru 1,000 ŋunde kini teweya.
REV 20:3 Kusiyoro re raŋoní uro meré piyimi horémo ŋuno uró. Ŋuno raŋoro meré koro maŋgó wisumuŋoro kondé kusiyoní enendo uni wini pitu ko kaná yerewero mepémo kini yate kumima naru 1,000 ŋu kini teweya. Ŋu kini tiníqota utó kondé ŋu orosoyiri naru tukuni ta uya mahe teweya.
REV 20:4 Asa no wiri yerete unindoro yakutí kumi qenenowó. Anutuko uni ŋu saŋano kunditeyaŋgurí ŋu wimbu yunoní unipare ronda yereyaŋgurí. Ko no unindoro kapoye qambu yiyanowó. Uni ŋundo Yesuko mande yaró ŋu yesoworo Anutu koro mandí rero kondé towoyaŋgurí. Ŋunde ti saŋgiríyembo puŋeye toŋi khumaŋgurí. Uni ŋundo siku qare ŋuya kapí-kapí ŋuya potoruku kama te inaŋgurí, ko rokóŋo umu-kembayemo ko kandeyemo kama raŋgurí. Asa uni ŋuko yoto-yoto pitu ko rero Kristo koyako unipare wiri yiriyate kumima naru 1,000 ŋunde kini teweya.
REV 20:5 (Uni khumowí meyowo ŋundo yoto-yoto pitu ko kama raŋgurí. Yate kumima naru 1,000 ŋu kini tiní otoqaŋgurí.) Asa uni ŋu koretero yoto-yoto pitu ko raŋgurí ŋuko uni tapu koŋgo pitu ko otoqowaŋgo ŋuro wini korete qu.
REV 20:6 Ŋu unipare meté horé ŋu koretero pitu ko otoqowaŋgo qundo meté horé yowaŋgo. Kindo khumowero irisayó qu, ŋundo sopo yerewero mepémo kini. Kini, enendo Anutu, Kristo koro o qa-qa unipare yotoro kumima naru 1,000 qunoko Kristo koya unipare wiri yerewaŋgo.
REV 20:7 Asa kumima naru 1,000 ŋu kini tiníqota kusi-kusi yayómboro makoyó kosoní Monimbuko roto toŋeweya.
REV 20:8 Toŋero, uni wini soso yorero kaná yiriní kuma parámi tewato, yero iŋowaŋgo. Ŋu wini ŋuko mira kasina-kasina yoteŋgo, Gok, Makok neko yereyoteto, ko qambuye muko parámi horé, sotama windi tapémo yote ŋundiro.
REV 20:9 Asa kuma uni ŋundo mira soso qu noŋgo mahero unipare meté horémboro huru-huru wuririyoro Anutuko yendé nuŋgurí iŋoyote ŋu wuririyaŋgurí. Ŋunde tiqo, kewá sambo koŋgo umburo kuma uni soso hamó yoqamukaró.
REV 20:10 Yoqamukoní Anutuko uni yesará yerero kaná yereró ŋu re raŋoní yendé wondo tiwi salfa ŋuno qayote quno ŋuno uró. Komo siku qare koya ye-ye uni kota ŋuya ŋuno uriyó. Asa kapusa ŋundo ŋuno kosa suwo suki-suki kowe surumí korowoyowaŋgo.
REV 20:11 Asa no wiri yerete unindoro yakutí sara-sara parámi ŋuya uni ŋuno kunditeyara ŋu qenenowó. Sambo koya noko koya qene sore tiri, asa ŋunde naŋge mepéye moré kini.
REV 20:12 Asa no uni khumowí mu yiyanowó, uni owéye moré ko uni owéye moré kini qu, soso ŋundo wiri yerete unindoro yakutímo amuno kaŋaŋgurí. Ŋuno kaŋi sokome kumi rosaraqaró, ko sokome meyowo ŋuya rosaraqaró. Meyowo ŋuko yoto-yoto koro sokome qu. Asa Anutuko uni khumowí soso ronda yerero oteteyemboro sokome quno nakayáŋaŋgurí ŋuro kimo yunaró.
REV 20:13 Ŋu naruko ŋuno windi enepa naŋge uni khumowí eneno yoteŋgo ŋu yorotoní otoqaŋgurí. Ko kindo khumowero koya uni khumowí ŋuro yendéye enepa naŋge uni khumowí eneno yoteŋgo ŋu yorotoní otoqaŋgurí. Ŋunde otoqoroqo oteteye sokome quno nakayáŋaŋgurí ŋuro kimo raŋgurí.
REV 20:14 Ŋunde tiqo, Anutuko kindo khumowero koya uni khumowí ŋuro yendéye ŋuya yore raŋoní yendé kewá parámi qayote quno ŋuno uriyó. Yendé kewá parámi ŋuno qayote ŋuko kindo khumowero irisayó qu.
REV 20:15 Ko dando owéye yoto-yoto koro sokomeko ŋuno kama nakayáŋaŋgurí quko, asa uni ŋu se raŋoní yendé kewá parámi ŋuno qayote quno ŋuno uŋgurí.
REV 21:1 Asa nondo sambo keta qu, noko keta qu, qenenowó. Dokoro sambo korete qu, noko korete qu, ŋu soso kini ta. Windi parámi ŋuya kini ta.
REV 21:2 Ko nondo yendé surumí ŋu, Yerusalem keta qu, ŋu qenenowó. Ŋuko pare ka kame tewero nakayá teyote ŋundiro naŋge Anutu rotoro sambo koŋgo umburó.
REV 21:3 Umbuní wiri yerete unindoro yakutí moŋgo maŋgo ka nekoní iŋanowó, “Qeni. Itakako Anutuko uniparetoya kunditero keweroyemo yoweya, ko eneŋo unipareyó yowaŋgo. Anutu eneŋombo eneya yoweya, ko ene Anutuye yoweya.
REV 21:4 Yotoro tendo sonoyó se rotoweya. Unipare kaŋuya kama khumowaŋgo, newonde surumí kama tewaŋgo, kama tendowaŋgo ko kowe surumí kama tewaŋgo. Dokoro o komo qu ŋu soso kini ta.”
REV 21:5 Asa uni yakutímo kunditeyaró ŋundo ŋande yaró, “Qeni. Nondo o soso rewe keta tunoqemukote.” Yero ŋande yaró, “Mande ŋa nakayáŋo, dokoro mande ŋako hamó horé, unipare soso meté iŋondutuwowero tewaŋgo.”
REV 21:6 Yero ŋande nimiraró, “O soso tunoqemuka! Noko A, o korete qu, noko Z, o weŋa qu. Uni ka sonondoro khumote quko, nondo meté yewe meré sono yoto-yotoyó moré ŋu tuwó neweya.
REV 21:7 Uni ka takaweya qundo o meté-meté ŋu riní eneŋo no Anutuyó yowe ene neneŋo simóne yoweya.
REV 21:8 Quko uni kumimbo soreyoteŋgo, ko kumimbo iŋondutu kama teyoteŋgo, ko kumimbo murí enesó-enesó piyimi mu howeyoteŋgo, ko kumimbo unipare yuri khumoyoteŋgo, ko kumimbo se simbururu teyoteŋgo, ko kumimbo rukusí teyoteŋgo, ko kumimbo anutu kota-kota potoruku te yunoyoteŋgo, ko uni soso mande kota-kota yeyoteŋgo qu, ŋu wini ŋuko yendé wondo tiwi salfa ŋuno qayote quno ŋuno uwaŋgo. Asa ŋuko kindo khumowero irisayó qu.”
REV 21:9 Asa sambo simó ka nono maheró. Ŋuko sambo simó kande saŋiyoro irisa ŋundo o piyimi horé weŋa quro kondó kande saŋiyoro irisa ŋunde qu towaŋgurí ŋuro qu ka. Mahero ŋande nimiraró, “Ke mahekata Sipsip Simómboro parí ŋu witú kerewe, itaka kame tete.”
REV 21:10 Ŋunde yero noriní iŋo-iŋone rohoréŋoro mira purí ka piru quno ŋuno orowó. Oro Yerusalem, yendé surumí ŋu Anutu rotoro sambo koŋgo umburó ŋu witú nereró.
REV 21:11 Anutu koro sine parámi ŋu yendé ŋuno tunoqaró. Hiyó muko wondo kekere ŋu jaspa ŋuro hiyó ŋundiro, glas kekere qu qembe naŋge.
REV 21:12 Asa yendé ŋuko hoŋgoyó parámi horé. Ko hoŋgo pawaŋomboro makoyó 12 yora. Sambo simó 12 qundo mako sumeyoro ŋuno kaŋeyaŋgurí. Ko Israel unindoro wini qu 12 ŋuko owéye mako kanata-kanata quno ŋuno yoraŋgurí.
REV 21:13 Asa hoŋgo kosa aretesina ŋuno makoyó kapusa yora. Ko taŋgí irisa-irisawore ŋuno makoyó kapusa-kapusa yora. Ko kosa utesina ŋuno makoyó kapusa yora.
REV 21:14 Asa hoŋgo ŋuko kandarama 12 ŋunde qundo kimanimo kondé samakaŋoyaŋgurí. Ko kandarama saŋano ŋuno Sipsip Simómboro asá yerewí uni 12 ŋuro owéye ŋuno yora.
REV 21:15 Sambo simó noya mande yeyaró ŋundo gol usú ka re towaró. Usú ŋuko yendé kembémboya makoyómboya hoŋgo pawaŋomboya rokóŋowero usú qu.
REV 21:16 Yendé kembé ŋuro hoŋgo pawaŋo parámi tero piruyó ŋuya papareyó ŋuya ene ŋunde na. Sambo simó ŋundo usúŋombo yendé ŋu rokóŋoní taŋgí kanata ŋuro rokó ŋuko rokó piru qu 12,000 ŋundiro, ko taŋgí nimí kini ŋuya suruŋo ŋuya rokó kanata naŋge.
REV 21:17 Ko hoŋgo pawa ŋuya rokóŋoní putimiŋo ŋuro rokó ŋuko rokó tukuni qu 144 ŋundiro. Rokó tukuni ŋuko unindoro kande sombémboro piruyó ŋundiro, ko sambo simó ŋundo rokó ŋu howaró.
REV 21:18 Anutuko hoŋgo pawa ŋu jaspa wondopo towaró, ko yendé kembé ŋu golpo naŋge towoní glas qembe hiyóqaró.
REV 21:19 Yendé kembé ŋuro kimanimo ŋuno wondo kate-kate kimoyó parámi mundo nakayáŋaró. Wondo korete ŋuko jaspa, irisayó ŋuko sapaia, kapusayó ŋuko aket, nimí kini ŋuko emeral,
REV 21:20 kandeka ŋuko sadonikis, kande saŋiyoro kanata ŋuko konilian, kande saŋiyoro irisayó ŋuko krisolait, kande saŋiyoro kapusayó ŋuko baril, kande saŋiyoro nimí kini ŋuko topas, kande irisayó ŋuko krisopres, khe pusirí kanata ŋuko haiasin, ko khe pusirí irisayó ŋuko ametis.
REV 21:21 Asa mako 12 ŋuko wondo sara-sara kimoyó parámi mundo towaró. Mako kako wondo sara-sara ene ŋunde qundo naŋge towaró. Yendé kembé keweroko ŋuno khe ŋuko golpo naŋge, ko glas ŋunde qembe hiyó naŋge.
REV 21:22 Yendé kembémo ŋuno Ya Surumí ka ŋuno kama qenenowó. Dokoro Uni Parámi, Anutu Wimbí Soso ŋuya Sipsip Simómboya, ŋu irisa ŋundo Ya Surumí ŋunde tunoqariyó.
REV 21:23 Ko ŋu yendémo ŋuno kosa koya kombo koya hiyó kama raŋoyari. Dokoro Anutu koro sine parámi ŋundo yendé ŋu hiyó inoyaró, ko Sipsip Simómbo suru qembe hiyóqaró.
REV 21:24 Uni wini soso ŋundo yendé kembé ŋuro hiyómo naŋge uya mahe teyowaŋgo. Ko noko koro wiri yerete uni ŋundo oye meté-meté mu siyoro ŋuno mahewaŋgo.
REV 21:25 Naru kano hoŋgo pawa ŋuro makoyó kama tuŋowaŋgo, dokoro huriri ka yendé kembémo ŋuno kama maheweya.
REV 21:26 Uni wini soso koro oye meté-meté mu ko owéye meté ŋu se ŋuro quroko owaŋgo.
REV 21:27 Quko o pusúmbe ma uni ka o murí enesó-enesó piyimi mu teyoteŋgope ma uni mande kota yeyoteŋgo, ŋunde quko ŋuro quroko kama owaŋgo ŋu. Kini horé. Sipsip Simómbo kumi owéye yoto-yoto koro sokomeko nakayáŋaró, asa ŋu unipare ŋundo naŋgeko ŋuro quroko owaŋgo.
REV 22:1 Asa sambo simó ŋundo yoto-yoto yunowero sono qu, sono glas qembe hiyóqaró ŋu witú nereró. Sono ŋuko Anutu koya Sipsip Simómboya wiri yerete unindoro yakutí moŋgo umburo
REV 22:2 uro yendé kembé keweroko ŋuno khe parámi ŋu howero uyaró. Ko sono ŋuro sume-sumeyoro kewá yoto-yoto yunowero qu ŋuno yora. Asa kewá ŋuko kombo rokóŋoro eŋgé teyara, ko komiri ŋundo meté uni wini soso roŋgaru yiriní meté tewaŋgo qu.
REV 22:3 O takuni unipare saŋayemo kaŋuya kama yoweya. Anutu koya Sipsip Simómboya wiri yerete unindoro yakutíyari muko ŋuno yori kho simóŋomboko ŋuro khoyó teyowaŋgo.
REV 22:4 Ŋunde tero eneŋo umu-kembé qeni umu-kembayemo eneŋo owí nakayáŋoweya.
REV 22:5 Ŋunde tiní huriri kaŋuya ŋuno kama maheweya, ko suru koro hiyó ko kosa koro hiyó ŋu kaŋuya kho kama tewari. Kini. Anutu, Uni Parámimboko hiyó unipare yunoweya. Ŋunde tiní naru suki-suki wiri yereyowaŋgo.
REV 22:6 Asa sambo simó ŋundo ŋande nimiraró, “Mande ŋako hamó naŋge, unipare meté iŋondutuwowaŋgo. Uni Parámi ŋu, Anutu, ŋundo ye-ye unindoro yuqaye okokowoní otoqoro ene mande yesowo yeyoteŋgo. Enendo sambo simóŋo asáŋoní umburo ene kho uniyó, witú yereweka o ŋu waka ta tunoqiní, yero iŋaró.
REV 22:7 “Iŋoyi. No waka ta mahewano! Unipare dani kato ye-ye unindoro mande qu sokomeko yote ŋa iŋo howeyote quko meté horé yowaŋgo.”
REV 22:8 No Jon, nondo mande ŋa soso iŋoro o soso ŋu qenenowó. Asa ŋunde tero no sambo simó ŋundo o witú nereró ŋuro potoruku te inowero quro khímo rokaráŋanowó.
REV 22:9 Quko ŋande nimiraró, “Ŋu ma tewero!” yaró. “Noko kho simó naŋge, keya, topokepoya, ye-ye unindoya uni soso mande sokomeko ŋano yote qu howeyoteŋgo quya, nore soso ŋunde naŋge. Anutu naŋge potoruku te inoyoto qembe.”
REV 22:10 Yero ŋande nimiraró, “Ye-ye mande ŋako sokomeko yote, ŋu ma tapuŋowero. Kini. Anutuko o ŋu tewero qu, ŋu kutaqemo teweya.
REV 22:11 Unipare o piyimi teyoteŋgo qu, asa o piyimi ŋu naŋge watí teyuri qembe. Ko unipare o murí enesó-enesó piyimi teyoteŋgo qu, asa o murí enesó-enesó piyimi ŋu naŋge watí teyuri qembe. Ko unipare roneneŋowí, asa o roneneŋowí mu naŋge watí teyuri qembe. Ko unipare meté horé mu, asa o meté horé mu naŋge watí teyuri qembe.”
REV 22:12 “Iŋoyi. No waka ta mahewano. Unipare kimo yunowero ŋu re mahewano. Uni kanata-kanatako otete teyaŋgurí ŋuro mepé tewero mahewano.
REV 22:13 Noko A, o korete qu; noko Z, o weŋa qu. Nondo na o soso ŋuro hurí tanowó, ko nondo na o soso rewe kini teweya.
REV 22:14 “Unipare kowe punu-punuye sonowoyuri sara teyote ŋundo naŋge meté horé yowaŋgo. Ŋunde sonoworo meté yendé ŋuno owaŋgo ko yoto-yoto koro kewá ŋuro eŋgé siyoyi.
REV 22:15 Unipare otete piyimi horé teyoteŋgo, rukusí teyoteŋgo, se simbururu teyoteŋgo, unipare yuri khumoyoteŋgo, anutu kota-kota potoruku te yunoyoteŋgo, mande kota iŋoro ŋu naŋge yeyoteŋgo, ŋu unipare ŋundo Anutu koro yendé sumeyo yorowaŋgo.
REV 22:16 “No Yesu, nondo sambo simóne rewe yeno uro mande ŋa ye Anutu koro huru-huruyó ŋu re yuna. Nondo naŋge Dewit koro Sisani ko Dewit koro Sowe qu. No Tutu Kumuní parámi hiyóqeyote ŋunde yoteno.”
REV 22:17 Asa Yuqa Surumímboya Sipsip Simó ŋuro parímboya ŋande yetiri, “Ke mahe.” Uni soso mande ŋa iŋoteŋgo, ye ŋuya ŋande yi qembe, “Ke mahe.” Dani uni kato sono koro khumoyote, ŋu meté mahiní. Eneŋombo yoto-yoto koro sono ŋu kimoyó moré kini qu ŋu reweya.
REV 22:18 “Uni soso ye-ye mande sokomeko yote ŋa iŋoyoteŋgo, nondo mande kondé re ye yunoweka iŋoyi. Ko uni kato mande ka enesó mu re ŋa mandeko ŋano soweyote tiníqo, asa ŋu o piyimi horé. O piyimi sokomeko ŋuro yaró, ŋu Anutuko uni ŋu saŋano reweya.
REV 22:19 Ko yate uni ka ye-ye mande sokomeko yote ŋa noŋgo mande ka se rotowaŋgo tiníqo, ŋu piyimi horé. Ŋunde tiní Anutuko kusiyoní yoto-yoto koro kewáko ŋuno eŋgé kama reweya, ko yendé kembé surumímo kama oweya. Kewá ŋuya yendé ŋuya ŋuro sokome ŋano qunoko nakayáŋaró.”
REV 22:20 Uni ŋundo o soso ŋaro yesowote, itaka ene yete, “Iyo, no waka ta mahewano.” Ŋu hamó. Yesu, Uni Parámi, ke mahe.
REV 22:21 Uni Parámi Yesu koro samaka-samaka tuwó ye soso yeno yoweya.
