MAT 1:1 Ña̱ yóꞌo kúú tuti noo̱ tándaa yíko̱ kuu̱ ndidaá ña̱yuu ni̱ sa̱ kuu na̱ veꞌe Jesucristo, na̱ ni̱ kii tein na̱ veꞌe rey David, ta rey David ni̱ kii tein na̱ veꞌe Abraham.
MAT 1:2 Chi̱ de̱ꞌe Abraham ñoó ni̱ sa̱ kuu Isaac, ta de̱ꞌe Isaac ni̱ sa̱ kuu Jacob, ta de̱ꞌe Jacob ni̱ sa̱ kuu Judá xíꞌín dao ka̱ ñani ra̱.
MAT 1:3 Ta de̱ꞌe Judá xíꞌín iin ñáꞌa̱ naní Tamar ni̱ sa̱ kuu Fares xíꞌín Zara, ta de̱ꞌe Fares ni̱ sa̱ kuu Esrom, ta de̱ꞌe Esrom ni̱ sa̱ kuu Aram,
MAT 1:4 ta de̱ꞌe Aram ni̱ sa̱ kuu Aminadab, ta de̱ꞌe Aminadab ni̱ sa̱ kuu Naasón, ta de̱ꞌe Naasón ni̱ sa̱ kuu Salmón,
MAT 1:5 ta de̱ꞌe Salmón xíꞌín Rahab ni̱ sa̱ kuu Booz, ta de̱ꞌe Booz xíꞌín Rut ni̱ sa̱ kuu Obed, ta de̱ꞌe Obed ni̱ sa̱ kuu Isaí.
MAT 1:6 Ta de̱ꞌe Isaí ni̱ sa̱ kuu David, na̱ ni̱ sa̱ kuu rey no̱ó na̱ Israel, ta de̱ꞌe rey David ni̱ sa̱ kuu Salomón, ta naná Salomón ni̱ sa̱ kuu ñadiꞌí Urías.
MAT 1:7 Ta de̱ꞌe Salomón ni̱ sa̱ kuu Roboam, ta de̱ꞌe Roboam ni̱ sa̱ kuu Abías, ta de̱ꞌe Abías ni̱ sa̱ kuu Asa,
MAT 1:8 ta de̱ꞌe Asa ni̱ sa̱ kuu Josafat, ta de̱ꞌe Josafat ni̱ sa̱ kuu Joram, ta de̱ꞌe Joram ni̱ sa̱ kuu Uzías,
MAT 1:9 ta de̱ꞌe Uzías ni̱ sa̱ kuu Jotam, ta de̱ꞌe Jotam ni̱ sa̱ kuu Acaz, ta de̱ꞌe Acaz ni̱ sa̱ kuu Ezequías,
MAT 1:10 ta de̱ꞌe Ezequías ni̱ sa̱ kuu Manasés, ta de̱ꞌe Manasés ni̱ sa̱ kuu Amón, ta de̱ꞌe Amón ni̱ sa̱ kuu Josías,
MAT 1:11 ta de̱ꞌe Josías ni̱ sa̱ kuu Jeconías xíꞌín dao ka̱ ñani ra̱ tá tiempo ni̱ kue̱i na̱ ñoo Israel noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ ñoo Babilonia.
MAT 1:12 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kue̱i na̱ Israel ti̱xi ndáꞌa̱ ta̱ Babilonia, dá ni̱ sa̱ io iin de̱ꞌe Jeconías ñoó, ta ni̱ sa̱ naní rá Salatiel, ta de̱ꞌe Salatiel ni̱ sa̱ kuu Zorobabel,
MAT 1:13 ta de̱ꞌe Zorobabel ni̱ sa̱ kuu Abiud, ta de̱ꞌe Abiud ni̱ sa̱ kuu Eliaquim, ta de̱ꞌe Eliaquim ni̱ sa̱ kuu Azor,
MAT 1:14 ta de̱ꞌe Azor ni̱ sa̱ kuu Sadoc, ta de̱ꞌe Sadoc ni̱ sa̱ kuu Aquim, ta de̱ꞌe Aquim ni̱ sa̱ kuu Eliud,
MAT 1:15 ta de̱ꞌe Eliud ni̱ sa̱ kuu Eleazar, ta de̱ꞌe Eleazar ni̱ sa̱ kuu Matán, ta de̱ꞌe Matán ni̱ sa̱ kuu Jacob,
MAT 1:16 ta de̱ꞌe Jacob ni̱ sa̱ kuu José, ta José ni̱ sa̱ kuu yíi̱ María, ta de̱ꞌe María kúú Jesús, na̱ kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá.
MAT 1:17 Noo̱ ndidaá na̱ sáꞌano yóꞌo, kándaa̱ inio̱ ña̱ nda̱ Abraham, ta nda̱ David ni̱ sa̱ kuu na uxi̱ komi̱ na̱ sáꞌano. Ta nda̱ David, ta nda̱ tiempo ni̱ kue̱i na̱ Israel ti̱xi ndáꞌa̱ ta̱ Babilonia, ni̱ sa̱ kuu na uxi̱ komi̱ ka̱ na̱ sáꞌano. Ta nda̱ tiempo ni̱ kue̱i na̱ ñoo Israel ti̱xi ndáꞌa̱ na̱ ñoo Babilonia, ta nda̱ tiempo Cristo ni̱ sa̱ kuu tuku na uxi̱ komi̱ na̱ sáꞌano.
MAT 1:18 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ kaki Jesús: María, ta kakuu naná Jesús, sa̱ ni̱ xi̱ꞌo va xi to̱ꞌon xi noo̱ José ña̱ tandaꞌa̱ xí xíꞌín rá. Tído tá ko̱ ñáꞌa̱ nakiꞌin táꞌan na kandei na, kúú ni̱ tu̱u va María ñóꞌo de̱ꞌe xi, chi̱ Espíritu ii̱ Ndios ni̱ xi̱ꞌo ña̱ ndato yóꞌo noo̱ xí.
MAT 1:19 Ta José naní ta̱a kakuu yíi̱ xí, ta sa̱ꞌá ña̱ kúú rá iin ta̱a ndaa̱, ta ko̱ kóni̱ ra̱ chinaní kini ñaá rá, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ na̱kani ini ra̱ ña̱ dión oon va dánkoo ñaá rá.
MAT 1:20 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌi ini ra̱ ña̱ dión kee ra, ta kúú ni̱ naꞌa̱ noo̱ iin ángel ni̱ kixi noo̱ satoꞌo yo̱ Ndios noo̱ rá ti̱xi sa̱ni. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―José, na̱ veꞌe David, o̱ sa̱ nákani kuáchi̱ ino̱n kiꞌón María kakuu ñadiꞌóo̱n, dá chi̱ mií Espíritu ii̱ Ndios ni̱ xi̱ꞌo ña̱ꞌa ndato yóꞌo noo̱ xí, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ tu̱u xi ñóꞌo de̱ꞌe xi.
MAT 1:21 Ta dákáki xi iin tayií lóꞌo̱, ta chinanón xi̱ Jesús, dá chi̱ ta yóꞌo dáka̱ki na̱ ñoo xi̱ no̱ó kua̱chi kée na ―kaá na̱.
MAT 1:22 Ta ndidaá ña̱ yóꞌo ni̱ kuu, dá ni̱ xi̱nko̱o noo̱ ni̱ kaꞌa̱n Ndios xíꞌín profeta, táꞌa̱n na̱ sa̱ ka̱sto̱ꞌon xíꞌín ña̱yuu to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n mií Ndios xíꞌín ná, chi̱ diꞌa ni̱ kaa na̱:
MAT 1:23 Miía̱n tu̱u iin tadiꞌí tákí kañoꞌo de̱ꞌe xi. Ta chinaní ná xi̱ Emanuel. To̱ꞌon yóꞌo kóni̱ kaa: Ió Ndios xíꞌín yó.
MAT 1:24 Tá ni̱ ndoto va José, kúú ni̱ kee ra choon ni̱ saꞌanda ángel ñoó. Ta kúú ni̱ ta̱ndáꞌa̱ vá rá xíꞌín xí.
MAT 1:25 Tído ko̱ ní nákiꞌin táꞌan taꞌon na kudi̱ nduú na̱ xía̱n nani ni̱ sa̱ ñoꞌo taleé ñoó. Tá ni̱ kaki xi, dá ni̱ chi̱naní ñaá ná Jesús.
MAT 2:1 Ta ni̱ kaki Jesús ñoo Belén, ña̱ nákaa̱ chí kuendá Judea, ta daá nákaa̱ Herodes kúú rá rey chí kuendá Judea. Dá ni̱ ka̱sáa̱ dao ta̱ ndi̱chí ñoo Jerusalén, ta ni̱ kii ra chí noo̱ xíno ndi̱ndii.
MAT 2:2 Ta ni̱ nda̱to̱ꞌón rá na̱ ñoo Jerusalén, ta kaá ra̱: ―¿Ndeí ió na̱ kúú rey no̱ó na̱ Israel, na̱ ni̱ kaki ñoó? Dá chi̱ nda̱ ñoo ndu̱ ñoó ni̱ xini ndu̱ ni̱ xi̱nko̱o iin ti̱ñoo̱ sa̱á, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱ndaa̱ ini ndu̱ ña̱ ni̱ kaki na, ta ve̱i ndu kandaño̱ꞌo ndu na̱ ―kaá ra̱.
MAT 2:3 Tá ni̱ niꞌi̱ tóꞌon rey Herodes, ta kúú ni̱ naá vá ini ra̱, ta dión taꞌani ni̱ ndoꞌo ndidaá na̱ ñoo Jerusalén.
MAT 2:4 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kana Herodes ndidaá kúú ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱, xíꞌín ta̱ dánaꞌa̱ ley Moisés, ta ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá: ―¿Ndeí kaki na̱ kakuu Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá?
MAT 2:5 Dá ni̱ kaa ta̱a ñoó xíꞌín rá: ―Kaki na ñoo Belén, ña̱ nákaa̱ kuendá Judea yóꞌo, dá chi̱ diꞌa ni̱ taa iin profeta ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Ndios xíꞌín ná:
MAT 2:6 Ñoo Belén, ña̱ nákaa̱ kuendá Judá, kandaya̱ꞌi cháá ka̱ yo̱ꞌó noo̱ dao ka̱ ñoo ñóꞌo kuendá Judá, dá chi̱ xaa̱n kaki iin ra̱ katiin ndaa na̱ ñoo Israel, na̱ kúú ñooi̱, ta dándáki ñaá rá, kaá Ndios xíꞌín profeta na̱ ―kaá ra̱.
MAT 2:7 Dá ni̱ kana de̱ꞌé rey Herodes ta̱a ndi̱chí ñoó, dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ndichí ñaá rá ndá kuu̱ kúú mií mií kuu̱ ni̱ xi̱nko̱o ti̱ñoo̱ ñoó.
MAT 2:8 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ ta̱ndaꞌá ñaá Herodes kuaꞌa̱n ra̱ ñoo Belén, ta kaá ra̱ xíꞌín rá: ―Kuaꞌán ndo̱ ñoó ndato̱ꞌón va̱ꞌa ndó ndeí ió tayií ñoó. Tá ni̱ na̱níꞌi̱ ndo̱ xí, dá naki̱ꞌo ndó kuendá noo̱í, dá ná koꞌo̱n taꞌani yuꞌu̱ kandaño̱ꞌi xi̱ ―kaá ra̱.
MAT 2:9 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n Herodes dión, dá ni̱ ka̱nkuei ta̱a ñoó kuaꞌa̱n ra̱. Ta ti̱ñoo̱, kirí ni̱ xini ra̱ nda̱ ñoo mií rá ñoó xíonoo rí kuaꞌa̱n ri̱ noo̱ rá. Ta ni̱ saa̱ ri̱ ni̱ sa̱ tuu rí dini̱ véꞌe noo̱ ió tayií ñoó.
MAT 2:10 Tá ni̱ xini ra̱ ni̱ sa̱ tuu rí, kúú ni̱ kadii̱ nda̱ꞌo iní ra̱.
MAT 2:11 Dá ni̱ ku̱ꞌu ra veꞌe ñoó. Dá ni̱ xini ra̱ xí xíꞌín María, naná xi̱. Dá ni̱ sa̱ kui̱ta xi̱tí rá noo̱ xí, ta ni̱ sa̱ ndaño̱ꞌo ñaá rá. Dá ni̱ sonó rá yúꞌu̱ sato̱ noo̱ ñóꞌo ña̱ va̱ꞌa, dá ni̱ taó rá ña̱ ni̱ doko̱ rá noo̱ xí. Ta ñoó kúú oro, xíꞌín du̱sa támi sáꞌa̱n, xíꞌín sití támi sáꞌa̱n naní mirra.
MAT 2:12 Tído ti̱xi sa̱ni ni̱ kaꞌa̱n Ndios xíꞌín rá ña̱ ná dáꞌa ni nandió kuéi ra noo̱ Herodes. Sa̱ꞌá ño̱ó iin ka̱ va íchi̱ ni̱ na̱ndió kuéi ra kuaꞌa̱n nóꞌo̱ rá.
MAT 2:13 Tá ni̱ ya̱ꞌa ta̱a ñoó kuaꞌa̱n ra̱, dá ni̱ kaꞌa̱n iin ángel ni̱ kii noo̱ satoꞌo yo̱ Ndios xíꞌín José ti̱xi sa̱ni, dá kaá na̱: ―Ndako̱o yoꞌó, ta kiꞌin taleé xaa̱n xíꞌín naná xi̱, ta kuino kíi̱ kuaꞌán Egipto, ta ñoó kandei ndó nda̱ ná kasto̱ꞌon tukui xíꞌín ndó, dá chi̱ kasáꞌá rey Herodes nándukú rá taleé xaa̱n kaꞌání rá ―kaá na̱.
MAT 2:14 Dá ni̱ ndoto José, ta sa̱kuaá kuu̱ dáá ñóó ni̱ kiꞌin ra taleé ñoó xíꞌín naná xi̱, dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱ Egipto.
MAT 2:15 Ta ñoó ni̱ sa̱ ndei na nda̱ ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ ni̱ xiꞌi̱ Herodes. Dión, dá ni̱ xi̱nko̱o to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n Ndios xíꞌín profeta na̱: “Nda̱ ñoo Egipto ni̱ na̱kanai de̱ꞌi ve̱i xi.”
MAT 2:16 Tá ni̱ ka̱ndaa̱ iní Herodes ña̱ ni̱ da̱nda̱ꞌí ñaá ta̱ ndi̱chí ñoó, kúú ni̱ xido̱ nda̱ꞌo ini ra̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ saꞌanda ra̱ choon ña̱ ná kuu ndidaá takuálí yíí ko̱ ñáꞌa̱ xi̱no uu̱ kuia̱ ndéi ñoo Belén xíꞌín ndidaá takuálí yíí ndéi ñoo kuálí ñóꞌo noo̱ kúú kuendá Belén ñoó, chi̱ sa̱ kuaꞌa̱n xi̱nko̱o uu̱ kuia̱ ni̱ xini ta̱ ndi̱chí ñoó ni̱ xi̱no ti̱ñoo̱.
MAT 2:17 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee ra dión, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ xi̱nko̱o no̱ó ni̱ kaꞌa̱n profeta Jeremías:
MAT 2:18 Tái̱ káyuꞌú na̱ ñáꞌa̱ ndéi ñoo Ramá. Ni̱ꞌi nda̱ꞌo sá kíán, ta ndaꞌí tánaán xíꞌín ndirá noo̱a̱n. Ta ndéíꞌi̱ Raquel saꞌa̱ de̱ꞌán, ta ko̱ ku̱ú taꞌon natiián ta̱ndeé iní, chi̱ ni̱ xiꞌi̱ ndiꞌi xi.
MAT 2:19 Tá ni̱ xiꞌi̱ Herodes, dá ni̱ naꞌa̱ noo̱ túku iin ángel ni̱ kii noo̱ satoꞌo yo̱ Ndios noo̱ José ti̱xi sa̱ni noo̱ ió ra̱ ñoo Egipto,
MAT 2:20 dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Ndako̱o, ta kuaka tayií lóꞌo̱ xaa̱n xíꞌín naná xi̱, ta nandió kuéi ndó kuaꞌán nóꞌo̱ ndo̱ Israel, dá chi̱ sa̱ ni̱ xiꞌi̱ ndiꞌi va ta̱a, ra̱ ndúkú tayií lóꞌo̱ xaa̱n kaꞌání rá ―kaá na̱.
MAT 2:21 Dá ni̱ nda̱ko̱o ra, dá ni̱ na̱kuaka ra tayií lóꞌo̱ ñoó xíꞌín naná xi̱, dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n nóꞌo̱ ná ñoo Israel.
MAT 2:22 Tído ni̱ niꞌi̱ tóꞌon na ña̱ Arquelao ni̱ na̱kuíi̱n noo̱ tatá ra̱ rey Herodes dándáki ra kuendá Judea, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ yu̱ꞌú na̱ koꞌo̱n na̱ kandei na ñoó. Tído ni̱ ka̱sto̱ꞌon tuku Ndios ti̱xi sa̱ni xíꞌín José ña̱ ná koꞌo̱n na̱ chí kuendá Galilea kandei na.
MAT 2:23 Dá ni̱ saa̱ na̱ ñoo Nazaret, ña̱ nákaa̱ chí kuendá Galilea, ta ñoó ni̱ sa̱ ndei na. Dión, dá ni̱ xi̱nko̱o no̱ó ni̱ kaꞌa̱n profeta ña̱ kananí xí ta̱ ñoo Nazaret.
MAT 3:1 Tein tiempo daá ñóó, dá ni̱ ka̱sáꞌá Juan, na̱ dákodo̱ ndúta̱ ña̱yuu, dánaꞌa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu noo̱ kúú yukú i̱chí chí kuendá Judea,
MAT 3:2 ta kaá na̱ xíꞌín ná: ―Nandikó iní ndo̱ sa̱ꞌá kua̱chi kée ndó, chi̱ sa̱ ni̱ ku̱yati va kuu̱ ña̱ ndu̱ꞌu ña̱yuu ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios dándáki ñaá ná.
MAT 3:3 Ta saꞌa̱ mií Juan yóꞌo ni̱ kaꞌa̱n profeta Isaías tá sa̱ naꞌá, chi̱ diꞌa ni̱ kaa na̱: Kayuꞌú iin ta̱a noo̱ kúú yukú i̱chí, ta kaa ra̱: “Kandei nduu ndo̱ natiin ndó satoꞌo yo̱ Ndios, ta ná konó ndó iin ichí ndaa̱ noo̱ ná”, kaá na̱.
MAT 3:4 Ta dáꞌo̱n ni̱ sa̱ ndixi Juan ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín ídi̱ camello. Ta iin cincho ñíi̱ ni̱ kao̱ noo nákaa̱ ti̱xi na. Ta sa̱ seí ná ti̱ka xíꞌín ndu̱dí yukú.
MAT 3:5 Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ndéi ñoo Jerusalén xíꞌín na̱ ndéi dao ka̱ ñoo ñóꞌo chí kuendá Judea xíꞌín na̱ ndéi ñoo ñóꞌo yati yu̱ta Jordán ñoó sa̱ kii noo̱ nákaa̱ Juan.
MAT 3:6 Ta sa̱ naꞌo̱ na̱ kua̱chi na̱ noo̱ Ndios, ta kúú sa̱ da̱kódo̱ ndúta̱ ñaá Juan ini yu̱ta naní Jordán.
MAT 3:7 Tá ni̱ xini Juan ña̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ta̱ fariseo xíꞌín ta̱ saduceo ve̱i taꞌani kodo̱ ndúta̱ rá noo̱ ná, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―¡Ndoꞌó kúú tata de̱ꞌe koo̱! ¿Ndá yoo kaá daá xíꞌín ndoꞌó ña̱ dión oon ni ka̱ki ndó no̱ó ña̱ xído̱ ini Ndios, ña̱ ve̱i dándóꞌo naní nío̱ ndo̱?
MAT 3:8 Koo ini ndo̱ kee ndó ña̱ va̱ꞌa, ña̱ náꞌa̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ kuiti ni̱ na̱ndikó iní ndo̱ saꞌa̱ kua̱chi kée ndó.
MAT 3:9 Ta ná dáꞌa ni kaꞌán ndó ña̱ sa̱ꞌá ña̱ kúú ndó na̱ veꞌe Abraham, sa̱ꞌá ño̱ó ka̱ki ndó. Dá chi̱ miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ kuu va ndee Ndios yuu̱ ndéi yóꞌo kakuuan na̱ veꞌe Abraham.
MAT 3:10 Ta kanaꞌá taꞌani ndó ña̱ sa̱ ió nduu va hacha kaꞌandaa̱n yo̱ꞌo yíto̱, sa̱ꞌá ño̱ó ndi ndáa mií vá yíto̱ ko̱ xíꞌo kui̱ꞌi va̱ꞌa, yiróón kúú rá taꞌa̱nda̱, dá ke̱e ra kei̱ ra̱ noo̱ kéi̱ ñóꞌo̱.
MAT 3:11 ’Miía̱n ndaa̱ kíán dákodo̱ ndúta̱í ndo̱ꞌó ini ta̱kui̱í, chi̱ ni̱ na̱ndikó iní ndo̱ sa̱ꞌá kua̱chi kée ndó. Tído sata̱ yúꞌu̱ ve̱i iin na̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ o̱ du̱ú yuꞌu̱, ta ni ko̱ káni víán taó yuꞌu̱ ndisa̱ ná, chi̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ na̱ o̱ du̱ú yuꞌu̱. Ta no̱ón kúú na̱ dákodo̱ ndúta̱ ndo̱ꞌó xíꞌín Espíritu ii̱ Ndios, xíꞌín ñoꞌó ita̱.
MAT 3:12 Ta no̱ón kúú táto̱ꞌon iin ta̱a tánee iin ña̱ꞌa ndáꞌa̱ ná dáxi̱xi na tirió xíꞌín tachi̱. Ta ki̱ꞌo dión taó xóo na noni̱ tirió tein xe̱ꞌán. Ta nataán va̱ꞌa naa̱n ini yáka̱ ná, ta xe̱ꞌán ñoó chiñóꞌo̱ na̱ xíꞌín ñóꞌo̱ kéi̱, ña̱ ni iin kuu̱ o̱ ndáꞌo̱ ―kaá Juan.
MAT 3:13 Ta kúú ni̱ keta Jesús chí kuendá Galilea ve̱i na̱ yu̱ta Jordán noo̱ nákaa̱ Juan, dá dákodo̱ ndúta̱ ñaá ná.
MAT 3:14 Tído ko̱ xi̱ín taꞌon Juan dákodo̱ ndúta̱ ñaá ná, chi̱ kaá na̱: ―Yuꞌu̱ diꞌa va xínñóꞌó kodo̱ ndúta̱ kee mií ní. Ta, ¿ndiva̱ꞌa ve̱i diꞌa ní noo̱ yúꞌu̱ ña̱ dákodo̱ ndúta̱í mií ní?
MAT 3:15 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ná: ―Joon ní kaao̱n, dá chi̱ kánian kee yó ndidaá choon saꞌándá Ndios ―kaá na̱. Dá ni̱ xino̱ ini Juan dákodo̱ ndúta̱ ñaá ná.
MAT 3:16 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ sodo̱ ndúta̱ Jesús, dá ni̱ na̱kuíi̱n ndichi na̱ ini ta̱kui̱í ñoó. Kúú mií dáá ni̱ nonó induú. Dá ni̱ xini na̱ Espíritu ii̱ Ndios ni̱ na̱xino̱ na̱ sata̱ Jesús, ta káa na táto̱ꞌon káa iin paloma.
MAT 3:17 Ta nda̱ induú tái̱ ni̱ kaꞌa̱n Ndios xíꞌín Jesús: ―Yoꞌó kúú de̱ꞌe mani̱ yuꞌu̱, ta nátaꞌan nda̱ꞌo inii̱ xiníi̱ yo̱ꞌó ―kaá na̱.
MAT 4:1 Dá ni̱ kee Espíritu ii̱ Ndios ndáka na Jesús kuaꞌa̱n na̱ dini̱ yúku̱ i̱chí, dá korndodó ñaá ña̱ uꞌu̱.
MAT 4:2 Ta ni̱ sa̱ neꞌe ii̱ ná uu̱ diko kuu̱, uu̱ diko ñoó, ta ni iin ña̱ꞌa ko̱ ní seí na̱. Ta ni̱ ndiꞌi, dá ndaꞌí ni̱ ka̱sáꞌá kuíko na.
MAT 4:3 Ta kúú ni̱ ka̱sáa̱ ña̱ uꞌu̱, ña̱ xírndodó ñaá, noo̱ ná. Dá ni̱ kaaa̱n xíꞌín ná: ―Tá miía̱n ndaa̱ ndisa de̱ꞌe Ndios kúú ní, dá kía̱n kaꞌanda ní choon no̱ó yuu̱ xaa̱n, dá ná nduuan pan kaxí ní.
MAT 4:4 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌán: ―Diꞌa va kaá tuti ii̱ Ndios: “O̱ du̱ú ta̱ꞌón tóꞌón pan xínñóꞌó ña̱yuu keí ná, dá kataki na̱. Diꞌa to̱ꞌon Ndios taꞌani xínñóꞌó ná kueídóꞌo na, dá kataki ndisa na” ―kaá Jesús.
MAT 4:5 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ kee ña̱ uꞌu̱ ndáka ñaáán kuaꞌa̱n ñoo Jerusalén, ña̱ kúú ñoo Ndios. Dá ni̱ da̱káa ñaáán noo̱ dikó cháá ka̱ dini̱ veꞌe ño̱ꞌo káꞌano íin ñoó.
MAT 4:6 Dá ni̱ kaaa̱n xíꞌín ná: ―Tá miía̱n ndaa̱ ndisa de̱ꞌe Ndios kúú ní, dá kía̱n dánkao ní mií ní nda̱ no̱ñóꞌo̱ káa, chi̱ diꞌa kaá tuti ii̱ Ndios: Kaꞌanda Ndios choon noo̱ ángel ná saa̱ na̱ kandaa na̱ yo̱ꞌó. Ta kuita nduu na̱ xíꞌín ndáꞌa̱ ná natiin na yo̱ꞌó, dá kía̱n ná o̱ tákueꞌe̱ sa̱ꞌo̱n kee yuu̱.
MAT 4:7 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌán: ―Ta diꞌa taꞌani kaá tuti ii̱ Ndios: “O̱ sa̱ kórndodó ndó Ndios, na̱ kúú satoꞌo ndo̱” ―kaá na̱.
MAT 4:8 Dá ni̱ kee tukuan ndáka ñaáán kuaꞌa̱n nda̱ dini̱ iin yúku̱ dikó nda̱ꞌo. Dá ni̱ da̱náꞌa̱n ndidaá kúú ñoo ñóꞌo iin níí kúú ñayuú noo̱ ná, xíꞌín ndidaá táꞌa̱n ña̱ ndato dándákian.
MAT 4:9 Dá ni̱ kaaa̱n xíꞌín ná: ―Ió yuꞌu̱ ña̱ naki̱ꞌoi ndidaá ña̱ káa noo̱ ní tá ná nakuii̱n xi̱tí ní no̱ói̱, ta kandaño̱ꞌo ní yuꞌu̱.
MAT 4:10 Dá ni̱ kaa Jesús: ―Kuya̱ꞌa kuaꞌán noo̱í, ña̱ uꞌu̱, chi̱ diꞌa va kaá tuti ii̱ Ndios: “Koo ini ndo̱ kandaño̱ꞌo ndó iin tóꞌón dini̱ Ndios, na̱ kúú satoꞌo ndo̱, ta sa̱va̱ꞌa noo̱ iin tóꞌón míí ná koni kuáchí ndó” ―kaá na̱ xíꞌán.
MAT 4:11 Dá ni̱ ke̱xoo ña̱ uꞌu̱ kuaꞌa̱n. Dá ni̱ ka̱sáa̱ ángel ni̱ chi̱ndeé ná Jesús.
MAT 4:12 Tá ni̱ niꞌi̱ tóꞌon Jesús ña̱ nákaa̱ Juan veꞌe ka̱a, dá ni̱ na̱ndió ko̱o na chí kuendá Galilea.
MAT 4:13 Kúú ni̱ da̱nkoo na ñoo Nazaret no̱ó ni̱ sa̱ io na̱. Dá ni̱ kiꞌin na kuaꞌa̱n na̱ koo na ñoo Capernaum, ta kíán iin ñoo nákaa̱ yati yúꞌu̱ ta̱ñoꞌo̱ no̱ó ni̱ sa̱ kuu ñóꞌo̱ na̱ kuendá Zabulón xíꞌín Neftalí.
MAT 4:14 Dión ni̱ kuu, dá ni̱ xi̱nko̱o to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n profeta Isaías, chi̱ diꞌa ni̱ kaa na̱:
MAT 4:15 Diꞌa ndoꞌo na̱ ndéi kuendá Zabulón xíꞌín na̱ ndéi kuendá Neftalí, táꞌa̱n na̱ ndéi chí yúꞌu̱ ta̱ñoꞌo̱, ña̱ nákaa̱ iin ka̱ xoo yu̱ta Jordán, noo̱ kúú kuendá Galilea, noo̱ ndéi ña̱yuu ko̱ kúú na̱ Israel.
MAT 4:16 Ta ña̱yuu ndéi ñoo ñoó, sa̱ íin naá ña̱xintóni̱ ná, tído viti ndato ni̱ na̱too̱n noo̱ ná. Ta va̱ꞌará sa̱ xi̱onoo na iin íchi̱ naá noo̱ kuu na̱, tído viti ndato ni̱ na̱too̱n noo̱ ná, kaáa̱n.
MAT 4:17 Nda̱ daá ni̱ ka̱sáꞌá Jesús dánaꞌa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu ñoó, ta kaá na̱: ―Nandikó iní ndo̱ sa̱ꞌá kua̱chi kée ndó, dá chi̱ sa̱ ni̱ ku̱yati va kuu̱ ña̱ kía̱n ndu̱ꞌu ña̱yuu ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios dándáki ñaá ná.
MAT 4:18 Ta noo̱ xíka Jesús kuaꞌa̱n na̱ yúꞌu̱ ta̱ñoꞌo̱ naní Galilea, ñoó ni̱ xini na̱ uu̱ ta̱a, iin ra kúú Simón, táꞌa̱n ra̱ ni̱ chi̱naní ná Pedro, ta iin ra̱ kúú Andrés, ñani mií rá. Ta ñóꞌo ra chíkaa̱ ra̱ ñóno̱ rá ini ta̱kui̱í, chi̱ kúú rá ta̱ tíin ti̱yaká.
MAT 4:19 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Nakíi̱ ndo̱ ná koꞌo̱ kanooó xíꞌín yuꞌu̱, dá ná dánaꞌi̱ noo̱ ndo̱ taó ndo̱ ña̱yuu tein kua̱chi na táto̱ꞌon kée ndó taó ndo̱ ti̱yaká ini ta̱kui̱í ―kaá na̱.
MAT 4:20 Ta kúú vitíꞌón ni̱ da̱nkoo ra ñóno̱ rá. Kúú ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱ kanoo ra xíꞌín Jesús.
MAT 4:21 Ta noo̱ xíka Jesús kuaꞌa̱n na̱ cháá ka̱ chí noo̱, kúú ni̱ xini na̱ uu̱ ka̱ ta̱a, ta̱ iin ñani kúú, iin ra̱ naní Jacobo, ta iin ka̱ ra̱ naní Juan. Ta kúú rá de̱ꞌe ta̱a naní Zebedeo. Ta ñóꞌo ra ini barco nákoto ra̱ ñóno̱ rá xíꞌín tatá ra̱. Dá ni̱ kana ñaá Jesús.
MAT 4:22 Ta kúú vitíꞌón ni̱ da̱nkoo ra tatá ra̱ xíꞌín barco ñoó. Dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱ kanoo ra xíꞌín Jesús.
MAT 4:23 Ta ni̱ na̱taꞌan Jesús ni̱ xi̱onoo na chí kuendá Galilea ñoó sa̱ da̱náꞌa̱ na̱ iin rá iin veꞌe noo̱ ndítútí na̱ Israel. Ta dánaꞌa̱ na̱ to̱ꞌon va̱ꞌa, ña̱ kía̱n káꞌa̱n ndi koo ndu̱ꞌu yó ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios. Ta sa̱ ndu̱va̱ꞌa na ña̱yuu ndóꞌo ndi ndáa mií vá kueꞌe̱, ta sa̱ ndu̱va̱ꞌa na na̱ uꞌu̱ ñíi̱.
MAT 4:24 Ta iin níí kúú kuendá Siria ñoó ni̱ kasa̱ndaá to̱ꞌon saꞌa̱ Jesús, sa̱ꞌá ño̱ó ndidaá xíán ndáka ña̱yuu na̱ kúꞌu̱ ve̱i na noo̱ Jesús, á mií ná ndóꞌo na kueꞌe̱, o mií ná kúú ná na̱ uꞌu̱ ñíi̱, o mií ná kúú ná na̱ ndóꞌo nío̱ kée espíritu kini, o mií ná kúú ná na̱ xíꞌi̱ yi̱ꞌí, o mií ná kúú ná na̱ ni̱ na̱tií ñíi̱. Ta ndidaá ná ni̱ ndu̱va̱ꞌa ni̱ kee Jesús.
MAT 4:25 Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo na̱ ndéi kuendá Galilea, xíꞌín na̱ ndéi ndin uxi̱ ñoo káꞌa̱n xíꞌín ná Decápolis, xíꞌín na̱ ñoo Jerusalén, xíꞌín dao ka̱ na̱ ndéi kuendá Judea, xíꞌín na̱ ndéi iin ka̱ xoo yu̱ta Jordán tákuei na Jesús xíonoo na.
MAT 5:1 Tá ni̱ xini Jesús ña̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo kúú ña̱yuu ñoó, dá ni̱ kaa na dini̱ iin yúku̱ íin ñoó. Dá ni̱ sa̱ ko̱o na. Ta ni̱ na̱tuu yati ta̱a xíonoo xíꞌín ná ñoó noo̱ ná.
MAT 5:2 Dá ni̱ ka̱sáꞌá ná dánaꞌa̱ na̱ noo̱ rá, ta kaá na̱:
MAT 5:3 ―Ndikáꞌán ndi kúu ví na̱ nákoni ña̱ xínñóꞌó ná Ndios, chi̱ na̱ yóꞌo kúú na̱ sa̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios.
MAT 5:4 ’Ndikáꞌán ndi kúu ví na̱ ndéíꞌi̱, dá chi̱ natiin na ta̱ndeé iní noo̱ Ndios.
MAT 5:5 ’Ndikáꞌán ndi kúu ví ña̱yuu ndaꞌí ió ini, dá chi̱ na̱ yóꞌo kúú na̱ natiin no̱ñóꞌo̱ yóꞌo noo̱ Ndios.
MAT 5:6 ’Ndikáꞌán ndi kúu ví na̱ xíꞌi̱ do̱ko sa̱ꞌá ña̱ ndaa̱, ta íchi̱ ini na̱ koni na̱ ñá, dá chi̱ ndinoo ini na̱ xíꞌín ña̱ ndaa̱ kee Ndios.
MAT 5:7 ’Ndikáꞌán ndi kúu ví na̱ káꞌano ini, dá chi̱ kuꞌu̱ ini Ndios saꞌa̱ ná.
MAT 5:8 ’Ndikáꞌán ndi kúu ví na̱ kómí iin nío̱ vii, dá chi̱ koni xíꞌín noo̱ ná Ndios.
MAT 5:9 ’Ndikáꞌán ndi kúu ví na̱ ndúkú ña̱ nandei va̱ꞌa dao ka̱ ña̱yuu, dá chi̱ na̱ yóꞌo kúú na̱ kananí de̱ꞌe Ndios.
MAT 5:10 ’Ndikáꞌán ndi kúu ví na̱ ndóꞌo nío̱ sa̱ꞌá ña̱ kée na ña̱ ndaa̱, dá chi̱ na̱ yóꞌo kúú na̱ ni̱ꞌí ña̱ kañoꞌo na ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios.
MAT 5:11 ’Ndikáꞌán ndi kúu ví ndoꞌó tá káꞌa̱n ndava̱ꞌa ña̱yuu xíꞌín ndó, o tá kéndava̱ꞌa na xíꞌín ndó, o tá káva̱ꞌa na kua̱ꞌá no̱ó ña̱ to̱ꞌón saꞌa̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ kúú ndó kuendá yuꞌu̱.
MAT 5:12 Ta ná kadii̱ iní ndo̱, ta ñóchí kuu ini ndo̱, dá chi̱ káꞌano nda̱ꞌo ña̱ va̱ꞌa koꞌo̱n Ndios ki̱ꞌo na noo̱ ndo̱ chí induú sa̱ꞌá ña̱ ndóꞌo ndó dión, dá chi̱ ki̱ꞌo dión taꞌani ni̱ kendava̱ꞌa na xíꞌín profeta ni̱ sa̱ ndei sa̱ naꞌá.
MAT 5:13 ’Ndoꞌó kúú táto̱ꞌon ñii̱ ñayuú yóꞌo, tído tá ni̱ ndiꞌi ña̱ oꞌo̱va̱a̱n, ¿ndi kee yó xíꞌán, dá nduꞌoꞌo̱va̱ tukuan? Ko̱ ta̱ꞌón ka̱ ña̱ꞌa kuu kechóon yóa̱n. Ndá kata va yóa̱n sata̱ véꞌe, ta kue̱i niꞌini ña̱yuua̱n kanoo na.
MAT 5:14 ’Ta kúú taꞌani ndó táto̱ꞌon iin ña̱ꞌa dátoo̱n no̱ó ña̱yuu, ta ndóꞌo ndó táto̱ꞌon ndóꞌo iin ñoo kánóo dini̱ yúku̱, dá chi̱ o̱ kúu taꞌon dáda̱ꞌi na ña̱.
MAT 5:15 Ta dión ní, ni iin tóꞌón ña̱yuu ko̱ chíñóꞌo̱ iin íti̱, dá chikaa̱ na̱án ti̱xi iin sato̱. Diꞌa chínóo naa̱n noo̱ dikó, dá katoo̱a̱n noo̱ ndidaá na̱ ndéi ini veꞌe.
MAT 5:16 Ta ki̱ꞌo dión kánian katoo̱n ndo̱ noo̱ iin rá iin ña̱yuu, dá ná koni na̱ ña̱ va̱ꞌa kée ndó, dá ná kekáꞌano na tatá yo̱ Ndios, na̱ ió induú.
MAT 5:17 ’Ná dáꞌa ni kaꞌán ndó ña̱ ve̱i yuꞌu̱ dátu̱úí choon saꞌándá ley Moisés xíꞌín ña̱ ni̱ taa ndidaá profeta. Diꞌa ve̱i yuꞌu̱ dáxi̱nko̱oi choon saꞌándáa̱n.
MAT 5:18 Dá chi̱ miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ xía̱n nani ió induú xíꞌín no̱ñóꞌo̱, ni iin tóꞌón taꞌon táꞌí letra ley o̱ kándaa, miía̱n xi̱nko̱o ndiꞌi noo̱ káꞌa̱n.
MAT 5:19 Sa̱ꞌá ño̱ó, ndi ndáa mií vá ña̱yuu xío kao iin káa choon kuálí saꞌándá ley, ta ki̱ꞌo dión taꞌani kee na dánaꞌa̱ na̱án noo̱ dao ka̱ ña̱yuu, dá kía̱n cháá vá kandaya̱ꞌi na tein na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios. Tído ndi ndáa na̱ seídóꞌo choon kuálí yóꞌo, ta dión dánaꞌa̱ na̱ noo̱ dao ka̱ ña̱yuu, no̱ón kúú na̱ kandaya̱ꞌi nda̱ꞌo tein na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios.
MAT 5:20 Ta káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ kánian kuita ndaa̱ cháá ka̱ ndo̱ kee ndó ña̱ kóni̱ Ndios o̱ du̱ú ta̱ dánaꞌa̱ ley xíꞌín ta̱ fariseo, dá chi̱ tá ko̱ó, dá kía̱n ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ ndúꞌu ndó ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios, na̱ ió induú.
MAT 5:21 ’Sa̱ ni̱ seídóꞌo va ndó choon ni̱ taꞌa̱nda̱ no̱ó na̱ sáꞌano veꞌe yó: “O̱ sa̱ ka̱ꞌání ndó ndi̱i, ta ndi ndáa ña̱yuu saꞌání ndi̱i, miía̱n keyíko̱ saꞌa̱ ná sa̱ꞌá kua̱chi ni̱ kee na.”
MAT 5:22 Tído yuꞌu̱ diꞌa káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ndi ndáa mií vá ña̱yuu, va̱ꞌará ná karyíí óon na xíꞌín ñani táꞌan na, miía̱n keyíko̱ Ndios saꞌa̱ ná. Ta ndi ndáa mií vá ña̱yuu yáꞌa káꞌa̱n xíꞌín ñani na̱ ña̱ kúú ná ña̱yuu xi̱xi, no̱ón kúú na̱ kando̱o kakuu na ña̱yuu kómí kua̱chi no̱ó na̱ sáꞌano ñoo yo̱. Ta ndi ndáa mií ña̱yuu, na̱ káꞌa̱n xíꞌín ñani táꞌan na ña̱ ni lúꞌu̱ ko̱ chóon na, no̱ón kúú na̱ koꞌo̱n kañoꞌo indayá noo̱ kéi̱ ñóꞌo̱.
MAT 5:23 ’Ta viti, tá kuaꞌa̱n ndo̱ doko̱ ndo̱ ña̱ꞌa noo̱ Ndios, ta ni̱ ndu̱sáa̱ ini ndo̱ ña̱ ko̱ ñáꞌa̱ ndeyíko̱ ndo̱ ta̱ndóꞌó ndo̱ xíꞌín ñani ndo̱,
MAT 5:24 dá kía̱n kánian dánkoo tóo ndó ña̱ néꞌe ndó kuaꞌa̱n ndo̱ doko̱ ndo̱ noo̱ náa̱ ñoó, ta dinñóꞌó kuaꞌán ndo̱ ndaka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ ñani ndo̱. Tá ni̱ ndiꞌi, dá nandió kuéi ndó doko̱ ndo̱án noo̱ Ndios.
MAT 5:25 Ta ndi̱ꞌi ini ndo̱ kando̱o mani̱ ndo̱ xíꞌín ña̱yuu naá xíꞌín ndó nani xíka ndó kuaꞌa̱n ndo̱ no̱ó ta̱ néꞌe choon. Dá chi̱ tá ko̱ó, dá naki̱ꞌo na ndo̱ꞌó noo̱ ndáꞌa̱ rá. Ta ta̱ néꞌe choon ñoó kúú ra̱ naki̱ꞌo ndoꞌó noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ ndaá yéꞌé ka̱a, dá chikaa̱ ra̱ ndo̱ꞌó veꞌe ka̱a.
MAT 5:26 Tá miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ o̱ yáa̱ taꞌon ndó nda̱ rá ná chiya̱ꞌi ndiꞌi ndó sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee ndó.
MAT 5:27 ’Sa̱ ni̱ seídóꞌo va ndó choon kaá diꞌa: “O̱ sa̱ kée ndó kua̱chi xíꞌín na̱ ko̱ kúú ñadiꞌí ndo̱ o yíi̱ ndo̱.”
MAT 5:28 Tído yuꞌu̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ndi ndáa mií vá ta̱a nákani lóko̱ ini ra̱ ndéꞌé rá iin ñáꞌa̱, ta nákani kueꞌé ini ra̱ xíꞌán, ro̱ón kúú ra̱ ni̱ ya̱ꞌa ni̱ kee kua̱chi xíꞌán xíꞌín ña̱xintóni̱ rá.
MAT 5:29 ’Sa̱ꞌá ño̱ó, tá yáꞌa ndó kée ndó kua̱chi xíꞌín nduchí nóó xoo kuáꞌa ndo̱, dá kía̱n taó ndo̱án, ta kañóꞌó ndóa̱n. Dá chi̱ va̱ꞌa cháá ka̱a̱n ná naá iin nduchí nóó ndo̱ o̱ du̱ú ka̱a̱n dáke̱ta na iin níí ndó indayá.
MAT 5:30 Tá yáꞌa ndó kée ndó kua̱chi xíꞌín ndáꞌa̱ xoo kuáꞌa ndo̱, dá kía̱n kaꞌanda ndo̱án, ta kañóꞌó ndóa̱n. Dá chi̱ va̱ꞌa cháá ka̱ ña̱ ná kamani̱ iin ndáꞌa̱ ndo̱ o̱ du̱ú ka̱a̱n dáke̱ta na iin níí ndó indayá.
MAT 5:31 ’Sa̱ ni̱ seídóꞌo taꞌani ndó iin ka̱ choon kaá diꞌa: “Ndi ndáa mií vá ta̱a kóni̱ dánkoo ñadiꞌí ra̱, dá kía̱n naki̱ꞌo ra iin tuti ña̱ káꞌa̱n ña̱ kóni̱ ra̱ dánkoo ñaá rá.”
MAT 5:32 Tído yuꞌu̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ndi ndáa mií vá ta̱a dánkoo ñadiꞌí ra̱, ta ko̱ kíán sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xini xíxi ñaá, dá kía̱n mií rá kedaá xíꞌín ñadiꞌí ra̱, dá ya̱ꞌán keeán kua̱chi xíꞌín iin ka̱ ta̱a. Ta dión ní ta̱a nákiꞌin táꞌan xíꞌán, yáꞌa ra kee ra kua̱chi xíꞌán.
MAT 5:33 ’Ta sa̱ ni̱ seídóꞌo taꞌani ndó iin ka̱ choon ni̱ taꞌa̱nda̱ no̱ó na̱ sáꞌano ñoo yo̱: “O̱ sa̱ kétóꞌón ndó ña̱ ni̱ na̱chi̱naꞌá ndó kee ndó noo̱ satoꞌo yo̱ Ndios. Diꞌa koo ini ndo̱ kee ndó ña̱ ni̱ kaa ndo̱ kee ndó.”
MAT 5:34 Tído yuꞌu̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó, o̱ sa̱ náchinaꞌá ndó ni iin ña̱ꞌa, dá ki̱ꞌo ndó to̱ꞌon ndó. O̱ sa̱ náchinaꞌá ndó induú, dá chi̱ noo̱ ió mií Ndios kíán,
MAT 5:35 ta o̱ sa̱ náchinaꞌá ndó no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, dá chi̱ yóꞌo ndíta saꞌa̱ Ndios, ta o̱ sa̱ náchinaꞌá ndó ñoo Jerusalén, dá chi̱ ñoo mií rey káꞌano kíán.
MAT 5:36 Ta ni o̱ sa̱ náchinaꞌá ndó dini̱ ndo̱, dá chi̱ o̱ kándeé taꞌon ndó ndekuxí ndo̱ ni iin tóꞌón idí dini̱ ndo̱, ta ni o̱ kándeé ndó ndendeiꞌí ndo̱án.
MAT 5:37 Tído ndoꞌó, tá kaa ndo̱ jaa̱n, ta dión ná kakian. Tá kaa ndo̱ ko̱ó, ta dión ná kakian. Chi̱ tá yáꞌa ndó káꞌa̱n ndo̱ cháá ka̱ to̱ꞌon, dá kía̱n ndéi ndó kée ndó ña̱ kóni̱ ña̱ kini.
MAT 5:38 ’Ta dión ní sa̱ ni̱ seídóꞌo ndó iin ka̱ choon kaá diꞌa: “Tá ni̱ taó ná iin nduchí nóó ndo̱, dá kía̱n taó taꞌani ndó nduchí nóó na̱. Tá ni̱ taó ná iin no̱ꞌo ndó, dá kía̱n taó taꞌani ndó iin no̱ꞌo na.”
MAT 5:39 Tído yuꞌu̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó, o̱ sa̱ chídáó táꞌan ndó xíꞌín ña̱yuu kíni. Va̱ꞌa ka̱a̱n diꞌa kee ndó: Tá ni̱ kani na iin xoo noo̱ ndo̱, ki̱ꞌo ndó iin ka̱ xoo ná kani na.
MAT 5:40 Ta ndáa na̱ kóni̱ kaꞌa̱n kua̱chi saꞌa̱ ndo̱, ta xío ndaa ra̱ doꞌo̱no̱ ndo̱, dá kía̱n ki̱ꞌo ndóa̱n noo̱ rá, ta konó taꞌani ndó nakiꞌin ra kotó ndo̱.
MAT 5:41 Ta ndi ndáa mií ra̱ kéndúsa̱ xíꞌín ndó kandio ndó ña̱ꞌa ra koꞌo̱n ndo̱ iin kilómetro dao, kuaꞌán ndo̱ xíꞌín rá nda̱ oni̱ kilómetro.
MAT 5:42 Ta ndáa na̱ xíka̱ iin ña̱ꞌa noo̱ ndo̱, ki̱ꞌo ndóa̱n noo̱ ná. Ta ndáa na̱ kóni̱ kiꞌin tóo ña̱ꞌa noo̱ ndo̱, o̱ sa̱ kádíꞌi̱nda̱ ndo̱án noo̱ ná.
MAT 5:43 ’Ta sa̱ seídóꞌo taꞌani ndó ña̱ ni̱ kaꞌa̱n dao ka̱ ña̱yuu: “Kuꞌu̱ ini ndo̱ saꞌa̱ ña̱yuu xi̱ꞌín ndó, ta koni uꞌu̱ ndo̱ na̱ xiní uꞌu̱ ñaá.”
MAT 5:44 Tído yuꞌu̱ diꞌa káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ kuꞌu̱ ini ndo̱ sa̱ꞌá na̱ xiní uꞌu̱ ñaá, ta kaꞌa̱n va̱ꞌa ndó xíꞌín na̱ káꞌa̱n ndava̱ꞌa xíꞌín ndó, ta keva̱ꞌa ndó xíꞌín na̱ káñóꞌó ñaá, ta kaka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌá na̱ kénóo ñaá, xíꞌín sa̱ꞌá na̱ kéndava̱ꞌa xíꞌín ndó.
MAT 5:45 Dión, dá náꞌa̱ ndo̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ kúú ndó de̱ꞌe tatá Ndios, na̱ ió induú, na̱ dáxi̱nko̱o ndi̱ndii sata̱ ña̱yuu kíni xíꞌín ña̱yuu váꞌa, na̱ dákóon dai̱ sata̱ ña̱yuu ndaa̱, xíꞌín ña̱yuu kíni.
MAT 5:46 Dá chi̱ tá kúꞌu̱ ini ndo̱ sa̱va̱ꞌa sa̱ꞌá na̱ kúꞌu̱ ini saꞌa̱ mií ndó, ¿ndí ki̱án va̱ꞌa niꞌi̱ ndo̱? ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ dión taꞌani kée ra̱ kíꞌin ya̱ꞌi saꞌa̱ ñóꞌo̱?
MAT 5:47 Tá káꞌa̱n ndo̱ ndisáꞌán xíꞌín sa̱va̱ꞌa ñani táꞌan ndó, dá kía̱n, ¿ndí ki̱án va̱ꞌa kée ndó, xiní ndo̱? ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ dión taꞌani kée na̱ ko̱ náꞌá Ndios tein mií ná?
MAT 5:48 Tído ndoꞌó, koo ini ndo̱ kendaa̱ ndiꞌi ndó choon táto̱ꞌon kéndaa̱ tatá yo̱ Ndios, na̱ ió induú, choon.
MAT 6:1 ’Kandaa ndo̱ mií ndó, o̱ sa̱ ndúkú ndó kee ndó ña̱ va̱ꞌa no̱ó ña̱yuu sa̱ꞌá ña̱ kóni̱ ndo̱ kande̱ꞌé va̱ꞌa na ndo̱. Dá chi̱ tá kée ndó dión, dá kía̱n ni iin ña̱ va̱ꞌa o̱ nándió néꞌe tatá Ndios, na̱ ió induú, noo̱ ndo̱.
MAT 6:2 Sa̱ꞌá ño̱ó, tá kuaꞌa̱n ndo̱ ki̱ꞌo ndó di̱ꞌón no̱ó na̱ kúndaꞌí, ná dáꞌa ni kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín ra̱ tuú trompeta ña̱ kuita ra tuu ra noo̱ ndo̱ táto̱ꞌon kée ta̱a uu̱ noo̱ ini veꞌe noo̱ nátaka yo̱ xíꞌín noo̱ xíonoo ra keí. Dión kée ra, dá ná chinaní va̱ꞌa ñaá ña̱yuu. Ta miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ sa̱ ni̱ na̱tiin ra ya̱ꞌi ra sa̱ꞌá ña̱ kée ra.
MAT 6:3 Tído, ndoꞌó, tá kuaꞌa̱n ndo̱ ki̱ꞌo ndó di̱ꞌón no̱ó na̱ kúndaꞌí, ná dáꞌa ni kanaꞌá ndaꞌá íti ndo̱ ndí ki̱án xíꞌo ndaꞌá kuáꞌa ndo̱,
MAT 6:4 dá kía̱n ná koo de̱ꞌé ña̱ mani̱ kée ndó, chi̱ tatá Ndios, na̱ ndéꞌé ña̱ kéde̱ꞌé ndo̱, no̱ón kúú na̱ nandió néꞌe túu ña̱ va̱ꞌa noo̱ ndo̱.
MAT 6:5 ’Tá kuaꞌa̱n ndo̱ kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín tatá Ndios, o̱ sa̱ kée ndó táto̱ꞌon kée ta̱a uu̱ noo̱, dá chi̱ kátoó ra̱ kandita ndichi ra̱ ini veꞌe noo̱ nátaka yo̱ kaꞌa̱n ra̱ xíꞌín Ndios, ta kátoó taꞌani ra kandita ra iin rá iin do̱ꞌo keí kaꞌa̱n ra̱ xíꞌín Ndios, dá ná kande̱ꞌé ña̱yuu ña̱ kée ra. Tído miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ sa̱ ni̱ na̱tiin ra ya̱ꞌi ra sa̱ꞌá ña̱ kée ra.
MAT 6:6 Tído ndoꞌó, tá kuaꞌa̱n ndo̱ kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín tatá Ndios, kuaꞌán ndu̱ꞌu ndó ini veꞌe ndó, ta kadi ndo̱ yéꞌé ndó, dá kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín Ndios, na̱ ko̱ túu, na̱ ndéꞌé ña̱ kéde̱ꞌé ndo̱, dá ná nandió néꞌe túu na ña̱ va̱ꞌa noo̱ ndo̱.
MAT 6:7 ’Ta noo̱ káꞌa̱n ndo̱ xíꞌín ná, ná dáꞌa ni nandió kuéi tóó tuku ndó kaꞌa̱n ndo̱ to̱ꞌon, ña̱ sa̱ ni̱ kaꞌa̱n ndo̱ táto̱ꞌon kée ña̱yuu ko̱ náꞌá Ndios, dá chi̱ káꞌán ná ña̱ sa̱ꞌá ña̱ kua̱ꞌá téí káꞌa̱n na̱, dá natiin na ña̱ xíka̱ na̱.
MAT 6:8 Sa̱ꞌá ño̱ó ná dáꞌa ni kee ndó táto̱ꞌon kée na, chi̱ sa̱ naꞌá vá tatá yo̱ Ndios ndí ki̱án xínñóꞌó ndó va̱ꞌará ko̱ ñáꞌa̱ kaka̱ ndo̱án noo̱ ná.
MAT 6:9 Tá kuaꞌa̱n ndo̱ kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín Ndios, ta diꞌa kaa ndo̱: Tatá mií nduꞌu̱, na̱ ió induú, ná natiin kuu̱ mií ní ndidaá táꞌa̱n ña̱ñóꞌó.
MAT 6:10 Ta ná kii ní dándáki ní ñayuú yóꞌo. Táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ní ña̱ kóni̱ ní induú xaa̱n, ki̱ꞌo dión taꞌani ná koo no̱ñóꞌo̱ yóꞌo.
MAT 6:11 Ta ki̱ꞌo ní ña̱ xínñóꞌó nduꞌu̱ keí ndú iin iin kuu̱ kuu̱.
MAT 6:12 Ta káꞌano koo ini ní sa̱ꞌá kua̱chi ndu̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo xíꞌo káꞌano taꞌani ini ndu̱ sa̱ꞌá na̱ yáꞌa noo̱ ndú.
MAT 6:13 Ta o̱ sa̱ kónó ní kue̱i ndu no̱ó kua̱chi, ta dáka̱ki ní nduꞌu̱ no̱ó ña̱ kini. Dá chi̱ mií ní kúú na̱ dándáki, ta mií ní kúú na̱ kómí choon, ta mií ní kúú na̱ kánian natiin ndidaá táꞌa̱n ña̱ñóꞌó. Ta daá kuití dión ná koo. Dión ná koo.
MAT 6:14 ’Dá chi̱ tá ná kuꞌu̱ káꞌano ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱yuu ni̱ ya̱ꞌa noo̱ ndo̱, dá kía̱n kuꞌu̱ káꞌano taꞌani ini tatá yo̱ Ndios, na̱ ió induú, sa̱ꞌá kua̱chi mií ndó.
MAT 6:15 Tído tá ná o̱ kúꞌu̱ káꞌano ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱yuu ni̱ ya̱ꞌa noo̱ ndo̱, dá kía̱n ni tatá yo̱ Ndios o̱ kúꞌu̱ káꞌano taꞌon ini sa̱ꞌá kua̱chi ndo̱.
MAT 6:16 ’Tá kuaꞌa̱n ndo̱ kaneꞌe ii̱ ndo̱, o̱ sa̱ kútama̱ ndo̱ táto̱ꞌon kée ta̱a uu̱ noo̱, dá chi̱ ndaꞌí nda̱ꞌo ndéꞌé rá xíonoo ra, dá náꞌa̱ ra̱ mií rá no̱ó ña̱yuu ña̱ néꞌe ii̱ rá. Ta miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ sa̱ ni̱ na̱tiin ra ya̱ꞌi ra.
MAT 6:17 Tído ndoꞌó, tá néꞌe ii̱ ndo̱, luu ná nachoꞌon dini̱ ndo̱, ta nakata ndó noo̱ ndo̱,
MAT 6:18 dá kía̱n ná dáꞌa ni naꞌa̱ ndo̱ mií ndó no̱ó ña̱yuu ña̱ néꞌe ii̱ ndo̱. Ta sa̱va̱ꞌa iin tóꞌón dini̱ tatá yo̱ Ndios, na̱ ko̱ túu, ná kanaꞌá ña̱ kée ndó dión. Ta iin tóꞌón mií tatá Ndios, na̱ ndéꞌé ña̱ kéde̱ꞌé ndo̱, ná nandió néꞌe túu ña̱ va̱ꞌa noo̱ ndo̱.
MAT 6:19 ’Ná dáꞌa ni ketútí ndó ña̱ kui̱ká ñayuú yóꞌo, dá chi̱ yóꞌo kúú noo̱ dánaá ti̱kidi ña̱ꞌa, ta yóꞌo kúú noo̱ dánaá da̱yeꞌe ña̱ꞌa, ta yóꞌo taꞌani kúú noo̱ ndéi ta̱ kui̱ꞌíná, chi̱ ko̱kuꞌu ra veꞌe, ta kíꞌin kuíꞌíná rá ña̱ꞌa.
MAT 6:20 Va̱ꞌa ka̱a̱n ndukú ndó koo ña̱ kui̱ká ndo̱ induú, dá chi̱ ni ti̱kidi, ni da̱yeꞌe ko̱ dánaá ña̱ꞌa ió ñoó, ta ni ta̱ kui̱ꞌíná o̱ kúu ku̱ꞌu kiꞌin kuíꞌíná ña̱ ió ñoó.
MAT 6:21 Dá chi̱ noo̱ ió ña̱ kui̱ká ndo̱, ñoó taꞌani nákaa̱ nío̱ ndo̱.
MAT 6:22 ’Ta nduchí nóó ndo̱ kúú táto̱ꞌon iin ñóꞌo̱ nákaa̱ tóo̱n ñíi̱ ndo̱, ña̱ dátoo̱n nío̱ ndo̱. Sa̱ꞌá ño̱ó tá va̱ꞌa nduchí nóó ndo̱, dá kía̱n iin níí vá túu noo̱ ndo̱.
MAT 6:23 Tído tá ko̱ váꞌa nduchí nóó ndo̱, dá kía̱n iin níí vá ñíi̱ ndo̱ íin naá. Tá ni̱ ndaꞌo̱ ña̱ dátoo̱n noo̱ ndo̱, dá kía̱n ndi ki̱ꞌo ka̱ ví ni̱ na̱kuíi̱n naá noo̱ ndo̱.
MAT 6:24 ’Ta ni iin tóꞌón ña̱yuu o̱ kúu kéchóon no̱ó uu̱ satoꞌo, dá chi̱ iin na koni uꞌu̱ na̱, ta iin ka̱ na̱ koni̱ na̱, o chindaya̱ꞌi na iin na, ta kenóo na iin ka̱ na̱. Ta dión taꞌani o̱ kúu taꞌon ndiko̱ na̱ Ndios, ta ndiko̱ taꞌani na ña̱ kui̱ká.
MAT 6:25 ’Sa̱ꞌá ño̱ó káꞌi̱n xíꞌín ndó viti, o̱ sa̱ ndíꞌi ini ndo̱ saꞌa̱ ndí ki̱án kasáꞌan ndó, dá kataki ndo̱, ta ni sa̱ꞌá ña̱ koꞌo ndó, ta ni saꞌa̱ dáꞌo̱n kandixi ndó, dá kada̱ꞌi ñíi̱ ndo̱. ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ ió ña̱ꞌa ndáya̱ꞌi cháá ka̱ kee ndó nani takí ndo̱ o̱ du̱ú ña̱ kasáꞌan oon ni ndó? Ta ió ña̱ꞌa ndáya̱ꞌi cháá ka̱ xínñóꞌó ñíi̱ ndo̱ o̱ du̱ú dáꞌo̱n kandixi ndó.
MAT 6:26 Kande̱ꞌé ndó to̱ꞌon ndóꞌo laa, chi̱ ni ko̱ chíꞌi rí tata, ni ko̱ dákée rí, ta ni yáka̱ ri̱ ko̱ó nátaán va̱ꞌa rí ña̱ꞌa rí. Tído tatá yo̱ Ndios, na̱ ió induú, xíto va na ri̱. ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ ndo̱ o̱ du̱ú laa?
MAT 6:27 ¿Ndi ndáa ndó kandeé kuaꞌano iin kondo̱ ndáꞌa̱ cháá ka̱ sa̱ꞌá ña̱ ndíꞌi ini ndo̱?
MAT 6:28 ’Ta, ¿ndiva̱ꞌa ndíꞌi ini ndo̱ saꞌa̱ dáꞌo̱n kandixi ndó? Kande̱ꞌé ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo sáꞌano torí ndiꞌindi káa yúku̱, chi̱ ko̱ kéchóon taꞌan vaan, ta ni ko̱ káva̱ꞌan dáꞌo̱n kandixian.
MAT 6:29 Tído yuꞌu̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ni rey Salomón, va̱ꞌará ndidaa ta̱ kui̱ká ni̱ sa̱ kuu ra, tído ko̱ ní sá ndixi va̱ꞌa ra táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndato iin torí ndiꞌindi ñoó.
MAT 6:30 Tá ki̱ꞌo dión kée Ndios xíꞌín ita káa yúku̱, táꞌa̱n ña̱ káa kuu̱ víti, tído iin taa̱n chiñóꞌo̱ ñaá ná ini xito̱, ¿á ko̱ náꞌá ndó ña̱ ndato ka̱ ví chindeé Ndios ndo̱ꞌó, ta̱ cháá téí kándéé ini ñaá?
MAT 6:31 Sa̱ꞌá ño̱ó ná dáꞌa ni ndi̱ꞌi téí ini ndo̱ saꞌa̱ ndí ki̱án kasáꞌan ndó o̱ saꞌa̱ ndí ki̱án koꞌo ndó o̱ saꞌa̱ ndí ki̱án kandixi ndó,
MAT 6:32 chi̱ saꞌa̱ ndidaá ña̱ yóꞌo ndíꞌi nda̱ꞌo ini ña̱yuu ko̱ náꞌá Ndios. Tído mií tatá yo̱ Ndios, na̱ ió induú, sa̱ náꞌá vá ná ña̱ xínñóꞌó ndóa̱n.
MAT 6:33 Sa̱ꞌá ño̱ó dinñóꞌó ka̱ ndukú ndó ña̱ kañoꞌo ndó ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios, ta koo ini ndo̱ kee ndó ña̱ ndaa̱ kóni̱ na̱, ta kúú ndidaá ña̱ꞌa yóꞌo koo noo̱ ndo̱.
MAT 6:34 Sa̱ꞌá ño̱ó ná dáꞌa ni ndi̱ꞌi ini ndo̱ ndi koo ndó taa̱n, dá chi̱ ve̱i díin va ña̱ꞌa ndoꞌo ndó. Sa̱ꞌá ño̱ó koo ini ndo̱ kandei ndó xíꞌín ña̱ ndóꞌo kuu̱ víti ni.
MAT 7:1 ’Ná dáꞌa ni keyíko̱ mií ndó sa̱ꞌá ña̱yuu, dá kía̱n ná dáꞌa ni keyíko̱ Ndios saꞌa̱ mií ndó.
MAT 7:2 Dá chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kéyíko̱ ndo̱ saꞌa̱ ná, ki̱ꞌo dión taꞌani keyíko̱ Ndios saꞌa̱ ndo̱, chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo chíki̱ꞌó ndo̱, ki̱ꞌo dión ná chiki̱ꞌó Ndios mií ndó.
MAT 7:3 ¿Ndiva̱ꞌa ndéꞌé ndó xeꞌe̱ lóꞌo̱ nákaa̱ noo̱ ñani ndo̱, ta ko̱ xíꞌo ndó kuendá káꞌano ka̱ ti̱ndúꞌu̱ nákaa̱ noo̱ mií ndó?
MAT 7:4 Ta, ¿ndi káa noo̱ ndo̱ kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín ñani ndo̱: “Konón ná taóí xeꞌe̱ nákaa̱ noo̱ xaa̱n”, kaá ndo̱, ta ko̱ ndéꞌé taꞌon ndó ndi ki̱ꞌo ví káa ti̱ndúꞌu̱ nákaa̱ noo̱ mií ndó?
MAT 7:5 ¡Kúú ndó ña̱yuu uu̱ noo̱! Taó ndó dinñóꞌó ti̱ndúꞌu̱ nákaa̱ noo̱ mií ndó xaa̱n, dá natu̱u va̱ꞌa noo̱ ndo̱, dá kuu taó ndó xe̱ꞌe nákaa̱ noo̱ ñani ndo̱.
MAT 7:6 ’O̱ sa̱ kíꞌo ndó ña̱ ii̱ no̱ó ti̱na, chi̱ nandió kuéi rí tiin rí ndo̱ꞌó. Ta o̱ sa̱ dákue̱i ndó yuu̱ dío̱n néꞌe va̱ꞌa ndó noo̱ ñóꞌo kochí, dá chi̱ chiníꞌini saꞌa̱ ri̱án.
MAT 7:7 ’Ta kaka̱ ndo̱ ña̱ xínñóꞌó ndó noo̱ Ndios, ta kúú niꞌi̱ vá ndóa̱n. Ndukú ndóa̱n, ta kúú niꞌi̱ vá ndóa̱n. Dákásá ndó yéꞌé, ta kúú nonó váán noo̱ ndo̱.
MAT 7:8 Dá chi̱ ndidaá na̱ xíka̱a̱n, niꞌi̱ náa̱n, ta ndi ndáa na̱ nándukú ñá, niꞌi̱ náa̱n. Ta ndi ndáa na̱ dákásá yéꞌé, nonó vá yéꞌé noo̱ ná.
MAT 7:9 ’Ta, ¿ndi ndáa ndoꞌó, tá xíka̱ de̱ꞌe ndó pan keí xí noo̱ ndo̱, á xíꞌo ndó iin yuu̱ noo̱ xí?
MAT 7:10 O, tá xíka̱ xi̱ iin ti̱yaká keí xí, ¿á xíꞌo ndó iin koo̱ noo̱ xí?
MAT 7:11 Ko̱ó, dá chi̱ va̱ꞌará kúú ndó ña̱yuu kíni, tído ti̱ꞌa ndó ki̱ꞌo ndó ña̱ va̱ꞌa no̱ó de̱ꞌe ndó. ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ sa̱ kaá ka̱ ví tatá yo̱ Ndios, na̱ ió induú, chi̱ ki̱ꞌo na ña̱ va̱ꞌa no̱ó na̱ xíka̱a̱n?
MAT 7:12 Táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ ndo̱ kee dao ka̱ ña̱yuu xíꞌín ndó, ki̱ꞌo dión taꞌani kee ndó xíꞌín ná, chi̱ ki̱ꞌo dión dándáki ley xíꞌín ña̱ ni̱ taa profeta.
MAT 7:13 ’Koo ini ndo̱ ku̱ꞌu ndó noo̱ kúú yéꞌé kuíi̱n, dá chi̱ ndíka̱ nda̱ꞌo yéꞌé, ta ndíka̱ nda̱ꞌo íchi̱, ña̱ néꞌe ñaá kuaꞌa̱n indayá. Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ko̱kuꞌu kuaꞌa̱n íchi̱ ñoó.
MAT 7:14 Tído kuíi̱n vá yéꞌé, ta kuíi̱n vá íchi̱, ña̱ kuaꞌa̱n noo̱ kataki chíchí ná, ta cháá nda̱ꞌo ña̱yuu ko̱nduꞌu kuaꞌa̱n ño̱ó.
MAT 7:15 ’Kandaa ndo̱ mií ndó noo̱ profeta to̱ꞌón, dá chi̱ ve̱i ra noo̱ ndo̱, ta kée ra mií rá kúú rá táto̱ꞌon léko, tído ndigüe̱ꞌí lobo va kúú rá.
MAT 7:16 Tído xíꞌín ña̱ kée ra, kandaa̱ ini ndo̱ ndá yoo kúú rá, dá chi̱ o̱ du̱ú ta̱ꞌíón xíꞌo uva, ta ni ión títí ko̱ xíꞌo ti̱ño̱ꞌó.
MAT 7:17 Dá chi̱ ndidaá yíto̱ va̱ꞌa xíꞌo kui̱ꞌi va̱ꞌa, tído yíto̱ ko̱ váꞌa xíꞌo kui̱ꞌi ko̱ váꞌa.
MAT 7:18 Ta ni iin tóꞌón yíto̱ va̱ꞌa ko̱ xíꞌo kui̱ꞌi ko̱ váꞌa, ta ni iin tóꞌón yíto̱ ko̱ váꞌa ko̱ xíꞌo kui̱ꞌi va̱ꞌa.
MAT 7:19 Ta ndidaá yíto̱ ko̱ xíꞌo kui̱ꞌi va̱ꞌa kúú rá taꞌa̱nda̱, dá kei̱ ra̱ noo̱ kéi̱ ñóꞌo̱.
MAT 7:20 Sa̱ꞌá ño̱ó, xíꞌín ña̱ kée ra, dá kandaa̱ ini ndo̱ ndá yoo kúú rá.
MAT 7:21 ’Ta o̱ du̱ú ndidaá ña̱yuu káꞌa̱n xíꞌín yuꞌu̱: “¡Mií ní kúú satoꞌi̱, mií ní kúú satoꞌi̱!”, koni ndu̱ꞌu noo̱ dándáki Ndios. Sa̱va̱ꞌa na̱ kée ña̱ kóni̱ tatái̱, na̱ ió induú, no̱ón vá kúú na̱ koni ndu̱ꞌu noo̱ dándáki Ndios.
MAT 7:22 Chi̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu kaa diꞌa xíꞌín yuꞌu̱ tá ná kasandaá kuu̱ dáá ñóó: “Satoꞌo nduꞌu̱, satoꞌo nduꞌu̱, ¿á ko̱ ndúsaa̱ taꞌon ini ní ña̱ xíꞌín kuu̱ mií ní ni̱ kaꞌa̱n ndu̱ ña̱ koo chí noo̱, ta xíꞌín kuu̱ mií ní ni̱ taó ndú espíritu kini, ta xíꞌín kuu̱ mií ní kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ náꞌano ni̱ kee nduꞌu̱?”
MAT 7:23 Dá kaai̱ xíꞌín ná: “Ko̱ náꞌá taꞌon yuꞌu̱ ndá yoo kúú ndó. Kuxoo ndó noo̱í, chi̱ kúú ndó na̱ kée ña̱ kini.”
MAT 7:24 ’Ta ndi ndáa na̱ seídóꞌo to̱ꞌon dánaꞌi̱, ta kée na choon saꞌándáa̱n, no̱ón kúú na̱ koꞌi̱n dákíꞌin táꞌin ña̱ kée na xíꞌín iin ta̱a ió ña̱xintóni̱, táꞌa̱n ra̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa veꞌe noo̱ tóto̱.
MAT 7:25 Ni̱ koon dai̱ dée̱n, ta ni̱ xino̱ ta̱kui̱í kuaꞌa̱ ini yu̱ta ñoó, ta ni̱ kana tachi̱ dée̱n, ta ni̱ kani táꞌan xíꞌín veꞌe ñoó, tído ni iin ña̱ꞌa ko̱ ní ndóꞌan, dá chi̱ íin tooan noo̱ tóto̱.
MAT 7:26 Tído ña̱yuu seídóꞌo to̱ꞌon dánaꞌi̱, ta ko̱ kée na ña̱, no̱ón kúú táto̱ꞌon iin ta̱a ko̱ káꞌi ini, táꞌa̱n ra̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa veꞌe noo̱ ño̱tí.
MAT 7:27 Ni̱ koon dai̱ dée̱n, ta ni̱ xino̱ ta̱kui̱í kuaꞌa̱ ini yu̱ta ñoó, ta ni̱ kana tachi̱ dée̱n, ta ni̱ kani táꞌan xíꞌín veꞌe ñoó, ta kúú ni̱ kooan, ta ni̱ naá ndíꞌi vaan ―kaá Jesús.
MAT 7:28 Ta ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n Jesús ndidaá to̱ꞌon yóꞌo, kúú ni̱ naá iní ña̱yuu ni̱ kee ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ na̱,
MAT 7:29 chi̱ ko̱ kée na̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ta̱ dánaꞌa̱ ley Moisés, chi̱ dánaꞌa̱ na̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée iin na̱ néꞌe choon.
MAT 8:1 Tá ni̱ na̱xino̱ Jesús saꞌa̱ yúku̱ ñoó, ta kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu tákuei ñaá kuaꞌa̱n na̱.
MAT 8:2 Dá ni̱ na̱tuu yati iin ta̱a ndóꞌo kueꞌe̱ téíꞌi̱ ñíi̱ noo̱ Jesús. Kúú ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tí rá noo̱ ná, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Tatá, tá kóni̱ ní, kuu va nduvií ní ñíi̱í.
MAT 8:3 Dá ni̱ chi̱nóo Jesús ndáꞌa̱ ná sata̱ rá, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Jaa̱n, kóni̱i̱. Ná nduviio̱n ―kaá na̱. Ta kúú vitíꞌón diꞌa ni̱ nda̱ñóꞌó niꞌini kueꞌe̱ ndóꞌo ra.
MAT 8:4 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―O̱ sa̱ kóo ino̱n nakanón xíꞌín ni iin tóꞌón ña̱yuu ña̱ ni̱ keei xíꞌón. Diꞌa kuaꞌán naꞌa̱ miíón no̱ó ta̱ duti̱, ta kaneꞌe ña̱ꞌa kuaꞌán kemáno̱n Ndios, táto̱ꞌon ki̱ꞌo saꞌándá ley Moisés choon, dá ná kandaa̱ ini ra̱ ña̱ sa̱ ni̱ ndu̱vií ñíi̱o̱n ―kaá na̱.
MAT 8:5 Tá ni̱ ndu̱ꞌu Jesús kuaꞌa̱n na̱ ñoo Capernaum, dá ni̱ ka̱sáa̱ iin ta̱a dándáki iin ciento soldado noo̱ ná. Ta ni̱ seí ndaꞌí ra̱ noo̱ ná,
MAT 8:6 ta kaá ra̱: ―Tatá, ta̱ kéchóon no̱ói̱ kánduꞌu̱ rá ini veꞌi, ta ni̱ na̱tií saꞌa̱ rá, ta ndóꞌo nda̱ꞌo nío̱ rá.
MAT 8:7 Dá ni̱ kaa Jesús: ―Kóꞌo̱ veꞌón, dá ná nduva̱ꞌi ra̱.
MAT 8:8 Dá ni̱ kaa ta̱a dándáki iin ciento soldado ñoó xíꞌín Jesús: ―Tatá, ko̱ ta̱ꞌón ña̱ꞌa kúú yuꞌu̱ ña̱ ku̱ꞌu ní veꞌi, tído xíꞌín to̱ꞌon kaꞌa̱n oon va ní, ta kúú nduva̱ꞌa va ta̱ kéchóon no̱ói̱.
MAT 8:9 Chi̱ kúú taꞌani yuꞌu̱ iin ta̱a nákaa̱ ti̱xi ndáꞌa̱ ta̱ néꞌe choon. Ta ñóꞌo taꞌani soldado ti̱xi ndáꞌa̱ yuꞌu̱. Sa̱ꞌá ño̱ó tá ná kaꞌi̱n xíꞌín iin ra, “Kuaꞌán”, ta kúú kuaꞌa̱n va ra. Ta tá káꞌi̱n xíꞌín iin ka̱ ra̱, “Nakíi̱”, ta kúú ve̱i va ra. Tá káꞌi̱n xíꞌín ra̱ kéchóon noo̱í, “Kee choon yóꞌo”, ta kúú kée va raa̱n ―kaá ra̱ xíꞌín Jesús.
MAT 8:10 Tá ni̱ seídóꞌo Jesús to̱ꞌon yóꞌo, kúú ni̱ naá iní na̱. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ña̱yuu tákuei ñaá ve̱i ñoó: ―Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ni iin tóꞌón na̱ Israel ko̱ kándéé iní na̱ yuꞌu̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kándéé iní ñaá ta̱a yóꞌo.
MAT 8:11 Ta kaá yuꞌu̱ xíꞌín ndó ña̱ ná kii ña̱yuu chí xoo noo̱ xíno ndi̱ndii, xíꞌín noo̱ kétaan, ta kandei dáó ná xíꞌín Abraham, xíꞌín Isaac, xíꞌín Jacob noo̱ dándáki Ndios induú.
MAT 8:12 Tído na̱ kánian ni̱ꞌí ña̱ kandei na noo̱ dándáki Ndios, no̱ón kúú na̱ taó diꞌa ñaá Ndios sata̱ véꞌe noo̱ íin naá, ta ñoó kuaki na, ta kuchi táꞌan no̱ꞌo na.
MAT 8:13 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ta̱a dándáki iin ciento soldado ñoó: ―Kuaꞌán nóꞌo̱n veꞌón, chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé inóo̱n yuꞌu̱, sa̱ꞌá ño̱ó sa̱ io va ña̱ ni̱ xiko̱n ―kaá na̱. Ta kúú mií hora daá vá ni̱ ndu̱va̱ꞌa ta̱ kéchóon ñoó.
MAT 8:14 Tá ni̱ saa̱ Jesús veꞌe Simón Pedro, ta kúú kánduꞌu̱ xi̱do ra̱ noo̱ xíto kúꞌa̱n kée kueꞌe̱ dáa̱.
MAT 8:15 Dá ni̱ ka̱ko̱ꞌon Jesús ndáꞌa̱n, ta kúú ni̱ ya̱ꞌa va ña̱ dáa̱a̱n. Ta kúú ni̱ nda̱ko̱oán ni̱ ka̱sáꞌá kenduua̱n ña̱ꞌa keí ná.
MAT 8:16 Dá tá ni̱ kuaá kuu̱ dáá ñóó, dá ndáka ña̱yuu ndéi ñoó na̱ ñóꞌo espíritu kini ni̱ ka̱sáa̱ na̱ noo̱ Jesús. Ta xíꞌín to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌán, ta kúú ni̱ ka̱nkuei ña kuaꞌa̱n. Ta ndidaá na̱ kúꞌu̱ ni̱ ndu̱va̱ꞌa ni̱ kee na.
MAT 8:17 Dión, dá ni̱ xi̱nko̱o to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n profeta Isaías: “Mií ná ni̱ na̱kuido kueꞌe̱ ndóꞌo iin rá iin yó, ta ni̱ na̱kiꞌin na ña̱ uꞌu̱ ñíi̱ yo̱.”
MAT 8:18 Tá ni̱ xini Jesús ña̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ni̱ ndi̱tútí ñoó, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ta̱a xíonoo xíꞌín ná: ―Ná koꞌo̱ chikaꞌanda yo̱ iin ka̱ xoo ta̱ñoꞌo̱.
MAT 8:19 Ta ni̱ na̱tuu yati iin ta̱ dánaꞌa̱ ley, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín Jesús: ―Maestro, iói̱ ña̱ kanooi xíꞌín mií ní ndeí kúú míí vá no̱ó koꞌo̱n ní.
MAT 8:20 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Kanaꞌón ña̱ ió va káo̱ noo̱ ñóꞌo ndikuii, ta ió taꞌani táka̱ noo̱ ñóꞌo laa. Tído na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo, ni noo̱ kanóo dini̱ na̱ ko̱ó.
MAT 8:21 Dá ni̱ kaa iin ta̱ xíonoo xíꞌín ná ñoó: ―Tatá, konó ní dinñóꞌó ka̱ ná koꞌi̱n dándu̱xi tatái̱, dá ná kasaa̱i̱, koꞌo̱.
MAT 8:22 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Nakíi̱, ná kanoo xíꞌín yuꞌu̱ viti, ta dánkoo na̱ kúú ndi̱i ná dándu̱xi ñaá dao ka̱ na̱ kúú ndi̱i ―kaá na̱.
MAT 8:23 Dá ni̱ kaa Jesús ini iin barco koꞌo̱n na̱ xíꞌín ndin uxi̱ uu̱ ta̱a xíonoo xíꞌín ná.
MAT 8:24 Tein yáꞌa na kuaꞌa̱n na̱ no̱ó ta̱ñoꞌo̱ ñoó, kúú ni̱ ka̱sáꞌá kána tachi̱ dée̱n. Ta kúú ni̱ ka̱sáꞌá ndáko̱o no̱ó ta̱ñoꞌo̱, ta ko̱kee rá ini barco. Tído kídi̱ va Jesús kánduꞌu̱ ná.
MAT 8:25 Dá ni̱ na̱tuu yati ta̱a xíonoo xíꞌín ná noo̱ kánduꞌu̱ ná, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―¡Tatá, dáka̱ki ní nduꞌu̱, chi̱ ió ña̱ kuu ndu̱!
MAT 8:26 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―¿Ndiva̱ꞌa yuꞌú téí ndo̱? ¿Á ko̱ kándéé taꞌon ini ndo̱ yuꞌu̱? Dá ni̱ nda̱ko̱o na. Dá ni̱ saꞌanda na̱ choon no̱ó tachi̱ xíꞌín ta̱ñoꞌo̱ ñoó. Kúú ni̱ kutádi̱ vá rá xíꞌín tachi̱ ñoó.
MAT 8:27 Kúú ni̱ naá vá iní ta̱a xíonoo xíꞌín ná ñóó. Dá ni̱ ka̱sáꞌá ndátóꞌón táꞌan mií rá: ―¿Ndá yoo ví kúú na̱ yóꞌo, chi̱ nda̱ tachi̱ xíꞌín nda̱ ta̱ñoꞌo̱ seídóꞌo choon saꞌándá na̱? ―kaá ra̱.
MAT 8:28 Dá tá ni̱ saa̱ na̱ iin ka̱ xoo ta̱ñoꞌo̱ ñoó noo̱ kúú kuendá Gadara, kúú ni̱ ka̱sáa̱ uu̱ ta̱a ñóꞌo espíritu kini, ta̱ ni̱ ka̱nkuei ni̱ kii ini káo̱ noo̱ ñóꞌo ndi̱i. Ta ndakí nda̱ꞌo ra, sa̱ꞌá ño̱ó ni iin tóꞌón ña̱yuu ko̱ ku̱ú ya̱ꞌa íchi̱ nákaa̱ ñoó kée ra.
MAT 8:29 Dá ni̱ ka̱sáꞌá káyuꞌú espíritu kini ñóꞌo ini ra̱: ―¿Ndí ki̱án ndóꞌo ní xíꞌín nduꞌu̱, Jesús, mií ní na̱ kúú de̱ꞌe Ndios? ¿Á ni̱ ka̱sáa̱ ní dándóꞌo naní ní nío̱ nduꞌu̱ tá ko̱ ñáꞌa̱ kasandaá tiempo noo̱ ndiꞌi? ―kaáa̱n.
MAT 8:30 Ta sa̱ xíká vá ndéi kua̱ꞌá nda̱ꞌo kochí sásáꞌan rí.
MAT 8:31 Dá ni̱ seí ndaꞌí espíritu kini ñoó noo̱ ná: ―Tá ve̱i ní taó ní nduꞌu̱, dá kía̱n konó ní ná ndu̱ꞌu nduꞌu̱ ini kochí ñóꞌo káa.
MAT 8:32 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌán: ―Kuaꞌán ndo̱, tá dáá. Dá ni̱ ka̱nkuei ña ini ta̱a ñoó. Dá ni̱ saꞌa̱n ni̱ ndu̱ꞌan ini kochí kuaꞌa̱ ñoó. Ta kúú ni̱ taxí táꞌan ndi ndiꞌi rí kuaꞌa̱n ri̱ yuꞌú daꞌo̱, dá ni̱ da̱kuéi rí mií rí ini ta̱ñoꞌo̱ ñoó. Ñoó ni̱ ka̱ndaa ri̱, dá ni̱ xiꞌi̱ ri̱.
MAT 8:33 Kúú ni̱ taxí táꞌan ta̱ ndáka kochí ñoó kuaꞌa̱n nóꞌo̱ rá. Tá ni̱ na̱sáa̱ ra̱ ñoo ra̱, dá ni̱ ka̱sto̱ꞌon ra xíꞌín ña̱yuu sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ndoꞌo kochí ra̱ xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ndoꞌo ta̱a sa̱ ñoꞌo espíritu kini ñoó.
MAT 8:34 Dá ni̱ ka̱nkuei ndidaá ña̱yuu ndéi ñoo ñoó kuaꞌa̱n na̱ noo̱ nákaa̱ Jesús. Dá tá ni̱ xini ñaá ná, dá ni̱ seí ndaꞌí na̱ noo̱ Jesús ña̱ ná koꞌo̱n na̱ iin ka̱ xíán.
MAT 9:1 Dá ni̱ kaa tuku Jesús xíꞌín ta̱ xíonoo xíꞌín ná ini barco ñoó. Dá ni̱ chi̱kaꞌanda na̱ no̱ó ta̱ñoꞌo̱ kuaꞌa̱n na̱. Dá ni̱ na̱sáa̱ na̱ ñoo mií ná.
MAT 9:2 Dá ni̱ ka̱sáa̱ dao ta̱a, ta yíꞌi ra iin xi̱to noo̱ kánóo iin ta̱a ni̱ na̱tií saꞌa̱. Tá ni̱ xini Jesús ña̱ kándéé nda̱ꞌo ini ñaá rá, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ta̱a ni̱ na̱tií saꞌa̱ ñoó: ―Koo ta̱ndeé inóo̱n, de̱ꞌe lóꞌo̱, dá chi̱ sa̱ ni̱ ndoo va kua̱chón ―kaá na̱.
MAT 9:3 Dá ni̱ ka̱sáꞌá nákani kuáchi̱ ini ta̱a dánaꞌa̱ ley ndíta ra: “Ta̱a káa kúú ra̱ yáꞌa káꞌa̱n ndava̱ꞌa xíꞌín Ndios.”
MAT 9:4 Tído ni̱ ka̱ndaa̱ va ini Jesús ña̱ dión nákani ini ra̱. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―¿Ndiva̱ꞌa nákani kuáchi̱ ini ndo̱?
MAT 9:5 ¿Ndí ki̱án ko̱ úꞌu̱ cháá ka̱ kaꞌi̱n xíꞌín ta̱a yóꞌo, káꞌán ndó? “Sa̱ ni̱ ndoo va kua̱chón”, o kaꞌi̱n xíꞌín rá, “Ndakuii̱n ndichi, ta kuaꞌa̱n nóꞌo̱n.”
MAT 9:6 Tído viti dá ná koꞌi̱n dánaꞌi̱ noo̱ ndo̱ ña̱ kómí ndisa na̱ ni̱ nduu ta̱a ña̱yuu yóꞌo choon ña̱ dándóo na kua̱chi kée ña̱yuu ndéi ñayuú yóꞌo. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ta̱ ni̱ na̱tií saꞌa̱ ñoó: ―Ndakuii̱n ndichi, ta nakiꞌin xi̱to̱n kaneꞌe kuaꞌa̱n nóꞌo̱n.
MAT 9:7 Ta kúú ni̱ nda̱kuíi̱n ndichi ra̱. Dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n nóꞌo̱ rá.
MAT 9:8 Kúú ndidaá vá ña̱yuu ñoó ni̱ naá iní tá ni̱ xini na̱ ña̱ ni̱ kee Jesús, ta ni̱ kekáꞌano na Ndios, na̱ ni̱ xi̱ꞌo choon yóꞌo noo̱ iin ta̱a.
MAT 9:9 Dá ni̱ keta Jesús veꞌe ñoó kuaꞌa̱n na̱. Kúú ni̱ xini na̱ ió iin ta̱a naní Mateo, ta ió ra̱ kíꞌin ya̱ꞌi ra saꞌa̱ ñóꞌo̱. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Nakíi̱, ná koꞌo̱ kanooón xíꞌín yuꞌu̱. Dá ni̱ nda̱kuíi̱n ra̱, dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱ kanoo ra xíꞌín ná.
MAT 9:10 Diꞌa ni̱ kuu tein noo̱ ió Jesús sásáꞌan na veꞌe ra, dá ni̱ ka̱sáa̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ta̱a kíꞌin ya̱ꞌi saꞌa̱ ñóꞌo̱, xíꞌín dao ka̱ ña̱yuu kaá ra̱ kómí kua̱chi, ta ni̱ sa̱ ndei na mesa sásáꞌan na xíꞌín Jesús, ta ndéi taꞌani ta̱ xíonoo xíꞌín ná.
MAT 9:11 Dá tá ni̱ xini ta̱ fariseo ña̱ ió Jesús sásáꞌan na xíꞌín ña̱yuu ñoó, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ta̱a xíonoo xíꞌín ná ñóó: ―¿Ndiva̱ꞌa sásáꞌan maestro ndo̱ xíꞌín ta̱a kíꞌin ya̱ꞌi saꞌa̱ ñóꞌo̱, xíꞌín dao ka̱ ña̱yuu kómí kua̱chi?
MAT 9:12 Tá ni̱ sei̱do̱ꞌo Jesús ña̱ ni̱ kaꞌa̱n ra̱ dión, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Na̱ ió va̱ꞌa ko̱ xínñóꞌó taꞌon na iin ta̱a kétátá ñaá. Sa̱va̱ꞌa na̱ kúꞌu̱ va kúú na̱ xínñóꞌó ñaá.
MAT 9:13 Ta kuaꞌán ndo̱ dákuáꞌa ndó ndi kóni̱ kaa ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Ndios noo̱ tuti ii̱ ná, chi̱ diꞌa kaáa̱n: “Kóni̱ yuꞌu̱ ña̱ kuꞌu̱ ini ndo̱ saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu, ta o̱ du̱ú ña̱ doko̱ ndo̱ ña̱ꞌa noo̱í”, kaáa̱n. Chi̱ yuꞌu̱, ko̱ véi taꞌon yuꞌu̱ kanai na̱ káꞌán ña̱ kúú ña̱yuu ndaa̱. Ve̱i yuꞌu̱ kanai na̱ nákoni ña̱ kómí ná kua̱chi, dá ná nandikó iní na̱ saꞌa̱ kua̱chi kée na ―kaá Jesús.
MAT 9:14 Dá ni̱ ka̱sáa̱ ta̱ xíonoo xíꞌín Juan, na̱ dákodo̱ ndúta̱, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín Jesús: ―Néꞌe ii̱ vá nduꞌu̱, ta néꞌe ii̱ taꞌani ta̱ fariseo. Ta, ¿ndiva̱ꞌa ko̱ néꞌe ii̱ taꞌon ta̱ xíonoo xíꞌín mií ní?
MAT 9:15 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―¿Á káꞌán ndó ña̱ kánian kandei ndaꞌí ña̱yuu ni̱ na̱taka noo̱ ió vikó tándaꞌa̱ nani ió i̱í vá tono̱ xíꞌín ná? Tído nda̱ ná kasandaá kuu̱ nakiꞌin ra tono̱ kandaka ra koꞌo̱n ra̱, nda̱ daá ví, dá kía̱n kánian kaneꞌe ii̱ ná ―kaá na̱.
MAT 9:16 Dá ni̱ kaa taꞌani Jesús xíꞌín rá: ―Ta ko̱ íin taꞌon nákoto no̱ó ni̱ ndata̱ iin doꞌo̱no̱ yátá xíꞌín iin táꞌí daꞌón sa̱á. Dá chi̱ tá ná nakata na doꞌo̱no̱ ñoó, ta kúú natiꞌin va daꞌón sa̱á ñóó, ta kúú víꞌí ka̱ ví ndata̱ doꞌo̱no̱ yátá ñóó.
MAT 9:17 ’Ta ko̱ íin taꞌon taán vino sa̱á ini ñíi̱ yátá, dá chi̱ tá ná kee na dión, dá kía̱n dákaꞌándí va vino sa̱á ñoó ñií yátá ñóó, ta ndata̱ vá ñíi̱ ñoó, ta kuita̱ ndiꞌi va vino ñoó. Sa̱ꞌá ño̱ó va̱ꞌa cháá ka̱a̱n ná taán yo̱ vino sa̱á ini ñií sa̱á, dá kía̱n ni iin tóꞌán ná o̱ túú.
MAT 9:18 Ta nani ió na̱ dánaꞌa̱ na̱ to̱ꞌon yóꞌo, dá ni̱ ka̱sáa̱ iin ta̱a néꞌe choon. Dá ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tí rá noo̱ Jesús, dá kaá ra̱: ―Sa̱ ni̱ xiꞌi̱ va de̱ꞌe diꞌíi̱, tído nakíi̱ ní, ná koꞌo̱, ta chinóo ní ndáꞌa̱ ní sata̱ xí, ta kúú nataki va xi ―kaá ra̱.
MAT 9:19 Dá ni̱ nda̱kuíi̱n Jesús, dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱ xíꞌín rá. Ta kuaꞌa̱n taꞌani ta̱ xíonoo xíꞌín ná.
MAT 9:20 Ta kúú chí sata̱ diꞌa Jesús ni̱ na̱tuu yati iin ñáꞌa̱ ndóꞌo kueꞌe̱ tái̱ nii̱. Ta sa̱ ni̱ xi̱no uxi̱ uu̱ kuia̱ ndóꞌán kueꞌe̱ ñoó. Dá ni̱ ka̱ko̱ꞌon ndáꞌa̱n yúꞌu̱ dáꞌo̱n ná,
MAT 9:21 dá chi̱ diꞌa ni̱ na̱kani inia̱n: “Sa̱va̱ꞌa rá dáꞌo̱n oon na ná kako̱ꞌin, ta kúú ná nduva̱ꞌi.”
MAT 9:22 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o Jesús, dá ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ñaá ná, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌán: ―Koo ta̱ndeé inóo̱n, de̱ꞌe diꞌí lóꞌo̱, chi̱ ni̱ ndu̱va̱ꞌón sa̱ꞌá ña̱ kándéé inóo̱n yuꞌu̱ ―kaá na̱. Ta kúú mií hora daá vá ni̱ ndu̱va̱ꞌán.
MAT 9:23 Dá ni̱ saa̱ na̱ veꞌe ta̱ néꞌe choon ñoó. Ta kúú ni̱ xini na̱ ndéi ta̱a tuú flauta, ta nína vaa̱ nda̱ꞌo ña̱yuu ndéi na ndéíꞌi̱ na̱ saꞌa̱ tadiꞌí ñoó.
MAT 9:24 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ná: ―Kankuei tóo ndó sata̱ véꞌe, chi̱ ko̱ ní xiꞌi̱ taꞌon tadiꞌí lóꞌo̱ ñoó, kídi̱ va xi ―kaá na̱. Ta kúú ni̱ saki̱ ndaa va ñaá ña̱yuu ñoó sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ dión.
MAT 9:25 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ ka̱nkuei ña̱yuu ñoó sata̱ véꞌe, dá ni̱ ku̱ꞌu Jesús. Dá ni̱ tiin na ndáꞌa̱ tadiꞌí lóꞌo̱ ñoó, ta kúú ni̱ nda̱ko̱o va xi.
MAT 9:26 Ta kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ndéi yati ñoó ni̱ niꞌi̱ tóꞌon ña̱ ni̱ kuu dión.
MAT 9:27 Dá ni̱ keta Jesús veꞌe ñoó kuaꞌa̱n na̱. Kúú ni̱ ka̱sáꞌá tákuei ñaá uu̱ ta̱a ko̱ túu noo̱ kuaꞌa̱n ra̱, ta kaá ra̱ káyuꞌú ñaá rá: ―¡De̱ꞌe na̱ veꞌe rey David, kuꞌu̱ ini ní sa̱ꞌá nduꞌu̱!
MAT 9:28 Dá tá ni̱ saa̱ Jesús veꞌe no̱ó kuaꞌa̱n na̱ ñoó, dá ni̱ na̱tuu yati ndi nduú ta̱ ko̱ túu noo̱ ñoó. Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá Jesús: ―¿Á kándísa ndó ña̱ ió choon noo̱ ndáꞌí nduva̱ꞌi ndo̱? Dá ni̱ kaa ra̱: ―Jaa̱n, kándísa ndu ña̱ dión kíán, tatá.
MAT 9:29 Dá ni̱ ka̱ko̱ꞌon ndáꞌa̱ ná noo̱ rá, ta kaá na̱ xíꞌín rá: ―Sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní ndo̱ yuꞌu̱, sa̱ꞌá ño̱ó ná natu̱u noo̱ ndo̱.
MAT 9:30 Ta kúú ni̱ na̱tu̱u va noo̱ rá. Dá ni̱ saꞌanda na̱ choon noo̱ rá, ta kaá na̱: ―O̱ sa̱ nákani ndó xíꞌín ni iin tóꞌón ña̱yuu ndi ni̱ kuu ni̱ ndu̱va̱ꞌa noo̱ ndo̱.
MAT 9:31 Tído tá ni̱ ka̱nkuei ra veꞌe ñoó, ta kúú ni̱ na̱kani ra xíꞌín ndidaá ña̱yuu ndéi ñoó ña̱ ni̱ kee Jesús xíꞌín rá.
MAT 9:32 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ ka̱nkuei ta̱a ni̱ ndu̱va̱ꞌa ñoó kuaꞌa̱n ra̱, dá ni̱ ka̱sáa̱ dao ña̱yuu, ta ndáka na iin ta̱a ni̱ ka̱ndo̱o ñíꞌi̱ ni̱ kee espíritu kini nákaa̱ ini ra̱.
MAT 9:33 Dá ni̱ taó Jesús espíritu kini nákaa̱ ini ta̱a ñoó, ta kúú ni̱ na̱kaꞌa̱n va ra. Ta kúú ni̱ naá vá iní ña̱yuu ndéi ñoó, ta kaá na̱: ―Ni kuu̱ ni hora ko̱ xi̱ní yo̱ ña̱ kúu dión ñoo Israel, ña̱ ni̱ xini yo̱ viti.
MAT 9:34 Dá kaá dao ta̱ fariseo ndíta ñoó: ―Mií vá satoꞌo espíritu kini kía̱n xíꞌo choon noo̱ ta̱a káa, sa̱ꞌá ño̱ó kándéé rá taó ra̱ espíritu kini.
MAT 9:35 Ta ni̱ xi̱onoo Jesús ndidaá ñoo náꞌano xíꞌín ñoo kuálí, ta sa̱ da̱náꞌa̱ na̱ ini iin rá iin veꞌe noo̱ ndítútí na̱ Israel. Ta dánaꞌa̱ na̱ to̱ꞌon va̱ꞌa, ña̱ káꞌa̱n ndi koo ndu̱ꞌu ña̱yuu ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios. Ta sa̱ ndu̱va̱ꞌa na ndidaá na̱ ndóꞌo kueꞌe̱ xíꞌín na̱ uꞌu̱ ñíi̱.
MAT 9:36 Tá xiní na̱ ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó, kúú kúꞌu̱ nda̱ꞌo ini na̱ saꞌa̱ ná, chi̱ ndóꞌo nda̱ꞌo nío̱ ná, ta ndéi ndava̱ꞌa na, chi̱ ndóꞌo na táto̱ꞌon ndóꞌo léko, kirí ko̱ íin ndáka.
MAT 9:37 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ta̱a xíonoo xíꞌín ná: ―Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ña̱yuu yóꞌo kúú táto̱ꞌon iin ñoꞌó xíti káꞌano noo̱ sa̱ ió nduu dákée, tído cháá vá kúú na̱ kéchóon.
MAT 9:38 Sa̱ꞌá ño̱ó kaka̱ ndo̱ noo̱ Ndios, na̱ kúú satoꞌo ñoꞌó xíti yóꞌo, dá ná tandaꞌá ná cháá ka̱ ña̱yuu kii kechóon noo̱án.
MAT 10:1 Dá ni̱ taó xóo Jesús uxi̱ uu̱ ta̱a xíonoo xíꞌín ná, dá ni̱ xi̱ꞌo na choon noo̱ rá, dá kandeé rá taó rá espíritu kini ñóꞌo ini ña̱yuu, ta kandeé rá nduva̱ꞌa ra ña̱yuu ndóꞌo ndi ndáa mií vá kueꞌe̱ xíꞌín ña̱ uꞌu̱ ñíi̱ ná.
MAT 10:2 Ta diꞌa naní ndin uxi̱ uu̱ apóstol, táꞌa̱n ra̱ ni̱ ka̱xi Jesús kaneꞌe to̱ꞌon na. Ta̱a mií no̱ó naní Simón, ta ni̱ chi̱naní taꞌani ñaá ná Pedro, ta iin ka̱ ra̱ naní Andrés, ta̱ kúú ñani Pedro, ta iin ka̱ ra̱ naní Jacobo, táꞌa̱n ra̱ kúú de̱ꞌe Zebedeo, ta iin ka̱ ra̱ naní Juan, ra̱ kúú ñani Jacobo.
MAT 10:3 Ta iin ka̱ ra̱ naní Felipe, xíꞌín ra̱ naní Bartolomé, xíꞌín ra̱ naní Tomás, xíꞌín ra̱ naní Mateo, táꞌa̱n ra̱ ni̱ sa̱ kiꞌin ya̱ꞌi saꞌa̱ ñóꞌo̱, xíꞌín ra̱ naní Jacobo, ra̱ kúú de̱ꞌe iin ta̱a naní Alfeo, xíꞌín ra̱ naní Lebeo, ta̱ káꞌa̱n xíꞌín ná Tadeo,
MAT 10:4 xíꞌín ra̱ naní Simón, táꞌa̱n ra̱ ni̱ sa̱ kuu kuendá ta̱ cananista, xíꞌín ra̱ naní Judas Iscariote, táꞌa̱n ra̱ ni̱ kasa̱ndaá ni̱ na̱ki̱ꞌo Jesús no̱ó ta̱ xiní uꞌu̱ ñaá.
MAT 10:5 Ta ndin uxi̱ uu̱ ta̱a yóꞌo ni̱ ta̱ndaꞌá Jesús kuaꞌa̱n ra̱ kanoo ra dánaꞌa̱ ra̱ no̱ó ña̱yuu, ta diꞌa ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Ná dáꞌa ni koꞌo̱n ndo̱ noo̱ ndéi na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, ta ni o̱ sa̱ kóo ini ndo̱ ku̱ꞌu ndó ni iin ñoo, ña̱ kúú kuendá Samaria.
MAT 10:6 Sa̱va̱ꞌa no̱ó na̱ Israel, táꞌa̱n na̱ kúú táto̱ꞌon léko ni̱ nda̱ñóꞌó, kuaꞌán ndo̱ dánaꞌa̱ ndo̱.
MAT 10:7 Tá kuaꞌa̱n ndo̱ dánaꞌa̱ ndo̱ no̱ó ña̱yuu, diꞌa kaa ndo̱: “Sa̱ ni̱ ku̱yati va kuu̱ ña̱ ndu̱ꞌu ña̱yuu ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios dándáki ñaá ná.”
MAT 10:8 Ta nduva̱ꞌa ndó na̱ kúꞌu̱, ta nduvii ndó na̱ ndóꞌo kueꞌe̱ téíꞌi̱, ta dánátaki ndo̱ na̱ ni̱ xiꞌi̱, ta taó ndó espíritu kini ñóꞌo ini ña̱yuu. Ta kee ndó ña̱ mani̱ yóꞌo xíꞌín ná táto̱ꞌon ki̱ꞌo kémani̱ yuꞌu̱ ndo̱ꞌó xíꞌín choon yóꞌo.
MAT 10:9 ’O̱ sa̱ taán ndo̱ di̱ꞌón oro ni di̱ꞌón plata ni di̱ꞌón kuaán ini vati̱ ndo̱, dá kiꞌin ndó koꞌo̱n ndo̱.
MAT 10:10 Ta ni léka̱ o̱ sa̱ kándio ndó koꞌo̱n ndo̱, ta o̱ sa̱ káneꞌe ndó uu̱ kotó, ni dao ka̱ ndisa̱ kayiꞌi ndó, ni vara katuu ndó o̱ sa̱ káneꞌe ndó koꞌo̱n ndo̱, dá chi̱ iin ta̱ kéchóon, ió íchi̱ ra̱ kasáꞌan ra noo̱ choon kée ra.
MAT 10:11 ’Ta ndi ndáa mií vá ñoo náꞌano o ñoo kuálí ni̱ saa̱ ndo̱, ta taó tóꞌon ndó ndeí ndéi ña̱yuu ió ña̱ñóꞌó, ta sa̱va̱ꞌa ñoó ní kandei ndó nda̱ ná kasandaá kuu̱ kankuei ndó koꞌo̱n ndo̱ iin ka̱ ñoo.
MAT 10:12 Tá ni̱ ku̱ꞌu ndó veꞌe ñoó, dá kaa ndo̱ xíꞌín ná, “Va̱ꞌa kandei ní.”
MAT 10:13 Tá kúú ná ña̱yuu va̱ꞌa, dá kía̱n ná kandei va̱ꞌa na. Tído tá ko̱ kúú ná ña̱yuu váꞌa, dá kía̱n nakiꞌin ndó ña̱ kaá ndo̱ kandei va̱ꞌa na koꞌa̱n xíꞌín ndó.
MAT 10:14 Tá ko̱ ní nátiin va̱ꞌa iin káa na ndo̱ꞌó, ta ko̱ ní xíin na kueídóꞌo na ña̱ dánaꞌa̱ ndo̱, dá kía̱n tá ni̱ ka̱nkuei ndó veꞌe na o ñoo na̱, kidi niꞌini ndó ño̱ya̱ká íin saꞌa̱ ndo̱, ta ño̱ó náꞌa̱ ña̱ ko̱ nátaꞌan ini Ndios xiní na̱ na̱ ñoo ñoó.
MAT 10:15 Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ tá ná kasandaá kuu̱ keyíko̱ Ndios saꞌa̱ ndidaá ña̱yuu, dá kía̱n kaꞌí cháá ka̱ ví ndoꞌo na̱ ñoo ñoó o̱ du̱ú ña̱yuu kíni ni̱ sa̱ ndei ñoo Sodoma xíꞌín ñoo Gomorra.
MAT 10:16 ’Ta viti, tándaꞌá yuꞌu̱ ndo̱ꞌó koꞌo̱n ndo̱, ta kúú ndó táto̱ꞌon léko kuaꞌa̱n kanoo tein ndigüe̱ꞌí lobo. Sa̱ꞌá ño̱ó kaon koo ndó táto̱ꞌon kée koo̱. Ta ndaꞌí koo ini ndo̱ táto̱ꞌon kée paloma.
MAT 10:17 Ta kandaa ndo̱ mií ndó no̱ó ña̱yuu, chi̱ koꞌo̱n na̱ naki̱ꞌo na ndo̱ꞌó no̱ó ta̱ néꞌe choon. Ta kani na ndo̱ꞌó ini veꞌe no̱ó nátaka na̱.
MAT 10:18 Ta nda̱ no̱ó ta̱ néꞌe choon náꞌano xíꞌín no̱ó rey kandaka na ndo̱ꞌó koꞌo̱n ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ kúú ndó kuendá yuꞌu̱. Dión koo, dá niꞌi̱ ndo̱ ki̱ꞌo ndó kuendá saꞌa̱ yúꞌu̱ no̱ó ta̱ néꞌe choon náꞌano ñoó, xíꞌín no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ ñoo yo̱.
MAT 10:19 Tído tá ni̱ na̱ki̱ꞌo na ndo̱ꞌó no̱ó ta̱ néꞌe choon, o̱ sa̱ nákani téí ini ndo̱ sa̱ꞌá to̱ꞌon kaꞌa̱n ndo̱ o ndi kaa ndo̱ chindeé ndó mií ndó, chi̱ mií hora daá ñóó ki̱ꞌo Ndios to̱ꞌon kaꞌa̱n ndo̱.
MAT 10:20 Chi̱ ko̱ ta̱ꞌón mií ndó kúú na̱ kaꞌa̱n, mií Espíritu ii̱, na̱ ni̱ kii noo̱ tatá Ndios, no̱ón kúú na̱ ki̱ꞌo to̱ꞌon kaꞌa̱n ndo̱.
MAT 10:21 ’Ta iin ñani naki̱ꞌo ra ñani mií rá no̱ó ta̱ néꞌe choon, dá kaꞌání ñáá rá. Ta dión taꞌani kee na̱ kúú tatá xíꞌín de̱ꞌe ra. Ta dao de̱ꞌe ndakuei na̱á xíꞌín tatá xi̱, ta kaꞌání ñaá rá.
MAT 10:22 Ta koni uꞌu̱ kini ndidaá ña̱yuu ndo̱ꞌó sa̱ꞌá ña̱ kúú ndó kuendá yuꞌu̱. Tído ndi ndáa na̱ ni̱ xi̱ꞌo ndeé iní ni̱ sa̱ ndita ndaa̱ xíꞌíín nda̱ no̱ó ndíꞌí kuií, no̱ón kúú na̱ ni̱ꞌí ña̱ ka̱ki na.
MAT 10:23 Tá kéndava̱ꞌa na xíꞌín ndó ñoo káꞌano no̱ó koꞌo̱n ndo̱, dá kía̱n kankuei kíi̱ ndo̱ koꞌo̱n ndo̱ iin ka̱ ñoo. Dá chi̱ miía̱n ndaa̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ o̱ kándeé taꞌon ndó nataꞌan ndo̱ ndidaá ñoo ñóꞌo Israel nda̱ ná nandió ko̱o tuku na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo kasaa̱ na̱.
MAT 10:24 ’Ta ni iin ta̱ dákuáꞌa ko̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ no̱ó ta̱ dánaꞌa̱ noo̱ rá, ta ni ta̱ kéchóon, ko̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ noo̱ satoꞌo ra̱.
MAT 10:25 Sa̱ꞌá ño̱ó ná nataꞌan ini ta̱ dákuáꞌa ndoꞌo ra táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo ta̱a dánaꞌa̱ noo̱ rá, dión ní, ta̱ kéchóon, ná nataꞌan ini ra̱ ndoꞌo ra táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo satoꞌo ra̱. Dá chi̱ ni̱ chi̱naní ná satoꞌo ndo̱, Beelzebú, sa̱ꞌá ño̱ó kaꞌí ka̱ kee na xíꞌín ndoꞌó.
MAT 10:26 ’Sa̱ꞌá ño̱ó ná dáꞌa ni yu̱ꞌú ndo̱ kee ña̱yuu kée dión, dá chi̱ ndidaá vá ña̱ꞌa ió de̱ꞌé, daí ña̱ natu̱uan. Ta ndidaá vá ña̱ꞌa kéde̱ꞌé ña̱yuu, daí ña̱ natu̱uan.
MAT 10:27 Ta ña̱ káꞌa̱n de̱ꞌé yuꞌu̱ xíꞌín ndó, kaꞌa̱n ndo̱án noo̱ túu, ta ña̱ ni̱ seídóꞌo ndó ni̱ kaꞌa̱n kayá yuꞌu̱, kuaꞌán kaa ndó dini̱ véꞌe, ta ni̱ꞌi kaꞌa̱n ndo̱án.
MAT 10:28 Ta ná dáꞌa ni yu̱ꞌú ndo̱ na̱ kándéé kaꞌání yikí ko̱ño ndo̱, chi̱ o̱ kándeé taꞌon na kaꞌání na̱ nío̱ ndo̱. Va̱ꞌa ka̱a̱n yu̱ꞌú ndo̱ na̱ kómí choon ña̱ dándóꞌo na nío̱ ndo̱ xíꞌín yikí ko̱ño ndo̱ indayá.
MAT 10:29 ’¿Á ko̱ díkó taꞌon ña̱yuu uu̱ laa kuálí saꞌa̱ iin di̱ꞌón ka̱a? Ta va̱ꞌará nóo ya̱ꞌi rí, tído ko̱ kuéi ndava̱ꞌa taꞌon rí nda̱ no̱ñóꞌo̱ tá ko̱ kíán táto̱ꞌon kóni̱ mií tatá yo̱ Ndios.
MAT 10:30 Ta dión ní ndóꞌo na xíꞌín ndoꞌó, chi̱ nda̱ idí dini̱ ndo̱, náꞌá Ndios ndidaá kúú.
MAT 10:31 Sa̱ꞌá ño̱ó o̱ sa̱ yu̱ꞌú ndo̱, chi̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ ndo̱ noo̱ Ndios o̱ du̱ú kua̱ꞌá nda̱ꞌo laa kuálí.
MAT 10:32 ’Ta ndi ndáa mií ña̱yuu káꞌa̱n ña̱ kúú ná kuendá yuꞌu̱ noo̱ dao ka̱ ña̱yuu, dión taꞌani kaꞌa̱n yuꞌu̱ ña̱ kúú ná kuendái̱ noo̱ tatái̱ Ndios, na̱ ió induú.
MAT 10:33 Ta ndi ndáa na̱ ndáta̱ saꞌa̱ yúꞌu̱ noo̱ dao ka̱ ña̱yuu, dá kía̱n ki̱ꞌo dión taꞌani ndata̱ yuꞌu̱ saꞌa̱ ná noo̱ tatái̱ Ndios, na̱ ió induú.
MAT 10:34 ’Ná dáꞌa ni kaꞌán ndoꞌó ña̱ ve̱i yuꞌu̱ nachindei va̱ꞌi ña̱yuu. Diꞌa ni̱ ka̱sáa̱i̱ xíꞌín espada, dá ná kaꞌanda táꞌan ña̱yuu saꞌa̱ yúꞌu̱.
MAT 10:35 Chi̱ ni̱ ka̱sáa̱i̱ dána̱ái̱ de̱ꞌe xíꞌín tatá ra̱. Dión taꞌani na̱á de̱ꞌe diꞌí xíꞌín naná xi̱. Ta dión taꞌani kee iin sa̱no xíꞌín xi̱doa̱n.
MAT 10:36 Ta dión taꞌani kee na̱ veꞌe iin ta̱a, ndakuei na na̱á na̱ xíꞌín rá.
MAT 10:37 Ta na̱ kóni̱ cháá ka̱ tatá na̱ xíꞌín naná na̱ o̱ du̱ú yuꞌu̱, no̱ón kúú na̱ ko̱ káni taꞌan vaan kakuu kuendá yuꞌu̱. Ta na̱ kóni̱ cháá ka̱ de̱ꞌe yií na̱ xíꞌín de̱ꞌe diꞌí na̱ o̱ du̱ú yuꞌu̱, no̱ón kúú na̱ ko̱ káni taꞌan vaan kakuu kuendá yuꞌu̱.
MAT 10:38 Ta na̱ ko̱ xíꞌo mií ña̱ kado̱kó na̱ cruz ná, ta karkaa na sata̱ yúꞌu̱ kii na, no̱ón kúú na̱ ko̱ káni taꞌan vaan kakuu na kuendá yuꞌu̱.
MAT 10:39 Ta na̱ kóni̱ dáka̱ki mií ná, no̱ón diꞌa kúú na̱ kuu. Tído na̱ xíꞌo mií ña̱ kuu na̱ saꞌa̱ yúꞌu̱, no̱ón diꞌa kúú na̱ ni̱ꞌí ña̱ kataki na̱.
MAT 10:40 ’Ta ndi ndáa ña̱yuu nátiin va̱ꞌa ndoꞌó, nda̱ yuꞌu̱ nátiin va̱ꞌa na. Ta na̱ nátiin va̱ꞌa yuꞌu̱, nda̱ na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá yuꞌu̱ ve̱ii nátiin va̱ꞌa na.
MAT 10:41 Ta na̱ nátiin va̱ꞌa iin profeta sa̱ꞌá ña̱ kúú ná iin profeta, dá kía̱n natiin taꞌani na ña̱ va̱ꞌa kánian natiin iin profeta. Ta dión taꞌani, iin na̱ ni̱ na̱tiin va̱ꞌa iin ña̱yuu ndaa̱ sa̱ꞌá ña̱ kúú ná iin na̱ ndaa̱, dá kía̱n koni taꞌani na natiin na ña̱ va̱ꞌa kánian natiin iin ña̱yuu ndaa̱.
MAT 10:42 Ta ndi ndáa mií ña̱yuu náki̱ꞌo iin yáxi̱ ta̱kui̱í vi̱xi koꞌo iin káa ña̱yuu kuálí yóꞌo, miía̱n natiin na ña̱ va̱ꞌa sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee na, chi̱ ni̱ kemáni̱ ná iin na̱ xíonoo xíꞌín yuꞌu̱.
MAT 11:1 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ ka̱sto̱ꞌon Jesús xíꞌín ta̱ xíonoo xíꞌín ná ndi kee ra dánaꞌa̱ ra̱, dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱. Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ kee mií ná kuaꞌa̱n na̱ dánaꞌa̱ na̱, ta kasto̱ꞌon na xíꞌín ña̱yuu ndéi iin rá iin ñoo.
MAT 11:2 Ta noo̱ nákaa̱ Juan, táꞌa̱n na̱ dákodo̱ ndúta̱ ña̱yuu, ini veꞌe ka̱a, ni̱ niꞌi̱ tóꞌon na saꞌa̱ ndidaá ña̱ ndato kée Cristo Jesús. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ta̱ndaꞌá ná dao ta̱ xíonoo xíꞌín ná kuaꞌa̱n ra̱ noo̱ nákaa̱ Jesús.
MAT 11:3 Tá ni̱ saa̱ ra̱, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―¿Á mií ní kúú na̱ ni̱ kaa Ndios tandaꞌá ná kasaa̱ dáka̱ki ñaá, o á kandati ndu kasaa̱ iin ka̱ na̱?
MAT 11:4 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Kuaꞌán ndo̱, ta kasto̱ꞌon ndó xíꞌín Juan saꞌa̱ ndidaá ña̱ꞌa ndéꞌé ndó, xíꞌín saꞌa̱ ndidaá ña̱ seídóꞌo ndó.
MAT 11:5 Chi̱ nátu̱u no̱ó na̱ ko̱ túu noo̱, ta sa̱ kúu va xíka na̱ ni̱ na̱tií saꞌa̱, ta sa̱ ni̱ ndu̱vii vá ñíi̱ na̱ ndóꞌo kueꞌe̱ téíꞌi̱, ta sa̱ ni̱ na̱tai̱ va do̱ꞌo na̱ ko̱ tái̱ do̱ꞌo, ta ni̱ na̱taki va na̱ ni̱ xiꞌi̱, ta kásto̱ꞌin to̱ꞌon va̱ꞌa Ndios xíꞌín ña̱yuu kúndaꞌí.
MAT 11:6 Ndikáꞌán ndi kúu ví ña̱yuu ko̱ nákani kuáchi̱ ini xiní na̱ yuꞌu̱ ―kaá Jesús xíꞌín ta̱a ñoó.
MAT 11:7 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ na̱ndió kuéi ta̱a ñoó kuaꞌa̱n ra̱, dá ni̱ ka̱sáꞌá Jesús káꞌa̱n na̱ xíꞌín ña̱yuu ñoó saꞌa̱ Juan, ta kaá na̱: ―¿Ndá yoo ni̱ saꞌa̱n ndo̱ꞌó ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ndó noo̱ kúú ñóꞌo̱ ichí ñoó? ¿Á iin ta̱a ko̱ íin toon, táꞌa̱n ra̱ xíkó táto̱ꞌon xíkó iin ndoo̱ kée tachi̱ ni̱ saꞌa̱n ndo̱ ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ndó?
MAT 11:8 Ko̱ó, sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndá yoo ni̱ saꞌa̱n ndo̱ ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ndó, tá dáá? ¿Á iin ta̱a ndíxi dáꞌo̱n táyíí ndáa? Ko̱ó, chi̱ náꞌá vá mií ndó ña̱ ña̱yuu ndíxi dáꞌo̱n táyíí ndáa, no̱ón kúú na̱ ndéi veꞌe rey.
MAT 11:9 Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndá yoo ni̱ saꞌa̱n ndo̱ ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ndó, tá dáá? ¿Á iin profeta? Jaa̱n, miía̱n ndaa̱ kuiti kaá yuꞌu̱ ña̱ ñaá kúú ná, ta ndáya̱ꞌi cháá ka̱ na̱ o̱ du̱ú iin profeta.
MAT 11:10 Chi̱ saꞌa̱ mií ná káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios diꞌa: Ná koꞌi̱n tandaꞌí iin ta̱a kuió no̱ó koꞌo̱n noo̱ yo̱ꞌó, ta kasto̱ꞌon ra to̱ꞌin xíꞌín ña̱yuu, dá ná kandei nduu na̱ kueídóꞌo na ña̱ koꞌo̱n kaꞌo̱n xíꞌín ná.
MAT 11:11 Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ Juan, na̱ dákodo̱ ndúta̱ ña̱yuu, no̱ón kúú na̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ noo̱ ndidaá ka̱ ta̱a ni̱ kaki ti̱xi ñáꞌa̱. Tído na̱ nóo cháá ka̱ nákaa̱ ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios, no̱ón diꞌa kúú na̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ o̱ du̱ú Juan.
MAT 11:12 ’Nda̱ kuu̱ ni̱ sa̱ xi̱onoo Juan, na̱ dákodo̱ ndúta̱ ña̱yuu, ta nda̱ kuu̱ víti de̱én nda̱ꞌo kéndava̱ꞌa ña̱yuu xíꞌín na̱ dánaꞌa̱ no̱ó ña̱yuu ndi kee na ndu̱ꞌu na ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios, ta sadí ña̱yuu kíni no̱ó ña̱yuu ndúkú ndu̱ꞌu ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios.
MAT 11:13 Ndidaá táꞌa̱n profeta xíꞌín ña̱ káꞌa̱n ley Moisés ni̱ kaꞌa̱n ña̱ kasáꞌá Ndios dándáki na ña̱yuu na̱, ta nda̱ Juan taꞌani ni̱ kaꞌa̱n dión.
MAT 11:14 Ta ndá kuendá mií ndó ná kakian á kándísa ndó ña̱ koꞌi̱n kaꞌi̱n xíꞌín ndó o ko̱ó, tído káꞌa̱n yuꞌu̱ xíꞌín ndó ña̱ Juan kúú Elías, na̱ ni̱ kaꞌa̱n profeta kasaa̱.
MAT 11:15 Ta ndi ndáa ndó ió do̱ꞌo, ta kúú kueídóꞌo va̱ꞌa ndó.
MAT 11:16 ’¿Ndí ki̱án tiin yuꞌu̱, dá kaꞌi̱n xíꞌín ndó táto̱ꞌon kée ña̱yuu ndéi tiempo viti? Chi̱ kée na táto̱ꞌon kée takuáchí tá ndéi xi sádikí xi̱ noo̱ yáꞌi, ta káyuꞌú táꞌan xi:
MAT 11:17 “Ni̱ tuu ndu̱ flauta, tído ko̱ ní sársáꞌá taꞌon ndoꞌó. Ta ni̱ xita ndu yaa ndaꞌí kuaꞌa̱n, tído ko̱ ní ndeiꞌi̱ taꞌon ndoꞌó.”
MAT 11:18 Ta ki̱ꞌo dión taꞌani kée ña̱yuu ndéi viti, chi̱ tá ni̱ ka̱sáa̱ Juan, ko̱ ní seí taꞌon na pan, ta ko̱ ní xiꞌi na vino, tído kaá ndo̱ ña̱ nákaa̱ espíritu kini ini na̱.
MAT 11:19 Ta viti ni̱ ka̱sáa̱ na̱ ni̱ nduu ta̱a ña̱yuu yóꞌo, ta sásáꞌan va̱ꞌa na, ta xíꞌi na vino, tído kaá ndo̱ ña̱ kúú ná iin ta̱a nde̱ꞌé, iin ta̱ xíꞌi. Ta kaá taꞌani ndó ña̱ kúú ná iin ra̱ néꞌe táꞌan va̱ꞌa xíꞌín ña̱yuu kíni, xíꞌín ta̱a kíꞌin ya̱ꞌi saꞌa̱ ñóꞌo̱. Tído na̱ kúú na̱ ndi̱chí, no̱ón kúú na̱ náꞌá ña̱ kómí ndisa na ña̱ ndi̱chí.
MAT 11:20 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ ka̱sáꞌá Jesús dána̱ni na ña̱yuu ndéi ñoo náꞌano no̱ó ni̱ kee na kua̱ꞌá ña̱ ndato, dá chi̱ ko̱ ní xíin taꞌon na̱ ñoo ñoó nandikó iní na̱ sa̱ꞌá kua̱chi kée na, ta kaá Jesús:
MAT 11:21 ―¡Ndaꞌí kúú ví ndoꞌó, na̱ ndéi ñoo Corazín! Ta, ¡ndaꞌí kúú ví ndoꞌó, na̱ ndéi ñoo Betsaida! Chi̱ tá ní kée yuꞌu̱ ña̱ náꞌano no̱ó ña̱yuu ndéi ñoo Tiro xíꞌín ñoo Sidón táto̱ꞌon ni̱ kee yuꞌu̱ ña̱ náꞌano noo̱ mií ndó, ta kúú nda̱ sa̱ oon va ni̱ na̱ndixi ndaꞌí na̱, ta ni̱ na̱ndei ndaꞌí na̱ no̱ó yaa̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ na̱ndikó iní na̱ sa̱ꞌá kua̱chi ni̱ kee na, ní kúu.
MAT 11:22 Sa̱ꞌá ño̱ó káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ tá ná kasandaá kuu̱ keyíko̱ Ndios saꞌa̱ ndidaá ña̱yuu, dá kía̱n kaꞌí ka̱ ví ndoꞌo ndoꞌó o̱ du̱ú ña̱yuu ndéi ñoo Tiro xíꞌín ñoo Sidón.
MAT 11:23 Ta ndoꞌó, na̱ ñoo Capernaum, káꞌán ndó ña̱ nda̱ induú xi̱nkuei ndó, tído ndoꞌó kúú na̱ koꞌono niꞌini Ndios nda̱ ma̱á indayá, dá chi̱ tá ní kée yuꞌu̱ ña̱ náꞌano ñoo Sodoma, ña̱ kía̱n ni̱ keei noo̱ ndo̱ꞌó, miía̱n ndaa̱ kakaa̱ ii̱ vá ñoo Sodoma nda̱ kuu̱ víti, ní kúu.
MAT 11:24 Sa̱ꞌá ño̱ó káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ tá ná kasandaá kuu̱ keyíko̱ Ndios saꞌa̱ ndidaá ña̱yuu, dá kía̱n kaꞌí cháá ka̱ ví ndoꞌo ndoꞌó o̱ du̱ú ña̱yuu kíni ni̱ sa̱ ndei ñoo Sodoma.
MAT 11:25 Mií hora daá ni̱ kaꞌa̱n Jesús xíꞌín Ndios: ―Kékáꞌano yuꞌu̱ mií ní, tatá Ndios, mií ní kúú satoꞌo induú xíꞌín no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, chi̱ ni̱ chi̱káa̱ de̱ꞌé ní ña̱ yóꞌo no̱ó na̱ ndi̱chí, xíꞌín na̱ kátóni̱ ini. Ta ni̱ naꞌa̱ nía̱n no̱ó na̱ ko̱ kátóni̱ va̱ꞌa ini.
MAT 11:26 Dión ni̱ kee ní, tatá Ndios, chi̱ ki̱ꞌo dión ni̱ na̱taꞌan ini mií ní.
MAT 11:27 ’Ta ndidaá ña̱ꞌa ni̱ na̱ki̱ꞌo tatá Ndios noo̱ yúꞌu̱. Ta ni iin tóꞌón ña̱yuu ko̱ náꞌá ndá yoo kúú yuꞌu̱, na̱ kúú de̱ꞌe Ndios, chi̱ iin tóꞌón miíó tatá Ndios kúú na̱ náꞌá ndá yoo kúúí. Ta ni iin tóꞌón ña̱yuu ko̱ náꞌá ndá yoo kúú tatá Ndios, chi̱ iin tóꞌón dini̱ yuꞌu̱, na̱ kúú de̱ꞌe na, kúú na̱ náꞌá ñaá, xíꞌín ndi ndáa mií vá ña̱yuu káꞌán yuꞌu̱, na̱ kúú de̱ꞌe Ndios, naꞌi̱n ná noo̱.
MAT 11:28 Nakíi̱ ndidaá ndoꞌó, na̱ kúú ta̱tí, ndoꞌó na̱ ndído ve̱e, noo̱ yúꞌu̱, dá naki̱ꞌoi ña̱ naniꞌi̱ ndée̱ ndo̱.
MAT 11:29 Ta kandio nduú ndo̱ yukú xíꞌín yuꞌu̱, dá kati̱ꞌa ndó kee ndó táto̱ꞌon kée yuꞌu̱, chi̱ yuꞌu̱ kúú iin na̱ masó, iin na̱ ndaꞌí ió ini, ta xíꞌín yuꞌu̱, dá koni ndo̱ naniꞌi̱ ndée̱ ndo̱,
MAT 11:30 dá chi̱ ko̱ kuáchi taꞌon kandio ndó yukú yuꞌu̱, ta o̱ dákuío ve̱e taꞌoin ndo̱ꞌó ―kaá Jesús.
MAT 12:1 Tiempo daá ñóó chíkaꞌanda Jesús kuaꞌa̱n na̱ no̱ñóꞌo̱ noo̱ káa tirió tein iin kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ na̱ Israel. Ta kuíko nda̱ꞌo ta̱ xíonoo xíꞌín ná. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱sáꞌá rá taó ra̱ yoko tirió, ta seí ra̱ noni̱án kuaꞌa̱n ra̱.
MAT 12:2 Dá ni̱ xini dao ta̱ fariseo ña̱ kée ra dión, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín Jesús: ―Yáꞌa ta̱ xíonoo xíꞌín ní kée ra ña̱ ko̱ kánian kee ra kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ yo̱.
MAT 12:3 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―¿Á ko̱ óon taꞌon kaꞌi ndó ña̱ ni̱ kee David tá sa̱ naꞌá xíꞌín ta̱a sa̱ xi̱onoo xíꞌín ná tá ndaꞌí ni̱ kuiko na?
MAT 12:4 Chi̱ kaáa̱n ña̱ ni̱ ku̱ꞌu na̱ ini veꞌe Ndios, ta ni̱ seí na̱ pan, ña̱ dóko̱ ta̱ duti̱ noo̱ Ndios, chi̱ ni ko̱ kánian keí mií ná ña̱, ni ta̱a xíonoo xíꞌín ná. Sa̱va̱ꞌa ta̱ duti̱ va kuu keí ñá.
MAT 12:5 O, ¿á ko̱ óon taꞌon kaꞌi ndó noo̱ ley ña̱ ni̱ ya̱ꞌa ta̱ duti̱ ni̱ ke̱chóon ra ini veꞌe ño̱ꞌo káꞌano yó kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ yo̱? Tído ko̱ ta̱ꞌón kua̱chi kíán ña̱ kée ra dión.
MAT 12:6 Ta káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ na̱ íin noo̱ ndo̱ o̱ du̱ú veꞌe ño̱ꞌo ñoó.
MAT 12:7 Diꞌa kaá to̱ꞌon Ndios: “Kóni̱i̱ ña̱ kuꞌu̱ ini ndo̱ saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu, ta o̱ du̱ú ña̱ doko̱ ndo̱ ña̱ꞌa noo̱í.” Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ndo̱ to̱ꞌon yóꞌo, dá kía̱n o̱ dátai̱ kua̱chi taꞌon ndó na̱ ko̱ ña̱ꞌa kée.
MAT 12:8 Chi̱ ió choon noo̱ ndáꞌa̱ na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo ña̱ dándáki na tein kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ yo̱ ―kaá na̱.
MAT 12:9 Dá ni̱ na̱kiꞌin Jesús kuaꞌa̱n na̱. Ta ni̱ saa̱ na̱ ni̱ ku̱ꞌu na ini veꞌe noo̱ nátaka na̱ ñoo ñoó.
MAT 12:10 Ta ñoó nákaa̱ iin ta̱a ni̱ na̱tií iin xoo ndáꞌa̱. Ta kóni̱ ta̱ fariseo niꞌi̱ rá ndi koo dátai̱ kua̱chi ra Jesús no̱ó ta̱ néꞌe choon, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá: ―¿Á kuu nduva̱ꞌa yó ña̱yuu kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ yo̱, kaá ley?
MAT 12:11 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Ta, ¿ndi ndáa ndoꞌó, tá ná kankao iin léko ndo̱ ini iin yái̱ tein kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ yo̱, á o̱ kóꞌo̱n taꞌon ndó taó ndo̱ rí?
MAT 12:12 Ta kanaꞌá ndó ña̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ iin ña̱yuu o̱ du̱ú iin léko. Sa̱ꞌá ño̱ó kaá yuꞌu̱ ña̱ kuu va kee yó ña̱ va̱ꞌa tein kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ yo̱.
MAT 12:13 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ta̱ kúꞌu̱ ndáꞌa̱ ñoó: ―Ná dákaa̱ ndáꞌo̱n. Dá ni̱ na̱dákaa̱ ra̱ ndáꞌa̱ rá, kúú ni̱ ndu̱va̱ꞌa vaan táto̱ꞌon ki̱ꞌo ió va̱ꞌa iin ka̱a̱n.
MAT 12:14 Dá ni̱ ka̱nkuei ta̱ fariseo ñoó kuaꞌa̱n ra̱. Dá ni̱ ka̱sáꞌá rá ndátóꞌón kueꞌé ra̱ ndi kee ra, dá kaꞌání rá Jesús.
MAT 12:15 Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini Jesús ña̱ kóni̱ ra̱ kaꞌání ñaá rá, dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱ iin ka̱ xíán, ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu tákuei ñaá kuaꞌa̱n na̱. Ta ni̱ ndu̱va̱ꞌa Jesús ndidaá na̱ kúꞌu̱.
MAT 12:16 Ta ni̱ saꞌanda na̱ choon no̱ó ña̱yuu ñoó ña̱ ná dáꞌa ni kasto̱ꞌon na xíꞌín dao ka̱ ña̱yuu sa̱ꞌá ña̱ ndato ni̱ kee na.
MAT 12:17 Dión, dá ni̱ xi̱nko̱o to̱ꞌon ni̱ taa profeta Isaías, chi̱ diꞌa kaáa̱n:
MAT 12:18 Yóꞌo íin ta xínkuáchí no̱ói̱, ta mií yuꞌu̱ ni̱ ka̱xi xi, ta ndóꞌo nda̱ꞌa vai saꞌa̱ xí, ta nátaꞌan inii̱ xiníi̱ xí. Koꞌi̱n dákóoin Espírituí dini̱ xí. Ta noo̱ ndidaá na̱ tu̱kú kasto̱ꞌon xi ña̱ ve̱i kuu̱ keyíko̱i̱ saꞌa̱ ndidaá ña̱yuu.
MAT 12:19 Ta o̱ na̱á táꞌan taꞌon xi xíꞌín ni iin tóꞌón ña̱yuu, ta o̱ káyuꞌú ni̱ꞌi taꞌon xi, ta ni ko̱ íin taꞌon xíka keí o̱ kueídóꞌo ña̱ kaꞌa̱n xi̱.
MAT 12:20 Ta o̱ káꞌa̱no̱ taꞌon xi ta̱yo̱ó, kirá sa̱ ni̱ taꞌa̱no̱. Ta o̱ ndaꞌó taꞌon xi tirñoꞌó sa̱ kuaꞌa̱n ndaꞌo̱, nda̱ ná kasandaá kuu̱ kandeé xí dánkoo ndaa̱ xi̱ ña̱yuu no̱ói̱.
MAT 12:21 Ta mií xí kúú ta̱ndeé iní no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel. Dión ni̱ taa Isaías.
MAT 12:22 Dá ndáka ña̱yuu ñoó iin ta̱a nákaa̱ iin espíritu kini ni̱ ka̱sáa̱ na̱ noo̱ Jesús, ta ko̱ túu noo̱ rá, ta ni ko̱ ku̱ú kaꞌa̱n ra̱ kée espíritu kini ñoó. Dá ni̱ ndu̱va̱ꞌa ñaá ná. Ta kúú ni̱ na̱kaꞌa̱n ra̱, ta ni̱ na̱tu̱u noo̱ rá.
MAT 12:23 Ta kúú ni̱ naá vá ini ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó ni̱ xini na̱ ña̱ ni̱ kee Jesús, ta kaá na̱: ―Ndá ndi kuu de̱ꞌe na̱ veꞌe rey David, na̱ kaá na̱ tandaꞌá Ndios kasaa̱, kúú ta̱a káa ―kaá na̱.
MAT 12:24 Tá ni̱ seídóꞌo ta̱ fariseo ña̱ dión ndátóꞌón ña̱yuu ñoó, dá ni̱ kaa ra̱: ―Kándéé ta̱a káa taó rá espíritu kini, chi̱ Beelzebú, táꞌa̱n ña̱ kúú satoꞌa̱n, xíꞌo choon noo̱ rá ―kaá ra̱.
MAT 12:25 Kúú ni̱ ka̱ndaa̱ va ini Jesús ña̱ dión nákani ini ra̱, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Kanaꞌá ndó ña̱ tá na̱á táꞌan iin rey xíꞌín ña̱yuu dándáki ra, dá kía̱n naá vá choon néꞌe ra. Ta dión taꞌani ndoꞌo iin ñoo o iin veꞌe tá saꞌándá dao táꞌan ña̱yuu ndéi inia̱n, chi̱ naá váán.
MAT 12:26 Tá ná taó ña̱ uꞌu̱ kúú no̱ó ña̱ kini kéchóon noo̱án, dá kía̱n taꞌa̱nda̱ táꞌan vaan. Ta, ¿ndi koo kaka choon néꞌan?
MAT 12:27 Sa̱ꞌá ño̱ó tá taó yuꞌu̱ espíritu kini xíꞌín choon ni̱ xi̱ꞌo Beelzebú noo̱í, dá kía̱n, ¿ndá yoo ni̱ xi̱ꞌo choon noo̱ ndáꞌa̱ dao ka̱ na̱ ñoo mií ndó ña̱ taó ná espíritu kini, tá dáá? Mií vá na̱ yóꞌo kúú na̱ náꞌa̱ ña̱ o̱ du̱ú ña̱ ndaa̱ káꞌa̱n ndo̱.
MAT 12:28 Tído tá taó yuꞌu̱ espíritu kini xíꞌín ndée̱ Espíritu ii̱ Ndios, dá kía̱n kanaꞌá ndó ña̱ sa̱ ni̱ kasa̱ndaá va kuu̱ ndu̱ꞌu ña̱yuu ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios.
MAT 12:29 ’Chi̱, ¿ndi kee ví iin ta̱a ku̱ꞌu ra veꞌe iin ta̱a to̱ndó kiꞌin kuíꞌíná rá ña̱ ñóꞌo veꞌe ra tá ná o̱ koꞌóní ñaá rá dinñóꞌó ka̱? Dión kanian kee ra, dá kandeé rá taó ndíꞌi ra ña̱ꞌa ñóꞌo veꞌe ra.
MAT 12:30 ’Ta na̱ ko̱ ndíta xoo yuꞌu̱, no̱ón kúú na̱ xiní uꞌu̱ ñaá, ta na̱ ko̱ chíndeé yuꞌu̱ noo̱ chóon kéei, no̱ón kúú na̱ dátu̱ú choon kéei.
MAT 12:31 Sa̱ꞌá ño̱ó káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ kuu va kuꞌu̱ káꞌano ini Ndios saꞌa̱ ndidaá kúú kua̱chi kée ña̱yuu, xíꞌín saꞌa̱ ndidaá kúú ña̱ꞌa kini káꞌa̱n na̱. Tído ndi ndáa na̱ yáꞌa káꞌa̱n ndava̱ꞌa saꞌa̱ Espíritu ii̱ Ndios, no̱ón kúú na̱ ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ kúꞌu̱ káꞌano ini Ndios sa̱ꞌá kua̱chi ni̱ kee na.
MAT 12:32 Ta ndi ndáa na̱ yáꞌa káꞌa̱n ndava̱ꞌa sa̱ꞌá na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo, kuu va kuꞌu̱ káꞌano ini Ndios saꞌa̱ ná. Tído ndi ndáa na̱ yáꞌa káꞌa̱n ndava̱ꞌa saꞌa̱ Espíritu ii̱ Ndios, no̱ón kúú na̱ ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ kúꞌu̱ káꞌano ini Ndios sa̱ꞌá kua̱chi ni̱ kee na, ni ñayuú yóꞌo ni ñayuú ve̱i chí noo̱ o̱ kúꞌu̱ káꞌano ini Ndios saꞌa̱ ná.
MAT 12:33 ’Dá chi̱ iin yíto̱ va̱ꞌa, kui̱ꞌi va̱ꞌa va xíꞌo rá. Ta iin yíto̱ ko̱ váꞌa, nda̱ kui̱ꞌi xíꞌo va rá ko̱ váꞌa. Ta xíꞌín kui̱ꞌi xíꞌo va rá kándaa̱ inio̱ ndá yíto̱ kúú rá.
MAT 12:34 ¡Ndoꞌó kúú kuendá de̱ꞌe koo̱! ¿Ndi kee ví ndó kaꞌa̱n ndo̱ iin to̱ꞌon va̱ꞌa tá ña̱yuu kíni va kúú ndó? Dá chi̱ to̱ꞌon ni̱ chití ñóꞌo ini nío̱ iin ña̱yuu kía̱n kánkuei yúꞌu̱ ná, dá káꞌa̱n na̱.
MAT 12:35 Dá chi̱ iin ta̱a va̱ꞌa, to̱ꞌon va̱ꞌa ñóꞌo ini nío̱ rá taó ra̱ káꞌa̱n ra̱. Tído iin ta̱a kini, to̱ꞌon kini ñóꞌo ini nío̱ rá taó ra̱ káꞌa̱n ra̱.
MAT 12:36 Tído yuꞌu̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ naki̱ꞌo ndó kuendá saꞌa̱ ndidaá to̱ꞌon ko̱ chóon ni̱ ka̱nkuei yúꞌu̱ ndo̱ ni̱ kaꞌa̱n ndo̱ tá ná kasandaá kuu̱ keyíko̱ Ndios saꞌa̱ ndidaá ña̱yuu.
MAT 12:37 Dá chi̱ xíꞌín to̱ꞌon káꞌa̱n ndo̱, kédaá xíꞌín ndó, dá kando̱o va̱ꞌa ndó noo̱ Ndios. Ta xíꞌín to̱ꞌon káꞌa̱n taꞌani ndó kédaá xíꞌín ndó, dá kando̱o ndó kakuu ndó ña̱yuu ió kua̱chi noo̱ ná.
MAT 12:38 Dá ni̱ ka̱sáa̱ dao ta̱ dánaꞌa̱ ley xíꞌín dao ta̱ fariseo, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín Jesús: ―Maestro, kóni̱ ndu̱ ña̱ kee ní iin ña̱ ndato noo̱ ndúꞌu̱.
MAT 12:39 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Ña̱yuu kíni nda̱ꞌo kúú ndoꞌó, na̱ ndéi tiempo viti, ta xiní xíxi va ndó Ndios, chi̱ xíka̱ ndo̱ ña̱ kee yuꞌu̱ iin ña̱ ndato, dá kandía ndó. Tído ni iin tóꞌón ña̱ ndato o̱ kéei noo̱ ndo̱, sa̱va̱ꞌa ña̱ ndato ni̱ kee Ndios xíꞌín profeta Jonás kía̱n koni ndo̱.
MAT 12:40 Chi̱ táto̱ꞌon oni̱ nduú, oni̱ ñoó ni̱ sa̱ káa̱ Jonás ti̱i ti̱yaká káꞌano, ki̱ꞌo dión taꞌani koni ndo̱ kakaa̱ na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo ti̱xi ñóꞌo̱ oni̱ nduú, oni̱ ñoó.
MAT 12:41 Ta nakui̱ta ndichi ña̱yuu ni̱ sa̱ ndei ñoo Nínive tá ná kasandaá kuu̱ keyíko̱ Ndios saꞌa̱ ndidaá ña̱yuu, ta kaꞌa̱n kua̱chi na sa̱ꞌá ña̱yuu ndéi tiempo viti. Dá chi̱ ni̱ na̱ndikó iní na̱ sa̱ꞌá kua̱chi ni̱ sa̱ kee na tá ni̱ da̱náꞌa̱ Jonás noo̱ ná. Ta iin ta̱a ndáya̱ꞌi cháá ka̱ o̱ du̱ú Jonás íin noo̱ ndo̱ viti.
MAT 12:42 Ta nakuii̱n ndichi taꞌani ñáꞌa̱ sa̱ dándáki chí Sur diꞌa tá ná kasandaá kuu̱ keyíko̱ Ndios saꞌa̱ ndidaá ña̱yuu, dá kaꞌa̱n kua̱chián saꞌa̱ ña̱yuu ndéi tiempo viti, dá chi̱ nda̱ noo̱ xíká cháá ka̱ ñayuú yóꞌo ni̱ kixián ni̱ seídóꞌán ña̱ ndi̱chí ni̱ kaꞌa̱n rey Salomón. Ta iin ta̱a ndáya̱ꞌi cháá ka̱ kúú na̱ íin káꞌa̱n xíꞌín ndó vitíꞌón o̱ du̱ú rey Salomón ñoó.
MAT 12:43 ’Tá kéta iin espíritu kini iin ta̱a, dá kía̱n kuaꞌa̱n iin xíán no̱ó i̱chí ndúkúán noo̱ naniꞌi̱ ndée̱án. Tído ko̱ nániꞌán noo̱ naniꞌi̱ ndée̱án.
MAT 12:44 Dá kásáꞌán nákani inia̱n: “Nandió ko̱o tukui noꞌi̱ veꞌe no̱ó ni̱ ketai ve̱ii”, kaáa̱n. Tá ni̱ na̱sáa̱a̱n ni̱ ndu̱ꞌan ini ta̱a no̱ó ni̱ sa̱ ioa̱n, ko̱ íin taꞌon nákaa̱ ñoó, ta ndato ni̱ na̱tuꞌán, ta ñóchí vii káaan.
MAT 12:45 Dá kuaꞌa̱n kuakaan usa̱ ka̱ espíritu kini cháá ka̱ o̱ du̱ú miíán. Dá násaa̱a̱n ndu̱ꞌan kañoꞌan ini ta̱a ñoó. Ta kúú kaꞌí ka̱ ví kásáꞌá ndóꞌo nío̱ rá o̱ du̱ú táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ sa̱ ndoꞌo nío̱ rá ni̱ sa̱ kee espíritu kini mií no̱ó ñoó. Dión taꞌani ndóꞌo ña̱yuu ndéi tiempo viti ―kaá Jesús.
MAT 12:46 Xía̱n nani nákaa̱ na̱ dánaꞌa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó, kúú ni̱ ka̱sáa̱ naná na̱ xíꞌín ñani na̱. Ta kúú ni̱ sa̱ kui̱ta na sata̱ véꞌe, chi̱ kóni̱ na̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín Jesús.
MAT 12:47 Dá ni̱ ka̱sto̱ꞌon iin ta̱a íin ñoó xíꞌín Jesús: ―Naná ní xíꞌín ñani ní, ta ndíta na sata̱ véꞌe, ta kóni̱ na̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín ní.
MAT 12:48 Dá ni̱ kaa Jesús: ―Ná kasto̱ꞌon ndaa̱i̱ xíꞌín ndó ndá yoo kúú nanái̱, ndá yoo kúú ñanii̱ ―kaá na̱.
MAT 12:49 Ta kúú ni̱ da̱náꞌa̱ ndáꞌa̱ ná ndidaá ta̱a xíonoo xíꞌín ná, dá ni̱ kaa na̱: ―Ta̱ yóꞌo va kúú nanái̱, kúú ñanii̱.
MAT 12:50 Chi̱ ndidaá na̱ kée ña̱ kóni̱ tatái̱ Ndios, na̱ ió induú, no̱ón kúú ñanii̱, kúú ki̱ꞌoi, kúú nanái̱ ―kaá na̱.
MAT 13:1 Kuu̱ dáá ñóó ni̱ keta Jesús veꞌe ñoó. Dá ni̱ saa̱ na̱ ni̱ sa̱ ko̱o na ió na̱ yuꞌú ta̱ñoꞌo̱.
MAT 13:2 Ta kúú ni̱ na̱taka kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu noo̱ ió na̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kaa Jesús ini iin barco, dá ni̱ sa̱ ko̱o na ini ro̱. Dá ni̱ sa̱ ndei ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó yuꞌú ta̱ñoꞌo̱ ñoó.
MAT 13:3 Dá ni̱ ka̱sáꞌá Jesús dákíꞌin táꞌan na dao ña̱ꞌa xíꞌín to̱ꞌon dánaꞌa̱ na̱, ta kaá na̱: ―Iin ta̱a xíti ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱ kuti ra tata no̱ñóꞌo̱ rá.
MAT 13:4 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ koon niꞌini ra tata ñoó, sa̱ꞌá ño̱ó dao ña ni̱ kue̱i yuꞌú íchi̱. Kúú ni̱ ka̱sáa̱ laa, ta kúú ni̱ seí vá ría̱n.
MAT 13:5 Ta dao ka̱ tata ñoó ni̱ kue̱i tein yuu̱, no̱ó ko̱ó ñoꞌó ndéé. Sa̱ꞌá ño̱ó kúú yachi̱ va ni̱ xita̱a̱n, chi̱ ko̱ ní kue̱i taꞌon ña no̱ó kúú ñoꞌó ndéé.
MAT 13:6 Dá tá ni̱ xi̱nko̱o ndia̱ndii, ta kúú ni̱ dii vaan. Ta sa̱ꞌá ña̱ ko̱ ta̱ꞌón yo̱ꞌan, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ichi̱ vaan.
MAT 13:7 Ta dao ka̱ tata ñoó ni̱ kue̱i tein ta̱ꞌíón. Ta ni̱ saꞌano dáó ñá xíꞌín ta̱ꞌíón ñoó, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ku̱yáta̱ váán ni̱ kee rá.
MAT 13:8 Ta kúú dao ka̱ tata ñoó ni̱ kue̱i noo̱ kúú ñoꞌó va̱ꞌa. Ta kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo noni̱ ni̱ xi̱ꞌoan, dá chi̱ iin ciento noni̱ ni̱ xi̱ꞌo dao tata yóꞌo, ta dao ka̱a̱n ni̱ xi̱ꞌo oni̱ diko noni̱, ta dao ka̱a̱n ni̱ xi̱ꞌo oko̱ uxi̱a̱n.
MAT 13:9 Ndi ndáa ndoꞌó ió do̱ꞌo, ta kueídóꞌo ndó ―kaá Jesús.
MAT 13:10 Dá ni̱ ka̱sáa̱ ta̱ xíonoo xíꞌín ná noo̱ ió na̱, dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá: ―¿Ndiva̱ꞌa dákíꞌin táꞌan ní dao ña̱ꞌa xíꞌín to̱ꞌon dánaꞌa̱ ní?
MAT 13:11 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Dá chi̱ noo̱ ndo̱ꞌó va ni̱ xi̱ꞌo Ndios ña̱ kandaa̱ ini ndo̱ ña̱ náꞌá mií ná sa̱ꞌá ndi kee na dándáki na. Tído ko̱ xíꞌo Ndios noo̱ dao ka̱ ña̱yuu ña̱ kandaa̱ ini na̱ sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo.
MAT 13:12 Dá chi̱ ndi ndáa na̱ ni̱ na̱tiin to̱ꞌon káꞌi̱n, no̱ón kúú na̱ natiin ña̱ kandaa̱ cháá ka̱ ini na̱. Tído ndi ndáa na̱ ko̱ xi̱ín natiin ña, no̱ón kúú na̱ di̱tá diꞌa Ndios cháá ña̱ kándaa̱ ini na̱.
MAT 13:13 Sa̱ꞌá ño̱ó dákíꞌin táꞌan yuꞌu̱ dao ña̱ꞌa xíꞌín to̱ꞌon dánaꞌi̱ no̱ó dao ka̱ ña̱yuu, dá kía̱n, va̱ꞌará ndéꞌé ná, tído o̱ kándaa̱ taꞌon ini na̱ ndi kóni̱ kaaa̱n, ta va̱ꞌará seídóꞌo na to̱ꞌon káꞌi̱n, tído o̱ kátóni̱ taꞌon ini na̱.
MAT 13:14 Ki̱ꞌo dión, dá xi̱nko̱o to̱ꞌon ni̱ taa profeta Isaías, chi̱ diꞌa kaáa̱n: Va̱ꞌará ndidaa ka̱ vía̱n ná kueídóꞌo ndó, tído o̱ kátóni̱ taꞌon ini ndo̱. Ta va̱ꞌará ndidaa ka̱ vía̱n ná kande̱ꞌé ndó, tído o̱ kándaa̱ taꞌon ini ndo̱.
MAT 13:15 Chi̱ ni̱ ndukáxí nda̱ꞌo nío̱ na̱ ñoo yóꞌo, ta ko̱ xíꞌo na mií ná kueídóꞌo na, ta ni̱ sadi taꞌani na noo̱ ná, dá ná o̱ ko̱ní na̱ xíꞌín noo̱ ná, ta ni o̱ kueídóꞌo na xíꞌín do̱ꞌo na, ta ni o̱ kátóni̱ taꞌon ini na̱, ta ni o̱ nándió kuéi na noo̱ yúꞌu̱, dá nduva̱ꞌi na̱.
MAT 13:16 ’Tído ndikáꞌán ví noo̱ ndo̱ꞌó, chi̱ túu noo̱ ndo̱ ndéꞌé ndó, ta ndikáꞌán ví do̱ꞌo ndó, chi̱ seídóꞌo ndó.
MAT 13:17 Chi̱ miía̱n ndaa̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo profeta xíꞌín ña̱yuu ndaa̱ ni̱ sa̱ ndei sa̱ naꞌá ni̱ kaꞌán ná koni na̱ ña̱ xiní ndo̱ viti, tído ko̱ ní xiní taꞌon naa̱n. Ta ni̱ kaꞌán taꞌani na kueídóꞌo na to̱ꞌon seídóꞌo ndó viti, tído ko̱ ní seídóꞌo taꞌon naa̱n ―kaá na̱.
MAT 13:18 ―Kueídóꞌo va̱ꞌa ndó, chi̱ koꞌi̱n kasto̱ꞌin xíꞌín ndó ndi dándáki to̱ꞌon ni̱ da̱kíꞌin táꞌin ni̱ da̱náꞌi̱ noo̱ ndo̱ sa̱ꞌá ta̱ xíti ñoó.
MAT 13:19 Táꞌa̱n ña̱yuu seídóꞌo to̱ꞌon va̱ꞌa ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱ ndi kée Ndios dándáki na ña̱yuu, ta ko̱ xíꞌo na mií ná kandaa̱ ini na̱án, dá kía̱n kasaa̱ ña̱ uꞌu̱, ta dítá váán to̱ꞌon Ndios, ña̱ ni̱ ka̱nkao nío̱ ná. Dión dándáki yuꞌú íchi̱ ñoó no̱ó ni̱ kue̱i dao tata ñoó.
MAT 13:20 Ta tein yuu̱ no̱ó ni̱ kue̱i dao ka̱ tata ñoó kúú ña̱yuu seídóꞌo to̱ꞌon Ndios, ta nátiin naa̱n xíꞌa̱n kádii̱ ini na̱.
MAT 13:21 Tído ko̱ ta̱ꞌón yo̱ꞌan ini nío̱ ná, sa̱ꞌá ño̱ó tóó vá kándísa naa̱n. Chi̱ tá ve̱i ta̱ndóꞌó ndóꞌo na, o tá kásáꞌá ña̱yuu kéndava̱ꞌa na xíꞌín ná sa̱ꞌá ña̱ kándísa naa̱n, kúú dánkoo va naa̱n.
MAT 13:22 Ta tein ta̱ꞌíón no̱ó ni̱ kue̱i dao ka̱ tata ñoó kúú ña̱yuu seídóꞌo to̱ꞌon Ndios. Tído kásáꞌá ndíꞌi cháá ka̱ ini na̱ sa̱ꞌá ña̱ꞌa ió ñayuú yóꞌo, ta kátoó na̱ koo kuíká ná. Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ sáꞌano na xíꞌín to̱ꞌon Ndios, ta ni iin ña̱ va̱ꞌa ko̱ kée na.
MAT 13:23 Tído no̱ñóꞌo̱ va̱ꞌa no̱ó ni̱ kue̱i dao ka̱ tata ñoó kúú ña̱yuu seídóꞌo to̱ꞌon Ndios, ta xíꞌo na mií ná ña̱ kándaa̱ ini na̱án. Dao no̱ón kúú táto̱ꞌon tata, ña̱ ni̱ xi̱ꞌo iin ciento noni̱. Ta dao ka̱ na̱ kúú táto̱ꞌon tata, ña̱ ni̱ xi̱ꞌo oni̱ diko noni̱. Ta dao ka̱ na̱ kúú táto̱ꞌon tata, ña̱ ni̱ xi̱ꞌo oko̱ uxi̱ noni̱, chi̱ kée na ña̱ kóni̱ Ndios ―kaá Jesús.
MAT 13:24 Dá ni̱ da̱kíꞌin táꞌan Jesús iin ka̱ ña̱ꞌa xíꞌín to̱ꞌon ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu ñoó, ta kaá na̱: ―Táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kee iin ta̱a ni̱ xiti tata va̱ꞌa no̱ñóꞌo̱ rá, ki̱ꞌo dión kée Ndios dándáki na ña̱yuu na̱.
MAT 13:25 Ta tein kídi̱ ta̱ xíti ñoó, ni̱ kii iin ta̱ xiní uꞌu̱ táꞌan xíꞌín rá, ta ni̱ chiꞌi ra tata tirió kuéi̱ noo̱ káa tirió ra̱.
MAT 13:26 Sa̱ꞌá ño̱ó tá ni̱ ka̱sáꞌá kána yoko tirió, dá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ta̱ kéchóon noo̱ rá ña̱ káa taꞌani tirió kuéi̱ tein tirió ra̱.
MAT 13:27 Dá ni̱ saꞌa̱n ra̱ ni̱ nda̱to̱ꞌón rá satoꞌo ñóꞌo̱ ñoó: “Tatá, ¿á o̱ du̱ú tirió va̱ꞌa ní xíti ní? ¿Ndiva̱ꞌa káa taꞌani tirió kuéi̱ tein tirió ní, tá dáá?”
MAT 13:28 Dá ni̱ kaa satoꞌo ñoó xíꞌín rá: “Iin ta̱a xiní uꞌu̱ va ñaá ni̱ kexíxi ni̱ chiꞌan.” Dá ni̱ kaa ta̱ kéchóon ñoó: “¿Á ko̱ kóni̱ ní ná koꞌo̱n ndu̱ toꞌon ndua̱n?”
MAT 13:29 Dá ni̱ kaa ra̱: “Ná dáꞌa ni koꞌo̱n ndo̱ toꞌon ndóa̱n, dá chi̱ tá ná toꞌon ndóa̱n, nda̱ tirió va̱ꞌa kana xíꞌán.
MAT 13:30 Konó ndó ná kuaꞌano dáó ñá xíꞌín tirió va̱ꞌa ñoó nda̱ ná kasandaá kuu̱ nakiꞌin va̱ꞌa yó tirió ñoó. Dá tá ná kasandaá kuu̱ taꞌa̱nda̱a̱n, dá kaꞌandai̱ choon no̱ó ra̱ nákiꞌin va̱ꞌa tirió, ta kaai̱ xíꞌín rá: Toꞌon ndó dinñóꞌó tirió kuéi̱, ta kató ndóa̱n táto̱ꞌon kató ndó ndáyo̱ꞌo, dá chiñóꞌo̱ ndo̱án. Tído ña̱ kúú tirió va̱ꞌa ñoó, ná taán va̱ꞌa ndóa̱n ini yáka̱í” ―kaá Jesús.
MAT 13:31 Dá ni̱ da̱kíꞌin táꞌan Jesús iin ka̱ ña̱ꞌa xíꞌín to̱ꞌon ni̱ da̱náꞌa̱ na̱, ta kaá na̱: ―Táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo iin tata naní mostaza, ña̱ ni̱ xiti iin ta̱a no̱ñóꞌo̱ rá, ki̱ꞌo dión kée Ndios dándáki na ña̱yuu na̱.
MAT 13:32 Ta miía̱n ndaa̱ ña̱ yóꞌo kúú tata pálí cháá ka̱ noo̱ dao ka̱ tata chíꞌi yó no̱ñóꞌo̱ yo̱. Tído tá ni̱ xita̱a̱n, ta kúú sáꞌano dikó ka̱ vía̱n o̱ du̱ú dao ka̱ yuku̱, ta ndúuan iin yíto̱, sa̱ꞌá ño̱ó kásaa̱ laa, ta káva̱ꞌa rí táka̱ ri̱ tein ndáꞌa̱ rá ―kaá Jesús.
MAT 13:33 Dá ni̱ da̱kíꞌin táꞌan tuku na iin ka̱ ña̱ꞌa xíꞌín to̱ꞌon ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu ñoó, ta kaá na̱: ―Ki̱ꞌo dándáki Ndios ña̱yuu na̱ kíán táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ña̱ dákuita̱ ta̱chí yúsa̱ káva̱ꞌa pan, ña̱ ni̱ tiin iin ñáꞌa̱, ta ni̱ da̱kíꞌin táꞌan ñaá xíꞌín oni̱ yáxi̱ harina, dá nakuita̱ ta̱chía̱n ―kaá na̱.
MAT 13:34 Ta dión ni̱ da̱kíꞌin táꞌan Jesús dao ka̱ ña̱ꞌa xíꞌín to̱ꞌon ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó. Ta ko̱ ní sá dánaꞌa̱ taꞌon na tá ko̱ ní sá dákíꞌin táꞌan na dao ña̱ꞌa xíꞌín to̱ꞌon ni̱ sa̱ da̱náꞌa̱ na̱.
MAT 13:35 Dión, dá ni̱ xi̱nko̱o to̱ꞌon ni̱ taa profeta, chi̱ diꞌa kaáa̱n: Koꞌi̱n dákíꞌin táꞌin dao ña̱ꞌa no̱ó to̱ꞌon dánaꞌi̱ no̱ó ña̱yuu. Ta ki̱ꞌo dión dánaꞌi̱ noo̱ ná saꞌa̱ ndidaá ña̱ sa̱ io de̱ꞌé nda̱ rá ni̱ ka̱sáꞌá saꞌa̱ ñayuú.
MAT 13:36 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n Jesús ndisáꞌán xíꞌín ña̱yuu ñoó, dá ni̱ ku̱ꞌu na ini veꞌe íin ñoó. Dá ni̱ na̱tuu yati ta̱ xíonoo xíꞌín ná ñoó, dá ni̱ kaa ra̱: ―Nakani ní xíꞌín nduꞌu̱ ndi dándáki ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ ní saꞌa̱ tirió kuéi̱ ñoó.
MAT 13:37 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Ta̱a ni̱ xiti tirió va̱ꞌa ñoó kúú na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo.
MAT 13:38 Ta ñoꞌó xítí ñóó kúú ñayuú yóꞌo, ta tata tirió va̱ꞌa ñoó kúú ndidaá ña̱yuu ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios, ta tirió kuéi̱ ñoó kúú na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ ña̱ uꞌu̱.
MAT 13:39 Táꞌa̱n ra̱ ni̱ xini uꞌu̱ ta̱ ni̱ xiti ñoó kúú ña̱ uꞌu̱, ta kuu̱ ni̱ na̱kiꞌin va̱ꞌa ra tirió ñoó kúú kuu̱ keyíko̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱yuu. Ta ta̱a ni̱ na̱kiꞌin va̱ꞌa tirió ñoó kúú ángel Ndios.
MAT 13:40 Dá chi̱ táto̱ꞌon ni̱ kee ra ni̱ toꞌon ra tirió kuéi̱ no̱ñóꞌo̱ rá, ta ni̱ ndiꞌi ni̱ chi̱ñóꞌo̱ ra̱án noo̱ kéi̱ ñóꞌo̱, ki̱ꞌo dión koo tá ná kasandaá kuu̱ noo̱ ndíꞌi.
MAT 13:41 Chi̱ tandaꞌá na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo ángel kéchóon noo̱ ná kii na naka̱xi na ña̱yuu ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios, ta taó xóo na ndidaá na̱ kédaá xíꞌín ña̱yuu na̱, dá kée na kua̱chi xíꞌín ndidaá na̱ kée ña̱ kini.
MAT 13:42 Dá koꞌo̱n ángel ñoó taán ñaá ná noo̱ kéi̱ ñóꞌo̱ ini xito̱. Ñoó kuaki na, ta ñoó kúú noo̱ kañoꞌo na nakuchi táꞌan no̱ꞌo na.
MAT 13:43 Ta na̱ kúú ña̱yuu ndaa̱ noo̱ Ndios, ndato natoo̱n na̱ táto̱ꞌon tóo̱n ndi̱ndii kandei na noo̱ ió tatá Ndios dándáki na. Ta na̱ ió do̱ꞌo, ná kueídóꞌo na.
MAT 13:44 ’Táto̱ꞌon ki̱ꞌo dándáki Ndios ña̱yuu na̱ kíán táto̱ꞌon iin ki̱di di̱ꞌón nákaa̱ de̱ꞌé no̱ñoꞌó xítí. Chi̱ iin kuu̱, dá ni̱ na̱níꞌi̱ iin ta̱a ki̱di ñoó, dá ni̱ na̱chi̱káa̱ de̱ꞌé tuku raa̱n, ta kádii̱ ini ra̱ kuaꞌa̱n nóꞌo̱ rá. Dá ni̱ saꞌa̱n ra̱ ni̱ di̱kó ndíꞌi ra ña̱ꞌa ió noo̱ rá, dá ni̱ xiin ra ñóꞌo̱ noo̱ nákaa̱ de̱ꞌé ki̱di di̱ꞌón ñoó.
MAT 13:45 ’Táto̱ꞌon ki̱ꞌo dándáki Ndios ña̱yuu na̱ kíán táto̱ꞌon ña̱ ni̱ niꞌi̱ iin ta̱a ni̱ nakaꞌán ndaꞌi̱ xíꞌín yuu̱ dío̱n.
MAT 13:46 Chi̱ tá ni̱ na̱níꞌi̱ ta̱a ñoó iin yuu̱ dío̱n ndato cháá ka̱, dá ni̱ saꞌa̱n ra̱ ni̱ di̱kó ndíꞌi ra ña̱ ió noo̱ rá, dá ni̱ xiin raa̱n.
MAT 13:47 ’Táto̱ꞌon ki̱ꞌo dándáki Ndios ña̱yuu na̱ kíán táto̱ꞌon iin ñóno̱, ña̱ kía̱n chírnee ra ini ta̱ñoꞌo̱, ta ndi ndáa mií vá ti̱yaká sárnee noo̱án.
MAT 13:48 Tá ni̱ chití noo̱án, dá taó ra̱án yuꞌú ta̱kui̱í, dá kandei ra ka̱xi ra ti̱yaká taán ra̱ ini ti̱yika̱ rá, ta kirí ko̱ váꞌa taó xóo ra.
MAT 13:49 Ta dión taꞌani koo kuu̱ noo̱ ndíꞌi, chi̱ kankuei ángel kanoo na taó xóo na ña̱yuu kíni tein ña̱yuu ndaa̱.
MAT 13:50 Ndiꞌi, dá taán ná ña̱yuu kíni ñoó noo̱ kéi̱ ñóꞌo̱ ini xito̱. Ta ñoó kuaki na, ta ñoó kañoꞌo na nakuchi táꞌan no̱ꞌo na ―kaá na̱.
MAT 13:51 Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón Jesús ta̱ xíonoo xíꞌín ná: ―¿Á ni̱ ka̱ndaa̱ ini ndo̱ ndidaá ña̱ ni̱ kaꞌi̱n xíꞌín ndó? Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Jaa̱n, tatá.
MAT 13:52 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Kanaꞌá ndó ña̱ tá ni̱ ndu̱ꞌu iin ra̱ dánaꞌa̱ ley Moisés ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios, dá ndoꞌo ra táto̱ꞌon ndóꞌo satoꞌo iin veꞌe, dá chi̱ taó rá ña̱ sa̱á xíꞌín ña̱ yatá ñóꞌo ini sato̱ rá.
MAT 13:53 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ da̱kíꞌin táꞌan Jesús ndidaá to̱ꞌon yóꞌo ni̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín rá, dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱.
MAT 13:54 Dá tá ni̱ na̱sáa̱ na̱ ñoo mií ná, dá ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ ini veꞌe noo̱ nátaka na̱ ñoo ñoó. Ta ni̱ naá ini na̱ ñoo na̱ ndéꞌé ñaá ná, ta kaá na̱: ―¿Ndeí ni̱ niꞌi̱ ta̱a káa ña̱ ndi̱chí náꞌá rá, xíꞌín ña̱ kándéé rá kée ra ña̱ náꞌano xíꞌín ña̱yuu?
MAT 13:55 ¿Á o̱ du̱ú de̱ꞌe ta̱a túxí yíto̱ vá kúú ra̱ káa? ¿Á o̱ du̱ú María va kúú naná ra̱ káa, ta ñani ra̱ kúú Jacobo xíꞌín José, xíꞌín Simón, xíꞌín Judas?
MAT 13:56 ¿Á o̱ du̱ú ki̱ꞌo ra̱ káa ndéi tein yó yóꞌo? Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndeí ni̱ niꞌi̱ ta̱a káa ña̱ ndi̱chí náꞌá rá? ―kaá ña̱yuu ñoó.
MAT 13:57 Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní nákoni taꞌon ñaá ná. Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ná: ―Ndeí kúú míí vá ió ña̱ñóꞌó ña̱yuu no̱ó nduꞌu̱, na̱ kúú profeta. Tído na̱ kúú na̱ ñoo ndu̱, xíꞌín na̱ veꞌe ndu, no̱ón diꞌa kúú na̱ káñóꞌó ñaá ―kaá na̱.
MAT 13:58 Ta ko̱ ní kée kuaꞌa̱ taꞌon na ña̱ náꞌano noo̱ ná sa̱ꞌá ña̱ ko̱ ní xíin na kandísa ñaá ná.
MAT 14:1 Tiempo daá ñóó ni̱ niꞌi̱ tóꞌon rey Herodes saꞌa̱ ndidaá ña̱ ndato kée Jesús.
MAT 14:2 Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ta̱ kéchóon noo̱ rá: ―Juan, táꞌa̱n ra̱ sa̱ da̱kódo̱ ndúta̱ ña̱yuu va kúú ta̱a ñoó. Ni̱ na̱taki va ra, sa̱ꞌá ño̱ó kándéé rá kée ra ña̱ꞌa ndato xíꞌín ña̱yuu.
MAT 14:3 Dión ni̱ kaa Herodes, dá chi̱ mií rá ni̱ saꞌanda choon, dá ni̱ tiin soldado Juan, dá ni̱ soꞌoni ñaá rá xíꞌín cadena, dá ni̱ chi̱káa̱ ñaá rá veꞌe ka̱a, chi̱ ki̱ꞌo dión ni̱ xika̱ Herodías, ñá ni̱ sa̱ kuu ñadiꞌí ñani ra̱, ta̱ ni̱ sa̱ naní Felipe.
MAT 14:4 Dión ni̱ kee ra, chi̱ diꞌa ni̱ kaa Juan xíꞌín rá: ―Kua̱chi nda̱ꞌo kíán, chi̱ ió yo̱ꞌó xíꞌín ñadiꞌí ñano̱n ―kaá na̱.
MAT 14:5 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kaꞌán rá kaꞌání ñaá rá, tído yuꞌú ra̱ na̱ ñoo ra̱, chi̱ ni̱ ka̱ndísa na ña̱ Juan kúú iin profeta.
MAT 14:6 Tído tá ni̱ na̱xi̱no Herodes kuia̱ rá, dá ni̱ sa̱rsáꞌá de̱ꞌe diꞌí Herodías no̱ó rá. Ta kúú ni̱ na̱taꞌan ini ra̱ ña̱ ni̱ kee xi.
MAT 14:7 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ya̱ꞌa yúꞌu̱ rá ni̱ kaꞌa̱n ra̱ to̱ꞌon ta̱a ña̱ ki̱ꞌo ra ndi ndáa míí vá ña̱ꞌa ná kaka̱ xi̱.
MAT 14:8 Dá ni̱ da̱káꞌa̱n kue̱ꞌé ñaá ñá kúú naná xi̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kaa xi̱ xíꞌín rá: ―Ki̱ꞌo ní iin koꞌo̱ ná kakaa̱ dini̱ Juan, ta̱ dákodo̱ ndúta̱ ña̱yuu, noo̱í ―kaá xi̱ xíꞌín rá.
MAT 14:9 Tá ni̱ kaa xi̱ dión, kúndaꞌí nda̱ꞌo ni̱ kuu ini Herodes, tído sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xi̱ꞌo ra to̱ꞌon ra noo̱ xí, ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ seídóꞌo ndidaá ña̱yuu ndéi mesa ña̱ ni̱ kaꞌa̱n ra̱ dión xíꞌín xí, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ saꞌanda ra̱ choon ña̱ dión koo.
MAT 14:10 Dá ni̱ saꞌanda ra̱ choon noo̱ soldado ra̱ ña̱ ná kaꞌanda ra̱ diko̱ Juan noo̱ nákaa̱ na̱ veꞌe ka̱a.
MAT 14:11 Dá ni̱ saꞌanda ra̱án, ta ni̱ chi̱káa̱ ra̱ dini̱ ná ini iin koꞌo̱ néꞌe ra ni̱ ka̱sáa̱ ra̱ ni̱ xi̱ꞌo raa̱n noo̱ tadiꞌí ñoó. Dá ni̱ xi̱ꞌo xia̱n noo̱ naná xi̱.
MAT 14:12 Dá ni̱ ka̱sáa̱ ta̱ xíonoo xíꞌín Juan ni̱ na̱kiꞌin ra yikí ko̱ño na̱. Dá néꞌe raa̱n ni̱ saꞌa̱n ra̱ ni̱ da̱ndúxi ra. Dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱ kasto̱ꞌon ra xíꞌín Jesús ña̱ ni̱ kuu.
MAT 14:13 Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini Jesús ña̱ dión ni̱ ndoꞌo Juan, dá ni̱ kaa na ini iin barco, dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱ iin ka̱ xíán no̱ó ko̱ó ña̱yuu ndéi. Tído ni̱ ka̱ndaa̱ ini ña̱yuu noo̱ kuaꞌa̱n Jesús, dá ni̱ ka̱nkuei na iin rá iin ñoo noo̱ ndéi na xíka sáꞌá ná tákuei na kuaꞌa̱n na̱ niꞌi̱ ná Jesús.
MAT 14:14 Tá ni̱ keta Jesús ini barco ñoó, kúú ni̱ xini na̱ ña̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ndéi ndáti ñaá. Ta kúú ni̱ kuꞌu̱ nda̱ꞌo ini na̱ saꞌa̱ ná, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ndu̱va̱ꞌa na ndidaá na̱ kúꞌu̱ ñóꞌo tein ña̱yuu ñoó.
MAT 14:15 Tá ni̱ ini kuu̱ dáá ñóó, dá ni̱ na̱tuu yati ñaá ta̱ xíonoo xíꞌín ná. Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Ko̱ ta̱ꞌón veꞌe ndíta yati yóꞌo, ta sa̱ ni̱ ini va, sa̱ꞌá ño̱ó kaꞌanda ní choon no̱ó ña̱yuu kuáꞌa̱ yóꞌo ña̱ ná koꞌo̱n na̱ noo̱ ñóꞌo ñoo kuálí, dá ná kuiin na ña̱ꞌa kasáꞌan na.
MAT 14:16 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Ko̱ káni taꞌan koꞌo̱n na̱ ndukú ná ña̱ kasáꞌan na. Ki̱ꞌo mií ndoꞌó ña̱ꞌa ná kasáꞌan na.
MAT 14:17 Dá ni̱ kaa ra̱: ―Ko̱ ta̱ꞌón ña̱ꞌa kuaꞌa̱ néꞌe ndu. Sa̱va̱ꞌa oꞌo̱n pan xíꞌín uu̱ ti̱yaká va.
MAT 14:18 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Kuaꞌán ndo̱ kiꞌin ndóa̱n, tá dáá.
MAT 14:19 Dá ni̱ saꞌanda na̱ choon ña̱ ndidaá ña̱yuu ná kandei na noo̱ ita ñoó. Dá ni̱ tiin na ndin oꞌo̱n pan ñoó xíꞌín ndi nduú ti̱yaká ñoó. Dá ni̱ na̱nde̱ꞌé noo̱ ná chí induú. Dá ni̱ na̱ki̱ꞌo na ndivéꞌe noo̱ Ndios sa̱ꞌán. Dá ni̱ da̱kuáchi na pan ñoó xíꞌín ti̱yaká ñoó. Dá ni̱ xi̱ꞌo naa̱n no̱ó ta̱a xíonoo xíꞌín ná. Dá ni̱ dasá ráa̱n no̱ó ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó.
MAT 14:20 Dá ni̱ sa̱sáꞌan ndidaá ña̱yuu ñoó nda̱ ni̱ ndi̱noo va̱ꞌa ini na̱. Dá tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ da̱kútí ta̱ xíonoo xíꞌín Jesús ñoó uxi̱ uu̱ ti̱yika̱ xíꞌín ña̱ꞌa ni̱ ka̱ndo̱o no̱ó ni̱ sa̱sáꞌan na.
MAT 14:21 Ta táto̱ꞌon oꞌo̱n mil ta̱a ni̱ sa̱sáꞌan ni̱ kee Jesús, ta ko̱ íin taꞌon ní kekuendá na̱ñáꞌa̱ xíꞌín takuálí.
MAT 14:22 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ saꞌanda Jesús choon no̱ó ta̱a xíonoo xíꞌín ná ña̱ ná kaa ra ini barco, ta ná chikaꞌanda ra̱ koꞌo̱n ra̱ iin ka̱ xoo ta̱ñoꞌo̱. Dá ni̱ ka̱ndo̱o Jesús kaꞌa̱n na̱ ndisáꞌán xíꞌín ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó.
MAT 14:23 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n na̱ ndisáꞌán xíꞌín ná, dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱ dini̱ yúku̱ íin ñoó kaꞌa̱n na̱ xíꞌín Ndios. Dá tá ni̱ kuaá, iin tóꞌón mií vá ná nákaa̱ dini̱ yúku̱ ñoó.
MAT 14:24 Ta du̱ú ni̱ taꞌi̱ dáo ii̱ vá barco ñoó kuaꞌa̱n ra̱ no̱ó ta̱ñoꞌo̱ ñoó. Ta kúú xoo diꞌa xoo diꞌa nákuii̱n ndichi ta̱kui̱í ñáni táꞌan rá ndi̱ka barco noo̱ kánóo rá kuaꞌa̱n ra̱, ta de̱én nda̱ꞌo ve̱i tachi̱ chi̱ xoo no̱ó kuaꞌa̱n ra̱.
MAT 14:25 Dá tá ni̱ kundikí, dá ni̱ kee Jesús xíka na no̱ó ta̱kui̱í ñóó kuaꞌa̱n na̱ niꞌi̱ ná barco ñoó.
MAT 14:26 Tído tá ni̱ xini ta̱ xíonoo xíꞌín Jesús ña̱ xíka na ve̱i na no̱ó ta̱kui̱í ñóó, kúú ni̱ ka̱ndadí nda̱ꞌo ra, ta ni̱ ka̱yuꞌú rá: ―¡Káa ve̱i íꞌíná! Ta kúú ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ ka̱yuꞌú rá sa̱ꞌá ña̱ ni̱ yu̱ꞌú ra̱.
MAT 14:27 Ta kúú ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Ndeé koo ini ndo̱. Mií vá yuꞌu̱ kúúí. O̱ sa̱ yu̱ꞌú ndo̱.
MAT 14:28 Dá ni̱ kaa Pedro xíꞌín ná: ―Tatá, tá mií ní kúú ní, konó ní ná kakai no̱ó ta̱kui̱í xaa̱n saa̱i̱ ni̱ꞌí mií ní.
MAT 14:29 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Nakíi̱. Dá ni̱ noo Pedro. Dá ni̱ kee ra xíka ra no̱ó ta̱kui̱í ñoó kuaꞌa̱n ra̱ niꞌi̱ rá Jesús.
MAT 14:30 Tído sa̱ꞌá ña̱ ndéꞌé rá ña̱ dee̱n kána tachi̱ ñoó, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kixian ni̱ yu̱ꞌú ra̱. Ta kúú ni̱ ka̱sáꞌá ko̱ke̱ta kaꞌani ra kuaꞌa̱n ra̱ ini ta̱kui̱í. Dá ni̱ ka̱yuꞌú rá: ―¡Dáka̱ki ní yuꞌu̱, tatá!
MAT 14:31 Dá ni̱ tiin na ndáꞌa̱ rá ni̱ ka̱neꞌe na, dá kaá na̱ xíꞌín rá: ―Cháá nda̱ꞌo kándéé ino̱n yuꞌu̱. ¿Ndiva̱ꞌa ni̱ na̱kani kuáchi̱ ino̱n?
MAT 14:32 Dá tá ni̱ ke̱ta na xíꞌín rá ini barco, kúú ni̱ sa̱ tuu va tachi̱ dée̱n ñoó.
MAT 14:33 Dá ni̱ na̱tuu yati ndidaá ta̱a ñóꞌo ini barco ñoó noo̱ Jesús, ta ni̱ sa̱ nda̱ño̱ꞌo ñaá rá, ta kaá ra̱ xíꞌín ná: ―Miía̱n ndaa̱ ndisa de̱ꞌe Ndios kúú mií ní.
MAT 14:34 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ chi̱kaꞌanda na̱ no̱ó ta̱ñoꞌo̱ ñoó, dá ni̱ saa̱ na̱ noo̱ kúú kuendá Genesaret.
MAT 14:35 Tá ni̱ na̱koni ña̱yuu ñoó ña̱ Jesús kúú ná, dá ni̱ taxí táꞌan na ni̱ saꞌa̱n na̱ iin rá iin ñoo ñóꞌo ñoó, ta ni̱ ka̱sto̱ꞌon na xíꞌín ndidaá ña̱yuu ña̱ ni̱ ka̱sáa̱ Jesús. Ta ndáka na ndidaá na̱ kúꞌu̱ ni̱ saa̱ na̱ no̱ó Jesús.
MAT 14:36 Dá ni̱ seí ndaꞌí na̱ noo̱ Jesús ña̱ ná konó ná dákoꞌo̱n ndáꞌa̱ ná sa̱va̱ꞌa yuꞌú kotó na̱, dá ná nduva̱ꞌa na, kaá na̱. Ta ndidaá na̱ ni̱ da̱kóꞌo̱n ndáꞌa̱ yuꞌú kotó na̱ ñoó ni̱ ndu̱va̱ꞌa.
MAT 15:1 Ta kúú ni̱ na̱tuu yati dao ta̱ fariseo xíꞌín ta̱ dánaꞌa̱ ley Moisés no̱ó Jesús. Ta̱ yóꞌo kúú ra̱ ni̱ kii ñoo Jerusalén. Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná:
MAT 15:2 ―¿Ndiva̱ꞌa ko̱ kée ta̱ xíonoo xíꞌín mií ní táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ da̱náꞌa̱ ta̱ sáꞌano ñoo yo̱ tá sata̱? Chi̱ ko̱ nákata ra ndáꞌa̱ rá xíꞌín ña̱ñóꞌó, dá keí rá pan.
MAT 15:3 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Ta ndoꞌó, ¿ndiva̱ꞌa dánkoo xoo ndó choon saꞌándá Ndios, ta ndíꞌi cháá ka̱ ini ndo̱ kee ndó choon ni̱ saꞌanda ta̱ sáꞌano ñoo yo̱?
MAT 15:4 Dá chi̱ diꞌa kuaꞌa̱n choon ni̱ saꞌanda Ndios: “Koo ña̱ñóꞌó ndó noo̱ tatá ndo̱ xíꞌín noo̱ naná ndo̱”, ta “Ndi ndáa mií vá ña̱yuu ná ya̱ꞌa kaꞌa̱n ndava̱ꞌa xíꞌín tatá na̱ o xíꞌín naná na̱, na̱ yóꞌo kúú na̱ kánian kuu.”
MAT 15:5 Tído ndoꞌó kúú ra̱ kaá ña̱ kuu va kaꞌa̱n ña̱yuu xíꞌín tatá na̱, xíꞌín naná na̱: “O̱ kúu taꞌon chindeéí mií ní xíꞌín ña̱ꞌa néꞌe va̱ꞌi, chi̱ sa̱ ni̱ kaai̱ ki̱ꞌoi ña̱ noo̱ Ndios.”
MAT 15:6 Ta sa̱ꞌá ña̱ káꞌa̱n na̱ dión, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ káni ka̱a̱n chindeé ná tatá na̱ xíꞌín naná na̱, kaá ndo̱ꞌó. Ta dión kée ndó dátu̱ú ndó choon ni̱ saꞌanda Ndios xíꞌín ña̱ ni̱ ndaki ini mií ndó.
MAT 15:7 ’¡Ta̱a uu̱ noo̱ vá kúú ndó! Ndaa̱ va ni̱ kaꞌa̱n profeta Isaías saꞌa̱ ndo̱, chi̱ diꞌa ni̱ taa na:
MAT 15:8 Táꞌa̱n ña̱yuu ndéi viti kékáꞌano na yuꞌu̱ xíꞌín yúꞌu̱ oon va na, tído xíꞌín nío̱ ná ko̱ kóni̱ taꞌon na yuꞌu̱.
MAT 15:9 Ko̱ ndáya̱ꞌi taꞌon ña̱ ndáño̱ꞌo na yuꞌu̱, dá chi̱ ña̱ dánaꞌa̱ na̱ kúú ña̱ ni̱ ndaki ini ña̱xintóni̱ ta̱a va.
MAT 15:10 Dá ni̱ kana Jesús ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó ña̱ ná natuu yati cháá ka̱ na̱, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ná: ―Kueídóꞌo va̱ꞌa ndó ña̱ koꞌi̱n kaꞌi̱n xíꞌín ndó, dá katóni̱ va̱ꞌa ini ndo̱.
MAT 15:11 Ni iin ña̱ꞌa seí ndo̱ ko̱ dáyako̱ ñaá noo̱ Ndios. To̱ꞌon kánkuei yúꞌu̱ vá ndó kía̱n dáyako̱ ñaá.
MAT 15:12 Dá ni̱ na̱tuu yati ta̱a xíonoo xíꞌín ná, dá ni̱ kaa ra̱: ―¿Á náꞌá ní ña̱ ni̱ tarꞌuꞌu̱ nda̱ꞌo ini ta̱ fariseo sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaꞌa̱n ní dión?
MAT 15:13 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Ndidaá yuku̱, ña̱ ko̱ ní xíti tatái̱, na̱ ió induú, ñoó kía̱n kánian toꞌon na xíꞌín nda̱ yo̱ꞌan.
MAT 15:14 Ná dáꞌa ni nakani ini ndo̱ saꞌa̱ rá, chi̱ ta̱a ko̱ túu noo̱ vá kúú rá, ta tíin ndaa ra̱ dao ka̱ na̱ ko̱ túu noo̱. Chi̱ tá tíin ndaa iin ta̱a ko̱ túu noo̱ iin ka̱ ta̱ ko̱ túu noo̱, dá kía̱n ndi nduú ra̱ kue̱i ini yái̱.
MAT 15:15 Dá ni̱ kaa Pedro xíꞌín ná: ―Nakani ní xíꞌín nduꞌu̱ ndi dándáki to̱ꞌon ni̱ da̱kíꞌin táꞌan ní ni̱ da̱náꞌa̱ ní no̱ó ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó.
MAT 15:16 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín Pedro: ―¿Á dión taꞌani ko̱ kátóni̱ taꞌon ini ndo̱ꞌó?
MAT 15:17 ¿Á ko̱ kándaa̱ taꞌon ini ndo̱ ña̱ ndidaá ña̱ꞌa seí ña̱yuu, ini ti̱xi va na kuaꞌa̱n? Tá kúú tá ni̱ ndiꞌi, dá kuaꞌa̱n na̱ sata̱ véꞌe tatá náa̱n.
MAT 15:18 Tído to̱ꞌon kánkuei yúꞌu̱ ná, ño̱ó kía̱n ve̱i nda̱ ma̱á nío̱ ná, ta ño̱ó diꞌa kía̱n dáyako̱ ñaá noo̱ Ndios.
MAT 15:19 Dá chi̱ nda̱ ma̱á nío̱ ná ve̱i ña̱ kini nákani ini na̱ kee na, dá kaꞌání ná ña̱yuu, ta kée na kua̱chi xíꞌín na̱ ko̱ kúú ñadiꞌí na̱ o̱ yíi̱ ná, ta kée na ña̱ kaꞌan noo̱ xíꞌín ñíi̱ ná, ta kíꞌin kuíꞌíná ná, ta káva̱ꞌa na kua̱chi tóꞌón saꞌa̱ dao ka̱ na̱, ta káꞌa̱n ndava̱ꞌa na saꞌa̱ ndi ndáa mií vá ña̱yuu.
MAT 15:20 Ndidaá ña̱ kini yóꞌo kía̱n dáyako̱ ñaá noo̱ Ndios. Tído ña̱ ko̱ nákata na ndáꞌa̱ ná xíꞌín ña̱ñóꞌó, dá keí ná ña̱ꞌa, ko̱ dáyako̱ taꞌon ñaá noo̱ Ndios.
MAT 15:21 Dá ni̱ keta Jesús ñoo ñoó, dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱ xíꞌín ta̱a xíonoo xíꞌín ná chí kuendá ñoo Tiro xíꞌín ñoo Sidón.
MAT 15:22 Ñoó ni̱ ka̱sáa̱ iin ñáꞌa̱, ta kíán iin ñáꞌa̱ kuendá Canaán. Ta ni̱ kixián iin ñoo lóꞌo̱ nákaa̱ yati ñoó. Dá ni̱ ka̱yuꞌán Jesús: ―Tatá, mií ní na̱ kúú de̱ꞌe na̱ veꞌe rey David, kuꞌu̱ ini ní sa̱ꞌá yuꞌu̱, chi̱ ndóꞌo nda̱ꞌo nío̱ de̱ꞌe diꞌíi̱ kée iin espíritu kini.
MAT 15:23 Tído ni iin to̱ꞌon ko̱ ní kaꞌa̱n na̱ xíꞌán. Dá ni̱ na̱tuu yati ta̱ xíonoo xíꞌín ná. Dá ni̱ seí ndaꞌí ra̱ noo̱ Jesús, ta kaá ra̱ xíꞌín ná: ―Kaꞌa̱n ní xíꞌín ñáꞌa̱ káa ná koꞌa̱n, dá chi̱ káyuꞌú nda̱ꞌa vaán tákaaán ve̱i ñá sata̱ yo̱.
MAT 15:24 Dá ni̱ kaa Jesús: ―Sa̱va̱ꞌa no̱ó na̱ Israel, na̱ kúú táto̱ꞌon iin léko, kirí ni̱ nda̱ñóꞌó vá, ni̱ ta̱ndaꞌá Ndios yuꞌu̱ ve̱ii.
MAT 15:25 Dá ni̱ ka̱sáa̱ ñáꞌa̱ ñoó ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tíán noo̱ Jesús, ta ni̱ kaaa̱n: ―¡Chindeé ní yuꞌu̱, tatá!
MAT 15:26 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌán: ―Ko̱ váꞌa taꞌon kuio ndaa yo̱ pan ndáꞌa̱ takuálí, ta ki̱ꞌo yóa̱n no̱ó ti̱na.
MAT 15:27 Dá ni̱ kaa ñáꞌa̱ ñoó xíꞌín ná: ―Ndaa̱ va káꞌa̱n ní, tatá. Tído seí va ti̱na ñoó yúchi̱ pan ña̱ kuéi yúꞌu̱ mesa satoꞌo ri̱.
MAT 15:28 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌán: ―Naná lóꞌo̱, miía̱n ndaa̱ ndisa kándéé káꞌano ino̱n yuꞌu̱. Ta ná koꞌi̱n keei ña̱ xíko̱n ―kaá na̱. Ta kúú mií hora daá ñóó ni̱ ndu̱va̱ꞌa de̱ꞌe diꞌáa̱n.
MAT 15:29 Dá ni̱ kee Jesús kuaꞌa̱n na̱. Tá ni̱ kasa̱ndaá yati na yúꞌu̱ ta̱ñoꞌo̱ naní Galilea, dá ni̱ kaa na dini̱ iin yúku̱ íin ñoó. Dá ni̱ sa̱ ko̱o na ió na̱.
MAT 15:30 Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ni̱ na̱tuu yati noo̱ ná, ta ndáka na na̱ ni̱ na̱tií saꞌa̱, xíꞌín na̱ ko̱ túu noo̱, xíꞌín na̱ ko̱ ku̱ú káꞌa̱n, xíꞌín na̱ ko̱ ndáa va̱ꞌa ndáꞌa̱ xíꞌín saꞌa̱, xíꞌín na̱ ndóꞌo dao ka̱ kueꞌe̱, ni̱ ka̱sáa̱ na̱ ni̱ chi̱ndei ñaá ná noo̱ íin Jesús. Dá ni̱ ndu̱va̱ꞌa ñaá ná.
MAT 15:31 Ta kúú ni̱ naá ini ña̱yuu ñoó sa̱ꞌá ña̱ ni̱ na̱kaꞌa̱n na̱ ko̱ ku̱ú kaꞌa̱n, ta ni̱ ndu̱va̱ꞌa na̱ ko̱ ndáa va̱ꞌa ndáꞌa̱ xíꞌín saꞌa̱, ta ni̱ na̱kaka na̱ ni̱ na̱tií saꞌa̱, ta ni̱ na̱tu̱u noo̱ na̱ ko̱ túu noo̱. Ta ni̱ kekáꞌano ndidaá ña̱yuu ñoó Ndios, na̱ ndáño̱ꞌo na̱ Israel.
MAT 15:32 Dá ni̱ kana Jesús ta̱a xíonoo xíꞌín ná ñóó. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Kúꞌu̱ nda̱ꞌo inii̱ sa̱ꞌá ña̱yuu kuáꞌa̱ yóꞌo chi̱ sa̱ ni̱ xi̱no oni̱ kuu̱ ndéi na xíꞌín yuꞌu̱, ta ko̱ó ka̱ ña̱ꞌa kasáꞌan ná. Tído ko̱ kóni̱ taꞌon yuꞌu̱ tandaꞌá nditai na̱ noꞌo̱ veꞌe na, dá chi̱ oon ni kuu yi̱ꞌí na̱ íchi̱.
MAT 15:33 Dá ni̱ kaa ta̱ xíonoo xíꞌín ná ñóó: ―¿Ndeí kiꞌin yó kuaꞌa̱ pan noo̱ kúú ñoꞌó i̱chí yóꞌo ki̱ꞌo yó keí ña̱yuu kuáꞌa̱ yóꞌo, dá ndinoo ini na̱?
MAT 15:34 Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá Jesús: ―¿Ndidaá pan néꞌe ndó? Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Usa̱ va pan néꞌe nduꞌu̱, xíꞌín cháá ti̱yaká.
MAT 15:35 Dá ni̱ saꞌanda Jesús choon ña̱ ná kande̱i ña̱yuu ñoó no̱ñóꞌo̱.
MAT 15:36 Dá ni̱ tiin na ndin usa̱ pan xíꞌín ti̱yaká ñoó. Dá ni̱ na̱ki̱ꞌo na ndivéꞌe noo̱ Ndios. Dá ni̱ saꞌanda na̱ pan ñoó. Dá ni̱ xi̱ꞌo naa̱n no̱ó ta̱ xíonoo xíꞌín ná. Dá ni̱ dasá ráa̱n no̱ó ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó. Ta dión taꞌani ni̱ kee na xíꞌín ti̱yaká ñoó.
MAT 15:37 Dá ni̱ sa̱sáꞌan ndidaá ña̱yuu ñoó nda̱ ni̱ ndi̱noo va̱ꞌa ini na̱. Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ da̱kútí rá usa̱ ti̱yika̱ xíꞌín ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o no̱ó ni̱ sa̱sáꞌan ña̱yuu ñoó.
MAT 15:38 Ta ta̱a ni̱ sa̱sáꞌan ñoó ni̱ sa̱ kuu táto̱ꞌon komi̱ mil, ta ko̱ íin taꞌon ní kekuendá na̱ ñáꞌa̱ xíꞌín takuálí.
MAT 15:39 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ kaꞌa̱n Jesús ndisáꞌán xíꞌín ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó. Dá ni̱ kaa na ini barco xíꞌín ta̱a xíonoo xíꞌín ná. Dá ni̱ kiꞌin na kuaꞌa̱n na̱ chí kuendá Magdala.
MAT 16:1 Ñoó ni̱ ka̱sáa̱ dao ta̱ fariseo xíꞌín ta̱ saduceo, ta ni̱ kaꞌán rá dátu̱ú rá Jesús, chi̱ ni̱ xika̱ ra̱ ña̱ kee na iin ña̱ꞌa ndato chí induú, dá ná kande̱ꞌá á miía̱n ndaa̱ ni̱ kii na noo̱ Ndios.
MAT 16:2 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Tá kuaꞌa̱n kuaá, dá kaá ndo̱: “Va̱ꞌa nda̱ꞌo koo taa̱n, chi̱ ni̱ kana kuaꞌá induú.”
MAT 16:3 Tá ni̱ tu̱u noo̱ naꞌa, dá kaá ndo̱ diꞌa: “Kana nda̱ꞌo tachi̱ kuu̱ víti, chi̱ ni̱ kana kuaꞌá induú, ta íin víkó nda̱ꞌo.” ¡Kúú ndó ña̱yuu uu̱ noo̱, dá chi̱ va̱ꞌa ti̱ꞌa ndó kándaa̱ ini ndo̱ ndi kee induú, tído ko̱ kándaa̱ ini ndo̱ ndi kóni̱ kaa ña̱ náꞌano xiní ndo̱ tiempo viti!
MAT 16:4 Ña̱yuu kíni nda̱ꞌo ndéi tiempo viti, ta xiní xíxi na Ndios, chi̱ xíka̱ na̱ ña̱ kee yuꞌu̱ ña̱ ndato noo̱ ná, dá kandísa na. Tído o̱ kée taꞌan vai ni iin ña̱ ndato noo̱ ná. Sa̱va̱ꞌa ña̱ ndato ni̱ ndoꞌo Jonás koni na̱ ndoꞌo yuꞌu̱ ―kaá na̱. Dá ni̱ da̱nkoo ñaá Jesús, dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱.
MAT 16:5 Ta ni̱ saa̱ na̱ iin ka̱ xoo ta̱ñoꞌo̱, tído ni̱ na̱ndodó ta̱ xíonoo xíꞌín ná kaneꞌe ra pan keí rá xíꞌín ná.
MAT 16:6 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Kandaa ndo̱ mií ndó no̱ó ña̱ dákuita̱ ta̱chí pan, ña̱ kía̱n kéchóon ta̱ fariseo xíꞌín ta̱ saduceo.
MAT 16:7 Dá ni̱ ka̱sáꞌá ndátóꞌón táꞌan mií ta̱ xíonoo xíꞌín ná ñoó: ―Dión káꞌa̱n na̱, chi̱ ko̱ ní sá neꞌe yó pan kixió.
MAT 16:8 Kúú ni̱ ka̱ndaa̱ va ini Jesús ña̱ ni̱ kaꞌa̱n ra̱ dión. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―¿Ndiva̱ꞌa ndátóꞌón kuáchi̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ ko̱ó pan néꞌe ndó? ¿Á cháá vá kándéé ini ndo̱ yuꞌu̱, nda̱ni?
MAT 16:9 Ta, ¿á ko̱ kándaa̱ ii̱ vá ini ndo̱? ¿Á ko̱ ndísaa̱ taꞌon ini ndo̱ ña̱ oꞌo̱n va pan ni̱ tiin yuꞌu̱ ni̱ xi̱ꞌoi ni̱ sa̱sáꞌan oꞌo̱n mil ta̱a ñoó? ¿Á ko̱ ndísaa̱ taꞌon ini ndo̱ ndidaá ti̱yika̱ ni̱ da̱kútí ndó xíꞌín ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o no̱ó ni̱ sa̱sáꞌan ña̱yuu ñoó?
MAT 16:10 Ta, ¿á ko̱ ndísaa̱ taꞌon ini ndo̱ ña̱ usa̱ va pan ni̱ tiin yuꞌu̱ ni̱ xi̱ꞌoi ni̱ sa̱sáꞌan komi̱ mil ta̱a? Ta, ¿á ko̱ ndísaa̱ taꞌon ini ndo̱ ndidaá ti̱yika̱ ni̱ da̱kútí ndó xíꞌín ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o no̱ó ni̱ sa̱sáꞌan ña̱yuu ñoó?
MAT 16:11 ¿Á ko̱ kándaa̱ i̱í vá ini ndo̱ ña̱ ko̱ ní kaꞌa̱n taꞌon vei saꞌa̱ pan? Chi̱ ña̱ ni̱ kaꞌi̱n xíꞌín ndó kía̱n dándáki ña̱ kánian kandaa ndo̱ mií ndó no̱ó ña̱ dákuita̱ ta̱chí pan, ña̱ kéchóon ta̱ fariseo xíꞌín ta̱ saduceo.
MAT 16:12 Dá ví ni̱ ka̱ndaa̱ ini ra̱ ña̱ ko̱ ní kaꞌa̱n na̱ sa̱ꞌá ña̱ kánian kandaa ra̱ mií rá no̱ó ña̱ dákuita̱ ta̱chí ndisa pan. Chi̱ diꞌa ni̱ kaꞌa̱n na̱ ña̱ kandaa ra̱ mií rá no̱ó to̱ꞌon dánaꞌa̱ ta̱ fariseo xíꞌín ta̱ saduceo.
MAT 16:13 Tá ni̱ saa̱ Jesús chí ñoo Cesarea Filipo, dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ná ta̱ xíonoo xíꞌín ná, ta kaá na̱ xíꞌín rá: ―¿Ndá yoo kúú yuꞌu̱, na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo, kaá ña̱yuu ñoó?
MAT 16:14 Dá ni̱ kaa ta̱a xíonoo xíꞌín ná: ―Dao na kaá ña̱ kúú ní Juan, na̱ sa̱ da̱kódo̱ ndúta̱ ña̱yuu. Ta dao ka̱ na̱ kaá ña̱ kúú ní profeta Elías. Ta dao ka̱ na̱ kaá ña̱ kúú ní profeta Jeremías. Ta dao na kaá ña̱ kúú ní iin ka̱ profeta.
MAT 16:15 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Ta ndoꞌó viti, ¿ndá yoo kúú yuꞌu̱, kaá ndo̱ꞌó?
MAT 16:16 Dá ni̱ kaa Simón Pedro: ―Mií ní kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá. Ta mií ní kúú de̱ꞌe Ndios ta̱kí.
MAT 16:17 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín Pedro: ―Ndikáꞌán ví yoꞌó, Simón, de̱ꞌe Jonás, dá chi̱ o̱ du̱ú ña̱yuu ní dátoo̱n ña̱xintóno̱n, dá nákono̱n yuꞌu̱. Diꞌa tatái̱ Ndios, na̱ ió induú vá, ni̱ da̱tóo̱n noo̱o̱n.
MAT 16:18 Ta káꞌa̱n taꞌani yuꞌu̱ xíꞌón viti ña̱ kananí yoꞌó Pedro, ña̱ kóni̱ kaa yuu̱, ta sa̱tá yuu̱ yóꞌo koꞌi̱n kava̱ꞌi veꞌe ño̱ꞌi̱, na̱ kúú kuendái̱, ta o̱ kándeé taꞌon ña̱ kúú yái̱ ndi̱i dánaá ñaáán.
MAT 16:19 Ta noo̱ ndáꞌa̱ miíón naki̱ꞌo yuꞌu̱ ndaꞌá ka̱a, dá kaꞌa̱ndo̱n choon no̱ó ña̱yuu ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios. Chi̱ tá ná kaꞌa̱ndo̱n choon no̱ó ña̱yuu Ndios, ta kuiin Ndios xíꞌón. Tá ná kado̱n dao choon noo̱ ná, ta kuiin taꞌani Ndios xíꞌón ―kaá na̱.
MAT 16:20 Dá ni̱ saꞌanda na̱ choon no̱ó ta̱ xíonoo xíꞌín ná ña̱ ná dáꞌa ni kaꞌa̱n ra̱ xíꞌín ni iin tóꞌón ña̱yuu ña̱ mií ná kúú Jesús, na̱ kúú Cristo.
MAT 16:21 Nda̱ daá ni̱ ka̱sáꞌá ná kásto̱ꞌon na xíꞌín ta̱ xíonoo xíꞌín ná ña̱ miía̱n koꞌo̱n na̱ ñoo Jerusalén, dá ndoꞌo naní nío̱ ná kee ta̱ sáꞌano xíꞌín ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱, xíꞌín ta̱ dánaꞌa̱ ley Moisés, ta kuu na̱. Ndiꞌi, dá nataki na̱ ti̱xi kuu̱ óni̱.
MAT 16:22 Dá ni̱ taó xóo ñaá Pedro. Dá ni̱ ka̱sáꞌá rá dána̱ni ñaá rá, ta kaá ra̱ xíꞌín ná: ―Tatá, o̱ kónó taꞌon Ndios ña̱ ndoꞌo ní dión. ¡Ni iin kuu̱ o̱ ndóꞌo ní dión!
MAT 16:23 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o Jesús ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ná Pedro. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―¡Kuaꞌán kuxoo no̱ói̱, chi̱ kéeón táto̱ꞌon kée ña̱ uꞌu̱! Yoꞌó kúú ra̱ kétéin no̱ói̱, chi̱ ko̱ nákani ino̱n sa̱ꞌá ña̱ kóni̱ Ndios, diꞌa nákani ino̱n táto̱ꞌon ki̱ꞌo nákani ini ta̱a va.
MAT 16:24 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ta̱ xíonoo xíꞌín ná: ―Ndi ndáa ndo̱ꞌó káꞌán kanoo xíꞌín yuꞌu̱, dá kía̱n kánian dánkoo ndó ña̱ kóni̱ mií ndó, ta natiin ndó cruz, ña̱ kía̱n ió ndo̱ kuu ndo̱ sa̱ꞌí, ta ndiko̱ ndo̱ yuꞌu̱, ná koꞌo̱.
MAT 16:25 Chi̱ ndi ndáa na̱ kóni̱ dáka̱ki na mií ná ñayuú yóꞌo, no̱ón diꞌa kúú na̱ kuu. Tído ndi ndaá na̱ xíꞌo mií ña̱ kuu na̱ saꞌa̱ yúꞌu̱, no̱ón diꞌa kúú na̱ ni̱ꞌí ña̱ kataki na̱.
MAT 16:26 Dá chi̱, ¿ndí ki̱án va̱ꞌa ni̱ꞌí ña̱yuu tá ná kandeé ná niꞌi̱ ná ndidaá ña̱ kui̱ká ió ñayuú yóꞌo, ta naá vá ná noo̱ Ndios? O, ¿ndí ki̱án kúú ña̱ꞌa ndáya̱ꞌi cháá ka̱ tá o̱ du̱ú ña̱ niꞌi̱ ná ña̱ kataki chíchí ná, káꞌán ndó?
MAT 16:27 Dá chi̱ iin kuu̱, dá nandió ko̱o na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo kasaa̱ na̱, ta ndato nayeꞌe̱ ndaa na̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo náyeꞌe̱ tatá na̱, ta nandió ko̱o na xíꞌín ndidaá ángel kéchóon noo̱ ná, dá chiya̱ꞌi na iin rá iin ña̱yuu táto̱ꞌon ki̱ꞌo káa choon ni̱ kee na.
MAT 16:28 Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xi̱ꞌín ndó ña̱ ió dao ndoꞌó, na̱ ndíta yóꞌo, o̱ ku̱ú taꞌon ndó nda̱ ná koni ndo̱ na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo tá koo na kii na dándáki na ―kaá Jesús.
MAT 17:1 Tá ni̱ ya̱ꞌa iño̱ kuu̱, dá ni̱ kee Jesús ndáka na Pedro, xíꞌín Jacobo, xíꞌín ñani ra̱, ta̱ naní Juan kuaꞌa̱n na̱ dini̱ iin yúku̱ di̱kó.
MAT 17:2 Ta ñoó ni̱ na̱da̱on na táto̱ꞌon ki̱ꞌo káa na noo̱ rá. Kúú ni̱ na̱yeꞌe̱ ndaa oon ví noo̱ ná táto̱ꞌon yéꞌe̱ ndi̱ndii. Ta ni̱ ndu̱ku̱xí kachi̱ dáꞌo̱n ná táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndato tóo̱n ñóꞌo̱.
MAT 17:3 Ta kúú iin kuití vá ni̱ naꞌa̱ noo̱ Moisés xíꞌín Elías, ta ndíta na ndátóꞌón ná xíꞌín Jesús.
MAT 17:4 Dá ni̱ kaa Pedro xíꞌín Jesús: ―Va̱ꞌa kúú ndéi ndu yóꞌo, tatá. Tá kóni̱ ní, dá ná kava̱ꞌa ndu oni̱ ti̱yaꞌó. Iian ná koo mií ní, ta iian ná koo Moisés, ta iin ka̱a̱n ná koo Elías ―kaá ra̱.
MAT 17:5 Ta xía̱n nani káꞌa̱n ii̱ Pedro xíꞌín ná, kúú ni̱ na̱xino̱ iin viko̱ ndato yéꞌe̱. Ta kúú ni̱ da̱dáꞌi ñaá. Ta kúú tein viko̱ ñoó ni̱ sei̱do̱ꞌo ra ni̱ kaꞌa̱n Ndios: ―Ta̱ yóꞌo kúú de̱ꞌe mani̱ yuꞌu̱, ta nátaꞌan inii̱ xiníi̱ xí. Kueídóꞌo ndó to̱ꞌon káꞌa̱n xi̱ ―kaá na̱.
MAT 17:6 Tá ni̱ seídóꞌo ta̱ xíonoo xíꞌín ná ñoó to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n Ndios, dá ni̱ sa̱ kui̱ta xi̱tí rá, ta ni̱ xino̱ taan ra̱ nda̱ no̱ñóꞌo̱, ta ni̱ yu̱ꞌú nda̱ꞌo ra.
MAT 17:7 Dá ni̱ na̱tuu yati Jesús noo̱ ndéi ra, dá ni̱ kani ndáꞌa̱ ná sata̱ rá, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Ndakuei ndó, ta ná dáꞌa ni yu̱ꞌú ndo̱.
MAT 17:8 Dá tá ni̱ nda̱neꞌe noo̱ rá, kúú sa̱ ko̱ó ka̱ va ta̱a ñoó ndíta xíꞌín Jesús. Nda̱dá iin tóꞌón míí vá ná íin noo̱ rá.
MAT 17:9 Ta no̱ó ko̱noo Jesús kuaꞌa̱n na̱ ndi̱ka yúku̱ ñoó xíꞌín ta̱a ñoó, dá ni̱ saꞌanda na̱ choon noo̱ rá, ta kaá na̱: ―Ná dáꞌa ni nakani ndó xíꞌín ni iin tóꞌón ña̱yuu sa̱ꞌá ña̱ ni̱ naꞌa̱ Ndios noo̱ ndo̱ nda̱ ná kasandaá kuu̱ nataki na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo.
MAT 17:10 Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón rá Jesús: ―¿Ndiva̱ꞌa káꞌa̱n ta̱a dánaꞌa̱ ley Moisés ña̱ dinñóꞌó ka̱ kánian kii profeta Elías, dá kasaa̱ na̱ dáka̱ki ñaá?
MAT 17:11 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Ndaa̱ va káꞌa̱n ra̱ ña̱ dinñóꞌó ka̱ kánian kii Elías ndeyíko̱ na̱ ndidaá ña̱ꞌa.
MAT 17:12 Tído yuꞌu̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ sa̱ ni̱ kixi va Elías, ta ko̱ ní nákoni taꞌon ñaá rá, chi̱ ni̱ kee ra xíꞌín ná táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kaꞌán mií rá. Ta dión taꞌani koꞌo̱n ra̱ kee ra xíꞌín na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo ―ka̱á na̱.
MAT 17:13 Dá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ta̱ xíonoo xíꞌín ná ñóó ña̱ káꞌa̱n na̱ saꞌa̱ Juan, na̱ sa̱ da̱kódo̱ ndúta̱ ña̱yuu.
MAT 17:14 Tá ni̱ na̱xino̱ na̱ noo̱ ndéi ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó, dá ni̱ na̱tuu yati ñaá iin ta̱a, dá ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tí rá noo̱ Jesús, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná:
MAT 17:15 ―Tatá, kuꞌu̱ ini ní sa̱ꞌá de̱ꞌe lóꞌi̱, dá chi̱ ndóꞌo xi kueꞌe̱ xíꞌi̱ yi̱ꞌí, ta ndóꞌo nda̱ꞌo nío̱ xí, chi̱ kánkao nda̱ꞌo xi noo̱ kéi̱ ñóꞌo̱, xíꞌín noo̱ ñóꞌo ta̱kui̱í kée kueꞌe̱ ndóꞌo xi.
MAT 17:16 Ta ndákai xi̱ ni̱ ka̱sáa̱i̱ no̱ó ta̱a xíonoo xíꞌín ní, dá nduva̱ꞌa ñaá rá, tído ko̱ ní kándeé taꞌon ra ―kaá ra̱.
MAT 17:17 Dá ni̱ kaa Jesús: ―¡Nandeé ka̱ vía̱n ña̱yuu ko̱ kándísa kúú ndoꞌó, ta dóꞌó nda̱ꞌo ndó! ¿Ndidaa ka̱ ví kooi xíꞌín ndó? Ta, ¿ndidaa ka̱ ví ki̱ꞌo ndeé iníi̱ saꞌa̱ ndo̱? Kaneꞌe ndó tayií xaa̱n nakíi̱ ndo̱ ―kaá na̱.
MAT 17:18 Dá ni̱ saꞌanda Jesús choon noo̱ espíritu kini nákaa̱ ini xi̱. Dá ni̱ ketaan kuaꞌa̱n. Ta kúú iin ndée̱ vá ni̱ ndu̱va̱ꞌa xi mií hora daá ñóó.
MAT 17:19 Dá ni̱ na̱tuu yati ta̱ xíonoo xíꞌín ná noo̱ ná, dá ni̱ nda̱to̱ꞌón xoo ñaá rá: ―¿Ndiva̱ꞌa ko̱ ní kándeé nduꞌu̱ taó ndú espíritu kini ñoó?
MAT 17:20 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Chi̱ cháá vá ni̱ ka̱ndeé iní ndo̱ ña̱ nduva̱ꞌa xi kee Ndios. Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ va̱ꞌará lúꞌu̱ kandeé iní ndo̱ Ndios táto̱ꞌon ki̱ꞌo leé ndíki̱ mostaza, dá kía̱n kuu va kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín yúku̱ íin káa: “Kuaꞌán ná kuiio̱n chí káa”; ta kúú dión vá kakuuan. Ta kúú ni iin ña̱ꞌa o̱ kákuu ña̱ kuáchi̱ noo̱ ndo̱.
MAT 17:21 Tído o̱ kándeé taꞌon ndó taó ndo̱ espíritu kini, ña̱ kée dión, tá ná o̱ káka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios, ta xía̱n nani o̱ káneꞌe ii̱ ndo̱ ―kaá na̱.
MAT 17:22 Ta nani ndéi na kuendá Galilea, dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ta̱ xíonoo xíꞌín ná: ―Koꞌo̱n iin ta̱a naki̱ꞌo ra na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ xiní uꞌu̱ ñaá,
MAT 17:23 dá kaꞌání ñaá rá. Tído ti̱xi kuu̱ óni̱, ta kúú nataki va na ―kaá na̱. Ta kúú ni̱ ku̱ndaꞌí nda̱ꞌo ini ra̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ dión.
MAT 17:24 Tá ni̱ saa̱ na̱ ñoo Capernaum, dá ni̱ na̱tuu yati dao ta̱a kíꞌin ya̱ꞌi saꞌa̱ veꞌe ño̱ꞌo káꞌano noo̱ ió Pedro, dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá: ―¿Á ko̱ xíꞌo taꞌon maestro ní di̱ꞌón saꞌa̱ veꞌe ño̱ꞌo?
MAT 17:25 Dá ni̱ kaa Pedro: ―Jaa̱n, xíꞌo naa̱n. Tá ni̱ ndu̱ꞌu Pedro veꞌe, ta kúú yachi̱ va ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá Jesús: ―¿Ndi káꞌán yoꞌó, Simón? ¿Ndá noo̱ kíꞌin ya̱ꞌi ta̱ néꞌe choon ñayuú yóꞌo saꞌa̱ ñóꞌo̱? ¿Á no̱ó na̱ ñoo mií rá, o no̱ó na̱ ñoo tu̱kú dándáki ra?
MAT 17:26 Dá ni̱ kaa Pedro: ―No̱ó na̱ ñoo tu̱kú vá kíꞌin ya̱ꞌi ra. Dá ni̱ kaa Jesús: ―Jaa̱n, chi̱ na̱ ñoo ra̱, ko̱ káni taꞌan vaan chiya̱ꞌi na.
MAT 17:27 Tído ná dáꞌa ni dárꞌuꞌu̱ yo̱ rá. Kuaꞌán yúꞌu̱ ta̱ñoꞌo̱, ta tiión ti̱yaká, ta kirí mií no̱ó ni̱ tiión, ta nandika̱ yúꞌu̱ ri̱. Ta ñoó nani̱ꞌo̱n iin di̱ꞌón ka̱a. Ta kaneꞌón ña̱ kisón, dá ki̱ꞌón ña̱ noo̱ rá saꞌa̱ yúꞌu̱ xíꞌín saꞌa̱ miíón ―kaá na̱.
MAT 18:1 Ta tiempo daá ñóó ni̱ na̱tuu yati ta̱ xíonoo xíꞌín Jesús noo̱ ió na̱, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―¿Ndá yoo kúú na̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ tein na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios?
MAT 18:2 Dá ni̱ kana Jesús iin tayií lóꞌo̱ íin ñoó ni̱ saa̱ xi̱ noo̱ ná. Dá ni̱ chi̱kani ñaá ná tein ta̱a xíonoo xíꞌín ná ñóó.
MAT 18:3 Dá ni̱ kaa na̱: ―Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ tá ná o̱ náda̱on ndó mií ndó nduu ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúú takuálí, dá kía̱n ni iin kuu̱ o̱ ko̱ní ndo̱ ndu̱ꞌu ndó ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios.
MAT 18:4 Chi̱ ndi ndáa na̱ kénóo mií táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúú takuálí, no̱ón vá kúú na̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ tein na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios.
MAT 18:5 Ta ndi ndáa miíó ña̱yuu ná natiin va̱ꞌa iin takuálí ta káa táto̱ꞌon ki̱ꞌo káa tayií yóꞌo sa̱ꞌá ña̱ kúú ná kuendá yuꞌu̱, dá kía̱n keei kuendá ña̱ mií váí ni̱ na̱tiin va̱ꞌa na.
MAT 18:6 ’Ta ndi ndáa mií ña̱yuu kándéé dákaꞌa̱n kue̱ꞌé takuálí kándísa yuꞌu̱ ña̱ ya̱ꞌa xi kee xi kua̱chi, no̱ón kúú na̱ va̱ꞌa cháá ka̱ ná kandiko̱ yuu̱ molino diko̱ ná, ta ná dáke̱ta ñaá ná nda̱ ma̱á ini ta̱ñoꞌo̱.
MAT 18:7 ¡Ndaꞌí kúu ví ña̱yuu ndéi ñayuú yóꞌo, chi̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ꞌa dákaꞌa̱n ñaá, dá ya̱ꞌa na kee na ña̱ kini! Ta daá kuití ve̱i ña̱ dákaꞌa̱n ñaá ña̱ kee na kua̱chi. Tído ¡ndaꞌí cháá ka̱ ví ndoꞌo na̱ dákaꞌa̱n kue̱ꞌé dao ka̱ ña̱yuu, dá ya̱ꞌa na kee na kua̱chi!
MAT 18:8 ’Sa̱ꞌá ño̱ó tá yáꞌa ndó kée ndó kua̱chi xíꞌín ndáꞌa̱ ndo̱ o saꞌa̱ ndo̱, dá kía̱n kaꞌanda ndo̱ iin xooa̱n, ta dákána ndóa̱n. Chi̱ va̱ꞌa cháá ka̱ ví ña̱ ku̱ꞌu ndó noo̱ ió Ndios xíꞌín iin xoo ndáꞌa̱ ndo̱ o xíꞌín iin xoo saꞌa̱ ndo̱ o̱ du̱ú ka̱a̱n koꞌo̱n ndo̱ xíꞌín ndi nduú ndáꞌa̱ ndo̱ o ndi nduú saꞌa̱ ndo̱ kañoꞌo ndó indayá noo̱ kéi̱ ñóꞌo̱, táꞌa̱n ña̱ ni iin kuu̱ o̱ ndáꞌo̱.
MAT 18:9 Tá yáꞌa ndó kée ndó kua̱chi xíꞌín nduchí nóó ndo̱, dá kía̱n taó ndo̱án, ta dákána ndóa̱n. Chi̱ va̱ꞌa cháá ka̱ ví ña̱ ku̱ꞌu ndó noo̱ ió Ndios xíꞌín iin xoo nduchí nóó ndo̱ o̱ du̱ú ka̱a̱n koꞌo̱n ndo̱ xíꞌín ndi nduúa̱n kañoꞌo ndó indayá noo̱ kéi̱ ñóꞌo̱.
MAT 18:10 ’O̱ sa̱ káñóꞌó ndó ni iin tóꞌón takuálí yóꞌo, chi̱ miía̱n ndaa̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ daá ndíta va ángel ndáka ñaá náki̱ꞌo na kuendá saꞌa̱ xí noo̱ tatái̱, na̱ ió induú,
MAT 18:11 chi̱ ni̱ ka̱sáa̱ na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo nandukú ná ña̱yuu ni̱ kana xoo noo̱ Ndios, dá dáka̱ki ñaá ná.
MAT 18:12 ’¿Ndi kée iin ta̱a ndáka iin ciento léko tá ni̱ nda̱ñóꞌó iin rí, káꞌán ndó? ¿Á ko̱ dánkoo taꞌon ra komi̱ díko saꞌo̱n komi̱ ka̱ ríón, dá kiꞌin ra koꞌo̱n ra̱ yúku̱ nandukú rá kirí ni̱ nda̱ñóꞌó ñoó?
MAT 18:13 Dá tá ni̱ na̱níꞌi̱ rá ri̱, ná kaꞌa̱n ndaa̱i̱ xíꞌín ndó ña̱ kádii̱ cháá ka̱ ini ra̱ saꞌa̱ kiríóón o̱ du̱ú sa̱ꞌá komi̱ díko saꞌo̱n komi̱ kirí ko̱ ní ndáñóꞌó ñoó.
MAT 18:14 Ta dión taꞌani ko̱ kóni̱ taꞌon tatá yo̱ Ndios, na̱ ió induú, ña̱ ndañóꞌó iin káa takuálí yóꞌo.
MAT 18:15 ’Ta tá ni̱ ya̱ꞌa iin káa ñani ndo̱ ni̱ kee na iin kua̱chi noo̱ ndo̱, kuaꞌán ndo̱ dána̱ni ndó na̱ no̱ó ko̱ íin ndéi. Tá ni̱ na̱koni na̱ kua̱chi na, dá kía̱n nandei va̱ꞌa tuku ndó.
MAT 18:16 Tído tá ko̱ kóni̱ na̱ nakoni na̱ kua̱chi ni̱ kee na, dá kía̱n kuaꞌán ndo̱ kuaka ndó iin o uu̱ ka̱ ña̱yuu, dá chi̱ kaá ley ña̱ uu̱ o oni̱ ta̱a xínñóꞌó ki̱ꞌo kuendá saꞌa̱ iin ña̱ꞌa, dá kía̱n keyíko̱ choon.
MAT 18:17 Tído tá ko̱ ní kékuendá na̱ ña̱yuu ndáka ndó ni̱ saꞌa̱n ndo̱, dá kía̱n naki̱ꞌo ndó kuendá noo̱ ndidaá na̱ kándísa xíꞌín ndó sa̱ꞌá kua̱chi ni̱ kee na. Tá ni no̱ó na̱ kándísa ñoó ko̱ ní xíin na nakoni na̱ kua̱chi na, dá kía̱n ná kando̱o na kakuu na iin na̱ ko̱ náꞌá Ndios, o iin na̱ kíꞌin ya̱ꞌi saꞌa̱ ñóꞌo̱ noo̱ ndo̱.
MAT 18:18 ’Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ tá ná kadi ndo̱ dao choon no̱ó ña̱yuu ñayuú yóꞌo, kuiin va Ndios xíꞌín ndó nda̱ induú. Ta tá ná kaꞌanda ndo̱ choon noo̱ dao ka̱ na̱ ñayuú yóꞌo, kuiin taꞌani Ndios xíꞌín ndó nda̱ induú.
MAT 18:19 Ta nándió ko̱o tukui káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ tá nákiꞌin táꞌan uu̱ ndo̱, ta iin no̱ó ni̱ nduu ña̱xintóni̱ ndo̱, ta kaka̱ ndo̱ ndi ndáa mií vá ña̱ꞌa, dá kía̱n tatái̱ Ndios, na̱ ió induú, ki̱ꞌo na ña̱ noo̱ ndo̱.
MAT 18:20 Dá chi̱ noo̱ nátaka uu̱ o oni̱ ña̱yuu ndéi na kékáꞌano na yuꞌu̱, me̱ꞌí na̱ ñoó iói̱.
MAT 18:21 Dá ni̱ na̱tuu yati Pedro noo̱ ná, dá ni̱ kaa ra̱: ―Tatá, ¿ndidaá taꞌándá kánian kuꞌu̱ káꞌano inii̱ saꞌa̱ ñanii̱ tá yáꞌa na noo̱í? ¿Á nda̱ usa̱ ví taꞌándá?
MAT 18:22 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―O̱ du̱ú usa̱ oon ni taꞌándá, kaá yuꞌu̱. Diꞌa nandió ko̱oón kuꞌu̱ káꞌano ino̱n saꞌa̱ ná oni̱ diko uxi̱ taꞌándá. Ta keeón dión usa̱ taꞌándá.
MAT 18:23 ’Ki̱ꞌo dándáki Ndios ña̱yuu na̱ kíán táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée iin rey tá ndékuendá ra̱ xíꞌín ta̱ kéchóon noo̱ rá.
MAT 18:24 Iin kuu̱, dá ni̱ ka̱sáꞌá rá ndékuendá ra̱ xíꞌín ra̱ tái̱ noo̱ rá. Kúú ni̱ kana ra iin ta̱a tái̱ uxi̱ mil di̱ꞌón plata noo̱ rá ni̱ saa̱ ra̱.
MAT 18:25 Ta ko̱ ní kándeé taꞌon ra chiya̱ꞌi ra di̱ꞌón tái̱ ra̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ saꞌanda rey ñoó choon ña̱ ná di̱kó rá mií rá xíꞌín ñadiꞌí ra̱, xíꞌín de̱ꞌe ra, xíꞌín ndidaá ña̱ va̱ꞌa ió noo̱ rá, dá ná naa̱ ña̱ tái̱ ra̱.
MAT 18:26 Dá ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tí ta̱ kéchóon ñoó, dá ni̱ ka̱sáꞌá rá seí ndaꞌí ra̱ noo̱ rey ñoó, ta kaá ra̱: “Tatá, kandati tóo ní yuꞌu̱, dá ná chiya̱ꞌi ndiꞌii ña̱ távi̱ noo̱ ní.”
MAT 18:27 Dá ni̱ kuꞌu̱ ini rey ñoó saꞌa̱ rá. Ta kúú ni̱ da̱yáa̱ ñaá rá, dá ni̱ xi̱ꞌo káꞌano ini ra̱ sa̱ꞌá di̱ꞌón tái̱ ta̱a ñoó noo̱ rá.
MAT 18:28 ’Tído tá ni̱ yaa̱ ta̱ ñoó kuaꞌa̱n ra̱, ta kúú ñoó ni̱ na̱kiꞌin táꞌan ra xíꞌín iin ka̱ ta̱ kéchóon dáó xíꞌín rá, ta tái̱ ta̱a yóꞌo iin ciento di̱ꞌón plata noo̱ mií rá. Dá ni̱ tiin ñaá rá, dá ni̱ ka̱sáꞌá dákua̱ꞌánó ñaá rá, dá kaá ra̱: “Chiya̱ꞌi kíi̱ ña̱ távo̱n noo̱í.”
MAT 18:29 Dá ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tí taꞌani ta̱a kéchóon dáó xíꞌín rá ñóó, ni̱ ka̱sáꞌá seí ndaꞌí ra̱ noo̱ rá, ta kaá ra̱: “Kandati tóo ní yuꞌu̱, dá ná chiya̱ꞌi ndiꞌii ña̱ távi̱ noo̱ ní.”
MAT 18:30 Tído ko̱ ní xíin taꞌon ra kandati tóo ñaá rá. Diꞌa ni̱ saꞌa̱n ra̱ ni̱ saki ra̱ choon sa̱ꞌá ra̱ tái̱ noo̱ rá, dá ni̱ chi̱káa̱ ñaá rá veꞌe ka̱a nda̱ ná chiya̱ꞌi ndiꞌi ra ña̱ tái̱ ra̱ noo̱ rá.
MAT 18:31 Tá ni̱ xini dao ka̱ ta̱ kéchóon dáó xíꞌín rá ña̱ dión ni̱ kee ra, kúú ni̱ tarꞌuꞌu̱ nda̱ꞌo ini ra̱. Dá ni̱ saꞌa̱n ra̱ ni̱ na̱kani ndiꞌi ra xíꞌín rey ñoó saꞌa̱ ndidaá ña̱ ni̱ kuu.
MAT 18:32 Dá ni̱ kana rey ñoó ta̱a ni̱ kee dión. Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín rá: “Ta̱ kéchóon kini nda̱ꞌo kúú yoꞌó. Dión ví kua̱ꞌá di̱ꞌón tái̱ yoꞌó no̱ói̱, tído ni̱ xi̱ꞌo káꞌano va inii̱ sa̱ꞌo̱n, dá chi̱ ni̱ seí ndaꞌávóo̱n noo̱í.
MAT 18:33 Ta, ¿ndiva̱ꞌa ko̱ ní xi̱ꞌo káꞌano ino̱n sa̱ꞌá ta̱ kéchóon dáó xíꞌón táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ xi̱ꞌo káꞌano ini yuꞌu̱ sa̱ꞌo̱n?”, kaá rey.
MAT 18:34 Ta ni̱ xido̱ nda̱ꞌo ini rey ñoó. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ na̱ki̱ꞌo ñaá rá noo̱ ndáꞌa̱ soldado ña̱ dándóꞌo ra nío̱ rá nda̱ ná chiya̱ꞌi ndiꞌi ra di̱ꞌón tái̱ ra̱.
MAT 18:35 Ta dión taꞌani kee tatá yuꞌu̱, na̱ ió induú, xíꞌín iin rá iin ndoꞌó tá ná o̱ kúꞌu̱ káꞌano ndisa ini ndo̱ saꞌa̱ ñani ndo̱ ―kaá Jesús.
MAT 19:1 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n Jesús to̱ꞌon yóꞌo, dá ni̱ keta na kuendá Galilea kuaꞌa̱n na̱ kuendá Judea nda̱ iin ka̱ xoo yu̱ta Jordán.
MAT 19:2 Ta kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu tákuei ñaá kuaꞌa̱n na̱, ta ñoó ni̱ ndu̱va̱ꞌa na ndidaá na̱ kúꞌu̱.
MAT 19:3 Dá ni̱ na̱tuu yati dao ta̱ fariseo noo̱ íin Jesús, dá ni̱ kaꞌán rá dátu̱ú ñaá rá, dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá: ―¿Á kuu dánkoo iin ta̱a ñadiꞌí ra̱ saꞌa̱ ndi ndáa mií vá ña̱ꞌa?
MAT 19:4 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―¿Á ko̱ óon taꞌon kaꞌi ndó ña̱ na̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa ñayuú yóꞌo nda̱ míí saꞌa̱, “no̱ón kúú na̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa iin ta̱a xíꞌín iin ñáꞌa̱”?
MAT 19:5 Dá ni̱ kaa na̱: “Kánian dánkoo ta̱a tatá ra̱ xíꞌín naná ra̱, dá nakiꞌin táꞌan ra xíꞌín ñadiꞌí ra̱, dá kía̱n nduu na nda̱ iin tóꞌón vá.”
MAT 19:6 Ta ko̱ kúú ka̱ na̱ uu̱, nda̱dá iin tóꞌón vá kúú ná. Ta mií Ndios kúú na̱ ni̱ da̱kíꞌin táꞌan ñaá, sa̱ꞌá ño̱ó ni iin tóꞌón ña̱yuu ko̱ kánian kaꞌanda táꞌan na ―ka̱á Jesús.
MAT 19:7 Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Tá ki̱ꞌo dión kíán, ta ¿ndiva̱ꞌa ni̱ sonó Moisés ña̱ kuu va ki̱ꞌo iin ta̱a iin tuti noo̱ ñadiꞌí ra̱ ña̱ káꞌa̱n ña̱ kóni̱ ra̱ kaꞌanda táꞌan ra xíꞌán, ndiꞌi daá, dá kuu va dánkoo ñaá rá? ―kaá ra̱.
MAT 19:8 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Sa̱ꞌá ña̱ káxí nda̱ꞌo nío̱ ndo̱, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ sonó Moisés ña̱ kuu kaꞌanda táꞌan iin ta̱a xíꞌín ñadiꞌí ra̱. Tído nda̱ míí saꞌa̱ ñayuú yóꞌo ko̱ ní kaá taꞌon Ndios ña̱ dión kee ra.
MAT 19:9 Sa̱ꞌá ño̱ó káꞌa̱n yuꞌu̱ ña̱ ndi ndáa mií vá ta̱a ni̱ da̱nkoo ñadiꞌí ra̱, xía̱n nani ko̱ kíán kua̱chi ña̱ ni̱ na̱tu̱uán xíꞌín iin ka̱ ta̱a, ta ni̱ ta̱ndáꞌa̱ rá xíꞌín iin ka̱ ñáꞌa̱, dá kía̱n ro̱ón kúú ra̱ yáꞌa kée kua̱chi xíꞌín ñáꞌa̱ ñoó noo̱ Ndios. Ta ndi ndáa mií vá ta̱a ná tandaꞌa̱ xíꞌín ñáꞌa̱ ni̱ ka̱ndo̱o ñoó, ro̱ón taꞌani kúú ra̱ yáꞌa kée kua̱chi xíꞌín ñáꞌa̱ ñoó noo̱ Ndios.
MAT 19:10 Dá ni̱ kaa ta̱a xíonoo xíꞌín ná: ―Tá dión ndóꞌo ta̱a xíꞌín ñadiꞌí ra̱, dá kía̱n va̱ꞌa ka̱a̱n ná dáꞌa ni tandaꞌa̱ yo̱.
MAT 19:11 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―O̱ du̱ú ndidaá ta̱a kándía kee dión, sa̱va̱ꞌa ra̱ ni̱ niꞌi̱ táꞌi̱ noo̱ Ndios vá kúú ra̱ kandeé iní kee dión.
MAT 19:12 Dá chi̱ dao ta̱a kúú ra̱ kándéé iní ndéi mií, dá chi̱ ki̱ꞌo dión kúú rá nda̱ ni̱ kaki ra. Ta dao ka̱ ra̱ kándéé iní ndéi mií, dá chi̱ dao ta̱a ni̱ ndata̱ ñaá, dá ná dáꞌa ni katoó ra̱ na̱ ñáꞌa̱. Ta dao ka̱ ra̱ kándéé iní ndéi mií, dá chi̱ kándadí ra̱ na̱ ñáꞌa̱, chi̱ kóni̱ ra̱ ña̱ ndu̱ꞌu cháá ka̱ ña̱yuu ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios. Tá xíꞌo ndeé iní ndo̱ kandei mií ndó, dá kía̱n kee ndó dión ―kaá Jesús.
MAT 19:13 Ta ni̱ ndiꞌi, dá ndáka ña̱yuu dao takuálí ve̱i na noo̱ Jesús, dá ná chinóo na ndáꞌa̱ ná dini̱ xí, dá ná kaka̱ na̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios saꞌa̱ xí. Tído ni̱ ka̱sáꞌá ta̱a xíonoo xíꞌín Jesús dána̱ni ra ña̱yuu ñoó sa̱ꞌá ña̱ kée na dión.
MAT 19:14 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Konó ndó noo̱ takuálí xaa̱n ná kii xi noo̱ yúꞌu̱. Ná dáꞌa ni chituu ndó xi̱, dá chi̱ ña̱yuu kándéé iní tatá Ndios táto̱ꞌon kándéé iní takuálí xaa̱n tatá xi̱, no̱ón kúú na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios ―kaá na̱.
MAT 19:15 Dá ni̱ chi̱nóo na ndáꞌa̱ ná dini̱ iin rá iin xi. Dá ni̱ xika̱ na̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios saꞌa̱ xí. Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱.
MAT 19:16 Kúú ni̱ na̱tuu yati iin ta̱a noo̱ íin Jesús, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Maestro va̱ꞌa kúú ní. Ta, ¿ndí ki̱án kánian keei, dá ni̱ꞌí ña̱ kataki chíchíí?
MAT 19:17 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―¿Ndiva̱ꞌa káꞌa̱n yo̱ꞌó ña̱ kúú yuꞌu̱ iin na̱ va̱ꞌa? Ta ni iin tóꞌón ña̱yuu ko̱ kúú na̱ va̱ꞌa. Iin tóꞌón dini̱ Ndios vá kúú na̱ va̱ꞌa. Tído, tá kóno̱n ni̱ꞌo̱n ña̱ kataki chíchón, dá kía̱n kánian keeón choon saꞌándá Ndios.
MAT 19:18 Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―¿Ndi ndáa choon kánian keei? Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―O̱ sa̱ kaꞌánóo̱n ndi̱i, ta o̱ sa̱ kéeón kua̱chi xíꞌín iin ñáꞌa̱ ko̱ kúú ñadiꞌóo̱n, ta o̱ sa̱ kíꞌin kuíꞌínón, ta o̱ sa̱ káva̱ꞌón ña̱ to̱ꞌón kaꞌo̱n,
MAT 19:19 ta koo ña̱ñóꞌó noo̱ tatóo̱n xíꞌín noo̱ nanóo̱n, ta kuꞌu̱ ino̱n sa̱ꞌá ña̱yuu xi̱ꞌón táto̱ꞌon ndóꞌón xíꞌín miíón.
MAT 19:20 Dá ni̱ kaa ta̱a ñoó: ―Nda̱ lóꞌo̱ vei ni̱ ka̱sáꞌá seídóꞌi ndidaá choon yóꞌo. ¿Á ió iin ka̱ ña̱ꞌa kómani̱ keei?
MAT 19:21 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Tá kóno̱n kakuuón iin ta̱a ndaa̱ noo̱ Ndios, kuaꞌán di̱kó ndíꞌón ña̱ꞌa ió noo̱o̱n, ta dasóo̱n di̱ꞌón ñoó no̱ó na̱ kúndaꞌí, dá kía̱n koo kuíkón chí induú, dá kía̱n kisón kanooón xíꞌín yuꞌu̱.
MAT 19:22 Tá ni̱ sei̱do̱ꞌo ra ña̱ dión ni̱ kaa Jesús, ta kúndaꞌí nda̱ꞌo ni̱ kuu ini ra̱ ni̱ na̱ndió ko̱o ra kuaꞌa̱n ra̱, chi̱ ta̱ kui̱ká nda̱ꞌo kúú rá.
MAT 19:23 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ta̱a xíonoo xíꞌín ná: ―Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ kuáchi̱ nda̱ꞌo kíán, dá ndu̱ꞌu ña̱yuu kui̱ká ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios.
MAT 19:24 Ta nándió ko̱o tukui káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ kaon cháá ka̱ chikaꞌanda iin camello yái̱ iin ión tu̱kú o̱ du̱ú ka̱ ña̱ ndu̱ꞌu iin na̱ kui̱ká ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios ―kaá na̱.
MAT 19:25 Tá ni̱ seídóꞌo ta̱ xíonoo xíꞌín ná to̱ꞌon yóꞌo, kúú ni̱ naá nda̱ꞌo ini ra̱. Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón rá Jesús: ―¿Ndá yoo ni̱ꞌí ña̱ ka̱ki na, tá dáá?
MAT 19:26 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o Jesús ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ná noo̱ rá, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Ni iin tóꞌón taꞌon ña̱yuu o̱ kándeé kee dión, tído ndidaá táꞌa̱n va ña̱ꞌa kándéé Ndios kee na.
MAT 19:27 Dá ni̱ kaa Pedro xíꞌín ná: ―Nduꞌu̱ kúú ra̱ ni̱ da̱nkoo ndiꞌi ndidaá kúú ña̱ꞌa ió noo̱ ndú, ta xíonoo ndu xíꞌín mií ní, tatá. ¿Ndí ki̱án ki̱ꞌo Ndios noo̱ ndúꞌu̱, tá dáá?
MAT 19:28 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ tá ná kasandaá kuu̱ ndesa̱á Ndios ndidaá ña̱ꞌa, dá kako̱o na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo noo̱ téi̱ noo̱ dándáki na noo̱ ndato téí náyeꞌe̱ ndaa induú. Ta ndoꞌó, na̱ sa̱ xi̱onoo xíꞌín yuꞌu̱, nandei taꞌani ndó noo̱ ndin uxi̱ uu̱ téi̱ ndíta ñoó, dá keyíko̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱yuu ni̱ kii tein na̱ veꞌe ndin uxi̱ uu̱ de̱ꞌe ta̱ Israel.
MAT 19:29 Ta ndi ndáa miíó na̱ ni̱ da̱nkoo veꞌe na, o ñani na̱, o ki̱ꞌo na, o kuꞌu̱ na̱, o tatá na̱ o naná na̱, o ñadiꞌí na̱, o de̱ꞌe na o ñóꞌo̱ ná saꞌa̱ yúꞌu̱, na̱ yóꞌo kúú na̱ naniꞌi̱ nda̱ iin ciento cháá ka̱ ña̱ꞌa noo̱ Ndios, ta niꞌi̱ taꞌani na ña̱ kataki chíchí ná.
MAT 19:30 Tído kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu kúú no̱ó ñayuú yóꞌo, no̱ón diꞌa kúú na̱ kakuu noo̱ ndiꞌi kuií noo̱ Ndios. Ta na̱ kúú noo̱ ndíꞌi kuií no̱ó ña̱yuu ñayuú yóꞌo, no̱ón diꞌa kakuu na̱ kuita noo̱ noo̱ Ndios tiempo daá ñóó.
MAT 20:1 ’Tá ki̱ꞌo dándáki Ndios ña̱yuu na̱ kíán táto̱ꞌon kée iin ta̱a xíti uva, chi̱ naꞌa nda̱ꞌo ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱ ndukú rá ta̱a kechóon noo̱ uva ra̱.
MAT 20:2 Dá tá ni̱ niꞌi̱ ñaá rá, dá ni̱ ka̱ndo̱o ndaa̱ ra̱ xíꞌín ta̱ kéchóon ñoó ña̱ chiya̱ꞌi ñaá rá tá kuu̱. Dá ni̱ ta̱ndaꞌá ñaá rá kuaꞌa̱n ra̱ noo̱ chóon.
MAT 20:3 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o tuku ra kuaꞌa̱n ra̱ ndukú rá cháá ka̱ ta̱ kechóon noo̱ rá táto̱ꞌon ka̱ ii̱n naꞌa. Dá ni̱ xini ra̱ ndéi oon dao ta̱a noo̱ yáꞌi ñoó.
MAT 20:4 Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín rá: “Kuaꞌán ndo̱ꞌó kechóon ndó noo̱ káa uva yuꞌu̱, dá ná chiya̱ꞌi va̱ꞌi ndo̱ꞌó”, kaá ra̱ xíꞌín ta̱a ñoó. Dá ni̱ kee ta̱a ñoó kuaꞌa̱n ra̱ noo̱ chóon.
MAT 20:5 Táto̱ꞌon dao nduú ni̱ niꞌi̱ satoꞌo uva ñoó cháá ka̱ ta̱a ni̱ ka̱ndía koꞌo̱n kechóon noo̱ uva ra̱. Ta nda̱ ka̱ oni̱ sa̱ꞌini ni̱ niꞌi̱ rá cháá ka̱ ta̱a kechóon noo̱ uva ra̱.
MAT 20:6 Dá ni̱ kee tuku ra kuaꞌa̱n ra̱ táto̱ꞌon ka̱ oꞌo̱n sa̱ꞌini, ta ni̱ niꞌi̱ túku ra dao ka̱ ta̱a ndéi oon. Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín rá: “¿Ndiva̱ꞌa ndéi oon ndó iin níí kuu̱ víti?”
MAT 20:7 Dá ni̱ kaa ta̱a ñoó: “Dá chi̱ ko̱ íin taꞌon xíꞌo choon kee nduꞌu̱.” Dá ni̱ kaa satoꞌo uva ñoó xíꞌín rá: “Kuaꞌán ndo̱ noo̱ káa uvai̱ kechóon ndó, dá ná chiya̱ꞌi va̱ꞌi ndo̱.”
MAT 20:8 Tá ni̱ kuaá, dá ni̱ kaa satoꞌo uva ñoó xíꞌín ta̱ dándáki veꞌe ra: “Nditútí yoꞌó ta̱ kéchóon káa, dá chiya̱ꞌávón ra̱ iin níí kuu̱. Ta dinñóꞌó ka̱ chiya̱ꞌávón ta̱ ni̱ ka̱sáa̱ noo̱ ndíꞌí, dá chiya̱ꞌávón ta̱ ni̱ ka̱sáa̱ mií no̱ó.”
MAT 20:9 Dá ni̱ ka̱sáa̱ ta̱a ni̱ ka̱sáꞌá kéchóon táto̱ꞌon ka̱ oꞌo̱n sa̱ꞌini ñoó, ta kúú iin níí vá kuu̱ ni̱ chi̱ya̱ꞌi ñaá rá.
MAT 20:10 Tá nda̱ noo̱ ndíꞌí, dá ni̱ ka̱sáa̱ ta̱a ni̱ ku̱ꞌu nda̱ naꞌa ñoó. Dá ni̱ kaꞌán rá ña̱ chiya̱ꞌi ñaá rá cháá ka̱. Tído ni̱ chi̱ya̱ꞌi taꞌani ñaá rá iin níí kuu̱ vá.
MAT 20:11 Dá tá ni̱ niꞌi̱ rá ya̱ꞌi ra, dá ni̱ ka̱sáꞌá rá káꞌa̱n kuáchi̱ ra̱ noo̱ satoꞌo ñoó,
MAT 20:12 ta kaá ra̱: “Táꞌa̱n ta̱a ni̱ ka̱sáa̱ nda̱ noo̱ ndíꞌí ñóó, iin tóꞌón vá hora ni̱ ke̱chóon ra, tído, iin nóó vá ni̱ kana ya̱ꞌi nduꞌu̱ xíꞌín rá, va̱ꞌará ni̱ ku̱ꞌu ndu nda̱ naꞌa, ta ni̱ ndoꞌo nda̱ꞌo ndu, ta ni̱ kei̱ ndu̱ ni̱ kee káꞌa̱ni̱ iin níí ndii yaká.”
MAT 20:13 Dá ni̱ kaa satoꞌo ñoó xíꞌín iin ta̱a ñoó: “Amigo, ko̱ ní ya̱ꞌa taꞌon yuꞌu̱ noo̱o̱n, dá chi̱ ni̱ chi̱ya̱ꞌii yo̱ꞌó iin níí kuu̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ ka̱ndo̱o yó.
MAT 20:14 Sa̱ꞌá ño̱ó, kiꞌin di̱ꞌón ña̱ kánian ni̱ꞌo̱n, ta kuaꞌa̱n nóꞌo̱n. Chi̱ ni̱ chi̱kaa̱ inii̱ ña̱ chiya̱ꞌi ta̱ ni̱ ka̱sáa̱ noo̱ ndíꞌí yóꞌo táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ chi̱ya̱ꞌii yo̱ꞌó.
MAT 20:15 ¿Á ko̱ náꞌá taꞌan voón ña̱ ió va íchi̱ yuꞌu̱ keei ña̱ káꞌán miíí xíꞌín di̱ꞌói̱n? ¿Á táꞌuꞌu̱ va ino̱n sa̱ꞌá ña̱ kúú yuꞌu̱ iin ta̱ va̱ꞌa ini, nda̱ni?”, kaá ra̱.
MAT 20:16 Dá chi̱ ña̱yuu kúú no̱ó ñayuú yóꞌo, no̱ón diꞌa kúú na̱ kakuu noo̱ ndíꞌí kuií noo̱ Ndios. Ta na̱ kúú noo̱ ndíꞌí kuií no̱ó ña̱yuu ñayuú yóꞌo, no̱ón diꞌa kakuu na̱ nakui̱ta noo̱ noo̱ Ndios. Dá chi̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ni̱ na̱kana Ndios, tído cháá vá ná natiin ña̱ ka̱ki na.
MAT 20:17 Ta no̱ó ko̱kaa Jesús kuaꞌa̱n na̱ íchi̱ kuaꞌa̱n ñoo Jerusalén, dá ni̱ taó xóo na ndin uxi̱ uu̱ ta̱ xíonoo xíꞌín ná tein ña̱yuu ñoó, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá:
MAT 20:18 ―Viti kía̱n ko̱kaa yó kuaꞌa̱n yo̱ ñoo Jerusalén. Ta ñoó koꞌo̱n iin ta̱a naki̱ꞌo ra na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱, xíꞌín noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ dánaꞌa̱ ley. Dá kando̱o ra ña̱ kánian kuu na̱,
MAT 20:19 dá naki̱ꞌo ñaá rá noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ tu̱kú. Dá kedi̱ki ndaa ñaá rá, ta kani ñaá rá, ta chirkaa ñaá rá ndi̱ka iin cruz. Tído ti̱xi kuu̱ óni̱, kúú nataki va na ―kaá Jesús káꞌa̱n na̱ saꞌa̱ mií ná.
MAT 20:20 Dá ni̱ na̱tuu yati ñadiꞌí Zebedeo xíꞌín ndi nduú de̱ꞌán noo̱ Jesús. Dá ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tíán noo̱ ná. Dá ni̱ kaꞌa̱n xíꞌín ná ña̱ ná kee na iin ña̱ mani̱ xíꞌán.
MAT 20:21 Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá Jesús: ―¿Ndí ki̱án kóno̱n keei xíꞌón? Dá ni̱ kaaa̱n xíꞌín ná: ―Konó ní ña̱ ná kandei ndi nduú de̱ꞌi yóꞌo noo̱ koo ní dándáki ní. Iin xi ná koo xoo kuáꞌa ní, ta iin ka̱ xi̱ ná koo xoo íti ní.
MAT 20:22 Dá ni̱ kaa na̱: ―Ko̱ náꞌá taꞌon ndoꞌó ndí ki̱án xíka̱ ndo̱. ¿Á ió ndo̱ ña̱ koꞌo ndó kirá ova̱ koꞌo yuꞌu̱? ¿Á ió ndo̱ ña̱ kodo̱ ndúta̱ ndo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kodo̱ ndúta̱ yuꞌu̱ xíꞌín ña̱ ndoꞌi? Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Ió va nduꞌu̱ ña̱ ndoꞌo ndu dión.
MAT 20:23 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Miía̱n ndaa̱ ndisa koꞌo ndoꞌó kirá ova̱ koꞌo yuꞌu̱, ta kodo̱ ndúta̱ taꞌani ndó xíꞌín ña̱ ndoꞌo naní ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndoꞌo yuꞌu̱. Tído ña̱ kandei ndó xoo kuáꞌa yuꞌu̱ o xoo íti yuꞌu̱, o̱ du̱ú choon saꞌándá yuꞌu̱ kíán. Chi̱ ñoó kúú noo̱ ni̱ kenduu tatái̱ Ndios kandei ña̱yuu ni̱ ka̱xi mií ná ―kaá Jesús.
MAT 20:24 Tá ni̱ sei̱do̱ꞌo uxi̱ ka̱ ta̱a xíonoo xíꞌín Jesús ña̱ ni̱ xika̱ ndi nduú ra̱ kúú ñani ñoó noo̱ ná, dá ni̱ ka̱ryíí rá xíꞌín rá.
MAT 20:25 Dá ni̱ kana Jesús ndidaá rá, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Sa̱ náꞌá vá ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ta̱ néꞌe choon dándáki ra ñoo ñóꞌo ñayuú yóꞌo, chi̱ kéndúsa̱ ra̱ xíꞌín ña̱yuu kueídóꞌo ñaá ná. Ta ra̱ néꞌe choon náꞌano saꞌándá ra̱ choon no̱ó ña̱yuu ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ rá.
MAT 20:26 Tído ko̱ káni taꞌan vaan kee ndó dión tein mií ndó. Chi̱ ndi ndáa ndoꞌó kátoó kakuu iin ta̱a ndáya̱ꞌi tein mií ndó, dá kía̱n kánian koni kuáchí diꞌa ndó noo̱ dao ka̱ ndo̱.
MAT 20:27 Ta ndi ndáa ndoꞌó kátoó kakuu noo̱ tein mií ndó, dá kía̱n kánian koni kuáchí diꞌa ndó noo̱ dao ka̱ ndo̱,
MAT 20:28 ta kee ndó táto̱ꞌon kée na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo, chi̱ ko̱ ní kásaa̱ na̱, dá koni kuáchí ña̱yuu noo̱ ná. Diꞌa ni̱ ka̱sáa̱ na̱ koni kuáchí diꞌa na, ta naki̱ꞌo na mií ná kuu na̱, dá di̱tá ná ndidaá ña̱yuu ti̱xi ndáꞌa̱ ña̱ kánian ndoꞌo na sa̱ꞌá kua̱chi kée na ―kaá Jesús.
MAT 20:29 Dá ni̱ keta Jesús ñoo naní Jericó kuaꞌa̱n na̱ xíꞌín ta̱a xíonoo xíꞌín na̱. Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu tákuei ñaá kuaꞌa̱n na̱.
MAT 20:30 Ta yuꞌú íchi̱ no̱ó kuaꞌa̱n na̱ ñoó ndéi uu̱ ta̱a ko̱ túu noo̱. Tá ni̱ sei̱do̱ꞌo ra ña̱ yáꞌa Jesús kuaꞌa̱n na̱ íchi̱ ñoó, dá ni̱ ka̱sáꞌá káyuꞌú rá: ―¡Tatá, de̱ꞌe na̱ veꞌe rey David, kuꞌu̱ ini ní saꞌa̱ ndúꞌu̱! ―kaá ra̱.
MAT 20:31 Ta dána̱ni ñaá ña̱yuu ñoó, dá ná kandei tádi̱ rá. Tído kúú víꞌí ka̱ ví ndúndéé rá káyuꞌú rá: ―¡Tatá, de̱ꞌe na̱ veꞌe rey David, kuꞌu̱ ini ní saꞌa̱ ndúꞌu̱! ―ka̱á ra̱.
MAT 20:32 Dá ni̱ sa̱ tuu tóo Jesús, dá ni̱ kana ñaá ná, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―¿Ndí ki̱án kóni̱ ndo̱ keei xíꞌín ndó?
MAT 20:33 Dá ni̱ kaa ra̱: ―Tatá, kóni̱ ndu̱ natu̱u noo̱ ndú.
MAT 20:34 Dá ni̱ kuꞌu̱ ini Jesús saꞌa̱ rá. Dá ni̱ ka̱ko̱ꞌon ndáꞌa̱ ná noo̱ rá. Kúú vitíꞌón vá ni̱ na̱tu̱uan. Ta kúú ni̱ kee ra tákuei ra Jesús kuaꞌa̱n ra̱.
MAT 21:1 Kúú ni̱ ku̱yati na ñoo Jerusalén, chi̱ ni̱ kasa̱ndaá na̱ ñoo naní Betfagé, ña̱ nákaa̱ yati yúku̱ naní Olivos. Dá ni̱ saꞌanda Jesús choon no̱ó uu̱ ta̱a xíonoo xíꞌín ná,
MAT 21:2 ta kaá na̱ xíꞌín rá: ―Kuaꞌán ndo̱ ñoo lóꞌo̱ nákaa̱ chí noo̱ káa. Ta ñoó naniꞌi̱ ndo̱ noo̱ ndíko̱ iin burro diꞌí xíꞌín de̱ꞌe rí. Ta ndaxí ndó ri̱, dá kandaka ndó ri̱ kii ndó.
MAT 21:3 Tá ndáa na̱ ndato̱ꞌón ñaá: “¿Ndiva̱ꞌa ndaxí ndó ri̱?”, dá kaa ndo̱ xíꞌín ná. “Dá chi̱ xínñóꞌó satoꞌo ndu̱ rí. Ndiꞌi daá, dá ná tandaꞌá ná ndu̱ kii ndu nandaka ndu ri̱”, kaa ndo̱ ―kaá na̱.
MAT 21:4 Ta dión ni̱ kuu, dá ni̱ xi̱nko̱o no̱ó ni̱ kaꞌa̱n profeta, chi̱ diꞌa ni̱ taa na:
MAT 21:5 Kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín na̱ ndéi ñoo Sión, “Káa ve̱i rey ndo̱, ta ndaꞌí nda̱ꞌo ió ini na̱, ta kánóo na sata̱ iin burro ve̱i na, chi̱ sata̱ iin burro lóꞌo̱, de̱ꞌe kirí xío ña̱ ve̱e, kánóo na ve̱i na.”
MAT 21:6 Dá ni̱ kee uu̱ ta̱ xíonoo xíꞌín ná ñoó kuaꞌa̱n ra̱. Ta ni̱ kee ra táto̱ꞌon ni̱ saꞌanda na̱ choon noo̱ rá,
MAT 21:7 chi̱ ndáka ra burro diꞌí ñoó xíꞌín de̱ꞌe rí ni̱ ka̱sáa̱ ra̱. Dá ni̱ chi̱kodó rá kotó ra̱ sata̱ ri̱. Dá ni̱ kaa Jesús kánóo na kuaꞌa̱n na̱.
MAT 21:8 Dá ni̱ ka̱sáꞌá kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu chindei na kotó na̱ íchi̱ no̱ó ve̱i Jesús, ta dao ka̱ na̱ ni̱ saꞌanda ndaꞌá yíto̱, ta ni̱ chi̱ndei naa̱n íchi̱ noo̱ ya̱ꞌa na ñoó.
MAT 21:9 Ta ndidaá ña̱yuu xió no̱ó kuaꞌa̱n noo̱ Jesús xíꞌín ña̱yuu tákuei ve̱i chí sata̱ káyuꞌú ná kuaꞌa̱n na̱: ―¡Ná natiin de̱ꞌe na̱ veꞌe rey David ña̱ñóꞌó! ¡Na̱ káꞌano kúú na̱ ve̱i xíꞌín choon satoꞌo yo̱ Ndios! Ná natiin Ndios ña̱ñóꞌó nda̱ noo̱ ió na̱ noo̱ dikó ―kaá ña̱yuu ñoó.
MAT 21:10 Dá tá ni̱ ku̱ꞌu na ñoo Jerusalén, kúú ni̱ naá nda̱ꞌo ini na̱ ñoo ñoó, ta ndáto̱ꞌón táꞌan na: ―¿Ndá yoo kúú ta̱a káa?
MAT 21:11 Dá ni̱ kaa ña̱yuu kuaꞌa̱n xíꞌín ná ñoó: ―Na̱ yóꞌo kúú Jesús, na̱ kúú profeta ni̱ kaa Ndios kasaa̱, na̱ ni̱ kii ñoo Nazaret, ña̱ nákaa̱ chí kuendá Galilea ―kaá na̱.
MAT 21:12 Dá tá ni̱ ku̱ꞌu Jesús yéꞌé ño̱ꞌo káꞌano Ndios, dá ni̱ taó ndíꞌi na ta̱ díkó xíꞌín ta̱ xíin kuaꞌa̱n ra̱ sata̱ véꞌe. Ta ni̱ da̱kuéi na mesa noo̱ ndéi ta̱a náda̱on di̱ꞌón. Ta ni̱ sata niꞌini na téi̱ noo̱ ndéi ta̱ díkó paloma.
MAT 21:13 Dá kaá na̱ xíꞌín rá: ―Diꞌa va kaá tuti ii̱ Ndios: “Veꞌe yuꞌu̱ kúú veꞌe noo̱ kánian nataka ña̱yuu kaꞌa̱n na̱ xíꞌíín.” Tído ndoꞌó kúú na̱ ndéi kéean táto̱ꞌon iin káo̱ ta̱ kui̱ꞌíná ―kaá na̱.
MAT 21:14 Dá ni̱ ka̱sáa̱ na̱ ko̱ túu noo̱ xíꞌín na̱ ko̱ ku̱ú kaka ini veꞌe ño̱ꞌo káꞌano ñoó. Dá ni̱ ndu̱va̱ꞌa ñaá Jesús.
MAT 21:15 Tído ni̱ xido̱ nda̱ꞌo ini ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱ xíꞌín ta̱ dánaꞌa̱ ley tá ni̱ xini ra̱ ndidaá ña̱ náꞌano ni̱ kee na, ta ni̱ seídóꞌo ra ña̱ xíta takuáchí, chi̱ kaá xi̱: “Ná natiin de̱ꞌe na̱ veꞌe rey David ña̱ñóꞌó.”
MAT 21:16 Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín Jesús: ―¿Á ko̱ se̱ídóꞌo taꞌon ní ndidaá ña̱ káꞌa̱n takuáchí káa, ña̱ ko̱ kánian kaꞌa̱n xi̱? Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Jaa̱n, seídóꞌo va yuꞌu̱ ña̱ xíta xi. ¿Á ko̱ óon taꞌon kaꞌi ndó ña̱ káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios? Chi̱ diꞌa kaáa̱n: Ini yúꞌu̱ takuáchí xíꞌín ini yúꞌu̱ taleé chíchí ni̱ chi̱káa̱ ní ña̱ kékáꞌano ñaá xí.
MAT 21:17 Dá ni̱ da̱nkoo ñaá Jesús. Dá ni̱ keta na ñoo ñoó kuaꞌa̱n na̱ ñoo Betania. Ta ñoó ni̱ sa̱ tuu na sa̱kuaá dáá ñóó.
MAT 21:18 Tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ na̱ndió ko̱o Jesús kuaꞌa̱n na̱ ñoo Jerusalén. Dá ndaꞌí ni̱ ka̱sáꞌá kuíko na.
MAT 21:19 Kúú ni̱ xini na̱ íin iin ta̱ño̱ꞌó yuꞌú íchi̱ ñoó. Dá ni̱ na̱tuu yati na ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ná noo̱ ra̱, tído ko̱ ta̱ꞌón ti̱ño̱ꞌó íin noo̱ ra̱. Sa̱va̱ꞌa ndáꞌa̱ óon va rá íin. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―¡Ni iin kuu̱ ka̱ ná o̱ ko̱ní yo̱ꞌó kana kui̱ꞌi noo̱o̱n! Ta kúú mií hora daá vá ni̱ ichi̱ ta̱ño̱ꞌó ñoó.
MAT 21:20 Tá ni̱ xini ta̱a xíonoo xíꞌín ná ña̱ dión ni̱ ndoꞌo rá, ta kúú ni̱ naá vá iní ra̱, ta kaá ra̱: ―¿Ndiva̱ꞌa kaon téí ni̱ ichi̱ ta̱ño̱ꞌó xaa̱n?
MAT 21:21 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Miía̱n ndaa̱ kuiti ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó, tá kándéé káꞌano ini ndo̱ Ndios, ta ko̱ nákani kuáchi̱ ini ndo̱, dá kía̱n o̱ du̱ú ña̱ yóꞌo oon ni kandeé ndó kee ndó xíꞌín ta̱ño̱ꞌó yóꞌo. Diꞌa kandeé ndó kaꞌa̱n ndo̱ diꞌa xíꞌín yúku̱ káa: “¡Kuxoo, ta kuaꞌán dáke̱tón miíón ini ta̱ñoꞌo̱!” Ta kúú dión vá koo.
MAT 21:22 Ta ndi ndáa mií vá ña̱ꞌa ná kaka̱ ndo̱ noo̱ Ndios, tá kándéé káꞌano ini ndo̱ ná, ta kúú niꞌi̱ ndisa va ndóa̱n.
MAT 21:23 Dá tá ni̱ na̱ndió ko̱o tuku Jesús yéꞌé ño̱ꞌo káꞌano ñoó, kúú ni̱ na̱tuu yati dao ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱ xíꞌín dao ta̱ sáꞌano noo̱ nákaa̱ na̱ dánaꞌa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu. Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá: ―¿Ndá choon néꞌe ní ña̱ nákaa̱ ní kée ní diꞌa? Ta, ¿ndá yoo ni̱ xi̱ꞌo choon noo̱ ní ña̱ kée nía̱n?
MAT 21:24 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Ta ná ndato̱ꞌón taꞌani yuꞌu̱ ndo̱ꞌó saꞌa̱ iin ña̱ꞌa. Tá ni̱ ka̱ti̱ꞌa ndó ni̱ na̱ndió néꞌe ndóa̱n, dá kía̱n kasto̱ꞌon yuꞌu̱ xíꞌín ndó ndá yoo ni̱ xi̱ꞌo choon noo̱í, dá kéei ña̱ yóꞌo.
MAT 21:25 ¿Ndá yoo ni̱ xi̱ꞌo choon noo̱ Juan ña̱ sa̱ da̱kódo̱ ndúta̱ ná ña̱yuu? ¿Á Ndios ni̱ xi̱ꞌoan o ta̱a? ―kaá na̱. Dá ni̱ ka̱sáꞌá rá ndátóꞌón táꞌan mií rá: ―Tá ná kaa yo̱ ña̱ Ndios ni̱ xi̱ꞌoan, dá kaa ra̱ xíꞌá: “¿Ndiva̱ꞌa ko̱ ní kándísa ndó ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ ra̱, tá dáá?”
MAT 21:26 Tído o̱ kúu taꞌon kaa yo̱ ña̱ ta̱a ni̱ xi̱ꞌo ña, dá chi̱ yuꞌú yo̱ ña̱yuu kuáꞌa̱ yóꞌo, dá chi̱ ndidaá vá ná kándísa ña̱ Juan ni̱ sa̱ kuu iin profeta.
MAT 21:27 Dá ni̱ kaá ra̱ xíꞌín Jesús: ―Ko̱ náꞌá taꞌon ndu ndá yoo ni̱ xi̱ꞌo choon noo̱ Juan. Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Ta ni yuꞌu̱ o̱ kásto̱ꞌon xíꞌín ndó ndá yoo ni̱ xi̱ꞌo choon noo̱í ña̱ kéei ndidaá ña̱ yóꞌo.
MAT 21:28 ’Ta viti nataꞌí iní ndo̱ ña̱ koꞌi̱n kaꞌi̱n xíꞌín ndó. Ni̱ sa̱ io iin ta̱a, ta ni̱ sa̱ ndei uu̱ de̱ꞌe ra. Iin kuu̱, dá ni̱ na̱tuu yati ra no̱ó de̱ꞌe ra, ta kúú no̱ó, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín xí: “De̱ꞌe lóꞌo̱, viti kía̱n kuaꞌán yo̱ꞌó kechóon noo̱ uva yuꞌu̱.”
MAT 21:29 Dá ni̱ kaa xi̱: “O̱ kóꞌo̱n taꞌoin.” Tído ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ na̱ndikó iní xi̱. Dá ni̱ kee xi kuaꞌa̱n xi̱ kechóon xi.
MAT 21:30 Dá ni̱ na̱tuu yati ta̱a ñoó noo̱ nákaa̱ iin ka̱ de̱ꞌe ra, dá ni̱ saꞌanda ra̱ choon noo̱ xí ña̱ ná koꞌo̱n xi̱ kechóon xi. Dá ni̱ kaa xi̱ xíꞌín rá: “Joon, vitíꞌón dá koꞌi̱n, tatá”, kaá xi̱. Tído ko̱ ní saꞌa̱n taꞌon xi.
MAT 21:31 Ta, ¿ndi ndáa takuáchí yóꞌo ni̱ kee ña̱ kóni̱ tatá xi̱, káꞌán ndoꞌó? Dá ni̱ kaa ra̱: ―Ta kúú de̱ꞌe kúú no̱ó ñoó. Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ta̱ kíꞌin ya̱ꞌi saꞌa̱ ñóꞌo̱, xíꞌín na̱ ñáꞌa̱ díkó mií, no̱ón kúú na̱ ió cháá ka̱ ta̱ndeé iní ndu̱ꞌu ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios o̱ du̱ú ndoꞌó.
MAT 21:32 Dá chi̱ ni̱ kii Juan noo̱ ndo̱ꞌó ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ iin íchi̱ ndaa̱, tído ko̱ ní kándísa taꞌon ñaá ndó. Tído ta̱ kíꞌin ya̱ꞌi saꞌa̱ ñóꞌo̱ xíꞌín na̱ ñáꞌa̱ díkó mií ni̱ ka̱ndísa ñaá ná. Ta va̱ꞌará ni̱ xini ndo̱ ni̱ kuu dión, tído ko̱ ní nándikó taꞌon iní ndo̱ sa̱ꞌá kua̱chi ndo̱, ta ko̱ ní saꞌa̱n taꞌon ndó kandísa ndó ña̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱.
MAT 21:33 ’Kueídóꞌo va̱ꞌa ndó, ná koꞌi̱n dákíꞌin táꞌan tukui dao ña̱ꞌa xíꞌín to̱ꞌon dánaꞌi̱ noo̱ ndo̱. Ni̱ sa̱ io iin ta̱a, ta ni̱ da̱ndée ra yitó uva no̱ñóꞌo̱ rá. Ta ni̱ chi̱káa̱ ra̱ korráa̱n. Dá ni̱ ka̱va̱ꞌa ra noo̱ koꞌóní ndutá uva ñoó. Ta ni̱ ka̱va̱ꞌa ra iin veꞌe dikó noo̱ kanóo ra kandaa uva ñoó. Dá ni̱ di̱kó ndodó ra̱án noo̱ dao ka̱ ta̱a kéchóon. Dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n xi̱ká rá.
MAT 21:34 Dá tá ni̱ xi̱nko̱o tiempo ña̱ taꞌa̱nda̱ uva ñoó, dá ni̱ saꞌanda ra̱ choon noo̱ dao mozo ra̱ ña̱ ná koꞌo̱n ra̱ noo̱ ndéi ta̱ kéchóon ñoó natiin ra uva, kirí kánian niꞌi̱ rá.
MAT 21:35 Tído tá ni̱ saa̱ mozo ñoó, dá ni̱ nda̱kuei ta̱ kéchóon noo̱ uva ñoó ni̱ kani ra iin ra, ta ni̱ saꞌání rá iin ka̱ ra̱, ta iin ka̱ ra̱ ni̱ chi̱yúú rá.
MAT 21:36 Dá ni̱ ta̱ndaꞌá ta̱ kúú satoꞌo uva ñoó kuaꞌa̱ cháá ka̱ mozo ra̱ kuaꞌa̱n ra̱ o̱ du̱ú táto̱ꞌon kúú ta̱ ni̱ ta̱ndaꞌá rá taꞌándá mií no̱ó ñoó. Kúú ni̱ kendava̱ꞌa tuku ta̱a kéchóon ñoó xíꞌín rá táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kee ra xíꞌín ta̱ ni̱ saꞌa̱n mií no̱ó ñoó.
MAT 21:37 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ chi̱kaa̱ ini ta̱a kúú satoꞌo uva ñoó tandaꞌá rá de̱ꞌe ra koꞌo̱n xi̱, chi̱ diꞌa ni̱ kaꞌán rá: “Ndá ndi kuu koo va ña̱ñóꞌó rá noo̱ xí.”
MAT 21:38 Dá ni̱ kee xi kuaꞌa̱n xi̱. Tído, tá ni̱ xini ñaá ta̱a ñoó, dá ni̱ ka̱sáꞌá rá ndátóꞌón kueꞌé ra̱: “Ta̱ káa kúú ra̱ natiin ndidaá kúú ñóꞌo̱ yóꞌo noo̱ tatá xi̱. Kóꞌo̱ kaꞌání yo̱ xí, dá ná kando̱o ñóꞌo̱ yóꞌo noo̱ yo̱”, kaá ra̱.
MAT 21:39 Kúú ni̱ tiin ñaá rá, ta ni̱ taó ñaá rá sata̱ korrá noo̱ káa yitó uva ñoó. Ta kúú ñoó ni̱ saꞌání ñaá rá.
MAT 21:40 Ta, ¿ndí ki̱án kee ta̱a kúú satoꞌo uva ñoó xíꞌín ta̱a kéchóon ñoó viti, káꞌán ndó? ―kaá na̱.
MAT 21:41 Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Kasaa̱ ra̱, ta dánaá ndíꞌi ra ta̱a kini ñoó, ta ni o̱ kúꞌu̱ ini ra̱ saꞌa̱ rá. Dá di̱kó ndodó ra̱ ñóꞌo̱ rá noo̱ dao ka̱ ta̱ kéchóon, táꞌa̱n ra̱ miía̱n ndaa̱ naki̱ꞌo uva kánian niꞌi̱ satoꞌo uva ñoó.
MAT 21:42 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―¿Á ko̱ óon taꞌon kaꞌi ndó tuti ii̱ Ndios? Chi̱ diꞌa kaáa̱n: Táꞌa̱n yuu̱ ni̱ ka̱ñóꞌó ta̱a káva̱ꞌa veꞌe, ñoó diꞌa va ni̱ kasa̱ndaá kakuu yuu̱ tito̱. Dión ni̱ kee satoꞌo yo̱ Ndios xíꞌín yuu̱ yóꞌo, sa̱ꞌá ño̱ó iin ña̱ꞌa ndato nda̱ꞌo kíán noo̱ yo̱, kaáa̱n.
MAT 21:43 Sa̱ꞌá ño̱ó káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ koꞌo̱n Ndios di̱tá ná ña̱ mani̱ ni̱ xi̱ꞌo na noo̱ ndo̱ ña̱ kañoꞌo ndó ti̱xi ndáꞌa̱ ná, ta koꞌo̱n na̱ naki̱ꞌo naa̱n noo̱ dao ka̱ ña̱yuu, na̱ miía̱n ndaa̱ ndisa kee ña̱ kóni̱ na̱.
MAT 21:44 Tá ndi ndáa na̱ ná kankao sata̱ yuu̱ yóꞌo, kuachi ndiꞌi na. Ta na̱ kankao yuu̱ yóꞌo sata̱, no̱ón kúú na̱ tadi̱ ndiꞌi na keean ―kaá Jesús.
MAT 21:45 Tá ni̱ seídóꞌo ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱ ñoó xíꞌín ta̱ fariseo ñoó to̱ꞌon ni̱ da̱kíꞌin táꞌan Jesús ni̱ kaꞌa̱n na̱, kúú ni̱ ka̱ndaa̱ ini ra̱ ña̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ saꞌa̱ míí rá.
MAT 21:46 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kaꞌán rá tiin ñaá rá kadi ra̱ veꞌe ka̱a, tído yuꞌú ra̱ ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó, chi̱ nákoni na̱ Jesús ña̱ kúú ná iin profeta.
MAT 22:1 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o Jesús ni̱ da̱kíꞌin táꞌan na dao ña̱ꞌa xíꞌín to̱ꞌon dánaꞌa̱ na̱, ta kaá na̱:
MAT 22:2 ―Táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kee iin rey ni̱ kee ra iin víko̱ káꞌano noo̱ tándaꞌa̱ de̱ꞌe ra, ki̱ꞌo dión kée Ndios dándáki na ña̱yuu na̱.
MAT 22:3 Dá ni̱ ta̱ndaꞌá rey ñoó ta̱ kéchóon noo̱ rá kuaꞌa̱n ra̱ kuaka ra ña̱yuu sa̱ ni̱ kana ra kii noo̱ koo víko̱ veꞌe ra. Tído ni iin na ko̱ ní xíin taꞌon saa̱.
MAT 22:4 Dá ni̱ xi̱ꞌo ra choon noo̱ dao ka̱ ta̱ kéchóon noo̱ rá, ta ni̱ kaa ra̱ xíꞌín rá: “Kuaꞌán ndo̱ kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín ña̱yuu ñoó ña̱ sa̱ io nduu va ña̱ꞌa kasáꞌan na, chi̱ sa̱ ni̱ saꞌání váí toroi̱ xíꞌín ndidaá kirí ndi̱ꞌí ni̱ da̱ndaꞌíi̱. Ta sa̱ ni̱ choꞌo̱ vá rí. Ta kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín ná ña̱ ná kii na, chi̱ sa̱ ió va víko̱ tándaꞌa̱”, kaá ra̱. Dá ni̱ kee ta̱ kéchóon ñoó kuaꞌa̱n ra̱.
MAT 22:5 Tído ko̱ ní kékuendá taꞌon ña̱yuu ñoó ña̱ ni̱ kaꞌa̱n ra̱ xíꞌín ná. Dao na ni̱ kee kuaꞌa̱n kuti, ta dao ka̱ na kuaꞌa̱n nakaꞌán ndaꞌi̱,
MAT 22:6 ta dao ka̱ na̱ ni̱ nda̱kuei ni̱ kendava̱ꞌa xíꞌín ta̱ kéchóon ñoó, ta ni̱ saꞌání ñaá ná.
MAT 22:7 Tá ni̱ niꞌi̱ tóꞌon rey ña̱ dión ni̱ kuu, kúú ni̱ ka̱ryíí nda̱ꞌo ra. Dá ni̱ ta̱ndaꞌá rá soldado ra̱ ni̱ saꞌa̱n ra̱ ni̱ saꞌání ndíꞌi ra ña̱yuu kíni ñoó, ta ni̱ chi̱ñóꞌo̱ ra̱ ñoo na̱.
MAT 22:8 Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín dao ka̱ ta̱ kéchóon noo̱ rá: “Sa̱ ió nduu va víko̱ viti, tído ndidaá kúú na̱ ni̱ kanai kii, ndá ko̱ káni taꞌan vaan kii na, nda̱ni.
MAT 22:9 Kuaꞌán ndo̱ noo̱ nákiꞌin táꞌan íchi̱, ta kana ndó ndi ndáa mií vá ña̱yuu ni̱ xini ndo̱ ná kii na víko̱ tándaꞌa̱ yóꞌo”, kaá ra̱.
MAT 22:10 Dá ni̱ kee ta̱ kéchóon ñoó kuaꞌa̱n ra̱ ndidaá ní íchi̱. Dá ni̱ da̱taká ra̱ ndidaá ña̱yuu ni̱ na̱kiꞌin táꞌan xíꞌín rá, mií ná kúú ná ña̱yuu kíni, o mií ná kúú ná ña̱yuu váꞌa. Ta dión ni̱ kee ra, dá ni̱ chití veꞌe noo̱ ió víko̱ tándaꞌa̱ ñoó.
MAT 22:11 ’Dá tá ni̱ ku̱ꞌu rey ñoó ni̱ sa̱ nde̱ꞌé rá ndidaá na̱ ni̱ ka̱sáa̱ víko̱ ñoó, kúú ni̱ xini ra̱ nákaa̱ iin ta̱a ko̱ ndíxi dáꞌo̱n ndíi na̱ ñóꞌo víko̱ tándaꞌa̱.
MAT 22:12 Dá ni̱ kaa rey ñoó xíꞌín rá: “Amigo, ¿ndi ni̱ kuu ni̱ ku̱ꞌu yoꞌó yóꞌo, ta ko̱ ta̱ꞌón dáꞌo̱n ndíxi na̱ ñóꞌo víko̱ tándaꞌa̱ ndísón?” kaá ra̱. Ta kúú tádi̱ óon íin ta̱a ñoó.
MAT 22:13 Dá ni̱ kaa rey ñoó xíꞌín ta̱a dánduu ña̱ꞌa noo̱ ió víko̱ ñoó: “Koꞌoni ndo̱ sa̱ꞌá ta̱a yóꞌo, xíꞌín ndáꞌa̱ rá, ta taó ndo̱ rá sata̱ véꞌe noo̱ íin naá, chi̱ ñoó kúú no̱ó ndeiꞌi̱ ña̱yuu xíꞌín ndirá noo̱ ná, ta kuchi táꞌan no̱ꞌo na”, kaá ra̱.
MAT 22:14 Ta viti, kanaꞌá ndó ña̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ni̱ kana Ndios, tído cháá vá ná ni̱ꞌí ña̱ ka̱ki na ―kaá Jesús.
MAT 22:15 Dá ni̱ kee ta̱ fariseo kuaꞌa̱n ra̱. Dá ni̱ ka̱sáꞌá rá ndátóꞌón kueꞌé ra̱ ndí ki̱án kee ra, dá dátu̱ú rá Jesús, dá ya̱ꞌa na noo̱ káꞌa̱n na̱.
MAT 22:16 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ta̱ndaꞌá rá dao ka̱ ta̱ xíonoo xíꞌín mií rá, xíꞌín ta̱ kúú kuendá Herodes kuaꞌa̱n ra̱ noo̱ nákaa̱ Jesús. Tá ni̱ saa̱ ra̱, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Maestro, náꞌá vá nduꞌu̱ ña̱ kúú ní iin na̱ ndaa̱, ta dánaꞌa̱ ndaa̱ ní íchi̱ Ndios. Ta ko̱ yu̱ꞌú ní ni iin tóꞌón ña̱yuu, ta ko̱ néꞌe ní ta̱ndíni ndá yoo kúú iin rá iin ña̱yuu, á mií ná kúú ná na̱ ndáya̱ꞌi o ko̱ó.
MAT 22:17 Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndi kaá mií ní? ¿Á va̱ꞌa ni kée yó chíya̱ꞌi yó saꞌa̱ ñóꞌo̱ yo̱ no̱ó ra̱ kúú kuendá César o ko̱ó? ―kaá ra̱.
MAT 22:18 Tído ni̱ ka̱ndaa̱ va ini Jesús ña̱ kátoó ra̱ dátu̱ú ñaá rá. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―¡Ta̱a uu̱ noo̱ vá kúú ndó! ¿Ndiva̱ꞌa ndúkú ndó ña̱ ya̱ꞌi noo̱ káꞌi̱n?
MAT 22:19 Tei tóo ndó iin di̱ꞌón, táꞌa̱n ña̱ chíya̱ꞌi ndó saꞌa̱ ñóꞌo̱ ndo̱, dá ná kande̱ꞌá ―kaá na̱. Dá ni̱ xi̱ꞌo tóo ra di̱ꞌón ka̱a ñoó noo̱ ná.
MAT 22:20 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―¿Ndá naꞌáná kía̱n ndáꞌa̱ noo̱ di̱ꞌón yóꞌo? ¿Ta ndá kuu̱ kía̱n ndáꞌa̱ noo̱án yóꞌo?
MAT 22:21 Dá ni̱ kaa ra̱: ―Naꞌáná César kíán xíꞌín kuu̱ rá. Dá ni̱ kaá Jesús xíꞌín rá: ―Naki̱ꞌo ndó ña̱ kúú ña̱ꞌa César noo̱ rá, tá dáá, ta naki̱ꞌo ndó ña̱ kúú ña̱ꞌa Ndios noo̱ ná.
MAT 22:22 Tá ni̱ sei̱do̱ꞌo ra ña̱ dión ni̱ kaꞌa̱n na̱, kúú ni̱ naá vá iní ra̱. Dá ni̱ da̱nkoo ñaá rá, dá ni̱ na̱ndió kuéi ra kuaꞌa̱n ra̱.
MAT 22:23 Ta mií kuu̱ dáá ñóó ni̱ na̱tuu yati taꞌani dao ta̱ saduceo noo̱ Jesús. Ta ko̱ kándísa taꞌon ra ña̱ nataki na̱ ni̱ xiꞌi̱.
MAT 22:24 Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Maestro, diꞌa kaá iin ley ni̱ taa Moisés: “Tá ni̱ xiꞌi̱ iin ta̱a, ta ni iin de̱ꞌe yií ra̱ ko̱ ní sá io xíꞌín ñadiꞌí ra̱, dá kía̱n kánian nakiꞌin ñaá ñani ra̱ tandaꞌa̱ ra̱ xíꞌán, dá koo iin tayií nakiꞌin kuu̱ ñani ra̱.”
MAT 22:25 Ta viti, ni̱ sa̱ ndei usa̱ ñani ñoo yóꞌo. Ta kúú ni̱ ta̱ndáꞌa̱ ta̱ kúú no̱ó ñoó. Ta kúú ni̱ xiꞌi̱ va ra, ta ko̱ ta̱ꞌón de̱ꞌe yií ra̱ ni̱ sa̱ io xíꞌán. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ta̱ndáꞌa̱ ñani ra̱ xíꞌán.
MAT 22:26 Tído ni̱ xiꞌi̱ taꞌani ta̱ kúú uu̱ ñoó, ta ko̱ ní sá io tuku de̱ꞌe yií ra̱ xíꞌán. Ta ki̱ꞌo dión taꞌani ni̱ ndoꞌo ta̱ kúú oni̱. Ta kúú ndin usa̱ ñani ñoó ni̱ ndoꞌo dión xíꞌín ñáꞌa̱ ñoó.
MAT 22:27 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ xiꞌi̱ taꞌani mií ñáꞌa̱ ñoó.
MAT 22:28 Sa̱ꞌá ño̱ó, tá ná kasandaá kuu̱ nataki na̱ ni̱ xiꞌi̱, ¿ndi káa iin ta̱a ñoó kakuu yíi̱a̱n, chi̱ ndin usa̱ va ra ni̱ sa̱ kuu yíi̱a̱n?
MAT 22:29 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Ko̱ náꞌá taꞌon ndó ndí ki̱án káꞌa̱n ndo̱, chi̱ ko̱ kékuendá taꞌon ndó ña̱ káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios, ta ko̱ nákoni ndo̱ choon káꞌano ió noo̱ ndáꞌa̱ ná.
MAT 22:30 Chi̱ tá ná kasandaá kuu̱ nataki ña̱yuu ni̱ xiꞌi̱, o̱ kóo ka̱ ña̱ tandaꞌa̱ ná, ta o̱ kíꞌo ka̱ na̱ de̱ꞌe na tandaꞌa̱ xí, dá chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndéi ángel induú, nda̱ ki̱ꞌo dión vá kandei na.
MAT 22:31 Tído viti ná koꞌi̱n kasto̱ꞌin xíꞌín ndó ña̱ miía̱n nataki na̱ ni̱ xiꞌi̱. ¿Á ko̱ óon taꞌon kaꞌi ndó to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n mií Ndios, chi̱ diꞌa ni̱ kaa na̱:
MAT 22:32 “Yuꞌu̱ kúú Ndios noo̱ Abraham, ta yuꞌu̱ kúú Ndios noo̱ Isaac, ta yuꞌu̱ taꞌani kúú Ndios noo̱ Jacob”? Dión ni̱ kaa na̱, dá chi̱ ko̱ kúú taꞌon na Ndios no̱ó na̱ ni̱ xiꞌi̱, diꞌa no̱ó na̱ ta̱kí vá kúú ná Ndios, chi̱ ndidaá vá ña̱yuu ndéi takí noo̱ ná.
MAT 22:33 Tá ni̱ seídóꞌo ña̱yuu ñoó to̱ꞌon ni̱ da̱náꞌa̱ Jesús, kúú ni̱ naá vá iní na̱, chi̱ va̱ꞌa nda̱ꞌo ni̱ kaꞌa̱n na̱.
MAT 22:34 Tá ni̱ seídóꞌo ta̱ fariseo ña̱ ni̱ tu̱ú ta̱ saduceo xíꞌín ña̱ dánaꞌa̱ ra̱ ni̱ kee Jesús, dá ni̱ ka̱sáꞌá rá ndátóꞌón táꞌan ra.
MAT 22:35 Ta iin ta̱ fariseo ñoó, táꞌa̱n ra̱ náꞌá va̱ꞌa choon saꞌándá ley, ro̱ón kúú ra̱ ni̱ nda̱to̱ꞌón Jesús, dá korndodó ñaá rá, ta kaá ra̱:
MAT 22:36 ―Maestro, ¿ndi káa iin choon ndáya̱ꞌi cháá ka̱ noo̱ choon ni̱ saꞌanda Ndios keeá?
MAT 22:37 Dá ni̱ kaa Jesús: ―“Koni̱ ndo̱ satoꞌo yo̱ Ndios xíꞌín ndinoꞌo ini nío̱ ndo̱, xíꞌín ndinoꞌo ini mií ndó, ta xíꞌín ndidaá ña̱xintóni̱ ndo̱.”
MAT 22:38 Ña̱ yóꞌo kúú choon kúú no̱ó, ña̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ ni̱ saꞌanda Ndios keeá.
MAT 22:39 Ta ña̱ kúú uu̱ kía̱n sa̱ kíꞌin táꞌan xíꞌín ña̱ yóꞌo, chi̱ diꞌa kaáa̱n: “Kuꞌu̱ ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱yuu xi̱ꞌín ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo ndó xíꞌín míí ndó.”
MAT 22:40 Ta ndi nduú choon yóꞌo kúú míí saꞌa̱ noo̱ ndidaá ka̱ choon saꞌándá ley, xíꞌín ña̱ ni̱ kaꞌa̱n profeta ―kaá Jesús.
MAT 22:41 Ta ndíta túꞌu ii̱ vá ta̱ fariseo. Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá Jesús:
MAT 22:42 ―¿Ndi kaá ndo̱ sa̱ꞌá na̱ kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá? ¿Ndá tein na̱ veꞌe kakuu na? Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Tein na̱ veꞌe rey David.
MAT 22:43 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―¿Ndiva̱ꞌa ni̱ kaa rey David ña̱ Cristo ñoó kúú mií satoꞌo na̱, tá dáá? Chi̱ diꞌa ni̱ kaa na̱ ni̱ kee Espíritu ii̱ Ndios:
MAT 22:44 Diꞌa ni̱ kaa satoꞌo yo̱ Ndios xíꞌín na̱ kúú satoꞌi̱: “Kako̱o yoꞌó xoo kuáꞌa yuꞌu̱ nda̱ ná kasandaá kuu̱ nataán ndíꞌii ta̱ xiní uꞌu̱ ñaá ti̱xi sa̱ꞌo̱n.”
MAT 22:45 Yóꞌo ni̱ kaꞌa̱n mií David ña̱ satoꞌo na̱ kúú Cristo, sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndiva̱ꞌa káꞌa̱n ndo̱ ña̱ kii Cristo tein na̱ veꞌe rey David, tá dáá? ―kaá Jesús.
MAT 22:46 Ta ni ko̱ íin taꞌon kándéé nandió néꞌe no̱ó ni̱ kaꞌa̱n na̱, ta ni ko̱ íin ka̱ ra̱ ní chíndaa̱ noo̱ ndato̱ꞌón ñaá rá nda̱ kuu̱ dáá ñóó.
MAT 23:1 Dá ni̱ kaꞌa̱n Jesús xíꞌín ña̱yuu ñoó, ta ni̱ kaꞌa̱n taꞌani na xíꞌín ta̱ xíonoo xíꞌín ná, ta kaá na̱:
MAT 23:2 ―Táꞌa̱n ta̱ dánaꞌa̱ ley xíꞌín ta̱ fariseo ni̱ tiin ra choon ña̱ nakani ra ndi kóni̱ kaa choon saꞌándá ley Moisés.
MAT 23:3 Sa̱ꞌá ño̱ó natiin va̱ꞌa ndó ndidaá ña̱ꞌa káꞌa̱n ra̱, ta koo ini ndo̱ kueídóꞌo ndóa̱n, ta kee ndóa̱n. Tído o̱ sa̱ kée ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ra, dá chi̱ va̱ꞌará dánaꞌa̱ ra̱ ley, tído ko̱ kée taꞌon ra choon saꞌándáa̱n.
MAT 23:4 Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo choon kuáchi̱ saꞌándá ra̱ no̱ó ña̱yuu, ta chíkodó rá ña̱ ve̱e doko̱ ná, tído ni lúꞌu̱ ko̱ nátuu ndáꞌa̱ mií rá chíndeé ñaá rá xíꞌán.
MAT 23:5 Tá kuaꞌa̱n ra̱ kée ra ña̱ va̱ꞌa, ta ndúkú rá kee ra ña̱ noo̱ ndidaá ña̱yuu, dá ná koni na̱ ña̱ kée ra. Ta káva̱ꞌa náꞌano ra noo̱ ñóꞌo tuti ii̱ Ndios néꞌe ra xíonoo ra, ta kátoó ra̱ koo náni̱ ndíki̱ dáꞌo̱n karkuei yúꞌu̱ kotó ra̱.
MAT 23:6 Ta kátoó ra̱ kandei ra noo̱ téi̱ kúú no̱ó noo̱ ndéi ta̱ ndáya̱ꞌi sásáꞌan ra noo̱ ió víko̱. Ta ini veꞌe noo̱ ndítútí na̱ ñoo ra̱, kátoó ra̱ kandei ra téi̱ ndíta mií no̱ó.
MAT 23:7 Ta kátoó ra̱ ña̱ ndidaá ña̱yuu ná kaꞌa̱n ndisáꞌán xíꞌín rá noo̱ xíonoo ra noo̱ yáꞌi, ta kátoó ra̱ ña̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín rá, “Maestro, maestro.”
MAT 23:8 ’Tído ndoꞌó, ná dáꞌa ni konó ndó chinaní ná ndo̱ꞌó maestro, dá chi̱ iin tóꞌón vá kúú maestro ndo̱, ta no̱ón kúú Cristo, ta sa̱va̱ꞌa ñani oon va kúú ndidaá ndó.
MAT 23:9 Ta o̱ sa̱ káꞌa̱n ndo̱ tatá xíꞌín ni iin ña̱yuu, chi̱ iin tóꞌón dini̱ vá kúú tatá ndo̱, ta no̱ón kúú na̱ ió nda̱ induú.
MAT 23:10 Ta ná dáꞌa ni konó ndó kaꞌa̱n na̱ satoꞌo xíꞌín ndó, dá chi̱ iin tóꞌón dini̱ vá kúú satoꞌo ndo̱, ta no̱ón kúú Cristo.
MAT 23:11 Ta na̱ kúú no̱ó noo̱ ndo̱, no̱ón kúú na̱ kánian koni kuáchí diꞌa noo̱ ndo̱.
MAT 23:12 Dá chi̱ na̱ chíndaya̱ꞌi mií, no̱ón diꞌa kúú na̱ kando̱o nóo. Ta na̱ kénóo mií, no̱ón diꞌa kúú na̱ kandaya̱ꞌi kee Ndios.
MAT 23:13 ’Tído, ¡ndaꞌí kúu ví ndoꞌó, ta̱ dánaꞌa̱ ley, xíꞌín ndoꞌó, ta̱ fariseo! ¡Ndoꞌó kúú ta̱a uu̱ noo̱! Dá chi̱ sadí ndo̱ no̱ó ña̱yuu ndu̱ꞌu na ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios, ta ni ko̱ ndúkú míí ndó ña̱ ndu̱ꞌu ndó, diꞌa kétéin ndó no̱ó na̱ kóni̱ ndu̱ꞌu ti̱xi ndáꞌa̱ ná.
MAT 23:14 ¡Ndaꞌí kúu ví ndoꞌó, ta̱ dánaꞌa̱ ley, xíꞌín ndoꞌó, ta̱ fariseo! ¡Ndoꞌó kúú ta̱a uu̱ noo̱! Dá chi̱ ko̱kuꞌu ndó veꞌe na̱ kuáa̱n kíꞌin kuíꞌíná ndó ña̱ néꞌe va̱ꞌa na. Ta sa̱ꞌá ña̱ kóni̱ ndo̱ ña̱ chindaya̱ꞌi ña̱yuu ndo̱ꞌó, sa̱ꞌá ño̱ó naꞌá nda̱ꞌo xíka̱ taꞌi̱ ndo̱. Ta sa̱ꞌá ña̱ kée ndó dión, sa̱ꞌá ño̱ó ndoꞌo naní cháá ka̱ nío̱ ndo̱.
MAT 23:15 ¡Ndaꞌí kúu ví ndoꞌó, ta̱ dánaꞌa̱ ley, xíꞌín ndoꞌó, ta̱ fariseo! ¡Ndoꞌó kúú ta̱a uu̱ noo̱! Dá chi̱ kuaꞌa̱n ndo̱ iin ka̱ xoo ta̱ñoꞌo̱, ta xíonoo ndó iin níí kúú xíán, dá kandeé ndó kandísa iin ña̱yuu to̱ꞌon ki̱ꞌo kándísa mií ndó. Tá ni̱ ka̱ndeé ndó xíꞌín ná, dá ndée ñaá ndó uu̱ cháá ka̱ ví ndée̱ de̱ꞌe indayá o̱ du̱ú mií ndó.
MAT 23:16 ’¡Ndaꞌí kúú ví ndó, chi̱ tíin ndaa ndo̱ ña̱yuu va̱ꞌará ko̱ túu noo̱ ndo̱! Chi̱ kaá ndo̱ ña̱ tá ná nachinaꞌá ná veꞌe ño̱ꞌo káꞌano yó, dá kía̱n ko̱ xínñóꞌó ná kee na no̱ó ni̱ kaꞌa̱n na̱. Tído tá ná nachinaꞌá ná oro ñóꞌo veꞌe ño̱ꞌo, dá kía̱n kánian dáxi̱nko̱o na no̱ó ni̱ kaꞌa̱n na̱, kaá ndoꞌó.
MAT 23:17 ¡Ta̱ xi̱xi, ta̱ ko̱ túu noo̱ kúú ndó! ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ veꞌe ño̱ꞌo ñoó o̱ du̱ú oro ñóꞌo inia̱n, dá chi̱ mií veꞌe ño̱ꞌo kédaá xíꞌín oro, sa̱ꞌá ño̱ó kíán ña̱ ii̱?
MAT 23:18 Ta kaá taꞌani ndó ña̱ tá ná nachinaꞌá ná noo̱ náa̱ noo̱ dóko̱ ná ña̱ꞌa noo̱ Ndios, dá kía̱n ko̱ xínñóꞌó ná kee na no̱ó ni̱ kaꞌa̱n na̱. Tído tá ná nachinaꞌá ná ña̱ ni̱ doko̱ ná, dá kía̱n kánian dáxi̱nko̱o na no̱ó ni̱ kaꞌa̱n na̱, kaá ndo̱.
MAT 23:19 ¡Ta̱ xi̱xi, ta̱ ko̱ túu noo̱ kúú ndó! ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ noo̱ náa̱ ñoó o̱ du̱ú ña̱ꞌa ni̱ doko̱ ná, dá chi̱ noo̱ náa̱ kía̱n kédaá xíꞌín ña̱ ni̱ doko̱ ná, sa̱ꞌá ño̱ó kíán ña̱ ii̱?
MAT 23:20 Dá chi̱ na̱ náchinaꞌá noo̱ náa̱, no̱ón kúú na̱ náchinaꞌá miíán xíꞌín ndidaá ña̱ꞌa ni̱ doko̱ ná kándodó noo̱án.
MAT 23:21 Ta dión ní, na̱ náchinaꞌá veꞌe ño̱ꞌo, náchinaꞌá ná miíán, ta nda̱ Ndios náchinaꞌá ná, chi̱ mií ná kúú na̱ ió ñoó.
MAT 23:22 Ta na̱ náchinaꞌá induú, no̱ón kúú na̱ náchinaꞌá noo̱ téi̱ noo̱ ió Ndios dándáki na, ta náchinaꞌá taꞌani na na̱ ió noo̱ téi̱ ñoó.
MAT 23:23 ’¡Ndaꞌí kúu ví ndoꞌó, ta̱ dánaꞌa̱ ley, xíꞌín ndoꞌó, ta̱ fariseo! ¡Ndoꞌó kúú ta̱a uu̱ noo̱! Chi̱ xíꞌo ndó noo̱ Ndios uxi̱ nduꞌú mi̱no noo̱ iin iin ciento nduꞌú ña̱ kána no̱ñóꞌo̱ ndo̱, ta dión taꞌani kée ndó xíꞌín yuku̱ anís xíꞌín yuku̱ comino viti, tído dánkoo xoo ndó ña̱ kee ndó choon ndáya̱ꞌi cháá ka̱ saꞌándá ley, dá chi̱ ko̱ kée ndó ña̱ ndaa̱, ta ko̱ kúꞌu̱ ini ndo̱ saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu, ta ko̱ kándéé iní ndo̱ Ndios. Ña̱ yóꞌo kía̱n kánian kee ndó, tído ná dáꞌa ni dánkoo xoo ndó ña̱ doko̱ ndo̱ ña̱ꞌa noo̱ Ndios.
MAT 23:24 ¡Ta̱ ndáka ña̱yuu kúú ndó, tído ko̱ túu taꞌon noo̱ ndo̱! Chi̱ ndíꞌi ini ndo̱ dáxi̱xi ndó ta̱kui̱í, dá ná o̱ yáꞌa ti̱kaon ini ra̱, tído ni kuendá ko̱ xíꞌo ndó kokó ndó camello nákaa̱ ini ta̱kui̱í xíꞌi ndó.
MAT 23:25 ’¡Ndaꞌí kúu ví ndoꞌó, ta̱ dánaꞌa̱ ley, xíꞌín ndoꞌó, ta̱ fariseo! ¡Ndoꞌó kúú ta̱a uu̱ noo̱! Chi̱ nákata ndó sa̱va̱ꞌa sata̱ óon va vaso, xíꞌín sata̱ koꞌo̱, tído kándo̱o yakó vá inia̱n. Dión taꞌani kée ndó xíꞌín mií ndó, dá chi̱ kúú ndó ña̱yuu kuíꞌíná, xíꞌín ña̱yuu mañá.
MAT 23:26 ¡Ndoꞌó kúú ta̱ fariseo ko̱ túu noo̱! Dinñóꞌó ka̱ nduvii ndó ini vaso xíꞌín ini koꞌo̱, dá kía̱n kando̱o vii taꞌani sata̱án.
MAT 23:27 ’¡Ndaꞌí kúu ví ndoꞌó, ta̱ dánaꞌa̱ ley, xíꞌín ndoꞌó, ta̱ fariseo xaa̱n! ¡Ndoꞌó kúú ta̱a uu̱ noo̱! Chi̱ kúú ndó táto̱ꞌon náo̱ ndi̱i, ña̱ luu ni̱ na̱keꞌi ku̱xí. Luu náꞌa̱ sata̱án, tído ndinoꞌo lásá ndi̱i xíꞌín ko̱ño te̱i̱ꞌí ñóꞌo inia̱n.
MAT 23:28 Dión taꞌani ndóꞌo ndoꞌó, dá chi̱ miía̱n ndaa̱ kée ndó mií ndó ña̱ kúú ndó ña̱yuu ndaa̱ no̱ó ña̱yuu, tído kómí ndó iin nío̱ to̱ꞌón, iin nío̱ kátoó kee ña̱ kini.
MAT 23:29 ’¡Ndaꞌí kúu ví ndoꞌó, ta̱ dánaꞌa̱ ley, xíꞌín ndoꞌó, ta̱ fariseo xaa̱n! ¡Ndoꞌó kúú ta̱a uu̱ noo̱! Chi̱ káva̱ꞌa ndó náo̱ sa̱á kañoꞌo lásá profeta ni̱ sa̱ ndei sa̱ naꞌá, ta ndúvii ndó noo̱ ñóꞌo lásá na̱ ni̱ sa̱ kuu ta̱ ndaa̱,
MAT 23:30 ta kaá ndo̱ káꞌa̱n ndo̱: “Tá ni̱ sa̱ ndei yó tiempo ni̱ sa̱ ndei na̱ yatá veꞌe yó, o̱ kíꞌin táꞌan taꞌon yó xíꞌín ná kati̱ yó nii̱ na̱ ni̱ sa̱ kuu profeta, ní kúu”, kaá ndo̱.
MAT 23:31 Ta sa̱ꞌá ña̱ kaá ndo̱ dión, mií vá ndó xíꞌo kuendá saꞌa̱ mií ndó ña̱ kúú ndó de̱ꞌe na̱ ni̱ saꞌání profeta.
MAT 23:32 Sa̱ꞌá ño̱ó ndoꞌó kúú ra̱ dáxi̱nko̱o choon ni̱ kee na̱ yatá veꞌe ndó xíꞌín profeta.
MAT 23:33 ’¡Koo̱ vá kúú ndoꞌó, na̱ ndéi tiempo viti, chi̱ de̱ꞌe rí kúú ndó! ¿Ndi koo ka̱ki ndó, dá o̱ kóꞌo̱n ndo̱ ndoꞌo nío̱ ndo̱ indayá, káꞌán ndó?
MAT 23:34 ’Viti, dá koꞌi̱n tandaꞌí dao ka̱ profeta, xíꞌín ta̱ ndi̱chí, xíꞌín ta̱ dánaꞌa̱ noo̱ ndo̱. Tído ndakuei ndó kaꞌání ndó dao na, ta dao ka̱ na̱ chirkuei ndó ndi̱ka cruz, ta dao ka̱ na̱ kani ndó ini veꞌe noo̱ ndítútí ndó. Ta ñoo yóꞌo, ñoo káa karkuei ñaá ndó kanoo ndó kendava̱ꞌa ndó xíꞌín ná.
MAT 23:35 Dión, dá kandio ndó sa̱ꞌá nii̱ ndidaá na̱ ni̱ sa̱ ndita ndaa̱ xíꞌín Ndios, na̱ ni̱ saꞌání na̱ veꞌe ndó, nda̱ Abel, xíꞌín ndidaá ka̱ ta̱a ndaa̱ ni̱ sa̱ ndei nda̱ tiempo ni̱ sa̱ io Zacarías, de̱ꞌe Berequías. Ta̱a yóꞌo kúú ra̱ ni̱ saꞌání na̱ veꞌe ndó yéꞌé ño̱ꞌo noo̱ kúú noo̱ náa̱ noo̱ dóko̱ ta̱ duti̱ ña̱ꞌa noo̱ Ndios.
MAT 23:36 Ta ná kaꞌa̱n ndaa̱i̱ xíꞌín ndó ña̱ ndidaá ña̱yuu ndéi tiempo viti ndoꞌo nío̱ ná saꞌa̱ ndidaá ña̱ kini yóꞌo.
MAT 23:37 ’¡Na̱ ñoo Jerusalén, na̱ ñoo Jerusalén, ndoꞌó kúú na̱ saꞌání profeta, ta chíyúú ndó na̱ tándaꞌá Ndios ve̱i kasto̱ꞌon xíꞌín ndó! ¡Ndidaá ví taꞌándá ni̱ kaꞌán yuꞌu̱ ña̱ kía̱n nditútíí ndo̱ꞌó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée iin ti̱ño̱ó ndítútí rí de̱ꞌe kuálí ri̱ nátaán va̱ꞌa rí ti̱i ndixi̱ ri̱! Tído ko̱ ní xíin taꞌon ndoꞌó.
MAT 23:38 Sa̱ꞌá ño̱ó kando̱o íí veꞌe ndó viti,
MAT 23:39 dá chi̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ o̱ ko̱ní ka̱ ndo̱ꞌó yuꞌu̱ nda̱ rá ná kasandaá kuu̱ kaa ndo̱, “Na̱ káꞌano kúú na̱ ve̱i xíꞌín choon Ndios, na̱ kúú satoꞌo yo̱” ―kaá Jesús.
MAT 24:1 Dá ni̱ keta Jesús yéꞌé ño̱ꞌo káꞌano ñoó kuaꞌa̱n na̱. Dá ni̱ na̱tuu yati ta̱a xíonoo xíꞌín ná. Dá ni̱ da̱náꞌa̱ ndáꞌa̱ rá veꞌe ño̱ꞌo káꞌano, ña̱ ñóchí nda̱ꞌo ndáa yuu̱ ni̱ ka̱va̱ꞌan.
MAT 24:2 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―¿Á ñóchí nda̱ꞌo káa veꞌe ño̱ꞌo káꞌano káa, xiní ndo̱? Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ni iin tóꞌón yuu̱ káa o̱ kándo̱o kandodó táꞌan, chi̱ koon ndiꞌi vaan ―kaá na̱.
MAT 24:3 Dá ni̱ sa̱ ko̱o Jesús dini̱ yúku̱ naní Olivos. Dá ni̱ na̱tuu yati ta̱ xíonoo xíꞌín ná. Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón xoo ñaá rá, ta kaá ra̱: ―Kasto̱ꞌon ní xíꞌín nduꞌu̱, ¿ndá oon koo dión, ta ndí ki̱án koo tá nandió ko̱o tuku ní kii ní ñayuú yóꞌo? Ta, ¿ndí ki̱án koo tá sa̱ kuaꞌa̱n kasandaá kuu̱ noo̱ ndíꞌi?
MAT 24:4 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Kandaa ndo̱ mií ndó, dá ná o̱ dándaꞌí ñaá ni iin tóꞌón ña̱yuu,
MAT 24:5 dá chi̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ta̱a kasaa̱, ta kechóon ra kuu̱ yúꞌu̱, ta kaa ra̱: “Yuꞌu̱ kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá”, ta kandeé rá dándaꞌí ra̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu.
MAT 24:6 Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ndo̱ ña̱ saꞌání táꞌan iin ñoo xíꞌín iin ka̱ ñoo, ta ni̱ niꞌi̱ tóꞌon ndó ña̱ naá táꞌan dao ka̱ ñoo ñóꞌo xíká, tído ná dáꞌa ni yu̱ꞌú ndo̱, dá chi̱ ki̱ꞌo dión káni vaan koo, tído ko̱ ñáꞌa̱ taꞌon kasandaá kuu̱ noo̱ ndiꞌi.
MAT 24:7 ’Chi̱ ndakuei dao nación na̱á táꞌan xíꞌín dao ka̱ nación, ta na̱á táꞌan ta̱ néꞌe choon ndéi iin rá iin ñoo náꞌano. Ta yóꞌo rá yóꞌo va kasáꞌá koo tama̱, ta yóꞌo rá yóꞌo taꞌani kasáꞌá ni̱ꞌi nda̱ꞌo ta̱an.
MAT 24:8 Tá ni̱ ka̱sáꞌá kúu dión, dá kía̱n kanaꞌá ndó ña̱ sa̱ ni̱ ka̱sáꞌá vá ta̱ndóꞌó ndoꞌo ña̱yuu ndéi ñayuú yóꞌo.
MAT 24:9 ’Ta naki̱ꞌo na ndo̱ꞌó noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ néꞌe choon, dá kendava̱ꞌa ra xíꞌín ndó, ta kaꞌání rá ndo̱ꞌó. Ta koni uꞌu̱ ndidaá ña̱yuu ndo̱ꞌó sa̱ꞌá ña̱ kúú ndó kuendá yuꞌu̱.
MAT 24:10 Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu dánkoo ña̱ kándísa na yuꞌu̱ tiempo daá ñóó, ta kasáꞌá ná di̱kó táꞌan na no̱ó ta̱ néꞌe choon, ta koni uꞌu̱ táꞌan mií ná.
MAT 24:11 Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo profeta to̱ꞌón ndakuei, ta kandeé rá dándaꞌí ra̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu.
MAT 24:12 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ndukini cháá ka̱ ña̱yuu, sa̱ꞌá ño̱ó o̱ kúꞌu̱ ka̱ ini sátáꞌan na saꞌa̱ ná, ta o̱ kóni̱ ka̱ na̱ Ndios.
MAT 24:13 Tído ndidaá na̱ ni̱ xi̱ꞌo ndeé iní ni̱ sa̱ ndita ndaa̱ xíꞌíín nda̱ noo̱ ndiꞌi kuií, no̱ón kúú na̱ ni̱ꞌí ña̱ ka̱ki na.
MAT 24:14 Ta miía̱n dánaꞌa̱ na̱ kúú ña̱yuui̱ to̱ꞌon va̱ꞌa ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱ ndi koo ndu̱ꞌu ña̱yuu ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios iin níí kúú ñayuú yóꞌo, dá kía̱n kueídóꞌo ña̱yuu ndéi ndidaá táꞌa̱n ñoo saꞌa̱ ñá, nda̱ daá ví, dá kasandaá kuu̱ noo̱ ndíꞌi.
MAT 24:15 ’Tá ni̱ xini ndo̱ ña̱ ió ña̱ kini, ña̱ dáyako̱ noo̱ kúú no̱ó ii̱ ini veꞌe ño̱ꞌo káꞌano yo̱, táꞌa̱n ña̱ ni̱ kaꞌa̱n profeta Daniel saꞌa̱ ―ndoꞌó, na̱ káꞌi to̱ꞌon yóꞌo, nataꞌí iní ndo̱ sa̱ꞌán, dá kandaa̱ ini ndo̱―,
MAT 24:16 dá kía̱n ndidaá na̱ ndéi chí Judea ná kuino kíi̱ ná koꞌo̱n na̱ dini̱ yúku̱.
MAT 24:17 Ta na̱ kándodó dini̱ véꞌe kuu̱ dáá ñóó, ko̱ kánian ndu̱ꞌu na veꞌe na nakiꞌin na ña̱ꞌa na kaneꞌe na koꞌo̱n na̱.
MAT 24:18 Dá ri na̱ ñóꞌo yúku̱, ko̱ kánian nandió kuéi na noꞌo̱ na̱ nakiꞌin na kotó na̱.
MAT 24:19 Tído ndaꞌí kúu ví na̱ ñáꞌa̱ ñóꞌo de̱ꞌe. Ta ndaꞌí kúu taꞌani ví na̱ ndéi taleé chíchí kuu̱ dáá ñóó.
MAT 24:20 Kaka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios, dá ná dáꞌa ni ndoꞌo ndó dión tein yoo̱ vi̱xi, ni tein kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ yo̱.
MAT 24:21 ’Chi̱ kuu̱ dáá ñóó kakuu iin kuu̱ noo̱ ndoꞌo naní nío̱ ña̱yuu. Chi̱ nda̱ ni̱ ka̱sáꞌá vá saꞌa̱ ñayuú, ta nda̱ viti ko̱ óon ndoꞌo ña̱yuu táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndoꞌo na tein kuu̱ dáá ñóó. Ta ni iin kuu̱ o̱ kóo ka̱ dión.
MAT 24:22 Tído tá ko̱ ní chítuu Ndios ta̱ndóꞌó ve̱i koo tein kuu̱ dáá ñóó, dá kía̱n ndiꞌi va ña̱yuu ñoó naá. Tído sa̱ꞌá ña̱ kúꞌu̱ ini Ndios sa̱ꞌá ña̱yuu ni̱ ka̱xi mií ná, sa̱ꞌá ño̱ó chituu na ta̱ndóꞌó koo tein kuu̱ dáá ñóó.
MAT 24:23 ’Sa̱ꞌá ño̱ó tá kaa dao ña̱yuu xíꞌín ndó: “Kande̱ꞌé ndó, yóꞌo nákaa̱ Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá”, o tá kaa na̱ xíꞌín ndó “Kande̱ꞌé ndó, chi̱ káa nákaa̱ na̱”, ná dáꞌa ni kandísa ndó.
MAT 24:24 Chi̱ ndakuei dao ta̱a to̱ꞌón, ta kaa ra̱ ña̱ mií rá kúú Cristo. Ta ndakuei taꞌani profeta to̱ꞌón. Ta kee ra ña̱ ndato, xíꞌín ña̱ náꞌano, ta ki̱ꞌo dión kee ra, dá kandeé rá dándaꞌí ra̱ ña̱yuu, ta kúú nda̱ ña̱yuu ni̱ ka̱xi mií Ndios ndukú rá dándaꞌí ra̱.
MAT 24:25 Sa̱ ni̱ da̱tíꞌai ndo̱ꞌó tá ko̱ ñáꞌa̱ koo dión.
MAT 24:26 Sa̱ꞌá ño̱ó tá kaa na̱ xíꞌín ndó: “Kuaꞌán ndo̱ kande̱ꞌé ndó, chi̱ nákaa̱ na̱ kúú Cristo noo̱ kúú yukú i̱chí káa”, ná dáꞌa ni koꞌo̱n ndo̱. Ta tá kaa na̱ xíꞌín ndó: “Ini veꞌe káa nákaa̱ na̱”, ná dáꞌa ni kandía ndó no̱ó kaꞌa̱n na̱.
MAT 24:27 Dá chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo xiní ndo̱ sá nduta̱ noo̱ xíno ndi̱ndii, ta kasandaá nayeꞌe̱ nda̱ no̱ó ni̱ ke̱ta ña, ki̱ꞌo dión koo tá nandió ko̱o na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo kasaa̱ na̱.
MAT 24:28 Dá chi̱ ndeí kúú mií vá noo̱ kánduꞌu̱ ndi̱i, ñoó nditútí ti̱yo̱kó ñóꞌó.
MAT 24:29 ’Ta mií hora ni̱ ndiꞌi ni̱ sa̱ io ndidaá kúú ta̱ndóꞌó tein kuu̱ dáá ñóó, dá nákuii̱n naá no̱ó ndi̱ndii, ta ni yoo̱ ka̱ o̱ tóo̱n. Dá kue̱i ti̱ñoo̱ ñóꞌo ndá induú káa, ta kidi niꞌini ndidaá ña̱ꞌa náꞌano ñóꞌo induú.
MAT 24:30 Dá koo ña̱ ndato chí induú, ña̱ náꞌa̱ ña̱ sa̱ ve̱i na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo. Ta ndaꞌí nda̱ꞌo kuaki ña̱yuu ndéi iin rá iin ñoo ñóꞌo ñayuú yóꞌo, chi̱ koni na̱ ña̱ ve̱i na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo tein viko̱, ta ndato nayeꞌe̱ ndaa noo̱ kii na xíꞌín ndidaá choon kómí ná.
MAT 24:31 Ta kaꞌanda na̱ choon noo̱ ángel ve̱i xíꞌín ná xíꞌín tachi̱ trompeta, dá koꞌo̱n na̱ nditútí ná ndidaá kúú ña̱yuu ni̱ ka̱xi mií ná ndéi ndin komi̱ xoo tachi̱, dá nátaꞌan na̱ ndidaá táꞌa̱n xoo nditútí ñaá ná.
MAT 24:32 ’Kaneꞌe ndó kuendá táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ta̱ño̱ꞌó. Tá ni̱ ndu̱yúta̱ noo̱ ra̱, ta ve̱i nóma̱ yúta̱ kuálí ra̱, kúú sa̱ náꞌá vá yó ña̱ sa̱ ni̱ ku̱yati yoo̱ koon dai̱.
MAT 24:33 Ta dión taꞌani, tá ni̱ xini ndo̱ kúu ndidaá ta̱ndóꞌó yóꞌo, dá kía̱n kanaꞌá ndó ña̱ sa̱ ni̱ ku̱yati kuu̱ nandió ko̱oi kasaa̱i̱.
MAT 24:34 ’Miía̱n ndaa̱ kuiti káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ o̱ ku̱ú taꞌon ña̱yuu ndéi tiempo daá nda̱ ná koo ndidaá ña̱ yóꞌo.
MAT 24:35 Induú káa xíꞌín no̱ñóꞌo̱ yóꞌo naá váán, tído to̱ꞌon káꞌi̱n, o̱ yáꞌa taꞌan vaan.
MAT 24:36 ’Tído ko̱ íin taꞌon náꞌá ndá kuu̱ kakian o ndá hora kooan, ta ni ángel ndéi induú ko̱ náꞌá. Sa̱va̱ꞌa iin tóꞌón dini̱ míí vá tatá Ndios kúú na̱ náꞌá.
MAT 24:37 ’Ta táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ sa̱ kee ña̱yuu tiempo Noé, ki̱ꞌo dión taꞌani kee na kuu̱ nandió ko̱o tuku na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo kasaa̱ na̱.
MAT 24:38 Dá chi̱ tá ko̱ ñáꞌa̱ kasáꞌá koon dai̱ dée̱n, ndéi ña̱yuu sásáꞌan na, ta ndéi na xíꞌi na, ta ndéi na tándaꞌa̱ ná, ta ndéi na dárndaꞌa̱ ná de̱ꞌe na nda̱ rá ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ ni̱ ndu̱ꞌu Noé ini barco.
MAT 24:39 Ta ko̱ ní xi̱ꞌo taꞌon ña̱yuu ñoó kuendá nda̱ ni̱ ka̱sáꞌá dai̱ dée̱n kóon ra. Ta kúú ni xiꞌi̱ ndiꞌi va na ni̱ kee rá. Ta dión taꞌani koo tá ná nandió ko̱o tuku na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo kasaa̱ na̱.
MAT 24:40 ’Tein kuu̱ dáá ñóó kañoꞌo uu̱ ta̱a kechóon ra yúku̱. Iin ra nakiꞌin Ndios kaneꞌe na koꞌo̱n na̱, ta iin ka̱ ra̱ kando̱o.
MAT 24:41 Ta tein kuu̱ dáá ñóó taꞌani kañoꞌo uu̱ na̱ ñáꞌa̱ ndiko na. Iin na nakiꞌin Ndios kaneꞌe na koꞌo̱n na̱, ta iin ka̱ na̱ kando̱o.
MAT 24:42 Sa̱ꞌá ño̱ó kañoꞌo ini ndo̱, chi̱ ko̱ náꞌá taꞌon ndó ndá oon nandió ko̱o tuku satoꞌo ndo̱ kasaa̱ na̱.
MAT 24:43 ’Ta kanaꞌá ndó ña̱ tá ná kandaa̱ ini satoꞌo veꞌe ndá hora kasaa̱ ta̱ kui̱ꞌíná veꞌe ra, dá kía̱n kandei nduu ra̱ kandaa ra̱án, ta o̱ kónó taꞌon ra ku̱ꞌu ta̱ kui̱ꞌíná kiꞌin kuíꞌíná rá ña̱ꞌa ñóꞌo veꞌe ra.
MAT 24:44 Sa̱ꞌá ño̱ó kandei nduu taꞌani mií ndó, chi̱ mií hora ko̱ ndáti va ndó, dá nandió ko̱o na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo kasaa̱ na̱.
MAT 24:45 ’¿Ndá yoo kúú iin ta̱ kéchóon ndaa̱, iin ta̱a ndísáꞌano, káꞌán ndó? Ro̱ón kúú ra̱ chikani na̱ kúú satoꞌo ra̱ kaꞌanda ra̱ choon noo̱ dao ka̱ ta̱ kéchóon veꞌe na, dá ki̱ꞌo ra ña̱ꞌa kasáꞌan dao ka̱ ta̱ kéchóon ñoó.
MAT 24:46 Ndikáꞌán ví ta̱ kéchóon ñoó tá ná ndusaa̱ satoꞌo ra̱ natiin ñaá ná kée ra choon ni̱ taꞌa̱nda̱ noo̱ rá.
MAT 24:47 Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ki̱ꞌo satoꞌo ra̱ choon káꞌano cháá ka̱ noo̱ rá ña̱ dándáki ra ndidaá ña̱ va̱ꞌa ió noo̱ ná.
MAT 24:48 Tído tá ná kakuu ra iin ta̱ kéchóon kini, dá kía̱n nakani ini ra̱ ña̱ yóꞌo: “Kueé vá ndusaa̱ satoꞌi̱”,
MAT 24:49 ta kasáꞌá rá kani ra ta̱ kéchóon dáó xíꞌín rá, ta kasáꞌá rá kasáꞌan ra, ta kasáꞌá rá koꞌo ra xíꞌín ta̱ xíꞌi,
MAT 24:50 ta kúú ndusaa̱ satoꞌo ta̱ kéchóon ñoó mií kuu̱ ko̱ ndáti ra, ta mií hora ko̱ náꞌá rá.
MAT 24:51 Ta kúú dándóꞌo naní na̱ nío̱ rá, ta chikaa̱ ñaá ná noo̱ ñóꞌo ña̱yuu uu̱ noo̱, ta ñoó kuaki ra xíꞌín ndirá noo̱ rá, ta ñoó kuchi táꞌan no̱ꞌo ra.
MAT 25:1 ’Táto̱ꞌon ni̱ ndoꞌo uxi̱ takuáchí diꞌí tákí, ki̱ꞌo dión koo tá kasaa̱ Ndios dándáki na ña̱yuu na̱. Iin rá iin takuáchí diꞌí ñoó ni̱ kiꞌin candil xí, dá ni̱ kee xi kuaꞌa̱n xi̱ natiin xi ta̱ kúú tono̱.
MAT 25:2 Ta oꞌo̱n takuáchí diꞌí ñoó kúú ta kaon ini, ta oꞌo̱n ka̱ xi̱ ñoó kúú takuáchí diꞌí oon nda̱ꞌo ini.
MAT 25:3 Takuáchí diꞌí oon ini ñoó ni̱ kiꞌin xi candil xí néꞌe xi kuaꞌa̱n xi̱, tído ko̱ ní kíꞌin xi cháá ka̱ sití kaneꞌe xi koꞌo̱n xi̱.
MAT 25:4 Tído takuáchí diꞌí kaon ini ñoó ni̱ ketíꞌa xi ni̱ da̱kútí xí ti̱ndoꞌo̱ xí xíꞌín sití néꞌe xi kuaꞌa̱n xi̱ xíꞌín candil xí.
MAT 25:5 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kuee tono̱ ñoó, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱sáa̱ ña̱ ma̱ꞌánó noo̱ xí, ta kúú ni̱ naá iní xi̱ ni̱ kidi̱ xi̱.
MAT 25:6 Ta ni̱ kudao ñoó, dá ni̱ ka̱yuꞌú iin ta̱a: “Sa̱ ve̱i va tono̱. Ndakuei ndó natiin ndó ra̱.”
MAT 25:7 Dá ni̱ nda̱kuei ndidaá takuáchí diꞌí tákí ñoó, dá ni̱ kenduu xi̱ candil xí.
MAT 25:8 Dá ni̱ kaa takuáchí diꞌí oon ini ñoó xíꞌín ra kaon ini: “Tei ndó cháá sití naniꞌi̱ ndú, dá chi̱ sa̱ kuaꞌa̱n ndaꞌo̱ ñóꞌo̱ candil nduꞌu̱”, kaá xi̱.
MAT 25:9 Dá ni̱ kaa takuáchí diꞌí kaon ini ñoó: “Oon ni ví o̱ kéta taꞌon sití ndu̱ tá ná kechóon ndiꞌi yó ra̱. Sa̱ꞌá ño̱ó va̱ꞌa ka̱a̱n kuaꞌán ndo̱ kuiin ndó ra̱ no̱ó na̱ díkó rá kechóon ndó”, kaá xi̱.
MAT 25:10 Tído xía̱n nani kuaꞌa̱n takuáchí diꞌí oon ini ñoó kuiin xi sití, kúú ni̱ ka̱sáa̱ vá tono̱ ñoó. Dá ni̱ ku̱ꞌu takuáchí diꞌí ndéi nduu ñoó xíꞌín tono̱ ini veꞌe noo̱ ió víko̱. Dá ni̱ sadi na̱ yéꞌé.
MAT 25:11 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ ndi̱sáa̱ dao ka̱ takuáchí diꞌí ñoó, dá kaá xi̱: “Tatá, tatá, konó ní yéꞌé ná ku̱ꞌu ndu víko̱.”
MAT 25:12 Dá ni̱ kaa tono̱ ñoó xíꞌín xí: “Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ko̱ náꞌá taꞌon yuꞌu̱ ndá yoo kúú ndoꞌó”, ni̱ kaa ra̱.
MAT 25:13 Sa̱ꞌá ño̱ó kañoꞌo ini ndo̱, dá chi̱ ko̱ náꞌá taꞌon ndó ndá kuu̱ o ndá hora nandió ko̱o na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo kasaa̱ na̱ ―kaa Jesús.
MAT 25:14 Dá ni̱ kaa taꞌani na: ―Táto̱ꞌon ki̱ꞌo dándáki Ndios ña̱yuu na̱ kíán táto̱ꞌon ni̱ kee iin ta̱a ni̱ kana kuaꞌa̱n xíká. Tído tá ko̱ ñáꞌa̱ koꞌo̱n ra̱, dá ni̱ kana ra ta̱a kéchóon noo̱ rá. Dá ni̱ xi̱ꞌo ra di̱ꞌón noo̱ rá, dá ná nakaꞌán ndaꞌi̱ ra̱ xíꞌán.
MAT 25:15 Ta noo̱ iin ra ni̱ xi̱ꞌo ra oꞌo̱n di̱ꞌón ndáya̱ꞌi, ta noo̱ iin ka̱ ra̱ ni̱ xi̱ꞌo ra uu̱a̱n, ta noo̱ iin ka̱ ra̱ ni̱ xi̱ꞌo ra iian. Dá chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kaon va ra ni̱ niꞌi̱ ráa̱n. Ndiꞌi, dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n xi̱ká rá.
MAT 25:16 Dá ni̱ kee ta̱a ni̱ niꞌi̱ oꞌo̱n di̱ꞌón ñoó kuaꞌa̱n ra̱ nakaꞌán ndaꞌi̱ ra̱án. Ta ni̱ ka̱ndeé rá ni̱ na̱nóo oꞌo̱n ka̱ di̱ꞌón sata̱án.
MAT 25:17 Ta dión taꞌani ni̱ kee ta̱a ni̱ niꞌi̱ uu̱ di̱ꞌón ñoó. Ni̱ ka̱ndeé rá ni̱ na̱nóo uu̱ ka̱ di̱ꞌón sata̱án.
MAT 25:18 Tído ta̱ ni̱ niꞌi̱ iin tóꞌón di̱ꞌón ñoó, ro̱ón kúú ra̱ ni̱ saꞌa̱n ni̱ kaan iin yái̱ no̱ñóꞌo̱, ta ñoó ni̱ chi̱káa̱ de̱ꞌé ra̱ di̱ꞌón satoꞌo ra̱.
MAT 25:19 ’Tá ni̱ ya̱ꞌa kua̱ꞌá nda̱ꞌo tiempo, dá ni̱ ndi̱sáa̱ satoꞌo ta̱ kéchóon ñoó. Dá ni̱ kana ñaá rá, dá ni̱ ndekuendá ra̱ xíꞌín iin rá iin ra.
MAT 25:20 Dá ni̱ ka̱sáa̱ dinñóꞌó ta̱a ni̱ niꞌi̱ oꞌo̱n di̱ꞌón ñoó. Ta kúú néꞌe ra oꞌo̱n ka̱ di̱ꞌón, ta kaá ra̱: “Tatá, ni̱ xi̱ꞌo ní oꞌo̱n di̱ꞌón no̱ói̱. Ta yóꞌo ióa̱n xíꞌín oꞌo̱n ka̱ di̱ꞌón ni̱ ni̱ꞌí sata̱án”, kaá ra̱.
MAT 25:21 Dá ni̱ kaa satoꞌo ra̱ xíꞌín rá: “Va̱ꞌa nda̱ꞌo ni̱ keeón. Yoꞌó kúú iin ta̱ kéchóon va̱ꞌa, iin ra̱ kéchóon ndaa̱. Iin ta̱a ndaa̱ ni̱ sa̱ kuu yoꞌó noo̱ choon lóꞌo̱ ni̱ xi̱ꞌoi noo̱o̱n, ta viti koꞌi̱n ki̱ꞌoi iin choon ndáya̱ꞌi cháá ka̱ noo̱o̱n. Kuaꞌán ku̱ꞌu koo dii̱o̱n xíꞌín satoꞌo̱n viti”, kaá ra̱.
MAT 25:22 ’Dá ni̱ ka̱sáa̱ taꞌani ta̱a ni̱ niꞌi̱ uu̱ di̱ꞌón ñoó, dá ni̱ kaa ra̱: “Tatá, uu̱ di̱ꞌón ni̱ xi̱ꞌo ní no̱ói̱. Ta yóꞌo ióa̱n xíꞌín uu̱ ka̱ di̱ꞌón ni̱ ni̱ꞌí sata̱án”, kaá ra̱.
MAT 25:23 Dá ni̱ kaa satoꞌo ra̱: “Va̱ꞌa nda̱ꞌo ni̱ keeón. Yoꞌó kúú iin ta̱ kéchóon va̱ꞌa, iin ra̱ kéchóon ndaa̱. Iin ta̱a ndaa̱ ni̱ sa̱ kuu yoꞌó noo̱ choon lóꞌo̱ ni̱ xi̱ꞌoi noo̱o̱n, ta viti koꞌi̱n ki̱ꞌoi iin choon ndáya̱ꞌi cháá ka̱ noo̱o̱n. Kuaꞌán ku̱ꞌu koo dii̱o̱n xíꞌín satoꞌo̱n viti”, kaá ra̱.
MAT 25:24 ’Tído tá ni̱ ka̱sáa̱ taꞌani ta̱a ni̱ niꞌi̱ iin di̱ꞌón ñoó, dá ni̱ kaa ra̱: “Tatá, náꞌí ña̱ kúú ní iin ta̱a to̱ndó, ta dákée ní no̱ó ko̱ ní xíti ní, ta dátaká ní ña̱ꞌa noo̱ ko̱ ní satá ní noni̱án.
MAT 25:25 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ yu̱ꞌíi̱, ta ni̱ saꞌi̱n ni̱ chi̱de̱ꞌíi̱ di̱ꞌón ní ti̱xi ñóꞌo̱. Jóꞌon, yóꞌo ió ña̱ kúú di̱ꞌón ní”, ni̱ kaa ra̱.
MAT 25:26 Dá ni̱ kaa satoꞌo ra̱ xíꞌín rá: “Yoꞌó kúú iin ta̱ kéchóon kini, iin ta̱ kéchóon dúsá. Sa̱ náꞌá vá yoꞌó ña̱ kúú yuꞌu̱ ta̱ to̱ndó, ña̱ dákéei no̱ó ko̱ ní xítii, ta dátaká yuꞌu̱ ña̱ꞌa no̱ó ko̱ ní satái̱ noni̱án.
MAT 25:27 Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndiva̱ꞌa ko̱ ní sáꞌo̱n chikaa̱o̱n di̱ꞌón yuꞌu̱ banco, dá ná koo cháá sata̱án nani ndusaa̱i̱?”, kaá ra̱.
MAT 25:28 ’Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín dao ka̱ ra̱: “Kuio ndaa ndo̱ di̱ꞌón néꞌe ta̱a xaa̱n, ta ki̱ꞌo ndóa̱n no̱ó ra̱ kómí uxi̱ di̱ꞌón xaa̱n.
MAT 25:29 Dá chi̱ na̱ sa̱ ió ña̱ꞌa noo̱, no̱ón kúú na̱ niꞌi̱ cháá ka̱a̱n. Ta na̱ ko̱ó ña̱ꞌa noo̱, diꞌa di̱tá ná lúꞌu̱ ña̱ kómí ná.
MAT 25:30 Ta chikaa̱ ndo̱ ta̱ ko̱ chóon xaa̱n noo̱ íin naá sata̱ véꞌe. Káa kúú noo̱ kuaki ra xíꞌín ndirá noo̱ ra̱, ta kuchi táꞌan no̱ꞌo ra.”
MAT 25:31 ’Tá ná nandió ko̱o tuku na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo kasaa̱ na̱, ndato nayeꞌe̱ ndaa kii na xíꞌín ndidaá ángel kéchóon noo̱ ná, dá kako̱o na noo̱ téi̱ ndato nayeꞌe̱ noo̱ dándáki na,
MAT 25:32 dá nakui̱ta ña̱yuu ndéi ndidaá táꞌa̱n ñoo noo̱ ná, dá kasáꞌá ná taó xóo na iin rá iin ña̱yuu ñoó táto̱ꞌon kée ta̱a taó xóo ra léko tein kíti̱.
MAT 25:33 Ta ná chikata na kirí kúú léko xoo kuáꞌa na̱, ta xoo íti na̱ ná chikata na kirí kúú kíti̱.
MAT 25:34 Dá kaa na̱ kúú rey ñoó xíꞌín na̱ ndíta xoo kuáꞌa na̱: “Nakíi̱ ndo̱ꞌó, na̱ ni̱ kemáni̱ tatái̱, chi̱ ndoꞌó kúú na̱ ni̱ niꞌi̱ táꞌi̱ kandei ndó noo̱ dándáki yuꞌu̱, ña̱ kía̱n sa̱ daá ió nduu kandei ndó nda̱ míí saꞌa̱ ñayuú.
MAT 25:35 Dá chi̱ tá ni̱ kuikoi, ta ni̱ xi̱ꞌo ndó ña̱ꞌa ni̱ sa̱sáꞌin; tá ni̱ ichi̱ inii̱, ta ni̱ xi̱ꞌo ndó ta̱kui̱í ni̱ xiꞌii; tá ni̱ xi̱onoo ndaꞌávíi̱, ta ni̱ na̱kuaka va̱ꞌa ndó yuꞌu̱ ni̱ sa̱ ioi̱ veꞌe ndó;
MAT 25:36 tá ni̱ sa̱ kaa vichíí, dá ni̱ xi̱ꞌo ndó dáꞌo̱n ni̱ sa̱ ndixii; tá ni̱ sa̱ kúꞌi̱ ni̱ saa̱ ndo̱ ni̱ xito niꞌini ndó yuꞌu̱; tá ni̱ sa̱ káa̱i̱ veꞌe ka̱a, dá ni̱ saa̱ taꞌani ndó ni̱ kaꞌa̱n niꞌini ndó noo̱ nákaa̱i̱”, kaa rey ñoó.
MAT 25:37 Dá kaa na̱ kúú ña̱yuu ndaa̱ ñoó xíꞌín ná: “Tatá, ¿ndá oon ni̱ xini ndu̱ mií ní ña̱ kuíko ní, dá ni̱ xi̱ꞌo ndu ña̱ꞌa ni̱ sa̱sáꞌan ní? Ta, ¿ndá oon ni̱ xini ndu̱ mií ní ña̱ íchi̱ ini ní, dá ni̱ xi̱ꞌo ndu ta̱kui̱í ni̱ xiꞌi ní?
MAT 25:38 Ta, ¿ndá oon ni̱ xini ndu̱ mií ní ña̱ xíonoo ndaꞌí ní, dá ni̱ na̱kuaka va̱ꞌa ndu mií ní? Ta, ¿ndá oon ni̱ xini ndu̱ mií ní káa vichí ní, dá ni̱ xi̱ꞌo ndu dáꞌo̱n ni̱ sa̱ ndixi ní?
MAT 25:39 Ta, ¿ndá oon ni̱ xini ndu̱ ña̱ sa̱ kúꞌu̱ mií ní o ni̱ sa̱ káa̱ ní veꞌe ka̱a, dá ni̱ saa̱ ndu̱ ni̱ xito niꞌini ndu mií ní?”, kaa na̱.
MAT 25:40 Dá kaá rey ñoó xíꞌín ná: “Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee ndó dión xíꞌín na̱ kúú ñanii̱, na̱ kuálí cháá ka̱ yóꞌo, sa̱ꞌá ño̱ó kéei kuendá ña̱ mií yuꞌu̱ ni̱ kee ndó dión xíꞌíín.”
MAT 25:41 ’Dá kaa na̱ xíꞌín na̱ ndíta xoo íti na̱ ñoó: “Kuxoo ndó no̱ói̱, ndoꞌó na̱ kúú ña̱yuu kíni. Kuaꞌán ndo̱ kañoꞌo ndó tein ñoꞌó ita̱, ña̱ ni kuu̱ o̱ ndáꞌo̱, no̱ó sa̱ daá ió nduu kakaa̱ ña̱ uꞌu̱ xíꞌín ndidaá ña̱ kini kéchóon noo̱án.
MAT 25:42 Dá chi̱ sa̱ kuikoi, ta ko̱ ní xi̱ꞌo taꞌon ndó ña̱ꞌa kasáꞌin; ni̱ sa̱ íchi̱ inii̱, ta ko̱ ní xi̱ꞌo taꞌon ndó ta̱kui̱í koꞌi;
MAT 25:43 ni̱ xi̱onoo ndaꞌávíi̱, ta ko̱ ní nákuaka va̱ꞌa ndó yuꞌu̱, ni̱ sa̱ kaa vichíí, ta ko̱ ní xi̱ꞌo taꞌon ndó dáꞌo̱n kandixii, ni̱ sa̱ kúꞌi̱, ta ni̱ sa̱ káa̱i̱ veꞌe ka̱a, ta ko̱ ní saa̱ taꞌon ndó koto niꞌini ndó yuꞌu̱”, kaa na̱.
MAT 25:44 Dá kaa na̱ ndíta xoo íti na̱: “Tatá, ¿ndá oon ni̱ xini nduꞌu̱ mií ní ña̱ ni̱ kuiko ní, ña̱ ni̱ ichi̱ ini ní, ña̱ ni̱ xi̱onoo ndaꞌí ní, ña̱ sa̱ kaa vichí ní, ña̱ sa̱ kúꞌu̱ ní, ña̱ sa̱ káa̱ ní veꞌe ka̱a, ta ko̱ ní saa̱ ndu̱ koto niꞌini ndu mií ní?”, kaa na̱.
MAT 25:45 Dá kaa rey ñoó xíꞌín ná: “Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ sa̱ꞌá ña̱ ko̱ ní kée ndó dión xíꞌín na̱ kúú ñanii̱, na̱ kuálí cháá ka̱ yóꞌo, sa̱ꞌá ño̱ó kéei kuendá ña̱ nda̱ yuꞌu̱ ko̱ ní kuꞌu̱ ini ndo̱ saꞌa̱”, kaa na̱ xíꞌín ná.
MAT 25:46 Sa̱ꞌá ño̱ó ndidaá ña̱yuu kíni ñoó koꞌo̱n ndoꞌo nío̱ ndidaá táꞌa̱n kuu̱, ta ndidaá ña̱yuu ndaa̱ ñoó ni̱ꞌí ña̱ kataki chíchí ná.
MAT 26:1 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n Jesús ndidaá to̱ꞌon yóꞌo, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ta̱ xíonoo xíꞌín ná:
MAT 26:2 ―Sa̱ náꞌá vá ndó ña̱ kámani̱ uu̱ ka̱ kuu̱, dá koo víko̱ pascua, dá naki̱ꞌo ra na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ xiní uꞌu̱ ñaá, dá chirkaa ñaá rá ndi̱ka cruz ―kaá na̱.
MAT 26:3 Daá ñóó ni̱ na̱taka ndidaá ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱ xíꞌín ta̱ dánaꞌa̱ ley xíꞌín ta̱ sáꞌano ñoo ñoó yéꞌé veꞌe ta̱ duti̱ kúú no̱ó naní Caifás.
MAT 26:4 Ta ñoó ni̱ nda̱tóꞌón mañá ra̱ ndi koo kee ra, dá tiin ndakána ra Jesús, dá kaꞌání ñaá rá,
MAT 26:5 ta kaá ra̱: ―Ná dáꞌa ni tiin yó ra̱ tein víko̱, dá chi̱ ndakuei ña̱yuu nakui̱na vaa̱ na̱ kiꞌin na saꞌa̱ rá.
MAT 26:6 Tá nákaa̱ Jesús ñoo Betania noo̱ kúú veꞌe Simón, táꞌa̱n ra̱ ni̱ sa̱ ndoꞌo kueꞌe̱ téíꞌi̱,
MAT 26:7 dá ni̱ ka̱sáa̱ iin ñáꞌa̱ noo̱ nákaa̱ na̱ ñoó, ta néꞌán iin ti̱ndoꞌo̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín yuu̱ dío̱n naní alabastro. Ta ni̱ chitíán ñóꞌo ndutá támi sáꞌa̱n, ta ndutá yaꞌi nda̱ꞌo kúú rá. Ta kúú ni̱ kuei ndiꞌán ra̱ dini̱ Jesús noo̱ ió na̱ mesa.
MAT 26:8 Tá ni̱ xini ta̱a xíonoo xíꞌín ná ña̱ ni̱ kee ñáꞌa̱ ñoó dión, kúú ni̱ xido̱ nda̱ꞌo ini ra̱, dá ni̱ kaa ra̱: ―¿Ndiva̱ꞌa ni̱ da̱naá óon ñáꞌa̱ káa ndutá támi sáꞌa̱n káa?
MAT 26:9 Ta va̱ꞌa ka̱ ví ní di̱kó yó ra̱, chi̱ ndutá yaꞌi nda̱ꞌo kúú rá, ta kando̱o di̱ꞌón ñoó chindeé yó na̱ kúndaꞌí, ní kúu ―kaá ra̱.
MAT 26:10 Tído ni̱ ka̱ndaa̱ va ini Jesús ña̱ káꞌa̱n ra̱ dión, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―¿Ndiva̱ꞌa dátaꞌán ndo̱ ñáꞌa̱ yóꞌo? Chi̱ ña̱ va̱ꞌa va kía̱n ni̱ keeán xíꞌín yuꞌu̱.
MAT 26:11 Chi̱ daá ndéi va ña̱yuu kúndaꞌí xíꞌín ndoꞌó, tído yuꞌu̱, o̱ kóo kuií taꞌon yuꞌu̱ xíꞌín ndó.
MAT 26:12 Chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ da̱kúchián yuꞌu̱ xíꞌín ndúta̱ támi sáꞌa̱n yóꞌo, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kenduua̱n yikí ko̱ñoi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kooi ndu̱xii.
MAT 26:13 Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ndeí kúú míí vá noo̱ dánaꞌa̱ na̱ to̱ꞌon va̱ꞌa sa̱ꞌí iin níí kúú ñayuú yóꞌo, nakani taꞌani na sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee ñáꞌa̱ yóꞌo xíꞌín yuꞌu̱, dá ná kañoꞌo ini ña̱yuu sa̱ꞌá ña̱ ni̱ keeán ―ka̱á Jesús.
MAT 26:14 Dá ni̱ kee Judas Iscariote, táꞌa̱n ra̱ nákaa̱ tein ndin uxi̱ uu̱ ta̱a xíonoo xíꞌín Jesús, kuaꞌa̱n ra̱ noo̱ ndéi ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱.
MAT 26:15 Tá ni̱ saa̱ ra̱, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín rá: ―¿Ndidaá ki̱ꞌo ní noo̱ yúꞌu̱, dá ná naki̱ꞌoi Jesús noo̱ ndáꞌa̱ ní? ―kaá ra̱. Dá ni̱ ka̱ndo̱o ta̱ duti̱ ñoó ña̱ ki̱ꞌo ra oko̱ uxi̱ di̱ꞌón plata noo̱ rá.
MAT 26:16 Nda̱ kuu̱ dáá ni̱ ka̱sáꞌá Judas ndúkú rá ndi kee ra naki̱ꞌo ra Jesús noo̱ ndáꞌa̱ rá.
MAT 26:17 Tá ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ mií no̱ó, ña̱ kúú víko̱ noo̱ seí na̱ Israel pan, ña̱ ko̱ ní kíꞌin táꞌan xíꞌín ña̱ dákuita̱ ta̱chía̱n, dá ni̱ na̱tuu yati ta̱ xíonoo xíꞌín Jesús noo̱ ná, dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá: ―¿Ndeí kóni̱ ní koꞌo̱n ndu̱ kenduu ndu̱ ña̱ kadíni yó kuendá pascua?
MAT 26:18 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Kuaꞌán ndo̱ ñoo káꞌano káa. Ta káa nakiꞌin táꞌan ndó xíꞌín iin ta̱a, ta kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín rá: “Diꞌa kaá maestro nduꞌu̱: Sa̱ ni̱ kasa̱ndaá vá kuu̱ ndoꞌo nío̱í, ta saa̱i̱ veꞌe ní kadínii kuendá víko̱ pascua xíꞌín ta̱ xíonoo xíꞌíín”, kaa ndo̱ xíꞌín rá ―kaá Jesús.
MAT 26:19 Dá ni̱ saꞌa̱n ta̱a ñoó ni̱ kee ra choon ni̱ saꞌanda Jesús noo̱ rá, ta ni̱ kenduu ra̱ ña̱ kadíni na kuendá víko̱ pascua.
MAT 26:20 Dá tá ni̱ kuaá kuu̱ dáá ñóó, dá ni̱ saa̱ Jesús veꞌe ñoó ni̱ sa̱ ko̱o na mesa xíꞌín ndin uxi̱ uu̱ ta̱a xíonoo xíꞌín ná.
MAT 26:21 Ta tein sásáꞌan na ñoó, ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ iin mií vá ndoꞌó koꞌo̱n naki̱ꞌo ñaá noo̱ ndáꞌa̱ ta̱a xiní uꞌu̱ ñaá ―kaá na̱.
MAT 26:22 Ta kúndaꞌí nda̱ꞌo ni̱ kuu ini ra̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ dión. Dá ni̱ kaa iin rá iin ra xíꞌín Jesús: ―¿Á yuꞌu̱ kúúí, tatá?
MAT 26:23 Dá ni̱ kaa Jesús: ―Iin ta̱a dáke̱ta dáó ndáꞌa̱ xíꞌín yuꞌu̱ ini koꞌo̱, ro̱ón kúú ra̱ naki̱ꞌo ñaá noo̱ ndáꞌa̱ ta̱a xiní uꞌu̱ ñaá.
MAT 26:24 Ta miía̱n ndaa̱ ndoꞌo na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo táto̱ꞌon ki̱ꞌo káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios. Tído, ¡ndaꞌí va ta̱a naki̱ꞌo ñaá noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ xiní uꞌu̱ ñaá! Va̱ꞌa cháá ka̱ vía̱n ní xi̱o dáꞌa ni kaki ta̱a ñoó, ní kúu.
MAT 26:25 Dá ni̱ kaa Judas, táꞌa̱n ra̱ koꞌo̱n naki̱ꞌo ñaá: ―¿Á yuꞌu̱ kúú ra̱ kee dión, maestro? Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Jaa̱n, táto̱ꞌon ni̱ kaꞌo̱n, ki̱ꞌo dión kíán ―kaá na̱.
MAT 26:26 Ta tein noo̱ sásáꞌan na ñoó, dá ni̱ tiin Jesús pan. Dá ni̱ na̱ki̱ꞌo na ndivéꞌe noo̱ Ndios sa̱ꞌán. Dá ni̱ saꞌanda dáó na̱án, dá ni̱ xi̱ꞌo naa̱n no̱ó ta̱ xíonoo xíꞌín ná. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Keí ndo̱án, chi̱ ña̱ xaa̱n kúú yikí ko̱ñoi̱.
MAT 26:27 Dá ni̱ tiin na copa. Dá ni̱ na̱ki̱ꞌo na ndivéꞌe noo̱ Ndios saꞌa̱ ra̱, dá ni̱ xi̱ꞌo na ra̱ noo̱ ta̱ xíonoo xíꞌín ná. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Ndidaá ní ndó koꞌo lúꞌu̱ lúꞌu̱ vino xaa̱n,
MAT 26:28 chi̱ kirá xaa̱n kúú nii̱ yuꞌu̱, kirá dáxi̱nko̱o ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o Ndios kee na xíꞌín ña̱yuu na̱, chi̱ sa̱ꞌá ña̱ kuita̱ ra̱, sa̱ꞌá ño̱ó ndoo kua̱chi kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu.
MAT 26:29 Káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ o̱ nándió ko̱o ka̱i̱ koꞌi ndutá uva yóꞌo nda̱ ná kasandaá kuu̱, dá koꞌo sa̱ái̱ ndutá uva xíꞌín ndó noo̱ ió tatái̱ Ndios dándáki na ―kaá na̱.
MAT 26:30 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kekáꞌano na Ndios xíꞌín iin yaa, dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱ dini̱ yúku̱ naní Olivos.
MAT 26:31 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ta̱ xíonoo xíꞌín ná: ―Ndidaá vá ndoꞌó dánkoo ndava̱ꞌa ñaá sa̱kuaá víti, dá chi̱ diꞌa kaá tuti ii̱ Ndios: “Dárkueꞌe̱ kaꞌí yuꞌu̱ ta̱ ndáka léko, ta kúú ndi ndiꞌi va léko kuita̱ noo koꞌo̱n”, kaáa̱n.
MAT 26:32 Tído tá ni̱ ndiꞌi ni̱ na̱takii̱, dá kuió no̱ói̱ noo̱ ndo̱ koꞌi̱n chí Galilea diꞌa, dá kasandaá ndo̱.
MAT 26:33 Dá ni̱ kaa Pedro: ―Va̱ꞌará ná dánkoo ndava̱ꞌa ndidaá ta̱a yóꞌo mií ní, tído yuꞌu̱, o̱ kée taꞌon yuꞌu̱ dión.
MAT 26:34 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌón ña̱ sa̱kuaá víti, tá ko̱ ñáꞌa̱ taꞌon kana chéli, kúú sa̱ oni̱ va taꞌándá ndato̱n saꞌa̱ yúꞌu̱.
MAT 26:35 Dá ni̱ kaa Pedro: ―Va̱ꞌará ná kánian kuu nduúi̱ xíꞌín ní, tído o̱ ndáta̱ taꞌoin saꞌa̱ ní ―kaá ra̱. Ta kúú dión ni̱ kaꞌa̱n ndidaá ka̱ ta̱ xíonoo xíꞌín ná ñóó.
MAT 26:36 Dá ni̱ saa̱ Jesús xíꞌín ta̱a xíonoo xíꞌín ná noo̱ naní Getsemaní. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Yóꞌo ni kandei tóo ndó, dá ná koꞌi̱n lúꞌu̱ ka̱ chí káa kaꞌi̱n xíꞌín Ndios ―ka̱á na̱.
MAT 26:37 Dá ni̱ kee Jesús ndáka na Pedro xíꞌín ndi nduú de̱ꞌe Zebedeo kuaꞌa̱n na̱ lúꞌu̱ ka̱ noo̱. Dá ni̱ kixian ni̱ ku̱ndaꞌí nda̱ꞌo ini Jesús, ta ni̱ ka̱sáꞌá ndóꞌo nda̱ꞌo nío̱ ná.
MAT 26:38 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ta̱a kuaꞌa̱n xíꞌín ná ñoó: ―Ndaꞌí nda̱ꞌo kúu inii̱. Sa̱ nda̱á ndi̱i va kúúí xiníi̱. Yóꞌo ni kandei tóo ndó, ta kañoꞌo dáó ini ndo̱ xíꞌín yuꞌu̱ sa̱kuaá víti ―kaá na̱.
MAT 26:39 Dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱ lúꞌu̱ ka̱ chí noo̱. Dá ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tí ná, ta ni̱ xino̱ taan na̱ nda̱ no̱ñóꞌo̱. Dá ni̱ ka̱sáꞌá ná káꞌa̱n na̱ xíꞌín Ndios: ―Tatá miíi̱, tá kuu di̱tá ní ndirá ova̱, ña̱ kía̱n ve̱i ndoꞌi, dá kía̱n di̱tá nía̱n. Tído ná dáꞌa ni kakuuan táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ yuꞌu̱. Ná kakuuan táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ mií ní ―kaá na̱.
MAT 26:40 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o na ni̱ ndi̱sáa̱ na̱ no̱ó ndéi ta̱a kuaꞌa̱n xíꞌín ná ñoó, kúú sa̱ kídi̱ va ra ndéi ra. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín Pedro: ―¿Á ko̱ xíꞌo ndeé taꞌon ini ndo̱ kañoꞌo ini ndo̱, va̱ꞌará iin hora?
MAT 26:41 Kañoꞌo ini ndo̱, ta kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín Ndios, dá ná dáꞌa ni kexíxi ña̱ kini xíꞌín ndó. Chi̱ sa̱ ió nduu nío̱ ndo̱ kee ndó ña̱ kóni̱ Ndios, tído ña̱ kóni̱ ñíi̱ ndo̱ kía̱n chítuu ñaá ―kaá na̱.
MAT 26:42 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o tuku na kuaꞌa̱n na̱. Dá ni̱ ka̱sáꞌá káꞌa̱n tuku na xíꞌín Ndios: ―Tatá miíi̱, tá o̱ kúu di̱tá ní ndutá ova̱, ña̱ ve̱i ndoꞌi, dá kía̱n ná kakuuan táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ mií ní ―kaá na̱.
MAT 26:43 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o tuku na ni̱ ndi̱sáa̱ na̱ noo̱ ndéi ta̱a ñoó. Kúú sa̱ kídi̱ tuku va ra ndéi ra, chi̱ saꞌání nda̱ꞌo ñaá ña̱ ma̱ꞌánó.
MAT 26:44 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o tuku na ni̱ saꞌa̱n na̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín Ndios taꞌándá kúú oni̱, ta ni̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín ná táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kaꞌa̱n na̱ dao ka̱ taꞌándá ñoó.
MAT 26:45 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o tuku na ni̱ ndi̱sáa̱ na̱ noo̱ ndéi ta̱a kuaꞌa̱n xíꞌín ná ñoó, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―¡Kudi̱ ní ndó viti! ¡Ta naniꞌi̱ ndée̱ ndo̱ viti! Chi̱ sa̱ ni̱ kasa̱ndaá vá hora naki̱ꞌo ra na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo noo̱ ndáꞌa̱ ta̱a kómí kua̱chi.
MAT 26:46 ¡Ndakuei kíi̱ ndo̱, ná koꞌo̱! Kande̱ꞌé ndó, chi̱ sa̱ kúyati ta̱a ve̱i naki̱ꞌo yuꞌu̱ noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ xiní uꞌu̱ ñaá ―kaá na̱.
MAT 26:47 Káꞌa̱n i̱í vá Jesús íin na, kúú ni̱ ka̱sáa̱ va Judas, táꞌa̱n ra̱ nákaa̱ tein ndin uxi̱ uu̱ ta̱a xíonoo xíꞌín ná. Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo ta̱a ve̱i xíꞌín rá. Dao ra néꞌe espada, dao ka̱ ra̱ néꞌe yíto̱. Chi̱ ve̱i ra xíꞌín choon ni̱ saꞌanda ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱, xíꞌín ta̱ sáꞌano ñoo.
MAT 26:48 Sa̱ ni̱ ka̱sto̱ꞌon va Judas xíꞌín ta̱a ñoó ndi kee ra, dá naꞌa̱ ra̱ ndá yoo kúú Jesús, chi̱ ni̱ kaa ra̱: ―Ta̱a ni̱ chitóí noo̱ ñoó, ro̱ón tiin ndó.
MAT 26:49 Ta kúú vitíꞌón ni̱ na̱tuu yati Judas noo̱ íin Jesús, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Nákaa̱ ní, maestro. Dá ni̱ chitó rá noo̱ ná.
MAT 26:50 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Amigo, ¿ndá choon va̱són? Ta kúú ni̱ na̱tuu yati ta̱a kuaꞌa̱ ñoó ni̱ tiin ñaá rá.
MAT 26:51 Ta iin ta̱a ió xíꞌín Jesús ñoó ni̱ taó rá espada ra̱. Ta kúú ni̱ chi̱tóꞌo̱n ra̱ do̱ꞌo iin ta̱ kéchóon no̱ó ta̱ duti̱ kúú no̱ó.
MAT 26:52 Dá ni̱ kaa Jesús: ―Nachikaa̱ va̱ꞌa espada xaa̱n no̱ó ni̱ sa̱ káa̱a̱n, dá chi̱ ta̱a tíin espada, xíꞌín espada taꞌani kuu ra̱.
MAT 26:53 ¿Á ko̱ náꞌá taꞌan voon ña̱ kuu va kaꞌi̱n xíꞌín tatái̱, dá tandaꞌá ná uxi̱ uu̱ tuꞌu ángel kii na chindeé ná yuꞌu̱?
MAT 26:54 Tído tá ná kee yuꞌu̱ dión, dá kía̱n, ¿ndi koo, dá xi̱nko̱o noo̱ káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios? Chi̱ káꞌa̱n ña̱ ki̱ꞌo dión kánian ndoꞌi.
MAT 26:55 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ta̱a kuaꞌa̱ ñoó: ―¿Á ta̱ kui̱ꞌíná vá kée ndó yuꞌu̱ kúúí, sa̱ꞌá ño̱ó ve̱i ndó xíꞌín espada xíꞌín yíto̱ tiin ndó yuꞌu̱? Ta ndidaá kuu̱ vá ni̱ sa̱ káa̱i̱ xíꞌín ndó yéꞌé ño̱ꞌo sa̱ da̱náꞌi̱ noo̱ ndo̱, ta ni ko̱ ní tíin ndó yuꞌu̱.
MAT 26:56 Tído ndidaá ña̱ yóꞌo kúu viti, dá ná xi̱nko̱o no̱ó ni̱ kaꞌa̱n profeta noo̱ tuti ii̱ Ndios ―kaá na̱. Ta kúú ndidaá vá ta̱ xíonoo xíꞌín ná ni̱ da̱nkoo ndava̱ꞌa ñaá, ta ni̱ xino ra kuaꞌa̱n ra̱.
MAT 26:57 Ta ta̱a ni̱ tiin Jesús, ro̱ón kúú ra̱ ndáka ñaá kuaꞌa̱n veꞌe Caifás, ra̱ kúú duti̱ kúú no̱ó, chi̱ ñoó ni̱ ndi̱tútí ta̱a dánaꞌa̱ ley Moisés xíꞌín ta̱ sáꞌano ñoo.
MAT 26:58 Ta Pedro, nda̱á xíká xíká tákaa ra kuaꞌa̱n ra̱. Dá ni̱ saa̱ ra̱ ni̱ ku̱ꞌu ra noo̱ kúú yéꞌé veꞌe ta̱ duti̱ kúú no̱ó ñóó. Dá ni̱ sa̱ ko̱o ra ió ra̱ tein ta̱ ndaá yéꞌé ñoó, dá koni ra̱ ndi koo.
MAT 26:59 Ta ra̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱ ñoó xíꞌín ta̱ sáꞌano ñoó xíꞌín ndidaá ka̱ ta̱ néꞌe choon ñoo Jerusalén ni̱ ndi̱tútí rá ndéi ra ndúkú rá ta̱ kaꞌa̱n to̱ꞌón saꞌa̱ Jesús, dá kuu naki̱ꞌo ñaá rá noo̱ ndaꞌá ta̱ romano, dá kaꞌání ñaá rá.
MAT 26:60 Tído ko̱ ní niꞌi̱ taꞌon ra iin kua̱chi káꞌano dákuío ra Jesús, va̱ꞌará kua̱ꞌá nda̱ꞌo ta̱a ni̱ na̱kui̱ta ni̱ kaꞌa̱n to̱ꞌón saꞌa̱ ná. Tído tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ nda̱kuei uu̱ ka̱ ta̱a ni̱ kaꞌa̱n kua̱chi ra saꞌa̱ ná,
MAT 26:61 ta kaá ra̱: ―Diꞌa taꞌani ni̱ kaa ta̱a xaa̱n: “Ió choon noo̱ ndáꞌí ña̱ kía̱n nakani ndiꞌii veꞌe ño̱ꞌo Ndios, ta ti̱xi kuu̱ óni̱ kandeé yuꞌu̱ nduva̱ꞌi ña̱” ―ka̱á ra̱.
MAT 26:62 Dá ni̱ nda̱kuíi̱n ndichi mií ta̱ duti̱ kúú no̱ó ñoó. Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―¿Ndiva̱ꞌa ko̱ káꞌo̱n chindeéón miíón? ¿Á ña̱ ndaa̱ kía̱n káꞌa̱n kua̱chi ta̱a káa sa̱ꞌo̱n o ko̱ó? ―ka̱á ra̱ xíꞌín Jesús.
MAT 26:63 Tído tádi̱ óon va íin Jesús. Dá ni̱ na̱ndió ko̱o tuku ta̱ duti̱ kúú no̱ó ñóó ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá: ―Xíꞌín kuu̱ Ndios ta̱kí saꞌándái̱ choon noo̱o̱n ña̱ kasto̱ꞌon ndaa̱ xíꞌín nduꞌu̱. ¿Á yoꞌó kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá? ¿Á yoꞌó kúú de̱ꞌe Ndios?
MAT 26:64 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Táto̱ꞌon ki̱ꞌo káꞌa̱n ní, ki̱ꞌo dión kíán. Ta káꞌa̱n taꞌani yuꞌu̱ xíꞌín ní ña̱ nda̱ kuu̱ víti koni ndo̱ na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo nako̱o na xoo kuáꞌa tatá Ndios, noo̱ ió na̱ dándáki na. Ta koni taꞌani ndó kii na tein viko̱ tánee induú ―kaá na̱.
MAT 26:65 Ta kúú ni̱ ndatá ta̱ duti̱ kúú no̱ó ñóó kotó ra̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xido̱ téí ini ra̱. Dá ni̱ kaa ra̱: ―¡Ni̱ kaꞌa̱n ndava̱ꞌa ta̱a yóꞌo saꞌa̱ Ndios! ¿Ndá choon kuu ka̱ yo̱ cháá ka̱ ta̱a kaꞌa̱n kua̱chi saꞌa̱ rá? Chi̱ vitíꞌón kuií ni̱ seídóꞌo va mií ndó ña̱ ni̱ kaꞌa̱n ndava̱ꞌa ta̱a yóꞌo saꞌa̱ Ndios.
MAT 26:66 ¿Ndí ki̱án nátaꞌan ini ndo̱ keeá xíꞌín rá? Dá ni̱ kaa dao ka̱ ta̱a ñoó: ―Kánian kuu va ra sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaꞌa̱n ra̱ dión.
MAT 26:67 Dá ni̱ tu̱u ndaa di̱í dao ra noo̱ ná, ta dao ka̱ ra̱ ni̱ kani ñaá xíꞌín yi̱kí, ta dao ka̱ ra̱ ni̱ koon daꞌa̱nda̱ noo̱ ná,
MAT 26:68 ta kaá ra̱ xíꞌín ná: ―Tá miía̱n ndaa̱ kúúón Cristo, dá kía̱n nakoni ini kíi̱ ndi ndáa nduꞌu̱ ni̱ kani ñaá.
MAT 26:69 Ta ió Pedro sata̱ véꞌe noo̱ ndéi dao ka̱ ña̱yuu ñoó. Dá ni̱ na̱tuu yati iin ñáꞌa̱ kéchóon veꞌe ñoó. Dá ni̱ kaaa̱n xíꞌín rá: ―Xíonoo taꞌani yoꞌó xíꞌín Jesús, ta̱ kúú kuendá Galilea káa, ¿daá ko̱ó?
MAT 26:70 Tído ni̱ ndata̱ vá Pedro saꞌa̱ Jesús noo̱ ndidaá ña̱yuu ndéi ñoó, ta kaá ra̱: ―Ko̱ náꞌí nda̱ saꞌa̱ káꞌo̱n.
MAT 26:71 Dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱ noo̱ kúú yéꞌé diꞌa. Dá ni̱ xini ñaá iin ka̱ ñáꞌa̱. Dá ni̱ kaaa̱n xíꞌín dao ña̱yuu ndíta ñoó: ―Ta̱a káa taꞌani kúú kuendá Jesús, ta̱ ñoo Nazaret.
MAT 26:72 Ta kúú tuku va ni̱ ndata̱ rá saꞌa̱ Jesús, ta kaá ra̱: ―Miía̱n ndaa̱ kuiti ko̱ náꞌá taꞌon yuꞌu̱ ta̱a káꞌa̱n ní saꞌa̱.
MAT 26:73 Ta kúú lúꞌu̱ ka̱ tóó, dá ni̱ na̱tuu yati dao ka̱ na̱ ndíta ñoó, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Miía̱n ndaa̱ kuiti kuendá Jesús kúú yoꞌó, dá chi̱ táto̱ꞌon káꞌa̱n ta̱ Galilea, ki̱ꞌo dión káꞌo̱n.
MAT 26:74 Dá ni̱ ka̱sáꞌá káꞌa̱n ndava̱ꞌa ra, ta kaá ra̱: ―Náꞌá Ndios ña̱ ko̱ náꞌá taꞌon yuꞌu̱ ta̱a káꞌa̱n ní saꞌa̱ ñoó. Ta ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n ra̱ dión, ta kúú ni̱ kana va chéli.
MAT 26:75 Dá ví ni̱ ndi̱sáa̱ ini ra̱ to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n Jesús xíꞌín rá, chi̱ diꞌa ni̱ kaa na̱: “Tá ko̱ ñáꞌa̱ kana chéli, ta kúú sa̱ ndata̱ yo̱ꞌó sa̱ꞌá yuꞌu̱ oni̱ taꞌándá”, kaá na̱. Dá ni̱ keta ra sata̱ véꞌe, ta kúú ndaꞌí nda̱ꞌo ni̱ saki ra.
MAT 27:1 Tá ni̱ tu̱u noo̱, dá ni̱ nda̱tóꞌón kueꞌé ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱, xíꞌín ta̱ sáꞌano ñoo ndi koo kee ra, dá naki̱ꞌo ra Jesús noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ néꞌe choon romano, dá kaꞌání ñaá rá.
MAT 27:2 Dá ni̱ kató ñaá rá ndáka ra ni̱ saa̱ ra̱ ni̱ na̱ki̱ꞌo ra noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ néꞌe choon romano naní Pilato.
MAT 27:3 Kúú ni̱ ka̱ndaa̱ ini Judas, táꞌa̱n ra̱ ni̱ na̱ki̱ꞌo Jesús noo̱ ndaꞌá ta̱a xiní uꞌu̱ ñaá, ña̱ sa̱ ni̱ ka̱ndo̱o ra̱ néꞌe choon ña̱ kaꞌání rá Jesús. Kúú ni̱ na̱ndió néꞌe ra oko̱ uxi̱ di̱ꞌón plata no̱ó ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱ xíꞌín ta̱ sáꞌano, dá chi̱ ni̱ na̱ndikó iní ra̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ya̱ꞌa ra ni̱ kee ra,
MAT 27:4 dá kaá ra̱: ―Ni̱ kee yuꞌu̱ iin kua̱chi, dá chi̱ ni̱ na̱ki̱ꞌo yuꞌu̱ iin ta̱a ko̱ó kua̱chi noo̱ ndo̱ꞌó. Dá ni̱ kaa ta̱ duti̱ ñoó: ―Ko̱ saꞌání taꞌon ndu mií ndú. Kua̱chi mií vóón kíán.
MAT 27:5 Dá ni̱ koꞌono niꞌini ra di̱ꞌón plata ñoó noo̱ kúú yéꞌé ño̱ꞌo ñoó. Dá ni̱ keta ra kuaꞌa̱n ra. Ta kúú ñoó ni̱ saꞌa̱n ra̱ ni̱ chi̱rkaa ra mií rá, dá ni̱ xiꞌi̱ ra̱.
MAT 27:6 Dá ni̱ ndi̱tútí ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱ ñoó di̱ꞌón ñoó, dá ni̱ kaa ra̱: ―O̱ kúu taꞌon taán yo̱ di̱ꞌón yóꞌo no̱ó di̱ꞌón dóko̱ ña̱yuu noo̱ Ndios, dá chi̱ kíán ya̱ꞌi saꞌa̱ nii̱ ndi̱i.
MAT 27:7 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ nda̱tóꞌón kueé ra̱, dá ni̱ xiin ra iin ñóꞌo̱ no̱ó ta̱ káva̱ꞌa ki̱di, dá ná koo no̱ó ndu̱xi na̱ tu̱kú xíꞌi̱.
MAT 27:8 Sa̱ꞌá ño̱ó nda̱ kuu̱ víti naní ñóꞌo̱ ñoó, no̱ñóꞌo̱ nii̱.
MAT 27:9 Dión, dá ni̱ xi̱nko̱o to̱ꞌon káꞌa̱n ña̱ ni̱ taa profeta Jeremías: “Ni̱ kiꞌin ra oko̱ uxi̱ di̱ꞌón plata, ña̱ ni̱ chi̱ya̱ꞌi ra saꞌa̱ ná táto̱ꞌon ni̱ chi̱kaa̱ ini ta̱ ñoo Israel kakuu ya̱ꞌi na,
MAT 27:10 ta xíꞌín di̱ꞌón ñoó ni̱ xiin ra ñóꞌo̱ no̱ó ta̱a káva̱ꞌa ki̱di. Dión ni̱ kaa satoꞌo yo̱ Ndios xíꞌín yuꞌu̱.”
MAT 27:11 Tá ni̱ sa̱ kuíi̱n Jesús noo̱ Pilato, ra̱ dándáki ñoo ñóꞌo kuendá Judea ñoó, dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá: ―¿Á yoꞌó kúú rey no̱ó na̱ Israel? Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Ta dión kaá mií ní.
MAT 27:12 Ta va̱ꞌará dátai̱ kua̱chi ñaá ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱, xíꞌín ta̱ sáꞌano ñoo, tído ni iin tóꞌón to̱ꞌon ko̱ ní kaꞌa̱n na̱.
MAT 27:13 Dá ni̱ kaa tuku Pilato xíꞌín ná: ―¿Á ko̱ se̱ídóꞌo taꞌan voón ña̱ ki̱ꞌo dión ví káva̱ꞌa ra kua̱chi sa̱ꞌo̱n? ―ka̱á ra̱.
MAT 27:14 Tído ni iin tóꞌón to̱ꞌon ko̱ ní kaꞌa̱n na̱. Sa̱ꞌá ño̱ó kúú ni̱ naá vá iní Pilato.
MAT 27:15 Ta iin iin tein víko̱ pascua dáyaa̱ Pilato iin ta̱a nákaa̱ veꞌe ka̱a, táꞌa̱n ra̱ kándo̱o na̱ ñoo Israel saꞌa̱.
MAT 27:16 Ta daá ñóó nákaa̱ iin ta̱a naní Barrabás veꞌe ka̱a, ta iin níí kúú káꞌa̱n na̱ saꞌa̱ rá ña̱ kúú rá iin ta̱ kini.
MAT 27:17 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ na̱taka kua̱ꞌá ña̱yuu noo̱ Pilato, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá: ―¿Ndá yoo dáyaa̱ yuꞌu̱, kóni̱ ndo̱? ¿Á Barrabás dáyaa̱i̱, o Jesús, táꞌa̱n ra̱ chínaní ndó kúú Cristo?
MAT 27:18 Dión ni̱ kaa Pilato, chi̱ ni̱ ka̱ndaa̱ ini ra̱ ña̱ sa̱ꞌá ña̱ uꞌu̱ iní vá ta̱ duti̱ ñoó, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ na̱ki̱ꞌo ra Jesús noo̱ ndáꞌa̱ rá.
MAT 27:19 Ta nda̱ noo̱ ió ra̱ saꞌándá ra̱ choon ñoó, ni̱ ta̱ndaꞌá ñadiꞌí ra̱ choon ni̱ saa̱a̱n noo̱ rá, ta kaáa̱n: “Ná dáꞌa ni kendava̱ꞌón xíꞌín ta̱a xaa̱n, chi̱ ta̱a ndaa̱ kúú rá. Dá chi̱ ndaꞌí nda̱ꞌo ni̱ sa̱níi̱ saꞌa̱ rá ni̱ tu̱u noo̱ kuu̱ víti.”
MAT 27:20 Tído ni̱ ka̱sáꞌá ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱ xíꞌín ta̱ sáꞌano ñoo dákaꞌa̱n kue̱ꞌé ra̱ ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó ña̱ ná kaka̱ na̱ ña̱ dáyaa̱ ra̱ Barrabás, ta ná kaꞌání rá Jesús.
MAT 27:21 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o tuku Pilato ni̱ nda̱to̱ꞌón rá ña̱yuu ñoó: ―¿Ndi káa iin ta̱a yóꞌo dáyaa̱i̱, kóni̱ ndo̱? Dá ni̱ kaa ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó: ―Dáyaa̱ ní Barrabás xaa̱n.
MAT 27:22 Dá ni̱ kaa Pilato xíꞌín ná: ―¿Ndí ki̱án kóni̱ ndo̱ keei xíꞌín Jesús yóꞌo, táꞌa̱n ra̱ kaá ndo̱ kúú Cristo, tá dáá? Dá ni̱ kaa ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó: ―Chirkaa ní ra̱ ndi̱ka cruz.
MAT 27:23 Dá ni̱ kaa Pilato xíꞌín ná: ―Ta, ¿ndí ki̱án kini ni̱ ya̱ꞌa ta̱a yóꞌo ni̱ kee ra? Tído kúú ni̱ꞌi cháá ka̱ ví ni̱ ka̱sáꞌá káyuꞌú ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó: ―¡Chirkaa ní ra̱ ndi̱ka cruz!
MAT 27:24 Kúú ni̱ ka̱ndaa̱ ini Pilato ña̱ ko̱ kándeé ka̱ ra̱ kaꞌa̱n ra̱ xíꞌín ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó, chi̱ diꞌa ni̱ na̱kui̱na vaa̱ cháá ka̱ ví ná. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kiꞌin ra cháá ta̱kui̱í, ta ni̱ na̱kata ra ndáꞌa̱ rá noo̱ ndidaá na̱ ñoo Israel ñoó, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―O̱ kándio kua̱chi taꞌon yuꞌu̱ sa̱ꞌá nii̱ ta̱a yóꞌo, chi̱ kúú rá iin ta̱a ndaa̱. Mií vá ndó kúú na̱ ná kandido kua̱chi saꞌa̱ rá.
MAT 27:25 Dá ni̱ kaa ndidaá na̱ ñoo ñoó: ―Nduꞌu̱ ná kandido kua̱chi sa̱ꞌá nii̱ rá, ta nda̱ de̱ꞌe ndu ná kandido kua̱chi saꞌa̱ ra̱.
MAT 27:26 Dá ni̱ da̱yáa̱ Pilato Barrabás. Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kani soldado Jesús xíꞌín chirrión, dá ni̱ na̱ki̱ꞌo ñaá Pilato noo̱ ndáꞌa̱ rá, dá ná koꞌo̱n ra̱ chirkaa ñaá rá ndi̱ka cruz.
MAT 27:27 Dá ni̱ na̱kiꞌin ñaá soldado kuendá Pilato ndáka ra kuaꞌa̱n ra̱ nda̱ ma̱á ini veꞌe chóon ta̱ romano. Dá ni̱ na̱da̱taká ra̱ ndidaá ka̱ soldado kúú kuendá ra̱, dá ni̱ kao̱ noo ra Jesús noo̱ íin na ñoó.
MAT 27:28 Dá ni̱ taó rá dáꞌo̱n ná. Dá ni̱ da̱kuíꞌino ñaá rá iin dáꞌo̱n kua̱ꞌá to̱ón.
MAT 27:29 Dá ni̱ chi̱nóo ra iin corona ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín ío̱n dini̱ ná. Ta ni̱ chi̱rnee ra iin ta̱ñi̱í ndáꞌa̱ xoo kuáꞌa na̱. Dá ni̱ ka̱sáꞌá sá kui̱ta xi̱tí rá noo̱ ná, dá kedi̱ki ñaá rá, dá kaá ra̱ xíꞌín ná: ―Na̱ káꞌano kúú mií ní, na̱ kúú rey no̱ó na̱ Israel ―ka̱á ra̱.
MAT 27:30 Ta ni̱ tu̱u ndaa di̱í ñaá rá, ta ni̱ xi̱o ndaa ra̱ ta̱ñi̱í néꞌe na ñoó ni̱ koon ra dini̱ ná.
MAT 27:31 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kedi̱ki ñaá rá, dá ni̱ di̱tá rá dáꞌo̱n ñoó. Dá ni̱ na̱da̱kuíꞌino ñaá rá dáꞌo̱n míí ná. Dá ví ni̱ kee ra ndáka ñaá rá kuaꞌa̱n ra̱ chirkaa ra ndi̱ka cruz.
MAT 27:32 Ta noo̱ ndáka ñaá rá kuaꞌa̱n ra̱ ñoó, ni̱ na̱kiꞌin táꞌan ra xíꞌín iin ta̱a naní Simón, ta̱ kúú kuendá Cirene. Dá ni̱ kendúsa̱ ra̱ xíꞌín ta̱a yóꞌo ña̱ ná kado̱kó ra̱ cruz koꞌo̱n ra̱.
MAT 27:33 Dá ni̱ saa̱ ra̱ noo̱ naní Gólgota. To̱ꞌon yóꞌo kóni̱ kaa yikí lásá dini̱ ndi̱i.
MAT 27:34 Dá ni̱ xi̱ꞌo ra vino ni̱ daká táꞌan xíꞌín ndiró ova̱ koꞌo Jesús. Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ xirndodó ná ra̱, kúú ko̱ ní xíin taꞌon na koꞌo na ra̱.
MAT 27:35 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ chi̱rkaa ñaá rá ndi̱ka cruz, dá ni̱ sa̱ ndei ra ni̱ sa̱dikí ra̱ suerte xíꞌín dáꞌo̱n ná, dá ná kande̱ꞌá ndi ndáa dáꞌo̱n kánian niꞌi̱ iin rá iin ra. Dión ni̱ kee ra, dá ni̱ xi̱nko̱o to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n profeta, chi̱ diꞌa ni̱ kaa na̱: “Ni̱ na̱kaꞌanda ra̱ dáꞌámáí, chi̱ ni̱ sa̱dikí ra̱ suerte xíꞌán.”
MAT 27:36 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ sa̱ ndei ra ndéi ra ndaá ra̱ Jesús.
MAT 27:37 Ta ni̱ kani ra iin tabla yati dini̱ cruz ñoó, ta káꞌa̱n ndá saꞌa̱ kía̱n tákaa na ñoó. Ta diꞌa kaáa̱n: “Ta̱a yóꞌo kúú Jesús, ta̱ kúú rey no̱ó na̱ ñoo Israel.”
MAT 27:38 Ta ni̱ chi̱rkuei taꞌani ra uu̱ ta̱ kui̱ꞌíná ndi̱ka dao ka̱ cruz. Iin ra tákaa xoo kuáꞌa na̱, ta iin ka̱ ra̱ tákaa xoo íti na̱.
MAT 27:39 Ta ña̱yuu chíkaꞌanda kuaꞌa̱n no̱ó tákaa na ñoó kédi̱ki ndaa ñaá ná, ta kaó na̱ dini̱ ná kénóo na Jesús,
MAT 27:40 ta kaá na̱: ―Kaá yo̱ꞌó ña̱ nakani ndiꞌón veꞌe ño̱ꞌo káꞌano yo̱, ta kúú ti̱xi oni̱ va kuu̱, kúú sa̱ nduva̱ꞌa voón ña̱, kaáo̱n. Sa̱ꞌá ño̱ó nda̱ni dáka̱ki miíón viti. Kuaꞌán noo kíi̱ ndi̱ka cruz xaa̱n tá miía̱n ndaa̱ de̱ꞌe Ndios kúúón.
MAT 27:41 Ta dión taꞌani kédi̱ki ñaá ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱ ñoó, xíꞌín ta̱ dánaꞌa̱ ley Moisés, xíꞌín ta̱ fariseo ndíta ra, ta kaá ra̱:
MAT 27:42 ―Dao ka̱ va ña̱yuu sa̱ ka̱ndeé rá sa̱ da̱káki ra, tído ko̱ kándéé taꞌon ra dáka̱ki ra mií rá viti. Tá nda̱ rey yo̱ kúú rá, dá kía̱n ná noo kíi̱ rá ndi̱ka cruz káa, dá ná kandísa yó ra̱.
MAT 27:43 Ni̱ ka̱ndeé iní ta̱ káa Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ná dáka̱ki ñaá Ndios viti tá miía̱n ndaa̱ kúꞌu̱ ini na̱ saꞌa̱ rá, chi̱ kaá ra̱ ña̱ kúú rá de̱ꞌe Ndios ―ka̱á ra̱ ndíta ra.
MAT 27:44 Ta kána̱ꞌá taꞌani nda̱ uu̱ ta̱ kui̱ꞌíná tákuei iin iin xoo díi̱n ná xíꞌín ná.
MAT 27:45 Ta nda̱ ka̱xuu̱ kuu̱ dáá ñóó ni̱ na̱kuíi̱n naá iin níí kúú ñayuú nda̱ ka̱ oni̱ sa̱ꞌini.
MAT 27:46 Tá kuaꞌa̱n kasandaá ka̱ oni̱ sa̱ꞌini, kúú ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ ka̱yuꞌú Jesús, ta kaá na̱: ―Elí, Elí, ¿lama sabactani? ―to̱ꞌon yóꞌo kía̱n kóni̱ kaa: Ndios miíi̱, Ndios miíi̱, ¿ndiva̱ꞌa ni̱ da̱yáa̱ ndáꞌa̱ ní yuꞌu̱?
MAT 27:47 Tá ni̱ sei̱do̱ꞌo dao ka̱ ta̱a ndíta ñoó ña̱ ni̱ kaa na̱ dión, dá ni̱ kaa ra̱: ―Kueídóꞌo ndó, chi̱ kána ra profeta Elías.
MAT 27:48 Ta kúú vitíꞌón ni̱ ka̱nkono iin ta̱a ni̱ saꞌa̱n ra̱ ni̱ da̱ndáxi ra iin táꞌí dáꞌo̱n xíꞌín vino iá. Dá ni̱ soꞌoni ra̱án dini̱ iin ta̱ñi̱í. Dá ni̱ chi̱nee raa̱n yúꞌu̱ Jesús, dá ná koꞌo na ra̱.
MAT 27:49 Dá ni̱ kaa dao ka̱ ña̱yuu ndíta ñoó: ―Ná dáꞌa ni kee ní díon. Ná kandati yó, ta ná kande̱ꞌá á kasaa̱ Elías chindeé ñaá ná ―kaá na̱.
MAT 27:50 Ta kúú ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ ka̱yuꞌú tuku Jesús, dá ni̱ na̱ki̱ꞌo na mií ná ni̱ xiꞌi̱ na̱.
MAT 27:51 Ta kúú mií hora daá ñóó ni̱ ndata̱ dao dáꞌo̱n tákaa ndadí ini veꞌe ño̱ꞌo káꞌano. Ni̱ keean nda̱ yúꞌán ni̱no, ta kúú nda̱ yúꞌán nino̱ ni̱ xino̱ no̱ó ni̱ ndata̱ ñá. Ta kúú ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni ta̱an, ta kúú ni̱ ndata̱ dao ña̱ kúú yuu̱ ndáá,
MAT 27:52 ta ni̱ nono̱ yéꞌé káo̱ noo̱ ñóꞌo ndi̱i, ta kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu Ndios, na̱ ni̱ xiꞌi̱, ni̱ na̱taki.
MAT 27:53 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ na̱taki Jesús, dá ni̱ kuu ni̱ ka̱nkuei ña̱yuu ñoó ini káo̱ ñoó, dá ni̱ saꞌa̱n na̱ ñoo Jerusalén, ña̱ kúú ñoo ii̱, ta ñoó ni̱ naꞌa̱ noo̱ ná no̱ó kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu.
MAT 27:54 Ta mií ta̱ dándáki soldado íin ra xíꞌín dao ka̱ soldado ndaá ra̱ Jesús noo̱ tákaa na ndi̱ka cruz ñoó. Dá tá ni̱ xini ra̱ ña̱ ni̱ ta̱an xíꞌín dao ka̱ ña̱ꞌa ni̱ kuu, kúú ni̱ yu̱ꞌú nda̱ꞌo ra, ta ni̱ kaa ra̱: ―Miía̱n ndaa̱ ndisa de̱ꞌe Ndios ni̱ sa̱ kuu ta̱a yóꞌo ―kaá ra̱.
MAT 27:55 Ta xíká vá ndíta kua̱ꞌá nda̱ꞌo na̱ ñáꞌa̱ ndéꞌé ná ña̱ ni̱ ndoꞌo Jesús. Ta no̱ón kúú na̱ ni̱ xi̱onoo xíꞌín Jesús nda̱ rá ni̱ ka̱sáꞌá ná kuendá Galilea xíonoo na, ta sa̱ chi̱ndeé ñaá ná.
MAT 27:56 Ta tein na̱ ñáꞌa̱ ñoó nákaa̱ María Magdalena, xíꞌín María, naná Jacobo xíꞌín José, xíꞌín naná ta̱a kúú de̱ꞌe Zebedeo.
MAT 27:57 Tá ni̱ kuaá kuu̱ dáá ñóó, dá ni̱ saa̱ iin ta̱a kui̱ká naní José, ta̱ ñoo Arimatea, ta sa̱ xi̱onoo taꞌani ra xíꞌín Jesús.
MAT 27:58 Ta ni̱ saꞌa̱n ra̱ noo̱ nákaa̱ Pilato, dá ni̱ xika̱ ra̱ ña̱ ná naki̱ꞌo ra yikí ko̱ño Jesús noo̱ rá. Dá ni̱ saꞌanda Pilato choon noo̱ soldado ra̱ ña̱ ná koꞌo̱n ra̱ naki̱ꞌo ra yikí ko̱ño Jesús noo̱ José ñoó.
MAT 27:59 Dá ni̱ saa̱ ra̱ ni̱ da̱nóo ñaá rá ndi̱ka cruz. Dá ni̱ na̱kiꞌin ñaá José, dá ni̱ na̱chi̱tuú ñaá rá xíꞌín iin sábana ni̱ ndoo.
MAT 27:60 Dá ni̱ saꞌa̱n ra̱ ni̱ chi̱káa̱ ñaá rá ini iin yái̱ sa̱á, ña̱ ni̱ kaan mií rá ndi̱ka káo̱. Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ sadi ra̱ yuꞌú yái̱ ñoó xíꞌín iin yuu̱ chi̱káꞌano, dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱.
MAT 27:61 Ta yuꞌú yái̱ ñoó ni̱ ndo̱o María Magdalena xíꞌín iin ka̱ María ñoó ndéi na.
MAT 27:62 Sa̱ ni̱ ya̱ꞌa kuu̱ kénduu na̱ Israel ña̱ꞌa kasáꞌan na. Tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ na̱taka ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱ xíꞌín ta̱ fariseo noo̱ Pilato,
MAT 27:63 dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín rá: ―Tatá, ni̱ ndi̱sáa̱ ini ndu̱ ña̱ sa̱ káꞌa̱n ta̱ to̱ꞌón ñoó ña̱ ti̱xi kuu̱ óni̱, dá nataki ra̱, kaá ra̱ tá ko̱ ñáꞌa̱ kuu ra̱.
MAT 27:64 Sa̱ꞌá ño̱ó kaꞌanda ní choon ña̱ ná kandaa va̱ꞌa soldado ní yuꞌú yái̱ noo̱ nákaa̱ ra̱ nda̱ ná kasandaá kuu̱ óni̱. Dá chi̱ oon ni ví kasaa̱ ta̱ sa̱ xi̱onoo xíꞌín rá iin sa̱kuaá nataó kuíꞌíná ñaá rá, dá kaa ra̱ xíꞌín na̱ ñoo ndu̱ ña̱ ni̱ na̱taki ra̱, dá kía̱n tu̱ú cháá ka̱ choon o̱ du̱ú taꞌándá mií no̱ó.
MAT 27:65 Dá ni̱ kaa Pilato xíꞌín rá: ―Xaa̱n ndíta soldado. Kandaka ndó ra̱ kuaꞌán ndo̱, ta nakui̱ta ra kandaa ra̱ yái̱ ndi̱i ñoó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ ndo̱ ―kaá ra̱.
MAT 27:66 Dá ni̱ saꞌa̱n ra̱ ni̱ sadi toon ra yuꞌú yái̱ ñoó, chi̱ ni̱ kani ra sello yéꞌán, ta ni̱ chi̱kata ra soldado ndíta ra ndaá ra̱án.
MAT 28:1 Tá ni̱ ya̱ꞌa kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ na̱ Israel, naꞌa va̱ꞌa kuu̱ mií no̱ó kásáꞌá saꞌa̱ semana, dá ni̱ kee María Magdalena xíꞌín iin ka̱ María ñoó kuaꞌa̱n na̱ kande̱ꞌé ná yái̱ no̱ó ni̱ ndu̱xi Jesús.
MAT 28:2 Ta kúú ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ ta̱an, dá chi̱ ni̱ na̱xino̱ iin ángel kéchóon noo̱ satoꞌo yo̱ Ndios ni̱ kii chí induú, dá ni̱ na̱tuu yati na no̱ó ni̱ ndu̱xi Jesús, dá ni̱ di̱tá ná yuu̱ káꞌano ñoó, dá ni̱ sa̱ ko̱o na ió na̱ sata̱án.
MAT 28:3 Táto̱ꞌon ki̱ꞌo náyeꞌe̱ ndaa noo̱ sá kuii̱n tasa, ki̱ꞌo dión ndato yéꞌe̱ na̱, ta kuxí kachi̱ dáꞌo̱n ná.
MAT 28:4 Ta kúú ni̱ yu̱ꞌú nda̱ꞌo soldado ndíta ndaá yuꞌú yái̱ ñoó ni̱ kee na, ta kúú ndéi̱ ni̱no oon ví rá ndíta ra, ta kéeá kuendá nda̱á ndi̱i va kúú rá ndíta ra.
MAT 28:5 Dá tá ni̱ saa̱ na̱ ñáꞌa̱ ñoó, dá ni̱ kaa ángel ñoó xíꞌín ná: ―Ná dáꞌa ni yu̱ꞌú ndo̱, chi̱ sa̱ náꞌá váí ña̱ ve̱i ndó nándukú ndó Jesús, na̱ ni̱ sa̱rkaa ndi̱ka cruz.
MAT 28:6 Tído ko̱ó ka̱ na̱ nákaa̱ yóꞌo. Sa̱ ni̱ na̱taki va na táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ sa̱ káꞌa̱n na̱ xíꞌín ndó. Nakíi̱ ndo̱ kande̱ꞌé ndó no̱ó ni̱ sa̱ nóo na̱ kúú satoꞌo yo̱, dá koni ndo̱.
MAT 28:7 Kuaꞌán kíi̱ ndo̱ kasto̱ꞌon ndó xíꞌín ndidaá ta̱a xíonoo xíꞌín ná ña̱ ni̱ na̱taki va na. Ta kuió no̱ó na̱ koꞌo̱n na̱ noo̱ rá chí Galilea diꞌa. Ta nda̱ ñoó ví, dá koni ñaá rá, kaa ndo̱ xíꞌín rá. Choon yóꞌo ve̱i kasto̱ꞌin xíꞌín ndó ―kaá ángel ñoó.
MAT 28:8 Dá ni̱ ka̱nkuei na yuꞌú yái̱ ñoó, ta kúú yuꞌú nda̱ꞌo na. Tído kádii̱ nda̱ꞌo taꞌani ini na̱ taxí táꞌan na kuaꞌa̱n na̱ kasto̱ꞌon na to̱ꞌon sa̱á yóꞌo xíꞌín ta̱ xíonoo xíꞌín Jesús. Ta noo̱ taxí táꞌan na kuaꞌa̱n na̱ kasto̱ꞌon na saꞌa̱ to̱ꞌon sa̱á yóꞌo xíꞌín ta̱ xíonoo xíꞌín ná,
MAT 28:9 kúú iin kuití vá ni̱ naꞌa̱ noo̱ Jesús no̱ó kuaꞌa̱n na̱ ñoó, dá ni̱ kaa na̱: ―¿Á kúkueé ni ndó? Dá ni̱ na̱tuu yati na noo̱ íin Jesús, ta ni̱ nomi niꞌini na saꞌa̱ ná, ta dión ni̱ sa̱ nda̱ño̱ꞌo ñaá ná.
MAT 28:10 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ná: ―Ná dáꞌa ni yu̱ꞌú ndo̱. Kuaꞌán ndo̱ kasto̱ꞌon ndó xíꞌín ñani kuálíi̱ ña̱ ná koꞌo̱n xi̱ chí Galilea diꞌa, ta ñoó koni xi̱ yuꞌu̱ ―kaá na̱.
MAT 28:11 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kee na̱ ñáꞌa̱ ñoó kuaꞌa̱n na̱, dá ni̱ kee ta̱ ndaá yuꞌú yái̱ ñoó kuaꞌa̱n ra̱ ñoo Jerusalén. Tá ni̱ saa̱ ra̱, dá ni̱ na̱ki̱ꞌo ra kuendá no̱ó ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱ saꞌa̱ ndidaá ña̱ ni̱ kuu ñoó.
MAT 28:12 Dá ni̱ kana ta̱ duti̱ kúú no̱ó ñoó ndidaá ta̱ sáꞌano ñoo. Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ nda̱tóꞌón kueꞌé ra̱, dá ni̱ xi̱ꞌo ra kua̱ꞌá nda̱ꞌo di̱ꞌón noo̱ soldado ñoó,
MAT 28:13 ta ni̱ kaa ra̱ xíꞌín rá: ―Kaa ndo̱ xíꞌín ña̱yuu ña̱ ñoó tádi̱ ni̱ kii ta̱ sa̱ xi̱onoo xíꞌín rá, ta ni̱ taó kuíꞌíná rá yikí ko̱ño ra̱ néꞌe ra kuaꞌa̱n ra̱ tein kídi̱ ndu̱, kaa ndo̱.
MAT 28:14 Tá ndá ndi kuu ni̱ niꞌi̱ tóꞌon Pilato, o̱ sa̱ nákani ini ndo̱, chi̱ mií vá ndú náꞌá káꞌa̱n ndu̱ saꞌa̱ ndo̱, dá ná dáꞌa ni kaꞌání rá ndo̱ ―kaá ra̱ xíꞌín soldado ñoó.
MAT 28:15 Dá ni̱ kiꞌin ra di̱ꞌón ñoó. Dá ni̱ kee ra táto̱ꞌon ni̱ taꞌa̱nda̱ choon noo̱ rá. Ta nda̱ kuu̱ víti káꞌa̱n na̱ Israel ña̱ ni̱ na̱taó kuíꞌíná ñaá ta̱ ni̱ sa̱ xi̱onoo xíꞌín ná.
MAT 28:16 Dá ni̱ kee ndin uxi̱ iin ta̱a xíonoo xíꞌín Jesús kuaꞌa̱n ra̱ iin yúku̱ íin chí kuendá Galilea táto̱ꞌon ni̱ saꞌanda na̱ choon noo̱ rá.
MAT 28:17 Tá ni̱ xini ra̱ Jesús, dá ni̱ sa̱ nda̱ño̱ꞌo ñaá rá. Tído nákani kuáchi̱ ii̱ vá ini dao ra.
MAT 28:18 Dá ni̱ na̱tuu yati Jesús noo̱ rá, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Ni̱ na̱tiin yuꞌu̱ ndidaá choon ña̱ dándákii induú xíꞌín no̱ñóꞌo̱ yóꞌo.
MAT 28:19 Sa̱ꞌá ño̱ó kuaꞌán ndo̱ dánaꞌa̱ ndo̱ no̱ó ña̱yuu ndéi ndidaá ñoo ñóꞌo ñayuú yóꞌo saꞌa̱ yúꞌu̱, dá ná kakuu na kuendá yuꞌu̱. Ta dákodo̱ ndúta̱ ndo̱ ná xíꞌín kuu̱ tatá Ndios, xíꞌín kuu̱ de̱ꞌe na, xíꞌín kuu̱ Espíritu ii̱,
MAT 28:20 ta dánaꞌa̱ ndo̱ noo̱ ná ná kee na ndidaá choon ni̱ saꞌandai̱ noo̱ ndo̱. Ta kooi xíꞌín ndó ndidaá táꞌa̱n kuu̱, nda̱ noo̱ ndiꞌi kuií ñayuú yóꞌo. Dión ná koo.
MAR 1:1 Diꞌa ni̱ ka̱sáꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesucristo, na̱ kúú de̱ꞌe Ndios.
MAR 1:2 Isaías ni̱ sa̱ kuu iin profeta, táꞌa̱n na̱ sa̱ ka̱sto̱ꞌon xíꞌín ña̱yuu ña̱ ni̱ kaꞌa̱n mií Ndios xíꞌín ná. Diꞌa kuaꞌa̱n to̱ꞌon ni̱ taa na: Ná koꞌi̱n tandaꞌí iin ta̱a kuió no̱ó koꞌo̱n noo̱ yo̱ꞌó kasto̱ꞌon ra to̱ꞌon yuꞌu̱ xíꞌín ña̱yuu, dá ná kandei nduu na̱ kueídóꞌo na ña̱ kía̱n koꞌo̱n kaꞌo̱n xíꞌín ná.
MAR 1:3 Kayuꞌú ta̱a ñoó noo̱ kúú yukú ichí: “Kandei nduu ndo̱ natiin ndó satoꞌo yo̱ Ndios, ta ná konó ndó iin ichí ndaa̱ noo̱ ná.”
MAR 1:4 Ta miía̱n ndaa̱ dión ni̱ kuu, chi̱ ni̱ ka̱sáꞌá iin ta̱a naní Juan dákodo̱ ndúta̱ ná ña̱yuu ini ta̱kui̱í iin xíán noo̱ kúú yukú i̱chí. Ta kásto̱ꞌon na xíꞌín ña̱yuu ña̱ ná nandikó iní na̱ saꞌa̱ kua̱chi kée na, dá ná ki̱ꞌo káꞌano ini Ndios sa̱ꞌá kua̱chi na, dá ná kuu kodo̱ ndúta̱ ná.
MAR 1:5 Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ndéi ñoo Jerusalén xíꞌín na̱ ndéi dao ka̱ ñoo kuálí ñóꞌo chí kuendá Judea ni̱ saꞌa̱n na̱ ni̱ seídóꞌo na to̱ꞌon dánaꞌa̱ Juan. Ta ni̱ naꞌo̱ na̱ kua̱chi na noo̱ Ndios. Ta kúú ni̱ da̱kódo̱ ndúta̱ ñaá Juan ini yu̱ta naní Jordán.
MAR 1:6 Ta dáꞌo̱n ni̱ sa̱ ndixi Juan ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín ídi̱ camello. Ta iin cincho ñíi̱ sa̱ ndíko̱ ti̱i na. Ta sa̱ seí na̱ ti̱ka xíꞌín ndu̱dí yukú.
MAR 1:7 Ta sa̱ ka̱sto̱ꞌon na xíꞌín ña̱yuu, ta kaá na̱ xíꞌín ná: ―Sa̱tá yuꞌu̱ ve̱i iin na̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ o̱ du̱ú yuꞌu̱, chi̱ ni ko̱ káni vía̱n nakuii̱n ndei yuꞌu̱ ndaxíí yóꞌo̱ ndisa̱ ná.
MAR 1:8 Chi̱ yuꞌu̱ dákodo̱ ndúta̱ ñaá xíꞌín ta̱kui̱í, tído no̱ón kúú na̱ dákodo̱ ndúta̱ ñaá xíꞌín na̱ kúú Espíritu ii̱ Ndios ―kaá na̱.
MAR 1:9 Ta tein kuu̱ dáá ñóó ni̱ keta Jesús ñoo naní Nazaret, ña̱ nákaa̱ kuendá Galilea, kuaꞌa̱n na̱ noo̱ nákaa̱ yu̱ta Jordán. Ta ñoó ni̱ da̱kódo̱ ndúta̱ ñaá Juan.
MAR 1:10 Tá ni̱ ke̱ta Jesús ini ta̱kui̱í, kúú ni̱ xini na̱ ni̱ nono̱ induú. Ta kúú ni̱ na̱xino̱ na̱ kúú Espíritu Ndios sata̱ ná, ta káa na̱ táto̱ꞌon káa iin paloma.
MAR 1:11 Ta nda̱ induú tái̱ ni̱ kaꞌa̱n Ndios xíꞌín Jesús: ―Yoꞌó kúú de̱ꞌe mani̱ yuꞌu̱. Ta nátaꞌan nda̱ꞌo inii̱ xiníi̱ yo̱ꞌó ―kaá na̱.
MAR 1:12 Tá ni̱ ndiꞌi ñoó, dá ndáka Espíritu Ndios Jesús kuaꞌa̱n na̱ noo̱ kúú yukú ichí.
MAR 1:13 Ta uu̱ diko kuu̱ ni̱ sa̱ káa̱ na̱ ñoó. Ta ni̱ sa̱ káa̱ na̱ tein kirí víchi̱ dee̱n. Dá ni̱ xirndodó ñaá ña̱ uꞌu̱. Ta ni̱ ka̱sáa̱ dao ángel ni̱ kii noo̱ Ndios, ni̱ chi̱ndeé ná Jesús.
MAR 1:14 Tá ni̱ tiin ra Juan ni̱ sadi ra̱ veꞌe ka̱a, dá ni̱ kee Jesús kuaꞌa̱n na̱ chí kuendá Galilea kasto̱ꞌon na saꞌa̱ to̱ꞌon va̱ꞌa, ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱ ndi kee ña̱yuu, dá ndu̱ꞌu na ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios,
MAR 1:15 ta kaá na̱: ―Sa̱ ni̱ kasa̱ndaá vá hora, sa̱ ni̱ ku̱yati va ña̱ ndu̱ꞌu ña̱yuu ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios. ¡Nandikó iní ndo̱ sa̱ꞌá kua̱chi kée ndó, ta kandísa ndó xíꞌín ndinoꞌo ini ndo̱ to̱ꞌon va̱ꞌa Ndios! ―kaá na̱.
MAR 1:16 Ta noo̱ xíka Jesús kuaꞌa̱n na̱ yúꞌu̱ ta̱ñoꞌo̱ naní Galilea, ñoó ni̱ xini na̱ iin ta̱a naní Simón xíꞌín ñani ra̱ Andrés. Ta ñóꞌo ra chíkaa̱ ra̱ ñóno̱ rá ini ta̱kui̱í, chi̱ kúú rá ta̱a tíin ti̱yaká.
MAR 1:17 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Ná kíi̱ ndo̱ ná koꞌo̱ kanoo ndó xíꞌín yuꞌu̱, dá ná dánaꞌi̱ noo̱ ndo̱ taó ndó ña̱yuu tein kua̱chi na táto̱ꞌon kée ndó taó ndó ti̱yaká ini ta̱kui̱í.
MAR 1:18 Ta kúú vitíꞌón vá ni̱ da̱nkoo ra ñóno̱ rá. Ta kúú ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱ kanoo ra xíꞌín Jesús.
MAR 1:19 Ta noo̱ xíka Jesús kuaꞌa̱n na̱ cháá ka̱ chí noo̱ ñoó, kúú ni̱ xini na̱ nákaa̱ iin ta̱a naní Jacobo xíꞌín ñani ra̱ Juan, ta kúú rá de̱ꞌe ta̱ naní Zebedeo. Ta ñóꞌo ra ini barco nákoto ra̱ ñóno̱ rá.
MAR 1:20 Dá ni̱ kana ñaá ná. Dá ni̱ da̱nkoo ra tatá ra̱ Zebedeo ini barco xíꞌín ndidaá ka̱ ni ta̱a kéchóon noo̱ tatá ra̱. Dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱ kanoo ra xíꞌín ná.
MAR 1:21 Dá ni̱ na̱sáa̱ Jesús ñoo Capernaum xíꞌín ta̱a ñoó. Dá tá ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ na̱ Israel, dá ni̱ ku̱ꞌu Jesús ini veꞌe noo̱ nátaka na̱ ñoo ñoó. Dá ni̱ ka̱sáꞌá ná dánaꞌa̱ na̱.
MAR 1:22 Kúú ni̱ naá vá iní ña̱yuu ñoó sa̱ꞌá ña̱ dánaꞌa̱ Jesús, chi̱ ko̱ kée na táto̱ꞌon kée ta̱a dánaꞌa̱ ley Moisés, dá chi̱ dánaꞌa̱ na̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée iin na̱ néꞌe choon.
MAR 1:23 Ta ini veꞌe ñoó nákaa̱ iin ta̱a nákaa̱ iin espíritu kini. Ta kúú ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ ka̱yuꞌú espíritu kini ñoó, ta kaáa̱n:
MAR 1:24 ―¿Ndi ki̱án ndóꞌo ní xíꞌín nduꞌu̱, Jesús, na̱ ñoo Nazaret? ¿Á ve̱i ní dánaá ní nduꞌu̱? Sa̱ náꞌá vá yuꞌu̱ ndá yoo kúú mií ní, chi̱ mií ní kúú na̱ ii̱ ni̱ kii noo̱ Ndios.
MAR 1:25 Dá ni̱ da̱náni ñaá Jesús, ta kaá na̱ xíꞌán: ―¡Kadi yúꞌo̱n! ¡Kuaꞌán keta kíi̱ ini ta̱a xaa̱n!
MAR 1:26 Ta kúú vitíꞌón ni̱ saꞌání yi̱ꞌí espíritu kini ta̱a ñoó. Ta kúú ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ ka̱yuꞌán, dá ni̱ ketaan kuaꞌa̱n.
MAR 1:27 Ta kúú ni̱ naá vá iní ndidaá kúú ña̱yuu ñoó, dá ni̱ ka̱sáꞌá ná ndátóꞌón táꞌan ná: ―¿Ndi kuaꞌa̱n vía̱n yóꞌo? Na̱ ndeé ka̱ vía̱n káꞌano ta̱ndeé iní sa̱á dánaꞌa̱ ta̱a káa, chi̱ xíꞌín choon kómí rá saꞌándá ra̱ choon noo̱ espíritu kini, ta kúú seídóꞌo ñaa̱n ―kaá na̱.
MAR 1:28 Ta kúú kaon nda̱ꞌo ni̱ ka̱ndaa̱ ini ndidaá ña̱yuu ndéi ñoo kuálí ñóꞌo chí kuendá Galilea saꞌa̱ ña̱ ndato ni̱ kee Jesús.
MAR 1:29 Tá ni̱ keta Jesús veꞌe ñoó, dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱ veꞌe Simón xíꞌín Andrés, ta ndáka taꞌani na Jacobo xíꞌín Juan kuaꞌa̱n na̱.
MAR 1:30 Ta kánduꞌu̱ xi̱do Simón noo̱ xíto, ta kaꞌí nda̱ꞌo ndóꞌán kée kueꞌe̱ dáa̱. Dá ni̱ ka̱sto̱ꞌon ña̱yuu xíꞌín Jesús ña̱ kúꞌa̱n.
MAR 1:31 Dá ni̱ na̱tuu yati na noo̱ kánduꞌa̱n. Kúú ni̱ tiin na ndáꞌa̱n. Kúú ni̱ nda̱neꞌe ñaá ná. Ta kúú vitíꞌón vá ni̱ ya̱ꞌa kueꞌe̱ dáa̱ ñoó. Ta kúú ni̱ ka̱sáꞌá váán kénduua̱n ña̱ kasáꞌan na.
MAR 1:32 Sa̱ ni̱ keta va ndi̱ndii, ta sa̱ kuaꞌa̱n kuaá vá kuu̱ dáá ñóó, dá ndáka ña̱yuu ndidaá na̱ kúꞌu̱ xíꞌín na̱ ñóꞌo espíritu kini ni̱ ka̱sáa̱ na̱ noo̱ Jesús.
MAR 1:33 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ chití yéꞌé veꞌe ñoó ni̱ na̱taka ndidaá na̱ ñoo ñoó.
MAR 1:34 Ta kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ndóꞌo iin rá iin kueꞌe̱ ni̱ ndu̱va̱ꞌa na, ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo espíritu kini ni̱ taó ná. Ta ko̱ sónó vá ná ña̱ kaꞌa̱n espíritu kini ñoó, chi̱ náꞌá vá ñá ndá yoo kúú ná.
MAR 1:35 Ta naꞌa nda̱ꞌo ni̱ nda̱ko̱o Jesús, chi̱ íin naá i̱í vá. Dá ni̱ keta na ñoo ñoó kuaꞌa̱n na̱ iin xíán no̱ó ko̱ íin ndéi. Ta ñoó ni̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín tatá Ndios.
MAR 1:36 Dá ni̱ kee Simón xíꞌín dao ka̱ ta̱ néꞌe táꞌan xíꞌín rá kuaꞌa̱n ra̱ nandukú ñaá rá.
MAR 1:37 Dá tá ni̱ na̱níꞌi̱ ñaá rá, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Ndidaá ña̱yuu nándukú ná mií ní.
MAR 1:38 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Ná koꞌo̱ dao ka̱ xíán noo̱ yati yóꞌo, dá ná dánaꞌa̱ taꞌani yuꞌu̱ no̱ó ña̱yuu ndéi ñoó, chi̱ sa̱ꞌá choon yóꞌo ve̱i yuꞌu̱ ―kaá na̱.
MAR 1:39 Ta ni̱ xi̱onoo na iin níí kúú kuendá Galilea ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ ini ndidaá veꞌe noo̱ nátaka na̱ Israel, ta ni̱ taó ná espíritu kini ñóꞌo ini ña̱yuu.
MAR 1:40 Kúú ni̱ ka̱sáa̱ iin ta̱a ndóꞌo kueꞌe̱ téíꞌi̱ ñíi̱ noo̱ Jesús. Kúú ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tí rá noo̱ ná, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Tá kóni̱ ní, kuu va nduvii ní ñíi̱í ―kaá ra̱.
MAR 1:41 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kuꞌu̱ ini Jesús saꞌa̱ rá, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ chi̱nóo na ndáꞌa̱ ná sata̱ rá, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Jaa̱n, kóni̱i̱. Ná nduvií ñíi̱o̱n.
MAR 1:42 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n na̱, kúú vitíꞌón diꞌa ni̱ nda̱ñóꞌó niꞌini kueꞌe̱ téíꞌi̱ ndóꞌo ra. Ta kúú ni̱ ka̱ndo̱o vii vá ñíi̱ rá.
MAR 1:43 Dá tá ko̱ ñáꞌa̱ tandaꞌá ñaá ná koꞌo̱n ra̱, dá ni̱ saꞌanda na̱ choon noo̱ rá,
MAR 1:44 ta kaá na̱ xíꞌín rá: ―Kuaꞌán, tído o̱ sa̱ nákanón xíꞌín ni iin tóꞌón ña̱yuu ña̱ ni̱ keei xíꞌón. Diꞌa kuaꞌán naꞌa̱ miíón no̱ó ta̱ duti̱. Ta kuaꞌán doko̱ ña̱ꞌa noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o viio̱n noo̱ ná, táto̱ꞌon ki̱ꞌo saꞌándá ley Moisés choon, dá ná kandaa̱ ini ra̱ ña̱ sa̱ ni̱ ndu̱viio̱n ―ka̱á na̱.
MAR 1:45 Tído ko̱ ní kée taꞌon ta̱a ñoó táto̱ꞌon ni̱ taꞌa̱nda̱ choon noo̱ rá. Diꞌa ni̱ ka̱sáꞌá nákani va ra ña̱ ni̱ kee Jesús xíꞌín rá kuaꞌa̱n ra̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ku̱ú ka̱ ku̱ꞌu túu Jesús ni iin ka̱ ñoo. Nda̱dá yuꞌú ñoo no̱ó ko̱ó ka̱ ña̱yuu ndéi va sa̱ káa̱ na̱. Ta va̱ꞌará ndeí kúú míí vá ndéi ña̱yuu, tído ve̱i na noo̱ nákaa̱ Jesús.
MAR 2:1 Tá ni̱ ya̱ꞌa dao kuu̱, dá ni̱ na̱ndió ko̱o tuku Jesús ñoo Capernaum. Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ña̱yuu ña̱ ni̱ ndi̱sáa̱ Jesús veꞌe na,
MAR 2:2 kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo na ni̱ na̱taka ñoó. Ta ko̱ ní kéta ka̱ veꞌe ñoó kañoꞌo na. Ta kúú nda̱ sata̱ véꞌe ndíta ña̱yuu seídóꞌo na to̱ꞌon dánaꞌa̱ Jesús.
MAR 2:3 Dá ni̱ ka̱sáa̱ dao ka̱ ña̱yuu xíꞌín iin ta̱a ni̱ na̱tií saꞌa̱, ta yíꞌi ñaá komi̱ ta̱a ni̱ ka̱sáa̱ ra̱.
MAR 2:4 Tído ko̱ ní kúu taꞌon ku̱ꞌu ra xíꞌín ta̱ kúꞌu̱ ñoó ini veꞌe noo̱ nákaa̱ Jesús, chi̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ñóꞌo. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ da̱káa ñaá rá dini̱ véꞌe. Dá ni̱ sonó rá iin yái̱. Dá ni̱ kuu ni̱ da̱nóo ra xi̱to kánóo ta̱ kúꞌu̱ ñoó ini veꞌe noo̱ ió Jesús.
MAR 2:5 Tá ni̱ xini Jesús ña̱ kándéé ini ñaá rá, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ta̱ ko̱ ku̱ú kaka ñoó: ―De̱ꞌe lóꞌo̱, sa̱ ni̱ ndoo va kua̱chón ―ka̱á na̱.
MAR 2:6 Ta kúú ñoó ndéi dao ta̱a dánaꞌa̱ ley Moisés seídóꞌo ra. Dá ni̱ ka̱sáꞌá nákani kuáchi̱ ini ra̱:
MAR 2:7 “Ta, ¿ndiva̱ꞌa káꞌa̱n ta̱a káa dión? Ta̱a káa kúú ra̱ yáꞌa káꞌa̱n ndava̱ꞌa xíꞌín Ndios. Chi̱ ni iin tóꞌón taꞌon ta̱a o̱ kúu dándóo kua̱chi ña̱yuu. Iin tóꞌón dini̱ mií vá Ndios kúú na̱ kuu kee dión.”
MAR 2:8 Tído vitíꞌón diꞌa va ni̱ ka̱ndaa̱ ini Jesús ña̱ ki̱ꞌo dión nákani ini ra̱. Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá ná: ―¿Ndiva̱ꞌa nákani ini ndo̱ dión?
MAR 2:9 ¿Ndí ki̱án ko̱ úꞌu̱ cháá ka̱ kaꞌi̱n xíꞌín ta̱a ko̱ ku̱ú kaka yóꞌo, káꞌán ndó? “Sa̱ ni̱ ndoo va kua̱chón”, o kaꞌi̱n xíꞌín rá, “Ndakuii̱n ndichi, ta nakiꞌin xi̱to̱n kaneꞌe kuaꞌa̱n nóꞌo̱n.”
MAR 2:10 Tído viti dá ná koꞌi̱n dánaꞌi̱ noo̱ ndo̱ ña̱ kómí ndisa na̱ ni̱ nduu ta̱a ña̱yuu yóꞌo choon ña̱ dándóo na kua̱chi kómí ña̱yuu ndéi ñayuú yóꞌo. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ta̱ ni̱ na̱tií saꞌa̱ ñoó:
MAR 2:11 ―Ta káꞌi̱n xíꞌín yo̱ꞌó viti. Ndakuii̱n ndichi, ta nakiꞌin xi̱to̱n, ta kuaꞌán nóꞌo̱n veꞌón.
MAR 2:12 Ta kúú ni̱ na̱kuíi̱n ndichi ra̱. Dá ni̱ na̱kiꞌin ra xi̱to no̱ó ni̱ sa̱ nóo ra néꞌe ra ni̱ kiꞌin ra kuaꞌa̱n ra̱ no̱ó ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó. Ta kúú ndidaá vá ná ni̱ naá iní. Ta kúú ni̱ ka̱sáꞌá ná kékáꞌano na Ndios, ta kaá na̱ diꞌa: ―Ni iin kuu̱ ko̱ xi̱nío̱ iin ña̱ꞌa ndato táto̱ꞌon ni̱ xinio̱ kuu̱ víti ―kaá na̱.
MAR 2:13 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kuu dión, dá ni̱ na̱ndió ko̱o tuku Jesús kuaꞌa̱n na̱ yuꞌú ta̱ñoꞌo̱. Ta kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ni̱ na̱tuu yati ñaá. Dá ni̱ ka̱sáꞌá ná dánaꞌa̱ na̱ noo̱ ná sá xíka na kuaꞌa̱n na̱.
MAR 2:14 Ta noo̱ yáꞌa na kuaꞌa̱n na̱ ñoó, kúú ni̱ xini na̱ ió iin ta̱a naní Leví, de̱ꞌe ta̱ naní Alfeo, ta ió ra̱ kíꞌin ya̱ꞌi ra sa̱ꞌá ñóꞌo̱. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Nakíi̱, ná koꞌo̱ kanoón xíꞌín yuꞌu̱. Dá ni̱ na̱kuíi̱n ndichi ra̱. Dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱ kanoo ra xíꞌín ná.
MAR 2:15 Diꞌa ni̱ kuu tein noo̱ ió Jesús sásáꞌan na xíꞌín Leví ñoó ini veꞌe ra. Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo ta̱a kíꞌin ya̱ꞌi sa̱ꞌá ñóꞌo̱ xíꞌín dao ka̱ ña̱yuu kaá ra̱ kómí kua̱chi ni̱ sa̱ ndei xíꞌín Jesús. Ta ndéi taꞌani ta̱a xíonoo xíꞌín ná, chi̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ndíko̱ ñaá.
MAR 2:16 Tá ni̱ xini ta̱ fariseo xíꞌín dao ta̱a dánaꞌa̱ ley Moisés ña̱ sásáꞌan dáó Jesús xíꞌín ta̱ kíꞌin ya̱ꞌi sa̱ꞌá ñóꞌo̱, xíꞌín ña̱yuu, táꞌa̱n na̱ kaá ra̱ kúú na̱ kini ñoó, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ta̱ xíonoo xíꞌín Jesús: ―¿Ndi kuaꞌa̱n ña̱ yóꞌo? ¿Ndiva̱ꞌa sásáꞌan ri maestro ndo̱ꞌó xíꞌín ta̱ kíꞌin ya̱ꞌi sa̱ꞌá ñóꞌo̱, xíꞌín dao ka̱ ña̱yuu kómí kua̱chi yóꞌo? ―kaá ra̱.
MAR 2:17 Tá ni̱ seídóꞌo Jesús ña̱ ni̱ kaꞌa̱n ra̱ dión, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Na̱ ió va̱ꞌa ko̱ xínñóꞌó taꞌon na ta̱ ketátá ñaá. Sa̱va̱ꞌa na̱ kúꞌu̱ va kúú na̱ xínñóꞌó ñaá. Ta dión taꞌani yuꞌu̱, ko̱ véi taꞌon yuꞌu̱ ná kanai na̱ káꞌán ña̱ kúú ná ña̱yuu ndaa̱. Diꞌa ve̱i yuꞌu̱ kanai na̱ nákoni ña̱ kómí ná kua̱chi ―kaá na̱.
MAR 2:18 Iin kuu̱, dá ni̱ sa̱ ndei ta̱ sa̱ xi̱onoo xíꞌín Juan, na̱ sa̱ da̱kódo̱ ndúta̱ ña̱yuu, ni̱ sa̱ neꞌe ii̱ rá xíꞌín ta̱ fariseo. Dá ni̱ ka̱sáa̱ dao ña̱yuu noo̱ nákaa̱ Jesús. Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá ná: ―¿Ndiva̱ꞌa ko̱ néꞌe ii̱ ta̱ xíonoo xíꞌín mií ní táto̱ꞌon néꞌe ii̱ ta̱ fariseo xíꞌín ta̱ sa̱ xi̱onoo xíꞌín Juan?
MAR 2:19 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ná: ―¿Á káꞌán ndó ña̱ kánian kaneꞌe ii̱ ña̱yuu ni̱ na̱taka noo̱ ió vikó tándaꞌa̱ nani ió i̱í vá tono̱ xíꞌín ná? Ko̱ó, chi̱ xía̱n nani ió i̱í tono̱ xíꞌín ná, ta o̱ kúu taꞌon kaneꞌe ii̱ ná.
MAR 2:20 Tído kasandaá iin kuu̱, dá nakiꞌin ra tono̱ kandaka ra koꞌo̱n ra̱. Nda̱ daá ví, dá kía̱n kánian kaneꞌe ii̱ ña̱yuu ñoó.
MAR 2:21 ’Ta ko̱ íin taꞌon nákoto no̱ó ni̱ ndata̱ iin doꞌo̱no̱ yatá xíꞌín iin táꞌí dáꞌo̱n sa̱á. Dá chi̱ tá ná nakata na doꞌo̱no̱ ñoó, ta kúú natiꞌin va dáꞌo̱n sa̱á ñóó, ta kúú víꞌí ka̱ ví ndata̱ doꞌo̱no̱ yatá ñóó.
MAR 2:22 ’Ta ko̱ íin taꞌon taán vino sa̱á ini ñíi̱ yatá. Dá chi̱ tá ná kee na dión, dá kía̱n dákaꞌándí vino sa̱á ñíi̱ yatá ñoó, ta kúú ndiꞌi vino ñoó kuita̱, ta kúú tu̱ú oon va ñíi̱ ñoó. Sa̱ꞌá ño̱ó va̱ꞌa cháá ka̱ ná taán yó vino sa̱á ini ñíi̱ sa̱á ―kaá Jesús.
MAR 2:23 Ta tein iin kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ na̱ Israel, chíkaꞌanda Jesús kuaꞌa̱n na̱ no̱ñóꞌo̱ noo̱ káa tirió. Kúú ni̱ ka̱sáꞌá ta̱ xíonoo xíꞌín ná tóꞌon ra yoko tirió, ta seí ra̱ noni̱án kuaꞌa̱n ra̱.
MAR 2:24 Dá ni̱ kaa ta̱ fariseo xíꞌín Jesús: ―¿Ndiva̱ꞌa kée ta̱ xíonoo xíꞌín ní ña̱ ko̱ kánian kee ra tein kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ yo̱?
MAR 2:25 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―¿Á ko̱ óon taꞌon káꞌi ndoꞌó ña̱ ni̱ kee David tá sa̱ naꞌá tá ndaꞌí ni̱ kuiko na xíꞌín ta̱ sa̱ xi̱onoo xíꞌín ná?
MAR 2:26 Chi̱ kaáa̱n ña̱ ni̱ ku̱ꞌu na veꞌe Ndios. Ta daá ñóó kúú ta̱a naní Abiatar duti̱ kúú no̱ó. Ta ni̱ seí David pan, ña̱ dóko̱ ta̱ duti̱ noo̱ Ndios, ña̱ ko̱ kánian keí ña̱yuu óon, chi̱ sa̱va̱ꞌa ta̱ duti̱ kuu keí ñá. Ta nda̱ ta̱ xíonoo xíꞌín David ñoó ni̱ xi̱ꞌo na ni̱ seí.
MAR 2:27 Dá ni̱ kaa taꞌani Jesús xíꞌín rá: ―Kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ yo̱ ni̱ ka̱va̱ꞌan Ndios ña̱ kakuuan iin ña̱ va̱ꞌa no̱ó ña̱yuu. Tído ko̱ ní káva̱ꞌa taꞌon Ndios ña̱yuu kekáꞌano na kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ yo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ndoꞌó.
MAR 2:28 Ta viti kanaꞌá ndó ña̱ ió choon noo̱ ndáꞌa̱ na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo ña̱ dándáki na tein kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ yo̱ ―kaá Jesús káꞌa̱n na̱ saꞌa̱ mií ná.
MAR 3:1 Dá ni̱ ku̱ꞌu tuku Jesús ini veꞌe noo̱ nátaka na̱ Israel. Ta ñoó nákaa̱ iin ta̱a ni̱ na̱tií ndáꞌa̱.
MAR 3:2 Ta ndíta ta̱ fariseo nání rá Jesús, ná kande̱ꞌá á nduva̱ꞌa ñaá ná kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ ná. Dión, dá niꞌi̱ rá ndí koo dátai̱ kua̱chi ra Jesús no̱ó ta̱ néꞌe choon.
MAR 3:3 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ta̱a ni̱ na̱tií ndáꞌa̱ ñoó: ―Nakuii̱n ndichi, ta ka̱kuíi̱n me̱ꞌí yóꞌo.
MAR 3:4 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín dao ka̱ ta̱a ñoó: ―¿Ndá ki̱án kuu kee yó kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ yo̱? ¿Á kee yó ña̱ va̱ꞌa o á kee yó ña̱ kini? ¿Á dáka̱kió iin ña̱yuu o kaꞌání yó ná? Kaꞌa̱n ndo̱ ná nde̱ꞌá ―kaá na̱. Tído ni iin tóꞌón rá ko̱ ní káꞌa̱n.
MAR 3:5 Dá ni̱ kao̱ noo Jesús ni̱ sa̱ nde̱ꞌé dee̱n ná ta̱a ndíta ñoó. Dá ni̱ kixia̱n ni̱ ku̱ndaꞌí ini na̱ saꞌa̱ rá, chi̱ káxí nda̱ꞌo nío̱ rá. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ta̱ kúꞌu̱ ndáꞌa̱ ñoó: ―Ná dákaa̱ ndáꞌo̱n xaa̱n. Tá ni̱ na̱da̱káa̱ ra̱ ndáꞌa̱ rá, kúú ni̱ ndu̱va̱ꞌa vaan.
MAR 3:6 Dá ni̱ ka̱nkuei ta̱ fariseo ñoó kuaꞌa̱n ra̱. Ta ni̱ ka̱sáꞌá ndátóꞌón kueꞌé ra̱ xíꞌín ra̱ kuendá rey Herodes ñoó ndi kee ra, dá kaꞌání rá Jesús.
MAR 3:7 Dá ni̱ kee tuku Jesús kuaꞌa̱n na̱ xíꞌín ta̱ xíonoo xíꞌín ná yuꞌú ta̱ñoꞌo̱. Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ndéi kuendá Galilea xíꞌín na̱ ndéi ñoo kuálí ñóꞌo chí kuendá Judea tákuei sata̱ ná kuaꞌa̱n na̱,
MAR 3:8 xíꞌín na̱ ndéi ñoo káꞌano Jerusalén, xíꞌín na̱ ndéi kuendá Idumea, xíꞌín na̱ ndéi iin ka̱ xoo yu̱ta Jordán, xíꞌín na̱ ndéi ñoo Tiro xíꞌín na̱ ndéi ñoo Sidón, chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ niꞌi̱ tóꞌon na sa̱ꞌá ña̱ꞌa ndato kée Jesús, sa̱ꞌá ño̱ó kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu tákuei ñaá kuaꞌa̱n na̱.
MAR 3:9 Ta kúú ni̱ kaꞌa̱n Jesús xíꞌín ta̱ xíonoo xíꞌín ná ña̱ ná kenduu ra̱ iin barco kakaa̱ na̱, dá ná o̱ dándútí ñaá ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó.
MAR 3:10 Chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ndu̱va̱ꞌa na kua̱ꞌá ña̱yuu, sa̱ꞌá ño̱ó ndidaá kúú na̱ kúꞌu̱ kátai̱ táꞌan ve̱i sata̱ ná, dá kako̱ꞌon na dáꞌo̱n Jesús, dá ná nduva̱ꞌa na.
MAR 3:11 Ta tá ni̱ xini ñaá ña̱yuu ñóꞌo espíritu kini, ta kúú sa̱ kui̱ta xi̱tí ná noo̱ Jesús. Dá ni̱ ka̱sáꞌá káyuꞌú espíritu kini ñoó, ta kaáa̱n: ―Mií ní kúú de̱ꞌe Ndios.
MAR 3:12 Tído ni̱ saꞌanda Jesús choon noo̱án ña̱ ná dáꞌa ni kaꞌa̱n ndá yoo kúú ná no̱ó ña̱yuu ñoó.
MAR 3:13 Ndiꞌi, dá ni̱ kaa Jesús dini̱ iin yúku̱ íin ñoó. Dá ni̱ kana na ndidaá kúú ta̱a ni̱ na̱taꞌan ini na̱, ta ni̱ na̱tuu yati ra noo̱ ió na̱.
MAR 3:14 Dá tein ro̱ón ni̱ ka̱xi na uxi̱ uu̱ ta̱a kanoo xíꞌín ná. Ta ta̱a yóꞌo kakuu ra̱ tandaꞌá Jesús koꞌo̱n dánaꞌa̱ to̱ꞌon va̱ꞌa no̱ó ña̱yuu,
MAR 3:15 ta koo taꞌani choon noo̱ ndáꞌa̱ rá ña̱ nduva̱ꞌa ra na̱ kúꞌu̱, ta taó rá espíritu kini ñóꞌo ini ña̱yuu.
MAR 3:16 Iin ta̱a yóꞌo naní Simón. Ta ni̱ chi̱naní ñaá ná Pedro.
MAR 3:17 Ta iin ka̱ ra̱ kúú de̱ꞌe Zebedeo naní Jacobo xíꞌín ñani ra̱, ra̱ naní Juan. Ta ni̱ chi̱naní ñaá ná Boanerges. To̱ꞌon yóꞌo kóni̱ kaa de̱ꞌe ña̱ kaꞌándí, chi̱ ni̱ꞌi dini̱ rá.
MAR 3:18 Ta iin ka̱ ra̱ naní Andrés, xíꞌín ra̱ naní Felipe, xíꞌín ra̱ naní Bartolomé, xíꞌín ra̱ naní Mateo, xíꞌín ra̱ naní Tomás, xíꞌín ra̱ naní Jacobo, ta̱ kúú de̱ꞌe Alfeo, xíꞌín ra̱ naní Tadeo, xíꞌín ra̱ naní Simón, táꞌa̱n ra̱ ni̱ sa̱ kuu kuendá ta̱ cananista,
MAR 3:19 xíꞌín ra̱ naní Judas Iscariote, táꞌa̱n ra̱ ni̱ kasa̱ndaá ni̱ na̱ki̱ꞌo Jesús noo̱ ndáꞌa̱ ra̱ xiní uꞌu̱ ñaá. Tá ni̱ ndiꞌi ñoó, dá ni̱ ndu̱ꞌu na ini iin veꞌe.
MAR 3:20 Ta tuku va kua̱ꞌá ña̱yuu ni̱ ndi̱tútí ñoó. Ta ni ko̱ nóno̱ vá Jesús kasáꞌan na xíꞌín ta̱a xíonoo xíꞌín ná.
MAR 3:21 Tá ni̱ niꞌi̱ tóꞌon na̱ veꞌe Jesús ña̱ ndóꞌo na, dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱ nakua̱ka ñaá ná kandaka na noꞌo̱ na̱, dá chi̱ ni̱ na̱dana va na, káꞌán ná.
MAR 3:22 Dá ni̱ kaa dao ta̱a dánaꞌa̱ ley Moisés, táꞌa̱n ra̱ ni̱ kii ñoo Jerusalén, ña̱ Beelzebú, táꞌa̱n ña̱ kúú satoꞌo espíritu kini, ño̱ó vá kía̱n nákaa̱ ini Jesús, ta ño̱ó kía̱n xíꞌo choon noo̱ ná, sa̱ꞌá ño̱ó kándéé ná taó na̱ espíritu kini ñóꞌo ini ña̱yuu, kaá ra̱.
MAR 3:23 Dá ni̱ kana Jesús ta̱a ni̱ kaꞌa̱n dión ñoó, dá ni̱ ka̱sáꞌá ná dákíꞌin táꞌan na dao ña̱ꞌa xíꞌín ña̱ dánaꞌa̱ na̱, ta kaá na̱ xíꞌín rá: ―¿Ndi kee ví satoꞌo espíritu kini taó ñá miíán ini ña̱yuu, káꞌán ndó?
MAR 3:24 Kanaꞌá ndó ña̱ tá naá táꞌan iin rey xíꞌín ña̱yuu dándáki ra, dá kía̱n naá vá choon néꞌe ra.
MAR 3:25 Ta tá táꞌa̱nda̱ táꞌan ña̱yuu ndéi ini iin veꞌe, dá kía̱n naá vá noo̱ ndéi na.
MAR 3:26 Ta ki̱ꞌo dión taꞌani ndoꞌo ña̱ uꞌu̱ kúú no̱ó tá ná kasáꞌá na̱á táꞌan xíꞌín ña̱ kéchoon noo̱án. Chi̱ kasáꞌá taꞌa̱nda̱ táꞌan miíán, dá kía̱n o̱ káka ka̱ choon néꞌan, chi̱ sa̱ ni̱ kasa̱ndaá hora ña̱ kía̱n ndiꞌi noo̱án.
MAR 3:27 ’Ta ni iin tóꞌón ta̱a o̱ kúu ku̱ꞌu veꞌe iin ta̱a ndakí, ta taó rá ña̱ꞌa ñóꞌo veꞌe ra, tá dinñóꞌó ka̱ ná o̱ kátó ñaá rá. Miía̱n ndúsa̱ kee ra dión xíꞌín rá, dá kuu taó rá ña̱ꞌa ñóꞌo veꞌe ra.
MAR 3:28 Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ kuu va kuꞌu̱ káꞌano ini Ndios sa̱ꞌá ndi ndáa mií vá kua̱chi kée ña̱yuu, ta saꞌa̱ ndidaá kúú to̱ꞌon kini káꞌa̱n ndava̱ꞌa na̱ saꞌa̱ Ndios.
MAR 3:29 Tído ndi ndáa na̱ ya̱ꞌa káꞌa̱n ndava̱ꞌa na saꞌa̱ na̱ kúú Espíritu ii̱ Ndios, no̱ón kúú na̱ ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ kúu kuꞌu̱ káꞌano ini Ndios saꞌa̱ ná. No̱ón kúú na̱ iin íchi̱ o̱ ndóo kua̱chi noo̱ Ndios ―kaá Jesús.
MAR 3:30 Dión ni̱ kaa na̱, dá chi̱ ni̱ kaa ta̱a ñoó ña̱ nákaa̱ espíritu kini ini na̱.
MAR 3:31 Dá ni̱ ka̱sáa̱ naná Jesús xíꞌín ñani na̱. Ta ni̱ sa̱ kui̱ta na sata̱ véꞌe. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ña̱yuu ndéi ñoó ña̱ ná kaꞌa̱n na̱ xíꞌín Jesús keta na sata̱ véꞌe.
MAR 3:32 Dá ni̱ kaa ña̱yuu ndéi díi̱n Jesús ñoó xíꞌín ná: ―Naná ní xíꞌín ñani ní ndíta na sata̱ véꞌe nándukú ná mií ní.
MAR 3:33 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ná: ―Ná kasto̱ꞌon ndaa̱i̱ xíꞌín ndó ndá yoo kúú nanái̱, ta ndá yoo kúú ñanii̱ xíꞌín ki̱ꞌoi ―kaá na̱.
MAR 3:34 Ta kúú ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ná no̱ó ña̱yuu ndéi noo̱ ná ñóó. Dá ni̱ kaa na̱: ―Na̱ yóꞌo kúú nanái̱, kúú ñanii̱, kúú ki̱ꞌoi.
MAR 3:35 Chi̱ ndidaá na̱ kée ña̱ kóni̱ Ndios, no̱ón kúú ñanii̱, kúú ki̱ꞌoi, kúú nanái̱ ―kaá na̱.
MAR 4:1 Ni̱ ka̱sáa̱ tuku Jesús yuꞌú ta̱ñoꞌo̱, dá ni̱ ka̱sáꞌá ná dánaꞌa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu. Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ na̱taka kua̱ꞌá nda̱ꞌo na, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kaa Jesús ini barco, kirá kánóo no̱ó ta̱ñoꞌo̱. Dá ni̱ sa̱ ko̱o na ió na̱ ini ra̱. Ta ndéi ña̱yuu ñoó yuꞌú ta̱ñoꞌo̱ seídóꞌo na.
MAR 4:2 Dá ni̱ ka̱sáꞌá Jesús dákíꞌin táꞌan na dao ña̱ꞌa xíꞌín to̱ꞌon dánaꞌa̱ na̱, ta kaá na̱:
MAR 4:3 ―Kueídóꞌo va̱ꞌa ndó ña̱ koꞌi̱n kaꞌi̱n xíꞌín ndó. Iin ta̱a xíti ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱ kuti ra tata no̱ñóꞌo̱ rá.
MAR 4:4 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ koon niꞌini ra tata ñoó, sa̱ꞌá ño̱ó dao ña ni̱ kue̱i yuꞌú íchi̱. Ta kúú ni̱ ka̱sáa̱ laa, ta kúú ni̱ seí vá ría̱n.
MAR 4:5 Ta dao ka̱ tata ñoó ni̱ kue̱i tein yuu̱ noo̱ ndéi cháá ñóꞌo̱. Sa̱ꞌá ño̱ó kúú yachi̱ va ni̱ xita̱a̱n, chi̱ ko̱ ní kuéi taꞌon ña noo̱ kúú ñoꞌó ndéé.
MAR 4:6 Tído, tá ni̱ xi̱nko̱o ndi̱ndii, ta kúú ni̱ dii vaan. Ta sa̱ꞌá ña̱ ko̱ó yo̱ꞌan, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ichi̱ vaan.
MAR 4:7 ’Ta kúú dao ka̱ tata ñoó ni̱ kue̱i tein ta̱ꞌíón. Ta ni̱ saꞌano dáó ñá xíꞌín ta̱ꞌíón ñoó, sa̱ꞌá ñoó ni̱ ku̱yatá váán ni̱ kee rá. Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní xi̱ꞌo taꞌan vaan noni̱án.
MAR 4:8 ’Ta kúú dao ka̱ tata ni̱ kue̱i noo̱ kúú ñoꞌó va̱ꞌa. Kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo noni̱ ni̱ xi̱ꞌoan, chi̱ ni̱ xita̱a̱n, ta ni̱ saꞌano va̱ꞌan. Ta kúú ió dao tata ñoó ni̱ xi̱ꞌo oko̱ uxi̱ noni̱. Ta dao ka̱a̱n ni̱ xi̱ꞌo oni̱ diko noni̱. Ta dao ka̱a̱n ni̱ xi̱ꞌo iin ciento noni̱ ―kaá Jesús.
MAR 4:9 Dá ni̱ kaa taꞌani na: ―¡Ndi ndáa ndoꞌó ió do̱ꞌo, ta kúú kueídóꞌo va̱ꞌa ndó! ―kaá na̱.
MAR 4:10 Dá tá ni̱ ka̱ndo̱o iin tóꞌón Jesús íin ná, dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá ta̱ xíonoo xíꞌín ná xíꞌín dao ka̱ ña̱yuu ndíta yati ñoó ndi dándáki to̱ꞌon ni̱ na̱kani na xíꞌín ná ñóó.
MAR 4:11 Dá ni̱ kaa Jesús: ―Noo̱ ndo̱ꞌó vá ni̱ xi̱ꞌo Ndios ña̱ kandaa̱ ini ndo̱ ña̱ náꞌá mií ná sa̱ꞌá ndi kée na dándáki na. Tído no̱ó na̱ ko̱ ñáꞌa̱ ndu̱ꞌu ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios, dákíꞌin táꞌan yuꞌu̱ dao ña̱ꞌa xíꞌín to̱ꞌon dánaꞌi̱, dá ná xi̱nko̱o noo̱ káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios, chi̱ diꞌa kaáa̱n:
MAR 4:12 “Ta va̱ꞌará ndidaá ka̱ vía̱n ndéꞌé ná, tído o̱ kándaa̱ taꞌon ini na̱ ndi kóni̱ kaaa̱n. Ta va̱ꞌará ndidaá ka̱ vía̱n ná kueídóꞌo na, tído o̱ kátóni̱ taꞌon ini na̱, dá ná dáꞌa ni nandió kuéi na noo̱ Ndios, dá kía̱n ná o̱ kíꞌo káꞌano ini na̱ saꞌa̱ kua̱chi na.”
MAR 4:13 Dá ni̱ kaa taꞌani Jesús xíꞌín rá: ―¿Á ko̱ ní kándaa̱ taꞌon ini ndo̱ ndi dándáki ña̱ ni̱ na̱kanii xíꞌín ndó? ¿Ndi kee ndó, dá kandaa̱ ini ndo̱ saꞌa̱ cháá ka̱ ña̱ꞌa dákíꞌin táꞌin xíꞌín to̱ꞌon dánaꞌi̱ noo̱ ndo̱, tá dáá?
MAR 4:14 ’Ta̱a xíti tata ñoó kúú ta̱a xíonoo dánaꞌa̱ to̱ꞌon Ndios.
MAR 4:15 Ta yuꞌú íchi̱ noo̱ ni̱ kue̱i dao tata ñoó kúú ña̱yuu seídóꞌo to̱ꞌon Ndios. Tído tá ndíꞌi seídóꞌo naa̱n, ta kúú kásaa̱ ña̱ uꞌu̱, ta dítá váán to̱ꞌon ni̱ seídóꞌo na.
MAR 4:16 Ta tein yuu̱ noo̱ ni̱ kue̱i dao ka̱ tata ñoó kúú ña̱yuu seídóꞌo to̱ꞌon Ndios, ta mií hora seídóꞌo naa̱n, nátiin va̱ꞌa naa̱n xíꞌa̱n kádii̱ iní na̱.
MAR 4:17 Tído ko̱ ta̱ꞌón yo̱ꞌan ini nío̱ ná, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ndíta toon na xíꞌín to̱ꞌon Ndios. Chi̱ tá kásáꞌá ndoꞌo na ta̱ndóꞌó, o tá kéndava̱ꞌa ña̱yuu xíꞌín ná sa̱ꞌá ña̱ kándísa na to̱ꞌon ñoó, ta kúú dánkoo na ña̱.
MAR 4:18 Ta tein ta̱ꞌíón noo̱ ni̱ kue̱i dao ka̱ tata ñoó kúú ña̱yuu seídóꞌo to̱ꞌon Ndios,
MAR 4:19 tído kásáꞌá ná ndíꞌi cháá ka̱ ini na̱ sa̱ꞌá ña̱ ió ñayuú yóꞌo, ta kátoó na̱ koo kuíká ná. Ta ndíꞌi taꞌani ini na̱ sa̱ꞌá dao ka̱ ña̱ꞌa. Ta ndidaá ñóó kedaá xíꞌín ná, dá kásáꞌá ná kuꞌichi̱ ini na̱ xiní na̱ to̱ꞌon Ndios, ta kúú ná táto̱ꞌon iin tata ko̱ xíꞌo noni̱.
MAR 4:20 ’Tído no̱ñóꞌo̱ va̱ꞌa noo̱ ni̱ kue̱i dao ka̱ tata ñoó kúú ña̱yuu seídóꞌo to̱ꞌon Ndios xíꞌín ndinoꞌo ini na̱, ta kándísa naa̱n. Dao no̱ón kúú táto̱ꞌon tata, ña̱ ni̱ xi̱ꞌo oko̱ uxi̱ noni̱. Ta dao ka̱ na̱ kúú táto̱ꞌon tata, ña̱ ni̱ xi̱ꞌo oni̱ diko noni̱. Ta dao ka̱ na̱ kúú táto̱ꞌon tata, ña̱ ni̱ xi̱ꞌo iin ciento noni̱, chi̱ kée na ña̱ kóni̱ Ndios ―kaá na̱.
MAR 4:21 Dá ni̱ da̱kíꞌin táꞌan tuku Jesús iin ka̱ ña̱ꞌa xíꞌín to̱ꞌon ni̱ da̱náꞌa̱ na̱, ta kaá na̱: ―Tá néꞌe yó iin íti̱ tóo̱n, ¿á chikani ndei yó iin ki̱di noo̱án o chikani yóa̱n ti̱xi iin xi̱to? Ko̱ó, iin íti̱ tóo̱n kánian chinóo yó ra̱ iin noo̱ dikó, dá ná katoo̱n ra̱ iin níí kúú xíán.
MAR 4:22 Dá chi̱ ndidaá vá ña̱ dáꞌi noo̱ ndo̱ viti, kasandaá natu̱uan. Ta ndidaá vá ña̱ꞌa ñóꞌo de̱ꞌé viti, daí ña̱ natu̱uan.
MAR 4:23 Ta ndi ndáa ndoꞌó ió do̱ꞌo, ta kúú kueídóꞌo va̱ꞌa ndó ―ka̱á na̱.
MAR 4:24 Dá ni̱ kaa taꞌani Jesús: ―Kueídóꞌo va̱ꞌa ndó to̱ꞌon káꞌi̱n xíꞌín ndó viti, chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kaon ió nduu ndo̱ natiin ndóa̱n, ki̱ꞌo dión ki̱ꞌo Ndios ña̱ noo̱ ndo̱, ta ki̱ꞌo cháá ka̱ na̱án noo̱ ndo̱ o̱ du̱ú ña̱ ni̱ seídóꞌo ndó,
MAR 4:25 dá chi̱ na̱ ni̱ na̱tiin ndisa to̱ꞌon na, no̱ón kúú na̱ niꞌi̱ cháá ka̱ ña̱ kandaa̱ ini na̱. Tído na̱ ko̱ ní nátiin to̱ꞌon na, no̱ón kúú na̱ nandodó diꞌa va lúꞌu̱ ña̱ ni̱ seídóꞌo na.
MAR 4:26 Dá ni̱ kaa taꞌani Jesús: ―Táto̱ꞌon ki̱ꞌo dándáki Ndios ña̱yuu na̱ kíán táto̱ꞌon ndóꞌo iin tata ni̱ chiꞌi iin ta̱a no̱ñóꞌo̱ rá,
MAR 4:27 chi̱ sa̱kuaá kídi̱ ta̱a ñoó, ta naꞌa ndáko̱o ra. Ta nduú ñoó kaꞌándí noo̱ tata ñoó, ta sá sáꞌanoan kuaꞌa̱n. Tído ko̱ kándaa̱ taꞌon ini ra̱ ndi kuu sáꞌanoan.
MAR 4:28 Dá chi̱ mií vá ñóꞌo̱ ñoó dákuáꞌano ña. Dinñóꞌó xíta̱a̱n kíán yuku̱, dá xínko̱o yokoa̱n, dá chítí yokoa̱n xíꞌín noni̱.
MAR 4:29 Dá tá ni̱ chi̱chian, dá kuaꞌa̱n ra̱ kaꞌanda ra̱án, chi̱ ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ nataán váꞌa raa̱n ―kaá na̱.
MAR 4:30 Dá ni̱ kaa tuku Jesús: ―¿Ndí ki̱án dáó kúú xíꞌín to̱ꞌon kée Ndios dándáki na ña̱yuu na̱, káꞌán ndó? Ta, ¿ndá ki̱án dákíꞌin táꞌin xíꞌán, dá kandaa̱ ini ndo̱ sa̱ꞌán?
MAR 4:31 Kíán táto̱ꞌon iin tata naní mostaza, ña̱ kúú tata pálí cháá ka̱ noo̱ dao ka̱ tata chíꞌi yó no̱ñóꞌo̱ yo̱.
MAR 4:32 Tído tá ni̱ xita̱a̱n, ta kúú sáꞌano náꞌano cháá ka̱a̱n o̱ du̱ú dao ka̱ yuku̱. Ta náꞌano nda̱ꞌo ndáꞌán, sa̱ꞌá ño̱ó kúu káva̱ꞌa laa táka̱ ri̱ ti̱xi káti̱án ―kaá na̱.
MAR 4:33 Ta ki̱ꞌo dión ni̱ da̱kíꞌin táꞌan Jesús kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ꞌa xíꞌín to̱ꞌon ni̱ da̱náꞌa̱ na̱, ki̱ꞌo kándaa̱ ini ña̱yuu ñoó.
MAR 4:34 Ta ko̱ ní dánaꞌa̱ taꞌon na tá ko̱ ní sá dákíꞌin táꞌan na dao ña̱ꞌa xíꞌín to̱ꞌon dánaꞌa̱ na̱. Tído tá ni̱ kana xoo mií ná kuaꞌa̱n na̱, dá ni̱ na̱kani na xíꞌín ta̱ xíonoo xíꞌín ná ndi dándáki ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ na̱.
MAR 4:35 Tá ni̱ kuaá kuu̱ dáá ñóó, dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ta̱ xíonoo xíꞌín ná: ―Ná koꞌo̱ chikaꞌanda yo̱ iin ka̱ xoo yuꞌú ta̱ñoꞌo̱.
MAR 4:36 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n ta̱a xíonoo xíꞌín ná ndisáꞌán xíꞌín ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó, dá ni̱ kaa ra ini barco noo̱ nákaa̱ na̱. Ta ni̱ sa̱rkuei dao ka̱ barco noo̱ ñóꞌo cháá ka̱ ña̱yuu kuaꞌa̱n na̱ noo̱ kuaꞌa̱n Jesús.
MAR 4:37 Ta kúú noo̱ kuaꞌa̱n na̱ ñoó ni̱ ka̱sáꞌá vá kána tachi̱ dée̱n. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱sáꞌá ko̱kee ta̱kui̱í ini barco ñoó. Ta kúú sa̱ kuaꞌa̱n kutí vá ini ra̱ xíꞌín ta̱kui̱í.
MAR 4:38 Ta kúú kánduꞌu̱ Jesús kídi̱ na̱ ini ra̱ noo̱ nónó chí sata̱ diꞌa ra. Ta yíꞌi iin dáꞌo̱n dini̱ ná kánduꞌu̱ ná. Dá ni̱ da̱ndóto ñaá ta̱ xíonoo xíꞌín ná ñóó, dá kaá ra̱: ―¡Maestro! ¿Á ko̱ saꞌání taꞌon ni mií ní ña̱ kuuo̱?
MAR 4:39 Dá ni̱ nda̱kuíi̱n ndichi Jesús. Dá ni̱ saꞌanda na̱ choon no̱ó tachi̱ xíꞌín ta̱ñoꞌo̱, ta kaá na̱: ―¡Katuu! Tádi̱ kooón. Ta kúú ni̱ sa̱ tuu va tachi̱, ta ni̱ na̱káa̱ tádi̱ vá ta̱ñoꞌo̱.
MAR 4:40 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ta̱a ñoó: ―Ta, ¿ndiva̱ꞌa yuꞌú téí ndo̱? ¿Á ko̱ kándéé taꞌon iní ndo̱ yuꞌu̱, nda̱ni?
MAR 4:41 Kúú ni̱ yu̱ꞌú nda̱ꞌo ra. Dá ni̱ ka̱sáꞌá rá ndátóꞌón táꞌan rá: ―¿Ndá yoo ví kúú na̱ yóꞌo, chi̱ nda̱ tachi̱ xíꞌín ta̱ñoꞌo̱ seídóꞌo choon saꞌanda na̱? ―kaá ra̱.
MAR 5:1 Dá ni̱ saa̱ na̱ iin ka̱ xoo ta̱ñoꞌo̱ noo̱ kúú kuendá Gadara diꞌa.
MAR 5:2 Dá tá ni̱ noo na barco ñoó, dá ni̱ keta iin ta̱a ñóꞌo espíritu kini ini káo̱ no̱ó ñóꞌo ndi̱i ve̱i ra niꞌi̱ ñaá rá.
MAR 5:3 Dá chi̱ ini káo̱ noo̱ ñóꞌo ndi̱i ñoó ió ra̱. Ta ni iin tóꞌón ña̱yuu ko̱ kándeé koꞌoni ñaá ná, ta ni cadena ko̱ kándeé kandiko̱ ra̱,
MAR 5:4 chi̱ sa̱ kuaꞌa̱ vá taꞌándá soꞌóní na̱ saꞌa̱ rá xíꞌín ndáꞌa̱ rá xíꞌín cadena, xíꞌín ka̱a viti. Tído vaá óon va kándéé rá dákuáchi ra cadena ñoó, ta saꞌándá ra̱ ka̱a ñoó, chi̱ ndakí nda̱ꞌo ra. Ta ni iin tóꞌón ña̱ꞌa kée ña̱yuu ko̱ kándeé xíꞌín rá.
MAR 5:5 Ta nduú ñoó xíonoo ra dini̱ yúku̱ káyuꞌú rá xíꞌín tein káo̱ ndi̱i ñoó, ta dárkueꞌe̱ ra̱ mií rá xíꞌín yuu̱.
MAR 5:6 Ta kúú xíká vá ni̱ xini ra̱ ña̱ ve̱i Jesús. Ta kúú ni̱ ka̱nkono ra ni̱ saa̱ ra̱ ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tí rá noo̱ ná.
MAR 5:7 Ta kúú ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ ka̱yuꞌú espíritu kini nákaa̱ ini ra̱, ta kaáa̱n: ―¿Ndi ki̱án ndóꞌo ní xíꞌín yuꞌu̱, Jesús, mií ní na̱ kúú de̱ꞌe Ndios ndáya̱ꞌi? ¡Noo̱ míí Ndios seí ndaꞌíi̱ noo̱ ní ña̱ ná dáꞌa ni dándóꞌo naní ní yuꞌu̱!
MAR 5:8 Dión ni̱ kaáa̱n, chi̱ diꞌa ni̱ kaa Jesús xíꞌán: ―¡Espíritu kini, dáyaa̱ ta̱a xaa̱n!
MAR 5:9 Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá Jesús: ―¿Ndi nanón? Dá ni̱ kaa espíritu kini ñoó: ―Legión naníí, chi̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo kúú nduꞌu̱.
MAR 5:10 Dá ni̱ seí ndaꞌí ña̱ noo̱ Jesús ña̱ ná dáꞌa ni tandaꞌá ñaá ná koꞌa̱n iin ka̱ xíán.
MAR 5:11 Ta yati yúku̱ íin ñoó ñóꞌo kua̱ꞌá nda̱ꞌo kochí sásáꞌan rí.
MAR 5:12 Dá ni̱ seí ndaꞌí espíritu kini ñoó noo̱ Jesús: ―Konó ní ná koꞌo̱n ndu̱ ndu̱ꞌu ndu ini kochí káa ―kaáa̱n.
MAR 5:13 Dá ni̱ sonó Jesús noo̱án. Dá ni̱ ka̱nkuei espíritu kini ñóꞌo ini ta̱a ñoó. Dá ni̱ saꞌa̱n ni̱ ndu̱ꞌan ini kochí ñoó. Ta kúú rí táto̱ꞌon uu̱ mil. Kúú ni̱ taxí táꞌan ndi ndiꞌi rí kuaꞌa̱n ri̱ yuꞌú daꞌo̱. Dá ni̱ kue̱i ndava̱ꞌa rí ini ta̱ñoꞌo̱ ñoó. Ta kúú ni̱ ka̱ndaa ri̱, dá ni̱ xiꞌi̱ ri̱.
MAR 5:14 Dá ni̱ kee ndidaá ta̱a ndáka kochí ñoó taxí táꞌan ra kuaꞌa̱n nóꞌo̱ ra̱ kasto̱ꞌon ra xíꞌín ña̱yuu ndéi ñoo ra̱, xíꞌín na̱ ndéi yúku̱ saꞌa̱ ña̱ ni̱ kuu dión. Dá ni̱ ka̱nkuei ña̱yuu ñoó kuaꞌa̱n na̱ kande̱ꞌé ná ndi ki̱án ni̱ kuu.
MAR 5:15 Tá ni̱ saa̱ ña̱yuu ñoó noo̱ íin Jesús, dá ni̱ xini na̱ ña̱ ió ta̱a sa̱ ndoꞌo nío̱ ni̱ sa̱ kee kua̱ꞌá nda̱ꞌo espíritu kini ñoó. Ta kúú sa̱ ndíxi va ra dáꞌo̱n ió ra̱. Ta sa̱ iin ta̱a ió va̱ꞌa kúú rá. Ta kúú ni̱ yu̱ꞌú nda̱ꞌo na.
MAR 5:16 Ta ña̱yuu ni̱ xini ña̱ ni̱ kuu dión kúú na̱ ni̱ na̱kani xíꞌín dao ka̱ ña̱yuu ña̱ ni̱ ndoꞌo ta̱a ni̱ sa̱ ñoꞌo espíritu kini ñoó xíꞌín ña̱ ni̱ ndoꞌo kochí ñoó.
MAR 5:17 Dá ni̱ ka̱sáꞌá ná seí ndaꞌí na̱ noo̱ Jesús ña̱ ná koꞌo̱n na̱ iin ka̱ xíán.
MAR 5:18 Tá kuaꞌa̱n Jesús kaa na ini barco ñoó, dá ni̱ seí ndaꞌí ta̱a ni̱ sa̱ ñoꞌo espíritu kini ñoó noo̱ ná ña̱ ná konó ná koꞌo̱n ra̱ xíꞌín ná.
MAR 5:19 Tído ko̱ ní xíin taꞌon na. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Nandió ko̱ón kuaꞌán nóꞌo̱n veꞌón noo̱ ndéi táꞌón, ta nakanón xíꞌín ná saꞌa̱ ndidaá ña̱ náꞌano ni̱ kee satoꞌo yo̱ Ndios xíꞌón, ta nakani taꞌánón xíꞌín ná táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kuꞌu̱ ini na̱ sa̱ꞌo̱n ―ka̱á na̱.
MAR 5:20 Dá ni̱ na̱kiꞌin ra kuaꞌa̱n nóꞌo̱ rá. Ta kúú ni̱ ka̱sáꞌá rá nákani ra sa̱ꞌá ña̱ ndato ni̱ kee Jesús xíꞌín rá no̱ó ña̱yuu ndéi kuendá Decápolis. Ta ndidaá na̱ ni̱ seídóꞌo ña̱ ni̱ na̱kani ra, kúú ni̱ naá nda̱ꞌo iní na̱.
MAR 5:21 Dá ni̱ chi̱kaꞌanda Jesús xíꞌín ta̱a xíonoo xíꞌín ná kuaꞌa̱n na̱ iin ka̱ xoo ta̱ñoꞌo̱. Ta kúú sa̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ni̱ na̱taka ndéi yuꞌú ta̱ñoꞌo̱ ñoó. Tá ni̱ noo Jesús ini barco, dá ni̱ sa̱ kuíi̱n na̱ íin na yuꞌú ta̱ñoꞌo̱ ñoó.
MAR 5:22 Dá ni̱ ka̱sáa̱ iin ta̱a naní Jairo, táꞌa̱n ra̱ dándáki veꞌe noo̱ nátaka na̱ Israel ndéi ñoo ñoó. Tá ni̱ xini ra̱ Jesús, kúú ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tí rá noo̱ ná.
MAR 5:23 Dá ni̱ ka̱sáꞌá rá seí ndaꞌí ra̱ noo̱ ná, ta kaá ra̱: ―Sa̱ xíꞌi̱ va de̱ꞌe diꞌíi̱. Nakíi̱ ní ná koꞌo̱ chinóo ní ndáꞌa̱ ní sata̱ xí, dá ná nduva̱ꞌa xi, dá ná o̱ ku̱ú xi.
MAR 5:24 Dá ni̱ kee Jesús kuaꞌa̱n na̱ xíꞌín rá. Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ni̱ kee kuaꞌa̱n xíꞌín ná, ta dándútí ná Jesús kuaꞌa̱n na̱.
MAR 5:25 Ta tein ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó nákaa̱ iin ñáꞌa̱ ndóꞌo kueꞌe̱ tái̱ nii̱, ta sa̱ ni̱ xi̱no uxi̱ uu̱ kuia̱ ndóꞌán dión.
MAR 5:26 Ta sa̱ ndoꞌo nda̱ꞌo níma̱n, chi̱ noo̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ta̱a kétátá ni̱ saꞌa̱n. Ta sa̱ ni̱ da̱ndíꞌi vaán di̱ꞌón néꞌe va̱ꞌán ni̱ chi̱ya̱ꞌavián ra̱ kétátá ñoó. Tído ni iin tóꞌón taꞌon ra ko̱ ní kándeé nduva̱ꞌán. Víꞌí ka̱ ví ndóꞌán.
MAR 5:27 Tído tá ni̱ ka̱ndaa̱ inia̱n ña̱ kándéé Jesús nduva̱ꞌa na na̱ kúꞌu̱, dá ni̱ ndu̱ndééán ni̱ ku̱ꞌán tein ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó. Dá ni̱ na̱tuu yatián sata̱ Jesús, ta kúú ni̱ ka̱ko̱ꞌon ndáꞌa̱n dáꞌo̱n ná.
MAR 5:28 Dión ni̱ keeán, dá chi̱ ni̱ na̱kani inia̱n ña̱ sa̱va̱ꞌa rá dáꞌo̱n óon Jesús ná kako̱ꞌán, ta kúú nduva̱ꞌa vaán.
MAR 5:29 Ta kúú vitíꞌón diꞌa va ni̱ na̱tuu nii̱ ñoó. Ta kúú ni̱ ka̱ndaa̱ inia̱n ña̱ ni̱ ndu̱va̱ꞌa vaán no̱ó kueꞌe̱ ndóꞌán.
MAR 5:30 Ta kúú ni̱ ka̱ndaa̱ va ini Jesús ña̱ ni̱ ndu̱va̱ꞌa iin ña̱yuu ni̱ kee ndée̱ ná. Dá ni̱ na̱ndió ko̱o na ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ná no̱ó ña̱yuu kuáꞌa̱ ve̱i sata̱ ná ñoó. Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá ná: ―¿Ndá yoo ni̱ ka̱ko̱ꞌon ndáꞌa̱ dáꞌa̱ma̱í?
MAR 5:31 Dá ni̱ kaa ta̱ xíonoo xíꞌín ná ñóó: ―Ndéꞌé vá mií ní, dión ví ña̱yuu kuáꞌa̱ ve̱i yóꞌo dándútí ñaá. Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndiva̱ꞌa ndáto̱ꞌón ní ndá yoo ni̱ ka̱ko̱ꞌon ndáꞌa̱ ñaá?
MAR 5:32 Tído ni̱ sa̱ nde̱ꞌé va̱ꞌa Jesús noo̱ ndidaá ña̱yuu ñoó, dá ná kande̱ꞌá ndá yoo ni̱ ka̱ko̱ꞌon ñaá.
MAR 5:33 Sa̱ náꞌá vá ñáꞌa̱ ñoó ña̱ ni̱ ndu̱va̱ꞌán sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ko̱ꞌán dáꞌo̱n Jesús. Ta va̱ꞌará yuꞌúa̱n, ta ndéi̱ ni̱noán, tído ni̱ saꞌa̱n ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tíán noo̱ ná, ta ni̱ na̱kani ndaa̱a̱n xíꞌín ná ña̱ ni̱ keeán.
MAR 5:34 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌán: ―De̱ꞌe diꞌíi̱, ni̱ ndu̱va̱ꞌón sa̱ꞌá ña̱ kándéé inóo̱n yuꞌu̱. Ta viti, kuaꞌán nóꞌo̱n veꞌón xíꞌa̱n ió va̱ꞌa inóo̱n, chi̱ ni̱ ndu̱va̱ꞌón no̱ó kueꞌe̱ ni̱ sa̱ ndoꞌón.
MAR 5:35 Ta kúú káꞌa̱n i̱íó Jesús íin na, kúú sa̱ ni̱ ka̱sáa̱ va dao ta̱a ni̱ kii veꞌe Jairo, táꞌa̱n ra̱ dándáki veꞌe noo̱ nátaka na̱ ñoo ñoó. Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín Jairo ñoó: ―Sa̱ ni̱ xiꞌi̱ va de̱ꞌe diꞌí ní. Ná dáꞌa ka̱ ní dátaꞌán ní maestro xaa̱n.
MAR 5:36 Tá ni̱ seídóꞌo Jesús ña̱ ni̱ kaꞌa̱n ra̱ dión, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín Jairo: ―O̱ sa̱ yúꞌóo̱n. Sa̱va̱ꞌa yuꞌu̱ kandeé inóo̱n ―kaá na̱.
MAR 5:37 Ta kúú ko̱ ní sónó taꞌon Jesús noo̱ dao ka̱ ña̱yuu ña̱ koꞌo̱n na̱ xíꞌín ná veꞌe ta̱a ñoó, sa̱va̱ꞌa Pedro xíꞌín Jacobo xíꞌín ñani ra̱ naní Juan va ndáka na kuaꞌa̱n na̱.
MAR 5:38 Dá tá ni̱ saa̱ na̱ ni̱ ku̱ꞌu na veꞌe Jairo, kúú ni̱ xini na̱ ña̱ nína vaa̱ nda̱ꞌo ña̱yuu ndéíꞌi̱ na̱ ndéi na, ta ndaꞌí káyuꞌú ná saꞌa̱ tadiꞌí ñoó.
MAR 5:39 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ná: ―¿Ndiva̱ꞌa nína vaa̱ téí ndo̱? Ta, ¿ndiva̱ꞌa ndéíꞌi̱ téí ndo̱ ndéi ndó? Chi̱ ko̱ ní xíꞌi̱ taꞌon xi, kídi̱ va xi ―kaá na̱.
MAR 5:40 Tído ni̱ saki̱ ndaa va ñaá ña̱yuu ñoó. Dá ni̱ saꞌanda Jesús choon ña̱ ná kankuei ndidaá ná sata̱ véꞌe. Dá ni̱ kana na tatá tadiꞌí ñoó xíꞌín naná xi̱ xíꞌín ndin oni̱ ka̱ ta̱a ndáka na kuaꞌa̱n na̱ ñoó. Dá ni̱ ku̱ꞌu na noo̱ kánduꞌu̱ xí.
MAR 5:41 Dá ni̱ tiin Jesús ndáꞌa̱ xí. Dá ni̱ kaa na̱: ―Talita, cumi ―ka̱á na̱. To̱ꞌon yóꞌo kóni̱ kaa: Diꞌí lóꞌo̱, káꞌi̱n xíꞌón, ndako̱o.
MAR 5:42 Ta kúú vitíꞌón diꞌa vá ni̱ nda̱ko̱o xi. Ta kúú ni̱ ka̱sáꞌá xíka xi xíonoo xi. Ta uxi̱ uu̱ kuia̱ ió xi. Tá ni̱ xini ña̱yuu ñoó, kúú ni̱ naá nda̱ꞌo iní na̱.
MAR 5:43 Tído ni̱ saꞌanda Jesús choon no̱ó na̱ veꞌe xi ná o̱ sa̱ nákani na xíꞌín ni iin tóꞌón ña̱yuu sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kuu dión. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ná ña̱ ná ki̱ꞌo na ña̱ꞌa kasáꞌan xi.
MAR 6:1 Dá ni̱ keta Jesús ñoo ñoó, dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n nóꞌo̱ ná ñoo mií ná, ta tákuei ñaá ta̱a xíonoo xíꞌín ná kuaꞌa̱n ra̱.
MAR 6:2 Tá ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ na̱ Israel, dá ni̱ ku̱ꞌu na ini veꞌe noo̱ nátaka na̱ ñoo ñoó. Dá ni̱ ka̱sáꞌá ná dánaꞌa̱ na̱. Ta ndéi kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu seídóꞌo ñaá ná, ta ni̱ naá vá ini na̱ ndéꞌé ñaá ná, ta kaá na̱: ―¿Ndeí ni̱ ka̱ti̱ꞌa ta̱a káa ña̱ dánaꞌa̱ ra̱? ¿Ndeí ni̱ niꞌi̱ ta̱ káa ña̱ ndi̱chí náꞌá rá, xíꞌín ña̱ kándéé rá kée ra ña̱ ndato xíꞌín ña̱yuu?
MAR 6:3 ¿Á o̱ du̱ú ta̱ túxí yíto̱ vá kúú ra̱ káa, chi̱ de̱ꞌe María kúú rá, ta ñani ra̱ kúú Jacobo xíꞌín José, xíꞌín Judas, xíꞌín Simón viti? ¿Á o̱ du̱ú ki̱ꞌo ra̱ káa ndéi tein yó yóꞌo? ―kaá ña̱yuu ñoó. Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní nákoni ñaá ná.
MAR 6:4 Dá ni̱ kaa Jesús: ―Ndeí kúú mií vá ió ña̱ñóꞌó ña̱yuu noo̱ nduꞌu̱, na̱ kúú profeta. Tído na̱ ñoo mií ndú, xíꞌín na̱ kúú táꞌan ndu, xíꞌín na̱ veꞌe ndu, no̱ón diꞌa kúú na̱ káñóꞌó ñaá ―kaá na̱.
MAR 6:5 Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní kúu taꞌon kee na ña̱ꞌa náꞌano xíꞌín na̱ ñoo mií ná, sa̱va̱ꞌa sata̱ dao na̱ kúꞌu̱ vá ni̱ chi̱nóo na ndáꞌa̱ ná, dá ni̱ ndu̱va̱ꞌa na.
MAR 6:6 Kúú ni̱ naá vá iní Jesús xiní na̱, chi̱ ko̱ ní xíin taꞌon na̱ ñoo mií ná kandísa ñaá ná. Dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱. Dá ni̱ ka̱sáꞌá ná xíonoo na dánaꞌa̱ na̱ dao ka̱ ñoo ñóꞌo yati ñoó.
MAR 6:7 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ kana na ndin uxi̱ uu̱ ta̱a xíonoo xíꞌín ná ñóó. Dá ni̱ ka̱sáꞌá ná tándaꞌá ná uu̱ rá uu̱ ra̱ kuaꞌa̱n ra̱ kanoo ra dánaꞌa̱ ra̱. Ta ni̱ xi̱ꞌo na choon noo̱ rá ña̱ kandeé rá taó rá espíritu kini ñóꞌo ini ña̱yuu.
MAR 6:8 Ta ni̱ kaa taꞌani na xíꞌín rá: ―Ni iin ña̱ꞌa o̱ sa̱ kóo ini ndo̱ kaneꞌe ndó koꞌo̱n ndo̱ íchi̱. Sa̱va̱ꞌa iin tóꞌón yíto̱, kirá katuu va ndó, kaneꞌe ndó koꞌo̱n ndo̱. O̱ sa̱ káneꞌe ndó léka̱ ndo̱, ni pan, ta ni di̱ꞌón o̱ sa̱ káneꞌe ndó koꞌo̱n ndo̱.
MAR 6:9 Sa̱va̱ꞌa ndisa̱ yíꞌi ndó kayiꞌi ndó koꞌo̱n ndo̱, ta ná dáꞌa ni kaneꞌe ndó iin ka̱ kotó nada̱on ndó ―kaá na̱.
MAR 6:10 Dá ni̱ kaa taꞌani na xíꞌín rá: ―Ta ndi ndáa mií vá veꞌe ni̱ saa̱ ndo̱ ni̱ ku̱ꞌu ndó, sa̱va̱ꞌa ñoó ni kandei ndó nda̱ ná kasandaá kuu̱ kankuei ndó koꞌo̱n ndo̱ iin ka̱ ñoo.
MAR 6:11 Tído tá ni̱ saa̱ ndo̱ iin ñoo no̱ó ko̱ ní xíin na natiin va̱ꞌa na ndo̱ꞌó, ta ko̱ ní xíin na kueídóꞌo na to̱ꞌon dánaꞌa̱ ndo̱, dá kía̱n tá kuaꞌa̱n ndo̱ kankuei ndó ñoo ñoó, kidi niꞌini ndó ño̱ya̱ká íin saꞌa̱ ndo̱, ta ño̱ó kía̱n náꞌa̱ ña̱ ko̱ nátaꞌan ini Ndios xiní na̱ na̱ ñoo ñoó. Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ tá ná kasandaá kuu̱ keyíko̱ Ndios saꞌa̱ ndidaá ña̱yuu, dá kía̱n kaꞌí cháá ka̱ ndoꞌo na̱ ñoo ñoó o̱ du̱ú ña̱yuu kíni ni̱ sa̱ ndei ñoo Sodoma xíꞌín ñoo Gomorra ―kaá na̱.
MAR 6:12 Dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱. Dá ni̱ ka̱sáꞌá rá kásto̱ꞌon ra xíꞌín ña̱yuu ña̱ ná nandikó iní na̱ saꞌa̱ kua̱chi kée na.
MAR 6:13 Ta kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo espíritu kini ni̱ taó rá, ta ni̱ chi̱kodó rá sití dini̱ kua̱ꞌá na̱ kúꞌu̱, dá ni̱ ndu̱va̱ꞌa na.
MAR 6:14 Kúú ni̱ niꞌi̱ tóꞌon rey Herodes saꞌa̱ Jesús, dá chi̱ ndeí kúú míí vá káꞌa̱n ña̱yuu saꞌa̱ ná. Chi̱ dao ña̱yuu ñoó kaá diꞌa: “Ni̱ na̱taki va Juan, na̱ sa̱ da̱kódo̱ ndúta̱ ña̱yuu, ta no̱ón kúú Jesús, sa̱ꞌá ño̱ó kándéé ná kée na ña̱ꞌa ndato.”
MAR 6:15 Ta dao ka̱ na̱ kaá ña̱ profeta Elías kúú ná. Ta dao ka̱ na̱ ka̱á ña̱ kúú ná iin profeta, o ndá ndi kuu kúú ná iin profeta ni̱ sa̱ io sa̱ naꞌá, kaá na̱.
MAR 6:16 Tído tá ni̱ seídóꞌo rey Herodes ñoó ña̱ káꞌa̱n na̱ dión, dá ni̱ kaa ra̱: ―Ta̱a yóꞌo kúú Juan, táꞌa̱n ra̱ ni̱ saꞌanda yuꞌu̱ diko̱. Tído ni̱ na̱taki va ra.
MAR 6:17 Dión ni̱ kaa Herodes, chi̱ mií rá ni̱ saꞌanda choon, dá ni̱ tiin soldado Juan. Dá ni̱ soꞌoni ñaá rá xíꞌín cadena. Dá ni̱ chi̱káa̱ ñaá rá veꞌe ka̱a, chi̱ ki̱ꞌo dión kóni̱ Herodías, ñá ni̱ sa̱ kuu ñadiꞌí ñani ra̱ naní Felipe, tído ni̱ na̱kiꞌin ñaá rá kakuuán ñadiꞌí ra̱.
MAR 6:18 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaa Juan xíꞌín rá ña̱ kua̱chi káꞌano kíán ña̱ ió ra̱ xíꞌín ñadiꞌí ñani ra̱,
MAR 6:19 sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ xini uꞌu̱ ñaá Herodías, ta kóni̱a̱n kaꞌání ñaáán. Tído ko̱ níꞌi̱ taꞌan vaán ndí keeán, dá ná kuu Juan,
MAR 6:20 dá chi̱ yuꞌú va Herodes kaꞌání ñaá rá, chi̱ náꞌá vá rá ña̱ ta̱ ndaa̱, ta̱ kéchóon noo̱ Ndios kúú ná. Sa̱ꞌá ño̱ó ndaá vá ñaá rá noo̱ Herodías. Ta va̱ꞌará ni̱ kutúú iní ra̱ ni̱ kee to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n na̱, tído kátoó ra̱ kueídóꞌo ñaá rá.
MAR 6:21 Ta tein víko̱ ni̱ na̱xi̱no Herodes kuia̱ rá, dá ni̱ niꞌi̱ Herodías ndí keeán, dá kuu Juan. Chi̱ ni̱ na̱taka ta̱a dándáki xíꞌín Herodes, xíꞌín ta̱a saꞌándá choon noo̱ soldado, xíꞌín ndidaá ta̱a ndáya̱ꞌi ni̱ kii chí kuendá Galilea, ta ndéi ra sásáꞌan ra xíꞌín Herodes.
MAR 6:22 Ta kúú ñoó ni̱ ku̱ꞌu de̱ꞌe diꞌí Herodías. Dá ni̱ sa̱rsáꞌá xí. Ta kúú ni̱ na̱taꞌan ini Herodes ni̱ kee xi, ta ni̱ na̱taꞌan taꞌani ini ndidaá ta̱ ndéi sásáꞌan xíꞌín rá ñóó. Dá ni̱ kaa rey Herodes ñoó xíꞌín xí: ―Tá ná kako̱n ndí ku̱ú míí váa̱n kóno̱n noo̱í viti, ta kúú ki̱ꞌo vei ña̱ noo̱o̱n ―kaá ra̱.
MAR 6:23 Dá ni̱ xi̱ꞌo ra to̱ꞌon ra noo̱ xí, ta kaá ra̱: ―Miía̱n ndaa̱ ndisa ki̱ꞌoi ndidaá mií vá ña̱ꞌa xíko̱n noo̱í, chi̱ iói̱ ki̱ꞌoi nda̱ iin ñeꞌe noo̱ dándákii noo̱o̱n ―kaá ra̱.
MAR 6:24 Dá ni̱ keta xi kankono xi kuaꞌa̱n xi̱ ndato̱ꞌón xí naná xi Herodías: ―¿Ndí ki̱án kaka̱i̱ viti? Dá ni̱ kaa naná xi: ―Kuaꞌán kako̱n dini̱ Juan, ta̱ sa̱ da̱kódo̱ ndúta̱ ña̱yuu ―kaáa̱n.
MAR 6:25 Dá kánkono xi ni̱ ndu̱ꞌu tuku xi noo̱ ió rey Herodes. Dá ni̱ kaa xi̱ xíꞌín rá: ―Vitíꞌón kuií kóni̱ yuꞌu̱ ña̱ ki̱ꞌo ní iin koꞌo̱ ná kakaa̱ dini̱ Juan, ta̱ sa̱ da̱kódo̱ ndúta̱ ña̱yuu, noo̱í.
MAR 6:26 Kúú ni̱ ku̱ndaꞌí nda̱ꞌo ini ra̱, tído sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xi̱ꞌo ra to̱ꞌon ra noo̱ xí, ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ seídóꞌo ta̱a ndéi xíꞌín rá ña̱ ni̱ kaꞌa̱n ra̱ dión, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní kúu taꞌon kaa ra̱ ña̱ ko̱ó.
MAR 6:27 Ta kúú vitíꞌón ni̱ saꞌanda ra̱ choon noo̱ soldado ra̱ ña̱ ná koꞌo̱n ra̱ kaꞌanda ra̱ diko̱ Juan, ta ná kaneꞌe ra dini̱ ná kii ra.
MAR 6:28 Dá ni̱ saꞌa̱n ta̱a ñoó ni̱ saꞌanda ra̱ diko̱ Juan noo̱ nákaa̱ na̱ ini veꞌe ka̱a. Dá ni̱ chi̱káa̱ ra̱ dini̱ ná ini iin koꞌo̱ néꞌe raa̱n ni̱ ka̱sáa̱ ra̱. Dá ni̱ xi̱ꞌo raa̱n noo̱ tadiꞌí ñoó. Dá ni̱ xi̱ꞌo xia̱n noo̱ naná xi Herodías.
MAR 6:29 Tá ni̱ niꞌi̱ tóꞌon ta̱ xíonoo xíꞌín Juan ña̱ ni̱ xiꞌi̱ na̱, dá ni̱ saꞌa̱n ra̱ ni̱ na̱kiꞌin ra yikí ko̱ño na̱. Ta néꞌe raa̱n ni̱ saꞌa̱n ra̱ ni̱ da̱ndúxi ra.
MAR 6:30 Dá ni̱ na̱kiꞌin táꞌan tuku ta̱a xíonoo xíꞌín Jesús xíꞌín míí ná. Dá ni̱ ka̱sáꞌá rá nákani ra xíꞌín ná saꞌa̱ ndidaá kúú ña̱ ni̱ kee ra, xíꞌín saꞌa̱ ndidaá ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ ra̱ no̱ó ni̱ saꞌa̱n ra̱.
MAR 6:31 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Nakíi̱ ndo̱, ná koꞌo̱ iin ka̱ xíán naniꞌi̱ ndée̱ yo̱ no̱ó ko̱ íin ndéi. Dión ni̱ kaa na̱, dá chi̱ kúú kuaꞌa̱n, kúú ve̱i kúu kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu kásaa̱ na̱ noo̱ Jesús, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ nóno̱ vá ná kasáꞌan na.
MAR 6:32 Dá ni̱ kaa na xíꞌín ta̱a xíonoo xíꞌín ná ini iin barco, dá ni̱ kanxoo na kuaꞌa̱n na̱ iin xíán no̱ó ko̱ íin ndéi.
MAR 6:33 Tído kuaꞌa̱ vá ña̱yuu ni̱ xini ña̱ kuaꞌa̱n na̱, ta ni̱ na̱koni va na Jesús. Ta kúú ni̱ kee ña̱yuu ndéi ndidaá kúú ñoo ñóꞌo yati ñoó xíka sáꞌá ná kuaꞌa̱n na̱ niꞌi̱ ñaá ná. Ta kúú sa̱ ndéi diꞌa va ña̱yuu ñoó ndáti na tá ni̱ saa̱ Jesús.
MAR 6:34 Dá tá ni̱ keta Jesús ini barco ñoó, kúú ni̱ xini na̱ ña̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ndéi ndáti ñaá. Ta kúú ni̱ kuꞌu̱ nda̱ꞌo ini na̱ saꞌa̱ ná, chi̱ ndéi na táto̱ꞌon ndéi léko, kirí ko̱ íin ndáka, ki̱ꞌo dión ndéi na. Dá ni̱ ka̱sáꞌá Jesús dánaꞌa̱ na̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ꞌa no̱ó ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó.
MAR 6:35 Dá tá ni̱ ini, dá ni̱ na̱tuu yati ñaá ta̱ xíonoo xíꞌín ná. Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Ko̱ ta̱ꞌón veꞌe ndíta yati yóꞌo, ta sa̱ ni̱ ini va.
MAR 6:36 Kaꞌanda ní choon no̱ó ña̱yuu yóꞌo ña̱ ná koꞌo̱n na̱ veꞌe túu ndíta káa xíꞌín ñoo kuálí túu ñóꞌo káa, dá ná kuiin na ña̱ꞌa keí ná, chi̱ ko̱ ta̱ꞌón ña̱ꞌa keí ná yóꞌo.
MAR 6:37 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Ki̱ꞌo ni mií ndó ña̱ꞌa ná kasáꞌan na. Dá ni̱ kaa ra̱: ―¿Á kóni̱ ní ña̱ koꞌo̱n ndu̱ kuiin ndu pan xíꞌín di̱ꞌón, ki̱ꞌo níꞌi̱ ña̱yuu kéchóon na uu̱ ciento kuu̱, dá ki̱ꞌo ndua̱n noo̱ ná kasáꞌan na?
MAR 6:38 Dá ni̱ kaa Jesús: ―¿Ndidaá pan néꞌe va̱ꞌa ndó? Kuaꞌán ndo̱ kande̱ꞌé ndó. Dá ni̱ saꞌa̱n ra̱ ni̱ sa̱ nde̱ꞌé rá. Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Oꞌo̱n kúú pan, ta uu̱ kúú ti̱yaká ―kaá ra̱.
MAR 6:39 Dá ni̱ saꞌanda Jesús choon ña̱ ná kande̱i tá tuꞌu tá tuꞌu na̱ noo̱ i̱tá kuíi̱ ñoó.
MAR 6:40 Dá ni̱ sa̱ nde̱i ña̱yuu ñoó. Táto̱ꞌon iin ciento kúú iin iin tuꞌu na̱, ta dao ka̱ tuꞌu kúú uu̱ diko uxi̱.
MAR 6:41 Dá ni̱ tiin Jesús ndin oꞌo̱n pan xíꞌín ndin nduú ti̱yaká ñóó. Dá ni̱ na̱neꞌe noo̱ ná chí induú. Dá ni̱ na̱ki̱ꞌo na ndivéꞌe noo̱ Ndios. Dá ni̱ saꞌanda na̱ pan ñoó. Dá ni̱ xi̱ꞌo naa̱n no̱ó ta̱ xíonoo xíꞌín ná. Dá ni̱ dasá ráa̱n noo̱ iin rá iin ña̱yuu ñoó. Dión taꞌani ni̱ kee na xíꞌín ndin nduú ti̱yaká ñóó.
MAR 6:42 Dá ni̱ sa̱sáꞌan ndidaá ña̱yuu ñoó nda̱ ni̱ ndi̱noo va̱ꞌa ini na̱.
MAR 6:43 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ da̱kútí ta̱ xíonoo xíꞌín Jesús uxi̱ uu̱ ti̱yika̱ xíꞌín táꞌí pan, xíꞌín táꞌí ti̱yaká ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o noo̱ ni̱ sa̱sáꞌan ña̱yuu ñoó.
MAR 6:44 Ta oꞌo̱n mil ni̱ sa̱ kuu ta̱a ni̱ sa̱sáꞌan ni̱ kee Jesús.
MAR 6:45 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ saꞌanda Jesús choon no̱ó ta̱a xíonoo xíꞌín ná ña̱ ná kaa ra ini barco, ta ná chikaꞌanda ra koꞌo̱n ra̱ no̱ó ta̱ñoꞌo̱, dá ná saa̱ ra̱ ñoo naní Betsaida. Dá ni̱ ka̱ndo̱o Jesús ni̱ kaꞌa̱n na̱ ndisáꞌán xíꞌín ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó.
MAR 6:46 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n na̱ ndisáꞌán, dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱ dini̱ iin yúku̱ íin ñoó kaꞌa̱n na̱ xíꞌín Ndios.
MAR 6:47 Tá sa̱ ni̱ kuaá vá, ta kúú du̱ú ni̱ taꞌi̱ dáo ió barco noo̱ ñóꞌo ta̱a xíonoo xíꞌín ná ñoó kuaꞌa̱n ra̱ no̱ó ta̱ñoꞌo̱. Ta kúú nákaa̱ iin tóꞌón i̱í vá Jesús no̱ñóꞌo̱.
MAR 6:48 Kúú ni̱ xini na̱ ña̱ ndóꞌo nío̱ rá dákáka ndáꞌa̱ rá barco ñoó, chi̱ kána nda̱ꞌo tachi̱ chí xoo no̱ó kuaꞌa̱n ra̱. Dá tá ni̱ kundikí, kúú ni̱ ku̱yati Jesús no̱ó kuaꞌa̱n ra̱, chi̱ xíka sáꞌá ná kuaꞌa̱n na̱ no̱ó ta̱kui̱í ñoó, ta sá yáꞌa na kuaꞌa̱n na̱ chí noo̱.
MAR 6:49 Tído tá ni̱ xini ra̱ ña̱ xíka Jesús kuaꞌa̱n na̱ no̱ó ta̱kui̱í ñóó, dá ni̱ kaꞌán rá ña̱ kúú ná iin íꞌíná. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ ka̱yuꞌú rá,
MAR 6:50 chi̱ ndidaá vá rá ni̱ xini ñaá, ta kúú ni̱ yu̱ꞌú nda̱ꞌo ra. Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Ndeé koo ini ndo̱. O̱ sa̱ yuꞌú ndo̱, dá chi̱ mií vá yuꞌu̱ kúúí ―ka̱á na̱.
MAR 6:51 Dá ni̱ kaa na ini barco noo̱ ñóꞌo ra ñoó. Ta kúú ni̱ sa̱ tuu vá tachi̱ ñoó. Kúú ni̱ naá vá iní ra̱, ta ni̱ yu̱ꞌú ra̱,
MAR 6:52 dá chi̱ ko̱ kándaa̱ i̱í vá ini ra̱ ndi dándáki ña̱ ndato ni̱ kee na ni̱ da̱ndukuaꞌa̱ ná pan ñoó, chi̱ ndadí i̱í vá ña̱xintóni̱ rá.
MAR 6:53 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ chi̱kaꞌanda na̱ no̱ó ta̱ñoꞌo̱, dá ni̱ saa̱ na̱ noo̱ kúú kuendá Genesaret. Dá ni̱ soꞌoni na̱ barco yuꞌú ta̱ñoꞌo̱.
MAR 6:54 Tá ni̱ ka̱nkuei na ini barco ñoó, ta kúú ndidaá ña̱yuu ndéi ñoó ni̱ na̱koni ñaá.
MAR 6:55 Ta kúú ni̱ taxí táꞌan ña̱yuu ñoó iin rá iin ñoo ni̱ saꞌa̱n na̱ ni̱ na̱kiꞌin na ña̱yuu kúꞌu̱ kándodó noo̱ xíto néꞌe na ni̱ saa̱ na̱ no̱ó ni̱ ka̱ndaa̱ ini na̱ nákaa̱ Jesús.
MAR 6:56 Ta ndeí kúú míí vá noo̱ kásandaá Jesús, ñoo kuálí o ñoo náꞌano o yukú ichí kíán, ta kúú chíndei ña̱yuu ñoó na̱ kúꞌu̱ ná yuꞌú íchi̱, ta seí ndaꞌí na̱ noo̱ Jesús ña̱ ná konó ná dákoꞌo̱n ndáꞌa̱ ná yuꞌú kotó na̱. Ta kúú ndidaá vá na̱ ni̱ da̱kóꞌo̱n ndáꞌa̱ yuꞌú kotó na̱ ni̱ ndu̱va̱ꞌa.
MAR 7:1 Kúú ni̱ na̱tuu yati ta̱ fariseo xíꞌín dao ta̱a dánaꞌa̱ ley Moisés noo̱ Jesús. Ta ta̱a yóꞌo kúú ra̱ ni̱ kii ñoo Jerusalén.
MAR 7:2 Kúú ni̱ xini ra̱ ña̱ ko̱ ní nákata taꞌon ta̱a xíonoo xíꞌín Jesús ndáꞌa̱ rá xíꞌín ña̱ñóꞌó, dá kasáꞌan ra. Chi̱ ko̱ ní kée ra táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ da̱náꞌa̱ ta̱ sáꞌano ñoo ra̱ tá sata̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ da̱tái̱ kua̱chi ñaá rá,
MAR 7:3 dá chi̱ ta̱ fariseo xíꞌín ndidaá ka̱ na̱ Israel tíin toon na táto̱ꞌon ni̱ sa̱ kee ta̱ sáꞌano ñoo na̱ tá sata̱, chi̱ dinñóꞌó kánian nakata na ndáꞌa̱ ná xíꞌín ña̱ñóꞌó, dá kasáꞌan na.
MAR 7:4 Ta dión taꞌani kée na tá ndúsaa̱ na̱ sáꞌa̱n na̱ noo̱ yáꞌi, chi̱ ko̱ sásáꞌan taꞌon na tá ná o̱ nákata na ndáꞌa̱ ná xíꞌín ña̱ñóꞌó. Ta ió kua̱ꞌá ka̱ ví ña̱ꞌa kée na táto̱ꞌon ni̱ da̱náꞌa̱ ta̱ sáꞌano ñoo na̱, chi̱ nákata taꞌani na vaso na̱ xíꞌín ña̱ñóꞌó, xíꞌín ti̱ndoꞌo̱ ná, xíꞌín koꞌo̱ ka̱a na̱, xíꞌín ki̱di na̱.
MAR 7:5 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ nda̱to̱ꞌón ta̱ fariseo xíꞌín ta̱ dánaꞌa̱ ley Moisés ñoó Jesús, ta kaá ra̱: ―¿Ndiva̱ꞌa ko̱ kée ta̱ xíonoo xíꞌín mií ní táto̱ꞌon ni̱ da̱náꞌa̱ ta̱ sáꞌano ñoo yo̱ tá sata̱? Chi̱ ko̱ nákata ra ndáꞌa̱ rá xíꞌín ña̱ñóꞌó, dá kasáꞌan ra.
MAR 7:6 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Ta̱a uu̱ noo̱ vá kúú ndoꞌó. Ndaa̱ va ni̱ kaꞌa̱n profeta Isaías saꞌa̱ ndo̱ꞌó, chi̱ diꞌa ni̱ taa na: Táꞌa̱n ña̱yuu ndéi viti kékáꞌano na yuꞌu̱ xíꞌín yúꞌu̱ óon va na, tído xíꞌín nío̱ ná, ko̱ kóni̱ taꞌon na yuꞌu̱.
MAR 7:7 Ko̱ ndáya̱ꞌi taꞌon ña̱ ndáño̱ꞌo na yuꞌu̱, dá chi̱ ña̱ dánaꞌa̱ na̱ kúú ña̱ ni̱ ndaki ini ña̱xintóni̱ ta̱a va, ta káꞌa̱n na̱ ña̱ choon ni̱ saꞌanda Ndios kíán.
MAR 7:8 Chi̱ ndo̱ꞌó kúú na̱ dánkoo xoo choon saꞌándá Ndios, ta ndíꞌi cháá ka̱ ini ndo̱ kée ndó choon saꞌándá ta̱a, chi̱ ndíꞌi nda̱ꞌo ini ndo̱ nákata ndó ti̱ndoꞌo̱ ndo̱, xíꞌín vaso ndo̱, ta ndíꞌi taꞌani ini ndo̱ kée ndó cháá ka̱ ña̱ꞌa kuaꞌa̱n táto̱ꞌon kuaꞌa̱n ña̱ yóꞌo.
MAR 7:9 Dá ni̱ kaa taꞌani na: ―Chi̱ dánkoo xoo ndó choon saꞌándá Ndios, ta ndíꞌi cháá ka̱ ini ndo̱ kée ndó choon ni̱ ndaki ini mií ndó.
MAR 7:10 Dá chi̱ diꞌa kaá ley Moisés: “Koo ña̱ñóꞌó ndó noo̱ tatá ndo̱ xíꞌín noo̱ naná ndo̱”, ta “Ndi ndáa mií vá ña̱yuu ni̱ ya̱ꞌa ni̱ kaꞌa̱n ndava̱ꞌa xíꞌín tatá na̱ o xíꞌín naná na̱, na̱ yóꞌo kúú na̱ kánian kuu.”
MAR 7:11 Tído ndoꞌó kúú ra̱ káꞌa̱n ña̱ kuu va kaꞌa̱n iin ña̱yuu xíꞌín tatá na̱, xíꞌín naná na̱: “O̱ kúu taꞌon chindeéí mií ní xíꞌín ña̱ꞌa néꞌe va̱ꞌi, chi̱ sa̱ ni̱ kaꞌi̱n ña̱ ki̱ꞌoi ña̱ noo̱ Ndios.”
MAR 7:12 Ta ndoꞌó kúú ra̱ káꞌa̱n ña̱ ndi ndáa na̱ káꞌa̱n dión, no̱ón kúú na̱ ko̱ káni ka̱a̱n ña̱ chindeé ná tatá na̱ xíꞌín naná na̱.
MAR 7:13 Ta dión kée ndó dátu̱ú ndó choon ni̱ saꞌanda Ndios xíꞌín ña̱ ni̱ ndaki ini mií ndó. Ta kua̱ꞌá ka̱ ví ña̱ꞌa kuaꞌa̱n táto̱ꞌon kuaꞌa̱n ña̱ yóꞌo kía̱n kée ndó ―kaá Jesús xíꞌín rá.
MAR 7:14 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o Jesús ni̱ kana na ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó, dá ni̱ kaa na̱: ―Kueídóꞌo va̱ꞌa ndó ña̱ koꞌi̱n kaꞌi̱n xíꞌín ndó, dá katóni̱ va̱ꞌa ini ndo̱.
MAR 7:15 Ni iin ña̱ꞌa seí ndo̱ ko̱ dáyako̱ ñaá noo̱ Ndios, chi̱ ña̱ kini kánkuei nío̱ ndo̱, ño̱ó vá kía̱n dáyako̱ ndo̱ꞌó noo̱ Ndios.
MAR 7:16 Ta ndi ndáa ndoꞌó ió do̱ꞌo, dá kía̱n kueídóꞌo va̱ꞌa ndó ―kaá na̱.
MAR 7:17 Dá ni̱ kana xoo na tein ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó. Dá ni̱ ku̱ꞌu na ini iin veꞌe. Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá ta̱a xíonoo xíꞌín ná ndi dándáki to̱ꞌon ni̱ da̱kíꞌin táꞌan na ni̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín ña̱yuu ñoó.
MAR 7:18 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―¿Á dión taꞌani ko̱ kátóni̱ taꞌon ini ndo̱ꞌó? ¿Á ko̱ kándaa̱ taꞌon ini ndo̱ ña̱ ni iin ña̱ꞌa seí ña̱yuu ko̱ dáyako̱ ñaá noo̱ Ndios?
MAR 7:19 Dá chi̱ o̱ du̱ú nío̱ ná ko̱kee ña̱ꞌa seí na̱. Ini ti̱xi va na kuaꞌa̱n. Ta kúú tá ni̱ ndiꞌi, dá kuaꞌa̱n na̱ sata̱ véꞌe tatá náa̱n. Dión ni̱ kaa Jesús, dá ná kandaa̱ ini ra̱ ña̱ ni iin ña̱ꞌa seí yo̱ ko̱ dáyako̱ ñaá noo̱ Ndios.
MAR 7:20 Ta ni̱ kaa taꞌani Jesús xíꞌín rá: ―Ña̱ kini kánkuei ini nío̱ ña̱yuu, ño̱ó vá kía̱n dáyako̱ ñaá noo̱ Ndios.
MAR 7:21 Dá chi̱ nda̱ ma̱á ini nío̱ vá ná ve̱i ña̱ kini nákani ini na̱ kee na, dá kee na kua̱chi xíꞌín na̱ ko̱ kúú ñadiꞌí na̱ o yíi̱ ná, ta kée na ña̱ kaꞌan noo̱ xíꞌín ñíi̱ ná, ta saꞌání ná ña̱yuu,
MAR 7:22 ta kíꞌin kuíꞌíná ná ña̱ꞌa, ta kátoó na̱ ña̱ꞌa ió noo̱ dao ka̱ na̱, ta ió ña̱ xíxi ini na̱, ta ndúkú ná ña̱ dándaꞌí na̱ dao ka̱ ña̱yuu, ta ni lúꞌu̱ ví ko̱ chítuu ini na̱ kée na ña̱ kini, ta uꞌu̱ ini na̱, ta ndéineꞌe táꞌan na, ta chíndaya̱ꞌi na mií ná, ta kúú ná na̱ ko̱ xíkaꞌan noo̱.
MAR 7:23 Ta ndidaá ña̱ yóꞌo kía̱n kánkuei nda̱ ma̱á nío̱ ná, ta dáyako̱ ñaá noo̱ Ndios.
MAR 7:24 Dá ni̱ keta Jesús ñoo ñoó, dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱ xíꞌín ta̱a xíonoo xíꞌín ná chí kuendá ñoo Tiro xíꞌín ñoo Sidón. Tá ni̱ saa̱ na̱ ñoó, dá ni̱ ku̱ꞌu na ini iin veꞌe, chi̱ ko̱ kóni̱ taꞌon na ña̱ kandaa̱ ini ña̱yuu ña̱ ni̱ ka̱sáa̱ na̱ ñoo ñoó. Tído ko̱ ní kúu taꞌon chide̱ꞌé na̱,
MAR 7:25 dá chi̱ yachi̱ vá ni̱ ka̱ndaa̱ ini iin ñáꞌa̱ ña̱ ió na̱ ñoó. Ta nákaa̱ iin espíritu kini ini de̱ꞌe diꞌáa̱n. Ta kúú ni̱ ka̱sáa̱a̱n noo̱ nákaa̱ Jesús, kúú ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tíán noo̱ ná.
MAR 7:26 Ta kúúán iin ñáꞌa̱ káꞌa̱n to̱ꞌon griego, chi̱ iin ñoo nákaa̱ chí kuendá Sirofenicia diꞌa kúú ñooa̱n. Dá ni̱ seí ndaꞌí ña̱ noo̱ Jesús ña̱ ná taó ná espíritu kini nákaa̱ ini de̱ꞌe diꞌáa̱n.
MAR 7:27 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌán: ―Konó ná kasáꞌan takuálí nda̱ ná ndinoo va̱ꞌa ini xi̱, dá chi̱ ko̱ váꞌa taꞌon kuio ndaa yo̱ pan noo̱ ndáꞌa̱ xí, ta ki̱ꞌo yóa̱n no̱ó ti̱na.
MAR 7:28 Dá ni̱ kaa ñáꞌa̱ ñoó xíꞌín ná: ―Ndaa̱ káꞌa̱n ní, tatá. Tído seí va ti̱na yúchi̱ pan, ña̱ kuéi ti̱i mesa kée takuálí.
MAR 7:29 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌán: ―Va̱ꞌa ni̱ kaꞌo̱n, sa̱ꞌá ño̱ó kuaꞌán nóꞌo̱ veꞌón viti, dá chi̱ sa̱ ni̱ keta va espíritu kini ña̱ ni̱ sa̱ káa̱ ini de̱ꞌe diꞌóo̱n kuaꞌa̱n ―kaá na̱.
MAR 7:30 Dá ni̱ keeán kuaꞌa̱n nóꞌa̱n. Tá ni̱ na̱sáa̱a̱n veꞌán, kúú sa̱ kánduꞌu̱ va̱ꞌa va de̱ꞌe diꞌáa̱n noo̱ xíto, chi̱ sa̱ ni̱ keta va espíritu kini ña̱ ni̱ sa̱ káa̱ ini xi̱ kuaꞌa̱n.
MAR 7:31 Dá ni̱ keta Jesús no̱ñóꞌo̱ kuendá ñoo Tiro diꞌa. Dá ni̱ chi̱kaꞌanda na̱ ñoo Sidón xíꞌín ñoo ñóꞌo chí kuendá Decápolis kuaꞌa̱n na̱. Dá ni̱ na̱sáa̱ na̱ yuꞌú ta̱ñoꞌo̱ naní Galilea.
MAR 7:32 Ta ñoó ndáka dao ña̱yuu iin ta̱a ko̱ tái̱ do̱ꞌo, ta̱ káꞌa̱n tata̱ ni̱ saa̱ na̱. Dá ni̱ seí ndaꞌí na̱ noo̱ Jesús ña̱ ná chinóo na ndáꞌa̱ ná dini̱ rá, dá ná nduva̱ꞌa ra.
MAR 7:33 Dá ni̱ taó xóo Jesús ta̱a yóꞌo no̱ó ko̱ó ña̱yuu ndéi. Dá ni̱ tuu na dini̱ ndáꞌa̱ ná yái̱ do̱ꞌo ra. Dá ni̱ da̱ndáxi na dini̱ ndáꞌa̱ ná xíꞌín ta̱di̱í na̱, dá ni̱ da̱kóꞌo̱n na̱án noo̱ yáa̱ ta̱a ñoó.
MAR 7:34 Dá ni̱ na̱nde̱ꞌé ná chí induú, kúú ni̱ saka̱ ini na̱. Dá ni̱ kaa na̱: ―¡Efata! ―To̱ꞌon yóꞌo kóni̱ kaa: ¡Nono̱ viti!
MAR 7:35 Kúú vitíꞌón vá ni̱ na̱tai̱ do̱ꞌo ra, ta ni̱ ke̱xoo ña̱ kedaá xíꞌín yáa̱ rá, ta kúú ni̱ na̱kaꞌa̱n va̱ꞌa va ra.
MAR 7:36 Dá ni̱ saꞌanda Jesús choon no̱ó ña̱yuu ñoó ña̱ ná o̱ sa̱ kóo ini na̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín ni iin tóꞌón ña̱yuu sa̱ꞌá ña̱ ndato ni̱ kee na xíꞌín ta̱a ñoó. Ta va̱ꞌará ndidaá ka̱ ví ni̱ saꞌanda na̱ choon no̱ó ña̱yuu ñoó ña̱ ná o̱ sa̱ káꞌa̱n na̱, tído víꞌí ka̱ ví ni̱ dasá tóꞌon ñaá ña̱yuu ñoó.
MAR 7:37 Ta kúú ni̱ naá va iní ña̱yuu ñoó xiní na̱ ña̱ ni̱ kee Jesús dión, dá kaá na̱: ―Va̱ꞌa nda̱ꞌo kée na ndidaá ña̱ꞌa. Chi̱ kándéé ná nátai̱ do̱ꞌo ña̱yuu ko̱ tái̱ do̱ꞌo, ta nda̱ na̱ kúú ñíꞌi̱ kándéé ná ná kaꞌa̱n ―ka̱á na̱.
MAR 8:1 Ta tein kuu̱ dáá ñóó ni̱ ndi̱tútí kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu. Ta ko̱ ta̱ꞌón ña̱ꞌa kasáꞌan na. Dá ni̱ kana Jesús ta̱a xíonoo xíꞌín ná. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá:
MAR 8:2 ―Kúꞌu̱ nda̱ꞌo inii̱ sa̱ꞌá ña̱yuu yóꞌo, chi̱ sa̱ ni̱ xi̱no oni̱ kuu̱ ndéi na xíꞌín yuꞌu̱, ta ni ko̱ó ka̱ ña̱ꞌa kasáꞌan ná.
MAR 8:3 Tído tá ná tandaꞌí na̱ noꞌo̱ na̱ veꞌe na tá ko̱ ñáꞌa̱ kasáꞌan na, oon ni ví kuu yi̱ꞌí na̱ íchi̱, chi̱ xíká nda̱ꞌo ni̱ kii dao na.
MAR 8:4 Dá ni̱ kaa ta̱ xíonoo xíꞌín ná ñoó: ―¿Ndeí kiꞌin yó kua̱ꞌá pan ki̱ꞌo yó keí ña̱yuu kuaꞌa̱ káa, chi̱ yukú ichí vá kía̱n yóꞌo?
MAR 8:5 Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá Jesús: ―¿Ndidaá pan néꞌe ndó? Dá ni̱ kaa ra̱: ―Usa̱ kíán.
MAR 8:6 Dá ni̱ saꞌanda Jesús choon ña̱ ná kande̱i ña̱yuu ñoó no̱ñóꞌo̱. Dá ni̱ tiin na ndin usa̱ pan ñoó. Dá ni̱ na̱ki̱ꞌo na ndivéꞌe noo̱ Ndios. Dá ni̱ saꞌanda na̱án. Dá ni̱ xi̱ꞌo naa̱n no̱ó ta̱ xíonoo xíꞌín ná ñóó. Dá ni̱ dasá ráa̱n noo̱ iin rá iin ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó.
MAR 8:7 Ta néꞌe taꞌani ra cháá ti̱yaká. Ta kúú ni̱ na̱ki̱ꞌo taꞌani Jesús ndivéꞌe noo̱ Ndios saꞌa̱ ri̱. Dá ni̱ xi̱ꞌo na ri̱ no̱ó ta̱ xíonoo xíꞌín ná ñóó. Dá ni̱ dasá rá ri̱ no̱ó ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó.
MAR 8:8 Dá ni̱ sa̱sáꞌan ndidaá ná nda̱ no̱ó ni̱ ndi̱noo va̱ꞌa ini na̱. Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ sa̱sáꞌan na, dá ni̱ da̱kútí ta̱ xíonoo xíꞌín Jesús usa̱ ti̱yika̱ xíꞌín ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o no̱ó ni̱ sa̱sáꞌan na.
MAR 8:9 Táto̱ꞌon komi̱ mil ni̱ sa̱ kuu ña̱yuu ni̱ sa̱sáꞌan ñoó. Dá ni̱ kaꞌa̱n Jesús ndisáꞌán xíꞌín ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó.
MAR 8:10 Dá ni̱ kaa na ini barco xíꞌín ta̱a xíonoo xíꞌín ná. Dá ni̱ kiꞌin na kuaꞌa̱n na̱. Dá ni̱ kasa̱ndaá na̱ iin ka̱ xoo ta̱ñoꞌo̱ noo̱ kúú kuendá Dalmanuta.
MAR 8:11 Kúú ni̱ ka̱sáa̱ dao ta̱ fariseo. Dá ni̱ ka̱sáꞌá rá ndátóꞌón ndichí ra̱ Jesús, chi̱ ni̱ xika̱ ra̱ ña̱ kee na iin ña̱ ndato chí induú, dá korndodó ñaá rá, dá ná kande̱ꞌá á miía̱n ndaa̱ ni̱ kii na noo̱ Ndios.
MAR 8:12 Dá kúú konó oon ví ni̱ kixia̱n ni̱ saka̱ ini na̱. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―¿Ndiva̱ꞌa xíka̱ na̱ ndéi tiempo viti ña̱ keei iin ña̱ ndato? Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ o̱ kée taꞌon yuꞌu̱ ni iin ña̱ ndato no̱ó ndo̱ꞌó ―kaá na̱.
MAR 8:13 Dá ni̱ da̱nkoo na ta̱a ñoó, dá ni̱ kaa tuku na ini barco xíꞌín ta̱ xíonoo xíꞌín ná. Dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱ iin ka̱ xoo ta̱ñoꞌo̱.
MAR 8:14 Tído ni̱ na̱ndodó vá ta̱ xíonoo xíꞌín Jesús kaneꞌe ra pan koꞌo̱n ra̱. Sa̱va̱ꞌa iin tóꞌón dini̱ vá pan nákaa̱ néꞌe ra kuaꞌa̱n ra̱ ini barco ñoó.
MAR 8:15 Dá ni̱ saꞌanda Jesús choon noo̱ rá, ta kaá na̱ xíꞌín rá: ―Kandaa ndo̱ mií ndó xíꞌín ña̱ dákuita̱ ta̱chí pan, ña̱ kéchóon ta̱ fariseo xíꞌín ta̱ kuendá rey Herodes ―kaá na̱.
MAR 8:16 Kúú ni̱ ka̱sáꞌá ndátóꞌón táꞌan mií rá: ―Sa̱ꞌá ña̱ ko̱ ní sá neꞌe yó pan kixió, sa̱ꞌá ño̱ó káꞌa̱n na̱ dión xíꞌá ―kaá ra̱.
MAR 8:17 Kúú ni̱ ka̱ndaa̱ va ini Jesús ña̱ ni̱ kaꞌa̱n ra̱ dión. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―¿Ndiva̱ꞌa ndátóꞌón ndó saꞌa̱ pan ve̱i ndó? ¿Á ko̱ kándaa̱ i̱í vá ini ndo̱, ta á ko̱ kátóni̱ taꞌon ini ndo̱? ¿Á ndadí i̱í vá ña̱xintóni̱ ndo̱?
MAR 8:18 Ió noo̱ ndo̱, tído, ¿á ko̱ túu taꞌan vaan? Ta ió do̱ꞌo ndó, tído, ¿á ko̱ tái̱ taꞌan vaan? ¿Á ko̱ ndúsaa̱ taꞌon ini ndo̱ ña̱ ni̱ keei?
MAR 8:19 Chi̱ tá ni̱ saꞌanda yuꞌu̱ pan ni̱ seí ndin oꞌo̱n mil ta̱a ñoó, ¿ndidaá ti̱yika̱ ni̱ da̱kútí ndó xíꞌín yúchi̱ pan ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o ñoó? Dá ni̱ kaa ra̱: ―Uxi̱ uu̱ ra̱.
MAR 8:20 Dá ni̱ kaa tuku Jesús xíꞌín rá: ―Ta, ¿ndidaá ti̱yika̱ ni̱ da̱kútí ndó xíꞌín yúchi̱ usa̱ pan ni̱ xi̱ꞌo yuꞌu̱ ni̱ seí ndin komi̱ mil ña̱yuu ñoó? Dá ni̱ kaa ra̱: ―Usa̱ ra̱.
MAR 8:21 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―¿Á ko̱ kándaa̱ i̱í ví ini ndo̱, tá dáá? ―kaá na̱.
MAR 8:22 Tá ni̱ saa̱ Jesús xíꞌín ta̱a xíonoo xíꞌín ná ñoo naní Betsaida, kúú ni̱ ka̱sáa̱ ña̱yuu xíꞌín iin ta̱a ko̱ túu noo̱. Dá ni̱ seí ndaꞌí na̱ noo̱ Jesús ña̱ ná kako̱ꞌon ndáꞌa̱ ñaá ná.
MAR 8:23 Dá ni̱ tiin Jesús ndáꞌa̱ rá, dá ndáka ñaá ná kuaꞌa̱n na̱ nda̱ noo̱ kúú yuꞌú ñoo ñoó. Dá ni̱ tu̱u ndaa na̱ ta̱di̱í na̱ nduchí nóó ra̱. Dá ni̱ chi̱nóo na ndáꞌa̱ ná dini̱ rá. Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá ná: ―¿Á sa̱ ni̱ na̱tu̱u cháá noo̱o̱n viti?
MAR 8:24 Dá ni̱ na̱nde̱ꞌé rá, dá ni̱ kaa ra̱: ―Xiní vai ta̱a káa, tído táto̱ꞌon ndáa yíto̱ vá, ki̱ꞌo dión ndáa ra xíonoo ra, xiníi̱.
MAR 8:25 Dá ni̱ chi̱nóo tuku Jesús ndáꞌa̱ ná sata̱ nduchí nóó ra̱. Dá tá ni̱ na̱nde̱ꞌé tuku ra, kúú sa̱ ni̱ na̱tu̱u va̱ꞌa noo̱ rá. Sa̱ ndidaá kúú vá ña̱ꞌa ndato xiní va̱ꞌa ra, kaá ra̱.
MAR 8:26 Dá ni̱ saꞌanda Jesús choon noo̱ rá, ta kaá na̱: ―Ná dáꞌa ni ndu̱ꞌón ñoo káa, ta o̱ sa̱ nákanón xíꞌín ni iin tóꞌón ña̱yuu ndéi ñoó ña̱ ni̱ keei xíꞌón ―kaá na̱.
MAR 8:27 Dá ni̱ kee Jesús kuaꞌa̱n na̱ xíꞌín ta̱a xíonoo xíꞌín ná ñoo kuálí ñóꞌo yati ñoo Cesarea Filipo. Ta íchi̱ no̱ó kuaꞌa̱n na̱ ñoó, kúú ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá Jesús, ta kaá na̱ xíꞌín rá: ―¿Ndá yoo kúú yuꞌu̱, kaá ña̱yuu ñoó?
MAR 8:28 Dá ni̱ kaa ta̱ xíonoo xíꞌín ná: ―Dao na̱ kaá ña̱ kúú ní Juan, na̱ sa̱ da̱kódo̱ ndúta̱ ña̱yuu. Ta dao ka̱ na̱ ka̱á ña̱ kúú ní profeta Elías. Ta dao ka̱ na̱ ka̱á ña̱ kúú ní iin ka̱ profeta.
MAR 8:29 Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón tuku ñaá Jesús, ta kaá na̱: ―Ta ndoꞌó viti, ¿ndá yoo kúú yuꞌu̱, kaá ndo̱ꞌó? Dá ni̱ kaa Pedro xíꞌín ná: ―Mií ní kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá.
MAR 8:30 Tído ni̱ saꞌanda Jesús choon no̱ó ta̱ xíonoo xíꞌín ná ña̱ ná o̱ sa̱ kóo ini ra̱ kaꞌa̱n ra̱ xíꞌín ni iin tóꞌón ña̱yuu ndá yoo kúú ná.
MAR 8:31 Dá ni̱ ka̱sáꞌá Jesús dánaꞌa̱ na̱ no̱ó ta̱ xíonoo xíꞌín ná ña̱ kánian ndoꞌo naní nío̱ na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo, chi̱ kuñóꞌó ñaá ta̱ sáꞌano ñoo, xíꞌín ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱, xíꞌín ta̱a dánaꞌa̱ ley Moisés, ta kánian kuu na̱. Tído tá ná ya̱ꞌa oni̱ kuu̱, dá nataki na̱.
MAR 8:32 Yóꞌo kía̱n ni̱ kaꞌa̱n ndaa̱ Jesús táto̱ꞌon ndoꞌo mií ná cháá ka̱ chí noo̱. Dá ni̱ taó xóo ñaá Pedro. Dá ni̱ ka̱sáꞌá dána̱ni ñaá rá sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ dión.
MAR 8:33 Tído ni̱ na̱ndió ko̱o Jesús ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ná noo̱ ndíta dao ka̱ ta̱ xíonoo xíꞌín ná. Dá ni̱ da̱náni na Pedro, ta kaá na̱ xíꞌín rá: ―Kuaꞌán kuxoo noo̱í, dá chi̱ kéeón táto̱ꞌon kée ña̱ uꞌu̱, chi̱ ko̱ nákani ino̱n sa̱ꞌá ña̱ kóni̱ Ndios, diꞌa nákani ino̱n táto̱ꞌon ki̱ꞌo nákani ini ta̱a va ―kaá na̱.
MAR 8:34 Dá ni̱ kana Jesús ta̱a xíonoo xíꞌín ná, xíꞌín dao ka̱ ña̱yuu ñoó, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ná: ―Ndi ndáa ndo̱ꞌó káꞌán kanoo xíꞌín yuꞌu̱, dá kía̱n kánian dánkoo ndó ña̱ kóni̱ mií ndó, ta natiin ndó cruz, ña̱ kía̱n ió ndo̱ kuu ndo̱ sa̱ꞌí, ta ndiko̱ ndo̱ yuꞌu̱, ná koꞌo̱.
MAR 8:35 Chi̱ ndi ndáa na̱ kóni̱ dáka̱ki na mií ná ñayuú yóꞌo, no̱ón kúú na̱ kuu diꞌa. Tído ndi ndáa na̱ xíꞌo mií ña̱ kuu na̱ saꞌa̱ yúꞌu̱, o saꞌa̱ to̱ꞌon va̱ꞌa dánaꞌi̱, no̱ón kúú na̱ niꞌi̱ ña̱ ka̱ki na.
MAR 8:36 Dá chi̱, ¿ndi ki̱án va̱ꞌa niꞌi̱ ña̱yuu tá ná kandeé ná niꞌi̱ ná ndidaá ña̱ kui̱ká ió ñayuú yóꞌo, ta naá vá ná noo̱ Ndios?
MAR 8:37 Ta, ¿ndí ki̱án kúú ña̱ꞌa ndáya̱ꞌi cháá ka̱ tá o̱ du̱ú ña̱ niꞌi̱ ná ña̱ kataki chíchí ná, káꞌán ndó?
MAR 8:38 ’Ta ndi ndáa ña̱yuu ná xíkaꞌan noo̱ sa̱ꞌá yuꞌu̱ o sa̱ꞌá to̱ꞌin no̱ó ña̱yuu kini, no̱ó ña̱yuu kómí kua̱chi ndéi tiempo yóꞌo, dá kía̱n kakaꞌan taꞌani no̱ó na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo saꞌa̱ ña̱yuu ñoó tá ná kasandaá kuu̱ nandió ko̱o na xíꞌín ndidaá ndée̱ ndato ni̱ xi̱ꞌo tatá Ndios noo̱ ná, xíꞌín ndidaá ángel kéchóon noo̱ ná ―kaá na̱.
MAR 9:1 Dá ni̱ kaa taꞌani Jesús xíꞌín rá: ―Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ió dao ndoꞌó, na̱ ndíta yóꞌo, o̱ ku̱ú taꞌon ndó nda̱ ná koni ndo̱ ndi ki̱ꞌo dándáki Ndios xíꞌín ndidaá kúú choon néꞌe ná ―kaá na̱.
MAR 9:2 Tá ni̱ ya̱ꞌa iño̱ kuu̱, dá ni̱ kee Jesús ndáka na Pedro, xíꞌín Jacobo, xíꞌín Juan kuaꞌa̱n na̱ dini̱ iin yúku̱ dikó íin ñoó. Ta ñoó ni̱ na̱da̱on na táto̱ꞌon káa na no̱ó ta̱a ñoó.
MAR 9:3 Kúú ni̱ na̱yeꞌe̱ ndaa dáꞌo̱n ná. Ta kúú ni̱ ndu̱ku̱xí kachi̱án táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndéꞌé yiꞌo̱. Ta ni iin ña̱yuu nákata dáꞌo̱n ndéi ñayuú yóꞌo ko̱ kándeé taꞌon dándúkuxía̱n táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndato kuxí ni̱ nduu dáꞌo̱n Jesús.
MAR 9:4 Dá ni̱ naꞌa̱ noo̱ profeta Elías xíꞌín Moisés, ta ndíta na ndátóꞌón ná xíꞌín Jesús.
MAR 9:5 Dá ni̱ kaa Pedro xíꞌín Jesús: ―Va̱ꞌa kúú ndéi nduꞌu̱ yóꞌo, maestro. Ná kava̱ꞌa ndu oni̱ ti̱yaꞌó. Iian ná koo mií ní, ta iian ná koo Moisés, ta iin ka̱a̱n ná koo Elías.
MAR 9:6 Dión ni̱ kaa ra̱, chi̱ ko̱ náꞌá taꞌon ra ndí ki̱án káꞌa̱n ra̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ yu̱ꞌú ra̱.
MAR 9:7 Kúú ni̱ na̱xino̱ iin viko̱. Ta kúú ni̱ chi̱káti̱án noo̱ ndíta na. Ta tein viko̱ ñoó ni̱ kaꞌa̱n tachi̱ Ndios: ―Ta yóꞌo kúú de̱ꞌe mani̱ yuꞌu̱. Kueídóꞌo ndó to̱ꞌon káꞌa̱n xi̱ ―kaá na̱.
MAR 9:8 Tá ni̱ na̱nde̱ꞌé tuku ra, kúú sa̱ ko̱ó ka̱ va ta̱a ñoó ndíta. Nda̱dá iin tóꞌón míí vá Jesús íin.
MAR 9:9 Ta noo̱ ko̱noo na kuaꞌa̱n na̱ ndi̱ka yúku̱ ñoó, dá ni̱ saꞌanda Jesús choon no̱ó ta̱a ni̱ saꞌa̱n xíꞌín ná ñoó ña̱ ná o̱ sa̱ kóo ini ra̱ nakani ra xíꞌín ni iin tóꞌón ña̱yuu sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xini ra̱ dini̱ yúku̱ ñoó nda̱ ná kasandaá kuu̱ nataki na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo.
MAR 9:10 Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní nákani taꞌon ra sa̱ꞌán. Dá ni̱ ka̱sáꞌá ndátóꞌón míí rá kuaꞌa̱n ra̱ ndi kuaꞌa̱n ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Jesús ña̱ nataki na̱.
MAR 9:11 Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá: ―¿Ndiva̱ꞌa káꞌa̱n ta̱a dánaꞌa̱ ley Moisés ña̱ dinñóꞌó ka̱ kánian kii profeta Elías, dá kasaa̱ na̱ dáka̱ki ñaá?
MAR 9:12 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Ndaa̱ va ña̱ dinñóꞌó ka̱ kánian kii Elías ndeyíko̱ na̱ ndidaá ña̱ꞌa. Ta, ¿á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ káꞌa̱n taꞌani tuti ii̱ Ndios ña̱ kánian ndoꞌo nda̱ꞌo nío̱ na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo, ta kenóo nda̱ꞌo ñaá ña̱yuu?
MAR 9:13 Tído yuꞌu̱ kúú na̱ ka̱á ña̱ sa̱ ni̱ kixi va Elías, ta ni̱ kee ra xíꞌín ná táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kaꞌán rá kee ra, chi̱ ki̱ꞌo dión káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios saꞌa̱ ná ―ka̱á Jesús.
MAR 9:14 Tá ni̱ na̱xino̱ na̱ no̱ó ni̱ ka̱ndo̱o dao ka̱ ta̱a xíonoo xíꞌín ná, kúú ni̱ xini na̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ndíta noo̱ ndéi ra. Ta ndíta taꞌani dao ta̱a dánaꞌa̱ ley Moisés dándichi̱ ñaá rá.
MAR 9:15 Tá ni̱ xini ña̱yuu ñoó ña̱ ve̱i Jesús, kúú ni̱ naá vá iní na̱ ndéꞌé ñaá ná. Dá ni̱ kee na taxí táꞌan na kuaꞌa̱n na̱ kaꞌa̱n na̱ ndisáꞌán xíꞌín ná.
MAR 9:16 Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón Jesús ta̱a xíonoo xíꞌín ná: ―¿Ndá saꞌa̱ dándichi̱ táꞌan ndó xíꞌín ta̱a dánaꞌa̱ ley Moisés káa?
MAR 9:17 Dá ni̱ kaa iin ta̱a nákaa̱ tein ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó xíꞌín ná: ―Maestro, yóꞌo néꞌi de̱ꞌi ni̱ ka̱sáa̱i̱, dá chi̱ nákaa̱ espíritu kini ini xi̱, ta ni̱ ka̱ndo̱o ñíꞌi̱ xi̱ kéean.
MAR 9:18 Ndeí kúú míí vá noo̱ nákaa̱ xi̱, ta tíin ñaá espíritu kini yóꞌo, ta dánkao ñaáán nda̱ no̱ñóꞌo̱, ta kánkuei chiꞌi̱o̱n yúꞌu̱ xí, ta chíchi táꞌan no̱ꞌo xi, ta kúyito xi̱ kéean. Sa̱ ni̱ seí ndaꞌávíi̱ no̱ó ta̱a xíonoo xíꞌín ní ña̱ ná taó ráa̱n, tído ko̱ ní kándeé taꞌon ra ―kaá ra̱.
MAR 9:19 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ta̱a xíonoo xíꞌín ná: ―¡Nandeé ka̱ vía̱n ña̱yuu ko̱ kándísa kúú ndoꞌó! ¿Ndidaá ka̱ ví kooi xíꞌín ndó, dá kandeé ini ndo̱ yuꞌu̱? Ta, ¿ndidaá ka̱ ví ki̱ꞌo ndeé inii̱ saꞌa̱ ndo̱? Kaneꞌe ndó xi̱ ná kii ndó ―kaá na̱.
MAR 9:20 Dá néꞌe ña̱yuu ñoó tayií lóꞌo̱ ñoó ni̱ ka̱sáa̱ na̱ noo̱ íin Jesús. Dá tá ni̱ xini espíritu kini ñoó Jesús, ta kúú ni̱ saꞌání yi̱ꞌí va ñaáán, ta kúú ni̱ ka̱nkao xi nda̱ no̱ñóꞌo̱ ni̱ keean, ta ni̱ da̱ndió tuú ñaáán. Ta kúú kánkuei chiꞌi̱o̱n yúꞌu̱ xí.
MAR 9:21 Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón Jesús tatá xi: ―¿Ndá oon ni̱ ka̱sáꞌá ndóꞌo xi dión? Dá ni̱ kaa ra̱: ―Nda̱á leé va xi ni̱ ka̱sáꞌá ndóꞌo xi dión.
MAR 9:22 Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo taꞌándá dánkao ñaá espíritu kini yóꞌo noo̱ kéi̱ ñóꞌo̱, no̱ó ta̱kui̱í viti, dá chi̱ kaꞌání ñaáán kóni̱a̱n. Tá kandeé ní nduva̱ꞌa ní xi̱, dá kía̱n kuꞌu̱ ini ní sa̱ꞌá nduꞌu̱, ta chindeé ní nduꞌu̱.
MAR 9:23 Dá ni̱ kaa Jesús: ―Ná dáꞌa ni kaꞌo̱n, “tá kandeé ní nduva̱ꞌa ní xi̱”, chi̱ ndidaá vá ña̱ꞌa kuu kee yuꞌu̱ xíꞌín ña̱yuu kándéé iní ñaá.
MAR 9:24 Kúú ni̱ ka̱yuꞌú tatá xi: ―Kándéé iníi̱ mií ní. Ta chindeé ní yuꞌu̱ ná kandeé cháá ka̱ iníi̱ mií ní ―kaá ra̱.
MAR 9:25 Tá ni̱ xini Jesús ña̱ ni̱ ka̱sáꞌá nátaka kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu, dá ni̱ saꞌanda na̱ choon noo̱ espíritu kini ñoó, ta kaá na̱: ―¡Espíritu kini, espíritu kéñíꞌi̱, espíritu kédóꞌó! ¡Yuꞌu̱ saꞌándá choon noo̱o̱n! ¡Kuaꞌán keta kíi̱ ini tayií xaa̱n! ¡Ta o̱ sa̱ nándió ko̱o ka̱o̱n ndu̱ꞌón ini xi̱! ―kaá na̱ xíꞌán.
MAR 9:26 Dá ni̱ ka̱yuꞌú kóꞌóán. Ta kúú tuku va ni̱ saꞌání yi̱ꞌí ñaáán. Dá ví ni̱ ketaan kuaꞌa̱n ini xi̱. Ta kúú táto̱ꞌon kánduꞌu̱ iin ndi̱i, ki̱ꞌo dión ni̱ na̱ndúꞌu̱ xí ni̱ kee espíritu kini ñoó. Sa̱ꞌá ño̱ó kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ñoó káꞌa̱n ña̱ ni̱ xiꞌi̱ va xi.
MAR 9:27 Dá ni̱ tiin Jesús ndáꞌa̱ xí. Dá ni̱ nda̱neꞌe ñaá ná. Ta kúú ni̱ na̱kuíi̱n ndichi xi.
MAR 9:28 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ ku̱ꞌu Jesús ini iin veꞌe íin ñoó. Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá ta̱a xíonoo xíꞌín ná: ―¿Ndiva̱ꞌa ko̱ ní kándeé nduꞌu̱ taó ndú espíritu kini ñoó?
MAR 9:29 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Tá ná o̱ káka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios, ta ná o̱ káneꞌe ii̱ ndo̱, dá kía̱n o̱ kándeé taꞌon ndó taó ndóa̱n, chi̱ ña̱ kini nda̱ꞌo kíán ―kaá na̱.
MAR 9:30 Dá ni̱ keta Jesús xíꞌín ta̱a xíonoo xíꞌín ná ñoó, dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱ chí kuendá Galilea diꞌa. Ta ko̱ kóni̱ taꞌon Jesús ña̱ kandaa̱ ini dao ka̱ ña̱yuu ndeí koꞌo̱n na̱,
MAR 9:31 chi̱ kóni̱ na̱ dánaꞌa̱ na̱ sa̱va̱ꞌa no̱ó ta̱a xíonoo xíꞌín ná ñoó, ta diꞌa ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Koꞌo̱n iin ta̱a naki̱ꞌo ra na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ tu̱kú, dá kaꞌání ñaá rá. Tído ti̱xi kuu̱ óni̱, ta kúú nataki va na ―kaá na̱.
MAR 9:32 Tído ko̱ kátóni̱ taꞌon ini ra̱ ndiva̱ꞌa káꞌa̱n na̱ dión, chi̱ yuꞌú ra̱ ndato̱ꞌón ñaá rá.
MAR 9:33 Dá ni̱ saa̱ na̱ ñoo káꞌano naní Capernaum. Ta noo̱ ndéi na ini iin veꞌe, dá ni̱ nda̱to̱ꞌón Jesús ta̱a xíonoo xíꞌín ná: ―¿Ndá saꞌa̱ ndátóꞌón kuáchi̱ ndo̱ ve̱i ndó íchi̱ ñoó? ―kaá na̱.
MAR 9:34 Tído ni iin tóꞌón rá ko̱ ní kaꞌa̱n, dá chi̱ no̱ó ve̱i ra íchi̱ ñoó ndátóꞌón kuáchi̱ ra̱ saꞌa̱ ndi ndáa ra kúú ta̱a ndáya̱ꞌi cháá ka̱ tein mií rá.
MAR 9:35 Dá ni̱ sa̱ ko̱o Jesús. Dá ni̱ kana na ta̱ xíonoo xíꞌín ná ñóó. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Ndi ndáa ndoꞌó kátoó kakuu ta̱a kandaya̱ꞌi kuiin noo̱, dá kía̱n kasandaá ndo̱ kakuu ndó na̱ íin sata̱ kuií, ta koni kuáchí ndó noo̱ ndidaá ka̱ na̱ ―ka̱á na̱.
MAR 9:36 Dá ni̱ tiin Jesús ndáꞌa̱ iin tayií lóꞌo̱. Dá ni̱ chi̱kani ñaá ná no̱ó ta̱a xíonoo xíꞌín ná ñóó. Dá ni̱ nda̱neꞌe ndaa ñaá ná. Dá ni̱ kaa na̱:
MAR 9:37 ―Ndi ndáa miíó ña̱yuu natiin va̱ꞌa iin ta lóꞌo̱ táto̱ꞌon kúú ta yóꞌo sa̱ꞌá ña̱ kúú ná kuendá yuꞌu̱, dá kía̱n nda̱ mií vá yuꞌu̱ ni̱ na̱tiin va̱ꞌa na. Ta na̱ ni̱ na̱tiin va̱ꞌa yuꞌu̱, nda̱ tatá Ndios ni̱ na̱tiin na, chi̱ mií ná ni̱ ta̱ndaꞌá yuꞌu̱ ve̱ii ñayuú yóꞌo ―kaá na̱.
MAR 9:38 Dá ni̱ kaa Juan xíꞌín ná: ―Maestro, ni̱ xini nduꞌu̱ iin ta̱a taó espíritu kini xíꞌín kuu̱ mií ní. Tído ko̱ xíonoo taꞌon ra xíꞌín yó, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ chi̱tuu va nduꞌu̱ ra̱.
MAR 9:39 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Ná dáꞌa ni chituu ndó ra̱, dá chi̱ ndi ndáa miíó ña̱yuu kée ña̱ ndato xíꞌín kuu̱ yúꞌu̱, no̱ón kúú na̱ o̱ kúu taꞌon kaꞌa̱n ndava̱ꞌa na sa̱ꞌí.
MAR 9:40 Chi̱ na̱ ko̱ na̱á xíꞌá, no̱ón kúú na̱ ndíta xoo yó.
MAR 9:41 Ta ndi ndáa miíó ña̱yuu naki̱ꞌo, va̱ꞌará iin yáxi̱ lóꞌo̱ ta̱kui̱í ná koꞌo ndó saꞌa̱ ña̱ kúú ndó kuendá yuꞌu̱, na̱ kúú Cristo, ta kúú miía̱n ndaa̱ kuiti káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ nandió néꞌe Ndios ña̱ va̱ꞌa noo̱ ná ―kaá Jesús. Dá ni̱ kaa taꞌani Jesús:
MAR 9:42 ―Ndi ndáa mií vá ña̱yuu ni̱ ka̱ndeé ni̱ da̱káꞌa̱n kue̱ꞌé takuálí kándísa yuꞌu̱ ña̱ ná ya̱ꞌa xi kee xi kua̱chi, no̱ón kúú na̱ va̱ꞌa cháá ka̱ ná kandiko̱ yuu̱ molino diko̱ ná, ta ná dáke̱ta ñaá ná ini ta̱ñoꞌo̱.
MAR 9:43 Tá yáꞌa ndó kée ndó kua̱chi xíꞌín ndáꞌa̱ ndo̱, dá kía̱n kaꞌanda ndo̱ iin xooan. Chi̱ va̱ꞌa cháá ka̱ ví ña̱ ku̱ꞌu ndó noo̱ ió Ndios xíꞌín iin xoo ndáꞌa̱ ndo̱, ta o̱ du̱ú ka̱a̱n koꞌo̱n ndo̱ xíꞌín ndin nduú xoo ndáꞌa̱ ndo̱ indayá noo̱ kéi̱ ñóꞌo̱, táꞌa̱n ña̱ ni iin kuu̱ o̱ ndáꞌo̱,
MAR 9:44 noo̱ ñóꞌo ti̱ku̱dí seí ñaá, kirí ko̱ xíꞌi̱, dá ri ñóꞌo̱ kei̱ ñoó, ni iin kuu̱ o̱ ndáꞌo̱ ña̱.
MAR 9:45 Tá yáꞌa ndó kée ndó kua̱chi xíꞌín saꞌa̱ ndo̱, dá kía̱n kaꞌanda ndo̱ iin xooan. Chi̱ va̱ꞌa cháá ka̱ ña̱ ku̱ꞌu ndó xíꞌín iin xoo saꞌa̱ ndo̱ noo̱ ió Ndios, ta o̱ du̱ú ka̱a̱n koꞌo̱n ndo̱ xíꞌín ndin nduú xoo saꞌa̱ ndo̱ indayá noo̱ kéi̱ ñóꞌo̱, táꞌa̱n ña̱ ni iin kuu̱ o̱ ndáꞌo̱,
MAR 9:46 noo̱ ñóꞌo ti̱ku̱dí seí ñaá, kirí ko̱ xíꞌi̱, dá ri ñóꞌo̱ kéi̱ ñoó, ni iin kuu̱ o̱ ndáꞌo̱ ña̱.
MAR 9:47 Ta tá yáꞌa ndó kée ndó kua̱chi xíꞌín iin nduchí nóó ndo̱, dá kía̱n taó ndóa̱n. Chi̱ va̱ꞌa cháá ka̱ ña̱ ku̱ꞌu ndó xíꞌín iin xoo nduchí nóó ndo̱ noo̱ ió Ndios dándáki na, ta o̱ du̱ú ka̱a̱n koꞌo̱n ndo̱ xíꞌín ndin nduú nduchí nóó ndo̱ indayá,
MAR 9:48 noo̱ ñóꞌo ti̱ku̱dí seí ñaá, kirí ko̱ xíꞌi̱, dá ri ñóꞌo̱ kéi̱ ñoó, ni iin kuu̱ o̱ ndáꞌo̱ ña̱.
MAR 9:49 ’Chi̱ ndidaá vá ña̱yuu kando̱o vii kee ñii̱ xíꞌín ñóꞌo̱, ta ndidaá ña̱ꞌa dóko̱ ná noo̱ Ndios kando̱o vii kee ñii̱.
MAR 9:50 Ta iin ña̱ va̱ꞌa kúú ñii̱, tído tá ni̱ ndiꞌi ña̱ oꞌo̱va̱a̱n, ¿ndi koo keeá, dá keꞌoꞌo̱va̱ tuku yóa̱n? Choꞌon ini ndo̱ kechóon va̱ꞌa ndó táto̱ꞌon kéchóon va̱ꞌa ñii̱, dá koni ndo̱ kandei va̱ꞌa ndó xíꞌín iin ndó xíꞌín iin ka̱ ndo̱ ―kaá Jesús.
MAR 10:1 Dá ni̱ keta Jesús ñoo ñoó kuaꞌa̱n na̱ xíꞌín ta̱ xíonoo xíꞌín ná. Dá ni̱ ya̱ꞌa na noo̱ kúú kuendá Judea. Dá ni̱ kasa̱ndaá na̱ iin ka̱ xoo yu̱ta naní Jordán. Ta ñóó ni̱ na̱taka tuku ña̱yuu noo̱ Jesús. Dá ni̱ da̱náꞌa̱ tuku na táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée na.
MAR 10:2 Dá ni̱ na̱tuu yati dao ta̱ fariseo noo̱ íin na, dá ni̱ kaꞌán rá dátu̱ú ñaá rá no̱ó ña̱yuu ñoó. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá: ―¿Á kuu dánkoo iin ta̱a ñadiꞌí ra̱?
MAR 10:3 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―¿Ndí ni̱ saꞌanda Moisés choon noo̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo?
MAR 10:4 Dá ni̱ kaa ta̱ fariseo xíꞌín ná: ―Ni̱ sonó vá Moisés ña̱ kuu va ki̱ꞌo iin ta̱a iin tuti noo̱ ñadiꞌí ra̱ ña̱ káꞌa̱n ña̱ kóni̱ ra̱ kaꞌanda táꞌan ra xíꞌán. Ndiꞌi daá, dá kuu va dánkoo ñaá rá.
MAR 10:5 Dá ni̱ kaa Jesús: ―Sa̱ꞌá ña̱ káxí nda̱ꞌo nío̱ ndo̱, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ sonó Moisés noo̱ ndo̱ ña̱ kuu kee ndó dión,
MAR 10:6 tído nda̱ míí saꞌa̱, tá kuu̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa Ndios ndidaá ña̱ꞌa, “nda̱ daá vá ni̱ ka̱va̱ꞌa na iin ta̱a xíꞌín iin ñáꞌa̱”.
MAR 10:7 “Sa̱ꞌá ño̱ó kánian dánkoo ta̱a tatá ra̱ xíꞌín naná ra̱, dá nakiꞌin táꞌan ra xíꞌín ñadiꞌí ra̱,
MAR 10:8 dá kía̱n nduu na nda̱dá iin tóꞌón vá.” Ta ko̱ kúú ka̱ na̱ uu̱, nda̱dá iin tóꞌón vá kúú ná.
MAR 10:9 Ta mií Ndios kúú na̱ ni̱ da̱kíꞌin táꞌan ñaá, sa̱ꞌá ño̱ó ni iin tóꞌón ña̱yuu ko̱ kánian kaꞌanda táꞌan na ―ka̱á na̱.
MAR 10:10 Dá tá ni̱ ndi̱sáa̱ na̱ veꞌe noo̱ ndéi na, dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá ta̱ xíonoo xíꞌín ná ndi kóni̱ kaa ña̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱.
MAR 10:11 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Ndi ndáa miíó ta̱a ni̱ da̱nkoo ñadiꞌí ra̱, ta ni̱ ta̱ndáꞌa̱ rá xíꞌín iin ka̱ ñáꞌa̱, ro̱ón kúú ra̱ yáꞌa kée kua̱chi xíꞌín iin ka̱ ñáꞌa̱ ñoó noo̱ Ndios.
MAR 10:12 Ta ndi ndáa mií vá ñáꞌa̱ ni̱ da̱nkoo yíi̱a̱n, ta ni̱ ta̱ndáꞌa̱n xíꞌín iin ka̱ ta̱a, dá kía̱n yáꞌa taꞌanián kéeán kua̱chi xíꞌín iin ka̱ ta̱a ñoó noo̱ Ndios ―kaá na̱.
MAR 10:13 Ta ndáka ña̱yuu ñoó takuálí ve̱i na noo̱ Jesús, dá ná chinóo na ndáꞌa̱ ná dini̱ xí. Tído ni̱ ka̱sáꞌá ta̱a xíonoo xíꞌín ná dána̱ni ra ña̱yuu ñoó.
MAR 10:14 Ta ko̱ ní nátaꞌan taꞌon ini Jesús tá ni̱ xini na̱ ña̱ kée ra dión. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Konó ndó noo̱ takuálí xaa̱n ná kii xi noo̱ yúꞌu̱. Ná dáꞌa ni chituu ndó xi̱, dá chi̱ ña̱yuu kándéé ini tatá Ndios táto̱ꞌon kándéé ini takuálí xaa̱n tatá xi̱, no̱ón kúú na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios.
MAR 10:15 Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ndi ndáa na̱ ko̱ kándía ña̱ dándáki ñaá Ndios táto̱ꞌon ki̱ꞌo kándía takuálí ña̱ dándáki ñaá tatá xi̱, no̱ón kúú na̱ o̱ ko̱ní ndu̱ꞌu na ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios ―ka̱á Jesús.
MAR 10:16 Dá ni̱ nomi na takuálí ñoó. Dá ni̱ chi̱nóo na ndáꞌa̱ ná dini̱ xí. Dá ni̱ xika̱ na̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios saꞌa̱ xí.
MAR 10:17 Dá ni̱ na̱kiꞌin tuku Jesús íchi̱ kuaꞌa̱n na̱, dá kánkono iin ta̱a ni̱ saa̱ ra̱ ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tí rá noo̱ ná. Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Maestro va̱ꞌa kúú ní. Ta, ¿ndí ki̱án kánian kee yuꞌu̱, dá ni̱ꞌí ña̱ kataki chíchíí?
MAR 10:18 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―¿Ndiva̱ꞌa káꞌa̱n yo̱ꞌó ña̱ kúú yuꞌu̱ iin na̱ va̱ꞌa? Ta ni iin tóꞌón ña̱yuu ko̱ kúú na̱ va̱ꞌa. Sa̱va̱ꞌa iin tóꞌón dini̱ Ndios vá kúú na̱ va̱ꞌa.
MAR 10:19 “Sa̱ náꞌá vá yoꞌó ndi kuaꞌa̱n choon ni̱ saꞌanda Ndios: o̱ sa̱ kéeón kua̱chi xíꞌín iin ñáꞌa̱, ñá ko̱ kúú ñadiꞌóo̱n, ta o̱ sa̱ kaꞌánóo̱n ndi̱i, ta o̱ sa̱ kíꞌin kuíꞌínón, ta o̱ sa̱ káꞌo̱n ña̱ to̱ꞌón, ta o̱ sa̱ dándaꞌávóo̱n ña̱yuu, ta koo ña̱ñóꞌó noo̱ tatóo̱n xíꞌín noo̱ nanóo̱n” ―kaá na̱.
MAR 10:20 Dá ni̱ kaa ta̱a ñoó: ―Nda̱ lóꞌo̱ vei ni̱ ka̱sáꞌá seídóꞌi ndidaá choon yóꞌo, maestro.
MAR 10:21 Dá ni̱ kuꞌu̱ ini Jesús saꞌa̱ rá, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Nda̱dá iin tóꞌón vá ña̱ꞌa kómani̱ keeón viti, tá dáá. Kuaꞌán di̱kó ndiꞌón ña̱ꞌa ió noo̱o̱n. Ta dasón di̱ꞌón ñoó no̱ó na̱ kúndaꞌí, dá kía̱n kono̱n koo kui̱kón chí induú. Dá kisón kanoón xíꞌín yuꞌu̱.
MAR 10:22 Tá ni̱ seídóꞌo ra ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Jesús, kúú nda̱á ndaꞌí va ni̱ kuu ini ra̱, dá ni̱ nda̱kuíi̱n ra̱ kuaꞌa̱n ra̱ xíꞌa̱n kúndaꞌí ini ra̱, chi̱ ta̱ kui̱ká nda̱ꞌo kúú rá.
MAR 10:23 Dá ni̱ na̱nde̱ꞌé Jesús noo̱ ndidaá ña̱yuu ni̱ kao̱ noo ndíta ñoó. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ta̱ xíonoo xíꞌín ná ñóó: ―¡Nandeé ka̱ ví kuáchi̱ kíán, dá ndu̱ꞌu na̱ kómí ña̱ kui̱ká ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios!
MAR 10:24 Ni̱ naá vá iní ta̱ xíonoo xíꞌín ná tá ni̱ sei̱do̱ꞌo ra ña̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ dión. Tído ni̱ na̱ndió ko̱o tuku Jesús ni̱ kaꞌa̱n na̱: ―¡Nandeé ka̱ ví kuáchi̱, dá ndu̱ꞌu na̱ kándéé téí iní ña̱ kui̱ká ná ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios!
MAR 10:25 Kaon cháá ka̱ chikaꞌanda iin camello yái̱ iin ión tu̱kú o̱ du̱ú ña̱ ndu̱ꞌu iin na̱ kui̱ká ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios ―kaá na̱.
MAR 10:26 Tá ni̱ seídóꞌo ra to̱ꞌon yóꞌo, kúú kaꞌí ka̱ ví ni̱ naá iní ra̱. Dá ni̱ ka̱sáꞌá ndáto̱ꞌón táꞌan ra: ―¿Ndá yoo ni̱ꞌí ña̱ ka̱ki na, tá dáá? ―kaá ra̱.
MAR 10:27 Dá ni̱ na̱nde̱ꞌé ñaá Jesús, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Ni iin tóꞌón taꞌon ña̱yuu o̱ kándeé kee dión, sa̱va̱ꞌa Ndios kúú na̱ kándeé kee dión, dá chi̱ ndidaá táꞌa̱n va ña̱ꞌa kándeé ná kee na.
MAR 10:28 Dá ni̱ kaa Pedro xíꞌín ná: ―Kande̱ꞌé ní, chi̱ nduꞌu̱ kúú ra̱ ni̱ da̱nkoo ndiꞌi ndidaá kúú ña̱ꞌa ió noo̱ ndú, ta xíonoo ndu xíꞌín mií ní.
MAR 10:29 Dá ni̱ kaa Jesús: ―Miía̱n ndaa̱ ná káꞌi̱n xíꞌín ndó, ndi ndáa miíó na̱ ni̱ da̱nkoo veꞌe na, o ñani na̱, o ki̱ꞌo na, o kuꞌu̱ na̱, o tatá na̱ xíꞌín naná na̱, o de̱ꞌe na, o ñóꞌo̱ ná saꞌa̱ yúꞌu̱ o saꞌa̱ to̱ꞌon va̱ꞌa dánaꞌi̱,
MAR 10:30 no̱ón kúú na̱ naniꞌi̱ iin ciento ka̱ ña̱ꞌa tiempo viti sa̱ꞌá ña̱ ni̱ da̱nkoo na, chi̱ niꞌi̱ ná kua̱ꞌá ka̱ veꞌe, xíꞌín kua̱ꞌá ka̱ ñani, xíꞌín kua̱ꞌá ka̱ ki̱ꞌo, xíꞌín kua̱ꞌá ka̱ kuꞌu̱, xíꞌín kua̱ꞌá ka̱ naná, xíꞌín kua̱ꞌá ka̱ de̱ꞌe, xíꞌín kua̱ꞌá ka̱ ñóꞌo̱, va̱ꞌará ndoꞌo naní nío̱ ná kee dao ña̱yuu. Tído cháá ka̱ chí noo̱, dá natiin na ña̱ kataki chíchí ná.
MAR 10:31 Tído kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu kúú no̱ó ñayuú yóꞌo, no̱ón diꞌa kúú na̱ kakuu noo̱ ndíꞌi kuií noo̱ Ndios. Ta na̱ kúú noo̱ ndíꞌi kuií noo̱ ña̱yuu ñayuú yóꞌo, no̱ón diꞌa kakuu na̱ nakuita no̱ó noo̱ Ndios tiempo daá ñóó.
MAR 10:32 Dá ni̱ kee Jesús ko̱kaa na kuaꞌa̱n na̱ íchi̱ kuaꞌa̱n ñoo Jerusalén, ta xió no̱ó na̱ kuaꞌa̱n na̱ no̱ó ta̱ xíonoo xíꞌín ná. Ta naá vá iní ra̱ kuaꞌa̱n ra̱ xíꞌín ná, ta tákuei yuꞌú ñaá rá kuaꞌa̱n ra̱. Dá ni̱ taó xóo tuku Jesús ndin uxi̱ uu̱ ta̱a ñoó tein dao ka̱ ña̱yuu ñoó. Dá ni̱ ka̱sáꞌá ná nákani na xíꞌín rá sa̱ꞌá ndí ki̱án ndoꞌo na:
MAR 10:33 ―Kande̱ꞌé ndó, chi̱ viti kía̱n ko̱kaa yó kuaꞌa̱n yo̱ ñoo Jerusalén. Ta koꞌo̱n iin ta̱a naki̱ꞌo ra na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱, xíꞌín noo̱ ndáꞌa̱ ta̱a dánaꞌa̱ ley Moisés. Ta ro̱ón kúú ra̱ kando̱o ña̱ kánian kuu na̱. Dá naki̱ꞌo ñaá rá noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ tu̱kú.
MAR 10:34 Dá kedi̱ki ndaa ñaá rá, ta kani ñaá rá, ta tuu ndaa di̱í ñaá rá, dá kaꞌání ñaá rá. Tído ti̱xi kuu̱ óni̱, dá nataki na̱ ―kaá na̱.
MAR 10:35 Dá ni̱ na̱tuu yati Jacobo xíꞌín Juan, ra̱ kúú de̱ꞌe Zebedeo, noo̱ íin Jesús. Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Maestro, kóni̱ nduꞌu̱ ña̱ kee ní iin ña̱ mani̱ xíka̱ nduꞌu̱ noo̱ ní.
MAR 10:36 Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá Jesús: ―¿Ndí ki̱án keei xíꞌín ndó, kóni̱ ndo̱?
MAR 10:37 Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Konó ní ná kande̱i ndu díi̱n ní noo̱ ndato téí náyeꞌe̱ ndaa noo̱ koo ní dándáki ní. Iin nduꞌu̱ ná koo xoo kuáꞌa ní, ta iin ka̱ ndu̱ ná koo xoo íti ní.
MAR 10:38 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Ko̱ náꞌá taꞌon ndó ndí ki̱án xíka̱ ndo̱. ¿Á ió ndo̱ꞌó ña̱ koꞌo ndó kirá ova̱ koꞌo yuꞌu̱? ¿Á ió taꞌani ndó ña̱ kodo̱ ndúta̱ ndo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kodo̱ ndúta̱ yuꞌu̱ xíꞌín ña̱ ndoꞌi?
MAR 10:39 Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Ió vá nduꞌu̱ ña̱ ndoꞌo ndu dión. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Miía̱n ndaa̱ ndisa koꞌo ndoꞌó kirá ova̱ koꞌo yuꞌu̱, ta kodo̱ ndúta̱ taꞌani ndó xíꞌín ña̱ ndoꞌo naní nío̱ ndo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndoꞌo yuꞌu̱.
MAR 10:40 Tído ña̱ kande̱i ndó xoo kuáꞌa yuꞌu̱ o xoo íti yuꞌu̱, o̱ du̱ú choon saꞌándá yuꞌu̱ kíán. Chi̱ ño̱ó kía̱n ki̱ꞌo Ndios no̱ó na̱ ni̱ ka̱xi mií ná kande̱i ñoó ―kaá na̱.
MAR 10:41 Dá tá ni̱ sei̱do̱ꞌo uxi̱ ka̱ ta̱a ñoó ña̱ ni̱ xika̱ Jacobo xíꞌín Juan noo̱ Jesús, kúú ni̱ ka̱ryíí nda̱ꞌo ra xíꞌín rá.
MAR 10:42 Dá ni̱ kana Jesús ndidaá rá, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Sa̱ náꞌá vá ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ta̱ néꞌe choon dándáki ra ñoo ñóꞌo ñayuú yóꞌo, chi̱ kéndúsa̱ ra̱ xíꞌín ña̱yuu kueídóꞌo ñaá ná. Ta ra̱ néꞌe choon náꞌano, saꞌándá ra̱ choon no̱ó ña̱yuu ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ rá.
MAR 10:43 Tído ko̱ káni taꞌan vaan kee ndó dión tein mií ndó. Chi̱ ndi ndáa ndoꞌó kátoó kakuu iin ta̱a ndáya̱ꞌi tein mií ndó, dá kía̱n kánian koni kuáchí diꞌa ndó noo̱ dao ka̱ ndo̱.
MAR 10:44 Ta ndi ndáa ndoꞌó kátoó kakuu noo̱, dá kía̱n kánian koni kuáchí diꞌa ndó noo̱ ndidaá ka̱ ndo̱.
MAR 10:45 Chi̱ ko̱ ní kásaa̱ taꞌon na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo ña̱ koni kuáchí diꞌa ña̱yuu noo̱ ná. Diꞌa ni̱ ka̱sáa̱ na̱ koni kuáchí diꞌa na no̱ó ña̱yuu, ta naki̱ꞌo na mií ná kuu na̱, ta dión, dá di̱tá ná ndidaá ña̱yuu ti̱xi ndáꞌa̱ ña̱ kánian ndoꞌo na sa̱ꞌá kua̱chi kée na ―kaá Jesús.
MAR 10:46 Dá ni̱ saa̱ na̱ iin ñoo naní Jericó. Dá tá ni̱ keta na ñoo ñoó kuaꞌa̱n na̱ xíꞌín ta̱ xíonoo xíꞌín ná, kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu tákuei kuaꞌa̱n sata̱ ná. Ta ió iin ta̱a ko̱ túu noo̱ naní Bartimeo, ra̱ kúú de̱ꞌe ra̱ naní Timeo. Ta yuꞌú íchi̱ ñoó ió ra̱ sáti ra.
MAR 10:47 Tá ni̱ sei̱do̱ꞌo ra ña̱ ve̱i Jesús, na̱ ñoo Nazaret, kúú ni̱ ka̱sáꞌá káyuꞌú rá: ―¡Jesús, de̱ꞌe na̱ veꞌe rey David, kuꞌu̱ ini ní sa̱ꞌí!
MAR 10:48 Ta kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ni̱ ka̱sáꞌá dána̱ni ñaá ná, dá ná kutádi̱ rá, káꞌán ná. Tído ni̱ꞌi cháá ka̱ ni̱ ka̱sáꞌá káyuꞌú rá: ―¡De̱ꞌe na̱ veꞌe rey David, kuꞌu̱ ini ní sa̱ꞌí!
MAR 10:49 Dá ni̱ sa̱ tuu tóo Jesús, dá ni̱ saꞌanda na̱ choon no̱ó ña̱yuu ñoó ña̱ ná kaꞌa̱n na̱ xíꞌín ta̱a ñoó saa̱ ra̱ noo̱ ná. Dá ni̱ kaa ña̱yuu ñoó xíꞌín rá: ―Ndeé koo ino̱n, ta nakuii̱n ndichi, chi̱ kána Jesús káa yo̱ꞌó koꞌo̱n.
MAR 10:50 Dá ni̱ da̱kána ra kotó ra̱. Kúú ni̱ na̱kuii̱n ndichi ra̱. Dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱ noo̱ íin Jesús.
MAR 10:51 Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá ná: ―¿Ndí ki̱án kóno̱n keei xíꞌón? Dá ni̱ kaa ta̱ ko̱ túu noo̱ ñoó: ―Maestro, kóni̱i̱ ña̱ natu̱u noo̱í.
MAR 10:52 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Kuaꞌán viti, chi̱ sa̱ꞌá ña̱ kándéé ino̱n yuꞌu̱, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ndu̱va̱ꞌón. Ta kúú vitíꞌón diꞌa ni̱ na̱tu̱u noo̱ rá. Ta kúú ni̱ kee ra tákaa ra Jesús kuaꞌa̱n ra̱.
MAR 11:1 Kúú ni̱ ku̱yati na ñoo Jerusalén, chi̱ sa̱ ni̱ kasa̱ndaá yati na ñoo naní Betfagé xíꞌín ñoo naní Betania. Ta ñoó kúú noo̱ néꞌe táꞌan yati xíꞌín iin yúku̱ naní Olivos. Dá ni̱ saꞌanda Jesús choon no̱ó uu̱ ta̱ xíonoo xíꞌín ná,
MAR 11:2 ta kaá na̱ xíꞌín rá: ―Kuaꞌán ndo̱ ñoo lóꞌo̱ nákaa̱ chí noo̱ káa. Tá ni̱ saa̱ ndo̱ ni̱ ku̱ꞌu ndó káa, dá naniꞌi̱ ndo̱ noo̱ ndíko̱ iin burro, kirí ko̱ ñáꞌa̱ kandodó ná. Tá ni̱ na̱níꞌi̱ ndo̱ rí, dá ndaxí ndó ri̱ kandaka ndó kii ndó.
MAR 11:3 Tá ndáa na̱ ndáto̱ꞌón ñáá: “¿Ndiva̱ꞌa ndáxí ndó ri̱?”, dá kaa ndo̱ xíꞌín ná: “Dá chi̱ xínñóꞌó satoꞌo ndu̱ rí, ndiꞌi daá, dá tandaꞌá ná ndu̱ kii ndu ndaka ndu ri̱”, kaa ndo̱ ―ka̱á Jesús xíꞌín rá.
MAR 11:4 Dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱. Ta kúú ni̱ na̱níꞌi̱ rá noo̱ ndíko̱ burro ñoó yati yéꞌé veꞌe íin yuꞌú íchi̱ ñoó. Dá ni̱ ndaxí rá ri̱.
MAR 11:5 Tá ni̱ xini dao ña̱yuu ndíta ñoó, dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá ná: ―¿Ndiva̱ꞌa ndáxí ndó burro xaa̱n?
MAR 11:6 Dá ni̱ kaa ra̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kaꞌa̱n Jesús xíꞌín rá. Dá ni̱ sonó vá ná néꞌe ra burro ñoó kuaꞌa̱n ra̱.
MAR 11:7 Ta ndáka ra ri̱ ni̱ saa̱ ra̱ noo̱ ió Jesús, dá ni̱ chi̱kodó rá kotó ra̱ sata̱ ri̱. Dá ni̱ kaa Jesús kanóo na kuaꞌa̱n na̱.
MAR 11:8 Dá ni̱ ka̱sáꞌá kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu chíndei na kotó na̱ me̱ꞌí íchi̱ no̱ó ve̱i Jesús ñoó. Ta dao ka̱ na̱ ni̱ saꞌanda ndáꞌa̱ yíto̱, dá ni̱ chi̱ndei naa̱n íchi̱ no̱ó ya̱ꞌa na ñoó.
MAR 11:9 Ta ña̱yuu xió no̱ó kuaꞌa̱n noo̱ Jesús xíꞌín ña̱yuu tákuei ve̱i chí sata̱ ná ni̱ ka̱sáꞌá káyuꞌú ná: ―¡Ná natiin Ndios ña̱ñóꞌó! ¡Na̱ káꞌano kúú na̱ yóꞌo, chi̱ ve̱i na xíꞌín choon satoꞌo yo̱ Ndios!
MAR 11:10 ¡Na̱ káꞌano kúú na̱ yóꞌo, chi̱ ve̱i na dándáki na ñoo yo̱ táto̱ꞌon ni̱ da̱ndáki ñaá rey David tá sa̱ naꞌá! ¡Ná natiin Ndios ña̱ñóꞌó nda̱ noo̱ ió na̱ noo̱ dikó! ―ka̱á ña̱yuu ñoó.
MAR 11:11 Dá ni̱ ku̱ꞌu Jesús ñoo Jerusalén. Dá ni̱ saꞌa̱n na̱ veꞌe ño̱ꞌo káꞌano. Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ná ndidaá ña̱ꞌa ió ñoó, dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱ ñoo naní Betania xíꞌín ndin uxi̱ uu̱ ta̱a xíonoo xíꞌín ná, chi̱ sa̱ ni̱ ini va.
MAR 11:12 Tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱ ñoó, dá ni̱ ka̱nkuei na ñoo Betania kuaꞌa̱n na̱. Dá ndaꞌí ni̱ ka̱sáꞌá kuíko Jesús.
MAR 11:13 Ta kúú ni̱ xini xíká vá ná íin iin ta̱ño̱ꞌó, ta ndato kuíi̱ íin ndáꞌa̱ ra̱. Dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱ noo̱ íin rá, ná kande̱ꞌá á íin ti̱ño̱ꞌó keí ná. Tído tá ni̱ saa̱ na̱ ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ná, kúú ko̱ ta̱ꞌón ti̱ño̱ꞌó íin noo̱ ra̱. Sa̱va̱ꞌa ndáꞌa̱ óon va rá íin, chi̱ ko̱ ñáꞌa̱ taꞌon kasandaá yoo̱ kuiin rí.
MAR 11:14 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ta̱ño̱ꞌó ñoó: ―¡Ni iin kuu̱ ka̱ ná o̱ ke̱í ni iin tóꞌón ña̱yuu kui̱ꞌi yo̱ꞌó! Ta kúú ni̱ seídóꞌo va ta̱ xíonoo xíꞌín ná ña̱ dión ni̱ kaa na̱.
MAR 11:15 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ na̱sáa̱ na̱ ñoo Jerusalén. Dá ni̱ ku̱ꞌu na yéꞌé veꞌe ño̱ꞌo káꞌano. Dá ni̱ ka̱sáꞌá ná taó ndíꞌi na ta̱ díkó xíꞌín ta̱ xíin kuaꞌa̱n ra̱ sata̱ véꞌe. Kúú ni̱ da̱kuéi na ndidaá mesa noo̱ ndéi ta̱a náda̱on di̱ꞌón. Kúú ni̱ sata niꞌini na téi̱ kándíꞌi ta̱a ndéi díkó paloma.
MAR 11:16 Kúú ko̱ ní sónó taꞌon na ña̱ chikaꞌanda ni iin tóꞌón ña̱yuu ini yéꞌé veꞌe ño̱ꞌo ñoó xíꞌín ña̱ꞌa néꞌe na kuaꞌa̱n na̱.
MAR 11:17 Ta kúú ñoó ni̱ ka̱sáꞌá Jesús dánaꞌa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu ñoó, ta kaá na̱: ―¿Á ko̱ ndúsaa̱ taꞌon ini ndo̱ ña̱ diꞌa va kaá tuti ii̱ Ndios: “Veꞌe yuꞌu̱ kúú iin veꞌe noo̱ kánian nataka ña̱yuu ndéi iin níí kúú ñayuú, dá kaꞌa̱n na̱ xíꞌín yuꞌu̱”, kaáa̱n? Tído ndoꞌó kúú na̱ ndéi kéean táto̱ꞌon iin káo̱ ta̱ kui̱ꞌíná ―kaá na̱.
MAR 11:18 Tá ni̱ niꞌi̱ tóꞌon ta̱a dánaꞌa̱ ley Moisés xíꞌín ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱ ña̱ ni̱ kee na dión, dá ni̱ ka̱sáꞌá rá ndúkú rá ndi kee ra, dá kaꞌání ñaá rá. Tído yuꞌú ra̱, chi̱ ndidaá kúú vá ña̱yuu ñoó ni̱ naá iní seídóꞌo na ña̱ dánaꞌa̱ Jesús.
MAR 11:19 Dá tá ni̱ kuaá kuu̱ dáá ñóó, dá ni̱ keta Jesús ñoo Jerusalén kuaꞌa̱n na̱ xíꞌín ta̱a xíonoo xíꞌín ná.
MAR 11:20 Tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ ya̱ꞌa yati na noo̱ íin ta̱ño̱ꞌó ñóó, kúú ni̱ xini ta̱a xíonoo xíꞌín ná ña̱ nda̱ yo̱ꞌo ví rá ni̱ ichi̱.
MAR 11:21 Dá ni̱ ndu̱sáa̱ ini Pedro ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Jesús xíꞌín yíto̱ ñoó. Dá ni̱ kaa ra̱: ―Maestro, káa chi̱, ta̱ño̱ꞌó, kirá ni̱ da̱tái̱ chiꞌan mií ní káa, ni̱ ichi̱ va rá.
MAR 11:22 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Kandeé káꞌano iní ndo̱ Ndios.
MAR 11:23 Miía̱n ndaa̱ kuiti ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó; ndi ndáa ndoꞌó ni̱ kuu va ná kaꞌa̱n xíꞌín yúku̱ káa: “Kuxoo, ta kuaꞌán dáke̱tón miíón ini ta̱ñoꞌo̱ káa”, ta torá ko̱ nákani kuáchi̱ ini ndo̱, ta kándísa ndaa̱ ndo̱ ña̱ ki̱ꞌo dión koo, dá kía̱n kasandaá ndisa va ña̱ ni̱ kaꞌa̱n ndo̱.
MAR 11:24 Sa̱ꞌá ño̱ó káꞌi̱n ña̱ ndidaá kúú vá ña̱ꞌa ná kaka̱ ndo̱ noo̱ Ndios, ta kándeé káꞌano ini ndo̱ ná, ta kúú niꞌi̱ ndisa va ndóa̱n.
MAR 11:25 Tído tá tein káꞌa̱n ndo̱ xíꞌín Ndios, kuꞌu̱ káꞌano ini ndo̱ saꞌa̱ ña̱yuu naá táꞌan xíꞌín ndó, dá kía̱n nda̱ tatá ndo̱ Ndios, na̱ ió induú, ki̱ꞌo káꞌano taꞌani ini na̱ sa̱ꞌá kua̱chi mií ndó.
MAR 11:26 Chi̱ tá ná o̱ kúꞌu̱ káꞌano ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱yuu ñoó, dá kía̱n ni tatá Ndios, na̱ ió induú, o̱ kúꞌu̱ káꞌano taꞌon ini sa̱ꞌá kua̱chi mií ndó ―kaá Jesús.
MAR 11:27 Dá ni̱ ka̱sáa̱ tuku Jesús xíꞌín ta̱a xíonoo xíꞌín ná ñoo Jerusalén. Dá ni̱ ka̱sáꞌá ná xíonoo na noo̱ íin veꞌe ño̱ꞌo káꞌano ñoó. Dá ni̱ na̱tuu yati ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱, xíꞌín ta̱ dánaꞌa̱ ley Moisés xíꞌín ta̱ sáꞌano ñoo.
MAR 11:28 Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón rá Jesús: ―¿Ndá choon néꞌe ní ña̱ nákaa̱ ní kée ní diꞌa? Ta, ¿ndá yoo ni̱ xi̱ꞌo choon yóꞌo noo̱ ní ña̱ kee nía̱n? ―kaá ra̱.
MAR 11:29 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Ta ná ndato̱ꞌón taꞌani yuꞌu̱ ndo̱ꞌó saꞌa̱ iin ña̱ꞌa. Tá ni̱ ka̱ti̱ꞌa ndó ni̱ na̱ndió néꞌe ndóa̱n, dá kasto̱ꞌon yuꞌu̱ xíꞌín ndó ndá yoo ni̱ xi̱ꞌo choon noo̱í ña̱ kéei ña̱ yóꞌo.
MAR 11:30 ¿Ndá yoo ni̱ xi̱ꞌo choon noo̱ Juan ña̱ sa̱ da̱kódo̱ ndúta̱ ná ña̱yuu? ¿Á Ndios ni̱ xi̱ꞌoan, o ta̱a? Kaꞌa̱n ndo̱ ná kande̱ꞌá ―kaá na̱.
MAR 11:31 Dá ni̱ ka̱sáꞌá ndátóꞌón táꞌan mií rá ndíta ra: ―Tá ná kaa yo̱ ña̱ Ndios ni̱ xi̱ꞌo ñaá, dá kía̱n kaa ra̱ xíꞌá: “¿Ndiva̱ꞌa ko̱ ní kándísa ndó ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ ra̱, tá dáá?”
MAR 11:32 Tído, o̱ kúu taꞌon kaa yo̱ ña̱ ta̱a ni̱ xi̱ꞌo ñaá. Dión ni̱ kaa ra̱, chi̱ yuꞌú ra̱ kée ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó. Chi̱ ndidaá vá no̱ón kándísa ña̱ miía̱n ndaa̱ ndisa Juan ni̱ sa̱ kuu iin profeta ni̱ ta̱ndaꞌá Ndios ni̱ kii.
MAR 11:33 Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín Jesús: ―Ko̱ náꞌá taꞌon nduꞌu̱ ndá yoo ni̱ xi̱ꞌo choon noo̱ Juan. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Ta ni yuꞌu̱ o̱ kásto̱ꞌon taꞌon xíꞌín ndó ndá yoo ni̱ xi̱ꞌo choon noo̱í ña̱ kéei ndidaá ña̱ yóꞌo ―kaá na̱.
MAR 12:1 Dá ni̱ ka̱sáꞌá Jesús dákíꞌin táꞌan na dao ña̱ꞌa xíꞌín to̱ꞌon dánaꞌa̱ na̱, ta kaá na̱: ―Iin kuu̱ ni̱ da̱ndée iin ta̱a yitó uva no̱ñóꞌo̱ rá. Ta ni̱ chi̱káa̱ ra̱ korráa̱n. Dá ni̱ ka̱va̱ꞌa ra noo̱ koꞌóní ndúta̱ uva ñoó. Ta ni̱ ka̱va̱ꞌa taꞌani ra iin veꞌe dikó noo̱ kanóo ra̱ kandaa uva ñoó. ’Dá ni̱ di̱kó ndodó ra̱án noo̱ dao ka̱ ta̱a kéchóon. Dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n xíká rá.
MAR 12:2 Dá tá ni̱ xi̱nko̱o tiempo taꞌa̱nda̱ uva ñoó, dá ni̱ saꞌanda ra̱ choon noo̱ iin mozo ra̱ ña̱ ná koꞌo̱n ra̱ noo̱ ndéi ta̱ kéchóon ñoó natiin ra uva, kirí kánian niꞌi̱ rá.
MAR 12:3 Tído tá ni̱ saa̱ mozo ñoó, dá ni̱ nda̱kuei ta̱ kéchóon noo̱ uva ñoó ni̱ kani ñaá rá. Ta ni iin ña̱ꞌa ko̱ ní xi̱ꞌo ra kaneꞌe mozo ñoó noꞌo̱ ra̱.
MAR 12:4 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o tuku satoꞌo ñoó ni̱ saꞌanda ra̱ choon noo̱ iin ka̱ mozo ra̱ kuaꞌa̱n ra̱. Tído tá ni̱ saa̱ ra̱ noo̱ ndéi ta̱ kéchóon ñoó, dá ni̱ nda̱kuei tuku ra ni̱ kani ñaá rá xíꞌín yuu̱, ta ni̱ da̱rkueꞌe̱ ra̱ dini̱ rá, ta ni̱ nde̱ineꞌe ñaá rá.
MAR 12:5 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o tuku satoꞌo ñoó ni̱ saꞌanda ra̱ choon noo̱ iin ka̱ mozo kuaꞌa̱n ra̱. Tído tá ni̱ saa̱ ra̱, dá ni̱ saꞌání ñaá ta̱ kéchóon ñoó. Ndiꞌi daá, dá ni̱ saꞌanda satoꞌo ñoó choon noo̱ kuaꞌa̱ ka̱ mozo kuaꞌa̱n ra̱. Tído dao ra ni̱ kani ra, ta dao ka̱ ra̱ ni̱ saꞌání rá.
MAR 12:6 ’Ta nda̱dá iin tóꞌón vá ña̱yuu kámani̱ chindaꞌá rá koꞌo̱n. Ta yóꞌo kúú iin tóꞌón dini̱ de̱ꞌe mani̱ rá. Kúú ni̱ saꞌanda ra̱ choon noo̱ xí kuaꞌa̱n xi̱, chi̱ diꞌa ni̱ kaa ra̱: “Ndá ndi kuu koo va ña̱ñóꞌó rá no̱ó de̱ꞌi”, kaá ra̱.
MAR 12:7 Tído tá ni̱ saa̱ xi̱, ta kúú ni̱ ka̱sáꞌá ndátóꞌón kueꞌé ta̱ kéchóon ñoó: “Ta̱a káa kúú ra̱ natiin ndidaá kúú ñóꞌo̱ yóꞌo noo̱ tatá xi̱. Kóꞌo̱ kaꞌání yó xi̱, dá ná kando̱o ndiꞌi ñóꞌo̱ yóꞌo noo̱ mií yó”, kaá ra̱.
MAR 12:8 Dá ni̱ tiin ñaá rá. Ta kúú ni̱ saꞌání ñaá rá. Dá ni̱ da̱kána ñaá rá nda̱ sata̱ korrá noo̱ káa yitó uva ñóó.
MAR 12:9 Ta, ¿ndí ki̱án kee satoꞌo uva ñoó viti, káꞌán ndó? Kasaa̱ ra̱, dá kaꞌání ndíꞌi ra ta̱ kéchóon ñoó, dá di̱kó ndodó ra̱ ñóꞌo̱ noo̱ káa yitó uva ñóó noo̱ dao ka̱ ta̱ kéchóon.
MAR 12:10 ’¿Á ko̱ óon taꞌon kaꞌi ndó tuti ii̱ Ndios? Chi̱ diꞌa kaáa̱n: Ta yuu̱ ni̱ ka̱ñóꞌó ta̱ káva̱ꞌa veꞌe, ño̱ó diꞌa va ni̱ kasa̱ndaá kakuu yuu̱ tito̱.
MAR 12:11 Dión ni̱ kee satoꞌo yo̱ Ndios xíꞌín yuu̱ ñoó. Sa̱ꞌá ño̱ó iin ña̱ꞌa ndato nda̱ꞌo kíán noo̱ yo̱.
MAR 12:12 Dá ni̱ kaꞌán ta̱ néꞌe choon ñoó tiin ra Jesús kadi ra̱ veꞌe ka̱a, chi̱ ni̱ ka̱ndaa̱ va ini ra̱ ña̱ saꞌa̱ mií vá rá ni̱ na̱kani na to̱ꞌon yóꞌo. Tído yuꞌú va ra kée ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ da̱nkoo ra Jesús, dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱.
MAR 12:13 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ ta̱ndaꞌá rá dao ka̱ ta̱ fariseo xíꞌín dao ka̱ ta̱ kuendá Herodes ña̱ ná koꞌo̱n ra̱ noo̱ Jesús, ta nandukú rá ña̱ dátu̱ú ñaá rá, dá ná ya̱ꞌa na noo̱ kaꞌa̱n na̱.
MAR 12:14 Dá tá ni̱ saa̱ ra̱ noo̱ nákaa̱ Jesús, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Maestro, náꞌá vá nduꞌu̱ ña̱ kúú ní iin na̱ ndaa̱. Ta ko̱ yu̱ꞌú ní ni iin tóꞌón ña̱yuu, chi̱ ko̱ néꞌe ní ta̱ndíni ndá yoo kúú iin rá iin ña̱yuu, á ndáya̱ꞌi na o ko̱ó. Diꞌa dánaꞌa̱ ndaa̱ ní íchi̱ Ndios noo̱ ndidaá ña̱yuu. Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndi kaá mií ní? ¿Á va̱ꞌa ni kée yó chíya̱ꞌi yó saꞌa̱ ñóꞌo̱ yo̱ no̱ó ra̱ kúú kuendá César o ko̱ó? ―kaá ra̱.
MAR 12:15 Tído ni̱ ka̱ndaa̱ va ini Jesús ña̱ kúú rá ta̱a uu̱ noo̱, ta kátoó ra̱ dátu̱ú ñaá rá. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―¿Ndiva̱ꞌa ndúkú ndó ña̱ ya̱ꞌi no̱ó to̱ꞌon káꞌi̱n? Tei tóo ndó iin di̱ꞌón, ña̱ chíya̱ꞌi ndó saꞌa̱ ñóꞌo̱ ndo̱, dá ná kande̱ꞌá.
MAR 12:16 Dá ni̱ xi̱ꞌo tóo ra iin di̱ꞌón ka̱a noo̱ ná. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―¿Ndá naꞌáná kía̱n ndáꞌa̱ noo̱ di̱ꞌón yóꞌo? Ta, ¿ndá kuu̱ kía̱n ndáꞌa̱ noo̱án yóꞌo? Dá ni̱ kaa ra̱: ―Naꞌáná César kíán xíꞌín kuu̱ rá.
MAR 12:17 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Naki̱ꞌo ndó ña̱ kúú ña̱ꞌa César noo̱ rá, tá dáá, ta naki̱ꞌo ndó ña̱ kúú ña̱ꞌa Ndios noo̱ ná. Ta kúú ni̱ naá vá ini ta̱a ñoó sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ dión.
MAR 12:18 Dá ni̱ ka̱sáa̱ dao ta̱ saduceo noo̱ Jesús. Ta ko̱ kándísa taꞌon ra ña̱ nataki na̱ ni̱ xiꞌi̱. Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá:
MAR 12:19 ―Maestro, diꞌa kaá iin ley ni̱ taa Moisés: “Tá ni̱ xiꞌi̱ iin ta̱a, ta ko̱ ní sá io de̱ꞌe yií ra̱ xíꞌín ñadiꞌí ra̱, dá kía̱n kánian nakiꞌin ñaá ñani ra̱ tandaꞌa̱ rá xíꞌán, dá kía̱n koo iin de̱ꞌe yií nakiꞌin kuu̱ ñani ra̱.”
MAR 12:20 Ta viti, ni̱ sa̱ ndei usa̱ ñani. Ta kúú ni̱ ta̱ndáꞌa̱ ta̱ kúú no̱ó ñoó, tído ni̱ xiꞌi̱ va ra, ta ko̱ ta̱ꞌón de̱ꞌe yií ra̱ ní sá io xíꞌín ñadiꞌí ra̱.
MAR 12:21 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ta̱ndáꞌa̱ ñani ra̱ xíꞌán. Tído ni̱ xiꞌi̱ taꞌani ta̱ kúú uu̱ ñoó, ta ko̱ ní sá io tuku de̱ꞌe yií ra̱ xíꞌán. Ta kúú dión taꞌani ni̱ ndoꞌo ta̱ kúú oni̱.
MAR 12:22 Ta dión taꞌani ni̱ ndoꞌo ndin usa̱ ñani ñoó, chi̱ ni̱ xiꞌi̱ ndiꞌi ra, ta ni iin ra ko̱ ní sá io de̱ꞌe yií xíꞌán. Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ xiꞌi̱ taꞌani mií ñáꞌa̱ ñoó.
MAR 12:23 Sa̱ꞌá ño̱ó, tá ná kasandaá kuu̱ nataki na̱ ni̱ xiꞌi̱, ¿ndi káa iin ta̱a ñoó kakuu yíi̱ ñáꞌa̱ ñoó, chi̱ ndin usa̱ va ra ni̱ sa̱ kuu yíi̱a̱n? ―kaá ra̱.
MAR 12:24 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Ko̱ náꞌá taꞌon ndó ndí ki̱án káꞌa̱n ndo̱, chi̱ ko̱ kékuendá taꞌon ndó ña̱ káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios, ta ni ko̱ nákoni taꞌon ndó choon káꞌano ió noo̱ ndáꞌa̱ ná.
MAR 12:25 Dá chi̱ tá ná kasandaá kuu̱ nataki ña̱yuu ni̱ xiꞌi̱, o̱ kóo ka̱ ña̱ tandaꞌa̱ ná, ta o̱ kíꞌo ka̱ na̱ de̱ꞌe diꞌí na̱ tandaꞌa̱ xí, dá chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndéi ángel induú, nda̱ ki̱ꞌo dión vá kandei na.
MAR 12:26 Tído viti ná koꞌi̱n kasto̱ꞌin xíꞌín ndó ña̱ miía̱n ndaa̱ nataki na̱ ni̱ xiꞌi̱. ¿Á ko̱ óon taꞌon kaꞌi ndó to̱ꞌon ni̱ taa Moisés? Chi̱ tein kéi̱ yitó táka̱ lóꞌo̱ ñoó, dá ni̱ kaa Ndios diꞌa xíꞌín ná: “Yuꞌu̱ kúú Ndios noo̱ Abraham, ta yuꞌu̱ kúú Ndios noo̱ Isaac, ta yuꞌu̱ taꞌani kúú Ndios noo̱ Jacob.”
MAR 12:27 Dión ni̱ kaa na̱, dá chi̱ ko̱ kúú taꞌon na Ndios no̱ó na̱ ni̱ xiꞌi̱, diꞌa no̱ó na̱ takí vá kúú ná Ndios, chi̱ ndidaá vá ña̱yuu ndéi takí noo̱ ná. Sa̱ꞌá ño̱ó yáꞌa nda̱ꞌo ndoꞌó sa̱ꞌá ña̱ ko̱ kándísa ndó ña̱ nataki na̱ ni̱ xiꞌi̱ ―kaá na̱.
MAR 12:28 Dá ni̱ na̱tuu yati iin ta̱a dánaꞌa̱ ley Moisés, ta ni̱ sei̱do̱ꞌo ra ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Jesús xíꞌín ta̱ saduceo ñoó. Kúú ni̱ ka̱tóni̱ ini ra̱ ña̱ va̱ꞌa nda̱ꞌo ni̱ na̱ndió néꞌe na ña̱ ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá sa̱ꞌá na̱ ni̱ xiꞌi̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá: ―¿Ndi káa iin choon ndáya̱ꞌi cháá ka̱ noo̱ ndidaá ka̱ choon ni̱ saꞌanda Ndios keeá?
MAR 12:29 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Choon ndáya̱ꞌi cháá ka̱ noo̱ ndidaá ka̱ choon ni̱ saꞌanda Ndios keeá kía̱n kaáa̱n diꞌa: “Kueídóꞌo ndoꞌó, na̱ ñoo Israel. Ndios, na̱ kúú satoꞌo yo̱, iin tóꞌón dini̱ mií vá ná kúú Ndios.
MAR 12:30 Koni̱ ndo̱ satoꞌo yo̱ Ndios xíꞌín ndinoꞌo nío̱ ndo̱, xíꞌín ndinoꞌo ini mií ndó, xíꞌín ndidaá ña̱xintóni̱ ndo̱, ta xíꞌín ndidaá kúú ndée̱ ndo̱.” Ña̱ yóꞌo kúú choon ndáya̱ꞌi cháá ka̱ ni̱ saꞌanda Ndios keeá.
MAR 12:31 Ta ña̱ kúú uu̱ kía̱n sá kíꞌin táꞌan xíꞌín ña̱ yóꞌo, chi̱ diꞌa kaáa̱n: “Kuꞌu̱ ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱yuu xi̱ꞌín ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo ndó xíꞌín mií ndó.” Ta ko̱ó ka̱ choon ndáya̱ꞌi cháá ka̱ noo̱ ndin nduú choon yóꞌo ―kaá na̱.
MAR 12:32 Dá ni̱ kaa ta̱a dánaꞌa̱ ley Moisés ñoó xíꞌín ná: ―Va̱ꞌa nda̱ꞌo ni̱ kaꞌa̱n ní, maestro. Ndaa̱ kuití ni̱ kaꞌa̱n ní ña̱ iin tóꞌón dini̱ vá kúú Ndios. Ta ko̱ó ka̱ iin ka̱ Ndios, sa̱va̱ꞌa iin tóꞌón dini̱ miíó ná kúú ná.
MAR 12:33 Ta ndáya̱ꞌi cháá ka̱ ña̱ koni̱ yo̱ Ndios xíꞌín ndinoꞌo nío̱ yo̱, xíꞌín ndidaá ña̱xintóni̱ yo̱, xíꞌín ndinoꞌo ini miíá, xíꞌín ndidaá kúú ndée̱ yo̱, ta kuꞌu̱ ini yo̱ sa̱ꞌá ña̱yuu xi̱ꞌín yó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo yó xíꞌín mií yó. Ta ña̱ yóꞌo kía̱n ndáya̱ꞌi cháá ka̱ o̱ du̱ú ndidaá ka̱ ña̱ꞌa dákei̱ yo̱ noo̱ Ndios, o ndidaá ka̱ ña̱ꞌa dóko̱ yo̱ noo̱ ná ―ka̱á ra̱.
MAR 12:34 Tá ni̱ seídóꞌo Jesús ña̱ va̱ꞌa nda̱ꞌo yíko̱ ni̱ kaꞌa̱n ra̱, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Nda̱dá cháá vá kámani̱, ta kuu ndu̱ꞌu yoꞌó ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios ―kaá na̱. Ta kúú ni iin tóꞌón ka̱ ra̱ ko̱ ní xi̱ꞌo ndeé iní natuu ndato̱ꞌón rá Jesús saꞌa̱ dao ka̱ ña̱ꞌa.
MAR 12:35 Nákaa̱ Jesús dánaꞌa̱ na̱ yéꞌé veꞌe ño̱ꞌo káꞌano ñoó, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ña̱yuu ñoó: ―¿Ndiva̱ꞌa dánaꞌa̱ ta̱a dánaꞌa̱ ley Moisés ña̱ tein na̱ veꞌe rey David kixi Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá?
MAR 12:36 Chi̱ diꞌa va ni̱ kaa mií David tá ni̱ na̱kutí ná xíꞌín Espíritu ii̱ Ndios: Diꞌa ni̱ kaa satoꞌo yo̱ Ndios xíꞌín na̱ kúú satoꞌi̱: “Kako̱o yoꞌó xoo kuáꞌa yuꞌu̱ nda̱á ná kasandaá kuu̱ nataán ndíꞌii ta̱ xiní uꞌu̱ ñaá ti̱xi sa̱ꞌo̱n.”
MAR 12:37 Mií David kaá ña̱ satoꞌo na̱ kúú Cristo, sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndiva̱ꞌa dánaꞌa̱ ra̱ ña̱ kii Cristo tein na̱ veꞌe na, tá dáá? ―kaá Jesús. Kádii̱ nda̱ꞌo ini ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó ndéi na seídóꞌo na ña̱ dánaꞌa̱ Jesús.
MAR 12:38 Dá ni̱ kaa taꞌani Jesús noo̱ dánaꞌa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu ñoó: ―Koo ini ndo̱ kandaa ndo̱ mií ndó no̱ó ta̱a dánaꞌa̱ ley Moisés, dá chi̱ kátoó ra̱ kandixi ra daꞌón náni̱, ta kóni̱ ra̱ ña̱ kaꞌa̱n ña̱yuu ndisáꞌán xíꞌín rá xíꞌín ña̱ñóꞌó noo̱ xíonoo ra noo̱ yáꞌi.
MAR 12:39 Ta kátoó taꞌani ra kandei ra noo̱ téi̱ kúú no̱ó ini veꞌe noo̱ nátaka na̱ ñoo yo̱, ta kátoó taꞌani ra kandei ra téi̱ kúú no̱ó noo̱ ndéi ta̱ ndáya̱ꞌi sásáꞌan ra noo̱ ió víko̱.
MAR 12:40 Ta xío ndaa ra̱ veꞌe na̱ kuáa̱n. Ta sa̱ꞌá ña̱ kóni̱ ra̱ ña̱ kaꞌa̱n va̱ꞌa ña̱yuu saꞌa̱ rá, sa̱ꞌá ño̱ó naꞌá xíka̱ taꞌi̱ rá noo̱ Ndios. Ta̱ yóꞌo kúú ra̱ yaꞌi nda̱ꞌo chiya̱ꞌi ra noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kée ra dión ―kaá na̱.
MAR 12:41 Ió Jesús yati noo̱ taán ña̱yuu di̱ꞌón ini sato̱, ña̱ dóko̱ ná noo̱ Ndios ini yéꞌé ño̱ꞌo káꞌano ñoó, ta ndéꞌé ná ndi kée iin rá iin ña̱yuu ñoó taán na̱ di̱ꞌón ñoó. Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo na̱ kui̱ká taán kua̱ꞌá nda̱ꞌo di̱ꞌón.
MAR 12:42 Dá ni̱ ka̱sáa̱ taꞌani iin ñaꞌá kuáa̱n kúndaꞌí. Ta kúú ni̱ taáán uu̱ di̱ꞌón ka̱a kuálí. Kúú cháá nda̱ꞌo ndáya̱ꞌi ña.
MAR 12:43 Dá ni̱ kana Jesús ta̱ xíonoo xíꞌín ná, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ñaꞌá kuáa̱n kúndaꞌí káa ni̱ taán kuaꞌa̱ cháá ka̱ di̱ꞌón noo̱ ndidaá ka̱ ña̱yuu káa,
MAR 12:44 dá chi̱ ndidaá na̱ káa ni̱ taán ña̱ kándo̱o noo̱ vá ná. Tído ñáꞌa̱ káa, va̱ꞌará kúndaꞌí vía̱n, ni̱ taán ndíꞌán ña̱ néꞌe va̱ꞌán katakia̱n ―ka̱á na̱.
MAR 13:1 Tá ni̱ keta Jesús yéꞌé veꞌe ño̱ꞌo káꞌano ñoó, dá ni̱ kaa iin ta̱a xíonoo xíꞌín ná: ―Maestro, kande̱ꞌé ní, ki̱ꞌo dión ví náꞌano yuu̱ káa, ta ki̱ꞌo dión ví ñóchí káa veꞌe ño̱ꞌo káꞌano káa.
MAR 13:2 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―¿Á ñóchí nda̱ꞌo káa veꞌe ño̱ꞌo káꞌano káa, xinóo̱n? Tído kanaꞌón ña̱ ni iin tóꞌón yuu̱ káa o̱ kándo̱o kandodó táꞌan, chi̱ koon ndiꞌi vaan ―kaá na̱.
MAR 13:3 Dá ni̱ sa̱ ko̱o Jesús ndi̱ka yúku̱ naní Olivos chí xoo noo̱ túu íin veꞌe ño̱ꞌo káꞌano ñoó. Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón xoo ñaá Pedro xíꞌín Jacobo xíꞌín Juan xíꞌín Andrés:
MAR 13:4 ―Kasto̱ꞌon ní xíꞌín nduꞌu̱ ndá oon koo dión. Ta, ¿ndí ki̱án koo tá kuaꞌa̱n xi̱nko̱o ndidaá ña̱ yóꞌo?
MAR 13:5 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Kandaa ndo̱ mií ndó, dá ná o̱ dándaꞌí ñaá ni iin tóꞌón ña̱yuu.
MAR 13:6 Chi̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ta̱a kasaa̱, ta kechóon ra kuu̱ yúꞌu̱, ta kaa ra̱: “Yuꞌu̱ kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá.” Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu kandeé rá dándaꞌí ra̱.
MAR 13:7 Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ndo̱ ña̱ saꞌání táꞌan iin ñoo xíꞌín iin ka̱ ñoo, ta ni̱ niꞌi̱ tóꞌon ndó ña̱ naá táꞌan dao ka̱ ñoo ñóꞌo xíká, tído ná dáꞌa ni yu̱ꞌú ndo̱, dá chi̱ ki̱ꞌo dión káni vaan koo, tído ko̱ ñáꞌa̱ taꞌon kasandaá kuu̱ noo̱ ndíꞌí.
MAR 13:8 Chi̱ ndakuei dao nación na̱á táꞌan xíꞌín dao ka̱ nación, ta kasáꞌá na̱á táꞌan taꞌani ta̱ néꞌe choon ndéi iin rá iin ñoo náꞌano. Ta yóꞌo yóꞌo va kasáꞌá ni̱ꞌi nda̱ꞌo ta̱an. Ta yóꞌo rá yóꞌo taꞌani kasáꞌá koo tama̱. Ta ña̱ yóꞌo kía̱n koo, dá kasáꞌá ndoꞌo cháá ka̱ nío̱ ña̱yuu ndéi ñayuú yóꞌo.
MAR 13:9 ’Tído ndoꞌó, kandaa ndo̱ mií ndó, chi̱ kasáꞌá ña̱yuu naki̱ꞌo na ndo̱ꞌó noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ néꞌe choon. Ta kani na ndo̱ꞌó ini veꞌe noo̱ nátaka na̱. Ta kandaka na ndo̱ꞌó koꞌo̱n na̱ no̱ó ta̱ néꞌe choon náꞌano, no̱ó ta̱ kúú rey viti sa̱ꞌá ña̱ kúú ndó kuendá yuꞌu̱. Dión koo, dá niꞌi̱ ndo̱ ki̱ꞌo ndó kuendá saꞌa̱ yúꞌu̱ no̱ó ta̱ néꞌe choon náꞌano.
MAR 13:10 Tído miía̱n ndúsa̱ kánian kanoo ña̱yuu dánaꞌa̱ na̱ to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ yúꞌu̱ iin níí kúú ñayuú dinñóꞌó ka̱, dá kasandaá kuu̱ noo̱ ndíꞌí.
MAR 13:11 Tído, tá ndáka na ndo̱ꞌó ni̱ saa̱ na̱ ni̱ na̱ki̱ꞌo na no̱ó ta̱ néꞌe choon, o̱ sa̱ ndíꞌi ini ndo̱ sa̱ꞌá to̱ꞌon kaꞌa̱n ndo̱, ta o̱ sa̱ nákani ini ndo̱. Sa̱va̱ꞌa to̱ꞌon niꞌi̱ ndo̱ noo̱ Ndios, ño̱ó oon va kía̱n kaꞌa̱n ndo̱. Chi̱ o̱ du̱ú mií taꞌon ndó kaꞌa̱n. Espíritu ii̱ Ndios va kúú na̱ kaꞌa̱n.
MAR 13:12 ’Ta iin ñani naki̱ꞌo ra ñani mií rá no̱ó ta̱ néꞌe choon, dá kaꞌání ñaá rá. Ta dión taꞌani kee na̱ kúú tatá xíꞌín de̱ꞌe ra. Ta ndakuei taꞌani dao de̱ꞌe na̱á ra̱ xíꞌín tatá ra̱, dá kaꞌání ñaá rá.
MAR 13:13 Chi̱ kasáꞌá koni uꞌu̱ ndidaá ña̱yuu ndo̱ꞌó sa̱ꞌá ña̱ kúú ndó kuendá yuꞌu̱. Tído ndidaá na̱ ni̱ xi̱ꞌo ndeé iní ni̱ sa̱ ndita ndaa̱ xíꞌíi̱n nda̱ noo̱ ndíꞌí kuií, no̱ón kúú na̱ niꞌi̱ ña̱ ka̱ki na.
MAR 13:14 ’Tá ni̱ xini ndo̱ ió ña̱ kini dáyako̱ ñaá, ña̱ ni̱ kaꞌa̱n profeta Daniel saꞌa̱, noo̱ ko̱ kánian kooan, dá kía̱n na̱ ndéi chí Judea ná kuino kíi̱ ná koꞌo̱n na̱ nda̱ dini̱ yúku̱. (Ndi ndáa ndoꞌó, na̱ káꞌi ña̱ yóꞌo, nataꞌí iní ndo̱ sa̱ꞌán, dá kandaa̱ ini ndo̱.)
MAR 13:15 Ta na̱ kándodó dini̱ véꞌe kuu̱ dáá ñóó, ko̱ kánian ndu̱ꞌu na veꞌe na nakiꞌin na ña̱ꞌa na kaneꞌe na koꞌo̱n na̱.
MAR 13:16 Dá ri na̱ ñóꞌo yúku̱, ko̱ kánian nandió kuéi na noꞌo̱ na̱ nakiꞌin na kotó na̱.
MAR 13:17 Ta, ¡ndaꞌí kúu ví na̱ ñáꞌa̱ ñóꞌo de̱ꞌe, ta ndaꞌí kúu taꞌani ví na̱ ndéi taleé chíchí tein kuu̱ dáá ñóó!
MAR 13:18 Kaka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios, dá ná dáꞌa ni ndoꞌo ndó dión tein yoo̱ vi̱xi.
MAR 13:19 Chi̱ kuu̱ dáá kakuu iin kuu̱ noo̱ ndoꞌo naní nío̱ ña̱yuu. Dá chi̱ nda̱ ni̱ ka̱sáꞌá vá saꞌa̱ ñayuú, ta nda̱ viti ko̱ óon taꞌon ndoꞌo ña̱yuu táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndoꞌo na tein kuu̱ dáá ñóó. Ta ni iin kuu̱ ka̱ o̱ kóo dión.
MAR 13:20 Tído tá ko̱ ní chítuu satoꞌo yo̱ Ndios ta̱ndóꞌó ve̱i koo tein kuu̱ dáá ñóó, dá kía̱n ndiꞌi va ña̱yuu ñoó na̱á. Tído sa̱ꞌá ña̱ kúꞌu̱ ini na̱ sa̱ꞌá ña̱yuu ni̱ ka̱xi mií ná, sa̱ꞌá ño̱ó chituu na ta̱ndóꞌó koo tein kuu̱ dáá ñóó.
MAR 13:21 ’Tá kaꞌa̱n iin ña̱yuu xíꞌín ndó: “Kande̱ꞌé ndó, yóꞌo nákaa̱ Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá”, o tá kaa na̱ xíꞌín ndó: “Kande̱ꞌé ndó, chi̱ káa nákaa̱ na̱”, ná dáꞌa ni kandía ndó.
MAR 13:22 Chi̱ ndakuei dao ta̱a to̱ꞌón, ta kaa ra̱ ña̱ mií rá kúú Cristo. Ta ndakuei taꞌani profeta to̱ꞌón. Ta kee ra ña̱ꞌa ndato, xíꞌín ña̱ꞌa náꞌano, dá dándaꞌí ra̱ ña̱yuu. Ta kúú nda̱ ña̱yuu ni̱ ka̱xi mií Ndios ndukú rá dándaꞌí ra̱.
MAR 13:23 Sa̱ꞌá ño̱ó kaon koo ndó, chi̱ sa̱ ni̱ da̱tíꞌai ndo̱ꞌó tá ko̱ ñáꞌa̱ koo dión.
MAR 13:24 Dá ni̱ kaa taꞌani Jesús: ―Tein kuu̱ dáá ñóó, tá ni̱ ndiꞌi ni̱ sa̱ io ta̱ndóꞌó káꞌano ñoó, dá nakuiin naá ndi̱ndii, ta ni yoo̱ ka̱ o̱ tóo̱n.
MAR 13:25 Dá kue̱i ti̱ñoo̱ ñóꞌo induú káa, ta kidi niꞌini ña̱ náꞌano ñóꞌo induú.
MAR 13:26 Dá ví koni ndo̱ na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo kii na tein viko̱, ta ndato nayeꞌe̱ ndaa na̱ noo̱ kii na xíꞌín ndidaá choon kómí ná.
MAR 13:27 Ta kaꞌanda na̱ choon noo̱ ángel ve̱i xíꞌín ná koꞌo̱n na̱ nakuaka na ndidaá kúú ña̱yuu ni̱ ka̱xi mií ná ndéi ndin komi̱ xoo tachi̱, chi̱ koꞌo̱n na̱ noo̱ xíká cháá ka̱ noo̱ kúú no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, ta koꞌo̱n taꞌani na noo̱ kúú noo̱ xíká cháá ka̱ induú dá nditútí ná noo̱ Jesús.
MAR 13:28 ’Kaneꞌe ndó kuendá táto̱ꞌon kée ta̱ño̱ꞌó. Tá ni̱ ndu̱yúta̱ noo̱ ra̱, ta ve̱i nóma̱ yúta̱ kuálí ra̱, kúú sa̱ náꞌá vá yó ña̱ sa̱ ni̱ ku̱yati yoo̱ koon dai̱.
MAR 13:29 Ta dión taꞌani, tá ni̱ xini ndo̱ ni̱ ka̱sáꞌá kúu ta̱ndóꞌó yóꞌo, dá kía̱n kanaꞌá ndó ña̱ sa̱ ni̱ ku̱yati va kuu̱ nandió ko̱oi kasaa̱i̱.
MAR 13:30 ’Miía̱n ndaa̱ kuiti ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ o̱ ku̱ú taꞌon ña̱yuu ndéi tiempo daá nda̱ ná koo ndidaá ña̱ yóꞌo.
MAR 13:31 Induú káa xíꞌín no̱ñóꞌo̱ yóꞌo naá váán. Tído to̱ꞌon káꞌi̱n, o̱ yáꞌa taꞌan vaan.
MAR 13:32 ’Tído ni ko̱ íin taꞌon náꞌá ndá kuu̱ kakian, o ndá hora kooan, ta ni ángel ndéi induú ko̱ náꞌá, ta ni na̱ kúú de̱ꞌe Ndios ko̱ náꞌá, chi̱ iin tóꞌón dini̱ míí vá tatá Ndios kúú na̱ náꞌá.
MAR 13:33 Sa̱ꞌá ño̱ó kañoꞌo ini ndo̱, ta kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín Ndios, chi̱ ko̱ náꞌá taꞌon ndó ndá oon koo dión.
MAR 13:34 ’Chi̱ kíán táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo iin ta̱a kuaꞌa̱n xi̱ká. Tá ko̱ ñáꞌa̱ kana ra koꞌo̱n ra̱, dá ni̱ da̱nkoo tóo ra veꞌe ra noo̱ ndáꞌa̱ ta̱a kéchóon noo̱ rá. Dá ni̱ xi̱ꞌo ra choon noo̱ iin rá iin ra. Dá ni̱ saꞌanda taꞌani ra choon no̱ó ta̱a ndaá yéꞌé rá ña̱ ná kañoꞌo ini ra̱.
MAR 13:35 Ki̱ꞌo dión taꞌani kañoꞌo ini ndo̱, chi̱ ko̱ náꞌá taꞌon ndó ndá oon nandió ko̱o tuku na̱ kúú satoꞌo ndo̱ kasaa̱ na̱. Chi̱ oon ni ví kasaa̱ na̱ tá ni̱ kuaá, o kasaa̱ na̱ dao ñoó, o kasaa̱ na̱ tá ni̱ kana chéli, o kasaa̱ na̱ tá ni̱ tu̱u noo̱.
MAR 13:36 Chi̱ iin ndakána va kasaa̱ na̱, sa̱ꞌá ño̱ó kañoꞌo ini ndo̱, dá kía̱n ná dáꞌa ni natiin na ndo̱ꞌó ndéi ndó kídi̱ ndo̱.
MAR 13:37 Ña̱ káꞌi̱n xíꞌín ndoꞌó yóꞌo, káꞌi̱n xíꞌín ndidaá kúú ña̱yuu ña̱ ná kañoꞌo ini na̱ ―kaá Jesús.
MAR 14:1 Ta kómani̱ vá uu̱ ka̱ kuu̱, dá koo víko̱ pascua, dá seí na̱ Israel pan ko̱ ní kíꞌin táꞌan xíꞌín ña̱ dákuita̱ ta̱chí ñaá. Kúú ni̱ ka̱sáꞌá ndátóꞌón mañá ndidaá ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱ xíꞌín ta̱a dánaꞌa̱ ley Moisés ndi koo kee ra, dá tiin ra Jesús, dá ná kaꞌání ñaá ta̱ néꞌe choon.
MAR 14:2 Dá ni̱ kaa ra̱: ―Ná dáꞌa ni tiin yó ra̱ tein víko̱, dá chi̱ ndakuei ña̱yuu nakui̱na vaa̱ na̱ kiꞌin na saꞌa̱ rá ―kaá ra̱.
MAR 14:3 Ta nákaa̱ Jesús ñoo Betania noo̱ kúú veꞌe iin ta̱a naní Simón, táꞌa̱n ra̱ ni̱ sa̱ ndoꞌo kueꞌe̱ téíꞌi̱. Ta noo̱ ió Jesús mesa, kúú ni̱ ka̱sáa̱ iin ñáꞌa̱, ta néꞌán iin ti̱ndoꞌo̱ lóꞌo̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín yuu̱ dío̱n naní alabastro. Ta ñoó ñóꞌo ndutá támi sáꞌa̱n naní nardo. Ta ndutá yaꞌi nda̱ꞌo kúú rá. Ta kúú ni̱ taꞌávíán diko̱ ti̱ndoꞌo̱ ñoó, dá ni̱ kuei ndiꞌán ra̱ dini̱ Jesús.
MAR 14:4 Ta kúú ni̱ xido̱ nda̱ꞌo ini dao ta̱a ndéi ñoó, dá ni̱ ka̱sáꞌá rá ndátóꞌón táꞌan mií rá ndéi ra: ―¿Ndiva̱ꞌa dánaá oon ñáꞌa̱ káa ndutá támi sáꞌa̱n káa?
MAR 14:5 Ta va̱ꞌa ka̱ ví ní di̱kó yó ra̱, chi̱ yaꞌi rá táto̱ꞌon ki̱ꞌo níꞌi̱ iin ña̱yuu kéchóon na oni̱ ciento kuu̱, dá chindeé yó na̱ kúndaꞌí xíꞌín di̱ꞌón ñoó, ní kúu ―kaá ra̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱sáꞌá rá dána̱ni ra ñáꞌa̱ ñoó.
MAR 14:6 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―O̱ sa̱ dána̱ni ndó ñáꞌa̱ yóꞌo. ¿Ndiva̱ꞌa dátaꞌán ndo̱án? Chi̱ ña̱ va̱ꞌa va kía̱n ni̱ keeán xíꞌín yuꞌu̱.
MAR 14:7 Chi̱ daá ndéi va ña̱yuu kúndaꞌí xíꞌín ndoꞌó, ta kuu va chindeé ndó na̱ ndá hora káꞌán mií ndó. Tído yuꞌu̱, o̱ kóo kuií taꞌoin xíꞌín ndó.
MAR 14:8 Ñáꞌa̱ yóꞌo kúú ñá xíꞌo ndiꞌi táto̱ꞌon ki̱ꞌo sáa̱ ndée̱a̱n noo̱í, chi̱ ni̱ kuei ñá ndutá támi sáꞌa̱n dini̱í, ta ki̱ꞌo dión ni̱ kenduua̱n yikí ko̱ñoi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kooi ndu̱xii.
MAR 14:9 Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ndeí kúú míí vá noo̱ dánaꞌa̱ na̱ to̱ꞌon va̱ꞌa sa̱ꞌí iin níí kúú ñayuú yóꞌo, nakani taꞌani na ña̱ ni̱ kee ñáꞌa̱ yóꞌo xíꞌín yuꞌu̱, dá ná kañoꞌo ini ña̱yuu sa̱ꞌá ña̱ ni̱ keeán ―ka̱á Jesús.
MAR 14:10 Dá ni̱ kee Judas Iscariote, táꞌa̱n ra̱ nákaa̱ tein ndin uxi̱ uu̱ ta̱a xíonoo xíꞌín Jesús, kuaꞌa̱n ra̱ di̱kó rá Jesús no̱ó ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱.
MAR 14:11 Tá ni̱ sei̱do̱ꞌo ta̱ duti̱ ñoó ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Judas xíꞌín rá, kúú ni̱ kadii̱ nda̱ꞌo ini ra̱. Dá ni̱ ka̱ndo̱o ra ña̱ ki̱ꞌo ra di̱ꞌón noo̱ rá. Dá ni̱ ka̱sáꞌá ndúkú Judas ndí koo kee ra, dá naki̱ꞌo ra Jesús noo̱ ndáꞌa̱ ro̱ón.
MAR 14:12 Tá ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ mií no̱ó, ña̱ kúú víko̱ noo̱ seí na̱ Israel pan, táꞌa̱n ña̱ ko̱ ní kíꞌin táꞌan xíꞌín ña̱ dákuita̱ ta̱chía̱n, ta saꞌání na̱ léko kuendá víko̱ pascua, dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá ta̱ xíonoo xíꞌín Jesús: ―¿Ndeí kóni̱ ní koꞌo̱n nduꞌu̱ kenduu ndu̱ ña̱ kadíni yó kuendá pascua?
MAR 14:13 Dá ni̱ saꞌanda na̱ choon no̱ó uu̱ ta̱ xíonoo xíꞌín ná ñóó, ta kaá na̱ xíꞌín rá: ―Kuaꞌán ndo̱ ñoo káꞌano káa. Ta káa nakiꞌin táꞌan ndó xíꞌín iin ta̱a ndío yoo ñóꞌo ta̱kui̱í kuaꞌa̱n ra̱. Ta kúú karkuei ndó ra̱ koꞌo̱n ndo̱.
MAR 14:14 Dá tá ni̱ saa̱ ra̱ ni̱ ndu̱ꞌu ra ini veꞌe, dá kaa ndo̱ xíꞌín ta̱a kúú satoꞌo veꞌe ñoó: “Diꞌa kaá maestro nduꞌu̱: ¿Ndi káa iin cuarto ki̱ꞌo ní noo̱ kadínii̱ kuendá víko̱ pascua xíꞌín ta̱ xíonoo xíꞌíín?” kaa ndo̱ xíꞌín rá.
MAR 14:15 Dá ná dánaꞌa̱ ra̱ iin cuarto káꞌano kánóo dikó, ta sa̱ ió nduu vaan. Ta ñoó kenduu ndo̱ ña̱ꞌa ná kadíni yó ―kaá Jesús.
MAR 14:16 Dá ni̱ kee uu̱ ta̱a ñoó kuaꞌa̱n ra̱. Dá tá ni̱ saa̱ ra̱ ñoo ñoó, kúú ni̱ ndoꞌo ra táto̱ꞌon káa rá ió ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Jesús xíꞌín rá. Ta ñoó ni̱ kenduu ra̱ ña̱ kadíni na kuendá víko̱ pascua.
MAR 14:17 Dá tá ni̱ kuaá ñóó, dá ni̱ ka̱saa̱ Jesús xíꞌín ndin uxi̱ uu̱ ta̱ xíonoo xíꞌín ná veꞌe ñoó.
MAR 14:18 Dá ni̱ sa̱ ndei na mesa. Ta tein sásáꞌan na ñoó, dá ni̱ kaa Jesús: ―Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ iin mií vá ndoꞌó, ta̱ sásáꞌan dáó xíꞌín yuꞌu̱, naki̱ꞌo ñaá noo̱ ndáꞌa̱ ta̱a xiní uꞌu̱ ñaá ―kaá na̱.
MAR 14:19 Dá ni̱ ka̱sáꞌá kúndaꞌí nda̱ꞌo ini ra̱. Dá ni̱ kaa iin rá iin ra xíꞌín ná: ―¿Á yuꞌu̱ kúúí, tatá?
MAR 14:20 Dá ni̱ kaa Jesús: ―Iin ta̱a nákaa̱ tein ndin uxi̱ uu̱ ndo̱ kúú rá. Táꞌa̱n ra̱ dáke̱ta dáó ndáꞌa̱ xíꞌín yuꞌu̱ ini koꞌo̱, ro̱ón kúú rá.
MAR 14:21 Ta miía̱n ndaa̱ ndoꞌo na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo táto̱ꞌon ki̱ꞌo káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios. Tído ndaꞌí va ta̱a naki̱ꞌo ñaá noo̱ ndáꞌa̱ ta̱a xiní uꞌu̱ ñaá. Va̱ꞌa cháá ka̱ vía̱n ní xi̱o dáꞌa ni kaki ta̱a ñoó, ní kúu ―kaá na̱.
MAR 14:22 Ta tein noo̱ sásáꞌan na ñoó, dá ni̱ tiin Jesús pan. Dá ni̱ na̱ki̱ꞌo na ndivéꞌe noo̱ Ndios. Dá ni̱ saꞌanda dao naa̱n, dá ni̱ xi̱ꞌo naa̱n no̱ó ta̱a ñoó. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Keí ndo̱án, chi̱ ña̱ xaa̱n kúú yikí ko̱ñoi̱.
MAR 14:23 Dá ni̱ tiin na copa. Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ na̱ki̱ꞌo na ndivéꞌe noo̱ Ndios, dá ni̱ xi̱ꞌo na ra̱ no̱ó ta̱ xíonoo xíꞌín ná, ta ndidaá vá rá ni̱ xiꞌi lúꞌu̱ lúꞌu̱ ra̱.
MAR 14:24 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Ndúta̱ xaa̱n kúú nii̱ yuꞌu̱, kirá dáxi̱nko̱o ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o Ndios kee na xíꞌín ña̱yuu na̱, ta kuita̱ ra̱ sa̱ꞌá kua̱chi kua̱ꞌá ña̱yuu.
MAR 14:25 Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ o̱ nándió ko̱o ka̱i̱ koꞌi ndutá uva yóꞌo nda̱ ná kasandaá kuu̱, dá koꞌo sa̱ái̱ ndutá uva noo̱ ió Ndios dándáki na.
MAR 14:26 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kekáꞌano na Ndios xíꞌín iin yaa, dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱ dini̱ yúku̱ naní Olivos.
MAR 14:27 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ta̱ xíonoo xíꞌín ná: ―Ndidaá vá ndoꞌó dánkoo ndava̱ꞌa ñaá sa̱kuaá víti, dá chi̱ diꞌa kaá tuti ii̱ Ndios: “Dárkueꞌe̱ kaꞌí yuꞌu̱ ta̱a ndáka léko, ta kúú ndi ndiꞌi va léko kuita̱ no̱ó koꞌo̱n.”
MAR 14:28 Tído tá ni̱ ndiꞌi ni̱ na̱takii̱, dá kuió no̱ói̱ noo̱ ndo̱ koꞌi̱n chí Galilea diꞌa, dá kasandaá ndo̱ ―kaá na̱.
MAR 14:29 Dá ni̱ kaa Pedro: ―Va̱ꞌará ná dánkoo ndava̱ꞌa ndidaá ta̱a yóꞌo mií ní, tído yuꞌu̱, o̱ kée taꞌoin dión.
MAR 14:30 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌón ña̱ sa̱kuaá víti, tá ko̱ ñáꞌa̱ taꞌon kana chéli taꞌándá kúú uu̱, ta kúú sa̱ oni̱ va taꞌándá ndato̱n sa̱ꞌá yuꞌu̱.
MAR 14:31 Ta kúú ni̱ ndu̱ndéé Pedro kaꞌa̱n ra̱, ta kaá ra̱: ―Va̱ꞌará ná kánian kuu nduúi̱ xíꞌín ní, tído o̱ ndáta̱ taꞌoin saꞌa̱ ní ―kaá ra̱. Ta kúú ki̱ꞌo dión taꞌani ni̱ kaa ndidaá ka̱ ta̱ xíonoo xíꞌín ná ñóó.
MAR 14:32 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ saa̱ na̱ noo̱ naní Getsemaní. Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ta̱ xíonoo xíꞌín ná: ―Yóꞌo ni kandei tóo ndó, dá ná koꞌi̱n kaꞌi̱n xíꞌín Ndios, dá kasaa̱i̱ ―ka̱á na̱.
MAR 14:33 Dá ni̱ kee Jesús ndáka na Pedro xíꞌín Jacobo xíꞌín Juan kuaꞌa̱n na̱. Dá ni̱ kixia̱n ni̱ ku̱ndaꞌí nda̱ꞌo ini Jesús, ta ni̱ ka̱sáꞌá ndóꞌo nda̱ꞌo nío̱ ná.
MAR 14:34 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Ndaꞌí nda̱ꞌo kúu inii̱. Sa̱ nda̱á ndi̱i va kúúí xiníi̱. Yóꞌo ni kandei tóó ndó, ta kañoꞌo ini ndo̱ ―kaá na̱.
MAR 14:35 Dá ni̱ kee Jesús kuaꞌa̱n na̱ lúꞌu̱ ka̱ chí noo̱. Dá ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tí ná, ta ni̱ xino̱ ví taan na̱ nda̱ no̱ñóꞌo̱. Dá ni̱ xika̱ na̱ noo̱ Ndios ña̱ tá ná kuu, dá ná o̱ yáꞌa na ña̱ ve̱i ndoꞌo na ñoó.
MAR 14:36 Ta diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ ni̱ kaa na̱: ―Tatá lóꞌo̱ miíi̱, ndidaá kúú vá ña̱ꞌa kuu kee mií ní. Di̱tá ní yuꞌu̱ noo̱ ndutá ova̱, ña̱ kúú ña̱ ndoꞌo nío̱í. Tído ná dáꞌa ni kakuuan táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ yuꞌu̱. Ná kakuuan táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ mií ní ―kaá na̱.
MAR 14:37 Tá ni̱ na̱ndió ko̱o na ni̱ ndi̱sáa̱ na̱ noo̱ ndéi ndin oni̱ ta̱a kuaꞌa̱n xíꞌín ná ñoó, kúú sa̱ kídi̱ va ra ndéi ra. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín Simón Pedro: ―Simón, ¿á kídi̱ vóón? ¿Á ko̱ xi̱ꞌo ndeé taꞌon inóo̱n kañoꞌo inóo̱n, va̱ꞌará iin hora?
MAR 14:38 Kañoꞌo ini ndo̱, ta kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín Ndios, dá ná dáꞌa ni kexíxi ña̱ kini xíꞌín ndó. Chi̱ sa̱ ió nduu nío̱ ndo̱ kee ndó ña̱ kóni̱ Ndios. Tído ña̱ kóni̱ ñíi̱ ndo̱ kía̱n chituu ñaá ―kaá na̱.
MAR 14:39 Dá ni̱ saꞌa̱n tuku na ni̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín Ndios táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín ná taꞌándá mií no̱ó.
MAR 14:40 Dá tá ni̱ ndi̱sáa̱ na̱ noo̱ ndéi oni̱ ta̱a ñoó, kúú sa̱ kídi̱ tuku va ra ndéi ra, chi̱ saꞌání nda̱ꞌo ñaá ña̱ ma̱ꞌánó. Ta ko̱ níꞌi̱ vá rá ndí ki̱án kaꞌa̱n ra̱ xíꞌín ná.
MAR 14:41 Ta kúú taꞌándá kúú oni̱ ni̱ ndi̱sáa̱ Jesús ni̱ saꞌa̱n na̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín Ndios. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ta̱a ñoó: ―¡Kudi̱ ndo̱ viti! ¡Ta naniꞌi̱ ndée̱ ndo̱ viti! Cháá dión ka̱ ni ná kakia̱n kudi̱ ndo̱, chi̱ sa̱ ni̱ kasa̱ndaá va hora ña̱ naki̱ꞌo ra na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo noo̱ ndáꞌa̱ ta̱a kómí kua̱chi.
MAR 14:42 ¡Ndakuei ndó, ná koꞌo̱ viti! Chi̱ sa̱ kúyati ta̱a ve̱i naki̱ꞌo yuꞌu̱ noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ kómí kua̱chi ―kaá na̱.
MAR 14:43 Kúú káꞌa̱n i̱í vá Jesús íin na, kúú sa̱ ni̱ ka̱sáa̱ va Judas, iin ra̱ kúú kuendá ndin uxi̱ uu̱ ta̱ xíonoo xíꞌín ná. Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo ta̱a ve̱i xíꞌín rá. Dao ra néꞌe espada, ta dao ka̱ ra̱ néꞌe yíto̱. Chi̱ ve̱i ra xíꞌín choon ni̱ saꞌanda ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱, xíꞌín ta̱a dánaꞌa̱ ley Moisés, xíꞌín ta̱ sáꞌano ñoo.
MAR 14:44 Sa̱ ni̱ ka̱sto̱ꞌon va Judas xíꞌín ta̱a ñoó ndi kee ra dánaꞌa̱ ra̱ ndá yoo kúú Jesús, chi̱ diꞌa ni̱ kaa ra̱: ―Ta̱a ni̱ chitóí noo̱ ñoó, ro̱ón kúú tiin ndó kandaka ndó koꞌo̱n ndo̱, ta kandaa va̱ꞌa ndó ra̱ ―kaá ra̱.
MAR 14:45 Dá tá ni̱ na̱tuu yati Judas noo̱ íin Jesús, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Nákaa̱ ní, maestro. Dá ni̱ chitó rá noo̱ ná.
MAR 14:46 Dá ni̱ na̱tuu ta̱a kuaꞌa̱ ñoó ni̱ tiin ra Jesús.
MAR 14:47 Ta kúú iin ta̱a íin xíꞌín Jesús ni̱ taó rá espada ra̱. Ta kúú ni̱ chi̱tóꞌo̱n ra̱ do̱ꞌo iin ta̱a kéchóon no̱ó ta̱ duti̱ kúú no̱ó.
MAR 14:48 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ta̱a kuaꞌa̱ ñoó: ―¿Á ta̱ kui̱ꞌíná vá kée ndó yuꞌu̱ kúúí, sa̱ꞌá ño̱ó ve̱i ndó xíꞌín espada xíꞌín yíto̱ tiin ndó yuꞌu̱?
MAR 14:49 Ta ndidaá kuu̱ vá ni̱ sa̱ káa̱i̱ xíꞌín ndó yéꞌé ño̱ꞌo káꞌano sa̱ da̱náꞌi̱ noo̱ ndo̱, ta ko̱ ní tíin taꞌon ndó yuꞌu̱. Tído ndidaá ña̱ yóꞌo kúu viti, dá ná xi̱nko̱o to̱ꞌon káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios ―kaá na̱.
MAR 14:50 Ta kúú ndidaá vá ta̱ xíonoo xíꞌín ná ni̱ da̱nkoo ndava̱ꞌa ñaá, ta ni̱ xino ra kuaꞌa̱n ra̱.
MAR 14:51 Ta sata̱ ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó tákaa iin tayií kuaꞌa̱n xi. Ta sa̱va̱ꞌa iin sábana va ndíxi xi kuaꞌa̱n xi̱. Kúú ni̱ tiin taꞌani ñaá rá.
MAR 14:52 Tído ni̱ da̱yáa̱ xi̱ sábana ñoó. Ta kúú nda̱á ni̱ ka̱nkono vichí xí kuaꞌa̱n xi̱.
MAR 14:53 Dá néꞌe ra Jesús ni̱ saa̱ ra̱ noo̱ ió mií ta̱ duti̱ kúú no̱ó. Dá ni̱ na̱taka taꞌani ndidaá kúú ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱, xíꞌín ta̱ sáꞌano ñoo, xíꞌín ta̱a dánaꞌa̱ ley Moisés.
MAR 14:54 Ta Pedro, nda̱á xíká xíká tákaa ra kuaꞌa̱n ra. Dá ni̱ saa̱ ra̱ ni̱ ku̱ꞌu ra noo̱ kúú yéꞌé veꞌe ta̱ duti̱ kúú no̱ó ñóó. Dá ni̱ sa̱ ko̱o ra ió ra̱ noo̱ ndéi ta̱a ndaá yéꞌé ñóó, chi̱ ndéi ra nádaa̱ rá noo̱ kéi̱ ñóꞌo̱.
MAR 14:55 Ta ra̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱ ñoó xíꞌín ndidaá ka̱ ta̱ néꞌe choon ndéi ra ndúkú rá ta̱a kaꞌa̱n kua̱chi saꞌa̱ Jesús, dá kuu naki̱ꞌo ñaá rá noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ romano, dá kaꞌání ñaá rá. Tído ko̱ ní níꞌi̱ taꞌon ra ndí ki̱án kakuu kua̱chi na.
MAR 14:56 Chi̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ta̱a ni̱ ka̱va̱ꞌa ña̱ to̱ꞌón ni̱ kaꞌa̱n ra̱ saꞌa̱ Jesús. Tído ko̱ ní nákiꞌin táꞌan taꞌon to̱ꞌon, ña̱ ni̱ kaꞌa̱n ra̱ saꞌa̱ ná.
MAR 14:57 Dá ni̱ nda̱kuei dao ka̱ ta̱a ndúkú rá kua̱chi kaꞌa̱n ra̱ saꞌa̱ Jesús, ta kaá ra̱:
MAR 14:58 ―Nduꞌu̱ kúú ra̱ ni̱ seídóꞌo ña̱ ni̱ kaa ta̱a xaa̱n diꞌa: “Koꞌi̱n nakani ndiꞌii veꞌe ño̱ꞌo káꞌano yó, ña̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa ndáꞌa̱ ta̱a. Ta kúú ti̱xi oni̱ kuu̱, ta kúú kava̱ꞌi iin ka̱ veꞌe ño̱ꞌo sa̱á, tído o̱ du̱ú ña̱ káva̱ꞌa ndáꞌa̱ ta̱a kakian” ―kaá ra̱.
MAR 14:59 Tído ko̱ ní nákiꞌin táꞌan taꞌon ña̱ ni̱ kaꞌa̱n ra̱ saꞌa̱ ná.
MAR 14:60 Dá ni̱ nda̱kuíi̱n ndichi mií ta̱ kúú duti̱ kúú no̱ó me̱ꞌí noo̱ ndéi ra ñoó. Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón rá Jesús: ―¿Ndiva̱ꞌa ko̱ káꞌo̱n chindeéón miíón? ¿Á ña̱ ndaa̱ kía̱n káꞌa̱n kua̱chi ta̱a káa sa̱ꞌo̱n o ko̱ó?
MAR 14:61 Tído tádi̱ óon va íin Jesús, ni iin to̱ꞌon ko̱ ní kaꞌa̱n na̱. Dá ni̱ na̱ndió ko̱o tuku mií ta̱ duti̱ kúú no̱ó ñóó ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá: ―¿Á yoꞌó kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá? ¿Á de̱ꞌe Ndios, na̱ ii̱, kúú yoꞌó?
MAR 14:62 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Jaa̱n, ñaá kúú yuꞌu̱, ta koni ndo̱ na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo nako̱o na xoo kuáꞌa Ndios noo̱ ió na̱ dándáki na. Ta koni taꞌani ndó na̱ kii na tein viko̱ tánee induú ―kaá na̱.
MAR 14:63 Dá ni̱ ndatá ta̱ duti̱ kúú no̱ó ñóó dáꞌo̱n ndíxi ra sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xido̱ ini ra̱. Dá ni̱ kaa ra̱: ―¿Ndá choon kuu ka̱ yo̱ cháá ka̱ ta̱a kaꞌa̱n kua̱chi saꞌa̱ rá?
MAR 14:64 Chi̱ sa̱ ni̱ seídóꞌo vá míí ndó ña̱ ni̱ kaꞌa̱n ndava̱ꞌa ra saꞌa̱ Ndios. ¿Ndí ki̱án nátaꞌan ini ndo̱ keeá xíꞌín rá viti? ―kaá ra̱. Dá ni̱ ka̱ndo̱o ndidaá ta̱a ndéi ñoó ña̱ kánian kuu Jesús sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ dión.
MAR 14:65 Dá ni̱ ka̱sáꞌá túu ndaa di̱í ñaá dao ra. Ta ni̱ da̱dáꞌi ra noo̱ ná xíꞌín iin dáꞌo̱n, dá ni̱ kani ñaá rá, ta kaá ra̱ xíꞌín ná: ―Nakoni ini ndi ndá yoo ni̱ kani ñaá ―kaá ra̱. Ta nda̱ ra̱ ndíta ndaá yéꞌé ñoó ni̱ kani daꞌa̱nda̱ noo̱ ná.
MAR 14:66 Ta yéꞌé veꞌe nino̱ ñoó ió i̱í vá Pedro. Dá ni̱ ka̱sáa̱ iin ñáꞌa̱ kéchóon noo̱ mií ta̱ duti̱ kúú no̱ó ñoó.
MAR 14:67 Dá tá ni̱ xinia̱n ió Pedro nádaa̱ rá noo̱ kéi̱ ñóꞌo̱ ñoó, kúú ni̱ sa̱ nde̱ꞌé va̱ꞌa ñaáán, dá ni̱ kaaa̱n xíꞌín rá: ―Xíonoo taꞌani yoꞌó xíꞌín Jesús, ta̱ ñoo Nazaret, ¿daá ko̱ó?
MAR 14:68 Tído ni̱ ndata̱ vá rá, ta kaá ra̱: ―Ko̱ náꞌá taꞌon yuꞌu̱ ta̱a ñoó, ta ni ko̱ kándaa̱ taꞌon inii̱ ndá saꞌa̱ káꞌo̱n xíꞌíín. Dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱ chí noo̱ kúú yéꞌé diꞌa. Tá ni̱ saa̱ ra̱ ñoó, ta kúú ni̱ kana va chéli.
MAR 14:69 Ta kúú ni̱ xini tuku va ñáꞌa̱ ñoó noo̱ íin Pedro. Dá ni̱ ka̱sáꞌá káꞌa̱n xíꞌín dao ka̱ ña̱yuu ndíta ñoó: ―Ta̱a yóꞌo kúú kuendá Jesús.
MAR 14:70 Ta kúú tuku va ni̱ ndata̱ rá. Ta lúꞌu̱ ka̱ tóó, kúú ni̱ kaꞌa̱n dao ka̱ ña̱yuu ndíta ñoó xíꞌín rá: ―Miía̱n ndaa̱ kuiti kuendá Jesús kúú yoꞌó, chi̱ ta̱ kuendá Galilea taꞌani kúúón. Dá chi̱ táto̱ꞌon káꞌa̱n ro̱ón, dión káꞌo̱n.
MAR 14:71 Dá ni̱ ka̱sáꞌá káꞌa̱n ndava̱ꞌa Pedro, ta kaá ra̱: ―Náꞌá Ndios ña̱ ko̱ náꞌá taꞌon yuꞌu̱ ta̱a káꞌa̱n ndo̱ saꞌa̱ ñoó ―kaá ra̱.
MAR 14:72 Ta kúú ni̱ kana va chéli taꞌándá kúú uu̱. Dá ví ni̱ ndi̱sáa̱ ini ra̱ to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n Jesús xíꞌín rá, chi̱ diꞌa ni̱ kaa na̱: “Tá ko̱ ñáꞌa̱ kana chéli taꞌándá kúú uu̱, ta kúú sa̱ ndata̱ yo̱ꞌó sa̱ꞌá yuꞌu̱ oni̱ taꞌándá”, kaá na̱. Tá ni̱ ndi̱sáa̱ ini ra̱ to̱ꞌon yóꞌo, kúú ndaꞌí nda̱ꞌo ni̱ saki ra.
MAR 15:1 Dá tá ni̱ tu̱u noo̱, sa̱ ni̱ ka̱ndo̱o va ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱, xíꞌín ta̱ sáꞌano ñoo, xíꞌín ta̱a dánaꞌa̱ ley Moisés xíꞌín ndidaá ka̱ ní ta̱ néꞌe choon ndi ki̱ꞌo kee ra xíꞌín Jesús. Dá ni̱ kató ñaá rá ndáka ra ni̱ saa̱ ra̱ ni̱ na̱ki̱ꞌo ra no̱ó ta̱ néꞌe choon romano naní Pilato.
MAR 15:2 Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón Pilato Jesús: ―¿Á yoꞌó kúú rey no̱ó na̱ Israel? Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Tá dión kaá mií ní ―kaá na̱.
MAR 15:3 Ta ndéi ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱ dátai̱ kua̱chi ñaá rá sa̱ꞌá kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ꞌa.
MAR 15:4 Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón tuku ñaá Pilato ñoó, ta kaá ra̱: ―¿Á ni iin ña̱ꞌa o̱ káꞌa̱n yo̱ꞌó chindeéón miíón? Ta dión ví kua̱ꞌá ña̱ꞌa dátai̱ kua̱chi ñaá ta̱a káa.
MAR 15:5 Ta va̱ꞌará dión ni̱ kaa ra̱, tído ni iin to̱ꞌon ko̱ ní kaꞌa̱n Jesús. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ naá vá iní ra̱.
MAR 15:6 Tein iin iin víko̱ pascua dáyaa̱ Pilato iin ta̱a nákaa̱ veꞌe ka̱a, táꞌa̱n ra̱ kándo̱o na̱ ñoo Israel saꞌa̱.
MAR 15:7 Daá ñóó nákaa̱ iin ta̱a naní Barrabás veꞌe ka̱a, ta ñóꞌo taꞌani dao ka̱ ta̱a kíꞌin táꞌan xíꞌín rá saꞌání rá ndi̱i. Ro̱ón kúú ta̱a ni̱ nda̱kuei ni̱ na̱á xíꞌín ta̱ néꞌe choon romano.
MAR 15:8 Dá ni̱ ka̱sáa̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu noo̱ Pilato. Dá ni̱ ka̱sáꞌá xíka̱ na̱ noo̱ rá ña̱ ná dáyaa̱ ra̱ iin ta̱a nákaa̱ veꞌe ka̱a, táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ra tein iin rá iin víko̱ pascua.
MAR 15:9 Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ña̱yuu ñoó: ―¿Á kóni̱ ndo̱ ña̱ dáyaa̱i̱ na̱ kúú rey no̱ó na̱ Israel yóꞌo?
MAR 15:10 Dión ni̱ kaa ra̱ chi̱ ni̱ ka̱ndaa̱ va ini ra̱ ña̱ sa̱ꞌá ña̱ uꞌu̱ ini vá ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱ ñoó, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ na̱ki̱ꞌo ñaá rá noo̱ ndáꞌa̱ rá.
MAR 15:11 Tído ni̱ da̱káꞌa̱n kue̱ꞌé ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱ ñoó ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó, dá ni̱ xika̱ na̱ ña̱ va̱ꞌa cháá ka̱ Barrabás ná dáyaa̱ ra̱.
MAR 15:12 Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá Pilato, ta kaá ra̱: ―¿Ndí ki̱án kóni̱ ndo̱ kee yuꞌu̱ xíꞌín ta̱a chínaní ndó kúú rey no̱ó na̱ Israel yóꞌo, tá dáá?
MAR 15:13 Dá ni̱ ka̱yuꞌú ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó: ―¡Chirkaa ní ra̱ ndi̱ka cruz!
MAR 15:14 Dá ni̱ kaa Pilato: ―¿Ndí ki̱án kini ni̱ ya̱ꞌa ta̱a yóꞌo ni̱ kee ra? Tído kúú ni̱ꞌi cháá ka̱ ví ni̱ ka̱sáꞌá káyuꞌú ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó: ―¡Chirkaa ní ra̱ ndi̱ka cruz!
MAR 15:15 Ta sa̱ꞌá ña̱ kóni̱ Pilato kando̱o va̱ꞌa ra no̱ó ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ da̱yáa̱ ra̱ Barrabás. Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kani soldado Jesús xíꞌín chirrión, dá ni̱ na̱ki̱ꞌo ñaá Pilato noo̱ ndáꞌa̱ rá, dá ná koꞌo̱n ra̱ chirkaa ñaá rá ndi̱ka cruz.
MAR 15:16 Dá ni̱ na̱kiꞌin ñaá soldado ndáka ra kuaꞌa̱n ra̱ nda̱ ma̱á ini veꞌe chóon ta̱ romano. Dá ni̱ na̱da̱taká ra̱ ndidaá ka̱ soldado kúú kuendá ra̱.
MAR 15:17 Dá ni̱ da̱kuíꞌino ñaá rá iin dáꞌo̱n kuaꞌá to̱ón, ta ni̱ chi̱nóo ra iin corona ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín ío̱n dini̱ ná.
MAR 15:18 Dá ni̱ ka̱sáꞌá rá kée ra ña̱ kékáꞌano ñaá rá: ―Na̱ káꞌano kúú mií ní, na̱ kúú rey no̱ó na̱ Israel ―ka̱á ra̱.
MAR 15:19 Ta ni̱ kani ra iin ta̱ñi̱í dini̱ ná, ta ni̱ tu̱u ndaa di̱í ñaá rá. Ta ni̱ sa̱ kui̱ta xi̱tí rá noo̱ ná kée ra ña̱ kékáꞌano ñaá rá.
MAR 15:20 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kedi̱ki ndaa ñaá rá, dá ni̱ di̱tá rá dáꞌo̱n kuaꞌá to̱ón ndíxi na ñoó. Dá ni̱ na̱da̱kuíꞌino ñaá rá dáꞌo̱n míí ná. Dá ví ni̱ taó ñaá rá ndáka ra kuaꞌa̱n ra̱ chirkaa ra ndi̱ka cruz.
MAR 15:21 Ta noo̱ ndáka ñaá rá kuaꞌa̱n ra̱, ñoó ni̱ na̱kiꞌin táꞌan ra xíꞌín iin ta̱a naní Simón, ta̱ kuendá Cirene. Ta de̱ꞌe ra naní Alejandro xíꞌín Rufo. Ta̱ yóꞌo kúú ra̱ ko̱ndii ni̱ saꞌa̱n yúku̱. Kúú ni̱ kendúsa̱ soldado xíꞌín rá ña̱ ná kado̱kó ra̱ cruz Jesús koꞌo̱n ra̱.
MAR 15:22 Ta ndáka ñaá rá ni̱ saa̱ ra̱ iin xíán noo̱ naní Gólgota. To̱ꞌon yóꞌo kóni̱ kaa yikí lásá dini̱ ndi̱i.
MAR 15:23 Ñoó, dá ni̱ xi̱ꞌo ra vino ni̱ da̱taká táꞌan xíꞌín ndutá ova̱ koꞌo Jesús, tído ko̱ ní xíin taꞌon na koꞌo na ra̱.
MAR 15:24 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ chi̱rkaa ñaá rá ndi̱ka cruz, dá ni̱ sa̱ ndei ra ni̱ sa̱dikí ra̱ suerte xíꞌín dáꞌo̱n ná, dá ná kande̱ꞌá ndi ndáa dáꞌo̱n kánian niꞌi̱ iin rá iin ra.
MAR 15:25 Táto̱ꞌon ka̱ ii̱n dataa̱n ni̱ chi̱rkaa ra Jesús ndi̱ka cruz.
MAR 15:26 Ta ndáꞌa̱ iin tabla dini̱ cruz ñoó, ta káꞌa̱n ndá saꞌa̱ kía̱n tákaa na ñoó. Ta diꞌa kaáa̱n: “Ta̱a yóꞌo kúú rey no̱ó na̱ Israel.”
MAR 15:27 Dá ni̱ chi̱rkuei taꞌani ra uu̱ ta̱ kui̱ꞌíná ndi̱ka dao ka̱ cruz. Iin ra tákaa xoo kuáꞌa na̱, ta iin ka̱ ra̱ tákaa xoo íti na̱.
MAR 15:28 Ta xíꞌín ña̱ yóꞌo dá ni̱ xi̱nko̱o noo̱ káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios, chi̱ diꞌa kaáa̱n: “Ni̱ na̱da̱kíꞌin táꞌan dáó ñaá rá xíꞌín ta̱ kómí kua̱chi.”
MAR 15:29 Ta ña̱yuu chíkaꞌanda kuaꞌa̱n noo̱ tákaa Jesús ñoó kédi̱ki ñaá ná, ta kaó na̱ dini̱ ná kénóo na Jesús, ta kaá na̱: ―¡Maáki̱ ri̱! Kaá yo̱ꞌó ña̱ nakani ndiꞌón veꞌe ño̱ꞌo káꞌano Ndios. Ta kúú ti̱xi oni̱ va kuu̱ nduva̱ꞌón ña̱, kaáo̱n.
MAR 15:30 Ño̱ó nda̱ni, dáka̱ki miíón viti. Kuaꞌán noo kíi̱ ndi̱ka cruz xaa̱n ná kande̱ꞌá.
MAR 15:31 Ta dión taꞌani kédi̱ki ñaá ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱ xíꞌín ta̱a dánaꞌa̱ ley Moisés, ta ndátóꞌón rá ndíta rá: ―Dao ka̱ va ña̱yuu sa̱ ka̱ndeé rá sa̱ da̱káki ra, tído ko̱ kándeé taꞌon ra dáka̱ki ra mií rá viti.
MAR 15:32 ¡Kaá ra̱ ña̱ kúú rá Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá! ¡Ta kaá ra̱ ña̱ kúú rá rey no̱ó na̱ ñoo yo̱! ¡Ná noo kíi̱ rá ndi̱ka cruz káa, dá ná nakoni yo̱ rá, dá ná kandísa yó ra̱! ―ka̱á ra̱ ndíta ra. Ta kána̱ꞌá taꞌani nda̱ uu̱ ta̱a tákuei iin iin xoo díi̱n ná ñóó xíꞌín ná.
MAR 15:33 Tá ni̱ kasa̱ndaá ka̱xuu̱, dá ni̱ na̱kuíi̱n naá iin níí kúú ñayuú nda̱ ka̱ oni̱ sa̱ꞌini.
MAR 15:34 Dá tá ni̱ kasa̱ndaá ka̱ oni̱ ñoó, kúú ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ ka̱yuꞌú Jesús, ta kaá na̱: ―Eloi, Eloi, ¿lama sabactani? ―To̱ꞌon yóꞌo kía̱n kóni̱ kaa: Ndios miíi̱, Ndios miíi̱, ¿ndiva̱ꞌa ni̱ da̱yáa̱ ndáꞌa̱ ní yuꞌu̱?
MAR 15:35 Tá ni̱ sei̱do̱ꞌo dao ka̱ ta̱a ndíta ñoó ña̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ dión, dá ni̱ kaa ra̱: ―Kueídóꞌo ndó, chi̱ kána ra profeta Elías.
MAR 15:36 Kúú ni̱ ka̱nkono iin ta̱a ni̱ saꞌa̱n ra̱ ni̱ da̱ndáxi ra iin táꞌí dáꞌo̱n xíꞌín vino iá. Dá ni̱ soꞌoni ra̱án dini̱ iin ta̱ñi̱í. Dá ni̱ chi̱rnee raa̱n yúꞌu̱ Jesús, dá ná koꞌo na ra̱. Dá ni̱ kaa ra̱: ―Ná dáꞌa ni kee ndo dión. Ná kandati yó, dá ná kande̱ꞌá á kasaa̱ Elías dánóo ñaá ná ―kaá ra̱.
MAR 15:37 Ta kúú ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ ka̱yuꞌú Jesús, dá ni̱ xiꞌi̱ na̱.
MAR 15:38 Ta kúú mií dáá vá ni̱ ndata̱ dao dáꞌo̱n tákaa ndadí ini veꞌe ño̱ꞌo káꞌano. Ni̱ keean nda̱ yúꞌa̱n ni̱no, ta kúú nda̱ yúꞌa̱n nino̱ ni̱ xino̱ no̱ó ni̱ ndata̱ ñá.
MAR 15:39 Ta mií ta̱a dándáki soldado íin noo̱ tákaa Jesús ñoó. Kúú ni̱ xini ra̱ táto̱ꞌon ni̱ ka̱yuꞌú ná tá ni̱ xiꞌi̱ na̱, dá ni̱ kaa ra̱: ―¡Miía̱n ndaa̱ ndisa de̱ꞌe Ndios ni̱ sa̱ kuu ta̱a yóꞌo!
MAR 15:40 Ta xíká vá ndíta dao na̱ ñáꞌa̱ ndéꞌé ná ña̱ ni̱ ndoꞌo Jesús. Ta tein no̱ón nákaa̱ María Magdalena, xíꞌín María naná José xíꞌín Jacobo, ta̱ lóꞌo̱ cháá ka̱. Nákaa̱ taꞌani iin ka̱ ñáꞌa̱ naní Salomé.
MAR 15:41 Ta na̱ ñáꞌa̱ yóꞌo kúú na̱ ni̱ sa̱ xi̱onoo xíꞌín Jesús, ta sa̱ chi̱ndeé ñaá ná tá ni̱ sa̱ io na̱ chí kuendá Galilea. Ta ndéi kuaꞌa̱ taꞌani dao ka̱ na̱ ñáꞌa̱ tákuei Jesús ni̱ saa̱ na̱ ñoo Jerusalén.
MAR 15:42 Sa̱ ni̱ ini va kuu̱ dáá, ña̱ kía̱n mií kuu̱ kénduu na̱ Israel ña̱ꞌa keí ná taa̱n, chi̱ sa̱ kuaꞌa̱n kasandaá va kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ ná.
MAR 15:43 Ió iin ta̱a naní José, ta kúú rá ta̱ ñoo Arimatea. Ta kúú rá iin ta̱a ndáya̱ꞌi tein ta̱ néꞌe choon no̱ó na̱ Israel. Ta ndáti taꞌani ra ña̱ kasaa̱ Ndios dándáki na ñayuú yóꞌo. Ro̱ón kúú ra̱ ni̱ xi̱ꞌo ndeé iní ni̱ ku̱ꞌu ra noo̱ nákaa̱ Pilato. Dá ni̱ xika̱ ra̱ noo̱ Pilato ña̱ ná naki̱ꞌo ra yikí ko̱ño Jesús noo̱ rá.
MAR 15:44 Kúú ni̱ naá vá iní Pilato tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ra̱ ña̱ sa̱ ni̱ xiꞌi̱ va Jesús. Dá ni̱ kana ra ta̱ dándáki soldado ñoó. Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá, á ndaa̱ ña̱ sa̱ ni̱ xiꞌi̱ va na.
MAR 15:45 Dá ni̱ kaa ta̱ dándáki soldado ñoó ña̱ sa̱ ni̱ xiꞌi̱ va na. Dá ni̱ saꞌanda Pilato choon ña̱ ná naki̱ꞌo ra yikí ko̱ño Jesús noo̱ José.
MAR 15:46 Dá ni̱ saꞌa̱n José ñoó ni̱ xiin na iin sábana sa̱á. Dá ni̱ da̱nóo ra yikí ko̱ño Jesús ndi̱ka cruz. Dá ni̱ na̱chi̱tuú ñaá rá xíꞌín sábana ñoó. Dá ni̱ saꞌa̱n ra̱ ni̱ chi̱káa̱ ñaá rá ini iin yái̱ káꞌano ni̱ ka̱va̱ꞌa ndi̱ka iin káo̱. Dá ni̱ da̱kui̱ó tuú ra̱ iin yuu̱ chi̱káꞌano ni̱ sadi ra̱ yéꞌán.
MAR 15:47 Ta ni̱ xini va María Magdalena xíꞌín María naná José no̱ó ni̱ chi̱káa̱ ñaá rá.
MAR 16:1 Tá ni̱ ya̱ꞌa kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ na̱ Israel, dá ni̱ saꞌa̱n María Magdalena, xíꞌín Salomé, xíꞌín María naná Jacobo ni̱ xiin na ndutá támi sáꞌa̱n kaneꞌe na koꞌo̱n na̱ chiꞌi na yikí ko̱ño Jesús, káꞌán ná.
MAR 16:2 Ta naꞌa va̱ꞌa kuu̱ mií no̱ó kásáꞌá saꞌa̱ semana, dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱ yái̱ noo̱ nákaa̱ yikí ko̱ño Jesús. Ta kúú du̱ú ni̱ xi̱nko̱o va ndi̱ndii.
MAR 16:3 Ta kúú ndátóꞌón ná kuaꞌa̱n na̱ íchi̱ ñoó, ta kaá na̱: ―¿Ndá yoo ví niꞌi̱ yo̱ di̱tá yuu̱ ndadí yúꞌu̱ yái̱ ñoó?
MAR 16:4 Tído tá ni̱ saa̱ yati na, kúú ni̱ xini va na ña̱ sa̱ ni̱ ku̱xoo va yuu̱ káꞌano ni̱ sa̱ ndadi yúꞌu̱ yái̱ ñoó.
MAR 16:5 Dá tá ni̱ ku̱ꞌu na inia̱n, kúú ni̱ xini na̱ ió iin tayií chí xoo kuáꞌa diꞌa. Ta ndíxi xi iin dáꞌo̱n kuxí chi̱káni̱. Ta kúú ni̱ yu̱ꞌú nda̱ꞌo na̱ ñáꞌa̱ ñoó.
MAR 16:6 Dá ni̱ kaa xi̱ xíꞌín ná: ―Ná dáꞌa ni yu̱ꞌú ndo̱, chi̱ sa̱ náꞌá váí ña̱ nándukú ndó Jesús, na̱ ñoo Nazaret, na̱ ni̱ sa̱rkaa ndi̱ka cruz. Tído ni̱ na̱taki va na. Kande̱ꞌé ndó no̱ó ni̱ chi̱nóo ñaá rá. Ko̱ó ka̱ na̱ nákaa̱ yóꞌo.
MAR 16:7 Kuaꞌán kíi̱ ndo̱ kasto̱ꞌon ndó xíꞌín Pedro, xíꞌín dao ka̱ ta̱a xíonoo xíꞌín ná ña̱ kuió no̱ó Jesús koꞌo̱n na̱ noo̱ rá chí Galilea diꞌa. Ta nda̱ ñoó ví, dá koni ñaá rá táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ sa̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín rá ―kaá ángel ñoó.
MAR 16:8 Dá ni̱ ka̱nkuei na yái̱ ñoó taxí táꞌan na kuaꞌa̱n na̱. Kúú nda̱á ndéi̱ ni̱no oon na kuaꞌa̱n na̱, chi̱ ni̱ yu̱ꞌú nda̱ꞌo na. Ño̱ó nda̱ni ko̱ ní nákani na xíꞌín ni iin tóꞌón ña̱yuu íchi̱ no̱ó kuaꞌa̱n na̱ ñoó.
MAR 16:9 Tá ni̱ na̱taki Jesús naꞌa kuu̱ dáá ñóó, ña̱ kúú kuu̱ mií no̱ó kásáꞌá saꞌa̱ semana, dá ni̱ naꞌa̱ noo̱ ná dinñóꞌó noo̱ María Magdalena, táꞌa̱n ñá ni̱ sa̱ ñoꞌo usa̱ espíritu kini ni̱ taó ná ñoó.
MAR 16:10 Dá ni̱ keeán kuaꞌa̱n noo̱ ndéi ta̱a xíonoo xíꞌín ná. Tá ni̱ saa̱a̱n noo̱ ndéi ra, ndaꞌí ndéíꞌi̱ rá ndéi ra. Dá ni̱ ka̱sto̱ꞌán xíꞌín rá ña̱ ni̱ xinia̱n Jesús.
MAR 16:11 Tá ni̱ sei̱do̱ꞌo ra ña̱ ni̱ na̱taki Jesús, chi̱ sa̱ ni̱ xini va ñaá ñáꞌa̱ ñoó, kúú ko̱ ní kándísa taꞌon ñaá rá.
MAR 16:12 Tá ni̱ ndiꞌi ñoó, dá ni̱ naꞌa̱ noo̱ Jesús no̱ó uu̱ ta̱a xíonoo xíꞌín ná noo̱ xíka ra kuaꞌa̱n ra̱ íchi̱ kuaꞌa̱n chí yúku̱. Tído sa̱ ni̱ na̱da̱on va na to̱ꞌon sa̱ kaa na.
MAR 16:13 Tído tá ni̱ na̱koni ñaá rá, dá ni̱ saꞌa̱n ra̱ ni̱ ka̱sto̱ꞌon ra xíꞌín dao ka̱ ta̱a xíonoo xíꞌín ná ñoó. Tído kúú tuku va ko̱ ní xíin ro̱ón kandísa ra.
MAR 16:14 Tá ni̱ ndiꞌi ñoó, dá ví ni̱ naꞌa̱ noo̱ Jesús noo̱ ndin uxi̱ iin ta̱ xíonoo xíꞌín ná noo̱ ndéi ra sásáꞌan ra. Dá ni̱ da̱náni ñaá ná sa̱ꞌá ña̱ ko̱ ní kándísa ra xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ káxí nío̱ rá, chi̱ ko̱ ní xíin ra kandísa ra ña̱ ni̱ xini dao ka̱ ña̱yuu ñoó ña̱ ni̱ na̱taki na̱.
MAR 16:15 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Kuaꞌán ndo̱ kanoo ndó iin níí kúú ñayuú dánaꞌa̱ ndo̱ sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa ña̱ káꞌa̱n sa̱ꞌí noo̱ ndidaá kúú ña̱yuu.
MAR 16:16 Ta ndi ndáa na̱ ni̱ ka̱ndísa ñaá, ta ni̱ sodo̱ ndúta̱ ná, no̱ón kúú na̱ dáka̱ki Ndios. Tído na̱ ko̱ ní xíin kandísa to̱ꞌon va̱ꞌa yóꞌo, no̱ón kúú na̱ kando̱o kakomí kua̱chi noo̱ Ndios.
MAR 16:17 Ta ña̱yuu ni̱ ka̱ndísa to̱ꞌon va̱ꞌa yóꞌo, no̱ón kúú na̱ ni̱ꞌí ña̱ kandeé ná kee na ña̱ náꞌano. Chi̱ xíꞌín kuu̱ yuꞌu̱ kandeé ná taó ná espíritu kini ñóꞌo ini ña̱yuu. Ta kati̱ꞌa na kaꞌa̱n na̱ dao ka̱ yúꞌu̱, ña̱ ko̱ ní dákuáꞌa na.
MAR 16:18 Ta va̱ꞌará ni̱ tiin ndakána na iin koo̱, ta kúú ko̱ ta̱ꞌón ña̱ꞌa ndoꞌo na kee rí. Ta va̱ꞌará ni̱ xiꞌi ndakána na iin ña̱ꞌa dee̱n, ta kúú ko̱ ta̱ꞌón ña̱ꞌa ndoꞌo na keean. Tá ná chinóo na ndáꞌa̱ ná sa̱tá na̱ kúꞌu̱, ta kúú nduva̱ꞌa va na ―kaá Jesús.
MAR 16:19 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n satoꞌo yo̱ Jesús to̱ꞌon yóꞌo, dá ni̱ kee na ko̱nana na kuaꞌa̱n nóꞌo̱ ná induú. Kúú ni̱ na̱ko̱o na xoo kuáꞌa Ndios.
MAR 16:20 Dá ni̱ kee ta̱a xíonoo xíꞌín ná ñóó kuaꞌa̱n ra̱ dánaꞌa̱ ra̱ to̱ꞌon va̱ꞌa sa̱ꞌá Jesús ndidaá kúú ñoo. Ta kúú sa̱ chi̱ndeé vá ñaá míí satoꞌo yo̱ Jesús, ta ni̱ naꞌa̱ na̱ ña̱ ndaa̱ kía̱n ni̱ kaꞌa̱n ra̱, chi̱ ni̱ xi̱ꞌo na ña̱ kandeé rá kee ra ña̱ꞌa ndato. Dión ná koo.
LUK 1:1 Sa̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ta̱a ni̱ kee tata̱ nataa yíko̱ ra̱ ndidaá ña̱ ndaa̱ ni̱ kuu tein mií yó.
LUK 1:2 Ta ni̱ taa raa̱n táto̱ꞌon káa rá ió ña̱ ni̱ na̱kani na̱ ni̱ xini xíꞌín noo̱ ndidaá kúú ña̱ ni̱ sa̱ io nda̱ míí saꞌa̱, chi̱ no̱ón kúú na̱ ni̱ niꞌi̱ choon ña̱ kaneꞌe na to̱ꞌon yóꞌo kanoo na.
LUK 1:3 Ta ni̱ sa̱ nde̱ꞌí ña̱ iia̱n va̱ꞌa kíán nataa yíko̱ taꞌanii ña̱. Chi̱ kueé kueé ni̱ taó tóꞌon va̱ꞌi ndidaá kúú ña̱yuu ni̱ xini xíꞌín noo̱ ndidaá kúú ña̱ ni̱ sa̱ io nda̱ míí saꞌa̱, dá ni̱ na̱taa yíko̱i̱ ñá ko̱saa̱a̱n noo̱ mií ní, Teófilo, chi̱ kúú ní iin ta̱a ndáya̱ꞌi,
LUK 1:4 dá kanaꞌá va̱ꞌa ní sa̱ꞌá ña̱ ndaa̱, táꞌa̱n ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ noo̱ ní.
LUK 1:5 Tein kuu̱ nákaa̱ Herodes kúú rá rey chí kuendá Judea, ni̱ sa̱ io iin ta̱ duti̱ ni̱ sa̱ naní Zacarías, ta sa̱ káa̱ ra̱ tein ta̱ duti̱ kuendá Abías. Ta ñadiꞌí ra̱ ni̱ kixi tein na̱ veꞌe Aarón, ta ni̱ sa̱ naníán Elisabet.
LUK 1:6 Ta mií rá xíꞌín ñadiꞌí ra̱ ni̱ sa̱ kuu ña̱yuu ndaa̱ noo̱ Ndios, ta sa̱ seídóꞌo na ndidaá kúú choon saꞌándá ley satoꞌo yo̱ Ndios, ta ni lúꞌu̱ ko̱ ní ya̱ꞌa na noo̱án.
LUK 1:7 Tído ko̱ ta̱ꞌón de̱ꞌe na ní sá ndei, dá chi̱ Elisabet kúú iin ñáꞌa̱ daá o̱ kúu koo de̱ꞌe. Ta na̱ sa̱va̱ꞌa va kúú ndin nduú na̱.
LUK 1:8 Iin kuu̱ nákaa̱ Zacarías kéchóon ra ña̱ kúú choon kée duti̱ noo̱ Ndios, chi̱ mií daá ñóó kéchóon ta̱ duti̱ kuendá mií rá.
LUK 1:9 Dá ni̱ kee ta̱ duti̱ ñoó táto̱ꞌon ni̱ ka̱an ra kée ra, chi̱ ni̱ sa̱dikí ra̱ suerte, dá ni̱ kanian ña̱ Zacarías kúú ra̱ chiñóꞌo̱ du̱sa noo̱ Ndios. Dá ni̱ ku̱ꞌu ra kuaꞌa̱n ra̱ ini veꞌe ño̱ꞌo káꞌano satoꞌo yo̱ Ndios.
LUK 1:10 Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ndéi káꞌa̱n na̱ xíꞌín Ndios sata̱ véꞌe xía̱n nani nákaa̱ ra̱ chíñóꞌo̱ ra̱ du̱sa ñoó ini veꞌe ño̱ꞌo káꞌano ñoó.
LUK 1:11 Kúú iin kuití vá ni̱ naꞌa̱ noo̱ iin ángel ni̱ kii noo̱ satoꞌo yo̱ Ndios, íin na chí xoo kuáꞌa diꞌa noo̱ kéi̱ du̱sa ñoó.
LUK 1:12 Kúú ni̱ naá vá ini Zacarías tá ni̱ xini ñaá rá, ta ni̱ ndu̱káꞌano ra xiní ra̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ yu̱ꞌú ra̱.
LUK 1:13 Tído ni̱ kaa ángel ñoó xíꞌín rá: ―Zacarías, ná dáꞌa ni yu̱ꞌóo̱n, chi̱ ni̱ seídóꞌo va Ndios ña̱ ni̱ xiko̱n noo̱ ná. Sa̱ꞌá ño̱ó dákáki ñadiꞌóo̱n Elisabet iin tayií lóꞌo̱, ta chinanón xi̱ Juan.
LUK 1:14 Ta ndato nakutí yoꞌó xíꞌa̱n kadii̱ ino̱n saꞌa̱ xí. Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu kadii̱ iní tá ná kaki xi,
LUK 1:15 chi̱ iin ta̱a ndáya̱ꞌi nda̱ꞌo kakuu xi noo̱ Ndios. O̱ kóꞌo taꞌon xi vino, ta ni ndutá dee̱n. Ta nakutí xí xíꞌín Espíritu ii̱ Ndios nda̱ noo̱ kakaa̱ xi̱ ti̱xi naná xi̱.
LUK 1:16 Ta mií xí kedaá xíꞌín kua̱ꞌá nda̱ꞌo na̱ Israel, dá nandió kuéi na noo̱ satoꞌo na̱ Ndios.
LUK 1:17 Ta sa̱ dinñóꞌó ka̱ kasaa̱ xi̱, dá kasaa̱ na̱ kúú satoꞌo yo̱. Ta kaneꞌe xi choon táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ sa̱ neꞌe Elías choon, ta koo ndeé iní xi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndeé sa̱ io ini Elías. Ta kandeé xí nandei va̱ꞌa na̱ kúú tatá xíꞌín de̱ꞌe na. Ta kandeé taꞌani xi xíꞌín na̱ saá ini, dá natiin na ña̱xintóni̱ va̱ꞌa táto̱ꞌon ki̱ꞌo kómí ña̱yuu ndaa̱ ña̱xintóni̱ va̱ꞌa noo̱ Ndios. Dión, dá kenduu xi̱ na̱ ñoo yóꞌo, dá kandei nduu na̱ natiin na na̱ kúú satoꞌo yo̱.
LUK 1:18 Dá ni̱ kaa Zacarías xíꞌín ángel ñoó: ―¿Ndí keei kandaa̱ inii̱ ña̱ dión koo? Dá chi̱ ta̱a sa̱va̱ꞌa va kúú yuꞌu̱, ta sa̱va̱ꞌa taꞌani ñadiꞌí yuꞌu̱.
LUK 1:19 Dá ni̱ kaa ángel ñoó xíꞌín rá: ―Yuꞌu̱ naní Gabriel, ta yuꞌu̱ kúú ra̱ íin noo̱ Ndios noo̱ ió na̱. Ta mií ná kúú na̱ ni̱ chi̱ndaꞌá yuꞌu̱ ve̱ii kasto̱ꞌin xíꞌón sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa yóꞌo.
LUK 1:20 Ta viti kía̱n kando̱o ñíꞌo̱n, ta o̱ kúu ka̱ kaꞌo̱n nda̱ ná xi̱nko̱o no̱ó ni̱ kaꞌi̱n xíꞌón, chi̱ ko̱ ní xíión kandísón to̱ꞌon ni̱ kaꞌi̱n, tído miía̱n ndaa̱ xi̱nko̱o ña̱ ni̱ kaꞌi̱n xíꞌón tá ná kasandaá kuu̱ ni̱ ka̱xi mií Ndios ―kaá na̱ xíꞌín rá.
LUK 1:21 Ta ndáti na̱ ñoo ñoó ña̱ keta Zacarías sata̱ véꞌe. Kúú ni̱ ka̱sáꞌá nákani ini na̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ku̱naꞌá nákaa̱ ra̱ ini veꞌe ño̱ꞌo ñoó.
LUK 1:22 Tído tá ni̱ keta ra, kúú sa̱ ko̱ ku̱ú ka̱ va kaꞌa̱n ra̱. Dá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ña̱yuu ñoó ña̱ ni̱ xini ra̱ iin ña̱ꞌa ndato ni̱ kee Ndios ini veꞌe ño̱ꞌo ñoó, dá chi̱ nda̱ ndáꞌa̱ óon ra kúu xíꞌo ra kuendá sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xini ra̱. Ta ni̱ ka̱ndo̱o ñíꞌi̱ va ra.
LUK 1:23 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kee Zacarías choon kánian kee ra sa̱ꞌá ña̱ kúú rá ta̱ duti̱, dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n nóꞌo̱ rá veꞌe ra.
LUK 1:24 Ta ni̱ ya̱ꞌa dao kuu̱ ña̱ ni̱ kuu dión, ta kúú ni̱ tu̱u va ñadiꞌí ra̱ Elisabet ñóꞌo de̱ꞌán. Ta kúú ni̱ sa̱ káa̱ tóoán veꞌán oꞌo̱n yoo̱, ta ni̱ kaaa̱n diꞌa xíꞌín miíán:
LUK 1:25 “Diꞌa ni̱ kee satoꞌi̱ Ndios xíꞌíín, chi̱ tein kuu̱ víti ni̱ naꞌa̱ na̱ ña̱ kúꞌu̱ ini na̱ sa̱ꞌí, ta ni̱ di̱tá ná ña̱ kía̱n kénóo ña̱yuu yuꞌu̱.”
LUK 1:26 Tá ni̱ xi̱no iño̱ yoo̱ ñóꞌo de̱ꞌe Elisabet, dá ni̱ ta̱ndaꞌá Ndios ángel naní Gabriel kuaꞌa̱n na̱ iin ñoo naní Nazaret, ña̱ nákaa̱ chí kuendá Galilea,
LUK 1:27 dá koto niꞌini na iin tadiꞌí tákí, táꞌa̱n ra sa̱ ni̱ xi̱ꞌo to̱ꞌon ña̱ koo xi xíꞌín ta̱a naní José, ra̱ kúú kuendá na̱ veꞌe rey David. Ta tadiꞌí tákí ñoó naní María.
LUK 1:28 Tá ni̱ ku̱ꞌu ángel ñoó noo̱ ió María, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín xí: ―Ná koo va̱ꞌón. Nátaꞌan nda̱ꞌo ini Ndios xiní na̱ yo̱ꞌó, chi̱ na̱ kúú satoꞌo yo̱ kúú na̱ ió xíꞌón, ta kée na cháá ka̱ ña̱ mani̱ xíꞌón o̱ du̱ú dao ka̱ ñáꞌa̱.
LUK 1:29 Tá ni̱ xini xi̱ ángel ñoó, ta ni̱ seídóꞌo xi ña̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín xí, kúú ni̱ naá vá iní xi̱, chi̱ ko̱ kándaa̱ taꞌon ini xi̱ ndi kóni̱ kaa ndisáꞌán ni̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín xí.
LUK 1:30 Dá ni̱ kaa tuku na xíꞌín xí: ―María, ná dáꞌa ni yu̱ꞌóo̱n, chi̱ sa̱ ni̱ na̱tiión ña̱ mani̱ noo̱ Ndios.
LUK 1:31 Chi̱ viti kía̱n kañoꞌo de̱ꞌón. Ta dátu̱u noo̱o̱n iin tayií, ta chinanón xi̱ Jesús.
LUK 1:32 Ta kakuu xi iin na̱ ndáya̱ꞌi, ta kananí xí de̱ꞌe mií Ndios, na̱ kómí ndidaá choon. Ta mií Ndios, na̱ kúú satoꞌo yo̱, no̱ón kúú na̱ ki̱ꞌo choon noo̱ ndáꞌa̱ xí ña̱ kakuu xi rey, táto̱ꞌon ni̱ sa̱ kuu David, na̱ sáꞌano veꞌe xi.
LUK 1:33 Ta kaneꞌe xi choon no̱ó na̱ veꞌe Jacob, ta ni iin kuu̱ o̱ ndíꞌi ña̱ dándáki xi.
LUK 1:34 Dá ni̱ kaa María xíꞌín ángel ñoó: ―¿Ndí koo, dá xi̱nko̱o ña̱ koo dión, ta ko̱ ta̱ꞌón ta̱a ió xíꞌíi̱n?
LUK 1:35 Dá ni̱ kaa ángel ñoó xíꞌín xí: ―Mií vá na̱ kúú Espíritu ii̱ Ndios naxino̱ nímo̱n, ta nakutón xíꞌín ndée̱ mií ná. Ki̱ꞌo dión, dá niꞌo̱n de̱ꞌón. Sa̱ꞌá ño̱ó tayií ii̱ kaki ñoó kananí xí de̱ꞌe mií Ndios.
LUK 1:36 Ta dión taꞌani sa̱ ñóꞌo de̱ꞌe táꞌón naní Elisabet, va̱ꞌará na̱ sa̱va̱ꞌa kúú ná. Ta sa̱ ni̱ xi̱no iño̱ yoo̱ ñóꞌo de̱ꞌe na, va̱ꞌará sa̱ kaꞌa̱n ña̱yuu xíꞌín ná ña̱ kúú ná iin ñáꞌa̱ o̱ kóo de̱ꞌe,
LUK 1:37 chi̱ ni iin ña̱ꞌa ko̱ kía̱n kuáchi̱ noo̱ Ndios.
LUK 1:38 Dá ni̱ kaa María xíꞌín ná: ―Yuꞌu̱ kúú iin tadiꞌí kéchóon noo̱ satoꞌo yo̱ Ndios. Sa̱ꞌá ño̱ó ná kee na xíꞌíín táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kaꞌa̱n ní xíꞌíín ―kaá xi̱. Dá ni̱ ke̱xoo ángel ñoó noo̱ xí kuaꞌa̱n na̱.
LUK 1:39 Tein kuu̱ dáá ñóó, dá ni̱ ndi̱ꞌi nda̱ꞌo ini María ni̱ kee xi kuaꞌa̱n xi̱ yukú ñóꞌó noo̱ nákaa̱ iin ñoo chí kuendá Judá.
LUK 1:40 Tá ni̱ saa̱ xi̱, ni̱ ku̱ꞌu xi veꞌe Zacarías. Dá ni̱ kaꞌa̱n xi̱ ndisáꞌán xíꞌín Elisabet.
LUK 1:41 Tá ni̱ sei̱do̱ꞌo Elisabet ndisáꞌán ni̱ kaꞌa̱n María xíꞌán, kúú ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ ka̱ndita taleé ini ti̱xián. Ta kúú ni̱ na̱kutíán xíꞌín Espíritu ii̱ Ndios,
LUK 1:42 ta kúú ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ ka̱yuꞌán: ―Yoꞌó kúú na̱ kémáni̱ cháá ka̱ Ndios noo̱ ndidaá na̱ ñáꞌa̱, ta kémáni̱ taꞌani na de̱ꞌe nákaa̱ ti̱són xaa̱n.
LUK 1:43 ¿Ndá yoo ví kúú yuꞌu̱ ña̱ kii naná na̱ kúú satoꞌi̱ koto niꞌini na yuꞌu̱?
LUK 1:44 Tá ni̱ sei̱do̱ꞌi ni̱ kaꞌo̱n ndisáꞌán xíꞌíín, kúú ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ ka̱ndita taleé nákaa̱ ini ti̱xii xíꞌa̱n kádii̱ iní xi̱.
LUK 1:45 Ndikáꞌán ndi kúu ví yoꞌó ña̱ ni̱ ka̱ndísón ña̱ miía̱n ndaa̱ xi̱nko̱o ña̱ ni̱ kaꞌa̱n satoꞌo yo̱ Ndios kee na xíꞌón ―kaáa̱n xíꞌín xí.
LUK 1:46 Dá ni̱ kaa María: Ndinoꞌo ini va yuꞌu̱ kékáꞌanoi na̱ kúú satoꞌo yo̱.
LUK 1:47 Kádii̱ nda̱ꞌo ini nío̱í sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Ndios, na̱ dáka̱ki ñaá.
LUK 1:48 Chi̱ ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ná ña̱ kúúí iin tadiꞌí kúndaꞌí kéchóon noo̱ ná. Ta viti chí noo̱ kaa ndidaá kúú ña̱yuu ña̱ ni̱ na̱tiin yuꞌu̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios.
LUK 1:49 Dá chi̱ náꞌano nda̱ꞌo ña̱ꞌa kée Ndios, na̱ kómí ndidaá kúú ndée̱, xíꞌíi̱n. Ná natiin kuu̱ ná ndidaá táꞌa̱n ña̱ñóꞌó.
LUK 1:50 Daá kuití kúꞌu̱ ini na̱ saꞌa̱ ndidaá ña̱yuu yuꞌú niꞌini ñaá.
LUK 1:51 Sa̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ꞌa náꞌano ni̱ kee na xíꞌín ndáꞌa̱ ná. Ta ni̱ taó xóo na ta̱ ió táyíí ini, dá ná o̱ kée ra ña̱ nákani ini nío̱ rá.
LUK 1:52 Ta ni̱ di̱tá ná choon noo̱ ndaꞌá ta̱ néꞌe choon náꞌano, ta ni̱ chi̱ndaya̱ꞌi na ña̱yuu ndaꞌí ini.
LUK 1:53 Ta no̱ó na̱ ko̱ó ña̱ꞌa keí, kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ꞌa ni̱ xi̱ꞌo Ndios. Ta ndidaá na̱ kui̱ká, ko̱ó ña̱ꞌa ni̱ niꞌi̱ ná kaneꞌe na koꞌo̱n na̱.
LUK 1:54 Ta ni̱ chi̱ndeé ná na̱ ñoo Israel, na̱ kéchóon noo̱ ná, ta ni̱ ndi̱ko̱ꞌon ini Ndios ña̱ kúꞌu̱ ini na̱ saꞌa̱ ná,
LUK 1:55 chi̱ ki̱ꞌo dión ni̱ xi̱ꞌo na to̱ꞌon na no̱ó na̱ sáꞌano veꞌe yó, chi̱ ki̱ꞌo dión ni̱ kaa na̱ kee na xíꞌín Abraham xíꞌín ndidaá de̱ꞌe na, ta daá kuití vá kée Ndios dión xíꞌín yó.
LUK 1:56 Táto̱ꞌon oni̱ yoo̱ ni̱ sa̱ io María xíꞌín Elisabet, dá ni̱ kee xi kuaꞌa̱n nóꞌo̱ xi veꞌe xi.
LUK 1:57 Tá ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ kaki de̱ꞌe Elisabet, ta kúú iin tayií lóꞌo̱ ni̱ da̱kákián.
LUK 1:58 Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini na̱ ndéi yati xíꞌán xíꞌín na̱ kúú táꞌa̱n ña̱ káꞌano nda̱ꞌo ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios xíꞌán, kúú ni̱ kadii̱ dáó ini na̱ xíꞌán.
LUK 1:59 Tá ni̱ xi̱no ona̱ kuu̱ ni̱ kaki xi, dá ni̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱ xí táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée na̱ Israel xíꞌín de̱ꞌe na. Ta ni̱ kaꞌán ná chinaní ñaá ná Zacarías táto̱ꞌon naní tatá xi̱.
LUK 1:60 Dá ni̱ kaa naná xi̱: ―O̱ kánaní taꞌon xi dión. Juan va kananí xí.
LUK 1:61 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌán: ―¿Ndiva̱ꞌa kananí xí dión? Ta ni iin tóꞌón taꞌon na̱ veꞌón ko̱ naní kuu̱ káꞌo̱n xaa̱n.
LUK 1:62 Dá ni̱ ka̱sáꞌá kúu ndáꞌa̱ ná ndáto̱ꞌón ná tatá xi̱ ndi kananí xí, kóni̱ ra̱.
LUK 1:63 Dá ni̱ xika̱ ra̱ iin táꞌí yíto̱ yádí, ta noo̱ yíto̱ ñoó ni̱ taa ra kuu̱ xí. “Juan va kananí xí”, kaá ña̱ ni̱ taa ra. Ta kúú ndidaá vá ná ni̱ naá iní.
LUK 1:64 Ta kúú vitíꞌón diꞌa va ni̱ na̱kaꞌa̱n ra̱. Ta kúú ni̱ ka̱sáꞌá rá kékáꞌano ra Ndios.
LUK 1:65 Ta ndidaá kúú na̱ ndéi yati xíꞌín ná ñóó ni̱ yu̱ꞌú nda̱ꞌo na. Ta ndidaá na̱ ndéi noo̱ kúú yukú ñóꞌó ndíta chí kuendá Judea ni̱ ka̱sáꞌá ná ndátóꞌón ná saꞌa̱ ndidaá ña̱ ni̱ kuu.
LUK 1:66 Ta ña̱yuu ni̱ seídóꞌo ña̱ ni̱ kuu dión, ni̱ ka̱sáꞌá nákani ini na̱, ta kaá na̱: ―¿Ndi ku̱ú vía̱n kasandaá tayií ñoó kakuu xi? ―kaá na̱. Ta miía̱n ndaa̱ ndisa nákaa̱ xi̱ ti̱xi ndáꞌa̱ satoꞌo yo̱ Ndios.
LUK 1:67 Ta kúú Zacarías, ra̱ kúú tatá xi̱, ni̱ na̱kutí xíꞌín Espíritu ii̱ Ndios. Ta kúú ni̱ ka̱sáꞌá káꞌa̱n ra̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ sa̱ io xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ koo chí noo̱:
LUK 1:68 Na̱ káꞌano kúú satoꞌo yo̱ Ndios, na̱ ndáño̱ꞌo yóó, na̱ Israel, dá chi̱ ni̱ ka̱sáa̱ na̱ taó xóo na yó ti̱xi ndáꞌa̱ ña̱ kini.
LUK 1:69 Chi̱ ni̱ ta̱ndaꞌá ná iin na̱ kómí choon ve̱i dáka̱ki ñaá. Ta kúú ná iin na̱ veꞌe rey David, na̱ sa̱ ke̱chóon noo̱ mií Ndios tá sa̱ naꞌá,
LUK 1:70 táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kaa Ndios kee na xíꞌín yúꞌu̱ profeta na̱ nda̱ míí saꞌa̱.
LUK 1:71 Chi̱ dáka̱ki na yó no̱ó na̱ naá xíꞌá, ta taó xóo na yó ti̱xi ndáꞌa̱ na̱ xiní uꞌu̱ ñaá.
LUK 1:72 Ta ni̱ kaꞌa̱n na̱ ña̱ kuꞌu̱ ini na̱ saꞌa̱ ndidaá na̱ sáꞌano veꞌe yó. Ta ko̱ ní nándodó taꞌon na ña̱ ndato ni̱ ka̱ndo̱o na kee na xíꞌín ná,
LUK 1:73 táꞌa̱n ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o na kee na xíꞌín Abraham, na̱ kúú ta̱ sáꞌano veꞌá. Chi̱ ni̱ ka̱ndo̱o Ndios ña̱
LUK 1:74 taó xóo na yó ti̱xi ndáꞌa̱ na̱ xiní uꞌu̱ ñaá, dá kía̱n ni iin ña̱ꞌa ná o̱ kédaá xíꞌá ña̱ yu̱ꞌú yo̱ koni kuáchí yó noo̱ ná.
LUK 1:75 Ta koo vii yo̱, ta kee yó ña̱ ndaa̱ noo̱ mií ná ndidaá táꞌa̱n kuu̱ ni̱ saki na̱ kandei yó.
LUK 1:76 Ta yoꞌó, de̱ꞌe lóꞌo̱ miíi̱, yoꞌó kakuu iin profeta, na̱ kásto̱ꞌon xíꞌín ña̱yuu ña̱ ni̱ kaꞌa̱n mií Ndios, na̱ ió noo̱ dikó. Dá chi̱ kuió no̱ó yo̱ꞌó koꞌo̱n no̱ó na̱ kúú satoꞌo yo̱, dá kenduuo̱n iin íchi̱ ndaa̱ noo̱ ná.
LUK 1:77 Chi̱ kasto̱ꞌon yoꞌó xíꞌín na̱ ñoo Israel, dá ná kandaa̱ ini na̱ ndi kee Ndios, dá dáka̱ki ñaá ná, chi̱ ki̱ꞌo káꞌano va ini na̱ sa̱ꞌá kua̱chi kée na.
LUK 1:78 Chi̱ kúꞌu̱ nda̱ꞌo ini Ndios saꞌa̱ yo̱, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱sáa̱ na̱ chindeé ná yó, ta kíán táto̱ꞌon iin ndi̱ndii sa̱á ni̱ xi̱nko̱o too̱n noo̱ yo̱ iin ka̱ kuu̱,
LUK 1:79 dá ki̱ꞌoan ña̱ katoo̱n no̱ó ña̱yuu xíonoo íchi̱ noo̱ íin naá, xíꞌín no̱ó na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ ña̱ kuu na̱. Ta dátoo̱a̱n noo̱ yo̱ koꞌo̱ ichí ndaa̱, dá koo va̱ꞌa ini yo̱.
LUK 1:80 Ta sa̱ saꞌano tayií ñoó kuaꞌa̱n xi̱. Ta sa̱ kundeé ini xi̱ xíꞌín ña̱xintóni̱ xí. Ta ni̱ sa̱ io xi̱ noo̱ kúú yukú i̱chí nda̱ no̱ó ni̱ xi̱nko̱o kuu̱ ni̱ naꞌa̱ xi̱ mií xí no̱ó na̱ Israel.
LUK 2:1 Ta mií tein kuu̱ dáá ñóó ni̱ saꞌanda ta̱ néꞌe choon káꞌano naní Augusto choon noo̱ ndidaá ña̱yuu dándáki ra ña̱ ná noꞌo̱ na̱ nachikodó ná kuu̱ ná noo̱ tuti ta̱a néꞌe choon ñoo no̱ó ni̱ kaki na.
LUK 2:2 Ta ña̱ yóꞌo ni̱ sa̱ kuu taꞌándá mií no̱ó ni̱ na̱chi̱kodó ña̱yuu kuu̱ ná noo̱ tuti ta̱ néꞌe choon tá nákaa̱ ta̱a naní Cirenio néꞌe ra choon chí kuendá Siria.
LUK 2:3 Sa̱ꞌá ño̱ó ndidaá kúú ña̱yuu ni̱ kee na kuaꞌa̱n nóꞌo̱ ná ñoo no̱ó ni̱ kaki na, dá nachikodó ná kuu̱ ná noo̱ tuti ta̱a néꞌe choon.
LUK 2:4 Dá ni̱ keta iin ta̱a naní José ñoo Nazaret, ña̱ nákaa̱ chí kuendá Galilea, kuaꞌa̱n nóꞌo̱ rá chí kuendá Judea noo̱ kúú ñoo no̱ó ni̱ kaki rey David, ta naníán Belén. Chi̱ kuendá na̱ veꞌe rey David kúú rá,
LUK 2:5 chi̱ kuaꞌa̱n ra̱ nachinóo ra kuu̱ rá noo̱ tuti ta̱ néꞌe choon xíꞌín María, ta ni̱ xi̱ꞌo to̱ꞌon koo xíꞌín rá. Ta sa̱ yati va kaki de̱ꞌe xi.
LUK 2:6 Ta xía̱n tein ndéi na ñoó, kúú ni̱ kasa̱ndaá va kuu̱ kaki de̱ꞌe xi.
LUK 2:7 Ta ñoó ni̱ kaki de̱ꞌe no̱ó xi̱, ta tayií kúú xí. Dá ni̱ chi̱tuú ñaá ná dáꞌo̱n. Dá ni̱ chi̱ndúꞌu̱ ñaá ná ini noo̱ sásáꞌan kíti̱, chi̱ sa̱ ni̱ chití nda̱ꞌo veꞌe noo̱ nániꞌi̱ ndée̱ ña̱yuu.
LUK 2:8 Ta ndéi dao ta̱a ndáka léko yati noo̱ nákaa̱ ñoo ñoó, ta ndidaá sa̱kuaá ndéi ra ndaá ra̱ léko ra̱.
LUK 2:9 Kúú iin kuití vá ni̱ naꞌa̱ noo̱ iin ángel ni̱ kii noo̱ satoꞌo yo̱ Ndios noo̱ rá. Kúú ni̱ na̱yeꞌe̱ ndaa iin níí kúú noo̱ ndéi ra ni̱ kee satoꞌo yo̱. Kúú ni̱ yu̱ꞌú nda̱ꞌo ra.
LUK 2:10 Dá ni̱ kaa ángel ñoó xíꞌín rá: ―Ná dáꞌa ni yu̱ꞌú ndo̱, dá chi̱ ña̱ va̱ꞌa va kía̱n ve̱ii kasto̱ꞌin xíꞌín ndó. Ta ña̱ yóꞌo kakuu iin ña̱ dii̱ iní noo̱ ndidaá ña̱yuu.
LUK 2:11 Kuu̱ víti ni̱ kaki iin na̱ ni̱ ka̱sáa̱ dáka̱ki ña̱yuu. Ta ni̱ kaki na ñoo rey David. Na̱ yóꞌo kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá, ta na̱ yóꞌo kúú satoꞌo yo̱.
LUK 2:12 Ta ki̱ꞌo diꞌa, dá kandaa̱ ini ndo̱ ña̱ ndaa̱ va kía̱n ni̱ kaꞌi̱n xíꞌín ndó. Chi̱ naniꞌi̱ ndo̱ taleé yóꞌo kátuú xi̱ iin táꞌí dáꞌo̱n, ta kánduꞌu̱ xí ini noo̱ sásáꞌan kíti̱ ―kaá na̱.
LUK 2:13 Kúú iin kuití vá ni̱ naꞌa̱ noo̱ iin tuꞌu káꞌano ángel ni̱ kii chí induú noo̱ íin iin ka̱ ángel ñoó, ta kékáꞌano na Ndios, ta kaá na̱ diꞌa:
LUK 2:14 Ná natiin Ndios ndidaá kúú ña̱ñóꞌó nda̱ noo̱ ió na̱ induú. Ta ná kandei va̱ꞌa ña̱yuu no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, chi̱ xiní va̱ꞌa ñaá Ndios.
LUK 2:15 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ nana ángel kuaꞌa̱n nóꞌo̱ ná induú, dá ni̱ ka̱sáꞌá ndátóꞌón táꞌan ta̱a ndáka léko ñoó: ―Kóꞌo̱ ñoo Belén kande̱ꞌá ña̱ ni̱ kuu, chi̱ mií na̱ kúú satoꞌo yo̱ Ndios ni̱ ka̱sto̱ꞌon xíꞌá sa̱ꞌán ―kaá ra̱.
LUK 2:16 Ta kúú ni̱ ndi̱ꞌi nda̱ꞌo ini ra̱ kuaꞌa̱n ra̱. Tá ni̱ saa̱ ra̱, kúú ni̱ na̱níꞌi̱ rá María xíꞌín José xíꞌín taleé ñoó kánduꞌu̱ xí ini noo̱ sásáꞌan kíti̱.
LUK 2:17 Tá ni̱ xini ra̱ xí, kúú ni̱ ka̱sáꞌá rá nákani ra xíꞌín ná táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kaa ángel ñoó xíꞌín rá saꞌa̱ taleé ñoó.
LUK 2:18 Tá ni̱ sei̱do̱ꞌo ndidaá ña̱yuu ndéi ñoó ña̱ ni̱ na̱kani ta̱a ndáka léko ñoó dión, kúú ni̱ naá vá iní na̱.
LUK 2:19 Tído sa̱ ndidaá kúú vá ña̱ yóꞌo ni̱ taxi va̱ꞌa María nío̱ xí, ta daá kuití ñóꞌo ini xi̱ sa̱ꞌán.
LUK 2:20 Dá ni̱ na̱ndió kuéi ta̱a ndáka léko ñoó kuaꞌa̱n ra̱. Ta kékáꞌano ra Ndios kuaꞌa̱n ra̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xini ra̱ xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ ni̱ seídóꞌo ra. Dá chi̱ ni̱ xini ra̱ táto̱ꞌon káa rá ió ña̱ ni̱ na̱kani ángel ñoó xíꞌín rá.
LUK 2:21 Tá ni̱ xi̱no ona̱ kuu̱ ni̱ kaki taleé ñoó, dá ni̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱ xí táto̱ꞌon kée na̱ Israel. Dá ni̱ chi̱naní ná xi̱ Jesús, chi̱ ki̱ꞌo dión kananí xí kaá ángel nda̱ rá ko̱ ñáꞌa̱ kakaa̱ xi̱ ti̱xi naná xi̱.
LUK 2:22 Tá ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ kánian koꞌo̱n na̱ nduvií ná mií ná noo̱ Ndios, táto̱ꞌon saꞌándá ley Moisés choon ña̱ kánian kee na, dá néꞌe na taleé ñoó ni̱ saa̱ na̱ ñoo Jerusalén, dá naki̱ꞌo na kuendá saꞌa̱ xí noo̱ Ndios.
LUK 2:23 Chi̱ diꞌa kaá ley satoꞌo yo̱ Ndios: “Ndidaá kúú tayií kuálí kúú no̱ó ni̱ kaki ti̱xi naná xi̱ kananí xí kakuu xi tayií kechóon sa̱va̱ꞌa noo̱ satoꞌo yo̱ Ndios.”
LUK 2:24 Ta ña̱ kánian doko̱ ná noo̱ Ndios kúú uu̱ kúku̱ o uu̱ paloma táto̱ꞌon ki̱ꞌo kaá ley satoꞌo yo̱ Ndios.
LUK 2:25 Ta ñoo Jerusalén ñoó ni̱ sa̱ io iin ta̱a ni̱ sa̱ naní Simeón. Ta ni̱ sa̱ kuu ra iin ta̱a ndaa̱ noo̱ Ndios, ta sa̱ kee ra ña̱ kóni̱ Ndios. Ta ndáti ra kasaa̱ na̱ tandaꞌá Ndios ki̱ꞌo ta̱ndeé iní no̱ó na̱ ñoo Israel. Ta ió va Espíritu ii̱ Ndios xíꞌín rá.
LUK 2:26 Ta ni̱ ka̱sto̱ꞌon Espíritu ii̱ Ndios xíꞌín rá ña̱ o̱ ku̱ú taꞌon ra nda̱ ná koni xíꞌín noo̱ rá na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá Ndios kasaa̱ dáka̱ki ñaá.
LUK 2:27 Ta mií Espíritu ii̱ Ndios ni̱ kedaá xíꞌín rá, dá ni̱ saa̱ ra̱ veꞌe ño̱ꞌo káꞌano ñoó. Ta kúú ñoó taꞌani néꞌe ñaá na̱ kúú tatá taleé naní Jesús ni̱ ka̱sáa̱ na̱, dá kee na xíꞌín xí táto̱ꞌon ki̱ꞌo saꞌándá ley Moisés choon.
LUK 2:28 Dá ni̱ tiin Simeón taleé ñoó ni̱ sa̱ neꞌe ndaa ra̱. Dá ni̱ ka̱sáꞌá rá kékáꞌano ra Ndios, ta kaá ra̱:
LUK 2:29 Satoꞌo miíi̱, viti kía̱n konó ní ná kuui̱, chi̱ sa̱ ió va̱ꞌa va inii̱ viti, chi̱ sa̱ ni̱ xi̱nko̱o va to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n ní xíꞌíi̱n,
LUK 2:30 dá chi̱ sa̱ ni̱ xinii̱ xíꞌín noo̱í na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá ní ni̱ ka̱sáa̱ dáka̱ki ñaá.
LUK 2:31 Ta sa̱ ni̱ ka̱sáꞌá ní náꞌa̱ ní na̱ noo̱ ndidaá kúú ña̱yuu.
LUK 2:32 Ta dátoo̱n na̱ noo̱ ndidaá kúú ña̱yuu ko̱ kúú na̱ Israel. Ta saꞌa̱ mií ná natiin na̱ ñoo ní, na̱ Israel, ña̱ñóꞌó.
LUK 2:33 Kúú ni̱ naá vá iní José xíꞌín María tá ni̱ sei̱do̱ꞌo na ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Simeón dión saꞌa̱ xí.
LUK 2:34 Dá ni̱ xika̱ ra̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios saꞌa̱ ná. Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín naná xi̱ naní María: ―Kanaꞌón, chi̱ taleé yóꞌo kúú ra ni̱ ka̱sáa̱ kedaá xíꞌín na̱ Israel, dá kuaꞌa̱ ná kue̱i, ta kuaꞌa̱ ná ndakuei. Ta naꞌa̱ Ndios ña̱ ni̱ kii xi noo̱ mií ná, tído diꞌa kañóꞌó vá ñaá ña̱yuu.
LUK 2:35 Dión koo, dá ná natu̱u ña̱ nákani ini iin rá iin ña̱yuu. Tído ndaꞌí nda̱ꞌo ndoꞌo yoꞌó, chi̱ kakian táto̱ꞌon iin yúchi̱ karnee nímo̱n ―kaá ra̱ xíꞌín María.
LUK 2:36 Ta ñoó taꞌani ni̱ sa̱ io iin ñáꞌa̱ naní Ana. Ta ñáꞌa̱ yóꞌo sa̱ ka̱sto̱ꞌon xíꞌín ña̱yuu to̱ꞌon ni̱ na̱tiián noo̱ mií Ndios. Ta kíán de̱ꞌe ta̱a ni̱ sa̱ naní Fanuel, ra̱ kuendá na̱ veꞌe Aser. Ta kíán iin ñáꞌa̱ sa̱va̱ꞌa. Tído tá ni̱ sa̱ kíán tadiꞌí tákí, dá ni̱ ta̱rndáꞌa̱n xíꞌín yíi̱a̱n, tído usa̱ va kuia̱ ni̱ sa̱ ioa̱n xíꞌín rá, kúú ni̱ xiꞌi̱ va ra.
LUK 2:37 Sa̱ ió komi̱ díko komi̱ kuia̱ kíán ñaꞌá kuáa̱n, ta ni iin kuu̱ ko̱ ní kéxooán veꞌe ño̱ꞌo káꞌano ñoó. Nduú ñoó sa̱ káa̱a̱n xíno kuáchíán noo̱ Ndios, chi̱ sa̱ neꞌe ii̱a̱n, ta káꞌa̱n xíꞌín Ndios.
LUK 2:38 Ta mií hora daá ñóó ni̱ ka̱sáa̱a̱n noo̱ ndíta na̱ veꞌe Jesús. Dá ni̱ ka̱sáꞌán náki̱ꞌoán ndivéꞌe noo̱ Ndios. Ta ni̱ ka̱sáꞌán káꞌa̱n saꞌa̱ taleé ñoó xíꞌín ña̱yuu, na̱ ndáti kuu̱ taó xóo Ndios na̱ Jerusalén no̱ó ña̱ ndóꞌo nío̱ ná.
LUK 2:39 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kee na ndidaá choon saꞌándá ley satoꞌo yo̱ Ndios, dá ni̱ na̱ndió kuéi na kuaꞌa̱n nóꞌo̱ ná ñoo Nazaret, ña̱ nákaa̱ chí kuendá Galilea.
LUK 2:40 Ta sá sáꞌano tayií ñoó, ta sá kúndakí xí, ta sá níꞌi̱ xí ña̱xintóni̱ xí kuaꞌa̱n xi̱. Ta chíndeé nda̱ꞌo ñaá Ndios.
LUK 2:41 Ta ndidaá kuia̱ vá sá sáꞌa̱n na̱ veꞌe xi ñoo Jerusalén kekáꞌano na víko̱ pascua.
LUK 2:42 Tá ni̱ xi̱no xi uxi̱ uu̱ kuia̱, dá ni̱ kee na ko̱kaa na kuaꞌa̱n na̱ xíꞌín xí ñoo Jerusalén kekáꞌano na víko̱ ñoó, táto̱ꞌon ki̱ꞌo sá kée na.
LUK 2:43 Tá ni̱ ndiꞌi víko̱ ñoó, dá ni̱ na̱ndió kuéi na kuaꞌa̱n nóꞌo̱ ná, tído ni̱ ka̱ndo̱o va Jesús ñoo Jerusalén. Tído ko̱ ní kándaa̱ taꞌon ini José xíꞌín María ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o xi.
LUK 2:44 Chi̱ ni̱ kaꞌán ná ña̱ ndá ndi kuu ve̱i xi xíꞌín dao ka̱ táꞌan na. Ta sa̱ iin níí vá kuu̱ ni̱ xika na. Dá ni̱ ka̱sáꞌá ná nándukú ñaá ná tein na̱ kúú táꞌan na xíꞌín na̱ ndéi yati xíꞌín ná.
LUK 2:45 Ta sa̱ꞌá ña̱ ko̱ ta̱ꞌón xi̱ nániꞌi̱ ná, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ na̱ndió kuéi na kuaꞌa̱n na̱ ñoo Jerusalén nandukú ñaá ná.
LUK 2:46 Tá ni̱ xi̱no oni̱ kuu̱, dá ni̱ na̱níꞌi̱ ná xi̱ nákaa̱ xi̱ ini veꞌe ño̱ꞌo káꞌano, ta ió xi̱ tein ta̱ dánaꞌa̱ ley Moisés seídóꞌo xi ra̱, ta kúú ndáto̱ꞌón xí ra̱.
LUK 2:47 Ta ña̱yuu ndéi seídóꞌo ñaá ñóó, kúú ni̱ naá vá iní na̱, chi̱ ndi̱chí nda̱ꞌo xi, ta va̱ꞌa nda̱ꞌo nándió néꞌe xi ña̱ ndáto̱ꞌón ñaá ta̱a ñoó.
LUK 2:48 Tá ni̱ xini ñaá na̱ veꞌe xi, kúú ni̱ naá vá iní na̱. Dá ni̱ kaa naná xi̱ xíꞌín xí: ―De̱ꞌe lóꞌo̱, ¿ndiva̱ꞌa ni̱ keeón diꞌa xíꞌín nduꞌu̱? Dá chi̱ yuꞌu̱, xíꞌín tatóo̱n ndóꞌo nda̱ꞌo nío̱ ndú xíonoo ndu nándukú ndú yo̱ꞌó.
LUK 2:49 Dá ni̱ kaa xi̱ xíꞌín ná: ―¿Ndiva̱ꞌa nándukú ní yuꞌu̱? ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ní ña̱ miía̱n ndúsa̱ kánian kakaa̱i̱ keei choon tatái̱? ―kaá xi̱.
LUK 2:50 Tído ko̱ ní kándaa̱ taꞌon ini na̱ ndiva̱ꞌa ni̱ kaꞌa̱n xi̱ dión.
LUK 2:51 Dá ni̱ kee Jesús kuaꞌa̱n nóꞌo̱ xí xíꞌín ná ñoo Nazaret. Ta daá sa̱ seídóꞌo va xi na̱. Ta ni̱ taxi va̱ꞌa naná xi̱ ndidaá ña̱ yóꞌo ini nío̱ ná.
LUK 2:52 Ta sá níꞌi̱ Jesús cháá ka̱ ña̱xintóni̱ xí, ta sá sáꞌano dikó cháá ka̱ xi̱ kuaꞌa̱n xi̱. Ta nátaꞌan ini Ndios xiní ñaá ná, ta nátaꞌan taꞌani ini ña̱yuu xiní ñaá ná.
LUK 3:1 Tá ni̱ xi̱no saꞌo̱n kuia̱ dándáki ta̱a naní Tiberio César, tiempo daá ñóó nákaa̱ ta̱ naní Poncio Pilato néꞌe ra choon chí kuendá Judea, ta Herodes kúú ra̱ néꞌe choon chí kuendá Galilea, ta ñani ra̱ naní Felipe néꞌe choon chí kuendá Iturea xíꞌín Traconite, ta ra̱ naní Lisanias néꞌe choon chí kuendá Abilinia,
LUK 3:2 ta ra̱ naní Anás xíꞌín Caifás kúú ra̱ duti̱ kúú no̱ó noo̱ na̱ Israel. Dá ni̱ kaꞌa̱n Ndios xíꞌín iin ta̱a naní Juan, na̱ kúú de̱ꞌe Zacarías, noo̱ kúú yukú i̱chí.
LUK 3:3 Dá ni̱ kee Juan kuaꞌa̱n na̱ ndidaá ñoo ñóꞌo yuꞌú yu̱ta Jordán, ta sa̱ ka̱sto̱ꞌon na xíꞌín ña̱yuu ña̱ ná nandikó iní na̱ sa̱ꞌá kua̱chi kée na, dá ná kuꞌu̱ káꞌano ini Ndios sa̱ꞌá kua̱chi na̱, dá kuu kodo̱ ndúta̱ ná.
LUK 3:4 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ xi̱nko̱o to̱ꞌon ni̱ taa profeta Isaías, chi̱ diꞌa kaáa̱n: Káyuꞌú iin ta̱a noo̱ kúú yukú i̱chí: “Kandei nduu ndo̱ natiin ndó satoꞌo yo̱ Ndios, ta ná konó ndó iin ichí ndaa̱ noo̱ ná.
LUK 3:5 Ndidaá noo̱ kúú táꞌi̱ ná kutí, ta ndidaá kúú yúku̱ xíꞌín koꞌondo ndundaa̱, ta ndidaá kúú íchi̱ ti̱kao̱ nduuan íchi̱ ndaa̱, ta ndidaá kúú íchi̱ noo̱ kini ndáa nduva̱ꞌan;
LUK 3:6 ta ndidaá kúú ña̱yuu koni na̱ na̱ tandaꞌá Ndios kii dáka̱ki ñaá.”
LUK 3:7 Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ni̱ ka̱sáa̱ noo̱ nákaa̱ Juan, dá ná dákodo̱ ndúta̱ ñaá ná. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ná: ―Ndoꞌó, na̱ kúú tata koo̱ xaa̱n, ¿ndá yoo kaá daá xíꞌín ndoꞌó ña̱ dión oon ni ka̱ki ndó no̱ó ña̱ xído̱ ini Ndios ve̱i dándóꞌo naní nío̱ ndo̱?
LUK 3:8 Koo ini ndo̱ kee ndó ña̱ va̱ꞌa, ña̱ náꞌa̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ ndisa ni̱ na̱ndikó iní ndo̱ sa̱ꞌá kua̱chi kée ndó. Ta ná dáꞌa ni kaꞌán ndó ña̱ sa̱ꞌá ña̱ kúú ndó na̱ veꞌe Abraham, sa̱ꞌá ño̱ó ka̱ki ndó. Chi̱ miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ kuu va ndee Ndios yuu̱ ndéi yóꞌo kakuuan na̱ veꞌe Abraham.
LUK 3:9 Ta kanaꞌá ndó ña̱ sa̱ io nduu va hacha kaꞌandaa̱n yo̱ꞌo yíto̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ndi ndáa mií vá yíto̱ ko̱ xíꞌo kui̱ꞌi va̱ꞌa, kiróón kúú ra̱ taꞌa̱nda̱, dá ke̱e rá noo̱ kéi̱ ñóꞌo̱ ―kaá na̱.
LUK 3:10 Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó, ta kaá na̱: ―¿Ndí ki̱án kánian kee nduꞌu̱, tá dáá?
LUK 3:11 Dá ni̱ kaa Juan xíꞌín ná: ―Ndi ndáa ndoꞌó ió uu̱ doꞌo̱no̱, ta ki̱ꞌo ndó iian no̱ó na̱ ko̱óán noo̱. Ta ndoꞌó, na̱ ió ña̱ꞌa sásáꞌan, ta dión taꞌani kánian kee ndó.
LUK 3:12 Ta ni̱ ka̱sáa̱ taꞌani dao ta̱a kíꞌin ya̱ꞌi saꞌa̱ ñóꞌo̱ kodo̱ ndúta̱ rá. Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón rá Juan: ―Maestro, ¿ndí ki̱án kánian kee nduꞌu̱?
LUK 3:13 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Ná dáꞌa ni ya̱ꞌa ndó kiꞌin ya̱ꞌi cháá ka̱ ndo̱ no̱ó ña̱ kánian kiꞌin ya̱ꞌi ndó.
LUK 3:14 Ta ni̱ nda̱to̱ꞌón taꞌani ñaá dao soldado, ta kaá ra̱: ―Ta nduꞌu̱ viti, ¿ndí ki̱án kánian kee nduꞌu̱? Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Ná dáꞌa ka̱ ni dáyu̱ꞌú ndava̱ꞌa ndó ña̱yuu ko̱ó ña̱ꞌa kée, dá niꞌi̱ ndo̱ cháá di̱ꞌón noo̱ ná, ta o̱ sa̱ chínóo ndó kua̱chi tóꞌón sata̱ ná. Nataꞌan ni ini ndo̱ xíꞌín ña̱ kúú ya̱ꞌi ndó.
LUK 3:15 Ta ndidaá ña̱yuu ñoó nómi̱ kíi̱ kandaa̱ ini na̱ á Juan kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá, káꞌán ná nákani ini na̱.
LUK 3:16 Dá ni̱ kaa Juan diꞌa xíꞌín ndidaá ña̱yuu ñoó: ―Miía̱n ndaa̱ ndisa dákodo̱ ndúta̱ yuꞌu̱ ndo̱ꞌó xíꞌín ta̱kui̱í oon, tído sata̱ yúꞌu̱ ve̱i iin na̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ o̱ du̱ú yuꞌu̱, chi̱ ni ko̱ káni víán nakuii̱n ndei yuꞌu̱ ndaxíí yóꞌo̱ ndisa̱ ná. Ta no̱ón kúú na̱ dákodo̱ ndúta̱ ndo̱ꞌó xíꞌín na̱ kúú Espíritu ii̱ Ndios xíꞌín ñoꞌó ita̱ kéi̱.
LUK 3:17 No̱ón kúú táto̱ꞌon iin ta̱a tánee iin ña̱ꞌa ndáꞌa̱ ná dákáa na tirió noo̱ táchi̱. Ta ki̱ꞌo dión kée na, dá taó xóo na noni̱ tirió tein xe̱ꞌán. Ta nataán va̱ꞌa na tirió ini yáka̱ ná, ta chiñóꞌo̱ na̱ xeꞌe̱ ñoó xíꞌín ñóꞌo̱ kéi̱, ña̱ ni iin kuu̱ o̱ ndáꞌo̱ ―kaá na̱.
LUK 3:18 Ta xíꞌín to̱ꞌon yóꞌo, ta xíꞌín dao ka̱ to̱ꞌon ni̱ sa̱ kaꞌa̱n niꞌini na, ta dión sa̱ ka̱sto̱ꞌon na xíꞌín ña̱yuu sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa Ndios.
LUK 3:19 Ta ni̱ da̱náni taꞌani na rey Herodes, dá chi̱ ió ra̱ xíꞌín iin ñáꞌa̱ naní Herodías, ñá kúú ñadiꞌí ñani ra̱, ta̱ naní Felipe. Ta ni̱ da̱náni taꞌani ñaá ná saꞌa̱ ndidaá ka̱ ni ña̱ kini kée ra.
LUK 3:20 Ta noo̱ ndidaá ña̱ kini kée ra, ni̱ kee taꞌani ra iin ka̱ ña̱ kini, chi̱ ni̱ sadi ra̱ Juan veꞌe ka̱a.
LUK 3:21 Tá nákaa̱ i̱í vá Juan dákodo̱ ndúta̱ ná ña̱yuu, dá ni̱ ka̱sáa̱ Jesús, kúú ni̱ sodo̱ ndúta̱ taꞌani na. Ta tein káꞌa̱n na̱ xíꞌín Ndios, kúú ni̱ nono̱ vá induú,
LUK 3:22 kúú ni̱ na̱xino̱ na̱ kúú Espíritu ii̱ Ndios sata̱ ná, ta káa na táto̱ꞌon káa iin paloma. Ta nda̱ induú tái̱ ni̱ kaꞌa̱n Ndios: ―Yoꞌó kúú de̱ꞌe mani̱ yuꞌu̱, ta nátaꞌan nda̱ꞌo inii̱ xiníi̱ yo̱ꞌó ―kaá na̱.
LUK 3:23 Ta ni̱ ka̱sáꞌá Jesús xíonoo na dánaꞌa̱ na̱ tá ió na̱ táto̱ꞌon oko̱ uxi̱ kuia̱. Ta sa̱ kaꞌán ña̱yuu ñoó ña̱ Jesús ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe José, ta José ni̱ sa̱ kúú de̱ꞌe Elí,
LUK 3:24 ta Elí ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Matat, ta Matat ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Leví, ta Leví ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Melqui, ta Melqui ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Jana, ta Jana ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe José,
LUK 3:25 ta José ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Matatías, ta Matatías ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Amós, ta Amós ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Nahum, ta Nahum ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Esli, ta Esli ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Nagai,
LUK 3:26 ta Nagai ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Maat, ta Maat ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Matatías, ta Matatías ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Semei, ta Semei ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe José, ta José ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Judá,
LUK 3:27 ta Judá ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Joana, ta Joana ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Resa, ta Resa ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Zorobabel, ta Zorobabel ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Salatiel, ta Salatiel ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Neri,
LUK 3:28 ta Neri ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Melqui, ta Melqui ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Adi, ta Adi ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Cosam, ta Cosam ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Elmodam, ta Elmodam ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Er,
LUK 3:29 ta Er ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Josué, ta Josué ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Eliezer, ta Eliezer ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Jorim, ta Jorim ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Matat,
LUK 3:30 ta Matat ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Leví, ta Leví ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Simeón, ta Simeón ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Judá, ta Judá ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe José, ta José ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Jonán, ta Jonán ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Eliaquim,
LUK 3:31 ta Eliaquim ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Melea, ta Melea ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Mainán, ta Mainán ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Matata, ta Matata ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Natán,
LUK 3:32 ta Natán ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe David, ta David ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Isaí, ta Isaí ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Obed, ta Obed ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Booz, ta Booz ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Salmón, ta Salmón ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Naasón,
LUK 3:33 ta Naasón ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Aminadab, ta Aminadab ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Aram, ta Aram ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Esrom, ta Esrom ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Fares, ta Fares ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Judá,
LUK 3:34 ta Judá ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Jacob, ta Jacob ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Isaac, ta Isaac ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Abraham, ta Abraham ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Taré, ta Taré ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Nacor,
LUK 3:35 ta Nacor ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Serug, ta Serug ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Ragau, ta Ragau ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Peleg, ta Peleg ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Heber, ta Heber ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Sala,
LUK 3:36 ta Sala ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Cainán, ta Cainán ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Arfaxad, ta Arfaxad ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Sem, ta Sem ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Noé, ta Noé ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Lamec,
LUK 3:37 ta Lamec ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Matusalén, ta Matusalén ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Enoc, ta Enoc ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Jared, ta Jared ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Mahalaleel, ta Mahalaleel ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Cainán,
LUK 3:38 ta Cainán ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Enós, ta Enós ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Set, ta Set ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Adán, ta Adán ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe Ndios.
LUK 4:1 Kúú ni̱ na̱kutí Jesús xíꞌín Espíritu ii̱ Ndios. Dá ni̱ kana na yu̱ta Jordán ñoó kuaꞌa̱n na̱. Ta mií Espíritu ii̱ Ndios kúú na̱ ndáka ñaá kuaꞌa̱n noo̱ kúú yukú i̱chí.
LUK 4:2 Ta ñoó ni̱ sa̱ káa̱ na̱ uu̱ diko kuu̱, ta ni̱ xirndodó ñaá ña̱ uꞌu̱. Ta ni iin ña̱ꞌa taꞌon ko̱ ní seí na̱ tein kuu̱ dáá ñóó. Tá ni̱ ndiꞌi, kúú ndaꞌí nda̱ꞌo kuíko na.
LUK 4:3 Dá ni̱ kaa ña̱ uꞌu̱ xíꞌín ná: ―Tá miía̱n ndaa̱ ndisa de̱ꞌe Ndios kúú ní, dá kía̱n kaꞌanda ní choon no̱ó yuu̱ xaa̱n, dá ná nduuan pan kaxí ní.
LUK 4:4 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌán: ―Diꞌa va kaá tuti ii̱ Ndios: “O̱ du̱ú ta̱ꞌón tóꞌón pan xínñóꞌó ña̱yuu keí ná, dá kataki na̱. Diꞌa to̱ꞌon Ndios taꞌani xínñóꞌó ná kueídóꞌo na, dá kataki ndisa na.”
LUK 4:5 Dá ni̱ kee ña̱ uꞌu̱ ndáka ñaá kuaꞌa̱n nda̱ dini̱ iin yúku̱ di̱kó. Dá ni̱ da̱náꞌa̱n ndidaá kúú ñoo ñóꞌo iin níí kúú ñayuú yóꞌo noo̱ ná.
LUK 4:6 Dá ni̱ kaaa̱n xíꞌín ná: ―Ió yuꞌu̱ ña̱ ki̱ꞌoi iin níí kúú ñoo káa dándákón, xíꞌín ña̱ kui̱ká kómíán, chi̱ yuꞌu̱ ni̱ na̱tiian kañoꞌan ti̱xi ndáꞌí. Sa̱ꞌá ño̱ó ndá yoo kaꞌán mií véí ki̱ꞌoi ña̱ noo̱.
LUK 4:7 Tá ná nakuii̱n xi̱tí ní noo̱í kandaño̱ꞌo ní yuꞌu̱, dá kía̱n ndidaá kúú ña̱ káa kakuu ña̱ꞌa mií ní.
LUK 4:8 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌán: ―Kuya̱ꞌa kuaꞌán noo̱í, ña̱ uꞌu̱, chi̱ diꞌa va kaá tuti ii̱ Ndios: “Koo ini ndo̱ kandaño̱ꞌo ndó iin tóꞌón dini̱ Ndios, na̱ kúú satoꞌo ndo̱, ta sa̱va̱ꞌa noo̱ iin tóꞌón míí ná koni kuáchí ndó.”
LUK 4:9 Dá ni̱ kee ña̱ uꞌu̱ ndáka ñaá kuaꞌa̱n ñoo Jerusalén. Dá ni̱ da̱káa ñaáán noo̱ dikó cháá ka̱ dini̱ veꞌe ño̱ꞌo káꞌano ñoó. Dá ni̱ kaaa̱n xíꞌín ná: ―Tá miía̱n ndaa̱ kuiti de̱ꞌe Ndios kúú míí ní, dá kía̱n dánkao ní mií ní nda̱ yóꞌo, ta nda̱ no̱ñóꞌo̱ káa,
LUK 4:10 chi̱ diꞌa kaá tuti ii̱ Ndios: Kaꞌanda Ndios choon noo̱ ángel kéchoon noo̱ ná kasaa̱ na̱ kandaa na̱ yo̱ꞌó.
LUK 4:11 Ta kuita nduu na̱ xíꞌín ndáꞌa̱ ná natiin na yo̱ꞌó, dá kía̱n ná o̱ tárkueꞌe̱ sa̱ꞌo̱n kee yuu̱.
LUK 4:12 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌán: ―Diꞌa taꞌani kaá tuti ii̱ Ndios: “O̱ sa̱ kórndodó ndó Ndios, na̱ kúú satoꞌo ndo̱.”
LUK 4:13 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ xirndodóán Jesús, dá ni̱ kuxíká tóoan noo̱ ná.
LUK 4:14 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o Jesús kuaꞌa̱n na̱ chí kuendá Galilea diꞌa. Ta ni̱ na̱kutí ná xíꞌín ndée̱ ni̱ xi̱ꞌo Espíritu ii̱ Ndios noo̱ ná. Ta iin níí kúú kuaꞌa̱n naka̱ꞌani ña̱ ndátóꞌón ña̱yuu saꞌa̱ ná.
LUK 4:15 Ta dánaꞌa̱ na̱ ini veꞌe noo̱ nátaka na̱ Israel ndidaá kúú ñoo noo̱ kásandaá na̱. Ta ndidaá ña̱yuu káꞌa̱n va̱ꞌa saꞌa̱ ná.
LUK 4:16 Dá ni̱ ndi̱sáa̱ Jesús ñoo Nazaret no̱ó ni̱ saꞌano na. Tá ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ na̱ Israel, dá ni̱ ku̱ꞌu na veꞌe noo̱ nátaka na̱ ñoo ñoó táto̱ꞌon ki̱ꞌo sá kée na. Dá ni̱ na̱kuíi̱n ndichi na̱ kaꞌi na tuti ii̱ Ndios.
LUK 4:17 Ta ni̱ xi̱ꞌo ta̱a dándáki veꞌe ñoó tuti ni̱ taa profeta Isaías noo̱ ná. Ta ni̱ na̱ndika̱ na̱ noo̱ tuti ñoó. Dá ni̱ na̱níꞌi̱ ná noo̱ tándaa to̱ꞌon káꞌa̱n diꞌa:
LUK 4:18 Espíritu Ndios kúú na̱ ió xíꞌín yuꞌu̱, ta ni̱ xi̱ꞌo na choon noo̱ yúꞌu̱ ña̱ kasto̱ꞌin to̱ꞌon va̱ꞌa yóꞌo xíꞌín ña̱yuu kúndaꞌí. Ta ni̱ ta̱ndaꞌá ná yuꞌu̱ ve̱ii nduva̱ꞌi ña̱yuu ko̱ó ka̱ ta̱ndeé iní noo̱, ta ve̱ii kasto̱ꞌin xíꞌín na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ ta̱ kini ña̱ niꞌi̱ ná ka̱ki na. Ta ve̱ii ki̱ꞌoi ña̱ natu̱u no̱ó na̱ ko̱ túu noo̱. Ta ve̱ii di̱táí ña̱yuu ti̱xi ndáꞌa̱ ña̱ dándóꞌo nío̱ ná.
LUK 4:19 Ta ve̱ii taꞌani kasto̱ꞌin xíꞌín ña̱yuu ña̱ sa̱ ni̱ xi̱nko̱o kuia̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini satoꞌo yo̱ Ndios chindeé ñaá ná.
LUK 4:20 Dá ni̱ na̱kadi Jesús noo̱ tuti ñoó. Dá ni̱ na̱ki̱ꞌo naa̱n no̱ó ta̱a dándáki veꞌe ñoó. Dá ni̱ sa̱ ko̱o na ió na̱. Ta kúú ndidaá vá ña̱yuu ñoó ndéꞌé káxí ñaá ndéi na.
LUK 4:21 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ná: ―Kanaꞌá ndó ña̱ kuu̱ víti ni̱ xi̱nko̱o noo̱ káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios yóꞌo noo̱ ndidaá ní ndó.
LUK 4:22 Ta kúú ndidaá ña̱yuu ñoó káꞌa̱n va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús. Ta ni̱ naá vá iní na̱ xiní na̱ sa̱ꞌá to̱ꞌon ndato ni̱ kaꞌa̱n na̱. Dá ni̱ kaa na̱: ―¿Á o̱ du̱ú de̱ꞌe José vá kúú ta̱a káa?
LUK 4:23 Dá ni̱ kaa Jesús: ―Sa̱ náꞌá véí ña̱ diꞌa kóni̱ ndo̱ kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌíi̱n: “Tá miía̱n ndaa̱ kúúón ta̱a kétátá, dá kía̱n ketátá kíi̱ miíón, ná kande̱ꞌá. Chi̱ ni̱ seídóꞌo nduꞌu̱ ña̱ ni̱ keeón kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ ndato ñoo Capernaum, sa̱ꞌá ño̱ó kee taꞌánón ña̱ no̱ó nduꞌu̱, na̱ kúú na̱ ñoo miíón, ná kande̱ꞌá” ―kaá na̱.
LUK 4:24 Dá ni̱ kaa taꞌani Jesús: ―Ta miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ni iin tóꞌón taꞌon profeta ko̱ nátiin va̱ꞌa ñaá na̱ kúú na̱ ñoo mií ná.
LUK 4:25 Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ni̱ sa̱ ndei nda̱ꞌo na̱ kuáa̱n Israel tá tiempo profeta Elías. Ta tiempo daá ko̱ ní kóon dai̱ oni̱ kuia̱ dao, ta de̱én nda̱ꞌo ni̱ sa̱ io tama̱ iin níí kúú no̱ñóꞌo̱.
LUK 4:26 Tído ko̱ ní tándaꞌá taꞌon Ndios Elías ña̱ koꞌo̱n na̱ chindeé ná ni iin tóꞌón na̱ kuáa̱n ndéi Israel. Diꞌa ni̱ chi̱ndaꞌá ñaá ná ni̱ saꞌa̱n na̱ ni̱ chi̱ndeé ná iin ñá kuáa̱n ió ñoo naní Sarepta, ña̱ nákaa̱ yati noo̱ nákaa̱ ñoo káꞌano naní Sidón.
LUK 4:27 Ta dión taꞌani kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ndóꞌo kueꞌe̱ téíꞌi̱ ñíi̱ ni̱ sa̱ ndei Israel tiempo ni̱ sa̱ kuu Eliseo profeta. Tído ni iin tóꞌón ná ko̱ ní saꞌa̱n na̱ nduva̱ꞌa na. Sa̱va̱ꞌa iin tóꞌón ta̱a naní Naamán vá, táꞌa̱n ra̱ kúú kuendá Siria, ni̱ ndu̱va̱ꞌa na ―kaá Jesús.
LUK 4:28 Tá ni̱ sei̱do̱ꞌo ña̱yuu ñóꞌo ini veꞌe ñoó ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Jesús dión, kúú ndidaá vá ná ni̱ xido̱ nda̱ꞌo ini.
LUK 4:29 Dá ni̱ nda̱kuei na ni̱ tiin na Jesús. Dá ni̱ taó ñaá ná sata̱ véꞌe. Dá ni̱ kee na ndáka ñaá ná kuaꞌa̱n na̱ nda̱ dini̱ yúku̱ íin noo̱ nákaa̱ ñoo ñoó. Ta nda̱ ñoó dákuió tuú na̱ Jesús, dá naxino̱ na̱ nda̱ saꞌa̱ yúku̱, káꞌán ná.
LUK 4:30 Tído ni̱ chi̱kaꞌanda Jesús tein ña̱yuu kuáꞌa̱ ndíta ñoó, ta kúú kuaꞌa̱n va na.
LUK 4:31 Dá ni̱ na̱xino̱ na̱ ñoo Capernaum, ña̱ nákaa̱ chí kuendá Galilea. Ta ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu tein kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ ná.
LUK 4:32 Kúú ni̱ naá vá iní ña̱yuu ñoó sa̱ꞌá ña̱ dánaꞌa̱ Jesús, chi̱ dánaꞌa̱ na̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée iin na̱ néꞌe choon.
LUK 4:33 Ta ini veꞌe noo̱ nátaka na̱ Israel ñoó nákaa̱ iin ta̱a nákaa̱ iin espíritu kini. Ta kúú ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ ka̱yuꞌú espíritu kini ñoó,
LUK 4:34 ta kaáa̱n xíꞌín Jesús: ―¡Dánkoo ní nduꞌu̱, kuaꞌán ní! ¿Ndí ki̱án ndóꞌo ní xíꞌín nduꞌu̱, Jesús, na̱ ñoo Nazaret? ¿Á ve̱i ní dánaá ní nduꞌu̱? Sa̱ náꞌá vá yuꞌu̱ ndá yoo kúú mií ní, chi̱ mií ní kúú na̱ ii̱ ni̱ kii noo̱ Ndios.
LUK 4:35 Dá ni̱ da̱náni ñaá Jesús, ta kaá na̱ xíꞌán: ―¡Kadi yúꞌo̱n! ¡Kuaꞌán keta kíi̱ ini ta̱a xaa̱n! Dá ni̱ da̱nkao espíritu kini ta̱a ñoó nda̱ no̱ñóꞌo̱ no̱ó ña̱yuu ndéi ñoó. Dá ni̱ ketaan kuaꞌa̱n, ta ni iin ka̱ ña̱ꞌa kini ko̱ ní kéean xíꞌín rá.
LUK 4:36 Ta kúú ni̱ naá vá iní ndidaá ña̱yuu ñoó, dá ni̱ ka̱sáꞌá ná ndátóꞌón táꞌan na: ―¿Ndá to̱ꞌon kúú vía̱n káꞌa̱n ta̱a káa, chi̱ xíꞌín choon néꞌe ra, ta xíꞌín ndée̱ kómí rá saꞌándá ra̱ choon noo̱ espíritu kini, ta kúú seídóꞌo ñaáán? ―kaá na̱.
LUK 4:37 Ta ni̱ na̱ka̱ꞌani ña̱ ndato ni̱ kee Jesús noo̱ ndidaá ña̱yuu ndéi yati ñoó.
LUK 4:38 Dá ni̱ keta Jesús veꞌe ñoó kuaꞌa̱n na̱. Dá ni̱ saa̱ na̱ ni̱ ku̱ꞌu na veꞌe Simón. Ta kaꞌí nda̱ꞌo ndóꞌo xi̱do ra̱ kée kueꞌe̱ dáa̱. Dá ni̱ seí ndaꞌí na̱ noo̱ Jesús ña̱ ná nduva̱ꞌa ñaá ná.
LUK 4:39 Dá ni̱ na̱kuíi̱n ndei Jesús noo̱ kánduꞌu̱ ñáꞌa̱ ñoó. Dá ni̱ saꞌanda na̱ choon no̱ó kueꞌe̱ dáa̱ ñoó, ta kúú ni̱ ya̱ꞌa vaan. Ta kúú vitíꞌón vá ni̱ nda̱ko̱o ñáꞌa̱ ñoó, dá ni̱ ka̱sáꞌá kénduua̱n ña̱ kasáꞌan na.
LUK 4:40 Dá tá ni̱ sa̱ noo ndi̱ndii kuu̱ dáá ñóó, dá ndáka ña̱yuu ndidaá na̱ ndóꞌo no̱ó ni kueꞌe̱ ni̱ ka̱sáa̱ na̱ noo̱ Jesús. Dá ni̱ chi̱nóo na ndáꞌa̱ ná sata̱ iin rá iin ña̱yuu kúꞌu̱ ñoó, kúú ni̱ ndu̱va̱ꞌa va ñaá ná.
LUK 4:41 Ta ni̱ ka̱nkuei taꞌani espíritu kini ini kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ñoó, ta ni̱ ka̱yuꞌán: ―¡Mií ní kúú de̱ꞌe Ndios! Tído ni̱ da̱náni ñaá Jesús, ta ko̱ ní sónó ná ña̱ kaꞌa̱n saꞌa̱ ná. Chi̱ náꞌá váán ña̱ mií ná kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá.
LUK 4:42 Dá tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ keta Jesús ñoo ñoó kuaꞌa̱n na̱ iin ka̱ xíán no̱ó ko̱ íin ndéi. Tído ni̱ kee ña̱yuu ndéi ñoo ñoó kuaꞌa̱n na̱ nandukú ñaá ná. Dá tá ni̱ na̱níꞌi̱ ñaá ná, ni̱ kaꞌán ná chituu ñaá ná, dá ná dáꞌa ni kana xoo na noo̱ ná.
LUK 4:43 Tído ni̱ kaa Jesús xíꞌín ná: ―Miía̱n kánian koꞌo̱n taꞌani yuꞌu̱ dánaꞌi̱ noo̱ dao ka̱ ña̱yuu ndéi dao ka̱ ñoo sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱ ndi koo ndu̱ꞌu na ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios, dá chi̱ saꞌa̱ choon yóꞌo ve̱i yuꞌu̱ ―kaá na̱.
LUK 4:44 Ta ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ to̱ꞌon va̱ꞌa yóꞌo ini veꞌe noo̱ nátaka na̱ Israel chí kuendá Galilea diꞌa.
LUK 5:1 Iin kuu̱ nákaa̱ Jesús yuꞌú ta̱ñoꞌo̱ naní Genesaret. Ta ndéi kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu seídóꞌo ñaá ná. Ta ni̱ ka̱sáꞌá dándútí ná Jesús, dá chi̱ kátoó na̱ kueídóꞌo na to̱ꞌon Ndios.
LUK 5:2 Dá ni̱ xini Jesús ña̱ ndíta oon uu̱ barco yuꞌú ta̱ñoꞌo̱ ñoó, dá chi̱ sa̱ ni̱ noo va ta̱a tíin ti̱yaká ini ra̱ nakata ra ñóno̱ rá.
LUK 5:3 Dá ni̱ kaa na ini iin barco ñoó, ta yiróón kúú ña̱ꞌa Simón, dá ni̱ xika̱ na̱ ña̱ mani̱ noo̱ rá ña̱ ná tandaꞌá rá barco ñoó koꞌo̱n ra̱ lúꞌu̱ ka̱ ini ta̱kui̱í. Dá ni̱ sa̱ ko̱o na ió na̱ ini ra̱, dá ni̱ ka̱sáꞌá ná dánaꞌa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó.
LUK 5:4 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ da̱náꞌa̱ na̱, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín Simón: ―Dákáka barco yóꞌo ná koꞌo̱ cháá ka̱ nda̱ noo̱ konó ini ta̱kui̱í yóꞌo, ta dákána ndó ñóno̱ ndo̱ ini ta̱kui̱í, dá tiin ndó ti̱yaká.
LUK 5:5 Dá ni̱ kaa Simón xíꞌín ná: ―Maestro, sa̱ iin níí vá ñoo yaka ni̱ sa̱ ñoꞌo ndu ni̱ ke̱chóon ndu, ta ni iin tóꞌón ti̱yaká ko̱ ní tíin ndu. Tído tá dión kaá mií ní, dá ná dákánai ñóno̱í ini ta̱kui̱í.
LUK 5:6 Ta dión ni̱ kee ra. Kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo ti̱yaká ni̱ tiin ra, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱sáꞌá ndáta̱ ñóno̱ rá.
LUK 5:7 Dá ni̱ ka̱sáꞌá kúu ndáꞌa̱ rá kána ra dao ka̱ ta̱a néꞌe táꞌan xíꞌín rá, táꞌa̱n ra̱ ñóꞌo ini iin ka̱ barco ñoó, ña̱ ná saa̱ ra̱ chindeé ñaá rá. Ta kúú ndin nduú barco ni̱ da̱kútí rá xíꞌín ti̱yaká. Sa̱ꞌá ño̱ó i̱oa̱n ke̱ta kaꞌani barco ini ta̱kui̱í sa̱ꞌá ña̱ ni̱ chití rá xíꞌín ti̱yaká.
LUK 5:8 Tá ni̱ xini Simón Pedro ña̱ ki̱ꞌo dión ni̱ kee Jesús, dá ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tí rá noo̱ ná, dá ni̱ kaa ra̱: ―Kuxoo ní noo̱ yúꞌu̱, tatá, dá chi̱ iin ta̱a kómí kua̱chi va kúú yuꞌu̱.
LUK 5:9 Dión ni̱ kaa ra̱, dá chi̱ sa̱ꞌá ña̱ kua̱ꞌá ti̱yaká ni̱ taó rá, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ yu̱ꞌú nda̱ꞌo ra xíꞌín ndidaá ka̱ ta̱a néꞌe táꞌan xíꞌín rá ñoó.
LUK 5:10 Ta dión taꞌani ni̱ yu̱ꞌú nda̱ꞌo Jacobo xíꞌín Juan, táꞌa̱n ra̱ kúú de̱ꞌe Zebedeo, ta̱ kéchóon dáó xíꞌín Simón. Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín Simón: ―Ná dáꞌa ni yu̱ꞌóo̱n, dá chi̱ koꞌo̱n yo̱ꞌó tavo̱n ña̱yuu tein kua̱chi na táto̱ꞌon ki̱ꞌo kéeón tavo̱n ti̱yaká ini ta̱kui̱í.
LUK 5:11 Dá ni̱ taó rá barco ra̱ ni̱ ka̱ndo̱o rá ndíta rá yuꞌú ta̱ñoꞌo̱. Ta ni̱ da̱nkoo ra ndidaá kúú ña̱ꞌa ra, dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱ xíꞌín Jesús.
LUK 5:12 Iin kuu̱ nákaa̱ Jesús iin ñoo káꞌano. Ta ñoó ni̱ ka̱sáa̱ iin ta̱a ndóꞌo kueꞌe̱ téíꞌi̱ ñíi̱. Tá ni̱ xini ra̱ Jesús, kúú ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tí rá noo̱ ná. Ta ni̱ xino̱ ví taan ra̱ nda̱ no̱ñóꞌo̱. Dá ni̱ seí ndaꞌí ra̱ noo̱ ná, ta kaá ra̱ xíꞌín ná: ―Tatá, tá kóni̱ ní, kuu va nduvii ní ñíi̱í.
LUK 5:13 Dá ni̱ chi̱nóo na ndáꞌa̱ ná sata̱ rá, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Jaa̱n, kóni̱i̱. Ná nduvii ñíi̱o̱n. Ta kúú vitíꞌón diꞌa ni̱ nda̱ñóꞌó níꞌini kueꞌe̱ ndóꞌo ra.
LUK 5:14 Dá ni̱ saꞌanda Jesús choon noo̱ rá ña̱ ná dáꞌa ni nakani ra xíꞌín ni iin tóꞌón ña̱yuu ña̱ ni̱ kee na xíꞌín rá, chi̱ diꞌa ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Kuaꞌán naꞌo̱n miíón no̱ó ta̱ duti̱, ta kuaꞌán doko̱n ña̱ꞌa noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o viio̱n noo̱ ná, táto̱ꞌon ki̱ꞌo saꞌándá ley Moisés choon, dá ná kandaa̱ ini ra̱ ña̱ sa̱ ni̱ ndu̱viio̱n ―kaá na̱.
LUK 5:15 Tído ni̱ na̱ka̱ꞌani cháá ka̱ to̱ꞌon káꞌa̱n sa̱ꞌá ña̱ kée Jesús. Sa̱ꞌá ño̱ó kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ni̱ na̱taka kueídóꞌo ñaá, ta nduva̱ꞌa taꞌani na kee Jesús.
LUK 5:16 Tído sa̱ keta xoo va Jesús sa̱ sáꞌa̱n na̱ dao ka̱ xíán no̱ó ko̱ íin ndéi. Ta ñoó sa̱ káꞌa̱n na̱ xíꞌín Ndios.
LUK 5:17 Iin kuu̱ nákaa̱ Jesús dánaꞌa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu ini iin veꞌe. Ta ñoó ndéi ta̱ fariseo xíꞌín ta̱ dánaꞌa̱ ley, táꞌa̱n ra̱ ni̱ kii ñoo ñóꞌo chí kuendá Galilea xíꞌín kuendá Judea, xíꞌín ra̱ ni̱ kii ñoo Jerusalén. Ta ió choon satoꞌo yo̱ Ndios noo̱ ndáꞌa̱ Jesús, sa̱ꞌá ño̱ó kándéé ná ndúva̱ꞌa na na̱ kúꞌu̱.
LUK 5:18 Dá ni̱ ka̱sáa̱ dao ta̱a, ta yíꞌi ra iin xi̱to noo̱ kánóo iin ta̱a ni̱ na̱tií saꞌa̱, ta kóni̱ ra̱ chiꞌi ñaá rá ini veꞌe, dá chinduꞌu̱ ñaá rá noo̱ Jesús, káꞌán rá.
LUK 5:19 Tído ko̱ níꞌi̱ rá ndi kee ra ku̱ꞌu ra ini veꞌe ñoó, chi̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ñóꞌo ñoó. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ da̱káa ñaá rá dini̱ véꞌe. Dá ni̱ sonó rá iin yái̱. Dá ni̱ da̱nóo ra xi̱to noo̱ kánóo ta̱ kúꞌu̱ ñoó me̱ꞌí noo̱ ió Jesús.
LUK 5:20 Tá ni̱ xini Jesús ña̱ kándéé nda̱ꞌo ini ñaá ta̱a ñoó, dá ni̱ kaa na̱: ―Yoꞌó, ta̱ kúꞌu̱ xaa̱n, sa̱ ni̱ ndoo va kua̱chón.
LUK 5:21 Dá ni̱ ka̱sáꞌá nákani ini ta̱a dánaꞌa̱ ley Moisés xíꞌín ta̱ fariseo ndíta ñoó. “¿Ndá yoo kúú ta̱a káa, xiní ra̱, chi̱ káꞌa̱n ndava̱ꞌa ra xíꞌín Ndios xíꞌín to̱ꞌon káꞌa̱n ra̱? Chi̱ iin tóꞌón dini̱ vá Ndios kúú na̱ kuu dándóo kua̱chi ña̱yuu.”
LUK 5:22 Kúú ni̱ ka̱ndaa̱ ini Jesús ña̱ ki̱ꞌo dión nákani ini ra̱. Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá ná: ―¿Ndiva̱ꞌa nákani ini ndo̱ dión?
LUK 5:23 ¿Ndí ki̱án ko̱ úꞌu̱ cháá ka̱ kaꞌi̱n xíꞌín ta̱a yóꞌo, káꞌán ndoꞌó: “Sa̱ ni̱ ndoo va kua̱chón”, o kaꞌi̱n xíꞌín rá: “Ndakuii̱n ndichi, ta kuaꞌán nóꞌo̱n”?
LUK 5:24 Tído viti dá ná koꞌi̱n dánaꞌi̱ noo̱ ndo̱ ña̱ kómí ndisa na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo choon ña̱ dándóo na kua̱chi kómí ña̱yuu. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ta̱ ni̱ na̱tií saꞌa̱ ñoó: ―Ta káꞌi̱n xíꞌín yoꞌó viti. Ndakuii̱n ndichi, ta nakiꞌin xi̱to̱n, ta kuaꞌán nóꞌo̱ veꞌón.
LUK 5:25 Ta kúú vitíꞌón vá ni̱ na̱kuíi̱n ndichi ra̱ noo̱ ndidaá kúú ña̱yuu ñoó. Ta kúú ni̱ na̱kiꞌin ra xi̱to no̱ó ni̱ sa̱ nóo ra. Dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n nóꞌo̱ rá veꞌe ra, ta sá kékáꞌano ra Ndios kuaꞌa̱n ra̱.
LUK 5:26 Ta ndidaá kúú ña̱yuu ñoó ni̱ naá nda̱ꞌo iní, ta ni̱ ka̱sáꞌá ná kékáꞌano na Ndios. Ta yu̱ꞌú nda̱ꞌo na, ta kaá na̱ diꞌa: ―Kuu̱ víti ni̱ xinio̱ ña̱ꞌa ndato.
LUK 5:27 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kuu dión, dá ni̱ keta Jesús veꞌe ñoó kuaꞌa̱n na̱. Ta kúú ni̱ xini na̱ ió iin ta̱a kíꞌin ya̱ꞌi saꞌa̱ ñóꞌo̱, ta naní rá Leví. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Nakíi̱, ná koꞌo̱ kanooón xíꞌín yuꞌu̱.
LUK 5:28 Dá ni̱ nda̱kuíi̱n ra̱. Ta kúú ni̱ da̱nkoo ra ndidaá kúú ña̱ꞌa ra, dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱ kanoo ra xíꞌín ná.
LUK 5:29 Dá ni̱ kee ra iin víko̱ veꞌe ra kekáꞌano ra Jesús. Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo ta̱a kíꞌin ya̱ꞌi saꞌa̱ ñóꞌo̱, xíꞌín dao ka̱ ña̱yuu ndéi mesa sásáꞌan dáó xíꞌín Jesús.
LUK 5:30 Kúú ni̱ ka̱sáꞌá ta̱ dánaꞌa̱ ley xíꞌín ta̱ fariseo káꞌa̱n kuáchi̱ ra̱ xíꞌín ta̱a xíonoo xíꞌín Jesús, ta kaá ra̱: ―¿Ndiva̱ꞌa sásáꞌan ndó, ta xíꞌi ndó xíꞌín ta̱a kíꞌin ya̱ꞌi saꞌa̱ ñóꞌo̱, xíꞌín dao ka̱ na̱ kómí kua̱chi yóꞌo?
LUK 5:31 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Na̱ ió va̱ꞌa ko̱ xínñóꞌó taꞌon na ta̱a ketátá ñaá. Sa̱va̱ꞌa na̱ kúꞌu̱ va kúú na̱ xínñóꞌó ñaá.
LUK 5:32 Ta dión taꞌani yuꞌu̱, ko̱ véi taꞌon yuꞌu̱ nakanai na̱ káꞌán ña̱ kúú ná ña̱yuu ndaa̱. Diꞌa ve̱i yuꞌu̱ nakanai na̱ nákoni ña̱ kómí ná kua̱chi, dá ná nandikó iní na̱ sa̱ꞌán.
LUK 5:33 Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín Jesús: ―Ta̱a xíonoo xíꞌín Juan, na̱ dákodo̱ ndúta̱, néꞌe ii̱ nda̱ꞌo ra, ta káꞌa̱n nda̱ꞌo ra xíꞌín Ndios, ta dión taꞌani kée ta̱a xíonoo xíꞌín ta̱ fariseo, tído ta̱ xíonoo xíꞌín ní sásáꞌan va ra, ta xíꞌi va ra.
LUK 5:34 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―¿Á káꞌán ndó ña̱ kuu kendúsa̱ ndo̱ xíꞌín ña̱yuu ni̱ na̱taka noo̱ ió vikó tándaꞌa̱ ña̱ kaneꞌe ii̱ ná nani ió i̱í vá tono̱ xíꞌín ná?
LUK 5:35 Tído kasandaá iin kuu̱, dá nakiꞌin ra tono̱ kaneꞌe ra koꞌo̱n ra̱. Nda̱ daá ví, dá kía̱n kánian kaneꞌe ii̱ ña̱yuu ñoó.
LUK 5:36 Dá ni̱ da̱kíꞌin táꞌan tuku Jesús dao ña̱ꞌa xíꞌín to̱ꞌon dánaꞌa̱ na̱ noo̱ rá, ta kaá na̱: ―Ta ko̱ íin taꞌon saꞌándá iin táꞌí iin dáꞌo̱n sa̱á, ta nákoto táꞌan naa̱n no̱ó ni̱ ndata̱ iin daꞌón yátá, chi̱ tá ná kee na dión, dá kía̱n dátu̱ú vá ná dáꞌo̱n sa̱á, ta o̱ nákiꞌin táꞌan nóó taꞌan vaan xíꞌín daꞌón yátá ñoó.
LUK 5:37 Ta ko̱ íin taꞌon taán vino sa̱á ini ñíi̱ yátá, dá chi̱ tá ná kee na dión, dá dákaꞌándí va vino sa̱á ñíi̱ yátá ñoó, ta kúú ndiꞌi vino ñoó kuita̱, ta kúú tu̱ú vá ñíi̱ ñoó.
LUK 5:38 Sa̱ꞌá ño̱ó va̱ꞌa cháá ka̱ ná taán yó vino sa̱á ini ñíi̱ sáá, dá kía̱n ni iian ná o̱ túú.
LUK 5:39 Ta ña̱yuu xíꞌi vino yatá, ko̱ kóni̱ ka̱ na̱ koꞌo na vino sa̱á, dá chi̱ kaá na̱ ña̱ va̱ꞌa cháá ka̱ sáꞌa̱n vino yatá ―kaá Jesús.
LUK 6:1 Ta tein iin kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ na̱ Israel, chíkaꞌanda Jesús kuaꞌa̱n na̱ no̱ñóꞌo̱ noo̱ káa tirió. Kúú ni̱ ka̱sáꞌá ta̱ xíonoo xíꞌín ná tóꞌon ra yoko tirió. Ta ni̱ chi̱níꞌini ndáꞌa̱ ráa̱n, dá ni̱ kana noni̱án, ta ni̱ ka̱sáꞌá rá seí ra̱án kuaꞌa̱n ra̱.
LUK 6:2 Dá ni̱ kaa dao ta̱ fariseo: ―¿Ndiva̱ꞌa kée ndó ña̱ ko̱ kánian keeá tein kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱a̱?
LUK 6:3 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―¿Á ko̱ óon taꞌon kaꞌi ndoꞌó ña̱ ni̱ kee David sa̱ naꞌá tá ndaꞌí ni̱ kuiko na xíꞌín ta̱a xíonoo xíꞌín ná?
LUK 6:4 Chi̱ kaáa̱n ña̱ ni̱ ku̱ꞌu na veꞌe Ndios, ta ni̱ kiꞌin na pan, ña̱ dóko̱ ta̱ duti̱ noo̱ Ndios, ña̱ ko̱ kánian keí ña̱yuu oon, chi̱ sa̱va̱ꞌa ta̱ duti̱ vá kuu keí ñá. Tído ni̱ seí va David ña̱, ta ni̱ xi̱ꞌo taꞌani naa̱n ni̱ seí ta̱a xíonoo xíꞌín ná.
LUK 6:5 Dá ni̱ kaa taꞌani na xíꞌín rá: ―Kanaꞌá ndó ña̱ ió taꞌani choon noo̱ ndáꞌa̱ na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo ña̱ dándáki na tein kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ yo̱ ―kaá na̱ káꞌa̱n na̱ saꞌa̱ mií ná.
LUK 6:6 Tein iin ka̱ kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ na̱ Israel ni̱ ku̱ꞌu Jesús ini veꞌe noo̱ nátaka na̱ ñoo ñoó. Dá ni̱ ka̱sáꞌá ná dánaꞌa̱ na̱. Ta ñoó nákaa̱ iin ta̱a ni̱ na̱tií ndáꞌa̱ xoo kuáꞌa.
LUK 6:7 Ta ndíta ta̱ dánaꞌa̱ ley xíꞌín ta̱ fariseo nání rá Jesús, dá ná kande̱ꞌá á nduva̱ꞌa na ta̱ kúꞌu̱ ñoó tein kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ ná, dá niꞌi̱ rá ndí koo dátai̱ kua̱chi ñaá rá no̱ó ta̱ néꞌe choon.
LUK 6:8 Tído sa̱ náꞌá vá Jesús ndí ki̱án nákani ini ta̱a ñoó. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ta̱ ni̱ na̱tií ndáꞌa̱ ñoó: ―Ndakuii̱n ndichi, ta ka̱kuíi̱n me̱ꞌí yóꞌo. Ta kúú ni̱ na̱kuii̱n ndichi ra, dá ni̱ sa̱ kuíi̱n ra̱ íin ra.
LUK 6:9 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín dao ka̱ ta̱a ñoó: ―Ná koꞌi̱n ndato̱ꞌín ndo̱ꞌó iin ña̱ꞌa viti. ¿Ndá ki̱án kuu kee yó tein kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ yo̱? ¿Á kee yó ña̱ va̱ꞌa o á kee yó ña̱ kini? ¿Á dáka̱kió iin ña̱yuu o kaꞌání yo̱ ná? Kaꞌa̱n ndo̱ ná kande̱ꞌá ―kaá na̱.
LUK 6:10 Dá ni̱ kao̱ noo na ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ná noo̱ ndidaá kúú ña̱yuu ndéi ñoó. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ta̱a kúꞌu̱ ñoó: ―Ná dákaa̱ ndáꞌo̱n xaa̱n. Tá ni̱ na̱da̱káa̱ ra̱ ndáꞌa̱ rá, ta kúú ni̱ ndu̱va̱ꞌa vaan.
LUK 6:11 Tído ni̱ xido̱ nda̱ꞌo ini ta̱a ndíta nání ñaá ñoó. Ta kúú ni̱ ka̱sáꞌá rá ndátóꞌón rá ndí kee ra, dá kendava̱ꞌa ra xíꞌín Jesús.
LUK 6:12 Ta tein kuu̱ dáá ñóó, dá ni̱ saꞌa̱n Jesús dini̱ iin yúku̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín Ndios. Ta níí ñoo yaka ni̱ sa̱ káa̱ na̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín ná.
LUK 6:13 Tá ni̱ tu̱u noo̱, dá ni̱ kana na ndidaá kúú ta̱a xíonoo xíꞌín ná. Ta tein ro̱ón ni̱ ka̱xi na uxi̱ uu̱ ta̱a, dá ni̱ chi̱naní ñaá ná apóstol, dá kaneꞌe ra to̱ꞌon na kanoo ra.
LUK 6:14 Iin ta̱a yóꞌo naní Simón. Ta ni̱ chi̱naní ñaá ná Pedro, ta iin ka̱ ra̱ naní Andrés, ta̱ kúú ñani Pedro. Ta iin ka̱ ra̱ naní Jacobo, xíꞌín ra̱ naní Juan, xíꞌín ra̱ naní Felipe, xíꞌín ra̱ naní Bartolomé,
LUK 6:15 xíꞌín ra̱ naní Mateo, xíꞌín ra̱ naní Tomás, xíꞌín ra̱ naní Jacobo, ra̱ kúú de̱ꞌe Alfeo, xíꞌín ra̱ naní Simón, ra̱ kuendá Zelote,
LUK 6:16 xíꞌín ra̱ naní Judas, ra̱ kúú de̱ꞌe Jacobo, xíꞌín ra̱ naní Judas Iscariote, táꞌa̱n ra̱ ni̱ kasa̱ndaá ni̱ na̱ki̱ꞌo Jesús no̱ó ta̱ xiní uꞌu̱ ñaá.
LUK 6:17 Dá ni̱ kee Jesús ko̱noo na kuaꞌa̱n na̱ xíꞌín ta̱a yóꞌo. Dá ni̱ xino̱ na̱ ni̱ sa̱ tuu na iin yódo̱. Ta ñoó ndéi dao ka̱ ta̱ xíonoo xíꞌín ná, xíꞌín kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ni̱ kii ñoo kuálí ñóꞌo chí kuendá Judea, xíꞌín na̱ ni̱ kii ñoo Jerusalén, xíꞌín na̱ ni̱ kii yuꞌú ta̱ñoꞌo̱ noo̱ kúú ñoo Tiro xíꞌín Sidón, chi̱ ni̱ ka̱sáa̱ na̱ kueídóꞌo na ña̱ dánaꞌa̱ Jesús, dá ná nduva̱ꞌa na no̱ó kueꞌe̱ ndóꞌo na.
LUK 6:18 Ta ni̱ ndu̱va̱ꞌa taꞌani na ndidaá ña̱yuu ñóꞌo espíritu kini.
LUK 6:19 Ta ndidaá kúú ña̱yuu ñoó ni̱ ndi̱ꞌi ini dákoꞌo̱n ndáꞌa̱ ná Jesús, chi̱ xíꞌín ndée̱ kómí ná, kándéé ná nduva̱ꞌa na na̱ kúꞌu̱. Ta kúú ndidaá vá na̱ kúꞌu̱ ni̱ ndu̱va̱ꞌa na.
LUK 6:20 Dá ni̱ sa̱ nde̱ꞌé Jesús noo̱ ndidaá ta̱a xíonoo xíꞌín ná, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Ndikáꞌán ndi kúu ví ndoꞌó, na̱ kúndaꞌí xaa̱n, dá chi̱ sa̱ ñóꞌo ndó ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios.
LUK 6:21 ’Ta ndikáꞌán ndi kúu ví ndoꞌó, na̱ ndaꞌí kuíko viti, dá chi̱ ndato koni ndo̱ ndinoo ini ndo̱. ’Ta ndikáꞌán ndi kúu ví ndoꞌó, na̱ ndéíꞌi̱ viti, dá chi̱ ndato ná kuaki̱ ndo̱.
LUK 6:22 ’Ta ndikáꞌán ndi kúu ví ndoꞌó tá xiní uꞌu̱ ñaá ña̱yuu, o tá taó xóo na ndo̱ꞌó tein na, o tá kána̱ꞌá na̱ xíꞌín ndó, o tá chínaní kini na ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ kúú ndó kuendá yuꞌu̱, na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo.
LUK 6:23 Kadii̱ iní ndo̱ tá ndóꞌo ndó dión, ta nakutí ndó xíꞌín ña̱ kádii̱ iní ndo̱, dá chi̱ káꞌano nda̱ꞌo ña̱ꞌa niꞌi̱ ndo̱ noo̱ Ndios chí induú, chi̱ ki̱ꞌo dión taꞌani sa̱ kendava̱ꞌa na̱ sáꞌano veꞌe ña̱yuu ñoó xíꞌín profeta tá sa̱ naꞌá.
LUK 6:24 ’Tído ndaꞌí kúu ví ndoꞌó, na̱ kúú na̱ kui̱ká, chi̱ ta̱ndeé iní kómí ndó kúú ña̱ ió ñayuú yóꞌo va.
LUK 6:25 ’Ta ndaꞌí kúu ví ndoꞌó, na̱ sa̱ ndínoo ini viti, dá chi̱ kasandaá iin kuu̱ ndaꞌí kuiko ndó. ’Ta ndaꞌí kúu ví ndoꞌó, na̱ sáki̱ viti, dá chi̱ kasandaá iin kuu̱, dá ndaꞌí kuu ini ndo̱, ta ndaꞌí kuaki ndó.
LUK 6:26 ’Ta ndaꞌí kúu ví ndoꞌó tá chínaní va̱ꞌa ñaá ndidaá ña̱yuu, dá chi̱ ki̱ꞌo dión ni̱ sa̱ kee na̱ veꞌe ña̱yuu ñoó xíꞌín profeta to̱ꞌón tá sa̱ naꞌá.
LUK 6:27 ’Tído ndoꞌó, na̱ seídóꞌo ñaá, káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ kuꞌu̱ ini ndo̱ sa̱ꞌá na̱ naá xíꞌín ndó, ta va̱ꞌa kee ndó xíꞌín na̱ xiní uꞌu̱ ñaá.
LUK 6:28 Ta va̱ꞌa kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín na̱ káꞌa̱n ndava̱ꞌa saꞌa̱ ndo̱. Ta kaka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌá na̱ kéndava̱ꞌa xíꞌín ndó.
LUK 6:29 Ta ndáa na̱ ni̱ kani iin xoo noo̱ ndo̱, dá kía̱n ki̱ꞌo ndó iin ka̱ xoo ná kani na. Ta ndáa na̱ ni̱ xi̱o ndaa kotó ndíxi ndó, konó ndó ná kuio ndaa taꞌani na doꞌo̱no̱ ndo̱.
LUK 6:30 Tá ndáa na̱ xíka̱ iin ña̱ꞌa noo̱ ndo̱, ki̱ꞌo ndóa̱n noo̱ ná. Ta ndáa na̱ ni̱ xi̱o ndaa ña̱ꞌa kómí ndó, ná dáꞌa ni ndaka̱ ndo̱án noo̱ ná.
LUK 6:31 Táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ ndo̱ kee dao ka̱ ña̱yuu xíꞌín ndó, ki̱ꞌo dión taꞌani kee ndó xíꞌín ná.
LUK 6:32 ’Chi̱ tá kúꞌu̱ ini ndo̱ sa̱va̱ꞌa sa̱ꞌá na̱ kúꞌu̱ ini saꞌa̱ mií ndó, ¿ndí ki̱án va̱ꞌa náꞌa̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ kée ndó dión? Chi̱ nda̱ na̱ kómí kua̱chi kúꞌu̱ ini na̱ sa̱ꞌá na̱ kúꞌu̱ ini saꞌa̱ mií ná.
LUK 6:33 Tá kée ndó ña̱ va̱ꞌa xíꞌín sa̱va̱ꞌa na̱ kée ña̱ va̱ꞌa xíꞌín mií ndó, ¿ndí ki̱án va̱ꞌa náꞌa̱ ndo̱? Chi̱ nda̱ na̱ kómí kua̱chi kée ña̱ va̱ꞌa xíꞌín na̱ kée ña̱ va̱ꞌa xíꞌín mií ná.
LUK 6:34 Ta tá xíꞌo tóo ndó ña̱ ió noo̱ ndo̱ sa̱va̱ꞌa no̱ó na̱ náꞌá ndó nandió néꞌan noo̱ ndo̱, ¿ndí ki̱án va̱ꞌa náꞌa̱ ndo̱? Chi̱ nda̱ na̱ kómí kua̱chi xíꞌo tóo na ña̱ ió noo̱ ná noo̱ dao ka̱ na̱ kómí kua̱chi, chi̱ náꞌá ná ña̱ nandió néꞌe ndiꞌi naa̱n noo̱ ná.
LUK 6:35 Tído koo ini ndo̱ kuꞌu̱ ini ndo̱ sa̱ꞌá na̱ xiní uꞌu̱ ñaá, ta va̱ꞌa kee ndó xíꞌín ná, ta ki̱ꞌo tóo ndó ña̱ ió noo̱ ndo̱ noo̱ ná, ta ná dáꞌa ni kandati ndó naniꞌi̱ ndo̱án, dá kía̱n káꞌano nda̱ꞌo ña̱ va̱ꞌa natiin ndó noo̱ Ndios, ta kasandaá taꞌani ndó kakuu ndó de̱ꞌe Ndios, na̱ ió noo̱ dikó. Dá chi̱ Ndios va̱ꞌa ini kúú ná xíꞌín ña̱yuu ko̱ó ndivéꞌe noo̱, xíꞌín ña̱yuu kíni.
LUK 6:36 Sa̱ꞌá ño̱ó koo ini ndo̱ kuꞌu̱ ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱yuu táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúꞌu̱ ini Ndios saꞌa̱ ná.
LUK 6:37 ’Ná dáꞌa ni keyíko̱ mií ndó sa̱ꞌá ña̱yuu, dá kía̱n ná dáꞌa ni keyíko̱ Ndios saꞌa̱ ndo̱. Ná dáꞌa ni dátai̱ kua̱chi ndó ña̱yuu, dá kía̱n ná dáꞌa ni tai̱ kua̱chi ndó noo̱ Ndios. Ki̱ꞌo káꞌano ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱yuu, dá kía̱n ná ki̱ꞌo káꞌano ini Ndios saꞌa̱ ndo̱.
LUK 6:38 Ki̱ꞌo ndó ña̱ ió noo̱ ndo̱ noo̱ dao ka̱ ña̱yuu, dá naki̱ꞌo Ndios ña̱ꞌa noo̱ ndo̱, chi̱ ki̱ꞌo na kua̱ꞌá ña̱ va̱ꞌa noo̱ ndo̱, dá chi̱ no̱ón kúú na̱ kidi niꞌinian, dá ketoon va̱ꞌan, ta dákútí díní ná kostá ndo̱ nandió néꞌe naa̱n noo̱ ndo̱, dá chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ndó chindeé ndó ña̱yuu, ki̱ꞌo dión kee Ndios xíꞌín ndó.
LUK 6:39 Dá ni̱ da̱kíꞌin táꞌan taꞌani Jesús ña̱ yóꞌo xíꞌín to̱ꞌon ni̱ da̱náꞌa̱ na̱: ―¿Á kuu katiin ndaa táꞌan uu̱ ta̱a ko̱ túu no̱ó koꞌo̱n ra̱ iin xíán, káꞌán ndó? ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ ndin nduú va ra kue̱i ini yái̱?
LUK 6:40 Ta ni iin ta̱a dákuáꞌa ko̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ no̱ó ta̱a dánaꞌa̱ noo̱ rá. Tído ndi ndáa mií vá ra̱ ni̱ da̱kuáꞌa va̱ꞌa, kasandaá ra̱ kanaꞌá rá táto̱ꞌon ki̱ꞌo náꞌá ta̱a dánaꞌa̱ noo̱ rá.
LUK 6:41 ¿Ndiva̱ꞌa ndéꞌé ndó xeꞌe̱ lóꞌo̱ nákaa̱ noo̱ ñani ndo̱, ta ko̱ xíꞌo ndó kuendá káꞌano ka̱ ti̱ndúꞌu̱ nákaa̱ noo̱ mií ndó?
LUK 6:42 Ta, ¿ndi káa noo̱ ndo̱ kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín ñani ndo̱: “Ñanii̱, konón ná taói̱ xeꞌe̱ nákaa̱ noo̱o̱n xaa̱n”, kaá ndo̱, ta ko̱ ndéꞌé taꞌon ndó ndi ki̱ꞌo ví káa ti̱ndúꞌu̱ nákaa̱ noo̱ mií ndó? ¡Kúú ndó ña̱yuu uu̱ noo̱! Taó ndó dinñóꞌó ti̱ndúꞌu̱ nákaa̱ noo̱ mií ndó xaa̱n, dá natu̱u va̱ꞌa noo̱ ndo̱, dá kuu taó ndó xeꞌe̱ nákaa̱ noo̱ ñani ndo̱.
LUK 6:43 ’Ta ni iin tóꞌón yíto̱ va̱ꞌa ko̱ xíꞌo kui̱ꞌi ko̱ váꞌa, ta ni iin tóꞌón yíto̱ ko̱ váꞌa ko̱ xíꞌo kui̱ꞌi va̱ꞌa.
LUK 6:44 Dá chi̱ kui̱ꞌi xíꞌo iin iin yíto̱ náꞌa̱ ndá yíto̱ kúú rá, chi̱ ko̱ dákue̱i taꞌon yó ti̱ño̱ꞌó no̱ó ta̱ꞌíón, ta ko̱ nákiꞌin taꞌon yó uva noo̱ yíto̱ íón.
LUK 6:45 Ta dión taꞌani iin ta̱a va̱ꞌa, to̱ꞌon va̱ꞌa ñóꞌo ini nío̱ rá taó rá káꞌa̱n ra̱. Tído iin ta̱a kini, to̱ꞌon kini ñóꞌo ini nío̱ rá taó rá káꞌa̱n ra̱. Chi̱ ndi ndáa miíó ña̱ꞌa ñóꞌo ini nío̱ rá kánkuei yúꞌu̱ rá káꞌa̱n ra̱.
LUK 6:46 ’¿Ndiva̱ꞌa káꞌa̱n ndo̱ xíꞌín yuꞌu̱, mií ní kúú satoꞌo nduꞌu̱, mií ní kúú satoꞌo nduꞌu̱, tído ko̱ kée ndó choon saꞌándái̱?
LUK 6:47 Dá chi̱ ndidaá na̱ ve̱i no̱ó yuꞌu̱, ta seídóꞌo na ña̱ kaꞌi̱n xíꞌín ná, ta kée na ña̱, koꞌi̱n dákíꞌin táꞌin iin ña̱ꞌa xíꞌín táto̱ꞌon kée na.
LUK 6:48 Chi̱ no̱ón kúú táto̱ꞌon iin ta̱a ni̱ ka̱va̱ꞌa iin veꞌe. Ni̱ sata konó ra̱, ta ni̱ chi̱káa̱ ra̱ sa̱ꞌán noo̱ tóto̱. Ta ni̱ xi̱nkuei ta̱kui̱í kuaꞌa̱ yu̱ta ñoó, ta kúú ni̱ ña̱ni rá sa̱ꞌán, tído ko̱ ta̱ꞌón ña̱ꞌa ní ndóꞌan, dá chi̱ noo̱ tóto̱ nákaa̱ sa̱ꞌán.
LUK 6:49 Tído ña̱yuu seídóꞌo to̱ꞌon dánaꞌi̱, ta ko̱ kée na ña̱, no̱ón kúú táto̱ꞌon iin ta̱a ni̱ ka̱va̱ꞌa iin veꞌe noo̱ ñóꞌo̱ oon, chi̱ ko̱ ní chíkaa̱ taꞌon ra sa̱ꞌán. Sa̱ꞌá ño̱ó tá ni̱ ña̱ni ta̱kui̱í yu̱ta ñoó sa̱ꞌán, kúú ni̱ koon vaan, ta kúú ni̱ naá ndíꞌi vaan.
LUK 7:1 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n Jesús to̱ꞌon yóꞌo xíꞌín ña̱yuu ndéi seídóꞌo ñoó, dá ni̱ ndu̱ꞌu na ñoo Capernaum.
LUK 7:2 Ta ñoó ió iin ta̱a dándáki iin ciento soldado, ta kúꞌu̱ iin ta̱ kéchóon noo̱ rá, ta kúꞌu̱ nda̱ꞌo ini ra̱ saꞌa̱ rá, tído sa̱ xíꞌi̱ va ra.
LUK 7:3 Tá ni̱ seídóꞌo ta̱ dándáki soldado ñoó ña̱ káꞌa̱n ña̱yuu saꞌa̱ Jesús, dá ni̱ ta̱ndaꞌá rá dao ta̱ sáꞌano ndíta no̱ó na̱ Israel kuaꞌa̱n ra̱ kueí ndaꞌí ra̱ noo̱ Jesús ña̱ ná kii na veꞌe ra nduva̱ꞌa na ta̱ kéchóon noo̱ rá.
LUK 7:4 Dá tá ni̱ saa̱ ta̱a ñoó noo̱ ió Jesús, dá ni̱ seí ndaꞌí ra̱ noo̱ ná ña̱ ná koꞌo̱n na̱ nduva̱ꞌa na ta̱ kéchóon no̱ó ta̱ dándáki soldado ñoó, ta kaá ra̱ xíꞌín ná: ―Miía̱n kánian kee ní ña̱ mani̱ yóꞌo xíꞌín ta̱a yóꞌo,
LUK 7:5 chi̱ kúꞌu̱ ndava̱ꞌo ini ra̱ sa̱ꞌá na̱ ñoo yo̱, ta ni̱ ka̱va̱ꞌa ra veꞌe noo̱ nátaka yo̱ ―kaá ra̱.
LUK 7:6 Dá ni̱ kee Jesús kuaꞌa̱n na̱ xíꞌín rá. Tído tá ni̱ kasa̱ndaá yati na noo̱ íin veꞌe ta̱ dándáki soldado ñoó, dá ni̱ ta̱ndaꞌá rá dao ta̱a néꞌe táꞌan va̱ꞌa xíꞌín rá kuaꞌa̱n ra̱ no̱ó ve̱i Jesús. Dá ni̱ kaa ta̱a ñoó xíꞌín Jesús ña̱ ni̱ kaꞌa̱n ta̱ dándáki soldado ñoó: ―O̱ sa̱ dándi̱ꞌi ka̱ ini ní mií ní saꞌa̱ yúꞌu̱, tatá, chi̱ ko̱ ñáꞌa̱ taꞌon kúú yuꞌu̱ ña̱ ku̱ꞌu ní veꞌi.
LUK 7:7 Ta sa̱ꞌá ña̱ ko̱ ta̱ꞌón ña̱ꞌa kúúí, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní saa̱ miíí noo̱ ní. Tído xíꞌín to̱ꞌon kaꞌa̱n oon va ní, ta kúú nduva̱ꞌa va ta̱ kéchóon no̱ói̱.
LUK 7:8 Chi̱ kúú taꞌanii iin ta̱a nákaa̱ ti̱xi ndáꞌa̱ iin ta̱a néꞌe choon. Ta ñóꞌo taꞌani soldado ti̱xi ndáꞌa̱ yuꞌu̱. Sa̱ꞌá ño̱ó tá káꞌi̱n xíꞌín iin ra: “Kuaꞌán”, ta kúú kuaꞌa̱n va ra. Tá káꞌi̱n xíꞌín iin ka̱ ra̱: “Nakíi̱”, ta kúú ve̱i va ra. Ta tá káꞌi̱n xíꞌín ta̱ kéchóon noo̱í: “Kee ña̱ yóꞌo”, ta kúú kée va raa̱n ―kaá ra̱.
LUK 7:9 Tá ni̱ sei̱do̱ꞌo Jesús to̱ꞌon yóꞌo, kúú ni̱ naá iní na̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaꞌa̱n ra̱ dión. Dá ni̱ na̱ndió ko̱o na ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ná no̱ó ña̱yuu tákuei ñaá ve̱i ñoó, dá ni̱ kaa na̱: ―Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ni iin na̱ Israel ko̱ kándéé iní na̱ yuꞌu̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kándéé iní ñaá ta̱ yóꞌo ―kaá na̱.
LUK 7:10 Tá ni̱ na̱ndió kuéi ta̱a ni̱ saꞌa̱n choon yóꞌo ni̱ ndu̱sáa̱ ra̱ veꞌe, kúú ni̱ xini ra̱ ña̱ sa̱ ni̱ ndu̱va̱ꞌa ta̱ kéchóon ni̱ sa̱ kúꞌu̱ ñoó.
LUK 7:11 Tá ni̱ ndiꞌi ñoó, dá ni̱ kee Jesús kuaꞌa̱n na̱ iin ñoo káꞌano naní Naín xíꞌín ta̱a xíonoo xíꞌín ná, ta kúú kua̱ꞌá ndava̱ꞌo ña̱yuu kuaꞌa̱n taꞌani xíꞌín ná.
LUK 7:12 Tá ni̱ kasa̱ndaá yati na noo̱ kúú yéꞌé ñoo ñoó, kúú ñoó kánkuei ña̱yuu kuaꞌa̱n na̱ dándu̱xi na iin ndi̱i. Ta iin tóꞌón dáá vá kúú xí noo̱ naná xi̱. Ta ñáꞌa̱ kuáa̱n va kíán. Ta kua̱ꞌá ndava̱ꞌo na̱ ñoo ñoó kuaꞌa̱n xíꞌán.
LUK 7:13 Tá ni̱ xini ñaá satoꞌo yo̱ Jesús, kúú ni̱ kuꞌu̱ nda̱ꞌo ini na̱ saꞌa̱ ñáꞌa̱ ñoó. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌán: ―O̱ sa̱ kuákón.
LUK 7:14 Dá ni̱ na̱tuu yati na. Dá ni̱ tiin na sato̱ noo̱ nákaa̱ ndi̱i ñoó. Kúú ni̱ sa̱ tuu ta̱a yíꞌi ña kuaꞌa̱n ñoó. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ta ni̱ xiꞌi̱ ñoó: ―Yií lóꞌo̱, káꞌa̱n yuꞌu̱ xíꞌón, ndako̱o.
LUK 7:15 Ta kúú ni̱ nda̱ko̱o tayií ni̱ xiꞌi̱ ñoó. Kúú ni̱ ka̱sáꞌá vá xí káꞌa̱n xi̱. Dá ni̱ na̱ki̱ꞌo ñaá ná noo̱ naná xi̱.
LUK 7:16 Ta ndidaá kúú vá ña̱yuu ñoó ni̱ yu̱ꞌú. Ta kúú ni̱ ka̱sáꞌá ná kékáꞌano na Ndios, ta kaá na̱: ―Iin profeta káꞌano nda̱ꞌo ni̱ ka̱sáa̱ noo̱ ndéi yó viti. Ta dao ka̱ na̱ kaá ña̱ ni̱ ka̱sáa̱ Ndios chindeé ná na̱ ñoo na̱.
LUK 7:17 Ta kúú ni̱ na̱ka̱ꞌani to̱ꞌon saꞌa̱ Jesús iin níí kúú kuendá Judea, xíꞌín ndidaá ñoo ñóꞌo yati ñoó.
LUK 7:18 Dá ni̱ ka̱sto̱ꞌon ta̱ kúú kuendá Juan xíꞌín ná saꞌa̱ ndidaá ña̱ kée Jesús. Dá ni̱ kana Juan uu̱ ta̱a xíonoo xíꞌín ná,
LUK 7:19 dá ni̱ ta̱ndaꞌá ñaá ná kuaꞌa̱n ra̱ noo̱ nákaa̱ Jesús, dá ndato̱ꞌón ñaá rá, á mií ná kúú na̱ ni̱ kaa Ndios tandaꞌá ná kasaa̱ dáka̱ki ñaá, o á kandati yó kasaa̱ iin ka̱ na̱.
LUK 7:20 Dá tá ni̱ saa̱ ta̱a ñoó noo̱ nákaa̱ Jesús, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Juan, na̱ dákodo̱ ndúta̱ ña̱yuu, no̱ón kúú na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá nduꞌu̱ ve̱i ndu ndato̱ꞌón ndú mií ní. ¿Á mií ní kúú na̱ ni̱ kaa Ndios tandaꞌá ná kasaa̱ dáka̱ki ñaá, o á kandati ndu kasaa̱ iin ka̱ na̱? ―kaá ra̱.
LUK 7:21 Ta mií hora daá ñóó ni̱ ndu̱va̱ꞌa Jesús kua̱ꞌá nda̱ꞌo na̱ kúꞌu̱, xíꞌín na̱ ndóꞌo kua̱ꞌá noo̱ kueꞌe̱, xíꞌín na̱ ñóꞌo espíritu kini. Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo na̱ ko̱ túu noo̱ ni̱ na̱tu̱u noo̱.
LUK 7:22 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ta̱a ñoó: ―Kuaꞌán nóꞌo̱ ndo̱ kasto̱ꞌon ndó xíꞌín Juan saꞌa̱ ndidaá ña̱ ni̱ xini ndo̱, xíꞌín saꞌa̱ ndidaá ña̱ ni̱ seídóꞌo ndó kuu̱ víti, ta kaꞌo̱n xíꞌín ná ña̱ ni̱ na̱tu̱u no̱ó na̱ ko̱ túu noo̱, ta sa̱ xíka va na̱ ni̱ na̱tií saꞌa̱, ta sa̱ ni̱ ndu̱vií vá na̱ ndóꞌo kueꞌe̱ téíꞌi̱, ta sa̱ ni̱ na̱tai̱ va do̱ꞌo na̱ ko̱ tái̱ do̱ꞌo, ta ni̱ na̱taki na̱ ni̱ xiꞌi̱, ta no̱ó ña̱yuu kúndaꞌí ni̱ ka̱sto̱ꞌin to̱ꞌon va̱ꞌa Ndios.
LUK 7:23 Ndikáꞌán ndi kúu ví ña̱yuu ko̱ nákani kuáchi̱ ini xiní na̱ yuꞌu̱ ―kaá na̱.
LUK 7:24 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ na̱ndió kuéi ta̱a ni̱ ta̱ndaꞌá Juan ñoó kuaꞌa̱n nóꞌo̱ rá, dá ni̱ ka̱sáꞌá Jesús káꞌa̱n na̱ xíꞌín ña̱yuu ñoó saꞌa̱ Juan, ta kaá na̱: ―¿Ndá yoo ni̱ saꞌa̱n ndo̱ꞌó ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ndó noo̱ kúú no̱ñóꞌo̱ i̱chí ñoó? ¿Á iin ta̱a ko̱ íin toon, táꞌa̱n ra̱ xíkó táto̱ꞌon xíkó iin ndoo̱ kée tachi̱ ni̱ saꞌa̱n ndo̱ ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ndó?
LUK 7:25 Ko̱ó, sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndá yoo ni̱ saꞌa̱n ndo̱ ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ndó, tá dáá? ¿Á iin ta̱a ndíxi dáꞌo̱n táyíí ndáa? Ko̱ó, chi̱ náꞌá vá mií ndó ña̱ ña̱yuu ndíxi dáꞌo̱n táyíí ndáa, no̱ón kúú na̱ ndéi veꞌe rey.
LUK 7:26 Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndá yoo ni̱ saꞌa̱n ndo̱ ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ndó, tá dáá? ¿Á iin profeta? Jaa̱n, miía̱n ndaa̱ kuiti kaá yuꞌu̱ ña̱ ñaá kúú ná, ta ndáya̱ꞌi cháá ka̱ na̱ o̱ du̱ú iin profeta.
LUK 7:27 Ta saꞌa̱ mií ná káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios diꞌa: Ná koꞌi̱n tandaꞌí iin ta̱a kuió no̱ó koꞌo̱n noo̱ yo̱ꞌó kasto̱ꞌon ra to̱ꞌon yuꞌu̱ xíꞌín ña̱yuu, dá ná kandei nduu na̱ kueídóꞌo na ña̱ kía̱n koꞌo̱n kaꞌo̱n xíꞌín ná, kaáa̱n.
LUK 7:28 Sa̱ꞌá ño̱ó káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ Juan, na̱ dákodo̱ ndúta̱ ña̱yuu, no̱ón kúú na̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ noo̱ ndidaá ka̱ ta̱a ni̱ kaki ti̱xi ñáꞌa̱. Tído na̱ nóo cháá ka̱ nákaa̱ ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios, no̱ón diꞌa kúú na̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ o̱ du̱ú Juan ―kaá na̱.
LUK 7:29 Tá ni̱ seídóꞌo ndidaá na̱ ñoo yo̱ xíꞌín nda̱ ta̱a kíꞌin ya̱ꞌi saꞌa̱ ñóꞌo̱ ña̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱, dá ni̱ na̱koni na̱ ña̱ kée Ndios ña̱ ndaa̱ xíꞌín ná. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ sodo̱ ndúta̱ ná ni̱ kee Juan.
LUK 7:30 Tído ta̱ fariseo xíꞌín ta̱ dánaꞌa̱ ley ni̱ kuꞌichi̱ ini ra̱ ni̱ xini ra̱ ña̱ va̱ꞌa kóni̱ Ndios kee na xíꞌín rá, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní xi̱ꞌo ra mií rá dákodo̱ ndúta̱ ñaá Juan.
LUK 7:31 Dá ni̱ kaa taꞌani satoꞌo yo̱ Jesús: ―¿Ndí ki̱án tiin yuꞌu̱, dá kaꞌi̱n xíꞌín ndó táto̱ꞌon kée ña̱yuu ndéi tiempo viti, ta ndá yoo kée táto̱ꞌon kée na?
LUK 7:32 Na̱ ndéi tiempo viti kée táto̱ꞌon kée takuáchí tá ndéi xi sádikí xi̱ noo̱ yáꞌi, ta káyuꞌú táꞌan xi: “Ni̱ tuu ndu̱ flauta, tído ko̱ ní sársáꞌá taꞌon ndoꞌó. Ta ni̱ xita ndu yaa ndaꞌí kuaꞌa̱n, tído ko̱ ní ndeiꞌi̱ taꞌon ndó.”
LUK 7:33 Ta ki̱ꞌo dión taꞌani kée ndoꞌó, chi̱ tá ni̱ ka̱sáa̱ Juan, na̱ dákodo̱ ndúta̱ ña̱yuu, ko̱ ní seí taꞌon na pan, ta ko̱ ní xiꞌi na vino, tído kaá ndo̱ ña̱ nákaa̱ espíritu kini ini na̱.
LUK 7:34 Ta viti ni̱ ka̱sáa̱ na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo, ta sásáꞌan va na, ta xíꞌi na vino, tído kaá ndo̱ ña̱ kúú ná iin ta̱a nde̱ꞌé, iin ta̱ xíꞌi. Ta kaá taꞌani ndó ña̱ kúú ná iin ta̱a néꞌe táꞌan va̱ꞌa xíꞌín ta̱a kíꞌin ya̱ꞌi saꞌa̱ ñóꞌo̱, xíꞌín ña̱yuu kíni.
LUK 7:35 Tído na̱ kúú na̱ ndi̱chí, no̱ón kúú náꞌa̱ ña̱ kómí ndisa na ña̱ ndi̱chí.
LUK 7:36 Iin ta̱ fariseo ni̱ seí ndaꞌí noo̱ Jesús ña̱ ná koꞌo̱n na̱ xíꞌín rá veꞌe ra kasáꞌan na. Dá tá ni̱ ku̱ꞌu Jesús veꞌe ra, dá ni̱ sa̱ ko̱o na xíꞌín rá mesa.
LUK 7:37 Dá tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini iin ñáꞌa̱ kómí kua̱chi ió ñoo ñoó ña̱ ió Jesús veꞌe ta̱ fariseo ñoó sásáꞌan na, kúú ni̱ ka̱sáa̱a̱n, ta néꞌán iin ti̱ndoꞌo̱ lóꞌo̱ noo̱ ñóꞌo kirá támi sáꞌa̱n.
LUK 7:38 Kúú ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tíán chí sata̱ díꞌa na, chí xoo noo̱ ndéi saꞌa̱ ná. Dá ni̱ ka̱sáꞌá ndéíꞌi̱ ña̱, dá ni̱ da̱kúchián saꞌa̱ ná xíꞌín ndirá noo̱a̱n. Ta xíꞌín idí dini̱a̱n ni̱ da̱náyaaán ña̱. Dá ni̱ chitóán ña̱, dá ni̱ chiꞌán kirá támi sáꞌa̱n ñoó iin níí kúú saꞌa̱ ná.
LUK 7:39 Tá ni̱ xini ta̱ fariseo, táꞌa̱n ra̱ ni̱ kana Jesús veꞌe ra, ña̱ ni̱ kee ñáꞌa̱ ñoó dión, dá ni̱ ka̱sáꞌá rá nákani ini ra̱: “Tá miía̱n ndaa̱ ndisa profeta kúú ta̱a yóꞌo, dá kía̱n kandaa̱ va ini ra̱ ndá ñáꞌa̱ kúú ñá kéꞌé saꞌa̱ rá, chi̱ iin ñáꞌa̱ kómí kua̱chi va kíán”, káꞌán rá nákani ini ra̱.
LUK 7:40 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Simón, kóni̱i̱ kaꞌi̱n xíꞌón saꞌa̱ iin ña̱ꞌa. Dá ni̱ kaa Simón: ―Kaꞌa̱n ní xíꞌíín, maestro.
LUK 7:41 Dá ni̱ kaa na̱: ―Ni̱ sa̱ io iin ta̱a sa̱ dasá tóo di̱ꞌón. Ta uu̱ ta̱a sa̱ tái̱ noo̱ rá. Iin ra sa̱ tái̱ oꞌo̱n ciento di̱ꞌón plata, ta iin ka̱ ra̱ sa̱ tái̱ uu̱ diko uxi̱.
LUK 7:42 Ta ko̱ níꞌi̱ taꞌon ndin nduú ra̱ di̱ꞌón dánaa̱ rá ña̱ tái̱ ra̱. Ta kúú ni̱ xi̱ꞌo káꞌano va ini ta̱ kúú satoꞌo di̱ꞌón ñoó saꞌa̱ ndin nduú ta̱a ñoó. Ta viti, kaꞌa̱n yo̱ꞌó ná kande̱ꞌá, ¿ndí káa ta̱a ñoó kúꞌu̱ cháá ka̱ ini sa̱ꞌá ta̱ kúú satoꞌo di̱ꞌón ñoó?
LUK 7:43 Dá ni̱ kaa Simón: ―Taó kuendá yuꞌu̱ ña̱ ta̱a ni̱ sa̱ tái̱ kuaꞌa̱ cháá ka̱ di̱ꞌón ñoó kúú ra̱ kúꞌu̱ cháá ka̱ ini sa̱ꞌá ta̱ kúú satoꞌo di̱ꞌón ñoó. Dá ni̱ kaa Jesús: ―Ndaa̱ nda̱ꞌo ni̱ kaꞌo̱n.
LUK 7:44 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o na ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ná noo̱ ñáꞌa̱ ñoó, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín Simón: ―¿Á ni̱ xino̱n táto̱ꞌon ni̱ kee ñáꞌa̱ yóꞌo xíꞌín yuꞌu̱? Tá ni̱ ku̱ꞌu yuꞌu̱ veꞌón, ko̱ ní xi̱ꞌo taꞌon yoꞌó ta̱kui̱í ndoo sa̱ꞌí. Tído ñáꞌa̱ yóꞌo ni̱ da̱kúchián sa̱ꞌí xíꞌín ndirá noo̱a̱n. Ta xíꞌín idí dini̱a̱n ni̱ da̱náyaaán ña̱.
LUK 7:45 Ta ni noo̱í ko̱ ní chító taꞌon yoꞌó, tído ñáꞌa̱ yóꞌo, nda̱ rá ni̱ ka̱sáa̱i̱ ni̱ ku̱ꞌi veꞌón, ko̱ sá tuuán chitóán sa̱ꞌí.
LUK 7:46 Ta ni dini̱í ko̱ ní chíkodó taꞌon yoꞌó sití, tído ñáꞌa̱ yóꞌo ni̱ chiꞌán ndutá támi sáꞌa̱n saꞌa̱ yúꞌu̱.
LUK 7:47 Sa̱ꞌá ño̱ó káꞌi̱n xíꞌón, va̱ꞌará kua̱ꞌá nda̱ꞌo kua̱chi kée ñáꞌa̱ yóꞌo, tído sa̱ ni̱ ndoo vaan, sa̱ꞌá ño̱ó kóni̱ ndava̱ꞌa vaán yuꞌu̱. Tído ña̱yuu káꞌán ña̱ cháá vá kúú kua̱chi na̱ ni̱ ndoo, no̱ón kúú na̱ cháá vá kóni̱ na̱ yuꞌu̱.
LUK 7:48 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ñáꞌa̱ ñoó: ―Sa̱ ni̱ ndoo va kua̱chón noo̱ Ndios.
LUK 7:49 Ta ndidaá ta̱a ndéi xíꞌín ná mesa ñoó ni̱ ka̱sáꞌá ndáto̱ꞌón táꞌan ra: ―¿Ndá yoo kúú ta̱a káa, xiní ra̱, ña̱ dándóo ra kua̱chi ña̱yuu noo̱ Ndios?
LUK 7:50 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ñáꞌa̱ ñoó: ―Sa̱ꞌá ña̱ kándéé ino̱n yuꞌu̱, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱kón no̱ó kua̱chón. Kuaꞌán nóꞌo̱n viti xíꞌa̱n ió va̱ꞌa ino̱n. Dá ni̱ keeán kuaꞌa̱n nóꞌa̱n.
LUK 8:1 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ saꞌa̱n Jesús ni̱ xi̱onoo na ndidaá ñoo náꞌano xíꞌín ñoo kuálí, ta ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ to̱ꞌon va̱ꞌa ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱ ndi koo ndu̱ꞌu ña̱yuu ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios. Ta ni̱ xi̱onoo na xíꞌín ndin uxi̱ uu̱ ta̱a ni̱ ka̱xi mií ná ñoó.
LUK 8:2 Ta ni̱ xi̱onoo taꞌani dao na̱ ñáꞌa̱ xíꞌín ná, táꞌa̱n na̱ ni̱ ndu̱va̱ꞌa na, chi̱ dao na ni̱ sa̱ ñoꞌo espíritu kini, ta dao ka̱ na̱ ni̱ sa̱ kúꞌu̱. Ta tein na̱ ñáꞌa̱ yóꞌo nákaa̱ María Magdalena, táꞌa̱n ñá sa̱ ñoꞌo usa̱ espíritu kini ni̱ taó Jesús.
LUK 8:3 Ta nákaa̱ taꞌani ñáꞌa̱ naní Juana, ñá kúú ñadiꞌí ta̱a naní Chuza, táꞌa̱n ra̱ ndaá veꞌe rey Herodes, xíꞌín ñáꞌa̱ naní Susana, xíꞌín kua̱ꞌá ka̱ na̱ ñáꞌa̱ sa̱ chi̱ndeé ñaá xíꞌín ña̱ ió noo̱ ná.
LUK 8:4 Kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ni̱ kii iin rá iin ñoo ni̱ na̱taka noo̱ nákaa̱ Jesús. Dá ni̱ ka̱sáꞌá ná dákíꞌin táꞌan na dao ña̱ꞌa xíꞌín to̱ꞌon dánaꞌa̱ na̱, ta kaá na̱:
LUK 8:5 ―Iin ta̱a xíti ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱ kuti ra tata no̱ñóꞌo̱ rá. Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ koon niꞌini ra tata ñoó, sa̱ꞌá ño̱ó dao ña ni̱ kue̱i yuꞌú íchi̱. Ta ni̱ sei̱n niꞌini naa̱n. Kúú ni̱ ka̱sáa̱ laa, ta kúú ni̱ seí vá ría̱n.
LUK 8:6 Ta dao ka̱ tata ñoó ni̱ kue̱i tein yuu̱, ta ni̱ xita̱a̱n. Tído ni̱ ichi̱a̱n, dá chi̱ ko̱ ta̱ꞌón ko̱ꞌoyo sa̱ꞌán.
LUK 8:7 Ta dao ka̱ tata ñoó ni̱ kue̱i tein ta̱ꞌíón. Ta ni̱ saꞌano dáó ñá xíꞌín ta̱ꞌíón ñoó, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ku̱yáta̱ váán ni̱ kee rá.
LUK 8:8 Ta kúú dao ka̱ tata ñoó ni̱ kue̱i noo̱ kúú ñoꞌó va̱ꞌa. Kúú ni̱ saꞌano va̱ꞌa vaan. Ta kúú kua̱ꞌá ndava̱ꞌo noni̱ ni̱ xi̱ꞌoan, dá chi̱ iin ciento noni̱ ni̱ xi̱ꞌo iin iin tata ñoó ―kaá Jesús. Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n na̱ dión, ta kúú ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ kaꞌa̱n na̱: ―¡Ndi ndáa ndoꞌó ió do̱ꞌo, ta kúú kueídóꞌo va̱ꞌa ndó!
LUK 8:9 Dá ví ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá ta̱a xíonoo xíꞌín ná: ―¿Ndí dándáki to̱ꞌon ni̱ da̱kíꞌin táꞌan ní ni̱ kaꞌa̱n ní xíꞌín nduꞌu̱?
LUK 8:10 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Noo̱ ndo̱ꞌó ni̱ xi̱ꞌo Ndios ña̱ kandaa̱ ini ndo̱ ña̱ náꞌá mií ná saꞌa̱ ndi kée na dándáki na. Tído dákíꞌin táꞌan yuꞌu̱ dao ña̱ꞌa xíꞌín to̱ꞌon dánaꞌi̱ noo̱ dao ka̱ ña̱yuu, dá kía̱n, va̱ꞌará ndidaá ka̱ vía̱n ndéꞌé ná, tído o̱ kándaa̱ taꞌon ini na̱ ndi kóni̱ kaaa̱n, ta va̱ꞌará ndidaá ka̱ vía̱n ná kueídóꞌo na, tído o̱ kátóni̱ taꞌon ini na̱.
LUK 8:11 ’Diꞌa dándáki to̱ꞌon ni̱ da̱kíꞌin táꞌin ni̱ kaꞌi̱n xíꞌín ndó. Kanaꞌá ndó ña̱ tata ñoó kúú to̱ꞌon Ndios.
LUK 8:12 Ta yuꞌú íchi̱ no̱ó ni̱ kue̱i dao tata ñoó, ño̱ó kúú ña̱yuu seídóꞌo to̱ꞌon Ndios, tído kásaa̱ ña̱ uꞌu̱, ta kúú dítá váán to̱ꞌon Ndios ña̱ nákaa̱ nío̱ ná, dá ná o̱ kándísa naa̱n, ta o̱ níꞌi̱ ná ña̱ ka̱ki na.
LUK 8:13 Ta tein yuu̱ no̱ó ni̱ kue̱i dao ka̱ tata ñoó, ño̱ó kúú ña̱yuu seídóꞌo to̱ꞌon Ndios, ta nátiin naa̱n xíꞌa̱n kádii̱ iní na̱. Tído ko̱ ta̱ꞌón yo̱ꞌan ini nío̱ ná, sa̱ꞌá ño̱ó tóó vá kándísa naa̱n. Chi̱ tá kásáꞌá ndóꞌo na ta̱ndóꞌó, kúú kéxoo na no̱ó ña̱ kándísa na.
LUK 8:14 Ta tein ta̱ꞌíón no̱ó ni̱ kue̱i dao ka̱ tata ñoó, ño̱ó kúú ña̱yuu seídóꞌo to̱ꞌon Ndios. Tído kásáꞌá ndíꞌi cháá ka̱ ini na̱ sa̱ꞌá ña̱ ió noo̱ ná, ta kátoó na̱ koo kuíká ná, ta ndíꞌi ini na̱ sa̱ꞌá ña̱ꞌa luu ió ñayuú yóꞌo. Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ sísa na xíꞌín to̱ꞌon Ndios.
LUK 8:15 Tído no̱ñóꞌo̱ va̱ꞌa no̱ó ni̱ kue̱i dao ka̱ tata ñoó, ño̱ó kúú ña̱yuu seídóꞌo to̱ꞌon Ndios xíꞌín ndinoꞌo ini na̱, ta ndíta ndaa̱ na̱ xíꞌán. Ta ko̱ sá tuu na kée na ña̱ kóni̱ Ndios.
LUK 8:16 ’Ko̱ íin taꞌon chíñóꞌo̱ iin íti̱, ta chíkani ndei na iin ki̱di noo̱án, ta ni ko̱ chíkani de̱ꞌé na̱án ti̱xi xi̱to. Diꞌa noo̱ di̱kó chínóo naa̱n, dá ná katoo̱a̱n noo̱ ndidaá na̱ ko̱kuꞌu ini veꞌe.
LUK 8:17 Chi̱ ndidaá ña̱ꞌa dáꞌi noo̱ ndo̱ viti, daí ña̱ natu̱uan. Ta ndidaá vá ña̱ꞌa ñóꞌo de̱ꞌé viti, daí ña̱ natu̱uan, dá ná katoo̱n noo̱án.
LUK 8:18 Ta kueídóꞌo va̱ꞌa ndó ña̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó, chi̱ ndidaá na̱ natiin to̱ꞌon káꞌi̱n, no̱ón kúú na̱ ni̱ꞌí ña̱ kandaa̱ cháá ka̱ ini na̱. Tído ndidaá na̱ ko̱ xi̱ín natiin to̱ꞌon káꞌi̱n, no̱ón kúú na̱ kexoo ña̱ káꞌán ná náꞌá ná ―kaá na̱.
LUK 8:19 Dá ni̱ ka̱sáa̱ naná Jesús xíꞌín ñani na̱ nándukú ñaá ná. Tído ko̱ ní kúu taꞌon natuu yati na noo̱ ió na̱, chi̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ni̱ na̱taka ñoó.
LUK 8:20 Dá ni̱ ka̱sto̱ꞌon iin ña̱yuu nákaa̱ tein ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó xíꞌín Jesús: ―Naná ní xíꞌín ñani ní ndíta na sata̱ véꞌe, ta kóni̱ na̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín ní.
LUK 8:21 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó: ―Ndi ndáa ña̱yuu seídóꞌo to̱ꞌon Ndios, ta kée na choon saꞌándáa̱n, no̱ón vá kúú nanái̱ xíꞌín ñanii̱.
LUK 8:22 Iin kuu̱, dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ta̱a xíonoo xíꞌín ná ini iin barco. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Ná koꞌo̱ chikaꞌanda yo̱ iin ka̱ xoo yuꞌú ta̱ñoꞌo̱. Dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱.
LUK 8:23 Ta tein yáꞌa na kuaꞌa̱n na̱ no̱ó ta̱ñoꞌo̱ ñoó, kúú ni̱ kidi̱ va Jesús. Kúú iin ndakána va ni̱ ka̱sáꞌá kána tachi̱ dée̱n no̱ó ta̱ñoꞌo̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱sáꞌá ko̱kee ta̱kui̱í ini barco. Ta i̱o nda̱ꞌo ió ña̱ ke̱ta kaꞌani ra ini ta̱kui̱í ñoó.
LUK 8:24 Dá ni̱ na̱tuu yati ta̱a xíonoo xíꞌín Jesús noo̱ kánduꞌu̱ ná. Dá ni̱ da̱ndóto ñaá rá, ta kaá ra̱ xíꞌín ná: ―¡Maestro! ¡Maestro! ¡Ió ña̱ kuu yo̱! Dá ni̱ ndoto Jesús. Dá ni̱ saꞌanda na̱ choon no̱ó tachi̱ xíꞌín ta̱ñoꞌo̱ ñoó. Kúú ni̱ sa̱ tuu va tachi̱ ñoó xíꞌín ña̱ ndákuei no̱ó ta̱ñoꞌo̱, ta kúú ni̱ na̱káa̱ tádi̱ vá rá.
LUK 8:25 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―¿Ndiva̱ꞌa ko̱ kándéé iní ndo̱ yuꞌu̱? Kúú ni̱ yu̱ꞌú nda̱ꞌo ta̱a xíonoo xíꞌín ná ñóó, ta ni̱ naá iní ra̱. Dá ni̱ ka̱sáꞌá ndátóꞌón táꞌan míí rá: ―¿Ndá yoo ví kúú na̱ yóꞌo, chi̱ nda̱ tachi̱ xíꞌín ta̱ñoꞌo̱ seídóꞌo choon saꞌándá na̱?
LUK 8:26 Dá ni̱ saa̱ na̱ iin ka̱ xoo ta̱ñoꞌo̱ noo̱ kúú kuendá Gadara, ña̱ xírndaa táꞌan xíꞌín kuendá Galilea.
LUK 8:27 Dá tá ni̱ noo Jesús barco ñoó, dá ni̱ ka̱sáa̱ iin ta̱a ñoo ñoó, ta sa̱ naꞌá nda̱ꞌo ñóꞌo espíritu kini ini ra̱, ta ko̱ ndíxi taꞌon ra dáꞌo̱n, ta ni veꞌe ko̱ ió ra̱, chi̱ ini káo̱ noo̱ ñóꞌo ndi̱i va ió ra̱.
LUK 8:28 Tá ni̱ xini ra̱ Jesús, kúú ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ ka̱yuꞌú rá. Dá ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tí rá noo̱ ná, dá ni̱ ka̱sáꞌá ni̱ꞌi nda̱ꞌo káꞌa̱n ra̱ xíꞌín ná: ―¿Ndá ki̱án ndóꞌo ní xíꞌín yuꞌu̱, Jesús, mií ní na̱ kúú de̱ꞌe Ndios ndáya̱ꞌi? Seí ndaꞌávíi̱ noo̱ ní ña̱ ná dáꞌa ni dándóꞌo naní ní nío̱í.
LUK 8:29 Dión ni̱ kaaa̱n, dá chi̱ sa̱ saꞌanda va Jesús choon noo̱án ña̱ ná kankuei ña ini ta̱a ñoó koꞌa̱n. Sa̱ naꞌá nda̱ꞌo ñóꞌan dándákian ta̱a ñoó. Chi̱ va̱ꞌará sa̱ soꞌoni ña̱yuu ndáꞌa̱ rá xíꞌín saꞌa̱ rá xíꞌín cadena xíꞌín ka̱a viti, tído vaá óon va saꞌándá ra̱ cadena ñoó. Ta sa̱ kendúsa̱ espíritu kini ñoó xíꞌín rá kandaka ñaáán kuaꞌa̱n noo̱ kúú ñoꞌó i̱chí.
LUK 8:30 Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá Jesús: ―¿Ndi nanón? Dá ni̱ kaa espíritu kini ñoó: ―Legión naníí. Dión ni̱ kaaa̱n chi̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo espíritu kini ñóꞌo ini ta̱a ñoó.
LUK 8:31 Dá ni̱ seí ndaꞌí ña̱ noo̱ Jesús ña̱ ná dáꞌa ni tandaꞌá ñaá ná koꞌa̱n nda̱ ma̱á noo̱ íin naá.
LUK 8:32 Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo kochí ñóꞌo sásáꞌan ndi̱ka yúku̱ ñoó. Dá ni̱ seí ndaꞌí espíritu kini ñoó noo̱ Jesús ña̱ ná konó ná koꞌa̱n ndu̱ꞌan ini ri̱. Dá ni̱ sonó ná noo̱án.
LUK 8:33 Ta kúú ni̱ ka̱nkuei espíritu kini ñoó ini ta̱a ñoó. Dá ni̱ saꞌa̱n ni̱ ndu̱ꞌan ini kochí ñoó. Dá ni̱ taxí táꞌan ndi ndiꞌi rí kuaꞌa̱n ri̱ yuꞌú daꞌo̱. Dá ni̱ kue̱i ndava̱ꞌa rí ini ta̱ñoꞌo̱ ñoó. Ta kúú ni̱ ka̱ndaa ri̱, dá ni̱ xiꞌi̱ ri̱.
LUK 8:34 Dá tá ni̱ xini ta̱ ndáka kochí ñoó ña̱ dión ni̱ ndoꞌo rí, dá ni̱ taxí táꞌan ra kuaꞌa̱n ra̱ kasto̱ꞌon ra xíꞌín na̱ ndéi ñoo ra̱ xíꞌín na̱ ndéi yúku̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kuu dión.
LUK 8:35 Dá ni̱ ka̱nkuei ña̱yuu ñoó kuaꞌa̱n na̱ kande̱ꞌé ná ña̱ ni̱ kuu. Tá ni̱ saa̱ na̱ noo̱ íin Jesús, kúú ni̱ xini na̱ ña̱ ió ta̱a ni̱ sa̱ ñoꞌo espíritu kini ñoó noo̱ sáꞌa̱ ná. Ta kúú sa̱ ndíxi va ra dáꞌo̱n ió ra̱. Ta sa̱ iin ta̱a ió va̱ꞌa vá kúú rá. Kúú ni̱ yu̱ꞌú nda̱ꞌo ña̱yuu ñoó.
LUK 8:36 Ta ña̱yuu ni̱ xini ña̱ ni̱ kuu dión kúú na̱ ni̱ na̱kani xíꞌín dao ka̱ ña̱yuu ndi ni̱ kuu ni̱ ndu̱va̱ꞌa ta̱a sa̱ ñoꞌo espíritu kini ñoó.
LUK 8:37 Dá ni̱ ka̱sáꞌá ndidaá ña̱yuu ndéi chí kuendá Gadara ñoó seí ndaꞌí na̱ noo̱ Jesús ña̱ ná koꞌo̱n na̱ iin ka̱ xíán, dá chi̱ yuꞌú na̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kuu dión. Dá ni̱ kaa Jesús ini barco koꞌo̱n na̱.
LUK 8:38 Tído ni̱ seí ndaꞌí ta̱a ni̱ sa̱ ñoꞌo espíritu kini ñoó noo̱ ná ña̱ ná konó ná koꞌo̱n ra̱ xíꞌín ná. Tído ni̱ saꞌanda Jesús choon noo̱ rá ña̱ ná noꞌo̱ ra̱, ta kaá na̱ xíꞌín rá:
LUK 8:39 ―Nandió ko̱o kuaꞌa̱n nóꞌo̱n veꞌón, ta nakanón xíꞌín na̱ ñooo̱n saꞌa̱ ndidaá ña̱ꞌa ndato ni̱ kee Ndios xíꞌón. Dá ni̱ kiꞌin ra kuaꞌa̱n nóꞌo̱ rá. Ta ni̱ ka̱sáꞌá rá nákani ra xíꞌín ndidaá na̱ ñoo ra̱ saꞌa̱ ndidaá ña̱ꞌa ndato ni̱ kee Jesús xíꞌín rá.
LUK 8:40 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o tuku Jesús ni̱ ndi̱sáa̱ na̱ iin ka̱ xoo ta̱ñoꞌo̱ ñoó. Dá ni̱ na̱tiin va̱ꞌa ñaá kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu xíꞌa̱n kádii̱ ini na̱, chi̱ sa̱ ndéi ndidaá vá ná ndáti ñaá ná.
LUK 8:41 Dá ni̱ ka̱sáa̱ iin ta̱a naní Jairo, táꞌa̱n ra̱ dándáki veꞌe noo̱ nátaka na̱ Israel ndéi ñoo ñoó. Dá ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tí rá noo̱ Jesús. Dá ni̱ seí ndaꞌí ra̱ noo̱ ná ña̱ ná koꞌo̱n na̱ veꞌe ra,
LUK 8:42 chi̱ ni̱ kaa ra̱ ña̱ ió iin tóꞌón de̱ꞌe diꞌí ra̱, ta ió xi̱ uxi̱ uu̱ kuia̱, ta sa̱ xíꞌi̱ va xi. Dá ni̱ kee Jesús kuaꞌa̱n na̱ xíꞌín rá, ta dándútí ñaá ña̱yuu kuáꞌa̱ kuaꞌa̱n xíꞌín ná ñoó.
LUK 8:43 Ta tein ña̱yuu ñoó nákaa̱ taꞌani iin ñáꞌa̱ ndóꞌo kueꞌe̱ tái̱ nii̱, ta sa̱ ni̱ xi̱no uxi̱ uu̱ kuia̱ ndóꞌán dión. Ta sa̱ ni̱ da̱ndíꞌi vaan di̱ꞌón néꞌe va̱ꞌán ni̱ chi̱ya̱ꞌavián ta̱ kétátá ñaá. Tído ni iin tóꞌón taꞌon ra ko̱ ní kándeé nduva̱ꞌán.
LUK 8:44 Dá ni̱ na̱tuu yatián sata̱ Jesús. Dá ni̱ ka̱ko̱ꞌon ndáꞌa̱n yuꞌú dáꞌo̱n ná. Ta kúú vitíꞌón diꞌa ni̱ na̱tuu nii̱ ñoó.
LUK 8:45 Dá ni̱ kaa Jesús: ―¿Ndá yoo ni̱ ka̱ko̱ꞌon ndáꞌa̱ dáꞌa̱ma̱í? Tído ni iin tóꞌón ña̱yuu ñoó ko̱ ní kaꞌa̱n. Dá ni̱ kaa Pedro xíꞌín ná: ―Maestro, ña̱yuu kuáꞌa̱ yóꞌo kúú na̱ dándútí ñaá. Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndiva̱ꞌa ndáto̱ꞌón ní ndá yoo ni̱ ka̱ko̱ꞌon ñaá?
LUK 8:46 Dá ni̱ kaa Jesús: ―Ko̱ó, chi̱ ni̱ da̱kóꞌo̱n ndáꞌa̱ iin ña̱yuu dáꞌa̱ma̱í, chi̱ ni̱ ka̱ndaa̱ inii̱ ña̱ ni̱ ndu̱va̱ꞌa iin ña̱yuu ni̱ kee ndée̱í ―kaá na̱.
LUK 8:47 Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ñáꞌa̱ ñoó ña̱ o̱ kúu taꞌon chide̱ꞌáa̱n ña̱ ni̱ keeán, kúú ni̱ ka̱sáa̱a̱n noo̱ Jesús, ta ndéi̱ ni̱noán. Dá ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tíán noo̱ ná. Ta noo̱ ndidaá ña̱yuu ñoó ni̱ na̱kanián ndiva̱ꞌa ni̱ ka̱ko̱ꞌon ndáꞌa̱n dáꞌo̱n Jesús, ta ni̱ na̱kani taꞌanián ña̱ vitíꞌón kuií vá ni̱ ndu̱va̱ꞌán tá ni̱ keeán dión.
LUK 8:48 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌán: ―De̱ꞌe diꞌíi̱, ni̱ ndu̱va̱ꞌón sa̱ꞌá ña̱ kándéé inóo̱n yuꞌu̱. Ta viti, kuaꞌán nóꞌo̱n veꞌón xíꞌa̱n ió va̱ꞌa inóo̱n.
LUK 8:49 Ta kúú káꞌa̱n ii̱ vá Jesús íin na xíꞌán, kúú ni̱ ka̱sáa̱ iin ta̱a ni̱ kii veꞌe Jairo, ta̱ dándáki veꞌe noo̱ nátaka na̱ Israel ñoó, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín rá: ―Sa̱ ni̱ xiꞌi̱ va de̱ꞌe diꞌí ní. Ná dáꞌa ka̱ ni dátaꞌán ní maestro xaa̱n.
LUK 8:50 Tá ni̱ seídóꞌo Jesús ña̱ ni̱ kaꞌa̱n ra̱ dión, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín Jairo: ―O̱ sa̱ yu̱ꞌóo̱n. Sa̱va̱ꞌa yuꞌu̱ kandeé inóo̱n, ta kúú nduva̱ꞌa xi.
LUK 8:51 Dá tá ni̱ saa̱ na̱ ni̱ ku̱ꞌu na veꞌe ra, ta ko̱ ní sónó ná ña̱ ku̱ꞌu dao ka̱ ña̱yuu xíꞌín ná, sa̱va̱ꞌa Pedro xíꞌín Jacobo, xíꞌín Juan xíꞌín tatá tadiꞌí ñóó, xíꞌín naná va xi.
LUK 8:52 Ta ndidaá ña̱yuu ndéi ñoó ndéíꞌi̱ na̱ ndéi na, ta ndaꞌí káyuꞌú ná saꞌa̱ tadiꞌí ñóó. Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ná: ―O̱ sa̱ kuáki ndó, chi̱ ko̱ ní xiꞌi̱ taꞌon xi, kídi̱ va xi.
LUK 8:53 Ta kúú ndidaá ña̱yuu ñoó ni̱ saki̱ ndaa va na Jesús sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ dión, chi̱ náꞌá vá ná ña̱ sa̱ ni̱ xiꞌi̱ va xi.
LUK 8:54 Dá ni̱ tiin Jesús ndáꞌa̱ xí, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín xí: ―Diꞌí lóꞌo̱, ndako̱o.
LUK 8:55 Ta kúú ni̱ na̱taki va xi. Ta kúú vitíꞌón vá ni̱ nda̱ko̱o xi. Dá ni̱ saꞌanda Jesús choon no̱ó na̱ veꞌe xi ña̱ ná ki̱ꞌo na ña̱ꞌa kasáꞌan xi.
LUK 8:56 Ta tatá xi̱ xíꞌín naná xi̱ ni̱ naá nda̱ꞌo ini na̱. Tído ni̱ saꞌanda Jesús choon noo̱ ná ña̱ ná o̱ sa̱ nákani na xíꞌín ni iin tóꞌón ña̱yuu sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee na.
LUK 9:1 Dá ni̱ ndi̱tútí Jesús ndin uxi̱ uu̱ ta̱a xíonoo xíꞌín ná. Dá ni̱ xi̱ꞌo na choon noo̱ rá ña̱ kandeé rá taó rá ndidaá espíritu kini ñóꞌo ini ña̱yuu, ta kandeé rá nduva̱ꞌa ra ña̱yuu ndóꞌo iin rá iin kueꞌe̱.
LUK 9:2 Dá ni̱ ta̱ndaꞌá ñaá ná kuaꞌa̱n ra̱ dánaꞌa̱ ra̱ saꞌa̱ ndi koo ndu̱ꞌu ña̱yuu ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios, ta nduva̱ꞌa ra na̱ kúꞌu̱,
LUK 9:3 ta kaá na̱ xíꞌín rá: ―Ni iin ña̱ꞌa o̱ sa̱ kóo ini ndo̱ kaneꞌe ndó koꞌo̱n ndo̱ íchi̱, o̱ sa̱ káneꞌe ndó yíto̱ katuu ndó koꞌo̱n ndo̱, ni léka̱ ndo̱, ni pan, ni di̱ꞌón, ta o̱ sa̱ káneꞌe ndó iin ka̱ kotó nada̱on ndó.
LUK 9:4 Ta ndi ndáa mií vá veꞌe ni̱ saa̱ ndo̱ ni̱ ku̱ꞌu ndó, sa̱va̱ꞌa ñoó ní kandei ndó nda̱ ná kasandaá kuu̱ kankuei ndó koꞌo̱n ndo̱ iin ka̱ ñoo.
LUK 9:5 Ta ndi ndáa mií vá ñoo no̱ó ko̱ ní xíin na natiin va̱ꞌa na ndo̱ꞌó, ta kúú kankuei ndó ñoo ñoó, ta kidi niꞌini ndó ño̱ya̱ká íin saꞌa̱ ndo̱, ta ño̱ó kía̱n náꞌa̱ ña̱ ko̱ nátaꞌan ini Ndios xiní na̱ na̱ ñoo ñoó ―kaá Jesús.
LUK 9:6 Dá ni̱ ka̱nkuei ta̱a ñoó kuaꞌa̱n ra̱ ndidaá ñoo dánaꞌa̱ ra̱ to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús, ta sa̱ ndu̱va̱ꞌa ra na̱ kúꞌu̱ ndéi iin iin xíán noo̱ xíonoo ra.
LUK 9:7 Tá ni̱ niꞌi̱ tóꞌon rey Herodes saꞌa̱ ndidaá ña̱ kée Jesús, ta kúú ko̱ náꞌá rá ndí ki̱án nakani ini ra̱. Chi̱ dao ña̱yuu ñoó kaá ña̱ ni̱ na̱taki Juan, ta no̱ón kúú Jesús.
LUK 9:8 Ta dao ka̱ na̱ kaá ña̱ kúú ná profeta Elías, ta ni̱ ndi̱xóo tuku na. Ta dao ka̱ na̱ kaá ña̱ kúú ná iin ka̱ profeta ni̱ sa̱ io sa̱ naꞌá, ta ni̱ na̱taki na̱ viti.
LUK 9:9 Dá ni̱ kaa Herodes: ―Mií yuꞌu̱ ni̱ saꞌanda choon, dá ni̱ saꞌanda ra̱ diko̱ Juan. Tído, ¿ndá yoo ví kúú ta̱a, táꞌa̱n ra̱ seídóꞌi kée ña̱ꞌa ndato ñoó, tá dáá? Sa̱ꞌá ño̱ó ndíꞌi ini ra̱ koni ra̱ Jesús.
LUK 9:10 Tá ni̱ ndi̱sáa̱ ta̱a xíonoo xíꞌín Jesús ni̱ saꞌa̱n ra̱ noo̱ choon ni̱ saꞌanda na̱ noo̱ rá, dá ni̱ na̱kani ra xíꞌín ná sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee ra. Dá ni̱ na̱kuaka xoo ñaá Jesús, dá ndáka ñaá ná kuaꞌa̱n na̱ iin xíán noo̱ ko̱ó ña̱yuu ndéi yati ñoo naní Betsaida.
LUK 9:11 Tído tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ña̱yuu ñoó ndeí chí kuaꞌa̱n na̱, dá ni̱ kee na tákuei ñaá ná kuaꞌa̱n na̱. Ta kúú ni̱ na̱tiin va̱ꞌa ñaá Jesús. Dá ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ noo̱ ná saꞌa̱ ndi kee Ndios dándáki na ña̱yuu na̱. Ta ni̱ ndu̱va̱ꞌa na na̱ kúꞌu̱.
LUK 9:12 Tá ni̱ ini kuu̱ dáá ñóó, dá ni̱ na̱tuu yati ñaá ndin uxi̱ uu̱ ta̱a xíonoo xíꞌín ná. Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Kaꞌanda ní choon no̱ó ña̱yuu kuáꞌa̱ yóꞌo ña̱ ná koꞌo̱n na̱ ñoo kuálí túu ñóꞌo káa, o koꞌo̱n na̱ veꞌe ndíta yúku̱ káa, dá ná ndukú ná ña̱ꞌa kasáꞌan na, ta ná niꞌi̱ ná no̱ó kudi̱ na̱, chi̱ ko̱ ta̱ꞌón ña̱ꞌa keí ná yóꞌo.
LUK 9:13 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Ki̱ꞌo ni mií ndó ña̱ꞌa ná kasáꞌan ná. Dá ni̱ kaa ra̱: ―Ko̱ ta̱ꞌón kua̱ꞌá ña̱ꞌa néꞌe ndu, sa̱va̱ꞌa oꞌo̱n va pan xíꞌín uu̱ ti̱yaká va. Ta, ¿ndi kee ndu koꞌo̱n ndu̱ kuiin ndu ña̱ꞌa kasáꞌan ña̱yuu kuáꞌa̱ yóꞌo? ―kaá ra̱.
LUK 9:14 Ta kúú rá táto̱ꞌon ki̱ꞌo oꞌo̱n mil ta̱a. Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ta̱a xíonoo xíꞌín ná ñóó: ―Kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín ña̱yuu yóꞌo ña̱ ná kande̱i tá tuꞌu tá tuꞌu na̱. Ta uu̱ diko uxi̱ ná kakuu iin iin tuꞌu na̱.
LUK 9:15 Ta dión ni̱ kee ra. Dá ni̱ sa̱ nde̱i ndidaá kúú ña̱yuu ñoó.
LUK 9:16 Dá ni̱ tiin Jesús ndin oꞌo̱n pan ñoó xíꞌín ndin nduú ti̱yaká ñoó. Dá ni̱ na̱nde̱ꞌé noo̱ ná chí induú. Dá ni̱ na̱ki̱ꞌo na ndivéꞌe noo̱ Ndios sa̱ꞌán. Dá ni̱ saꞌanda na̱ pan xíꞌín ti̱yaká ñoó. Dá ni̱ xi̱ꞌo naa̱n no̱ó ta̱a xíonoo xíꞌín ná. Dá ni̱ saꞌa̱n ra̱ ni̱ dasá ráa̱n no̱ó ña̱yuu ñoó.
LUK 9:17 Dá ni̱ sa̱sáꞌan ndidaá kúú ná nda̱ no̱ó ni̱ ndi̱noo va̱ꞌa ini na̱. Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ da̱kútí ta̱a xíonoo xíꞌín Jesús uxi̱ uu̱ ti̱yika̱ xíꞌín ña̱ꞌa ni̱ ka̱ndo̱o no̱ó ña̱ ni̱ sa̱sáꞌan ña̱yuu ñoó.
LUK 9:18 Iin kuu̱ nákaa̱ xoo Jesús káꞌa̱n na̱ xíꞌín Ndios, ta yati ñoó ndéi ta̱a xíonoo xíꞌín ná, dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá ná: ―¿Ndá yoo kúú yuꞌu̱, kaá ña̱yuu ñoó?
LUK 9:19 Dá ni̱ kaa ta̱a ñoó: ―Dao na kaá ña̱ kúú ní Juan, na̱ sa̱ da̱kódo̱ ndúta̱ ña̱yuu. Ta dao ka̱ na̱ kaá ña̱ kúú ní profeta Elías. Ta dao ka̱ na̱ kaá ña̱ kúú ní iin profeta ni̱ sa̱ io sa̱ naꞌá, ta ni̱ na̱taki na̱.
LUK 9:20 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Ta ndoꞌó viti, ¿ndá yoo kúú yuꞌu̱, kaá ndo̱ꞌó? Dá ni̱ kaa Pedro xíꞌín ná: ―Mií ní kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá.
LUK 9:21 Tído ni̱ saꞌanda Jesús choon no̱ó ta̱ xíonoo xíꞌín ná ña̱ ná o̱ sa̱ kóo ini ra̱ kaꞌa̱n ra̱ xíꞌín ni iin tóꞌón ña̱yuu ndá yoo kúú ná.
LUK 9:22 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Miía̱n ndúsa̱ kánian kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ꞌa ndoꞌo naní nío̱ na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo. Chi̱ kuñóꞌó ñaá ta̱ sáꞌano ñoo, xíꞌín ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱, xíꞌín ta̱a dánaꞌa̱ ley Moisés. Ta kánian kuu na̱. Tído ti̱xi kuu̱ óni̱, dá nataki va na.
LUK 9:23 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ndidaá ta̱a ñoó: ―Ndi ndáa ndoꞌó káꞌán kanoo xíꞌín yuꞌu̱, dá kía̱n kánian dánkoo ndó ña̱ kóni̱ mií ndó, ta natiin ndó cruz, ña̱ kía̱n ió ndo̱ kuu ndo̱ sa̱ꞌí iin rá iin kuu̱ kuu̱, ta ndiko̱ ndo̱ yuꞌu̱, ná koꞌo̱.
LUK 9:24 Chi̱ ndi ndáa na̱ kóni̱ dáka̱ki na mií ná ñayuú yóꞌo, no̱ón kúú na̱ kuu diꞌa. Tído ndi ndáa na̱ xíꞌo mií ña̱ kuu na̱ saꞌa̱ yúꞌu̱, no̱ón kúú na̱ ni̱ꞌí ña̱ ka̱ki na.
LUK 9:25 Dá chi̱, ¿ndi ki̱án va̱ꞌa ni̱ꞌí ña̱yuu tá ná kandeé ná niꞌi̱ ná ndidaá ña̱ kui̱ká ió ñayuú yóꞌo, ta naá vá ná noo̱ Ndios, ta o̱ níꞌi̱ ná ña̱ kataki na̱, káꞌán ndó?
LUK 9:26 Ta ndi ndáa ña̱yuu ná xíkaꞌan noo̱ saꞌa̱ yúꞌu̱ o sa̱ꞌá to̱ꞌin, dá kía̱n kakaꞌan taꞌani no̱ó na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo sa̱ꞌá no̱ón tá ná kasandaá kuu̱ nandió ko̱o na xíꞌín ndidaá ndée̱ ndato kómí mií ná, xíꞌín ña̱ kómí tatá na̱ Ndios, xíꞌín ña̱ kómí ángel kéchóon noo̱ ná.
LUK 9:27 Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ió dao ndoꞌó, na̱ ndíta yóꞌo, o̱ ku̱ú taꞌon ndó nda̱ ná koni ndo̱ ndi ki̱ꞌo dándáki Ndios ―kaá Jesús.
LUK 9:28 Tá ni̱ ya̱ꞌa ona̱ kuu̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ dión, dá ni̱ kee na ndáka na Pedro xíꞌín Juan xíꞌín Jacobo kuaꞌa̱n na̱ dini̱ iin yúku̱ íin ñoó kaꞌa̱n na̱ xíꞌín Ndios.
LUK 9:29 Ta tein káꞌa̱n Jesús xíꞌín Ndios, ta kúú ni̱ na̱da̱on va táto̱ꞌon káa noo̱ ná. Kúú ni̱ ndu̱ku̱xí dáꞌo̱n ná, ta ni̱ na̱yeꞌe̱ ndaaa̱n.
LUK 9:30 Ta kúú iin kuití vá ni̱ naꞌa̱ noo̱ uu̱ ta̱a, ta ndíta na ndátóꞌón ná xíꞌín Jesús. Iin na kúú Moisés, ta iin ka̱ na̱ kúú profeta Elías.
LUK 9:31 Ta ndato ni̱ na̱yeꞌe̱ ndaa noo̱ ndíta na. Ta ni̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín Jesús saꞌa̱ ndí ki̱án ndoꞌo na, dá kuu na̱, dá xi̱nko̱o ña̱ kánian ndoꞌo na ñoo Jerusalén.
LUK 9:32 Ta va̱ꞌará kudi̱ nda̱ꞌo Pedro xíꞌín uu̱ ka̱ ta̱a ñoó kóni̱ ra̱, tído ni̱ sa̱ ñoꞌo ini ra̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xini ra̱ ña̱ ndato ni̱ na̱yeꞌe̱ ndaa Jesús, ta íin na káꞌa̱n na̱ xíꞌín uu̱ ta̱a ñoó.
LUK 9:33 Tá ni̱ ka̱sáꞌá kéxoo uu̱ ta̱a ñoó kuaꞌa̱n na̱, dá ni̱ kaa Pedro xíꞌín Jesús: ―Maestro, va̱ꞌa kúú ndéi nduꞌu̱ yóꞌo. Ná kava̱ꞌa ndu oni̱ ti̱yaꞌó. Iian ná koo mií ní, ta iian ná koo Moisés, ta iin ka̱a̱n ná koo Elías. Dión ni̱ kaa ra̱, dá chi̱ ko̱ náꞌá taꞌon ra ndí ki̱án káꞌa̱n ra̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ yu̱ꞌú ra̱.
LUK 9:34 Ta tein káꞌa̱n ra̱ dión, kúú ni̱ na̱xino̱ iin viko̱. Ta kúú ni̱ da̱dáꞌi ñaá ná. Dá ni̱ yu̱ꞌú nda̱ꞌo ra tá ni̱ xini ra̱ ni̱ da̱ꞌi na ni̱ kee viko̱ ñoó.
LUK 9:35 Ta kúú nda̱ tein viko̱ ñoó ni̱ sei̱do̱ꞌo ra ni̱ kaꞌa̱n Ndios: ―Ta yóꞌo kúú de̱ꞌe mani̱ yuꞌu̱. Kueídóꞌo ndó to̱ꞌon káꞌa̱n xi̱.
LUK 9:36 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n na̱ dión, kúú nda̱ iin tóꞌón míí vá Jesús ni̱ ka̱ndo̱o íin. Ta ko̱ ní káꞌa̱n ndin oni̱ ta̱a ñoó sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo, chi̱ tein kuu̱ dáá ñóó ko̱ ní nákani taꞌon ra xíꞌín ni iin tóꞌón ña̱yuu sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xini ra̱ dini̱ yúku̱ ñoó.
LUK 9:37 Dá tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ na̱xino̱ Jesús xíꞌín ta̱a ñoó saꞌa̱ yúku̱ ñoó. Ta kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ni̱ saa̱ ni̱ niꞌi̱ ñaá.
LUK 9:38 Dá ni̱ ka̱yuꞌú iin ta̱a nákaa̱ tein ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó, ta kaá ra̱: ―Maestro, seí ndaꞌávíi̱ noo̱ ní nduva̱ꞌa ní de̱ꞌe lóꞌi̱, chi̱ iin tóꞌón dini̱ dáá vá kúú xí noo̱í,
LUK 9:39 chi̱ iin ndakána va tíin ñaá iin espíritu kini, ta ni̱ꞌi nda̱ꞌo káyuꞌú xí kéean, dá saꞌání yi̱ꞌí ñaáán, ta kánkuei chiꞌi̱o̱n yúꞌu̱ xí, ta kéndava̱ꞌa nda̱ꞌo ña xíꞌín xí, ta ko̱ xi̱ín taꞌan vaan dáyaa̱ chíchí ñaá.
LUK 9:40 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ seí ndaꞌávíi̱ no̱ó ta̱a xíonoo xíꞌín ní káa, ña̱ ná taó rá ña̱, tído ko̱ ní kándeé taꞌon ra.
LUK 9:41 Dá ni̱ kaa Jesús: ―¡Nandeé ka̱ vía̱n ña̱yuu ko̱ kándísa kúú ndoꞌó, ta dóꞌó nda̱ꞌo ndó! ¿Ndidaa ka̱ ví kooi xíꞌín ndó? Ta, ¿ndidaa ka̱ ví ki̱ꞌo ndeé iníi̱ saꞌa̱ ndo̱? Kaneꞌe de̱ꞌón ná kii.
LUK 9:42 Tá sa̱ kuaꞌa̱n kuyati ra xíꞌín tayií lóꞌo̱ ñoó noo̱ Jesús, ta kúú ni̱ koon ñaá espíritu kini ñoó nda̱ no̱ñóꞌo̱, ta ni̱ saꞌání yi̱ꞌí ñaáán. Dá ni̱ saꞌanda Jesús choon noo̱án ña̱ ná ketaan kuaꞌa̱n. Dá ni̱ ndu̱va̱ꞌa na tayií lóꞌo̱ ñoó. Dá ni̱ na̱ki̱ꞌo ñaá ná noo̱ tatá xi̱.
LUK 9:43 Kúú ni̱ naá iní ndidaá ña̱yuu ndíta ñoó sa̱ꞌá ña̱ ndato ni̱ kee Ndios. Ta tein naá ini ndidaá ña̱yuu ñoó saꞌa̱ ndidaá ña̱ ndato ni̱ kee Jesús, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ta̱a xíonoo xíꞌín ná:
LUK 9:44 ―Kueídóꞌo va̱ꞌa ndó ña̱ koꞌi̱n kaꞌi̱n xíꞌín ndó, chi̱ koꞌo̱n iin ta̱a naki̱ꞌo ra na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ xiní uꞌu̱ ñaá.
LUK 9:45 Tído ko̱ ní kátóni̱ taꞌon ini ta̱a ñoó ndiva̱ꞌa ni̱ kaꞌa̱n na̱ dión, chi̱ ndadí vá ña̱xintóni̱ rá, ta yuꞌú ra̱ ndato̱ꞌón rá Jesús ndi dándáki to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n na̱.
LUK 9:46 Dá ni̱ ka̱sáꞌá ndátóꞌón kuáchi̱ ta̱a xíonoo xíꞌín ná saꞌa̱ ndá yoo kúú ta̱a ndáya̱ꞌi cháá ka̱ tein mií rá ñóó.
LUK 9:47 Tído ni̱ ka̱ndaa̱ ini Jesús ña̱ nákani ini ra̱ dión. Kúú ni̱ tiin na ndáꞌa̱ iin tayií lóꞌo̱. Dá ni̱ chi̱kani ñaá ná díi̱n ná,
LUK 9:48 dá ni̱ kaa na̱: ―Ndi ndáa miíó ña̱yuu natiin va̱ꞌa ta lóꞌo̱ yóꞌo sa̱ꞌá ña̱ kúú ná kuendá yuꞌu̱, dá kía̱n nda̱ mií vá yuꞌu̱ natiin va̱ꞌa na. Ta na̱ ni̱ na̱tiin yuꞌu̱, nda̱ Ndios ni̱ na̱tiin na, chi̱ mií ná ni̱ ta̱ndaꞌá yuꞌu̱ ve̱ii ñayuú yóꞌo. Chi̱ iin ra̱ ko̱ ndáya̱ꞌi tein mií ndó xaa̱n, ro̱ón kúú ra̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ noo̱ Ndios ―kaá na̱.
LUK 9:49 Dá ni̱ kaa ta̱ naní Juan xíꞌín ná: ―Maestro, ni̱ xini nduꞌu̱ iin ta̱a taó espíritu kini xíꞌín kuu̱ mií ní. Tído ko̱ xíonoo taꞌon ra xíꞌín yó, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ chi̱tuu va nduꞌu̱ ra̱.
LUK 9:50 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Ná dáꞌa ni chituu ndó ra̱, chi̱ na̱ ko̱ na̱á xíꞌá, no̱ón kúú na̱ ndíta xoo yo̱.
LUK 9:51 Tá sa̱ kuaꞌa̱n xi̱nko̱o kuu̱ noꞌo̱ Jesús induú, dá ni̱ chi̱kaa̱ ini na̱ koꞌo̱n ndaa̱ na̱ nda̱ ñoo Jerusalén.
LUK 9:52 Dá ni̱ ta̱ndaꞌá ná dao ta̱a kuaꞌa̱n ra̱ noo̱. Dá ni̱ saa̱ ra̱ ni̱ ku̱ꞌu ra iin ñoo lóꞌo̱ nákaa̱ chí kuendá Samaria diꞌa, dá kenduu ra̱ noo̱ kandei na, ni̱ kaꞌán rá.
LUK 9:53 Tído ko̱ ní xíin taꞌon na̱ ñoo ñoó natiin ñaá ná, chi̱ ni̱ ka̱ndaa̱ ini na̱ ña̱ chí Jerusalén diꞌa va chíkaꞌanda na̱ koꞌo̱n na̱.
LUK 9:54 Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini Jacobo xíꞌín Juan ña̱ ni̱ kee ña̱yuu ñoó dión, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín Jesús: ―Tatá, ¿á ko̱ kóni̱ ní ná kaꞌanda ndu̱ choon, dá ná koon ñoꞌó kéi̱ induú káa táto̱ꞌon ni̱ kee Elías, dá ná naá ndiꞌi no̱ó ña̱yuu ñoó?
LUK 9:55 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o Jesús ni̱ da̱náni ñaá ná, ta kaá na̱ xíꞌín rá: ―Ko̱ náꞌá taꞌon ndó ndí ki̱án kédaá xíꞌín ndó, dá káꞌa̱n ndo̱ dión,
LUK 9:56 chi̱ ko̱ ní kásaa̱ taꞌon na̱ ni̱ nduu ta̱a ña̱yuu yóꞌo ña̱ kía̱n dánaá na̱ ña̱yuu, diꞌa ni̱ ka̱sáa̱ na̱ dáka̱ki ñaá ná. Dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱ iin ka̱ ñoo.
LUK 9:57 Ta nani xíka na kuaꞌa̱n na̱ íchi̱ ñoó, dá ni̱ kaa iin ta̱a xíꞌín Jesús: ―Tatá, iói̱ ña̱ kanooi xíꞌín mií ní ndeí kúú míí vá no̱ó koꞌo̱n ní.
LUK 9:58 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Kanaꞌón ña̱ ió va káo̱ noo̱ ñóꞌo ndikuii, ta ió taꞌani táka̱ noo̱ ñóꞌo laa. Tído na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo ni noo̱ kanóo dini̱ ná ko̱ó.
LUK 9:59 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín iin ka̱ ta̱a ñoó: ―Nakíi̱, kanoo xíꞌín yuꞌu̱. Dá ni̱ kaa ta̱a ñoó: ―Tatá, konó ní dinñóꞌó ka̱ ná koꞌi̱n dándu̱xi tatái̱, dá kasaa̱i̱, koꞌo̱.
LUK 9:60 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Dánkoo na̱ kúú ndi̱i ná dándu̱xi ñaá dao ka̱ na̱ kúú ndi̱i. Tído yoꞌó, kuaꞌán kanooón dánaꞌo̱n no̱ó ña̱yuu ndi kee na ndu̱ꞌu na ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios.
LUK 9:61 Dá ni̱ kaa iin ka̱ ta̱a xíꞌín ná: ―Tatá, kóni̱i̱ kanooi xíꞌín mií ní, tído dinñóꞌó ka̱ konó ní ná koꞌi̱n kasto̱ꞌin xíꞌín na̱ veꞌi, dá ná kasaa̱i̱, koꞌo̱.
LUK 9:62 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Iin ta̱a tíin ndaꞌá yata̱, ta nándió ko̱o ra ndéꞌé rá chí sata̱, ro̱ón kúú ra̱ ko̱ chóon taꞌon kuti. Ki̱ꞌo dión taꞌani ndóꞌo na̱ ndíꞌi i̱í vá ini sa̱ꞌá ña̱ ió noo̱ ná, chi̱ ko̱ chóon taꞌon na dánaꞌa̱ na̱ saꞌa̱ ndi kee ña̱yuu ndu̱ꞌu na ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios.
LUK 10:1 Tá ni̱ ndiꞌi ña̱ yóꞌo, dá ni̱ ka̱xi satoꞌo yo̱ Jesús oni̱ diko uxi̱ ka̱ ta̱a. Dá ni̱ ta̱ndaꞌá ná uu̱ rá uu̱ ra̱ koꞌo̱n ra̱ ndidaá kúú ñoo xíꞌín iin rá iin xíán no̱ó koꞌo̱n mií ná.
LUK 10:2 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Miía̱n ndaa̱ kuiti káa nda̱ꞌo ña̱ꞌa dákée yó, tído cháá nda̱ꞌo kúú ta̱a dákée ña, chi̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ndéi nduu ndu̱ꞌu ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios, tído cháá vá kúú ta̱a dánaꞌa̱ noo̱ ná. Sa̱ꞌá ño̱ó kaka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios, na̱ kúú satoꞌo ña̱yuu ñoó, dá ná tandaꞌá ná cháá ka̱ ta̱a koꞌo̱n ra̱ dánaꞌa̱ ra̱ no̱ó ña̱yuu na̱.
LUK 10:3 Kuaꞌán ndo̱ꞌó viti, tído noo̱ tándaꞌá yuꞌu̱ ndo̱ꞌó koꞌo̱n ndo̱ kakuu ndó táto̱ꞌon léko tein ndigüe̱ꞌí lobo.
LUK 10:4 Ta o̱ sa̱ káneꞌe ndó léka̱ ndo̱ koꞌo̱n ndo̱, ni noo̱ kañoꞌo di̱ꞌón ndo̱, ta ni dao ka̱ ndisa̱ kayiꞌi ndó, ta ni o̱ sa̱ kákui̱ta tóo ndó kaꞌa̱n ndo̱ ndisáꞌán xíꞌín ni iin tóꞌón ña̱yuu íchi̱ no̱ó koꞌo̱n ndo̱.
LUK 10:5 Ta ndi káa mií vá veꞌe ni̱ saa̱ ndo̱ ni̱ ku̱ꞌu ndó, dinñóꞌó diꞌa kaa ndo̱ xíꞌín na̱ ndéi veꞌe ñoó: “Ná kandei va̱ꞌa ní.”
LUK 10:6 Tá ió iin káa ña̱yuu va̱ꞌa veꞌe ñoó, dá kía̱n ná kandei va̱ꞌa ndisa na. Tído tá ko̱ó iin káa ña̱yuu va̱ꞌa ndéi ñoó, dá kía̱n nandió ko̱o ña̱ va̱ꞌa ñoó noo̱ mií vá ndó.
LUK 10:7 Ta mií veꞌe ñoó ní kandei ndó. Ta keí ndó, ta koꞌo ndó ndi ndáa mií vá ña̱ꞌa xíꞌo na noo̱ ndo̱. Chi̱ iin ta̱ kéchoon kánian ni̱ꞌí ña̱ kúú ya̱ꞌi ra. Ná dáꞌa ni tóó tuku nada̱on ndó veꞌe noo̱ kandei ndó.
LUK 10:8 Ta ndi ndáa mií vá ñoo no̱ó ni̱ saa̱ ndo̱, ta ni̱ na̱tiin va̱ꞌa na ndo̱ꞌó, dá kía̱n keí ní ndó ndi kúú mií vá ña̱ chikodó ná noo̱ ndo̱,
LUK 10:9 ta nduva̱ꞌa ndó na̱ kúꞌu̱ ndéi ñoó, dá kaa ndo̱ xíꞌín ndidaá ná: “Sa̱ ni̱ ku̱yati va kuu̱ ña̱ ndu̱ꞌu ña̱yuu ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios.”
LUK 10:10 Tído ndi ndáa mií vá ñoo no̱ó ni̱ saa̱ ndo̱, ta ko̱ ní xíin na natiin va̱ꞌa na ndo̱ꞌó, dá kía̱n kankuei ndó keí ñoo ñoó, dá kaa ndo̱:
LUK 10:11 “Ño̱ya̱ká ñóꞌo ñoo ndo̱, ña̱ ni̱ tiin saꞌa̱ ndú, ña̱ yóꞌo kidi niꞌini ndu, dá kanaꞌá ndó ña̱ ko̱ nátaꞌan ini Ndios xiní na̱ ndo̱ꞌó. Tído kanaꞌá ndó ña̱ sa̱ ni̱ ku̱yati va kuu̱ ndu̱ꞌu ña̱yuu ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios”, kaa ndo̱.
LUK 10:12 Ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ tá ná kasandaá kuu̱ keyíko̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱yuu, dá kía̱n kaꞌí cháá ka̱ ví ndoꞌo na̱ ñoo ñoó o̱ du̱ú ña̱ ni̱ ndoꞌo ña̱yuu kíni ni̱ sa̱ ndei ñoo Sodoma tá sa̱ naꞌá.
LUK 10:13 ’¡Ndaꞌí kúu ví ndo̱ꞌó, na̱ ndéi ñoo Corazín! Ta, ¡ndaꞌí kúu ví ndo̱ꞌó, na̱ ndéi ñoo Betsaida! Chi̱ tá ní kée yuꞌu̱ ña̱ náꞌano no̱ó ña̱yuu ndéi ñoo Tiro xíꞌín ñoo Sidón táto̱ꞌon ni̱ kee yuꞌu̱ ña̱ náꞌano noo̱ ndo̱ꞌó, ta kúú nda̱ sa̱ oon va ni̱ na̱ndixi ndaꞌí na̱, ta ni̱ na̱nde̱i ndaꞌí na̱ noo̱ yaa̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ na̱ndikó iní na̱ sa̱ꞌá kua̱chi ni̱ kee na, ní kúu.
LUK 10:14 Sa̱ꞌá ño̱ó tá ná kasandaá kuu̱ keyíko̱ Ndios saꞌa̱ ndidaá ña̱yuu, dá kía̱n kaꞌí ka̱ ví ndoꞌo ndoꞌó o̱ du̱ú ña̱yuu ndéi ñoo Tiro xíꞌín ñoo Sidón.
LUK 10:15 Ta ndoꞌó, na̱ ñoo Capernaum xaa̱n viti, káꞌán ndó ña̱ nda̱ induú xi̱nkuei ndó. Tído ndoꞌó kúú na̱ koꞌono niꞌini Ndios nda̱ ma̱á indayá.
LUK 10:16 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ndin oni̱ diko uxi̱ ta̱a ñoó: ―Ndi ndáa ña̱yuu seídóꞌo to̱ꞌon káꞌa̱n ndo̱, dá kía̱n nda̱ yuꞌu̱ seídóꞌo na. Ta ndi ndáa ña̱yuu kuñóꞌó ñaá, ta nda̱ yuꞌu̱ kuñóꞌó ná. Ta ndi ndáa ña̱yuu, tá kuñóꞌó ná yuꞌu̱, kuñóꞌó taꞌani na tatá Ndios, na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá yuꞌu̱ ve̱ii ―kaá na̱.
LUK 10:17 Tá ni̱ na̱ndió kuéi oni̱ diko uxi̱ ta̱a yóꞌo ni̱ ndi̱sáa̱ ra̱ noo̱ choon ni̱ saꞌa̱n ra̱, kúú kádii̱ nda̱ꞌo ini ra̱. Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín Jesús: ―Tatá, nda̱ espíritu kini seídóꞌo ñaá tá saꞌándá ndu̱ choon noo̱án xíꞌín kuu̱ mií ní.
LUK 10:18 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Jaa̱n, chi̱ ni̱ xini yuꞌu̱ ni̱ ka̱nkao ña̱ uꞌu̱ nda̱ induú táto̱ꞌon ki̱ꞌo kánkao tasa.
LUK 10:19 Miía̱n ndaa̱ kuiti ni̱ xi̱ꞌoi choon noo̱ ndo̱, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ó ña̱ꞌa ndoꞌo ndó tá ná kuei̱n nakána ndó sa̱tá koo̱, xíꞌín ti̱dóꞌo̱ma̱. Ta ni̱ xi̱ꞌo taꞌanii choon noo̱ ndo̱ ña̱ kandeé ndó xíꞌín ndidaá ndée̱ kómí ña̱ uꞌu̱, ta ni iin ña̱ꞌa o̱ kándeé kendava̱ꞌan xíꞌín ndó.
LUK 10:20 Tído ná dáꞌa ni kadii̱ téí ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ seídóꞌo espíritu kini choon saꞌándá ndo̱. Diꞌa kadii̱ cháá ka̱ ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ sa̱ kándodó vá kuu̱ ndo̱ noo̱ tuti Ndios nda̱ induú.
LUK 10:21 Dá ni̱ na̱kutí Jesús xíꞌín ña̱ kádii̱ ini na̱ ni̱ kee Espíritu Ndios, dá ni̱ kaa na̱: ―Kékáꞌano yuꞌu̱ mií ní, tatá Ndios, mií ní kúú satoꞌo induú xíꞌín no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, chi̱ ni̱ chi̱káa̱ de̱ꞌé ní ña̱ yóꞌo no̱ó na̱ ndi̱chí, xíꞌín na̱ kátóni̱ ini. Ta ni̱ naꞌa̱ nía̱n no̱ó na̱ ko̱ kátóni̱ va̱ꞌa ini. Jaa̱n, ki̱ꞌo dión ni̱ kee ní, tatá, chi̱ ki̱ꞌo dión ni̱ na̱taꞌan ini mií ní.
LUK 10:22 ’Ta ndidaá ña̱ꞌa ni̱ na̱ki̱ꞌo tatá Ndios no̱ó yuꞌu̱. Ta ni iin tóꞌón ña̱yuu ko̱ náꞌá ndá yoo kúú de̱ꞌe Ndios, chi̱ iin tóꞌón dini̱ miíó tatá Ndios kúú na̱ náꞌá ñaá. Ta ni iin tóꞌón ña̱yuu ko̱ náꞌá tatá Ndios, chi̱ iin tóꞌón dini̱ de̱ꞌe va na kúú na̱ náꞌá ñaá, xíꞌín na̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini de̱ꞌe Ndios naꞌa̱ na̱ noo̱ ―kaá na̱.
LUK 10:23 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o na ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ná no̱ó ta̱a xíonoo xíꞌín ná, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín sa̱va̱ꞌa mií vá ta̱a ñoó: ―Ndikáꞌán ndi kúu ví na̱ xiní xíꞌín no̱ó ña̱ xiní mií ndó viti.
LUK 10:24 Chi̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ kua̱ꞌá ndava̱ꞌo profeta xíꞌín rey ni̱ kaꞌán rá koni ra̱ ña̱ xiní ndoꞌó viti, tído ko̱ ní xiní taꞌon raa̱n. Ta ni̱ kaꞌán rá kueídóꞌo ra to̱ꞌon seídóꞌo ndó viti, tído ko̱ ní seídóꞌo taꞌon raa̱n ―kaá na̱.
LUK 10:25 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ na̱kuíi̱n ndichi iin ta̱a dánaꞌa̱ ley, dá chi̱ kóni̱ ra̱ korndodó rá Jesús. Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá: ―Maestro, ¿ndí ki̱án kánian keei, dá ni̱ꞌí ña̱ kataki chíchíí?
LUK 10:26 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―¿Ndi kaá ley Moisés? ¿Ndí ki̱án kándaa̱ ino̱n ña̱ káꞌa̱n?
LUK 10:27 Dá ni̱ kaa ta̱ dánaꞌa̱ ley ñoó: ―Diꞌa va kaáa̱n: “Koni̱ ndo̱ satoꞌo yo̱ Ndios xíꞌín ndinoꞌo nío̱ ndo̱, xíꞌín ndinoꞌo ini mií ndó, xíꞌín ndidaá kúú ndée̱ ndo̱, xíꞌín ndidaá ña̱xintóni̱ ndo̱. Ta kuꞌu̱ ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱yuu xi̱ꞌín ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo ndó xíꞌín míí ndó.”
LUK 10:28 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Va̱ꞌa nda̱ꞌo ni̱ na̱ndió néꞌón ña̱ ni̱ nda̱to̱ꞌín yo̱ꞌó. Kuaꞌán viti, ta keeón ña̱, dá kono̱n kataki chíchón.
LUK 10:29 Dá ni̱ ndukú ta̱a ñoó ndi kee ra kendaa̱ ra̱ ña̱ káꞌán mií rá. Kúú ni̱ kaa ra̱ xíꞌín Jesús: ―¿Ndá yoo kúú ña̱yuu xi̱ꞌín yuꞌu̱ ñoó?
LUK 10:30 Dá ni̱ kaꞌa̱n Jesús xíꞌín rá: ―Iin kuu̱ dá ni̱ keta iin ta̱a ñoo Jerusalén. Dá ni̱ kee ra ko̱noo ra kuaꞌa̱n ra̱ íchi̱ kuaꞌa̱n chí ñoo Jericó diꞌa. Ta íchi̱ ñoó ni̱ ka̱nkuei ta̱ kui̱ꞌíná ni̱ tiin ñaá rá. Kúú ni̱ taxí vichí ñaá rá. Ta kúú ni̱ kani kini ñaá rá. Sa̱ nda̱ kuu ra̱. Dá ni̱ kee ta̱ kui̱ꞌíná ñóó kuaꞌa̱n ra̱.
LUK 10:31 Ta kúú íchi̱ ñoó ko̱noo iin ta̱ duti̱ kuaꞌa̱n ra̱. Tá ni̱ xini ra̱ kánduꞌu̱ ta̱a ni̱ ta̱rkueꞌe̱ ñoó, ta kúú ni̱ kao̱ xoo va ra ni̱ ya̱ꞌa ra kuaꞌa̱n ra̱.
LUK 10:32 Kúú ni̱ kasa̱ndaá taꞌani iin ta̱a levita kéchóon veꞌe ño̱ꞌo káꞌano kuaꞌa̱n ra̱. Tá ni̱ xini ra̱ kánduꞌu̱ ta̱a ni̱ ta̱rkueꞌe̱ ñoó, kúú ni̱ kao̱ xoo taꞌani ra ni̱ ya̱ꞌa ra kuaꞌa̱n ra̱.
LUK 10:33 Tído iin ta̱a kuendá Samaria kuaꞌa̱n taꞌani íchi̱ ñoó. Tá ni̱ xini ra̱ kánduꞌu̱ ta̱a ni̱ ta̱rkueꞌe̱ ñoó, kúú ni̱ kixian ni̱ kuꞌu̱ nda̱ꞌo ini ra̱ saꞌa̱ rá.
LUK 10:34 Ta kúú ni̱ na̱tuu yati ra noo̱ kánduꞌu̱ ro̱ón. Dá ni̱ kuei ra sití xíꞌín vino no̱ó ni̱ ta̱rkueꞌe̱ ñoó, dá ni̱ kao noo ra̱án iin dáꞌo̱n. Dá ni̱ chi̱nóo ñaá rá sata̱ burro ra̱ néꞌe ra kuaꞌa̱n ra̱. Dá ni̱ saa̱ ra̱ iin veꞌe noo̱ kídi̱ ña̱yuu xíka íchi̱ ñoó. Dá ni̱ sa̱ io ra̱ ni̱ sa̱ ndaa ñaá rá.
LUK 10:35 Tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱ ni̱ kasa̱ndaá hora koꞌo̱n ra̱. Dá ni̱ taó rá uu̱ di̱ꞌón plata, dá ni̱ xi̱ꞌo raa̱n noo̱ satoꞌo veꞌe ñoó. Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín rá: “Kee ní ña̱ mani̱ koto ní ta̱a yóꞌo. Tá ni̱ ka̱ndaa ní cháá ka̱ di̱ꞌón mií ní ni̱ xito ní ra̱, dá tá ná nandió ko̱oi, dá nandió néꞌi di̱ꞌón ní”, kaá ra̱.
LUK 10:36 Ta viti, ¿ndí káa iin ta̱a noo̱ ndin oni̱ ta̱a yóꞌo náꞌa̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ ndisa ña̱yuu xi̱ꞌín rá kúú ta̱a ni̱ da̱rkueꞌe̱ ta̱ kui̱ꞌíná ñóó, káꞌán yoꞌó?
LUK 10:37 Dá ni̱ kaa ta̱ dánaꞌa̱ ley ñoó: ―Táꞌa̱n ra̱ ni̱ kuꞌu̱ ini sa̱ꞌá ta̱ ni̱ ta̱rkueꞌe̱ ñoó. Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Ta ki̱ꞌo dión taꞌani kuaꞌán yo̱ꞌó keeón.
LUK 10:38 Dá ni̱ kee Jesús sá xíka na kuaꞌa̱n na̱. Dá ni̱ saa̱ na̱ iin ñoo lóꞌo̱, ta ñoó ió iin ñáꞌa̱ naní Marta. Ta ni̱ na̱tiin va̱ꞌán Jesús veꞌán.
LUK 10:39 Ta ió iin kuꞌa̱n naní María, ta ni̱ saa̱a̱n ni̱ sa̱ ko̱oán noo̱ sáꞌa̱ Jesús, ta ióa̱n seídóꞌán ña̱ dánaꞌa̱ na̱.
LUK 10:40 Tído ndíꞌi cháá ka̱ ini Marta kéeán choon ió noo̱a̱n. Dá ni̱ na̱tuu yatián noo̱ ió Jesús, dá ni̱ kaaa̱n xíꞌín ná: ―Tatá, ¿á ko̱ ndéꞌé ní ña̱ iin tóꞌón vá yuꞌu̱ nákaa̱ kéchóon, ta ió oon kuꞌi̱? Kaꞌa̱n ní xíꞌín xí ná chindeé táꞌan xi xíꞌíín.
LUK 10:41 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌán: ―Marta, Marta. Ndíꞌi nda̱ꞌo ini yo̱ꞌó, ta nákani ino̱n sa̱ꞌá kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ꞌa.
LUK 10:42 Tído iin tóꞌón vá ña̱ꞌa kía̱n ndáya̱ꞌi cháá ka̱. Ta ño̱ó kía̱n ni̱ ka̱xi María yóꞌo, ta ni iin tóꞌón ña̱yuu ko̱ kánian ketéin noo̱ xí kueídóꞌo xi yuꞌu̱ ―kaá na̱.
LUK 11:1 Diꞌa ni̱ kuu tá nákaa̱ Jesús káꞌa̱n na̱ xíꞌín Ndios iin xíán. Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín Ndios, dá ni̱ kaa iin ta̱a xíonoo xíꞌín ná ñóó: ―Tatá, dánaꞌa̱ ní no̱ó nduꞌu̱ ndi kee ndu kaꞌa̱n ndu̱ xíꞌín Ndios táto̱ꞌon ni̱ da̱náꞌa̱ Juan no̱ó ta̱a sa̱ xi̱onoo xíꞌín ná.
LUK 11:2 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Tá kuaꞌa̱n ndo̱ kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín Ndios, diꞌa kaa ndo̱ xíꞌín ná: Tatá mií nduꞌu̱, na̱ ió induú, ná natiin kuu̱ mií ní ndidaá táꞌa̱n ña̱ñóꞌó. Ta ná kii ní dándáki ní ñayuú yóꞌo. Táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ní ña̱ kóni̱ ní induú xaa̱n, ki̱ꞌo dión taꞌani ná koo no̱ñóꞌo̱ yóꞌo.
LUK 11:3 Ta ki̱ꞌo ní ña̱ xínñóꞌó nduꞌu̱ keí ndú iin iin kuu̱ kuu̱.
LUK 11:4 Ta káꞌano koo ini ní sa̱ꞌá kua̱chi ndu táto̱ꞌon ki̱ꞌo xíꞌo káꞌano taꞌani ini nduꞌu̱ sa̱ꞌá na̱ yáꞌa noo̱ ndú. Ta o̱ sa̱ kónó ní kue̱i ndu no̱ó kua̱chi, ta dáka̱ki ní nduꞌu̱ no̱ó ña̱ kini.
LUK 11:5 Dá ni̱ kaa taꞌani na: ―Ta ndi ndáa ndó ió iin amigo, ta dao ñoó kuaꞌa̱n ndo̱ veꞌe na, ta káꞌa̱n ndo̱ xíꞌín ná: “Amigo, tei tóo ní oni̱ pan nani̱ꞌí,
LUK 11:6 dá chi̱ ni̱ ka̱sáa̱ iin amigoi̱ veꞌi, ta xíká ni̱ kii ra, ta ko̱ ta̱ꞌón ña̱ꞌa ki̱ꞌoi keí rá.”
LUK 11:7 Dá kaa na̱ xíꞌín ndó nda̱ ma̱á ini veꞌe na: “O̱ sa̱ dátaꞌóo̱n yuꞌu̱, chi̱ sa̱ ndadí vá yéꞌí, ta sa̱ kánduꞌu̱ váí kídi̱i̱ xíꞌín de̱ꞌi noo̱ xíto. Sa̱ꞌá ño̱ó o̱ kúu taꞌon nako̱oi ki̱ꞌoi ña̱ noo̱o̱n.”
LUK 11:8 Tído va̱ꞌará ná o̱ náko̱o na ki̱ꞌo naa̱n noo̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ kúú ná amigo ndo̱, tído sa̱ꞌá ña̱ káꞌa̱n téí ndo̱ ndíta ndó, sa̱ꞌá ño̱ó nako̱o na ki̱ꞌo na ña̱ xínñóꞌó ndó.
LUK 11:9 Tído yuꞌu̱ káꞌa̱n xíꞌín ndó, kaka̱ ndo̱ ña̱ xínñóꞌó ndó noo̱ Ndios, ta kúú niꞌi̱ vá ndóa̱n. Nandukú ndóa̱n, ta kúú niꞌi̱ vá ndóa̱n. Dákásá ndó yéꞌé, ta kúú nono̱ váán noo̱ ndo̱.
LUK 11:10 Dá chi̱ ndidaá na̱ xíka̱a̱n, ta niꞌi̱ náa̱n. Ta ndidaá na̱ nándukú ñá, ta niꞌi̱ náa̱n. Ta ndidaá na̱ dákásá yéꞌé, ta nono̱án noo̱ ná.
LUK 11:11 ’Ta ndi ndáa ndoꞌó, na̱ kúú tatá, tá xíka̱ de̱ꞌe ndó pan keí xí noo̱ ndo̱, ¿á xíꞌo ndó iin yuu̱ noo̱ xí? O, tá xíka̱ xi̱ iin ti̱yaká keí xí, ¿á xíꞌo ndó iin koo̱ noo̱ xí?
LUK 11:12 O, tá xíka̱ xi̱ iin nduu̱ keí xí, ¿á xíꞌo ndó iin ti̱dóꞌo̱ma̱ noo̱ xí?
LUK 11:13 Ko̱ó, dá chi̱ va̱ꞌará kúú ndó ña̱yuu kíni, tído ti̱ꞌa ndó ki̱ꞌo ndó ña̱ va̱ꞌa no̱ó de̱ꞌe ndó. ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ sa̱ kaá ka̱ ví tatá Ndios, na̱ ió induú? Chi̱ ki̱ꞌo na Espíritu ii̱ ná noo̱ ndi ndáa na̱ xíka̱ ñaá noo̱ ná ―kaá Jesús.
LUK 11:14 Iin kuu̱ nákaa̱ Jesús taó na̱ iin espíritu kini, táꞌa̱n ña̱ ni̱ keñíꞌi̱ iin ta̱a. Dá tá ni̱ keta espíritu kini ñoó kuaꞌa̱n, kúú ni̱ na̱kaꞌa̱n va ta̱a ñoó. Kúú ni̱ naá ndava̱ꞌo iní ña̱yuu ndéi ñoó.
LUK 11:15 Tído dao ña̱yuu ñoó ni̱ kaa: ―Beelzebú, táꞌa̱n ña̱ kúú satoꞌo espíritu kini, ño̱ó vá kía̱n xíꞌo choon no̱ó ta̱a káa, sa̱ꞌá ño̱ó kándéé rá taó ra̱ espíritu kini ―kaá na̱.
LUK 11:16 Ta dao ka̱ ña̱yuu ñoó kátoó korndodó ná Jesús, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ xika̱ na̱ ña̱ ná kee na iin ña̱ꞌa ndato chí induú.
LUK 11:17 Tído sa̱ náꞌá vá Jesús ndi nákani ini na̱. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ná: ―Kanaꞌá ndó ña̱ tá naá táꞌan iin rey xíꞌín ña̱yuu dándáki ra, dá kía̱n naá vá choon néꞌe ra. Ta tá táꞌa̱nda̱ táꞌan ña̱yuu ndéi ini iin veꞌe, dá kía̱n naá vá noo̱ ndéi na.
LUK 11:18 Ta dión taꞌani ndoꞌo ña̱ uꞌu̱ mií no̱ó tá kasáꞌá taꞌa̱nda̱ táꞌan xíꞌín ña̱ kéchóon noo̱án, chi̱, ¿ndi koo kaka choon néꞌan? Tído ndoꞌó kúú ra̱ káꞌa̱n ña̱ xíꞌín choon ni̱ xi̱ꞌo Beelzebú taó yuꞌu̱ espíritu kini kéchóon noo̱án.
LUK 11:19 Chi̱ tá taó yuꞌu̱ espíritu kini xíꞌín choon ni̱ xi̱ꞌo Beelzebú noo̱í, dá kía̱n, ¿ndá yoo ni̱ xi̱ꞌo choon noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ ñoo mií ndó ña̱ taó rá espíritu kini, tá dáá? Tído ta̱a ñoó kúú ra̱ náꞌa̱ ña̱ o̱ du̱ú ña̱ ndaa̱ kía̱n káꞌa̱n ndo̱ sa̱ꞌí.
LUK 11:20 Tído tá taó yuꞌu̱ espíritu kini xíꞌín choon ni̱ xi̱ꞌo Ndios noo̱í, dá kía̱n kanaꞌá ndó ña̱ miía̱n ndaa̱ kuiti sa̱ ni̱ kasa̱ndaá va kuu̱ ndu̱ꞌu ña̱yuu ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios.
LUK 11:21 ’Tá ió iin ta̱a ndakí ndaá ra̱ veꞌe ra xíꞌín espada, dá kía̱n ni iin tóꞌón ña̱yuu o̱ kúu ku̱ꞌu kiꞌin kuíꞌíná ná ña̱ꞌa ió noo̱ rá.
LUK 11:22 Tído tá ni̱ ka̱sáa̱ iin ka̱ ta̱a ndakí cháá ka̱ noo̱ ió ra̱, dá kía̱n vaá óon va kandeé rá xíꞌín rá, ta kuio ndaa ndiꞌi ra espada ra̱, táꞌa̱n ña̱ sa̱ ka̱ndeé iní ra̱ sa̱ chindeé ñaá, ta dasá ndíꞌi ra ña̱ sa̱ komí ta̱a ñoó.
LUK 11:23 Ta na̱ ko̱ ndíta xoo yuꞌu̱, no̱ón kúú na̱ xiní uꞌu̱ ñaá. Ta na̱ ko̱ chíndeé yuꞌu̱ xíꞌín ña̱ kéei, no̱ón kúú na̱ dátu̱ú diꞌa ñaá.
LUK 11:24 ’Tá kéta iin espíritu kini ini iin ta̱a, dá kía̱n kuaꞌa̱n iin xíán no̱ó i̱chí ndukúán noo̱ naniꞌi̱ ndée̱án. Tído tá ko̱ náni̱ꞌán noo̱ naniꞌi̱ ndée̱án, dá kásáꞌá nákani inia̱n: “Nandió ko̱o tukui noꞌi̱ veꞌe no̱ó ni̱ ketai ve̱ii”, kaáa̱n.
LUK 11:25 Tá ni̱ na̱sáa̱a̱n ni̱ ndu̱ꞌan ini ta̱a no̱ó ni̱ sa̱ ioa̱n, kúú ndato ni̱ na̱tuꞌán, ta ñóchí vii káaan.
LUK 11:26 Dá kuaꞌa̱n kuakaan usa̱ ka̱ espíritu kini cháá ka̱ o̱ du̱ú miíán, dá nasaa̱a̱n ndu̱ꞌan kañoꞌan ini ta̱a ñoó. Ta kúú kaꞌí ka̱ ví kasáꞌá ndoꞌo nío̱ rá o̱ du̱ú táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ sa̱ ndoꞌo nío̱ rá sa̱ kee espíritu kini mií no̱ó ñoó ―kaá Jesús.
LUK 11:27 Tein káꞌa̱n na̱ to̱ꞌon yóꞌo, kúú ni̱ ka̱yuꞌú vá iin ñáꞌa̱ tein ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó: ―Ndikáꞌán ndi kúu ví ñáꞌa̱ ni̱ da̱káki mií ní, na̱ ni̱ da̱chíchí mií ní.
LUK 11:28 Dá ni̱ kaa Jesús: ―Ndikáꞌán ndi kúu cháá ka̱ ví na̱ seídóꞌo to̱ꞌon Ndios, ta kée na choon saꞌándáa̱n.
LUK 11:29 Ta kúú ni̱ ka̱sáꞌá sóꞌóní táꞌan ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó kuaꞌa̱n na̱ noo̱ íin Jesús. Dá ni̱ ka̱sáꞌá Jesús káꞌa̱n na̱ xíꞌín ná: ―Ña̱yuu kíni nda̱ꞌo kúú ndoꞌó, na̱ ndéi tiempo viti, dá chi̱ xíka̱ ndo̱ ña̱ kee yuꞌu̱ iin ña̱ ndato, dá kandía ndó yuꞌu̱. Tído ni iin tóꞌón ña̱ ndato o̱ kéei noo̱ ndo̱, sa̱va̱ꞌa ña̱ ndato ni̱ kee Ndios xíꞌín Jonás kúú ña̱ ndato koni ndo̱ ndoꞌi.
LUK 11:30 Chi̱ táto̱ꞌon ni̱ kee Ndios iin ña̱ ndato xíꞌín Jonás tá ni̱ ta̱ndaꞌá ñaá ná ni̱ saꞌa̱n na̱ ñoo káꞌano naní Nínive, ki̱ꞌo dión taꞌani kee na iin ña̱ ndato xíꞌín na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo noo̱ ndo̱ꞌó, na̱ ndéi tiempo viti.
LUK 11:31 ’Ta nakuii̱n ndichi ñáꞌa̱ sa̱ da̱ndáki chí Sur diꞌa tá ná kasandaá kuu̱ keyíko̱ Ndios saꞌa̱ ndidaá ña̱yuu, ta kaꞌa̱n kua̱chián sa̱ꞌá ña̱yuu ndéi tiempo viti, dá chi̱ nda̱ noo̱ xíká cháá ka̱ ñayuú yóꞌo ni̱ kixián ni̱ seídóꞌán ña̱ ndi̱chí rey Salomón. Ta iin ta̱a ndáya̱ꞌi cháá ka̱ kúú na̱ íin káꞌa̱n xíꞌín ndó vitíꞌón o̱ du̱ú rey Salomón ñoó.
LUK 11:32 Ta dión taꞌani nakui̱ta ndichi ña̱yuu ni̱ sa̱ ndei ñoo Nínive tá ná kasandaá kuu̱ keyíko̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱yuu, ta kaꞌa̱n kua̱chi na sa̱ꞌá ña̱yuu ndéi tiempo viti. Dá chi̱ tá ni̱ da̱náꞌa̱ Jonás to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Ndios noo̱ ná, ta kúú ni̱ na̱ndikó vá iní na̱ sa̱ꞌá kua̱chi sa̱ kee na. Ta iin ta̱a ndáya̱ꞌi cháá ka̱ kúú na̱ íin káꞌa̱n xíꞌín ndó vitíꞌón o̱ du̱ú Jonás ―kaá Jesús. Dá ni̱ kaa taꞌani na:
LUK 11:33 ―Ni iin tóꞌón taꞌon ña̱yuu ko̱ chíñóꞌo̱ iin íti̱, dá chikaa̱ de̱ꞌé na̱án, ta ko̱ chíkaa̱ na̱án ti̱xi iin sato̱. Diꞌa chínóo naa̱n noo̱ dikó, dá ná katoo̱a̱n no̱ó ña̱yuu kásaa̱ veꞌe na.
LUK 11:34 Ta nduchí nóó ndo̱ kúú táto̱ꞌon iin ñóꞌo̱ nákaa̱ tóo̱n ñíi̱ ndo̱, ña̱ dátoo̱n nío̱ ndo̱. Sa̱ꞌá ño̱ó tá va̱ꞌa nduchí nóó ndo̱, dá kía̱n iin níí vá túu noo̱ ndo̱. Tído tá ko̱ váꞌa nduchí nóó ndo̱, dá kía̱n iin níí vá ñíi̱ ndo̱ íin naá.
LUK 11:35 Sa̱ꞌá ño̱ó kaon koo ndó, dá kía̱n ná dáꞌa ni ndaꞌo̱ ña̱ tóo̱n nákaa̱ ini nío̱ ndo̱, chi̱ oon ni nakuii̱n naá noo̱ ndo̱.
LUK 11:36 Dá chi̱ tá iin níí ñíi̱ ndo̱ tóo̱n, dá kía̱n ni lúꞌu̱ ví ña̱ íin naá koo noo̱ ndo̱, chi̱ ndato náyeꞌe̱ iin níí nío̱ ndo̱, táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndato tóo̱n iin íti̱ ―kaá Jesús.
LUK 11:37 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n Jesús, dá ni̱ seí ndaꞌí iin ta̱ fariseo noo̱ ná ña̱ ná koꞌo̱n na̱ xíꞌín rá kasáꞌan na veꞌe ra. Dá tá ni̱ saa̱ na̱, dá ni̱ ku̱ꞌu na ni̱ sa̱ ko̱o na mesa.
LUK 11:38 Ta kúú ni̱ naá vá iní ta̱ fariseo ñoó tá ni̱ xini ra̱ ña̱ ko̱ ní nákata na ndáꞌa̱ ná xíꞌín ña̱ñóꞌó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée mií rá, dá kasáꞌan na.
LUK 11:39 Dá ni̱ kaa satoꞌo yo̱ Jesús xíꞌín rá: ―Kueídóꞌo va̱ꞌa ndó, chi̱ ndidaá ndoꞌó, ta̱ fariseo xaa̱n, kúú ra̱ nákata sa̱va̱ꞌa sata̱ óon va vaso xíꞌín koꞌo̱. Ta dión taꞌani kée ndó xíꞌín mií ndó, chi̱ xíni̱ ndi ki̱ꞌo ka̱ ví yakó nío̱ ndo̱, chi̱ ni̱ na̱kutí ndó xíꞌín ndidaá ña̱ kini xíꞌín ña̱ ko̱ váꞌa.
LUK 11:40 ¡Nandeé ka̱ vía̱n xi̱xi ndó! ¿Á ko̱ náꞌá ndó ña̱ Ndios, na̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa ñíi̱ ndo̱ sata̱ véꞌe, no̱ón taꞌani kúú na̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa nío̱ ndo̱?
LUK 11:41 Sa̱ꞌá ño̱ó ndinoꞌo ini ndo̱ ki̱ꞌo ndó ña̱ꞌa xínñóꞌó na̱ kúndaꞌí, ta ki̱ꞌo dión, dá naꞌa̱ ndo̱ ña̱ kómí ndó iin nío̱ vií.
LUK 11:42 ’Ndaꞌí kúu ví ndo̱ꞌó, ta̱ fariseo xaa̱n, dá chi̱ xíꞌo ndó noo̱ Ndios uxi̱ nduꞌú mi̱no noo̱ iin iin ciento nduꞌú ña̱ kána no̱ñóꞌo̱ ndo̱. Ta dión taꞌani kée ndó xíꞌín yuku̱ lo̱tá xíꞌín dao ka̱ yuku̱ xíti ndó. Tído dánkoo xoo ndó ña̱ kee ndó ña̱ ndaa̱ xíꞌín ña̱yuu xi̱ꞌín ndó, ta ko̱ kóni̱ ndo̱ Ndios. Chi̱ ña̱ yóꞌo taꞌani kánian kee ndó, tído ná dáꞌa ni dánkoo xoo ndó kee ndó dao ka̱ ña̱ kée ndó ñoó.
LUK 11:43 Ndaꞌí kúu ví ndo̱ꞌó, ta̱ fariseo xaa̱n, chi̱ kátoó ndo̱ kánde̱i ndó noo̱ téi̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ ini veꞌe noo̱ nátaka yo̱, ta kátoó ndo̱ kaꞌa̱n ña̱yuu ndisáꞌán xíꞌín ndó xíꞌín ña̱ñóꞌó noo̱ xíonoo ndó noo̱ yáꞌi.
LUK 11:44 ¡Ndaꞌí kúu ví ndo̱ꞌó, ta̱ dánaꞌa̱ ley, xíꞌín ndoꞌó, ta̱ fariseo xaa̱n! ¡Ndoꞌó kúú ta̱a uu̱ noo̱! Chi̱ kúú ndó táto̱ꞌon iin yái̱ ndi̱i ko̱ túu nákaa̱, ta chíkaꞌanda ve̱i kúu ña̱yuu sata̱án, ta ko̱ xíꞌo na kuendá ña̱ nákaa̱a̱n ―kaá na̱.
LUK 11:45 Dá ni̱ kaa iin ta̱ dánaꞌa̱ ley ñoó: ―Maestro, xíꞌín to̱ꞌon káꞌa̱n ní xaa̱n dárꞌuꞌu̱ taꞌani ní nduꞌu̱.
LUK 11:46 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Ndaꞌí kúu ví ndo̱ꞌó, ta̱ dánaꞌa̱ ley xaa̱n, chi̱ kua̱ꞌá ndava̱ꞌo choon kuáchi̱ saꞌándá ndo̱ no̱ó ña̱yuu, ña̱ ko̱ kándeé ná kee na, ta ni ko̱ nátuu ndáꞌa̱ ndo̱ chindeé ndó na̱ xíꞌán.
LUK 11:47 Ndaꞌí kúu ví ndo̱ꞌó, chi̱ káva̱ꞌa ndó náo̱ sa̱á kañoꞌo lásá profeta, na̱ ni̱ saꞌání na̱ yatá veꞌe ndó.
LUK 11:48 Ña̱ yóꞌo xíꞌo ña̱ kándaa̱ inio̱ ña̱ nátaꞌan vá ini ndo̱ xiní ndo̱ ña̱ ni̱ kee na̱ yatá veꞌe ndó xíꞌín na̱ ni̱ sa̱ kuu profeta Ndios, dá chi̱ miía̱n ndaa̱ ndisa no̱ón ni̱ saꞌání ñaá, ta ndoꞌó ndéi káva̱ꞌa náo̱ ná.
LUK 11:49 Ta sa̱ꞌá ña̱ ndi̱chí Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kaa na̱ diꞌa saꞌa̱ ndo̱: “Tandaꞌá yuꞌu̱ profeta xíꞌín apóstol kii na, dá kaneꞌe na to̱ꞌin no̱ó ña̱yuu. Ta kaꞌání ña̱yuu ñoó dao na, ta kendava̱ꞌa na xíꞌín dao ka̱ na̱”, kaá na̱.
LUK 11:50 Sa̱ꞌá ño̱ó ndaka̱ Ndios kuendá no̱ó ña̱yuu ndéi tiempo viti sa̱ꞌá nii̱ ndidaá kúú profeta na̱, táꞌa̱n kirá ni̱ xita̱ nda̱ ni̱ ka̱sáꞌá saꞌa̱ ñayuú yóꞌo.
LUK 11:51 Chi̱ kánian ki̱ꞌo ndó kuendá sa̱ꞌá nii̱ Abel, ta nda̱ sa̱ꞌá nii̱ Zacarías, na̱ ni̱ xiꞌi̱ yéꞌé ño̱ꞌo, yati noo̱ náa̱ noo̱ dóko̱ ta̱ duti̱ ña̱ꞌa noo̱ Ndios. Miía̱n ndaa̱ kuiti káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ndaka̱ Ndios kuendá no̱ó ña̱yuu ndéi tiempo viti saꞌa̱ ndidaá profeta ni̱ xiꞌi̱ sa̱ naꞌá.
LUK 11:52 ’Ndaꞌí kúu ví ndo̱ꞌó, ta̱ dánaꞌa̱ ley, dá chi̱ sadí ndo̱ no̱ó ña̱yuu ña̱ natiin na ña̱ ndichí xíꞌo Ndios, chi̱ ni mií ndó ko̱ kómí ña̱ ndi̱chí Ndios, ta sadí ndo̱ no̱ó ña̱yuu natiin naa̱n ―kaá na̱.
LUK 11:53 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n na̱ ña̱ yóꞌo, kúú ni̱ ka̱ryíí nda̱ꞌo ta̱ dánaꞌa̱ ley xíꞌín ta̱ fariseo. Dá ni̱ ka̱sáꞌá rá dátaꞌán ñaá rá, chi̱ ni̱ ka̱sáꞌá ndáto̱ꞌón ndichí ñaá rá sa̱ꞌá kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ꞌa,
LUK 11:54 chi̱ ndúkú rá ndi kee ra dátu̱ú ñaá rá, dá ya̱ꞌa na no̱ó to̱ꞌon káꞌa̱n na̱, dá niꞌi̱ rá ndi koo kaꞌa̱n kua̱chi ra saꞌa̱ ná no̱ó ta̱ néꞌe choon.
LUK 12:1 Kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo mil ña̱yuu ni̱ na̱taka noo̱ ió Jesús. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱sáꞌá seí níꞌini táꞌan ña̱yuu ñoó sa̱ꞌá ña̱ kuaꞌa̱ téí kúú ná. Dá ni̱ ka̱sáꞌá Jesús káꞌa̱n na̱ xíꞌín sa̱va̱ꞌa ta̱a xíonoo xíꞌín ná, ta kaá na̱: ―Kandaa ndo̱ mií ndó no̱ó ña̱ dákuita̱ ta̱chí pan, ña̱ kéchóon ta̱ fariseo, dá chi̱ ño̱ó kía̱n náꞌa̱ ña̱ kúú rá ta̱ uu̱ noo̱.
LUK 12:2 Dá chi̱ ndidaá vá ña̱ꞌa ñóꞌo de̱ꞌé, daí ña̱ natu̱uan. Ta ndidaá vá ña̱ꞌa kéde̱ꞌé ña̱yuu, kasandaáa̱n ña̱ natu̱uan.
LUK 12:3 Ta dión taꞌani, ndidaá ña̱ ni̱ kaꞌa̱n de̱ꞌé ndó noo̱ íin naá, natu̱uan noo̱ tóo̱n. Ta ndidaá ña̱ ni̱ kaꞌa̱n kayá ndó saꞌa̱ dóꞌo iin ña̱yuu ini veꞌe, ño̱ó kía̱n nda̱ dini̱ véꞌe dikó kanóo na kayuꞌú ná ki̱ꞌo na kuendá sa̱ꞌán.
LUK 12:4 ’Ta ndoꞌó, amigo miíi̱, ná dáꞌa ni yu̱ꞌú ndo̱ na̱ kandeé kaꞌání yikí ko̱ño ndo̱, dá tá ni̱ ndiꞌi, ni iin ña̱ꞌa o̱ kándeé ná kee na xíꞌín ndó.
LUK 12:5 Tído ná kasto̱ꞌin xíꞌín ndó ndá yoo kúú na̱ kánian yu̱ꞌú ndisa ndó: kánian yu̱ꞌú ndo̱ na̱ kómí choon ña̱ tandaꞌá ná ndoꞌó koꞌo̱n ndo̱ kañoꞌo ndó indayá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ xiꞌi̱ yikí ko̱ño ndo̱. Ta káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ na̱ yóꞌo kúú na̱ kánian yu̱ꞌú ndo̱.
LUK 12:6 ¿Á ko̱ díkó taꞌon ña̱yuu oꞌo̱n laa kuálí sa̱ꞌá uu̱ di̱ꞌón kuálí? Va̱ꞌará ki̱ꞌo dión nóo ya̱ꞌi rí, tído ko̱ nándodó taꞌon Ndios saꞌa̱ ni iin rí.
LUK 12:7 Ta ndoꞌó, nda̱ idí dini̱ ndo̱ náꞌá Ndios ndidaá kúú. Sa̱ꞌá ño̱ó o̱ sa̱ yu̱ꞌú ndo̱, chi̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ ndo̱ noo̱ ná o̱ du̱ú kuaꞌa̱ laa kuálí.
LUK 12:8 Dá ni̱ kaa taꞌani Jesús: ―Káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ndi ndáa ña̱yuu káꞌa̱n ña̱ kúú ná kuendá yuꞌu̱ noo̱ dao ka̱ ña̱yuu, dión taꞌani kee yuꞌu̱, na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo, chi̱ kaꞌi̱n saꞌa̱ ná ña̱ kúú ná kuendái̱ no̱ó na̱ kúú ángel kéchóon noo̱ Ndios.
LUK 12:9 Ta ndi ndáa na̱ ndáta̱ saꞌa̱ yúꞌu̱ noo̱ dao ka̱ ña̱yuu, dá kía̱n ki̱ꞌo dión taꞌani ndata̱ yuꞌu̱ saꞌa̱ ná no̱ó na̱ kúú ángel kéchóon noo̱ Ndios.
LUK 12:10 Ta ndi ndáa na̱ yáꞌa káꞌa̱n ndava̱ꞌa sa̱ꞌá na̱ ni̱ nduu ta̱a ña̱yuu yóꞌo, kuu va ki̱ꞌo káꞌano ini Ndios sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱. Tído ndi ndáa na̱ yáꞌa káꞌa̱n ndava̱ꞌa sa̱ꞌá na̱ kúú Espíritu ii̱ Ndios, no̱ón kúú na̱ o̱ kúꞌu̱ káꞌano taꞌon ini Ndios saꞌa̱.
LUK 12:11 Tá ndaka ña̱yuu ndo̱ꞌó kuaꞌa̱n na̱ veꞌe noo̱ nátaka na̱ o no̱ó ta̱ néꞌe choon, o no̱ó ta̱ kómí choon, o̱ sa̱ ndíꞌi ini ndo̱ saꞌa̱ ndí ki̱án kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín rá, o ndi kaa ndo̱ chindeé ndó mií ndó,
LUK 12:12 chi̱ mií vá Espíritu ii̱ Ndios kúú na̱ ki̱ꞌo to̱ꞌon kaꞌa̱n ndo̱ mií hora daá ñóó.
LUK 12:13 Dá ni̱ kaa iin ta̱a nákaa̱ tein ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó xíꞌín Jesús: ―Maestro, kaꞌa̱n ní xíꞌín ñanii̱ ná ki̱ꞌo xi ta̱ꞌí, ña̱ kánian ni̱ꞌí no̱ó ña̱ ni̱ da̱nkoo tatá ndu̱ noo̱ ndú.
LUK 12:14 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―¿Ndá yoo ni̱ chi̱kani yuꞌu̱ ña̱ kakuui iin ta̱a keyíko̱ saꞌa̱ ndo̱ꞌó, o ña̱ kaꞌandai̱ ña̱ꞌa noo̱ ndo̱, káꞌón?
LUK 12:15 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó: ―Kandaa ndo̱ mií ndó. O̱ sa̱ kátoó téí ndo̱ ña̱ kui̱ká, dá chi̱ va̱ꞌará ná koo kua̱ꞌá ña̱ꞌa noo̱ ndo̱, o̱ kíꞌo taꞌan vaan ña̱ kandei va̱ꞌa ndó.
LUK 12:16 Dá ni̱ da̱kíꞌin táꞌan na iin ña̱ꞌa xíꞌín to̱ꞌon ni̱ da̱náꞌa̱ na̱, ta kaá na̱ xíꞌín ña̱yuu ñoó: ―Ni̱ sa̱ io iin ta̱ kui̱ká, ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ꞌa ni̱ kana no̱ñóꞌo̱ rá.
LUK 12:17 Dá ni̱ ka̱sáꞌá rá nákani ini ra̱: “¿Ndí koo ví viti, chi̱ ko̱ó veꞌe no̱ó nde̱e va̱ꞌa ña̱ ni̱ kana noo̱ xítió?”
LUK 12:18 Dá ni̱ kaa ra̱: “Diꞌa va keeá, tá dáá. Koꞌo̱ nakanio̱ yáka̱ kuálí káa, ta ndenáꞌano cháá ka̱ yo̱án. Ta ñoó taán va̱ꞌa yó ndi ndiꞌi ña̱ꞌa ni̱ kana no̱ñóꞌo̱ yo̱. Ta ñoó taꞌani nataán va̱ꞌa yó ndidaá ka̱ ña̱ꞌa néꞌe va̱ꞌa yó.
LUK 12:19 Tá ni̱ ndiꞌi, dá kaa yo̱ xíꞌín nío̱ yo̱: Viti kía̱n kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ꞌa néꞌe va̱ꞌa yó keta vaan kasáꞌan yó kua̱ꞌá nda̱ꞌo kuia̱. Ná naniꞌi̱ ndée̱ yo̱, ná kasáꞌan yó, ná koꞌo yó, ná kadii̱ ini yo̱ viti”, káꞌán rá nákani ini ra̱.
LUK 12:20 Tído diꞌa va ni̱ kaa Ndios xíꞌín rá: “Iin ta̱a ko̱ káꞌi ini kúú yoꞌó, dá chi̱ mií sa̱kuaá víti va kuuo̱n, ta ña̱ ni̱ na̱taán váꞌón, ¿xíni̱ ndá yoo kasáꞌan vaan?”
LUK 12:21 Ki̱ꞌo dión vá ndóꞌo ña̱yuu tá táxi va̱ꞌa na ña̱ kui̱ká kakuu ña̱ꞌa mií ná, tído ko̱ kuíká taꞌon na noo̱ Ndios ―kaá Jesús.
LUK 12:22 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ta̱a xíonoo xíꞌín ná: ―Sa̱ꞌá ño̱ó ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó, o̱ sa̱ ndíꞌi ini ndo̱ saꞌa̱ ndí ki̱án kasáꞌan ndó, dá kataki ndo̱, ta ni saꞌa̱ dáꞌo̱n kandii ndó, dá kada̱ꞌi ñíi̱ ndo̱.
LUK 12:23 Chi̱ ió ña̱ꞌa ndáya̱ꞌi cháá ka̱ kee ndó nani takí ndo̱ o̱ du̱ú ña̱ kasáꞌan oon ni ndó. Ta ió ña̱ꞌa ndáya̱ꞌi cháá ka̱ xínñóꞌó ñíi̱ ndo̱ o̱ du̱ú dáꞌo̱n kandixi ndó.
LUK 12:24 Kande̱ꞌé ndó táto̱ꞌon ndóꞌo ti̱ka̱ká, chi̱ ni ko̱ chíꞌi rí tata, ni ko̱ dákée rí, ta ni no̱ó taán va̱ꞌa ría̱n, ta ni yáka̱ ri̱ ko̱ó. Tído xíto va ñaá Ndios. ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ ndo̱ꞌó o̱ du̱ú laa?
LUK 12:25 ¿Ndi ndáa ndó kandeé kuaꞌano iin kondo̱ ndáꞌa̱ cháá ka̱ sa̱ꞌá ña̱ ndíꞌi ini ndo̱?
LUK 12:26 Ni ña̱ nóo yóꞌo o̱ kándeé ndó kee ndó, sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndiva̱ꞌa ndíꞌi téí ini ndo̱ saꞌa̱ dao ka̱ ña̱ꞌa?
LUK 12:27 ’Kande̱ꞌé ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndato sáꞌano torí ndiꞌindi káa yúku̱, chi̱ ko̱ kéchóon taꞌan vaan, ta ni ko̱ káva̱ꞌan dáꞌo̱n kandixian. Tído yuꞌu̱ káꞌa̱n xíꞌín ndó ña̱ ni rey Salomón, va̱ꞌará ndidaáa̱n ta̱ kui̱ká ni̱ sa̱ kuu ra, tído ko̱ ní sá ndixi va̱ꞌa ra táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndato téí káa torí ndiꞌindi yóꞌo.
LUK 12:28 Ta ki̱ꞌo dión kée Ndios xíꞌín ita, táꞌa̱n ña̱ káa yúku̱ kuu̱ víti, tído iin taa̱n, chiñóꞌo̱ na̱án ini xito̱. ¿Á ko̱ náꞌá ndó ña̱ ndato ka̱ ví chindeé Ndios ndo̱ꞌó, ta̱a cháá téí kándéé ini ñaá?
LUK 12:29 Sa̱ꞌá ño̱ó ná dáꞌa ni ndi̱ꞌi ini ndo̱ saꞌa̱ ndí ki̱án kasáꞌan ndó o saꞌa̱ ndí ki̱án koꞌo ndó. Ná dáꞌa ni kañoꞌo téí ini ndo̱ sa̱ꞌán.
LUK 12:30 Chi̱ saꞌa̱ ndidaá ña̱ yóꞌo ndíꞌi ndava̱ꞌo ini ña̱yuu ko̱ náꞌá Ndios. Tído tatá yo̱ Ndios kúú na̱ náꞌá ña̱ xínñóꞌó ndó ndidaá ña̱ yóꞌo.
LUK 12:31 Sa̱ꞌá ño̱ó diꞌa nandukú ndó ña̱ kañoꞌo ndó ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios, ta kúú ndidaá taꞌani ña̱ yóꞌo koo noo̱ ndo̱.
LUK 12:32 ’O̱ sa̱ yu̱ꞌú ndo̱, léko kuálí miíi̱, chi̱ ni̱ na̱taꞌan ini tatá yo̱ Ndios ki̱ꞌo na ña̱ kañoꞌo ndó ti̱xi ndáꞌa̱ ná.
LUK 12:33 Sa̱ꞌá ño̱ó di̱kó ndó ña̱ ió noo̱ ndo̱, ta chindeé ndó ña̱yuu kúndaꞌí, ta ki̱ꞌo dión nataán váꞌa ndó ña̱ꞌa ndó chí induú ini léka̱ ko̱ kúyatá, dá koo ña̱ kui̱ká ndó chí induú, chi̱ ñoó kúú no̱ó ko̱ ndíꞌan, ta ni ta̱ kui̱ꞌíná o̱ kúꞌu taꞌon ñoó, ta ni ti̱kidi o̱ kúu dánaá ñaá.
LUK 12:34 Dá chi̱ noo̱ ió ña̱ kui̱ká ndo̱, ñoó taꞌani nákaa̱ nío̱ ndo̱.
LUK 12:35 ’Koo ini ndo̱ kandei nduu ndo̱. Ná nandíko̱ toon ti̱xi ndó, ta daá ná kei̱ ni ñóꞌo̱ íti̱ ndo̱.
LUK 12:36 Koo ini ndo̱ kee ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée iin ta̱a kéchóon veꞌe ndáti ra ndusaa̱ satoꞌo ra̱, chi̱ kuaꞌa̱n na̱ iin víko̱ tándaꞌa̱. Sa̱ꞌá ño̱ó tá dákásá ná yéꞌé ni̱ ndu̱sáa̱ na̱, kúú sa̱ yachi̱ vá sónó rá yéꞌé ñóó ndu̱ꞌu na.
LUK 12:37 Ndikáꞌán ví ta̱a kéchóon tá ni̱ na̱tiin ñaá satoꞌo ra̱ ndéi nduu ra̱ ndáti ñaá rá tá ni̱ ndu̱sáa̱ na̱. Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ nachirkaa na iin dáꞌo̱n noo̱ noo̱ rá, ta chinde̱i na ra̱ mesa, dá ki̱ꞌo na ña̱ꞌa kasáꞌan ra.
LUK 12:38 Dá chi̱ va̱ꞌará dao ñoó o ndikí ni̱ ndu̱sáa̱ na̱, tído tá ni̱ na̱tiin ñaá satoꞌo ra̱ ndéi nduu ra̱ ndáti ñaá rá, dá kía̱n ndikáꞌán ndi kúu ví ta̱ kéchóon ñoó.
LUK 12:39 Ta kanaꞌá ndó ña̱ tá ná kandaa̱ ini iin satoꞌo veꞌe ndá hora kasaa̱ ta̱ kui̱ꞌíná veꞌe na, dá kía̱n koo nduu na̱ kandaa na̱án, ta o̱ kónó kuiíó na̱ ku̱ꞌu ta̱ kui̱ꞌíná ñóó kiꞌin kuíꞌíná rá ña̱ꞌa na.
LUK 12:40 Sa̱ꞌá ño̱ó kandei nduu taꞌani mií ndó, chi̱ mií hora ko̱ ndáti ndó, dá nandió ko̱o na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo kasaa̱ na̱ ―kaá Jesús.
LUK 12:41 Dá ni̱ kaa Pedro xíꞌín ná: ―Tatá, ¿á sa̱va̱ꞌa noo̱ ndúꞌu̱ vá ni̱ na̱kani ní to̱ꞌon ni̱ da̱kíꞌin táꞌan ní ñoó, o noo̱ ndidaá ní ña̱yuu ni̱ na̱kani nía̱n? ―kaá ra̱.
LUK 12:42 Dá ni̱ kaa na̱ kúú satoꞌo yo̱: ―¿Ndá yoo kúú iin ta̱ kéchóon ndaa̱, iin ta̱ ndísáꞌano, káꞌán ndó? Ro̱ón kúú ta̱a chikani na̱ kúú satoꞌo ra̱ kaꞌanda ra̱ choon noo̱ dao ka̱ ta̱ kéchóon veꞌe na, dá ki̱ꞌo ra ña̱ꞌa kasáꞌan dao ka̱ ta̱ kéchóon ñoó.
LUK 12:43 Ta ndikáꞌán ví ra̱ kéchóon ñoó tá ná ndusaa̱ satoꞌo ra̱, ta ni̱ na̱tiin ñaá ná nákaa̱ ra̱ kée ra choon ni̱ taꞌa̱nda̱ noo̱ rá.
LUK 12:44 Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ki̱ꞌo satoꞌo ra̱ choon noo̱ rá dándáki ra ndidaá ña̱ ió noo̱ ná.
LUK 12:45 Tído tá ná nakani ini ta̱ kéchóon ñoó: “Kueé vá ndusaa̱ satoꞌo yo̱”, ta kasáꞌá rá kendava̱ꞌa ra xíꞌín ta̱a, xíꞌín na̱ ñáꞌa̱ kéchóon noo̱ satoꞌo ra̱, ta kasáꞌá rá kasáꞌan ra, ta kasáꞌá rá koꞌo ra nda̱ xi̱ni ra,
LUK 12:46 ta kúú ndusaa̱ satoꞌo ta̱ kéchóon ñoó mií kuu̱ ko̱ ndáti ñaá rá, mií hora ko̱ náꞌá rá. Ta kúú dándóꞌo naní na̱ nío̱ rá, ta tandaꞌá ñaá ná koꞌo̱n ra̱ kakaa̱ ra̱ noo̱ ñóꞌo dao ka̱ ta̱ ko̱ kéchóon ndaa̱.
LUK 12:47 Chi̱ sa̱ náꞌá vá ta̱ kéchóon ñoó ndá choon ni̱ saꞌanda satoꞌo ra̱, tído ko̱ ní sá io nduu taꞌon ra, ta ko̱ ní kée taꞌon ra choon ni̱ taꞌa̱nda̱ noo̱ rá, sa̱ꞌá ño̱ó kani nda̱ꞌo ñaá satoꞌo ra̱.
LUK 12:48 Tído tá ió iin ta̱a kéchóon, ta kée naá rá ña̱ ko̱ nátaꞌan ini satoꞌo ra̱, ro̱ón kúú ra̱ cháá vá ketátá rá. Chi̱ na̱ ni̱ niꞌi̱ kuaꞌa̱ choon, no̱ón kúú na̱ kuaꞌa̱ kuendá ndaka̱ satoꞌo na̱ noo̱ ná. Ta na̱ ni̱ ka̱ndeé iní satoꞌo na̱ xíꞌín kuaꞌa̱ choon, no̱ón kúú na̱ kuaꞌa̱ cháá ka̱ kuendá ndaka̱ satoꞌo na̱ noo̱ ná.
LUK 12:49 ’Ve̱i yuꞌu̱ chikaa̱i̱ ñóꞌo̱ ñayuú yóꞌo, ta sa̱ kóni̱ kíi̱ yuꞌu̱ ña̱ ná nakei̱ ña̱.
LUK 12:50 Miía̱n ndúsa̱ kánian kodo̱ ndúta̱í xíꞌín ña̱ ve̱i ndoꞌi. Ta ndaꞌí nda̱ꞌo kúu inii̱ ndáti kasandaá kuu̱ ñoó.
LUK 12:51 ¿Á káꞌán ndoꞌó ña̱ kía̱n ve̱i yuꞌu̱ nachindei va̱ꞌi ña̱yuu ñayuú yóꞌo? Ko̱ó, chi̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ve̱i yuꞌu̱ kaꞌanda táꞌan diꞌa vai na̱.
LUK 12:52 Dá chi̱ nda̱ kuu̱ víti chí noo̱ kasáꞌá taꞌa̱nda̱ táꞌan ña̱yuu, dá chi̱ noo̱ ndéi oꞌo̱n na̱ ini iin veꞌe, kasáꞌá na̱á oni̱ na̱ ko̱ kúú kuendá yuꞌu̱ xíꞌín uu̱ na̱ kúú kuendái̱. O na̱á uu̱ na̱ ko̱ kúú kuendái̱ xíꞌín oni̱ na̱ kúú kuendái̱.
LUK 12:53 Chi̱ na̱á iin ra̱ kúú tatá xíꞌín de̱ꞌe ra, o na̱á de̱ꞌe ñoó xíꞌín tatá xi̱. Ta na̱á iin na̱ kúú naná xíꞌín de̱ꞌe diꞌí na̱, o na̱á de̱ꞌe diꞌí ñoó xíꞌín naná xi̱. Ta na̱á na̱ kúú xi̱do xíꞌín sa̱no na̱, o na̱á sa̱no ñoó xíꞌín xi̱do xi̱.
LUK 12:54 Dá ni̱ kaa taꞌani Jesús xíꞌín ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó: ―Tá ni̱ xini ndo̱ xínkuei viko̱ chí xoo noo̱ kéta ndi̱ndii, dá kaá ndo̱: “Koon dai̱ viti.” Ta kúú koon ndisa rá.
LUK 12:55 Tá ve̱i tachi̱ chí sur diꞌa, dá kaá ndo̱: “Iꞌíní nda̱ꞌo koo.” Ta kúú dión ndisa koo.
LUK 12:56 Kúú ndó ña̱yuu uu̱ noo̱, chi̱ va̱ꞌa ti̱ꞌa ndó kándaa̱ ini ndo̱ saꞌa̱ induú káa xíꞌín no̱ñóꞌo̱ yóꞌo. Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndiva̱ꞌa ko̱ kándaa̱ ini ndo̱ ndi kóni̱ kaa ña̱ ndato xiní ndo̱ viti?
LUK 12:57 ’¿Ndiva̱ꞌa ko̱ xíꞌo ndó mií ndó kaꞌi ini ndo̱ ndí ki̱án kúú ña̱ ndaa̱ kánian kee ndó?
LUK 12:58 Tá néꞌe táꞌan ndó kuaꞌa̱n ndo̱ veꞌe chóon xíꞌín iin ña̱yuu naá xíꞌín ndó, dá kía̱n ndi̱ꞌi ini ndo̱, dá ná kando̱o mani̱ ini na̱ saꞌa̱ ndo̱ íchi̱ no̱ó kuaꞌa̱n ndo̱ ñoó. Dá ná o̱ káneꞌe na ndo̱ꞌó saa̱ na̱ no̱ó ta̱ néꞌe choon. Dá chi̱ oon ni ví naki̱ꞌo ta̱ néꞌe choon ñoó ndoꞌó noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ ndaá veꞌe ka̱a, dá kadi ra̱ ndo̱ꞌó veꞌe ka̱a.
LUK 12:59 Ta yuꞌu̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ o̱ yáa̱ kuiíó ndoꞌó nda̱ ná o̱ chíya̱ꞌi ndiꞌi ndó di̱ꞌón kánian chiya̱ꞌi ndó ―kaá Jesús.
LUK 13:1 Ta tein tiempo daá ñóó ni̱ ka̱sáa̱ dao ña̱yuu, ta ni̱ na̱kani na xíꞌín Jesús sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ndoꞌo dao ta̱a kuendá Galilea, chi̱ ni̱ saꞌání ñaá Pilato xía̱n nani dóko̱ rá kíti̱ noo̱ Ndios, ta ni̱ daká táꞌan ra nii̱ ta̱a ñoó xíꞌín nii̱ kíti̱ ñoó, kaá ra̱ xíꞌín ná.
LUK 13:2 Dá ni̱ kaa Jesús: ―¿Á káꞌán ndó ña̱ ta̱ Galilea ñoó kómí kuaꞌa̱ cháá ka̱ kua̱chi o̱ du̱ú dao ka̱ na̱ ñoo ra̱, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ndoꞌo ra dión?
LUK 13:3 Káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ko̱ ta̱ꞌón dión kíán. Tído tá ná o̱ nándikó iní ndo̱ sa̱ꞌá kua̱chi kée ndó, dá kía̱n ndidaá taꞌani ndó kuu táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ xiꞌi̱ ta̱a ñoó.
LUK 13:4 Ta saꞌo̱n oni̱ ta̱a ni̱ xiꞌi̱ tá ni̱ ka̱nkao torre Siloé ñoó sata̱ rá. ¿Á káꞌán ndó ña̱ ni̱ sa̱ kuu ra ta̱ kómí cháá ka̱ kua̱chi noo̱ dao ka̱ na̱ ndéi ñoo Jerusalén ñoó?
LUK 13:5 Káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ko̱ ta̱ꞌón dión kíán, tído tá ná o̱ nándikó iní ndo̱ sa̱ꞌá kua̱chi kée ndó, dá kía̱n ndidaá taꞌani ndó kuu táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ xiꞌi̱ ta̱a ñoó ―kaá na̱.
LUK 13:6 Dá ni̱ da̱kíꞌin táꞌan Jesús dao ña̱ꞌa xíꞌín to̱ꞌon dánaꞌa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu, ta kaá na̱: ―Ni̱ sa̱ io iin ta̱a, ta ni̱ da̱ndée ra iin ta̱ño̱ꞌó noo̱ káa yíto̱ uva ra̱. Ta sa̱ sáꞌa̱n ra̱ sa̱ ndukú rá kui̱ꞌi noo̱ ra̱ keí rá. Tído ko̱ ní sá niꞌi̱ taꞌon ra ri̱.
LUK 13:7 Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ta̱a ndaá yíto̱ uva ñoó: “Sa̱ ni̱ xi̱no va oni̱ kuia̱ kíxii ndukúí kui̱ꞌi no̱ó ta̱ño̱ꞌó yóꞌo, tído ni iin kui̱ꞌi ko̱ íin noo̱ ra̱. Sa̱ꞌá ño̱ó va̱ꞌa ka̱a̱n ná kaꞌanda yo̱ꞌó ra̱, dá chi̱ kétéin oon rá íin rá no̱ñóꞌo̱ yóꞌo.”
LUK 13:8 Dá ni̱ kaa ta̱a kéchóon ñoó: “Tatá, konó ní iin kuia̱ víti ka̱ nákuiin rá, dá ná koꞌi̱n katai saꞌa̱ ra̱, dá ná taáín teiꞌi̱.
LUK 13:9 Tá ni̱ xi̱ꞌo rá kui̱ꞌi, dá kía̱n nakuiin rá. Tá ko̱ó ña̱ꞌá ní xi̱ꞌo rá, dá kía̱n kaꞌanda yo̱ rá”, kaá ra̱ ―kaá Jesús.
LUK 13:10 Tein iin kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ na̱ Israel, nákaa̱ Jesús dánaꞌa̱ na̱ ini veꞌe noo̱ nátaka na̱ ñoo ñoó.
LUK 13:11 Ta ñoó nákaa̱ iin ñáꞌa̱, ta sa̱ ni̱ xi̱no saꞌo̱n oni̱ kuia̱ kúꞌa̱n, chi̱ ni̱ kutódo sa̱ta̱n kée iin espíritu kini. Ta ko̱ ku̱ú taꞌon nakuii̱n ndichi ndaa̱a̱n.
LUK 13:12 Tá ni̱ xini ñaá Jesús, dá ni̱ kana ñaá ná. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌán: ―Sa̱ ni̱ ke̱xoo va kueꞌe̱ ndóꞌo ní viti, naná.
LUK 13:13 Dá ni̱ chi̱nóo na ndáꞌa̱ ná sa̱ta̱n. Ta kúú vitíꞌón ni̱ na̱kuíi̱n ndichi ndaa̱a̱n. Dá ni̱ ka̱sáꞌán kekáꞌanoán Ndios.
LUK 13:14 Tído ta̱a dándáki veꞌe ñoó, ni̱ ka̱ryíí nda̱ꞌo ra, chi̱ ni̱ ndu̱va̱ꞌa Jesús ta̱ꞌáná ñáꞌa̱ ñoó tein kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ na̱ Israel. Dá ni̱ kaa ta̱a ñoó xíꞌín ña̱yuu ñoó: ―Ió iño̱ kuu̱ kéchóon yó. Sa̱ꞌá ño̱ó kii ndó tein kuu̱ dáá nduva̱ꞌa ndó. O̱ sa̱ kíi ndó nduva̱ꞌa ndó tein kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ yo̱.
LUK 13:15 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Ta̱a uu̱ noo̱ vá kúú ndó. ¿Á ko̱ ndáxí taꞌon ndó che̱e ndo̱ o burro ndo̱ noo̱ ndíko̱ ri̱ sasáꞌan rí tein kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ yo̱, dá kandaka ndó ri̱ koꞌo̱n ri̱ koꞌo rí ta̱kui̱í?
LUK 13:16 Ñáꞌa̱ yóꞌo ni̱ kii tein na̱ veꞌe Abraham, ta sa̱ ni̱ xi̱no saꞌo̱n oni̱ kuia̱ ni̱ kexíxi ña̱ uꞌu̱ ni̱ soꞌoni ñaáán xíꞌín kueꞌe̱ yóꞌo. ¿Á o̱ kúu taꞌon ndaxí yuꞌu̱ ñáꞌa̱ yóꞌo no̱ó kueꞌe̱ ndóꞌán tein kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ yo̱, tá dáá?
LUK 13:17 Tá ni̱ kaa na̱ dión, kúú ni̱ xi̱kaꞌan no̱ó ta̱a ko̱ nátaꞌan ini ñoó. Tído ndidaá kúú ña̱yuu ñóꞌo ini veꞌe ñoó ni̱ kadii̱ ini saꞌa̱ ndidaá ña̱ꞌa ndato ni̱ kee Jesús.
LUK 13:18 Dá ni̱ kaa Jesús: ―¿Ndí ki̱án dáó kúú xíꞌín to̱ꞌon kée Ndios dándáki na ña̱yuu na̱, káꞌán ndó viti? Ta, ¿ndá ki̱án dákíꞌin táꞌin xíꞌán, dá kandaa̱ ini ndo̱ sa̱ꞌán?
LUK 13:19 Kíán táto̱ꞌon iin tata lóꞌo̱ naní mostaza, ña̱ ni̱ chiꞌi iin ta̱a no̱ñóꞌo̱ rá, ta kúú ni̱ saꞌanoan, ta ni̱ nduuan iin yíto̱ káꞌano. Ta ni̱ ka̱sáa̱ laa ni̱ ka̱va̱ꞌa rí táka̱ ri̱ tein ndáꞌa̱ ra̱.
LUK 13:20 Dá ni̱ kaa tuku Jesús: ―¿Ndí ki̱án kúú ña̱ dákíꞌin táꞌin xíꞌín to̱ꞌon kée Ndios dándáki na ña̱yuu na̱, dá kandaa̱ ini ndo̱?
LUK 13:21 Kíán táto̱ꞌon kée ña̱ dákuita̱ ta̱chí yúsa̱ kava̱ꞌa pan, ña̱ ni̱ tiin iin ñáꞌa̱, ta ni̱ da̱kíꞌin táꞌan ñáa̱n xíꞌín oni̱ yáxi̱ harina, dá nakuita̱ ta̱chía̱n.
LUK 13:22 Ta sa̱ da̱náꞌa̱ Jesús to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Ndios no̱ó ña̱yuu ndéi ñoo náꞌano xíꞌín ñoo kuálí noo̱ chíkaꞌanda na̱ kuaꞌa̱n na̱ ñoo Jerusalén.
LUK 13:23 Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá iin ta̱a, ta kaá ra̱ xíꞌín ná: ―Tatá, ¿á cháá vá ña̱yuu ni̱ꞌí ña̱ ka̱ki na no̱ó kua̱chi na? Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá:
LUK 13:24 ―Choꞌon ini ndo̱ ku̱ꞌu ndó noo̱ kúú yéꞌé kuíi̱n, dá chi̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ kua̱ꞌá ndava̱ꞌo kúú ña̱yuu katoó ku̱ꞌu, tído o̱ kándeé taꞌon na ku̱ꞌu na.
LUK 13:25 Chi̱ tá ni̱ ndiꞌi, dá nakuii̱n na̱ kúú satoꞌo veꞌe yéꞌé kuíi̱n ñoó, dá kadi na̱ yéꞌé ná. Ta ndoꞌó, na̱ ni̱ ka̱ndo̱o ndíta sata̱ véꞌe, kasáꞌá kayuꞌú ndó na̱, ta dákásá ndó yéꞌé, ta kaa ndo̱: “Tatá, tatá, konó ní yéꞌé ná ku̱ꞌu nduꞌu̱.” Dá kaa na̱ kúú satoꞌo veꞌe diꞌa xíꞌín ndó: “Ko̱ náꞌá taꞌon yuꞌu̱ ndá yoo kúú ndó.”
LUK 13:26 Dá kasáꞌá ndó kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín ná: “Nduꞌu̱ kúú na̱ ni̱ sa̱sáꞌan dáó xíꞌín ní, ta sa̱ xiꞌi nduú ndu̱ xíꞌín ní, ta sa̱ da̱náꞌa̱ ní noo̱ ndú noo̱ yáꞌi ñoo ndu̱.”
LUK 13:27 Dá kaa na̱ xíꞌín ndó: “Sa̱ ni̱ kaꞌa̱n vei xíꞌín ndó ña̱ ko̱ náꞌá taꞌan vei ndá yoo kúú ndó. Kuxoo ndidaá ní ndó kuaꞌán ndo̱ noo̱í, chi̱ kúú ndó ña̱yuu kée ña̱ kini”, kaa na̱.
LUK 13:28 Ta ndoꞌó, na̱ kando̱o sata̱ véꞌe ñoó, ndaꞌí kasáꞌá ndeiꞌi̱ ndo̱, ta nakuchi táꞌan no̱ꞌo ndó, chi̱ koni ndo̱ Abraham xíꞌín Isaac, xíꞌín Jacob xíꞌín ndidaá kúú profeta Ndios kandei na noo̱ dándáki Ndios, ta ndoꞌó kúú na̱ ko̱ ní niꞌi̱ íchi̱ kandei ndó ñoó.
LUK 13:29 Ta kasaa̱ ña̱yuu ni̱ kii chí xoo noo̱ xíno ndi̱ndii, xíꞌín noo̱ kétaan, xíꞌín xoo norte xíꞌín xoo sur, dá nande̱i na mesa, dá kasáꞌan na noo̱ dándáki Ndios.
LUK 13:30 Kanaꞌá ndó ña̱ ndéi dao ña̱yuu kúú noo̱ ndiꞌi kuií tiempo viti, no̱ón diꞌa kakuu na̱ nakui̱ta no̱ó noo̱ Ndios tiempo daá. Ta na̱ kúú na̱ kúú no̱ó no̱ó ña̱yuu tiempo viti, no̱ón diꞌa kakuu na̱ noo̱ ndiꞌi kuií noo̱ Ndios ―kaá Jesús.
LUK 13:31 Ta mií kuu̱ dáá ñóó ni̱ ka̱sáa̱ dao ta̱ fariseo. Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín Jesús: ―Kuaꞌán keta ní, ta kuaꞌán ní iin ka̱ xíán, dá chi̱ kóni̱ rey Herodes kaꞌání rá mií ní.
LUK 13:32 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Kuaꞌán ndo̱, ta kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín ndikuii mañá ñoó ña̱ kanoo i̱í yuꞌu̱ tavéí espíritu kini ñóꞌo ini ña̱yuu, ta nduva̱ꞌi na̱ kúꞌu̱ viti xíꞌín taa̱n, dá tá ni̱ xi̱nko̱o oni̱ kuu̱, dá dándíꞌi choon vei.
LUK 13:33 Tído kuu̱ víti, xíꞌín taa̱n, xíꞌín idá kánian kanoo i̱í váí íchi̱ ko̱saa̱ Jerusalén, dá chi̱ ko̱ kánian kuu iin profeta iin ka̱ xíán, sa̱va̱ꞌa ñoo Jerusalén vá kúú noo̱ kánian kuu na̱.
LUK 13:34 ¡Na̱ ñoo Jerusalén, na̱ ñoo Jerusalén, ndoꞌó kúú na̱ saꞌání ndidaá profeta, ta chíyúú ndó ndidaá na̱ tándaꞌá Ndios ve̱i kasto̱ꞌon xíꞌín ndó! ¡Ndidaá ví taꞌándá ni̱ kaꞌán yuꞌu̱ ña̱ kía̱n nditútíí ndoꞌó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée iin ti̱ño̱ó ndítútí rí de̱ꞌe kuálí ri̱ nátaán váꞌa rí ti̱xi ndixi̱ ri̱, tído ko̱ ní xíin taꞌon ndó!
LUK 13:35 Kanaꞌá ndó ña̱ kasandaá iin kuu̱, dá kando̱o íí vá veꞌe ndó. Ta káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ o̱ ko̱ní ka̱ ndo̱ꞌó yuꞌu̱ nda̱ rá ná kasandaá kuu̱ kaa ndo̱: “Na̱ káꞌano kúú na̱ ve̱i xíꞌín choon Ndios, na̱ kúú satoꞌo yo̱” ―kaá Jesús.
LUK 14:1 Iin kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ na̱ ñoo Israel, ni̱ ku̱ꞌu Jesús veꞌe iin ta̱a fariseo néꞌe choon kasáꞌan na. Ta ndéi taꞌani dao ka̱ ta̱ fariseo nání rá Jesús.
LUK 14:2 Ta mií yati noo̱ ió na̱ ñoó ió iin ta̱a ndóꞌo kueꞌe̱ néin ñíi̱.
LUK 14:3 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ta̱a dánaꞌa̱ ley, xíꞌín ta̱ fariseo ñoó: ―¿Á sónó ley yo̱ ña̱ nduva̱ꞌa yó iin na̱ kúꞌu̱ tein kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ yo̱? ―kaá na̱.
LUK 14:4 Tído tádi̱ oon va ndéi ra. Dá ni̱ tiin Jesús ndáꞌa̱ ta̱ kúꞌu̱ ñoó. Kúú ni̱ ndu̱va̱ꞌa ñaá ná. Dá ni̱ ta̱ndaꞌá ñaá ná kuaꞌa̱n nóꞌo̱ rá veꞌe ra.
LUK 14:5 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ta̱a ndéi nání ñaá ñoó: ―Tá ió iin káa ndó ná kankao burro ndo̱ o che̱e ndo̱ ini daꞌo̱, ¿á o̱ kóꞌo̱n kíi̱ taꞌon ndó taó ndo̱ rí, va̱ꞌará kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ yo̱ kíán?
LUK 14:6 Ta ni iin tóꞌón to̱ꞌon ko̱ ní niꞌi̱ rá nandió néꞌe ra no̱ó ña̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín rá.
LUK 14:7 Ta ndéꞌé Jesús táto̱ꞌon kée ña̱yuu ñoó káxi na téi̱ kúú no̱ó noo̱ kánian kande̱i ña̱yuu ndáya̱ꞌi. Dá ni̱ da̱kíꞌin táꞌan na dao ña̱ꞌa xíꞌín to̱ꞌon dánaꞌa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu ni̱ na̱taka ñoó, ta kaá na̱:
LUK 14:8 ―Tá ni̱ kana na ndo̱ꞌó koꞌo̱n ndo̱ noo̱ ió vikó tándaꞌa̱, o̱ sa̱ kóo ini ndo̱ kande̱i ndó noo̱ téi̱ kúú no̱ó, chi̱ oon ni kasaa̱ iin ka̱ ña̱yuu ndáya̱ꞌi cháá ka̱ o̱ du̱ú ndoꞌó,
LUK 14:9 dá kasaa̱ na̱ ni̱ kana ndoꞌó xíꞌín iin ka̱ ta̱a ñoó, ta kaa na̱ xíꞌín ndó: “Ndakuii̱n noo̱ téi̱ xaa̱n ná nono̱ ko̱o na̱ yóꞌo.” Dá kía̱n kánian ndakuei ndó koꞌo̱n ndo̱ xíꞌín ña̱ kakaꞌan noo̱ ndo̱, dá koꞌo̱n ndo̱ kande̱i ndó noo̱ téi̱ íin nda̱ sata̱ kuií.
LUK 14:10 Sa̱ꞌá ño̱ó tá ni̱ kana na ndo̱ꞌó koꞌo̱n ndo̱ víko̱, va̱ꞌa ka̱ kande̱i ndó noo̱ téi̱ íin nda̱ sata̱ kuií. Dá kía̱n tá ni̱ ka̱sáa̱ na̱ ni̱ kana ñaá ñoó, dá kaa na̱ xíꞌín ndó: “Amigo, kuaꞌán ya̱ꞌa ní noo̱ téi̱ kúú no̱ó káa koo ní” kaa na̱. Dión, dá kía̱n natiin ndó ña̱ñóꞌó no̱ó na̱ ndéi mesa ñoó.
LUK 14:11 Chi̱ ña̱yuu chíndaya̱ꞌi mií, no̱ón kúú na̱ kando̱o nóo diꞌa. Ta na̱ kénóo mií, no̱ón diꞌa kúú na̱ kandaya̱ꞌi noo̱ Ndios ―kaá na̱.
LUK 14:12 Dá ni̱ kaa taꞌani na xíꞌín ta̱ fariseo, táꞌa̱n ra̱ ni̱ kana ñaá ñoó: ―Tá kuaꞌo̱n keeón iin víko̱, tá kiꞌón ña̱ kadéꞌin ña̱yuu o ña̱ꞌa kadíni na, o̱ sa̱ kánón amigo̱n, ni ñano̱n, ni táꞌón, ni na̱ kui̱ká ndéi yati xíꞌón. Chi̱ oon ni ví kana taꞌani na yo̱ꞌó, ta ki̱ꞌo taꞌani na ña̱ꞌa kasáꞌón, dá kía̱n sa̱ ni̱ na̱níꞌi̱ vóón ya̱ꞌávón sa̱ꞌá ña̱ ni̱ keeón xíꞌín ná.
LUK 14:13 Sa̱ꞌá ño̱ó tá kuaꞌo̱n kiꞌón ña̱ꞌa kasáꞌan ña̱yuu, va̱ꞌa cháá ka̱a̱n kanón ña̱yuu kúndaꞌí, xíꞌín na̱ ko̱ó ndáꞌa̱ o saꞌa̱, xíꞌín na̱ ko̱ ku̱ú kaka, xíꞌín na̱ ko̱ túu noo̱,
LUK 14:14 dión, dá kía̱n natiión ña̱ va̱ꞌa noo̱ Ndios, chi̱ o̱ kúu taꞌon nandió néꞌe ña̱yuu ñoó ña̱ mani̱ ni̱ keeón xíꞌín ná, sa̱ꞌá ño̱ó naniꞌi̱ yo̱ꞌó ya̱ꞌávón noo̱ mií Ndios tá ná kasandaá kuu̱ nataki ña̱yuu ndaa̱ ―kaá Jesús.
LUK 14:15 Tá ni̱ sei̱do̱ꞌo iin ta̱a ió nduú xíꞌín Jesús mesa ña̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Ndikáꞌán ndi kúu ví ña̱yuu, táꞌa̱n na̱ kasáꞌan noo̱ ió Ndios dándáki na.
LUK 14:16 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Ni̱ sa̱ io iin ta̱a, ta ni̱ kaꞌán rá kee ra víko̱. Dá ni̱ kana ra kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu kasáꞌan na víko̱ ñoó.
LUK 14:17 Tá ni̱ kasa̱ndaá hora kadíni na, dá ni̱ saꞌanda ra̱ choon no̱ó ta̱ kéchóon noo̱ rá ña̱ ná koꞌo̱n ra̱ kuaka ra ña̱yuu ni̱ kana na ñoó. Dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱, ta ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: “Ná koꞌo̱, chi̱ sa̱ io nduu va ndidaá ña̱ kadíni ndó.”
LUK 14:18 Tído ndidaá vá ña̱yuu ñoó ni̱ ndaka̱ ña̱ mani̱ no̱ó ta̱ kéchóon ñoó. Chi̱ ta̱a mií no̱ó ñoó ni̱ kaa diꞌa: “Vitíꞌón ni̱ xiiin iin ñóꞌo̱, ta kánian koꞌi̱n kande̱ꞌí ña̱. Sa̱ꞌá ño̱ó káꞌano ná koo ini satoꞌo ní sa̱ꞌí.”
LUK 14:19 Dá ni̱ kaa iin ka̱ ra̱ diꞌa: “Vitíꞌón ni̱ xiiin oꞌo̱n yunta che̱e, ta kánian koꞌi̱n koto ndodóí ri̱. Sa̱ꞌá ño̱ó káꞌano ná koo ini satoꞌo ní sa̱ꞌí.”
LUK 14:20 Dá ni̱ kaa iin ka̱ ra̱ diꞌa: “O̱ du̱ú ni̱ ta̱ndáꞌa̱ véí, sa̱ꞌá ño̱ó o̱ kúu taꞌon saa̱i̱.”
LUK 14:21 ’Dá ni̱ na̱ndió ko̱o ta̱ kéchóon ñoó ni̱ ndi̱sáa̱ ra̱, dá ni̱ na̱ki̱ꞌo ra kuendá noo̱ satoꞌo ra̱. Kúú ni̱ ka̱ryíí nda̱ꞌo satoꞌo víko̱ ñoó. Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín rá: “Kuaꞌán kíi̱ ndidaá keí náꞌano xíꞌín keí kuálí ñóꞌo ñoo yóꞌo, ta kandaka kíi̱o̱n na̱ kúndaꞌí ndéi ñoó kisón, xíꞌín na̱ ko̱ó ndáꞌa̱ o saꞌa̱, xíꞌín na̱ ko̱ ku̱ú kaka, xíꞌín na̱ ko̱ túu noo̱.”
LUK 14:22 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kee ta̱ kéchoon ñoó dión, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín satoꞌo ra̱: “Tatá, sa̱ ni̱ keei choon ni̱ saꞌanda ní noo̱í. Tído ió i̱í vá cháá ka̱ noo̱ kandei na.”
LUK 14:23 Dá ni̱ kaa tuku ta̱a kúú satoꞌo víko̱ ñoó xíꞌín ta̱ kéchóon ñoó: “Kuaꞌán kíi̱ ndidaá keí xíꞌín ndidaá íchi̱ kuíi̱n, ta kendúsa̱ xíꞌín ña̱yuu ndéi ñoó ná kii na, dá ná kutí veꞌi.
LUK 14:24 Chi̱ káꞌi̱n xíꞌón ña̱ ni iin tóꞌón ña̱yuu ni̱ kanai mií no̱ó, o̱ níꞌi̱ ta̱ꞌón ña̱ ni̱ kenduui̱ kadíni na”, kaá ra̱ ―kaá Jesús.
LUK 14:25 Kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu kuaꞌa̱n xíꞌín Jesús. Dá ni̱ na̱ndió ko̱o na, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ná:
LUK 14:26 ―Tá ió iin káa ndó káꞌán kanoo xíꞌín yuꞌu̱, tído ndíꞌi ini ndo̱ saꞌa̱ tatá ndo̱ xíꞌín naná ndo̱, xíꞌín ñadiꞌí ndo̱, xíꞌín de̱ꞌe ndó, xíꞌín ñani ndo̱, xíꞌín ki̱ꞌo ndó, ta ndíꞌi ini ndo̱ saꞌa̱ mií ndó, dá kía̱n o̱ kúu taꞌon kakuu ndó na̱ kanoo xíꞌín yuꞌu̱.
LUK 14:27 Dá chi̱ na̱ ko̱ xíꞌo mií ña̱ kado̱kó cruz ná kii na sata̱ yúꞌu̱, dá kía̱n o̱ kúu taꞌon kakuu na na̱ kanoo xíꞌín yuꞌu̱.
LUK 14:28 Dá chi̱, ¿ndi káa iin káa ndó káꞌán kava̱ꞌa iin veꞌe, á ko̱ sá ko̱o ndó dinñóꞌó ka̱ taó kuendá ndo̱, kande̱ꞌá á keta di̱ꞌón néꞌe va̱ꞌa ndó ñoó, dá dáxi̱no ndóa̱n?
LUK 14:29 Dá chi̱ tá sa̱ ni̱ chi̱káa̱ ndo̱ sa̱ꞌán, ta ko̱ kéta ka̱ di̱ꞌón ndo̱ ña̱ kía̱n dáxi̱no ndóa̱n, dá kía̱n kasáꞌá vá ña̱yuu kuaki̱ ndaa ñaá ná,
LUK 14:30 chi̱ kaa na̱ kaꞌa̱n na̱ saꞌa̱ ndo̱: “Ndaꞌí ta̱a ni̱ kaꞌán kava̱ꞌa veꞌe yóꞌo, chi̱ ko̱ ní kándeé taꞌon ra dáxi̱no raa̱n.”
LUK 14:31 ’Ta, ¿ndi kée iin rey tá káꞌán rá koꞌo̱n ra̱ na̱á ra̱ xíꞌín iin ka̱ rey? ¿Á ko̱ sá ko̱o ra dinñóꞌó taó rá kuendá, nde̱ꞌá á kandeé uxi̱ mil soldado ra̱ na̱á ra̱ xíꞌín iin ka̱ rey, táꞌa̱n ra̱ ve̱i xíꞌín oko̱ mil soldado?
LUK 14:32 Ta tá taó ra̱ kuendá ña̱ o̱ kándeé taꞌon ra, dá kía̱n, tá o̱ ñáꞌa̱ kasandaá yati iin ka̱ rey ñoó, tandaꞌá rá choon kuaꞌa̱n noo̱ iin ka̱ rey ñoó nde̱ꞌá ndí ki̱án kánian kee ra, dá nandei va̱ꞌa ra.
LUK 14:33 Ki̱ꞌo dión taꞌani kánian taó kuendá va̱ꞌa ndó, chi̱ ndi ndáa ndó ko̱ kóni̱ dánkoo ndiꞌi ña̱ꞌa kómí ndó saꞌa̱ yúꞌu̱, dá kía̱n o̱ kúu taꞌon kanoo ndó xíꞌín yuꞌu̱.
LUK 14:34 ’Ña̱ va̱ꞌa kúú ñii̱, tído tá ni̱ ndiꞌi ña̱ oꞌo̱va̱a̱n, ¿ndi kee yó xíꞌán, dá nduꞌoꞌo̱va̱ tukuan?
LUK 14:35 Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ chóon ka̱a̱n kakian teiꞌi̱ no̱ñóꞌo̱, ta ni ko̱ kándeé ka̱a̱n dándíꞌan díko̱ te̱i̱ꞌí. Sa̱ꞌá ño̱ó satá va naa̱n sata̱ véꞌe. Ndi ndáa ndoꞌó ió do̱ꞌo, ta kueídóꞌo va̱ꞌa ndó ―kaá Jesús.
LUK 15:1 Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo ta̱a kíꞌin ya̱ꞌi saꞌa̱ ñóꞌo̱ xíꞌín dao ka̱ ña̱yuu kaá ra̱ kómí kua̱chi ni̱ na̱tuu yati noo̱ Jesús kueídóꞌo ñaá ná.
LUK 15:2 Dá ni̱ ka̱sáꞌá ta̱ fariseo xíꞌín ta̱ dánaꞌa̱ ley kána̱ꞌá ra̱ xíꞌín Jesús, ta kaá ra̱: ―Nátiin va̱ꞌa ta̱a káa ña̱yuu kómí kua̱chi, ta sásáꞌan dáó rá xíꞌín ná.
LUK 15:3 Dá ni̱ da̱kíꞌin táꞌan Jesús dao to̱ꞌon xíꞌín ña̱ dánaꞌa̱ na̱,
LUK 15:4 ta kaá na̱: ―Ndi ndáa ndoꞌó kómí iin ciento léko, tá ni̱ nda̱ñóꞌó iin rí, ¿á ko̱ dánkoo taꞌon ndó komi̱ díko saꞌo̱n komi̱ ríón nda̱ yukú i̱chí ñoó, ta koꞌo̱n ndo̱ nandukú ndó kirí ni̱ nda̱ñóꞌó nda̱ kandeé ndó naniꞌi̱ ndo̱ rí?
LUK 15:5 Dá tá ni̱ na̱níꞌi̱ ndo̱ rí, dá nado̱kó ndo̱ rí noꞌo̱ ndo̱ xíꞌa̱n kádii̱ ini ndo̱.
LUK 15:6 Tá ni̱ ndu̱sáa̱ ndo̱ veꞌe ndó, dá dátaká ndo̱ amigo ndo̱ xíꞌín na̱ ndéi yati xíꞌín ndó, dá kaá ndo̱ xíꞌín ná: “Nakíi̱ ndo̱ kandei dii̱ ndo̱ xíꞌíín, chi̱ sa̱ ni̱ na̱níꞌi̱ váí lékoi̱, kirí ni̱ nda̱ñóꞌó ñoó.”
LUK 15:7 Káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ kadii̱ cháá ka̱ ini na̱ ndéi induú saꞌa̱ iin na̱ kómí kua̱chi tá ni̱ na̱ndikó iní na̱ sa̱ꞌá kua̱chi kée na, o̱ du̱ú saꞌa̱ komi̱ díko saꞌo̱n komi̱ ña̱yuu káꞌán kúú ná na̱ ndaa̱, na̱ káꞌán ña̱ ko̱ xínñóꞌó nandikó iní na̱ sa̱ꞌá kua̱chi na̱.
LUK 15:8 ’Ta ndi káa iin ñáꞌa̱ néꞌe va̱ꞌa uxi̱ di̱ꞌón plata, tá ni̱ nda̱ñóꞌó iian, ¿á ko̱ nátoo̱n taꞌan vaán ñóꞌo̱ íti̱, ta nátuꞌú va̱ꞌán veꞌán nándukú kueéa̱n di̱ꞌón ni̱ nda̱ñóꞌó ñoó nda̱ kandeéán naniꞌa̱n ñá?
LUK 15:9 Tá ni̱ na̱níꞌa̱n ñá, dá dátakáa̱n amigoa̱n xíꞌín na̱ ndéi yati xíꞌán, dá kaáa̱n: “Nakíi̱ ndo̱ kandei dii̱ ndo̱ xíꞌíín, chi̱ sa̱ ni̱ na̱níꞌí di̱ꞌói̱n, ña̱ ni̱ nda̱ñóꞌó ñoó.”
LUK 15:10 Dión taꞌani kádii̱ ini ángel kéchoon noo̱ Ndios saꞌa̱ iin na̱ kómí kua̱chi tá nándikó iní na̱ sa̱ꞌá kua̱chi kée na ―kaá Jesús.
LUK 15:11 Dá ni̱ kaa taꞌani Jesús xíꞌín rá: ―Ni̱ sa̱ io iin ta̱a, ta ni̱ sa̱ ndei uu̱ de̱ꞌe na.
LUK 15:12 Iin kuu̱, dá ni̱ kaa ta̱a lóꞌo̱ ñoó xíꞌín tatá xi̱: “Tatá, viti kía̱n ki̱ꞌo ní ña̱ kánian niꞌi̱ yuꞌu̱ sa̱ꞌá ña̱ kúúí de̱ꞌe ní.” Dá ni̱ xi̱ꞌo tatá xi̱ ña̱ kánian niꞌi̱ xí.
LUK 15:13 ’Tá ni̱ ya̱ꞌa cháá kuu̱, dá ni̱ di̱kó xí ndidaá ña̱ꞌa ni̱ niꞌi̱ xí noo̱ tatá xi̱. Dá ni̱ kee xi kuaꞌa̱n xi̱ xíꞌín di̱ꞌón ñoó iin ñoo xi̱ká. Ta ñoó ni̱ kendava̱ꞌa xi xíꞌán no̱ó ña̱ꞌa ió ñayuú yóꞌo.
LUK 15:14 Dá tá ni̱ da̱ndíꞌi xi di̱ꞌón xi̱, dá ni̱ ka̱sáa̱ tama̱ ñoo ñoó. Ta kúú ni̱ ka̱sáꞌá xíꞌi̱ xi̱ do̱ko.
LUK 15:15 Dá ni̱ saꞌa̱n xi̱ ni̱ ndukú xí choon kee xi noo̱ iin ta̱a ió ñoo ñoó. Dá ni̱ xi̱ꞌo ta̱a ñoó choon noo̱ xí ña̱ koꞌo̱n xi̱ noo̱ kúú no̱ñóꞌo̱ rá kakaa̱ xi̱ kandaka xi kochí.
LUK 15:16 Ta sa̱ꞌá ña̱ kuíko nda̱ꞌo xi, sa̱ꞌá ño̱ó ndaꞌí ni̱ kaꞌán xí ndinoo ini xi̱ keí xí ña̱ seí kochí ñoó, chi̱ ko̱ íin taꞌon xíꞌo ña̱ keí xí.
LUK 15:17 ’Dá ni̱ kixian ni̱ na̱kani ini xi̱: “Kándo̱o diꞌa ña̱ꞌa sásáꞌan ta̱a kéchóon veꞌe tatái̱, ta yuꞌu̱, ndaꞌí xíꞌi̱ do̱koi̱ nákaa̱i̱ yóꞌo.
LUK 15:18 Noꞌo̱ vai veꞌe tatái̱. Tá ni̱ na̱sáa̱i̱, dá kaai̱ xíꞌín ná: Tatá lóꞌo̱, ni̱ ya̱ꞌi noo̱ Ndios, ta ni̱ ya̱ꞌa taꞌanii noo̱ mií ní.
LUK 15:19 Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ káni ka̱a̱n kakuu yuꞌu̱ de̱ꞌe ní. Nda̱á kee ní yuꞌu̱ ná kakuui iin ta̱a kéchóon noo̱ ní. Dión kaai̱ xíꞌín ná tá nasaa̱i̱ noo̱ ió na̱”, káꞌán xí ió xi̱.
LUK 15:20 ’Dá ni̱ nda̱kuíi̱n ndichi xi̱, dá ni̱ kee xi kuaꞌa̱n nóꞌo̱ xí veꞌe tatá xi̱. Ta kúú xíká i̱í vá ve̱i xi, kúú sa̱ ni̱ xini ñaá tatá xi̱. Ta kúú ni̱ kixian ni̱ kuꞌu̱ káꞌano ini na̱ saꞌa̱ xí. Dá ni̱ ka̱nkono na ni̱ saꞌa̱n na̱ ni̱ niꞌi̱ ñaá ná. Ta kúú ni̱ nomi niꞌini ñaá ná. Dá ni̱ chitó ná noo̱ xí.
LUK 15:21 Dá ni̱ kaa xi̱ xíꞌín ná: “Tatá lóꞌo̱, ni̱ ya̱ꞌa va yuꞌu̱ noo̱ Ndios, ta ni̱ ya̱ꞌa taꞌani yuꞌu̱ noo̱ mií ní. Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ káni ka̱a̱n kakuui de̱ꞌe ní viti.”
LUK 15:22 ’Tído diꞌa ni̱ saꞌanda tatá xi̱ choon no̱ó ta̱ kéchóon noo̱ ná: “Taó kíi̱ ndo̱ iin daꞌón sa̱á, ta dákui̱ꞌino ndóa̱n de̱ꞌe lóꞌi̱. Ta kiꞌin ndó iin déꞌe̱ chikaa̱ ndo̱ ndáꞌa̱ xí, ta nachiꞌi ndó ndisa̱ sa̱á saꞌa̱ xí.
LUK 15:23 Ta kuaꞌán ndo̱ kiꞌin ndó iin chikerró ndi̱ꞌí cháá ka̱, ta kaꞌání ndo̱ rí. Dá ná kasáꞌan yó kandeií koo víko̱.
LUK 15:24 Chi̱ ni̱ sa̱ xiꞌi̱ va de̱ꞌi noo̱í, tído viti ni̱ na̱taki xi̱, chi̱ ni̱ nda̱ñóꞌó vá xí, tído viti ni̱ na̱níꞌi̱ yo̱ xí”, kaá tatá xi̱. ’Ta kúú ni̱ ka̱sáꞌá ná kée na víko̱.
LUK 15:25 ’Tído nákaa̱ de̱ꞌe sa̱va̱ꞌa na̱ yúku̱. Dá tá ni̱ ndi̱sáa̱ ra̱ ni̱ ku̱yati ra veꞌe, kúú ni̱ seídóꞌo ra káꞌa yaa, ta tái̱ katí ndéi dii̱ ná sársáꞌá ná.
LUK 15:26 Dá ni̱ kana ra iin ta̱ kéchóon ñoó. Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá: “¿Ndí ki̱án kúu?”
LUK 15:27 Dá ni̱ kaa ta̱ kéchóon ñoó xíꞌín rá: “Kée tatá ní víko̱, chi̱ ni̱ ndi̱sáa̱ ñani ní. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ saꞌanda tatá ní choon ña̱ ná kaꞌání nduꞌu̱ chikerró ndi̱ꞌí ñoó, chi̱ ió va̱ꞌa ñani ní ni̱ ndu̱sáa̱ xi̱.”
LUK 15:28 ’Ta kúú ni̱ xido̱ nda̱ꞌo ini de̱ꞌe sa̱va̱ꞌa ñoó. Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ kóni̱ taꞌon ra ndu̱ꞌu ra veꞌe. Dá ni̱ keta tatá ra̱. Dá ni̱ seí ndaꞌí na̱ noo̱ rá ña̱ ná ndu̱ꞌu ra veꞌe.
LUK 15:29 Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín tatá ra̱: “Náꞌá vá mií ní ña̱ sa̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo kuia̱ kéchóoin noo̱ ní, ta ni ko̱ ka̱á ní ki̱ꞌo ní va̱ꞌará iin kíti̱ lóꞌo̱ kee yuꞌu̱ víko̱ xíꞌín na̱ néꞌe táꞌan va̱ꞌa xíꞌíín.
LUK 15:30 Tído sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ndi̱sáa̱ iin ka̱ de̱ꞌe ní, táꞌa̱n ra̱ ni̱ saꞌa̱n ni̱ kendava̱ꞌa xíꞌín di̱ꞌón ní xíꞌín ñáꞌa̱ díkó mií, ta sa̱ꞌá ra̱ káa diꞌa ni̱ saꞌání ní chikerró ndi̱ꞌí cháá ka̱.”
LUK 15:31 ’Dá ni̱ kaa tatá ra̱: “De̱ꞌe lóꞌo̱, yoꞌó kúú ra̱ daá ió va xíꞌín yuꞌu̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ndidaá ña̱ꞌa kómí yuꞌu̱ kúú ña̱ꞌa yoꞌó.
LUK 15:32 Tído iin ña̱ va̱ꞌa kíán ña̱ ná kee yó víko̱, ta ná kandei dii̱ yo̱, chi̱ ni̱ xiꞌi̱ va ñano̱n noo̱ yúꞌu̱, tído viti ni̱ na̱taki xi̱, chi̱ ni̱ nda̱ñóꞌó vá xí, tído viti ni̱ na̱níꞌi̱ yo̱ xí”, kaá na̱ xíꞌín rá ―kaá Jesús
LUK 16:1 Dá ni̱ kaa taꞌani na xíꞌín ta̱a xíonoo xíꞌín ná: ―Iin kuu̱ dá ni̱ sa̱ io iin ta̱ kui̱ká, ta ni̱ sa̱ io iin ta̱a sa̱ da̱ndáki ndidaá ña̱ kui̱ká kómí rá. Tído ni̱ ka̱sáꞌá káꞌa̱n kuáchi̱ ña̱yuu sa̱ꞌá ta̱ kéchóon yóꞌo, ña̱ kéndava̱ꞌa ra xíꞌín ña̱ꞌa satoꞌo ra̱.
LUK 16:2 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kana ñaá satoꞌo ra̱, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín rá: “Ni̱ ka̱ndaa̱ inii̱ ña̱ kéndava̱ꞌa yoꞌó xíꞌín ña̱ꞌi ñóꞌo ti̱xi ndáꞌo̱n. Naki̱ꞌo kíi̱ kuendá noo̱í sa̱ꞌán, dá chi̱ o̱ kúu ka̱ kechóon noo̱í.”
LUK 16:3 Dá ni̱ ka̱sáꞌá ta̱ kéchóon ñoó nákani ini ra̱: “¿Ndí ku̱ú vía̱n keei viti, dá chi̱ táxí vá ñaá satoꞌi̱? Ta o̱ kándeé taꞌoin keei choon ndeé, ta xíkaꞌan ni noo̱í kuatii.
LUK 16:4 Tído sa̱ ni̱ ka̱ndaa̱ va inii̱ ndí ki̱án keei tá ná kasandaá kuu̱ taxí ñaá satoꞌi̱, dá ná natiin va̱ꞌa ña̱yuu yuꞌu̱ veꞌe na.”
LUK 16:5 ’Dá ni̱ ka̱sáꞌá rá kána ra iin rá iin ta̱a tái̱ noo̱ satoꞌo ra̱, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ta̱a mií no̱ó: “¿Ndidaa tái̱ ní noo̱ satoꞌi̱?”
LUK 16:6 Dá ni̱ kaa ta̱a ñoó: “Iin ciento yoo náꞌano sití oliva tái̱ yuꞌu̱.” Dá ni̱ kaa ta̱ kéchóon ñoó xíꞌín rá: “Jóꞌon, tiin tuti noo̱ kánóo ña̱ tái̱ ní, ta kako̱o kíi̱ ní, ta chinóo ní nda̱dá uu̱ diko uxi̱ yoo sití.”
LUK 16:7 Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín iin ka̱ ta̱a ñoó: “Ta mií ní, ¿ndidaa tái̱ ní noo̱ satoꞌo yuꞌu̱?” Dá ni̱ kaa ra̱: “Iin ciento maquila noni̱ tirió távi̱.” Dá ni̱ kaa ta̱ kéchóon ñoó xíꞌín rá: “Jóꞌon, tiin ní tuti noo̱ kánóo ña̱ tái̱ ní yóꞌo, ta nachinóo ní nda̱dá komi̱ díko ni maquila.”
LUK 16:8 Dá ni̱ chi̱ndaya̱ꞌi satoꞌo ñoó ta̱ ko̱ kéchóon va̱ꞌa ñoó, chi̱ xíꞌín ña̱ ni̱ kee ra ni̱ naꞌa̱ ra̱ mií rá ña̱ kaon nda̱ꞌo ña̱xintóni̱ rá. Chi̱ ti̱ꞌa cháá ka̱ ña̱yuu kuendá ñayuú yóꞌo kando̱o va̱ꞌa na no̱ó ña̱yuu xi̱ꞌín ná o̱ du̱ú ña̱yuu kuendá Ndios.
LUK 16:9 Sa̱ꞌá ño̱ó káꞌa̱n yuꞌu̱ xíꞌín ndoꞌó ña̱ ndukú ndó niꞌi̱ ndo̱ ña̱yuu kaneꞌe táꞌan va̱ꞌa xíꞌín ndó sa̱ꞌá ña̱ kéva̱ꞌa ndó xíꞌín ná xíꞌín ña̱ kui̱ká ió ñayuú yóꞌo, dá kía̱n tá ni̱ ndiꞌi ña̱ va̱ꞌa kómí ndó ñayuú yóꞌo, kúú sa̱ ió va yoo natiin va̱ꞌa ndoꞌó noo̱ kandei chíchí ndó.
LUK 16:10 ’Ta na̱ kéndaa̱ noo̱ lúꞌu̱ ña̱ꞌa, dión taꞌani kéndaa̱ na̱ noo̱ kuaꞌán. Tído na̱ ko̱ kéndaa̱ noo̱ lúꞌu̱ ña̱ꞌa kómí ná, dión ni o̱ kéndaa̱ taꞌon na noo̱ kuaꞌán.
LUK 16:11 Chi̱ tá ko̱ kéndaa̱ ndo̱ no̱ó ña̱ kui̱ká ió ñayuú yóꞌo, ¿ndá yoo kúú na̱ kandeé ini ndo̱ꞌó no̱ó ña̱ꞌa Ndios?
LUK 16:12 Tá ko̱ kéndaa̱ ndo̱ no̱ó ña̱ꞌa dao ka̱ ña̱yuu, ¿ndá yoo ki̱ꞌo ña̱ kánian niꞌi̱ ndo̱ kakuu ña̱ꞌa mií ndó?
LUK 16:13 Chi̱ ni iin tóꞌón ña̱yuu o̱ kúu kéchóon no̱ó uu̱ satoꞌo, dá chi̱ iin na koni uꞌu̱ na̱, ta iin na koni̱ na̱, o chindaya̱ꞌi na iin na, ta kenóo na iin ka̱ na̱. Ta dión taꞌani o̱ kúu taꞌon ndiko̱ ndo̱ Ndios, ta ndiko̱ taꞌani ndó ña̱ kui̱ká ―kaá Jesús.
LUK 16:14 Tá ni̱ seídóꞌo ta̱ fariseo ndidaá ña̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱, kúú ni̱ saki̱ ndaa ñaá rá, chi̱ ndóꞌo nda̱ꞌo ra sa̱ꞌá di̱ꞌón.
LUK 16:15 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Ndoꞌó kúú ra̱ kée ndó mií ndó ña̱ kúú ndó ta̱a va̱ꞌa no̱ó ña̱yuu, tído Ndios kúú na̱ náꞌá ndi káa nío̱ ndo̱, dá chi̱ ndidaá ña̱ꞌa chíndaya̱ꞌi ña̱yuu, ño̱ó kía̱n káñóꞌó Ndios.
LUK 16:16 ’Ni̱ sa̱ ñoꞌo ndó ti̱xi ndáꞌa̱ ley Moisés, xíꞌín ti̱xi ndáꞌa̱ ña̱ ni̱ taa profeta nda̱ tiempo ni̱ kii Juan. Nda̱ daá káꞌa̱n yuꞌu̱ saꞌa̱ ndi kee ña̱yuu ndu̱ꞌu na ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios. Ta kuaꞌa̱ ná ndúndéé ndu̱ꞌu na.
LUK 16:17 Kuáchi̱ cháá ka̱ ndañóꞌó iin tóꞌón dini̱ to̱ꞌon káꞌa̱n ley Moisés, o̱ du̱ú ka̱ ña̱ naá induú xíꞌín no̱ñóꞌo̱ yóꞌo.
LUK 16:18 ’Sa̱ꞌá ño̱ó ndi ndáa mií vá ta̱a ni̱ da̱nkoo ñadiꞌí ra̱, ta ni̱ ta̱ndáꞌa̱ rá xíꞌín iin ka̱ ñáꞌa̱, ro̱ón kúú ra̱ yáꞌa kée kua̱chi xíꞌín ñáꞌa̱ ñoó noo̱ Ndios. Ta ndi ndáa mií vá ta̱a ná tandaꞌa̱ xíꞌín ñáꞌa̱, ñá ni̱ saꞌanda táꞌan xíꞌín yíi̱a̱n, ro̱ón kúú ra̱ yáꞌa kée kua̱chi xíꞌán noo̱ Ndios.
LUK 16:19 Dá ni̱ kaa taꞌani na: ―Ni̱ sa̱ io iin ta̱a kui̱ká. Ta ni̱ sa̱ ndixi ra dáꞌo̱n ndato xíꞌín dáꞌo̱n yaꞌi. Ta ndidaá kuu̱ táyíí nda̱ꞌo sa̱ kee ra víko̱ veꞌe ra.
LUK 16:20 Ta ni̱ sa̱ io taꞌani iin ta̱a sa̱tí ni̱ sa̱ naní Lázaro daá ñóó, ta ió niꞌini ra no̱ñóꞌo̱ saꞌa̱ yéꞌé ta̱a kui̱ká ñoó. Ta ni̱ taꞌan ñíi̱ rá káa ndi̱ꞌi téíꞌi̱.
LUK 16:21 Ta ndaꞌí kóni̱ ra̱ ndinoo ini ra̱ keí rá yúchi̱ ña̱ꞌa kuéi yúꞌu̱ mesa ta̱a kui̱ká ñoó. Ta ve̱i ti̱na yakó ndaa ri̱ ñíi̱ rá no̱ó téíꞌi̱ ñoó.
LUK 16:22 ’Iin kuu̱, dá ni̱ xiꞌi̱ ta̱a kúndaꞌí ñoó. Dá ni̱ kii ángel néꞌe ñaá ná kuaꞌa̱n na̱ induú koo ra xíꞌín Abraham. Ta ni̱ xiꞌi̱ taꞌani ta̱ kui̱ká ñoó, kúú ni̱ ndu̱xi va ra.
LUK 16:23 Ta noo̱ nákaa̱ ra̱ ndóꞌo naní nío̱ rá indayá, ni̱ nda̱neꞌe noo̱ rá. Ta kúú nda̱ xíká ñóó ni̱ xini ra̱ noo̱ ió Abraham, ta ió Lázaro díi̱n ná.
LUK 16:24 Dá ni̱ ka̱yuꞌú ta̱ kui̱ká ñoó, ta kaá ra̱: “Tatá Abraham, kuꞌu̱ ini ní sa̱ꞌí, ta kaꞌanda ní choon noo̱ Lázaro xaa̱n ná dándáxi ra, sa̱ va̱ꞌará dini̱ ndáꞌa̱ rá ini ta̱kui̱í, ta ná kii ra dándáxi ra noo̱ yáa̱í, chi̱ ndaꞌí nda̱ꞌo ndóꞌo naní nío̱í nákaa̱i̱ noo̱ kéi̱ ñóꞌo̱ yóꞌo.”
LUK 16:25 Dá ni̱ kaa Abraham xíꞌín rá: “De̱ꞌe lóꞌo̱, ndisaa̱ ino̱n ña̱ va̱ꞌa nda̱ꞌo ni̱ sa̱ ioo̱n ñayuú, ta Lázaro yóꞌo, ndaꞌí nda̱ꞌo ni̱ sa̱ ndoꞌo xi. Tído viti ni̱ niꞌi̱ xí ta̱ndeé iní ió va̱ꞌa xi. Ta yoꞌó, nákaa̱ ndóꞌo naní nío̱o̱n noo̱ kéi̱ ñóꞌo̱ xaa̱n.
LUK 16:26 Ta iin daꞌo̱ konó nda̱ꞌo kía̱n sadí noo̱ ndo̱ꞌó xíꞌín noo̱ ndúꞌu̱. Sa̱ꞌá ño̱ó o̱ kúu taꞌon saa̱ na̱ ndéi yóꞌo chí xaa̱n, ta ni na̱ ndéi xaa̱n o̱ kúu kii chí yóꞌo.”
LUK 16:27 Dá ni̱ kaa ta̱a kui̱ká ñoó: “Seí ndaꞌíi̱ noo̱ ní, tatá Abraham, ña̱ tandaꞌá ní Lázaro xaa̱n ná koꞌo̱n ra̱ veꞌe tatái̱,
LUK 16:28 chi̱ ñoó ndéi oꞌo̱n ñanii̱, ta ná kaꞌa̱n ra̱ to̱ꞌon Ndios xíꞌín xí, dá kía̱n ná dáꞌa ni kii xi yóꞌo, chi̱ ndóꞌo naní nda̱ꞌo nío̱í nákaa̱i̱.”
LUK 16:29 Dá ni̱ kaa Abraham xíꞌín rá: “Sa̱ ió va ley ni̱ taa Moisés noo̱ xí, xíꞌín ña̱ ni̱ taa dao ka̱ profeta. Sa̱ꞌá ño̱ó ná kueídóꞌo ra choon saꞌándáa̱n.”
LUK 16:30 Dá ni̱ kaa ta̱ kui̱ká ñoó: “Ko̱ó, tatá Abraham, o̱ kándísa taꞌon xia̱n. Tído tá ná nataki iin na̱ ni̱ xiꞌi̱, ta koꞌo̱n na̱ noo̱ ndéi xi, dá ví nandikó iní xi̱ sa̱ꞌá kua̱chi kée xi.”
LUK 16:31 Dá ni̱ kaa Abraham xíꞌín rá: “Tá ko̱ xíꞌo ra mií rá kueídóꞌo ra ley Moisés xíꞌín ña̱ ni̱ kaꞌa̱n dao ka̱ profeta, dá kía̱n, va̱ꞌará ná nataki iin na̱ ni̱ xiꞌi̱ koꞌo̱n na̱ noo̱ ndéi ra, ta o̱ kándísa taꞌon ra”, kaá na̱ xíꞌín rá ―kaá Jesús.
LUK 17:1 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ta̱a xíonoo xíꞌín ná: ―Miía̱n ndaa̱ kuiti kíán ña̱ daá ió va ña̱ꞌa kini kexíxi xíꞌín ndó, dá kasáꞌá nakani ini ndo̱ kee ndó kua̱chi. Tído ndaꞌí kúu ví na̱ kándéé dákaꞌa̱n kue̱ꞌé dao ka̱ ña̱yuu, dá ya̱ꞌa na kee na kua̱chi.
LUK 17:2 Va̱ꞌa ka̱ ná kandiko̱ yuu̱ molino diko̱ ná, ta ná dáke̱ta ñaá ná ini ta̱ñoꞌo̱, o̱ du̱ú ka̱ ña̱ koo na dákaꞌa̱n kue̱ꞌé na̱ iin talóꞌo̱ ña̱ kía̱n ya̱ꞌa xi kee xi kua̱chi.
LUK 17:3 Sa̱ꞌá ño̱ó kandaa ndo̱ mií ndó. ’Tá ni̱ ya̱ꞌa iin ñani ndo̱ ni̱ kee na kua̱chi xíꞌín ndó, dá kía̱n dána̱ni ñaá ndó. Tá ni̱ na̱ndikó iní na̱ sa̱ꞌá kua̱chi ni̱ kee na, dá kía̱n kuꞌu̱ káꞌano ini ndo̱ saꞌa̱ ná.
LUK 17:4 Ta va̱ꞌará usa̱ taꞌándá ni̱ ya̱ꞌa na ni̱ kee na kua̱chi xíꞌín ndó iin kuu̱, tído tá ni̱ na̱ndió ko̱o na usa̱ taꞌándá ni̱ ndaka̱ na̱ ña̱ mani̱ noo̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee na xíꞌín ndó, dá kía̱n kánian kuꞌu̱ káꞌano ini ndo̱ saꞌa̱ ná ndin usa̱ taꞌándá ―kaá na̱.
LUK 17:5 Dá ni̱ kaa ta̱a xíonoo xíꞌín satoꞌo yo̱ Jesús: ―Chindeé ní nduꞌu̱, dá ná kuaꞌano cháá ka̱ ndu̱ xíꞌín ña̱ kándéé iní ndu̱ mií ní.
LUK 17:6 Dá ni̱ kaa satoꞌo yo̱ xíꞌín rá: ―Va̱ꞌará lúꞌu̱ va kándéé ini ndo̱ yuꞌu̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo leé ndíki̱ mostaza, dá kía̱n kuu va kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín iin yíto̱ káꞌano: “Toꞌon yoꞌó miíón, ta ná kuíi̱n ini ta̱ñoꞌo̱ káa.” Ta kúú kueídóꞌo va rá ña̱ kaꞌa̱n ndo̱.
LUK 17:7 ’Ta ndi ndáa ndoꞌó ió iin ta̱ kéchóon noo̱ ndo̱, tá ni̱ ndi̱sáa̱ ra̱ ni̱ saꞌa̱n ra̱ yúku̱ ni̱ xiti ra o ni̱ sa̱ ndaka ra kíti̱, ta, ¿á káꞌa̱n ndo̱ diꞌa xíꞌín rá: “Kuaꞌán ya̱ꞌa mesa kako̱ón kasáꞌón”?
LUK 17:8 Ko̱ó, chi̱ diꞌa káꞌa̱n ndo̱ xíꞌín rá: “Kenduu kíi̱ yo̱ꞌó ña̱ꞌa ná kadínii, ta xaa̱n ní kandatón ná ndiꞌi kasáꞌin, ta koꞌi ta̱kui̱í. Tá ni̱ ndiꞌi, dá kasáꞌan yoꞌó”, kaá ndo̱.
LUK 17:9 ¿Á náki̱ꞌo ndó ndivéꞌe no̱ó ra̱ kéchóon noo̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee ra choon ni̱ saꞌanda ndo̱ noo̱ rá? Ko̱ó, ko̱ kée taꞌon ndó dión.
LUK 17:10 Ta ki̱ꞌo dión taꞌani ndoꞌó, tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kee ndó ndidaá choon ni̱ saꞌanda Ndios noo̱ ndo̱, dá kía̱n kaa ndo̱ xíꞌín ná: “Na̱ kéchóon oon va kúú nduꞌu̱, dá chi̱ sa̱va̱ꞌa choon, ña̱ kía̱n ni̱ saꞌanda ní no̱ó nduꞌu̱, sa̱va̱ꞌa ño̱ó vá kía̱n ni̱ kee ndu”, kaa ndo̱ ―kaá Jesús.
LUK 17:11 Tá noo̱ xíka Jesús kuaꞌa̱n na̱ ñoo Jerusalén, ta yáꞌa na kuaꞌa̱n na̱ noo̱ raya noo̱ kúú kuendá Galilea xíꞌín kuendá Samaria.
LUK 17:12 Tá ni̱ kasa̱ndaá na̱ yúꞌu̱ iin ñoo lóꞌo̱ nákaa̱ ñoó, dá ni̱ ka̱nkuei uxi̱ ta̱a ndóꞌo kueꞌe̱ téíꞌi̱ ñíi̱ ve̱i ra niꞌi̱ rá Jesús, tído xíká vá ni̱ sa̱ kui̱ta ra.
LUK 17:13 Dá ni̱ ka̱yuꞌú rá: ―¡Jesús, na̱ kúú maestro, kuꞌu̱ ini ní sa̱ꞌá nduꞌu̱!
LUK 17:14 Tá ni̱ xini ñaá Jesús, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Kuaꞌán ndo̱ naꞌa̱ ndo̱ mií ndó no̱ó ta̱ duti̱. Ta noo̱ xíka ra nákiꞌin ra kuaꞌa̱n ra̱ ñoó, kúú ni̱ nda̱ñóꞌó níꞌini va kueꞌe̱ ndóꞌo ra.
LUK 17:15 Tído tá ni̱ xini iin ta̱a ñoó ña̱ ni̱ ndu̱va̱ꞌa ra, kúú ni̱ na̱ndió ko̱o ra káyuꞌú rá kékáꞌano ra Ndios ve̱i ra.
LUK 17:16 Tá ni̱ saa̱ ra̱ noo̱ íin Jesús, dá ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tí rá no̱ó saꞌa̱ ná, ta ni̱ xino̱ taan ra̱ nda̱ no̱ñóꞌo̱. Dá ni̱ na̱ki̱ꞌo ra ndivéꞌe noo̱ ná. Ta̱a yóꞌo ni̱ sa̱ kuu ta̱ kuendá Samaria.
LUK 17:17 Dá ni̱ kaa Jesús: ―¿Á o̱ du̱ú uxi̱ ta̱a ni̱ ndu̱va̱ꞌa yuꞌu̱? Ta, ¿ndeí kuaꞌa̱n ii̱n ka̱ ro̱ón?
LUK 17:18 ¿Á nda̱dá iin tóꞌón dini̱ ta̱ tu̱kú yóꞌo va ni̱ na̱ndió ko̱o naki̱ꞌo ña̱ñóꞌó noo̱ Ndios?
LUK 17:19 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ta̱a ñoó: ―Ndakuii̱n ndichi, ta kuaꞌán viti, chi̱ ni̱ ndu̱va̱ꞌón sa̱ꞌá ña̱ kándéé ino̱n yuꞌu̱.
LUK 17:20 Iin kuu̱, dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ta̱ fariseo Jesús: ―¿Ndá oon kasáꞌá Ndios dándáki na yó? Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Ni iin tóꞌón taꞌon ña̱yuu o̱ ko̱ní xíꞌín noo̱ táto̱ꞌon dándáki Ndios ña̱yuu na̱.
LUK 17:21 O̱ kúu taꞌon kaa na̱ ña̱ yóꞌo nákaa̱a̱n, o káa nákaa̱a̱n. Dá chi̱ sa̱ dándáki va Ndios nío̱ ña̱yuu na̱.
LUK 17:22 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ta̱a xíonoo xíꞌín ná: ―Kasandaá iin kuu̱, dá katoó ndo̱ koni ndo̱ kuu̱ nandió ko̱o na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo, tído o̱ ko̱ní taꞌon ndóa̱n.
LUK 17:23 Dá kasáꞌá dao ta̱a kaꞌa̱n ra̱ xíꞌín ndó: “Yóꞌo ni̱ ka̱sáa̱ na̱”, o “Káa nákaa̱ na̱”, kaa ra̱. Tído ná dáꞌa ni kandía ndó koꞌo̱n ndo̱ kande̱ꞌé ndó, ta o̱ sa̱ kárkuei ndó sata̱ rá koꞌo̱n ndo̱.
LUK 17:24 Chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúu tá sá nduta̱, ta náyeꞌe̱ ndaa iin níí kúú induú, ki̱ꞌo dión koo tá ná kasandaá kuu̱ nandió ko̱o tuku na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo kasaa̱ na̱.
LUK 17:25 Tído miía̱n ndúsa̱ dinñóꞌó ka̱ ndoꞌo nda̱ꞌo nío̱ yuꞌu̱, ta kañóꞌó ñaá ña̱yuu ndéi tiempo viti.
LUK 17:26 ’Táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ sa̱ kee ña̱yuu tiempo ni̱ sa̱ io Noé, ki̱ꞌo dión taꞌani kee ña̱yuu kuu̱ nandió ko̱o tuku na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo.
LUK 17:27 Chi̱ tein kuu̱ dáá ñóó ndéi ña̱yuu sásáꞌan na, ta ndéi na xíꞌi na, ta ndéi na tándaꞌa̱ ná nda̱ kuu̱ ni̱ ndu̱ꞌu Noé ini barco. Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ koon dai̱ dée̱n ñoó, ta ni̱ da̱naá ndiꞌi rá ña̱yuu ñoó.
LUK 17:28 Ta ki̱ꞌo dión taꞌani ni̱ kuu tiempo Lot, chi̱ ndéi ña̱yuu sásáꞌan na, ta ndéi na xíꞌi na, ta ndéi na xíin na ña̱ꞌa, ta ndéi na díkó náa̱n, ta chíꞌi na tata, ta káva̱ꞌa na veꞌe,
LUK 17:29 nda̱ kuu̱ ni̱ keta Lot ñoo káꞌano naní Sodoma ñoó kuaꞌa̱n ra̱. Ta kúú ni̱ koon va ñoꞌó ita̱ xíꞌín azufre sata̱ ñoo ñoó, ta ni̱ da̱naá ndíꞌan ña̱yuu ni̱ sa̱ ndei ñoó.
LUK 17:30 Ta ki̱ꞌo dión taꞌani koo tá ná kasandaá kuu̱ nandió ko̱o na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo kasaa̱ na̱.
LUK 17:31 ’Chi̱ tá ná kasandaá kuu̱ dáá ñóó, dá kía̱n ña̱yuu kándodó dini̱ véꞌe, ná dáꞌa ni noo na ndu̱ꞌu na̱ veꞌe na nakiꞌin na ña̱ꞌa ñóꞌo inia̱n. Ta na̱ ñóꞌo yúku̱, ná dáꞌa ni nandió kuéi na noꞌo̱ na̱ veꞌe na.
LUK 17:32 Ndusaa̱ ini ndo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ ndoꞌo ñadiꞌí Lot.
LUK 17:33 Chi̱ ndidaá ña̱yuu ndíꞌi ini dáka̱ki na mií ná, no̱ón diꞌa kúú na̱ kuu. Tído na̱ xíꞌo mií ná kuu na̱ saꞌa̱ yúꞌu̱, no̱ón diꞌa kúú na̱ ni̱ꞌí ña̱ ka̱ki na.
LUK 17:34 Ta káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ sa̱kuaá kuu̱ dáá ñóó kandei uu̱ ña̱yuu kudi̱ na̱ noo̱ iin xi̱to. Iin na nakiꞌin Ndios kaneꞌe na koꞌo̱n na̱, ta iin ka̱ na̱ kando̱o.
LUK 17:35 Iin veꞌe kañoꞌo uu̱ na̱ ñáꞌa̱ ndiko na. Ta iin na nakiꞌin Ndios kaneꞌe na koꞌo̱n na̱, ta iin ka̱ na̱ kando̱o.
LUK 17:36 Uu̱ ta̱a kañoꞌo yúku̱. Iin ra nakiꞌin na kaneꞌe na koꞌo̱n na̱, ta iin ka̱ ra̱ kando̱o ―kaá Jesús.
LUK 17:37 Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá ta̱a xíonoo xíꞌín ná: ―¿Ndeí kúú noo̱ kooa̱n yóꞌo, tatá? Dá ni̱ kaa na̱: ―Noo̱ kánduꞌu̱ ndi̱i, ñoó kúú noo̱ nditútí ti̱yo̱kó ñóꞌó.
LUK 18:1 Dá ni̱ da̱kíꞌin táꞌan Jesús dao to̱ꞌon xíꞌín ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ na̱, dá ná kandaa̱ ini ta̱a xíonoo xíꞌín ná ña̱ daá kuití xínñóꞌó rá kaꞌa̱n ra̱ xíꞌín Ndios, ta ná dáꞌa ni katuu ra ña̱ kee ra dión,
LUK 18:2 ta kaá na̱: ―Ni̱ sa̱ io iin ta̱a néꞌe choon iin ñoo, ta ko̱ ní sá yu̱ꞌú ra̱ Ndios, ta ko̱ ní sá io ña̱ñóꞌó rá noo̱ ni iin tóꞌón ña̱yuu.
LUK 18:3 Ta ñoo ñoó taꞌani ió iin ñáꞌa̱ kuáa̱n. Ta tóo tóo sa̱ sáꞌa̱n no̱ó ta̱ néꞌe choon ñoó, ta kaáa̱n xíꞌín rá: “Keyíko̱ va̱ꞌa ní sa̱ꞌí xíꞌín ña̱yuu naá táꞌan xíꞌíín.”
LUK 18:4 Tído sa̱ ni̱ ku̱naꞌá vá ko̱ ní kékuendá taꞌon ra ña̱ káꞌa̱n ñáꞌa̱ yóꞌo. Tído ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ na̱kani ini ra̱, ta kaá ra̱: “Va̱ꞌará ko̱ yuꞌíi̱ Ndios, ta va̱ꞌará ko̱ó ña̱ñóꞌín noo̱ ni iin ña̱yuu,
LUK 18:5 tído sa̱ꞌá ña̱ tóo tóo kásaa̱ ñá kuáa̱n yóꞌo dátaꞌán yuꞌu̱, sa̱ꞌá ño̱ó va̱ꞌa ka̱a̱n ná koꞌi̱n keyíko̱i̱ sa̱ꞌa̱n. Dá chi̱ tá ko̱ó, dá kasaa̱ tóo tóo tukuán dándíꞌi inia̱n yuꞌu̱.”
LUK 18:6 Dá ni̱ kaa taꞌani satoꞌo yo̱ Jesús: ―Taó kuendá ndo̱ ña̱ ni̱ kaꞌa̱n ta̱a kini néꞌe choon ñoó.
LUK 18:7 Ta, ¿á káꞌán ndó ña̱ o̱ kéyíko̱ ndaa̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱yuu ni̱ ka̱xi mií ná, táꞌa̱n ña̱yuu seí ndaꞌí noo̱ ná nduú ñoó? ¿Á káꞌán ndó ña̱ kueé va na, dá chindeé ná ña̱yuu na̱? Ko̱ó.
LUK 18:8 Yuꞌu̱ kúú ra̱ káꞌa̱n xíꞌín ndó ña̱ yachi̱ va chindeé ná ña̱yuu na̱. Tído tá ná kasandaá kuu̱ nandió ko̱o na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo kasaa̱ na̱, ¿á naniꞌi̱ ná ña̱yuu kándéé ini ñaá no̱ñóꞌo̱ yóꞌo? ―kaá na̱.
LUK 18:9 Ta ñoó ndéi dao ña̱yuu káꞌán ña̱ kúú ná ña̱yuu ndaa̱, ta kénóo na dao ka̱ na̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ da̱kíꞌin táꞌan Jesús to̱ꞌon yóꞌo xíꞌín ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ noo̱ ná, ta kaá na̱:
LUK 18:10 ―Iin kuu̱ dá ni̱ kee uu̱ ta̱a kuaꞌa̱n ra̱ veꞌe ño̱ꞌo káꞌano yó kaꞌa̱n ra̱ xíꞌín Ndios. Iin ra̱ kúú ta̱ fariseo, ta iin ka̱ ra̱ kúú ta̱a kíꞌin ya̱ꞌi saꞌa̱ ñóꞌo̱.
LUK 18:11 Ta̱ fariseo ñoó kúú ra̱ íin ndichi káꞌa̱n ra̱ xíꞌín Ndios, ta kaá ra̱ diꞌa xíꞌín mií rá: “Tatá Ndios, náki̱ꞌo yuꞌu̱ ndivéꞌe noo̱ ní, chi̱ ko̱ kée taꞌon yuꞌu̱ táto̱ꞌon kée dao ka̱ ta̱a, táꞌa̱n ra̱ kíꞌin kuíꞌíná, o ra̱ kée ña̱ kini, o ra̱ kée kua̱chi xíꞌín na̱ ko̱ kúú ñadiꞌí ra̱. Ta ni ko̱ kée taꞌon yuꞌu̱ táto̱ꞌon kée ta̱a kíꞌin ya̱ꞌi saꞌa̱ ñóꞌo̱ káa.
LUK 18:12 Chi̱ sa̱ néꞌe ii̱ yuꞌu̱ uu̱ taꞌándá iin iin semana, ta dóko̱ yuꞌu̱ uxi̱ ña̱ꞌa noo̱ iin iin ciento ña̱ꞌa níꞌí kéchóoin”, kaá ra̱.
LUK 18:13 Tído ta̱a kíꞌin ya̱ꞌi saꞌa̱ ñóꞌo̱ ñoó, xíká vá ni̱ sa̱ kuíi̱n ra̱ íin ra. Ta ni ko̱ kóni̱ ra̱ ndaneꞌe noo̱ rá chí induú. Ta káni ndáꞌa̱ rá yuꞌú ndíká ra̱ íin ra, dá kaá ra̱: “Tatá Ndios, kuꞌu̱ káꞌano ini ní sa̱ꞌí, chi̱ kúúí iin ta̱a kómí kua̱chi.”
LUK 18:14 Káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ni̱ xi̱ꞌo káꞌano ini Ndios sa̱ꞌá kua̱chi ta̱a kíꞌin ya̱ꞌi saꞌa̱ ñóꞌo̱ ñoó tá o̱ ñáꞌa̱ keta ra noꞌo̱ ra̱ veꞌe ra. Tído ko̱ ní kúꞌu̱ káꞌano taꞌon ini na̱ saꞌa̱ iin ka̱ ta̱a ñoó. Chi̱ ndi ndáa na̱ chíndaya̱ꞌi mií, no̱ón diꞌa kúú na̱ kando̱o nóo. Ta na̱ kénóo mií, no̱ón diꞌa kúú na̱ kandaya̱ꞌi kee Ndios ―kaá na̱.
LUK 18:15 Ta ndáka ña̱yuu ñoó takuálí ve̱i na noo̱ Jesús, dá chinóo na ndáꞌa̱ ná dini̱ xí. Tído tá ni̱ xini ta̱a xíonoo xíꞌín ná ña̱ kée ña̱yuu ñoó dión, dá ni̱ da̱náni ñaá rá.
LUK 18:16 Dá ni̱ kana Jesús ta̱a ñoó, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Konó ndó noo̱ takuálí xaa̱n ná kii xi noo̱ yúꞌu̱. Ná dáꞌa ni chituu ndó xi̱. Dá chi̱ ña̱yuu kándéé iní tatá Ndios táto̱ꞌon kándéé ini takuálí xaa̱n tatá xi, no̱ón kúú na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios.
LUK 18:17 Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ndi ndáa na̱ ko̱ kándía ña̱ dándáki ñaá Ndios táto̱ꞌon kándía takuálí ña̱ dándáki ñaá tatá xi̱, no̱ón kúú na̱ o̱ ko̱ní ndu̱ꞌu ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios ―ka̱á na̱.
LUK 18:18 Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá iin ta̱a ndáya̱ꞌi, ta kaá ra̱ xíꞌín Jesús: ―Maestro va̱ꞌa kúú ní. Ta, ¿ndí ki̱án kánian keei, dá ni̱ꞌí ña̱ kataki chíchíí?
LUK 18:19 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―¿Ndiva̱ꞌa káꞌa̱n yo̱ꞌó ña̱ kúú yuꞌu̱ na̱ va̱ꞌa? Chi̱ ni iin tóꞌón ña̱yuu ko̱ kúú na̱ va̱ꞌa. Iin tóꞌón dini̱ Ndios vá kúú na̱ va̱ꞌa.
LUK 18:20 Sa̱ náꞌá vá yoꞌó ndi kuaꞌa̱n choon ni̱ saꞌanda Ndios: o̱ sa̱ kéeón kua̱chi xíꞌín iin ñáꞌa̱ ñá ko̱ kúú ñadiꞌóo̱n, ta o̱ sa̱ kaꞌánóo̱n ndi̱i, ta o̱ sa̱ kíꞌin kuíꞌínón, ta o̱ sa̱ káꞌo̱n ña̱ to̱ꞌón saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu, ta koo ña̱ñóꞌó noo̱ tatóo̱n xíꞌín noo̱ nanóo̱n.
LUK 18:21 Dá ni̱ kaa ta̱a ñoó: ―Nda̱ lóꞌo̱ vei ni̱ ka̱sáꞌí seídóꞌi ndidaá choon yóꞌo.
LUK 18:22 Tá ni̱ seídóꞌo Jesús ña̱ ni̱ kaꞌa̱n ra̱ dión, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Nda̱dá iin tóꞌón vá ña̱ꞌa kámani̱ keeón viti, tá dáá. Kuaꞌán di̱kó ndíꞌón ña̱ꞌa ió noo̱o̱n. Ta dasóo̱n di̱ꞌón ñoó no̱ó na̱ kúndaꞌí, dá kía̱n kono̱n koo kuíkón chí induú. Dá kisón kanooón xíꞌín yuꞌu̱.
LUK 18:23 Tá ni̱ seídóꞌo ta̱a yóꞌo ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Jesús dión xíꞌín rá, kúú nda̱á ndaꞌí va ni̱ kuu ini ra̱, chi̱ ta̱ kui̱ká nda̱ꞌo kúú rá.
LUK 18:24 Tá ni̱ xini Jesús ña̱ ni̱ ku̱ndaꞌí ini ra̱, dá ni̱ kaa na̱: ―¡Nandeé ka̱ ví kuáchi̱ kíán, dá ndu̱ꞌu na̱ kómí ña̱ kui̱ká ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios!
LUK 18:25 Kaon cháá ka̱ chikaꞌanda iin camello yái̱ iin ión tu̱kú o̱ du̱ú ña̱ ndu̱ꞌu iin na̱ kui̱ká ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios.
LUK 18:26 Tá ni̱ seídóꞌo ña̱yuu ñoó to̱ꞌon yóꞌo, dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ná Jesús: ―¿Ndá yoo ni̱ꞌí ña̱ ka̱ki na, tá dáá?
LUK 18:27 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ná: ―Ni iin tóꞌón ña̱yuu o̱ kándeé kee dión, tído ndidaá táꞌa̱n va ña̱ꞌa kándéé Ndios kee na.
LUK 18:28 Dá ni̱ kaa Pedro xíꞌín ná: ―Kande̱ꞌé ní, chi̱ nduꞌu̱ kúú ra̱ ni̱ da̱nkoo ndiꞌi ndidaá kúú ña̱ꞌa ió noo̱ ndú, ta xíonoo nduꞌu̱ xíꞌín mií ní.
LUK 18:29 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó; ndi ndáa miíó na̱ ni̱ da̱nkoo veꞌe na, o ñani na̱, o ki̱ꞌo na, o kuꞌu̱ na̱, o ñadiꞌí na̱, o tatá na̱ xíꞌín naná na̱, o de̱ꞌe na sa̱ꞌá ña̱ kóni̱ na̱ ña̱ ndu̱ꞌu cháá ka̱ ña̱yuu ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios,
LUK 18:30 na̱ yóꞌo kúú na̱ naniꞌi̱ kua̱ꞌá ka̱ ña̱ꞌa ñayuú yóꞌo. Ta iin ka̱ ñayuú sa̱á koo chí noo̱ niꞌi̱ ná ña̱ kataki chíchí ná ―kaá na̱.
LUK 18:31 Dá ni̱ taó xóo Jesús ndin uxi̱ uu̱ ta̱a xíonoo xíꞌín ná ñóó. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Viti kía̱n ko̱kaa yó kuaꞌa̱n yo̱ ñoo Jerusalén, dá xi̱nko̱o ndiꞌi ña̱ káꞌa̱n to̱ꞌon ni̱ taa profeta sa̱ꞌá ña̱ ndoꞌo na̱ ni̱ nduu ta̱a ña̱yuu yóꞌo.
LUK 18:32 Dá chi̱ iin ta̱a kúú ra̱ naki̱ꞌo ñaá noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ tu̱kú, dá kedi̱ki ndaa ñaá rá. Ta kendava̱ꞌa ra xíꞌín ná. Ta tuu ndaa di̱í ñaá rá.
LUK 18:33 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kani ñaá rá, dá kaꞌání ñaá rá. Tído ti̱xi kuu̱ óni̱, dá nataki na̱.
LUK 18:34 Tído ko̱ ní kándaa̱ kuiíó ini ra̱ ndi kóni̱ kaa to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín rá, chi̱ ndadí va ña̱xintóni̱ rá no̱ó to̱ꞌon yóꞌo, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní kándaa̱ ini ra̱ ña̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín rá.
LUK 18:35 Dá ni̱ ku̱yati Jesús ñoo naní Jericó, ta yuꞌú íchi̱ ñoó ió iin ta̱a ko̱ túu noo̱ sáti ra.
LUK 18:36 Tá ni̱ sei̱do̱ꞌo ra ña̱ yáꞌa ña̱yuu kuáꞌa̱ kuaꞌa̱n na̱ noo̱ ió ra̱ ñoó, dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá: ―¿Ndí ki̱án kúu?
LUK 18:37 Dá ni̱ kaa ña̱yuu ñoó ña̱ Jesús, na̱ ñoo Nazaret, kúú na̱ yáꞌa kuaꞌa̱n ñoó.
LUK 18:38 Dá ni̱ ka̱sáꞌá ta̱a ñoó káyuꞌú rá: ―¡Jesús, de̱ꞌe na̱ veꞌe rey David, kuꞌu̱ ini ní sa̱ꞌí!
LUK 18:39 Dá ni̱ da̱náni ñaá dao ña̱yuu xíonoo kuaꞌa̱n ñoó, dá ná kutádi̱ rá, káꞌán ná. Tído ni̱ꞌi cháá ka̱ ví ni̱ ka̱sáꞌá káyuꞌú rá ió ra̱: ―¡De̱ꞌe na̱ veꞌe rey David, kuꞌu̱ ini ní sa̱ꞌí!
LUK 18:40 Dá ni̱ sa̱ tuu tóo Jesús, dá ni̱ saꞌanda na̱ choon no̱ó ña̱yuu ñoó ña̱ ná kandaka na ta̱a ñoó saa̱ na̱ noo̱ ná. Dá tá ni̱ saa̱ ra̱ noo̱ íin Jesús, dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá ná:
LUK 18:41 ―¿Ndí ki̱án kóno̱n keei xíꞌón? Dá ni̱ kaa ta̱a ñoó: ―Tatá, kóni̱ natu̱u noo̱í.
LUK 18:42 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Ná natu̱u noo̱o̱n viti, chi̱ sa̱ꞌá ña̱ kándéé ino̱n yuꞌu̱, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ndu̱va̱ꞌón.
LUK 18:43 Kúú vitíꞌón vá ni̱ na̱tu̱u noo̱ rá. Ta kúú ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱ xíꞌín Jesús, ta kékáꞌano ra Ndios kuaꞌa̱n ra̱. Tá ni̱ xini ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó ña̱ ni̱ kuu dión, dá ni̱ ka̱sáꞌá taꞌani na kékáꞌano na Ndios.
LUK 19:1 Dá ni̱ ku̱ꞌu Jesús ñoo káꞌano naní Jericó, dá ni̱ chi̱kaꞌanda na̱ kuaꞌa̱n na̱ me̱ꞌí ñoo ñoó.
LUK 19:2 Ta ñoó ió iin ta̱a naní Zaqueo, ta kúú rá ta̱a saꞌándá choon no̱ó ta̱a kíꞌin ya̱ꞌi saꞌa̱ ñóꞌo̱, ta kuíká nda̱ꞌo ra,
LUK 19:3 ta kóni̱ ra̱ kande̱ꞌé rá ndá yoo kúú Jesús, tído ko̱ ku̱ú taꞌon koni ñaá rá kée ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó, chi̱ iin ta̱a latáꞌí vá kúú rá.
LUK 19:4 Sa̱ꞌá ño̱ó kánkono ra ni̱ saꞌa̱n ra̱ cháá ka̱ noo̱. Dá ni̱ kaa ra doko̱ iin yíto̱, dá kuu koni ñaá rá, chi̱ ñoó kánian ya̱ꞌa na.
LUK 19:5 Tá ni̱ kasa̱ndaá na̱ noo̱ íin yíto̱ ñoó, dá ni̱ na̱koto ndaa na̱, dá ni̱ xini na̱ kánóo ra, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Zaqueo, kuaꞌán noo kíi̱, chi̱ kuu̱ víti kánian katuu tóoi veꞌón.
LUK 19:6 Ta kúú kaon ni̱ noo ra yíto̱ ñoó, ta ni̱ na̱tiin ra Jesús veꞌe ra xíꞌa̱n kádii̱ iní ra̱.
LUK 19:7 Tá ni̱ xini ña̱yuu ñoó ña̱ ni̱ ku̱ꞌu Jesús veꞌe ra, kúú ni̱ ka̱sáꞌá ná káꞌa̱n na̱ saꞌa̱ Jesús, chi̱ kaá na̱ ña̱ kuaꞌa̱n na̱ koo tóo na veꞌe iin ta̱a kómí kua̱chi.
LUK 19:8 Ta xía̱n tein ió Jesús veꞌe Zaqueo ñoó, dá ni̱ nda̱kuíi̱n ndichi ra̱, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Kande̱ꞌé ní viti, tatá, chi̱ koꞌi̱n kaꞌanda daoi̱ ña̱ kui̱ká kómíí, ta kaꞌandai̱ ñá no̱ó ña̱yuu kúndaꞌí. Tá ni̱ ya̱ꞌi ni̱ kiꞌin kuíꞌínáí ña̱ꞌa iin ña̱yuu xi̱ꞌín, dá kía̱n koꞌi̱n nandió néꞌi komi̱ cháá ka̱ taꞌándá no̱ó ña̱ ni̱ ya̱ꞌi ni̱ kiꞌin.
LUK 19:9 Dá ni̱ kaa Jesús: ―Kuu̱ víti ni̱ na̱tiin ta̱a yóꞌo ña̱ ka̱ki ra no̱ó kua̱chi ra̱, chi̱ kúú taꞌani ra ta̱ kuendá na̱ veꞌe Abraham.
LUK 19:10 Chi̱ na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo kúú na̱ ve̱i nandukú, ta dáka̱ki na ña̱yuu ndíta xíká noo̱ Ndios.
LUK 19:11 Xía̱n nani ndéi ña̱yuu ñoó seídóꞌo na ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Jesús, dá ni̱ da̱kíꞌin táꞌan na dao ña̱ꞌa xíꞌín to̱ꞌon ni̱ da̱náꞌa̱ na̱. Chi̱ sa̱ꞌá ña̱ sa̱ kuaꞌa̱n kuyati na ñoo Jerusalén, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kaꞌán ña̱yuu ñoó ña̱ yachi̱ va kasaa̱ Ndios xíꞌín ndée̱ dándáki na ña̱yuu na̱.
LUK 19:12 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kaa Jesús diꞌa: ―Iin kuu̱ ni̱ sa̱ io iin ta̱a, ta kúú rá de̱ꞌe ta̱a sa̱ kuu rey, ta ni̱ kee ra kuaꞌa̱n xi̱ká rá iin ka̱ ñoo natiin ra choon kakuu ra rey, dá ndisaa̱ ra̱.
LUK 19:13 Tído tá ko̱ ñáꞌa̱ koꞌo̱n ra̱, dá ni̱ kana ra uxi̱ ta̱a kéchóon noo̱ rá. Dá ni̱ xi̱ꞌo ra iin di̱ꞌón ndáya̱ꞌi noo̱ iin rá iin ra. Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín rá: “Nakaꞌán ndaꞌi̱ ndo̱ di̱ꞌón xaa̱n nani kuaꞌi̱n”, kaá ra̱.
LUK 19:14 Tído xiní uꞌu̱ ñaá na̱ ñoo ra̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ta̱ndaꞌá ná dao ta̱a kuaꞌa̱n kaꞌa̱n noo̱ táꞌa̱nda̱ choon ñoó ña̱ ko̱ kóni̱ taꞌon na ña̱ kakuu ta̱a yóꞌo rey ñoo na̱.
LUK 19:15 ’Tído ni̱ na̱tiin va ra choon. Dá tá ni̱ ndi̱sáa̱ ra̱ ñoo ra̱, dá ni̱ kana ra ta̱a kéchóon ñoó, táꞌa̱n ra̱ ni̱ xi̱ꞌo ra di̱ꞌón ra̱ noo̱, chi̱ kóni̱ ra̱ kandaa̱ ini ra̱ ndidaa ni̱ nduu di̱ꞌón ni̱ na̱kaꞌán ndaꞌi̱ iin rá iin ra.
LUK 19:16 Dá ni̱ kaa ta̱a ni̱ ka̱sáa̱ mií no̱ó ñoó: “Tatá, iin di̱ꞌón ni̱ xi̱ꞌo ní no̱ói̱, ta ni̱ ni̱ꞌí uxi̱ ka̱a̱n.”
LUK 19:17 Dá ni̱ kaa rey ñoó: “Va̱ꞌa nda̱ꞌo ni̱ keeón, chi̱ kúú yoꞌó iin ta̱ kéchóon va̱ꞌa. Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ke̱chóon ndaa̱o̱n noo̱ lúꞌu̱ di̱ꞌón ni̱ xi̱ꞌoi noo̱o̱n, sa̱ꞌá ño̱ó ki̱ꞌoi ña̱ dándákón uxi̱ ñoo.”
LUK 19:18 ’Dá ni̱ ka̱sáa̱ iin ka̱ ta̱a kéchóon ñoó. Dá ni̱ kaa ra̱: “Tatá, ni̱ ni̱ꞌí oꞌo̱n ka̱ di̱ꞌón noo̱ iin di̱ꞌón ni̱ xi̱ꞌo ní no̱ói̱.”
LUK 19:19 Dá ni̱ kaa rey ñoó: “Koꞌi̱n ki̱ꞌoi ña̱ dándákón oꞌo̱n ñoo.”
LUK 19:20 ’Dá ni̱ ka̱sáa̱ iin ka̱ ta̱a kéchóon ñoó, dá ni̱ kaa ra̱: “Tatá, yóꞌo ió di̱ꞌón ni̱ xi̱ꞌo ní noo̱í, chi̱ ni̱ chi̱káa̱ va̱ꞌi ña̱ noo̱ peñitoi̱,
LUK 19:21 chi̱ yuꞌíi̱ mií ní, chi̱ kúú ní iin ta̱a to̱ndó, ta nákiꞌin ní ña̱ꞌa ko̱ ní chínóo ní, ta dákée ní no̱ó ko̱ ní xíti ní.”
LUK 19:22 Dá ni̱ kaa rey ñoó: “Yoꞌó kúú iin ta̱ kéchóon kini, ta xíꞌín to̱ꞌon ni̱ kaꞌo̱n xaa̱n keyíko̱i̱ sa̱ꞌo̱n. Ta sa̱ náꞌá yoꞌó ña̱ kúú yuꞌu̱ ta̱a to̱ndó, ña̱ nákiꞌin yuꞌu̱ ña̱ꞌa ko̱ ní chínóoi, ta dákéei no̱ó ko̱ ní xítii,
LUK 19:23 sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndiva̱ꞌa ko̱ ní saꞌo̱n chikaa̱o̱n di̱ꞌón yuꞌu̱ banco, dá tá ná ndusaa̱i̱, dá natiiin ña xíꞌín lúꞌu̱ sa̱tán, ní kúu?”
LUK 19:24 ’Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ta̱a ndíta yati ñoó: “Kuio ndaa ndo̱ di̱ꞌón néꞌe ra xaa̱n, ta kuaꞌán ndo̱ ki̱ꞌo ndóa̱n no̱ó ra̱ ni̱ ka̱ndeé ni̱ niꞌi̱ uxi̱ ka̱a̱n ñoó.”
LUK 19:25 Dá ni̱ kaa ta̱a ñoó: “Tatá, sa̱ kómí vá ro̱ón uxi̱ di̱ꞌón.”
LUK 19:26 Dá ni̱ kaa rey ñoó: “Káꞌa̱n yuꞌu̱ xíꞌín ndó ña̱ na̱ sa̱ ió ña̱ꞌa noo̱, no̱ón kúú na̱ niꞌi̱ cháá ka̱a̱n. Ta na̱ ko̱ó ña̱ꞌa noo̱, diꞌa di̱tá ná lúꞌu̱ ña̱ kómí ná.
LUK 19:27 Ta kandaka taꞌani ndó ndidaá ta̱a xiní uꞌu̱ ñaá, táꞌa̱n ra̱ ko̱ kóni̱ kakuu yuꞌu̱ rey, ná kii ra noo̱í, ta kaꞌanda ndo̱ diko̱ rá”, kaá rey ñoó ―kaá Jesús.
LUK 19:28 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n na̱ ña̱ yóꞌo, dá ni̱ kee na ko̱kaa na kuaꞌa̱n na̱ ñoo Jerusalén.
LUK 19:29 Dá tá ni̱ kasa̱ndaá yati na ñoo naní Betfagé xíꞌín ñoo Betania, yati noo̱ íin iin yúku̱ naní Olivos, dá ni̱ saꞌanda na̱ choon no̱ó uu̱ ta̱a xíonoo xíꞌín ná,
LUK 19:30 ta ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Kuaꞌán ndo̱ ñoo lóꞌo̱ nákaa̱ chí noo̱ káa. Tá ni̱ saa̱ ndo̱ ni̱ ku̱ꞌu ndó ñoo ñoó, dá naniꞌi̱ ndo̱ noo̱ ndíko̱ iin burro, kirí ko̱ ñáꞌa̱ kandodó ná. Ta ndaxí ndó ri̱ kandaka ndó kii ndó.
LUK 19:31 Tá ndáa na̱ ndato̱ꞌón ñaá: “¿Ndiva̱ꞌa ndáxí ndó ri̱?”, dá kaa ndo̱ xíꞌín ná: “Dá chi̱ xínñóꞌó na̱ kúú satoꞌo ndu̱ rí”, kaa ndo̱.
LUK 19:32 Dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱. Ta kúú ni̱ na̱níꞌi̱ rá burro ñoó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kaꞌa̱n Jesús xíꞌín rá.
LUK 19:33 Dá tá ni̱ ndaxí rá burro ñoó, dá ni̱ kaa na̱ kúú satoꞌo ri̱: ―¿Ndiva̱ꞌa ndáxí ndó burro xaa̱n?
LUK 19:34 Dá ni̱ kaa ta̱a ñoó: ―Dá chi̱ xínñóꞌó na̱ kúú satoꞌo nduꞌu̱ ri̱.
LUK 19:35 Dá ndáka ra burro ñoó ni̱ saa̱ ra̱ no̱ó ni̱ ka̱ndo̱o Jesús. Dá ni̱ chi̱kodó rá kotó ra̱ sata̱ ri̱. Dá ni̱ kaa Jesús kánóo na kuaꞌa̱n na̱.
LUK 19:36 Dá ni̱ ka̱sáꞌá ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó chíndei na kotó na̱ íchi̱ no̱ó ve̱i Jesús.
LUK 19:37 Dá tá ni̱ ku̱yati na kuaꞌa̱n na̱ noo̱ kásáꞌá noo na ndi̱ka yúku̱ naní Olivos, dá ni̱ ka̱sáꞌá ña̱yuu kuáꞌa̱ xíonoo xíꞌín ná ñoó káyuꞌú ná kékáꞌano na Ndios xíꞌa̱n kádii̱ ini na̱ saꞌa̱ ndidaá kúú ña̱ꞌa ndato ni̱ xini na̱ ni̱ kee Jesús,
LUK 19:38 ta kaá na̱: ―¡Na̱ káꞌano kúú rey yóꞌo, chi̱ ve̱i na xíꞌín choon satoꞌo yo̱ Ndios! ¡Ná kandei va̱ꞌa na̱ ndéi induú! ¡Ta ná natiin Ndios ña̱ñóꞌó nda̱ noo̱ ió na̱ noo̱ dikó!
LUK 19:39 Dá ni̱ kaa dao ta̱ fariseo ñóꞌo tein ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó: ―Maestro, dána̱ni ní ña̱yuu xíonoo xíꞌín ní, dá ná dáꞌa ni kaꞌa̱n na̱ dión.
LUK 19:40 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ tá ná kadi na̱ yóꞌo yúꞌu̱ ná, dá kía̱n kasáꞌá yuu̱ káa kekáꞌanoan yuꞌu̱.
LUK 19:41 Tá ni̱ kasa̱ndaá yati na ñoo Jerusalén, ndaꞌí ni̱ saki na tá ni̱ xini na̱ ñoo ñoó,
LUK 19:42 ta kaá na̱: ―Ndeé ví kóni̱ yuꞌu̱ ña̱ kandaa̱ ini ndo̱ kuu̱ víti ndí ki̱án kee ndó, dá kía̱n kuu kandei va̱ꞌa ndó. Tído ndadí vá noo̱ ndo̱, sa̱ꞌá ño̱ó o̱ kúu taꞌon kandaa̱ ini ndo̱án viti.
LUK 19:43 Tído kasandaá iin kuu̱, dá kasaa̱ kua̱ꞌá ta̱a xiní uꞌu̱ táꞌan xíꞌín ndó, ta kao̱ noo ra iin níí yúꞌu̱ ñoo yóꞌo, ta chikorrá ra̱ ndo̱ꞌó, ta kasáꞌá rá nakoꞌoni ra̱ ndo̱ꞌó,
LUK 19:44 ta koon ra ndo̱ꞌó nda̱ no̱ñóꞌo̱, ta kaꞌání rá ndo̱ꞌó xíꞌín de̱ꞌe ndó. Ta ni iin ka̱ yuu̱ o̱ kándo̱oan kandodó táꞌan. Dión ndoꞌo ndó sa̱ꞌá ña̱ ko̱ ní nákoni ndo̱ na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá Ndios ve̱i dáka̱ki ñaá ―kaá Jesús.
LUK 19:45 Dá tá ni̱ saa̱ na̱, ni̱ ku̱ꞌu na yéꞌé ño̱ꞌo káꞌano. Dá ni̱ ka̱sáꞌá ná taó ndíꞌi na ta̱ díkó, xíꞌín ta̱ xíin kuaꞌa̱n ra̱ sata̱ véꞌe.
LUK 19:46 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ña̱yuu ñoó: ―Diꞌa va kaá tuti ii̱ Ndios: “Veꞌe yuꞌu̱ kúú iin veꞌe noo̱ kánian nataka ña̱yuu kaꞌa̱n na̱ xíꞌín yuꞌu̱.” Tído ndoꞌó kúú na̱ ndéi kéean táto̱ꞌon iin káo̱ ta̱ kui̱ꞌíná.
LUK 19:47 Ta ndidaá kuu̱ ni̱ sa̱ káa̱ Jesús sa̱ da̱náꞌa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu yéꞌé ño̱ꞌo káꞌano ñoó. Tído ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱, xíꞌín ta̱ dánaꞌa̱ ley, xíꞌín ta̱ néꞌe choon ndúkú rá ndí ki̱án kee ra, dá kaꞌání ñaá rá.
LUK 19:48 Tído ko̱ ní niꞌi̱ taꞌon ra ndi kee ra, dá chi̱ ndidaá ña̱yuu ndéi toon na seídóꞌo na ña̱ dánaꞌa̱ Jesús.
LUK 20:1 Iin kuu̱, dá nákaa̱ Jesús yéꞌé ño̱ꞌo káꞌano dánaꞌa̱ na̱ sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa Ndios no̱ó ña̱yuu. Dá ni̱ ka̱sáa̱ ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱ xíꞌín ta̱ dánaꞌa̱ ley xíꞌín ta̱ sáꞌano ñoo,
LUK 20:2 dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Kaꞌa̱n ní xíꞌín nduꞌu̱, ¿ndá choon néꞌe ní ña̱ nákaa̱ ní kée ní diꞌa? ¿Ndá yoo ni̱ xi̱ꞌo choon noo̱ ní ña̱ kee nía̱n?
LUK 20:3 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Ta viti ná ndato̱ꞌón taꞌani yuꞌu̱ ndo̱ꞌó saꞌa̱ iin ña̱ꞌa, ta nandió néꞌe ndóa̱n.
LUK 20:4 ¿Ndá yoo ni̱ xi̱ꞌo choon noo̱ Juan ña̱ sa̱ da̱kódo̱ ndúta̱ ná ña̱yuu? ¿Á Ndios ni̱ xi̱ꞌoan o ta̱a?
LUK 20:5 Dá ni̱ ka̱sáꞌá rá ndátóꞌón táꞌan mií rá ndíta ra: ―Tá ná kaa yo̱ ña̱ Ndios ni̱ xi̱ꞌo ñaá, dá kaa ra̱ xíꞌá: “¿Ndiva̱ꞌa ko̱ ní kándísa ndó ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ ra̱, tá dáá?”
LUK 20:6 Tído tá ná kaa yo̱ ña̱ ta̱a ni̱ xi̱ꞌo ñaá, dá kía̱n ndakuei na̱ ñoo yo̱ chiyúú ñaá ná, dá chi̱ ndidaá vá ná kándía ña̱ Juan ni̱ sa̱ kuu iin profeta ni̱ ta̱ndaꞌá Ndios ni̱ kii ―kaá ra̱ ndátóꞌón mií rá.
LUK 20:7 Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín Jesús ña̱ ko̱ náꞌá taꞌon ra ndá yoo ni̱ xi̱ꞌo choon noo̱ Juan.
LUK 20:8 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Ta ni yuꞌu̱ o̱ kásto̱ꞌon taꞌon xíꞌín ndó ndá yoo ni̱ xi̱ꞌo choon noo̱í kéei ña̱ yóꞌo, tá dáá.
LUK 20:9 Dá ni̱ ka̱sáꞌá Jesús dákíꞌin táꞌan na dao ña̱ꞌa xíꞌín to̱ꞌon dánaꞌa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu ñoó, ta kaá na̱: ―Iin kuu̱ ni̱ da̱ndée iin ta̱a yitó uva no̱ñóꞌo̱ rá. Dá ni̱ di̱kó ndodó ra̱án noo̱ dao ka̱ ta̱a kéchóon. Dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n xi̱ká rá kua̱ꞌá kuia̱.
LUK 20:10 Dá tá ni̱ xi̱nko̱o tiempo taꞌa̱nda̱ uva ñoó, dá ni̱ ta̱ndaꞌá rá iin mozo ra̱ ña̱ ná koꞌo̱n ra̱ noo̱ ndéi ta̱ kéchóon ñoó natiin ra uva, kirí kánian niꞌi̱ rá. Tído tá ni̱ saa̱ mozo ñoó, dá ni̱ nda̱kuei ta̱ kéchóon noo̱ uva ñoó ni̱ kani ñaá rá. Ta ni iin ña̱ꞌa ko̱ ní xi̱ꞌo ra kaneꞌe mozo ñoó noꞌo̱ ra̱.
LUK 20:11 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o satoꞌo ñoó ni̱ ta̱ndaꞌá rá iin ka̱ mozo kuaꞌa̱n ra̱. Tído tá ni̱ saa̱ ra̱ noo̱ ndéi ta̱ kéchóon ñoó, dá ni̱ nda̱kuei tuku ro̱ón ni̱ kani ñaá rá, ta ni̱ nda̱neꞌe ñaá rá. Ta ni iin ña̱ꞌa ko̱ ní xi̱ꞌo ra kaneꞌe mozo ñoó noꞌo̱ ra̱.
LUK 20:12 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o tuku satoꞌo ñoó ni̱ ta̱ndaꞌá rá iin ka̱ mozo, ra̱ kúú oni̱, kuaꞌa̱n ra̱. Tído tá ni̱ saa̱ ra̱, ta kúú ni̱ nda̱kuei tuku ta̱ kéchóon ñoó ni̱ da̱rkueꞌe̱ ñaá rá. Dá ni̱ da̱kána ñaá rá sata̱ véꞌe.
LUK 20:13 Dá ni̱ kaa satoꞌo uva ñoó: “¿Ndi koo keei viti? Viti kía̱n ná tandaꞌí de̱ꞌe mani̱ koꞌo̱n xi̱. Chi̱ tá ná koni ñaá rá, ndá ndi kuu koo va ña̱ñóꞌó rá noo̱ xí.”
LUK 20:14 Kúú ni̱ ta̱ndaꞌá ñaá rá kuaꞌa̱n xi̱. Tído, tá ni̱ xini ñaá ta̱a kéchóon ñoó, dá ni̱ ka̱sáꞌá rá ndátóꞌón kueꞌé ra̱: “Ta̱a káa kúú ra̱ natiin ndidaá kúú ñóꞌo̱ yóꞌo noo̱ tatá xi̱. Kóꞌo̱ kaꞌání yo̱ xí, dá ná kando̱o ndiꞌi ñóꞌo̱ yóꞌo noo̱ mií yó”, kaá ra̱.
LUK 20:15 Dá ni̱ tiin ñaá rá ndáka ra kuaꞌa̱n ra̱ sata̱ korrá noo̱ káa yitó uva ñoó. Ta ñoó ni̱ saꞌání ñaá rá. Ta, ¿ndí ki̱án kee satoꞌo uva ñoó viti, káꞌán ndó?
LUK 20:16 Ña̱ kee ra kía̱n kasaa̱ ra̱, ta kaꞌání ndíꞌi ra ta̱ kéchóon ñoó, dá di̱kó ndodó ra̱ ñóꞌo̱ noo̱ káa yitó uva ñoó noo̱ dao ka̱ ta̱a ―kaá Jesús. Tá ni̱ seídóꞌo ña̱yuu ñoó ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Jesús dión, dá ni̱ kaa na̱: ―¡Ná o̱ sa̱ kónó Ndios ña̱ koo dión!
LUK 20:17 Dá ni̱ na̱nde̱ꞌé Jesús no̱ó ña̱yuu ñoó, dá ni̱ kaa na̱: ―¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ diꞌa va kaá tuti ii̱ Ndios?: Táꞌa̱n yuu̱ ni̱ ka̱ñóꞌó ta̱a káva̱ꞌa veꞌe, ña̱ yóꞌo diꞌa va ni̱ kasa̱ndaá kakuu yuu̱ tito̱.
LUK 20:18 Ta ndidaá na̱ ná kankao sa̱tá yuu̱ ñoó, kuachi ndiꞌi na. Ta na̱ kankao yuu̱ yóꞌo sata̱, no̱ón kúú na̱ tadi̱ ndiꞌi keean ―kaá Jesús.
LUK 20:19 Dá ni̱ kaꞌán ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱ xíꞌín ta̱ dánaꞌa̱ ley tiin ra Jesús mií hora daá ñóó, dá chi̱ ni̱ ka̱ndaa̱ ini ra̱ ña̱ saꞌa̱ mií rá ni̱ kaꞌa̱n na̱ to̱ꞌon yóꞌo. Tído yuꞌú ra̱ kée ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó.
LUK 20:20 Ta ndéi ra nání rá Jesús. Kúú ni̱ ta̱ndaꞌá de̱ꞌé ra̱ dao ta̱a kuaꞌa̱n ra̱ noo̱ nákaa̱ Jesús. Ta ni̱ kee ra mií rá ña̱ kúú rá ta̱ ndaa̱, chi̱ ndúkú rá ndi kee ra dátu̱ú ñaá rá, dá ná ya̱ꞌa na kaꞌa̱n na̱, dá niꞌi̱ rá kua̱chi na̱, dá naki̱ꞌo ñaá rá noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ néꞌe choon káꞌano ñoo ñoó, káꞌán rá.
LUK 20:21 Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá, ta kaá ra̱ xíꞌín ná: ―Maestro, náꞌá vá nduꞌu̱ ña̱ káꞌa̱n ní ña̱ ndaa̱, ta dánaꞌa̱ ní ña̱ ndaa̱. Ta ni iin tóꞌón ña̱yuu ko̱ káxi mií ní. Diꞌa dánaꞌa̱ ndaa̱ ní íchi̱ Ndios noo̱ ndidaá ña̱yuu.
LUK 20:22 Sa̱ꞌá ño̱ó ve̱i ndu ndato̱ꞌón nduꞌu̱ mií ní, ¿á va̱ꞌa ni kée yó chíya̱ꞌi yó saꞌa̱ ñóꞌo̱ yo̱ no̱ó ta̱ kúú kuendá rey César o ko̱ó?
LUK 20:23 Tído ni̱ ka̱ndaa̱ va ini Jesús ña̱ katoó ra̱ dátu̱ú ñaá rá. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―¿Ndiva̱ꞌa ndúkú ndó ña̱ ya̱ꞌi noo̱ káꞌi̱n?
LUK 20:24 Tei tóo ndó iin di̱ꞌón, ña̱ chíya̱ꞌi ndó saꞌa̱ ñóꞌo̱ ndo̱, ná kande̱ꞌá. ¿Ndá naꞌáná kía̱n ndáꞌa̱ noo̱ di̱ꞌón yóꞌo? Ta, ¿ndá kuu̱ kía̱n ndáꞌa̱ no̱óa̱n yóꞌo? Dá ni̱ kaa ra̱: ―Naꞌáná César kíán xíꞌín kuu̱ mií rá.
LUK 20:25 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Naki̱ꞌo ndó ña̱ kúú ña̱ꞌa César noo̱ rá, tá dáá, ta naki̱ꞌo ndó ña̱ kúú ña̱ꞌa Ndios noo̱ ná.
LUK 20:26 Ta kúú ko̱ ní kándeé vá rá dátu̱ú ñaá rá, dá ya̱ꞌa na no̱ó to̱ꞌon káꞌa̱n na̱ no̱ó ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó. Diꞌa ni̱ naá vá iní ra̱ sa̱ꞌá ña̱ va̱ꞌa nda̱ꞌo ni̱ na̱ndió néꞌe na to̱ꞌon ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ sadi va ra yúꞌu̱ rá.
LUK 20:27 Dá ni̱ ka̱sáa̱ dao ta̱ saduceo noo̱ Jesús. Ta ko̱ kándísa taꞌon ra ña̱ nátaki na̱ ni̱ xiꞌi̱. Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá,
LUK 20:28 ta kaá ra̱: ―Maestro, diꞌa káꞌa̱n iin ley ña̱ ni̱ taa Moisés: Tá ni̱ xiꞌi̱ iin ta̱a, ta ko̱ ní sá io de̱ꞌe yií ra̱ xíꞌín ñadiꞌí ra̱, dá kía̱n kánian nakiꞌin ñaá ñani ra̱ tandaꞌa̱ rá xíꞌán, dá koo iin de̱ꞌe yiía̱n nakiꞌin kuu̱ ñani ra̱.
LUK 20:29 Ta viti, ni̱ sa̱ ndei usa̱ ñani. Ta kúú ni̱ ta̱ndáꞌa̱ ta̱ kúú no̱ó ñoó. Tído ni̱ xiꞌi̱ va ra, ta ko̱ ta̱ꞌón de̱ꞌe yií ra̱ ní sá io xíꞌín ñadiꞌí ra̱.
LUK 20:30 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ta̱ndáꞌa̱ ñani ra̱, ta̱ kúú uu̱ ñoó, xíꞌán. Tído ni̱ xiꞌi̱ taꞌani ra, ta ko̱ ní sá io tuku de̱ꞌe yií ra̱ xíꞌán.
LUK 20:31 Dá ni̱ ta̱ndáꞌa̱ ta̱ kúú oni̱ xíꞌín ñáꞌa̱ ñoó. Ta kúú dión taꞌani ni̱ ndoꞌo ra. Ta dión taꞌani ni̱ ndoꞌo ndin usa̱ ñani ñoó, ni̱ xiꞌi̱ ndiꞌi ra, ta ni iin ra ko̱ ní sá io de̱ꞌe yií xíꞌín ñáꞌa̱ ñoó.
LUK 20:32 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ xiꞌi̱ taꞌani mií ñáꞌa̱ ñoó.
LUK 20:33 Sa̱ꞌá ño̱ó, tá ná kasandaá kuu̱ nataki na̱ ni̱ xiꞌi̱, ¿ndi káa iin ta̱a ñoó kakuu yíi̱ ñáꞌa̱ ñoó, chi̱ ndin usa̱ va ra ni̱ sa̱ kuu yíi̱a̱n? ―kaá ra̱.
LUK 20:34 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Ña̱yuu ndéi ñayuú yóꞌo kúú na̱ tándaꞌa̱, ta xíꞌo na de̱ꞌe na ña̱ tandaꞌa̱ xí.
LUK 20:35 Tído na̱ ni̱ niꞌi̱ noo̱ Ndios ña̱ nataki na̱ tein na̱ ni̱ xiꞌi̱, ta kandei na iin ka̱ ñayuú koo chí noo̱, no̱ón kúú na̱ o̱ tándaꞌa̱ ka̱ na̱, ta o̱ kíꞌo ka̱ na̱ de̱ꞌe diꞌí na̱ ña̱ tandaꞌa̱ xí.
LUK 20:36 Ta ni iin kuu̱ ka̱ o̱ ku̱ú na̱, chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndéi ángel, nda̱ ki̱ꞌo dión vá kandei na, ta nda̱ de̱ꞌe Ndios vá kakuu na sa̱ꞌá ña̱ niꞌi̱ ná ña̱ nataki na̱.
LUK 20:37 Ta viti ná koꞌi̱n kasto̱ꞌin xíꞌín ndó ña̱ miía̱n ndaa̱ nataki na̱ ni̱ xiꞌi̱, chi̱ nda̱ Moisés ni̱ da̱náꞌa̱ sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo noo̱ táa na sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ndoꞌo na tá ni̱ kei̱ yitó táka̱ lóꞌo̱ ñoó. Chi̱ ña̱ ni̱ taa na káꞌa̱n ña̱ satoꞌo yo̱ Ndios kúú Ndios noo̱ Abraham, ta kúú ná Ndios noo̱ Isaac, ta kúú ná Ndios noo̱ Jacob.
LUK 20:38 Ki̱ꞌo dión kaáa̱n, dá chi̱ tatá Ndios, ko̱ kúú taꞌon na Ndios no̱ó na̱ ni̱ xiꞌi̱, chi̱ kúú ná Ndios no̱ó na̱ takí va, chi̱ ndidaá vá ña̱yuu ndéi takí noo̱ Ndios.
LUK 20:39 Dá ni̱ kaa dao ta̱ dánaꞌa̱ ley xíꞌín ná: ―Va̱ꞌa nda̱ꞌo ni̱ kaꞌa̱n ní, maestro ―kaá ra̱.
LUK 20:40 Ta ko̱ ní chíndaa̱ no̱ó ka̱ ra̱ ña̱ kía̱n ndato̱ꞌón ñaá rá cháá ka̱.
LUK 20:41 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó: ―¿Ndiva̱ꞌa káꞌa̱n ra̱ dánaꞌa̱ ña̱ tein na̱ veꞌe rey David kixi Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá?
LUK 20:42 Chi̱ diꞌa va kaá mií vá David noo̱ tuti Salmo: Diꞌa ni̱ kaa satoꞌo yo̱ Ndios xíꞌín na̱ kúú satoꞌi̱: “Kako̱o yoꞌó xoo kuáꞌa yuꞌu̱,
LUK 20:43 nda̱ ná kasandaá kuu̱ nataán ndíꞌii ta̱ xiní uꞌu̱ ñaá ti̱xi sa̱ꞌo̱n.”
LUK 20:44 Mií David kaá ña̱ satoꞌo na̱ kúú Cristo, sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndiva̱ꞌa dánaꞌa̱ ra̱ ña̱ kii Cristo tein na̱ veꞌe na, tá dáá? ―kaá Jesús.
LUK 20:45 Ta nani ndéi ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó seídóꞌo na, dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ta̱a xíonoo xíꞌín ná:
LUK 20:46 ―Kandaa ndo̱ mií ndó no̱ó ra̱ dánaꞌa̱ ley Moisés, dá chi̱ kátoó ra̱ kandixi ra dáꞌo̱n náni̱, ta kóni̱ ra̱ ña̱ kaꞌa̱n ña̱yuu ndisáꞌán xíꞌín rá xíꞌín ña̱ñóꞌó noo̱ xíonoo ra noo̱ yáꞌi. Ta kátoó taꞌani ra kandei ra noo̱ téi̱ kúú no̱ó ini veꞌe noo̱ nátaka na̱ ñoo yo̱, ta kátoó taꞌani ra kandei ra téi̱ kúú no̱ó noo̱ ndéi ta̱ ndáya̱ꞌi sásáꞌan ra noo̱ ió víko̱.
LUK 20:47 Ta xío ndaa ra̱ veꞌe na̱ kuáa̱n. Ta naꞌá xíka̱ taꞌi̱ rá noo̱ Ndios, dá kaꞌa̱n va̱ꞌa ña̱yuu saꞌa̱ rá. Ta̱ yóꞌo kúú ra̱ yaꞌi nda̱ꞌo chiya̱ꞌi ra noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kée ra dión ―kaá na̱.
LUK 21:1 Dá ni̱ nda̱neꞌe noo̱ ná, dá ni̱ xini na̱ to̱ꞌon kée ña̱yuu kui̱ká taáa̱n di̱ꞌón ini sato̱ noo̱ dóko̱ ña̱yuu di̱ꞌón noo̱ Ndios.
LUK 21:2 Ta ni̱ xini taꞌani na táto̱ꞌon ni̱ kee iin ñaꞌá kuáa̱n kúndaꞌí, ni̱ taáa̱n uu̱ di̱ꞌón ka̱a kuálí ini sato̱ ñoó.
LUK 21:3 Dá ni̱ kaa na̱: ―Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ñaꞌá kuáa̱n kúndaꞌí káa ni̱ taán kuaꞌa̱ cháá ka̱ di̱ꞌón o̱ du̱ú ndidaá ka̱ ña̱yuu káa.
LUK 21:4 Dá chi̱ ndidaá ka̱ ña̱yuu káa ni̱ doko̱ noo̱ Ndios xíꞌín di̱ꞌón kándo̱o noo̱ ná, tído ñáꞌa̱ káa, va̱ꞌará kúndaꞌí vía̱n, ni̱ doko̱ ndiꞌán di̱ꞌón néꞌe va̱ꞌán katakia̱n ―kaá na̱.
LUK 21:5 Dá ni̱ ka̱sáꞌá dao ta̱a xíonoo xíꞌín Jesús káꞌa̱n ra̱ saꞌa̱ veꞌe ño̱ꞌo káꞌano, ña̱ ñóchí nda̱ꞌo ndáa yuu̱ ni̱ ka̱va̱ꞌan, xíꞌín dao ka̱ ña̱ꞌa luu ndáa ni̱ doko̱ ña̱yuu kui̱ká noo̱ Ndios. Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá:
LUK 21:6 ―Kanaꞌá ndó ña̱ kasandaá iin kuu̱ koon ndiꞌi va veꞌe ño̱ꞌo, táꞌa̱n ña̱ ndéꞌé ndó káa, chi̱ ni iin tóꞌón yuu̱ o̱ kándo̱o kandodó táꞌan. Naá ndíꞌi vaan.
LUK 21:7 Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón rá Jesús: ―Maestro, ¿ndá oon koo dión? ¿Ndí ki̱án koo, dá kandaa̱ ini nduꞌu̱ ña̱ yachi̱ va koo dión?
LUK 21:8 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Kandaa ndo̱ mií ndó, dá ná o̱ dándaꞌí ñaá ni iin ña̱yuu, dá chi̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ta̱a kasaa̱, ta kechóon ra kuu̱ yúꞌu̱, ta kaa ra̱: “Yuꞌu̱ kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá. Sa̱ ni̱ kasa̱ndaá va kuu̱ ña̱ naá ñayuú.” Tído o̱ sa̱ kándía ndó karkuei ndó sata̱ rá koꞌo̱n ndo̱.
LUK 21:9 Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ndo̱ ña̱ saꞌání táꞌan iin ñoo xíꞌín iin ka̱ ñoo, ta yóꞌo yóꞌo naá na̱, ta ná dáꞌa ni yu̱ꞌú ndo̱, dá chi̱ dinñóꞌó ka̱ ki̱ꞌo dión kánian koo, tído ko̱ ñáꞌa̱ taꞌon xi̱nko̱o kuu̱ ña̱ naá ñayuú yóꞌo.
LUK 21:10 Dá ni̱ kaa taꞌani na: ―Ndakuei dao nación na̱á táꞌan xíꞌín dao ka̱ nación, ta kasáꞌá na̱á táꞌan ta̱ néꞌe choon ndéi iin rá iin ñoo náꞌano.
LUK 21:11 Ta yóꞌo yóꞌo va kasáꞌá ni̱ꞌi nda̱ꞌo ta̱an, ta yóꞌo yóꞌo taꞌani kasáꞌá koo tama̱ xíꞌín kueꞌe̱ kini, ta kasáꞌá yu̱ꞌú xíxi nda̱ꞌo ña̱yuu, ta ña̱ꞌa xíxi nda̱ꞌo koo chí induú káa.
LUK 21:12 ’Tído tá o̱ ñáꞌa̱ koo dión, dá tiin ña̱yuu ndo̱ꞌó, ta kendava̱ꞌa na xíꞌín ndó. Ta kaneꞌe na ndo̱ꞌó koꞌo̱n na̱ ini veꞌe noo̱ nátaka na̱ ñoo yo̱, dá keyíko̱ na̱ saꞌa̱ ndo̱. Ta kadi na̱ ndo̱ꞌó veꞌe ka̱a. Ta kaneꞌe na ndo̱ꞌó koꞌo̱n na̱ noo̱ rey xíꞌín no̱ó ta̱ néꞌe choon náꞌano sa̱ꞌá ña̱ kúú ndó kuendá yuꞌu̱.
LUK 21:13 Dión koo, dá niꞌi̱ ndo̱ ndi koo ki̱ꞌo ndó kuendá saꞌa̱ yúꞌu̱ no̱ó ta̱ néꞌe choon náꞌano.
LUK 21:14 O̱ sa̱ nákani ini ndo̱ sa̱ꞌá to̱ꞌon kaꞌa̱n ndo̱ chindeé ndó mií ndó,
LUK 21:15 dá chi̱ ki̱ꞌo va mií yuꞌu̱ to̱ꞌon kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín ña̱ ndi̱chí noo̱ ndo̱ mií hora daá ñóó. Ta o̱ kándeé taꞌon na nandió néꞌe na no̱ó kaꞌa̱n ndo̱, ta o̱ kándeé taꞌon na̱ xiní uꞌu̱ ñaá dátu̱ú ná no̱ó kaꞌa̱n ndo̱.
LUK 21:16 Ta naki̱ꞌo ñaá tatá ndo̱ xíꞌín naná ndo̱ xíꞌín ñani ndo̱, xíꞌín táꞌan ndó xíꞌín na̱ néꞌe táꞌan va̱ꞌa xíꞌín ndó no̱ó ta̱ néꞌe choon; ta kaꞌání rá dao ndó.
LUK 21:17 Ta koni uꞌu̱ kini ndidaá ña̱yuu ndo̱ꞌó sa̱ꞌá ña̱ kúú ndó kuendá yuꞌu̱.
LUK 21:18 Tído ni iin tóꞌón taꞌon idí dini̱ ndo̱ o̱ naá.
LUK 21:19 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xi̱ꞌo ndeé ini ndo̱, sa̱ꞌá ño̱ó niꞌi̱ ndo̱ ña̱ dáka̱ki ñaá Ndios.
LUK 21:20 ’Sa̱ꞌá ño̱ó tá ni̱ xini ndo̱ ni̱ kao̱ noo kua̱ꞌá ndava̱ꞌo soldado ñoo Jerusalén yóꞌo, dá kía̱n kanaꞌá ndó ña̱ sa̱ ni̱ xi̱nko̱o va kuu̱ ña̱ kía̱n naá ñoo yóꞌo.
LUK 21:21 Sa̱ꞌá ño̱ó na̱ ndéi chí Judea ná kuino kíi̱ ná koꞌo̱n na̱ yúku̱, ta na̱ ñoo Jerusalén ná kankuei kíi̱ ná koꞌo̱n na̱, ta na̱ kuaꞌa̱n yúku̱, ná dáꞌa ni nandió kuéi na ndu̱ꞌu na.
LUK 21:22 Dá chi̱ kuu̱ dáá ñóó kakuu iin kuu̱ dándóꞌo Ndios nío̱ ña̱yuu ndéi ñoo yóꞌo, dá ná xi̱nko̱o to̱ꞌon káꞌa̱n tuti ii̱ mií ná.
LUK 21:23 Tído ndaꞌí kúu ví na̱ ñáꞌa̱ ñóꞌo de̱ꞌe xíꞌín na̱ ndéi taleé chíchí kuu̱ dáá ñóó, dá chi̱ kuu̱ dáá kakuu iin kuu̱ ndoꞌo naní nío̱ ña̱yuu no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, ta naxi̱no ña̱ xído̱ ini Ndios sa̱tá ña̱yuu ndéi ñoo yóꞌo.
LUK 21:24 Ta xíꞌín espada kue̱i dao na, ta dao ka̱ na̱ kandaka ra koꞌo̱n ra̱ kandei ndava̱ꞌa na ndidaá nación. Ta kankao ñoo Jerusalén ti̱xi ndáꞌa̱ ta̱ tu̱kú. Ta dión koo nda̱ ná xi̱nko̱o kuu̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini Ndios taó ná ta̱ tu̱kú ñoó.
LUK 21:25 ’Kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ ndato ndoꞌo ndi̱ndii, xíꞌín yoo̱, xíꞌín ti̱ñoo̱ viti, ta no̱ñóꞌo̱ yóꞌo ndoꞌo naní nío̱ ndidaá kúú ña̱yuu, ta naá nda̱ꞌo ini na̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ꞌi xído̱ ndakuei no̱ó ta̱ñoꞌo̱.
LUK 21:26 Ta ndidaá kúú ña̱yuu kuu yi̱ꞌí sa̱ꞌá ña̱ yuꞌú nda̱ꞌo na sa̱ꞌá ña̱ nakani ini na̱ sa̱ꞌá ña̱ ve̱i ndoꞌo ñayuú yóꞌo, dá chi̱ koni na̱ kidi niꞌini ndidaá ña̱ náꞌano ñóꞌo induú káa.
LUK 21:27 Nda̱ daá ví, dá koni na̱ na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo kixi na tein iin viko̱, ta ndato nayeꞌe̱ ndaa noo̱ kii na xíꞌín ndidaá choon kómí ná.
LUK 21:28 Tá ni̱ ka̱sáꞌá kúu dión, dá kía̱n ndeé koo ini ndo̱, ta ndaneꞌe noo̱ ndo̱, dá chi̱ sa̱ ni̱ ku̱yati ñóꞌó vá kuu̱ dáka̱ki ñaá Ndios ―kaá na̱.
LUK 21:29 Dá ni̱ da̱kíꞌin táꞌan Jesús ña̱ yóꞌo xíꞌín to̱ꞌon ni̱ da̱náꞌa̱ na̱, ta kaá na̱: ―Kaneꞌe ndó kuendá táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ta̱ño̱ꞌó xíꞌín ndidaá ka̱ ni yíto̱.
LUK 21:30 Tá ni̱ xini ndo̱ ña̱ ve̱i nóma̱ yúta̱ kuálí ra̱, kúú sa̱ náꞌá vá ndó ña̱ sa̱ ni̱ ku̱yati yoo̱ koon dai̱.
LUK 21:31 Ta dión taꞌani, tá ni̱ xini ndo̱ ni̱ ka̱sáꞌá kúu ta̱ndóꞌó yóꞌo, dá kía̱n kanaꞌá ndó ña̱ sa̱ ni̱ ku̱yati va kuu̱ kasaa̱ Ndios dándáki na.
LUK 21:32 ’Miía̱n ndaa̱ kuiti káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ o̱ ku̱ú taꞌon ña̱yuu ndéi tiempo daá nda̱ ná koo ndidaá ña̱ yóꞌo.
LUK 21:33 Induú káa xíꞌín no̱ñóꞌo̱ yóꞌo naá váán, tído to̱ꞌon káꞌi̱n o̱ yáꞌa taꞌan vaan.
LUK 21:34 ’Ta kandaa ndo̱ mií ndó. O̱ sa̱ kóo ini ndo̱ kee ndó ña̱ kóni̱ ñíi̱ ndo̱, ta o̱ sa̱ kóꞌo naꞌáná ndo̱, ta o̱ sa̱ ndíꞌi ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ kátoó téí na̱ kúú kuendá ñayuú yóꞌo, chi̱ iin ndakána va kasandaá kuu̱ ñoó sata̱ ndo̱.
LUK 21:35 Chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée na xíꞌín dei̱ tiin na kíti̱, ki̱ꞌo dión iin ndakána va kasandaá kuu̱ yóꞌo sata̱ ndidaá ña̱yuu ndéi iin níí kuaꞌa̱n ñayuú yóꞌo.
LUK 21:36 Sa̱ꞌá ño̱ó kañoꞌo ini ndo̱, ta daá kuití kaka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios ña̱ niꞌi̱ ndo̱ ña̱ ka̱ki ndó no̱ó ndidaá ta̱ndóꞌó ve̱i koo, dá ná kuu nakui̱ta ndó xíꞌín ta̱ndeé iní no̱ó na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo ―kaá Jesús xíꞌín rá.
LUK 21:37 Ta nduú sa̱ da̱náꞌa̱ na̱ yéꞌé ño̱ꞌo káꞌano, ta sa̱kuaá sa̱ sáꞌa̱n na̱ yúku̱ naní Olivos.
LUK 21:38 Ta ndidaá naꞌa sa̱ sáa̱ ña̱yuu ndéi ñoo Jerusalén sa̱ seídóꞌo na ña̱ꞌa sa̱ dánaꞌa̱ Jesús yéꞌé ño̱ꞌo káꞌano ñoó.
LUK 22:1 Sa̱ ni̱ ku̱yati va víko̱ pascua, tá seí na̱ Israel pan, ña̱ ko̱ ní kíꞌin táꞌan xíꞌín ña̱ dákuita̱ ta̱chía̱n.
LUK 22:2 Ta ra̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱ xíꞌín ta̱ dánaꞌa̱ ley nándukú rá ndi kee ra kaꞌání rá Jesús, tído yuꞌú ra̱ kée ña̱yuu ñoo ñoó.
LUK 22:3 Kúú ni̱ ndu̱ꞌu ña̱ uꞌu̱ ini nío̱ Judas, ta̱ káꞌa̱n xíꞌín ná Iscariote, táꞌa̱n ra̱ nákaa̱ tein ndin uxi̱ uu̱ ta̱ xíonoo xíꞌín Jesús.
LUK 22:4 Dá ni̱ saꞌa̱n ta̱ yóꞌo ni̱ kaꞌa̱n ra̱ xíꞌín ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱ xíꞌín ta̱a saꞌándá choon no̱ó ra̱ ndaá yéꞌé ño̱ꞌo káꞌano ñoó, chi̱ ni̱ kaꞌa̱n ra̱ saꞌa̱ ndi kee ra naki̱ꞌo ra Jesús noo̱ ndáꞌa̱ rá.
LUK 22:5 Ta kúú ni̱ kadii̱ nda̱ꞌo ini ta̱a ñoó, dá ni̱ ka̱ndo̱o ra ña̱ ki̱ꞌo ra di̱ꞌón noo̱ Judas.
LUK 22:6 Ta kúú ni̱ ka̱ndía ra tiin ra di̱ꞌón ñoó. Dá ni̱ ka̱sáꞌá rá ndúkú rá ndi kee ra naki̱ꞌo ra Jesús noo̱ ndáꞌa̱ ta̱a ñoó, dá ná o̱ kándaa̱ ini na̱ ñoo ñoó.
LUK 22:7 Kúú ni̱ kasa̱ndaá va kuu̱ seí na̱ Israel pan ko̱ ní kíꞌin táꞌan xíꞌín ña̱ dákuita̱ ta̱chía̱n, ta dóko̱ taꞌani na iin léko noo̱ Ndios, kirí kúú kuendá víko̱ pascua.
LUK 22:8 Dá ni̱ saꞌanda Jesús choon noo̱ Pedro xíꞌín Juan, ta kaá na̱ xíꞌín rá: ―Kuaꞌán ndo̱ kenduu ndo̱ ña̱ ná kadíni yó kuendá víko̱ pascua.
LUK 22:9 Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín Jesús: ―¿Ndeí koꞌo̱n ndu̱ kenduu ndu̱ ña̱ꞌa kadíni yó, kóni̱ ní?
LUK 22:10 Dá ni̱ kaa na̱: ―Ta no̱ó ni̱ saa̱ ndo̱ ni̱ ku̱ꞌu ndó ñoo káꞌano káa, dá nakiꞌin táꞌan ndó xíꞌín iin ta̱a ndío iin yoo ñóꞌo ta̱kui̱í kuaꞌa̱n ra̱. Ta kúú karkuei ndó ra̱ koꞌo̱n ndo̱ nda̱ veꞌe no̱ó ni̱ saa̱ ra̱ ni̱ ndu̱ꞌu ra,
LUK 22:11 dá kaa ndo̱ xíꞌín ta̱ kúú satoꞌo veꞌe ñoó: “Diꞌa kaá maestro nduꞌu̱ xíꞌín ní: ¿Ndi káa iin cuarto ki̱ꞌo ní noo̱ kadínii kuendá víko̱ pascua xíꞌín ta̱a xíonoo xíꞌíín?”, kaa ndo̱ xíꞌín rá.
LUK 22:12 Dá ná dánaꞌa̱ ra̱ iin cuarto káꞌano kánóo dikó ñoó, ta sa̱ ió nduu vaan. Ta ñoó kenduu ndo̱ ña̱ꞌa ná kadíni yó ―kaá na̱.
LUK 22:13 Dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱. Ta ni̱ ndoꞌo ra táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kaꞌa̱n Jesús xíꞌín rá. Ta ñoó ni̱ kenduu ra̱ ña̱ kadíni ra xíꞌín ná kuendá víko̱ pascua.
LUK 22:14 Tá ni̱ kasa̱ndaá hora kasáꞌan na, dá ni̱ sa̱ ko̱o Jesús mesa xíꞌín ta̱a xíonoo xíꞌín ná.
LUK 22:15 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Ndi ki̱ꞌo ví kóni̱i̱ kadíni dáóí xíꞌín ndó víko̱ pascua tá ko̱ ñáꞌa̱ ndoꞌo naní nío̱í.
LUK 22:16 Dá chi̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ o̱ nándió ko̱o ka̱i̱ kadínii nda̱ ná xi̱nko̱o kuu̱ kadíni tukui xíꞌín ndó noo̱ dándáki Ndios.
LUK 22:17 Dá ni̱ tiin na copa. Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ na̱ki̱ꞌo na ndivéꞌe noo̱ Ndios, dá ni̱ kaa na̱: ―Jóꞌon, tiin ndóa̱n, ta koꞌo iin rá iin ndó lúꞌu̱ lúꞌu̱ ra̱.
LUK 22:18 Chi̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ o̱ nándió ko̱o ka̱ yuꞌu̱ koꞌi ndutá uva yóꞌo nda̱ ná kasandaá kuu̱ kasaa̱ Ndios dándáki na ña̱yuu na̱.
LUK 22:19 Dá ni̱ tiin na pan ñoó, dá ni̱ na̱ki̱ꞌo na ndivéꞌe noo̱ Ndios. Dá ni̱ saꞌanda dao na̱án, dá ni̱ xi̱ꞌo naa̱n no̱ó ta̱a ñoó. Dá ni̱ kaa na̱: ―Ña̱ yóꞌo kúú yikí ko̱ñoi̱, ña̱ náki̱ꞌoi kuu saꞌa̱ iin rá iin ndoꞌó. Ta daá kee ndó ña̱ yóꞌo, dá ndiko̱ꞌon ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ keei saꞌa̱ ndo̱.
LUK 22:20 Ta dión taꞌani ni̱ kee na xíꞌín copa ñoó tá ni̱ ndiꞌi ni̱ sa̱díni na, dá ni̱ kaa na̱: ―Ndúta̱ ñóꞌo ini copa yóꞌo dándáki ña̱ sa̱á ni̱ ka̱ndo̱o Ndios kee na xíꞌín ña̱yuu na̱, ta xi̱nko̱oan kee nii̱ yuꞌu̱, kirá kuita̱ saꞌa̱ iin rá iin ndó.
LUK 22:21 Tído kanaꞌá ndó ña̱ iin ta̱a sásáꞌan nduú xíꞌín yuꞌu̱ mesa yóꞌo koꞌo̱n naki̱ꞌo ñaá noo̱ ndáꞌa̱ ta̱a xiní uꞌu̱ ñaá.
LUK 22:22 Ta miía̱n ndaa̱ ndoꞌo na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo táto̱ꞌon ni̱ chi̱kaa̱ ini Ndios koo nda̱ míí saꞌa̱. Tído ndaꞌí ta̱a koꞌo̱n naki̱ꞌo ñaá no̱ó ta̱ xiní uꞌu̱ ñaá ―kaá Jesús.
LUK 22:23 Dá ni̱ ka̱sáꞌá rá ndátóꞌón táꞌan mií rá, nde̱ꞌá ndi káa iin ra kakuu ra̱ kee dión.
LUK 22:24 Dá ni̱ ka̱sáꞌá ta̱ xíonoo xíꞌín ná ñoó ndátóꞌón kuáchi̱ ra̱, nde̱ꞌá ndi ndáa ra kakuu ta̱a ndáya̱ꞌi cháá ka̱ tein mií rá.
LUK 22:25 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Sa̱ náꞌá vá mií ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée rey dándáki dao ka̱ nación, chi̱ kéndúsa̱ ra̱ xíꞌín ña̱yuu kueídóꞌo ñaá ná. Ta dao ka̱ ta̱ néꞌe choon ñoo kuálí, ro̱ón kúú ra̱ chínaní va̱ꞌa ra mií rá.
LUK 22:26 Tído ko̱ káni taꞌan vaan kee ndó dión tein mií ndó. Ndi ndáa ndoꞌó kúú ta̱a ndáya̱ꞌi cháá ka̱ tein mií ndó, diꞌa ndee ndó mií ndó kakuu ndó táto̱ꞌon ta̱ lóꞌo̱ cháá ka̱. Ta ndi ndáa ndoꞌó kúú ta̱a íin noo̱, diꞌa ndee ndó mií ndó kakuu ndó ta̱a koni kuáchí noo̱ dao ka̱ ndo̱.
LUK 22:27 Chi̱, ¿ndi káa na̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱, á na̱ ió mesa o na̱ chíki̱ꞌo ña̱ꞌa sasáꞌan na? ¿Á o̱ du̱ú na̱ ió mesa kúú na̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱? Tído kanaꞌá ndó ña̱ nákaa̱ yuꞌu̱ tein ndó kúúí iin na̱ xínkuáchí diꞌa noo̱ ndo̱.
LUK 22:28 ’Ta ndoꞌó kúú na̱ daá kuití ni̱ sa̱ ndei xíꞌín yuꞌu̱ tein ta̱ndóꞌó ndóꞌi,
LUK 22:29 sa̱ꞌá ño̱ó ki̱ꞌo yuꞌu̱ choon noo̱ ndo̱ ña̱ dándáki ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ xi̱ꞌo tatái̱ choon noo̱í ña̱ dándákii,
LUK 22:30 dá kasáꞌan dáó ndó xíꞌín yuꞌu̱, ta koꞌo nduú ndo̱ xíꞌín yuꞌu̱ noo̱ dándákii, ta kandei iin rá iin ndó noo̱ téi̱ keyíko̱ ndo̱ saꞌa̱ ndin uxi̱ uu̱ tuꞌu de̱ꞌe na̱ veꞌe Israel.
LUK 22:31 Dá ni̱ kaa taꞌani satoꞌo yo̱ Jesús: ―Simón, Simón, kanaꞌón ña̱ kóni̱ ña̱ uꞌu̱ kexíxian xíꞌín ndó táto̱ꞌon kée ña̱yuu dáxi̱xi na tirió.
LUK 22:32 Tído sa̱ ni̱ seí ndaꞌávíi̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌo̱n, dá kía̱n ná dáꞌa ni ndiꞌi ña̱ kándéé ino̱n yuꞌu̱. Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ na̱ndió ko̱o tukón noo̱ yúꞌu̱, dá chindeéón ñano̱n, dá ná kuita ndaa̱ na̱ xíꞌín to̱ꞌon yuꞌu̱.
LUK 22:33 Dá ni̱ kaa Simón xíꞌín ná: ―Satoꞌo miíi̱, sa̱ ió nduu va yuꞌu̱ ña̱ koꞌi̱n veꞌe ka̱a xíꞌín ní, ta ió taꞌanii ña̱ kuu nduúi̱ xíꞌín ní.
LUK 22:34 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Pedro, káꞌi̱n xíꞌón ña̱ tá o̱ ñáꞌa̱ taꞌon kana chéli viti, kúú sa̱ oni̱ va taꞌándá ndato̱n sa̱ꞌá yuꞌu̱.
LUK 22:35 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ta̱a xíonoo xíꞌín ná: ―Tá ni̱ ta̱ndaꞌá yuꞌu̱ ndo̱ꞌó ni̱ saꞌa̱n ndo̱ ni̱ da̱náꞌa̱ ndo̱, ko̱ ní sá neꞌe ndó léka̱ ndo̱, ta ni lúꞌu̱ di̱ꞌón, ta ni ndisa̱ ndo̱ ko̱ ní sá neꞌe ndó koꞌo̱n ndo̱. ¿Á ió ña̱ꞌa ni̱ kamani̱ noo̱ ndo̱? Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Ni iin ña̱ꞌa taꞌon.
LUK 22:36 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Tído viti, ndi ndáa ndoꞌó ió léka̱ xíꞌín di̱ꞌón, kiꞌin ndó ña̱ kaneꞌe ndó koꞌo̱n ndo̱. Ta ndoꞌó, na̱ ko̱ó espada, di̱kó ndó kotó ndíxi ndó, ta kuiin ndóa̱n.
LUK 22:37 Dá chi̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ miía̱n xi̱nko̱o ña̱ káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios sa̱ꞌí, dá chi̱ kaáa̱n diꞌa: “Ni̱ ndee ñaá ná iin ta̱a kómí kua̱chi.” Ta dión koo, chi̱ ndidaá ña̱ káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kía̱n ndoꞌi, kánian xi̱nko̱oan ―kaá na̱.
LUK 22:38 Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Satoꞌi̱, yóꞌo ió uu̱ espada. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Sa̱ ió va̱ꞌa va.
LUK 22:39 Dá ni̱ keta Jesús kuaꞌa̱n na̱ yúku̱ naní Olivos táto̱ꞌon ki̱ꞌo sá kée na dao ka̱ kuu̱ ñoó. Dá ni̱ kee ta̱ xíonoo xíꞌín ná tákuei ñaá rá kuaꞌa̱n ra̱.
LUK 22:40 Dá tá ni̱ saa̱ na̱ ñoó, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín Ndios, dá kía̱n ná dáꞌa ni kandeé ña̱ kini kexíxian xíꞌín ndó, dá ya̱ꞌa ndó kee ndó kua̱chi.
LUK 22:41 Dá ni̱ kana xoo na kuaꞌa̱n na̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo xíká dáyaa̱ yo̱ iin yuu̱. Dá ñoó ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tí ná, ta ni̱ ka̱sáꞌá ná káꞌa̱n na̱ xíꞌín Ndios,
LUK 22:42 ta kaá na̱: ―Táꞌa̱ lóꞌo̱, tá kóni̱ ní, di̱tá ní yuꞌu̱ noo̱ ndutá ova̱, ña̱ kúú ña̱ ndóꞌo nío̱í. Tído ná dáꞌa ni kakuuan táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ yuꞌu̱. Ná kakuuan táto̱ꞌon kóni̱ mií ní.
LUK 22:43 Dá ni̱ ka̱sáa̱ iin ángel ni̱ kii chí induú, ta ni̱ xi̱ꞌo na ndée̱ noo̱ Jesús.
LUK 22:44 Ta sa̱ꞌá ña̱ ndaꞌí kúu ini na̱, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ndu̱ndeé cháá ka̱ ini na̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín Ndios. Ta tee̱n ná kúú táto̱ꞌon yúyó náꞌano nii̱, ta kuéi rá nda̱ no̱ñóꞌo̱.
LUK 22:45 Tá ni̱ na̱kuíi̱n ndichi na̱ ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín Ndios, dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱ noo̱ ndéi ta̱ xíonoo xíꞌín ná ñoó. Tá ni̱ saa̱ na̱, kúú sa̱ kídi̱ va ra ndéi ra, chi̱ ni̱ kuitá vá rá ni̱ kee ña̱ kúndaꞌí ini ra̱.
LUK 22:46 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―¿Ndiva̱ꞌa kídi̱ ndo̱? Ndakuei kíi̱ ndo̱, ta kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín Ndios, dá ná o̱ kándeé ña̱ kini kexíxian xíꞌín ndó, dá ya̱ꞌa ndó kee ndó kua̱chi.
LUK 22:47 Káꞌa̱n i̱í vá Jesús íin na, kúú sa̱ ni̱ ka̱sáa̱ va iin tuꞌu ña̱yuu. Ta Judas, táꞌa̱n ra̱ kúú kuendá ndin uxi̱ uu̱ ta̱a xíonoo xíꞌín Jesús, kúú ra̱ xíonoo ve̱i no̱ó ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó. Dá ni̱ na̱tuu yati ra noo̱ íin Jesús, dá ni̱ chitó rá noo̱ ná.
LUK 22:48 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Judas, ¿á xíꞌín ña̱ chító yoꞌó noo̱ yúꞌu̱, á dión kéeón, dá nakiꞌón na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo noo̱ ndáꞌa̱ ta̱a xiní uꞌu̱ ñaá?
LUK 22:49 Tá ni̱ xini ta̱a xíonoo xíꞌín ná ña̱ ni̱ ka̱sáꞌá ta̱a ñoó tíin ñaá rá, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Tatá, ¿á kóni̱ ní ña̱ na̱á ndu̱ xíꞌín rá xíꞌín espada?
LUK 22:50 Ta iin ta̱a xíonoo xíꞌín ná ñoó ni̱ da̱rkueꞌe̱ iin ta̱ kéchóon no̱ó ta̱ duti̱ kúú no̱ó, chi̱ ni̱ saꞌanda ra̱ do̱ꞌo xoo kuáꞌa ra̱.
LUK 22:51 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Sa̱ ni̱ kuu va. Ná dáꞌa ni kee ndó dión. Dá ni̱ tiin na do̱ꞌo ra, ta kúú ni̱ ndu̱va̱ꞌa naa̱n.
LUK 22:52 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱, xíꞌín ta̱ saꞌándá choon no̱ó ra̱ ndaá yéꞌé ño̱ꞌo, xíꞌín ta̱ sáꞌano ni̱ ka̱sáa̱ tiin ñaá ñoó: ―¿Á ta̱ kui̱ꞌíná vá kée ndó yuꞌu̱ kúúí, sa̱ꞌá ño̱ó ve̱i ndó xíꞌín espada xíꞌín yíto̱ tiin ndó yuꞌu̱?
LUK 22:53 Ta ndidaá kuu̱ vá ni̱ sa̱ káa̱i̱ xíꞌín ndó yéꞌé ño̱ꞌo káꞌano, ta ko̱ ní tiin ndó yuꞌu̱. Tído hora yóꞌo ni̱ niꞌi̱ ndo̱ kee ndó dión xíꞌíín, dá chi̱ hora yóꞌo kúú hora dándáki ña̱ uꞌu̱ ―kaá na̱.
LUK 22:54 Dá ni̱ tiin ra Jesús ndáka ra kuaꞌa̱n ra̱ chí veꞌe ta̱ duti̱ kúú no̱ó. Ta xíká xíká tákaa ñaá Pedro kuaꞌa̱n ra̱.
LUK 22:55 Dá ni̱ na̱kaꞌon ta̱a ñoó ñóꞌo̱ yéꞌé veꞌe ñoó. Ta ni̱ kao̱ noo ra ndéi ra nádaa̱ rá. Ta ñoó taꞌani ni̱ sa̱ ko̱o Pedro tein ta̱a ñoó.
LUK 22:56 Ta kúú ni̱ xini iin ñáꞌa̱ kéchóon no̱ó ta̱ duti̱ ña̱ ñoó ió Pedro nádaa̱ rá, dá ni̱ sa̱ nde̱ꞌé va̱ꞌa ñaáán, dá ni̱ kaaa̱n: ―Xíonoo taꞌani ta̱a yóꞌo xíꞌín ta̱a káa.
LUK 22:57 Tído ni̱ ndata̱ vá rá, ta kaá ra̱ xíꞌán: ―Ko̱ó, didi, ko̱ náꞌá taꞌon yuꞌu̱ ta̱a káa.
LUK 22:58 Ta kúú tóó vá, ta kúú tuku va ni̱ xini ñaá iin ka̱ ta̱a. Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín rá: ―Yoꞌó taꞌani kúú kuendá ta̱a káa, ¿daá ko̱ó? Dá ni̱ kaa Pedro: ―Ko̱ó, dito, ko̱ ta̱ꞌón ñaá kúú yuꞌu̱.
LUK 22:59 Tá ni̱ ya̱ꞌa táto̱ꞌon iin hora, dá ni̱ kaa iin ka̱ ta̱a: ―Miía̱n ndaa̱ kuiti xíonoo ta̱a yóꞌo xíꞌín ta̱a káa, dá chi̱ ta̱ kuendá Galilea taꞌani kúú rá.
LUK 22:60 Dá ni̱ kaa tuku Pedro: ―Ko̱ó, dito. Xíni̱ nda̱ saꞌa̱ káꞌa̱n ní. Kúú káꞌa̱n i̱í vá rá íin ra, kúú ni̱ kana va chéli.
LUK 22:61 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o satoꞌo yo̱ Jesús ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ná noo̱ rá. Ta kúú ni̱ ndu̱sáa̱ va ini ra̱ táto̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n satoꞌo yo̱ xíꞌín rá, chi̱ ña̱ yóꞌo kía̱n ni̱ kaꞌa̱n na̱: “Tá ko̱ ñáꞌa̱ kana chéli, ta kúú sa̱ ndata̱ yo̱ꞌó oni̱ taꞌándá saꞌa̱ yúꞌu̱.”
LUK 22:62 Dá ni̱ keta ra sata̱ véꞌe, ta kúú ndaꞌí nda̱ꞌo ni̱ ndeiꞌi̱ ra̱.
LUK 22:63 Ta ra̱ ndíta ndaá Jesús, ro̱ón kúú ra̱ ni̱ kedi̱ki ndaa ñaá, ta ni̱ kani ñaá rá.
LUK 22:64 Ta ni̱ sadi ra̱ iin dáꞌo̱n noo̱ ná, dá ni̱ kani ra noo̱ ná. Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá, ta kaá ra̱: ―Nakoni ini, ná nde̱ꞌá ndá yoo kúú ra̱ ni̱ kani ñaá.
LUK 22:65 Ta kúú kua̱ꞌá ka̱ ví ña̱ꞌa ni̱ kaꞌa̱n ra̱ ni̱ kedi̱ki ñaá rá.
LUK 22:66 Tá ni̱ tu̱u noo̱, dá ni̱ na̱taka ndidaá ta̱ sáꞌano ñoo, xíꞌín ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱, xíꞌín ta̱ dánaꞌa̱ ley. Dá ni̱ saꞌanda ra̱ choon ña̱ ná kandaka ra Jesús saa̱ ra̱ noo̱ ndéi ra néꞌe ra choon. Dá tá ni̱ saa̱ na̱, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná:
LUK 22:67 ―¿Á miía̱n ndaa̱ mií ní kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá? Kaꞌa̱n ní xíꞌín nduꞌu̱. Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Tá ná kaꞌa̱n yuꞌu̱ xíꞌín ní, ta o̱ kándía taꞌon ní.
LUK 22:68 Tá ná ndato̱ꞌín mií ní, ta o̱ nándió néꞌe taꞌon ní ña̱ ndato̱ꞌón ñaá yuꞌu̱, ta ni o̱ dáyaa̱ taꞌon ní yuꞌu̱.
LUK 22:69 Tído kanaꞌá ní ña̱ nda̱ kuu̱ víti ná ko̱o na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo xoo kuáꞌa Ndios noo̱ ió na̱ dándáki na.
LUK 22:70 Dá ni̱ kaa ndidaá ta̱a ñoó xíꞌín ná: ―¿Á mií ní kúú de̱ꞌe Ndios, tá dáá? Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Táto̱ꞌon ki̱ꞌo káꞌa̱n ní, ki̱ꞌo dión kíán.
LUK 22:71 Dá ni̱ kaa ra̱: ―¿Ndá choon kuu ka̱ yo̱ cháá ka̱ ta̱a kaꞌa̱n kua̱chi saꞌa̱ rá? Chi̱ sa̱ ni̱ seídóꞌo va mií yó ña̱ ni̱ ya̱ꞌa ra no̱ó to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n ra̱ ―kaá ra̱.
LUK 23:1 Dá ni̱ nda̱kuei ndiꞌi ra ndáka ra Jesús kuaꞌa̱n ra̱ noo̱ Pilato. Tá ni̱ saa̱ ra̱,
LUK 23:2 dá ni̱ ka̱sáꞌá rá dátai̱ kua̱chi ra Jesús, ta kaá ra̱: ―Ni̱ na̱tiin nduꞌu̱ ta̱a yóꞌo xíonoo ra dándaꞌí ra̱ na̱ ñoo ndu̱. Ta ko̱ kóni̱ ra̱ ña̱ chíya̱ꞌi ndu saꞌa̱ ñóꞌo̱ ndú noo̱ rey César, ta kaá ra̱ ña̱ mií rá kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá, chi̱ kaá ra̱ ña̱ kúú rá rey no̱ó na̱ ñoo ndu̱.
LUK 23:3 Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón Pilato Jesús: ―¿Á yoꞌó kúú rey no̱ó na̱ Israel? Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Ta dión kaá mií ní.
LUK 23:4 Dá ni̱ kaa Pilato xíꞌín ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱, xíꞌín dao ka̱ ña̱yuu tákuei kuaꞌa̱n ñoó: ―Ni iin tóꞌón taꞌon kua̱chi ta̱a yóꞌo ko̱ nániꞌi̱ yuꞌu̱.
LUK 23:5 Tído ndúndeé ña̱yuu ñoó káꞌa̱n kua̱chi na saꞌa̱ Jesús: ―Ta̱a yóꞌo kúú ra̱ xíonoo dána̱á táꞌan na̱ ñoo ndu̱ xíꞌín ña̱ dánaꞌa̱ ra̱ iin níí kúú kuendá Judea yóꞌo. Chi̱ ni̱ ka̱sáꞌá rá dánaꞌa̱ ra̱ kuendá Galilea, ta ni̱ kasa̱ndaá ra̱ nda̱ ñoo yóꞌo viti.
LUK 23:6 Tá ni̱ sei̱do̱ꞌo Pilato ña̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ saꞌa̱ kuendá Galilea, dá ni̱ nda̱to̱ꞌón rá ña̱yuu ñoó: ―¿Á ta̱a Galilea kúú ta̱a yóꞌo?
LUK 23:7 Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ra̱ ña̱ nákaa̱ na̱ ti̱xi ndáꞌa̱ Herodes, ta̱ néꞌe choon chí kuendá Galilea, dá ni̱ ta̱ndaꞌá ñaá rá kuaꞌa̱n na̱ noo̱ Herodes, chi̱ tein kuu̱ dáá ñóó nákaa̱ ra̱ ñoo Jerusalén.
LUK 23:8 Tá ni̱ xini Herodes Jesús, kúú ni̱ kadii̱ nda̱ꞌo ini ra̱, chi̱ sa̱ ió kuu̱ vá kátoó ra̱ koni ñaá rá. Chi̱ kua̱ꞌá ndava̱ꞌo ña̱ꞌa seídóꞌo ra káꞌa̱n na̱ saꞌa̱ Jesús, ta ndáti ra koni xíꞌín noo̱ rá kee na iin ña̱ꞌa ndato.
LUK 23:9 Kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ꞌa ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá Herodes, tído ni iin ña̱ꞌa ko̱ ní káꞌa̱n na̱.
LUK 23:10 Ta ndíta ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱ xíꞌín ta̱ dánaꞌa̱ ley ndúndeé rá káꞌa̱n kua̱chi ra saꞌa̱ Jesús.
LUK 23:11 Dá ni̱ ka̱sáꞌá Herodes xíꞌín ndidaá soldado ra̱ kénóo ñaá rá, ta ni̱ kedi̱ki ndaa ñaá rá. Kúú ni̱ da̱kuíꞌino ñaá rá xíꞌín dáꞌo̱n táyíí káa ndíxi mií rá. Ta dión káa na ni̱ ta̱ndaꞌá tuku ñaá rá kuaꞌa̱n na̱ noo̱ Pilato.
LUK 23:12 Ta mií tein kuu̱ dáá ñóó ni̱ na̱kiꞌin táꞌan va̱ꞌa Herodes xíꞌín Pilato, chi̱ sa̱ xini uꞌu̱ táꞌan va ra tá sata̱.
LUK 23:13 Dá ni̱ kana Pilato ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱, xíꞌín ta̱ néꞌe choon no̱ó na̱ Israel, xíꞌín mií na̱ ñoo ñoó,
LUK 23:14 dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Ndáka ndó ta̱a yóꞌo ni̱ ka̱sáa̱ ndo̱ noo̱ yúꞌu̱. Ta káꞌa̱n ndo̱ ña̱ xíonoo ra dána̱á táꞌan ra na̱ ñoo ndo̱ xíꞌín ña̱ dánaꞌa̱ ra̱. Tído ni̱ nda̱to̱ꞌón va̱ꞌi ra̱ noo̱ mií ndó, ta ni iin taꞌon kua̱chi káꞌa̱n ndo̱ sa̱ꞌá ta̱a yóꞌo ko̱ ní kasandaá kakuu ña̱ ndaa̱.
LUK 23:15 Ta ni Herodes ko̱ ní nániꞌi̱ kua̱chi ra̱, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ta̱ndaꞌá tuku ñaá rá ni̱ ka̱sáa̱ ra̱ noo̱ yúꞌu̱. Ta ni iin tóꞌón taꞌon kua̱chi, ña̱ kía̱n kánian kuu ra̱, ko̱ ní ya̱ꞌa ra kee ra.
LUK 23:16 Sa̱ꞌá ño̱ó, tá ni̱ ndiꞌi ni̱ da̱ndóꞌi nío̱ rá, dá dáyaa̱i̱ rá koꞌo̱n ra̱ ―kaá ra̱.
LUK 23:17 Ta tein iin iin víko̱ ñoó kánian dáyaa̱ Pilato iin ta̱a nákaa̱ veꞌe ka̱a.
LUK 23:18 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱sáꞌá káyuꞌú ndidaá ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó: ―¡Ko̱ó, kaꞌání ní ta̱a xaa̱n, ta dáyaa̱ ní Barrabás!
LUK 23:19 Ta ta̱a yóꞌo kúú ra̱ nákaa̱ veꞌe ka̱a sa̱ꞌá ña̱ ni̱ nda̱kono ra naá ra̱ xíꞌín ta̱ romano dándáki ñoo ñoó, xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ kúú rá iin ta̱a saꞌání ndi̱i.
LUK 23:20 Dá ni̱ kaꞌa̱n tuku Pilato xíꞌín ña̱yuu ñoó, chi̱ kóni̱ ra̱ dáyaa̱ ra̱ Jesús.
LUK 23:21 Tído ni̱ na̱ndió kuéi tuku na ni̱ ka̱yuꞌú ná: ―¡Chirkaa ní ra̱ ndi̱ka cruz, chirkaa ní ra̱ ndi̱ka cruz!
LUK 23:22 Ta ni̱ na̱ndió ko̱o Pilato ni̱ kaꞌa̱n ra̱ taꞌándá kúú oni̱ xíꞌín ña̱yuu ñoó: ―¿Ndi káa kua̱chi ni̱ kee ta̱a yóꞌo? Ta ni iin tóꞌón taꞌon kua̱chi ra̱ ko̱ nániꞌi̱ yuꞌu̱ sa̱ꞌá ña̱ kánian kuu ra̱. Sa̱ꞌá ño̱ó koꞌi̱n dándóꞌi nío̱ rá, dá tá ni̱ ndiꞌi, dá dáyaa̱i̱ rá koꞌo̱n ra̱ ―kaá ra̱.
LUK 23:23 Tído ni̱ ka̱sáꞌá ndúndeé ka̱ ví ña̱yuu ñoó káyuꞌú ná ña̱ ná karkaa kíi̱ Jesús ndi̱ka cruz. Tído sa̱ꞌá ña̱ ndúndeé ña̱yuu ñoó káyuꞌú ná, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ xino̱ ini Pilato kee ra ña̱ kóni̱ na̱.
LUK 23:24 Dá ni̱ saꞌanda ra̱ choon táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ xika̱ ña̱yuu ñoó koo.
LUK 23:25 Kúú ni̱ da̱yáa̱ ra̱ Barrabás, táꞌa̱n ra̱ ni̱ chi̱káa̱ ra̱ veꞌe ka̱a sa̱ꞌá ña̱ naá ra̱ xíꞌín ta̱ romano, xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ saꞌání ra̱ ndi̱i, táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ xika̱ mií ña̱yuu ñoó. Dá ni̱ na̱ki̱ꞌo ra Jesús ndoꞌo na táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ mií ña̱yuu ñoó.
LUK 23:26 Ta noo̱ ndáka ra Jesús kuaꞌa̱n ra̱, ñoó ni̱ tiin ra iin ta̱a naní Simón, ta̱ kuendá Cirene. Ta̱ yóꞌo kúú ra̱ ko̱ndii ni̱ saꞌa̱n ra̱ yúku̱. Dá ni̱ chi̱nóo ra cruz Jesús doko̱ ta̱a yóꞌo, dá ni̱ kee ra kádo̱kó ra̱ cruz ñoó tákaa ra kuaꞌa̱n ra̱ sata̱ Jesús.
LUK 23:27 Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu tákuei ñaá kuaꞌa̱n xíꞌín dao ka̱ na̱ ñáꞌa̱, ta ndaꞌí sáki na, ta ndaꞌí kúu ini na̱ saꞌa̱ Jesús kuaꞌa̱n na̱.
LUK 23:28 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o Jesús ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ná no̱ó na̱ ñáꞌa̱ yóꞌo. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ná: ―Na̱ ñáꞌa̱ ñoo Jerusalén, o̱ sa̱ kuáki ndó saꞌa̱ yúꞌu̱. Diꞌa kuaki ndó saꞌa̱ mií ndó xíꞌín sa̱ꞌá de̱ꞌe ndó,
LUK 23:29 dá chi̱ kasandaá kuu̱ kaa ña̱yuu diꞌa: “Ndikáꞌán ví na̱ ko̱ ku̱ú kandei de̱ꞌe, ta ndikáꞌán ví dókó, ña̱ ko̱ ní sá ñóꞌo taleé, ta ndikáꞌán ví ndódo̱, ña̱ ko̱ ní dákuáꞌano taleé.”
LUK 23:30 Ta tein kuu̱ dáá ñóó kaa na̱ xíꞌín yúku̱: “Ná kue̱i ndó sa̱tá nduꞌu̱.” Ta kaa na̱ xíꞌín koꞌondo: “Dándu̱xi ndó nduꞌu̱.”
LUK 23:31 Dá chi̱ tá ki̱ꞌo diꞌa kée na xíꞌín yíto̱ kuíi̱, xíni̱ ndí ki̱án kee na xíꞌín yíto̱ ichí ―kaá na̱.
LUK 23:32 Ta ndáka taꞌani ra uu̱ ta̱a kini kuaꞌa̱n ra̱ xíꞌín Jesús, dá kaꞌání taꞌani ñaá rá.
LUK 23:33 Dá tá ni̱ saa̱ ra̱ iin xíán noo̱ naní Calavera, dá ni̱ chi̱rkuei ñaá rá ndi̱ka cruz. Ta iin ta̱a kini ñoó tárkaa iin cruz xoo kuáꞌa Jesús, ta iin ka̱ ra̱ tárkaa iin cruz xoo íti na̱.
LUK 23:34 Dá ni̱ kaa Jesús: ―Tatá, káꞌano koo ini ní sa̱ꞌá ña̱yuu yóꞌo, dá chi̱ ko̱ náꞌá taꞌon na ndí ki̱án kée na. Ta ni̱ sa̱dikí ra̱ suerte xíꞌín dáꞌo̱n ná, ná kande̱ꞌá ndá yoo kandeé niꞌi̱ iin rá iian.
LUK 23:35 Ta ndidaá ña̱yuu ñoó ndíta ndéꞌé, ta nda̱ ta̱ néꞌe choon ndíta kédi̱ki ndaa ra̱ Jesús, ta kaá ra̱: ―Dao ka̱ va ña̱yuu sa̱ ka̱ndeé rá sa̱ da̱káki ra, sa̱ꞌá ño̱ó ná dáka̱ki ra mií rá tá miía̱n ndaa̱ kúú rá Cristo, na̱ ni̱ ka̱xi Ndios kasaa̱ dáka̱ki ñaá.
LUK 23:36 Ta nda̱ soldado ñoó ni̱ kedi̱ki ndaa taꞌani ñaá, chi̱ ni̱ na̱tuu yati ra ni̱ da̱kóꞌo̱n ra̱ vino iá yúꞌu̱ ná,
LUK 23:37 dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Tá miía̱n ndaa̱ rey no̱ó na̱ Israel kúú yoꞌó, dáka̱ki miíón viti, ná nde̱ꞌá.
LUK 23:38 Ta ndáꞌa̱ iin tabla dini̱ cruz noo̱ tárkaa Jesús, ta tándaa letra káꞌa̱n yúꞌu̱ griego xíꞌín yúꞌu̱ latín, xíꞌín yúꞌu̱ hebreo, ta kaáa̱n diꞌa: “Ta̱a yóꞌo kúú rey no̱ó na̱ Israel.”
LUK 23:39 Ta iin ta̱a kini tákaa iin ka̱ cruz ñoó, ni̱ ka̱sáꞌá kána̱ꞌá ra̱ xíꞌín ná, ta kaá ra̱: ―Tá ndaa̱ ndisa Cristo kúú yoꞌó, dáka̱ki miíón, ta dáka̱ki taꞌánón nduꞌu̱.
LUK 23:40 Tído ta̱a tákaa iin ka̱ cruz ñoó ni̱ da̱náni ra iin ka̱ ta̱a kini ñoó, ta kaá ra̱ xíꞌín rá: ―¿Á ni lúꞌu̱ ví ko̱ yu̱ꞌú yo̱ꞌó Ndios, va̱ꞌará sa̱ tákaaón ndóꞌo naní nío̱o̱n?
LUK 23:41 Miía̱n ndaa̱ kuiti tárkuei yó ndóꞌo nío̱ yo̱ sa̱ꞌá kua̱chi ni̱ kee yó, chi̱ ki̱ꞌo dión kánian ndoꞌo yó. Tído na̱ yóꞌo, ni iin tóꞌón taꞌon ña̱ꞌa kini ko̱ ní ya̱ꞌa na kee na.
LUK 23:42 Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín Jesús: ―Ndiko̱ꞌon ini ní yuꞌu̱ tá ná kasaa̱ ní dándáki ní ñayuú yóꞌo.
LUK 23:43 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Miía̱n ndaa̱ kuiti ná kaꞌi̱n xíꞌón ña̱ mií kuu̱ víti koo yoꞌó xíꞌín yuꞌu̱ noo̱ ndato téí náyeꞌe̱ ndaa ―kaá na̱.
LUK 23:44 Tá ni̱ kasa̱ndaá ka̱xuu̱, dá ni̱ na̱kuíi̱n naá iin níí kúú ñayuú nda̱ ka̱ oni̱ sa̱ꞌini.
LUK 23:45 Ta ni̱ ndaꞌo̱ ndi̱ndii, ta ni̱ ndata̱ dao dáꞌo̱n tárkaa ndadí ini veꞌe ño̱ꞌo káꞌano.
LUK 23:46 Ta kúú ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ ka̱yuꞌú Jesús, ta kaá na̱: ―Tatá Ndios, noo̱ ndáꞌa̱ mií ní náki̱ꞌoi espírituí. Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n na̱ dión, dá ni̱ xiꞌi̱ na̱.
LUK 23:47 Tá ni̱ xini ta̱ dándáki soldado ña̱ ni̱ ndoꞌo na dión, dá ni̱ xi̱ꞌo ra ña̱ñóꞌó noo̱ Ndios, chi̱ kaá ra̱: ―Miía̱n ndaa̱ ndisa iin ta̱a ndaa̱ ni̱ sa̱ kuu na̱ yóꞌo.
LUK 23:48 Ta ndidaá ña̱yuu kuáꞌa̱ ni̱ sa̱ ndita ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ña̱ ni̱ ndoꞌo Jesús, ni̱ na̱ndió kuéi na kuaꞌa̱n nóꞌo̱ ná, ta kani ndáꞌa̱ ná yuꞌú ndíká ná kuaꞌa̱n na̱ sa̱ꞌá ña̱ ndaꞌí kúu ini na̱.
LUK 23:49 Ta ndidaá na̱ ni̱ sa̱ neꞌe táꞌan va̱ꞌa xíꞌín Jesús, xíꞌín na̱ ñáꞌa̱ tákuei ñaá ve̱i nda̱ kuendá Galilea, no̱ón kúú na̱ ndíta xíká ná ndéꞌé ná ndidaá ña̱ ni̱ kuu.
LUK 23:50 Ta ñoo ñoó ió iin ta̱a naní José, ta kúú rá ta̱ ñoo Arimatea, táꞌa̱n ña̱ nákaa̱ chí kuendá Judea. Ta néꞌe ra choon no̱ó na̱ Israel, ta kúú rá iin ta̱a va̱ꞌa, iin ta̱a ndaa̱.
LUK 23:51 Ta ndáti taꞌani ra kasaa̱ Ndios dándáki na ñayuú yóꞌo xíꞌín ndée̱. Ta ko̱ ní nátaꞌan taꞌon ini ra̱ ña̱ ni̱ kee dao ka̱ ta̱ néꞌe choon ñoó xíꞌín Jesús.
LUK 23:52 Ta̱a yóꞌo kúú ra̱ ni̱ saꞌa̱n ni̱ ndaka̱ yikí ko̱ño Jesús noo̱ Pilato.
LUK 23:53 Dá ni̱ saꞌa̱n ra̱ ni̱ da̱nóo raa̱n ndi̱ka cruz. Dá ni̱ chi̱tuú ñaá rá xíꞌín iin dáꞌo̱n káꞌano. Ta néꞌe ñaá rá ni̱ saꞌa̱n ra̱ ni̱ chi̱káa̱ ra̱ ini iin yái̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa ndi̱ka iin káo̱, noo̱ ko̱ ñáꞌa̱ kakaa̱ ni iin tóꞌón ndi̱i.
LUK 23:54 Ta mií kuu̱ dáá ñóó kúú kuu̱ kénduu na̱ Israel ña̱ꞌa keí ná, chi̱ sa̱ kuaꞌa̱n kasandaá vá kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ ná.
LUK 23:55 Ta na̱ ñáꞌa̱ ni̱ kii xíꞌín Jesús nda̱ Galilea, no̱ón kúú na̱ tárkuei ni̱ saꞌa̱n na̱ nda̱ yái̱ no̱ó ni̱ ndu̱xi Jesús, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ xini na̱ ndeí kíán, ta ni̱ xini na̱ no̱ó ni̱ chi̱nóo ra yikí ko̱ño Jesús.
LUK 23:56 Dá ni̱ na̱ndió kuéi na kuaꞌa̱n na̱ kenduu na̱ kirá támi sáꞌa̱n xíꞌín ña̱ꞌa dákúchi na ñíi̱ Jesús. Tído ni̱ na̱níꞌi̱ ndée̱ ná tein kuu̱ kánian naniꞌi̱ ndée̱ ná, chi̱ ki̱ꞌo dión saꞌándá ley choon.
LUK 24:1 Naꞌa va̱ꞌa kuu̱ mií no̱ó kásáꞌá saꞌa̱ semana, dá ni̱ kee tuku na̱ ñáꞌa̱ yóꞌo kuaꞌa̱n na̱ yái̱ no̱ó ni̱ ndu̱xi Jesús, ta néꞌe na ndirá támi sáꞌa̱n, kirá ni̱ kenduu na̱, ta kuaꞌa̱n taꞌani dao ka̱ na̱ ñáꞌa̱ xíꞌín ná.
LUK 24:2 Tá ni̱ saa̱ na̱, kúú sa̱ ni̱ ku̱xoo va yuu̱ ndadí yuꞌú yái̱ ñoó.
LUK 24:3 Dá tá ni̱ ku̱ꞌu na inia̱n, ko̱ ní nániꞌi̱ ná yikí ko̱ño satoꞌo yo̱ Jesús.
LUK 24:4 Ta nákani nda̱ꞌo ini na̱ sa̱ꞌá ña̱ ko̱ó ka̱ yikí ko̱ño na̱ kánóo. Kúú iin kuití vá ni̱ sa̱ kui̱ta uu̱ ta̱a ndíxi dáꞌo̱n náyeꞌe̱ ndaa díi̱n ná.
LUK 24:5 Kúú ni̱ yu̱ꞌú nda̱ꞌo na, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ da̱xíno̱ na̱ taan na̱ nda̱ no̱ñóꞌo̱. Dá ni̱ kaa ta̱a ñoó xíꞌín ná: ―¿Ndiva̱ꞌa nándukú ndó iin na̱ takí tein na̱ kúú ndi̱i?
LUK 24:6 Ko̱ ta̱ꞌón na nákaa̱ yóꞌo. Diꞌa ni̱ na̱taki va na. Ndusaa̱ ini ndo̱ táto̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín ndó tá ni̱ sa̱ káa̱ na̱ xíꞌín ndó chí Galilea diꞌa.
LUK 24:7 Chi̱ ni̱ kaa na̱ xíꞌín ndó ña̱ miía̱n kánian ndoꞌo naní na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo, chi̱ naki̱ꞌo ñaá iin ta̱a noo̱ ndáꞌa̱ ta̱a kómí kua̱chi, ta chirkaa ñaá rá ndi̱ka cruz, ta nataki na̱ ti̱xi kuu̱ óni̱ ―kaá ángel ñoó.
LUK 24:8 Dá ni̱ ndi̱sáa̱ ini na̱ ñáꞌa̱ ñoó to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n Jesús xíꞌín ná.
LUK 24:9 Dá tá ni̱ na̱ndió kuéi na ni̱ ndi̱sáa̱ na̱ ni̱ saꞌa̱n na̱ yái̱ ñoó, dá ni̱ ka̱sáꞌá ná kásto̱ꞌon na saꞌa̱ ndidaá ña̱ va̱ꞌa yóꞌo xíꞌín ndin uxi̱ iin ta̱a xíonoo xíꞌín Jesús xíꞌín dao ka̱ ña̱yuu ndéi xíꞌín rá ñoó.
LUK 24:10 María Magdalena xíꞌín Juana, xíꞌín naná Jacobo xíꞌín dao ka̱ na̱ ñáꞌa̱, no̱ón kúú na̱ ni̱ na̱kani ña̱ yóꞌo xíꞌín ta̱a xíonoo xíꞌín Jesús.
LUK 24:11 Tído ni̱ kaꞌán rá ña̱ to̱ꞌón ni̱ ndaki ini mií vá ná kíán, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní kándísa taꞌon ñaá rá.
LUK 24:12 Tído ni̱ nda̱kuíi̱n ndichi Pedro, dá ni̱ ka̱nkono ra kuaꞌa̱n ra̱ yái̱ no̱ó ni̱ ndu̱xi Jesús. Tá ni̱ saa̱ ra̱ ñoó, dá ni̱ chi̱rnee noo̱ rá ni̱ sa̱ nde̱ꞌé rá inia̱n. Dá ni̱ xini ra̱ sa̱va̱ꞌa dáꞌo̱n ni̱ sa̱ tuú yikí ko̱ño Jesús vá kánóo. Dá ni̱ na̱ndió ko̱o ra kuaꞌa̱n nóꞌo̱ rá, ta naá iní ra̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kuu kuaꞌa̱n ra̱.
LUK 24:13 Ta mií kuu̱ dáá ñóó taꞌani xíka uu̱ ta̱a xíonoo xíꞌín Jesús kuaꞌa̱n ra̱ iin ñoo naní Emaús. Ta nákaa̱a̱n táto̱ꞌon uxi̱ iin kilómetro noo̱ ñoo Jerusalén.
LUK 24:14 Ta ndátóꞌón rá kuaꞌa̱n ra̱ íchi̱ ñoó saꞌa̱ ndidaá ña̱ ni̱ kuu.
LUK 24:15 Ta tein ndátóꞌón rá dión kuaꞌa̱n ra̱, dá ni̱ na̱tuu yati Jesús, dá ni̱ na̱kiꞌin táꞌan na xíka dáó ná kuaꞌa̱n na̱ xíꞌín rá.
LUK 24:16 Tído ió iin ña̱ꞌa sadí noo̱ rá, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ nákoni ñaá rá.
LUK 24:17 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―¿Ndí ki̱án ndátóꞌón téí ndo̱ kuaꞌa̱n ndo̱? Ta, ¿ndiva̱ꞌa ndaꞌí téí kúu ini ndo̱?
LUK 24:18 Dá ni̱ kaa iin ta̱a, táꞌa̱n ra̱ naní Cleofas, xíꞌín ná: ―¿Á sa̱va̱ꞌa iin tóꞌón mií ní kúú ta̱ tu̱kú ió ñoo Jerusalén ko̱ ñáꞌa̱ kandaa̱ ini ña̱ ni̱ kuu ñoo ñoó tein kuu̱ yóꞌo?
LUK 24:19 Dá ni̱ kaa na̱: ―¿Ndí ki̱án ni̱ kuu? Dá ni̱ kaa ta̱a ñoo xíꞌín ná: ―Ndátóꞌón ndú saꞌa̱ iin ta̱a naní Jesús, na̱ ñoo Nazaret. Ta ni̱ sa̱ kuu na iin profeta. Ta sa̱ kee na ña̱ꞌa náꞌano, ta to̱ꞌon ndáya̱ꞌi sa̱ káꞌa̱n na̱ noo̱ Ndios xíꞌín noo̱ ndidaá na̱ ñoo ndu̱.
LUK 24:20 Tído ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱, xíꞌín ta̱ néꞌe choon ñoo ndu̱ kúú ra̱ ni̱ na̱ki̱ꞌo ñaá rá noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ romano. Ta ro̱ón ni̱ chi̱rkaa ñaá ndi̱ka cruz.
LUK 24:21 Tído ni̱ kaꞌán nduꞌu̱ ña̱ ni̱ ka̱sáa̱ na̱ taó xóo na na̱ ñoo ndu̱ ti̱xi ndaꞌá ta̱ dándáki ñaá, ní kúu. Ta kuu̱ víti xíno oni̱ kuu̱ ña̱ ni̱ kuu dión.
LUK 24:22 Ta iin ka̱ ña̱ꞌa ni̱ kedaá xíꞌín ndú ni̱ naá ini ndu̱, chi̱ tá ko̱ ñáꞌa̱ tu̱u naꞌa viti ni̱ saꞌa̱n dao na̱ ñáꞌa̱ kúú kuendá nduꞌu̱ yái̱ no̱ó ni̱ ndu̱xi na,
LUK 24:23 ta ko̱ó ka̱ yikí ko̱ño na̱ ní nániꞌi̱ na̱ ñáꞌa̱ ñoó. Dá tá ni̱ ndu̱sáa̱ na̱, dá ni̱ kaa na̱ ña̱ ni̱ naꞌa̱ noo̱ dao ángel noo̱ ná, ta no̱ón kúú na̱ ni̱ kaa xíꞌín ná ña̱ ni̱ na̱taki va Jesús.
LUK 24:24 Dá ni̱ saꞌa̱n taꞌani dao ta̱a kúú kuendá nduꞌu̱ ni̱ sa̱ nde̱ꞌé rá ini yái̱ ñoó. Tído táto̱ꞌon káa rá ió ña̱ ni̱ na̱kani na̱ ñáꞌa̱ ñoó, ki̱ꞌo dión taꞌani ni̱ xini ra̱. Tído ko̱ ní xiní taꞌon ra mií Jesús.
LUK 24:25 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―¡Nandeé ka̱ vía̱n xíxi ndoꞌó, ta nandeé ka̱ vía̱n káxí nío̱ ndo̱, sa̱ꞌá ño̱ó kueé nda̱ꞌo kándísa ndó ndidaá ña̱ ni̱ taa profeta!
LUK 24:26 ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ ki̱ꞌo dión kánian ndoꞌo naní nío̱ Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá, dá ndu̱ꞌu na noo̱ ndato náyeꞌe̱ ndaa? ―kaá na̱.
LUK 24:27 Dá ni̱ ka̱sáꞌá nákani na xíꞌín rá saꞌa̱ ndidaá ña̱ ni̱ taa Moisés, xíꞌín ña̱ ni̱ taa ndidaá ka̱ profeta. Ta ki̱ꞌo dión ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ noo̱ rá ña̱ káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios saꞌa̱ ndidaá ña̱ kánian ndoꞌo na.
LUK 24:28 Dá tá ni̱ ku̱yati na ñoo lóꞌo̱ no̱ó kuaꞌa̱n ta̱a ñoó, dá ni̱ kee Jesús ña̱ yáꞌa na kuaꞌa̱n na̱ cháá ka̱ chí noo̱.
LUK 24:29 Dá ni̱ kendúsa̱ ra̱ xíꞌín ná ña̱ ná katuu tóo na koo na xíꞌín rá, chi̱ kaá ra̱: ―Katuu tóo ní koo ní xíꞌín nduꞌu̱, chi̱ sa̱ ni̱ ini va, ta sa̱ kuaꞌa̱n kuaa vá ―kaá ra̱. Dá ni̱ ku̱ꞌu na veꞌe ra, ta ni̱ sa̱ tuu tóo na ni̱ sa̱ io na̱ xíꞌín rá.
LUK 24:30 Dá tá ni̱ sa̱ io na̱ mesa xíꞌín ta̱a ñoó, dá ni̱ tiin na pan. Dá ni̱ na̱ki̱ꞌo na ndivéꞌe noo̱ Ndios sa̱ꞌán. Dá ni̱ tei ñéꞌe naa̱n. Dá ni̱ xi̱ꞌo naa̱n noo̱ rá.
LUK 24:31 Dá ví ni̱ nono̱ noo̱ rá, dá ni̱ na̱koni ra̱ ña̱ Jesús kúú ná. Ta kúú ni̱ nda̱ñóꞌó níꞌini va na noo̱ rá.
LUK 24:32 Dá ni̱ ka̱sáꞌá ta̱a ñoó ndátóꞌón táꞌan mií rá: ―Miía̱n ndaa̱ kuiti kíán ña̱ luu kandá nío̱ yo̱ tein káꞌa̱n na̱ xíꞌá ve̱i íchi̱ ñoó, ta xía̱n ni̱ na̱kani na xíꞌá saꞌa̱ ndi kóni̱ káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios.
LUK 24:33 Ta kúú ni̱ nda̱kuei ra mií hora daá ñóó. Dá ni̱ kee ra nandió kuéi ra kuaꞌa̱n ra̱ ñoo Jerusalén. Tá ni̱ saa̱ ra̱, kúú ni̱ na̱níꞌi̱ rá noo̱ ndéi tútí ndin uxi̱ iin ta̱a xíonoo xíꞌín Jesús, ta ndéi taꞌani dao ka̱ ña̱yuu xíꞌín rá.
LUK 24:34 Kúú ni̱ kaa ña̱yuu ñoó xíꞌín rá: ―Miía̱n ndaa̱ kuiti kíán ña̱ ni̱ na̱taki satoꞌo yo̱ Jesús, chi̱ ni̱ naꞌa̱ noo̱ ná noo̱ Simón Pedro.
LUK 24:35 Dá ni̱ ka̱sáꞌá taꞌani ndi nduú ta̱a yóꞌo nákani ra xíꞌín ná ña̱ ni̱ ndoꞌo ra íchi̱ ñoó. Ta ni̱ na̱kani taꞌani ra ña̱ ko̱ ní nákoni taꞌon ra Jesús nda̱ ni̱ tei ñéꞌe na pan, nda̱ daá ni̱ na̱koni ñaá rá, kaá ra̱.
LUK 24:36 Ta xía̱n nani ndíta ta̱a yóꞌo káꞌa̱n ra̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xini ra̱, ta kúú iin kuití vá, kúú ni̱ sa̱ kuíi̱n Jesús me̱ꞌí noo̱ ndéi na ñoó. Dá ni̱ kaa na̱: ―Va̱ꞌa ná koo ini ndo̱.
LUK 24:37 Ta kúú ni̱ yu̱ꞌú nda̱ꞌo ña̱yuu ñoó, chi̱ ni̱ kaꞌán ná ña̱ iin nío̱ vá kíán.
LUK 24:38 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ná: ―¿Ndiva̱ꞌa yuꞌú ndo̱? ¿Ndiva̱ꞌa nákani kuáchi̱ ini ndo̱?
LUK 24:39 Kande̱ꞌé ndó ndáꞌí, ta kande̱ꞌé ndó sa̱ꞌí, chi̱ mií vá yuꞌu̱ kúúí. Dákoꞌo̱n ndáꞌa̱ ndo̱ yuꞌu̱, ta kande̱ꞌé va̱ꞌa ndó yuꞌu̱, chi̱ iin nío̱ ko̱ kómí taꞌan vaan lásá ni ko̱ño. Tído ndéꞌé ndó yuꞌu̱ ña̱ ió va lásái̱ xíꞌín ko̱ñoi̱ ―kaá na̱.
LUK 24:40 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n na̱ dión, dá ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ ndáꞌa̱ ná xíꞌín saꞌa̱ ná no̱ó na̱ ndéi ñoó.
LUK 24:41 Tído sa̱ꞌá ña̱ kádii̱ téí ini ña̱yuu ñoó, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ku̱ú taꞌon kandía na. Ta sa̱ꞌá ña̱ naá ini na̱ xiní na̱, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kaa Jesús xíꞌín ná: ―¿Á ko̱ó lúꞌu̱ ña̱ꞌa néꞌe va̱ꞌa ndó kaxíi̱?
LUK 24:42 Dá ni̱ xi̱ꞌo ña̱yuu ñoó iin táꞌí ti̱yaká ni̱ kado noo̱ ná xíꞌín iin daꞌa̱nda̱ ndu̱dí.
LUK 24:43 Dá ni̱ tiin naa̱n, ta kúú ni̱ seí náa̱n noo̱ ndidaá ña̱yuu ñoó.
LUK 24:44 Dá ni̱ kaa na̱: ―Sa̱ ni̱ ka̱sto̱ꞌon vai tá ni̱ sa̱ xi̱onooi xíꞌín ndó ña̱ miía̱n kánian xi̱nko̱o ndidaá kúú ña̱ ni̱ taa Moisés, xíꞌín ndidaá to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n profeta, xíꞌín ndidaá ña̱ káꞌa̱n tuti Salmo sa̱ꞌí.
LUK 24:45 Dá ni̱ sonó Jesús ña̱xintóni̱ ná, dá ná kandaa̱ ini na̱ ña̱ káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios.
LUK 24:46 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ña̱yuu ñoó: ―Káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios ña̱ miía̱n ndúsa̱ ndoꞌo naní nío̱ Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá, dá kuu na̱, dá nataki na̱ ti̱xi kuu̱ óni̱ tein na̱ kúú ndi̱i.
LUK 24:47 Ta káꞌa̱n taꞌanian ña̱ dánaꞌa̱ ña̱yuu no̱ó na̱ ndéi iin níí kúú ñayuú saꞌa̱ Cristo, dá kía̱n, tá ná nandikó iní na̱ sa̱ꞌá kua̱chi kée na, dá ná kuꞌu̱ káꞌano ini Ndios saꞌa̱ ná. Ta dinñóꞌó ka̱ kasáꞌá ná dánaꞌa̱ na̱ no̱ó na̱ ndéi ñoo Jerusalén.
LUK 24:48 Ta ndoꞌó kakuu na̱ koꞌo̱n kanoo ki̱ꞌo kuendá saꞌa̱ ndidaá ña̱ yóꞌo.
LUK 24:49 Ta kanaꞌá ndó viti ña̱ koꞌi̱n tandaꞌí na̱ ni̱ kaa tatái̱ ki̱ꞌo na koo xíꞌín ndó. Tído kando̱o ndó ñoo Jerusalén yóꞌo, ta kandati ndó nda̱ ná natiin ndó ndée̱ tandaꞌá Ndios kii nda̱ induú.
LUK 24:50 Dá ni̱ taó xóo ñaá Jesús ndáka na kuaꞌa̱n na̱ yati ñoo naní Betania. Tá ni̱ saa̱ na̱ ñoó, dá ni̱ nda̱neꞌe na ndáꞌa̱ ná. Dá ni̱ xika̱ na̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱yuu ñoó.
LUK 24:51 Ta tein xíka̱ na̱ ña̱ yóꞌo noo̱ Ndios, dá ni̱ ke̱xoo na no̱ó ña̱yuu ñoó ko̱nana na kuaꞌa̱n nóꞌo̱ ná induú.
LUK 24:52 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ sa̱ ndaño̱ꞌo ñaá ña̱yuu ñoó, dá ni̱ kee na nándió kuéi na kuaꞌa̱n nóꞌo̱ ná ñoo Jerusalén xíꞌa̱n kádii̱ nda̱ꞌo ini na̱.
LUK 24:53 Ta daá ndéi va na yéꞌé ño̱ꞌo káꞌano ndáño̱ꞌo na Ndios, ta kékáꞌano ñaá ná. Dión ná koo.
JOH 1:1 Sa̱ daá ió va na̱ kúú to̱ꞌon, dá ni̱ ka̱sáꞌá saꞌa̱ ñayuú, ta na̱ kúú to̱ꞌon yóꞌo sa̱ daá ió va na xíꞌín Ndios, ta sa̱ daá kúú vá ná Ndios.
JOH 1:2 Ta ndá mií saꞌa̱, sa̱ daá ió va na̱ yóꞌo xíꞌín Ndios.
JOH 1:3 Ta xíꞌín ndáꞌa̱ mií ná ni̱ ka̱va̱ꞌa Ndios ndidaá táꞌa̱n ña̱ꞌa. Chi̱ tá ko̱ó ná, ta kúú ni iin tóꞌón taꞌon ña̱ꞌa ió ñayuú yóꞌo o̱ kóo, ní kúu.
JOH 1:4 Ta mií ná kédaá xíꞌín ndidaá táꞌa̱n ña̱ꞌa, dá takía̱n, ta no̱ón kúú na̱ dátoo̱n ña̱xintóni̱ ña̱yuu.
JOH 1:5 Ta no̱ón kúú na̱ dátoo̱n noo̱ íin naá, ta va̱ꞌará íin naá nda̱ꞌo, ko̱ kándéé taꞌan vaan xíꞌín ná.
JOH 1:6 Ta mií Ndios ni̱ ta̱ndaꞌá iin ta̱a naní Juan ni̱ kii na,
JOH 1:7 ña̱ ki̱ꞌo na kuendá saꞌa̱ mií na̱ dátoo̱n no̱ó ña̱yuu, dá ná kandísa ñaá ndidaá ña̱yuu kee Juan.
JOH 1:8 Tído o̱ du̱ú míí Juan kúú na̱ dátoo̱n no̱ó ña̱yuu, sa̱va̱ꞌa iin na̱ ki̱ꞌo kuendá saꞌa̱ vá ná kúú Juan.
JOH 1:9 Ta na̱ miía̱n ndaa̱ kuiti dátoo̱n no̱ó ña̱yuu kúú na̱ ni̱ kii ñayuú yóꞌo.
JOH 1:10 Ni̱ sa̱ io na̱ ñayuú yóꞌo, ta va̱ꞌará xíꞌín ndáꞌa̱ mií ná ni̱ ka̱va̱ꞌa Ndios ñayuú yóꞌo, tído ko̱ ní nákoni taꞌon ñaá na̱ ndéi ñayuú yóꞌo ndá yoo kúú ná.
JOH 1:11 Ta ni̱ kii na ni̱ sa̱ io na̱ tein na̱ ñoo mií ná, tído ko̱ ní natiin va̱ꞌa ñaá ná.
JOH 1:12 Tído ndi ndáa mií vá na̱ ni̱ na̱tiin va̱ꞌa ñaá, ta ni̱ ka̱ndísa ñaá ná, no̱ón kúú na̱ ni̱ ni̱ꞌi ña̱ kakuu na de̱ꞌe Ndios ni̱ kee na.
JOH 1:13 Ta ko̱ kúú ná de̱ꞌe Ndios sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kixi na tein nii̱ iin ta̱a, ta ko̱ kúú ná de̱ꞌe Ndios sa̱ꞌá ña̱ ni̱ na̱kiꞌin táꞌan ta̱a xíꞌín ñadiꞌí ra̱, ta ko̱ kúú ná de̱ꞌe Ndios sa̱ꞌá ña̱ kátoó ña̱yuu kandei de̱ꞌe na. Diꞌa kúú ná de̱ꞌe Ndios, chi̱ ki̱ꞌo dión kóni̱ mií Ndios.
JOH 1:14 Ta mií na̱ kúú to̱ꞌon yóꞌo ni̱ nduu iin ña̱yuu, ta ni̱ sa̱ io na̱ tein yó, ta ni̱ xini xíꞌín no̱ó ndu̱ ña̱ káꞌano nda̱ꞌo choon kómí ná, ta choon kómí ná náꞌa̱ ña̱ iin tóꞌón mií ná kúú de̱ꞌe Ndios. Ta ni̱ chití ná xíꞌín ña̱ kúꞌu̱ ini na̱ saꞌa̱ yo̱, ta ni̱ chití taꞌani na xíꞌín ña̱ ndaa̱.
JOH 1:15 Ta ni̱ xi̱ꞌo Juan kuendá saꞌa̱ ná, chi̱ diꞌa ni̱ kaa na̱: ―Ni̱ kaꞌi̱n sa̱ꞌá na̱ yóꞌo tá ni̱ kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ mií na̱ ve̱i sata̱ yúꞌu̱ kúú na̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ o̱ du̱ú yuꞌu̱. Chi̱ sa̱ daá ió va na o̱ du̱ú yuꞌu̱ ―kaá Juan.
JOH 1:16 Ta sa̱ꞌá ña̱ kómí ná choon káꞌano yóꞌo, sa̱ꞌá ño̱ó ndidaá vá yó níꞌi̱ iin ña̱ mani̱ káꞌano cháá ka̱ no̱ó ña̱ mani̱ ni̱ sa̱ io mií no̱ó.
JOH 1:17 Chi̱ xíꞌín ndáꞌa̱ Moisés ni̱ kemáni̱ Ndios ley na̱ noo̱ yo̱, tído noo̱ Jesucristo ni̱ na̱tiin yó ña̱ mani̱ xíꞌín ña̱ ndaa̱.
JOH 1:18 Ni iin tóꞌón taꞌon ña̱yuu ko̱ ní xiní ndí káa Ndios, tído iin tóꞌón dini̱ de̱ꞌe na, na̱ ió nduú xíꞌín tatá Ndios, no̱ón kúú na̱ ni̱ kii ni̱ naꞌa̱ ñaá ná noo̱ yo̱.
JOH 1:19 Táꞌa̱n ña̱ yóꞌo kúú kuendá ni̱ xi̱ꞌo Juan, chi̱ ta̱ Israel néꞌe choon ñoo Jerusalén ni̱ ta̱ndaꞌá rá ta̱ duti̱ xíꞌín ta̱ levita ni̱ saꞌa̱n ra̱ ni̱ nda̱to̱ꞌón rá Juan ndá yoo kúú ná, ta diꞌa ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―¿Ndá yoo kúú mií ní?
JOH 1:20 Dá ni̱ kaꞌa̱n ndaa̱ Juan ndá yoo kúú ná. Ta ni ña̱ꞌa taꞌon ko̱ ní chíde̱ꞌé na̱, diꞌa ni̱ xi̱ꞌo ndaa̱ na̱ kuendá, chi̱ kaá na̱: ―Ko̱ kúú taꞌon yuꞌu̱ na̱ kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá.
JOH 1:21 Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón tuku ñaá rá: ―¿Ndá yoo kúú ní, tá dáá? ¿Á profeta Elías kúú ní? Dá ni̱ kaa na̱: ―Ko̱ó, ko̱ ta̱ꞌón ñaá kúú yuꞌu̱. ―¿Á mií ní kúú profeta, na̱ ni̱ kaa Ndios tandaꞌá ná kasaa̱ noo̱ ndúꞌu̱? ―kaá ra̱. Dá ni̱ kaa na̱: ―Ko̱ó, ko̱ ta̱ꞌón ñaá kúú yuꞌu̱.
JOH 1:22 Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―¿Ndá yoo kúú ní, tá dáá? Kaꞌa̱n ní xíꞌín ndú, dá niꞌi̱ ndú ndi koo kasto̱ꞌon ndu xíꞌín ra̱ ni̱ ta̱ndaꞌá ñaá ve̱i ndu. ¿Ndi kaá ní saꞌa̱ mií ní?
JOH 1:23 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Yuꞌu̱ kúú na̱ káyuꞌú noo̱ kúú yukú i̱chí: “Konó ndó iin íchi̱ ndaa̱ noo̱ na̱ kúú satoꞌo yo̱” ―táto̱ꞌon ni̱ kaa profeta Isaías.
JOH 1:24 Ta ta̱a ñoó kúú ra̱ ni̱ ta̱ndaꞌá ta̱ fariseo ni̱ saꞌa̱n ra̱,
JOH 1:25 ta ni̱ nda̱to̱ꞌón rá Juan, ta kaá tuku ra̱ xíꞌín ná: ―¿Ndiva̱ꞌa dákodo̱ ndúta̱ ní ña̱yuu tá ko̱ kúú ní na̱ kúú Cristo, o profeta Elías o mií profeta ni̱ kaa Ndios tandaꞌá ná kii, tá dáá?
JOH 1:26 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Yuꞌu̱ kúú ra̱ dákodo̱ ndúta̱ ña̱yuu xíꞌín ta̱kui̱í va, tído tein mií ndó xíonoo iin ka̱ na̱ ko̱ náꞌá ndó.
JOH 1:27 Ta no̱ón kúú na̱ ve̱i sata̱ yúꞌu̱, ta ndáya̱ꞌi cháá ka̱ na̱ o̱ du̱ú yuꞌu̱, sa̱ꞌá ño̱ó ni yóꞌo̱ ndisa̱ ná ko̱ kánian ndaxí yuꞌu̱ ―kaá na̱.
JOH 1:28 Ndidaá ña̱ yóꞌo ni̱ kuu ñoo naní Betábara noo̱ kúú iin ka̱ xoo yu̱ta Jordán noo̱ sa̱ xi̱onoo Juan sa̱ da̱kódo̱ ndúta̱ ná ña̱yuu.
JOH 1:29 Tá ni̱ kasa̱ndaá iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ xini Juan ña̱ ve̱i Jesús, dá ni̱ kaa na̱: ―Kande̱ꞌé ndó, na̱ ve̱i káa kúú léko mií Ndios, na̱ dítá kua̱chi kómí ña̱yuu noo̱ Ndios.
JOH 1:30 Ta na̱ káa kúú na̱ sa̱ xi̱ꞌo yuꞌu̱ kuendá saꞌa̱ noo̱ iin rá iin ndó, dá chi̱ ni̱ kaai̱ xíꞌín ndó ña̱ sata̱ yúꞌu̱ ve̱i iin ka̱ na̱, ta ndáya̱ꞌi cháá ka̱ na̱ o̱ du̱ú yuꞌu̱, dá chi̱ sa̱ daá ió va na o̱ du̱ú yuꞌu̱.
JOH 1:31 Ta ni yuꞌu̱ ko̱ ní sá naꞌá ndá yoo kúú ná, tído ni̱ ka̱sáa̱i̱ dákodo̱ ndúta̱í ña̱yuu, dá kanaꞌá ñaá na̱ Israel ―kaá na̱.
JOH 1:32 Ta ni̱ xi̱ꞌo taꞌani Juan kuendá sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xini na̱, ta kaá na̱: ―Ni̱ xinii̱ ni̱ noo Espíritu ii̱ Ndios nda̱ induú káa, ta káa na táto̱ꞌon ki̱ꞌo káa iin paloma, dión káa na ni̱ noo na ni̱ sa̱ io kuií na̱ xíꞌín Jesús.
JOH 1:33 Ko̱ ní sá naꞌá taꞌon yuꞌu̱ ndá yoo kúú ná, tído diꞌa ni̱ kaa mií na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá yuꞌu̱ ve̱i dákodo̱ ndúta̱í ña̱yuu xíꞌín ta̱kui̱í: “Tá ni̱ xino̱n ni̱ noo Espíritu ii̱ sata̱ iin ta̱a, ta ni̱ ka̱ndo̱o na ió kuií na̱ xíꞌín ná, no̱ón kúú na̱ dákodo̱ ndúta̱ ña̱yuu xíꞌín Espíritu ii̱.”
JOH 1:34 Ta ndidaá ña̱ yóꞌo ni̱ xinii̱, sa̱ꞌá ño̱ó xíꞌoi kuendá ña̱ miía̱n ndaa̱ kuiti na̱ káa kúú de̱ꞌe Ndios ―kaá na̱.
JOH 1:35 Iin ka̱ kuu̱, dá nákaa̱ Juan xíꞌín uu̱ ta̱a xíonoo xíꞌín ná.
JOH 1:36 Dá ni̱ xini na̱ Jesús yáꞌa na kuaꞌa̱n na̱ ñoó, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ta̱a ñoó: ―Kanaꞌá ndó ña̱ ta̱a káa kúú léko mií Ndios.
JOH 1:37 Tá ni̱ seídóꞌo ndi nduú ta̱a xíonoo xíꞌín Juan ña̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ saꞌa̱ Jesús, dá ni̱ kee ra tákuei ra Jesús kuaꞌa̱n ra̱.
JOH 1:38 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o Jesús ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ná ta̱a ñoó, chi̱ ni̱ xini na̱ ña̱ tákuei ñaá rá ve̱i ra. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―¿Á ndá ña̱ꞌa kóni̱ ndo̱? Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Rabí, ¿ndeí kúú veꞌe ní? ―kaá ra̱. (Rabí kóni̱ kaa maestro.)
JOH 1:39 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Nakíi̱ ndo̱ ná koꞌo̱, dá koni ndo̱ ―kaá na̱. Dá ni̱ saꞌa̱n ra̱ xíꞌín ná, dá ni̱ xini ra̱ noo̱ ió na̱. Dá ni̱ ka̱ndo̱o ra ni̱ sa̱ ndei ra xíꞌín ná sa̱kuaá dáá ñóó, dá chi̱ sa̱ ka̱ komi̱ sa̱ꞌini kíán.
JOH 1:40 Ta Andrés, ta̱ kúú ñani Simón Pedro, nákaa̱ tein ndi nduú ta̱a ni̱ seídóꞌo ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Juan ñoó, ta ni̱ sa̱rkuei ra sata̱ Jesús kuaꞌa̱n ra̱.
JOH 1:41 Dá ni̱ kee Andrés kuaꞌa̱n ra̱. Dá tá ni̱ na̱níꞌi̱ rá ñani ra̱ Simón, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín rá: ―Ni̱ na̱kiꞌin táꞌan ndu xíꞌín na̱ kúú Mesías ―kaá ra̱. (To̱ꞌon yóꞌo kóni̱ kaa Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá.)
JOH 1:42 Dá ndáka ñaá rá ni̱ ka̱sáa̱ ra̱ noo̱ Jesús. Dá ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ñaá Jesús, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Yoꞌó kúú Simón, de̱ꞌe Jonás, tído viti nda̱ Cefas kananón ―kaá na̱. (To̱ꞌon yóꞌo kóni̱ kaa Pedro.)
JOH 1:43 Iin ka̱ kuu̱ ñoó, dá ni̱ chi̱kaa̱ ini Jesús koꞌo̱n na̱ chí kuendá Galilea diꞌa. Dá ni̱ na̱kiꞌin táꞌan na xíꞌín iin ta̱ naní Felipe, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Nakíi̱, kanooón xíꞌín yuꞌu̱.
JOH 1:44 Ta Betsaida kúú ñoo Felipe ñoó, ta ñoó taꞌani kúú ñoo Andrés xíꞌín Pedro.
JOH 1:45 Dá ni̱ na̱níꞌi̱ táꞌan Felipe xíꞌín ra̱ naní Natanael, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín rá: ―Ni̱ na̱níꞌi̱ nduꞌu̱ na̱ kasaa̱ dáka̱ki ñaá táto̱ꞌon káꞌa̱n ley Moisés xíꞌín ña̱ ni̱ taa profeta. Ta na̱ yóꞌo naní Jesús, na̱ kúú de̱ꞌe José, na̱ ñoo Nazaret.
JOH 1:46 Dá ni̱ kaa Natanael xíꞌín Felipe: ―¿Á ndáa ña̱ va̱ꞌa kana ñoo Nazaret, káꞌán yoꞌó? Dá ni̱ kaa Felipe xíꞌín rá: ―Nakíi̱ ná koꞌo̱, dá kono̱n.
JOH 1:47 Dá tá ni̱ xini Jesús ña̱ ni̱ ku̱yati ta̱ naní Natanael ñoó ve̱i ra, dá ni̱ kaa na̱: ―Kanaꞌá ndó, yóꞌo ve̱i iin ra̱ miía̱n ndaa̱ kuiti kúú ta̱ Israel, ta kúú rá iin ta̱a ndaa̱.
JOH 1:48 Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín Jesús: ―¿Ndí ni̱ kee ní náꞌá ní yuꞌu̱? Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Nda̱ rá ko̱ ñáꞌa̱ nakiꞌin táꞌan Felipe xaa̱n xíꞌón, nda̱ daá vá ni̱ xinii̱ ióo̱n saꞌa̱ iin ta̱ño̱ꞌó.
JOH 1:49 Dá ni̱ kaa Natanael ñoó xíꞌín Jesús: ―Maestro, miía̱n ndaa̱ mií ní kúú de̱ꞌe Ndios, ta mií ní kúú rey no̱ó na̱ Israel.
JOH 1:50 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―¿Á kándísón ña̱ dión kíán sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaꞌi̱n xíꞌón ña̱ ni̱ xinii̱ ióo̱n saꞌa̱ iin ta̱ño̱ꞌó? Ña̱ náꞌano cháá ka̱ kía̱n koꞌo̱n kono̱n kee yuꞌu̱ o̱ du̱ú ña̱ ni̱ xino̱n viti.
JOH 1:51 Dá ni̱ kaa taꞌani na xíꞌín rá: ―Miía̱n ndaa̱ káꞌi̱n xíꞌón ña̱ viti chí noo̱ kono̱n kanonó induú káa, ta kono̱n noo ángel kii na no̱ó na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo, ta kono̱n nana na noꞌo̱ na̱ induú.
JOH 2:1 Dá tá ni̱ ya̱ꞌa oni̱ kuu̱, dá ni̱ sa̱ io iin víko̱ tándaꞌa̱ ñoo Caná, ña̱ nákaa̱ chí kuendá Galilea, ta ñoó nákaa̱ naná Jesús.
JOH 2:2 Ta ni̱ kana taꞌani na Jesús ña̱ kía̱n koꞌo̱n na̱ víko̱ ñoó xíꞌín ta̱ xíonoo xíꞌín ná.
JOH 2:3 Ta tein ndéi na noo̱ ió víko̱ ñoó, kúú ni̱ ndiꞌi vino, dá ni̱ kaa naná Jesús xíꞌín ná: ―Ni̱ ndiꞌi va vino na̱.
JOH 2:4 Dá ni̱ kaa Jesús: ―¿Ndiva̱ꞌa káꞌa̱n ní dión xíꞌín yuꞌu̱, naná? Chi̱ kámani̱ vá kasandaá hora naꞌa̱ yuꞌu̱ choon kómíí no̱ó ña̱yuu.
JOH 2:5 Dá ni̱ kaa naná na̱ xíꞌín ta̱ dánduu vino ñoó: ―Koo ini ndo̱ kee ndó ndi ndáa mií ña̱ꞌa xíka̱ de̱ꞌi noo̱ ndo̱.
JOH 2:6 Ta ñoó ndíta iño̱ ki̱di yuu̱ noo̱ kañoꞌo ta̱kui̱í, ña̱ kéchóon na̱ Israel ndúvii ná mií ná noo̱ Ndios. Ta kéta ini iin iian sá ñoꞌo táto̱ꞌon uu̱ o oni̱ yoo náꞌano ta̱kui̱í.
JOH 2:7 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ta̱ dánduu ñoó: ―Kuaꞌán ndo̱ dákútí ndó ki̱di yuu̱ káa xíꞌín ta̱kui̱í. Dá ni̱ saꞌa̱n ra̱ ni̱ da̱kútí kuei raa̱n xíꞌín ta̱kui̱í.
JOH 2:8 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Taó ndo̱ cháá rá viti, ta kuaꞌán ndo̱ ki̱ꞌo ndó ra̱ no̱ó ta̱ káꞌa̱n víko̱ yóꞌo. Dá ni̱ xi̱ꞌo ra ta̱kui̱í ñoó noo̱ ta̱ káꞌa̱n víko̱ ñoó.
JOH 2:9 Dá ni̱ xirndodó rá ta̱kui̱í ni̱ nduu vino ñoó, tído ko̱ náꞌá rá ndeí ni̱ kee rá. Ta náꞌá vá ta̱ dánduu ñoó ña̱ ta̱kui̱í ñóꞌo ini ki̱di ñoó vá kúú rá. Dá ni̱ kana ta̱ káꞌa̱n víko̱ ñoó ta̱a kúú tono̱ ñoó,
JOH 2:10 dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín rá: ―Ndeí kúú mií vá noo̱ ió víko̱, dinñóꞌó ka̱ xíꞌo ra vino va̱ꞌa no̱ó na̱ ni̱ kana ra, dá tá sa̱ ni̱ kuu kuaꞌa̱ xíꞌi na, dá kásáꞌá rá dánduu ra̱ vino nóo. Tído mií ní ni̱ sa̱ neꞌe va̱ꞌa ní vino va̱ꞌa yóꞌo, dá dánduu ní ra̱ nda̱ noo̱ ndíꞌí ―kaá ra̱.
JOH 2:11 Ña̱ yóꞌo kúú ña̱ káꞌano mií no̱ó ni̱ kee Jesús. Ta ñoo no̱ó ni̱ kee naa̱n naní Caná, ña̱ nákaa̱ chí kuendá Galilea diꞌa. Ta ki̱ꞌo dión ni̱ naꞌa̱ na̱ mií ná ña̱ káꞌano nda̱ꞌo choon néꞌe na, ta kúú ni̱ ka̱sáꞌá kándéé cháá ka̱ iní ñaá ta̱ xíonoo xíꞌín ná.
JOH 2:12 Ni̱ ndiꞌi daá, dá ni̱ na̱xino̱ na̱ ñoo Capernaum xíꞌín naná na̱ xíꞌín ñani na̱ xíꞌín ta̱ xíonoo xíꞌín ná, ta ko̱ ní sá ndei naꞌá taꞌon na ñoo ñoó.
JOH 2:13 Ta sa̱ ni̱ ku̱yati víko̱ pascua, ña̱ kékáꞌano na̱ Israel, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ na̱kiꞌin Jesús ko̱nana na kuaꞌa̱n na̱ ñoo Jerusalén.
JOH 2:14 Tá ni̱ saa̱ na̱, dá ni̱ ku̱ꞌu na yéꞌé ño̱ꞌo káꞌano, kúú ni̱ xini na̱ ndéi ta̱a díkó che̱e, ta dao ka̱ ra̱ díkó léko, ta dao ka̱ ra̱ díkó paloma, ta dao ka̱ ra̱ ndéi nádaon di̱ꞌón.
JOH 2:15 Dá ni̱ ka̱va̱ꞌa na iin chirrión xíꞌín yóꞌo̱, dá ni̱ ka̱sáꞌá ná taó ndíꞌi na ndidaá ta̱ ñoó xíꞌín léko, xíꞌín che̱e ñoó kuaꞌa̱n ri̱ sata̱ véꞌe, ta ni̱ sata niꞌini na di̱ꞌón nádaon dao ka̱ ta̱a ñoó, ta ni̱ da̱ndió ka̱o na mesa ra̱;
JOH 2:16 dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ta̱ díkó paloma ñoó: ―Taó ndó ndidaá ña̱ꞌa xaa̱n, ta o̱ sa̱ kée ndó veꞌe tatái̱ kakuuan iin veꞌe noo̱ kúya̱ꞌi ña̱ꞌa.
JOH 2:17 Dá ni̱ ndu̱saa̱ ini ta̱ xíonoo xíꞌín ná ña̱ káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios diꞌa: “Ió ña̱ kuui̱ sa̱ꞌá ña̱ ndóꞌi saꞌa̱ veꞌe ní.”
JOH 2:18 Dá ni̱ kaa ta̱ néꞌe choon no̱ó na̱ Israel xíꞌín ná: ―¿Ndí ki̱án káꞌano naꞌa̱ ní noo̱ ndúꞌu̱, dá ná kandía nduꞌu̱ ña̱ ió choon noo̱ ndáꞌa̱ ní kee ní ña̱ yóꞌo?
JOH 2:19 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Va̱ꞌará ná dáko̱on ndó veꞌe ño̱ꞌo yóꞌo, tído ti̱xi oni̱ kuu̱, kúú sa̱ nachikani tuku vei ña̱.
JOH 2:20 Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Uu̱ diko iño̱ toon kuia̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa veꞌe ño̱ꞌo yóꞌo; ta, ¿ndiva̱ꞌa káꞌa̱n ní ña̱ ti̱xi oni̱ kuu̱ sa̱ nachikani tuku nía̱n? ―kaá ra̱.
JOH 2:21 Tído veꞌe ño̱ꞌo ni̱ kaꞌa̱n na̱ saꞌa̱ kúú yikí ko̱ño na̱.
JOH 2:22 Ta nda̱ kuu̱ ni̱ na̱taki na̱, dá ni̱ ndi̱saa̱ ini ta̱ xíonoo xíꞌín ná ña̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ dión, ta ni̱ ka̱ndísa ra noo̱ káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios saꞌa̱ ná, ta ni̱ ka̱ndísa taꞌani ra ña̱ ni̱ kaꞌa̱n mií ná.
JOH 2:23 Ta xía̱n nani nákaa̱ Jesús ñoo Jerusalén ñoó tein kuu̱ víko̱ pascua ñoó, kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ni̱ ka̱ndísa ñaá sa̱ꞌá ndidaá ña̱ náꞌano ni̱ kee na noo̱ ná.
JOH 2:24 Tído ko̱ ní kándísa Jesús ña̱ miía̱n ndaa̱ ni̱ ka̱ndísa ñaá ña̱yuu ñoó, dá chi̱ sa̱ náꞌá vá ná táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúú nío̱ iin rá iin na,
JOH 2:25 ta ko̱ xínñóꞌó taꞌon na ni iin tóꞌón ña̱yuu, dá ki̱ꞌo na kuendá saꞌa̱ iin rá iin ña̱yuu, dá chi̱ náꞌá vá ná táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúú nío̱ ná.
JOH 3:1 Ió iin ta̱ fariseo naní Nicodemo, ta néꞌe ra choon káꞌano no̱ó ta̱ Israel.
JOH 3:2 Dá ni̱ saꞌa̱n ra̱ iin sa̱kuaá noo̱ ió Jesús, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Maestro, náꞌá nduꞌu̱ ña̱ ni̱ ta̱ndaꞌá Ndios mií ní ve̱i ní kakuu ní iin na̱ dánaꞌa̱ no̱ó ndu̱, dá chi̱ kée ní ña̱ náꞌano, ta ni iin ña̱yuu ko̱ kándeé kee ña̱ náꞌano tá ko̱ ió Ndios xíꞌín ná.
JOH 3:3 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ní ña̱ tá ná o̱ nákaki sa̱á ña̱yuu, dá kía̱n o̱ ko̱ní taꞌon na ndu̱ꞌu na ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios.
JOH 3:4 Dá ni̱ kaa Nicodemo xíꞌín ná: ―¿Ndi koo nakaki sa̱á tuku iin ta̱a sa̱ ni̱ ku̱yatá? ¿Á kuu ndu̱ꞌu tuku ra ti̱i naná ra̱, dá nakaki sa̱á ra̱?
JOH 3:5 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ní ña̱ tá ni̱ kaki oon ña̱yuu xíꞌín ta̱kui̱í, ta ko̱ ní nákaki sa̱á na̱ kee Espíritu ii̱ Ndios, dá kía̱n o̱ ko̱ní taꞌon na ndu̱ꞌu na ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios.
JOH 3:6 Dá chi̱ ña̱yuu ni̱ kaki oon ñayuú yóꞌo, kuendá ñayuú yóꞌo va kúú ná. Tído na̱ káki sa̱á kée Espíritu ii̱, no̱ón kúú kuendá mií Espíritu ii̱.
JOH 3:7 Ta ná dáꞌa ni naá téí ini ní koni ní ña̱ káꞌi̱n xíꞌín ní ña̱ kánian nakaki sa̱á ní.
JOH 3:8 Chi̱ kíán táto̱ꞌon kúú tachi̱, dá chi̱ xoo diꞌa xoo diꞌa kánaan, ta seídóꞌo yó kánaan, tído ko̱ náꞌá taꞌon yó ndeí ni̱ kixian, ta ndeí kuaꞌa̱n. Ki̱ꞌo dión kúúán xíꞌín ña̱yuu ni̱ na̱kaki sa̱á ni̱ kee Espíritu ii̱.
JOH 3:9 Dá ni̱ kaa Nicodemo: ―¿Ndi kuu, dá koo diꞌa?
JOH 3:10 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Mií ní kúú iin maestro no̱ó na̱ Israel. Ta, ¿ndiva̱ꞌa ko̱ kándaa̱ ini ní ndi dándáki to̱ꞌon ni̱ kaꞌi̱n xíꞌín ní?
JOH 3:11 Miía̱n ndaa̱ kuiti ná kaꞌi̱n xíꞌín ní ña̱ káꞌa̱n ndu̱ xíꞌín ña̱yuu sa̱ꞌá ña̱ náꞌá ndú, xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xini xíꞌín noo̱ ndú. Ta xíꞌo ndu kuendá sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo va, tído ko̱ kóni̱ taꞌon ndoꞌó natiin ndó to̱ꞌon, ña̱ xíꞌo ndu kuendá saꞌa̱.
JOH 3:12 Káꞌi̱n xíꞌín ní sa̱ꞌá ña̱ꞌa ió ñayuú yóꞌo va, tído ko̱ kándísa taꞌon nía̱n. ¿Ndi koo ka̱ ví kandísa ní tá ná kaꞌi̱n xíꞌín ní sa̱ꞌá ña̱ꞌa ió induú noo̱ ió Ndios?
JOH 3:13 Dá chi̱ ni iin tóꞌón ña̱yuu ko̱ ní káa koꞌo̱n induú. Sa̱va̱ꞌa na̱ ni̱ kaa kúú na̱ ni̱ noo ni̱ ka̱sáa̱. Ta na̱ yóꞌo kúú na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo, dá chi̱ mií ná kúú na̱ ni̱ sa̱ io induú.
JOH 3:14 Táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ chi̱rkaa Moisés iin koo̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín ka̱a kua̱án yukú i̱chí ñoó, ki̱ꞌo dión taꞌani kánian karkaa na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo kee ña̱yuu,
JOH 3:15 dá kía̱n ndi ndáa mií vá ña̱yuu ná kandeé ini ñaá, ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ ku̱ú na̱, diꞌa koni na̱ kataki chíchí ná.
JOH 3:16 ’Chi̱ sa̱ꞌá ña̱ kúꞌu̱ nda̱ꞌo ini Ndios sa̱ꞌá ña̱yuu ndéi iin níí kúú ñayuú, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ xi̱ꞌo na iin tóꞌón dini̱ de̱ꞌe na ni̱ ka̱sáa̱ na̱ ñayuú yóꞌo, dá kía̱n ndi ndáa mií vá ña̱yuu ná kandeé ini ñaá, ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ ku̱ú na̱. Diꞌa koni na̱ kataki chíchí ná.
JOH 3:17 Dá chi̱ ko̱ ní tándaꞌá Ndios de̱ꞌe na kasaa̱ na̱ ñayuú yóꞌo ndaka na kuendá sa̱ꞌá kua̱chi ña̱yuu. Diꞌa ni̱ ka̱sáa̱ na̱, dá koni iin rá iin ña̱yuu niꞌi̱ ná ña̱ ka̱ki na sa̱ꞌá mií ná.
JOH 3:18 ’Dá chi̱ ndidaá na̱ kándéé ini ñaá, ko̱ kánian chiya̱ꞌi na sa̱ꞌá kua̱chi na. Tído na̱ ko̱ ní xíin kandeé ini ñaá, no̱ón kúú na̱ kánian chiya̱ꞌi saꞌa̱ kua̱chi kée na, dá chi̱ ko̱ ní kándeé ini na̱ na̱ kúú iin tóꞌón dini̱ de̱ꞌe Ndios.
JOH 3:19 Ta kánian chiya̱ꞌi na sa̱ꞌá kua̱chi kée na, dá chi̱ ni̱ ka̱sáa̱ na̱ dátoo̱n noo̱ ña̱yuu, tído ni̱ kee cháá ka̱ ña̱yuu sa̱ꞌá noo̱ íin naá, dá chi̱ ndinoꞌo ña̱ kini kée na.
JOH 3:20 Dá chi̱ ndidaá na̱ kée ña̱ kini, kañóꞌó ná ña̱ ndaa̱ dátoo̱n no̱ó ña̱yuu, ta ni ko̱ kúyati na noo̱ tóo̱n ña̱, dá kía̱n ná dáꞌa ni natu̱u ndidaá ña̱ kini kée na.
JOH 3:21 Tído na̱ kée ña̱ ndaa̱, no̱ón kúú na̱ na̱tuu yati noo̱ ndato tóo̱n, dá katu̱u ndiꞌi ña̱ va̱ꞌa kée na sa̱ꞌá ña̱ kúú ná ña̱yuu Ndios.
JOH 3:22 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ saꞌa̱n Jesús xíꞌín ta̱ xíonoo xíꞌín ná chí noo̱ kúú kuendá Judea, ta ñoó ni̱ sa̱ ndei na sa̱ da̱kódo̱ ndúta̱ ná ña̱yuu.
JOH 3:23 Ta Juan sa̱ da̱kódo̱ ndúta̱ ña̱yuu chí noo̱ kúú ñoo Enón, yati noo̱ kúú ñoo naní Salim, dá chi̱ ñoó ñóꞌo nda̱ꞌo ta̱kui̱í. Ta sa̱ ka̱sáa̱ ña̱yuu noo̱ ná, ta sa̱ da̱kódo̱ ndúta̱ ñaá ná,
JOH 3:24 dá chi̱ kámani̱ vá ndadi na̱ veꞌe ka̱a.
JOH 3:25 Dá ni̱ ka̱sáꞌá ndátóꞌón kuáchi̱ ta̱ xíonoo xíꞌín Juan xíꞌín dao ka̱ na̱ Israel saꞌa̱ ndí ki̱án kánian kee ña̱yuu, dá nduvii ná noo̱ Ndios.
JOH 3:26 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ saꞌa̱n ra̱ noo̱ ió Juan, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Maestro, táꞌa̱n ta̱a ni̱ sa̱ io xíꞌín ní iin ka̱ xoo yu̱ta Jordán, táꞌa̱n ra̱ ni̱ xi̱ꞌo ní kuendá sa̱ꞌá no̱ó ña̱yuu, ro̱ón kúú ra̱ xíonoo dákodo̱ ndúta̱ ña̱yuu, ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo na kuaꞌa̱n noo̱ rá.
JOH 3:27 Dá ni̱ kaa Juan xíꞌín rá: ―O̱ kándeé taꞌon ni iin ta̱a niꞌi̱ rá ni iin choon tá ko̱ ní xi̱ꞌo Ndios ña̱ noo̱ rá nda̱ induú.
JOH 3:28 Ta mií ndó kúú na̱ xíꞌo kuendá ña̱ ni̱ kaꞌa̱n yuꞌu̱ ña̱ ko̱ kúú taꞌon yuꞌu̱ na̱ kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá. Diꞌa ni̱ kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ yuꞌu̱ kúú na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá Ndios ve̱i mií no̱ó, dá kasaa̱ mií ná.
JOH 3:29 Náꞌá ndó ña̱ ta̱a ni̱ ta̱ndáꞌa̱ xíꞌín iin ñáꞌa̱ kúú yíi̱a̱n. Ta ra̱ néꞌe táꞌan va̱ꞌa xíꞌín ta̱ ni̱ ta̱ndáꞌa̱ ñoó, ro̱ón kúú ra̱ íin díi̱n rá, ta seídóꞌo ñaá rá, ta kádii̱ ini ra̱ tá seídóꞌo ra noo̱ káꞌa̱n ta̱ kúú yíi̱ ñoó. Ki̱ꞌo dión taꞌani ndóꞌo mií yuꞌu̱ viti, chi̱ ni̱ xi̱nko̱o ndiꞌi ña̱ kádii̱ inii̱.
JOH 3:30 Dá chi̱ miía̱n ndúsa̱ kánian kandaya̱ꞌi cháá ka̱ na̱, ta yuꞌu̱ kúú na̱ kánian ndunóo diꞌa.
JOH 3:31 ’Na̱ ni̱ noo ni̱ kii chí induú, no̱ón kúú na̱ dándáki ndidaá ña̱yuu. Ta na̱ ndéi no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, yóꞌo va ni̱ kaki na, ta káꞌa̱n na̱ sa̱va̱ꞌa sa̱ꞌá ña̱ ió no̱ñóꞌo̱ yóꞌo. Tído na̱ ni̱ kii chí induú, no̱ón kúú na̱ dándáki ndidaá ña̱yuu.
JOH 3:32 Ta xíꞌo na kuendá sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xini na̱ xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ ni̱ seídóꞌo na chí induú, tído ko̱ íin taꞌon xiín natiin va̱ꞌa ña̱ káꞌa̱n na̱.
JOH 3:33 Tído ndi ndáa ña̱yuu nátiin va̱ꞌa ña̱ káꞌa̱n na̱, no̱ón kúú na̱ xíꞌo kuendá ña̱ miía̱n ndaa̱ ndisa na̱ ndaa̱ kúú Ndios.
JOH 3:34 Ta na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá Ndios ni̱ ka̱sáa̱, no̱ón kúú na̱ káꞌa̱n to̱ꞌon mií Ndios, chi̱ ni̱ xi̱ꞌo ndiꞌi na ndée̱ Espíritu ii̱ ná noo̱ ná, ta ko̱ ní chíki̱ꞌó taꞌon ñaá ná.
JOH 3:35 Ta kúꞌu̱ nda̱ꞌo ini tatá Ndios saꞌa̱ de̱ꞌe na, ta ni̱ na̱ki̱ꞌo na ndidaá táꞌa̱n ña̱ꞌa noo̱ ndáꞌa̱ ná.
JOH 3:36 Sa̱ꞌá ño̱ó ndi ndáa mií vá ña̱yuu ná kandeé ini de̱ꞌe Ndios koni na̱ kataki chíchí ná. Tído na̱ ko̱ xi̱ín kandeé ini de̱ꞌe Ndios, o̱ ko̱ní taꞌon na kataki chíchí ná, diꞌa kasaa̱ ña̱ xído̱ ini Ndios sata̱ ná.
JOH 4:1 Kúú ni̱ ka̱ndaa̱ va ini satoꞌo yo̱ Jesús ña̱ ni̱ niꞌi̱ tóꞌon ta̱ fariseo ña̱ kuaꞌa̱ cháá ka̱ ña̱yuu ni̱ ka̱sáꞌá ndíko̱ ñaá, ta kuaꞌa̱ cháá ka̱ ña̱yuu dákodo̱ ndúta̱ ná o̱ du̱ú Juan,
JOH 4:2 va̱ꞌará o̱ du̱ú mií Jesús dákodo̱ ndúta̱ ñaá, ta̱ xíonoo xíꞌín vá ná kée choon yóꞌo.
JOH 4:3 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ keta na kuendá Judea kuaꞌa̱n tuku na chí Galilea diꞌa xíꞌín ta̱a xíonoo xíꞌín ná.
JOH 4:4 Ta miía̱n ndúsa̱ kánian ya̱ꞌa na chí kuendá Samaria diꞌa, dá saa̱ na̱ Galilea.
JOH 4:5 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ saa̱ na̱ iin ñoo naní Sicar, ña̱ nákaa̱ chí Samaria ñoó. Ta yati néꞌe táꞌan ñoo yóꞌo xíꞌín ñóꞌo̱ ni̱ xi̱ꞌo oon Jacob no̱ó de̱ꞌe na José.
JOH 4:6 Ta ñoó nákaa̱ iin pozo ni̱ ka̱va̱ꞌa Jacob. Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kuitá Jesús ni̱ xika na, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ sa̱ ko̱o na yúꞌu̱ pozo ñoó ió na̱ nániꞌi̱ ndée̱ ná. Ta kíán dao nduú.
JOH 4:7 Dá ni̱ ka̱sáa̱ iin ñáꞌa̱ kuendá Samaria taváa̱n ta̱kui̱í, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌán: ―Tei cháá ta̱kui̱í xaa̱n ná koꞌi.
JOH 4:8 Ta ko̱ ta̱ꞌón ta̱ xíonoo xíꞌín ná ñoó ndéi xíꞌín ná, chi̱ kuaꞌa̱n ra̱ ñoo nákaa̱ yati ñoó kuiin ra ña̱ꞌa kasáꞌan na.
JOH 4:9 Dá ni̱ kaa ñáꞌa̱ Samaria ñoó xíꞌín ná: ―¿Ndiva̱ꞌa xíka̱ mií ní, ta̱ Israel xaa̱n, ta̱kui̱í koꞌo ní noo̱ yúꞌu̱, chi̱ iin ñá Samaria va kúú yuꞌu̱? Ta ko̱ néꞌe táꞌan va̱ꞌa taꞌon ndoꞌó, na̱ Israel xaa̱n, xíꞌín nduꞌu̱, na̱ kuendá Samaria yóꞌo.
JOH 4:10 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌán: ―Tá ná kandaa̱ ino̱n sa̱ꞌá ña̱ va̱ꞌa kóni̱ Ndios kee na xíꞌón, ta ná kandaa̱ taꞌani ino̱n ndá yoo kúú na̱ xíka̱ ta̱kui̱í koꞌo na noo̱o̱n, dá kía̱n kaka̱ diꞌa yoꞌó ta̱kui̱í koꞌón noo̱ yúꞌu̱, ta koꞌi̱n ki̱ꞌoi ta̱kui̱í, kirá ki̱ꞌo ña̱ kataki chíchón.
JOH 4:11 Dá ni̱ kaaa̱n xíꞌín ná: ―Tatá, ni iin taꞌon ña̱ꞌa ko̱ néꞌe ní taó ní ta̱kui̱í, ta konó nda̱ꞌo pozo yóꞌo. Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndeí koꞌo̱n ní kiꞌin ní ta̱kui̱í, kirá ki̱ꞌo ña̱ kataki chíchí ñoó?
JOH 4:12 Ta, ¿á ndáya̱ꞌi cháá ka̱ mií ní o̱ du̱ú Jacob, na̱ kúú na̱ sáꞌano veꞌe ndu? Dá chi̱ no̱ón vá ni̱ ka̱va̱ꞌa pozo yóꞌo, ta ta̱kui̱í kána yóꞌo sa̱ xiꞌi mií ná, xíꞌín de̱ꞌe na xíꞌín kíti̱ ni̱ sa̱ ndaka na.
JOH 4:13 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌán: ―Ndi ndáa mií vá ña̱yuu xíꞌi ta̱kui̱í ñóꞌo ini pozo yóꞌo, no̱ón kúú na̱ nandió kuéi tuku na ichi̱ ini na̱.
JOH 4:14 Tído ña̱yuu ná koꞌo ta̱kui̱í, kirá ki̱ꞌo yuꞌu̱ noo̱ ná, ni iin kuu̱ ka̱ o̱ nándió kuéi na ichi̱ ini na̱. Chi̱ ta̱kui̱í ki̱ꞌo yuꞌu̱ koꞌo na, kiróón kakuu ta̱kui̱í kana ndita ini na̱, ta ki̱ꞌo ra ña̱ kataki chíchí ná.
JOH 4:15 Dá ni̱ kaaa̱n xíꞌín ná: ―Tatá, tei ní ta̱kui̱í káꞌa̱n ní saꞌa̱ ná koꞌo yuꞌu̱, dá kía̱n ná dáꞌa ka̱ ni nandió ko̱oi ichi̱ inii̱, ta ná dáꞌa ka̱ ni kixii kiꞌin ta̱kui̱í nda̱ yóꞌo.
JOH 4:16 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌán: ―Kuaꞌán kuakón yíi̱o̱n, dá kasaa̱o̱n.
JOH 4:17 Dá ni̱ kaaa̱n xíꞌín ná: ―Ko̱ ta̱ꞌón yíi̱ yuꞌu̱. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌán: ―Ndaa̱ va káꞌo̱n ña̱ ko̱ó yíi̱o̱n,
JOH 4:18 dá chi̱ o̱ du̱ú ta̱ꞌón yíi̱o̱n kúú ta̱a ió xíꞌón viti, va̱ꞌará sa̱ oꞌo̱n ni̱ sa̱ kuu yíi̱o̱n. Sa̱ꞌá ño̱ó nda̱ni ña̱ ndaa̱ va káꞌo̱n.
JOH 4:19 Dá ni̱ kaaa̱n xíꞌín ná: ―Tatá, kándaa̱ inii̱ ña̱ kúú ní iin profeta.
JOH 4:20 Tído dini̱ yúku̱ yóꞌo va ni̱ sa̱ nda̱ño̱ꞌo na̱ sáꞌano veꞌe nduꞌu̱ Ndios, tído ndoꞌó, na̱ Israel, kaá ndo̱ ña̱ ñoo Jerusalén va kúú noo̱ kánian kandaño̱ꞌo yó na̱.
JOH 4:21 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌán: ―Naná, kandísa ña̱ koꞌi̱n kaꞌi̱n xíꞌón viti, dá chi̱ ve̱i kuu̱ ña̱ ni dini̱ yúku̱ yóꞌo, ni ñoo Jerusalén ko̱ kánian koꞌo̱n ndo̱, dá kandaño̱ꞌo ndó tatá Ndios.
JOH 4:22 Ta ndoꞌó, ndáño̱ꞌo ndava̱ꞌa va ndó Ndios, tído nduꞌu̱, náꞌá vá nduꞌu̱ ndá yoo kúú Ndios ndáño̱ꞌo ndu, dá chi̱ tein na̱ veꞌe nduꞌu̱, na̱ Israel, ve̱i na̱ dáka̱ki ñaá.
JOH 4:23 Tído sa̱ kuaꞌa̱n kasandaá vá hora, ta viti sa̱ ni̱ kasa̱ndaáa̱n, chi̱ na̱ kandaño̱ꞌo ndisa Ndios kakuu na̱ kandaño̱ꞌo ñaá xíꞌín ndée̱ Espíritu ii̱, ta kandaño̱ꞌo ndisa ñaá ná táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ mií Ndios, dá chi̱ ki̱ꞌo dión kóni̱ mií tatá Ndios ña̱ kandaño̱ꞌo ñaá ná.
JOH 4:24 Chi̱ Espíritu vá kúú Ndios. Sa̱ꞌá ño̱ó na̱ kaꞌán kandaño̱ꞌo ñaá, kánian kandaño̱ꞌo ñaá ná xíꞌín ndée̱ Espíritu ii̱, ta kánian kandaño̱ꞌo ndisa ñaá ná táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ mií Ndios.
JOH 4:25 Dá ni̱ kaaa̱n xíꞌín ná: ―Sa̱ náꞌá vá yuꞌu̱ ña̱ kasaa̱ na̱ kakuu Mesías, na̱ kakuu Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá. Sa̱ꞌá ño̱ó nda̱ ná kasaa̱ mií ná, nda̱ daá ví nakani ndiꞌi na ndidaá ña̱ káꞌa̱n ní saꞌa̱.
JOH 4:26 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌán: ―Ñaá kúú yuꞌu̱, na̱ káꞌa̱n xíꞌón.
JOH 4:27 Ta mií dáá ñóó ni̱ na̱ndió kuéi ta̱ xíonoo xíꞌín ná ni̱ na̱sáa̱ ra̱, ta kúú ni̱ naá ini ra̱ sa̱ꞌá ña̱ ndátóꞌón ná xíꞌín ñáꞌa̱ ñoó. Tído ni iin tóꞌón rá ko̱ ní ndáto̱ꞌón: “¿Ndí ki̱án ndátóꞌón ní xíꞌín ñáꞌa̱ xaa̱n?” o “¿Ndiva̱ꞌa ndátóꞌón ní xíꞌán?”
JOH 4:28 Dá ni̱ da̱nkoo ñáꞌa̱ ñoó yoo ta̱kui̱ía̱n, dá ni̱ na̱ndió ko̱oán kuaꞌa̱n nóꞌa̱n ñoo ñoó. Tá ni̱ na̱sáa̱a̱n, dá ni̱ kaaa̱n xíꞌín ña̱yuu ñoó:
JOH 4:29 ―Nakíi̱ ndo̱ kande̱ꞌé ndó, chi̱ ni̱ ka̱sáa̱ iin ta̱a, ta ni̱ kaꞌa̱n ndaa̱ ra̱ saꞌa̱ ndidaá ña̱ ni̱ keei. Ndá ndi kuu kúú ná Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá.
JOH 4:30 Dá ni̱ ka̱nkuei ñayuu ñoó kuaꞌa̱n na̱ kande̱ꞌé ná noo̱ ió Jesús.
JOH 4:31 Ta mií hora daá ñóó ni̱ seí ndaꞌí ta̱ xíonoo xíꞌín ná noo̱ ná, chi̱ kaá ra̱: ―Maestro, kasáꞌan ní.
JOH 4:32 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Ió iin ka̱ ña̱ꞌa koꞌo̱n yuꞌu̱ kasáꞌin, tído ko̱ náꞌá taꞌon ndó ndí ki̱án kíán.
JOH 4:33 Dá ni̱ ka̱sáꞌá ndáto̱ꞌón táꞌan mií ta̱ xíonoo xíꞌín ná ñoó, ta kaá ra̱: ―¿Á ndá yoo ni̱ kii ni̱ neꞌe ña̱ꞌa kasáꞌan na, sa̱ꞌá ño̱ó káꞌa̱n na̱ dión?
JOH 4:34 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Ña̱ꞌa kasáꞌin kúú ña̱ kéei ña̱ kóni̱ mií na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá yuꞌu̱ ve̱ii, ta dáxi̱nko̱oi choon ni̱ xi̱ꞌo na noo̱í keei.
JOH 4:35 ¿Á ko̱ káꞌa̱n ndo̱ ña̱ kámani̱ komi̱ yoo̱, dá kasandaá kuu̱ dákée yó? Tído káꞌa̱n yuꞌu̱ xíꞌín ndó ña̱ dákáka noo̱ ndo̱ kande̱ꞌé ndó no̱ó ña̱ ni̱ xiti na, dá chi̱ sa̱ ni̱ ichi̱ vaan, sa̱ ni̱ kuu va dákée yóa̱n.
JOH 4:36 Dá chi̱ na̱ dákée natiin na ya̱ꞌi na, ta ña̱ dákée na kúú ña̱yuu natiin ña̱ kataki chíchí ná. Dión, dá kadii̱ nduú ini na̱ ni̱ xiti xíꞌín na̱ ni̱ da̱kée.
JOH 4:37 Ta ndaa̱ va káꞌa̱n ña̱yuu tá káꞌa̱n na̱ diꞌa: “Iin na̱ kúú na̱ xíti, ta iin ka̱ na̱ kúú na̱ dákée.”
JOH 4:38 Ta yuꞌu̱ kúú na̱ tandaꞌá ndoꞌó koꞌo̱n ndo̱ dákée ndó no̱ó ko̱ ní xíti ndó, chi̱ dao ka̱ va na ni̱ xiti, ta ndoꞌó kúú na̱ keva̱ꞌa no̱ó ni̱ ndoꞌo dao ka̱ na̱ ni̱ xiti na ―kaá na̱.
JOH 4:39 Ta kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ndéi chí kuendá Samaria ñoó ni̱ ka̱ndísa na Jesús sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaꞌa̱n ñáꞌa̱ ñoó saꞌa̱ ná, dá chi̱ kaáa̱n: “Ni̱ kaꞌa̱n ndaa̱ ta̱a ñoó xíꞌín yuꞌu̱ saꞌa̱ ndidaá ña̱ꞌa ni̱ keei.”
JOH 4:40 Dá ni̱ ka̱sáa̱ na̱ Samaria ñoó noo̱ nákaa̱ Jesús, dá ni̱ seí ndaꞌí na̱ noo̱ ná ña̱ ná kando̱o tóó na xíꞌín ná ñoo ñoó. Dá ni̱ ka̱ndo̱o na ni̱ sa̱ io na̱ xíꞌín ná uu̱ kuu̱.
JOH 4:41 Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ni̱ ka̱ndísa ñaá sa̱ꞌá to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín ná,
JOH 4:42 dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ñáꞌa̱ ñoó: ―Ko̱ kándísa ka̱ ndu̱ viti sa̱va̱ꞌa sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaꞌo̱n xíꞌín ndú, dá chi̱ viti sa̱ ni̱ seídóꞌo ndu to̱ꞌon káꞌa̱n mií ná. Ta ni̱ ka̱ndaa̱ ini ndu̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ kuiti kúú ná Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá.
JOH 4:43 Tá ni̱ ya̱ꞌa uu̱ kuu̱, dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱ chí kuendá Galilea diꞌa.
JOH 4:44 Ta ni̱ xi̱ꞌo Jesús kuendá ña̱ ni iin tóꞌón taꞌon profeta ko̱ nátiin ña̱ñóꞌó noo̱ na̱ ñoo mií ná.
JOH 4:45 Tído tá ni̱ saa̱ na̱ kuendá Galilea, ni̱ na̱tiin va̱ꞌa ñaá na̱ ndéi ñoó, dá chi̱ ni̱ xini xíꞌín noo̱ ná ña̱ náꞌano ni̱ kee na ñoo Jerusalén tein víko̱ pascua ñoó, dá chi̱ ni̱ sa̱ ñoꞌo taꞌani na ñoó.
JOH 4:46 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o tuku Jesús ni̱ na̱sáa̱ na̱ ñoo Caná, ña̱ nákaa̱ kuendá Galilea no̱ó ni̱ ndee na ta̱kui̱í ñoó vino. Ta chí ñoo Capernaum ñoó ió iin ta̱ kéchóon noo̱ rey, ta kúꞌu̱ iin de̱ꞌe ra.
JOH 4:47 Tá ni̱ niꞌi̱ tóꞌon ra ña̱ sa̱ ni̱ ndu̱sáa̱ Jesús ió na̱ Galilea, ni̱ ndee na kuendá Judea, dá ni̱ saꞌa̱n ra̱ ni̱ seí ndaꞌí ra̱ noo̱ ná ña̱ ná koꞌo̱n na̱ veꞌe ra, ta ná nduva̱ꞌa na de̱ꞌe ra, dá chi̱ sa̱ ióa̱n kuu xi̱.
JOH 4:48 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Tá ná o̱ ko̱ní xíꞌín noo̱ ndo̱ ña̱ náꞌano xíꞌín ña̱ ndato kée yuꞌu̱, dá kía̱n o̱ kándísa taꞌon ndó yuꞌu̱.
JOH 4:49 Dá ni̱ kaa ta̱a ñoó xíꞌín ná: ―Tatá, ná koꞌo̱ viti ko̱ ñáꞌa̱ kuu de̱ꞌi.
JOH 4:50 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Kuaꞌán nóꞌo̱n, chi̱ sa̱ ni̱ ndu̱va̱ꞌa va de̱ꞌón. Ta kúú ni̱ ka̱ndísa va ta̱a ñoó to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n Jesús. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ na̱ndió ko̱o ra kuaꞌa̱n nóꞌo̱ rá.
JOH 4:51 Tá sa̱ kuaꞌa̱n xino̱ ra̱ noo̱ íin veꞌe ra, dá ni̱ kii ta̱ kéchóon noo̱ rá ni̱ niꞌi̱ ñaá rá. Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín rá: ―Takí ii̱ vá de̱ꞌe ní, sa̱ ni̱ ndu̱va̱ꞌa va xi.
JOH 4:52 Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá to̱ꞌon ndá hora ni̱ ndi̱ko̱ꞌon ini xi̱. Dá ni̱ kaa ta̱ kéchóon ñoó xíꞌín rá: ―Táto̱ꞌon ka̱ iin sa̱ꞌini koni, dá ni̱ ya̱ꞌa ña̱ dáa̱ xí.
JOH 4:53 Dá ni̱ ndi̱sáa̱ ini tatá xi̱ ña̱ mií hora daá ñóó ni̱ kaꞌa̱n Jesús xíꞌín rá: “Sa̱ ni̱ ndu̱va̱ꞌa de̱ꞌón.” Ta ni̱ ka̱ndísa rá Jesús, xíꞌín ndidaá na̱ veꞌe ra.
JOH 4:54 Ta ña̱ yóꞌo kúú ña̱ káꞌano kúú uu̱ ni̱ kee Jesús chí kuendá Galilea tá ni̱ ndee na chí kuendá Judea diꞌa.
JOH 5:1 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ kasa̱ndaá koo iin víko̱ káꞌano no̱ó na̱ Israel. Dá ni̱ kee Jesús ko̱kaa na kuaꞌa̱n na̱ ñoo Jerusalén.
JOH 5:2 Ta ñoo Jerusalén ñoó nákaa̱ iin xíán noo̱ naní yéꞌé léko, ta yati ñoó nákaa̱ iin pila káꞌano noo̱ ñóꞌo ta̱kui̱í, ta naníán Betesda xíꞌín yúꞌu̱ hebreo, ta ndíta oꞌo̱n veꞌe xíꞌo káti̱ yúꞌán.
JOH 5:3 Ta ini veꞌe káti̱ ñoó ndéi kua̱ꞌá nda̱ꞌo na̱ kúꞌu̱, dao na ko̱ túu noo̱, dao ka̱ na̱ léngo̱ saꞌa̱, dao ka̱ na̱ ni̱ na̱tií saꞌa̱. Ta ndéi na ndáti na naka̱ndá no̱ó ta̱kui̱í ñoó.
JOH 5:4 Dá chi̱ ndá ndi kúu náxino̱ iin ángel dáka̱ndá na̱ no̱ó ta̱kui̱í ñoó, ta na̱ mií no̱ó kasaa dáke̱ta mií tá kandá ta̱kui̱í ñoó, ta kúú nduva̱ꞌa va na noo̱ ndi ndáa mií vá kueꞌe̱ ndóꞌo na.
JOH 5:5 Ta ñoó kánduꞌu̱ iin ta̱a, ta sa̱ io oko̱ saꞌo̱n oni̱ kuia̱ kúꞌu̱ ra̱.
JOH 5:6 Dá ni̱ xini Jesús kánduꞌu̱ ta̱a yóꞌo. Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini na̱ ña̱ sa̱ naꞌá nda̱ꞌo kúꞌu̱ ra̱, dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá ná: ―¿Á kóno̱n nduva̱ꞌón?
JOH 5:7 Dá ni̱ kaa ra̱: ―Dión kóni̱i̱, tatá, tído ko̱ íin ni̱ꞌí dáke̱ta ñaá ini ta̱kui̱í káa mií hora kandá ra̱. Ta iin iin taꞌándá káꞌín koꞌi̱n dáke̱tai miíi̱, sa̱ kasaa iin ka̱ na̱ ke̱ta na.
JOH 5:8 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Ndakuii̱n ndichi viti. Ta nakiꞌin ña̱ꞌa kándíꞌón xaa̱n kaneꞌón kuaꞌán.
JOH 5:9 Ta kúú vitíꞌón diꞌa ni̱ ndu̱va̱ꞌa ta̱a ñoó. Ta kúú ni̱ na̱kiꞌin ra ña̱ꞌa kándíꞌi ra néꞌe ra kuaꞌa̱n ra̱. Ta mií kuu̱ dáá ñóó kúú kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ na̱ Israel.
JOH 5:10 Dá ni̱ kaa ta̱ saꞌándá choon no̱ó na̱ Israel xíꞌín ta̱ ni̱ ndu̱va̱ꞌa ñoó: ―Kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ yo̱ kíán viti. Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ kánian kaneꞌón ña̱ꞌa ni̱ sa̱ ndíꞌón xaa̱n.
JOH 5:11 Dá ni̱ kaa ta̱a ñoó xíꞌín rá: ―Mií na̱ ni̱ ndu̱va̱ꞌa ñaá ni̱ kaꞌa̱n xíꞌíi̱n: “Nakiꞌin ña̱ꞌa kándíꞌón xaa̱n kaneꞌón kuaꞌán”, kaá na̱ xíꞌíín.
JOH 5:12 Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá: ―¿Ndá yoo ni̱ kaꞌa̱n xíꞌón: “Nakiꞌin ña̱ꞌa kándíꞌón xaa̱n kaneꞌón kuaꞌán”?
JOH 5:13 Tído ko̱ náꞌá taꞌon ta̱ ni̱ sa̱ kúꞌu̱ ñoó ndá yoo ni̱ ndu̱va̱ꞌa ñaá, dá chi̱ ni̱ ke̱xoo va Jesús kuaꞌa̱n na̱, ta ni̱ ndu̱ꞌu na tein ña̱yuu kuáꞌa̱ ndéi ñoó.
JOH 5:14 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ na̱níꞌi̱ ñaá Jesús yéꞌé ño̱ꞌo káꞌano ñoó. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Kanaꞌón ña̱ sa̱ ni̱ ndu̱va̱ꞌa voon viti, tído o̱ sa̱ kóo ka̱ ino̱n ya̱ꞌón keeón kua̱chi, dá ná dáꞌa ni kixi iin ka̱ ta̱ndóꞌó káꞌano cháá ka̱ noo̱o̱n.
JOH 5:15 Dá ni̱ kee ta̱a ni̱ ndu̱va̱ꞌa ñoó kuaꞌa̱n ra̱. Dá ni̱ ka̱sto̱ꞌon ra xíꞌín ta̱ néꞌe choon no̱ó na̱ Israel ña̱ Jesús kúú na̱ ni̱ ndu̱va̱ꞌa ñaá.
JOH 5:16 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱sáꞌá ta̱ néꞌe choon ñoó kéndava̱ꞌa rá xíꞌín Jesús, ta ndúkú rá ndi kee ra kaꞌání ñaá rá, dá chi̱ ni̱ kee na choon yóꞌo tein kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ na̱ ñoo Israel.
JOH 5:17 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Daá kéchóon va tatá yuꞌu̱ Ndios, ta kéchóon taꞌani yuꞌu̱ viti.
JOH 5:18 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ dión, sa̱ꞌá ño̱ó víꞌí ka̱ ví ni̱ ka̱sáꞌá ndúkú ta̱a ñoó ndi kee ra kaꞌání ñaá rá, dá chi̱ o̱ du̱ú iin tóꞌón ni kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ na̱ Israel yáꞌa na, chi̱ diꞌa kaá taꞌani na ña̱ mií Ndios kúú tatá na̱, ta sa̱ꞌá ña̱ káꞌa̱n na̱ dión, sa̱ꞌá ño̱ó ndée na mií ná ña̱ iin tóꞌón kúú ná xíꞌín Ndios.
JOH 5:19 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kaa Jesús diꞌa xíꞌín ta̱a ñoó: ―Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ko̱ kée mií taꞌon na̱ kúú de̱ꞌe Ndios iin rá iin ña̱ꞌa, chi̱ kée na ndidaá ña̱ xiní na̱ kée tatá na̱, dá chi̱ ndidaá ña̱ꞌa kée tatá na̱, ki̱ꞌo dión taꞌani kée de̱ꞌe na.
JOH 5:20 Chi̱ kúꞌu̱ nda̱ꞌo ini tatá Ndios sa̱ꞌá de̱ꞌe na, ta náꞌa̱ na̱ ndidaá táꞌa̱n va ña̱ꞌa kée na no̱ó de̱ꞌe na. Sa̱ꞌá ño̱ó náꞌano cháá ka̱ ña̱ꞌa koni ndo̱ kee de̱ꞌe Ndios o̱ du̱ú ña̱ ni̱ kee na viti, dá naá nda̱ꞌo iní ndo̱ kee na.
JOH 5:21 Dá chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndáneꞌe tatá Ndios na̱ ni̱ xiꞌi̱, ta xíꞌo na ña̱ kataki na̱, dión taꞌani kée de̱ꞌe na, dá chi̱ xíꞌo taꞌani na ña̱ kataki ndi ndáa mií vá ña̱yuu káꞌán mií ná.
JOH 5:22 Dá chi̱ ko̱ kéyíko̱ taꞌon Ndios saꞌa̱ ni iin tóꞌón ña̱yuu, nda̱á no̱ó de̱ꞌe va na ni̱ xi̱ꞌo na choon, dá keyíko̱ na̱ saꞌa̱ ná,
JOH 5:23 dá kía̱n ná koo ña̱ñóꞌó ndidaá táꞌa̱n ña̱yuu no̱ó de̱ꞌe Ndios, táto̱ꞌon ki̱ꞌo ió ña̱ñóꞌó ná noo̱ mií tatá Ndios. Dá chi̱ na̱ ko̱ó ña̱ñóꞌó noo̱ de̱ꞌe Ndios, ni tatá Ndios, na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá ñaá ni̱ ka̱sáa̱ na̱, ko̱ó ña̱ñóꞌó ná noo̱.
JOH 5:24 ’Ta miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ndi ndáa na̱ seídóꞌo to̱ꞌon káꞌi̱n, ta kándeé iní na̱ tatá Ndios, na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá yuꞌu̱ ni̱ ka̱sáa̱i̱, no̱ón kúú na̱ ni̱ꞌí ña̱ kataki chíchí ná, ta o̱ káꞌanda taꞌon Ndios choon ña̱ chiya̱ꞌi na sa̱ꞌá kua̱chi kée na, chi̱ ni̱ taó ñaá Ndios no̱ó ña̱ kánian kuu na̱, ta ni̱ xi̱ꞌo na ña̱ kataki chíchí ná.
JOH 5:25 Miía̱n ndaa̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ve̱i kuu̱, ta kuu̱ víti kíán ña̱ kueídóꞌo na̱ kúú ndi̱i ña̱ kaꞌa̱n de̱ꞌe Ndios. Ta na̱ kandísa noo̱ kaꞌa̱n na̱, no̱ón kúú na̱ kataki.
JOH 5:26 Dá chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo xíꞌo Ndios ña̱ kataki ña̱yuu, ki̱ꞌo dión taꞌani ni̱ xi̱ꞌo na choon noo̱ ndáꞌa̱ de̱ꞌe na ña̱ kee taꞌani na dión xíꞌín ña̱yuu.
JOH 5:27 Ta ni̱ xi̱ꞌo taꞌani na choon no̱ó de̱ꞌe na ña̱ keyíko̱ na̱ saꞌa̱ ndidaá ña̱yuu sa̱ꞌá ña̱ kúú ná na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo.
JOH 5:28 Ta o̱ sa̱ naá téí ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó, dá chi̱ ve̱i kuu̱ ña̱ kueídóꞌo ndidaá na̱ ni̱ ndu̱xi to̱ꞌon kaꞌa̱n na̱,
JOH 5:29 ta nataki ña̱yuu ni̱ kee ña̱ va̱ꞌa, ta natiin na ña̱ kataki chíchí ná. Tído na̱ ni̱ kee ña̱ kini, no̱ón kúú na̱ nataki natiin ña̱ koꞌo̱n na̱ ndoꞌo naní nío̱ ná.
JOH 5:30 ’Ta ko̱ kée mií taꞌon yuꞌu̱ ni iin tóꞌón ña̱ꞌa. Chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo káa choon ni̱ saꞌanda mií tatái̱ noo̱í, ki̱ꞌo dión kéyíko̱i̱ iin rá iin ña̱ꞌa, ta kéyíko̱ ndaa̱i̱ saꞌa̱ iin rá iin ña̱ꞌa, dá chi̱ ko̱ ndúkú taꞌon yuꞌu̱ keei ña̱ kóni̱ miíí, diꞌa ndúkú yuꞌu̱ keei ña̱ kóni̱ tatái̱, na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá yuꞌu̱ ve̱i.
JOH 5:31 Dá chi̱ tá ná ki̱ꞌo yuꞌu̱ kuendá saꞌa̱ mííí, dá kía̱n kaa ndo̱ ña̱ ko̱ ndáa̱ taꞌon kía̱n káꞌi̱n.
JOH 5:32 Iin ka̱ va na kúú na̱ xíꞌo kuendá sa̱ꞌá yuꞌu̱. Ta náꞌá yuꞌu̱ ña̱ kuendá xíꞌo na sa̱ꞌí kíán ña̱ ndaa̱.
JOH 5:33 Ta ndoꞌó ni̱ ta̱ndaꞌá ndó dao ta̱a ni̱ saꞌa̱n ra̱ noo̱ Juan, ta no̱ón kúú na̱ ni̱ xi̱ꞌo ndaa̱ kuendá noo̱ rá.
JOH 5:34 Tído yuꞌu̱, ko̱ xínñóꞌó taꞌon yuꞌu̱ ña̱ ki̱ꞌo iin ka̱ ña̱yuu kuendá sa̱ꞌí. Ni̱ kaꞌi̱n xíꞌín ndó sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo, dá koni ndo̱ ka̱ki ndó.
JOH 5:35 Miía̱n ndaa̱ ni̱ sa̱ kuu Juan táto̱ꞌon iin íti̱ kéi̱, ta sa̱ da̱tóo̱n na̱ noo̱ ndo̱, ta ni̱ na̱taꞌan va̱ꞌa ini ndo̱ ni̱ na̱tiin va̱ꞌa ndó to̱ꞌon ndato ni̱ kaꞌa̱n na̱ cháá tiempo.
JOH 5:36 ’Ta ió iin ka̱ ña̱ꞌa, ña̱ kía̱n xíꞌo va̱ꞌa cháá ka̱ ví kuendá sa̱ꞌá yuꞌu̱ o̱ du̱ú kuendá ni̱ xi̱ꞌo Juan. Dá chi̱ ndidaá choon ni̱ xi̱ꞌo tatái̱ noo̱í keei, ndidaá ña̱ yóꞌo kía̱n kéei, ta miía̱n xíꞌo kuendá sa̱ꞌí ña̱ miía̱n ndaa̱ kuiti tatái̱ Ndios ni̱ ta̱ndaꞌá yuꞌu̱ ve̱ii.
JOH 5:37 Ta mií taꞌani tatái̱, na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá ñaá ve̱ii, xíꞌo taꞌani na kuendá sa̱ꞌí. Ta ni iin kuu̱ ta̱ꞌón ko̱ ní seídóꞌo ndó noo̱ káꞌa̱n na̱, ta ni ko̱ ní xiní ndo̱ ndi káa na,
JOH 5:38 ta ni to̱ꞌon na ko̱ kómí ndó ini nío̱ ndo̱, dá chi̱ ko̱ kándéé iní ndo̱ na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá yuꞌu̱ ve̱ii.
JOH 5:39 Ta ndoꞌó dákuáꞌa tuti ii̱ Ndios, dá chi̱ káꞌán ndó ña̱ ñoó naniꞌi̱ ndo̱ ña̱ kataki chíchí ndó. Ta mií tuti ñoó xíꞌo ndaa̱ kuendá saꞌa̱ yúꞌu̱,
JOH 5:40 tído ko̱ kóni̱ taꞌon ndó kii ndó noo̱í, dá niꞌi̱ ndo̱ ña̱ kataki chíchí ndó.
JOH 5:41 ’Ko̱ ndúkú taꞌon yuꞌu̱ natiin ña̱ñóꞌó no̱ó ta̱a ñayuú yóꞌo.
JOH 5:42 Tído náꞌá váí ndi ndáa nío̱ iin rá iin ndó, sa̱ꞌá ño̱ó kándaa̱ inii̱ ña̱ ko̱ kóni̱ taꞌon ndó Ndios.
JOH 5:43 Yuꞌu̱ kúú na̱ ve̱ii xíꞌín choon ni̱ saꞌanda mií tatái̱ Ndios noo̱í, tído ko̱ kóni̱ ndo̱ natiin ndó yuꞌu̱. Tído tá ná kasaa̱ iin ka̱ ta̱a kaꞌa̱n saꞌa̱ mií rá, ta kúú kaon va natiin va̱ꞌa va ndó ra̱.
JOH 5:44 ¿Ndi koo ví, dá kasandaá ndo̱ kandísa ndó ña̱ ndaa̱, chi̱ daá kuití ndúkú ndó ña̱ chindaya̱ꞌi táꞌan mií ndó, ta ko̱ ndúkú ndó ña̱ chindaya̱ꞌi ñaá na̱ kúú iin tóꞌón dini̱ mií Ndios?
JOH 5:45 Ta ná dáꞌa ni kaꞌán ndó ña̱ kaꞌa̱n kua̱chi yuꞌu̱ saꞌa̱ ndo̱ꞌó noo̱ Ndios. Mií Moisés, táꞌa̱n na̱ kándéé téí iní ndo̱, no̱ón kúú na̱ káꞌa̱n kua̱chi saꞌa̱ ndo̱.
JOH 5:46 Dá chi̱ tá miía̱n ndaa̱ ni̱ ka̱ndísa ndó ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Moisés, dá kía̱n kandísa taꞌani ndó ña̱ káꞌa̱n yuꞌu̱ xíꞌín ndó viti, dá chi̱ saꞌa̱ yúꞌu̱ va ni̱ taa Moisés.
JOH 5:47 Tído, tá ko̱ kándísa ndó ña̱ ni̱ taa na sa̱ꞌí, ¿ndi koo, dá kandísa ndó to̱ꞌon káꞌa̱n yuꞌu̱, tá dáá?
JOH 6:1 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ kee Jesús kuaꞌa̱n na̱ iin ka̱ xoo ta̱ñoꞌo̱ naní Galilea. Ta naní taꞌani ra Tiberias.
JOH 6:2 Ta kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu tákuei ñaá kuaꞌa̱n na̱, chi̱ ni̱ xini na̱ ni̱ kee Jesús ña̱ꞌa ndato ni̱ ndu̱va̱ꞌa na na̱ kúꞌu̱.
JOH 6:3 Dá ni̱ kaa Jesús dini̱ iin yúku̱ íin ñoó. Dá ni̱ sa̱ ko̱o na ñoó xíꞌín ta̱a xíonoo xíꞌín ná.
JOH 6:4 Ta kúú sa̱ ni̱ ku̱yati va víko̱ pascua, ña̱ kékáꞌano na̱ Israel.
JOH 6:5 Tá ni̱ nda̱neꞌe noo̱ Jesús, kúú ni̱ xini na̱ ña̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu tákuei ñaá ve̱i na, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín Felipe: ―¿Ndeí koꞌo̱ kuiiá ña̱ꞌa kasáꞌan ña̱yuu kuaꞌa̱ yóꞌo viti?
JOH 6:6 Míía̱n ni̱ kaꞌa̱n va na dión, dá ná kande̱ꞌá ndi kaa Felipe ñoó. Tído sa̱ náꞌá vá míí ná ndí ki̱án kee na, dá kasáꞌan ña̱yuu ñoó.
JOH 6:7 Dá ni̱ kaa Felipe: ―Ni di̱ꞌón níꞌi̱ ña̱yuu kéchóon na uu̱ ciento kuu̱ o̱ kétaan kuiin yó pan, dá niꞌi̱ ná lúꞌu̱ lúꞌa̱n keí ná.
JOH 6:8 Dá ni̱ kaa iin ka̱ ta̱a xíonoo xíꞌín Jesús, táꞌa̱n ra̱ naní Andrés, ta̱ kúú ñani Simón Pedro:
JOH 6:9 ―Yóꞌo íin iin tayií lóꞌo̱, ta néꞌe xi oꞌo̱n pan cebada, ta néꞌe xi uu̱ ti̱yaká. Tído ni ña̱ꞌa ko̱ kúú vá ña̱ yóꞌo no̱ó ña̱yuu kuaꞌa̱ ve̱i káa.
JOH 6:10 Dá ni̱ kaa Jesús: ―Kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín ña̱yuu kuáꞌa̱ káa ña̱ ná kandei na ―kaá na̱. Dá ni̱ sa̱ ndei na ndéi na noo̱ i̱tá ñoó, chi̱ káa nda̱ꞌa vaan. Ta ta̱a ñoó kúú táto̱ꞌon oꞌo̱n mil.
JOH 6:11 Dá ni̱ tiin Jesús pan ñoó. Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ na̱ki̱ꞌo na ndivéꞌe noo̱ Ndios, dá ni̱ xi̱ꞌo naa̱n no̱ó ta̱ xíonoo xíꞌín ná. Dá ni̱ saꞌa̱n ra̱ ni̱ dasá ráa̱n no̱ó ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó. Ta kúú dión taꞌani ni̱ kee na xíꞌín ti̱yaká ñóó. Ta ni̱ xi̱ꞌo ra ri̱ táto̱ꞌon ni̱ xika̱ iin rá iin na.
JOH 6:12 Dá tá ni̱ ndi̱noo va̱ꞌa ini ña̱yuu ñoó ni̱ sa̱sáꞌan na, dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ta̱a xíonoo xíꞌín ná ñóó: ―Nditútí ndó ndidaá yúchi̱ ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o xaa̱n, dá ná o̱ túú ooan ―kaá na̱.
JOH 6:13 Dá ni̱ ndi̱tútí ta̱ xíonoo xíꞌín ná ñóó ndidaá ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o ñoó. Ta ni̱ da̱kútí rá uxi̱ uu̱ ti̱yika̱ xíꞌín yúchi̱ ña̱ ni̱ sa̱ kuu ndin oꞌo̱n pan ñoó.
JOH 6:14 Tá ni̱ xini ña̱yuu ñoó ki̱ꞌo dión ví káꞌano ña̱ꞌa ni̱ kee Jesús, dá ni̱ kaa na̱: ―Miía̱n ndaa̱ kuiti na̱ yóꞌo kúú profeta, na̱ ni̱ kaa Ndios tandaꞌá ná kasaa̱ ñayuú yóꞌo.
JOH 6:15 Tído ni̱ ka̱ndaa̱ va ini Jesús ña̱ ve̱i ña̱yuu ñoó kendúsa̱ na̱ xíꞌín ná kandaka ñaá ná koꞌo̱n na̱ kakuu na rey noo̱ ná. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ taó xóo na mií ná kuaꞌa̱n na̱ dini̱ yúku̱ ñoó.
JOH 6:16 Dá tá ni̱ kuaá kuu̱ dáá ñóó, dá ni̱ na̱xino̱ mií ta̱a xíonoo xíꞌín ná noo̱ nákaa̱ ta̱ñoꞌo̱ ñoó.
JOH 6:17 Dá ni̱ kaa ra ini barco, dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱ no̱ó ta̱ñoꞌo̱, dá saa̱ ra̱ ñoo Capernaum. Kúú sa̱ ni̱ kuaá vá, ta ko̱ ñáꞌa̱ ii̱ va nandió ko̱o Jesús kasaa̱ na̱.
JOH 6:18 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱sáꞌá kána tachi̱ dée̱n, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ ka̱sáꞌá kandá no̱ó ta̱ñoꞌo̱ ñoó.
JOH 6:19 Ta nda̱ sa̱ oꞌo̱n o iño̱ káa va kilómetro dákáka ra barco ñoó kuaꞌa̱n ra̱, dá ni̱ xini ra̱ xíka Jesús ve̱i na no̱ó ta̱ñoꞌo̱ ñoó, ta sa̱ kúyati na ve̱i na no̱ó kuaꞌa̱n barco ñoó. Ta kúú ni̱ yu̱ꞌú nda̱ꞌo ra.
JOH 6:20 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Mií vá yuꞌu̱ kúúí. Ná dáꞌa ni yu̱ꞌú ndo̱.
JOH 6:21 Ta kúú ni̱ na̱tiin va̱ꞌa ñaá rá ini barco ñoó. Ta kúú vitíꞌón diꞌa ni̱ kasa̱ndaá na̱ yúꞌu̱ ta̱ñoꞌo̱ no̱ó kuaꞌa̱n na̱ ñoó.
JOH 6:22 Tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱, sa̱ náꞌá vá ña̱yuu ni̱ ka̱ndo̱o ndéi iin ka̱ xoo ta̱ñoꞌo̱ ñoó ña̱ iin tóꞌón vá ni̱ sa̱ kuu barco ni̱ kixi Jesús xíꞌín ta̱a xíonoo xíꞌín ná. Tído náꞌá taꞌani na ña̱ ko̱ kuáꞌa̱n nóꞌo̱ ná xíꞌín ta̱ xíonoo xíꞌín ná, chi̱ kuaꞌa̱n nóꞌo̱ mií vá rá, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱ndo̱o ña̱yuu ñoó ndáti na Jesús.
JOH 6:23 Ta dao barco ni̱ kii ñoo Tiberias ni̱ sa̱ kuita tóo ró yati no̱ó ni̱ xi̱ꞌo Jesús pan ni̱ seí ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó tá ni̱ ndiꞌi ni̱ na̱ki̱ꞌo na ndivéꞌe noo̱ Ndios.
JOH 6:24 Dá tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó ña̱ ko̱ó ka̱ Jesús nákaa̱ ñoó, ni ta̱a xíonoo xíꞌín ná, dá ni̱ kaa na ini barco ñoó. Dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱ ñoo Capernaum nandukú ná Jesús.
JOH 6:25 Dá tá ni̱ na̱níꞌi̱ ná Jesús iin ka̱ xoo ta̱ñoꞌo̱ ñoó, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ná: ―¿Maestro, ndá oon ni̱ ka̱sáa̱ ní yóꞌo?
JOH 6:26 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ná: ―Miía̱n ndaa̱ ndisa ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ko̱ nándukú taꞌon ndó yuꞌu̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndaa̱ ini ndo̱ ndi kóni̱ kaa ña̱ náꞌano ni̱ keei. Diꞌa nándukú ndó yuꞌu̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xi̱ꞌoi pan ni̱ seí ndo̱, dá ni̱ ndi̱noo ini ndo̱.
JOH 6:27 Ná dáꞌa ni kechóon ndó saꞌa̱ pan, ña̱ túú. Diꞌa kechóon ndó saꞌa̱ pan ko̱ túú, táꞌa̱n ña̱ xíꞌo ña̱ kataki chíchí ndó. Ta na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo kúú na̱ ki̱ꞌo pan yóꞌo keí ndo̱, dá chi̱ na̱ yóꞌo kúú na̱ ni̱ da̱náꞌa̱ tatá Ndios.
JOH 6:28 Dá ni̱ kaa ña̱yuu ñoó: ―¿Ndí ki̱án kánian kee ndu, dá kati̱ꞌa ndu kee ndu ña̱ kóni̱ Ndios?
JOH 6:29 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ná: ―Ña̱ kóni̱ Ndios kee ndó kía̱n kandeé iní ndo̱ na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá ná ni̱ ka̱sáa̱ ió xíꞌín ndó.
JOH 6:30 Dá ni̱ kaa ña̱yuu ñoó xíꞌín ná: ―Ta, ¿ndí ki̱án kúú ña̱ꞌa káꞌano kee mií ní no̱ó nduꞌu̱, dá ná koni ndu̱, dá ná kandísa nduꞌu̱ ña̱ ni̱ ta̱ndaꞌá Ndios mií ní ni̱ ka̱sáa̱ ní? ¿Ndí ki̱án kee ní?
JOH 6:31 Chi̱ ni̱ seí na̱ sáꞌano veꞌe ndu maná, ña̱ kúú pan ni̱ kii induú, tá sa̱ xi̱onoo na yukú i̱chí ñoó. Chi̱ diꞌa kaá tuti ii̱ Ndios: “Ni̱ xi̱ꞌo Moisés pan ni̱ kii induú ni̱ seí na̱.”
JOH 6:32 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ná: ―Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó, o̱ du̱ú ta̱ꞌón Moisés ní xi̱ꞌo pan ni̱ kii induú ni̱ seí ña̱yuu ñoó. Mií vá tatá yuꞌu̱ kúú na̱ xíꞌo ña̱ kúú pan ndisa ni̱ kii induú.
JOH 6:33 Chi̱ pan xíꞌo Ndios, ñoó kúú na̱ ni̱ noo ni̱ kii induú, ta xíꞌo na ña̱ kataki chíchí ña̱yuu ndéi ñayuú yóꞌo.
JOH 6:34 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín Jesús: ―Maestro, ndidaá kuu̱ tei ní pan ñoó ná keí nduꞌu̱.
JOH 6:35 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ná: ―Yuꞌu̱ kúú pan xíꞌo ña̱ kataki chíchí ña̱yuu. Sa̱ꞌá ño̱ó ndi ndáa mií vá ña̱yuu ná kii noo̱ yúꞌu̱, ta ndiko̱ na̱ yuꞌu̱, ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ kuíko na. Ta ndi ndáa mií na̱ ná kandeé iní yuꞌu̱, ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ íchi̱ ini na̱.
JOH 6:36 Tído sa̱ daá ni̱ kaꞌa̱n vai xíꞌín ndó ña̱ va̱ꞌará ni̱ xini ndo̱ ña̱ náꞌano kée yuꞌu̱, tído ko̱ kándísa taꞌon ñaá ndó.
JOH 6:37 Ta ndidaá ña̱yuu tei tatái̱ noo̱í, miía̱n ndaa̱ kii na ndiko̱ na̱ yuꞌu̱. Ta na̱ kii noo̱ yúꞌu̱, o̱ dánkoo xoo taꞌan vei na̱.
JOH 6:38 Dá chi̱ ni̱ noo yuꞌu̱ ni̱ kii induú, ta ko̱ véi taꞌon yuꞌu̱ keei ña̱ kóni̱ miíí, diꞌa ve̱i yuꞌu̱ keei ña̱ kóni̱ na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá yuꞌu̱ ve̱ii.
JOH 6:39 Kóni̱ tatá yo̱ Ndios, na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá yuꞌu̱ ve̱ii, ña̱ kía̱n ná dáꞌa ni ndañóꞌó ni iin tóꞌón ña̱yuu ni̱ xi̱ꞌo na noo̱í. Diꞌa kóni̱ na̱ ña̱ dánátaki yuꞌu̱ ña̱yuu yóꞌo tá ná kasandaá kuu̱ noo̱ ndíꞌi.
JOH 6:40 Ta ña̱ kóni̱ na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá yuꞌu̱ ve̱ii kíán ña̱ ndi ndáa mií vá ña̱yuu ve̱i no̱ó de̱ꞌe na, ta kándéé iní ñaá ná, dá kía̱n niꞌi̱ ná ña̱ kataki chíchí ná. Ta no̱ón kúú na̱ dánátaki yuꞌu̱ tá ná kasandaá kuu̱ noo̱ ndíꞌi ―kaá na̱.
JOH 6:41 Dá ni̱ ka̱sáꞌá na̱ Israel ñoó ndátóꞌón kayá ná káꞌa̱n na̱ saꞌa̱ Jesús, dá chi̱ ni̱ kaa Jesús ña̱ mií ná kúú pan ni̱ kii induú,
JOH 6:42 ta kaá na̱: ―¿Á o̱ du̱ú de̱ꞌe José va kúú Jesús káa, chi̱ náꞌá vá yó tatá ra̱ xíꞌín naná ra̱? Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndiva̱ꞌa káꞌa̱n ra̱ ña̱ ni̱ noo ra ni̱ kii ra induú?
JOH 6:43 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ná: ―O̱ sa̱ ndátóꞌón kayá ndo̱ sa̱ꞌí.
JOH 6:44 Ni ko̱ íin taꞌon kuu kii mií ndiko̱ na̱ yuꞌu̱ xía̱n nani ná o̱ dákaꞌa̱n tatá Ndios, na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá yuꞌu̱ ve̱ii, nío̱ ná. Ta na̱ yóꞌo kúú na̱ dánátaki yuꞌu̱ tein kuu̱ noo̱ ndíꞌi.
JOH 6:45 Dá chi̱ diꞌa kuaꞌa̱n to̱ꞌon ni̱ taa profeta noo̱ tuti ii̱ Ndios: “Ta noo̱ ndidaá ña̱yuu dánaꞌa̱ Ndios”, kaáa̱n. Sa̱ꞌá ño̱ó ndi ndáa mií na̱ ni̱ seídóꞌo noo̱ káꞌa̱n tatá Ndios, ta ni̱ na̱tiin na to̱ꞌon na, no̱ón kúú na̱ kii noo̱ yúꞌu̱, ta ndiko̱ na̱ yuꞌu̱.
JOH 6:46 Ta ni iin tóꞌón ña̱yuu ko̱ ñáꞌa̱ koni xíꞌín noo̱ ná tatá Ndios, sa̱va̱ꞌa iin tóꞌón na̱ ni̱ kii noo̱ mií tatá Ndios, no̱ón kúú na̱ náꞌá ndi káa na.
JOH 6:47 Sa̱ꞌá ño̱ó miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ndi ndáa miíó na̱ kandeé iní yuꞌu̱, no̱ón kúú na̱ ni̱ꞌí ña̱ kataki chíchí ná.
JOH 6:48 Yuꞌu̱ kúú pan xíꞌo ña̱ kataki chíchí ña̱yuu.
JOH 6:49 Miía̱n ndaa̱ ni̱ seí na̱ sáꞌano veꞌe ndó maná no̱ó ni̱ sa̱ xi̱onoo na yukú i̱chí ñoó, tído ndidaá vá ná ni̱ xiꞌi̱.
JOH 6:50 Tído pan, ña̱ káꞌi̱n saꞌa̱ yóꞌo, kía̱n ni̱ noo ni̱ kii induú. Ta ndi ndáa mií vá ña̱yuu ná keí ñá, ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ ku̱ú na̱.
JOH 6:51 Ta yuꞌu̱ kúú pan ni̱ noo ni̱ kii induú, ña̱ xíꞌo ña̱ kataki chíchí ña̱yuu. Ta ndi ndáa mií ña̱yuu ná keí pan yóꞌo, koni na̱ kataki chíchí ná. Ta pan, ña̱ ki̱ꞌo yuꞌu̱, kúú ko̱ñoi̱. Ta koꞌi̱n doko̱í ña̱ sa̱ꞌá na̱ ndéi ñayuú yóꞌo, dá koni na̱ kataki chíchí ná ―kaá Jesús.
JOH 6:52 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ dión, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱sáꞌá na̱ Israel ñoó ndátóꞌón kuáchi̱ na̱ tein mií ná ñoó, ta kaá na̱: ―¿Ndi kee ta̱a káa ki̱ꞌo ra ko̱ño ra̱ keí yó?
JOH 6:53 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ná: ―Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ tá ná o̱ ke̱í ndo̱ ko̱ño na̱ ni̱ nduu ta̱a ña̱yuu yóꞌo, ta ná o̱ kóꞌo ndó nii̱ ná, dá kía̱n o̱ ko̱ní taꞌon ndó niꞌi̱ ndo̱ ña̱ kataki chíchí ndó.
JOH 6:54 Tído na̱ ni̱ ka̱ndía ni̱ seí ko̱ñoi̱, ta ni̱ xiꞌi na nii̱ yúꞌu̱, no̱ón kúú na̱ ni̱ꞌí ña̱ kataki chíchí ná. Ta no̱ón taꞌani kúú na̱ dánátaki yuꞌu̱ tá ná kasandaá kuu̱ noo̱ ndíꞌi.
JOH 6:55 Dá chi̱ ko̱ño yuꞌu̱ kúú ko̱ño ndisa, ña̱ kía̱n kasáꞌan ña̱yuu, ta nii̱ yúꞌu̱ kúú ndúta̱ ndisa koꞌo na.
JOH 6:56 Sa̱ꞌá ño̱ó ndi ndáa na̱ seí ko̱ño yuꞌu̱, ta xíꞌi na nii̱ yúꞌu̱, no̱ón kúú na̱ ió xíꞌín yuꞌu̱, ta iói̱ xíꞌín ná.
JOH 6:57 Tatá Ndios takí kúú na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá yuꞌu̱ ve̱ii, ta xíꞌo na ña̱ kataki yuꞌu̱. Ta ki̱ꞌo dión taꞌani, na̱ seí ko̱ñoi̱, no̱ón kúú na̱ kataki taꞌani na kee yuꞌu̱.
JOH 6:58 Ta yuꞌu̱ kúú pan ni̱ noo ni̱ kii induú. Ta ko̱ kúú taꞌon yuꞌu̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúú maná ni̱ seí na̱ sáꞌano veꞌe ndó, chi̱ ni̱ xiꞌi̱ va na va̱ꞌará ni̱ seí na̱ ñá. Tído na̱ keí pan, ña̱ kúú ko̱ño yuꞌu̱, no̱ón kúú na̱ koni kataki chíchí ―kaá na̱.
JOH 6:59 Ta ña̱ yóꞌo ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ ini veꞌe noo̱ nátaka na̱ Israel ñoo Capernaum.
JOH 6:60 Tá ni̱ seídóꞌo ta̱a xíonoo xíꞌín ná to̱ꞌon yóꞌo, kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo ra ni̱ kaa diꞌa: ―Kuáchi̱ nda̱ꞌo káꞌa̱n na̱. ¿Ndá yoo kandía natiin ña̱ káꞌa̱n na̱?
JOH 6:61 Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini Jesús ña̱ ndátóꞌón kuáchi̱ ta̱ xíonoo xíꞌín ná sa̱ꞌá to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n na̱, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―¿Á ni̱ tarꞌuꞌu̱ ini ndo̱ ni̱ kee to̱ꞌon ni̱ kaꞌi̱n?
JOH 6:62 ¿Á dión i̱í nakani kuáchi̱ ini ndo̱ tá ná koni ndo̱ nandió ko̱o na̱ ni̱ nduu ta̱a ña̱yuu yóꞌo nana na noꞌo̱ na̱ no̱ó ni̱ sa̱ io na̱ induú?
JOH 6:63 Espíritu ii̱ Ndios kúú na̱ xíꞌo ña̱ kataki chíchí ndó, ta yikí ko̱ño ndo̱ ko̱ ta̱ꞌón ña̱ꞌa chindeéán ndo̱, dá niꞌi̱ ndo̱ ña̱ kataki chíchí ndó. Chi̱ to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n yuꞌu̱ xíꞌín ndó ni̱ kii ña̱xintóni̱ Espíritu ii̱ Ndios, ta xíꞌoan ña̱ kataki chíchí ndó.
JOH 6:64 Tído ió dao ndó ko̱ kándísa ñaá ―kaá na̱. Dá chi̱ ndá mií saꞌa̱ va náꞌá Jesús ndá yoo ko̱ kándísa ñaá, ta ndá yoo kakuu ta̱a naki̱ꞌo ñaá noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ xiní uꞌu̱ ñaá.
JOH 6:65 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Sa̱ ni̱ kaꞌa̱n vai xíꞌín ndó ña̱ ko̱ íin taꞌon kuu kii mií ndiko̱ na̱ yuꞌu̱ xía̱n nani ná o̱ dákaꞌa̱n tatá Ndios nío̱ ná kii na ―kaá na̱.
JOH 6:66 Ta ndá kuu̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ dión, kua̱ꞌá nda̱ꞌo ta̱ sa̱ xi̱onoo xíꞌín ná ni̱ da̱nkoo ñaá, ta ko̱ ní sá xionoo ka̱ ra̱ xíꞌín ná.
JOH 6:67 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ndin uxi̱ uu̱ ta̱a xíonoo xíꞌín ná ñoó: ―¿Ta ndoꞌó viti? ¿Á dánkoo taꞌani ndó yuꞌu̱, káꞌán ndó?
JOH 6:68 Dá ni̱ kaa Simón Pedro xíꞌín ná: ―Satoꞌo ndu̱, ¿ndá noo̱ ka̱ koꞌo̱n ndu̱? Chi̱ mií ní kómí to̱ꞌon xíꞌo ña̱ kataki chíchí ndú.
JOH 6:69 Ta kándísa ndu to̱ꞌon káꞌa̱n ní, ta kándaa̱ ini ndu̱ ña̱ mií ní kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá, ta mií ní kúú de̱ꞌe na̱ kúú Ndios takí.
JOH 6:70 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Mií vá yuꞌu̱ ni̱ ka̱xi ndin uxi̱ uu̱ ndo̱ꞌó, tído iin ndoꞌó kúú kuendá ña̱ uꞌu̱.
JOH 6:71 Ta káꞌa̱n na̱ saꞌa̱ Judas Iscariote, de̱ꞌe iin ta̱a naní Simón, dá chi̱ mií ta̱a yóꞌo kúú ra̱ koꞌo̱n naki̱ꞌo ñaá noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ xiní uꞌu̱ ñaá, ta nákaa̱ ra̱ tein ndin uxi̱ uu̱ ta̱a xíonoo xíꞌín ná.
JOH 7:1 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ xi̱onoo Jesús chí kuendá Galilea diꞌa, chi̱ ko̱ kóni̱ taꞌon na kanoo na chí kuendá Judea, dá chi̱ ñoó ndúkú ñaá ta̱ Israel néꞌe choon kaꞌání ñaá rá.
JOH 7:2 Ta sa̱ ni̱ ku̱yati va kuu̱ kava̱ꞌa na̱ Israel ti̱yaꞌó noo̱ kandei na ona̱ kuu̱, ta ña̱ yóꞌo kúú iin víko̱ kékáꞌano na.
JOH 7:3 Dá ni̱ kaa ñani Jesús xíꞌín ná: ―Kuaꞌán yo̱ꞌó chí kuendá Judea diꞌa, dá ná koni ndidaá na̱ kúú kuendóo̱n ndidaá ña̱ꞌa náꞌano kéeón.
JOH 7:4 Dá chi̱ ni iin tóꞌón taꞌon na̱ kóni̱ ña̱ chindaya̱ꞌi ñaá ña̱yuu ko̱ kéde̱ꞌé ña̱ kée na. Tá ndaa̱ ndisa kéeón ña̱ náꞌano, naꞌa̱ miíón noo̱ ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó.
JOH 7:5 Dión ni̱ kaa ra̱, chi̱ ni iin ñani mií ná ko̱ ní sá kándísa ñaá.
JOH 7:6 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Ko̱ ñáꞌa̱ taꞌon xi̱nko̱o kuu̱ naꞌi̱ ndá yoo kúúí no̱ó ña̱yuu, tído ndoꞌó, ndá hora kúú míí vá kuu koꞌo̱n ndo̱.
JOH 7:7 Chi̱ ko̱ xiní uꞌu̱ taꞌon ña̱yuu ndo̱ꞌó, yuꞌu̱ va kúú na̱ xiní uꞌu̱ na̱, dá chi̱ xíꞌo ndaa̱i̱ kuendá sa̱ꞌá ña̱ kini kée na.
JOH 7:8 Kuaꞌán kaa ní mií ndoꞌó noo̱ koo víko̱ ñoó, chi̱ yuꞌu̱, o̱ kóꞌo̱n yachi̱ taꞌan vei, chi̱ ko̱ ñáꞌa̱ taꞌon kasandaá kuu̱ naꞌi̱ ndá yoo kúúí no̱ó ña̱yuu.
JOH 7:9 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n na̱ dión, dá ni̱ ka̱ndo̱o na ió na̱ kuendá Galilea ñoó.
JOH 7:10 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kee ñani na̱ ko̱kaa na kuaꞌa̱n na̱ víko̱, dá ni̱ kee taꞌani mií ná ko̱kaa na kuaꞌa̱n na̱. Tído ko̱ ní saa̱ túu taꞌon na, ni̱ saa̱ de̱ꞌé vá ná.
JOH 7:11 Ta xíonoo ta̱ Israel néꞌe choon tein noo̱ kúú víko̱ ñoó nándukú ñaá rá, ta kaá ra̱: ―¿Ndeí xíonoo ta̱a ñoó viti? ―kaá ra̱.
JOH 7:12 Ta nákaa̱ kuu̱ Jesús yúꞌu̱ iin rá iin ña̱yuu ñoó. Dá chi̱ dao na kaá ña̱ kúú ná iin na̱ va̱ꞌa, tído dao ka̱ na̱ kaá ña̱ ko̱ kúú ná na̱ va̱ꞌa, chi̱ xíonoo na dándaꞌí na̱ ña̱yuu, kaá na̱.
JOH 7:13 Ta ni iin tóꞌón taꞌon na ko̱ ní ndátóꞌón ni̱ꞌi saꞌa̱ Jesús sa̱ꞌá ña̱ yuꞌú na̱ kee ta̱ Israel néꞌe choon.
JOH 7:14 Tá ni̱ taꞌi̱ dáo víko̱ ñoó, dá ni̱ xi̱nko̱o Jesús noo̱ íin veꞌe ño̱ꞌo káꞌano. Dá ni̱ ka̱sáꞌá ná dánaꞌa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu.
JOH 7:15 Ta naá vá iní na̱ Israel seídóꞌo na ña̱ dánaꞌa̱ na̱, ta kaá na̱: ―¿Ndi ni̱ kee ta̱a káa ña̱ náꞌá téí ra̱, chi̱ ko̱ ní dákuáꞌa ra kakuu ra maestro?
JOH 7:16 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ná: ―O̱ du̱ú to̱ꞌon kána ña̱xintóni̱ miíí dánaꞌi̱ noo̱ ndo̱. Ña̱ yóꞌo kúú to̱ꞌon ni̱ ni̱ꞌí no̱ó na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá yuꞌu̱ ve̱ii.
JOH 7:17 Ta na̱ kóni̱ kee ña̱ kóni̱ Ndios, no̱ón kúú na̱ kándaa̱ ini á to̱ꞌon ni̱ ni̱ꞌí noo̱ Ndios kíán o to̱ꞌon kána ña̱xintóni̱ miíí dánaꞌi̱.
JOH 7:18 Ta na̱ dánaꞌa̱ ña̱ kána ña̱xintóni̱ mií ná, no̱ón kúú na̱ ndúkú natiin ña̱ñóꞌó no̱ó ña̱yuu. Tído yuꞌu̱ kúú na̱ ndúkú natiin ña̱ñóꞌó na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá yuꞌu̱ ve̱ii. Ta na̱ kée dión, no̱ón kúú na̱ ndaa̱, ta ni̱ lúꞌu̱ ña̱ kini ko̱ nákaa̱ nío̱ ná.
JOH 7:19 ’¿Á o̱ du̱ú Moisés ni̱ xi̱ꞌo ley Ndios noo̱ ndo̱ꞌó? Tído ni iin tóꞌón ndó ko̱ kée choon saꞌándáa̱n. Ta, ¿ndiva̱ꞌa kátoó ndo̱ kaꞌání ndó yuꞌu̱? ―kaá na̱.
JOH 7:20 Dá ni̱ kaa ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó xíꞌín ná: ―Ña̱ uꞌu̱ vá nákaa̱ ini ní. ¿Ndá yoo káꞌa̱n kaꞌání ní, xiní ní?
JOH 7:21 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ná: ―Ni̱ kee yuꞌu̱ iin ña̱ ndato, ta ni̱ naá iní ndo̱.
JOH 7:22 Ni̱ saꞌanda Moisés choon ña̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱ takuálí yíí ndo̱ꞌó, va̱ꞌará o̱ du̱ú choon ni̱ saꞌanda mií Moisés kíán, chi̱ na̱ ni̱ sa̱ kuu tatá sáꞌano ñoo yo̱ kúú na̱ ni̱ da̱kasáꞌá ña̱ yóꞌo. Ta saꞌándá ndo̱ ñíi̱ de̱ꞌe ndó va̱ꞌará kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ yo̱ kíán.
JOH 7:23 Ta saꞌándá ndo̱ ñíi̱ xí va̱ꞌará kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ yo̱ kíán, dá ná dáꞌa ni ya̱ꞌa ndó noo̱ choon ni̱ saꞌanda ley Moisés. Ta, ¿ndiva̱ꞌa káryíí ndó xíꞌín yuꞌu̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ndu̱va̱ꞌi iin ta̱a tein kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ yo̱, tá dáá?
JOH 7:24 Ná dáꞌa ni keyíko̱ ndo̱ saꞌa̱ iin ña̱ꞌa tá ko̱ ñáꞌa̱ dákuáꞌa ndóa̱n. Diꞌa koo ini ndo̱ keyíko̱ ndaa̱ ndo̱ saꞌa̱ iin rá iin ña̱ꞌa ―kaá na̱.
JOH 7:25 Dá ni̱ kaa dao ka̱ na̱ ñoo Jerusalén: ―¿Á o̱ du̱ú ta̱a káa kúú ra̱ nándukú ta̱ néꞌe choon kaꞌání rá?
JOH 7:26 Kande̱ꞌé ndó, chi̱ íin túu ra̱ káa dánaꞌa̱ ra̱ no̱ó ña̱yuu, ta ni iin ña̱ꞌa ko̱ kée ta̱ néꞌe choon xíꞌín rá. ¿Á ni̱ na̱koni ñaá ta̱ néꞌe choon ña̱ kúú rá Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá?
JOH 7:27 Tído ta̱a káa, náꞌá yó ndeí ni̱ kii ra. Tído tá ná kii na̱ kúú Cristo, ko̱ íin taꞌon kanaꞌá ndeí chí kii na ―kaá ra̱.
JOH 7:28 Ta noo̱ nákaa̱ Jesús dánaꞌa̱ na̱ yéꞌé ño̱ꞌo káꞌano ñoó, ni̱ꞌi cháá ka̱ ni̱ ka̱sáꞌá ná káꞌa̱n na̱, ta kaá na̱: ―Náꞌá ndó ndá yoo kúú yuꞌu̱, ta náꞌá taꞌani ndó ndá ñoo ni̱ kii yuꞌu̱. Tído ko̱ véi taꞌon yuꞌu̱ kuendá miíí, chi̱ na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá yuꞌu̱ ve̱ii kúú iin na̱ ndaa̱, tído ko̱ náꞌá taꞌon ndó na̱.
JOH 7:29 Tído yuꞌu̱ kúú na̱ náꞌá ñaá, dá chi̱ noo̱ mií ná ni̱ kixii, chi̱ mií ná ni̱ ta̱ndaꞌá yuꞌu̱ ve̱ii ―kaá na̱.
JOH 7:30 Kúú ni̱ kaꞌán rá tiin ñaá rá, tído ni iin taꞌon ra ko̱ ní xi̱ꞌo ndeé iní tiin ñaá, chi̱ ko̱ ñáꞌa̱ taꞌon kasandaá hora konó Ndios ña̱ tiin ñaá rá.
JOH 7:31 Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ñoó ni̱ ka̱ndísa ñaá, ta kaá na̱: ―Tá ná kasaa̱ na̱ kúú mií Cristo, ¿á ndato cháá ka̱ ví ña̱ꞌa kuu kee no̱ón o̱ du̱ú na̱ yóꞌo?
JOH 7:32 Kúú ni̱ seídóꞌo ta̱ fariseo ndidaá ña̱ káꞌa̱n ña̱yuu ñoó saꞌa̱ ná. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ saꞌanda ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱ xíꞌín ta̱ fariseo ñoó choon no̱ó ta̱ ndaá yéꞌé ño̱ꞌo ña̱ ná koꞌo̱n ra̱ tiin ra Jesús.
JOH 7:33 Tá ni̱ saa̱ ra̱, dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Nda̱dá cháá vá tiempo koni ndo̱ yuꞌu̱, dá chi̱ noꞌo̱ vei noo̱ ió na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá yuꞌu̱ ve̱ii.
JOH 7:34 Tá ni̱ ndiꞌi, dá nandukú ndó yuꞌu̱, tído o̱ nániꞌi̱ taꞌon ñaá ndó. Chi̱ noo̱ koo yuꞌu̱, o̱ kúu taꞌon saa̱ ndo̱ ―kaá na̱.
JOH 7:35 Dá ni̱ ka̱sáꞌá ndátóꞌón táꞌan mií ta̱ néꞌe choon no̱ó na̱ Israel ñoó: ―¿Ndeí koꞌo̱n ta̱a káa, káꞌán rá, ña̱ o̱ kándeé yó naniꞌi̱ yo̱ rá? ¿Á koꞌo̱n ra̱ koo ra xíꞌín na̱ ñoo yo̱ ni̱ ka̱nkuei kuaꞌa̱n ndéi tein na̱ griego, ta dánaꞌa̱ taꞌani ra no̱ó na̱ griego ñoó?
JOH 7:36 ¿Ndi dándáki to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n ra̱ káa, chi̱ kaá ra̱: “Nandukú ndó yuꞌu̱, tído o̱ nániꞌi̱ taꞌon ñaá ndó; chi̱ noo̱ koo yuꞌu̱, o̱ kúu taꞌon saa̱ ndo̱”?
JOH 7:37 Ta mií kuu̱ noo̱ ndíꞌi víko̱ ñoó kúú iin kuu̱ káꞌano cháá ka̱. Dá ni̱ na̱kuíi̱n ndichi Jesús, ta ni̱ꞌi ni̱ ka̱yuꞌú ná, ta kaá na̱ xíꞌín ña̱yuu ñoó: ―Ndi ndáa ndoꞌó íchi̱ ini, nakíi̱ ndo̱ ndiko̱ ndo̱ yuꞌu̱, dá ki̱ꞌoi ña̱ koꞌo ndó.
JOH 7:38 Ta ndi ndáa na̱ kándéé ini ñaá, dá kía̱n ndoꞌo na táto̱ꞌon ki̱ꞌo káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios, dá chi̱ ini nío̱ ná kana ndita ta̱kui̱í xíꞌo ña̱ kataki na̱ ―kaá Jesús.
JOH 7:39 Dión kaá na̱ káꞌa̱n na̱ saꞌa̱ Espíritu ii̱ Ndios, na̱ natiin na̱ kándeé ini ñaá cháá ka̱ chí noo̱. Dá chi̱ ko̱ ñáꞌa̱ taꞌon tandaꞌá Ndios Espíritu ii̱ ná kasaa̱ na̱ koo na ini na̱ kándéé ini ñaá, dá chi̱ kámani̱ vá dáxi̱nko̱o Jesús choon ve̱i na, dá natiin na ña̱ñóꞌó chí induú.
JOH 7:40 Tá ni̱ seídóꞌo dao ña̱yuu ñóꞌo tein ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Jesús dión, dá ni̱ kaa na̱: ―Miía̱n ndaa̱ kuiti ta̱a káa kúú mií profeta ni̱ kaa Ndios tandaꞌá ná kii noo̱ yo̱.
JOH 7:41 Ta dao ka̱ na̱ kaá: ―Ta̱a káa kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá. Tído dao ka̱ na̱ kaá: ―¿Á kuendá Galilea kixi na̱ kakuu Cristo chi̱?
JOH 7:42 ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios ña̱ tein na̱ veꞌe David va kii na̱ kakuu Cristo, ta kaki na ñoo Belén no̱ó ni̱ sa̱ kuu ñoo David ñoó? ―kaá na̱.
JOH 7:43 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱sáꞌá táꞌa̱nda̱ táꞌan ña̱yuu ñoó saꞌa̱ Jesús.
JOH 7:44 Dá ni̱ kaꞌán dao na tiin na Jesús, tído ko̱ ní xi̱ꞌo ndeé taꞌon ini na̱ tiin ñaá ná.
JOH 7:45 Dá ni̱ na̱ndió kuéi ta̱ ndaá yéꞌé ño̱ꞌo ñoó ni̱ ndi̱sáa̱ ra̱ noo̱ ndéi ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱ xíꞌín ta̱ fariseo, dá ni̱ kaa ta̱ fariseo ñoó xíꞌín rá: ―¿Ndiva̱ꞌa ko̱ ní sá neꞌe ndó ta̱a ñoó kii ndó?
JOH 7:46 Dá ni̱ kaa ta̱ ndaá yéꞌé ño̱ꞌo ñoó xíꞌín rá: ―Ni iin kuu̱ ta̱ꞌón ko̱ ní seídóꞌo ndu iin ta̱a dánaꞌa̱ táto̱ꞌon ñóchí dánáꞌa̱ ta̱a ñoó.
JOH 7:47 Dá ni̱ kaa ta̱ fariseo ñoó xíꞌín rá: ―¿Á ni̱ ka̱ndeé taꞌani ta̱a ñoó ni̱ da̱nda̱ꞌí ra̱ ndo̱ꞌó?
JOH 7:48 ¿Á ió iin káa ta̱ néꞌe choon ñoo yo̱ o iin káa ta̱ fariseo ni̱ ka̱ndísa ña̱ dánaꞌa̱ ta̱a ñoó, káꞌán ndó?
JOH 7:49 Tído ña̱yuu káa ni̱ ka̱ndísa ñaá chi̱ ko̱ náꞌá taꞌon na ley Moisés, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ tai̱ chiꞌan na noo̱ Ndios ―kaá ra̱.
JOH 7:50 Dá ni̱ kaa iin ta̱ fariseo naní Nicodemo, táꞌa̱n ra̱ ni̱ saꞌa̱n ni̱ nda̱tóꞌón xíꞌín Jesús iin sa̱kuaá:
JOH 7:51 ―¿Á dátai̱ kua̱chi ley yo̱ iin ta̱a xía̱n nani ko̱ ñáꞌa̱ kueídóꞌo yó ra̱, dá kanaꞌá yó ndí ki̱án kúú kua̱chi ra, káꞌán ndoꞌó?
JOH 7:52 Dá ni̱ kaa dao ka̱ ta̱ fariseo ñoó xíꞌín rá: ―¿Á iin ta̱ kuendá Galilea taꞌani kúú yoꞌó, nda̱ni? Kuaꞌán dákuáꞌa va̱ꞌón tuti ii̱ Ndios, dá kono̱n ña̱ ni iin tóꞌón taꞌon profeta ko̱ ní kíi chí kuendá Galilea.
JOH 7:53 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ na̱kiꞌin iin rá iin ta̱a ñoó kuaꞌa̱n nóꞌo̱ rá.
JOH 8:1 Dá ni̱ kee Jesús kuaꞌa̱n na̱ dini̱ yúku̱ Olivos.
JOH 8:2 Ta naꞌa va̱ꞌa iin ka̱ kuu̱ ñoó, dá ni̱ na̱ndió ko̱o na noo̱ íin veꞌe ño̱ꞌo káꞌano. Dá ni̱ na̱taka ndidaá na̱ ñoo noo̱ Jesús. Dá ni̱ sa̱ ko̱o na ió na̱ dánaꞌa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu ñoó.
JOH 8:3 Ta ñoó ndáka ta̱ dánaꞌa̱ ley Moisés xíꞌín ta̱ fariseo iin ñáꞌa̱ ni̱ na̱tu̱u xíꞌín iin ta̱a ni̱ ka̱sáa̱ ra̱ noo̱ ná. Dá ni̱ chi̱kani ñaá rá no̱ó ña̱yuu kuáꞌa̱ ndéi ñoó.
JOH 8:4 Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín Jesús: ―Maestro, ñáꞌa̱ yóꞌo ni̱ na̱tu̱u xíꞌín iin ka̱ ta̱a.
JOH 8:5 Ta ley Moisés kía̱n saꞌándá choon ña̱ chíyúú yó na̱ ñáꞌa̱ kée dión. Tído, ¿ndi kaá mií ní?
JOH 8:6 Dión kaá ra̱ chi̱ kóni̱ ra̱ dátu̱ú rá Jesús, dá ya̱ꞌa na kaꞌa̱n na̱, dá kuu kaꞌa̱n kua̱chi ra saꞌa̱ ná. Tído ni̱ sa̱ ko̱o ndei Jesús, dá ni̱ ka̱sáꞌá ná táa na no̱ñóꞌo̱ xíꞌín dini̱ ndáꞌa̱ ná.
JOH 8:7 Tído sa̱ꞌá ña̱ ndúndéé rá ndáto̱ꞌón ñaá rá, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ na̱kuíi̱n ndichi na̱, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Ndi káa iin káa ndoꞌó ko̱ kómí kua̱chi, dá kía̱n kuaꞌán ya̱ꞌa dinñóꞌó ndó koon ndó yuu̱ sata̱ ñáꞌa̱ yóꞌo ―kaá na̱.
JOH 8:8 Dá ni̱ na̱ko̱o ndei tuku na, dá ni̱ ka̱sáꞌá ná táa tuku na no̱ñóꞌo̱ ñoó.
JOH 8:9 Tá ni̱ seídóꞌo ta̱a ñoó ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Jesús dión, dá ni̱ xi̱kaꞌan noo̱ mií rá, ta iin rá iin ra ni̱ na̱kiꞌin íchi̱ ni̱ na̱ndió kuéi ra kuaꞌa̱n ra̱. Dinñóꞌó ta̱ sáꞌano ni̱ kee kuaꞌa̱n, dá ni̱ sa̱rkuei ta̱ kuálí cháá ka̱ kuaꞌa̱n ra̱. Ta nda̱dá iin tóꞌón Jesús xíꞌín ta̱ꞌáná ñáꞌa̱ ñoó ni̱ ka̱ndo̱o noo̱ ndéi ndidaá ña̱yuu ni̱ ndi̱tútí ñoó.
JOH 8:10 Dá ni̱ na̱kuíi̱n ndichi Jesús. Dá ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ná ña̱ ni iin tóꞌón ka̱ ta̱a ñoó ko̱ó. Nda̱dá iin tóꞌón ta̱ꞌáná ñáꞌa̱ ñoó ni̱ ka̱ndo̱o íin. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌán: ―Yoꞌó, ñáꞌa̱, ¿ndeí kuaꞌa̱n ta̱a káꞌa̱n kua̱chi sa̱ꞌo̱n? ¿Á ni iin tóꞌón ka̱ ra̱ ko̱ ní káꞌa̱n ña̱ kánian kuuo̱n sa̱ꞌá kua̱chi ni̱ keeón?
JOH 8:11 Dá ni̱ kaa ñáꞌa̱ ñoó xíꞌín ná: ―Ni iin taꞌon ra, tatá. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌán: ―Tá dáá, ni yuꞌu̱ o̱ káꞌa̱n ña̱ kánian kuuo̱n sa̱ꞌá kua̱chi ni̱ keeón. Kuaꞌán viti, tído o̱ sá nándió ko̱o ka̱o̱n keeón kua̱chi ―kaá na̱.
JOH 8:12 Dá ni̱ kaa tuku Jesús xíꞌín ña̱yuu ñoó: ―Yuꞌu̱ kúú na̱ dátoo̱n no̱ó ña̱yuu ndéi ñayuú yóꞌo. Ta ndidaá na̱ ve̱i ndíko̱ yuꞌu̱, o̱ kánoo naá taꞌon na. Diꞌa koni na̱ ndato katoo̱n noo̱ kanoo na, ta koni na̱ kataki na̱ kee yuꞌu̱.
JOH 8:13 Dá ni̱ kaa ta̱ fariseo xíꞌín Jesús: ―Saꞌa̱ mií vá ní xíꞌo ní kuendá, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ndáya̱ꞌi taꞌon to̱ꞌon káꞌa̱n ní.
JOH 8:14 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Va̱ꞌará mií yuꞌu̱ xíꞌo kuendá sa̱ꞌí, tído ndáya̱ꞌi va to̱ꞌon káꞌi̱n, dá chi̱ náꞌá vá yuꞌu̱ ndeí ni̱ kixii, ta náꞌá vá yuꞌu̱ ndeí koꞌi̱n. Tído ndoꞌó, ni kuendá ko̱ xíꞌo ndó ndeí ni̱ kii yuꞌu̱, ta ni kuendá ko̱ xíꞌo ndó ndeí koꞌi̱n.
JOH 8:15 Ndoꞌó kúú ra̱ kéyíko̱ saꞌa̱ ña̱yuu táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée na̱ kúú kuendá ñayuú yóꞌo. Tído yuꞌu̱, ko̱ véi taꞌoin keyíko̱i̱ saꞌa̱ ni iin tóꞌón ña̱yuu.
JOH 8:16 Tído tá ni̱ kanian keyíko̱ yuꞌu̱ saꞌa̱ ná, dá kía̱n keyíko̱ ndaa̱i̱ saꞌa̱ ná, dá chi̱ o̱ du̱ú iin tóꞌón yuꞌu̱ kee dión. Mií yuꞌu̱ xíꞌín tatái̱, na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá yuꞌu̱ ve̱ii, keyíko̱ saꞌa̱ ná.
JOH 8:17 Chi̱ ley ió noo̱ ndo̱ káꞌa̱n ña̱ tá ió uu̱ ta̱a xíꞌo kuendá saꞌa̱ iin ña̱ꞌa, dá kía̱n kíán ña̱ ndaa̱.
JOH 8:18 Yuꞌu̱ kúú na̱ xíꞌo kuendá saꞌa̱ miíí, ta xíꞌo taꞌani tatái̱, na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá yuꞌu̱ ve̱ii, kuendá sa̱ꞌí ―kaá na̱.
JOH 8:19 Dá ni̱ kaa ta̱ fariseo ñoó xíꞌín ná: ―¿Ndeí ió tatá ní, tá dáá? Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Ko̱ náꞌá taꞌon ndó ndá yoo kúú yuꞌu̱, ta ni tatá yuꞌu̱ ko̱ náꞌá ndó. Tá ná kanaꞌá ndó yuꞌu̱, dá kía̱n nda̱ tatái̱ kanaꞌá ndó ―kaá na̱.
JOH 8:20 Ta ndidaá to̱ꞌon yóꞌo ni̱ kaꞌa̱n Jesús yéꞌé ño̱ꞌo káꞌano noo̱ kúú noo̱ taán ña̱yuu di̱ꞌón dóko̱ ná noo̱ Ndios. Ta ko̱ íin taꞌon ni̱ xi̱ꞌo ndeé iní tiin ñaá, chi̱ ko̱ ñáꞌa̱ taꞌon kasandaá hora konó Ndios tiin ñaá rá.
JOH 8:21 Dá ni̱ kaa tuku Jesús xíꞌín rá: ―Koꞌo̱n va yuꞌu̱, ndiꞌi, dá nandukú ndó yuꞌu̱, tído tá ni̱ xiꞌi̱ ndo̱, kakomí ii̱ va ndó kua̱chi, sa̱ꞌá ño̱ó o̱ kúu taꞌon saa̱ ndo̱ noo̱ koꞌi̱n.
JOH 8:22 Dá ni̱ ka̱sáꞌá ndátóꞌón táꞌan ta̱ néꞌe choon no̱ó na̱ Israel ñoó: ―¿Á kaꞌání vá ra̱ káa mií rá, káꞌán rá, nda̱ni káꞌa̱n ra̱ ña̱ o̱ kúu taꞌon saa̱ yo̱ no̱ó koꞌo̱n ra̱?
JOH 8:23 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Ña̱yuu ndéi nino̱ va kúú ndoꞌó, tído yuꞌu̱, na̱ ni̱ kii nda̱ noo̱ dikó vá kúú yuꞌu̱. Dá chi̱ ta̱a kuendá ñayuú yóꞌo va kúú ndoꞌó, tído o̱ du̱ú taꞌon ñaá kúú yuꞌu̱.
JOH 8:24 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kaai̱ xíꞌín ndó ña̱ tá ni̱ xiꞌi̱ ndo̱, dá kakomí ii̱ va ndó kua̱chi, chi̱ tá ná o̱ kándísa ndó ña̱ yuꞌu̱ kúú na̱ káꞌa̱n ndá yoo kúúí, dá kía̱n tá ni̱ xiꞌi̱ ndo̱, dá kakomí ii̱ va ndó kua̱chi.
JOH 8:25 Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―¿Ndá yoo kúú ní, tá dáá? Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Nda̱ mií saꞌa̱ ni̱ ka̱sto̱ꞌin xíꞌín ndó ndá yoo kúúí.
JOH 8:26 Kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ꞌa ió kaꞌi̱n xíꞌín ndó, ta ió nda̱ꞌo kua̱chi kuu keyíko̱i̱ saꞌa̱ ndo̱. Tído iin na̱ ndaa̱ kúú na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá yuꞌu̱ ve̱ii. Ta sa̱va̱ꞌa ña̱ kúú to̱ꞌon ni̱ xi̱ꞌo na noo̱í, ñoó vá kía̱n káꞌi̱n xíꞌín ndidaá ña̱yuu ―kaá na̱.
JOH 8:27 Tído ko̱ ní kándaa̱ ini ra̱ ña̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ saꞌa̱ tatá Ndios.
JOH 8:28 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Tá ná ndiꞌi ndaneꞌe dikó ndo̱ na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo, nda̱ daá kandaa̱ ini ndo̱ ña̱ yuꞌu̱ ndisa kúú na̱ daá kúúí. Ta kandaa̱ taꞌani ini ndo̱ ña̱ ko̱ ní kée mií taꞌon yuꞌu̱ ni iin ña̱ꞌa, sa̱va̱ꞌa ña̱ ni̱ ka̱sto̱ꞌon tatái̱ xíꞌíín, ñoó vá kía̱n ni̱ kaꞌi̱n xíꞌín ndó.
JOH 8:29 Dá chi̱ tatái̱, na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá yuꞌu̱ ve̱ii, daá ió va na xíꞌíín, ko̱ dánkoo mií taꞌon ñaá ná, dá chi̱ daá kuití vá kée yuꞌu̱ ña̱ nátaꞌan ini na̱ ―kaá Jesús.
JOH 8:30 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n na̱ ndidaá to̱ꞌon yóꞌo, kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ni̱ ka̱ndísa ñaá.
JOH 8:31 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín na̱ Israel, na̱ kándísa ñaá ñoó: ―Tá ná kandita toon ndó xíꞌín to̱ꞌon ni̱ da̱náꞌi̱ noo̱ ndo̱, dá kía̱n koni ndo̱ kakuu ndisa ndó kuendá yuꞌu̱,
JOH 8:32 ta kasandaá ndo̱ kanaꞌá ndó ña̱ ndaa̱. Ta ña̱ ndaa̱ yóꞌo taó xóo ndoꞌó ti̱xi ndáꞌa̱ ña̱ dándáki ñaá.
JOH 8:33 Dá ni̱ kaa ña̱yuu ñoó xíꞌín ná: ―Na̱ veꞌe Abraham kúú nduꞌu̱, ta ni iin kuu̱ ta̱ꞌón ko̱ ní sá ñoꞌo ndu ti̱xi ndáꞌa̱ ni iin ta̱a. Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndiva̱ꞌa káꞌa̱n ní ña̱ kankuei ndu ti̱xi ndáꞌa̱ ña̱ dándáki ñaá?
JOH 8:34 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ná: ―Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ndi ndáa mií ña̱yuu kée kua̱chi, no̱ón kúú na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ kua̱chi, ta dándáki ñaá.
JOH 8:35 Ta ndidaá na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ iin satoꞌo, o̱ kándei kuií taꞌon na xíꞌín na̱ veꞌe satoꞌo na̱. Sa̱va̱ꞌa na̱ kúú de̱ꞌe mií satoꞌo ñoó, no̱ón kúú na̱ kandei kuií xíꞌín na̱ veꞌe tatá na̱.
JOH 8:36 Sa̱ꞌá ño̱ó tá ná taó xóo na̱ kúú de̱ꞌe Ndios ndoꞌó ti̱xi ndáꞌa̱ ña̱ dándáki ñaá, dá kía̱n koni ndisa ndó kankuei ndó ti̱xi ndáꞌán.
JOH 8:37 Sa̱ náꞌá vá yuꞌu̱ ña̱ na̱ veꞌe Abraham kúú ndoꞌó. Tído ndúkú ndó kaꞌání ndó yuꞌu̱, dá chi̱ ko̱ nátiin va̱ꞌa ndó to̱ꞌon káꞌi̱n xíꞌín ndó.
JOH 8:38 Káꞌi̱n xíꞌín ndó saꞌa̱ ndidaá ña̱ ni̱ xini yuꞌu̱ díi̱n tatái̱. Tído ndoꞌó kúú na̱ kée ña̱ ni̱ seídóꞌo ndó ni̱ kaꞌa̱n tatá ndo̱ xíꞌín ndó.
JOH 8:39 Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Abraham va kúú tatá ndu̱. Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Tá miía̱n ndaa̱ de̱ꞌe Abraham kúú ndoꞌó, dá kía̱n kee ndó táto̱ꞌon ni̱ sa̱ kee Abraham.
JOH 8:40 Tído viti ndúkú ndó kaꞌání ndó yuꞌu̱, dá chi̱ káꞌi̱n ña̱ ndaa̱ xíꞌín ndó, ta ña̱ ndaa̱ yóꞌo kía̱n ni̱ ka̱sto̱ꞌon mií Ndios xíꞌíi̱n. Ta ko̱ ní kée Abraham táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée mií ndó.
JOH 8:41 Tído ndoꞌó kúú ra̱ kée ndidaá ña̱ kée tatá ndo̱ ―kaá na̱. Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Ko̱ kúú taꞌon ndu de̱ꞌe ndaꞌí. Iin tóꞌón vá kúú tatá ndu̱, ta no̱ón kúú Ndios.
JOH 8:42 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Tá miía̱n ndaa̱ ndisa Ndios kúú tatá ndo̱, dá kía̱n koni̱ ndo̱ yuꞌu̱, ní kúu. Dá chi̱ noo̱ Ndios ni̱ kii yuꞌu̱. Ta ko̱ véi yuꞌu̱ xíꞌín ña̱ kóni̱ miíí, Ndios vá ni̱ ta̱ndaꞌá yuꞌu̱ ve̱ii.
JOH 8:43 Ta, ¿ndiva̱ꞌa ko̱ kándaa̱ ini ndo̱ to̱ꞌon káꞌi̱n xíꞌín ndó? Ko̱ kándaa̱ ini ndo̱, dá chi̱ ko̱ xíꞌo taꞌon ndó mií ndó kueídóꞌo ndó to̱ꞌon káꞌi̱n xíꞌín ndó.
JOH 8:44 Chi̱ kúú ndó kuendá ña̱ uꞌu̱, ta ño̱ó kúú tatá ndo̱, chi̱ ña̱ kóni̱ tatá ndo̱, ño̱ó taꞌani kóni̱ mií ndó. Dá chi̱ nda̱ mií saꞌa̱ kúúán ña̱ saꞌání ndi̱i. Ta ko̱ ndíko̱a̱n ña̱ ndaa̱, dá chi̱ ko̱ó ña̱ ndaa̱ noo̱án. Sa̱ꞌá ño̱ó tá kaꞌa̱n to̱ꞌán, náꞌa̱ miíán ña̱ ki̱ꞌo dión kíán. Ta ndinoꞌo ña̱ to̱ꞌón káꞌa̱n, chi̱ miíán kúú ña̱ táꞌí ndidaá ña̱ to̱ꞌón.
JOH 8:45 Tído yuꞌu̱, ndinoꞌo ña̱ ndaa̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ kándísa ndó ña̱ káꞌi̱n.
JOH 8:46 Ta, ¿ndi ndáa ndoꞌó naniꞌi̱ iin kua̱chi sata̱ yúꞌu̱? Tá ndinoꞌo ña̱ ndaa̱ káꞌi̱n, ¿ndiva̱ꞌa ko̱ kándísa ndó ña̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó, tá dáá?
JOH 8:47 Chi̱ na̱ kúú kuendá Ndios, no̱ón kúú na̱ natiin va̱ꞌa to̱ꞌon ve̱i noo̱ Ndios. Ta ndoꞌó, ko̱ nátiin va̱ꞌa taꞌon ndó to̱ꞌon káꞌi̱n, dá chi̱ ko̱ kúú taꞌon ndó kuendá Ndios ―kaá na̱.
JOH 8:48 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ kaa ta̱ Israel ñoó xíꞌín ná: ―Ndaa̱ va káꞌa̱n ndu̱ tá chínaní ndú mií ní kúú ní iin ta̱ ñoo Samaria, ta nákaa̱ ña̱ uꞌu̱ ini ní.
JOH 8:49 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Ko̱ ta̱ꞌón ña̱ uꞌu̱ nákaa̱ ini yuꞌu̱. Diꞌa xíꞌoi ña̱ñóꞌó no̱ó na̱ kúú tatái̱ Ndios. Tído ndoꞌó, diꞌa kénóo ndó yuꞌu̱.
JOH 8:50 Ko̱ ndúkú taꞌon yuꞌu̱ ña̱ñóꞌó miíí. Tído ió iin na̱ kóni̱ ña̱ natiin yuꞌu̱ ña̱ñóꞌó, ta no̱ón kúú na̱ kéyíko̱ ndaa̱.
JOH 8:51 Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ndi ndáa mií na̱ ná kandita toon xíꞌín to̱ꞌon káꞌi̱n, no̱ón kúú na̱ ni kuu̱ ta̱ꞌón o̱ ku̱ú na̱ ―kaá na̱.
JOH 8:52 Dá ni̱ kaa ta̱ Israel ñoó xíꞌín ná: ―Viti kía̱n kátóni̱ ndaa̱ ini ndu̱ ña̱ nákaa̱ ña̱ uꞌu̱ ini ní, dá chi̱ ni̱ xiꞌi̱ va Abraham, ta ni̱ xiꞌi̱ taꞌani dao ka̱ profeta. Tído mií ní kaá ña̱ na̱ ná kandita toon xíꞌín to̱ꞌon káꞌa̱n ní, ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ ku̱ú na̱.
JOH 8:53 ¿Á ndáya̱ꞌi cháá ka̱ ní o̱ du̱ú tatá sáꞌano yo̱ Abraham, xiní ní? Chi̱ ni̱ xiꞌi̱ na̱, ta ni̱ xiꞌi̱ taꞌani dao ka̱ profeta ñoó. ¿Ndá yoo kúú ní, xiní ní?
JOH 8:54 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Tá ná ndukú yuꞌu̱ ña̱ñóꞌó miíí, dá kía̱n ko̱ ndáya̱ꞌi taꞌan vaan. Mií vá tatá yuꞌu̱ kúú na̱ xíꞌo ña̱ñóꞌó noo̱í, táꞌa̱n na̱ kaá ndo̱ kúú Ndios noo̱ ndo̱.
JOH 8:55 Tído ndoꞌó kúú na̱ ko̱ náꞌá taꞌon ñaá. Yuꞌu̱ kúú na̱ náꞌá ñaá. Chi̱ tá ná kaai̱ ña̱ ko̱ náꞌí na̱, dá kía̱n kúúí iin ta̱ to̱ꞌón táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúú ndoꞌó. Tído yuꞌu̱ náꞌí na̱, ta seídóꞌi to̱ꞌon káꞌa̱n na̱.
JOH 8:56 Ta ni̱ kadii̱ nda̱ꞌo ini Abraham, tatá sáꞌano ndó, tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini na̱ ña̱ koni na̱ kasaa̱ yuꞌu̱ ñayuú yóꞌo. Ta miía̱n ndaa̱ kuiti ni̱ xini na̱án, ta kúú ni̱ kadii̱ nda̱ꞌo ini na̱ ―kaá na̱.
JOH 8:57 Dá ni̱ kaa ta̱ Israel ñoó xíꞌín ná: ―Ni uu̱ diko uxi̱ kuia̱ ko̱ ñáꞌa̱ koo ní, ta, ¿ndiva̱ꞌa káꞌa̱n ní ña̱ sa̱ ni̱ xini ní Abraham?
JOH 8:58 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ sa̱ daá ió va yuꞌu̱ tá ko̱ ñáꞌa̱ kaki Abraham, chi̱ yuꞌu̱ kúú na̱ daá kúúí.
JOH 8:59 Dá ni̱ tiin ra yuu̱ kuaꞌa̱n ra̱ chiyúú rá Jesús. Tído ni̱ chi̱de̱ꞌé na̱, dá ni̱ keta na yéꞌé ño̱ꞌo káꞌano ñoó. Dá ni̱ chi̱kaꞌanda na̱ tein ña̱yuu ñoó, dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱.
JOH 9:1 Noo̱ xíka Jesús kuaꞌa̱n na̱ ñoó ni̱ xini na̱ ió iin ta̱a ko̱ túu noo̱, ta nda̱ ni̱ kaki va ra káa ra dión.
JOH 9:2 Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá ta̱a xíonoo xíꞌín ná ñoó, ta kaá ra̱: ―Maestro, ¿ndá yoo ni̱ ya̱ꞌa ni̱ kee kua̱chi, á mií rá o na̱ veꞌe ra, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ túu noo̱ rá ni̱ kaki ra?
JOH 9:3 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―O̱ du̱ú sa̱ꞌá kua̱chi mií rá, ta o̱ du̱ú sa̱ꞌá kua̱chi ni̱ kee na̱ veꞌe ra káa ra dión. Dión káa ra, dá kía̱n naꞌa̱ yuꞌu̱ ña̱ ndato nda̱ꞌo kuu kee Ndios xíꞌín rá.
JOH 9:4 Ta miía̱n kánian kee yuꞌu̱ choon, ña̱ ni̱ saꞌanda na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá yuꞌu̱ ve̱ii viti túu ii̱, dá chi̱ sa̱ ve̱i kuaa vá. Chi̱ tá ná kuaa, ko̱ íin ka̱ kuu kechóon.
JOH 9:5 Dá chi̱ xía̱n nani iói̱ ñayuú yóꞌo, kúúí na̱ dátoo̱n no̱ó ña̱yuu ―kaá na̱.
JOH 9:6 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ daká Jesús lúꞌu̱ ñóꞌo̱ xíꞌín ta̱di̱í na̱. Dá ni̱ nduuan ndeiꞌi̱. Dá ni̱ chi̱ndaá na̱án sata̱ nduchí nóó ta̱a ko̱ túu noo̱ ñoó.
JOH 9:7 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Kuaꞌán nakatón noo̱o̱n ta̱kui̱í ñóꞌo nda̱ yuꞌú pila, ña̱ naní Siloé ñoó ―kaá na̱. (To̱ꞌon yóꞌo kóni̱ kaa ta̱kui̱í ve̱i iin ka̱ xíán.) Tá ni̱ saa̱ ra̱ ñoó, ta ni̱ na̱kata ra noo̱ rá, ta kúú sa̱ nde̱ꞌé vá rá ni̱ na̱ndió ko̱o ra kuaꞌa̱n ra̱.
JOH 9:8 Dá ni̱ kaa na̱ ndéi yati xíꞌín rá xíꞌín dao ka̱ na̱ náꞌá ña̱ kúú rá ta̱a ko̱ túu noo̱: ―¿Á du̱ú ta̱a ió sáti ñoó kúú ra̱ káa? ―kaá na̱.
JOH 9:9 ―Jaa̱n, ñaá kúú rá ―kaá dao na. Ta dao ka̱ na̱ kaá: ―Ko̱ó, dión káa oon va ra. Ta mií rá kaá: ―Ñaá vá kúú yuꞌu̱.
JOH 9:10 Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá ná: ―¿Ndi ni̱ kuu ni̱ na̱tu̱u noo̱o̱n?
JOH 9:11 Dá ni̱ kaa ra̱: ―Ta̱a naní Jesús ñoó ni̱ ka̱va̱ꞌa lúꞌu̱ ndeiꞌi̱ xíꞌín ta̱di̱í ra̱, dá ni̱ chi̱ndaá ra̱án sata̱ nduchí nóói̱. Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌíín: “Kuaꞌán noo̱ nákaa̱ pila Siloé, ta ñoó nakatón noo̱o̱n”, kaá ra̱ xíꞌíi̱n. Dá ni̱ saꞌi̱n, dá tá ni̱ na̱katai noo̱í, ta kúú ni̱ na̱tu̱u vaan.
JOH 9:12 Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá ná: ―¿Ndeí nákaa̱ ta̱a ñoó? Dá ni̱ kaa ra̱: ―Ko̱ náꞌá taꞌon vei.
JOH 9:13 Dá ni̱ kee na ndáka na ta̱a ni̱ na̱tu̱u noo̱ ñoó kuaꞌa̱n na̱ no̱ó ta̱ fariseo.
JOH 9:14 Ta kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ na̱ Israel ni̱ ka̱va̱ꞌa Jesús ndeiꞌi̱ ni̱ chi̱ndaá na̱án noo̱ ta̱a ñoó, dá ni̱ na̱tu̱uan.
JOH 9:15 Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón taꞌani ñaá ta̱ fariseo ñoó ndi ni̱ kuu, dá ni̱ na̱tu̱u noo̱ rá. Dá ni̱ kaa ta̱a ñoó xíꞌín rá: ―Iin ta̱a ni̱ chi̱ndaá ndeiꞌi̱ sata̱ nduchí nóói̱, dá ni̱ saꞌi̱n ni̱ na̱katai ña̱, ta túu vaan viti.
JOH 9:16 Dá ni̱ kaa dao ta̱ fariseo ñoó: ―O̱ du̱ú taꞌon ta̱a ni̱ ta̱ndaꞌá Ndios kasaa̱ kúú ta̱a ñoó, dá chi̱ ni̱ ya̱ꞌa ra kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ yo̱. Ta dao ka̱ ra̱ kaá: ―¿Ndi kee ví iin ta̱a kómí kua̱chi kee ra ña̱ náꞌano yóꞌo? Ta kúú ni̱ ka̱sáꞌá naá táꞌan mií rá ndéi ra.
JOH 9:17 Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón tuku ra ta̱a ni̱ na̱tu̱u noo̱ ñoó: ―¿Ndá yoo kúú ta̱a ni̱ ndu̱va̱ꞌa noo̱o̱n, káꞌón? Dá ni̱ kaa ta̱a ñoó: ―Iin profeta va kúú rá.
JOH 9:18 Tído ko̱ ní kándísa taꞌon ta̱ néꞌe choon no̱ó na̱ Israel ña̱ ni̱ sa̱ kuu ra iin ta̱a ko̱ túu noo̱, ta ko̱ kándísa ra ña̱ ni̱ ndu̱va̱ꞌa ra. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kana ra tatá ta̱a ni̱ na̱tu̱u noo̱ ñoó xíꞌín naná ra̱,
JOH 9:19 dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá: ―¿Á de̱ꞌe ní kúú ta̱a yóꞌo? Ta káꞌa̱n ní ña̱ nda̱ ni̱ kaki ra ko̱ túu noo̱ rá. Ta, ¿ndi ni̱ kuu ña̱ ndéꞌé rá viti?
JOH 9:20 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Náꞌá nduꞌu̱ ña̱ kúú xí de̱ꞌe ndu, ta miía̱n ndaa̱ kuiti ko̱ túu noo̱ xí nda̱ ni̱ kaki xi.
JOH 9:21 Tído ko̱ náꞌá taꞌon nduꞌu̱ ndi ni̱ kuu ni̱ na̱tu̱u noo̱ xí. Ta ko̱ náꞌá taꞌon ndu ndá yoo ni̱ kedaá xíꞌín xí, dá ni̱ na̱tu̱u noo̱ xí. Ndato̱ꞌón ní mií xí, chi̱ ta̱a sa̱va̱ꞌa vá kúú xí. Sa̱ kánian ki̱ꞌo mií xí kuendá sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ndoꞌo xi ―kaá na̱.
JOH 9:22 Dión ni̱ kaa na̱ veꞌe ra, dá chi̱ yuꞌú na̱ kée ta̱ néꞌe choon no̱ó na̱ Israel. Dá chi̱ sa̱ ni̱ ka̱ndo̱o ra ña̱ ndidaá ña̱yuu nakoni ña̱ Jesús kúú na̱ dáka̱ki ñaá, no̱ón kúú na̱ taxí rá veꞌe noo̱ nátaka na̱ ñoo ñoó.
JOH 9:23 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kaꞌa̱n na̱ veꞌe ra: “Ndato̱ꞌón ní mií xí, dá chi̱ ta̱a sa̱va̱ꞌa vá kúú xí.”
JOH 9:24 Dá ni̱ na̱ndió kuéi tuku ra ni̱ kana ra ta̱a ni̱ na̱tu̱u noo̱ ñoó. Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín rá: ―Kánian naki̱ꞌo yoꞌó ña̱ñóꞌó noo̱ Ndios va, dá chi̱ náꞌá vá nduꞌu̱ ña̱ iin ta̱a kómí kua̱chi va kúú ta̱a ñoó.
JOH 9:25 Dá ni̱ kaa ta̱a ñoó xíꞌín rá: ―Ko̱ náꞌá taꞌon yuꞌu̱ á ta̱a kómí kua̱chi kúú rá o ko̱ó. Sa̱va̱ꞌa ña̱ náꞌá yuꞌu̱ kíán ña̱ ni̱ sa̱ kuui iin ta̱a ko̱ túu noo̱, tído viti ni̱ na̱tu̱u noo̱í ni̱ kee ra.
JOH 9:26 Dá ni̱ na̱ndió kuéi tuku ra ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá: ―¿Ndi ni̱ kee ta̱a ñoó xíꞌón? ¿Ndi ni̱ kuu, dá ni̱ na̱tu̱u noo̱o̱n?
JOH 9:27 Dá ni̱ kaa ra̱: ―Sa̱ ni̱ na̱kani vai xíꞌín ndó, tído ko̱ kékuendá taꞌon ndó ña̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó. ¿Ndiva̱ꞌa kóni̱ tuku ndó nakanii xíꞌín ndó? ¿Á kóni̱ taꞌani ndoꞌó ndiko̱ ndo̱ ta̱a ñoó, nda̱ni?
JOH 9:28 Ta kúú ni̱ kaꞌa̱n ndava̱ꞌa ta̱ fariseo ñoó xíꞌín ta̱a ni̱ ndu̱va̱ꞌa ñoó, ta kaá ra̱: ―Mií vá yoꞌó kúú ra̱ ndíko̱ ta̱a ñoó. Tído nduꞌu̱, Moisés va kúú na̱ ndíko̱ nduꞌu̱.
JOH 9:29 Dá chi̱ náꞌá ndú ña̱ ni̱ kaꞌa̱n túu Ndios xíꞌín Moisés. Tído ta̱a ñoó, ko̱ náꞌá taꞌon ndu ndeí ni̱ kii ra.
JOH 9:30 Dá ni̱ kaa ta̱a ñoó xíꞌín rá: ―Naá vá inii̱ xiníi̱ ndoꞌó, chi̱ ni̱ ndu̱va̱ꞌa ndisa ta̱a ñoó noo̱í, tído ko̱ kándaa̱ ii̱ vá ini ndo̱ ndeí ni̱ kii ra.
JOH 9:31 Chi̱ náꞌá vá yó ña̱ ko̱ seídóꞌo taꞌon Ndios na̱ kómí kua̱chi tá xíka̱ na̱ ña̱ mani̱ noo̱ ná. Tído tá yuꞌú niꞌini yó Ndios, ta kée yó ña̱ kóni̱ na̱, dá kía̱n seídóꞌo na ña̱ xíka̱ yo̱ noo̱ ná.
JOH 9:32 Ta nda̱ mií saꞌa̱ ñayuú, ta nda̱ viti ko̱ níꞌi̱ to̱ꞌon taꞌon yó ña̱ kandeé iin ña̱yuu nduva̱ꞌa na iin na̱ ni̱ kaki ko̱ túu noo̱.
JOH 9:33 Tá ko̱ ní kíi ta̱a ñoó noo̱ Ndios, dá kía̱n o̱ kándeé taꞌon ra nduva̱ꞌa ra iin na̱ ko̱ túu noo̱.
JOH 9:34 Dá ni̱ kaa ta̱ fariseo ñoó xíꞌín rá: ―Ti̱xi ndáꞌa̱ kua̱chi va ni̱ kaki yoꞌó. ¿Ndá yoo kúú yoꞌó, xinóo̱n, ña̱ dánaꞌa̱ diꞌaón no̱ó nduꞌu̱? Dá ni̱ taxí ñaá rá ini veꞌe noo̱ nátaka na̱ ñoo ñoó.
JOH 9:35 Kúú ni̱ ka̱ndaa̱ ini Jesús ña̱ ni̱ taxí ñaá ta̱ fariseo ini veꞌe noo̱ nátaka na̱ ñoo ñoó. Dá tá ni̱ na̱níꞌi̱ ñaá ná, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―¿Á kándéé inóo̱n na̱ kúú de̱ꞌe Ndios?
JOH 9:36 Dá ni̱ kaa ra̱: ―¿Ndá yoo kúú no̱ón, tatá, dá ná kandeé iníi̱ ná?
JOH 9:37 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Sa̱ ni̱ xino̱n ná. Ta mií na̱ ndátóꞌón xíꞌón vitíꞌón kúú ná.
JOH 9:38 Dá ni̱ kaa ra̱: ―Kándéé iníi̱ mií ní, satoꞌi̱. Dá ni̱ ka̱sáꞌá rá ndáño̱ꞌo ñaá rá.
JOH 9:39 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ña̱yuu ndíta ñoó: ―Ve̱i yuꞌu̱ ñayuú yóꞌo, dá ndeyíko̱i̱ nío̱ iin rá iin ña̱yuu. Dión, dá ná natu̱u noo̱ na̱ ko̱ túu noo̱. Ta na̱ túu noo̱, o̱ kátu̱u taꞌon noo̱ ná.
JOH 9:40 Tá ni̱ seídóꞌo dao ta̱ fariseo ndíta ñoó ña̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ dión, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―¿Á ta̱a ko̱ túu noo̱ taꞌani kúú ndú, xiní ní?
JOH 9:41 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Va̱ꞌa cháá ka̱ ní sá kuu ndó ta̱ ko̱ túu noo̱, dá kía̱n o̱ kátai̱ kua̱chi taꞌon ndó saꞌa̱ kua̱chi kée ndó. Tído kaá ndo̱ ña̱ túu noo̱ ndo̱, sa̱ꞌá ño̱ó tái̱ kua̱chi ndó noo̱ Ndios.
JOH 10:1 ’Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ta̱a ko̱ kúꞌu chí noo̱ kúú yéꞌé korrá léko, diꞌa ndáo ndodó rá sata̱ korrá ri̱, ro̱ón kúú iin ta̱ kui̱ꞌíná, iin ta̱ kéndava̱ꞌa xíꞌín rí.
JOH 10:2 Tído na̱ ko̱kuꞌu chí yéꞌé korrá ri̱, no̱ón kúú na̱ ndáka rí.
JOH 10:3 Chi̱ ta̱ ndaá yéꞌé, ro̱ón kúú ra̱ sónó yéꞌé no̱ó na̱ ndáka rí. Ta tái̱ va̱ꞌa do̱ꞌo rí tá káyuꞌú ná kuu̱ iin rá iin rí, dá taó na̱ rí.
JOH 10:4 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ taó xóo na léko mií ná, dá xíonoo na kuaꞌa̱n na̱ noo̱ ri̱, dá tákuei ñaá rí kuaꞌa̱n ri̱, chi̱ náꞌá rí tachi̱ ná.
JOH 10:5 Tído iin ña̱yuu tu̱kú o̱ kárkuei taꞌon ñaá rí koꞌo̱n ri̱, diꞌa kuino rí noo̱ ná, dá chi̱ ko̱ náꞌá taꞌon rí tachi̱ ña̱yuu tu̱kú ñoó ―kaá na̱.
JOH 10:6 Ta to̱ꞌon yóꞌo ni̱ da̱kíꞌin táꞌan Jesús xíꞌín ña̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín ta̱ fariseo, tído ko̱ ní kándaa̱ ini ra̱ ndi dándáki ña̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱.
JOH 10:7 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o Jesús ni̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín rá: ―Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ mií vá yuꞌu̱ kúú yéꞌé korrá noo̱ ñóꞌo léko.
JOH 10:8 Ta ndidaá ta̱a ni̱ kii yachi̱ tá ko̱ ñáꞌa̱ kasaa̱ yuꞌu̱, ro̱ón ni̱ sa̱ kuu ta̱ kui̱ꞌíná, ta sa̱ kendava̱ꞌa ra xíꞌín lékoi̱. Tído ko̱ ní taó kuendá taꞌon lékoi̱ no̱ó ni̱ kaꞌa̱n ra̱.
JOH 10:9 Ta yuꞌu̱ kúú yéꞌé korrá, ta ndi ndáa mií vá léko ná ku̱ꞌu yéꞌé ñoó, ta kúú ka̱ki va rí. Ta ndu̱ꞌu rí, ta kankuei rí noo̱ káa ita kuíi̱ kasáꞌan rí.
JOH 10:10 Tído ta̱ kui̱ꞌíná ñoó ve̱i oon ra noo̱ ñóꞌo rí kiꞌin kuíꞌíná rá ri̱, ta kaꞌání rá ri̱, ta dánaá ra̱ rí. Tído yuꞌu̱ ve̱i, dá ná niꞌi̱ ri̱ ña̱ kataki ri̱, dá ni iin ña̱ꞌa ná o̱ kámani̱ noo̱ ri̱.
JOH 10:11 ’Yuꞌu̱ kúú na̱ ndáka va̱ꞌa léko, ta iin na̱ va̱ꞌa ndáka léko, no̱ón kúú na̱ ko̱ yu̱ꞌú ki̱ꞌo na mií ná kuu na̱ saꞌa̱ ri̱.
JOH 10:12 Tído ta̱ ndáka léko sata̱ yáꞌi, ta̱ ko̱ kúú satoꞌo ri̱, tá xiní ra̱ ve̱i ndigüe̱ꞌí lobo, ta kúú dánkoo ndava̱ꞌa ra léko, ta kúú xíno ra kuaꞌa̱n ra̱ noo̱ ndigüe̱ꞌí lobo ñoó. Dá kásaa̱ ri̱ saꞌání ri̱ dao léko, ta dao ka̱ léko ñoó xíta̱ no̱ó kuaꞌa̱n.
JOH 10:13 Ta xíno va ta̱a ñoó noo̱ ndigüe̱ꞌí lobo ñoó, dá chi̱ ko̱ kúú rá mií satoꞌo léko, sata̱ yáꞌi va ndáka ra ri̱, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ saꞌání taꞌon ra mií rá saꞌa̱ ri̱.
JOH 10:14 ’Tído yuꞌu̱ kúú na̱ ndáka va̱ꞌa lékoi̱, ta náꞌá va̱ꞌa yuꞌu̱ ndi ndáa iin rá iin rí, ta náꞌá va̱ꞌa rí yuꞌu̱,
JOH 10:15 táto̱ꞌon ki̱ꞌo náꞌá vá tatá Ndios miíí, ta náꞌá taꞌani yuꞌu̱ tatá Ndios. Sa̱ꞌá ño̱ó naki̱ꞌo yuꞌu̱ miíí ña̱ kía̱n kuui̱ saꞌa̱ lékoi̱.
JOH 10:16 Ndéi taꞌani dao ka̱ lékoi̱, táꞌa̱n kirí ko̱ ñóꞌo taꞌon ini korrá yóꞌo. Ta xínñóꞌó taꞌanii kandakai ri̱ kii rí, dá nakiꞌin táꞌan rí xíꞌín léko yóꞌo, dá kía̱n kueídóꞌo taꞌani rí yuꞌu̱. Dá nda̱dá iin tóꞌón vá tuꞌu ná kakuu rí, ta iin tóꞌón ná kakuu na̱ kandaka rí.
JOH 10:17 ’Sa̱ꞌá ño̱ó kúꞌu̱ nda̱ꞌo ini tatá Ndios sa̱ꞌí, dá chi̱ koꞌi̱n naki̱ꞌoi miíí ña̱ kía̱n kuui̱, ndiꞌi, dá nandió ko̱oi natakii̱.
JOH 10:18 Tído ko̱ íin taꞌon kaꞌání yuꞌu̱ xíꞌín to̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ mií rá, mií vá yuꞌu̱ naki̱ꞌo miíí ña̱ kía̱n kuui̱. Dá chi̱ ió choon noo̱ ndáꞌa̱ yuꞌu̱ ña̱ kía̱n naki̱ꞌoi miíí kuui̱, ta ió taꞌani choon noo̱ ndáꞌa̱ yuꞌu̱ ña̱ kía̱n natakii̱, ta choon yóꞌo ni̱ na̱tiiin noo̱ tatái̱ ―kaá na̱.
JOH 10:19 Ta ni̱ ka̱sáꞌá ndátóꞌón kuáchi̱ tuku na̱ Israel sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Jesús dión.
JOH 10:20 Kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo na ni̱ kaa diꞌa: ―Ña̱ kini va nákaa̱ ini ra̱, ta ndúlóko̱ va ra. ¿Ndiva̱ꞌa seídóꞌo ndó noo̱ káꞌa̱n ra̱?
JOH 10:21 Ta ni̱ kaa dao ka̱ na̱: ―Ni iin ta̱ nákaa̱ ña̱ kini o̱ káꞌa̱n dión. ¿Á kándéé iin ta̱a nákaa̱ ña̱ kini ini nduva̱ꞌa ra iin ta̱ ko̱ túu noo̱? ―kaá na̱.
JOH 10:22 Ta ió iin víko̱ ñoo Jerusalén noo̱ kékáꞌano na kuu̱ ni̱ na̱ki̱ꞌo tuku na veꞌe ño̱ꞌo káꞌano noo̱ ndáꞌa̱ Ndios. Tiempo daá ñóó kíán yoo̱ vi̱xi.
JOH 10:23 Ta xíonoo Jesús yéꞌé ño̱ꞌo káꞌano ñoó noo̱ kúú corredor naní Salomón.
JOH 10:24 Dá ni̱ na̱taka ta̱ néꞌe choon no̱ó na̱ Israel noo̱ nákaa̱ Jesús, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―¿Ndá oon ví nániꞌi̱ ndée̱ nío̱ ndú kee ní? Tá miía̱n ndaa̱ kúú ní Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá, kasto̱ꞌon ndaa̱ ní xíꞌín nduꞌu̱.
JOH 10:25 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Sa̱ ni̱ kaꞌa̱n vai xíꞌín ndó, tído ko̱ kóni̱ taꞌon ndó kandísa ñaá ndó. Ta ndidaá ña̱ ndato kéei kúú choon ni̱ saꞌanda tatái̱ noo̱í, ta ño̱ó kía̱n náꞌa̱ ndá yoo kúúí.
JOH 10:26 Tído ko̱ kándísa taꞌon ñaá ndó, dá chi̱ ko̱ kúú taꞌon ndó lékoi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo sa̱ ni̱ kaꞌi̱n xíꞌín ndó.
JOH 10:27 Dá chi̱ na̱ kúú léko yuꞌu̱ seídóꞌo na noo̱ káꞌi̱n, ta náꞌí ndi ndáa na, ta ndíko̱ na̱ yuꞌu̱,
JOH 10:28 ta xíꞌoi ña̱ kataki chíchí ná, ta ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ naá na̱, ta ko̱ íin taꞌon kuu kuio ndaa na̱ noo̱ ndáꞌa̱ yuꞌu̱.
JOH 10:29 Ta mií tatái̱ kúú na̱ ni̱ tei na noo̱í, ta no̱ón kúú na̱ kómí choon káꞌano cháá ka̱, ta ni ko̱ íin taꞌon kuu kuio ndaa ña̱yuui̱ noo̱ ndáꞌa̱ tatái̱.
JOH 10:30 Dá chi̱ yuꞌu̱ xíꞌín tatái̱, iin tóꞌón vá kúú nduꞌu̱.
JOH 10:31 Dá ni̱ tiin tuku ta̱ Israel ñoó yuu̱ kuaꞌa̱n ra̱ chiyúú rá Jesús.
JOH 10:32 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ ndato ni̱ kee yuꞌu̱ noo̱ ndo̱ꞌó ni̱ kee tatái̱. Ta, ¿ndi káa iin ño̱ó ko̱ ní nátaꞌan ini ndo̱, sa̱ꞌá ño̱ó kóni̱ ndo̱ chiyúú ndó yuꞌu̱?
JOH 10:33 Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín Jesús: ―O̱ du̱ú sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee ní ña̱ ndato kóni̱ ndu̱ chiyúú ñaá ndú, diꞌa sa̱ꞌá ña̱ káꞌa̱n ndava̱ꞌa ní saꞌa̱ Ndios, dá chi̱ iin ta̱a oon va kúú ní, tído kée ní mií ní ña̱ kúú ní Ndios.
JOH 10:34 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―¿Á o̱ du̱ú diꞌa kaá Ndios noo̱ ley ió noo̱ ndo̱: “Ni̱ kaꞌi̱n ña̱ kúú ndó ndios”?
JOH 10:35 Ta dión ni̱ chi̱naní ná ta̱a ni̱ na̱tiin to̱ꞌon na ñoó ña̱ kúú rá ndios, ta o̱ kúu taꞌon kui̱o kao yó noo̱ káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios.
JOH 10:36 Mií Ndios ni̱ ka̱xi yuꞌu̱, ta ni̱ ta̱ndaꞌá ná yuꞌu̱ ve̱ii, sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndiva̱ꞌa kaá ndo̱ ña̱ káꞌa̱n ndava̱ꞌi saꞌa̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kaái̱ ña̱ kúúí de̱ꞌe Ndios?
JOH 10:37 Tá ko̱ kée yuꞌu̱ ña̱ náꞌano kée tatái̱, dá kía̱n ná dáꞌa ni kandísa ndó yuꞌu̱.
JOH 10:38 Tído tá kéei ña̱, dá kía̱n kandísa ndó ña̱ kéei, va̱ꞌará ko̱ kándísa ndó mií yuꞌu̱. Dá chi̱ tá kandísa ndó ña̱ kéei, dá kía̱n kasandaá ndo̱ kandaa̱ ini ndo̱, ta kasandaá ndo̱ kandísa ndó ña̱ ió tatá Ndios xíꞌíi̱n, ta iói̱ xíꞌín ná ―kaá na̱.
JOH 10:39 Dá ni̱ kaꞌán tuku ra tiin ñaá rá, tído ni̱ ka̱ndeé vá ná ni̱ taó xóo na mií ná noo̱ ndáꞌa̱ rá.
JOH 10:40 Dá ni̱ kee tuku na kuaꞌa̱n na̱ iin ka̱ xoo yu̱ta Jordán no̱ó ni̱ ka̱sáꞌá Juan sa̱ da̱kódo̱ ndúta̱ ná ña̱yuu. Ta ñoó ni̱ ka̱ndo̱o na ni̱ sa̱ io tóo na.
JOH 10:41 Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ni̱ na̱taka noo̱ nákaa̱ na̱, ta kaá na̱ ndátóꞌón ná: ―Miía̱n ndaa̱ kuiti ni iin tóꞌón ña̱ náꞌano ko̱ ní kée Juan, tído ndidaá ña̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ sa̱ꞌá ta̱a yóꞌo kíán ña̱ ndaa̱ ―kaá na̱.
JOH 10:42 Ta kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ni̱ ka̱ndísa Jesús noo̱ nákaa̱ na̱ ñoó.
JOH 11:1 Ió iin ta̱a kúꞌu̱ naní Lázaro, ta kúú rá iin ta̱ ñoo Betania, ta ñoo ñoó ndéi ki̱ꞌo ra María xíꞌín Marta.
JOH 11:2 Ta María, ñá kúú ki̱ꞌo Lázaro ñoó kúú ñá ni̱ kuei kirá támi sáꞌa̱n sata̱ sáꞌa̱ satoꞌo yo̱ Jesús, ta ni̱ na̱dáyaaán saꞌa̱ ná xíꞌín idí dini̱a̱n.
JOH 11:3 Ta miíán xíꞌín kuꞌa̱n ni̱ ta̱ndaꞌá choon ni̱ saꞌa̱n noo̱ nákaa̱ Jesús, ta kaáa̱n xíꞌín ná: “Tatá, kúꞌu̱ kaꞌí va na̱ kúꞌu̱ ini ní saꞌa̱.”
JOH 11:4 Dá tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini Jesús, dá ni̱ kaa na̱: ―O̱ du̱ú taꞌon kueꞌe̱ kuu ra̱ kíán, miía̱n ndaa̱ kúꞌu̱ ra̱, dá ná natiin Ndios ña̱ñóꞌó saꞌa̱ rá, ta ná natiin taꞌani na̱ kúú de̱ꞌe Ndios ña̱ñóꞌó kee kueꞌe̱ ndóꞌo ra ―kaá na̱.
JOH 11:5 Ta kúꞌu̱ ini Jesús saꞌa̱ Marta, xíꞌín saꞌa̱ kuꞌu̱ lóꞌa̱n, xíꞌín saꞌa̱ Lázaro, ki̱ꞌoán.
JOH 11:6 Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini na̱ ña̱ kúꞌu̱ Lázaro, dá ni̱ ka̱ndo̱o na ni̱ sa̱ io na̱ uu̱ ka̱ kuu̱ noo̱ nákaa̱ na̱ ñoó.
JOH 11:7 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ta̱a xíonoo xíꞌín ná: ―Kóꞌo̱ tuku yó chí kuendá Judea diꞌa viti.
JOH 11:8 Dá ni̱ kaa ta̱ xíonoo xíꞌín ná ñoó: ―Maestro, ta o̱ du̱ú ni̱ kaꞌán ta̱ néꞌe choon no̱ó na̱ Israel ña̱ chiyúú rá mií ní. Sa̱ꞌá ño̱ó ¿ndiva̱ꞌa koꞌo̱n tuku yó ñoó?
JOH 11:9 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―¿Á du̱ú uxi̱ uu̱ hora tóo̱n ndi̱ndii? Sa̱ꞌá ño̱ó na̱ xíonoo nduú, ko̱ káchiꞌi sáꞌá taꞌon na, chi̱ ndato tóo̱n noo̱ ná kée ndi̱ndii.
JOH 11:10 Tído na̱ xíonoo sa̱kuaá káchiꞌi sáꞌá ná, dá chi̱ ko̱ tóo̱n noo̱ ná.
JOH 11:11 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Kídi̱ va amigo yo̱ Lázaro, tído koꞌi̱n dándótoi ra̱.
JOH 11:12 Dá ni̱ kaa ta̱a xíonoo xíꞌín ná: ―Tatá, tá kídi̱ ra̱, dá kía̱n nduva̱ꞌa ra.
JOH 11:13 Tído to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n Jesús kía̱n kóni̱ kaa ña̱ ni̱ xiꞌi̱ va Lázaro, tído kídi̱ ndisa va ra ni̱ kaꞌán ta̱a xíonoo xíꞌín ná ñoó.
JOH 11:14 Dá ni̱ ka̱sto̱ꞌon na ndi kóni̱ kaa ña̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱, ta kaá na̱: ―Sa̱ ni̱ xiꞌi̱ va Lázaro,
JOH 11:15 ta kádii̱ nda̱ꞌo inii̱ ña̱ ko̱ ní sá iói̱ veꞌe ra tá ni̱ xiꞌi̱ ra̱, dá kía̱n ná kandeé cháá ka̱ ini ndo̱ yuꞌu̱ sa̱ꞌá ña̱ koꞌi̱n keei xíꞌín rá. Kóꞌo̱ kande̱ꞌá ra̱ ―kaá na̱.
JOH 11:16 Dá ni̱ kaa Tomás, ta̱ káꞌa̱n xíꞌín ná Dídimo, xíꞌín dao ka̱ ta̱ xíonoo xíꞌín Jesús: ―Kóꞌo̱ taꞌani yó, dá ná kuu nduú yo̱ xíꞌín ná ―kaá ra̱.
JOH 11:17 Tá ni̱ ku̱yati Jesús ñoo ñoó, dá ni̱ ka̱ndaa̱ ini na̱ ña̱ sa̱ io komi̱ kuu̱ nákaa̱ yikí ko̱ño Lázaro ni̱ ndu̱xian ini káo̱.
JOH 11:18 Ta yati va néꞌe táꞌan ñoo Betania ñoó xíꞌín ñoo Jerusalén, ta kíán táto̱ꞌon oni̱ kilómetro.
JOH 11:19 Sa̱ꞌá ño̱ó kua̱ꞌá nda̱ꞌo na̱ ñoo Jerusalén ni̱ ka̱sáa̱ kandei tóo na xíꞌín Marta xíꞌín María, dá ki̱ꞌo na ta̱ndeé iní noo̱a̱n sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xiꞌi̱ ki̱ꞌoán.
JOH 11:20 Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini Marta ña̱ ve̱i Jesús, dá ni̱ keeán kuaꞌa̱n niꞌi̱ ñaáán, tído ni̱ ka̱ndo̱o va María ióa̱n veꞌe.
JOH 11:21 Tá ni̱ na̱kiꞌin táꞌan Marta xíꞌín Jesús no̱ó ve̱i na ñoó, dá ni̱ kaaa̱n xíꞌín ná: ―Tatá, tá ní sá io ní yóꞌo, o̱ ku̱ú taꞌon ki̱ꞌo lóꞌi̱, ní kúu.
JOH 11:22 Tído náꞌá taꞌani yuꞌu̱ ña̱ ndi ndáa mií vá ña̱ꞌa ná kaka̱ ní noo̱ Ndios, ta kúú ki̱ꞌo va naa̱n noo̱ ní.
JOH 11:23 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌán: ―Nataki va ki̱ꞌón.
JOH 11:24 Dá ni̱ kaaa̱n xíꞌín ná: ―Sa̱ náꞌá vá yuꞌu̱ ña̱ nataki xi̱ tá ná kasandaá kuu̱ nataki na̱ ni̱ xiꞌi̱ tein kuu̱ noo̱ ndíꞌi.
JOH 11:25 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌán: ―Yuꞌu̱ kúú na̱ dánátaki ña̱yuu ni̱ xiꞌi̱, ta ki̱ꞌoi ña̱ kataki chíchí ná. Ta ndi ndáa miíó na̱ kándéé iní ñaá, koni na̱ kataki chíchí ná, va̱ꞌará ni̱ xiꞌi̱ na̱.
JOH 11:26 Ta ndi ndáa mií na̱ kándéé iní na̱ yuꞌu̱ xía̱n nani ndéi takí na̱, ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ ku̱ú na̱. ¿Á kándísón ña̱ dión kíán?
JOH 11:27 Dá ni̱ kaaa̱n xíꞌín ná: ―Jaa̱n, tatá. Kándísa yuꞌu̱ ña̱ mií ní kúú Cristo, na̱ kúú de̱ꞌe Ndios, chi̱ kúú ní na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá Ndios ni̱ ka̱sáa̱ ñayuú yóꞌo dáka̱ki ñaá ―kaáa̱n.
JOH 11:28 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n dión, dá ni̱ keeán kuaꞌa̱n kuakaán kuꞌa̱n María ñoó. Tá ni̱ saa̱a̱n, dá ni̱ kaꞌa̱n kayáa̱n xíꞌín María: ―Ve̱i maestro yo̱, ta kána na yo̱ꞌó.
JOH 11:29 Dá tá ni̱ seídóꞌo María to̱ꞌon yóꞌo, ta kúú kaon nda̱ꞌo ni̱ na̱kuíi̱n ndichia̱n, kúú ni̱ keeán kuaꞌa̱n niꞌa̱n Jesús.
JOH 11:30 Ta ko̱ ñáꞌa̱ taꞌon ku̱ꞌu Jesús ñoo ñoó, chi̱ ió i̱í vá ná noo̱ ni̱ na̱kiꞌin táꞌan Marta xíꞌín ná.
JOH 11:31 Dá tá ni̱ xini na̱ ñoo Jerusalén, na̱ ndéi xíꞌo ta̱ndeé iní noo̱ María, ña̱ kaon nda̱ꞌo ni̱ nda̱kuíi̱n ndichia̱n ni̱ ketaán kuaꞌa̱n, dá ni̱ kee na tákuei ñaá ná kuaꞌa̱n na̱, ta kaá na̱: ―Miía̱n kuaꞌa̱n xi̱ ndeiꞌi̱ xi̱ yúꞌu̱ káo̱ no̱ó ni̱ ndu̱xi ki̱ꞌo xi ―kaá na̱.
JOH 11:32 Tá ni̱ saa̱ María noo̱ íin Jesús, dá ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tíán noo̱ sáꞌa̱ ná, ta kaáa̱n: ―Satoꞌi̱, tá ní sá io ní yóꞌo, o̱ ku̱ú taꞌon ki̱ꞌo lóꞌi̱, ní kúu.
JOH 11:33 Tá ni̱ xini Jesús ña̱ ndaꞌí nda̱ꞌo ndéíꞌi̱ ña̱, ta ndéíꞌi̱ taꞌani na̱ ñoo Jerusalén néꞌe táꞌan xíꞌán ni̱ ka̱sáa̱a̱n, ñoó, dá ni̱ kixia̱n ni̱ ku̱ndaꞌí ini na̱, ta nda̱ nío̱ ná ni̱ taꞌuꞌu̱, xiní na̱.
JOH 11:34 Dá ni̱ kaa na̱: ―¿Ndeí ni̱ chi̱káa̱ ndo̱ yikí ko̱ño xi̱? Dá ni̱ kaaa̱n: ―Tatá, nakíi̱ ní, kóꞌo̱ kande̱ꞌá noo̱ nákaa̱ xi̱ ―kaáa̱n.
JOH 11:35 Dá ni̱ ndeiꞌi̱ Jesús.
JOH 11:36 Dá ni̱ kaa na̱ ñoo Jerusalén: ―Kande̱ꞌé ndó. Ndeé ka̱ vía̱n ni̱ sa̱ kúꞌu̱ ini ta̱a káa saꞌa̱ Lázaro.
JOH 11:37 Dá ni̱ kaa dao ka̱ na̱: ―Ni̱ ka̱ndeé ta̱a káa ni̱ ndu̱va̱ꞌa ra ta̱a ko̱ túu noo̱ ñoó. Ta, ¿ndiva̱ꞌa ko̱ ní kándeé rá xíꞌín Lázaro, dá ná o̱ ku̱ú ra̱, ní kúu? ―kaá na̱.
JOH 11:38 Kúú ni̱ kixi tukua̱n ni̱ ku̱ndaꞌí ini Jesús tá ni̱ saa̱ na̱ noo̱ nákaa̱ yikí ko̱ño Lázaro. Ta kíán ini iin káo̱, ta ndadí iin yuu̱ káꞌano yéꞌán.
JOH 11:39 Dá ni̱ kaa Jesús: ―Di̱tá ndó yuu̱ káa viti. Dá ni̱ kaa Marta, ñá kúú ki̱ꞌo lóꞌo̱ ndi̱i ñoó, xíꞌín ná: ―Tatá, ná dáꞌa ni, dá chi̱ sa̱ kini nda̱ꞌo sáꞌa̱n díko̱, dá chi̱ sa̱ komi̱ ví kuu̱ kíán.
JOH 11:40 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌán: ―¿Á du̱ú ni̱ kaꞌi̱n xíꞌón ña̱ tá miía̱n ndaa̱ kándéé inóo̱n yuꞌu̱, dá kono̱n kee Ndios iin ña̱ ndato?
JOH 11:41 Dá ni̱ di̱tá rá yuu̱ ndadí yéꞌé káo̱ noo̱ nákaa̱ ndi̱i ñoó. Dá ni̱ na̱nde̱ꞌé Jesús chí induú, dá ni̱ kaa na̱: ―Tatá, ndivéꞌe ní, dá chi̱ ni̱ seídóꞌo ní ña̱ ni̱ xika̱i̱ noo̱ ní.
JOH 11:42 Ta daá kuití vá seídóꞌo ní ña̱ xíka̱i̱ noo̱ ní, tído ni̱ kaꞌi̱n dión, dá ná kueídóꞌo ndidaá táꞌa̱n ña̱yuu ndíta yóꞌo, dá ná kandísa na ña̱ miía̱n ndaa̱ kuiti mií ní ni̱ ta̱ndaꞌá yuꞌu̱ ve̱ii.
JOH 11:43 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n na̱ dión xíꞌín Ndios, kúú ni̱ ka̱yuꞌú ná: ―Lázaro, kuaꞌán keta sata̱ véꞌe.
JOH 11:44 Ta kúú ni̱ keta ta̱a ni̱ xiꞌi̱ ñoó, ta ni̱ kao̱ noo iin táꞌí dáꞌo̱n ndáꞌa̱ rá xíꞌín saꞌa̱ rá ndíko̱a̱n. Ta ni̱ kao̱ noo iin ka̱ táꞌí dáꞌo̱n ndadía̱n noo̱ rá. Dá ni̱ kaa Jesús: ―Ndaxí ndó ra̱, dá ná yaa̱ ra̱ koꞌo̱n ra̱.
JOH 11:45 Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo na̱ ñoo Jerusalén, táꞌa̱n na̱ ni̱ kii ni̱ xi̱ꞌo ta̱ndeé iní noo̱ María, ni̱ xini ña̱ ni̱ kee Jesús, ta ni̱ ka̱ndísa ñaá ná.
JOH 11:46 Tído dao ka̱ na̱ ni̱ saꞌa̱n noo̱ ndéi ta̱ fariseo, ta ni̱ na̱kani na sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Jesús.
JOH 11:47 Dá ni̱ da̱taká ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱ xíꞌín ta̱ fariseo ndidaá ka̱ ta̱ néꞌe choon no̱ó na̱ Israel. Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín rá: ―¿Ndi koo keeá viti? Chi̱ sa̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ náꞌano kée ta̱a ñoó.
JOH 11:48 Tá ná konó yó noo̱ rá kanoo ni ra, dá kía̱n ndidaá ña̱yuu kandísa ñaá. Ndiꞌi, dá ndakuei ta̱ néꞌe choon romano, ta dáko̱on ndiꞌi ra veꞌe ño̱ꞌo ii̱ yo̱, ta dánaá ra̱ ñoo yo̱.
JOH 11:49 Dá ni̱ kaa Caifás, ta̱ kúú duti̱ kúú no̱ó kuia̱ dáá ñóó: ―Xi̱xi nda̱ꞌo ndó, nda̱ni.
JOH 11:50 ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ va̱ꞌa ka̱a̱n ná kuu iin ta̱a noo̱ ndidaá na̱ ñoo yo̱ o̱ du̱ú ka̱a̱n naá ndíꞌi na̱ ñoo yo̱? ―kaá ra̱.
JOH 11:51 Ta to̱ꞌon yóꞌo ko̱ ní kíi ña̱xintóni̱ mií rá. Dión ni̱ kaꞌa̱n ra̱, chi̱ sa̱ꞌá ña̱ kúú rá duti̱ kúú no̱ó kuia̱ dáá, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ xi̱ꞌo Ndios to̱ꞌon yóꞌo noo̱ rá ña̱ kánian kuu Jesús sa̱ꞌá na̱ ñoo Israel.
JOH 11:52 Ta o̱ du̱ú sa̱va̱ꞌa sa̱ꞌá na̱ ñoo Israel kuu na̱, kuu taꞌani na saꞌa̱ ndidaá ka̱ ña̱yuu Ndios ni̱ xita̱ noo ndéi dao ka̱ xíán, dá nduu na iin tóꞌón ñoo.
JOH 11:53 Ta nda̱ kuu̱ dáá ñóó ni̱ ka̱ndo̱o ra ña̱ kaꞌání rá Jesús.
JOH 11:54 Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní xíonoo túu ka̱ Jesús no̱ó ta̱ néꞌe choon no̱ó na̱ Israel. Diꞌa ni̱ kuxíká ná kuaꞌa̱n na̱, ta ni̱ saa̱ na̱ iin ñoo naní Efraín noo̱ néꞌe táꞌan yati xíꞌín no̱ñóꞌo̱ i̱chí. Ñoó ni̱ sa̱ io na̱ xíꞌín ta̱ xíonoo xíꞌín ná.
JOH 11:55 Ta sa̱ yati va koo víko̱ pascua ña̱ kékáꞌano na̱ Israel. Ta kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ndéi ñoo ñóꞌo yati ñoó ni̱ xi̱nkuei ñoo Jerusalén tá ko̱ ñáꞌa̱ kasáꞌá víko̱ ñoó, dá nduvii ná mií ná noo̱ Ndios.
JOH 11:56 Ta xíonoo ña̱yuu ñoó nándukú ná Jesús. Ta noo̱ kúú yéꞌé ño̱ꞌo káꞌano ñoó ndáto̱ꞌón táꞌan mií ná saꞌa̱ Jesús: ―¿Ndi káꞌán ndó? ¿Á kii ta̱a ñoó víko̱ o ko̱ó? ―kaá na̱.
JOH 11:57 Ta ni̱ saꞌanda ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱ xíꞌín ta̱ fariseo choon ña̱ ndi ndáa mií ña̱yuu ni̱ ka̱ndaa̱ ini ndeí xíonoo Jesús, ná naki̱ꞌo na kuendá noo̱ rá, dá ná koꞌo̱n ra̱ tiin ñaá rá, kaá ra̱.
JOH 12:1 Ta kámani̱ iño̱ ka̱ kuu̱, dá kasáꞌá víko̱ pascua. Dá ni̱ saa̱ Jesús ñoo Betania noo̱ ió Lázaro, ta̱a ni̱ xiꞌi̱ ñoó, ta ni̱ na̱taki ra̱ ni̱ kee Jesús.
JOH 12:2 Ta ñoó ni̱ kenduu na̱ veꞌe Lázaro ña̱ꞌa kadíni Jesús. Ta ni̱ chi̱kodó Marta ña̱ꞌa kadíni na̱ noo̱ mesa. Ta ni̱ sa̱ io taꞌani Lázaro tein ña̱yuu ndéi xíꞌín ná ñoó.
JOH 12:3 Dá ni̱ kiꞌin María kirá támi sáꞌa̱n ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín yuku̱ naní nardo, ta kúú rá táto̱ꞌon dao litro, ta kirá yaꞌi nda̱ꞌo kúú rá. Ta kúú ni̱ kuei ndiꞌán ra̱ sata̱ sáꞌa̱ Jesús, ta xíꞌín idí dini̱a̱n ni̱ da̱náyaaán saꞌa̱ ná. Ta iin níí kúú ini veꞌe ñoó ni̱ na̱ka̱ꞌani díko̱ kirá támi sáꞌa̱n ñoó.
JOH 12:4 Dá ni̱ kaa iin ta̱a xíonoo xíꞌín Jesús naní Judas Iscariote, táꞌa̱n ra̱ kúú de̱ꞌe ta̱a naní Simón, ta mií rá koꞌo̱n naki̱ꞌo Jesús noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ xiní uꞌu̱ ñaá:
JOH 12:5 ―¿Ndiva̱ꞌa ko̱ ní di̱kó yó kirá támi sáꞌa̱n xaa̱n, chi̱ ya̱ꞌi rá táto̱ꞌon ki̱ꞌo níꞌi̱ ña̱yuu kéchóon na oni̱ ciento kuu̱, dá niꞌi̱ yo̱ di̱ꞌón chindeé yó na̱ kúndaꞌí, ní kúu? ―kaá ra̱.
JOH 12:6 Tído ko̱ ní káꞌa̱n ra̱ dión sa̱ꞌá ña̱ kúꞌu̱ ndisa ini ra̱ sa̱ꞌá na̱ kúndaꞌí. Dión ni̱ kaa ra̱, chi̱ kúú rá iin ta̱ kui̱ꞌíná. Ta sa̱ꞌá ña̱ néꞌe va̱ꞌa ra léka̱ noo̱ ñóꞌo di̱ꞌón xíꞌo ña̱yuu chíndeé ñaá, sa̱ꞌá ño̱ó taó de̱ꞌé ra̱ cháá di̱ꞌón ñoó níꞌi̱ mií rá.
JOH 12:7 Dá ni̱ kaa Jesús: ―O̱ sa̱ dána̱ni ndó ñáꞌa̱ yóꞌo, dá chi̱ ni̱ sa̱ neꞌe va̱ꞌán kirá támi sáꞌa̱n yóꞌo ni̱ kenduua̱n yuꞌu̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kooi ndu̱xii.
JOH 12:8 Chi̱ daá kuití vá kandei ña̱yuu kúndaꞌí xíꞌín ndó, tído yuꞌu̱, o̱ kóo kuií taꞌoin xíꞌín ndó ―kaá na̱.
JOH 12:9 Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo na̱ ñoo Jerusalén ni̱ ka̱ndaa̱ ini ña̱ ió Jesús ñoo Betania. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱sáa̱ na̱ ñoó. Ta o̱ du̱ú iin tóꞌón Jesús kóni̱ na̱ kande̱ꞌé ná, chi̱ kóni̱ taꞌani na kande̱ꞌé ná Lázaro, táꞌa̱n ra̱ ni̱ na̱taki tein na̱ kúú ndi̱i ñoó.
JOH 12:10 Kúú ni̱ ka̱ndo̱o taꞌani ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱ ña̱ kaꞌání rá Lázaro,
JOH 12:11 dá chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ na̱taki ra̱, sa̱ꞌá ño̱ó kua̱ꞌá nda̱ꞌo na̱ ñoo Israel ni̱ ka̱nkuei ti̱xi ndáꞌa̱ rá, ta ni̱ ka̱ndísa na Jesús.
JOH 12:12 Tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ niꞌi̱ tóꞌon ña̱yuu kuáꞌa̱ ni̱ ka̱sáa̱ noo̱ koo víko̱ ñoo Jerusalén ña̱ ve̱i Jesús.
JOH 12:13 Dá ni̱ saꞌanda iin rá iin na ndáꞌa̱ ta̱ñóo̱ néꞌe na kuaꞌa̱n na̱ natiin na Jesús noo̱ ve̱i na, ta kaá na̱ káyuꞌú ná: ―¡Ná natiin Ndios ña̱ñóꞌó! ¡Na̱ káꞌano kúú na̱ ve̱i xíꞌín choon satoꞌo yo̱ Ndios! ¡Ta kúú ná rey noo̱ yóó, na̱ Israel! ―kaá na̱ káyuꞌú ná.
JOH 12:14 Dá ni̱ na̱níꞌi̱ Jesús iin burro lóꞌo̱, dá ni̱ kaa na sata̱ ri̱. Dá ni̱ xi̱nko̱o noo̱ káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios:
JOH 12:15 O̱ sa̱ yuꞌú ndo̱, na̱ ñoo Sion; sa̱ ve̱i va rey ndo̱, ta kánóo na sata̱ iin burro lóꞌo̱ ve̱i na.
JOH 12:16 Ko̱ ní kándaa̱ taꞌon ini ta̱ xíonoo xíꞌín ná ndi dándáki ndidaá ña̱ yóꞌo mií hora daá ñóó. Nda̱ kuu̱ ni̱ nana Jesús kuaꞌa̱n nóꞌo̱ ná induú, nda̱ daá ni̱ ndi̱ko̱ꞌon ini ra̱ ña̱ ki̱ꞌo dión káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios, ta ki̱ꞌo dión ni̱ kee ña̱yuu ñoó xíꞌín ná.
JOH 12:17 Ta ndidaá ña̱yuu ni̱ sa̱ ndita xíꞌín Jesús tá ni̱ kana na Lázaro ini káo̱ ñoó, ta ni̱ da̱nátaki ñaá ná, no̱ón kúú na̱ xíꞌo kuendá noo̱ dao ka̱ ña̱yuu sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xini na̱.
JOH 12:18 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ saꞌa̱n ña̱yuu ñoó ni̱ na̱tiin va̱ꞌa na Jesús, dá chi̱ ni̱ seídóꞌo na sa̱ꞌá ña̱ ndato ni̱ kee na xíꞌín Lázaro.
JOH 12:19 Ta ndaꞌí va ndátóꞌón táꞌan ta̱ fariseo ndíta ra, ta kaá ra̱: ―Nde̱ꞌé rá. O̱ kándeé taꞌon yó kadi yo̱ noo̱ ta̱a káa. Chi̱ kande̱ꞌé ndó, ki̱ꞌo dión ví kua̱ꞌá ña̱yuu tákuei kuaꞌa̱n sata̱ rá ―kaá ra̱.
JOH 12:20 Ta ñóꞌo dao ta̱a káꞌa̱n yúꞌu̱ griego tein na̱ ni̱ ka̱sáa̱ ñoo Jerusalén kandaño̱ꞌo na Ndios víko̱ ñoó.
JOH 12:21 Ta ni̱ na̱tuu yati ra noo̱ Felipe, táꞌan ra̱ ñoo Betsaida, ña̱ nákaa̱ chí kuendá Galilea diꞌa. Dá ni̱ seí ndaꞌí ra̱ noo̱ Felipe, ta kaá ra̱: ―Tatá, kóni̱ ndu̱ kaꞌa̱n ndu̱ xíꞌín Jesús.
JOH 12:22 Dá ni̱ saꞌa̱n Felipe ni̱ ka̱sto̱ꞌon ra xíꞌín Andrés, dá ni̱ saꞌa̱n nduú ra̱ ni̱ ka̱sto̱ꞌon ra xíꞌín Jesús.
JOH 12:23 Dá ni̱ kaa Jesús: ―Sa̱ ni̱ kasa̱ndaá vá hora natiin na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo ña̱ñóꞌó kee tatá na̱.
JOH 12:24 Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó, ña̱ tá ná o̱ chíꞌi yó tata tirió no̱ñóꞌo̱, ta kuua̱n, dá kía̱n iin tóꞌón dáá vá kakian. Tído tá ná kuua̱n ti̱i ñóꞌo̱, dá kía̱n kuita̱ ña̱, ta kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo kui̱ꞌi ki̱ꞌo ña.
JOH 12:25 Ta ndi ndáa na̱ ndíꞌi ini sa̱ꞌá ña̱ kataki na̱ ñayuú yóꞌo, no̱ón diꞌa kúú na̱ kuu. Ta na̱ ko̱ ndíꞌi ini sa̱ꞌá ña̱ kataki na̱ ñayuú yóꞌo, no̱ón kúú na̱ koni kataki chíchí.
JOH 12:26 Tá ió iin káa ndó kóni̱ koni kuáchí noo̱ yúꞌu̱, dá kía̱n nakíi̱ ndo̱ ndiko̱ ndo̱ yuꞌu̱. Ta noo̱ koo yuꞌu̱, ñoó taꞌani kandei na̱ xínkuáchí noo̱í. Ta ndi ndáa na̱ xínkuáchí noo̱ yúꞌu̱, koꞌo̱n tatái̱ ki̱ꞌo na ña̱ñóꞌó noo̱ ná.
JOH 12:27 ’Kútúú nda̱ꞌo inii̱, tído, ¿ndí ki̱án kaꞌi̱n xíꞌín tatái̱? ¿Á kaꞌi̱n: “Tatá, di̱tá ní yuꞌu̱ no̱ó ta̱ndóꞌó yóꞌo”? Tído o̱ kúu taꞌon kaꞌi̱n dión, dá chi̱ choon yóꞌo kúú choon ve̱i yuꞌu̱.
JOH 12:28 Tatá Ndios, naꞌa̱ ní choon káꞌano kómí ní no̱ó ña̱yuu yóꞌo. Dá tái̱ ni̱ kaꞌa̱n Ndios nda̱ induú: ―Sa̱ ni̱ naꞌi̱ choon káꞌano kómíí, ta koꞌo̱n tukui naꞌi̱ ñá iin ka̱ ndée̱.
JOH 12:29 Tá ni̱ seídóꞌo ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó ña̱ ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ kaꞌa̱n na̱, dá ni̱ kaa dao na ña̱ ni̱ ka̱yuꞌú dai̱. Ta dao ka̱ na̱ ni̱ kaa ña̱ iin ángel ni̱ kaꞌa̱n xíꞌín Jesús.
JOH 12:30 Dá ni̱ kaa Jesús: ―Ko̱ ní káꞌa̱n na̱ ña̱ kueídóꞌo yuꞌu̱, diꞌa ni̱ kaꞌa̱n na̱, dá ná kueídóꞌo ñaá ndoꞌó.
JOH 12:31 Ta viti ni̱ kasa̱ndaá va kuu̱ ña̱ keyíko̱ Ndios sa̱ꞌá na̱ ndéi ñayuú yóꞌo, ta koꞌo̱n na̱ di̱tá ná choon noo̱ ndáꞌa̱ ña̱ uꞌu̱, ña̱ saꞌándá choon ñayuú yóꞌo.
JOH 12:32 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ nda̱neꞌe ra yuꞌu̱, dá nakuakai ndidaá ña̱yuu noo̱ miíí.
JOH 12:33 Dión ni̱ kaa na̱ ni̱ ka̱sto̱ꞌon na xíꞌín ña̱yuu ñoó ndi ndoꞌo na noo̱ kuu na̱.
JOH 12:34 Dá ni̱ kaa ña̱yuu ñoó: ―Kándaa̱ ini ndu̱ ña̱ káꞌa̱n ley ña̱ ni kuu̱ ta̱ꞌón o̱ ku̱ú na̱ kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá. Sa̱ꞌá ño̱ó ¿ndiva̱ꞌa káꞌa̱n mií ní ña̱ kánian ndaneꞌe ra iin ra̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo? ¿Ndá yoo kúú ra̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo, tá dáá?
JOH 12:35 Dá ni̱ kaa Jesús: ―Nda̱dá cháá vá kuu̱ kooi dátoo̱i̱n noo̱ ndo̱. Sa̱ꞌá ño̱ó kanoo ndó xía̱n nani iói̱ dátoo̱i̱n noo̱ ndo̱, dá kíán ná dáꞌa ni kandeé ña̱ íin naá xíꞌín ndó. Dá chi̱ na̱ xíonoo noo̱ íin naá, ko̱ túu taꞌon noo̱ koꞌo̱n na̱.
JOH 12:36 Ta xía̱n iói̱ dátoo̱i̱n noo̱ ndo̱, kandeé iní ndo̱ yuꞌu̱, dá kakuu ndó kuendá yuꞌu̱, na̱ dátoo̱n noo̱ ndo̱. Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n na̱ dión, dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱, ta kúú ni̱ chi̱de̱ꞌé na̱ no̱ó ña̱yuu ñoó.
JOH 12:37 Ta va̱ꞌará kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ ndato ni̱ kee na no̱ó ña̱yuu ñoó, tído ko̱ ní kándísa taꞌon ñaá ná.
JOH 12:38 Dión, dá ni̱ xi̱nko̱o to̱ꞌon ni̱ taa profeta Isaías, dá chi̱ diꞌa ni̱ kaa na̱: Satoꞌi̱, ¿ndá yoo ví ni̱ ka̱ndísa to̱ꞌon ni̱ da̱náꞌa̱ ndu̱ noo̱ ná? Ta, ¿ndá yoo ni̱ na̱koni choon káꞌano ió noo̱ ndáꞌa̱ ní?
JOH 12:39 Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní kúu taꞌon kandísa ña̱yuu ñoó, dá chi̱ diꞌa taꞌani ni̱ taa Isaías:
JOH 12:40 Ni̱ sadi Ndios no̱ó ña̱yuu ñoó, ta ni̱ ndekáxí ná nío̱ ná, dá ná o̱ ko̱ní na̱ xíꞌín noo̱ ná, ta ni ná o̱ kándaa̱ ini na̱, dá ná dáꞌa ni nandió kuéi na noo̱ Ndios, ta ná dáꞌa ni nduva̱ꞌa na.
JOH 12:41 Ña̱ yóꞌo kúú to̱ꞌon ni̱ taa Isaías tá ni̱ xini na̱ choon ndato kómí Jesús, ta ni̱ kaꞌa̱n na̱ saꞌa̱ ná.
JOH 12:42 Vati̱ xía̱n daá, kua̱ꞌá nda̱ꞌo ta̱ néꞌe choon ni̱ ka̱ndísa Jesús, tído ko̱ ní náꞌa̱ ra̱ mií rá, dá chi̱ yuꞌú ra̱ taxí ñaá ta̱ fariseo ini veꞌe noo̱ nátaka na̱ ñoo ra̱,
JOH 12:43 dá chi̱ kátoó cháá ka̱ ra̱ ña̱ñóꞌó xíꞌo ta̱a ñayuú yóꞌo o̱ du̱ú ña̱ñóꞌó xíꞌo Ndios.
JOH 12:44 Dá ni̱ ka̱yuꞌú Jesús: ―Tá ndi ndáa na̱ kándéé iní yuꞌu̱, o̱ du̱ú iin tóꞌón ní yuꞌu̱ kándéé iní na̱, nda̱ na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá yuꞌu̱ ve̱ii kándéé iní na̱.
JOH 12:45 Ta ndi ndáa na̱ ndéꞌé yuꞌu̱, nda̱ na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá yuꞌu̱ ve̱ii ndéꞌé ná.
JOH 12:46 Ni̱ ka̱sáa̱ yuꞌu̱ ñayuú yóꞌo kúúí na̱ dátoo̱n no̱ó ña̱yuu, dá kía̱n ndi ndáa ña̱yuu ná kandeé iní ñaá, o̱ kuíin naá ka̱ noo̱ ná.
JOH 12:47 Ta ndi ndáa ña̱yuu seídóꞌo to̱ꞌon káꞌi̱n, ta ko̱ kée na choon saꞌándái̱, o̱ du̱ú yuꞌu̱ keyíko̱ saꞌa̱ ná, chi̱ ko̱ véi taꞌon yuꞌu̱ keyíko̱i̱ sa̱ꞌá ña̱yuu. Diꞌa ve̱i yuꞌu̱ dáka̱kii na̱ no̱ó kua̱chi na.
JOH 12:48 Ta ndi ndáa na̱ ko̱ xi̱ín kandeé iní na̱ yuꞌu̱, ta ko̱ kóni̱ na̱ natiin na to̱ꞌon káꞌi̱n, sa̱ io nduu va iin yoo keyíko̱ saꞌa̱ ná. Ta ño̱ó kúú to̱ꞌon káꞌi̱n xíꞌín ndó. Ta mií to̱ꞌon yóꞌo tiin Ndios, dá keyíko̱ na̱ saꞌa̱ ndo̱ tá ná kasandaá kuu̱ noo̱ ndíꞌi.
JOH 12:49 Ta o̱ du̱ú to̱ꞌon kána ña̱xintóni̱ mií yuꞌu̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó. Tatá Ndios, na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá yuꞌu̱ ve̱ii, no̱ón kúú na̱ ni̱ xi̱ꞌo choon no̱ói̱ ndi kía̱n kaꞌi̱n xíꞌín ndó, ta ndá to̱ꞌon kaꞌi̱n xíꞌín ndó.
JOH 12:50 Ta náꞌá káxí yuꞌu̱ ña̱ to̱ꞌon ni̱ xi̱ꞌo tatái̱ noo̱í kía̱n kandeéán ki̱ꞌoan ña̱ kataki chíchí ndó. Sa̱ꞌá ño̱ó, táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kaꞌa̱n tatái̱ xíꞌíín, ki̱ꞌo dión káꞌi̱n xíꞌín ndó ―kaá Jesús.
JOH 13:1 Kóni̱ iin ka̱ kuu̱ dá kasáꞌá víko̱ pascua. Ta sa̱ naꞌá vá Jesús ña̱ sa̱ ni̱ ku̱yati hora dánkoo na ñayuú yóꞌo, dá noꞌo̱ na̱ noo̱ ió tatá Ndios. Ta kúꞌu̱ nda̱ꞌo ini na̱ sa̱ꞌá ta̱a ni̱ ka̱xi mií ná ñayuú yóꞌo, ta dión ni̱ kuꞌu̱ ini na̱ saꞌa̱ rá nda̱ noo̱ ndíꞌi.
JOH 13:2 Ta ndéi na sádíni na̱, ta sa̱ ni̱ da̱káꞌa̱n ña̱ uꞌu̱ nío̱ Judas Iscariote, ta̱ kúú de̱ꞌe Simón, ña̱ naki̱ꞌo ra Jesús noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ xiní uꞌu̱ ñaá.
JOH 13:3 Ta náꞌá vá Jesús ña̱ ni̱ na̱ki̱ꞌo tatá Ndios choon noo̱ ndáꞌa̱ ná sata̱ ndidaá kúú ña̱ꞌa, ta náꞌá taꞌani na ña̱ ni̱ kii na noo̱ Ndios, ta náꞌá taꞌani na ña̱ noꞌo̱ na̱ noo̱ ná,
JOH 13:4 sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ na̱kuíi̱n ndichi na̱, ta ni̱ di̱tá ná dáꞌo̱n kánóo sata̱ ná, ta ni̱ soꞌoni na̱ iin ka̱ dáꞌo̱n káni̱ no̱ó ti̱i na.
JOH 13:5 Ni̱ ndiꞌi daá, dá ni̱ taán ná ta̱kui̱í ini iin ti̱saꞌa̱n lóꞌo̱, dá ni̱ ka̱sáꞌá ná nákata na sa̱ꞌá ta̱ xíonoo xíꞌín ná. Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ na̱dáyaa naa̱n xíꞌín dáꞌo̱n káni̱ ndíko̱ ti̱i na ñoó.
JOH 13:6 Dá tá ni̱ saa̱ na̱ noo̱ ió Simón Pedro, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Tatá, ¿á nakata diꞌa ní sa̱ꞌí, káꞌán ní?
JOH 13:7 Dá ni̱ kaa na̱: ―Vitíꞌón ní ko̱ kándaa̱ taꞌon ino̱n ndiva̱ꞌa nákatai sa̱ꞌo̱n, tído cháá ka̱ chí noo̱, dá kandaa̱ ino̱n ndiva̱ꞌa kéei dión.
JOH 13:8 Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ kónó yuꞌu̱ nakata ní sa̱ꞌí. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Tá ná o̱ kónón nakatai sa̱ꞌo̱n, dá kía̱n ko̱ ta̱ꞌón kuendá yo̱ꞌó koo xíꞌín yuꞌu̱.
JOH 13:9 Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Satoꞌi̱, tá dión kíán, dá kía̱n ná dáꞌa ni nakata ní saꞌa̱ óoin, nakata taꞌani ní ndáꞌí xíꞌín dini̱í.
JOH 13:10 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Ta ndi ndáa na̱ sa̱ ni̱ chichi, nda̱ saꞌa̱ óon va na xínñóꞌó ndoo, dá chi̱ sa̱ ndáa vii vá ñíi̱ ná. Dión ni ndoꞌó, sa̱ ndáa vii vá ndó, tído o̱ du̱ú ndidaá ndó ndáa vii.
JOH 13:11 Dión ni̱ kaa na̱, dá chi̱ sa̱ náꞌá vá ná ndá yoo naki̱ꞌo ñaá noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ xiní uꞌu̱ ñaá, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kaa na̱ ña̱: “O̱ du̱ú ndidaá ndó ndáa vii.”
JOH 13:12 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ na̱kata na saꞌa̱ ndidaá ta̱ xíonoo xíꞌín ná ñoó, dá ni̱ na̱kui̱ꞌino tuku na dáꞌo̱n ndíxi na, dá ni̱ na̱ko̱o tuku na mesa, dá ni̱ kaa na̱: ―¿Á kándaa̱ ini ndo̱ ndi dándáki ña̱ ni̱ keei xíꞌín ndó?
JOH 13:13 Káꞌa̱n ndo̱ ña̱ yuꞌu̱ kúú maestro noo̱ ndo̱, ta káꞌa̱n ndo̱ ña̱ yuꞌu̱ kúú satoꞌo noo̱ ndo̱. Ta ndaa̱ va káꞌa̱n ndo̱, chi̱ ñaá kúúí.
JOH 13:14 Ta viti ni̱ xini ndo̱ ni̱ na̱katai saꞌa̱ ndo̱, va̱ꞌará kúúí satoꞌo ndo̱ xíꞌín maestro ndo̱. Sa̱ꞌá ño̱ó kánian nakata ndó saꞌa̱ iin rá iin mií ndó.
JOH 13:15 Dá chi̱ ni̱ kee yuꞌu̱ dión xíꞌín ndó, dá kía̱n, táto̱ꞌon ni̱ kee yuꞌu̱ xíꞌín ndó, ki̱ꞌo dión kee ndó xíꞌín dao ka̱ na̱.
JOH 13:16 Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ko̱ ndáya̱ꞌi iin ta̱ kéchóon cháá ka̱ noo̱ satoꞌo ra̱. Ta ni ta̱ kuaꞌa̱n choon ko̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ ra̱ no̱ó na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá ñaá kuaꞌa̱n ra̱.
JOH 13:17 Tá kandaa̱ ini ndo̱ ña̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó, dá kía̱n ndikáꞌán ví ndó tá ná kee ndó dión.
JOH 13:18 ’Tído ko̱ káꞌa̱n taꞌon vei saꞌa̱ ndidaá ndó. Sa̱ náꞌá vá yuꞌu̱ ndi ndáa ndoꞌó ni̱ ka̱xii kandita xooi̱. Tído miía̱n xi̱nko̱o noo̱ káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios, chi̱ diꞌa kaáa̱n: “Ta̱a seí nduú pan xíꞌín yuꞌu̱ nduu ra̱ koni uꞌu̱ ñaá.”
JOH 13:19 Ta viti yachi̱ va kasto̱ꞌin xíꞌín ndó, dá tá ni̱ kuu dión, dá kandísa ndó ña̱ yuꞌu̱ kúú na̱ daá kúúí.
JOH 13:20 Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ndi ndáa na̱ natiin va̱ꞌa iin na̱ tandaꞌá yuꞌu̱ ko̱saa̱, no̱ón kúú na̱ natiin va̱ꞌa yuꞌu̱. Ta na̱ natiin va̱ꞌa yuꞌu̱, no̱ón kúú na̱ natiin va̱ꞌa na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá yuꞌu̱ ve̱ii ―kaá na̱.
JOH 13:21 Ta ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n Jesús dión, dá ni̱ kixia̱n ni̱ kutúú ini na̱ xiní na̱, dá ni̱ kaa na̱: ―Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ iin káa mií vá ndoꞌó koꞌo̱n naki̱ꞌo yuꞌu̱ noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ xiní uꞌu̱ ñaá ―kaá na̱.
JOH 13:22 Dá ni̱ ka̱sáꞌá ndéꞌé táꞌan mií ta̱ xíonoo xíꞌín ná ñoó noo̱ iin rá iin ra ndéi ra, ta ko̱ kátóni̱ ini ra̱ ndá yoo káꞌa̱n na̱ saꞌa̱.
JOH 13:23 Ta mií díi̱n Jesús ió iin ta̱ xíonoo xíꞌín ná, táꞌa̱n ra̱ mani̱ cháá ka̱ noo̱ ná.
JOH 13:24 Ta no̱ó ra̱ yóꞌo ni̱ kundáꞌa̱ Simón Pedro, ña̱ ná ndato̱ꞌón rá Jesús ndá yoo kúú ta̱a naki̱ꞌo ñaá ñoó.
JOH 13:25 Ta sa̱ꞌá ña̱ ió ra̱ díi̱n Jesús, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Satoꞌi̱, ¿ndi ndáa nduꞌu̱ káꞌa̱n ní saꞌa̱?
JOH 13:26 Dá ni̱ kaa Jesús: ―Ndá yoo ni̱ xi̱ꞌo yuꞌu̱ iin táꞌí pan ni̱ da̱ndáxii noo̱ ñoó, ro̱ón kúú rá. Kúú ni̱ da̱ndáxi na iin táꞌí pan, kúú ni̱ xi̱ꞌo naa̱n noo̱ Judas Iscariote, ta̱ kúú de̱ꞌe Simón.
JOH 13:27 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ seí Judas táꞌí pan ñoó, kúú ni̱ ndu̱ꞌu ña̱ uꞌu̱ ini ra̱. Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Kee kíi̱ ña̱ ni̱ chi̱kaa̱ ino̱n keeón ―kaá na̱.
JOH 13:28 Tído ni iin tóꞌón ta̱ ndéi xíꞌín ná mesa ñoó ko̱ ní kándaa̱ ini ndiva̱ꞌa ni̱ kaꞌa̱n na̱ dión xíꞌín Judas.
JOH 13:29 Chi̱ káꞌán dao ka̱ ra̱ ña̱ sa̱ꞌá ña̱ kúú rá ta̱ néꞌe va̱ꞌa di̱ꞌón, sa̱ꞌá ño̱ó ndá ndi kuu káꞌa̱n Jesús xíꞌín rá ña̱ koꞌo̱n ra̱ kuiin ra cháá ka̱ ña̱ꞌa kadíni na̱ kuendá víko̱, o ndá ndi kuu kóni̱ na̱ ña̱ koꞌo̱n ra̱ ki̱ꞌo ra di̱ꞌón no̱ó na̱ kúndaꞌí, káꞌán rá.
JOH 13:30 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ seí rá táꞌí pan ñoó, dá ni̱ keta ra kuaꞌa̱n ra̱. Ta kúú sa̱ ni̱ kuaá vá kuu̱ dáá ñóó.
JOH 13:31 Tá ni̱ keta Judas kuaꞌa̱n ra̱, dá ni̱ kaa Jesús: ―Sa̱ ni̱ kasa̱ndaá vá hora natiin na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo ña̱ñóꞌó kee Ndios no̱ó ña̱yuu, dión dá natiin Ndios ña̱ñóꞌó saꞌa̱ mií ná.
JOH 13:32 Tá ná natiin Ndios ña̱ñóꞌó sa̱ꞌí, dá kía̱n koꞌo̱n taꞌani na̱ naki̱ꞌo na ña̱ñóꞌó no̱ó yuꞌu̱, ta yachi̱ va natiin yuꞌu̱ ña̱ñóꞌó kee na.
JOH 13:33 De̱ꞌe kuálí miíi̱, nda̱dá tóó vá kooi xíꞌín ndó. Ta nandukú ndó yuꞌu̱, tído káꞌi̱n xíꞌín ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kaꞌi̱n xíꞌín ta̱ néꞌe choon no̱ó na̱ Israel ña̱ no̱ó koꞌi̱n, o̱ kúu taꞌon koꞌo̱n ndo̱.
JOH 13:34 Ta viti saꞌándá yuꞌu̱ iin choon sa̱á noo̱ ndo̱, ña̱ kuꞌu̱ ini ndo̱ saꞌa̱ iin rá iin ndó, chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúꞌu̱ ini yuꞌu̱ saꞌa̱ mií ndó, ki̱ꞌo dión koo ini ndo̱ kuꞌu̱ ini ndo̱ saꞌa̱ iin rá iin ndó.
JOH 13:35 Ta ki̱ꞌo dión náꞌa̱ ndo̱ mií ndó ña̱ kúú ndó kuendá yuꞌu̱ tá kúꞌu̱ ini ndo̱ saꞌa̱ iin rá iin ndó ―kaá na̱.
JOH 13:36 Dá ni̱ kaa Simón Pedro xíꞌín ná: ―Tatá, ¿ndeí kúú noo̱ koꞌo̱n ní? Dá ni̱ kaa na̱: ―No̱ó koꞌo̱n yuꞌu̱, o̱ kúu taꞌon koꞌo̱n yo̱ꞌó xíꞌín yuꞌu̱ viti. Tído cháá ka̱ noo̱, dá karkaaón yuꞌu̱ saa̱o̱n.
JOH 13:37 Dá ni̱ kaa ra̱: ―Tatá, ¿ndiva̱ꞌa o̱ kúu koꞌi̱n xíꞌín ní viti? Ta ió nduui̱ ña̱ naki̱ꞌoi miíí ña̱ kuui̱ saꞌa̱ ní.
JOH 13:38 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―¿Á miía̱n ndaa̱ ió nduuo̱n ki̱ꞌón miíón kuuo̱n saꞌa̱ yúꞌu̱? Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌón ña̱ tá ko̱ ñáꞌa̱ kana chéli, ta kúú sa̱ oni̱ va taꞌándá ndata̱ yo̱ꞌó saꞌa̱ yúꞌu̱.
JOH 14:1 ’Ta o̱ sa̱ kútúú ini ndo̱. Kandeé iní ndo̱ Ndios, ta kandeé taꞌani iní ndo̱ yuꞌu̱.
JOH 14:2 Ió nda̱ꞌo noo̱ kandei ndó veꞌe tatái̱. Tá o̱ du̱ú dión kíán, o̱ kásto̱ꞌon taꞌoin xíꞌín ndó. Ta viti koꞌi̱n kenduui̱ noo̱ kandei ndó.
JOH 14:3 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ saꞌi̱n ni̱ kenduui̱ noo̱ kandei ndó, dá kixi tukui nakuakai ndo̱ꞌó kandakai koꞌi̱n, dá kía̱n noo̱ kooi, ñoó kandei taꞌani ndó.
JOH 14:4 Sa̱ náꞌá vá ndó no̱ó koꞌi̱n, ta sa̱ náꞌá taꞌani ndó íchi̱.
JOH 14:5 Dá ni̱ kaa Tomás: ―Tatá, ko̱ náꞌá taꞌon nduꞌu̱ ndeí koꞌo̱n ní, sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndi kee nduꞌu̱ kandaa̱ ini ndu̱ ndi káa íchi̱ saa̱ ndu̱?
JOH 14:6 Dá ni̱ kaa Jesús: ―Yuꞌu̱ kúú íchi̱, ta yuꞌu̱ kúú na̱ ndaa̱, ta yuꞌu̱ kúú na̱ xíꞌo ña̱ kataki chíchí ña̱yuu. Ta ni iin tóꞌón ña̱yuu o̱ kúu kasandaá noo̱ Ndios tá ko̱ véi na xíꞌín yuꞌu̱.
JOH 14:7 Tá náꞌá ndó yuꞌu̱, dá kía̱n nda̱ tatái̱ náꞌá ndó. Ta nda̱ kuu̱ víti ni̱ kasa̱ndaá ndo̱ náꞌá ndó na̱, ta ni̱ xini ndo̱ ná.
JOH 14:8 Dá ni̱ kaa Felipe xíꞌín ná: ―Tatá, naꞌa̱ túu ní tatá Ndios noo̱ ndúꞌu̱, ta kúú sa̱ nataꞌan va ini ndu̱.
JOH 14:9 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Sa̱ ki̱ꞌo dión ví naꞌá xíonoo yuꞌu̱ xíꞌín ndoꞌó, ta ¿á ko̱ náꞌá ii̱ ví ñaá yoꞌó, Felipe? Tá ndéꞌé ndó yuꞌu̱, dá kía̱n nda̱ tatái̱ Ndios ndéꞌé ndó. Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndiva̱ꞌa káꞌa̱n yo̱ꞌó: “Naꞌa̱ túu ní tatá Ndios noo̱ ndúꞌu̱”?
JOH 14:10 ¿Á ko̱ kándísa taꞌon yoꞌó ña̱ iin kúú vá yuꞌu̱ xíꞌín tatá Ndios, ta iin kúú vá ná xíꞌín yuꞌu̱? To̱ꞌon káꞌa̱n yuꞌu̱, ko̱ kúúán ña̱ kóni̱ miíi̱, ña̱ kóni̱ tatá Ndios va káꞌi̱n, dá chi̱ no̱ón kúú na̱ ió xíꞌíín, ta mií ná kúú na̱ kée ña̱ ndato kéei.
JOH 14:11 Kánian kandísa ndó ña̱ iin kúú vá yuꞌu̱ xíꞌín tatá Ndios, ta iin kúú vá ná xíꞌín yuꞌu̱. Tído tá ko̱ kándísa ndó xíꞌín to̱ꞌon káꞌi̱n ña̱ dión kíán, dá kía̱n kandísa ndóa̱n no̱ó ña̱ náꞌano kéei.
JOH 14:12 ’Ta miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ tá ná kandeé iní ndo̱ yuꞌu̱, dá kía̱n koni taꞌani ndó kee ndó ña̱ kée yuꞌu̱. Ta náꞌano cháá ka̱ ví ña̱ꞌa kee ndó, dá chi̱ noꞌi̱ kooi díi̱n tatái̱ Ndios.
JOH 14:13 Ta ndidaá ña̱ ná kaka̱ ndo̱ noo̱ tatá Ndios xíꞌín kuu̱ yúꞌu̱, koꞌi̱n keei ña̱ xíka̱ ndo̱, dá ná natiin tatá Ndios ña̱ñóꞌó kee yuꞌu̱, na̱ kúú de̱ꞌe na.
JOH 14:14 Sa̱ꞌá ño̱ó ndi ndáa mií vá ña̱ꞌa ná kaka̱ ndo̱ xíꞌín kuu̱ yúꞌu̱, miía̱n ndaa̱ keei ña̱.
JOH 14:15 ’Tá miía̱n ndaa̱ kóni̱ ndo̱ yuꞌu̱, dá kía̱n kueídóꞌo ndó choon saꞌándái̱.
JOH 14:16 Ta koꞌi̱n kueí ndaꞌávíi̱ noo̱ tatá Ndios, dá ná tandaꞌá ná iin na̱ kii chindeé ndoꞌó, dá ná koo chíchí ná xíꞌín ndó.
JOH 14:17 Ta no̱ón kúú Espíritu ii̱, na̱ xíꞌo ndaa̱ kuendá saꞌa̱ Ndios. Ta o̱ kúu taꞌon natiin ñaá na̱ kúú kuendá ñayuú yóꞌo, dá chi̱ o̱ kúu koni ñaá ná xíꞌín noo̱ ná, ta o̱ kúu kanaꞌá ñaá ná. Tído ndoꞌó, náꞌá ndó na̱, dá chi̱ ió na̱ xíꞌín ndó, ta koo na nío̱ ndo̱.
JOH 14:18 ’Ta o̱ dánkoo ndaꞌí taꞌon yuꞌu̱ ndo̱ꞌó, dá chi̱ nandió ko̱o tukui kasaa̱i̱ nakiꞌin ndó.
JOH 14:19 Ta nda̱dá cháá vá, ta kúú o̱ ko̱ní ka̱ dao ka̱ ña̱yuu yuꞌu̱. Tído ndoꞌó, koni ii̱ va ndó yuꞌu̱. Dá chi̱ sa̱ꞌá ña̱ takí kuií yuꞌu̱, sa̱ꞌá ño̱ó kataki kuií taꞌani ndoꞌó.
JOH 14:20 Tá ná kasandaá kuu̱ dáá ñóó, dá katóni̱ ini ndo̱ ña̱ iin kúú vá yuꞌu̱ xíꞌín tatái̱ Ndios. Dión taꞌani ndoꞌó, iin kúú ndó xíꞌín yuꞌu̱, ta iin kúú yuꞌu̱ xíꞌín ndoꞌó.
JOH 14:21 Ta ndidaá na̱ natiin va̱ꞌa choon saꞌándái̱, ta seídóꞌo na ña̱, no̱ón kúú na̱ kóni̱ ndisa ñaá. Ta ndidaá na̱ kóni̱ ñaá, kúꞌu̱ ini tatái̱ Ndios saꞌa̱ ná, ta kúꞌu̱ taꞌani ini yuꞌu̱ saꞌa̱ ná, ta naꞌi̱ miíí noo̱ ná ―kaá Jesús.
JOH 14:22 Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá Judas (tído o̱ du̱ú Judas Iscariote), dá kaá ra̱: ―Tatá, ¿ndiva̱ꞌa naꞌa̱ ní mií ní noo̱ ndúꞌu̱, ta o̱ du̱ú no̱ó na̱ kúú kuendá ñayuú yóꞌo?
JOH 14:23 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Ta ndi ndáa na̱ kóni̱ yuꞌu̱ xíꞌín ndinoꞌo ini na̱, no̱ón kúú na̱ natiin va̱ꞌa to̱ꞌon káꞌi̱n, ta kuꞌu̱ ini tatái̱ Ndios saꞌa̱ ná, ta kasaa̱ yuꞌu̱ xíꞌín tatái̱ Ndios kandei ndu xíꞌín ná.
JOH 14:24 Ta ndí ndáa na̱ ko̱ kóni̱ yuꞌu̱ xíꞌín ndinoꞌo ini na̱, no̱ón kúú na̱ ko̱ nátiin va̱ꞌa to̱ꞌon káꞌi̱n. Tído to̱ꞌon ni̱ seídóꞌo ndó ni̱ kaꞌi̱n, o̱ du̱ú ta̱ꞌón to̱ꞌon miíí kíán. To̱ꞌon ni̱ xi̱ꞌo tatá Ndios, na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá yuꞌu̱ ve̱ii, kíán.
JOH 14:25 ’Ndidaá to̱ꞌon yóꞌo káꞌi̱n xía̱n nani iói̱ xíꞌín ndó.
JOH 14:26 Tído tá ná kasaa̱ na̱ chindeé ndoꞌó, na̱ kúú Espíritu ii̱, na̱ tandaꞌá tatá Ndios kasaa̱ kuendá miíi̱, no̱ón ví kúú na̱ dánaꞌa̱ ndiꞌi saꞌa̱ ndidaá ña̱ ni̱ kaꞌi̱n xíꞌín ndó, ta dándusaa̱ ini na̱ ndoꞌó saꞌa̱ ndidaá ña̱ ni̱ kaꞌi̱n.
JOH 14:27 ’Ta koꞌi̱n ki̱ꞌoi ña̱ koo va̱ꞌa ini ndo̱, chi̱ koꞌi̱n ki̱ꞌoi ña̱ koo va̱ꞌa ini ndo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ió va̱ꞌa ini miíí. Ta o̱ kándeé taꞌon ña̱ꞌa ió ñayuú yóꞌo ki̱ꞌoan ña̱ koo va̱ꞌa ini ndo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo xíꞌo yuꞌu̱ ña̱ noo̱ ndo̱. Ta ná dáꞌa ni kutúú ini ndo̱, ta ná dáꞌa ni yu̱ꞌú ndo̱.
JOH 14:28 Sa̱ ni̱ seídóꞌo ndó ña̱ ni̱ kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ miía̱n koꞌi̱n, tído kasaa̱ tuku va yuꞌu̱ nakiꞌin táꞌin xíꞌín ndó. Tá miía̱n ndaa̱ ndisa kóni̱ ndo̱ yuꞌu̱, dá kía̱n kánian kadii̱ ini ndo̱, chi̱ ni̱ kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ koꞌi̱n noo̱ tatái̱, ta mií ná kúú na̱ káꞌano cháá ka̱ o̱ du̱ú yuꞌu̱.
JOH 14:29 Viti kásto̱ꞌin xíꞌín ndó ña̱ dión koo, va̱ꞌará ko̱ ñáꞌa̱ kooan, dá tá ni̱ kuu dión, dá kandísa ndó ña̱ ni̱ kaꞌi̱n.
JOH 14:30 ’Cháá dión vá kaꞌi̱n xíꞌín ndó, chi̱ sa̱ ve̱i va ña̱ uꞌu̱, ña̱ saꞌándá choon ñayuú yóꞌo, ta ni iin ña̱ꞌa o̱ kándeéán keean xíꞌíín.
JOH 14:31 Tído koꞌo̱n yuꞌu̱ keei táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ saꞌanda tatá Ndios choon noo̱í, dá ná kandaa̱ ini ndidaá ña̱yuu ña̱ kóni̱ yuꞌu̱ Ndios. Ndakuei ndó, ná koꞌo̱.
JOH 15:1 ’Yuꞌu̱ kúú yitó uva ndisa, ta tatái̱ Ndios kúú na̱ xíto rá.
JOH 15:2 Ta ndidaá ndáꞌa̱ ra̱, ña̱ ko̱ xíꞌo kui̱ꞌi, kaꞌanda na̱ ñá. Ta ndidaá ndáꞌa̱ ra̱ xíꞌo kui̱ꞌi, nduvii ná ña̱, dá ná ki̱ꞌo cháá ka̱a̱n kui̱ꞌi.
JOH 15:3 Dá ri ndoꞌó, sa̱ ni̱ ndu̱vii vá ndó ni̱ kee to̱ꞌon ni̱ kaꞌi̱n xíꞌín ndó.
JOH 15:4 Daá koo ini ndo̱ kaneꞌe táꞌan toon ndó xíꞌín yuꞌu̱, dá kaneꞌe táꞌan yuꞌu̱ xíꞌín ndoꞌó. Dá chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo ndáꞌa̱ yitó uva, o̱ kúu taꞌon ki̱ꞌo miíán kui̱ꞌi tá ko̱ néꞌe táꞌan xíꞌín yíto̱án, ki̱ꞌo dión taꞌani o̱ kúu taꞌon kee ndó ña̱ kóni̱ Ndios tá ko̱ néꞌe táꞌan toon ndó xíꞌín yuꞌu̱.
JOH 15:5 ’Yuꞌu̱ kúú yitó uva, ta ndoꞌó kúú ndáꞌí. Sa̱ꞌá ño̱ó tá néꞌe táꞌan toon ndó xíꞌín yuꞌu̱, ta néꞌe táꞌan yuꞌu̱ xíꞌín ndó, dá ki̱ꞌo nda̱ꞌo ndó kui̱ꞌi noo̱ Ndios. Dá chi̱ tá ko̱ néꞌe táꞌan toon ndó xíꞌín yuꞌu̱, ni ña̱ꞌa o̱ kándeé ndó kee ndó.
JOH 15:6 Na̱ ko̱ néꞌe táꞌan toon xíꞌín yuꞌu̱, taó xóo ñaá tatái̱ táto̱ꞌon kée na xíꞌín ndáꞌa̱ yitó uva, dá tá ni̱ ichi̱a̱n, dá nditútí náa̱n, dá taán ná ña̱ noo̱ kéi̱ ñóꞌo̱, dá kei̱ ña̱.
JOH 15:7 ’Tá néꞌe táꞌan toon ndó xíꞌín yuꞌu̱, ta nákiꞌin va̱ꞌa ndó to̱ꞌon káꞌi̱n, kaka̱ ndo̱ ndi ndáa mií ña̱ꞌa kóni̱ ndo̱, ta kúú niꞌi̱ vá ndóa̱n.
JOH 15:8 Ta natiin tatái̱ Ndios ña̱ñóꞌó sa̱ꞌá ña̱ xíꞌo ndó kua̱ꞌá nda̱ꞌo kui̱ꞌi noo̱ ná, dión, dá naꞌa̱ ndo̱ ña̱ kúú ndó kuendái̱.
JOH 15:9 Dá chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúꞌu̱ ini tatái̱ sa̱ꞌí, ki̱ꞌo dión taꞌani kúꞌu̱ inii̱ saꞌa̱ ndo̱. Ta daá kañoꞌo toon ndó ti̱xi ndáꞌa̱ ña̱ kúꞌu̱ inii̱ saꞌa̱ ndo̱.
JOH 15:10 Tá kée ndó choon saꞌándái̱, dá kía̱n ñóꞌo ndó ti̱xi ndáꞌa̱ ña̱ kúꞌu̱ inii̱ saꞌa̱ ndo̱, táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée miíi̱ choon saꞌándá tatái̱, ta nákaa̱i̱ ti̱xi ndáꞌa̱ ña̱ kúꞌu̱ ini na̱ sa̱ꞌí.
JOH 15:11 ’Ta ndidaá ña̱ yóꞌo ni̱ kaꞌi̱n xíꞌín ndó, dá kadii̱ ini ndo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kádii̱ ini miíi̱. Dión, dá nakutí ndó xíꞌa̱n dii̱ i̱ní.
JOH 15:12 Ta ña̱ yóꞌo kúú choon saꞌándá yuꞌu̱ noo̱ ndo̱, ña̱ kuꞌu̱ ini ndo̱ saꞌa̱ iin rá iin ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo yuꞌu̱ xíꞌín ndó.
JOH 15:13 Ko̱ íin ka̱ kúꞌu̱ cháá ka̱ ini saꞌa̱ amigo na̱, sa̱va̱ꞌa na̱ naki̱ꞌo mií ña̱ kuu na̱ saꞌa̱ ná.
JOH 15:14 Ndoꞌó kúú amigo yuꞌu̱ tá kée ndó choon saꞌándái̱ noo̱ ndo̱.
JOH 15:15 Ta o̱ chínaní ka̱ yuꞌu̱ ndo̱ꞌó ña̱ kúú ndó ta̱ kéchóon noo̱í, dá chi̱ ko̱ náꞌá taꞌon iin ta̱ kéchóon ndí ki̱án kée satoꞌo ra̱. Ta viti nachinaní yuꞌu̱ ndoꞌó amigoi̱, dá chi̱ ndidaá vá ña̱ꞌa ni̱ kaꞌa̱n tatái̱ xíꞌíín ni̱ ka̱sto̱ꞌin xíꞌín ndó.
JOH 15:16 Chi̱ ko̱ ní ka̱xi ndó yuꞌu̱ ña̱ kanooi xíꞌín ndó, yuꞌu̱ diꞌa va ni̱ ka̱xi ndoꞌó ña̱ kanoo ndó xíꞌíín, ta ni̱ xi̱ꞌoi choon noo̱ ndo̱ ña̱ koꞌo̱n ndo̱ kakuu ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo iin yitó kuíꞌí, ta daá kuití kuiin kui̱ꞌi ndo̱, dá kía̱n ndi ndáa mií vá ña̱ꞌa ná kaka̱ ndo̱ noo̱ tatá Ndios xíꞌín kuu̱ yúꞌu̱, ta kúú ki̱ꞌo naa̱n noo̱ ndo̱.
JOH 15:17 Ta choon saꞌándái̱ noo̱ ndo̱ kúú ña̱ kuꞌu̱ ini ndo̱ saꞌa̱ iin rá iin ndó.
JOH 15:18 ’Tá ni̱ ka̱sáꞌá xiní uꞌu̱ ña̱yuu kuendá ñayuú yóꞌo ndoꞌó, dá kanaꞌá ndó ña̱ dinñóꞌó ka̱ yuꞌu̱ ni̱ xini uꞌu̱ na̱.
JOH 15:19 Dá chi̱ tá ni̱ sa̱ kuu ndó kuendá ñayuú yóꞌo, dá kía̱n ni̱ sa̱ kuꞌu̱ ini na̱ saꞌa̱ ndo̱, ní kúu. Tído viti ko̱ kúú ka̱ ndo̱ kuendá ñayuú yóꞌo, chi̱ ni̱ ka̱xii ndo̱ꞌó tein ña̱yuu ñayuú yóꞌo, dá kechóon ndó noo̱í, sa̱ꞌá ño̱ó xiní uꞌu̱ na̱ ndo̱ꞌó.
JOH 15:20 Ndisaa̱ ini ndo̱ ña̱ ni̱ kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ni iin ta̱ kéchóon ko̱ ndáya̱ꞌi taꞌon ra cháá ka̱ noo̱ satoꞌo ra̱. Sa̱ꞌá ño̱ó tá ni̱ kendava̱ꞌa na xíꞌín yuꞌu̱, ta kendava̱ꞌa taꞌani na xíꞌín ndó. Tá ni̱ na̱kiꞌin va̱ꞌa na to̱ꞌon ni̱ da̱náꞌi̱ noo̱ ná, dá kía̱n nakiꞌin va̱ꞌa taꞌani na to̱ꞌon dánaꞌa̱ ndo̱ꞌó noo̱ ná.
JOH 15:21 Ta dión taꞌani kee na xíꞌín ndó sa̱ꞌá ña̱ kúú ndó kuendá yuꞌu̱, dá chi̱ ko̱ náꞌá taꞌon na mií na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá yuꞌu̱ ve̱ii.
JOH 15:22 ’Dá chi̱ tá ko̱ ní kíi yuꞌu̱ ñayuú yóꞌo, ta ni xi̱o ni̱ kaꞌi̱n xíꞌín ná, dá kía̱n o̱ kóo taꞌon kua̱chi na, ní kúu. Tído ko̱ó ka̱ to̱ꞌon nandukú ná chindeé ná mií ná saꞌa̱ kua̱chi na, chi̱ sa̱ ni̱ ka̱sto̱ꞌin xíꞌín ná, ta ko̱ ní xíin na kandísa naa̱n.
JOH 15:23 Tá xiní uꞌu̱ ña̱yuu yuꞌu̱, dá kía̱n nda̱ tatái̱ Ndios xiní uꞌu̱ na̱.
JOH 15:24 Tá ko̱ ní kée yuꞌu̱ ña̱ ndato, ña̱ ni iin kuu̱ ko̱ ní kée iin ka̱ ta̱a noo̱ ná, dá kía̱n o̱ kóo taꞌon kua̱chi na, ní kúu. Tído viti ni̱ xini xíꞌín noo̱ ná ña̱ ndato ni̱ keei, vati̱ xía̱n dión, xiní uꞌu̱ na̱ yuꞌu̱, ta xiní uꞌu̱ taꞌani na tatái̱.
JOH 15:25 Tído dión ni̱ kuu, dá ni̱ xi̱nko̱o noo̱ káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios: “Dión oon va ni̱ xini uꞌu̱ na̱ yuꞌu̱.”
JOH 15:26 ’Tído tá ná kasaa̱ na̱ chindeé ndoꞌó, na̱ ki̱ꞌo tatá Ndios tandaꞌá yuꞌu̱ kii noo̱ ndo̱, no̱ón kúú Espíritu ii̱, ta kúú ná na̱ ndaa̱, na̱ kii noo̱ tatái̱, ta no̱ón kúú na̱ ki̱ꞌo ndaa̱ kuendá saꞌa̱ yúꞌu̱.
JOH 15:27 Ta ki̱ꞌo taꞌani ndó kuendá sa̱ꞌí, dá chi̱ nda̱ mií saꞌa̱ ni̱ ka̱sáꞌá xíonoo ndó xíꞌíín.
JOH 16:1 ’Káꞌi̱n saꞌa̱ ndidaá ña̱ yóꞌo xíꞌín ndó, dá kía̱n ná dáꞌa ni kexoo ndó no̱ó ña̱ kándéé iní ndo̱ yuꞌu̱,
JOH 16:2 chi̱ taxí ná ndo̱ꞌó veꞌe noo̱ ndítútí ná, ta kasandaá iin kuu̱ ña̱ ndakuei ña̱yuu kaꞌání ná ndo̱ꞌó, chi̱ kaꞌán ná ña̱ ki̱ꞌo dión kóni̱ Ndios kee na.
JOH 16:3 Dión kee na, chi̱ ko̱ náꞌá taꞌon na tatá Ndios, ta ni yuꞌu̱ ko̱ náꞌá ná.
JOH 16:4 Tído káꞌi̱n saꞌa̱ ndidaá ña̱ yóꞌo xíꞌín ndó viti, dá tá ná kasandaá hora koo dión, dá ndisaa̱ ini ndo̱ ña̱ sa̱ ni̱ kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ dión ndoꞌo ndó. ’Ta ko̱ ní káꞌa̱n taꞌon yuꞌu̱ saꞌa̱ ndidaá ña̱ yóꞌo xíꞌín ndó nda̱ mií saꞌa̱, dá chi̱ ió va yuꞌu̱ xíꞌín ndó.
JOH 16:5 Tído viti kía̱n noꞌo̱ va yuꞌu̱ no̱ó na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá ñaá ve̱ii, tído ni iin tóꞌón ndó ko̱ ndáto̱ꞌón ñaá: “¿Ndeí koꞌo̱n ní?”
JOH 16:6 Diꞌa kúndaꞌí ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaꞌi̱n saꞌa̱ ndidaá ña̱ yóꞌo xíꞌín ndó.
JOH 16:7 Tído káꞌa̱n ndaa̱i̱ xíꞌín ndó ña̱ keva̱ꞌa mií ndó tá ná noꞌi̱, dá chi̱ tá ná o̱ nóꞌi̱n, dá o̱ kásaa̱ taꞌon na̱ chindeé ndoꞌó. Tído tá ná noꞌi̱, dá tandaꞌí na̱ kasaa̱ na̱ koo na xíꞌín ndó.
JOH 16:8 Tá ná kasaa̱ na̱, dá kía̱n ki̱ꞌo na ña̱ kandaa̱ ini iin rá iin ña̱yuu ña̱ kómí ná kua̱chi noo̱ Ndios, ta ki̱ꞌo taꞌani na ña̱ kandaa̱ ini na̱ ña̱ kéndaa̱ Ndios, ta ki̱ꞌo taꞌani na ña̱ kandaa̱ ini na̱ ña̱ kéyíko̱ ndaa̱ Ndios.
JOH 16:9 Chi̱ ki̱ꞌo na ña̱ kandaa̱ ini ña̱yuu ña̱ kómí ná kua̱chi sa̱ꞌá ña̱ ko̱ ní kándeé ini na̱ yuꞌu̱,
JOH 16:10 ta ki̱ꞌo na ña̱ kandaa̱ ini na̱ ña̱ kéndaa̱ Ndios, dá chi̱ viti noꞌi̱ noo̱ tatái̱, ta o̱ ko̱ní ka̱ ndo̱ yuꞌu̱.
JOH 16:11 Ta ki̱ꞌo taꞌani na ña̱ kandaa̱ ini na̱ ña̱ kéyíko̱ ndaa̱ Ndios, chi̱ sa̱ ni̱ keyíko̱ na̱ sa̱ꞌá ña̱ uꞌu̱, ña̱ saꞌándá choon ñayuú yóꞌo.
JOH 16:12 ’Kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ꞌa ió kaꞌi̱n xíꞌín ndó, tído o̱ kándeé taꞌon ndó katóni̱ ndiꞌi ini ndo̱án viti.
JOH 16:13 Tído tá ná kasaa̱ na̱ kúú Espíritu ii̱, na̱ kúú na̱ ndaa̱, no̱ón kúú na̱ ki̱ꞌo ña̱ kandaa̱ ndiꞌi ini ndo̱ ndí ki̱án kúú ña̱ ndaa̱. Chi̱ o̱ káꞌa̱n taꞌon na xíꞌín ndó ña̱ kóni̱ mií ná, diꞌa kaꞌa̱n na̱ xíꞌín ndó sa̱va̱ꞌa sa̱ꞌá ña̱ ni̱ seídóꞌo na. Ta ki̱ꞌo na ña̱ kandaa̱ ini ndo̱ saꞌa̱ ndí ki̱án ve̱i koo chí noo̱.
JOH 16:14 Ta mií ná kedaá, dá natiin yuꞌu̱ ña̱ñóꞌó, dá chi̱ natiin na ña̱ ió noo̱ yúꞌu̱, ta ki̱ꞌo na ña̱ kandaa̱ ini ndo̱ sa̱ꞌán.
JOH 16:15 Ta ndidaá kúú ña̱ꞌa ió noo̱ tatái̱ kúú ña̱ꞌa miíí, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kaꞌi̱n ña̱ natiin na̱ kúú Espíritu ii̱ ña̱ ió noo̱ yúꞌu̱, ta ki̱ꞌo na ña̱ kandaa̱ ini ndo̱ sa̱ꞌán.
JOH 16:16 ’Sa̱ kuaꞌa̱n kasandaá kuu̱ o̱ ko̱ní ka̱ ndo̱ yuꞌu̱, dá ya̱ꞌa cháá kuu̱, dá koni tuku ndó yuꞌu̱, dá chi̱ noꞌi̱ noo̱ tatái̱ Ndios ―kaá na̱.
JOH 16:17 Dá ni̱ ka̱sáꞌá dao ta̱ xíonoo xíꞌín ná ñoó ndáto̱ꞌón táꞌan ra: ―¿Ndiva̱ꞌa káꞌa̱n na̱ dión? Chi̱ kaá na̱: “Sa̱ kuaꞌa̱n kasandaá kuu̱ o̱ ko̱ní ka̱ ndo̱ yuꞌu̱, dá ya̱ꞌa cháá kuu̱, dá koni tuku ndó yuꞌu̱, chi̱ noꞌi̱ noo̱ tatái̱ Ndios.”
JOH 16:18 ¿Ndi kóni̱ kaa: “Sa̱ kuaꞌa̱n kasandaá kuu̱ o̱ ko̱ní ka̱ ndo̱ yuꞌu̱”? Ko̱ kándaa̱ inio̱ ndi kóni̱ kaa to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n na̱ ―kaá ra̱.
JOH 16:19 Dá ni̱ ka̱ndaa̱ ini Jesús ña̱ kóni̱ ra̱ ndato̱ꞌón ñaá rá. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―¿Ndiva̱ꞌa ndáto̱ꞌón táꞌan mií ndó sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaꞌi̱n ña̱: “Sa̱ kuaꞌa̱n kasandaá kuu̱ o̱ ko̱ní ka̱ ndo̱ yuꞌu̱, dá ya̱ꞌa cháá kuu̱, dá koni tuku ndó yuꞌu̱”?
JOH 16:20 Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ve̱i kuu̱ ndaꞌí kuaki ndó, ta ndaꞌí kaꞌa̱n ndo̱, ta tein ndoꞌo ndó dión, kadii̱ nda̱ꞌo ini na̱ kúú kuendá ñayuú yóꞌo. Ta va̱ꞌará kundaꞌí ini ndo̱, tído ña̱ kundaꞌí ini ndo̱, ño̱ó nduuan ña̱ kadii̱ ini ndo̱.
JOH 16:21 Chi̱ kakia̱n ndoꞌo ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo iin ñáꞌa̱ tá dákákián taleé, ndóꞌo nda̱ꞌo níma̱n, chi̱ ni̱ kasa̱ndaá hora kaki de̱ꞌán. Tído tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaki xi, kúú ni̱ na̱ndodóa̱n ña̱ ni̱ ndoꞌo níma̱n, dá chi̱ kádii̱ nda̱ꞌo inia̱n sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaki iin taleé lóꞌo̱ ñayuú yóꞌo.
JOH 16:22 Dión taꞌani ndoꞌo ndoꞌó, chi̱ viti kúndaꞌí ini ndo̱, tído nandió ko̱o tukui nakiꞌin táꞌin xíꞌín ndó, dá kadii̱ ini ndo̱, ta ko̱ íin taꞌon kandeé chituu ña̱ kadii̱ ini ndo̱.
JOH 16:23 ’Tá ná kasandaá kuu̱ dáá ñóó, o̱ ndáto̱ꞌón ka̱ ndo̱ yuꞌu̱ saꞌa̱ ni iin ña̱ꞌa, chi̱ miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ndi ndáa mií vá ña̱ꞌa ná kaka̱ ndo̱ noo̱ tatá Ndios xíꞌín kuu̱ yúꞌu̱, ki̱ꞌo naa̱n noo̱ ndo̱.
JOH 16:24 Ko̱ ñáꞌa̱ taꞌon kaka̱ ndo̱ ni iin ña̱ꞌa noo̱ Ndios xíꞌín kuu̱ yúꞌu̱, sa̱ꞌá ño̱ó ná kaka̱ ndo̱án viti, ta kúú niꞌi̱ vá ndóa̱n, dá ná kutí ndó xíꞌa̱n kadii̱ ini ndo̱.
JOH 16:25 ’Saꞌa̱ dao ña̱ꞌa ni̱ tiin ndaai̱ sa̱ da̱náꞌi̱ noo̱ ndo̱. Tído ve̱i kuu̱ ña̱ kía̱n o̱ kée ka̱i̱ dión. Diꞌa ki̱ꞌoi ña̱ kandaa̱ táꞌí ini ndo̱ saꞌa̱ tatá Ndios.
JOH 16:26 Tá ná kasandaá kuu̱ dáá ñóó, dá kía̱n kaka̱ ndo̱ ña̱ꞌa noo̱ tatá Ndios xíꞌín kuu̱ yúꞌu̱, ta kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ko̱ káni ka̱a̱n kueí ndaꞌí yuꞌu̱ saꞌa̱ ndo̱ noo̱ ná,
JOH 16:27 dá chi̱ kúꞌu̱ va ini tatá Ndios saꞌa̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ kóni̱ ndo̱ yuꞌu̱, xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ kándísa ndó ña̱ noo̱ mií ná ni̱ kii yuꞌu̱.
JOH 16:28 Noo̱ tatá Ndios ni̱ kiii, ta ni̱ ka̱sáa̱i̱ ñayuú yóꞌo. Ta viti koꞌi̱n dánkooi ña̱, dá noꞌi̱ noo̱ ná ―kaá Jesús.
JOH 16:29 Dá ni̱ kaa ta̱ xíonoo xíꞌín ná: ―Viti kía̱n xíꞌo ní ña̱ kandaa̱ táꞌí ini ndu̱, ta ko̱ tíin ndaa ka̱ ní saꞌa̱ dao ña̱ꞌa kaꞌa̱n ní xíꞌín ndú.
JOH 16:30 Viti kía̱n kándaa̱ ini nduꞌu̱ ña̱ ndidaá táꞌa̱n ña̱ꞌa náꞌá ní, ta ko̱ xínñóꞌó ka̱a̱n ndato̱ꞌón ndú mií ní, sa̱ꞌá ño̱ó kándísa nduꞌu̱ ña̱ ni̱ kii ní noo̱ Ndios.
JOH 16:31 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―¿Á viti ví kándísa ndó ña̱ dión kíán?
JOH 16:32 Tído sa̱ ni̱ kasa̱ndaá vá hora ña̱ kuita̱ noo ndó koꞌo̱n ndo̱, ta dánkoo mií ndó yuꞌu̱. Tído o̱ kándo̱o mií taꞌon yuꞌu̱, chi̱ ió va tatá Ndios xíꞌíín.
JOH 16:33 Ndidaá ña̱ yóꞌo ni̱ kaꞌi̱n xíꞌín ndó, dá ná koo va̱ꞌa ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ kándísa ndó yuꞌu̱. Ta ndoꞌo nda̱ꞌo nío̱ ndo̱ ñayuú yóꞌo, tído kandeé ini ndo̱ yuꞌu̱, dá chi̱ ni̱ ka̱ndeéí xíꞌín ña̱ kini ió ñayuú yóꞌo ―kaá na̱.
JOH 17:1 Ndidaá ña̱ yóꞌo ni̱ kaꞌa̱n Jesús xíꞌín ta̱ xíonoo xíꞌín ná. Ni̱ ndiꞌi daá, dá ni̱ nda̱neꞌe noo̱ ná chí induú, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín Ndios: ―Tatá, sa̱ ni̱ kasa̱ndaá vá hora, viti kía̱n ki̱ꞌo ní ña̱ natiin yuꞌu̱, na̱ kúú de̱ꞌe ní, ña̱ñóꞌó, dá ná natiin mií ní ña̱ñóꞌó noo̱ yúꞌu̱, na̱ kúú de̱ꞌe ní.
JOH 17:2 Chi̱ mií ní ni̱ xi̱ꞌo choon no̱ói̱ dándákii ndidaá ña̱yuu, dá ki̱ꞌoi ña̱ kataki chíchí ndidaá na̱ ni̱ xi̱ꞌo ní noo̱í.
JOH 17:3 Ta niꞌi̱ ná ña̱ kataki chíchí ná tá ná nakoni na̱ mií ní, na̱ kúú iin tóꞌón dini̱ Ndios ndaa̱, ta nakoni taꞌani na Jesucristo, na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá ní ni̱ ka̱sáa̱.
JOH 17:4 ’Ni̱ na̱ki̱ꞌoi ndidaá kúú ña̱ñóꞌó noo̱ mií ní tein ni̱ sa̱ ioi̱ ñayuú yóꞌo, chi̱ ni̱ da̱xínoi choon ve̱ii, ña̱ kúú choon ni̱ xi̱ꞌo ní noo̱í.
JOH 17:5 Sa̱ꞌá ño̱ó, tatá Ndios, viti ki̱ꞌo ní ña̱ ná natiin tukui ña̱ñóꞌó kooi xoo kuáꞌa mií ní no̱ó sa̱ na̱tiin yuꞌu̱ ña̱ñóꞌó ndaa̱ rá ko̱ ñáꞌa̱ kasáꞌá ñayuú yóꞌo.
JOH 17:6 ’Sa̱ ni̱ kaꞌi̱n saꞌa̱ mií ní no̱ó ta̱a ni̱ xi̱ꞌo ní noo̱í tein ña̱yuu ñayuú yóꞌo. Ta ta̱a mií ní ni̱ sa̱ kuu ra, ta ni̱ na̱ki̱ꞌo ní ra̱ noo̱ ndáꞌa̱ yuꞌu̱, ta ni̱ na̱tiin va̱ꞌa ra to̱ꞌon mií ní.
JOH 17:7 Ta viti kándaa̱ ini ra̱ ña̱ ndidaá choon ni̱ xi̱ꞌo ní ni̱ kee yuꞌu̱ kía̱n ni̱ na̱tiiin noo̱ mií ní,
JOH 17:8 dá chi̱ ndidaá to̱ꞌon ni̱ xi̱ꞌo ní noo̱í ni̱ ka̱sto̱ꞌin xíꞌín rá, ta ni̱ na̱tiin va̱ꞌa raa̱n, ta náꞌá rá ña̱ miía̱n ndaa̱ noo̱ mií ní ni̱ kixii, ta kándísa ra ña̱ mií ní kúú na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá ñaá ve̱ii.
JOH 17:9 ’Ta viti seí ndaꞌávíi̱ noo̱ ní saꞌa̱ rá, ta ko̱ seí ndaꞌávíi̱ noo̱ ní saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu, sa̱va̱ꞌa sa̱ꞌá ta̱a ni̱ xi̱ꞌo ní no̱ói̱ seí ndaꞌávíi̱ saꞌa̱, dá chi̱ ta̱a mií ní kúú rá.
JOH 17:10 Ta ndidaá ña̱ꞌa yuꞌu̱ kúú ña̱ꞌa mií ní, ta ndidaá ña̱ꞌa mií ní kúú ña̱ꞌa yuꞌu̱, ta xíꞌín ta̱a yóꞌo ni̱ na̱tiin yuꞌu̱ ña̱ñóꞌó.
JOH 17:11 ’Ta o̱ kóo ka̱ yuꞌu̱ ñayuú yóꞌo, tído kando̱o ta̱a yóꞌo ñayuú yóꞌo, chi̱ nasaa̱i̱ noo̱ mií ní. Tatá Ndios, mií ní kúú na̱ ii̱, ta seí ndaꞌávíi̱ noo̱ ní sa̱ꞌá ta̱a ni̱ xi̱ꞌo ní noo̱í ña̱ kandaka ní ra̱ xíꞌín ndée̱ ní, dá kía̱n iin ná kakuu ra táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúú mií yó.
JOH 17:12 Tá sa̱ xi̱onooi ñayuú yóꞌo xíꞌín ta̱ ni̱ xi̱ꞌo ní noo̱í, ni̱ sa̱ ndaka va̱ꞌi ra̱ xíꞌín ndée̱ mií ní, ta ni iin tóꞌón rá ko̱ ní naá. Sa̱va̱ꞌa ra̱ kúú de̱ꞌe ña̱ kini, ro̱ón kúú ra̱ ni̱ naá, dá ná xi̱nko̱o noo̱ káꞌa̱n tuti ii̱ mií ní saꞌa̱ rá.
JOH 17:13 ’Tído viti nasaa̱i̱ noo̱ mií ní, ta káꞌi̱n ña̱ yóꞌo xía̱n nani iói̱ ñayuú yóꞌo, dá ná nakutí rá xíꞌa̱n dii̱ i̱ní ra̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kádii̱ ini yuꞌu̱.
JOH 17:14 Ta ni̱ xi̱ꞌo yuꞌu̱ to̱ꞌon mií ní noo̱ rá, ta viti na̱ kúú kuendá ñayuú yóꞌo xiní uꞌu̱ ñaá, dá chi̱ ko̱ kúú taꞌon ra kuendá ñayuú yóꞌo, chi̱ dión ni yuꞌu̱, ko̱ ta̱ꞌón ta̱a kuendá ñayuú yóꞌo kúúí.
JOH 17:15 Ko̱ seí ndaꞌávíi̱ noo̱ ní ña̱ taó ní ra̱ ñayuú yóꞌo, diꞌa seí ndaꞌávíi̱ noo̱ ní ña̱ kandaa ní ra̱ no̱ó ña̱ kini ió ñayuú yóꞌo.
JOH 17:16 Chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ko̱ kúú taꞌon yuꞌu̱ kuendá ñayuú yóꞌo, ki̱ꞌo dión taꞌani ndóꞌo ta̱a yóꞌo, chi̱ ko̱ kúú taꞌon ra kuendá ñayuú yóꞌo.
JOH 17:17 Ta kevií ní ra̱ xíꞌín to̱ꞌon ndaa̱ ní, chi̱ to̱ꞌon mií ní kúú ña̱ ndaa̱.
JOH 17:18 Táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ ta̱ndaꞌá ní yuꞌu̱ ve̱ii ñayuú yóꞌo, ki̱ꞌo dión taꞌani tandaꞌá yuꞌu̱ mií rá koꞌo̱n ra̱ kaneꞌe ra to̱ꞌin ñayuú yóꞌo.
JOH 17:19 Sa̱ꞌá mií rá koꞌi̱n naki̱ꞌoi miíí keei ña̱ kóni̱ ní, dá ná koni ra̱ naki̱ꞌo ndisa ra mií rá noo̱ mií ní kee to̱ꞌon ndaa̱ ní.
JOH 17:20 ’Ta o̱ du̱ú sa̱va̱ꞌa sa̱ꞌá ta̱ yóꞌo oon ni seí ndaꞌávíi̱ noo̱ ní, seí ndaꞌí taꞌani yuꞌu̱ noo̱ ní saꞌa̱ ndidaá na̱ kasandaá kandeé ini na̱ yuꞌu̱ sa̱ꞌá to̱ꞌon dánaꞌa̱ ta̱ yóꞌo,
JOH 17:21 dá ná kasandaá na̱ kakuu na iin tóꞌón, táto̱ꞌon ki̱ꞌo iin kúú mií ní xíꞌín yuꞌu̱, tatá, ta iin kúú vá yuꞌu̱ xíꞌín mií ní, ta iin ná kakuu taꞌani na xíꞌín yó, dá ná kandísa ndidaá ña̱yuu ña̱ mií ní ni̱ ta̱ndaꞌá yuꞌu̱ ve̱ii.
JOH 17:22 Táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ xi̱ꞌo ní ña̱ñóꞌó noo̱í, ki̱ꞌo dión taꞌani ni̱ xi̱ꞌoi ña̱ñóꞌó noo̱ ná, dá iin tóꞌón ná kakuu na táto̱ꞌon ki̱ꞌo iin tóꞌón vá kúú mií yó.
JOH 17:23 Iin kúú vá yuꞌu̱ xíꞌín ná, ta iin kúú vá mií ní xíꞌín yuꞌu̱, dión, dá koni ndisa na kakuu na iin tóꞌón, dá ná kandaa̱ ini dao ka̱ ña̱yuu ña̱ mií ní kúú na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá yuꞌu̱ ve̱ii, ta ná kanaꞌá ná ña̱ kúꞌu̱ ini ní sa̱ꞌá na̱ kándéé iní ñaá táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo ní xíꞌín yuꞌu̱.
JOH 17:24 ’Tatá, mií ní ni̱ xi̱ꞌo ña̱yuu yóꞌo noo̱ yúꞌu̱, ta kóni̱i̱ ña̱ kandei taꞌani na noo̱ koo yuꞌu̱, dá ná kandei na xíꞌíín, dá ná koni na̱ choon ndato ni̱ xi̱ꞌo ní noo̱í, chi̱ sa̱ daá kúꞌu̱ va ini ní saꞌa̱ yúꞌu̱ nda̱ rá ko̱ ñáꞌa̱ kava̱ꞌa ñayuú yóꞌo.
JOH 17:25 Tatá, mií ní kúú na̱ ndaa̱, tído ko̱ náꞌá taꞌon na̱ kúú kuendá ñayuú yóꞌo mií ní, tído yuꞌu̱, náꞌí mií ní, ta ta̱a yóꞌo kúú ra̱ náꞌá taꞌani ra ña̱ mií ní ni̱ ta̱ndaꞌá yuꞌu̱ ve̱ii.
JOH 17:26 Sa̱ ni̱ xi̱ꞌoi ña̱ kándaa̱ ini ra̱ saꞌa̱ mií ní, ta koꞌi̱n ki̱ꞌoi ña̱ kandaa̱ cháá ka̱ ini ra̱ saꞌa̱ ní, dá ná kati̱ꞌa ra kuꞌu̱ ini ra̱ saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúꞌu̱ ini mií ní saꞌa̱ yúꞌu̱, ta iin ná kakuu yuꞌu̱ xíꞌín ná ―kaá na̱ xíꞌín tatá Ndios.
JOH 18:1 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n Jesús ndidaá to̱ꞌon yóꞌo, dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱ xíꞌín ta̱ xíonoo xíꞌín ná iin ka̱ xoo yu̱yúu̱ naní Cedrón, ta ñoó kánduꞌu̱ iin ñóꞌo̱ káꞌano noo̱ káa yitó kuíꞌí. Dá ni̱ ku̱ꞌu na tein rá xíꞌín ta̱ xíonoo xíꞌín ná.
JOH 18:2 Ta Judas, táꞌa̱n ra̱ kuaꞌa̱n naki̱ꞌo Jesús noo̱ ndáꞌa̱ ta̱a xiní uꞌu̱ ñaá, ro̱ón kúú ra̱ náꞌá noo̱ káa yíto̱ ñoó, dá chi̱ sa̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo taꞌándá sa̱ sáꞌa̱n Jesús ñoó xíꞌín ta̱a xíonoo xíꞌín ná.
JOH 18:3 Dá ni̱ kee Judas ndáka ra iin tuꞌu soldado xíꞌín dao ka̱ ta̱a kéchóon no̱ó ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱ xíꞌín ta̱ fariseo kuaꞌa̱n ra̱. Ta néꞌe ra ñóꞌo̱ tóo̱n xíꞌín espada ni̱ saa̱ ra̱.
JOH 18:4 Ta sa̱ náꞌá vá Jesús ndí ki̱án ndoꞌo na, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ na̱tuu yati na noo̱ rá. Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá ná: ―¿Ndá yoo nándukú ndó?
JOH 18:5 Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Ve̱i ndu tiin ndu Jesús, ta̱ ñoo Nazaret. Dá ni̱ kaa na̱: ―Yuꞌu̱ kúúí. Ta íin Judas xíꞌín rá, chi̱ ve̱i ra naki̱ꞌo ñaá rá noo̱ ndáꞌa̱ rá.
JOH 18:6 Tído tá ni̱ kaꞌa̱n Jesús: “Yuꞌu̱ kúúí”, kúú ni̱ na̱kaka sátá rá, dá ni̱ kue̱i niꞌini ra no̱ñóꞌo̱.
JOH 18:7 Dá ni̱ kaa tuku Jesús xíꞌín rá: ―¿Ndá yoo nándukú ndó? Dá ni̱ kaa ra̱: ―Jesús, ta̱ ñoo Nazaret.
JOH 18:8 Dá ni̱ kaa na̱: ―Sa̱ ni̱ kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ yuꞌu̱ kúúí. Sa̱ꞌá ño̱ó, tá yuꞌu̱ nándukú ndó, dá kía̱n konó ndó ná yaa̱ ta̱ xíonoo xíꞌíín yóꞌo koꞌo̱n ra̱.
JOH 18:9 Dión ni̱ kaa na̱, dá ná xi̱nko̱o to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín Ndios, dá chi̱ ni̱ kaa na̱ ña̱ ni iin tóꞌón ta̱a ni̱ xi̱ꞌo na noo̱ ná ko̱ ní naá.
JOH 18:10 Ta néꞌe Simón Pedro iin espada. Dá ni̱ taó ráa̱n ini ñíi̱ noo̱ nákaa̱a̱n, ta kúú ni̱ da̱rkueꞌe̱ ra̱ ta̱ kéchóon no̱ó ta̱ duti̱ kúú no̱ó, chi̱ ni̱ saꞌanda ra̱ do̱ꞌo xoo kuáꞌa ra̱. Ta Malco naní ta̱a ñoó.
JOH 18:11 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín Pedro: ―Nachikaa̱ va̱ꞌa espada xaa̱n ini ñíi̱ no̱ó ni̱ sa̱ káa̱a̱n, dá chi̱ ña̱ ndóꞌi yóꞌo kúú táto̱ꞌon iin copa ndirá ova̱ ni̱ xi̱ꞌo tatá Ndios koꞌi. ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon yoꞌó ña̱ kánian koꞌi ra̱? ―kaá na̱.
JOH 18:12 Ndidaá ta̱ soldado ñoó xíꞌín ta̱ saꞌándá choon noo̱ rá, xíꞌín ta̱ kéchóon no̱ó ta̱ néꞌe choon no̱ó na̱ Israel ni̱ tiin ra Jesús, dá ni̱ soꞌoni ñaá rá,
JOH 18:13 dá ni̱ kee ra ndáka ñaá rá kuaꞌa̱n ra̱ no̱ó ra̱ naní Anás, dá chi̱ ta̱ yóꞌo kúú xi̱do Caifás, táꞌa̱n ra̱ kúú duti̱ kúú no̱ó kuia̱ dáá ñóó.
JOH 18:14 Ta Caifás kúú ra̱ ni̱ kaꞌa̱n niꞌini no̱ó ta̱ néꞌe choon no̱ó na̱ ñoo Israel ña̱ va̱ꞌa cháá ka̱ ná kuu iin tóꞌón ta̱a noo̱ ndidaá na̱ ñoo Israel o̱ du̱ú ka̱a̱n naá ndíꞌi na̱ ñoo ñoó.
JOH 18:15 Ta tákaa Simón Pedro xíꞌín iin ka̱ ta̱ xíonoo xíꞌín Jesús sata̱ ná kuaꞌa̱n ra̱. Ta náꞌá táꞌan ta̱ duti̱ kúú no̱ó xíꞌín ta̱ néꞌe táꞌan xíꞌín Pedro kuaꞌa̱n ra̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kuu ni̱ ku̱ꞌu ra xíꞌín Jesús nda̱ yéꞌé veꞌe ta̱ duti̱ kúú no̱ó ñoó.
JOH 18:16 Tído ni̱ ka̱ndo̱o va Pedro íin ra sata̱ véꞌe. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ keta ta̱ xíonoo xíꞌín Jesús ñoó, táꞌa̱n ra̱ náꞌá táꞌan xíꞌín ta̱ duti̱ kúú no̱ó ñoó. Dá ni̱ kaꞌa̱n ra̱ xíꞌín ñáꞌa̱ ndaá yéꞌé ñoó ña̱ ná konóán ku̱ꞌu Pedro.
JOH 18:17 Dá ni̱ ku̱ꞌu ra. Dá ni̱ kaa ñáꞌa̱ ñoó xíꞌín rá: ―Xíonoo taꞌani yoꞌó xíꞌín ta̱a káa, ¿daá ko̱ó? ―Ko̱ó, o̱ du̱ú taꞌon ñaá kúúí ―kaá ra̱.
JOH 18:18 Ta ni̱ kao̱ noo na̱ kéchóon no̱ó ta̱ duti̱ xíꞌín ta̱ kéchóon no̱ó ta̱ néꞌe choon ndíta na nádaa̱ ná noo̱ kéi̱ ñóꞌo̱, dá chi̱ vi̱xi nda̱ꞌo. Ta ñoó taꞌani íin Pedro nádaa̱ rá.
JOH 18:19 Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ta̱ duti̱ kúú no̱ó Jesús ndá choon kuu na ta̱ xíonoo xíꞌín ná, ta ni̱ nda̱to̱ꞌón taꞌani ñaá rá ndá saꞌa̱ dánaꞌa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu.
JOH 18:20 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Sa̱ da̱náꞌa̱ túui no̱ó ña̱yuu, chi̱ daá kuití vá sa̱ da̱náꞌi̱ noo̱ ná ini veꞌe noo̱ nátaka na̱ xíꞌín yéꞌé ño̱ꞌo káꞌano noo̱ ndítútí ndidaá na̱ ñoo yo̱, na̱ Israel, ta ni iin tóꞌón taꞌon ña̱ꞌa ko̱ ní dánaꞌa̱ de̱ꞌíi̱.
JOH 18:21 Ta, ¿ndiva̱ꞌa ndáto̱ꞌón ní yuꞌu̱? Va̱ꞌa ka̱ ndato̱ꞌón diꞌa ní na̱ ni̱ seídóꞌo to̱ꞌon sa̱ da̱náꞌi̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaꞌi̱n xíꞌín ná, dá chi̱ ndidaá vá ná náꞌá ndí ki̱án ni̱ da̱náꞌi̱ noo̱ ná.
JOH 18:22 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n Jesús dión, dá ni̱ koon iin ta̱ kéchóon no̱ó ta̱ néꞌe choon daꞌa̱nda̱ noo̱ ná, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―¿Á ki̱ꞌo dión ví káꞌa̱n yo̱ꞌó xíꞌín ta̱ duti̱ kúú no̱ó?
JOH 18:23 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Tá ni̱ ya̱ꞌi ni̱ kaꞌi̱n, xinóo̱n, dá kía̱n, kaꞌa̱n ndeí ko̱ váꞌa ni̱ kaꞌi̱n. Tído tá ko̱ ní ya̱ꞌi káꞌi̱n, dá kía̱n, ¿ndiva̱ꞌa ni̱ kanón yuꞌu̱? ―kaá na̱.
JOH 18:24 Ta kúú dión ndíko̱ ii̱ vá ná ni̱ ta̱ndaꞌá ñaá Anás kuaꞌa̱n na̱ noo̱ Caifás, ta̱ kúú mií ta̱ duti̱ kúú no̱ó.
JOH 18:25 Ta íin ii̱ vá Pedro nádaa̱ rá noo̱ kéi̱ ñóꞌo̱ ñoó. Dá ni̱ kaa ra̱ ndíta ñoó xíꞌín rá: ―Ta̱a xíonoo taꞌani xíꞌín Jesús kúú yoꞌó, ¿daá ko̱ó? Dá ni̱ ndata̱ vá Pedro, ta kaá ra̱: ―Ko̱ó, o̱ du̱ú ta̱ꞌón ñaá kúúí.
JOH 18:26 Dá ni̱ kaa iin ta̱ kéchóon no̱ó ta̱ duti̱ kúú no̱ó, ta kúú rá iin táꞌan ta̱a ni̱ saꞌanda Pedro do̱ꞌo ñoó: ―Yoꞌó kúú ra̱ ni̱ xini yuꞌu̱ xíꞌín ta̱a ñoó tein yitó kuíꞌí ñoó, ¿daá ko̱ó?
JOH 18:27 Ta kúú ni̱ ndata̱ tuku Pedro saꞌa̱ Jesús. Ta kúú mií dáá ni̱ kana chéli.
JOH 18:28 Dá ni̱ taó rá Jesús veꞌe Caifás, dá ni̱ kee ra ndáka ñaá rá kuaꞌa̱n ra̱ veꞌe chóon ta̱ romano. Ta sa̱ ni̱ tu̱u noo̱ vá kuu̱ dáá ñóó, ta ko̱ ní ku̱ꞌu taꞌon ra veꞌe chóon ñoó, dá ná o̱ kándo̱o yakó rá noo̱ Ndios, dá kuu kadíni ra̱ tein víko̱ pascua.
JOH 18:29 Dá ni̱ keta Pilato, táꞌa̱n ra̱ néꞌe choon káꞌano kuendá Judea yéꞌé chóon ñoó. Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín rá: ―¿Ndá kua̱chi ni̱ ya̱ꞌa ta̱a yóꞌo ni̱ kee ra?
JOH 18:30 Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín rá: ―Tá ko̱ó kua̱chi káꞌano ní ya̱ꞌa ta̱a yóꞌo ni̱ kee ra, ta o̱ káneꞌe taꞌon ndu ra̱ kii ndu naki̱ꞌo ndu noo̱ mií ní, ní kúu.
JOH 18:31 Dá ni̱ kaa Pilato ñoó xíꞌín rá: ―Kaneꞌe ndó ra̱ kuaꞌán ndo̱, ta keyíko̱ mií ndó saꞌa̱ rá táto̱ꞌon ki̱ꞌo saꞌándá ley mií ndó choon. Dá ni̱ kaa ra̱ Israel ñoó: ―Tído ko̱ó íchi̱ ndú ña̱ kaꞌání ndú ni iin ña̱yuu ―kaá ra̱.
JOH 18:32 Dión ni̱ kuu, dá ni̱ xi̱nko̱o no̱ó ni̱ kaꞌa̱n Jesús táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndoꞌo na kuu na̱.
JOH 18:33 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o Pilato ni̱ ndu̱ꞌu ra ini veꞌe chóon ñoó. Dá ni̱ kana ra Jesús, dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá: ―¿Á ndaa̱ yo̱ꞌó kúú rey no̱ó na̱ Israel?
JOH 18:34 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―¿Á dión káꞌán mií ní, o dao ka̱ ña̱yuu ni̱ kaꞌa̱n dión xíꞌín ní saꞌa̱ yúꞌu̱?
JOH 18:35 Dá ni̱ kaa Pilato: ―¿Ndi kee yuꞌu̱ kandaa̱ inii̱, ta o̱ du̱ú iin ra̱ Israel kúú yuꞌu̱? Ta̱ ñoo mií vá yoꞌó xíꞌín ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱, ro̱ón kúú ra̱ ni̱ na̱ki̱ꞌo yoꞌó noo̱ ndáꞌí. Ta, ¿ndí ki̱án ni̱ ya̱ꞌón ni̱ keeón?
JOH 18:36 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Ko̱ ní nátiin taꞌoin choon néꞌi ñayuú yóꞌo. Dá chi̱ tá ní nátiin ña ñayuú yóꞌo, dá kía̱n ndakuei ta̱a kúú kuendái̱ na̱á táꞌan ra xíꞌín ra̱ Israel, ta o̱ kónó taꞌon ra yaa̱i̱ noo̱ ndáꞌa̱ rá, ní kúu. Tído ko̱ ní nátiin taꞌoin choon néꞌi ñayuú yóꞌo.
JOH 18:37 Dá ni̱ kaa Pilato xíꞌín ná: ―¿Á iin rey va kúú yoꞌó, tá dáá? Dá ni̱ kaa Jesús: ―Mií ní kaá ña̱ kúú yuꞌu̱ iin rey. Ta ni̱ ka̱sáa̱ yuꞌu̱ ñayuú yóꞌo, ta ni̱ kaki yuꞌu̱ ñayuú yóꞌo, dá ki̱ꞌoi kuendá sa̱ꞌá ña̱ ndaa̱. Ta ndidaá na̱ kúú kuendá ña̱ ndaa̱, no̱ón kúú na̱ nátiin va̱ꞌa ña̱ dánaꞌi̱.
JOH 18:38 Dá ni̱ kaa Pilato xíꞌín ná: ―Ta, ¿ndí ki̱án kúú ña̱ ndaa̱, tá dáá? Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n ra̱ dión, dá ni̱ keta tuku ra yéꞌé chóon ni̱ kaꞌa̱n ra̱ xíꞌín ta̱ néꞌe choon no̱ó na̱ Israel ñoó: ―Ni iin tóꞌón taꞌon kua̱chi ra ko̱ níꞌí.
JOH 18:39 Tído tein iin rá iin víko̱ pascua dáyaa̱ yuꞌu̱ iin ta̱a no̱ó ra̱ ñóꞌo veꞌe ka̱a. Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿á kóni̱ ndo̱ ña̱ dáyaa̱ yuꞌu̱ ta̱a kúú rey no̱ó na̱ Israel yóꞌo? ―kaá ra̱.
JOH 18:40 Dá ni̱ ka̱yuꞌú ndidaá ta̱a ñoó: ―¡Ná dáꞌa ni dáyaa̱ ní ta̱a xaa̱n! ¡Barrabás diꞌa dáyaa̱ ní! ―kaá ra̱. Táꞌa̱n ra̱ naní Barrabás ñoó kúú iin ta̱ kui̱ꞌíná.
JOH 19:1 Dá ni̱ saꞌanda Pilato choon ña̱ ná kani kini soldado sata̱ Jesús.
JOH 19:2 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kani ñaá rá, dá ni̱ ka̱va̱ꞌa ra iin corona ío̱n, ta ni̱ chi̱nóo raa̱n dini̱ ná. Dá ni̱ da̱kuíꞌino ñaá rá iin dáꞌo̱n kuaꞌá to̱ón,
JOH 19:3 dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Na̱ káꞌano kúú mií ní, na̱ kúú rey no̱ó na̱ Israel. Ta ni̱ koon ra daꞌa̱nda̱ noo̱ ná.
JOH 19:4 Dá ni̱ keta tuku Pilato, dá ni̱ kaa ra̱: ―Kande̱ꞌé ndó, ná koꞌi̱n taóí ra̱ sata̱ véꞌe yóꞌo, dá kanaꞌá ndó ña̱ ni iin tóꞌón taꞌon kua̱chi ra ko̱ ní náníꞌi̱ yuꞌu̱ ―kaá ra̱.
JOH 19:5 Dá ni̱ keta Jesús, ta kánóo iin corona ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín ío̱n dini̱ ná, ta ndíxi na iin dáꞌo̱n kuaꞌá to̱ón ve̱i na. Dá ni̱ kaa Pilato xíꞌín rá: ―Yóꞌo íin ra viti.
JOH 19:6 Dá tá ni̱ xini ñaá ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱ xíꞌín ta̱ ndaá yéꞌé ño̱ꞌo, ta kúú ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ ka̱yuꞌú rá: ―¡Chirkaa ní ra̱ ndi̱ka cruz! ¡Chirkaa ní ra̱ ndi̱ka cruz! Dá ni̱ kaa Pilato: ―Yóꞌo natiin mií ndó ra̱, ta chirkaa ndó ra̱ ndi̱ka cruz, dá chi̱ ni iin tóꞌón taꞌon kua̱chi ta̱a yóꞌo ko̱ ní náníꞌi̱ yuꞌu̱.
JOH 19:7 Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín Pilato: ―Tído ley nduꞌu̱ kía̱n saꞌándá choon ña̱ kánian kuu ra̱, dá chi̱ chínaní rá mií rá kúú rá de̱ꞌe Ndios.
JOH 19:8 Tá ni̱ seídóꞌo Pilato ña̱ ni̱ kaꞌa̱n ta̱a ñoó dión, víꞌí ka̱ ví ni̱ yu̱ꞌú ra̱ kaꞌání rá Jesús.
JOH 19:9 Dá ni̱ kee Pilato ndáka tuku ñaá rá ni̱ ndu̱ꞌu ra kuaꞌa̱n ra̱ ini veꞌe chóon. Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―¿Ndeí ni̱ kisón? Tído ni iin to̱ꞌon ko̱ ní káꞌa̱n na̱.
JOH 19:10 Dá ni̱ kaa Pilato: ―¿Ndiva̱ꞌa ko̱ káꞌo̱n xíꞌín yuꞌu̱? ¿Á ko̱ náꞌá taꞌan voon ña̱ ió choon noo̱ ndáꞌí ña̱ chirkaai yo̱ꞌó ndi̱ka cruz, ta ió taꞌani choon noo̱ ndáꞌí ña̱ dáyaa̱i̱ yoꞌó koꞌo̱n?
JOH 19:11 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Ta ni lúꞌu̱ choon ko̱ó noo̱ ndáꞌa̱ mií ní keyíko̱ ní sa̱ꞌí tá ko̱ ní kíxian chí induú diꞌa. Tído káꞌano cháá ka̱ kua̱chi ndído ta̱ ni̱ na̱ki̱ꞌo yuꞌu̱ noo̱ ndáꞌa̱ ní ―kaá na̱.
JOH 19:12 Ta nda̱ mií hora daá ndúkú Pilato ña̱ dáyaa̱ ra̱ Jesús, káꞌán rá. Tído ndúndéé ta̱ duti̱ xíꞌín dao ka̱ ta̱ ndíta xíꞌín rá káyuꞌú rá: ―Tá ná dáyaa̱ ní ta̱a xaa̱n, dá kía̱n ko̱ íin taꞌon ní xíꞌín César, ta̱ néꞌe choon káꞌano. Dá chi̱ ndi ndáa ta̱a chínaní mií rá kúú rá iin rey, ro̱ón kúú ra̱ naá xíꞌín César.
JOH 19:13 Tá ni̱ sei̱do̱ꞌo Pilato ña̱ ni̱ kaꞌa̱n ra̱ dión, dá ni̱ taó túku ra Jesús. Dá ni̱ sa̱ ko̱o ra noo̱ táꞌa̱nda̱ choon iin xíán noo̱ naní Gabata xíꞌín to̱ꞌon hebreo. Ta to̱ꞌon yóꞌo kóni̱ kaa piso ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín yuu̱.
JOH 19:14 Táto̱ꞌon ka̱xuu̱ káa kuu̱ kénduu na̱ Israel ña̱ kadíni na̱ kuendá víko̱ pascua, dá ni̱ kaa Pilato: ―¡Yóꞌo íin na̱ kúú rey noo̱ mií ndó!
JOH 19:15 Dá ni̱ ka̱yuꞌú ña̱yuu ñoó: ―¡Kaꞌání ní ra̱, kaꞌání ní ra̱ ndi̱ka cruz! Dá ni̱ kaa Pilato xíꞌín ná: ―¿Ndiva̱ꞌa kóni̱ ndo̱ ña̱ chirkaai rey ndo̱ ndi̱ka cruz? Dá ni̱ kaa ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱ ñoó: ―¡Sa̱va̱ꞌa César vá kúú rey ndu̱! ―kaá ra̱.
JOH 19:16 Dá ni̱ na̱ki̱ꞌo ñaá Pilato noo̱ ndáꞌa̱ soldado, ña̱ ná koꞌo̱n ra̱ chirkaa ñaá rá ndi̱ka cruz. Dá ni̱ tiin ñaá rá, dá ni̱ kee ra ndáka ñaá rá kuaꞌa̱n ra̱.
JOH 19:17 Dá ni̱ sa̱ do̱kó Jesús cruz kuaꞌa̱n na̱ iin xíán noo̱ naní Gólgota xíꞌín to̱ꞌon hebreo. To̱ꞌon yóꞌo kóni̱ kaa lásá dini̱ ndi̱i.
JOH 19:18 Ta ñoó ni̱ chi̱rkaa ra Jesús ndi̱ka cruz. Ta ni̱ chi̱rkuei taꞌani ra uu̱ ka̱ ta̱a, ta iin iin xoo díi̱n ná tákuei iin iin ra. Ta me̱ꞌí íin cruz noo̱ tákaa Jesús.
JOH 19:19 Dá ni̱ taa Pilato to̱ꞌon noo̱ iin tabla, ta ni̱ chi̱ndáꞌa̱ iin soldado ña̱ dini̱ cruz noo̱ tákaa Jesús. Ta kaáa̱n diꞌa: “Ta̱a yóꞌo kúú Jesús, ta̱ ñoo Nazaret, ta kúú rá rey no̱ó na̱ ñoo Israel.”
JOH 19:20 Ta kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo na̱ ñoo Israel ni̱ kaꞌi to̱ꞌon yóꞌo, dá chi̱ yati yúꞌu̱ ñoo vá ni̱ chi̱rkaa ra Jesús. Ta tándaa letra káꞌa̱n yúꞌu̱ hebreo, xíꞌín yúꞌu̱ griego, xíꞌín yúꞌu̱ latín.
JOH 19:21 Dá ni̱ kaa ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱ xíꞌín Pilato: ―Ná dáꞌa ni taa ní ña̱ kúú rá rey no̱ó na̱ Israel. Va̱ꞌa ka̱a̱n diꞌa ná taa ní: “Ni̱ kaa ta̱a yóꞌo ña̱ kúú rá rey no̱ó na̱ Israel.”
JOH 19:22 Dá ni̱ kaa Pilato: ―Ña̱ sa̱ ni̱ taai kía̱n iin íchi̱ vá ni̱ ka̱ndo̱oan kooan dión.
JOH 19:23 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ chi̱rkaa soldado ñoó Jesús ndi̱ka cruz, dá ni̱ saꞌanda kuálí rá dáꞌo̱n ná. Ta ni̱ kee ra ña̱ komi̱ táꞌí, dá ni̱ tiin ra iin iin táꞌí ñá. Ta ni̱ tiin taꞌani ra kotó ni̱ sa̱ ndixi na ñoó, tído iin daꞌón káni̱ níí vá kíán, ko̱ ta̱ꞌón tu̱kua̱n.
JOH 19:24 Dá ni̱ nda̱tóꞌón táꞌan soldado ñoó: ―Ná dáꞌa ni ndatá yóa̱n, va̱ꞌa ka̱a̱n ná kadikí yo̱ suerte, dá ná kande̱ꞌá ndi ndáa yoo kando̱o xíꞌán ―kaá ra̱. Dión, dá ni̱ xi̱nko̱o noo̱ káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios, chi̱ diꞌa kaáa̱n: “Ni̱ na̱kaꞌanda ra̱ dáꞌo̱n ni̱ sa̱ ndixii, ta ni̱ sa̱dikí rá suerte xíꞌín dáꞌo̱ín.” Ta ki̱ꞌo dión ni̱ kee soldado ñoó xíꞌín dáꞌo̱n ná.
JOH 19:25 Saꞌa̱ cruz noo̱ tákaa na ñoó íin naná na̱, ta íin taꞌani kuꞌu̱ lóꞌo̱ naná na̱, ta íin taꞌani María, ñadiꞌí Cleofas, ta íin taꞌani María Magdalena.
JOH 19:26 Tá ni̱ xini Jesús naná na̱ xíꞌín iin ta̱ xíonoo xíꞌín ná, táꞌa̱n ra̱ mani̱ cháá ka̱ noo̱ ná, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín naná na̱: ―Naná, ta̱a xaa̱n kúú de̱ꞌón viti.
JOH 19:27 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ta̱ xíonoo xíꞌín ná ñoó: ―Na̱ xaa̱n kúú nanóo̱n viti ―kaá na̱. Nda̱ kuu̱ dáá ñóó ni̱ na̱kuaka va̱ꞌa ra naná Jesús koo na veꞌe ra.
JOH 19:28 Ta sa̱ náꞌá vá Jesús ña̱ sa̱ ni̱ xi̱nko̱o ndiꞌi choon ve̱i na, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kaa na̱ diꞌa, dá ni̱ xi̱nko̱o noo̱ káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios: ―¡Íchi̱ inii̱!
JOH 19:29 Ta ñoó íin iin ki̱di ni̱ chití díní ñóꞌo vino iá. Dá ni̱ saꞌa̱n iin ta̱a ni̱ da̱kéta niꞌini ra iin táꞌí dáꞌo̱n ini vino iá ñoó, dá ni̱ soꞌoni ra̱án dini̱ iin yíto̱ naní hisopo. Dá ni̱ chi̱nee raa̱n yúꞌu̱ Jesús.
JOH 19:30 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ tuꞌu na lúꞌu̱ vino iá ñoó, dá ni̱ kaa na̱: ―Sa̱ ni̱ kuu va viti. Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n na̱ dión, dá ni̱ na̱rkandéi dini̱ ná, ta kúú ni̱ na̱ki̱ꞌo na mií ná ni̱ xiꞌi̱ na̱.
JOH 19:31 Dá ni̱ saꞌa̱n ta̱ néꞌe choon no̱ó na̱ Israel noo̱ Pilato, dá chi̱ sa̱ kenduu na̱ Israel ña̱ꞌa kadíni na̱ kuendá pascua, ta ko̱ kóni̱ ra̱ ña̱ karkuei ta̱a ñoó ndi̱ka cruz kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ ná, dá chi̱ mií kuu̱ dáá ñóó kankao víko̱ pascua. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ seí ndaꞌí ra̱ noo̱ Pilato ña̱ ná konó rá taꞌa̱no̱ di̱ꞌin ta̱a ñoó, dá ná kuu dánóo ñaá rá ndi̱ka cruz.
JOH 19:32 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ saꞌa̱n soldado ni̱ saꞌa̱no̱ ra̱ di̱ꞌin ndi nduú ta̱a tárkuei dáó xíꞌín Jesús.
JOH 19:33 Tído tá ni̱ kasa̱ndaá ra̱ noo̱ tákaa Jesús, ta kúú ni̱ xini ra̱ ña̱ sa̱ ni̱ xiꞌi̱ va na, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní saꞌa̱no̱ taꞌon ra di̱ꞌin na.
JOH 19:34 Tído iin ta̱ soldado ñoó ni̱ da̱kúꞌu ra iin ka̱a dini̱ yokó yuꞌú yika̱ ná, ta vitíꞌón ni̱ ka̱nkuei nii̱ xíꞌín ta̱kui̱í.
JOH 19:35 Ta mií na̱ ni̱ xini ña̱ ni̱ kuu dión, no̱ón kúú na̱ xíꞌo ndaa̱ kuendá saꞌa̱ ña̱ yóꞌo, ta náꞌá ná ña̱ kíán ña̱ ndaa̱, dá kandísa taꞌani ndó ña̱ káꞌa̱n na̱.
JOH 19:36 Dión ni̱ ndoꞌo Jesús, dá ni̱ xi̱nko̱o noo̱ káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios: “O̱ táꞌa̱no̱ taꞌon ni iin lásá na̱.”
JOH 19:37 Ta kaá taꞌani tuti ii̱ Ndios diꞌa: “Koni xíꞌín no̱ó ña̱yuu na̱ ni̱ ku̱ꞌu ka̱a yuꞌú yika̱.”
JOH 19:38 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ saꞌa̱n José, ta̱ ñoo Arimatea, noo̱ Pilato. Ta kúú rá iin ta̱ kuendá Jesús, tído kándísa de̱ꞌé va ñaá rá, chi̱ yuꞌú ra̱ kée ta̱ néꞌe choon no̱ó na̱ Israel. Ta ni̱ seí ndaꞌí ra̱ noo̱ Pilato ña̱ ná konó rá koꞌo̱n ra̱ nakiꞌin ra yikí ko̱ño Jesús. Dá ni̱ sonó Pilato ña̱ kee ra dión. Dá ni̱ saꞌa̱n ra̱ ni̱ da̱nóo ra yikí ko̱ño na̱.
JOH 19:39 Ta ni̱ saa̱ taꞌani Nicodemo, táꞌa̱n ra̱ ni̱ saꞌa̱n ni̱ nda̱tóꞌón xíꞌín Jesús iin sa̱kuaá. Ta néꞌe ra táto̱ꞌon oko̱ uxi̱ kilo ña̱ támi sáꞌa̱n ni̱ daká táꞌan xíꞌín mirra xíꞌín áloe.
JOH 19:40 Dá ni̱ chi̱tuú ra̱ yikí ko̱ño Jesús xíꞌín dáꞌo̱n yádí ni̱ chichi ña̱ꞌa támi sáꞌa̱n ñoó, chi̱ ki̱ꞌo dión kée na̱ Israel xíꞌín ndidaá na̱ xíꞌi̱ noo̱ ná, dá dándu̱xi ñaá ná.
JOH 19:41 Ta yati noo̱ ni̱ sa̱rkaa na ndi̱ka cruz, ñoó kánduꞌu̱ iin ñóꞌo̱ noo̱ káa yitó kuíꞌí. Ta ñoó nákaa̱ iin yái̱ sa̱á noo̱ ndu̱xi ndi̱i. Ta ni iin tóꞌón ndi̱i ko̱ ñáꞌa̱ ndu̱xi ñoó.
JOH 19:42 Ta ñoó ni̱ da̱ndúxi na Jesús, chi̱ yati va kíán, chi̱ sa̱ kuaꞌa̱n ndiꞌi va kuu̱ kénduu na̱ ña̱ꞌa kadíni na̱ kuendá pascua.
JOH 20:1 Ta kuu̱ mií no̱ó kásáꞌá saꞌa̱ semana, kúú ni̱ kee María Magdalena kuaꞌa̱n yái̱ no̱ó ni̱ ndu̱xi Jesús, ta iin naá cháá ii̱ vá. Tído tá ni̱ saa̱a̱n, kúú sa̱ ni̱ ku̱xoo va yuu̱ ndadí yuꞌú yái̱ ñoó.
JOH 20:2 Dá ni̱ na̱ndió ko̱oán ni̱ ka̱nkonoán kuaꞌa̱n kasto̱ꞌán xíꞌín Simón Pedro xíꞌín iin ka̱ ta̱ xíonoo xíꞌín Jesús, táꞌa̱n ra̱ mani̱ cháá ka̱ noo̱ ná. Tá ni̱ saa̱a̱n, dá ni̱ kaaa̱n xíꞌín rá: ―Ni̱ na̱kiꞌin ra yikí ko̱ño satoꞌo yo̱ néꞌe ra kuaꞌa̱n ra̱, ta xíni̱ ndeí ni̱ chi̱káa̱ ñaá rá.
JOH 20:3 Dá ni̱ kee Pedro xíꞌín iin ka̱ ta̱ xíonoo xíꞌín Jesús kuaꞌa̱n ra̱ kande̱ꞌé rá yái̱ ñoó.
JOH 20:4 Ta taxí táꞌan ra kuaꞌa̱n ra̱, tído ni̱ꞌi cháá ka̱ kuaꞌa̱n iin ka̱ ta̱a ñoó o̱ du̱ú Pedro. Sa̱ꞌá ño̱ó dinñóꞌó ka̱ mií rá ni̱ saa̱ yúꞌu̱ yái̱ ñoó.
JOH 20:5 Dá ni̱ chi̱nee noo̱ rá ni̱ sa̱ nde̱ꞌé rá inia̱n. Ta sa̱va̱ꞌa dáꞌo̱n ni̱ sa̱ tuú yikí ko̱ño na̱ kánóo, tído ko̱ ní ku̱ꞌu taꞌon ra.
JOH 20:6 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ ka̱sáa̱ Pedro. Dá ni̱ ku̱ꞌu ra, dá ni̱ xini ra̱ dáꞌo̱n ni̱ sa̱ tuú na̱ kánóo.
JOH 20:7 Tído iin ka̱ dáꞌo̱n ni̱ sa̱ yiꞌi dini̱ ná ko̱ kánóo dáó taꞌon ña xíꞌín dáꞌo̱n ni̱ sa̱ tuú na̱ ñoó. Dá chi̱ iin ka̱ va xíán ni̱ na̱tuúa̱n kánóoan.
JOH 20:8 Nda̱ daá ví, dá ni̱ ku̱ꞌu ta̱a ni̱ ka̱sáa̱ mií no̱ó ñoó. Tá ni̱ xini ra̱ ndidaá ña̱ yóꞌo, dá ni̱ ka̱ndísa ra.
JOH 20:9 Tído kóni̱ ii̱ vá kandaa̱ ini ra̱ to̱ꞌon káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios ña̱ miía̱n ndúsa̱ kánian nataki Jesús tein na̱ ni̱ xiꞌi̱.
JOH 20:10 Dá ni̱ na̱ndió kuéi ra ni̱ ndi̱sáa̱ ra̱ noo̱ ndéi dao ka̱ ta̱ xíonoo xíꞌín Jesús.
JOH 20:11 Kúú ni̱ na̱ndió ko̱o María íián ndéíꞌi̱ ña̱ yuꞌú yái̱ ñoó. Ta tein ndéíꞌi̱ ña̱ íián ñoó, dá ni̱ chi̱rnee noo̱a̱n ni̱ sa̱ nde̱ꞌán ini yái̱ ñoó.
JOH 20:12 Ta kúú ni̱ xinia̱n ndéi uu̱ ángel, ta ndíxi na daꞌón kuxí kachi̱. Ta ndéi na no̱ó ni̱ sa̱ nóo yikí ko̱ño Jesús. Iin na ió xoo noo̱ ni̱ sa̱ kuu dini̱ ná, ta iin ka̱ na̱ ió xoo no̱ó ni̱ sa̱ kuu saꞌa̱ ná.
JOH 20:13 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín María: ―Ki̱ꞌo lóꞌo̱, ¿ndí ki̱án ndóꞌón ña̱ ndéíꞌi̱n? Dá ni̱ kaaa̱n: ―Sákii, dá chi̱ ni̱ na̱kiꞌin ra yikí ko̱ño satoꞌi̱ néꞌe ra kuaꞌa̱n ra̱, ta ko̱ náꞌá taꞌon yuꞌu̱ ndeí ni̱ chi̱káa̱ ñaá rá.
JOH 20:14 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n dión, dá ni̱ na̱ndió ko̱oán ni̱ sa̱ nde̱ꞌán chí sata̱, kúú ni̱ xinia̱n íin Jesús, tído ko̱ ní nákonia̱n ña̱ kúú ná Jesús.
JOH 20:15 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌán: ―Ki̱ꞌo lóꞌo̱, ¿ndiva̱ꞌa ndéíꞌi̱ yo̱ꞌó? ¿Ndá yoo nándukón? Dá ni̱ kaꞌán María ña̱ kúú rá ta̱ ndaá yitó kuíꞌí ñoó. Dá ni̱ kaaa̱n xíꞌín ná: ―Tatá, tá ni̱ na̱kiꞌin ní yikí ko̱ño ni̱ sa̱ káa̱ yóꞌo néꞌe ní kuaꞌa̱n ní, kasto̱ꞌon ní xíꞌíín ndeí ni̱ chi̱káa̱ nía̱n, dá ná koꞌi̱n nakiꞌiin ña̱.
JOH 20:16 Dá ni̱ kaa Jesús: ―¡María! Ta kúú ni̱ na̱ndió ko̱oán ni̱ sa̱ nde̱ꞌán noo̱ ná, dá ni̱ kaaa̱n xíꞌín ná: ―¡Raboni! (To̱ꞌon yóꞌo kóni̱ kaa maestro.)
JOH 20:17 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌán: ―Ná dáꞌa ni kako̱ꞌón yuꞌu̱, María, dá chi̱ ko̱ ñáꞌa̱ taꞌon noꞌi̱ noo̱ tatái̱. Va̱ꞌa ka̱a̱n kuaꞌán kasto̱ꞌón xíꞌín ñani kuálíí, ta kaꞌo̱n xíꞌín xí ña̱ nanai noꞌi̱ noo̱ ió tatái̱, na̱ kúú taꞌani tatá mií ndó, na̱ kúú Ndios noo̱ yúꞌu̱, ta kúú taꞌani na Ndios noo̱ ndo̱ꞌó ―kaá na̱.
JOH 20:18 Dá ni̱ kee María Magdalena ñoó kuaꞌa̱n kasto̱ꞌán xíꞌín ta̱ xíonoo xíꞌín Jesús ña̱ ni̱ xini xíꞌín noo̱a̱n Jesús, ta ni̱ na̱kani taꞌanián xíꞌín rá sa̱ꞌá ña̱ꞌa ni̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌán.
JOH 20:19 Tá ni̱ kuaá kuu̱ no̱ó kásáꞌá saꞌa̱ semana ñoó, ndadí toon yéꞌé veꞌe noo̱ ndéi ta̱ xíonoo xíꞌín Jesús, dá chi̱ yuꞌú ra̱ oon ni tiin ñaá ta̱ néꞌe choon no̱ó na̱ Israel. Ta kúú iin kuití vá ni̱ sa̱ kuíi̱n Jesús me̱ꞌí noo̱ ndéi ra ñoó. Dá ni̱ kaa na̱: ―Ná koo va̱ꞌa ini ndo̱.
JOH 20:20 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n na̱ dión, dá ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ ndáꞌa̱ ná xíꞌín yika̱ ná noo̱ rá. Kúú ni̱ kadii̱ nda̱ꞌo ini ra̱ ni̱ xini ra̱ ña̱ ni̱ na̱taki satoꞌo yo̱.
JOH 20:21 Dá ni̱ kaa tuku Jesús: ―Ná koo va̱ꞌa ini ndo̱. Táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ ta̱ndaꞌá tatái̱ yuꞌu̱ ve̱ii, ki̱ꞌo dión taꞌani tandaꞌá yuꞌu̱ ndo̱ꞌó koꞌo̱n ndo̱ kaneꞌe ndó to̱ꞌin.
JOH 20:22 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n na̱ dión, dá ni̱ tuu tachi̱ ná noo̱ ndéi ra, dá ni̱ kaa na̱: ―Natiin ndó Espíritu ii̱ Ndios viti.
JOH 20:23 Tá ndi ndáa mií na̱ xíꞌo káꞌano ini ndo̱ sa̱ꞌá kua̱chi, ta ki̱ꞌo káꞌano taꞌani ini Ndios sa̱ꞌá kua̱chi na. Ta ndi ndáa mií na̱ ko̱ xíꞌo káꞌano ini ndo̱ sa̱ꞌá kua̱chi, ta ni Ndios o̱ kíꞌo káꞌano taꞌon ini sa̱ꞌá kua̱chi na ―kaá na̱.
JOH 20:24 Ta Tomás, táꞌa̱n ra̱ káꞌa̱n xíꞌín ná Dídimo, ro̱ón kúú iin ta̱a nákaa̱ tein ndin uxi̱ uu̱ ta̱ xíonoo xíꞌín Jesús, tído ko̱ ta̱ꞌón ra ió tá ni̱ naꞌa̱ noo̱ Jesús noo̱ dao ka̱ ta̱a ñoó.
JOH 20:25 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ kaa ta̱a ñoó xíꞌín rá: ―¡Ni̱ xini ndu̱ satoꞌo yo̱ Jesús! Dá ni̱ kaa Tomás: ―Ta ná o̱ ko̱níi̱ xíꞌín noo̱í no̱ó ni̱ ku̱ꞌu ndu̱yo ñoó ndáꞌa̱ ná, ta ná o̱ chíꞌii dini̱ ndáꞌí no̱ó ni̱ ku̱ꞌu ndu̱yo ñoó, ta ná o̱ chíꞌii ndáꞌí yika̱ ná no̱ó ni̱ ta̱rkueꞌe̱ ñoó, o̱ kándísa taꞌon vei ―kaá ra̱.
JOH 20:26 Tá ni̱ ya̱ꞌa ona̱ kuu̱, ndéi tuku ta̱ xíonoo xíꞌín Jesús ini veꞌe ñoó, ta ió Tomás xíꞌín rá viti. Ta ndadí toon yéꞌé ndéi ra. Kúú iin kuití vá ni̱ sa̱ kuíi̱n Jesús me̱ꞌí noo̱ ndéi ra ñoó, dá ni̱ kaa na̱: ―Ná koo va̱ꞌa ini ndo̱.
JOH 20:27 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín Tomás: ―Nakíi̱, kande̱ꞌón ndáꞌí, ta chiꞌi dini̱ ndáꞌo̱n no̱ó ni̱ ku̱ꞌu ndu̱yo, ta chiꞌi taꞌani dini̱ ndáꞌo̱n no̱ó ni̱ ta̱rkueꞌe̱ yika̱í. O̱ sa̱ kákuuón iin ta̱ nákani kuáchi̱ ini, iin ta̱a kandísa kakuuón.
JOH 20:28 Dá ni̱ kaa Tomás xíꞌín ná: ―Miía̱n ndaa̱ kuiti mií ní kúú satoꞌo yuꞌu̱, ta mií ní kúú Ndios yuꞌu̱.
JOH 20:29 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xini xíꞌín noo̱o̱n yuꞌu̱, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱ndísón, Tomás. Tído ndikáꞌán ví na̱ kándísa va̱ꞌará ko̱ ní xiní na̱ yuꞌu̱.
JOH 20:30 Kua̱ꞌá ka̱ ví ña̱ꞌa náꞌano ni̱ kee Jesús no̱ó ta̱ xíonoo xíꞌín ná, tído ko̱ ní táa ndiꞌi taꞌon yuꞌa̱n noo̱ tuti yóꞌo.
JOH 20:31 Tído to̱ꞌon yóꞌo kía̱n ni̱ taai, dá kandísa ndó ña̱ Jesús kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá, ta kandísa ndó ña̱ mií ná kúú de̱ꞌe Ndios. Ta tá ná kandeé iní ndo̱ ná, dá kía̱n koni ndo̱ kataki chíchí ndó saꞌa̱ mií ná.
JOH 21:1 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ naꞌa̱ noo̱ tuku Jesús no̱ó ta̱ xíonoo xíꞌín ná noo̱ kúú yuꞌú ta̱ñoꞌo̱ naní Tiberias. Ta diꞌa ni̱ kuu:
JOH 21:2 Ta néꞌe táꞌan ii̱ vá Simón Pedro xíꞌín Tomás, ta̱ káꞌa̱n xíꞌín ná Dídimo, xíꞌín Natanael, ta̱ ñoo Caná, ña̱ nákaa̱ chí kuendá Galilea diꞌa, xíꞌín ndi nduú de̱ꞌe Zebedeo, xíꞌín uu̱ ka̱ ta̱ xíonoo xíꞌín Jesús.
JOH 21:3 Dá ni̱ kaa Simón Pedro xíꞌín dao ka̱ ta̱a ñoó: ―Koꞌi̱n tiin ti̱yaká viti. Dá ni̱ kaa dao ka̱ ta̱a ñoó: ―Koꞌo̱n taꞌani nduꞌu̱ xíꞌón. Dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱. Dá ni̱ saa̱ ra̱ ni̱ kaa ra ini iin barco, tído sa̱kuaá dáá ñóó ni iin tóꞌón ti̱yaká ko̱ ní tíin ra.
JOH 21:4 Tá sa̱ kuaꞌa̱n tu̱u noo̱ vá, ta kúú sa̱ yuꞌú ta̱ñoꞌo̱ ñoó vá íin Jesús, tído ko̱ ní nákoni taꞌon ñaá ta̱ xíonoo xíꞌín ná.
JOH 21:5 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―De̱ꞌe kuálí, ¿á sa̱ ni̱ tiin ndó ti̱yaká kei̱ ndo̱? Dá ni̱ kaa ra̱: ―¡Ko̱ó!
JOH 21:6 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Chikaa̱ ndo̱ ñóno̱ xaa̱n chí xoo kuáꞌa diꞌa barco ndo̱, dá tiin ndó ti̱yaká ―kaá na̱. Tá ni̱ kee ra dión, ta kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo ti̱yaká ni̱ tiin ra, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ kándeé taꞌon ra taó rá ñóno̱ rá.
JOH 21:7 Dá ni̱ kaa ta̱ mani̱ cháá ka̱ noo̱ Jesús xíꞌín Pedro: ―¡Satoꞌo va yó kúú na̱ káa! Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini Simón Pedro ña̱ kúú ná Jesús, dá ni̱ na̱kui̱ꞌino ra dáꞌo̱n rá, dá chi̱ sa̱ ni̱ taó vá ráa̱n. Dá ni̱ ndao ra ni̱ ke̱ta ra kuaꞌa̱n ra̱ ini ta̱kui̱í.
JOH 21:8 Ta ni̱ ka̱ndo̱o kueé dao ka̱ ta̱a ñoó ve̱i ra xíꞌín barco. Ta ñóꞌo ra ñóno̱ noo̱ ñóꞌo ti̱yaká ñoó ve̱i ra, ta kíán táto̱ꞌon iin ciento metro nda̱ noo̱ kúú yúꞌu̱ ñoꞌó i̱chí.
JOH 21:9 Tá ni̱ ka̱nkuei ra ini barco ñoó, kúú ni̱ xini ra̱ sa̱ ndío̱ va ñóꞌo̱ ti̱ke̱í, ta kánóo iin ti̱yaká chóꞌo̱ rí, ta sa̱ ió taꞌani pan.
JOH 21:10 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Tei ndó dao ka̱ ti̱yaká du̱ú ni̱ tiin ndó xaa̱n ―kaá na̱.
JOH 21:11 Dá ni̱ kaa Pedro ini barco, dá ni̱ di̱tá rá ñóno̱ ñoó nda̱ no̱ñóꞌo̱ i̱chí, ta ni̱ chitíán ñóꞌo ti̱yaká náꞌano, ta kúú rí iin ciento uu̱ diko uxi̱ oni̱. Ta va̱ꞌará kua̱ꞌá nda̱ꞌo ni̱ sa̱ kuu rí, tído ko̱ ní ndata̱ taꞌon ñóno̱ ñoó.
JOH 21:12 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ta̱a ñoó: ―Nakíi̱ ndo̱ kadi̱ni ndo̱. Dá ni̱ saa̱ ra̱, tído ni iin tóꞌón rá ko̱ ní dándáa ndato̱ꞌón ndá yoo kúú ná, dá chi̱ sa̱ náꞌá vá rá ña̱ satoꞌo yo̱ Jesús kúú ná.
JOH 21:13 Dá ni̱ tiin Jesús pan ñoó, dá ni̱ xi̱ꞌo naa̱n noo̱ rá, ta ni̱ xi̱ꞌo taꞌani na ti̱yaká ni̱ choꞌo̱ ñoó noo̱ rá.
JOH 21:14 Ta viti xíno oni̱ taꞌándá náꞌa̱ noo̱ Jesús mií ná no̱ó ta̱ xíonoo xíꞌín ná nda̱ kuu̱ ni̱ na̱taki na̱ tein na̱ ni̱ xiꞌi̱.
JOH 21:15 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ sa̱di̱ni ra̱, dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín Simón Pedro: ―Simón, de̱ꞌe Jonás, ¿á kóni̱ cháá ka̱ yo̱ꞌó yuꞌu̱ o̱ du̱ú dao ka̱ ta̱a xaa̱n? Dá ni̱ kaa ra̱: ―Jaa̱n, náꞌá vá mií ní ña̱ kóni̱ ñaáí, tatá. Dá ni̱ kaa Jesús: ―Koo ino̱n kandakón ña̱yuui̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée iin ra̱ ndáka léko.
JOH 21:16 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o tuku na ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá ná taꞌándá kúú uu̱: ―Simón, de̱ꞌe Jonás, ¿á miía̱n ndaa̱ kóno̱n yuꞌu̱? Dá ni̱ kaa Pedro: ―Jaa̱n, náꞌá vá mií ní ña̱ kóni̱ ñaáí, tatá. Dá ni̱ kaa na̱: ―Koo ino̱n kandaka va̱ꞌón ña̱yuui̱.
JOH 21:17 Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón tuku ñaá ná taꞌándá kúú oni̱: ―Simón, de̱ꞌe Jonás, ¿á miía̱n ndaa̱ kóni̱ yo̱ꞌó yuꞌu̱? Ta kúú ndaꞌí va ni̱ kuu ini Simón Pedro, dá chi̱ oni̱ taꞌándá ni̱ na̱ndió ko̱o na ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá ná: “¿Á kóni̱ yo̱ꞌó yuꞌu̱?” Dá ni̱ kaa ra̱: ―Satoꞌi̱, ndidaá táꞌa̱n va ña̱ꞌa náꞌá mií ní, sa̱ꞌá ño̱ó náꞌá vá ní ña̱ kóni̱ yuꞌu̱ mií ní. Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Koo ino̱n kandaka va̱ꞌón ña̱yuui̱, tá dáá.
JOH 21:18 Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌón ña̱ tá ni̱ sa̱ kuuón iin ta̱ lóꞌo̱, sa̱ na̱kui̱ꞌínón mií vóón dáꞌa̱mo̱n, ta sa̱ xi̱onooón noo̱ káꞌán miíón. Tído tá ná kusáꞌánón, dá kía̱n ndá ná dákaa̱ voon ndáꞌo̱n, ta nda̱ iin ka̱ va ña̱yuu dákui̱ꞌino yoꞌó doꞌo̱no̱, ta katiin ndaa ra̱ yo̱ꞌó koꞌo̱n no̱ó ko̱ káꞌón koꞌo̱n.
JOH 21:19 Dión ni̱ kaꞌa̱n na̱ sa̱ꞌá ndí ki̱án ndoꞌo Pedro kuu ra̱, dá natiin Ndios ña̱ñóꞌó. Dá ni̱ kaa taꞌani na: ―Koo ino̱n kandiko̱n yuꞌu̱.
JOH 21:20 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o Pedro ni̱ sa̱ nde̱ꞌé rá chí sata̱, dá ni̱ xini ra̱ tákaa ñaá ta̱ mani̱ cháá ka̱ noo̱ Jesús ve̱i ra. Ta ta̱a yóꞌo kúú ra̱ ni̱ sa̱ io díi̱n Jesús no̱ó ni̱ sa̱díni na̱ sa̱kuaá dáá ñóó, ta mií rá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá: “¿Ndá yoo kúú ra̱ naki̱ꞌo ñaá noo̱ ndáꞌa̱ ta̱a xiní uꞌu̱ ñaá?”
JOH 21:21 Dá tá ni̱ xini ñaá Pedro, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín Jesús: ―Satoꞌi̱, ¿ndí ki̱án ndoꞌo ta̱a káa?
JOH 21:22 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Tá kóni̱ yuꞌu̱ ña̱ koo ii̱ vá ta̱a káa nda̱ ná kasandaá kuu̱ nandió ko̱oi kasaa̱i̱ ñayuú yóꞌo, ¿ndiva̱ꞌa saꞌání yoꞌó miíón? Dá ri yoꞌó koo ino̱n kandiko̱n yuꞌu̱.
JOH 21:23 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ dión, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱sáꞌá dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús káꞌa̱n na̱ ña̱ o̱ ku̱ú taꞌon ta̱a yóꞌo. Tído ko̱ ní káꞌa̱n Jesús ña̱ o̱ ku̱ú ra̱, ni̱ kaa na̱ ña̱ tá kóni̱ na̱ ña̱ koo ii̱ vá ta̱a ñoó nda̱ ná kasandaá kuu̱ nandió ko̱o na kasaa̱ na̱ ñayuú yóꞌo: “¿Ndiva̱ꞌa saꞌání yoꞌó miíón?”
JOH 21:24 Ta ta̱a káꞌa̱n Jesús saꞌa̱ yóꞌo kúú yuꞌu̱, ta̱ xíonoo xíꞌín ná, ta xíꞌoi kuendá saꞌa̱ ndidaá ña̱ yóꞌo, ta ni̱ taai ña̱. Ta náꞌá yó ña̱ kuendá xíꞌoi sa̱ꞌán kíán ña̱ ndaa̱.
JOH 21:25 Ta ió kua̱ꞌá ka̱ ví ña̱ꞌa ni̱ kee Jesús. Sa̱ꞌá ño̱ó tá ní táai iin rá iian, taó kuendá yuꞌu̱ ña̱ o̱ kéta taꞌon ñayuú yóꞌo kañoꞌo libro nákani saꞌa̱ ndidaá ña̱ ni̱ kee na. Dión ná koo.
ACT 1:1 Ta libro mií no̱ó ña̱ kía̱n ni̱ taai koo noo̱ ní, Teófilo, kía̱n káꞌa̱n saꞌa̱ ndidaá kúú ña̱ ni̱ kee Jesús, xíꞌín ndidaá kúú ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ nda̱ rá míí saꞌa̱,
ACT 1:2 ta nda̱ kuu̱ ni̱ kaa na kuaꞌa̱n nóꞌo̱ ná induú. Tído tá ko̱ ñáꞌa̱ nana na noꞌo̱ na̱, dá ni̱ saꞌanda na̱ choon xíꞌín ndée̱ Espíritu ii̱ Ndios no̱ó ta̱ kúú apóstol, táꞌa̱n ra̱ ni̱ ka̱xi na kaneꞌe to̱ꞌon na.
ACT 1:3 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ na̱taki Jesús, dá ni̱ naꞌa̱ na̱ mií ná no̱ó ta̱a ñoó. Ta kua̱ꞌá ña̱ꞌa ni̱ kee na noo̱ rá, dá ná kandaa̱ ini ra̱ ña̱ ta̱kí na̱. Chi̱ tein uu̱ diko kuu̱ ni̱ naꞌa̱ na̱ mií noo̱ rá, ta sa̱ da̱náꞌa̱ na̱ saꞌa̱ ndi koo ndu̱ꞌu ña̱yuu ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios.
ACT 1:4 Ta tein ió na̱ xíꞌín ta̱a ñoó, dá ni̱ saꞌanda na̱ choon noo̱ rá, ta kaá na̱: ―O̱ sa̱ kánkuei ndó ñoo Jerusalén yóꞌo. Kandati ndó nda̱ ná kasaa̱ na̱ ni̱ kaa tatái̱ ki̱ꞌo na noo̱ ndo̱, táto̱ꞌon ni̱ kaꞌi̱n xíꞌín ndó.
ACT 1:5 Miía̱n ndaa̱ kíán ña̱ Juan kúú na̱ ni̱ sa̱ da̱kódo̱ ndúta̱ ña̱yuu xíꞌín ta̱kui̱í. Tído ti̱xi cháá vá kuu̱, dá kodo̱ ndúta̱ ndo̱ xíꞌín Espíritu ii̱ Ndios ―kaá na̱.
ACT 1:6 Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá ta̱ ni̱ ndi̱tútí ndéi xíꞌín ná ñoó, ta kaá ra̱ xíꞌín ná: ―Tatá, ¿á koꞌo̱n ní ki̱ꞌo ní ña̱ dándáki na̱ ñoo yo̱, na̱ Israel mií ná viti?
ACT 1:7 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Ko̱ káni taꞌan vaan ña̱ kanaꞌá ndoꞌó ndá kuu̱ o ndá oon ni̱ chi̱kaa̱ ini tatá Ndios koo dión, chi̱ iin tóꞌón mií vá ná kómí choon kaa ndá oon kooan.
ACT 1:8 Tído natiin ndó choon tá ná xino̱ Espíritu ii̱ Ndios dákútí ná nío̱ ndo̱, dá kankuei ndó ki̱ꞌo ndó kuendá sa̱ꞌá yúꞌu̱ no̱ó na̱ ñoo Jerusalén, xíꞌín ndidaá ka̱ ñoo ñóꞌo kuendá Judea yóꞌo, xíꞌín ndidaá kúú ñoo ñóꞌo chí kuendá Samaria, xíꞌín ndidaá kúú xíán nda̱ noo̱ xíká cháá ka̱ ñayuú yóꞌo.
ACT 1:9 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n Jesús dión, dá ni̱ xini ta̱a ñoó ña̱ ko̱nana na kuaꞌa̱n nóꞌo̱ ná induú. Ta kúú ni̱ ndu̱ꞌu na tein iin viko̱. Ta kúú ni̱ da̱ꞌi na noo̱ rá.
ACT 1:10 Ta kúú ndíta i̱ó rá ndéꞌé rá chí induú no̱ó ko̱nana Jesús kuaꞌa̱n nóꞌo̱ ná. Kúú iin kuitíó ni̱ sa̱ kui̱ta uu̱ ta̱a ndíxi daꞌón kuxí noo̱ ndíta ra ñoó.
ACT 1:11 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Ndoꞌó, ta̱a Galilea xaa̱n, ¿ndiva̱ꞌa ndíta ndoꞌó ndéꞌé ndó chí induú káa? Mií Jesús, na̱ ni̱ nana kuaꞌa̱n nóꞌo̱ induú, táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ xini ndo̱ ni̱ nana na kuaꞌa̱n nóꞌo̱ ná induú, ki̱ꞌo dión ii̱ vá koni ndo̱ nandió ko̱o tuku na kii na ―kaá ángel ñoó xíꞌín rá.
ACT 1:12 Dá ni̱ noo ta̱a ñoó yúku̱ naní Olivos, dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n nóꞌo̱ ná ñoo Jerusalén, chi̱ yati néꞌe táꞌan xíꞌín ñoo Jerusalén, chi̱ kíán táto̱ꞌon ki̱ꞌo sónó ley kuu kaka na̱ Israel kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ ná.
ACT 1:13 Dá tá ni̱ na̱sáa̱ na̱ veꞌe noo̱ ndéi na ñoó, dá ni̱ kaa na ni̱ ku̱ꞌu na ini veꞌe kánóo dini̱ veꞌe ñoó. Ta ñoó kúú noo̱ ió Pedro xíꞌín Jacobo, xíꞌín Juan, xíꞌín Andrés, xíꞌín Felipe, xíꞌín Tomás, xíꞌín Bartolomé, xíꞌín Mateo, xíꞌín Jacobo, táꞌa̱n ra̱ kúú de̱ꞌe ta̱a naní Alfeo, xíꞌín Simón, táꞌa̱n ra̱ kúú kuendá ta̱ Zelote, xíꞌín Judas, táꞌa̱n ra̱ kúú ñani Jacobo.
ACT 1:14 Ndidaá ta̱a yóꞌo kúú ra̱ daá kuití nátaka káꞌa̱n xíꞌín Ndios, ta ndéi taꞌani dao na̱ ñáꞌa̱ xíꞌín rá, xíꞌín María, na̱ kúú naná Jesús, xíꞌín ra̱ kúú ñani Jesús.
ACT 1:15 Ta tein kuu̱ dáá ñóó, dá ni̱ na̱kuíi̱n ndichi Pedro me̱ꞌí na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó. Ta kúú ná táto̱ꞌon iin ciento oko̱ ña̱yuu. Dá ni̱ kaa Pedro xíꞌín ná:
ACT 1:16 ―Ndoꞌó, ñani, miía̱n kánian xi̱nko̱o noo̱ káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios, ña̱ ni̱ kaꞌa̱n mií Espíritu ii̱ Ndios xíꞌín David tá sa̱ naꞌá. Chi̱ ni̱ kaꞌa̱n David sa̱ꞌá ña̱ kee Judas, táꞌa̱n ra̱ ni̱ saꞌa̱n ni̱ na̱ki̱ꞌo Jesús noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ néꞌe choon.
ACT 1:17 Ta Judas ñoó ni̱ sa̱ kuu iin ta̱a ni̱ sa̱ káa̱ tein nduꞌu̱, ta ni̱ na̱tiin dáó taꞌani ra choon xíꞌín nduꞌu̱.
ACT 1:18 ’Ta ni̱ xiin ra iin ñóꞌo̱ xíꞌín di̱ꞌón ni̱ kiꞌin ya̱ꞌi ra sa̱ꞌá ña̱ kini ni̱ kee ra. Kúú ni̱ ka̱nkao díní rá, ta ni̱ kaꞌandi ti̱i ra, ta kúú ni̱ ka̱nkuei ndiꞌi xiti ra̱.
ACT 1:19 Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini na̱ ndéi ñoo Jerusalén ña̱ dión ni̱ ndoꞌo ra, dá ni̱ chi̱naní ná no̱ñóꞌo̱ ñoó Acéldama. Ta to̱ꞌon yóꞌo kóni̱ kaa Ñóꞌo̱ Nii̱.
ACT 1:20 Dión, dá ni̱ xi̱nko̱o to̱ꞌon káꞌa̱n libro Salmos, chi̱ diꞌa kaáa̱n: Ná kando̱o ndava̱ꞌa veꞌe ra. Ta ni ko̱ íin ka̱ ná kandei inia̱n. Ta kaá taꞌanian: Ña̱ iin ka̱ va ña̱yuu natiin choon ni̱ sa̱ neꞌe ra.
ACT 1:21 ’Ta viti tein yó yóꞌo ñóꞌo dao ta̱a, táꞌa̱n ra̱ ni̱ sa̱ xi̱onoo taꞌani xíꞌín nduꞌu̱ ndidaá tiempo ni̱ sa̱ io satoꞌo yo̱ Jesús xíꞌín ndú,
ACT 1:22 nda̱ kuu̱ ni̱ ka̱sáꞌá dákodo̱ ndúta̱ Juan ña̱yuu, ta nda̱ kuu̱ ni̱ xini ndu̱ ni̱ nana Jesús kuaꞌa̱n nóꞌo̱ ná induú. Sa̱ꞌá ño̱ó miía̱n kánian ndu̱ꞌu iin ra tein nduꞌu̱, dá kanoo dáó rá xíꞌín nduꞌu̱ ki̱ꞌo ra kuendá no̱ó ña̱yuu ña̱ miía̱n ndaa̱ ni̱ na̱taki Jesús ―kaá Pedro.
ACT 1:23 Dá ni̱ xi̱ꞌo na uu̱ kuu̱ ta̱a ñóꞌo tein ña̱yuu ñoó. Iin ra̱ naní José, ta naní taꞌani ra Barsabás, táꞌa̱n ra̱ káꞌa̱n xíꞌín ná Justo, ta iin ka̱ ra̱ naní Matías.
ACT 1:24 Dá ni̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín Ndios, ta kaá na̱ diꞌa: ―Satoꞌo ndu̱ Ndios, mií ní kúú na̱ náꞌá ndi ki̱ꞌo kúú nío̱ iin rá iin ña̱yuu. Ta viti naꞌa̱ ní noo̱ ndúꞌu̱ ndi káa iin ta̱a yóꞌo ni̱ ka̱xi mií ní,
ACT 1:25 dá kaneꞌe dáó rá choon xíꞌín nduꞌu̱, ta kaneꞌe ra to̱ꞌon ní kanoo ra, dá chi̱ ni̱ tu̱ú vá Judas sa̱ꞌá kua̱chi ni̱ kee ra. Ta sa̱ kuaꞌa̱n va ra noo̱ kánian koꞌo̱n ra̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee ra ―kaá na̱.
ACT 1:26 Dá ni̱ sa̱dikí na̱ suerte. Ta kúú ni̱ kasa̱ndaáa̱n ña̱ Matías kánian kakuu apóstol. Dá ni̱ ndu̱ꞌu na tein ndin uxi̱ iin ka̱ apóstol ñoó.
ACT 2:1 Tá ni̱ kasa̱ndaá víko̱ naní Pentecostés, ndéi tútí ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús ini iin veꞌe.
ACT 2:2 Ta kúú iin kuití vá ni̱ ni̱ꞌi iin níí kúú ini veꞌe noo̱ ndéi na ñoó ni̱ kee iin ña̱ꞌa ni̱ kii chí induú, ta kíán táto̱ꞌon iin tachi̱ dée̱n.
ACT 2:3 Dá ni̱ ka̱sáa̱ ña̱ ndéꞌé táto̱ꞌon ndéꞌé ñoꞌó ita̱. Dá ni̱ na̱xino̱a̱n dini̱ iin rá iin na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó.
ACT 2:4 Ta kúú ndidaá kúú ná ni̱ na̱kutí xíꞌín na̱ kúú Espíritu ii̱ Ndios. Ta kúú ni̱ ka̱sáꞌá iin rá iin na káꞌa̱n na̱ dao ka̱ yúꞌu̱, táꞌa̱n ña̱ ni̱ niꞌi̱ ná noo̱ Espíritu ii̱ Ndios.
ACT 2:5 Ta ñoo Jerusalén ñoó ndéi na̱ Israel ni̱ kii na ndidaá nación ñóꞌo ñayuú yóꞌo, ta ndíta ndaa̱ na̱ xíꞌín choon Ndios.
ACT 2:6 Tá ni̱ sei̱do̱ꞌo ña̱yuu yóꞌo ña̱ ni̱ ni̱ꞌi, dá ni̱ na̱taka na̱ no̱ó ndéi na̱ kúú kuendá Jesús. Ta kúú ni̱ naá vá iní na̱, chi̱ ni̱ seídóꞌo na ña̱ iin rá iin na̱ kúú kuendá Jesús ni̱ ka̱sáꞌá káꞌa̱n yúꞌu̱ iin rá iin ña̱yuu ñoó.
ACT 2:7 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ naá vá iní na̱. Dá ni̱ ka̱sáꞌá ndátóꞌón táꞌan ná: ―¡Kueídóꞌo ndó! ¿Á o̱ du̱ú na̱ Galilea kúú ña̱yuu káꞌa̱n káa?
ACT 2:8 Ta, ¿ndiva̱ꞌa seídóꞌo yó káꞌa̱n na̱ iin rá iin yúꞌu̱ ña̱ kía̱n ni̱ ka̱ti̱ꞌa yó nda̱ ni̱ kaki yó?
ACT 2:9 Chi̱ tein yó ñóꞌo ña̱yuu ni̱ kii nación Partia, xíꞌín nación Media, xíꞌín nación Elam, xíꞌín nación Mesopotamia, xíꞌín kuendá Judea, xíꞌín kuendá Capadocia, xíꞌín kuendá Ponto, xíꞌín kuendá Asia,
ACT 2:10 xíꞌín kuendá Frigia, xíꞌín kuendá Panfilia, xíꞌín nación Egipto, xíꞌín na̱ ndéi chí kuendá Africa no̱ó ñóꞌo ñoo xíká cháá ka̱ o̱ du̱ú ñoo Cirene. Ndéi taꞌani na̱ ni̱ kii ñoo Roma. Dao ka̱ na̱ kúú na̱ Israel, ta dao ka̱ na̱ ni̱ nduu na̱ kándísa to̱ꞌon kándísa na̱ Israel.
ACT 2:11 Ndéi taꞌani dao ka̱ na̱ ni̱ kii nación Creta xíꞌín nación Arabia. Tído iin rá iin yó kándaa̱ ini ña̱ káꞌa̱n na̱ káa, chi̱ káꞌa̱n na̱ iin rá iin yúꞌu̱ ña̱ káꞌa̱n miíá sa̱ꞌá ña̱ ndato ni̱ kee Ndios ―kaá ña̱yuu ñoó.
ACT 2:12 Ta kúú ndidaá vá ná ni̱ naá iní. Ta ko̱ náꞌá ná ndí ki̱án nakani ini na̱. Ta ndáto̱ꞌón táꞌan ná: ―¿Ndí kóni̱ kaa ndidaá kúú ña̱ xinío̱ kuu̱ víti?
ACT 2:13 Ta dao ka̱ ña̱yuu ñoó ni̱ ka̱sáꞌá kédi̱ki na̱ na̱ kúú kuendá Jesús, ta kaá na̱: ―Xíni va na̱ káa.
ACT 2:14 Dá ni̱ na̱kuíi̱n ndichi Pedro xíꞌín ndin uxi̱ iin ka̱ ta̱a ni̱ sa̱ xi̱onoo xíꞌín Jesús. Ta ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ ka̱sáꞌá káꞌa̱n Pedro xíꞌín ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó: ―Ndoꞌó, na̱ Israel, xíꞌín ndidaá ka̱ ndo̱ꞌó na̱ ndéi ñoo Jerusalén, koꞌi̱n kasto̱ꞌin xíꞌín ndó saꞌa̱ ndidaá ña̱ ni̱ kuu yóꞌo, sa̱ꞌá ño̱ó kueídóꞌo va̱ꞌa ndó ña̱ koꞌi̱n kaꞌi̱n xíꞌín ndó.
ACT 2:15 Kanaꞌá ndó ña̱ ni iin tóꞌón taꞌon ña̱yuu yóꞌo ko̱ xíni, táto̱ꞌon ki̱ꞌo káꞌán ndoꞌó nákani ini ndo̱. Chi̱ ka̱ ii̱n naꞌa ii̱ vá kíán.
ACT 2:16 Tído ndidaá ña̱ yóꞌo kúu, dá xi̱nko̱o no̱ó ni̱ kaꞌa̱n Ndios xíꞌín profeta Joel, táꞌa̱n na̱ sa̱ ka̱sto̱ꞌon xíꞌín ña̱yuu ña̱ ni̱ kaꞌa̱n mií Ndios, chi̱ diꞌa ni̱ kaa na̱:
ACT 2:17 Diꞌa kaá Ndios: Tein kuu̱ noo̱ ndíꞌi, dá dákóon yuꞌu̱ Espírituí dini̱ ndidaá kúú ña̱yuu. Dá kía̱n ndidaá de̱ꞌe yií ndo̱, xíꞌín ndidaá de̱ꞌe diꞌí ndo̱ kaꞌa̱n xi̱ saꞌa̱ ndí ki̱án ve̱i koo. Ta ndidaá takuáchí tákí koni túu xi ña̱ꞌa ndato dánaꞌi̱ noo̱ xí. Ta ndidaá na̱ sáꞌano sa̱ní kee yuꞌu̱.
ACT 2:18 Ta tein kuu̱ dáá ñóó dákóon yuꞌu̱ Espírituí dini̱ ta̱a xíꞌín na̱ ñáꞌa̱ kéchóon noo̱í, dá kasáꞌá ná kaꞌa̱n na̱ saꞌa̱ ndí ki̱án ve̱i koo.
ACT 2:19 Ta keei ña̱ꞌa ndato chí induú, ta kee taꞌani yuꞌu̱ ña̱ náꞌano no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, chi̱ koo nii̱, xíꞌín ñóꞌo̱ kéi̱, ta nakuii̱n ndichi ñoꞌo̱ma̱,
ACT 2:20 ta nakuii̱n naá noo̱ ndi̱ndii, ta ndukuaꞌá nii̱ no̱ó yoo̱. Dión koo, dá kasandaá kuu̱ satoꞌo yo̱ Ndios. Ta kuu̱ yóꞌo kakuu iin kuu̱ káꞌano, iin kuu̱ naꞌa̱ Ndios choon káꞌano néꞌe na.
ACT 2:21 Ta ndi ndáa miíó ña̱yuu nakoni ña̱ Ndios kúú satoꞌo na̱, no̱ón kúú na̱ ni̱ꞌí ña̱ ka̱ki na. Dión kaá tuti ii̱ Ndios.
ACT 2:22 ’Kueídóꞌo va̱ꞌa ndoꞌó, na̱ Israel, ña̱ koꞌi̱n kaꞌi̱n xíꞌín ndó. Miía̱n ndaa̱ Jesús, na̱ ñoo Nazaret, ni̱ sa̱ kuu iin ta̱a ni̱ naꞌa̱ ña̱ ni̱ kii na noo̱ Ndios, dá chi̱ sa̱ kee na ña̱ náꞌano, xíꞌín ña̱ ndato noo̱ ndo̱ꞌó ni̱ kee Ndios. Ta náꞌá va̱ꞌa mií ndó ndí ki̱án ni̱ sa̱ kee na.
ACT 2:23 Tído ni̱ na̱ki̱ꞌo ñaá iin ta̱a noo̱ ndáꞌa̱ ndo̱, táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ chi̱kaa̱ ini Ndios koo nda̱ mií saꞌa̱. Dá ni̱ tiin ñaá ndoꞌó ni̱ saꞌa̱n ndo̱ ni̱ saꞌání ñaá ndó ndi̱ka cruz xíꞌín ndáꞌa̱ ta̱ kini.
ACT 2:24 Tído ni̱ da̱nátaki ñaá Ndios no̱ó ña̱ ni̱ ndoꞌo na ni̱ xiꞌi̱ na̱. Chi̱ ña̱ saꞌání ña̱yuu ko̱ kómíán choon sata̱ Jesús, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní kandeéán kaꞌání chíchíán na̱.
ACT 2:25 ’Ta ni̱ kaꞌa̱n taꞌani rey David saꞌa̱ Jesús tá sa̱ naꞌá. Ta diꞌa ni̱ kaa na̱: Ni̱ xinii̱ ña̱ daá kuití vá ió satoꞌo yo̱ Ndios xíꞌíín. Ta íin na xoo kuáꞌa yuꞌu̱, sa̱ꞌá ño̱ó ni iin tóꞌón taꞌon ña̱ꞌa o̱ dáyu̱ꞌú yuꞌu̱.
ACT 2:26 Sa̱ꞌá ño̱ó kádii̱ nda̱ꞌo ini nío̱í. Ta xíta yáa̱ lóꞌi̱ xíꞌa̱n kádii̱ inía̱n. Ta iin níí kúú yikí ko̱ñoi̱ naniꞌi̱ ndée̱ xíꞌín ta̱ndeé iní.
ACT 2:27 Chi̱ o̱ dánkoo taꞌon ní yuꞌu̱ no̱ó ñóꞌo ndi̱i. Ta o̱ kónó taꞌon mií ní ña̱ natani̱ yikí ko̱ño yuꞌu̱, na̱ kéchóon noo̱ ní.
ACT 2:28 Chi̱ ni̱ naꞌa̱ ní íchi̱ noo̱í noo̱ katakii̱, dá kasandaá iin kuu̱, dá kadii̱ nda̱ꞌo iníi̱ tá ná nakuii̱i̱n noo̱ ní. Dión ni̱ kaa David.
ACT 2:29 ’Ñani, káꞌa̱n ndaa̱i̱ xíꞌín ndó ña̱ ni̱ xiꞌi̱ tatá sáꞌano yo̱ David, ta ni̱ ndu̱xi na. Ta kúú nda̱ kuu̱ víti nákaa̱ i̱íó ná yái̱ no̱ó ni̱ ndu̱xi na ñoo yóꞌo.
ACT 2:30 Tído ni̱ sa̱ kuu na iin profeta, ta sa̱ náꞌá va̱ꞌa na ña̱ ni̱ xi̱ꞌo Ndios to̱ꞌon na ña̱ tein na̱ veꞌe mií ná, ñoó kana Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá, ta kakuu na rey, táto̱ꞌon ni̱ sa̱ kuu David rey no̱ó na̱ ñoo yo̱.
ACT 2:31 Ta sa̱ꞌá ña̱ sa̱ náꞌá ná ndí ki̱án kee Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kaa na̱ ña̱ dánátaki Ndios Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá, ta ni̱ kaa taꞌani na ña̱ o̱ kándo̱o taꞌon nío̱ Cristo noo̱ ñóꞌo ndi̱i, ta ni yikí ko̱ño na̱ o̱ nátani̱ taꞌan vaan.
ACT 2:32 ’Ta dión ni̱ kuu, chi̱ miía̱n ndaa̱ kuiti ni̱ da̱nátaki Ndios Jesús. Ta ndidaá vá nduꞌu̱ kúú na̱ ni̱ xini ña̱ dión ni̱ kuu.
ACT 2:33 Dá ni̱ na̱chi̱ko̱o ñaá Ndios xoo kuáꞌa na̱. Dá ni̱ na̱ki̱ꞌo tatá Ndios Espíritu ii̱ ná noo̱ Jesús, táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ xi̱ꞌo na to̱ꞌon na ña̱ kía̱n kee na. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ta̱ndaꞌá Jesús Espíritu ii̱ yóꞌo ni̱ ka̱sáa̱ na̱ noo̱ ndúꞌu̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ xini ndo̱ꞌó, ta ni̱ seídóꞌo ndó ña̱ káꞌa̱n nduꞌu̱ iin rá iin yúꞌu̱, táꞌa̱n ña̱ káꞌa̱n iin rá iin mií ndó.
ACT 2:34 ’Ta o̱ du̱ú David kúú na̱ ni̱ nana koꞌo̱n induú koo na xoo kuáꞌa Ndios, chi̱ mií ná kúú na̱ ni̱ kaꞌa̱n diꞌa: Diꞌa ni̱ kaa satoꞌo yo̱ Ndios xíꞌín satoꞌi̱: “Nako̱o yoꞌó xoo kuáꞌa yuꞌu̱,
ACT 2:35 nda̱ ná nataán ndíꞌii ta̱a xiní uꞌu̱ ñaá ti̱xi sa̱ꞌo̱n.” Dá ni̱ kaa taꞌani Pedro:
ACT 2:36 ―Miía̱n kánian kanaꞌá ndidaá kúú ndoꞌó, na̱ Israel, ña̱ miía̱n ndaa̱ kuiti Jesús, na̱ ni̱ chi̱rkaa ndó ndi̱ka cruz, no̱ón kúú na̱ ni̱ ndee Ndios kakuu na satoꞌo noo̱ ndidaá kúú ña̱ꞌa, ta kakuu taꞌani na na̱ dáka̱ki ñaá.
ACT 2:37 Tá ni̱ seídóꞌo ña̱yuu ñoó to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n Pedro, kúú ni̱ ka̱sáꞌá táꞌa̱nda̱ tóꞌo̱n ini na̱ ndéi na. Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ná Pedro xíꞌín dao ka̱ apóstol ñoó, ta ni̱ kaa na̱: ―Ñani, ¿ndí ki̱án kánian kee nduꞌu̱, tá dáá?
ACT 2:38 Dá ni̱ kaa Pedro: ―Nandikó iní ndo̱ saꞌa̱ kua̱chi kée ndó, ta kodo̱ ndúta̱ iin rá iin ndó xíꞌín kuu̱ Jesús. Dá ná ki̱ꞌo káꞌano ini Ndios sa̱ꞌá kua̱chi ndo̱, dá natiin ndó Espíritu ii̱ ná.
ACT 2:39 Chi̱ ki̱ꞌo dión ni̱ xi̱ꞌo Ndios to̱ꞌon na ña̱ kee na xíꞌín ndoꞌó xíꞌín de̱ꞌe ndó. Ta dión taꞌani kee na xíꞌín ña̱yuu ndéi xíká cháá ka̱, dá chi̱ ki̱ꞌo dión ni̱ chi̱kaa̱ ini mií satoꞌo yo̱ Ndios kee na xíꞌín ndidaá na̱ ni̱ ka̱xi mií ná kakuu ña̱yuu na̱ ―kaá na̱.
ACT 2:40 Ta xíꞌín to̱ꞌon yóꞌo, ta xíꞌín cháá ka̱ to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n niꞌini Pedro no̱ó ña̱yuu ñoó, ta ni̱ seí ndaꞌí na̱ noo̱ ná, ta kaá na̱: ―Kandísa ndó to̱ꞌon káꞌi̱n, dá kía̱n ka̱ki ndó no̱ó ta̱ndóꞌó ve̱i ndoꞌo ña̱yuu kómí kua̱chi ndéi tiempo viti ―kaá na̱.
ACT 2:41 Ta kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ñoó ni̱ ka̱ndísa to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n na̱. Ta kúú ni̱ sodo̱ ndúta̱ ná. Ta kuu̱ dáá ñóó ni̱ ndu̱kuaꞌa̱ cháá ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús, chi̱ táto̱ꞌon oni̱ ka̱ mil ña̱yuu ni̱ nduu kuendá Jesús.
ACT 2:42 Ta ndidaá ná ni̱ na̱kui̱ta ndaa̱ xíꞌín to̱ꞌon dánaꞌa̱ apóstol. Ta iin ni̱ nduu va na xíꞌín dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús. Ta ndéi tútí ná saꞌándá na̱ pan, ta káꞌa̱n na̱ xíꞌín Ndios.
ACT 2:43 Ta ndidaá vá ña̱yuu ñoó ni̱ naá iní, ta ni̱ yu̱ꞌú na̱, chi̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ꞌa náꞌano xíꞌín ña̱ ndato ni̱ kee apóstol ñoó.
ACT 2:44 Ta iin ni̱ nduu ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús. Ta ni̱ chi̱ndeé táꞌan na xíꞌín ña̱ꞌa ió noo̱ iin rá iin na.
ACT 2:45 Ta ni̱ di̱kó ná ñóꞌo̱ ná, xíꞌín ndidaá ka̱ ni ña̱ꞌa ió noo̱ ná, dá ni̱ dasá náa̱n noo̱ ndidaá ná táto̱ꞌon ki̱ꞌo xínñóꞌó ná.
ACT 2:46 Ta iin rá iin kuu̱ kuu̱ sa̱ ndi̱tútí ná yéꞌé ño̱ꞌo káꞌano. Ta sa̱ na̱taka taꞌani na ini veꞌe iin rá iin na sa̱ saꞌanda na̱ pan, ta iin sásáꞌan ndiꞌi va na xíꞌa̱n kádii̱ iní na̱, xíꞌín ña̱ nda̱ꞌí ió ini na̱.
ACT 2:47 Ta kékáꞌano na Ndios. Ta káꞌa̱n va̱ꞌa ndidaá kúú ña̱yuu ndéi ñoo ñoó saꞌa̱ ná. Ta iin rá iin kuu̱ kuu̱ sá ndekuaꞌa̱ satoꞌo yo̱ Ndios ña̱yuu, na̱ ni̱ na̱tiin ña̱ ka̱ki na.
ACT 3:1 Iin kuu̱, dá ni̱ kee Pedro xíꞌín Juan kuaꞌa̱n nduú na̱ veꞌe ño̱ꞌo káꞌano, ta kíán táto̱ꞌon ka̱ oni̱ sa̱ꞌini, chi̱ hora daá ñóó káꞌa̱n ña̱yuu ndéi Israel xíꞌín Ndios.
ACT 3:2 Ta sa̱ io iin ta̱a ni̱ na̱tií saꞌa̱, ta nda̱ rá ni̱ kaki va ra káa ra dión. Ta ndidaá kuu̱ néꞌe ñaá ná ve̱i na chíko̱o na yéꞌé ño̱ꞌo ñoó no̱ó naní yéꞌé luu káa, dá ko̱o ra kaka̱ ra̱ di̱ꞌón no̱ó na̱ ko̱kuꞌu yéꞌé ño̱ꞌo káꞌano ñoó.
ACT 3:3 Tá ni̱ xini ra̱ ko̱kuꞌu Pedro xíꞌín Juan kuaꞌa̱n na̱ ini yéꞌé ño̱ꞌo káꞌano ñoó, dá ni̱ ka̱sáꞌá rá seí ndaꞌí ra̱ ña̱ ná ki̱ꞌo na di̱ꞌón noo̱ rá.
ACT 3:4 Dá ni̱ sa̱ nde̱ꞌé Pedro xíꞌín Juan noo̱ rá. Dá ni̱ kaa Pedro xíꞌín rá: ―Kande̱ꞌé nduꞌu̱.
ACT 3:5 Dá ni̱ sa̱ nde̱ꞌé va̱ꞌa ñaá ta̱ kúꞌu̱ saꞌa̱ ñoó, chi̱ ndáti ra niꞌi̱ rá di̱ꞌón noo̱ ná.
ACT 3:6 Dá ni̱ kaa Pedro xíꞌín rá: ―Ko̱ ta̱ꞌón plata ni oro no̱ói̱. Tído ña̱ ió no̱ói̱, ki̱ꞌoi noo̱o̱n. Xíꞌín kuu̱ Jesucristo, na̱ ñoo Nazaret, ndakuii̱n ndichi, ta kaka kuaꞌán ―kaá na̱.
ACT 3:7 Kúú ni̱ tiin Pedro ndáꞌa̱ kuáꞌa ra̱. Ta kúú ni̱ na̱chi̱kani ndichi ñaá ná. Ta kúú vitíꞌón ni̱ ndu̱ndakí saꞌa̱ rá xíꞌín diko̱ sáꞌa̱ rá.
ACT 3:8 Ta kúú ni̱ ndao ra ni̱ na̱kuii̱n ndichi ra. Kúú ni̱ ka̱sáꞌá xíka ra. Dá ni̱ ndu̱ꞌu ra kuaꞌa̱n ra̱ xíꞌín Pedro xíꞌín Juan ini veꞌe ño̱ꞌo káꞌano ñoó. Xíka ra, ta kándita ra, ta kékáꞌano ra Ndios ni̱ ku̱ꞌu ra kuaꞌa̱n ra̱.
ACT 3:9 Ta kúú ndidaá kúú ña̱yuu ñoó ni̱ xini ña̱ xíka ra, ta kékáꞌano ra Ndios kuaꞌa̱n ra̱.
ACT 3:10 Ta ni̱ na̱koni na̱ ña̱ ta̱a ni̱ sa̱ io sa̱ sati yéꞌé ño̱ꞌo naní yéꞌé luu káa ñoó kúú ta̱a ñoó. Kúú ni̱ naá ini na̱, ta ni̱ yu̱ꞌú na̱ tá ni̱ xini na̱ ña̱ ni̱ ndu̱va̱ꞌa ra.
ACT 3:11 Ta ni̱ tiin toon ta̱ ni̱ ndu̱va̱ꞌa saꞌa̱ ñoó Pedro xíꞌín Juan. Ta ni̱ naá iní ndidaá kúú ña̱yuu ñoó taxí táꞌan na ve̱i na kande̱ꞌé ñaá ná noo̱ kúú corredor naní Salomón.
ACT 3:12 Tá ni̱ xini Pedro ña̱yuu ñoó, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ná: ―Na̱ Israel, ¿ndiva̱ꞌa naá téí iní ndo̱? Ta, ¿ndiva̱ꞌa ndéꞌé ndó nduꞌu̱? ¿Á káꞌán ndó ña̱ xíꞌín ndée̱ mií nduꞌu̱ ni̱ ndu̱va̱ꞌa ta̱a yóꞌo? O, ¿á káꞌán ndó ña̱ sa̱ꞌá ña̱ kúú ndú ña̱yuu va̱ꞌa noo̱ Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ndu̱va̱ꞌa ndu ra̱?
ACT 3:13 Mií Ndios, na̱ ni̱ sa̱ ndaño̱ꞌo tatá sáꞌano yo̱ Abraham xíꞌín Isaac xíꞌín Jacob tá sa̱ naꞌá, no̱ón kúú na̱ ni̱ nda̱neꞌe dikó Jesús, na̱ kúú de̱ꞌe na. No̱ón kúú na̱ ni̱ na̱ki̱ꞌo ndó noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ néꞌe choon. Dá ni̱ ku̱ñóꞌó ndó na̱ tá ni̱ kaꞌán ta̱ néꞌe choon naní Pilato dáyaa̱ ñaá rá.
ACT 3:14 Ta ndoꞌó kúú na̱ ni̱ ku̱ñóꞌó na̱ kúú na̱ ii̱ xíꞌín na̱ ndaa̱. Diꞌa ni̱ xika̱ ndo̱ ña̱ yaa̱ iin ta̱a saꞌání ndi̱i.
ACT 3:15 Ta ni̱ saꞌání ndo̱ Jesús, na̱ xíꞌo ña̱ kataki chíchí yó. Tído ni̱ na̱taki va na̱ ni̱ kee Ndios. Ta nduꞌu̱ kúú na̱ xíꞌo ndaa̱ kuendá ña̱ ki̱ꞌo dión ni̱ kuu.
ACT 3:16 Chi̱ sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní ndu̱ Jesús, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ndu̱va̱ꞌa ta̱a yóꞌo, táꞌa̱n ra̱ ndéꞌé ndó, ta náꞌá ndó. Chi̱ xíꞌín kuu̱ mií Jesús, ta xíꞌín ña̱ kándéé iní nduꞌu̱ na̱ ni̱ kedaá xíꞌín ta̱a yóꞌo, dá ni̱ ndu̱va̱ꞌa ra, ta ni̱ xini xíꞌín noo̱ ndidaá ndó ña̱ dión ni̱ kuu.
ACT 3:17 ’Ta viti ndoꞌó, na̱ ñoo miíi̱, sa̱ náꞌá véí ña̱ sa̱ꞌá ña̱ ko̱ náꞌá ndó ndá yoo kúú ná, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kee ndó dión xíꞌín ná. Ta dión taꞌani ni̱ ndoꞌo ta̱ néꞌe choon noo̱ ndo̱.
ACT 3:18 Tído ni̱ da̱xi̱nko̱o ndiꞌi Ndios ña̱ ni̱ kaꞌa̱n ndidaá profeta na̱ kee na. Chi̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ ña̱ ndoꞌo naní nío̱ Cristo, na̱ dáka̱ki ña̱yuu.
ACT 3:19 Ta viti nandikó iní ndo̱ saꞌa̱ kua̱chi kée ndó. Ta nandió kuéi ndó noo̱ Ndios, dá ná dándóo na kua̱chi ndo̱, dá ná ki̱ꞌo satoꞌo yo̱ Ndios ña̱ ná koo va̱ꞌa ini ndo̱.
ACT 3:20 Ta tandaꞌá tuku na Jesucristo kii na, dá chi̱ ki̱ꞌo dión ni̱ chi̱kaa̱ ini na̱ kee na nda̱ mií saꞌa̱.
ACT 3:21 ’Tído miía̱n kánian koo Jesucristo noo̱ ió Ndios chí induú nda̱ ná ndeyíko̱ Ndios ndidaá kúú ña̱ꞌa, chi̱ ki̱ꞌo dión ni̱ kaa Ndios kee na, kaá profeta na̱ nda̱ mií saꞌa̱.
ACT 3:22 Dá chi̱ diꞌa ni̱ kaa Moisés xíꞌín na̱ sáꞌano veꞌá ni̱ sa̱ ndei sa̱ naꞌá: “Ndios, na̱ kúú satoꞌo yo̱, ki̱ꞌo na ña̱ kana iin profeta tein na̱ ñoo yo̱, ta kee na táto̱ꞌon kée yuꞌu̱. Ta kandísa ndó ndidaá kúú to̱ꞌon kaꞌa̱n na̱.
ACT 3:23 Dá chi̱ taó xóo va Ndios ndidaá kúú ña̱yuu ko̱ xi̱ín kueídóꞌo noo̱ kaꞌa̱n profeta yóꞌo.” Dión ni̱ kaa Moisés.
ACT 3:24 ’Ta ndidaá kúú profeta ni̱ sa̱ ndei nda̱ tiempo Samuel, ta nda̱ tiempo viti ni̱ kaꞌa̱n taꞌani na saꞌa̱ ndidaá ña̱ꞌa kúu viti.
ACT 3:25 Ta ndoꞌó kúú na̱ kánian natiin ndidaá kúú ña̱ va̱ꞌa ni̱ kaꞌa̱n profeta saꞌa̱, ta natiin taꞌani ndó ndidaá kúú ña̱ va̱ꞌa ni̱ ka̱ndo̱o Ndios kee na xíꞌín na̱ sáꞌano veꞌá. Dá chi̱ diꞌa ni̱ kaa Ndios xíꞌín Abraham: “Ndidaá kúú ña̱yuu ndéi ñayuú ni̱ꞌí ña̱ va̱ꞌa saꞌa̱ iin na̱ kana tein na̱ veꞌón”, kaá Ndios xíꞌín ná.
ACT 3:26 Sa̱ꞌá ño̱ó tá ni̱ da̱nátaki Ndios de̱ꞌe na, ni̱ ta̱ndaꞌá ñaá ná dinñóꞌó noo̱ mií ndó, dá niꞌi̱ ndo̱ ña̱ va̱ꞌa noo̱ Ndios, dá kía̱n dankoo iin rá iin ndó ña̱ kini kée ndó ―kaa Pedro.
ACT 4:1 Ndíta ii̱ vá ná káꞌa̱n na̱ xíꞌín ña̱yuu ñoó, kúú ni̱ ka̱sáa̱ ta̱ duti̱, xíꞌín ta̱ saꞌándá choon no̱ó ra̱ ndaá veꞌe ño̱ꞌo ñoó, xíꞌín ta̱ saduceo.
ACT 4:2 Ta káryíí rá xíꞌín Pedro xíꞌín Juan chi̱ dánaꞌa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu ñoó ña̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ na̱taki Jesús, sa̱ꞌá ño̱ó nataki taꞌani ña̱yuu ni̱ xiꞌi̱.
ACT 4:3 Dá ni̱ tiin ñaá rá néꞌe ra ni̱ saꞌa̱n ra̱ ni̱ sadi ra̱ veꞌe ka̱a. Ñoó ni̱ sa̱ ñoꞌo na nda̱ ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱, chi̱ sa̱ ni̱ ini va kíán.
ACT 4:4 Tído kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ni̱ seídóꞌo to̱ꞌon ni̱ da̱náꞌa̱ Pedro saꞌa̱ Jesús, ta kúú ni̱ ka̱ndísa naa̱n. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ndu̱kuaꞌa̱ cháá ka̱ ña̱yuu kúú kuendá Jesús, ta ni̱ kasa̱ndaá na̱ kúú ná táto̱ꞌon oꞌo̱n mil ta̱a.
ACT 4:5 Tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱ ñoó, dá ni̱ na̱taka ta̱a néꞌe choon no̱ó na̱ Israel ñoo Jerusalén, xíꞌín ta̱ sáꞌano, xíꞌín ta̱ dánaꞌa̱ ley,
ACT 4:6 xíꞌín ta̱ duti̱ kúú no̱ó naní Anás, xíꞌín Caifás, xíꞌín Juan, xíꞌín Alejandro, xíꞌín dao táꞌan ta̱ duti̱ ñoó.
ACT 4:7 Dá ni̱ saꞌa̱n ra̱ ni̱ taó rá Pedro xíꞌín Juan veꞌe ka̱a, ta ndáka ñaá rá ni̱ saa̱ ra̱ ni̱ chi̱kata ra me̱ꞌí noo̱ ndéi ta̱ néꞌe choon ñoó. Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá, ta kaá ra̱: ―¿Ndá choon néꞌe ndoꞌó ña̱ ndúva̱ꞌa ndó na̱ kúꞌu̱? ¿Ndá kuu̱ ni̱ kaꞌa̱n ndo̱, dá ni̱ kee ndó ña̱ yóꞌo?
ACT 4:8 Kúú ni̱ na̱kutí Pedro xíꞌín Espíritu ii̱ Ndios, dá ni̱ kaa na̱: ―Mií ní, na̱ néꞌe choon ñoo yóꞌo, xíꞌín mií ní, na̱ sáꞌano ñoo Israel,
ACT 4:9 mií ní kúú na̱ ndáto̱ꞌón nduꞌu̱ sa̱ꞌá ña̱ va̱ꞌa ni̱ kee ndu xíꞌín ta̱a ni̱ sa̱ kúꞌu̱ yóꞌo, xíꞌín saꞌa̱ ndi ni̱ kuu ni̱ ndu̱va̱ꞌa ra.
ACT 4:10 Sa̱ꞌá ño̱ó kanaꞌá ní, xíꞌín ndidaá kúú na̱ ñoo Israel ña̱ xíꞌín kuu̱ Jesucristo, na̱ ñoo Nazaret, na̱ ni̱ chi̱rkaa ní ndi̱ka cruz, na̱ ni̱ da̱nátaki Ndios, no̱ón vá kúú na̱ ni̱ kedaá, dá ni̱ ndu̱va̱ꞌa ta̱a íin noo̱ ní yóꞌo.
ACT 4:11 Ta Jesús kúú táto̱ꞌon ki̱ꞌo iin yuu̱, ta ni̱ ka̱ñóꞌó ñaá ndoꞌó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ta̱ kava̱ꞌa veꞌe. Tído ni̱ kasa̱ndaá na̱ kakuu na yu̱ú tito̱.
ACT 4:12 Ta ko̱ó ka̱ iin ka̱ na̱ kándéé dáka̱ki yó, dá chi̱ ko̱ ní xíꞌo Ndios choon noo̱ ni iin ka̱ na̱ ió ñayuú yóꞌo ña̱ dáka̱ki na yó ―kaá Pedro xíꞌín rá.
ACT 4:13 Tá ni̱ xini ta̱ néꞌe choon ñoó ña̱ ko̱ yu̱ꞌú Pedro xíꞌín Juan kaꞌa̱n na̱ saꞌa̱ Jesús, kúú ni̱ naá iní ra̱, chi̱ náꞌá rá ña̱ kúú ná ta̱a ko̱ ní dákuáꞌa, ta kúú ná ta̱a oon. Ta ni̱ na̱koni ñaá rá ña̱ ni̱ sa̱ xi̱onoo na xíꞌín Jesús.
ACT 4:14 Ta ni̱ xini taꞌani ra ña̱ íin ndichi ta̱a ni̱ ndu̱va̱ꞌa ñoó noo̱ rá, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní kúu taꞌon ketóꞌón ñaá rá.
ACT 4:15 Dá ni̱ saꞌanda ra̱ choon ña̱ ná keta tóo Pedro xíꞌín Juan sata̱ véꞌe. Dá ni̱ ka̱sáꞌá ndátóꞌón kueꞌé ra̱ ndéi ra,
ACT 4:16 ta kaá ra̱: ―¿Ndí koo kee yó xíꞌín ta̱a ñoó viti? Chi̱ miía̱n ndaa̱ ndisa ni̱ kee ra iin ña̱ꞌa ndato, ta ndidaá kúú ña̱yuu ndéi ñoo Jerusalén yóꞌo náꞌá ña̱ dión ni̱ kee ra. Ta o̱ kúu taꞌon kaa yo̱ ña̱ ko̱ kíán ña̱ ndaa̱.
ACT 4:17 Sa̱ꞌá ño̱ó ná dáyu̱ꞌú yo̱ rá, dá ná dáꞌa ka̱ ni kanoo ra kasto̱ꞌon ra xíꞌín ña̱yuu saꞌa̱ Jesús, dá kía̱n ná o̱ náka̱ꞌani cháá ka̱ to̱ꞌon saꞌa̱ Jesús no̱ó ña̱yuu ñoo yo̱ ―kaá ra̱.
ACT 4:18 Dá ni̱ kana ñaá rá. Dá ni̱ saꞌanda ra̱ choon noo̱ ná ña̱ ná dáꞌa ka̱ ní kaꞌa̱n na̱, ta dánaꞌa̱ na̱ saꞌa̱ Jesús.
ACT 4:19 Dá ni̱ kaa Pedro xíꞌín Juan xíꞌín rá: ―Taó kuendá va̱ꞌa ní, á ña̱ va̱ꞌa kíán noo̱ Ndios ña̱ kueídóꞌo cháá ka̱ nduꞌu̱ noo̱ káꞌa̱n mií ní o̱ du̱ú noo̱ káꞌa̱n Ndios.
ACT 4:20 Chi̱ o̱ kúu taꞌon dánkoo nduꞌu̱ ña̱ kaꞌa̱n ndu̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xini ndu̱, xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ ni̱ seídóꞌo ndu.
ACT 4:21 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kee ra tata̱ dáyu̱ꞌú ñaá rá, dá ni̱ da̱yáa̱ ñaá rá, dá chi̱ ko̱ ní niꞌi̱ rá nda̱ saꞌa̱ dándóꞌo ra nío̱ ná, chi̱ ndidaá kúú na̱ ñoo ñoó kékáꞌano na Ndios sa̱ꞌá ña̱ ndato ni̱ kee na.
ACT 4:22 Ta̱a ni̱ sa̱ kúꞌu̱ saꞌa̱ ñoó, uu̱ diko cháá ka̱ kuia̱ ió ra̱ tá ni̱ ndu̱va̱ꞌa ra ni̱ kee Ndios.
ACT 4:23 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ da̱yáa̱ ñaá rá, dá ni̱ saꞌa̱n na̱ noo̱ ndéi dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús. Ta ni̱ na̱kani na xíꞌín ná ndidaá kúú ña̱ꞌa ni̱ kaꞌa̱n ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱ xíꞌín ta̱ sáꞌano.
ACT 4:24 Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini na̱ to̱ꞌon ni̱ kaa ta̱ néꞌe choon ñoó, kúú ndidaá kúú ná ni̱ ka̱sáꞌá káꞌa̱n xíꞌín Ndios, ta kaá na̱: ―Satoꞌo ndu̱ Ndios, mií ní kúú na̱ káꞌano. Mií ní kúú na̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa induú xíꞌín no̱ñóꞌo̱ xíꞌín ta̱ñoꞌo̱, xíꞌín ndidaá kúú ña̱ꞌa ió noo̱án.
ACT 4:25 Ta xíꞌín yúꞌu̱ David, na̱ sa̱ ke̱chóon noo̱ ní, ni̱ kaꞌa̱n ní diꞌa: ¿Ndiva̱ꞌa ni̱ nduto̱ndó téí ña̱yuu ndéi ñayuú yóꞌo? Ta, ¿ndiva̱ꞌa nákani ini na̱ kee na ña̱ ko̱ chóon?
ACT 4:26 Chi̱ ni̱ ndi̱tútí ta̱ kúú rey dándáki ñayuú yóꞌo, xíꞌín ta̱ néꞌe choon, dá na̱á ra̱ xíꞌín Ndios, na̱ kúú satoꞌo yo̱, xíꞌín Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá.
ACT 4:27 ’Ta miía̱n ndaa̱ dión ni̱ kuu ñoo yóꞌo viti, chi̱ ni̱ na̱kiꞌin táꞌan Herodes xíꞌín Poncio Pilato, xíꞌín ta̱ tu̱kú, xíꞌín na̱ Israel. Dá ni̱ nda̱kuei na ni̱ na̱á na̱ xíꞌín de̱ꞌe ii̱ ní Jesús, na̱ ni̱ kaa ní.
ACT 4:28 Dá chi̱ ki̱ꞌo dión ni̱ chi̱kaa̱ ini mií ní koo nda̱ mií saꞌa̱, ta dión ni̱ kee ní.
ACT 4:29 Sa̱ꞌá ño̱ó, satoꞌo ndu̱ Ndios, sa̱ náꞌá ní ña̱ káꞌa̱n ta̱ néꞌe choon kendava̱ꞌa ra xíꞌín nduꞌu̱. Sa̱ꞌá ño̱ó kee ní ña̱ mani̱ ki̱ꞌo ní ndée̱ nduꞌu̱, na̱ kúú na̱ kéchóon noo̱ ní, dá ná o̱ yu̱ꞌú nduꞌu̱ kaꞌa̱n ndu̱ saꞌa̱ to̱ꞌon ní.
ACT 4:30 Ta xíꞌín ndáꞌa̱ mií ní nduva̱ꞌa ní na̱ kúꞌu̱. Ta kee ní ña̱ꞌa náꞌano xíꞌín ña̱ꞌa ndato xíꞌín kuu̱ de̱ꞌe ii̱ ní Jesús.
ACT 4:31 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín Ndios, ta kúú ni̱ ta̱an noo̱ ndéi na ñoó. Ta kúú ndidaá ná ni̱ na̱kutí xíꞌín Espíritu ii̱ Ndios. Ta ko̱ ní yu̱ꞌú na̱ kaꞌa̱n na̱ sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa Ndios.
ACT 4:32 Iin tóꞌón vá ni̱ sa̱ kuu ña̱xintóni̱ ndidaá kúú na̱ kúú kuendá Jesús, ta iin tóꞌón ni̱ sa̱ kuu nío̱ ná. Ta ni iin tóꞌón ná ko̱ káꞌa̱n ña̱ ña̱ꞌa mií ná kía̱n kómí ná, chi̱ ña̱ꞌa ndiꞌi va na kíán, kaá na̱.
ACT 4:33 Ta xíꞌín ndée̱ xíꞌo Ndios ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ kúú apóstol no̱ó ña̱yuu, chi̱ xíꞌo ndaa̱ na̱ kuendá ña̱ miía̱n ndaa̱ kuiti ni̱ na̱taki satoꞌo yo̱ Jesús. Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ mani̱ sa̱ chindeé Ndios ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús,
ACT 4:34 sa̱ꞌá ño̱ó ni iin tóꞌón taꞌon ña̱ꞌa ko̱ ní sá kámani̱ noo̱ ni iin na. Dá chi̱ ndidaá kúú na̱ ió ñóꞌo̱, xíꞌín na̱ ió veꞌe ni̱ sa̱ di̱kó náa̱n, ta néꞌe na di̱ꞌón ni̱ niꞌi̱ ná sa̱ꞌán ni̱ saa̱ na̱,
ACT 4:35 ta ni̱ xi̱ꞌo naa̱n noo̱ apóstol, dá ni̱ xi̱ꞌo na cháá cháá di̱ꞌón ñoó noo̱ iin rá iin ña̱yuu táto̱ꞌon ki̱ꞌo xínñóꞌó náa̱n.
ACT 4:36 Ta dión taꞌani ni̱ kee iin ta̱a naní José, táꞌa̱n ra̱ ni̱ chi̱naní na̱ kúú apóstol Bernabé. Kuu̱ yóꞌo kóni̱ kaa ta̱a xíꞌo ta̱ndeé iní. Ta ta̱a yóꞌo kúú iin ta̱a ni̱ kii tein na̱ veꞌe Leví. Ta kúú rá ta̱ kuendá Chipre.
ACT 4:37 Chi̱ ni̱ di̱kó rá iin ñóꞌo̱ kómí rá. Dá néꞌe ra di̱ꞌón ñoó ni̱ saa̱ ra̱ ni̱ xi̱ꞌo raa̱n no̱ó na̱ kúú apóstol ñoó.
ACT 5:1 Tído ni̱ sa̱ ió iin ta̱a sa̱ naní Ananías, ta ñadiꞌí ra̱ ni̱ sa̱ naní Safira. Ta na̱ yóꞌo ni̱ di̱kó iin táꞌí ñóꞌo̱ ná.
ACT 5:2 Dá ni̱ taó xóo ra cháá di̱ꞌón no̱ó ña̱ ni̱ niꞌi̱ rá saꞌa̱ ñóꞌo̱ rá. Ta náꞌá ñadiꞌí ra̱ ña̱ dión ni̱ kee ra. Ta ni̱ xi̱ꞌo ra sa̱va̱ꞌa di̱ꞌón ni̱ ka̱ndo̱o ñoó noo̱ apóstol. Ta ni̱ kaa ra̱ ña̱ ki̱ꞌo dión kúú vá di̱ꞌón ni̱ niꞌi̱ rá saꞌa̱ ñóꞌo̱ rá.
ACT 5:3 Dá ni̱ kaa Pedro xíꞌín rá: ―Ananías, ¿ndiva̱ꞌa ni̱ sonó ní ni̱ ku̱ꞌu ña̱ uꞌu̱ ini nío̱ ní, dá kaꞌa̱n to̱ꞌón ní no̱ó na̱ kúú Espíritu ii̱ Ndios? Chi̱ ni̱ taó xóo ní cháá di̱ꞌón no̱ó ña̱ ni̱ niꞌi̱ ní saꞌa̱ ñóꞌo̱ ní.
ACT 5:4 Ña̱ꞌa mií vá ní ni̱ sa̱ kuu ñóꞌo̱ ñoó. Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ di̱kó nía̱n, ¿á ko̱ náꞌá taꞌon ní ña̱ kuu va kee ní xíꞌín di̱ꞌón ñoó ndi ki̱ꞌo káꞌán mií ní kee ní xíꞌán? Ta, ¿ndiva̱ꞌa ni̱ na̱kani ini ní kaꞌa̱n to̱ꞌón ní? Chi̱ ko̱ ní káꞌa̱n to̱ꞌón taꞌon ní no̱ó ta̱a, noo̱ Ndios vá ni̱ kaꞌa̱n to̱ꞌón ní.
ACT 5:5 Tá ni̱ sei̱do̱ꞌo Ananías to̱ꞌon yóꞌo, kúú ni̱ ka̱nkao va ra ni̱ xiꞌi̱ ra̱. Ta ndidaá kúú ña̱yuu ni̱ yu̱ꞌú nda̱ꞌo tá ni̱ niꞌi̱ tóꞌon na ña̱ dión ni̱ ndoꞌo ra.
ACT 5:6 Dá ni̱ ka̱sáa̱ dao takuáchí yíí. Dá ni̱ chi̱tuú xi̱ yikí ko̱ño ra̱ xíꞌín iin dáꞌo̱n. Dá néꞌe ñaá xí ni̱ saꞌa̱n xi̱ ni̱ da̱ndúxi xi.
ACT 5:7 Tá ni̱ ya̱ꞌa táto̱ꞌon oni̱ hora, dá ni̱ ka̱sáa̱ ñadiꞌí Ananías. Ta ko̱ xíni̱ taꞌan vaán ndí ki̱án ni̱ ndoꞌo yíi̱a̱n.
ACT 5:8 Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá Pedro: ―Kaꞌa̱n ndaa̱ ní xíꞌín yuꞌu̱. ¿Á táto̱ꞌon ki̱ꞌo kaá ndo̱ ni̱ di̱kó ndó ñóꞌo̱ ñoó, á ki̱ꞌo dión ni̱ di̱kó ndóa̱n? Dá ni̱ kaaa̱n: ―Jaa̱n. Miía̱n ndaa̱ dión vá ni̱ di̱kó ndúa̱n.
ACT 5:9 Dá ni̱ kaa Pedro xíꞌán: ―¿Ndiva̱ꞌa iin nóó ni̱ nda̱tóꞌón ndó ña̱ korndodó ndó na̱ kúú Espíritu satoꞌo yo̱ Ndios? Yéꞌé káa ve̱i takuáchí ni̱ saꞌa̱n ni̱ da̱ndúxi yíi̱ ní. Ta vitíꞌón kaneꞌe taꞌani xi mií ní koꞌo̱n xi̱.
ACT 5:10 Ta kúú vitíꞌón vá ni̱ ka̱nkao ñáꞌa̱ ñoó noo̱ sáꞌa̱ Pedro, kúú ni̱ xiꞌi̱ vaán. Tá ni̱ ndu̱ꞌu takuáchí ñoó, ta kúú sa̱ ni̱ xiꞌi̱ vaán. Dá ni̱ taó ñaá xí néꞌe xi ni̱ saꞌa̱n xi̱ ni̱ da̱ndúxi xi díi̱n noo̱ nákaa̱ yikí ko̱ño yíi̱a̱n ñoó.
ACT 5:11 Ta kúú ni̱ yu̱ꞌú nda̱ꞌo ndidaá kúú na̱ kúú kuendá Jesús xíꞌín dao ka̱ ña̱yuu tá ni̱ niꞌi̱ tóꞌon na ña̱ dión ni̱ ndoꞌo Ananías xíꞌín ñadiꞌí ra̱.
ACT 5:12 Ta ni̱ kee apóstol ña̱ꞌa náꞌano xíꞌín ña̱ꞌa ndato no̱ó na̱ ñoo ñoó. Ta ndéi tútí na̱ kúú kuendá Jesús yéꞌé corredor naní Salomón.
ACT 5:13 Ta ko̱ ní xíꞌo ndeé iní dao ka̱ ña̱yuu ndu̱ꞌu na nakiꞌin táꞌan na xíꞌín na̱ kúú kuendá Jesús, tído va̱ꞌa nda̱ꞌo káꞌa̱n na̱ ñoo ñoó saꞌa̱ ná.
ACT 5:14 Ta kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo ta̱a xíꞌín na̱ ñáꞌa̱ ni̱ ka̱ndísa to̱ꞌon va̱ꞌa ni̱ da̱náꞌa̱ apóstol ñoó, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ndu̱kuaꞌa̱ cháá ka̱ na̱ kúú kuendá satoꞌo yo̱ Jesús.
ACT 5:15 Ta ni̱ taó ña̱yuu ndéi ñoo ñoó na̱ kúꞌu̱ sata̱ véꞌe, ta ni̱ chi̱nóo ñaá ná noo̱ iin xi̱to, o noo̱ iin yúu̱. Dá ni̱ chi̱ndei ñaá ná íchi̱ noo̱ ya̱ꞌa Pedro, dá va̱ꞌará ko̱ndaꞌi̱ óon na ná ya̱ꞌa sata̱ na̱ kúꞌu̱ ñoó, dá ná nduva̱ꞌa na.
ACT 5:16 Ta kúú kua̱ꞌá na̱ ndéi ñoo yati ñoó ve̱i na ñoo Jerusalén, ta néꞌe na na̱ kúꞌu̱ ve̱i na xíꞌín na̱ ndóꞌo naní nío̱ kée espíritu kini. Ta kúú ndidaá vá ná ni̱ ndu̱va̱ꞌa.
ACT 5:17 Dá ni̱ nda̱kuei ta̱ duti̱ kúú no̱ó xíꞌín ta̱a kíꞌin táꞌan xíꞌín rá, táꞌa̱n ra̱ kúú ta̱ saduceo, chi̱ ni̱ na̱kutí rá xíꞌín ña̱ uꞌu̱ ini ra̱.
ACT 5:18 Kúú ni̱ tiin ra na̱ kúú apóstol, dá ni̱ saꞌa̱n ra̱ ni̱ sadi ñaá rá veꞌe ka̱a.
ACT 5:19 Tído ni̱ ka̱sáa̱ iin ángel ni̱ kii noo̱ satoꞌo yo̱ Ndios sa̱kuaá dáá ñóó noo̱ ñóꞌo na veꞌe ka̱a. Dá ni̱ sonó ná yéꞌán. Dá ni̱ taó ñaá ná. Dá ni̱ kaa ángel ñoó xíꞌín ná:
ACT 5:20 ―Kuaꞌán ndo̱, ta nakui̱ta ndó noo̱ kúú yéꞌé ño̱ꞌo káꞌano. Ta kasto̱ꞌon ndó xíꞌín ña̱yuu ndéi ñoó sa̱ꞌá to̱ꞌon, ña̱ xíꞌo ña̱ kataki chíchí ná.
ACT 5:21 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ sei̱do̱ꞌo na ña̱ ni̱ kaꞌa̱n ángel ñoó, dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱. Tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ ku̱ꞌu na yéꞌé ño̱ꞌo káꞌano. Dá ni̱ ka̱sáꞌá ná dánaꞌa̱ na̱ to̱ꞌon Ndios. Dá ni̱ na̱taka tuku ta̱ duti̱ kúú no̱ó xíꞌín ndidaá ka̱ ni ta̱a kíꞌin táꞌan xíꞌín rá. Dá ni̱ na̱kana ra ndidaá ta̱a néꞌe choon xíꞌín ndidaá ta̱ sáꞌano ndéi Israel, ta ni̱ kee ra iin junta káꞌano. Dá ni̱ saꞌanda ra̱ choon ña̱ ná koꞌo̱n soldado taó rá apóstol ñóꞌo veꞌe ka̱a kasaa̱ ra̱, káꞌán rá.
ACT 5:22 Tído, tá ni̱ saa̱ ra̱ yéꞌé ka̱a ñoó ni̱ sa̱ nde̱ꞌé rá, ta kúú ko̱ó ka̱ apóstol ñoó ñóꞌo ñoó. Dá ni̱ na̱ndió kuéi ra kuaꞌa̱n ra̱ kasto̱ꞌon ra xíꞌín ta̱ néꞌe choon.
ACT 5:23 Tá ni̱ saa̱ ra̱, dá ni̱ kaa ra̱: ―Tá ni̱ saa̱ ndu̱ yéꞌé ka̱a, kúú ndadí toon vaan. Ta kúú ndíta soldado yéꞌé ka̱a ñoó ndaá ra̱. Tído, tá ni̱ sonó ndú yéꞌán, ni iin tóꞌón ka̱ ta̱a ko̱ ñóꞌo inia̱n ―kaá ra̱.
ACT 5:24 Tá ni̱ sei̱do̱ꞌo ta̱ duti̱ kúú no̱ó, xíꞌín ta̱a saꞌándá choon no̱ó ta̱a ndaá yéꞌé ño̱ꞌo, xíꞌín ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱, kúú ni̱ ka̱sáꞌá nákani ini ra̱: “¿Ndeí ndiꞌi ví ña̱ ni̱ kuu diꞌa viti?”
ACT 5:25 Kúú ni̱ ka̱sáa̱ va iin ta̱a. Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín rá: ―Táꞌa̱n ta̱a ni̱ sadi ndo̱ veꞌe ka̱a ñoó, yéꞌé ño̱ꞌo káꞌano va ndíta ro̱ón dánaꞌa̱ ra̱ no̱ó na̱ ñoo yo̱ ―kaá ra̱.
ACT 5:26 Dá ni̱ saꞌa̱n ta̱ saꞌándá choon no̱ó ta̱a ndaá yéꞌé ño̱ꞌo ñoó xíꞌín ra̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ rá ni̱ sa̱ kiꞌin ra apóstol ñoó. Tído ko̱ ní kéndava̱ꞌa taꞌon ra xíꞌín ná, chi̱ yu̱ꞌú ra̱ ña̱ chiyúú ñaá ña̱yuu ndéi seídóꞌo ñaá ñoó.
ACT 5:27 Dá ndáka ñaá rá ni̱ saa̱ ra̱ veꞌe no̱ó ni̱ na̱taka ndidaá ra̱ kómí choon náꞌano ñoó, dá ni̱ na̱ki̱ꞌo ñaá rá noo̱ rá. Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá ta̱ duti̱ mií no̱ó,
ACT 5:28 ta kaá ra̱: ―¿Á ko̱ ní saꞌándá taꞌon ndu choon noo̱ ndo̱ ña̱ ná dáꞌa ka̱ ni kanoo ndó dánaꞌa̱ ndo̱ sa̱ꞌá ta̱a ñoó? Tído viti iin níí kúú ñoo Jerusalén yóꞌo ni̱ na̱ka̱ꞌani ña̱ dánaꞌa̱ ndo̱. Ta chínóo kua̱chi ndo̱ nduꞌu̱ ña̱ ni̱ saꞌání ndú ta̱a ñoó ―kaá ra̱.
ACT 5:29 Dá ni̱ na̱ndió néꞌe Pedro xíꞌín dao ka̱ apóstol ñoó to̱ꞌon noo̱ rá, ta kaá na̱ xíꞌín rá: ―Káni cháá ka̱a̱n kueídóꞌo ndu choon saꞌándá Ndios, ndiꞌi, dá kee ndu choon saꞌándá ta̱a.
ACT 5:30 Tatá Ndios, na̱ ni̱ sa̱ ndaño̱ꞌo na̱ sáꞌano veꞌá, no̱ón kúú na̱ ni̱ da̱nátaki Jesús, na̱ ni̱ saꞌání ndoꞌó tá ni̱ chi̱rkaa ndó na̱ ndi̱ka iin yíto̱.
ACT 5:31 Ta na̱ yóꞌo kúú na̱ ni̱ chi̱ndaya̱ꞌi mií Ndios, chi̱ ni̱ chi̱ko̱o ñaá ná xoo kuáꞌa na̱. Ta ni̱ ndee ñaá ná na̱ kómí choon sata̱ ña̱yuu, ta ni̱ ndee taꞌani ñaá ná na̱ dáka̱ki ñaá. Dión, dá ná nandikó iní na̱ Israel sa̱ꞌá kua̱chi kée na, dá kuꞌu̱ káꞌano ini Ndios saꞌa̱ ná.
ACT 5:32 Ta nduꞌu̱ kúú na̱ xíꞌo ndaa̱ kuendá saꞌa̱ ndidaá ña̱ yóꞌo. Ta na̱ kúú Espíritu ii̱, na̱ xíꞌo Ndios no̱ó na̱ seídóꞌo ñaá, no̱ón taꞌani kúú na̱ xíꞌo ndaa̱ kuendá ña̱ dión kíán ―kaá na̱.
ACT 5:33 Tá ni̱ sei̱do̱ꞌo ra to̱ꞌon yóꞌo, kúú ni̱ ka̱ryíí nda̱ꞌo ra. Dá ni̱ kaꞌán rá kaꞌání ñaá rá.
ACT 5:34 Dá ni̱ nda̱kuíi̱n ndichi iin ta̱ fariseo néꞌe choon naní Gamaliel, ta kúú rá iin ta̱a dánaꞌa̱ ley. Ta ta̱ ndáya̱ꞌi nda̱ꞌo kúú rá noo̱ ndidaá na̱ ñoo ñoó. Dá ni̱ saꞌanda ra̱ choon ña̱ ná taó tóo ra apóstol ñoó sata̱ véꞌe.
ACT 5:35 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín dao ka̱ ta̱ néꞌe choon ñoó: ―Ndoꞌó, ta̱ ñoo Israel, kaꞌi va̱ꞌa ini ndo̱ á va̱ꞌa ni káꞌán ndó kee ndó dión xíꞌín ta̱a ñoó.
ACT 5:36 Dá chi̱ tá sata̱ cháá, dá ni̱ nda̱kuíi̱n iin ta̱a naní Teudas. Ta ni̱ chi̱ndaya̱ꞌi ra mií rá, ta táto̱ꞌon komi̱ ciento kúú ta̱a ni̱ sa̱ ndita xíꞌín rá. Tído ni̱ saꞌání vá ñaá ná. Ta ni̱ xita̱ noo ndidaá kúú ta̱a ni̱ sa̱ ndita xíꞌín rá. Ta kúú ni̱ naá vá noo̱ rá.
ACT 5:37 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ nda̱kuíi̱n iin ta̱a Galilea naní Judas tein kuu̱ ni̱ na̱chi̱kodó na̱ ñoo yo̱ kuu̱ ná noo̱ tuti ta̱a néꞌe choon. Ta kúú kuaꞌa̱ taꞌani ta̱a ñoo yo̱ ni̱ sa̱ kiꞌin táꞌan xíꞌín rá. Tído ni̱ saꞌání taꞌani ñaá ná. Ta kúú ndidaá ta̱a sa̱ ndita xíꞌín rá ni̱ xita̱ noo kuaꞌa̱n.
ACT 5:38 Sa̱ꞌá ño̱ó káꞌi̱n xíꞌín ndó, o̱ sa̱ dátaꞌán ka̱ ndo̱ ta̱a káa, ta dáyaa̱ ndo̱ rá. Chi̱ tá choon kée ra kúú ña̱ꞌa ta̱a o tá kíán to̱ꞌon káꞌa̱n ta̱a oon, dá kía̱n naá vá noo̱án.
ACT 5:39 Tído tá kíán ña̱ꞌa Ndios, dá kía̱n o̱ kúu taꞌon dánaá ndo̱án. Kaon koo ndó, chi̱ oon ni ví na̱á ndo̱ xíꞌín Ndios ―kaá Gamaliel ñoó.
ACT 5:40 Ta kúú ni̱ na̱taꞌan va ini ra̱ to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n Gamaliel ñoó. Dá ni̱ kana tuku ra apóstol ñoó. Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kani ra sata̱ ná xíꞌín chirrión, dá ni̱ saꞌanda ra̱ choon noo̱ ná ña̱ ná dáꞌa ka̱ ni kaꞌa̱n na̱ saꞌa̱ Jesús. Dá ví ni̱ da̱yáa̱ ñaá rá kuaꞌa̱n na̱.
ACT 5:41 Dá ni̱ ka̱nkuei na no̱ó ta̱ néꞌe choon kuaꞌa̱n na̱. Tído kádii̱ nda̱ꞌo ini na̱, chi̱ ni̱ sonó Ndios ña̱ ni̱ ndoꞌo nío̱ ná saꞌa̱ Jesús.
ACT 5:42 Ta ndidaá kuu̱ ñóꞌo na dánaꞌa̱ na̱ ini veꞌe ño̱ꞌo káꞌano, xíꞌín iin rá iin veꞌe ña̱yuu, ta ko̱ ní dánkoo taꞌon na ña̱ dánaꞌa̱ na̱ saꞌa̱ Jesucristo.
ACT 6:1 Ta tiempo daá ñóó ndúkuaꞌa̱ ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús kuaꞌa̱n na̱. Kúú ni̱ ka̱sáꞌá na̱ káꞌa̱n yúꞌu̱ griego káꞌa̱n kuáchi̱ na̱ xíꞌín na̱ káꞌa̱n yúꞌu̱ hebreo. Chi̱ kaá na̱ ña̱ ko̱ xíꞌo ndúsáꞌano na ña̱ꞌa kasáꞌan na̱ kuáa̱n káꞌa̱n yúꞌu̱ griego táto̱ꞌon ki̱ꞌo kánian niꞌi̱ ná iin rá iin kuu̱ kuu̱.
ACT 6:2 Ta ndin uxi̱ uu̱ apóstol ñoó ni̱ ndi̱tútí ndidaá kúú na̱ kúú kuendá Jesús. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ná: ―Ko̱ váꞌa taꞌon ña̱ kía̱n chituu tóo nduꞌu̱ ña̱ dánaꞌa̱ ndu̱ to̱ꞌon va̱ꞌa Ndios, dá nono̱ ndú ña̱ kía̱n dasá ndú ña̱ꞌa kasáꞌan ña̱yuu.
ACT 6:3 Sa̱ꞌá ño̱ó, ñani, va̱ꞌa cháá ka̱ ña̱ ná ka̱xi ndó usa̱ ta̱a tein mií ndó xaa̱n, ta ná kakuu ra ta̱a ndíta ndaa̱ xíꞌín Ndios no̱ó ña̱yuu, ta̱a ni̱ na̱kutí xíꞌín Espíritu ii̱ Ndios, ta̱a ni̱ na̱kutí taꞌani xíꞌín ña̱ ndi̱chí. Dá ki̱ꞌo ndu choon yóꞌo noo̱ rá kee ra,
ACT 6:4 dá kía̱n ná o̱ kátuu ndu ña̱ káꞌa̱n ndu̱ xíꞌín Ndios, ta ni ña̱ dánaꞌa̱ nduꞌu̱ to̱ꞌon na ―kaá apóstol.
ACT 6:5 Ta kúú ndidaá vá ña̱yuu ñoó ni̱ na̱taꞌan ini ña̱ dión koo. Dá ni̱ ka̱xi na iin ta̱a naní Esteban, chi̱ kándéé káꞌano iní na̱ Ndios, ta ni̱ na̱kutí nío̱ ná xíꞌín Espíritu ii̱. Ta ni̱ ka̱xi taꞌani na Felipe, xíꞌín Prócoro, xíꞌín Nicanor, xíꞌín Timón, xíꞌín Parmenas, xíꞌín Nicolás, ta̱a ñoo Antioquía, ta̱a sa̱ ka̱ndísa táto̱ꞌon kándísa na̱ ndéi Israel.
ACT 6:6 Dá ndáka na ndin usa̱ ta̱a ñoó ni̱ saa̱ na̱ noo̱ apóstol. Dá ni̱ chi̱kodó ná ndáꞌa̱ ná dini̱ ná. Dá ni̱ xika̱ na̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios saꞌa̱ ndin usa̱ ta̱a ñoó.
ACT 6:7 Ta kúú ni̱ na̱ka̱ꞌani cháá ka̱ to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ satoꞌo yo̱ Jesús, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ndu̱kuaꞌa̱ na̱ kúú kuendá Jesús ñoo Jerusalén. Ta kúú kuaꞌa̱ taꞌani ta̱ duti̱ ni̱ ka̱sáꞌá kándísa ña̱ ndaa̱ saꞌa̱ Jesús.
ACT 6:8 Kua̱ꞌá ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios xíꞌín Esteban, ta ni̱ na̱kutí ná xíꞌín ndée̱ Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ sa̱ ka̱ndeé ná sa̱ kee na kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ náꞌano xíꞌín ña̱ ndato tein ña̱yuu ndéi ñoo ñoó.
ACT 6:9 Ta kúú ni̱ nda̱kuei dao ta̱a ñóꞌo veꞌe noo̱ nátaka na̱ Israel, ña̱ káꞌa̱n xíꞌín ná, veꞌe na̱ ko̱ ñóꞌo ka̱ ti̱xi ndáꞌa̱ iin satoꞌo, ta ni̱ nda̱kuei taꞌani dao ra̱ ñoo Cirene, xíꞌín ra̱ ñoo Alejandría, xíꞌín ra̱ kuendá Cilicia, xíꞌín ra̱ kuendá Asia. Dá ni̱ ka̱sáꞌá rá ndátóꞌón kuáchi̱ ra̱ xíꞌín Esteban.
ACT 6:10 Tído ko̱ ní kándeé taꞌon ra dátu̱ú rá noo̱ káꞌa̱n na̱, chi̱ kómí ná ña̱ ndi̱chí kée Espíritu ii̱ Ndios.
ACT 6:11 Dá ni̱ chi̱ya̱ꞌi ra dao ta̱a ña̱ ná kaꞌa̱n ra̱ ña̱ ni̱ seídóꞌo ra káꞌa̱n ndava̱ꞌa Esteban saꞌa̱ Moisés, xíꞌín saꞌa̱ Ndios.
ACT 6:12 Ta dión ni̱ kee ra, dá ni̱ na̱kui̱na vaa̱ na̱ ñoo xíꞌín ndidaá ta̱ sáꞌano, xíꞌín ndidaá ta̱ dánaꞌa̱ ley. Dá ni̱ na̱tuu ra ni̱ tiin ra Esteban. Dá ndáka ñaá rá ni̱ saa̱ ra̱ no̱ó ta̱ néꞌe choon.
ACT 6:13 Dá ni̱ chi̱kata ra ta̱a káꞌa̱n to̱ꞌón saꞌa̱ Esteban, dá kaa ra̱: ―Ta̱a yóꞌo kúú ra̱ ko̱ sá tuu taꞌon ra ña̱ káꞌa̱n ndava̱ꞌa ra saꞌa̱ veꞌe ño̱ꞌo ii̱ yo̱, xíꞌín saꞌa̱ ley Moisés.
ACT 6:14 Chi̱ ni̱ sei̱do̱ꞌo nduꞌu̱ káꞌa̱n ra̱ saꞌa̱ Jesús, ra̱ ñoo Nazaret, ña̱ ro̱ón kúú ra̱ koꞌo̱n nakani ndiꞌi veꞌe ño̱ꞌo káꞌano yó, ta nadaon ra ña̱ ni̱ da̱nkoo Moisés keeá ―kaá ra̱.
ACT 6:15 Ta ndidaá ta̱a ndéi no̱ó táꞌa̱nda̱ choon ñoó, tá ni̱ sa̱ nde̱ꞌé rá noo̱ Esteban, ta kúú ni̱ xini ra̱ ña̱ ndato nda̱ꞌo noo̱ ná táto̱ꞌon ndato noo̱ iin ángel.
ACT 7:1 Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá ta̱ duti̱ mií no̱ó: ―¿Á ña̱ ndaa̱ kúú ña̱ káꞌa̱n ta̱a káa sa̱ꞌo̱n?
ACT 7:2 Dá ni̱ kaa Esteban xíꞌín rá: ―Kueídóꞌo ndó ña̱ koꞌi̱n kaꞌi̱n xíꞌín ndó, ñani, ndoꞌó, ta̱ sáꞌano viti. Na̱ ndato nda̱ꞌo kúú Ndios, ta ni̱ naꞌa̱ na̱ mií ná noo̱ tatá sáꞌano yo̱ Abraham tá ni̱ sa̱ io na̱ chí nación naní Mesopotamia, tá ko̱ ñáꞌa̱ koꞌo̱n na̱ koo na ñoo naní Harán.
ACT 7:3 Dá ni̱ kaa Ndios xíꞌín ná: “Dánkoo ñoo noo̱ ióo̱n xaa̱n, ta dánkoo ndidaá kúú táꞌón. Ta kuaꞌán kooón no̱ñóꞌo̱ koꞌi̱n naꞌi̱ noo̱o̱n.”
ACT 7:4 ’Dá ni̱ keta na no̱ñóꞌo̱ na̱ Caldea kuaꞌa̱n na̱. Dá ni̱ saꞌa̱n na̱ ni̱ sa̱ io na̱ ñoo naní Harán. Ta ñoó ni̱ xiꞌi̱ tatá na̱. Dá ndáka ñaá Ndios ni̱ saa̱ na̱ no̱ñóꞌo̱ yóꞌo noo̱ ndéi yó viti.
ACT 7:5 Tído ni lúꞌu̱ taꞌon ñóꞌo̱ yóꞌo ko̱ ní xíꞌo Ndios niꞌi̱ ná, ni noo̱ kuei̱n saꞌa̱ ná. Tído ni̱ kaꞌa̱n Ndios ña̱ ki̱ꞌo naa̱n noo̱ mií ná xíꞌín no̱ó de̱ꞌe na, xíꞌín no̱ó de̱ꞌe ñání na̱, va̱ꞌará ko̱ ñáꞌa̱ kandei de̱ꞌe Abraham tiempo daá ñóó.
ACT 7:6 Ta ni̱ kaꞌa̱n taꞌani Ndios ña̱ de̱ꞌe ñání na̱ xíꞌín de̱ꞌe díkó na̱ kakuu na̱ tu̱kú kandei ndaꞌí iin ka̱ ñoo. Ta kañoꞌo na ti̱xi ndáꞌa̱ na̱ ñoo ñoó, ta kendava̱ꞌa na xíꞌín ná noo̱ komi̱ ciento kuia̱.
ACT 7:7 Ta ni̱ kaa taꞌani Ndios diꞌa: “Ta yuꞌu̱ kúú na̱ keyíko̱ sa̱ꞌá na̱ ñoo, na̱ kendúsa̱ xíꞌín ña̱yuui̱ ña̱ kechóon na noo̱ ná. Tá ni̱ ndiꞌi, dá kankuei ña̱yuui̱ kii na kandei na no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, ta yóꞌo̱ kandaño̱ꞌo na yuꞌu̱.”
ACT 7:8 ’Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ ka̱ndo̱o Ndios xíꞌín Abraham ña̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱ ná xíꞌín ndidaá de̱ꞌe na, ta ñoó kía̱n náꞌa̱ ña̱ ni̱ xi̱ꞌo Ndios to̱ꞌon na noo̱ ná. Sa̱ꞌá ño̱ó, tá ni̱ sa̱ io de̱ꞌe Abraham ni̱ sa̱ naní Isaac, dá ni̱ saꞌanda na̱ ñíi̱ xí tá ni̱ xi̱no xi ona̱ kuu̱. Dá tá ni̱ sa̱ io de̱ꞌe Isaac ni̱ sa̱ naní Jacob, dá ni̱ saꞌanda taꞌani na ñíi̱ xí. Ta dión taꞌani ni̱ kee Jacob xíꞌín ndin uxi̱ uu̱ de̱ꞌe yií na̱, táꞌa̱n na̱ ni̱ sa̱ kuu ndin uxi̱ uu̱ tatá sáꞌano yo̱.
ACT 7:9 ’Tído sa̱ꞌá ña̱ uꞌu̱ ini tatá sáꞌano yo̱, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ di̱kó ná ñani lóꞌo̱ na̱ José no̱ó ta̱a Egipto. Tído ni̱ sa̱ io va Ndios xíꞌín José,
ACT 7:10 ta ni̱ chi̱ndeé ñaá ná noo̱ iin rá iin ta̱ndóꞌó ni̱ sa̱ ndoꞌo na. Ta ni̱ kemáni̱ ñaá ná, ta ni̱ xi̱ꞌo na ña̱xintóni̱ ndi̱chí noo̱ ná tá ni̱ sa̱ íin na noo̱ Faraón, ta̱ kúú rey Egipto. Dá ni̱ xi̱ꞌo ra choon káꞌano noo̱ ná ña̱ dándáki na Egipto, xíꞌín veꞌe mií rey ñoó.
ACT 7:11 ’Dá ni̱ ka̱sáa̱ tama̱ iin níí kúú kuendá Egipto xíꞌín Canaán. Ta ni̱ ndoꞌo nda̱ꞌo nío̱ ndidaá ña̱yuu. Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní ni̱ꞌí na̱ sáꞌano veꞌe yó ña̱ keí ná.
ACT 7:12 Tá ni̱ niꞌi̱ tóꞌon Jacob ña̱ ió tirió chí Egipto diꞌa, dá ni̱ ta̱ndaꞌá ná de̱ꞌe na, na̱ sa̱ kuu tatá sáꞌano yo̱, ni̱ saꞌa̱n na̱ Egipto. Ta ña̱ yóꞌo ni̱ sa̱ kuu taꞌándá mií no̱ó ni̱ saꞌa̱n na̱.
ACT 7:13 Dá tá ni̱ saꞌa̱n na̱ taꞌándá kúú uu̱, nda̱ daá, dá ni̱ ka̱sto̱ꞌon José xíꞌín ñani na̱ ndá yoo kúú ná. Dá ni̱ ka̱ndaa̱ taꞌani ini Faraón ndeí ni̱ kixi José, ta ndá yoo kúú na̱ veꞌe na.
ACT 7:14 Dá ni̱ saꞌanda José choon noo̱ ñani na̱ ña̱ ná noꞌo̱ na̱ nakuaka na tatá na̱ Jacob xíꞌín ndidaá kúú na̱ veꞌe na, dá ná kasaa̱ na̱ Egipto. Ta ni̱ sa̱ kúú ná oni̱ diko saꞌo̱n ña̱yuu.
ACT 7:15 ’Ta dión ni̱ kuu. Dá ni̱ ka̱sáa̱ Jacob xíꞌín ndidaá na̱ veꞌe na kandei na Egipto. Ta ñoó ni̱ sa̱ io Jacob nda̱ no̱ó ni̱ xiꞌi̱ na̱. Ta ñoó taꞌani ni̱ xiꞌi̱ tatá sáꞌano yo̱.
ACT 7:16 Tído ni̱ saꞌa̱n na̱ ñoo yo̱ ni̱ da̱ndúxi na lásá na̱ iin ñoo naní Siquem ini iin káo̱, ña̱ ni̱ xiin Abraham no̱ó de̱ꞌe iin ta̱ ñoo Siquem ni̱ sa̱ naní Hamor.
ACT 7:17 ’Dá tá sa̱ kuaꞌa̱n xi̱nko̱o to̱ꞌon ni̱ xi̱ꞌo Ndios noo̱ Abraham, kúú sa̱ ni̱ ndu̱kua̱ꞌá nda̱ꞌo na̱ veꞌe yó ndéi Egipto,
ACT 7:18 nda̱ rá ni̱ ka̱sáꞌá dándáki iin ka̱ rey Egipto. Ta ko̱ náꞌá taꞌon ra sa̱ꞌá ña̱ va̱ꞌa ni̱ kee José ñoo ñoó.
ACT 7:19 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱sáꞌá rá dándaꞌí ra̱ na̱ sáꞌano veꞌe yó, ta ni̱ kendava̱ꞌa ra xíꞌín ná, ta ni̱ kendúsa̱ ra̱ xíꞌín ná ña̱ ná kata ndava̱ꞌa na de̱ꞌe yií kuálí ná, ta du̱ú ni̱ kaki, dá ná kuu xi̱.
ACT 7:20 ’Ta mií tein kuu̱ dáá ñóó ni̱ kaki Moisés. Ta ni̱ sa̱ kuu xi iin taleé ñóchí káa noo̱ Ndios. Ta ni̱ xito va ñaá na̱ veꞌe xi oni̱ yoo̱.
ACT 7:21 Tído ni̱ da̱kána ñaá ná táto̱ꞌon ni̱ taꞌa̱nda̱ choon. Ta kúú mií de̱ꞌe diꞌí Faraón ni̱ na̱kiꞌin ñaá. Ta ni̱ da̱kuáꞌano ñaáán táto̱ꞌon de̱ꞌe miíán.
ACT 7:22 Ta kúú ni̱ da̱kuáꞌa Moisés ndidaá ña̱ ndi̱chí dákuáꞌa na̱ Egipto. Ta ndichí na̱ xíꞌín to̱ꞌon káꞌa̱n na̱, ta kándéé ná kée na ndá choon kúú mií vá.
ACT 7:23 ’Tá ni̱ xi̱nko̱o Moisés uu̱ diko kuia̱, dá ni̱ chi̱kaa̱ ini na̱ koꞌo̱n na̱ koto niꞌini na na̱ ñoo na̱, na̱ Israel ndéi Egipto.
ACT 7:24 Dá tá ni̱ xini Moisés ña̱ kéndava̱ꞌa iin ra̱ Egipto xíꞌín iin ta̱ ñoo na̱, dá ni̱ chi̱ndeé ñaá ná. Kúú ni̱ saꞌání vá ñaá ná sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kendava̱ꞌa ra xíꞌín iin ra̱ ñoo na̱.
ACT 7:25 Chi̱ ni̱ kaꞌán ná ña̱ kandaa̱ ini na̱ ñoo na̱ ña̱ mií Ndios kúú na̱ ni̱ ka̱xi ñaá kuaꞌa̱n na̱ chindeé ñaá ná, dá kankuei na ti̱xi ndáꞌa̱ ra̱ ñoo ñoó. Tído ko̱ ní kándaa̱ taꞌon ini na̱ ñoo na̱ ña̱ dión kíán.
ACT 7:26 ’Tá ni̱ kasa̱ndaá iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ xini Moisés ña̱ ndéi uu̱ ta̱a Israel naá táꞌan mií rá. Dá ni̱ kaꞌán ná nachindei va̱ꞌa ñaá ná, chi̱ ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: “Iin ñani kúú vá ndoꞌó. ¿Ndiva̱ꞌa dárꞌuꞌu̱ táꞌan ndó?”, kaá na̱.
ACT 7:27 Dá ni̱ chi̱tuu ta̱a kéndava̱ꞌa xíꞌín ñani ra̱ ñoó noo̱ káꞌa̱n Moisés. Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: “¿Ndá yoo ni̱ chi̱kani yoꞌó kakuuón iin ta̱ saꞌándá choon noo̱ ndúꞌu̱ o iin ta̱a kéyíko̱ sa̱ꞌá nduꞌu̱?
ACT 7:28 ¿Á kóni̱ taꞌani yoꞌó kaꞌánóo̱n yuꞌu̱ táto̱ꞌon ni̱ keeón ni̱ saꞌánóo̱n iin ta̱ Egipto koni?”, kaá ra̱ xíꞌín ná.
ACT 7:29 Tá ni̱ sei̱do̱ꞌo Moisés ña̱ ni̱ kaꞌa̱n ra̱ dión, kúú ni̱ xino na kuaꞌa̱n xi̱ká ná nda̱ noo̱ naní Madián. Ta ñoó ni̱ sa̱ io na̱ ni̱ sa̱ kuu na iin ta̱ tu̱kú. Ta ñoó taꞌani ni̱ sa̱ io uu̱ de̱ꞌe na.
ACT 7:30 ’Dá tá ni̱ ya̱ꞌa uu̱ diko ka̱ kuia̱, dá ni̱ naꞌa̱ noo̱ iin ángel tein ñoꞌó ita̱ kánkuei tein iin yitó táka̱ lóꞌo̱ íin noo̱ kúú no̱ñoꞌó i̱chí saꞌa̱ yúku̱ naní Sinaí.
ACT 7:31 Ta kúú ni̱ naá vá ini Moisés tá ni̱ xini na̱ ña̱ dión kúu. Dá ni̱ na̱tuu yati na kande̱ꞌé va̱ꞌa na. Ta kúú ñoó ni̱ sei̱do̱ꞌo na ni̱ kaꞌa̱n tachi̱ satoꞌo yo̱ Ndios:
ACT 7:32 “Yuꞌu̱ kúú Ndios, na̱ ni̱ sa̱ ndaño̱ꞌo na̱ sáꞌano veꞌón, chi̱ yuꞌu̱ kúú Ndios noo̱ Abraham, ta yuꞌu̱ kúú Ndios noo̱ Isaac, ta yuꞌu̱ kúú Ndios noo̱ Jacob”, kaá Ndios xíꞌín ná. Ta ni̱ ka̱sáꞌá ndéi̱ Moisés ña̱ ni̱ yu̱ꞌú na̱. Ta kúú ko̱ ní xi̱ꞌo ndeé ka̱ iní na̱ kande̱ꞌé ná.
ACT 7:33 Dá ni̱ kaa satoꞌo yo̱ Ndios xíꞌín ná: “Taó ndisa̱ ñóꞌo sa̱ꞌo̱n, chi̱ ñóꞌo̱ ii̱ kíán séi̱n niꞌínón xaa̱n.
ACT 7:34 Miía̱n ndaa̱ kuiti kíán xiní yuꞌu̱ ña̱ ndaꞌí nda̱ꞌo ndóꞌo nío̱ ña̱yuui̱ ndéi na Egipto. Ta miía̱n ndaa̱ seídóꞌi ña̱ ndaꞌí nda̱ꞌo ndéíꞌi̱ na̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱sáa̱i̱ dáka̱kii na̱. Ta viti nakíi̱ yati cháá ka̱, chi̱ tandaꞌá yuꞌu̱ yo̱ꞌó koꞌo̱n ñoo Egipto”, kaá Ndios xíꞌín Moisés.
ACT 7:35 ’Ta Moisés yóꞌo kúú na̱ sa̱ ni̱ ku̱ñóꞌó vá ña̱yuu ñoó, chi̱ diꞌa ni̱ kaa na̱ xíꞌín ná: “¿Ndá yoo ni̱ chi̱kani yoꞌó ña̱ kakuuón iin ta̱ saꞌándá choon noo̱ ndúꞌu̱ o iin na̱ kéyíko̱ sa̱ꞌá nduꞌu̱?”, kaá na̱. Tído mií Ndios kúú na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá Moisés ña̱ kakuu na iin na̱ saꞌándá choon, ta kakuu na iin na̱ dáka̱ki ña̱yuu ñoó xíꞌín ndáꞌa̱ ángel, táꞌa̱n na̱ ni̱ naꞌa̱ noo̱ tein yitó táka̱ lóꞌo̱ ñoó.
ACT 7:36 ’Chi̱ Moisés yóꞌo kúú na̱ ni̱ taó xóo na̱ sáꞌano ñoo yo̱ Egipto, chi̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ ndato xíꞌín ña̱ náꞌano ni̱ kee na no̱ó na̱ Egipto. Ta ni̱ saꞌanda dao na̱ ta̱ñoꞌo̱ naní Ta̱ñoꞌo̱ Kua̱ꞌá. Ta sa̱ kee taꞌani na ña̱ náꞌano tein uu̱ diko kuia̱ noo̱ kúú no̱ñoꞌó i̱chí.
ACT 7:37 Ta mií Moisés yóꞌo kúú na̱ ni̱ kaꞌa̱n diꞌa xíꞌín na̱ Israel: “Ta mií satoꞌo yo̱ Ndios kúú na̱ ki̱ꞌo ña̱ kana iin profeta tein mií ndó, dá kasto̱ꞌon ná xíꞌín ndó to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n mií Ndios xíꞌín ná, táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée yuꞌu̱. Ta kueídóꞌo ndó ndidaá kúú ña̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín ndó.”
ACT 7:38 Tá Moisés yóꞌo kúú na̱ ni̱ sa̱ káa̱ tein na̱ sáꞌano veꞌe yó noo̱ kúú no̱ñoꞌó i̱chí ñoó, ta ni̱ nda̱tóꞌón ná xíꞌín ángel ni̱ kii noo̱ Ndios dini̱ yúku̱ naní Sinaí. Ta ñoó ni̱ niꞌi̱ ná to̱ꞌon Ndios, ña̱ xíꞌo ña̱ kataki yo̱. Dá ni̱ xi̱ꞌo naa̱n no̱ó na̱ sáꞌano veꞌá, dá ni̱ na̱ya̱ꞌan noo̱ yóó.
ACT 7:39 ’Tído ko̱ ní xíin taꞌon na̱ sáꞌano veꞌá kueídóꞌo na ña̱ káꞌa̱n Moisés, ta ni̱ ku̱ñóꞌó ñaá ná. Ta ñóꞌo ini na̱ nandió kuéi na ñoo Egipto.
ACT 7:40 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kaa na̱ xíꞌín Aarón: “Kava̱ꞌa ní dao ka̱ ndios, dá ná kandaka na yó noꞌo̱ Egipto, chi̱ xíni̱ ndí ki̱án ni̱ ndoꞌo Moisés, táꞌa̱n na̱ ni̱ taó yó Egipto, dá ve̱i yó yóꞌo.”
ACT 7:41 Dá ni̱ ka̱va̱ꞌa ña̱yuu ñoó iin yoko̱ káa táto̱ꞌon káa iin chikerró. Dá ni̱ doko̱ ná kíti̱ ndáka na noo̱án, ta ni̱ sa̱ ndei dii̱ ná ni̱ kekáꞌano na yoko̱, ña̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa na xíꞌín ndáꞌa̱ mií ná.
ACT 7:42 ’Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ da̱yáa̱ ndáꞌa̱ ñaá Ndios, ta ni̱ na̱ki̱ꞌo ñaá ná no̱ó ña̱ kini. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱sáꞌá ná ndáño̱ꞌo na ti̱ñoo̱ ñóꞌo induú, chi̱ diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ ni̱ taa iin profeta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Ndios: Ndoꞌó, na̱ ndéi Israel, ¿á noo̱ yúꞌu̱ va ni̱ doko̱ ndoꞌó kíti̱ ndáka ndó tein uu̱ diko kuia̱ ni̱ sa̱ ndei ndó no̱ñoꞌó i̱chí ñoó?
ACT 7:43 Ko̱ó, diꞌa ni̱ doko̱ ndo̱ rí no̱ó yoko̱, chi̱ ni̱ sa̱ neꞌe ndó veꞌe ño̱ꞌo ñíi̱ kuendá yoko̱ naní Moloc xíꞌín iin ka̱ veꞌe ño̱ꞌo kuendá yoko̱ kúú ti̱ñoo̱ naní Refán. Ta ña̱ yóꞌo kúú ña̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa ndó xíꞌín ndáꞌa̱ mií ndó, dá ni̱ sa̱ ndaño̱ꞌo ndóa̱n. Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee ndó dión, sa̱ꞌá ño̱ó tandaꞌá yuꞌu̱ ndo̱ꞌó koꞌo̱n xíká cháá ka̱ ndo̱ o̱ du̱ú ñoo Babilonia. Dión kaá to̱ꞌon ni̱ taa profeta.
ACT 7:44 ’Ta sa̱ komí na̱ sáꞌano veꞌe yó veꞌe ño̱ꞌo ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín ñíi̱, táꞌa̱n ña̱ náꞌa̱ ña̱ ió Ndios xíꞌín ná, nani ni̱ sa̱ ndei na no̱ñoꞌó i̱chí ñoó. Ta veꞌe ño̱ꞌo yóꞌo kía̱n káa táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ saꞌanda Ndios choon, chi̱ ni̱ ka̱va̱ꞌan táto̱ꞌon ki̱ꞌo káa rá ió ña̱ ni̱ naꞌa̱ Ndios noo̱ Moisés dini̱ yúku̱.
ACT 7:45 Dá ni̱ na̱tiin de̱ꞌe na̱ sáꞌano veꞌe yó veꞌe ño̱ꞌo yóꞌo. Ta néꞌe naa̱n ni̱ saa̱ na̱ xíꞌín José no̱ñóꞌo̱ na̱ tu̱kú. Dá ni̱ ka̱ndeé ná ni̱ keña̱ꞌa na ñóꞌo̱ yóꞌo, chi̱ mií Ndios ni̱ taó ña̱yuu ni̱ sa̱ ndei yóꞌo kuaꞌa̱n na̱. Ta ki̱ꞌo dión ni̱ sa̱ kíán veꞌe ño̱ꞌo ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín ñíi̱ nda̱ tiempo ni̱ sa̱ da̱ndáki rey David.
ACT 7:46 ’Ta na̱ yóꞌo kúú na̱ ni̱ na̱tiin kua̱ꞌá ña̱ mani̱ noo̱ Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ xika̱ na̱ ña̱ kía̱n kava̱ꞌa na iin veꞌe ño̱ꞌo náo̱ noo̱ kekáꞌano ña̱yuu Ndios, na̱ ni̱ sa̱ ndaño̱ꞌo tatá sáꞌano yo̱ Jacob.
ACT 7:47 Tído rey Salomón, na̱ sa̱ kuu de̱ꞌe rey David, no̱ón kúú na̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa iin veꞌe ño̱ꞌo náo̱.
ACT 7:48 Tído na̱ kómí ndidaá choon ko̱ ió taꞌon na ini ni iin veꞌe ño̱ꞌo ni̱ ka̱va̱ꞌa ndáꞌa̱ ta̱a, chi̱ iin profeta ni̱ taa ña̱ ni̱ kaa Ndios diꞌa:
ACT 7:49 Induú va kúú noo̱ ió yuꞌu̱ dándákii, ta no̱ñóꞌo̱ yóꞌo kúú noo̱ ndíta sa̱ꞌí. Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndi koo ví veꞌe kava̱ꞌa ndó koo yuꞌu̱, káꞌán ndó?, kaá satoꞌo yo̱ Ndios. Ta, ¿ndi koo iin veꞌe kava̱ꞌa ndó noo̱ kooi nániꞌi̱ ndée̱í, káꞌán ndó?
ACT 7:50 ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ mií vá yuꞌu̱ kúú na̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa ndidaá kúú ña̱ꞌa ió ñayuú yóꞌo? Dión kaá satoꞌo yo̱ Ndios ―kaá Esteban.
ACT 7:51 Dá ni̱ kaa taꞌani Esteban xíꞌín ta̱a ñoó: ―Tído ndeé nda̱ꞌo to̱ꞌon ndó, ta káxí nda̱ꞌo nío̱ ndo̱, ta na̱ dóꞌó nda̱ꞌo kúú ndó. Daá kuití vá ko̱ kóni̱ ndo̱ kee ndó ña̱ kóni̱ Espíritu ii̱ Ndios, chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ sa̱ kee na̱ sáꞌano veꞌe ndó, ki̱ꞌo dión kée ii̱ vá ndó.
ACT 7:52 Chi̱, ¿ndi káa iin profeta ko̱ ní kéndava̱ꞌa na̱ sáꞌano veꞌe ndó xíꞌín? Ni̱ saꞌání ná ndidaá profeta, na̱ ni̱ sa̱ kaꞌa̱n ña̱ kii iin na̱ ndaa̱ noo̱ Ndios. Ta miía̱n ndaa̱ ni̱ kixi na, tído ni̱ na̱ki̱ꞌo ñaá ndó noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ kini, ta ni̱ saꞌání ñaá ndó.
ACT 7:53 Ta va̱ꞌará ni̱ na̱tiin túu ndó ley Ndios noo̱ ángel ni̱ kii induú, tído ko̱ ní seídóꞌo taꞌon ndóa̱n.
ACT 7:54 Tá ni̱ sei̱do̱ꞌo ta̱a néꞌe choon to̱ꞌon yóꞌo, kúú ni̱ ka̱ryíí nda̱ꞌo ra, ta ni̱ chichi táꞌan no̱ꞌo ra, chi̱ ni̱ xido̱ nda̱ꞌo ini ra̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Esteban.
ACT 7:55 Tído ni̱ na̱kutí Esteban xíꞌín Espíritu ii̱ Ndios. Ta ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ná chí induú. Ta ni̱ xini na̱ ña̱ ndato oon ví náyeꞌe̱ ndaa noo̱ ió Ndios, ta íin Jesús xoo kuáꞌa na̱.
ACT 7:56 Dá ni̱ kaa Esteban: ―Kande̱ꞌé ndó, chi̱ ndéꞌí ña̱ nónó induú káa. Ta na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo íin na xoo kuáꞌa tatá Ndios ―kaá na̱.
ACT 7:57 Ta kúú ni̱ sadi ndidaá ta̱a ndéi ñoó do̱ꞌo ra. Ta kúú ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ ka̱sáꞌá káyuꞌú rá. Dá ni̱ ndao niꞌini ra ni̱ tiin ra Esteban.
ACT 7:58 Dá ni̱ taó ñaá rá nda̱ yuꞌú ñoo, dá kaꞌání ñaá rá xíꞌín yuu̱. Ta ra̱ chínóo kua̱chi Esteban ni̱ chi̱ndei ra dáꞌo̱n rá noo̱ íin tayií naní Saulo.
ACT 7:59 Ta xíꞌín tein kóon ñaá rá yuu̱, kúú ni̱ ka̱sáꞌá Esteban káꞌa̱n na̱ xíꞌín Ndios, ta kaá na̱: ―Tatá Jesús, nakiꞌin va̱ꞌa ní nío̱í.
ACT 7:60 Dá ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tí ná. Ta kúú ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ ka̱yuꞌú ná, ta kaá na̱: ―Tatá Jesús, o̱ sa̱ kékuendá ní kua̱chi yáꞌa ta̱a yóꞌo kée ra xíꞌín yuꞌu̱ ―kaá na̱. Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n na̱ dión, dá ví ni̱ xiꞌi̱ na̱.
ACT 8:1 Ta ni̱ na̱taꞌan va ini Saulo ñoó ña̱ ni̱ saꞌání rá Esteban. Ta mií kuu̱ dáá ñóó ni̱ ka̱sáꞌá kéndava̱ꞌa ña̱yuu xíꞌín na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo Jerusalén. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ xita̱ noo ndiꞌi na kuaꞌa̱n na̱ kandei na dao ka̱ ñoo ñóꞌo chí kuendá Judea diꞌa xíꞌín kuendá Samaria. Ta sa̱va̱ꞌa na̱ kúú apóstol va ni̱ ka̱ndo̱o ndéi ñoo Jerusalén.
ACT 8:2 Tído ndéi dao ka̱ ta̱a ndíta ndaa̱ noo̱ Ndios, ta ro̱ón kúú ra̱ ni̱ saꞌa̱n ni̱ da̱ndúxi Esteban. Ta ndaꞌí ni̱ saki ra saꞌa̱ ná.
ACT 8:3 Ta tein kuu̱ dáá ñóó ni̱ ka̱sáꞌá Saulo kéndava̱ꞌa ra xíꞌín na̱ kúú kuendá Jesús. Kúú ni̱ xi̱onoo ra tá veꞌe tá veꞌe taó ra̱ ta̱a xíꞌín ñáꞌa̱, ta ñóꞌo ñaá rá kuaꞌa̱n na̱ veꞌe ka̱a.
ACT 8:4 Ta ña̱yuu ni̱ ka̱nkuei ñoo Jerusalén kuaꞌa̱n dao ka̱ ñoo, no̱ón kúú na̱ ni̱ ka̱sáꞌá dánaꞌa̱ to̱ꞌon va̱ꞌa Jesús no̱ó ña̱yuu ndéi ndidaá kúú xíán no̱ó ni̱ kiꞌin na kuaꞌa̱n na̱.
ACT 8:5 Dá ni̱ kiꞌin taꞌani iin ta̱a naní Felipe kuaꞌa̱n ra̱ iin ñoo káꞌano nákaa̱ chí kuendá Samaria diꞌa, ta ni̱ ka̱sáꞌá rá kásto̱ꞌon ra xíꞌín ña̱yuu saꞌa̱ Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá.
ACT 8:6 Ta ni̱ na̱taka kua̱ꞌá ña̱yuu. Ta ndinoꞌo ini na̱ ni̱ seídóꞌo na ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ Felipe, chi̱ ni̱ xini na̱ ndidaá ña̱ꞌa ndato ni̱ kee ra.
ACT 8:7 Chi̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ñóꞌo espíritu kini ni̱ ndu̱va̱ꞌa, ta ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ ka̱yuꞌú espíritu kini ñoó, dá ni̱ ka̱nkuei ña kuaꞌa̱n ini na̱. Ta kua̱ꞌá ña̱yuu ni̱ na̱tií saꞌa̱ xíꞌín na̱ ko̱ ku̱ú kaka va̱ꞌa ni̱ ndu̱va̱ꞌa.
ACT 8:8 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kadii̱ nda̱ꞌo ini ña̱yuu ndéi ñoó.
ACT 8:9 Ta ñoo ñoó ió taꞌani iin ta̱a naní Simón, ta sa̱ naꞌá vá xíonoo ra kétadí ra̱ xíꞌín na̱ ñoo ñoó. Ta dándaꞌí ra̱ ña̱yuu ndéi ñoó, chi̱ kée ra mií rá ña̱ kúú rá iin ta̱a ndáya̱ꞌi.
ACT 8:10 Ta ndidaá ña̱yuu seídóꞌo va̱ꞌa ña̱ káꞌa̱n ra̱, nda̱ na̱ kuálí cháá ka̱ xíꞌín nda̱ na̱ sáꞌano cháá ka̱, ta kaá na̱ ña̱ mií Ndios ni̱ xi̱ꞌo choon káꞌano ñoó noo̱ rá.
ACT 8:11 Ta kándísa ña̱yuu ñoó ña̱ káꞌa̱n ra̱, chi̱ sa̱ naꞌá nda̱ꞌo xíonoo ra dándaꞌí ñaá rá xíꞌín ña̱ ta̱dí kée ra.
ACT 8:12 Tído tá ni̱ da̱náꞌa̱ Felipe noo̱ ná to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ ndi koo ndu̱ꞌu na ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios, kúú ni̱ ka̱ndísa naa̱n, ta ni̱ ka̱ndísa taꞌani na ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ ra̱ saꞌa̱ Jesucristo. Sa̱ꞌá ño̱ó kua̱ꞌá nda̱ꞌo ta̱a xíꞌín ñáꞌa̱ ni̱ sodo̱ ndúta̱.
ACT 8:13 Ta kúú ni̱ ka̱ndísa taꞌani Simón ñoó. Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ sodo̱ ndúta̱ rá, kúú ni̱ ka̱sáꞌá rá xíonoo ra xíꞌín Felipe. Ta kúú naá vá iní ra̱ xiní ra̱ ña̱ ndato xíꞌín ña̱ náꞌano kée Felipe.
ACT 8:14 Tá ni̱ niꞌi̱ tóꞌon na̱ kúú apóstol ndéi ñoo Jerusalén ña̱ kua̱ꞌá ña̱yuu ndéi kuendá Samaria ni̱ ka̱ndísa to̱ꞌon Ndios, dá ni̱ ta̱ndaꞌá ná Pedro xíꞌín Juan kuaꞌa̱n na̱ ñoó.
ACT 8:15 Dá tá ni̱ saa̱ na̱ ñoo ñoó, dá ni̱ xika̱ na̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱yuu ñoó, dá ná natiin na Espíritu ii̱ Ndios,
ACT 8:16 chi̱ ni iin tóꞌón ná ko̱ ñáꞌa̱ natiin Espíritu ii̱ Ndios, chi̱ ni̱ sodo̱ ndúta̱ óon va na xíꞌín kuu̱ Jesús.
ACT 8:17 Dá ni̱ chi̱nóo Pedro xíꞌín Juan ndáꞌa̱ ná dini̱ ña̱yuu ni̱ ka̱ndísa ñoó, ta kúú ni̱ na̱tiin na Espíritu ii̱ Ndios.
ACT 8:18 Tá ni̱ xini Simón ña̱ ni̱ na̱tiin ña̱yuu ñoó Espíritu ii̱ Ndios tá ni̱ chi̱nóo apóstol ñoó ndáꞌa̱ ná dini̱ ná, dá ni̱ kaꞌán rá ki̱ꞌo ra di̱ꞌón noo̱ ná,
ACT 8:19 chi̱ ni̱ kaa ra̱: ―Di̱kó taꞌani ndoꞌó choon néꞌe ndó xaa̱n noo̱ yúꞌu̱. Dá kía̱n, tá ná chinóo yuꞌu̱ ndáꞌí dini̱ ndi ndáa mií ña̱yuu, ta kúú ná natiin taꞌani na Espíritu ii̱ Ndios ―kaá Simón.
ACT 8:20 Dá ni̱ kaa Pedro xíꞌín rá: ―Kuaꞌán yo̱ꞌó naá nduúo̱n xíꞌín di̱ꞌón xaa̱n, chi̱ káꞌán yoꞌó ña̱ xíꞌín di̱ꞌón kuu kuiión ña̱ xíꞌo oon Ndios no̱ó ña̱yuu.
ACT 8:21 Ni lúꞌu̱ ví kuendá yo̱ꞌó, ni táꞌí yoꞌó ko̱ó noo̱ choon kée nduꞌu̱ yóꞌo chi̱ ko̱ íin ndaa̱ taꞌon nímo̱n noo̱ Ndios.
ACT 8:22 Kuaꞌán nandikó inóo̱n saꞌa̱ ña̱ kini kéeón xaa̱n. Ta kueí ndaꞌí noo̱ Ndios, dá ndá ndi kuu kuꞌu̱ káꞌano ini na̱ sa̱ꞌá kua̱chi nákani ino̱n xaa̱n.
ACT 8:23 Chi̱ kátóni̱ ini yuꞌu̱ ña̱ ni̱ chití yoꞌó xíꞌín ña̱ uꞌu̱ ino̱n. Ta ndadí toon yoꞌó nákaa̱o̱n ti̱xi ndáꞌa̱ ña̱ kini ―kaá na̱.
ACT 8:24 Dá ni̱ kaa Simón: ―Kueí ndaꞌí ndo̱ noo̱ satoꞌo yo̱ Ndios saꞌa̱ yúꞌu̱, dá ná o̱ ndóꞌi táꞌa̱n ña̱ kaá ndo̱ ve̱i ndoꞌi ―kaá ra̱.
ACT 8:25 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ da̱náꞌa̱ Pedro xíꞌín Juan no̱ó ña̱yuu ñoó sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa Ndios, dá ni̱ kiꞌin na íchi̱ kuaꞌa̱n na̱ xíꞌín Felipe. Dá ni̱ ka̱sáꞌá ná dánaꞌa̱ na̱ to̱ꞌon va̱ꞌa ñoó noo̱ ndidaá kúú ña̱yuu ndéi ñoo ñóꞌo chí kuendá Samaria ñoó. Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ na̱ndió kuéi na ni̱ na̱sáa̱ na̱ ñoo Jerusalén.
ACT 8:26 Tá ni̱ ndiꞌi yóꞌo, dá ni̱ kaꞌa̱n iin ángel ni̱ kii noo̱ satoꞌo yo̱ Ndios xíꞌín Felipe: ―Ndakuii̱n, ta kiꞌin íchi̱ ña̱ kuaꞌa̱n chí sur Jerusalén diꞌa, ña̱ kuaꞌa̱n nda̱ ñoo Gaza. Ta íchi̱ ñoó kía̱n yáꞌa kuaꞌa̱n noo̱ kúú no̱ñoꞌó i̱chí ―kaá na̱.
ACT 8:27 Dá ni̱ nda̱kuíi̱n Felipe. Dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱. Ta kúú íchi̱ no̱ó kuaꞌa̱n ra̱ ñoó ni̱ na̱kiꞌin táꞌan ra xíꞌín iin ta̱a nación Etiopía. Ta kúú rá iin ta̱a o̱ kúu kandei de̱ꞌe. Ta kúú rá iin ta̱a kéchóon noo̱ iin ñáꞌa̱ naní Candace, ña̱ kúú reina nación Etiopía, chi̱ néꞌe va̱ꞌa ra di̱ꞌóa̱n. Ta ni̱ saꞌa̱n ra̱ ñoo Jerusalén ni̱ sa̱ ndaño̱ꞌo ra Ndios.
ACT 8:28 Ta kúú ni̱ na̱ndió ko̱o ra kuaꞌa̱n nóꞌo̱ rá. Ta ió ra̱ noo̱ carreta, kiró ñóꞌo kuéi̱. Ta káꞌi ra tuti ni̱ taa profeta Isaías.
ACT 8:29 Dá ni̱ kaa Espíritu ii̱ Ndios xíꞌín Felipe: ―Natuu yati kuaꞌán ni̱ꞌo̱n carreta káa ―kaá na̱.
ACT 8:30 Dá ni̱ ka̱nkono Felipe ni̱ na̱tuu yati ra no̱ó kuaꞌa̱n ra̱. Kúú ni̱ sei̱do̱ꞌo ra ña̱ káꞌi ta̱a ñoó noo̱ tuti ni̱ taa profeta Isaías. Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá Felipe: ―¿Á kátóni̱ ini ní ndí kóni̱ kaa ña̱ káꞌi ní xaa̱n?
ACT 8:31 Dá ni̱ kaa ta̱a ñoó: ―¿Ndi kee yuꞌu̱ kandaa̱ inii̱ ña̱ káꞌa̱n tá ko̱ íin taꞌon nakani xíꞌín yuꞌu̱? Dá ni̱ kaꞌa̱n ra̱ xíꞌín Felipe ña̱ ná kaa ra noo̱ carreta, ta ná kako̱o dáó rá xíꞌín rá.
ACT 8:32 Ta káꞌi ra tuti ii̱ Ndios noo̱ káꞌa̱n diꞌa: Táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndáka ra iin léko kuaꞌa̱n ri̱ no̱ó ta̱a saꞌání ri̱, ki̱ꞌo dión ni̱ kee ra xíꞌín ná. Táto̱ꞌon ki̱ꞌo tádi̱ iin léko dátá ri̱, ki̱ꞌo dión ni̱ kee na, chi̱ ni iin tóꞌón to̱ꞌon ko̱ ní káꞌa̱n na̱ chindeé ná mií ná.
ACT 8:33 Ta ni̱ kenóo ñaá ta̱a, ta ko̱ íin taꞌon ní kéyíko̱ ndaa̱ saꞌa̱ ná. Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndá yoo kuu nakani sa̱ꞌá de̱ꞌe na? Chi̱ ni̱ saꞌání ñaá ña̱yuu, dá ná o̱ kóo ka̱ na̱ ñayuú yóꞌo.
ACT 8:34 Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ta̱a ñoó Felipe, ta kaá ra̱: ―Kee ní ña̱ mani̱ nakani ní xíꞌín yuꞌu̱. ¿Ndá saꞌa̱ ni̱ kaꞌa̱n profeta yóꞌo? ¿Á ni̱ kaꞌa̱n na̱ saꞌa̱ mií ná, o ni̱ kaꞌa̱n na̱ saꞌa̱ iin ka̱ ta̱a?
ACT 8:35 Dá ni̱ na̱kani Felipe ndi kóni̱ kaa to̱ꞌon káa noo̱ tuti ii̱ yóꞌo. Xíꞌín sa̱ꞌá to̱ꞌon yóꞌo, dá ni̱ ka̱sáꞌá rá dánaꞌa̱ ra̱ noo̱ rá sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa Jesús.
ACT 8:36 Dá ni̱ saa̱ ra̱ iin xíán noo̱ ñóꞌo ta̱kui̱í noo̱ yáꞌa ra kuaꞌa̱n ra̱ ñoó. Dá ni̱ kaa ta̱a Etiopía ñoó xíꞌín Felipe: ―Yóꞌo ñóꞌo ta̱kui̱í. ¿Á o̱ kúu taꞌon kodo̱ ndúta̱ yuꞌu̱ yóꞌo?
ACT 8:37 Dá ni̱ kaa Felipe xíꞌín rá: ―Tá kandeé iní ní Jesús xíꞌín ndinoo ini nío̱ ní, dá kía̱n kuu va. Dá ni̱ kaa ta̱a ñoó: ―Kándísai ña̱ Jesucristo kúú de̱ꞌe Ndios ―kaá ra̱.
ACT 8:38 Dá ni̱ saꞌanda ra̱ choon ña̱ ná ka̱kuíi̱n carreta ñoó. Dá ni̱ noo ndi nduú ra̱ noo̱ ñóꞌo ta̱kui̱í ñoó. Dá ni̱ da̱kódo̱ ndúta̱ ñaá Felipe.
ACT 8:39 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ ka̱nkuei ra no̱ó ta̱kui̱í ñoó, ta kúú ni̱ nda̱ñóꞌó niꞌini va Felipe ni̱ kee Espíritu satoꞌo yo̱ Ndios. Ta kúú ko̱ ní xiní ka̱ ñaá ta̱a ñoó. Ta kádii̱ nda̱ꞌo ini ra̱ kuaꞌa̱n ra̱ íchi̱ ñoó.
ACT 8:40 Kúú ni̱ kasa̱ndaá Felipe iin ñoo naní Azoto. Ta ni̱ ya̱ꞌa ra iin rá iin ñoo sá xíka ra kuaꞌa̱n ra̱, ta sá kásto̱ꞌon ra̱ xíꞌín ña̱yuu ñoó sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa Jesús kuaꞌa̱n ra̱. Dá ni̱ saa̱ ra̱ ñoo naní Cesarea.
ACT 9:1 Ta káꞌa̱n ii̱ vá Saulo ña̱ kaꞌání rá na̱ kúú kuendá satoꞌo yo̱ Jesús. Kúú ni̱ saꞌa̱n ra̱ noo̱ nákaa̱ ta̱ duti̱ mií no̱ó.
ACT 9:2 Dá ni̱ xika̱ ra̱ ña̱ ki̱ꞌo ra tuti kaneꞌe ra koꞌo̱n ra̱ veꞌe noo̱ nátaka na̱ Israel ndéi ñoo Damasco, ta tuti ñoó káꞌa̱n ña̱ kómí rá choon tiin ra ta̱a xíꞌín ñáꞌa̱ ndíko̱ íchi̱ Jesús koꞌo̱n na̱ veꞌe ka̱a ñoo Jerusalén.
ACT 9:3 Dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱ ñoo Damasco ñoó. Tído tá ni̱ kasa̱ndaá yati ra ñoo ñoó, kúú iin kuití vá ni̱ na̱yeꞌe̱ ndaa no̱ó kuaꞌa̱n ra̱ ni̱ kee iin ñóꞌo̱ ni̱ kii induú.
ACT 9:4 Ta kúú ni̱ ka̱nkao va ra no̱ñóꞌo̱. Dá ni̱ sei̱do̱ꞌo ra tái̱ ni̱ kaꞌa̱n iin ña̱yuu: ―Saulo, Saulo. ¿Ndiva̱ꞌa xíonoo yoꞌó kéndava̱ꞌón xíꞌín yuꞌu̱?
ACT 9:5 Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá: ―¿Ndá yoo kúú mií ní, tatá? Dá ni̱ kaa na̱: ―Yuꞌu̱ kúú Jesús, na̱ xíonoo yoꞌó kéndava̱ꞌa xíꞌón. Tído kéeón xíꞌín miíón táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée iin che̱e tá chísáꞌá rí dini̱ karochá, ta dárꞌuꞌu̱ ri̱ mií rí.
ACT 9:6 Ta kúú nda̱ ndéi̱ ni̱no oon va Saulo chi̱ ni̱ yu̱ꞌú ra̱, dá kaá ra̱: ―¿Ndí ki̱án keei kóni̱ ní, tatá? Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Ndakuii̱n ndichi, ta kuaꞌán ku̱ꞌu ñoo káꞌano káa, dá káa ná kasto̱ꞌon na xíꞌón ndí ki̱án kánian keeón ―kaá na̱.
ACT 9:7 Ta ta̱a kuaꞌa̱n xíꞌín Saulo ñoó, kúú ni̱ naá vá iní ra̱ ndíta ra, chi̱ ni̱ sei̱do̱ꞌo taꞌani ra ni̱ kaꞌa̱n iin ña̱yuu, tído ko̱ íin taꞌon ní xiní ra̱.
ACT 9:8 Dá ni̱ nda̱kuíi̱n ndichi Saulo. Tído tá ni̱ kaꞌán rá kande̱ꞌé rá, ko̱ ní kúu ka̱, chi̱ ni̱ kukuaa va ra. Dá ni̱ na̱tiin ndaa ñaá ta̱a kuaꞌa̱n xíꞌín rá ñoó, dá ndáka ñaá rá ni̱ saa̱ ra̱ ñoo Damasco.
ACT 9:9 Ta ñoó ni̱ sa̱ io ra̱ oni̱ kuu̱. Ta ko̱ túu noo̱ rá, ta ko̱ ní sásáꞌan ra, ta ko̱ ní xíꞌi ra ta̱kui̱í.
ACT 9:10 Ta ñoo Damasco ñoó ió iin ta̱a kúú kuendá Jesús naní Ananías. Ta ni̱ naꞌa̱ noo̱ satoꞌo yo̱ Jesús noo̱ ná, ta ni̱ kaa na̱ xíꞌín ná: ―¡Ananías! Dá ni̱ kaa Ananías: ―Yóꞌo nákaa̱i̱, tatá.
ACT 9:11 Dá ni̱ kaa satoꞌo yo̱ Jesús: ―Ndakuii̱n ndichi, ta kuaꞌán kíi̱ keí naní keí Ndaa̱. Tá ni̱ saa̱o̱n veꞌe iin ta̱a naní Judas, dá ndato̱ꞌón saꞌa̱ iin ta̱a ni̱ kaki ñoo Tarso naní Saulo, chi̱ ñoó ió ra̱ káꞌa̱n ra̱ xíꞌíín.
ACT 9:12 Chi̱ ni̱ xi̱ꞌoi ña̱ ni̱ xini ra̱ iin ta̱a naní Ananías, ta ku̱ꞌu ra chinóo ra ndáꞌa̱ rá dini̱ rá, dá ná natu̱u tuku noo̱ rá.
ACT 9:13 Dá ni̱ kaa Ananías: ―Tatá, kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu nákani xíꞌín yuꞌu̱ sa̱ꞌá ta̱a ñoó, ña̱ xíonoo ra kéndava̱ꞌa ra xíꞌín ña̱yuu mií ní ndéi ñoo Jerusalén.
ACT 9:14 Ta viti ni̱ ka̱sáa̱ ra̱ ñoo yóꞌo. Ta néꞌe ra choon ni̱ xi̱ꞌo ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱ ña̱ tiin ra ndidaá kúú ña̱yuu nákoni ña̱ kúú ní satoꞌo na̱ koꞌo̱n na̱ veꞌe ka̱a.
ACT 9:15 Dá ni̱ kaa satoꞌo yo̱ Jesús: ―Kuaꞌán, chi̱ mií vá yuꞌu̱ ni̱ ka̱xi ta̱a ñoó ña̱ kaneꞌe ra to̱ꞌin dánaꞌa̱ ra̱ no̱ó ña̱yuu ko̱ kúú na̱ Israel, xíꞌín noo̱ rey, xíꞌín no̱ó na̱ Israel.
ACT 9:16 Ta koꞌi̱n dánaꞌi̱ noo̱ rá ña̱ kánian ndoꞌo naní nío̱ rá saꞌa̱ yúꞌu̱ ―kaá na̱.
ACT 9:17 Dá ni̱ kee Ananías kuaꞌa̱n na̱. Dá ni̱ saa̱ na̱ veꞌe noo̱ ió Saulo, kúú ni̱ ku̱ꞌu na ni̱ chi̱nóo na ndáꞌa̱ ná dini̱ rá. Dá ni̱ kaa na̱: ―Ñani Saulo, mií satoꞌo yo̱ Jesús, na̱ ni̱ naꞌa̱ noo̱ noo̱ yo̱ꞌó íchi̱ no̱ó ve̱iín yóꞌo, no̱ón kúú na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá yuꞌu̱ ve̱ii, dá natu̱u noo̱o̱n, ta nakutón xíꞌín Espíritu ii̱ Ndios ―kaá na̱.
ACT 9:18 Ta kúú vitíꞌón diꞌa va ni̱ kue̱i ña̱ ndáa táto̱ꞌon ndáa taꞌi̱ ti̱yaká nduchí nóó Saulo. Ta kúú ni̱ na̱tu̱u noo̱ rá. Dá ví ni̱ nda̱kuíi̱n ndichi ra̱. Dá ni̱ saꞌa̱n ra̱ ni̱ sodo̱ ndúta̱ rá.
ACT 9:19 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ sa̱sáꞌan ra, kúú ni̱ na̱níꞌi̱ ndée̱ vá rá. Ta ni̱ sa̱ io ra̱ dao kuu̱ xíꞌín na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo Damasco ñoó.
ACT 9:20 Ta ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ ka̱sáꞌá Saulo dánaꞌa̱ na̱ saꞌa̱ Cristo Jesús ini veꞌe noo̱ nátaka na̱ Israel ndéi ñoo ñoó, chi̱ kaá na̱ ña̱ Jesús kúú de̱ꞌe Ndios.
ACT 9:21 Ta kúú ni̱ ka̱sáꞌá naá vá iní ndidaá kúú ña̱yuu seídóꞌo na ña̱ dánaꞌa̱ Saulo, ta kaá na̱: ―¿Á o̱ du̱ú ta̱a káa kúú ra̱ kéndava̱ꞌa xíꞌín na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo Jerusalén? Ta, ¿á o̱ du̱ú ra̱ káa taꞌani kúú ta̱a ni̱ ka̱sáa̱ yóꞌo tiin ra na̱ kúú kuendá Jesús, ta kandaka ñaá rá koꞌo̱n ra̱ naki̱ꞌo ra noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱? ―kaá na̱.
ACT 9:22 Tído víꞌí ka̱ ví ni̱ ndu̱ndeé iní Saulo dánaꞌa̱ na̱ saꞌa̱ Jesús, ta ko̱ níꞌi̱ ta̱ Israel ndéi ñoo Damasco ndí ki̱án kaꞌa̱n ra̱ xíꞌín Saulo, dá chi̱ ni̱ xi̱ꞌo na ña̱ ni̱ ka̱ndaa̱ ini ra̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ ndisa Jesús kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá.
ACT 9:23 Kúú sa̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo kuu̱ ni̱ ya̱ꞌa, dá ni̱ ka̱ndo̱o ta̱a Israel ña̱ kaꞌání rá Saulo.
ACT 9:24 Tído ni̱ niꞌi̱ tóꞌon na sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o ra kee ra. Ta nduú ñoó ndéi ra ndáti ra keta na yéꞌé noo̱ ko̱nduꞌu na̱ ñoo Damasco, dá kaꞌání ñaá rá, káꞌán rá.
ACT 9:25 Sa̱ꞌá ño̱ó tá ni̱ kuaá, dá ni̱ da̱nóo na̱ kúú kuendá Jesús Saulo ini iin ti̱yika̱ káꞌano sata̱ náo̱ ndadí ñoo ñoó. Dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱.
ACT 9:26 Dá tá ni̱ saa̱ Saulo ñoo Jerusalén, dá ni̱ kaꞌán ná nakiꞌin táꞌan na xíꞌín na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó. Tído ndidaá vá ná yuꞌú xiní ñaá, chi̱ ko̱ kándía na ña̱ miía̱n ndaa̱ ni̱ nduu Saulo kuendá Jesús.
ACT 9:27 Dá ni̱ kee Bernabé ndáka ñaá ná kuaꞌa̱n na̱ noo̱ ndéi na̱ kúú apóstol. Dá ni̱ na̱kani na ña̱ ni̱ xini Saulo satoꞌo yo̱ Jesús íchi̱ kuaꞌa̱n ñoo Damasco. Ta ni̱ na̱kani taꞌani na ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Jesús xíꞌín ná íchi̱ ñoó. Ta ni̱ ka̱sto̱ꞌon taꞌani na xíꞌín ña̱yuu ñoó ña̱ ko̱ ní yu̱ꞌú taꞌon Saulo dánaꞌa̱ na̱ saꞌa̱ Jesús no̱ó ña̱yuu ndéi ñoo Damasco ñoó.
ACT 9:28 Dá ni̱ ka̱ndo̱o Saulo ni̱ sa̱ io na̱ xíꞌín apóstol ñoo Jerusalén. Ta sa̱ xi̱onoo na xíꞌín ná.
ACT 9:29 Ta ko̱ yu̱ꞌú taꞌon Saulo kanoo na kasto̱ꞌon na xíꞌín ña̱yuu saꞌa̱ satoꞌo yo̱ Jesús. Ta dándichi̱ táꞌan na xíꞌín ta̱ Israel káꞌa̱n yúꞌu̱ griego. Tído kaꞌání vá ñaá rá kóni̱ ra̱.
ACT 9:30 Dá tá ni̱ ka̱tóni̱ ini dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús ña̱ ki̱ꞌo dión kóni̱ ra̱ kee ra, dá ni̱ kee na ndáka na Saulo kuaꞌa̱n na̱ nda̱ ñoo Cesarea. Ta ñoó ni̱ ta̱ndaꞌá ñaá ná kuaꞌa̱n nóꞌo̱ ná ñoo Tarso.
ACT 9:31 Ta kúú ndéi va̱ꞌa va ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús ndéi iin níí kúú kuendá Judea, xíꞌín Galilea, xíꞌín Samaria. Ta sáꞌano cháá ka̱ na̱ kuaꞌa̱n na̱ xíꞌín to̱ꞌon Ndios. Ta yuꞌú nío̱ ná satoꞌo yo̱ Ndios. Ta ni̱ ndu̱kuaꞌa̱ ná, ta ni̱ sisa cháá ka̱ na̱ xíꞌín ña̱ kándísa na kée Espíritu ii̱ Ndios.
ACT 9:32 Ta noo̱ xíonoo Pedro xíto niꞌini na ndidaá na̱ kúú ña̱yuu Ndios ndéi iin rá iin ñoo, ta kúú ñoó ni̱ kasa̱ndaá na̱ noo̱ ndéi na̱ kúú kuendá Jesús ñoo naní Lida.
ACT 9:33 Ta ñoó ni̱ na̱níꞌi̱ ná iin ta̱a naní Eneas. Ta sa̱ io ona̱ va kuia̱ kánduꞌu̱ rá noo̱ xíto, chi̱ ni̱ na̱tií saꞌa̱ rá.
ACT 9:34 Dá ni̱ kaa Pedro xíꞌín rá: ―Eneas, Jesucristo kúú na̱ nduva̱ꞌa yoꞌó. Ndakuii̱n ndichi, ta natuú xi̱to̱n. Ta kúú ni̱ na̱kuíi̱n ndichi ra̱.
ACT 9:35 Tá ni̱ xini ña̱yuu ndéi ñoo Lida ñoó xíꞌín ñoo naní Sarón ña̱ ni̱ ndu̱va̱ꞌa ta̱ kúꞌu̱ ñoó, kúú ni̱ nduu taꞌani na kuendá satoꞌo yo̱ Jesús.
ACT 9:36 Ta ñoo naní Jope ió iin ñáꞌa̱ kúú kuendá Jesús naní Tabita. Ta xíꞌín to̱ꞌon griego naníán Dorcas. Ta kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ va̱ꞌa sa̱ keeán, chi̱ sa̱ chi̱ndeéán ña̱yuu kúndaꞌí.
ACT 9:37 Ta tein kuu̱ dáá ñóó ni̱ ka̱sáꞌá kúꞌa̱n. Ta kúú ni̱ xiꞌi̱ vaan. Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ na̱kata na ñíi̱a̱n, dá ni̱ chi̱ndúꞌu̱ ñaá ná ini veꞌe kúú uu̱ kánóo ni̱no.
ACT 9:38 Ta yati néꞌe táꞌan ñoo Jope ñoó xíꞌín ñoo Lida. Kúú ni̱ ka̱ndaa̱ ini na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo Jope ña̱ ió Pedro ñoo Lida. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ta̱ndaꞌá ná uu̱ ta̱a kuaꞌa̱n ra̱ kuaka ñaá rá. Tá ni̱ saa̱ ra̱ noo̱ ió na̱, dá ni̱ seí ndaꞌí ra̱ noo̱ ná, ta kaá ra̱: ―¿Á koꞌo̱n ní xíꞌín nduꞌu̱ vitíꞌón ní? ―kaá ra̱.
ACT 9:39 Dá ni̱ kee Pedro kuaꞌa̱n na̱ xíꞌín rá. Dá tá ni̱ saa̱ na̱ ñoo Jope, dá ni̱ kee ña̱yuu ñoó ndáka ñaá ná kuaꞌa̱n na̱ veꞌe noo̱ kánduꞌu̱ ndi̱i naní Dorcas ñoó. Ta kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo na̱ kuáa̱n ni̱ kao̱ noo sata̱ Pedro, ta ndéíꞌi̱ na̱ ndéi na sa̱ꞌá ndi̱i ñoó. Ta dánaꞌa̱ na̱ dáꞌo̱n xíꞌín doꞌo̱no̱ ni̱ sa̱ ka̱va̱ꞌaán tá ni̱ sa̱ takia̱n noo̱ Pedro.
ACT 9:40 Dá ni̱ taó ndíꞌi Pedro ndidaá kúú ña̱yuu ndéi ini veꞌe ñoó. Dá ví ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tí ná, ta ni̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín Ndios. Dá ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ná noo̱ kánduꞌu̱ ndi̱i ñoó. Dá ni̱ kaa na̱: ―Tabita, ndako̱o ―kaá na̱. Ta kúú ni̱ na̱nde̱ꞌé váán. Dá tá ni̱ xinia̱n Pedro, kúú ni̱ nda̱ko̱oán ióa̱n.
ACT 9:41 Dá ni̱ tiin Pedro ndáꞌa̱n. Dá ni̱ na̱chi̱kani ndichi ñaá ná. Dá ni̱ na̱kana na ndidaá na̱ kúú ña̱yuu Ndios xíꞌín na̱ kuáa̱n ñoó ini veꞌe ñoó. Dá ni̱ chi̱kani takí ñaá ná noo̱ ná.
ACT 9:42 Dá tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ña̱yuu ndéi ñoo Jope ñoó ña̱ ni̱ na̱takia̱n, kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo na ni̱ ka̱ndísa satoꞌo yo̱ Jesús.
ACT 9:43 Ta kúú kua̱ꞌá ka̱ va kuu̱ ni̱ ka̱ndo̱o Pedro ñoo Jope ni̱ sa̱ io na̱ veꞌe iin ta̱a sa̱ ndu̱vii ñíi̱ kíti̱ naní Simón.
ACT 10:1 Ta ñoo Cesarea ió iin ta̱a naní Cornelio. Ta dándáki ra iin ciento soldado, ra̱ kúú iin taꞌándá naní, ra̱ Italiano.
ACT 10:2 Ta ndáño̱ꞌo ra Ndios, ta yuꞌú niꞌini ñaá rá xíꞌín ndidaá na̱ veꞌe ra. Ta kuaꞌa̱ di̱ꞌón xíꞌo ra chíndeé rá ña̱yuu kúndaꞌí. Ta daá kuití káꞌa̱n ra̱ xíꞌín Ndios.
ACT 10:3 Ta iin kuu̱ ni̱ xini ra̱ ña̱ꞌa ndato ni̱ kee Ndios táto̱ꞌon ka̱ oni̱ sa̱ꞌini, chi̱ ni̱ xini túu ra iin ángel ni̱ kii noo̱ Ndios. Ta ni̱ ku̱ꞌu na noo̱ nákaa̱ ra̱. Dá ni̱ kaa na̱: ―¡Cornelio!
ACT 10:4 Tá ni̱ sa̱ nde̱ꞌé va̱ꞌa Cornelio ángel ñoó, kúú ni̱ yu̱ꞌú nda̱ꞌo ra. Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá: ―¿Ndí ki̱án kóni̱ ní, tatá? Dá ni̱ kaa ángel ñoó: ―Nátaꞌan ini Ndios seídóꞌo na ña̱ xíko̱n noo̱ ná, ta nátaꞌan taꞌani ini na̱ sa̱ꞌá ña̱ chíndeéón ña̱yuu kúndaꞌí.
ACT 10:5 Ta viti tandaꞌá dao ta̱a ná koꞌo̱n ra̱ ñoo Jope kuaka ra iin ta̱a naní Simón kandaka ra kasaa̱ ra̱. Ta ta̱ yóꞌo naní taꞌani Pedro.
ACT 10:6 Ta ió na̱ veꞌe iin ka̱ ta̱a naní Simón, táꞌa̱n ra̱ ndúvii ñíi̱ kíti̱. Ta íin veꞌe ra yati yuꞌú ta̱ñoꞌo̱. Ta no̱ón kúú na̱ kasto̱ꞌon xíꞌón ndí ki̱án kánian keeón ―kaá ángel ñoó.
ACT 10:7 Dá ni̱ kee ángel ñoó kuaꞌa̱n na̱. Dá ni̱ kana Cornelio uu̱ ta̱a kéchóon noo̱ rá xíꞌín iin soldado, táꞌa̱n ra̱ ndáño̱ꞌo taꞌani Ndios takí. Ta kándéé ini Cornelio ñoó ta̱a yóꞌo.
ACT 10:8 Dá ni̱ na̱kani ndiꞌi ra xíꞌín ta̱a yóꞌo ña̱ ni̱ kaꞌa̱n ángel ñoó xíꞌín rá. Dá ni̱ ta̱ndaꞌá ñaá rá kuaꞌa̱n ra̱ ñoo Jope kuaka ra Pedro kii na.
ACT 10:9 Ta iin ka̱ kuu̱, tá sa̱ kuaꞌa̱n kasandaá yati ra ñoo Jope ñoó, kúú ni̱ kaa Pedro dini̱ véꞌe kaꞌa̱n na̱ xíꞌín Ndios, ta kíán táto̱ꞌon dao nduú.
ACT 10:10 Ta ni̱ kixian ni̱ kuiko nda̱ꞌo na. Ta sa̱ kasáꞌan va na kóni̱ na̱. Ta xía̱n nani kénduu na̱ veꞌe ñoó ña̱ꞌa kasáꞌan na, ta kúú ni̱ xini túu na iin ña̱ꞌa ndato ni̱ kee Ndios.
ACT 10:11 Chi̱ ni̱ xini na̱ ni̱ nono̱ induú. Ta ni̱ xini na̱ ko̱noo iin ña̱ꞌa ve̱i ña̱, ta káaan táto̱ꞌon káa iin dáꞌo̱n káꞌano. Ta ndíko̱ táꞌan ndin komi̱ tito̱án. Ta ni̱ na̱xino̱a̱n nda̱ no̱ñóꞌo̱.
ACT 10:12 Ta kúú ini dáꞌo̱n ñoó ñóꞌo ndidaá kúú kíti̱ komi̱ saꞌa̱, ta ñóꞌo taꞌani kirí xíka ti̱xi, xíꞌín ndidaá ka̱ ni laa.
ACT 10:13 Dá ni̱ sei̱do̱ꞌo Pedro tachi̱ iin na̱ ni̱ kaꞌa̱n, ta kaá na̱ diꞌa: ―Pedro, nakuii̱n ndichi. Ta kaꞌání kíti̱ xaa̱n, ta kaso̱n rí.
ACT 10:14 Dá ni̱ kaa Pedro: ―Ko̱ó, tatá, chi̱ ko̱ óon taꞌon keí yuꞌu̱ ña̱ꞌa yako xíꞌín ña̱ ko̱ ió vii noo̱ Ndios.
ACT 10:15 Dá ni̱ kaa tuku tachi̱ na̱ ni̱ kaꞌa̱n ñoó xíꞌín ná: ―Táꞌa̱n ña̱ ni̱ ndu̱vii Ndios, o̱ sa̱ chínaní taꞌon yoꞌáa̱n ña̱ kía̱n ña̱ yako.
ACT 10:16 Ta oni̱ taꞌándá ni̱ kaꞌa̱n na̱ dión xíꞌín Pedro. Dá ni̱ na̱ndió ko̱o tuku dáꞌo̱n ñoó kuaꞌa̱n nóꞌa̱n induú.
ACT 10:17 Ta kúú xía̱n ió Pedro nákani ini na̱ ndi kóni̱ kaa ña̱ ndato ni̱ xini na̱ ñoó, kúú sa̱ ni̱ saa̱ va ta̱a ni̱ ta̱ndaꞌá Cornelio veꞌe noo̱ ió na̱, chi̱ ni̱ nda̱to̱ꞌón rá na̱ ñoo ñoó ndeí kúú veꞌe Simón. Ta kúú sa̱ ni̱ kasa̱ndaá ra̱ yéꞌé veꞌe ñoó.
ACT 10:18 Dá ni̱ ka̱sáꞌá ndáto̱ꞌón rá na̱ ndéi veꞌe ñoó, dá ni̱ kaa ra̱: ―¿Á veꞌe yóꞌo ió iin ta̱a naní Simón, ta̱a káꞌa̱n xíꞌín ná Pedro? ―kaá ra̱.
ACT 10:19 Ta nákani ii̱ vá ini Pedro sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xini na̱, dá ni̱ kaa Espíritu ii̱ Ndios xíꞌín ná: ―Ni̱ ka̱sáa̱ oni̱ ta̱a nándukú rá yo̱ꞌó.
ACT 10:20 Ndakuii̱n, ta kuaꞌán noo kíi̱, ta o̱ sa̱ nákani kuáchi̱ ino̱n koꞌo̱n xíꞌín rá, chi̱ miíó yuꞌu̱ ni̱ ta̱ndaꞌá rá ni̱ ka̱sáa̱ ra̱ ―kaá na̱.
ACT 10:21 Dá ni̱ noo Pedro, dá ni̱ saꞌa̱n na̱ noo̱ ndíta ta̱a ni̱ ta̱ndaꞌá Cornelio ñoó. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Yuꞌu̱ kúú ta̱a nándukú ndoꞌó. ¿Ndá choon ve̱i ndó?
ACT 10:22 Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Ve̱i ndu choon iin ta̱a naní Cornelio, táꞌa̱n na̱ dándáki iin ciento soldado. Ta na̱ yóꞌo kúú iin ta̱a ndaa̱, ta ndáño̱ꞌo na Ndios takí. Ta káꞌa̱n va̱ꞌa ndidaá kúú na̱ Israel saꞌa̱ ná. Ta ni̱ na̱tiin na choon noo̱ iin ángel kéchóon noo̱ Ndios ña̱ kía̱n kana na mií ní ña̱ koꞌo̱n ní veꞌe na, dá ná kueídóꞌo na ña̱ kía̱n kasto̱ꞌon ní xíꞌín ná ―kaá ta̱a ñoó.
ACT 10:23 Dá ni̱ na̱tiin va̱ꞌa ñaá Pedro. Dá ni̱ sa̱ ndei ra veꞌe ñoó ni̱ kidi̱ ra̱ sa̱kuaá dáá ñóó. Tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ kee Pedro xíꞌín dao ka̱ ta̱a kúú kuendá Jesús ndéi ñoo Jope ñoó kuaꞌa̱n na̱ xíꞌín ndin oni̱ ta̱a ñoó.
ACT 10:24 Nda̱ iin ka̱ ví kuu̱, dá ni̱ saa̱ na̱ ñoo naní Cesarea. Ta sa̱ io va Cornelio ndáti ra kasaa̱ Pedro veꞌe ra. Ta ndéi taꞌani ndidaá táꞌan ra, xíꞌín na̱ néꞌe táꞌan va̱ꞌa xíꞌín rá ni̱ kana ra ñoó.
ACT 10:25 Dá tá ni̱ saa̱ Pedro yéꞌé veꞌe ñoó, kúú ni̱ keta Cornelio nakuaka ñaá rá. Ta kúú ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tí rá noo̱ ná, dá kandaño̱ꞌo ñaá rá, káꞌán rá.
ACT 10:26 Tído ni̱ na̱chi̱kani ndichi va ñaá Pedro, chi̱ ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Ndakuii̱n ndichi ní, chi̱ ta̱a xi̱ꞌín vá ní kúú yuꞌu̱.
ACT 10:27 Ta kúú ndátóꞌón Pedro xíꞌín rá ni̱ ndu̱ꞌu na veꞌe ra. Dá ni̱ xini na̱ ña̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ndéi ndáti ñaá.
ACT 10:28 Dá ni̱ kaa Pedro xíꞌín ná: ―Sa̱ náꞌá vá mií ndó ña̱ ko̱ sónó taꞌon ley nduꞌu̱, na̱ kúú na̱ Israel, ña̱ nakiꞌin táꞌan ndu ta ni ña̱ natuu yati ndu xíꞌín ña̱yuu ko̱ kúú na̱ Israel. Tído ni̱ da̱náꞌa̱ Ndios noo̱í ña̱ ko̱ kánian chinaní yuꞌu̱ ni iin tóꞌón ña̱yuu ña̱ kúú ná ña̱yuu ko̱ chóon, o ña̱yuu yako noo̱ Ndios.
ACT 10:29 Sa̱ꞌá ño̱ó, tá ni̱ kana ndó yuꞌu̱ ve̱i, ko̱ ní nákani kuáchi̱ taꞌon inii̱ kixii. Ta viti ndáto̱ꞌín ndoꞌó, ¿ndá saꞌa̱ kíán ni̱ kana ndó yuꞌu̱ ve̱ii? ―kaá na̱.
ACT 10:30 Dá ni̱ kaa Cornelio xíꞌín ná: ―Sa̱ io komi̱ kuu̱, táto̱ꞌon mií hora viti, iói̱ néꞌe ii̱í. Kúú tá ni̱ kasa̱ndaá ka̱ oni̱ nani káꞌi̱n xíꞌín Ndios, ta kúú iin ndakána vá ni̱ sa̱ kuíi̱n iin ta̱a ndíxi dáꞌo̱n ndato náyeꞌe̱ ndaa noo̱í.
ACT 10:31 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín yuꞌu̱: “Cornelio, sa̱ ni̱ sei̱do̱ꞌo Ndios ña̱ ni̱ xiko̱n noo̱ ná, ta nátaꞌan ini na̱ sa̱ꞌá ña̱ chíndeéón ña̱yuu kúndaꞌí.
ACT 10:32 Ta viti tandaꞌá dao ta̱a ná koꞌo̱n ra̱ ñoo káꞌano naní Jope kuaka ra iin ta̱a naní Simón, ta̱ káꞌa̱n xíꞌín ná Pedro. Ta ió na̱ veꞌe iin ta̱a naní Simón, táꞌa̱n ra̱ ndúvii ñíi̱ kíti̱. Ta íin veꞌe ra yati yuꞌú ta̱ñoꞌo̱. Dá ná kii na kasto̱ꞌon na xíꞌón ndí ki̱án kánian keeón”, kaá ángel ñoó xíꞌín yuꞌu̱.
ACT 10:33 Sa̱ꞌá ño̱ó mií hora daá ni̱ ta̱ndaꞌí ta̱a yóꞌo ko̱saa̱ ra̱ kuaka ra mií kii ní. Ta kúú va̱ꞌa va ni̱ kee ní chi̱ ni̱ ka̱sáa̱ yachi̱ ní. Ta viti kía̱n ndéi ndiꞌi nduꞌu̱ noo̱ Ndios, dá kueídóꞌo ndu ndidaá to̱ꞌon ni̱ saꞌanda Ndios noo̱ ní ña̱ kía̱n kasto̱ꞌon ní xíꞌín nduꞌu̱ ―kaá ra̱ xíꞌín Pedro.
ACT 10:34 Dá ni̱ ka̱sáꞌá Pedro káꞌa̱n na̱ xíꞌín ña̱yuu ñoó: ―Viti kía̱n kátóni̱ va̱ꞌa inii̱ ña̱ ko̱ káxi taꞌon Ndios ña̱yuu, iin nóó kúú vá ná noo̱ ná.
ACT 10:35 Ta nátaꞌan ini na̱ xiní na̱ ña̱yuu ndéi ndi ndáa mií vá ñoo tá yuꞌú niꞌini ñaá ná, ta kée na ña̱ ndaa̱.
ACT 10:36 Ni̱ kaꞌa̱n Ndios xíꞌín na̱ Israel sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa ña̱ káꞌa̱n ña̱ kuu va nandei va̱ꞌa na xíꞌín Ndios saꞌa̱ Jesucristo, na̱ dándáki ndidaá ña̱yuu.
ACT 10:37 Ta sa̱ náꞌá vá mií ndó ndí ki̱án ni̱ kuu chí Judea diꞌa. Ta ni̱ ka̱sáꞌán chí kuendá Galilea diꞌa tá ni̱ ndiꞌi ni̱ da̱náꞌa̱ Juan no̱ó ña̱yuu ña̱ kánian kodo̱ ndúta̱ ná.
ACT 10:38 Chi̱ ni̱ xi̱ꞌo Ndios Espíritu ii̱ ná noo̱ Jesús, na̱ ñoo Nazaret, ta ni̱ xi̱ꞌo taꞌani na choon noo̱ ná. Ta sa̱ xi̱onoo Jesús sa̱ kee na kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ va̱ꞌa, ta sa̱ ndu̱va̱ꞌa na ndidaá kúú ña̱yuu sa̱ da̱ndóꞌo ña̱ uꞌu̱. Dión ni̱ kee Jesús, chi̱ ió Ndios xíꞌín ná.
ACT 10:39 Ta nduꞌu̱ kúú na̱ ni̱ xini ndidaá kúú ña̱ꞌa ndato ni̱ kee Jesús chí kuendá Judea, xíꞌín ña̱ ni̱ kee na ñoo Jerusalén. Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ saꞌání ñaá rá, chi̱ ni̱ chi̱rkaa ñaá rá ndi̱ka iin cruz.
ACT 10:40 Tído ni̱ da̱nátaki ñaá Ndios ti̱xi kuu̱ óni̱. Ta ni̱ naꞌa̱ takí tuku Jesús noo̱ ndúꞌu̱ ni̱ kee Ndios.
ACT 10:41 Tído ko̱ ní xiní taꞌon ñaá ndidaá na̱ Israel. Sa̱va̱ꞌa mií nduꞌu̱, táꞌa̱n na̱ ni̱ ka̱xi mií Ndios, ni̱ xini ñaá, chi̱ ni̱ sa̱sáꞌan nduú ndu̱ xíꞌín ná, ta ni̱ xiꞌi nduú nduꞌu̱ xíꞌín ná tá ni̱ ndiꞌi ni̱ na̱taki na̱.
ACT 10:42 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ xi̱ꞌo na choon noo̱ ndúꞌu̱ ña̱ kanoo ndu kasto̱ꞌon ndu xíꞌín ndidaá kúú ña̱yuu ña̱ ni̱ chi̱kani Ndios mií Jesús ña̱ keyíko̱ na̱ saꞌa̱ ndidaá ña̱yuu takí xíꞌín ndidaá na̱ ni̱ xiꞌi̱.
ACT 10:43 Ta saꞌa̱ mií taꞌani ná ni̱ taa profeta, chi̱ ni̱ taa na ña̱ kuꞌu̱ káꞌano ini Ndios saꞌa̱ kua̱chi ndidaá ña̱yuu kandeé iní ñaá ―kaá Pedro.
ACT 10:44 Ta kúú káꞌa̱n ió Pedro íin na, kúú ni̱ na̱xino̱ Espíritu ii̱ Ndios dini̱ ndidaá kúú ña̱yuu ndéi seídóꞌo ñoó.
ACT 10:45 Ta ta̱ Israel kúú kuendá Jesús, táꞌa̱n ra̱ ni̱ ka̱sáa̱ xíꞌín Pedro ñoó, kúú ni̱ naá vá iní ra̱ ndíta ra, chi̱ ni̱ na̱xino̱ Espíritu ii̱ Ndios dini̱ na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ñoó,
ACT 10:46 chi̱ ni̱ seídóꞌo ra ña̱ ni̱ ka̱sáꞌá ná káꞌa̱n na̱ dao ka̱ yúꞌu̱, ta kékáꞌano na Ndios.
ACT 10:47 Dá ni̱ kaa Pedro xíꞌín ta̱a ni̱ ka̱sáa̱ xíꞌín ná ñoó: ―Ni iin tóꞌón ña̱yuu o̱ kúu chituu ña̱ kodo̱ ndúta̱ na̱ yóꞌo, chi̱ sa̱ ni̱ na̱tiin va na Espíritu ii̱ Ndios táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ na̱tiin ñaá mií yó ―kaá na̱.
ACT 10:48 Dá ni̱ saꞌanda Pedro choon no̱ó ña̱yuu ni̱ ka̱ndísa ñoó ña̱ ná kodo̱ ndúta̱ ná xíꞌín kuu̱ satoꞌo yo̱ Jesús. Ni ndiꞌi, dá ni̱ seí ndaꞌí na̱ noo̱ Pedro ña̱ ná koo na xíꞌín ná cháá ka̱ kuu̱.
ACT 11:1 Kúú ni̱ niꞌi̱ tóꞌon taꞌani apóstol xíꞌín dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús ndéi chí kuendá Judea ña̱ ni̱ ka̱ndísa dao ña̱yuu ko̱ kúú na̱ Israel to̱ꞌon va̱ꞌa Ndios.
ACT 11:2 Dá tá ni̱ na̱ndió ko̱o tuku Pedro ñoo Jerusalén, dá ni̱ ka̱sáꞌá dána̱ni ñaá dao ta̱a, táꞌa̱n ra̱ kaá ña̱ miía̱n ndúsa̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱ ndidaá ta̱a kúú kuendá Jesús,
ACT 11:3 ta kaá ra̱: ―¿Ndiva̱ꞌa ni̱ saꞌa̱n ní ni̱ ku̱ꞌu ní veꞌe ta̱a ko̱ ní táꞌa̱nda̱ ñii̱? Ta, ¿ndiva̱ꞌa ni̱ sa̱sáꞌan nduú ní xíꞌín rá?
ACT 11:4 Dá ni̱ ka̱sáꞌá Pedro nákani ndiꞌi na ndi ki̱ꞌo ni̱ ndoꞌo na, ta kaá na̱:
ACT 11:5 ―Tá nákaa̱ yuꞌu̱ ñoo káꞌano naní Jope, ta xía̱n nani káꞌi̱n xíꞌín Ndios, ta kúú ni̱ naꞌa̱ na̱ iin ña̱ꞌa ndato noo̱í. Ta káaan táto̱ꞌon káa iin dáꞌo̱n chi̱káꞌano. Ta ndíko̱ táꞌan ndin komi̱ tito̱án. Dión káaan ni̱ nooan ni̱ kiian nda̱ induú káa. Ta ni̱ na̱xino̱a̱n nda̱ noo̱ iói̱.
ACT 11:6 Dá ni̱ sa̱ nde̱ꞌé va̱ꞌi inia̱n, kúú ni̱ xinii̱ ñóꞌo kíti̱ komi̱ saꞌa̱, xíꞌín kirí yukú dee̱n, xíꞌín kirí xíka ti̱xi, xíꞌín ndidaá ka̱ ni laa.
ACT 11:7 Dá ni̱ sei̱do̱ꞌi tachi̱ iin na̱ ni̱ kaꞌa̱n: “Pedro, ndakuii̱n ndichi. Ta kaꞌání kirí xaa̱n, ta kaso̱n rí”, kaá na̱ xíꞌíi̱n.
ACT 11:8 Dá ni̱ kaai̱: “Ko̱ó, tatá, chi̱ ko̱ óon taꞌon keí yuꞌu̱ ña̱ꞌa yako xíꞌín ña̱ ko̱ ió vii noo̱ Ndios”, ni̱ kaai̱ xíꞌín ná.
ACT 11:9 Ta chí induú ni̱ kaꞌa̱n tuku tachi̱ ñoó xíꞌíi̱n: “Táꞌa̱n ña̱ ni̱ ndu̱vii Ndios, o̱ sa̱ chínaní taꞌon yoꞌáa̱n ña̱ kía̱n ña̱ yako”, kaáa̱n.
ACT 11:10 Ta oni̱ taꞌándá ni̱ ndoꞌi dión. Dá ni̱ na̱ndió ko̱oan kuaꞌa̱n nóꞌa̱n induú.
ACT 11:11 ’Ta kúú mií hora daá ñóó ni̱ ka̱sáa̱ oni̱ ta̱a nándukú rá yuꞌu̱ veꞌe noo̱ sa̱ ioi̱. Ta ro̱ón kúú ra̱ ni̱ kii nda̱ ñoo Cesarea.
ACT 11:12 Ta kúú ni̱ kaꞌa̱n na̱ kúú Espíritu ii̱ Ndios xíꞌíín ña̱ ná dáꞌa ni nakani kuáchi̱ inii̱ koꞌi̱n xíꞌín rá. Ta kúú ni̱ saꞌa̱n taꞌani ndin iño̱ ñani yo̱ yóꞌo xíꞌíín. Tá ni̱ saa̱ nduꞌu̱, dá ni̱ ku̱ꞌu ndu ini veꞌe ta̱a ñoó.
ACT 11:13 Dá ni̱ na̱kani ra xíꞌín ndú ña̱ ni̱ xini ra̱ iin ángel ini veꞌe ra, ta ni̱ kaa ángel ñoó xíꞌín rá: “Tandaꞌá dao ta̱a ná koꞌo̱n ra̱ ñoo káꞌano Jope kuaka ra iin ta̱a naní Simón, ta̱ káꞌa̱n xíꞌín rá Pedro.
ACT 11:14 Ta ro̱ón kúú ra̱ kasto̱ꞌon xíꞌón ndí ki̱án kánian keeón, dá ka̱ki miíón xíꞌín na̱ veꞌón no̱ó kua̱chi ndo̱”, kaá ángel xíꞌín rá.
ACT 11:15 Tá ni̱ ka̱sáꞌí dánaꞌi̱ no̱ó ña̱yuu ñoó, kúú ni̱ na̱xino̱ Espíritu ii̱ Ndios dini̱ ná táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ na̱xino̱ na̱ dini̱ mií yó mií saꞌa̱.
ACT 11:16 Nda̱ daá ví ni̱ ndi̱sáa̱ inii̱ ña̱ ni̱ kaꞌa̱n satoꞌo yo̱ Jesús: “Miía̱n ndaa̱ kíán ña̱ Juan ni̱ sa̱ da̱kódo̱ ndúta̱ ñaá xíꞌín ta̱kui̱í, tído ndoꞌó kúú na̱ kodo̱ ndúta̱ xíꞌín Espíritu ii̱.”
ACT 11:17 Mií Ndios kúú na̱ ni̱ xi̱ꞌo Espíritu ii̱ ná no̱ó ña̱yuu ñoó táto̱ꞌon ni̱ xi̱ꞌo na Espíritu ii̱ ná noo̱ mií yó sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndísa yó satoꞌo yo̱ Jesucristo. Sa̱ꞌá ño̱ó nda̱ni, ¿ndá yoo kúú yuꞌu̱ ña̱ ketéiin no̱ó ña̱ kóni̱ Ndios? ―kaá Pedro.
ACT 11:18 Tá ni̱ sei̱do̱ꞌo ra to̱ꞌon yóꞌo, ta kúú ni̱ sadi ra̱ yúꞌu̱ rá, ta kúú ko̱ ní dána̱ni ka̱ ra̱ Pedro. Nda̱á ni̱ ka̱sáꞌá rá kékáꞌano ra Ndios, ta kaá ra̱: ―Dá kía̱n nda̱ ña̱yuu ko̱ kúú na̱ Israel xíꞌo Ndios ña̱ nandikó iní na̱ sa̱ꞌá kua̱chi kée na, dá kasandaá na̱ niꞌi̱ ná ña̱ kataki chíchí ná ―kaá ra̱.
ACT 11:19 Kua̱ꞌá nda̱ꞌo na̱ kúú kuendá Jesús ni̱ xita̱ noo kuaꞌa̱n tá tiempo ni̱ saꞌání rá Esteban, chi̱ ni̱ ka̱sáꞌá kéndava̱ꞌa ña̱yuu xíꞌín iin rá iin na. Ta dao no̱ón ni̱ kee kuaꞌa̱n nda̱ kuendá Fenicia. Ta dao ka̱ na̱ kuaꞌa̱n iin yúku̱ íin ini ta̱ñoꞌo̱ naní Chipre. Ta dao ka̱ na̱ ni̱ kiꞌin kuaꞌa̱n ñoo káꞌano naní Antioquía. Ta ko̱ ní dánaꞌa̱ na̱ sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús noo̱ dao ka̱ ña̱yuu, sa̱va̱ꞌa no̱ó na̱ Israel vá ni̱ da̱náꞌa̱ na̱án.
ACT 11:20 Tído tein na̱ kuendá Jesús ndéi ñoo Antioquía ñoó ñóꞌo dao na̱ ni̱ kii Chipre xíꞌín na̱ ni̱ kii ñoo Cirene. Ta na̱ yóꞌo kúú na̱ ni̱ ka̱sáꞌá dánaꞌa̱ no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa satoꞌo yo̱ Jesús.
ACT 11:21 Ta kúú ni̱ chi̱ndeé nda̱ꞌo ñaá satoꞌo yo̱ Jesús. Sa̱ꞌá ño̱ó nda̱ni kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ni̱ ka̱ndísa ñaá, ta ni̱ nduu na kuendá satoꞌo yo̱ Jesús.
ACT 11:22 Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo Jerusalén saꞌa̱ ndidaá ña̱ ni̱ kuu ñoo Antioquía, dá ni̱ ta̱ndaꞌá ná Bernabé kuaꞌa̱n na̱ ñoó.
ACT 11:23 Tá ni̱ saa̱ na̱ ñoo ñoó, dá ni̱ xini na̱ ña̱ kée Ndios kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ mani̱ xíꞌín ña̱yuu ñoó. Ta kúú ni̱ kadii̱ nda̱ꞌo ini Bernabé ñoó. Dá ni̱ kaꞌa̱n niꞌini na noo̱ ndidaá ña̱yuu ñoó ña̱ ndinoꞌo ini na̱ ná kandita ndaa̱ na̱ xíꞌín satoꞌo yo̱ Jesús.
ACT 11:24 Ta Bernabé ñoó kúú iin ta̱a va̱ꞌa, ta̱ ni̱ na̱kutí xíꞌín Espíritu ii̱ Ndios, ta kándéé káꞌano ini na̱ Jesús. Ta kúú kua̱ꞌá ka̱ ví ña̱yuu ni̱ nduu kuendá satoꞌo yo̱ Jesús ñoo ñoó.
ACT 11:25 Tá ni̱ ndiꞌi yóꞌo, dá ni̱ kee Bernabé kuaꞌa̱n na̱ ñoo Tarso nándukú ná Saulo. Dá tá ni̱ na̱níꞌi̱ ñaá ná, dá ni̱ kee na ndáka ñaá ná kuaꞌa̱n na̱ ñoo Antioquía.
ACT 11:26 Tá ni̱ saa̱ na̱ ñoó, dá ni̱ sa̱ ndei na xíꞌín na̱ kúú kuendá Jesús iin kuia̱ toon. Ta ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ no̱ó kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu. Ta ñoo Antioquía ñoó kúú noo̱ ni̱ ka̱sáꞌá ña̱yuu chínaní ná na̱ kúú kuendá Jesús, cristianos.
ACT 11:27 Ta tein kuu̱ dáá ñóó ni̱ kee dao profeta ndéi ñoo Jerusalén kuaꞌa̱n na̱ ñoo Antioquía.
ACT 11:28 Ta xía̱n ndéi na ñoó, dá ni̱ nda̱kuíi̱n ndichi iin ta̱a naní Agabo. Ta mií Espíritu ii̱ Ndios ni̱ kedaá xíꞌín rá, dá ni̱ ka̱sto̱ꞌon ra xíꞌín na̱ kúú kuendá Jesús ña̱ koo iin tama̱ iin níí kúú no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, kaá ra̱. Ta kúú miía̱n ndaa̱ kuiti ni̱ sa̱ io iin tama̱ tein tiempo ni̱ sa̱ neꞌe iin ta̱a naní Claudio choon káꞌano cháá ka̱.
ACT 11:29 Dá ni̱ ka̱ndo̱o na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó ña̱ tandaꞌá ná táto̱ꞌon ki̱ꞌo sáa̱ ndée̱ ná koꞌa̱n chindeé ná na̱ kúú kuendá Jesús ndéi chí kuendá Judea.
ACT 11:30 Dión ni̱ kee na, dá ni̱ chi̱ndaꞌá náa̱n néꞌe Bernabé xíꞌín Saulo kuaꞌa̱n na̱ naki̱ꞌo naa̱n no̱ó na̱ sáꞌano kúú kuendá Jesús ndéi chí kuendá Judea.
ACT 12:1 Ta mií tiempo daá ñóó ni̱ ka̱sáꞌá rey Herodes kéndava̱ꞌa ra xíꞌín dao na̱ kúú kuendá Jesús.
ACT 12:2 Chi̱ ni̱ saꞌanda ra̱ choon, dá ni̱ saꞌání rá Jacobo, na̱ kúú ñani Juan, xíꞌín espada.
ACT 12:3 Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini Herodes ña̱ ni̱ na̱taꞌan nda̱ꞌo ini na̱ ñoo Israel ña̱ ni̱ saꞌání rá Jacobo, kúú ni̱ tiin taꞌani ra Pedro chikaa̱ ra̱ veꞌe ka̱a. Ña̱ yóꞌo ni̱ ndoꞌo na tein kuu̱ víko̱ tá seí na̱ Israel pan, táꞌa̱n ña̱ ko̱ ní kíꞌin táꞌan xíꞌín ña̱ dákuita̱ ta̱chía̱n.
ACT 12:4 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ tiin ra Pedro, dá ni̱ chi̱káa̱ ñaá rá veꞌe ka̱a. Dá ni̱ chi̱kata ra komi̱ tuꞌu soldado, ta komi̱ soldado ni̱ sa̱ kuu iin iin tuꞌu ni̱ chi̱kata ra ndíta ndaá Pedro. Chi̱ ni̱ kaꞌán Herodes taó ñaá rá chikani ra no̱ó na̱ ñoo Israel tá ni̱ ndiꞌi ni̱ sa̱ io víko̱ Pascua, dá kaꞌání ñaá rá, káꞌán rá.
ACT 12:5 Ta ndaá va̱ꞌa ñaá rá noo̱ nákaa̱ na̱ veꞌe ka̱a. Tído ko̱ sá tuu taꞌon na̱ kúú kuendá Jesús káꞌa̱n na̱ xíꞌín Ndios saꞌa̱ Pedro.
ACT 12:6 Nda̱ ná tu̱u noo̱, dá taó ñaá Herodes, káꞌán rá. Ta mií sa̱kuaá dáá ñóó kánduꞌu̱ Pedro kídi̱ na̱, ta iin iin xoo xoo na̱ ndéi iin iin soldado ndaá ñaá rá. Ta ndíko̱ na̱ xíꞌín uu̱ cadena. Ta ndíta uu̱ ka̱ soldado yéꞌé ka̱a ndaá rá ndidaá ta̱a ñóꞌo veꞌe ka̱a ñoó.
ACT 12:7 Ta kúú iin kuití vá ni̱ ka̱sáa̱ iin ángel ni̱ kii noo̱ satoꞌo yo̱ Ndios. Ta kúú ni̱ na̱yeꞌe̱ ndaa iin níí kúú ini veꞌe ka̱a ñoó. Dá ni̱ da̱ka̱ndá na̱ díi̱n Pedro noo̱ kánduꞌu̱ ná. Dá ni̱ ndoto na. Dá ni̱ kaa ángel ñoó xíꞌín ná: ―Ndako̱o kíi̱. Tá ni̱ kaꞌa̱n na̱ dión, kúú ni̱ kue̱i va cadena ndíko̱ ndáꞌa̱ ná.
ACT 12:8 Dá ni̱ kaa taꞌani ángel ñoó: ―Nakató ña̱ ndíko̱ ti̱són xaa̱n. Ta naku̱ꞌu ndiso̱n ―kaá na̱. Dá ni̱ kee Pedro dión. Dá ni̱ kaa ángel ñoó xíꞌín ná: ―Na̱ndii kotóo̱n, ta karkaa yuꞌu̱. Nakíi̱, ná koꞌo̱.
ACT 12:9 Dá ni̱ kee na tákaa na sata̱ ángel kuaꞌa̱n na̱. Ta ko̱ kándaa̱ va̱ꞌa ini na̱, á miía̱n ndaa̱ kúu dión o dión náꞌa̱ oon va Ndios iin ña̱ꞌa ndato noo̱ ná, káꞌán ná.
ACT 12:10 Ta kúú ni̱ ya̱ꞌa na noo̱ ndéi iin tuꞌu soldado ndaá ñaá ñoó. Dá ni̱ ya̱ꞌa taꞌani na noo̱ ndéi iin ka̱ tuꞌu soldado. Dá ni̱ kasa̱ndaá na̱ noo̱ kúú yiryéꞌé ka̱a chí keí diꞌa. Ta kúú ni̱ nono̱ mií vá yiryéꞌé ñoó. Dá ni̱ ka̱nkuei na sá xíka na keí ñoó kuaꞌa̱n na̱. Ta kúú ñoó ni̱ da̱nkoo ñaá ángel ñoó.
ACT 12:11 Nda̱ daá ví, dá ni̱ ka̱tóni̱ va̱ꞌa ini Pedro, dá ni̱ na̱kani ini na̱: ―Viti kía̱n ni̱ ka̱ndaa̱ inii̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ kuiti satoꞌo yo̱ Ndios kúú na̱ ni̱ chi̱ndaꞌá iin ángel ni̱ kii na ni̱ da̱káki na yó noo̱ ndáꞌa̱ Herodes xíꞌín noo̱ ndidaá kúú ña̱ꞌa kini katoó na̱ Israel kee na xíꞌá ―káꞌán ná kuaꞌa̱n na̱.
ACT 12:12 Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini na̱ ña̱ dión ni̱ kee Ndios xíꞌín ná, dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱ veꞌe María, na̱ kúú naná Juan, táꞌa̱n ra̱ káꞌa̱n xíꞌín ná Marcos. Chi̱ ñoó ni̱ na̱taka kua̱ꞌá na̱ kúú kuendá Jesús ndéi na káꞌa̱n na̱ xíꞌín Ndios.
ACT 12:13 Dá tá ni̱ saa̱ Pedro, dá ni̱ ka̱sáꞌá ná dákásá ná yéꞌé keí sata̱ véꞌe. Ta kúú ni̱ keta iin tadiꞌí kéchóon veꞌe ñoó naní Rode kande̱ꞌé xí ndá yoo dákásá yéꞌé ñoó.
ACT 12:14 Tá ni̱ na̱koni xi̱ tachi̱ Pedro, kúú ko̱ ní sónó taꞌon xi yéꞌé ñoó, chi̱ ni̱ kadii̱ nda̱ꞌo ini xi̱. Kúú ni̱ na̱ndió ko̱o xi kuaꞌa̱n xi̱ kasto̱ꞌon xi xíꞌín na̱ ndéi ini veꞌe ñoó ña̱ Pedro va kúú na̱ dákásá yéꞌé ñoó.
ACT 12:15 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín xí: ―Nádana va dini̱ yo̱ꞌó ―kaá na̱. Tído ndúndéé ka̱ ví xí káꞌa̱n xi̱ ña̱ ndaa̱ va kíán. Dá ni̱ kaa no̱ón: ―O̱ du̱ú taꞌon mií Pedro kúú ná. Nío̱ vá ná kíán.
ACT 12:16 Tído dákásá i̱ó Pedro yéꞌé ñoó íin na. Dá tá ni̱ sonó ña̱yuu ñoó yéꞌé ñoó, kúú ni̱ xini na̱ Pedro, kúú ni̱ naá vá iní na̱.
ACT 12:17 Kúú ni̱ da̱kúu Pedro ndáꞌa̱ ná káꞌa̱n na̱ ña̱ ná kandei tádi̱ ña̱yuu ñoó. Dá ni̱ na̱kani na táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kee satoꞌo yo̱ Ndios ni̱ taó ñaá ná ini veꞌe ka̱a. Dá ni̱ kaa taꞌani na: ―Nakani ndó xíꞌín Jacobo, xíꞌín ndidaá ka̱ ni na̱ kúú kuendá Jesús sa̱ꞌá ña̱ va̱ꞌa ni̱ kee Ndios xíꞌín yuꞌu̱ ―kaá na̱. Dá ni̱ keta na kuaꞌa̱n na̱ iin ka̱ xíán.
ACT 12:18 Tá ni̱ tu̱u noo̱, dá ni̱ ka̱sáꞌá naá táꞌan mií soldado ndéi ra, chi̱ yuꞌú ra̱, chi̱ ko̱ ní xiní ra̱ ndi ni̱ kuu ni̱ keta Pedro veꞌe ka̱a ñoó.
ACT 12:19 Dá ni̱ saꞌanda Herodes choon noo̱ dao ka̱ soldado ña̱ ná koꞌo̱n ra̱ nandukú ñaá rá, tído ko̱ ní nániꞌi̱ taꞌon ñaá rá. Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ nda̱to̱ꞌón va̱ꞌa Herodes ñoó soldado sa̱ ndei sa̱ ndaa Pedro ini veꞌe ka̱a ñoó, dá ni̱ saꞌanda ra̱ choon ña̱ ná kuu ra̱. Tá ni ndiꞌi daá, dá ni̱ keta Herodes kuendá Judea kuaꞌa̱n ra̱ koo tóo ra ñoo naní Cesarea.
ACT 12:20 Káryíí nda̱ꞌo Herodes xíꞌín ña̱yuu ndéi ñoo Tiro xíꞌín na̱ ndéi ñoo Sidón. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ nda̱tóꞌón ña̱yuu ñoó ña̱ koꞌo̱n na̱ ndaka̱ na̱ ña̱ mani̱ noo̱ rá. Tá ni̱ saa̱ na̱ ñoó, kúú ni̱ ka̱ndeé ná ni̱ xino̱ ini iin ta̱a naní Blasto, táꞌa̱n ra̱ dándáki na̱ kéchóon veꞌe Herodes. Ta Blasto ñoó kúú ra̱ ni̱ saꞌa̱n ni̱ ndaka̱ ra̱ ña̱ mani̱ noo̱ Herodes saꞌa̱ ná. Dión ni̱ kee ña̱yuu ñoó, chi̱ no̱ñóꞌo̱ rey Herodes ñoó kána ña̱ꞌa seí na̱.
ACT 12:21 Dá tá ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ ni̱ ka̱ndo̱o Herodes kantóꞌón rá xíꞌín ná, dá ni̱ na̱ndixi ra dáꞌo̱n, táꞌa̱n ña̱ sá níꞌino ra tá saꞌándá ra̱ choon. Dá ni̱ na̱ko̱o ra noo̱ téi̱ noo̱ saꞌándá ra̱ choon. Dá ni̱ ka̱sáꞌá rá káꞌa̱n ra̱ xíꞌín ná.
ACT 12:22 Dá ni̱ ka̱sáꞌá káyuꞌú ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó, ta kaá na̱: ―¡Ndios vá kúú na̱ káꞌa̱n yóꞌo, ta o̱ du̱ú ta̱a oon kúú rá! ―kaá na̱.
ACT 12:23 Ta kúú mií hora daá ñóó ni̱ ka̱sáꞌá kúꞌu̱ Herodes ni̱ kee iin ángel ni̱ kii noo̱ satoꞌo yo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ ko̱ ní náki̱ꞌo ra ña̱ñóꞌó noo̱ Ndios tá ni kaꞌa̱n ña̱yuu ñoó dión xíꞌín rá. Kúú ni̱ xiꞌi̱ va ra ni̱ kee ti̱ku̱dí.
ACT 12:24 Ta ni̱ na̱ka̱ꞌani cháá ka̱ to̱ꞌon satoꞌo yo̱ Jesús, ta ni̱ ndu̱kuaꞌa̱ cháá ka̱ ña̱yuu kándísa ñaá.
ACT 12:25 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kee Bernabé xíꞌín Saulo choon ni̱ xio na kuaꞌa̱n na̱ ñoo Jerusalén, dá ni̱ na̱ndió kuéi na ñoo Antioquía. Ta ndáka na Juan, ta̱ káꞌa̱n xíꞌín ná Marcos, kuaꞌa̱n na̱.
ACT 13:1 Tein na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo káꞌano naní Antioquía ndéi dao profeta xíꞌín na̱ dánaꞌa̱ to̱ꞌon Ndios. Ta na̱ yóꞌo kúú Bernabé, xíꞌín Simón, táꞌa̱n ra̱ naní taꞌani ta̱a nde̱i̱ꞌí, xíꞌín Lucio, táꞌa̱n ra̱ ni̱ kii ñoo Cirene, xíꞌín iin ka̱ ta̱a naní Manaén, táꞌa̱n ra̱ ni̱ saꞌano dáó xíꞌín ra̱ néꞌe choon sa̱ naní Herodes, ta nákaa̱ taꞌani Saulo tein ta̱a yóꞌo.
ACT 13:2 Ta xía̱n nani ndéi no̱ón ndáño̱ꞌo na satoꞌo yo̱ Ndios, ta néꞌe ii̱ ná, dá ni̱ kaa Espíritu ii̱: ―Taó xóo ndó Bernabé xíꞌín Saulo, dá ná koꞌo̱n na̱ kee na choon, ña̱ ni̱ na̱kanai na̱ kee na ―kaá na̱.
ACT 13:3 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín Ndios, ta ni̱ sa̱ neꞌe ii̱ ná, dá ni̱ chi̱kodó ná ndáꞌa̱ ná dini̱ ndi nduú ta̱a yóꞌo. Dá ni̱ chi̱ndaꞌá ñaá ná kuaꞌa̱n na̱.
ACT 13:4 Ta mií Espíritu ii̱ Ndios ndáka Bernabé xíꞌín Saulo kuaꞌa̱n na̱. Dá ni̱ xino̱ na̱ ñoo naní Seleucia. Ta ñoó ni̱ kaa na iin barco, dá ni̱ kiꞌin na kuaꞌa̱n na̱ iin yúku̱ íin ini ta̱ñoꞌo̱ naní Chipre.
ACT 13:5 Dá tá ni̱ saa̱ na̱ ñoo naní Salamina noo̱ nákui̱ta barco, dá ni̱ ka̱sáꞌá ná dánaꞌa̱ na̱ to̱ꞌon Ndios ini iin rá iin veꞌe noo̱ nátaka na̱ Israel. Ta ndáka taꞌani na Juan kuaꞌa̱n na̱ chindeé ñaá rá.
ACT 13:6 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ na̱taꞌan na̱ ni̱ xi̱onoo na iin níí noo̱ naní Chipre ñoó, dá ni̱ kasa̱ndaá na̱ ñoo naní Pafos. Ta ñoó ni̱ na̱kiꞌin táꞌan na xíꞌín iin ta̱ ta̱dí, ta kúú rá iin profeta to̱ꞌón, ta kúú rá iin ta̱ Israel, ta naní rá Barjesús.
ACT 13:7 Ta daá ió va ra xíꞌín ta̱a néꞌe choon káꞌano naní Sergio Paulo, táꞌa̱n ra̱ kúú iin ta̱ ndi̱chí. Ta ra̱ yóꞌo ni̱ kana Bernabé xíꞌín Saulo, chi̱ kóni̱ ra̱ kueídóꞌo ra to̱ꞌon Ndios.
ACT 13:8 Tído ko̱ nátaꞌan taꞌon ini ta̱ ta̱dí ñoó, ra̱ naní taꞌani Elimas, to̱ꞌon dánaꞌa̱ na̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ sadi ra̱ no̱ó ta̱ néꞌe choon ñoó ña̱ ná dáꞌa ni kandeé iní ra̱ Jesús.
ACT 13:9 Ta Saulo, na̱ naní taꞌani Pablo, ni̱ na̱kutí xíꞌín Espíritu ii̱ Ndios. Dá ni̱ sa̱ nde̱ꞌé káxí ná no̱ó ta̱ ta̱dí ñoó,
ACT 13:10 dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―¡Ta̱a to̱ꞌón, ta̱ kini, de̱ꞌe ña̱ uꞌu̱ va kúú yoꞌó, ta xiní uꞌu̱ yo̱ꞌó ndidaá kúú ña̱ ndaa̱! ¿Ndá oon ví dánkoo yoꞌó ña̱ to̱ꞌón chiꞌón tein to̱ꞌon ndaa̱ Ndios?
ACT 13:11 Ta viti kía̱n ve̱i satoꞌo yo̱ Ndios dándóꞌo na yo̱ꞌó, chi̱ o̱ kátu̱u ka̱ noo̱o̱n, ta o̱ ko̱ní ka̱ yo̱ꞌó ña̱ tóo̱n ndi̱ndii cháá tiempo ―kaá Pablo xíꞌín rá. Ta kúú vitíꞌón vá ni̱ na̱kuíi̱n naá noo̱ rá. Kúú ni̱ kukuaa vá rá. Dá ni̱ ka̱sáꞌá rá xíonoo ra ndúkú rá ndá yoo katiin ndaa ñaá koꞌo̱n ra̱.
ACT 13:12 Ta kúú, tá ni̱ xini ta̱a néꞌe choon ñoó ña̱ dión ni̱ ndoꞌo ta̱ ta̱dí ñoó, kúú ni̱ ka̱ndísa ra to̱ꞌon dánaꞌa̱ na̱, chi̱ ni̱ naá iní ra̱ ni̱ kee to̱ꞌon va̱ꞌa káꞌa̱n saꞌa̱ satoꞌo yo̱ Jesús.
ACT 13:13 Dá ni̱ kaa Pablo xíꞌín ta̱a néꞌe táꞌan xíꞌín ná ñoó ini iin barco ñoo Pafos ñoó, dá ni̱ kiꞌin na kuaꞌa̱n na̱ ñoo naní Perge, ña̱ nákaa̱ kuendá Panfilia diꞌa. Tído tá ni̱ saa̱ na̱ ñoo ñoó, dá ni̱ da̱nkoo ñaá Juan. Dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n nóꞌo̱ rá ñoo Jerusalén.
ACT 13:14 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ ka̱nkuei na Perge ñoó. Dá ni̱ kiꞌin na kuaꞌa̱n na̱ ñoo káꞌano naní Antioquía, ña̱ nákaa̱ kuendá Pisidia diꞌa. Ta mií kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ na̱ Israel ni̱ saa̱ na̱ veꞌe noo̱ nátaka na̱ Israel ndéi ñoo ñoó. Dá ni̱ ku̱ꞌu na, dá ni̱ sa̱ ndei na ndéi na.
ACT 13:15 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌi ra tuti ley xíꞌín to̱ꞌon ni̱ taa profeta, dá ni̱ ta̱ndaꞌá ta̱a dándáki veꞌe ñoó iin ta̱a ni̱ saꞌa̱n ni̱ kaꞌa̱n diꞌa xíꞌín ná: ―Ñani kuálí, tá ió to̱ꞌon va̱ꞌa kaꞌa̱n niꞌini ndó no̱ó ña̱yuu ndéi yóꞌo, ná kuita ndó ta kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín ná viti ―kaá ra̱.
ACT 13:16 Dá ni̱ nda̱kuíi̱n ndichi Pablo. Dá ni̱ nda̱neꞌe na ndáꞌa̱ ná, ña̱ kóni̱ kaa ña̱ tádi̱ ná kandei ña̱yuu ñoó. Dá ni̱ kaa na̱: ―Ndoꞌó, ra̱ Israel, xíꞌín ndidaá ka̱ ni ndoꞌó, ta̱ ndáño̱ꞌo Ndios, kueídóꞌo va̱ꞌa ndó ña̱ koꞌi̱n kaꞌi̱n xíꞌín ndó.
ACT 13:17 Na̱ kúú Ndios noo̱ yóó, na̱ Israel, no̱ón kúú na̱ ni̱ ka̱xi na̱ sáꞌano veꞌe yó ni̱ sa̱ ndei sa̱ naꞌá. Dá ni̱ ndee ñaá ná iin ñoo káꞌano tá tiempo ni̱ sa̱ ndei ndaꞌí na̱ Egipto. Ta ndáꞌa̱ mií Ndios ni̱ taó ñaá ti̱xi ndáꞌa̱ ta̱ Egipto ñoó.
ACT 13:18 Ta tein uu̱ diko kuia̱ ni̱ xi̱ꞌo ndeé iní Ndios sa̱ꞌá ña̱ sa̱ kee ña̱yuu ñoó tá sa̱ xi̱onoo na no̱ñoꞌó i̱chí.
ACT 13:19 Dá ni̱ da̱naá na̱ usa̱ ñoo náꞌano ñóꞌo no̱ñóꞌo̱ naní Canaán. Dá ni̱ xi̱ꞌo na ñóꞌo̱ ñoó no̱ó na̱ sáꞌano veꞌá, dá ni̱ sa̱ kian ña̱ꞌa mií ná.
ACT 13:20 Ta ndidaá ña̱ yóꞌo ni̱ ndoꞌo na tein komi̱ ciento uu̱ diko uxi̱ kuia̱. Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ xi̱ꞌo Ndios juez sa̱ da̱ndáki na̱ ñoo yo̱ nda̱ tiempo ni̱ sa̱ kuu Samuel profeta.
ACT 13:21 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ xika̱ na̱ ñoo yo̱ iin rey dándáki ñaá. Dá ni̱ xi̱ꞌo Ndios Saúl ña̱ kakuu ra rey noo̱ ná. Ta ro̱ón ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe iin ta̱a ni̱ sa̱ naní Cis. Ta ni̱ kii ra tein na̱ veꞌe Benjamín. Ta sa̱ kuu ra rey táto̱ꞌon uu̱ diko kuia̱.
ACT 13:22 Tído ni̱ di̱tá Ndios choon noo̱ ndáꞌa̱ Saúl ñoó, dá ni̱ na̱chi̱kani na David sa̱ kuu ra rey. Dá ni̱ xi̱ꞌo Ndios kuendá saꞌa̱ rá, ta kaá na̱ diꞌa: “Nátaꞌan ini yuꞌu̱ xiníi̱ David, de̱ꞌe ta̱ naní Isaí, chi̱ koꞌo̱n xi̱ kee xi ndidaá kúú ña̱ kóni̱ yuꞌu̱.”
ACT 13:23 ’Ta tein na̱ veꞌe rey David ñoó ni̱ kii Jesús táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ xi̱ꞌo Ndios to̱ꞌon na. Ta no̱ón kúú na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá Ndios ni̱ kii dáka̱ki na̱ Israel.
ACT 13:24 Tído tá ko̱ ñáꞌa̱ kasaa̱ Jesús, dá sa̱ da̱náꞌa̱ Juan noo̱ ndidaá na̱ Israel ña̱ ná nandikó iní na̱ sa̱ꞌá kua̱chi kée na, dá ná kodo̱ ndúta̱ ná.
ACT 13:25 Dá tá kuaꞌa̱n dáxi̱nko̱o Juan choon ve̱i na, dá ni̱ kaa na̱: “¿Ndá yoo kúú yuꞌu̱, káꞌán ndó? Ko̱ kúú taꞌon yuꞌu̱ na̱ kii dáka̱ki ñaá, chi̱ sata̱ yúꞌu̱ ve̱i iin ka̱ ta̱a ndáya̱ꞌi cháá ka̱ o̱ du̱ú yuꞌu̱, sa̱ꞌá ño̱ó ni ko̱ kánian nakuii̱n ndei yuꞌu̱ ndaxíí yóꞌo̱ ndisa̱ ná”, kaá Juan.
ACT 13:26 ’Ñani, ndoꞌó na̱ kúú na̱ veꞌe Abraham, xíꞌín ndidaá ka̱ ndo̱ꞌó, na̱ ndáño̱ꞌo Ndios. Ndios kúú na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá nduꞌu̱ ve̱i ndu dánaꞌa̱ ndu̱ to̱ꞌon yóꞌo noo̱ ndo̱, ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱ ndi koo, dá ka̱ki ndó no̱ó kua̱chi ndo̱.
ACT 13:27 Chi̱ ko̱ ní nákoni ña̱yuu ndéi Jerusalén, xíꞌín ta̱a néꞌe choon ña̱ Jesús kúú na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá Ndios kii dáka̱ki ñaá. Ta ko̱ ní kándaa̱ taꞌon ini na̱ to̱ꞌon ni̱ taa profeta, va̱ꞌará káꞌi naa̱n noo̱ ná iin iin kuu̱ kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ yo̱. Tído ni̱ xi̱nko̱o to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n profeta ñoó tá ni̱ ka̱ndo̱o na̱ ñoo yo̱ ña̱ kánian kuu Jesús.
ACT 13:28 Chi̱ va̱ꞌará ni iin tóꞌón kua̱chi Jesús ko̱ ní niꞌi̱ ná, dá kuu na̱, tído ni̱ xika̱ ña̱yuu ñoó noo̱ Pilato ña̱ ná kaꞌanda ra̱ choon ña̱ kuu na̱.
ACT 13:29 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ xi̱nko̱o noo̱ káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ ndoꞌo na, dá ni̱ da̱nóo ñaá rá ndi̱ka cruz. Dá ni̱ da̱ndúxi ñaá rá.
ACT 13:30 Tído Ndios kúú na̱ ni̱ da̱nátaki ñaá.
ACT 13:31 Ta tein kuaꞌa̱ vá kuu̱ ni̱ naꞌa̱ noo̱ Jesús no̱ó ña̱yuu ni̱ ka̱nkuei xíꞌín ná nda̱ Galilea, ta ni̱ sa̱ xi̱onoo na xíꞌín ná nda̱ ni̱ saa̱ na̱ ñoo Jerusalén. Ta no̱ón kúú na̱ xíꞌo ndaa̱ kuendá saꞌa̱ Jesús no̱ó ña̱yuu.
ACT 13:32 ’Ta dión taꞌani nduꞌu̱ ve̱i ndu dánaꞌa̱ ndu̱ sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa yóꞌo, chi̱ táꞌa̱n ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Ndios xíꞌín na̱ yatá veꞌá,
ACT 13:33 ñoó kía̱n ni̱ kee na xíꞌín mií yó, na̱ kúú de̱ꞌe na̱ sáꞌano ñoó, chi̱ ni̱ da̱nátaki na̱ Jesús. Ta ki̱ꞌo dión ni̱ xi̱nko̱o to̱ꞌon ni̱ kaa Ndios noo̱ salmo kúú uu̱, chi̱ diꞌa kaáa̱n: “Yoꞌó kúú de̱ꞌe yuꞌu̱, ta viti náꞌi̱ ña̱ kúúí tatóo̱n.”
ACT 13:34 ’Ta sa̱ daá vá ni̱ kaa Ndios ña̱ miía̱n ndaa̱ kuiti kíán dánátaki na̱ Jesús, dá kía̱n o̱ téíꞌi̱ yikí ko̱ño na̱, ta ni o̱ nátani̱ taꞌan vaan. Dá chi̱ diꞌa kaá tuti ii̱ Ndios: “Ndidaá kúú ña̱ va̱ꞌa ni̱ ka̱ndo̱oi keei xíꞌín David, ña̱ yóꞌo kía̱n kee yuꞌu̱ xíꞌín ndó.”
ACT 13:35 Ta diꞌa káꞌa̱n taꞌani David noo̱ iin ka̱ salmo: “O̱ kónó taꞌon mií ní ña̱ natani̱ yiki ko̱ño na̱ kéchóon noo̱ ní.”
ACT 13:36 ’Miía̱n ndaa̱ kuiti ni̱ ke̱chóon David no̱ó na̱ ñoo yo̱ ni̱ sa̱ ndei tiempo daá táto̱ꞌon ni̱ chi̱kaa̱ ini Ndios. Dá tá ni̱ xiꞌi̱ na̱, kúú ni̱ ndu̱xi na no̱ó ni̱ ndu̱xi na̱ veꞌe na. Ta kúú ni̱ teiꞌi̱ va yikí ko̱ño na̱.
ACT 13:37 Tído mií Jesús, na̱ ni̱ da̱nátaki Ndios, ko̱ ní teiꞌi̱ taꞌon yikí ko̱ño na̱.
ACT 13:38 ’Sa̱ꞌá ño̱ó, na̱ ñoo miíi̱, kanaꞌá ndó ña̱ dánaꞌa̱ nduꞌu̱ noo̱ ndo̱ ña̱ xíꞌo káꞌano ini Ndios sa̱ꞌá kua̱chi yo̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Jesús.
ACT 13:39 Chi̱ ko̱ ní kúu taꞌon kando̱o vii yo̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kée yó choon saꞌándá ley Moisés. Tído, ndidaá na̱ kándéé iní Jesús, no̱ón kúú na̱ kándo̱o vii noo̱ Ndios.
ACT 13:40 Kueídóꞌo va̱ꞌa ndó to̱ꞌon káꞌi̱n xíꞌín ndó viti, dá ná o̱ ndóꞌo ndó táꞌa̱n ña̱ ni̱ taa profeta, chi̱ diꞌa kaáa̱n:
ACT 13:41 Kueídóꞌo ndoꞌó, na̱ kédi̱ki ndaa to̱ꞌon káꞌi̱n. Naá iní ndo̱ kande̱ꞌé ndó ña̱ kéei, ta ndañóꞌó kíi̱ ndo̱ noo̱í. Dá chi̱ koꞌi̱n keei iin ña̱ káꞌano tein kuu̱ ndéi ndó. Tído o̱ kándísa taꞌon ndóa̱n, va̱ꞌará ná koo iin yoo nakani xíꞌín ndó sa̱ꞌán. Dión kaáa̱n ―kaá Pablo.
ACT 13:42 Dá tá kuaꞌa̱n keta Pablo veꞌe Israel ñoó xíꞌín Bernabé, kúú ni̱ xika̱ na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ña̱ ná kasaa̱ tuku na iin ka̱ kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ ná, dá ná dánaꞌa̱ tuku na sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa ñoó noo̱ ná.
ACT 13:43 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ ka̱nkuei ña̱yuu ñoó veꞌe ñoó, kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo na̱ Israel tákuei sata̱ Pablo xíꞌín Bernabé kuaꞌa̱n na̱. Ta tákuei taꞌani ñaá kua̱ꞌá ña̱yuu kándísa táto̱ꞌon kándísa na̱ Israel kuaꞌa̱n na̱. Dá ni̱ ka̱sáꞌá Pablo xíꞌín Bernabé káꞌa̱n niꞌini na noo̱ ná ña̱ ná kuita toon na xíꞌín ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios xíꞌín ná.
ACT 13:44 Tá ni̱ kasa̱ndaá iin ka̱ kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ na̱ Israel, dá ni̱ na̱taka táto̱ꞌon iin níí ñoo ñoó kueídóꞌo na to̱ꞌon Ndios.
ACT 13:45 Dá tá ni̱ xini ta̱ Israel ña̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ni̱ na̱taka, kúú ni̱ na̱kutí rá xíꞌín ña̱ uꞌu̱ ini ra̱. Dá ni̱ ka̱sáꞌá rá ndéineꞌe ra Pablo, ta káꞌa̱n ndava̱ꞌa ra xíꞌín ná.
ACT 13:46 Dá ni̱ ka̱sáꞌá ndúndéé cháá ka̱ Pablo xíꞌín Bernabé káꞌa̱n na̱ xíꞌín ra̱ Israel ñoó: ―Miía̱n kánian dánaꞌa̱ nduꞌu̱ to̱ꞌon Ndios dinñóꞌó noo̱ ndo̱ꞌó, chi̱ kúú ndó na̱ ñoo Ndios. Tído sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ñóꞌó ndó to̱ꞌon dánaꞌa̱ ndu̱, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ó ka̱ íchi̱ ndo̱ natiin ndó ña̱ kataki chíchí ndó noo̱ ió Ndios. Sa̱ꞌá ño̱ó viti kía̱n koꞌo̱n va nduꞌu̱ dánaꞌa̱ ndu̱ no̱ó ña̱yuu ko̱ kúú na̱ Israel.
ACT 13:47 Chi̱ diꞌa ni̱ saꞌanda satoꞌo yo̱ Ndios choon noo̱ ndúꞌu̱, ta kaá na̱: Tandaꞌá yuꞌu̱ yo̱ꞌó koꞌo̱n kakuuón ña̱ tóo̱n noo̱ ndidaá ña̱yuu ko̱ kúú na̱ Israel, dá ni̱ꞌí ña̱yuu ndéi noo̱ xíká cháá ka̱ ñayuú yóꞌo ndi kee na ka̱ki na no̱ó kua̱chi na̱.
ACT 13:48 Dá tá ni̱ sei̱do̱ꞌo na̱ ko̱ kúú na̱ Israel to̱ꞌon yóꞌo, kúú ni̱ kadii̱ nda̱ꞌo ini na̱. Ta ni̱ kekáꞌano na satoꞌo yo̱ Ndios sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa ña̱ ni̱ seídóꞌo na. Ta kúú ni̱ ka̱ndísa ñaá ndidaá kúú ña̱yuu, na̱ ni̱ ka̱xi Ndios ni̱ꞌí ña̱ kataki chíchí.
ACT 13:49 Ta kúú ni̱ na̱ka̱ꞌani cháá ka̱ to̱ꞌon va̱ꞌa satoꞌo yo̱ Jesús ndidaá ñoo ñóꞌo ñoó.
ACT 13:50 Tído ni̱ nda̱tóꞌón kueꞌé ta̱ Israel, ta̱ ko̱ ní xíin kandísa ñaá xíꞌín dao na̱ ñáꞌa̱ ndáya̱ꞌi, táꞌa̱n na̱ ndíta ndaa̱ xíꞌín ña̱ kándísa na, xíꞌín dao ta̱a ndáya̱ꞌi cháá ka̱ ñoo ñoó. Dá ni̱ da̱káꞌa̱n kue̱ꞌé na̱ dao ka̱ ña̱yuu ña̱ kendava̱ꞌa na xíꞌín Pablo xíꞌín Bernabé. Dión ni̱ kuu, dá ni̱ taxí ñaá ná.
ACT 13:51 Dá ni̱ kidi niꞌini Pablo xíꞌín Bernabé ño̱ya̱ká íin saꞌa̱ ná, dá ná kandaa̱ ini ña̱yuu ñoó ña̱ ko̱ nátaꞌan ini Ndios xiní ñaá ná. Dá ni̱ kiꞌin na íchi̱ kuaꞌa̱n na̱, dá ni̱ saa̱ na̱ ñoo káꞌano naní Iconio.
ACT 13:52 Ta ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús ni̱ kadii̱ nda̱ꞌo ini, ta ni̱ na̱kutí ná xíꞌín Espíritu ii̱ Ndios.
ACT 14:1 Tá nani ió Pablo xíꞌín Bernabé ñoo Iconio ñoó, dá ni̱ ku̱ꞌu nduú na̱ veꞌe noo̱ nátaka na̱ Israel ndéi ñoo ñoó. Ta xíꞌín to̱ꞌon ni̱ da̱náꞌa̱ na̱, kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo na̱ Israel xíꞌín na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ni̱ ka̱ndísa ñaá.
ACT 14:2 Tído ta̱a Israel, ra̱ ko̱ xi̱ín kandísa ñaá, ro̱ón kúú ra̱ ni̱ da̱káꞌa̱n kue̱ꞌé ra̱ ko̱ kúú ta̱a Israel ndéi ñoo ñoó, dá ni̱ ka̱sáꞌá xiní uꞌu̱ ra̱ Pablo xíꞌín Bernabé.
ACT 14:3 Tído naꞌá vá ni̱ ka̱ndo̱o na ni̱ sa̱ ndei na ñoo ñoó. Ta sa̱ꞌá ña̱ kándéé káꞌano iní na̱ satoꞌo yo̱ Jesús, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní yu̱ꞌú taꞌon na ña̱ kía̱n kaꞌa̱n na̱ sa̱ꞌá to̱ꞌon Jesús. Ta ni̱ xi̱ꞌo Ndios ña̱ ni̱ ka̱ndaa̱ ini ña̱yuu ñoó ña̱ to̱ꞌon dánaꞌa̱ apóstol ñoó sa̱ꞌá ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios kíán ña̱ ndaa̱, chi̱ xíꞌín ndáꞌa̱ apóstol ñoó ni̱ kee Ndios ña̱ꞌa náꞌano, xíꞌín ña̱ꞌa ndato.
ACT 14:4 Kúú ni̱ ka̱sáꞌá táꞌa̱nda̱ táꞌan ña̱yuu ndéi ñoo káꞌano ñoó, chi̱ dao na nákui̱ta xoo ta̱ Israel ñoó, ta dao na nákui̱ta xoo na̱ kúú apóstol ñoó.
ACT 14:5 Dá ni̱ ka̱ndo̱o ta̱ Israel ñoó xíꞌín ra̱ ko̱ kúú ta̱ Israel ndíta xoo ra̱, xíꞌín ta̱ néꞌe choon ñoo ñoó ña̱ kendava̱ꞌa ra xíꞌín apóstol ñoó, ta kaꞌání ñaá rá xíꞌín yuu̱.
ACT 14:6 Tído tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini na̱ ña̱ dión ndátóꞌón ta̱a ñoó kee ra xíꞌín ná, dá ni̱ xino na kuaꞌa̱n na̱ ñoo naní Listra, xíꞌín ñoo naní Derbe, xíꞌín ndidaá ka̱ ni ñoo ñóꞌo chí kuendá Licaonia diꞌa.
ACT 14:7 Ta ñoó ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ to̱ꞌon va̱ꞌa Jesús.
ACT 14:8 Ta ñoo Listra ñoó ió iin ta̱a ko̱ ku̱ú kaka. Ta ió niꞌini ra, chi̱ nda̱ rá ni̱ kaki va ra ko̱ ku̱ú kaka ra.
ACT 14:9 Ta ió ra̱ seídóꞌo ra noo̱ káꞌa̱n Pablo. Dá tá ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ná noo̱ rá, kúú ni̱ ka̱ndaa̱ ini na̱ ña̱ kándéé iní ra̱ ña̱ kándéé Ndios nduva̱ꞌa ñaá ná.
ACT 14:10 Dá ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín rá: ―¡Ndakuii̱n ndichi ndaa̱! Ta kúú iin ni̱ ndao ra ni̱ nda̱kuíi̱n ndichi ra̱. Ta kúú ni̱ ka̱sáꞌá xíka ra xíonoo ra.
ACT 14:11 Tá ni̱ xini ña̱yuu ñoó ña̱ ndato ni̱ kee Pablo, kúú ni̱ ka̱sáꞌá káyuꞌú ná xíꞌín yúꞌu̱ naní licaónica, ta kaá na̱: ―¡Ni̱ noo túu ndios ni̱ ka̱sáa̱ na̱, ta ndáa na táto̱ꞌon ndáa ta̱a ñayuú yóꞌo!
ACT 14:12 Ta kaá na̱ ña̱ Bernabé kúú ndios naní Júpiter, ta Pablo kúú ndios naní Mercurio, chi̱ Pablo ñoó kúú na̱ káꞌa̱n cháá ka̱ o̱ du̱ú Bernabé.
ACT 14:13 Ta nda̱ yuꞌú ñoo ñoó íin iin veꞌe ño̱ꞌo kuendá Júpiter, ta ñoó nákaa̱ iin duti̱, dá ndáka ra toro, ta néꞌe ra ita ni̱ ka̱sáa̱ ra̱ yéꞌé ñoo ñoó noo̱ nákaa̱ Pablo xíꞌín Bernabé. Chi̱ kóni̱ ta̱ duti̱ ñoó xíꞌín ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó doko̱ ná ña̱ꞌa noo̱ Pablo xíꞌín Bernabé, dá kandaño̱ꞌo ñaá ná, káꞌán ná.
ACT 14:14 Tído tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini Bernabé xíꞌín Pablo ña̱ dión káꞌán ña̱yuu ñoó kee na, kúú ni̱ ndatá ná dáꞌo̱n ná, chi̱ ko̱ nátaꞌan ini na̱ ña̱ kée ña̱yuu ñoó dión. Ta ni̱ ku̱ꞌu na tein ña̱yuu ñoó, ta káyuꞌú ná:
ACT 14:15 ―¿Ndiva̱ꞌa kée ndó dión? Chi̱ ña̱yuu xi̱ꞌín vá ndó kúú nduꞌu̱. Diꞌa ve̱i nduꞌu̱ ña̱ kía̱n kasto̱ꞌon ndu xíꞌín ndoꞌó ña̱ miía̱n ndúsa̱ kánian dánkoo ndó ña̱ ko̱ chóon téí kée ndó yóꞌo, dá kandaño̱ꞌo ndó na̱ miía̱n ndaa̱ kuiti kúú Ndios ta̱kí, na̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa induú káa xíꞌín no̱ñóꞌo̱ yóꞌo xíꞌín ta̱ñoꞌo̱ xíꞌín ndidaá kúú ña̱ꞌa ió noo̱án.
ACT 14:16 Tá sa̱ naꞌá vá, dá sa̱ sonó Ndios no̱ó ña̱yuu sa̱ kee na ña̱ kóni̱ mií ná.
ACT 14:17 Tído ko̱ ní sá tuu taꞌon na naꞌa̱ na̱ mií ná ña̱ kúú ná Ndios tein ña̱ va̱ꞌa kée na, chi̱ dákóon na dai̱, dá kana ña̱ꞌa noo̱ xíti yó. Ta xíꞌo na ña̱ꞌa sásáꞌan yó, dá kadii̱ inío̱ ―kaá na̱.
ACT 14:18 Ta va̱ꞌará ni̱ kaꞌa̱n na̱ dión, tído uꞌu̱ nda̱ꞌo, dá ni̱ ka̱ndeé ná ni̱ chi̱tuu na ña̱yuu ñoó, dá ko̱ ní doko̱ ná ña̱ꞌa ñoó noo̱ ná kandaño̱ꞌo ñaá ná.
ACT 14:19 Tá ni̱ ndiꞌi ñoó, dá ni̱ ka̱sáa̱ dao ta̱ Israel, táꞌa̱n ra̱ ndéi ñoo Antioquía xíꞌín ñoo Iconio. Dá ni̱ da̱káꞌa̱n kue̱ꞌé ra̱ ña̱yuu ñoó, dá ni̱ chi̱yúú ná Pablo. Ta ñóꞌo ñaá ná ni̱ saꞌa̱n na̱ ni̱ da̱kána ñaá ná nda̱ yuꞌú ñoo ñoó, chi̱ sa̱ ni̱ xiꞌi̱ va na, ni̱ kaꞌán ná.
ACT 14:20 Kúú ni̱ ka̱sáa̱ dao na̱ kúú kuendá Jesús ni̱ kao̱ noo na ndíta na noo̱ kánduꞌu̱ Pablo. Dá ni̱ nda̱ko̱o na, dá ni̱ ndu̱ꞌu tuku na ñoo ñoó. Dá tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱ xíꞌín Bernabé ñoo naní Derbe.
ACT 14:21 Dá ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ to̱ꞌon va̱ꞌa Jesús no̱ó ña̱yuu ndéi ñoo Derbe ñoó. Ta kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ni̱ nduu kuendá Jesús ni̱ kee na. Tá ni̱ ndiꞌi ñoó, dá ni̱ na̱ndió kuéi tuku na ñoo Listra xíꞌín ñoo Iconio, xíꞌín ñoo Antioquía.
ACT 14:22 Ta ñoó ni̱ xi̱ꞌo na ta̱ndeé iní noo̱ ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús, ta ni̱ kaꞌa̱n niꞌini na noo̱ ná ña̱ ná kandita toon na xíꞌín ña̱ ndaa̱ kándísa na, ta kaá na̱ xíꞌín ná: “Miía̱n kánian ndoꞌo yó kua̱ꞌá nda̱ꞌo ta̱ndóꞌó, dá ndu̱ꞌu yó noo̱ dándáki Ndios”, kaá na̱.
ACT 14:23 Ta ni̱ xi̱ꞌo na choon noo̱ dao ra̱ sáꞌano ndéi iin rá iin veꞌe noo̱ nátaka na̱ kúú kuendá Jesús ña̱ kía̱n kandaka ñaá rá. Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ sa̱ neꞌe ii̱ ná, ta ni̱ xika̱ na̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌá ra̱ sáꞌano ñoó, kúú ni̱ na̱ki̱ꞌo ñaá ná ti̱xi ndáꞌa̱ satoꞌo yo̱ Jesús, na̱ kándísa ra.
ACT 14:24 Tá ni̱ ya̱ꞌa na chí kuendá Pisidia, dá ni̱ saa̱ na̱ chí Panfilia diꞌa.
ACT 14:25 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ to̱ꞌon va̱ꞌa Jesús ñoo naní Perge, dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱, dá ni̱ xino̱ na̱ ñoo naní Atalia.
ACT 14:26 Dá ni̱ kaa na ini iin barco kuaꞌa̱n na̱ ñoo Antioquía no̱ó ni̱ na̱ki̱ꞌo ñaá na̱ kúú kuendá Jesús noo̱ ndáꞌa̱ Ndios ña̱ chindeé ñaá ná noo̱ chóon. Ta viti ni̱ da̱ndíꞌi na choon ni̱ niꞌi̱ ná noo̱ Ndios.
ACT 14:27 Dá tá ni̱ ndi̱sáa̱ na̱ ñoo ñoó, dá ni̱ na̱da̱taká na̱ ndidaá ña̱yuu kúú kuendá Jesús. Dá ni̱ ka̱sáꞌá ná náki̱ꞌo na kuendá saꞌa̱ ndidaá ña̱ va̱ꞌa ni̱ kee Ndios xíꞌín ná no̱ó ni̱ saꞌa̱n na̱. Ta ni̱ na̱kani taꞌani na ña̱ ni̱ sonó Ndios nío̱ na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, dá ni̱ ka̱ndeé iní na̱ Jesús.
ACT 14:28 Ta naꞌá vá ni̱ sa̱ ndei na ñoó xíꞌín na̱ kúú kuendá Jesús.
ACT 15:1 Kúú ni̱ ka̱sáa̱ dao ta̱a ni̱ kii chí kuendá Judea diꞌa. Dá ni̱ ka̱sáꞌá rá dánaꞌa̱ ra̱ no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó, ta kaá ra̱: ―Tá ná o̱ táꞌa̱nda̱ ñíi̱ ndo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo saꞌándá ley Moisés choon, dá kía̱n o̱ níꞌi̱ taꞌon ndó ña̱ ka̱ki ndó no̱ó kua̱chi ndo̱ ―kaá ra̱.
ACT 15:2 Ta Pablo xíꞌín Bernabé kúú na̱ ni̱ nda̱kuei, ta de̱én nda̱ꞌo ni̱ ka̱sáꞌá chídáó táꞌan na xíꞌín ta̱a ñoó sa̱ꞌá ña̱ dánaꞌa̱ ra̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱ndo̱o na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó ña̱ koꞌo̱n Pablo xíꞌín Bernabé ñoo Jerusalén xíꞌín dao ka̱ na̱ kúú kuendá na̱, dá ná ndatóꞌón ná sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo xíꞌín na̱ kúú apóstol, xíꞌín na̱ sáꞌano ndéi ñoo Jerusalén.
ACT 15:3 Dá ni̱ chi̱ndaꞌá ñaá na̱ kúú kuendá Jesús ñoó kuaꞌa̱n na̱. Dá ni̱ ya̱ꞌa na kuendá Fenicia xíꞌín Samaria. Dá ni̱ na̱kani na xíꞌín na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó ña̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ni̱ nduu kuendá Jesús. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kadii̱ nda̱ꞌo ini ña̱yuu ñoó tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini na̱ ña̱ dión ni̱ kuu.
ACT 15:4 Dá tá ni̱ saa̱ na̱ ñoo Jerusalén, dá ni̱ na̱tiin va̱ꞌa ñaá na̱ kúú apóstol, xíꞌín na̱ sáꞌano xíꞌín dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó. Dá ni̱ ka̱sáꞌá Pablo xíꞌín Bernabé nákani na saꞌa̱ ndidaá kúú ña̱ꞌa ni̱ kee Ndios xíꞌín ná no̱ó ni̱ saꞌa̱n na̱ ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel.
ACT 15:5 Tído dao ta̱ fariseo, táꞌa̱n ra̱ kándísa Jesús, ni̱ na̱kui̱ta ndichi. Dá ni̱ kaa ra̱: ―Miía̱n ndúsa̱ kánian taꞌa̱nda̱ ñíi̱ ndidaá ta̱a ko̱ kúú ta̱ Israel ni̱ nduu kuendá Jesús, ta kánian kaꞌanda yo̱ choon noo̱ rá ña̱ ná kee ra choon saꞌándá ley Moisés ―kaá ra̱.
ACT 15:6 Dá ni̱ na̱taka na̱ kúú apóstol ñoó xíꞌín na̱ sáꞌano, dá keyíko̱ na̱ choon yóꞌo.
ACT 15:7 Ta kúú ni̱ kukáni̱ vá ndátóꞌón táꞌan na sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo. Dá ni̱ nda̱kuíi̱n ndichi Pedro, dá ni̱ kaa na̱: ―Ñani, sa̱ náꞌá vá mií ndó ña̱ sa̱ naꞌá cháá ka̱ va ni̱ ka̱xi Ndios yuꞌu̱ ña̱ dánaꞌi̱ to̱ꞌon va̱ꞌa Jesús no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel. Ta kúú ni̱ ka̱ndísa ñaá ná.
ACT 15:8 Ta mií Ndios, na̱ náꞌá ndi ndáa nío̱ ndidaá kúú ña̱yuu, no̱ón kúú na̱ ni̱ da̱náꞌa̱ noo̱ yo̱ ña̱ nátaꞌan ini na̱ xiní na̱ ña̱yuu ko̱ kúú na̱ Israel, chi̱ ni̱ xi̱ꞌo na Espíritu ii̱ ná no̱ó ña̱yuu ñoó táto̱ꞌon ni̱ kee na xíꞌín mií yó.
ACT 15:9 Chi̱ táto̱ꞌon ni̱ kee na xíꞌín yó, ki̱ꞌo dión taꞌani ni̱ kee na xíꞌín ná, chi̱ ni̱ ndu̱vii na nío̱ ná sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní na̱ Jesús.
ACT 15:10 Ta viti, ¿ndiva̱ꞌa káꞌán ndó kee yó iin ña̱ꞌa ko̱ nátaꞌan ini Ndios keeá? ¿Ndiva̱ꞌa kátoó ndo̱ chinóo ndó choon kuáchi̱ yóꞌo sata̱ na̱ kúú kuendá Jesús, chi̱ ni na̱ sáꞌano veꞌe yó ni̱ sa̱ ndei sa̱ naꞌá, ta ni mií yó ko̱ ní kándeé kee choon saꞌándáa̱n?
ACT 15:11 Chi̱ kándísa yó ña̱ ni̱ ka̱ki oon ni na yó no̱ó kua̱chio̱ sa̱ꞌá ña̱ mani̱ ni̱ kee satoꞌo yo̱ Jesús saꞌa̱ yo̱. Ta dión taꞌani ndóꞌo na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ―kaá Pedro.
ACT 15:12 Ta kúú tádi̱ óon ndéi ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó seídóꞌo na ña̱ nákani Bernabé xíꞌín ña̱ nákani Pablo sa̱ꞌá ña̱ꞌa náꞌano xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ꞌa ndato ni̱ kee Ndios xíꞌín ná tein ña̱yuu ko̱ kúú na̱ Israel.
ACT 15:13 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n na̱, dá ni̱ kaa Jacobo: ―Ñani, kueídóꞌo ndó to̱ꞌon koꞌi̱n kaꞌi̱n xíꞌín ndó.
ACT 15:14 Simón Pedro kúú na̱ ni̱ na̱kani táto̱ꞌon ni̱ kee Ndios ni̱ kemáni̱ ná na̱ ko̱ kúú na̱ Israel taꞌándá mií no̱ó. Chi̱ tein mií ná ni̱ ka̱xi Ndios dao na, dá kakuu na ña̱yuu na̱.
ACT 15:15 Ta ña̱ yóꞌo kía̱n nákiꞌin táꞌan xíꞌín ña̱ ni̱ taa profeta, chi̱ diꞌa kaáa̱n:
ACT 15:16 Tá ni̱ ndiꞌi, dá nandió ko̱o tuku yuꞌu̱ keei táto̱ꞌon ni̱ sa̱ io tá sa̱ da̱ndáki rey David, chi̱ sa̱ ni̱ naá vá no̱ó ni̱ da̱ndáki na. Tído koꞌo̱n tuku yuꞌu̱ nduva̱ꞌi no̱ó ni̱ sa̱ da̱ndáki na, táto̱ꞌon kée ña̱yuu ndúva̱ꞌa na iin veꞌe ni̱ koon.
ACT 15:17 Dión, dá kía̱n kasáꞌá dao ka̱ ña̱yuu nandukú ná yuꞌu̱, chi̱ na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, táꞌa̱n na̱ ni̱ kasa̱ndaá ni̱ seídóꞌo to̱ꞌin, no̱ón kúú na̱ kasáꞌá nandukú yuꞌu̱.
ACT 15:18 Dión ni̱ kaa satoꞌo yo̱ Ndios, na̱ ni̱ xi̱ꞌo ña̱ kía̱n kanaꞌá yó sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo nda̱ rá sa̱ naꞌá vá.
ACT 15:19 ’Dión kaáa̱n. Sa̱ꞌá ño̱ó kaá yuꞌu̱ ña̱ ná dáꞌa ni chinóo yó iin choon kuáchi̱ sa̱tá na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, táꞌa̱n na̱ ni̱ nduu kuendá Ndios.
ACT 15:20 Va̱ꞌa ka̱a̱n diꞌa ná taa yóa̱n kaꞌa̱ xíꞌín ná ña̱ ná o̱ sa̱ ke̱í ka̱ na̱ ko̱ño kíti̱ ni̱ doko̱ ña̱yuu no̱ó yoko̱, ta ná o̱ sa̱ kée ka̱ na̱ kua̱chi xíꞌín na̱ ko̱ kúú ñadiꞌí na̱ o yíi̱ ná, ta ná o̱ sa̱ ke̱í ka̱ na̱ ko̱ño iin kíti̱ ko̱ ní xita̱ nii̱, ta ni nii̱ ri̱ ná o̱ sa̱ ke̱í ka̱ na̱.
ACT 15:21 Chi̱ nda̱ rá sa̱ naꞌá vá, ta nda̱ viti ndéi ta̱a iin rá iin ñoo dánaꞌa̱ ra̱ ley Moisés. Ta káꞌi raa̱n ini veꞌe noo̱ nátaka na̱ ñoo miíá iin rá iin kuu̱ kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ yo̱ ―kaá Jacobo.
ACT 15:22 Dá ni̱ ka̱ndo̱o na̱ kúú apóstol ñoó xíꞌín na̱ sáꞌano xíꞌín dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús ña̱ ka̱xi na dao ta̱a kuendá mií ná, dá tandaꞌá ñaá ná koꞌo̱n na̱ ñoo Antioquía xíꞌín Pablo xíꞌín Bernabé. Dá ni̱ ka̱xi na Judas, táꞌa̱n na̱ káꞌa̱n xíꞌín ná Barsabás, xíꞌín iin ta̱a naní Silas, chi̱ ndi nduú ta̱a yóꞌo kúú na̱ ndíta no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús.
ACT 15:23 Dá ni̱ xi̱ꞌo na iin tuti noo̱ ná, táꞌa̱n ña̱ káꞌa̱n diꞌa: “Nduꞌu̱, na̱ kúú apóstol, xíꞌín na̱ sáꞌano, xíꞌín dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús, nduꞌu̱ kúú na̱ táa tuti yóꞌo ko̱saa̱a̱n noo̱ ndo̱ꞌó, na̱ kúú kuendá Jesús, ndoꞌó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ndéi ñoo Antioquía, xíꞌín ndoꞌó, na̱ ndéi chí kuendá Siria diꞌa, xíꞌín ndoꞌó, na̱ ndéi Cilicia. Ná kandei va̱ꞌa ndó.
ACT 15:24 Ni̱ niꞌi̱ tóꞌon nduꞌu̱ ña̱ tein mií ndú yóꞌo ni̱ kana dao ta̱a ko̱saa̱ noo̱ ndéi ndó, tído ko̱ ta̱ꞌón nduꞌu̱ kúú ra̱ ni̱ xi̱ꞌo choon noo̱ rá. Chi̱ dátaꞌán ra̱ ndo̱ꞌó xíꞌín to̱ꞌon dánaꞌa̱ ra̱, ta dánaá ini ra̱ ndó, ta saꞌándá ra̱ choon noo̱ ndo̱ ña̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱ ndo̱, ta kéndúsa̱ ra̱ xíꞌín ndó ña̱ kee ndó ndidaá choon saꞌándá ley Moisés.
ACT 15:25 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱ndo̱o ndu ña̱ va̱ꞌa cháá ka̱ ná tandaꞌá ndú dao ta̱a ndéi tein ndu yóꞌo ko̱saa̱ na̱ noo̱ ndéi ndó. Ta saa̱ dáó ná xíꞌín ñani mani̱ yo̱ Bernabé xíꞌín Pablo,
ACT 15:26 táꞌa̱n na̱ ni̱ na̱ki̱ꞌo mií ña̱ ndoꞌo naní na̱ saꞌa̱ satoꞌo yo̱ Jesucristo.
ACT 15:27 Sa̱ꞌá ño̱ó tándaꞌá ndú Judas xíꞌín Silas ko̱saa̱ na̱ nakani ndiꞌi na sa̱ꞌá to̱ꞌon ni̱ taa ndu noo̱ tuti yóꞌo xíꞌín ndó.
ACT 15:28 Chi̱ nátaꞌan ini Espíritu ii̱ Ndios, ta ki̱ꞌo dión kándaa̱ ini ndu̱ ña̱ ko̱ kánian chinóo ndu choon kuáchi̱ sata̱ ndo̱. Sa̱va̱ꞌa ña̱ kánian kee ndó kía̱n kaáa̱n diꞌa:
ACT 15:29 o̱ sa̱ ke̱í ka̱ ndo̱ ko̱ño kirí ni̱ doko̱ ña̱yuu no̱ó yoko̱. Ta ni o̱ sa̱ ke̱í ka̱ ndo̱ nii̱ ri̱, ni ko̱ño kirí ko̱ ní xita̱ nii̱, ta o̱ sa̱ kée ka̱ ndo̱ kua̱chi xíꞌín na̱ ko̱ kúú ñadiꞌí ndo̱ o yíi̱ ndo̱. Tá seídóꞌo ndó choon yóꞌo, dá kía̱n va̱ꞌa kee ndó. Ndios ná koo xíꞌín ndó.” Dión káꞌa̱n tuti ni̱ taa na ñoó.
ACT 15:30 Dá ni̱ kee ta̱a ni̱ xio choon ñoó kuaꞌa̱n na̱ ñoo Antioquía. Tá ni̱ saa̱ na̱ ñoó, dá ni̱ ndi̱tútí ná ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó. Dá ni̱ na̱ki̱ꞌo na tuti ñoó noo̱ ná.
ACT 15:31 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌi naa̱n, kúú ni̱ kadii̱ nda̱ꞌo ini na̱ saꞌa̱ ndidaá kúú ta̱ndeé iní xíꞌo ña noo̱ ná.
ACT 15:32 Ta Judas xíꞌín Silas ñoó kúú profeta, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ xi̱ꞌo na ta̱ndeé iní no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús, ta xíꞌín kua̱ꞌá nda̱ꞌo to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n niꞌini ra noo̱ ná.
ACT 15:33 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ sa̱ ndei na cháá tiempo ñoo ñoó, dá ni̱ chi̱ndaꞌá ñaá na̱ kúú kuendá Jesús kuaꞌa̱n nóꞌo̱ ná, ta ni̱ xika̱ na̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios saꞌa̱ ná. Dá ni̱ na̱ndió kuéi na kuaꞌa̱n nóꞌo̱ ná ñoo Jerusalén noo̱ ndéi na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá ñaá ni̱ saꞌa̱n na̱.
ACT 15:34 Tído ni̱ chi̱kaa̱ ini Silas ña̱ va̱ꞌa cháá ka̱ ná kando̱o na ñoó.
ACT 15:35 Ta ni̱ ka̱ndo̱o taꞌani Pablo xíꞌín Bernabé ni̱ sa̱ ndei na ñoo Antioquía ñoó, ta ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ to̱ꞌon satoꞌo yo̱ Jesús. Ta kua̱ꞌá ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús sa̱ chi̱ndeé táꞌan xíꞌín ná sa̱ ka̱sto̱ꞌon na to̱ꞌon va̱ꞌa Jesús xíꞌín ña̱yuu.
ACT 15:36 Dá tá ni̱ ya̱ꞌa cháá kuu̱, dá ni̱ kaa Pablo xíꞌín Bernabé: ―Ná koꞌo̱n tukuó korniꞌini yó na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ndidaá ni ñoo no̱ó ni̱ saꞌa̱n yo̱ ni̱ da̱náꞌa̱ yo̱ to̱ꞌon satoꞌo yo̱ Jesús, dá ná kandaa̱ ini yo̱ ndi ndóꞌo na ―kaá Pablo.
ACT 15:37 Dá ni̱ kaꞌán Bernabé kandaka na Juan, táꞌa̱n ra̱ káꞌa̱n xíꞌín ná Marcos, koꞌo̱n ra̱.
ACT 15:38 Tído ko̱ ní xíin taꞌon Pablo kandaka na ra̱ koꞌo̱n ra̱, chi̱ ni̱ da̱nkoo va ñaá rá kuendá Panfilia, ta ko̱ ní xíonoo ka̱ ra̱ xíꞌín ná noo̱ choon Ndios.
ACT 15:39 Ta sa̱ꞌá ña̱ ko̱ ní nákiꞌin táꞌan taꞌon to̱ꞌon no̱ó ni̱ nda̱tóꞌón Bernabé xíꞌín Pablo, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ taꞌa̱nda̱ táꞌan na. Dá ni̱ kee Bernabé ndáka na Marcos kuaꞌa̱n na̱. Dá ni̱ kaa na ini barco kuaꞌa̱n na̱ Chipre.
ACT 15:40 Dá ni̱ na̱taꞌan ini Pablo ña̱ koꞌo̱n na̱ xíꞌín Silas. Dá ni̱ na̱ki̱ꞌo ñaá na̱ kúú kuendá Jesús noo̱ ndáꞌa̱ satoꞌo yo̱ Ndios ña̱ ná chindeé ñaá ná no̱ó koꞌo̱n na̱.
ACT 15:41 Dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱. Ta ni̱ ya̱ꞌa na chí kuendá Siria xíꞌín Cilicia, ta sá káꞌa̱n niꞌini na no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó kuaꞌa̱n na̱.
ACT 16:1 Dá ni̱ ya̱ꞌa Pablo xíꞌín Silas ñoo naní Derbe, dá ni̱ saa̱ na̱ ñoo Listra. Ta ñoó ni̱ na̱kiꞌin táꞌan na xíꞌín iin ta̱a kúú kuendá Jesús naní Timoteo. Ta kúú xí de̱ꞌe iin ñáꞌa̱ Israel kándísa Jesús. Ta tatá xi̱ kúú ta̱a griego.
ACT 16:2 Ta ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo Listra xíꞌín ñoo Iconio káꞌa̱n va̱ꞌa saꞌa̱ xí.
ACT 16:3 Dá ni̱ na̱taꞌan ini Pablo ña̱ kía̱n koꞌo̱n xi̱ xíꞌín ná. Sa̱ꞌá ño̱ó nda̱ni ni̱ saꞌanda na̱ ñíi̱ xí táto̱ꞌon saꞌándá ley choon, dá kía̱n ná o̱ nákani kuáchi̱ ini na̱ Israel, táꞌa̱n na̱ ndéi ñoo ñoó, koni na̱ xí. Chi̱ sa̱ ndidaá vá ná náꞌá ña̱ tatá Timoteo kúú iin ta̱ griego.
ACT 16:4 Ta kúú ndidaá ñoo no̱ó yáꞌa na kuaꞌa̱n na̱, ñoó ni̱ ka̱sto̱ꞌon na xíꞌín na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó saꞌa̱ choon ni̱ saꞌanda na̱ kúú apóstol xíꞌín na̱ sáꞌano ndéi Jerusalén, dá ná kueídóꞌo naa̱n.
ACT 16:5 Ta ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó ni̱ na̱kui̱ta ndaa̱ cháá ka̱ na̱ xíꞌín ña̱ kándéé iní na̱ Jesús tá ni̱ seídóꞌo na to̱ꞌon yóꞌo. Ta kuu̱ rá kuu̱ ndúkuaꞌa̱ cháá ka̱ ña̱yuu kúú kuendá Jesús kuaꞌa̱n na̱.
ACT 16:6 Kúú ni̱ chi̱kaꞌanda na̱ kuendá Frigia xíꞌín Galacia, chi̱ ko̱ ní sónó taꞌon Espíritu ii̱ Ndios ña̱ dánaꞌa̱ na̱ to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús chí kuendá Asia diꞌa.
ACT 16:7 Tá ni̱ saa̱ na̱ kuendá Misia, dá ni̱ kaꞌán ná koꞌo̱n na̱ chí kuendá Bitinia diꞌa, tído ko̱ ní sónó taꞌon Espíritu Jesús ña̱ koꞌo̱n na̱ ñoó.
ACT 16:8 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ya̱ꞌa na kuendá Misia kuaꞌa̱n na̱, dá ni̱ xino̱ na̱ ñoo Troas noo̱ kúú yuꞌú ta̱ñoꞌo̱.
ACT 16:9 Dá tá ni̱ kuaá, dá ni̱ naꞌa̱ Ndios iin ña̱ ndato noo̱ Pablo, chi̱ ni̱ xini na̱ iin ta̱a ió chí kuendá Macedonia diꞌa. Ta íin ndichi ra̱ seí ndaꞌí ra̱ noo̱ Pablo, ta kaá ra̱: “Kee ní ña̱ mani̱ kii ní Macedonia yóꞌo, ta chindeé ní nduꞌu̱”, kaá ra̱.
ACT 16:10 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ xini na̱ ña̱ꞌa ndato yóꞌo, ta kúú mií hora daá ni̱ kenduu ndu̱ koꞌo̱n ndu̱ chí kuendá Macedonia, chi̱ ni̱ ka̱ndaa̱ ta̱ꞌí ini ndu̱ ña̱ mií Ndios kúú na̱ kana ñaá ña̱ kía̱n koꞌo̱n ndu̱ dánaꞌa̱ ndu̱ to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús no̱ó ña̱yuu ndéi ñoó.
ACT 16:11 Dá ni̱ tiin ndu iin barco ñoo Troas. Dá ni̱ chi̱ndaa̱ ndu̱ kuaꞌa̱n ndu̱ niꞌi̱ ndú iin yúku̱ íin ini ta̱ñoꞌo̱ naní Samotracia. Dá tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ kaa tuku ndu ini barco ñoó kuaꞌa̱n ndu̱ ñoo naní Neápolis.
ACT 16:12 Tá ni̱ saa̱ ndu̱ ñoó, dá ni̱ kee ndu xíka sáꞌá ndú kuaꞌa̱n ndu̱ iin ñoo naní Filipos, ta kíán ñoo ndáya̱ꞌi cháá ka̱ nákaa̱ kuendá Macedonia diꞌa, ta kíán iin ñoo kuendá ta̱ romano. Ta ñoó ni̱ sa̱ ndei ndu cháá kuu̱.
ACT 16:13 Ta tein iin kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ na̱ Israel, dá ni̱ ka̱nkuei ndu kuaꞌa̱n ndu̱ yuꞌú ñoo ñoó, chi̱ ñoó nákaa̱ iin yu̱ta noo̱ sáꞌa̱n na̱ Israel ndéi ñoo ñoó káꞌa̱n na̱ xíꞌín Ndios. Dá tá ni̱ saa̱ ndu̱ ñoó, dá ni̱ sa̱ ndei ndu. Dá ni̱ ka̱sáꞌá ndú káꞌa̱n ndu̱ xíꞌín na̱ ñáꞌa̱ ni̱ na̱taka ndéi ñoó saꞌa̱ Jesús.
ACT 16:14 Ta ñoó nákaa̱ iin ñáꞌa̱ naní Lidia. Ta kíán ñá ñoo káꞌano naní Tiatira, ta díkóán dáꞌo̱n dío̱n kuaꞌá to̱ón, ta ndáño̱ꞌán Ndios ta̱kí. Ta kúú seídóꞌo va̱ꞌán to̱ꞌon káꞌa̱n Pablo. Ta kúú ni̱ na̱konó satoꞌo yo̱ Jesús níma̱n, ta kúú ni̱ ka̱ndísáán to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n na̱.
ACT 16:15 Ta kúú ni̱ sodo̱ ndúta̱a̱n xíꞌín ndidaá na̱ veꞌán. Dá ni̱ seí ndaꞌávía̱n noo̱ ndú, ta kaáa̱n: ―Tá kándaa̱ ini ndo̱ ña̱ kúúí iin ñáꞌa̱ kándéé ndisa iníi̱ satoꞌo yo̱ Jesús, dá kía̱n nákíi̱ ndo̱ ná koꞌo̱ veꞌi kandei ndó ―kaáa̱n. Dá ni̱ ka̱ndeéán ni̱ xino̱ ini ndu̱ ña̱ koꞌo̱n ndu̱ kandei ndu veꞌán dao kuu̱.
ACT 16:16 Ta diꞌa ni̱ ndoꞌo ndu iin ka̱ kuu̱ tá kuaꞌa̱n ndu̱ kaꞌa̱n ndu̱ xíꞌín Ndios. No̱ó kuaꞌa̱n ndu̱ ñoó ni̱ na̱kiꞌin táꞌan ndu xíꞌín iin tadiꞌí. Ta nákaa̱ iin espíritu kini ña̱ nákoni iní ini xi̱. Ta kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo di̱ꞌón níꞌi̱ satoꞌo xi̱ sa̱ꞌá ña̱ nákoni iní xi̱.
ACT 16:17 Ta kúú ni̱ ka̱sáꞌá tadiꞌí yóꞌo tákaa xi Pablo xíꞌín nduꞌu̱ ve̱i xi, ta káyuꞌú xí: ―¡Ta̱a yóꞌo kúú ra̱ kéchóon noo̱ Ndios, na̱ kómí ndidaá táꞌa̱n choon! Ta dánaꞌa̱ ra̱ no̱ó ña̱yuu ndi kee na ka̱ki na no̱ó kua̱chi na̱ ―kaá xi̱.
ACT 16:18 Ta kúú kuaꞌa̱ vá kuu̱ ni̱ sa̱ kee xi dión. Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní xi̱ꞌo ndeé ka̱ ini Pablo saꞌa̱ xí. Dá ni̱ na̱ndió ko̱o na, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín espíritu kini nákaa̱ ini xi̱: ―Xíꞌín kuu̱ Jesucristo, na̱ xíꞌo choon no̱ói̱, saꞌándái̱ choon noo̱o̱n. Kuaꞌán keta kíi̱ ini tadiꞌí xaa̱n. Ta kúú vitíꞌón vá ni̱ keta espíritu kini ñoó kuaꞌa̱n.
ACT 16:19 Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini satoꞌo xi̱ ña̱ ko̱ó ka̱ di̱ꞌón niꞌi̱ rá xíꞌín xí, dá ni̱ tiin ra Pablo xíꞌín Silas. Dá ni̱ kee ra ñóꞌo ñaá rá kuaꞌa̱n ra̱ noo̱ yáꞌi noo̱ ndéi ta̱ néꞌe choon.
ACT 16:20 Dá ni̱ saa̱ ra̱ ni̱ chi̱kata ñaá rá no̱ó ta̱ néꞌe choon ñoó. Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín rá: ―Ta̱a yóꞌo kúú ta̱ Israel. Ta xíonoo ra dána̱á táꞌan ra ña̱yuu ndéi ñoo yo̱.
ACT 16:21 Ta xíonoo ra dánaꞌa̱ ra̱ ña̱ kánian kee yó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée mií rá, ta ko̱ káni taꞌan vaan natiin yóa̱n, ta kee yóa̱n, chi̱ kúú yó ta̱ romano ―kaá ra̱.
ACT 16:22 Dá ni̱ nda̱kuei ña̱yuu ni̱ ka̱sáꞌá ná kéndava̱ꞌa na xíꞌín Pablo, xíꞌín Silas. Dá ni̱ ndatá ta̱ néꞌe choon ñoó dáꞌo̱n ná. Dá ni̱ saꞌanda ra̱ choon ña̱ ná kani ñaá rá xíꞌín vara.
ACT 16:23 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kani kini ñaá rá, dá ni̱ taán ñaá rá veꞌe ka̱a. Dá ni̱ saꞌanda ra̱ choon no̱ó ra̱ ndaá yéꞌé ka̱a ña̱ ná kandaa va̱ꞌa ñaá rá.
ACT 16:24 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ taꞌa̱nda̱ choon yóꞌo noo̱ rá, dá ni̱ taán ñaá rá veꞌe ka̱a naá ñóꞌo nda̱ ma̱á ini veꞌe ka̱a ñoó. Dá ni̱ taán rá saꞌa̱ ná yái̱ yíto̱ naní cepo kánduꞌu̱ ini veꞌe ka̱a ñoó, dá ni̱ kató toon ra yíto̱ ñoó.
ACT 16:25 Tá ni̱ kuu ñoó tádi̱, káꞌa̱n ii̱ vá Pablo xíꞌín Silas xíꞌín Ndios ñóꞌo na, ta xíta na yaa noo̱ ná. Ta seídóꞌo va̱ꞌa ñaá dao ka̱ ta̱a ñóꞌo veꞌe ka̱a ñoó ndéi ra.
ACT 16:26 Ta kúú iin kuitíó ni̱ ka̱sáꞌá ni̱ꞌi nda̱ꞌo táan. Ta kúú nda̱ saꞌa̱ véꞌe ka̱a ñoó ni̱ kidi niꞌini. Ta kúú ni̱ nono̱ vá ndidaá kúú yéꞌé ka̱a ñoó. Ta kúú ni̱ ndaxí vá cadena ndíko̱ saꞌa̱ ndidaá kúú ta̱a ñóꞌo veꞌe ka̱a ñoó.
ACT 16:27 Dá ni̱ ndoto ta̱ ndaá yéꞌé ka̱a ñoó, kúú ni̱ xini ra̱ ña̱ ndidaá yéꞌé ka̱a ni̱ nono̱. Ta kúú ni̱ taó rá espada ra̱ kuaꞌa̱n ra̱ kaꞌání rá mií rá, chi̱ ni̱ kaꞌán rá ña̱ ni̱ xino ndidaá kúú vá ra̱ ñóꞌo veꞌe ka̱a ñoó kuaꞌa̱n ra̱.
ACT 16:28 Kúú ni̱ ka̱yuꞌú Pablo, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―O̱ sa̱ kéndava̱ꞌa ní xíꞌín mií ní, chi̱ yóꞌo va ñóꞌo ndidaá kúú nduꞌu̱ ―kaá na̱.
ACT 16:29 Dá ni̱ saꞌanda ta̱ ndaá yéꞌé ka̱a ñoó choon ña̱ ná natoo̱n ñóꞌo̱, dá ná katoo̱n. Kúú ni̱ ka̱nkono ra kuaꞌa̱n ra̱ noo̱ nákaa̱ Pablo xíꞌín Silas. Ta ndéi̱ ni̱no oon ra ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tí rá noo̱ sáꞌa̱ ná.
ACT 16:30 Dá ni̱ taó ñaá rá, dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá, ta kaá ra̱ xíꞌín ná: ―Tatá, ¿ndí ki̱án kánian keei, dá ni̱ꞌí ña̱ ka̱kii no̱ó kua̱chii̱?
ACT 16:31 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Kandeé iní ní satoꞌo yo̱ Jesucristo, dá niꞌi̱ ní ña̱ ka̱ki ní xíꞌín ndidaá na̱ veꞌe ní.
ACT 16:32 Dá ni̱ ka̱sáꞌá dánaꞌa̱ Pablo to̱ꞌon va̱ꞌa satoꞌo yo̱ Jesús noo̱ mií rá, xíꞌín no̱ó na̱ veꞌe ra.
ACT 16:33 Ta mií hora daá ñóó ni̱ taó ñaá rá, ta ni̱ na̱kata ra no̱ó ni̱ ta̱rkueꞌe̱ ñíi̱ ná. Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ sodo̱ ndúta̱ mií rá xíꞌín ndidaá kúú na̱ veꞌe ra.
ACT 16:34 Tá ni̱ ndiꞌi ñoó, dá ndáka ñaá rá ni̱ noꞌo̱ ra̱ veꞌe ra. Dá ni̱ xi̱ꞌo ra ña̱ꞌa ni̱ sa̱sáꞌan na. Ta kúú kádii̱ nda̱ꞌo ini mií rá xíꞌín na̱ veꞌe ra, chi̱ ndidaá ná ni̱ ka̱ndísa Ndios.
ACT 16:35 Dá tá ni̱ tu̱u noo̱ kuu̱ dáá ñóó, dá ni̱ ta̱ndaꞌá ta̱a néꞌe choon táto̱ rá kuaꞌa̱n ra̱. Tá ni̱ saa̱ ra̱, dá ni̱ kaa ra̱ diꞌa xíꞌín ta̱ ndaá yéꞌé ka̱a ñoó: ―Dáyaa̱ ní ta̱a káa ná koꞌo̱n ra̱.
ACT 16:36 Dá ni̱ kaa ta̱ ndaá yéꞌé ka̱a ñoó xíꞌín Pablo: ―Sa̱ ni̱ taꞌa̱nda̱ choon noo̱í ña̱ tavéí ndo̱ꞌó veꞌe ka̱a yóꞌo. Ta viti kía̱n kankuei va̱ꞌa ndó koꞌo̱n ndo̱ ―kaá ra̱.
ACT 16:37 Dá ni̱ kaa Pablo: ―Ni̱ kani ra nduꞌu̱ noo̱ kua̱ꞌá ña̱yuu, ta ko̱ ñáꞌa̱ kaꞌa̱n ra̱ xíꞌín nduꞌu̱ ndí ki̱án kúú kua̱chi ndu̱, va̱ꞌará ta̱ romano kúú ndú. Ta ni̱ taán rá nduꞌu̱ veꞌe ka̱a. Ta viti, ¿á káꞌán rá dáyaa̱ de̱ꞌé ra̱ ndú? Tído o̱ kóo oon taꞌon dión saꞌa̱ ndú. Va̱ꞌa ka̱a̱n mií ta̱ néꞌe choon ná kii taó nduꞌu̱ ―kaá na̱.
ACT 16:38 Dá ni̱ saꞌa̱n táto̱ ñoó ni̱ na̱kani ra xíꞌín ta̱ néꞌe choon to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n Pablo. Tá kúú ni̱ yu̱ꞌú nda̱ꞌo ra tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ra̱ ña̱ kúú ná ta̱ romano.
ACT 16:39 Dá ni̱ saꞌa̱n ra̱ ni̱ ndaka̱ ra̱ ña̱ mani̱ noo̱ ná. Dá ví ni̱ taó ñaá rá. Dá ni̱ seí ndaꞌí ra̱ noo̱ ná ña̱ ná kankuei na ñoo ñoó koꞌo̱n na̱.
ACT 16:40 Dá tá ni̱ ka̱nkuei na veꞌe ka̱a ñoó, dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n nóꞌo̱ ná veꞌe ñáꞌa̱ naní Lidia ñoó. Ta ñoó ni̱ xini na̱ dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús. Dá ni̱ xi̱ꞌo na ta̱ndeé iní noo̱ no̱ón. Dá ni̱ ka̱nkuei na ñoo ñoó kuaꞌa̱n na̱.
ACT 17:1 Dá ni̱ ya̱ꞌa Pablo xíꞌín Silas ñoo naní Anfípolis xíꞌín iin ka̱ ñoo naní Apolonia. Dá ni̱ saa̱ na̱ ñoo káꞌano naní Tesalónica. Ta ñoó íin iin veꞌe noo̱ nátaka na̱ Israel.
ACT 17:2 Ta ni̱ saꞌa̱n na̱ veꞌe ñoó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ná ndidaá ñoo noo̱ sáꞌa̱n na̱. Ta tein ndin oni̱ kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ na̱ Israel ni̱ nda̱tóꞌón ná xíꞌín ña̱yuu ñoó,
ACT 17:3 ta ni̱ na̱kani na táto̱ꞌon ki̱ꞌo káꞌa̱n rá ió tuti ii̱ Ndios. Chi̱ xíꞌín miíán ni̱ xi̱ꞌo na ña̱ ni̱ ka̱ndaa̱ ini ña̱yuu ñoó ña̱ miía̱n ndúsa̱ kánian ndoꞌo naní nío̱ Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá, dá kuu na̱, dá nataki na̱ tein na̱ kúú ndi̱i. Dá ni̱ kaa taꞌani na: ―Jesús, na̱ káꞌa̱n yuꞌu̱ saꞌa̱ xíꞌín ndoꞌó, no̱ón kúú Cristo ―kaá na̱.
ACT 17:4 Ta kúú ni̱ ka̱ndísa va dao na̱ Israel ñoó to̱ꞌon yóꞌo. Dá ni̱ na̱kiꞌin táꞌan na xíꞌín Pablo xíꞌín Silas. Ta ni̱ ka̱ndísa taꞌani kua̱ꞌá nda̱ꞌo na̱ griego, na̱ ndáño̱ꞌo Ndios, xíꞌín kua̱ꞌá na̱ ñáꞌa̱ ndáya̱ꞌi.
ACT 17:5 Kúú ni̱ ka̱sáꞌá kúꞌuꞌu̱ ini ta̱a Israel ko̱ xi̱ín kandísa. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ da̱taká ra̱ dao ta̱ kini xíonoo keí ñoó. Ta ro̱ón kúú ra̱ ni̱ da̱káꞌa̱n kue̱ꞌé kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ndéi ñoo ñoó. Dá ni̱ ka̱sáꞌá nákui̱na vaa̱ na̱. Dá ni̱ saa̱ tondó na̱ veꞌe iin ta̱a naní Jasón, dá taó ná Pablo xíꞌín Silas, dá ná naki̱ꞌo ñaá ná noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ néꞌe choon, káꞌán ná.
ACT 17:6 Tído ko̱ ní nániꞌi̱ taꞌon ñaá ná. Dá ni̱ tiin na mií Jasón ñoó xíꞌín dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó, dá ni̱ kee na ñóꞌo ñaá ná kuaꞌa̱n na̱. Tá ni̱ saa̱ na̱ no̱ó ta̱ néꞌe choon, dá ni̱ ka̱yuꞌú ta̱ Israel ñoó: ―Táꞌa̱n ta̱a xíonoo nádaká ña̱xintóni̱ ña̱yuu ndéi iin níí kúú ñayuú, ro̱ón taꞌani kúú ra̱ ni̱ ka̱sáa̱ ñoo yo̱ viti.
ACT 17:7 Ta kúú ni̱ na̱tiin va̱ꞌa ñaá Jasón yóꞌo veꞌe ra. Ta ndidaá ta̱a ñoó kúú ra̱ ko̱ xi̱ín kueídóꞌo choon saꞌándá ta̱ néꞌe choon káꞌano cháá ka̱, ra̱ kúú César, chi̱ kaá ra̱ ña̱ ió iin ka̱ rey ndáya̱ꞌi cháá ka̱ naní Jesús ―kaá ra̱.
ACT 17:8 Ta kúú ni̱ na̱kui̱na vaa̱ cháá ka̱ ña̱yuu ñoó xíꞌín ta̱ néꞌe choon tá ni̱ seídóꞌo na ña̱ ni̱ kaa ra̱ dión.
ACT 17:9 Tído tá ni̱ ndiꞌi ni̱ chi̱ya̱ꞌi Jasón ñoó xíꞌín dao ka̱ na̱ no̱ó ta̱ néꞌe choon, dá ni̱ da̱yáa̱ ñaá rá.
ACT 17:10 Ta mií sa̱kuaá dáá ñóó ni̱ ta̱ndaꞌá na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó Pablo xíꞌín Silas ña̱ kía̱n koꞌo̱n na̱ ñoo naní Berea. Tá ni̱ saa̱ na̱ ñoo ñoó, dá ni̱ ku̱ꞌu na veꞌe noo̱ nátaka na̱ Israel ndéi ñoó.
ACT 17:11 Tído ña̱yuu va̱ꞌa cháá ka̱ ini kúú na̱ ndéi ñoo Berea o̱ du̱ú na̱ ndéi ñoo Tesalónica, chi̱ ndinoꞌo ini na̱ ni̱ sei̱do̱ꞌo na to̱ꞌon va̱ꞌa Jesús. Ta ndidaá kuu̱ ni̱ da̱kuáꞌa na noo̱ káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios, dá ná kande̱ꞌá á ña̱ ndaa̱ kía̱n káꞌa̱n Pablo o ko̱ó.
ACT 17:12 Dión ni̱ kee na, dá kua̱ꞌá nda̱ꞌo na̱ Israel ndéi ñoo ñoó ni̱ ka̱ndísa na to̱ꞌon dánaꞌa̱ na̱. Ta kua̱ꞌá na̱ ñáꞌa̱ griego ndáya̱ꞌi xíꞌín kua̱ꞌá nda̱ꞌo ta̱a griego ni̱ ka̱ndísa taꞌani ñaá.
ACT 17:13 Tído tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ta̱ Israel ndéi ñoo Tesalónica ña̱ nákaa̱ Pablo dánaꞌa̱ na̱ to̱ꞌon Ndios ñoo Berea, dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱ ñoó. Dá tá ni̱ saa̱ ra̱, dá ni̱ ka̱sáꞌá nákui̱na vaa̱ ña̱yuu ñoó ni̱ kee ra.
ACT 17:14 Ta kúú vitíꞌón diꞌa ni̱ ta̱ndaꞌá na̱ kúú kuendá Jesús Pablo kuaꞌa̱n na̱ yuꞌú ta̱ñoꞌo̱. Tído ni̱ ka̱ndo̱o va Silas xíꞌín Timoteo ni̱ sa̱ ndei na ñoo Berea ñoó.
ACT 17:15 Dá ni̱ kee na ndáka na Pablo kuaꞌa̱n na̱ nda̱ ñoo káꞌano naní Atenas. Tá ni̱ saa̱ na̱ ñoó xíꞌín ná, dá ni̱ saꞌanda Pablo choon noo̱ ná ña̱ ná kasto̱ꞌon na xíꞌín Silas xíꞌín Timoteo ña̱ ná kii kíi̱ ná noo̱ ió na̱, kaá na̱. Dá ni̱ na̱ndió kuéi na̱ ni̱ saꞌa̱n ni̱ ndaka na ñoó kuaꞌa̱n nóꞌo̱ ná.
ACT 17:16 Ta nani ndáti Pablo kasaa̱ Silas xíꞌín Timoteo, kúú ni̱ kixian ni̱ ku̱ndaꞌí nda̱ꞌo ini na̱, chi̱ ni̱ xini na̱ ña̱ iin níí kúú ñoo ñoó kándodó yoko̱ ndáño̱ꞌo na.
ACT 17:17 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ saꞌa̱n na̱ veꞌe noo̱ nátaka na̱ Israel ndéi ñoo ñoó, ta ni̱ nda̱tóꞌón ná xíꞌín na̱ Israel, xíꞌín dao ka̱ ña̱yuu ndáño̱ꞌo Ndios ta̱kí. Ta ndidaá kuu̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín ña̱yuu xíonoo noo̱ yáꞌi ñoó saꞌa̱ Jesús.
ACT 17:18 Dá ni̱ da̱ndíchi̱ táꞌan na xíꞌín dao ka̱ ta̱a dákuáꞌa ña̱ dánaꞌa̱ ta̱ kúú kuendá epicúreo, xíꞌín dao ka̱ ta̱a dákuáꞌa ña̱ dánaꞌa̱ ta̱ kúú kuendá estoico. Dá ni̱ kaa ro̱ón: ―¿Ndi kóni̱ kaa to̱ꞌon káꞌa̱n ta̱a káni̱ téí káꞌa̱n yóꞌo? Dá ni̱ kaa dao ka̱ ra̱: ―Kándaa̱ ini nduꞌu̱ ña̱ xíonoo ra káꞌa̱n ra̱ saꞌa̱ dao ka̱ ndios. Dión ni̱ kaa ra̱ chi̱ xíonoo Pablo káꞌa̱n na̱ sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa Jesús, ta káꞌa̱n na̱ ña̱ nataki na̱ ni̱ xiꞌi̱.
ACT 17:19 Dá ndáka ra Pablo ni̱ saa̱ ra̱ iin xíán noo̱ naní Areópago, noo̱ nátaka ta̱a ndátóꞌón rá. Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―¿Á kee ní ña̱ mani̱ kasto̱ꞌon ní xíꞌín nduꞌu̱ sa̱ꞌá to̱ꞌon sa̱á dánaꞌa̱ ní?
ACT 17:20 Chi̱ ko̱ óon taꞌon kueídóꞌo nduꞌa̱n. Sa̱ꞌá ño̱ó kátoó nduꞌu̱ kandaa̱ ini ndu̱ ndi kuaꞌa̱n sa̱ꞌán.
ACT 17:21 Dión ni̱ kaa ra̱, chi̱ kátoó nda̱ꞌo ndidaá ta̱a ndéi ñoo Atenas xíꞌín ta̱ tu̱kú ndéi ñoó kueídóꞌo ra, ta káꞌa̱n ra̱ sa̱ꞌá ña̱ sa̱á.
ACT 17:22 Dá ni̱ na̱kuíi̱n ndichi Pablo me̱ꞌí ndidaá ta̱a ni̱ na̱taka ndéi noo̱ naní Areópago. Dá ni̱ kaa na̱: ―Ndoꞌó, na̱ ndéi ñoo Atenas yóꞌo, kándaa̱ ini yuꞌu̱ ña̱ ndíta ndaa̱ ndo̱ xíꞌín ña̱ kándísa ndó.
ACT 17:23 Chi̱ tá ni̱ xi̱onooi ni̱ sa̱ nde̱ꞌí noo̱ náa̱ ndáño̱ꞌo ndó, dá ni̱ xinii̱ iian tándaa to̱ꞌon noo̱án kaá diꞌa: “Ña̱ yóꞌo kúú noo̱ náa̱ iin ndios ko̱ náꞌá ndú”, kaáa̱n. Ta mií Ndios ndáño̱ꞌo ndó, na̱ kaá ndo̱ ña̱ ko̱ náꞌá ndó, no̱ón kúú na̱ koꞌi̱n kasto̱ꞌin xíꞌín ndó saꞌa̱.
ACT 17:24 ’Ta mií Ndios, na̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa iin níí kúú ñayuú yóꞌo, xíꞌín ndidaá kúú ña̱ꞌa ió noo̱án, no̱ón kúú na̱ dándáki induú xíꞌín no̱ñóꞌo̱ yóꞌo. Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ió taꞌon na ini ni iin veꞌe ño̱ꞌo, táꞌa̱n ña̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa ndáꞌa̱ ta̱a.
ACT 17:25 Ta ni iin tóꞌón ña̱ꞌa ió noo̱ yo̱ ko̱ xínñóꞌó ná, chi̱ ni iin tóꞌón ña̱ꞌa ko̱ kómani̱ noo̱ ná. Mií diꞌa na xíꞌo ña̱ ta̱kí yo̱ ndéi yó ñayuú yóꞌo, ta xíꞌo na tachi̱ ña̱ nákiꞌin yó, ta xíꞌo taꞌani na ndidaá kúú ña̱ꞌa ió noo̱ yo̱.
ACT 17:26 ’Ta xíꞌín iin tóꞌón vá ta̱a ni̱ na̱taꞌi̱ ndidaá ña̱yuu ni̱ kee Ndios, dá ná nakuita̱ noo na kandei na iin níí kúú ñayuú yóꞌo. Chi̱ sa̱ ni̱ chi̱náꞌa̱ vá Ndios noo̱ kúú sa̱ꞌá ña̱ kataki yo̱, ta ni̱ chi̱náꞌa̱ taꞌani na noo̱ ndiꞌá, ta ni̱ chi̱náꞌa̱ taꞌani na noo̱ kandei iin rá iin yó.
ACT 17:27 Dión ni̱ kee Ndios, dá ná nandukú yó na̱, dá ná ndundéé yó nda̱ ná kandeé yó naniꞌi̱ yo̱ ná. Chi̱ miía̱n ndaa̱ kíán ña̱ ko̱ xíká taꞌon ió Ndios noo̱ iin rá iin yó.
ACT 17:28 Chi̱ mií ná kédaá xíꞌín yó, dá takí yo̱, ta kandá yo̱, ta ndéi yó. Ta kíán táto̱ꞌon ni̱ taa dao ta̱a kuendá mií ndó, táꞌa̱n ra̱ ti̱ꞌa taa to̱ꞌon luu kuaꞌa̱n, chi̱ ni̱ taa ra ña̱ kúú yó de̱ꞌe Ndios.
ACT 17:29 Ta sa̱ꞌá ña̱ kúú yó de̱ꞌe Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ níyi̱ká yó kaꞌán yó ña̱ kúú ná iin naꞌáná ni̱ ka̱va̱ꞌa ndáꞌa̱ ta̱a xíꞌín oro o plata o xíꞌín yuu̱, chi̱ sa̱va̱ꞌa ña̱ ni̱ na̱kani ini ña̱xintóni̱ ta̱a ti̱ꞌa káva̱ꞌa ña kíán.
ACT 17:30 ’Tído ko̱ ní taó kuendá taꞌon Ndios sa̱ꞌá ña̱ sa̱ kee ña̱yuu tá sata̱, chi̱ ko̱ ní sá naꞌá ná mií Ndios. Tído viti saꞌándá na̱ choon noo̱ iin rá iin ña̱yuu ndéi iin níí kúú ñayuú ña̱ ná nandikó iní na̱ sa̱ꞌá kua̱chi kée na.
ACT 17:31 Chi̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini Ndios ña̱ kasandaá iin kuu̱, dá keyíko̱ ndaa̱ na̱ saꞌa̱ ndidaá kúú ña̱yuu ndéi iin níí kúú ñayuú yóꞌo xíꞌín ndáꞌa̱ iin ta̱a ni̱ chi̱kani mií ná. Ta ni̱ xi̱ꞌo na ña̱ ni̱ ka̱ndaa̱ ini yo̱ ndá yoo kúú ta̱a ñoó, chi̱ ni̱ da̱nátaki ñaá ná tein na̱ kúú ndi̱i ―kaá na̱.
ACT 17:32 Tá ni̱ sei̱do̱ꞌo ra ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Pablo sa̱ꞌá ña̱ nataki na̱ ni̱ xiꞌi̱, ta kúú ni̱ ka̱sáꞌá dao ra kédi̱ki ñaá rá. Tído dao ka̱ ra̱ ni̱ kaa xíꞌín ná: ―Kóni̱ nduꞌu̱ kueídóꞌo ndu cháá ka̱ sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo.
ACT 17:33 Dá ni̱ keta na kuaꞌa̱n na̱.
ACT 17:34 Tído ni̱ ka̱ndísa dao ña̱yuu ñoó to̱ꞌon ni̱ da̱náꞌa̱ Pablo, ta ni̱ na̱kiꞌin táꞌan na xíꞌín ná. Ta tein na̱ ni̱ ka̱ndísa ñoó nákaa̱ iin ta̱a naní Dionisio, ta kúú rá iin ta̱a néꞌe choon noo̱ naní Areópago ñoó. Ta nákaa̱ taꞌani iin ñáꞌa̱ naní Dámaris, ta ni̱ ka̱ndísa taꞌani dao ka̱ ña̱yuu.
ACT 18:1 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ keta Pablo ñoo Atenas. Dá ni̱ kiꞌin na kuaꞌa̱n na̱ ñoo káꞌano naní Corinto.
ACT 18:2 Tá ñoó ni̱ na̱kiꞌin táꞌan na xíꞌín iin ta̱ Israel naní Aquila, ra̱ ni̱ kaki kuendá Ponto. Ta du̱ú ni̱ ka̱sáa̱ va ra ni̱ kii ra kuendá Italia xíꞌín ñadiꞌí ra̱, ñá naní Priscila, chi̱ ta̱a néꞌe choon káꞌano naní Claudio kúú ra̱ ni̱ saꞌanda choon ña̱ ná kankuei ndidaá kúú na̱ Israel ñoo Roma koꞌo̱n na̱ kandei na dao ka̱ xíán. Dá ni̱ kee Pablo kuaꞌa̱n na̱ veꞌe noo̱ ndéi na ñoó.
ACT 18:3 Ta iin nóó choon kée Pablo xíꞌín ná, chi̱ ti̱ꞌa na kava̱ꞌa na veꞌe xíꞌín ñíi̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱ndo̱o Pablo ió na̱ veꞌe na, ta ni̱ ke̱chóon nduú na̱ xíꞌín ná.
ACT 18:4 Ta ni̱ da̱ndíchi̱ táꞌan Pablo xíꞌín ña̱yuu ini veꞌe noo̱ nátaka na̱ Israel ndéi ñoó iin iin kuu̱ kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ ná, dá ná xino̱ ini na̱ Israel xíꞌín na̱ ko̱ kúú na̱ Israel kandísa na to̱ꞌon dánaꞌa̱ na̱.
ACT 18:5 Dá ni̱ ka̱sáa̱ Silas xíꞌín Timoteo ni̱ ndee na kuendá Macedonia diꞌa. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ da̱nkoo Pablo dao ka̱ choon sa̱ kee na, ta sa̱va̱ꞌa ña̱ kée na kía̱n dánaꞌa̱ na̱ to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús, chi̱ kásto̱ꞌon na xíꞌín na̱ Israel ña̱ Jesús kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá.
ACT 18:6 Tído ni̱ nda̱kuei na ni̱ ka̱sáꞌá naá na̱ xíꞌín Pablo, ta káꞌa̱n ndava̱ꞌa na xíꞌín ná. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kidi niꞌini Pablo dáꞌo̱n ná, dá ni̱ kaa na̱: ―Kua̱chi mií ndó kíán, dá kía̱n kakomí ii̱ vá ndó kua̱chi noo̱ Ndios. Ko̱ ndío kua̱chi ka̱ yuꞌu̱ saꞌa̱ ndo̱. Ta viti chí noo̱ koꞌi̱n dánaꞌi̱ no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ―kaá na̱.
ACT 18:7 Dá ni̱ keta na veꞌe noo̱ nátaka na̱ Israel ñoó. Dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱ veꞌe iin ta̱a naní Justo, ta yuꞌú niꞌini ta̱a yóꞌo Ndios. Ta ió ra̱ díi̱n veꞌe noo̱ nátaka na̱ Israel ndéi ñoó.
ACT 18:8 Ta Crispo naní iin ta̱a ndáya̱ꞌi ini veꞌe noo̱ nátaka na̱ Israel, kúú ni̱ ka̱ndísa ra satoꞌo yo̱ Jesús xíꞌín ndidaá na̱ veꞌe ra. Ta kúú kua̱ꞌá ña̱yuu ndéi ñoo Corinto ñoó ni̱ seídóꞌo to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús, ta ni̱ ka̱ndísa ñaá ná, ta ni̱ sodo̱ ndúta̱ ná.
ACT 18:9 Iin sa̱kuaá, dá ni̱ xini Pablo iin ña̱ꞌa ndato ni̱ kee satoꞌo yo̱ Jesús, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ná: ―O̱ sa̱ yu̱ꞌóo̱n. Ta o̱ sa̱ kátuuón ña̱ kaꞌo̱n sa̱ꞌí.
ACT 18:10 Chi̱ ió va yuꞌu̱ xíꞌón, ta ni iin tóꞌón taꞌon ña̱yuu o̱ kónóí kendava̱ꞌa xíꞌón. Chi̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu yuꞌu̱ ndéi ñoo káꞌano yóꞌo ―kaá na̱.
ACT 18:11 Dá ni̱ ka̱ndo̱o Pablo ni̱ sa̱ io na̱ iin kuia̱ dao ñoo Corinto ñoó. Ta ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa Ndios.
ACT 18:12 Ta nani nákaa̱ ta̱a naní Galión néꞌe ra choon kuendá Acaya yóꞌo, kúú iin nóó ni̱ nda̱tóꞌón ta̱a Israel kendava̱ꞌa ra xíꞌín Pablo. Dá ni̱ saꞌa̱n ra̱ ni̱ tiin ñaá rá ndáka ra kuaꞌa̱n ra̱ no̱ó ta̱ néꞌe choon.
ACT 18:13 Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín Galión ñoó: ―Ta̱a yóꞌo kúú ra̱ xíonoo dákaꞌa̱n kue̱ꞌé ña̱yuu, dá ná dáꞌa ni kandaño̱ꞌo na Ndios táto̱ꞌon ki̱ꞌo saꞌándá ley Moisés choon ―kaá ra̱.
ACT 18:14 Tá kuaꞌa̱n Pablo kaꞌa̱n na̱, ta kúú ni̱ ka̱sáꞌá káꞌa̱n Galión xíꞌín ta̱a Israel ñoó: ―Tá ni̱ kee ra iin ña̱ kini o iin kua̱chi káꞌano, dá kía̱n naki̱ꞌoi miíí kueídóꞌi ña̱ káꞌa̱n ndoꞌó, ta̱ Israel xaa̱n.
ACT 18:15 Tído tá kíán sa̱ꞌá to̱ꞌon, o sa̱ꞌá kuu̱ Ndios ndo̱ o saꞌa̱ ley mií ndoꞌó, dá kía̱n kuu keyíko̱ mií ndóa̱n, chi̱ yuꞌu̱ kúú ra̱ o̱ chínee taꞌoin miíí keyíko̱i̱ sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo ―kaá ra̱.
ACT 18:16 Dá ni̱ taó ñaá rá sata̱ véꞌe.
ACT 18:17 Dá ni̱ tiin dao ta̱ griego iin ta̱a naní Sóstenes, táꞌa̱n ra̱ dándáki veꞌe noo̱ nátaka na̱ Israel. Ta kúú mií yéꞌé chóon ñoó ni̱ kani ñaá rá. Tído ko̱ ní kékuendá taꞌon Galión sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee ra.
ACT 18:18 Ta kúú kuaꞌa̱ ii̱ vá kuu̱ ni̱ ka̱ndo̱o Pablo ni̱ sa̱ io na̱ ñoo Corinto ñoó. Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ kaꞌa̱n na̱ ndisáꞌán xíꞌín na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó. Dá ni̱ tiin na iin barco. Dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱ chí kuendá Siria diꞌa. Ta kuaꞌa̱n taꞌani Priscila xíꞌín Aquila xíꞌín ná. Tído tá ko̱ ñáꞌa̱ kee na koꞌo̱n na̱, dá ni̱ da̱tá táꞌí Pablo dini̱ ná noo̱ naní Cencrea, dá xi̱nko̱o to̱ꞌon ni̱ ka̱ndo̱o na xíꞌín Ndios.
ACT 18:19 Dá tá ni̱ saa̱ na̱ ñoo káꞌano naní Éfeso, ta kúú ñoó ni̱ taꞌa̱nda̱ táꞌan Pablo xíꞌín Priscila xíꞌín Aquila. Dá ni̱ kee Pablo kuaꞌa̱n na̱ veꞌe noo̱ nátaka na̱ Israel ndéi ñoo ñoó. Ta ñoó ni̱ nda̱tóꞌón ná xíꞌín ra̱ Israel.
ACT 18:20 Dá ni̱ seí ndaꞌí ra̱ noo̱ Pablo ña̱ ná koo na cháá ka̱ kuu̱ xíꞌín rá, tído ko̱ ní xíin taꞌon na.
ACT 18:21 Dá ni̱ kaꞌa̱n na̱ ndisáꞌán xíꞌín rá, dá ni̱ kaa na̱: ―Miía̱n ndúsa̱ kakaa̱i̱ víko̱ ña̱ sa̱ ve̱i koo ñoo Jerusalén, tído nandió ko̱o tukui kooi xíꞌín ndó tá dión kóni̱ Ndios ―kaá na̱. Dá ni̱ keta na ñoo Éfeso ñoó, dá ni̱ tiin na iin barco kuaꞌa̱n na̱.
ACT 18:22 Dá tá ni̱ saa̱ na̱ ñoo Cesarea, dá ni̱ kee na ko̱kaa na kuaꞌa̱n na̱ ñoo Jerusalén kaꞌa̱n na̱ ndisáꞌán xíꞌín na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó. Tá ni̱ ndiꞌi ñoó, dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱, dá ni̱ xino̱ na̱ ñoo Antioquía.
ACT 18:23 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ sa̱ io na̱ ñoo Antioquía cháá tiempo, dá ni̱ kee tuku na kuaꞌa̱n na̱, ta ni̱ xi̱onoo na chí kuendá Galacia diꞌa, xíꞌín Frigia, ta ni̱ xi̱ꞌo na ta̱ndeé iní noo̱ ndidaá kúú na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó.
ACT 18:24 Iin kuu̱ ni̱ ka̱sáa̱ iin ta̱ Israel naní Apolos ñoo Éfeso. Ta kúú rá iin ta̱a ni̱ kaki ñoo káꞌano naní Alejandría. Ta ti̱ꞌa va̱ꞌa ra kaꞌa̱n ra̱, ta ndichí nda̱ꞌo ra xíꞌín to̱ꞌon káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios.
ACT 18:25 Ta sa̱ ni̱ da̱kuáꞌa va̱ꞌa ra saꞌa̱ íchi̱ ndaa̱ satoꞌo yo̱ Jesús. Ta ndinoꞌo ini ra̱ xíonoo ra kásto̱ꞌon ra xíꞌín ña̱yuu, ta dánaꞌa̱ ndaa̱ ra̱ sa̱ꞌá ña̱ náꞌá rá saꞌa̱ Jesús. Tído náꞌá rá sa̱va̱ꞌa sa̱ꞌá ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ Juan tá sa̱ da̱kódo̱ ndúta̱ ná ña̱yuu.
ACT 18:26 Dá ni̱ ka̱sáꞌá rá dánaꞌa̱ ra̱ ini veꞌe noo̱ nátaka na̱ Israel, ta ko̱ yu̱ꞌú taꞌon ra. Tído tá ni̱ sei̱do̱ꞌo Priscila xíꞌín Aquila ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ ra̱, dá ni̱ taó xóo ñaá ná. Dá ni̱ ka̱sto̱ꞌon va̱ꞌa cháá ka̱ na̱ xíꞌín rá saꞌa̱ íchi̱ ndaa̱ Ndios.
ACT 18:27 Tá ni̱ ndiꞌi ñoó, dá ni̱ kaꞌán Apolos koꞌo̱n ra̱ kuendá Acaya. Dá ni̱ xi̱ꞌo na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo Éfeso ñoó ta̱ndeé iní noo̱ rá. Ta ni̱ taa na iin tuti kuaꞌa̱n no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús ndéi chí Acaya ñoó, dá ná natiin va̱ꞌa na Apolos. Dá tá ni̱ saa̱ ra̱ Acaya, kúú ni̱ chi̱ndeé nda̱ꞌo ra ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús, táꞌa̱n na̱ ni̱ ka̱ndísa sa̱ꞌá ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios xíꞌín ná.
ACT 18:28 Ta kúú ni̱ ndu̱ndéé rá ni̱ da̱túú rá noo̱ káꞌa̱n ta̱ Israel noo̱ ndidaá ña̱yuu ndéi ñoó, chi̱ ni̱ xi̱ꞌo ra ña̱ ni̱ ka̱ndaa̱ ini na̱ ña̱ káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios, ña̱ Jesús kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá.
ACT 19:1 Ta xía̱n nani nákaa̱ ii̱ Apolos ñoo Corinto, kúú ni̱ ya̱ꞌa Pablo iin xíán noo̱ ndíta yukú ñóꞌó kuaꞌa̱n na̱. Dá ni̱ saa̱ na̱ ñoo Éfeso. Ta kúú ñoó ni̱ na̱kiꞌin táꞌan na xíꞌín dao ta̱a kúú kuendá Jesús.
ACT 19:2 Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá Pablo: ―¿Á ni̱ na̱tiin ndoꞌó Espíritu ii̱ Ndios tá ni̱ ka̱ndísa ndó? Dá ni̱ kaa ro̱ón: ―Ko̱ óon taꞌon kueídóꞌo ndu ña̱ kaꞌa̱n na̱ ña̱ ió Espíritu ii̱ Ndios.
ACT 19:3 Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón tuku ñaá Pablo: ―¿Ndí ki̱án ni̱ ka̱ndísa ndó tá ni̱ sodo̱ ndúta̱ ndo̱, tá dáá? Dá ni̱ kaa ra̱: ―Ni̱ ka̱ndísa nduꞌu̱ ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ Juan tá sa̱ da̱kódo̱ ndúta̱ ná ña̱yuu.
ACT 19:4 Dá ni̱ kaa Pablo: ―Ni̱ sa̱ da̱kódo̱ ndúta̱ Juan ña̱yuu, táꞌa̱n na̱ ni̱ na̱ndikó iní sa̱ꞌá kua̱chi kée na. Ta ni̱ kaꞌa̱n Juan xíꞌín ná ña̱ ná kandeé iní na̱ iin ka̱ ta̱a ve̱i sata̱ ná. Ta na̱ yóꞌo kúú Jesús, ta no̱ón kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá.
ACT 19:5 Tá ni̱ seídóꞌo ra to̱ꞌon yóꞌo, dá ni̱ sodo̱ ndúta̱ rá xíꞌín kuu̱ satoꞌo yo̱ Jesús.
ACT 19:6 Dá tá ni̱ chi̱nóo Pablo ndáꞌa̱ ná dini̱ rá, kúú ni̱ na̱tiin ra Espíritu ii̱ Ndios ini ra̱. Kúú ni̱ ka̱sáꞌá vá káꞌa̱n ra̱ dao ka̱ yúꞌu̱, táꞌa̱n ña̱ ko̱ ní dákuáꞌa ra. Dá ni̱ ka̱sáꞌá taꞌani ra kásto̱ꞌon ra to̱ꞌon ni̱ niꞌi̱ rá noo̱ mií Ndios.
ACT 19:7 Ta kúú rá táto̱ꞌon uxi̱ uu̱.
ACT 19:8 Dá ni̱ ku̱ꞌu Pablo ini veꞌe noo̱ nátaka na̱ Israel ndéi ñoo ñoó. Ta no̱ó oni̱ yoo̱ ko̱ ní yu̱ꞌú taꞌon na kaꞌa̱n na̱ saꞌa̱ Jesús. Ta ni̱ da̱ndíchi̱ táꞌan na xíꞌín ña̱yuu ndéi ñoó, dá ná xino̱ ini na̱ ndu̱ꞌu na ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios.
ACT 19:9 Tído ni̱ ndu̱káxí nda̱ꞌo nío̱ dao na, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní xíin taꞌon na kandísa na to̱ꞌon ni̱ da̱náꞌa̱ Pablo. Ta no̱ón kúú na̱ ni̱ ka̱sáꞌá káꞌa̱n ndava̱ꞌa na saꞌa̱ íchi̱ ndaa̱ Jesús no̱ó ña̱yuu ndéi ñoó. Dá ni̱ da̱nkoo ñaá Pablo. Dá ni̱ kee na ndáka na na̱ ni̱ nduu kuendá Jesús kuaꞌa̱n na̱. Ta ndidaá kuu̱ vá sa̱ nda̱tóꞌón ná xíꞌín ña̱yuu ñoó sa̱ꞌá to̱ꞌon Jesús ini iin veꞌe ta̱a naní Tirano, ta kíán iin veꞌe noo̱ nátaka ña̱yuu ndátóꞌón ná.
ACT 19:10 Ta dión ni̱ sa̱ kee na tein uu̱ kuia̱. Sa̱ꞌá ño̱ó kua̱ꞌá nda̱ꞌo na̱ Israel xíꞌín na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ndéi chí Asia diꞌa ni̱ seídóꞌo to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ satoꞌo yo̱ Jesús.
ACT 19:11 Ta xíꞌín ndáꞌa̱ Pablo sa̱ kee Ndios ña̱ꞌa náꞌano,
ACT 19:12 chi̱ va̱ꞌará peñito Pablo o táꞌí dáꞌo̱n ná néꞌe ña̱yuu kuaꞌa̱n na̱ chinóo naa̱n sata̱ na̱ kúꞌu̱, ta kúú nduva̱ꞌa va na. Ta kánkuei taꞌani espíritu kini ini na̱ kuaꞌa̱n.
ACT 19:13 Sa̱ xi̱onoo dao ta̱ Israel sa̱ taó rá espíritu kini ñóꞌo ini ña̱yuu. Tído iin kuu̱ ni̱ kaꞌán rá kaꞌanda ra̱ choon xíꞌín kuu̱ satoꞌo yo̱ Jesús, dá taó rá espíritu kini, chi̱ diꞌa ni̱ kaa ra̱ xíꞌán: ―Saꞌándá nduꞌu̱ choon noo̱o̱n xíꞌín kuu̱ Jesús, táꞌa̱n na̱ káꞌa̱n Pablo saꞌa̱. Kuaꞌán keta kíi̱ ini ta̱a xaa̱n ―kaá ra̱ xíꞌán.
ACT 19:14 Ta ta̱a káꞌa̱n dión kúú ndin usa̱ de̱ꞌe iin ta̱ Israel naní Esceva, táꞌa̱n ra̱ kúú iin duti̱ kúú no̱ó.
ACT 19:15 Tído ni̱ kaꞌa̱n espíritu kini ñoó xíꞌín rá: ―Náꞌá vá yuꞌu̱ Jesús. Ta náꞌá taꞌani yuꞌu̱ ndá yoo kúú Pablo. Tído ndoꞌó, ¿ndá yoo kúú ndoꞌó ña̱ saꞌándá ndo̱ choon noo̱ yúꞌu̱, tá dáá? ―kaáa̱n xíꞌín rá.
ACT 19:16 Ta kúú ni̱ ndao niꞌini ta̱a yíꞌi espíritu kini ñoó ni̱ tiin ñaá rá, chi̱ ni̱ ndu̱ndakí nda̱ꞌo ra ni̱ kee espíritu kini ñoó. Kúú ni̱ kendava̱ꞌa ra xíꞌín ndin usa̱ ta̱a ñoó, ta ni̱ ndatá ndíꞌi ra dáꞌo̱n rá. Ta kúú nda̱ ndáa vichí vá rá ni̱ ka̱nkuei ra veꞌe ñoó kuaꞌa̱n ra̱, ta ni̱ ta̱rkueꞌe̱ nda̱ꞌo ra ni̱ keean.
ACT 19:17 Ta kúú ndidaá kúú na̱ Israel xíꞌín na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ndéi ñoo Éfeso ñoó ni̱ ka̱ndaa̱ ini ña̱ dión ni̱ kuu. Ta kúú ni̱ yu̱ꞌú nda̱ꞌo na. Dá ni̱ ka̱sáꞌá kékáꞌano na kuu̱ satoꞌo yo̱ Jesús.
ACT 19:18 Kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo na̱ du̱ú ni̱ ka̱ndísa Jesús ni̱ ka̱sáꞌá náꞌo̱ na̱ kua̱chi na̱, ta xíꞌo na kuendá sa̱ꞌá ña̱ kini sa̱ kee na.
ACT 19:19 Ta kua̱ꞌá ña̱yuu kétádí néꞌe na libro na̱ ni̱ ka̱sáa̱ na̱. Dá ni̱ da̱kéi̱ na̱án noo̱ ndidaá kúú ña̱yuu ñoó. Ta ni̱ kekuendá na̱ ndidaá ya̱ꞌi libro ñoó. Dá ni̱ ka̱ndaa̱ ini na̱ ña̱ ya̱ꞌi ña táto̱ꞌon uu̱ diko uxi̱ mil di̱ꞌón plata.
ACT 19:20 Dión ni̱ kuu, dá ni̱ na̱ka̱ꞌani cháá ka̱ to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ satoꞌo yo̱ Jesús, ta kúú kua̱ꞌá ka̱ ña̱yuu ni̱ ka̱ndísa ñaá.
ACT 19:21 Tá ni̱ ndiꞌi ñoó, dá ni̱ chi̱kaa̱ ini Pablo koꞌo̱n na̱ korniꞌini na ña̱yuu ndéi chí kuendá Macedonia xíꞌín Acaya, dá koꞌo̱n na̱ ñoo Jerusalén. Ta ni̱ kaa na̱: ―Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ saꞌi̱n Jerusalén, dá ví, dá kía̱n miía̱n koꞌi̱n ñoo káꞌano naní Roma ―kaá na̱.
ACT 19:22 Dá ni̱ ta̱ndaꞌá Pablo uu̱ ka̱ ta̱ xíonoo xíꞌín ná koꞌo̱n na̱ chí kuendá Macedonia. Ta na̱ yóꞌo kúú Timoteo xíꞌín Erasto. Tído ni̱ ka̱ndo̱o i̱ó Pablo ni̱ sa̱ io na̱ cháá ka̱ kuu̱ chí kuendá Asia.
ACT 19:23 Tiempo daá ñóó ni̱ ka̱sáꞌá káryíí nda̱ꞌo ña̱yuu ndéi ñoo Éfeso saꞌa̱ íchi̱ sa̱á ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱ Jesús.
ACT 19:24 Chi̱ ió iin ta̱a kéchóon xíꞌín plata naní Demetrio ñoo ñoó. Ta kúú rá iin ta̱a káva̱ꞌa yoko̱ xíꞌín plata, ña̱ ndáa táto̱ꞌon ki̱ꞌo káa veꞌe ño̱ꞌo iin ndios diꞌí naní Diana. Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo di̱ꞌón sa̱ níꞌi̱ rá sa̱ꞌá sa̱ kee ra choon yóꞌo, xíꞌín ta̱a kéchóon xíꞌín rá.
ACT 19:25 Kúú ni̱ na̱da̱taká ra̱ ta̱a kéchóon xíꞌín rá, xíꞌín dao ka̱ ta̱a kéchóon xíꞌín plata. Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín rá: ―Náꞌá vá mií ndó ña̱ xíꞌín choon kée yó yóꞌo níꞌi̱ yo̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo di̱ꞌón.
ACT 19:26 Tído sa̱ ni̱ xini va mií ndó, ta ni̱ sei̱do̱ꞌo ndó saꞌa̱ iin ta̱a naní Pablo. Ta o̱ du̱ú iin tóꞌón ñoo Éfeso yóꞌo xíonoo ra, chi̱ iin níí kúú vá kuendá Asia yóꞌo xíonoo ra. Ta sa̱ ni̱ ka̱ndeé rá ni̱ xino̱ ini kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu kandísa na noo̱ káꞌa̱n ra̱, chi̱ kaá ra̱ ña̱ ko̱ ta̱ꞌón ndios kíán káva̱ꞌa ndáꞌa̱ ta̱a.
ACT 19:27 Ta o̱ du̱ú sa̱va̱ꞌa choon kée ni yó i̱o ió ña̱ naá, chi̱ i̱o taꞌani nda̱ꞌo ió ña̱ kasáꞌá kenóo ña̱yuu veꞌe ño̱ꞌo ndios diꞌí yo̱ Diana, dá o̱ kíꞌo ka̱ na̱ ña̱ñóꞌó noo̱ ná, táꞌa̱n na̱ ndáño̱ꞌo taꞌani ndidaá na̱ ndéi chí kuendá Asia diꞌa, xíꞌín na̱ ndéi iin níí kúú ñayuú ―kaá ra̱.
ACT 19:28 Tá ni̱ seídóꞌo ta̱a ñoó no̱ó ni̱ kaꞌa̱n Demetrio, kúú ni̱ xido̱ nda̱ꞌo ini ra̱. Dá ni̱ ka̱yuꞌú rá: ―Na̱ ndáya̱ꞌi nda̱ꞌo kúú Diana, táꞌa̱n na̱ ndáño̱ꞌo yóó, na̱ ñoo Éfeso yóꞌo ―kaá ra̱.
ACT 19:29 Ta kúú ndidaá vá ña̱yuu ndéi ñoo ñoó ni̱ na̱kui̱na vaa̱. Kúú ni̱ tiin na iin ta̱a naní Gayo xíꞌín ta̱ naní Aristarco. Ta ndi nduú ta̱a yóꞌo ni̱ kii chí kuendá Macedonia, ta xíonoo ra xíꞌín Pablo. Ta ñóꞌo ñaá ná ni̱ ku̱ꞌu na ini iin veꞌe káꞌano noo̱ nátaka na̱ ñoo ñoó ndátóꞌón ná saꞌa̱ ña̱ꞌa ndóꞌo na.
ACT 19:30 Dá ni̱ kaꞌán Pablo koꞌo̱n na̱ ku̱ꞌu na veꞌe ñoó kaꞌa̱n na̱ xíꞌín ña̱yuu ñóꞌo ñoó. Tído dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús ko̱ ní sónó taꞌon na ña̱ ku̱ꞌu na.
ACT 19:31 Ta ndéi taꞌani dao ta̱ néꞌe choon kuendá Asia ñoó, táꞌa̱n ra̱ néꞌe táꞌan va̱ꞌa xíꞌín Pablo. Dá ni̱ chi̱ndaꞌá rá choon kuaꞌa̱n ña̱ seí ndaꞌí ra̱ noo̱ ná ña̱ ná dáꞌa ni ku̱ꞌu na veꞌe ñoó.
ACT 19:32 Kúú ni̱ na̱taka kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu. Dao na káyuꞌú iin ña̱ꞌa, ta dao ka̱ na̱ káyuꞌú saꞌa̱ iin ka̱ ña̱ꞌa sa̱ꞌá ña̱ ni̱ naá iní na̱. Chi̱ kuaꞌa̱ vá ña̱yuu ñoó ko̱ kándaa̱ ini nda̱ saꞌa̱ kíán ña̱ ni̱ na̱taka na̱.
ACT 19:33 Dá ni̱ ta̱ndaꞌá niꞌini dao ta̱a Israel iin ta̱a naní Alejandro noo̱ ndidaá ña̱yuu ñoó, dá ná kaꞌa̱n ra̱ xíꞌín ná, káꞌán rá. Dá ni̱ da̱kúu Alejandro ndáꞌa̱ rá xíka̱ ra̱ ña̱ ná kandei tádi̱ ña̱yuu ñoó, dá ná chindeé rá na̱ ñoo ra̱ no̱ó ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó.
ACT 19:34 Tído tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ña̱yuu ñoó ña̱ ta̱ Israel kúú Alejandro ñoó, dá ni̱ ka̱sáꞌá káyuꞌú ndidaá kúú ná táto̱ꞌon uu̱ ka̱ hora, dá kaá na̱: ―¡Na̱ ndáya̱ꞌi nda̱ꞌo kúú Diana, táꞌa̱n na̱ ndáño̱ꞌo yóó, na̱ ñoo Éfeso yóꞌo! ―kaá na̱.
ACT 19:35 Nda̱ daá ví ni̱ ka̱ndeé ra̱ kúú secretario ni̱ kutádi̱ ña̱yuu ñoó. Dá ni̱ kaa ra̱: ―Kueídóꞌo ndó yuꞌu̱, ndidaá ndoꞌó, na̱ ñoo Éfeso. ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ ndidaá kúú ña̱yuu náꞌá ña̱ ñoo káꞌano Éfeso yóꞌo ni̱ niꞌi̱ choon ña̱ kía̱n kandaa yo̱ veꞌe ño̱ꞌo ndios ndáya̱ꞌi naní Diana xíꞌín naꞌánáa̱n, ña̱ ni̱ noo túu ni̱ kii induú?
ACT 19:36 Ta ni iin tóꞌón ña̱yuu o̱ kúu kaá ña̱ ko̱ó. Sa̱ꞌá ño̱ó kandei tádi̱ ndo̱. Ná dáꞌa ni kee ndó iin ña̱ꞌa kini.
ACT 19:37 Chi̱ ni iin ta̱a ndáka ndó ni̱ ka̱sáa̱ ndo̱ yóꞌo ko̱ ní xiní xíxi ra veꞌe ño̱ꞌo ndo̱, ta ni ko̱ káꞌa̱n ndava̱ꞌa ra saꞌa̱ ndios diꞌí ndáño̱ꞌo ndó.
ACT 19:38 Sa̱ꞌá ño̱ó tá kóni̱ Demetrio xíꞌín ta̱a kéchóon xíꞌín rá kaꞌa̱n kua̱chi ra saꞌa̱ dao ta̱a, dá kía̱n kuu koꞌo̱n ra̱ veꞌe chóon, dá chi̱ ñoó ndéi ta̱a néꞌe choon keyíko̱ saꞌa̱ ña̱ ndóꞌo ndó. Ta ñoó kánian kaꞌa̱n kua̱chi táꞌan iin rá iin ndó sa̱ꞌá ña̱ ndóꞌo ndó.
ACT 19:39 Ta tá kóni̱ ndo̱ keyíko̱ ndo̱ dao ka̱ ña̱ꞌa, dá kía̱n kánian nataka ndo̱ no̱ó ta̱ néꞌe choon táto̱ꞌon ki̱ꞌo saꞌándá ley choon, dá keyíko̱ ra̱ saꞌa̱ ndo̱.
ACT 19:40 Chi̱ i̱o va ió ña̱ chinóo kua̱chi ta̱ néꞌe choon yó sa̱ꞌá ña̱ ni̱ na̱kui̱na vaa̱ yo̱ viti. Chi̱ o̱ níꞌi̱ taꞌon yó ndí ki̱án kaꞌa̱n yo̱ xíꞌín rá sa̱ꞌá ña̱ kéeá diꞌa ―kaá ra̱.
ACT 19:41 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n ra̱ to̱ꞌon yóꞌo, dá ni̱ saꞌanda ra̱ choon no̱ó ña̱yuu ni̱ na̱taka ñoó ña̱ ná noꞌo̱ na̱ veꞌe na.
ACT 20:1 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kutádi̱ ña̱yuu ni̱ na̱kui̱na vaa̱ ñoó, dá ni̱ na̱kana Pablo na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó. Dá ni̱ kaꞌa̱n niꞌini na noo̱ ná, ta ni̱ nomi ñaá ná. Dá ni̱ kaꞌa̱n na̱ ndisáꞌán xíꞌín ná. Dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱ chí kuendá Macedonia diꞌa.
ACT 20:2 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ na̱taꞌan Pablo ni̱ xi̱onoo na ni̱ xi̱ꞌo na ta̱ndeé iní noo̱ na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó xíꞌín to̱ꞌon ni̱ da̱náꞌa̱ na̱, dá ni̱ kasa̱ndaá na̱ chí kuendá Grecia diꞌa.
ACT 20:3 Ta ñoó ni̱ sa̱ io na̱ oni̱ yoo̱. Ta sa̱ io nduu na̱ tiin na barco koꞌo̱n na̱ chí kuendá Siria, káꞌán ná. Tído ni̱ niꞌi̱ tóꞌon na ña̱ ndátóꞌón kueꞌé ta̱ Israel ña̱ kaꞌání ñaá rá. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ chi̱kaa̱ ini na̱ ña̱ nandió ko̱o sáꞌá tuku na noꞌo̱ na̱ íchi̱ kuaꞌa̱n chí kuendá Macedonia.
ACT 20:4 Ta ni̱ na̱kiꞌin táꞌan na xíꞌín dao ta̱a néꞌe táꞌan xíꞌín ná kuaꞌa̱n na̱ nda̱ kuendá Asia. Ta iin ra naní Sópater, táꞌa̱n ra̱ ñoo Berea, xíꞌín ta̱ naní Aristarco, xíꞌín iin ka̱ ta̱ naní Segundo. Ta ndi nduú ta̱a yóꞌo kúú ta̱ ñoo Tesalónica. Ta kuaꞌa̱n taꞌani Gayo, táꞌa̱n ra̱ ñoo Derbe, xíꞌín Timoteo, xíꞌín uu̱ ka̱ ta̱a naní Tíquico xíꞌín Trófimo, ta̱ kuendá Asia.
ACT 20:5 Ta ndidaá ta̱a yóꞌo kúú ra̱ ni̱ xi̱onoo kuaꞌa̱n ñoo Troas, dá kandati ra ñoó saa̱ ndu̱.
ACT 20:6 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ ya̱ꞌa víko̱ seí na̱ Israel pan, táꞌa̱n ña̱ ko̱ ní kíꞌin táꞌan xíꞌín ña̱ dákuita̱ ta̱chía̱n, dá ni̱ tiin ndu iin barco ñoo Filipos kuaꞌa̱n ndu̱. Ta ti̱xi oꞌo̱n kuu̱, dá ni̱ saa̱ ndu̱ ni̱ na̱kiꞌin táꞌan ndu xíꞌín dao ka̱ ta̱a ñoó, chi̱ ndéi ra ndáti ra ndu̱ ñoo Troas. Ta ñoó ni̱ sa̱ ndei ndu usa̱ kuu̱.
ACT 20:7 Tá ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ kásáꞌá saꞌa̱ semana, dá ni̱ na̱taka nduꞌu̱, na̱ kúú kuendá Jesús, ni̱ saꞌanda ndu̱ pan. Ta sa̱ꞌá ña̱ kánian kana Pablo koꞌo̱n na̱ tá ná tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱ ñoó, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kukáni̱ vá dánaꞌa̱ na̱ nákaa̱ na̱. Ta kúú ni̱ kasa̱ndaá dao ñoó.
ACT 20:8 Ta kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo ñóꞌo̱ tóo̱n ini veꞌe kánóo dikó noo̱ ni̱ ndi̱tútí ndú ñoó.
ACT 20:9 Ta ió iin tayií naní Eutico yéꞌé ventana, ta ni̱ ka̱sáa̱ ña̱ ma̱ꞌánó, chi̱ ni̱ kukáni̱ nda̱ꞌo ña̱ dánaꞌa̱ Pablo nákaa̱ na̱, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ naá vá iní xi̱ ni̱ kidi̱ xi̱. Ta kúú ni̱ ka̱nkao xi nda̱ piso kúú oni̱ ñoó nda̱ no̱ñóꞌo̱. Ta kúú ni̱ nda̱neꞌe na xi̱, tído nda̱á ndi̱i va kúú xí.
ACT 20:10 Kúú ni̱ noo Pablo ni̱ na̱xino̱ na̱ no̱ñóꞌo̱ ñoó. Ta kúú ni̱ sa̱ noo ndei na noo̱ tayií ñoó. Kúú ni̱ nomi na xi̱. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín na̱ kúú kuendá Jesús ñoó: ―O̱ sa̱ yu̱ꞌú ndo̱, chi̱ takí va xi ―kaá na̱.
ACT 20:11 Ta kúú ñoó ni̱ na̱ndió ko̱o tuku Pablo ni̱ kaa na ni̱ xi̱nko̱o na veꞌe kánóo dini̱ ñoó. Dá ni̱ saꞌanda na̱ pan, dá ni̱ seí ndúa̱n. Dá ni̱ ka̱sáꞌá tuku va na dánaꞌa̱ na̱ nda̱ ni̱ tu̱u noo̱ yáa. Nda̱ daá ví ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱.
ACT 20:12 Tído takí va tayií ñoó ni̱ na̱kuaka ñaá ná ndáka na kuaꞌa̱n na̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ na̱tiin na iin ta̱ndeé iní káꞌano cháá ka̱.
ACT 20:13 Dá ni̱ tiin ndu iin barco, dá ni̱ xi̱onoo ndu kuaꞌa̱n ndu̱ noo̱ Pablo ñoo naní Asón, chi̱ ñoó ni̱ ka̱ndo̱o ndu natiin ndu na̱, chi̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini na̱ ña̱ saa̱ sáꞌá ná.
ACT 20:14 Dá tá ni̱ na̱kiꞌin táꞌan ndu xíꞌín Pablo ñoo naní Asón, dá ni̱ kaa na ini barco ñoó. Dá ni̱ kee ndu kuaꞌa̱n ndu̱. Dá ni̱ saa̱ ndu̱ ñoo naní Mitilene.
ACT 20:15 Dá ni̱ na̱kiꞌin tuku ndu kuaꞌa̱n ndu̱ xíꞌín barco ñoó. Dá tá ni̱ ya̱ꞌa iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ kasa̱ndaá yati ndu noo̱ naní Quío. Dá tá ni̱ ya̱ꞌa iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ kasa̱ndaá ndu̱ noo̱ naní Samos. Dá ni̱ saa̱ ndu̱ ni̱ sa̱ tuu tóo barco ñoo naní Trogilio. Dá nda̱ iin ka̱ ví kuu̱, dá ni̱ saa̱ ndu̱ ñoo naní Mileto.
ACT 20:16 Chi̱ sa̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini Pablo ña̱ o̱ kóꞌo̱n taꞌon na nda̱ ñoo Éfeso, chi̱ ko̱ kóni̱ taꞌon na katuu naꞌá ná kuendá Asia ñoó. Chi̱ nómi̱ kíi̱ ná saa̱ na̱ ñoo Jerusalén, dá ndá ndi kuu kasaa̱ na̱ kakaa̱ na̱ noo̱ koo víko̱ káꞌano naní Pentecostés.
ACT 20:17 Ta tein ndéi ndu ñoo Mileto ñoó, dá ni̱ ta̱ndaꞌá Pablo dao ta̱a kuaꞌa̱n ra̱ kuaka ra na̱ sáꞌano néꞌe choon no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo Éfeso.
ACT 20:18 Dá tá ni̱ ka̱sáa̱ na̱ sáꞌano ñoó noo̱ ió Pablo, dá ni̱ kaa Pablo xíꞌín ná: ―Ndidaá ndoꞌó kúú na̱ náꞌá táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kee yuꞌu̱ ni̱ sa̱ káa̱i̱ tein ndó nda̱ rá kuu̱ mií no̱ó ni̱ ka̱sáa̱i̱ kuendá Asia yóꞌo.
ACT 20:19 Chi̱ ni̱ keei ña̱ kóni̱ satoꞌo yo̱ Jesús, ta ko̱ ní ndúkú taꞌon yuꞌu̱ ña̱ñóꞌó miíí. Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo taꞌándá ni̱ sakii xíꞌín ndirá noo̱í saꞌa̱ ndo̱. Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo ta̱ndóꞌó ni̱ ndoꞌi ni̱ kee ta̱ Israel.
ACT 20:20 Ta náꞌá taꞌani ndó ña̱ ko̱ ní dánkoo taꞌon yuꞌu̱ ña̱ kasto̱ꞌin xíꞌín ndó ndidaá kúú ña̱ va̱ꞌa ña̱ kía̱n chindeé ndó. Ta ni̱ da̱náꞌi̱ noo̱ ndo̱ ini veꞌe noo̱ nátaka ndo̱, ta ni̱ da̱náꞌa̱ taꞌanii noo̱ ndo̱ ini veꞌe mií ndó.
ACT 20:21 Ta ni̱ ka̱sto̱ꞌon taꞌanii xíꞌín na̱ Israel xíꞌín na̱ ko̱ kúú na̱ Israel sa̱ꞌá ña̱ kánian nandikó iní yo̱ sa̱ꞌá kua̱chi kée yó noo̱ Ndios, ta sa̱ꞌá ña̱ kánian kándéé iní yo̱ satoꞌo yo̱ Jesucristo.
ACT 20:22 ’Ta viti kía̱n tándaꞌá na̱ kúú Espíritu ii̱ Ndios yuꞌu̱ ña̱ koꞌi̱n ñoo Jerusalén. Tído ko̱ náꞌí ndí ki̱án ndoꞌi ñoó.
ACT 20:23 Sa̱va̱ꞌa ña̱ náꞌí kíán ña̱ ndidaá ñoo náꞌano no̱ó ni̱ saꞌi̱n, ni̱ kaꞌa̱n Espíritu ii̱ xíꞌín yuꞌu̱ ña̱ chikaa̱ ra̱ yuꞌu̱ veꞌe ka̱a. Ta kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo ta̱ndóꞌó ndoꞌi, kaá na̱.
ACT 20:24 Tído ko̱ ndíꞌi taꞌon inii̱ saꞌa̱ ndidaá ña̱ ve̱i ndoꞌi. Ta ni ko̱ ndíꞌi inii̱ sa̱ꞌá ña̱ katakii̱ o kuui̱. Ña̱ kía̱n ndíꞌi inii̱ saꞌa̱ kía̱n dáxi̱nko̱o ndiꞌii choon ni̱ saꞌanda satoꞌo yo̱ Jesús noo̱í, ña̱ kasto̱ꞌin sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa ña̱ káꞌa̱n sa̱ꞌá ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios xíꞌín ña̱yuu.
ACT 20:25 ’Ta viti kía̱n sa̱ náꞌá vá yuꞌu̱ ña̱ ni iin tóꞌón ndoꞌó, na̱ ni̱ seídóꞌo to̱ꞌon ni̱ da̱náꞌi̱ saꞌa̱ ndi kee ña̱yuu ndu̱ꞌu na ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios, o̱ nándió kuéi ka̱ koni noo̱í.
ACT 20:26 Sa̱ꞌá ño̱ó kóni̱ kaꞌi̱n xíꞌín ndó viti ña̱ ko̱ ndío kua̱chi ka̱ yuꞌu̱ saꞌa̱ ni iin tóꞌón ndoꞌó,
ACT 20:27 chi̱ ko̱ ní chítuu inii̱, diꞌa ni̱ ka̱sto̱ꞌon ndiꞌii xíꞌín ndó saꞌa̱ ndidaá kúú vá ña̱ kóni̱ Ndios kee ndó.
ACT 20:28 ’Ta viti, kandaa va̱ꞌa ndó mií ndó, ta kandaa taꞌani ndó ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ ndo̱. Chi̱ mií Espíritu ii̱ Ndios kúú na̱ ni̱ xi̱ꞌo choon noo̱ ndo̱ ña̱ kandaka va̱ꞌa ndó na̱ kúú kuendá satoꞌo yo̱ Jesús, chi̱ xíꞌín nii̱ mií ná ni̱ ka̱ndeé ná ni̱ na̱níꞌi̱ ñaá ná kakuu na ña̱yuu mií ná.
ACT 20:29 Sa̱ꞌá ño̱ó kandaa va̱ꞌa ndó na̱, chi̱ sa̱ náꞌá vá yuꞌu̱ ña̱ tá ná kexooi koꞌi̱n noo̱ ndo̱, dá kasaa̱ dao ta̱a kini, ta ku̱ꞌu ra tein ndó, chi̱ kee ra táto̱ꞌon kée ndigüe̱ꞌi lobo tondó tá ko̱kuꞌu rí saꞌání rí léko.
ACT 20:30 Ta kúú tein mií ndó xaa̱n ndakuei taꞌani dao ta̱a dánaꞌa̱ ña̱ to̱ꞌón, chi̱ kóni̱ ra̱ taó xóo ra na̱ kúú kuendá Jesús koꞌo̱n na̱ kakuu na kuendá ra̱.
ACT 20:31 Sa̱ꞌá ño̱ó kañoꞌo ini ndo̱, ta daá ndusaa̱ ini ndo̱ ña̱ tein oni̱ kuia̱, nduú ñoó ko̱ ní sá tuui ña̱ kía̱n kaꞌa̱n niꞌini noo̱ iin rá iin ndó xíꞌín ndirá noo̱í ña̱ kandita ndaa̱ ndo̱ xíꞌín ña̱ kándísa ndó.
ACT 20:32 ’Ta viti kía̱n náki̱ꞌoi ndo̱ꞌó noo̱ ndáꞌa̱ Ndios, xíꞌín no̱ó ña̱ mani̱ ni̱ kee na xíꞌín ndó. Chi̱ ñoó kía̱n kómí choon ña̱ dákuáꞌanoan ndo̱ꞌó íchi̱ Ndios, dá natiin ndó ña̱ va̱ꞌa ni̱ kaa na̱ ki̱ꞌo na no̱ó ña̱yuu ni̱ ndu̱vii ná.
ACT 20:33 ’Ni plata ni oro ni dáꞌo̱n kómí dao ka̱ ña̱yuu ko̱ ní kátoó taꞌon yuꞌu̱,
ACT 20:34 chi̱ náꞌá va̱ꞌa va mií ndó ña̱ xíꞌín ndáꞌa̱ mií váí ni̱ ke̱chóoin, dá ni̱ ni̱ꞌí ndí ki̱án xínñóꞌí, xíꞌín ña̱ꞌa xínñóꞌó na̱ xíonoo xíꞌíín.
ACT 20:35 Ta ndidaá ña̱ yóꞌo ni̱ keei, dá sa̱ da̱náꞌi̱ noo̱ ndo̱ ña̱ kánian kechóon ndó, dá kuu chindeé ndó ña̱yuu kámani̱ ña̱ꞌa noo̱. Ta ndisaa̱ ini ndo̱ to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n satoꞌo yo̱ Jesús tá ni̱ kaa na̱ diꞌa: “Ndikáꞌán cháá ka̱ ví ña̱yuu xíꞌo ña̱ꞌa o̱ du̱ú ka̱ na̱ ndáti natiian.” Dión ni̱ kaa Jesús ―kaá Pablo.
ACT 20:36 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n Pablo to̱ꞌon yóꞌo, dá ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tí ná, ta ni̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín Ndios xíꞌín ndidaá na̱ sáꞌano ñoó.
ACT 20:37 Ta ndaꞌí ni̱ saki ndidaá kúú na̱ sáꞌano ñoó. Dá ni̱ nomi niꞌini na Pablo, ta ni̱ chitó ná noo̱ ná.
ACT 20:38 Chi̱ ni̱ ku̱ndaꞌí nda̱ꞌo ini na̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaa Pablo ña̱ o̱ nándió kuéi ka̱ na̱ koni na̱ noo̱ ná. Dá ni̱ saꞌa̱n ndidaá na̱ sáꞌano ñoó ni̱ ndaka na Pablo nda̱ noo̱ íin barco.
ACT 21:1 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n ndu̱ ndisáꞌán xíꞌín na̱ sáꞌano ñoó, dá ni̱ kaa ndu ini iin barco. Dá ni̱ kee ndu kuaꞌa̱n ndaa̱ ndu̱ noo̱ naní Cos. Ta nda̱ iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ kasa̱ndaá ndu̱ noo̱ naní Rodas. Ta kúú ñoó ni̱ kee ndu kuaꞌa̱n ndu̱ nda̱ ñoo naní Pátara.
ACT 21:2 Tá ni̱ saa̱ ndu̱ Pátara ñoó, dá ni̱ tiin ndu iin ka̱ barco, táꞌa̱n kiró kuaꞌa̱n chí kuendá Fenicia. Dá ni̱ kee ndu kuaꞌa̱n ndu̱.
ACT 21:3 Dá ni̱ ya̱ꞌa yati ndu noo̱ íin yúku̱ naní Chipre, ña̱ íin ini ta̱ñoꞌo̱. Ta ni̱ ka̱ndo̱oan chí xoo íti diꞌa ndu. Ta ni̱ ya̱ꞌa ndu kuaꞌa̱n ndu̱ chí kuendá Siria diꞌa. Dá ni̱ saa̱ ndu̱ noo̱ nákui̱ta barco ñoo naní Tiro, chi̱ ñoó kúú noo̱ kánian noo ña̱ꞌa ndío barco ñoó.
ACT 21:4 Ta ñoó ni̱ na̱kiꞌin táꞌan ndu xíꞌín dao na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo ñoó. Dá ni̱ sa̱ ndei ndu usa̱ kuu̱ xíꞌín ná. Ta ni̱ na̱kani na xíꞌín Pablo ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Espíritu ii̱ Ndios xíꞌín ná, ña̱ ná dáꞌa ni koꞌo̱n na̱ ñoo Jerusalén.
ACT 21:5 Dá tá ni̱ ya̱ꞌa usa̱ kuu̱ ñoó, dá ni̱ kee na xíꞌín ñadiꞌí na̱ xíꞌín de̱ꞌe na kuaꞌa̱n na̱ dáya̱ꞌa na nduꞌu̱ nda̱ yúꞌu̱ ñoo ñoó. Dá ni̱ sa̱ kui̱ta xi̱tí ndidaá ndú yúꞌu̱ ta̱ñoꞌo̱ ñoó, dá ni̱ kaꞌa̱n ndu̱ xíꞌín Ndios xíꞌín ná.
ACT 21:6 Dá ni̱ nomi táꞌan iin rá iin ndu xíꞌín ná. Dá ni̱ kaa ndu barco kuaꞌa̱n ndu̱. Ta no̱ón, ni̱ na̱ndió kuéi na kuaꞌa̱n nóꞌo̱ ná veꞌe na.
ACT 21:7 Ta ñoo Tiro ñoó kúú noo̱ ndíꞌi ni̱ tiin ndu barco, dá ni̱ saa̱ ndu̱ ñoo naní Tolemaida. Ta ñoó ni̱ kaꞌa̱n ndu̱ ndisáꞌán xíꞌín na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó. Dá ni̱ sa̱ ndei tóo ndu xíꞌín ná iin kuu̱.
ACT 21:8 Ta iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ kee ndu xíka sáꞌá ndú kuaꞌa̱n ndu̱ xíꞌín Pablo. Dá ni̱ saa̱ ndu̱ ñoo káꞌano naní Cesarea. Dá ni̱ kasa̱ndaá ndu̱ veꞌe iin ta̱a naní Felipe, táꞌa̱n na̱ xíonoo dánaꞌa̱ saꞌa̱ Jesús. Ta no̱ón kúú iin ta̱a nákaa̱ tein ndin usa̱ ta̱a ni̱ ka̱xi apóstol chindeé ñaá. Ta ni̱ sa̱ ndei tóo ndu veꞌe na.
ACT 21:9 Ta ndéi komi̱ de̱ꞌe diꞌí tákí Felipe ñoó, ta kúú xí profeta di̱ꞌí.
ACT 21:10 Tá ni̱ ya̱ꞌa cháá kuu̱ ndéi ndu ñoó, dá ni̱ na̱xino̱ iin profeta ni̱ kii chí kuendá Judea naní Agabo.
ACT 21:11 Tá ni̱ saa̱ ra̱ noo̱ ndéi ndu, dá ni̱ taó rá ñíi̱ ndíko̱ ti̱xi Pablo. Dá ni̱ soꞌoni ra̱án saꞌa̱ mií rá xíꞌín ndáꞌa̱ mií rá. Dá ni̱ kaa ra̱: ―Diꞌa ni̱ kaꞌa̱n Espíritu ii̱ xíꞌín yuꞌu̱ ña̱ ki̱ꞌo diꞌa koꞌoni ta̱ Israel ndáꞌa̱ ta̱ kúú satoꞌo ñíi̱ yóꞌo, dá naki̱ꞌo ñaá rá noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ tu̱kú ―kaá ra̱.
ACT 21:12 Dá tá ni̱ sei̱do̱ꞌo nduꞌu̱ xíꞌín na̱ ndéi veꞌe ñoó to̱ꞌon yóꞌo, dá ni̱ seí ndaꞌí ndu̱ noo̱ Pablo ña̱ ná dáꞌa ni koꞌo̱n na̱ ñoo Jerusalén.
ACT 21:13 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín nduꞌu̱: ―¿Ndí ki̱án ndóꞌo ndó ña̱ ndéíꞌi̱ ndo̱, ta dákundaꞌí ini ndo̱ yuꞌu̱? Chi̱ sa̱ io nduui̱ ña̱ kía̱n kandiko̱ ndáꞌí xíꞌín sa̱ꞌí. Ta o̱ du̱ú ña̱ yóꞌo oon ni ió nduu yuꞌu̱ ndoꞌi, chi̱ ió nduu taꞌanii ña̱ kía̱n kuui̱ ñoo Jerusalén saꞌa̱ satoꞌo yo̱ Jesús ―kaá na̱.
ACT 21:14 Ta sa̱ꞌá ña̱ ko̱ ní kúu taꞌon nadaon ndu ña̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini na̱ kee na, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ saꞌanda ini ndu̱, dá ni̱ kaa ndu̱: ―Ná koo táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ mií satoꞌo yo̱ Jesús.
ACT 21:15 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ sa̱ ndei ndu ñoó cháá kuu̱, dá ni̱ kenduu ndu̱ ña̱ꞌa ndu, dá ni̱ kiꞌin ndu íchi̱ kuaꞌa̱n ndu̱ ñoo Jerusalén.
ACT 21:16 Dá ni̱ kee taꞌani dao na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo Cesarea kuaꞌa̱n na̱ xíꞌín ndú. Tá ni̱ saa̱ yati ndu ñoo Jerusalén, dá ndáka na nduꞌu̱ ni̱ saꞌa̱n na̱ veꞌe iin ta̱ kuendá Chipre naní Mnasón. Ta sa̱ naꞌá nda̱ꞌo kúú rá kuendá Jesús. Dá ni̱ xi̱ꞌo ra veꞌe ra ni̱ sa̱ ndei ndu.
ACT 21:17 Tá ni̱ saa̱ ndu̱ ñoo Jerusalén, dá ni̱ na̱tiin va̱ꞌa ñaá na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó xíꞌa̱n kádii̱ ini na̱.
ACT 21:18 Tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ kee ndu kuaꞌa̱n ndu̱ xíꞌín Pablo korniꞌini ndu Jacobo. Tá ni̱ saa̱ ndu̱, sa̱ ni̱ ndi̱tútí ndidaá vá na̱ sáꞌano ndéi na.
ACT 21:19 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n Pablo ndisáꞌán xíꞌín ná, dá ni̱ ka̱sáꞌá ná nákani na xíꞌín no̱ón saꞌa̱ iin rá iin ña̱ ndato ni̱ kee Ndios xíꞌín ná no̱ó ni̱ saꞌa̱n na̱ ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel.
ACT 21:20 Tá ni̱ seídóꞌo na to̱ꞌon yóꞌo, dá ni̱ kekáꞌano na Ndios. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín Pablo: ―Náꞌá vá mií ní, ñani, ña̱ tein na̱ ñoo yo̱, na̱ Israel, kua̱ꞌá nda̱ꞌo mil ña̱yuu kándísa Jesús, ta ndidaá vá ná káꞌa̱n ña̱ miía̱n ndúsa̱ kee yó choon saꞌándá ley Moisés.
ACT 21:21 Tído ni̱ niꞌi̱ tóꞌon na ña̱ dánaꞌa̱ ní noo̱ ndidaá kúú na̱ Israel ndéi dao ka̱ nación ña̱ ná o̱ sa̱ kékuendá na̱ choon ni̱ saꞌanda Moisés, chi̱ kaá mií ní ña̱ ko̱ káni ka̱a̱n taꞌa̱nda̱ ñíi̱ de̱ꞌe yií na̱, ta kaá taꞌani ní ña̱ ko̱ káni ka̱a̱n kee na táto̱ꞌon ni̱ sa̱ kee na̱ veꞌá ni̱ sa̱ ndei sa̱ naꞌá.
ACT 21:22 ’¿Ndi koo keeá, tá dáá? Dá chi̱ miía̱n ndaa̱ kuiti nataka kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu tá ná kandaa̱ ini na̱ ña̱ ni̱ ka̱sáa̱ ní.
ACT 21:23 Sa̱ꞌá ño̱ó va̱ꞌa cháá ka̱ ña̱ kee ní ña̱ koꞌo̱n ndu̱ kaꞌa̱n ndu̱ xíꞌín ní: Chi̱ tein nduꞌu̱ yóꞌo ndéi komi̱ ta̱a, táꞌa̱n ra̱ kánian dáxi̱nko̱o to̱ꞌon ni̱ xi̱ꞌo ra noo̱ Ndios.
ACT 21:24 Ta kandaka ní ra̱ kuaꞌa̱n ní veꞌe ño̱ꞌo káꞌano. Dá nduvii ní mií ní xíꞌín rá noo̱ Ndios, ta chiya̱ꞌi ní saꞌa̱ rá saꞌa̱ ndidaá ña̱ꞌa. Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kee ní dión, dá kía̱n kuu da̱tá ra̱ idí dini̱ rá. Dión, dá ná kandaa̱ ini ndidaá ña̱yuu ña̱ o̱ du̱ú ña̱ ndaa̱ taꞌon kía̱n káꞌa̱n ña̱yuu saꞌa̱ ní, chi̱ diꞌa kéndaa̱ ii̱ vá ní choon saꞌándá ley Moisés.
ACT 21:25 ’Ta sa̱ ni̱ taa va yó iin tuti kuaꞌa̱n no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, na̱ kándísa Jesús, ña̱ ná o̱ sa̱ kóo ini na̱ keí ná ko̱ño ni̱ doko̱ ña̱yuu no̱ó yoko̱, ta ná o̱ sa̱ keí ná nii̱ ri̱, ta ni ko̱ño kíti̱ ko̱ ní xíta̱ nii̱, ta ná o̱ sa̱ kée na kua̱chi xíꞌín na̱ ko̱ kúú yíi̱ ná o ñadiꞌí na̱. Sa̱va̱ꞌa ñoó vá kía̱n kánian kee na ―kaá na̱.
ACT 21:26 Dá ni̱ kee Pablo ndáka na ndin komi̱ ta̱a ñoó kuaꞌa̱n na̱. Ta kúú iin ka̱ kuu̱ ñoó, dá ni̱ ndu̱vii ná mií ná xíꞌín ro̱ón. Dá ni̱ ku̱ꞌu na yéꞌé ño̱ꞌo káꞌano ñoó, dá ni̱ ka̱sto̱ꞌon na xíꞌín ta̱ duti̱ ndá oon xi̱no ndin usa̱ kuu̱ ña̱ nduvii ná mií ná xíꞌín ta̱a ñoó noo̱ Ndios, dá kuu chiñóꞌo̱ ta̱ duti̱ ñoó iin kíti̱ noo̱ Ndios saꞌa̱ iin rá iin na.
ACT 21:27 Tá sa̱ kuaꞌa̱n xi̱no usa̱ kuu̱ ñoó, dá ni̱ xini dao ta̱a Israel ni̱ kii kuendá Asia ña̱ nákaa̱ Pablo yéꞌé ño̱ꞌo káꞌano. Dá ni̱ da̱káꞌa̱n kue̱ꞌé ra̱ dao ka̱ ña̱yuu ñoó. Dá ni̱ tiin ñaá rá.
ACT 21:28 Ta ni̱ ka̱sáꞌá káyuꞌú rá: ―¡Ndoꞌó, ta̱a Israel, chindeé ndó nduꞌu̱, chi̱ ta̱a yóꞌo kúú ta̱a xíonoo iin níí kúú xíán kénóo ra ñoo yo̱, ta kénóo taꞌani ra ley Moisés, ta kénóo taꞌani ra veꞌe ño̱ꞌo káꞌano yóꞌo! Ta viti kía̱n víꞌí ka̱ ví ni̱ kee ra, chi̱ ni̱ chiꞌi ra dao ta̱ griego ni̱ xini xíxi ra veꞌe ño̱ꞌo ii̱ yóꞌo ―kaá ra̱.
ACT 21:29 Dión ni̱ kaa ra̱ chi̱ ni̱ xini ra̱ xíonoo Pablo ñoo ñoó xíꞌín iin ta̱a ñoo Éfeso naní Trófimo. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kaꞌán rá ña̱ ni̱ chiꞌi Pablo ta̱a ñoó ini veꞌe ño̱ꞌo káꞌano ñoó.
ACT 21:30 Ta kúú ndidaá ña̱yuu ndéi ñoo Jerusalén ñoó ni̱ na̱kui̱na vaa̱. Dá ni̱ ka̱nkuei na ndidaá kúú xíán taxí táꞌan na ni̱ saa̱ na̱ noo̱ íin veꞌe ño̱ꞌo ñoó. Dá ni̱ tiin na Pablo, ta ñóꞌo ñaá ná ni̱ taó ná sata̱ véꞌe ño̱ꞌo ñoó. Ta kúú vitíꞌón ni̱ sadi na̱ yéꞌán.
ACT 21:31 Ta kóni̱ na̱ kaꞌání ñaá ná. Tído ni̱ ka̱ndaa̱ ini ta̱a dándáki soldado ña̱ ndidaá kúú ña̱yuu ndéi Jerusalén ni̱ na̱kui̱na vaa̱.
ACT 21:32 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ da̱taká ra̱ kuaꞌa̱ soldado xíꞌín dao ka̱ ta̱a ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ rá. Dá ni̱ kee ra taxí táꞌan ra kuaꞌa̱n ra̱ no̱ó ni̱ na̱taka ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó. Dá tá ni̱ xini na̱ ña̱ ni̱ ka̱sáa̱ ta̱a dándáki soldado ñoó xíꞌín soldado ra̱, dá ví ni̱ da̱ndíꞌi na ña̱ káni na Pablo.
ACT 21:33 Dá ni̱ na̱tuu yati ta̱a dándáki soldado ñoó, dá ni̱ tiin ra Pablo. Dá ni̱ saꞌanda ra̱ choon ña̱ ná kandiko̱ na̱ xíꞌín uu̱ cadena. Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón rá ña̱yuu ñoó, tá kaá ra̱: ―¿Ndá yoo kúú ta̱a yóꞌo? Ta, ¿ndí ki̱án ni̱ kee ra? ―kaá ra̱.
ACT 21:34 Tído dao ña̱yuu ñoó káꞌa̱n iin ña̱ꞌa, ta dao ka̱ na̱ káꞌa̱n iin ka̱a̱n. Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní kátóni̱ taꞌon ini ra̱ ndí ki̱án kúú kua̱chi Pablo, chi̱ ni̱ na̱kui̱na vaa̱ nda̱ꞌo ña̱yuu ñoó. Dá ni̱ saꞌanda ra̱ choon ña̱ ná kandaka ñaá rá koꞌo̱n ra̱ veꞌe noo̱ ndéi soldado ñoó.
ACT 21:35 Dá tá ni̱ saa̱ ra̱ noo̱ ndéi kuei̱n ko̱kuꞌu ra veꞌe soldado ñoó, dá ni̱ ka̱neꞌe ni̱no ra Pablo, chi̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ve̱i kóni̱ kani ñaá.
ACT 21:36 Ta ndidaá ña̱yuu tákuei ve̱i ñoó káyuꞌú, ta kaá na̱: ―¡Kaꞌání ní ta̱a xaa̱n!
ACT 21:37 Tá kuaꞌa̱n soldado nachiꞌi ra Pablo ini veꞌe noo̱ ndéi ra ñoó, dá ni̱ kaꞌa̱n na̱ yúꞌu̱ griego xíꞌín ta̱a dándáki soldado ñoó: ―¿Á konó ní ná kaꞌi̱n cháá xíꞌín ní? Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín Pablo: ―¿Á ti̱ꞌa yoꞌó káꞌo̱n yúꞌu̱ griego, nda̱ni?
ACT 21:38 ¿Á o̱ du̱ú yoꞌó kúú iin ta̱a Egipto, táꞌa̱n ra̱ ni̱ nda̱kuíi̱n ni̱ na̱á xíꞌín ta̱ néꞌe choon tá sata̱? Chi̱ ni̱ taó rá komi̱ mil ta̱a saꞌání ndi̱i, dá ndáka ñaá rá ni̱ saꞌa̱n ra̱ nda̱ noo̱ kúú ñoꞌó i̱chí ―kaá ra̱.
ACT 21:39 Dá ni̱ kaa Pablo xíꞌín rá: ―Yuꞌu̱ kúú iin ta̱ Israel, ta ni̱ kakii ñoo Tarso, táꞌa̱n ña̱ kúú iin ñoo ndáya̱ꞌi chí kuendá Cilicia diꞌa. Tído xíka̱i̱ iin ña̱ mani̱ noo̱ ní ña̱ konó ní ná kaꞌi̱n cháá xíꞌín ña̱yuu yóꞌo ―kaá na̱.
ACT 21:40 Dá ni̱ sonó ta̱a ñoó ña̱ kaꞌa̱n Pablo xíꞌín ña̱yuu ñoó. Dá ni̱ na̱kuíi̱n ndichi Pablo noo̱ kuei̱n yéꞌé veꞌe soldado ñoó. Dá ni̱ nda̱neꞌe na ndáꞌa̱ ná ni̱ xika̱ na̱ ña̱ ná kandei tádi̱ ña̱yuu ñoó. Dá tá ni̱ kutádi̱ ná, dá ni̱ kaꞌa̱n na̱ yúꞌu̱ hebreo xíꞌín ná, ta kaá na̱:
ACT 22:1 ―Ñani kuálí, xíꞌín ndoꞌó, na̱ sáꞌano viti, kueídóꞌo ndó yuꞌu̱, chi̱ koꞌi̱n kaꞌi̱n chindeéí miíí noo̱ ndo̱.
ACT 22:2 Tá ni̱ seídóꞌo ña̱yuu ñoó ña̱ káꞌa̱n Pablo yúꞌu̱ hebreo, kúú tádi̱ ka̱ ví ni̱ na̱ndei na kueídóꞌo na. Dá ni̱ kaa Pablo:
ACT 22:3 ―Yuꞌu̱ kúú ta̱ Israel, ta ni̱ kaki yuꞌu̱ ñoo Tarso, ña̱ nákaa̱ chí kuendá Cilicia diꞌa. Tído ni̱ saꞌano yuꞌu̱ ñoo Jerusalén yóꞌo. Ta ni̱ da̱kuáꞌi ti̱xi ndáꞌa̱ Gamaliel. Ta ni̱ da̱kuáꞌa va̱ꞌi to̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ saꞌanda na̱ sáꞌano yó choon. Ta ndinoꞌo inii̱ íin ndaa̱i̱ xíꞌín Ndios, táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée mií ndó viti.
ACT 22:4 Chi̱ ni̱ sa̱ xi̱onooi ni̱ sa̱ kendava̱ꞌi xíꞌín na̱ ndíko̱ íchi̱ Jesús, dá dánaái̱ noo̱ ná, chi̱ ni̱ sa̱ tiin yuꞌu̱ ta̱a xíꞌín na̱ ñáꞌa̱ sa̱ sadii̱ veꞌe ka̱a.
ACT 22:5 Ta ra̱ duti̱ kúú no̱ó xíꞌín ndidaá ta̱ sáꞌano kúú ra̱ náꞌá ña̱ sa̱ keei dión. Chi̱ mií rá ni̱ xi̱ꞌo tuti noo̱í ña̱ kía̱n koꞌi̱n naneꞌi ña̱ no̱ó na̱ ñoo yo̱ ndéi ñoo Damasco. Chi̱ ni̱ kaꞌín koꞌi̱n ñoo ñoó nandukúí na̱ kúú kuendá Jesús, dá kandakai na̱ kixii ñoo Jerusalén yóꞌo, dá kañoꞌo na veꞌe ka̱a ndoꞌo naní nío̱ ná.
ACT 22:6 ’Tído tein noo̱ xíka yuꞌu̱ kuaꞌi̱n íchi̱ noo̱ kuaꞌa̱n kuyati ñoo Damasco, ta kíán táto̱ꞌon dao nduú, ta kúú iin kuitíó ni̱ na̱yeꞌe̱ ndaa iin níí kúú no̱ó kuaꞌi̱n, ta ña̱ yéꞌe̱ ñoó ni̱ kii chí induú.
ACT 22:7 Ta kúú ni̱ ka̱nkao vai no̱ñóꞌo̱. Ta ni̱ seídóꞌi iin na̱ ni̱ kaa diꞌa: “Saulo, Saulo, ¿ndiva̱ꞌa xíonoo yoꞌó kéndava̱ꞌón xíꞌín yuꞌu̱?”
ACT 22:8 Dá ni̱ kaa yuꞌu̱: “¿Ndá yoo kúú mií ní, tatá?” Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌíín: “Yuꞌu̱ kúú Jesús, na̱ ñoo Nazaret, na̱ xíonoo yoꞌó kéndava̱ꞌa xíꞌón.”
ACT 22:9 Ta ndidaá ta̱a kuaꞌa̱n xíꞌín yuꞌu̱ ñoó ni̱ xini ra̱ ña̱ ni̱ na̱yeꞌe̱, ta ni̱ yu̱ꞌú nda̱ꞌo ra. Tído ko̱ ní seídóꞌo taꞌon ra tachi̱ na̱ ni̱ kaꞌa̱n ñoó.
ACT 22:10 Dá ni̱ kaa yuꞌu̱ xíꞌín ná: “¿Ndí ki̱án kóni̱ ní keei, tatá?” Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌíín: “Ndakuii̱n ndichi, ta kuaꞌán ñoo Damasco. Ta ñoó kaꞌa̱n iin ta̱a xíꞌón ndí ki̱án kánian keeón”, kaá na̱ xíꞌíín.
ACT 22:11 Ta kúú ni̱ ndaꞌo va noo̱ yúꞌu̱ ni̱ kee ña̱ ndato ni̱ na̱yeꞌe̱ ñoó. Sa̱ꞌá ño̱ó nda̱ tíin ndaa ñaá ta̱a kuaꞌa̱n xíꞌín yuꞌu̱ ñoó ndáka ra yuꞌu̱ ni̱ saa̱ ra̱ ñoo Damasco.
ACT 22:12 ’Ta ñoó ió iin ta̱a naní Ananías, ta íin ndaa̱ ra̱ xíꞌín choon saꞌándá ley Moisés. Ta káꞌa̱n va̱ꞌa ndidaá kúú na̱ Israel ndéi ñoó saꞌa̱ rá.
ACT 22:13 Dá ni̱ ka̱sáa̱ ra̱ noo̱ iói̱. Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌíín: “Ñani Saulo, ná natu̱u noo̱ ní.” Ta kúú mií hora daá ñóó ni̱ na̱tu̱u noo̱í. Ta kúú ni̱ xini vai ra̱.
ACT 22:14 Dá ni̱ kaa taꞌani ra xíꞌín yuꞌu̱: “Ndios, na̱ ni̱ sa̱ ndaño̱ꞌo na̱ veꞌá ni̱ sa̱ ndei sa̱ naꞌá, no̱ón kúú na̱ ni̱ ka̱xi mií ní ña̱ kía̱n kandaa̱ ini ní ndí ki̱án kóni̱ na̱. Ta ni̱ ka̱xi na mií ní ña̱ koni ní Jesús, na̱ kúú na̱ ndaa̱, dá kueídóꞌo ní tachi̱ yúꞌu̱ mií ná.
ACT 22:15 Chi̱ mií ní kakuu iin na̱ ki̱ꞌo ndaa̱ kuendá noo̱ ndidaá ña̱yuu saꞌa̱ Jesús, chi̱ koꞌo̱n ní kasto̱ꞌon ní xíꞌín ná sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xini ní xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ ni̱ seídóꞌo ní.
ACT 22:16 Ta viti, ¿ndiva̱ꞌa kuu oon ini ní? Ndakuii̱n ndichi ní, ta kodo̱ ndúta̱ kíi̱ ní, ta kaka̱ ní ña̱ mani̱ noo̱ Ndios ña̱ ná kuꞌu̱ káꞌano ini na̱ saꞌa̱ ní, dá ná ndoo kua̱chi ní noo̱ ná”, kaá Ananías xíꞌín yuꞌu̱.
ACT 22:17 ’Dá tá ni̱ ndi̱sáa̱i̱ ñoo Jerusalén yóꞌo, dá ni̱ keei kuaꞌi̱n veꞌe ño̱ꞌo káꞌano kaꞌi̱n xíꞌín Ndios. Ta kúú ñoó ni̱ naꞌa̱ Ndios iin ña̱ꞌa ndato noo̱í.
ACT 22:18 Chi̱ ni̱ xinii̱ satoꞌi̱ Jesús. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌíín: “Ndi̱ꞌi ino̱n, ta kuaꞌán keta kíi̱ ñoo Jerusalén yóꞌo, chi̱ ko̱ íin taꞌon kueídóꞌo ñaá tá ná kaꞌo̱n xíꞌín ná saꞌa̱ yúꞌu̱.”
ACT 22:19 Dá ni̱ kaai̱ xíꞌín ná: “Satoꞌi̱, ndidaá vá na̱ yóꞌo náꞌá ña̱ ni̱ sa̱ sáꞌa̱n yuꞌu̱ iin rá iin veꞌe noo̱ nátaka na̱ Israel. Ta sa̱ taáín ndidaá na̱ kándísa mií ní veꞌe ka̱a. Ta sa̱ kendava̱ꞌi xíꞌín ná.
ACT 22:20 Dá tá ni̱ saꞌání dao ta̱a Esteban, na̱ sa̱ xi̱ꞌo ndaa̱ kuendá saꞌa̱ ní, ta ñoó ni̱ sa̱ íi̱n yuꞌu̱, ta ni̱ na̱taꞌan va inii̱ tá ni̱ saꞌání ñaá rá. Ta kúú ni̱ sa̱ ndaai̱ dáꞌo̱n ta̱a ni̱ sa̱ ndei ni̱ saꞌání ñaá.”
ACT 22:21 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín yuꞌu̱: “Kuaꞌán, chi̱ xíká vá tandaꞌí yo̱ꞌó koꞌo̱n dánaꞌo̱n no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel”, kaá na̱ xíꞌín yuꞌu̱ ―kaá Pablo xíꞌín ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó.
ACT 22:22 Tádi̱ vá ndéi ña̱yuu ñoó seídóꞌo na ña̱ nákani Pablo. Tído tá ni̱ kaꞌa̱n na̱ to̱ꞌon yóꞌo, dá ni̱ ka̱sáꞌá ná káyuꞌú ná, ta kaá na̱: ―¡Kaꞌání kíi̱ ní ta̱a xaa̱n, chi̱ ko̱ káni taꞌan vaan kataki ra̱!
ACT 22:23 Ta ndúndéé ii̱ vá ña̱yuu ñoó káyuꞌú ná, ta ndátá ná dáꞌo̱n ná, ta sóꞌono niꞌini na ño̱ya̱ká ñóꞌo̱ noo̱ táchi̱.
ACT 22:24 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ saꞌanda ta̱a dándáki soldado ñoó choon ña̱ ná chiꞌi ra Pablo ini veꞌe ñoó. Ta kúú ni̱ saꞌanda ra̱ choon ña̱ ná kani ñaá rá xíꞌín chirrión, dá ná kaꞌa̱n ndaa̱ Pablo ndá saꞌa̱ kía̱n káꞌa̱n kua̱chi ña̱yuu ñoó saꞌa̱ ná.
ACT 22:25 Tído, tá ni̱ ndiꞌi ni̱ soꞌoni ñaá rá xíꞌín ñíi̱, ña̱ kuaꞌa̱n ra̱ kani ñaá rá, dá ni̱ kaa Pablo xíꞌín iin soldado néꞌe choon íin ñoó: ―¿Á va̱ꞌa kée ní ña̱ kani ní iin ta̱ romano xíꞌín chirrión tá ko̱ ñáꞌa̱ keyíko̱ ta̱ néꞌe choon saꞌa̱ rá?
ACT 22:26 Tá ni̱ seídóꞌo soldado néꞌe choon ñoó ña̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ dión, dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱ kasto̱ꞌon ra xíꞌín ta̱a dándáki ñaá ñoó. Dá ni̱ kaa ra̱: ―¿Ndi koo keeá xíꞌín ta̱a káa, chi̱ iin ta̱ romano kúú rá?
ACT 22:27 Dá ni̱ na̱tuu ta̱a dándáki soldado ñoó noo̱ íin Pablo. Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá: ―Kaꞌa̱n ndaa̱, ¿á ta̱ romano kúúón? Dá ni̱ kaa Pablo: ―Jaa̱n. Ñaá kúúí.
ACT 22:28 Dá ni̱ kaa ra̱: ―Kua̱ꞌá nda̱ꞌo di̱ꞌón ni̱ chi̱ya̱ꞌi yuꞌu̱, dá ni̱ nduui ta̱ romano. Dá ni̱ kaa Pablo: ―Tído yuꞌu̱, nda̱ ni̱ kaki vei kúúí ta̱ romano.
ACT 22:29 Dá tá ni̱ seídóꞌo ta̱a kuaꞌa̱n kani ñaá ñoó ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Pablo, dá ni̱ ke̱xoo ra kuaꞌa̱n ra̱. Ta kúú nda̱ miíó ta̱a dándáki soldado ñoó ni̱ yu̱ꞌú tá ni̱ ka̱tóni̱ ini ra̱ ña̱ kúú Pablo ta̱ romano, chi̱ sa̱ ni̱ ya̱ꞌa ra noo̱ ley romano sa̱ꞌá ña̱ ni̱ soꞌoni ñaá rá.
ACT 22:30 Tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱ ñoó, kóni̱ ta̱a dándáki soldado ñoó kandaa̱ va̱ꞌa ini ra̱ ndiva̱ꞌa káꞌa̱n kua̱chi na̱ Israel saꞌa̱ Pablo. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ di̱tá rá cadena ndíko̱ ndáꞌa̱ ná xíꞌín saꞌa̱ ná. Dá ni̱ saꞌanda ra̱ choon ña̱ ná nataka kíi̱ ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱ xíꞌín ta̱ néꞌe choon no̱ó na̱ Israel. Dá ni̱ taó rá Pablo. Dá ni̱ chi̱kani ñaá rá noo̱ ndidaá kúú ta̱a ñoó.
ACT 23:1 Dá ni̱ sa̱ nde̱ꞌé Pablo noo̱ ndidaá ta̱ néꞌe choon ni̱ na̱taka ndéi ñoó, dá ni̱ kaa na̱: ―Ñani miíi̱, ni iin ña̱ꞌa ko̱ kédaá xíꞌíi̱n ña̱ kía̱n kútúú inii̱, chi̱ ió vii vá ña̱xintóni̱í noo̱ Ndios nda̱ kuu̱ víti.
ACT 23:2 Dá ni̱ saꞌanda ta̱ duti̱ kúú no̱ó naní Ananías choon no̱ó ta̱a ndíta yati noo̱ íin Pablo ña̱ ná kani ra daꞌa̱nda̱ yúꞌu̱ ná.
ACT 23:3 Dá ni̱ kaa Pablo: ―Ná kani Ndios mií ní, chi̱ kúú ní táto̱ꞌon iin náo̱ kini káa ña̱ ni̱ na̱keꞌi kuxí oon. Ta mií ní kúú ra̱ kómí choon ña̱ keyíko̱ ndúsáꞌano ní sa̱ꞌí táto̱ꞌon ki̱ꞌo saꞌándá ley choon. Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndiva̱ꞌa yáꞌa mií ní noo̱ káꞌa̱n ley, chi̱ ni̱ saꞌanda ní choon ña̱ ná kani ra yúꞌí?
ACT 23:4 Dá ni̱ kaa dao ka̱ ta̱a ndéi ñoó xíꞌín Pablo: ―¿Á va̱ꞌa nda̱ꞌo kéeón xinóo̱n, ña̱ ni̱ ya̱ꞌón ni̱ kaꞌa̱n ndava̱ꞌón xíꞌín ta̱ duti̱ kúú no̱ó kuendá Ndios?
ACT 23:5 Dá ni̱ kaa Pablo: ―Ñani miíi̱, ko̱ náꞌá taꞌon yuꞌu̱ ña̱ kúú ná ta̱ duti̱ kúú no̱ó. Chi̱ káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios ña̱ ko̱ kánian kaꞌa̱n ndava̱ꞌa yó xíꞌín ta̱a néꞌe choon no̱ó na̱ ñoo yo̱ ―kaá na̱.
ACT 23:6 Kúú ni̱ ka̱tóni̱ ini Pablo ña̱ dao ta̱a ni̱ na̱taka ñoó kúú ta̱a saduceo, ta dao ka̱ ra̱ kúú ta̱a fariseo. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín rá: ―Ñani, yuꞌu̱ kúú ta̱a fariseo. Ta kúúí de̱ꞌe iin ta̱a fariseo. Ta chínóo kua̱chi ndo̱ yuꞌu̱ chi̱ ió ta̱ndeé iní noo̱í ña̱ nataki na̱ ni̱ xiꞌi̱.
ACT 23:7 Tá ni̱ kaꞌa̱n Pablo dión, dá ni̱ ka̱sáꞌá ta̱a fariseo xíꞌín ta̱a saduceo dándichi̱ táꞌan mií rá. Kúú ni̱ na̱taꞌa̱nda̱ táꞌan va ra ndéi ra.
ACT 23:8 Chi̱ ta̱a saduceo kúú ra̱ káꞌa̱n ña̱ o̱ nátaki taꞌon na̱ ni̱ xiꞌi̱, ta ni ángel ko̱ó, ta ni espíritu ko̱ó. Tído ta̱ fariseo kúú ra̱ kándísa ndidaá kúú ña̱ yóꞌo.
ACT 23:9 Ta ndidaá kúú rá ni̱ ka̱sáꞌá káyuꞌú. Dá ni̱ nda̱kuei dao ta̱a dánaꞌa̱ ley Moisés, táꞌa̱n ra̱ kúú taꞌani kuendá ta̱ fariseo. Dá ni̱ kaa ra̱: ―Ni iin tóꞌón taꞌon ña̱ꞌa kini ko̱ ní kée ta̱a yóꞌo, chi̱ ndá ndi kuu ni̱ kaꞌa̱n iin espíritu o iin ángel xíꞌín rá. Sa̱ꞌá ño̱ó ná dáꞌa ni na̱á yo̱ xíꞌín Ndios ―kaá ra̱.
ACT 23:10 Ta de̱én nda̱ꞌo ni̱ ka̱sáꞌá dándichi̱ táꞌan mií rá ndéi ra. Ta kúú ni̱ yu̱ꞌú va ta̱a dándáki soldado ñoó, chi̱ oon ni ví ndakuei ta̱a ñoó dákuáchi ra Pablo, káꞌán rá. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ saꞌanda ra̱ choon ña̱ ná kixi soldado taó rá Pablo tein ña̱yuu ñoó, dá kandaka ñaá rá koꞌo̱n tuku ra ini veꞌe noo̱ ndéi mií soldado ñoó.
ACT 23:11 Ta kúú iin ka̱ sa̱kuaá ñoó, dá ni̱ naꞌa̱ noo̱ satoꞌo yo̱ Jesús noo̱ Pablo. Dá ni̱ kaa na̱: ―Ndeé koo inóo̱n, Pablo. Chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ xi̱ꞌón kuendá saꞌa̱ yúꞌu̱ ñoo Jerusalén yóꞌo, ki̱ꞌo dión taꞌani miía̱n ndúsa̱ ki̱ꞌón kuendá sa̱ꞌí ñoo Roma ―kaá na̱.
ACT 23:12 Tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱ ñoó, dá ni̱ nda̱tóꞌón kueꞌé dao ta̱ Israel ña̱ kaꞌání rá Pablo. Ta ni̱ xi̱ꞌo ra mií rá ña̱ ni iin tóꞌón rá o̱ kásáꞌan, ta ni ta̱kui̱í o̱ kóꞌo ra nda̱ ná kandeé rá kaꞌání rá Pablo.
ACT 23:13 Ta uu̱ diko cháá ka̱ kúú ta̱a ni̱ ka̱ndo̱o kee dión.
ACT 23:14 Dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱ kaꞌa̱n ra̱ xíꞌín ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱, xíꞌín ta̱ sáꞌano, dá ni̱ kaa ra̱: ―Nduꞌu̱ kúú ra̱ ni̱ xi̱ꞌo mií ña̱ kuu ndu̱, chi̱ o̱ kásáꞌan taꞌon ndu ta ni o̱ kóꞌo ndu ta̱kui̱í nda̱ kandeé ndú kaꞌání ndú Pablo.
ACT 23:15 Ta viti, koꞌo̱n mií ní xíꞌín ta̱ néꞌe choon ñoo yo̱ kaꞌa̱n ní xíꞌín ta̱a dándáki soldado ñoó ña̱ ná kandaka ra Pablo kii ra noo̱ ní taa̱n, ta kee ní ña̱ keyíko̱ cháá ka̱ ní saꞌa̱ rá, kaa ní xíꞌín rá. Ta nduꞌu̱ kúú ra̱ kandei nduu kaꞌání ñaá tá sa̱ kuaꞌa̱n kuyati ra kasandaá ra̱ ―kaá ra̱.
ACT 23:16 Tído tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini daxi̱ Pablo ña̱ dión ndátóꞌón kueꞌé ta̱a ñoó, dá ni̱ kee xi kuaꞌa̱n xi̱ veꞌe noo̱ ndéi soldado. Dá ni̱ ka̱sto̱ꞌon xi xíꞌín Pablo táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndátóꞌón rá.
ACT 23:17 Dá ni̱ kana Pablo iin soldado néꞌe choon ñoó. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Kee ní ña̱ mani̱ kandaka ní tayií lóꞌo̱ yóꞌo ná koꞌo̱n xi̱ no̱ó ta̱a dándáki ndoꞌó, chi̱ ió iin ña̱ꞌa kaꞌa̱n xi̱ xíꞌín rá ―kaá na̱.
ACT 23:18 Dá ndáka ñaá rá ni̱ saꞌa̱n ra̱ no̱ó ta̱a dándáki ñaá ñoó. Dá ni̱ kaa ra̱: ―Pablo, táꞌa̱n ra̱ nákaa̱ veꞌe ka̱a yóꞌo, ni̱ kana ra yuꞌu̱, ta ni̱ seí ndaꞌí ra̱ noo̱í ña̱ ná kandakai tayií lóꞌo̱ yóꞌo kii xi noo̱ mií ní, chi̱ ió ña̱ kaꞌa̱n xi̱ xíꞌín ní ―kaá ra̱.
ACT 23:19 Dá ni̱ tiin ta̱a ñoó ndáꞌa̱ tayií lóꞌo̱ ñoó. Dá ni̱ taó xóo ñaá rá. Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá: ―¿Ndí ki̱án kaꞌa̱n yo̱ꞌó xíꞌín yuꞌu̱, kóno̱n?
ACT 23:20 Dá ni̱ kaa xi̱: ―Ni̱ ka̱ndo̱o ta̱ Israel ña̱ kasaa̱ ra̱ taa̱n kueí ndaꞌí ra̱ noo̱ ní ña̱ kandaka ní Pablo koꞌo̱n ní no̱ó ta̱ néꞌe choon Israel, dá kee ra ña̱ keyíko̱ cháá ka̱ ra̱ saꞌa̱ ná, kaa ra̱.
ACT 23:21 Tído, o̱ sa̱ kándísa ní, chi̱ uu̱ diko cháá ka̱ ta̱a kañoꞌo de̱ꞌé íchi̱ kandati ra kaꞌání rá Pablo, chi̱ ni̱ xi̱ꞌo ra mií rá ña̱ o̱ kásáꞌan ra ta ni ta̱kui̱í o̱ kóꞌo ra nda̱ kandeé rá kaꞌání ñaá rá. Ta viti ndéi nduu ra̱ ndáti ra ná kande̱ꞌá ndi kaa mií ní ―kaá xi̱.
ACT 23:22 Dá ni̱ saꞌanda ra̱ choon noo̱ xí kuaꞌa̱n nóꞌo̱ xí, ta ni̱ kaꞌa̱n ra̱ xíꞌín xí ña̱ o̱ sa̱ kóo ini xi̱ kaꞌa̱n xi̱ xíꞌín ni iin tóꞌón ña̱yuu ña̱ ni̱ na̱kani xi xíꞌín rá.
ACT 23:23 Dá ni̱ kana ra uu̱ soldado néꞌe choon. Dá ni̱ saꞌanda ra̱ choon noo̱ ro̱ón ña̱ ná kenduu ra̱ uu̱ ciento soldado koꞌo̱n sáꞌá, xíꞌín oni̱ diko uxi̱ ka̱ ra̱ ná kakuu ta̱ kandodó kuéi̱, xíꞌín uu̱ ciento ka̱ ra̱ ná kakuu ta̱ kaneꞌe kúxi̱ koꞌo̱n ra̱, ta ná kana ra ka̱ ii̱n sa̱kuaá koꞌo̱n ra̱ ñoo Cesarea.
ACT 23:24 Dá ni̱ saꞌanda taꞌani ra choon ña̱ ná kenduu taꞌani ro̱ón iin kuéi̱ kanóo Pablo koꞌo̱n na̱, ta ná kandaka ñaá rá koꞌo̱n ra̱ noo̱ iin ta̱ néꞌe choon káꞌano naní Félix, kaá ra̱.
ACT 23:25 Dá ni̱ taa ra iin tuti kaneꞌe soldado koꞌo̱n ra̱, ta diꞌa kaáa̱n:
ACT 23:26 “Yuꞌu̱ kúú Claudio Lisias, ta táai tuti yóꞌo ko̱saa̱ noo̱ ní, Félix. Mií ní kúú iin ta̱a ndáya̱ꞌi, ta káꞌi̱n ndisáꞌán xíꞌín ní.
ACT 23:27 Ta̱a yóꞌo kúú ra̱ ni̱ tiin ta̱ Israel, ta kuaꞌa̱n ra̱ kaꞌání ñaá rá. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ saꞌi̱n xíꞌín soldadoi̱, ta ni̱ da̱káki ñaáí, chi̱ ni̱ ka̱ndaa̱ inii̱ ña̱ ta̱ romano kúú rá.
ACT 23:28 Ta sa̱ꞌá ña̱ kóni̱i̱ kandaa̱ inii̱ ndí ki̱án kúú kua̱chi ta̱a yóꞌo, sa̱ꞌá ño̱ó ndákai ra̱ ni̱ saꞌi̱n no̱ó ta̱ néꞌe choon ta̱ Israel.
ACT 23:29 Dá ni̱ ka̱ndaa̱ inii̱ ña̱ saꞌa̱ ley mií vá rá dákuío kua̱chi ra̱ ta̱a yóꞌo. Tído ni iin ña̱ꞌa kini ko̱ ní kée ra sa̱ꞌá ña̱ kánian kuu ra̱ o kakaa̱ ra̱ veꞌe ka̱a.
ACT 23:30 Tído ni̱ ka̱ndaa̱ inii̱ ña̱ ni̱ nda̱tóꞌón kueꞌé dao ta̱ Israel kaꞌání ñaá rá. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ta̱ndaꞌí ta̱a yóꞌo ko̱saa̱ ra̱ noo̱ ní. Ta ni̱ saꞌanda taꞌani yuꞌu̱ choon no̱ó ta̱a káꞌa̱n kua̱chi saꞌa̱ rá ña̱ ná kakui̱ta ra noo̱ mií ní, dá ná kaꞌa̱n ra̱, ná kande̱ꞌá ndí ki̱án kúú ña̱ kini ni̱ kee ta̱a yóꞌo. Ná kukueé ní.” Dión kuaꞌa̱n ña̱ ni̱ taa ra.
ACT 23:31 Dá ni̱ kee soldado ndáka ra Pablo kuaꞌa̱n ra̱ táto̱ꞌon ni̱ taꞌa̱nda̱ choon noo̱ rá iin ñoo naní Antípatris sa̱kuaá dáá ñóó.
ACT 23:32 Dá tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱ ñoó, dá nda̱dá ta̱ kándodó kuéi̱ ñoó kuaꞌa̱n xíꞌín Pablo, dá ni̱ na̱ndió kuéi soldado xíka sáꞌá ñoó kuaꞌa̱n nóꞌo̱ rá veꞌe noo̱ ndéi ra ñoó.
ACT 23:33 Dá tá ni̱ saa̱ soldado kándodó kuéi̱ ñoo naní Cesarea, dá ni̱ xi̱ꞌo ra tuti ñoó no̱ó ta̱ néꞌe choon káꞌano naní Félix. Ta ni̱ na̱ki̱ꞌo taꞌani ra Pablo noo̱ rá.
ACT 23:34 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌi ra tuti ñoó, dá ni̱ nda̱to̱ꞌón rá ndeí ni̱ kaki Pablo. Dá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ra̱ ña̱ kúú ná ta̱ kuendá Cilicia.
ACT 23:35 Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Tá ná kasaa̱ ta̱a káꞌa̱n kua̱chi sa̱ꞌo̱n, nda̱ daá ná kueídóꞌi noo̱ káꞌo̱n ―kaá ra̱. Dá ni̱ saꞌanda ra̱ choon noo̱ soldado ña̱ ná nachiꞌi ra Pablo noo̱ kúú veꞌe chóon naní Herodes, ta ná kandaa va̱ꞌa ñaá rá.
ACT 24:1 Dá tá ni̱ ya̱ꞌa oꞌo̱n kuu̱, dá ni̱ ka̱sáa̱ ta̱ duti̱ kúú no̱ó naní Ananías ñoo Cesarea ñoó xíꞌín dao ka̱ ta̱ sáꞌano Israel, xíꞌín iin ta̱a ti̱ꞌa kaꞌa̱n naní Tértulo. Dá ni̱ sa̱ kui̱ta ra no̱ó ta̱ néꞌe choon káꞌano ñoó kaꞌa̱n kua̱chi ra saꞌa̱ Pablo.
ACT 24:2 Dá tá ni̱ kana ra Pablo ni̱ saa̱ na̱, dá ni̱ ka̱sáꞌá káꞌa̱n kua̱chi ta̱ naní Tértulo ñoó saꞌa̱ ná no̱ó ta̱ néꞌe choon ñoó, ta kaá ra̱: ―Ta xíꞌín mií ní ndéi va̱ꞌa nduꞌu̱, ta kua̱ꞌá ña̱ va̱ꞌa kée ní xíꞌín ñoo ndu̱ sa̱ꞌá ña̱ ió ña̱xintóni̱ ní.
ACT 24:3 Chi̱ iin na̱ káꞌano kúú mií ní, Félix, ta daá kuití vá náki̱ꞌo nduꞌu̱ ndivéꞌe noo̱ ní saꞌa̱ ndidaá ña̱ va̱ꞌa kée ní xíꞌín ndú ndeí kúú míí vá.
ACT 24:4 Tído ko̱ kóni̱ ndu̱ kandaa ndu̱ cháá ka̱ tiempo ní, sa̱ꞌá ño̱ó seí ndaꞌí ndu̱ noo̱ ní ña̱ kueídóꞌo ní yuꞌu̱ iin tóó víꞌí sa̱ꞌá ña̱ kúú ní iin ta̱a va̱ꞌa ini.
ACT 24:5 Ni̱ na̱níꞌi̱ ndú ña̱ ta̱a yóꞌo kúú táto̱ꞌon iin kueꞌe̱ nákaa̱ ñoo nduꞌu̱, chi̱ xíonoo ra saꞌándá táꞌan ra na̱ Israel ndéi iin níí kúú ñayuú. Ta ta̱a yóꞌo taꞌani kúú ra̱ íin noo̱ saꞌándá choon no̱ó ra̱ kúú kuendá ta̱ nazareno.
ACT 24:6 Ta ni̱ kaꞌán rá ña̱ ku̱ꞌu ra koni xíxi ra veꞌe ño̱ꞌo káꞌano ndu. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ tiin ñaá nduꞌu̱, ta kuaꞌa̱n ndu̱ keyíko̱ ndu̱ saꞌa̱ rá táto̱ꞌon ki̱ꞌo dándáki ley ndu̱.
ACT 24:7 Tído ni̱ ka̱sáa̱ ta̱a dándáki soldado naní Lisias xíꞌín kua̱ꞌá nda̱ꞌo soldado ra̱, ta ni̱ xi̱o ndaa ñaá rá ndáꞌa̱ nduꞌu̱.
ACT 24:8 Dá ni̱ saꞌanda ra̱ choon ña̱ ná kii na̱ káꞌa̱n kua̱chi saꞌa̱ Pablo noo̱ mií ní. Sa̱ꞌá ño̱ó ndéi ndu yóꞌo viti. Tá ndato̱ꞌón mií ní ra̱, dá kandaa̱ va̱ꞌa ini ní ña̱ ndaa̱ va kía̱n káꞌa̱n ndu̱ saꞌa̱ rá ―kaá ra̱.
ACT 24:9 Ta ni̱ kaꞌa̱n taꞌani ndidaá ka̱ ta̱ Israel ndéi ñoó ña̱ ki̱ꞌo dión kíán.
ACT 24:10 Dá ni̱ da̱kúu ta̱ néꞌe choon káꞌano ñoó ndáꞌa̱ rá noo̱ Pablo, dá ná kaꞌa̱n na̱. Dá ni̱ kaa na̱: ―Náꞌá yuꞌu̱ ña̱ sa̱ ió kua̱ꞌá nda̱ꞌo kuia̱ nákaa̱ ní kéyíko̱ va̱ꞌa ní ñoo ndu̱. Sa̱ꞌá ño̱ó kádii̱ inii̱ viti íiin xíꞌoi kuendá noo̱ ní sa̱ꞌá ña̱ ndóꞌi.
ACT 24:11 Ta kuu va ndato̱ꞌón ní dao ka̱ ña̱yuu, dá ná kandaa̱ va̱ꞌa ini ní ña̱ sa̱ io uxi̱ uu̱ kuu̱ ni̱ saꞌi̱n ñoo Jerusalén ni̱ sa̱ ndaño̱ꞌi Ndios.
ACT 24:12 Ta ko̱ ní nátiin na yuꞌu̱ chídáó táꞌin xíꞌín ni iin tóꞌón ña̱yuu ini veꞌe ño̱ꞌo káꞌano ndu. Ta ni ko̱ ní nátiin na yuꞌu̱ nákaa̱i̱ dána̱á táꞌin ña̱yuu ini ni iin veꞌe noo̱ nátaka na̱, ta ni iin ka̱ xíán ñoo Jerusalén.
ACT 24:13 Ta o̱ kúu taꞌon kendaa̱ ra̱ ña̱ káꞌa̱n kua̱chi ra saꞌa̱ yúꞌu̱ viti.
ACT 24:14 ’Tído yóꞌo kásto̱ꞌin xíꞌín ní ña̱ yuꞌu̱ kúú na̱ xíka íchi̱ Jesús, táꞌa̱n ña̱ chínaní ta̱a yóꞌo kúú ña̱ ko̱ váꞌa. Ta ki̱ꞌo dión ndáño̱ꞌo yuꞌu̱ Ndios, na̱ ni̱ sa̱ ndaño̱ꞌo na̱ veꞌi ni̱ sa̱ ndei sa̱ naꞌá, chi̱ kándísa yuꞌu̱ ndidaá kúú choon saꞌándá ley xíꞌín ña̱ ni̱ taa profeta nda̱ rá sa̱ naꞌá.
ACT 24:15 Chi̱ ió ta̱ndeé iní yuꞌu̱ ña̱ kee Ndios ña̱ ni̱ kaa na̱ kee na, táto̱ꞌon ki̱ꞌo ió taꞌani ta̱ndeé iní no̱ó ta̱a yóꞌo. Chi̱ kándísa yuꞌu̱ ña̱ dánátaki Ndios na̱ ni̱ xiꞌi̱, mií ná va̱ꞌa na o mií ná kini na.
ACT 24:16 Sa̱ꞌá ño̱ó daá kuití vá ndíꞌi inii̱ koo vii ña̱xintóni̱í noo̱ Ndios xíꞌín no̱ó ña̱yuu.
ACT 24:17 ’Tído tá ni̱ ya̱ꞌa dao kuia̱ ni̱ xi̱onoo yuꞌu̱ dao ka̱ xíán, dá ni̱ na̱ndió ko̱oi ñooi̱ chindeéí na̱ kúndaꞌí xíꞌín cháá di̱ꞌón, ta doko̱í kíti̱ noo̱ Ndios.
ACT 24:18 Ta nákaa̱i̱ kéei ña̱ yóꞌo, ta kúú ni̱ ka̱sáa̱ dao ta̱ Israel ni̱ kii chí kuendá Asia diꞌa, ta ni̱ tiin ra yuꞌu̱ ini veꞌe ño̱ꞌo káꞌano ndu nákaa̱i̱ ndúvii miíí noo̱ Ndios táto̱ꞌon ki̱ꞌo saꞌándá ley choon. Tído ko̱ ta̱ꞌón ña̱yuu kuáꞌa̱ ñóꞌo xíꞌín yuꞌu̱, ta ko̱ nákaa̱i̱ dána̱á táꞌin ña̱yuu.
ACT 24:19 Sa̱ꞌá ño̱ó kánian kii ta̱a ñoó kuita ra noo̱ mií ní, dá ná kaꞌa̱n kua̱chi ra saꞌa̱ yúꞌu̱ noo̱ mií ní tá ndáa ña̱ꞌa ndóꞌo ra xíꞌíín.
ACT 24:20 O ná kaꞌa̱n ta̱a ndéi yóꞌo ná nde̱ꞌá ndí ki̱án kúú iin kua̱chi yuꞌu̱ ni̱ na̱níꞌi̱ rá tá ni̱ sa̱ íii̱n no̱ó ta̱ néꞌe choon ñoo ndu̱.
ACT 24:21 Ta ndá ndi kuu kua̱chi ni̱ ya̱ꞌa yuꞌu̱ ni̱ keei kíán ña̱ ni̱ꞌi ni̱ kaꞌi̱n tá ni̱ sa̱ káa̱i̱ tein mií rá ñoó, chi̱ ni̱ kaꞌi̱n diꞌa: “Sa̱ꞌá ña̱ kándísa yuꞌu̱ ña̱ nataki na̱ ni̱ xiꞌi̱, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ chi̱nóo kua̱chi ndó yuꞌu̱ viti”, ni̱ kaai̱ xíꞌín rá ―kaá na̱.
ACT 24:22 Ta sa̱ náꞌá va̱ꞌa va Félix ñoó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kuaꞌa̱n saꞌa̱ íchi̱ Jesús. Sa̱ꞌá ño̱ó, tá ni̱ ndiꞌi ni̱ seídóꞌo ra ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Pablo, dá ni̱ chi̱tuu tóó ra ta̱ndóꞌó na̱. Dá ni̱ kaa ra̱: ―Tá ná kasaa̱ ta̱a dándáki soldado naní Lisias, nda̱ daá ví, dá kandaa̱ inii̱ nde̱ꞌá ndi kuaꞌa̱n ta̱ndóꞌó ndo̱ ―kaá ra̱.
ACT 24:23 Dá ni̱ saꞌanda ra̱ choon no̱ó ta̱a ndaá Pablo ña̱ ná kandaa va̱ꞌa ñaá rá. Tído ni̱ kaꞌa̱n ra̱ ña̱ ná konó rá kee Pablo dao ña̱ꞌa, ta ná konó taꞌani ra ku̱ꞌu ta̱ xíonoo xíꞌín ná koto niꞌini ñaá rá, kaá ra̱.
ACT 24:24 Dá tá ni̱ ya̱ꞌa dao kuu̱ ñoó, dá ni̱ ka̱sáa̱ Félix xíꞌín ñadiꞌí ra̱ naní Drusila, ña̱ kúú ñáꞌa̱ Israel. Dá ni̱ kana ra Pablo. Dá ni̱ seídóꞌo ra ña̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ saꞌa̱ ndi dándáki ña̱ kándéé iní yo̱ Jesucristo.
ACT 24:25 Ta ni̱ kaꞌa̱n taꞌani Pablo ña̱ kánian kee yó ña̱ ndaa̱, ta kánian chituu ini yo̱ kee yó ña̱ kini. Ta ni̱ kaꞌa̱n taꞌani na ña̱ kasandaá iin kuu̱ keyíko̱ ndaa̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱yuu. Kúú ni̱ yu̱ꞌú nda̱ꞌo Félix. Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Kuaꞌán viti, dá tá ná nono̱í, dá kana tukui yo̱ꞌó kasaa̱o̱n ―kaá ra̱.
ACT 24:26 Tído ndáti ra ña̱ ki̱ꞌo Pablo cháá di̱ꞌón noo̱ rá, dá dáyaa̱ ñaá rá, káꞌán rá. Sa̱ꞌá ño̱ó tóó tóó sa̱ kana ñaá rá sa̱ nda̱tóꞌón xíꞌín rá.
ACT 24:27 Dá tá ni̱ ya̱ꞌa uu̱ kuia̱, dá ni̱ keta Félix noo̱ choon néꞌe ra. Dá ni̱ ndu̱ꞌu ta̱a naní Porcio Festo kúú rá ta̱ néꞌe choon káꞌano ñoó. Ta sa̱ꞌá ña̱ kóni̱ Félix kando̱o va̱ꞌa ra no̱ó na̱ Israel, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ da̱nkoo ra Pablo nákaa̱ na̱ veꞌe ka̱a.
ACT 25:1 Dá ni̱ na̱tiin Festo choon kakuu ra ta̱ néꞌe choon káꞌano. Dá tá ni̱ ya̱ꞌa oni̱ kuu̱, dá ni̱ keta ra ñoo Cesarea ñoó kuaꞌa̱n ra̱ ñoo Jerusalén.
ACT 25:2 Tá ni̱ saa̱ ra̱ ñoó, dá ni̱ na̱tuu yati ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱ xíꞌín ta̱a néꞌe choon no̱ó na̱ Israel. Dá ni̱ ka̱sáꞌá rá káꞌa̱n kua̱chi ra saꞌa̱ Pablo noo̱ Festo.
ACT 25:3 Dá ni̱ xika̱ ra̱ ña̱ mani̱ noo̱ Festo ña̱ ná tandaꞌá rá Pablo kii na ñoo Jerusalén. Ta ña̱ yóꞌo ni̱ xika̱ ra̱ chi̱ sa̱ ni̱ nda̱tóꞌón kueꞌé ra̱ ña̱ kaꞌání rá Pablo íchi̱.
ACT 25:4 Dá ni̱ kaa Festo: ―Nákaa̱ Pablo veꞌe ka̱a ñoo Cesarea. Tído yachi̱ va noꞌi̱.
ACT 25:5 Sa̱ꞌá ño̱ó ná koꞌo̱n dao ta̱a kúú kuendá mií ndó xíꞌín yuꞌu̱ ñoo Cesarea. Tá ió iin ña̱ꞌa ni̱ ya̱ꞌa ra ni̱ kee ra, dá kía̱n kuu kaꞌa̱n kua̱chi ndó saꞌa̱ rá ñoó.
ACT 25:6 Dá ni̱ ka̱ndo̱o Festo ni̱ sa̱ io ra̱ ñoo Jerusalén xíꞌín ta̱a ñoó táto̱ꞌon ona̱ o uxi̱ kuu̱. Dá ni̱ na̱ndió ko̱o ra kuaꞌa̱n nóꞌo̱ rá ñoo Cesarea. Tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ na̱ko̱o ra noo̱ téi̱ noo̱ koo ra kaꞌanda ra̱ choon. Dá ni̱ saꞌanda ra̱ choon ña̱ ná koꞌo̱n ra̱ kuaka ra Pablo kasaa̱ na̱.
ACT 25:7 Tá ni̱ saa̱ Pablo ni̱ sa̱ kuíi̱n na̱ noo̱ ió ra̱, dá ni̱ na̱tuu yati ta̱ Israel, táꞌa̱n ra̱ ni̱ kii ñoo Jerusalén. Dá ni̱ ka̱sáꞌá rá dákuío ra Pablo kua̱ꞌá nda̱ꞌo kua̱chi kini. Tído ko̱ ní niꞌi̱ taꞌon ra ndi kee ra, dá kando̱o ndaa̱ ña̱ káꞌa̱n ra̱.
ACT 25:8 Dá ni̱ ka̱sáꞌá Pablo chindeé ná mií ná, ta kaá na̱: ―Ko̱ ní ya̱ꞌi noo̱ ni iin ley nduꞌu̱, na̱ Israel, ta ni ko̱ ní xiní xíxii veꞌe ño̱ꞌo káꞌano ndu, ta ni noo̱ ley César, ta̱ néꞌe choon káꞌano cháá ka̱, ko̱ ní ya̱ꞌi ―kaá na̱.
ACT 25:9 Tído kóni̱ Festo kando̱o va̱ꞌa ra no̱ó ta̱ Israel. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ nda̱to̱ꞌón rá Pablo: ―¿Á nátaꞌan ni ino̱n koꞌo̱ ñoo Jerusalén, ta ñoó ná keyíko̱i̱ sa̱ꞌo̱n? ―kaá ra̱.
ACT 25:10 Dá ni̱ kaa Pablo: ―Sa̱ íin va yuꞌu̱ noo̱ mií ní, ta néꞌe ní choon ni̱ kee César. Ta yóꞌo va kúú noo̱ kánian keyíko̱ ní sa̱ꞌí. Chi̱ sa̱ náꞌá va̱ꞌa ní ña̱ ni iin tóꞌón ña̱ kini ko̱ ní ya̱ꞌi keei xíꞌín na̱ ñooi̱, na̱ Israel.
ACT 25:11 Chi̱ tá ní ya̱ꞌi keei iin kua̱chi kini, ña̱ kánian kuui̱, dá kía̱n iói̱ ña̱ kuui̱ sa̱ꞌán. Tído ni iin tóꞌón kua̱chi, ña̱ dákuío ta̱a yóꞌo yuꞌu̱, ko̱ kúú ña̱ ndaa̱, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ íin taꞌon kuu naki̱ꞌo yuꞌu̱ noo̱ ndáꞌa̱ rá. Sa̱ꞌá ño̱ó xíka̱i̱ noo̱ ní ña̱ va̱ꞌa ka̱ mií César ná keyíko̱ sa̱ꞌí ―kaá Pablo.
ACT 25:12 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ nda̱tóꞌón Festo xíꞌín ta̱a káꞌa̱n niꞌini noo̱ rá, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín Pablo: ―Ni̱ xika̱ miíón ña̱ keyíko̱ César sa̱ꞌo̱n. Sa̱ꞌá ño̱ó tandaꞌí yo̱ꞌó koꞌo̱n noo̱ rá, tá dáá ―kaá ra̱.
ACT 25:13 Dá tá ni̱ ya̱ꞌa cháá kuu̱ ñoó, dá ni̱ ka̱sáa̱ iin rey naní Agripa xíꞌín ñadiꞌí ra̱ naní Berenice ñoo Cesarea, chi̱ ni̱ ka̱sáa̱ ra̱ kaꞌa̱n ra̱ ndisáꞌán xíꞌín Festo.
ACT 25:14 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ sa̱ ndei na kuaꞌa̱ vá kuu̱, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ na̱kani Festo xíꞌín rey ñoó sa̱ꞌá ña̱ ndóꞌo Pablo, ta kaá ra̱: ―Ni̱ da̱nkoo Félix iin ta̱a nákaa̱ ra̱ veꞌe ka̱a yóꞌo.
ACT 25:15 Dá tá ni̱ saꞌi̱n ñoo Jerusalén, dá ni̱ kaꞌa̱n kua̱chi ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱ xíꞌín ta̱ sáꞌano no̱ó na̱ Israel sa̱ꞌá ta̱a ñoó, ta ni̱ xika̱ ra̱ ña̱ ná kaꞌandai̱ choon ña̱ ná kuu ra̱.
ACT 25:16 Dá ni̱ kaꞌi̱n xíꞌín rá ña̱ ko̱ óon taꞌon kaꞌání ta̱a néꞌe choon romano iin ta̱a tá ko̱ ñáꞌa̱ ná kuita na̱ káꞌa̱n kua̱chi saꞌa̱ rá noo̱ rá, dá kía̱n kuu chindeé rá mií rá no̱ó kua̱chi dákuío ñaá ná, ni̱ kaai̱ xíꞌín rá.
ACT 25:17 Sa̱ꞌá ño̱ó tá ni̱ ka̱sáa̱ ta̱ Israel ñoo yóꞌo, ta ko̱ ní sá ndati taꞌon yuꞌu̱, chi̱ tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱, kúú ni̱ na̱ko̱oi noo̱ téi̱ kaꞌandai̱ choon. Dá ni̱ saꞌandai̱ choon ña̱ ná koꞌo̱n ra̱ kuaka ra ta̱a naní Pablo ñoó kasaa̱ ra̱ noo̱í.
ACT 25:18 Dá ni̱ na̱kui̱ta ta̱ Israel káꞌa̱n kua̱chi ra sa̱ꞌá ta̱a ñoó. Tído ko̱ ní káꞌa̱n taꞌon ra táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndáti yuꞌu̱ chinóo kua̱chi ñaá rá.
ACT 25:19 Chi̱ sa̱va̱ꞌa ña̱ káꞌa̱n kua̱chi ra saꞌa̱ kúú ley mií rá. Ta káꞌa̱n taꞌani ra saꞌa̱ iin ta̱a naní Jesús, iin ra̱ ni̱ xiꞌi̱, tído Pablo kúú ra̱ kaá ña̱ takí va Jesús ñoó.
ACT 25:20 Ta sa̱ꞌá ña̱ ko̱ ní niꞌi̱ taꞌon yuꞌu̱ ndi koo keyíko̱i̱ sa̱ꞌá ta̱a ñoó, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ nda̱to̱ꞌín ra̱, nde̱ꞌá á kándía ra koꞌo̱n ra̱ ñoo Jerusalén keyíko̱i̱ saꞌa̱ rá sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo, ni̱ kaai̱ xíꞌín rá.
ACT 25:21 Tído ni̱ xika̱ ra̱ ña̱ mií César Augusto ná keyíko̱ saꞌa̱ rá. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ saꞌandai̱ choon ña̱ ná kakaa̱ ii̱ rá veꞌe ka̱a nda̱ ná kasandaá kuu̱ tandaꞌí ra̱ koꞌo̱n ra̱ noo̱ César ñoó ―kaá Festo xíꞌín rey Agripa.
ACT 25:22 Dá ni̱ kaa rey Agripa xíꞌín Festo: ―Kóni̱ taꞌani yuꞌu̱ kueídóꞌi to̱ꞌon káꞌa̱n ta̱a ñoó. Dá ni̱ kaa Festo: ―Taa̱n, dá kueídóꞌo ní ña̱ kaꞌa̱n ra̱ ―kaá ra̱.
ACT 25:23 Tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ ka̱sáa̱ rey Agripa xíꞌín ñadiꞌí ra̱ naní Berenice veꞌe noo̱ saꞌándá Festo choon, ta ndíxi na dáꞌo̱n táyíí ndáa. Dá ni̱ ku̱ꞌu ra ini veꞌe xíꞌín ndidaá ta̱a dándáki soldado, xíꞌín ndidaá ta̱a ndáya̱ꞌi ñoo Cesarea. Dá ni̱ saꞌanda Festo choon ña̱ ná koꞌo̱n ra̱ kuaka ra Pablo kasaa̱ na̱ noo̱ rá.
ACT 25:24 Dá ni̱ kaa ra̱: ―Mií ní, rey Agripa, xíꞌín ndidaá ní mií ní, na̱ ni̱ na̱taka ndéi yóꞌo viti xíꞌín nduꞌu̱. Ta ta̱a íin yóꞌo, kua̱ꞌá nda̱ꞌo na̱ Israel ndéi ñoo Jerusalén xíꞌín na̱ ndéi ñoo yóꞌo káꞌa̱n kua̱chi saꞌa̱ rá noo̱ yúꞌu̱. Ta ko̱ sá tuu na ña̱ káyuꞌú ná ña̱ kánian kuu ra̱.
ACT 25:25 Tído ni iin tóꞌón ña̱ kini ko̱ ní nániꞌi̱ yuꞌu̱ ni̱ kee ra ña̱ kánian kuu ra̱. Tído ni̱ xika̱ mií rá ña̱ César Augusto keyíko̱ saꞌa̱ rá. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ chi̱kaa̱ inii̱ ña̱ tandaꞌí ra̱ koꞌo̱n ra̱.
ACT 25:26 Tído ko̱ níꞌi̱ taꞌon yuꞌu̱ ndí ki̱án taai sa̱ꞌá ta̱a yóꞌo koꞌa̱n no̱ó na̱ kúú satoꞌo yo̱ César. Sa̱ꞌá ño̱ó chíkani yuꞌu̱ ra̱ noo̱ ndidaá mií ní, na̱ ndéi yóꞌo, xíꞌín noo̱ mií ní, rey Agripa, dá ndato̱ꞌón va̱ꞌa ní ra̱, dá naniꞌi̱ yuꞌu̱ ndí ki̱án kúú kua̱chi ra chinóoi noo̱ tuti ñoó.
ACT 25:27 Chi̱ ko̱ váꞌa taꞌon keei tá ná tandaꞌí iin ta̱a nákaa̱ veꞌe ka̱a koꞌo̱n ra̱ no̱ó ta̱ néꞌe choon káꞌano xía̱n nani ko̱ó kua̱chi ra̱ koꞌo̱n xíꞌín rá ―kaá ra̱.
ACT 26:1 Dá ni̱ kaa rey Agripa xíꞌín Pablo: ―Viti kía̱n ní kuu ki̱ꞌón kuendá sa̱ꞌá ña̱ ndóꞌón ―kaá ra̱. Dá ni̱ chi̱nee Pablo ndáꞌa̱ ná, dá ni̱ ka̱sáꞌá ná xíꞌo na kuendá sa̱ꞌá ña̱ ndóꞌo na:
ACT 26:2 ―Ta kádii̱ nda̱ꞌo inii̱, rey Agripa, chi̱ sónó ní ki̱ꞌoi kuendá noo̱ ní saꞌa̱ ndidaá kúú kua̱chi káꞌa̱n ta̱ ñooi̱, ta̱ Israel, sa̱ꞌí.
ACT 26:3 Ta kádii̱ taꞌani inii̱, chi̱ sa̱ náꞌá va̱ꞌa va mií ní saꞌa̱ ley nduꞌu̱, na̱ Israel. Ta sa̱ náꞌá va̱ꞌa taꞌani ní saꞌa̱ ndí ki̱án kédaá xíꞌín na̱ ñooi̱, dá ko̱ nákiꞌin táꞌan ña̱xintóni̱ ndú. Sa̱ꞌá ño̱ó seí ndaꞌíi̱ noo̱ ní ña̱ kueé ni koo ini ní, dá kueídóꞌo ní ña̱ koꞌi̱n kaꞌi̱n xíꞌín ní.
ACT 26:4 ’Ndidaá vá na̱ ñooi̱, na̱ Israel, náꞌá táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ sa̱ kee yuꞌu̱ tá ni̱ sa̱ kuui talóꞌo̱ tá ni̱ sa̱ ioi̱ ñoo miíí, ta náꞌá taꞌani na táto̱ꞌon ni̱ sa̱ keei tá ni̱ sa̱ ioi̱ ñoo Jerusalén.
ACT 26:5 Ta náꞌá taꞌani na ña̱ nda̱ ni̱ kaki va yuꞌu̱ kúúí ta̱a fariseo. Sa̱ꞌá ño̱ó, tá kóni̱ na̱, kuu va ki̱ꞌo ndaa̱ na̱ kuendá ña̱ ni̱ sa̱ kuui iin ta̱a fariseo, táꞌa̱n ra̱ kúú iin taꞌándá ta̱a ndíta toon cháá ka̱ xíꞌín choon Ndios tein na̱ ñooi̱.
ACT 26:6 Tído viti, sa̱ꞌá ña̱ ió ta̱ndeé iní yuꞌu̱ ña̱ xi̱nko̱o ña̱ ni̱ kaa Ndios kee na xíꞌín na̱ sáꞌano ñoo ndu̱ tá sata̱, sa̱ꞌá ño̱ó ndéi ta̱a yóꞌo chínóo kua̱chi ra yuꞌu̱ noo̱ mií ní.
ACT 26:7 Ta ndin uxi̱ uu̱ tuꞌu, nduꞌu̱ na̱ kúú na̱ veꞌe na̱ Israel, ndáti xi̱nko̱o ña̱ ni̱ kaa Ndios kee na xíꞌín na̱ sáꞌano ñoó. Sa̱ꞌá ño̱ó kéchóon ndu noo̱ Ndios nduú ñoó. Ta sa̱ꞌá ña̱ kómí yuꞌu̱ ta̱ndeé iní yóꞌo, rey Agripa, sa̱ꞌá ño̱ó káꞌa̱n kua̱chi ta̱ Israel yóꞌo sa̱ꞌá yuꞌu̱ viti.
ACT 26:8 ¿Á káꞌán ní ña̱ kuáchi̱ nda̱ꞌo kíán noo̱ Ndios dánátaki na̱ ña̱yuu ni̱ xiꞌi̱?
ACT 26:9 ’Ta yuꞌu̱ ni̱ kaꞌán taꞌanii ña̱ níyi̱káí kendava̱ꞌi xíꞌín na̱ kándísa kuu̱ Jesús, na̱ ñoo Nazaret.
ACT 26:10 Ta dión ni̱ sa̱ keei ñoo Jerusalén, chi̱ ni̱ sa̱ taáín kua̱ꞌá nda̱ꞌo na̱ kúú ña̱yuu Ndios veꞌe ka̱a xíꞌín choon sa̱ xi̱ꞌo ta̱ duti̱ kúú no̱ó noo̱í. Ta sa̱ na̱taꞌan va inii̱ tá sa̱ saꞌání ñaá rá.
ACT 26:11 Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo taꞌándá ni̱ sa̱ kendava̱ꞌi xíꞌín ná ini iin rá iin veꞌe noo̱ nátaka na̱ ñoo ndu̱, ta sa̱ kendúsa̱i̱ xíꞌín ná ña̱ kaꞌa̱n ndava̱ꞌa na saꞌa̱ Jesús. Ta sa̱ꞌá ña̱ sa̱ xído̱ nda̱ꞌo inii̱ sa̱ xinii̱ ná, sa̱ꞌá ño̱ó sa̱ xi̱onooi sa̱ kendava̱ꞌi xíꞌín ná nda̱ dao ka̱ ñoo tu̱kú ñóꞌo xíká.
ACT 26:12 ’Ta saꞌa̱ choon yóꞌo ni̱ keei kuaꞌi̱n ñoo Damasco, ta mií ta̱ duti̱ kúú no̱ó ni̱ xi̱ꞌo choon noo̱í kuaꞌi̱n.
ACT 26:13 Tído táto̱ꞌon dao nduú kíán, ná kaai̱ xíꞌín ní, rey, xíkai kuaꞌi̱n íchi̱ ñoó. Ta kúú ni̱ xinii̱ iin ña̱ yéꞌe̱ ni̱ kii chí induú. Ta ndato ka̱ víán o̱ du̱ú ndi̱ndii. Ta kúú ni̱ na̱yeꞌe̱ ndaa iin níí kúú no̱ó kuaꞌi̱n xíꞌín ta̱a kuaꞌa̱n xíꞌíín ñoó.
ACT 26:14 Ta kúú ndidaá vá nduꞌu̱ ni̱ kue̱i no̱ñóꞌo̱. Ta kúú ni̱ sei̱do̱ꞌo yuꞌu̱ ni̱ kaꞌa̱n iin na̱ káꞌa̱n yúꞌu̱ hebreo, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌíín: “Saulo, Saulo, ¿ndiva̱ꞌa xíonooón kéndava̱ꞌón xíꞌín yuꞌu̱? Chi̱ kéeón táto̱ꞌon kée che̱e tá chísáꞌá rí dini̱ karochá.”
ACT 26:15 Dá ni̱ kaa yuꞌu̱: “¿Ndá yoo kúú mií ní, tatá?” Dá ni̱ kaa na̱: “Yuꞌu̱ kúú Jesús, na̱ xíonoo yoꞌó kéndava̱ꞌa xíꞌón.
ACT 26:16 Ta viti ndakuii̱n ndichi, chi̱ ni̱ naꞌa̱ noo̱ yúꞌu̱ noo̱ yo̱ꞌó, dá kechóon noo̱í, ta kanooón ki̱ꞌo ndaa̱o̱n kuendá sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xino̱n yuꞌu̱, xíꞌín saꞌa̱ ndidaá ka̱ ña̱ꞌa koꞌi̱n naꞌi̱ noo̱o̱n.
ACT 26:17 Ta kandaa yuꞌu̱ yo̱ꞌó no̱ó na̱ ñoo miíón, na̱ Israel, xíꞌín noo̱ ndidaá na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, chi̱ no̱ó na̱ yóꞌo tandaꞌí yo̱ꞌó koꞌo̱n,
ACT 26:18 dá ná natu̱u noo̱ ná, dá ná dánkoo na íchi̱ noo̱ íin naá, dá ná nakiꞌin na íchi̱ noo̱ ndato yéꞌe̱ kuaꞌa̱n induú. Dá ná o̱ káñoꞌo ka̱ na̱ ti̱xi ndáꞌa̱ ña̱ uꞌu̱, ta ná ndu̱ꞌu na ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios. Ta sa̱ꞌá ña̱ kandeé iní na̱ iin tóꞌón dini̱ mií yuꞌu̱, sa̱ꞌá ño̱ó ki̱ꞌo káꞌano ini Ndios sa̱ꞌá kua̱chi na, dá natiin na ña̱ va̱ꞌa ki̱ꞌo Ndios no̱ó ña̱yuu ni̱ ndu̱vii mií ná”, kaá Jesús xíꞌín yuꞌu̱.
ACT 26:19 ’Dión ni̱ ndoꞌo yuꞌu̱, rey Agripa. Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní kúsaá taꞌon inii̱ keei ndidaá choon ni̱ saꞌanda Jesús noo̱í ndá induú.
ACT 26:20 Ta mií no̱ó ni̱ da̱náꞌi̱ sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa yóꞌo no̱ó na̱ ndéi ñoo Damasco. Ni ndiꞌi, dá ni̱ saꞌi̱n ni̱ da̱náꞌi̱ no̱ó na̱ ndéi ñoo Jerusalén, xíꞌín no̱ó na̱ ndéi iin níí kúú kuendá Judea diꞌa, xíꞌín no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel. Chi̱ ni̱ kaꞌi̱n xíꞌín ná ña̱ ná nandikó iní na̱ sa̱ꞌá kua̱chi kée na, ta ná nduu na ña̱yuu Ndios, ta xíꞌín ña̱ va̱ꞌa kée na ná naꞌa̱ na̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ kuiti ni̱ na̱ndikó iní na̱ sa̱ꞌá kua̱chi kée na.
ACT 26:21 Ta sa̱ꞌá ña̱ dánaꞌi̱ dión, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ tiin ta̱ Israel yuꞌu̱ noo̱ nákaa̱i̱ veꞌe ño̱ꞌo káꞌano ndu. Ta ni̱ kaꞌán rá kaꞌání rá yuꞌu̱.
ACT 26:22 Tído ni̱ chi̱ndeé vá ñaá Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó takí ii̱ váí nda̱ viti íin xíꞌoi kuendá no̱ó ña̱yuu ko̱ ndáya̱ꞌi, xíꞌín no̱ó na̱ ndáya̱ꞌi. Ta káꞌi̱n xíꞌín ná táto̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n profeta xíꞌín ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Moisés sa̱ꞌá ña̱ kánian koo,
ACT 26:23 chi̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ yóꞌo ña̱ ndoꞌo naní nío̱ na̱ kakuu Cristo, dá kuu na̱, dá mií ná kakuu na nataki mií no̱ó, dá kía̱n dátoo̱n na̱ no̱ó ña̱yuu, dá nani̱ꞌí na̱ Israel xíꞌín na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ña̱ ka̱ki na ―kaá Pablo.
ACT 26:24 Tá xíꞌo ii̱ vá Pablo kuendá sa̱ꞌá ña̱ ndóꞌo na, dá ni̱ ka̱yuꞌú Festo, ta kaá ra̱: ―¡Pablo, ni̱ ndulóko̱ va yoꞌó ni̱ kee ña̱ kuaꞌa̱ téí ña̱ ndi̱chí ni̱ da̱kuáꞌón!
ACT 26:25 Dá ni̱ kaa Pablo: ―Ko̱ ndúlóko̱ taꞌon yuꞌu̱, tatá Festo, chi̱ to̱ꞌon káꞌa̱n yuꞌu̱ kúú ña̱ ndaa̱, ta kíán to̱ꞌon ndi̱chí.
ACT 26:26 Ta sa̱ náꞌá vá mií rey xaa̱n sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo. Sa̱ꞌá ño̱ó kándéé iníi̱ káꞌi̱n ña̱ yóꞌo noo̱ ná. Chi̱ kándaa̱ inii̱ ña̱ náꞌá va̱ꞌa va na saꞌa̱ ndidaá kúú ña̱ yóꞌo, chi̱ ko̱ kúu de̱ꞌé taꞌan vaan.
ACT 26:27 ¿Á kándísa ní, rey Agripa, to̱ꞌon ni̱ taa profeta? Sa̱ náꞌá vá yuꞌu̱ ña̱ kándísa nía̱n ―kaá na̱.
ACT 26:28 Dá ni̱ kaa rey Agripa xíꞌín Pablo: ―Nda̱dá cháá vá, dá kandeéón xino̱ ini yuꞌu̱ ña̱ kakuui iin ta̱ kuendá Jesús.
ACT 26:29 Dá ni̱ kaa Pablo: ―Tá cháá o tá kuaꞌa̱ ni̱ kamani̱, tído xíka̱i̱ noo̱ Ndios ña̱ o̱ du̱ú iin tóꞌón mií ní ná nduu kuendá Jesús, ná nduu taꞌani ndidaá na̱ ndéi seídóꞌo to̱ꞌon káꞌi̱n yóꞌo kuendá Jesús, táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúú yuꞌu̱. Tído ná dáꞌa ni kandiko̱ ndáꞌa̱ ná táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo yuꞌu̱ ndíko̱ ndáꞌí.
ACT 26:30 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n Pablo to̱ꞌon yóꞌo, dá ni̱ nda̱kuíi̱n ndichi rey ñoó xíꞌín Festo ñoó, xíꞌín ñá naní Berenice, xíꞌín ña̱yuu ndéi xíꞌín ná ñóó.
ACT 26:31 Dá tá ni̱ ka̱nkuei xoo na̱ kuaꞌa̱n na̱, dá ni̱ ka̱sáꞌá ndátóꞌón táꞌan na, ta kaá na̱: ―Ni iin tóꞌón taꞌon ña̱ꞌa kini ko̱ ní kée ta̱a káa. Ko̱ káni taꞌan vaan ña̱ kuu ra̱, ta ni ko̱ kánian kakaa̱ ra̱ veꞌe ka̱a ―kaá na̱.
ACT 26:32 Dá ni̱ kaa rey Agripa xíꞌín Festo: ―Kuu va dáyaa̱ yo̱ ta̱a káa, ní kúu. Tído ni̱ xika̱ ra̱ ña̱ keyíko̱ mií César saꞌa̱ rá ―kaá ra̱.
ACT 27:1 Dá ni̱ chi̱kaa̱ ini ta̱ néꞌe choon ñoó tandaꞌá rá nduꞌu̱ koꞌo̱n ndu̱ xíꞌín barco chí kuendá Italia. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ na̱ki̱ꞌo ra Pablo xíꞌín dao ka̱ ta̱a ñóꞌo veꞌe ka̱a noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ saꞌándá choon noo̱ iin ciento soldado naní Julio, ta ra̱ yóꞌo nákaa̱ tein iin taꞌándá soldado naní Augusto.
ACT 27:2 Dá ni̱ kaa ndu ini iin barco ni̱ kii ñoo Adramitio, chi̱ sa̱ íi̱n nduu ra̱ ña̱ nada̱on rá koꞌo̱n ra̱ noo̱ nákui̱ta barco sáꞌa̱n chí kuendá Asia diꞌa. Dá ni̱ kee ndu kuaꞌa̱n ndu̱. Ta néꞌe táꞌan ndu xíꞌín iin ta̱a naní Aristarco. Ta kúú rá iin ta̱a ñoo Tesalónica, ña̱ nákaa̱ chí kuendá Macedonia diꞌa.
ACT 27:3 Tá nda̱ iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ saa̱ ndu̱ iin ñoo naní Sidón. Dá ni̱ kuꞌu̱ ini ta̱ naní Julio ñoó saꞌa̱ Pablo, chi̱ ni̱ sonó rá ni̱ saꞌa̱n na̱ noo̱ ndéi na̱ néꞌe táꞌan va̱ꞌa xíꞌín ná ndéi ñoo ñoó. Dá ni̱ chi̱ndeé ná Pablo.
ACT 27:4 Dá ni̱ kaa tuku ndu ini barco ñoó, dá ni̱ ka̱nkuei ndu ñoo Sidón ñoó kuaꞌa̱n ndu̱. Dá ni̱ kao̱ ndu̱ iin xoo yúku̱ íin ini ta̱ñoꞌo̱ naní Chipre, ta ni̱ ka̱ndo̱oan chí xoo íti diꞌa, chi̱ kána nda̱ꞌo tachi̱ xoo no̱ó ni̱ kaꞌán ndú koꞌo̱n ndu̱.
ACT 27:5 Dá ni̱ ya̱ꞌa yati ndu chí kuendá Cilicia xíꞌín Panfilia. Dá ni̱ saa̱ ndu̱ ni̱ noo ndu ñoo káꞌano naní Mira, ña̱ nákaa̱ chí kuendá Licia diꞌa.
ACT 27:6 Ta ñoó ni̱ na̱níꞌi̱ ta̱ saꞌándá choon noo̱ soldado ñoó iin ka̱ barco, táꞌa̱n kirá ni̱ kii chí ñoo naní Alejandría, chi̱ kiróón kúú rá kuaꞌa̱n chí Italia. Dá ni̱ da̱káa ra nduꞌu̱ ini róón. Dá ni̱ kee ndu kuaꞌa̱n ndu̱.
ACT 27:7 Ta sa̱ ni̱ ku̱kua̱ꞌá nda̱ꞌo kuu̱ kuaꞌa̱n ndu̱ xíꞌín barco ñoó no̱ó ta̱ñoꞌo̱, chi̱ kueé nda̱ꞌo kuaꞌa̱n ra̱. Ta kúú xíꞌín kua̱ꞌá nda̱ꞌo ta̱ndóꞌó, dá ni̱ saa̱ ndu̱ noo̱ xíto ndaa táꞌan xíꞌín ñoo naní Gnido, chi̱ kána i̱ó tachi̱ dée̱n no̱ó kuaꞌa̱n ndu̱. Ta ko̱ ku̱ú taꞌon koꞌo̱n ndaa̱ ndu̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kao̱ ndu̱ sata̱ iin yúku̱ íin ini ta̱ñoꞌo̱ naní Creta. Dá ni̱ saa̱ ndu̱ noo̱ xíto ndaa táꞌan xíꞌín ñoo naní Salmón, ña̱ nákaa̱ yúku̱ Creta ñoó.
ACT 27:8 Ta dión xíꞌín ta̱ndóꞌó daá vá xíka ndu kuaꞌa̱n ndu̱ yati yuꞌú ta̱ñoꞌo̱ ñoó. Dá ni̱ saa̱ ndu̱ iin xíán naní Puerto Va̱ꞌa yati noo̱ nákaa̱ ñoo naní Lasea.
ACT 27:9 Ta kúú sa̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo kuu̱ xíka ndu no̱ó ta̱ñoꞌo̱ kuaꞌa̱n ndu̱. Kúú sa̱ ni̱ ka̱sáꞌá i̱o nda̱ꞌo ió ña̱ kía̱n kaka ndu koꞌo̱n ndu̱ no̱ó ta̱ñoꞌo̱, chi̱ sa̱ kuaꞌa̱n kuyati va yoo̱ vi̱xi, dá kasáꞌá kána cháá ka̱ tachi̱ dée̱n. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kaꞌa̱n niꞌini Pablo no̱ó ña̱yuu ñoó,
ACT 27:10 ta kaá na̱: ―Ñani, kándaa̱ inii̱ ña̱ i̱o nda̱ꞌo ió ña̱ ndoꞌo yó ta̱ndóꞌó no̱ó koꞌo̱n yo̱, chi̱ naá vá barco yóꞌo xíꞌín ndidaá ña̱ꞌa ndío rá kuaꞌa̱n ra̱. Ta o̱ du̱ú ña̱ yóꞌo oon ni, chi̱ i̱o taꞌani ió ña̱ kuu yo̱ ―kaá na̱.
ACT 27:11 Tído ko̱ ní kékuendá taꞌon ta̱ saꞌándá choon noo̱ soldado ñoó ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Pablo, chi̱ ni̱ kee cháá ka̱ ra̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaꞌa̱n satoꞌo barco ñoó xíꞌín ta̱ dákáka ra ña̱ ná koꞌo̱n ra̱.
ACT 27:12 Ta sa̱ꞌá ña̱ kíán iin xíán noo̱ ko̱ váꞌa kandita barco yoo̱ vi̱xi, sa̱ꞌá ño̱ó kua̱ꞌá nda̱ꞌo ta̱a ñoó ni̱ ka̱ndo̱o ra ña̱ va̱ꞌa cháá ka̱ ña̱ ná koꞌo̱n ra̱, nde̱ꞌá á kandeé rá kasandaá ra̱ iin ka̱ ñoo naní Fenice, ña̱ nákaa̱ mií yúku̱ naní Creta ñoó, dá nakuii̱n va̱ꞌa barco ñoó, dá ná kandati ra nda̱ ná ya̱ꞌa yoo̱ vi̱xi, káꞌán rá. Ta ñoo Fenice ñoó nákaa̱ chí xoo noo̱ kéta ndia̱ndii tá ni̱ ini.
ACT 27:13 Ta kueé vá ni̱ ka̱sáꞌá kána tachi̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kaꞌán ña̱yuu ña̱ kuu va kaka na koꞌo̱n na̱, táto̱ꞌon nákani ini na̱ kee na. Dá ni̱ taó ná ka̱a ve̱e ña̱ kúú freno barco ñoó. Dá ni̱ kiꞌin ndu tátuu yati ndu kuaꞌa̱n ndu̱ yúꞌu̱ yúku̱ naní Creta ñoó.
ACT 27:14 Tído cháá vá ni̱ saꞌa̱n ndu̱, kúú ni̱ ka̱sáꞌá vá kána tachi̱ dée̱n, ta ve̱i ña chí yuꞌú ta̱ñoꞌo̱ diꞌa, chi̱ ve̱i ña xoo kuáꞌa noo̱ xínko̱o ndia̱ndii, ta naníán Euroclidón.
ACT 27:15 Ta kúú ni̱ ka̱sáꞌá néꞌe tachi̱ dée̱n barco ñoó kuaꞌa̱n ra̱. Ta sa̱ꞌá ña̱ ko̱ ní kúu ka̱ dákáka ndu barco koꞌo̱n ndu̱ niꞌi̱ ndú ñoꞌó i̱chí, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ da̱yáa̱ va ndu barco néꞌe ñaá tachi̱ kuaꞌa̱n.
ACT 27:16 Dá ni̱ ya̱ꞌa ndu sata̱ iin yúku̱ lóꞌo̱ íin ini ta̱ñoꞌo̱ naní Clauda. Ta ko̱ kána ni̱ꞌi taꞌon tachi̱ ñoó. Ta kúú xíꞌín kua̱ꞌá nda̱ꞌo ta̱ndóꞌó, dá ni̱ ka̱ndeé ndú ni̱ na̱di̱tá ndú barco le̱é ni̱ na̱chiꞌi ndu ra̱ ini barco káꞌano ñoó.
ACT 27:17 Dá tá ni̱ ndu̱ꞌu barco le̱é ñoó, dá ni̱ kató toon ra barco káꞌano ñoó xíꞌín yóꞌo̱ ndéé. Dá ni̱ ndu̱toon rá. Tído ni̱ yu̱ꞌú ra̱ ña̱ koꞌo̱n ra̱ karnee niꞌini rá tein ño̱tí noo̱ naní Sirte. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ da̱nóo ra dáꞌo̱n tánee dini̱ barco ñoó. Dá ni̱ da̱yáa̱ ra̱ barco kaneꞌe tuku ñaá tachi̱ koꞌa̱n.
ACT 27:18 Ta kána ii̱ vá tachi̱ dée̱n tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱sáꞌá dao ta̱a ñoó taó ra̱ ña̱ꞌa ñóꞌo ini barco ñoó satá ra̱án kuaꞌa̱n ini ta̱ñoꞌo̱.
ACT 27:19 Tá ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ óni̱, dá ni̱ ka̱sáꞌá ndú taó ndu̱ ña̱ꞌa kéchóon mií barco ñoó satá ndu̱án kuaꞌa̱n ini ta̱ñoꞌo̱.
ACT 27:20 Ta kúú kuaꞌa̱ vá kuu̱ ko̱ ní xiní ndu̱ ndia̱ndii ni ti̱ñoo̱. Ta sa̱ꞌá ña̱ ndóꞌo nda̱ꞌo nío̱ ndú ni̱ kee tachi̱ dée̱n ñoó, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ saꞌanda va ini ndu̱ ña̱ ko̱ó ka̱ ta̱ndeé iní ña̱ ka̱ki ndu.
ACT 27:21 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ ya̱ꞌa kua̱ꞌá kuu̱ ko̱ ní sásáꞌan ndu, dá ni̱ na̱kuíi̱n ndichi Pablo tein ta̱a ñoó. Dá ni̱ kaa na̱: ―Tá ní seídóꞌo ndó ña̱ ni̱ kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ko̱ váꞌa kankuei yó noo̱ naní Creta, dá kía̱n o̱ ndóꞌo taꞌon yó ta̱ndóꞌó yóꞌo, ta ni o̱ naá taꞌon ña̱ néꞌe barco yóꞌo, ní kúu.
ACT 27:22 Tído viti káꞌa̱n niꞌinii noo̱ ndo̱ ña̱ ndeé koo ini ndo̱, chi̱ ni iin tóꞌón taꞌon yó o̱ ku̱ú, va̱ꞌará ná naá barco yóꞌo.
ACT 27:23 Chi̱ sa̱kuaá víti ni̱ sa̱ io iin ángel xíꞌíi̱n, ta ni̱ kii na noo̱ mií Ndios, na̱ ndáño̱ꞌo yuꞌu̱, na̱ kéchóon yuꞌu̱ noo̱.
ACT 27:24 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌíín: “Pablo, o̱ sa̱ yu̱ꞌóo̱n, chi̱ kánian nakuii̱o̱n noo̱ César. Sa̱ꞌá ño̱ó dáka̱ki va Ndios ndidaá ña̱yuu ve̱i xíꞌón ini barco yóꞌo”, kaá na̱ xíꞌíín.
ACT 27:25 Sa̱ꞌá ño̱ó ndeé koo ini ndo̱, ñani, chi̱ kándísa ndaa̱ yuꞌu̱ ña̱ kee Ndios táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kaꞌa̱n ángel ñoó xíꞌíín.
ACT 27:26 Tído miía̱n saa̱ barco yóꞌo tuu rá iin yúku̱ íin ini ta̱ñoꞌo̱ ―kaá Pablo.
ACT 27:27 Ta kúú sa̱ ni̱ xi̱no va uxi̱ komi̱ kuu̱ yáꞌa ndu ta̱ñoꞌo̱ naní Adriático kuaꞌa̱n ndu̱. Ta xoo diꞌa xoo diꞌa kíꞌin barco ñóꞌo ndu kuaꞌa̱n ra̱ kée tachi̱. Tá ni̱ kuu dao ñoó, dá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ra̱ kéchoon xíꞌín barco ñoó ña̱ sa̱ na̱tuu yati ndu kuaꞌa̱n ndu̱ yuꞌú ta̱ñoꞌo̱ noo̱ kúú no̱ñóꞌo̱.
ACT 27:28 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ chi̱ki̱ꞌó ra̱ ndi ki̱ꞌo konó nákaa̱ ta̱kui̱í ñoó. Dá ni̱ ka̱tóni̱ ini ra̱ ña̱ kíán oko̱ ndaꞌá. Dá xíka barco kuaꞌa̱n ra̱ cháá ka̱ chí noo̱. Dá ni̱ chi̱ki̱ꞌó tuku ra ndi ki̱ꞌo konó. Dá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ra̱ ña̱ nda̱dá saꞌo̱n va ndaꞌá kíán.
ACT 27:29 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ yu̱ꞌú ra̱ ña̱ tuu táꞌan barco ñoó xíꞌín yuu̱ náꞌano ndíta yúꞌu̱ ta̱ñoꞌo̱ ñoó. Dá ni̱ chi̱rkuei ra ndin komi̱ ka̱a ve̱e chí sata̱ diꞌa barco ñoó, dá ná katuu rá. Dá ni̱ ka̱sáꞌá rá seí ndaꞌí ra̱ noo̱ Ndios ña̱ ná tu̱u noo̱ kíi̱.
ACT 27:30 Dá ni̱ ka̱sáꞌá ta̱ kéchóon xíꞌín barco ñoó kée ra ña̱ ñóꞌo ra taán rá ka̱a ve̱e chí noo̱ diꞌa barco ñoó, tído barco le̱é ñoó vá taó ra̱ ñóꞌo ra, dá kuino ra dáka̱ki ra mií rá, káꞌán rá.
ACT 27:31 Kúú ni̱ ka̱sto̱ꞌon Pablo xíꞌín ta̱ saꞌándá choon noo̱ soldado, xíꞌín mií soldado, ta kaá na̱: ―Tá ná o̱ káñoꞌo ta̱a káa xíꞌín yó ini barco yóꞌo, dá kía̱n o̱ káki taꞌon ndó ―kaá na̱.
ACT 27:32 Dá ví ni̱ saꞌanda soldado ñoó yóꞌo̱ ndíko̱ barco le̱é ñoó, dá ni̱ yaa̱ ra̱ kuaꞌa̱n ra̱ no̱ó ta̱ñoꞌo̱.
ACT 27:33 Dá tá sa̱ kuaꞌa̱n tu̱u noo̱, dá ni̱ kaꞌa̱n Pablo xíꞌín ndidaá kúú ta̱a ñoó ña̱ ná kasáꞌan ra, ta kaá na̱: ―Sa̱ ni̱ xi̱no uxi̱ komi̱ kuu̱ ndéi ndó néꞌe ii̱ ndo̱ xíꞌín ña̱ nákani ini ndo̱, ta ni lúꞌu̱ ví ña̱ꞌa ko̱ ní seí ndo̱.
ACT 27:34 Sa̱ꞌá ño̱ó seí ndaꞌávíi̱ noo̱ ndo̱ ña̱ kasáꞌan ndó, dá naniꞌi̱ iní ndo̱ cháá, dá chi̱ ni iin tóꞌón ndó, ta ni iin tóꞌón idí dini̱ ndo̱ o̱ naá ―kaá na̱.
ACT 27:35 Tá ni̱ kaꞌa̱n Pablo dión, dá ni̱ tiin na iin pan. Dá ni̱ na̱ki̱ꞌo na ndivéꞌe noo̱ Ndios noo̱ ndidaá kúú ta̱a ñoó. Dá ví ni̱ saꞌanda na̱án. Dá ni̱ ka̱sáꞌá seí na̱án.
ACT 27:36 Dá ni̱ ndu̱ndeé iní ndidaá ka̱ ta̱a ñoó. Dá ni̱ sa̱sáꞌan taꞌani ra.
ACT 27:37 Ta ndidaá nduꞌu̱, na̱ ni̱ sa̱ ñoꞌo ini barco ñoó, ni̱ sa̱ kuu ndu uu̱ ciento oni̱ diko saꞌo̱n iin.
ACT 27:38 Dá tá ni̱ ndi̱noo ini ndu̱ ni̱ sa̱sáꞌan ndu, dá ví ni̱ taó ndíꞌi ra tirió ñóꞌo ini barco ñoó ni̱ sata ra̱án no̱ó ta̱ñoꞌo̱, dá ni̱ ka̱ndaa cháá ña̱ ve̱e rá, dá ni̱ na̱xi̱nko̱o rá lúꞌu̱ ka̱ no̱ó ta̱kui̱í.
ACT 27:39 Tá ni̱ tu̱u noo̱, kúú ko̱ nákoni ii̱ vá ta̱a ñoó ndá yúku̱ kíán. Tído ni̱ xini ra̱ iin ndáꞌa̱ ta̱ñoꞌo̱ nákaa̱ saꞌa̱ yúku̱ íin ñoó, ta ñoó ndéi ño̱tí. Dá ni̱ kaꞌán rá ña̱ ndá ndi kuu kandeé rá dákáka ra barco ñoó koꞌo̱n ra̱ nda̱ ñoó.
ACT 27:40 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ saꞌanda ra̱ yóꞌo̱ ndíko̱ ka̱a ve̱e ñoó. Dá ni̱ ka̱ndo̱oan ini ta̱kui̱í. Dá ni̱ ndaxí rá yóꞌo̱ ndíko̱ yíto̱, kirá dákáka ra barco ñoó, dá ni̱ na̱xino̱ ra̱ ini ta̱kui̱í, dá kuu kao tuku ra barco. Dá ni̱ da̱káa ra dáꞌo̱n, táꞌa̱n ña̱ tánee chí xoo noo̱ diꞌa barco ñoó. Dá ni̱ na̱kiꞌin barco kuaꞌa̱n ra̱ niꞌi̱ ra̱ noo̱ ndéi ño̱tí ñoó.
ACT 27:41 Tído ni̱ saa̱ ra̱ ni̱ tuu rá noo̱ ndéi iin tuꞌu ño̱tí ini ta̱ñoꞌo̱ ñoó, chi̱ kíán noo̱ nákiꞌin táꞌan no̱ó ta̱kui̱í ñáni táꞌan. Ta ñoó ni̱ saa̱ noo̱ barco ñoó ni̱ sa̱rneean tein ño̱tí ñoó. Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní kúu kasandaá ra̱ nda̱ yúꞌu̱ ta̱ñoꞌo̱ ñoó. Ta sa̱ꞌá ña̱ ndée̱ téí ñáni ta̱kui̱í chí sata̱ diꞌa barco ñoó, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱sáꞌá cháchi rá.
ACT 27:42 Dá ni̱ ka̱ndo̱o ndidaá soldado ña̱ kaꞌání rá ndidaá ta̱a kuaꞌa̱n veꞌe ka̱a néꞌe ra kuaꞌa̱n ra̱, dá ni iin tóꞌón rá ná o̱ kuíno di̱tá rá kasandaá ra̱ nda̱ yúꞌu̱ ta̱ñoꞌo̱.
ACT 27:43 Tído kóni̱ ta̱ saꞌándá choon noo̱ soldado ñoó ña̱ dáka̱ki ra Pablo. Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní sónó taꞌon ra ña̱ koo dión. Dá ni̱ saꞌanda ra̱ choon noo̱ ndidaá ta̱a ti̱ꞌa di̱tá ña̱ ná kee ra ini ta̱ñoꞌo̱, dá ná kasandaá ra̱ no̱ñóꞌo̱ i̱chí.
ACT 27:44 Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ra̱ ko̱ tíꞌa di̱tá ña̱ ná tiin ra tabla o táꞌí barco, dá ná kasandaá ra̱ no̱ñóꞌo̱ i̱chí, kaá ra̱. Ta dión ni̱ kee ndu, ta kúú ndidaá vá nduꞌu̱ ni̱ ka̱ki.
ACT 28:1 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kasa̱ndaá ndiꞌi ndu yúꞌu̱ ta̱ñoꞌo̱ ñoó, dá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ndu̱ ña̱ yúku̱ ñoó naní Malta.
ACT 28:2 Dá ni̱ kuꞌu̱ ini ña̱yuu ndéi ñoó saꞌa̱ ndúꞌu̱, chi̱ ni̱ saꞌon na ñóꞌo̱, dá ni̱ kana na nduꞌu̱ ña̱ ná natuu yati ndu nadaa̱ ndú, chi̱ kóon dai̱, ta vi̱xi nda̱ꞌo.
ACT 28:3 Dá ni̱ saꞌa̱n taꞌani Pablo ni̱ da̱taká na̱ cháá títo̱ ni̱ taán ná noo̱ kéi̱ ñóꞌo̱ ñoó. Tído tá ni̱ taán ná ra̱, kúú ni̱ keta iin koo̱ dée̱n tein rá, chi̱ ni̱ ka̱sáꞌá ndii̱ ri̱. Kúú ni̱ tiin rí ndáꞌa̱ ná.
ACT 28:4 Dá tá ni̱ xini na̱ ndéi Malta ñoó ña̱ tákaa koo̱ ñoó ndáꞌa̱ Pablo, dá ni̱ ka̱sáꞌá ndátóꞌón táꞌan mií ná: ―Miía̱n ndaa̱ iin ta̱a saꞌání ndi̱i va kúú ta̱a káa, nda̱ni ndóꞌo ra dión. Ko̱ ní xíꞌi̱ taꞌon ra ni̱ kee ta̱ñoꞌo̱, tído o̱ káki taꞌon ra viti, chi̱ miía̱n chiya̱ꞌi ra sa̱ꞌá kua̱chi ra̱ ―kaá na̱.
ACT 28:5 Tído tá ni̱ kidi niꞌini Pablo ndáꞌa̱ ná, ta kúú ni̱ ka̱nkao va koo̱ dée̱n ñoó noo̱ ñoꞌó kéi̱ ñoó, ta ko̱ ta̱ꞌón ña̱ꞌa ni̱ ndoꞌo na ni̱ kee rí.
ACT 28:6 Ndidaá kúú ña̱yuu ñoó ndáti ña̱ nein ñíi̱ Pablo, o iin ndakána kankao na kuu na̱. Ta sa̱ ni̱ ku̱naꞌá vá ndáti ña̱yuu ñoó, tído ko̱ó ña̱ꞌa taꞌon ni̱ ndoꞌo na. Dá ni̱ na̱da̱on na ña̱ nákani ini na̱, ta ni̱ kaa na̱ ña̱ iin ndios vá kúú ná.
ACT 28:7 Ta yati ñoó ndéi dao ñóꞌo̱ iin ta̱a naní Publio, ra̱ néꞌe choon ñoo ñoó. Ta ni̱ na̱tiin va̱ꞌa ra nduꞌu̱, ta ni̱ xito ñaá rá oni̱ kuu̱.
ACT 28:8 Ta kánduꞌu̱ tatá Publio ñoó noo̱ xíto, chi̱ kúꞌu̱ ra̱ kée kueꞌe̱ dáa̱ xíꞌín tachí níí. Dá ni̱ saꞌa̱n Pablo ni̱ xito niꞌini ñaá ná. Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín Ndios, kúú ni̱ chi̱nóo na ndáꞌa̱ ná sata̱ rá. Ta kúú ni̱ ndu̱va̱ꞌa va ra.
ACT 28:9 Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ña̱yuu ndéi ñoó ña̱ ni̱ ndu̱va̱ꞌa ta̱a ñoó, kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo na̱ kúꞌu̱ ni̱ saa̱ noo̱ ió Pablo, ta kúú ni̱ ndu̱va̱ꞌa taꞌani na.
ACT 28:10 Kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ mani̱ ni̱ kee ña̱yuu ñoó xíꞌín nduꞌu̱. Dá tá ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ tiin tuku ndu barco koꞌo̱n ndu̱, kúú ni̱ kemáni̱ ná nduꞌu̱ xíꞌín kua̱ꞌá ña̱ꞌa, ña̱ xínñóꞌó ndú no̱ó koꞌo̱n ndu̱.
ACT 28:11 Tá ni̱ xi̱no oni̱ yoo̱ ni̱ sa̱ ndei ndu ñoó, dá ni̱ tiin ndu iin barco ni̱ sa̱ íi̱n ni̱ sa̱ ndati ni̱ ya̱ꞌa yoo̱ vi̱xi. Ta ni̱ kii ra chí ñoo káꞌano naní Alejandría, ta kándodó uu̱ yoko̱ chí noo̱ ra̱. Iian naní Cástor, ta iin ka̱a̱n naní Pólux. Dá ni̱ kee ndu kuaꞌa̱n ndu̱.
ACT 28:12 Dá ni̱ saa̱ ndu̱ iin ñoo naní Siracusa. Ta ñoó ni̱ sa̱ ndei ndu oni̱ kuu̱.
ACT 28:13 Dá ni̱ kee barco ñoó tátuu yati ra yuꞌú ta̱ñoꞌo̱ kuaꞌa̱n ra̱ nda̱ ni̱ kasa̱ndaá ndu̱ iin ñoo naní Regio. Dá nda̱ iin ka̱ kuu̱ ni̱ ka̱sáꞌá kána tachi̱ ve̱i chí xoo sur diꞌa. Dá tá ni̱ ya̱ꞌa uu̱ ka̱ kuu̱, dá ni̱ saa̱ ndu̱ iin ñoo naní Puteoli.
ACT 28:14 Ta ñoó ni̱ na̱níꞌi̱ ndú dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús. Dá ni̱ seí ndaꞌí na̱ noo̱ ndúꞌu̱ ña̱ ná kandei ndu xíꞌín ná usa̱ kuu̱. Dá tá ni̱ ndiꞌi ñoó, dá ni̱ kee ndu kuaꞌa̱n sáꞌá ndú ñoo Roma.
ACT 28:15 Ta sa̱ ni̱ niꞌi̱ tóꞌon na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo Roma ña̱ ve̱i ndu, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ saa̱ na̱ ni̱ niꞌi̱ ná nduꞌu̱ íchi̱ ve̱i ñoo naní Foro de Apio xíꞌín iin ka̱ ñoo naní Ndin oni̱ Tabernas. Tá ni̱ xini Pablo ña̱ ni̱ ka̱sáa̱ na̱ kúú kuendá Jesús ñoó, dá ni̱ na̱ki̱ꞌo na ndivéꞌe noo̱ Ndios, ta ni̱ ndu̱ndeé iní na̱.
ACT 28:16 Dá tá ni̱ saa̱ ndu̱ ñoo Roma, dá ni̱ na̱ki̱ꞌo ta̱ saꞌándá choon noo̱ soldado ñoó ta̱a ñóꞌo veꞌe ka̱a néꞌe ra kuaꞌa̱n ra̱ no̱ó ta̱a dándáki veꞌe ka̱a ñoo Roma. Tído ni̱ sonó rá ña̱ koo xoo Pablo iin ka̱ veꞌe, ta koo iin soldado kandaa ñaá rá.
ACT 28:17 Tá ni̱ xi̱no oni̱ kuu̱ ni̱ saa̱ Pablo ñoo Roma, dá ni̱ na̱kana na ta̱ sáꞌano Israel ndéi ñoo Roma ñoó. Dá tá ni̱ na̱taka ra̱, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Ñani, ni iin tóꞌón taꞌon ña̱ꞌa kini ko̱ ní kée yuꞌu̱ xíꞌín na̱ ñoo yo̱, ta ko̱ ní káꞌa̱n ndava̱ꞌi saꞌa̱ choon ni̱ saꞌanda na̱ sáꞌano veꞌá ni̱ sa̱ ndei sa̱ naꞌá. Tído ni̱ tiin ra yuꞌu̱ ñoo Jerusalén, dá ni̱ na̱ki̱ꞌo ñaá rá noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ romano.
ACT 28:18 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ da̱ndíchi̱ ra̱ yuꞌu̱, dá ni̱ kaꞌán rá dáyaa̱ ñaá rá, chi̱ ko̱ ní nániꞌi̱ taꞌon ra ni iin tóꞌón kua̱chii̱ sa̱ꞌá ña̱ kánian kuui̱.
ACT 28:19 Tído ko̱ ní xíin taꞌon ta̱ ñoo yo̱, ta̱ Israel, ña̱ dáyaa̱ ta̱ néꞌe choon yuꞌu̱, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ xika̱i̱ ña̱ ná keyíko̱ César sa̱ꞌí, va̱ꞌará ko̱ó ña̱ꞌa ndóꞌi xíꞌín na̱ ñooi̱.
ACT 28:20 Ta ña̱ yóꞌo kóni̱i̱ kasto̱ꞌin xíꞌín ndó, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ na̱kanai ndo̱ꞌó ni̱ ka̱sáa̱ ndo̱, dá kaꞌi̱n xíꞌín ndó, chi̱ sa̱ꞌá ña̱ kómíí ta̱ndeé iní táto̱ꞌon ki̱ꞌo ió ta̱ndeé iní noo̱ dao ka̱ na̱ ñoo yo̱, na̱ Israel, sa̱ꞌá ño̱ó ndíko̱ yuꞌu̱ cadena yóꞌo ―kaá na̱.
ACT 28:21 Dá ni̱ kaa ta̱ sáꞌano ñoó xíꞌín ná: ―Ni iin tóꞌón tuti ko̱ ní nátiin nduꞌu̱ no̱ó na̱ ndéi chí kuendá Judea ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱ ní. Ta ni iin ñani yo̱ ni̱ kii ñoó ko̱ káꞌa̱n kua̱chi saꞌa̱ ní.
ACT 28:22 Tído kóni̱ ndu̱ kueídóꞌo ndu ndi kaá ní sa̱ꞌá ña̱yuu kándísa dión, chi̱ iin níí kúú xíán káꞌa̱n kini ña̱yuu saꞌa̱ ná ―kaá ra̱.
ACT 28:23 Dá ni̱ ka̱ndo̱o ra iin kuu̱ ña̱ nataka ra̱ kueídóꞌo ra Pablo. Tá ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ dáá ñóó, kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ni̱ na̱taka veꞌe noo̱ ió Pablo. Ta nda̱ naꞌa, ta kúú nda̱ ni̱ ini, ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ saꞌa̱ ndi koo ndu̱ꞌu ña̱yuu ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios, chi̱ kóni̱ na̱ ña̱ xino̱ ini ña̱yuu ñoó, dá ná kandísa na Jesús. Chi̱ ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo dánaꞌa̱ ley Moisés, xíꞌín ña̱ ni̱ kaꞌa̱n profeta sa̱ naꞌá.
ACT 28:24 Ta dao ra ni̱ ka̱ndísa ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ Pablo, tído dao ra, ko̱ ní xíin kandísa.
ACT 28:25 Ta sa̱ꞌá ña̱ ko̱ ní nákiꞌin táꞌan nóó ña̱xintóni̱ rá, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱sáꞌá nduta̱ ra̱ kuaꞌa̱n nóꞌo̱ rá. Tído tá ko̱ ñáꞌa̱ ka̱ kankuei ra yéꞌé ñoó, dá ni̱ kaa Pablo xíꞌín rá: ―Ndaa̱ va ni̱ kaꞌa̱n Espíritu ii̱ Ndios xíꞌín profeta Isaías tá ni̱ kaa na̱ diꞌa xíꞌín na̱ sáꞌano veꞌá:
ACT 28:26 Kuaꞌán kaꞌo̱n diꞌa xíꞌín ña̱yuu xaa̱n: Va̱ꞌará ndidaá ka̱ vía̱n ná kueídóꞌo ndó, tído o̱ kátóni̱ taꞌon ini ndo̱. Ta va̱ꞌará ndidaá ka̱ vía̱n ndéꞌé ndó, tído o̱ kándaa̱ taꞌon ini ndo̱.
ACT 28:27 Dión ndoꞌo na chi̱ ni̱ ndu̱káxí nda̱ꞌo nío̱ ná. Ta ko̱ tái̱ taꞌon do̱ꞌo na. Ta ndadí taꞌani noo̱ ná, dá ná o̱ ko̱ní na̱ xíꞌín noo̱ ná, ta ni xíꞌín do̱ꞌo na ná o̱ kueídóꞌo na, ta ni o̱ kátóni̱ taꞌon ini na̱, dá ná o̱ nándió kuéi na noo̱ yúꞌu̱, dá nduva̱ꞌi na̱. Dión ni̱ kaꞌa̱n Espíritu ii̱ xíꞌín Isaías.
ACT 28:28 Ta kanaꞌá ndó viti ña̱ tándaꞌá Ndios to̱ꞌon va̱ꞌa, ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱ ndi kee na dáka̱ki na yó, kuaꞌa̱n no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, ta no̱ón diꞌa kúú na̱ natiin va̱ꞌan ―kaá Pablo xíꞌín rá.
ACT 28:29 Tá ni̱ kaꞌa̱n Pablo to̱ꞌon yóꞌo, dá ni̱ ka̱sáꞌá dándichi̱ táꞌan mií ra̱ Israel ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱.
ACT 28:30 Ta ni̱ sa̱ io Pablo uu̱ kuia̱ toon ini veꞌe ni̱ xiin ndodó ná ñoó. Ta sa̱ na̱tiin va̱ꞌa na ndidaá ña̱yuu sa̱ sáa̱ sa̱ xito niꞌini ñaá.
ACT 28:31 Ta ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu ñoó saꞌa̱ ndi koo ndu̱ꞌu na ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios, ta ni̱ da̱náꞌa̱ taꞌani na saꞌa̱ satoꞌo yo̱ Jesucristo. Ta ko̱ ní yu̱ꞌú taꞌon na kaꞌa̱n na̱, ta ni iin tóꞌón ña̱yuu ko̱ ní chítuu noo̱ dánaꞌa̱ na̱.
ROM 1:1 Yuꞌu̱ kúú Pablo, ta kéchóoin noo̱ Jesucristo, ta ni̱ na̱kana na yuꞌu̱ kakuui iin apóstol, chi̱ ni̱ taó xóo na yuꞌu̱ ña̱ kanooi kasto̱ꞌin xíꞌín ña̱yuu sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa Ndios.
ROM 1:2 Ta to̱ꞌon yóꞌo kíán ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Ndios kee na nda̱ rá sa̱ naꞌá, ta profeta na̱ ni̱ taa naa̱n noo̱ tuti ii̱ mií ná.
ROM 1:3 Ta to̱ꞌon va̱ꞌa yóꞌo káꞌa̱n sa̱ꞌá de̱ꞌe na Jesucristo, na̱ kúú satoꞌo yo̱. Ni̱ kii na tein na̱ veꞌe rey David, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kaki na kúú ná iin ta̱a.
ROM 1:4 Ta xíꞌín ndée̱ mií Espíritu ii̱ Ndios ni̱ naꞌa̱ ña̱ Jesús kúú de̱ꞌe Ndios, chi̱ ni̱ da̱nátaki ñaá ná tein na̱ ni̱ xiꞌi̱.
ROM 1:5 Ta saꞌa̱ Jesús ni̱ niꞌi̱ ndú ña̱ mani̱ ña̱ kakuu ndu apóstol, dá kaneꞌe ndu to̱ꞌon na no̱ó ña̱yuu ndéi iin níí kúú ñayuú yóꞌo, dá natiin kuu̱ ná ña̱ñóꞌó sa̱ꞌá ña̱ kandeé iní ñaá ná, ta kueídóꞌo ñaá ná.
ROM 1:6 Ta tein ña̱yuu ñoó ñóꞌo taꞌani ndoꞌó, chi̱ ni̱ na̱kana Ndios ndo̱ꞌó ña̱ kakuu ndó kuendá Jesucristo.
ROM 1:7 Ta káꞌa̱n yuꞌu̱ ndisáꞌán xíꞌín ndoꞌó, na̱ ndéi ñoo Roma, na̱ kúꞌu̱ ini Ndios saꞌa̱, na̱ ni̱ na̱kana na kakuu ña̱yuu mií ná. Ta mií tatá yo̱ Ndios xíꞌín satoꞌo yo̱ Jesucristo ná kee ña̱ mani̱ xíꞌín ndó, ta naki̱ꞌo na ña̱ ná koo va̱ꞌa ini ndo̱.
ROM 1:8 Ta dinñóꞌó ka̱ náki̱ꞌoi ndivéꞌe noo̱ Ndios xíꞌín kuu̱ Jesucristo saꞌa̱ iin rá iin ndó, dá chi̱ sa̱ iin níí kúú vá ñayuú níꞌi̱ tóꞌon na ña̱ kándéé iní ndo̱ Jesús.
ROM 1:9 Ta noo̱ mií Ndios kéchóoin xíꞌín ndinoꞌo inii̱ dánaꞌi̱ to̱ꞌon va̱ꞌa ña̱ káꞌa̱n sa̱ꞌá de̱ꞌe na, ta no̱ón kúú na̱ xíꞌo ndaa̱ kuendá sa̱ꞌí, ña̱ daá kuití vá xíka̱i̱ ña̱ mani̱ noo̱ ná saꞌa̱ ndo̱.
ROM 1:10 Ta noo̱ káꞌi̱n xíꞌín ná, seí ndaꞌíi̱ noo̱ ná ña̱ tá kóni̱ mií ná, dá ná saa̱i̱ korniꞌinii ndo̱ꞌó.
ROM 1:11 Dá chi̱ kóni̱i̱ saa̱i̱ kande̱ꞌí ndo̱ꞌó, ta chindeéí ndo̱ꞌó, dá niꞌi̱ ndo̱ ña̱ va̱ꞌa noo̱ Espíritu ii̱ Ndios, dá kandita toon cháá ka̱ ndo̱ xíꞌín ña̱ ndaa̱ kándísa yó,
ROM 1:12 dá ná naki̱ꞌo táꞌan yó ta̱ndeé iní noo̱ iin rá iin yó no̱ó ña̱ ndaa̱ kándísa yó, chi̱ iin nóó kúú vá ña̱ kándísa yó.
ROM 1:13 Ñani miíi̱, kóni̱i̱ ña̱ kanaꞌá ndó ña̱ sa̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo taꞌándá ni̱ kaꞌín saa̱i̱ kande̱ꞌí ndo̱ꞌó, tído nda̱ viti ió ña̱ꞌa chítuu yuꞌu̱ ña̱ saa̱i̱. Chi̱ kóni̱i̱ keei iin choon va̱ꞌa tein mií ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ keei tein dao ka̱ na̱ ko̱ kúú na̱ Israel.
ROM 1:14 Dá chi̱ miía̱n ndúsa̱ kánian dánaꞌi̱ no̱ó ña̱yuu káꞌa̱n yúꞌu̱ griego, xíꞌín no̱ó na̱ ko̱ káꞌa̱n yúꞌu̱ griego, xíꞌín na̱ ndi̱chí, xíꞌín na̱ ko̱ ndichí.
ROM 1:15 Sa̱ꞌá ño̱ó kóni̱ kíi̱í saa̱i̱ kasto̱ꞌin xíꞌín ndoꞌó, na̱ ndéi ñoo Roma xaa̱n, sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa Jesús.
ROM 1:16 Ta ko̱ xíkaꞌan noo̱í káꞌi̱n sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱ Jesús, dá chi̱ xíꞌín to̱ꞌon yóꞌo dáka̱ki Ndios ndidaá kúú ña̱yuu kándísa ñaá. Ta dinñóꞌó no̱ó na̱ Israel ni̱ ka̱sáa̱ to̱ꞌon va̱ꞌa yóꞌo. Ta ni̱ kasa̱ndaá taꞌanian no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel.
ROM 1:17 Dá chi̱ to̱ꞌon va̱ꞌa yóꞌo káꞌa̱n saꞌa̱ ndí ki̱án kee yó, dá kando̱o vii yo̱ noo̱ Ndios, chi̱ kándo̱o vii yo̱ noo̱ ná sa̱ꞌá iin tóꞌón dini̱ ña̱ kándéé iní yo̱ Jesús. Dá chi̱ diꞌa kaá tuti ii̱ mií Ndios: “Na̱ ni̱ ka̱ndo̱o vií noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní ñaá ná, no̱ón kúú na̱ kataki chíchí.”
ROM 1:18 Ta ña̱ xído̱ ini Ndios kíi nda̱ induú sata̱ ndidaá kúú ña̱yuu kée ña̱ kini, xíꞌín na̱ xíxi ini, chi̱ xíꞌín ña̱ kini kée na chítuu na ña̱ ndaa̱ saꞌa̱ Ndios.
ROM 1:19 Ta ña̱ kánian kanaꞌá ná saꞌa̱ Ndios, sa̱ náꞌá vá ná ña̱, dá chi̱ mií Ndios ni̱ xi̱ꞌo ña̱ ni̱ ka̱ndaa̱ ini na̱ sa̱ꞌán.
ROM 1:20 Ta va̱ꞌará o̱ kúu taꞌon koni yo̱ choon káꞌano néꞌe na xíꞌín noo̱ yo̱, ta va̱ꞌará o̱ kúu taꞌon koni yo̱ ña̱ kúú ná Ndios, tído kánian kanaꞌá yó ña̱ miía̱n ndaa̱ ió na̱, ta néꞌe na choon, chi̱ nda̱ rá ni̱ ka̱sáꞌá saꞌa̱ ñayuú yóꞌo xíꞌo na ña̱ kándaa̱ ini yo̱ ña̱ dión kíán, chi̱ xiní yo̱ ndidaá kúú ña̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa na. Sa̱ꞌá ño̱ó ni iin tóꞌón ña̱yuu o̱ kúu kaa ña̱ ko̱ náꞌá ná saꞌa̱ Ndios.
ROM 1:21 Ta va̱ꞌará náꞌá ná ña̱ ió Ndios, tído ko̱ ndáño̱ꞌo taꞌon ñaá ná táto̱ꞌon ki̱ꞌo kánian kee na, ta ni ko̱ náki̱ꞌo na ndivéꞌe noo̱ ná. Diꞌa xíni̱ ndi ku̱ú vá ña̱ꞌa ko̱ chóon nákani ini na̱, ta ni̱ ndu̱káxí nío̱ ná, chi̱ ni̱ na̱kuíi̱n naá vá ña̱xintóni̱ ná.
ROM 1:22 Kée na mií ná ña̱ kúú ná ña̱yuu ndichí, tído ni̱ nduxi̱xi diꞌa na,
ROM 1:23 chi̱ ni̱ da̱nkoo na ña̱ kekáꞌano Ndios, na̱ ió kuií. Dá ni̱ ka̱sáꞌá kékáꞌano na naꞌáná ta̱a, táꞌan ra̱ xíꞌi̱, xíꞌín naꞌáná laa, xíꞌín naꞌáná kirí komi̱ saꞌa̱, xíꞌín naꞌáná kirí xíka ti̱i.
ROM 1:24 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ na̱ki̱ꞌo ñaá Ndios noo̱ ndidaá kúú ña̱ kini, táꞌa̱n ña̱ kátoó téí ña̱yuu ñoó kee na. Sa̱ꞌá ño̱ó ndéi iin rá iin na kée na ña̱ kaꞌan noo̱ xíꞌín ñíi̱ ná.
ROM 1:25 Ta ni̱ da̱nkoo na ña̱ ndaa̱ saꞌa̱ Ndios, ta ni̱ ka̱ndísa na ña̱ to̱ꞌón, chi̱ xíꞌo na ña̱ñóꞌó, ta ndáño̱ꞌo na ña̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa Ndios, ta ko̱ ndáño̱ꞌo na mií Ndios, na̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa ndidaá kúú ña̱ꞌa, na̱ daá kuití kánian natiin ña̱ñóꞌó. Dión ná koo.
ROM 1:26 Ta sa̱ꞌá ña̱ kée ña̱yuu ña̱ kini ñoó, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ na̱ki̱ꞌo ñaá Ndios no̱ó kua̱chi kaꞌan noo̱. Chi̱ nda̱ na̱ ñáꞌa̱ ni̱ da̱nkoo táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ saki Ndios ña̱ nakiꞌin táꞌan na xíꞌín iin ta̱a kandei na. Diꞌa ni̱ na̱kiꞌin táꞌan daá ñáꞌa̱ mií ná ndéi na kée na kua̱chi kaꞌan noo̱.
ROM 1:27 Ta dión taꞌani kée dao ta̱a, chi̱ ni̱ da̱nkoo taꞌani ra táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ saki Ndios nakiꞌin táꞌan ra xíꞌín iin ñáꞌa̱ kandei na. Dá ni̱ ka̱sáꞌá kátoó xíxi ra kudi̱ ra̱ xíꞌín ta̱a xi̱ꞌín rá, chi̱ yáꞌa ra kée ra kua̱chi kaꞌan noo̱ xíꞌín daá ta̱a mií rá. Sa̱ꞌá ño̱ó níꞌi̱ táꞌi̱ rá ña̱ ndoꞌo naní nío̱ rá sa̱ꞌá kua̱chi kée ra.
ROM 1:28 Ta sa̱ꞌá ña̱ ko̱ ní xíin na taó kuendá na̱ Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ na̱ki̱ꞌo ñaá Ndios noo̱ ndidaá kúú ña̱ kini nákani ini ña̱xintóni̱ ná, dá ná kee na ña̱ ko̱ kánian kee na.
ROM 1:29 Chi̱ ni̱ na̱kutí ná ñóꞌo ndidaá kúú ña̱ꞌa ko̱ váꞌa, ta kée na kua̱chi kaꞌan noo̱ xíꞌín ndi ndáa mií vá ña̱yuu, ta saá ini na̱, ta kátoó nda̱ꞌo na kakomí ná ña̱ kui̱ká, ta kée na ña̱ kini xíꞌín dao ka̱ ña̱yuu, ta uꞌu̱ ini na̱, ta saꞌání na̱ ndi̱i, ta dána̱á na̱ dao ka̱ ña̱yuu, ta dándaꞌí na̱ ña̱yuu, ta chínaní kini na dao ka̱ ña̱yuu,
ROM 1:30 ta káꞌa̱n uꞌu̱ na̱ saꞌa̱ dao ka̱ na̱, ta káva̱ꞌa na kua̱chi sa̱ꞌá ña̱yuu, ta xiní uꞌu̱ na̱ Ndios, ta ko̱ó ña̱ñóꞌó ná no̱ó ña̱yuu xi̱ꞌín ná, ta káꞌán ná ña̱ kúú ná ña̱yuu ndáya̱ꞌi, ta ió táyíí ini na̱, ta ndúkú ná kee na ña̱ kini sa̱á, ta ko̱ seídóꞌo na tatá na̱ xíꞌín naná na̱,
ROM 1:31 ta kúú ná ña̱yuu ndeé to̱ꞌon, ta ko̱ kée na to̱ꞌon káꞌa̱n na̱, ta ko̱ kúꞌu̱ ini na̱ saꞌa̱ ni iin ña̱yuu, ta ko̱ ió ndaꞌí ví ini na̱ xíꞌín dao ka̱ ña̱yuu, ta ko̱ó ña̱ xíꞌo káꞌano ini noo̱ ná.
ROM 1:32 Ta sa̱ kándaa̱ ini ña̱yuu ñoó saꞌa̱ choon ni̱ saꞌanda Ndios, ta kándaa̱ taꞌani ini na̱ ña̱ ña̱yuu kée dión kánian kuu. Tído yáꞌa ii̱ vá mií ná kée na ña̱ kini ñoó, ta kádii̱ iní na̱ tá kée dao ka̱ ña̱yuu ña̱ kini ñoó.
ROM 2:1 Ni iin tóꞌón ña̱ mani̱ o̱ kóo saꞌa̱ ndo̱ꞌó tá dátai̱ kua̱chi ndó dao ka̱ ña̱yuu. Ko̱ néꞌe ta̱ndíni ndá yoo kúú ndoꞌó, dá chi̱ tá dátai̱ kua̱chi ndó dao ka̱ ña̱yuu, dá kía̱n dátai̱ kua̱chi ndó mií vá ndó, chi̱ dión taꞌani yáꞌa mií ndó.
ROM 2:2 Ta sa̱ náꞌá vá yó ña̱ kéyíko̱ ndaa̱ Ndios tá dándóꞌo na nío̱ ña̱yuu kée dión.
ROM 2:3 Ta nakani va̱ꞌa ini ndo̱, chi̱ dátai̱ kua̱chi ndó dao ka̱ ña̱yuu, tído ki̱ꞌo dión taꞌani yáꞌa mií ndó. ¿Á káꞌán ndó ña̱ ka̱ki ndó noo̱ keyíko̱ Ndios saꞌa̱ ndo̱?
ROM 2:4 O̱ sa̱ kúꞌichi̱ ini ndo̱ koni ndo̱ ña̱ va̱ꞌa kée Ndios, chi̱ va̱ꞌa nda̱ꞌo ini na̱, ta ndáti na, ta kueé ió ini na̱. ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ va̱ꞌa nda̱ꞌo ini na̱, chi̱ kóni̱ na̱ ña̱ nandikó iní ndo̱ sa̱ꞌá kua̱chi kée ndó?
ROM 2:5 Tído sa̱ꞌá ña̱ kúú ndó ña̱yuu saá ini, ta sa̱ꞌá ña̱ ko̱ kóni̱ ndo̱ nandikó ini ndo̱ sa̱ꞌá kua̱chi kée ndó, sa̱ꞌá ño̱ó ndukua̱ꞌá ka̱ ví ta̱ndóꞌó ndoꞌo ndó tá ná kasandaá kuu̱ kasaa̱ Ndios keyíko̱ ndaa̱ na̱ sa̱ꞌá ndidaá ña̱yuu,
ROM 2:6 chi̱ chiya̱ꞌi na noo̱ iin rá iin ña̱yuu táto̱ꞌon káa ña̱ ni̱ kee na.
ROM 2:7 Ta koꞌo̱n na̱ ki̱ꞌo na ña̱ kataki chíchí ña̱yuu ndíꞌi ini kée ña̱ va̱ꞌa, chi̱ ni̱ ndukú ná ña̱ñóꞌó noo̱ Ndios, ta ni̱ ndukú ná ña̱ kaꞌa̱n va̱ꞌa Ndios saꞌa̱ ná, ta ni̱ ndukú ná ña̱ kandei chíchí ná.
ROM 2:8 Tído dándóꞌo Ndios nío̱ ña̱yuu díꞌi̱nda̱ sa̱ꞌá ña̱ xído̱ ini na̱ xiní ñaá ná, ta dión taꞌani kee na xíꞌín na̱ ko̱ se̱ídóꞌo ña̱ ndaa̱, chi̱ ndíko̱ cháá ka̱ na̱ ña̱ ko̱ kía̱n ndaa̱.
ROM 2:9 Ndoꞌo naní nío̱ ndidaá ña̱yuu kée ña̱ kini kuu̱ dáá ñóó. Ta dinñóꞌó ka̱ na̱ Israel ndoꞌo dión, ndiꞌi daá, dión taꞌani ndoꞌo nío̱ na̱ ko̱ kúú na̱ Israel.
ROM 2:10 Tído na̱ kée ña̱ va̱ꞌa natiin na ña̱ñóꞌó noo̱ Ndios, ta va̱ꞌa kaꞌa̱n Ndios saꞌa̱ ná, ta niꞌi̱ ná ña̱ koo va̱ꞌa ini na̱. Dinñóꞌó ka̱ na̱ Israel natiin ña̱ va̱ꞌa yóꞌo, ndiꞌi, dá natiin na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ña̱.
ROM 2:11 Dá chi̱ ni iin ña̱yuu ko̱ máni̱ cháá ka̱ noo̱ Ndios, chi̱ iin nóó kúú vá ná noo̱ ná.
ROM 2:12 Ta ndi ndáa na̱ ko̱ náꞌá ley Moisés, ta ni̱ ya̱ꞌa na ni̱ kee na kua̱chi, no̱ón kúú na̱ naá sa̱ꞌá kua̱chi kée na, va̱ꞌará ko̱ náꞌá ná ley ñoó. Tído ndidaá na̱ kómí ley yóꞌo yáꞌa taꞌani na kée na kua̱chi, sa̱ꞌá ño̱ó keyíko̱ saꞌa̱ ná táto̱ꞌon ki̱ꞌo dándáki mií ley.
ROM 2:13 Chi̱ o̱ kándo̱o vii taꞌon ni iin ña̱yuu noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ seídóꞌo oon na choon saꞌándá ley. Sa̱va̱ꞌa na̱ kée choon saꞌándáa̱n, no̱ón kúú na̱ kando̱o vii noo̱ Ndios.
ROM 2:14 Tído na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, ko̱ kómí ná ley ni̱ xi̱ꞌo Ndios noo̱ Moisés. Tído tá kée na dao choon saꞌándá ley Moisés xíꞌín ña̱ nákani ini na̱, dá kía̱n náꞌa̱ na̱ ña̱ ió taꞌani iin ley noo̱ ná, va̱ꞌará ko̱ náꞌá ná mií ley Moisés.
ROM 2:15 Ta xíꞌín ña̱ kée na náꞌa̱ na̱ ña̱ ió iin ley nío̱ ná, ta ñoó kía̱n kédaá xíꞌín ná, dá kandaa̱ ini na̱ á ni̱ kee na ña̱ va̱ꞌa o ko̱ó. Sa̱ꞌá ño̱ó ley nákaa̱ ini ña̱xintóni̱ ná dátai̱ kua̱chi ñaá, ta ño̱ó taꞌani chindeé ñaá
ROM 2:16 tá ná kasandaá kuu̱ keyíko̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱yuu xíꞌín ndáꞌa̱ Jesús, chi̱ keyíko̱ na̱ saꞌa̱ ndidaá kúú ña̱ꞌa ni̱ ke̱de̱ꞌé ña̱yuu táto̱ꞌon ki̱ꞌo kuaꞌa̱n to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús, ña̱ ni̱ da̱náꞌi̱ noo̱ ndo̱.
ROM 2:17 Ta ndoꞌó, chínaní ndó mií ndó ña̱ kúú ndó na̱ Israel, ta kándéé káꞌano ini ndo̱ ley Moisés. Ta chíndaya̱ꞌi ndó mií ndó ña̱ kúú ndó na̱ ñoo Ndios.
ROM 2:18 Ta kaá ndo̱ ña̱ náꞌá ndó ndí ki̱án kóni̱ Ndios kee ndó, ta kaá ndo̱ ña̱ dánaꞌa̱ ley ñoó noo̱ ndo̱ ndí ki̱án va̱ꞌa kánian kee ndó.
ROM 2:19 Ta káꞌán ndó ña̱ ti̱ꞌa ndó tiin ndaa ndo̱ na̱ ko̱ túu noo̱, chi̱ káꞌán ndó ña̱ kúú ndó iin ña̱ tóo̱n no̱ó ña̱yuu ko̱ náꞌá Ndios.
ROM 2:20 Ta kaá ndo̱ ña̱ ti̱ꞌa ndó dánaꞌa̱ ndo̱ no̱ó na̱ ko̱ kátóni̱ iní, ta ti̱ꞌa taꞌani ndó dánaꞌa̱ ndo̱ no̱ó na̱ ko̱ náꞌá táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ndó xíꞌín takuálí. Ta kaá ndo̱ ña̱ noo̱ ley kómí ndó ndidaá ña̱ ndi̱chí xíꞌín ña̱ ndaa̱ saꞌa̱ Ndios.
ROM 2:21 Ti̱ꞌa va̱ꞌa ndó dánaꞌa̱ ndo̱ noo̱ dao ka̱ ña̱yuu, sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndiva̱ꞌa ko̱ tíꞌa ndó dánaꞌa̱ ndo̱ noo̱ míí ndó, tá dáá? Dá chi̱ dánaꞌa̱ ndo̱ ña̱ ko̱ kánian kiꞌin kuíꞌíná ná. Ta, ¿ndiva̱ꞌa kíꞌin kuíꞌíná ii̱ ri míí ndó?
ROM 2:22 Ta dánaꞌa̱ ndo̱ ña̱ ko̱ kánian ya̱ꞌa na kee na kua̱chi xíꞌín na̱ ko̱ kúú yíi̱ ná o ñadiꞌí na̱. Ta, ¿ndiva̱ꞌa kée ii̱ ri mií ndó dión? Tá miía̱n ndaa̱ ndisa káñóꞌó ndó yoko̱, ¿ndiva̱ꞌa ko̱kuꞌu ndó ini veꞌe ño̱ꞌa̱n, ta kíꞌin kuíꞌíná ndó ña̱ kui̱ká ñóꞌo inia̱n?
ROM 2:23 Kúryíí nda̱ꞌo ndó sa̱ꞌá ña̱ kómí ndó ley Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndiva̱ꞌa kándaa ndo̱ ña̱ñóꞌó Ndios sa̱ꞌá ña̱ ko̱ se̱ídóꞌo ndó choon saꞌándáa̱n?
ROM 2:24 Ta ndaa̱ va káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios, chi̱ diꞌa kaáa̱n: “Káꞌa̱n ndava̱ꞌa na̱ ko̱ kúú na̱ Israel saꞌa̱ Ndios kée ndoꞌó.”
ROM 2:25 Miía̱n ndaa̱ ndáya̱ꞌi ña̱ ni̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱ ndo̱ tá seídóꞌo ndoꞌó choon saꞌándá Ndios. Tído tá ko̱ se̱ídóꞌo ndó choon saꞌándá Ndios, dá kía̱n kúú ndó táto̱ꞌon ña̱yuu ko̱ ní taꞌa̱nda̱ ñíi̱.
ROM 2:26 Tído ña̱yuu ko̱ ní taꞌa̱nda̱ ñíi̱, xía̱n nani kée na choon saꞌándá ley Ndios, no̱ón diꞌa kúú ña̱yuu Ndios, va̱ꞌará ko̱ ní taꞌa̱nda̱ ñíi̱ ná.
ROM 2:27 Chi̱ tá seídóꞌo ña̱yuu ko̱ ní taꞌa̱nda̱ ñíi̱ choon saꞌándá Ndios, ña̱ yóꞌo xíꞌo ña̱ kándaa̱ ini ndo̱ ña̱ kánian dándóꞌo Ndios nío̱ ndo̱, dá chi̱ va̱ꞌará kómí ndó ley Moisés, ta ni̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱ ndo̱, tído yáꞌa ndó noo̱ choon saꞌándá ley ñoó.
ROM 2:28 Dá chi̱ ko̱ kúú yó na̱ Israel ndisa sa̱ꞌá ña̱ ni̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱ yo̱, chi̱ o̱ du̱ú ñíi̱ yo̱ kédaá xíꞌá, dá kúúó na̱ ñoo Ndios.
ROM 2:29 Dá chi̱ ña̱yuu miía̱n ndaa̱ kuiti kúú na̱ Israel, no̱ón kúú na̱ ndinoꞌo iní na̱ seídóꞌo na Ndios. Ta nío̱ na̱ kía̱n náꞌa̱ ña̱ kúú ná ña̱yuu Ndios, chi̱ ndinoꞌo ini espíritu ná kándísa ñaá ná, ta ko̱ kándéé ini na̱ ley. Ta nátaꞌan ini Ndios xiní na̱ ña̱yuu kée dión, va̱ꞌará ko̱ nátaꞌan ini ña̱yuu xiní ñaá ná.
ROM 3:1 Ta, ¿á iin ña̱ ndáya̱ꞌi kíán ña̱ kúú yó na̱ Israel? Ta, ¿á iin ña̱ ndáya̱ꞌi kíán ña̱ ni̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱ yo̱ viti?
ROM 3:2 Jaa̱n, ña̱ ndáya̱ꞌi nda̱ꞌo kíán, chi̱ chíndeé nda̱ꞌo ña yo̱. Ta mií ña̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ kía̱n ni̱ xi̱ꞌo Ndios to̱ꞌon na noo̱ yo̱, na̱ Israel.
ROM 3:3 Tído, ¿ndi koo viti, chi̱ dao na̱ ñoo yo̱ ko̱ ní seídóꞌo taꞌon na choon ni̱ saꞌanda Ndios noo̱ ná? ¿Á ña̱ yóꞌo kóni̱ kaa ña̱ dánkoo taꞌani Ndios to̱ꞌon ni̱ xi̱ꞌo na noo̱ yo̱?
ROM 3:4 Ko̱ó, ko̱ ta̱ꞌón dión kíán. Diꞌa íin toon Ndios xíꞌín ña̱ ni̱ kaa na̱ kee na, va̱ꞌará ndidaá ña̱yuu ni̱ ka̱ndo̱o kúú ná na̱ to̱ꞌón, chi̱ diꞌa kaá tuti ii̱ Ndios: Ndidaá ña̱yuu kandaa̱ ini ña̱ kée ní táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kaꞌa̱n ní kee ní, sa̱ꞌá ño̱ó tá ná kaꞌa̱n kuáchi̱ na̱ saꞌa̱ ní, dá kía̱n kando̱o ní kakuu ní na̱ ni̱ ka̱ndeé.
ROM 3:5 ¿Ndi káꞌán ndoꞌó viti? Tá kua̱chi yó kédaá xíꞌín dao ka̱ ña̱yuu, dá kándaa̱ ini na̱ ña̱ íin ndaa̱ Ndios xíꞌín to̱ꞌon ni̱ xi̱ꞌo na noo̱ yo̱, ¿á ña̱ yóꞌo kóni̱ kaa ña̱ ko̱ kánian dándóꞌo Ndios nío̱ yo̱? Ko̱ó, dá chi̱ dión nákani ini ta̱a ñayuú yóꞌo.
ROM 3:6 Tído ko̱ ta̱ꞌón dión kíán, dá chi̱ tá ná o̱ dándóꞌo Ndios nío̱ yo̱ sa̱ꞌá ña̱ kini kée yó, dá kía̱n, ¿ndí koo keyíko̱ ndaa̱ na̱ saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu ndéi ñayuú yóꞌo, tá dáá?
ROM 3:7 Tído, tá kua̱chi kée ndu kía̱n kédaá, dá náꞌa̱ ña̱ íin ndaa̱ Ndios xíꞌín to̱ꞌon ni̱ xi̱ꞌo na, ta nátiin na ña̱ñóꞌó noo̱ dao ka̱ ña̱yuu, ¿ndiva̱ꞌa dándóꞌo na nío̱ ndú sa̱ꞌá kua̱chi kée ndu, tá dáá?, kaá dao ndó.
ROM 3:8 Tá dión kíán, dá kía̱n, ¿á kaa yo̱ ña̱ kuu kee yó ña̱ kini, dá ná natu̱u ña̱ va̱ꞌa? Ta kaá dao ña̱yuu ña̱ dión dánaꞌa̱ ndu̱, chi̱ kátoó na̱ dátu̱ú ñaá ná, tído miía̱n ndaa̱ yaꞌi nda̱ꞌo chiya̱ꞌi na noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ káꞌa̱n na̱ dión.
ROM 3:9 Ta, ¿ndi káꞌán yó viti? ¿Á ndáya̱ꞌi cháá ka̱ yóó, na̱ Israel, o̱ du̱ú na̱ ko̱ kúú na̱ Israel? Ko̱ó, ko̱ ta̱ꞌón dión kíán. Dá chi̱ sa̱ ni̱ na̱kanii xíꞌín ndó ña̱ yóó, na̱ kúú na̱ Israel, xíꞌín na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, ndidaá vá yó ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ kua̱chi.
ROM 3:10 Dá chi̱ diꞌa va kaá tuti ii̱ Ndios: Ni iin tóꞌón ña̱yuu ko̱ kúú ña̱yuu ndaa̱ noo̱ Ndios, ta ni iin tóꞌón ná ko̱ó.
ROM 3:11 Ni iin tóꞌón ña̱yuu ko̱ kándaa̱ ini, ta ni iin tóꞌón ña̱yuu ko̱ nándukú Ndios.
ROM 3:12 Ndidaá kúú ña̱yuu ni̱ ka̱nkuei xoo noo̱ Ndios, ta ni̱ nduu na ña̱yuu ko̱ chóon. Ta ni iin na ko̱ kée ña̱ va̱ꞌa, ta ni iin tóꞌón ná ko̱ó.
ROM 3:13 Táto̱ꞌon iin yái̱ ndi̱i ña̱ nónó yúꞌu̱ kúú diko̱ ná, chi̱ kánkuei ndinoꞌo to̱ꞌon kini yúꞌu̱ ná. Ta xíꞌín yáa̱ ná káꞌa̱n na̱ ña̱ to̱ꞌón. Ta xíꞌín to̱ꞌon káꞌa̱n na̱ dárkueꞌe̱ na̱ ña̱yuu, táto̱ꞌon dárkueꞌe̱ iin koo̱ iin ña̱yuu xíꞌín ndirá dee̱n ri̱.
ROM 3:14 Ta ni̱ chití yúꞌu̱ ná ñóꞌo to̱ꞌon kini xíꞌín to̱ꞌon ova̱.
ROM 3:15 Ta kaon kána saꞌa̱ ná kuaꞌa̱n na̱ kati na ni̱í ña̱yuu xi̱ꞌín ná.
ROM 3:16 Ta ndeí kúú míí vá no̱ó xíonoo na dándóꞌo na nío̱ ña̱yuu, ta dánkoo ndaꞌí ñaá ná.
ROM 3:17 Ta ko̱ tíꞌa na kandei va̱ꞌa na xíꞌín ña̱yuu xi̱ꞌín ná.
ROM 3:18 Ta ni lúꞌu̱ ví ko̱ yu̱ꞌú niꞌini na Ndios.
ROM 3:19 Sa̱ꞌá ño̱ó sa̱ náꞌá vá yó ña̱ ndidaá to̱ꞌon ña̱ káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios yóꞌo, káꞌa̱n xíꞌín ndidaá na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ miíán. Sa̱ꞌá ño̱ó ná kadi na̱ Israel yúꞌu̱ ná, chi̱ mií ná xíꞌín ndidaá ka̱ ni ña̱yuu ndéi ñayuú yóꞌo nakui̱ta noo̱ Ndios iin kuu̱, dá keyíko̱ sa̱ꞌá ná.
ROM 3:20 Chi̱ ni iin tóꞌón ña̱yuu o̱ kándo̱o vii noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kée na choon saꞌándá ley. Dá chi̱ ni̱ xi̱ꞌo Ndios ley na̱ noo̱ yo̱, dá ná kandaa̱ ini yo̱ ña̱ kúú yó ña̱yuu kómí kua̱chi noo̱ ná.
ROM 3:21 Tído viti náꞌa̱ Ndios noo̱ yo̱ ña̱ ió iin ka̱ ña̱ꞌa noo̱ ley, ta ño̱ó kía̱n kédaá xíꞌín yó, dá kando̱o vii yo̱ noo̱ ná. Ta mií ley xíꞌín profeta xíꞌo ndaa̱ kuendá saꞌa̱ ña̱ yóꞌo,
ROM 3:22 chi̱ dánkoo vii Ndios yo̱ noo̱ mií ná sa̱ꞌá iin tóꞌón dini̱ ña̱ kándéé iní yo̱ Jesucristo. Ta dión kée na xíꞌín ndidaá kúú ña̱yuu kándísa Jesús. Ta ko̱ ta̱ó kuendá taꞌon na ndá yoo kúú iin rá iin ña̱yuu,
ROM 3:23 dá chi̱ ndidaá táꞌa̱n va na yáꞌa kée kua̱chi, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kuxíká ná no̱ó ña̱ vii kúú Ndios.
ROM 3:24 Tído viti ni̱ niꞌi̱ óon yó ña̱ kándo̱o vii yo̱ noo̱ ná sa̱ꞌá ña̱ mani̱ ni̱ kee na saꞌa̱ yo̱, chi̱ ni̱ taó xóo na yó ti̱xi ndáꞌa̱ kua̱chi sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xiꞌi̱ Cristo Jesús saꞌa̱ yo̱.
ROM 3:25 Chi̱ ni̱ ta̱ndaꞌá ñaá Ndios ni̱ kii na ni̱ chi̱ya̱ꞌi na saꞌa̱ kua̱chi yo̱ xíꞌín nii̱ ná, ta ni̱ ndoo kua̱chi yó sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní yo̱ ná. Ta ki̱ꞌo dión náꞌa̱ na̱ mií ná ña̱ kúú ná iin na̱ ndaa̱. Ta sa̱ꞌá ña̱ kueé ini Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní saꞌa̱n taꞌon na taó kuendá na̱ saꞌa̱ kua̱chi ni̱ kee ña̱yuu ni̱ sa̱ ndei sa̱ naꞌá.
ROM 3:26 Tído viti náꞌa̱ na̱ mií ná ña̱ kúú ná na̱ ndaa̱, dá kandaa̱ ini yo̱ ña̱ kéyíko̱ ndaa̱ na̱, ta dánkoo vii ná yó noo̱ ná sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní yo̱ Jesús.
ROM 3:27 Ta, ¿ndeí kuaꞌa̱n ña̱ kúryíí ña̱yuu? Ni naá óon vaan. Ta, ¿ndiva̱ꞌa ni̱ naá óoan? Ni̱ naá óon vaan dá chi̱ sa̱ꞌá iin tóꞌón di̱ní ña̱ kándéé iní yo̱ Jesús kándo̱o vii yo̱ noo̱ Ndios, ta o̱ du̱ú sa̱ꞌá ña̱ kée yó choon saꞌándá ley.
ROM 3:28 Ta viti kía̱n kándaa̱ inio̱ ña̱ kándo̱o vii yo̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní yo̱ Jesús, ta o̱ du̱ú sa̱ꞌá ña̱ kée yó choon saꞌándá ley.
ROM 3:29 ¿Á káꞌán ndó ña̱ kúú ná iin Ndios dáka̱ki sa̱va̱ꞌa na̱ Israel? Ko̱ó. ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ kúú taꞌani na iin Ndios dáka̱ki na̱ ko̱ kúú na̱ Israel viti? Chi̱ miía̱n ndaa̱ kúú taꞌani na Ndios noo̱ ná.
ROM 3:30 Dá chi̱ iin tóꞌón dini̱ vá kúú Ndios, ta mií ná xíꞌo ña̱ kándo̱o vií ña̱yuu ni̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱ noo̱ ná sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní na̱ Jesús, ta xíꞌo taꞌani na ña̱ kándo̱o vií na̱ ko̱ ní taꞌa̱nda̱ ñíi̱ noo̱ ná sa̱ꞌá ña̱ kándéé taꞌani ini na̱ Jesús.
ROM 3:31 ¿Á káꞌán ndó ña̱ sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní yo̱ Jesús, ñoó dánkoo xoo yó ley? Ko̱ó, chíndaya̱ꞌi diꞌa yó ley sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní yo̱ Jesús.
ROM 4:1 Ta viti, ¿ndí ki̱án kaa yo̱ sa̱ꞌá Abraham, na̱ sa̱ kuu tatá sáꞌano yo̱? ¿Ndí ki̱án ni̱ ka̱ndaa̱ ini na̱ saꞌa̱ ña̱ yóꞌo?
ROM 4:2 Tá ni̱ ka̱ndo̱o vii Abraham noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ va̱ꞌa ni̱ kee na, dá kía̱n kuu va kuryíí ná. Tído ko̱ ta̱ꞌón dión kíán, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní kúu taꞌon kuryíí ná noo̱ Ndios.
ROM 4:3 Chi̱ diꞌa va káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios: “Sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé ini Abraham Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱ndo̱o vii ná noo̱ Ndios.”
ROM 4:4 Tá ná kéchóon iin ta̱a noo̱ iin satoꞌo, ko̱ xíꞌo oon taꞌon satoꞌo ra̱ di̱ꞌón noo̱ rá, chi̱ ña̱ kánian kiꞌin ya̱ꞌi ra kíán.
ROM 4:5 Tído na̱ ko̱ kándeé ini ña̱ va̱ꞌa kée na, diꞌa kándísa na iin tóꞌón dini̱ Ndios, na̱ dánkoo vií ña̱yuu kómí kua̱chi noo̱ mií ná, no̱ón kúú na̱ kándo̱o vii noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní ñaá ná.
ROM 4:6 Ta dión taꞌani ni̱ kaa rey David ña̱ ndikáꞌán ndi kúu ví ña̱yuu kándo̱o vii noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní ñaá ná, ta o̱ du̱ú sa̱ꞌá ña̱ va̱ꞌa kée na.
ROM 4:7 Ta diꞌa ni̱ kaa na̱: Ndikáꞌán ndí kúu ví ña̱yuu, na̱ ni̱ xi̱ꞌo káꞌano ini Ndios saꞌa̱ ña̱ kini kée na, chi̱ ni̱ da̱ndóo Ndios kua̱chi na̱.
ROM 4:8 Ndikáꞌán ndi kúu ví ña̱yuu, na̱ ko̱ ní kekuendá Ndios sa̱ꞌá kua̱chi.
ROM 4:9 ¿Á sa̱va̱ꞌa na̱ ni̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱ vá ni̱ꞌí ña̱ ndoo kua̱chi na noo̱ Ndios, o á niꞌi̱ taꞌani na̱ ko̱ ní taꞌa̱nda̱ ñíi̱ ña̱ va̱ꞌa yóꞌo? ¿Ndi káꞌán ndó? Sa̱ ni̱ na̱kani yuꞌu̱ xíꞌín ndó ña̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní Abraham Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱ndo̱o vii ná noo̱ ná.
ROM 4:10 Ta, ¿ndá oon ni̱ ka̱ndo̱o vii ná noo̱ Ndios? ¿Á sa̱ dinñóꞌó ka̱ ni̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱ ná, dá ni̱ ka̱ndo̱o vii ná noo̱ Ndios, o kómani̱ vá? Miía̱n ndaa̱ kuiti ko̱ ñáꞌa̱ ii̱ vá taꞌa̱nda̱ ñíi̱ ná, dá ni̱ ka̱ndo̱o vii ná noo̱ Ndios.
ROM 4:11 Ta cháá ka̱ chí noo̱, dá ni̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱ ná. Ta ña̱ yóꞌo náꞌa̱ ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o vii ná noo̱ Ndios tá o̱ ñáꞌa̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱ ná sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní na̱ Ndios. Sa̱ꞌá ño̱ó Abraham kúú táto̱ꞌon iin tatá noo̱ ndidaá kúú ña̱yuu kándísa Jesús, va̱ꞌará ko̱ ní taꞌa̱nda̱ ñíi̱ ná, chi̱ sa̱ꞌá ña̱ kándeé iní ña̱yuu ñoó Jesús, sa̱ꞌá ño̱ó kándo̱o vii ná noo̱ Ndios.
ROM 4:12 Ta kúú taꞌani na tatá no̱ó na̱ ni̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱. Tído ko̱ kúú taꞌon na tatá noo̱ ná sa̱ꞌá ña̱ ni̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱ óon ni na. Kúú ná tatá noo̱ ñayuú yóꞌo tá kándéé taꞌani ini na̱ Ndios táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ ka̱ndeé iní ñaá mií ná tá ko̱ ñáꞌa̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱ ná.
ROM 4:13 Chi̱ ko̱ ní kaá Ndios ña̱ ki̱ꞌo na iin níí kúú ñayuú yóꞌo noo̱ Abraham xíꞌín no̱ó de̱ꞌe ñání na̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ seídóꞌo na ley. Diꞌa ni̱ niꞌi̱ náa̱n chi̱ ni̱ ka̱ndo̱o vii ná noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní ñaá ná.
ROM 4:14 Tá sa̱va̱ꞌa na̱ seídóꞌo choon saꞌándá ley ni̱ꞌí ña̱ ni̱ kaa Ndios ki̱ꞌo na, dá kía̱n ko̱ chóon taꞌon ña̱ kándéé ini yo̱ Ndios, ta ni̱ tu̱ú vá ña̱ ni̱ kaa na̱ ki̱ꞌo na noo̱ yo̱, ní kúu.
ROM 4:15 Dá chi̱ sa̱va̱ꞌa ña̱ niꞌi̱ yo̱ kée ley kúú ña̱ kuido̱ ini Ndios koni na̱ yó. Tído na̱ ko̱ó ley noo̱, no̱ón kúú na̱ ko̱ yáꞌa taꞌon noo̱án.
ROM 4:16 Ta sa̱ꞌá ña̱ kándéé ini yo̱ Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó niꞌi̱ óon yó ña̱ va̱ꞌa ni̱ kaa na̱ ki̱ꞌo na noo̱ yo̱, dá kía̱n miía̱n ndaa̱ kuiti niꞌi̱ ndidaá na̱ veꞌe Abraham ña̱ va̱ꞌa yóꞌo. Chi̱ o̱ du̱ú sa̱va̱ꞌa no̱ó na̱ kómí ley ni̱ꞌí ña̱ va̱ꞌa yóꞌo, chi̱ niꞌi̱ taꞌani ña̱yuu kándéé ini Ndios táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ ka̱ndeé ini ñaá Abraham ña̱ va̱ꞌa yóꞌo. Sa̱ꞌá ño̱ó Abraham kúú táto̱ꞌon iin tatá noo̱ ndidaá yó.
ROM 4:17 Chi̱ diꞌa kaá tuti ii̱ Ndios saꞌa̱ Abraham: “Ni̱ chi̱kanii yo̱ꞌó kakuuón iin tatá no̱ó kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu.” Ta Ndios, na̱ ni̱ ka̱ndísa Abraham, no̱ón kúú na̱ xíꞌo ña̱ kataki na̱ ni̱ xiꞌi̱, ta káꞌa̱n na̱ sa̱ꞌá ña̱ ve̱i koo, ta taó na̱ kuendá ña̱ sa̱ ióa̱n.
ROM 4:18 Ni̱ ka̱ndísa ndaa̱ Abraham ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Ndios xíꞌín ná, va̱ꞌará ko̱ó ka̱ ta̱ndeé iní ña̱ kaki iin de̱ꞌe na. Tído sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé ini na̱ Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kasa̱ndaá na̱ kúú ná iin tatá no̱ó kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu, táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kaa mií Ndios xíꞌín ná: “Ki̱ꞌo dión ví kuaꞌa̱ kakuu de̱ꞌe de̱ꞌe ñánóo̱n.”
ROM 4:19 Ta sa̱ íin ndaa̱ Abraham xíꞌín ña̱ kándéé ini na̱ ña̱ koo de̱ꞌe na, va̱ꞌará sa̱ ni̱ kusáꞌano na, chi̱ ió na̱ táto̱ꞌon iin ciento kuia̱. Ta daá dókó o̱ kóo de̱ꞌe va kúú dókó Sara.
ROM 4:20 Tído ko̱ ní kútúú ini na̱, ta ko̱ ní nákani kuáchi̱ ini na̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Ndios ña̱ koo de̱ꞌe na. Diꞌa ni̱ na̱kuíi̱n toon cháá ka̱ na̱ xíꞌín ña̱ kándéé iní na̱ Ndios. Ta ni̱ na̱ki̱ꞌo na ña̱ñóꞌó noo̱ ná.
ROM 4:21 Dá chi̱ ni̱ ka̱ndaa̱ ka̱xí ini na̱ ña̱ ió choon noo̱ ndáꞌa̱ Ndios ña̱ kee na ndidaá kúú ña̱ꞌa ni̱ kaa na̱ kee na.
ROM 4:22 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní na̱ Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱ndo̱o vii ná noo̱ ná.
ROM 4:23 Ta o̱ du̱ú saꞌa̱ iin tóꞌón Abraham káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o vii ná noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé ini ñaá ná,
ROM 4:24 dá chi̱ nda̱ saꞌa̱ yóó taꞌani káꞌa̱n, chi̱ kándo̱o vii taꞌani yó noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní yo̱ ná, ta mií ná ni̱ da̱nátaki Jesús, na̱ kúú satoꞌo yo̱.
ROM 4:25 Ta na̱ yóꞌo kúú na̱ ni̱ na̱ki̱ꞌo mií ni̱ xiꞌi̱ na̱ sa̱ꞌá kua̱chi yó. Dá ni̱ da̱nátaki ñaá Ndios, dá kuu kando̱o vii yo̱ noo̱ mií ná saꞌa̱ Jesús.
ROM 5:1 Ni̱ ka̱ndo̱o vii vá yó noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní yo̱ ná, sa̱ꞌá ño̱ó sa̱ ndéi va̱ꞌa yó xíꞌín ná sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Jesucristo, na̱ kúú satoꞌo yo̱.
ROM 5:2 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Jesús, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ndu̱ꞌu yó ti̱xi ndáꞌa̱ ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní yo̱ ná, ta ndíta toon yó xíꞌán. Sa̱ꞌá ño̱ó kádii̱ iní yo̱ sa̱ꞌá ta̱ndeé iní ña̱ kía̱n kandei chíchí yó noo̱ ndato náyeꞌe̱ noo̱ ió na̱.
ROM 5:3 Ta o̱ du̱ú saꞌa̱ iin tóꞌón ña̱ yóꞌo ni kádii̱ iní yo̱, chi̱ kádii̱ taꞌani iní yo̱ tein ta̱ndóꞌó ndóꞌo yó, dá chi̱ sa̱ náꞌá vá yó ña̱ ta̱ndóꞌó kédaá, dá kati̱ꞌa yó kundeé ini yo̱.
ROM 5:4 Ta sa̱ꞌá ña̱ kúndeé ini yo̱, sa̱ꞌá ño̱ó kána va̱ꞌa yó noo̱ Ndios, ta sa̱ꞌá ña̱ kána va̱ꞌa yó noo̱ mií ná, sa̱ꞌá ño̱ó niꞌi̱ yo̱ cháá ka̱ ta̱ndeé iní noo̱ ná.
ROM 5:5 Ta ta̱ndeé iní yóꞌo kía̱n ko̱ dátu̱ú taꞌan vaan yó, chi̱ ni̱ na̱kutí nío̱ yo̱ xíꞌín ña̱ kúꞌu̱ nda̱ꞌo ini Ndios saꞌa̱ yo̱ ni̱ kee Espíritu ii̱ mií ná, na̱ ni̱ xi̱ꞌo na noo̱ yo̱.
ROM 5:6 Ko̱ kándeé yó dáka̱ki yó mií yó, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kii Cristo Jesús tá ni̱ kasa̱ndaá tiempo ni̱ ka̱xi Ndios, ta ni̱ xiꞌi̱ na̱ sa̱ꞌá na̱ kómí kua̱chi.
ROM 5:7 Miía̱n ndaa̱ iin ña̱ kuáchi̱ nda̱ꞌo kíán ña̱ naki̱ꞌo iin ña̱yuu mií ná ña̱ kuu na̱ saꞌa̱ iin ña̱yuu ndaa̱. Tído ndá ndi kuu ió iin ña̱yuu xino̱ ini naki̱ꞌo na mií ná ña̱ kuu na̱ saꞌa̱ iin ña̱yuu va̱ꞌa.
ROM 5:8 Tído Ndios kúú na̱ náꞌa̱ ña̱ kúꞌu̱ nda̱ꞌo ini na̱ saꞌa̱ yo̱, dá chi̱ xía̱n nani kúú ii̱ vá yó ña̱yuu kómí kua̱chi, Cristo Jesús kúú na̱ ni̱ xiꞌi̱ saꞌa̱ yo̱.
ROM 5:9 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o vii yo̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ ni̱ sata Jesús nii̱ ná saꞌa̱ yo̱, sa̱ꞌá ño̱ó miía̱n ndaa̱ kuiti ka̱ki va yó kee mií Jesús no̱ó ña̱ xído̱ ini Ndios xiní na̱ ña̱yuu kómí kua̱chi.
ROM 5:10 Chi̱ ni̱ sa̱ kuu yó ña̱yuu ko̱ ní sá neꞌe táꞌan va̱ꞌa xíꞌín Ndios, tído ni̱ na̱kiꞌin táꞌan va̱ꞌa Ndios xíꞌín yó sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xiꞌi̱ de̱ꞌe na saꞌa̱ yo̱. Ta viti sa̱ꞌá ña̱ ni̱ na̱kiꞌin táꞌan va̱ꞌa yó xíꞌín ná, sa̱ꞌá ño̱ó miía̱n ndaa̱ kuiti ka̱ki yó sa̱ꞌá ña̱ ni̱ na̱taki de̱ꞌe na ió na̱.
ROM 5:11 Ta o̱ du̱ú ña̱ yóꞌo oon ni niꞌi̱ yo̱, chi̱ ió ndeé ini yo̱ xíꞌín Ndios saꞌa̱ Jesucristo, na̱ kúú satoꞌo yo̱, chi̱ saꞌa̱ mií ná ni̱ kasa̱ndaá yo̱ ni̱ na̱kiꞌin táꞌan va̱ꞌa yó xíꞌín Ndios.
ROM 5:12 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ya̱ꞌa iin ta̱a naní Adán ni̱ kee ra kua̱chi, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱sáꞌá ña̱yuu ndéi ñayuú yóꞌo kée na kua̱chi. Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee ta̱a ñoó kua̱chi, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ xiꞌi̱ ra̱. Dá ni̱ ka̱sáꞌá taꞌani xíꞌi̱ ndidaá kúú ña̱yuu, chi̱ ndidaá ná ni̱ ka̱sáꞌá yáꞌa kée kua̱chi.
ROM 5:13 Tá o̱ ñáꞌa̱ ki̱ꞌo Ndios ley na̱ noo̱ Moisés, sa̱ ndei va ña̱yuu sa̱ kee na kua̱chi. Tído sa̱ꞌá ña̱ ko̱ ní ya̱ꞌa na noo̱ ni iin ley, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní taó kuendá Ndios kua̱chi ni̱ kee na.
ROM 5:14 Tído nda̱ tiempo Adán, ta nda̱ tiempo Moisés sa̱ xíꞌi̱ ña̱yuu, va̱ꞌará ko̱ ní ya̱ꞌa na noo̱ choon saꞌándá Ndios táto̱ꞌon ni̱ kee Adán. Ta Adán ni̱ sa̱ kuu táto̱ꞌon iin ko̱ndaꞌi̱ iin ka̱ ta̱a ni̱ kii sata̱ rá.
ROM 5:15 Tído díin va kúú ña̱ va̱ꞌa níꞌi̱ yó noo̱ Ndios o̱ du̱ú ña̱ níꞌi̱ yo̱ sa̱ꞌá kua̱chi ni̱ kee Adán. Dá chi̱ sa̱ꞌá kua̱chi ni̱ kee ra, níꞌi̱ ndidaá kúú ña̱yuu ña̱ xíꞌi̱ na̱. Tído kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu níꞌi̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ mani̱ xíꞌín ña̱ va̱ꞌa noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee iin ka̱ ta̱a, na̱ kúú Jesucristo.
ROM 5:16 Chi̱ ña̱ va̱ꞌa níꞌi̱ yó noo̱ Ndios, ko̱ kúú nóó taꞌan vaan xíꞌín ña̱ níꞌi̱ yo̱ sa̱ꞌá kua̱chi ni̱ kee Adán. Dá chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ya̱ꞌa Adán ni̱ kee ra kua̱chi ñoó, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱sáꞌá ndóꞌo nío̱ yo̱, ta ni̱ ka̱ndo̱o yó kúú yó ña̱yuu kómí kua̱chi noo̱ Ndios. Tído sa̱ꞌá ña̱ kómí yó kua̱ꞌá nda̱ꞌo kua̱chi, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kee Ndios ña̱ mani̱ xíꞌín yó, dá ná kuu kando̱o vii yo̱ noo̱ ná.
ROM 5:17 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ya̱ꞌa iin ta̱a ni̱ kee ra kua̱chi, sa̱ꞌá ño̱ó níꞌi̱ ndidaá ña̱yuu ña̱ xíꞌi̱ na̱. Tído yóó kúú na̱ ni̱ꞌí ña̱ kataki chíchí yó sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee iin ka̱ ta̱a, na̱ kúú Jesucristo, chi̱ saꞌa̱ míí ná níꞌi̱ yó kua̱ꞌá ña̱ mani̱ noo̱ Ndios, ta níꞌi̱ taꞌani yó ña̱ kándo̱o vii yo̱ noo̱ ná.
ROM 5:18 Ta sa̱ꞌá kua̱chi ni̱ kee iin tóꞌón ta̱a, sa̱ꞌá ño̱ó ndidaá ña̱yuu kándo̱o kúú ná na̱ kómí kua̱chi noo̱ Ndios. Ta ki̱ꞌo dión taꞌani sa̱ꞌá ña̱ va̱ꞌa ni̱ kee iin ka̱ ta̱a, sa̱ꞌá ño̱ó ndidaá ña̱yuu kuu kando̱o vii noo̱ Ndios, ta niꞌi̱ ná ña̱ kataki chíchí ná.
ROM 5:19 Chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ko̱ ní seídóꞌo iin ta̱a choon ni̱ saꞌanda Ndios noo̱ rá, sa̱ꞌá ño̱ó ndidaá kúú ña̱yuu kómí kua̱chi noo̱ Ndios. Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ seídóꞌo iin ka̱ ta̱a choon ni̱ saꞌanda Ndios noo̱ ná, sa̱ꞌá ño̱ó kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ni̱ꞌí ña̱ kando̱o vii ná noo̱ Ndios.
ROM 5:20 Ni̱ xi̱ꞌo Ndios ley na̱ noo̱ yo̱, dá ná kandaa̱ ini yo̱ ña̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo kua̱chi kómí yó noo̱ ná. Tído sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ndu̱kuaꞌa̱ ka̱ ví kua̱chi yo̱ noo̱ ná, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ndu̱káꞌano cháá ka̱ ví ña̱ mani̱ ni̱ kee na xíꞌín yó.
ROM 5:21 Chi̱ táto̱ꞌon sa̱ da̱ndáki kua̱chi ña̱yuu, dá sa̱ xíꞌi̱ na̱, ki̱ꞌo dión taꞌani dándáki ña̱ mani̱ Ndios ndidaá yó, dá kando̱o vii yo̱ noo̱ ná, dá niꞌi̱ yo̱ ña̱ kataki chíchí yó saꞌa̱ Jesucristo, na̱ kúú satoꞌo yo̱.
ROM 6:1 ¿Ndi káꞌán ndó viti? ¿Á va̱ꞌa va kee ii̱ yó kua̱chi, dá ná kuꞌu̱ káꞌano cháá ka̱ ini Ndios saꞌa̱ yo̱?
ROM 6:2 Ko̱ó, ko̱ ta̱ꞌón dión kíán. Dá chi̱ sa̱ ni̱ xiꞌi̱ va yó no̱ó kua̱chi, sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndi kee yó nandió kuéi yó kee tuku yóa̱n, tá dáá?
ROM 6:3 ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ tá ni̱ sodo̱ ndúta̱ yo̱, dá iin ni̱ nduu yó xíꞌín Cristo Jesús? Chi̱ tá ni̱ sodo̱ ndúta̱ yo̱ kíán táto̱ꞌon ni̱ xiꞌi̱ nduú yo̱ xíꞌín ná.
ROM 6:4 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xiꞌi̱ nduú yo̱ xíꞌín ná, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ndu̱xi nduú yo̱ xíꞌín ná tá ni̱ sodo̱ ndúta̱ yo̱. Dá kíán, táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndato téí ni̱ da̱nátaki Ndios Cristo Jesús xíꞌín ndée̱ ndato na̱, ki̱ꞌo dión taꞌani ni̱ na̱taki yo̱ kandei yó kakuu yó ña̱yuu sa̱á ni̱ kee Ndios.
ROM 6:5 Táto̱ꞌon ki̱ꞌo iin ni̱ nduu yó xíꞌín ná tá ni̱ xiꞌi̱ nduú yo̱ xíꞌín ná, ki̱ꞌo dión taꞌani nataki yo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ na̱taki mií ná.
ROM 6:6 Kándaa̱ inio̱ ña̱ ni̱ sa̱rkaa nduú ña̱ ni̱ sa̱ kuu yó tá sata̱ xíꞌín Jesús ndi̱ka cruz, dá kía̱n ná naá ña̱ kátoó ñíi̱ yo̱ keean kua̱chi, dá ná dáꞌa ka̱ ni kee yó choon saꞌándáa̱n.
ROM 6:7 Chi̱ ña̱yuu ni̱ xiꞌi̱, sa̱ ni̱ ke̱xoo na ti̱xi ndáꞌa̱ kua̱chi.
ROM 6:8 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xiꞌi̱ nduú yo̱ xíꞌín Cristo Jesús, sa̱ꞌá ño̱ó kándéé káꞌano iní yo̱ ña̱ kandei nduú yo̱ xíꞌín ná.
ROM 6:9 Chi̱ sa̱ náꞌá yó ña̱ ni̱ na̱taki Jesús, sa̱ꞌá ño̱ó o̱ nándió ko̱o ka̱ na̱ kuu na̱, chi̱ ko̱ó ka̱ choon noo̱ ndaꞌá ña̱ saꞌání ndi̱i ña̱ kaꞌání ñaá.
ROM 6:10 Chi̱ tá ni̱ xiꞌi̱ Jesús, ta kúú iin tóꞌón dáá vá ni̱ xiꞌi̱ na̱ saꞌa̱ ndidaá kua̱chi yó. Ta viti takí na̱ ió na̱ kée na ña̱ kóni̱ Ndios.
ROM 6:11 Ta dión taꞌani taó kuendá ndo̱ ña̱ ni̱ xiꞌi̱ ndo̱ no̱ó kua̱chi, ta viti takí ndo̱ kée ndó ña̱ kóni̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Cristo Jesús, na̱ kúú satoꞌo yo̱.
ROM 6:12 Sa̱ꞌá ño̱ó ná dáꞌa ni konó ka̱ ndo̱ ña̱ dándáki kua̱chi ñíi̱ ndíxi tóo ndó. Ta ná dáꞌa ka̱ ni kueídóꞌo ndó ña̱ kini kóni̱ ñíi̱ ndo̱ keean.
ROM 6:13 Ta ni o̱ sa̱ kíꞌo ndó ni lúꞌu̱ ñíi̱ ndo̱ no̱ó kua̱chi, dá kakian iin ña̱ꞌa kéchóon no̱ó ña̱ kini. Diꞌa naki̱ꞌo ndó míí ndó noo̱ Ndios táto̱ꞌon iin ña̱yuu ni̱ na̱taki tein na̱ ni̱ xiꞌi̱. Ta naki̱ꞌo taꞌani ndó ñíi̱ ndo̱ noo̱ Ndios, dá ná kakian iin ña̱ꞌa kéchóon no̱ó ña̱ va̱ꞌa.
ROM 6:14 Ko̱ dándáki ka̱ kua̱chi ndoꞌó, dá chi̱ ko̱ ñóꞌo ka̱ ndo̱ ti̱xi ndáꞌa̱ ley Moisés, nda̱á diꞌa noo̱ ndáꞌa̱ ña̱ mani̱ Ndios vá ñóꞌo ndó viti.
ROM 6:15 Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿á kuu va ya̱ꞌa yó keeá kua̱chi sa̱ꞌá ña̱ ko̱ ñóꞌo ka̱ yo̱ ti̱xi ndáꞌa̱ ley ñoó, chi̱ nda̱á noo̱ ndáꞌa̱ ña̱ mani̱ Ndios vá ñóꞌo yó viti? Ko̱ó, o̱ kúu taꞌon.
ROM 6:16 ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ tá naki̱ꞌo ndó mií ndó ña̱ kakuu ndó na̱ kéchóon noo̱ iin satoꞌo, dá kía̱n kánian kueídóꞌo ndó na̱, chi̱ ñóꞌo ndó ti̱xi ndáꞌa̱ ná? Sa̱ꞌá ño̱ó tá ná naki̱ꞌo ndó mií ndó ti̱xi ndáꞌa̱ kua̱chi kakuuan satoꞌo ndo̱, dá kía̱n niꞌi̱ ndo̱ ña̱ kánian kuu ndo̱. Tído, tá ná naki̱ꞌo ndó mií ndó ti̱xi ndáꞌa̱ ña̱ kóni̱ Ndios, dá kía̱n niꞌi̱ ndo̱ ña̱ kando̱o vii ndo̱ noo̱ ná.
ROM 6:17 Tído náki̱ꞌo yuꞌu̱ ndivéꞌe noo̱ Ndios, dá chi̱ va̱ꞌará ni̱ sa̱ ñoꞌo ndó ti̱xi ndáꞌa̱ kua̱chi, tído ni̱ ka̱ndísa ndaa̱ ndo̱ xíꞌín ndinoꞌo nío̱ ndo̱ ña̱ kúú to̱ꞌon va̱ꞌa ni̱ na̱tiin ndó.
ROM 6:18 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱nkuei xoo ndó ti̱xi ndáꞌa̱ kua̱chi, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kasa̱ndaá ndo̱ kúú ndó na̱ kée ña̱ va̱ꞌa kóni̱ Ndios.
ROM 6:19 Iói̱ dákíꞌin táꞌin dao to̱ꞌon xíꞌín ña̱ dánaꞌi̱ noo̱ ndo̱, dá chi̱ sa̱va̱ꞌa ña̱xintóni̱ ta̱a va kómí ndó. Chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ na̱ki̱ꞌo ndó ñíi̱ ndo̱ keean ña̱ kaꞌan noo̱ xíꞌín ña̱ xíxi ini tá sata̱, ki̱ꞌo dión taꞌani naki̱ꞌo ndó mií ndó viti kee ndó ña̱ va̱ꞌa kóni̱ Ndios, dá kasandaá ndo̱ koo vii ndo̱ noo̱ ná.
ROM 6:20 Chi̱ tá ni̱ sa̱ ñoꞌo ndó ti̱xi ndáꞌa̱ kua̱chi, ni̱ sa̱ ndita xoo ndó no̱ó ña̱ va̱ꞌa kóni̱ Ndios.
ROM 6:21 Tído, ¿ndí ki̱án va̱ꞌa ni̱ niꞌi̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ kini ni̱ sa̱ kee ndó, táꞌa̱n ña̱ kédaá xíꞌín ndó, dá xíkaꞌan noo̱ ndo̱ viti? Chi̱ sa̱va̱ꞌa ña̱ niꞌi̱ ña̱yuu kée dión kía̱n kánian kuu na̱.
ROM 6:22 Tído viti sa̱ ni̱ ka̱nkuei xoo ndó ti̱xi ndáꞌa̱ kua̱chi, ta ni̱ nduu ndó na̱ kéchóon noo̱ Ndios. Ta ña̱ va̱ꞌa niꞌi̱ ndo̱ noo̱ Ndios kía̱n ña̱ koo vii ndo̱ noo̱ míí ná, ndiꞌi daá, dá niꞌi̱ ndo̱ ña̱ kataki chíchí ndó.
ROM 6:23 Chi̱ ya̱ꞌi niꞌi̱ yo̱ sa̱ꞌá ña̱ kée yó kua̱chi kúú ña̱ kánian kuu yo̱. Tído ña̱ va̱ꞌa xíꞌo oon Ndios noo̱ yo̱ kúú ña̱ niꞌi̱ yo̱ ña̱ kataki chíchí yó sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní yo̱ Cristo Jesús, na̱ kúú satoꞌo yo̱.
ROM 7:1 ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó, ñani, ndoꞌó na̱ náꞌá ndi káꞌa̱n ley, ña̱ dándáki ley ña̱yuu sa̱va̱ꞌa nani takí na̱ ndéi na?
ROM 7:2 Chi̱ kíán táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo iin ñáꞌa̱ ni̱ ta̱ndáꞌa̱, chi̱ ndíko̱ táꞌán xíꞌín yíi̱a̱n noo̱ ley nani takí ra̱. Tído, tá ni̱ xiꞌi̱ ra̱, dá kía̱n ni̱ ndaxí vá ñáꞌa̱ ñoó xíꞌín yíi̱a̱n noo̱ ley.
ROM 7:3 Tído tá ió takí yíi̱a̱n xíꞌán, ta ni̱ na̱kiꞌin táꞌan xíꞌín iin ka̱ ta̱a, dá kía̱n yáꞌán kéeán kua̱chi xíꞌín ra̱ ko̱ kúú yíi̱a̱n. Tído tá ni̱ xiꞌi̱ yíi̱a̱n, dá kía̱n ni̱ nono̱ noo̱a̱n noo̱ ley ñoó. Sa̱ꞌá ño̱ó tá ni̱ ta̱ndáꞌa̱n xíꞌín iin ka̱ ta̱a, dá kía̱n ko̱ yáꞌa taꞌan vaán kéeán kua̱chi.
ROM 7:4 Ta dión taꞌani ndóꞌo ndoꞌó, ñani miíi̱. Sa̱ ni̱ xiꞌi̱ va ndó noo̱ ley sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xiꞌi̱ Cristo Jesús saꞌa̱ ndo̱, dá nakiꞌin táꞌan ndó xíꞌín mií Jesús, na̱ ni̱ na̱taki tein na̱ ni̱ xiꞌi̱, dá kuu kee yó ña̱ va̱ꞌa noo̱ Ndios.
ROM 7:5 Chi̱ tá ni̱ sa̱ ndei yó sa̱ kee yó ña̱ kóni̱ ñíi̱ yo̱, xiní ndidaá kua̱chi kini sa̱ ka̱toó yo̱ sa̱ kee yó, chi̱ ley sa̱ da̱ndóto ña̱ kini ñóꞌo nío̱ yo̱, dá sa̱ ka̱toó yo̱ kee yóa̱n, ta ña̱ niꞌi̱ yó sa̱ꞌá ña̱ sa̱ kee yó ña̱ yóꞌo kíán ña̱ kánian kuu yo̱, ní kúu.
ROM 7:6 Tído viti ni̱ ka̱nkuei xoo yó ti̱xi ndáꞌa̱ ley, chi̱ sa̱ ni̱ xiꞌi̱ yo̱ no̱ó ña̱ sa̱ da̱ndáki yó tá sata̱. Ta viti ni̱ ndu̱ꞌu yó ti̱xi ndáꞌa̱ iin choon sa̱á, ña̱ kúú ña̱ kóni̱ Espíritu ii̱ Ndios, ta ko̱ ñóꞌo ka̱ yo̱ ti̱xi ndáꞌa̱ ley yatá.
ROM 7:7 ¿Ndi kaa yo̱ viti? ¿Á ko̱ ta̱ꞌón ña̱ va̱ꞌa kúú ley yóꞌo? Ko̱ó, ko̱ ta̱ꞌón dión kíán. Tído ko̱ ní sá naꞌá taꞌon yuꞌu̱ ndí ki̱án kúú kua̱chi tá ko̱ ní dánaꞌa̱ ley noo̱í. Chi̱ ndi koo kandaa̱ ini yuꞌu̱ ña̱ ko̱ kánian katoói̱ ña̱ꞌa kómí dao ka̱ ña̱yuu tá ko̱ ní kaa ley diꞌa xíꞌíín: “Ná dáꞌa ni katoó ndo̱ ña̱ꞌa kómí dao ka̱ ña̱yuu.”
ROM 7:8 Tído tá ni̱ ka̱ndaa̱ inii̱ ña̱ dión saꞌándá ley choon, kua̱chi nákaa̱ inii̱ ni̱ kedaá xíꞌíín, dá ni̱ ka̱sáꞌá kátoó cháá ka̱i̱ kakomí ña̱ꞌa dao ka̱ ña̱yuu. Chi̱ tá ko̱ ní sá naꞌí ley, iin ña̱ꞌa ko̱ sá taki va sa̱ kuu kua̱chi noo̱í.
ROM 7:9 Tá sa̱ naꞌá ni̱ kaꞌín ña̱ va̱ꞌa ni̱ sa̱ ioi̱ xíꞌín Ndios, chi̱ ko̱ ní sá naꞌí choon saꞌándá ley na̱. Tído tá ni̱ ka̱ndaa̱ inii̱ choon saꞌándáa̱n, dá ni̱ na̱níꞌi̱ ndée̱ cháá ka̱ ví kua̱chi kéei, ta ni̱ ka̱ndaa̱ inii̱ ña̱ kánian kuui̱.
ROM 7:10 Ni̱ xi̱ꞌo Ndios choon yóꞌo noo̱ yo̱, dá kandei va̱ꞌa yó. Tído ña̱ yóꞌo diꞌa ni̱ kedaá xíꞌín yuꞌu̱, dá ni̱ ka̱ndaa̱ inii̱ ña̱ kánian kuui̱ noo̱ Ndios.
ROM 7:11 Chi̱ ni̱ tiin ndaa ña̱ kúú kua̱chi choon saꞌándá ley, ta ni̱ da̱nda̱ꞌávía̱n yuꞌu̱. Sa̱ꞌá ño̱ó kua̱chi yuꞌu̱ kía̱n ni̱ kedaá xíꞌíín, dá ni̱ xiꞌi̱i̱ noo̱ Ndios ni̱ kee choon saꞌándá ley.
ROM 7:12 Tído miía̱n ndaa̱ ña̱ ii̱ kúú ley yóꞌo, ta choon saꞌándáa̱n kúú ña̱ ii̱, ta kíán ña̱ ndaa̱ xíꞌín ña̱ va̱ꞌa.
ROM 7:13 Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿á ley va̱ꞌa yóꞌo kía̱n ni̱ kedaá xíꞌín yuꞌu̱ ña̱ kánian kuui̱? Ko̱ó, chi̱ ni̱ naꞌa̱ kua̱chi miíán ña̱ kíán ña̱ kini, chi̱ miíán ni̱ xi̱ꞌo ña̱ kánian kuui̱ ni̱ kee ley va̱ꞌa yóꞌo. Ta sa̱ꞌá ña̱ kée ña̱ kúú kua̱chi dión xíꞌín ley yóꞌo, sa̱ꞌá ño̱ó náꞌa̱n miíán ña̱ kini nda̱ꞌo ña.
ROM 7:14 Chi̱ náꞌá yó ña̱ iin ña̱ ii̱ ni̱ kii noo̱ Ndios kúú ley, tído yuꞌu̱ kúú iin ta̱a ñayuú yóꞌo, chi̱ nákaa̱i̱ ti̱xi ndáꞌa̱ kua̱chi.
ROM 7:15 Ko̱ kándaa̱ taꞌon ini yuꞌu̱ ña̱ kéei. Chi̱ ko̱ kéei ña̱ va̱ꞌa káꞌín keei. Diꞌa ña̱ ko̱ nátaꞌan inii̱ keei, dión kéei.
ROM 7:16 Tá kéei ña̱ ko̱ kóni̱i̱ keei, dá kía̱n nákonii̱ ña̱ iin ña̱ va̱ꞌa nda̱ꞌo kúú ley.
ROM 7:17 Chi̱ o̱ du̱ú mií ka̱ yuꞌu̱ kée ña̱ kini. Kua̱chi nákaa̱ ini vei kía̱n kédaá xíꞌíín, dá kéei ña̱.
ROM 7:18 Ta náꞌá vá yuꞌu̱ ña̱ ko̱ ta̱ꞌón ña̱ va̱ꞌa nákaa̱ inii̱, ta ña̱ yóꞌo káꞌi̱n saꞌa̱ ñíi̱í. Chi̱ miía̱n ndaa̱ káꞌín keei ña̱ va̱ꞌa, tído ko̱ kándeé taꞌoin keei ña̱.
ROM 7:19 Dá chi̱ ko̱ kée taꞌon yuꞌu̱ ña̱ va̱ꞌa káꞌín keei. Diꞌa ña̱ kini, ña̱ ko̱ káꞌín keei, ñoó diꞌa kée yuꞌu̱.
ROM 7:20 Chi̱ tá kée yuꞌu̱ ña̱ ko̱ káꞌín keei, dá kía̱n o̱ du̱ú ta̱ꞌón mií yuꞌu̱ kée ña. Kua̱chi nákaa̱ ini vei, ño̱ó vá kía̱n kédaá xíꞌíín, dá kéei ña̱.
ROM 7:21 Ta ña̱ yóꞌo kía̱n ndóꞌi tá káꞌín keei ña̱ va̱ꞌa, chi̱ ña̱ kini nákaa̱ inii̱, ñoó kía̱n sadí noo̱í.
ROM 7:22 Ta ndinoꞌo ini miíi̱ nátaꞌan inii̱ xiníi̱ choon saꞌándá ley Ndios,
ROM 7:23 tído ió iin ka̱ ña̱ꞌa ndóꞌi, chi̱ ña̱ kóni̱ ñíi̱í naá táꞌan xíꞌín ña̱ va̱ꞌa kóni̱ ña̱xintóni̱í. Ta kúú kándéé vá ña̱ kóni̱ ñíi̱í náchiꞌan yuꞌu̱ ti̱xi ndáꞌa̱ kua̱chi.
ROM 7:24 ¡Ndaꞌí kúu ví yuꞌu̱! ¿Ndá yoo ví dáka̱ki yuꞌu̱ ti̱xi ndaꞌá kua̱chi kóni̱ ñíi̱í, ña̱ néꞌe ña̱ kuaꞌi̱n kuui̱?
ROM 7:25 Tído náki̱ꞌo yuꞌu̱ ndivéꞌe noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Jesucristo, na̱ kúú satoꞌo yo̱. Ta diꞌa ndóꞌi: xíꞌín ña̱xintóni̱í kéei choon saꞌándá ley Ndios, tído ñíi̱í kía̱n nákaa̱ ii̱ vá ti̱xi ndáꞌa̱ kua̱chi.
ROM 8:1 Ta viti kía̱n ko̱ó ka̱ kua̱chi yó noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ iin ni̱ nduu yó xíꞌín Cristo Jesús, chi̱ ko̱ ndéi ka̱ yo̱ kee yó ña̱ kóni̱ ñíi̱ yo̱, nda̱á ndéi yó kée yó ña̱ kóni̱ Espíritu ii̱ Ndios.
ROM 8:2 Chi̱ Espíritu ii̱ Ndios, na̱ xíꞌo ña̱ kataki chíchí yó saꞌa̱ Cristo Jesús, no̱ón kúú na̱ ni̱ taó xóo yuꞌu̱ ti̱xi ndaꞌá kua̱chi, xíꞌín no̱ó ña̱ kánian kuui̱.
ROM 8:3 Chi̱ ko̱ ní kándeé taꞌon ley taó xóoan yó ti̱xi ndaꞌá kua̱chi, chi̱ ko̱ ní kándeé yó kee yó choon saꞌándáa̱n. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ta̱ndaꞌá Ndios de̱ꞌe mani̱ ná ni̱ kii na ñayuú yóꞌo, ta ni̱ nduu na iin ta̱a ñayuú yóꞌo táto̱ꞌon kúú mií yó, na̱ kómí kua̱chi. Chi̱ ni̱ kii na nakuido na kua̱chi yó, dá ni̱ kuu ni̱ taó xóo na yó ti̱xi ndáꞌán.
ROM 8:4 Ta ki̱ꞌo dión ni̱ ka̱ndeé ná ni̱ da̱xínko̱o ndiꞌi na choon saꞌándá ley Ndios saꞌa̱ yóó, na̱ ko̱ ndéi ka̱ kee ña̱ kóni̱ ñíi̱, nda̱á ndéi yó kée yó ña̱ kóni̱ Espíritu ii̱ Ndios.
ROM 8:5 Ta ña̱yuu ñóꞌo ti̱xi ndaꞌá ña̱ kóni̱ ñíi̱ ná, no̱ón kúú na̱ ndíꞌi cháá ka̱ ini kee ña̱ kóni̱ mií ná. Tído na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ Espíritu ii̱ Ndios, no̱ón kúú na̱ ndíꞌi cháá ka̱ ini kee ña̱ kóni̱ mií Espíritu.
ROM 8:6 Chi̱ ña̱yuu ndíꞌi ini kee ña̱ kóni̱ ñíi̱ ná, no̱ón kúú na̱ ni̱ꞌí ña̱ kuu na̱. Tído ña̱yuu ndíꞌi ini kee ña̱ kóni̱ Espíritu ii̱ Ndios, no̱ón kúú na̱ ni̱ꞌí ña̱ kataki chíchí ná, xíꞌín ña̱ koo va̱ꞌa ini na̱.
ROM 8:7 Chi̱ ña̱ kini kóni̱ ñíi̱ yo̱, ño̱ó kía̱n naá táꞌan xíꞌín ña̱ kóni̱ Ndios, dá chi̱ ko̱ kóni̱a̱n kueídóꞌan choon saꞌándá na̱, ta ko̱ káti̱ꞌaan keean ña̱.
ROM 8:8 Sa̱ꞌá ño̱ó na̱ ndéi kée ña̱ kóni̱ ñíi̱ ná, no̱ón kúú na̱ o̱ kándeé ña̱ nataꞌan ini Ndios koni ñaá ná.
ROM 8:9 Tído ndoꞌó, ko̱ ndéi ka̱ ndo̱ kee ndó ña̱ kóni̱ ñíi̱ ndo̱, nda̱á ndéi ndó kée ndó ña̱ kóni̱ Espíritu ii̱ Ndios, tá miía̱n ndaa̱ ió na̱ ini ndo̱. Tído tá ió iin káa ndó ko̱ ñáꞌa̱ kakomí Espíritu Cristo ini nío̱ ndo̱, dá kía̱n ko̱ kúú taꞌon ndó kuendá na̱.
ROM 8:10 Tído tá ió Cristo ini ndo̱, dá kía̱n sa̱ ni̱ xiꞌi̱ va ñíi̱ ndo̱ no̱ó kua̱chi, tído takí va espíritu ndo̱, chi̱ sa̱ ni̱ ka̱ndo̱o vii ndó noo̱ Ndios.
ROM 8:11 Tá miía̱n ndaa̱ ió Espíritu na̱ ni̱ da̱nátaki Jesús ini ndo̱, dá kía̱n na̱ ni̱ da̱nátaki Cristo Jesús tein na̱ ni̱ xiꞌi̱, no̱ón taꞌani kúú na̱ dánátaki yikí ko̱ño ndo̱ kée Espíritu ii̱ ná, na̱ ió ini ndo̱.
ROM 8:12 Sa̱ꞌá ño̱ó, ñani miíi̱, kánian kee yó ña̱ kóni̱ Espíritu ii̱ Ndios, ta ko̱ káni ka̱a̱n kee yó ña̱ kóni̱ ñíi̱ yo̱.
ROM 8:13 Chi̱ tá ndéi ndó kée ndó ña̱ kóni̱ ñíi̱ ndo̱, dá kía̱n kánian kuu va ndó. Tído tá dándíꞌi ndó ña̱ kini kóni̱ ñíi̱ ndo̱ xíꞌín ndée̱ Espíritu ii̱ Ndios, dá kía̱n kataki chíchí ndó.
ROM 8:14 Chi̱ ndidaá na̱ xíꞌo mií ña̱ kandaka ñaá Espíritu ii̱ Ndios, no̱ón ndisa kúú de̱ꞌe Ndios.
ROM 8:15 Dá chi̱ ko̱ ní nátiin ndó iin espíritu, táꞌa̱n ña̱ kedaá xíꞌín ndó, dá kañoꞌo tuku ndó ti̱xi ndáꞌa̱ ña̱ yu̱ꞌú ndo̱. Diꞌa ni̱ na̱tiin ndó Espíritu ii̱. Ta mií ná ni̱ ndee ndó de̱ꞌe Ndios. Ta mií ná kédaá xíꞌá, dá káyuꞌú yó na̱ diꞌa: “Tatá lóꞌo̱ miíi̱.”
ROM 8:16 Ta Espíritu ii̱ Ndios kúú na̱ xíꞌo kuendá noo̱ espíritu míí yó ña̱ miía̱n ndaa̱ kuiti kúú yó de̱ꞌe Ndios.
ROM 8:17 Ta sa̱ꞌá ña̱ kúú yó de̱ꞌe Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó niꞌi̱ taꞌani yó ña̱ ni̱ kaa Ndios ki̱ꞌo na noo̱ yo̱, ta natiin nduú yo̱án xíꞌín Cristo. Tá ná ndoꞌo naní nío̱ yo̱ saꞌa̱ ná, táto̱ꞌon ni̱ ndoꞌo mií ná, dá kía̱n natiin nduú yo̱ ña̱ñóꞌó xíꞌín ná noo̱ ndato káa induú.
ROM 8:18 Tído yuꞌu̱ kúú ra̱ kándaa̱ ini ña̱ o̱ nákiꞌin táꞌan taꞌan vaan ña̱ ndóꞌo nío̱ yo̱ tiempo viti xíꞌín ña̱ ndato téí koni yo̱ naꞌa̱ Ndios noo̱ yo̱ chí noo̱.
ROM 8:19 Chi̱ ndáti kíi̱ ndidaá ña̱ꞌa ni̱ ka̱va̱ꞌa Ndios ña̱ kasandaá kuu̱ naꞌa̱ Ndios ndá yoo kúú de̱ꞌe na.
ROM 8:20 Ta ndidaá ña̱ꞌa ni̱ ka̱va̱ꞌa Ndios ni̱ niꞌi̱ táꞌi̱ ña̱ tu̱úán. Tído o̱ du̱ú sa̱ꞌá ña̱ kóni̱ miíán ndóꞌan dión, dá chi̱ ki̱ꞌo dión ni̱ koni̱ mií Ndios kee na xíꞌán. Tído ni̱ xi̱ꞌo na ta̱ndeé iní ña̱ kasandaá iin kuu̱,
ROM 8:21 dá taó xóo naa̱n ti̱xi ndáꞌa̱ ña̱ kuaꞌa̱n tu̱úán, dá natiian ña̱ ndato kooan táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndato téí kandei na̱ kúú de̱ꞌe Ndios.
ROM 8:22 Chi̱ sa̱ náꞌá yó ña̱ sa̱ ndidaá kúú vá ña̱ꞌa ni̱ ka̱va̱ꞌa Ndios ndaꞌí tána viti, ta ndóꞌo naní nío̱ ñá táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo iin ñáꞌa̱ tá kuaꞌa̱n kaki de̱ꞌán.
ROM 8:23 Ta o̱ du̱ú sa̱va̱ꞌa iin tóꞌón ña̱ yóꞌo ndóꞌo dión. Chi̱ dión taꞌani ndóꞌo yóó, na̱ ni̱ na̱tiin Espíritu ii̱ Ndios, ta na̱ yóꞌo kúú ña̱ va̱ꞌa mií no̱ó ni̱ xi̱ꞌo Ndios noo̱ yo̱. Ta ndaꞌí taꞌani tána ini yo̱, chi̱ ndáti kíi̱ yo̱ ña̱ naꞌa̱ Ndios ña̱ kúú yó de̱ꞌe na, dá ndesa̱á na̱ yikí ko̱ño yo̱.
ROM 8:24 Chi̱ ni̱ na̱tiin yó ta̱ndeé iní yóꞌo tá ni̱ ka̱ki yó no̱ó kua̱chi yo̱. Tído tá ió ta̱ndeé iní yo̱ xíꞌín ña̱ꞌa ió noo̱ yo̱, dá kía̱n ko̱ ta̱ꞌón ta̱ndeé iní kíán. Chi̱ tá ió ña̱ꞌa noo̱ yo̱, ¿ndá choon kandati yóa̱n?
ROM 8:25 Tído tá ndáti yó iin ña̱ꞌa ko̱ ndéꞌá, dá kía̱n kánian kandati kueé yo̱án.
ROM 8:26 Ta diꞌa taꞌani kée Espíritu ii̱ Ndios chíndeé ná yó, chi̱ ko̱ káti̱ꞌa yó kaꞌa̱n yo̱ xíꞌín Ndios táto̱ꞌon ki̱ꞌo kánian kee yó. Sa̱ꞌá ño̱ó ndaꞌí tána mií Espíritu ii̱ Ndios seí ndaꞌí na̱ saꞌa̱ yo̱ noo̱ Ndios. Ta ko̱ níꞌi̱ yó to̱ꞌon nakanió sa̱ꞌá ña̱ káꞌa̱n na̱ xíꞌín Ndios.
ROM 8:27 Ta náꞌá vá Ndios ndi káa nío̱ ña̱yuu. Sa̱ꞌá ño̱ó kándaa̱ va̱ꞌa ini na̱ ndí ki̱án kóni̱ Espíritu ii̱ ná, dá chi̱ mií Espíritu kúú na̱ seí ndaꞌí sa̱ꞌá ña̱yuu mií ná táto̱ꞌon ki̱ꞌo nátaꞌan ini mií Ndios.
ROM 8:28 Ta sa̱ náꞌá vá yó ña̱ sa̱ꞌá ña̱ kóni̱ yo̱ Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ndidaá kúú vá ña̱ꞌa ndóꞌo yó ndúuan ña̱ va̱ꞌa kée mií Ndios, chi̱ ni̱ ka̱xi ñaá mií ná táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ chi̱kaa̱ ini mií ná koo.
ROM 8:29 Chi̱ nda̱ rá míí saꞌa̱ vá náꞌá Ndios ndá yoo kakuu ña̱yuu na̱, ta nda̱ daá vá ni̱ saki na̱ no̱ón kakuu na táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúú de̱ꞌe mií ná, dá kía̱n de̱ꞌe mií ná ná kakuu de̱ꞌe kúú no̱ó noo̱ ndidaá kúú ña̱yuu ni̱ nduu ñani na̱.
ROM 8:30 Chi̱ ña̱yuu ni̱ saki mií Ndios nda̱ rá míí saꞌa̱, na̱ yóꞌo taꞌani kúú na̱ ni̱ na̱kana mií ná. Ta na̱ ni̱ na̱kana na ñoó, no̱ón kúú na̱ ni̱ ndu̱vii ná. Ta na̱ ni̱ ndu̱vii ná ñoó, no̱ón kúú na̱ ni̱ꞌí ña̱ñóꞌó noo̱ mií ná noo̱ ndato káa chí induú.
ROM 8:31 ¿Ndi kaa yo̱ saꞌa̱ ña̱ yóꞌo, viti? Tá ió Ndios xíꞌín yó, ¿ndá yoo kandeé xíꞌín yó, tá dáá?
ROM 8:32 Ta ko̱ ní kádíꞌi̱nda̱ taꞌon Ndios de̱ꞌe na, diꞌa ni̱ na̱ki̱ꞌo ñaá ná ni̱ xiꞌi̱ na̱ saꞌa̱ yo̱. Sa̱ꞌá ño̱ó miía̱n ndaa̱ niꞌi̱ nduú yo̱ ndidaá kúú ña̱ va̱ꞌa xíꞌín de̱ꞌe na.
ROM 8:33 ¿Ndá yoo kandeé chinóo kua̱chi yóó, na̱ ni̱ ka̱xi mií Ndios? Chi̱ mií vá Ndios kúú na̱ ni̱ da̱nkoo vii yó noo̱ míí ná.
ROM 8:34 Ta, ¿ndá yoo ví kandeé kaꞌa̱n ña̱ kánian kuu yo̱ sa̱ꞌá kua̱chi yo̱? Chi̱ Cristo kúú na̱ ni̱ xiꞌi̱ saꞌa̱ yó, ta kúú ni̱ na̱taki na̱, ta ió na̱ xoo kuáꞌa tatá Ndios seí ndaꞌí na̱ saꞌa̱ yo̱.
ROM 8:35 ¿Ndí ki̱án kandeé ña̱ dánkoo Cristo ña̱ kúꞌu̱ ini na̱ saꞌa̱ yo̱? ¿Á kandeé ta̱ndóꞌó, o ña̱ kúndaꞌí ini yo̱, o ña̱ kéndava̱ꞌa ña̱yuu xíꞌín yó, o ña̱ ko̱ níꞌi̱ yo̱ ña̱ꞌa kasáꞌan yó, o ña̱ ko̱ó dáꞌo̱n kandixi yó, o ña̱ i̱o ña̱ kuu yo̱, o ña̱ kaꞌání ña̱yuu yó xíꞌín espada?
ROM 8:36 Ko̱ó, dá chi̱ diꞌa káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios: Sa̱ꞌá ña̱ kándísa nduꞌu̱ mií ní, sa̱ꞌá ño̱ó ndidaá kuu̱ ndúkú ña̱yuu nduꞌu̱ kaꞌání ná. Táto̱ꞌon ki̱ꞌo káxi na léko kaꞌání ná, ki̱ꞌo dión kée na xíꞌín nduꞌu̱.
ROM 8:37 Tído noo̱ ndidaá kúú ta̱ndóꞌó yóꞌo, diꞌa ni̱ ka̱ndeé vá yó ni̱ kee Cristo, na̱ kúꞌu̱ ini saꞌa̱ yo̱.
ROM 8:38 Sa̱ꞌá ño̱ó kándéé káꞌano inii̱ ña̱ ni iin tóꞌón taꞌon ña̱ꞌa o̱ kándeé ña̱ dánkoo Ndios ña̱ kúꞌu̱ ini na̱ saꞌa̱ yo̱. Ni ña̱ kuu yo̱, ni ña̱ kataki yo̱, ni ángel ndéi noo̱ Ndios, ni ña̱ néꞌe choon, ni ña̱ kómí ndée̱ chí induú, ta ni ña̱ꞌa ndóꞌo yó viti, ta ni ña̱ꞌa ve̱i ndoꞌo yó chí noo̱,
ROM 8:39 ta ni ña̱ ió noo̱ díkó, ni ña̱ ió nda̱ ma̱á ti̱i ñóꞌo̱, ta ni iin tóꞌón ka̱ ña̱ꞌa ni̱ ka̱va̱ꞌa Ndios o̱ kándeé ña̱ dánkoo na ña̱ kúꞌu̱ ini na̱ saꞌa̱ yo̱, chi̱ náꞌa̱ na̱ ña̱ kúꞌu̱ ini na̱ saꞌa̱ yo̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Cristo Jesús, na̱ kúú satoꞌo yo̱.
ROM 9:1 Ña̱ ndaa̱ ndisa kúú ña̱ koꞌi̱n kaꞌi̱n xíꞌín ndó sa̱ꞌá ña̱ kúúí kuendá Cristo. Ta ko̱ káꞌa̱n taꞌon yuꞌu̱ ña̱ to̱ꞌón, chi̱ Espíritu ii̱ Ndios kúú na̱ ndáka ña̱ nákani inii̱, ta xíꞌo na kuendá ña̱ dión kíán.
ROM 9:2 Chi̱ miía̱n ndaa̱ kúndaꞌí nda̱ꞌo inii̱, ta daá kuití vá uꞌu̱ níma̱í sa̱ꞌá na̱ ñooi̱.
ROM 9:3 Ta ió yuꞌu̱ ña̱ tai̱ chiꞌain noo̱ Ndios, ta nataó xóo na yuꞌu̱ noo̱ Cristo tá dión chindeéán na̱ Israel, na̱ kúú na̱ veꞌe miíí.
ROM 9:4 Chi̱ kúú ná na̱ veꞌe ta̱ Israel, ta ni̱ ndee ñaá Ndios na̱ ñoo mií ná, ta ni̱ xini xíꞌín noo̱ ná táto̱ꞌon ki̱ꞌo náyeꞌe̱ ndaa Ndios, ta ni̱ ka̱ndo̱o Ndios xíꞌín ná ña̱ kemáni̱ ñaá ná, ta ni̱ xi̱ꞌo na ley na̱ noo̱ ná, ta ni̱ da̱náꞌa̱ taꞌani na noo̱ ná ndi kee na kandaño̱ꞌo ndisa ñaá ná, ta ni̱ xi̱ꞌo na to̱ꞌon na ña̱ kee na ña̱ va̱ꞌa xíꞌín ná.
ROM 9:5 Ta ña̱yuu yóꞌo taꞌani kúú na̱ veꞌe na̱ sáꞌano ni̱ sa̱ ndei sa̱ naꞌá, ta tein na̱ veꞌe yóꞌo ni̱ kana Cristo, na̱ kúú Ndios dándáki ndidaá táꞌa̱n ña̱ꞌa. Ta daá kuití kánian natiin na ña̱ñóꞌó. Dión ná koo.
ROM 9:6 Ná dáꞌa ni kaꞌán ndó ña̱ ko̱ ní dáxínko̱o Ndios to̱ꞌon ni̱ xi̱ꞌo na noo̱ ná, dá chi̱ o̱ du̱ú ndidaá na̱ Israel kúú ña̱yuu ni̱ ka̱xi Ndios.
ROM 9:7 Dá chi̱ o̱ du̱ú ndidaá na̱ veꞌe Abraham kúú ña̱yuu Ndios, dá chi̱ diꞌa ni̱ kaa Ndios xíꞌín Abraham: “Xíꞌín sa̱va̱ꞌa de̱ꞌe Isaac kakuu na̱ veꞌón.”
ROM 9:8 Sa̱ꞌá ño̱ó o̱ du̱ú ndidaá na̱ veꞌe Abraham kúú de̱ꞌe Ndios. Diꞌa kúú ná de̱ꞌe Ndios sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xi̱ꞌo Ndios to̱ꞌon na noo̱ Abraham, ta no̱ón ndisa kúú na̱ veꞌe Abraham.
ROM 9:9 Dá chi̱ diꞌa va ni̱ kaa Ndios tá ni̱ xi̱ꞌo na to̱ꞌon na noo̱ Abraham: “Nataꞌan noo̱ kuía̱, dá nandió ko̱oi kasaa̱i̱, kúú sa̱ ni̱ kaki va de̱ꞌe Sara.”
ROM 9:10 Ta o̱ du̱ú ña̱ yóꞌo oon ni xíꞌo ña̱ kándaa̱ ini yo̱ ña̱ dión kíán. Dá chi̱ ni̱ tu̱u taꞌani Rebeca, na̱ ni̱ sa̱ kuu ñadiꞌí tatá sáꞌano yo̱ Isaac, ñóꞌo de̱ꞌe na, ta kuátí ni̱ sa̱ kuu xi.
ROM 9:11 Ta nda̱ rá ko̱ ñáꞌa̱ kaki de̱ꞌe Rebeca, ta nda̱ rá ko̱ ñáꞌa̱ kee xi ña̱ va̱ꞌa, o kee xi ña̱ kini, nda̱ daá vá ni̱ saki ini Ndios ka̱xi na iin xi. Chi̱ ko̱ kémáni̱ ná yó sa̱ꞌá ña̱ va̱ꞌa kée yó, diꞌa kée na ña̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini mií ná.
ROM 9:12 Dá chi̱ tá ko̱ ñáꞌa̱ kaki xi, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín Rebeca: “Ta de̱ꞌón mií no̱ó, diꞌa koni kuáchí xí no̱ó de̱ꞌón ta lóꞌo̱.”
ROM 9:13 Chi̱ diꞌa kaá taꞌani tuti ii̱ Ndios: “Ni̱ kuꞌu̱ inii̱ saꞌa̱ Jacob, ta ni̱ ka̱ñóꞌí Esaú.”
ROM 9:14 Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndi kaa yo̱ viti? ¿Á ko̱ kéyíko̱ ndaa̱ taꞌon Ndios choon, nda̱ni? Ko̱ó, ko̱ ta̱ꞌón dión kíán.
ROM 9:15 Chi̱ diꞌa ni̱ kaa Ndios xíꞌín Moisés: “Koꞌi̱n kuꞌu̱ inii̱ sa̱ꞌá na̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini miíí kuꞌu̱ ini saꞌa̱, ta koꞌi̱n ki̱ꞌo ndeé inii̱ sa̱ꞌá na̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini miíí ki̱ꞌo ndeé ini saꞌa̱.”
ROM 9:16 Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ kúꞌu̱ ini Ndios sa̱ꞌá ña̱yuu sa̱ꞌá ña̱ kóni̱ ña̱yuu ñoó ña̱ kee Ndios dión, o sa̱ꞌá ña̱ va̱ꞌa kée na. Diꞌa kúꞌu̱ ini Ndios sa̱ꞌá ña̱yuu ni̱ chi̱kaa̱ ini mií ná kuꞌu̱ ini na̱ saꞌa̱.
ROM 9:17 Dá chi̱ diꞌa káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín rey Faraón: “Ni̱ xi̱ꞌoi ña̱ kakuu yoꞌó rey, dá naꞌi̱ choon ió noo̱ ndáꞌí xíꞌín miíón, dión, dá ná kandaa̱ ini ndidaá táꞌa̱n ña̱yuu ndéi ñayuú yóꞌo ña̱ yuꞌu̱ kúú Ndios”, kaá na̱.
ROM 9:18 Sa̱ꞌá ño̱ó kúꞌu̱ ini Ndios sa̱ꞌá ña̱yuu ni̱ kaꞌán mií ná, ta kékáxí ná nío̱ ña̱yuu, na̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini mií ná kekáxí ná.
ROM 9:19 Sa̱ꞌá ño̱ó, ndá ndi kuu kaa dao ndoꞌó xíꞌín yuꞌu̱: “¿Ndiva̱ꞌa káꞌa̱n Ndios ña̱ kómí yó kua̱chi tá ki̱ꞌo dión kée na, tá dáá? ¿Ndá yoo kandeé chituu ña̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini mií Ndios kee na xíꞌá?”
ROM 9:20 Tído diꞌa kaá yuꞌu̱ xíꞌín ndó: ¿Ndí ki̱án kúú ndoꞌó, xiní ndo̱? ¿Ndiva̱ꞌa káñóꞌó ndó ña̱ kée Ndios? ¿Á kuu kaꞌa̱n iin ki̱di ñóꞌo̱ xíꞌín ta̱a ni̱ ka̱va̱ꞌan: “¿Ndiva̱ꞌa ni̱ ka̱va̱ꞌa ní yuꞌu̱ dión?”
ROM 9:21 ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndoꞌó ña̱ ió choon noo̱ ndáꞌa̱ ta̱a káva̱ꞌa ki̱di ña̱ kava̱ꞌa raa̱n táto̱ꞌon ki̱ꞌo káꞌán mií rá kooan? Dá chi̱ iin tóꞌón dini̱ no̱ó ndeiꞌi̱ kuu va kava̱ꞌa ra iin ki̱di luu káa, ta kuu kava̱ꞌa taꞌani ra iin ka̱ ki̱di oon.
ROM 9:22 Ta dión taꞌani kée Ndios, dá chi̱ kóni̱ na̱ naꞌa̱ na̱ táto̱ꞌon kée na tá xído̱ ini na̱ kée kua̱chi, ta kóni̱ taꞌani na naꞌa̱ na̱ choon káꞌano néꞌe na, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ sa̱ ndati na ña̱yuu xíꞌín ña̱ kueé ió ini na̱, táꞌa̱n ña̱yuu kédaá xíꞌín ná, dá xído̱ ini na̱, táꞌa̱n ña̱yuu kánian ni̱ꞌí ña̱ naá ná.
ROM 9:23 Dá chi̱ sa̱ꞌá ña̱ kóni̱ na̱ dánaꞌa̱ na̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo káꞌano kúú choon kómí ná, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kemáni̱ ná ña̱yuu, na̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini mií ná kuꞌu̱ ini na̱ saꞌa̱, ta ni̱ kenduu na̱ ña̱yuu ñoó nda̱ rá míí saꞌa̱ ña̱ kía̱n kandei na nda̱ noo̱ náyeꞌe̱ ndaa.
ROM 9:24 Ta ni̱ kana Ndios ña̱yuu ñoó, ta ña̱yuu ñoó kúú yó, chi̱ ko̱ ní kána na sa̱va̱ꞌa na̱ Israel, diꞌa ni̱ kana taꞌani na na̱ ko̱ kúú na̱ Israel.
ROM 9:25 Dá chi̱ diꞌa káꞌa̱n tuti ni̱ taa profeta Oseas sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Ndios: Koꞌi̱n ndeei ña̱yuu miíí, na̱ ko̱ ní sá kuu ña̱yuui̱, ta kando̱o mani̱ ña̱yuu ko̱ ní sá io mani̱ noo̱í.
ROM 9:26 Mií mií xíán noo̱ ni̱ kaꞌa̱n Ndios xíꞌín ná: “O̱ du̱ú ta̱ꞌón ña̱yuu yuꞌu̱ kúú ndoꞌó”, mií ñoó kasandaá ña̱ kananí ná kakuu na de̱ꞌe Ndios ta̱kí.
ROM 9:27 Ta diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ ni̱ taa profeta Isaías sa̱ꞌá na̱ Israel: “Va̱ꞌará táto̱ꞌon ki̱ꞌo kuaꞌa̱ kúú ño̱tí ndéi yuꞌú ta̱ñoꞌo̱ ná kakuu de̱ꞌe na̱ ñoo Israel, tído iin tuꞌu lóꞌo̱ va na ka̱ki.
ROM 9:28 Dá chi̱ satoꞌo yo̱ Ndios kúú na̱ ndaka̱ kuendá noo̱ iin rá iin ña̱yuu, ta keyíko̱ ndaa̱ na̱ saꞌa̱ ná, ta yachi̱ nda̱ꞌo kee na dión.”
ROM 9:29 Ta ni̱ kaa taꞌani Isaías diꞌa: Tá ko̱ ní kuꞌu̱ káꞌano ini Ndios, na̱ kómí choon noo̱ ndidaá ángel, sa̱ꞌá nduꞌu̱, dá kía̱n naá ndíꞌi va na̱ sáꞌano veꞌe yó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ ndoꞌo na̱ ñoo Sodoma xíꞌín na̱ ñoo Gomorra, ní kúu.
ROM 9:30 ¿Ndi kaa yo̱ sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo, viti? Kándaa̱ ini yo̱ ña̱ ko̱ ní nándukú na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ña̱ kakuu na ña̱yuu ndaa̱ noo̱ Ndios, tído ni̱ da̱nkoo vii ñaá Ndios noo̱ míí ná, ta ni̱ ka̱ndo̱o vii ná noo̱ ná sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé ini ñaá ná.
ROM 9:31 Tído na̱ Israel ni̱ ndukú ña̱ kendaa̱ na̱ choon saꞌándá ley, dá kando̱o vii ná noo̱ Ndios. Tído ko̱ ní kándeé taꞌon na.
ROM 9:32 Ta, ¿ndiva̱ꞌa ni̱ ndoꞌo na dión, káꞌán ndó viti? Dión ni̱ ndoꞌo na, dá chi̱ ko̱ ní nándukú ná ña̱ kando̱o vii ná noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kandeé iní ñaá ná. Diꞌa ni̱ ndukú ná kando̱o vii ná noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kée na choon saꞌándá ley. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱chiꞌi sáꞌá ná ni̱ kee yuu̱ ni̱ chi̱ndúꞌu̱ Ndios.
ROM 9:33 Dá chi̱ diꞌa kaá tuti ii̱ Ndios: Koꞌi̱n chindu̱ꞌí iin yuu̱ chí ñoo Sion diꞌa, dá ná kachiꞌi sáꞌá ña̱yuu ko̱ xi̱ín kandísa ñaá, dá ná kue̱i na no̱ó ña̱ koon na mií ná. Tído na̱ kándísa yuu̱ yóꞌo, ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ kákaꞌan noo̱ ná keean.
ROM 10:1 Ñani miíí, miía̱n ndaa̱ kuiti kóni̱ nda̱ꞌo yuꞌu̱ xíꞌín ndinoꞌo inii̱ ña̱ ná kasandaá na̱ Israel ka̱ki na, ta ki̱ꞌo dión xíka̱i̱ noo̱ Ndios saꞌa̱ ná.
ROM 10:2 Chi̱ xíꞌo ndaa̱i̱ kuendá ña̱ ndíꞌi nda̱ꞌo ini na̱ kee na ña̱ kóni̱ Ndios, tído ko̱ náꞌá taꞌon na ndi kee na, dá nataꞌan ini Ndios,
ROM 10:3 chi̱ ko̱ nákoni na̱ ña̱ ni̱ kee Ndios, dá dánkoo vii ná ña̱yuu noo̱ mií ná. Diꞌa ndíꞌi nda̱ꞌo ini na̱ Israel kando̱o vii ná noo̱ Ndios xíꞌín ndée̱ míí ná. Ta sa̱ꞌá ña̱ kée na dión, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ xíꞌo na mií ná ña̱ dánkoo vii ñaá Ndios.
ROM 10:4 Dá chi̱ mií Cristo kúú na̱ ni̱ da̱xínko̱o choon saꞌándá ley, dá kía̱n kando̱o vii ndidaá ña̱yuu kándísa Cristo noo̱ Ndios.
ROM 10:5 Dá chi̱ diꞌa ni̱ taa Moisés sa̱ꞌá ña̱yuu ndúkú kando̱o vii noo̱ Ndios saꞌa̱ ley: “Na̱ kándéé kée ndi ndiꞌi kuií choon saꞌándá ley, no̱ón kúú na̱ ni̱ꞌí ña̱ kataki na̱ keean.”
ROM 10:6 Tído káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios ña̱ kándo̱o vii yo̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní yo̱ ná, chi̱ diꞌa kaáa̱n: “Ná dáꞌa ni kaꞌán ndó ini nío̱ ndo̱: ¿Ndá yoo ví kaa induú kiꞌin ña? (Tá kaá ndo̱ dión, dá kía̱n kénóo ndó Cristo, na̱ ni̱ kii induú.)
ROM 10:7 Ta ná dáꞌa ni kaꞌán ndó ini nío̱ ndo̱: ¿Ndá yoo ví noo nda̱ ma̱á ti̱xi ñóꞌo̱ kiꞌin ña?” (Tá kaá ndo̱ dión, dá kía̱n ko̱ nákoni ndo̱ ña̱ ni̱ na̱taki Cristo.)
ROM 10:8 Dá chi̱ diꞌa va kaá tuti ii̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo: “Tein mií ndó xaa̱n va ió to̱ꞌon va̱ꞌa, chi̱ ini yúꞌu̱ vá ndó, ta ini nío̱ vá ndó nákaa̱ to̱ꞌon va̱ꞌa yóꞌo.” Ta dánaꞌa̱ ndu̱ to̱ꞌon va̱ꞌa yóꞌo noo̱ ndo̱, dá kandeé ini ndo̱ Jesús.
ROM 10:9 Chi̱ tá nákoni ndo̱ xíꞌín yúꞌu̱ ndo̱ ña̱ Jesús kúú satoꞌo noo̱ ndidaá táꞌa̱n ña̱ꞌa, ta kándísa ndó xíꞌín ndinoꞌo ini ndo̱ ña̱ ni̱ da̱nátaki ñaá Ndios, dá kía̱n niꞌi̱ ndo̱ ña̱ ka̱ki ndó.
ROM 10:10 Dá chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ndinoꞌo ini ndo̱ kándísa ndó Jesús, sa̱ꞌá ño̱ó kándo̱o vii ndo̱ noo̱ Ndios. Ta sa̱ꞌá ña̱ nákoni ndo̱ ná xíꞌín yúꞌu̱ ndo̱, sa̱ꞌá ño̱ó koni ndo̱ ka̱ki ndó.
ROM 10:11 Ta diꞌa káꞌa̱n taꞌani tuti ii̱ Ndios: “Ndi ndáa mií na̱ kándísa ñaá, ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ kákaꞌan noo̱ ná”, kaáa̱n.
ROM 10:12 Chi̱ iin nóó kúú ndidaá ña̱yuu noo̱ Ndios, á mií ná kúú ná na̱ Israel, o ko̱ó, chi̱ iin tóꞌón míí vá Ndios kúú satoꞌo noo̱ ndidaá yó. Ta va̱ꞌa nda̱ꞌo ini na̱ xíꞌín na̱ nákoni ñaá.
ROM 10:13 Dá chi̱ diꞌa kaá tuti ii̱ Ndios: “Ta ndi ndáa miíó ña̱yuu nákoni ña̱ Ndios kúú satoꞌo na̱, no̱ón kúú na̱ ni̱ꞌí ña̱ ka̱ki na.”
ROM 10:14 Ta, ¿ndi kee na nakoni na̱ satoꞌo yo̱ tá ko̱ ñáꞌa̱ kandísa ñaá ná? Ta, ¿ndi koo kandísa ñaá ná tá ko̱ ñáꞌa̱ kueídóꞌo na saꞌa̱ ná? Ta, ¿ndi koo kueídóꞌo na saꞌa̱ ná tá ko̱ íin na̱ dánaꞌa̱ noo̱ ná?
ROM 10:15 Ta, ¿ndi koo koꞌo̱n na̱ dánaꞌa̱ na̱ tá ko̱ íin na̱ tandaꞌá ñaá koꞌo̱n na̱? Chi̱ diꞌa kaá tuti ii̱ Ndios: “Ndikáꞌán ví sa̱ꞌá na̱ xíonoo kásto̱ꞌon saꞌa̱ ndi kee ña̱yuu koo va̱ꞌa na xíꞌín Ndios, chi̱ xíonoo na dánaꞌa̱ na̱ to̱ꞌon va̱ꞌa.”
ROM 10:16 Tído o̱ du̱ú ndidaá na̱ Israel ni̱ ka̱ndísa to̱ꞌon va̱ꞌa yóꞌo, dá chi̱ diꞌa kaá Isaías: “Satoꞌo ndu̱, Ndios, ¿ndá yoo ví ni̱ ka̱ndísa to̱ꞌon ni̱ da̱náꞌa̱ nduꞌu̱?”
ROM 10:17 Miía̱n xínñóꞌó ña̱yuu kueídóꞌo na to̱ꞌon va̱ꞌa, dá kuu kandeé iní na̱ Jesús, ta to̱ꞌon va̱ꞌa yóꞌo kía̱n káꞌa̱n saꞌa̱ Jesús.
ROM 10:18 Tído ndáto̱ꞌón yuꞌu̱ ndo̱ꞌó: ¿Á ko̱ ñáꞌa̱ taꞌon kueídóꞌo na̱ Israel to̱ꞌon va̱ꞌa yóꞌo, káꞌán ndoꞌó? Ko̱ó, dá chi̱ diꞌa kaá tuti ii̱ Ndios: Yóꞌo yóꞌo va ni̱ ka̱nkuei na xíonoo na dánaꞌa̱ na̱ to̱ꞌon va̱ꞌa yóꞌo iin níí kúú ñayuú, nda̱ noo̱ xíká cháá ka̱ ñayuú yóꞌo ni̱ kasa̱ndaáa̱n.
ROM 10:19 Ta ndáto̱ꞌón taꞌanii ndo̱ꞌó: ¿Á káꞌán ndó ña̱ ko̱ ní kándaa̱ taꞌon ini na̱ Israel ndi dándáki to̱ꞌon va̱ꞌa yóꞌo? Kaꞌi ndó ña̱ ni̱ taa Moisés saꞌa̱ ná: Koꞌo̱n yuꞌu̱ ki̱ꞌoi ña̱ koo kuión ini ndo̱ sa̱ꞌí xíꞌín dao ka̱ ña̱yuu, dá chi̱ ndee yuꞌu̱ na̱ ña̱yuu miíi̱, ta koꞌi̱n dákuido̱ inii̱ ndo̱ꞌó xíꞌín ña̱yuu ko̱ó ña̱xintóni̱.
ROM 10:20 Ta ni̱ xi̱ꞌo ndeé iní Isaías ni̱ kaꞌa̱n na̱ diꞌa xíꞌín na̱ ñoo Israel: Diꞌa kaá Ndios: Ni̱ sonó vá yuꞌu̱ ña̱ kía̱n ni̱ na̱níꞌi̱ ñaá dao ka̱ ña̱yuu, va̱ꞌará ko̱ nándukú ná yuꞌu̱, ta ni̱ naꞌa̱ yuꞌu̱ miíí no̱ó na̱ ko̱ ndáto̱ꞌón sa̱ꞌí.
ROM 10:21 Tído diꞌa ni̱ kaa Ndios káꞌa̱n na̱ sa̱ꞌá na̱ Israel: “Iin níí ndii yaká ni̱ chi̱neei ndáꞌí, dá chindeéí iin ñoo ko̱ se̱ídóꞌo noo̱ káꞌi̱n, iin ñoo káñóꞌó noo̱ káꞌi̱n.”
ROM 11:1 Sa̱ꞌá ño̱ó ndáto̱ꞌón taꞌanii ndo̱ꞌó: ¿Á káꞌán ndó ña̱ ni̱ da̱nkoo ndáꞌa̱ vá Ndios na̱ ñoo na̱, tá dáá? Ko̱ó, ko̱ ta̱ꞌón dión kíán. Dá chi̱ iin ta̱ ñoo Israel taꞌani kúú yuꞌu̱, dá chi̱ na̱ veꞌe Abraham taꞌani kúúí, ta nákaa̱ taꞌanii tein na̱ veꞌe Benjamín.
ROM 11:2 Ta ko̱ ní dánkoo ndáꞌa̱ taꞌon Ndios na̱ ñoo na̱, táꞌa̱n na̱ ni̱ ka̱xi na nda̱ mií saꞌa̱. ¿Á ko̱ ndúsaa̱ taꞌon ini ndo̱ ña̱ káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios saꞌa̱ profeta Elías tá ni̱ kaꞌa̱n kua̱chi na sa̱ꞌá na̱ Israel noo̱ Ndios? Chi̱ diꞌa ni̱ kaa na̱:
ROM 11:3 “Satoꞌi̱, ni̱ saꞌání ndíꞌi ra profeta ní, ta ni̱ da̱kóon ra noo̱ náa̱ ní, ta nda̱dá iin tóꞌón vá yuꞌu̱ ni̱ ka̱ndo̱o xoo mií ní. Ta viti ndíꞌi ini ra̱ ña̱ kía̱n kaꞌání taꞌani ra yuꞌu̱.”
ROM 11:4 Ta, ¿á ndúsaa̱ ini ndo̱ ña̱ ni̱ kaa Ndios xíꞌín Elías? Chi̱ diꞌa ni̱ kaa na̱: “O̱ sa̱ nákani ino̱n, dá chi̱ sa̱ ni̱ ka̱xi xoo va yuꞌu̱ usa̱ mil ta̱ Israel, táꞌa̱n ra̱ ni iin kuu̱ ko̱ ní nákui̱ta xi̱tí noo̱ yoko̱ Baal”, kaáa̱n.
ROM 11:5 Ta dión taꞌani kíán tiempo viti, dá chi̱ ni̱ taó xóo taꞌani Ndios iin tuꞌu na̱ Israel, chi̱ ni̱ ka̱xi ñaá ná, ta iin ña̱ mani̱ kíán ña̱ ni̱ kee na dión.
ROM 11:6 Sa̱ꞌá ño̱ó, tá kíán sa̱ꞌá ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios, dá kía̱n ko̱ kíán sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee ña̱yuu ñoó ña̱ va̱ꞌa. Dá chi̱ tá ní ka̱xi ñaá ná sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee na ña̱ va̱ꞌa, dá kía̱n ko̱ kúú ka̱a̱n iin ña̱ mani̱.
ROM 11:7 Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndi kaa yo̱ sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo viti? Miía̱n ndaa̱ sa̱ na̱ndukú na̱ Israel ña̱ nataꞌan ini Ndios koni ñaá ná, tído ko̱ ní kándeé taꞌon na. Sa̱va̱ꞌa na̱ ni̱ taó xóo mií Ndios, no̱ón kúú na̱ ni̱ ni̱ꞌán. Tído dao ka̱ no̱ón kúú na̱ ni̱ ndukáxí nío̱.
ROM 11:8 Dá chi̱ diꞌa kaá tuti ii̱ Ndios: “Ni̱ xi̱ꞌo Ndios iin ña̱xintóni̱ xi̱xi noo̱ ná, ta ni̱ xi̱ꞌo na nduchí nóó ko̱ túu noo̱ ná, ta ni̱ xi̱ꞌo na do̱ꞌo ko̱ tái̱ noo̱ ná. Ta ki̱ꞌo dión kíán nda̱ tiempo viti.”
ROM 11:9 Ta diꞌa taꞌani ni̱ kaa David: Ta víko̱ náꞌano kée na ná nduuan iin dei̱ xíꞌín iin ñóno̱ noo̱ ná, dá kachiꞌi sáꞌá ná, ta kue̱i na noo̱án, dá ná ndoꞌo cháá ka̱ nío̱ ná.
ROM 11:10 Ta ná kukuaá noo̱ ná, dá o̱ ko̱ní ka̱ na̱, ta ná kutódo sata̱ ná kee ndidaá kua̱chi ndído na. Ta dión ná kando̱o na iin íchi̱, kaáa̱n.
ROM 11:11 Ta ndáto̱ꞌón taꞌanii ndo̱ꞌó: ¿Á káꞌán ndó ña̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱chiꞌi sáꞌá na̱ Israel, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kue̱i chíchí ná? Ko̱ó, ko̱ ta̱ꞌón dión kíán. Dá chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee na kua̱chi ñoó, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ sonó Ndios no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ña̱ ka̱ki na, dá ná kekuión ini na̱ Israel saꞌa̱ ná.
ROM 11:12 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee na̱ Israel ñoó kua̱chi, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kee Ndios iin ña̱ mani̱ káꞌano xíꞌín na̱ ko̱ kúú na̱ Israel. Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ tu̱ú na̱ Israel noo̱ Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ keva̱ꞌa cháá ka̱ na̱ ko̱ kúú na̱ Israel. Ta kúú ndato ka̱ ví koꞌo̱n Ndios kee na xíꞌá tá ná kasandaá kuu̱ ndu̱ꞌu na̱ Israel ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios.
ROM 11:13 Ta viti kóni̱i̱ kaꞌi̱n xíꞌín ndoꞌó, na̱ ko̱ kúú na̱ Israel. Yuꞌu̱ kúú iin apóstol, na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá Ndios néꞌe to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús noo̱ ndo̱, ta ndíꞌi nda̱ꞌo inii̱ dáxi̱nko̱o va̱ꞌi choon yóꞌo,
ROM 11:14 dá chi̱ kóni̱i̱ ña̱ ná kukuión ini na̱ ñooi̱ sa̱ꞌá ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios xíꞌín ndó, dá ná koni dao na ka̱ki na.
ROM 11:15 Dá chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ da̱nkoo xoo Ndios na̱ Israel, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ niꞌi̱ dao ka̱ ña̱yuu ndéi ñayuú yóꞌo ña̱ kandei va̱ꞌa na xíꞌín ná. Tído, ¿ndi koo tá ná nandió ko̱o Ndios nakiꞌin táꞌan va̱ꞌa na xíꞌín na̱ ñoo Israel? Kakian táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ na̱taki na̱ tein na̱ ni̱ xiꞌi̱.
ROM 11:16 Tá ña̱ ii̱ kúú táꞌí yúsa̱ ni̱ taó ná mií no̱ó doko̱ ná noo̱ Ndios, dá kía̱n ña̱ ii̱ taꞌani kúú cháá ka̱ yúsa̱ ni̱ ka̱ndo̱o ñoó. Chi̱ tá ii̱ yo̱ꞌo iin yíto̱, dá kía̱n nda̱ ndáꞌa̱ ra̱ ii̱.
ROM 11:17 Chi̱ kíán táto̱ꞌon ni̱ saꞌanda Ndios dao ndáꞌa̱ yíto̱, ta ndoꞌó, va̱ꞌará kúú ndó táto̱ꞌon ndaꞌá yíto̱ olivo yukú, tído ni̱ chi̱rndaa Ndios ndo̱ꞌó yika̱ iin yíto̱ olivo va̱ꞌa no̱ó ni̱ taꞌa̱nda̱ ñoó. Ta yo̱ꞌo mií rá xíto ndoꞌó, ta ndato takí ndo̱ kéean.
ROM 11:18 Ta ná dáꞌa ni kaꞌa̱n táyíí ndó noo̱ ndáꞌa̱ yíto̱, ña̱ ni̱ saꞌanda Ndios ñoó. Kañoꞌo ini ndo̱ ña̱ ko̱ xíto taꞌon ndó yo̱ꞌo yíto̱ ñoó. Diꞌa yo̱ꞌo yíto̱ ñoó vá xíto ndoꞌó.
ROM 11:19 Ndá ndi kuu kaa ndo̱ ña̱ ni̱ saꞌanda na̱ ndáꞌa̱ yíto̱ ñoó, dá ná chirndaa na̱ mií ndó.
ROM 11:20 Ndaa̱ va ni̱ saꞌanda ñaá Ndios, chi̱ ko̱ ní kándísa taꞌon na Jesús. Ta ndoꞌó, sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní ndo̱ Jesús, sa̱ꞌá ño̱ó tándaa ndo̱ ndi̱ka yíto̱ ñoó viti. Tído ná dáꞌa ni kuryíí ndó. Va̱ꞌa cháá ka̱ kuaꞌán ndo̱ yu̱ꞌú ndo̱ Ndios.
ROM 11:21 Dá chi̱ tá ko̱ ní xi̱ꞌo káꞌano ini Ndios saꞌa̱ mií mií ndáꞌa̱ yíto̱ ñoó, dá kía̱n ni ndoꞌó o̱ kíꞌo káꞌano ini na̱ saꞌa̱.
ROM 11:22 Kanaꞌá ndó ña̱ va̱ꞌa nda̱ꞌo ini Ndios, tído kaꞌí nda̱ꞌo dándóꞌo na nío̱ na̱ saá ini. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ da̱ndóꞌo na nío̱ na̱ Israel, na̱ ko̱ ní xíin kandísa, ta ni̱ keva̱ꞌa na xíꞌín ndó sa̱ꞌá ña̱ kándísa ndó Jesús. Tído tá ná dánkoo ndó ña̱ kandísa ndó na̱, dá kía̱n koꞌo̱n na̱ kaꞌanda na̱ ndo̱ꞌó táto̱ꞌon ni̱ kee na xíꞌín mií mií ndaꞌá yíto̱ ñoó.
ROM 11:23 Tído tá ná dánkoo na̱ Israel ña̱ saá ini na̱, ta ná kandísa ndaa̱ na̱ Jesús, dá kía̱n koꞌo̱n Ndios nachirndaa tuku ñaá ná no̱ó ni̱ sa̱rndaa na̱, dá chi̱ ió choon noo̱ ndáꞌa̱ ná ña̱ kee na dión.
ROM 11:24 Dá chi̱ ni̱ saꞌanda Ndios ndo̱ꞌó noo̱ ndáꞌa̱ yíto̱ olivo yukú, ta ni̱ chi̱ndaa na̱ ndo̱ꞌó ndi̱ka yíto̱ olivo ndáka na, va̱ꞌará iin ña̱ kuáchi̱ nda̱ꞌo kíán. Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ vaá óon va koꞌo̱n tuku na nachindaa na̱ mií mií ndáꞌa̱ yíto̱ ñoó no̱ó ni̱ sa̱rndaaa̱n?
ROM 11:25 Ta viti kóni̱ yuꞌu̱ ña̱ kanaꞌá ndoꞌó, ñani, sa̱ꞌá iin ña̱ꞌa náꞌá iin tóꞌón dini̱ Ndios, dá kía̱n ná dáꞌa ni kuryíí ndó. Ni̱ sonó Ndios ña̱ kía̱n ni̱ kusaá ini kua̱ꞌá nda̱ꞌo na̱ Israel nda̱ ná kasandaá ndu̱ꞌu ndiꞌi na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, na̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini mií Ndios ka̱ki.
ROM 11:26 Nda̱ daá ví, dá koꞌo̱n na̱ dáka̱ki ndiꞌi na na̱ Israel. Dá chi̱ ki̱ꞌo diꞌa kaá tuti ii̱ Ndios: Nda̱ yúku̱ Sion kii na̱ dáka̱ki ñaá, ta taó xóo na na̱ veꞌe Jacob noo̱ ndidaá ña̱ kini kée na.
ROM 11:27 Chi̱ dión koꞌi̱n kando̱oi keei xíꞌín ná tá ná dándóoi kua̱chi na̱.
ROM 11:28 Xiní uꞌu̱ na̱ Israel to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús, ta sa̱ꞌá ña̱ kée na dión, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ keva̱ꞌa mií ndó. Tído sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱xi ñaá mií Ndios nda̱ míí saꞌa̱, sa̱ꞌá ño̱ó kúꞌu̱ i̱ó ini na̱ saꞌa̱ ná, dá chi̱ ki̱ꞌo dión ni̱ ka̱ndo̱o na xíꞌín na̱ sáꞌano ñoo ndu̱.
ROM 11:29 Chi̱ ni̱ ka̱xi Ndios na̱ Israel, ta ni̱ kemáni̱ ñaá ná, ta ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ nándikó iní na̱.
ROM 11:30 Tído ndoꞌó, na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, ni̱ sa̱ kuu ndó na̱ ko̱ó do̱ꞌo tá sata̱. Tído viti ni̱ niꞌi̱ ndo̱ ña̱ kúꞌu̱ ini Ndios saꞌa̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kusaá ini na̱ Israel.
ROM 11:31 Ta dión taꞌani ndóꞌo na̱ Israel viti. Chi̱ viti kúú ná na̱ kusaá ini, ta ndoꞌó kúú na̱ ni̱ ni̱ꞌí ña̱ kúꞌu̱ ini Ndios saꞌa̱ ndo̱. Tído iin kuu̱ koꞌo̱n taꞌani Ndios kuꞌu̱ ini na̱ sa̱ꞌá na̱ Israel.
ROM 11:32 Ni̱ sonó Ndios ña̱ kía̱n ni̱ kusaá ini ndidaá ña̱yuu, dá kuu kuꞌu̱ ini na̱ saꞌa̱ ná.
ROM 11:33 ¡Nandeé ka̱ vía̱n ndichí Ndios! ¡Ta ña̱xintóni̱ ná, ko̱ ta̱ꞌón noo̱ kásáꞌán, ta ni noo̱ ndíꞌan! Ko̱ íin taꞌon kándéé kanaꞌá ña̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini na̱ kee na, ta o̱ kúu taꞌon kandaa̱ ini yo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée na.
ROM 11:34 Chi̱, ¿ndá yoo kandeé kanaꞌá ndí ki̱án nákani ini satoꞌo yo̱ Ndios? Ta, ¿ndá yoo kati̱ꞌa kaꞌa̱n niꞌini noo̱ ná?
ROM 11:35 Ta, ¿ndá yoo ni̱ kee ña̱ mani̱ xíꞌín Ndios, dá ná ndi̱ꞌi ini na̱ nandió néꞌe na ña̱ mani̱ yóꞌo? Ko̱ íin taꞌon.
ROM 11:36 Dá chi̱ ndidaá táꞌa̱n va ña̱ꞌa ve̱i noo̱ mií Ndios, ta takía̱n kée mií ná, ta mií ná kómí choon saꞌa̱ ndidaá ña̱ꞌa. Sa̱ꞌá ño̱ó ná natiin mií ná ña̱ñóꞌó ndidaá táꞌa̱n kuu̱. Dión ná koo.
ROM 12:1 Sa̱ꞌá ño̱ó, ñani miíi̱, sa̱ꞌá ña̱ kúꞌu̱ ini Ndios saꞌa̱ yo̱, sa̱ꞌá ño̱ó seí ndaꞌávíi̱ noo̱ ndo̱ ña̱ naki̱ꞌo ndó mií ndó noo̱ Ndios, ta ná kakian ña̱ doko̱ ndo̱ mií ndó noo̱ ná, ta dión kee ndó nani takí ndo̱, ta ná koo vii ndo̱, ta ná ndukú ndó ña̱ nataꞌan ini Ndios koni na̱ ndo̱ꞌó, chi̱ ki̱ꞌo dión kánian kee ndó kandaño̱ꞌo ndó na̱.
ROM 12:2 Ná dáꞌa ka̱ ni koo ini ndo̱ kee ndó tá kée na̱ kúú kuendá ñayuú yóꞌo. Diꞌa konó ndó ña̱ ná ndesa̱á Ndios ña̱xintóni̱ ndo̱, dá kuu kandaa̱ ini ndo̱ ndí ki̱án kóni̱ na̱ kee ndó, dá kasandaá ndo̱ kanaꞌá ndó ndí ki̱án va̱ꞌa noo̱ ná, ta ndí ki̱án nátaꞌan ini na̱ xiní na̱, ta ndí ki̱án kúú ña̱ ndaa̱ noo̱ mií ná.
ROM 12:3 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kemáni̱ Ndios yuꞌu̱ xíꞌín choon kómíí, sa̱ꞌá ño̱ó xíka̱i̱ noo̱ iin rá iin ndó ña̱ ná dáꞌa ni nakoni téí ndo̱ mií ndó. Va̱ꞌa ka̱a̱n chiki̱ꞌó va̱ꞌa ndó ña̱ kée ndó. Ta chiki̱ꞌó va̱ꞌa ndó mií ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo káa ta̱ndeé iní ni̱ xi̱ꞌo Ndios noo̱ iin rá iin ndó.
ROM 12:4 Dá chi̱ ndóꞌo yó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo yikí ko̱ño yo̱, kua̱ꞌá nda̱ꞌo táꞌí kíán, ta sa̱ díin díin va choon kée iin iian.
ROM 12:5 Ta dión ndóꞌo yó. Kuaꞌa̱ vá kúú yó, tído iin tóꞌón vá ni̱ nduu yó sa̱ꞌá ña̱ kúú yó kuendá Cristo Jesús. Chi̱ ni̱ na̱kiꞌin táꞌan iin rá iin yó, dá ni̱ nduu yó iin tóꞌón xíꞌín dao ka̱ yo̱.
ROM 12:6 Sa̱ꞌá ño̱ó díin díin va choon ni̱ na̱tiin yó noo̱ Ndios, dá kati̱ꞌa yó kechóon yó noo̱ ná, ta ve̱i ña no̱ó ña̱ mani̱ xíꞌo na noo̱ yo̱. Sa̱ꞌá ño̱ó tá ni̱ na̱tiin ndó choon ña̱ kía̱n kasto̱ꞌon ndó xíꞌín dao ka̱ ña̱yuu to̱ꞌon ni̱ xi̱ꞌo Ndios noo̱ ndo̱, dá kee ndóa̱n táto̱ꞌon ki̱ꞌo kándéé iní ndo̱ mií ná.
ROM 12:7 Ta tá ni̱ na̱tiin ndó noo̱ Ndios ña̱ kati̱ꞌa ndó koni kuáchí ndó noo̱ dao ka̱ na̱, dá kía̱n koni kuáchí ndísáꞌano ndó, o tá ni̱ na̱tiin ndó ña̱ kati̱ꞌa ndó dánaꞌa̱ ndo̱, dá kía̱n dánaꞌa̱ va̱ꞌa ndó.
ROM 12:8 Tá ni̱ na̱tiin ndó ña̱ kati̱ꞌa ndó kaꞌa̱n niꞌini ndó no̱ó ña̱yuu, dá kía̱n kaꞌa̱n niꞌini ndó noo̱ ná, o tá ni̱ na̱tiin ndó ña̱ kati̱ꞌa ndó kemáni̱ ndo̱ na̱ kúndaꞌí, dá kía̱n ndinoꞌo ini ndo̱ kemáni̱ ndo̱ ná, o tá ni̱ na̱tiin ndó ña̱ kati̱ꞌa ndó kandita ndó noo̱, dá kía̱n choꞌon va̱ꞌa ini ndo̱, o tá ni̱ na̱tiin ndó ña̱ kati̱ꞌa ndó chindeé ndó dao ka̱ na̱, dá kía̱n chindeé ndó na̱ xíꞌa̱n kádii̱ iní ndo̱.
ROM 12:9 Ta koo ini ndo̱ kuꞌu̱ ndisa ini ndo̱ saꞌa̱ dao ka̱ ndo̱. Kañóꞌó ndó ndidaá ña̱ kini, ta ndiko̱ ndo̱ ña̱ va̱ꞌa.
ROM 12:10 Kuꞌu̱ sátáꞌan ini ndo̱ saꞌa̱ ndo̱. Ta táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo ndó xíꞌín na̱ veꞌe mií ndó, ki̱ꞌo dión kandoꞌo ndó xíꞌín dao ka̱ na̱. Ta koo ini ndo̱ koo ña̱ñóꞌó ndó noo̱ iin rá iin ndó.
ROM 12:11 Choꞌon ini ndo̱ kechóon ndó, ta o̱ sa̱ kákuu ndó na̱ du̱sá. Ndinoꞌo ini ndo̱ koni kuáchí ndó no̱ó na̱ kúú satoꞌo yo̱.
ROM 12:12 Kadii̱ ini ndo̱ sa̱ꞌá ta̱ndeé iní xíꞌo Ndios noo̱ ndo̱, ta ndeé va̱ꞌa cháá koo ini ndo̱ tein ta̱ndóꞌó, ta o̱ sa̱ kóo ini ndo̱ katuu ndó ña̱ káꞌa̱n ndo̱ xíꞌín Ndios.
ROM 12:13 Ta chindeé ndó dao ka̱ na̱ kúú ña̱yuu Ndios xíꞌín ña̱ xínñóꞌó ná, ta koo ini ndo̱ natiin va̱ꞌa ndó na̱ tá ko̱saa̱ na̱ veꞌe ndó.
ROM 12:14 Ta kaka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌá na̱ kéndava̱ꞌa xíꞌín ndó, kaka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ saꞌa̱ ná, ta o̱ sa̱ dátai̱ chiꞌan ndó na̱.
ROM 12:15 Ta kadii̱ iní ndo̱ xíꞌín na̱ kádii̱ iní, ta kuaki ndó xíꞌín na̱ sáki.
ROM 12:16 Ta iin ná kakuu ndó xíꞌín dao ka̱ ndo̱. Ta o̱ sa̱ kúryíí ndó, diꞌa nakiꞌin táꞌan ndó xíꞌín na̱ kúndaꞌí kandei ndó. O̱ sa̱ kéndichí téí ndo̱ mií ndó xíꞌín noo̱ káꞌa̱n ndo̱.
ROM 12:17 Tá ni̱ kee na ña̱ kini xíꞌín ndó, o̱ sa̱ nándió kuéi ndó kee ndó ña̱ kini xíꞌín ná. Diꞌa ndi̱ꞌi ini ndo̱ kee ndó ña̱ va̱ꞌa noo̱ ndidaá ña̱yuu.
ROM 12:18 Noo̱ mií ndó káꞌa̱n ña̱ ndi̱ꞌi ini ndo̱ ndukú ndó ña̱ kandei va̱ꞌa ndó xíꞌín iin rá iin ña̱yuu.
ROM 12:19 O̱ sa̱ kóo ini ndo̱ nakiꞌin ya̱ꞌi mií ndó sa̱ꞌá ña̱ kini kée ña̱yuu xíꞌín ndó, na̱ mani̱ miíi̱. Diꞌa kuaꞌán ndo̱ kandati ndó Ndios, dá chi̱ diꞌa kaá tuti ii̱ mií ná: “Noo̱ yúꞌu̱ ni̱ ya̱ꞌa na, ta mií vá yuꞌu̱ kúú na̱ ndaka̱ kuendá noo̱ ná, kaá satoꞌo yo̱ Ndios.”
ROM 12:20 Sa̱ꞌá ño̱ó, tá kuíko na̱ xiní uꞌu̱ ñaá, ki̱ꞌo ndó ña̱ꞌa ná kasáꞌan na. Tá íchi̱ ini na̱, ki̱ꞌo ndó ta̱kui̱í ná koꞌo na, dá chi̱ tá kée ndó dión, dá kía̱n keeá kuendá táto̱ꞌon ñoꞌó ti̱ke̱í ni̱ chi̱kodó ndo̱ dini̱ ná xiní na̱.
ROM 12:21 Ta o̱ sa̱ kónó ndó no̱ó ña̱ kini ña̱ kandeéán dákue̱i ñaá ndo̱ꞌó, diꞌa chituu ndó ña̱ kini xíꞌín ña̱ va̱ꞌa.
ROM 13:1 Koo ini ndidaá ní ndó kueídóꞌo ndó ta̱ néꞌe choon, dá chi̱ ko̱ ndéi taꞌon ta̱ néꞌe choon xíꞌín ña̱ kóni̱ mií rá, ndéi ra chi̱ ki̱ꞌo dión ni̱ saki ini mií Ndios. Ta viti ndéi ra chi̱ mií Ndios ni̱ chi̱kaa̱ ini ña̱ kandei ra.
ROM 13:2 Sa̱ꞌá ño̱ó, ndidaá na̱ ko̱ kóni̱ kueídóꞌo ta̱ néꞌe choon, xío kao na ña̱ sakí mií Ndios, chi̱ mií ná ni̱ chi̱kata ra. Ta na̱ kée dión kúú na̱ ndoꞌo nío̱ sa̱ꞌá kua̱chi kée ná.
ROM 13:3 Dá chi̱ ko̱ ndéi taꞌon ta̱ néꞌe choon dáyu̱ꞌú ra̱ na̱ kée ña̱ va̱ꞌa. Diꞌa ndéi ra dáyu̱ꞌú ra̱ na̱ kée ña̱ kini. Tá ko̱ kóni̱ ndo̱ kayu̱ꞌú ndo̱ ta̱ néꞌe choon, dá kía̱n kee ndó ña̱ va̱ꞌa, dá ná kaꞌa̱n va̱ꞌa ra saꞌa̱ ndo̱.
ROM 13:4 Dá chi̱ kómí rá choon noo̱ Ndios, dá kía̱n kandei va̱ꞌa ndó. Tído tá kée ndó ña̱ kini, kánian yu̱ꞌú ndo̱, dá chi̱ ko̱ néꞌe oon taꞌon ra espada. Ta kómí rá choon noo̱ Ndios ña̱ kía̱n dándóꞌo ra nío̱ ndidaá na̱ kée ña̱ kini.
ROM 13:5 Sa̱ꞌá ño̱ó kánian kueídóꞌo ndó ra̱, ta o̱ du̱ú sa̱va̱ꞌa sa̱ꞌá ña̱ kómí rá choon dándóꞌo ra nío̱ yo̱. Diꞌa ná kueídóꞌo ndó ra̱ sa̱ꞌá ña̱ kóni̱ ndo̱ kakomí ndó iin ña̱xintóni̱ vii.
ROM 13:6 Sa̱ꞌá ño̱ó chiya̱ꞌi ndó saꞌa̱ ñóꞌo̱ ndo̱ noo̱ rá, chi̱ kómí rá choon noo̱ Ndios, ta sa̱va̱ꞌa choon yóꞌo kuití vá ndéi ra.
ROM 13:7 Ta chiya̱ꞌi ndó noo̱ iin rá iin ra̱ kánian chiya̱ꞌi ndó, ta kíán no̱ó ta̱ néꞌe choon, o kíán no̱ó ra̱ kíꞌin ya̱ꞌi saꞌa̱ ñóꞌo̱. Ta ki̱ꞌo ndó ña̱ñóꞌó no̱ó na̱ kánian natiin ña̱ñóꞌó, ta nakoni ndo̱ na̱ kánian nakoni ndo̱.
ROM 13:8 Ni lúꞌu̱ o̱ sa̱ kátai̱ ndo̱ noo̱ ni iin ña̱yuu, sa̱va̱ꞌa ña̱ katai̱ ndo̱ noo̱ ná ná kakuu ña̱ kuꞌu̱ ini ndo̱ saꞌa̱ ná. Dá chi̱ tá kúꞌu̱ ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱yuu xi̱ꞌín ndó, dá kía̱n kéndisa ndó choon saꞌándá ley Moisés.
ROM 13:9 Dá chi̱ diꞌa kaá ley: “O̱ sa̱ kée ndó kua̱chi xíꞌín na̱ ko̱ kúú ñadiꞌí ndo̱ o yíi̱ ndo̱, o̱ sa̱ ka̱ꞌání ndo̱ ndi̱i, o̱ sa̱ kíꞌin kuíꞌíná ndó, o̱ sa̱ káva̱ꞌa ndó ña̱ to̱ꞌón saꞌa̱ dao ka̱ na̱, o̱ sa̱ kátoó ndo̱ kakomí ndó ña̱ꞌa ió noo̱ dao ka̱ ña̱yuu.” Ta choon yóꞌo xíꞌín dao ka̱ choon saꞌándá ley, iin nóó kúú váán xíꞌín ña̱ kúꞌu̱ ini yo̱ sa̱ꞌá ña̱yuu xi̱ꞌín yó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo yó xíꞌín mií yó.
ROM 13:10 Dá chi̱ tá ná kuꞌu̱ ini yo̱ saꞌa̱ ña̱yuu xi̱ꞌín yó, dá kía̱n ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ kéndava̱ꞌa yó xíꞌín ná. Sa̱ꞌá ño̱ó tá ná kuꞌu̱ ini yo̱ saꞌa̱ ná, dá kía̱n kéndisa yó choon saꞌándá ley.
ROM 13:11 Dión koo ini ndo̱, dá chi̱ sa̱ kuaꞌa̱n ndiꞌi va tiempo. Sa̱ ni̱ kasa̱ndaá va hora ndoto ndó, ná dáꞌa ka̱ ni kudi̱ ndo̱, dá chi̱ sa̱ ku̱yati cháá ka̱ kuu̱ nandió ko̱o na̱ dáka̱ki ñaá o̱ du̱ú tá míí ni̱ ka̱sáꞌá yó kándísa yó na̱.
ROM 13:12 Sa̱ ndikí vá kíán viti, sa̱ kuaꞌa̱n tu̱u noo̱ vá. Ná dánkoo yó ndidaá ña̱ kini kée na̱ xíonoo noo̱ íin naá. Ta ná tiin yó to̱ꞌon ndato Ndios, dá kandeé yó na̱á yo̱ xíꞌín ña̱ kini.
ROM 13:13 Ná kee yó táto̱ꞌon kée na̱ ió ndúsáꞌano ini, táꞌa̱n na̱ xíonoo noo̱ túu. Ná dáꞌa ni kee yó víko̱ xíxi kuaꞌa̱n, ná dáꞌa ni kakuu yó na̱ xíꞌi, ná dáꞌa ni kudi̱ yo̱ xíꞌín ña̱yuu yóꞌo, ña̱yuu káa, ná dáꞌa ni kee yó kua̱chi kaꞌan noo̱ xíꞌín ñíi̱ yo̱, ná dáꞌa ni ndukú yó ta̱ndóꞌó xíꞌín dao ka̱ na̱, ta ná dáꞌa ni koo uꞌu̱ ini yo̱.
ROM 13:14 Diꞌa Jesucristo, na̱ kúú satoꞌo yo̱, ná kakuu táto̱ꞌon iin dáꞌo̱n kandixi ndó, ta o̱ sa̱ kíꞌo ndó mií ndó ña̱ kía̱n kee ndó ña̱ kóni̱ ñíi̱ ndo̱.
ROM 14:1 Natiin va̱ꞌa ndó ñani yo̱, na̱ kómani̱ kuaꞌano xíꞌín ña̱ ndaa̱ kándísa yó, ta o̱ sa̱ chídáó táꞌan ndó xíꞌín ná.
ROM 14:2 Chi̱ ndéi dao ñani yo̱, na̱ náꞌá ña̱ kuu keí ná ndi ndáa mií ña̱ꞌa. Tído ndéi taꞌani dao ka̱ ñani yo̱, na̱ ko̱ kátóni̱ va̱ꞌa ini, sa̱va̱ꞌa ña̱ꞌa kuíi̱ va seí na̱.
ROM 14:3 Ta ndoꞌó, na̱ ko̱ nákani kuáchi̱ ini keí ndi ndáa mií ña̱ꞌa, o̱ sa̱ kénóo ndó na̱ ko̱ se̱í ña̱. Ta ndoꞌó, na̱ ko̱ se̱í ndi ndáa mií ña̱ꞌa, ná dáꞌa ni dánaꞌa̱ ndáꞌa̱ ndo̱ na̱ seí ña̱, dá chi̱ sa̱ ni̱ na̱tiin va̱ꞌa ñaá Ndios.
ROM 14:4 Ta, ¿ndá yoo kúú ndó, káꞌán ndó? ¿Ndiva̱ꞌa chíndaa̱ noo̱ ndo̱ kéyíko̱ ndo̱ sa̱ꞌá na̱ ko̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ ndo̱? Chi̱ mií Ndios, na̱ kúú satoꞌo ñani ndo̱, no̱ón kúú na̱ kéyíko̱ saꞌa̱ ná, á íin ndaa̱ na̱ o ni̱ ka̱nkao na no̱ó kua̱chi. Tído o̱ kánkao taꞌon na, dá chi̱ satoꞌo yo̱ Ndios, káꞌano nda̱ꞌo choon néꞌe na, ta kuu chindeé ñaá ná kuiin ndaa̱ na̱.
ROM 14:5 Ió dao ñani yo̱ kékáꞌano ii̱ vá ná dao kuu̱, ta ió dao ka̱ ñani yo̱ ko̱ kékáꞌano ka̱ na̱ ni iin tóꞌón kuu̱. Sa̱ꞌá ño̱ó iin rá iin mií vá ndó kánian nakani va̱ꞌa ini sa̱ꞌá ndí ki̱án kee ndó saꞌa̱ ña̱ yóꞌo.
ROM 14:6 Dá chi̱ ió dao ñani yo̱ kékáꞌano na dao kuu̱, ta dión kée na dá chi̱ ndúkú ná ki̱ꞌo na ña̱ñóꞌó noo̱ Ndios. Ta dao ka̱ ñani yo̱ ko̱ kékáꞌano ka̱ na̱ ni iin tóꞌón kuu̱, chi̱ ki̱ꞌo dión kándaa̱ ini na̱, ta xíꞌo taꞌani na ña̱ñóꞌó noo̱ Ndios. Ta dión ni ndóꞌo ñani yo̱, na̱ seí ndi ndáa mií ña̱ꞌa, náki̱ꞌo na ña̱ñóꞌó noo̱ Ndios, dá chi̱ náki̱ꞌo na ndivéꞌe noo̱ ná saꞌa̱ ndidaá ña̱ seí na̱. Ta dión taꞌani ña̱yuu ko̱ se̱í ndi ndáa mií ña̱ꞌa, ndúkú ná naki̱ꞌo na ña̱ñóꞌó noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ ko̱ se̱í na̱ ndi ndáa mií ña̱ꞌa, ta náki̱ꞌo taꞌani na ndivéꞌe noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kúu seí na̱.
ROM 14:7 Chi̱ ko̱ ndéi mií taꞌon yó xíꞌa̱n dión oon ni, ta ni ko̱ xíꞌi̱ yo̱ xíꞌa̱n dión oon ni.
ROM 14:8 Dá chi̱ tá takí yo̱, noo̱ ndáꞌa̱ satoꞌo yo̱ Ndios ndéi yó. Ta tá ni̱ xiꞌi̱ yo̱, noo̱ ndáꞌa̱ satoꞌo yo̱ Ndios vá ni̱ xiꞌi̱ yo̱. Sa̱ꞌá ño̱ó, tá takí yo̱ o ni̱ xiꞌi̱ yo̱, noo̱ ndáꞌa̱ satoꞌo yo̱ Ndios vá ñóꞌo yó.
ROM 14:9 Ni̱ xiꞌi̱ Cristo, ta ni̱ na̱taki na̱, dión, dá ni̱ xi̱nko̱o na kakuu na satoꞌo no̱ó na̱ ni̱ xiꞌi̱ xíꞌín no̱ó na̱ ndéi takí.
ROM 14:10 Tído ndoꞌó, ¿ndiva̱ꞌa dánaꞌa̱ ndáꞌa̱ ndo̱ ñani ndo̱? Ta, ¿ndiva̱ꞌa kénóo ndó ñani ndo̱? Chi̱ ndidaá vá yó nakui̱ta noo̱ Cristo keyíko̱ saꞌa̱ yo̱.
ROM 14:11 Dá chi̱ diꞌa kaá tuti ii̱ Ndios: Sa̱ꞌá ña̱ takí yuꞌu̱, kaá satoꞌo yo̱ Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ miía̱n nata̱ꞌa̱no̱ ndidaá kúú kondo̱ ña̱yuu noo̱ yúꞌu̱, ta ndidaá kúú yúꞌu̱ nakoni ña̱ yuꞌu̱ kúú Ndios.
ROM 14:12 Sa̱ꞌá ño̱ó kándaa̱ inio̱ ña̱ iin rá iin vá yó nakui̱ta naki̱ꞌo yó kuendá noo̱ Ndios.
ROM 14:13 Sa̱ꞌá ño̱ó ná dáꞌa ni dánaꞌa̱ ndáꞌa̱ táꞌan yó. Diꞌa koo ini ndo̱ ná dáꞌa ni kakuu ndó táto̱ꞌon iin yuu̱ noo̱ kachiꞌi sáꞌá ñani ndo̱, dá ya̱ꞌa na kee na kua̱chi.
ROM 14:14 Náꞌá yuꞌu̱, ta kándéé káꞌano inii̱ satoꞌo yo̱ Jesús ña̱ ni iin tóꞌón ña̱ꞌa seí yo̱ ko̱ kúú ña̱ꞌa yakó noo̱ Ndios. Tído tá káꞌán dao ka̱ ñani yo̱ ña̱ kíán ña̱ꞌa yakó noo̱ Ndios, dá kía̱n ñaá vá kíán noo̱ mií ná.
ROM 14:15 Ta tá ña̱ seí ndo̱ kédaá xíꞌín ñani ndo̱, dá nakani kuáchi̱ ini na̱, dá kía̱n ko̱ kúꞌu̱ taꞌon ini ndo̱ saꞌa̱ ná. Kanaꞌá ndó ña̱ ni̱ xiꞌi̱ Cristo saꞌa̱ ñani ndo̱, sa̱ꞌá ño̱ó ná dáꞌa ni dátu̱ú ndó na̱ xíꞌín ña̱ seí ndo̱.
ROM 14:16 O̱ sa̱ kíꞌo ndó mií ndó ña̱ kaꞌa̱n ndava̱ꞌa na sa̱ꞌá ña̱ kée ndó, va̱ꞌará náꞌá mií ndó ña̱ kíán ña̱ va̱ꞌa.
ROM 14:17 Dá chi̱ yóó, na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios, ko̱ káni ka̱a̱n ndi̱ꞌi ini yo̱ sa̱ꞌá ña̱ seí yo̱ ni sa̱ꞌá ña̱ koꞌo yó. Ña̱ kánian ndi̱ꞌi cháá ka̱ ini yo̱ saꞌa̱ kíán ña̱ ná koo ini yo̱ kee yó ña̱ ndaa̱, ta ná kandei va̱ꞌa yó xíꞌín dao ka̱ ñani yo̱, ta ná kandei dii̱ iní yo̱, chi̱ ndidaá ña̱ yóꞌo ve̱i noo̱ Espíritu ii̱ Ndios.
ROM 14:18 Ta na̱ xínkuáchí noo̱ Jesús kúú na̱ kée ndidaá ña̱ yóꞌo, ta nátaꞌan ini Ndios sa̱ꞌá ña̱ kée na, ta káꞌa̱n va̱ꞌa dao ka̱ ña̱yuu saꞌa̱ ná.
ROM 14:19 Sa̱ꞌá ño̱ó ná ndukú yó ndi keeá kandei va̱ꞌa yó xíꞌín dao ka̱ ña̱yuu, ta ná ndukú yó ndi keeá dákuáꞌano táꞌan yó íchi̱ Ndios.
ROM 14:20 Ta ná dáꞌa ni danaá ndo̱ ña̱ ni̱ kee Ndios xíꞌín ña̱ꞌa seí ndo̱. Ndidaá táꞌa̱n va ña̱ꞌa seí yo̱ kúú ña̱ vii. Tído ko̱ váꞌa taꞌon kíán noo̱ Ndios tá ná ki̱ꞌo yó ña̱ kankao ñani yo̱ no̱ó kua̱chi sa̱ꞌá ña̱ seí yo̱.
ROM 14:21 Iin ña̱ va̱ꞌa cháá ka̱ kíán tá ná o̱ ke̱í yo̱ ko̱ño, ta ná o̱ kóꞌo yó vino, ta ná o̱ kée yó dao ka̱ ña̱ꞌa, ña̱ kía̱n kédaá xíꞌín ñani yo̱, dá kue̱i na no̱ó kua̱chi, o ña̱ꞌa kédaá xíꞌín ná nakani kuáchi̱ ini na̱, o ña̱ꞌa kédaá xíꞌín ná ndi̱ko na no̱ó ña̱ꞌa Ndios.
ROM 14:22 ¿Á kándísa ndó ña̱ kuu keí ndo̱ ndidaá ña̱ yóꞌo? Va̱ꞌa va, tído mií ndó xíꞌín Ndios ná kanaꞌá. Ndikáꞌán ví na̱ ko̱ nákani kuáchi̱ ini no̱ó ña̱ kée na.
ROM 14:23 Chi̱ ndi ndáa mií ña̱yuu nákani kuáchi̱ ini keí ná iin ña̱ꞌa, ta seí ii̱ vá náa̱n, no̱ón kúú na̱ tái̱ kua̱chi noo̱ Ndios, dá chi̱ kándísa na ña̱ ko̱ kánian kee na dión. Dá chi̱ tá ná kandísa yó ña̱ kíán iin ña̱ ko̱ váꞌa, ta ni̱ kee yóa̱n, dá kía̱n ni̱ ya̱ꞌa yó ni̱ kee yó kua̱chi noo̱ Ndios.
ROM 15:1 Sa̱ꞌá ño̱ó, yóó, na̱ ndíta toon xíꞌín to̱ꞌon Ndios, kánian ki̱ꞌo ndeé ini yo̱ saꞌa̱ ñani yo̱, na̱ kómani̱ kuaꞌano xíꞌín to̱ꞌon Ndios. Ná dáꞌa ni kee yó saꞌa̱ miíá, ná kee cháá ka̱ yo̱ saꞌa̱ ñani yo̱.
ROM 15:2 Ta ná koo ini iin rá iin yó ndukú yó ña̱ nataꞌan ini ñani yo̱, ta ná ndukú yó ña̱ keva̱ꞌa na, dión, dá koni na̱ kuaꞌano cháá ka̱ na̱ xíꞌín to̱ꞌon Ndios.
ROM 15:3 Chi̱ ni Cristo ko̱ ní ndúkú ná ña̱ kía̱n kee na saꞌa̱ mií ná. Diꞌa ni̱ kee na táto̱ꞌon ki̱ꞌo káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios: “Mií to̱ꞌon kini ni̱ kaꞌa̱n na̱ saꞌa̱ mií ní, ño̱ó kía̱n ni̱ na̱kuido yuꞌu̱.”
ROM 15:4 Ta ndidaá to̱ꞌon ni̱ taa na noo̱ tuti ii̱ Ndios tá sata̱, ño̱ó kía̱n dánaꞌa̱n noo̱ yo̱ nda̱ viti, dá ná kati̱ꞌa yó kandati kueé yo̱, ta ná koo ndeé ini yo̱ kee to̱ꞌon ñoó, dá koni yo̱ natiin yó ta̱ndeé iní noo̱ Ndios.
ROM 15:5 Ta mií Ndios kúú na̱ xíꞌo ña̱ kandati kueé yo̱, ta xíꞌo na ta̱ndeé iní noo̱ yo̱, no̱ón kúú na̱ ki̱ꞌo ña̱ kandei ñóchí ndó xíꞌín iin rá iin ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ mií Cristo Jesús.
ROM 15:6 Dión, dá iin ná kakuu ndó kekáꞌano ndó Ndios, na̱ kúú tatá satoꞌo yo̱ Jesucristo.
ROM 15:7 Sa̱ꞌá ño̱ó koo ini ndo̱ natiin va̱ꞌa ndó iin rá iin ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ na̱tiin va̱ꞌa Cristo mií yó, dá ná natiin Ndios ña̱ñóꞌó.
ROM 15:8 Ta káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ni̱ kii Cristo ni̱ xinkuáchí diꞌa na no̱ó na̱ ñoo Israel, dá naꞌa̱ na̱ ña̱ iin na̱ ndaa̱ kúú Ndios, dá dáxi̱nko̱o na ña̱ ni̱ kaa Ndios kee na xíꞌín na̱ sáꞌano Israel ni̱ sa̱ ndei sa̱ naꞌá.
ROM 15:9 Ta ni̱ kii taꞌani Cristo, dá ná kekáꞌano na̱ ko̱ kúú na̱ Israel Ndios sa̱ꞌá ña̱ kúꞌu̱ ini na̱ saꞌa̱ ná. Dá chi̱ diꞌa kaá tuti ii̱ Ndios: Ta viti koꞌi̱n ki̱ꞌoi ña̱ñóꞌó noo̱ mií ní tein na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, ta kata yuꞌu̱ yaa kekáꞌanoi kuu̱ mií ní.
ROM 15:10 Ta kaá taꞌani tuti ii̱ Ndios diꞌa: Kadii̱ dáó ini ndo̱ꞌó, na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, xíꞌín na̱ Israel, na̱ kúú na̱ ñoo Ndios.
ROM 15:11 Ta kaá taꞌani tuti ii̱ Ndios diꞌa: Ta ndoꞌó, na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, kekáꞌano ndó Ndios, na̱ kúú satoꞌo yo̱, ta ndidaá ñoo ná chindaya̱ꞌi ñaá ná.
ROM 15:12 Ta kaá taꞌani profeta Isaías: Tein na̱ veꞌe ta̱a naní Isaí kana iin ta̱a, ta kasandaá na̱ dándáki na na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, ta no̱ón kúú na̱ ki̱ꞌo ta̱ndeé iní noo̱ ná.
ROM 15:13 Ta mií Ndios, na̱ xíꞌo ta̱ndeé iní noo̱ yo̱, ná dákútí ná nío̱ ndo̱ xíꞌín ña̱ kádii̱ ini ndo̱, ta ná ki̱ꞌo na ña̱ koo va̱ꞌa ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní ndo̱ ná, dá ná nakutí iin rá iin ndó xíꞌín ta̱ndeé iní kee Espíritu ii̱.
ROM 15:14 Ta náꞌá vá yuꞌu̱ ña̱ va̱ꞌa nda̱ꞌo ini ndo̱ꞌó, ñani miíi̱, ta ni̱ chití ndó xíꞌín ña̱xintóni̱ kée Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ti̱ꞌa ndó kaꞌa̱n niꞌini noo̱ sátáꞌan ndó.
ROM 15:15 Tído noo̱ tuti yóꞌo ni̱ xi̱ꞌo ndeé inii̱ ni̱ kaꞌi̱n xíꞌín ndó, dá dándusaa̱ inii̱ ndo̱ꞌó saꞌa̱ dao ka̱ ña̱ꞌa, ta dión ni̱ keei, chi̱ mií Ndios ni̱ kemáni̱ yuꞌu̱ xíꞌín choon yóꞌo,
ROM 15:16 dá kechóoin noo̱ Jesucristo tein na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, dá dánaꞌi̱ to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús noo̱ ná, dá kakuu na iin ña̱ va̱ꞌa doko̱í noo̱ Ndios, dá chi̱ Espíritu ii̱ Ndios kúú na̱ ndúvii ñaá.
ROM 15:17 Ta sa̱ꞌá Cristo Jesús nátaꞌan inii̱ saꞌa̱ choon kéei noo̱ Ndios.
ROM 15:18 Chi̱ káꞌi̱n sa̱va̱ꞌa sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Cristo xíꞌín ndáꞌí tein na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, chi̱ seídóꞌo na Ndios ni̱ kee ña̱ dánaꞌi̱, xíꞌín ña̱ kéei.
ROM 15:19 Chi̱ ni̱ keei ña̱ náꞌano xíꞌín ña̱ ndato xíꞌín ndée̱ Espíritu ii̱ Ndios. Sa̱ꞌá ño̱ó nda̱ ñoo Jerusalén, ta nda̱ iin níí kuendá Ilírico diꞌa ni̱ na̱ka̱ꞌani to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Cristo Jesús ni̱ keei.
ROM 15:20 Ta daá ndíꞌi va inii̱ dánaꞌi̱ to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Cristo Jesús no̱ó na̱ ko̱ ñáꞌa̱ kuií kueídóꞌo ñaá, dá ná o̱ nákiꞌin ñeꞌi choon ni̱ kee dao ka̱ na̱ dánaꞌa̱.
ROM 15:21 Dá chi̱ ndíꞌi inii̱ keei táto̱ꞌon káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios: Táꞌa̱n ña̱yuu ko̱ ñáꞌa̱ kuií niꞌi̱ tóꞌon saꞌa̱ Ndios, no̱ón kúú na̱ katóni̱ ini, ta ña̱yuu ko̱ ñáꞌa̱ kuií kueídóꞌo saꞌa̱ ná, kandaa̱ ini na̱.
ROM 15:22 Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní kúu saa̱i̱ noo̱ ndéi ndó, va̱ꞌará kua̱ꞌá nda̱ꞌo taꞌándá ni̱ kaꞌín saa̱i̱ kooi xíꞌín ndó.
ROM 15:23 Tído viti sa̱ ni̱ na̱taꞌan va yuꞌu̱ iin níí kuendá noo̱ nákaa̱i̱ yóꞌo ni̱ da̱náꞌi̱. Ta sa̱ kuaꞌa̱ vá kuia̱ nákani inii̱ saa̱i̱ noo̱ ndéi ndó.
ROM 15:24 Sa̱ꞌá ño̱ó tá ná koꞌi̱n España, dá chikaꞌandai̱ noo̱ ndéi ndó koo tóoi xíꞌín ndó. Ta kandatii ña̱ chindeé ndó yuꞌu̱ no̱ó koꞌi̱n tá ni̱ ndiꞌi ni̱ sa̱ io dii̱ tóoi xíꞌín ndó.
ROM 15:25 Tído viti kía̱n koꞌi̱n ñoo Jerusalén, dá kemáni̱ yuꞌu̱ na̱ kúú ña̱yuu Ndios ndéi ñoó,
ROM 15:26 dá chi̱ na̱ kúú kuendá Jesús ndéi chí kuendá Macedonia xíꞌín na̱ ndéi Acaya ni̱ na̱taꞌan ini na̱ ni̱ ketútí ná cháá di̱ꞌón kemáni̱ ná na̱ kúndaꞌí ñóꞌo tein na̱ kúú ña̱yuu Ndios ndéi ñoo Jerusalén.
ROM 15:27 Ta ni̱ na̱taꞌan ini na̱ kee na dión, dá chi̱ tái̱ na̱ no̱ó na̱ Israel, chi̱ ni̱ niꞌi̱ ná ña̱ mani̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌá na̱ Israel. Sa̱ꞌá ño̱ó kánian chindeé ñaá ná xíꞌín ña̱ va̱ꞌa ió noo̱ ná.
ROM 15:28 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ keyíko̱i̱ choon yóꞌo ni̱ saꞌi̱n ni̱ neꞌi di̱ꞌón ñoó noo̱ ná, dá chikaꞌandai̱ noo̱ ndéi ndó xaa̱n no̱ó ya̱ꞌi koꞌi̱n España.
ROM 15:29 Ta kátóni̱ inii̱ ña̱ tá ná saa̱i̱ noo̱ ndéi ndó xaa̱n, kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ va̱ꞌa kee Cristo xíꞌín yó sa̱ꞌá ña̱ kándísa yó to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ ná.
ROM 15:30 Tído xíka̱i̱ ña̱ mani̱ noo̱ ndo̱, ñani, ña̱ sa̱ꞌá ña̱ kándísa yó Jesucristo, na̱ kúú satoꞌo yo̱, xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ kúꞌu̱ sátáꞌan ini yo̱ saꞌa̱ yo̱ kée Espíritu ii̱ Ndios, ña̱ chindeé ndó yuꞌu̱ kaka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌí,
ROM 15:31 dá ná chindeé ná yuꞌu̱ no̱ó ta̱a ko̱ xi̱ín kandísa to̱ꞌon va̱ꞌa Jesús ndéi chí kuendá Judea. Ta kaka̱ taꞌani ndó noo̱ ná ña̱ ná natiin va̱ꞌa na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo Jerusalén di̱ꞌón koꞌi̱n dánkooi noo̱ ná.
ROM 15:32 Dá kía̱n ná saa̱i̱ xíꞌa̱n kádii̱ inii̱ noo̱ ndéi ndó tá dión kóni̱ mií Ndios, dá ná naniꞌi̱ ndée̱ yuꞌu̱ xíꞌín ndó.
ROM 15:33 Ná koo Ndios, na̱ xíꞌo ña̱ koo va̱ꞌa ini yo̱, xíꞌín iin rá iin ndoꞌó. Dión ná koo.
ROM 16:1 Natiin va̱ꞌa ndó ki̱ꞌo yó Febe, chi̱ ko̱saa̱ na̱ noo̱ ndéi ndó. Mií ná kúú na̱ xínkuáchí no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús ndéi chí ñoo Cencrea.
ROM 16:2 Ta kóni̱i̱ ña̱ kía̱n natiin va̱ꞌa ndó na̱, chi̱ kúú ná kuendá satoꞌo yo̱ Jesús, chi̱ ki̱ꞌo dión kánian kee yó sa̱ꞌá ña̱ kúú yó ña̱yuu Ndios. Ta chindeé ndó na̱ xíꞌín ndidaá ña̱ꞌa xínñóꞌó ná, chi̱ chíndeé ná dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús, ta chíndeé taꞌani na yuꞌu̱.
ROM 16:3 Ta kaꞌa̱n ndo̱ ndisáꞌán xíꞌín Priscila, xíꞌín Aquila, na̱ kéchóon dáó xíꞌín yuꞌu̱ noo̱ Cristo Jesús.
ROM 16:4 Ta ni̱ xi̱ꞌo na mií ná ña̱ kuu na̱ saꞌa̱ yúꞌu̱, dá ka̱kii. Ta o̱ du̱ú iin tóꞌón yuꞌu̱ ní náki̱ꞌo ndivéꞌe noo̱ ná, dión taꞌani na̱ kúú kuendá Jesús, na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, náki̱ꞌo taꞌani na ndivéꞌe noo̱ ná.
ROM 16:5 Ta kaꞌa̱n taꞌani ndó ndisáꞌán xíꞌín na̱ kúú kuendá Jesús ndítútí veꞌe na. Ta kaꞌa̱n taꞌani ndó ndisáꞌán xíꞌín ñani mani̱i̱ Epeneto, na̱ mií no̱ó ni̱ ka̱ndísa to̱ꞌon Jesús chí kuendá Acaya diꞌa.
ROM 16:6 Ta kaꞌa̱n ndo̱ ndisáꞌán xíꞌín ki̱ꞌo yó María. Na̱ yóꞌo kúú na̱ ndíꞌi nda̱ꞌo ini xínkuáchí noo̱ Ndios tein mií ndó xaa̱n.
ROM 16:7 Ta kaꞌa̱n ndo̱ ndisáꞌán xíꞌín ñani yo̱ Andrónico xíꞌín ñani yo̱ Junias, táꞌa̱n ra̱ kúú táꞌan yuꞌu̱, ta ndi nduú ra̱ ni̱ sa̱ ñoꞌo xíꞌíín veꞌe ka̱a sa̱ꞌá to̱ꞌon Jesús. Ta káꞌa̱n va̱ꞌa apóstol, na̱ néꞌe to̱ꞌon Jesús, saꞌa̱ ndi nduú ta̱a yóꞌo. Ta sa̱ daá kándísa va ra Jesús, dá ni̱ ka̱ndísa yuꞌu̱.
ROM 16:8 Ta kaꞌa̱n ndo̱ ndisáꞌán xíꞌín ñani yo̱ Amplias, ra̱ kúú ñani mani̱ miíí sa̱ꞌá ña̱ kándísa dáó ndú satoꞌo yo̱ Jesús.
ROM 16:9 Ta kaꞌa̱n ndo̱ ndisáꞌán xíꞌín ñani yo̱ Urbano, ra̱ kéchóon dáó xíꞌín nduꞌu̱ noo̱ Cristo Jesús. Ta kaꞌa̱n ndo̱ ndisáꞌán xíꞌín ñani mani̱i̱ Estaquis.
ROM 16:10 Ta kaꞌa̱n ndo̱ ndisáꞌán xíꞌín ñani yo̱ Apeles, ta nátaꞌan ini Cristo xiní ñaá ná. Ta kaꞌa̱n ndo̱ ndisáꞌán xíꞌín na̱ veꞌe ñani yo̱ Aristóbulo.
ROM 16:11 Ta kaꞌa̱n ndo̱ ndisáꞌán xíꞌín táꞌin naní Herodión. Ta kaꞌa̱n ndo̱ ndisáꞌán xíꞌín na̱ veꞌe Narciso, táꞌa̱n na̱ ndíta ndaa̱ xíꞌín satoꞌo yo̱ Jesús.
ROM 16:12 Ta kaꞌa̱n ndo̱ ndisáꞌán xíꞌín ki̱ꞌo yó Trifena xíꞌín ki̱ꞌo yó Trifosa, táꞌa̱n na̱ kéchóon noo̱ satoꞌo yo̱ Jesús. Ta kaꞌa̱n ndo̱ ndisáꞌán xíꞌín ki̱ꞌo mani̱ yo̱ Pérsida, táꞌa̱n na̱ ndíꞌi ini kéchóon noo̱ satoꞌo yo̱ Jesús.
ROM 16:13 Ta kaꞌa̱n ndo̱ ndisáꞌán xíꞌín ñani yo̱ Rufo, ra̱ ni̱ ka̱xi mií satoꞌo yo̱ Jesús. Ta kaꞌa̱n taꞌani ndó ndisáꞌán xíꞌín naná ra̱, chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo naná miíi̱ kúú ná, xiníi̱.
ROM 16:14 Ta kaꞌa̱n ndo̱ ndisáꞌán xíꞌín ñani yo̱ Asíncrito, xíꞌín Flegonte, xíꞌín Hermas, xíꞌín Patrobas, xíꞌín Hermes xíꞌín dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús dákuáꞌa xíꞌín rá.
ROM 16:15 Ta kaꞌa̱n ndo̱ ndisáꞌán xíꞌín ñani yo̱ Filólogo, xíꞌín ki̱ꞌo yó Julia, xíꞌín ñani yo̱ Nereo, xíꞌín ki̱ꞌo ra, xíꞌín ki̱ꞌo yó Olimpas xíꞌín ndidaá ka̱ ña̱yuu Ndios dákuáꞌa xíꞌín ná.
ROM 16:16 Ta viti chitó táꞌan ndó noo̱ ndo̱, ta ña̱ yóꞌo ná kakuu iin ña̱ñóꞌó kaꞌa̱n táꞌan ndó ndisáꞌán sa̱ꞌá ña̱ kúú ndó kuendá Jesús. Ta natiin ndó ndisáꞌán káꞌa̱n ndidaá na̱ kúú kuendá Cristo ndéi iin rá iin xíán.
ROM 16:17 Ta seí ndaꞌávíi̱ noo̱ ndo̱, ñani, ña̱ kaon koo ndó xíꞌín ra̱ kátoó kaꞌanda táꞌan ñaá, táꞌa̱n ra̱ kátoó dátu̱ú ña̱ ndaa̱ kándísa ndó. Va̱ꞌa ka̱a̱n taó xóo ndó mií ndó noo̱ rá.
ROM 16:18 Dá chi̱ ta̱a yóꞌo kúú ra̱ ko̱ xínkuáchí taꞌon noo̱ satoꞌo yo̱ Jesucristo, sa̱va̱ꞌa saꞌa̱ mií vá rá kée ra. Ta xíꞌín to̱ꞌon vitá xíꞌín to̱ꞌon ñóchí dándaꞌí ra̱ na̱ vitá ini.
ROM 16:19 Ta ndéi kúú mií vá káꞌa̱n na̱ saꞌa̱ ndo̱ ña̱ kúú ndó ña̱yuu seídóꞌo ndaa̱ to̱ꞌon Jesús, sa̱ꞌá ño̱ó kádii̱ nda̱ꞌo inii̱ sa̱ꞌá ña̱ kée ndó dión. Ta kóni̱ yuꞌu̱ ña̱ ndichí koo ndó no̱ó ña̱ ndaa̱, ta o̱ sa̱ ndíko̱ ndo̱ ña̱ kini.
ROM 16:20 Ta Ndios, na̱ xíꞌo ña̱ koo va̱ꞌa ini yo̱, no̱ón kúú na̱ kadi̱ yachi̱ ña̱ uꞌu̱ ti̱xi saꞌa̱ ndo̱. Ta ná koo ña̱ mani̱ xíꞌo Jesucristo, na̱ kúú satoꞌo yo̱, xíꞌín iin rá iin ndó.
ROM 16:21 Ta tándaꞌá taꞌani ñani yo̱ Timoteo, ta̱ kéchóon nduú xíꞌín yuꞌu̱, ndisáꞌán ko̱saa̱ noo̱ ndo̱. Táꞌa̱n ra̱ kúú táꞌin naní Lucio, xíꞌín Jasón, xíꞌín Sosípater, tándaꞌá taꞌani ra ndisáꞌán ko̱saa̱ noo̱ ndo̱.
ROM 16:22 Ta yuꞌu̱, ra̱ naní Tercio, ni̱ taai tuti yóꞌo ko̱saa̱ noo̱ ndo̱. Ta tándaꞌá taꞌani yuꞌu̱ ndisáꞌán ko̱saa̱ noo̱ ndo̱, chi̱ kándísa dáó yó satoꞌo yo̱ Jesús.
ROM 16:23 Ta káꞌa̱n taꞌani ñani yo̱ Gayo ndisáꞌán xíꞌín ndó. Ro̱ón kúú ra̱ ni̱ na̱tiin va̱ꞌa yuꞌu̱ veꞌe ra, ta dión taꞌani kée ra xíꞌín ndidaá ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús. Ta káꞌa̱n taꞌani ñani yo̱ Erasto, ta̱ néꞌe va̱ꞌa di̱ꞌón ñoo yóꞌo, ndisáꞌán xíꞌín ndó. Ta káꞌa̱n taꞌani ñani yo̱ Cuarto ndisáꞌán xíꞌín ndó.
ROM 16:24 Ná koo ña̱ mani̱ xíꞌo Jesucristo, na̱ kúú satoꞌo yo̱, xíꞌín iin rá iin ndó. Dión ná koo.
ROM 16:25 Ió choon noo̱ ndáꞌa̱ Ndios ña̱ kendakí ná ndo̱ꞌó xíꞌín to̱ꞌon va̱ꞌa dánaꞌi̱ saꞌa̱ Jesucristo. Ta to̱ꞌon va̱ꞌa yóꞌo kúú mií mií ña̱ ni̱ naꞌa̱ Ndios noo̱ yo̱, táꞌa̱n ña̱ ni̱ sa̱ káa̱ de̱ꞌé nda̱ rá ko̱ ñáꞌa̱ kava̱ꞌa ñayuú yóꞌo.
ROM 16:26 Tído viti kía̱n ni̱ naꞌa̱ na̱ ñá noo̱ yo̱. Ta ni̱ taa profeta ña̱ noo̱ tuti ii̱ Ndios táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ saꞌanda Ndios, na̱ daá ió kuií, choon noo̱ ná kee na. Ta viti ni̱ dasa̱ to̱ꞌon sa̱ꞌán noo̱ ndidaá ña̱yuu, dá ná kandísa naa̱n, ta ná kee na choon saꞌándáa̱n.
ROM 16:27 Sa̱ꞌá ño̱ó ná natiin na̱ kúú iin tóꞌón dini̱ Ndios, na̱ kúú Ndios ndi̱chí, ña̱ñóꞌó saꞌa̱ Jesucristo ndidaá táꞌa̱n kuu̱. Dión ná koo.
1CO 1:1 Yuꞌu̱ kúú Pablo, na̱ ni̱ na̱kana Ndios kakuu iin apóstol Jesucristo, dá kaneꞌi to̱ꞌon na, táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ mií Ndios. Ta yuꞌu̱ xíꞌín ñani yo̱ Sóstenes
1CO 1:2 káꞌa̱n ndu̱ ndisáꞌán xíꞌín ndoꞌó, na̱ kúú ña̱yuu Ndios ndéi ñoo Corinto, ndoꞌó na̱ ni̱ ndu̱vii Ndios sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Cristo Jesús, ta ni̱ kana na ndo̱ꞌó ña̱ kakuu ndó ña̱yuu mií ná, ta dión taꞌani ni̱ kee na xíꞌín ña̱yuu ndéi ndidaá kúú xíán, na̱ nákoni ña̱ satoꞌo na̱ kúú Jesucristo, na̱ kúú satoꞌo na̱ xíꞌín satoꞌo yo̱.
1CO 1:3 Ta mií tatá yo̱ Ndios xíꞌín satoꞌo yo̱ Jesucristo ná kee ña̱ mani̱ xíꞌín ndó, ta naki̱ꞌo na ña̱ koo va̱ꞌa ini ndo̱.
1CO 1:4 Ta daá kuití vá náki̱ꞌo yuꞌu̱ ndivéꞌe noo̱ tatá yo̱ Ndios saꞌa̱ ndo̱ꞌó, saꞌa̱ ndidaá kúú ña̱ mani̱ ña̱ kía̱n ni̱ xi̱ꞌo oon na noo̱ ndo̱ saꞌa̱ Cristo Jesús.
1CO 1:5 Dá chi̱ ni̱ kekuíká Ndios ndo̱ꞌó noo̱ ndidaá ña̱ꞌa sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Jesús, chi̱ ni̱ kekuíká ná ndo̱ꞌó xíꞌín to̱ꞌon káꞌa̱n ndo̱, xíꞌín ña̱ koo ndichí cháá ka̱ ndo̱ xíꞌín to̱ꞌon na.
1CO 1:6 Ta ño̱ó kía̱n náꞌa̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ ndíta ndaa̱ ndo̱ xíꞌín to̱ꞌon va̱ꞌa ni̱ seídóꞌo ndó saꞌa̱ Cristo.
1CO 1:7 Sa̱ꞌá ño̱ó ni iin tóꞌón ña̱ꞌa o̱ kámani̱ noo̱ ndo̱, dá kati̱ꞌa ndó kee ndó choon Ndios xía̱n nani ndáti ndó kasandaá kuu̱ naꞌa̱ noo̱ satoꞌo yo̱ Jesucristo.
1CO 1:8 Ta mií tatá Ndios kúú na̱ chindeé ndoꞌó, dá kandita toon ndó xíꞌín ná nda̱ noo̱ ndíꞌi, dá kía̱n ni iin tóꞌón taꞌon kua̱chi o̱ kóo sata̱ ndo̱ tá ná kasandaá kuu̱ nandió ko̱o tuku Jesucristo, na̱ kúú satoꞌo yo̱, kasaa̱ na̱.
1CO 1:9 Iin na ndaa̱ kúú Ndios, ta mií ná kúú na̱ ni̱ na̱kana ndoꞌó ña̱ kandita ndó xíꞌín de̱ꞌe na Jesucristo, na̱ kúú satoꞌo yo̱.
1CO 1:10 Seí ndaꞌávíi̱ noo̱ ndo̱ꞌó, ñani miíi̱, xíꞌín kuu̱ satoꞌo yo̱ Jesucristo ña̱ iin tóꞌón ná kakuu ña̱ nákani ini ndo̱, ta ná dáꞌa ni kaꞌanda táꞌan ndó. Ñóchí kandei ndó, iin tóꞌón ná kakuu ña̱xintóni̱ ndo̱, ta iin tóꞌón ná kakuu ña̱ nákani ini ndo̱.
1CO 1:11 Chi̱ ni̱ ka̱tóni̱ inii̱, ñanii̱, ni̱ kee na̱ veꞌe Cloé, ña̱ naá táꞌan ndó no̱ó ña̱ kándísa ndó.
1CO 1:12 Dión káꞌi̱n xíꞌín ndó, dá chi̱ dao ndó kaá ña̱ kúú ndó kuendá Pablo, ta dao ka̱ ndo̱ kaá ña̱ kúú ndó kuendá Apolos, ta dao ka̱ ndo̱ kaá ña̱ kúú ndó kuendá Cefas, ta dao ka̱ ndo̱ kaá ña̱ kúú ndó kuendá Cristo.
1CO 1:13 ¿Á kuaꞌa̱ vá ni̱ taꞌa̱nda̱ Cristo, xiní ndo̱? ¿Á ni̱ sa̱rkaa Pablo ndi̱ka cruz, xiní ndo̱? O, ¿á xíꞌín kuu̱ yuꞌu̱ ni̱ sodo̱ ndúta̱ ndo̱ꞌó, káꞌán ndó?
1CO 1:14 Náki̱ꞌoi ndivéꞌe noo̱ Ndios chi̱ ni iin tóꞌón ndó ko̱ ní dákodo̱ ndúta̱ yuꞌu̱, sa̱va̱ꞌa Crispo xíꞌín Gayo va kúú ra̱ ni̱ da̱kódo̱ ndúta̱ yuꞌu̱.
1CO 1:15 Sa̱ꞌá ño̱ó ni iin ña̱yuu o̱ kúu kaa ña̱ ni̱ sodo̱ ndúta̱ ná xíꞌín kuu̱ yúꞌu̱.
1CO 1:16 Ta ni̱ da̱kódo̱ ndúta̱ taꞌanii na̱ veꞌe Estéfanas, tído ko̱ ndúsaa̱ inii̱ á ió dao ka̱ na̱ ni̱ da̱kódo̱ ndúta̱í.
1CO 1:17 Dá chi̱ ko̱ ní saꞌándá Cristo choon noo̱í ña̱ dákodo̱ ndúta̱í ndo̱ꞌó, diꞌa ni̱ xi̱ꞌo na choon noo̱í ña̱ dánaꞌi̱ to̱ꞌon va̱ꞌa na. Ta ko̱ ndúkú taꞌon yuꞌu̱ to̱ꞌon ndi̱chí dáxino̱ inii̱ ndo̱ꞌó, chi̱ ko̱ kóni̱i̱ kenóoi ña̱ ni̱ kee Cristo tá ni̱ xiꞌi̱ na̱ saꞌa̱ yo̱ ndi̱ka cruz.
1CO 1:18 Dá chi̱ to̱ꞌon va̱ꞌa ña̱ káꞌa̱n sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xiꞌi̱ Cristo ndi̱ka cruz kíán di̱ki no̱ó na̱ kuaꞌa̱n naá. Tído noo̱ yóó, na̱ ni̱ꞌí ña̱ ka̱ki, to̱ꞌon yóꞌo kúú ndée̱ mií Ndios ña̱ dáka̱ki ñaá.
1CO 1:19 Dá chi̱ diꞌa káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios: Dánaá vai ña̱ ndi̱chí ta̱a, ta kañóꞌí ña̱xintóni̱ ña̱yuu kándaa̱ ini.
1CO 1:20 Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndi ndóꞌo na̱ kómí ña̱ ndi̱chí viti, tá dáá? Ta, ¿ndi ndóꞌo na̱ dákuáꞌa ña̱ ndi̱chí? Ta, ¿ndi ndóꞌo na̱ káꞌa̱n to̱ꞌon ndi̱chí ió ñayuú yóꞌo? ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ ni̱ kenóo Ndios ña̱ ndi̱chí ió ñayuú yóꞌo?
1CO 1:21 Ta xíꞌín ña̱ ndi̱chí kómí Ndios ni̱ chi̱kaa̱ ini na̱ ña̱ o̱ kásandaá ña̱yuu kanaꞌá ná mií Ndios xíꞌín ña̱ ndi̱chí ñayuú yóꞌo. Diꞌa ni̱ na̱taꞌan ini mií Ndios dáka̱ki na ña̱yuu kándísa to̱ꞌon dánaꞌa̱ ndu̱, va̱ꞌará to̱ꞌon di̱kí va kíán noo̱ dao ka̱ ña̱yuu.
1CO 1:22 Ta na̱ Israel kúú na̱ xíka̱ iin ña̱ ndato, dá kandía na, ta na̱ griego kúú na̱ ndúkú to̱ꞌon ndi̱chí, dá kandía na.
1CO 1:23 Tído nduꞌu̱ kúú na̱ dánaꞌa̱ saꞌa̱ Cristo, na̱ ni̱ xiꞌi̱ ndi̱ka cruz. Ta to̱ꞌon yóꞌo kía̱n dárꞌuꞌu̱ na̱ Israel, ta kíán to̱ꞌon di̱ki no̱ó na̱ griego.
1CO 1:24 Tído no̱ó ña̱yuu ni̱ na̱kana mií Ndios, á mií ná kúú ná na̱ Israel, o á mií ná kúú ná na̱ griego, Jesucristo kúú ndée̱ mií Ndios xíꞌín ña̱ ndi̱chí mií ná.
1CO 1:25 Dá chi̱ to̱ꞌon Ndios, ña̱ chínaní ña̱yuu kúú to̱ꞌon di̱ki, ña̱ ndi̱chí cháá ka̱ kíán o̱ du̱ú ña̱ ndi̱chí kómí na̱ ndéi ñayuú yóꞌo. Ta ña̱ꞌa Ndios, ña̱ káꞌán ña̱yuu kúú ña̱ vitá cháá ka̱, diꞌa ña̱ꞌa ndakí cháá ka̱ kíán o̱ du̱ú ña̱ ndakí no̱ó ña̱yuu.
1CO 1:26 Sa̱ꞌá ño̱ó, kande̱ꞌé ndó, ñani, chi̱ tá ni̱ na̱kana Ndios ndo̱ꞌó xoo mií ná, cháá vá ndó ni̱ sa̱ kuu ña̱yuu ndi̱chí no̱ó ña̱yuu ndéi ñayuú yóꞌo, ta cháá taꞌani ndó ni̱ sa̱ kuu ña̱yuu néꞌe choon, ta cháá taꞌani ndó ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe na̱ kui̱ká ndáya̱ꞌi.
1CO 1:27 Chi̱ ni̱ ka̱xi Ndios ña̱yuu xi̱xi no̱ó ña̱yuu ndéi ñayuú yóꞌo, dá kenóo na ña̱yuu kaá ndichí. Ta ni̱ ka̱xi taꞌani na ña̱yuu ko̱ nda̱kí no̱ó ña̱yuu ndéi ñayuú yóꞌo, dá kenóo na ña̱yuu kaá ndakí.
1CO 1:28 Ta ni̱ ka̱xi taꞌani na ña̱yuu nóo xíꞌín ña̱yuu ko̱ ndáya̱ꞌi no̱ó ña̱yuu ndéi ñayuú yóꞌo, xíꞌín na̱ ko̱ó ña̱ꞌa kúú, dá dátu̱ú ná ña̱ ndáya̱ꞌi ñayuú yóꞌo.
1CO 1:29 Ki̱ꞌo dión ni̱ kee Ndios, dá kía̱n ni iin tóꞌón ña̱yuu ná o̱ kúu chindaya̱ꞌi mií noo̱ ná.
1CO 1:30 Ta mií Ndios kúú na̱ ni̱ xi̱ꞌo ña̱ ni̱ nduu yó ña̱yuu Cristo Jesús, ta sa̱ꞌá Cristo ni̱ xi̱ꞌo na ña̱ ndi̱chí noo̱ yo̱, xíꞌín ña̱ kando̱o vii yo̱ noo̱ ná, xíꞌín ña̱ koo vii yo̱, xíꞌín ña̱ ka̱ki yó ti̱xi ndáꞌa̱ kua̱chi yo̱.
1CO 1:31 Ki̱ꞌo dión ni̱ kee Ndios, dá chi̱ ki̱ꞌo diꞌa va káꞌa̱n tuti ii̱ ná: “Táꞌa̱n na̱ káꞌán kuryíí, kánian kuryíí ná sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee satoꞌo yo̱ Ndios saꞌa̱ ná.”
1CO 2:1 Sa̱ꞌá ño̱ó, ñani, tá ni̱ saa̱i̱ noo̱ ndéi ndó ni̱ da̱náꞌi̱ to̱ꞌon ni̱ ni̱ꞌí noo̱ mií Ndios, ko̱ ní kéchóoin to̱ꞌon táyíí o to̱ꞌon ndi̱chí.
1CO 2:2 Chi̱ ni̱ chi̱kaa̱ inii̱ dánaꞌi̱ noo̱ ndo̱ sa̱va̱ꞌa saꞌa̱ Jesucristo, xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee na saꞌa̱ yo̱ ndi̱ka cruz.
1CO 2:3 Tá ni̱ sa̱ ioi̱ xíꞌín ndó, ndaꞌí va ni̱ sa̱ ioi̱, ta ni̱ sa̱ ndei̱ ni̱no nda̱ꞌoi ña̱ yuꞌíi̱.
1CO 2:4 Ta ko̱ ní ndúkúí to̱ꞌon luu, ña̱ kána ña̱xintóni̱ ta̱a ñayuú yóꞌo kaꞌi̱n xíꞌín ndó, dá xino̱ ini ndo̱. Chi̱ diꞌa ni̱ naꞌa̱ mií Espíritu ii̱ Ndios ndée̱ kómí ná tein ña̱ ni̱ da̱náꞌi̱ noo̱ ndo̱.
1CO 2:5 Dión dá kía̱n ná dáꞌa ni kandeé iní ndo̱ Jesús kee ña̱ ndi̱chí ió ñayuú yóꞌo, diꞌa kandeé iní ndo̱ ná kee ndée̱ Ndios.
1CO 2:6 Tído nduꞌu̱ kúú na̱ káꞌa̱n to̱ꞌon ndi̱chí xíꞌín na̱ ndíta ni̱ sisa xíꞌín ña̱ kándísa na, tído to̱ꞌon ndi̱chí yóꞌo, ko̱ kíán to̱ꞌon ndi̱chí kómí na̱ kúú kuendá ñayuú yóꞌo, ta ko̱ kíán to̱ꞌon ndi̱chí dándáki ta̱a néꞌe choon ñayuú yóꞌo, táꞌa̱n ra̱ sa̱ kuaꞌa̱n naá vá.
1CO 2:7 Tído nduꞌu̱ kúú na̱ káꞌa̱n saꞌa̱ to̱ꞌon ndi̱chí, ña̱ náꞌá iin tóꞌón míí Ndios, táꞌa̱n ña̱ sa̱ káa̱ de̱ꞌé. Ta ña̱ ndi̱chí yóꞌo kíán ña̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini mií ná kee na tá ko̱ ñáꞌa̱ kava̱ꞌa na ñayuú yóꞌo, dá ná kuu natiin yó ña̱ñóꞌó ki̱ꞌo na noo̱ yo̱.
1CO 2:8 Ta ni iin tóꞌón ta̱a néꞌe choon ñayuú yóꞌo ko̱ ní xi̱ꞌo kuendá sa̱ꞌá ña̱ ndi̱chí yóꞌo, dá chi̱ tá ni̱ xi̱ꞌo ra kuendá sa̱ꞌán, dá kía̱n o̱ chírkaa taꞌon ra satoꞌo yo̱ Jesús, na̱ kómí ndidaá ña̱ñóꞌó, ndi̱ka cruz, ní kúu.
1CO 2:9 Chi̱ diꞌa káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios: Táꞌa̱n ña̱ꞌa ko̱ ní xiní ña̱yuu xíꞌín noo̱ ná, xíꞌín ña̱ ko̱ ní seídóꞌo na, xíꞌín ña̱ ni iin kuu̱ ko̱ ní nákani ini nío̱ ná saꞌa̱, ño̱ó kía̱n ni̱ kenduu Ndios ki̱ꞌo na no̱ó ña̱yuu kóni̱ ñaá.
1CO 2:10 Tído ndidaá kúú ña̱ yóꞌo kía̱n ni̱ naꞌa̱ Ndios noo̱ yo̱ ni̱ kee Espíritu ii̱ míí ná. Chi̱ Espíritu ná kúú na̱ ndéꞌé va̱ꞌa ndidaá kúú ña̱ꞌa, va̱ꞌará nda̱ ma̱á ini nío̱ Ndios kíán.
1CO 2:11 Ta, ¿ndá yoo kúú iin ta̱a náꞌá ndi nákani ini iin ka̱ ta̱a? Sa̱va̱ꞌa iin tóꞌón espíritu nákaa̱ ini ra̱ kía̱n náꞌá ndí ki̱án nákani ini ra̱. Ta dión taꞌani, ni iin tóꞌón taꞌon ña̱yuu ko̱ náꞌá ndi nákani ini Ndios, sa̱va̱ꞌa iin tóꞌón Espíritu mií vá ná náꞌá ndí ki̱án nákani ini na̱.
1CO 2:12 Ta yóó kúú na̱ ko̱ ní nátiin taꞌon yó espíritu kómí na̱ kúú kuendá ñayuú yóꞌo. Diꞌa ni̱ na̱tiin yó Espíritu ni̱ kii noo̱ míí Ndios, dá kuu kandaa̱ ini yo̱ ndí ki̱án kúú ña̱ va̱ꞌa ni̱ xi̱ꞌo Ndios noo̱ yo̱.
1CO 2:13 Ta saꞌa̱ ndidaá kúú ña̱ꞌa yóꞌo káꞌa̱n ndu̱, tído ko̱ káꞌa̱n taꞌon ndu táto̱ꞌon ki̱ꞌo dánaꞌa̱ na̱ kómí ña̱ ndi̱chí ñayuú yóꞌo. Diꞌa dánaꞌa̱ ndu̱ xíꞌín to̱ꞌon ni̱ da̱náꞌa̱ Espíritu ii̱ Ndios noo̱ ndú, chi̱ dánaꞌa̱ ndu̱ to̱ꞌon ni̱ kii noo̱ Espíritu Ndios no̱ó na̱ kómí Espíritu ná.
1CO 2:14 Ta ña̱yuu ko̱ kómí Espíritu ii̱ Ndios, o̱ kúu taꞌon natiin na ña̱ dánaꞌa̱ Espíritu ii̱ Ndios, dá chi̱ di̱ki va kíán noo̱ ná. Ta o̱ kúu taꞌon katóni̱ ini na̱ ñá. Dá chi̱ sa̱va̱ꞌa na̱ kómí Espíritu ii̱ Ndios kúú na̱ kuu kandaa̱ ini sa̱ꞌán.
1CO 2:15 Ta ña̱yuu kómí Espíritu Ndios kúú na̱ kéyíko̱ va̱ꞌa saꞌa̱ ndidaá ña̱ꞌa, ta ko̱ íin taꞌon kuu keyíko̱ saꞌa̱ ná.
1CO 2:16 Chi̱ diꞌa kaá tuti ii̱ Ndios: “¿Ndá yoo kandeé kanaꞌá ndí ki̱án nákani ini satoꞌo yo̱ Ndios? ¿Ndá yoo kati̱ꞌa dánaꞌa̱ noo̱ ná?” Tído yóó kúú na̱ kómí ña̱xintóni̱ Cristo.
1CO 3:1 Tído ko̱ ní kúu taꞌon dánaꞌi̱ noo̱ ndo̱ꞌó, ñani, táto̱ꞌon ki̱ꞌo dánaꞌi̱ no̱ó ña̱yuu kómí Espíritu ii̱ Ndios. Diꞌa ni̱ da̱náꞌi̱ noo̱ ndo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo dánaꞌi̱ no̱ó ña̱yuu kée ña̱ kóni̱ ñíi̱ ná, chi̱ táto̱ꞌon takuálí vá kúú ndó no̱ó to̱ꞌon Cristo.
1CO 3:2 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ xi̱ꞌoi lechí va ni̱ xiꞌi ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée na xíꞌín takuálí, dá chi̱ o̱ kúu keí xí ña̱ seí na̱ yatá. Ta ki̱ꞌo dión taꞌani ndóꞌo ndoꞌó, dá chi̱ ko̱ ní kúu taꞌon natiin ndó ña̱ ndi̱chí cháá ka̱ saꞌa̱ Ndios, ta nda̱ viti o̱ kúu ii̱ vá natiin ndóa̱n.
1CO 3:3 Dá chi̱ kée ii̱ vá ndó ña̱ kóni̱ ñíi̱ ndo̱, dá chi̱ ió ii̱ vá ña̱ uꞌu̱ ini ndo̱, ta naá táꞌan ii̱ vá ndó, ta saꞌándá táꞌan ii̱ vá ndó. ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ ña̱ yóꞌo náꞌa̱ ña̱ kúú ndó ña̱yuu kée ña̱ kóni̱ ñíi̱, ta náꞌa̱ taꞌanian ña̱ kée ndó táto̱ꞌon kée ña̱yuu ko̱ náꞌá Ndios?
1CO 3:4 Dá chi̱ tá káꞌa̱n ndo̱ ña̱ kúú ndó kuendá Pablo, o káꞌa̱n ndo̱ ña̱ kúú ndó kuendá Apolos, ¿á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ ña̱ yóꞌo náꞌa̱ ña̱ kúú ndó ña̱yuu kée ña̱ kóni̱ ñíi̱?
1CO 3:5 Ta, ¿ndí ki̱án kúú Pablo, káꞌán ndó? Ta, ¿ndí ki̱án kúú Apolos, káꞌán ndó? Chi̱ sa̱va̱ꞌa na̱ kéchóon noo̱ Ndios oon va kúú nduꞌu̱, ta ni̱ da̱náꞌa̱ ndu̱ noo̱ ndo̱, dá ni̱ ka̱ndísa ndó. Chi̱ iin rá iin ndu kée choon ni̱ xi̱ꞌo satoꞌo yo̱ Ndios noo̱ ndú.
1CO 3:6 Yuꞌu̱ kúú ra̱ ni̱ niꞌi̱ choon ña̱ chiꞌi tata, ta Apolos ni̱ niꞌi̱ choon ña̱ koꞌoni naa̱n. Tído mií vá Ndios kúú na̱ dákuáꞌanoan.
1CO 3:7 Sa̱ꞌá ño̱ó ni ña̱ꞌa ko̱ kúú ta̱a ni̱ chiꞌi tata, ni ra̱ ni̱ soꞌonian, sa̱va̱ꞌa Ndios vá kúú na̱ ndáya̱ꞌi, chi̱ mií ná kúú na̱ dákuáꞌanoan.
1CO 3:8 Iin nóó vá ndáya̱ꞌi ta̱a ni̱ chiꞌi tata, xíꞌín ra̱ ni̱ soꞌonian, va̱ꞌará iin rá iin ra nátiin ya̱ꞌi táto̱ꞌon ki̱ꞌo káa choon ni̱ kee ra.
1CO 3:9 Chi̱ nduꞌu̱ kúú ra̱ kéchóon noo̱ choon Ndios, ta ndoꞌó kúú táto̱ꞌon ñoꞌó xíti noo̱ ná, ta kúú taꞌani ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo iin veꞌe, ña̱ nákaa̱ na̱ káva̱ꞌa na.
1CO 3:10 Ta sa̱ꞌá ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios xíꞌíi̱n, sa̱ꞌá ño̱ó kúúí táto̱ꞌon iin na̱ ti̱ꞌa kava̱ꞌa veꞌe, chi̱ ni̱ chi̱ndúꞌí sa̱ꞌán. Ta dao ka̱ na̱ kúú na̱ dáxi̱noan. Sa̱ꞌá ño̱ó kánian kandaa iin rá iin na choon kée na, dá kando̱o va̱ꞌan.
1CO 3:11 Dá chi̱ ko̱ íin ka̱ kuu chinduꞌu̱ iin ka̱ saꞌa̱ veꞌe no̱ó ña̱ sa̱ kánduꞌu̱, chi̱ saꞌa̱ veꞌe ñoó kúú mií Jesucristo.
1CO 3:12 Ta sata̱ saꞌa̱ veꞌe yóꞌo kuu va ndaneꞌe na iin veꞌe xíꞌín oro, o plata, o xíꞌín yuu̱ luu ndáa, o xíꞌín yíto̱, o xíꞌín ñoo̱ te̱i̱ꞌí, o xíꞌín ra̱ i̱tá tirió.
1CO 3:13 Tído iin rá iin choon kía̱n náꞌa̱ miíán á choon va̱ꞌa kíán o ko̱ó. Chi̱ tá ná kasandaá kuu̱ keyíko̱ Ndios sa̱ꞌán, dá kandaa̱ inio̱ ndi ndoꞌan kee ñoꞌó kéi̱. Ta dión keean xíꞌín iin rá iin choon, dá chi̱ ñoꞌó kéi̱ kía̱n korndodó ñaá.
1CO 3:14 Tá ko̱ó ña̱ꞌa ndoꞌo ña̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa na sata̱ saꞌa̱ veꞌe ñoó, dá kía̱n natiin na ya̱ꞌi saꞌa̱ choon ni̱ kee na.
1CO 3:15 Tído tá ná kei̱ ña̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa na, dá kía̱n naá óon va choon ni̱ kee na. Ta va̱ꞌará ná ka̱ki na, tído ndoꞌo nío̱ ná táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo na̱ yáꞌa noo̱ ñoꞌó kéi̱.
1CO 3:16 ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndoꞌó ña̱ kúú ndó veꞌe ño̱ꞌo Ndios, ta Espíritu ná ió ini ndo̱?
1CO 3:17 Tá ió iin káa ña̱yuu ndúkú dánaá na̱ veꞌe ño̱ꞌo Ndios, dá kía̱n dánaá vá ñaá Ndios, chi̱ veꞌe ño̱ꞌo ii̱ Ndios vá kúú ndoꞌó.
1CO 3:18 O̱ sa̱ dándaꞌí ndo̱ mií ndó, chi̱ tá káꞌán dao ndoꞌó ña̱ kúú ndó na̱ ndi̱chí xíꞌín ña̱ ndi̱chí ió ñayuú yóꞌo, dá kía̱n va̱ꞌa cháá ka̱ kee ndó mií ndó kakuu ndó ña̱yuu ko̱ ndi̱chí xíꞌín ña̱ ndi̱chí yóꞌo, dá kía̱n kasandaá ndo̱ kakuu ndó ña̱yuu ndichí noo̱ Ndios.
1CO 3:19 Dá chi̱ ña̱ ndi̱chí ió ñayuú yóꞌo kíán iin ña̱ꞌa ko̱ chóon noo̱ Ndios. Chi̱ diꞌa va káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios: “Nátiin Ndios ta̱ ndi̱chí tein ña̱ ma̱ñá kée ra.”
1CO 3:20 Ta káꞌa̱n taꞌanian diꞌa: “Náꞌá vá Ndios ña̱ nákani ini ta̱ ndi̱chí, ña̱ kíán ña̱ ko̱ chóon”, kaáa̱n.
1CO 3:21 Sa̱ꞌá ño̱ó ná dáꞌa ni chindaya̱ꞌi ndó mií ndó sa̱ꞌá ña̱ ndíta ndó xíꞌín ta̱a yóꞌo o ta̱a káa, chi̱ ndidaá vá ña̱ꞌa kúú ña̱ꞌa mií ndó.
1CO 3:22 Sa̱ꞌá ño̱ó Pablo, xíꞌín Apolos, xíꞌín Cefas, xíꞌín ñayuú yóꞌo, xíꞌín ña̱ ta̱kí yo̱, xíꞌín ña̱ kuu yo̱, xíꞌín ña̱ ndóꞌo yó viti, xíꞌín ña̱ ve̱i ndoꞌo yó chí noo̱, ndidaá kúú vá ña̱ yóꞌo kúú ña̱ꞌa mií ndó.
1CO 3:23 Ta ndoꞌó kúú kuendá Cristo, ta Cristo kúú kuendá Ndios.
1CO 4:1 Sa̱ꞌá ño̱ó kánian kee ndó kuendá ña̱ kúú nduꞌu̱ ta̱a kéchóon noo̱ Cristo, ta ni̱ na̱tiin ndu choon ña̱ kía̱n dánaꞌa̱ ndu̱ sa̱ꞌá ña̱ náꞌá iin tóꞌón mií Ndios.
1CO 4:2 Ta ndidaá na̱ ni̱ na̱tiin iin choon, miía̱n ndúsa̱ kánian naꞌa̱ na̱ mií ná ña̱ kéndaa̱ na̱ choon ni̱ na̱tiin na.
1CO 4:3 Ta ko̱ néꞌe ta̱ndínii á keyíko̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ kéei, o á ta̱a néꞌe choon ná keyíko̱ saꞌa̱ ñá. Ta ni mií yuꞌu̱ ko̱ kéyíko̱ sa̱ꞌá ña̱ kéei.
1CO 4:4 Ta va̱ꞌará ko̱ nákani kuáchi̱ inii̱ no̱ó ña̱ kéei, tído ña̱ yóꞌo ko̱ kóni̱ kaa ña̱ ni̱ keva̱ꞌi noo̱ Ndios. Dá chi̱ na̱ kéyíko̱ ndaa̱ sa̱ꞌí kúú satoꞌo yo̱ Ndios.
1CO 4:5 Sa̱ꞌá ño̱ó ná dáꞌa ni chindaa̱ noo̱ ndo̱ keyíko̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ kée ni iin ña̱yuu. Kandati ndó nda̱ ná nandió ko̱o na̱ kúú satoꞌo yo̱ Jesús, chi̱ no̱ón kúú na̱ dánátu̱u ndidaá kúú ña̱ꞌa ni̱ ke̱de̱ꞌé yo̱. Ta dánátu̱u taꞌani na ña̱ nákani ini yo̱, dá natiin iin rá iin yó ña̱ñóꞌó kánian niꞌi̱ yo̱ noo̱ Ndios.
1CO 4:6 Ñani, ni̱ kaꞌi̱n saꞌa̱ ndidaá ña̱ kée miíí xíꞌín ña̱ kée Apolos sa̱ꞌá ña̱ kúꞌu̱ ini ndu̱ saꞌa̱ ndo̱, dá kía̱n kande̱ꞌé ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ndu, dá kati̱ꞌa ndó kee ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo saꞌándá tuti ii̱ Ndios choon, dá kía̱n ná dáꞌa ka̱ ni chindaya̱ꞌi ndó dao na̱ dánaꞌa̱ noo̱ ndo̱, ta kenóo ndó dao ka̱ na̱.
1CO 4:7 Ta, ¿ndá yoo kúú ndó, xiní ndo̱? Ta, ¿ndí ki̱án ió noo̱ ndo̱, ña̱ kía̱n ko̱ ní xi̱ꞌo Ndios noo̱ ndo̱? Ni ña̱ꞌa va. Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ niꞌi̱ óon ndóa̱n, sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndiva̱ꞌa chíndaya̱ꞌi ndó mií ndó ña̱ káꞌa̱n ndo̱ ña̱ ko̱ ní niꞌi̱ ndo̱án, tá dáá?
1CO 4:8 Káꞌán ndó ña̱ ni iin ña̱ꞌa ko̱ kámani̱ noo̱ ndo̱, ta káꞌán ndó ña̱ kuíká ndó xíꞌín ña̱ꞌa Ndios, ta káꞌán ndó ña̱ kúú ndó rey, ta ko̱ó ka̱ choon kúú ndó nduꞌu̱. Tído ndeé ka̱ vía̱n va̱ꞌa tá miía̱n ndaa̱ ndisa kúú ndó rey, dá kía̱n niꞌi̱ taꞌani ndu ña̱ dándáki nduú nduꞌu̱ xíꞌín ndó.
1CO 4:9 Chi̱ káꞌán yuꞌu̱ ña̱ nda̱ sata̱ kuií ni̱ chi̱kata Ndios nduꞌu̱, na̱ kúú apóstol. Chi̱ ndóꞌo nduꞌu̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo ra̱ ni̱ taꞌa̱nda̱ choon ña̱ kuu. Ta kúú nduꞌu̱ táto̱ꞌon ña̱yuu náꞌa̱ di̱ki ñayuú yóꞌo, noo̱ ángel xíꞌín no̱ó ña̱yuu.
1CO 4:10 Ta nduꞌu̱ kúú ña̱yuu xi̱xi no̱ó ña̱yuu sa̱ꞌá ña̱ dánaꞌa̱ ndu̱ saꞌa̱ Cristo. Tído ndoꞌó, kée ndó mií ndó ña̱ kúú ndó na̱ ndi̱chí saꞌa̱ Cristo. Ta nduꞌu̱ kúú na̱ vitá ini noo̱ ndo̱ꞌó, tído ndoꞌó kúú na̱ nda̱kí. Ta ndoꞌó kúú na̱ ió ña̱ñóꞌó, ta nduꞌu̱ kúú ra̱ ko̱ó ña̱ñóꞌó, xiní ndo̱.
1CO 4:11 Ta nda̱ viti ndaꞌí kuíko nduꞌu̱, ta ndaꞌí íchi̱ ini ndu̱, ta ko̱ níꞌi̱ ndú dáꞌo̱n kandixi ndu. Ta kéndava̱ꞌa ña̱yuu xíꞌín ndú, ta ni veꞌe ndu ko̱ó.
1CO 4:12 Ta kuitá ndu̱ kéchóon ndu xíꞌín ndáꞌa̱ mií ndú. Ta káꞌa̱n ndava̱ꞌa ña̱yuu xíꞌín ndú, tído nduꞌu̱, xíka̱ ndu̱ ña̱ va̱ꞌa saꞌa̱ ná noo̱ Ndios. Ta kéndava̱ꞌa na xíꞌín nduꞌu̱, tído xíꞌo ndeé vá ini ndu̱.
1CO 4:13 Chínaní kini na nduꞌu̱, tído luu káꞌa̱n ndu̱ xíꞌín ná. Ta ni̱ kasa̱ndaá ndu̱ kúú ndú táto̱ꞌon xeꞌe̱, chi̱ nda̱ viti kée na xíꞌín nduꞌu̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée na xíꞌín ña̱ ko̱ chóon.
1CO 4:14 Ta ko̱ táai ña̱ yóꞌo ko̱saa̱ noo̱ ndo̱, dá kakaꞌan noo̱ ndo̱. Diꞌa táai ña̱ ko̱saa̱ noo̱ ndo̱, chi̱ kóni̱i̱ kaꞌa̱n niꞌinii noo̱ ndo̱, chi̱ kúú ndó táto̱ꞌon de̱ꞌe mani̱í.
1CO 4:15 Ta va̱ꞌará ná kakomí ndó táto̱ꞌon uxi̱ mil ta̱ dánaꞌa̱ noo̱ ndo̱ saꞌa̱ Cristo, tído iin tóꞌón vá kúú tatá ndo̱. Ta yuꞌu̱ kúú tatá ndo̱, chi̱ ni̱ da̱náꞌi̱ noo̱ ndo̱ ña̱ kúú to̱ꞌon va̱ꞌa ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱ Cristo Jesús, ta ni̱ ka̱ndísa ndóa̱n.
1CO 4:16 Sa̱ꞌá ño̱ó seí ndaꞌávíi̱ noo̱ ndo̱ ña̱ kee ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée miíí.
1CO 4:17 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ta̱ndaꞌá yuꞌu̱ Timoteo ko̱saa̱ xi̱ noo̱ ndéi ndó. Ta kúú xí táto̱ꞌon de̱ꞌe mani̱í, ta íin ndaa̱ xi̱ xíꞌín satoꞌo yo̱ Ndios. Ta mií xí dándusaa̱ ini ndo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée yuꞌu̱ sa̱ꞌá ña̱ kándísai Cristo, ta ki̱ꞌo dión dánaꞌi̱ no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús ndéi iin rá iin xíán noo̱ yáꞌi kuaꞌi̱n.
1CO 4:18 Ta ió dao ndó ni̱ ka̱sáꞌá kée ndó mií ndó ña̱ kúú ndó na̱ ndáya̱ꞌi, chi̱ káꞌán ndó ña̱ o̱ sáa̱ ka̱i̱ noo̱ ndéi ndó xaa̱n.
1CO 4:19 Tído yachi̱ nda̱ꞌo saa̱i̱ koto niꞌini ndoꞌó tá ki̱ꞌo dión kóni̱ satoꞌo yo̱ Ndios, dá ná kandaa̱ inii̱ á miía̱n ndaa̱ ndisa kómí na̱ chíndaya̱ꞌi mií ñóó ndée̱ Ndios, o to̱ꞌon káꞌa̱n oon va na kíán.
1CO 4:20 Dá chi̱ tá ñóꞌo yó ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios, ko̱ kíán ña̱ kaꞌa̱n oon yó, chi̱ kíán ña̱ kómí ndisa yó ndée̱ ná.
1CO 4:21 ¿Ndá ki̱án kóni̱ ndo̱? ¿Á kóni̱ ndo̱ ña̱ saa̱i̱ dána̱nii ndo̱ꞌó, o á kóni̱ ndo̱ ña̱ saa̱i̱ xíꞌín ña̱ kúꞌu̱ inii̱ saꞌa̱ ndo̱, ta xíꞌín ña̱ kueé inii̱?
1CO 5:1 Miía̱n ndaa̱ ni̱ niꞌi̱ tóꞌin ña̱ tein mií ndó xaa̱n nákaa̱ iin ta̱a kée kua̱chi kaꞌan noo̱. Ta kua̱chi kini nda̱ꞌo kía̱n yóꞌo, chi̱ ni ña̱yuu ko̱ náꞌá Ndios ko̱ kée táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ta̱a xaa̱n, chi̱ kídi̱ ra̱ xíꞌín naná keꞌén ra̱.
1CO 5:2 Tído ndoꞌó kúú ra̱ kúryíí ii̱ vá ndó. ¿Á ko̱ náꞌá ndó ña̱ kánian kundaꞌí va ini ndo̱, dá taó ndo̱ ta̱ kée kua̱chi ñoó tein mií ndó xaa̱n?
1CO 5:3 Ta va̱ꞌará ko̱ó yuꞌu̱ ió xíꞌín ndó xaa̱n, tído kee ndó kuendá ña̱ ió ña̱xintóni̱í xíꞌín ndó. Ta sa̱ꞌá ña̱ kíán táto̱ꞌon ki̱ꞌo iói̱ xíꞌín ndó, sa̱ꞌá ño̱ó sa̱ ni̱ keyíko̱i̱ sa̱ꞌá ña̱ kini ni̱ kee ta̱a xaa̱n.
1CO 5:4 Ta xíꞌín kuu̱ satoꞌo yo̱ Jesucristo nataka ndo̱, ta kee ndó kuendá ña̱ iói̱ xíꞌín ndó, ta xíꞌín ndée̱ satoꞌo yo̱ Jesucristo
1CO 5:5 naki̱ꞌo ndó ta̱a xaa̱n noo̱ ndáꞌa̱ ña̱ uꞌu̱, dá ná ndoꞌo nío̱ rá, dá ná naá ña̱ kini kátoó ñíi̱ rá, dá ka̱ki nío̱ rá tá ná kasandaá kuu̱ nandió ko̱o tuku satoꞌo yo̱ Jesús kasaa̱ na̱.
1CO 5:6 Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ váꞌa taꞌon ña̱ kúryíí ndó. ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ xíꞌín lúꞌu̱ chíꞌí vá levadura, ta kúú dákuita̱ ta̱chí vaan iin tuꞌu yúsa̱ káva̱ꞌa pan?
1CO 5:7 Sa̱ꞌá ño̱ó nduvii ndo̱ mií ndó no̱ó kua̱chi kée ra, chi̱ kíán táto̱ꞌon levadura dátu̱úán ndo̱ꞌó, dá kakuu ndó táto̱ꞌon yúsa̱ sa̱á, ña̱ ko̱ ní kíꞌin táꞌan xíꞌín levadura. Dá chi̱ Cristo kúú táto̱ꞌon léko saꞌání na̱ Israel kékáꞌano na víko̱ pascua, chi̱ ni̱ doko̱ ná mií ná saꞌa̱ yo̱.
1CO 5:8 Sa̱ꞌá ño̱ó ná kekáꞌano yó víko̱ pascua miíá, ta ná dáꞌa ni kechóon yó levadura, ña̱ kúú ña̱ kini xíꞌín ña̱ ko̱ váꞌa. Diꞌa ná kechóon yó pan, ña̱ ko̱ ní kíꞌin táꞌan xíꞌín levadura, ña̱ kúú ña̱ kée yó ña̱ ndaa̱ xíꞌín ndinoꞌo ini yo̱.
1CO 5:9 Ta noo̱ iin ka̱ tuti ni̱ ta̱ndaꞌí ko̱saa̱ noo̱ ndo̱ káꞌa̱n ña̱ o̱ sa̱ káneꞌe táꞌan ka̱ ndo̱ xíꞌín ña̱yuu kée kua̱chi xíꞌín na̱ ko̱ kúú yíi̱ ná o ñadiꞌí na̱.
1CO 5:10 Tído ko̱ kóni̱ kaaa̱n ña̱ kankuei xoo ndó tein ña̱yuu ko̱ náꞌá Ndios kée kua̱chi xíꞌín na̱ ko̱ kúú yíi̱ ná o ñadiꞌí na̱, xíꞌín na̱ kátoó kakomí ña̱ꞌa dao ka̱ ña̱yuu, xíꞌín na̱ kíꞌin kuíꞌíná, xíꞌín na̱ ndáño̱ꞌo yoko̱. Dá chi̱ miía̱n ndúsa̱ kánian kankuei va ndó ñayuú yóꞌo, dá kandeé ndó kankuei ndó tein na.
1CO 5:11 Tído tuti ni̱ ta̱ndaꞌí ko̱saa̱ noo̱ ndo̱ káꞌa̱n ña̱ o̱ sa̱ káneꞌe táꞌan ndó xíꞌín ña̱yuu káꞌa̱n kúú kuendá Jesús tá kée na kua̱chi xíꞌín na̱ ko̱ kúú yíi̱ ná o ñadiꞌí na̱, o tá kátoó na̱ kakomí ná ña̱ꞌa dao ka̱ ña̱yuu, o tá ndáño̱ꞌo na yoko̱, o tá kúú ná na̱ to̱ꞌón, o tá xíꞌi na, o tá kíꞌin kuíꞌíná ná. Ta ni o̱ sa̱ kóo ini ndo̱ kasáꞌan ndó xíꞌín ná.
1CO 5:12 Chi̱, ¿ndí ki̱án kúú yuꞌu̱ ña̱ keyíko̱i̱ sa̱ꞌá ña̱yuu ko̱ nátaka dákuáꞌa xíꞌá? Tído, ¿á ko̱ náꞌá ndó ña̱ kánian keyíko̱ yo̱ sa̱ꞌá na̱ dákuáꞌa dáó xíꞌá?
1CO 5:13 Chi̱ ña̱yuu ko̱ nátaka dákuáꞌa xíꞌá, mií Ndios kúú na̱ keyíko̱ saꞌa̱ ná. Sa̱ꞌá ño̱ó taó ndo̱ ta̱a kée kua̱chi nákaa̱ tein ndó xaa̱n ná koꞌo̱n ra̱.
1CO 6:1 ¿Á ko̱ náꞌá ndó ña̱ tá naá iin káa ndó xíꞌín iin ñani ndo̱, na̱ kúú kuendá Jesús, ko̱ váꞌa taꞌon kée ndó tá ná koꞌo̱n ndo̱ no̱ó ta̱a néꞌe choon ñayuú yóꞌo kaꞌa̱n kua̱chi ndó saꞌa̱ ñani ndo̱? ¿Ndiva̱ꞌa ko̱ káꞌa̱n diꞌa ndó xíꞌín na̱ kúú ña̱yuu Ndios, dá keyíko̱ na̱ saꞌa̱ ndo̱?
1CO 6:2 ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndoꞌó ña̱ kasandaá iin kuu̱, dá niꞌi̱ yóó, na̱ kúú ña̱yuu Ndios, ña̱ keyíko̱ yo̱ saꞌa̱ ndidaá ña̱yuu? Ta sa̱ꞌá ña̱ niꞌi̱ ndo̱ ña̱ keyíko̱ ndo̱ saꞌa̱ ña̱yuu, sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndiva̱ꞌa o̱ kúu keyíko̱ mií ndó ta̱ndóꞌó leé ndóꞌo mií ndó xaa̱n, tá dáá?
1CO 6:3 ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndoꞌó ña̱ nda̱ ángel ndéi induú keyíko̱ yó saꞌa̱? ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ ió choon ña̱ keyíko̱ yo̱ sa̱ꞌá ña̱ ndóꞌo yó ñayuú yóꞌo?
1CO 6:4 Sa̱ꞌá ño̱ó, tá ndóꞌo ndó ta̱ndóꞌó ñayuú yóꞌo, ¿ndiva̱ꞌa kuaꞌa̱n ndo̱ no̱ó ra̱ néꞌe choon, táꞌa̱n ra̱ ko̱ saꞌání mií sa̱ꞌá ña̱ꞌa Ndios?
1CO 6:5 Ndidaá kúú ña̱ yóꞌo káꞌi̱n xíꞌín ndó, dá ná koo cháá ña̱ kaꞌan noo̱ ndo̱. ¿Á ko̱ó ví iin ta̱ ndi̱chí tein mií ndó xaa̱n kuu keyíko̱ saꞌa̱ ndo̱ tá naá iin ñani ndo̱ xíꞌín iin ka̱ na̱?
1CO 6:6 Chi̱ diꞌa iin kúú mií ndó, na̱ kúú kuendá Jesús xaa̱n, naá táꞌan ndó, ta néꞌe táꞌan ndó kuaꞌa̱n ndo̱ keyíko̱ saꞌa̱ ndo̱ no̱ó ta̱a néꞌe choon, táꞌa̱n ra̱ ko̱ náꞌá Ndios.
1CO 6:7 Ta sa̱ꞌá ña̱ naá táꞌan mií ndó, sa̱ꞌá ño̱ó náꞌa̱ ndo̱ mií ndó ña̱ ko̱ ndíta ndaa̱ ndo̱ xíꞌín Ndios. ¿Ndiva̱ꞌa ko̱ xíꞌo ndeé ní iní ndo̱ tá kéndava̱ꞌa na xíꞌín ndó? Ta, ¿ndiva̱ꞌa ko̱ xíꞌo ndeé ní iní ndo̱ tá kíꞌin kuíꞌíná ná ndo̱ꞌó?
1CO 6:8 Tído diꞌa kéndava̱ꞌa ndó xíꞌín ñani ndo̱, na̱ kúú kuendá Jesús, ta kíꞌin kuíꞌíná ndó na̱.
1CO 6:9 ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ o̱ ndúꞌu taꞌon ña̱yuu kíni noo̱ dándáki Ndios? O̱ sa̱ dándaꞌí ndo̱ mií ndó, chi̱ o̱ ndúꞌu na̱ kátoó kudi̱ xíꞌín ndi ndáa mií vá ña̱yuu noo̱ ió Ndios, ni na̱ ndáño̱ꞌo yoko̱, ni na̱ kídi̱ xíꞌín na̱ ko̱ kúú yíi̱ ná o ñadiꞌí na̱, ni ra̱ kídi̱ xíꞌín ta̱a xi̱ꞌín rá, ni ñáꞌa̱ kídi̱ xíꞌín ñáꞌa̱ xi̱ꞌán,
1CO 6:10 ni na̱ kui̱ꞌíná, ni na̱ kátoó téí di̱ꞌón, ni na̱ xíꞌi, ni na̱ kini káꞌa̱n, ni na̱ ma̱ñá o̱ ndúꞌu noo̱ dándáki Ndios.
1CO 6:11 Ndidaá ña̱ yóꞌo ni̱ sa̱ kee dao ndoꞌó tá sata̱, tído sa̱ ni̱ ndu̱vii va ndó noo̱ Ndios viti, ta ni̱ xi̱ꞌo na ña̱ koo vii ndo̱, ta ni̱ ka̱ndo̱o vii ndo̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní ndo̱ satoꞌo yo̱ Jesús, xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ ni̱ na̱tiin ndó Espíritu ii̱ Ndios.
1CO 6:12 Ndidaá vá ña̱ꞌa kuu kee yó, tído o̱ du̱ú ndidaá ñá ki̱ꞌo ña̱ va̱ꞌa noo̱ yo̱. Ndidaá vá ña̱ꞌa kuu kee yó, tído ná o̱ kíꞌo yó mií yó noo̱ ni iin ña̱ꞌa ña̱ dándákian yó.
1CO 6:13 Ni̱ ka̱va̱ꞌa Ndios ña̱ꞌa kaxío̱ kañoꞌo ti̱xió, ta ni̱ ka̱va̱ꞌa ti̱i yó ña̱ kañoꞌo ña̱ꞌa kaxío̱, tído ndi nduú vaan dánaá na̱. Tído ko̱ ní káva̱ꞌa na ñíi̱ yo̱ ña̱ kía̱n kudi̱ yo̱ xíꞌín ndi ndáa mií vá ña̱yuu. Chi̱ diꞌa ni̱ ka̱va̱ꞌa na ñíi̱ yo̱, dá koni kuáchí yó noo̱ mií ná, ta mií ná kúú satoꞌo ñíi̱ yo̱.
1CO 6:14 Chi̱ Ndios, na̱ ni̱ da̱nátaki satoꞌo yo̱ Jesús, no̱ón taꞌani kúú na̱ dánátaki yó xíꞌín ndée̱ ná.
1CO 6:15 ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ ñíi̱ ndo̱ kúú kuendá Cristo? Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿á kuu koꞌo̱ xíꞌín ñíi̱ yo̱, ña̱ kúú kuendá Cristo, ta dákíꞌin táꞌan yóa̱n xíꞌín ñíi̱ iin ñáꞌa̱ díkó míí no̱ó ta̱a? Ko̱ó, o̱ kúu taꞌon.
1CO 6:16 ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ tá ni̱ na̱kiꞌin táꞌan ñíi̱ iin ta̱a xíꞌín ñáꞌa̱ díkó míí, dá kía̱n ni̱ nduu na iin tóꞌón vá? Dá chi̱ diꞌa káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios: “Tá ni̱ na̱kiꞌin táꞌan iin ta̱a xíꞌín iin ñáꞌa̱, dá kía̱n ni̱ nduu na iin tóꞌón vá.”
1CO 6:17 Tído na̱ ni̱ na̱ki̱ꞌo mií noo̱ satoꞌo yo̱ Jesús, dión ni̱ nduu na iin tóꞌón xíꞌín ná.
1CO 6:18 Kuino kíi̱ ndo̱ no̱ó ña̱ kátoó ndo̱ kudi̱ ndo̱ xíꞌín na̱ ko̱ kúú ñadiꞌí ndo̱ o yíi̱ ndo̱. Dá chi̱ ndidaá ka̱ kua̱chi kée ña̱yuu ko̱ kíán kua̱chi kée na xíꞌín ñíi̱ míí ná, tído na̱ kée kua̱chi xíꞌín na̱ ko̱ kúú yíi̱ ná o ñadiꞌí na̱, no̱ón kúú na̱ yáꞌa kée kua̱chi xíꞌín ñíi̱ míí ná.
1CO 6:19 Chi̱, ¿á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ yikí ko̱ño ndo̱ kúú veꞌe ño̱ꞌo noo̱ ió Espíritu ii̱ Ndios? Chi̱ ió na̱ ini ndo̱, chi̱ ni̱ na̱tiin ndó na̱ noo̱ Ndios. Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ dándáki ka̱ ndo̱ mií ndó,
1CO 6:20 dá chi̱ yaꞌi nda̱ꞌo ni̱ chi̱ya̱ꞌi Ndios saꞌa̱ ndo̱. Sa̱ꞌá ño̱ó kekáꞌano ndó Ndios xíꞌín ñíi̱ ndo̱, xíꞌín espíritu ndo̱, chi̱ ña̱ꞌa Ndios kíán.
1CO 7:1 Ta viti kía̱n koꞌi̱n kasto̱ꞌin xíꞌín ndó sa̱ꞌá ña̱ ni̱ nda̱to̱ꞌón ndó yuꞌu̱ noo̱ tuti ni̱ ta̱ndaꞌá ndó ni̱ kii noo̱í, á ña̱ va̱ꞌa cháá ka̱ kíán ña̱ ná o̱ tándaꞌa̱ ta̱a xíꞌín ñáꞌa̱.
1CO 7:2 Tído sa̱ꞌá ña̱ ióa̱n ya̱ꞌa ndó kee ndó kua̱chi xíꞌín na̱ ko̱ kúú yíi̱ ndo̱ o ñadiꞌí ndo̱, sa̱ꞌá ño̱ó va̱ꞌa cháá ka̱ ná koo ñadiꞌí iin rá iin ndó, ta iin rá iin na̱ ñáꞌa̱ ná koo yíi̱ ná.
1CO 7:3 Ta iin rá iin ta̱a kánian kudi̱ nduú ra̱ xíꞌín ñadiꞌí ra̱, ta ki̱ꞌo dión taꞌani kánian kee na̱ ñáꞌa̱ xíꞌín yíi̱ ná.
1CO 7:4 Dá chi̱ na̱ ñáꞌa̱ ko̱ dándáki ka̱ na̱ ñíi̱ ná, nda̱á yíi̱ vá ná kúú ra̱ dándáki ñaá. Ta ni ta̱a ko̱ dándáki ka̱ ñíi̱ rá, nda̱á ñadiꞌí ra̱ kúú na̱ dándáki ñaá.
1CO 7:5 Sa̱ꞌá ño̱ó o̱ sa̱ kádíꞌi̱nda̱ ndo̱ ñíi̱ ndo̱ noo̱ yíi̱ ndo̱ o noo̱ ñadiꞌí ndo̱. Tído tá ni̱ ka̱ndo̱o mií ndó ña̱ o̱ nákiꞌin táꞌan ndó dao kuu̱, chi̱ kóni̱ ndo̱ kaneꞌe ii̱ ndo̱ kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín Ndios, dá kía̱n kuu va kee ndó dión. Tído ndiꞌi daá, nakiꞌin táꞌan nduú tuku ndó, chi̱ oon ni ví o̱ kíꞌo ndeé iní ndo̱, ta kexíxi ña̱ uꞌu̱ xíꞌín ndó, dá ya̱ꞌa ndó kee ndó kua̱chi xíꞌín iin ka̱ na̱.
1CO 7:6 Ndidaá ña̱ꞌa káꞌi̱n xíꞌín ndó yóꞌo kía̱n káꞌa̱n niꞌinii noo̱ ndo̱, tído ko̱ kúú taꞌan vaan choon saꞌándái̱ noo̱ ndo̱.
1CO 7:7 Káꞌa̱n yuꞌu̱ ña̱ va̱ꞌa cháá ka̱ kíán ña̱ ná kandei mií ndidaá ta̱a táto̱ꞌon ki̱ꞌo ió mií yuꞌu̱. Tído díin díin va ña̱ꞌa ni̱ niꞌi̱ táꞌi̱ iin rá iin ña̱yuu noo̱ Ndios, chi̱ ió dao na ni̱ niꞌi̱ táꞌi̱ ña̱ ki̱ꞌo ndeé iní na̱ kandei mií ná, ta ió taꞌani dao na ni̱ niꞌi̱ táꞌi̱ ña̱ tandaꞌa̱ ná.
1CO 7:8 Ta ña̱ yóꞌo káꞌa̱n yuꞌu̱ xíꞌín takuáchí tákí, xíꞌín na̱ kuáa̱n ña̱ iin ña̱ va̱ꞌa kíán ña̱ ná kandei mií ná táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée yuꞌu̱.
1CO 7:9 Tído tá ko̱ xíꞌo ndeé iní na̱ chituu na ña̱ kóni̱ ñíi̱ ná, dá kía̱n va̱ꞌa cháá ka̱ ná tandaꞌa̱ ná. Dá chi̱ va̱ꞌa cháá ka̱ ña̱ tandaꞌa̱ ná o̱ du̱ú ka̱a̱n ndoꞌo nío̱ ná koni na̱ iin ta̱a o iin ñáꞌa̱.
1CO 7:10 Ta noo̱ ndo̱ꞌó, na̱ ni̱ ta̱ndáꞌa̱, saꞌándái̱ choon noo̱ ndo̱, tído ko̱ kíán choon ni̱ ndaki ña̱xintóni̱í, chi̱ choon saꞌándá mií satoꞌo yo̱ Ndios noo̱í kíán, ña̱ ndoꞌó, na̱ ñáꞌa̱, o̱ sa̱ dánkoo ndó yíi̱ ndo̱.
1CO 7:11 Tído tá sa̱ ni̱ da̱nkoo iin ñáꞌa̱ yíi̱a̱n, dá kía̱n ná dáꞌa ni tandaꞌa̱n xíꞌín iin ka̱ ta̱a. Va̱ꞌa cháá ka̱ ná ndaka ña̱ mani̱ noo̱ sátáꞌan iin rá iin na, dá nakiꞌin táꞌan tuku na kandei na. Ta ndoꞌó, ra̱ ta̱a xaa̱n, o̱ sa̱ dánkoo ndó ñadiꞌí ndo̱.
1CO 7:12 Ta ió ña̱ kaꞌi̱n xíꞌín dao ka̱ ndo̱, va̱ꞌará ko̱ káꞌa̱n satoꞌo yo̱ Ndios sa̱ꞌán. Tá ió iin káa ñani yo̱, ta ko̱ kándísa ñadiꞌí ra̱ Jesús, tído ióa̱n ña̱ koo ii̱a̱n xíꞌín rá, dá kía̱n ná dáꞌa ni dánkoo ñaá rá.
1CO 7:13 Tá ió iin káa na̱ ñáꞌa̱ kándísa Jesús, ta ko̱ kándísa yíi̱ ná, tído tá ió ra̱ ña̱ koo ii̱ rá xíꞌín ná, dá kía̱n ná dáꞌa ni dánkoo ñaá ná.
1CO 7:14 Chi̱ iin yíi̱ ko̱ kándísa Jesús, ndéꞌé va̱ꞌa ñaá Ndios sa̱ꞌá ña̱ kándísa ñadiꞌí ra̱. Ta iin ñadiꞌí ko̱ kándísa Jesús, ndéꞌé va̱ꞌa ñaá Ndios sa̱ꞌá ña̱ kándísa yíi̱a̱n. Chi̱ tá ko̱ kíán dión, dá kía̱n kando̱o kini de̱ꞌe na noo̱ Ndios, tído viti kúú xí takuáchí vii noo̱ ná.
1CO 7:15 Tído tá káꞌán yíi̱ ndo̱ o ñadiꞌí ndo̱, na̱ ko̱ kándísa Jesús, ña̱ dánkoo na ndo̱ꞌó, dá kía̱n konó ndó ná kee na dión. Chi̱ ni̱ ndaxi̱ ndo̱ no̱ó ña̱ ni̱ ta̱ndáꞌa̱ ndó xíꞌín ná tá ndóꞌo ndó dión. Chi̱ ni̱ na̱kana Ndios ndo̱ꞌó ña̱ kía̱n kandei va̱ꞌa ndó.
1CO 7:16 Chi̱ ndoꞌó, na̱ ñáꞌa̱ xaa̱n, ¿xíni̱ á kandeé ndó xíꞌín yíi̱ ndo̱, dá nduu ra kuendá Jesús? Ta ndoꞌó, ta̱ kúú yíi̱, ¿xíni̱ á kandeé ndó xíꞌín ñadiꞌí ndo̱, dá nduu na kuendá Jesús?
1CO 7:17 Tído iin rá iin ndó kánian koo táto̱ꞌon ni̱ xi̱ꞌo mií satoꞌo yo̱ Ndios koo ndó tá ni̱ na̱kana ñaá ná xoo mií ná. Ta ña̱ yóꞌo kía̱n dánaꞌi̱ noo̱ ndidaá kúú na̱ kúú kuendá Jesús iin iin xíán noo̱ xíonooi.
1CO 7:18 Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿á sa̱ ni̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱ ndo̱ tá ni̱ na̱kana ñaá Ndios? Dá kía̱n nda̱ dión koo va ndó. ¿Á ió dao ndó ko̱ ñáꞌa̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱ tá ni̱ na̱kana ñaá Ndios? Dá kía̱n ná dáꞌa ni kaꞌanda ndo̱án.
1CO 7:19 Dá chi̱ ña̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱ yo̱ xíꞌín ña̱ ko̱ ní taꞌa̱nda̱ ña̱, ni iin ña̱ꞌa ko̱ ndáya̱ꞌi ña, dá chi̱ ña̱ ndáya̱ꞌi noo̱ Ndios kía̱n kee yó choon saꞌándá na̱.
1CO 7:20 Sa̱ꞌá ño̱ó kánian koo ii̱ ndo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndáa ndó tá ni̱ na̱kana ñaá Ndios xoo mií ná.
1CO 7:21 ¿Á ni̱ sa̱ ñoꞌo ndó ti̱xi ndáꞌa̱ iin satoꞌo tá ni̱ kana ñaá Ndios? Ná dáꞌa ni nakani ini ndo̱. Tído tá ió ta̱ndeé iní ña̱ kankuei ndó ti̱xi ndáꞌa̱ satoꞌo ndo̱, dá kía̱n choꞌon ini ndo̱ yaa̱ ndo̱.
1CO 7:22 Chi̱ ndoꞌó, na̱ sa̱ ñoꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ iin satoꞌo tá ni̱ kana ñaá Ndios, ndoꞌó kúú na̱ ni̱ taó xóo Ndios ti̱xi ndáꞌa̱ kua̱chi, dá nono̱ ndo̱ kee ndó ña̱ kóni̱ na̱. Ta ndoꞌó, na̱ ko̱ ní sá ñoꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ iin satoꞌo tá ni̱ na̱kana ñaá Ndios, viti kía̱n ni̱ ndu̱ꞌu ndó ti̱xi ndáꞌa̱ Cristo, dá koni kuáchí ndó noo̱ ná.
1CO 7:23 Yaꞌi nda̱ꞌo ni̱ chi̱ya̱ꞌi Ndios saꞌa̱ ndo̱, sa̱ꞌá ño̱ó ná dáꞌa ni nachiꞌi ndó mií ndó ti̱xi ndáꞌa̱ ni iin tóꞌón ña̱yuu.
1CO 7:24 Sa̱ꞌá ño̱ó, ñani, táto̱ꞌon ni̱ sa̱ ndaa iin rá iin ndó tá ni̱ na̱kana ñaá Ndios, ki̱ꞌo dión ii̱ ní koo ndó noo̱ ná.
1CO 7:25 Ta viti koꞌi̱n kaꞌi̱n cháá xíꞌín ndó sa̱ꞌá na̱ ta̱kí, va̱ꞌará ko̱ ta̱ꞌón choon ní ni̱ꞌí noo̱ satoꞌo yo̱ Ndios kíán. Tído káꞌa̱n niꞌinii noo̱ ndo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo káꞌán mií yuꞌu̱ kúú ña̱ va̱ꞌa, chi̱ sa̱ꞌá ña̱ kúꞌu̱ ini satoꞌo yo̱ Ndios sa̱ꞌí, sa̱ꞌá ño̱ó kúúí iin ta̱a káꞌa̱n ña̱ ndaa̱.
1CO 7:26 Ta sa̱ꞌá ña̱ ndéi yó tiempo uꞌu̱ nda̱ꞌo, sa̱ꞌá ño̱ó káꞌán yuꞌu̱ ña̱ va̱ꞌa cháá ka̱ ná kandei mií ndó, ta̱ ta̱a, táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndéi ndó.
1CO 7:27 Tá ió ñadiꞌí ndo̱, o̱ sa̱ dánkoo ñaá ndó. Ta tá ko̱ó ñadiꞌí ndo̱, o̱ sa̱ ndíꞌi ini ndo̱ tandaꞌa̱ ndo̱.
1CO 7:28 Tído tá ná tandaꞌa̱ ndo̱, ko̱ ta̱ꞌón kua̱chi kíán. Ta dión taꞌani takuáchí diꞌí tákí, ko̱ ta̱ꞌón kua̱chi kíán tá ná tandaꞌa̱ xí. Tído na̱ tándaꞌa̱, kasáꞌá ndoꞌo nío̱ ná, ta ko̱ kóni̱ yuꞌu̱ ña̱ ndoꞌo ndó dión.
1CO 7:29 Tído ña̱ yóꞌo káꞌa̱n yuꞌu̱ xíꞌín ndó, chi̱ nda̱dá cháá vá tiempo kámani̱ noo̱ yo̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ndoꞌó, na̱ ió ñadiꞌí, kee ndó kuendá ña̱ ko̱ó ná ió, ta ndi̱ꞌi cháá ka̱ ini ndo̱ saꞌa̱ Ndios.
1CO 7:30 Ta ndoꞌó, na̱ kúndaꞌí ini, kee ndó kuendá ña̱ ko̱ kúndaꞌí ini ndo̱. Ta ndoꞌó, na̱ ndéi dii̱, kee ndó kuendá ña̱ ko̱ ndéi dii̱ ndo̱. Ta ndoꞌó, na̱ xíin, kee ndó kuendá ña̱ ko̱ó ña̱ꞌa ní xíin ndó.
1CO 7:31 Ta ndoꞌó, na̱ kéchóon ña̱ꞌa ió ñayuú yóꞌo, ná dáꞌa ni ndi̱ꞌi ini ndo̱ sa̱ꞌán. Dá chi̱ ñayuú ndéi yó viti naá váán xíꞌín ndidaá kúú ña̱ꞌa ió noo̱án.
1CO 7:32 Chi̱ ña̱ kóni̱ yuꞌu̱ kíán ña̱ ná dáꞌa ni nakani téí ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ꞌa ió ñayuú yóꞌo. Chi̱ na̱ ko̱ ñáꞌa̱ tandaꞌa̱, ndíꞌi cháá ka̱ ini na̱ sa̱ꞌá ña̱ꞌa satoꞌo yo̱ Ndios, chi̱ ndúkú ná ña̱ nataꞌan ini satoꞌo yo̱ koni ñaá ná.
1CO 7:33 Tído ta̱a ni̱ ta̱ndáꞌa̱, nákani cháá ka̱ ini ra̱ sa̱ꞌá ña̱ ió ñayuú yóꞌo, chi̱ ndúkú rá ña̱ nataꞌan ini ñadiꞌí ra̱ koni ñaáán.
1CO 7:34 Ta dión taꞌani ko̱ kúú nóó taꞌan vaan xíꞌín ñáꞌa̱ ió yíi̱ xíꞌín ñáꞌa̱ ko̱ó yíi̱. Chi̱ ñáꞌa̱ ko̱ó yíi̱, ndíꞌi inia̱n sa̱ꞌá ña̱ꞌa satoꞌo yo̱ Ndios, chi̱ ndúkúán ña̱ kando̱o vii ñíi̱a̱n, xíꞌín níma̱n noo̱ Ndios. Tído diꞌa ñáꞌa̱ ió yíi̱, ndíꞌi cháá ka̱ inia̱n sa̱ꞌá ña̱ ió ñayuú yóꞌo, chi̱ ndúkúán ña̱ nataꞌan ini yíi̱a̱n koni ñaá rá.
1CO 7:35 Káꞌi̱n ndidaá ña̱ yóꞌo xíꞌín ndó, dá niꞌi̱ i̱ní cháá ka̱ ndo̱ ndi kee ndó. Ta ko̱ káꞌi̱n saꞌa̱ ñá sa̱ꞌá ña̱ kóni̱i̱ chituui ndo̱ꞌó. Ña̱ kóni̱ yuꞌu̱ kía̱n kee ndó ña̱ va̱ꞌa xíꞌín ña̱ ndísáꞌano, dá kía̱n ni iin tóꞌón ña̱ꞌa ná o̱ kétéin noo̱ ndo̱ kee ndó ña̱ kóni̱ Ndios.
1CO 7:36 Tá ió iin káa ndó káꞌán ña̱ ko̱ váꞌa taꞌon ña̱ kuyatá de̱ꞌe diꞌí tákí ndo̱, ta káꞌán ndó ña̱ kánian tandaꞌa̱ xí, dá kía̱n kuu ki̱ꞌo ndó ña̱ tandaꞌa̱ xí, chi̱ ko̱ ta̱ꞌón kua̱chi kíán.
1CO 7:37 Tído ndoꞌó, na̱ ió ini ña̱ ná o̱ tándaꞌa̱ de̱ꞌe diꞌí ndo̱, ta o̱ du̱ú ña̱ miía̱n ndúsa̱ kíán ña̱ tandaꞌa̱ xí, ta nónó noo̱ ndo̱ kee ndó ña̱ kía̱n kóni̱ mií ndó, tá sa̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini ndo̱ ña̱ o̱ tándaꞌa̱ ta̱ꞌón de̱ꞌe diꞌí tákí ndo̱, dá kía̱n va̱ꞌa va kée ndó.
1CO 7:38 Sa̱ꞌá ño̱ó, na̱ xíꞌo de̱ꞌe diꞌí na̱ tandaꞌa̱ xí, va̱ꞌa kée na, ta na̱ ko̱ xíꞌo xi tandaꞌa̱ xí, va̱ꞌa cháá ka̱ kée na.
1CO 7:39 Ta iin ñáꞌa̱ ió yíi̱, ni̱ kato̱ táꞌan xíꞌín yíi̱a̱n noo̱ ley xía̱n nani takí ra̱ ió ra̱. Tído tá ni̱ xiꞌi̱ yíi̱a̱n, dá kía̱n ni̱ nono̱ noo̱a̱n tandaꞌa̱n xíꞌín ndi ndáa ta̱a kóni̱ miíán, tído ta̱a kándísa satoꞌo yo̱ Cristo ná kakuu ra.
1CO 7:40 Tído kaá yuꞌu̱ ña̱ va̱ꞌa cháá ka̱ ví keeán tá ná o̱ tándaꞌa̱ tukuán, ta káꞌín ña̱ ki̱ꞌo dión taꞌani kóni̱ Espíritu ii̱ Ndios.
1CO 8:1 Viti, dá kuaꞌi̱n kasto̱ꞌin xíꞌín ndó sa̱ꞌá ko̱ño dóko̱ ña̱yuu no̱ó yoko̱. Sa̱ kátóni̱ va̱ꞌa ini yo̱ sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo. Tído sa̱ꞌá ña̱ kátóni̱ ini yo̱, ña̱ yóꞌo kédaá xíꞌá, sa̱ꞌá ño̱ó kúryíí yó. Tído tá kúꞌu̱ ndisa ini yo̱ sa̱ꞌá ña̱yuu xi̱ꞌín yó, dá dákuáꞌano yó na̱ xíꞌín to̱ꞌon Ndios.
1CO 8:2 Tá ió iin káa ndó káꞌán ña̱ náꞌá nda̱ꞌo ndó saꞌa̱ iin ña̱ꞌa, diꞌa ko̱ náꞌá ndó sa̱ꞌán táto̱ꞌon ki̱ꞌo kánian kanaꞌá ndó.
1CO 8:3 Tído tá miía̱n ndaa̱ kóni̱ yo̱ Ndios, dá kía̱n náꞌá ná yó, ña̱ kúú yó ña̱yuu na̱.
1CO 8:4 Ta viti koꞌi̱n kaꞌi̱n xíꞌín ndó sa̱ꞌá ña̱ dóko̱ ña̱yuu no̱ó yoko̱. Náꞌá yó ña̱ ko̱ ta̱ꞌón ña̱ꞌa ndáya̱ꞌi yoko̱ ndéi ñayuú yóꞌo, chi̱ ko̱ó ka̱ iin ka̱ ndios, sa̱va̱ꞌa iin tóꞌón dini̱ vá kúú Ndios.
1CO 8:5 Va̱ꞌará káꞌa̱n ña̱yuu ña̱ ndéi dao ka̱ ndios induú o no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, chi̱ kaá na̱ ña̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ndios xíꞌín kua̱ꞌá nda̱ꞌo satoꞌo ndéi,
1CO 8:6 tído noo̱ yóó, iin tóꞌón dini̱ vá kúú Ndios, na̱ kúú tatá yo̱, na̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa ndidaá kúú ña̱ꞌa, ta no̱ón kúú na̱ xíꞌo ña̱ ta̱kí yo̱ kéchóon yó noo̱ ná. Ta iin tóꞌón dini̱ taꞌani kúú satoꞌo yo̱ Jesucristo. Ta xíꞌín ndáꞌa̱ míí ná ió ndidaá kúú ña̱ꞌa, ta mií ná kédaá xíꞌá, dá takí yo̱ ndéi yó.
1CO 8:7 Tído o̱ du̱ú ndidaá ña̱yuu kátóni̱ ini sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo. Dá chi̱ ñóꞌo dao ña̱yuu tein ndó, nda̱ kuálí ná ni̱ ka̱sáꞌá ná ndáño̱ꞌo na yoko̱. Sa̱ꞌá ño̱ó tá seí na̱ ko̱ño ni̱ doko̱ ña̱yuu no̱ó yoko̱, káꞌán ná ña̱ sa̱ ndáño̱ꞌo taꞌani na yoko̱ ñoó, ta kasáꞌá ná nákani kuáchi̱ ini na̱ sa̱ꞌá ña̱ ko̱ náꞌá va̱ꞌa na, ta káꞌán ná ña̱ ni̱ yako̱ na̱ noo̱ Ndios.
1CO 8:8 Sa̱ náꞌá vá yó ña̱ o̱ du̱ú ña̱ꞌa seí yo̱ kedaá xíꞌín yó, dá kando̱o va̱ꞌa yó noo̱ Ndios. Dá chi̱ ko̱ kúú yó ña̱yuu ndáya̱ꞌi cháá ka̱ noo̱ ná sa̱ꞌá ña̱ seí yo̱ dao ña̱ꞌa, ta ni o̱ kándo̱o nóo yó noo̱ ná sa̱ꞌá ña̱ ko̱ se̱í yo̱ dao ka̱ ña̱ꞌa.
1CO 8:9 Tído kaon koo ndó, chi̱ va̱ꞌará kuu keí ndo̱án, tído ná dáꞌa ni ki̱ꞌo ndó ña̱ kía̱n kue̱i dao na̱ kómani̱ kuaꞌano xíꞌín to̱ꞌon Ndios no̱ó kua̱chi sa̱ꞌá ña̱ seí ndo̱án.
1CO 8:10 Dá chi̱ tá ná koni na̱ iin káa ndoꞌó, na̱ sa̱ náꞌá sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo, ta ió ndo̱ seí ndo̱ ko̱ño ini veꞌe noo̱ ndáño̱ꞌo ña̱yuu yoko̱, dá kía̱n kaꞌán taꞌani na keí ná ña̱, va̱ꞌará nákani kuáchi̱ ini na̱ keí náa̱n. ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ sa̱ꞌá ña̱ kée ndó dión, sa̱ꞌá ño̱ó xíno̱ ini na̱ keí ná ko̱ño ni̱ doko̱ ña̱yuu no̱ó yoko̱?
1CO 8:11 Ta sa̱ꞌá ña̱ náꞌá va̱ꞌa ndó ña̱ ko̱ ta̱ꞌón kua̱chi kíán keí ndó ko̱ño ñoó, sa̱ꞌá ño̱ó dátu̱ú ndó ñani ndo̱, na̱ ko̱ ñáꞌa̱ kuaꞌano xíꞌín to̱ꞌon Ndios, na̱ ni̱ chi̱ya̱ꞌi Cristo saꞌa̱.
1CO 8:12 Ta sa̱ꞌá ña̱ yáꞌa ndó kée ndó kua̱chi noo̱ ñani ndo̱, ta sa̱ꞌá ña̱ xíꞌo ndó ña̱ xíno̱ ini na̱ kée na ña̱ káꞌán ná kúú kua̱chi, sa̱ꞌá ño̱ó yáꞌa ndó kée ndó kua̱chi noo̱ mií Cristo.
1CO 8:13 Sa̱ꞌá ño̱ó tá ña̱ꞌa seí yuꞌu̱ kédaá xíꞌín ñanii̱, dá kue̱i na no̱ó kua̱chi, dá kía̱n ni iin kuu̱ ka̱ ná o̱ ka̱xíí ko̱ño, dá kía̱n ná dáꞌa ni ya̱ꞌa ñanii̱ kee na kua̱chi saꞌa̱ yúꞌu̱.
1CO 9:1 ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ kúúí iin apóstol, na̱ néꞌe to̱ꞌon Jesús? ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ kuu kee yuꞌu̱ ndidaá ña̱ꞌa kée dao ka̱ apóstol? ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ ni̱ xini taꞌani yuꞌu̱ Jesús, na̱ kúú satoꞌo yo̱? ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ ni̱ nduu ndó kuendá Jesús sa̱ꞌá ña̱ kéei choon ni̱ xi̱ꞌo satoꞌo yo̱ noo̱í?
1CO 9:2 Ndá ndi kuu ko̱ kándía dao ka̱ ña̱yuu ña̱ miía̱n ndaa̱ kuiti kúú yuꞌu̱ apóstol Jesús, tído ndoꞌó kúú na̱ kánian nakoni ndo̱ yuꞌu̱. Ta sa̱ꞌá ña̱ kúú ndó kuendá satoꞌo yo̱ Jesús, ño̱ó kía̱n náꞌa̱ ña̱ kúúí iin apóstol.
1CO 9:3 Ta ña̱ yóꞌo kúú to̱ꞌon káꞌi̱n xíꞌín ndoꞌó, na̱ kána̱ꞌá xíꞌíín ndéi xaa̱n:
1CO 9:4 ¿Á ko̱ ta̱ꞌón íchi̱ ndú ña̱ ki̱ꞌo ndó ña̱ꞌa kasáꞌan ndu, ña̱ ki̱ꞌo ndó ña̱ꞌa koꞌo ndu?
1CO 9:5 ¿Á ko̱ ta̱ꞌón íchi̱ ndú ña̱ kandaka ndu na̱ ñáꞌa̱ kándísa Jesús kakuu ñadiꞌí ndu̱, ta kanoo nduú na̱ xíꞌín ndú, táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée dao ka̱ na̱ kúú apóstol, xíꞌín ñani satoꞌo yo̱ Jesús, xíꞌín Cefas?
1CO 9:6 ¿Á sa̱va̱ꞌa yuꞌu̱ xíꞌín Bernabé kúú na̱ kánian koto mií xíꞌín choon kée ndu?
1CO 9:7 Ta, ¿ndi káa iin soldado xíto mií xíꞌín di̱ꞌón mií rá? Ta, ¿ndi káa iin ta̱a xíti uva, ta ko̱ se̱í ra̱ uva kána no̱ñóꞌo̱ rá? Ta, ¿ndi káa iin ta̱a ndáka léko, ta ko̱ xíꞌi ra lechí ri̱?
1CO 9:8 ¿Á káꞌán ndó ña̱ nákani ini ta̱a káꞌi̱n xíꞌín ndó? ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ dión taꞌani káꞌa̱n ley Moisés?
1CO 9:9 Dá chi̱ ley Moisés kía̱n kaá diꞌa: “O̱ sa̱ ta̱án ndo̱ ñóno̱ yúꞌu̱ che̱e tá sádi̱ ri̱ tirió, dá ná kuu keí rí chááán.” ¿Á káꞌán ndó ña̱ ndíꞌi ini Ndios sa̱va̱ꞌa sa̱ꞌá che̱e?
1CO 9:10 O, ¿á ni̱ taa taꞌani na to̱ꞌon yóꞌo saꞌa̱ yóó? Saꞌa̱ yóó ni̱ taa naa̱n. Ta dión ni na̱ xíti, ió ta̱ndeé iní noo̱ ná ña̱ natiin na ña̱ꞌa no̱ñóꞌo̱ ni̱ xiti na, ta na̱ sádi̱ tirió, ió taꞌani ta̱ndeé iní noo̱ ná ña̱ natiin na ña̱ꞌa no̱ó ni̱ ndu̱vii na ñoó.
1CO 9:11 Nduꞌu̱ kúú na̱ ni̱ chiꞌi tata ña̱ kúú to̱ꞌon Ndios ini nío̱ ndo̱, sa̱ꞌá ño̱ó, ¿á kakian iin ña̱ dátaꞌán nda̱ꞌo nduꞌu̱ ndo̱ꞌó ña̱ natiin nduꞌu̱ cháá ña̱ xínñóꞌó ndú noo̱ ndo̱?
1CO 9:12 Tá dao ka̱ va ta̱a kúú ra̱ nátiin ña̱ xíto ndó ra̱, ta va̱ꞌa cháá ka̱ ví kánian kee ndó xíꞌín nduꞌu̱. Ta va̱ꞌará ió íchi̱ ndú ña̱ koto ñaá ndó, tído ko̱ kéchóon taꞌon nduꞌa̱n. Diꞌa xíꞌo ndeé vá iní ndu̱ no̱ó ndidaá ña̱ꞌa, dá kía̱n ni iin ña̱ꞌa ná o̱ kétéin no̱ó ña̱yuu ña̱ kandísa na to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Cristo Jesús.
1CO 9:13 ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ ta̱a kéchóon noo̱ Ndios ini veꞌe ño̱ꞌo káꞌano seí ra̱ ña̱ ñóꞌo ini veꞌe ñoó, ta ra̱ dóko̱ kíti̱ noo̱ náa̱ seí ra̱ cháá ko̱ño ri̱?
1CO 9:14 Dión taꞌani ni̱ saꞌanda satoꞌo yo̱ Jesús choon ña̱ na̱ xíonoo dánaꞌa̱ to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ ná, kánian kataki na̱ noo̱ choon kée na.
1CO 9:15 Tído yuꞌu̱, ni iin kuu̱ ta̱ꞌón ko̱ ní kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ koto ndó yuꞌu̱, ta ni ko̱ táai to̱ꞌon yóꞌo ko̱saa̱ noo̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ kóni̱i̱ ña̱ koto ndó yuꞌu̱. Va̱ꞌa ka̱a̱n ná kuu diꞌa yuꞌu̱, o̱ du̱ú ka̱ ña̱ di̱tá ndó ña̱ nátaꞌan inii̱ sa̱ꞌá ña̱ ko̱ kíꞌin ya̱ꞌi noo̱ ndo̱.
1CO 9:16 Tá dánaꞌa̱ yuꞌu̱ to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús, dá kía̱n ko̱ kánian chindaya̱ꞌi yuꞌu̱ miíí, dá chi̱ ni̱ taꞌa̱nda̱ choon no̱ói̱ ña̱ dión kánian keei. Ndaꞌí yuꞌu̱ tá ná o̱ dánaꞌi̱ to̱ꞌon va̱ꞌa yóꞌo.
1CO 9:17 Tá ni̱ chi̱kaa̱ ini mií yuꞌu̱ keei choon yóꞌo, dá kía̱n kuu va natiiin ya̱ꞌi noo̱ ndo̱. Tído o̱ du̱ú mií yuꞌu̱ ní chíkaa̱ inii̱ keei ña̱, dá chi̱ choon ni̱ taꞌa̱nda̱ noo̱ vá yuꞌu̱ kíán.
1CO 9:18 Ta, ¿ndí ki̱án va̱ꞌa nátiin yuꞌu̱, tá dáá? Ña̱ va̱ꞌa nátiin yuꞌu̱ kía̱n nátaꞌan inii̱ sa̱ꞌá ña̱ ko̱ kíꞌin ya̱ꞌavii noo̱ ndo̱ dánaꞌi̱ to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Cristo Jesús. Chi̱ ko̱ kóni̱i̱ dándi̱ꞌi inii̱ ndo̱ꞌó kee ndó ña̱ kánian kee ndó xíꞌíín sa̱ꞌá ña̱ dánaꞌi̱ to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús.
1CO 9:19 Ta sa̱ꞌá ña̱ ko̱ nákaa̱i̱ ti̱xi ndáꞌa̱ ni iin tóꞌón ña̱yuu, sa̱ꞌá ño̱ó nónóí ki̱ꞌoi miíí konkuáchíí noo̱ ndidaá kúú ña̱yuu, dá kía̱n kandeéí ña̱ kandísa kuaꞌa̱ cháá ka̱ na̱ to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús.
1CO 9:20 Sa̱ꞌá ño̱ó, tá nákaa̱i̱ tein na̱ kúú na̱ Israel, dá kéei miíí kúúí iin na̱ Israel, dá kandeéí kandísa na Jesús. Chi̱ tá nákaa̱i̱ tein na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ ley Moisés, ta va̱ꞌará ko̱ nákaa̱i̱ ti̱xi ndáꞌa̱ ley ñoó, tído kéei miíí ña̱ nákaa̱i̱ ti̱xi ndáꞌán, dá kandeéí kandísa na Jesús.
1CO 9:21 Ta dión taꞌani kée yuꞌu̱ tá nákaa̱i̱ tein ña̱yuu ko̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ ley Moisés, chi̱ kée yuꞌu̱ miíí ña̱ ko̱ nákaa̱i̱ ti̱xi ndáꞌa̱ ley. Tído ko̱ kóni̱ kaaa̱n ña̱ ko̱ se̱ídóꞌo yuꞌu̱ choon saꞌándá ley Ndios, chi̱ nákaa̱i̱ ti̱xi ndáꞌa̱ Cristo. Dión kéei, dá kandísa na̱ ko̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ ley to̱ꞌon va̱ꞌa Jesús.
1CO 9:22 Tá nákaa̱i̱ tein na̱ ko̱ ñáꞌa̱ kuaꞌano xíꞌín to̱ꞌon Ndios, dá kía̱n kée yuꞌu̱ miíí táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúú mií ná, dá kandeéí kuaꞌano na xíꞌín to̱ꞌon Ndios. Ta daá kuití vá kée yuꞌu̱ miíí táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúú iin rá iin ña̱yuu, dá kandeéí ka̱ki dao na no̱ó kua̱chi na̱.
1CO 9:23 Ndidaá kúú ña̱ yóꞌo kée yuꞌu̱, dá naka̱ꞌani cháá ka̱ to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús kuaꞌa̱n, ta ki̱ꞌo dión kandeé taꞌani yuꞌu̱ ni̱ꞌí ña̱ kúú ña̱ va̱ꞌa sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa yóꞌo.
1CO 9:24 ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ndi ndóꞌo ta̱a taxí táꞌan? Chi̱ ndidaá vá rá ndúndéé taxí táꞌan, tído iin tóꞌón vá kúú ra̱ kándéé. Ta ki̱ꞌo dión taꞌani ndundéé ndó kuita ndaa̱ ndo̱ xíꞌín to̱ꞌon Ndios, dá kandeé ndó niꞌi̱ ndo̱ ña̱ kánian natiin ndó.
1CO 9:25 Ta ki̱ꞌo dión taꞌani ndóꞌo ra̱ koꞌo̱n chídáó táꞌan, chi̱ ndíꞌi nda̱ꞌo ini ra̱ kénduu ra̱ mií rá, dá kandeé rá niꞌi̱ rá iin corona, ña̱ naá óon. Tído yóó kúú na̱ ndíꞌi ini kuita ndaa̱ xíꞌín Ndios, dá niꞌi̱ yo̱ iin corona, ña̱ ni iin kuu̱ o̱ na̱á.
1CO 9:26 Sa̱ꞌá ño̱ó ki̱ꞌo dión ndaa̱ kánkonoi íchi̱ Ndios, chi̱ ko̱ kánkono naá taꞌon yuꞌu̱. Ta ki̱ꞌo dión taꞌani kéei tá naái̱ xíꞌín ña̱ kini, chi̱ ko̱ kéei táto̱ꞌon kée na̱ dákoꞌo̱n yi̱kí noo̱ táchi̱.
1CO 9:27 Diꞌa dándóꞌo yuꞌu̱ ñíi̱í, ta kéndúsa̱i̱ xíꞌán, dá kandeéí ña̱ keean ña̱ kóni̱ Ndios. Dá chi̱ tá ko̱ó, dá kía̱n, va̱ꞌará ni̱ da̱náꞌi̱ noo̱ dao ka̱ ña̱yuu, oon ni ví o̱ kándeéí kasandaái̱ nda̱ no̱ó ni̱ chi̱náꞌa̱ Ndios.
1CO 10:1 Tído ko̱ kóni̱i̱, ñani, ña̱ nandodó ndo̱ ña̱ ni̱ xika na̱ sáꞌano ñoo nduꞌu̱ ti̱xi káti̱ viko̱, ña̱ ni̱ ka̱sto̱ꞌon xíꞌín ná noo̱ kánian koꞌo̱n na̱. Ta ndidaá vá ná ni̱ chi̱kaꞌanda me̱ꞌí ta̱ñoꞌo̱ naní Ta̱ñoꞌo̱ Kua̱ꞌá.
1CO 10:2 Ta ki̱ꞌo dión ni̱ ndu̱ꞌu na ti̱xi ndáꞌa̱ Moisés, chi̱ kíán táto̱ꞌon ni̱ sodo̱ ndúta̱ ná xíꞌín viko̱ ñoó xíꞌín ta̱ñoꞌo̱ ñoó.
1CO 10:3 Ta ndidaá ná ni̱ seí ña̱ꞌa ni̱ ta̱ndaꞌá Ndios ni̱ kii induú,
1CO 10:4 ta ndidaá taꞌani na ni̱ xiꞌi ta̱kui̱í ni̱ xi̱ꞌo Ndios noo̱ ná. Chi̱ ni̱ xiꞌi na ta̱kui̱í ni̱ kana ndi̱ka káo̱, ta káo̱ ñoó kúú Cristo.
1CO 10:5 Tído kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ñoó ko̱ ní nátaꞌan ini Ndios koni na̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱ndo̱o yikí ko̱ño na̱ no̱ñóꞌo̱ i̱chí ñoó.
1CO 10:6 Ndidaá kúú ña̱ yóꞌo kía̱n kásto̱ꞌon xíꞌín yó ña̱ ko̱ váꞌa taꞌon ña̱ katoó yo̱ kee yó ña̱ kini táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kee ña̱yuu ñoó.
1CO 10:7 Sa̱ꞌá ño̱ó o̱ sa̱ kándaño̱ꞌo ndó yoko̱ táto̱ꞌon ni̱ kee dao ña̱yuu ñoó, chi̱ diꞌa káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios: “Ni̱ sa̱ ndei na ni̱ sa̱sáꞌan na, ta ni̱ xiꞌi na, dá ni̱ nda̱kuei na ni̱ sa̱ ndei dii̱ ná no̱ó yoko̱.”
1CO 10:8 Ta ná dáꞌa ni kee yó kua̱chi xíꞌín na̱ ko̱ kúú ñadiꞌí yo̱ o yíi̱ yo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kee dao ña̱yuu ñoó. Chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee na dión, sa̱ꞌá ño̱ó iin kuu̱ ni̱ xiꞌi̱ oko̱ oni̱ mil na̱ ni̱ kee Ndios.
1CO 10:9 Ta ná o̱ sa̱ kóo ini yo̱ korndodó yó satoꞌo yo̱ Ndios táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kee dao ña̱yuu ñoó, chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee na dión, sa̱ꞌá ño̱ó kuaꞌa̱ ná ni̱ xiꞌi̱ tá ni̱ seí ñaá koo̱.
1CO 10:10 Ta ni o̱ sa̱ káꞌa̱n kua̱chi ndó noo̱ Ndios táto̱ꞌon ni̱ kee dao ña̱yuu ñoó, chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee na dión, sa̱ꞌá ño̱ó kuaꞌa̱ ná ni̱ xiꞌi̱ ni̱ kee iin ángel néꞌe choon saꞌání ña̱yuu.
1CO 10:11 Ndidaá kúú ña̱ yóꞌo kía̱n ni̱ ndoꞌo ña̱yuu ñoó, ta kásto̱ꞌan xíꞌín yó ña̱ ná o̱ sa̱ kóo ini yo̱ kee yó dión, ta ni̱ taa naa̱n noo̱ tuti ii̱ Ndios kaꞌa̱n niꞌinian noo̱ yóó, na̱ ni̱ kasa̱ndaá ndéi tiempo noo̱ ndíꞌi.
1CO 10:12 Sa̱ꞌá ño̱ó ndi ndáa ndó káꞌán ña̱ ndíta toon ndó xíꞌín Ndios, dá kía̱n kandaa ndo̱ mií ndó, dá ná dáꞌa ni kue̱i ndó no̱ó kua̱chi.
1CO 10:13 Kanaꞌá ndó ña̱ ta̱ndóꞌó ndóꞌo ndó, iin nóó vá kúúán xíꞌín ta̱ndóꞌó ndóꞌo ndidaá ka̱ ña̱yuu. Tído iin na̱ ndaa̱ kúú Ndios, chi̱ o̱ kónó taꞌon na ña̱ ndoꞌo cháá ka̱ nío̱ ndo̱ no̱ó ña̱ o̱ ki̱ꞌo ndeé iní ndo̱. Dá chi̱ diꞌa ki̱ꞌo va Ndios ta̱ndeé iní noo̱ ndo̱, dá kandeé ndó kankuei ndó no̱ó ta̱ndóꞌó xírndodó ñaá.
1CO 10:14 Sa̱ꞌá ño̱ó, na̱ mani̱ miíi̱, taó xóo ndó mií ndó no̱ó ña̱ kúú yoko̱, o̱ sa̱ kándaño̱ꞌo ndóa̱n.
1CO 10:15 Káꞌi̱n xíꞌín ndó táto̱ꞌon káꞌi̱n xíꞌín na̱ kándaa̱ ini. Sa̱ꞌá ño̱ó taó kuendá va̱ꞌa ndó sa̱ꞌá ña̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó yóꞌo.
1CO 10:16 Tá xíꞌi yó copa ndutá uva, ndirá dándáki ña̱ ni̱ kee Cristo Jesús saꞌa̱ yo̱, ta náki̱ꞌo yó ndivéꞌe noo̱ Ndios saꞌa̱ ra̱, ¿á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ iin ni̱ nduu yó xíꞌín Cristo ni̱ kee nii̱ ná? Ta tá dákuáchi yó pan, dá seí yo̱án, ¿á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ iin ni̱ nduu yó xíꞌín Cristo sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xi̱ꞌo na yikí ko̱ño na̱ ni̱ xiꞌa̱n saꞌa̱ yo̱?
1CO 10:17 Va̱ꞌará kuaꞌa̱ vá kúú yó, tído iin tóꞌón vá pan seí yo̱, sa̱ꞌá ño̱ó iin tóꞌón vá ni̱ nduu yó, chi̱ iin tóꞌón vá pan seí ndiꞌi yó.
1CO 10:18 Kande̱ꞌé ndó táto̱ꞌon kée na̱ Israel. Chi̱ seí na̱ cháá ko̱ño kíti̱ dóko̱ ná noo̱ náa̱, ta, ¿á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ kíán táto̱ꞌon iin ni̱ nduu na xíꞌín noo̱ náa̱ ñoó?
1CO 10:19 Ta sa̱ꞌá ña̱ káꞌi̱n dión xíꞌín ndó, ¿á kóni̱ kaa ña̱ ndáya̱ꞌi yoko̱, o ndáya̱ꞌi ña̱ dóko̱ ña̱yuu noo̱án?
1CO 10:20 Ko̱ó, chi̱ ña̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó kóni̱ kaa ña̱ tá dóko̱ ña̱yuu ko̱ náꞌá Ndios ko̱ño no̱ó yoko̱, no̱ó ña̱ uꞌu̱ va dóko̱ náa̱n, ta o̱ du̱ú noo̱ Ndios ta̱kí, ta ko̱ kóni̱ taꞌon yuꞌu̱ ña̱ iin nduu ndó xíꞌín ña̱ uꞌu̱.
1CO 10:21 Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ kánian koꞌo ndó copa kuendá Cristo, na̱ kúú satoꞌo yo̱, ta koꞌo taꞌani ndó copa kuendá ña̱ uꞌu̱, chi̱ ko̱ kánian kasáꞌan ndó mesa kuendá satoꞌo yo̱ Cristo, ta iin nduu ndó xíꞌín ná, ta kasáꞌan taꞌani ndó noo̱ mesa kuendá ña̱ uꞌu̱, ta iin nduu ndó xíꞌán.
1CO 10:22 ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ dárꞌuꞌu̱ yo̱ satoꞌo yo̱ no̱ó ña̱ kuión na̱ tá kée yó dión? ¿Á káꞌán ndó ña̱ ndakí cháá ka̱ yo̱ o̱ du̱ú Ndios?
1CO 10:23 Ndidaá vá ña̱ꞌa kuu kee yó, tído o̱ du̱ú ndidaá ñá ki̱ꞌo ña̱ va̱ꞌa noo̱ yo̱. Ndidaá vá ña̱ꞌa kuu kee yó, tído o̱ du̱ú ndidaá ñá dákuáꞌano dao ka̱ ña̱yuu.
1CO 10:24 O̱ sa̱ ndíꞌi ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ kandei va̱ꞌa ndó, diꞌa ndi̱ꞌi ini ndo̱ ña̱ ná kandei va̱ꞌa dao ka̱ ña̱yuu.
1CO 10:25 Ta ndi ndáa mií ko̱ño kúya̱ꞌi noo̱ díkó náa̱n, kuu va keí ndo̱án. Ta o̱ sa̱ ndáto̱ꞌón ndó ndeí ni̱ kixian, dá kía̱n ná dáꞌa ni kasáꞌá nakani kuáchi̱ ini ndo̱.
1CO 10:26 Dá chi̱ ña̱ꞌa satoꞌo yo̱ Ndios kúú iin níí kúú vá ñayuú yóꞌo xíꞌín ndidaá kúú ña̱ꞌa ió noo̱án.
1CO 10:27 Tá ni̱ kana iin na̱ ko̱ náꞌá Ndios ndo̱ꞌó ña̱ koꞌo̱n ndo̱ veꞌe na kasáꞌan ndó xíꞌín ná, ta tá káꞌán ndó koꞌo̱n ndo̱, keí ní ndó ndidaá kúú ña̱ xíꞌo na noo̱ ndo̱. O̱ sa̱ ndáto̱ꞌón ndó ndeí ni̱ kixian, dá kía̱n ná dáꞌa ni kasáꞌá nakani kuáchi̱ ini ndo̱.
1CO 10:28 Tído tá ió iin na kaa xíꞌín ndó: “Ko̱ño ni̱ doko̱ ná no̱ó yoko̱ vá kíán xaa̱n”, dá kía̱n ná dáꞌa ni keí ndo̱án sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ dión, dá ná o̱ nákani kuáchi̱ ini na̱ kande̱ꞌé ná ndo̱ꞌó, dá chi̱ ña̱ꞌa satoꞌo yo̱ Ndios kúú iin níí kúú vá ñayuú yóꞌo xíꞌín ndidaá kúú ña̱ꞌa ió noo̱án.
1CO 10:29 Káꞌi̱n sa̱ꞌá ña̱ nákani ini dao ka̱ na̱, o̱ du̱ú sa̱ꞌá ña̱ nákani ini mií ndó. Tído ndá ndi kuu kaa ndo̱ xíꞌíín: “¿Ndiva̱ꞌa kánian chituu yuꞌu̱ ña̱ nónóí keei sa̱ꞌá ña̱ nákani kuáchi̱ ini dao ka̱ ña̱yuu?
1CO 10:30 Chi̱ tá ni̱ na̱ki̱ꞌo va yuꞌu̱ ndivéꞌe noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ꞌa saxíi̱, ¿ndiva̱ꞌa káꞌa̱n uꞌu̱ ña̱yuu sa̱ꞌí, ta sa̱ ni̱ na̱ki̱ꞌo yuꞌu̱ ndivéꞌe noo̱ Ndios sa̱ꞌán?”
1CO 10:31 Sa̱ꞌá ño̱ó tá sásáꞌan ndó, o xíꞌi ndó, o kée ndó dao ka̱ ña̱ꞌa, daá kuití kee ndóa̱n saꞌa̱ Ndios, dá ná natiin na ña̱ñóꞌó.
1CO 10:32 O̱ sa̱ kákuu ndó táto̱ꞌon iin ña̱ꞌa kétéin no̱ó ña̱yuu, dá kue̱i na no̱ó kua̱chi, á mií ná kúú ná na̱ ñoo Israel, o á mií ná ko̱ kúú ná na̱ ñoo Israel, o á mií ná kúú ná kuendá Cristo.
1CO 10:33 Chi̱ dión kée mií yuꞌu̱ no̱ó ndidaá ña̱ kéei, chi̱ ndúkúí ña̱ nataꞌan ini ndidaá ña̱yuu, chi̱ ko̱ kée yuꞌu̱ saꞌa̱ miíí, diꞌa kée yuꞌu̱ saꞌa̱ dao ka̱ na̱, dá niꞌi̱ ná ña̱ ka̱ki na no̱ó kua̱chi na̱.
1CO 11:1 Sa̱ꞌá ño̱ó kee ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée yuꞌu̱, chi̱ yuꞌu̱ kúú na̱ kée táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée Cristo.
1CO 11:2 Nákoni yuꞌu̱ ndo̱ꞌó, ñani, dá chi̱ ndíko̱ꞌon ini ndo̱ yuꞌu̱, ta kée ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ da̱náꞌi̱ noo̱ ndo̱.
1CO 11:3 Tído kóni̱i̱ ña̱ kía̱n kandaa̱ ini ndo̱ ña̱ Cristo kúú dini̱ noo̱ ndidaá kúú ta̱a. Ta dión taꞌani ndóꞌo ta̱a, chi̱ mií rá kúú dini̱ noo̱ ñadiꞌí ra̱, ta Ndios kúú dini̱ noo̱ Cristo.
1CO 11:4 Sa̱ꞌá ño̱ó ndi ndáa mií vá ta̱a káꞌa̱n xíꞌín Ndios o dánaꞌa̱ ra̱ to̱ꞌon ni̱ xi̱ꞌo Ndios noo̱ rá tá kánóo iin ña̱ꞌa dini̱ rá, dá kía̱n ko̱ xíꞌo taꞌon ra ña̱ñóꞌó no̱ó na̱ kúú dini̱ noo̱ rá.
1CO 11:5 Tído ndi ndáa mií vá na̱ ñáꞌa̱ káꞌa̱n xíꞌín Ndios o dánaꞌa̱ na̱ to̱ꞌon ni̱ xi̱ꞌo Ndios noo̱ ná tá ko̱ dáda̱ꞌi na dini̱ ná, dá kía̱n ko̱ xíꞌo taꞌon na ña̱ñóꞌó no̱ó ra̱ kúú dini̱ noo̱ ná, ta kéeá kuendá táto̱ꞌon ni̱ da̱tá táꞌí dini̱ ná.
1CO 11:6 Chi̱ tá ko̱ kóni̱ na̱ ñáꞌa̱ dáda̱ꞌi na dini̱ ná, dá kía̱n va̱ꞌa ka̱a̱n ná da̱tá táꞌí náa̱n. Tído tá kíán iin ña̱ kaꞌan noo̱ noo̱ ná, dá kía̱n va̱ꞌa ka̱a̱n ná dáda̱ꞌi naa̱n.
1CO 11:7 Ta ni iin ta̱a ko̱ kánian dáda̱ꞌi dini̱ rá, dá chi̱ káa ra táto̱ꞌon ki̱ꞌo káa mií Ndios, ta nátiin na ña̱ñóꞌó noo̱ rá. Tído ta̱ ta̱a kúú ra̱ nátiin ña̱ñóꞌó no̱ó na̱ ñáꞌa̱,
1CO 11:8 dá chi̱ ko̱ ní kíꞌin Ndios lásá yika̱ na̱ ñáꞌa̱, dá kava̱ꞌa na ta̱a, diꞌa lásá yika̱ ta̱a ni̱ kiꞌin na, dá ni̱ ka̱va̱ꞌa na na̱ ñáꞌa̱.
1CO 11:9 Ta ko̱ ní káva̱ꞌa Ndios ta̱a sa̱ꞌá na̱ ñáꞌa̱, diꞌa ni̱ ka̱va̱ꞌa na na̱ ñáꞌa̱ sa̱ꞌá ta̱a, dá chindeé ñaá.
1CO 11:10 Sa̱ꞌá ño̱ó miía̱n ndúsa̱ kánian kada̱ꞌi dini̱ na̱ ñáꞌa̱, dá náꞌa̱ na̱ ña̱ nákaa̱ na̱ ti̱xi ndáꞌa̱ yíi̱ ná, chi̱ ndéꞌé káxí ñaá ángel ndéi induú.
1CO 11:11 Tído mií satoꞌo yo̱ Ndios kúú na̱ ni̱ saki ña̱ o̱ kúu taꞌon koo iin ta̱a tá ko̱ó iin ñáꞌa̱, ta o̱ kúu taꞌon koo iin ñáꞌa̱ tá ko̱ó iin ta̱a,
1CO 11:12 dá chi̱ va̱ꞌará ni̱ kiꞌin Ndios lásá yika̱ ta̱a, dá ni̱ ka̱va̱ꞌa na̱ ñáꞌa̱, tído ti̱xi na̱ ñáꞌa̱ taꞌani káki ta̱a. Tído ndidaá ña̱ yóꞌo ve̱i noo̱ Ndios.
1CO 11:13 Sa̱ꞌá ño̱ó nakani va̱ꞌa ini mií ndó, ¿á ña̱ va̱ꞌa kíán ña̱ kanonó dini̱ na̱ ñáꞌa̱ tá káꞌa̱n na̱ xíꞌín Ndios o ko̱ó?
1CO 11:14 Ta náꞌá yó ña̱ iin ña̱ kaꞌan noo̱ kíán ña̱ konó iin ta̱a kuaꞌano náni̱ idí dini̱ rá.
1CO 11:15 Tído ña̱ va̱ꞌa va kíán ña̱ konó na̱ ñáꞌa̱ kuaꞌano náni̱ idí dini̱ ná, dá chi̱ iin ña̱ñóꞌó vá kíán, dá chi̱ ni̱ niꞌi̱ ná idí dini̱ ná ña̱ kakuuan ña̱ dáda̱ꞌi dini̱ ná.
1CO 11:16 Tído tá káꞌán ndó kanaꞌá ndó saꞌa̱ ña̱ yóꞌo, dá kía̱n kánian kanaꞌá ndó ña̱ ko̱ ta̱ꞌón iin ka̱ ña̱ꞌa náꞌá nduꞌu̱ kee ndu xíꞌín dao ka̱ na̱ kúú kuendá Ndios, sa̱va̱ꞌa ña̱ yóꞌo va kía̱n kée ndu.
1CO 11:17 Tído ña̱ koꞌi̱n kaꞌi̱n xíꞌín ndó viti, ko̱ kíán ña̱ káꞌa̱n va̱ꞌi saꞌa̱ ndo̱, chi̱ noo̱ nátaka ndo̱ dákuáꞌa ndó kánian dákuáꞌano táꞌan ndó, ta viti diꞌa dátu̱ú táꞌan ndó.
1CO 11:18 Ña̱ mií no̱ó káꞌi̱n xíꞌín ndó kía̱n ni̱ niꞌi̱ tóꞌin ña̱ noo̱ nátaka ndo̱ dákuáꞌa ndó, daá kuití vá taó xóo táꞌan ndó. Ta kándísai ña̱ miía̱n ndaa̱ dión kée ndó.
1CO 11:19 Dá chi̱ ki̱ꞌo dión kánian taó xóo táꞌan ndó, káꞌán ndó, dá kándaa̱ ini ndo̱ ndá yoo kúú na̱ miía̱n ndaa̱ ndíta ndaa̱ xíꞌín ña̱ dákuáꞌa na.
1CO 11:20 Chi̱ tá nátaka ndo̱ sádíni ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ chi̱ndúꞌu̱ satoꞌo yo̱ Jesús, ko̱ kéndúsáꞌano ndóa̱n.
1CO 11:21 Dá chi̱ noo̱ seí ndo̱án, chíndaa noo̱ dao ndó seí ndo̱ ña̱ néꞌe mií ndó ni̱ ka̱sáa̱ ndo̱, ta ko̱ ndáti ndó ña̱ kaꞌanda na̱án. Sa̱ꞌá ño̱ó dao ka̱ ndo̱ kándo̱o ndaꞌí kuíko, ta dao ka̱ ndo̱ xíni.
1CO 11:22 ¿Ndiva̱ꞌa kée ndó dión? ¿Á ko̱ ta̱ꞌón veꞌe ndó kasáꞌan ndó, ta koꞌo ndó? ¿Ndiva̱ꞌa kénóo ndó veꞌe ño̱ꞌo Ndios, ta kándaa ndo̱ ña̱ñóꞌó na̱ ndaꞌí ko̱ó ña̱ꞌa néꞌe ni̱ ka̱sáa̱? ¿Ndi kaai̱ xíꞌín ndó viti? ¿Á nakoni yuꞌu̱ ndo̱ꞌó ña̱ va̱ꞌa kée ndó, káꞌán ndó? Ko̱ó, chi̱ ko̱ váꞌa taꞌon kée ndó.
1CO 11:23 Chi̱ táto̱ꞌon ni̱ na̱tiin yuꞌu̱ choon noo̱ satoꞌo yo̱ Jesús, ki̱ꞌo dión sa̱ ni̱ da̱náꞌi̱ noo̱ ndo̱: Mií sa̱kuaá ni̱ na̱ki̱ꞌo iin ta̱a satoꞌo yo̱ Jesús noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ néꞌe choon, dá ni̱ tiin na pan.
1CO 11:24 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ na̱ki̱ꞌo na ndivéꞌe noo̱ Ndios, dá ni̱ saꞌanda dao na̱án, dá ni̱ kaa na̱: “Tiin ndó pan yóꞌo, ta keí ndo̱án, dá chi̱ ña̱ yóꞌo kúú yikí ko̱ñoi̱, ña̱ kía̱n naki̱ꞌoi kuu saꞌa̱ ndo̱. Ta daá kee ndó ña̱ yóꞌo, dá ndiko̱ꞌon ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ keei.”
1CO 11:25 Ta dión taꞌani ni̱ kee na tá ni̱ tiin na copa vino no̱ó ni̱ ndiꞌi ni̱ sa̱sáꞌan na, dá ni̱ kaa na̱: “Ndúta̱ ñóꞌo ini copa yóꞌo dáxi̱nko̱o ña̱ sa̱á ni̱ ka̱ndo̱o Ndios kee na xíꞌín ña̱yuu na̱, ta xínko̱oan xíꞌín nii̱ yúꞌu̱. Ta ki̱ꞌo dión kee ndó iin rá iin taꞌándá xíꞌi ndó ra̱, dá ndiko̱ꞌon ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ keei.”
1CO 11:26 Sa̱ꞌá ño̱ó tá seí ndo̱ pan yóꞌo, ta xíꞌi ndó vino yóꞌo, náchinaꞌá ndó ña̱yuu ña̱ ni̱ xiꞌi̱ satoꞌo yo̱ Jesús sa̱ꞌá kua̱chi yo̱. Ta dión kee ndó nda̱ ná kasandaá kuu̱ nandió ko̱o na kasaa̱ na̱.
1CO 11:27 Sa̱ꞌá ño̱ó ndi ndáa miíó ña̱yuu seí pan yóꞌo, ta xíꞌi na ndúta̱ yóꞌo, ta ko̱ kée naa̱n xíꞌín ña̱ñóꞌó, dá kía̱n kando̱o na ndío na kua̱chi sa̱ꞌá ña̱ xiní xíxi na yikí ko̱ño satoꞌo yo̱ Jesús xíꞌín nii̱ ná.
1CO 11:28 Sa̱ꞌá ño̱ó miía̱n ndúsa̱ kánian korndodó va̱ꞌa ndó nío̱ ndo̱, nde̱ꞌá á ndíta ndaa̱ ndo̱, dá keí ndo̱ pan yóꞌo, ta koꞌo ndó ndúta̱ ñóꞌo ini copa.
1CO 11:29 Dá chi̱ na̱ seí pan ñoó, ta na̱ xíꞌi ndutá uva ñoó, ta ko̱ kée naa̱n xíꞌín ña̱ñóꞌó, ta ko̱ kékuendá na̱ ña̱ kíán yikí ko̱ño satoꞌo yo̱ Jesús, dá kía̱n ndoꞌo nío̱ ná kee Ndios.
1CO 11:30 Ta sa̱ꞌá ña̱ kée ndó dión, sa̱ꞌá ño̱ó kua̱ꞌá nda̱ꞌo ndó kúꞌu̱, ta kuaꞌa̱ taꞌani ndó kuitá, ta kuaꞌa̱ ndo̱ sa̱ ni̱ xiꞌi̱.
1CO 11:31 Chi̱ tá dinñóꞌó taó yo̱ kuendá ña̱ vii káa nío̱ yo̱, dá kía̱n ná o̱ dándóꞌo taꞌon Ndios nío̱ yo̱.
1CO 11:32 Tído kéyíko̱ Ndios saꞌa̱ yo̱, ta dándóꞌo na nío̱ yo̱ viti, dá kía̱n ná dáꞌa ni tandaꞌá ná yó koꞌo̱ naá yó noo̱ kánian koꞌo̱n na̱ kúú kuendá ñayuú yóꞌo.
1CO 11:33 Sa̱ꞌá ño̱ó, ñani miíi̱, tá ni̱ na̱taka ndo̱ keí ndo̱ pan, ta koꞌo ndó ndutá uva, koo ini ndo̱ kandati táꞌan ndó, dá kasáꞌan ndó.
1CO 11:34 Tá ió iin káa ndó kuíko, dá kía̱n va̱ꞌa ka̱ veꞌe ndó kasáꞌan ndó, dá kía̱n ná dáꞌa ka̱ ni ya̱ꞌa ndó noo̱ nátaka ndo̱, dá ná o̱ dándóꞌo Ndios nío̱ ndo̱. Ta ió dao ka̱ ña̱ꞌa kaꞌi̱n xíꞌín ndó, ta ño̱ó kía̱n ndeyíko̱i̱ tá ná saa̱i̱ noo̱ ndéi ndó.
1CO 12:1 Kóni̱ yuꞌu̱, ñani, ña̱ kandaa̱ ini ndo̱ saꞌa̱ choon ni̱ xi̱ꞌo Espíritu ii̱ Ndios noo̱ yo̱, dá kati̱ꞌa yó kechóon yó noo̱ ná.
1CO 12:2 Ta sa̱ náꞌá va̱ꞌa mií ndó ña̱ tá ni̱ sa̱ kuu ndó ña̱yuu ko̱ ní sá naꞌá Ndios ta̱kí, sa̱ xi̱onoo ndava̱ꞌa ndó sa̱ kee yoko̱, ña̱ ko̱ tíꞌa káꞌa̱n.
1CO 12:3 Tído kóni̱i̱ ña̱ kandaa̱ ini ndo̱ ña̱ ni iin tóꞌón ña̱yuu kómí Espíritu ii̱ Ndios o̱ kúu taꞌon dátai̱ chiꞌan na Jesús. Ta ni iin tóꞌón ña̱yuu o̱ kúu kaꞌa̱n ña̱ Jesús kúú satoꞌo na̱ tá ko̱ kómí ná Espíritu ii̱ Ndios.
1CO 12:4 Ta viti, kua̱ꞌá nda̱ꞌo kúú noo̱ choon nátiin yó, dá kati̱ꞌa yó kechóon yó noo̱ Ndios, tído iin tóꞌón dini̱ vá kúú Espíritu ii̱ Ndios, na̱ xíꞌo ndidaáán.
1CO 12:5 Chi̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo noo̱ choon ió kéchóon yó noo̱ Ndios, tído iin tóꞌón dini̱ vá kúú satoꞌo yo̱, na̱ dándáki sa̱ꞌán.
1CO 12:6 Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo noo̱ choon ió kée yó, tído Ndios, na̱ xíꞌo ña noo̱ ndidaá yó, iin tóꞌón vá kúú ná.
1CO 12:7 Ta noo̱ iin rá iin yó xíꞌo Espíritu ii̱ Ndios choon, dá kati̱ꞌa yó dákuáꞌano táꞌan yó.
1CO 12:8 Chi̱ noo̱ dao ña̱yuu xíꞌo Espíritu ii̱ Ndios to̱ꞌon ndi̱chí kaꞌa̱n na̱, ta dao ka̱ na̱ níꞌi̱ ña̱ kaꞌa̱n na̱ sa̱ꞌá ña̱ náꞌá mií Ndios kée na̱ kúú Espíritu ii̱.
1CO 12:9 Ta dao ka̱ na̱ níꞌi̱ ña̱ kandeé káꞌano ini na̱ Ndios kée mií Espíritu ii̱, ta dao ka̱ na̱ níꞌi̱ choon ña̱ nduva̱ꞌa na ña̱yuu kúꞌu̱ kée Espíritu ii̱.
1CO 12:10 Ta noo̱ dao ka̱ ña̱yuu xíꞌo na ña̱ kee na ña̱ꞌa ndato, ta dao ka̱ na̱ níꞌi̱ ña̱ kasto̱ꞌon na sa̱ꞌá to̱ꞌon ni̱ niꞌi̱ ná noo̱ mií Ndios. Ta dao ka̱ na̱ níꞌi̱ ña̱ kandaa̱ ini na̱ ndá yoo kómí Espíritu ii̱, ta ndá yoo kómí espíritu to̱ꞌón. Ta dao ka̱ na̱ níꞌi̱ ña̱ kaꞌa̱n na̱ dao ka̱ yúꞌu̱, ña̱ ko̱ ní dákuáꞌa na. Ta dao ka̱ na̱ níꞌi̱ ña̱ kati̱ꞌa na nandió néꞌe na yúꞌu̱ káꞌa̱n ña̱yuu ñoó.
1CO 12:11 Ta ndidaá ña̱ yóꞌo kée iin tóꞌón dini̱ mií Espíritu ii̱ Ndios. Ta xíꞌo na ña̱ noo̱ iin rá iin ña̱yuu táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ chi̱kaa̱ ini mií ná ki̱ꞌo naa̱n.
1CO 12:12 Iin tóꞌón vá kúú yikí ko̱ño yo̱, va̱ꞌará kua̱ꞌá nda̱ꞌo táꞌí kíán. Ta ndidaá táꞌí ñoó, va̱ꞌará kua̱ꞌá nda̱ꞌo kíán, iin tóꞌón yikí ko̱ño kíán. Ta ki̱ꞌo dión taꞌani ndóꞌo yó sa̱ꞌá ña̱ kúú yó kuendá Cristo,
1CO 12:13 chi̱ xíꞌín iin tóꞌón vá Espíritu ii̱ Ndios ni̱ sodo̱ ndúta̱ ndidaá yó, dá ni̱ nduu yó iin tóꞌón, va̱ꞌará dao yó kúú na̱ Israel, ta dao ka̱ yó kúú na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, ta dao yó kúú na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ iin satoꞌo, ta dao ka̱ yó kúú na̱ ko̱ó satoꞌo. Tído iin tóꞌón dini̱ vá kúú Espíritu ni̱ na̱tiin yó.
1CO 12:14 Ta dión taꞌani ndóꞌo yó xíꞌín yikí ko̱ño yo̱, chi̱ ko̱ kíán iin tóꞌón táꞌí, kuaꞌa̱ vá táꞌí kíán.
1CO 12:15 Dá chi̱ tá ná kaa saꞌa̱ yo̱: “Sa̱ꞌá ña̱ ko̱ kúú yuꞌu̱ iin ndáꞌa̱, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ kúú taꞌon yuꞌu̱ kuendá yikí ko̱ño yóꞌo”, ¿á ña̱ yóꞌo kóni̱ kaa ña̱ ko̱ kíán kuendá yikí ko̱ño yo̱? Ko̱ó, dá chi̱ ñaá vá kíán.
1CO 12:16 Ta tá ná kaa do̱ꞌo yó: “Sa̱ꞌá ña̱ ko̱ kúú yuꞌu̱ iin nduchí nóó, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ kúú taꞌon yuꞌu̱ kuendá yikí ko̱ño yóꞌo”, ¿á ña̱ yóꞌo kóni̱ kaa ña̱ ko̱ kíán kuendá yikí ko̱ño yo̱? Ko̱ó, dá chi̱ ñaá vá kíán.
1CO 12:17 Sa̱ꞌá ño̱ó tá iin níí yikí ko̱ño yo̱ ná kakuu nduchí nóó, dá kía̱n, ¿ndi koo kueídóꞌo yó, tá dáá? Ta tá iin níí yikí ko̱ño yo̱ ná kakuu do̱ꞌo yó, dá kía̱n, ¿ndi koo taꞌami yó ña̱ꞌa?
1CO 12:18 Tído mií Ndios kúú na̱ ni̱ chi̱rndaa iin rá iin táꞌí yikí ko̱ño yo̱ noo̱ kánian karndaaa̱n táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ koni̱ mií ná.
1CO 12:19 Dá chi̱ tá iin tóꞌón táꞌí ndáꞌa̱ ná kakuu iin níí yó, ¿ndeí kakuu yikí ko̱ño yo̱, tá dáá?
1CO 12:20 Tído viti, va̱ꞌará kua̱ꞌá nda̱ꞌo táꞌí kúú yikí ko̱ño yo̱, tído iin tóꞌón dini̱ vá ña̱yuu kúú yó.
1CO 12:21 Ta o̱ kúu taꞌon kaꞌa̱n nduchí nóó yo̱ xíꞌín ndáꞌa̱ yo̱: “Ko̱ ta̱ꞌón choon kuui ndo̱ꞌó.” Ta ni dini̱ yo̱, o̱ kúu taꞌon kaꞌa̱n xíꞌín saꞌa̱ yo̱: “Ko̱ ta̱ꞌón choon kuui ndo̱ꞌó.”
1CO 12:22 Tído táꞌí yikí ko̱ño yo̱, ña̱ káꞌán yó ña̱ ko̱ ndáya̱ꞌi, ñoó diꞌa xínñóꞌó cháá ka̱ yikí ko̱ño yo̱.
1CO 12:23 Ta dao táꞌí yikí ko̱ño yo̱, ña̱ ko̱ ndáya̱ꞌi noo̱ yo̱, ñoó diꞌa kía̱n dándi̱xi va̱ꞌa yó. Ta dión taꞌani kée yó xíꞌín táꞌí yikí ko̱ño yo̱, ña̱ kédaá xíꞌá, dá xíkaꞌan noo̱ yo̱, ño̱ó diꞌa kía̱n dáda̱ꞌi yó xíꞌín ña̱ñóꞌó.
1CO 12:24 Ta ko̱ kánian dáda̱ꞌi yó ñíi̱ yo̱ no̱ó va̱ꞌa náꞌa̱. Ta mií Ndios ni̱ ndeyíko̱ na̱ yikí ko̱ño yo̱, dá natiin ña̱ ko̱ó ña̱ñóꞌó yó noo̱, cháá ka̱ ña̱ñóꞌó.
1CO 12:25 Ta dión ni̱ kee na, dá kía̱n ná dáꞌa ni kañóꞌó táꞌan táꞌí yikí ko̱ño yo̱, diꞌa ná kuꞌu̱ inia̱n saꞌa̱ sátáꞌan.
1CO 12:26 Sa̱ꞌá ño̱ó tá tárkueꞌe̱ iin táꞌí yikí ko̱ño yo̱, ta kúú iin níí vá ñíi̱ yo̱ uꞌu̱. Ta tá ió iin táꞌí yikí ko̱ño yo̱ va̱ꞌa ndóꞌo, ta kúú iin níí vá ñíi̱ yo̱ va̱ꞌa ndóꞌo, ta kádii̱ inía̱n.
1CO 12:27 Ta ndoꞌó kúú táto̱ꞌon yikí ko̱ño Cristo, ta iin rá iin ndó kúú táto̱ꞌon táꞌí yikí ko̱ño na̱.
1CO 12:28 Ta dao ndó ni̱ chi̱kata Ndios ña̱ kee ndó choon no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús. Ta choon mií no̱ó ni̱ xi̱ꞌo na kúú ña̱ dao yó kakuu apóstol, dá kaneꞌe yó to̱ꞌon na, ta dao ka̱ yó kakuu profeta, dá kasto̱ꞌon yó to̱ꞌon ni̱ na̱tiin yó noo̱ mií Ndios. Ta choon kúú oni̱ ni̱ niꞌi̱ táꞌi̱ dao ka̱ yó kakuu yó na̱ dánaꞌa̱. Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ niꞌi̱ táꞌi̱ dao ka̱ yó choon ña̱ kandeé yó kee yó ña̱ꞌa ndato. Ndiꞌi, dá ni̱ niꞌi̱ táꞌi̱ dao ka̱ yó choon ña̱ nduva̱ꞌa yó na̱ kúꞌu̱. Ta dao ka̱ yó ni̱ niꞌi̱ táꞌi̱ ña̱ chindeé yó ña̱yuu kúndaꞌí. Ta dao ka̱ yó ni̱ niꞌi̱ táꞌi̱ ña̱ kakuu yó na̱ kaꞌanda choon no̱ó na̱ kúú kuendá Cristo. Ta dao ka̱ yó ni̱ niꞌi̱ táꞌi̱ ña̱ kaꞌa̱n yo̱ dao ka̱ yúꞌu̱, ña̱ ko̱ ní dákuáꞌa yó.
1CO 12:29 Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿á ndidaá yó kúú apóstol? ¿Á ndidaá yó kúú profeta? ¿Á ndidaá yó kúú na̱ dánaꞌa̱? Ta, ¿á ndidaá yó kándéé kée ña̱ꞌa ndato?
1CO 12:30 Ta, ¿á ndidaá yó ni̱ niꞌi̱ táꞌi̱ ña̱ nduva̱ꞌa yó na̱ kúꞌu̱? Ta, ¿á ndidaá yó ni̱ niꞌi̱ táꞌi̱ ña̱ kaꞌa̱n yo̱ dao ka̱ yúꞌu̱, ña̱ ko̱ ní dákuáꞌa yó? Ta, ¿á ndidaá yó ni̱ niꞌi̱ táꞌi̱ ña̱ nandió néꞌe yó to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n iin na̱ ni̱ kaꞌa̱n iin ka̱ yúꞌu̱? Ko̱ó, ko̱ ta̱ꞌón dión kíán.
1CO 12:31 Sa̱ꞌá ño̱ó ndi̱ꞌi ini ndo̱ niꞌi̱ ndo̱ choon ndáya̱ꞌi cháá ka̱ noo̱ Ndios. Tído viti koꞌi̱n dánaꞌi̱ noo̱ ndo̱ iin íchi̱ va̱ꞌa cháá ka̱.
1CO 13:1 Va̱ꞌará káti̱ꞌa yuꞌu̱ káꞌi̱n dao ka̱ yúꞌu̱, ña̱ káꞌa̱n na̱ ndéi ñayuú yóꞌo o ña̱ káꞌa̱n ángel ndéi induú, tído tá ko̱ kúꞌu̱ inii̱ sa̱ꞌá ña̱yuu xi̱ꞌíín, dá kía̱n kúúí táto̱ꞌon iin ka̱a kásá oon, o ka̱a chíi̱n kádí oon.
1CO 13:2 Ta va̱ꞌará ná natiin yuꞌu̱ to̱ꞌon ni̱ kii noo̱ Ndios, ta va̱ꞌará ndidaa ka̱ vía̱n ná kanaꞌí ña̱ ndi̱chí ió de̱ꞌé, ta va̱ꞌará ndidaa ka̱ vía̱n ná kanaꞌí ndidaá kúú ña̱ ndi̱chí ió ñayuú yóꞌo, ta va̱ꞌará kandeé káꞌano inii̱ Ndios, ña̱ kandeéí nada̱oin yúku̱ káa nakuii̱a̱n iin ka̱ xíán, tído tá ko̱ kúꞌu̱ inii̱ sa̱ꞌá ña̱yuu xi̱ꞌíín, dá kía̱n ni iin ña̱ꞌa ko̱ kúúí.
1CO 13:3 Ta va̱ꞌará ná dasáí ndidaá kúú ña̱ꞌa ió noo̱í no̱ó na̱ kúndaꞌí, ta va̱ꞌará ná ki̱ꞌoi yikí ko̱ñoi̱ ña̱ kei̱ ña̱, tído tá ko̱ kúꞌu̱ inii̱ sa̱ꞌá ña̱yuu xi̱ꞌíín, dá kía̱n ni iin ña̱ꞌa ko̱ ndáya̱ꞌi va ña̱ ni̱ keei.
1CO 13:4 Ña̱ kúꞌu̱ ini yo̱ sa̱ꞌá ña̱yuu xi̱ꞌín yó kíán ña̱ ki̱ꞌo ndeé ini yo̱ saꞌa̱ ná, ta va̱ꞌa koo ini yo̱ xíꞌín ná. Ta ña̱ kúꞌu̱ ini yo̱ sa̱ꞌá ña̱yuu xi̱ꞌín yó ko̱ kúú taꞌan vaan ña̱ koo uꞌu̱ ini yo̱ koni yo̱ ná, ta ña̱ kúꞌu̱ ini yo̱ saꞌa̱ ná ko̱ kúú taꞌan vaan ña̱ kuvatá yó noo̱ ná, ta ni ko̱ kíán ña̱ kuryíí yó noo̱ ná,
1CO 13:5 ta ni ko̱ kíán ña̱ kexíxi yó xíꞌín ná, ta ni ko̱ kíán ña̱ koo díꞌi̱nda̱ ini yo̱, ta ni ko̱ kíán ña̱ karyíí yó xíꞌín ná, ta ni ko̱ kíán ña̱ kañoꞌo uꞌu̱ ini yo̱ koni yo̱ ná,
1CO 13:6 ta ni ko̱ kíán ña̱ kadii̱ iní yo̱ tá kée na ña̱ kini, chi̱ kíán ña̱ kadii̱ diꞌa ini yo̱ tá kée na ña̱ ndaa̱.
1CO 13:7 Ta sa̱ꞌá ña̱ kúꞌu̱ ini yo̱ sa̱ꞌá ña̱yuu xi̱ꞌín yó, sa̱ꞌá ño̱ó ki̱ꞌo ndeé iní yo̱ saꞌa̱ ndidaá ña̱ꞌa kée na xíꞌá, ta noo̱ ndidaá ña̱ꞌa kandeé iní yo̱ ná, ta noo̱ ndidaá ña̱ꞌa kandati yó na̱, ta noo̱ ndidaá ña̱ꞌa ndeé koo ini yo̱ saꞌa̱ ná.
1CO 13:8 Ta ña̱ kúꞌu̱ ini yo̱ saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu, ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ ndíꞌan. Tído iin kuu̱ ndiꞌi va ña̱ kásto̱ꞌon ña̱yuu to̱ꞌon ni̱ na̱tiin na noo̱ Ndios, ta ndiꞌi taꞌani ña̱ káꞌa̱n na̱ dao ka̱ yúꞌu̱, ña̱ ko̱ ní dákuáꞌa na. Ta ndiꞌi taꞌani ña̱ ndi̱chí náꞌá ná.
1CO 13:9 Chi̱ náꞌá niꞌini va yó cháá ña̱ꞌa Ndios, ta sa̱va̱ꞌa cháá to̱ꞌon ni̱ na̱tiin yó noo̱ ná, ki̱ꞌo dión dánaꞌa̱ yo̱.
1CO 13:10 Tído tá ná kasandaá kuu̱ koo ndidaá ña̱ꞌa táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ Ndios kooan, dá kía̱n ndiꞌi va ndidaá ña̱ kéchóon tóo yó viti.
1CO 13:11 Tá ni̱ sa̱ kuu yuꞌu̱ iin tayií lóꞌo̱, dá sa̱ kaꞌi̱n táto̱ꞌon káꞌa̱n xi̱, ta sa̱ nakani inii̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo nákani ini xi̱, ta sa̱ ndoꞌi táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo xi. Tído tá ni̱ kasa̱ndaái̱ kúúí iin ta̱ yatá, dá ni̱ da̱nkooi ña̱ kée iin tayií lóꞌo̱.
1CO 13:12 Chi̱ ña̱ ndóꞌo yó viti kíán táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo yó tá ndéꞌé yó noo̱ iin espejo ko̱ náꞌa̱ va̱ꞌa, chi̱ cháá vá ña̱ꞌa náꞌá yó viti. Tído kasandaá iin kuu̱, dá koni xíꞌín noo̱ yo̱ Ndios. Ta viti kía̱n cháá vá náꞌá yó saꞌa̱ ná, tído nda̱ daá ví, dá kanaꞌá va̱ꞌa yó Ndios táto̱ꞌon ki̱ꞌo náꞌá mií ná yó.
1CO 13:13 Ta viti, daá ná koo ini yo̱ kandeé iní yo̱ Ndios, ta daá kuití ná kandati yó na̱ xíꞌín ta̱ndeé iní, ta daá kuití ná kuꞌu̱ ini yo̱ sa̱ꞌá ña̱yuu xi̱ꞌín yó. Tído ña̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ noo̱ ndin oni̱ ña̱ yóꞌo kía̱n kuꞌu̱ ini yo̱ sa̱ꞌá ña̱yuu xi̱ꞌín yó.
1CO 14:1 Sa̱ꞌá ño̱ó koo ini ndo̱ kuꞌu̱ ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱yuu xi̱ꞌín ndó. Ta ndukú ndó ña̱ kakomí ndó choon, ña̱ kía̱n xíꞌo Espíritu ii̱ Ndios noo̱ ndo̱, dá kati̱ꞌa ndó kechóon ndó noo̱ ná. Tído katoó cháá ka̱ ndo̱ choon ña̱ kía̱n kásto̱ꞌon ndó xíꞌín ña̱yuu to̱ꞌon nátiin ndó noo̱ mií Ndios.
1CO 14:2 Dá chi̱ ña̱yuu káꞌa̱n iin yúꞌu̱ ko̱ ní dákuáꞌa na, ko̱ káꞌa̱n taꞌon na xíꞌín dao ka̱ ña̱yuu, sa̱va̱ꞌa xíꞌín Ndios vá káꞌa̱n na̱, dá chi̱ ko̱ kándaa̱ ini dao ka̱ ña̱yuu ña̱ káꞌa̱n na̱, chi̱ kíán iin ña̱ꞌa ko̱ kátóni̱ ini yo̱ ni̱ xi̱ꞌo mií Espíritu ii̱ Ndios noo̱ ná.
1CO 14:3 Tído táꞌa̱n ña̱yuu kásto̱ꞌon to̱ꞌon ni̱ na̱tiin na noo̱ Ndios xíꞌín dao ka̱ ña̱yuu, na̱ yóꞌo kúú na̱ xíꞌo ña̱ kuaꞌano cháá ka̱ ña̱yuu xíꞌín to̱ꞌon Ndios, ta káꞌa̱n niꞌini na noo̱ ná, ta xíꞌo ñaá ná ta̱ndeé iní.
1CO 14:4 Chi̱ na̱ káꞌa̱n iin ka̱ yúꞌu̱ ko̱ ní dákuáꞌa na, no̱ón kúú na̱ dákuáꞌano mií vá ná. Tído na̱ kásto̱ꞌon xíꞌín ña̱yuu to̱ꞌon ni̱ na̱tiin na noo̱ mií Ndios, na̱ yóꞌo kúú na̱ dákuáꞌano ndidaá ña̱yuu kuendá Jesús xíꞌín to̱ꞌon Ndios.
1CO 14:5 Kóni̱ yuꞌu̱ ña̱ kía̱n ndidaá ndó kaꞌa̱n iin yúꞌu̱ ko̱ ní dákuáꞌa ndó, tído va̱ꞌa cháá ka̱ ví kíán tá ná kasto̱ꞌon ndó to̱ꞌon ni̱ na̱tiin ndó noo̱ mií Ndios xíꞌín ña̱yuu. Dá chi̱ va̱ꞌa cháá ka̱ kée na̱ kásto̱ꞌon to̱ꞌon ni̱ na̱tiin na noo̱ Ndios o̱ du̱ú ka̱ na̱ káꞌa̱n iin ka̱ yúꞌu̱. Tído tá ió dao na ni̱ na̱tiin ña̱ kándaa̱ ini na̱ ndi kóni̱ kaa yúꞌu̱ káꞌa̱n na̱ ñoó, dá kía̱n kuaꞌano ña̱yuu kuendá Jesús xíꞌín to̱ꞌon Ndios.
1CO 14:6 Sa̱ꞌá ño̱ó, ñani, tá ná saa̱ yuꞌu̱ noo̱ ndéi ndó xaa̱n, ta kasáꞌí kaꞌi̱n xíꞌín ndó iin yúꞌu̱ ko̱ kándaa̱ ini ndo̱, ¿ndí ki̱án va̱ꞌa niꞌi̱ ndo̱, tá dáá? Tído tá ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó saꞌa̱ iin to̱ꞌon sa̱á ni̱ xi̱ꞌo Ndios noo̱í, o saꞌa̱ iin to̱ꞌon ndi̱chí ni̱ ni̱ꞌí noo̱ ná, o saꞌa̱ iin to̱ꞌon ni̱ na̱tiiin noo̱ ná, o saꞌa̱ iin ka̱ to̱ꞌon ndaa̱, dá kía̱n kandaa̱ ini ndo̱.
1CO 14:7 Miía̱n ndaa̱ ko̱ nákiꞌin táꞌan nóó taꞌon noo̱ káꞌa̱n yír tuú xíꞌín yír dákáꞌa ra. Tído tá ko̱ káꞌa rá táto̱ꞌon ki̱ꞌo kánian kaꞌa rá, dá kía̱n, ¿ndi kee yó kandaa̱ ini yo̱ ndá yaa tuú na̱, o ndá yaa dákáꞌa na?
1CO 14:8 Ta tá ná o̱ tu̱ú ndísáꞌano ra iin trompeta, dá kía̱n, ¿ndi koo kandaa̱ ini soldado ña̱ kánian kenduu ra̱ mií rá koꞌo̱n ra̱ na̱á ra̱?
1CO 14:9 Ta ki̱ꞌo dión taꞌani ndóꞌo ndoꞌó tá káꞌa̱n ndo̱ iin yúꞌu̱ ko̱ kándaa̱ ini dao ka̱ ña̱yuu. ¿Ndi kee na kandaa̱ ini na̱ ña̱ káꞌa̱n ndo̱? Ta noo̱ táchi̱ vá káꞌa̱n ndo̱.
1CO 14:10 Kua̱ꞌá nda̱ꞌo yúꞌu̱ káꞌa̱n ña̱yuu ndéi ñayuú yóꞌo, ta iin rá iin ña̱yuu kándaa̱ ini yúꞌu̱ káꞌa̱n na̱.
1CO 14:11 Tído tá ko̱ kándaa̱ ini yuꞌu̱ yúꞌu̱ káꞌa̱n dao ka̱ ña̱yuu, dá kía̱n iin ta̱ tu̱kú vá kúú yuꞌu̱ noo̱ ná. Ta dión taꞌani iin na̱ tu̱kú vá kúú ná noo̱ yúꞌu̱.
1CO 14:12 Sa̱ꞌá ño̱ó ndoꞌó, na̱ kátoó kakomí choon xíꞌo Espíritu ii̱ Ndios, ndi̱ꞌi cháá ka̱ ini ndo̱ kakomí ndó choon dákuáꞌano ndó dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús xíꞌín to̱ꞌon Ndios.
1CO 14:13 Sa̱ꞌá ño̱ó ndi ndáa ndó káꞌa̱n iin ka̱ yúꞌu̱ ña̱ kía̱n ko̱ ní dákuáꞌa ndó, dá kía̱n kaka̱ ndo̱ noo̱ Ndios ña̱ ná ki̱ꞌo na ña̱ kati̱ꞌa ndó nandió néꞌe ndó ndi kóni̱ kaa yúꞌu̱ káꞌa̱n ndo̱.
1CO 14:14 Dá chi̱ tá káꞌa̱n yuꞌu̱ xíꞌín Ndios xíꞌín iin ka̱ yúꞌu̱ ko̱ kándaa̱ inii̱, dá kía̱n miía̱n ndaa̱ káꞌi̱n xíꞌín ná xíꞌín espírituí, tído ña̱ yóꞌo ko̱ chíndeéán ña̱xintóni̱í.
1CO 14:15 ¿Ndá ki̱án kee yuꞌu̱, tá dáá? Kánian kaꞌi̱n xíꞌín Ndios xíꞌín espírituí, tído káni taꞌanian kaꞌi̱n xíꞌín ná xíꞌín ña̱xintóni̱í. Kánian katai xíꞌín espírituí, tído káni taꞌanian katai xíꞌín ña̱xintóni̱í.
1CO 14:16 Chi̱ tá kékáꞌano ndó Ndios xíꞌín sa̱va̱ꞌa espíritu ní ndó, ta nákaa̱ iin na̱ ko̱ kándaa̱ ini to̱ꞌon káꞌa̱n ndo̱, dá kía̱n, ¿ndi kee na kaa na̱: “Dión ná koo”, sa̱ꞌá ndivéꞌe ni̱ na̱ki̱ꞌo ndó noo̱ Ndios? Chi̱ ko̱ ní kándaa̱ ini na̱ ndí ki̱án ni̱ kaꞌa̱n ndo̱.
1CO 14:17 Chi̱ miía̱n ndaa̱ kuiti va̱ꞌa ni̱ kee ndó ni̱ na̱ki̱ꞌo ndó ndivéꞌe noo̱ Ndios, tído ko̱ ní sáꞌano dao ka̱ ña̱yuu xíꞌín to̱ꞌon Ndios, chi̱ ko̱ ní kándaa̱ ini na̱.
1CO 14:18 Náki̱ꞌo yuꞌu̱ ndivéꞌe noo̱ Ndios, dá chi̱ káꞌa̱n cháá ka̱i̱ dao ka̱ yúꞌu̱, ña̱ ko̱ ní dákuáꞌi, o̱ du̱ú ndidaá ka̱ ndo̱ꞌó.
1CO 14:19 Tído tá nákaa̱i̱ ini veꞌe noo̱ nátaka ndo̱, dá kía̱n kátoó cháá ka̱i̱ káꞌi̱n va̱ꞌará oꞌo̱n káa to̱ꞌon, ña̱ kía̱n kándaa̱ inii̱, dá dánaꞌi̱ noo̱ ndo̱, o̱ du̱ú ña̱ kaꞌi̱n uxi̱ mil to̱ꞌon xíꞌín iin yúꞌu̱, ña̱ ko̱ kándaa̱ ini ña̱yuu.
1CO 14:20 Ñani miíi̱, o̱ sa̱ kákuu ña̱xintóni̱ ndo̱ ña̱xintóni̱ takuálí leé. Va̱ꞌa ka̱a̱n takuálí kakuu ndó, tído no̱ó kua̱chi va, dá chi̱ ko̱ náꞌá xí sa̱ꞌá kua̱chi kini. Na̱ yatá kakuu ndó no̱ó ña̱ nákani ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ꞌa Ndios.
1CO 14:21 Dá chi̱ ki̱ꞌo diꞌa kaá tuti ii̱ Ndios: “Kaꞌi̱n xíꞌín na̱ ñooi̱ xíꞌín yúꞌu̱ na̱ tu̱kú, xíꞌín iin yúꞌu̱ ko̱ náꞌá ná. Ta va̱ꞌará xíꞌa̱n dión ná keei, o̱ kékuendá taꞌon na ña̱ kaꞌi̱n xíꞌín ná, kaá satoꞌo yo̱ Ndios.”
1CO 14:22 Sa̱ꞌá ño̱ó, tá káꞌa̱n ndo̱ iin ka̱ yúꞌu̱, ña̱ ko̱ ní dákuáꞌa ndó, ño̱ó kía̱n náꞌa̱ no̱ó ña̱yuu ko̱ kándísa ña̱ ió Ndios xíꞌín ndó, tído ko̱ chíndeéán ña̱yuu sa̱ kándísa. Tído tá kásto̱ꞌon ndó xíꞌín ña̱yuu to̱ꞌon ni̱ na̱tiin ndó noo̱ mií Ndios, ña̱ yóꞌo kía̱n chíndeé cháá ka̱ ña̱yuu kándísa o̱ du̱ú na̱ ko̱ kándísa.
1CO 14:23 Sa̱ꞌá ño̱ó tá ni̱ ndi̱tútí ndidaá ndó ini veꞌe noo̱ nátaka ndo̱, ta ndéi ndó káꞌa̱n ndo̱ iin yúꞌu̱ ko̱ ní dákuáꞌa ndó, ta ni̱ ka̱sáa̱ iin na̱ kátoó kueídóꞌo to̱ꞌon Ndios o iin na̱ ko̱ kándísa, dá kaa na̱ xíꞌín ndó ña̱ lóko̱ va kúú ndó.
1CO 14:24 Tído tá ndidaá ndó ni̱ ka̱sáꞌá kásto̱ꞌon to̱ꞌon ni̱ na̱tiin ndó noo̱ mií Ndios, ta ni̱ ka̱sáa̱ iin na̱ ko̱ kándísa o iin na̱ kátoó kueídóꞌo to̱ꞌon Ndios, ta kúú to̱ꞌon yóꞌo kedaá xíꞌín ná, ta kandaa̱ ini na̱ ña̱ kómí ná kua̱chi, dá kasáꞌá nakani ini na̱ ña̱ ko̱ váꞌa kée na.
1CO 14:25 Dá kía̱n nono̱ nda̱ ma̱á ini nío̱ ná kandaa̱ ini na̱ ña̱ ko̱ váꞌa kée na, dá taxí táꞌan na nakui̱ta xítí ná noo̱ Ndios, ta kekáꞌano ñaá ná. Ta kaa na̱ xíꞌín ndó: “Miía̱n ndaa̱ kuiti ió Ndios xíꞌín ndó.”
1CO 14:26 ¿Ndi koo kee yó viti, tá dáá, ñani? Tá ni̱ ndi̱tútí ndó ini veꞌe noo̱ nátaka ndo̱, dá kekáꞌano dao ndó Ndios xíꞌín iin yaa, ta dao ka̱ ndo̱ dánaꞌa̱ to̱ꞌon Ndios, ta dao ka̱ ndo̱ kaꞌa̱n iin to̱ꞌon sa̱á ni̱ na̱tiin ndó noo̱ mií Ndios, ta dao ka̱ ndo̱ kaꞌa̱n yúꞌu̱ ko̱ ní dákuáꞌa ndó, ta dao ka̱ ndo̱ nandió néꞌe ndi kóni̱ kaa yúꞌu̱ ni̱ kaꞌa̱n dao na. Tído koo ini ndo̱ kendaa̱ ndo̱ ndidaá ña̱ yóꞌo, dá ná kuaꞌano dao ka̱ ndo̱ íchi̱ Ndios.
1CO 14:27 Tá kuaꞌa̱n ndo̱ kaꞌa̱n ndo̱ iin yúꞌu̱ ko̱ ní dákuáꞌa ndó, dá kía̱n sa̱va̱ꞌa uu̱ ndo̱, o oni̱ ndo̱ kaꞌa̱n. Tído iin rá iin ni ndó kaꞌa̱n. Ta kánian koo iin na̱ ti̱ꞌa nandió néꞌe ndi kóni̱ kaa to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n ndo̱.
1CO 14:28 Tído tá ko̱ íin ti̱ꞌa nandió néꞌe yúꞌu̱ ni̱ kaꞌa̱n ndo̱, dá kía̱n ná dáꞌa ni nakui̱ta ndó kaꞌa̱n ndo̱án. Va̱ꞌa ka̱a̱n ndatóꞌón kayá ni ndó xíꞌín Ndios.
1CO 14:29 Ta dión taꞌani ná kee na̱ kuaꞌa̱n kasto̱ꞌon to̱ꞌon ni̱ na̱tiin na noo̱ mií Ndios ini veꞌe noo̱ nátaka ndo̱. Sa̱va̱ꞌa uu̱ na̱, o oni̱ na̱ ná kaꞌa̱n. Ta dao ka̱ ndo̱ kandei taꞌí iní sa̱ꞌá to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n na̱.
1CO 14:30 Tído tá ni̱ na̱tiin iin na̱ ió seídóꞌo iin to̱ꞌon sa̱á noo̱ Ndios, dá kía̱n ná katuu tóo na̱ íin káꞌa̱n, dá kuu kaꞌa̱n na̱ sa̱ꞌá to̱ꞌon sa̱á ni̱ na̱tiin na.
1CO 14:31 Iin rá iin ni ndó ya̱ꞌa kasto̱ꞌon to̱ꞌon ni̱ na̱tiin ndó noo̱ mií Ndios, dá kía̱n ndidaá ndó kandaa̱ cháá ka̱ ini ndí ki̱án kóni̱ Ndios, dá koo cháá ka̱ ta̱ndeé iní ndo̱ xíꞌín ná.
1CO 14:32 Chi̱ iin na̱ ni̱ na̱tiin to̱ꞌon noo̱ mií Ndios kasto̱ꞌon na, ió choon noo̱ ndáꞌa̱ ná ña̱ katuu tóo na noo̱ káꞌa̱n na̱,
1CO 14:33 dá chi̱ Ndios, na̱ ndáño̱ꞌo yó, ko̱ kúú taꞌon na iin Ndios xíꞌo ña̱ nakui̱na vaa̱ yo̱. Diꞌa xíꞌo na ña̱ kandei yó xíꞌín ña̱ñóꞌó. Táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée dao ka̱ na̱ kúú ña̱yuu Ndios ini veꞌe noo̱ dákuáꞌa na,
1CO 14:34 kánian tádi̱ kandei na̱ ñáꞌa̱ veꞌe noo̱ nátaka ndo̱ dákuáꞌa ndó, chi̱ ko̱ ta̱ꞌón íchi̱ ná ndatóꞌón ná. Diꞌa kánian kañoꞌo na ti̱xi ndáꞌa̱ yíi̱ ná táto̱ꞌon ki̱ꞌo saꞌándá ley Ndios choon.
1CO 14:35 Tá ndáa ña̱ꞌa ko̱ ní kándaa̱ ini na̱, dá kía̱n tá ná nasaa̱ na̱ veꞌe na, dá ná ndato̱ꞌón ná yíi̱ ná. Dá chi̱ iin ña̱ kaꞌan noo̱ kíán ña̱ ndatóꞌón ná ini veꞌe noo̱ nátaka ndo̱ dákuáꞌa ndó.
1CO 14:36 ¿Á sa̱va̱ꞌa noo̱ ndo̱ꞌó ni̱ na̱too̱n to̱ꞌon Ndios, xiní ndo̱? O, ¿á sa̱va̱ꞌa noo̱ ndo̱ꞌó ní ni̱ ka̱sáa̱a̱n, káꞌán ndó?
1CO 14:37 Tá ió iin káa ndó káꞌán ña̱ kúú ndó na̱ ni̱ na̱tiin to̱ꞌon noo̱ mií Ndios, o káꞌán ndó ña̱ kómí ndó iin choon ni̱ xi̱ꞌo Espíritu ii̱ Ndios noo̱ ndo̱, dá kía̱n kánian nakoni ndo̱ ña̱ choon táai noo̱ tuti yóꞌo kúú choon saꞌándá Ndios, na̱ kúú satoꞌo yo̱.
1CO 14:38 Tá ió iin káa ndó ko̱ nákoni ña̱ dión kíán, dá kía̱n ná dáꞌa ni nakoni ndo̱ ná.
1CO 14:39 Sa̱ꞌá ño̱ó, ñani, ndi̱ꞌi ini ndo̱ natiin ndó choon ña̱ kasto̱ꞌon ndó to̱ꞌon ni̱ niꞌi̱ ndo̱ noo̱ mií Ndios. Ta o̱ sa̱ chítuu ndó dao ka̱ na̱ ña̱ kaꞌa̱n na̱ iin ka̱ yúꞌu̱ ko̱ ní dákuáꞌa na,
1CO 14:40 tído kee ndó ndidaá ña̱ yóꞌo xíꞌín ña̱ñóꞌó, ta yíko̱ kee ndó ña̱.
1CO 15:1 Ñani miíi̱, koꞌi̱n kasto̱ꞌin xíꞌín ndó sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesucristo, táꞌa̱n ña̱ sa̱ ni̱ da̱náꞌi̱ noo̱ ndo̱, táꞌa̱n ña̱ ni̱ na̱tiin ndó, ta ndíta toon ndó xíꞌán.
1CO 15:2 Tá ná kandita toon ndó xíꞌín mií to̱ꞌon va̱ꞌa yóꞌo, ña̱ ni̱ da̱náꞌi̱ noo̱ ndo̱, dá kía̱n niꞌi̱ ndo̱ ña̱ ka̱ki ndó. Tá ko̱ó, dá kía̱n ko̱ chóon taꞌon ña̱ kándísa ndó.
1CO 15:3 Chi̱ ña̱ mií no̱ó ni̱ da̱náꞌi̱ noo̱ ndo̱ kúú to̱ꞌon ni̱ xi̱ꞌo mií Ndios noo̱í, chi̱ ni̱ da̱náꞌi̱ noo̱ ndo̱ ña̱ ni̱ xiꞌi̱ Cristo Jesús sa̱ꞌá kua̱chi yó, tá ki̱ꞌo dión, dá ni̱ xi̱nko̱o noo̱ káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios.
1CO 15:4 Dá ni̱ ndu̱xi na. Ta ni̱ na̱taki na̱ ti̱xi kuu̱ óni̱, dá ni̱ xi̱nko̱o noo̱ káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios.
1CO 15:5 Dá ni̱ naꞌa̱ noo̱ ná noo̱ Cefas. Ndiꞌi daá ni̱ naꞌa̱ noo̱ ná noo̱ ndin uxi̱ uu̱ ta̱a ni̱ sa̱ xi̱onoo xíꞌín ná.
1CO 15:6 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ naꞌa̱ noo̱ ná no̱ó oꞌo̱n ciento ka̱ ña̱yuu kúú kuendá na̱. Ta kuaꞌa̱ i̱í vá na̱ yóꞌo ndéi takí, tído dao na ni̱ xiꞌi̱.
1CO 15:7 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ naꞌa̱ noo̱ ná noo̱ Jacobo. Ndiꞌi, dá ni̱ naꞌa̱ noo̱ túku na noo̱ ndidaá ta̱a kúú apóstol, táꞌa̱n ra̱ ni̱ ka̱xi na kaneꞌe to̱ꞌon na.
1CO 15:8 Nda̱ noo̱ ndíꞌi kuií, dá ni̱ naꞌa̱ noo̱ taꞌani na noo̱ mií yuꞌu̱, sa̱ꞌá ño̱ó kúúí táto̱ꞌon iin talóꞌo̱ kueé ni̱ kaki.
1CO 15:9 Ta kúúí na̱ nóo cháá ka̱ no̱ó ndidaá ka̱ apóstol, ta ko̱ káni vía̱n ña̱ kananí yuꞌu̱ ña̱ kakuui apóstol, chi̱ sa̱ xi̱onoo yuꞌu̱ sa̱ kendava̱ꞌi xíꞌín na̱ kúú kuendá Jesús.
1CO 15:10 Tído sa̱ꞌá ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios xíꞌíín, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kee na yuꞌu̱ kúúí iin apóstol. Ta ña̱ mani̱ ni̱ kee na xíꞌín yuꞌu̱, ko̱ ní naá óon taꞌan vaan. Diꞌa kéchóon cháá ka̱i̱ o̱ du̱ú ndidaá ka̱ ni ta̱a néꞌe to̱ꞌon na. Tído o̱ du̱ú míí yuꞌu̱ kéchóon, mií vá Ndios kúú na̱ chíndeé yuꞌu̱ sa̱ꞌá ña̱ mani̱ ni̱ kee na xíꞌíín.
1CO 15:11 Tído ko̱ ta̱ꞌón ña̱ꞌa kíán á yuꞌu̱ o dao ka̱ na̱ dánaꞌa̱ noo̱ ndo̱. Chi̱ sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo dánaꞌa̱ ndiꞌi ndu, ta ña̱ yóꞌo kía̱n kándísa ndó.
1CO 15:12 Nduꞌu̱ kúú na̱ dánaꞌa̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ kuiti ni̱ na̱taki Jesús tein na̱ ni̱ xiꞌi̱, sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndiva̱ꞌa káꞌa̱n dao ndó ña̱ o̱ nátaki taꞌon na̱ ni̱ xiꞌi̱?
1CO 15:13 Tído tá ná o̱ nátaki na̱ ni̱ xiꞌi̱, dá kía̱n ni Cristo ko̱ ní nátaki, ní kúu.
1CO 15:14 Tído tá ko̱ ní nátaki Jesús, dá kía̱n ko̱ chóon taꞌon to̱ꞌon ni̱ da̱náꞌa̱ ndu̱ noo̱ ndo̱, ta ni ña̱ kándísa ndó saꞌa̱ Jesús ko̱ chóon, ní kúu.
1CO 15:15 Tá ki̱ꞌo dión kíán, dá kía̱n ni̱ ka̱ndo̱o ndu kúú ndú na̱ káꞌa̱n to̱ꞌón saꞌa̱ Ndios, dá chi̱ xíꞌo ndu kuendá ña̱ Ndios kúú na̱ ni̱ da̱nátaki Cristo. Tído ko̱ ní nátaki taꞌon Cristo tá miía̱n ndaa̱ o̱ nátaki na̱ ni̱ xiꞌi̱, ní kúu.
1CO 15:16 Chi̱ tá ná o̱ nátaki na̱ ni̱ xiꞌi̱, dá kía̱n ni Cristo ko̱ ní nátaki taꞌon, ní kúu.
1CO 15:17 Tá ko̱ ní nátaki Jesús, dá kía̱n ko̱ chóon taꞌon ña̱ kándéé iní ndo̱ ná, ta kómí ii̱ vá ndó kua̱chi noo̱ Ndios.
1CO 15:18 Tá dión kíán, dá kía̱n ni̱ naá óon va na̱ ni̱ xiꞌi̱ íchi̱ Cristo.
1CO 15:19 Sa̱ꞌá ño̱ó tá sa̱va̱ꞌa ñayuú yóꞌo va ió ta̱ndeé iní noo̱ yo̱ xíꞌín Cristo, dá kía̱n ndaꞌí cháá ka̱ ndóꞌo yó o̱ du̱ú ndidaá ka̱ ña̱yuu ndéi ñayuú yóꞌo.
1CO 15:20 Tído miía̱n ndaa̱ kuiti va ni̱ na̱taki Cristo tein na̱ ni̱ xiꞌi̱, ta mií ná kúú na̱ mií no̱ó ni̱ na̱taki, sa̱ꞌá ño̱ó miía̱n ndaa̱ nataki ndidaá ka̱ ña̱yuu ni̱ xiꞌi̱.
1CO 15:21 Ta sa̱ꞌá iin tóꞌón ta̱a, sa̱ꞌá ño̱ó ndidaá kúú ña̱yuu xíꞌi̱. Ta dión taꞌani sa̱ꞌá iin ka̱ ta̱a nataki na̱ ni̱ xiꞌi̱.
1CO 15:22 Chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Adán kua̱chi, sa̱ꞌá ño̱ó ndidaá ña̱yuu xíꞌi̱. Ta dión taꞌani, sa̱ꞌá ña̱ ni̱ na̱taki Cristo, sa̱ꞌá ño̱ó ndidaá ña̱yuu ni̱ xiꞌi̱ ni̱ꞌí ña̱ nataki na̱.
1CO 15:23 Tído iin rá iin ña̱ꞌa ió yíko̱a̱n táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ chi̱kaa̱ ini Ndios kooan. Chi̱ dinñóꞌó Cristo ni̱ na̱taki, dá tá ná nandió ko̱o na kasaa̱ na̱, dá ví nataki ña̱yuu kuendá na̱.
1CO 15:24 Dá kasandaá kuu̱ naá ñayuú yóꞌo, dá naki̱ꞌo Cristo ndidaá kúú choon noo̱ ndáꞌa̱ tatá Ndios tá ni̱ ndiꞌi ni̱ ka̱ndeé ná ni̱ di̱tá ná choon noo̱ ndáꞌa̱ ndidaá ña̱ sa̱ komí ndée̱, xíꞌín ndidaá ra̱ sa̱ saꞌanda choon xíꞌín ndidaá ra̱ sa̱ da̱ndáki ñayuú yóꞌo.
1CO 15:25 Dá chi̱ miía̱n kánian dándáki Cristo nda̱ ná nataán ndiꞌi Ndios ta̱ xiní uꞌu̱ ñaá ti̱xi saꞌa̱ ná.
1CO 15:26 Dá nda̱ noo̱ ndíꞌi kuií, dá kía̱n dánaá na̱ ña̱ xiní uꞌu̱ ñaá, táꞌa̱n ña̱ kédaá xíꞌín yó, dá xíꞌi̱ yo̱.
1CO 15:27 Chi̱ ndidaá vá ña̱ꞌa nataán Ndios ti̱xi saꞌa̱ Cristo. Tído tá kaáa̱n ña̱ ndidaá vá ña̱ꞌa kañoꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ ná, ko̱ kóni̱ kaaa̱n ña̱ kakaa̱ taꞌani mií Ndios, chi̱ mií vá ná kúú na̱ ni̱ na̱taán ndidaá kúú ña̱ꞌa ti̱xi saꞌa̱ ná.
1CO 15:28 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ ndu̱ꞌu ndidaá kúú ña̱ꞌa ti̱xi ndáꞌa̱ Cristo, dá ndu̱ꞌu mií Cristo, na̱ kúú de̱ꞌe Ndios, ti̱xi ndáꞌa̱ mií Ndios, na̱ ni̱ na̱ki̱ꞌo ndidaá kúú ña̱ꞌa ti̱xi ndáꞌa̱ ná. Dá kía̱n mií Ndios kakuu na̱ mií no̱ó noo̱ ndidaá ña̱ꞌa.
1CO 15:29 Ta viti, ¿ndiva̱ꞌa sódo̱ ndúta̱ dao ndó sa̱ꞌá ña̱yuu ni̱ xiꞌi̱ tá ko̱ kándísa ndó ña̱ nataki na̱ ni̱ xiꞌi̱? ¿Ndiva̱ꞌa sódo̱ ndúta̱ ndo̱ sa̱ꞌá na̱ ni̱ xiꞌi̱, tá dáá?
1CO 15:30 Ta, ¿ndiva̱ꞌa daá kuití ndóꞌo nío̱ nduꞌu̱ sa̱ꞌá to̱ꞌon Ndios tá ná o̱ nátaki na̱ ni̱ xiꞌi̱, tá dáá?
1CO 15:31 Káꞌa̱n ndaa̱i̱ xíꞌín ndó, ñani, ña̱ sa̱ꞌá ña̱ kádii̱ ini yuꞌu̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee satoꞌo yo̱ Jesucristo xíꞌín ndó, sa̱ꞌá ño̱ó ndidaá kuu̱ vá ió ña̱ kuui̱.
1CO 15:32 Ta ni̱ xió néꞌe táꞌin xíꞌín ta̱ to̱ndó ndéi ñoo Éfeso, tído, ¿ndí ki̱án va̱ꞌa niꞌi̱ yuꞌu̱ tá dión ná o̱ nátaki na̱ ni̱ xiꞌi̱? Dá chi̱ tá ná o̱ nátaki ña̱yuu ni̱ xiꞌi̱, dá kía̱n: “Ná kasáꞌan yó, ta ná koꞌo yó, ta ná xi̱nió, dá chi̱ iin taa̱n kuu va yó.”
1CO 15:33 O̱ sa̱ kíꞌo ndó mií ndó ña̱ dándaꞌí na̱ ndo̱ꞌó, dá chi̱: “Tá xíonoo ndó xíꞌín ta̱a kini, dá kía̱n dátu̱ú vá rá ndo̱ꞌó no̱ó ña̱ va̱ꞌa kée ndó.”
1CO 15:34 Sa̱ꞌá ño̱ó kánian ndito koo ini ndo̱, dá ná o̱ yáꞌa ndó kee ndó kua̱chi noo̱ Ndios. Chi̱ ndéi dao ña̱yuu ko̱ náꞌá Ndios tein mií ndó xaa̱n. Dión káꞌa̱n yuꞌu̱ xíꞌín ndó, dá ná kakaꞌan noo̱ ndo̱.
1CO 15:35 Ndá ndi kuu ndato̱ꞌón iin káa ndoꞌó, ta kaa ndo̱: “¿Ndí koo, dá nataki ña̱yuu ni̱ xiꞌi̱? ¿Ta ndi koo yikí ko̱ño kandixi na noo̱ nataki na̱?”
1CO 15:36 Ña̱yuu xi̱xi kúú ndó. Chi̱ tá chíꞌi ndó iin tata no̱ñóꞌo̱ ndo̱, miía̱n ndúsa̱ kánian kuua̱n ti̱i ñóꞌo̱, dá dákuita̱a̱n kakuuan iin yuku̱ sa̱á.
1CO 15:37 Ta ña̱ chíꞌi ndó no̱ñóꞌo̱ ndo̱ ko̱ kíán sa̱ iin yuku̱ kuíi̱, diꞌa dinñóꞌó iin tata i̱chí kía̱n chíꞌi ndó, miía̱n kíán noni̱ tirió o dao ka̱ tata.
1CO 15:38 Tído mií vá Ndios kúú na̱ xíꞌo ndi koo iin rá iin yuku̱ táto̱ꞌon ni̱ chi̱kaa̱ ini mií ná kooan, sa̱ꞌá ño̱ó iin rá iin tata xíꞌín yuku̱án.
1CO 15:39 Ta dión taꞌani o̱ du̱ú iin nóó kúú ndidaá yikí ko̱ño. Chi̱ díin vá kúú yikí ko̱ño ña̱yuu, ta sa̱ díin vá kúú yikí ko̱ño kirí kúú kíti̱. Ta sa̱ díin vá kúú yikí ko̱ño ti̱yaká, ta sa̱ díin vá kúú yikí ko̱ño kirí ió to̱mi.
1CO 15:40 Ió yikí ko̱ño kómí na̱ ndéi induú, ta díin vá kúú yikí ko̱ño kómí ña̱yuu ndéi no̱ñóꞌo̱ yóꞌo. Chi̱ ndato cháá ka̱ yikí ko̱ño kómí na̱ ndéi induú o̱ du̱ú yikí ko̱ño kómí na̱ ndéi no̱ñóꞌo̱ yóꞌo.
1CO 15:41 Ta dión taꞌani díin vá ndato ndia̱ndii, ta díin vá ndato yoo̱. Ta díin vá ndato ti̱ñoo̱. Ta díin vá ndato dao ti̱ñoo̱ noo̱ dao ka̱ ri̱.
1CO 15:42 Ta ki̱ꞌo dión taꞌani ndoꞌo na̱ ni̱ xiꞌi̱ tá ná nataki na̱, chi̱ yikí ko̱ño na̱, ña̱ ni̱ ndu̱xi, kía̱n téíꞌi̱. Tído tá ná nataki na̱, dá kía̱n naniꞌi̱ ná iin yikí ko̱ño, ña̱ ni iin kuu̱ o̱ téíꞌi̱.
1CO 15:43 Chi̱ yikí ko̱ño ni̱ ndu̱xi kúú iin yikí ko̱ño kañóꞌó ña̱yuu. Tído tá ná natakia̱n, dá nduuan iin ña̱ꞌa ndato. Chi̱ tá ni̱ ndu̱xian ni̱ sa̱ kian iin ña̱ꞌa ko̱ó ndée̱. Tído tá ná natakia̱n, dá nduuan iin ña̱ꞌa ió ndée̱.
1CO 15:44 Tá ni̱ ndu̱xian, dá ni̱ sa̱ kíán iin yikí ko̱ño kómí na̱ ndéi no̱ñóꞌo̱ yóꞌo. Tído tá ná natakia̱n, dá nduuan iin yikí ko̱ño kómí na̱ ndéi induú. Dá chi̱ ió yikí ko̱ño kómí na̱ ndéi no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, ta ió taꞌani yikí ko̱ño kómí na̱ ndéi induú.
1CO 15:45 Chi̱ káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios ña̱ mií Ndios ni̱ ka̱va̱ꞌa ta̱a mií no̱ó, táꞌa̱n ra̱ sa̱ naní Adán, ta ni̱ xi̱ꞌo na ña̱ ni̱ sa̱ taki ra̱. Tído Cristo, na̱ ni̱ kii sata̱ Adán, no̱ón kúú iin Espíritu xíꞌo ña̱ kataki chíchí yó.
1CO 15:46 Tído ko̱ ní niꞌi̱ yo̱ yikí ko̱ño kuendá induú mií no̱ó, diꞌa ni̱ niꞌi̱ yo̱ yikí ko̱ño kuendá no̱ñóꞌo̱ yóꞌo va. Ndiꞌi, dá niꞌi̱ yo̱ yikí ko̱ño kuendá induú.
1CO 15:47 Chi̱ ta̱a mií no̱ó ni̱ sa̱ kuu kuendá no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, chi̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa ra xíꞌín ñóꞌo̱. Tído ta̱a kúú uu̱, na̱ kúú satoꞌo yo̱, no̱ón kúú kuendá induú, chi̱ ni̱ kii na chí induú.
1CO 15:48 Dá chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo káa yikí ko̱ño sa̱ komí ta̱a ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín ñóꞌo̱, ki̱ꞌo dión kúú yikí ko̱ño na̱ kúú kuendá no̱ñóꞌo̱ yóꞌo. Ta yikí ko̱ño na̱ kúú kuendá induú kúúán táto̱ꞌon yikí ko̱ño na̱ ni̱ kii induú.
1CO 15:49 Ta viti ndáa yikí ko̱ño yo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ sa̱ kaa yikí ko̱ño ta̱a ni̱ sa̱ kuu kuendá no̱ñóꞌo̱ yóꞌo. Tído kasandaá iin kuu̱, dá nduu yikí ko̱ño yo̱ táto̱ꞌon káa yikí ko̱ño na̱ ni̱ kii chí induú.
1CO 15:50 Sa̱ꞌá ño̱ó káꞌi̱n xíꞌín ndó, ñani miíi̱, ña̱ o̱ kúu taꞌon ndu̱ꞌu ko̱ño yo̱ xíꞌín nii̱ yo̱ noo̱ dándáki Ndios. Chi̱ ña̱ꞌa túú, o̱ kúu taꞌon natiian kuendá no̱ó ña̱ꞌa ko̱ túú.
1CO 15:51 Ta viti kóni̱i̱ kaꞌi̱n xíꞌín ndó saꞌa̱ iin ña̱ꞌa náꞌá iin tóꞌón mií Ndios. O̱ du̱ú ndidaá vá yó kuu, tído ndidaá vá yó ndesa̱á Ndios yikí ko̱ño,
1CO 15:52 chi̱ iin ndakána va kakuuan, táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée noo̱ yo̱ tá nákua̱ni̱ yo̱. Dión koo tá tuu trompeta noo̱ ndiꞌi. Dá chi̱ tá ni̱ tuu trompeta, dá nataki na̱ ni̱ xiꞌi̱, ta niꞌi̱ ná iin yikí ko̱ño o̱ téíꞌi̱. Ta ndidaá yó, na̱ ndéi takí, ndesa̱á Ndios yikí ko̱ño yo̱.
1CO 15:53 Dá chi̱ miía̱n ndúsa̱ nada̱on yikí ko̱ño téíꞌi̱ yóꞌo, dá kandixi yó iin yikí ko̱ño, ña̱ ni̱ iin kuu̱ o̱ téíꞌi̱. Ta yikí ko̱ño yóꞌo, ña̱ xíꞌi̱, kánian nada̱oan, dá kandixi yó iin yikí ko̱ño, ña̱ kía̱n ni iin kuu̱ o̱ ku̱ú.
1CO 15:54 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ na̱da̱on yikí ko̱ño téíꞌi̱ yóꞌo, ta ni̱ na̱ndixi yó iin yikí ko̱ño ko̱ téíꞌi̱, ta tá ni̱ ndiꞌi ni̱ na̱da̱on yikí ko̱ño yóꞌo, ña̱ xíꞌi̱, ta ni̱ na̱ndixi yó iin yikí ko̱ño, ña̱ ni iin kuu̱ o̱ ku̱ú, dá xi̱nko̱o to̱ꞌon káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios, chi̱ diꞌa kaáa̱n: “Ni̱ ka̱ndeé Ndios ni̱ da̱naá na̱ no̱ó ña̱ kédaá xíꞌín ña̱yuu, dá xíꞌi̱ na̱.
1CO 15:55 Sa̱ꞌá ño̱ó, yoꞌó, ña̱ kédaá xíꞌín ña̱yuu, dá xíꞌi̱ na̱, ¿ndeí kuaꞌa̱n ío̱n? Ta yoꞌó, yái̱ ndi̱i, ¿ndeí kuaꞌa̱n ña̱ sa̱ ka̱ndeéón xíꞌín ndi̱i?”
1CO 15:56 Chi̱ ío̱n, ña̱ kédaá xíꞌín yó, dá xíꞌi̱ yo̱, kúú kua̱chi kée yó. Ta ley Moisés kía̱n dátai̱ kua̱chi yó sa̱ꞌá ña̱ yáꞌa yó kee yó kua̱chi.
1CO 15:57 Tído viti ná naki̱ꞌo yó ndivéꞌe noo̱ Ndios, chi̱ ni̱ ka̱ndeé yó xíꞌín ndidaá ña̱ yóꞌo sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Jesucristo, na̱ kúú satoꞌo yo̱.
1CO 15:58 Sa̱ꞌá ño̱ó, na̱ mani̱ miíi̱, kandita toon ndó, ta kandita ndaa̱ ndo̱ xíꞌín ña̱ ndaa̱ kándísa yó. Ta ndi̱ꞌi ini ndo̱ kechóon ndó choon satoꞌo yo̱ Ndios, ta o̱ sa̱ kátuu ndó kee ndóa̱n. Chi̱ náꞌá vá mií ndó ña̱ choon kée yó no̱ó na̱ kúú satoꞌo yo̱, o̱ na̱á óon taꞌan vaan.
1CO 16:1 Ta viti koꞌi̱n kaꞌi̱n xíꞌín ndó sa̱ꞌá di̱ꞌón dátaká ndo̱, dá chindeé ndó na̱ kúú ña̱yuu Ndios ndéi ñoo Jerusalén. Koo ini ndo̱ kee ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ saꞌandai̱ choon no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús ndéi chí kuendá Galacia diꞌa.
1CO 16:2 Ta iin iin kuu̱ kasáꞌá saꞌa̱ semana, kánian taó xóo iin rá iin ndó no̱ó ya̱ꞌi táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ niꞌi̱ ndo̱ no̱ó ni̱ ke̱chóon ndó, ta taxi va̱ꞌa ndóa̱n. Dá kía̱n tá ná saa̱i̱ noo̱ ndéi ndó xaa̱n, ná dáꞌa ni nditútí ndóa̱n mií hora daá.
1CO 16:3 Dá tá ná saa̱i̱ noo̱ ndéi ndó, dá ki̱ꞌoi iin tuti no̱ó ta̱a ni̱ ndukú mií ndó, dá tandaꞌí ra̱ koꞌo̱n ra̱ xíꞌín di̱ꞌón ni̱ ndi̱tútí ndó chindeé ndó na̱ kúndaꞌí ndéi ñoo Jerusalén.
1CO 16:4 Tído tá kánian koꞌo̱n yuꞌu̱, dá kía̱n kaneꞌe táꞌan dáó rá koꞌo̱n ra̱ xíꞌíín.
1CO 16:5 Saa̱i̱ noo̱ ndéi ndó tá ni̱ ndiꞌi ni̱ ya̱ꞌi chí kuendá Macedonia, chi̱ Macedonia ñoó kánian ya̱ꞌi.
1CO 16:6 Ndá ndi kuu koo tóoi xíꞌín ndó, o ndá ndi kuu kando̱oi kooi xíꞌín ndó tein ndidaá yoo̱ vi̱xi, dá kuu chindeé ndó yuꞌu̱ ná koꞌi̱n noo̱ kánian koꞌi̱n.
1CO 16:7 Ko̱ kóni̱i̱ ña̱ kía̱n chikaꞌanda oon ni noo̱ ndéi ndó, chi̱ kóni̱i̱ kooi cháá tiempo xíꞌín ndó tá ki̱ꞌo dión kóni̱ na̱ kúú satoꞌo yo̱.
1CO 16:8 Tído koo tóo vai ñoo Éfeso yóꞌo nda̱ ná kasandaá kuu̱ víko̱ Pentecostés,
1CO 16:9 dá chi̱ ndato nda̱ꞌo nónó no̱ói̱ kechóoin noo̱ Ndios, ta ió iin ta̱ndeé iní káꞌano ña̱ kuaꞌa̱ cháá ka̱ ña̱yuu kandísa to̱ꞌon Jesús, va̱ꞌará kua̱ꞌá nda̱ꞌo na xiní uꞌu̱ ñaá.
1CO 16:10 Tá ni̱ saa̱ Timoteo noo̱ ndéi ndó xaa̱n, koo ini ndo̱ keva̱ꞌa ndó xíꞌín xí, dá ná kadii̱ ini xi̱ koo xi xíꞌín ndó, dá chi̱ kéchóon xi no̱ó na̱ kúú satoꞌo yo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kéchóon mií yuꞌu̱.
1CO 16:11 Ta ni iin ndó o̱ sa̱ kúꞌichi̱ ini koni ndo̱ xí. Diꞌa koo ini ndo̱ chindeé ndó xi̱, dá ná koo va̱ꞌa ini xi̱ nandió ko̱o va̱ꞌa xi kii xi noo̱ iói̱, dá chi̱ ió yuꞌu̱ ndátii ndisaa̱ xi̱ xíꞌín dao ka̱ ñani yo̱.
1CO 16:12 Ta kóni̱i̱ ña̱ kandaa̱ ini ndo̱ saꞌa̱ ñani yo̱ Apolos. Ni̱ seí ndaꞌávíi̱ noo̱ ná ña̱ saa̱ na̱ xíꞌín dao ka̱ ñani yo̱ kande̱ꞌé ná ndo̱ꞌó. Tído ko̱ ní xíin taꞌon na saa̱ na̱ viti. Tído tá ni̱ nono̱ ná iin ka̱ taꞌándá, dá saa̱ na̱ koo tóo na xíꞌín ndó.
1CO 16:13 Ta kañoꞌo ini ndo̱, ta kandita toon ndó xíꞌín ña̱ ndaa̱ kándísa yó, ta choꞌon ta̱a ini ndo̱, ta ndakí koo ndó.
1CO 16:14 Ta noo̱ ndidaá ña̱ kée ndó, kee ndóa̱n xíꞌín ña̱ kúꞌu̱ ini ndo̱ saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu.
1CO 16:15 Ñani, sa̱ náꞌá vá ndó ña̱ na̱ veꞌe Estéfanas ni̱ sa̱ kuu na̱ mií no̱ó ni̱ ka̱ndísa to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús no̱ó ña̱yuu ndéi chí kuendá Acaya xaa̱n. Ta náꞌá taꞌani ndó ña̱ ni̱ na̱ki̱ꞌo na mií ná ña̱ chindeé ná ndidaá kúú na̱ kúú ña̱yuu Ndios.
1CO 16:16 Ta seí ndaꞌávíi̱ noo̱ ndo̱ ña̱ kueídóꞌo ndó ndidaá ka̱ ni ña̱yuu kée táto̱ꞌon kée na̱ yóꞌo, xíꞌín ndidaá ka̱ na̱ chíndeé dao ka̱ ña̱yuu, na̱ kéchóon noo̱ choon yóꞌo.
1CO 16:17 Ta kádii̱ nda̱ꞌo inii̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱sáa̱ Estéfanas, xíꞌín Fortunato, xíꞌín Acaico, ta ni̱ ndu̱ndeé iníi̱, va̱ꞌará ko̱ó mií ndó ndéi xíꞌíín,
1CO 16:18 chi̱ ni̱ xi̱ꞌo na ta̱ndeé iní noo̱í táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée taꞌani na xíꞌín míí ndó. Ta koo ini ndo̱ nakoni ndo̱ ña̱yuu kée táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée na̱ yóꞌo.
1CO 16:19 Ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús ndéi chí kuendá Asia káꞌa̱n na̱ ndisáꞌán xíꞌín ndó. Ta ñani yo̱ Aquila, xíꞌín ki̱ꞌo yó Priscila, xíꞌín ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús nátaka dákuáꞌa veꞌe na káꞌa̱n na̱ ndisáꞌán xíꞌín ndó sa̱ꞌá ña̱ kúú ndó kuendá satoꞌo yo̱ Jesús.
1CO 16:20 Ta ndidaá na̱ kúú ñani yo̱ ndéi yóꞌo káꞌa̱n na̱ ndisáꞌán xíꞌín ndó. Ta viti chitó táꞌan ndó noo̱ ndo̱, ta ña̱ yóꞌo ná kakuu iin ña̱ñóꞌó kaꞌa̱n táꞌan ndó ndisáꞌán sa̱ꞌá ña̱ kúú ndó kuendá Jesús.
1CO 16:21 Ta yuꞌu̱ kúú Pablo, ta táai ndisáꞌán yóꞌo ko̱saa̱ noo̱ ndo̱ xíꞌín ndáꞌa̱ mííí.
1CO 16:22 Ta tá ió iin káa ndó ko̱ kóni̱ Jesucristo, na̱ kúú satoꞌo yo̱, dá kía̱n chiꞌan ná katai̱ ndo̱ kee Ndios. Satoꞌo yo̱ Jesús, nakíi̱ kíi̱ ní.
1CO 16:23 Ta ná koo ña̱ mani̱ xíꞌo satoꞌo yo̱ Jesucristo xíꞌín iin rá iin ndó.
1CO 16:24 Kúꞌu̱ ndava̱ꞌo inii̱ saꞌa̱ ndidaá ní ndó sa̱ꞌá ña̱ kúú yó kuendá Cristo Jesús. Dión ná koo.
2CO 1:1 Yuꞌu̱ kúú Pablo, ta kúúí iin apóstol, na̱ néꞌe to̱ꞌon Jesucristo, táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ mií Ndios. Ta yuꞌu̱ xíꞌín ñani yo̱ Timoteo káꞌa̱n ndu̱ ndisáꞌán xíꞌín ndoꞌó, na̱ kúú ña̱yuu Ndios ndéi ñoo Corinto xaa̱n, xíꞌín ndidaá ka̱ ña̱yuu Ndios ndéi chí kuendá Acaya.
2CO 1:2 Ta mií tatá yo̱ Ndios xíꞌín satoꞌo yo̱ Jesucristo ná kee ña̱ mani̱ xíꞌín ndó, ta naki̱ꞌo ná ña̱ koo va̱ꞌa ini ndo̱.
2CO 1:3 Ná natiin Ndios, na̱ kúú tatá satoꞌo yo̱ Jesucristo, ndidaá táꞌa̱n ña̱ñóꞌó. Mií ná kúú tatá, na̱ daá kuití kúꞌu̱ ini saꞌa̱ yo̱, ta xíꞌo na ta̱ndeé iní káꞌano noo̱ yo̱.
2CO 1:4 Ta no̱ón kúú na̱ xíꞌo ta̱ndeé iní noo̱ ndúꞌu̱ tein ndi ndáa mií ta̱ndóꞌó ndóꞌo ndu, dión, dá ná niꞌi̱ iní ndu̱ ndi koo kee ndu ki̱ꞌo ndu ta̱ndeé iní noo̱ dao ka̱ ña̱yuu tá ndóꞌo na ndi ndáa mií ta̱ndóꞌó. Dá chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo xíꞌo Ndios ta̱ndeé iní no̱ó nduꞌu̱, ki̱ꞌo dión taꞌani xíꞌo ndu ta̱ndeé iní noo̱ dao ka̱ ña̱yuu.
2CO 1:5 Ta sa̱ꞌá ña̱ sá sáꞌano ta̱ndóꞌó ndóꞌo ndu kuaꞌa̱n sa̱ꞌá to̱ꞌon Cristo, sa̱ꞌá ño̱ó sáꞌano taꞌani ta̱ndeé iní níꞌi̱ ndú noo̱ ná.
2CO 1:6 Chi̱ tá ndóꞌo nío̱ ndú, ño̱ó kía̱n kédaá xíꞌín ndó, dá niꞌi̱ ndo̱ ta̱ndeé iní, ta koni ndo̱ ka̱ki ndó. Ta sa̱ꞌá ña̱ xíꞌo Ndios ta̱ndeé iní no̱ó nduꞌu̱, sa̱ꞌá ño̱ó níꞌi̱ taꞌani ndó ta̱ndeé iní kée nduꞌu̱, ta koni ndo̱ ka̱ki ndó. Dión, dá ki̱ꞌo taꞌani na ta̱ndeé iní noo̱ ndo̱ tá ndóꞌo nío̱ ndo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo nío̱ nduꞌu̱.
2CO 1:7 Ta miía̱n ndaa̱ ió ta̱ndeé iní noo̱ ndúꞌu̱ saꞌa̱ ndo̱, chi̱ náꞌá ndú ña̱ sa̱ꞌá ña̱ ndóꞌo dáó nío̱ yo̱, sa̱ꞌá ño̱ó táto̱ꞌon ki̱ꞌo xíꞌo na ta̱ndeé iní noo̱ ndúꞌu̱, ki̱ꞌo dión taꞌani xíꞌo na ta̱ndeé iní noo̱ ndo̱ꞌó.
2CO 1:8 Ñani, kóni̱ nduꞌu̱ ña̱ kanaꞌá ndó sa̱ꞌá ta̱ndóꞌó káꞌano ni̱ ndoꞌo nío̱ ndú tá ni̱ saꞌa̱n ndu̱ chí kuendá Asia diꞌa. Ta kaꞌí nda̱ꞌo ni̱ ndoꞌo ndu o̱ du̱ú ña̱ ki̱ꞌo ndeé iní ndu̱ kíán, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ndiꞌi va ta̱ndeé iní no̱ó nduꞌu̱ ña̱ kankuei takí ndu̱.
2CO 1:9 Ta ño̱ó kúú no̱ó ni̱ ka̱tóni̱ ini ndu̱ ña̱ kuaꞌa̱n ndu̱ kuu ndu̱. Ta dión ni̱ ndoꞌo ndu, dá kía̱n ná dáꞌa ni kandeé iní ndu̱ mií ndú, diꞌa ná kandeé iní ndu̱ iin tóꞌón dini̱ Ndios, na̱ dánátaki na̱ ni̱ xiꞌi̱.
2CO 1:10 Chi̱ no̱ón kúú na̱ ni̱ da̱káki ñaá tiempo daá, ta mií taꞌani na dáka̱ki ñaá viti, ta kándéé iní ndu̱ ña̱ dáka̱ki ñaá noo̱ ndidaá ta̱ndóꞌó náꞌano kóni̱ dánaá ñaá,
2CO 1:11 dá chi̱ chíndeé ndó nduꞌu̱ xíka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌá nduꞌu̱. Chi̱ tá kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu xíka̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌá ndu̱, dá kía̱n kuaꞌa̱ ka̱ ví ña̱yuu naki̱ꞌo ndivéꞌe noo̱ Ndios saꞌa̱ ndidaá ña̱ mani̱ kée na xíꞌín ndú.
2CO 1:12 Ta ió iin ña̱ꞌa kédaá xíꞌín ndú, dá kaꞌa̱n va̱ꞌa ndu cháá saꞌa̱ mií ndú, ta kíán ña̱ ko̱ kútúú taꞌon ini ndu̱ saꞌa̱ ni iin ña̱ꞌa kée ndu, dá chi̱ kéndaa̱ ndu̱ ndidaá ña̱ꞌa, ta kée ndua̱n xíꞌín ndinoꞌo ini ndú noo̱ Ndios. Ta ko̱ kéchóon taꞌon ndu ña̱ ndi̱chí ió ñayuú yóꞌo. Diꞌa kée ndua̱n sa̱ꞌá ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios xíꞌín ndú. Ta dión kée ndu iin níí kúú vá noo̱ xíonoo ndu, ta dión kéndaa̱ cháá ka̱ ndu̱ xíꞌín ndoꞌó.
2CO 1:13 Ta ko̱ táa taꞌon ndu dao ka̱ to̱ꞌon, ña̱ kía̱n o̱ kándaa̱ ini ndo̱, o ña̱ o̱ káti̱ꞌa ndó kaꞌi ndó. Chi̱ ndáti yuꞌu̱ ña̱ miía̱n kasandaá ndo̱ kandaa̱ ndiꞌi ini ndo̱,
2CO 1:14 dá chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo sa̱ kandaa̱ ini ndo̱ cháá ña̱ nduꞌu̱ kúú na̱ ió ña̱ñóꞌó ndó noo̱, ki̱ꞌo dión taꞌani koo ña̱ñóꞌó ndú noo̱ ndo̱ tá ná kasandaá kuu̱ nandió ko̱o tuku satoꞌo yo̱ Jesús kasaa̱ na̱.
2CO 1:15 Ta xíꞌín ta̱ndeé iní yóꞌo ni̱ kaꞌín saa̱i̱ dinñóꞌó noo̱ ndéi ndó, dá chindeéí ndo̱ꞌó uu̱ taꞌándá,
2CO 1:16 chi̱ ni̱ kaꞌín chikaꞌandai̱ noo̱ ndéi ndó, dá ya̱ꞌi koꞌi̱n chí kuendá Macedonia diꞌa. Ndiꞌi daá, nandió ko̱o tukui noo̱ ndéi ndó, dá kía̱n kee ndó ña̱ mani̱ koꞌo̱n ndo̱ dáya̱ꞌa ndó yuꞌu̱ íchi̱ kuaꞌa̱n chí Judea diꞌa, ni̱ kaꞌín.
2CO 1:17 Tá ni̱ kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ dión keei, ¿á káꞌán ndó ña̱ iin ndakána ni̱ kaꞌi̱n xíꞌín ndó? O, ¿á káꞌán ndó ña̱ kée yuꞌu̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ña̱yuu ko̱ náꞌá Ndios, táꞌa̱n na̱ káꞌa̱n “jaa̱n” xíꞌín yúꞌu̱ ná, ta xíꞌín ña̱xintóni̱ ná káꞌa̱n na̱ ña̱ “ko̱ó”?
2CO 1:18 Tído iin na̱ ndaa̱ kúú Ndios, ta mií ná kúú na̱ náꞌá ña̱ ko̱ káꞌa̱n ndu̱ “jaa̱n” xíꞌín yúꞌu̱ ndú, ta xíꞌín ña̱xintóni̱ ndú káꞌa̱n ndu̱ ña̱ “ko̱ó”.
2CO 1:19 Ta sa̱ꞌá Jesucristo, na̱ kúú de̱ꞌe Ndios, ni̱ da̱náꞌa̱ yuꞌu̱ xíꞌín Silvano, xíꞌín Timoteo noo̱ ndo̱. Ta ko̱ káꞌa̱n Jesús “jaa̱n” xíꞌín yúꞌu̱ ná, ta xíꞌín ña̱xintóni̱ ná káꞌa̱n ña̱ “ko̱ó”. Ta saꞌa̱ mií ná káꞌa̱n Ndios “jaa̱n” xíꞌín yó,
2CO 1:20 dá chi̱ saꞌa̱ mií Jesús xínko̱o ndiꞌi to̱ꞌon ni̱ xi̱ꞌo Ndios noo̱ yo̱, ta saꞌa̱ mií ná káꞌa̱n yo̱ “Dión ná koo” dá ná natiin Ndios ña̱ñóꞌó noo̱ kékáꞌano yó na̱.
2CO 1:21 Ta mií Ndios kúú na̱ náꞌa̱ ndaa̱ ña̱ nduꞌu̱ xíꞌín ndoꞌó kúú ña̱yuu mií ná sa̱ꞌá ña̱ ndíko̱ yo̱ Cristo, ta mií taꞌani na kúú na̱ ni̱ ka̱xi yó kakuuó ña̱yuu na̱,
2CO 1:22 chi̱ ni̱ kani na sello nío̱ iin rá iin yó, chi̱ ni̱ xi̱ꞌo na Espíritu ii̱ ná koo na nío̱ yo̱, dá katóni̱ ini yo̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ natiin yó ndidaá ka̱ ña̱ va̱ꞌa ni̱ kaa na̱ tei na noo̱ yo̱.
2CO 1:23 Mií Ndios kúú na̱ chíkanii xíꞌo kuendá sa̱ꞌí, chi̱ náꞌá ná ña̱ sa̱ꞌá ña̱ ko̱ ní xíin dákúndaꞌí ini ndo̱ꞌó, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ñáꞌa̱ kasandaái̱ ñoo Corinto xaa̱n.
2CO 1:24 Tído ná dáꞌa ni kaꞌán ndó ña̱ kóni̱ ndu̱ kaꞌanda ndu̱ choon noo̱ ndo̱ no̱ó ña̱ kánian kee ndó sa̱ꞌá ña̱ kándísa ndó Jesús. Diꞌa ndúndéé nduꞌu̱ kéchóon ndu noo̱ ndo̱, dá kadii̱ ini ndo̱, chi̱ sa̱ ndíta toon ndó xíꞌín ña̱ ndaa̱ kándísa yó.
2CO 2:1 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ chi̱kaa̱ inii̱ ña̱ o̱ sáa̱ taꞌoin noo̱ ndéi ndó viti, dá ná dáꞌa ni dákúndaꞌí inii̱ ndo̱ꞌó.
2CO 2:2 Dá chi̱ tá ná dákúndaꞌí inii̱ ndo̱ꞌó, dá kía̱n, ¿ndá yoo ki̱ꞌo ña̱ kadii̱ iníi̱, tá dáá? Chi̱ na̱ ndáti yuꞌu̱ ki̱ꞌo ña̱ kadii̱ iníi̱, nandei ndaꞌí diꞌa na kee yuꞌu̱.
2CO 2:3 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ taai iin ka̱ tuti ñoó ko̱saa̱a̱n noo̱ ndo̱, dá kía̱n tá ná saa̱i̱ noo̱ ndéi ndó, dá kía̱n ná dáꞌa ni kundaꞌí inii̱ kee na̱ kánian ki̱ꞌo ña̱ kadii̱ iníi̱. Ta kándéé káꞌano inii̱ ña̱ tá kadii̱ ini yuꞌu̱ saꞌa̱ ndo̱, dá kía̱n kadii̱ taꞌani ini mií ndó.
2CO 2:4 Ta ndaꞌí nda̱ꞌo ni̱ sa̱ kuu inii̱ tá ni̱ taai tuti ñoó ko̱saa̱a̱n noo̱ ndo̱, chi nda̱ nío̱ víi̱ ni̱ tarꞌuꞌu̱, xiníi̱, ta xíꞌín ndirá noo̱í ni̱ taai ña̱. Tído ko̱ ní ndukúí ña̱ dákúndaꞌí inii̱ ndó. Diꞌa ni̱ keei, dá kandaa̱ ini ndo̱ ndi ki̱ꞌo kúꞌu̱ inii̱ saꞌa̱ ndo̱.
2CO 2:5 Ió iin ta̱a ni̱ ya̱ꞌa ni̱ xi̱ꞌo ña̱ ni̱ ku̱ndaꞌí ini yuꞌu̱, tído o̱ du̱ú sa̱va̱ꞌa iin tóꞌón yuꞌu̱ ní kúndaꞌí inii̱ ni̱ kee ra, chi̱ kuu va kaai̱ ña̱ ndidaá ndoꞌó ni̱ ku̱ndaꞌí taꞌani ini.
2CO 2:6 Sa̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ndó ni̱ da̱ndóꞌo nío̱ ta̱a ñoó. Cháá dión ka̱ ni ná kakuuan.
2CO 2:7 Ña̱ kánian kee ndó viti kía̱n ki̱ꞌo káꞌano ini ndo̱ saꞌa̱ rá, ta ki̱ꞌo ndó ta̱ndeé iní noo̱ rá, dá kía̱n ná dáꞌa ni kandeé ña̱ kundaꞌí ini ra̱ dánaá ñaá.
2CO 2:8 Sa̱ꞌá ño̱ó seí ndaꞌávíi̱ noo̱ ndo̱ ña̱ naꞌa̱ tuku ndó ña̱ kúꞌu̱ ini ndo̱ saꞌa̱ rá.
2CO 2:9 Chi̱ ni̱ ta̱ndaꞌí iin ka̱ tuti ñoó ko̱saa̱ noo̱ ndo̱, dá ná kande̱ꞌá á miía̱n ndaa̱ seídóꞌo ndó ndidaá choon saꞌándái̱ noo̱ ndo̱.
2CO 2:10 Chi̱ na̱ xíꞌo káꞌano ini ndo̱ saꞌa̱, ta nda̱ yuꞌu̱ taꞌani ki̱ꞌo káꞌano inii̱ saꞌa̱ ná. Ta sa̱ ni̱ xi̱ꞌo káꞌano taꞌani inii̱ sa̱ꞌá ta̱a ñoó tá ió iin ña̱ꞌa ni̱ kee ra xíꞌín miíí, ta sa̱ꞌá mií ndó ni̱ keei dión, chi̱ ki̱ꞌo dión kóni̱ mií Cristo kee yó,
2CO 2:11 dá kía̱n ná dáꞌa ni kandeé ña̱ uꞌu̱ kexíxian xíꞌín yó, chi̱ sa̱ náꞌá vá yó táto̱ꞌon ki̱ꞌo mañáa̱n.
2CO 2:12 Tá ni̱ saa̱i̱ ñoo Troas dánaꞌi̱ to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Cristo, ndato ni̱ sonó satoꞌo yo̱ Ndios ña̱ kía̱n dánaꞌi̱ to̱ꞌon na ñoo ñoó.
2CO 2:13 Tído ko̱ ní sá io va̱ꞌa inii̱, chi̱ ko̱ ní nániꞌi̱ táꞌin xíꞌín ñani yo̱ Tito ñoo ñoó. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kaꞌi̱n ndisáꞌán xíꞌín ña̱yuu ndéi ñoó, dá ni̱ keei kuaꞌi̱n chí kuendá Macedonia.
2CO 2:14 Tído náki̱ꞌoi ndivéꞌe noo̱ Ndios, dá chi̱ mií ná dáxi̱nko̱o va̱ꞌa ndidaá ña̱ꞌa ndóꞌo yó sa̱ꞌá ña̱ ndíko̱ yo̱ Cristo Jesús. Ta noo̱ ndúꞌu̱ ni̱ xi̱ꞌo na choon dánaꞌa̱ ndu̱ sa̱ꞌá to̱ꞌon na, dá kía̱n táto̱ꞌon ki̱ꞌo náka̱ꞌani díko̱ támi sáꞌa̱n, ki̱ꞌo di̱ꞌón náka̱ꞌani to̱ꞌon na noo̱ ndidaá ña̱yuu.
2CO 2:15 Ta noo̱ míí Ndios kúú nduꞌu̱ táto̱ꞌon iin du̱sa támi sáꞌa̱n, ña̱ chíñóꞌo̱ Cristo noo̱ Ndios. Chi̱ to̱ꞌon dánaꞌa̱ ndu̱ náka̱ꞌani kuaꞌa̱n no̱ó na̱ kuaꞌa̱n ka̱ki, xíꞌín no̱ó na̱ kuaꞌa̱n naá.
2CO 2:16 Ta to̱ꞌon dánaꞌa̱ ndu̱ kíán táto̱ꞌon díko̱ ndi̱i no̱ó na̱ kuaꞌa̱n naá, ña̱ xíꞌo ña̱ naá ná. Ta no̱ó na̱ kuaꞌa̱n ka̱ki, to̱ꞌon yóꞌo kíán táto̱ꞌon iin díko̱ támi sáꞌa̱n, ña̱ xíꞌo ña̱ kataki na̱. Tído, ¿ndá yoo kandeé kee choon yóꞌo, tá dáá?
2CO 2:17 Ta ko̱ kée taꞌon nduꞌu̱ táto̱ꞌon kée kua̱ꞌá nda̱ꞌo ta̱a, táꞌa̱n ra̱ xíonoo nákaꞌán ndaꞌi̱ to̱ꞌon Ndios xíꞌín ña̱ ma̱ñá. Diꞌa ndísáꞌano kéchóon ndu noo̱ Ndios, chi̱ mií ná ni̱ xi̱ꞌo choon yóꞌo no̱ó ndu̱, ta noo̱ mií Ndios káꞌa̱n ndu̱ saꞌa̱ Cristo.
2CO 3:1 ¿Á káꞌán ndó ña̱ nandió kuéi tuku nduꞌu̱ ndukú ndú ña̱ nakoni ndo̱ nduꞌu̱ sa̱ꞌá ña̱ káꞌa̱n ndu̱ dión? O, ¿á káꞌán ndó ña̱ xínñóꞌó ndú iin tuti chindeé ndú mií ndú noo̱ ndo̱ꞌó, o iin tuti noo̱ káꞌa̱n va̱ꞌa mií ndó sa̱ꞌá ndu̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo xínñóꞌó ñaá dao ka̱ ra̱? Ko̱ó,
2CO 3:2 dá chi̱ tuti káꞌa̱n va̱ꞌa saꞌa̱ ndú kúú iin rá iin mií ndoꞌó, ta káa̱a̱n ini nío̱ ndú. Ta ndidaá táꞌa̱n ña̱yuu xíꞌo kuendá saꞌa̱ choon va̱ꞌa ni̱ kee ndu tein ndó xaa̱n,
2CO 3:3 chi̱ miía̱n ndaa̱ kuiti ndoꞌó kúú tuti káꞌa̱n va̱ꞌa sa̱ꞌá nduꞌu̱, ña̱ kía̱n ni̱ taa mií Cristo, ña̱ kía̱n néꞌe ndu xíonoo ndu. Ta ko̱ ní táa naa̱n noo̱ iin tuti xíꞌín tinta. Diꞌa ni̱ taa naa̱n xíꞌín ndée̱ Espíritu ii̱ Ndios ta̱kí. Ta ko̱ ní táa naa̱n noo̱ yuu̱ dáꞌándá, diꞌa ni̱ taa naa̱n ini nío̱ ndo̱.
2CO 3:4 Ta kándéé káꞌano ini nduꞌu̱ Ndios ña̱ ki̱ꞌo dión kíán sa̱ꞌá ña̱ ió Cristo xíꞌín ndú.
2CO 3:5 Ta ni lúꞌu̱ ña̱ ndi̱chí ko̱ kómí míí nduꞌu̱ ña̱ kía̱n kédaá xíꞌín ndú kaꞌán ndú ña̱ kati̱ꞌa ndu kee ndu choon yóꞌo, dá chi̱ mií vá Ndios kúú na̱ xíꞌo ña̱ ndi̱chí no̱ó ndu̱, dá kati̱ꞌa ndu kee ndua̱n.
2CO 3:6 Ta mií Ndios kúú na̱ ni̱ xi̱ꞌo ña̱ káti̱ꞌa ndu dánaꞌa̱ ndu̱ sa̱ꞌá ña̱ sa̱á ni̱ ka̱ndo̱o na kee na xíꞌín ña̱yuu na̱. Ta díin va kíán o̱ du̱ú ley, ña̱ ni̱ taa na xíꞌín letra, chi̱ noo̱ Espíritu ii̱ míí ná ni̱ kii ña̱ sa̱á ñoó. Ta ley ñoó xíꞌo ña̱ kánian kuu ña̱yuu, tído Espíritu ii̱, no̱ón kúú na̱ xíꞌo ña̱ kataki chíchí yó.
2CO 3:7 Ta ley ñoó, táꞌa̱n ña̱ xíꞌo ña̱ kánian kuu yo̱, ni̱ taa Ndios ña̱ no̱ó yuu̱. Ta ni̱ na̱yeꞌe̱ ndaa tá ni̱ xi̱ꞌo naa̱n noo̱ Moisés. Ta ko̱ ní kúu taꞌon kande̱ꞌé na̱ ñoo Israel noo̱ Moisés sa̱ꞌá ña̱ ndato téí yéꞌa̱n, tído sa̱ kuaꞌa̱n ndañóꞌó vá ña̱ yéꞌe̱ noo̱ ná.
2CO 3:8 Tído ndato ka̱ ví nayeꞌe̱ ndaa tá kemáni̱ Ndios yo̱ xíꞌín Espíritu ii̱ ná.
2CO 3:9 Dá chi̱ tá dión ndato ni̱ na̱yeꞌe̱ ndaa tá ni̱ xi̱ꞌo na ley yatá, ña̱ káꞌa̱n ña̱ kúú yó ña̱yuu kómí kua̱chi noo̱ Ndios, víꞌí ka̱ ví ndato ña̱ sa̱á xíꞌo Ndios noo̱ yo̱, chi̱ xíꞌoan ña̱ kando̱o vii yo̱ noo̱ ná.
2CO 3:10 Chi̱ va̱ꞌará ndi ki̱ꞌo ví ndato náyeꞌe̱ ndaa tá ni̱ xi̱ꞌo na ley yatá, tído ko̱ ta̱ꞌón ña̱ꞌa kíán no̱ó ña̱ ndato téí náyeꞌe̱ ndaa xíꞌo Ndios noo̱ yo̱ viti.
2CO 3:11 Dá chi̱ ley yatá, ña̱ naá, ndato ni̱ sa̱ yeꞌe̱ ndaaa̱n, tído víꞌí ka̱ ví ndato náyeꞌe̱ ndaa ña̱ sa̱á xíꞌo Ndios noo̱ yo̱ viti, chi̱ ndidaá táꞌa̱n tiempo kooan.
2CO 3:12 Ta sa̱ꞌá ña̱ ió ta̱ndeé iní ndu̱ ña̱ ki̱ꞌo dión kíán, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ yu̱ꞌú taꞌon ndu kaꞌa̱n ndu̱ sa̱ꞌán,
2CO 3:13 ta ko̱ kée taꞌon ndu táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kee Moisés, chi̱ ni̱ da̱dáꞌi na noo̱ ná xíꞌín iin dáꞌo̱n, dá ná o̱ ko̱ní na̱ ñoo Israel ña̱ sa̱ kuaꞌa̱n ndaꞌo̱ ña̱ ndato tóo̱n noo̱ ná.
2CO 3:14 Tído ni̱ ndadi va ña̱xintóni̱ ña̱yuu ñoó. Ta nda̱ na̱ ndéi viti ndóꞌo taꞌani dión, chi̱ tá káꞌi na ley yatá, ió táto̱ꞌon iin dáꞌo̱n sadí ña̱xintóni̱ ná. Tído tá ná kandeé iní na̱ Cristo, nda̱ daá ví kexoo dáꞌo̱n, ña̱ sadí ña̱xintóni̱ ná.
2CO 3:15 Ta nda̱ kuu̱ víti ndóꞌo na dión, chi̱ tá káꞌi na ley Moisés ñoó, sadí ii̱ vá dáꞌo̱n ñoó ña̱xintóni̱ ná.
2CO 3:16 Tído tá ná kandeé iní na̱ satoꞌo yo̱ Jesús, dá kía̱n kexoo dáꞌo̱n, ña̱ sadí ña̱xintóni̱ ná.
2CO 3:17 Dá chi̱ satoꞌo yo̱ kúú Espíritu ii̱ Ndios, ta noo̱ nákaa̱ Espíritu ii̱ Ndios, ñoó kúú no̱ó ni̱ nono̱, ko̱ó ña̱ꞌa ka̱ ketéin.
2CO 3:18 Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ó ka̱ dáꞌo̱n sadí noo̱ yo̱, ta mií yó náꞌa̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndato yéꞌe̱ satoꞌo yo̱ Ndios, táto̱ꞌon kée iin espejo náꞌa̱ ndatoán táto̱ꞌon káa yó. Chi̱ iin rá iin kuu̱ kuu̱ náyeꞌe̱ cháá ka̱ yo̱ kuaꞌa̱n yo̱ kooó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndato yéꞌe̱ mií ná, ta ña̱ yóꞌo kía̱n kée na̱ kúú Espíritu ii̱ Ndios, na̱ kúú satoꞌo yo̱.
2CO 4:1 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xi̱ꞌo Ndios choon yóꞌo noo̱ ndú sa̱ꞌá ña̱ kúꞌu̱ ini na̱ saꞌa̱ ndú, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ kútúú ini ndu̱.
2CO 4:2 Diꞌa kúñóꞌó ndú ndidaá ña̱ kaꞌan noo̱ kéde̱ꞌé dao ka̱ ña̱yuu. Ta ko̱ xíonoo ndu dándaꞌí ndu̱ ña̱yuu, ta ko̱ nádaká taꞌon ndu to̱ꞌon tóꞌón xíꞌín to̱ꞌon Ndios noo̱ dánaꞌa̱ ndu̱. Diꞌa dánaꞌa̱ ndaa̱ ndu̱, ta ño̱ó kía̱n kédaá xíꞌín ña̱yuu, dá ná o̱ sa̱ nákani kuáchi̱ ini na̱ kande̱ꞌé ná nduꞌu̱. Ta mií Ndios náꞌá ña̱ dión kíán.
2CO 4:3 Ta to̱ꞌon va̱ꞌa dánaꞌa̱ ndu̱, ko̱ kándaa̱ ini dao ña̱yuu, chi̱ ió iin ña̱ꞌa sadí ña̱xintóni̱ ná. Ta ña̱yuu kuaꞌa̱n naá, no̱ón kúú na̱ ndadí ña̱xintóni̱.
2CO 4:4 Ta ña̱ uꞌu̱ dándáki ñayuú yóꞌo viti, ta ño̱ó kía̱n ni̱ sadi ña̱xintóni̱ ña̱yuu ko̱ xi̱ín kandísa, dá kía̱n ná dáꞌa ni natoo̱n ña̱xintóni̱ ná kee to̱ꞌon va̱ꞌa ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱ ndi ki̱ꞌo káꞌano choon kómí Cristo Jesús, na̱ káa táto̱ꞌon ki̱ꞌo káa Ndios.
2CO 4:5 Ta ko̱ xíonoo taꞌon nduꞌu̱ dánaꞌa̱ ndu̱ saꞌa̱ míí ndú, diꞌa dánaꞌa̱ ndu̱ ña̱ iin tóꞌón Jesucristo kúú satoꞌo noo̱ ndidaá ña̱ꞌa, ta nduꞌu̱ kúú na̱ xínkuáchí noo̱ ndidaá ndó sa̱ꞌá ña̱ kóni̱ ndu̱ Jesús.
2CO 4:6 Dá chi̱ mií Ndios, na̱ ni̱ saꞌanda choon, dá ni̱ na̱yeꞌe̱ ndaa noo̱ íin naá, no̱ón taꞌani kúú na̱ ni̱ da̱tóo̱n ña̱xintóni̱ ndú, dión dá kuu dátoo̱n ndu̱ ña̱xintóni̱ dao ka̱ ña̱yuu, dá kanaꞌá ná ndi ki̱ꞌo káꞌano tatá Ndios, ta náꞌa̱ Ndios ña̱ ndato yóꞌo xíꞌín Jesucristo.
2CO 4:7 Ta nduꞌu̱ kúú táto̱ꞌon iin ki̱di ñóꞌo̱ noo̱ ñóꞌo iin ña̱ kui̱ká, ña̱ kúú to̱ꞌon ndato dánaꞌa̱ ndu̱, dá ná kandaa̱ ini ña̱yuu ña̱ ndée̱ káꞌano yóꞌo ni̱ kii noo̱ Ndios, ta o̱ du̱ú ndée̱ kómí míí ndú kíán.
2CO 4:8 Ta va̱ꞌará sóꞌóní ta̱ndóꞌó nduꞌu̱, tído ko̱ ní tadi̱ taꞌon ndu. Ta va̱ꞌará nákani nda̱ꞌo ini ndu̱, tído ko̱ ndíꞌi taꞌon ta̱ndeé iní ndu̱.
2CO 4:9 Kéndava̱ꞌa ña̱yuu xíꞌín ndú, tído ko̱ dáyaa̱ ndáꞌa̱ taꞌon ñaá Ndios. Kóon na nduꞌu̱ no̱ñóꞌo̱, tído ko̱ kándeé taꞌon na dánaá na̱ nduꞌu̱.
2CO 4:10 Ndeí kúú míí vá noo̱ xíonoo ndu, daá kuití vá ió ña̱ kaꞌání ná yikí ko̱ño ndu̱ táto̱ꞌon ni̱ kee na xíꞌín Jesús, dá ná kandaa̱ ini ña̱yuu ña̱ ió takí Jesús sa̱ꞌá ña̱ náki̱ꞌo ndu yikí ko̱ño ndu̱ ndoꞌan dión.
2CO 4:11 Chi̱ xía̱n nani takí ndu̱ ndéi ndu, daá kuití vá ió nduu ndu̱ naki̱ꞌo ndu mií ndú kuu ndu̱ saꞌa̱ Jesús, dá ná kandaa̱ ini ña̱yuu ña̱ ió takí na̱ sa̱ꞌá ña̱ náki̱ꞌo ndu yikí ko̱ño ndu̱ ndoꞌan dión.
2CO 4:12 Ta sa̱ꞌá ña̱ daá kuití ió ña̱ kuu ndu̱, sa̱ꞌá ño̱ó nónó noo̱ ndo̱ niꞌi̱ ndo̱ ña̱ kataki chíchí ndó.
2CO 4:13 Ta kándéé iní ndu̱ Ndios táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ ka̱ndeé ini ñaá na̱ ni̱ taa diꞌa noo̱ tuti ii̱ Ndios: “Sa̱ꞌá ña̱ kándísa ndaa̱i̱ Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kaꞌi̱n saꞌa̱ ná.” Ki̱ꞌo dión taꞌani ndóꞌo nduꞌu̱, chi̱ sa̱ꞌá ña̱ kándísa ndu na̱, sa̱ꞌá ño̱ó káꞌa̱n ndu̱ xíꞌín ndó saꞌa̱ ná,
2CO 4:14 dá chi̱ náꞌá ndú ña̱ ni̱ na̱taki satoꞌo yo̱ Jesús ni̱ kee Ndios, ta kándísa taꞌani ndu ña̱ dánátaki na̱ nduꞌu̱ táto̱ꞌon ni̱ kee na xíꞌín Jesús, dá nakui̱ta dáó yó noo̱ ná.
2CO 4:15 Chi̱ xíꞌo ndu mií ndú ña̱ ndóꞌo ndu ndidaá ta̱ndóꞌó yóꞌo sa̱ꞌá ña̱ kúꞌu̱ nda̱ꞌo ini ndu̱ saꞌa̱ ndo̱, dión, dá ná ndukuaꞌa̱ cháá ka̱ ña̱yuu natiin ña̱ mani̱ xíꞌo Ndios, dá kía̱n kuaꞌa̱ cháá ka̱ ña̱yuu naki̱ꞌo ndivéꞌe noo̱ Ndios, dá ná natiin na cháá ka̱ ña̱ñóꞌó.
2CO 4:16 Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ kútúú taꞌon ini ndu̱, va̱ꞌará sa̱ kúyatá yikí ko̱ño ndu̱ kuaꞌa̱n, tído iin rá iin kuu̱ kuu̱ diꞌa ndúsa̱á nío̱ ndú kuaꞌa̱n.
2CO 4:17 Dá chi̱ ta̱ndóꞌó lóꞌo̱, ña̱ ndóꞌo tóo nío̱ ndú ñayuú yóꞌo, ño̱ó kía̱n xíꞌo ña̱ niꞌi̱ ndú iin ña̱ ndato káꞌano noo̱ Ndios, ña̱ ni iin kuu̱ o̱ ndíꞌi.
2CO 4:18 Ta ko̱ ndíꞌi taꞌon ini ndu̱ sa̱ꞌá ña̱ ndéꞌá xíꞌín noo̱ yo̱. Diꞌa ndíꞌi ini ndu̱ sa̱ꞌá ña̱ ko̱ túu, ña̱ ko̱ xi̱ní yo̱ xíꞌín noo̱ yo̱. Dá chi̱ ña̱ ndéꞌé yó xíꞌín noo̱ yo̱, ño̱ó kía̱n ndiꞌi va. Tído ña̱ ko̱ xi̱ní yo̱ xíꞌín noo̱ yo̱, ño̱ó kía̱n ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ ndíꞌi.
2CO 5:1 Dá chi̱ náꞌá nduꞌu̱ ña̱ yikí ko̱ño ndíxi ndu kúú táto̱ꞌon iin veꞌe ndéi tóo ndu ñayuú yóꞌo. Ta tá ná kasandaá kuu̱ nata̱ni̱a̱n, dá koꞌo̱n Ndios ki̱ꞌo na iin veꞌe kandei ndu, ña̱ kía̱n ko̱ ní káva̱ꞌa xíꞌín ndáꞌa̱ ta̱a, ña̱ ni iin kuu̱ o̱ ndíꞌi, ña̱ kúú kuendá induú.
2CO 5:2 Sa̱ꞌá ño̱ó ndaꞌí tána ndu, chi̱ kóni̱ kíi̱ ndu̱ nandixi ndu yikí ko̱ño sa̱á, ña̱ kúú kuendá induú.
2CO 5:3 Ki̱ꞌo dión, dá nandixi ndu iin yikí ko̱ño sa̱á, dá o̱ kóo vichí ndú.
2CO 5:4 Ta nani ndíxi ndu yikí ko̱ño yóꞌo, ndaꞌí tána ndu, dá chi̱ ko̱ kóni̱ taꞌon ndu kando̱o vichí ndú. Diꞌa kóni̱ ndu̱ ña̱ nandixi ndu iin yikí ko̱ño sa̱á, dá kía̱n naá yikí ko̱ño xíꞌi̱ yóꞌo, dá niꞌi̱ ndú iin yikí ko̱ño ña̱ kataki chíchí.
2CO 5:5 Ta mií Ndios kúú na̱ ni̱ saki ña̱ dión kee na xíꞌín ndú, ta ni̱ xi̱ꞌo na Espíritu ná noo̱ ndú, dá ná kandaa̱ ini ndu̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ dión kee na xíꞌín ndú.
2CO 5:6 Sa̱ꞌá ño̱ó daá ió ta̱ndeé iní ndu̱ no̱ó ña̱ yóꞌo, ta náꞌá ndú ña̱ xía̱n nani ndíxi ii̱ ndú yikí ko̱ño yóꞌo, xíká vá ndíta ndu noo̱ ió satoꞌo yo̱ Jesús.
2CO 5:7 Xíonoo ndu xíꞌín ña̱ kándéé iní ndu̱ ña̱ ki̱ꞌo dión kíán, ta ko̱ ndíꞌi ini ndu̱ sa̱ꞌá ña̱ xiní ndu̱ xíꞌín noo̱ ndú.
2CO 5:8 Tído kándéé káꞌano ini ndu̱ ña̱ dión koo, sa̱ꞌá ño̱ó kóni̱ cháá ka̱ ndu̱ dánkoo ndu yikí ko̱ño yóꞌo, dá kuu nakui̱ta ndu noo̱ satoꞌo yo̱ Jesús.
2CO 5:9 Sa̱ꞌá ño̱ó ndíꞌi ini ndu̱, á mií ndú ndéi xíká ndú noo̱ ná o á mií ndú sa̱ ndíta ndu noo̱ ná, ña̱ kóni̱ ndu̱ kíán nataꞌan ini na̱ xiní na̱ ña̱ kée ndu.
2CO 5:10 Dá chi̱ miía̱n ndúsa̱ nakui̱ta ndidaá táꞌa̱n yó noo̱ Cristo Jesús, noo̱ koo na keyíko̱ na̱, dá natiin iin rá iin yó ya̱ꞌi sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee yó nani ni̱ sa̱ ndixi yó yikí ko̱ño yóꞌo, á mií yó ni̱ kee yó ña̱ va̱ꞌa, o á mií yó ni̱ kee yó ña̱ kini.
2CO 5:11 Ta sa̱ꞌá ña̱ náꞌá ndú ña̱ kánian yu̱ꞌú niꞌini yó na̱ kúú satoꞌo yo̱, sa̱ꞌá ño̱ó ndíꞌi ini ndu̱ dáxino̱ ini ndu̱ ña̱yuu, dá kandísa na ña̱ ndaa̱ dánaꞌa̱ ndu̱. Ta mií Ndios kúú na̱ náꞌá va̱ꞌa táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúú ndú, ta kándéé iní ndu̱ ña̱ ki̱ꞌo dión taꞌani kátóni̱ ini ndo̱.
2CO 5:12 Tído ná dáꞌa ni kaꞌán ndó ña̱ nandió kuéi ndu chinaní va̱ꞌa ndu mií ndú noo̱ ndo̱, diꞌa kóni̱ ndu̱ ña̱ niꞌi̱ ndo̱ ña̱ kaꞌa̱n va̱ꞌa ndó saꞌa̱ ndúꞌu̱, dá kía̱n nónó noo̱ ndo̱ kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín ña̱yuu kátoó chíndaya̱ꞌii mií sa̱ꞌá ña̱ luu káꞌa̱n na̱, tído yakó nda̱ꞌo nío̱ ná.
2CO 5:13 Chi̱ tá káꞌán dao ndó ña̱ lóko̱ kúú ndú, dá kía̱n lóko̱ va kúú ndú sa̱ꞌá Ndios, tá dáá. Tído tá káꞌán ndó ña̱ kéndísáꞌano ndu, dá kía̱n ña̱ va̱ꞌa mií vá ndó kíán.
2CO 5:14 Ta kúꞌu̱ nda̱ꞌo ini Cristo saꞌa̱ ndú, ta ño̱ó kía̱n kédaá, sa̱ꞌá ño̱ó ndíꞌi ini ndu̱ kéchóon ndu noo̱ ná, chi̱ náꞌá ndú ña̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xiꞌi̱ mií ná saꞌa̱ ndidaá ña̱yuu, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ xiꞌi̱ ndidaá ña̱yuu.
2CO 5:15 Ni̱ xiꞌi̱ Jesús saꞌa̱ ndidaá ña̱yuu, dá kía̱n ná dáꞌa ka̱ ni kandei yó keeá ña̱ kóni̱ mií yó. Diꞌa kánian kandei yó kee yó ña̱ kóni̱ na̱ ni̱ xiꞌi̱ saꞌa̱ yo̱, ta ni̱ na̱taki na̱.
2CO 5:16 Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ nákani ka̱ ini ndu̱ sa̱ꞌá ña̱yuu táto̱ꞌon ki̱ꞌo nákani ini ña̱yuu ko̱ náꞌá Ndios. Ta va̱ꞌará ni̱ sa̱ kaꞌán ndú ña̱ iin ta̱a oon ni̱ sa̱ kuu Cristo, tído viti ko̱ nákani ka̱ ini ndu̱ dión saꞌa̱ ná.
2CO 5:17 Dá chi̱ ndi ndáa miíó ña̱yuu ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ Cristo, ni̱ nduu na iin ña̱yuu sa̱á. Ta ndidaá ña̱ ni̱ sa̱ kuu na tá sata̱ ni̱ ka̱ndo̱o vaan, ta ndidaá ñá ni̱ nduu sa̱á.
2CO 5:18 Ta ndidaá ña̱ yóꞌo kée mií Ndios, na̱ ni̱ na̱kiꞌin táꞌan va̱ꞌa xíꞌín yó sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Cristo. Ta ni̱ xi̱ꞌo na choon no̱ó nduꞌu̱ ña̱ kía̱n dánaꞌa̱ ndu̱ no̱ó ña̱yuu ndi kee na, dá nakiꞌin táꞌan va̱ꞌa Ndios xíꞌín ná.
2CO 5:19 Chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Cristo, sa̱ꞌá ño̱ó kuu nakiꞌin táꞌan va̱ꞌa Ndios xíꞌín ña̱yuu, chi̱ ko̱ taó kuendá taꞌon ka̱ na̱ sa̱ꞌá kua̱chi kée ña̱yuu. Ta ni̱ saꞌanda na̱ choon no̱ó ndu̱ ña̱ dánaꞌa̱ ndu̱ no̱ó ña̱yuu ndi kee na, dá nakiꞌin táꞌan va̱ꞌa Ndios xíꞌín ná.
2CO 5:20 Ta nduꞌu̱ kúú na̱ ni̱ chi̱kata Cristo kaneꞌe ndu to̱ꞌon na no̱ó ña̱yuu, sa̱ꞌá ño̱ó kéchóon Ndios nduꞌu̱, dá káꞌa̱n ndu̱ xíꞌín ña̱yuu. Sa̱ꞌá ño̱ó seí ndaꞌí ndu̱ noo̱ ndo̱ꞌó xíꞌín kuu̱ Cristo ña̱ koo ini ndo̱ nakiꞌin táꞌan va̱ꞌa ndó xíꞌín Ndios.
2CO 5:21 Ta Cristo kúú na̱ ko̱ ní ya̱ꞌa taꞌon kee kua̱chi, tído ni̱ na̱kuido na kua̱chi yó, dión, dá ni̱ ka̱ndo̱o yó kúú yó ña̱yuu ko̱ó kua̱chi noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee na dión.
2CO 6:1 Ta viti nduꞌu̱ kúú na̱ kéchóon xíꞌín Cristo, sa̱ꞌá ño̱ó káꞌa̱n niꞌini ndu noo̱ ndo̱ ña̱ ná dáꞌa ni koo ini ndo̱ natiin oon ndó ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios xíꞌín ndó.
2CO 6:2 Dá chi̱ diꞌa kaá tuti ii̱ Ndios: Mií kuu̱ ni̱ ka̱xii, kuu̱ dáá ni̱ seídóꞌi ndo̱ꞌó. Chi̱ tá ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ ni̱ da̱kákii ndo̱ꞌó, kuu̱ dáá ni̱ chi̱ndeéí ndo̱ꞌó. Ta kuu̱ víti kúú kuu̱ ni̱ ka̱xi Ndios, chi̱ mií kuu̱ víti kóni̱ na̱ dáka̱ki na ndo̱ꞌó.
2CO 6:3 Ta ni iin tóꞌón ña̱ꞌa nóo ko̱ yáꞌa ndu kee ndu noo̱ ni iin tóꞌón ña̱yuu, dá kía̱n ná o̱ níꞌi̱ ná ndi koo kaꞌa̱n ndava̱ꞌa na saꞌa̱ choon ni̱ xi̱ꞌo Ndios noo̱ ndú.
2CO 6:4 Diꞌa náꞌa̱ ndu̱ mií ndú noo̱ ndidaá ña̱ kée ndu ña̱ kúú ndú na̱ kéchóon ndaa̱ noo̱ Ndios, dá chi̱ xíꞌo ndeé nda̱ꞌo ini ndu̱, va̱ꞌará ndóꞌo ndu ta̱ndóꞌó saꞌa̱ choon kée ndu, o va̱ꞌará kámani̱ ña̱ꞌa noo̱ ndú, ta dión taꞌani kée ndu tá ndóꞌo nío̱ ndú.
2CO 6:5 Ta xíꞌo ndeé taꞌani ini ndu̱ va̱ꞌará káni na nduꞌu̱, o va̱ꞌará sadí na̱ nduꞌu̱ veꞌe ka̱a, o va̱ꞌará kua̱ꞌá ña̱yuu ndákuei naá xíꞌín ndú, o va̱ꞌará choon ndeé nda̱ꞌo kée ndu, o va̱ꞌará ko̱ kídi̱ ndu̱ dao sa̱kuaá, o va̱ꞌará ko̱ níꞌi̱ ndú ña̱ꞌa kasáꞌan ndu dao taꞌándá.
2CO 6:6 Ta noo̱ choon kée ndu, vii kée ndu, ta kéchóon ndu ña̱ ndi̱chí xíꞌo Ndios, ta ió kueé ini ndu̱, ta va̱ꞌa ini ndu̱, ta xíꞌín ndée̱ Espíritu ii̱ Ndios kéchóon ndu, ta kúꞌu̱ ndisa ini ndu̱ saꞌa̱ ndidaá ña̱yuu,
2CO 6:7 ta dánaꞌa̱ ndu̱ to̱ꞌon ndaa̱, ta xíꞌín ndée̱ mií Ndios kée ndu ndidaá ña̱ꞌa, ta néꞌe ndu ña̱ kúú ña̱ ndaa̱ xíꞌín ndáꞌa̱ kuáꞌa ndu̱, xíꞌín ndáꞌa̱ íti ndu̱, dá chindeé ndú mií ndú.
2CO 6:8 Ió dao ña̱yuu xíꞌo ña̱ñóꞌó noo̱ ndú, ta ió dao ka̱ na̱ ko̱ó ña̱ñóꞌó ná noo̱ ndú. Ta dao na chínaní kini na nduꞌu̱, ta dao ka̱ na̱ chínaní va̱ꞌa ñaá ná. Ta va̱ꞌará chínaní tóꞌón ná nduꞌu̱, tído na̱ ndaa̱ va kúú ndú.
2CO 6:9 Ta ió dao ña̱yuu kée na ña̱ ko̱ nákoni na̱ nduꞌu̱, tído náꞌá vá ná nduꞌu̱. Sa̱ ndi̱i va kúú ndú xiní ndu̱, tído takí ii̱ vá ndú. Ta va̱ꞌará kéndava̱ꞌa kini na xíꞌín nduꞌu̱, tído ko̱ xíꞌi̱ taꞌon ndu.
2CO 6:10 Ta va̱ꞌará ndúkú ña̱yuu ña̱ kandei ndaꞌí ndu̱, tído daá kádii̱ iní ndu̱. Ta va̱ꞌará kúndaꞌí ndu̱, tído diꞌa ndekuíká ndú ña̱yuu xíꞌín to̱ꞌon Ndios. Ta va̱ꞌará ni ña̱ꞌa taꞌon ko̱ó noo̱ ndú, tído diꞌa kómí ndú ndidaá ña̱ va̱ꞌa cháá ka̱.
2CO 6:11 Ni̱ nono̱ yúꞌu̱ ndú ni̱ kaꞌa̱n ndaa̱ ndu̱ xíꞌín ndó, na̱ ñoo Corinto xaa̱n, ta ndinoꞌo ini ndú xíꞌín nío̱ ndú ni̱ kaꞌa̱n ndu̱ xíꞌín ndó.
2CO 6:12 Ko̱ ní sadí ndu̱ nío̱ ndú noo̱ ndo̱ꞌó, mií diꞌa ndó kúú na̱ ni̱ sadi nío̱ ndo̱ no̱ó nduꞌu̱.
2CO 6:13 Ta kóni̱ ndu̱ ña̱ kee ndó xíꞌín ndú táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kee ndu xíꞌín ndó, sa̱ꞌá ño̱ó seí ndaꞌí ndu̱ noo̱ ndo̱ táto̱ꞌon kée iin tatá xíꞌín de̱ꞌe ra ña̱ konó taꞌani ndó nío̱ ndo̱ noo̱ ndúꞌu̱.
2CO 6:14 O̱ sa̱ kóo ini ndo̱ nakiꞌin táꞌan nóó ndó xíꞌín ña̱yuu ko̱ kándísa Jesús. Dá chi̱, ¿á nákiꞌin táꞌan nóó ña̱ ndaa̱ xíꞌín ña̱ ko̱ ndáa̱, káꞌán ndó? Ta, ¿á nákiꞌin táꞌan nóó noo̱ tóo̱n xíꞌín noo̱ íin naá?
2CO 6:15 Ta, ¿á kuu nakiꞌin táꞌan nóó Cristo xíꞌín ña̱ uꞌu̱? Ta, ¿á kuu nakiꞌin táꞌan nóó iin na̱ kándísa Jesús xíꞌín iin na̱ ko̱ kándísa?
2CO 6:16 Ta, ¿á kuu nakiꞌin táꞌan nóó veꞌe ño̱ꞌo Ndios ta̱kí xíꞌín ña̱ kúú yoko̱, káꞌán ndó? Ta yóó kúú veꞌe ño̱ꞌo noo̱ ió Ndios ta̱kí, chi̱ diꞌa kaá mií ná noo̱ tuti ii̱ ná: Kooi xíꞌín ná, ta kanooi tein na. Ta yuꞌu̱ kakuu Ndios noo̱ ná, ta mií ná kakuu na̱ ñooi̱.
2CO 6:17 Ta sa̱ꞌá ña̱ dión kíán, sa̱ꞌá ño̱ó kaá taꞌani na diꞌa: Kankuei ndó tein ña̱yuu ko̱ kándísa xaa̱n, ta kuxoo ndó kuaꞌán ndo̱, kaá Ndios, na̱ kúú satoꞌo yo̱. Ta ni o̱ sa̱ káko̱ꞌon ndáꞌa̱ ndo̱ ña̱ kini kée na, dá kía̱n natiin va̱ꞌi ndo̱ꞌó.
2CO 6:18 Ta yuꞌu̱ ná kakuu tatá noo̱ ndo̱, ta ndoꞌó ná kakuu de̱ꞌe yií yuꞌu̱ xíꞌín de̱ꞌe diꞌíi̱, kaá Ndios, na̱ kúú satoꞌo yo̱, na̱ kómí ndidaá táꞌa̱n choon.
2CO 7:1 Na̱ mani̱ miíi̱, ki̱ꞌo dión ví ndato ni̱ xi̱ꞌo Ndios to̱ꞌon na noo̱ yo̱, sa̱ꞌá ño̱ó ná taó yo̱ mií yó noo̱ ndidaá táꞌa̱n ña̱ dáyako̱ ñíi̱ yo̱ xíꞌín ña̱xintóni̱ yo̱ noo̱ Ndios. Ta dión, dá ná kasandaá yo̱ koo vii yo̱ noo̱ mií ná sa̱ꞌá ña̱ yuꞌú niꞌini yó na̱.
2CO 7:2 Natiin va̱ꞌa ndó nduꞌu̱ xíꞌín ndinoꞌo ini ndo̱, dá chi̱ ni iin tóꞌón ndó ko̱ ní dárꞌuꞌu̱ ndu̱, ta ni iin tóꞌón ndó ko̱ ní dákíꞌin ndu iin íchi̱ kini, ta ni iin tóꞌón ndó ko̱ ní dándaꞌí ndu̱.
2CO 7:3 Ta ko̱ káꞌi̱n dión, dá kaꞌa̱n kua̱chii saꞌa̱ ndo̱, chi̱ sa̱ ni̱ kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ nda̱ ma̱á ini nío̱ ndú ñóꞌo ndoꞌó. Sa̱ꞌá ño̱ó iin kakuu yó tá ni̱ xiꞌi̱ yo̱, ta iin kakuu yó tá takí yo̱.
2CO 7:4 Ta ió nda̱ꞌo ta̱ndeé iníi̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ nákani inii̱, ta va̱ꞌa nda̱ꞌo káꞌi̱n saꞌa̱ ndo̱ noo̱ dao ka̱ ña̱yuu. Ta ni̱ na̱kutíí xíꞌín ta̱ndeé iní, ta ni̱ na̱kutí ndaa̱ nío̱ ndú xíꞌa̱n kádii̱ ini ndu̱ tein ndidaá ta̱ndóꞌó ndóꞌo ndu.
2CO 7:5 Chi̱ tá ni̱ ka̱sáa̱ ndu̱ Macedonia yóꞌo, ni lúꞌu̱ ko̱ ní nániꞌi̱ ndée̱ ndú, dá chi̱ ndeí kúú míí vá no̱ó ni̱ xi̱onoo ndu ni̱ ndoꞌo nda̱ꞌo ndu, chi̱ ni̱ da̱ndóꞌo ña̱yuu nío̱ ndú, ta ni̱ sa̱ yu̱ꞌú niꞌini nío̱ ndú.
2CO 7:6 Tído mií Ndios, na̱ xíꞌo ta̱ndeé iní no̱ó na̱ ndóꞌo nío̱, no̱ón kúú na̱ ni̱ xi̱ꞌo ta̱ndeé iní no̱ó nduꞌu̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ndi̱sáa̱ Tito.
2CO 7:7 Ta o̱ du̱ú sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ndu̱sáa̱ oon ni xi, dá chi̱ ni̱ na̱tiin taꞌani ndu ta̱ndeé iní sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xi̱ꞌo ndó ta̱ndeé iní noo̱ xí, chi̱ ni̱ na̱kani xi ña̱ ndáti kíi̱ ndo̱ koni tuku ndó yuꞌu̱, ta ni̱ na̱kani taꞌani xi ña̱ kúndaꞌí nda̱ꞌo ini ndo̱ sa̱ꞌá kua̱chi ni̱ kee ndó, ta ndíꞌi ini ndo̱ sa̱ꞌá yuꞌu̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kadii̱ cháá ka̱ inii̱.
2CO 7:8 Dá chi̱ va̱ꞌará ni̱ da̱kúndaꞌí inii̱ ndo̱ꞌó xíꞌín tuti ni̱ taai ko̱saa̱ noo̱ ndo̱, tído ko̱ kútúú taꞌon inii̱ viti no̱ó ña̱ ni taai ni̱ saa̱ noo̱ ndo̱. Chi̱ va̱ꞌará ni̱ kutúú inii̱ tá ni̱ taai ña̱, tído viti kándaa̱ inii̱ ña̱ tóó vá ni̱ ku̱ndaꞌí ini ndo̱ ni̱ keean.
2CO 7:9 Ta viti kádii̱ inii̱, tído ko̱ kádii̱ taꞌon inii̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ da̱kúndaꞌí iníi̱ ndó. Diꞌa kádii̱ inii̱, dá chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ku̱ndaꞌí iní ndo̱, ño̱ó ni̱ kedaá xíꞌín ndó, dá ni̱ na̱ndikó iní ndo̱ sa̱ꞌá kua̱chi ni̱ kee ndó. Chi̱ mií vá Ndios kúú na̱ ni̱ xi̱ꞌo ña̱ ni̱ ku̱ndaꞌí iní ndo̱ sa̱ꞌá kua̱chi ni̱ kee ndó. Sa̱ꞌá ño̱ó ni lúꞌu̱ ko̱ ní tu̱ú ndó ni̱ kee ndu.
2CO 7:10 Dá chi̱ tá xíꞌo Ndios ña̱ kúndaꞌí iní yo̱ sa̱ꞌá kua̱chi kée yó, ño̱ó kía̱n kédaá xíꞌín yó, dá nandikó iní yo̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee yó, dá niꞌi̱ yo̱ ña̱ ka̱ki yó. Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ kánian taꞌuꞌu̱ ini yo̱ tá ndóꞌo yó dión. Tído ña̱ kúndaꞌí ini xíꞌo ñayuú yóꞌo, ño̱ó kía̱n xíꞌo ña̱ naá yó.
2CO 7:11 Tído kande̱ꞌé ndó, chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xi̱ꞌo Ndios ña̱ ni̱ ku̱ndaꞌí iní ndo̱, ño̱ó ni̱ kedaá xíꞌín ndó, sa̱ꞌá ño̱ó ndi ki̱ꞌo ví ni̱ ndi̱ꞌi ini ndo̱ kee ndó ña̱ kóni̱ mií ná, ta ni̱ ndi̱ꞌi ini ndo̱ ndeyíko̱ ndo̱ choon, ta ni̱ taꞌuꞌu̱ ini ndo̱ ni̱ xini ndo̱ kua̱chi ñoó, ta ni̱ yu̱ꞌú ndo̱ ni̱ xini ndo̱án, ta ndi ki̱ꞌo ví ni̱ ka̱toó ndo̱ koni ndo̱ yuꞌu̱, ta ni̱ ndi̱ꞌi cháá ka̱ ini ndo̱ ni̱ kee ndó choon ni̱ saꞌandai̱ noo̱ ndo̱, ta ni̱ da̱ndóꞌo ndó nío̱ ta̱a ni̱ kee kua̱chi ñoó. Ta noo̱ ndidaá ña̱ yóꞌo ni̱ naꞌa̱ ndo̱ ña̱ ni̱ kendaa̱ ndo̱ choon.
2CO 7:12 Tá ni̱ taai tuti ñoó ko̱saa̱a̱n noo̱ ndo̱, ko̱ ní táai ña̱, dá keyíko̱ ndo̱ sa̱ꞌá ra̱ ni̱ ya̱ꞌa ni̱ kee kua̱chi, ta ni ko̱ ní táai ña̱ ko̱saa̱a̱n chindeéán na̱ ni̱ taꞌuꞌu̱. Diꞌa ni̱ taai ña̱ ko̱saa̱a̱n noo̱ ndo̱, dá naꞌa̱ ndo̱ mií ndó noo̱ Ndios ña̱ ndíꞌi ini ndó kee ndó choon saꞌándá ndu̱.
2CO 7:13 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee ndó dión, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ndu̱káꞌano cháá ka̱ ta̱ndeé iní ndu̱. Tído ni̱ kadii̱ cháá ka̱ ini ndu̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kadii̱ nda̱ꞌo ini Tito, chi̱ ni̱ na̱tiin xi ta̱ndeé iní káꞌano ni̱ kee ndidaá ndoꞌó.
2CO 7:14 Chi̱ ni̱ kaꞌi̱n xíꞌín xí ña̱ va̱ꞌa kee ndó xíꞌín xí, ta ko̱ ní xíkaꞌan taꞌon noo̱í sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaꞌi̱n dión xíꞌín xí. Chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo káꞌa̱n ndu̱ ndinoꞌo ña̱ ndaa̱ xíꞌín ndó, ki̱ꞌo dión taꞌani ni̱ xi̱nko̱o ndaa̱ ndidaá ña̱ ni̱ kaꞌa̱n va̱ꞌa ndu saꞌa̱ ndo̱ noo̱ xí.
2CO 7:15 Ta ni̱ ndu̱káꞌano cháá ka̱ ña̱ kúꞌu̱ ini xi̱ saꞌa̱ ndo̱, chi̱ ndísaa̱ ini xi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ seídóꞌo ndidaá ndó choon ni̱ taꞌa̱nda̱ noo̱ ndo̱, chi̱ ni̱ na̱tiin va̱ꞌa ndó xi̱ xíꞌín ña̱ yuꞌú ndo̱, ta xíꞌín ña̱ ndéi̱ ni̱no ndó.
2CO 7:16 Ta kádii̱ nda̱ꞌo inii̱, chi̱ noo̱ ndidaá ña̱ꞌa kándéé inii̱ ndo̱ꞌó.
2CO 8:1 Ta viti, ñani, kóni̱ ndu̱ nakani ndu xíꞌín ndó sa̱ꞌá ña̱ mani̱ kée Ndios xíꞌín ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús ndéi chí Macedonia.
2CO 8:2 Chi̱ va̱ꞌará ni̱ xirndodó ñaá ta̱ndóꞌó, tído kádii̱ nda̱ꞌo ini na̱, ta va̱ꞌará kúndaꞌí nda̱ꞌo na, tído kua̱ꞌá nda̱ꞌo di̱ꞌón ni̱ doko̱ ná.
2CO 8:3 Ta yuꞌu̱ xíꞌo ndaa̱ kuendá saꞌa̱ ná, ña̱ ndinoꞌo ini ná ni̱ xi̱ꞌo na di̱ꞌón táto̱ꞌon ki̱ꞌo sáa̱ ndée̱ ná, ta ni̱ ya̱ꞌa cháá ka̱ ví ni̱ xi̱ꞌo na no̱ó ña̱ sáa̱ ndée̱ ná.
2CO 8:4 Ta ni̱ seí ndaꞌí nda̱ꞌo na no̱ó nduꞌu̱ ña̱ ná kandía ndu tiin ndu di̱ꞌón ni̱ da̱taká na̱, dá kuu chindeé ná ña̱yuu kúndaꞌí, na̱ kúú ña̱yuu Ndios.
2CO 8:5 Va̱ꞌa cháá ka̱ ví ni̱ kee na no̱ó ña̱ ndáti ndu kee na, dá chi̱ dinñóꞌó ni̱ na̱ki̱ꞌo na mií ná noo̱ ndáꞌa̱ satoꞌo yo̱ Jesús. Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ na̱ki̱ꞌo na mií ná kueídóꞌo na nduꞌu̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ mií Ndios.
2CO 8:6 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kaꞌa̱n niꞌini ndu noo̱ Tito ña̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ chi̱ndeé xí ndo̱ꞌó tá ni̱ ka̱sáꞌá ndó kétútí ndó di̱ꞌón chindeé ndó na̱ kúndaꞌí ñoó, ki̱ꞌo dión taꞌani ná dáxi̱nko̱o xi choon no̱ó ña̱ mani̱ kee ndó yóꞌo.
2CO 8:7 Va̱ꞌa kée ndó noo̱ ndidaá ña̱ꞌa, chi̱ kándéé káꞌano iní ndo̱ Jesús, ta ti̱ꞌa ndó kaꞌa̱n va̱ꞌa ndó, ta ndichí ndo̱ no̱ó ña̱ꞌa Ndios, ta ndinoꞌo ini ndo̱ kée ndó ndi ndáa mií vá choon, ta kúꞌu̱ nda̱ꞌo ini ndo̱ saꞌa̱ ndú. Sa̱ꞌá ño̱ó koo ini ndo̱ kee va̱ꞌa taꞌani ndó no̱ó ña̱ mani̱ yóꞌo.
2CO 8:8 Ta ña̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó, ko̱ kíán iin choon saꞌándái̱ noo̱ ndo̱. Diꞌa kóni̱i̱ ña̱ kande̱ꞌé va̱ꞌa ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndíꞌi ini dao ka̱ ñani yo̱ chindeé ná na̱ kámani̱ ña̱ꞌa noo̱, dá ná kande̱ꞌá á miía̱n ndaa̱ ió ña̱ kúꞌu̱ ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱yuu ndóꞌo dión.
2CO 8:9 Ta sa̱ naꞌá vá mií ndó sa̱ꞌá ña̱ mani̱ ni̱ kee Jesucristo, na̱ kúú satoꞌo yo̱, saꞌa̱ yo̱, dá chi̱ sa̱ꞌá ña̱ kúꞌu̱ nda̱ꞌo ini na̱ saꞌa̱, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ndee na mií ná iin ta̱a kúndaꞌí, va̱ꞌará kuíká nda̱ꞌo na. Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ndendaꞌí na̱ mií ná, sa̱ꞌá ño̱ó niꞌi̱ yo̱ ña̱ koo kuíká yó noo̱ Ndios.
2CO 8:10 Ta viti kóni̱ yuꞌu̱ kaꞌa̱n niꞌinii noo̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo. Chi̱ kánian dáxi̱nko̱o ndó choon yóꞌo viti, chi̱ nda̱ kuia̱ ao ni̱ ka̱sáꞌá ndó kétútí ndó di̱ꞌón ñoó, ta o̱ du̱ú ña̱ yóꞌo oon ni ní kee ndó, chi̱ mií ndó ni̱ ndaki ini ña̱ dión koo.
2CO 8:11 Sa̱ꞌá ño̱ó dáxi̱nko̱o kíi̱ ndo̱ choon yóꞌo, chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo luu ni̱ chi̱kaa̱ ini ndo̱ kee ndóa̱n mií saꞌa̱, ki̱ꞌo dión ndi̱ꞌi ini ndo̱ dáxi̱nko̱o ndóa̱n viti. Ta ki̱ꞌo ndóa̱n táto̱ꞌon ki̱ꞌo ió ña̱ noo̱ ndo̱.
2CO 8:12 Chi̱ tá ná ki̱ꞌo ndóa̱n xíꞌín ndinoꞌo ini ndo̱, dá kía̱n nataꞌan ini Ndios koni na̱án, chi̱ ko̱ xíka̱ taꞌon na ña̱ ki̱ꞌo yó ña̱ ko̱ó noo̱ yo̱.
2CO 8:13 Ta ko̱ káꞌa̱n taꞌon yuꞌu̱ ña̱ yóꞌo xíꞌín ndó sa̱ꞌá ña̱ kóni̱i̱ ña̱ kandei va̱ꞌa dao ka̱ ña̱yuu, dá kando̱o ndáꞌa̱ ndo̱.
2CO 8:14 Diꞌa kóni̱ yuꞌu̱ ña̱ chindeé táꞌan yó tá kamani̱ ña̱ꞌa noo̱ yo̱, chi̱ tiempo viti kánian koto niꞌini ndó na̱ kúndaꞌí ñoó xíꞌín ña̱ kándo̱o noo̱ ndo̱, dá chindeé ndó na̱ xíꞌín ña̱ kámani̱ noo̱ ná. Dión, dá ná nandió kuéi na chindeé ná ndo̱ꞌó xíꞌín ña̱ xínñóꞌó ndó ió noo̱ ná, dión, dá chindeé táꞌan yó tá kámani̱ ña̱ꞌa noo̱ yo̱.
2CO 8:15 Dá chi̱ diꞌa kaá tuti ii̱ Ndios: “Ña̱yuu ni̱ ndi̱tútí kua̱ꞌá ña̱ꞌa, ta ko̱ ní kándo̱o taꞌan vaan. Ta na̱ ni̱ ndi̱tútí lúꞌa̱n, ko̱ ní kámani̱ taꞌan vaan.”
2CO 8:16 Tído ndivéꞌe Ndios, chi̱ mií ná ni̱ kedaá xíꞌín Tito, sa̱ꞌá ño̱ó ndíꞌi ini xi̱ saꞌa̱ ndo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo miíi̱.
2CO 8:17 Chi̱ xíꞌín ndinoꞌo ini xí ni̱ na̱tiin xi choon ni̱ xi̱ꞌo ndu noo̱ xí. Ta sa̱ꞌá ña̱ ndíꞌi ini xi̱ saꞌa̱ ndo̱, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱saa̱ xi̱ noo̱ ndéi ndó, chi̱ ki̱ꞌo dión ni̱ chi̱kaa̱ ini mií xí.
2CO 8:18 Ta ni̱ ta̱ndaꞌá taꞌani ndu iin ka̱ ñani yo̱ ko̱saa̱ ra̱ xíꞌín xí, ta ndeí kúú míí vá noo̱ ndítútí na̱ kúú kuendá Jesús káꞌa̱n va̱ꞌa na saꞌa̱ rá, chi̱ kéchóon va̱ꞌa ra no̱ó to̱ꞌon va̱ꞌa káꞌa̱n saꞌa̱ Jesús.
2CO 8:19 Ta o̱ du̱ú dión oon ni kíán, ta̱a yóꞌo kúú ra̱ ni̱ ka̱xi dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús ña̱ kía̱n kaneꞌe táꞌan ra kanoo ra xíꞌín nduꞌu̱ natiin ndu di̱ꞌón, ña̱ ni̱ ketútí dao ka̱ ñani yo̱. Ta kee ndu choon yóꞌo, dá ná natiin satoꞌo yo̱ ña̱ñóꞌó, dá kandaa̱ ini ndo̱ ña̱ kóni̱ ndu̱ chindeé ñaá ndú noo̱ choon yóꞌo.
2CO 8:20 Ta ki̱ꞌo dión ni̱ chi̱kaa̱ ini ndu̱, dá kía̱n ni iin tóꞌón ña̱yuu ná dáꞌa ni nakani kuáchi̱ ini kande̱ꞌé ná ndu̱ sa̱ꞌá di̱ꞌón kuaꞌa̱ ni̱ ndi̱tútí ná kaneꞌe ndu koꞌo̱n ndu̱.
2CO 8:21 Chi̱ ndíꞌi ini ndu̱ kéndísáꞌano ndu choon. Ta o̱ du̱ú noo̱ satoꞌo yo̱ Jesús oon ni ndíꞌi ini ndu̱ kee ndu dión, nda̱ no̱ó ña̱yuu taꞌani ndíꞌi ini ndu̱ kéndísáꞌano ndu.
2CO 8:22 Ta tándaꞌá taꞌani ndu iin ka̱ ñani yo̱ ko̱saa̱ ra̱ xíꞌín ta̱a yóꞌo. Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo taꞌándá ni̱ naꞌa̱ ra̱ mií rá noo̱ ndú ña̱ ndíꞌi nda̱ꞌo ini ra̱ kendaa̱ ra̱ choon. Ta viti ndíꞌi cháá ka̱ ini ra̱ chindeé rá ndo̱ꞌó, chi̱ ió nda̱ꞌo ta̱ndeé iní ra̱ xíꞌín ndó.
2CO 8:23 Ta kanaꞌá ndó ña̱ Tito kúú ra̱ néꞌe táꞌan xíꞌín yuꞌu̱, ta kéchóon dáó xí xíꞌíín noo̱ ndo̱ꞌó. Ta uu̱ ka̱ ñani yo̱ ko̱saa̱ xíꞌín xí kúú ra̱ ni̱ ta̱ndaꞌá dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús ko̱saa̱ ra̱, ta xíꞌín ta̱a yóꞌo natiin Cristo ña̱ñóꞌó.
2CO 8:24 Ta naꞌa̱ ndo̱ mií ndó no̱ó ta̱a yóꞌo ña̱ kúú ndó na̱ kúꞌu̱ ini saꞌa̱ na̱ kúndaꞌí ñoó, dá ná kandaa̱ ini dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús sa̱ꞌá ña̱ va̱ꞌa ni̱ kee ndó, dá ná dáꞌa ni dátu̱ú ndó nduꞌu̱ no̱ó káꞌa̱n va̱ꞌa ndu saꞌa̱ ndo̱ noo̱ rá.
2CO 9:1 Ko̱ xínñóꞌó ka̱ kaꞌi̱n xíꞌín ndoꞌó sa̱ꞌá di̱ꞌón, ña̱ kía̱n kétútí dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús, dá chindeé ná ña̱yuu Ndios ndéi kuendá Judea,
2CO 9:2 chi̱ sa̱ naꞌá váí ña̱ ndinoꞌo ini ndo̱ kóni̱ ndo̱ chindeé ndó na̱. Ta káꞌa̱n va̱ꞌi saꞌa̱ ndo̱ꞌó noo̱ ñani yo̱ ndéi Macedonia yóꞌo, chi̱ káꞌi̱n xíꞌín ná ña̱ ndoꞌó, na̱ ndéi Acaya xaa̱n, nda̱ kuia̱ ao ió nduu ndo̱ chindeé ndó ña̱yuu kúndaꞌí. Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ndi̱ꞌi ini ndo̱ kee ndó dión, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ chi̱kaa̱ taꞌani ini na̱ kee na dión.
2CO 9:3 Tído ni̱ ta̱ndaꞌí ñani yo̱ yóꞌo ko̱saa̱ ra̱ noo̱ ndéi ndó, dá kía̱n ná dáꞌa ni kando̱o tóꞌín no̱ó ña̱ ni̱ kaꞌa̱n va̱ꞌi saꞌa̱ ndo̱ saꞌa̱ choon yóꞌo, dá ná xi̱nko̱o ña̱ ni̱ kaꞌi̱n xíꞌín ná ña̱ kandei nduu ndo̱.
2CO 9:4 Dá chi̱ oon ni ví saa̱ dao na̱ ndéi Macedonia xíꞌíín, ta koni na̱ ña̱ ko̱ ndéi nduu ndo̱ xíꞌín di̱ꞌón ñoó, dá kía̱n kakaꞌan nda̱ꞌo noo̱ ndúꞌu̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní ndu̱ ndo̱ꞌó, ta ko̱ ní sá ndei nduu ndo̱. Tído víꞌí ka̱ ví kakaꞌan noo̱ mií ndó.
2CO 9:5 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ chi̱kaa̱ inii̱ ña̱ va̱ꞌa cháá ka̱ ni̱ seí ndaꞌí no̱ó ta̱a yóꞌo ña̱ ko̱saa̱ ra̱ noo̱ ndéi ndó dinñóꞌó, dá chindeé rá ndo̱ꞌó ketútí ndó di̱ꞌón, ña̱ ni̱ kaa ndo̱ ki̱ꞌo ndó. Ta dión, dá ná kandei nduu ndo̱ ki̱ꞌo ndóa̱n xíꞌín ndinoꞌo ini ndo̱, dá ná dáꞌa ni kakian ña̱ ni̱ kendúsa̱ ndu̱ xíꞌín ndó.
2CO 9:6 Ta káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ kande̱ꞌé ndó táto̱ꞌon ndóꞌo na̱ xíti, chi̱ na̱ xíti cháá, cháá vá dákée na. Ta na̱ xíti kuaꞌa̱, kuaꞌa̱ dákée na.
2CO 9:7 Ta iin rá iin ndó ki̱ꞌo táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ chi̱kaa̱ ini nío̱ ndo̱. Ta o̱ sa̱ kíꞌo ndóa̱n xíꞌa̱n kúndaꞌí ini ndo̱, ni sa̱ꞌá ña̱ miía̱n ndúsa̱ ki̱ꞌo ndóa̱n. Chi̱ nátaꞌan ini Ndios xiní na̱ na̱ xíꞌo ña̱ xíꞌa̱n kádii̱ iní na̱.
2CO 9:8 Ta na̱ káꞌano nda̱ꞌo kúú Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó kuu va ndekuaꞌa̱ ná ña̱ꞌa va̱ꞌa noo̱ ndo̱, dá kía̱n ni iin tóꞌón taꞌon ña̱ꞌa ná o̱ kómani̱ noo̱ ndo̱, dá kía̱n ná koo ni ña̱ꞌa chindeé ndó dao ka̱ na̱.
2CO 9:9 Dá chi̱ diꞌa kaá tuti ii̱ Ndios: Ni̱ dasá rá ña̱ ió noo̱ rá, ta ni̱ xi̱ꞌo raa̱n no̱ó na̱ kúndaꞌí, ta iin ni̱ ka̱ndo̱o va ña̱ ndaa̱ ni̱ kee ra noo̱ Ndios.
2CO 9:10 Ta mií ná xíꞌo tata no̱ó ra̱ xíti, ta xíꞌo taꞌani na pan no̱ó na̱ kuíko, ta mií ná ndekuaꞌa̱ tata ió noo̱ ndo̱. Ta ndekuaꞌa̱ taꞌani na ña̱ va̱ꞌa kee ndó xíꞌín dao ka̱ ña̱yuu.
2CO 9:11 Dión, dá koni ndo̱ koo kua̱ꞌá ña̱ꞌa noo̱ ndo̱, dá kuu ki̱ꞌo kuaꞌa̱ ndo̱ ña̱ꞌa no̱ó ña̱yuu xínñóꞌán. Dá tá ná naki̱ꞌo ndu di̱ꞌón ñoó noo̱ ná, dá kía̱n naki̱ꞌo na ndivéꞌe noo̱ Ndios sa̱ꞌán.
2CO 9:12 Chi̱ tá ná naki̱ꞌo ndu di̱ꞌón yóꞌo no̱ó na̱ kúndaꞌí ñoó, o̱ du̱ú ña̱ꞌa xínñóꞌó oon ni ña̱yuu Ndios niꞌi̱ ná xíꞌán, dá chi̱ diꞌa kua̱ꞌá nda̱ꞌo noo̱ ndivéꞌe naki̱ꞌo na noo̱ Ndios sa̱ꞌán.
2CO 9:13 Ta sa̱ꞌá ña̱ natiin na di̱ꞌón ni̱ kemáni̱ ndo̱ ná, sa̱ꞌá ño̱ó kekáꞌano na Ndios, chi̱ miía̱n ndaa̱ seídóꞌo ndó to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Cristo. Ta kekáꞌano taꞌani na Ndios sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xi̱ꞌo ndó kua̱ꞌá nda̱ꞌo di̱ꞌón ni̱ chi̱ndeé ndó mií ná xíꞌín dao ka̱ ña̱yuu.
2CO 9:14 Ta ki̱ꞌo dión taꞌani kaka̱ na̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios saꞌa̱ ndo̱, chi̱ kúꞌu̱ nda̱ꞌo ini na̱ saꞌa̱ ndo̱, chi̱ mií Ndios ni̱ kedaá xíꞌín ndó, dá ni̱ kee ndó ña̱ mani̱ káꞌano yóꞌo xíꞌín ná.
2CO 9:15 Ta ndivéꞌe káꞌano Ndios, chi̱ káꞌano nda̱ꞌo ña̱ mani̱ ni̱ kee na xíꞌá. Ta ko̱ níꞌi̱ yo̱ to̱ꞌon va̱ꞌa kaꞌa̱n yo̱ sa̱ꞌán.
2CO 10:1 Ta yuꞌu̱ Pablo seí ndaꞌí va̱ꞌi noo̱ ndo̱ xíꞌín ña̱ ndaꞌí ió inii̱, xíꞌín ña̱ ió va̱ꞌa inii̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kee mií Cristo, va̱ꞌará káꞌa̱n dao ndó ña̱ iin ta̱a vitá iní kúú yuꞌu̱ tá nákaa̱i̱ tein ndó xaa̱n, tído tá nákaa̱ xíkáí, de̱én nda̱ꞌo káꞌi̱n xíꞌín ndó.
2CO 10:2 Tído seí ndaꞌávíi̱ noo̱ ndo̱ ña̱ tá ná saa̱i̱, ná dáꞌa ni kendúsa̱ ndo̱ xíꞌíín ña̱ kaꞌa̱n dee̱ín xíꞌín ndó, chi̱ miía̱n ndaa̱ kuiti ko̱saa̱ nduui̱ kaꞌa̱n dee̱ín xíꞌín na̱ káꞌa̱n ña̱ xíonoo ndu kée ndu táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ña̱yuu kuendá ñayuú yóꞌo.
2CO 10:3 Miía̱n ndaa̱ ndéi ndu ñayuú yóꞌo, tído ko̱ kéchóon taꞌon ndu ña̱ꞌa ió ñayuú yóꞌo, dá na̱á ndu̱ xíꞌín ña̱ kini.
2CO 10:4 Chi̱ ko̱ kéchóon taꞌon ndu ña̱ ió ñayuú yóꞌo, dá na̱á ndu̱ xíꞌín ña̱ kini. Chi̱ ndaꞌá chóon, ña̱ kía̱n kéchóon ndu, kúú ndée̱ xíꞌo mií Ndios. Ta xíꞌín ña̱ yóꞌo dánaá ndu̱ noo̱ dándáki ña̱ kini.
2CO 10:5 Ta xíꞌín ndée̱ yóꞌo taꞌani dátu̱ú ndú ndidaa ña̱ to̱ꞌón kéchóon ña̱yuu. Ta dátu̱ú taꞌani ndu ndidaá ña̱xintóni̱ táyíí, ña̱ kédaá xíꞌín ná, dá ko̱ nákoni na̱ Ndios. Ta náchiꞌi ndu ndidaá ña̱xintóni̱ ña̱yuu ti̱xi ndáꞌa̱ Cristo Jesús, dá ná kueídóꞌo ñaá ná.
2CO 10:6 Ta ió nduu ndu̱ dándóꞌo ndu nío̱ na̱ ko̱ xi̱ín kueídóꞌo tá ná kasandaá ndo̱ kueídóꞌo ndisa ndó to̱ꞌon Ndios.
2CO 10:7 Kande̱ꞌé va̱ꞌa ndó ndi káa iin rá iin ña̱ꞌa. Tá ió iin káa ndó nákoni mií ña̱ kúú ndó kuendá Cristo, dá kía̱n kánian taó kuendá va̱ꞌa ndó, chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúú ndó kuendá Cristo, ki̱ꞌo dión taꞌani kúú nduꞌu̱.
2CO 10:8 Chi̱ va̱ꞌará yáꞌi cháá noo̱ chíndaya̱ꞌii choon néꞌi, tído ko̱ xíkaꞌan taꞌon noo̱í, chi̱ mií satoꞌo yo̱ Cristo ni̱ xi̱ꞌo choon yóꞌo noo̱í, dá dákuáꞌanoi ndo̱ꞌó no̱ó ña̱ kándísa ndó. Ta ko̱ ní xi̱ꞌo na ña̱ noo̱í ña̱ dánaái̱ noo̱ ndo̱.
2CO 10:9 Ta o̱ sa̱ káꞌán ndó ña̱ ndúkúí dáyu̱ꞌíi̱ ndo̱ꞌó xíꞌín to̱ꞌon káꞌi̱n noo̱ tuti tándaꞌí ko̱saa̱ noo̱ ndo̱.
2CO 10:10 Chi̱ kaá dao ndó ña̱ miía̱n ndaa̱ de̱én nda̱ꞌo káꞌi̱n noo̱ tuti táai tándaꞌí ko̱saa̱ noo̱ ndo̱, ta kuáchi̱ nda̱ꞌo choon saꞌándái̱ noo̱ ndo̱. Tído tá iói̱ xíꞌín ndó, ko̱ kúú taꞌon yuꞌu̱ iin ta̱a ndeé iní, ta ni ko̱ tíꞌai kaꞌa̱n va̱ꞌi, kaá dao ndó.
2CO 10:11 Tído káꞌi̱n xíꞌín na̱ káꞌa̱n dión ña̱ ná kanaꞌá ná ña̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo káꞌa̱n ndu̱ noo̱ tuti táa ndu, ki̱ꞌo dión taꞌani kee ndu tá ná saa̱ ndu̱ noo̱ ndéi ndó xaa̱n.
2CO 10:12 Ta ko̱ chíndaa̱ no̱ó ndu̱ kiꞌin táꞌan ndu xíꞌín ta̱ kátoó chíndaya̱ꞌi mií, ta ni ko̱ chídáó táꞌan ndu mií ndú xíꞌín rá. Tído ta̱a yóꞌo, ndéi ra chíki̱ꞌó ra̱ mií rá xíꞌín ña̱ kée ra, ta chídáó rá mií rá xíꞌín ra̱ kée táto̱ꞌon kée mií rá. Ta sa̱ꞌá ña̱ kée ra dión, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ñóꞌo ndiꞌi taꞌon ini ra̱.
2CO 10:13 Tído nduꞌu̱, ko̱ yáꞌa taꞌon ndu chíndaya̱ꞌi ndu mií ndú cháá ka̱ no̱ó choon néꞌe ndu. Diꞌa chíndaya̱ꞌi ndu mií ndú táto̱ꞌon káa choon ni̱ xi̱ꞌo mií Ndios noo̱ ndú, ta xíꞌín choon yóꞌo ni̱ kasa̱ndaá ndu̱ noo̱ ndéi ndó.
2CO 10:14 Ko̱ yáꞌa taꞌon ndu tá saꞌándá ndu̱ choon noo̱ ndo̱, chi̱ yáꞌa ndu tá ko̱ ní saa̱ ndu̱ noo̱ ndéi ndó. Tído nduꞌu̱ kúú ra̱ mií no̱ó ni̱ saa̱ ni̱ da̱náꞌa̱ to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Cristo Jesús noo̱ ndo̱.
2CO 10:15 Ta ko̱ yáꞌa taꞌon ndu chíndaya̱ꞌi ndu mií ndú no̱ó choon kée dao ka̱ na̱. Ña̱ kóni̱ ndu̱ kía̱n kuaꞌano cháá ka̱ ndo̱ xíꞌín ña̱ kándéé iní ndo̱ Jesús, dá ná kandaya̱ꞌi cháá ka̱ choon kée ndu tein ndó, táto̱ꞌon ki̱ꞌo dándáki choon néꞌe ndu.
2CO 10:16 Ndiꞌi, dá koꞌo̱n ndu̱ dánaꞌa̱ ndu̱ to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús no̱ó na̱ ndéi xíká cháá ka̱ noo̱ ndo̱ꞌó, ta o̱ kúꞌu taꞌon ndu dánaꞌa̱ ndu̱ no̱ó dánaꞌa̱ dao ka̱ ta̱a, dá kía̱n ná dáꞌa ni chindaya̱ꞌi ndu mií ndú no̱ó choon ni̱ kee dao ka̱ ra̱.
2CO 10:17 Ta na̱ káꞌán kuryíí, kánian kuryíí ná sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee satoꞌo yo̱ Ndios saꞌa̱ ná.
2CO 10:18 Dá chi̱ ña̱yuu, na̱ chíndaya̱ꞌi mií, ko̱ kándo̱o va̱ꞌa na noo̱ Ndios. Diꞌa ña̱yuu, na̱ chíndaya̱ꞌi mií Ndios, no̱ón kúú na̱ kándo̱o va̱ꞌa.
2CO 11:1 Kóni̱i̱ ña̱ ndeé ní koo ini ndo̱ sa̱ꞌí viti, chi̱ koꞌi̱n kaꞌi̱n xíꞌín ndó táto̱ꞌon kée iin ra̱ ndúlóko̱. Tído ndeé koo ini ndo̱ sa̱ꞌí,
2CO 11:2 dá chi̱ kékuión yuꞌu̱ saꞌa̱ ndo̱ táto̱ꞌon kuión ini Ndios saꞌa̱ ndo̱, dá chi̱ sa̱ ni̱ ka̱ndo̱oi ña̱ naki̱ꞌo viií ndo̱ꞌó noo̱ iin tóꞌón Cristo kakuu yíi̱ ndo̱ táto̱ꞌon kée iin tatá tá kuaꞌa̱n ra̱ naki̱ꞌo ra de̱ꞌe diꞌí tákí ra̱ noo̱ ndáꞌa̱ ta̱a kakuu yíi̱ xí. Chi̱ kóni̱i̱ ña̱ koo vii ndo̱ naki̱ꞌoi noo̱ mií Cristo.
2CO 11:3 Tído nákani inii̱ saꞌa̱ ndo̱, dá chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kee koo̱, táꞌa̱n kirí mañá ni̱ da̱nda̱ꞌí Eva, oon ni ví ki̱ꞌo dión nadaká ta̱a to̱ꞌón ña̱xintóni̱ ndo̱, dá ya̱ꞌa ndó koni xíxi ndó Cristo.
2CO 11:4 Dá chi̱ tá ve̱i dao ka̱ ta̱a, ta díin dánaꞌa̱ ra̱ saꞌa̱ Jesús o̱ du̱ú ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ mií nduꞌu̱ noo̱ ndo̱, ta dánaꞌa̱ ra̱ saꞌa̱ iin ka̱ espíritu noo̱ Espíritu ii̱ Ndios, na̱ ni̱ na̱tiin ndó, ta díin va dánaꞌa̱ ra̱ sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús o̱ du̱ú ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ ndu̱ noo̱ ndo̱, tído xíꞌo ndeé ini ndo̱ saꞌa̱ rá.
2CO 11:5 Ta kíꞌin ki̱ꞌoi ña̱ ko̱ kúú taꞌoin iin ta̱a nóo no̱ó ta̱a chínaní ndó kúú apóstol ndáya̱ꞌi.
2CO 11:6 Chi̱ va̱ꞌará ko̱ tíꞌa yuꞌu̱ kaꞌa̱n va̱ꞌi, tído ko̱ kámani̱ ta̱ꞌón ña̱ ndi̱chí ni̱ xi̱ꞌo Ndios no̱ói̱. Dá chi̱ noo̱ ndidaá vá ña̱ꞌa ni̱ kee ndu, ta noo̱ ndidaá ña̱ꞌa ni̱ kaꞌa̱n ndu̱, ni̱ naꞌa̱ ndu̱ tein mií ndó ña̱ dión kíán.
2CO 11:7 ¿Á ni̱ ya̱ꞌi ni̱ keei kua̱chi sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kenóoi miíí, dá kandaya̱ꞌi ndo̱ꞌó, xiní ndo̱? Chi̱ tá ni̱ da̱náꞌi̱ to̱ꞌon va̱ꞌa Ndios noo̱ ndo̱, ko̱ ní kíꞌin ya̱ꞌi taꞌan vei.
2CO 11:8 Ta sa̱ xi̱o ndaai̱ di̱ꞌón ndáꞌa̱ dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús ni̱ sa̱ kuu ya̱ꞌavii, dá ni̱ sa̱ ioi̱ ni̱ da̱náꞌi̱ noo̱ ndo̱.
2CO 11:9 Tá ni̱ sa̱ ioi̱ xíꞌín ndó, ta ndaꞌí kómani̱ ña̱ꞌa noo̱í, tído ni iin tóꞌón ndó ko̱ ní dándi̱ꞌi inii̱. Chi̱ ndidaá ña̱ꞌa sa̱ komani̱ noo̱í ni̱ xi̱ꞌo dao ka̱ ñani yo̱, na̱ ni̱ kii chí kuendá Macedonia. Ta noo̱ ni iin ña̱ꞌa ko̱ ní dándi̱ꞌi inii̱ ndo̱ꞌó, ta ni iin kuu̱ o̱ dándi̱ꞌi inii̱ ndo̱ꞌó no̱ó ña̱ xínñóꞌí.
2CO 11:10 Ta sa̱ꞌá ña̱ nákaa̱ to̱ꞌon ndaa̱ Cristo ini nío̱í, sa̱ꞌá ño̱ó káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ko̱ íin taꞌon kuu di̱tá ña̱ chíndaya̱ꞌii choon kéei sa̱ꞌá ña̱ ko̱ kíꞌin ya̱ꞌi noo̱ ndo̱ꞌó, na̱ ndéi chí Acaya xaa̱n.
2CO 11:11 Ta, ¿ndiva̱ꞌa káꞌi̱n dión, káꞌán ndó? ¿Á ko̱ kúꞌu̱ taꞌon inii̱ saꞌa̱ ndo̱ꞌó, nda̱ni? Mií Ndios kúú na̱ náꞌá ña̱ kúꞌu̱ nda̱ꞌo inii̱ saꞌa̱ ndo̱.
2CO 11:12 Ta ña̱ kéei kía̱n ko̱ kíꞌin ya̱ꞌavii noo̱ ndo̱, ta dión ii̱ vá keei, dá ná o̱ níꞌi̱ dao ka̱ ta̱a, táꞌa̱n ra̱ ndúkú chindaya̱ꞌii mií, ndi kee ra chidáó táꞌan ra mií rá xíꞌín nduꞌu̱.
2CO 11:13 Dá chi̱ ta̱a ñoó kúú apóstol to̱ꞌón, ta kúú rá ta̱a kéchóon xíꞌín ña̱ ma̱ñá, chi̱ kée ra mií rá ña̱ kúú rá apóstol Cristo.
2CO 11:14 Tído ná dáꞌa ni naá téí ini ndo̱ ña̱ ki̱ꞌo dión kée ra, dá chi̱ dión taꞌani kée ña̱ uꞌu̱, chi̱ kéean miíán ña̱ kúúán táto̱ꞌon iin ángel ndato tóo̱n.
2CO 11:15 Sa̱ꞌá ño̱ó o̱ du̱ú iin ña̱ kuáchi̱ kíán kandaa̱ ini yo̱ ña̱ ta̱a kéchóon no̱ó ña̱ uꞌu̱ kée ra mií rá ña̱ kúú rá ta̱ kéchóon no̱ó ña̱ ndaa̱. Tído kasandaá iin kuu̱, dá keyíko̱ saꞌa̱ rá táto̱ꞌon káa choon ni̱ kee ra.
2CO 11:16 Nándió ko̱o tukui káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ná dáꞌa ni kaꞌán ndó ña̱ ndúlóko̱i̱. Tído tá káꞌán ndó ña̱ dión kíán, dá natiin ndó yuꞌu̱ táto̱ꞌon iin na̱ ndúlóko̱, dá nónó noo̱í chindaya̱ꞌii miíí cháá.
2CO 11:17 Ta ña̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó viti, ko̱ kíán ña̱ ni̱ na̱tiiin noo̱ satoꞌo yo̱ Ndios. Chi̱ kíán táto̱ꞌon káꞌa̱n iin na̱ ndúlóko̱, sa̱ꞌá ño̱ó kándéé inii̱ chíndaya̱ꞌii miíí.
2CO 11:18 Ta sa̱ꞌá ña̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ta̱a chíndaya̱ꞌii mií sa̱ꞌá ña̱ kée ra ñayuú yóꞌo, sa̱ꞌá ño̱ó chindaya̱ꞌi taꞌani yuꞌu̱ miíí.
2CO 11:19 Chi̱ ndinoꞌo ini ndo̱ xíꞌo ndeé iní ndo̱ seídóꞌo ndó ta̱a ndeé to̱ꞌon, va̱ꞌará kaá ndo̱ ña̱ kúú ndó na̱ ndi̱chí.
2CO 11:20 Ta xíꞌo ndeé taꞌani ini ndo̱ va̱ꞌará náchiꞌi dao ra ndo̱ꞌó ti̱xi ndáꞌa̱ rá, o va̱ꞌará kétíꞌa dao ra ndo̱ꞌó, o va̱ꞌará xío ndaa dao ra ña̱ꞌa ndó, o va̱ꞌará chíndaya̱ꞌi dao ra mií rá noo̱ ndo̱, o va̱ꞌará káni dao ra daꞌa̱nda̱ noo̱ ndo̱.
2CO 11:21 Ta xíkaꞌan ví no̱ói̱ kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ko̱ ní kée ndu dión xíꞌín ndó, chi̱ nóo va ió ini ndu̱. Ta no̱ó ña̱ chíndaya̱ꞌi dao ka̱ ta̱a ñoó mií rá, chindaya̱ꞌi taꞌani yuꞌu̱ miíí, va̱ꞌará káꞌi̱n táto̱ꞌon káꞌa̱n iin ta̱ ndúlóko̱.
2CO 11:22 ¿Á kúú rá ta̱ hebreo? Ñaá taꞌani kúú yuꞌu̱. ¿Á kúú rá ta̱ ñoo Israel, ña̱ kúú ñoo Ndios? Ñaá taꞌani kúú yuꞌu̱. ¿Á kúú rá na̱ veꞌe tatá sáꞌano Abraham? Ñaá taꞌani kúú yuꞌu̱.
2CO 11:23 ¿Á kúú rá ta̱ kéchóon noo̱ Cristo? (Káꞌi̱n táto̱ꞌon kée iin na̱ ndúlóko̱.) Tído kéchóon cháá ka̱ yuꞌu̱ noo̱ Cristo o̱ du̱ú mií rá, chi̱ yuꞌu̱ kúú ra̱ kuaꞌa̱ cháá ka̱ ni̱ ke̱chóon noo̱ Cristo. Ta saꞌa̱ mií ná kua̱ꞌá nda̱ꞌo taꞌándá ni̱ kani ndava̱ꞌa ña̱yuu yuꞌu̱, ta kuaꞌa̱ cháá ka̱ taꞌándá ni̱ sa̱ káa̱ yuꞌu̱ veꞌe ka̱a, ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo taꞌándá daá ió ña̱ kuui̱.
2CO 11:24 Ta oꞌo̱n taꞌándá ni̱ kani na̱ Israel oko̱ saꞌo̱n komi̱ chirrión sa̱tá yuꞌu̱.
2CO 11:25 Ta oni̱ taꞌándá ni̱ kani na yuꞌu̱ xíꞌín vara, ta iin ka̱ taꞌándá kuaꞌa̱n na̱ kaꞌání ná yuꞌu̱ xíꞌín yuu̱, ta oni̱ taꞌándá ni̱ ke̱ta kaꞌani barco ini ta̱ñoꞌo̱ noo̱ nákaa̱i̱ kuaꞌi̱n, ta iin ñoó xíꞌín iin nduú ni̱ sa̱ nóo niꞌinii no̱ó ta̱ñoꞌo̱.
2CO 11:26 Ta ndóꞌo nda̱ꞌo nío̱í íchi̱ noo̱ xíonooi, chi̱ ióa̱n kuui̱ kée yu̱ta, ta ió taꞌani ña̱ kuui̱ kée ta̱ kui̱ꞌíná, ta ió ña̱ kuui̱ kée na̱ ñooi̱, ta ió taꞌani ña̱ kuui̱ kée na̱ ko̱ kúú na̱ Israel. Ta ió ña̱ kuui̱ noo̱ kúú ñoo náꞌano, xíꞌín noo̱ kúú yukú i̱chí xíꞌín no̱ó ta̱ñoꞌo̱, ta ió taꞌani ña̱ kuui̱ kée na̱ chínaní mií ña̱ kúú ná kuendá Jesús.
2CO 11:27 Ta sa̱ꞌá choon kéei, sa̱ꞌá ño̱ó kúta̱ti nda̱ꞌa vei, ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo taꞌándá ko̱ ní sá kidi̱i̱, ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo taꞌándá sa̱ xíꞌi do̱koi̱ ña̱ kuíkoi xíꞌín ña̱ íchi̱i̱ ta̱kui̱í, ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo taꞌándá ni̱ sa̱ xi̱onoo nditai̱, ta ni̱ sa̱ ndoꞌo nío̱í ña̱ vi̱xi chi̱ ko̱ó dáꞌo̱n kandixii.
2CO 11:28 Ta noo̱ ndidaá ka̱ ña̱ꞌa, ió iin ka̱ ña̱ꞌa ndóꞌi iin iin kuu̱ kuu̱, chi̱ nákani nda̱ꞌo inii̱ saꞌa̱ ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús ndéi iin rá iin ñoo.
2CO 11:29 Chi̱, ¿ndi ndáa ndoꞌó ndóꞌo nío̱, ta ko̱ ndóꞌo taꞌani nío̱ miíí? Ko̱ íin taꞌon. O, tá kándéé dao ta̱a dándaꞌí ra̱ ndo̱ꞌó, ¿á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ xído̱ nda̱ꞌo inii̱?
2CO 11:30 Tá miía̱n kánian chindaya̱ꞌii miíí, va̱ꞌa ka̱a̱n ná chindaya̱ꞌii miíí no̱ó ña̱ náꞌa̱ ña̱ kúúí iin ta̱ ko̱ kómí ndée̱ miíí.
2CO 11:31 Ta mií Ndios, na̱ kúú tatá satoꞌo yo̱ Jesucristo, na̱ daá kuití kánian natiin ña̱ñóꞌó, no̱ón kúú na̱ náꞌá ña̱ ko̱ káꞌa̱n to̱ꞌíi̱n.
2CO 11:32 Tá ni̱ sa̱ io yuꞌu̱ ñoo Damasco, ñoó nákaa̱ iin ta̱ néꞌe choon, ta nákaa̱ ra̱ ti̱xi ndáꞌa̱ rey Aretas. Kúú ni̱ saꞌanda ra̱ choon no̱ó ta̱ ndaá yéꞌé ñoo ñoó ña̱ ná kandei nduu ra̱ tiin ra yuꞌu̱, ni̱ kaꞌán rá.
2CO 11:33 Tído ndéi dao ña̱yuu ni̱ taó ná yuꞌu̱ ventana, dá ni̱ da̱nóo na yuꞌu̱ ini iin ti̱yika̱ ndi̱ka náo̱ ñoo ñoó, dá ni̱ kuu ni̱ ka̱kii noo̱ ndáꞌa̱ ta̱a ñoó.
2CO 12:1 Miía̱n ndaa̱ ndisa ni ña̱ꞌa ko̱ ndáya̱ꞌi ña̱ chindaya̱ꞌii miíí, tído viti ná koꞌi̱n nakanii xíꞌín ndó sa̱ꞌá ña̱ ni̱ naꞌa̱ satoꞌo yo̱ Jesús noo̱í, xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ sa̱á ni̱ na̱kani na xíꞌíín.
2CO 12:2 Ta náꞌá yuꞌu̱ saꞌa̱ iin ta̱a, ta ta̱a yóꞌo íin xíꞌín Cristo, ta sa̱ io uxi̱ komi̱ kuia̱ ni̱ na̱kiꞌin ñaá Ndios néꞌe na ni̱ saꞌa̱n na̱ nda̱ induú kúú oni̱. Xíni̱ á ni̱ saꞌa̱n ra̱ xíꞌín nda̱ yikí ko̱ño ra̱, o nío̱ óon ra ni̱ saꞌa̱n. Iin tóꞌón dini̱ Ndios kúú na̱ náꞌá.
2CO 12:3 Ta náꞌá yuꞌu̱ sa̱ꞌá ta̱a yóꞌo, ta xíni̱ á ni̱ saꞌa̱n ra̱ xíꞌín yikí ko̱ño ra̱, o nío̱ óon ra ni̱ saꞌa̱n. Iin tóꞌón dini̱ mií vá Ndios kúú na̱ náꞌá.
2CO 12:4 Tído miía̱n ndaa̱ ni̱ na̱di̱tá ñaá Ndios noo̱ ndato téí káa noo̱ ió na̱. Ta ñoó ni̱ seídóꞌo ra to̱ꞌon, ña̱ kía̱n o̱ káti̱ꞌa yó nakani yó, chi̱ ni iin ña̱yuu ko̱ ní niꞌi̱ táꞌi̱ nakani na sa̱ꞌán.
2CO 12:5 Ta kuu va chindaya̱ꞌi yuꞌu̱ ta̱a yóꞌo, tído o̱ chíndaya̱ꞌi taꞌon yuꞌu̱ miíí, chi̱ chindaya̱ꞌii miíí sa̱va̱ꞌa sa̱ꞌá ña̱ náꞌa̱ ña̱ kúúí iin ta̱ ko̱ kómí ndée̱ mííí.
2CO 12:6 Tído tá káꞌán yuꞌu̱ chindaya̱ꞌavii miíí, dá kía̱n o̱ kákuu taꞌon yuꞌu̱ iin ta̱a oon ini, chi̱ ña̱ ndaa̱ va kaꞌi̱n. Tído o̱ kée taꞌoin dión, dá kía̱n ni iin ña̱yuu ná dáꞌa ni chindaya̱ꞌi cháá ka̱ na̱ yuꞌu̱ no̱ó ña̱ ndéꞌé ná kéei o ña̱ seídóꞌo na dánaꞌi̱.
2CO 12:7 Ta sa̱ꞌá ña̱ ná o̱ yáꞌa téí chindaya̱ꞌii miíí sa̱ꞌá ña̱ ndato ni̱ naꞌa̱ Ndios noo̱í, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱sáa̱ iin ña̱ꞌa dándóꞌan nío̱í, ta kíán táto̱ꞌon iin ión yáí tárnee ñíi̱í, xiníi̱, ña̱ kéchóon ña̱ uꞌu̱ dándóꞌan níma̱í, dá kía̱n ná o̱ yáꞌi chindaya̱ꞌavi miíí.
2CO 12:8 Ta sa̱ oni̱ taꞌándá ni̱ seí ndaꞌávíi̱ noo̱ satoꞌo yo̱ Jesús ña̱ ná di̱tá ná ña̱ kédaá xíꞌíi̱n ndóꞌo níma̱í.
2CO 12:9 Tído diꞌa va ni̱ kaa na̱ xíꞌíín: “Ko̱ó, sa̱ vati̱ va nákaa̱o̱n ti̱xi ña̱ mani̱ kée yuꞌu̱ xíꞌón, chi̱ ndée̱ mií yuꞌu̱ kía̱n náꞌa̱ va̱ꞌa cháá ka̱ no̱ó na̱ ko̱ó ndée̱.” Sa̱ꞌá ño̱ó nda̱ni ndinoꞌo ini yuꞌu̱ chindaya̱ꞌavii miíí sa̱ꞌá ña̱ náꞌa̱ ña̱ kúúí iin ta̱a ko̱ kómí ndée̱ mííí, dión, dá náꞌi̱ ña̱ nákaa̱i̱ ti̱xi ndáꞌa̱ ndée̱ mií Cristo.
2CO 12:10 Ta sa̱ꞌá ña̱ ió ndée̱ Cristo xíꞌíi̱n, sa̱ꞌá ño̱ó kádii̱ inii̱ tá ko̱ó ndée̱í, o tá kána̱ꞌá ña̱yuu xíꞌíi̱n, o tá kámani̱ ña̱ꞌa no̱ói̱, o tá kéndava̱ꞌa ña̱yuu xíꞌíi̱n, o tá ndóꞌo nío̱í. Dá chi̱ tá ko̱ó ndée̱í, dá diꞌa kúúí iin ta̱a ndakí cháá ka̱ kée Ndios.
2CO 12:11 Tído, táto̱ꞌon kée iin ta̱ ndeé to̱ꞌon, ki̱ꞌo dión ni̱ keei sa̱ꞌá ña̱ ni̱ chi̱ndaya̱ꞌavi miíí, tído mií vá ndó ni̱ kedaá xíꞌíi̱n, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ keei dión. Diꞌa mií vá ndó kánian nakoni ndo̱ yuꞌu̱, dá chi̱ noo̱ ni iin tóꞌón taꞌon ña̱ꞌa ko̱ kándo̱o nóo yuꞌu̱ no̱ó ta̱a chínaní ndó kúú apóstol ndáya̱ꞌi, va̱ꞌará ko̱ó ña̱ꞌa kúúí.
2CO 12:12 Kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ꞌa náꞌano kée na̱ kúú apóstol Jesús ni̱ kee yuꞌu̱ tein mií ndó, ta ni̱ keei ña̱ xíꞌa̱n kueé ió inii̱, chi̱ ni̱ keei ña̱ ndato, xíꞌín ña̱ kédaá xíꞌín ña̱yuu, dá naá iní na̱, xíꞌín ña̱ náꞌano ve̱i noo̱ Ndios.
2CO 12:13 Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndí ki̱án va̱ꞌa ni̱ kee yuꞌu̱ xíꞌín dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús, ta ko̱ ní kéei ña̱ xíꞌín ndoꞌó, xiní ndo̱? Chi̱ sa̱va̱ꞌa ña̱ ni̱ kee kía̱n ko̱ ní kíꞌin ya̱ꞌi taꞌan vei noo̱ ndo̱. ¡Káꞌano koo ini ndo̱ sa̱ꞌí tá káꞌán ndó ña̱ ña̱ yóꞌo kúú iin kua̱chi kini!
2CO 12:14 Kanaꞌá ndó, chi̱ sa̱ ió nduui̱ saa̱i̱ noo̱ ndéi ndó taꞌándá kúú oni̱. Ta o̱ dátaꞌán taꞌon yuꞌu̱ ndo̱ꞌó xíꞌín ni iin ña̱ꞌa, chi̱ ko̱ ndíꞌi taꞌon ini yuꞌu̱ sa̱ꞌá ña̱ ió noo̱ ndo̱, diꞌa ndíꞌi inii̱ saꞌa̱ míí vá ndó. Dá chi̱ ko̱ kánian koto takuáchí leé tatá xi̱, diꞌa na̱ kúú tatá va kánian koto de̱ꞌe na.
2CO 12:15 Ta ndinoꞌo ini yuꞌu̱ iói̱ ña̱ dándíꞌi ndidaá ña̱ ió noo̱í saꞌa̱ ndo̱, ta ió taꞌanii dándíꞌi ndidaá ndée̱í sa̱ꞌá ña̱ kúꞌu̱ inii̱ saꞌa̱ ndo̱. Ta va̱ꞌará sáꞌano cháá ka̱ ña̱ kúꞌu̱ inii̱ saꞌa̱ ndo̱, tído ndoꞌó, dánkoo diꞌa ndó ña̱ kúꞌu̱ ini ndo̱ sa̱ꞌí.
2CO 12:16 Tído kaá dao ndó ña̱ va̱ꞌará ko̱ ní kíꞌin ya̱ꞌi noo̱ ndo̱, tído sa̱ꞌá ña̱ kúúí iin ta̱ ma̱ñá, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ da̱nda̱ꞌávíi̱ ndo̱ꞌó, kaá ndo̱.
2CO 12:17 ¿Á ni̱ da̱nda̱ꞌíi̱ ndo̱ꞌó xíꞌín iin ta̱a ni̱ ta̱ndaꞌí ni̱ saa̱ noo̱ ndo̱, káꞌán ndó?
2CO 12:18 Ni̱ seí ndaꞌávíi̱ noo̱ Tito saa̱ xi̱ xíꞌín iin ka̱ ñani yo̱ noo̱ ndéi ndó. Ta, ¿á ni̱ da̱nda̱ꞌí Tito ndo̱ꞌó, tá dáá? ¿Á ko̱ náꞌá ndó ña̱ iin tóꞌón vá kúú ña̱xintóni̱ ndú, ta iin nóó vá íchi̱ ñóꞌo nduꞌu̱?
2CO 12:19 Ndá ndi kuu káꞌán ndó ña̱ káꞌa̱n ndu̱ dión, dá chi̱ kóni̱ ndu̱ kando̱o va̱ꞌa ndu noo̱ ndo̱. Tído ko̱ó, chi̱ noo̱ Ndios vá káꞌa̱n ndu̱ dión sa̱ꞌá ña̱ kúú ndú kuendá Cristo. Ta noo̱ ndidaá ña̱ kée ndu, na̱ mani̱ miíi̱, ndúkú nduꞌu̱ ña̱ kuaꞌano cháá ka̱ ndo̱ íchi̱ Ndios.
2CO 12:20 Chi̱ yuꞌíi̱ ña̱ tá ná saa̱i̱ noo̱ ndéi ndó, oon ni ví natiin yuꞌu̱ ndo̱ꞌó ndéi ndó kée ndó ña̱ ko̱ nátaꞌan inii̱, ta dión ni ndoꞌó, o̱ nátaꞌan ini ndo̱ kee yuꞌu̱. Dá chi̱ oon ni ví ndéi ndó ndátóꞌón kuáchi̱ ndo̱, o ndéi ndó xíꞌín ña̱ uꞌu̱ ini ndo̱, o ndéi ndó xíꞌín ña̱ to̱ndó ndo̱, o ndéi ndó saꞌándá táꞌan ndó, o ndéi ndó dátai̱ chiꞌan táꞌan ndó, o ndéi ndó káva̱ꞌa ndó kua̱chi sata̱ dao ka̱ ña̱yuu, o ndéi ndó xíꞌín ña̱ táyíí ndó, o ndéi iin rá iin ndó kée ndó ña̱ kóni̱ mií ndó.
2CO 12:21 Chi̱ tá ná saa̱i̱ noo̱ ndéi ndó, oon ni ví natiin yuꞌu̱ ña̱ kaꞌan noo̱ noo̱ Ndios kee ndó. Ta oon ni ví kuakii xíꞌín ndirá noo̱í sa̱ꞌá ña̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ndó ni̱ ya̱ꞌa ni̱ kee kua̱chi, ta ko̱ ñáꞌa̱ nandikó iní ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee ndó kua̱chi kaꞌan noo̱, o sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kidi̱ ndo̱ xíꞌín na̱ ko̱ kúú ñadiꞌí ndo̱ o yíi̱ ndo̱, o sa̱ꞌá ndidaá ka̱ kua̱chi ni̱ kee ndó xíꞌín ñíi̱ ndo̱.
2CO 13:1 Ta viti xíno oni̱ taꞌándá saa̱i̱ noo̱ ndéi ndó. Ta kanaꞌá ndó ña̱ xínñóꞌó yó uu̱ ña̱yuu o oni̱ ña̱yuu kandita ki̱ꞌo kuendá, dá keyíko̱ yo̱ iin ta̱ndóꞌó.
2CO 13:2 Sa̱ ni̱ kaꞌi̱n xíꞌín ndó tá ni̱ sa̱ ioi̱ xíꞌín ndó, ta viti káꞌa̱n tukui xíꞌín ndó, ta kee ndó kuendá ña̱ iói̱ xíꞌín ndó. Ta xía̱n nani nákaa̱ xíkáí, tándaꞌí tuti yóꞌo ko̱saa̱ no̱ó na̱ ni̱ ya̱ꞌa ni̱ kee kua̱chi, xíꞌín noo̱ ndidaá ka̱ ndo̱ꞌó, chi̱ tá ná saa̱ tukui noo̱ ndéi ndó, dá kía̱n ni lúꞌu̱ ña̱ mani̱ o̱ kóo saꞌa̱ ndo̱.
2CO 13:3 Chi̱ ndúkú ndó korndodó ndó yuꞌu̱ nde̱ꞌá á miía̱n ndaa̱ kuiti Cristo kúú na̱ káꞌa̱n no̱ó yuꞌu̱. Ta kanaꞌá ndó ña̱ ko̱ kúú taꞌon na iin na̱ ko̱ó ndée̱ xíꞌín ndó. Diꞌa náꞌa̱ na̱ ña̱ kómí ná ndidaá ndée̱ xíꞌín mií ndó.
2CO 13:4 Dá chi̱ va̱ꞌará ni̱ xiꞌi̱ Jesús ndi̱ka cruz táto̱ꞌon iin ta̱a ko̱ó ndée̱, tído viti takí na̱ kée ndée̱ mií Ndios. Ta dión taꞌani ndóꞌo nduꞌu̱, ko̱ ta̱ꞌón ndée̱ kómí ndú ñayuú yóꞌo táto̱ꞌon ni̱ ndoꞌo mií Cristo. Tído kataki ndu̱ kandei ndu xíꞌín ná kee ndée̱ mií Ndios, dá kechóon ndu noo̱ ndo̱.
2CO 13:5 Kande̱ꞌé va̱ꞌa ndó mií ndó, ná kande̱ꞌá á miía̱n ndaa̱ kándéé iní ndo̱ Jesús o ko̱ó, ta korndodó ndo̱ mií ndó. Ta, ¿á ko̱ xíꞌo taꞌon ndó kuendá ña̱ ió Jesucristo xíꞌín ndó? Chi̱ tá ko̱ i̱ó na̱ xíꞌín ndó, dá kía̱n sa̱ ni̱ ka̱ndo̱o va ndó ni̱ tu̱ú ndó no̱ó ña̱ kándísa ndó.
2CO 13:6 Ta kándéé inii̱ ña̱ xíꞌo ndó kuendá ña̱ ko̱ ní kándo̱o taꞌon ndu ni̱ tu̱ú ndú no̱ó ña̱ kándísa ndu.
2CO 13:7 Xíka̱ ndu̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios saꞌa̱ ndo̱, dá ni iin tóꞌón ndó ná o̱ yáꞌa kee ña̱ kini. Ta ko̱ kée ndu dión, dá kando̱o va̱ꞌa ndu no̱ó ña̱yuu. Dión kée ndu saꞌa̱ ndo̱ꞌó, dá kati̱ꞌa ndó kee ndó ña̱ va̱ꞌa, va̱ꞌará káꞌa̱n dao ka̱ ña̱yuu ña̱ ni̱ tu̱ú ndú no̱ó ña̱ kándísa ndu.
2CO 13:8 Chi̱ o̱ kúu taꞌon chituu ndu ña̱ ndaa̱, diꞌa ndíta ndu chíndeé ndúa̱n.
2CO 13:9 Sa̱ꞌá ño̱ó nátaꞌan ini ndu̱ kakuu ndu ta̱a ko̱ó ndée̱ tá ná kuita toon ndó xíꞌín ña̱ kándísa ndó. Ta xíka̱ ndu̱ noo̱ Ndios ña̱ ná xi̱nkuei ndó koo ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ mií ná.
2CO 13:10 Ta táai to̱ꞌon yóꞌo ko̱saa̱ noo̱ ndo̱ nani nákaa̱ xíkáí, dá kía̱n, tá ná saa̱i̱ noo̱ ndéi ndó, ná dáꞌa ni kaꞌa̱n dee̱ín xíꞌín ndó, chi̱ ni̱ xi̱ꞌo satoꞌo yo̱ Jesús choon yóꞌo noo̱í, dá dákuáꞌanoi ndo̱ꞌó xíꞌín to̱ꞌon Ndios, ta ko̱ ní xi̱ꞌo naa̱n noo̱í ña̱ dánaá diꞌai ndo̱ꞌó.
2CO 13:11 Ta viti koꞌi̱n dándíꞌi ña̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó. Ná kadii̱ iní ndo̱, ta ndeyíko̱ ndo̱ mií ndó noo̱ Ndios, ta ki̱ꞌo táꞌan ndó ta̱ndeé iní, iin tóꞌón ná kakuu ña̱xintóni̱ ndo̱, ta kandei va̱ꞌa ndó xíꞌín iin rá iin ndó. Ta Ndios, na̱ xíꞌo ña̱ kandei ñóchí yó, na̱ xíꞌo ña̱ kuꞌu̱ ini saꞌa̱ sátáꞌan yó, ná koo xíꞌín ndó.
2CO 13:12 Ta chitó táꞌan ndó noo̱ ndo̱, ta ña̱ yóꞌo ná kakuu iin ña̱ñóꞌó kaꞌa̱n táꞌan ndó ndisáꞌán sa̱ꞌá ña̱ kúú ndó kuendá Jesús.
2CO 13:13 Ta ndidaá ña̱yuu Ndios ndéi xíꞌín yuꞌu̱ yóꞌo káꞌa̱n na̱ ndisáꞌán xíꞌín ndó.
2CO 13:14 Ta ná koo ña̱ mani̱ xíꞌo satoꞌo yo̱ Jesucristo xíꞌín iin rá iin ndó, ta ná kuꞌu̱ ini saꞌa̱ sátáꞌan ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúꞌu̱ ini Ndios saꞌa̱ ndo̱, ta iin ná kakuu ndó kee Espíritu ii̱ ná. Dión ná koo.
GAL 1:1 Yuꞌu̱ kúú Pablo, ta kúúí iin apóstol, na̱ néꞌe to̱ꞌon Jesucristo. Ta ko̱ kúú taꞌon yuꞌu̱ iin yoo ni̱ ta̱ndaꞌá iin ta̱a, o iin ra̱ ni̱ ka̱xi ta̱a. Dá chi̱ mií vá Jesucristo xíꞌín tatá Ndios, na̱ ni̱ da̱nátaki Jesús, kúú na̱ ni̱ ka̱xi yuꞌu̱.
GAL 1:2 Ta yuꞌu̱ xíꞌín ndidaá ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús ndéi xíꞌíín yóꞌo káꞌa̱n ndu̱ ndisáꞌán xíꞌín ndoꞌó, na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo kuálí ñóꞌo chí kuendá Galacia xaa̱n.
GAL 1:3 Ta mií tatá yo̱ Ndios xíꞌín satoꞌo yo̱ Jesucristo ná kee na ña̱ mani̱ xíꞌín ndó, ta naki̱ꞌo na ña̱ koo va̱ꞌa ini ndo̱.
GAL 1:4 Jesucristo kúú na̱ ni̱ xi̱ꞌo mií ná ni̱ xiꞌi̱ na̱ sa̱ꞌá kua̱chi yo̱, dá ni̱ taó xóo na yó ti̱xi ndáꞌa̱ ndidaá kúú ña̱ kini ió ñayuú yóꞌo, chi̱ ki̱ꞌo dión ni̱ chi̱kaa̱ ini tatá Ndios ña̱ kee na xíꞌá.
GAL 1:5 Ta daá kuití kánian natiin na ña̱ñóꞌó. Dión ná koo.
GAL 1:6 Naá vá inii̱ xiníi̱ sa̱ꞌá ña̱ yachi̱ téí ni̱ ka̱sáꞌá ndó kankuei xoo ndó noo̱ Ndios, na̱ ni̱ kana ñaá sa̱ꞌá ña̱ mani̱ ni̱ kee Jesucristo saꞌa̱ ndo̱. Ta viti káꞌán ndó ña̱ ió iin ka̱ to̱ꞌon sa̱á ki̱ꞌo ña̱ ka̱ki ndó.
GAL 1:7 Tído ko̱ ta̱ꞌón iin ka̱ to̱ꞌon sa̱á ki̱ꞌo ña̱ ka̱ki yó. Ndéi dao ta̱a tein mií ndó xaa̱n, ta kátoó ra̱ dátu̱ú rá ndo̱ꞌó, ta kátoó ra̱ nada̱on ra to̱ꞌon va̱ꞌa ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱ Cristo.
GAL 1:8 Ta va̱ꞌará nduꞌu̱ o iin ángel ni̱ kii induú ná dánaꞌa̱ iin ka̱ to̱ꞌon sa̱á no̱ó ña̱ ni̱ sa̱ da̱náꞌa̱ ndu̱ noo̱ ndo̱, dá kía̱n iin íchi̱ ná kando̱o ndu kakomí ndú kua̱chi noo̱ Ndios.
GAL 1:9 Ta sa̱ ni̱ kaꞌa̱n ndu̱ xíꞌín ndó, ta nándió kuéi tuku ndu káꞌa̱n ndu̱ xíꞌín ndó; ndi ndáa ta̱a díin dánaꞌa̱ o̱ du̱ú to̱ꞌon va̱ꞌa ni̱ da̱náꞌa̱ ndu̱ noo̱ ndo̱, dá kía̱n iin íchi̱ ná kando̱o ra kakuu ra ta̱a kómí kua̱chi noo̱ Ndios.
GAL 1:10 ¿Á káꞌán ndó ña̱ xíꞌín to̱ꞌon káꞌi̱n yóꞌo ndúkúí ña̱ kando̱o va̱ꞌi no̱ó ña̱yuu o noo̱ Ndios? ¿Á káꞌán ndó ña̱ dión káꞌi̱n, dá kando̱o va̱ꞌi no̱ó ña̱yuu? Chi̱ tá ndúkú yuꞌu̱ ña̱ kando̱o va̱ꞌi no̱ó ña̱yuu, dá kía̱n ko̱ kúú taꞌon yuꞌu̱ iin na̱ kéchóon noo̱ Cristo.
GAL 1:11 Kóni̱ yuꞌu̱ ña̱ kanaꞌá ndó, ñani miíi̱, ña̱ to̱ꞌon va̱ꞌa dánaꞌa̱ yuꞌu̱ ko̱ kúú taꞌan vaan ña̱ ni̱ ndaki ini ña̱xintóni̱ ta̱a.
GAL 1:12 Dá chi̱ ko̱ ní nátiin taꞌon yuꞌu̱ to̱ꞌon yóꞌo noo̱ ni iin tóꞌón ta̱a, ta ni iin tóꞌón ta̱a ko̱ ní dánaꞌa̱ ña̱ noo̱í. Mií vá Jesucristo kúú na̱ ni̱ xi̱ꞌo to̱ꞌon va̱ꞌa yóꞌo noo̱í.
GAL 1:13 Sa̱ ni̱ niꞌi̱ tóꞌon va ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ sa̱ kee yuꞌu̱ tá sa̱ ka̱ndísai táto̱ꞌon kándísa na̱ Israel. Sa̱ náꞌá vá ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kini sa̱ kendava̱ꞌa yuꞌu̱ xíꞌín ña̱yuu kúú kuendá Jesús, chi̱ sa̱ ka̱toói̱ dánaá ndiꞌi noo̱ ná.
GAL 1:14 Ta yuꞌu̱ ni̱ sa̱ kuu iin ra̱ sa̱ ndíko̱ cháá ka̱ choon saꞌándá ta̱ sáꞌano ñooi̱ o̱ du̱ú dao ka̱ ta̱a dáó xíꞌíín, chi̱ ni̱ sa̱ ndi̱ꞌi cháá ka̱ inii̱ sa̱ keei choon saꞌándá ta̱ sáꞌano ñoó.
GAL 1:15 Tído mií Ndios ni̱ ka̱xi yuꞌu̱ nda̱ rá ko̱ ñáꞌa̱ kakii, ta ni̱ kana na yuꞌu̱ sa̱ꞌá ña̱ kúꞌu̱ ini na̱ sa̱ꞌí. Ta no̱ón kúú na̱ ni̱ na̱taꞌan ini
GAL 1:16 naꞌa̱ na̱ de̱ꞌe na noo̱í, dá ná dánaꞌa̱ yuꞌu̱ no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel. Ta ko̱ ní saꞌa̱n taꞌoin ndato̱ꞌín ni iin tóꞌón ña̱yuu ndí ki̱án dánaꞌi̱.
GAL 1:17 Ta ni ñoo Jerusalén ko̱ ní saꞌi̱n ndato̱ꞌín ta̱ sa̱ daá kúú apóstol no̱ó yuꞌu̱ sa̱ꞌá ndi kee dánaꞌi̱. Ña̱ ni̱ keei kía̱n dinñóꞌó ka̱ ni̱ saꞌi̱n chí kuendá Arabia diꞌa. Dá ni̱ na̱ndió ko̱o tukui ñoo Damasco.
GAL 1:18 Tá ni̱ ya̱ꞌa oni̱ kuia̱, dá ni̱ keei kuaꞌi̱n ñoo Jerusalén, dá konii̱ Pedro, ta kanaꞌí na̱. Tá ni̱ saa̱i̱ noo̱ ió na̱, dá ni̱ sa̱ ioi̱ xíꞌín ná saꞌo̱n va kuu̱.
GAL 1:19 Tído ko̱ ta̱ꞌón dao ka̱ na̱ kúú apóstol ni̱ xinii̱, sa̱va̱ꞌa iin tóꞌón Jacobo, na̱ kúú ñani satoꞌo yo̱ Jesús, kúú na̱ ni̱ xinii̱.
GAL 1:20 Ta náꞌá míí Ndios ña̱ ko̱ káꞌa̱n to̱ꞌín no̱ó ña̱ táai ko̱saa̱ noo̱ ndo̱.
GAL 1:21 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ saꞌi̱n chí kuendá Siria, xíꞌín kuendá Cilicia diꞌa.
GAL 1:22 Ta na̱ kúú kuendá Jesucristo ndéi chí kuendá Judea ko̱ náꞌá taꞌon na yuꞌu̱ tiempo daá.
GAL 1:23 Sa̱va̱ꞌa ña̱ ni̱ seídóꞌo na saꞌa̱ yúꞌu̱ kúú ña̱: “Ta̱a káa kúú ta̱a sa̱ kendava̱ꞌa xíꞌín yó tá sata̱, tído viti xíonoo ra kásto̱ꞌon ra xíꞌín ña̱yuu to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús, táꞌa̱n ña̱ sa̱ ka̱toó ra̱ dánaá ra̱ tá sata̱.”
GAL 1:24 Ta ni̱ kekáꞌano na Ndios sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee na xíꞌíín.
GAL 2:1 Tá ni̱ ya̱ꞌa uxi̱ komi̱ kuia̱, dá ni̱ na̱ndió ko̱o tukui ñoo Jerusalén xíꞌín Bernabé. Ta ndáka taꞌanii Tito ni̱ saꞌi̱n.
GAL 2:2 Chi̱ mií Ndios ni̱ xi̱ꞌo ña̱ ni̱ ka̱ndaa̱ inii̱ ña̱ kánian koꞌi̱n ñoó. Ta sa̱ꞌá ña̱ ko̱ kóni̱i̱ ña̱ naá óon choon kéei, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ na̱kanii xíꞌín sa̱va̱ꞌa na̱ ndíta no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús saꞌa̱ ndí ki̱án dánaꞌi̱ no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel.
GAL 2:3 Ta ni̱ na̱taꞌan va ini na̱, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní kéndúsa̱ na̱ ña̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱ Tito, ta̱ ni̱ sa̱ ió dáó xíꞌíín, va̱ꞌará kúú rá iin ta̱a griego.
GAL 2:4 Ta ni̱ ku̱ꞌu de̱ꞌé taꞌani dao ra̱ kaá kúú kuendá Jesús tein nduꞌu̱ kana̱ní ñaá rá, ná kande̱ꞌá ndí ki̱án kée ndu sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱nkuei xoo ndu ti̱xi ndáꞌa̱ ley Moisés sa̱ꞌá ña̱ ndíta ndu xíꞌín Cristo Jesús. Chi̱ kóni̱ ra̱ ña̱ kañoꞌo i̱í ndú ti̱xi ndáꞌa̱ ley Moisés.
GAL 2:5 Tído ni lúꞌu̱ ví ko̱ ní sónó nduꞌu̱ noo̱ rá ña̱ kee ndu ña̱ kóni̱ ra̱, dá kía̱n ná kandita ndaa̱ ii̱ ní ndó no̱ó to̱ꞌon ndaa̱ ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱ Jesús.
GAL 2:6 Tído ni iin ka̱ to̱ꞌon sa̱á ko̱ ní kaꞌa̱n na̱ ndíta no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús xíꞌíi̱n. Ta̱a ndáya̱ꞌi kúú ná, tído ko̱ néꞌe ta̱ndíni, dá chi̱ ni iin tóꞌón ña̱yuu ko̱ máni̱ cháá ka̱ noo̱ Ndios o̱ du̱ú dao ka̱ na̱. Iin nóó vá kúú ndidaá ña̱yuu noo̱ Ndios.
GAL 2:7 Ta diꞌa ni̱ na̱koni va na ña̱ mií Ndios ni̱ xi̱ꞌo choon no̱ói̱ ña̱ dánaꞌi̱ no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱ Jesús, táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ xi̱ꞌo Ndios choon noo̱ Pedro ña̱ dánaꞌa̱ na̱ to̱ꞌon va̱ꞌa yóꞌo no̱ó na̱ Israel.
GAL 2:8 Ta mií Ndios, na̱ ni̱ ka̱xi Pedro ña̱ kaneꞌe na to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús dánaꞌa̱ no̱ó na̱ Israel, no̱ón taꞌani kúú na̱ ni̱ ka̱xi yuꞌu̱ ña̱ kaneꞌi to̱ꞌon va̱ꞌa yóꞌo dánaꞌi̱ no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel.
GAL 2:9 Ta ni̱ na̱koni Jacobo xíꞌín Cefas xíꞌín Juan, táꞌa̱n na̱ ndíta no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús, ña̱ miía̱n ndaa̱ kuiti Ndios ni̱ xi̱ꞌo choon yóꞌo noo̱í, chi̱ ni̱ tiin na ndáꞌí, xíꞌín ndáꞌa̱ Bernabé, ña̱ náꞌa̱ ña̱ iin ni̱ nduu ndu xíꞌín ná. Ta ni̱ ka̱ndo̱o ndu xíꞌín ná ña̱ koꞌo̱n ndu̱ dánaꞌa̱ ndu̱ no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, ta mií ná koꞌo̱n dánaꞌa̱ tein na̱ Israel.
GAL 2:10 Sa̱va̱ꞌa ña̱ ni̱ xika̱ na̱ no̱ó ndu̱ kíán ña̱ ná dáꞌa ni nandodó ndu̱ chindeé ndú na̱ kúndaꞌí ndéi ñoo Jerusalén. Ta sa̱ ño̱ó kúú váán ndíꞌi inii̱ keei.
GAL 2:11 Tído tá ni̱ ka̱sáa̱ Pedro ñoo Antioquía, dá ni̱ da̱náni yuꞌu̱ na̱, dá chi̱ ña̱ ni̱ kee na ñoó kúú iin ña̱ ko̱ váꞌa noo̱ Ndios.
GAL 2:12 Chi̱ tá ko̱ ñáꞌa̱ kasaa̱ dao ta̱a ni̱ ta̱ndaꞌá Jacobo, dá ni̱ sa̱sáꞌan Pedro xíꞌín na̱ ko̱ kúú na̱ Israel. Tído tá ni̱ ndiꞌi ni̱ ka̱sáa̱ ta̱a ñoó, dá ni̱ ka̱sáꞌá kúxoo va Pedro no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel. Ta kúú ko̱ ní sásáꞌan ka̱ na̱ xíꞌín ná, chi̱ yuꞌú na̱ kée ra̱ káꞌa̱n ña̱ miía̱n ndúsa̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱ ndidaá ta̱a kúú kuendá Jesús.
GAL 2:13 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee na dión, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ku̱xoo taꞌani dao ka̱ na̱ Israel kuendá Jesús. Ta nda̱ Bernabé ni̱ kee taꞌani dión, chi̱ ni̱ ku̱xoo taꞌani na táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kee dao ka̱ ta̱ uu̱ noo̱ ñoó.
GAL 2:14 Tá ni̱ xini yuꞌu̱ ña̱ ko̱ kéndúsáꞌano na táto̱ꞌon ki̱ꞌo dándáki to̱ꞌon ndaa̱ ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱ Jesús, dá ni̱ kaai̱ xíꞌín Pedro noo̱ ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús ni̱ na̱taka ñoó: “Mií ní kúú iin ta̱a Israel, tído kée ní táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, ta ko̱ nákaa̱ ka̱ ní ti̱xi ndáꞌa̱ ley na̱ Israel. Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndiva̱ꞌa kéndúsa̱ ní xíꞌín na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ña̱ kee na choon saꞌándá ley na̱ Israel, tá dáá?
GAL 2:15 “Mií yó kúú na̱ Israel, chi̱ ni̱ kakió ñoo Israel. Ta ko̱ kúú yó ña̱yuu tu̱kú yáꞌa kée kua̱chi noo̱ ley yo̱.
GAL 2:16 Ta náꞌá yó ña̱ ni iin tóꞌón ña̱yuu o̱ kúu kando̱o vii noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kée na choon saꞌándá ley Moisés, chi̱ sa̱va̱ꞌa sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní na̱ Jesucristo, sa̱ꞌá ño̱ó kándo̱o vii ná noo̱ Ndios. Chi̱ sa̱ꞌá ña̱ kándísa yó Jesucristo, sa̱ꞌá ño̱ó kándo̱o vii yo̱ noo̱ Ndios. Ta kíán sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní yo̱ iin tóꞌón dini̱ Jesucristo va, ta o̱ du̱ú sa̱ꞌá ña̱ kée yó choon saꞌándá ley. Chi̱ ni iin tóꞌón ña̱yuu o̱ kúu kando̱o vii noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kée na choon saꞌándá ley.
GAL 2:17 “Ta sa̱ꞌá ña̱ ndúkú yó kando̱o vii yo̱ noo̱ Ndios sa̱va̱ꞌa sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní yo̱ Jesucristo, sa̱ꞌá ño̱ó káꞌa̱n dao ña̱yuu ña̱ kúú yó ña̱yuu kómí kua̱chi. Ta, ¿á ña̱ yóꞌo kóni̱ kaa ña̱ Jesucristo kúú na̱ xíꞌo ña̱ ya̱ꞌa yó kee yó kua̱chi? Ko̱ó, ko̱ ta̱ꞌón dión kíán.
GAL 2:18 Dá chi̱ tá ni̱ na̱ndió kuéi tuku yó kándéé iní yo̱ ley, táꞌa̱n ña̱ ni̱ da̱nkoo yó, dá kía̱n kakuu ii̱ vá yó ña̱yuu kómí kua̱chi noo̱ Ndios.
GAL 2:19 “Sa̱ ni̱ xiꞌi̱ va yuꞌu̱ noo̱ ley Moisés, chi̱ ko̱ kándéé ka̱ iníi̱ ña̱ dáka̱ki ñaá. Ta ni̱ na̱taki yuꞌu̱ no̱ó ña̱ kóni̱ Ndios.
GAL 2:20 Ta viti kíán kékuendái̱ ña̱ ni̱ xiꞌi̱ nduúi̱ xíꞌín Jesucristo ndi̱ka cruz. Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ta̱kí ka̱ yuꞌu̱ no̱ó ña̱ kóni̱ miíí. Nda̱ Cristo va kúú na̱ nákaa̱ níma̱í dándáki na yuꞌu̱ viti. Ta ndidaá ña̱ kéei viti, kúú ña̱ kéei sa̱ꞌá ña̱ kándéé iníi̱ Jesucristo, na̱ kúú de̱ꞌe Ndios, na̱ kúꞌu̱ ini sa̱ꞌí, ta ni̱ na̱ki̱ꞌo na mií ná ña̱ ni̱ xiꞌi̱ na̱ sa̱ꞌí.
GAL 2:21 Ta ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ dánkoo yuꞌu̱ ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios sa̱ꞌí. Dá chi̱ tá ná kando̱o vii yo̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kée yó choon saꞌándá ley, dá kía̱n ni̱ naá óon va ña̱ ni̱ kee Cristo Jesús ni̱ xiꞌi̱ na̱ ndi̱ka cruz saꞌa̱ yo̱, ní kúu.”
GAL 3:1 Nandeé ka̱ vía̱n xi̱xi ndoꞌó, na̱ Gálatas xaa̱n. ¿Ndá yoo ni̱ da̱naá iní ndo̱, dá o̱ kándísa ka̱ ndo̱ ña̱ ndaa̱ saꞌa̱ Jesús? Chi̱ sa̱ táꞌí ni̱ na̱kani nduꞌu̱ xíꞌín ndó sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Jesucristo ni̱ xiꞌi̱ na̱ saꞌa̱ yo̱ ndi̱ka cruz.
GAL 3:2 Ta viti, ña̱ kóni̱ kandaa̱ inii̱ saꞌa̱ ndo̱ kíán, ¿á ni̱ na̱tiin ndó na̱ kúú Espíritu ii̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kée ndó choon saꞌándá ley o sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní ndo̱ Jesús tá ni̱ seídóꞌo ndó to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ ná?
GAL 3:3 Nandeé ka̱ vía̱n xi̱xi ndó. Chi̱ sa̱ va̱ꞌa va ni̱ ka̱sáꞌá kándéé iní ndo̱ Jesús ni̱ kee na̱ kúú Espíritu ii̱. Tído, ¿á káꞌán ndó viti ña̱ xíꞌín ndée̱ míí ndó, dá kandeé ndó ka̱ki ndó?
GAL 3:4 ¿Á ni̱ naá óon va ña̱ ni̱ ndoꞌo nío̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní ndo̱ Jesucristo? Va̱ꞌa nda̱ꞌo tá ko̱ ní naá óon ña̱ ni̱ ndoꞌo ndó.
GAL 3:5 Ni̱ xi̱ꞌo Ndios Espíritu ii̱ ná noo̱ ndo̱, ta kée na ña̱ꞌa ndato xíꞌín ndó. ¿Á dión kée na xíꞌín ndó sa̱ꞌá ña̱ kée ndó choon saꞌándá ley, káꞌán ndó? Ko̱ó, chi̱ kée na dión sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní ndo̱ Jesús tá ni̱ seídóꞌo ndó to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ ná.
GAL 3:6 Kanaꞌá ndó ña̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní Abraham Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱ndo̱o vii ná noo̱ ná.
GAL 3:7 Sa̱ꞌá ño̱ó kanaꞌá ndó ña̱ ndi ndáa miíó ña̱yuu kándéé iní Ndios, no̱ón kúú na̱ veꞌe mií Abraham.
GAL 3:8 Dá chi̱ káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios ña̱ sa̱ daá ni̱ chi̱kaa̱ va ini Ndios ña̱ dánkoo vii ná na̱ ko̱ kúú na̱ Israel noo̱ míí ná sa̱ꞌá ña̱ kandeé ini ñaá ná, chi̱ diꞌa ni̱ kaa na̱ xíꞌín Abraham: “Saꞌa̱ yo̱ꞌó niꞌi̱ ndidaá kúú ña̱yuu ndéi ñayuú yóꞌo ña̱ va̱ꞌa.”
GAL 3:9 Sa̱ꞌá ño̱ó ndi ndáa mií vá ña̱yuu kándéé ini Jesús, no̱ón kúú na̱ natiin ña̱ va̱ꞌa xíꞌo Ndios, táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ ndoꞌo Abraham sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndísa na to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n Ndios xíꞌín ná.
GAL 3:10 Ndi ndáa miíó ña̱yuu ndúkú ña̱ kando̱o vii ná noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kée na choon saꞌándá ley Moisés, na̱ yóꞌo kúú na̱ tái̱ chiꞌan noo̱ Ndios. Dá chi̱ diꞌa káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios: “Ndidaá kúú na̱ ko̱ ní kándeé kee ndi ndiꞌi choon saꞌándá ley, na̱ yóꞌo kúú na̱ tái̱ chiꞌan noo̱ Ndios.”
GAL 3:11 Sa̱ꞌá ño̱ó kándaa̱ ini yo̱ ña̱ ko̱ íin taꞌon kando̱o vii noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kée na choon saꞌándá ley. Dá chi̱ diꞌa taꞌani káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios: “Na̱ ni̱ ka̱ndo̱o vii noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kándéé ini ñaá ná, no̱ón kúú na̱ kataki chíchí.”
GAL 3:12 Tído díin va dándáki ña̱ kúú ley no̱ó ña̱ kándéé iní yo̱ Ndios, dá chi̱ diꞌa káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios: “Na̱ kándéé kée ndi ndiꞌi kuií choon saꞌándá ley, no̱ón kúú na̱ ni̱ꞌí ña̱ kataki na̱ keean.”
GAL 3:13 Ta Cristo Jesús kúú na̱ ni̱ taó xóo yó ti̱xi ndáꞌa̱ ley, táꞌa̱n ña̱ ni̱ da̱tái̱ chiꞌan ñaá noo̱ Ndios. Chi̱ ni̱ xi̱ꞌo na mií ná ni̱ na̱kuio na ndidaá kúú chiꞌan saꞌa̱ yo̱, dá chi̱ diꞌa kaá tuti ii̱ Ndios: “Ta ndi ndáa miíó ta̱a ná karkaa ndi̱ka iin yíto̱, ro̱ón kúú ra̱ tái̱ chiꞌan.”
GAL 3:14 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Cristo Jesús dión, sa̱ꞌá ño̱ó kuu niꞌi̱ taꞌani na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ña̱ va̱ꞌa, táꞌa̱n ña̱ ni̱ kaa Ndios ki̱ꞌo na noo̱ Abraham. Ta sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní yo̱ Jesús, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ niꞌi̱ yo̱ na̱ kúú Espíritu ii̱ Ndios táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kaa Ndios kee na xíꞌín yó.
GAL 3:15 Ñanii̱, ná koꞌi̱n kaꞌi̱n saꞌa̱ iin ta̱a ñayuú yóꞌo xíꞌín ndó, dá kandaa̱ ini ndo̱ ña̱ kóni̱i̱ kaꞌi̱n xíꞌín ndó. Tá ni̱ ka̱va̱ꞌa iin ta̱a iin tuti ña̱ káꞌa̱n táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ ra̱ kee ra, dá ni̱ kani ra sello noo̱ tuti ra̱, dá kía̱n ni iin tóꞌón ña̱yuu o̱ kúu dátu̱ú ná to̱ꞌon ni̱ taa ra, ta o̱ kúu taꞌon chiꞌi na cháá ka̱ to̱ꞌon no̱ó ña̱ ni̱ taa ra.
GAL 3:16 Dión taꞌani ni̱ kee Ndios, chi̱ ni̱ kaa na̱ noo̱ tuti ii̱ ná ña̱ ki̱ꞌo na ña̱ va̱ꞌa noo̱ Abraham, xíꞌín no̱ó na̱ veꞌe na. Ta ko̱ ní kaꞌa̱n Ndios ki̱ꞌo na ña̱ va̱ꞌa yóꞌo noo̱ “ndidaá na̱ veꞌe na”, chi̱ ko̱ ní kaꞌa̱n na̱ sa̱ꞌá kua̱ꞌá ña̱yuu, dá chi̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ saꞌa̱ iin tóꞌón ta̱a, chi̱ diꞌa ni̱ kaa Ndios xíꞌín Abraham: “Tein na̱ veꞌe yoꞌó kana iin ta̱a.” Ta ta̱a ñoó kúú Cristo Jesús.
GAL 3:17 Sa̱ꞌá ño̱ó káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ tá sa̱ naꞌá ni̱ xi̱ꞌo Ndios to̱ꞌon na ña̱ kee na táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ ka̱ndo̱o na kee na xíꞌín Abraham. Dá ni̱ ya̱ꞌa komi̱ ciento oko̱ uxi̱ kuia̱, dá ni̱ xi̱ꞌo na ley na̱ noo̱ Moisés. Sa̱ꞌá ño̱ó o̱ kúu taꞌon dátu̱ú ley yóꞌo to̱ꞌon ni̱ xi̱ꞌo Ndios noo̱ Abraham, dá chi̱ miía̱n ndaa̱ kee Ndios ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o na kee na.
GAL 3:18 Chi̱ tá niꞌi̱ yo̱ ña̱ va̱ꞌa yóꞌo noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kée yó choon saꞌándá ley, dá kía̱n ko̱ ndáya̱ꞌi taꞌon to̱ꞌon ni̱ xi̱ꞌo na noo̱ Abraham. Tído ko̱ ta̱ꞌón dión kíán, dá chi̱ ni̱ xi̱ꞌo oon va na ña̱ va̱ꞌa yóꞌo noo̱ Abraham, chi̱ ki̱ꞌo dión ni̱ ka̱ndo̱o Ndios kee na xíꞌín ná.
GAL 3:19 Ta viti, ¿ndá choon ni̱ xi̱ꞌo Ndios ley na̱ noo̱ Moisés, tá dáá? Ni̱ xi̱ꞌo naa̱n noo̱ Moisés dá chi̱ va̱ꞌan dánaꞌa̱a̱n ndi ndáa iin rá iin ña̱ꞌa kini kée yó. Ta ni̱ da̱náꞌa̱a̱n no̱ó ña̱yuu nda̱ rá ni̱ tu̱u no̱ó na̱ ni̱ kii tein na̱ veꞌe Abraham. No̱ón kúú ña̱ va̱ꞌa ni̱ kaa Ndios ki̱ꞌo na. Ta ni̱ xi̱ꞌo Ndios ley yóꞌo noo̱ Moisés xíꞌín ndáꞌa̱ ángel. Ta xíꞌín ndáꞌa̱ Moisés ni̱ xi̱ꞌo naa̱n no̱ó ña̱yuu.
GAL 3:20 Tído ko̱ ní kéchóon taꞌon Ndios iin ka̱ ña̱yuu, dá kaꞌa̱n na̱ xíꞌín Abraham, chi̱ iin tóꞌón míí vá Ndios ni̱ kaꞌa̱n xíꞌín ná.
GAL 3:21 Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿á dátu̱ú ley Moisés ña̱ va̱ꞌa ni̱ kaa Ndios kee na xíꞌín Abraham? Ko̱ó, ko̱ ta̱ꞌón dión kíán. Dá chi̱ tá kandeé ley ki̱ꞌo ña̱ kataki chíchí yó, dá kía̱n xíꞌín míí vá ley kuu kando̱o vii yo̱ noo̱ Ndios.
GAL 3:22 Tído ko̱ ta̱ꞌón dión kíán, dá chi̱ káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios ña̱ ñóꞌo ndidaá ña̱yuu ti̱xi ndaꞌá kua̱chi, sa̱ꞌá ño̱ó ki̱ꞌo Ndios ña̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ ki̱ꞌo na noo̱ yo̱ sa̱va̱ꞌa sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní yo̱ Jesucristo, chi̱ sa̱va̱ꞌa ña̱yuu kándísa ñaá kuu niꞌi̱ ñá.
GAL 3:23 Tá ko̱ ñáꞌa̱ kandeé iní yo̱ Jesucristo, dá ni̱ sa̱ ndadi yo̱ ti̱xi ndáꞌa̱ ley. Ta sa̱ da̱ndáki ñaá ley nda̱ rá ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ ni̱ naꞌa̱ Ndios noo̱ yo̱ ña̱ kandeé iní yo̱ Jesús.
GAL 3:24 Ta ley ñoó ni̱ sa̱ ndakaan yó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndáka iin na̱ kéchóon takuálí de̱ꞌe satoꞌo na̱. Ta dión ni̱ sa̱ ndaka ley ñoó yó nda̱ ni̱ kasa̱ndaá yo̱ kandeé iní yo̱ Cristo Jesús, sa̱ꞌá ño̱ó kándo̱o vii yo̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní yo̱ ná.
GAL 3:25 Tído viti kándéé iní yo̱ Jesús, ta ni̱ ka̱nkuei yó ti̱xi ndáꞌa̱ ley, ña̱ kúú táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúú na̱ ndáka takuálí,
GAL 3:26 chi̱ viti kúú yó de̱ꞌe Ndios sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní yo̱ Cristo Jesús.
GAL 3:27 Iin ni̱ nduu va yó xíꞌín Cristo sa̱ꞌá ña̱ ni̱ sodo̱ ndúta̱ yo̱ ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní yo̱ ná. Tá kíán táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ na̱ndixi yó na̱.
GAL 3:28 Ta viti ko̱ néꞌe ta̱ndíni á kúú yó na̱ Israel o na̱ griego, o á kúú yó na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ iin satoꞌo o ko̱ó, o á kúú yó ta̱a o ñáꞌa̱, chi̱ iin tóꞌón dini̱ ni̱ nduu ndidaá yó noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní yo̱ Cristo Jesús.
GAL 3:29 Ta sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní yo̱ Cristo Jesús, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ nduu yó na̱ veꞌe Abraham, ta niꞌi̱ yo̱ ña̱ va̱ꞌa ni̱ kaa Ndios ki̱ꞌo na no̱ó na̱ veꞌe Abraham.
GAL 4:1 Ta diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ kóni̱i̱ kaꞌi̱n xíꞌín ndó. Sa̱ náꞌá vá ndó ña̱ iin tayií lóꞌo̱, táꞌa̱n ra niꞌi̱ ndidaá kúú ña̱ꞌa tatá xi̱, iin nóó vá kúú xí xíꞌín iin mozo, va̱ꞌará kakuu xi satoꞌo ndidaá ña̱ꞌa na̱ veꞌe xi.
GAL 4:2 Dá chi̱ nákaa̱ xi̱ ti̱xi ndáꞌa̱ na̱ kéchóon noo̱ tatá xi̱ xíꞌín na̱ ndáka ñaá nda̱ ná xi̱no xi kuia̱ ña̱ kía̱n ni̱ kaa tatá xi̱ natiin xi ña̱ꞌa ió noo̱ ná.
GAL 4:3 Ki̱ꞌo dión taꞌani ni̱ sa̱ ndoꞌo yó, chi̱ ni̱ sa̱ kuu yó táto̱ꞌon takuálí ndóꞌo dión, chi̱ ni̱ sa̱ ñoꞌo yó ti̱xi ndáꞌa̱ ña̱ kini dándáki ña̱yuu ndéi ñayuú yóꞌo.
GAL 4:4 Tído tá ni̱ xi̱nko̱o tiempo ña̱ kía̱n ni̱ chi̱kaa̱ ini mií Ndios, dá ni̱ ta̱ndaꞌá ná de̱ꞌe na Jesús ni̱ kii na ni̱ kaki na ti̱xi iin ñáꞌa̱. Ta ni̱ kaki taꞌani na ti̱xi ndáꞌa̱ ley.
GAL 4:5 Dión ni̱ kee na, dá ni̱ taó xóo na yó ti̱xi ndáꞌa̱ ley, dá niꞌi̱ yo̱ ña̱ kakuu yó de̱ꞌe na.
GAL 4:6 Ta sa̱ꞌá ña̱ kúú yó de̱ꞌe Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ta̱ndaꞌá ná Espíritu de̱ꞌe na ni̱ ka̱sáa̱ na̱ ió na̱ ini nío̱ yo̱. Ta Espíritu ñoó kúú na̱ kédaá xíꞌá, dá kayuꞌú yó Ndios: “Tatá lóꞌo̱ miíi̱.”
GAL 4:7 Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ñóꞌo ka̱ yo̱ ti̱xi ndáꞌa̱ ley, chi̱ nda̱á de̱ꞌe Ndios vá kúú yó viti. Ta sa̱ꞌá ña̱ kúú yó de̱ꞌe na, sa̱ꞌá ño̱ó kánian natiin yó ña̱ va̱ꞌa noo̱ ná saꞌa̱ Cristo.
GAL 4:8 Tá sa̱ naꞌá, ta ko̱ ñáꞌa̱ kanaꞌá ndó Ndios, dá ni̱ sa̱ ñoꞌo ndó ti̱xi ndaꞌá ña̱ ko̱ kúú ndios.
GAL 4:9 Tído viti sa̱ náꞌá vá ndó ndá yoo kúú Ndios, o va̱ꞌa ka̱a̱n ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ sa̱ náꞌá diꞌa va Ndios ndo̱ꞌó. Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndiva̱ꞌa ni̱ na̱ndió kuéi tuku ndó no̱ó ña̱ꞌa ko̱ chóon, táꞌa̱n ña̱ kini dándáki ña̱yuu ndéi ñayuú yóꞌo? Ta, ¿ndiva̱ꞌa ni̱ na̱chiꞌi tuku ndó mií ndó ti̱xi ndáꞌán?
GAL 4:10 Chi̱ kékáꞌano ndó dao kuu̱, xíꞌín dao yoo̱, xíꞌín dao víko̱ xíꞌín dao kuia̱.
GAL 4:11 Sa̱ꞌá ño̱ó nákani inii̱ sa̱ꞌá ña̱ kée ndó dión, dá chi̱ ndá ndi kuu naá óon va choon ni̱ keei tein ndó.
GAL 4:12 Ñani miíi̱, seí ndaꞌávíi̱ noo̱ ndo̱ ña̱ kee ndó táto̱ꞌon kée miíi̱, dá chi̱ ni̱ kee yuꞌu̱ táto̱ꞌon kée mií ndó tá ni̱ sa̱ ioi̱ xíꞌín ndó. Ta ni iin ña̱ꞌa ko̱ ní ya̱ꞌa ndó noo̱í.
GAL 4:13 Ta sa̱ náꞌá vá míí ndó ña̱ sa̱ꞌá ña̱ sa̱ kúꞌu̱ vai, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kuu ni̱ da̱náꞌi̱ noo̱ ndo̱ taꞌándá míí no̱ó sa̱ꞌá ña̱ kúú to̱ꞌon va̱ꞌa ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱ Jesús.
GAL 4:14 Ta ko̱ ní kúꞌichi̱ ini ndo̱ koni ndo̱ yuꞌu̱, ta ko̱ ní káñóꞌó ñaá ndó va̱ꞌará ni̱ sa̱ kúꞌi̱. Diꞌa ni̱ na̱kuaka va̱ꞌa ndó yuꞌu̱ táto̱ꞌon iin ángel ni̱ kii noo̱ Ndios, ta ni̱ kee ndó yuꞌu̱ kúúí táto̱ꞌon mií Cristo Jesús.
GAL 4:15 Ta, ¿ndeí kuaꞌa̱n ña̱ kádii̱ téí iní ndo̱ koni ndo̱ yuꞌu̱? Ta xíꞌo ndaa̱i̱ kuendá saꞌa̱ ndo̱, chi̱ nda̱ nduchí nóó ví ndó kúꞌu̱ ini ndo̱ taó ndo̱ ki̱ꞌo ndó noo̱ yúꞌu̱ tiempo daá ñóó, ní kúu.
GAL 4:16 Ta viti, ¿á nda̱á xiní uꞌu̱ va ndó yuꞌu̱ sa̱ꞌá ña̱ káꞌi̱n ña̱ ndaa̱ xíꞌín ndó?
GAL 4:17 Ta ndéi dao ta̱a kádíꞌi̱nda̱ rá ndo̱ꞌó, chi̱ kátoó ra̱ ña̱ kee ndó ña̱ kóni̱ mií rá, tído o̱ du̱ú ña̱ va̱ꞌa kía̱n kóni̱ ra̱. Dá chi̱ ña̱ kóni̱ ra̱ kía̱n taó xóo ra ndo̱ꞌó tein nduꞌu̱, dá nduu ndó kuendá mií rá, dá koo kuión ndo̱ xíꞌín ña̱ dánaꞌa̱ ra̱.
GAL 4:18 Ña̱ va̱ꞌa kíán tá daá kuití ná koo kuión ndo̱ xíꞌín ña̱ va̱ꞌa, va̱ꞌará ko̱ó yuꞌu̱ ió xíꞌín ndó.
GAL 4:19 De̱ꞌe kuálí miíi̱, tuku va ni̱ ka̱sáꞌá ndóꞌo naní nío̱ yuꞌu̱ kée ndó, chi̱ ndóꞌi táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo iin ñáꞌa̱ tá káki de̱ꞌán. Ta kúú dión kandoꞌo vai saꞌa̱ ndo̱ nda̱ ná kasandaá ndo̱ kee ndó to̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ sa̱ kee mií Cristo.
GAL 4:20 Kóni̱ kíi̱i̱ kakaa̱i̱ tein ndó, dá kaꞌi̱n iin to̱ꞌon vitá cháá ka̱ xíꞌín ndó, chi̱ nákani nda̱ꞌo inii̱ saꞌa̱ ndo̱.
GAL 4:21 Ta viti káꞌi̱n xíꞌín ndoꞌó, na̱ kátoó ndu̱ꞌu tuku ti̱xi ndáꞌa̱ ley Moisés: ¿á ko̱ óon taꞌon kueídóꞌo ndó ndi kaá ley ni̱ taa Moisés?
GAL 4:22 Chi̱ kaá to̱ꞌon ni̱ taa na ña̱ ni̱ sa̱ ndei uu̱ de̱ꞌe yií Abraham. Iin xi ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe ñáꞌa̱ sa̱ káa̱ ti̱xi ndáꞌa̱ ñadiꞌí na̱. Ta iin ka̱ de̱ꞌe na ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe ñadiꞌí na̱, ñáꞌa̱ dándáki mií.
GAL 4:23 Ta de̱ꞌe ñáꞌa̱, ña̱ sa̱ káa̱ ti̱xi ndáꞌa̱ ñadiꞌí na̱, ni̱ kaki xi chi̱ ki̱ꞌo dión kóni̱ Abraham. Tído de̱ꞌe ñadiꞌí na̱, ñáꞌa̱ dándáki mií, kúú ra ni̱ kaki táto̱ꞌon ni̱ xi̱ꞌo mií Ndios to̱ꞌon na noo̱ Abraham.
GAL 4:24 Ndi nduú ñáꞌa̱ yóꞌo kúú táto̱ꞌon uu̱ to̱ꞌon ni̱ ka̱ndo̱o Ndios kee na xíꞌín ña̱yuu na̱. Ta to̱ꞌon mií no̱ó kúú ley ni̱ xi̱ꞌo Ndios dini̱ yúku̱ naní Sinaí. Ta ña̱yuu ni̱ kaki ti̱xi ley yóꞌo, no̱ón kúú na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌán. Ta ley yóꞌo kúú táto̱ꞌon Agar, ta ña̱yuu ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ ley kúú táto̱ꞌon de̱ꞌe Agar.
GAL 4:25 Dá chi̱ ñáꞌa̱ naní Agar ñoó kúú táto̱ꞌon yúku̱ naní Sinaí íin chí Arabia no̱ó ni̱ xi̱ꞌo Ndios ley noo̱ Moisés. Ta kúú taꞌanián táto̱ꞌon ñoo Jerusalén, ña̱ nákaa̱ viti. Dá chi̱ ñoo yóꞌo nákaa̱ ti̱xi ndáꞌa̱ ley xíꞌín ndidaá ña̱yuu ndéi noo̱án, táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ sa̱ káa̱ Agar ti̱xi ndáꞌa̱ ñadiꞌí Abraham.
GAL 4:26 Tído iin ka̱ ñoo Jerusalén, ña̱ nákaa̱ chí induú, ko̱ nákaa̱ taꞌan vaan ti̱xi ndáꞌa̱ ley. Ta ñoo ñoó kúú táto̱ꞌon naná yo̱, na̱ kúú kuendá Jesús.
GAL 4:27 Dá chi̱ diꞌa kaá tuti ii̱ Ndios: Kadii̱ iní yo̱ꞌó, ñáꞌa̱, yoꞌó ñá ko̱ ku̱ú kandei de̱ꞌe, yoꞌó, ñá ko̱ óon taꞌon kaki de̱ꞌe. Kayuꞌú yoꞌó xíꞌa̱n kádii̱ inóo̱n, chi̱ ko̱ ñáꞌa̱ ndoꞌo naní nío̱, dá kaki iin de̱ꞌón. Dá chi̱ kuaꞌa̱ cháá ka̱ kakuu de̱ꞌe yoꞌó, ñá ni̱ ka̱ndo̱o ndaꞌí xaa̱n, o̱ du̱ú na̱ ñáꞌa̱ ió yíi̱.
GAL 4:28 Ta viti, ñani miíi̱, kúú yó táto̱ꞌon Isaac, chi̱ kúú yó de̱ꞌe ni̱ kaa Ndios ki̱ꞌo na noo̱ Abraham.
GAL 4:29 Ni̱ sa̱ kendava̱ꞌa tayií ni̱ kaki xíꞌín ña̱ kóni̱ míí Abraham xíꞌín tayií ni̱ kaki ni̱ kee Espíritu ii̱. Ta ki̱ꞌo dión taꞌani kéndava̱ꞌa na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ ley xíꞌín yó viti.
GAL 4:30 Tído, ¿á ko̱ ndúsaa̱ taꞌon ini ndo̱ ña̱ káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios? Chi̱ diꞌa va kaáa̱n: “Taó xóo ñáꞌa̱ nákaa̱ ti̱xi ndáꞌa̱ ñadiꞌóo̱n ná koꞌa̱n xíꞌín de̱ꞌán. Dá chi̱ o̱ kúu taꞌon niꞌi̱ nduú xi̱ ña̱ va̱ꞌa xíꞌín de̱ꞌe ñáꞌa̱ dándáki mií.”
GAL 4:31 Sa̱ꞌá ño̱ó, ñani miíi̱, kanaꞌá ndó ña̱ ko̱ kúú taꞌon yó de̱ꞌe ñáꞌa̱ nákaa̱ ti̱xi ndáꞌa̱ iin ka̱ na̱. Diꞌa kúú yó de̱ꞌe ñáꞌa̱ dándáki mií.
GAL 5:1 Sa̱ꞌá ño̱ó kandita toon ndó xíꞌín ña̱ ni̱ kee Cristo saꞌa̱ ndo̱, chi̱ ni̱ taó xóo na ndo̱ꞌó ti̱xi ndáꞌa̱ ley Moisés, ña̱ sa̱ da̱ndáki ñaá. Ta o̱ sa̱ nándió kuéi ka̱ ndo̱ kañoꞌo ndó ti̱xi ndáꞌán, dá dándáki tukuan ndo̱ꞌó.
GAL 5:2 Kueídóꞌo va̱ꞌa ndó, chi̱ yuꞌu̱ kúú Pablo, na̱ káꞌa̱n xíꞌín ndó. Tá ná naki̱ꞌo ndó mií ndó ña̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱ ndo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ta̱ Israel, dá kía̱n ko̱ ta̱ꞌón ña̱ꞌa natiin ndó no̱ó ña̱ ni̱ kee Cristo Jesús saꞌa̱ yo̱.
GAL 5:3 Ta nándió ko̱o tukui káꞌi̱n xíꞌín ndidaá ta̱a, táꞌa̱n ra̱ kándía ña̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱ rá, ña̱ miía̱n ndúsa̱ kánian kee ra ndi ndiꞌi choon saꞌándá ley Moisés, dá kando̱o vii rá noo̱ Ndios.
GAL 5:4 Tá káꞌán ndó ña̱ kando̱o vii ndo̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kée ndó choon saꞌándá ley, dá kía̱n ña̱ yóꞌo kóni̱ kaa ña̱ ni̱ taó xóo va ndó mií ndó noo̱ Jesús, ta ni̱ taó xóo taꞌani ndó mií ndó no̱ó ña̱ mani̱ ni̱ kee na saꞌa̱ ndo̱.
GAL 5:5 Tído sa̱ꞌá ña̱ ió Espíritu ii̱ Ndios xíꞌín yó, sa̱ꞌá ño̱ó ió ta̱ndeé iní noo̱ yo̱ ña̱ kando̱o vii yo̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní yo̱ Jesús.
GAL 5:6 Dá chi̱ sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní yo̱ Cristo Jesús, sa̱ꞌá ño̱ó va̱ꞌará ni̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱ yo̱ o ko̱ ní taꞌa̱nda̱ ña̱, ni iian ko̱ ndáya̱ꞌi. Ña̱ ndáya̱ꞌi kía̱n kándéé iní yo̱ Jesús, ta ña̱ yóꞌo kédaá xíꞌín yó, dá kuꞌu̱ ini saꞌa̱ sátáꞌan yó.
GAL 5:7 Ta sa̱ va̱ꞌa nda̱ꞌo kuaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín ña̱ ndaa̱ kándísa yó. ¿Ndá yoo ni̱ na̱daká ña̱xintóni̱ ndo̱, dá ko̱ se̱ídóꞌo ka̱ ndo̱ ña̱ ndaa̱?
GAL 5:8 Tído kanaꞌá ndó ña̱ o̱ du̱ú Ndios ní nádaká ña̱xintóni̱ ndo̱, chi̱ diꞌa mií ná kúú na̱ ni̱ kana ndo̱ꞌó.
GAL 5:9 Ta sa̱ náꞌá va̱ꞌa mií ndó ña̱ xíꞌín lúꞌu̱ chíꞌí vá levadura, ta kúú dákuita̱ ta̱chí vaan iin tuꞌu yúsa̱ káva̱ꞌa pan. Ta dión taꞌani kée ña̱ to̱ꞌón dánaꞌa̱ ta̱a ñoó xíꞌín ndó.
GAL 5:10 Ta kándéé iní yuꞌu̱ satoꞌo yo̱ Ndios ña̱ nandió kuéi ndó kandísa ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kándísa yuꞌu̱. Chi̱ ña̱yuu kátoó nádaká ña̱xintóni̱ ndo̱, miía̱n ndaa̱ chiya̱ꞌi na noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ to̱ꞌón dánaꞌa̱ na̱ noo̱ ndo̱. Ko̱ néꞌe ta̱ndíni ndá yoo kúú ná.
GAL 5:11 Ñani miíi̱, tá dánaꞌa̱ i̱í yuꞌu̱ no̱ó ña̱yuu ña̱ miía̱n kánian taꞌa̱nda̱ ñíi̱ ná to̱ꞌon kée ra̱ Israel, dá kía̱n, ¿ndiva̱ꞌa kéndava̱ꞌa i̱í ra̱ Israel xíꞌín yuꞌu̱, tá dáá? Chi̱ tá dánaꞌi̱ dión noo̱ ná, dá kía̱n o̱ kuído̱ taꞌon ini ra̱ kee to̱ꞌon va̱ꞌa ña̱ káꞌa̱n sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Jesús saꞌa̱ yo̱ ndi̱ka cruz, tá dáá.
GAL 5:12 ¡Tído va̱ꞌa cháá ka̱a̱n iin íchi̱ diꞌa ná dákuáchi ta̱a nádaká ña̱xintóni̱ ndo̱ ñíi̱ mií rá!
GAL 5:13 Kanaꞌá ndó, ñani miíi̱, ña̱ sa̱ ni̱ na̱kana va Ndios ndo̱ꞌó ña̱ o̱ káñoꞌo ka̱ ndo̱ ti̱xi ndáꞌa̱ ley. Tído ná dáꞌa ni kaꞌán ndó ña̱ sa̱ꞌá ña̱ ko̱ ñóꞌo ka̱ ndo̱ ti̱xi ndáꞌa̱ ley, sa̱ꞌá ño̱ó kuu kee ndó ña̱ kóni̱ ñíi̱ ndo̱. Diꞌa kánian chindeé táꞌan ndó xíꞌa̱n kúꞌu̱ ini saꞌa̱ sátáꞌan ndó.
GAL 5:14 Chi̱ dáxi̱nko̱o ndiꞌi yó choon saꞌándá ley Moisés tá ná kueídóꞌo yó choon kuaꞌa̱n diꞌa: “Kuꞌu̱ ini ndo̱ saꞌa̱ ña̱yuu xi̱ꞌín ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo ndó xíꞌín míí ndó.”
GAL 5:15 Tído tá chídáó táꞌan ndó xíꞌín to̱ꞌon káꞌa̱n ndo̱, ta seí yi̱ꞌí táꞌan ndó, dá kía̱n kaon koo ndó, chi̱ kasandaá kuu̱, dá naá ndíꞌi iin rá iin ndó.
GAL 5:16 Ta káꞌa̱n taꞌanii xíꞌín ndó ña̱ koo ini ndo̱ kee ndó ña̱ kóni̱ na̱ kúú Espíritu ii̱ Ndios, ta o̱ sa̱ kée ndó ña̱ kini kóni̱ ñíi̱ ndo̱.
GAL 5:17 Dá chi̱ ña̱ kóni̱ ñíi̱ ndo̱ ko̱ nákiꞌin táꞌan nóóán xíꞌín ña̱ kóni̱ Espíritu ii̱ Ndios, chi̱ naá táꞌan va ña̱ kóni̱ ñíi̱ ndo̱ xíꞌín ña̱ kóni̱ Espíritu ii̱. Sa̱ꞌá ño̱ó o̱ kúu kee ndó ña̱ kóni̱ ndo̱.
GAL 5:18 Tído tá naki̱ꞌo ndó mií ndó noo̱ Espíritu ii̱ Ndios ña̱ ndaka na ndo̱ꞌó, dá kía̱n ko̱ ñóꞌo ka̱ ndo̱ ti̱xi ndáꞌa̱ ley.
GAL 5:19 Ta ko̱ úꞌu̱ taꞌon kandaa̱ inio̱ ndi kée ña̱yuu xíꞌo mií no̱ó ña̱ kóni̱ ñíi̱ ná, dá chi̱ kée na kua̱chi xíꞌín na̱ ko̱ kúú ñadiꞌí na̱ o yíi̱ ná, ta kée na ña̱ kaꞌan noo̱ xíꞌín ñíi̱ ná, ta ko̱ chítuu ini na̱ kee na ña̱ kaꞌan noo̱.
GAL 5:20 Ta ndáño̱ꞌo na ña̱ ko̱ kúú ndios, ta kétadí na̱ xíꞌín ña̱yuu, ta xiní uꞌu̱ táꞌan na, ta naá na̱ xíꞌín dao ka̱ ña̱yuu, ta kuión na̱, ta yachi̱ xído̱ ini na̱, ta sa̱va̱ꞌa saꞌa̱ míí vá ná nákani ini na̱, ta saꞌándá táꞌan na ña̱yuu, ta taó xóo na ña̱yuu kando̱o xoo mií ná,
GAL 5:21 ta uꞌu̱ ini na̱, ta saꞌání na̱ ndi̱i, ta daá xíni na, ta tein víko̱ yáꞌa na kée na ña̱ kini kaꞌan noo̱. Ta kée na dao ka̱ ña̱ꞌa kini táto̱ꞌon kuaꞌa̱n ña̱ yóꞌo. Sa̱ ni̱ kaꞌi̱n xíꞌín ndó, ta káꞌa̱n tukui ña̱ ndi ndáa miíó ña̱yuu ndéi kée ña̱ yóꞌo, ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ ko̱ní na̱ natiin na kandei na no̱ó dándáki Ndios.
GAL 5:22 Tído diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ va̱ꞌa xíꞌo na̱ kúú Espíritu ii̱ Ndios ña̱ kía̱n kee yó: kúꞌu̱ ini yo̱ sa̱ꞌá ña̱yuu xi̱ꞌín yó, ta ió dii̱ ini yo̱, ta va̱ꞌa ndéi yó xíꞌín dao ka̱ na̱, ta kueé ini yo̱, ta kéva̱ꞌa yó xíꞌín ndi ndáa mií vá ña̱yuu, ta va̱ꞌa ini yo̱ xíꞌín dao ka̱ na̱, ta kúú yó ña̱yuu ndaa̱,
GAL 5:23 ta ndaꞌí ió ini yo̱, ta chítuu inio̱ kee yó ña̱ kini. Ta noo̱ ni iin tóꞌón ley ko̱ yáꞌa yó tá kée yó ndidaá ña̱ va̱ꞌa yóꞌo.
GAL 5:24 Ta na̱ ndíta xíꞌín Cristo, no̱ón kúú na̱ ni̱ chi̱rkuei ndidaá kúú ña̱ kini kóni̱ ñíi̱ ná keean ndi̱ka cruz, chi̱ ko̱ kée ka̱ na̱ ña̱ kini kóni̱ ñíi̱ ná.
GAL 5:25 Tá dándáki na̱ kúú Espíritu ii̱ nío̱ yo̱, dá kía̱n ná kee yó ña̱ kóni̱ mií ná.
GAL 5:26 Ta ná dáꞌa ni kakuu yó ña̱yuu ió táyíí ini. Ná dáꞌa ni dátaꞌán táꞌan yó. Ná dáꞌa ni koo uꞌu̱ ini yo̱ koni yo̱ ñani yo̱.
GAL 6:1 Ñani miíi̱, tá iin ndakána ni̱ na̱tiin ndó iin ñani yo̱ no̱ó kua̱chi, dá kía̱n ndoꞌó, na̱ ndíta toon xíꞌín Espíritu ii̱, kúú na̱ kánian chindeé ná, dá ná kuii̱n ndaa̱ tuku na. Ta ndaꞌí ni kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín ná, ta kandaa ndo̱ mií ndó, chi̱ oon ni ví kue̱i taꞌani mií ndó no̱ó kua̱chi táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ ndoꞌo ñani yo̱.
GAL 6:2 Ta chindeé táꞌan ndó xíꞌín iin rá iin ndó tá ndóꞌo nío̱ ndo̱, ta ki̱ꞌo dión kee ndó, dá kee ndó choon ni̱ saꞌanda Cristo.
GAL 6:3 Ta na̱ chínaní míí ña̱ kúú ná na̱ ndáya̱ꞌi, ta ni iin ña̱ꞌa ko̱ kúú ná, dá kía̱n dándaꞌí na̱ mií vá ná.
GAL 6:4 Ta iin rá iin mií vá ndó kánian kande̱ꞌé va̱ꞌa ña̱ kée ndó, dá kía̱n nataꞌan ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ va̱ꞌa kée ndó. Ta o̱ sa̱ chídáó táꞌan ndó ña̱ kée ndó xíꞌín dao ka̱ ña̱yuu.
GAL 6:5 Dá chi̱ iin rá iin mií vá ndó xíꞌín choon ni̱ niꞌi̱ ndo̱ noo̱ Ndios.
GAL 6:6 Ta ndidaá ndoꞌó, na̱ dákuáꞌa to̱ꞌon Ndios, kánian chindeé ndó na̱ dánaꞌa̱ noo̱ ndo̱ xíꞌín ña̱ va̱ꞌa ió noo̱ ndo̱.
GAL 6:7 O̱ sa̱ kóo ini ndo̱ dándaꞌí ndo̱ mií ndó, dá chi̱ ko̱ íin taꞌon kuu dándaꞌí Ndios, chi̱ ndidaá ña̱ꞌa xíti ndó, ño̱ó kía̱n dákée ndó.
GAL 6:8 Ta dión taꞌani ndoꞌo na̱ kée ña̱ kóni̱ ñíi̱ ná, no̱ón kúú na̱ ni̱ꞌí ña̱ naá ná. Tído na̱ kée ña̱ kóni̱ Espíritu ii̱, no̱ón kúú na̱ ni̱ꞌí ña̱ kataki chíchí ná kee Espíritu ii̱.
GAL 6:9 Ta ná dáꞌa ni kuitá yo̱ kee yó ña̱ va̱ꞌa, chi̱ tá ko̱ sá tuu yó ña̱ kée yóa̱n, dá kía̱n kasandaá iin kuu̱ natiin yó ña̱ va̱ꞌa noo̱ Ndios.
GAL 6:10 Sa̱ꞌá ño̱ó tá nónó yó kee yó ña̱ va̱ꞌa, dá kía̱n ná kee yóa̱n xíꞌín ndidaá ña̱yuu. Ta ná ndi̱ꞌi cháá ka̱ ini yo̱ kee yó ña̱ va̱ꞌa xíꞌín na̱ kándísa dáó xíꞌín yó Jesús.
GAL 6:11 Kande̱ꞌé ndó, diꞌa ví náꞌano letra táai xíꞌín ndáꞌa̱ miíí.
GAL 6:12 Ta ndidaá ra̱ kóni̱ kando̱o va̱ꞌa noo̱ dao ka̱ ña̱yuu, ro̱ón kúú ra̱ kéndúsa̱ xíꞌín ndó ña̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱ ndo̱. Chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ko̱ kóni̱ ra̱ ña̱ kendava̱ꞌa na̱ Israel xíꞌín rá, sa̱ꞌá ño̱ó kénóo ra ña̱ ni̱ kee Cristo saꞌa̱ yo̱ ndi̱ka cruz.
GAL 6:13 Tído ni mií ra̱ ni̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱ ko̱ kándéé kee ndidaá choon saꞌándá ley. Tído kóni̱ ra̱ kendúsa̱ ra̱ xíꞌín ndó ña̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱ ndo̱, dá chindaya̱ꞌi ra mií rá no̱ó na̱ Israel.
GAL 6:14 Tído ni lúꞌu̱ ko̱ kóni̱ yuꞌu̱ chindaya̱ꞌi miíí sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo. Ña̱ kékáꞌano yuꞌu̱ kúú ña̱ ni̱ kee satoꞌo yo̱ Jesucristo sa̱ꞌí ndi̱ka cruz. Chi̱ kée yuꞌu̱ kuendá ña̱ sa̱ ni̱ xiꞌi̱ ña̱ kini ió ñayuú yóꞌo noo̱í ndi̱ka cruz táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ xiꞌi̱ taꞌani miíi̱ no̱ó ña̱ kini ió ñayuú yóꞌo.
GAL 6:15 Dá chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ndíta yó xíꞌín Jesús, sa̱ꞌá ño̱ó ni iin ña̱ꞌa ko̱ ndáya̱ꞌi ña̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱ yo̱ o ko̱ó. Ña̱ ndáya̱ꞌi noo̱ Ndios kúú ña̱ ni̱ nduu yó ña̱yuu sa̱á.
GAL 6:16 Ta ndidaá ndoꞌó, na̱ taxi va̱ꞌa choon ni̱ taai noo̱ tuti yóꞌo, ná koo va̱ꞌa ini ndo̱, ta ná kuꞌu̱ ini Ndios saꞌa̱ ndidaá kúú ndoꞌó, na̱ ndisa kúú na̱ ñoo Ndios.
GAL 6:17 Ta yóꞌo chí noo̱ o̱ sa̱ dátaꞌán ka̱ ni iin ndó yuꞌu̱, dá chi̱ sa̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ya̱nda tándaa ñíi̱í kée ña̱yuu sa̱ꞌá ña̱ dánaꞌi̱ saꞌa̱ satoꞌo yo̱ Jesús.
GAL 6:18 Ñani miíi̱, ná koo ña̱ mani̱ xíꞌo satoꞌo yo̱ Jesucristo xíꞌín iin rá iin ndoꞌó. Dión ná koo.
EPH 1:1 Yuꞌu̱ kúú Pablo, ta kúúí iin apóstol, na̱ néꞌe to̱ꞌon Jesucristo, táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ mií Ndios. Ta káꞌa̱n yuꞌu̱ ndisáꞌán xíꞌín ndoꞌó, na̱ ndéi ñoo Éfeso, ndoꞌó na̱ kúú ña̱yuu Ndios, ndoꞌó na̱ ndíta toon xíꞌín Cristo Jesús.
EPH 1:2 Ta mií tatá yo̱ Ndios xíꞌín satoꞌo yo̱ Jesucristo ná kee na ña̱ mani̱ xíꞌín ndó, ta naki̱ꞌo na ña̱ koo va̱ꞌa ini ndo̱.
EPH 1:3 Ná natiin Ndios, na̱ kúú tatá satoꞌo yo̱ Jesucristo, ndidaá táꞌa̱n ña̱ñóꞌó. Mií ná ni̱ kemáni̱ ná yó xíꞌín ndidaá ña̱ va̱ꞌa ió noo̱ ná, ta nda̱ noo̱ ió na̱ nda̱ induú ni̱ ta̱ndaꞌá ná ña̱ ni̱ kixian sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Cristo.
EPH 1:4 Ta nda̱ rá ko̱ ñáꞌa̱ kasáꞌá saꞌa̱ ñayuú, nda̱ daá vá ni̱ ka̱xi na yó saꞌa̱ Cristo, dá ná kakuu yó na̱ koo vii, na̱ ko̱ó kua̱chi noo̱ mií ná.
EPH 1:5 Ta sa̱ꞌá ña̱ kúꞌu̱ ini na̱ saꞌa̱ yo̱, sa̱ꞌá ño̱ó nda̱ daá ni̱ chi̱kaa̱ ini na̱ ña̱ kakuu yó de̱ꞌe mií ná saꞌa̱ Jesucristo, chi̱ ki̱ꞌo dión ni̱ na̱taꞌan ini mií ná kee na.
EPH 1:6 Dión ni̱ kee na, dá kía̱n ná naki̱ꞌo yó ña̱ñóꞌó noo̱ ná sa̱ꞌá ña̱ mani̱ káꞌano ni̱ kee na xíꞌá, dá ná natiin va̱ꞌa na yó sa̱ꞌá de̱ꞌe mani̱ ná.
EPH 1:7 Chi̱ xíꞌín nii̱ de̱ꞌe na ni̱ taó xóo na yó no̱ó ña̱ kánian ndoꞌo yó sa̱ꞌá kua̱chi kée yó, ta ni̱ kuꞌu̱ káꞌano ini na̱ saꞌa̱ yo̱, chi̱ káꞌano nda̱ꞌo ña̱ mani̱ ni̱ kee na xíꞌín yó.
EPH 1:8 Ta sa̱ꞌá ña̱ mani̱ káꞌano ni̱ kee na xíꞌín yó, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ niꞌi̱ yo̱ ña̱ koo ndichí xíxi yó xíꞌín ña̱ kaon koo ña̱xintóni̱ yo̱,
EPH 1:9 dá chi̱ ni̱ xi̱ꞌo na ña̱ ni̱ ka̱ndaa̱ ini yo̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini na̱ kee na, táꞌa̱n ña̱ ni̱ sa̱ io de̱ꞌé noo̱ ná, chi̱ ki̱ꞌo dión ni̱ na̱taꞌan ini na̱. Ta ndidaá ña̱ yóꞌo kúú ña̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini na̱ kee na.
EPH 1:10 Chi̱ tá ná xi̱nko̱o kuu̱ ni̱ ka̱xi mií ná, koꞌo̱n na̱ nachiꞌi na ndidaá táꞌa̱n ña̱ꞌa ti̱xi ndáꞌa̱ Cristo, dá dándáki ñaá ná, miíán kíán ña̱ ñóꞌo induú, o miíán kíán ña̱ ió no̱ñóꞌo̱ yóꞌo.
EPH 1:11 Ta saꞌa̱ mií Cristo ni̱ ka̱xi Ndios yóó, dá chi̱ nda̱ míí saꞌa̱ ni̱ saki na̱ ña̱ niꞌi̱ yo̱ ña̱ va̱ꞌa noo̱ ná, táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ chi̱kaa̱ ini na̱, chi̱ kée na ndidaá ña̱ꞌa táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ mií ná,
EPH 1:12 dá natiin na ña̱ñóꞌó sa̱ꞌá nduꞌu̱, na̱ Israel, chi̱ nduꞌu̱ kúú na̱ sa̱ daá ndáti kasaa̱ Cristo.
EPH 1:13 Ta dión ni ndoꞌó, saꞌa̱ Cristo ni̱ seídóꞌo ndó to̱ꞌon va̱ꞌa ña̱ káꞌa̱n ña̱ kuu ka̱ki ndó tá ni̱ ka̱ndísa ndó ña̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ niꞌi̱ ndo̱ Espíritu ii̱ Ndios táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ xi̱ꞌo na to̱ꞌon na noo̱ yo̱. Ta na̱ yóꞌo kúú táto̱ꞌon iin sello, ña̱ náꞌa̱ ña̱ kúú taꞌani ndó ña̱yuu Ndios.
EPH 1:14 Ta sa̱ꞌá ña̱ ió Espíritu ii̱ ná ini yo̱, ño̱ó kía̱n náꞌa̱ ña̱ natiin yó ña̱ ni̱ kaa tatá yo̱ Ndios ki̱ꞌo na noo̱ yo̱ tá ná kasandaá kuu̱ nakuaka na ña̱yuu mií ná kandei na noo̱ ió na̱, dá natiin na ña̱ñóꞌó saꞌa̱ ndidaá ña̱ mani̱ ni̱ kee na xíꞌín ña̱yuu na̱.
EPH 1:15 Sa̱ꞌá ño̱ó, tá ni̱ ka̱ndaa̱ inii̱ ña̱ ndíta ndaa̱ ndo̱ xíꞌín ña̱ kándéé iní ndo̱ satoꞌo yo̱ Jesús, ta kúꞌu̱ taꞌani ini ndo̱ saꞌa̱ ndidaá ka̱ na̱ kúú ña̱yuu Ndios,
EPH 1:16 nda̱ daá, ta nda̱ viti ko̱ sá tuu taꞌon yuꞌu̱ ña̱ naki̱ꞌoi ndivéꞌe noo̱ Ndios saꞌa̱ ndo̱, chi̱ daá kuití ndíko̱ꞌon inii̱ ndo̱ꞌó noo̱ káꞌi̱n xíꞌín ná,
EPH 1:17 na̱ kúú Ndios noo̱ satoꞌo yo̱ Jesucristo, na̱ kúú tatá yo̱, na̱ kánian natiin ndidaá ña̱ñóꞌó. Chi̱ xíka̱i̱ noo̱ ná ña̱ naki̱ꞌo na ña̱ koo ndichí ndo̱, ta ki̱ꞌo na ña̱ katóni̱ va̱ꞌa ini ndo̱, dá kasandaá ndo̱ kanaꞌá va̱ꞌa ndó mií ná.
EPH 1:18 Ta xíka̱ taꞌanii noo̱ ná ña̱ ná dátoo̱n na̱ ña̱xintóni̱ ndo̱, dá ná kanaꞌá ndó sa̱ꞌá ta̱ndeé iní, ña̱ kía̱n ni̱ na̱kana na ndo̱ꞌó natiin ndó, ta kanaꞌá taꞌani ndó ndi ki̱ꞌo ndato ña̱ va̱ꞌa koꞌo̱n na̱ ki̱ꞌo na noo̱ ndo̱, táꞌa̱n ña̱ koꞌo̱n na̱ ki̱ꞌo na no̱ó ña̱yuu mií ná,
EPH 1:19 ta katóni̱ taꞌani ini ndo̱ ndi ki̱ꞌo káꞌano ndée̱ kómí ná, táꞌa̱n ña̱ kéchóon na, dá chindeé ná yóó, na̱ kándísa ñaá. Ta mií ndée̱ yóꞌo ni̱ ke̱chóon Ndios,
EPH 1:20 dá ni̱ da̱nátaki na̱ Cristo tein na̱ kúú ndi̱i, ta ni̱ chi̱ko̱o ñaá ná xoo kuáꞌa na̱ nda̱ noo̱ ió na̱ induú.
EPH 1:21 Ta kómí ná choon sata̱ ndidaá táꞌa̱n ta̱a néꞌe choon náꞌano, xíꞌín sata̱ ndidaá ta̱ dándáki, xíꞌín sata̱ ndidaá ta̱ ndíta noo̱, xíꞌín sata̱ ndidaá ta̱ kúú satoꞌo. Ta kómí ná iin kuu̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ o̱ du̱ú ndidaá ka̱ ña̱yuu. Ta o̱ du̱ú ñayuú yóꞌo oon ni kíán dión, nda̱ ñayuú ve̱i chí noo̱ kakian dión.
EPH 1:22 Chi̱ ni̱ na̱chiꞌi Ndios ndidaá táꞌa̱n ña̱ꞌa ti̱xi saꞌa̱ Cristo, ta ni̱ chi̱kani ñaá ná kakuu na dini̱ noo̱ ndidaá na̱ kúú kuendá mií ná.
EPH 1:23 Ta ña̱yuu yóꞌo kúú yikí ko̱ño Cristo, ta dáxi̱no na ña̱ kóni̱ na̱ xíꞌín ña̱yuu na̱, chi̱ iin tóꞌón míí ná kúú na̱ dáxi̱no ndidaá táꞌa̱n ña̱ꞌa táto̱ꞌon kánian kooan.
EPH 2:1 Ta ni̱ saꞌa̱n Ndios ni̱ da̱nátaki na̱ ndo̱ꞌó, chi̱ ndi̱i va ni̱ sa̱ kuu ndó noo̱ ná sa̱ꞌá ña̱ ko̱ ní sá seídóꞌo ndó choon saꞌándá na̱, xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ ni̱ sa̱ kee ndó kua̱chi.
EPH 2:2 Chi̱ sa̱ kee ndó kua̱chi yóꞌo tá sata̱ táto̱ꞌon kée na̱ kúú kuendá ñayuú yóꞌo, ta sa̱ kee ndó ña̱ kóni̱ ña̱ néꞌe choon noo̱ táchi̱ káa, táꞌa̱n ña̱ dándáki ña̱xintóni̱ ña̱yuu ko̱ se̱ídóꞌo choon saꞌándá Ndios.
EPH 2:3 Ta ndidaá vá yó ni̱ sa̱ kee dión tá sata̱, chi̱ sa̱ xi̱onoo yó sa̱ kee yó ña̱ kóni̱ ñíi̱ yo̱, chi̱ sa̱ kee yó ña̱ kini kóni̱a̱n xíꞌín ña̱ kini sa̱ ka̱toó ña̱xintóni̱ yo̱. Ta sa̱ꞌá ña̱ sa̱ kuu yó ña̱yuu kómí kua̱chi, sa̱ꞌá ño̱ó sa̱ xído̱ ini Ndios sa̱ xini na̱ yó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo taꞌani ndidaá ka̱ ña̱yuu ko̱ náꞌá ñaá.
EPH 2:4 Tído káꞌano nda̱ꞌo ini Ndios, ta kúꞌu̱ nda̱ꞌo ini na̱ saꞌa̱ yo̱,
EPH 2:5 dá chi̱ va̱ꞌará ndi̱i ni̱ sa̱ kuu yó noo̱ ná sa̱ꞌá kua̱chi sa̱ kee yó, tído ni̱ xi̱ꞌo na ña̱ ni̱ na̱taki yo̱ noo̱ ná, ta takí yo̱ xíꞌín Cristo viti. Dá chi̱ sa̱ꞌá ña̱ mani̱ ni̱ kee na xíꞌín yó, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱ki yó no̱ó ña̱ kánian ndoꞌo yó sa̱ꞌá kua̱chi kée yó.
EPH 2:6 Ta ni̱ na̱taki dáó yó xíꞌín ná ni̱ kee Ndios, ta ni̱ na̱chi̱nde̱i taꞌani na yó nda̱ induú xíꞌín Cristo Jesús.
EPH 2:7 Ta dión ni̱ kee na xíꞌá, dá daá kuití naꞌa̱ na̱ ndi ki̱ꞌo ví káꞌano ña̱ mani̱ ni̱ kee na xíꞌín yó, chi̱ ni̱ kee na ña̱ va̱ꞌa xíꞌín yó sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Cristo Jesús.
EPH 2:8 Chi̱ sa̱ꞌá ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios xíꞌín ndó, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ da̱káki na ndo̱ꞌó sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní ndo̱ Jesús. Ta ko̱ ní dáka̱ki na ndo̱ xíꞌín ndée̱ mií ndó, chi̱ kíán iin ña̱ mani̱ ni̱ kee na xíꞌín ndó,
EPH 2:9 chi̱ ko̱ ní dáka̱ki na ndo̱ꞌó sa̱ꞌá ña̱ kée ndó ña̱ va̱ꞌa, dá kía̱n ni iin tóꞌón ndó ná o̱ chíndaya̱ꞌi mií ndó.
EPH 2:10 Dá chi̱ mií vá Ndios kúú na̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa ñaá, ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Cristo Jesús, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱va̱ꞌa na yó ña̱ kía̱n kee yó ña̱ va̱ꞌa, táꞌa̱n ña̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini na̱ kee yó nda̱ míí saꞌa̱.
EPH 2:11 Ta o̱ sa̱ nándodó ndo̱ꞌó, na̱ ko̱ kúú na̱ Israel xaa̱n, ña̱ tá sata̱ ni̱ kaa na̱ Israel ña̱ kúú ndoꞌó, “na̱ ko̱ ní taꞌa̱nda̱ ñíi̱.” Dión kaá na̱ chi̱ kúú ná na̱ ni̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱, ta sa̱ꞌá ño̱ó káꞌán ná ña̱ kúú ná na̱ ñoo Ndios, tído xíꞌín ndáꞌa̱ ta̱a va ni̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱ ná.
EPH 2:12 Nda̱ tiempo sata̱ ñoó ko̱ ní sá kuu ndó kuendá Cristo, sa̱ꞌá ño̱ó ni iin kuu̱ vá ko̱ ní kasandaá ndo̱ kakuu ndó na̱ ñoo Ndios táto̱ꞌon kúú na̱ Israel. Ta ni lúꞌu̱ ví kuendá ko̱ ní sá komí ndó no̱ó to̱ꞌon ni̱ xi̱ꞌo Ndios no̱ó ña̱yuu na̱. Ta ni lúꞌu̱ ví ta̱ndeé iní ko̱ ní sá komí ndó ni̱ sa̱ ndei ndó ñayuú yóꞌo, ta ni ko̱ ní sá naꞌá ví ndó ndá yoo kúú Ndios ta̱kí.
EPH 2:13 Tá sata̱ ko̱ ní sá naꞌá ndó Ndios, xíká sa̱ ndei ndó noo̱ ná. Tído viti, ndíta ndó xíꞌín Cristo, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ na̱tuu yati ndó noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xita̱ nii̱ Cristo saꞌa̱ ndo̱.
EPH 2:14 Chi̱ mií Cristo kúú na̱ ni̱ na̱chi̱ndei va̱ꞌa yó, sa̱ꞌá ño̱ó na̱ ñoo Israel xíꞌín na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, ni̱ nduu na iin tóꞌón ñoo ni̱ kee Cristo, dá chi̱ ni̱ saꞌa̱n na̱ ni̱ di̱tá ná ña̱ sa̱ kedaá xíꞌín ná sa̱ xini uꞌu̱ táꞌan na.
EPH 2:15 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xiꞌi̱ Cristo, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ da̱ndíꞌi na ley xíꞌín choon saꞌándáa̱n. Ta ki̱ꞌo dión ni̱ ndee na ña̱yuu Israel xíꞌín na̱ ko̱ kúú na̱ Israel iin tóꞌón vá, dá kakuu na iin tóꞌón ña̱yuu sa̱á, dá ná koni na̱ kandei va̱ꞌa na.
EPH 2:16 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xiꞌi̱ na̱ ndi̱ka cruz, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ na̱chi̱ndei va̱ꞌa na ña̱yuu Israel xíꞌín na̱ ko̱ kúú na̱ Israel xíꞌín Ndios, chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xiꞌi̱ Cristo ndi̱ka cruz, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ di̱tá ná ndidaá ña̱ sa̱ kedaá xíꞌín ná sa̱ xini uꞌu̱ táꞌan na.
EPH 2:17 Ni̱ kii Cristo ñayuú yóꞌo, ta ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ to̱ꞌon va̱ꞌa ña̱ xíꞌo ña̱ kandei va̱ꞌa yó xíꞌín Ndios, ta ni̱ da̱náꞌa̱ na̱án noo̱ ndo̱ꞌó, na̱ ni̱ sa̱ ndei xíká noo̱ Ndios, xíꞌín no̱ó nduꞌu̱, na̱ ndéi yati noo̱ Ndios.
EPH 2:18 Chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Jesús, sa̱ꞌá ño̱ó na̱ Israel xíꞌín na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ni̱ niꞌi̱ ña̱ ndu̱ꞌu yó noo̱ ió tatá Ndios kée iin tóꞌón na̱ kúú Espíritu ii̱.
EPH 2:19 Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ kúú ka̱ ndo̱ na̱ tu̱kú o na̱ xíonoo ndava̱ꞌa. Dá chi̱ ni̱ niꞌi̱ ndo̱ ña̱ kakuu ndó ña̱yuu Ndios, ta ni̱ niꞌi̱ taꞌani ndó ña̱ kakuu ndó kuendá na̱ veꞌe na.
EPH 2:20 Ta no̱ó to̱ꞌon ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ kúú apóstol, xíꞌín to̱ꞌon ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ sa̱ kuu profeta ni̱ sa̱ kui̱ta iin rá iin ndó. Ta mií Jesucristo kúú yu̱ú tito̱ ndáya̱ꞌi kúú do̱ꞌo veꞌe,
EPH 2:21 chi̱ xíꞌín míí yuu̱ ñoó luu kasáꞌá káto̱ táꞌan saꞌa̱ véꞌe káva̱ꞌan kuaꞌa̱n xi̱nko̱oan kakuuan iin veꞌe ño̱ꞌo ii̱ satoꞌo yo̱ Jesús.
EPH 2:22 Ta xíꞌín míí ná sá káva̱ꞌa ndó kuaꞌa̱n ndo̱, dá xi̱no ndó kakuu ndó iin veꞌe noo̱ koo Ndios kée Espíritu ii̱ ná.
EPH 3:1 Ta yuꞌu̱, Pablo, kéchóon saꞌa̱ choon yóꞌo. Nákaa̱i̱ veꞌe ka̱a viti sa̱ꞌá ña̱ dánaꞌi̱ to̱ꞌon Cristo Jesús noo̱ ndo̱ꞌó, na̱ ko̱ kúú na̱ Israel.
EPH 3:2 Ta sa̱ ni̱ niꞌi̱ tóꞌon ndó ña̱ ni̱ xi̱ꞌo Ndios choon noo̱ yúꞌu̱ ña̱ kía̱n chindeéí ndo̱ꞌó, dá niꞌi̱ ndo̱ ña̱ mani̱ xíꞌo na noo̱ ndo̱.
EPH 3:3 Ta ni̱ naꞌa̱ túu Ndios ña̱ ni̱ sa̱ io de̱ꞌé noo̱ ná noo̱ yúꞌu̱. Ta sa̱ ni̱ taa va yuꞌu̱ cháá sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo ko̱saa̱a̱n noo̱ ndo̱.
EPH 3:4 Tá kaꞌi ndó ña̱, dá kandaa̱ va̱ꞌa ini ndo̱ ña̱ náꞌá yuꞌu̱ ña̱ ió de̱ꞌé noo̱ Ndios, ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱ Cristo.
EPH 3:5 Ta ko̱ ní xi̱ꞌo na ña̱ kandaa̱ ini ña̱yuu sa̱ ndei sa̱ naꞌá sa̱ꞌán. Tído viti kándaa̱ ini na̱ kúú apóstol xíꞌín profeta na̱ sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo kée Espíritu ii̱ Ndios.
EPH 3:6 Táꞌa̱n ña̱ sa̱ io de̱ꞌé ñoó kía̱n kaá ña̱ natiin taꞌani ndoꞌó, na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, ña̱ va̱ꞌa koꞌo̱n Ndios ki̱ꞌo na no̱ó na̱ Israel, ta ndee na ndo̱ꞌó iin tóꞌón ñoo xíꞌín na̱ ñoo Israel, ta koo taꞌani taꞌi̱ ndo̱ no̱ó ña̱ ni̱ kaa Ndios ki̱ꞌo na no̱ó na̱ Israel sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Cristo Jesús, táto̱ꞌon ki̱ꞌo káꞌa̱n to̱ꞌon va̱ꞌa káꞌa̱n saꞌa̱ ná.
EPH 3:7 Ta ni̱ chi̱kani Ndios yuꞌu̱ ña̱ kía̱n dánaꞌi̱ to̱ꞌon yóꞌo, chi̱ choon yóꞌo ni̱ kemáni̱ ná yuꞌu̱, ta xíꞌín ndée̱ mií ná kándééí kéei ña̱.
EPH 3:8 Ta va̱ꞌará kúú yuꞌu̱ na̱ lóꞌo̱ cháá ka̱ noo̱ ndidaá ka̱ ña̱yuu Ndios, tído ni̱ xi̱ꞌo na choon yóꞌo no̱ó yuꞌu̱, ña̱ kía̱n dánaꞌi̱ no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ndi ki̱ꞌo náꞌano ña̱ va̱ꞌa xíꞌo Cristo,
EPH 3:9 ta ki̱ꞌoi ña̱ kandaa̱ ini ndidaá ña̱yuu sa̱ꞌá ña̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini Ndios kee na nda̱ míí saꞌa̱, táꞌa̱n ña̱ ni̱ sa̱ io de̱ꞌé noo̱ ná, ta mií ná kúú na̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa ndidaá táꞌa̱n ña̱ꞌa.
EPH 3:10 Ki̱ꞌo dión, dá naꞌa̱ yóó, na̱ kúú kuendá Jesús, ndi ki̱ꞌo káꞌano ña̱ ndi̱chí kómí Ndios, dá kía̱n kandaa̱ ini ña̱ kómí choon xíꞌín ña̱ dándáki chí induú sa̱ꞌán.
EPH 3:11 Chi̱ ki̱ꞌo dión ni̱ chi̱kaa̱ ini Ndios kee na nda̱ rá ko̱ ñáꞌa̱ kava̱ꞌa ñayuú yóꞌo. Ta xíꞌín ña̱ ni̱ kee Cristo Jesús, na̱ kúú satoꞌo yo̱, ni̱ da̱xínko̱o na ña̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini na̱ kee na.
EPH 3:12 Ta viti ió ta̱ndeé iní noo̱ yo̱, ta nónó noo̱ yo̱ nakui̱ta yó noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní yo̱ Jesús.
EPH 3:13 Sa̱ꞌá ño̱ó seí ndaꞌávíi̱ noo̱ ndo̱ ña̱ ná dáꞌa ni ndi̱ko ndó sa̱ꞌá ña̱ ndóꞌo nío̱í sa̱ꞌá ña̱ dánaꞌi̱ noo̱ ndo̱ꞌó, dá chi̱ ña̱ va̱ꞌa mií ndó kíán.
EPH 3:14 Sa̱ꞌá ño̱ó nákuii̱n xi̱tíí noo̱ Ndios, na̱ kuu tatá satoꞌo yo̱ Jesucristo, káꞌi̱n xíꞌín ná.
EPH 3:15 Ta mií ná kúú na̱ xíꞌo iin kuu̱ noo̱ ndidaá ña̱yuu na̱, á mií ná ndéi na induú o no̱ñóꞌo̱ yóꞌo.
EPH 3:16 Ta xíka̱i̱ noo̱ ná ña̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ió kua̱ꞌá ña̱ kui̱ká na̱ chí induú, ki̱ꞌo dión kendakí ná ndo̱ꞌó xíꞌín ndée̱ káꞌano kómí míí ná, dá ná koo ndeé iní ndo̱ kee Espíritu ii̱ ná,
EPH 3:17 dá ná koo Cristo nío̱ ndo̱ dándáki na sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní ndo̱ ná, dá ná kui̱ta toon ndó xíꞌín ña̱ kúꞌu̱ ini na̱ saꞌa̱ yo̱, ta kandiko̱ toon ndóa̱n,
EPH 3:18 dá kandeé ndó kandaa̱ va̱ꞌa ini ndo̱ xíꞌín ndidaá ka̱ ña̱yuu Ndios ndi ki̱ꞌo káꞌano ña̱ kúꞌu̱ ini Cristo saꞌa̱ yo̱, ta ndi ki̱ꞌo káni̱án, ta ndi ki̱ꞌo konóa̱n, ta ndi ki̱ꞌo dikóa̱n,
EPH 3:19 dá kasandaá ndo̱ kanaꞌá va̱ꞌa ndó ndi ki̱ꞌo kúꞌu̱ ini Cristo saꞌa̱ yo̱, va̱ꞌará ko̱ kándeé taꞌon ña̱xintóni̱ yo̱ kandaa̱ ndiꞌi inia̱n sa̱ꞌán. Ta ki̱ꞌo dión xíka̱i̱ noo̱ ná, dá nakutí ndó xíꞌín ña̱xintóni̱ Ndios.
EPH 3:20 Ta mií ná kúú na̱ kómí ndée̱ káꞌano, ta kándéé ná kée na cháá ka̱ ña̱ꞌa noo̱ ndidaá ña̱ xíka̱ yo̱ noo̱ ná o ña̱ kasandaá ña̱xintóni̱ yo̱ nakani inia̱n, dá chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ió ndée̱ ná ini yo̱, sa̱ꞌá ño̱ó kée na ña̱ꞌa náꞌano xíꞌín yó.
EPH 3:21 Ta ná natiin mií ná ndidaá ña̱ñóꞌó no̱ó na̱ kúú kuendá na̱, ta saꞌa̱ mií Jesús daá ná natiin na ña̱ñóꞌó, ta ki̱ꞌo dión daá kuití ná natiin naa̱n. Dión ná koo.
EPH 4:1 Nákaa̱ yuꞌu̱ veꞌe ka̱a sa̱ꞌá ña̱ néꞌi to̱ꞌon Jesús, na̱ kuu satoꞌo yo̱, ta seí ndaꞌávíi̱ noo̱ ndo̱ ña̱ ndi̱ꞌi ini ndo̱ kendísáꞌano ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kánian kee na̱ ni̱ kana Ndios xoo mií ná.
EPH 4:2 Ndaꞌí koo ini ndo̱, ta va̱ꞌa koo ini ndo̱, ta kueé ná koo ini ndo̱, ta ki̱ꞌo ndeé iní ndo̱ saꞌa̱ iin rá iin ndó sa̱ꞌá ña̱ kúꞌu̱ sátáꞌan ini ndo̱ saꞌa̱ ndo̱.
EPH 4:3 Ta koo ini ndo̱ ña̱ iin tóꞌón ná kakuu ndó, chi̱ mií Espíritu ii̱ Ndios kúú na̱ xíꞌo ña̱ kandei ndó dión, sa̱ꞌá ño̱ó koo ini ndo̱ kandei va̱ꞌa ndó xíꞌín iin rá iin ndó.
EPH 4:4 Dá chi̱ iin tóꞌón vá ni̱ nduu yó, ta iin tóꞌón vá Espíritu kómí yó, ta iin tóꞌón taꞌani ta̱ndeé iní kía̱n ni̱ na̱kana ñaá Ndios natiin yó.
EPH 4:5 Dión taꞌani iin tóꞌón vá kúú satoꞌo yo̱, ta iin tóꞌón kúú ña̱ ndaa̱ kándísa yó, ta ni̱ sodo̱ ndúta̱ yo̱ sa̱va̱ꞌa sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní yo̱ Jesús,
EPH 4:6 ta iin tóꞌón vá kúú Ndios, na̱ kúú tatá ndidaá yó. Ta mií ná kúú na̱ kómí choon sata̱ ndidaá yó, ta mií ná kúú na̱ kédaá, dá kandá yo̱ noo̱ choon na, ta ió na̱ ini ndidaá yó.
EPH 4:7 Ta iin rá iin yó ni̱ na̱tiin ña̱ kati̱ꞌa yó kee yó iin choon noo̱ Ndios táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ chi̱kaa̱ ini mií Cristo dasá náa̱n noo̱ iin rá iin yó.
EPH 4:8 Sa̱ꞌá ño̱ó káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios diꞌa: Tá ni̱ kaa na nda̱ noo̱ díkó, dá ndáka na ta̱a sa̱ na̱á xíꞌín ná kuaꞌa̱n na̱. Ta ni̱ dasá ná ña̱ va̱ꞌa noo̱ iin rá iin ña̱yuu na̱.
EPH 4:9 ¿Ndiva̱ꞌa káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios ña̱ ni̱ kaa na noo̱ díkó, káꞌán ndó? Dión kaáa̱n, dá chi̱ dinñóꞌó ni̱ noo na ni̱ kii na nda̱ noo̱ nino̱ cháá ka̱ no̱ñóꞌo̱ yóꞌo.
EPH 4:10 Ta mií ná kúú na̱ ni̱ noo ni̱ kixi no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, ta mií ná kúú na̱ ni̱ kaa tuku nda̱ noo̱ díkó, dá dákútí ná ndidaá kúú xíán xíꞌín ña̱ ndato kée na.
EPH 4:11 Ta mií vá ná kúú na̱ ni̱ xi̱ꞌo noo̱ iin rá iin yó ña̱ kati̱ꞌa yó kee yó iin choon noo̱ Ndios, chi̱ ni̱ kee na dao yó ña̱ kakuu yó apóstol, dá kaneꞌe yó to̱ꞌon Jesús, ta dao ka̱ yo̱ kakuu profeta, ta dao ka̱ yo̱ kakuu na̱ xíonoo dánaꞌa̱ saꞌa̱ Jesús, ta dao ka̱ yo̱ kakuu na̱ ndáka na̱ kúú kuendá Jesús, ta dao ka̱ yo̱ kakuu na̱ kandita dánaꞌa̱.
EPH 4:12 Ta ki̱ꞌo dión ni̱ kee na xíꞌín yóó, na̱ kúú ña̱yuu Ndios, dá kati̱ꞌa yó kechóon yó noo̱ ná, dá koni yo̱ dákuáꞌano yó iin rá iin na̱ kúú kuendá Cristo xíꞌín to̱ꞌon Ndios,
EPH 4:13 dá ví kasandaá yo̱ kakuu yó iin tóꞌón no̱ó ña̱ kándéé iní yo̱ de̱ꞌe Ndios, xíꞌín no̱ó ña̱ náꞌá yó saꞌa̱ ná. Ndiꞌi, dá koni yo̱ kasandaá yo̱ nda̱ noo̱ kóni̱ Ndios, chi̱ kasandaá yo̱ kakomí yó ña̱xintóni̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúú ña̱xintóni̱ Cristo.
EPH 4:14 Dá kía̱n, ná dáꞌa ni ndoꞌo yó táto̱ꞌon ndóꞌo takuálí, chi̱ vitá ini xi̱, sa̱ꞌá ño̱ó xoo diꞌa xoo diꞌa kuaꞌa̱n ña̱xintóni̱ xí kée ña̱ to̱ꞌón dánaꞌa̱ dao ta̱ ma̱ñá. Chi̱ ta̱a yóꞌo kúú ra̱ kéndaa̱ ra̱ ña̱ to̱ꞌón dánaꞌa̱ ra̱, dá kandeé rá dándaꞌí ñaá rá xíꞌín ña̱ ma̱ñá ti̱ꞌa ra.
EPH 4:15 Va̱ꞌa ka̱a̱n ná ndiko̱ yo̱ ña̱ ndaa̱ xíꞌín ña̱ kúꞌu̱ ini yo̱ saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu, dión keeá, dá ná kuaꞌano yó koo yó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ Cristo, na̱ kúú dini̱ noo̱ yo̱.
EPH 4:16 Ta kúú yó táto̱ꞌon yikí ko̱ño na̱. Chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo yó xíꞌín yikí ko̱ño mií yó, ña̱ nákato̱ táꞌan xíꞌín tu̱chi yo̱, ta chíndeé táꞌan, dá sáꞌanoan kuaꞌa̱n, ki̱ꞌo dión ndóꞌo yó xíꞌín Jesús, chi̱ mií ná kúú na̱ dákuáꞌano yó, dá kati̱ꞌa yó kuꞌu̱ ini saꞌa̱ sátáꞌan yó.
EPH 4:17 Xíꞌín choon ni̱ xi̱ꞌo satoꞌo yo̱ Jesús no̱ói̱, saꞌándái̱ choon noo̱ ndo̱ ña̱ ná dáꞌa ka̱ ni kee ndó táto̱ꞌon kée ña̱yuu ko̱ náꞌá Ndios, chi̱ kée na ndidaá ña̱ nóo ndáki ini na̱,
EPH 4:18 chi̱ kómí ná iin ña̱xintóni̱ íin naá, ta xíká vá ndéi na no̱ó ña̱ kóni̱ Ndios, chi̱ ko̱ náꞌá taꞌon na sa̱ꞌá ña̱ꞌa Ndios sa̱ꞌá ña̱ káxí nda̱ꞌo nío̱ ná.
EPH 4:19 Ta sa̱ꞌá ña̱ ko̱ xíkaꞌan ka̱ noo̱ ná, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ na̱ki̱ꞌo na mií ná noo̱ ndidaá ña̱ kini xíꞌín ña̱ kaꞌan noo̱, chi̱ ni̱ na̱ki̱ꞌo na mií ná noo̱ ndidaá ka̱ ña̱ yakó noo̱ Ndios.
EPH 4:20 Tído ndoꞌó, tá ni̱ seídóꞌo ndó saꞌa̱ Cristo, ko̱ ní dákuáꞌa ndó ña̱ kee ndó dión
EPH 4:21 tá miía̱n ndaa̱ ni̱ seídóꞌo ndó to̱ꞌon na, tá miía̱n ndaa̱ ni̱ da̱kuáꞌa ndó ña̱ ndaa̱ saꞌa̱ ná, chi̱ noo̱ iin tóꞌón dini̱ Jesús ió ña̱ ndaa̱.
EPH 4:22 Tá sata̱ sa̱ kee ndó ña̱ kóni̱ mií ndó, tído viti dánkoo ndó ña̱yuu yátá ni̱ sa̱ kuu ndó, ña̱ ni̱ chitíán ñóꞌo ña̱ kini, ña̱ dándaꞌí ndo̱ꞌó, dá kee ndó ña̱ kóni̱ ñíi̱ ndo̱.
EPH 4:23 Diꞌa ki̱ꞌo ndó mií ndó ña̱ ndusa̱á nío̱ ndo̱ xíꞌín ña̱xintóni̱ ndo̱,
EPH 4:24 dá nduu ndó iin ña̱yuu sa̱á, na̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa Ndios koo táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ mií ná, dá kakuu ndisa ndó iin ña̱yuu ndaa̱, iin ña̱yuu vii noo̱ míí ná.
EPH 4:25 Sa̱ꞌá ño̱ó ná dáꞌa ka̱ ni kaꞌa̱n to̱ꞌón ndó, ndinoꞌo ña̱ ndaa̱ kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín ña̱yuu xi̱ꞌín ndó, dá chi̱ iin tóꞌón vá kúú yó.
EPH 4:26 Ta va̱ꞌará xído̱ ini ndo̱, ná dáꞌa ni ya̱ꞌa ndó kee ndó kua̱chi. Ná dáꞌa ni kandati ndó nda̱ keta ndi̱ndii, dá ya̱ꞌa ña̱ xído̱ ini ndo̱,
EPH 4:27 ta ná dáꞌa ni konó ndó no̱ó ña̱ uꞌu̱ ña̱ dátu̱ú ñaá.
EPH 4:28 Ta ndoꞌó, na̱ kíꞌin kuíꞌíná, ná dáꞌa ka̱ ni kiꞌin kuíꞌíná ndó. Diꞌa koo ini ndo̱ kechóon ndó, ta xíꞌín ndáꞌa̱ míí ndó kee ndó choon va̱ꞌa, dá niꞌi̱ ndo̱ ña̱ꞌa kemáni̱ ndo̱ na̱ kúndaꞌí.
EPH 4:29 O̱ sa̱ kóo ini ndo̱ kaꞌa̱n ndo̱ to̱ꞌon kini kuaꞌa̱n xíꞌín ni iin tóꞌón ña̱yuu. Diꞌa ñóchí vii kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín ná, dá ná niꞌi̱ iní na̱ kuaꞌano na íchi̱ Ndios. Tá kee ndó dión, dá kía̱n chindeé ndó ña̱yuu seídóꞌo.
EPH 4:30 Ná dáꞌa ni dákúndaꞌí iní ndo̱ Espíritu ii̱ Ndios, dá chi̱ mií ná kúú táto̱ꞌon iin sello ni̱ niꞌi̱ ndo̱, ña̱ náꞌa̱ ña̱ kúú ndó ña̱yuu mií ná, dá nakiꞌin na ndo̱ꞌó tá ná kasandaá kuu̱ nakuaka ñaá ná noo̱ ió na̱.
EPH 4:31 Ná dáꞌa ka̱ ni taꞌuꞌu̱ ini ndo̱ koni ndo̱ dao ka̱ ñani ndo̱, ta ná dáꞌa ka̱ ni kuido̱ ini ndo̱, ta ná dáꞌa ka̱ ni karyíí ndó, ta ná dáꞌa ka̱ ni kayuꞌú ni̱ꞌi noo̱ sátáꞌan ndó, ta ná dáꞌa ka̱ ni chinaní kini ndó ñani ndo̱, ta ná dáꞌa ni kee ndó ndidaá ña̱ kini yóꞌo noo̱ dao ka̱ ñani ndo̱.
EPH 4:32 Diꞌa va̱ꞌa koo ini ndo̱ xíꞌín iin rá iin ndó, ta kuꞌu̱ ini saꞌa̱ sátáꞌan ndó, ta kuꞌu̱ káꞌano ini saꞌa̱ sátáꞌan ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kuꞌu̱ káꞌano ini Ndios sa̱ꞌá kua̱chi mií ndó sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Cristo.
EPH 5:1 Kúú ndó de̱ꞌe mani̱ Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó kee ndó táto̱ꞌon kée mií ná,
EPH 5:2 ta kuꞌu̱ ini ndo̱ saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúꞌu̱ ini Cristo saꞌa̱ míí ndó, dá chi̱ ni̱ na̱ki̱ꞌo na mií ná ni̱ xiꞌi̱ na̱ saꞌa̱ yo̱, ta ña̱ ni̱ doko̱ ná mií ná ni̱ sa̱ kuu táto̱ꞌon iin ña̱ꞌa támi sáꞌa̱n noo̱ Ndios.
EPH 5:3 Ta o̱ sa̱ kíꞌo ndó ña̱ kaꞌa̱n ña̱yuu ña̱ kée ndó kua̱chi xíꞌín na̱ ko̱ kúú ñadiꞌí ndo̱ o yíi̱ ndo̱, o kée ndó ña̱ kaꞌan noo̱, o ña̱ kátoó ndo̱ kakomí ndó kua̱ꞌá ña̱ kui̱ká. Diꞌa kee ndó ña̱ kánian kee na̱ kúú ña̱yuu Ndios.
EPH 5:4 Ta ná dáꞌa ni ya̱ꞌa ndó kaꞌa̱n ndo̱ to̱ꞌon nóo, xíꞌín to̱ꞌon ko̱ chóon, xíꞌín to̱ꞌon kini, dá chi̱ ko̱ kánian kee yó dión sa̱ꞌá ña̱ kúú yó ña̱yuu Ndios. Va̱ꞌa ka̱a̱n daá naki̱ꞌo ndó ndivéꞌe noo̱ Ndios.
EPH 5:5 Ta kanaꞌá ndó ña̱ ni iin tóꞌón taꞌon na̱ kée kua̱chi xíꞌín na̱ ko̱ kúú ñadiꞌí na̱ o yíi̱ ná, xíꞌín na̱ kée ña̱ kaꞌan noo̱, xíꞌín na̱ kátoó kakomí kua̱ꞌá ña̱ kui̱ká, no̱ón kúú na̱ o̱ ko̱ní taꞌon na natiin na taꞌi̱ ná noo̱ dándáki Cristo xíꞌín Ndios. Chi̱ na̱ kátoó téí ña̱ kui̱ká, ño̱ó kúú yoko̱ noo̱ ná.
EPH 5:6 O̱ sa̱ kónó ndó ña̱ ni iin tóꞌón ña̱yuu ná o̱ sa̱ dándaꞌí ndo̱ꞌó xíꞌín to̱ꞌon mañá, dá chi̱ miía̱n ndaa̱ kuiti noo̱ ña̱yuu kée dión ve̱i ña̱ xído̱ ini Ndios sa̱ꞌá ña̱ ko̱ se̱ídóꞌo na choon saꞌándá na̱.
EPH 5:7 Tído ndoꞌó, ná dáꞌa ni ndiko̱ ndo̱ ña̱ kée na̱ kée dión.
EPH 5:8 Dá chi̱ tá sata̱, dá sa̱ kuu ndó ña̱yuu sa̱ íi̱n naá ña̱xintóni̱. Tído viti ni̱ na̱too̱n va ña̱xintóni̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ kúú ndó ña̱yuu satoꞌo yo̱ Jesús. Sa̱ꞌá ño̱ó koo ini ndo̱ kee ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée na̱ kúú ña̱yuu ni̱ na̱too̱n noo̱.
EPH 5:9 Dá chi̱ ña̱ va̱ꞌa xíꞌo Espíritu ii̱ Ndios noo̱ yo̱ kíán ña̱ kakuu yó ña̱yuu váꞌa, ta kakuu yó ña̱yuu ndísáꞌano, ta kanaꞌá yó ña̱ ndaa̱.
EPH 5:10 Kaꞌi va̱ꞌa ini ndo̱ saꞌa̱ ndidaá ña̱ꞌa, ná nde̱ꞌá á kíán ña̱ nátaꞌan ini satoꞌo yo̱ Ndios kee ndó.
EPH 5:11 Ta o̱ sa̱ kíꞌo ndó mií ndó kee ndó ña̱ ko̱ ndáya̱ꞌi kée ña̱yuu íin naá ña̱xintóni̱, diꞌa koo ini ndo̱ kuñóꞌó ndó ña̱ nóo kée na,
EPH 5:12 dá chi̱ iin ña̱ kaꞌan noo̱ kíán ña̱ kantóꞌón yó sa̱ꞌá ña̱ kini kéde̱ꞌé na̱.
EPH 5:13 Ndidaá vá ña̱ꞌa nátu̱u tá nátoo̱n ñóꞌo̱, ta xíꞌoan ña̱ kándaa̱ ini yo̱ ndá ña̱ꞌa kíán, dá chi̱ ndidaá vá ña̱ꞌa nátu̱u tá nátoo̱n ñóꞌo̱.
EPH 5:14 Sa̱ꞌá ño̱ó káꞌa̱n na̱ diꞌa: Ndoto yo̱ꞌó, ta̱a kídi̱ xaa̱n. Ndako̱o tein na̱ kúú táto̱ꞌon ndi̱i xaa̱n, dá dátoo̱n Cristo ña̱xintóno̱n.
EPH 5:15 Sa̱ꞌá ño̱ó kuaꞌán ndo̱ kandaa ndo̱ mií ndó noo̱ iin rá iin ña̱ꞌa kée ndó, o̱ sa̱ kée ndó táto̱ꞌon kée na̱ ndeé to̱ꞌon, va̱ꞌa ka̱a̱n kee ndó táto̱ꞌon kée na̱ ió ña̱xintóni̱.
EPH 5:16 Ndi̱ꞌi ini ndo̱ kee ndó ña̱ va̱ꞌa viti nónó noo̱ ndo̱, dá chi̱ tiempo kini nda̱ꞌo kía̱n ndéi yó viti.
EPH 5:17 Ta ná dáꞌa ni kakuu ndó ña̱yuu xi̱xi, diꞌa ki̱ꞌo ndó mií ndó ña̱ kía̱n kandaa̱ ini ndo̱ ndí ki̱án kóni̱ Ndios kee ndó.
EPH 5:18 Ná dáꞌa ni koꞌo ndó vino, dá dáxi̱ni ndó mií ndó, dá naá ini ndo̱ kee ndó ña̱ ko̱ váꞌa. Va̱ꞌa ka̱a̱n konó ndó ná nakutí ndó xíꞌín Espíritu ii̱ Ndios.
EPH 5:19 Ta kaꞌa̱n ndo̱ tein iin rá iin ndó salmo xíꞌín himno, xíꞌín yaa ii̱. Ta ndinoꞌo ini ndo̱ kata ndó yaa yóꞌo kekáꞌano ndó satoꞌo yo̱ Jesús,
EPH 5:20 ta daá kuití naki̱ꞌo ndó ndivéꞌe noo̱ Ndios, na̱ kúú tatá yo̱, sa̱ꞌá ndidaá ña̱ꞌa ndóꞌo ndó, chi̱ kúú ndó kuendá Jesucristo, na̱ kúú satoꞌo yo̱.
EPH 5:21 Kueídóꞌo táꞌan ndó sa̱ꞌá ña̱ ió ña̱ñóꞌó ndó noo̱ Ndios.
EPH 5:22 Ta dión ni ndoꞌó, na̱ ñáꞌa̱ xaa̱n, kueídóꞌo ndó yíi̱ ndo̱ táto̱ꞌon seídóꞌo ndó satoꞌo yo̱ Jesús.
EPH 5:23 Dá chi̱ yíi̱ ndo̱ kúú dini̱ noo̱ ndo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúú Cristo dini̱ no̱ó ña̱yuu mií ná, na̱ kúú táto̱ꞌon yikí ko̱ño na̱. Ta mií ná kúú na̱ dáka̱ki ñaá.
EPH 5:24 Sa̱ꞌá ño̱ó táto̱ꞌon ki̱ꞌo seídóꞌo ndó Cristo, ki̱ꞌo dión kánian kueídóꞌo ndó yíi̱ ndo̱ noo̱ ndidaá ña̱ꞌa.
EPH 5:25 Ta ndoꞌó, ra̱ ta̱a xaa̱n, kuꞌu̱ ini ndo̱ saꞌa̱ ñadiꞌí ndo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúꞌu̱ ini Cristo saꞌa̱ ña̱yuu na̱, chi̱ ni̱ xi̱ꞌo na mií ná ña̱ kía̱n ni̱ xiꞌi̱ na̱ saꞌa̱ yóó, na̱ kúú kuendá na̱,
EPH 5:26 dá koo vii yo̱ noo̱ Ndios, chi̱ ni̱ da̱ndóo na kua̱chi yó sa̱ꞌá ña̱ ni̱ na̱kata na yó xíꞌín ta̱kui̱í, ta kiróón kúú to̱ꞌon na.
EPH 5:27 Dión, dá kuu natiin na yó kakuu yó ña̱yuu mií ná, ta kakuu yó ña̱yuu ndato, ta ni lúꞌu̱ taꞌon yáko̱ o̱ káneꞌe yó, ta ni o̱ kóo ti̱tii̱ taꞌon yó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo dáꞌo̱n, ta o̱ ndóꞌo taꞌon yó dao ka̱ ña̱ꞌa kuaꞌa̱n táto̱ꞌon kuaꞌa̱n ña̱ yóꞌo. Diꞌa kakuu yó na̱ ndáa vii, na̱ ñóchí ndáa noo̱ ná.
EPH 5:28 Sa̱ꞌá ño̱ó kánian kuꞌu̱ ini ndo̱ꞌó, ta̱ ta̱a xaa̱n, saꞌa̱ ñadiꞌí ndo̱ táto̱ꞌon kúꞌu̱ ini ndo̱ saꞌa̱ yikí ko̱ño mií ndó, dá chi̱ ta̱a kúꞌu̱ ini saꞌa̱ ñadiꞌí ra̱, ro̱ón kúú ra̱ kúꞌu̱ ini saꞌa̱ mií rá.
EPH 5:29 Dá chi̱ ko̱ íin taꞌon káñóꞌó yikí ko̱ño mií ná. Diꞌa ndaá na̱ ñá, ta xíto na ña̱. Dión taꞌani kée Cristo xíꞌín yó, na̱ kúú ña̱yuu na̱,
EPH 5:30 chi̱ kúú yó yikí ko̱ño na̱.
EPH 5:31 Sa̱ꞌá ño̱ó kánian dánkoo ta̱a tatá ra̱ xíꞌín naná ra̱, dá nakiꞌin táꞌan ra xíꞌín ñadiꞌí ra̱, dá kía̱n nduu na nda̱ iin tóꞌón vá.
EPH 5:32 Ndichí nda̱ꞌo kuaꞌa̱n ña̱ yóꞌo, tído ni̱ kaꞌi̱n sa̱ꞌán, dá dákíꞌin táꞌin ña̱ xíꞌín táto̱ꞌon ndóꞌo Cristo xíꞌín ña̱yuu na̱.
EPH 5:33 Sa̱ꞌá ño̱ó iin rá iin mií vá ndó, ta̱ ta̱a xaa̱n, kánian kuꞌu̱ ini saꞌa̱ ñadiꞌí ndo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo ndó xíꞌín mií ndó. Ta ndoꞌó, na̱ ñáꞌa̱ xaa̱n, kánian koo ña̱ñóꞌó ndó noo̱ yíi̱ ndo̱.
EPH 6:1 Ta ndoꞌó, takuáchí yíí xíꞌín takuáchí diꞌí kuendá satoꞌo yo̱ Jesús, koo ini ndo̱ kueídóꞌo ndó tatá ndo̱ xíꞌín naná ndo̱, chi̱ ña̱ yóꞌo kía̱n va̱ꞌa noo̱ Ndios.
EPH 6:2 “Koo ña̱ñóꞌó ndó noo̱ tatá ndo̱ xíꞌín noo̱ naná ndo̱”, kaá choon saꞌándá Ndios. Ta ña̱ yóꞌo kúú choon mií no̱ó ña̱ kía̱n dánaꞌa̱ noo̱ yo̱ ña̱ nandió néꞌe Ndios ña̱ va̱ꞌa noo̱ yo̱ ñayuú yóꞌo,
EPH 6:3 chi̱ káꞌa̱n taꞌani na: “Tá kée ndó dión, dá kía̱n koni ndo̱ kandei va̱ꞌa ndó, ta koni ndo̱ kuaꞌano yatá ndó ñayuú yóꞌo.”
EPH 6:4 Ta dión taꞌani ndoꞌó, na̱ kúú tatá xíꞌín naná, ná dáꞌa ni koo ini ndo̱ dákuido̱ ini ndo̱ de̱ꞌe ndó. Diꞌa koo ini ndo̱ dákuáꞌano va̱ꞌa ndó xi̱, ta va̱ꞌa taó ndo̱ xí, ta dánaꞌa̱ ndo̱ noo̱ xí ná kee xi táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ satoꞌo yo̱ Jesús.
EPH 6:5 Dión ni ndoꞌó, na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ iin satoꞌo ñayuú yóꞌo, koo ini ndo̱ kueídóꞌo ndó na̱ xíꞌín ndinoꞌo ini ndo̱, ta kayu̱ꞌú niꞌini ndó na̱ xíꞌín ña̱ ndaꞌí ió ini ndo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ndó xíꞌín Cristo.
EPH 6:6 Kechóon va̱ꞌa ndó, va̱ꞌará ko̱ íin satoꞌo ndo̱ ndéꞌé rá ndo̱ꞌó, ta ná dáꞌa ni kee ndó táto̱ꞌon kée na̱ ndúkú ña̱ nataꞌan ini ta̱a koni ñaá rá. Va̱ꞌa ka̱a̱n kechóon ndó no̱ó na̱ kúú satoꞌo ndo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kéchóon ndó noo̱ Cristo. Ndinoꞌo ini ndo̱ kechóon ndó, chi̱ ki̱ꞌo dión kóni̱ Ndios kee ndó.
EPH 6:7 Sa̱ꞌá ño̱ó ndinoꞌo ini ndo̱ kechóon ndó noo̱ satoꞌo ndo̱. Kee ndó kuendá ña̱ noo̱ satoꞌo yo̱ Ndios vá kéchóon ndó, ta o̱ du̱ú no̱ó ta̱a ñayuú yóꞌo,
EPH 6:8 chi̱ sa̱ náꞌá vá míí ndó ña̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo káa iin rá iin ña̱ va̱ꞌa ni̱ kee ndó, ki̱ꞌo dión koo ña̱ va̱ꞌa nandió néꞌe Ndios noo̱ ndo̱, á mií ndó ñóꞌo ndó ti̱xi ndáꞌa̱ iin satoꞌo o ko̱ó.
EPH 6:9 Ta dión ni ndoꞌó, na̱ kúú satoꞌo, keva̱ꞌa ndó xíꞌín na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ ndo̱, ta o̱ sa̱ dáyu̱ꞌú ndo̱ ná xíꞌín to̱ꞌon káꞌa̱n ndo̱, chi̱ sa̱ náꞌá vá míí ndó ña̱ nda̱ induú ió satoꞌo ndo̱, na̱ kúú taꞌani satoꞌo na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ ndo̱. Ta sa̱ náꞌá taꞌani ndó ña̱ ko̱ íin taꞌon mani̱ cháá ka̱ noo̱ ná, iin nóó kúú ndiꞌi va yó noo̱ ná.
EPH 6:10 Ñani mani̱ miíi̱, noo̱ ndidaá ña̱ꞌa, koo ini ndo̱ kendakí ndó mií ndó xíꞌín ña̱ kándísa ndó satoꞌo yo̱ Jesús, ta kendakí taꞌani ndó mií ndó xíꞌín ndée̱ káꞌano mií ná.
EPH 6:11 Ta nandixi ndó ndaꞌá chóon, ña̱ kía̱n xíꞌo Ndios noo̱ ndo̱, dá kandeé ndó kandita ni̱ sisa ndó kuió néꞌe ndó ña̱ kini tándaꞌá ña̱ uꞌu̱ ve̱i noo̱ ndo̱.
EPH 6:12 Dá chi̱ ko̱ na̱á taꞌon yó xíꞌín ña̱yuu xi̱ꞌín yó, diꞌa naá yo̱ xíꞌín ña̱ kini néꞌe choon noo̱ táchi̱ káa, xíꞌín ña̱ kini ndakí cháá ka̱ ndéi noo̱ táchi̱ káa, xíꞌín ña̱ kini dándáki nío̱ ña̱yuu ndéi ñayuú íin naá yóꞌo, xíꞌín iin rá iin tuꞌu ña̱ kini xíonoo noo̱ díkó káa.
EPH 6:13 Sa̱ꞌá ño̱ó nandixi ndó ndidaá ndaꞌá chóon xíꞌo Ndios noo̱ ndo̱ kechóon ndó, dá kandeé ndó na̱á ndo̱ xíꞌín ña̱ kini tein kuu̱ ve̱i ña̱ dándóꞌoan nío̱ ndo̱, dá kía̱n kandeé ndó kuita toon ndó noo̱ ndidaá ña̱ ve̱i ndoꞌo ndó.
EPH 6:14 Sa̱ꞌá ño̱ó kuita toon ndó, dá chi̱ sa̱ ndíko̱ va cincho ti̱i ndó, ña̱ dándáki ña̱ ndíko̱ ndo̱ ña̱ ndaa̱ saꞌa̱ Ndios. Ta sa̱ ndíxi taꞌani ndó ka̱a ndadí yuꞌú ndíká ndo̱, ña̱ dándáki ña̱ kúú ndó ña̱yuu ndaa̱ noo̱ Ndios.
EPH 6:15 Ta sa̱ yíꞌi taꞌani ndó ndisa̱ ndo̱, táꞌa̱n ña̱ dándáki ña̱ sa̱ ió nduu ndo̱ kanoo ndó dánaꞌa̱ ndo̱ to̱ꞌon va̱ꞌa Jesús, ña̱ kía̱n nachindei va̱ꞌa ña̱yuu xíꞌín Ndios.
EPH 6:16 Ta noo̱ ndidaá ña̱ꞌa natiin ndó ka̱a dáꞌándá, ña̱ néꞌe soldado chindeé rá míí rá, chi̱ ka̱a yóꞌo dándáki ña̱ kándéé iní ndo̱ Jesús. Ta xíꞌín ña̱ yóꞌo kandeé ndó chituu ndó yiryókó kéi̱ ita̱ tándaꞌá ña̱ kini ve̱i dándóꞌo nío̱ ndo̱.
EPH 6:17 Ta natiin taꞌani ndó ka̱a kañoꞌo ndó, dá chindeéán dini̱ ndo̱, ta ña̱ yóꞌo dándáki ña̱ ni̱ ka̱ki ndó ni̱ kee Ndios. Ta natiin taꞌani ndó espada, ña̱ kía̱n xíꞌo Espíritu ii̱ Ndios noo̱ ndo̱. Ta espada yóꞌo kúú to̱ꞌon Ndios.
EPH 6:18 Ta daá kuití koo ini ndo̱ kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín Ndios, ta kueí ndaꞌí ndo̱ noo̱ ná xíꞌín to̱ꞌon xíꞌo Espíritu ii̱. Ta daá kañoꞌo ini ndo̱ kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín ná, ta o̱ sa̱ kátuu ndó ña̱ kaka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios saꞌa̱ ndidaá ka̱ ña̱yuu kuendá mií ná.
EPH 6:19 Ta kaka̱ taꞌani ndó ña̱ mani̱ noo̱ Ndios saꞌa̱ yúꞌu̱, dá nani̱ꞌí to̱ꞌon kaꞌi̱n, dá kía̱n ná dáꞌa ni yu̱ꞌíi̱ dánaꞌi̱ no̱ó ña̱yuu ndi dándáki to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús, ña̱ kía̱n ni̱ sa̱ io de̱ꞌé noo̱ Ndios,
EPH 6:20 chi̱ mií Ndios ni̱ xi̱ꞌo choon yóꞌo noo̱í, ta sa̱ꞌá ña̱ dánaꞌi̱ to̱ꞌon va̱ꞌa yóꞌo, sa̱ꞌá ño̱ó nákaa̱i̱ veꞌe ka̱a. Ta kaka̱ taꞌani ndó ña̱ mani̱ noo̱ ná sa̱ꞌí, dá ná koo ndeé iníi̱ kaꞌi̱n sa̱ꞌá to̱ꞌon yóꞌo táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ mií ná.
EPH 6:21 Tá ko̱saa̱ ñani mani̱ yo̱ Tíquico noo̱ ndéi ndó, dá nakani ra xíꞌín ndó sa̱ꞌá ña̱ ndóꞌi xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ kéei. Ta iin ta̱a ndísáꞌano nda̱ꞌo kúú rá íin ra noo̱ choon satoꞌo yo̱ Jesús.
EPH 6:22 Ta saꞌa̱ choon yóꞌo tándaꞌí ra̱ ko̱saa̱ ra̱ noo̱ ndo̱, dá nakani ra xíꞌín ndó saꞌa̱ ndidaá ña̱ ndóꞌo ndu, ta ki̱ꞌo ra ta̱ndeé iní noo̱ ndo̱.
EPH 6:23 Ná ki̱ꞌo tatá Ndios xíꞌín satoꞌo yo̱ Jesucristo ña̱ ná koo va̱ꞌa ini ndo̱ꞌó, ñani, ta ná ki̱ꞌo taꞌani na ña̱ ná kuꞌu̱ ini saꞌa̱ sátáꞌan ndó sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní ndo̱ ná.
EPH 6:24 Ta ná koo ña̱ mani̱ xíꞌo Ndios xíꞌín ndidaá ní ndoꞌó, na̱ ndinoꞌo ini kóni̱ satoꞌo yo̱ Jesucristo. Dión ná koo.
PHI 1:1 Yuꞌu̱ kúú Pablo, ta kéchóoin xíꞌín Timoteo noo̱ Jesucristo, ta káꞌa̱n ndu̱ ndisáꞌán xíꞌín ndidaá ndoꞌó, na̱ kúú ña̱yuu Ndios sa̱ꞌá ña̱ kúú ndó kuendá Cristo Jesús, ndoꞌó na̱ ndéi ñoo Filipos xaa̱n, xíꞌín na̱ kómí choon ndáka na ndo̱ꞌó, xíꞌín na̱ ndíta xínkuáchí ini veꞌe noo̱ nátaka ndo̱ dákuáꞌa ndó.
PHI 1:2 Ta mií tatá yo̱ Ndios xíꞌín satoꞌo yo̱ Jesucristo ná kee na ña̱ mani̱ xíꞌín ndó, ta ná ki̱ꞌo na ña̱ koo va̱ꞌa ini ndo̱.
PHI 1:3 Ta náki̱ꞌoi ndivéꞌe noo̱ Ndios, na̱ ndáño̱ꞌo yó, saꞌa̱ ndo̱ꞌó tá iin rá iin ndíko̱ꞌon inii̱ ndoꞌó.
PHI 1:4 Tá káꞌi̱n xíꞌín Ndios saꞌa̱ ndo̱, daá kuití vá káꞌi̱n xíꞌín ná xíꞌáa̱n kádii̱ inii̱ saꞌa̱ ndidaá ndoꞌó,
PHI 1:5 chi̱ nda̱ mií saꞌa̱, ta nda̱ viti chíndeé ndó yuꞌu̱ kéchóon dáó yó sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús.
PHI 1:6 Sa̱ náꞌá va̱ꞌa va yuꞌu̱ ña̱ mií Ndios, na̱ ni̱ kedaá xíꞌín ndó, dá ni̱ ka̱sáꞌá ndó kéchóon va̱ꞌa ndó noo̱ ná, mií i̱í vá ná chíndeé ndó, dá xi̱nkuei va̱ꞌa ndó nda̱ ná kasandaá kuu̱ nandió ko̱o Jesucristo kasaa̱ na̱.
PHI 1:7 Ta miía̱n kánian ña̱ dión nákani inii̱ saꞌa̱ ndo̱, chi̱ kúꞌu̱ nda̱ꞌo inii̱ saꞌa̱ ndo̱. Tá nákaa̱i̱ veꞌe ka̱a, o tá nákaa̱i̱ chíndeéí ña̱ ndaa̱ saꞌa̱ Jesús no̱ó ña̱yuu, o tá nákaa̱i̱ dáxi̱no inii̱ ña̱yuu ña̱ to̱ꞌon ndaa̱ kúú to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús, chíndeé ndó yuꞌu̱ noo̱ ndidaá ña̱ mani̱ kée Ndios xíꞌíín.
PHI 1:8 Xíꞌo mií Ndios kuendá sa̱ꞌá ña̱ kúꞌu̱ nda̱ꞌo inii̱ saꞌa̱ ndo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúꞌu̱ ini Jesucristo saꞌa̱ iin rá iin yó.
PHI 1:9 Ta xíka̱i̱ noo̱ Ndios ña̱ ná kutí ndó xíꞌín ña̱ kúꞌu̱ cháá ka̱ ini ndo̱ saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu, ta ná kutí taꞌani ndó xíꞌín cháá ka̱ ña̱ ndi̱chí xíꞌo Ndios, ta ná koo cháá ka̱ ña̱xintóni̱ noo̱ ndo̱,
PHI 1:10 dá ná kandaa̱ ini ndo̱ ndí ki̱án va̱ꞌa cháá ka̱ kee ndó, dá koni ndo̱ kakuu ndó ña̱yuu ndaa̱, ña̱yuu ndáa vii nda̱ ná kasandaá kuu̱ nandió ko̱o Cristo kasaa̱ na̱,
PHI 1:11 dá xi̱nko̱o ndiꞌi ndó xíꞌín ña̱ va̱ꞌa kée ndó sa̱ꞌá ña̱ ió Jesucristo xíꞌín ndó, dá ná naki̱ꞌo ña̱yuu ña̱ñóꞌó noo̱ Ndios, ta ná kekáꞌano ñaá ná.
PHI 1:12 Kóni̱i̱ ña̱ kanaꞌá ndó, ñanii̱, ña̱ ndidaá ta̱ndóꞌó ndóꞌi kía̱n kédaá, sa̱ꞌá ño̱ó seídóꞌo cháá ka̱ ña̱yuu to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús.
PHI 1:13 Dá chi̱ ndidaá soldado ndéi noo̱ dándáki ta̱ néꞌe choon yóꞌo xíꞌín dao ka̱ ña̱yuu náꞌá va̱ꞌa ña̱ nákaa̱i̱ veꞌe ka̱a sa̱ꞌá ña̱ kéchóoin noo̱ Cristo.
PHI 1:14 Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo ñani yo̱ ni̱ na̱tiin cháá ka̱ ta̱ndeé iní noo̱ satoꞌo yo̱ Jesús sa̱ꞌá ña̱ nákaa̱i̱ veꞌe ka̱a, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ndu̱ndéé cháá ka̱ ini ra̱ dánaꞌa̱ ra̱ sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús, ta ni ko̱ yu̱ꞌú ra̱.
PHI 1:15 Ta miía̱n ndaa̱ kíán ña̱ dánaꞌa̱ dao ta̱a to̱ꞌon Cristo xíꞌín ña̱ uꞌu̱ ini ra̱, ta sa̱ꞌá ña̱ kátoó ra̱ chidáó táꞌan ra xíꞌíi̱n. Tído ió dao ka̱ ra̱ dánaꞌa̱ xíꞌín ndinoꞌo ini mií rá.
PHI 1:16 Chi̱ ió dao ta̱a dánaꞌa̱ to̱ꞌon Cristo sa̱ꞌá ña̱ kátoó ra̱ chidáó táꞌan ra xíꞌín yuꞌu̱, ta ko̱ dánaꞌa̱ ra̱án xíꞌín ndinoꞌo ini ra̱, chi̱ ndúkú rá ña̱ dándi̱ꞌi ini ra̱ yuꞌu̱ nani nákaa̱i̱ veꞌe ka̱a yóꞌo.
PHI 1:17 Tído dao ka̱ ra̱ dánaꞌa̱ sa̱ꞌá ña̱ kúꞌu̱ ini ra̱ saꞌa̱ yúꞌu̱, chi̱ náꞌá rá ña̱ nákaa̱i̱ veꞌe ka̱a sa̱ꞌá ña̱ chíndeéí to̱ꞌon va̱ꞌa sa̱ꞌá Jesús.
PHI 1:18 ¿Ndi koo, tá dáá? Tído ko̱ néꞌe ta̱ndíni á dánaꞌa̱ ra̱ sa̱ꞌá ña̱ uꞌu̱ ini ra̱, o sa̱ꞌá ña̱ kúú rá ña̱yuu ndaa̱. Xía̱n nani dánaꞌa̱ ra̱ ña̱ ndaa̱ saꞌa̱ Cristo, kádii̱ nda̱ꞌo inii̱, ta daá ná kadii̱ va inii̱.
PHI 1:19 Dá chi̱ sa̱ náꞌá vá yuꞌu̱ ña̱ sa̱ꞌá ña̱ xíka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌí, xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ chíndeé ñaá Espíritu Jesucristo, sa̱ꞌá ño̱ó xi̱nko̱o va̱ꞌa va ndidaá ña̱ ndóꞌi, dá kanai veꞌe ka̱a,
PHI 1:20 chi̱ ndáti kíi̱í, ta ió ta̱ndeé iníi̱ ña̱ o̱ kákaꞌan taꞌon noo̱ yúꞌu̱ sa̱ꞌá ni iin ña̱ꞌa kéei. Diꞌa kóni̱i̱ koo ndeé iníi̱, táto̱ꞌon ki̱ꞌo daá kuití kéei, dá ná natiin taꞌani Cristo ña̱ñóꞌó saꞌa̱ yúꞌu̱ viti, á mií takíi̱ o á mií ni̱ xiꞌi̱i̱.
PHI 1:21 Dá chi̱ noo̱ mií yuꞌu̱ kíán diꞌa: xía̱n nani takíi̱, kéei ña̱ kóni̱ Cristo va, tído tá ni̱ xiꞌi̱i̱, ni̱ ke̱va̱ꞌa cháá ka̱i̱.
PHI 1:22 Tído tá ió ña̱ kechóon cháá ka̱i̱ noo̱ Ndios xía̱n nani ndíxii yikí ko̱ño yóꞌo, dá kía̱n ko̱ náꞌí ndí ki̱án ka̱xii, á va̱ꞌa ka̱ katakii̱, o á va̱ꞌa diꞌa ña̱ kuui̱.
PHI 1:23 Chi̱ ko̱ ni̱ꞌí ndá ki̱án nakani inii̱ saꞌa̱ ndi nduú ña̱ yóꞌo, chi̱ katoói̱ koꞌi̱n noo̱ ió Cristo, dá kooi xíꞌín ná, chi̱ ña̱ yóꞌo kía̱n va̱ꞌa cháá ka̱a̱n.
PHI 1:24 Tído káni cháá ka̱a̱n ña̱ kooi ñayuú yóꞌo, dá kuu chindeéí ndo̱ꞌó.
PHI 1:25 Ta sa̱ꞌá ña̱ kándéé inii̱ ña̱ ki̱ꞌo dión kíán, sa̱ꞌá ño̱ó náꞌí ña̱ kooi cháá ka̱ ñayuú yóꞌo, ta koo i̱í váí xíꞌín ndidaá ní ndo̱ꞌó, dá kuaꞌano ndó xíꞌín ña̱ kándéé iní ndo̱ Jesús, dá ná kadii̱ cháá ka̱ ini ndo̱ no̱ó ña̱ ndaa̱ kándísa yó.
PHI 1:26 Ta ki̱ꞌo dión, dá kékáꞌano ndó Cristo Jesús sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee na xíꞌín yuꞌu̱, chi̱ ki̱ꞌo na ña̱ saa̱ tukui kooi xíꞌín ndó.
PHI 1:27 Tído noo̱ ndidaá ña̱ꞌa koo ini ndo̱ kee ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kánian kee na̱ ndíta toon xíꞌín to̱ꞌon va̱ꞌa Cristo, dá kía̱n tá ná saa̱i̱ noo̱ ndéi ndó o o̱ sáa̱i̱, kóni̱i̱ kandaa̱ inii̱ ña̱ ndíta toon ndó, ta iin tóꞌón vá kúú ña̱xintóni̱ ndo̱, ta iin tóꞌón ni̱ nduu ndiꞌi ndó kéchóon ndó sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús, táꞌa̱n ña̱ kándísa yó.
PHI 1:28 Ta noo̱ ni iin ña̱ꞌa o̱ sa̱ yuꞌú ndo̱ kee na̱ xiní uꞌu̱ ña̱ kándísa yó, dá chi̱ ño̱ó kía̱n xíꞌo ña̱ kándaa̱ ini na̱ ña̱ naá vá ná. Ta ndoꞌó kúú na̱ kándaa̱ ini ña̱ niꞌi̱ ndo̱ ña̱ ka̱ki ndó, ta mií Ndios kúú na̱ kee ndidaá ña̱ yóꞌo.
PHI 1:29 Dá chi̱ saꞌa̱ Cristo, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ niꞌi̱ ndo̱ ña̱ kándísa ndó mií ná, ta o̱ du̱ú ña̱ yóꞌo oon ni ni̱ niꞌi̱ ndo̱, chi̱ ni̱ niꞌi̱ taꞌani ndó ña̱ ndóꞌo nío̱ ndo̱ saꞌa̱ ná.
PHI 1:30 Chi̱ ndóꞌo nío̱ ndo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ xini ndo̱ ni̱ ndoꞌo nío̱ yuꞌu̱, ta ndóꞌo taꞌani ndó táto̱ꞌon ni̱ niꞌi̱ tóꞌon ndó ña̱ ndóꞌo yuꞌu̱ viti.
PHI 2:1 Sa̱ꞌá ño̱ó, tá miía̱n ndaa̱ ni̱ na̱tiin ndó ta̱ndeé iní noo̱ Cristo, ta ni̱ na̱tiin ndó ta̱ndeé iní noo̱ ná sa̱ꞌá ña̱ kúꞌu̱ ini na̱ saꞌa̱ ndo̱, ta iin ni̱ nduu ndó ni̱ kee Espíritu ná, ta ni̱ niꞌi̱ ndo̱ ña̱ kúꞌu̱ ini na̱ saꞌa̱ ndo̱, ta ni̱ niꞌi̱ taꞌani ndó ña̱ ni̱ kuꞌu̱ káꞌano ini na̱ saꞌa̱ ndo̱,
PHI 2:2 dá kía̱n dáxi̱nko̱o ndó ña̱ kádii̱ inii̱, ta koo ini ndo̱ ña̱ iin tóꞌón ná kakuu ña̱xintóni̱ ndo̱, ta kuꞌu̱ sátáꞌan ini ndo̱ saꞌa̱ ndo̱, ta iin ná kakuu ndó, ta iin tóꞌón ná kakuu ña̱ nákani ini ndo̱.
PHI 2:3 Ta o̱ sa̱ ndúkú ndó ña̱ chidáó táꞌan ndó xíꞌín dao ka̱ ña̱yuu, ta o̱ sa̱ chíndaya̱ꞌi ndó mií ndó. Diꞌa ndaꞌí koo ini ndo̱, ta kee ndó kuendá ña̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ dao ka̱ ña̱yuu o̱ du̱ú mií ndó.
PHI 2:4 Ta o̱ sa̱ ndíꞌi téí ini ndo̱ sa̱va̱ꞌa sa̱ꞌá ña̱ kóni̱ mií ndó, diꞌa ndi̱ꞌi ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ xínñóꞌó dao ka̱ ña̱yuu.
PHI 2:5 Ta koo ini ndo̱ kandoꞌo ndó xíꞌín dao ka̱ ña̱yuu táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ ndoꞌo Cristo Jesús xíꞌín yó,
PHI 2:6 dá chi̱ iin nóó kúú vá ná xíꞌín Ndios, tído ko̱ ní taó kuendá taꞌon na ña̱ iin nóó kúú ná xíꞌín Ndios, chi̱ ko̱ ní kée na saꞌa̱ mií ná,
PHI 2:7 sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ da̱nkoo na ña̱ ndato kúú ná, dá ni̱ ndee na mií ná kúú ná iin na̱ xínkuáchí, chi̱ ni̱ ndee na mií ná ni̱ sa̱ kuu na iin ta̱a ñayuú.
PHI 2:8 Ta nani ni̱ sa̱ kuu na iin ta̱a ñayuú yóꞌo, dá ni̱ kenóo cháá ka̱ na̱ mií ná, dá chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ seídóꞌo na Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ xi̱ꞌo na mií ná ni̱ xiꞌi̱ na̱, ta nda̱ ndi̱ka iin cruz ni̱ xiꞌi̱ na̱.
PHI 2:9 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ chi̱ndaya̱ꞌi ñaá Ndios ña̱ kakuu na na̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱, ta ni̱ xi̱ꞌo na iin kuu̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ noo̱ ná noo̱ ndidaá ka̱ kuu̱.
PHI 2:10 Sa̱ꞌá ño̱ó nata̱ꞌa̱no̱ ndidaá táꞌa̱n kondo̱ na̱ ndéi induú, xíꞌín na̱ ndéi no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, xíꞌín na̱ ñóꞌo ti̱xi ñóꞌo̱ noo̱ Jesús,
PHI 2:11 ta ndidaá táꞌa̱n yúꞌu̱ nakoni ña̱ Jesucristo kúú satoꞌo noo̱ ndidaá táꞌa̱n ña̱ꞌa, ta xíꞌín mií ná natiin tatá Ndios ña̱ñóꞌó.
PHI 2:12 Ndoꞌó, na̱ mani̱ miíi̱, daá seídóꞌo ndó choon saꞌándái̱ noo̱ ndo̱, chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ seídóꞌo ndó yuꞌu̱ tá ni̱ sa̱ ioi̱ xíꞌín ndó, ki̱ꞌo dión seídóꞌo cháá ka̱ ndo̱ yuꞌu̱ viti nani nákaa̱ xíkáí. Sa̱ꞌá ño̱ó ndi̱ꞌi ini ndo̱ naꞌa̱ ndo̱ ña̱ kúú ndó na̱ ni̱ ka̱ki ni̱ kee Ndios. Ta kee ndóa̱n xíꞌín ña̱ yu̱ꞌú ndo̱ ná, ta xíꞌín ña̱ ndéi ni̱no ndó.
PHI 2:13 Dá chi̱ mií vá Ndios kúú na̱ xíꞌo ña̱ kóni̱ ndo̱ kee ndó ña̱ kóni̱ na̱, ta xíꞌo taꞌani na ña̱ kándéé ndó kee ndóa̱n, chi̱ ki̱ꞌo dión nátaꞌan ini na̱.
PHI 2:14 Ta noo̱ ndidaá ña̱ꞌa kée ndó, o̱ sa̱ kóo ini ndo̱ kaꞌa̱n kuáchi̱ ndo̱, ta ná dáꞌa ni koo ini ndo̱ chidáó táꞌan ndó,
PHI 2:15 dá kía̱n koni ndo̱ kakuu ndó ña̱yuu ko̱ó kua̱chi xíꞌín ña̱yuu ndaa̱, dá kakuu ndó de̱ꞌe Ndios ndáa vii tein ña̱yuu kíni, na̱ ko̱ kée ña̱ ndaa̱. Ta katoo̱n ndo̱ tein ña̱yuu ñoó táto̱ꞌon ki̱ꞌo tóo̱n ti̱ñoo̱ tá íin naá.
PHI 2:16 Dión, dá ndita toon ndó xíꞌín to̱ꞌon va̱ꞌa ña̱ xíꞌo ña̱ kataki chíchí yó no̱ó ña̱yuu. Dá kía̱n, tá ná kasandaá kuu̱ nandió ko̱o Cristo kasaa̱ na̱, ná kadii̱ iníi̱ sa̱ꞌá ña̱ ko̱ ní ndóꞌo oon níma̱í, xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ ko̱ ní naá óon choon ni̱ keei tein ndó.
PHI 2:17 Ta va̱ꞌará nakiꞌin táꞌan ña̱ ndóꞌi xíꞌín ña̱ dóko̱ ndo̱ noo̱ Ndios, ña̱ kúú ña̱ kéchóon ndó sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní ndo̱ Jesús, tído kádii̱ iníi̱, ta kádii̱ dáó ini yuꞌu̱ xíꞌín iin rá iin ndó.
PHI 2:18 Sa̱ꞌá ño̱ó ná kadii̱ taꞌani ini ndo̱, ta kandei dii̱ ndo̱ xíꞌín yuꞌu̱.
PHI 2:19 Kándéé inii̱ satoꞌo yo̱ Jesús ña̱ ná konó ná tandaꞌá yachi̱i̱ Timoteo saa̱ xi̱ noo̱ ndéi ndó, dá kía̱n ná kasto̱ꞌon xi xíꞌíi̱n ndí ndóꞌo ndó, dá ndundeé iníi̱ saꞌa̱ ndo̱.
PHI 2:20 Dá chi̱ ko̱ó ka̱ iin ka̱ ta̱a nákaa̱ xíꞌíi̱n nákani ini táto̱ꞌon ki̱ꞌo nákani ini mií xí, chi̱ ko̱ó iin ka̱ ra̱ ndíꞌi ini saꞌa̱ ndo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndíꞌi ini xi̱ saꞌa̱ ndo̱.
PHI 2:21 Chi̱ ndidaá ka̱ ña̱yuu ndíꞌi cháá ka̱ ini saꞌa̱ choon mií ná, ta ko̱ ndíꞌi taꞌon ini na̱ saꞌa̱ choon Cristo Jesús.
PHI 2:22 Ta ndidaá vá ndoꞌó náꞌá ña̱ kéchóon ndaa̱ Timoteo, ta náꞌá taꞌani ndó ña̱ kéchóon nduú xi̱ xíꞌín yuꞌu̱ noo̱ xíonooi dánaꞌi̱ to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús táto̱ꞌon ki̱ꞌo kéchóon nduú iin tatá xíꞌín de̱ꞌe ra.
PHI 2:23 Ta tandaꞌí xi̱ saa̱ xi̱ noo̱ ndéi ndó tá ni̱ ndiꞌi ni̱ ka̱ndaa̱ inii̱ ndi ndoꞌi.
PHI 2:24 Ta kándéé káꞌano inii̱ satoꞌo yo̱ Jesús ña̱ kía̱n konó ná yachi̱ saa̱i̱ noo̱ ndéi ndó.
PHI 2:25 Tído ni̱ na̱kani inii̱ ña̱ va̱ꞌa cháá ka̱ tandaꞌí Epafrodito saa̱ ra̱ noo̱ ndéi ndó. Ta ñanii̱ kuendá Jesús kúú rá, ta kéchóon nduú ra̱ xíꞌíín, ta chíndeé táꞌan ra xíꞌíín naái̱ xíꞌín ña̱ kini. Ta ndoꞌó ni̱ ta̱ndaꞌá ñaá ni̱ kii ra ni̱ chi̱ndeé rá yuꞌu̱ xíꞌín ña̱ xínñóꞌí.
PHI 2:26 Tído ni̱ ta̱ndaꞌí ra̱ ko̱saa̱ ra̱, dá chi̱ kóni̱ nda̱ꞌo ra koo ra xíꞌín ndidaá ní ndoꞌó, ta víꞌí ka̱ ví ni̱ ka̱sáꞌá kúndaꞌí ini ra̱, dá chi̱ ni̱ ka̱ndaa̱ ini ra̱ ña̱ ni̱ niꞌi̱ tóꞌon ndó ña̱ ni̱ sa̱ kúꞌu̱ ra̱.
PHI 2:27 Ta miía̱n ndaa̱ kuiti ni̱ sa̱ kúꞌu̱ kaꞌí ra̱, sa̱ kuaꞌa̱n kuu va ra, ní kúu. Tído ni̱ kuꞌu̱ va ini Ndios saꞌa̱ rá, ta o̱ du̱ú sa̱va̱ꞌa saꞌa̱ iin tóꞌón mií rá ni̱ kuꞌu̱ ini Ndios saꞌa̱, chi̱ ni̱ kuꞌu̱ taꞌani ini na̱ saꞌa̱ yúꞌu̱, dá kía̱n ná dáꞌa ni ndoꞌo cháá ka̱ níma̱í sa̱ꞌá ña̱ kundaꞌí inii̱ saꞌa̱ rá.
PHI 2:28 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ndi̱ꞌi inii̱ ni̱ ta̱ndaꞌá kíi̱í ra̱ ko̱saa̱ ra̱ noo̱ ndéi ndó, dá ná kadii̱ ini ndo̱ tá ná koni ndo̱ rá, dá ná koo va̱ꞌa inii̱.
PHI 2:29 Ta kadii̱ ini ndo̱ natiin ndó ra̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ satoꞌo yo̱ Jesús, ta naki̱ꞌo ndó ña̱ñóꞌó noo̱ ndidaá ka̱ ra̱ kée táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée mií rá,
PHI 2:30 dá chi̱ sa̱ kuaꞌa̱n kuu va ra noo̱ choon Cristo, chi̱ ni̱ xi̱ꞌo ra mií rá ña̱ kía̱n ndoꞌo ra dión, dá chindeé rá yuꞌu̱ noo̱ iin rá iin ndoꞌó.
PHI 3:1 Ta viti kía̱n, ñani miíi̱, ná kadii̱ ini ndo̱ xíꞌín satoꞌo yo̱ Jesús. Ko̱ kuáchi̱ taꞌon kíán noo̱ yúꞌu̱ nandió ko̱o tukui taai ña̱ sa̱ ni̱ taai ko̱saa̱ noo̱ ndo̱, dá kendakí ndo̱ mií ndó xíꞌín ña̱ kándísa yó.
PHI 3:2 Ta kandaa ndo̱ mií ndó noo̱ ta̱a kée táto̱ꞌon kée ti̱na ndúríkueꞌe̱, táꞌa̱n ra̱ ko̱ kée ña̱ ndaa̱, ta kéndúsa̱ ra̱ xíꞌín ndó ña̱ kaꞌanda ndo̱ ñíi̱ ndo̱ táto̱ꞌon kée na̱ Israel.
PHI 3:3 Ta viti nda̱á kúú yó na̱ ni̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱ noo̱ Ndios, chi̱ ndinoꞌo ini yo̱ kéchóon yó noo̱ ná kée Espíritu ná, ta sa̱va̱ꞌa Cristo Jesús kúú na̱ kándéé káꞌano ini yo̱, dá ka̱ki yó, chi̱ ko̱ kándéé ka̱ ini yo̱ ña̱ kée mií yó,
PHI 3:4 va̱ꞌará ió ña̱ kandeé iníi̱ ña̱ ka̱kii xíꞌín ndée̱ miíí. Tá ió dao ka̱ na̱ káꞌán ña̱ xíꞌín ndée̱ mií ná kandeé ná ka̱ki na, tído yuꞌu̱, kuaꞌa̱ cháá ka̱ ña̱ꞌa ni̱ kee yuꞌu̱,
PHI 3:5 dá chi̱ tá ni̱ xi̱noi ona̱ kuu̱, dá ni̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱í, ta kúúí iin ra̱ ñoo Israel, ta ni̱ kixii tein na̱ veꞌe Benjamín, ta káꞌi̱n yúꞌu̱ hebreo, ta íin tooin xíꞌín ley, chi̱ kúúí iin ta̱ fariseo,
PHI 3:6 ta ndíꞌi inii̱ keei ña̱ kóni̱ Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó sa̱ kendava̱ꞌi xíꞌín na̱ kúú kuendá Jesús, ta sa̱ kee ndiꞌii choon saꞌándá ley.
PHI 3:7 Ta ni̱ kaꞌín ña̱ ndidaá ña̱ yóꞌo chindeé ñaá, dá kandaya̱ꞌi noo̱ Ndios. Tído viti kíán ni iin ña̱ꞌa ko̱ ndáya̱ꞌi ndidaá ña̱ yóꞌo noo̱í sa̱ꞌá ña̱ kándéé inii̱ Cristo.
PHI 3:8 Ta miía̱n ndaa̱ dión kíán, chi̱ ni iin ña̱ꞌa ko̱ ndáya̱ꞌi ndidaá ña̱ yóꞌo noo̱í, chi̱ ña̱ ndáya̱ꞌi noo̱í viti kía̱n kandaa̱ cháá ka̱ inii̱ saꞌa̱ Cristo Jesús, na̱ kúú satoꞌi̱, dá kandeé cháá ka̱ inii̱ ná. Ta sa̱ꞌá ña̱ kóni̱ nda̱ꞌo yuꞌu̱ na̱, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ da̱nkooi ña̱ kandeé inii̱ ndidaá ña̱ yóꞌo, ta kíán táto̱ꞌon xeꞌe̱ noo̱í viti, chi̱ kóni̱ kandaya̱ꞌi cháá ka̱ Cristo noo̱í,
PHI 3:9 dá konii̱ iin nduúí xíꞌín Cristo, chi̱ ko̱ ndúkú ka̱ yuꞌu̱ ña̱ kía̱n kakuui iin na̱ ndaa̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kéei choon saꞌándá ley Moisés. Diꞌa ni̱ kasa̱ndaái̱ kúúí iin na̱ ndaa̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kándéé iníi̱ Cristo, chi̱ mií Ndios ni̱ xi̱ꞌo ña̱ kakuui iin na̱ ndaa̱ noo̱ mií ná sa̱ꞌá ña̱ kándéé iníi̱ ná.
PHI 3:10 Chi̱ ña̱ kóni̱ yuꞌu̱ kía̱n kandaa̱ cháá ka̱ inii̱ saꞌa̱ Cristo Jesús, chi̱ kóni̱i̱ korndodóí ndée̱, ña̱ ni̱ da̱nátaki ñaá. Ta kóni̱ taꞌanii ña̱ ndoꞌo níma̱í táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ ndoꞌo mií ná, dá kasandaái̱ ndoꞌi táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ ndoꞌo na ndi̱ka cruz no̱ó ni̱ xiꞌi̱ na̱,
PHI 3:11 chi̱ ió ta̱ndeé iní no̱ói̱ ña̱ ni̱ꞌí ña̱ natakii̱ tein na̱ ni̱ xiꞌi̱.
PHI 3:12 Ko̱ kóni̱ kaa ña̱ yóꞌo ña̱ sa̱ ni̱ ka̱ndeéí ni̱ niꞌi̱ ndidaá ña̱ yóꞌo, o sa̱ ni̱ ka̱ndeéí ni̱ xi̱nko̱oi nda̱ noo̱ kóni̱ Ndios, tído xíka i̱í váí kuaꞌi̱n, dá kasandaái̱ natiiin ndidaá ña̱ kánian natiiin saꞌa̱ ña̱ ni̱ kana Cristo Jesús yuꞌu̱ noo̱ choon na̱.
PHI 3:13 Ñanii̱, ko̱ káꞌi̱n ña̱ sa̱ ni̱ kasa̱ndaái̱ ni̱ na̱tiin ndidaá ña̱ yóꞌo, tído ña̱ kée yuꞌu̱ kía̱n ni̱ da̱nkoo yuꞌu̱ ndidaá ña̱ sa̱ ka̱ndeé inii̱ tá sata̱, ta viti ndíꞌi cháá ka̱ inii̱ kasandaái̱ chí noo̱,
PHI 3:14 ta chóꞌon inii̱ xi̱nko̱oi nda̱ no̱ó ni̱ chi̱náꞌa̱ mií Ndios, dá natiiin ña̱ va̱ꞌa, táꞌa̱n ña̱ ni̱ kana na yuꞌu̱ natiiin sa̱ꞌá ña̱ iin ni̱ nduúí xíꞌín Cristo Jesús.
PHI 3:15 Ta ndidaá yóó, na̱ ni̱ sisa xíꞌín ña̱ ndaa̱ kándísa yó, ta ki̱ꞌo dión kánian koo ini yo̱. Tá díin kándaa̱ ini dao ka̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo, dá kía̱n mií Ndios ná dátoo̱n noo̱ ndo̱ ndí ki̱án kánian kee ndó.
PHI 3:16 Táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kasa̱ndaá yo̱ ni̱ ka̱ndaa̱ ini yo̱, ki̱ꞌo dión ná kaka yó koꞌo̱ chí noo̱, ta ná ndi̱ꞌi ini yo̱ kee yóa̱n.
PHI 3:17 Ñanii̱, koo ini ndo̱ kee ndó táto̱ꞌon kée yuꞌu̱. Kande̱ꞌé va̱ꞌa ndó na̱ kée táto̱ꞌon kée nduꞌu̱, ta dión taꞌani kee ndó.
PHI 3:18 Dá chi̱ sa̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo taꞌándá ni̱ ka̱sto̱ꞌin xíꞌín ndó ña̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ndéi xaa̱n káñóꞌó ña̱ ni̱ kee Cristo saꞌa̱ yo̱ ndi̱ka cruz. Ta xíꞌín ndutá noo̱í nandió ko̱o tukui náchinaꞌí ndo̱ꞌó saꞌa̱ ná.
PHI 3:19 Ta niꞌi̱ ná ña̱ naá ná sa̱ꞌá ña̱ kée na dión. Chi̱ ña̱ꞌa sásáꞌan va na kúú ndios noo̱ ná, ta ña̱ chíndaya̱ꞌi na mií ná kúú ña̱ kaꞌan noo̱, ta ndíꞌi ini na̱ sa̱ꞌá ña̱ꞌa ió ñayuú yóꞌo va.
PHI 3:20 Tído yóó, chí induú vá nákaa̱ ñoo yo̱, ta ñoó ndáti yó kixi satoꞌo yo̱ Jesucristo, na̱ dáka̱ki ñaá,
PHI 3:21 dá nadaon na yikí ko̱ño ndíxi yó, táꞌa̱n ña̱ náta̱ni̱ mií, ta ndee na ña̱ kakian yikí ko̱ño ndato táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúú yikí ko̱ño ndíxi mií ná. Ta kee naa̱n xíꞌín ndée̱ mií ná, táꞌa̱n ña̱ kéchóon na dándáki na ndidaá ña̱ꞌa.
PHI 4:1 Sa̱ꞌá ño̱ó, ñani mani̱ miíi̱, kóni̱ kíi̱ yuꞌu̱ kande̱ꞌí ndoꞌó. Ta kádii̱ inii̱ saꞌa̱ ndo̱, ta ndoꞌó kúú iin ña̱ ndato natiin yuꞌu̱ saꞌa̱ choon kéei. Kuita toon ii̱ ndo̱, na̱ mani̱ miíi̱, xíꞌín ña̱ kándísa ndó satoꞌo yo̱ Jesús.
PHI 4:2 Ta seí ndaꞌávíi̱ noo̱ Evodia, xíꞌín noo̱ Síntique ña̱ iin tóꞌón ní ná kakuu ña̱xintóni̱ ná táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ satoꞌo yo̱ Jesús.
PHI 4:3 Ta seí ndaꞌí taꞌanii noo̱ yo̱ꞌó, ta̱ kéchóon ndaa̱ xíꞌín miíi̱, ña̱ kía̱n koo ino̱n chindeéón na̱ ñáꞌa̱ yóꞌo, chi̱ ni̱ chi̱ndeé táꞌan dáó ná xíꞌín yuꞌu̱ no̱ó ni̱ xi̱onooi ni̱ da̱náꞌi̱ to̱ꞌon va̱ꞌa sa̱ꞌá Jesús. Ta ni̱ xi̱onoo taꞌani Clemente xíꞌín yuꞌu̱, xíꞌín dao ka̱ ta̱a kéchóon dáó xíꞌíín. Ta sa̱ kándodó vá kuu̱ ná noo̱ libro noo̱ kándodó kuu̱ iin rá iin na̱ niꞌi̱ ña̱ kataki chíchí.
PHI 4:4 Daá kuití ná kadii̱ ini ndo̱ xíꞌín satoꞌo yo̱ Jesús. Káꞌa̱n tukui xíꞌín ndó, ná kadii̱ ini ndo̱.
PHI 4:5 Ta ki̱ꞌo ndó ña̱ ná kandaa̱ ini ña̱yuu ña̱ va̱ꞌa ini ndo̱, dá chi̱ sa̱ kúyati va kuu̱ nandió ko̱o satoꞌo yo̱ Jesús, kasaa̱ na̱.
PHI 4:6 Ta o̱ sa̱ ndíꞌi téí ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ ndóꞌo nío̱ ndo̱. Diꞌa ndi̱ꞌi ini ndo̱ kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín Ndios saꞌa̱ ndidaá ña̱ ndóꞌo ndó, ta kaka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ ná, ta daá kuití naki̱ꞌo ndó ndivéꞌe noo̱ ná.
PHI 4:7 Ta naki̱ꞌo Ndios ña̱ koo va̱ꞌa ini ndo̱, ta ni ko̱ íin kandeé kandaa̱ ini ndi ki̱ꞌo káꞌano ña̱ va̱ꞌa ini xíꞌo Ndios noo̱ ndo̱. Ta xíꞌín ña̱ yóꞌo kandaa na̱ nío̱ ndo̱ xíꞌín ña̱xintóni̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ iin ni̱ nduu ndó xíꞌín Cristo Jesús.
PHI 4:8 Nda̱á ña̱ yóꞌo va ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó, ñanii̱. Koo ini ndo̱ nakani ini ndo̱ saꞌa̱ ndinoꞌo ña̱ ndaa̱, sa̱ꞌá ndidaá ña̱ kánian natiin ña̱ñóꞌó, saꞌa̱ ndidaá ña̱ kúú ña̱ va̱ꞌa, saꞌa̱ ndidaá ña̱ vii kuaꞌa̱n, saꞌa̱ ndidaá ña̱ ñóchí kuaꞌa̱n, xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ va̱ꞌa no̱ó ña̱yuu. Sa̱ꞌá ño̱ó tá kíán iin ña̱ va̱ꞌa, o tá kíán iin ña̱ kánian natiin ña̱ñóꞌó, dá kía̱n nakani ini ndo̱ sa̱ꞌán.
PHI 4:9 Koo ini ndo̱ kee ndó ndidaá ña̱ ni̱ ka̱ti̱ꞌa ndó ti̱xi ndáꞌí, xíꞌín ña̱ ni̱ na̱tiin ndó no̱ói̱, táꞌa̱n ña̱ ni̱ seídóꞌo ndó noo̱ ni̱ kaꞌi̱n, xíꞌín ña̱ ni̱ xini ndo̱ ni̱ keei. Ta mií Ndios, na̱ xíꞌo ña̱ koo va̱ꞌa ini yo̱, daá koo va na xíꞌín ndó.
PHI 4:10 Ni̱ kadii̱ nda̱ꞌo inii̱ ni̱ kee satoꞌo yo̱ Jesús, dá chi̱ ni̱ na̱ndió kuéi tuku ndó ni̱ chi̱ndeé ndó yuꞌu̱. Ta kátóni̱ va̱ꞌa inii̱ ña̱ daá kóni̱ ndo̱ꞌó chindeé ñaá ndó, tído ko̱ ní níꞌi̱ ndo̱ ndi kee ndó chindeé ndó yuꞌu̱.
PHI 4:11 Ko̱ káꞌi̱n ña̱ yóꞌo xíꞌín ndó sa̱ꞌá ña̱ xínñóꞌí dao ka̱ ña̱ꞌa, dá chi̱ sa̱ ni̱ ka̱ti̱ꞌa va yuꞌu̱ nátaꞌan inii̱ noo̱ ndi ndáa mií ña̱ ndóꞌi.
PHI 4:12 Dá chi̱ náꞌá vá yuꞌu̱ koo ndaꞌávíi̱, ta náꞌá taꞌani yuꞌu̱ koo va̱ꞌi. Sa̱ ni̱ ka̱ti̱ꞌa va yuꞌu̱ nátaꞌan inii̱ no̱ó ndidaá ña̱ ndóꞌi, dá chi̱ nátaꞌan va inii̱ va̱ꞌará ko̱ó ña̱ꞌa kaxíí o ió ña̱, ta nátaꞌan taꞌani inii̱ va̱ꞌará ko̱ó ña̱ꞌa noo̱í o ió ña̱,
PHI 4:13 chi̱ ndidaá ña̱ yóꞌo kándéé yuꞌu̱ kéei, chi̱ mií Cristo kúú na̱ chíndeé ñaá.
PHI 4:14 Tído va̱ꞌa nda̱ꞌo ni̱ kee ndó sa̱ꞌá ña̱ ni̱ chi̱ndeé ndó yuꞌu̱ tein ta̱ndóꞌó ndóꞌi.
PHI 4:15 Ta sa̱ náꞌá vá mií ndoꞌó, na̱ ñoo Filipos, ña̱ nda̱ rá mií saꞌa̱, tá ni̱ sa̱ káa̱i̱ ni̱ da̱náꞌi̱ to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús tein mií ndó, dá ni̱ ketai kuendá Macedonia kuaꞌi̱n, ta ni iin tóꞌón taꞌon dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús ndéi dao ka̱ ñoo ko̱ ní chíndeé taꞌon na yuꞌu̱, sa̱va̱ꞌa ndoꞌó va kúú na̱ ni̱ chi̱ndeé ñaá.
PHI 4:16 Dá chi̱ tá ni̱ sa̱ ioi̱ ñoo Tesalónica ni̱ kemáni̱ ndo̱ yuꞌu̱, chi̱ ni̱ ta̱ndaꞌá ndó ña̱ xínñóꞌí ni̱ saa̱a̱n, ta o̱ du̱ú iin tóꞌón ni taꞌándá ni̱ kee ndó dión.
PHI 4:17 Ko̱ ndúkú taꞌon yuꞌu̱ ña̱ kía̱n daá kemáni̱ ndo̱ yuꞌu̱. Ña̱ kóni̱ yuꞌu̱ kíán ña̱ mií Ndios ná nandió néꞌe na ña̱ va̱ꞌa noo̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ chíndeé ndó yuꞌu̱.
PHI 4:18 Chi̱ sa̱ ni̱ na̱tiin yuꞌu̱ ndidaá vá ña̱ꞌa ni̱ ta̱ndaꞌá ndó ve̱i no̱ói̱, ta ko̱ kámani̱ ni iin ka̱ ña̱ꞌa no̱ói̱, sa̱ ió va̱ꞌa vei xíꞌín ndidaá ña̱ꞌa néꞌe Epafrodito ni̱ kixi na, ña̱ kía̱n ni̱ ta̱ndaꞌá ndó ve̱i no̱ói̱. Táꞌa̱n ña̱ ni̱ xi̱ꞌo ndó kúú táto̱ꞌon iin ña̱ támi sáꞌa̱n noo̱ Ndios, iin ña̱ ni̱ doko̱ ndo̱ noo̱ mií Ndios, ña̱ kía̱n nátaꞌan ini na̱ xiní na̱.
PHI 4:19 Sa̱ꞌá ño̱ó mií Ndios, na̱ ndáño̱ꞌo yó, ná naki̱ꞌo ndidaá ña̱ xínñóꞌó ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ió kua̱ꞌá ña̱ kui̱ká ió noo̱ mií ná noo̱ ndato náyeꞌe̱ ndaa sa̱ꞌá ña̱ kúú ndó kuendá Cristo Jesús.
PHI 4:20 Ta daá kuití ná natiin Ndios, na̱ kúú tatá yo̱, ña̱ñóꞌó. Dión ná koo.
PHI 4:21 Kaꞌa̱n ndo̱ ndisáꞌán xíꞌín ndidaá ka̱ na̱ kúú ña̱yuu Ndios, na̱ kúú kuendá Cristo Jesús. Ta káꞌa̱n taꞌani ñani yo̱ ndéi xíꞌín yuꞌu̱ yóꞌo ndisáꞌán xíꞌín iin rá iin ndoꞌó.
PHI 4:22 Ndidaá na̱ kúú ña̱yuu Ndios ndéi yóꞌo káꞌa̱n na̱ ndisáꞌán xíꞌín ndó, ta na̱ veꞌe César kúú na̱ natiin va̱ꞌa ndó ndisáꞌán káꞌa̱n na̱ xíꞌín ndó.
PHI 4:23 Ta ná koo ña̱ mani̱ xíꞌo satoꞌo yo̱ Jesucristo xíꞌín iin rá iin ndó. Dión ná koo.
COL 1:1 Yuꞌu̱ kúú Pablo, ta kúúí iin apóstol, na̱ néꞌe to̱ꞌon Jesucristo táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ mií Ndios. Ta yuꞌu̱ xíꞌín ñani yo̱ Timoteo káꞌa̱n ndu̱ ndisáꞌán xíꞌín ndoꞌó,
COL 1:2 na̱ kúú ña̱yuu Ndios, ndoꞌó, na̱ ndíta ndaa̱ xíꞌín Cristo, ndoꞌó na̱ kúú ñani ndu̱ ndéi ñoo Colosas xaa̱n. Ta mií tatá yo̱ Ndios xíꞌín satoꞌo yo̱ Jesucristo ná kee na ña̱ mani̱ xíꞌín ndó, ta naki̱ꞌo na ña̱ koo va̱ꞌa ini ndo̱.
COL 1:3 Daá kuití xíka̱ ndu̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios, na̱ kúú tatá satoꞌo yo̱ Jesucristo, saꞌa̱ ndo̱ꞌó, ta daá náki̱ꞌo ndu ndivéꞌe noo̱ ná saꞌa̱ ndo̱,
COL 1:4 dá chi̱ ni̱ niꞌi̱ tóꞌon ndu ña̱ kándéé káꞌano iní ndo̱ Cristo Jesús, ta kúꞌu̱ nda̱ꞌo ini ndo̱ saꞌa̱ ndidaá ka̱ na̱ kúú ña̱yuu Ndios.
COL 1:5 Dión kée ndó sa̱ꞌá ña̱ ió ta̱ndeé iní natiin ndó ña̱ va̱ꞌa, táꞌa̱n ña̱ sa̱ ió nduu natiin ndó induú. Ta kómí ndó ta̱ndeé iní yóꞌo ni̱ kee to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús, ña̱ ni̱ seídóꞌo ndó. Ta ndinoꞌo to̱ꞌon ndaa̱ kíán.
COL 1:6 Ta ni̱ kasa̱ndaá to̱ꞌon va̱ꞌa yóꞌo noo̱ ndo̱ꞌó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kasa̱ndaáa̱n iin níí kúú ñayuú yóꞌo, ta xíꞌoan ña̱ va̱ꞌa noo̱ ndo̱, ta xíꞌoan ña̱ sáꞌano cháá ka̱ ndo̱ꞌó íchi̱ Ndios. Ta dión ní ndóꞌo ndó nda̱ míí kuu̱ ni̱ seídóꞌo ndóa̱n, ta ni̱ ka̱ndaa̱ ndisa ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios saꞌa̱ ndo̱.
COL 1:7 Ta ñani mani̱ ndú Epafras kúú na̱ ni̱ da̱náꞌa̱ to̱ꞌon va̱ꞌa yóꞌo noo̱ ndo̱. Na̱ yóꞌo kúú iin na̱ kéchóon dáó xíꞌín ndú, ta kúú ná iin na̱ kéchóon ndaa̱ noo̱ Cristo tein mií ndó xaa̱n.
COL 1:8 Ta mií ná ni̱ na̱kani xíꞌín nduꞌu̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúꞌu̱ ini ndo̱ saꞌa̱ ndidaá ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús kée Espíritu ii̱ Ndios.
COL 1:9 Sa̱ꞌá ño̱ó, tá ni̱ ka̱sto̱ꞌon na xíꞌín ndú sa̱ꞌá ña̱ kée ndó, nda̱ daá, ta nda̱ viti ko̱ sá tuu ndu ña̱ xíka̱ ndu̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios saꞌa̱ ndo̱. Ta xíka̱ ndu̱ noo̱ ná ña̱ ná ki̱ꞌo na ña̱ kandaa̱ ndiꞌi ini ndo̱ ndí ki̱án kóni̱ mií ná, chi̱ kóni̱ ndu̱ ña̱ kía̱n ki̱ꞌo na̱ kúú Espíritu ii̱ ndidaá ña̱ ndi̱chí noo̱ ndo̱, ta ki̱ꞌo taꞌani na ña̱ kaon koo ña̱xintóni̱ ndo̱ no̱ó ña̱ꞌa mií ná,
COL 1:10 dá kati̱ꞌa ndó kee ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kánian kee na̱ kúú kuendá satoꞌo yo̱ Jesús, ta kee ndó ndidaá ña̱ nátaꞌan ini na̱, ta koo ña̱ va̱ꞌa noo̱ ndidaá ña̱ kée ndó, ta kasandaá ndo̱ kanaꞌá va̱ꞌa cháá ka̱ ndo̱ Ndios.
COL 1:11 Ta xíka̱ taꞌani ndu noo̱ ná ña̱ ná ki̱ꞌo na ndée̱ noo̱ ndo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndato ndée̱ kómí mií ná, dá koni ndo̱ koo kueé iní ndo̱, ta koni taꞌani ndó koo ndeé iní ndo̱ noo̱ ndidaá ña̱ ndóꞌo ndó,
COL 1:12 ta xíꞌa̱n kadii̱ ini ndo̱ ná naki̱ꞌo ndó ndivéꞌe noo̱ tatá yo̱ Ndios, na̱ ni̱ kenduu ña̱ natiin yó ña̱ kánian natiin ndidaá ña̱yuu na̱, chi̱ ni̱ niꞌi̱ yo̱ ña̱ kandei yó noo̱ ndato tóo̱n.
COL 1:13 Chi̱ ni̱ taó xóo na yó ti̱xi ndáꞌa̱ ña̱ kini noo̱ íin naá, ta ni̱ na̱ki̱ꞌo na yó noo̱ ndáꞌa̱ de̱ꞌe mani̱ mií ná, dá dándáki na yó,
COL 1:14 ta na̱ yóꞌo kúú na̱ ni̱ taó xóo na yó ti̱xi ndáꞌa̱ ña̱ kini xíꞌín nii̱ míí ná, dá ni̱ kuu ni̱ xi̱ꞌo káꞌano ini Ndios saꞌa̱ kua̱chi yó.
COL 1:15 Táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúú míí Ndios, na̱ o̱ kúu taꞌon koni xíꞌín noo̱ yo̱, ki̱ꞌo dión kúú Cristo, ta no̱ón kúú na̱ mií noo̱, dá ni̱ ka̱va̱ꞌa ndidaá ña̱ ió.
COL 1:16 Dá chi̱ xíꞌín ndáꞌa̱ míí ná ni̱ ka̱va̱ꞌa ndidaá ña̱ꞌa, á miíán ñóꞌan induú, o no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, á miíán túuan o ko̱ túuan, á miíán kíán ña̱ dándáki, o miíán kíán ña̱ kómí choon, o miíán kíán ña̱ ió choon noo̱ ndáꞌa̱, o miíán kíán ña̱ ndakí. Tído mií vá ná ni̱ ka̱va̱ꞌa ndidaá ñá, ta saꞌa̱ mií vá ná ni̱ ka̱va̱ꞌan.
COL 1:17 Ta sa̱ daá ió va mií ná, dá ni̱ ka̱va̱ꞌa ndidaá ña̱ꞌa ió. Ta xíꞌín ndée̱ mií ná ndaá na̱ ndidaá ña̱ꞌa, dá ko̱ nátani̱a̱n.
COL 1:18 Ta mií Cristo kúú dini̱ noo̱ ndidaá yóó, na̱ kúú táto̱ꞌon yikí ko̱ño na̱, chi̱ kúú yó kuendá na̱. Ta mií ná kúú na̱ kúú no̱ó noo̱ ndidaá ña̱ꞌa. Ta mií ná ni̱ sa̱ kuu na̱ mií no̱ó ni̱ na̱taki iin ndée̱ tein na̱ ni̱ xiꞌi̱, dá kakuu na na̱ kómí choon sata̱ ndidaá ña̱ꞌa.
COL 1:19 Dá chi̱ ni̱ na̱taꞌan ini mií tatá Ndios ña̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúú míí ná, ki̱ꞌo dión kúú Jesús.
COL 1:20 Saꞌa̱ míí Jesús koꞌo̱n Ndios nakiꞌin táꞌan va̱ꞌa na xíꞌín ndidaá ña̱ꞌa, á miíán ndéi no̱ñóꞌo̱ yóꞌo o miíán ñóꞌo induú, chi̱ ndidaá ña̱ yóꞌo ni nandei va̱ꞌa xíꞌín ná sa̱ꞌá nii̱ Jesús, kirá ni̱ xita̱ tá ni̱ xiꞌi̱ na̱ ndi̱ka cruz.
COL 1:21 Tá sata̱, ña̱yuu tu̱kú taꞌani sa̱ kuu ndó noo̱ Ndios, ta sa̱ xini uꞌu̱ ndo̱ ná, chi̱ sa̱ komí ndó iin ña̱xintóni̱ kini, ta sa̱ kee ndó ña̱ kini. Tído viti ni̱ saꞌa̱n Cristo ni̱ da̱nákiꞌin táꞌan va̱ꞌa na ndo̱ꞌó xíꞌín Ndios,
COL 1:22 chi̱ ni̱ xi̱ꞌo na mií ná ni̱ xiꞌi̱ na̱ saꞌa̱ ndo̱, dá kuu naki̱ꞌo na ndo̱ꞌó noo̱ Ndios kakuu ndó ña̱yuu ndáa vii, ña̱yuu ndaa̱, ña̱yuu ko̱ó kua̱chi noo̱ ná.
COL 1:23 Tído kánian kandita ndaa̱ ndo̱ xíꞌín ña̱ ndaa̱ kándísa yó, ta kuita toon ndó xíꞌán, ta ndiko̱ toon ndó ta̱ndeé iní xíꞌo to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús noo̱ ndo̱, táꞌa̱n ña̱ ni̱ seídóꞌo ndó. Ta iin níí kúú ñayuú yóꞌo náka̱ꞌani to̱ꞌon va̱ꞌa yóꞌo kuaꞌa̱n. Ta yuꞌu̱ Pablo kúú iin ra̱ ni̱ ka̱xi Ndios kasto̱ꞌon to̱ꞌon yóꞌo xíꞌín ña̱yuu.
COL 1:24 Ta viti kádii̱ inii̱, chi̱ ndóꞌo níma̱í saꞌa̱ ndo̱ꞌó, ta xíꞌín ña̱ ndóꞌo nío̱ yikí ko̱ñoi̱, dión, dá dáxi̱nko̱oi ña̱ ni̱ ndoꞌo Cristo sa̱ꞌá na̱ kúú kuendá mií ná, ña̱yuu kúú táto̱ꞌon yikí ko̱ño na̱.
COL 1:25 Ta ni̱ ka̱xi Ndios yuꞌu̱ ña̱ kechóoin no̱ó ña̱yuu mií ná, ta mií ná ni̱ xi̱ꞌo choon noo̱í ña̱ dánaꞌa̱ ndiꞌii to̱ꞌon na noo̱ ndo̱.
COL 1:26 Ta ña̱ yóꞌo kúú ña̱ ndi̱chí ni̱ sa̱ io de̱ꞌé noo̱ míí Ndios nda̱ rá o̱ ñáꞌa̱ kava̱ꞌa ñayuú yóꞌo. Tído viti ni̱ naꞌa̱ na̱ ñá no̱ó ña̱yuu mií ná.
COL 1:27 Ta ni̱ chi̱kaa̱ ini mií ná naꞌa̱ na̱án no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ndi ki̱ꞌo káꞌano kúú ña̱ ndi̱chí ndato yóꞌo. Ta ña̱ ndi̱chí yóꞌo kúú ña̱ ió Cristo Jesús ini ndo̱, sa̱ꞌá ño̱ó ió ta̱ndeé iní ña̱ kandei ndó noo̱ ndato náyeꞌe̱ ndaa noo̱ ió na̱.
COL 1:28 Sa̱ꞌá ño̱ó kásto̱ꞌon ndu xíꞌín ndidaá ña̱yuu saꞌa̱ Cristo Jesús, ta káꞌa̱n niꞌini ndu noo̱ ná, ta dánaꞌa̱ ndu̱ noo̱ ná xíꞌín ña̱ ndi̱chí ni̱ xi̱ꞌo Ndios noo̱ ndú, dá koni ndu̱ naki̱ꞌo ndu ndidaá ña̱yuu kakuu na ña̱yuu ndáa vii noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Cristo Jesús.
COL 1:29 Sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo taꞌani ndíꞌi inii̱ kéchóoin xíꞌín ndée̱ ni̱ xi̱ꞌo mií ná noo̱í, ta ndée̱ yóꞌo kédaá xíꞌíín, dá kandeéí keei choon ni̱ xi̱ꞌo na noo̱í.
COL 2:1 Kóni̱i̱ ña̱ kanaꞌá ndó ña̱ ndíꞌi nda̱ꞌo inii̱ kéchóoin saꞌa̱ ndo̱, xíꞌín sa̱ꞌá na̱ ndéi ñoo Laodicea xíꞌín saꞌa̱ ndidaá ka̱ na̱ ko̱ ñáꞌa̱ koni táꞌan xíꞌín yuꞌu̱.
COL 2:2 Dión kéei, dá natiin ndó ta̱ndeé iní, ta iin ná kakuu ndó sa̱ꞌá ña̱ kúꞌu̱ sátáꞌan ini ndo̱ saꞌa̱ ndo̱, ta ná kandeé taꞌani ndó niꞌi̱ ndo̱ ña̱ kandaa̱ ini ndo̱ ndidaá ña̱ ndi̱chí xíꞌo Ndios, dá koni ndo̱ kanaꞌá ndó ña̱ ndi̱chí, ña̱ ni̱ sa̱ io de̱ꞌé noo̱ tatá Ndios, ta ña̱ ndi̱chí yóꞌo kúú Cristo Jesús.
COL 2:3 Ta noo̱ ndáꞌa̱ mií Cristo ndadí va̱ꞌa ndidaá kúú ña̱ ndi̱chí xíꞌín ndidaá ña̱ ndaa̱.
COL 2:4 Káꞌi̱n ña̱ yóꞌo xíꞌín ndó, dá kía̱n ná dáꞌa ni dándaꞌí ni iin tóꞌón ña̱yuu ndo̱ꞌó xíꞌín to̱ꞌon mañá luu kuaꞌa̱n,
COL 2:5 dá chi̱ va̱ꞌará ko̱ iói̱ xíꞌín ndó, tído kee ndó kuendá ña̱ iói̱ xíꞌín ndó, chi̱ daá ñóꞌo inii̱ saꞌa̱ ndo̱, ta kádii̱ nda̱ꞌo inii̱ sa̱ꞌá ña̱ luu ndéi ndó, ta kádii̱ inii̱ sa̱ꞌá ña̱ ndíta toon ndó xíꞌín ña̱ kándéé iní ndo̱ Cristo Jesús.
COL 2:6 Ta viti, táto̱ꞌon ndinoꞌo ini ndo̱ ni̱ na̱tiin ndó Jesucristo, na̱ kúú satoꞌo yo̱, ki̱ꞌo dión ndinoꞌo ini ndo̱ kanoo ndó xíꞌín ná.
COL 2:7 Sa̱ꞌá ño̱ó koo ini ndo̱ tiin toon ndó na̱, ta ndiko̱ toon ndó na̱, ta kandita toon ndó xíꞌín ña̱ ndaa̱ kándísa yó táto̱ꞌon ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ noo̱ ndo̱, ta daá kuití naki̱ꞌo ndó ndivéꞌe noo̱ Ndios.
COL 2:8 Kandaa ndo̱ mií ndó, o̱ sa̱ kónó ndó dándaꞌí ñaá ni iin tóꞌón ña̱yuu xíꞌín ña̱ ndi̱chí ko̱ ndáya̱ꞌi dánaꞌa̱ mií ná, ni xíꞌín ña̱ to̱ꞌón dánaꞌa̱ na̱, chi̱ ini ña̱xintóni̱ mií vá ta̱a ni̱ ndaki ña, chi̱ dánaꞌa̱ na̱ sa̱va̱ꞌa sa̱ꞌá ña̱ dándáki ña̱yuu ndéi ñayuú yóꞌo, ta ko̱ kíán ña̱ ndi̱chí ni̱ kii noo̱ Cristo.
COL 2:9 Dá chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúú mií Ndios, ki̱ꞌo dión kúú Cristo, ta ni̱ nduu na iin ta̱a ñayuú yóꞌo.
COL 2:10 Ta sa̱ꞌá ña̱ ndíta yó xíꞌín Cristo, sa̱ꞌá ño̱ó ni ña̱ꞌa ko̱ kómani̱ noo̱ yo̱, dá kee yó ña̱ kóni̱ Ndios, dá chi̱ mií ná kúú na̱ ndakí cháá ka̱ o̱ du̱ú ndidaá táꞌa̱n ña̱ kómí choon xíꞌín ña̱ dándáki noo̱ táchi̱ káa.
COL 2:11 Ta sa̱ꞌá ña̱ ndíta ndó xíꞌín Cristo, sa̱ꞌá ño̱ó kíán táto̱ꞌon ni̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱ ndo̱ noo̱ Ndios, va̱ꞌará ko̱ ní taꞌa̱nda̱ ndisa ñíi̱ ndo̱ xíꞌín ndáꞌa̱ ta̱a táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ta̱ Israel. Tído, sa̱ꞌá ña̱ ni̱ taó xóo na ndo̱ ti̱xi ndáꞌa̱ kua̱chi, sa̱ꞌá ño̱ó kíán táto̱ꞌon ni̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱ ndo̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kándísa ndó Cristo.
COL 2:12 Chi̱ tá ni̱ sodo̱ ndúta̱ ndo̱ kíán táto̱ꞌon ni̱ ndu̱xi nduú ndo̱ xíꞌín Jesús noo̱ Ndios. Ta ni̱ na̱taki nduú ndo̱ xíꞌín ná sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní ndo̱ ndée̱ Ndios, táꞌa̱n ña̱ ni̱ da̱nátaki Jesús tein na̱ ni̱ xiꞌi̱.
COL 2:13 Dá chi̱ tá sata̱ ni̱ sa̱ kuu ndó ndi̱i noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ ni̱ sa̱ ñoꞌo ndó ti̱xi ndáꞌa̱ kua̱chi, ta ko̱ ní sá kuu ndó na̱ ñoo Ndios sa̱ꞌá ña̱ ko̱ ní taꞌa̱nda̱ ñíi̱ ndo̱. Tído ni̱ da̱nátaki ñaá Ndios táto̱ꞌon ni̱ kee na xíꞌín Jesús, ta ni̱ xi̱ꞌo káꞌano ini na̱ sa̱ꞌá kua̱chi ndó.
COL 2:14 Chi̱ ni̱ da̱ndóo na ndidaá ña̱ sa̱ tái̱ yo̱ kaá ley, táꞌa̱n ña̱ sa̱ da̱tái̱ kua̱chi yó sa̱ꞌá ña̱ ko̱ ní kée ndiꞌi yó choon saꞌándáa̱n. Tído ni̱ da̱ndóo na ña̱ sa̱ tái̱ yo̱, chi̱ kíán táto̱ꞌon ni̱ chi̱rkaa naa̱n ndi̱ka cruz.
COL 2:15 Ta ki̱ꞌo dión ni̱ di̱tá ná ndidaá choon néꞌe ña̱ kómí choon xíꞌín choon néꞌe ña̱ dándáki noo̱ táchi̱ káa, ta ni̱ kenóo túu naa̱n, chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Cristo ndi̱ka cruz, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱ndeé ná xíꞌán.
COL 2:16 Sa̱ꞌá ño̱ó o̱ sa̱ kékuendá ndo̱ tá kana̱ꞌá ña̱yuu xíꞌín ndó sa̱ꞌá ña̱ seí ndo̱, o sa̱ꞌá ña̱ xíꞌi ndó, o sa̱ꞌá ña̱ ko̱ kékáꞌano ndó dao víko̱, o sa̱ꞌá ña̱ ko̱ kékáꞌano ndó yoo̱ sáá o sa̱ꞌá ña̱ ko̱ kée ndó táto̱ꞌon kée mií ná kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ ná.
COL 2:17 Dá chi̱ ndidaá ña̱ yóꞌo kúú ko̱ndaꞌi̱ iin ña̱ꞌa ve̱i koo, tído tá ni̱ kii Cristo, dá ni̱ na̱níꞌi̱ yo̱ ña̱ mií ná kúú na̱ ndaa̱ noo̱ ndidaá ña̱ yóꞌo.
COL 2:18 O̱ sa̱ kónó ndó noo̱ ni iin ta̱a ña̱ dátu̱ú rá ndo̱ꞌó no̱ó ña̱ kánian niꞌi̱ ndo̱, chi̱ kée ra mií rá ña̱ ió ndaꞌí ini ra̱, ta kékáꞌano ra ángel, ta kuiin toon ra káꞌa̱n ra̱ sa̱ꞌá ña̱ xiní ra̱ chí induú. Ta kúú rá ta̱a kúryíí nda̱ꞌo sa̱ꞌá ña̱ kómí rá iin ña̱xintóni̱ kini.
COL 2:19 Ta ko̱ ndíko̱ ra̱ Cristo, na̱ kúú dini̱ noo̱ yo̱. Ta mií Cristo kúú na̱ dákuáꞌano ñaá táto̱ꞌon ki̱ꞌo dákuáꞌano dini̱ yo̱ yikí ko̱ño yo̱, táꞌa̱n ña̱ tíin táꞌan kée tu̱chi, ta mií Ndios kúú na̱ dákuáꞌano ñaá xíꞌín ña̱ kándéé iní yo̱ ná.
COL 2:20 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xiꞌi̱ nduú ndo̱ xíꞌín Cristo, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ñóꞌo ka̱ ndo̱ ti̱xi ndáꞌa̱ ña̱ dándáki ñayuú yóꞌo. Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndiva̱ꞌa nákani ii̱ ini ndo̱ táto̱ꞌon nákani ini ta̱a ñayuú, ta kée ii̱ ndo̱ choon saꞌándá ra̱?
COL 2:21 Chi̱ kaá ra̱ ña̱ o̱ kúu taꞌon kako̱ꞌon ndáꞌa̱ ndo̱ ña̱ yóꞌo, ta o̱ kúu katoó ndo̱ keí ndo̱ ña̱ káa, ta o̱ sa̱ kóo ini ndo̱ tiin ndáꞌa̱ ndó ña̱ xaa̱n, kaá ra̱.
COL 2:22 Ta ndidaá choon yóꞌo kúú choon saꞌándá ta̱a, ta ña̱ dánaꞌa̱ mií vá rá kíán, tído kasandaá ndiꞌi va sa̱ꞌán, chi̱ ña̱ ko̱ chóon kíán.
COL 2:23 Ta káꞌán ña̱yuu ña̱ choon yóꞌo ni̱ kixian noo̱ iin ña̱xintóni̱ ndi̱chí, dá chi̱ káꞌa̱n ndi kánian kee ña̱yuu kandaño̱ꞌo na Ndios, ta kéndúsa̱a̱n xíꞌín ña̱yuu ña̱ ndaꞌí koo ini na̱, ta miía̱n dándóꞌo na nío̱ ná, dá kandeé ná kee na ña̱. Tído o̱ chíndeéán yó, dá dánkoo yó ña̱ kini kóni̱ ñíi̱ yo̱.
COL 3:1 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ na̱taki nduú ndo̱ xíꞌín Cristo tá ni̱ ka̱ndísa ndó na̱, sa̱ꞌá ño̱ó ndi̱ꞌi ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ ió induú, ña̱ ve̱i noo̱ ió Cristo xoo kuáꞌa Ndios.
COL 3:2 Ta koo ini ndo̱ ndi̱ꞌi ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ ió induú, ta ná dáꞌa ni ndi̱ꞌi ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ꞌa ió ñayuú yóꞌo.
COL 3:3 Chi̱ sa̱ ni̱ xiꞌi̱ ndo̱ no̱ó ña̱ kóni̱ mií ndó, ta viti ió de̱ꞌé táto̱ꞌon ki̱ꞌo koo ndó kandei ndó kée Ndios táto̱ꞌon ndóꞌo Cristo.
COL 3:4 Tído tá ná nandió ko̱o Cristo, na̱ xíꞌo ña̱ kataki yo̱, dá natu̱u ndó ndáa ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndato náyeꞌe̱ ndaa káa mií ná.
COL 3:5 Sa̱ꞌá ño̱ó ná dáꞌa ka̱ ni kataki ndo̱ no̱ó ña̱ kaꞌan noo̱ kóni̱ ñíi̱ ndo̱: o̱ sa̱ kée ndó kua̱chi xíꞌín na̱ ko̱ kúú ñadiꞌí ndo̱ o yíi̱ ndo̱, ná dáꞌa ni kee ndó ña̱ ti̱kíni̱ xíꞌín ñíi̱ ndo̱, ná dáꞌa ni kañoꞌo ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ kaꞌan noo̱ kóni̱ ñíi̱ ndo̱, ná dáꞌa ni katoó ndo̱ kee ndó ña̱ kaꞌan noo̱, ta ná dáꞌa ni katoó téí ndo̱ di̱ꞌón, dá chi̱ tá kée ndó dión, dá kía̱n kanaꞌá ndó ña̱ ndáño̱ꞌo ndóa̱n.
COL 3:6 Ta ndidaá ña̱ kini yóꞌo xído̱ ini Ndios xiní na̱, sa̱ꞌá ño̱ó ve̱i na dándóꞌo na nío̱ na̱ ko̱ xi̱ín kueídóꞌo choon saꞌándá na̱.
COL 3:7 Ta sa̱ xi̱onoo ndó sa̱ kee ndó ndidaá ña̱ kini yóꞌo tá sa̱ naꞌá tá sa̱ da̱ndákian ndo̱ꞌó.
COL 3:8 Tído viti kuaꞌán ndo̱ dánkoo ndiꞌi ndó ña̱ xído̱ ini ndo̱ xíꞌín ña̱ yachi̱ xído̱ ini ndo̱, xíꞌín ña̱ xiní uꞌu̱ ndo̱ ñani táꞌan ndó, xíꞌín ña̱ káꞌa̱n ndava̱ꞌa ndó saꞌa̱ ná, xíꞌín to̱ꞌon kini kuaꞌa̱n káꞌa̱n ndo̱.
COL 3:9 Ta o̱ sa̱ kóo ka̱ ini ndo̱ kaꞌa̱n to̱ꞌón saꞌa̱ sátáꞌan ndó, dá chi̱ sa̱ ni̱ da̱nkoo ndó ña̱yuu yátá ni̱ sa̱ kuu ndó, ta ko̱ kée ka̱ ndo̱ ña̱ sa̱ kee ndó tá sata̱.
COL 3:10 Chi̱ viti ni̱ nduu ndó ña̱yuu sa̱á, ta iin rá iin kuu̱ kuu̱ sá ndúsa̱á cháá ka̱ ndo̱ kuaꞌa̱n ndo̱ kee ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ Ndios, na̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa ña, dión, dá kasandaá ndo̱ kakomí ndó ña̱xintóni̱ Ndios.
COL 3:11 Ta ko̱ néꞌe ta̱ndíni viti á kúú yó na̱ griego o na̱ Israel, o á ni̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱ yo̱ o ko̱ó, o á kúú yó na̱ tu̱kú o á kúú yó na̱ ko̱ó ña̱xintóni̱, o á kúú yó na̱ ió satoꞌo o ko̱ó. Ko̱ néꞌe ta̱ndíni ndá yoo kúú yó, dá chi̱ iin tóꞌón míí vá Cristo kúú na̱ kómí choon sata̱ ndidaá ña̱ꞌa, ta kómí ná kuendá saꞌa̱ ndidaá ña̱yuu.
COL 3:12 Kúú ndó ña̱yuu ni̱ ka̱xi mií Ndios, ta kúú ndó ña̱yuu na̱, ta kúꞌu̱ ini na̱ saꞌa̱ ndo̱. Sa̱ꞌá ño̱ó koo ini ndo̱ kuꞌu̱ ini ndo̱ saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu, ta va̱ꞌa koo ini ndo̱, ta ndaꞌí koo ini ndo̱, ta vitá koo ini ndo̱, ta kueé ni koo ini ndo̱.
COL 3:13 Ta ki̱ꞌo ndeé iní saꞌa̱ sátáꞌan ndó, ta ki̱ꞌo káꞌano ini ndo̱ saꞌa̱ iin rá iin ndó tá ndáa ña̱ꞌa ni̱ ya̱ꞌa na noo̱ ndo̱. Ta táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ xi̱ꞌo káꞌano ini Cristo saꞌa̱ ndo̱, ki̱ꞌo dión taꞌani koo ini ndo̱ kee ndó xíꞌín iin rá iin ndó.
COL 3:14 Tído ña̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ noo̱ ndidaá ña̱ yóꞌo kía̱n kuꞌu̱ ini saꞌa̱ sátáꞌan ndó, dá chi̱ sa̱va̱ꞌa ña̱ yóꞌo kía̱n kedaá xíꞌín ndó, dá iin kakuu ndó.
COL 3:15 Ta ná ki̱ꞌo Ndios ña̱ koo va̱ꞌa ini ndo̱, chi̱ sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo ni̱ na̱kana na ndo̱ꞌó ña̱ kakuu ndó iin tóꞌón. Ta daá kuití naki̱ꞌo ndó ndivéꞌe noo̱ ná.
COL 3:16 Ta ná nakutí nío̱ ndo̱ xíꞌín to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Cristo Jesús, dá kuu dánaꞌa̱ táꞌan ndó noo̱ ndo̱, ta kuu kaꞌa̱n niꞌini noo̱ sátáꞌan ndó xíꞌín ña̱ ndi̱chí xíꞌo Ndios. Ta kata ndó xíꞌín ndinoꞌo ini ndo̱ noo̱ satoꞌo yo̱ Ndios xíꞌín salmo xíꞌín yaa ii̱, xíꞌín yaa xíꞌo Espíritu ii̱ Ndios noo̱ ndo̱. Ta xíꞌín ña̱ yóꞌo naki̱ꞌo ndó ndivéꞌe noo̱ ná.
COL 3:17 Ta noo̱ ndidaá to̱ꞌon káꞌa̱n ndo̱, ta noo̱ ndidaá ña̱ kée ndó, kee ndóa̱n táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ Jesús, na̱ kuu satoꞌo yo̱, ta noo̱ ndidaá ña̱ꞌa naki̱ꞌo ndó ndivéꞌe noo̱ tatá Ndios sa̱ꞌá Jesús.
COL 3:18 Ta ndoꞌó, na̱ ñáꞌa̱ xaa̱n, koo ini ndo̱ kueídóꞌo ndó yíi̱ ndo̱, chi̱ ki̱ꞌo dión kánian kee ndó sa̱ꞌá ña̱ kúú ndó kuendá Jesús, na̱ kúú satoꞌo yo̱.
COL 3:19 Ta ndoꞌó, ta̱ ta̱a xaa̱n, koo ini ndo̱ koni̱ ndo̱ ñadiꞌí ndo̱, ta o̱ sa̱ kéndava̱ꞌa ndó xíꞌín ná.
COL 3:20 Ta ndoꞌó, takuáchí yíí xíꞌín takuáchí diꞌí, koo ini ndo̱ kueídóꞌo ndó tatá ndo̱ xíꞌín naná ndo̱, dá chi̱ ña̱ yóꞌo kía̱n nátaꞌan ini satoꞌo yo̱ Jesús xiní na̱.
COL 3:21 Ta ndoꞌó, na̱ kúú tatá xíꞌín naná, o̱ sa̱ kóo ini ndo̱ tóo tóo dána̱ni ndó de̱ꞌe ndó, dá kía̱n ná dáꞌa ni kutúú ini xi̱.
COL 3:22 Ta ndoꞌó, na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ iin satoꞌo, kueídóꞌo ndó ndidaá choon saꞌándá ra̱ noo̱ ndo̱. Kechóon va̱ꞌa ndó, va̱ꞌará ko̱ íin ndéꞌé, ta ná dáꞌa ni kee ndó táto̱ꞌon kée na̱ ndúkú ña̱ nataꞌan ini ta̱a koni ñaá rá. Diꞌa kee ndóa̱n xíꞌín ndinoꞌo ini ndo̱, xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ ió ña̱ñóꞌó ndó noo̱ Ndios.
COL 3:23 Ta ndí ndáa mií vá ña̱ꞌa kée ndó, ndinoꞌo ini ndo̱ kee ndóa̱n. Ta kee ndó kuendá ña̱ noo̱ míí vá Ndios kée ndóa̱n, ta o̱ du̱ú no̱ó ta̱a ñayuú yóꞌo,
COL 3:24 dá chi̱ sa̱ náꞌá vá mií ndó ña̱ natiin ndó ña̱ va̱ꞌa noo̱ tatá yo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kéchóon ndó noo̱ iin tóꞌón Cristo, na̱ kúú satoꞌo yo̱.
COL 3:25 Tído na̱ kée ña̱ kini, no̱ón kúú na̱ niꞌi̱ ya̱ꞌi na sa̱ꞌá ña̱ kini ni̱ kee na, dá chi̱ ni iin tóꞌón ña̱yuu ko̱ máni̱ cháá ka̱ noo̱ Ndios.
COL 4:1 Ta ndoꞌó, na̱ kúú satoꞌo viti, kendaa̱ ndo̱ xíꞌín na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ ndo̱, ta kendúsáꞌano ndó xíꞌín ná. Ta kanaꞌá ndó ña̱ ñóꞌo taꞌani ndó ti̱xi ndáꞌa̱ iin satoꞌo ió induú, ta ndéꞌé ná ndo̱ꞌó.
COL 4:2 Ta o̱ sa̱ kátuu ndó kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín Ndios, ta daá kañoꞌo ini ndo̱ noo̱ káꞌa̱n ndo̱ xíꞌín ná, ta naki̱ꞌo ndó ndivéꞌe noo̱ ná.
COL 4:3 Ta kaka̱ taꞌani ndó ña̱ mani̱ noo̱ satoꞌo yo̱ Ndios saꞌa̱ ndúꞌu̱, dá ná konó ná iin íchi̱ noo̱ ndúꞌu̱, dá ná kuu dánaꞌa̱ ndu̱ to̱ꞌon na noo̱ dao ka̱ ña̱yuu, dá ná kanaꞌá ná ña̱ ndi̱chí saꞌa̱ Jesús, ña̱ kía̱n ni̱ sa̱ io de̱ꞌé. Ta sa̱ꞌá ña̱ dánaꞌi̱ to̱ꞌon yóꞌo, sa̱ꞌá ño̱ó nákaa̱i̱ veꞌe ka̱a.
COL 4:4 Kaka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios saꞌa̱ yúꞌu̱, dá ná kati̱ꞌai kasto̱ꞌon ndaa̱i̱ ndi dándáki to̱ꞌon yóꞌo táto̱ꞌon ki̱ꞌo kánian keei.
COL 4:5 Ta ndúsáꞌano kee ndó no̱ó ña̱yuu ko̱ kúú kuendá Jesús, ta daá kuití koo nduu ndo̱ kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín ná saꞌa̱ Jesús iin rá iin taꞌándá nónó noo̱ ndo̱.
COL 4:6 Ta koo ini ndo̱ va̱ꞌa kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín ná, ta to̱ꞌon adi̱ kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín ná, ta ti̱ꞌa kánian koo ndó, dá kandeé ndó nandió néꞌe va̱ꞌa ndó ña̱ ndáto̱ꞌón ná ndo̱ꞌó.
COL 4:7 Ta nakani Tíquico xíꞌín ndó saꞌa̱ ndidaá ña̱ ndóꞌo yuꞌu̱ tá ná saa̱ ra̱ noo̱ ndéi ndó. Ro̱ón kúú iin ñani mani̱ yo̱, ta íin toon ra chíndeé táꞌan ra xíꞌín yuꞌu̱ kéchóoin noo̱ satoꞌo yo̱ Jesús.
COL 4:8 Chi̱ ni̱ ta̱ndaꞌí ra̱ ko̱saa̱ ra̱ noo̱ ndo̱ saꞌa̱ choon yóꞌo, dá nakani ra xíꞌín ndó ndi ndóꞌo ndu, dá ná ki̱ꞌo taꞌani ra ta̱ndeé iní noo̱ ndo̱.
COL 4:9 Ta saa̱ nduú ra̱ xíꞌín ñani mani̱ yo̱ Onésimo, ra̱ íin toon xíꞌín to̱ꞌon Ndios, ta kúú rá iin ta̱a ñoo mií ndó xaa̱n. Ta nakani ra xíꞌín ndó saꞌa̱ ndidaá ña̱ kúu chí yóꞌo.
COL 4:10 Ta káꞌa̱n Aristarco, ra̱ nákaa̱ nduú xíꞌíi̱n veꞌe ka̱a, ndisáꞌán xíꞌín ndó. Ta dión ni Marcos, ra̱ kúú daxi̱ Bernabé, káꞌa̱n taꞌani ra ndisáꞌán xíꞌín ndó. Ta sa̱ náꞌá vá míí ndó ña̱ ni̱ saꞌandai̱ choon ña̱ natiin va̱ꞌa ndó ra̱ tá ná saa̱ ra̱ noo̱ ndéi ndó.
COL 4:11 Ta káꞌa̱n taꞌani Jesús, ta̱a chínaní ná Justo, ndisáꞌán xíꞌín ndó. Sa̱va̱ꞌa ndin oni̱ ta̱a yóꞌo va kúú ta̱ Israel chíndeé táꞌan xíꞌín yuꞌu̱ dánaꞌa̱ ndu̱ no̱ó ña̱yuu ndi kee na ndu̱ꞌu na ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios. Ta ta̱a yóꞌo kúú ta̱ndeé iní noo̱ yúꞌu̱.
COL 4:12 Dión ni Epafras, ta̱a ñoo mií ndó, káꞌa̱n ra̱ ndisáꞌán xíꞌín ndó, ta kéchóon ra noo̱ Cristo. Ta daá kuití ndíꞌi ini ra̱ seí ndaꞌí ra̱ noo̱ Ndios saꞌa̱ ndo̱, dá kandita toon ndó íchi̱ Ndios, dá xi̱nkuei ndó koo ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ Ndios, ta kasandaá ndo̱ kee ndó ndidaá ña̱ kóni̱ mií ná.
COL 4:13 Ta xíꞌo yuꞌu̱ kuendá ña̱ miía̱n ndaa̱ ndíꞌi nda̱ꞌo ini Epafras yóꞌo saꞌa̱ ndo̱, xíꞌín sa̱ꞌá na̱ ndéi ñoo Laodicea xíꞌín sa̱ꞌá na̱ ndéi ñoo Hierápolis.
COL 4:14 Ta káꞌa̱n taꞌani ñani mani̱ yo̱ Lucas, ta̱a kétátá ña̱yuu, ndisáꞌán xíꞌín ndó. Ta káꞌa̱n taꞌani ñani yo̱ Demas ndisáꞌán xíꞌín ndó.
COL 4:15 Kee ndó ña̱ mani̱ kaꞌa̱n ndo̱ ndisáꞌán xíꞌín na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo Laodicea, ta kaꞌa̱n taꞌani ndó ndisáꞌán xíꞌín Ninfas, xíꞌín ndidaá ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús nátaka dákuáꞌa veꞌe na.
COL 4:16 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌi ndó tuti yóꞌo tein mií ndó xaa̱n, dá tandaꞌá ndóa̱n ná koꞌa̱n no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo Laodicea, dá ná kaꞌi taꞌani naa̱n. Ta kaꞌi taꞌani ndó tuti ni̱ ta̱ndaꞌá ndú kuaꞌa̱n no̱ó na̱ ñoo Laodicea.
COL 4:17 Ta kee ndó ña̱ mani̱ kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín Arquipo, kaá yuꞌu̱, ña̱ kía̱n ná koo ini ra̱ dáxi̱nko̱o ra choon ni̱ xi̱ꞌo satoꞌo yo̱ Ndios noo̱ rá.
COL 4:18 Ta xíꞌín ndáꞌa̱ míí yuꞌu̱, Pablo, táai ndisáꞌán yóꞌo ko̱saa̱ noo̱ ndo̱. O̱ sa̱ nándodó ndo̱ ña̱ nákaa̱i̱ veꞌe ka̱a. Ná koo ña̱ mani̱ xíꞌo Ndios xíꞌín ndidaá ní ndó. Dión ná koo.
1TH 1:1 Yuꞌu̱ kúú Pablo, ta yuꞌu̱ xíꞌín Silvano xíꞌín Timoteo káꞌa̱n ndu̱ ndisáꞌán xíꞌín ndoꞌó, na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo káꞌano Tesalónica xaa̱n, ndoꞌó na̱ ndíta xíꞌín tatá yo̱ Ndios, xíꞌín de̱ꞌe na Jesucristo, na̱ kúú satoꞌo yo̱. Ta mií tatá yo̱ Ndios xíꞌín satoꞌo yo̱ Jesucristo ná kee ña̱ mani̱ xíꞌín ndó, ta naki̱ꞌo ná ña̱ koo va̱ꞌa ini ndo̱.
1TH 1:2 Daá kuití vá náki̱ꞌo nduꞌu̱ ndivéꞌe noo̱ Ndios saꞌa̱ ndidaá ndoꞌó, ta daá kuití vá ndíko̱ꞌon ini ndu̱ ndo̱ꞌó no̱ó káꞌa̱n ndu̱ xíꞌín ná,
1TH 1:3 ta daá kuití ñóꞌo ini ndu̱ noo̱ káꞌa̱n ndu̱ xíꞌín Ndios, na̱ kúú tatá yo̱, sa̱ꞌá ña̱ va̱ꞌa kée ndó sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní ndo̱ ná, xíꞌín saꞌa̱ choon kée ndó sa̱ꞌá ña̱ kúꞌu̱ ini ndo̱ saꞌa̱ dao ka̱ na̱, xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ ndíta ndaa̱ ndo̱ xíꞌín ta̱ndeé iní kómí ndó saꞌa̱ Jesucristo, na̱ kúú satoꞌo yo̱.
1TH 1:4 Náꞌá nduꞌu̱, ñani, ndoꞌó na̱ kúꞌu̱ ini Ndios saꞌa̱, ña̱ mií ná ni̱ ka̱xi ñaá kakuu ndó ña̱yuu na̱.
1TH 1:5 Sa̱ꞌá ño̱ó tá ni̱ da̱náꞌa̱ ndu̱ to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús noo̱ ndo̱, o̱ du̱ú xíꞌín to̱ꞌon oon ni ni̱ da̱náꞌa̱ ndu̱, dá chi̱ ni̱ ke̱chóon ndu ndée̱ Ndios, ta mií Espíritu ii̱ Ndios kúú na̱ ni̱ xi̱ꞌo ña̱ ni̱ ka̱ndaa̱ táꞌí ini ndo̱ ña̱ kíán to̱ꞌon ndaa̱. Ta náꞌá va̱ꞌa mií ndó ña̱ va̱ꞌa va ni̱ sa̱ kee nduꞌu̱ tá ni̱ sa̱ ndei ndu xíꞌín ndó sa̱ꞌá ña̱ kúꞌu̱ iní ndu̱ saꞌa̱ ndo̱.
1TH 1:6 Ta kúú ni̱ kasa̱ndaá ndo̱ kée ndó táto̱ꞌon kée mií ndú, ta ni̱ kasa̱ndaá taꞌani ndó kée ndó táto̱ꞌon sa̱ kee satoꞌo yo̱ Jesús. Ta va̱ꞌará ni̱ ndoꞌo naní nío̱ ndo̱, tído ni̱ na̱tiin ndó to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ ná xíꞌa̱n kádii̱ iní ndo̱ ni̱ kee Espíritu ii̱ Ndios.
1TH 1:7 Ta ki̱ꞌo dión ni̱ ndoꞌo ndó, dá ni̱ kasa̱ndaá ndo̱ kúú ndó ña̱yuu náꞌa̱ mií noo̱ ndidaá na̱ kándísa Jesús ndéi chí kuendá Macedonia xíꞌín kuendá Acaya.
1TH 1:8 Chi̱ xíꞌín ndoꞌó ni̱ na̱ka̱ꞌani to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ satoꞌo yo̱ Jesús. Ta o̱ du̱ú iin tóꞌón ní Macedonia xíꞌín Acaya ní náka̱ꞌani to̱ꞌon ñoó ni̱ kee ndoꞌó, dá chi̱ sa̱ ndidaá kúú vá xíán náꞌá ña̱yuu ña̱ kándéé iní ndo̱ Ndios. Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ xínñóꞌó ka̱ ña̱ kasto̱ꞌon ndu xíꞌín ná.
1TH 1:9 Chi̱ diꞌa nákani va mií ná xíꞌín nduꞌu̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ na̱tiin ndó nduꞌu̱, ta nákani taꞌani na táto̱ꞌon ni̱ kee ndó ni̱ da̱nkoo ndó ndidaá kúú yoko̱ ni̱ sa̱ nda̱ño̱ꞌo ndó, dá ni̱ ka̱sáꞌá ndáño̱ꞌo ndó na̱ kúú Ndios takí, na̱ miía̱n ndaa̱ kuití kúú Ndios, ta kéchóon ndó noo̱ ná viti.
1TH 1:10 Ta nákani taꞌani na xíꞌín nduꞌu̱ ña̱ ndáti ndó nandió ko̱o tuku Jesús, na̱ kúú de̱ꞌe Ndios, kii na chí induú, ta Jesús yóꞌo kúú na̱ ni̱ na̱taki tein na̱ ni̱ xiꞌi̱, ta na̱ yóꞌo kúú na̱ dáka̱ki ñaá no̱ó ña̱ xído̱ ini Ndios ve̱i sata̱ ña̱yuu kée kua̱chi.
1TH 2:1 Ta sa̱ náꞌá ndó, ñani, ña̱ ko̱ ní naá óon taꞌon choon ni̱ saa̱ ndu̱ ni̱ kee ndu noo̱ ndéi ndó.
1TH 2:2 Dá chi̱ náꞌá ndó ña̱ ni̱ kaꞌa̱n ndava̱ꞌa ña̱yuu ndéi ñoo Filipos xíꞌín nduꞌu̱, ta ni̱ kendava̱ꞌa na xíꞌín ndú. Tído mií Ndios kúú na̱ ni̱ xi̱ꞌo ta̱ndeé iní noo̱ ndúꞌu̱, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní yuꞌú taꞌon ndu saa̱ ndu̱ kasto̱ꞌon ndu xíꞌín ndó sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱ Jesús, va̱ꞌará ni̱ ndoꞌo nda̱ꞌo nío̱ ndú ni̱ kee dao na̱ ñoo ndo̱.
1TH 2:3 Ta ko̱ ní dánaꞌa̱ ndu̱ ña̱ to̱ꞌón noo̱ ndo̱, ta ko̱ ní dánaꞌa̱ ndu̱ noo̱ ndo̱ xíꞌín ña̱xintóni̱ kíni, ta ko̱ ní ndúkú ndú ña̱ dándaꞌí ndu̱ ndo̱ꞌó.
1TH 2:4 Mií vá Ndios kúú na̱ ni̱ na̱taꞌan ini ni̱ xini na̱ nduꞌu̱, ta ni̱ xi̱ꞌo na choon noo̱ ndú ña̱ dánaꞌa̱ ndu̱ noo̱ ndo̱ sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱ Jesús. Ta ko̱ ndúkú taꞌon nduꞌu̱ ña̱ kía̱n nataꞌan ini ña̱yuu sa̱ꞌá ña̱ kée ndu. Diꞌa ndúkú nduꞌu̱ ña̱ nataꞌan ini Ndios, na̱ náꞌá táto̱ꞌon nákani ini nío̱ iin rá iin yó.
1TH 2:5 Ta náꞌá ndó ña̱ ni iin kuu̱ ta̱ꞌón ko̱ ní kéchóon nduꞌu̱ to̱ꞌon luu káꞌa̱n, dá dánaꞌa̱ ndu̱ noo̱ ndo̱. Ta ko̱ ní ndúkú taꞌon ndu ña̱ ki̱ꞌo ndó di̱ꞌón noo̱ ndú. Ta mií Ndios kúú na̱ xíꞌo kuendá ña̱ ki̱ꞌo dión kíán.
1TH 2:6 Ta ni ko̱ ndúkú nduꞌu̱ ña̱ kía̱n chindaya̱ꞌi ñaá ña̱yuu, ni ña̱ chindaya̱ꞌi ñaá ndoꞌó, ta ni dao ka̱ na̱, va̱ꞌará kánian koo ña̱ñóꞌó ndó noo̱ ndúꞌu̱ sa̱ꞌá ña̱ kúú ndú apóstol, na̱ néꞌe to̱ꞌon Cristo Jesús.
1TH 2:7 Ni̱ sa̱ io leé ini ndu̱ xíꞌín ndó, chi̱ sa̱ kee ndu xíꞌín ndó táto̱ꞌon kée iin ñáꞌa̱ ndaá va̱ꞌa de̱ꞌán.
1TH 2:8 Ta ndóꞌo nda̱ꞌo nduꞌu̱ saꞌa̱ ndo̱. Ta o̱ du̱ú to̱ꞌon va̱ꞌa Ndios oon ni ní chíkáa̱ ini ndu̱ ki̱ꞌo ndu noo̱ ndo̱ daá ñóó, chi̱ ni̱ sa̱ io nduu taꞌani ndu naki̱ꞌo ndu mií ndú kuu ndu̱ saꞌa̱ ndo̱, chi̱ ni̱ kukáꞌano nda̱ꞌo ña̱ kúꞌu̱ ini ndu̱ saꞌa̱ ndo̱.
1TH 2:9 Sa̱ náꞌá vá mií ndó, ñani, táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ ndoꞌo ndu ni̱ sa̱ kechóon ndu. Nduú ñoó sa̱ ke̱chóon nduꞌu̱, dá ná dáꞌa ni dátaꞌán ndu̱ ni iin ndoꞌó xía̱n nani ni̱ da̱náꞌa̱ ndu̱ to̱ꞌon va̱ꞌa Ndios noo̱ ndo̱.
1TH 2:10 Mií ndó xíꞌo ndaa̱ kuendá xíꞌín Ndios ña̱ vii ni̱ sa̱ ndei ndu, ta ni̱ kendaa̱ ndu̱ xíꞌín ndó, ta ni iin ña̱ꞌa ko̱ ní ya̱ꞌa ndu kee ndu tá ni̱ sa̱ ndei ndu xíꞌín ndoꞌó, na̱ kúú kuendá Jesús.
1TH 2:11 Ta náꞌá taꞌani mií ndó ña̱ táto̱ꞌon kée iin tatá xíꞌín de̱ꞌe na, ki̱ꞌo dión sa̱ káꞌa̱n niꞌini ndu noo̱ iin rá iin ndó, ta sa̱ xi̱ꞌo nduꞌu̱ ta̱ndeé iní noo̱ ndo̱,
1TH 2:12 ta sa̱ saꞌanda ndu̱ choon noo̱ ndo̱ ña̱ kee ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kánian kee na̱ kúú ña̱yuu Ndios, chi̱ ni̱ na̱kana ñaá ná ña̱ kandei ndó noo̱ ndato náyeꞌe̱ ndaa noo̱ ió na̱ dándáki na.
1TH 2:13 Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ sá tuu taꞌon ndu náki̱ꞌo nduꞌu̱ ndivéꞌe noo̱ Ndios, chi̱ tá ni̱ da̱náꞌa̱ ndu̱ to̱ꞌon Ndios noo̱ ndo̱, kúú ndato ni̱ na̱tiin ndóa̱n tá ni̱ seídóꞌo ndóa̱n. Ta ko̱ ní nátiin ndóa̱n kíán to̱ꞌon ni̱ kana tein ña̱xintóni̱ ta̱a. Diꞌa ni̱ na̱tiin ndóa̱n ña̱ miía̱n ndaa̱ ndisa kíán to̱ꞌon Ndios, táꞌa̱n ña̱ chíndeé ndoꞌó ndíta ndaa̱ ndo̱ xíꞌín ña̱ kándísa ndó.
1TH 2:14 Ta ndoꞌó, ñani, ni̱ ndoꞌo taꞌani ndó ta̱ndóꞌó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ ndoꞌo na̱ kúú ña̱yuu Ndios kúú kuendá Cristo Jesús ndéi chí kuendá Judea diꞌa. Chi̱ ni̱ kendava̱ꞌa taꞌani na̱ ñoo mií ndó xíꞌín ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo sa̱ kendava̱ꞌa ta̱ ñoo Israel xíꞌín mií ná.
1TH 2:15 Ta ni̱ saꞌání ta̱ ñoo Israel yóꞌo satoꞌo yo̱ Jesús táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ saꞌání rá profeta mií rá ni̱ sa̱ ndei sa̱ naꞌá. Ta ni̱ taó xóo ra nduꞌu̱ tein mií rá, ta ko̱ nátaꞌan ini Ndios xiní ñaá ná, ta xiní uꞌu̱ ra̱ ndidaá ña̱yuu,
1TH 2:16 chi̱ sadí ra̱ noo̱ ndú, dá ná dáꞌa ni dánaꞌa̱ ndu̱ no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, dá ná o̱ níꞌi̱ ná ña̱ ka̱ki na no̱ó kua̱chi na̱. Dión kée ra, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ndukuaꞌa̱ cháá ka̱ kua̱chi ra̱ noo̱ Ndios, ta ni̱ ka̱sáa̱ ña̱ xído̱ nda̱ꞌo ini na̱ sata̱ rá sa̱ꞌá ña̱ kini kée ra.
1TH 2:17 Ñani, tá ni̱ ya̱ꞌa cháá kuu̱ ni̱ ke̱xoo nduꞌu̱ tein ndó, kúú sa̱ ni̱ ka̱sáꞌá vá ndaꞌí káꞌa̱n nduꞌu̱ nandió kuéi ndu kande̱ꞌé ndú ndo̱ꞌó, dá chi̱ va̱ꞌará ndéi xoo ndu, tído daá kuití vá ñóꞌo ini ndu̱ saꞌa̱ ndo̱.
1TH 2:18 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kaꞌán ndú saa̱ ndu̱ kande̱ꞌé ndú ndo̱ꞌó. Ta yuꞌu̱ Pablo, kua̱ꞌá nda̱ꞌo taꞌándá ni̱ kaꞌín saa̱i̱ noo̱ ndéi ndó, tído ni̱ ketéin ña̱ uꞌu̱ noo̱ ndú.
1TH 2:19 Dá chi̱ ¿á ko̱ náꞌá ndó ndá yoo kakuu ta̱ndeé iní noo̱ ndú, ta ndá yoo ki̱ꞌo ña̱ kadii̱ ini ndu̱, ta ndá yoo kakuu corona ndu̱, na̱ kaꞌa̱n va̱ꞌa ndu saꞌa̱? ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ ñaá kakuu ndoꞌó tá ná kasandaá kuu̱ nandió ko̱o tuku Jesucristo, na̱ kúú satoꞌo yo̱, kasaa̱ na̱?
1TH 2:20 Chi̱ saꞌa̱ ndo̱ꞌó natiin ndu ña̱ñóꞌó xíꞌa̱n kadii̱ iní ndu̱.
1TH 3:1 Ta sa̱ꞌá ña̱ ko̱ xíꞌo ndeé ka̱ iní ndu̱ ña̱ nákani ini ndu̱ saꞌa̱ ndo̱, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱ndo̱o ndu ña̱ kía̱n kándo̱o ndu ñoo Atenas,
1TH 3:2 dá ni̱ ta̱ndaꞌá ndú ñani ndu̱ Timoteo ko̱saa̱ xi̱ noo̱ ndéi ndó, chi̱ kéchóon xi noo̱ Ndios, ta kéchóon dáó taꞌani xi xíꞌín ndú no̱ó xíonoo ndu dánaꞌa̱ ndu̱ to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús. Dá ná chindeé xí ndo̱ꞌó kandita toon cháá ka̱ ndo̱ xíꞌín ña̱ ndaa̱ kándísa yó, ta ná ki̱ꞌo taꞌani xi ta̱ndeé iní noo̱ ndo̱,
1TH 3:3 dá kía̱n ná dáꞌa ni kexoo ni iin ndó no̱ó ña̱ kándísa ndó kée ta̱ndóꞌó ndóꞌo ndó, chi̱ sa̱ náꞌá vá mií ndó ña̱ kánian kandoꞌo yó ta̱ndóꞌó.
1TH 3:4 Chi̱ tá ni̱ sa̱ ndei ndu xíꞌín ndoꞌó, dá ni̱ ka̱sto̱ꞌon ndu ña̱ kendava̱ꞌa ña̱yuu xíꞌín yó sa̱ꞌá ña̱ kúú yó kuendá Jesús, ta náꞌá va̱ꞌa mií ndó ña̱ ki̱ꞌo dión ndóꞌo yó viti.
1TH 3:5 Ta sa̱ꞌá ña̱ ko̱ ní xi̱ꞌo ndeé ka̱ inii̱ ña̱ nákani inii̱ saꞌa̱ ndo̱, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ta̱ndaꞌí Timoteo ko̱saa̱ xi̱ no̱ó ndéi ndó, dá kandaa̱ inii̱ nde̱ꞌá á ndíta ndaa̱ ii̱ ndo̱ xíꞌín ña̱ kándéé iní ndo̱ Jesús. Dá chi̱ ni̱ yu̱ꞌíi̱ ña̱ oon ni ví ni̱ kexíxi ña̱ uꞌu̱ xíꞌín ndó, ta ni̱ ka̱ndeéán ni̱ da̱nda̱ꞌávía̱n ndo̱ꞌó, ta ni̱ naá óon choon ni̱ kee ndu ni̱ da̱náꞌa̱ ndu̱ noo̱ ndo̱.
1TH 3:6 Tído sa̱ ni̱ na̱ndió ko̱o va Timoteo ni̱ ndu̱sáa̱ xi̱ noo̱ ndéi ndu. Ta va̱ꞌa káꞌa̱n xi̱ saꞌa̱ ndo̱, ña̱ ndíta ndaa̱ ii̱ va ndó xíꞌín ña̱ kándéé iní ndo̱ Jesús. Ta kúꞌu̱ ini saꞌa̱ sátáꞌan ii̱ va ndó. Ta kaá taꞌani xi ña̱ daá vá ñóꞌo va ini ndo̱ saꞌa̱ ndú sa̱ꞌá ña̱ kóni̱ ndo̱ ndú, ta kóni̱ kíi̱ ndo̱ koni tuku ndó nduꞌu̱, táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ taꞌani nduꞌu̱ koni ndu̱ ndo̱ꞌó.
1TH 3:7 Ñani, ndóꞌo ndu ta̱ndóꞌó no̱ó ndéi ndu yóꞌo, ta ndaꞌí kúu ini ndu̱, tído ni̱ ndu̱ndeé iní ndu̱ tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ndu̱ ña̱ ndíta ndaa̱ ndo̱ꞌó xíꞌín ña̱ kándéé iní ndo̱ Jesús.
1TH 3:8 Ta kúú ni̱ na̱níꞌi̱ ini ndu̱, xiní ndu̱, tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ndu̱ ña̱ ndíta toon ndó xíꞌín satoꞌo yo̱ Jesús.
1TH 3:9 ¿Ndí ku̱ú ví ndivéꞌe naki̱ꞌo nduꞌu̱ noo̱ Ndios saꞌa̱ ndo̱? Chi̱ kádii̱ nda̱ꞌo ini nduꞌu̱ noo̱ Ndios kée ndó,
1TH 3:10 ta nduú ñoó xíka̱ nduꞌu̱ noo̱ ná ña̱ ná konó ná saa̱ ndu̱ kande̱ꞌé ndú ndo̱ꞌó, dá dáxi̱nko̱o ndu ña̱ kómani̱ kandaa̱ ini ndo̱, dá kuaꞌano cháá ka̱ ndo̱ xíꞌín ña̱ kándéé iní ndo̱ Jesús.
1TH 3:11 Ta kóni̱ nduꞌu̱ ña̱ mií tatá yo̱ Ndios xíꞌín satoꞌo yo̱ Jesucristo ná konó ná íchi̱ saa̱ ndu̱ noo̱ ndéi ndó.
1TH 3:12 Ta na̱ kúú satoꞌo yo̱ ná chindeé ná ndo̱ꞌó, dá ná kuaꞌano cháá ka̱ ña̱ kúꞌu̱ sátáꞌan ini ndo̱ saꞌa̱ ndo̱ xíꞌín saꞌa̱ ndidaá ka̱ ña̱yuu táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée nduꞌu kúꞌu̱ ini ndu̱ saꞌa̱ ndo̱,
1TH 3:13 ta ná ki̱ꞌo na ña̱ kandita toon ndó, dá ná koo vii ndo̱ noo̱ Ndios, na̱ kúú tatá yo̱, tá ná kasandaá kuu̱ nandió ko̱o mií Jesucristo, na̱ kúú satoꞌo yo̱, xíꞌín ndidaá ña̱yuu na̱. Dión ná koo.
1TH 4:1 Ta viti, ñani, seí ndaꞌí ndu̱ noo̱ ndo̱, ta káꞌa̱n niꞌini ndu noo̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ kúú yó kuendá satoꞌo yo̱ Jesús. Chi̱ sa̱ ni̱ da̱náꞌa̱ ndu̱ noo̱ ndo̱ ndí ki̱án kánian kee ndó, dá nataꞌan ini Ndios koni ñaá ná. Ta ki̱ꞌo dión kée ndó viti, tído koo ini ndo̱ kati̱ꞌa cháá ka̱ ndo̱ kee ndóa̱n.
1TH 4:2 Chi̱ sa̱ náꞌá vá ndó ndá choon ni̱ saꞌanda ndu̱ noo̱ ndo̱ kee ndó, chi̱ noo̱ satoꞌo yo̱ Jesús ni̱ ni̱ꞌí nduꞌu̱ choon yóꞌo.
1TH 4:3 Chi̱ ña̱ kóni̱ Ndios kía̱n koo vii ndo̱ noo̱ ná. Sa̱ꞌá ño̱ó o̱ sa̱ kóo ini ndo̱ dáyako̱ ndo̱ mií ndó xíꞌín kua̱chi xíꞌín na̱ ko̱ kúú ñadiꞌí ndo̱ o yíi̱ ndo̱.
1TH 4:4 Diꞌa koo ini iin rá iin ndó kati̱ꞌa ndó koo vii ndo̱ xíꞌín na̱ kúú ñadiꞌí mií ndó, ta koo ña̱ñóꞌó ndó noo̱ ná.
1TH 4:5 Ta o̱ sa̱ kátoó ndo̱ kee ndó ña̱ kaꞌan noo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ña̱yuu ko̱ náꞌá Ndios.
1TH 4:6 Ta ni iin tóꞌón ndó o̱ sa̱ kóo ini koni xíxi ñani ndo̱ kuendá Jesús xíꞌín ña̱ kini yóꞌo, chi̱ kaꞌí nda̱ꞌo dándóꞌo Ndios nío̱ ndo̱ sa̱ꞌá kua̱chi yóꞌo táto̱ꞌon sa̱ ni̱ ka̱sto̱ꞌon ndu xíꞌín ndó, ta ni̱ xi̱ꞌo ndu kuendá noo̱ ndo̱.
1TH 4:7 Chi̱ ko̱ ní kána taꞌon Ndios yó ña̱ kía̱n kandei yó kee yó ña̱ kini kóni̱ ñíi̱ yo̱. Diꞌa ni̱ kana na yó ña̱ koo vii yo̱ noo̱ ná.
1TH 4:8 Sa̱ꞌá ño̱ó ndi ndáa mií vá ndó kénóo to̱ꞌon dánaꞌa̱ ndu̱ yóꞌo, kanaꞌá ndó ña̱ ko̱ kénóo taꞌon ndó ni iin ta̱a ñayuú yóꞌo. Diꞌa mií vá Ndios, na̱ ni̱ xi̱ꞌo Espíritu ii̱ ná noo̱ yo̱, no̱ón kúú na̱ kénóo ndó.
1TH 4:9 Ko̱ káni ka̱a̱n ña̱ taa nduꞌu̱ ña̱ kuꞌu̱ sátáꞌan ini ndo̱ saꞌa̱ ndo̱, dá chi̱ sa̱ ni̱ da̱náꞌa̱ va mií Ndios noo̱ ndo̱ ña̱ kuꞌu̱ ini saꞌa̱ sátáꞌan ndó.
1TH 4:10 Ta dión taꞌani kée ndó xíꞌín ndidaá ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús, na̱ ndéi chí kuendá Macedonia diꞌa. Tído seí ndaꞌí ndu̱ noo̱ ndo̱, ñani, ña̱ káꞌano cháá ka̱ ná kakuu ña̱ kúꞌu̱ ini ndo̱ saꞌa̱ ná.
1TH 4:11 Ta koo ini ndo̱ koo va̱ꞌa ini ndo̱ xíꞌín ndidaá ña̱yuu. Ta ndi̱ꞌi ini ndo̱ noo̱ choon kée mií ndó, o̱ sa̱ chírnee ndó mií ndó noo̱ dao ka̱ ña̱ꞌa. Ta ndi̱ꞌi ini ndo̱ kechóon ndó, dá niꞌi̱ ndo̱ ña̱ꞌa kasáꞌan ndó, táto̱ꞌon ni̱ saꞌanda ndu̱ choon noo̱ ndo̱.
1TH 4:12 Dá kía̱n ná koo ña̱ñóꞌó ña̱yuu ko̱ náꞌá Ndios noo̱ ndo̱, ta ni iin ña̱ꞌa ná o̱ kámani̱ noo̱ ndo̱.
1TH 4:13 Ta viti kóni̱ nduꞌu̱ ña̱ kanaꞌá ndó, ñani, saꞌa̱ ndí ki̱án ndoꞌo ña̱yuu ni̱ xiꞌi̱, dá ná o̱ kúndaꞌí ini ndo̱ saꞌa̱ ná táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo na̱ ko̱ó ta̱ndeé iní noo̱.
1TH 4:14 Chi̱ kándísa yó ña̱ ni̱ xiꞌi̱ Jesús, ta ni̱ na̱taki na̱. Ta ki̱ꞌo dión taꞌani dákíꞌin táꞌan Ndios na̱ kúú kuendá Jesús ni̱ xiꞌi̱ xíꞌín mií Jesús.
1TH 4:15 Ta viti koꞌo̱n ndu̱ kasto̱ꞌon ndu xíꞌín ndó to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n mií satoꞌo yo̱ Jesús, chi̱ ni̱ kaa na̱ ña̱ yóó, na̱ ndéi takí ii̱ tá ná nandió ko̱o mií Jesús kii na ñayuú yóꞌo, o̱ kuió no̱ó taꞌon yó koꞌo̱n yo̱ no̱ó na̱ sa̱ ni̱ xiꞌi̱ koꞌo̱ nakiꞌin táꞌan yó xíꞌín Jesús.
1TH 4:16 Chi̱ dinñóꞌó taꞌa̱nda̱ choon chí induú, dá tái̱ kayuꞌú iin arcángel, ta tái̱ kaꞌa̱n trompeta Ndios, dá ví noo satoꞌo yo̱ Jesús nda̱ induú kii na. Ta kúú dinñóꞌó ka̱ nataki na̱ sa̱ ni̱ xiꞌi̱ kúú kuendá Jesús.
1TH 4:17 Tá ni̱ ndiꞌi, ndidaá yóó, na̱ ndéi takí ii̱ no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, nadi̱tá Ndios koꞌo̱n dáó yó xíꞌín na̱ ni̱ na̱taki ñoó noo̱ viko̱ káa nakiꞌin táꞌan yó xíꞌín satoꞌo yo̱ Jesús no̱ó tachi̱. Ta dión kandei kuií yo̱ xíꞌín ná.
1TH 4:18 Sa̱ꞌá ño̱ó ki̱ꞌo ndó ta̱ndeé iní noo̱ iin rá iin ndó xíꞌín to̱ꞌon yóꞌo.
1TH 5:1 Ta saꞌa̱ ndá oon koo dión xíꞌín ndi kooan, ko̱ káni ka̱a̱n taai ña̱ saa̱ noo̱ ndo̱, ñani,
1TH 5:2 dá chi̱ sa̱ náꞌá va̱ꞌa mií ndó ña̱ iin ndakána va kasandaá kuu̱ nandió ko̱o satoꞌo yo̱, táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée iin ta̱ kui̱ꞌíná tá ve̱i ra sa̱kuaá kiꞌin kuíꞌíná ñaá rá.
1TH 5:3 Mií kuu̱ kaꞌa̱n ña̱yuu diꞌa: “Va̱ꞌa nda̱ꞌo ndéi yó, ko̱ó ka̱ va ta̱ndóꞌó noo̱ yo̱ viti”, kaa na̱, ta kúú iin ndakána va tiin ñaá ta̱ndóꞌó kini ñoó, táto̱ꞌon iin ndakána kásáꞌá káki de̱ꞌe na̱ ñáꞌa̱. Ta ni iin tóꞌón ná o̱ káki no̱ó ta̱ndóꞌó yóꞌo.
1TH 5:4 Tído ndoꞌó, ñani, sa̱ náꞌá ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo koo, chi̱ ko̱ íin naá ka̱ noo̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo. Sa̱ꞌá ño̱ó o̱ tíin ndakána kuu̱ yóꞌo ndo̱ꞌó táto̱ꞌon ki̱ꞌo tíin ndakána iin ta̱ kui̱ꞌíná ña̱yuu kiꞌin kuíꞌíná rá.
1TH 5:5 Chi̱ sa̱ ndidaá kúú vá ndoꞌó kúú na̱ tóo̱n noo̱, chi̱ sa̱ ni̱ na̱too̱n noo̱ ndo̱. Ta ko̱ íin naá ka̱ noo̱ yo̱, chi̱ ko̱ kúú ka̱ yo̱ kuendá noo̱ íin naá.
1TH 5:6 Sa̱ꞌá ño̱ó ná o̱ sa̱ kúdi̱ yo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ña̱yuu ko̱ náꞌá Ndios. Diꞌa ná kandei nduu yo̱, ta ná kañoꞌo ini yo̱.
1TH 5:7 Dá chi̱ na̱ kídi̱, sa̱kuaá kídi̱ na̱, ta na̱ xíꞌi, sa̱kuaá xíꞌi na.
1TH 5:8 Tído yóó kúú na̱ sa̱ tóo̱n noo̱, sa̱ꞌá ño̱ó ná kañoꞌo ini yo̱. Ná koo ini yo̱ ña̱ kandeé iní yo̱ Jesús, ta ná kuꞌu̱ ini yo̱ saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu. Ta ña̱ yóꞌo ná kakuu táto̱ꞌon iin ka̱a kandaꞌa̱ yika̱ yo̱. Ta ta̱ndeé iní kómí yó ña̱ miía̱n ndaa̱ kuití ka̱ki yó no̱ó kua̱chi yo̱ ná kakuu táto̱ꞌon iin ka̱a kanóo dini̱ yo̱.
1TH 5:9 Chi̱ ko̱ ní ka̱xi Ndios yó, dá kuido̱ ini na̱ koni na̱ yó. Diꞌa ni̱ ka̱xi na yó, dá niꞌi̱ yo̱ ña̱ ka̱ki yó no̱ó kua̱chi yo̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Jesucristo, na̱ kúú satoꞌo yo̱,
1TH 5:10 na̱ ni̱ xiꞌi̱ saꞌa̱ yo̱, dá kía̱n, va̱ꞌará ni̱ xiꞌi̱ yo̱ o takí yo̱, tído kandei dáó yó xíꞌín ná.
1TH 5:11 Sa̱ꞌá ño̱ó ki̱ꞌo táꞌan ndó ta̱ndeé iní yóꞌo noo̱ iin rá iin ndó, ta dákuáꞌano táꞌan ndó xíꞌín to̱ꞌon Ndios táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ndó ndéi ndó.
1TH 5:12 Ta seí ndaꞌí ndu̱ noo̱ ndo̱, ñani, ña̱ koo ini ndo̱ koo ña̱ñóꞌó ndó no̱ó na̱ kéchóon noo̱ ndo̱, chi̱ ni̱ xi̱ꞌo satoꞌo yo̱ Jesús choon noo̱ ná ña̱ kuita na noo̱ ndo̱, ta kaꞌa̱n niꞌini na noo̱ ndo̱.
1TH 5:13 Sa̱ꞌá ño̱ó koo ña̱ñóꞌó ndó noo̱ ná, ta kuꞌu̱ nda̱ꞌo ini ndo̱ saꞌa̱ ná saꞌa̱ choon kée na noo̱ ndo̱. Ta ná koo ini ndo̱ kandei va̱ꞌa ndó xíꞌín iin rá iin ndó.
1TH 5:14 Ta seí ndaꞌí taꞌani ndu noo̱ ndo̱ ña̱ koo ini ndo̱ dána̱ni ndó na̱ du̱sá, na̱ ko̱ kóni̱ kechóon. Ta ki̱ꞌo ndó ta̱ndeé iní no̱ó na̱ ni̱ ndi̱ko, ta chindeé ndó na̱ vitá ini. Ta kueé koo ini ndo̱ xíꞌín ndidaá kúú ña̱yuu.
1TH 5:15 Ta o̱ sa̱ kóo ini ndo̱ nandió néꞌe ndó ña̱ kini kée dao ka̱ ña̱yuu xíꞌín ndó. Diꞌa ndi̱ꞌi ini ndo̱ kee ndó ña̱ va̱ꞌa xíꞌín iin rá iin ndó. Ta dión taꞌani kee ndó xíꞌín ndidaá ka̱ ni ña̱yuu.
1TH 5:16 Ta daá kuití ná koo dii̱ i̱ní ndo̱.
1TH 5:17 Ta o̱ sa̱ kátuu ndó ña̱ káꞌa̱n ndo̱ xíꞌín Ndios.
1TH 5:18 Ta naki̱ꞌo ndó ndivéꞌe noo̱ ná saꞌa̱ ndidaá ña̱ ndóꞌo ndó, chi̱ ki̱ꞌo dión kóni̱ mií Ndios kee yó sa̱ꞌá ña̱ kúú yó kuendá Cristo Jesús.
1TH 5:19 O̱ sa̱ kadí ndo̱ no̱ó ña̱ kóni̱ Espíritu ii̱ Ndios kee na.
1TH 5:20 O̱ sa̱ kúꞌichi̱ ini ndo̱ kueídóꞌo ndó to̱ꞌon ni̱ xi̱ꞌo mií Ndios no̱ó ña̱yuu dánaꞌa̱ noo̱ ndo̱.
1TH 5:21 Korndodó va̱ꞌa ndó ndidaá kúú ña̱ dánaꞌa̱ na̱, dá nakiꞌin va̱ꞌa ndó ña̱ kía̱n va̱ꞌa.
1TH 5:22 Ta taó xóo ndó mií ndó no̱ó ndidaá ña̱ kini.
1TH 5:23 Ta mií Ndios, na̱ xíꞌo ña̱ koo va̱ꞌa ini yo̱, ná kevii níi ná ndo̱ꞌó, ta ná taxí vii ná iin níí kúú ndó, espíritu ndo̱, xíꞌín nío̱ ndo̱, xíꞌín yikí ko̱ño ndo̱, dá kía̱n ná koo vii ndo̱ tá ná kasandaá kuu̱ nandió ko̱o tuku Jesucristo, na̱ kúú satoꞌo yo̱, kasaa̱ na̱.
1TH 5:24 Dá chi̱ iin na̱ ndaa̱ kúú Ndios, na̱ ni̱ kana ndoꞌó xoo mií ná, ta no̱ón kúú na̱ kee ña̱ yóꞌo xíꞌín ndó.
1TH 5:25 Ñani, kaka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios saꞌa̱ ndúꞌu̱.
1TH 5:26 Ta chitó táꞌan ndó noo̱ ndo̱, ta ña̱ yóꞌo ná kakuu iin ña̱ñóꞌó kaꞌa̱n táꞌan ndó ndisáꞌán xíꞌín na̱ kúú ñani ndo̱.
1TH 5:27 Ta saꞌándái̱ choon noo̱ ndo̱ xíꞌín choon ni̱ xi̱ꞌo Ndios noo̱í ña̱ kaꞌi ndó tuti yóꞌo noo̱ ndidaá ka̱ na̱ kúú ña̱yuu Ndios.
1TH 5:28 Ná koo ña̱ mani̱ xíꞌo satoꞌo yo̱ Jesucristo xíꞌín iin rá iin ndó. Dión ná koo.
2TH 1:1 Yuꞌu̱ kúú Pablo, ta yuꞌu̱ xíꞌín Silvano xíꞌín Timoteo káꞌa̱n ndu̱ ndisáꞌán xíꞌín ndoꞌó, na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo káꞌano Tesalónica, ndoꞌó na̱ ndíta xíꞌín tatá yo̱ Ndios, xíꞌín de̱ꞌe na Jesucristo, na̱ kúú satoꞌo yo̱.
2TH 1:2 Ta mií tatá yo̱ Ndios xíꞌín satoꞌo yo̱ Jesucristo ná kee na ña̱ mani̱ xíꞌín ndó, ta naki̱ꞌo na ña̱ koo va̱ꞌa ini ndo̱.
2TH 1:3 Daá kuití vá kánian naki̱ꞌo nduꞌu̱ ndivéꞌe noo̱ Ndios saꞌa̱ ndo̱, ñani. Ta ki̱ꞌo dión níyi̱ká ndú kee ndu, chi̱ iin iin kuu̱ kuu̱ sá sáꞌano cháá ka̱ ndo̱ kuaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín ña̱ kándéé iní ndo̱ Jesús, ta sáꞌano taꞌani ndó xíꞌín ña̱ kúꞌu̱ cháá ka̱ ini saꞌa̱ sátáꞌan ndó.
2TH 1:4 Sa̱ꞌá ño̱ó káꞌa̱n va̱ꞌa ndu saꞌa̱ ndo̱ꞌó noo̱ dao ka̱ na̱ kúú kuendá Ndios nátaka dao ka̱ veꞌe ño̱ꞌo, chi̱ va̱ꞌará kéndava̱ꞌa ña̱yuu xíꞌín ndó, ta va̱ꞌará ndóꞌo ndó ta̱ndóꞌó, tído xíꞌo ndeé vá iní ndo̱, ta ndíta ndaa̱ ndo̱ xíꞌín ña̱ kándéé iní ndo̱ Jesús.
2TH 1:5 Ta sa̱ꞌá ña̱ xíꞌo ndeé iní ndo̱, ñoó kía̱n náꞌa̱ ña̱ kéyíko̱ ndaa̱ Ndios. Sa̱ꞌá ño̱ó ió íchi̱ ndo̱ ña̱ ndu̱ꞌu ndó no̱ó dándáki na, chi̱ sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo kía̱n ndóꞌo nío̱ ndo̱.
2TH 1:6 Ta ña̱ ndaa̱ vá kíán noo̱ mií Ndios ña̱ dándóꞌo na nío̱ ña̱yuu kéndava̱ꞌa xíꞌín ndoꞌó.
2TH 1:7 Ta noo̱ ndo̱ꞌó, na̱ ndóꞌo nío̱ viti, naki̱ꞌo Ndios ña̱ naniꞌi̱ ndée̱ dáó ndoꞌó xíꞌín nduꞌu̱ tá ná natu̱u satoꞌo yo̱ Jesús kii na chí induú xíꞌín ndidaá ángel ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ ná
2TH 1:8 tein ñoꞌó kéi̱ ita̱, dá chiya̱ꞌi na ña̱yuu ko̱ ní xíin nakoni Ndios, xíꞌín na̱ ko̱ ní xíin kueídóꞌo to̱ꞌon va̱ꞌa ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱ Jesucristo, na̱ kúú satoꞌo yo̱.
2TH 1:9 Ta ña̱yuu yóꞌo kúú na̱ ndoꞌo naní nío̱ ndidaá táꞌa̱n kuu̱, chi̱ ni iin kuu̱ o̱ ko̱ní na̱ ndu̱ꞌu na noo̱ ió satoꞌo yo̱ Ndios, ta ni iin kuu̱ o̱ ko̱ní na̱ táto̱ꞌon ndato ndée̱ kómí ná.
2TH 1:10 Dión koo kuu̱ tá ná nandió ko̱o Jesús, dá kía̱n ndato nda̱ꞌo natiin na ña̱ñóꞌó kee ña̱yuu mií ná, ta naá iní ndidaá kúú ña̱yuu kándísa ñaá. Ta dión taꞌani ndoꞌo mií ndó, chi̱ kándísa ndó to̱ꞌon ni̱ da̱náꞌa̱ ndu̱ noo̱ ndo̱.
2TH 1:11 Sa̱ꞌá ño̱ó daá kuití vá xíka̱ ndu̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios saꞌa̱ ndo̱, ña̱ ná ki̱ꞌo na ña̱ kakuu ndó ña̱yuu ndaa̱, dá chi̱ sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo ni̱ ka̱xi na ndo̱ꞌó. Ta xíka̱ taꞌani ndu noo̱ ná ña̱ xíꞌín ndée̱ mií ná ná kandeé ndó kee ndó ndidaá kúú ña̱ va̱ꞌa, xíꞌín ndidaá kúú choon ni̱ chi̱káa̱ ini ndo̱ kee ndó sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní ndo̱ ná,
2TH 1:12 dá ná niꞌi̱ satoꞌo yo̱ Jesucristo ña̱ñóꞌó saꞌa̱ ndo̱. Ta dión taꞌani natiin ndó ña̱ñóꞌó sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní ndo̱ ná, ta dión koo sa̱ꞌá ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios xíꞌín satoꞌo yo̱ Jesucristo xíꞌín yó.
2TH 2:1 Ta viti kásto̱ꞌon ndu xíꞌín ndó ndi koo tá ná nandió ko̱o Jesucristo, na̱ kúú satoꞌo yo̱, kasaa̱ na̱, ta ndi koo, dá nakiꞌin táꞌan yó xíꞌín ná. Ta seí ndaꞌí ndu̱ noo̱ ndo̱ꞌó, ñani,
2TH 2:2 ña̱ ná dáꞌa ni konó ndó ña̱ vitá oon nadaká ña̱yuu ña̱xintóni̱ ndo̱, ta o̱ sa̱ kútúú ini ndo̱, va̱ꞌará kaá na̱ ña̱ Espíritu ii̱ Ndios ni̱ kaꞌa̱n xíꞌín ná ña̱ sa̱ ni̱ ya̱ꞌa va kuu̱ ni̱ na̱ndió ko̱o satoꞌo yo̱ Jesús, o tá dánaꞌa̱ na̱ ña̱ dión kíán o tá kaá na̱ ña̱ ni̱ ta̱ndaꞌá nduꞌu̱ iin tuti káꞌa̱n dión.
2TH 2:3 O̱ sa̱ kándía ndó ña̱ dándaꞌí ni iin ña̱yuu ndo̱ꞌó, dá chi̱ tá o̱ ñáꞌa̱ kasandaá kuu̱ yóꞌo, dá kía̱n kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu kasáꞌá dánkoo íchi̱ Ndios, ta kasandaá iin ta̱a kini, táꞌa̱n ra̱ ni̱ niꞌi̱ táꞌi̱ ña̱ na̱á rá noo̱ Ndios.
2TH 2:4 Ta ndakuii̱n ra̱, ta kenóo ra ndidaá ña̱ꞌa chínaní ña̱yuu kúú ndios, xíꞌín ndidaá ña̱ꞌa ndáño̱ꞌo na. Ta nda̱ noo̱ ii̱ cháá ka̱ ini veꞌe ño̱ꞌo káꞌano kako̱o ra, dá kee ra mií rá ña̱ kúú rá ndios.
2TH 2:5 ¿Á ko̱ ndúsaa̱ taꞌon ini ndo̱ ña̱ ni̱ kaꞌi̱n saꞌa̱ ndidaá ña̱ yóꞌo tá ni̱ sa̱ ioi̱ xíꞌín ndó?
2TH 2:6 Ta sa̱ náꞌá vá ndoꞌó ndí ki̱án chítuu no̱ó ta̱ kini ñoó, sa̱ꞌá ño̱ó o̱ nátu̱u taꞌon ra nda̱ ná kasandaá hora kánian naꞌa̱ noo̱ rá.
2TH 2:7 Ta kanaꞌá ndó ña̱ sa̱ kéchóon va ña̱ kini ñoó, tído ió de̱ꞌé ii̱ váán, dá chi̱ ió ña̱ chítuu va ña viti, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ñáꞌa̱ natu̱uan. Tído nda̱ ná kasandaá kuu̱ kuxoo ña̱ chítuu ñaá, nda̱ daá ví, dá natu̱uan.
2TH 2:8 Nda̱ daá ví, dá naꞌa̱ noo̱ mií ta̱a kini ñoó. Dá kaꞌání ñaá Jesús xíꞌín tachi̱ yúꞌu̱ ná, dá dánaá ñaá ná kee ña̱ nayeꞌe̱ ndato no̱ó nandió ko̱o na kii na.
2TH 2:9 Chi̱ tá ná kasandaá ta̱ kini ñoó, kakomí rá ndée̱ mií ña̱ uꞌu̱, sa̱ꞌá ño̱ó káꞌano nda̱ꞌo choon kaneꞌe ra kasaa̱ ra̱ xíꞌín ña̱ ma̱ñá, ta kandeé rá kee ra ña̱ꞌa náꞌano xíꞌín ña̱ꞌa ndato.
2TH 2:10 Ta xíꞌín ndidaá ña̱ ma̱ñá yóꞌo dándaꞌí ra̱ ña̱yuu xíonoo íchi̱ kuaꞌa̱n indayá, chi̱ ko̱ ní xíin na natiin na xíꞌín ndinoo ini na̱ ña̱ ndaa̱, sa̱ꞌá ño̱ó o̱ káki taꞌon na no̱ó kua̱chi na̱.
2TH 2:11 Sa̱ꞌá ño̱ó ki̱ꞌo Ndios ña̱ dándaꞌí ñaá iin ña̱ to̱ꞌón káꞌano, dá kandísa na ndidaá kúú ña̱ to̱ꞌón kaꞌa̱n ra̱,
2TH 2:12 dá kía̱n nandoꞌo nío̱ ndidaá kúú ña̱yuu ko̱ ní xíin kandísa ña̱ ndaa̱, chi̱ diꞌa ni̱ ka̱toó cháá ka̱ na̱ ndiko̱ na̱ ña̱ kini.
2TH 2:13 Tído nduꞌu̱, daá kánian naki̱ꞌo ndu ndivéꞌe noo̱ Ndios saꞌa̱ ndo̱ꞌó, ñani, na̱ kúꞌu̱ ini satoꞌo yo̱ Ndios saꞌa̱. Chi̱ ndoꞌó kúú na̱ ni̱ ka̱xi mií ná nda̱ mií saꞌa̱, dá natiin ndó ña̱ ka̱ki ndó sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ndu̱vii Espíritu ii̱ ná ndo̱ꞌó, xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní ndo̱ ña̱ ndaa̱.
2TH 2:14 Chi̱ ni̱ kana Ndios ndo̱ꞌó ña̱ natiin ndó ña̱ ka̱ki ndó xíꞌín to̱ꞌon va̱ꞌa ni̱ da̱náꞌa̱ ndu̱ noo̱ ndo̱, dá natiin taꞌani ndó ña̱ñóꞌó táto̱ꞌon ki̱ꞌo natiin Jesucristo, na̱ kúú satoꞌo yo̱, ña̱ñóꞌó.
2TH 2:15 Sa̱ꞌá ño̱ó kandita toon ndó, ñani, ta tiin toon ndó ña̱ ndaa̱ ni̱ da̱náꞌa̱ nduꞌu̱ noo̱ ndo̱, á kíán ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ ndu̱ xíꞌín yúꞌu̱ ndú noo̱ ndo̱, o á kíán ña̱ ni̱ taa ndu noo̱ tuti ni̱ saa̱ noo̱ ndo̱.
2TH 2:16 Ta mií Jesucristo, na̱ kúú satoꞌo yo̱, xíꞌín mií Ndios, na̱ kúú tatá yo̱, kúú na̱ kúꞌu̱ ini saꞌa̱ yo̱, ta ni̱ xi̱ꞌo na ta̱ndeé iní kakomí yó ndidaá táꞌa̱n kuu̱, ta ni̱ xi̱ꞌo taꞌani na iin ta̱ndeé iní káꞌano noo̱ yo̱ sa̱ꞌá ña̱ mani̱ ni̱ kee na xíꞌá,
2TH 2:17 ta naki̱ꞌo na ña̱ ndeé koo ini ndo̱, ta ná dákuáꞌano na ndo̱ꞌó, dá kati̱ꞌa ndó kaꞌa̱n ndo̱ ndidaá to̱ꞌon va̱ꞌa, ta kati̱ꞌa ndó kee ndó ndidaá ña̱ va̱ꞌa.
2TH 3:1 Viti, ñani, kaka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌá nduꞌu̱, dá kía̱n ná naka̱ꞌani kíi̱ to̱ꞌon Ndios ndidaá kúú xíán kee nduꞌu̱, ta ná natiin ndato ña̱yuu to̱ꞌon Ndios táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndato ni̱ na̱tiin mií ndóa̱n.
2TH 3:2 Ta kaka̱ taꞌani ndó noo̱ ná ña̱ ná kandaa na̱ nduꞌu̱ no̱ó ña̱yuu kíni, no̱ó na̱ kóni̱ kendava̱ꞌa xíꞌín ndú, chi̱ o̱ du̱ú ndidaá ña̱yuu kándéé iní Jesús.
2TH 3:3 Tído iin na̱ ndaa̱ kúú satoꞌo yo̱ Jesús, sa̱ꞌá ño̱ó ki̱ꞌo na ña̱ kandita ndaa̱ ndo̱, ta kandaa na̱ ndo̱ꞌó no̱ó ña̱ kini.
2TH 3:4 Ta sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní yo̱ satoꞌo yo̱ Jesús, sa̱ꞌá ño̱ó kándéé iní ndu̱ ña̱ kée ii̱ vá ndó choon ni̱ saꞌanda nduꞌu̱ noo̱ ndo̱, ta dión kee va ndó.
2TH 3:5 Ta ná chindeé ñaá satoꞌo yo̱ Jesús, dá kati̱ꞌa ndó kuꞌu̱ sátáꞌan ini ndo̱ saꞌa̱ ndo̱, táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúꞌu̱ ini mií Ndios saꞌa̱ yo̱. Dá kati̱ꞌa taꞌani ndó koo ndeé iní ndo̱ tein ta̱ndóꞌó ndóꞌo ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ xi̱ꞌo ndeé iní Cristo Jesús.
2TH 3:6 Saꞌándá ndu̱ choon noo̱ ndo̱, ñani, xíꞌín choon ni̱ xi̱ꞌo satoꞌo yo̱ Jesucristo noo̱ ndú, ña̱ o̱ sa̱ káneꞌe táꞌan ndó xíꞌín na̱ kúú kuendá Jesús, na̱ ko̱ xíin kechóon, táꞌa̱n na̱ ko̱ kóni̱ kee choon ni̱ saꞌanda ndu̱ noo̱ ndo̱.
2TH 3:7 Ta sa̱ náꞌá vá mií ndó ndí ki̱án kánian kee ndó, dá kee ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo sa̱ kee ndu, chi̱ ko̱ ní sá ndei dúsá ndú tein mií ndó.
2TH 3:8 Chi̱ ko̱ ní seí óon taꞌon ndu pan ni iin tóꞌón ña̱yuu. Diꞌa nduú ñoó va ni̱ sa̱ ndi̱ꞌi ini ndu̱ sa̱ kee ndu choon ndeé, dá kía̱n ná dáꞌa ni dátaꞌán ndu̱ ni iin ndoꞌó sa̱ꞌá ña̱ kasáꞌan ndu.
2TH 3:9 Ió íchi̱ ndú ña̱ koto ndó nduꞌu̱, tído ko̱ ní xíka̱ taꞌon ndu ña̱ kee ndó dión. Diꞌa sa̱ ke̱chóon va nduꞌu̱, chi̱ kóni̱ ndu̱ ña̱ kía̱n kati̱ꞌa ndó kee ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée nduꞌu̱.
2TH 3:10 Chi̱ tá ni̱ sa̱ ndei ndu xíꞌín ndó, dá ni̱ saꞌanda ndu̱ choon noo̱ ndo̱ ña̱ ndi ndáa ña̱yuu ko̱ xíin kechóon, ná dáꞌa ni kasáꞌan na.
2TH 3:11 Chi̱ ni̱ niꞌi̱ tóꞌon nduꞌu̱ ña̱ tein ndó xaa̱n ndéi dao ña̱yuu dúsá, na̱ ko̱ kóni̱ kechóon, ta chírnee chítuu kúu na noo̱ dao ka̱ ña̱yuu.
2TH 3:12 Sa̱ꞌá ño̱ó saꞌándá ndu̱ choon no̱ó na̱ kée dión xíꞌín choon ni̱ niꞌi̱ ndú noo̱ satoꞌo yo̱ Jesucristo, ña̱ ná ndi̱ꞌi ini iin rá iin mií ná kechóon ndúsáꞌano ná, dá niꞌi̱ ná ña̱ kataki na̱.
2TH 3:13 Ta ndoꞌó, ñani, o̱ sa̱ kúkuitá iní ndo̱ kee ndó ña̱ va̱ꞌa.
2TH 3:14 Tá ndéi dao ña̱yuu ko̱ kékuendá choon saꞌándá ndu̱ noo̱ tuti yóꞌo, dá kía̱n kande̱ꞌé va̱ꞌa ndó ndá yoo kúú ná, ta o̱ sa̱ kóo ka̱ ini ndo̱ kaneꞌe táꞌan ndó xíꞌín ná, dá ná xikaꞌan noo̱ ná sa̱ꞌá ña̱ kée na dión.
2TH 3:15 Tído ná dáꞌa ni taó kuendá ndo̱ ña̱ kúú ná na̱ xiní uꞌu̱ ndo̱, diꞌa koo ini ndo̱ kaꞌa̱n niꞌini ndó noo̱ ná sa̱ꞌá ña̱ kúú ná ñani ndo̱ kuendá Jesús.
2TH 3:16 Ta mií satoꞌo yo̱ Jesús, na̱ xíꞌo ña̱ ió va̱ꞌa ini yo̱, ná naki̱ꞌo ña̱ daá kuití vá koo va̱ꞌa ini ndo̱ noo̱ ndidaá ña̱ꞌa. Ta daá kuití ná koo na xíꞌín ndidaá ndó.
2TH 3:17 Ta ndisáꞌán yóꞌo táa mií yuꞌu̱ Pablo ko̱saa̱ noo̱ ndo̱ꞌó xíꞌín ndáꞌa̱ miíi̱. Ta dión kée yuꞌu̱ noo̱ ndidaá tuti táai, ta dión ndáa letrai̱.
2TH 3:18 Ná koo ña̱ mani̱ xíꞌo satoꞌo yo̱ Jesucristo xíꞌín iin rá iin ndó. Dión ná koo.
1TI 1:1 Yuꞌu̱ kúú Pablo, ta kúúí iin apóstol, na̱ néꞌe to̱ꞌon Jesucristo, chi̱ mií tatá Ndios, na̱ dáka̱ki ñaá, xíꞌín satoꞌo yo̱ Jesucristo, na̱ kúú iin ta̱ndeé iní káꞌano noo̱ yo̱, no̱ón kúú na̱ ni̱ xi̱ꞌo choon yóꞌo noo̱í.
1TI 1:2 Ta káꞌa̱n yuꞌu̱ ndisáꞌán xíꞌín yoꞌó, Timoteo. Miía̱n ndaa̱ kuiti kúúón táto̱ꞌon de̱ꞌi sa̱ꞌá ña̱ kándéé ino̱n Jesús. Ta mií tatá yo̱ Ndios xíꞌín satoꞌo yo̱ Jesucristo ná kee na ña̱ mani̱ xíꞌín yoꞌó, ta ná kuꞌu̱ ini na̱ sa̱ꞌo̱n, ta ná ki̱ꞌo na ña̱ koo va̱ꞌón.
1TI 1:3 Kakaa̱ ii̱ ní ñoo Éfeso xaa̱n, táto̱ꞌon ni̱ seí ndaꞌávíi̱ noo̱o̱n tá ni̱ keei kuaꞌi̱n chí kuendá Macedonia diꞌa, ta kaꞌa̱ndo̱n choon noo̱ ra̱ dánaꞌa̱ ña̱ to̱ꞌón ña̱ ná dáꞌa ka̱ ni kee ra dión,
1TI 1:4 ta ná dáꞌa ka̱ ni dánaꞌa̱ ra̱ sa̱ꞌá cuento yatá, xíꞌín saꞌa̱ ndá ti̱xi ni̱ kii iin rá iin na̱ yatá ni̱ sa̱ ndei sa̱ naꞌá. Chi̱ ña̱ yóꞌo kédaá xíꞌín na̱ kúú kuendá Jesús, dá kasáꞌá ná dándichi̱ táꞌan mií ná, ta ko̱ chíndeé taꞌon ñaá ña̱ kaka choon Ndios kuaꞌa̱n, chi̱ ko̱ xíꞌoan ña̱ kandeé cháá ka̱ ini na̱ Ndios. Ta káꞌi̱n xíꞌón ña̱
1TI 1:5 kaꞌa̱ndo̱n choon yóꞌo noo̱ ta̱a ñoó, dá ná kati̱ꞌa ña̱yuu xaa̱n kuꞌu̱ ini saꞌa̱ sátáꞌan na xíꞌín iin nío̱ vii, xíꞌín iin ña̱xintóni̱ va̱ꞌa, ta sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní na̱ Jesús xíꞌín ndinoꞌo ini na̱.
1TI 1:6 Tído ni̱ ka̱nkuei xoo va ta̱a ñoó no̱ó ña̱ yóꞌo, ta ndíꞌi ini ra̱ dánaꞌa̱ ra̱ saꞌa̱ to̱ꞌon ko̱ chóon.
1TI 1:7 Ta kátoó ra̱ dánaꞌa̱ ra̱ saꞌa̱ ley Moisés, tído ni mií rá ko̱ kándaa̱ ini sa̱ꞌá ña̱ dánaꞌa̱ ra̱ xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ kéndaa̱ téí ra̱.
1TI 1:8 Ta sa̱ náꞌá vá yó ña̱ keva̱ꞌa yó xíꞌín ley Ndios tá ná kendaa̱ yo̱ choon saꞌándáa̱n.
1TI 1:9 Ta náꞌá vá yó ña̱ ko̱ ní xi̱ꞌo Ndios ley na̱ ña̱ kía̱n chituuan no̱ó ña̱yuu ndaa̱. Diꞌa ni̱ xi̱ꞌo na ley na̱ chituuan no̱ó ña̱yuu kíni, xíꞌín na̱ do̱ꞌó, xíꞌín na̱ ko̱ nákoni Ndios, xíꞌín na̱ kée kua̱chi, xíꞌín na̱ ko̱ó ña̱ñóꞌó noo̱ Ndios, xíꞌín na̱ káꞌa̱n ndava̱ꞌa saꞌa̱ Ndios, xíꞌín na̱ saꞌání tatá xíꞌín naná, xíꞌín ndidaá ka̱ na̱ saꞌání ndi̱i,
1TI 1:10 xíꞌín na̱ kée kua̱chi xíꞌín na̱ ko̱ kúú yíi̱ o ñadiꞌí, xíꞌín ra̱ kátoó kudi̱ xíꞌín ta̱a xi̱ꞌín rá, xíꞌín na̱ díkó ña̱yuu, xíꞌín na̱ to̱ꞌón, xíꞌín na̱ náchinaꞌá Ndios tein ña̱ to̱ꞌón káꞌa̱n na̱, xíꞌín dao ka̱ kua̱chi ko̱ nákiꞌin táꞌan xíꞌín ña̱ ndaa̱ dánaꞌa̱ yo̱.
1TI 1:11 Ki̱ꞌo dión dándáki to̱ꞌon ndato, ña̱ kúú to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús, ña̱ ni̱ chi̱náꞌa̱ Ndios, na̱ kúú Ndios ndato kuaꞌa̱ ió. Ta ni̱ saꞌanda na̱ choon noo̱í ña̱ dánaꞌi̱ ñá no̱ó ña̱yuu.
1TI 1:12 Náki̱ꞌoi ndivéꞌe noo̱ Cristo Jesús, na̱ kúú satoꞌo yo̱, na̱ xíꞌo ndeé yuꞌu̱ noo̱ choon yóꞌo. Chi̱ ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ná yuꞌu̱ ña̱ kúúí iin ta̱a ndaa̱, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ xi̱ꞌo na choon yóꞌo noo̱í kechóoin noo̱ mií ná.
1TI 1:13 Ta va̱ꞌará ni̱ sa̱ kuu yuꞌu̱ iin ra̱ sa̱ kaꞌa̱n ndava̱ꞌa saꞌa̱ ná, ta va̱ꞌará ni̱ sa̱ kuu yuꞌu̱ iin ra̱ sa̱ kendava̱ꞌa xíꞌín na̱ kúú kuendá na̱, ta va̱ꞌará kini sa̱ nda̱neꞌe yuꞌu̱ na̱, tído ni̱ kuꞌu̱ va ini na̱ sa̱ꞌí, chi̱ ko̱ ní sá naꞌá taꞌan vei ña̱ ni̱ sa̱ keei, ta ko̱ ñáꞌa̱ kandísai mií ná.
1TI 1:14 Tído ña̱ mani̱ ni̱ kee satoꞌo yo̱ Ndios xíꞌíín ni̱ sa̱ kuu iin ña̱ káꞌano nda̱ꞌo noo̱í, chi̱ ni̱ na̱kutí yuꞌu̱ xíꞌín ña̱ kándéé iníi̱ ná, xíꞌín ña̱ kúꞌu̱ inii̱ saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu. Ta dión ni̱ ndoꞌi ni̱ kee Cristo Jesús.
1TI 1:15 Ta ndinoꞌo ña̱ ndaa̱ kía̱n koꞌi̱n kaꞌi̱n, ta kánian kandísa ndidaá ña̱yuu ña̱. Ta ña̱ yóꞌo kíán: miía̱n ndaa̱ kuiti ni̱ kii Cristo Jesús ñayuú yóꞌo, dá kuu dáka̱ki na na̱ kómí kua̱chi, ta yuꞌu̱ kúú ra̱ kini cháá ka̱ nákaa̱ tein na̱ kómí kua̱chi ni̱ da̱káki na.
1TI 1:16 Tído ni̱ saꞌa̱n Jesucristo ni̱ kuꞌu̱ ini na̱ sa̱ꞌá yuꞌu̱, ra̱ kini cháá ka̱, dá dánaꞌa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu ña̱ koꞌo̱n na̱ ki̱ꞌo ndeé iní na̱ sa̱ꞌá ña̱yuu kándísa ñaá, dá koni na̱ natiin na ña̱ kataki chíchí ná táto̱ꞌon ni̱ kee na xíꞌín yuꞌu̱.
1TI 1:17 Ta iin tóꞌón mií vá Ndios kúú rey ndidaá táꞌa̱n tiempo. Ta ni iin kuu̱ o̱ ku̱ú na̱, ta o̱ kúu taꞌon koni yo̱ ndi káa na, ta kúú ná iin tóꞌón dini̱ Ndios takí xíꞌín Ndios ndi̱chí. Ta daá kuití ná natiin na ndidaá ña̱ñóꞌó, xíꞌín to̱ꞌon ndato kuaꞌa̱n. Dión ná koo.
1TI 1:18 Ta choon yóꞌo xíꞌoi noo̱ yo̱ꞌó, Timoteo, dá kandeéón na̱áo̱n xíꞌín ña̱ kini, táto̱ꞌon ki̱ꞌo kuaꞌa̱n to̱ꞌon ni̱ niꞌi̱ na̱ sáꞌano noo̱ Ndios tá sa̱ naꞌá saꞌa̱ choon keeón.
1TI 1:19 Ta kuiin ndaa̱o̱n xíꞌín ña̱ kándéé ino̱n Jesús, ta choꞌon ino̱n koo vii ña̱xintóno̱n, dá chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ko̱ ní kée dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús dión, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ tu̱ú ná no̱ó ña̱ ndaa̱ kándísa yó, táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo iin barco túu táꞌan xíꞌín yuu̱.
1TI 1:20 Ta Himeneo xíꞌín Alejandro kúú dao ta̱a ni̱ ndoꞌo dión, ta ni̱ na̱ki̱ꞌo va yuꞌu̱ ra̱ noo̱ ndáꞌa̱ ña̱ uꞌu̱, dá ná nandikó iní ra̱, ta ná dándíꞌi ra ña̱ káꞌa̱n ndava̱ꞌa ra saꞌa̱ Ndios.
1TI 2:1 Noo̱ ndidaá ña̱ꞌa káꞌa̱n niꞌinii noo̱ ndidaá na̱ ndéi xaa̱n ña̱ ná koo ini na̱ kueí ndaꞌí na̱ noo̱ Ndios saꞌa̱ ndidaá ta̱ néꞌe choon, ta ná kaka̱ taꞌi̱ ná noo̱ ná saꞌa̱ rá, ta ná kaka̱ na̱ ña̱ mani̱ saꞌa̱ rá, ta ná naki̱ꞌo na ndivéꞌe noo̱ Ndios saꞌa̱ rá.
1TI 2:2 Ta dión taꞌani ná kaka̱ na̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌá ta̱ néꞌe choon náꞌano, xíꞌín saꞌa̱ dao ka̱ ta̱a néꞌe choon xi̱ꞌín rá, dá kía̱n ná koni yo̱ kandei va̱ꞌa yó, dá ná koni yo̱ kandei ñóchí yó kee yó ña̱ kóni̱ Ndios, ta ndúsáꞌano ná kee yó noo̱ ndidaá ña̱yuu.
1TI 2:3 Dá chi̱ ña̱ yóꞌo kía̱n va̱ꞌa, ña̱ kía̱n nátaꞌan ini Ndios, na̱ dáka̱ki ñaá.
1TI 2:4 Dá chi̱ kóni̱ na̱ ña̱ ndidaá táꞌa̱n ña̱yuu niꞌi̱ ña̱ ka̱ki na no̱ó kua̱chi na, ta naniꞌi̱ ná ña̱ kanaꞌá ná ña̱ ndaa̱ saꞌa̱ mií Ndios.
1TI 2:5 Dá chi̱ iin tóꞌón dini̱ vá kúú Ndios, ta iin tóꞌón taꞌani kúú na̱ náchindei va̱ꞌa ña̱yuu xíꞌín Ndios, ta na̱ yóꞌo kúú Jesucristo, na̱ ni̱ nduu iin ta̱a.
1TI 2:6 Ta ni̱ na̱ki̱ꞌo na mií ná ña̱ kía̱n ni̱ xiꞌi̱ na̱, ta ki̱ꞌo dión ni̱ chi̱ya̱ꞌi na sa̱ꞌá kua̱chi ndidaá ña̱yuu. Ta ndidaá ña̱ yóꞌo ni̱ kuu tein kuu̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini mií Ndios.
1TI 2:7 Ta ni̱ xi̱ꞌo Ndios choon noo̱ yúꞌu̱ ña̱ kakuui iin na̱ kasto̱ꞌon xíꞌín ña̱yuu saꞌa̱ Cristo, ta kakuui iin apóstol, na̱ kaneꞌe to̱ꞌon na, (ta náꞌá Cristo ña̱ káꞌi̱n ña̱ ndaa̱ xíꞌín ndó, ta ko̱ káꞌa̱n to̱ꞌón taꞌan vai.) Ta ni̱ xi̱ꞌo taꞌani na choon noo̱í ña̱ dánaꞌi̱ no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, dá ná kandeé iní na̱ Jesús, ta ná kanaꞌá ná ña̱ ndaa̱.
1TI 2:8 Ta kóni̱i̱ ña̱ ná kaꞌa̱n ndidaá ta̱a xíꞌín Ndios ndeí kúú mií vá noo̱ ndéi ra, ta ná ndaneꞌe ra ndáꞌa̱ ndáa vii noo̱ Ndios. Ná dáꞌa ni kuido̱ ini ra̱, ta ná dáꞌa ni dándichi̱ táꞌan ra.
1TI 2:9 Dión taꞌani, na̱ ñáꞌa̱, ná dáꞌa ni koo ini na̱ koo táyíí dáꞌo̱n ná. Diꞌa ná koo ndúsáꞌano na, ndaꞌí ni ná kandixi na. Ná dáꞌa ni nachoꞌon táyíí ná dini̱ ná, ná o̱ sa̱ káñoꞌo ña̱ꞌa oro ndáꞌa̱ ná, ná o̱ sa̱ kándaki na̱ yuu̱ dío̱n, ni dáꞌo̱n yaꞌi ná o̱ sa̱ kándixi na.
1TI 2:10 Va̱ꞌa ka̱a̱n luu ná koo na xíꞌín ña̱ va̱ꞌa kée na, chi̱ ki̱ꞌo dión kánian kee na̱ ñáꞌa̱ ndúkú kee ña̱ kóni̱ Ndios.
1TI 2:11 Ta tádi̱ ní ná kandei na̱ ñáꞌa̱ noo̱ dákuáꞌa na to̱ꞌon Ndios, ta xíꞌín ña̱ñóꞌó ná kandei na.
1TI 2:12 Dá chi̱ ko̱ sónó yuꞌu̱ ña̱ dánaꞌa̱ na̱ ñáꞌa̱, ni ko̱ sónó yuꞌu̱ ña̱ kakomí ná choon sa̱tá ta̱a. Sa̱va̱ꞌa choon saꞌándái̱ noo̱ ná kíán ña̱ ná kandei tádi̱ ná kueídóꞌo na.
1TI 2:13 Dá chi̱ na̱ mií no̱ó ni̱ ka̱va̱ꞌa Ndios kúú Adán, ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ ka̱va̱ꞌa na Eva.
1TI 2:14 Ta ko̱ ní dándaꞌí kirí uꞌu̱ Adán. Eva va ni̱ da̱nda̱ꞌí ri̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱nkao Eva no̱ó kua̱chi.
1TI 2:15 Tído ka̱ki vá na̱ ñáꞌa̱ sa̱ꞌá ña̱ xíꞌo na mií ná kandei de̱ꞌe na tá ná kandita toon na xíꞌín ña̱ kándéé iní na̱ Jesús, tá ná kuꞌu̱ ini na̱ saꞌa̱ ña̱yuu, tá ná koo vii ná noo̱ Ndios xíꞌín ña̱ ió ndúsáꞌano ini na̱.
1TI 3:1 Miía̱n ndaa̱ kuiti iin ña̱ va̱ꞌa kíán tá kátoó iin ñani yo̱ kaneꞌe na choon ña̱ kía̱n kandaka na na̱ kúú kuendá Jesús.
1TI 3:2 Tído kánian koo vii ná no̱ó ña̱yuu, ta ná kakuu na yíi̱ iin tóꞌón ñáꞌa̱, iin ta̱a ñóꞌo ini no̱ó ña̱ kée na, ta ná kakuu na iin ta̱a ndúsáꞌano, iin na̱ ió ña̱ñóꞌó ña̱yuu noo̱, iin na̱ nátiin va̱ꞌa ña̱yuu veꞌe na, iin na̱ ti̱ꞌa va̱ꞌa dánaꞌa̱.
1TI 3:3 Ta ko̱ kánian kakuu na iin na̱ kátoó koꞌo, ta ko̱ káni taꞌanian kakuu na iin na̱ to̱ndó. Diꞌa kánian kakuu na iin na̱ va̱ꞌa ini, iin na̱ kátoó koo va̱ꞌa xíꞌín ña̱yuu, ta ná o̱ kákuu na iin na̱ kátoó koo di̱ꞌón.
1TI 3:4 Ta kánian kakuu na iin na̱ ti̱ꞌa va̱ꞌa dándáki veꞌe na, ta ná koo ña̱ñóꞌó de̱ꞌe na, ta ná kueídóꞌo xi na̱ xíꞌín ña̱ñóꞌó.
1TI 3:5 Dá chi̱, na̱ ko̱ tíꞌa dándáki va̱ꞌa na̱ veꞌe na, ¿ndi koo ví kandeé ná dándáki va̱ꞌa na na̱ kúú ña̱yuu Ndios ndáka na?
1TI 3:6 Ta ko̱ kánian kaneꞌe iin na̱ sa̱á, na̱ du̱ú ni̱ nduu kuendá Jesús, choon yóꞌo, dá chi̱ oon ni ví kasáꞌá kuryíí ná, ta kankao na ndoꞌo nío̱ ná kee Ndios táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ ndoꞌo ña̱ uꞌu̱.
1TI 3:7 Ta ná kananí va̱ꞌa na no̱ó ña̱yuu ko̱ kúú kuendá Jesús, dá kía̱n ná dáꞌa ni ni̱ꞌí ña̱yuu ndi kee na chínaní kini ñaá ná, ni ña̱ uꞌu̱ o̱ níꞌi̱ ndi keean dátu̱ú ñaá.
1TI 3:8 Ki̱ꞌo dión taꞌani kánian kee ra̱ ndíta xíno kuáchí ini veꞌe ño̱ꞌo. Iin ra̱ kéndaa̱ ná kakuu ra, ta iin tóꞌón ná kakuu to̱ꞌon ra. Ta ná o̱ sa̱ kákuu ra iin ra̱ kátoó koꞌo, ta ná o̱ sa̱ kákuu ra iin ra̱ kátoó di̱ꞌón kuíꞌíná.
1TI 3:9 Ta ná koo ini ra̱ tiin toon ra ña̱ ni̱ sa̱ io de̱ꞌé noo̱ Ndios, ña̱ kíán ña̱ ndaa̱ kándísa yó, ta ná kee ra ña̱ xíꞌín ña̱xintóni̱ vii.
1TI 3:10 Ta miía̱n ndúsa̱ kánian kande̱ꞌé va̱ꞌa ndó ra̱, dá ná kande̱ꞌá á kúú rá iin ra̱ kéndísáꞌano noo̱ ndidaá ña̱yuu. Tá dión kíán, dá kía̱n ná kaneꞌe ra choon yóꞌo.
1TI 3:11 Ta dión taꞌani kánian kee na̱ ñáꞌa̱, ná kakuu na iin na̱ ndaa̱, ná dáꞌa ni kakuu na iin na̱ xíonoo káva̱ꞌa ña̱ to̱ꞌón, ta ná kakuu na iin na̱ ñóꞌo ndiꞌi ini no̱ó ña̱ kée na, ta ná kakuu na iin na̱ ñáꞌa̱ kándéé inío̱.
1TI 3:12 Iin ra̱ xíno kuáchí ini veꞌe ño̱ꞌo, iin tóꞌón ní ná kakuu ñadiꞌí ra̱, ta kánian ti̱ꞌa va̱ꞌa ra dándáki ra veꞌe ra xíꞌín de̱ꞌe ra.
1TI 3:13 Dá chi̱ tá kendúsáꞌano ra choon yóꞌo, dá kía̱n natiin ra ña̱ñóꞌó, ta kuaꞌano cháá ka̱ ra̱ xíꞌín ta̱ndeé iní kómí rá sa̱ꞌá ña̱ kándéé ini ra̱ Cristo Jesús.
1TI 3:14 Táai choon yóꞌo ko̱saa̱a̱n no̱ó yo̱ꞌó, va̱ꞌará ió ta̱ndeé iníi̱ ña̱ yachi̱ vá saa̱i̱ kande̱ꞌí yo̱ꞌó.
1TI 3:15 Tído tá ni̱ kueei̱, dá kía̱n sa̱ ni̱ ka̱sto̱ꞌon vei xíꞌón ña̱ kánian keeón xíꞌín na̱ kúú veꞌe Ndios, chi̱ ña̱yuu yóꞌo kúú veꞌe ño̱ꞌo mií Ndios takí, chi̱ kúú ná táto̱ꞌon diꞌi̱n ndíta ndío, táto̱ꞌon diꞌi̱n ndíta chíndeé ña̱ ndaa̱ sa̱ꞌá Ndios.
1TI 3:16 Ta miía̱n ndaa̱ kuiti iin ña̱ káꞌano nda̱ꞌo kúú ña̱ ndaa̱ kándísa yó, ña̱ ni̱ sa̱ io de̱ꞌé noo̱ Ndios, ta viti ni̱ naꞌa̱ na̱án noo̱ yo̱, dá chi̱: Ni̱ kii Jesús ñayuú yóꞌo, ta ni̱ sa̱ kuu na iin ta̱a ñayuú, ta ni̱ ka̱ndo̱o ndaa̱ na̱ ni̱ kee Espíritu ii̱. Ta nda̱ induú ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ñaá ángel. Ta ni̱ dasa̱ to̱ꞌon saꞌa̱ ná no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel. Ta ni̱ ka̱ndísa ñaá na̱ ndéi ñayuú yóꞌo, ta xíꞌín ña̱ñóꞌó ni̱ na̱tiin ñaá Ndios nda̱ noo̱ ió na̱ induú.
1TI 4:1 Káꞌa̱n táꞌí vá Espíritu ii̱ Ndios ña̱ tein kuu̱ noo̱ ndíꞌí, dá dánkoo dao ña̱yuu ña̱ ndaa̱ kándísa yó, dá koꞌo̱n na̱ kueídóꞌo na ña̱ to̱ꞌón káꞌa̱n espíritu mañá, ta ndiko̱ na̱ ña̱ dánaꞌa̱ ta̱ kúú kuendá ña̱ uꞌu̱,
1TI 4:2 chi̱ kueídóꞌo na ña̱ dánaꞌa̱ ta̱a uu̱ noo̱, táꞌa̱n ra̱ káꞌa̱n ndinoꞌo ña̱ to̱ꞌón. Ta sa̱ꞌá ña̱ nadana ña̱xintóni̱ ta̱a yóꞌo,
1TI 4:3 sa̱ꞌá ño̱ó o̱ kónó rá tandaꞌa̱ ña̱yuu, ta kaꞌanda ra̱ choon ña̱ ná o̱ ke̱í na̱ dao ña̱ꞌa, táꞌa̱n ña̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa mií Ndios, tído ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús xíꞌín na̱ náꞌá ña̱ ndaa̱ kuu keí ná ña̱ nani naki̱ꞌo na ndivéꞌe noo̱ Ndios sa̱ꞌán.
1TI 4:4 Dá chi̱ ndidaá vá ña̱ꞌa ni̱ ka̱va̱ꞌa Ndios kúú ña̱ va̱ꞌa. Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ kánian kañóꞌó yó ni iin tóꞌón ña̱ꞌa ni̱ ka̱va̱ꞌa na. Kuu va keí yo̱án xía̱n nani naki̱ꞌo yó ndivéꞌe noo̱ Ndios.
1TI 4:5 Dá chi̱ sa̱ꞌá to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n Ndios, ta sa̱ꞌá ña̱ náki̱ꞌo yó ndivéꞌe noo̱ ná, sa̱ꞌá ño̱ó kándo̱o vii vá ndidaá táꞌa̱n ña̱ꞌa saxío̱.
1TI 4:6 Tá ná dánaꞌo̱n ña̱ yóꞌo no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús, dá kía̱n kono̱n kakuuón iin ta̱a kéchóon va̱ꞌa noo̱ Jesucristo, ta kono̱n kuaꞌánón no̱ó ña̱ ndaa̱ kándísa yó, xíꞌín no̱ó ña̱ ndaa̱ dánaꞌa̱ yo̱, táꞌa̱n ña̱ kándísón nda̱ viti.
1TI 4:7 Ta kánian kañóꞌón ndidaá cuento to̱ꞌón xíꞌín ña̱ ko̱ ndáya̱ꞌi nákani dao na̱ ñáꞌa̱ sáꞌano. Koo ino̱n ná koo ndakí nímo̱n, dá kandeéón keeón ña̱ kóni̱ Ndios.
1TI 4:8 Dá chi̱ tá ná ndukú yó ña̱ koo ndakí yikí ko̱ño yo̱, cháá vá chindeéán yó. Tído tá ná ndukú yó ña̱ koo ndakí nío̱ yo̱ xíꞌín ña̱ kóni̱ Ndios, dá kía̱n chindeéán yó noo̱ ndidaá ña̱ꞌa, dá chi̱ chindeéán yó nani ndéi yó ñayuú yóꞌo, ta xíꞌoan ta̱ndeé iní noo̱ yo̱ ña̱ kandei yó ñayuú ve̱i chí noo̱.
1TI 4:9 Ta miía̱n ndaa̱ ki̱ꞌo dión kíán, sa̱ꞌá ño̱ó kánian kandísa ndidaá ña̱yuu to̱ꞌon yóꞌo.
1TI 4:10 Ta saꞌa̱ mií ña̱ ndaa̱ yóꞌo ndíꞌi ini yo̱ kéchóon yó, ta sa̱ꞌá mííán ndóꞌo naní yo̱, dá chi̱ kándéé káꞌano ini yo̱ Ndios ta̱kí, na̱ xíꞌo ña̱ ka̱ki ndidaá táꞌa̱n ña̱yuu, ta ña̱yuu kándísa Jesús kúú na̱ miía̱n ndaa̱ kuiti keva̱ꞌa xíꞌín ña̱ ka̱ki na.
1TI 4:11 Ta kánian kaꞌa̱ndo̱n choon yóꞌo no̱ó ña̱yuu, ta kánian dánaꞌo̱n ñá noo̱ ná.
1TI 4:12 Ta o̱ sa̱ kónón kenóo na yo̱ꞌó sa̱ꞌá ña̱ ko̱ kúúón iin ta̱a sa̱va̱ꞌa. Diꞌa ndi̱ꞌi ino̱n kakuuón iin ta̱ ndísáꞌano, dá ná kande̱ꞌé na̱ kúú kuendá Jesús yo̱ꞌó, dá ná kati̱ꞌa na kee na ña̱ kóni̱ Ndios. Sa̱ꞌá ño̱ó ndísáꞌano kaꞌo̱n, ta ndísáꞌano keeón, ta kuꞌu̱ ino̱n saꞌa̱ ña̱yuu, ta kuiin ndaa̱o̱n xíꞌín ña̱ kándéé ino̱n Jesús, ta koo viio̱n noo̱ Ndios, xíꞌín no̱ó ña̱yuu.
1TI 4:13 Nani ko̱saa̱i̱, ndi̱ꞌi ino̱n kaꞌávón tuti ii̱ Ndios no̱ó ña̱yuu, ta kaꞌa̱n niꞌínón noo̱ ná, ta dánaꞌo̱n noo̱ ná.
1TI 4:14 O̱ sa̱ nándodóo̱n choon ni̱ xi̱ꞌo Ndios noo̱o̱n, chi̱ mií ná ni̱ xi̱ꞌo ña̱ ni̱ ka̱ndaa̱ ini na̱ sáꞌano sa̱ꞌá choon keeón, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ chi̱kodó ná ndáꞌa̱ ná dino̱n.
1TI 4:15 Sa̱ꞌá ño̱ó ndi̱ꞌi ino̱n keeón choon yóꞌo, ta kuiin toon xíꞌán, dá ná kandaa̱ ini ndidaá ña̱yuu ndi ki̱ꞌo sáꞌánón kuaꞌo̱n xíꞌín ña̱ kándísón.
1TI 4:16 Ta kaon kooón xíꞌín miíón, ta kaon kooón xíꞌín ña̱ ndaa̱ dánaꞌa̱ yo̱, ta choꞌon ino̱n kuiin toon xíꞌán. Tá keeón dión, dá kía̱n ka̱ki miíón, ta ka̱ki taꞌani na̱ seídóꞌo to̱ꞌon dánaꞌo̱n.
1TI 5:1 O̱ sa̱ kóo ino̱n dána̱nón iin na̱ sáꞌano, diꞌa kaꞌa̱n niꞌínón noo̱ ná xíꞌín ña̱ñóꞌó táto̱ꞌon kéeón xíꞌín tatá miíón. Ta kaꞌa̱n niꞌínón noo̱ takuáchí yíí táto̱ꞌon ki̱ꞌo kéeón xíꞌín ñani miíón.
1TI 5:2 Ta kaꞌa̱n niꞌini taꞌánón no̱ó na̱ ñáꞌa̱ sáꞌano táto̱ꞌon ki̱ꞌo kéeón xíꞌín naná miíón. Ta kaꞌa̱n niꞌínón noo̱ takuáchí diꞌí tákí xíꞌín ña̱ñóꞌó, xíꞌín ña̱xintóni̱ vii, táto̱ꞌon ki̱ꞌo kéeón xíꞌín ki̱ꞌo kuálí miíón.
1TI 5:3 Ta koo ino̱n chindeéón na̱ kuáa̱n, na̱ ko̱ íin kuií kaá ña̱ nda̱ꞌí na̱.
1TI 5:4 Tído na̱ kuáa̱n ió de̱ꞌe o de̱ꞌe ñání, ta yóꞌo va kánian kati̱ꞌa xi chindeé xí na̱ veꞌe xi táto̱ꞌon ki̱ꞌo kánian kee na̱ kúú kuendá Jesús, dá nandió néꞌe xi ña̱ mani̱ no̱ó na̱ veꞌe xi sa̱ꞌá ña̱ ni̱ da̱kuáꞌano ñaá ná, chi̱ ña̱ yóꞌo kía̱n va̱ꞌa, ña̱ nátaꞌan ini Ndios xiní na̱.
1TI 5:5 Ta na̱ kuáa̱n ndisa, na̱ ko̱ íin kuií kaá ña̱ nda̱ꞌí na̱, sa̱va̱ꞌa iin tóꞌón mií Ndios kándéé iní na̱, ta xíka̱ na̱ ña̱ mani̱ noo̱ ná, ta nduú ñoó káꞌa̱n na̱ xíꞌín ná.
1TI 5:6 Tído na̱ kuáa̱n ndéi kée ña̱ kóni̱ ñíi̱ ná, no̱ón kúú na̱ ni̱ xiꞌi̱ noo̱ Ndios, va̱ꞌará takí na̱ ndéi na.
1TI 5:7 Ta kaꞌa̱ndo̱n choon yóꞌo noo̱ ná, dá kía̱n ná o̱ níꞌi̱ ña̱yuu ndí ki̱án kaꞌa̱n na̱ saꞌa̱ ná.
1TI 5:8 Chi̱ na̱ ko̱ xíto na̱ kúú táꞌan na, víꞌí ka̱ ri na̱ veꞌe mií ná, no̱ón kúú na̱ ko̱ taó kuendá ña̱ ndaa̱ kándísa yó, ta kaꞌí cháá ka̱ ví kée na o̱ du̱ú iin na̱ ko̱ kándísa.
1TI 5:9 Tá kuaꞌo̱n nachikodóo̱n kuu̱ dao ka̱ na̱ kuáa̱n noo̱ kandodó ku̱ú na̱ kuáa̱n ndisa, dá kía̱n chikodóo̱n kuu̱ na̱ ió oni̱ diko kuia̱ chí noo̱, ñá kúú ná iin na̱ kuáa̱n ni̱ sa̱ io iin tóꞌón yíi̱,
1TI 5:10 iin na̱ xíꞌo ndaa̱ ña̱yuu kuendá sa̱ꞌá ña̱ kée na ña̱ va̱ꞌa, iin na̱ ni̱ da̱kuáꞌano va̱ꞌa de̱ꞌe, iin na̱ sa̱ na̱tiin va̱ꞌa ña̱yuu sa̱ sáa̱ veꞌe na, iin na̱ sa̱ na̱kata saꞌa̱ ña̱yuu Ndios, iin na̱ miía̱n ndaa̱ sa̱ chi̱ndeé na̱ ndóꞌo nío̱, iin na̱ miía̱n ndaa̱ kée ndidaá ka̱ ni ña̱ va̱ꞌa xíꞌín ña̱yuu xi̱ꞌín ná.
1TI 5:11 Tído o̱ sa̱ chíkodóo̱n ku̱ú na̱ kuáa̱n kua̱lí, dá chi̱ kandeé vá ña̱ kóni̱ mií ná xíꞌín ná, ta o̱ taó kuendá taꞌon na to̱ꞌon ni̱ xi̱ꞌo na noo̱ Cristo sa̱ꞌá ña̱ katoó tuku na tandaꞌa̱ ná.
1TI 5:12 Sa̱ꞌá ño̱ó tái̱ kua̱chi na sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xi̱ꞌo na to̱ꞌon na noo̱ Ndios, ta ko̱ ní kée na ña̱.
1TI 5:13 Chi̱ tá ná chikodóo̱n ku̱ú na̱ kuáa̱n kua̱lí, ta kúú kati̱ꞌa na kandei dúsá ná, sa̱ꞌá ño̱ó kanoo na tá veꞌe tá veꞌe. Ta o̱ du̱ú ña̱ yóꞌo oon ni kee na, chi̱ kanoo na xíꞌín ña̱ to̱ꞌón ná, ta chinee chituu kakuu na kanoo na kaꞌa̱n na̱ ña̱ ko̱ kánian kaꞌa̱n na̱.
1TI 5:14 Sa̱ꞌá ño̱ó káꞌi̱n ña̱ va̱ꞌa cháá ka̱ ná tandaꞌa̱ na̱ kuáa̱n kua̱lí, ta ná kandei de̱ꞌe na, ta ná koo veꞌe mií ná dándáki na, dá ná dáꞌa ni ni̱ꞌí ña̱ xiní uꞌu̱ ñaá ndi keean dátu̱ú ñaáán.
1TI 5:15 Dá chi̱ sa̱ ni̱ ka̱nkuei xoo va dao na̱ kuáa̱n kuaꞌa̱n na̱ xoo ña̱ uꞌu̱.
1TI 5:16 Tá ió iin na̱ kuáa̱n veꞌe na̱ kúú kuendá Jesús, dá kía̱n kánian chindeé ñaá ná, dá kía̱n nda̱dá cháá ni choon ná kandido veꞌe ño̱ꞌo, dá ná kandeéán chindeéán na̱ kuáa̱n, na̱ ko̱ íin kuií chindeé ñaá.
1TI 5:17 Diꞌa kánian kee ndó xíꞌín na̱ sáꞌano dándáki va̱ꞌa noo̱ ndo̱: koo ña̱ñóꞌó ndó noo̱ ná, ta chindeé ndó na̱, tído koo cháá ka̱ ña̱ñóꞌó ndó no̱ó na̱ sáꞌano dánaꞌa̱ noo̱ ndo̱, xíꞌín na̱ kásto̱ꞌon xíꞌín ndó sa̱ꞌá to̱ꞌon Ndios.
1TI 5:18 Dá chi̱ diꞌa kaá tuti ii̱ Ndios: “O̱ sa̱ taán ndo̱ ñóno̱ yuꞌú che̱e tá sádi̱ ri̱ tirió, dá ná kuu keí ri̱ chááán.” Ta kaá taꞌanian diꞌa: “Miía̱n ndúsa̱ kánian ni̱ꞌí ra̱ kéchóon ya̱ꞌi ra.”
1TI 5:19 Ta o̱ sa̱ kándísón tá káꞌa̱n kua̱chi iin ña̱yuu sa̱ꞌá iin na̱ sáꞌano néꞌe choon, chi̱ kánian uu̱ o oni̱ kakuu ña̱yuu kaꞌa̱n kua̱chi saꞌa̱ ná.
1TI 5:20 Na̱ kée kua̱chi, ta ko̱ kóni̱ na̱ dánkoo naa̱n, dá kía̱n dána̱nón na̱ noo̱ ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús, dá ná yu̱ꞌú dao ka̱ na̱ kee na kua̱chi.
1TI 5:21 Ta noo̱ mií tatá Ndios, xíꞌín noo̱ Jesucristo, xíꞌín noo̱ ángel ni̱ ka̱xi Ndios, yuꞌu̱ xíꞌo choon yóꞌo noo̱o̱n ña̱ koo ino̱n kaꞌa̱ndo̱n choon yóꞌo noo̱ ndidaá ña̱yuu. Ná dáꞌa ni kando̱oón saꞌa̱ dao ña̱yuu.
1TI 5:22 O̱ sa̱ chínóoón ndáꞌo̱n dini̱ ndi ndáa mií ní ña̱yuu, dá ki̱ꞌón choon kaneꞌe na, dá kía̱n ná dáꞌa ni kandido nduúón kua̱chi xíꞌín ná noo̱ Ndios. Choꞌon ino̱n koo viio̱n noo̱ Ndios.
1TI 5:23 O̱ sa̱ kóꞌo ka̱o̱n ta̱kui̱í oon. Koꞌo lúꞌu̱ vino, dá ná ya̱ꞌa ña̱ kúꞌu̱ ti̱ión, chi̱ tóo tóo nda̱ꞌo kúꞌo̱n.
1TI 5:24 Ió dao ña̱yuu sa̱ na̱tu̱u va kua̱chi kée na tá ko̱ ñáꞌa̱ ví kasandaá kuu̱ keyíko̱ saꞌa̱ ná. Tído ió dao ka̱ ña̱yuu, nda̱ kuu̱ keyíko̱ saꞌa̱ vá ná, nda̱ daá ví, dá natu̱u ndiꞌi kua̱chi ni̱ kee na.
1TI 5:25 Ki̱ꞌo dión taꞌani natu̱u ña̱ va̱ꞌa kée ña̱yuu. Táꞌa̱n ña̱ ko̱ ñáꞌa̱ natu̱u, o̱ kúu taꞌon koo de̱ꞌé kuií ña̱, daí ña̱ natu̱uan.
1TI 6:1 Ndidaá na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ iin satoꞌo, ná koo ini na̱ koo ña̱ñóꞌó ná noo̱ rá, dá kía̱n ná dáꞌa ni kaꞌa̱n ndava̱ꞌa ña̱yuu sa̱ꞌá kuu̱ Ndios, ni sa̱ꞌá to̱ꞌon dánaꞌa̱ yo̱.
1TI 6:2 Ta na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ iin satoꞌo kúú kuendá Jesús, ná o̱ sa̱ kénóo ñaá ná sa̱ꞌá ña̱ kúú rá kuendá Jesús. Diꞌa ná kechóon va̱ꞌa cháá ka̱ na̱ noo̱ rá, chi̱ kéva̱ꞌa iin ra̱ kúú kuendá Jesús sa̱ꞌá ña̱ kéchóon va̱ꞌa na. Ta dión taꞌani kánian kee na sa̱ꞌá ña̱ kúꞌu̱ ini na̱ saꞌa̱ rá. Ta koo ino̱n dánaꞌo̱n to̱ꞌon yóꞌo no̱ó ña̱yuu, ta kaꞌa̱n niꞌínón noo̱ ná ná kee na ña̱.
1TI 6:3 Ió dao ta̱a dánaꞌa̱ dao ka̱ ña̱ꞌa, chi̱ ko̱ dánaꞌa̱ ndaa̱ ra̱ táto̱ꞌon kuaꞌa̱n ña̱ ndaa̱ ni̱ da̱náꞌa̱ Jesucristo, na̱ kúú satoꞌo yo̱. Ta ko̱ dánaꞌa̱ ra̱ ña̱ ndaa̱, ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱ ndi kee ña̱yuu, dá kandeé ná kee na ña̱ kóni̱ Ndios.
1TI 6:4 Dión kée ra, chi̱ ta̱a táyíí nda̱ꞌo kúú rá, ta ni ña̱ꞌa ko̱ náꞌá rá, ta kátoó ra̱ kava̱ꞌa ra ta̱ndóꞌó xíꞌín to̱ꞌon káꞌa̱n ra̱, ta kátoó ra̱ na̱á táꞌan ra xíꞌín to̱ꞌon. Ta sa̱va̱ꞌa ña̱ ni̱ꞌí na̱ seídóꞌo ñaá kíán kásáꞌá koo uꞌu̱ ini na̱ kée ra, ta nándaki ta̱ndóꞌó tein na, ta ndéineꞌe táꞌan na, ta nákani kuáchi̱ ini na̱ kande̱ꞌé sátáꞌan ná.
1TI 6:5 Dándichi̱ táꞌan ta̱a yóꞌo sa̱ꞌá ña̱ kómí rá iin ña̱xintóni̱ ma̱ñá, ta ni lúꞌu̱ ña̱ ndaa̱ ko̱ náꞌá rá. Ta tíin ndaa ra̱ ña̱ ndaa̱ kándísa yó káꞌa̱n ra̱, ta ki̱ꞌo dión níꞌi̱ rá di̱ꞌón kekuíká rá mií rá. O̱ sa̱ káneꞌe táꞌón xíꞌín rá.
1TI 6:6 Tído na̱ kui̱ká nda̱ꞌo kúú yó noo̱ Ndios tá ndéi yó kée yó ña̱ kóni̱ na̱, ta nátaꞌan ini yo̱ no̱ó ña̱ xíꞌo na noo̱ yo̱.
1TI 6:7 Dá chi̱ ni iin tóꞌón ña̱ꞌa ko̱ néꞌe yó ni̱ ka̱sáa̱ yo̱ ñayuú yóꞌo, ta ni iin tóꞌón ña̱ꞌa o̱ kúu kaneꞌe yó koꞌo̱ tá ni̱ xiꞌi̱ yo̱.
1TI 6:8 Sa̱ꞌá ño̱ó tá ió ña̱ꞌa kasáꞌan yó xíꞌín ña̱ꞌa kandixi yó, ná kadii̱ inio̱.
1TI 6:9 Tído na̱ ndúkú ña̱ kui̱ká, no̱ón kúú na̱ kue̱i noo̱ kua̱chi, ta natiin ñaá ña̱ kini, chi̱ kátoó kini na di̱ꞌón táto̱ꞌon kée na̱ ndeé to̱ꞌon, ta dárꞌuꞌu̱ nda̱ꞌo ñaá, ta dánkoo ndaꞌí ñaá, ta dánaá ñaá iin kuu̱.
1TI 6:10 Chi̱ sa̱ꞌá ña̱ kátoó téí ña̱yuu kakomí ná di̱ꞌón, sa̱ꞌá ño̱ó ndáki ndidaá ña̱ kini ió ñayuú yóꞌo ini na̱. Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ni̱ ka̱nkuei xoo no̱ó ña̱ ndaa̱ kándísa yó sa̱ꞌá ña̱ kátoó na̱ di̱ꞌón. Ta kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo ta̱ndóꞌó ni̱ ndoꞌo na, ta ni̱ ndoꞌo nda̱ꞌo nío̱ ná sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee na dión.
1TI 6:11 Tído yoꞌó, ta̱ kéchóon noo̱ Ndios, kuino noo̱ ndidaá ña̱ kini yóꞌo, ta keeón ndinoꞌo ña̱ ndaa̱, ta kuiin toon xíꞌín ña̱ ndaa̱ kándísa yó, kandeé káꞌano ino̱n Jesús, kuꞌu̱ ino̱n sa̱ꞌá ña̱yuu, kueé ní koo ino̱n, ta ndaꞌí koo ino̱n.
1TI 6:12 Ta ndi̱ꞌi ino̱n kechóon va̱ꞌón sa̱ꞌá ña̱ ndaa̱ kándísa yó, ta tiin toon ña̱ kataki chíchón noo̱ mií Ndios, chi̱ ni̱ kana na yo̱ꞌó ña̱ kía̱n kataki chíchón tá ni̱ kaꞌo̱n xíꞌín ndinoꞌo ino̱n no̱ó kua̱ꞌá ña̱yuu ña̱ miía̱n ndaa̱ kuiión xoo Jesús.
1TI 6:13 Ta noo̱ mií Ndios, na̱ kédaá xíꞌín ndidaá ña̱ꞌa, dá takía̱n, xíꞌín noo̱ Jesucristo, na̱ ko̱ ní yu̱ꞌú kaꞌa̱n saꞌa̱ mií ná noo̱ Pilato, saꞌándái̱ choon noo̱o̱n
1TI 6:14 ña̱ koo ino̱n keeón ndidaá kúú choon ni̱ xi̱ꞌo Ndios noo̱o̱n, ta o̱ sa̱ yáꞌón noo̱ káꞌa̱n ña̱, ta ná dáꞌa ni ki̱ꞌón ña̱ kaꞌa̱n ndava̱ꞌa ña̱yuu sa̱ꞌán nani kasandaá kuu̱ nandió ko̱o Jesucristo, na̱ kúú satoꞌo yo̱, kasaa̱ na̱.
1TI 6:15 Chi̱ nandió ko̱o na kasaa̱ na̱ tá ná kasandaá kuu̱ ni̱ kaa mií Ndios, na̱ daá kuití kuaꞌa̱ ió, na̱ néꞌe choon saꞌa̱ ndidaá kúú ña̱ꞌa, na̱ kúú rey noo̱ ndidaá rey, na̱ kúú satoꞌo noo̱ ndidaá satoꞌo.
1TI 6:16 Ta iin tóꞌón mií ná kúú na̱ daá kuití ió, ta ió na̱ noo̱ náyeꞌe̱ ndaa, ta ko̱ íin taꞌon kuu natuu, ta ni iin tóꞌón taꞌon ña̱yuu ko̱ ñáꞌa̱ koni ñaá, ta ni iin tóꞌón ná o̱ kúu koni ñaá. Ta daá kuití ná natiin na ndidaá táꞌa̱n ña̱ñóꞌó, ta daá ná dándáki na ndidaá ña̱ꞌa. Dión ná koo.
1TI 6:17 Ta kaꞌa̱ndo̱n choon no̱ó na̱ kui̱ká ñayuú yóꞌo, ña̱ kía̱n ná dáꞌa ni kuryíí ná, ta ná dáꞌa ni kandeé iní na̱ ña̱ kui̱ká kómí ná, dá chi̱ ña̱ naá vá kíán. Sa̱ꞌá ño̱ó va̱ꞌa cháá ka̱ noo̱ ndáꞌa̱ Ndios ta̱kí ná chikodó ndíꞌi na ta̱ndeé iní na̱, chi̱ mií ná xíꞌo ndidaá kúú ña̱ꞌa xínñóꞌó yó, dá ndéi va̱ꞌa yó.
1TI 6:18 Ta kaꞌa̱ndo̱n choon noo̱ ná ña̱ kía̱n ná kee na ña̱ va̱ꞌa, ta ná ndukú ná ña̱ koo kuíká ná xíꞌín ña̱ va̱ꞌa kée na. Ta ná chindeé ná ña̱yuu kúndaꞌí xíꞌín ña̱ ió noo̱ ná, ta ná kemáni̱ va̱ꞌa ñaá ná.
1TI 6:19 Dión kánian kee na, dá kía̱n koo kuíká ndisa na iin ka̱ ñayuú ve̱i chí noo̱, dá natiin na ña̱ kataki chíchí ná.
1TI 6:20 Káꞌi̱n xíꞌón, Timoteo, ña̱ koo ino̱n kandaa va̱ꞌón choon ni̱ taꞌa̱nda̱ noo̱o̱n, ta keeón ña̱. O̱ sa̱ kóo ino̱n kueídóꞌón no̱ó ndéi ña̱yuu ndátóꞌón sa̱ꞌá to̱ꞌon ko̱ chóon, xíꞌín na̱ ndátóꞌón sa̱ꞌá ña̱ chínaní ná kúú ña̱ ndi̱chí ió ñayuú yóꞌo, chi̱ ko̱ ta̱ꞌón dión kíán.
1TI 6:21 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xi̱ꞌo dao na mií ná ni̱ nda̱tóꞌón ná saꞌa̱ to̱ꞌon yóꞌo, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱nkuei xoo na no̱ó ña̱ ndaa̱ kándísa yó. Ná koo ña̱ mani̱ xíꞌo Ndios xíꞌín yoꞌó. Dión ná koo.
2TI 1:1 Yuꞌu̱ kúú Pablo, ta kúúí iin apóstol, na̱ néꞌe to̱ꞌon Jesucristo táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ mií Ndios, chi̱ ni̱ xi̱ꞌo na to̱ꞌon na noo̱ yo̱ ña̱ niꞌi̱ yo̱ ña̱ kataki chíchí yó sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní yo̱ Cristo Jesús.
2TI 1:2 Ta káꞌa̱n yuꞌu̱ ndisáꞌán xíꞌín yoꞌó, Timoteo, de̱ꞌe mani̱ miíi̱. Mií tatá yo̱ Ndios, xíꞌín satoꞌo yo̱ Jesucristo ná kee na ña̱ mani̱ xíꞌín yoꞌó, ta ná kuꞌu̱ ini na̱ sa̱ꞌo̱n, ta ná ki̱ꞌo na ña̱ koo va̱ꞌa ino̱n.
2TI 1:3 Náki̱ꞌoi ndivéꞌe noo̱ Ndios, na̱ kéchóon yuꞌu̱ noo̱ xíꞌín iin ña̱xintóni̱ vii, táto̱ꞌon sa̱ kee na̱ sáꞌano veꞌi, chi̱ daá kuití ndíko̱ꞌon inii̱ yo̱ꞌó noo̱ káꞌi̱n xíꞌín ná nduú ñoó.
2TI 1:4 Daá ndaꞌí va ndísaa̱ inii̱ yo̱ꞌó, táto̱ꞌon ndaꞌí ni̱ sakón tá ni̱ keei ve̱ii. Sa̱ꞌá ño̱ó kóni̱ kíi̱í saa̱i̱ kande̱ꞌí yo̱ꞌó, dá ná ndinoo inii̱ xíꞌín ña̱ kádii̱ inii̱.
2TI 1:5 Ta daá ñóꞌo inii̱ ña̱ ndinoꞌo ino̱n kándéé ino̱n Jesús táto̱ꞌon ki̱ꞌo kándéé iní ñaá Loida, na̱ kúú naná paꞌo̱n, xíꞌín Eunice, na̱ kúú naná miíón. Ta kátóni̱ ndaa̱ inii̱ ña̱ ki̱ꞌo dión taꞌani kándéé iní ñaá miíón.
2TI 1:6 Sa̱ꞌá ño̱ó káꞌa̱n niꞌinii noo̱o̱n ña̱ ndinoꞌo ino̱n keeón choon ni̱ xi̱ꞌo Ndios noo̱o̱n, chi̱ kíán táto̱ꞌon iin ñóꞌo̱ kéi̱, o̱ sa̱ kónón ña̱ ndaꞌo̱ ña̱, diꞌa ndato cháá ka̱ ná nakei̱ ña̱. Chi̱ choon yóꞌo ni̱ ni̱ꞌo̱n noo̱ Ndios tá ni̱ chi̱nóoi ndáꞌí dino̱n.
2TI 1:7 Chi̱ ko̱ ní xi̱ꞌo Ndios iin espíritu, táꞌa̱n ña̱ kédaá xíꞌín yó, dá yu̱ꞌú yo̱. Diꞌa ni̱ xi̱ꞌo na Espíritu mií ná noo̱ yo̱, dá kía̱n ná koo ndeé cháá ka̱ ini yo̱, ta ná kuꞌu̱ ini saꞌa̱ sátáꞌan yó, ta ná kendísáꞌano yó.
2TI 1:8 Ná dáꞌa ni kakaꞌan noo̱o̱n dánaꞌo̱n no̱ó ña̱yuu saꞌa̱ satoꞌo yo̱ Jesús, ta o̱ sa̱ kákaꞌan noo̱o̱n sa̱ꞌá ña̱ nákaa̱ yuꞌu̱ veꞌe ka̱a saꞌa̱ ná. Diꞌa koo ino̱n ná ki̱ꞌón miíón ndoꞌo naní nímo̱n táto̱ꞌon ndóꞌo yuꞌu̱ saꞌa̱ to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús dánaꞌa̱ yo̱, ta keeón ña̱ xíꞌín ndée̱ mií Ndios,
2TI 1:9 na̱ ni̱ da̱káki ñaá, ta mií ná ni̱ na̱kana ñaá keeá choon ii̱ mií ná. Ta ko̱ ní kée na dión xíꞌín yó saꞌa̱ ña̱ kée yó ña̱ va̱ꞌa. Diꞌa ni̱ kee na xíꞌín yó sa̱ꞌá ña̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini mií ná, xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ mani̱ ni̱ kee na xíꞌín yó sa̱ꞌá Cristo Jesús nda̱ rá ko̱ ñáꞌa̱ kava̱ꞌa ñayuú yóꞌo.
2TI 1:10 Tído nda̱ viti ni̱ naꞌa̱ Ndios ña̱ mani̱ yóꞌo noo̱ yo̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kii Jesucristo, na̱ kúú na̱ dáka̱ki ñaá, ñayuú yóꞌo. Ta ni̱ di̱tá ná choon néꞌe ña̱ kédaá xíꞌín ña̱yuu, dá xíꞌi̱ na̱. Ta ki̱ꞌo dión ni̱ da̱nátu̱u na noo̱ yo̱ ña̱ kuu va kataki yo̱, ta ni kuu̱ ka̱ o̱ ku̱ú yo̱. Ta dión dándáki to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ mií ná.
2TI 1:11 Ta ni̱ taꞌa̱nda̱ choon noo̱í ña̱ kía̱n kasto̱ꞌin sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa yóꞌo, ña̱ kakuui iin apóstol, dá kaneꞌi ña̱, ta dánaꞌi̱ ñá no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel.
2TI 1:12 Ta saꞌa̱ choon yóꞌo ndóꞌo nío̱í, tído ko̱ xíkaꞌan taꞌon noo̱í, chi̱ náꞌá va̱ꞌa mií yuꞌu̱ ndá yoo kúú na̱ kándísai, ta ió ta̱ndeé iníi̱ ña̱ kándeé ná kandaa va̱ꞌa na choon ni̱ xi̱ꞌo na noo̱í nda̱ ná kasandaá kuu̱ noo̱ ndíꞌí.
2TI 1:13 Ta natiin toon to̱ꞌon va̱ꞌa ni̱ da̱náꞌi̱ noo̱o̱n. Sa̱ꞌá ño̱ó kuiin ndaa̱ xíꞌín ña̱ kándéé ino̱n Cristo Jesús, ta kuꞌu̱ ino̱n saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu.
2TI 1:14 Ta kandaa va̱ꞌón ña̱ ndaa̱ ni̱ xi̱ꞌo Ndios noo̱o̱n xíꞌín ndée̱ xíꞌo na̱ kúú Espíritu ii̱, na̱ ió ini yo̱.
2TI 1:15 Ta sa̱ náꞌá va̱ꞌón ña̱ ndidaá na̱ ndéi chí kuendá Asia diꞌa ni̱ da̱nkoo ndava̱ꞌa na yuꞌu̱, ta dao ro̱ón kúú Figelo xíꞌín Hermógenes.
2TI 1:16 Ná kuꞌu̱ ini satoꞌo yo̱ Jesús sa̱ꞌá na̱ veꞌe Onesíforo, dá chi̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo taꞌándá ni̱ xi̱ꞌo ra ta̱ndeé iní noo̱í, ta ko̱ ní xíkaꞌan noo̱ rá koni ra̱ yuꞌu̱, va̱ꞌará ndíko̱ sa̱ꞌí, ndíko̱ ndáꞌí nákaa̱i̱ veꞌe ka̱a.
2TI 1:17 Dá chi̱ tá ni̱ kii ra ñoo Roma, ni̱ ndi̱ꞌi nda̱ꞌo ini ra̱ ni̱ na̱ndukú rá yuꞌu̱, ta kúú ni̱ na̱níꞌi̱ vá ñaá rá.
2TI 1:18 Ta naki̱ꞌo satoꞌo yo̱ Jesús ña̱ kía̱n kuꞌu̱ ini satoꞌo yo̱ Ndios saꞌa̱ rá tá ná kasandaá kuu̱ keyíko̱ na̱ saꞌa̱ yo̱. Ta sa̱ náꞌá va̱ꞌa miíón ña̱ ni̱ chi̱ndeé nda̱ꞌo ra yó ñoo Éfeso xaa̱n.
2TI 2:1 Ta yoꞌó, de̱ꞌe lóꞌo̱ miíi̱, choꞌon ino̱n kuiin tooón xíꞌín ña̱ mani̱ ni̱ kee Cristo Jesús saꞌa̱ yo̱.
2TI 2:2 Ta sa̱ náꞌá va̱ꞌa miíón to̱ꞌon va̱ꞌa ni̱ da̱náꞌi̱ no̱ó kua̱ꞌá ña̱yuu. Ña̱ yóꞌo koo ino̱n dánaꞌo̱n no̱ó ta̱a ndíta toon xíꞌín ña̱ ndaa̱ kándísa yó, dá ná kati̱ꞌa va̱ꞌa ra dánaꞌa̱ ra̱ ñá noo̱ dao ka̱ ña̱yuu.
2TI 2:3 Ta ndeé koo ino̱n tá ndóꞌo nímo̱n sa̱ꞌá ña̱ kúúón táto̱ꞌon iin soldado nákaa̱ ti̱xi ndáꞌa̱ Jesucristo.
2TI 2:4 Dá chi̱ ko̱ ndíꞌi taꞌon ini iin ra̱ kúú soldado sa̱ꞌá ña̱ ndíꞌi ini ña̱yuu óon. Diꞌa ndíꞌi ini ra̱ ña̱ kía̱n nataꞌan ini ta̱ dándáki ñaá.
2TI 2:5 Ta dión taꞌani ndóꞌo ra̱ chídáó táꞌan, tá ko̱ ní kéndaa̱ ra̱ noo̱ taxí táꞌan ra, dá kía̱n o̱ níꞌi̱ taꞌon ra ña̱ va̱ꞌa, ña̱ ni̱ꞌí ra̱ kándéé.
2TI 2:6 Ta dión taꞌani ndóꞌo iin ta̱ kéchóon, dinñóꞌó ka̱ mií rá kánian natiin kui̱ꞌi ni̱ kana no̱ñóꞌo̱ xíti ra.
2TI 2:7 Nakani va̱ꞌa ino̱n sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaꞌi̱n xíꞌón, ta mií satoꞌo yo̱ Jesús naki̱ꞌo ña̱ kandaa̱ táꞌí ino̱n ndi dándáki ña.
2TI 2:8 Ndiko̱ꞌon ino̱n saꞌa̱ Jesucristo, ña̱ kúú ná na̱ veꞌe rey David, ta ni̱ na̱taki na̱ tein na̱ ni̱ xiꞌi̱. Ta ña̱ yóꞌo kúú to̱ꞌon va̱ꞌa dánaꞌa̱ yuꞌu̱.
2TI 2:9 Ta saꞌa̱ mií to̱ꞌon va̱ꞌa yóꞌo ndóꞌo naní níma̱í, nda̱ veꞌe ka̱a sadí na̱ yuꞌu̱, ta kátó ná sa̱ꞌíi̱ táto̱ꞌon kée na xíꞌín iin ta̱ kini. Tído to̱ꞌon Ndios, o̱ kúu taꞌon kató náa̱n, ta chikaa̱ na̱ veꞌe ka̱a.
2TI 2:10 Sa̱ꞌá ño̱ó xíꞌo ndeé vá inii̱ ndóꞌi ndidaá vá ña̱ꞌa sa̱ꞌá ña̱ kúꞌu̱ inii̱ saꞌa̱ ña̱yuu ni̱ ka̱xi mií Ndios, dá niꞌi̱ ná ña̱ ka̱ki na sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Cristo Jesús, dá koni na̱ kandei chíchí ná noo̱ ndato náyeꞌe̱ ndaa.
2TI 2:11 Ta miía̱n ndaa̱ kuiti to̱ꞌon ndaa̱ kía̱n yóꞌo: Tá ni̱ na̱ki̱ꞌo yó mií yó ni̱ xiꞌi̱ nduú yo̱ xíꞌín ná, dá kía̱n kataki chíchí yó xíꞌín ná.
2TI 2:12 Tá xíꞌo ndeé ini yo̱ tein ta̱ndóꞌó ndóꞌo yó, dá kía̱n koni yo̱ dándáki nduú yo̱ xíꞌín ná. Ta tá ni̱ ndata̱ yo̱ saꞌa̱ ná, dá kía̱n ndata̱ taꞌani na saꞌa̱ yo̱ noo̱ Ndios.
2TI 2:13 Ta va̱ꞌará ko̱ kúú yó ña̱yuu ndaa̱, daá kuití vá íin ndaa̱ na̱ xíꞌín to̱ꞌon ni̱ xi̱ꞌo na noo̱ yo̱, dá chi̱ o̱ kúu taꞌon tu̱ú ná no̱ó ni̱ kaꞌa̱n na̱.
2TI 2:14 Dándisaa̱ ino̱n ña̱yuu ndéi xaa̱n sa̱ꞌá to̱ꞌon yóꞌo, ta noo̱ mií satoꞌo yo̱ Jesús kaꞌa̱ndo̱n choon noo̱ ná ña̱ ná dáꞌa ni dándichi̱ táꞌan mií ná sa̱ꞌá to̱ꞌon ko̱ ndáya̱ꞌi, dá chi̱ o̱ chíndeé taꞌon ñaá. Diꞌa dátu̱ú váán ña̱yuu ndéi seídóꞌan.
2TI 2:15 Choꞌon ino̱n kechóon va̱ꞌón, dá ná nataꞌan ini Ndios koni na̱ yo̱ꞌó. Kakuuón iin ra̱ kéchóon ndaa̱, iin ra̱ ko̱ xíkaꞌan noo̱ saꞌa̱ choon kée ra, chi̱ dánaꞌa̱ ra̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo káa rá ió ña̱ ndaa̱.
2TI 2:16 Taó xóo miíón no̱ó to̱ꞌon kini xíꞌín ña̱ ko̱ chóon, ña̱ dánaꞌa̱ dao ta̱a, dá chi̱ ña̱ yóꞌo kédaá xíꞌín ña̱yuu, dá kuxíká cháá ka̱ na̱ noo̱ Ndios,
2TI 2:17 ta kíán táto̱ꞌon iin kueꞌe̱ kaon xíka. Ta̱a ñóꞌo tein ra̱ dánaꞌa̱ ña̱ yóꞌo kúú Himeneo xíꞌín Fileto.
2TI 2:18 Ta̱a yóꞌo kúú ra̱ ni̱ nda̱ñóꞌó no̱ó to̱ꞌon ndaa̱, dá chi̱ káꞌa̱n ra̱ ña̱ sa̱ ni̱ na̱taki va ña̱yuu ni̱ xiꞌi̱, ta kándeé rá nadaká rá ña̱xintóni̱ dao ka̱ ña̱yuu no̱ó to̱ꞌon ndaa̱ kándísa yó.
2TI 2:19 Tído ña̱ ndaa̱ ni̱ chi̱náꞌa̱ Ndios kíán táto̱ꞌon iin saꞌa̱ véꞌe toon kánduꞌu̱, ta noo̱ miíán tándaa to̱ꞌon káꞌa̱n diꞌa: “Náꞌá vá satoꞌo yo̱ Ndios ndá yoo kúú ña̱yuu na̱.” Ta kaá taꞌanian: “Ndidaá na̱ nákoni ña̱ kúú ná kuendá Cristo kánian dánkoo ndiꞌi na kua̱chi kée na.”
2TI 2:20 Ta sa̱ náꞌá va̱ꞌa yó ña̱ iin veꞌe kui̱ká, ko̱ kómí taꞌon na sa̱va̱ꞌa ña̱ꞌa ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín oro xíꞌín plata, chi̱ ió taꞌani ña̱ꞌa ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín yíto̱ xíꞌín ñóꞌo̱ noo̱ ná. Ña̱ va̱ꞌa ñoó kía̱n ió choon kéchóon na xíꞌín ña̱ñóꞌó. Ta ña̱ nóo ñoó, ndá choon kúú mií vá kéchóon na ña̱.
2TI 2:21 Ta ki̱ꞌo dión taꞌani, tá ná taó xóo yó mií yó no̱ó to̱ꞌon ko̱ chóon dánaꞌa̱ ta̱a ñoó, dá kakuu yó táto̱ꞌon iin ña̱ꞌa ndáya̱ꞌi xíꞌo ña̱ñóꞌó noo̱ satoꞌo yo̱ Jesús, xíꞌín iin ña̱ꞌa vii, xíꞌín iin ña̱ꞌa ió choon noo̱ ná, dá koo nduu yo̱ kee yó ndidaá ña̱ va̱ꞌa.
2TI 2:22 Kuino no̱ó ña̱ ko̱ váꞌa kátoó takuáchí tákí kée xi. Ta tiin kíi̱ ña̱ ndaa̱, ta kandeé káꞌano ino̱n Jesús, ta kuꞌu̱ ino̱n saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu, ta koo va̱ꞌón xíꞌín ná. Ta ndidaá ña̱ yóꞌo ndi̱ꞌi ino̱n keeón xíꞌín dao ka̱ na̱ ndinoꞌo ini káꞌa̱n xíꞌín satoꞌo yo̱ Jesús.
2TI 2:23 Ta o̱ sa̱ chíneeón miíón noo̱ ndéi ña̱yuu ndatóꞌón kuáchi̱ saꞌa̱ to̱ꞌon ko̱ chóon, saꞌa̱ to̱ꞌon ko̱ ndáya̱ꞌi, chi̱ sa̱ náꞌá vóón ña̱ ño̱ó kédaá xíꞌín ña̱yuu, dá kasáꞌá ná dárꞌuꞌu̱ táꞌan na.
2TI 2:24 Dá chi̱ iin na̱ kéchóon noo̱ satoꞌo yo̱ Jesús, ko̱ kánian kakuu na iin na̱ kátoó ta̱ndóꞌó. Diꞌa kánian koo va̱ꞌa ini na̱ xíꞌín ndidaá ña̱yuu, ta kánian koo ti̱ꞌa na dánaꞌa̱ na̱, ta kánian ndeé koo ini na̱.
2TI 2:25 Ta kánian koo ti̱ꞌa na kaꞌa̱n niꞌini na no̱ó ña̱yuu na̱á xíꞌín ná, ta kánian kee na ña̱ xíꞌín ña̱ ndaꞌí ió ini na̱, chi̱ ndá ndi kuu konó vá Ndios ña̱ kía̱n nandikó iní ña̱yuu ñoó sa̱ꞌá kua̱chi kée na, dá koni na̱ kandaa̱ ini na̱ ña̱ ndaa̱,
2TI 2:26 dá yaa̱ na̱ noo̱ ndadí niꞌini na ti̱xi ndáꞌa̱ ña̱ uꞌu̱, chi̱ ñóꞌo na kée na ña̱ kóni̱a̱n.
2TI 3:1 Kánian kanaꞌón ña̱ tein kuu̱ noo̱ ndíꞌí, dá koo nda̱ꞌo ta̱ndóꞌó.
2TI 3:2 Dá chi̱ kandei ña̱yuu nakani ini sa̱va̱ꞌa saꞌa̱ mií vá ná, xíꞌín na̱ katoó di̱ꞌón, xíꞌín na̱ kaꞌa̱n táyíí, xíꞌín na̱ ió táyíí ini, xíꞌín na̱ kaꞌa̱n ndava̱ꞌa saꞌa̱ Ndios, xíꞌín na̱ ko̱ koni̱ kueídóꞌo tatá xíꞌín naná, xíꞌín na̱ ko̱ó ndivéꞌe noo̱, xíꞌín na̱ o̱ kékuendá sa̱ꞌá ña̱ꞌa Ndios,
2TI 3:3 xíꞌín na̱ o̱ kúꞌu̱ ini saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu, xíꞌín na̱ o̱ kíꞌo káꞌano ini, xíꞌín na̱ kava̱ꞌa ña̱ to̱ꞌón, xíꞌín na̱ o̱ kándeé chituu mií, xíꞌín na̱ to̱ndó, xíꞌín na̱ kuñóꞌó ña̱ va̱ꞌa,
2TI 3:4 xíꞌín na̱ dikó na̱ néꞌe táꞌan va̱ꞌa xíꞌín ná, xíꞌín na̱ chindaa̱ noo̱, xíꞌín na̱ chindaya̱ꞌi mií, xíꞌín na̱ ndukú ña̱ kóni̱ mií ná o̱ du̱ú ña̱ kóni̱ Ndios.
2TI 3:5 Ta kee na mií ná ña̱ kúú ná ña̱yuu kée ña̱ kóni̱ Ndios, tído xíꞌín ña̱ kee na naꞌa̱ na̱ mií ná ña̱ ko̱ kándísa na ndée̱ Ndios. O̱ sa̱ kíꞌin táꞌón xíꞌín ña̱yuu kée dión.
2TI 3:6 Ta dao ta̱a kée dión kúú ra̱ ko̱kuꞌu dao veꞌe, ta kándéé rá dándaꞌí ra̱ na̱ ñáꞌa̱ vitá ini, na̱ ndído kua̱ꞌá kua̱chi, chi̱ ñóꞌo na ti̱xi ndáꞌa̱ ña̱ kini kóni̱ mií ná.
2TI 3:7 Ta daá kuití vá dákuáꞌa na, tído ni kuu̱ ta̱ꞌón o̱ kásandaá na̱ katóni̱ ini na̱ ña̱ ndaa̱.
2TI 3:8 Tá sa̱ naꞌá, Janes xíꞌín Jambres ni̱ na̱kui̱ta ni̱ xió néꞌe táꞌan ra xíꞌín Moisés. Dión taꞌani kée ta̱a kini yóꞌo xíó néꞌe táꞌan ra xíꞌín ña̱ ndaa̱ kándísa yó, chi̱ ña̱xintóni̱ kini va kómí rá, ta ni̱ nda̱ñóꞌó rá no̱ó ña̱ ndaa̱ kándísa yó.
2TI 3:9 Tído yachi̱ vá kue̱i ra, dá chi̱ yachi̱ vá kandaa̱ ini ña̱yuu ña̱ kúú rá ta̱a ndeé to̱ꞌon táto̱ꞌon ni̱ ndoꞌo ta̱a ni̱ na̱á xíꞌín Moisés.
2TI 3:10 Tído sa̱ náꞌá miíón ndá saꞌa̱ dánaꞌa̱ yuꞌu̱, ta ni̱ xino̱n táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée yuꞌu̱ xíꞌín ña̱yuu, ta náꞌón ndí ki̱án ni̱ chi̱kaa̱ inii̱ keei, ta ni̱ xino̱n táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée yuꞌu̱ kándéé káꞌano inii̱ Jesús, ta sa̱ náꞌón ña̱ kueé ió inii̱, ta ni̱ xino̱n ña̱ kúꞌu̱ inii̱ saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu, ta náꞌón ña̱ xíꞌo ndeé iníi̱ noo̱ ndidaá ña̱ꞌa,
2TI 3:11 ta ni̱ xino̱n ña̱ ni̱ kendava̱ꞌa ña̱yuu xíꞌín yuꞌu̱ saꞌa̱ Ndios, ta ni̱ xino̱n ña̱ ni̱ ndoꞌo nda̱ꞌo níma̱í. Ta náꞌón ña̱ ni̱ ndoꞌi ñoo Antioquía, ñoo Iconio, ñoo Listra viti. Ta noo̱ ndidaá ña̱ ni̱ ndoꞌi, ni̱ chi̱ndeé nda̱ꞌo ñaá satoꞌo yo̱ Jesús.
2TI 3:12 Sa̱ꞌá ño̱ó ndi ndáa miíó na̱ kóni̱ kuita ndaa̱ xíꞌín Cristo Jesús, ndoꞌo nda̱ꞌo nío̱ ná kee ña̱yuu ko̱ kándísa.
2TI 3:13 Tído iin rá iin kuu̱ kuu̱, ndúkini cháá ka̱ ta̱ kini xíꞌín ta̱ to̱ꞌón kuaꞌa̱n ra̱, ta dándaꞌí ra̱ ña̱yuu, ta dándaꞌí táꞌan mií rá.
2TI 3:14 Tído yoꞌó, kuaꞌán kuiin toon xíꞌín ña̱ ndaa̱ ni̱ da̱kuáꞌón, chi̱ sa̱ náꞌá vá miíón ña̱ kíán ña̱ ndaa̱, ta náꞌá taꞌánón ndá yoo ni̱ da̱náꞌa̱ ña̱ noo̱o̱n.
2TI 3:15 Chi̱ nda̱ rá ni̱ sa̱ kuuón iin tayií lóꞌo̱, nda̱ daá vá náꞌón ndí dánaꞌa̱ tuti ii̱ Ndios, ta saꞌa̱ miíán kándaa̱ ino̱n ña̱ ka̱ki yó saꞌa̱ ña̱ kándéé iní yo̱ Cristo Jesús.
2TI 3:16 Chi̱ mií vá Ndios ni̱ da̱tóo̱n ña̱xintóni̱ dao ta̱a, dá ni̱ taa ra ndidaá to̱ꞌon tándaa noo̱ tuti ii̱ ná. Ta to̱ꞌon yóꞌo kía̱n va̱ꞌan dánaꞌa̱a̱n no̱ó ña̱yuu, va̱ꞌan kuió néꞌan na̱, va̱ꞌan ná chikani ndaa̱a̱n ná, va̱ꞌan dákuáꞌanoan na̱, dá ná kee na ña̱ ndaa̱,
2TI 3:17 dá xi̱nkuei ña̱yuu Ndios kakuu na táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ Ndios, dá kati̱ꞌa na kee na ndidaá ña̱ va̱ꞌa.
2TI 4:1 Ta noo̱ Ndios xíꞌín noo̱ satoꞌo yo̱ Jesucristo, na̱ keyíko̱ sa̱ꞌá na̱ ndéi takí xíꞌín sa̱ꞌá na̱ ni̱ xiꞌi̱ tá nandió ko̱o tuku na ñayuú yóꞌo dándáki na, ta no̱ó na̱ yóꞌo saꞌándái̱ choon noo̱o̱n ña̱
2TI 4:2 koo ino̱n dánaꞌo̱n to̱ꞌon Ndios. Ta daá kuití koo nduuo̱n dánaꞌo̱n ñá nani nónó o ko̱ nónó. Dáxino̱ ino̱n ña̱yuu, ta dána̱nón na̱, ta kaꞌa̱n niꞌínón noo̱ ná xíꞌín ña̱ kueé ió ino̱n, ta dánaꞌo̱n noo̱ ná to̱ꞌon ndaa̱ kándísa yó.
2TI 4:3 Chi̱ ve̱i kuu̱ o̱ kándía ka̱ ña̱yuu kueídóꞌo na ña̱ ndaa̱ dánaꞌa̱ yo̱, chi̱ sa̱ꞌá ña̱ katoó na̱ kueídóꞌo na dao ka̱ to̱ꞌon, sa̱ꞌá ño̱ó ndukú ná kuaꞌa̱ ta̱ to̱ꞌón dánaꞌa̱ noo̱ ná, táꞌa̱n ra̱ dánaꞌa̱ ña̱ nataꞌan ini mií ná kueídóꞌo na.
2TI 4:4 Ta kedóꞌó ná mií ná no̱ó ña̱ ndaa̱ dánaꞌa̱ yo̱, dá natiin va̱ꞌa na cuento to̱ꞌón.
2TI 4:5 Tído yoꞌó, kañoꞌo táꞌí ino̱n, ndeé koo ino̱n tá ndóꞌón ta̱ndóꞌó, ndi̱ꞌi ino̱n dánaꞌo̱n to̱ꞌon va̱ꞌa ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱ Jesús, ta dáxi̱nko̱o va̱ꞌón xíꞌín choon ni̱ ni̱ꞌo̱n noo̱ Ndios.
2TI 4:6 Dión koo ino̱n keeón, dá chi̱ sa̱ ió va yuꞌu̱ ña̱ kuui̱ saꞌa̱ Ndios, chi̱ sa̱ ni̱ ku̱yati va hora ña̱ kía̱n kuui̱ dánkooi ñayuú yóꞌo.
2TI 4:7 Sa̱ ni̱ ke̱chóoin noo̱ Ndios xíꞌín ndidaá ndée̱í. Ni̱ ka̱nkono va̱ꞌi, ta ni̱ xi̱nko̱oi nda̱ noo̱ ni̱ chi̱náꞌa̱ Ndios, ta ni̱ sa̱ íi̱n ndaa̱i̱ xíꞌín ña̱ ndaa̱ kándísa yó.
2TI 4:8 Ta viti sa̱ ió nduu va iin corona natiin yuꞌu̱, táꞌa̱n ña̱ ni̱ꞌí na̱ kúú na̱ ndaa̱, ña̱ kía̱n ki̱ꞌo na̱ kúú satoꞌo yo̱ noo̱ yúꞌu̱ tá ná kasandaá kuu̱ dáá, chi̱ kúú ná iin na̱ kéyíko̱ ndaa̱. Ta o̱ du̱ú noo̱ iin tóꞌón yuꞌu̱ ki̱ꞌo naa̱n, chi̱ ki̱ꞌo taꞌani naa̱n noo̱ ndidaá ka̱ na̱ ndáti kíi̱ kasaa̱ na̱.
2TI 4:9 Yachi̱ koo ino̱n kiión kande̱ꞌón yuꞌu̱.
2TI 4:10 Dá chi̱ ni̱ da̱nkoo ndava̱ꞌa va Demas yuꞌu̱, chi̱ kátoó nda̱ꞌo ra ña̱ ió ñayuú yóꞌo, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱ ñoo Tesalónica. Ta Crescente ni̱ kiꞌin kuaꞌa̱n chí kuendá Galacia diꞌa, ta Tito ni̱ kiꞌin kuaꞌa̱n chí kuendá Dalmacia.
2TI 4:11 Sa̱va̱ꞌa iin tóꞌón Lucas vá kúú na̱ ni̱ ka̱ndo̱o ió xíꞌín yuꞌu̱. Sa̱ꞌá ño̱ó nakuaka Marcos kandakón kisón, dá chi̱ xínñóꞌí xi̱ noo̱ chóon.
2TI 4:12 Ta Tíquico ni̱ ta̱ndaꞌí ko̱saa̱ ñoo Éfeso.
2TI 4:13 Tá va̱són, dá kaneꞌón kotói̱, táꞌa̱n ña̱ ni̱ da̱nkooi ñoo Troas noo̱ kúú veꞌe Carpo, ta kaneꞌe taꞌánón libroi̱, ta o̱ sa̱ nándodóo̱n kaneꞌón libro ñíi̱ kisón.
2TI 4:14 Alejandro, ta̱ kéchóon xíꞌín ka̱a, kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ꞌa kini ni̱ kee ra xíꞌín yuꞌu̱. Tído satoꞌo yo̱ Jesús ná chiya̱ꞌi ra saꞌa̱ iin rá iin ña̱ kini ni̱ kee ra xíꞌíín.
2TI 4:15 Sa̱ꞌá ño̱ó kandaao̱n miíón noo̱ rá, chi̱ xiní uꞌu̱ nda̱ꞌo ra to̱ꞌon va̱ꞌa dánaꞌa̱ yo̱.
2TI 4:16 Tá ni̱ chi̱ndeéí miíí no̱ó ta̱ néꞌe choon taꞌándá mií no̱ó, ko̱ íin taꞌon ní sá íi̱n xíꞌín yuꞌu̱. Ndidaá vá rá ni̱ da̱nkoo mií ñaá. Tído ná dáꞌa ni taó kuendá Ndios ña̱ ni̱ kee ra.
2TI 4:17 Tído ni̱ sa̱ íi̱n va mií satoꞌo yo̱ Jesús xíꞌín yuꞌu̱, ta ni̱ xi̱ꞌo na ndée̱í, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱ndeéí ni̱ da̱náꞌi̱ to̱ꞌon va̱ꞌa, dá ni̱ seídóꞌo ndidaá na̱ ko̱ kúú na̱ Israel saꞌa̱ Jesús. Ta dión ni̱ kuu, dá ni̱ ka̱ki yuꞌu̱, dá ko̱ ní xíꞌi̱i̱ yúꞌu̱ ndikaꞌa.
2TI 4:18 Ta chindeé vá satoꞌo yo̱ Jesús yuꞌu̱ noo̱ ndidaá ña̱ kini kóni̱ ña̱yuu kee na xíꞌíín, dá kandaka na yuꞌu̱ nda̱ kuu̱ ná kasandaái̱ noo̱ ió na̱ dándáki na. Ta daá kuití ná natiin na ndidaá táꞌa̱n ña̱ñóꞌó. Dión ná koo.
2TI 4:19 Káꞌo̱n ndisáꞌán xíꞌín Prisca xíꞌín Aquila, xíꞌín na̱ veꞌe Onesíforo.
2TI 4:20 Ni̱ ka̱ndo̱o va Erasto ñoo Corinto, ta ni̱ da̱nkoo yuꞌu̱ Trófimo ñoo Mileto, chi̱ kúꞌu̱ va ra.
2TI 4:21 Ta koo ino̱n kisón tá ko̱ ñáꞌa̱ kasáꞌá yoo̱ vi̱xi. Ta káꞌa̱n Eubulo ndisáꞌán xíꞌón, xíꞌín Pudente, xíꞌín Lino, xíꞌín Claudia viti xíꞌín dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús ndéi yóꞌo.
2TI 4:22 Ná kuiin Jesucristo, na̱ kúú satoꞌo yo̱, xíꞌón. Ná koo ña̱ mani̱ xíꞌo na xíꞌín iin rá iin ndoꞌó. Dión ná koo.
TIT 1:1 Yuꞌu̱ kúú Pablo, na̱ kéchóon noo̱ Ndios, ta kúúí iin apóstol, na̱ néꞌe to̱ꞌon Jesucristo, dá ná kasandaá ña̱yuu ni̱ ka̱xi Ndios kandeé káꞌano iní na̱ Jesús, ta kasandaá taꞌani na kanaꞌá ná to̱ꞌon ndaa̱ saꞌa̱ mií ná, dá ná kandeé ná kee na táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ Ndios,
TIT 1:2 ta ná koo ta̱ndeé iní na̱ ña̱ iin kuu̱ koni na̱ kataki chíchí ná. Ta mií vá Ndios ni̱ xi̱ꞌo to̱ꞌon na ña̱ koo dión ndá rá ko̱ ñáꞌa̱ kasáꞌá ñayuú yóꞌo, ta ko̱ káꞌa̱n to̱ꞌón taꞌon na.
TIT 1:3 Dá tá ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini mií Ndios, dá ni̱ naꞌa̱ na̱ to̱ꞌon ndaa̱ saꞌa̱ mií ná. Ta ni̱ taꞌa̱nda̱ choon noo̱í ña̱ dánaꞌi̱ ñá no̱ó ña̱yuu ni̱ kee mií Ndios, na̱ dáka̱ki ñaá.
TIT 1:4 Ta káꞌa̱n yuꞌu̱ ndisáꞌán xíꞌín yoꞌó, Tito. Ta miía̱n ndaa̱ kuiti kúúón táto̱ꞌon de̱ꞌi sa̱ꞌá ña̱ kándéé ino̱n Jesús. Mií tatá yo̱ Ndios xíꞌín satoꞌo yo̱ Jesucristo, na̱ dáka̱ki ñaá, ná kee ña̱ mani̱ xíꞌín yoꞌó, ta ná kuꞌu̱ ini na̱ sa̱ꞌo̱n, ta ná ki̱ꞌo na ña̱ koo va̱ꞌa ino̱n.
TIT 1:5 Ni̱ da̱nkoo yuꞌu̱ yo̱ꞌó yúku̱ íin ini ta̱ñoꞌo̱ naní Creta, dá ndeyíko̱n choon no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús xaa̱n, dá ki̱ꞌón choon no̱ó ra̱ sáꞌano, dá ná kandita ra no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús ndéi iin rá iin ñoo xaa̱n táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ saꞌándái̱ choon noo̱o̱n.
TIT 1:6 Tído ná kakuu ra iin ta̱a kéndísáꞌano no̱ó ña̱yuu, ta ná kakuu ra yíi̱ iin tóꞌón ñáꞌa̱, ta de̱ꞌe ra ná kakuu ta kándísa Jesús. Ná dáꞌa ni kaꞌa̱n ña̱yuu ña̱ kúú xí takuáchí kini, o takuáchí ko̱ó ña̱ñóꞌó.
TIT 1:7 Dá chi̱ miía̱n kánian kendísáꞌano iin ra̱ ndáka na̱ kúú kuendá Jesús, chi̱ noo̱ mií Ndios ni̱ na̱tiin ra choon yóꞌo. Ko̱ kánian kakuu ra ra̱ ndeé to̱ꞌon, ni ra̱ yachi̱ káryíí, ni ra̱ kátoó koꞌo, ni ra̱ kátoó ta̱ndóꞌó, ni ra̱ kée saꞌa̱ di̱ꞌón mañá.
TIT 1:8 Diꞌa kánian kakuu ra iin ta̱a natiin va̱ꞌa ña̱yuu veꞌe ra, iin ra̱ kátoó kée ña̱ va̱ꞌa, iin ta̱a ñóꞌo ndiꞌi ini, iin ra̱ kéndaa̱, iin ra̱ káa vii noo̱ Ndios, iin ra̱ kándéé chituu mií no̱ó ña̱ kini.
TIT 1:9 Ta kánian kuiin toon ra xíꞌín to̱ꞌon ndaa̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ da̱kuáꞌa ra, dá ná kati̱ꞌa ra kaꞌa̱n niꞌini ra táto̱ꞌon dándáki ña̱ ndaa̱ saꞌa̱ Ndios, dá ná kati̱ꞌa ra kadi ra̱ yúꞌu̱ na̱ kátoó dátu̱ú ñaá.
TIT 1:10 Dá chi̱ ndéi kua̱ꞌá nda̱ꞌo ta̱a ndeé to̱ꞌon, ta kátoó ra̱ dánaꞌa̱ ra̱ to̱ꞌon ko̱ chóon, ta kóni̱ ra̱ dándaꞌí ra̱ na̱ kúú kuendá Jesús. Ta ra̱ kée cháá ka̱ dión kúú ra̱ káꞌa̱n ña̱ kánian taꞌa̱nda̱ ñíi̱ ra̱ kúú kuendá Jesús.
TIT 1:11 Ta miía̱n kánian kadi yo̱ yúꞌu̱ rá, dá chi̱ xíonoo ra nádaká rá ña̱xintóni̱ ña̱yuu iin rá iin veꞌe xíꞌín ña̱ ko̱ kánian dánaꞌa̱ ra̱, chi̱ kée ra saꞌa̱ di̱ꞌón mañá.
TIT 1:12 Ta iin de̱ꞌe ñoo mií vá Creta xaa̱n ni̱ taa saꞌa̱ ña̱ kée ta̱a ñoo ra̱, chi̱ diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ ni̱ taa ra: “Daá ta̱ to̱ꞌón nda̱ꞌo kúú ra̱ ñoo Creta, ta kúú rá ta̱ nde̱ꞌé, ta kúú rá ta̱ du̱sá, ta kíti̱ nda̱ꞌo kúú rá.”
TIT 1:13 Ta ndaa̱ va káꞌa̱n ra̱, xiní yuꞌu̱. Sa̱ꞌá ño̱ó koo ino̱n dána̱ni va̱ꞌa chááón ra̱ kée dión xaa̱n, dá ná kandita ndaa̱ ra̱ xíꞌín ña̱ ndaa̱ kándísa yó,
TIT 1:14 dá kía̱n ná dáꞌa ka̱ ni kekuendá ra̱ cuento to̱ꞌón ni̱ ka̱va̱ꞌa dao ta̱ Judío, ta ná o̱ kékuendá ka̱ ra̱ choon saꞌándá ta̱a ni̱ ke̱xoo no̱ó ña̱ ndaa̱ sa̱ꞌá Ndios.
TIT 1:15 Ndidaá vá ña̱ꞌa kúú ña̱ꞌa vii no̱ó na̱ kómí iin nío̱ vii. Tído no̱ó na̱ kómí iin nío̱ yakó xíꞌín na̱ ko̱ xi̱ín kándísa Jesús, ndidaá vá ña̱ꞌa kúú ña̱ꞌa yakó noo̱ ná, dá chi̱ ndinoꞌo ña̱ kini nákani ini na̱, ta yakó nda̱ꞌo ña̱xintóni̱ ná.
TIT 1:16 Kaá ra̱ ña̱ náꞌá rá Ndios, tído xíꞌín ña̱ kée ra náꞌa̱ ra̱ mií rá ña̱ kúú rá ta̱ to̱ꞌón, dá chi̱ kúú rá ta̱ ti̱kíni̱, ta kúú rá ta̱a ndeé to̱ꞌon, ta ni lúꞌu̱ ña̱ va̱ꞌa ko̱ kándéé rá kée ra.
TIT 2:1 Tído yoꞌó, kuaꞌán yo̱ꞌó ndi̱ꞌi ino̱n dánaꞌo̱n táto̱ꞌon káa rá ió ña̱ ndaa̱ kándísa yó.
TIT 2:2 Koo ino̱n dánaꞌo̱n no̱ó ta̱ sa̱va̱ꞌa ña̱ ná kañoꞌo ini ra̱ no̱ó ña̱ꞌa kée ra, ta ná koo ndísáꞌano ini ra̱, ta ná kendísáꞌano ra, ná kuita ndaa̱ ra̱ xíꞌín ña̱ ndaa̱ kándísa yó, ná kuꞌu̱ ini ra̱ saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu, ta kueé ni ná koo ini ra̱.
TIT 2:3 Dión taꞌani ná koo ini na̱ ñáꞌa̱ sa̱va̱ꞌa, ná koo ndísáꞌano ini na̱. Ná dáꞌa ni kanoo na kava̱ꞌa na ña̱ to̱ꞌón, ta ná dáꞌa ni kakuu na na̱ kátoó koꞌo. Ndinoꞌo ña̱ va̱ꞌa ná koo ini na̱ dánaꞌa̱ na̱
TIT 2:4 no̱ó na̱ ñáꞌa̱ kua̱lí, dá ná kati̱ꞌa na koni̱ na̱ yíi̱ ná xíꞌín de̱ꞌe kuálí na̱,
TIT 2:5 dá ná kañoꞌo ini na̱ no̱ó ña̱ kée na, dá ná kakuu na iin na̱ ñáꞌa̱ kéndísáꞌano, dá ná kati̱ꞌa na kandaa va̱ꞌa na veꞌe na, dá ná koo va̱ꞌa ini na̱, dá ná kañoꞌo toon na ti̱xi ndáꞌa̱ yíi̱ ná, dá kía̱n ná dáꞌa ni ni̱ꞌí ña̱yuu ndí ki̱án kaꞌa̱n ndava̱ꞌa na saꞌa̱ to̱ꞌon Ndios.
TIT 2:6 Ta koo taꞌani ino̱n kaꞌa̱n niꞌínón noo̱ takuáchí yíí ña̱ kía̱n ná koo ini xi̱ kañoꞌo ini xi̱ no̱ó ña̱ kée xi.
TIT 2:7 Ta chikani miíón ña̱ kía̱n keva̱ꞌón noo̱ ndidaá ña̱ꞌa kéeón, dá ná kati̱ꞌa xi keva̱ꞌa xi. Ta noo̱ dánaꞌo̱n, koo ino̱n dánaꞌa̱ ndaa̱o̱n, ta dánaꞌo̱n xíꞌín ña̱ñóꞌó,
TIT 2:8 ta dánaꞌo̱n xíꞌín to̱ꞌon ndaa̱, dá kía̱n ná dáꞌa ni ni̱ꞌí ña̱yuu ña̱ kaꞌa̱n ndava̱ꞌa na sa̱ꞌo̱n, dá ná kakaꞌan no̱ó na̱ xiní uꞌu̱ ñaá sa̱ꞌá ña̱ ko̱ níꞌi̱ ná ndí ki̱án kaꞌa̱n kini na saꞌa̱ yo̱.
TIT 2:9 Ta kaꞌa̱n niꞌínón no̱ó na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ iin satoꞌo ña̱ ná kueídóꞌo ñaá ná, ta ná ndukú ná ña̱ nataꞌan ini ra̱. Ná dáꞌa ni ndaneꞌe yúꞌu̱ ná noo̱ rá,
TIT 2:10 ta ná dáꞌa ni koo kueꞌé noo̱ ndáꞌa̱ ná. Diꞌa ná kendaa̱ na̱ ndidaá choon táꞌa̱nda̱ noo̱ ná, dá kía̱n xíꞌín ña̱ kée na, ná chindaya̱ꞌi ña̱yuu ña̱ ndaa̱ saꞌa̱ Ndios, na̱ dáka̱ki ñaá.
TIT 2:11 Dá chi̱ ni̱ naꞌa̱ túu Ndios ña̱ mani̱ ni̱ kee na xíꞌín ña̱yuu, dá niꞌi̱ ndidaá ná ndi kee na ka̱ki na.
TIT 2:12 Ta ña̱ mani̱ yóꞌo kásto̱ꞌon xíꞌín yó ña̱ kánian dánkoo yó ndidaá ña̱ kini xíꞌín ña̱ kátoó na̱ kúú kuendá ñayuú yóꞌo kee na. Ta kásto̱ꞌon taꞌanian xíꞌín yó ña̱ kánian kañoꞌo inio̱ no̱ó ña̱ kée yó, ta kandei ndísáꞌano yó, ta kandei yó kee yó ña̱ kóni̱ Ndios.
TIT 2:13 Ki̱ꞌo dión ná kee yó nani ndéi yó ndáti yó ta̱ndeé ini ndato kuaꞌa̱n, chi̱ ndáti yó ndato náyeꞌe̱ noo̱ nandió ko̱o Jesucristo, na̱ kúú Ndios káꞌano, na̱ dáka̱ki ñaá, kasaa̱ na̱.
TIT 2:14 Chi̱ ni̱ na̱ki̱ꞌo na mií ná ni̱ xiꞌi̱ na̱ saꞌa̱ yó, dá ni̱ kuu ni̱ taó xóo na yó ti̱xi ndáꞌa̱ ndidaá ña̱ kini. Ta ni̱ ndu̱vii ná yó, dá ni̱ nduu yó ña̱yuu mií ná, dá ná ndi̱ꞌi ini yo̱ kee yó ña̱ va̱ꞌa.
TIT 2:15 Dión koo ino̱n dánaꞌo̱n no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús, ta kaꞌa̱n niꞌínón noo̱ ná. Ta xíꞌín choon néꞌón koo ino̱n dána̱nón na̱ ko̱ váꞌa kée, ta ni iin tóꞌón ña̱yuu o̱ sa̱ kónó kenóo na yo̱ꞌó.
TIT 3:1 Dándusaa̱ ino̱n na̱ kúú kuendá Jesús ña̱ kánian koo ña̱ñóꞌó ná no̱ó ta̱ néꞌe choon xíꞌín ra̱ dándáki ñaá. Ná kueídóꞌo ñaá ná, ta daá kuití ná kandei nduu na̱ kee na ña̱ va̱ꞌa.
TIT 3:2 Ta ná dáꞌa ni koo ini na̱ kaꞌa̱n uꞌu̱ na̱ saꞌa̱ ni iin ña̱yuu, ta ná dáꞌa ni katoó na̱ ta̱ndóꞌó. Diꞌa va̱ꞌa ná koo ini na̱, ta ndaꞌí ná koo ini na̱ xíꞌín ndidaá ña̱yuu.
TIT 3:3 Dá chi̱ tá sa̱ naꞌá sa̱ kuu yó ña̱yuu ndeé to̱ꞌon, xíꞌín ña̱yuu do̱ꞌó, ta sa̱ xi̱onoo ndava̱ꞌa yó, ta sa̱ ñoꞌo yó ti̱xi ndáꞌa̱ ndidaá ña̱ kini sa̱ ka̱toó mií yó xíꞌín ña̱ kini sa̱ koni̱ ñíi̱ yo̱. Ta ni̱ sa̱ kuu yó ña̱yuu xíxi ini, xíꞌín ña̱yuu uꞌu̱ ini. Sa̱ ndukú yó ña̱ kía̱n koni uꞌu̱ ñaá ña̱yuu, ta sa̱ xini uꞌu̱ táꞌan yó xíꞌín dao ka̱ na̱.
TIT 3:4 Tído iin kuu̱ ni̱ naꞌa̱ Ndios, na̱ dáka̱ki ñaá, ña̱ va̱ꞌa ini na̱, ta ni̱ naꞌa̱ na̱ ña̱ kúꞌu̱ ini na̱ saꞌa̱ yo̱,
TIT 3:5 dá ni̱ da̱káki ñaá ná. Tído ko̱ ní dákáki na yó sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee yó ña̱ va̱ꞌa. Diꞌa ni̱ da̱káki na yó chi̱ ni̱ kuꞌu̱ ini na̱ saꞌa̱ yo̱. Chi̱ ni̱ da̱ndóo na kua̱chi yó, dá ni̱ na̱kaki sa̱á yo̱, ta Espíritu ii̱ mií ná kúú na̱ ni̱ ndee sa̱á ñaá,
TIT 3:6 chi̱ ni̱ da̱kútí Ndios nío̱ yo̱ xíꞌín Espíritu ii̱ mií ná sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Jesucristo, na̱ dáka̱ki ñaá.
TIT 3:7 Dión ni̱ kee na, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱ndo̱o vii yo̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ mani̱ ni̱ kee mií ná saꞌa̱ yo̱, dá ná kuu natiin yó no̱ó tatá yo̱ Ndios ña̱ kataki chíchí yó, chi̱ ña̱ yóꞌo kúú ta̱ndeé iní ió noo̱ yo̱.
TIT 3:8 Ndinoꞌo ña̱ ndaa̱ kía̱n káꞌi̱n xíꞌón, sa̱ꞌá ño̱ó xíka̱i̱ noo̱o̱n ña̱ ndundééón dánaꞌo̱n ñá, dá ná ndi̱ꞌi ini na̱ kándísa Ndios kee na ña̱ va̱ꞌa, chi̱ ña̱ va̱ꞌa nda̱ꞌo kíán, ta chíndeéán ña̱yuu tá ná kee na ña̱.
TIT 3:9 Ta ná dáꞌa ni ndatóꞌón xíꞌín ña̱yuu sa̱ꞌá to̱ꞌon ko̱ chóon, ta o̱ sa̱ ndátóꞌón xíꞌín ná saꞌa̱ ndá ti̱xi ni̱ kii iin rá iin na̱ sáꞌano. Ta ná dáꞌa ni chidáó táꞌón xíꞌín ná xíꞌín to̱ꞌon, ta o̱ sa̱ dándichi̱ táꞌón xíꞌín ná saꞌa̱ ley Moisés, dá chi̱ ko̱ ndáya̱ꞌi ña̱ kee yó dión, ta o̱ chíndeé táꞌan vaan yó.
TIT 3:10 Tá nákaa̱ iin ra̱ saꞌándá táꞌan ña̱yuu no̱ó nátaka ndo̱ xaa̱n, dá kía̱n dána̱nón ra̱ iin taꞌándá, uu̱ taꞌándá. Tá ko̱ seídóꞌo ra ña̱ káꞌo̱n, dá kía̱n taó rá ná koꞌo̱n ra̱,
TIT 3:11 ta kanaꞌón ña̱ ni̱ kana xoo va ra no̱ó ña̱ ndaa̱, ta sa̱ꞌá kua̱chi kée vá rá ni̱ kedaá xíꞌín rá, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ndoꞌo ra dión.
TIT 3:12 Tá ni̱ ta̱ndaꞌí Artemas o Tíquico ko̱saa̱ ra̱ no̱ó nákaa̱o̱n xaa̱n, dá kía̱n koo ino̱n saa̱o̱n ni̱ꞌo̱n yuꞌu̱ ndá ñoo Nicópolis, dá chi̱ ni̱ chi̱kaa̱ inii̱ ña̱ ñoó kooi yoo̱ vi̱xi.
TIT 3:13 Ta koo ino̱n chindeéón Zenas, táꞌa̱n ra̱ náꞌá ley, xíꞌín Apolos, ta ki̱ꞌón ña̱ꞌa xínñóꞌó rá no̱ó koꞌo̱n ra̱ dánaꞌa̱ ra̱, dá kía̱n ni iin ña̱ꞌa ná o̱ kámani̱ noo̱ rá.
TIT 3:14 Ta dánaꞌo̱n no̱ó na̱ kúú kuendá yo̱ ña̱ naki̱ꞌo na mií ná kee na ña̱ va̱ꞌa, ta ná chindeé ná na̱ kámani̱ ña̱ꞌa noo̱, dá ná kakuu na iin na̱ kéchóon va̱ꞌa noo̱ Ndios.
TIT 3:15 Ndidaá vá na̱ ndéi xíꞌín yuꞌu̱ yóꞌo káꞌa̱n ndisáꞌán xíꞌón. Ta kaꞌa̱n yo̱ꞌó ndisáꞌán xíꞌín na̱ kándísa dáó xíꞌín yó ndéi xaa̱n, táꞌa̱n na̱ kúꞌu̱ ini sa̱ꞌá nduꞌu̱. Ná koo ña̱ mani̱ xíꞌo Ndios xíꞌín iin rá iin ndó. Dión ná koo.
PHM 1:1 Yuꞌu̱ kúú Pablo, ta nákaa̱i̱ veꞌe ka̱a sa̱ꞌá ña̱ dánaꞌi̱ to̱ꞌon Jesucristo. Ta yuꞌu̱ xíꞌín ñani yo̱ Timoteo káꞌa̱n ndu̱ ndisáꞌán xíꞌín míí ní, ñani mani̱ Filemón, chi̱ mií ní kúú na̱ kéchóon dáó xíꞌín nduꞌu̱,
PHM 1:2 ta káꞌa̱n taꞌani ndu ndisáꞌán xíꞌín ki̱ꞌo mani̱ yo̱ naní Apia, xíꞌín ñani yo̱ Arquipo, na̱ chíndeé táꞌan xíꞌín yó sa̱ꞌá to̱ꞌon Jesús, ta káꞌa̱n taꞌani ndu ndisáꞌán xíꞌín na̱ kúú kuendá Jesús nátaka veꞌe ní.
PHM 1:3 Ta mií tatá yo̱ Ndios xíꞌín satoꞌo yo̱ Jesucristo ná kee ña̱ mani̱ xíꞌín ndoꞌó, ta ná ki̱ꞌo na ña̱ koo va̱ꞌa ini ndo̱.
PHM 1:4 Ta náki̱ꞌoi ndivéꞌe noo̱ Ndios, chi̱ daá kuití ndíko̱ꞌon inii̱ mií ní noo̱ káꞌi̱n xíꞌín ná,
PHM 1:5 dá chi̱ kándaa̱ inii̱ ña̱ kóni̱ ní satoꞌo yo̱ Jesús, ta kándéé káꞌano iní ñaá ní, ta kúꞌu̱ taꞌani ini ní saꞌa̱ ndidaá ña̱yuu Ndios.
PHM 1:6 Ta sa̱ꞌá ña̱ iin ni̱ nduu ní xíꞌín nduꞌu̱ sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní ní Jesús, sa̱ꞌá ño̱ó xíka̱ ndu̱ noo̱ Ndios ña̱ kandaa̱ ini ní saꞌa̱ ndidaá ña̱ va̱ꞌa ió noo̱ ní sa̱ꞌá ña̱ kúú ní kuendá Cristo Jesús.
PHM 1:7 Kádii̱ nda̱ꞌo inii̱, ta ni̱ ndu̱ndeé cháá ka̱ inii̱ tá ni̱ ka̱ndaa̱ inii̱ ña̱ kúꞌu̱ nda̱ꞌo ini ní saꞌa̱ dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús. Dá chi̱ saꞌa̱ mií ní, ñani miíi̱, ni̱ na̱níꞌi̱ ini cháá ka̱ ña̱yuu Ndios ta̱ndeé iní.
PHM 1:8 Ta sa̱ꞌá ña̱ dión kíán, sa̱ꞌá ño̱ó va̱ꞌará ió choon ni̱ xi̱ꞌo mií Cristo no̱ói̱ ña̱ kaꞌandai̱ choon noo̱ ní táto̱ꞌon kánian kee ní,
PHM 1:9 tído diꞌa xíka̱i̱ ña̱ mani̱ noo̱ ní sa̱ꞌá ña̱ kúꞌu̱ ini saꞌa̱ sátáꞌan yó. Ta yuꞌu̱ kúú Pablo, na̱ káꞌa̱n xíꞌín ní, ta kúúí iin na̱ sa̱va̱ꞌa, ta nákaa̱ yuꞌu̱ veꞌe ka̱a sa̱ꞌá ña̱ dánaꞌi̱ sa̱ꞌá to̱ꞌon Jesucristo.
PHM 1:10 Xíka̱i̱ ña̱ mani̱ noo̱ ní saꞌa̱ Onésimo, chi̱ kúú rá táto̱ꞌon iin de̱ꞌe ni̱ ni̱ꞌí noo̱ nákaa̱i̱ veꞌe ka̱a yóꞌo sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní ra̱ Jesús.
PHM 1:11 Chi̱ diꞌa iin ta̱ ko̱ chóon ni̱ sa̱ kuu ra noo̱ ní tá sata̱, tído viti kía̱n kúú rá iin ta̱ ió choon noo̱ mií ní xíꞌín noo̱ yúꞌu̱.
PHM 1:12 Ta koꞌi̱n chindaꞌí ra̱ nasaa̱ ra̱ noo̱ ní, tído kóni̱i̱ ña̱ natiin va̱ꞌa ní ra̱, chi̱ táto̱ꞌon ndóꞌi xíꞌín níma̱í, ki̱ꞌo dión ndóꞌi xíꞌín rá.
PHM 1:13 Kóni̱i̱ ña̱ koo ra̱ yóꞌo xíꞌíín, dá chindeé rá yuꞌu̱ kuiin ra to̱ꞌon noo̱ mií ní, chi̱ nákaa̱i̱ veꞌe ka̱a yóꞌo sa̱ꞌá ña̱ dánaꞌi̱ to̱ꞌon va̱ꞌa Jesús.
PHM 1:14 Tído o̱ kée taꞌon yuꞌu̱ dión, chi̱ ko̱ ñáꞌa̱ taꞌon nachinaꞌí mií ní. Ko̱ kóni̱i̱ kendúsa̱i̱ xíꞌín ní kee ní ña̱ mani̱ yóꞌo, chi̱ kóni̱i̱ ña̱ ná kakuuan táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ mií ní.
PHM 1:15 Dá chi̱ ndá ndi kuu ni̱ sonó Ndios ña̱ ni̱ ku̱xoo ra cháá tiempo noo̱ ní, dá viti kía̱n nandió ko̱o ra ko̱saa̱ ra̱ koo chíchí rá xíꞌín ní.
PHM 1:16 Ta viti natiin va̱ꞌa ní ra̱, chi̱ kúú rá iin ta̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ o̱ du̱ú iin ra̱ nákaa̱ ti̱xi ndáꞌa̱ ní, chi̱ viti kúú rá iin ñani mani̱ yo̱. Kúú rá iin ta̱ ndáya̱ꞌi noo̱ yúꞌu̱, tído ndáya̱ꞌi cháá ka̱ ra̱ noo̱ mií ní sa̱ꞌá ña̱ koni kuáchí tuku ra noo̱ ní, xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ ni̱ nduu ra iin ñani ní sa̱ꞌá ña̱ kúú rá kuendá satoꞌo yo̱ Jesús.
PHM 1:17 Sa̱ꞌá ño̱ó, tá miía̱n ndaa̱ nákoni ní ña̱ néꞌe táꞌan va̱ꞌa ní xíꞌín yuꞌu̱, dá kía̱n natiin va̱ꞌa ní ra̱, ta kee ní kuendá ña̱ mií yuꞌu̱ kúú rá.
PHM 1:18 Tá ndá ña̱ꞌa ni̱ ya̱ꞌa ra ni̱ kee ra xíꞌín ní, o tá tái̱ ra̱ noo̱ ní, dá kía̱n nachiꞌi nía̱n kuendá yuꞌu̱.
PHM 1:19 Yuꞌu̱ kúú Pablo, ta xíꞌín ndáꞌa̱ miíi̱ táai to̱ꞌon yóꞌo ko̱saa̱a̱n noo̱ ní. Yuꞌu̱ chiya̱ꞌi noo̱ ní, va̱ꞌará diꞌa kuu kaai̱ xíꞌín ní ña̱ tái̱ ní saꞌa̱ mií ní noo̱í.
PHM 1:20 Sa̱ꞌá ño̱ó, ñani miíi̱, ió ta̱ndeé iníi̱ xíꞌín ní ña̱ kee ní ña̱ mani̱ yóꞌo sa̱ꞌá ña̱ kúú yó kuendá satoꞌo yo̱ Jesús, ta ki̱ꞌo taꞌani ní ta̱ndeé iníi̱ sa̱ꞌá ña̱ kúúó ñani kuendá Jesús.
PHM 1:21 Ta ni̱ taai tuti yóꞌo ko̱saa̱ noo̱ ní, chi̱ kándéé káꞌano inii̱ ña̱ kueídóꞌo ní yuꞌu̱. Ta sa̱ náꞌá váí ña̱ va̱ꞌa cháá ka̱ kee ní no̱ó ña̱ káꞌi̱n xíꞌín ní.
PHM 1:22 Ta kóni̱ taꞌanii ña̱ kenduu ndo̱ noo̱ kooi, dá chi̱ kándéé inii̱ ña̱ xi̱nko̱o ña̱ xíka̱ ndo̱ noo̱ Ndios, dá ki̱ꞌo na ña̱ saa̱i̱ noo̱ ndéi ndó xaa̱n.
PHM 1:23 Ta káꞌa̱n ñani yo̱ Epafras ndisáꞌán xíꞌín ní. Na̱ yóꞌo kúú na̱ nákaa̱ nduú xíꞌín yuꞌu̱ veꞌe ka̱a sa̱ꞌá ña̱ dánaꞌa̱ na̱ saꞌa̱ Cristo Jesús.
PHM 1:24 Ta káꞌa̱n taꞌani Marcos, xíꞌín Aristarco, xíꞌín Demas, xíꞌín Lucas ndisáꞌán xíꞌín ní. Na̱ yóꞌo taꞌani kúú na̱ chíndeé táꞌan xíꞌín yuꞌu̱ noo̱ choon Ndios.
PHM 1:25 Ná koo ña̱ mani̱ xíꞌo satoꞌo yo̱ Jesucristo xíꞌín iin rá iin ndó. Dión ná koo.
HEB 1:1 Kua̱ꞌá nda̱ꞌo taꞌándá ni̱ sa̱ káꞌa̱n Ndios xíꞌín na̱ sáꞌano veꞌe yó tá sata̱, ta no̱ó kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ꞌa ni̱ sa̱ kechóon na profeta na̱ sa̱ kasto̱ꞌon na xíꞌín ña̱yuu ñoó.
HEB 1:2 Tído tein kuu̱ noo̱ ndiꞌi yóꞌo kéchóon na de̱ꞌe mií ná, dá kaꞌa̱n na̱ xíꞌín yó, ta de̱ꞌe na kúú na̱ ni̱ na̱tiin ña̱ kakuu na satoꞌo noo̱ ndidaá ña̱ꞌa, ta xíꞌín ndáꞌa̱ de̱ꞌe na ni̱ ka̱va̱ꞌa na ndidaá ña̱ ió ñayuú yóꞌo xíꞌín ña̱ ió induú.
HEB 1:3 Ta na̱ yóꞌo kúú na̱ náꞌa̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndato káa mií Ndios, dá chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúú mií Ndios, ki̱ꞌo dión taꞌani kúú de̱ꞌe na, iin nóó kúú vá ná. Ta mií ná kúú na̱ xíto ndidaá táꞌa̱n ña̱ꞌa xíꞌín choon kómí to̱ꞌon na. Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ da̱ndóo na kua̱chi yó, dá ni̱ na̱ko̱o na xoo kuáꞌa Ndios noo̱ di̱kó ió na̱ dándáki na.
HEB 1:4 Ta ndáya̱ꞌi cháá ka̱ na̱ noo̱ ndidaá ángel ndéi induú, ta ni̱ na̱tiin na iin kuu̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ o̱ du̱ú ángel ñoó.
HEB 1:5 Dá chi̱ ko̱ ní kaꞌa̱n Ndios diꞌa xíꞌín ni iin tóꞌón ángel: Yoꞌó kúú de̱ꞌe yuꞌu̱, ta viti náꞌi̱ ña̱ kúúí tatóo̱n. Ta ni ko̱ ní kaꞌa̱n na̱ diꞌa saꞌa̱ ni iin ángel: Yuꞌu̱ kakuu tatá xi̱, ta mií xí kakuu de̱ꞌe yuꞌu̱.
HEB 1:6 Ta ni̱ kaꞌa̱n taꞌani Ndios diꞌa tá kuaꞌa̱n na̱ tandaꞌá ná iin tóꞌón dini̱ de̱ꞌe na kii na ñayuú yóꞌo: Ná kandaño̱ꞌo ndidaá ángel de̱ꞌi.
HEB 1:7 Miía̱n ndaa̱ diꞌa kaá Ndios káꞌa̱n na̱ saꞌa̱ ángel: Yuꞌu̱ kúú na̱ kée ángel kéchóon noo̱í ña̱ kakuu na táto̱ꞌon tachi̱, xíꞌín ñoꞌó ita̱.
HEB 1:8 Tído diꞌa kaá na̱ sa̱ꞌá de̱ꞌe mií ná: Yoꞌó kúú Ndios, ta ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ ndíꞌi noo̱ dándáki yoꞌó. Ta kéyíko̱ ndaa̱ yo̱ꞌó noo̱ dándákón.
HEB 1:9 Chi̱ ndíko̱ yo̱ꞌó iin íchi̱ ndaa̱, ta káñóꞌó yoꞌó ndidaá ña̱ kini kuaꞌa̱n. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱xi Ndios yo̱ꞌó, na̱ kúú Ndios miíón, ta ni̱ xi̱ꞌo cháá ka̱ na̱ ña̱ dii̱ iní noo̱o̱n o̱ du̱ú dao ka̱ na̱ xínkuáchí dáó xíꞌón.
HEB 1:10 Ta kaá taꞌani na diꞌa: Yoꞌó, na̱ kúú satoꞌo noo̱ ndidaá ña̱ꞌa, nda̱ míí saꞌa̱ ni̱ ka̱va̱ꞌón no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, ta xíꞌín ndáꞌa̱ mííón ni̱ ka̱va̱ꞌa induú.
HEB 1:11 Ta ná kasandaá iin kuu̱, ta naá ndíꞌi vaan, tído yoꞌó, daá koo kuií vá yoꞌó. Ndidaá táꞌa̱n va ña̱ꞌa káa kuyatá iin kuu̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúyatá dáꞌo̱n.
HEB 1:12 Ta táto̱ꞌon ki̱ꞌo nátuú ña̱yuu dáꞌo̱n ndíxi na, ki̱ꞌo dión natuú yoꞌó ndidaá ña̱ꞌa káa, ta ná nada̱món ña̱. Tído yoꞌó, o̱ náda̱on taꞌan voón, daá koo kuií vóón.
HEB 1:13 Ta ko̱ ní kaꞌa̱n Ndios diꞌa xíꞌín ni iin tóꞌón ángel: Kako̱o yoꞌó xoo kuáꞌi̱ nda̱ ná nataán ndíꞌi yuꞌu̱ ta̱ xiní uꞌu̱ ñaá ti̱xi sa̱ꞌo̱n.
HEB 1:14 Kánian kanaꞌá ndó ña̱ choon kómí ángel kíán ña̱ koni kuáchí ná noo̱ Ndios, ta chíndaꞌá ñaá ná chindeé ná ndidaá na̱ ni̱ꞌí ña̱ ka̱ki na.
HEB 2:1 Sa̱ꞌá ño̱ó miía̱n ndúsa̱ kánian kandiko̱ toon yó to̱ꞌon ndaa̱ ni̱ seídóꞌo yó, dá chi̱ tá ko̱ó, dá kía̱n oon ni ví kankuei xoo yó noo̱án.
HEB 2:2 Chi̱ miía̱n ndaa̱ ió choon noo̱ ndáꞌa̱ ley ni̱ xi̱ꞌo ángel noo̱ Moisés, ta ndi ndáa mií vá ña̱yuu ni̱ ya̱ꞌa noo̱án, ta ndi ndáa mií ná ko̱ ní xíin kueídóꞌo choon saꞌándáa̱n, dá ni̱ ndoꞌo nío̱ ná sa̱ꞌá kua̱chi ni̱ kee na.
HEB 2:3 Ta, ¿ndi koo ví ka̱ki yó no̱ó ña̱ xído̱ ini Ndios tá ná o̱ ta̱ó kuendá yo̱ to̱ꞌon ndáya̱ꞌi cháá ka̱, ña̱ kía̱n káꞌa̱n saꞌa̱ ndi koo ka̱ki yó? Chi̱ dinñóꞌó mií na̱ kúú satoꞌo yo̱ ni̱ xi̱ꞌo kuendá sa̱ꞌá to̱ꞌon yóꞌo, ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ ka̱sto̱ꞌon taꞌani ta̱a ni̱ sa̱ xi̱onoo xíꞌín ná to̱ꞌon yóꞌo xíꞌín yó.
HEB 2:4 Ta mií Ndios ni̱ xi̱ꞌo taꞌani kuendá sa̱ꞌá to̱ꞌon ndato yóꞌo xíꞌín ndáꞌa̱ ta̱a ni̱ sa̱ xi̱onoo xíꞌín Jesús, dá chi̱ ni̱ xi̱ꞌo na ña̱ kía̱n ni̱ ka̱ndeé rá ni̱ kee ra ña̱ꞌa ndato xíꞌín ndidaá ka̱ ña̱ꞌa náꞌano no̱ó ña̱yuu, ta ni̱ xi̱ꞌo na ña̱ ni̱ na̱tiin iin rá iin ta̱a yóꞌo choon ni̱ xi̱ꞌo Espíritu ii̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ mií ná.
HEB 2:5 Dá chi̱ ko̱ ní xi̱ꞌo Ndios choon noo̱ ndáꞌa̱ ángel ña̱ kía̱n dándáki na ñayuú sa̱á ve̱i chí noo̱, ña̱ kía̱n káꞌi̱n saꞌa̱ xíꞌín ndó.
HEB 2:6 Dá chi̱ diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ ni̱ taa iin ta̱a noo̱ tuti ii̱ Ndios: ¿Ndí ki̱án kúú ta̱a ndéi ñayuú yóꞌo ña̱ ñóꞌo ini ní saꞌa̱ rá, tatá Ndios? Ta, ¿ndí ki̱án kúú rá ña̱ ndíꞌi téí ini ní saꞌa̱ rá?
HEB 2:7 Ta ni̱ ndee ní ra̱ sa̱ kuu ra iin ra̱ lóꞌo̱ cháá noo̱ ángel, ta ni̱ xi̱ꞌo ní choon káꞌano noo̱ rá, ta ni̱ xi̱ꞌo ní ña̱ñóꞌó noo̱ rá, ta ni̱ chi̱kani ní ra̱ ña̱ dándáki ra ndidaá ña̱ꞌa ni̱ ka̱va̱ꞌa ní,
HEB 2:8 ta ni̱ na̱taán ní ndidaá táꞌa̱n ña̱ꞌa ti̱i saꞌa̱ rá. Chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ na̱taán Ndios ndidaá ña̱ꞌa ti̱i saꞌa̱ rá, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní kándo̱o ni iin tóꞌán, ndidaá ña̱ ñóꞌo ti̱i saꞌa̱ rá, tído kándaa̱ ini yo̱ ña̱ o̱ du̱ú ndidaá ña̱ꞌa dándáki ra viti.
HEB 2:9 Tído viti kándaa̱ ini yo̱ ña̱ ió iin na̱ ni̱ ndelóꞌo̱ cháá mií noo̱ ángel, ta na̱ yóꞌo kúú Jesús, ta ni̱ na̱tiin na choon káꞌano, ta ni̱ na̱tiin taꞌani na ndidaá táꞌa̱n ña̱ñóꞌó sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xiꞌi̱ na̱ saꞌa̱ yo̱. Dá chi̱ sa̱ꞌá ña̱ kóni̱ Ndios kee na ña̱ mani̱ xíꞌín yó, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ xiꞌi̱ Jesús saꞌa̱ yo̱.
HEB 2:10 Ta mií Ndios kúú na̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa ndidaá ña̱ꞌa ñóꞌo ña̱yuu yóꞌo, ta no̱ón kúú na̱ xíto ñaá, ta kóni̱ na̱ nakuaka na ña̱yuu mií ná noo̱ ndato náyeꞌe̱ ndaa noo̱ ió na̱. Sa̱ꞌá ño̱ó iin ña̱ va̱ꞌa ni̱ sa̱ kian ña̱ ni̱ da̱xínko̱o va̱ꞌa na Jesús xíꞌín ña̱ ni̱ ndoꞌo na, chi̱ mií ná kúú na̱ dáka̱ki ñaá.
HEB 2:11 Dá chi̱ mií Jesús, na̱ ni̱ nde̱vii yó, xíꞌín yóó, na̱ ni̱ ndu̱vii, iin tóꞌón vá kúú tatá yo̱, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ xíkaꞌan taꞌon noo̱ Jesús káꞌa̱n na̱ ña̱ kúú yó ñani na̱.
HEB 2:12 Dá chi̱ diꞌa kaá tuti ii̱ Ndios: Ki̱ꞌo yuꞌu̱ kuendá saꞌa̱ mií ní noo̱ ñanii̱ xíꞌín ki̱ꞌoi, ta tein ndidaá ña̱yuu kuendá ní kekáꞌano yuꞌu̱ mií ní.
HEB 2:13 Ta kaá taꞌanian: Kandeé káꞌano iníi̱ Ndios. Ta kaá taꞌanian: Yóꞌo íiin xíꞌín ndidaá táꞌa̱n de̱ꞌe ni̱ xi̱ꞌo Ndios noo̱í.
HEB 2:14 Ta de̱ꞌe ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín ko̱ño xíꞌín nii̱ kúú de̱ꞌe ni̱ xi̱ꞌo Ndios noo̱ ná, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ nduu taꞌani mií Jesús ko̱ño xíꞌín nii̱, dá ni̱ kuu ni̱ xiꞌi̱ na̱. Ta ki̱ꞌo dión ni̱ ka̱ndeé ná ni̱ di̱tá ná choon noo̱ ndáꞌa̱ ña̱ uꞌu̱, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ó ka̱ choon noo̱ ndáꞌán kaꞌáníán ña̱yuu.
HEB 2:15 Dión, dá ni̱ ka̱ndeé ná ni̱ taó xóo na yó no̱ó ña̱ yuꞌóo̱ kuu yo̱, dá chi̱ nda̱ rá ni̱ kaki yó ni̱ ka̱sáꞌá dándáki ñaá.
HEB 2:16 Dá chi̱ miía̱n ndaa̱ kuiti ko̱ ní kíi Jesús chindeé ná ni iin ángel, sa̱va̱ꞌa na̱ kúú na̱ veꞌe Abraham ni̱ kii na ni̱ chi̱ndeé ná.
HEB 2:17 Sa̱ꞌá ño̱ó miía̱n ndúsa̱ ni̱ nduu na táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúú ñani na̱, dá ni̱ xi̱nko̱o na kúú ná duti̱ kúú no̱ó, iin duti̱ káꞌano ini, iin duti̱ íin ndaa̱ noo̱ Ndios, dá ni̱ kuu ni̱ doko̱ ná mií ná, dá ni̱ꞌí ña̱yuu na̱ ña̱ kuꞌu̱ káꞌano ini Ndios sa̱ꞌá kua̱chi na.
HEB 2:18 Ni̱ ndoꞌo naní nío̱ ná tá ni̱ kaꞌán ña̱ uꞌu̱ dátu̱ú ñaáán, sa̱ꞌá ño̱ó kuu va chindeé ná yó tá kéxíxi ña̱ uꞌu̱ xíꞌín yó.
HEB 3:1 Viti, ñani, ndoꞌó na̱ kúú ña̱yuu Ndios, ndoꞌó na̱ ni̱ na̱kana Ndios kandei induú, koo ini ndo̱ kande̱ꞌé va̱ꞌa ndó Cristo Jesús, na̱ néꞌe to̱ꞌon mií Ndios noo̱ yo̱, ta kúú ná duti̱ kúú no̱ó no̱ó ña̱ kándísa iin rá iin yó.
HEB 3:2 Ta ni̱ da̱xínko̱o ndiꞌi na choon ni̱ xi̱ꞌo Ndios noo̱ ná, táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ da̱xínko̱o ndiꞌi Moisés choon ni̱ niꞌi̱ ná koni kuáchí ná no̱ó na̱ kúú veꞌe Ndios.
HEB 3:3 Ta kánian natiin Jesús ña̱ñóꞌó káꞌano cháá ka̱ o̱ du̱ú Moisés, dá chi̱ ta̱a káva̱ꞌa veꞌe kánian natiin cháá ka̱ ña̱ñóꞌó o̱ du̱ú veꞌe ni̱ ka̱va̱ꞌa ra.
HEB 3:4 Dá chi̱ ió yoo káva̱ꞌa iin rá iin veꞌe, dá ndítaan, tído na̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa ndidaá táꞌa̱n ña̱ꞌa kúú Ndios.
HEB 3:5 Miía̱n ndaa̱ kuiti ni̱ sa̱ íin ndaa̱ Moisés noo̱ Ndios tá ni̱ sa̱ xinkuáchí ná no̱ó na̱ veꞌe Ndios, ta xíꞌín ña̱ ni̱ kee na ni̱ naꞌa̱ na̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo káa rá ió ña̱ kaꞌa̱n Ndios chí noo̱.
HEB 3:6 Tído Cristo kúú mií de̱ꞌe Ndios, na̱ kánian dándáki veꞌe na. Ta veꞌe na kúú yóó tá ná kandita toon yó xíꞌín ña̱ kándéé iní yo̱ ná nda̱ noo̱ ndiꞌi kuií, ta ná kadii̱ inío̱ xíꞌín ta̱ndeé iní kómí yó.
HEB 3:7 Chi̱ diꞌa kaá Espíritu ii̱ Ndios: Tá ná kueídóꞌo ndó noo̱ káꞌa̱n Ndios kuu̱ víti,
HEB 3:8 dá kía̱n o̱ sa̱ kédóꞌó ndó mií ndó táto̱ꞌon ni̱ kee na̱ sáꞌano ñoo ndo̱ tá ni̱ da̱ta̱ꞌán na̱ Ndios, chi̱ ni̱ xito iní ná Ndios no̱ó ni̱ xi̱onoo na yukú i̱chí ñoó.
HEB 3:9 Ta ñoó ni̱ da̱ta̱ꞌán na̱ yuꞌu̱, ta ni̱ xito iní ná yuꞌu̱, va̱ꞌará uu̱ diko toon kuia̱ ni̱ xini na̱ ndidaá táꞌa̱n ña̱ ndato ni̱ kee yuꞌu̱ xíꞌín ná.
HEB 3:10 Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní nátaꞌan inii̱ ni̱ xinii̱ ña̱yuu ñoó, dá ni̱ kaai̱ xíꞌín mííí: “Daá kuití vá kéxoo xíká nío̱ ná no̱ó ña̱ kóni̱ yuꞌu̱, chi̱ ko̱ kóni̱ na̱ kañoꞌo na íchi̱ yuꞌu̱.”
HEB 3:11 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xido̱ inii̱ ni̱ kee na, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ chi̱kaa̱ inii̱ ña̱ ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ ko̱ní na̱ ndu̱ꞌu na no̱ó ki̱ꞌoi ña̱ naniꞌi̱ ndée̱ ná, kaá Ndios.
HEB 3:12 Sa̱ꞌá ño̱ó kandaa ndo̱ mií ndó, ñani, dá kía̱n ni iin tóꞌón ndó ná o̱ kákomí iin nío̱ kini, iin nío̱ káxí, ña̱ kía̱n kedaá xíꞌín ndó, dá kexoo xíká ndó noo̱ Ndios ta̱kí.
HEB 3:13 Diꞌa koo ini ndo̱ kaꞌa̱n niꞌini ndó noo̱ iin rá iin ndó iin rá iin kuu̱ kuu̱. Dá chi̱ káꞌa̱n to̱ꞌon ñoó ña̱ kánian kee ndó dión kuu̱ víti, dá kía̱n ná dáꞌa ni kusaá ini ndo̱ koni ndo̱ to̱ꞌon Ndios kee ña̱ dándaꞌí ñaá kua̱chi.
HEB 3:14 Dá chi̱ ió taꞌani kuendá yo̱ xíꞌín Jesucristo tá ná ndiko̱ toon yó ta̱ndeé iní ni̱ na̱tiin yó nda̱ míí saꞌa̱.
HEB 3:15 Dá chi̱ diꞌa kaá to̱ꞌon Ndios: Tá ná kueídóꞌo ndó noo̱ káꞌa̱n Ndios kuu̱ víti, dá kía̱n o̱ sa̱ kédóꞌó ndó mií ndó táto̱ꞌon ni̱ kee na̱ sáꞌano ñoo ndo̱ tá ni̱ da̱ta̱ꞌán na̱ Ndios.
HEB 3:16 ¿Ndá yoo ni̱ sa̱ kuu na̱ ni̱ seídóꞌo no̱ó ni̱ kaꞌa̱n Ndios, ta vati̱ xía̱n daá ni̱ da̱ta̱ꞌán ñaá ná? ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ no̱ón kúú ndidaá na̱ ni̱ ka̱nkuei ti̱xi ndaꞌá na̱ ñoo Egipto ni̱ kee Moisés?
HEB 3:17 Ta, ¿ndá yoo ni̱ ka̱ryíí Ndios xíꞌín ndin uu̱ diko kuia̱ noo̱ kúú yukú i̱chí ñoó? ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ no̱ón kúú na̱ ni̱ ya̱ꞌa ni̱ kee kua̱chi, ta ni̱ kue̱i na ni̱ xiꞌi̱ na̱ yukú i̱chí ñoó?
HEB 3:18 Ta, ¿ndá yoo ni̱ chi̱kaa̱ ini Ndios o̱ náchiꞌi na noo̱ naniꞌi̱ ndée̱ ná? ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ no̱ón kúú na̱ ko̱ ní xíin kueídóꞌo ñaá?
HEB 3:19 Sa̱ꞌá ño̱ó kándaa̱ inio̱ ña̱ ko̱ ní kúu taꞌon ndu̱ꞌu na noo̱ naniꞌi̱ ndée̱ ná sa̱ꞌá ña̱ ko̱ ní kándísa ndaa̱ na̱ Ndios.
HEB 4:1 Sa̱ꞌá ño̱ó ná kandaa yo̱ mií yó, viti íin ii̱ Ndios xíꞌín to̱ꞌon ni̱ xi̱ꞌo na ña̱ kía̱n ki̱ꞌo na ña̱ ndu̱ꞌu yó noo̱ naniꞌi̱ ndée̱ yo̱, dá chi̱ oon ni ví tu̱ú dao ndoꞌó, ta o̱ ko̱ní ndo̱ ndu̱ꞌu ndó ñoó.
HEB 4:2 Dá chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ na̱tiin yó to̱ꞌon va̱ꞌa ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱ Jesús ni̱ kee Ndios, ki̱ꞌo dión taꞌani ni̱ seídóꞌo ña̱yuu ñoó to̱ꞌon Ndios tá sata̱. Tído ni̱ naá óon va ña̱ ni̱ seídóꞌo na ña̱, dá chi̱ ko̱ ní kándeé iní na̱ Ndios.
HEB 4:3 Tído yóó kúú na̱ kándísa ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó koni yo̱ ndu̱ꞌu yó naniꞌi̱ ndée̱ yo̱ noo̱ ió na̱. Tído diꞌa ni̱ kaa na̱ xíꞌín na̱ ko̱ ní kándísa ñaá tá sata̱ ñoó: Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xido̱ inii̱ ni̱ kee na, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ chi̱kaa̱ inii̱ ña̱ ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ ko̱ní na̱ ndu̱ꞌu na noo̱ ki̱ꞌoi ña̱ naniꞌi̱ ndée̱ ná. Dión ni̱ kaa na̱, va̱ꞌará sa̱ ni̱ da̱xíno ndiꞌi na ña̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa na nda̱ míí saꞌa̱ ñayuú yóꞌo.
HEB 4:4 Dá chi̱ diꞌa kaá taꞌani tuti ii̱ Ndios sa̱ꞌá kuu̱ úsa̱: Kuu̱ úsa̱ ni̱ na̱níꞌi̱ ndée̱ Ndios noo̱ ndidaá choon ni̱ kee na.
HEB 4:5 Ta kaá taꞌani tuti ii̱ Ndios diꞌa: O̱ ko̱ní taꞌon na ndu̱ꞌu na no̱ó ki̱ꞌoi ña̱ naniꞌi̱ ndée̱ ná.
HEB 4:6 Sa̱ꞌá ño̱ó kándaa̱ inio̱ ña̱ kómani̱ vá ndu̱ꞌu dao ña̱yuu noo̱ naniꞌi̱ ndée̱ ná, ta ko̱ ní ndu̱ꞌu na̱ ni̱ na̱tiin to̱ꞌon yóꞌo mií no̱ó sa̱ꞌá ña̱ ko̱ ní seídóꞌo na choon ni̱ saꞌanda Ndios.
HEB 4:7 Sa̱ꞌá ño̱ó káꞌa̱n tuti ii̱ ña̱ ni̱ saki Ndios iin ka̱ kuu̱, ta kuu̱ ñóó kúú kuu̱ víti. Chi̱ tá ni̱ ya̱ꞌa kua̱ꞌá nda̱ꞌo tiempo, dá ni̱ taa David ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Ndios saꞌa̱ kuu̱ yóꞌo: Tá ná kueídóꞌo ndó noo̱ káꞌa̱n Ndios kuu̱ víti, dá kía̱n o̱ sa̱ kédóꞌó ndó mií ndó.
HEB 4:8 Dá chi̱ tá ni̱ xi̱ꞌo Josué ña̱ kía̱n ndu̱ꞌu na̱ sáꞌano ñoo yo̱ noo̱ naniꞌi̱ ndée̱ ndisa na, dá kía̱n o̱ káꞌa̱n taꞌon Ndios saꞌa̱ iin ka̱ kuu̱.
HEB 4:9 Sa̱ꞌá ño̱ó kándaa̱ inio̱ ña̱ kasandaá iin kuu̱, dá koni ña̱yuu Ndios ndu̱ꞌu na noo̱ miía̱n ndaa̱ kuiti naniꞌi̱ ndée̱ ná.
HEB 4:10 Dá chi̱ na̱ ndu̱ꞌu ñoó, no̱ón kúú na̱ koni naniꞌi̱ ndée̱ noo̱ ndidaá choon ni̱ kee na, táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ na̱níꞌi̱ ndée̱ mií Ndios tá ni̱ ndiꞌi ni̱ ka̱va̱ꞌa na ñayuú yóꞌo.
HEB 4:11 Sa̱ꞌá ño̱ó ná choꞌon ini yo̱, dá ná konio̱ ndu̱ꞌó noo̱ naniꞌi̱ ndée̱ yo̱, ta ná dáꞌa ni ki̱ꞌo yó miíá ña̱ kusaá inio̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kee na̱ sáꞌano ñoo yo̱, chi̱ ko̱ ní seídóꞌo na no̱ó ni̱ kaꞌa̱n Ndios.
HEB 4:12 Chi̱ to̱ꞌon takí kúú to̱ꞌon Ndios, ta to̱ꞌon ndakí nda̱ꞌo kíán. Ta dee̱n cháá ka̱ saꞌándáa̱n o̱ du̱ú iin espada saꞌándá ndi nduú xoo. Sa̱ꞌá ño̱ó tá seídóꞌo yóa̱n, xíno̱a̱n nda̱ ma̱á inio̱, ta sónó níꞌinian nío̱ yo̱ xíꞌín ña̱xintóni̱ yo̱. Ta sónó níꞌini taꞌanian tu̱chi yo̱, ta kásandaáa̱n nda̱ ma̱á noo̱ ñóꞌo da̱ndiki lásá yo̱. Ta nádátu̱uan ndidaá ña̱ nákani inio̱ xíꞌín ndidaá ña̱ꞌa ñóꞌo ini nío̱ yo̱.
HEB 4:13 Ta ni iin tóꞌón taꞌon ña̱ꞌa ió ñayuú yóꞌo ko̱ i̱ó de̱ꞌé noo̱ Ndios. Diꞌa ndidaá táꞌa̱n vaan túu noo̱ ná ndéꞌé ná, ta ndidaá táꞌa̱n vaan ndáa vichí noo̱ ná, ta iin kuu̱ nakui̱ta yó naki̱ꞌo yó kuendá noo̱ ná.
HEB 4:14 Ta viti ió iin duti̱ kúú no̱ó noo̱ yo̱, ta ni̱ kaa na kuaꞌa̱n nóꞌo̱ ná noo̱ ió Ndios induú, ta na̱ yóꞌo kúú Jesús, na̱ kúú de̱ꞌe Ndios. Sa̱ꞌá ño̱ó ná kandita toon yó xíꞌín ña̱ ndaa̱ kándísa yó.
HEB 4:15 Dá chi̱ viti kómí yó iin duti̱ kúú no̱ó kandoꞌo saꞌa̱ yo̱ sa̱ꞌá ña̱ kúú yó ña̱yuu vitá ini no̱ó kua̱chi. Chi̱ ni̱ kaꞌán taꞌani ña̱ uꞌu̱ dátu̱ú ñaá, dá ya̱ꞌa na kee na kua̱chi, táto̱ꞌon ki̱ꞌo kéean xíꞌín yó, tído ko̱ ní ya̱ꞌa taꞌon na kee na ni iin kua̱chi.
HEB 4:16 Sa̱ꞌá ño̱ó ná natuu yati yó xíꞌín ta̱ndeé iní noo̱ ió Ndios dándáki na, chi̱ nda̱ ñoó xíꞌo na ña̱ mani̱ noo̱ yo̱, dá niꞌi̱ yo̱ ña̱ kuꞌu̱ ini na̱ saꞌa̱ yo̱, ta niꞌi̱ taꞌani yó ndée̱ ña̱ kía̱n chindeé ñaá noo̱ iin rá iin ta̱ndóꞌó ve̱i noo̱ yo̱.
HEB 5:1 Dá chi̱ iin rá iin duti̱ kúú no̱ó ni̱ ndukú Ndios tein ña̱yuu mií ná, dá kuiin ra kaꞌa̱n niꞌini ra sa̱ꞌá ña̱yuu ñoo ra̱ noo̱ Ndios, dá doko̱ rá ña̱ꞌa, ta dákei̱ ra̱ kíti̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌá kua̱chi ndidaá na̱ ñoo ra̱.
HEB 5:2 Ta xíꞌo ndeé iní ra̱ sa̱ꞌá na̱ ko̱ kándaa̱ ini ndí ki̱án va̱ꞌa kánian kee na, xíꞌín na̱ xíonoo ndava̱ꞌa kée kua̱chi, chi̱ kúú taꞌani ra iin ta̱a vitá ini no̱ó kua̱chi.
HEB 5:3 Ta sa̱ꞌá ña̱ vitá ini ra̱, sa̱ꞌá ño̱ó kánian doko̱ rá kíti̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌá kua̱chi mií rá, xíꞌín sa̱ꞌá kua̱chi ña̱yuu ñoo ra̱.
HEB 5:4 Ta ko̱ íin taꞌon kuu ka̱xi mií choon yóꞌo, dá chi̱ sa̱va̱ꞌa na̱ ni̱ kana mií Ndios kúú na̱ kuu kakomí choon yóꞌo, táto̱ꞌon ni̱ ndoꞌo Aarón.
HEB 5:5 Ta ni Cristo ko̱ ní ka̱xi mií ña̱ natiin na ña̱ñóꞌó ña̱ kakuu na duti̱ kúú no̱ó. Ndios vá ni̱ xi̱ꞌo choon yóꞌo noo̱ ná, dá chi̱ diꞌa ni̱ kaa na̱ xíꞌín ná: Yoꞌó kúú de̱ꞌe yuꞌu̱, ta viti náꞌi̱ ña̱ kúúí tatóo̱n.
HEB 5:6 Ta kaá taꞌani na iin ka̱ xíán noo̱ tuti ii̱: Daá kuití kakuu yoꞌó duti̱, táto̱ꞌon ni̱ sa̱ kuu Melquisedec.
HEB 5:7 Tá ni̱ sa̱ kuu Cristo iin ta̱a ñayuú yóꞌo, dá ni̱ xika̱ na̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios, ta ndaꞌí ni̱ saki na xíꞌín ndutá noo̱ ná noo̱ Ndios, na̱ kándéé di̱tá ñaá no̱ó ña̱ kuu na̱. Ta ni̱ seídóꞌo Ndios ndidaá ña̱ ni̱ xika̱ na̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ seídóꞌo ñaá ná xíꞌín ña̱ ndaꞌí ió ini na̱.
HEB 5:8 Ta va̱ꞌará kúú ná de̱ꞌe Ndios, tído tein ña̱ ni̱ ndoꞌo nío̱ ná ni̱ ka̱ti̱ꞌa na ni̱ seídóꞌo na ña̱ kóni̱ Ndios.
HEB 5:9 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ da̱xínko̱o ndiꞌi na choon ni̱ kii na, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kasa̱ndaá na̱ kúú ná na̱ dáka̱ki chíchí ñaá, chi̱ dáka̱ki na ndi ndáa mií ña̱yuu seídóꞌo ñaá.
HEB 5:10 Ta mií Ndios ni̱ chi̱kani ñaá kakuu na duti̱ kúú no̱ó táto̱ꞌon ni̱ sa̱ kuu Melquisedec duti̱ tá sa̱ naꞌá.
HEB 5:11 Ió kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ꞌa nakani yuꞌu̱ xíꞌín ndó sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo, tído kuáchi̱ nda̱ꞌo nakanii ña̱, dá kandaa̱ ini ndo̱, dá chi̱ oon nda̱ꞌo ini ndo̱.
HEB 5:12 Sa̱ diꞌa kánian kakuu ndó na̱ dánaꞌa̱ noo̱ dao ka̱ na̱, dá chi̱ sa̱ naꞌá nda̱ꞌo dákuáꞌa ndó saꞌa̱ ña̱ yóꞌo. Tído diꞌa xínñóꞌó ndó ña̱ dánaꞌa̱ tuku na noo̱ ndo̱ ña̱ ni̱ da̱kuáꞌa ndó nda̱ míí saꞌa̱ sa̱ꞌá to̱ꞌon Ndios. Sa̱ꞌá ño̱ó kúú ndó táto̱ꞌon takuálí leé, chi̱ xínñóꞌó ii̱ vá ndó lechí, chi̱ o̱ kúu keí ndó ña̱ꞌa káxí, ña̱ kúú ña̱ ndi̱chí cháá ka̱ saꞌa̱ Ndios.
HEB 5:13 Ta ndidaá na̱ xíꞌi sa̱va̱ꞌa lechí ñoó, no̱ón kúú na̱ ko̱ kátóni̱ ini ndí ki̱án va̱ꞌa, ta ndí ki̱án ko̱ váꞌa, chi̱ kúú ná táto̱ꞌon takuálí no̱ó ña̱ꞌa Ndios.
HEB 5:14 Tído na̱ sa̱ ni̱ chi̱chi, no̱ón kúú na̱ seí ña̱ káxí, ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ saꞌano na xíꞌín ña̱ ndaa̱, sa̱ꞌá ño̱ó sa̱ ti̱ꞌa na kandaa̱ ini na̱ ndí ki̱án va̱ꞌa, ta ndí ki̱án ko̱ váꞌa.
HEB 6:1 Ná dáꞌa ni katuu yó xíꞌín sa̱va̱ꞌa ña̱ ni̱ ka̱ndaa̱ ini yo̱ sa̱ꞌá to̱ꞌon ndaa̱ Cristo, chi̱ ña̱ yóꞌo kúú ña̱ sa̱ ni̱ ka̱ti̱ꞌa yó nda̱ míí saꞌa̱. Va̱ꞌa cháá ka̱ ná ndi̱ꞌi ini yo̱ koꞌo̱n yo̱ chí noo̱ xíꞌín to̱ꞌon na, ta ko̱ kánian nandió kuéi tuku yó dákuáꞌa yó sa̱ꞌá ña̱ kánian nandikó iní yo̱ sa̱ꞌá ña̱ kini kée yó, o sa̱ꞌá ña̱ kánian kandeé iní yo̱ Ndios.
HEB 6:2 Ta ko̱ kánian dákuáꞌa tuku yó saꞌa̱ ndi kee yó kodo̱ ndúta̱ yo̱, xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ chínóo yó ndáꞌa̱ yo̱ dini̱ na̱ dákuáꞌa xíꞌá, xíꞌín saꞌa̱ ndi koo nataki na̱ ni̱ xiꞌi̱, xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ miía̱n ndaa̱ keyíko̱ Ndios saꞌa̱ ndidaá ña̱yuu noo̱ ndiꞌi.
HEB 6:3 Ta ki̱ꞌo dión kee yó tá kóni̱ mií Ndios.
HEB 6:4 Dá chi̱ ndi ndáa na̱ sa̱ ni̱ da̱tóo̱n Ndios ña̱xintóni̱, ta sa̱ ni̱ xirndodó ná ña̱ ndato ve̱i noo̱ Ndios, ta sa̱ ió taꞌani kuendá na̱ xíꞌín Espíritu ii̱ Ndios,
HEB 6:5 ta sa̱ ni̱ xirndodó ná to̱ꞌon va̱ꞌa Ndios, ta sa̱ ni̱ xirndodó taꞌani na táto̱ꞌon ki̱ꞌo dándáki Ndios ñayuú sa̱á ve̱i chí noo̱,
HEB 6:6 tído tá ná dánkoo na ña̱ ndaa̱ yóꞌo, dá kía̱n ni iin tóꞌón ka̱ ña̱ꞌa o̱ kúu kee yó xíꞌín ná, dá nandió kuéi na nandikó iní na̱ sa̱ꞌá kua̱chi na̱, dá chi̱ kíán táto̱ꞌon ndéi tuku na chírkaa na Cristo, na̱ kúú de̱ꞌe Ndios, ndi̱ka cruz, ta xíꞌo na ña̱ kedi̱ki ndaa ñaá ña̱yuu.
HEB 6:7 Chi̱ kíán táto̱ꞌon ñoꞌó xítí, ña̱ xíꞌi va̱ꞌan ta̱kui̱í tá koon dai̱. Ta dao ñoꞌó xítí, kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ꞌa xíꞌoan no̱ó na̱ ni̱ xiti ñaá, ta ió nda̱ꞌo chooan noo̱ ná. Sa̱ꞌá ño̱ó ndato ka̱ ví kémáni̱ ñaá Ndios.
HEB 6:8 Tído ñoꞌó xítí, táꞌa̱n ña̱ xíꞌo ndinoꞌo ta̱ꞌíón xíꞌín ión títí, ño̱ó kúú ñóꞌo̱ ko̱ chóon, ta ño̱ó kúú ñóꞌo̱ ndéi ndáti tai̱ chiꞌan kee Ndios, ta ndátian kei̱ ña̱ iin kuu̱.
HEB 6:9 Tído va̱ꞌará ndátóꞌón ndú saꞌa̱ ndidaá ña̱ yóꞌo, na̱ mani̱ miíi̱, tído náꞌá káxí vá ndú ña̱ va̱ꞌa cháá ka̱ ndoꞌo ndoꞌó, ta kee ndó ña̱ va̱ꞌa táto̱ꞌon kánian kee ña̱yuu ni̱ da̱káki Ndios.
HEB 6:10 Chi̱ kúú ná iin Ndios ndaa̱, sa̱ꞌá ño̱ó o̱ nándodó taꞌon na saꞌa̱ choon ni̱ kee ndó noo̱ ná, ni sa̱ꞌá ña̱ kúꞌu̱ ini ndo̱ saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu, chi̱ ni̱ chi̱ndeé ndó ña̱yuu mií ná, ta ndéi ii̱ ndo̱ chíndeé ñaá ndó nda̱ viti.
HEB 6:11 Tído kóni̱ nduꞌu̱ ña̱ ná kandita toon ii̱ iin rá iin ndó xíꞌín ndidaá ña̱ va̱ꞌa kée ndó nda̱ noo̱ ndiꞌi kuií, dá kía̱n kandaa̱ ini ndo̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ natiin ndó ta̱ndeé iní kómí ndó noo̱ Ndios.
HEB 6:12 Chi̱ ko̱ kóni̱ ndu̱ ña̱ kandei dúsá oon ndó. Diꞌa koo ini ndo̱ kee ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ña̱yuu, táꞌa̱n na̱ kándéé káꞌano ini Ndios, ta ndáti kueé ñaá ná, chi̱ sa̱ꞌá ña̱ kée na dión, sa̱ꞌá ño̱ó natiin na ña̱ ni̱ kaa Ndios ki̱ꞌo na noo̱ ná.
HEB 6:13 Dá chi̱ tá ni̱ xi̱ꞌo Ndios to̱ꞌon na noo̱ Abraham ña̱ kía̱n kemáni̱ ñaá ná, dá ni̱ na̱chi̱naꞌá ná mií ná, dá chi̱ ko̱ó ka̱ iin ka̱ yo̱ káꞌano cháá ka̱ o̱ du̱ú mií ná,
HEB 6:14 ta ni̱ kaa na̱: “Miía̱n ndaa̱ kuiti kemáni̱ nda̱ꞌo yuꞌu̱ yo̱ꞌó, ta ndekuaꞌa̱ nda̱ꞌo yuꞌu̱ tata yo̱ꞌó.”
HEB 6:15 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ sa̱ ndati kueé Abraham, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kasa̱ndaá na̱ ni̱ na̱tiin na ña̱ ni̱ kaa Ndios ki̱ꞌo na noo̱ ná.
HEB 6:16 Dá chi̱ miía̱n ndaa̱ kuiti náchinaꞌá ña̱yuu ndéi ña̱yuu yóꞌo iin yoo káꞌano cháá ka̱ o̱ du̱ú mií ná, dá kéndaa̱ na̱ noo̱ káꞌa̱n na̱. Ta ki̱ꞌo dión ndadí ña̱ ni̱ tiin táꞌan na saꞌa̱.
HEB 6:17 Ta kóni̱ Ndios ña̱ kanaꞌá na̱ ni̱ na̱tiin to̱ꞌon ni̱ xi̱ꞌo na ña̱ o̱ nándikó taꞌon iní na̱ kee na ña̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ na̱chi̱naꞌá ná mií ná.
HEB 6:18 Ta ni iin tóꞌón ña̱yuu o̱ kúu taꞌon nada̱on no̱ó uu̱ ña̱ꞌa ni̱ kee Ndios, chi̱ ni̱ xi̱ꞌo na to̱ꞌon na noo̱ yo̱, ta ni̱ na̱chi̱naꞌá ná mií ná, ta o̱ kúu taꞌon kaꞌa̱n to̱ꞌón Ndios. Sa̱ꞌá ño̱ó ió iin ta̱ndeé iní káꞌano noo̱ yóó, na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios, chi̱ kándéé iní yo̱ ña̱ niꞌi̱ yo̱ ña̱ ni̱ kaa na̱ ki̱ꞌo na noo̱ yo̱.
HEB 6:19 Ta ta̱ndeé iní yóꞌo kía̱n tíin toon nío̱ yo̱ noo̱ Ndios táto̱ꞌon ki̱ꞌo tíin toon ka̱a ve̱e iin barco, dá sá tuu ra ini ta̱ñoꞌo̱. Ta mií ta̱ndeé iní yóꞌo ndáka yó kuaꞌa̱n yo̱ nda̱ sata̱ dáꞌo̱n ndadí ini veꞌe ño̱ꞌo noo̱ ió Ndios,
HEB 6:20 no̱ó ni̱ ku̱ꞌu mií Jesús ni̱ sonó ná íchi̱ noo̱ yo̱, chi̱ iin ni̱ ka̱ndo̱o na kúú duti̱ kúú no̱ó táto̱ꞌon ni̱ sa̱ kuu Melquisedec duti̱ tá sa̱ naꞌá.
HEB 7:1 Ta Melquisedec yóꞌo ni̱ sa̱ kuu rey ñoo naní Salem, ta sa̱ kuu ra duti̱ noo̱ Ndios, na̱ ió induú. Ta kaá tuti ii̱ Ndios ña̱ iin kuu̱ ni̱ saꞌa̱n ra̱ ni̱ na̱tiin ra Abraham íchi̱ nda̱ no̱ó ko̱ndii na no̱ó ni̱ saꞌa̱n na̱ ni̱ na̱á na̱ xíꞌín dao rey, ta ñoó ni̱ kemáni̱ ñaá Melquisedec xíꞌín to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n ra̱.
HEB 7:2 Ta noo̱ mií rá ni̱ xi̱ꞌo Abraham uxi̱ ña̱ꞌa noo̱ iin iin ciento ña̱ ni̱ xi̱o ndaa na̱ no̱ó ni̱ saꞌa̱n na̱ ni̱ na̱á ná xíꞌín rey ñoó. Ta kuu̱ Melquisedec ñoó kóni̱ kaá “rey kéndaa̱”. Ta mií rá ni̱ sa̱ kuu rey ñoo Salem, ta to̱ꞌon yóꞌo kóni̱ kaa “rey náchíndei va̱ꞌa ña̱yuu”.
HEB 7:3 Ko̱ íin náꞌá saꞌa̱ tatá ra̱, ni saꞌa̱ naná ra̱, ta ni ko̱ íin náꞌá ndá yoo ni̱ sa̱ kuu na̱ sáꞌano veꞌe ra, ta ni ko̱ íin náꞌá ndá oon ni̱ kaki ra, ta ni ko̱ íin náꞌá ndá oon ni̱ xiꞌi̱ ra̱. Ta ni̱ sa̱ kuu ra táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúú de̱ꞌe Ndios, chi̱ iin ni̱ ka̱ndo̱o ra kúú rá duti̱.
HEB 7:4 Taó kuendá mií ndó ña̱ káꞌano nda̱ꞌo choon ni̱ sa̱ neꞌe Melquisedec, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ saꞌa̱n Abraham, na̱ kúú tatá ñoo yo̱, ni̱ xi̱ꞌo na uxi̱ ña̱ꞌa noo̱ iin iin ciento ña̱ꞌa noo̱ Melquisedec, ña̱ ni̱ ka̱ndeé ná ni̱ xi̱o ndaa na̱ ndáꞌa̱ dao ka̱ rey tu̱kú ñoó.
HEB 7:5 Ta miía̱n ndaa̱ ni̱ ka̱xi Ndios ta̱a tein na̱ veꞌe Leví ña̱ kakuu ra duti̱, ña̱ kakomí rá choon ña̱ kiꞌin ya̱ꞌi ra uxi̱ ña̱ꞌa noo̱ iin iin ciento ña̱ꞌa níꞌi̱ na̱ ñoo ra̱ noo̱ choon kée na, táto̱ꞌon ki̱ꞌo saꞌándá ley Ndios choon. Sa̱ꞌá ño̱ó kándaa̱ inio̱ ña̱ kánian kiꞌin ya̱ꞌi ra noo̱ ñani ra̱, va̱ꞌará iin tóꞌón dáá kúú tatá ra̱, chi̱ na̱ veꞌe Abraham kúú ndi ndiꞌi ra.
HEB 7:6 Ta va̱ꞌará ko̱ ní kíi Melquisedec tein na̱ veꞌe Leví, tído ni̱ na̱tiin ra uxi̱ ña̱ꞌa noo̱ iin iin ciento ña̱ ió noo̱ Abraham, ta ni̱ kemáni̱ taꞌani ra Abraham xíꞌín to̱ꞌon va̱ꞌa ni̱ kaꞌa̱n ra̱. Ta Abraham kúú na̱ kánian natiin ña̱ va̱ꞌa ni̱ kaa Ndios ki̱ꞌo na noo̱ ná.
HEB 7:7 Ta náꞌá yó ña̱ na̱ lóꞌo̱ kúú na̱ nátiin to̱ꞌon va̱ꞌa kée na̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱.
HEB 7:8 Ta kándaa̱ taꞌani inio̱ ña̱ xíꞌi̱ ta̱ veꞌe Leví, táꞌa̱n ra̱ kíꞌin ya̱ꞌi uxi̱ ña̱ꞌa noo̱ iin iin ciento ña̱ꞌa ió no̱ó na̱ ñoo ra̱, tído káꞌa̱n to̱ꞌon Ndios saꞌa̱ Melquisedec ña̱ ta̱kí ii̱ vá rá.
HEB 7:9 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ chi̱ya̱ꞌi Abraham uxi̱ ña̱ꞌa noo̱ iin iin ciento ña̱ꞌa ñoó noo̱ Melquisedec, sa̱ꞌá ño̱ó kuu kaa yo̱ ña̱ nda̱ Leví xíꞌín ta̱ veꞌe ra ni̱ chi̱ya̱ꞌi taꞌani, va̱ꞌará mií rá kíꞌin ya̱ꞌi no̱ó na̱ ñoo ra̱.
HEB 7:10 Dá chi̱ ñóꞌo ii̱ vá na̱ veꞌe Leví kúú ná nii̱ ini Abraham tá ni̱ na̱kiꞌin táꞌan na xíꞌín Melquisedec íchi̱ ñoó.
HEB 7:11 Tá kuu koo vii ña̱yuu noo̱ Ndios saꞌa̱ choon kée ta̱ duti̱ kuendá Leví, dá kía̱n, ¿ndiva̱ꞌa ni̱ chi̱kani Ndios iin ka̱ duti̱? Ta va̱ꞌará mií na̱ veꞌe Leví ni̱ na̱tiin ley Ndios, tído duti̱ ni̱ na̱chi̱kani Ndios tiempo viti kúú ná táto̱ꞌon ni̱ sa̱ kuu Melquisedec, ta ko̱ ní taó taꞌon ñaá ná tein na̱ veꞌe Aarón.
HEB 7:12 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ nda̱ko̱o iin duti̱ sa̱á, sa̱ꞌá ño̱ó miía̱n ndúsa̱ kánian nada̱on taꞌani ley, chi̱ sa̱ díin va kée duti̱ sa̱á yóꞌo.
HEB 7:13 Táꞌa̱n duti̱ káꞌa̱n ndu̱ saꞌa̱, ko̱ ní kíi na tein na̱ veꞌe Leví, chi̱ ni̱ kii na tein na̱ veꞌe iin ka̱ ña̱yuu, ta ni iin taꞌon na̱ veꞌe yóꞌo ko̱ ní sá kuu duti̱ Ndios.
HEB 7:14 Dá chi̱ náꞌá yó ña̱ ni̱ kii na̱ kúú satoꞌo yo̱ tein na̱ veꞌe Judá, ta ni iin tóꞌón na̱ veꞌe Judá ko̱ ní chíkani Moisés ña̱ kakuu na duti̱.
HEB 7:15 Ta kándaa̱ inio̱ ña̱ dión kíán, dá chi̱ ni̱ nda̱ko̱o iin duti̱ sa̱á, ta kúú ná táto̱ꞌon ni̱ sa̱ kuu Melquisedec.
HEB 7:16 Chi̱ ko̱ kúú ná duti̱ saꞌa̱ ley, chi̱ kaá ley ña̱ sa̱va̱ꞌa na̱ veꞌe Leví kuu kakuu duti̱. Diꞌa kúú ná duti̱ sa̱ꞌá ña̱ ió choon noo̱ ndáꞌa̱ ná ña̱ kataki kuií na̱.
HEB 7:17 Dá chi̱ diꞌa kaá tuti ii̱ Ndios saꞌa̱ ná: Daá kuití kakuu yoꞌó duti̱, táto̱ꞌon ni̱ sa̱ kuu Melquisedec.
HEB 7:18 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ chi̱tuu Ndios ley yatá, chi̱ ko̱ ní kándeéán dáxi̱nko̱oan choon ni̱ sa̱ neꞌan, chi̱ ko̱ nda̱kí taꞌan vaan,
HEB 7:19 chi̱ ko̱ ní kándeé taꞌon ley ña̱ dánkoo viián ni iin tóꞌón ña̱yuu noo̱ Ndios. Tído viti ni̱ niꞌi̱ yo̱ iin ta̱ndeé iní va̱ꞌa cháá ka̱, dá kuu kuyati cháá ka̱ yo̱ noo̱ Ndios.
HEB 7:20 Ta dión ni̱ kuu, dá chi̱ ni̱ chi̱naꞌá Ndios mií ná ña̱ dión koo.
HEB 7:21 Tído ko̱ ní kée taꞌon Ndios dión tá ni̱ chi̱kata na ta̱ duti̱, ta̱ kúú kuendá Leví. Tído miía̱n ndaa̱ ni̱ chi̱naꞌá ná mií ná tá ni̱ chi̱kani na iin duti̱ sa̱á, dá chi̱ diꞌa kaá tuti ii̱ ná: Ni̱ chi̱naꞌá Ndios mií ná, ta o̱ nándikó taꞌon iní na̱ no̱ó to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n na̱: “Daá kuití kakuu yoꞌó duti̱, táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ sa̱ kuu Melquisedec.”
HEB 7:22 Ta Jesús kúú na̱ ni̱ ka̱ndo̱o saꞌa̱ yo̱ noo̱ Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱ndo̱o Ndios kee na ña̱ va̱ꞌa cháá ka̱ xíꞌín yó o̱ du̱ú ley ni̱ xi̱ꞌo na noo̱ Moisés.
HEB 7:23 Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo ni̱ sa̱ kuu dao ka̱ duti̱ ñoó, dá chi̱ tá ni̱ xiꞌi̱ iin ra, dá ni̱ na̱kuíi̱n iin ka̱ ra̱.
HEB 7:24 Tído Jesús kúú na̱ ni̱ ka̱ndo̱o kakuu kuií duti̱, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ xínñóꞌó ka̱ nakuii̱n iin ka̱ duti̱ noo̱ ná.
HEB 7:25 Sa̱ꞌá ño̱ó ndá hora kúú mií vá kuu dáka̱ki na ña̱yuu, na̱ nónó natuu yati noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní ñaá ná, dá chi̱ daá takí kuií na̱ ió na̱ seí ndaꞌí na̱ saꞌa̱ yo̱ noo̱ Ndios.
HEB 7:26 Ta iin duti̱ kúú no̱ó kée dión kúú na̱ xínñóꞌó yó, chi̱ kúú ná iin na̱ vii, iin na̱ ko̱ó kua̱chi, iin na̱ ko̱ó yáko̱, iin na̱ ko̱ xíonoo íchi̱ na̱ kée kua̱chi, iin na̱ ni̱ chi̱ko̱o dikó cháá ka̱ Ndios nda̱ induú.
HEB 7:27 Ta ko̱ xínñóꞌó taꞌon na kee na táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ta̱ duti̱ kúú no̱ó, chi̱ iin rá iin kuu̱ kuu̱ dóko̱ rá kíti̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌá kua̱chi mií rá, ndiꞌi, dá dóko̱ rá kíti̱ sa̱ꞌá kua̱chi na̱ ñoo ra̱. Tído Jesús, iin tóꞌón vá taꞌándá ni̱ doko̱ ná mií ná ni̱ xiꞌi̱ na̱ saꞌa̱ yó, ta daá kuití vá ndáya̱ꞌi ña.
HEB 7:28 Ta ley Moisés chíkataan ta̱a, táꞌa̱n ra̱ vitá ini no̱ó kua̱chi, kakuu ra duti̱ kúú no̱ó. Tído tá ni̱ ndiꞌi ni̱ xi̱ꞌo Ndios ley yóꞌo, dá ni̱ na̱chi̱naꞌá ná mií ná ña̱ chikani na de̱ꞌe mií ná ña̱ daá kuití vá kakuu na duti̱ kúú no̱ó, chi̱ ni̱ da̱xínko̱o ndiꞌi na choon Ndios.
HEB 8:1 Ta viti, to̱ꞌon ndáya̱ꞌi cháá ka̱ kóni̱ yuꞌu̱ kaꞌi̱n xíꞌín ndó kía̱n kanaꞌá ndó ña̱ ki̱ꞌo dión kée duti̱ kúú no̱ó íin noo̱ yo̱, ta ni̱ na̱ko̱o na xoo kuáꞌa Ndios, na̱ kúú rey ió dándáki nda̱ induú.
HEB 8:2 Ta kéchóon na no̱ó ii̱ cháá ka̱ ini veꞌe ño̱ꞌo ndisa íin induú, ña̱ kía̱n ni̱ ka̱va̱ꞌa mií satoꞌo yo̱ Ndios, ta ko̱ kíán ña̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa ndáꞌa̱ ta̱a.
HEB 8:3 Chi̱ ndidaá táꞌa̱n ta̱ duti̱ kúú no̱ó níꞌi̱ choon ña̱ doko̱ rá ña̱ꞌa noo̱ Ndios, ta chíñóꞌo̱ ra̱ kíti̱ noo̱ ná. Ta sa̱ꞌá ña̱ kúú Jesús duti̱ íin noo̱ yo̱, sa̱ꞌá ño̱ó kánian doko̱ taꞌani na ña̱ꞌa noo̱ Ndios.
HEB 8:4 Tá ni̱ ka̱ndo̱o na ñayuú yóꞌo, dá kía̱n o̱ kákuu taꞌon na duti̱, dá chi̱ sa̱ ndéi va duti̱ dóko̱ rá ña̱ꞌa noo̱ Ndios táto̱ꞌon ki̱ꞌo saꞌándá ley Moisés choon.
HEB 8:5 Chi̱ choon kée duti̱ yóꞌo kúú táto̱ꞌon ko̱ndaꞌi̱ óon va ña̱ kúu induú. Dá chi̱ tá kuaꞌa̱n Moisés kava̱ꞌa na veꞌe ño̱ꞌo, dá ni̱ kaa Ndios xíꞌín ná: “Miía̱n koo ino̱n kava̱ꞌón veꞌe ño̱ꞌo yuꞌu̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo káa rá ió veꞌe ño̱ꞌo, ña̱ kía̱n ni̱ da̱náꞌi̱ noo̱o̱n dini̱ yúku̱ ñoó.”
HEB 8:6 Tído choon va̱ꞌa cháá ka̱ kée Jesús viti o̱ du̱ú dao ka̱ duti̱ ñoó, dá chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ saꞌa̱ yó noo̱ Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱ndo̱o Ndios ña̱ kee na iin ña̱ꞌa va̱ꞌa cháá ka̱ xíꞌín yó, chi̱ ni̱ xi̱ꞌo na to̱ꞌon na ña̱ ki̱ꞌo na ña̱ va̱ꞌa cháá ka̱ noo̱ yo̱.
HEB 8:7 Dá chi̱ tá ní kándeé ley Moisés ña̱ koo vii yo̱ noo̱ Ndios, dá kía̱n ko̱ xínñóꞌó ka̱ Ndios kando̱o na kee na iin ña̱ꞌa sa̱á xíꞌín yó.
HEB 8:8 Ta sa̱ꞌá ña̱ ko̱ nátaꞌan ini Ndios ña̱ kée ley ñoó, sa̱ꞌá ño̱ó diꞌa ni̱ kaa na̱ xíꞌín na̱ ñoo yo̱: Ve̱i iin kuu̱, kaá satoꞌo yo̱ Ndios, ña̱ kía̱n kando̱oi keei ña̱ sa̱á xíꞌín na̱ ñoo Israel, xíꞌín na̱ kúú kuendá Judá.
HEB 8:9 Ta o̱ kándo̱o ka̱i̱ xíꞌín ná táto̱ꞌon ni̱ ka̱ndo̱oi xíꞌín na̱ yatá veꞌe na tá ni̱ taóí na̱ xíꞌín ndáꞌí ñoo Egipto. Chi̱ ko̱ ní sá ndita ndaa̱ na̱ xíꞌín ña̱ ni̱ ka̱ndo̱oi xíꞌín ná, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ da̱yáa̱ ndáꞌí na̱, kaá satoꞌo yo̱ Ndios.
HEB 8:10 Ta viti kía̱n diꞌa koꞌi̱n kando̱oi xíꞌín na̱ ñoo Israel ña̱ keei iin ña̱ sa̱á xíꞌín ná tá ná kasandaá kuu̱ ni̱ chi̱kaa̱ inii̱, kaá satoꞌo yo̱ Ndios: Ta nda̱ ma̱á ini ña̱xintóni̱ ná koꞌi̱n chikaa̱i̱ leyi̱, ta nda̱ ma̱á ini nío̱ ná koꞌi̱n taai ña̱, Ta yuꞌu̱ kakuu Ndios noo̱ ná, ta mií ná kakuu na̱ ñooi̱.
HEB 8:11 Ta ni iin tóꞌón taꞌon na o̱ kánian dánaꞌa̱ no̱ó na̱ ndéi yati xíꞌín ná, ni noo̱ ñani mií ná, ta kaa na̱: “Nandukú ndó satoꞌo yo̱ Ndios”, dá chi̱ ndidaá táꞌa̱n va na kanaꞌá ña̱ yuꞌu̱ kúú Ndios, nda̱ na̱ kua̱lí cháá ka̱ xíꞌín nda̱ na̱ sáꞌano cháá ka̱.
HEB 8:12 Ta koꞌi̱n ki̱ꞌo káꞌano inii̱ sa̱ꞌá kua̱chi na, ta ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ ndíko̱ꞌon inii̱ sa̱ꞌán, xíꞌín saꞌa̱ iin rá iin ña̱ kini ni̱ sa̱ kee na. Dión kaá tuti ii̱ Ndios.
HEB 8:13 Sa̱ꞌá ño̱ó tá kaá Ndios ña̱ kando̱o na kee na iin ña̱ sa̱á xíꞌín na̱ ñoo yo̱, dá kía̱n ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o na kee na mií no̱ó ni̱ ku̱yatá váán, ta ndidaá ña̱ꞌa kúyatá, ndátian naá váán.
HEB 9:1 Ta viti, ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o Ndios kee na xíꞌín na̱ sáꞌano veꞌe yó tá sata̱ saꞌándáa̱n choon táto̱ꞌon ki̱ꞌo kánian kandaño̱ꞌo yó na̱, ta saꞌándáa̱n choon táto̱ꞌon ki̱ꞌo kánian koo veꞌe ño̱ꞌo na̱ no̱ñóꞌo̱ yóꞌo.
HEB 9:2 Ta diꞌa káa veꞌe ño̱ꞌo na̱: ini veꞌe mií no̱ó kúú noo̱ ii̱ cháá, ta ñoó íin iin candilero, ta íin iin mesa noo̱ kándodó pan dóko̱ rá noo̱ Ndios.
HEB 9:3 Ta sata̱ dáꞌo̱n kúú uu̱ tákaa ñoó kúú míí noo̱ ii̱ cháá ka̱.
HEB 9:4 Ta ñoó íin iin ña̱ꞌa ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín oro noo̱ chíñóꞌo̱ na̱ du̱sa támi sáꞌa̱n, ta ñoó taꞌani íin iin sato̱ ni̱ na̱kuchi ndinoꞌo oro, ta yiróón dándáki ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o Ndios kee na ña̱ va̱ꞌa xíꞌín na̱ ñoo yo̱. Ta ñoó nákaa̱ iin ki̱di oro noo̱ ñóꞌo maná, ña̱ ni̱ xi̱ꞌo Ndios ni̱ seí na̱ ñoo yo̱, ta ñoó taꞌani nákaa̱ vara Aarón, kirá ni̱ nana nóma̱ kuíi̱, ta ñóꞌo taꞌani yuu̱ dáꞌándá noo̱ tándaa choon ni̱ saꞌanda Ndios.
HEB 9:5 Ta sa̱tá sato̱ ñoó ndíta uu̱ querubín oro ió ndixi̱, ta ño̱ó dándáki ña̱ nákaa̱ Ndios ñoó, ta xíꞌín ndixi̱án dáda̱ꞌi ña sa̱tá sato̱ ñoó, noo̱ sóꞌono ndaa ra̱ nii̱ kíti̱ noo̱ Ndios, dá kuꞌu̱ káꞌano ini na̱ sa̱ꞌá kua̱chi na̱ ñoo yo̱. Tído ko̱ nónóí kaꞌi̱n cháá ka̱ sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo xíꞌín ndó.
HEB 9:6 Dá tá ni̱ xi̱no ndidaá ña̱ yóꞌo táto̱ꞌon kánian kooan, dá ni̱ ka̱sáꞌá tóo tóo ko̱kuꞌu ta̱ duti̱ veꞌe mií no̱ó ñoó, dá kechóon ra inia̱n táto̱ꞌon ki̱ꞌo saꞌándá ley choon.
HEB 9:7 Tído veꞌe kúú uu̱, noo̱ kúú noo̱ ii̱ cháá ka̱ ñoó, sa̱va̱ꞌa iin tóꞌón dini̱ míí vá ta̱ duti̱ kúú no̱ó kuu ku̱ꞌu ini veꞌe ñoó iin tóꞌón kuu̱ noo̱ kuía̱. Ta o̱ kúu taꞌon ku̱ꞌu ra tá ko̱ néꞌe ra nii̱ kuaꞌa̱n ra̱, dá chi̱ nii̱ ñoó dóko̱ rá noo̱ Ndios sa̱ꞌá kua̱chi mií rá xíꞌín sa̱ꞌá kua̱chi ni̱ kenaá na̱ ñoo ra̱.
HEB 9:8 Ta ña̱ yóꞌo xíꞌo Espíritu ii̱ Ndios ña̱ kándaa̱ inio̱ ña̱ o̱ kúu taꞌon ku̱ꞌu yó nda̱ no̱ó ii̱ cháá ka̱ xía̱n nani íin ii̱ vá veꞌe mií no̱ó ñoó.
HEB 9:9 Ta ndidaá ña̱ yóꞌo xíꞌo ña̱ kándaa̱ ini yo̱ ndi ndóꞌo ña̱yuu tiempo viti, dá chi̱ va̱ꞌará dóko̱ ta̱ duti̱ ña̱ꞌa noo̱ Ndios, ta va̱ꞌará chíñóꞌo̱ ra̱ kíti̱ noo̱ ná, tído ko̱ kándo̱o vii taꞌon ña̱xintóni̱ ña̱yuu xíꞌo ña̱ꞌa ñoó, chi̱ kútúú ii̱ vá ini na̱.
HEB 9:10 Dá chi̱ sa̱va̱ꞌa ña̱ꞌa káꞌa̱n ley yóꞌo saꞌa̱ kía̱n ndi ndáa ña̱ꞌa kuu keí ña̱yuu, xíꞌín ña̱ koꞌo na, xíꞌín saꞌa̱ ndi kee na nduvii ná ñíi̱ ná noo̱ Ndios, ta dión ni̱ sa̱ kian nda̱ ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ ni̱ ndesa̱á Ndios ndidaá ña̱ꞌa.
HEB 9:11 Chi̱ sa̱ ni̱ kixi Cristo, ta mií ná kúú duti̱ kúú no̱ó, ta noo̱ ndáꞌa̱ míí ná ió ndidaá táꞌa̱n ña̱ va̱ꞌa ni̱ ka̱ndo̱o Ndios ki̱ꞌo na noo̱ yo̱. Ta mií ná nákaa̱ xínkuáchí ini veꞌe ño̱ꞌo ndáya̱ꞌi cháá ka̱, iin veꞌe ño̱ꞌo va̱ꞌa cháá ka̱, táꞌa̱n ña̱ ko̱ ní káva̱ꞌa xíꞌín ndáꞌa̱ ta̱a, dá chi̱ o̱ du̱ú ña̱ꞌa ió ñayuú yóꞌo kíán.
HEB 9:12 Ta ko̱ ní ku̱ꞌu Cristo doko̱ ná nii̱ kíti̱, ni ko̱ ní ku̱ꞌu na doko̱ ná nii̱ chikerró noo̱ Ndios ini veꞌe ño̱ꞌo na̱. Diꞌa nii̱ míí vá ná néꞌe na ni̱ ku̱ꞌu na ni̱ doko̱ ná noo̱ Ndios noo̱ kúú noo̱ ii̱ cháá ka̱, ta iin tóꞌón dáá vá taꞌándá ni̱ kee na dión, ta daá kuití vá ndáya̱ꞌi ña. Ta ki̱ꞌo dión ni̱ kee na, ta kúú iin íchi̱ ni̱ ka̱ndo̱o vii yo̱ noo̱ Ndios.
HEB 9:13 Chi̱ nii̱ toro, xíꞌín nii̱ chivato, xíꞌín yaa̱ chikerró, kirí ni̱ chi̱ñóꞌo̱ ta̱ duti̱ noo̱ Ndios, kúú ña̱ ni̱ soꞌono niꞌini ra ñíi̱ ña̱yuu ni̱ ya̱ꞌa ni̱ kee kua̱chi, dá nduvii ñíi̱ ná noo̱ Ndios.
HEB 9:14 Tído kándo̱o vii cháá ka̱ yo̱ ni̱ kee nii̱ Cristo, chi̱ xíꞌín ndée̱ Espíritu, na̱ ió kuií, ni̱ doko̱ ná mií ná noo̱ Ndios, ta ni iin kua̱chi ko̱ ní sá komí ná. Sa̱ꞌá ño̱ó nii̱ míí ná kándéé nduvii ña̱xintóni̱ yo̱ noo̱ Ndios, dá ná o̱ kée ka̱ yo̱ ña̱ kini kuaꞌa̱n dánaá ñaá, dá koni yo̱ kee yó ña̱ kóni̱ Ndios ta̱kí.
HEB 9:15 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱ndeé ná ni̱ kaꞌa̱n na̱ saꞌa̱ yo̱ noo̱ Ndios, ta kúú ni̱ ka̱ndo̱o Ndios kee na iin ña̱ sa̱á xíꞌín yó. Dá chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xiꞌi̱ Jesús saꞌa̱ yo̱, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ chi̱ya̱ꞌi na sa̱ꞌá kua̱chi ni̱ kee yó kaá ley ni̱ xi̱ꞌo Ndios. Dión, dá koni ndidaá na̱ ni̱ kana Ndios natiin na ña̱ va̱ꞌa ni̱ kaa Ndios ki̱ꞌo na, ta ña̱ va̱ꞌa yóꞌo kúú ña̱ kataki chíchí ná.
HEB 9:16 Dá chi̱ tá ni̱ ka̱ndo̱o iin ta̱a ki̱ꞌo ra ña̱ꞌa kómí rá noo̱ dao ka̱ ña̱yuu tá ni̱ xiꞌi̱ ra̱, dá kía̱n tá ni̱ xiꞌi̱ ra̱, dá kuu natiin na ña̱ꞌa kómí rá.
HEB 9:17 Dá chi̱ kuu natiin na ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o ra ki̱ꞌo ra noo̱ ná sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xiꞌi̱ ra̱. Tído xía̱n nani takí ra̱, o̱ kúu taꞌon natiin na ña̱.
HEB 9:18 Tá kuaꞌa̱n Ndios kando̱o na kee na ña̱ va̱ꞌa xíꞌín na̱ ñoo yo̱ tá sata̱, dá ni̱ kee ii̱ náa̱n xíꞌín nii̱.
HEB 9:19 Sa̱ꞌá ño̱ó tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌi Moisés ndidaá choon saꞌándá ley no̱ó na̱ sáꞌano ñoo yo̱, dá ni̱ kiꞌin na nii̱ chikerró, xíꞌín nii̱ kíti̱, xíꞌín ta̱kui̱í, xíꞌín kachi̱ kuaꞌá nii̱, xíꞌín ndáꞌa̱ yuku̱ hisopo, dá ni̱ soꞌono ndaa na̱ nii̱ ñoó xíꞌín yuku̱ yóꞌo sa̱tá yuu̱ noo̱ káa ley, xíꞌín sata̱ ndidaá ña̱yuu ñoó.
HEB 9:20 Dá kaá Moisés xíꞌín ná: “Nii̱ yóꞌo dáxi̱nko̱o ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o Ndios kee na xíꞌín ndoꞌó, ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱ choon ni̱ saꞌanda na̱ noo̱ yo̱.”
HEB 9:21 Ta ni̱ soꞌono ndaa taꞌani na nii̱ yóꞌo veꞌe ño̱ꞌo ñoó, xíꞌín sata̱ ndidaá ndaꞌá choon kúchóon na inia̱n.
HEB 9:22 Ta kaá ley ña̱ xíꞌín nii̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ꞌa kando̱o vii noo̱ Ndios. Chi̱ tá ná o̱ kuíta̱ nii̱, dá kía̱n o̱ kúu taꞌon kuꞌu̱ káꞌano ini Ndios sa̱ꞌá kua̱chi kée ña̱yuu.
HEB 9:23 Dá chi̱ miía̱n ndúsa̱ dión ni̱ kee na tá sata̱, dá ni̱ ka̱ndo̱o vii ndidaá ña̱ꞌa ñoó. Ta ña̱ ni̱ kee na tá sata̱ ñoó kúú ko̱ndaꞌi̱ ña̱ ndaa̱ ió induú. Ta ña̱ ndaa̱ ió induú kía̱n xínñóꞌó nii̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ o̱ du̱ú nii̱ kíti̱.
HEB 9:24 Dá chi̱ ko̱ ní ku̱ꞌu taꞌon Cristo ini veꞌe ño̱ꞌo ni̱ ka̱va̱ꞌa ndáꞌa̱ ta̱a ñayuú yóꞌo, dá chi̱ sa̱va̱ꞌa ko̱ndaꞌi̱ óon va veꞌe ño̱ꞌo íin induú kúú veꞌe ño̱ꞌo ni̱ ka̱va̱ꞌa ndáꞌa̱ ta̱a no̱ñóꞌo̱ yóꞌo. Diꞌa ni̱ ku̱ꞌu na mií mií noo̱ ió Ndios induú ni̱ doko̱ ná nii̱ míí ná saꞌa̱ iin rá iin yó.
HEB 9:25 Ta ko̱ ní nándió ko̱o tóo tóo taꞌon na doko̱ ná nii̱ ná saꞌa̱ yo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ta̱ duti̱ kúú no̱ó no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, chi̱ ro̱ón kúú ra̱ kúꞌu tá noo̱ kuía̱ no̱ó ii̱ cháá ka̱ dóko̱ rá nii̱ kíti̱.
HEB 9:26 Dá chi̱ tá dión kánian kee Jesús, dá kía̱n nda̱ míí saꞌa̱ ñayuú kánian ndoꞌo tóo tóo nío̱ ná saꞌa̱ yo̱. Tído ko̱ ta̱ꞌón dión kíán, dá chi̱ tein kuu̱ noo̱ ndiꞌi yóꞌo iin tóꞌón dini̱ vá taꞌándá ni̱ kii na ni̱ doko̱ ná mií ná ni̱ xiꞌi̱ na̱ saꞌa̱ iin rá iin yó, dá ndoo kua̱chi yó noo̱ Ndios, ta daá kuití vá ndáya̱ꞌi ña̱ ni̱ kee na.
HEB 9:27 Ni̱ chi̱kaa̱ ini Ndios ña̱ kía̱n kuu ndidaá ña̱yuu iin tóꞌón taꞌándá, dá keyíko̱ saꞌa̱ ná.
HEB 9:28 Dión taꞌani ni̱ ndoꞌo Cristo. Iin tóꞌón dáá vá taꞌándá ni̱ doko̱ ná mií ná ni̱ xiꞌi̱ na̱ saꞌa̱ iin rá iin yó, dá ni̱ da̱ndóo na kua̱chi kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu noo̱ Ndios. Ndiꞌi daá, naꞌa̱ noo̱ ná taꞌándá kúú uu̱ ñayuú yóꞌo. Ta o̱ kíi ka̱ na̱ di̱tá ná kua̱chi yó, nda̱á kasaa̱ na̱ dáka̱ki na na̱ ndáti ñaá.
HEB 10:1 Dá chi̱ ley ni̱ taa Moisés kíán sa̱va̱ꞌa ko̱ndaꞌi̱ óon ña̱ va̱ꞌa ki̱ꞌo Ndios noo̱ yo̱, chi̱ ko̱ kúu taꞌan vaan mií mií ña̱ va̱ꞌa koꞌo̱n na̱ ki̱ꞌo na noo̱ yo̱. Sa̱ꞌá ño̱ó va̱ꞌará tá noo̱ kuía̱ tá noo̱ kuía̱ dóko̱ ta̱ duti̱ ña̱ꞌa xíꞌín kíti̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌá kua̱chi ña̱yuu ve̱i ñoó, o̱ kúu taꞌon kando̱o vii ná noo̱ Ndios.
HEB 10:2 Dá chi̱ tá ná kandeé ña̱ ni̱ doko̱ ná ñoó dánkoo viián na̱ iin íchi̱ noo̱ Ndios, dá kía̱n ko̱ xínñóꞌó ka̱ na̱ koꞌo̱n na̱ doko̱ ná ña̱ꞌa noo̱ Ndios, dá chi̱ o̱ kútúú ka̱ ini na̱ sa̱ꞌá kua̱chi na.
HEB 10:3 Tído ko̱ ta̱ꞌón dión kíán, dá chi̱ sa̱ꞌá ña̱ chíñóꞌo̱ na̱ kíti̱ noo̱ Ndios tá noo̱ kuía̱ tá noo̱ kuía̱, ño̱ó kía̱n kédaá xíꞌín ná, dá ñóꞌo ini na̱ ña̱ kómí ná kua̱chi noo̱ Ndios.
HEB 10:4 Chi̱ ko̱ kándeé taꞌon nii̱ chikerró xíꞌín nii̱ chivato dándóo rá kua̱chi ña̱yuu noo̱ Ndios.
HEB 10:5 Sa̱ꞌá ño̱ó, tá ni̱ ku̱ꞌu Jesús ñayuú yóꞌo, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín Ndios: Ko̱ kóni̱ ní ña̱ chiñóꞌo̱ na̱ kíti̱ noo̱ ní, ta ko̱ kóni̱ ní ña̱ doko̱ ná ña̱ꞌa noo̱ ní. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ saꞌa̱n ní ni̱ ka̱va̱ꞌa ní yikí ko̱ñoi̱.
HEB 10:6 Chíñóꞌo̱ na̱ kíti̱ noo̱ ní, ta satá na̱ nii̱ noo̱ ní sa̱ꞌá kua̱chi na̱, tído ko̱ nátaꞌan ini ní xiní ní ña̱ kée na.
HEB 10:7 Dá ni̱ kaai̱ xíꞌín ní: “Viti kía̱n ve̱ii keei ña̱ kóni̱ mií ní, tatá Ndios, táto̱ꞌon ki̱ꞌo káꞌa̱n tuti ii̱ mií ní saꞌa̱ yúꞌu̱.”
HEB 10:8 ¿Á ni̱ xini ndo̱ꞌó? Ña̱ mií no̱ó ni̱ kaa na̱ káꞌa̱n diꞌa: “Ko̱ kóni̱ ní ña̱ chiñóꞌo̱ ná kíti̱ noo̱ ní, ta ko̱ kóni̱ ní ña̱ doko̱ ná ña̱ꞌa noo̱ ní, ta ni ko̱ kóni̱ ní ña̱ kata na̱ nii̱ noo̱ ní sa̱ꞌá kua̱chi na̱, ta ko̱ nátaꞌan ini ní xiní ní ña̱ yóꞌo.” Dión kaá na̱, va̱ꞌará ki̱ꞌo dión saꞌándá ley choon.
HEB 10:9 Dá ni̱ kaa taꞌani na: “Viti kía̱n ve̱ii keei ña̱ kóni̱ mií ní, tatá Ndios.” Sa̱ꞌá ño̱ó kándaa̱ inio̱ ña̱ ni̱ sadi Ndios íchi̱ yatá, ta ni̱ chi̱náꞌa̱ sa̱á na̱ iin ka̱ íchi̱ noo̱ yo̱.
HEB 10:10 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Jesús ña̱ kóni̱ Ndios, dá ni̱ kuu ni̱ ndu̱vii yo̱ noo̱ Ndios, chi̱ ni̱ doko̱ ná yikí ko̱ño na̱ saꞌa̱ iin rá iin yó, ta iin tóꞌón dáá vá taꞌándá ni̱ kee na dión, ta daá kuití vá ndáya̱ꞌi ña̱ ni̱ kee na.
HEB 10:11 Ta miía̱n ndaa̱ kíán ña̱ iin rá iin kuu̱ kuu̱ ndíta ta̱ duti̱ xínkuáchí rá ini veꞌe ño̱ꞌo, ta tóo tóo chíñóꞌo̱ ra̱ kíti̱, ta tóo tóo dóko̱ rá ña̱ꞌa noo̱ Ndios sa̱ꞌá kua̱chi na̱ ñoo ra̱. Tído ko̱ kándeé taꞌon ña̱ꞌa ñoó dándóoan kua̱chi ña̱yuu noo̱ Ndios.
HEB 10:12 Tído Cristo, iin tóꞌón dini̱ vá taꞌándá ni̱ doko̱ ná mií ná ni̱ xiꞌi̱ na̱ sa̱ꞌá kua̱chi ndidaá ña̱yuu, ta daá kuití vá ndáya̱ꞌi ña̱ ni̱ kee na. Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ na̱ko̱o na xoo kuáꞌa Ndios.
HEB 10:13 Ta ñoó ió na̱ ndáti na nda̱ ná kasandaá kuu̱ nataán Ndios ta̱ xiní uꞌu̱ ñaá ti̱xi saꞌa̱ ná.
HEB 10:14 Iin tóꞌón dáá vá taꞌándá ni̱ doko̱ Jesús mií ná, ta kúú iin íchi̱ vá ni̱ da̱nkoo ndaa̱ na̱ ña̱yuu ni̱ ndu̱vii ná noo̱ Ndios.
HEB 10:15 Ta ña̱ yóꞌo taꞌani xíꞌo Espíritu ii̱ Ndios ña̱ kándaa̱ ini yo̱, dá chi̱ dinñóꞌó ka̱ kaá na̱ diꞌa:
HEB 10:16 Ki̱ꞌo diꞌa kando̱oi keei xíꞌín na̱ ñoo Israel tá ná kasandaá kuu̱ dáá ñóó, kaá satoꞌo yo̱ Ndios: Chi̱ ini nío̱ ná koꞌi̱n chikaa̱i̱ leyi̱, ta ini ña̱xintóni̱ ná taai ña̱.
HEB 10:17 Ta kaá taꞌani na diꞌa: Koꞌi̱n ki̱ꞌo káꞌano inii̱ sa̱ꞌá kua̱chi na̱, ta ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ ndíko̱ꞌon inii̱ sa̱ꞌán, xíꞌín saꞌa̱ iin rá iin ña̱ kini ni̱ kee na.
HEB 10:18 Ta viti, sa̱ ni̱ xi̱ꞌo káꞌano ini na̱ sa̱ꞌá kua̱chi yo̱, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ xínñóꞌó ka̱ yo̱ doko̱ yo̱ ña̱ꞌa noo̱ ná sa̱ꞌán.
HEB 10:19 Kanaꞌá ndó, ñani miíi̱, ña̱ ió ta̱ndeé iní noo̱ yo̱ ku̱ꞌu yó noo̱ ii̱ cháá ka̱, noo̱ ió mií Ndios sa̱ꞌá nii̱ Jesucristo, kirá ni̱ xita̱ saꞌa̱ yo̱.
HEB 10:20 Chi̱ ni̱ nono̱ iin íchi̱ sa̱á noo̱ yo̱, iin íchi̱ ta̱kí, dá chi̱ ni̱ nono̱ vá noo̱ tákaa dáꞌo̱n sadí noo̱ yo̱ ku̱ꞌu yó noo̱ ii̱ cháá ka̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ doko̱ Jesús yikí ko̱ño na̱ saꞌa̱ yo̱.
HEB 10:21 Viti kía̱n kómí yó iin duti̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱, na̱ ió dándáki na̱ veꞌe Ndios,
HEB 10:22 sa̱ꞌá ño̱ó ná natuu yati yó noo̱ Ndios xíꞌín iin nío̱ ndaa̱, ta ná kandeé káꞌano ini yo̱ ña̱ natiin va̱ꞌa na yó, chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ndu̱vii nío̱ yo̱, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ kútúú ka̱ ini yo̱ sa̱ꞌá kua̱chi ni̱ kee yó, ta sa̱ ni̱ ndu̱vii na ñíi̱ yo̱ xíꞌín ta̱kui̱í vii.
HEB 10:23 Sa̱ꞌá ño̱ó ná kui̱ta toon yó xíꞌín ta̱ndeé iní kómí yó, ta ná dáꞌa ni nakani kuáchi̱ ini yo̱, dá chi̱ iin na̱ ndaa̱ nda̱ꞌo kúú na̱ ni̱ xi̱ꞌo ta̱ndeé iní yóꞌo noo̱ yo̱.
HEB 10:24 Ta ná kaꞌi ini yo̱ ndi keeá kaꞌa̱n niꞌini yó noo̱ iin rá iin yó, dá ná kuꞌu̱ sátáꞌan ini yo̱ saꞌa̱ yo̱, ta ná kee yó ña̱ va̱ꞌa.
HEB 10:25 Ta ná dáꞌa ni koo ini yo̱ dánkoo yó ña̱ nditútí yó kandaño̱ꞌo yó Ndios táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée dao ka̱ ña̱yuu. Diꞌa ná kaꞌa̱n niꞌini yó noo̱ iin rá iin yó, víꞌí ka̱ ví viti, chi̱ kándaa̱ ini yo̱ ña̱ sa̱ kuaꞌa̱n kuyati kuu̱ nandió ko̱o Jesús kasaa̱ na̱.
HEB 10:26 Tído tá ná ki̱ꞌo yó miíá ña̱ kañoꞌo tuku yó ti̱xi ndáꞌa̱ kua̱chi xía̱n nani sa̱ náꞌá yó to̱ꞌon ndaa̱ Ndios, dá kía̱n ko̱ ta̱ꞌón iin ka̱ ña̱ꞌa kuu doko̱ yo̱ noo̱ Ndios, dá kando̱o vii yo̱ noo̱ ná.
HEB 10:27 Sa̱va̱ꞌa ña̱ ndáti yó niꞌi̱ yo̱ kúú ña̱ kaꞌí nda̱ꞌo ndoꞌo yó tá ná kui̱ta yó keyíko̱ saꞌa̱ yo̱ noo̱ Ndios. Ñoó, dá kue̱i yó noo̱ sáꞌano ita̱ ñóꞌo̱, ña̱ kía̱n dánaá ndidaá na̱ xiní xíxi Ndios.
HEB 10:28 Ta ndidaá ña̱yuu ko̱ ní xíin kueídóꞌo ley Moisés, ni lúꞌu̱ ña̱ mani̱ o̱ kóo saꞌa̱ ná xía̱n nani ni̱ sa̱ kui̱ta uu̱ o oni̱ ña̱yuu xíꞌo to̱ꞌon ña̱ miía̱n ndaa̱ ni̱ ya̱ꞌa na, dá kía̱n kaꞌání ñaá ta̱ néꞌe choon.
HEB 10:29 ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ kaꞌí ka̱ ví ndoꞌo na̱ kénóo Jesús, na̱ kúú de̱ꞌe Ndios? Chi̱ kíán táto̱ꞌon ki̱ꞌo séi̱n niꞌini ñaá ná, ta ko̱ nákoni na̱ nii̱ Jesús, kirá ni̱ da̱xínko̱o ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o Ndios kee na xíꞌá, kirá ni̱ ndu̱vii ñaá noo̱ ná, ta yáꞌa na dárꞌuꞌu̱ na̱ Espíritu ii̱, na̱ kée kua̱ꞌá ña̱ mani̱ xíꞌá.
HEB 10:30 Dá chi̱ náꞌá va̱ꞌa yó ndá yoo kaá diꞌa: “No̱ó yuꞌu̱ ni̱ ya̱ꞌa na, ta mií vá yuꞌu̱ kúú na̱ ndaka̱ kuendá noo̱ ná”, kaá Ndios, na̱ kúú satoꞌo yo̱. Ta kaá taꞌani tuti mií ná: “Miía̱n keyíko̱ Ndios, na̱ kúú satoꞌo yo̱, sa̱ꞌá na̱ ñoo na̱.”
HEB 10:31 Nandeé ka̱ vía̱n kaꞌí ndoꞌo ña̱yuu kée dión tá ná kue̱i na noo̱ ndáꞌa̱ Ndios ta̱kí.
HEB 10:32 Ndiko̱ꞌon ini ndo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ ndoꞌo ndó nda̱ míí saꞌa̱ tá ni̱ da̱tóo̱n Ndios ña̱xintóni̱ ndo̱ xíꞌín ña̱ ndaa̱, chi̱ ni̱ sa̱ ndita ndaa̱ ndo̱ tein ta̱ndóꞌó náꞌano ni̱ sa̱ ndoꞌo ndó.
HEB 10:33 Chi̱ ni̱ kenóo kini ña̱yuu ndo̱ꞌó, ta ni̱ kendava̱ꞌa na xíꞌín ndó no̱ó ña̱yuu kuáꞌa̱, ta dao ka̱ taꞌándá ni̱ xi̱ꞌo ndó mií ndó ña̱ ndoꞌo dáó nío̱ ndo̱ xíꞌín ñani ndo̱.
HEB 10:34 Ta ni̱ saꞌa̱n taꞌani ndó ni̱ kuꞌu̱ ini ndo̱ saꞌa̱ na̱ ñóꞌo veꞌe ka̱a. Ta ni̱ xi̱ꞌo ndeé iní ndo̱ tá ni̱ xi̱o ndaa ña̱yuu ña̱ꞌa ndó, vati̱ daá ni̱ kadii̱ iní ndo̱, dá chi̱ náꞌá ndó ña̱ va̱ꞌa cháá ka̱ ña̱ꞌa natiin ndó chí induú, ta ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ túúán.
HEB 10:35 Sa̱ꞌá ño̱ó o̱ sa̱ dánkoo ndó ta̱ndeé iní kómí ndó, dá chi̱ miía̱n ndaa̱ kuiti káꞌano nda̱ꞌo ña̱ va̱ꞌa natiin ndó noo̱ Ndios.
HEB 10:36 Ta miía̱n ndúsa̱ kánian ki̱ꞌo ndeé iní ndo̱, dión dá kandeé ndó kee ndó ña̱ kóni̱ Ndios, nda̱ daá ví natiin ndó ña̱ ni̱ kaa na̱ ki̱ꞌo na noo̱ ndo̱.
HEB 10:37 Dá chi̱ diꞌa kaá tuti ii̱ Ndios: Sa̱ yati va kasaa̱ na̱ ni̱ kaai̱ tandaꞌí saa̱, ta o̱ kue̱é ka̱ na̱.
HEB 10:38 Tído na̱ ni̱ ka̱ndo̱o vii noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní ñaá ná, no̱ón kúú na̱ kataki chíchí. Tído o̱ nátaꞌan taꞌon inii̱ konii̱ ná tá ná dánkoo na ña̱ kándéé iní ná yuꞌu̱.
HEB 10:39 Tído yóó, ko̱ kúú taꞌon yó na̱ dánkoo ña̱ kándéé iní yo̱ ná, dá koꞌo̱n yo̱ naá yó. Diꞌa kúú yó na̱ kándéé káꞌano iní ñaá, dá koni yo̱ ka̱ki nío̱ yo̱.
HEB 11:1 Dá chi̱ ña̱ kándéé iní yo̱ Ndios kóni̱ kaa ña̱ kándéé káꞌano ini yo̱ natiin yó ña̱ ndáti yó niꞌi̱ yo̱ noo̱ ná. Ta náꞌá káxí yó ña̱ natiin yóa̱n, va̱ꞌará ko̱ túuan viti.
HEB 11:2 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní na̱ sáꞌano ñoo yo̱ Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ na̱taꞌan ini Ndios ni̱ xini ñaá ná.
HEB 11:3 Ta sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní yo̱ Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó kándaa̱ ini yo̱ ña̱ xíꞌín to̱ꞌon ni̱ kana yúꞌu̱ mií ná ni̱ ka̱va̱ꞌa na ñayuú yóꞌo, sa̱ꞌá ño̱ó kándaa̱ inio̱ ña̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa na ñayuú ndéꞌé yó viti xíꞌín ña̱ꞌa ko̱ túu.
HEB 11:4 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní Abel Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ doko̱ rá ña̱ va̱ꞌa cháá ka̱ noo̱ ná o̱ du̱ú Caín, sa̱ꞌá ño̱ó kaá tuti ii̱ Ndios ña̱ ni̱ sa̱ kuu ra iin ta̱a ndaa̱, ta kaá taꞌanian ña̱ ni̱ na̱taꞌan ini Ndios ni̱ xini na̱ ña̱ ni̱ doko̱ rá noo̱ ná. Ta va̱ꞌará ni̱ xiꞌi̱ ra̱, tído ña̱ꞌa ni̱ kee ra dánaꞌa̱ ii̱ váán noo̱ yo̱ nda̱ viti.
HEB 11:5 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní Enoc Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ nda̱ñóꞌó níꞌini ra ñayuú yóꞌo, chi̱ ko̱ ní xiꞌi̱ taꞌon ra, chi̱ ko̱ íin taꞌon náꞌá ndeí kuaꞌa̱n ra̱, dá chi̱ ni̱ na̱kiꞌin ñaá mií Ndios. Tído tá ko̱ ñáꞌa̱ nakiꞌin ñaá ná, kaá tuti ii̱ Ndios ña̱ sa̱ na̱taꞌan nda̱ꞌo ini na̱ sa̱ xini ñaá ná.
HEB 11:6 Dá chi̱ tá ko̱ kándeé iní yo̱ Ndios, dá kía̱n ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ nátaꞌan ini na̱ koni na̱ yó. Dá chi̱ tá kóni̱ yo̱ kaneꞌe táꞌan va̱ꞌa yó xíꞌín ná, dá kía̱n kánian kandísa ndaa̱ yo̱ ña̱ ió na̱, ta káni taꞌanian kandísa yó ña̱ miía̱n ndaa̱ kuiti kemáni̱ ná na̱ nándukú ñaá.
HEB 11:7 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní Noé Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ seídóꞌo ra ña̱ ni̱ ka̱sto̱ꞌon Ndios xíꞌín rá sa̱ꞌá iin ña̱ꞌa ko̱ xi̱ní ra̱ koo, chi̱ ni̱ ndi̱ꞌi ini ra̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa ra iin barco no̱ó ni̱ ka̱ki mií rá xíꞌín ndidaá na̱ veꞌe ra. Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní ra̱ Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱ndo̱o ndidaá ka̱ ña̱yuu kúú ná ña̱yuu kíni, ta ni̱ xiꞌi̱ na̱, ta ni̱ niꞌi̱ Noé ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o va̱ꞌa ra noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní ñaá rá.
HEB 11:8 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní Abraham Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ seídóꞌo ra no̱ó ni̱ kaꞌa̱n Ndios tá ni̱ kana na ra̱ ña̱ kía̱n koꞌo̱n ra̱ natiin ra ñóꞌo̱, ña̱ ni̱ kaa na̱ ki̱ꞌo na noo̱ rá. Dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱, va̱ꞌará ko̱ náꞌá rá ndeí saa̱ ra̱.
HEB 11:9 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní ra̱ Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ sa̱ io ra̱ no̱ñóꞌo̱ ni̱ kaa na̱ ki̱ꞌo na noo̱ rá táto̱ꞌon ki̱ꞌo ió iin ta̱ tu̱kú, dá chi̱ ni̱ sa̱ io ra̱ veꞌe ñíi̱ kíti̱, mií rá xíꞌín de̱ꞌe ra Isaac, xíꞌín de̱ꞌe ñání ra̱ Jacob, táꞌa̱n ra̱ ni̱ na̱tiin dáó xíꞌín rá to̱ꞌon ni̱ xi̱ꞌo Ndios noo̱ rá.
HEB 11:10 Ta ni̱ xi̱ꞌo ndeé iní ra̱, dá chi̱ ni̱ sa̱ ndati ra niꞌi̱ rá iin ka̱ va ñoo noo̱ koo ra, ña̱ kía̱n ni̱ chi̱náꞌa̱ mií Ndios saꞌa̱, ña̱ kía̱n ni̱ na̱taó mií ná, ña̱ kía̱n ni̱ ka̱va̱ꞌa mií ná.
HEB 11:11 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé taꞌani iní Sara Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kasa̱ndaáa̱n ñóꞌo de̱ꞌán, va̱ꞌará o̱ kúu taꞌon kandei de̱ꞌán. Ta va̱ꞌará iin ñá sáꞌano kíán, tído ni̱ ka̱ndeé ii̱ váán ni̱ da̱kákián xi̱, dá chi̱ ni̱ ka̱ndísaán ña̱ iin na̱ ndaa̱ nda̱ꞌo kúú na̱ ni̱ xi̱ꞌo to̱ꞌon noo̱a̱n ña̱ koo de̱ꞌán.
HEB 11:12 Ta dión taꞌani Abraham, va̱ꞌará sa̱ yati kuu ra̱, tído ni̱ kasa̱ndaá ra̱ kúú rá tatá no̱ó kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu táto̱ꞌon ki̱ꞌo kuaꞌa̱ kúú ti̱ñoo̱, táto̱ꞌon ki̱ꞌo kuaꞌa̱ kúú ño̱tí ndéi yúꞌu̱ ta̱ñoꞌo̱.
HEB 11:13 Ta ndidaá vá ña̱yuu yóꞌo ni̱ ka̱ndeé iní na̱ Ndios nda̱ no̱ó ni̱ xiꞌi̱ na̱. Ta ko̱ ní nátiin na ña̱ ni̱ kaa Ndios ki̱ꞌo na, tído ni̱ xini na̱ ña̱ kee na chí noo̱ xíꞌín ña̱xintóni̱ ná. Ta ni̱ ka̱ndísa ndaa̱ na̱ ña̱ dión koo, ta ni̱ kadii̱ ini na̱. Ta ni̱ na̱koni na̱ ña̱ na̱ tu̱kú vá kúú ná, na̱ xíonoo ndava̱ꞌa ñayuú yóꞌo kúú ná.
HEB 11:14 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ na̱koni na̱ ña̱ kúú ná na̱ tu̱kú ñayuú yóꞌo, sa̱ꞌá ño̱ó kándaa̱ inio̱ ña̱ iin ka̱ va ñoo ndáti na kakuu ñoo na̱.
HEB 11:15 Dá chi̱ tá ní nákani ini na̱ saꞌa̱ ñoo na̱, ña̱ ni̱ da̱nkoo na tá ni̱ ka̱nkuei na xíonoo na, dá kía̱n vati̱ ii̱ vá nandió kuéi na noꞌo̱ na̱, ní kúu.
HEB 11:16 Tído iin ka̱ ñoo ndato cháá ka̱ va ni̱ ndi̱ꞌi ini na̱ kandei na, ta ñoo ñoó kúú ñoo nákaa̱ induú. Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ xíkaꞌan taꞌon noo̱ Ndios chínaní ná mií ná ña̱ kúú ná Ndios no̱ó ña̱yuu yóꞌo, dá chi̱ ni̱ kenduu na̱ iin ñoo chí induú noo̱ kandei na.
HEB 11:17 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní Abraham Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó kuaꞌa̱n ra̱ doko̱ rá de̱ꞌe ra Isaac táto̱ꞌon ni̱ kaa Ndios xíꞌín rá, nde̱ꞌá á kándéé káꞌano iní ñaá rá. Ta va̱ꞌará ndáti ra natiin ra ña̱ ni̱ kaa Ndios ki̱ꞌo na noo̱ rá, tído ni̱ sa̱ io nduu ra̱ chiñóꞌo̱ ra̱ iin tóꞌón dini̱ de̱ꞌe ra,
HEB 11:18 chi̱ diꞌa ni̱ kaa Ndios xíꞌín rá: “Xíꞌín sa̱va̱ꞌa de̱ꞌón Isaac kakuu na̱ veꞌón.”
HEB 11:19 Tído ni̱ ka̱ndaa̱ ini Abraham ña̱ ió choon noo̱ ndáꞌa̱ Ndios ña̱ dánátaki na̱ na̱ ni̱ xiꞌi̱. Ta viti ná keeá kuendá ña̱ ni̱ xiꞌi̱ va Isaac, ta ni̱ na̱taki va xi ni̱ kee Ndios, chi̱ ko̱ ní sónó taꞌon na kuu xi̱.
HEB 11:20 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní Isaac Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kemáni̱ rá de̱ꞌe ra Jacob xíꞌín Esaú xíꞌín to̱ꞌon va̱ꞌa, ña̱ ni̱ kaa Ndios kee na xíꞌín rá cháá ka̱ chí noo̱.
HEB 11:21 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní Jacob Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó tá sa̱ yati kuu ra̱ ni̱ kemáni̱ rá ndin nduú de̱ꞌe José xíꞌín to̱ꞌon va̱ꞌa. Ni̱ ndiꞌi, dá xíꞌín ndée̱ karrotí ra̱ ni̱ sa̱ tuu ra ni̱ sa̱ íi̱n ra̱, dá ni̱ kekáꞌano ra Ndios.
HEB 11:22 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní José Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó tá sa̱ yati kuu ra̱ ni̱ ka̱sto̱ꞌon ra ndi koo kankuei na̱ ñoo Israel Egipto koꞌo̱n na̱, ta ni̱ saꞌanda ra̱ choon ndi kee na xíꞌín lásá ra̱.
HEB 11:23 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní na̱ veꞌe Moisés Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó tá ni̱ kaki ra, dá ni̱ chi̱káa̱ de̱ꞌé ñaá ná oni̱ toon yoo̱, dá chi̱ luu nda̱ꞌo ni̱ sa̱ kaa ra tá ni̱ sa̱ io leé ra̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní yu̱ꞌú taꞌon na kui̱o kao na choon ni̱ saꞌanda rey Faraón ña̱ kánian kuu ndidaá takuálí yíí.
HEB 11:24 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní Moisés Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní xíin ra kananí rá kakuu ra de̱ꞌe no̱ó de̱ꞌe diꞌí rey Faraón tá ni̱ ku̱yatá rá.
HEB 11:25 Diꞌa ni̱ ndukú rá ndoꞌo nío̱ rá xíꞌín na̱ ñoo ra̱, na̱ kúú ñoo Ndios, ta ko̱ ní xi̱ꞌo ra mií rá koo dii̱ tóo ra tein kua̱chi.
HEB 11:26 Dá chi̱ ni̱ na̱kani ini ra̱ ña̱ va̱ꞌa cháá ka̱ kee ra tá ná naki̱ꞌo ra mií rá ndoꞌo naní nío̱ rá saꞌa̱ Cristo, na̱ tandaꞌá Ndios kii dáka̱ki ñaá, o̱ du̱ú ka̱a̱n kakomí rá ña̱ kui̱ká ió no̱ó na̱ ñoo Egipto, dá chi̱ ndáti ra natiin ra ña̱ ni̱ kaa Ndios ki̱ꞌo na noo̱ rá.
HEB 11:27 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní ra̱ Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kana ra ñoo Egipto, ta ko̱ ní yu̱ꞌú taꞌon ra, va̱ꞌará xído̱ nda̱ꞌo ini rey Faraón xiní ñaá rá. Ta ni̱ xi̱ꞌo ndeé iní ra̱, dá chi̱ kée ra táto̱ꞌon xiní ra̱ Ndios, va̱ꞌará ko̱ kándeé yó koni xíꞌín noo̱ yo̱ ná.
HEB 11:28 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní ra̱ Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ chi̱ndúꞌu̱ rá ña̱ kía̱n kekáꞌano na̱ Israel víko̱ pascua. Ta tein víko̱ pascua yóꞌo ni̱ saꞌanda ra̱ choon ña̱ ná keꞌi na̱ yúꞌu̱ yéꞌé ná xíꞌín nii̱ borrego, dá ná dáꞌa ni kuu de̱ꞌe no̱ó na̱ kee ángel néꞌe choon ña̱ kaꞌání de̱ꞌe no̱ó na̱ ñoo Egipto.
HEB 11:29 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní na̱ Israel Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ya̱ꞌa na no̱ó Ta̱ñoꞌo̱ Kua̱ꞌá táto̱ꞌon yáꞌa na no̱ñóꞌo̱ i̱chí. Ta dión taꞌani ni̱ kaꞌán ta̱ Egipto chikaꞌanda ra̱ táto̱ꞌon ni̱ kee mií ná, tído ni̱ ka̱ndaa ra̱, dá ni̱ xiꞌi̱ ra̱.
HEB 11:30 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní na̱ ñoo Israel Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó tein usa̱ kuu̱ ni̱ kao̱ noo na sata̱ náo̱ ñoo Jericó, ta kúú ni̱ ko̱on vaan.
HEB 11:31 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní iin ñáꞌa̱ díkó míí naní Rahab Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní xiꞌa̱n xíꞌín dao ka̱ na̱ ñooa̱n, na̱ ko̱ ní xíin kueídóꞌo Ndios, chi̱ ni̱ na̱tiin va̱ꞌán veꞌán ta̱a Israel, táꞌa̱n ra̱ ni̱ saꞌa̱n ni̱ na̱ní ñoo Jericó ñoó.
HEB 11:32 ¿Ndí ki̱án kaꞌa̱n cháá ka̱i̱ xíꞌín ndó sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo? Chi̱ ko̱ nónóí nakani ndiꞌii sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Gedeón, xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Barac, xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Sansón, xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Jefté, xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee David, xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Samuel xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee dao ka̱ profeta,
HEB 11:33 chi̱ sa̱ꞌá ña̱ sa̱ ka̱ndeé iní ra̱ Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó sa̱ ka̱ndeé rá sa̱ da̱ndáki ra dao ka̱ ñoo, ta sa̱ kee ra ña̱ ndaa̱, ta sa̱ na̱tiin ra ña̱ ni̱ kaa Ndios ki̱ꞌo na noo̱ rá, ta sa̱ ka̱ndeé rá sa̱ sadi ra̱ yúꞌu̱ ndikaꞌa,
HEB 11:34 ta sa̱ ka̱ndeé rá sa̱ ndaꞌo ra̱ ñóꞌo̱ dee̱n kéi̱ ita̱, ta sa̱ ka̱ndeé rá sa̱ ka̱ki ra noo̱ espada. Ta va̱ꞌará ko̱ kuíí ka̱ ndée̱ rá, tído mií Ndios ni̱ xi̱ꞌo ndée̱ rá, sa̱ꞌá ño̱ó sa̱ níꞌi̱ rá ndée̱ sa̱ na̱á ra̱ xíꞌín dao ka̱ ñoo, ta sa̱ ka̱ndeé rá sa̱ taxí rá ta̱ xiní uꞌu̱ táꞌan xíꞌín rá.
HEB 11:35 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní dao na̱ ñáꞌa̱ ni̱ sa̱ ndei sa̱ naꞌá Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ na̱taki táꞌan na, na̱ ni̱ xiꞌi̱. Tído dao ka̱ ña̱yuu Ndios ni̱ ndoꞌo naní nío̱ ná, ta ni̱ xiꞌi̱ na̱ saꞌa̱ Ndios, tído ko̱ ní saꞌa̱n na̱ dánkoo na ña̱ kándéé iní na̱ Ndios, dá chi̱ náꞌá ná ña̱ nataki na̱ kandei va̱ꞌa cháá ka̱ na̱ kee Ndios.
HEB 11:36 Ta dao ka̱ na̱ ni̱ kedi̱ki ndaa ñaá ta̱ kini, ta ni̱ kani ñaá rá xíꞌín chirrión, ta dao ka̱ na̱ ni̱ kató rá xíꞌín cadena, ta ni̱ sadi ñaá rá veꞌe ka̱a.
HEB 11:37 Ta dao ka̱ na̱ ni̱ saꞌání rá xíꞌín yuu̱, ta dao ka̱ na̱ ni̱ saꞌanda dao ra xíꞌín espada, ta dao ka̱ na̱ ni̱ xirndodó rá, dá ná ya̱ꞌa na kee na kua̱chi, ta dao ka̱ na̱ ni̱ saꞌání rá xíꞌín espada. Ta yóꞌo yóꞌo ni̱ xi̱onoo na, ta nda̱ ñíi̱ borrego xíꞌín ñíi̱ kíti̱ ni̱ sa̱ ndixi na. Ta ña̱yuu kúndaꞌí nda̱ꞌo ni̱ sa̱ kuu na, ta sa̱ ndoꞌo nda̱ꞌo nío̱ ná, ta sa̱ kendava̱ꞌa nda̱ꞌo ña̱yuu xíꞌín ná.
HEB 11:38 Ta ña̱yuu ndáya̱ꞌi nda̱ꞌo noo̱ Ndios ni̱ sa̱ kuu na̱ yóꞌo, ta ko̱ kánian ni̱ꞌí ña̱yuu ñayuú yóꞌo ña̱ kandei na xíꞌín ná, ta vati̱ xía̱n daá sa̱ xi̱onoo ndava̱ꞌa na noo̱ kúú ñoꞌó i̱chí, xíꞌín noo̱ kúú yúku̱, xíꞌín noo̱ kúú káo̱, xíꞌín noo̱ kúú daꞌo̱.
HEB 11:39 Ta ni̱ na̱koni Ndios ndidaá na̱ yóꞌo sa̱ꞌá ña̱ sa̱ ka̱ndeé iní ñaá ná, tído ko̱ ní nátiin na ña̱ ni̱ kaa Ndios ki̱ꞌo na noo̱ ná,
HEB 11:40 dá chi̱ ña̱ va̱ꞌa cháá ka̱ koꞌo̱n Ndios ki̱ꞌo na noo̱ ná, ta ni̱ chi̱tuu tóo ña̱ Ndios, chi̱ kóni̱ na̱ ña̱ natiin nduú yo̱ ña̱ dánkoo vii ná yó xíꞌín ña̱yuu ñoó.
HEB 12:1 Dión ví kuaꞌa̱ ni̱ sa̱ kuu ña̱yuu ni̱ sa̱ ka̱ndeé iní Ndios, ta xíꞌo na kuendá noo̱ yo̱, ta káo̱ noo na yó táto̱ꞌon ki̱ꞌo káo̱ noo ñaá viko̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ná taó xóo yó ndidaá táꞌa̱n ña̱ꞌa kétéin noo̱ yo̱ xíꞌín ndidaá kua̱chi ña̱ sadí noo̱ yo̱, ta ná koo ini yo̱ taxí táꞌan yó xíꞌín ta̱ndeé iní koꞌo̱n yo̱ chí noo̱. Ná dáꞌa ni katuu yó.
HEB 12:2 Ná kande̱ꞌé yó iin tóꞌón dini̱ Jesús, dá chi̱ mií ná kúú na̱ ni̱ xi̱ꞌo ña̱ kandeé iní yo̱ ná, ta mií ná dáxi̱nkuei yó nda̱ noo̱ kánian kasandaá yo̱ ña̱ kandeé iní yo̱ ná. Chi̱ sa̱ꞌá ña̱ náꞌá ná ña̱ niꞌi̱ ná ña̱ kadii̱ iní na̱ tá ná ndiꞌi, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ xi̱ꞌo na mií ná ni̱ ndoꞌo nío̱ ná ndi̱ka cruz, ta ko̱ ní sá neꞌe na ta̱ndíni ña̱ kíán iin ña̱ kaꞌan noo̱ kuu na̱ ndi̱ka cruz. Ndiꞌi daá, dá ni̱ na̱ko̱o na xoo kuáꞌa Ndios, noo̱ ió na̱ dándáki na.
HEB 12:3 Kande̱ꞌé ndó ña̱ ki̱ꞌo dión ni̱ ndoꞌo Jesús ni̱ kee ña̱yuu kíni xiní uꞌu̱ ñaá, dá kía̱n ná dáꞌa ni kuitá ndo̱, ta ná dáꞌa ni ndi̱ko ndó tá ndoꞌo nío̱ ndo̱.
HEB 12:4 Dá chi̱ va̱ꞌará ndóꞌo nío̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ ko̱ xi̱ín ndo̱ kee ndó kua̱chi, tído ko̱ ñáꞌa̱ taꞌon kaꞌání ná ndo̱ꞌó táto̱ꞌon ni̱ kee na xíꞌín Jesús.
HEB 12:5 ¿Á sa̱ ni̱ na̱ndodó va ndó ña̱ káꞌa̱n niꞌini tuti ii̱ Ndios noo̱ yo̱? Ta táto̱ꞌon káꞌa̱n niꞌini iin tatá no̱ó de̱ꞌe ra, ki̱ꞌo dión káꞌa̱n niꞌinian noo̱ yo̱, dá chi̱ kaáa̱n: De̱ꞌe lóꞌo̱ miíi̱, o̱ sa̱ kúꞌichi̱ ino̱n tá ndéndaa̱ ñaá satoꞌo yo̱ Ndios, ta ná dáꞌa ni kutúú ino̱n tá dána̱ni na yo̱ꞌó,
HEB 12:6 dá chi̱ ndidaá na̱ kúꞌu̱ ini satoꞌo yo̱ Ndios saꞌa̱, ndéndaa̱ ñaá ná, ta dándóꞌo na nío̱ ndidaá na̱ ni̱ na̱tiin ña̱ kakuu na de̱ꞌe na.
HEB 12:7 Sa̱ꞌá ño̱ó ki̱ꞌo ndeé iní ndo̱ tá ndéndaa̱ ñaá Ndios, dá chi̱ ki̱ꞌo dión kée na xíꞌín ndó sa̱ꞌá ña̱ kúú ndó de̱ꞌe mií ná. Dá chi̱, ¿ndi káa iin de̱ꞌe ko̱ ndéndaa̱ ñaá tatá ra?
HEB 12:8 Tído tá ko̱ ndéndaa̱ Ndios ndo̱ꞌó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndéndaa̱ na̱ dao ka̱ de̱ꞌe na, dá kía̱n ko̱ kúú taꞌon ndó de̱ꞌe na, de̱ꞌe ndaꞌí va kúú ndó.
HEB 12:9 Dión ni̱ ndoꞌo yó xíꞌín tatá yo̱ ñayuú yóꞌo tá ni̱ sa̱ kuu yó takuálí, ni̱ ndendaa̱ na̱ yó, ta ni̱ sa̱ io ña̱ñóꞌó yó noo̱ ná. Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ kánian ndi̱ꞌi cháá ka̱ ini yo̱ kueídóꞌo yó tatá yo̱ Ndios, na̱ ió induú, dá ná konio̱ kataki chíchí yó?
HEB 12:10 Tatá yo̱ ñayuú yóꞌo ni̱ ndendaa̱ ra̱ yó cháá tiempo táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kaꞌán mií rá. Tído tatá yo̱ Ndios kúú na̱ ndéndaa̱ na̱ yó, dá keva̱ꞌa yó noo̱ ná, dá kati̱ꞌa yó koo vii yo̱ noo̱ ná táto̱ꞌon vii mií ná.
HEB 12:11 Ta ko̱ íin taꞌon nátaꞌan ini tá ndéndaa̱ ñaá tatá xi̱, diꞌa táꞌuꞌu̱ ini xi̱ tá ndóꞌo xi dión. Tído ña̱ va̱ꞌa mií vá xí kíán, dá chi̱ cháá ka̱ chí noo̱ kasandaá xi̱ koo va̱ꞌa ini xi̱, ta kati̱ꞌa xi kakuu xi ña̱yuu kendísáꞌano sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ndoꞌo nío̱ xí.
HEB 12:12 Ta viti ndaneꞌe ndó ndáꞌa̱ ndo̱ xíꞌín ndée̱, ta ná chikata ndakí ndo̱ kondo̱ ndo̱. Ná dáꞌa ni ndi̱ko ndó.
HEB 12:13 Ná konó ndó iin íchi̱ ndaa̱ noo̱ kaka ndó, dá kía̱n ná dáꞌa ni natani̱ cháá ka̱ saꞌa̱ ndo̱, ña̱ ni̱ xió kodo̱, dá kía̱n ná ndaꞌaan.
HEB 12:14 Ta koo ini ndo̱ kandei va̱ꞌa ndó xíꞌín ndidaá ña̱yuu, ta koo ini ndo̱ koo vii ndo̱ noo̱ Ndios, dá chi̱ na̱ ko̱ kée dión, ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ ko̱ní na̱ satoꞌo yo̱ Ndios.
HEB 12:15 Koo ini ndo̱ kandaa táꞌan ndó, dá kía̱n ni iin ndó ná o̱ kána xoo no̱ó ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios saꞌa̱ ndo̱. Chi̱ oon ni ví kakuu iin káa mií ndó táto̱ꞌon iin yo̱ꞌo ova̱, dá dátu̱ú ndó dao ka̱ ndo̱, dá kasáꞌá ndi̱ko dao ka̱ na̱ kee ndó.
HEB 12:16 Ta kaon koo ndó, dá ná dáꞌa ni kee iin káa ndoꞌó kua̱chi xíꞌín na̱ ko̱ kúú ñadiꞌí ndo̱ o yíi̱ ndo̱. Ta ná dáꞌa ni kenóo ndó ña̱ꞌa Ndios táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kee Esaú, dá chi̱ saꞌa̱ iin koꞌo̱ ndéi̱ ni̱ da̱on táꞌan ra ña̱ kánian natiin ra sa̱ꞌá ña̱ kúú rá de̱ꞌe no̱ó.
HEB 12:17 Ta sa̱ náꞌá vá mií ndó ña̱ tá ni̱ ndiꞌi daá, dá ni̱ ka̱sáꞌá ndaꞌí sáki ra xíka̱ ra̱ taꞌi̱ rá noo̱ tatá ra̱, ña̱ kía̱n ve̱i noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kúú rá de̱ꞌe no̱ó, tído ko̱ ní kándeé taꞌon ra natiin ra ña̱, ta ko̱ ní kúu taꞌon nada̱on ra ña̱ ni̱ kee ra, va̱ꞌará ni̱ saki ra xíꞌín ndirá noo̱ rá.
HEB 12:18 Ta ko̱ ní kasandaá ndo̱ noo̱ íin iin yúku̱, ña̱ kía̱n kuu dákoꞌo̱n ndáꞌa̱ ndo̱ táto̱ꞌon ni̱ ndoꞌo na̱ sáꞌano veꞌe yó tá sata̱, chi̱ tá ni̱ saa̱ na̱ noo̱ íin yúku̱ ñoó, de̱én nda̱ꞌo kéi̱ ita̱a̱n, íin naá nda̱ꞌo noo̱ íian, ta ñoꞌo̱ma̱ tóón ndúchí ni̱ na̱ka̱ꞌani dini̱án, ta níꞌi xído̱ oon kána tachi̱ dée̱n ñoó.
HEB 12:19 Tá ni̱ seídóꞌo na̱ sáꞌano veꞌe yó ña̱ ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ tuu trompeta, ña̱ ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ kaꞌa̱n tachi̱ Ndios, dá ni̱ seí ndaꞌí ña̱yuu ñoó ña̱ ná dáꞌa ka̱ ni kaꞌa̱n na̱,
HEB 12:20 dá chi̱ ni̱ yu̱ꞌú nda̱ꞌo na tá ni̱ seídóꞌo na choon ni̱ taꞌa̱nda̱ noo̱ ná, chi̱ ni̱ kaꞌa̱n ña̱ ni mií ná, ta ni iin tóꞌón kíti̱ ndáka na o̱ kúu kako̱ꞌon yúku̱ ñoó, dá chi̱ tá ko̱ó, dá kánian kuu na̱ xíꞌín yuu̱, o xíꞌín iin yúchi̱.
HEB 12:21 Ta sa̱ꞌá ña̱ xíxi nda̱ꞌo kúu ña̱ ni̱ xini na̱, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kaa Moisés: “Ndéi̱ ni̱no oon ví yuꞌu̱ ña̱ yuꞌíi̱”, kaá ra̱.
HEB 12:22 Tído ndoꞌó, sa̱ ni̱ ku̱yati ndó noo̱ íin yúku̱ Sion noo̱ nákaa̱ ñoo Ndios ta̱kí, ña̱ kúú ñoo Jerusalén nákaa̱ induú, noo̱ ndéi kua̱ꞌá nda̱ꞌo mil ángel.
HEB 12:23 Ta ñoó kúú noo̱ ndítútí ndiꞌi na̱ mií no̱ó ni̱ kana Ndios, ta kándodó kuu̱ ná induú. Ta ñoó ió mií Ndios, na̱ kéyíko̱ ndaa̱ saꞌa̱ ndidaá táꞌa̱n ña̱yuu. Ta ñoó ndéi taꞌani nío̱ na̱ ni̱ ka̱ndo̱o vii noo̱ Ndios, chi̱ ni̱ niꞌi̱ ná ña̱ kakuu na táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ Ndios.
HEB 12:24 Ta sa̱ ni̱ ku̱yati taꞌani ndó noo̱ Jesús, na̱ ni̱ kaꞌa̱n saꞌa̱ yo̱ noo̱ Ndios, dá ni̱ ka̱ndo̱o na kee na iin ña̱ sa̱á xíꞌín yó. Ta ió taꞌani kuendá ndo̱ xíꞌín nii̱ ná, kirá ni̱ xita̱ saꞌa̱ ndo̱. Ta nii̱ va̱ꞌa cháá ka̱ kúú rá o̱ du̱ú nii̱ Abel, chi̱ ko̱ xíka̱ ya̱ꞌi ra sa̱ꞌá kua̱chi táto̱ꞌon ni̱ kee nii̱ Abel.
HEB 12:25 Ta ná dáꞌa ni kedóꞌó ndó mií ndó noo̱ káꞌa̱n Ndios. Dá chi̱ ko̱ ní ka̱ki taꞌon na̱ sáꞌano ñoo yo̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kedóꞌó ná mií ná no̱ó ni̱ kaꞌa̱n Ndios no̱ñóꞌo̱ yóꞌo. Ta víꞌí ka̱ ví ndoꞌo yó tá ná kedóꞌó yó mií yó noo̱ káꞌa̱n Ndios nda̱ induú.
HEB 12:26 Ta xíꞌín to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n mií ná ni̱ da̱kídi niꞌini na sa̱va̱ꞌa no̱ñóꞌo̱ yóꞌo tá sata̱, tído viti kaá na̱ diꞌa: “Koꞌo̱n tukui keei dión, tído o̱ du̱ú no̱ñóꞌo̱ yóꞌo oon ni koꞌi̱n dákídi niꞌinii, nda̱ induú dákídi niꞌini taꞌanii.”
HEB 12:27 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaa na̱ “koꞌo̱n tukui keei dión”, sa̱ꞌá ño̱ó kándaa̱ inio̱ ña̱ koꞌo̱n na̱ di̱tá ná ndidaá ña̱ kuu kidi niꞌini, ña̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa na ñayuú yóꞌo, dá kando̱o ndidaá ña̱ o̱ kúu kidi niꞌini.
HEB 12:28 Ta viti, sa̱ꞌá ña̱ ni̱ niꞌi̱ yo̱ noo̱ Ndios iin ñayuú sa̱á noo̱ dándáki na, ña̱ kía̱n ni iin kuu̱ o̱ kídi niꞌini, sa̱ꞌá ño̱ó daá kuití ná naki̱ꞌo yó ndivéꞌe noo̱ Ndios. Ta ki̱ꞌo dión ná koni kuáchí yó noo̱ ná, ta ná kayu̱ꞌú niꞌini yó na̱, ta ná koo ña̱ñóꞌó yó noo̱ ná, dá ná nataꞌan ini na̱ koni na̱ yó.
HEB 12:29 Dá chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúú ñoꞌó ita̱ chíñóꞌo̱ ndidaá ña̱ꞌa, ki̱ꞌo dión kúú tatá yo̱ Ndios.
HEB 13:1 O̱ sa̱ kóo ini ndo̱ dánkoo ndó ña̱ kúꞌu̱ sátáꞌan ini ndo̱ saꞌa̱ ndo̱.
HEB 13:2 Ta ná dáꞌa ni nandodó ndo̱ natiin va̱ꞌa ndó ndi ndáa mií ña̱yuu tá ni̱ ka̱sáa̱ na̱ veꞌe ndó, dá chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ na̱tiin va̱ꞌa ñaá dao ña̱yuu, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ na̱tiin na ángel ni̱ kii noo̱ Ndios ni̱ saa̱ veꞌe na, va̱ꞌará ko̱ ní kándaa̱ ini na̱ ndá yoo kúú ná.
HEB 13:3 Ta koo ini ndo̱ ndiko̱ꞌon ini ndo̱ sa̱ꞌá na̱ ñóꞌo veꞌe ka̱a, ta kee ndó kuendá ña̱ nákaa̱ nduú ndo̱ xíꞌín ná. Ta dión taꞌani kandoꞌo ndó xíꞌín na̱ kéndava̱ꞌa ña̱yuu xíꞌín, ta kee ndó kuendá ña̱ ñíi̱ mií ndó kéndava̱ꞌa na xíꞌín.
HEB 13:4 Ta kanaꞌá ndó ña̱ iin ña̱ va̱ꞌa kíán ña̱ tándaꞌa̱ ña̱yuu. Ta iin ña̱ vii kíán ña̱ kídi̱ ta̱a xíꞌín ñadiꞌí ra̱. Tído ndidaá ña̱yuu kídi̱ xíꞌín na̱ ko̱ kúú ñadiꞌí na̱ o yíi̱ ná, xíꞌín na̱ kée dao ka̱ kua̱chi kaꞌan noo̱ xíꞌín ñíi̱ ná, no̱ón kúú na̱ miía̱n ndaa̱ kuiti ndoꞌo nío̱ ná kee Ndios.
HEB 13:5 Ta o̱ sa̱ kátoó téí ndo̱ ña̱ kui̱ká, kuaꞌán ndo̱ kadii̱ iní ndo̱ xíꞌín ña̱ꞌa sa̱ ió noo̱ ndo̱, dá chi̱ diꞌa ni̱ kaa mií Ndios: “Ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ dáyaa̱ ndáꞌí yo̱ꞌó, ta ni kuu̱ ta̱ꞌón o̱ dánkoo ndava̱ꞌi yo̱ꞌó.”
HEB 13:6 Sa̱ꞌá ño̱ó kuu kaa yo̱ diꞌa xíꞌín ta̱ndeé iní: Miía̱n ndaa̱ kuiti satoꞌo yo̱ Ndios kúú na̱ chíndeé ñaá, sa̱ꞌá ño̱ó ni ko̱ yu̱ꞌíi̱ xiníi̱ ndi ndáa mií vá ña̱ꞌa ná kee ta̱a ñayuú yóꞌo xíꞌíín.
HEB 13:7 Daá kuití ndiko̱ꞌon ini ndo̱ na̱ ni̱ da̱náꞌa̱ noo̱ ndo̱, chi̱ mií ná ni̱ da̱náꞌa̱ to̱ꞌon Ndios noo̱ ndo̱. Ta ndiko̱ꞌon va̱ꞌa ini ndo̱ ña̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ va̱ꞌa ni̱ kana no̱ó ña̱ sa̱ kee na, ta kandeé iní ndo̱ Ndios táto̱ꞌon sa̱ ka̱ndeé iní ñaá ná.
HEB 13:8 Táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúú Jesucristo koni, ki̱ꞌo dión kúú ná viti, ta ki̱ꞌo dión kuií va kakuu na.
HEB 13:9 Ná dáꞌa ni koo ini ndo̱ ndiko̱ ndo̱ ña̱ to̱ꞌón dánaꞌa̱ dao ka̱ ta̱a, ta o̱ sa̱ kándía ndó tá díin dánaꞌa̱ ra̱ saꞌa̱ Jesús. Va̱ꞌa cháá ka̱ kíán ña̱ koo ndeé ndo̱ xíꞌín ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios saꞌa̱ ndo̱, ta o̱ du̱ú sa̱ꞌá ña̱ seí ndo̱ ña̱ yóꞌo o ña̱ káa táto̱ꞌon ki̱ꞌo dánaꞌa̱ dao ka̱ ra̱. Dá chi̱ va̱ꞌará ndúndéé dao ña̱yuu kée na ña̱ yóꞌo, tído ko̱ chíndeé taꞌon ñaá.
HEB 13:10 Níꞌi̱ yo̱ ña̱ va̱ꞌa sa̱ꞌá ña̱ ni̱ doko̱ Jesús mií ná noo̱ Ndios tá ni̱ xiꞌi̱ na̱. Ta ko̱ ta̱ꞌón íchi̱ ta̱ duti̱ kéchóon ini veꞌe ño̱ꞌo na̱ Israel niꞌi̱ rá ña̱ va̱ꞌa yóꞌo.
HEB 13:11 Néꞌe ta̱ duti̱ kúú no̱ó nii̱ kíti̱ kuaꞌa̱n ra̱ ini veꞌe ño̱ꞌo noo̱ kúú no̱ó ii̱ cháá ka̱, ta dóko̱ ñaá rá noo̱ Ndios sa̱ꞌá kua̱chi ña̱yuu. Ndiꞌi, dá chíñóꞌo̱ ra̱ yikí ko̱ño ri̱ nda̱ noo̱ kúú yuꞌú ñoo.
HEB 13:12 Dión taꞌani ni̱ ndoꞌo Jesús, dá chi̱ ni̱ xiꞌi̱ na̱ nda̱ noo̱ kúú yuꞌú ñoo, ta xíꞌín nii̱ mií ná ni̱ ndu̱vii ña̱yuu na̱.
HEB 13:13 Ta viti ná kankuei yó koꞌo̱ no̱ó ni̱ ndoꞌo nío̱ Jesús yuꞌú ñoo, dá kía̱n táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kedi̱ki ñaá ña̱yuu, ki̱ꞌo dión taꞌani ná ndoꞌo miíá.
HEB 13:14 Dá chi̱ o̱ du̱ú ñayuú yóꞌo nákaa̱ ñoo noo̱ kandei chíchí yó. Diꞌa nandukú yó iin ka̱ ñoo, ña̱ koo chí noo̱.
HEB 13:15 Ta saꞌa̱ mií Jesús ná doko̱ yo̱ to̱ꞌon va̱ꞌa, to̱ꞌon ñóꞌó noo̱ Ndios ndidaá táꞌa̱n kuu̱, dión dá nakoni yo̱ ná xíꞌín to̱ꞌon kánkuei yúꞌu̱ yo̱.
HEB 13:16 Ta ná o̱ sa̱ nándodó ndo̱ kee ndó ña̱ va̱ꞌa, ta koo ini ndo̱ chindeé táꞌan ndó xíꞌín ña̱ ió noo̱ ndo̱, chi̱ ña̱ yóꞌo kía̱n nátaꞌan ini Ndios xiní na̱, ña̱ dóko̱ yo̱ noo̱ ná.
HEB 13:17 Ta koo ini ndo̱ kueídóꞌo ndó na̱ ndíta dánaꞌa̱ noo̱ ndo̱, ta kee ndó choon saꞌándá na̱, dá chi̱ nduú ñoó ndaá na̱ nío̱ ndo̱, chi̱ náꞌá ná ña̱ miía̱n ndaa̱ naki̱ꞌo na kuendá saꞌa̱ ndo̱ noo̱ Ndios. Tá kée ndó dión, dá kía̱n xíꞌo ndó ña̱ kádii̱ iní na̱, ta ná dáꞌa ni kundaꞌí ini na̱, chi̱ ni iin ña̱ va̱ꞌa o̱ níꞌi̱ ndo̱ tá ná dákúndaꞌí ini ndo̱ ná.
HEB 13:18 Kaka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌá nduꞌu̱, dá chi̱ náꞌá va̱ꞌa ndu ña̱ ió vii ña̱xintóni̱ ndú noo̱ Ndios, ta kóni̱ nduꞌu̱ kendúsáꞌano ndu ndidaá táꞌa̱n ña̱ꞌa.
HEB 13:19 Ta seí ndaꞌávíi̱ noo̱ ndo̱ ña̱ daá kaka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌí, dá ná chindeé ná yuꞌu̱ nandió ko̱o yachi̱i̱ koto niꞌinii ndo̱ꞌó noo̱ ndéi ndó xaa̱n.
HEB 13:20 Ndios kúú na̱ xíꞌo ña̱ ió va̱ꞌa ini yo̱, ta mií ná kúú na̱ ni̱ da̱nátaki Jesucristo, na̱ kúú satoꞌo yo̱, ta Jesús kúú míí na̱ ndáka léko, ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xi̱ꞌo na nii̱ ná ni̱ xita̱ ra̱ saꞌa̱ iin rá iin yó, dión, dá ni̱ xi̱nko̱o ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o Ndios kee na xíꞌá, ta daá kuití ndáya̱ꞌi ña.
HEB 13:21 Ta mií Ndios ná ki̱ꞌo ña̱ kati̱ꞌa ndó kee ndó ndidaá táꞌa̱n ña̱ va̱ꞌa, dá kandeé ndó kee ndó ña̱ kóni̱ mií ná, ta kee taꞌani na xíꞌín ndó ña̱ nátaꞌan ini na̱ kee na sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xiꞌi̱ Jesucristo saꞌa̱ yo̱. Ta daá kuití ná natiin na ña̱ñóꞌó. Dión ná koo.
HEB 13:22 Ta seí ndaꞌávíi̱ noo̱ ndo̱, ñani, ña̱ ki̱ꞌo ndeé iní ndo̱ kueídóꞌo ndó to̱ꞌon káꞌa̱n niꞌinii noo̱ ndo̱, chi̱ cháá nda̱ꞌo kúú to̱ꞌon ni̱ taai ko̱saa̱ noo̱ ndo̱.
HEB 13:23 Ta kanaꞌá ndó ña̱ sa̱ ni̱ yaa̱ va ñani yo̱ Timoteo veꞌe ka̱a. Tá ná kasaa̱ yachi̱ xi yóꞌo, dá kandakai xi̱ saa̱i̱ kande̱ꞌí ndo̱.
HEB 13:24 Kaꞌa̱n ndo̱ ndisáꞌán xíꞌín ndidaá na̱ ndíta dánaꞌa̱ noo̱ ndo̱ xaa̱n kuendá nduꞌu̱, xíꞌín ndidaá ka̱ na̱ kúú ña̱yuu Ndios. Ta natiin ndó ndisáꞌán tándaꞌá ndidaá ñani yo̱ ndéi Italia yóꞌo ko̱saa̱a̱n noo̱ ndo̱.
HEB 13:25 Ta ná koo ña̱ mani̱ xíꞌo Ndios xíꞌín iin rá iin ndó. Dión ná koo.
JAM 1:1 Yuꞌu̱ kúú Santiago, ta kéchóoin noo̱ Ndios xíꞌín noo̱ Jesucristo, na̱ kúú satoꞌo yo̱. Ta táai tuti yóꞌo ko̱saa̱a̱n noo̱ ndo̱ꞌó, na̱ kúú ndin uxi̱ uu̱ tuꞌu na̱ ñoo Israel, ndoꞌó na̱ ni̱ xita̱ noo kuaꞌa̱n ndéi iin níí ñayuú. Ta káꞌi̱n ndisáꞌán xíꞌín ndó.
JAM 1:2 Ñani miíi̱, kadii̱ nda̱ꞌo ini ndo̱ tá ñóꞌo ndó tein ndi ndáa mií ta̱ndóꞌó.
JAM 1:3 Chi̱ sa̱ náꞌá va̱ꞌa ndó ña̱ tá ndóꞌo ndó ta̱ndóꞌó sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní ndo̱ Jesús, dión dá kati̱ꞌa ndó koo ndeé iní ndo̱ no̱ó ta̱ndóꞌó.
JAM 1:4 Tá naki̱ꞌo ndó mií ndó ki̱ꞌo ndeé iní ndo̱ noo̱ ndi ndáa ta̱ndóꞌó ndoꞌo ndó, dá xi̱nko̱o ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kánian koo ndó, ta chi̱chi ndó xíꞌín ña̱ kándéé iní ndo̱ Jesús, ta ni iin tóꞌón taꞌon ña̱ꞌa o̱ kámani̱ noo̱ ndo̱.
JAM 1:5 Tá ió iin káa ndoꞌó kámani̱ ña̱xintóni̱, dá kía̱n kaka̱ ndo̱án noo̱ Ndios, dá chi̱ ió nduu na̱ ña̱ kía̱n ki̱ꞌo na ña̱ xíka̱ ndo̱, chi̱ kúú ná iin Ndios xíꞌo kua̱ꞌá ña̱ꞌa no̱ó ña̱yuu na̱, ta ko̱ ka̱á na̱ ña̱ ko̱ó.
JAM 1:6 Tído kaka̱ ndo̱án xíꞌín ña̱ kándéé iní ndo̱ ná. Ta o̱ sa̱ nákani kuáchi̱ ini ndo̱, dá chi̱ tá kée ndó dión, dá kía̱n kúú ndó táto̱ꞌon no̱ó ta̱ñoꞌo̱, ña̱ kuaꞌa̱n xoo yóꞌo xoo káa kée tachi̱.
JAM 1:7 Ta iin ña̱yuu kée dión ná o̱ sa̱ kándati na natiin na ni iin ña̱ꞌa xíka̱ na̱ noo̱ satoꞌo yo̱ Ndios,
JAM 1:8 dá chi̱ kúú ná iin ña̱yuu nákani uu̱ ini, ta ko̱ kúú taꞌon na iin ña̱yuu iin tóꞌón ña̱xintóni̱.
JAM 1:9 Ta ñani yo̱, na̱ kúndaꞌí, kánian kadii̱ ini na̱ chi̱ chindaya̱ꞌi ñaá Ndios.
JAM 1:10 Ta na̱ kúú na̱ kui̱ká, kánian kadii̱ ini na̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kenóo ñaá Ndios, dá chi̱ ña̱ kui̱ká ió noo̱ ná kúúán táto̱ꞌon ita yuku̱, chi̱ tóó vá ndato sáaan, ta dión taꞌani ndoꞌo ña̱ kui̱ká kómí ná.
JAM 1:11 Dá chi̱ tá xíno ndia̱ndii, ta ndúdee̱n káꞌa̱ni̱án, ta kúú íchi̱ vá yuku̱ ñoó, ta kúú kuéi va itaa̱n, ta kúú ndáñóꞌó vá ña̱ luu ndáaan. Dión taꞌani ndoꞌo na̱ kui̱ká xíꞌín ña̱ꞌa kómí ná nani ndúkú ná cháá ka̱ ña̱ kui̱ká.
JAM 1:12 Ndikáꞌán ndi kúu ví ña̱yuu, na̱ xíꞌo ndeé ini tá ndóꞌo na ta̱ndóꞌó, dá chi̱ tá ni̱ xi̱ꞌo ndeé iní na̱ noo̱ ndidaá ta̱ndóꞌó, dá kía̱n natiin na ña̱ kataki chíchí ná noo̱ ió Ndios. Dá chi̱ ki̱ꞌo dión ni̱ xi̱ꞌo Ndios to̱ꞌon na ña̱ kía̱n kee na xíꞌín ña̱yuu kóni̱ ñaá.
JAM 1:13 Tá kasáꞌá katoó ndo̱ kee ndó iin kua̱chi, o̱ sa̱ káꞌán ndo̱ ña̱ Ndios kúú na̱ dákaꞌa̱n ñaá, dá chi̱ o̱ kándeé taꞌon ña̱ kini ña̱ kía̱n ya̱ꞌa Ndios kee na kua̱chi, ta ko̱ dákaꞌa̱n Ndios ni iin tóꞌón ña̱yuu ña̱ kía̱n ya̱ꞌa na kee na kua̱chi.
JAM 1:14 Ña̱ kini ñóꞌo ña̱xintóni̱ yo̱, ño̱ó vá kía̱n dákaꞌa̱n yo̱, dá yáꞌa yó kée yó kua̱chi noo̱ Ndios, ta ño̱ó taꞌani kía̱n dákátoó ñaá.
JAM 1:15 Ta sa̱ꞌá ña̱ kátoó yo̱ kée yó ña̱ kini ñóꞌo ini ña̱xintóni̱ yo̱, sa̱ꞌá ño̱ó kásáꞌá yáꞌa yó kée yó kua̱chi. Tá náki̱ꞌo yó mií yó kañoꞌo yó ti̱xi ndáꞌa̱ kua̱chi, ño̱ó kía̱n kédaá xíꞌín yó, dá niꞌi̱ yo̱ ña̱ kuu yo̱.
JAM 1:16 Sa̱ꞌá ño̱ó, ná dáꞌa ni dándaꞌí ndo̱ mií ndó, ñani mani̱ miíi̱.
JAM 1:17 Dá chi̱ ndidaá ña̱ va̱ꞌa, xíꞌín ndidaá ña̱ ndaa̱ kúú ña̱ xíꞌo oon Ndios noo̱ yo̱ ve̱i nda̱ induú. Ta mií Ndios kúú na̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa ndidaá kúú ña̱ tóo̱n ñóꞌo induú. Ta ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ náda̱on Ndios, táto̱ꞌon ki̱ꞌo náda̱on ña̱ tóo̱n ñóꞌo káa.
JAM 1:18 Ta mií Ndios ni̱ chi̱kaa̱ ini ña̱ kía̱n ndee na yó de̱ꞌe mií ná ni̱ kee to̱ꞌon ndaa̱ na̱. Ta ki̱ꞌo dión ni̱ kasa̱ndaá yo̱ kúú yó na̱ mií no̱ó ni̱ na̱kana Ndios kakuu de̱ꞌe na.
JAM 1:19 Sa̱ꞌá ño̱ó, ñani mani̱ miíi̱, kaon koo ndó kueídóꞌo va̱ꞌa ndó noo̱ káꞌa̱n dao ka̱ ña̱yuu. Ná dáꞌa ni yachi̱ téí kaꞌa̱n ndo̱, ta ni o̱ sa̱ kuído̱ yachi̱ téí ini ndo̱.
JAM 1:20 Dá chi̱ ña̱ xído̱ ini yo̱ ko̱ chíndeéán yó, dá kee yó ña̱ kóni̱ Ndios.
JAM 1:21 Sa̱ꞌá ño̱ó dánkoo ndó ndidaá kúú ña̱ kini kée ndó, xíꞌín ña̱ kini nákani ini ndo̱, ta natiin ndó to̱ꞌon Ndios, táꞌa̱n ña̱ ni̱ seídóꞌo ndó, xíꞌín ña̱ ndaꞌí ió ini ndo̱. Dá chi̱ ña̱ yóꞌo kía̱n kándéé dáka̱ki nío̱ ndo̱.
JAM 1:22 Koo ini ndo̱ kee ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo káꞌa̱n to̱ꞌon va̱ꞌa ni̱ seídóꞌo ndó. O̱ sa̱ kue̱ídóꞌo oon ndóa̱n, dá chi̱ tá seídóꞌo oon ndóa̱n, dá kía̱n dándaꞌí ndo̱ mií vá ndó.
JAM 1:23 Chi̱ na̱ seídóꞌo oon to̱ꞌon va̱ꞌa Ndios, ta ko̱ kée na ña̱, no̱ón kúú táto̱ꞌon iin ta̱a ndéꞌé mií noo̱ espejo.
JAM 1:24 Dá chi̱ tá ni̱ ndiꞌi ni̱ sa̱ nde̱ꞌé rá to̱ꞌon káa ra, ta kúú kuaꞌa̱n ra̱. Ta kúú tóó vá, kúú sa̱ na̱ndodó va ra táto̱ꞌon ki̱ꞌo káa ra.
JAM 1:25 Tído na̱ ndinoꞌo ini seídóꞌo to̱ꞌon ndaa̱ Ndios, táꞌa̱n ña̱ taó xóo ñaá ti̱xi ndáꞌa̱ kua̱chi, ta ndíko̱ toon naa̱n, no̱ón kúú na̱ ko̱ nándodó ña̱ ni̱ seídóꞌo na. Diꞌa kée na choon saꞌándáa̱n. Na̱ yóꞌo kúú na̱ chíndeé Ndios noo̱ ndidaá ña̱ kée na.
JAM 1:26 Ta ndidaá na̱ káꞌán ndíta ndaa̱ xíꞌín Ndios, ta ko̱ kándéé ná chituu na yúꞌu̱ ná, no̱ón kúú na̱ dándaꞌí mií, ta ni ña̱ kándísa na ko̱ ndáya̱ꞌi.
JAM 1:27 Dá chi̱ ña̱ ndaa̱, ña̱ vii kúú ña̱ kándísa yó noo̱ tatá Ndios tá ná chindeé yó takuálí ko̱ó tatá xíꞌín naná, xíꞌín na̱ kuáa̱n tein ta̱ndóꞌó ndóꞌo na, ta ná kandaa yo̱ mií yó no̱ó ña̱ kini ió ñayuú yóꞌo.
JAM 2:1 Ñani miíi̱, ndoꞌó na̱ kándéé iní satoꞌo yo̱ Jesucristo, na̱ kánian natiin ndidaá kúú ña̱ñóꞌó, o̱ sa̱ kóo ini ndo̱ chindaya̱ꞌi ndó dao ña̱yuu, ta kenóo ndó dao ka̱ na̱.
JAM 2:2 Ná keeá kuendá ña̱ ni̱ saa̱ iin ta̱a kui̱ká noo̱ ndéi ndó dákuáꞌa ndó, ta ñóꞌo déꞌe̱ oro ndáꞌa̱ rá, ta táyíí ndíxi ra. Ta mií hora daá ni̱ saa̱ taꞌani iin ta̱a kúndaꞌí, ta ndíxi ra dáꞌo̱n yatá.
JAM 2:3 Ta nátiin va̱ꞌa ndó ta̱ ndíxi dáꞌo̱n va̱ꞌa ñoó, ta kaá ndo̱ xíꞌín rá: “Kako̱o ní noo̱ téi̱ va̱ꞌa yóꞌo.” Ta kaá ndo̱ xíꞌín ta̱ kúndaꞌí ñoó: “Xaa̱n ní kuiión, o kako̱o no̱ñóꞌo̱ xaa̱n kooón.”
JAM 2:4 ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ sa̱ꞌá ña̱ kée ndó dión, sa̱ꞌá ño̱ó káxi ndó ña̱yuu, ta kéyíko̱ ndo̱ saꞌa̱ ná xíꞌín ña̱xintóni̱ kini kómí ndó?
JAM 2:5 Sa̱ꞌá ño̱ó, ñani mani̱ miíi̱, kueídóꞌo va̱ꞌa ndó ña̱ yóꞌo. ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ mií vá Ndios ni̱ ka̱xi ña̱yuu kúndaꞌí ndéi ñayuú yóꞌo ña̱ kía̱n koo kuíká ná xíꞌín ña̱ kándéé iní ñaá ná, dá natiin na taꞌi̱ ná noo̱ ió Ndios dándáki na, dá chi̱ mií Ndios ni̱ kaa ña̱ ki̱ꞌo na ña̱ no̱ó ña̱yuu kúꞌu̱ ini na̱ saꞌa̱ ná?
JAM 2:6 Tído ndoꞌó, diꞌa kénóo va ndó na̱ kúndaꞌí. ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ ta̱ kui̱ká kúú ra̱ saꞌání ndaꞌí ñaá, ta ñóꞌo ra ndo̱ꞌó kuaꞌa̱n ra̱ no̱ó ta̱ néꞌe choon?
JAM 2:7 Ta, ¿á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ ta̱ kui̱ká kúú ra̱ káꞌa̱n ndava̱ꞌa sa̱ꞌá kuu̱ ndato Jesús, ña̱ kándísa yó?
JAM 2:8 Dá chi̱ tá miía̱n ndaa̱ kée ndó choon saꞌándá ley Ndios, dá kía̱n va̱ꞌa va kée ndó. Chi̱ diꞌa káꞌa̱n tuti ii̱ mií ná: “Kuꞌu̱ ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱yuu xi̱ꞌín ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo ndó xíꞌín mií ndó.”
JAM 2:9 Tído tá káxi ndó ña̱yuu, dá kía̱n yáꞌa ndó kée ndó kua̱chi, ta tái̱ ndo̱ noo̱ Ndios, chi̱ ni̱ xi̱o kao ndó ley na̱.
JAM 2:10 Ta ndi ndáa mií vá ña̱yuu kée choon saꞌándá ley Ndios, tído tá ni̱ xi̱o kao na iin choon saꞌándáa̱n, dá kía̱n kándo̱o na tái̱ kua̱chi na noo̱ ndidaá choon saꞌándáa̱n.
JAM 2:11 Dá chi̱ diꞌa kaá Ndios noo̱ ley na̱: “O̱ sa̱ kée ndó kua̱chi xíꞌín na̱ ko̱ kúú ñadiꞌí ndo̱ o̱ yíi̱ ndo̱.” Ta kaá taꞌani na: “O̱ sa̱ kaꞌání ndó ndi̱i.” Sa̱ꞌá ño̱ó va̱ꞌará ko̱ ní kée ndó kua̱chi xíꞌín na̱ ko̱ kúú ñadiꞌí ndo̱ o yíi̱ ndo̱, tído ni̱ saꞌání ndó ndi̱i, dá kía̱n noo̱ ndidaá kúú vá ley ni̱ ya̱ꞌa ndó.
JAM 2:12 Sa̱ꞌá ño̱ó kaꞌa̱n ndo̱ to̱ꞌon va̱ꞌa, ta kee ndó ña̱ va̱ꞌa, chi̱ nakui̱ta ndó noo̱ Ndios, ta keyíko̱ na̱ saꞌa̱ ndo̱ xíꞌín iin ka̱ ley, ña̱ kía̱n ni̱ taó xóo ndó no̱ó kua̱chi.
JAM 2:13 Tá ná kasandaá kuu̱ keyíko̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱yuu, dá kía̱n ko̱ó ña̱ mani̱ koo sa̱ꞌá na̱ ko̱ ní xi̱ꞌo káꞌano ini sa̱ꞌá ña̱yuu xi̱ꞌín ná. Tído na̱ ni̱ xi̱ꞌo káꞌano ini sa̱ꞌá ña̱yuu xi̱ꞌín ná, no̱ón kúú na̱ koo ña̱ mani̱ saꞌa̱ tá ná keyíko̱ saꞌa̱ ná.
JAM 2:14 Sa̱ꞌá ño̱ó ñani miíi̱, ¿ndá choon kíán ña̱ kaá ndo̱ ña̱ kándéé iní ndo̱ Ndios tá ko̱ kée ndó ña̱ va̱ꞌa? ¿Á káꞌán ndó ña̱ ka̱ki ndó sa̱ꞌá ña̱ kaá ndo̱ kándéé iní ndo̱ ná?
JAM 2:15 Dá chi̱ tá ió iin ñani ndo̱, o iin ki̱ꞌo ndó, ta náꞌá ndó ña̱ kámani̱ ña̱ꞌa kandixi na, xíꞌín ña̱ꞌa keí ná iin iin kuu̱ kuu̱,
JAM 2:16 dá kaá ndo̱ xíꞌín ná: “Kuaꞌán nóꞌo̱ ní, ta koo va̱ꞌa ní, ta kasáꞌan va̱ꞌa ní, ta kandixi va̱ꞌa ní.” Tá kaá ndo̱ dión xíꞌín ná, tído ko̱ chíndeé ndó na̱ xíꞌín ña̱ xínñóꞌó ná, dá kía̱n, ¿ndi kúú ña̱ va̱ꞌa ni̱ kee ndó xíꞌín ná, tá dáá?
JAM 2:17 Dión taꞌani, tá kaá ndo̱ ña̱ kándéé iní ndo̱ Ndios, ta ko̱ kée ndó ña̱ꞌa va̱ꞌa xíꞌín ña̱yuu xi̱ꞌín ndó, dá kía̱n ko̱ chóon taꞌon ña̱ kándéé iní ndo̱ ná.
JAM 2:18 Ndá ndi kuu ió iin káa ndó kaa diꞌa xíꞌín yuꞌu̱: “Kándéé iní yo̱ꞌó Ndios, tído yuꞌu̱ kúú ra̱ kée ña̱ va̱ꞌa.” Tído yuꞌu̱ kaái̱ xíꞌín na̱ káꞌa̱n dión: “O̱ kúu taꞌon naꞌa̱ ní ña̱ kándéé iní ní Ndios, chi̱ ko̱ kée ní ña̱ va̱ꞌa. Tído ña̱ va̱ꞌa kéei náꞌa̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ ndisa kándéé iníi̱ Ndios.”
JAM 2:19 Tá kándísa ndó ña̱ iin tóꞌón dini̱ kúú Ndios, dá kía̱n va̱ꞌa va kée ndó. Tído kanaꞌá ndó ña̱ nda̱ ña̱ uꞌu̱ taꞌani kándísa ña̱ iin tóꞌón kúú Ndios, ta ndéi̱ ni̱noan noo̱ ná.
JAM 2:20 O̱ sa̱ kákuu ndó ña̱yuu xi̱xi. ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ tá ko̱ kée ndó ña̱ va̱ꞌa, dá kía̱n ni iin ña̱ꞌa ko̱ ndáya̱ꞌi ña̱ kaá ndo̱ kándéé iní ndo̱ Ndios?
JAM 2:21 ¿Á ko̱ náꞌá ndó ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o va̱ꞌa tatá sáꞌano yo̱ Abraham noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ va̱ꞌa ni̱ kee na, chi̱ kuaꞌa̱n na̱ doko̱ ná de̱ꞌe na noo̱ Ndios táto̱ꞌon ni̱ saꞌanda mií ná choon?
JAM 2:22 Ta kanaꞌá ndó ña̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní Abraham Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kee na choon ni̱ saꞌanda Ndios noo̱ ná. Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ keva̱ꞌa na choon ni̱ saꞌanda Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ xi̱nko̱o va̱ꞌa na no̱ó ña̱ kándéé iní ñaá ná.
JAM 2:23 Dá ni̱ xi̱nko̱o to̱ꞌon káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios, chi̱ kaáa̱n ña̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní Abraham Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱ndo̱o vii ná noo̱ ná. Ta káꞌa̱n taꞌanian ña̱ ni̱ sa̱ kuu na amigo Ndios.
JAM 2:24 Ta kanaꞌá ndó ña̱ kándo̱o vii ña̱yuu noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kée na ña̱ va̱ꞌa, ta o̱ du̱ú sa̱va̱ꞌa sa̱ꞌá ña̱ kándéé óon iní ñaá ná.
JAM 2:25 Ta dión taꞌani ni̱ ndoꞌo iin ñáꞌa̱ sa̱ naní Rahab, ñá sa̱ di̱kó mií no̱ó ta̱a. ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o va̱ꞌán noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ ni̱ keeán ña̱ va̱ꞌa, chi̱ ni̱ xi̱ꞌoán veꞌán ni̱ kidi̱ ta̱a ni̱ saꞌa̱n ni̱ na̱ní ñooa̱n, ta ni̱ da̱kíꞌin ñaá iin ka̱ íchi̱ kuaꞌa̱n ra̱? Ta ki̱ꞌo dión, dá ni̱ ka̱ki ra.
JAM 2:26 Ta sa̱ náꞌá vá yó ña̱ tá ko̱ó nío̱ nákaa̱ ini yikí ko̱ño iin ña̱yuu, dá kía̱n ko̱ ta̱kí taꞌon na. Ki̱ꞌo dión taꞌani ko̱ ta̱kí ña̱ kándéé iní yo̱ Ndios tá ko̱ kée yó ña̱ va̱ꞌa.
JAM 3:1 Ñani miíi̱, ná dáꞌa ni kuaꞌa̱ téí ndo̱ katoó kakuu na̱ dánaꞌa̱, dá chi̱ sa̱ náꞌá ndó ña̱ kuaꞌa̱ cháá ka̱ kuendá kánian naki̱ꞌo na̱ dánaꞌa̱ noo̱ Ndios o̱ du̱ú dao ka̱ ña̱yuu.
JAM 3:2 Ta ndidaá vá yó yáꞌa nda̱ꞌo noo̱ Ndios. Tá ió iin na̱ ko̱ yáꞌa xíꞌín to̱ꞌon káꞌa̱n na̱, dá kía̱n kúú ná iin na̱ ndaa̱, chi̱ nda̱ ña̱ kini kóni̱ ñíi̱ ná kándéé ná dándáki na.
JAM 3:3 Dá chi̱ tá ná chikaa̱ yo̱ ka̱a yúꞌu̱ kuéi̱ yo̱, dá kandeé yó dándáki yó ri̱, chi̱ kanóo yó ri̱ kuaꞌa̱ noo̱ káꞌán mií yó.
JAM 3:4 Ta kande̱ꞌé taꞌani ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo barco, va̱ꞌará ndi ki̱ꞌo ví náꞌano rá, ta va̱ꞌará ndi ki̱ꞌo ví ndakí tachi̱ chíndaꞌá ñá, tído xíꞌín iin tóꞌón yíto̱ lóꞌo̱ tárnee ti̱i rá kándéé iin ta̱a kaó ra̱ rá kuaꞌa̱n ra̱ noo̱ kóni̱ mií rá.
JAM 3:5 Ta ki̱ꞌo dión taꞌani ndóꞌo yó xíꞌín yáa̱ yo̱, chi̱ kíán iin ña̱ lóꞌo̱, tído chíndaa̱ noo̱án kéean ña̱ꞌa náꞌano nda̱ꞌo. Chi̱ kíán táto̱ꞌon iin ñoꞌó ita̱ le̱é lóꞌo̱, dá chi̱ va̱ꞌará ndi ki̱ꞌo ví káꞌano yúku̱, tído vaá óon kándééán chíñóꞌo̱ ndiꞌi ñaá.
JAM 3:6 Ta yáa̱ yo̱ kúú táto̱ꞌon iin ñoꞌó kéi̱, chi̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ kini kándééán kéean. Ta kíán iin ña̱ nákaa̱ tein yikí ko̱ño yo̱, ta kándééán dáyako̱a̱n iin níí yó noo̱ Ndios. Ta nda̱ ni̱ kaki yó nda̱ ni̱ xiꞌi̱ yo̱ kándééán dátu̱úán yó. Ta kíán táto̱ꞌon mií ñóꞌo̱ ni̱ kii nda̱ indayá.
JAM 3:7 Kándéé vá ña̱yuu dándáki na ndidaá kirí xíka no̱ñóꞌo̱, xíꞌín kirí nárnee induú, xíꞌín kirí xíka ti̱i no̱ñóꞌo̱, xíꞌín kirí ñóꞌo ini ta̱kui̱í.
JAM 3:8 Tído ni iin tóꞌón yó o̱ kándéé dándáki yó yáa̱ yo̱, chi̱ ña̱ kini nda̱ꞌo kíán, ta o̱ kúu taꞌon chituu yóa̱n. Ta daá kuití dárꞌuꞌa̱n ña̱yuu xíꞌín ndutá dee̱án.
JAM 3:9 Ta xíꞌín yáa̱ yo̱ kékáꞌano yó Ndios, na̱ kúú tatá yo̱, ta xíꞌín mií taꞌanian ndáneꞌe kini yó ña̱yuu xi̱ꞌín yó, na̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa Ndios táto̱ꞌon ki̱ꞌo káa mií ná.
JAM 3:10 Ta xíꞌín yúꞌu̱ yo̱ káꞌa̱n yo̱ ña̱ va̱ꞌa, ta xíꞌín mií taꞌani yúꞌu̱ yo̱ káꞌa̱n kini yó. Káꞌi̱n xíꞌín ndó, ñani miíi̱, ña̱ ko̱ kánian kee yó dión.
JAM 3:11 ¿Á iin tóꞌón vá yái̱ kána ta̱kui̱í vidi̱ xíꞌín ta̱kui̱í ova̱, káꞌán ndó?
JAM 3:12 Ñani miíi̱, ¿á kúu taꞌani xíꞌo ta̱ño̱ꞌó aceituna, káꞌán ndó? Ta, ¿á kúu taꞌani xíꞌo yitó uva ti̱ño̱ꞌó, káꞌán ndó? Ta dión taꞌani o̱ kúu taꞌon kana ta̱kui̱í oꞌo̱va̱ noo̱ kána ta̱kui̱í vidi̱.
JAM 3:13 ¿Á ió iin káa na̱ ndi̱chí, o na̱ ió ña̱xintóni̱ tein ndoꞌó? Dá kía̱n kánian naꞌa̱ na̱ ña̱ dión kíán xíꞌín ña̱ va̱ꞌa kée na, xíꞌín ña̱ ndaꞌí ió ini na̱.
JAM 3:14 Tído tá nákaa̱ ña̱ uꞌu̱ ini ini nío̱ ndo̱, ta chídáó táꞌan mií ndó xíꞌín dao ka̱ ñani ndo̱, dá kía̱n ko̱ kánian chindaya̱ꞌi ndó mií ndó, ta o̱ sa̱ kétóꞌón ndó ña̱ ndaa̱.
JAM 3:15 Dá chi̱ o̱ du̱ú noo̱ Ndios ní kixi ña̱ ndi̱chí kómí na̱ kée dión, chi̱ ña̱ ndi̱chí kómí ná kúú ña̱ ndi̱chí ió ñayuú yóꞌo, xíꞌín ña̱ ni̱ taꞌi̱ ña̱xintóni̱ ta̱a, xíꞌín ña̱ ndi̱chí xíꞌo ña̱ uꞌu̱.
JAM 3:16 Dá chi̱ noo̱ ndéi ña̱yuu uꞌu̱ ini, xíꞌín noo̱ ndéi na̱ chídáó táꞌan mií xíꞌín dao ka̱ ña̱yuu, ñoó kúú noo̱ ió ta̱ndóꞌó, ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ꞌa kini ió noo̱ ndéi na.
JAM 3:17 Tído ña̱yuu kómí ña̱ ndi̱chí ni̱ kii noo̱ Ndios, no̱ón kúú na̱ ió vii, ta va̱ꞌa ndéi na xíꞌín iin rá iin na, ta kúú ná ña̱yuu va̱ꞌa xíꞌín ña̱yuu xi̱ꞌín ná, ta va̱ꞌa ini na̱, ta kúꞌu̱ nda̱ꞌo ini na̱ saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu, ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ va̱ꞌa kée na, ta ko̱ káxi na ña̱yuu, ta ko̱ kúú ná ña̱yuu uu̱ noo̱.
JAM 3:18 Sa̱ꞌá ño̱ó ndidaá kúú na̱ ndíꞌi ini ña̱ kandei va̱ꞌa xíꞌín dao ka̱ ña̱yuu, no̱ón kúú na̱ xíonoo chíꞌi ña̱ va̱ꞌa, ta kasandaá na̱ natiin na ña̱ va̱ꞌa kandei na xíꞌín dao ka̱ ña̱yuu.
JAM 4:1 ¿Ndeí ve̱i ña̱ naá ndo̱, xíꞌín ña̱ ndáneꞌe táꞌan ndó tein mií ndó, káꞌán ndó? ¿Á ko̱ náꞌá ndó ña̱ ve̱i ña tein ña̱ kini kátoó ndo̱ kée ndó, chi̱ ña̱ yóꞌo kía̱n naá táꞌan xíꞌín ña̱ va̱ꞌa nákaa̱ ini ña̱xintóni̱ ndo̱?
JAM 4:2 Kóni̱ ndo̱ ña̱ koo ña̱ꞌa noo̱ ndo̱, tído ko̱ níꞌi̱ taꞌon ndóa̱n. Saꞌání ndó ndi̱i, ta uꞌu̱ kini ini ndo̱, tído ko̱ kándéé ndó niꞌi̱ ndo̱ ña̱ kóni̱ ndo̱. Naá táꞌan ndó, ta ndáneꞌe táꞌan ndó, tído ko̱ kándéé taꞌon ndó niꞌi̱ ndo̱ ña̱ kóni̱ ndo̱, chi̱ ko̱ xíka̱ ndo̱án noo̱ Ndios.
JAM 4:3 Tá xíka̱ ndo̱án noo̱ ná, ko̱ níꞌi̱ taꞌon ndó ña̱, dá chi̱ ko̱ xíka̱ va̱ꞌa ndóa̱n táto̱ꞌon ki̱ꞌo kánian kaka̱ ndo̱án. Chi̱ xíka̱ ndo̱án, dá kandeé ndó kee ndó ña̱ kini kóni̱ mií ndó.
JAM 4:4 ¡Ndoꞌó kúú na̱ kée táto̱ꞌon kée iin ñáꞌa̱ xiní xíxi yíi̱ xíꞌín iin ka̱ ta̱a! Chi̱, ¿á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ tá xiní xíxi yó Ndios xíꞌín ña̱ kini ió ñayuú yóꞌo, dá kía̱n nduu yó na̱ xiní uꞌu̱ táꞌan xíꞌín Ndios? Ta ndi ndáa na̱ ndíꞌi cháá ka̱ ini sa̱ꞌá ña̱ ió ñayuú yóꞌo o̱ du̱ú sa̱ꞌá ña̱ꞌa Ndios, no̱ón kúú na̱ ni̱ nduu na̱ xiní uꞌu̱ táꞌan xíꞌín Ndios.
JAM 4:5 ¿Á káꞌán ndó ña̱ káꞌa̱n oon tuti ii̱ Ndios? Dá chi̱ kaáa̱n ña̱ ni̱ xi̱ꞌo na Espíritu na̱ koo na ini yóó, ta kékuión nda̱ꞌo na saꞌa̱ yóó ña̱ koni̱ yo̱ ná.
JAM 4:6 Tído kua̱ꞌá ka̱ ña̱ mani̱ kée Ndios xíꞌá, dá chi̱ diꞌa káꞌa̱n tuti ii̱ ná: “Ko̱ nátaꞌan ini Ndios xiní na̱ ña̱yuu ió táyíí ini, ta diꞌa xíꞌo na ña̱ mani̱ no̱ó ña̱yuu ió ndaꞌí ini.”
JAM 4:7 Naki̱ꞌo ndó mií ndó kañoꞌo toon ndó ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios. Ta o̱ sa̱ kándía ndó kee ndó ña̱ kóni̱ ña̱ uꞌu̱, ta kuino mií váán koꞌa̱n noo̱ ndo̱.
JAM 4:8 Ta koo ini ndo̱ nandukú ndó Ndios ndidaá kuu̱, dá ná kuyati cháá ka̱ na̱ koo na xíꞌín ndó. Ta ndoꞌó, na̱ kómí kua̱chi, nduvii ndo̱ ndáꞌa̱ ndó, dá chi̱ ña̱ kini nda̱ꞌo kía̱n kée ndó xíꞌán. Ta ndoꞌó, na̱ nákani uu̱ ini, koo ini ndo̱ nduvii ndo̱ nío̱ ndo̱.
JAM 4:9 Kundaꞌí ini ndo̱, ta ndaꞌí kuaki ndó, ta ndeiꞌi̱ ndo̱ sa̱ꞌá kua̱chi kée ndó. Ta ña̱ sáki̱ ndo̱, ndee ndóa̱n ná nduuan ña̱ ndeiꞌi̱ ndo̱. Ta ña̱ kádii̱ ini ndo̱, ndee ndóa̱n ná nduuan ña̱ kundaꞌí ini ndo̱.
JAM 4:10 Kenóo ndó mií ndó noo̱ Ndios, na̱ kúú satoꞌo yo̱, dá ná chindaya̱ꞌi na ndo̱ꞌó.
JAM 4:11 Ñani miíi̱, o̱ sa̱ kóo ini ndo̱ kaꞌa̱n kua̱chi ndó saꞌa̱ iin rá iin ndó. Dá chi̱ tá káꞌa̱n kua̱chi ndó saꞌa̱ ñani ndo̱, ta kéyíko̱ ndo̱ saꞌa̱ ná, dá kía̱n káꞌa̱n kua̱chi ndó saꞌa̱ ley Ndios, ta kéyíko̱ ndo̱ sa̱ꞌán. Tído tá kéyíko̱ ndo̱ saꞌa̱ ley, dá kía̱n ko̱ kée ndó choon saꞌándáa̱n, diꞌa kée ndó mií ndó kúú ndó iin na̱ kéyíko̱ sa̱ꞌán.
JAM 4:12 Iin tóꞌón dini̱ vá kúú Ndios, na̱ ni̱ xi̱ꞌo ley. Ta iin tóꞌón mií vá ná kúú na̱ kándéé dáka̱ki ña̱yuu, ta iin tóꞌón mií taꞌani na kúú na̱ dándóꞌo nío̱ yo̱ sa̱ꞌá kua̱chi kée yó. Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndá yoo kúú ndoꞌó, káꞌán ndó? ¿Ndiva̱ꞌa yáꞌa ndó kéyíko̱ ndo̱ saꞌa̱ ñani ndo̱?
JAM 4:13 Ta kueídóꞌo va̱ꞌa ndoꞌó, na̱ káꞌa̱n diꞌa: “Viti o taa̱n koꞌo̱n ndu̱ iin ñoo, ta ñoó kandei ndu iin níí kuia̱ kechóon ndu, ta nakaꞌán ndaꞌi̱ ndu̱, dá niꞌi̱ ndú kua̱ꞌá di̱ꞌón”, kaá ndo̱ꞌó.
JAM 4:14 Tído ko̱ náꞌá taꞌon ndó ndí ki̱án ndoꞌo ndó taa̱n, dá chi̱ kúú ndó táto̱ꞌon viko̱ nóꞌó náka̱ꞌani tóó víꞌí, ta kúú ndáñóꞌó niꞌini vaan.
JAM 4:15 Sa̱ꞌá ño̱ó va̱ꞌa ka̱a̱n diꞌa kánian kaꞌa̱n ndo̱: “Tá kóni̱ satoꞌo yo̱ Ndios, dá kataki ndu̱ cháá ka̱, dá kee ndu ña̱ yóꞌo o ña̱ káa.”
JAM 4:16 Tído diꞌa káꞌa̱n táyíí ndó sa̱ꞌá ña̱ kúryíí ndó, ta sa̱ꞌá ña̱ kúryíí ndó, sa̱ꞌá ño̱ó kée ndó ña̱ kini.
JAM 4:17 Dá chi̱ na̱ náꞌá ndí ki̱án kúú ña̱ va̱ꞌa kánian kee na, ta ko̱ kée na ña̱, na̱ yóꞌo kúú na̱ yáꞌa kée kua̱chi noo̱ Ndios.
JAM 5:1 Kueídóꞌo va̱ꞌa ndoꞌó, na̱ kúú na̱ kui̱ká viti. Ndeiꞌi̱ ndo̱, ta kayuꞌú kóꞌó ndó, chi̱ ve̱i ña̱ kía̱n ndoꞌo naní nío̱ ndo̱.
JAM 5:2 Dá chi̱ ndidaá kúú ña̱ kui̱ká kómí ndó ni̱ teiꞌi̱ vaan. Ta ndidaá kúú dáꞌo̱n ndo̱ ni̱ ku̱ꞌu ti̱kidi.
JAM 5:3 Ta ndidaá kúú di̱ꞌón oro xíꞌín di̱ꞌón plata kómí ndó ni̱ nana da̱yeꞌe ña̱, ta da̱yeꞌe yóꞌo náꞌa̱ kua̱chi saꞌa̱ ndo̱, chi̱ ko̱ ní kéchóon va̱ꞌa ndóa̱n. Ta dánaáa̱n ndo̱ꞌó táto̱ꞌon chíñóꞌo̱ ñoꞌó kéi̱ iin ña̱ꞌa, chi̱ ni̱ ketútí ndó ña̱ kui̱ká tein kuu̱ noo̱ ndíꞌi yóꞌo.
JAM 5:4 Ta vitíꞌón ndéíꞌi̱ kua̱chi ta̱ kéchóon no̱ñóꞌo̱ ndo̱ sa̱ꞌá ya̱ꞌi ra, chi̱ xíꞌín ña̱ mañá ndo̱ ko̱ ní chíya̱ꞌi ndó ra̱. Ta mií satoꞌo yo̱ Ndios, na̱ kándéé kée ndidaá kúú ña̱ꞌa, ni̱ seídóꞌo ña̱ ndéíꞌi̱ kua̱chi ra saꞌa̱ ndo̱.
JAM 5:5 Va̱ꞌa nda̱ꞌo ni̱ sa̱ ndei ndó ñayuú yóꞌo, ni̱ sa̱ komí ndó ndidaá kúú ña̱ va̱ꞌa ni̱ ka̱toó ndo̱, ta ni̱ ndaꞌa ndo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndaꞌá iin che̱e kakuu ko̱ño, chi̱ viti ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ kuu ndo̱.
JAM 5:6 Ta dátai̱ kua̱chi ndó ña̱yuu ndaa̱, ta saꞌání ndo̱ ná, ta ni iin ña̱ꞌa ko̱ kée ná chíndeé ná mií ná.
JAM 5:7 Ta viti, ñani miíi̱, koo ini ndo̱ kandati kueé ndo̱ nda̱ ná nandió ko̱o tuku satoꞌo yo̱ Jesús kasaa̱ na̱. Kande̱ꞌé ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée iin ta̱a xíti, ndáti kueé ra̱ dákée ra ña̱ ni̱ xiti ra, ta ndáti kueé ra̱ dai̱ no̱ó, ta ndáti kueé ra̱ dai̱ noo̱ ndíꞌi, dá dákée ra.
JAM 5:8 Dión taꞌani kandati kueé ndo̱, ta kandita ndaa̱ ndo̱, dá chi̱ sa̱ yati ñóꞌó vá nandió ko̱o tuku satoꞌo yo̱ Jesús kasaa̱ na̱.
JAM 5:9 Ñani miíi̱, o̱ sa̱ káꞌa̱n kua̱chi saꞌa̱ sátáꞌan ndó, dá kía̱n ná o̱ dándóꞌo Ndios nío̱ ndo̱. Dá chi̱ sa̱ ni̱ ku̱yati nda̱ꞌo kuu̱ kasaa̱ Ndios, na̱ keyíko̱ saꞌa̱ yo̱.
JAM 5:10 Sa̱ꞌá ño̱ó, ñani miíi̱, koo ini ndo̱ kee ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ sa̱ kee na̱ sa̱ kuu profeta, na̱ sa̱ ka̱sto̱ꞌon xíꞌín ña̱yuu to̱ꞌon ni̱ niꞌi̱ ná noo̱ satoꞌo yo̱ Ndios. Chi̱ va̱ꞌará ni̱ sa̱ ndoꞌo nío̱ ná, tído ni̱ sa̱ ndati kueé na̱ nda̱ ni̱ ya̱ꞌa ta̱ndóꞌó na̱.
JAM 5:11 Ndikáꞌán ndi kúu ví na̱ xíꞌo ndeé ini tá ndóꞌo na ta̱ndóꞌó, kaá yo̱. Chi̱ sa̱ náꞌá vá yó ña̱ ni̱ xi̱ꞌo ndeé nda̱ꞌo ini Job tá ni̱ ndoꞌo na ta̱ndóꞌó. Sa̱ꞌá ño̱ó ndato nda̱ꞌo ni̱ na̱chindeé ñaá satoꞌo yo̱ Ndios, dá chi̱ kúú ná iin Ndios va̱ꞌa nda̱ꞌo ini, ta kúꞌu̱ nda̱ꞌo ini na̱ saꞌa̱ yo̱.
JAM 5:12 Ta viti, ñani miíi̱, ná koꞌi̱n kaꞌi̱n iin to̱ꞌon ndáya̱ꞌi cháá ka̱ xíꞌín ndó. O̱ sa̱ kóo ini ndo̱ nachinaꞌá ndó Ndios tá kuaꞌa̱n ndo̱ ki̱ꞌo ndó to̱ꞌon ndó noo̱ iin ka̱ ña̱yuu, ta o̱ sa̱ ka̱á ndo̱: “Náꞌá induú”, o: “Náꞌá no̱ñóꞌo̱ yóꞌo”, ta o̱ sa̱ káꞌa̱n ndo̱ ña̱ náꞌá dao ka̱ ña̱ꞌa. Sa̱ꞌá ño̱ó tá káꞌa̱n ndo̱ “Jaa̱n”, ta dión ná kakian. Ta rá káꞌa̱n ndo̱ “Ko̱ó”, ta dión ná kakian, dá kía̱n ná dáꞌa ni kakomí ndó kua̱chi noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ káꞌa̱n ndo̱ dión.
JAM 5:13 ¿Á ió iin na̱ ndóꞌo nío̱ tein mií ndó xaa̱n? Dá kía̱n kánian kaka̱ na̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios. ¿Á ió iin na̱ kádii̱ ini tein mií ndó xaa̱n? Dá kía̱n kánian kata na yaa kekáꞌano na Ndios.
JAM 5:14 ¿Á ió iin na̱ kúꞌu̱ tein mií ndó xaa̱n? Dá kía̱n nakana ndó na̱ sáꞌano dákuáꞌa xíꞌín ndó, dá ná kaka̱ na̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌá na̱ kúꞌu̱ ñoó, ta ná chikodó ná sití dini̱ ná xíꞌín kuu̱ satoꞌo yo̱ Jesús.
JAM 5:15 Dá chi̱ tá kándéé káꞌano ini yo̱ Jesús tá xíka̱ yo̱ ña̱ mani̱ noo̱ ná, dá kía̱n nduva̱ꞌa va na̱ kúꞌu̱, ta ndako̱o na kee satoꞌo yo̱ Jesús. Tá ni̱ ya̱ꞌa na̱ kúꞌu̱ ñoó ni̱ kee na kua̱chi, ta kúú kuꞌu̱ káꞌano va ini Ndios sa̱ꞌá kua̱chi na̱.
JAM 5:16 Naꞌo̱ ndo̱ kua̱chi ndó noo̱ iin rá iin ndó, ta kaka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios saꞌa̱ iin rá iin ndó, dá nduva̱ꞌa ndó kee Ndios. Dá chi̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ va̱ꞌa kúu tá xíka̱ iin na̱ ndíta ndaa̱ xíꞌín Ndios ña̱ mani̱ noo̱ ná.
JAM 5:17 Profeta Elías ni̱ sa̱ kuu iin ta̱a táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúú mií yó. Ta ni̱ xika̱ na̱ xíꞌín ndinoꞌo ini na̱ noo̱ Ndios ña̱ ná o̱ kóon dai̱. Ta kúú oni̱ kuia̱ dao ko̱ ní kóon rá no̱ñóꞌo̱ yóꞌo.
JAM 5:18 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ xika̱ tuku na noo̱ Ndios ña̱ koon dai̱, ta kúú ni̱ ka̱sáꞌá kóon tuku rá. Dá ni̱ ka̱sáꞌá kána tuku ña̱ꞌa no̱ñóꞌo̱ yóꞌo.
JAM 5:19 Ñani miíi̱, tá ió iin káa ndoꞌó ni̱ ku̱xoo kuaꞌa̱n no̱ó ña̱ ndaa̱ kándísa yó, ta ió iin ka̱ ndo̱ ni̱ ka̱ndeé ni̱ na̱ndió néꞌe tuku na no̱ó ña̱ ndaa̱,
JAM 5:20 dá kía̱n kanaꞌá ndó ña̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé ndó ni̱ da̱ndíko ini ndo̱ ná noo̱ kúú íchi̱ kini kuaꞌa̱n na̱, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱ndeé ndó ni̱ da̱káki ndó na̱, chi̱ o̱ ku̱ú taꞌon na noo̱ Ndios. Ta kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo kua̱chi na̱ ndoo sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee ndó dión.
1PE 1:1 Yuꞌu̱ kúú Pedro, ta kúúí iin apóstol, na̱ néꞌe to̱ꞌon Jesucristo. Ta káꞌa̱n yuꞌu̱ ndisáꞌán xíꞌín ndoꞌó, na̱ ni̱ xita̱ noo kuaꞌa̱n ndéi chí kuendá Ponto, xíꞌín Galacia, xíꞌín Capadocia, xíꞌín Asia, xíꞌín Bitinia.
1PE 1:2 Ndoꞌó kúú na̱ ni̱ ka̱xi mií tatá Ndios táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ chi̱kaa̱ ini na̱ kee na xíꞌín ndó nda̱ míí saꞌa̱, dá ná kakuu ndó ña̱yuu na̱ kee Espíritu ii̱ ná, dá kueídóꞌo ndó na̱, ta ná nduvii ndo̱ kee nii̱ Jesucristo. Ta ná koo kua̱ꞌá ña̱ mani̱ Ndios xíꞌín ndó, ta ná ki̱ꞌo na ña̱ koo va̱ꞌa ini ndo̱.
1PE 1:3 Na̱ káꞌano kúú Ndios, na̱ kúú tatá satoꞌo yo̱ Jesucristo, dá chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kuꞌu̱ káꞌano ini na̱ saꞌa̱ yo̱, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ na̱kaki sa̱á yo̱ ni̱ kee na, dá ni̱ kuu ni̱ na̱tiin yó iin ta̱ndeé iní káꞌano nda̱ꞌo noo̱ ná, chi̱ miía̱n ndaa̱ kuiti ni̱ na̱taki satoꞌo yo̱ Jesucristo tein na̱ ni̱ xiꞌi̱.
1PE 1:4 Sa̱ꞌá ño̱ó natiin taꞌani ndó iin ña̱ káꞌano nda̱ꞌo chí induú diꞌa, chi̱ sa̱ ió nduu vaan natiin ndoꞌó. Ta kíán ña̱ ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ téíꞌi̱, ta kíán ña̱ ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ túú, ta kíán ña̱ ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ ndíꞌi.
1PE 1:5 Ta táxi va̱ꞌa Ndios ndo̱ꞌó xíꞌín ndée̱ míí ná sa̱ꞌá ña̱ kándéé káꞌano iní ndo̱ ná, dá kasandaá ndo̱ niꞌi̱ ndo̱ ña̱ ka̱ki ndó, dá kandei ndó xíꞌín ná, chi̱ sa̱ ió nduu va ña̱ꞌa yóꞌo natiin ndó tá ná kasandaá kuu̱ noo̱ ndíꞌi.
1PE 1:6 Sa̱ꞌá ño̱ó kadii̱ iní ndo̱, va̱ꞌará tein cháá kuu̱ kánian ndoꞌo nío̱ ndo̱ kée kua̱ꞌá noo̱ ta̱ndóꞌó.
1PE 1:7 Chi̱ ta̱ndóꞌó ñoó kía̱n korndodó ña̱ kándéé iní ndo̱ Jesús, nde̱ꞌá á ndíta ndaa̱ ndo̱ xíꞌán. Ta ndáya̱ꞌi cháá ka̱ ña̱ kía̱n kándéé iní ndo̱ ná o̱ du̱ú oro, táꞌa̱n ña̱ xíto ndodó ña̱yuu xíꞌín ñóꞌo̱, dá nde̱ꞌá á miía̱n ndaa̱ kuiti oro ndinoꞌo kíán o ko̱ó. Tído kasandaá iin kuu̱, ta naá vá oro ñoó. Tído ndoꞌó, tá miía̱n ndaa̱ kuiti ndíta ndaa̱ ndo̱ xíꞌín ña̱ kándéé iní ndo̱ ná tein ta̱ndóꞌó, dá kía̱n chindaya̱ꞌi ñaá Ndios, ta ki̱ꞌo na ña̱ñóꞌó, xíꞌín ña̱ ndato noo̱ ndo̱ tá ná naꞌa̱ noo̱ tuku Jesucristo.
1PE 1:8 Kóni̱ ndo̱ ná, va̱ꞌará ko̱ ní xiní ndo̱ ná xíꞌín noo̱ ndo̱. Ta va̱ꞌará ko̱ ndéꞌé ndó na̱ viti, tído kándísa ndó na̱. Ta ndato nda̱ꞌo kádii̱ iní ndo̱, ta ni ko̱ níꞌi̱ ndo̱ to̱ꞌon kaꞌa̱n ndo̱ saꞌa̱ ndi ki̱ꞌo kádii̱ ini ndo̱,
1PE 1:9 chi̱ níꞌi̱ ndo̱ ña̱ va̱ꞌa sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní ndo̱ ná, ta ñoó kía̱n ka̱ki ndó no̱ó kua̱chi ndo̱.
1PE 1:10 Ni̱ kaꞌa̱n profeta ni̱ sa̱ ndei sa̱ naꞌá sa̱ꞌá ña̱ mani̱ koꞌo̱n Ndios kee na xíꞌín ndó. Ni̱ da̱kuáꞌa va̱ꞌa ra sa̱ꞌán, ta ni̱ kee ra tata̱ kandaa̱ ini ra̱ ndi koo kee Ndios dáka̱ki na ña̱yuu.
1PE 1:11 Chi̱ ni̱ da̱kuáꞌa ra saꞌa̱ ndá yoo kakuu na̱ kee dión, ta ndá oon koo na, chi̱ ió Espíritu Cristo ini ra̱, ta ni̱ ka̱sto̱ꞌon na xíꞌín rá sa̱ꞌán. Chi̱ ni̱ xi̱ꞌo na ña̱ ni̱ ka̱ndaa̱ ini ra̱ ña̱ ndoꞌo nda̱ꞌo nío̱ Cristo, na̱ kii dáka̱ki ñaá, ndiꞌi daá, dá naniꞌi̱ ná ña̱ñóꞌó noo̱ Ndios.
1PE 1:12 Kúú ni̱ xi̱ꞌo Ndios ña̱ kía̱n ni̱ ka̱ndaa̱ ini ra̱ ña̱ o̱ du̱ú mií rá keva̱ꞌa xíꞌín ña̱ dánaꞌa̱ ra̱, sa̱va̱ꞌa yóó vá kúú na̱ keva̱ꞌa xíꞌán. Ta mií to̱ꞌon ni̱ da̱náꞌa̱ ra̱ tá sata̱, mií to̱ꞌon yóꞌo ii̱ vá kía̱n dánaꞌa̱ na̱ noo̱ ndo̱ viti sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱ Jesús, ta dánaꞌa̱ na̱ ñá xíꞌín ndée̱ Espíritu ii̱ Ndios, na̱ ni̱ kii nda̱ induú. Ta nda̱ mií ángel ndéi induú kátoó kandaa̱ ini sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo.
1PE 1:13 Sa̱ꞌá ño̱ó kenduu ndo̱ ña̱xintóni̱ ndo̱ kee ndó ña̱ kóni̱ Ndios, ta kañoꞌo ini ndo̱, ta ndinoꞌo ini ndo̱ koo ta̱ndeé iní ndo̱ ña̱ natiin ndó ña̱ mani̱ noo̱ Ndios tá ná nandió ko̱o tuku Jesucristo kasaa̱ na̱.
1PE 1:14 Ta koo ini ndo̱ kee ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée iin de̱ꞌe seídóꞌo tatá, ta o̱ sa̱ kée ka̱ ndo̱ ña̱ kini, ña̱ sa̱ ka̱toó ndo̱ kee ndó tá ko̱ ñáꞌa̱ kanaꞌá ndó Ndios.
1PE 1:15 Chi̱ táto̱ꞌon na̱ vii kúú míí Ndios, na̱ ni̱ kana ndoꞌó xoo mií ná, ki̱ꞌo dión koo vii ndo̱ no̱ó ndidaá ña̱ kée ndó.
1PE 1:16 Dá chi̱ diꞌa kaá tuti ii̱ Ndios: “Koo vii ndo̱, chi̱ na̱ vii kúú yuꞌu̱.”
1PE 1:17 Tá káꞌa̱n ndo̱ tatá xíꞌín Ndios, na̱ kéyíko̱ ndaa̱ sa̱ꞌá ña̱ kée iin rá iin yó, dá kía̱n koo ña̱ñóꞌó ndó noo̱ ná, ta kayu̱ꞌú niꞌini ndó na̱ xía̱n nani ndéi ndó ñoo tu̱kú xaa̱n.
1PE 1:18 Ta náꞌá vá mií ndó ndí ki̱án ni̱ sa̱ kuu ya̱ꞌi, ña̱ ni̱ da̱káki ndoꞌó ti̱xi ndáꞌa̱ ña̱ ko̱ chóon sa̱ kee na̱ yatá veꞌe ndó. Chi̱ ko̱ ní sá kian iin ña̱ꞌa túú, táto̱ꞌon ndóꞌo oro xíꞌín plata.
1PE 1:19 Diꞌa nii̱ ndato mií Cristo, táꞌa̱n kirá ni̱ xita̱ sa̱ꞌá kua̱chi ndo̱, ni̱ sa̱ kuu ya̱ꞌi ni̱ da̱káki ñaá. Chi̱ ni̱ sa̱ kuu na táto̱ꞌon ki̱ꞌo iin léko, kirí dóko̱ ña̱yuu noo̱ Ndios, kirí káa vii, kirí ko̱ yáko̱.
1PE 1:20 Chi̱ nda̱ rá ko̱ ñáꞌa̱ kasáꞌá ñayuú yóꞌo, nda̱ daá vá ni̱ chi̱kaa̱ ini Ndios ña̱ koo dión. Ta ña̱ yóꞌo ni̱ kuu tein tiempo viti, chi̱ kúꞌu̱ nda̱ꞌo ini na̱ saꞌa̱ yo̱.
1PE 1:21 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Jesús dión, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kasa̱ndaá ndo̱ kándísa ndó Ndios, na̱ ni̱ da̱nátaki ñaá tein na̱ ni̱ xiꞌi̱. Ta ni̱ xi̱ꞌo Ndios ña̱ñóꞌó noo̱ ná. Dión ni̱ kee na, dá kía̱n ná kandeé iní ndo̱ Ndios, ta ná koo ta̱ndeé iní ndo̱ noo̱ iin tóꞌón dini̱ míí vá ná.
1PE 1:22 Chi̱ ni̱ ndu̱vii nío̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ seídóꞌo ndó ña̱ ndaa̱ saꞌa̱ Ndios ni̱ kee Espíritu ii̱ Ndios, dá kandeé ndó kuꞌu̱ ini ndo̱ saꞌa̱ sátáꞌan ndó xíꞌín ndinoꞌo ini ndo̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ndinoꞌo ini ndo̱ kuꞌu̱ ini ndo̱ saꞌa̱ sátáꞌan ndó xíꞌín iin nío̱ vii.
1PE 1:23 Dá chi̱ ndoꞌó kúú na̱ ni̱ na̱kaki sa̱á, ta ko̱ ní káki ndó táto̱ꞌon káki ña̱yuu, na̱ ndéi tóo, dá xíꞌi̱ na̱. Dá chi̱ ndo̱ꞌó kúú na̱ ni̱ na̱kaki sa̱á, dá kandei chíchí ndó kee to̱ꞌon mií Ndios, chi̱ to̱ꞌon takí kíán, ta daá kuití vá kooan.
1PE 1:24 Dá chi̱ diꞌa kaá tuti ii̱ Ndios: Ndidaá kúú ña̱yuu ndóꞌo táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo yuku̱ káa yúku̱, ta ña̱ kúryíí ná kúú táto̱ꞌon ita yuku̱ ñoó. Chi̱ íchi̱ va yuku̱ ñoó, ta kúú kuéi va itaa̱n.
1PE 1:25 Tído to̱ꞌon satoꞌo yo̱ Ndios, daá koo kuií vaan. Ta to̱ꞌon yóꞌo kúú to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús, ña̱ kía̱n ni̱ da̱náꞌa̱ ndu̱ noo̱ ndo̱.
1PE 2:1 Sa̱ꞌá ño̱ó dánkoo ndiꞌi ndó ña̱ kini xíꞌín ña̱ ma̱ñá kée ndó, ta ko̱ kánian kakuu ndó ña̱yuu uu̱ noo̱, ta ni ko̱ kánian koo uꞌu̱ ini ndo̱, ta kánian dánkoo taꞌani ndó ndidaá ña̱ kini káꞌa̱n ndo̱ sa̱ꞌá ña̱yuu.
1PE 2:2 Táto̱ꞌon kée takuálí nándukú xí noo̱ chichí xí, ki̱ꞌo dión nandukú ndó to̱ꞌon Ndios, ña̱ kúú ña̱ ndaa̱, dá kuaꞌano ndó xíꞌán nani kasandaá kuu̱ ka̱ki ndó.
1PE 2:3 Ta ki̱ꞌo dión kee ndó sa̱ꞌá ña̱ xíꞌo ndaa̱ ndo̱ kuendá ña̱ va̱ꞌa nda̱ꞌo ini satoꞌo yo̱ Jesús.
1PE 2:4 Sa̱ꞌá ño̱ó kuyati cháá ka̱ ndo̱ noo̱ Jesús, na̱ kúú táto̱ꞌon iin yuu̱ ta̱kí, táꞌa̱n ña̱ ni̱ ka̱ñóꞌó ta̱a ñayuú yóꞌo. Tído mií Ndios kúú na̱ ni̱ ka̱xi ñaá, ta kúú ná yuu̱ ndato cháá ka̱.
1PE 2:5 Ta mií ndó kúú taꞌani táto̱ꞌon yuu̱ ta̱kí. Sa̱ꞌá ño̱ó konó ndó ná kava̱ꞌa Ndios veꞌe ño̱ꞌo na̱ xíꞌín ndó, dá kakuu taꞌani ndó duti̱ ii̱ noo̱ mií ná, dá kuu doko̱ ndo̱ ña̱ nátaꞌan ini Ndios xiní na̱, ta kúú natiin va̱ꞌa na ña̱ dóko̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Jesucristo.
1PE 2:6 Chi̱ káꞌa̱n taꞌani tuti ii̱ Ndios diꞌa: Koꞌi̱n chindu̱ꞌí iin yuu̱ ió tito̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ chí ñoo Sion, dá chi̱ yuu̱ yóꞌo kía̱n ni̱ ka̱xi miíí, ta kíán iin yuu̱ ndato. Sa̱ꞌá ño̱ó ndi ndáa mií vá ña̱yuu ná kandísa ñaá, dá kía̱n ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ kákaꞌan noo̱ ná.
1PE 2:7 Ta noo̱ ndo̱ꞌó, na̱ kándísa, yuu̱ yóꞌo kúú yuu̱ ndato cháá ka̱. Tído ndidaá na̱ ko̱ kándísa ñaá, ndoꞌo na táto̱ꞌon ki̱ꞌo káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios: Táꞌa̱n yuu̱ ni̱ ka̱ñóꞌó ta̱a káva̱ꞌa veꞌe, ña̱ yóꞌo diꞌa va ni̱ kasa̱ndaá kakuu yu̱ú tito̱.
1PE 2:8 Ta káꞌa̱n taꞌanian diꞌa: Mií yuu̱ yóꞌo kédaá xíꞌín ná, dá kachiꞌi sáꞌá ná, chi̱ kíán iin yuu̱ kédaá xíꞌín ná kue̱i na. Ni̱ ka̱chiꞌi sáꞌá ná chi̱ ko̱ xi̱ín na̱ kueídóꞌo na to̱ꞌon va̱ꞌa, chi̱ sa̱ ki̱ꞌo dión ni̱ niꞌi̱ táꞌi̱ ná ndoꞌo na.
1PE 2:9 Tído ndoꞌó kúú na̱ ni̱ ka̱xi mií Ndios kakuu ña̱yuu na̱, ta kúú ndó duti̱ noo̱ mií Ndios, na̱ kúú rey, ta kúú ndó iin ñoo ii̱, ta kúú ndó ña̱yuu ni̱ taó xóo mií Ndios, dá kasto̱ꞌon ndó sa̱ꞌá ña̱ ndato kée na, chi̱ no̱ón kúú na̱ ni̱ na̱di̱tá ndoꞌó íchi̱ noo̱ íin naá, ta ni̱ na̱chiꞌi na ndo̱ꞌó íchi̱ no̱ó ndato tóo̱n.
1PE 2:10 Chi̱ tá sata̱ ko̱ ní sá kuu ndó iin ñoo, tído viti ni̱ kasa̱ndaá ndo̱ kúú ndó ñoo mií Ndios. Tá sata̱ ko̱ ní kándeé ndó ña̱ kuꞌu̱ ini Ndios saꞌa̱ ndo̱, tído viti kía̱n ni̱ niꞌi̱ ndo̱ ña̱ kúꞌu̱ ini na̱ saꞌa̱ ndo̱.
1PE 2:11 Na̱ mani̱, seí ndaꞌávíi̱ noo̱ ndo̱ꞌó, na̱ ndéi tóo ñoo tu̱kú xaa̱n, ña̱ o̱ sa̱ náki̱ꞌo ndó míí ndó no̱ó ña̱ kini kóni̱ ñíi̱ ndo̱, ña̱ naá táꞌan xíꞌín ña̱ va̱ꞌa kóni̱ nío̱ ndo̱ keean.
1PE 2:12 Diꞌa koo ini ndo̱ kendúsáꞌano ndó no̱ó ña̱yuu ko̱ náꞌá Ndios, dá kía̱n va̱ꞌará chínaní kini na ndo̱ꞌó viti, tído ná kekáꞌano na Ndios sa̱ꞌá ña̱ va̱ꞌa kée ndó tá ná kasandaá kuu̱ dátoo̱n Ndios ña̱xintóni̱ ná.
1PE 2:13 Ta sa̱ꞌá ña̱ ió ña̱ñóꞌó yó noo̱ satoꞌo yo̱ Jesús, sa̱ꞌá ño̱ó koo ini ndo̱ kueídóꞌo ndó ndidaá ta̱ néꞌe choon ñayuú yóꞌo, á mií rá kúú rá rey, ra̱ néꞌe choon káꞌano cháá ka̱,
1PE 2:14 o á mií rá kúú rá ta̱ néꞌe choon ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ rey ñoó, táꞌa̱n ra̱ ni̱ niꞌi̱ choon ña̱ kadi ra̱ ña̱yuu kíni veꞌe ka̱a, ta néꞌe taꞌani ra choon ña̱ náki̱ꞌo ra ña̱ñóꞌó no̱ó na̱ kée ña̱ va̱ꞌa.
1PE 2:15 Dá chi̱ ña̱ kóni̱ Ndios kía̱n kee ndó ña̱ va̱ꞌa, dá ná o̱ níꞌi̱ ña̱yuu xi̱xi ko̱ó ña̱xintóni̱ ña̱ kaꞌa̱n ndava̱ꞌa na saꞌa̱ ndo̱.
1PE 2:16 Ko̱ ñóꞌo ndó ti̱xi ndáꞌa̱ ni iin ley, tído ná dáꞌa ni kaꞌán ndó ña̱ nónó noo̱ ndo̱ kee ndó ña̱ kini. Diꞌa nónó noo̱ ndo̱ kee ndó ña̱ kóni̱ Ndios.
1PE 2:17 Koo ña̱ñóꞌó ndó noo̱ ndidaá ña̱yuu, ta kuꞌu̱ ini ndo̱ sa̱ꞌá na̱ kúú kuendá Jesús, ta kayu̱ꞌú niꞌini ndó Ndios, ta koo ña̱ñóꞌó ndó no̱ó ta̱ néꞌe choon.
1PE 2:18 Ta ndoꞌó, na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ iin satoꞌo, kueídóꞌo ndó ra̱ kúú satoꞌo ndo̱ xíꞌín ña̱ñóꞌó. Ta ná dáꞌa ni kee ndó dión sa̱va̱ꞌa xíꞌín ra̱ kée ña̱ va̱ꞌa xíꞌín ndó. Ki̱ꞌo dión taꞌani kánian kee ndó xíꞌín ra̱ kéndava̱ꞌa xíꞌín ndó.
1PE 2:19 Dá chi̱ iin ña̱ va̱ꞌa kíán noo̱ Ndios ña̱ sa̱ꞌá ña̱ ñóꞌo ini ndo̱ saꞌa̱ ná, sa̱ꞌá ño̱ó xíꞌo ndeé iní ndo̱ tá kéndava̱ꞌa satoꞌo ndo̱ xíꞌín ndó, va̱ꞌará ni iin ña̱ kini ko̱ ní kée ndó.
1PE 2:20 Chi̱, ¿ndí ki̱án va̱ꞌa niꞌi̱ ndo̱ tá xíꞌo ndeé iní ndo̱ tá kéndava̱ꞌa satoꞌo ndo̱ xíꞌín ndó sa̱ꞌá ña̱ kée ndó ña̱ kini? Tído tá kéndava̱ꞌa ra xíꞌín ndó sa̱ꞌá ña̱ kée ndó ña̱ va̱ꞌa, ta xíꞌo ndeé iní ndo̱, dá kía̱n nátaꞌan ini Ndios xiní na̱ ndo̱ꞌó.
1PE 2:21 Chi̱ ni̱ kana Ndios ndo̱ꞌó ña̱ kee ndó dión, dá chi̱ ki̱ꞌo dión taꞌani ni̱ ndoꞌo naní nío̱ mií Jesucristo saꞌa̱ yo̱, ta ki̱ꞌo dión ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ noo̱ yo̱ kaka yó íchi̱ ni̱ xika mií ná.
1PE 2:22 “Ni iin tóꞌón kua̱chi ko̱ ní kée na, ta ni iin ña̱ to̱ꞌón ko̱ ní kána yúꞌu̱ ná kaꞌa̱n na̱.”
1PE 2:23 Ta va̱ꞌará ni̱ kaꞌa̱n ndava̱ꞌa ra xíꞌín Jesús, tído ni iin tóꞌón to̱ꞌon ndava̱ꞌa ko̱ ní nándió néꞌe na kaꞌa̱n na̱ xíꞌín rá. Ta va̱ꞌará ni̱ da̱ndóꞌo ra nío̱ ná, tído ni iin ña̱ꞌa ko̱ ní kaꞌa̱n na̱ kee na xíꞌín rá. Diꞌa ni̱ na̱chiꞌi na ndidaá ña̱ ni̱ ndoꞌo na noo̱ ndáꞌa̱ Ndios, na̱ kéyíko̱ ndaa̱ saꞌa̱ ndidaá kúú ña̱ꞌa.
1PE 2:24 Ta ni̱ na̱kuido mií Jesús ndidaá kúú kua̱chi yó tá ni̱ sa̱rkaa na ndi̱ka cruz, dá ná kandeé yó dánkoo yó kua̱chi kée yó, dá ná koni yo̱ kee yó ña̱ ndaa̱ noo̱ Ndios. Dá chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ta̱rkueꞌe̱ Jesús, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ndu̱va̱ꞌa yó, ta ni̱ ndu̱vii yo̱.
1PE 2:25 Dá chi̱ ni̱ sa̱ kuu ndó táto̱ꞌon léko ni̱ sa̱ xi̱onoo ndava̱ꞌa. Tído viti ni̱ na̱ndió kuéi ndó no̱ó na̱ ndáka ñaá, ta ndaá va̱ꞌa na nío̱ ndo̱.
1PE 3:1 Ta ndoꞌó, na̱ ñáꞌa̱, koo ini ndo̱ kueídóꞌo ndó yíi̱ ndo̱, dá kía̱n, tá ko̱ xi̱ín ra̱ kandísa ra to̱ꞌon Ndios, kúú xino̱ ini ra̱ kandísa raa̱n sa̱ꞌá ña̱ kéndúsáꞌano ndó, dá kía̱n ko̱ kánian kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín rá, dá kandísa raa̱n,
1PE 3:2 chi̱ koni ra̱ ña̱ va̱ꞌa kée ndó, ta ió ña̱ñóꞌó ndó noo̱ rá.
1PE 3:3 Ta o̱ sa̱ ndíꞌi téí ini ndo̱ ña̱ koo luu ñíi̱ ndo̱, á kíán ña̱ nachoꞌon lándo̱ dini̱ ndo̱, o á kíán ña̱ keluu ndó mií ndó xíꞌín oro, o á kíán ña̱ kandixi ndó dáꞌo̱n táyíí ndáa.
1PE 3:4 Va̱ꞌa ka̱a̱n ndi̱ꞌi ini ndo̱ koo vii nío̱ ndo̱ noo̱ Ndios, ña̱ kía̱n koo luu ndó xíꞌín ña̱ va̱ꞌa ini ndo̱, xíꞌín ña̱ kueé ini ndo̱, chi̱ ña̱ yóꞌo kía̱n o̱ kúyatá taꞌon, ta ña̱ yóꞌo kía̱n nátaꞌan nda̱ꞌo ini Ndios xiní na̱.
1PE 3:5 Chi̱ diꞌa luu ni̱ sa̱ ndaa na̱ ñáꞌa̱ sa̱ ndei sa̱ naꞌá, sa̱ ka̱ndeé iní na̱ Ndios, ta ndinoꞌo ini na̱ ni̱ sa̱ seídóꞌo ná yíi̱ ná.
1PE 3:6 Chi̱ ki̱ꞌo dión sa̱ seídóꞌo naná sáꞌano yó Sara yíi̱ ná Abraham, ta sa̱ káꞌa̱n na̱ ña̱ Abraham kúú satoꞌo na̱. Ta kúú ndó táto̱ꞌon de̱ꞌe diꞌí Sara sa̱ꞌá ña̱ kée ndó ña̱ va̱ꞌa, xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ ko̱ xíꞌo ndó mií ndó ña̱ yu̱ꞌú ndo̱.
1PE 3:7 Ta dión ni ndoꞌó, ra̱ ta̱a, kañoꞌo ini ndo̱ kandei ndó xíꞌín ñadiꞌí ndo̱. Ta ki̱ꞌo ndó ña̱ñóꞌó noo̱ ná sa̱ꞌá ña̱ kúú ná iin na̱ vi̱tá, xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ natiin nduú na̱ xíꞌín ndó ña̱ mani̱ ña̱ kandei chíchí ndó xíꞌín Ndios. Tá kée ndó dión, dá kía̱n ni iin tóꞌón ña̱ꞌa o̱ kétéin noo̱ ndo̱ noo̱ káꞌa̱n ndo̱ xíꞌín Ndios.
1PE 3:8 Ta noo̱ ndíꞌi, káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ iin tóꞌón ná kakuu ña̱xintóni̱ ndidaá ní ndó, ta ndoꞌo saꞌa̱ sátáꞌan ndó, ta koni̱ ndo̱ iin rá iin ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo ndó xíꞌín na̱ veꞌe mií ndó, ta kuꞌu̱ ini saꞌa̱ sátáꞌan ndó, ta ndaꞌí koo ini ndo̱.
1PE 3:9 O̱ sa̱ nándió kuéi ndó nandió néꞌe ndó ña̱ kini no̱ó na̱ ni̱ kee ña̱ kini xíꞌín ndó. Ta o̱ sa̱ káꞌa̱n ndava̱ꞌa ndó xíꞌín na̱ káꞌa̱n ndava̱ꞌa xíꞌín ndó. Diꞌa kaka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios saꞌa̱ ná, dá chi̱ náꞌá ndó ña̱ ni̱ kana Ndios ndo̱ꞌó ña̱ kía̱n natiin ndó ña̱ mani̱ noo̱ ná.
1PE 3:10 Dá chi̱ diꞌa kaá tuti ii̱ Ndios: Ndi ndáa ndoꞌó katoó kandei va̱ꞌa, ta kandei dii̱ ñayuú yóꞌo, dá kía̱n kánian kandaa ndo̱ yáa̱ ndo̱, dá ná o̱ yáꞌa ña̱ kaꞌa̱n ndava̱ꞌan, ta ni yúꞌu̱ ndo̱ ná o̱ sa̱ káꞌa̱n ni iin ña̱ to̱ꞌón.
1PE 3:11 Kexoo ndó no̱ó ña̱ kini, ta kee ndó ña̱ va̱ꞌa. Ta nandukú ndó ña̱ kandei va̱ꞌa ndó xíꞌín ña̱yuu, ta ndiko̱ toon ndóa̱n.
1PE 3:12 Dá chi̱ ndéꞌé va̱ꞌa satoꞌo yo̱ Ndios na̱ kée ña̱ ndaa̱, ta ió nduu na̱ seídóꞌo na ña̱ xíka̱ na̱ noo̱ ná. Tído ko̱ nátaꞌan ini na̱ xiní na̱ na̱ kée ña̱ kini.
1PE 3:13 ¿Ndá yoo kendava̱ꞌa xíꞌín ndó tá ná ndiko̱ ndo̱ ña̱ va̱ꞌa?
1PE 3:14 Tído ndikáꞌán ndi kúu ví ndó tá kéndava̱ꞌa na xíꞌín ndó sa̱ꞌá ña̱ kée ndó ña̱ va̱ꞌa. Sa̱ꞌá ño̱ó o̱ sa̱ yu̱ꞌú ndo̱ tá kée na dión xíꞌín ndó, ta o̱ sa̱ kútúú ini ndo̱.
1PE 3:15 Diꞌa naki̱ꞌo ndó ña̱ñóꞌó noo̱ Ndios, na̱ kúú satoꞌo yo̱, xíꞌín ndinoꞌo ini nío̱ ndo̱. Ta daá kuití kandei nduu ndo̱ ki̱ꞌo va̱ꞌa ndó kuendá xíꞌa̱n kueé ió ini ndo̱, xíꞌín ña̱ñóꞌó noo̱ ndi ndáa mií ña̱yuu ndato̱ꞌón ndoꞌó sa̱ꞌá ta̱ndeé iní kómí ndó.
1PE 3:16 Ta koo ini ndo̱ kakomí ndó iin ña̱xintóni̱ vii, dá kía̱n tá káꞌa̱n uꞌu̱ na̱ saꞌa̱ ndo̱ꞌó, dá kía̱n ná xíkaꞌan noo̱ mií ná sa̱ꞌá ña̱ chínaní kini na ña̱ va̱ꞌa kée ndó sa̱ꞌá ña̱ kúú ndó kuendá Cristo.
1PE 3:17 Chi̱ va̱ꞌa cháá ka̱ ná ndoꞌo nío̱ yo̱ sa̱ꞌá ña̱ kée yó ña̱ va̱ꞌa, tá ki̱ꞌo dión kóni̱ mií Ndios, ta o̱ du̱ú sa̱ꞌá ña̱ kée yó ña̱ kini.
1PE 3:18 Dá chi̱ ni̱ ndoꞌo taꞌani nío̱ Cristo tá ni̱ xiꞌi̱ na̱ iin tóꞌón ndée̱ sa̱ꞌá kua̱chi yó. Iin na̱ ndaa̱ kúú ná, tído ni̱ xiꞌi̱ na̱ saꞌa̱ yóó, na̱ kómí kua̱chi, dá kuu kandaka na yó koꞌo̱n na̱ noo̱ Ndios. Chi̱ miía̱n ndaa̱ ni̱ xiꞌi̱ yikí ko̱ño na̱, tído ió takí va Espíritu ná.
1PE 3:19 Ta ni̱ saꞌa̱n Espíritu ná ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ noo̱ espíritu ndadí niꞌini noo̱ íin naá,
1PE 3:20 ta ña̱ yóꞌo ni̱ sa̱ kuu ña̱ ko̱ ní xíin kueídóꞌo Ndios tá sa̱ naꞌá, va̱ꞌará kueé ni̱ sa̱ ndati Ndios xía̱n nani ni̱ ka̱va̱ꞌa Noé arca. Ta cháá nda̱ꞌo ña̱yuu ni̱ ka̱ki no̱ó ta̱kui̱í kuaꞌa̱ ñoó. Sa̱va̱ꞌa ona̱ ni̱ sa̱ kuu na.
1PE 3:21 Ta viti sódo̱ ndúta̱ yo̱ xíꞌín ta̱kui̱í sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní yo̱ Jesús, dá ka̱ki yó, táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ da̱káki Ndios Noé no̱ó ta̱kui̱í ñoó. Ko̱ kée yó dión sa̱ꞌá ña̱ kóni̱ yo̱ nakata yó ñíi̱ yo̱, diꞌa kée yóa̱n dá chi̱ ndinoꞌo ini yo̱ kóni̱ yo̱ koo vii ña̱xintóni̱ yo̱, chi̱ ni̱ ka̱ki yó sa̱ꞌá ña̱ ni̱ na̱taki Jesús.
1PE 3:22 Ta ni̱ nana na kuaꞌa̱n nóꞌo̱ ná induú. Ta viti ió na̱ xoo kuáꞌa Ndios. Ta ti̱xi ndáꞌa̱ míí ná ñóꞌo ndidaá ángel, xíꞌín ta̱ néꞌe choon, xíꞌín ta̱ dándáki.
1PE 4:1 Táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ ndoꞌo nío̱ yikí ko̱ño Jesús, ki̱ꞌo dión kánian kandei nduu ndo̱ ndoꞌo taꞌani nío̱ ndo̱, dá chi̱ na̱ ni̱ ndoꞌo nío̱ yikí ko̱ño, no̱ón kúú na̱ ni̱ taó xóo ndó no̱ó kua̱chi,
1PE 4:2 dá kía̱n nani ndéi tóo ndó ndíxi ndó yikí ko̱ño ndo̱, ná dáꞌa ka̱ ni kandei ndó kee ndó ña̱ kini kátoó dao ka̱ ña̱yuu. Diꞌa kandei ndó kee ndó ña̱ kóni̱ Ndios.
1PE 4:3 Cháá dión ka̱ ni̱ kee ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ña̱yuu ko̱ náꞌá Ndios, chi̱ sa̱ ka̱toó ndo̱ kee ndó kua̱chi xíꞌín ndi ndáa mií vá ña̱yuu, ta sa̱ ka̱toó ndo̱ kee ndó kua̱chi kaꞌan noo̱ xíꞌín ñíi̱ ndo̱, ta sa̱ kuu ndó na̱ xi̱ꞌí, ta sa̱ kee ndó víko̱ kaꞌan noo̱, ta sa̱ xiꞌi lóko̱ ndo̱, ta sa̱ ndaño̱ꞌo ndó yoko̱, ña̱ ko̱ nátaꞌan ini Ndios xiní na̱.
1PE 4:4 Ta naá ini na̱ sa̱ neꞌe táꞌan va̱ꞌa xíꞌín ndó sa̱ꞌá ña̱ ko̱ kée ka̱ ndo̱ ndidaá ña̱ kini yóꞌo, ta káꞌa̱n ndava̱ꞌa na saꞌa̱ ndo̱ viti.
1PE 4:5 Tído iin kuu̱ kánian naki̱ꞌo na kuendá noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kini kée na, dá chi̱ sa̱ io nduu va Ndios ña̱ kía̱n keyíko̱ na̱ sa̱ꞌá na̱ ta̱kí, xíꞌín sa̱ꞌá na̱ ni̱ xiꞌi̱.
1PE 4:6 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ seídóꞌo taꞌani na̱ ni̱ xiꞌi̱ to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús, dá kía̱n, va̱ꞌará ni̱ xiꞌi̱ na̱ táto̱ꞌon kánian ndoꞌo ndidaá ña̱yuu, tído takí va nío̱ ná kée Ndios.
1PE 4:7 Sa̱ kuaꞌa̱n kuyati va ña̱ naá ndidaá ña̱ꞌa. Sa̱ꞌá ño̱ó ndito koo ini ndo̱, ta kañoꞌo ini ndo̱ kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín Ndios.
1PE 4:8 Ta ña̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ kánian kee ndó kía̱n ndinoꞌo ini ndo̱ kuꞌu̱ ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱yuu xi̱ꞌín ndó, chi̱ tá kúꞌu̱ ndisa ini yo̱ saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu, dá kía̱n ki̱ꞌo káꞌano ini yo̱ saꞌa̱ ná, va̱ꞌará kua̱ꞌá nda̱ꞌo kua̱chi kée na xíꞌá.
1PE 4:9 Ta koo ini ndo̱ natiin va̱ꞌa ndó ñani ndo̱ tá ko̱saa̱ na̱ veꞌe ndó, ta o̱ sa̱ káꞌa̱n kuáchi̱ ndo̱ tá kée ndó dión.
1PE 4:10 Ta noo̱ iin rá iin ndó ni̱ xi̱ꞌo Ndios ña̱ kati̱ꞌa ndó kee ndó iin choon, sa̱ꞌá ño̱ó dákuáꞌano ndó dao ka̱ ña̱yuu xíꞌán. Chi̱ ni̱ niꞌi̱ ndo̱ choon ña̱ kechóon va̱ꞌa ndó noo̱ ndidaá ña̱ mani̱ ni̱ xi̱ꞌo Ndios noo̱ ndo̱.
1PE 4:11 Sa̱ꞌá ño̱ó tá dánaꞌa̱ iin ndó, dá kía̱n dánaꞌa̱ ndo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo káꞌa̱n to̱ꞌon Ndios. Tá xínkuáchí ndó noo̱ ñani ndo̱, dá kía̱n kechóon ndó xíꞌín ndée̱ xíꞌo mií Ndios noo̱ ndo̱. Ta sa̱ꞌá ña̱ kée ndó dión, sa̱ꞌá ño̱ó natiin Ndios ndidaá táꞌa̱n ña̱ñóꞌó saꞌa̱ Jesucristo, na̱ daá kuití kómí ndidaá táꞌa̱n ña̱ñóꞌó, ta daá dándáki na ndidaá ña̱ꞌa. Dión ná koo.
1PE 4:12 Ñani mani̱, o̱ sa̱ na̱á ini ndo̱ sa̱ꞌá ta̱ndóꞌó kini ndóꞌo ndó, táꞌa̱n ña̱ xírndodó ndoꞌó. O̱ sa̱ káꞌán ndó ña̱ ko̱ kánian ndoꞌo ndó dión.
1PE 4:13 Diꞌa kadii̱ ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ ndóꞌo ndó táto̱ꞌon ni̱ ndoꞌo Cristo. Chi̱ tá ná kasandaá kuu̱ nandió ko̱o na xíꞌín ndidaá ña̱ ndato kómí ná, dá kía̱n nakutí ndó xíꞌa̱n kádii̱ iní ndo̱.
1PE 4:14 Tá káꞌa̱n ndava̱ꞌa ña̱yuu saꞌa̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ kúú ndó kuendá Cristo, dá kía̱n ndikáꞌán ndi kúu ví ndó, chi̱ ió Espíritu ndato Ndios xíꞌín ndó. Miía̱n ndaa̱ káꞌa̱n ndava̱ꞌa ña̱yuu saꞌa̱ Espíritu, tído saꞌa̱ ndo̱ꞌó natiin na ña̱ñóꞌó.
1PE 4:15 Chi̱ iin ña̱ kaꞌan noo̱ nda̱ꞌo kíán tá ndóꞌo nío̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ saꞌání ndo̱ ndi̱i, o sa̱ꞌá ña̱ kíꞌin kuíꞌíná ndó, o sa̱ꞌá ña̱ kúú ndó na̱ kini, o sa̱ꞌá ña̱ chírnee chítuu kúu ndó no̱ó ta̱ndóꞌó dao ka̱ na̱.
1PE 4:16 Tído tá ndóꞌo nío̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ kúú ndó kuendá Jesús, dá kía̱n ná dáꞌa ni xíkaꞌan noo̱ ndo̱. Diꞌa kekáꞌano ndó Ndios sa̱ꞌá ña̱ ndóꞌo ndó dión.
1PE 4:17 Dá chi̱ sa̱ ni̱ kasa̱ndaá va kuu̱ ña̱ keyíko̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱yuu na̱. Ta tá dinñóꞌó keyíko̱ na̱ saꞌa̱ yóó, dá kía̱n, ¿xíni̱ ndí ki̱án ndoꞌo na̱ ko̱ xi̱ín kueídóꞌo to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús tá ná keyíko̱ saꞌa̱ ná?
1PE 4:18 Dá chi̱ diꞌa kaá tuti ii̱ Ndios: Ndi ki̱ꞌo ví kánian ndoꞌo nío̱ na̱ kée ña̱ kóni̱ Ndios, dá ka̱ki na. Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿xíni̱ ndí ki̱án ndoꞌo na̱ ko̱ xi̱ín kandísa Ndios, xíꞌín na̱ kée kua̱chi?
1PE 4:19 Sa̱ꞌá ño̱ó tá kóni̱ Ndios ña̱ kía̱n ndoꞌo nío̱ ndo̱, dá kía̱n naki̱ꞌo ndó mií ndó noo̱ ndáꞌa̱ ná, chi̱ iin na̱ ndaa̱ kúú na̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa ñayuú yóꞌo. Ta daá koo ini ndo̱ kee ndó ña̱ va̱ꞌa.
1PE 5:1 Ta kóni̱i̱ kaka̱i̱ iin ña̱ mani̱ no̱ó na̱ sáꞌano néꞌe choon noo̱ ndo̱, chi̱ na̱ sáꞌano taꞌani kúú yuꞌu̱. Ta ni̱ xini xíꞌín no̱ói̱ táto̱ꞌon ni̱ ndoꞌo nío̱ Cristo, ta koo taꞌani yuꞌu̱ xíꞌín ndó noo̱ ndato káa naꞌa̱ noo̱ Ndios chí noo̱.
1PE 5:2 Koo ini ndo̱ kandaka ndó ña̱yuu Ndios ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ ndo̱, ta kandaa va̱ꞌa ndó na̱, tído o̱ sa̱ kée ndóa̱n sa̱ꞌá ña̱ kánian kee ndóa̱n, diꞌa kee ndóa̱n xíꞌín ndinoꞌo ini ndo̱. Ta o̱ sa̱ kée ndóa̱n sa̱ꞌá ña̱ kátoó ndo̱ di̱ꞌón. Diꞌa kee ndóa̱n sa̱ꞌá ña̱ ndinoꞌo ini ndo̱ kóni̱ ndo̱ chindeé ndó na̱.
1PE 5:3 Ta o̱ sa̱ kée ndó míí ndó iin satoꞌo no̱ó na̱ ndáka ndó. Va̱ꞌa ka̱a̱n kee ndó ña̱ va̱ꞌa noo̱ ná, dá ná kati̱ꞌa taꞌani na kee na dión.
1PE 5:4 Dá tá ná kasandaá kuu̱ nandió ko̱o tuku Jesús, na̱ kúú míí satoꞌo noo̱ ndidaá na̱ ndáka léko, dá natiin ndó iin corona, ña̱ kúú ña̱ñóꞌó, ña̱ kía̱n ni iin kuu̱ o̱ na̱á.
1PE 5:5 Ta dión ni ndoꞌó, takuáchí tákí, koo ini ndo̱ kueídóꞌo ndó na̱ sáꞌano néꞌe choon veꞌe ño̱ꞌo ndo̱. Ta ndidaá ní ndó kánian kueídóꞌo táꞌan ndó xíꞌa̱n nda̱ꞌí ió ini ndo̱, chi̱: Ko̱ nátaꞌan ini Ndios xiní na̱ ña̱yuu ió táyíí ini, ta diꞌa xíꞌo na ña̱ mani̱ no̱ó ña̱yuu ió ndaꞌí ini.
1PE 5:6 Sa̱ꞌá ño̱ó ndaꞌí koo ini ndo̱ kañoꞌo ndó ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios, dá kía̱n ná ki̱ꞌo na ña̱ñóꞌó noo̱ ndo̱ tá ná kasandaá kuu̱ ni̱ ka̱xi mií ná.
1PE 5:7 Ta chikodó ndó ndidaá ta̱ndíꞌi ini ndóꞌo ndó noo̱ ndáꞌa̱ Ndios, dá chi̱ no̱ón kúú na̱ ndíꞌi ini saꞌa̱ ndo̱.
1PE 5:8 Ta kaon koo ndó, ta kañoꞌo ini ndo̱ kandei ndó, chi̱ ña̱ uꞌu̱ kía̱n xiní uꞌu̱ ndo̱ꞌó. Táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée iin ndikaꞌa to̱ndó, ki̱ꞌo dión kéean xíonooan ndúkúán ndá yoo kendava̱ꞌa xíꞌán.
1PE 5:9 O̱ sa̱ kónó ndó ña̱ dátu̱úán ndo̱ꞌó. Kuita toon ndó xíꞌín ña̱ kándéé iní ndo̱ Jesús, dá kandeé ndó xíꞌán. Chi̱ sa̱ náꞌá vá ndó ña̱ ki̱ꞌo dión taꞌani ndóꞌo nío̱ dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús ndéi iin níí kúú ñayuú.
1PE 5:10 Tído Ndios, na̱ xíꞌo ndidaá ña̱ mani̱ noo̱ yo̱, no̱ón kúú na̱ ni̱ kana yó ña̱ kandei chíchí yó noo̱ ndato náyeꞌe̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Jesucristo. Sa̱ꞌá ño̱ó, tá ni̱ ndiꞌi ni̱ ndoꞌo nío̱ ndo̱ cháá, dá ndendaa̱ na̱ ndo̱ꞌó, ta nachikata ndaa̱ na̱ ndo̱ꞌó, ta ki̱ꞌo na ndée̱ noo̱ ndo̱, ta ndendakí ná ndo̱ꞌó xíꞌín ña̱ kándísa ndó.
1PE 5:11 Ta daá kuití ná natiin na ña̱ñóꞌó, ta daá ná dándáki na ndidaá ña̱ꞌa. Dión ná koo.
1PE 5:12 Ta xíꞌín ñani yo̱ Silvano, táꞌa̱n ra̱ kúú iin ta̱a náꞌí íin ndaa̱ xíꞌín Jesús, ni̱ taai cháá to̱ꞌon noo̱ tuti yóꞌo ko̱saa̱a̱n, dá kaꞌa̱n niꞌinii noo̱ ndo̱, ta xíꞌo ndaa̱i̱ kuendá ña̱ ki̱ꞌo dión kémani̱ Ndios ndo̱ꞌó, ta sa̱ ñóꞌo ndó ti̱xi ña̱ mani̱ yóꞌo viti.
1PE 5:13 Ta na̱ kúú kuendá Jesús ndéi chí Babilonia, táꞌa̱n na̱ ni̱ ka̱xi mií Ndios táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ ka̱xi na ndo̱ꞌó, xíꞌín ñani yo̱ Marcos, na̱ kúú táto̱ꞌon de̱ꞌe mií yuꞌu̱, tándaꞌá ndisáꞌán ko̱saa̱ noo̱ ndo̱.
1PE 5:14 Ta ña̱ kaꞌa̱n táꞌan ndó ndisáꞌán ná kakuuan ña̱ chitó táꞌan ndó noo̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ kúꞌu̱ ini saꞌa̱ sátáꞌan ndó. Ta daá kuití ná koo va̱ꞌa ini ndo̱ꞌó, na̱ kúú kuendá Jesucristo. Dión ná koo.
2PE 1:1 Yuꞌu̱ kúú Simón Pedro, na̱ kéchóon noo̱ Jesucristo. Ta kúúí iin apóstol, na̱ néꞌe to̱ꞌon na. Ta káꞌa̱n yuꞌu̱ ndisáꞌán xíꞌín ndoꞌó, chi̱ sa̱ꞌá ña̱ kéndaa̱ Ndios, na̱ kúú Jesucristo, na̱ dáka̱ki ñaá, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ niꞌi̱ ndo̱ ña̱ kándéé iní ndo̱ ná táto̱ꞌon ki̱ꞌo kándéé iní ñaá mií ndú.
2PE 1:2 Ná kemáni̱ cháá ka̱ Ndios ndo̱ꞌó, ta ná ki̱ꞌo cháá ka̱ na̱ ña̱ koo va̱ꞌa ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ kándaa̱ va̱ꞌa ini ndo̱ saꞌa̱ míí ná, xíꞌín saꞌa̱ satoꞌo yo̱ Jesús.
2PE 1:3 Ta xíꞌín ndée̱ míí ná xíꞌo na ndidaá táꞌa̱n ña̱ꞌa xínñóꞌó yó, dá kataki yo̱ kandei yó, ta kee yó ña̱ kóni̱ mií ná, dá chi̱ sa̱ náꞌá va̱ꞌa yó saꞌa̱ míí Ndios, na̱ ni̱ kana ñaá sa̱ꞌá ña̱ ndato na̱ xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ kúú ná na̱ ndaa̱.
2PE 1:4 Ta sa̱ꞌá ña̱ ki̱ꞌo dión kúú ná, sa̱ꞌá ño̱ó náꞌá yó ña̱ niꞌi̱ yo̱ ña̱ ndato xíꞌín ña̱ náꞌano ni̱ kaa na̱ ki̱ꞌo na noo̱ yo̱. Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o na kee na dión xíꞌín ndó, sa̱ꞌá ño̱ó koni ndo̱ kankuei xoo ndó no̱ó ña̱ kini kátoó ñíi̱ ndo̱ keean ñayuú yóꞌo, dá kasandaá ndo̱ koo vii ndo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo vii mií ná.
2PE 1:5 Sa̱ꞌá ño̱ó ndi̱ꞌi ini ndo̱ ña̱ kakuu ndó ña̱yuu ndaa̱, ná dáꞌa ni kandeé oon ini ndo̱ ná. Ta ná dáꞌa ni kakuu ndó ña̱yuu ndaa̱ oon ni, ndi̱ꞌi taꞌani ini ndo̱ ña̱ kía̱n kanaꞌá cháá ka̱ ndo̱ ña̱ kóni̱ Ndios,
2PE 1:6 ta o̱ du̱ú ña̱ yóꞌo oon ni ndi̱ꞌi ini ndo̱ kee ndó, diꞌa ndi̱ꞌi taꞌani ini ndo̱ chituu ndó mií ndó, dá ná o̱ yáꞌa ndó kee ndó kua̱chi. Ta o̱ du̱ú ña̱ yóꞌo oon ni ndi̱ꞌi ini ndo̱ kee ndó, diꞌa ndi̱ꞌi taꞌani ini ndo̱ koo kueé iní ndo̱. Ta o̱ du̱ú ña̱ yóꞌo oon ni ndi̱ꞌi ini ndo̱ kee ndó, diꞌa ndi̱ꞌi taꞌani ini ndo̱ kandita toon ndó xíꞌín to̱ꞌon Ndios.
2PE 1:7 Ta o̱ du̱ú ña̱ yóꞌo oon ni ndi̱ꞌi ini ndo̱ kee ndó, diꞌa ndi̱ꞌi taꞌani ini ndo̱ koni̱ ndo̱ dao ka̱ ña̱yuu táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo ndó xíꞌín na̱ veꞌe mií ndó. Ta o̱ du̱ú ña̱ yóꞌo oon ni ndi̱ꞌi ini ndo̱ kee ndó, diꞌa ndi̱ꞌi taꞌani ini ndo̱ kuꞌu̱ ini ndo̱ saꞌa̱ ná.
2PE 1:8 Tá kée ndó ndidaá ña̱ yóꞌo, ta ni̱ na̱kutí ndó xíꞌán, dá kía̱n o̱ kándei oon taꞌon ndó, ta o̱ kákuu ndó na̱ ko̱ chóon. Diꞌa kanaꞌá cháá ka̱ ndo̱ saꞌa̱ Jesucristo, na̱ kúú satoꞌo yo̱.
2PE 1:9 Tído na̱ ko̱ kée ndidaá ña̱ yóꞌo, no̱ón kúú na̱ ndadí noo̱, ta kúú ná táto̱ꞌon iin na̱ ko̱ túu noo̱, ta ni̱ na̱ndodó na̱ ña̱ ni̱ da̱ndóo Ndios ndidaá kua̱chi ni̱ kee na tá sata̱.
2PE 1:10 Sa̱ꞌá ño̱ó, ñani miíi̱, ndi̱ꞌi ini ndo̱ naꞌa̱ ndo̱ mií ndó ña̱ kúú ndó ña̱yuu ni̱ kana Ndios, ña̱ kúú ndó ña̱yuu ni̱ ka̱xi mií ná. Dá chi̱ tá kee ndó dión, dá kía̱n ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ kána xoo ndó noo̱ ná.
2PE 1:11 Ta kúú natiin va̱ꞌa ñaá satoꞌo yo̱ Jesucristo, na̱ dáka̱ki ñaá, noo̱ dándáki kuií na̱ xíꞌa̱n kádii̱ ini na̱.
2PE 1:12 Sa̱ꞌá ño̱ó o̱ dándíꞌi taꞌon yuꞌu̱ ña̱ kía̱n dándusaa̱ inii̱ ndo̱ꞌó saꞌa̱ iin rá iin ña̱ꞌa yóꞌo, va̱ꞌará sa̱ náꞌá va̱ꞌa ndó ña̱, ta va̱ꞌará ndíta toon ndó xíꞌín ña̱ ndaa̱.
2PE 1:13 Chi̱ iin ña̱ va̱ꞌa kíán noo̱ yúꞌu̱ ña̱ dándusaa̱ inii̱ ndo̱ꞌó saꞌa̱ ndidaá ña̱ yóꞌo xía̱n nani takíi̱ ndíxii ko̱ño yóꞌo.
2PE 1:14 Dá chi̱ náꞌí ña̱ sa̱ yati va kasandaá ña̱ dánkooi yikí ko̱ño yóꞌo táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kaꞌa̱n satoꞌo yo̱ Jesucristo xíꞌíín ña̱ kía̱n kánian ndoꞌi.
2PE 1:15 Tído chóꞌon nda̱ꞌo inii̱ kásto̱ꞌon yíko̱i̱ saꞌa̱ ndidaá ña̱ yóꞌo, dá kía̱n, tá ni̱ xiꞌi̱i̱, dá kía̱n daá kañoꞌo ini ndo̱ sa̱ꞌán.
2PE 1:16 Tá ni̱ ka̱sto̱ꞌon ndu xíꞌín ndó saꞌa̱ choon kómí satoꞌo yo̱ Jesucristo, xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ nandió ko̱o na kasaa̱ na̱, ko̱ ní kéchóon ndu cuento to̱ꞌón, ña̱ ni̱ ndaki ini mií ndú. Diꞌa ni̱ ka̱sto̱ꞌon ndu ña̱ ni̱ xini xíꞌín noo̱ ndú ña̱ miía̱n ndaa̱ kuiti kómí ná choon káꞌano.
2PE 1:17 Chi̱ ni̱ na̱tiin na ña̱ñóꞌó noo̱ tatá Ndios, ta ni̱ kekáꞌano ñaá ná, dá chi̱ nda̱ induú noo̱ ió na̱ xíꞌín ña̱ñóꞌó tái̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱: “Ta yóꞌo kúú de̱ꞌe mani̱ yuꞌu̱, ta nátaꞌan nda̱ꞌo inii̱ xiníi̱ xí.”
2PE 1:18 Ni̱ seídóꞌo nduꞌu̱ to̱ꞌon yóꞌo, ña̱ ni̱ kii chí induú káa, tá ni̱ saꞌa̱n ndu̱ xíꞌín Jesús dini̱ iin yúku̱ ii̱.
2PE 1:19 Sa̱ꞌá ño̱ó kándaa̱ inio̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ ni̱ xi̱nko̱o ña̱ ni̱ taa profeta tá sa̱ naꞌá. Ta va̱ꞌa kee ndó tá ná ki̱ꞌo ndó mií ndó ña̱ kía̱n kueídóꞌo ndóa̱n, chi̱ kíán táto̱ꞌon iin ña̱ dátoo̱n noo̱ ndo̱ xía̱n nani íin naá nda̱ natu̱u noo̱, dá dátoo̱n Jesús nío̱ ndo̱ táto̱ꞌon ndato tóo̱n ki̱mi tá ni̱ xi̱no rí naꞌa.
2PE 1:20 Tído noo̱ ndidaá ña̱ꞌa kánian kanaꞌá ndó ña̱ ni iin tóꞌón to̱ꞌon ni̱ taa profeta noo̱ tuti ii̱ Ndios ko̱ ní ndáki ini ña̱xintóni̱ mií rá,
2PE 1:21 chi̱ ni iin tóꞌón to̱ꞌon ni̱ taa ra ko̱ ní ndáki ña dini̱ ni iin ta̱a ñayuú yóꞌo. Mií vá Espíritu ii̱ Ndios ni̱ da̱tóo̱n ña̱xintóni̱ ta̱a ni̱ ka̱xi mií ná, dá ni̱ taa ra ña̱.
2PE 2:1 Tído ni̱ sa̱ ndei taꞌani profeta to̱ꞌón ñoo Israel tá sa̱ naꞌá. Dión taꞌani kañoꞌo ta̱a dánaꞌa̱ ña̱ to̱ꞌón tein ndoꞌó, ta chiꞌi ra cháá ña̱ to̱ꞌón tein ña̱ dánaꞌa̱ ra̱ noo̱ ndo̱, ña̱ kía̱n dátu̱ú ñaá. Ta o̱ nákoni taꞌon ra satoꞌo yo̱ Jesús, na̱ ni̱ chi̱ya̱ꞌi sa̱ꞌá kua̱chi ra. Ta sa̱ꞌá ña̱ kee ra dión, sa̱ꞌá ño̱ó iin ndakána vá naá rá.
2PE 2:2 Ta kasáꞌá kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu kee na ña̱ kaꞌan noo̱ kee ta̱a ñoó, ta saꞌa̱ míí rá kaꞌa̱n ndava̱ꞌa ña̱yuu sa̱ꞌá ña̱ ndaa̱ kándísa yó.
2PE 2:3 Ta sa̱ꞌá ña̱ kúú rá ta̱a kátoó di̱ꞌón, sa̱ꞌá ño̱ó ndukú rá ndi kee ra dándaꞌí ra̱ ndo̱ꞌó xíꞌín ña̱ to̱ꞌón. Tído nda̱ rá sa̱ naꞌá nda̱ꞌo ió nduu Ndios dándóꞌo na nío̱ rá, ta sa̱ kuyati va ña̱ naá rá ve̱i ña.
2PE 2:4 Dá chi̱ ko̱ ní xi̱ꞌo káꞌano taꞌon ini Ndios saꞌa̱ ángel ni̱ kue̱i no̱ó kua̱chi, diꞌa ni̱ da̱kuéi ñaá ná nda̱ indayá, ta ni̱ sadi niꞌini ñaá ná ini káo̱ ko̱nó noo̱ íin naá yái̱, ta ñoó ñóꞌan ndátian keyíko̱ sa̱ꞌán.
2PE 2:5 Ta ni ko̱ ní xi̱ꞌo káꞌano taꞌon ini Ndios sa̱ꞌá ña̱yuu ni̱ sa̱ ndei sa̱ naꞌá. Sa̱va̱ꞌa iin tóꞌón ta̱a ni̱ da̱káki Ndios ni̱ sa̱ naní Noé, táꞌa̱n ra̱ sa̱ da̱náꞌa̱ no̱ó ña̱yuu ña̱ kendísáꞌano na, ta ni̱ da̱káki taꞌani Ndios usa̱ ka̱ na̱ veꞌe ra. Dá ni̱ da̱naá na̱ ndidaá ña̱yuu ko̱ ní xíin nakoni ñaá ñoó xíꞌín ta̱kui̱í kuaꞌa̱.
2PE 2:6 Ta ni̱ da̱naá taꞌani na ñoo Sodoma xíꞌín Gomorra, chi̱ nda̱á yaa̱ óon ni̱ da̱nkoo naa̱n, dá ná kanaꞌá yó ndí ki̱án ndoꞌo ña̱yuu ko̱ xi̱ín nakoni Ndios.
2PE 2:7 Tído ni̱ da̱káki na Lot no̱ó ta̱ndóꞌó ñóó, chi̱ ni̱ sa̱ kuu ra iin ta̱a ndaa̱, chi̱ sa̱ kekini ini ra̱ sa̱ xini ra̱ ndidaá ña̱ kini sa̱ kee ña̱yuu ñoo ñoó.
2PE 2:8 Chi̱ iin ta̱ ndaa̱ ni̱ sa̱ kuu ra, ta ni̱ sa̱ io ra̱ tein ña̱yuu ñoó. Ta sa̱ꞌá ña̱ kómí rá iin nío̱ va̱ꞌa, sa̱ꞌá ño̱ó tá kuu̱ tá kuu̱ sa̱ ku̱ndaꞌí ini ra̱ sa̱ꞌá iin rá iin ña̱ kini sa̱ xini ra̱ xíꞌín ña̱ sa̱ seídóꞌo ra sa̱ kee ña̱yuu ñoó.
2PE 2:9 Chi̱ ió choon noo̱ ndáꞌa̱ satoꞌo yo̱ Ndios dáka̱ki na ña̱yuu ndíta xoo na no̱ó ta̱ndóꞌó. Ta taó xóo na ña̱yuu kíni kañoꞌo na ndadí va̱ꞌa na nda̱ ná kasandaá kuu̱ keyíko̱ saꞌa̱ ná.
2PE 2:10 Tído kaꞌí ka̱ ví ndoꞌo na̱ kée ndidaá ña̱ kini kóni̱ mií ná, xíꞌín ña̱ kóni̱ ñíi̱ ná, chi̱ ni na̱ saꞌándá choon ko̱ nákoni na̱. Maestro to̱ꞌón yóꞌo kúú ra̱ ndeé to̱ꞌon, ta chíndaa̱ noo̱ rá, chi̱ ni ko̱ chítuu ini ra̱ kenóo ra ña̱ kómí choon náꞌano.
2PE 2:11 Ndakí cháá ka̱ ángel o̱ du̱ú ta̱a to̱ꞌón yóꞌo, ta kómí ná cháá ka̱ choon o̱ du̱ú mií rá, tído ko̱ chíndaa̱ noo̱ ná kenóo na ña̱ kómí choon náꞌano ñoó, ta ko̱ dátai̱ kua̱chi ñaá ná noo̱ Ndios.
2PE 2:12 Tído ta̱a to̱ꞌón yóꞌo kúú ra̱ káꞌa̱n sa̱ꞌá ña̱ ko̱ kándaa̱ ini ra̱. Ta kúú rá táto̱ꞌon kíti̱ ndéi ndava̱ꞌa, chi̱ ni̱ kaki rí ña̱ kía̱n tiin ña̱yuu ri̱, dá kaꞌání ná ri̱. Ta ki̱ꞌo dión ndoꞌo ta̱a yóꞌo, chi̱ naá rá tein ña̱ kini kée ra.
2PE 2:13 Ta miía̱n chiya̱ꞌi ra saꞌa̱ ndidaá ña̱ kini kée ra, chi̱ va̱ꞌará nduú kíán, kátoó ra̱ kée ra ndidaá táꞌa̱n ña̱ kini kóni̱ ñíi̱ rá, ta ni lúꞌu̱ ko̱ kákaꞌan noo̱ rá kée ra dión. Sa̱ꞌá ño̱ó kúú rá ña̱ ni̱ tu̱ú, ña̱ ni̱ teiꞌi̱ tein ndoꞌó. Ta nda̱ noo̱ sásáꞌan dáó rá xíꞌín ndó, kádii̱ iní ra̱ kée ra ña̱ kini.
2PE 2:14 Ta ko̱ ku̱ú kande̱ꞌé oon ra na̱ ñáꞌa̱, kúú sa̱ yáꞌa va ra nákani lóko̱ ini ra̱ xiní ñaá rá. Ta ko̱ sá tuu ra ña̱ kía̱n kée ra kua̱chi. Ta kándéé rá dáxino̱ ini ra̱ na̱ vitá ini, dá kee na ña̱ kini. Ta kúú rá ta̱a ni̱ ka̱ti̱ꞌa kátoó di̱ꞌón. Ta kúú rá ta̱a ni̱ ka̱ndo̱o ndoꞌo nío̱ kee Ndios.
2PE 2:15 Ta ni̱ da̱nkoo ra íchi̱ ndaa̱, ta ni̱ ndiko̱ ra̱ íchi̱ kini, táꞌa̱n ña̱ ni̱ ndiko̱ Balaam, de̱ꞌe ta̱a naní Beor, chi̱ sa̱ꞌá di̱ꞌón ni̱ kee ra, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ndiko̱ ra̱ íchi̱ kini.
2PE 2:16 Ta ni̱ na̱ni ra sa̱ꞌá ña̱ kini ni̱ kee ra ni̱ kee burro ra̱, kirí ko̱ káꞌa̱n. Chi̱ ni̱ kaꞌa̱n ri̱ xíꞌín rá táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée iin ña̱yuu, ta ki̱ꞌo dión ni̱ chi̱tuu rí ña̱ kini kuaꞌa̱n ta̱a ñoó kee ra.
2PE 2:17 Ta ndidaá ta̱a to̱ꞌón yóꞌo kúú táto̱ꞌon pozo i̱chí, ta kúú rá táto̱ꞌon viko̱ táchí kuaꞌa̱n xoo diꞌa, xoo diꞌa. Ta sa̱ io nduu va iin yái̱ noo̱ íin naá kañoꞌo chíchí rá chiya̱ꞌi ra sa̱ꞌá ña̱ kini kée ra.
2PE 2:18 Ta káꞌa̱n ra̱ to̱ꞌon táyíí xíꞌín to̱ꞌon xíxi. Ta dákaꞌa̱n ra̱ ña̱yuu kee na ña̱ kini xíꞌín ñíi̱ ná xíꞌín ña̱ kaꞌan noo̱, ta ki̱ꞌo dión dáxino̱ ini ra̱ ña̱yuu du̱ú ni̱ taó xóo mií ná tein ña̱ kini, dá nandió kuéi tuku na kee na ña̱.
2PE 2:19 Chi̱ káꞌa̱n ra̱ xíꞌín ná ña̱ tá kee na dión, dá kía̱n o̱ dándáki ñaá ni iin ña̱ꞌa. Tído ñóꞌo ii̱ vá rá ti̱xi ndáꞌa̱ ña̱ kaꞌan noo̱, ta dándáki ñaá. Dá chi̱ tá kándéé iin ña̱ꞌa dándákian yó, dá kía̱n ñóꞌo yó ti̱xi ndáꞌán.
2PE 2:20 Ta sa̱ ni̱ ka̱nkuei xoo ña̱yuu ñoó tein ndidaá ña̱ kini ió ñayuú yóꞌo sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kasa̱ndaá na̱ náꞌá ná saꞌa̱ satoꞌo yo̱ Jesucristo, na̱ ni̱ da̱káki ñaá. Tído tá ná nandió kuéi na nachiꞌi tuku na mií ná tein ña̱ kini, dá kía̱n kaꞌí ka̱ ví yako̱ na̱ o̱ du̱ú táto̱ꞌon ki̱ꞌo sa̱ ndaa na tá ko̱ ñáꞌa̱ kanaꞌá ná Jesús.
2PE 2:21 Va̱ꞌa cháá ka̱ ña̱ ní xi̱o dáꞌa ni kanaꞌá ná ña̱ ndaa̱ saꞌa̱ Ndios, o̱ du̱ú ka̱a̱n ni̱ kasa̱ndaá na̱ náꞌá ná ña̱, ta ni̱ xi̱o kao na choon ii̱ ni̱ saꞌanda Ndios noo̱ ná.
2PE 2:22 Dá chi̱ ndóꞌo na táto̱ꞌon ki̱ꞌo kuaꞌa̱n to̱ꞌon ndi̱chí káꞌa̱n ña̱yuu ña̱ kía̱n kaá diꞌa: “Nandió kuéi ti̱na seí ri̱ ña̱ ni̱ ndusa rí, ta nandió kuéi taꞌani kochí ni̱ chichi ko̱ndee rí no̱ó ndeiꞌi̱.”
2PE 3:1 Na̱ mani̱, ña̱ yóꞌo kúú tuti kúú uu̱ táai ko̱saa̱ noo̱ ndo̱, ta noo̱ ndi nduúa̱n káꞌa̱n niꞌinii noo̱ ndo̱, dá dándótoi ña̱xintóni̱ vii ndo̱,
2PE 3:2 dá ná ndusaa̱ ini ndo̱ ña̱ ni̱ kaꞌa̱n ndidaá profeta Ndios tá sata̱, ta ndusaa̱ taꞌani ini ndo̱ saꞌa̱ choon ni̱ saꞌanda na̱ kúú satoꞌo yo̱, na̱ dáka̱ki yó no̱ó kua̱chio̱, chi̱ ni̱ da̱náꞌa̱ ta̱a néꞌe to̱ꞌon na noo̱ ndo̱ saꞌa̱ choon yóꞌo.
2PE 3:3 Dinñóꞌó kóni̱i̱ ña̱ kanaꞌá ndó ña̱ tein kuu̱ noo̱ ndiꞌi ndakuei ta̱a kedi̱ki ndaa ra̱ ña̱ ndaa̱ kándísa yó, chi̱ kakuu ra ta̱a kandei kee ña̱ kaꞌan noo̱ kóni̱ mií rá.
2PE 3:4 Ta kaa ra̱ xíꞌín ndó: “¿Ndiva̱ꞌa o̱ ñáꞌa̱ nandió ko̱o Jesús kasaa̱ na̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ xi̱ꞌo na to̱ꞌon na? Dá chi̱ nda̱ rá ni̱ xiꞌi̱ na̱ yatá veꞌe yó, ni iin tóꞌón taꞌon ña̱ꞌa ko̱ náda̱on. Chi̱ nda̱ rá ni̱ ka̱sáꞌá saꞌa̱ ñayuú yóꞌo, ta nda̱ viti, ni iin tóꞌón taꞌon ña̱ꞌa ko̱ náda̱on”, kaa ra̱.
2PE 3:5 Ta o̱ kóni̱ ra̱ nakoni ra̱ ña̱ nda̱ míí saꞌa̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa Ndios induú káa xíꞌín to̱ꞌon na, ta ni̱ ka̱va̱ꞌa taꞌani na no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, táꞌa̱n ña̱ ni̱ ndaki tein ta̱kui̱í ni̱ kee na, ta xíto na ña̱ xíꞌín ta̱kui̱í.
2PE 3:6 Ta xíꞌín ta̱kui̱í taꞌani ni̱ da̱naá Ndios no̱ñóꞌo̱ yóꞌo tá sa̱ naꞌá.
2PE 3:7 Ta ndaá na̱ induú xíꞌín no̱ñóꞌo̱ yóꞌo xíꞌín to̱ꞌon mií ná, chi̱ ni̱ taó xóo na ña̱, ña̱ kía̱n kei̱ ña̱ kee ñoꞌó ita̱ tá ná kasandaá kuu̱ keyíko̱ na̱ saꞌa̱ ndidaá ña̱ꞌa, ta dánaá ndíꞌi na ña̱yuu kíni.
2PE 3:8 Ta kóni̱i̱ ña̱ kanaꞌá ndó, na̱ mani̱, ña̱ noo̱ satoꞌo yo̱ Ndios, iin kuu̱ kíán táto̱ꞌon iin mil kuia̱, ta iin mil kuia̱ kíán táto̱ꞌon iin kuu̱.
2PE 3:9 Ta ko̱ kúkueé taꞌon satoꞌo yo̱ Ndios no̱ó to̱ꞌon ni̱ xi̱ꞌo na noo̱ yo̱, táto̱ꞌon ki̱ꞌo nákani ini dao ña̱yuu. Diꞌa ndáti kueé na̱ yó, chi̱ ko̱ kóni̱ na̱ ña̱ naá ni iin tóꞌón yó, diꞌa kóni̱ na̱ ña̱ ndidaá táꞌa̱n ña̱yuu ná nandikó iní na̱ sa̱ꞌá kua̱chi kée na.
2PE 3:10 Tído táto̱ꞌon ki̱ꞌo iin ndakána kasaa̱ ta̱ kui̱ꞌíná sa̱kuaá, ki̱ꞌo dión iin ndakána taꞌani kasandaá kuu̱ nandió ko̱o tuku satoꞌo yo̱ Jesús. Tá ná kasandaá kuu̱ yóꞌo, ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ꞌi induú káa, dá naáán. Ta kei̱ ndiꞌi ña̱ꞌa ñóꞌo noo̱ di̱kó káa, dá nduti̱ ndiꞌan. Ta naá ndíꞌi no̱ñóꞌo̱ yóꞌo xíꞌín ndidaá ña̱ꞌa ió noo̱án kee ñoꞌó ita̱.
2PE 3:11 Ta sa̱ꞌá ña̱ naá ndidaá ña̱ yóꞌo, sa̱ꞌá ño̱ó ndi ki̱ꞌo ví kánian koo vii ndo̱, ta kee ndó ña̱ kóni̱ Ndios.
2PE 3:12 Dión kee ndó xía̱n nani ndáti ndó, ta ndundéé ndó kee ndóa̱n, dá ná kasandaá kíi̱ kuu̱ ni̱ ka̱xi Ndios ña̱ nandió ko̱o satoꞌo yo̱ kasaa̱ na̱. Chi̱ kuu̱ dáá ñóó kei̱ ndiꞌi induú káa, dá naáán, ta ndidaá ña̱ꞌa ñóꞌo káa kei̱ ita̱ ndiꞌan, ta nduti̱ ndiꞌan.
2PE 3:13 Tído yóó, ndáti yó xi̱nko̱o to̱ꞌon ni̱ xi̱ꞌo Ndios noo̱ yo̱, chi̱ ni̱ kaa na̱ ña̱ kava̱ꞌa na induú sa̱á xíꞌín no̱ñóꞌo̱ sa̱á noo̱ koo ndinoꞌo ña̱ ndaa̱.
2PE 3:14 Sa̱ꞌá ño̱ó, na̱ mani̱, xía̱n nani ndéi ndó ndáti ndó ña̱ dión koo, koo ini ndo̱ xíꞌín ndinoꞌo ini ndo̱ koo vii ndo̱, kandei ndúsáꞌano ndó, ta kandei va̱ꞌa ndó nda̱ ná kasandaá kuu̱ nandió ko̱o Jesús.
2PE 3:15 Ta kanaꞌá ndó ña̱ ndáti kueé satoꞌo yo̱ Jesús, dá kasaa̱ na̱, chi̱ kóni̱ na̱ ña̱ ka̱ki kua̱ꞌá ka̱ ña̱yuu. Ta dión taꞌani ni̱ ka̱ndaa̱ ini ñani mani̱ yo̱ Pablo, chi̱ mií Ndios ni̱ da̱tóo̱n ña̱xintóni̱ ná, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ taa na dión, dá kandaa̱ ini ndo̱.
2PE 3:16 Ta káꞌa̱n na̱ sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo noo̱ ndidaá tuti ni̱ ta̱ndaꞌá ná ni̱ saꞌa̱n noo̱ dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús. Ta kuáchi̱ nda̱ꞌo kándaa̱ ini yo̱ dao to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n na̱. Ta náda̱on dao ña̱yuu ko̱ náꞌá, xíꞌín na̱ vitá ini, to̱ꞌon ni̱ taa Pablo, ta nádaká náa̱n táto̱ꞌon ki̱ꞌo nádaká ná dao ka̱ to̱ꞌon, ña̱ káa noo̱ tuti ii̱ Ndios. Ta niꞌi̱ ná ña̱ naá ná sa̱ꞌá ña̱ kée na dión.
2PE 3:17 Sa̱ꞌá ño̱ó, ndoꞌó, na̱ mani̱ miíi̱, sa̱ náꞌá vá ndó sa̱ꞌá ndidaá ña̱ yóꞌo, sa̱ꞌá ño̱ó koo ini ndo̱ kandaa ndo̱ mií ndó, dá ná dáꞌa ni kandía ndó ña̱ to̱ꞌón dánaꞌa̱ ña̱yuu yako ña̱xintóni̱, chi̱ oon ni ví kankuei xoo ndó no̱ó ña̱ ndaa̱ kándísa yó.
2PE 3:18 Diꞌa koo ini ndo̱ kuaꞌano ndó no̱ó ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios saꞌa̱ yo̱. Ta koo taꞌani ini ndo̱ kanaꞌá cháá ka̱ ndo̱ saꞌa̱ satoꞌo yo̱ Jesucristo, na̱ dáka̱ki ñaá. Ta mií ná ná natiin ña̱ñóꞌó kuu̱ víti xíꞌín ndidaá táꞌa̱n kuu̱. Dión ná koo.
1JO 1:1 Kásto̱ꞌon nduꞌu̱ xíꞌín ndoꞌó sa̱ꞌá na̱ sa̱ daá ió tá ni̱ ka̱va̱ꞌa ñayuú yóꞌo. Chi̱ ni̱ seídóꞌo ndu ña̱ ni̱ kaꞌa̱n mií ná, ta ni̱ xini ñaá ndú xíꞌín noo̱ ndú, ta ni̱ xini va̱ꞌa ndu ndidaá ña̱ ni̱ kee na, ta kúú ni̱ tiin ñaá ndú xíꞌín ndáꞌa̱ mií ndú. Ta na̱ yóꞌo kúú to̱ꞌon xíꞌo ña̱ kataki chíchí yó.
1JO 1:2 Ta ni̱ naꞌa̱ no̱ó na̱ xíꞌo ña̱ kataki chíchí yó noo̱ mií ndú, ta ni̱ xini ñaá ndú. Sa̱ꞌá ño̱ó xíꞌo ndaa̱ ndu̱ kuendá sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xini ndu̱, ta kásto̱ꞌon ndu sa̱ꞌá na̱ daá takí kuií, na̱ sa̱ daá ió xíꞌín tatá yo̱ Ndios. Ta ni̱ kixi na, ta ni̱ naꞌa̱ noo̱ ná noo̱ ndú.
1JO 1:3 Ta kásto̱ꞌon ndu xíꞌín ndó sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xini ndu̱, xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ ni̱ seídóꞌo ndu, dá kía̱n iin tóꞌón ná kakuu ndó xíꞌín nduꞌu̱, táto̱ꞌon ki̱ꞌo iin tóꞌón kúú nduꞌu̱ xíꞌín tatá yo̱ Ndios, xíꞌín de̱ꞌe na Jesucristo.
1JO 1:4 Ta táa ndu to̱ꞌon yóꞌo ko̱saa̱ noo̱ ndo̱ꞌó, dá kía̱n ndinoꞌo ini ndo̱ ná kadii̱ ini ndo̱.
1JO 1:5 Diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ Jesucristo noo̱ ndúꞌu̱, sa̱ꞌá ño̱ó kásto̱ꞌon ndu xíꞌín ndó. Chi̱ ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ noo̱ ndú ña̱ ndato tóo̱n Ndios, chi̱ na̱ vii kúú ná, ta ni lúꞌu̱ ko̱ íin naá ná.
1JO 1:6 Sa̱ꞌá ño̱ó tá kaá yo̱ ña̱ iin ni̱ nduu yó xíꞌín ná, ta xíonoo ii̱ yo̱ íchi̱ noo̱ íin naá, ña̱ kúú íchi̱ kini, dá kía̱n kúú yó ña̱yuu to̱ꞌón, ta ko̱ kée yó ña̱ ndaa̱.
1JO 1:7 Tído tá xíonoo yó íchi̱ ndato tóo̱n, ña̱ kúú íchi̱ vii, táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndato vii kúú mií Ndios, dá kía̱n iin ni̱ nduu iin rá iin yó, ta ni̱ ndoo kua̱chi yó ni̱ kee nii̱ de̱ꞌe na Jesucristo.
1JO 1:8 Chi̱ tá kaá yo̱ ña̱ ko̱ kée yó kua̱chi, dá kía̱n dándaꞌí yo̱ mií vá yó, ta ko̱ ta̱ꞌón ña̱ ndaa̱ nákaa̱ ini nío̱ yo̱.
1JO 1:9 Tído tá ná naꞌo̱ yo̱ kua̱chi yó noo̱ Ndios, dá kía̱n ki̱ꞌo káꞌano ini na̱ saꞌa̱ yo̱, ta nduvii ná yó noo̱ ndidaá ña̱ kini kée yó, chi̱ iin na̱ ndaa̱ kúú ná, ta íin ndaa̱ na̱ xíꞌín to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n na̱.
1JO 1:10 Chi̱ tá kaá yo̱ ña̱ ko̱ kée yó kua̱chi, dá kía̱n ketóꞌón yó Ndios, ta ko̱ ta̱ꞌón to̱ꞌon na nákaa̱ nío̱ yo̱.
1JO 2:1 De̱ꞌe kuálí miíi̱, táai ndidaá kúú to̱ꞌon yóꞌo ko̱saa̱ noo̱ ndo̱, dá kía̱n ná dáꞌa ni kee ndó kua̱chi. Tído tá ni̱ ya̱ꞌa iin káa ndó ni̱ kee ndó kua̱chi, kanaꞌá ndó ña̱ ió iin na̱ seí ndaꞌí saꞌa̱ yo̱ noo̱ tatá Ndios. Ta na̱ yóꞌo kúú Jesucristo, na̱ kúú na̱ ndaa̱.
1JO 2:2 Ta na̱ yóꞌo kúú na̱ ni̱ chi̱ya̱ꞌi saꞌa̱ kua̱chi yó, dá kuu kuꞌu̱ káꞌano ini Ndios saꞌa̱ yo̱. Ta o̱ du̱ú saꞌa̱ kua̱chi yó oon ni ni̱ chi̱ya̱ꞌi na saꞌa̱, nda̱ saꞌa̱ kua̱chi ndidaá kúú ña̱yuu ndéi ñayuú yóꞌo ni̱ chi̱ya̱ꞌi na.
1JO 2:3 Tá kée yó choon saꞌándá Ndios, ñoó kía̱n xíꞌo ña̱ kandaa̱ ini yo̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ ndisa náꞌá yó na̱.
1JO 2:4 Ta ndi ndáa mií na̱ kaá ña̱ náꞌá ná Ndios, ta ko̱ kée na choon saꞌándá na̱, dá kía̱n kúú ná ña̱yuu to̱ꞌón, ta ni lúꞌu̱ ña̱ ndaa̱ ko̱ nákaa̱ ini nío̱ ná.
1JO 2:5 Tído na̱ kée choon saꞌándá to̱ꞌon Ndios, no̱ón ndisa kúú na̱ ni̱ kasa̱ndaá kúꞌu̱ ini saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée Ndios. Ta ña̱ yóꞌo xíꞌo ña̱ kándaa̱ ini yo̱ ña̱ ñóꞌo yó noo̱ ndáꞌa̱ ná.
1JO 2:6 Tá kaá yo̱ ña̱ ñóꞌo yó noo̱ ndáꞌa̱ Ndios, dá kía̱n kánian kee yó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ sa̱ kee na tá sa̱ xi̱onoo na ñayuú yóꞌo.
1JO 2:7 Ñani, ko̱ ta̱ꞌón choon sa̱á kía̱n táai ko̱saa̱ noo̱ ndo̱. Diꞌa choon yatá kíán, táꞌa̱n ña̱ sa̱ daá ió noo̱ ndo̱ nda̱ mií saꞌa̱, chi̱ ña̱ yóꞌo kúú choon yatá ni̱ seídóꞌo ndó nda̱ mií saꞌa̱.
1JO 2:8 Tído kuu va kaa yo̱ ña̱ iin choon sa̱á kía̱n táai ko̱saa̱ noo̱ ndo̱, chi̱ miía̱n ndaa̱ ni̱ kee Jesús choon yóꞌo, ta nda̱ mií ndó kée ña. Chi̱ sa̱ kuaꞌa̱n ndañóꞌó vá ña̱ íin naá no̱ó ña̱yuu, ta sa̱ kuaꞌa̱n natu̱u va noo̱ ná kée mií Ndios.
1JO 2:9 Ta ndi ndáa na̱ kaá ña̱ nákaa̱ na̱ íchi̱ noo̱ ndato tóo̱n, ta xiní uꞌu̱ i̱í vá ná ñani na̱, dá kía̱n nákaa̱ i̱í vá ná íchi̱ noo̱ íin naá, ña̱ kúú íchi̱ kini.
1JO 2:10 Tído na̱ kúꞌu̱ ini saꞌa̱ ñani na̱, no̱ón kúú na̱ nákaa̱ íchi̱ noo̱ ndato tóo̱n, ta ko̱ ta̱ꞌón ña̱ꞌa kédaá xíꞌín ná, dá kankao na no̱ó kua̱chi.
1JO 2:11 Tído na̱ xiní uꞌu̱ ñani na̱, no̱ón kúú na̱ nákaa̱ noo̱ íin naá, ta xíonoo na íchi̱ noo̱ íin naá, ta ko̱ náꞌá ná ndeí chí koꞌo̱n na̱, dá chi̱ ni̱ sadi va ña̱ íin naá nduchí nóó na̱.
1JO 2:12 De̱ꞌe kuálí, táai to̱ꞌon yóꞌo ko̱saa̱a̱n noo̱ ndo̱, dá chi̱ sa̱ ni̱ xi̱ꞌo káꞌano va ini Ndios sa̱ꞌá kua̱chi ndó sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Jesús.
1JO 2:13 Ta táa taꞌani yuꞌu̱ to̱ꞌon yóꞌo ko̱saa̱a̱n noo̱ ndo̱ꞌó, na̱ kúú tatá, dá chi̱ sa̱ náꞌá vá ndó sa̱ꞌá na̱ sa̱ daá ió tá ni̱ ka̱va̱ꞌa ñayuú yóꞌo. Ta táa taꞌani yuꞌu̱ to̱ꞌon yóꞌo ko̱saa̱a̱n noo̱ ndo̱ꞌó, takuáchí tákí, dá chi̱ ni̱ ka̱ndeé ndó xíꞌín ña̱ uꞌu̱. Ta táai to̱ꞌon yóꞌo ko̱saa̱a̱n noo̱ ndo̱ꞌó, de̱ꞌe kuálí, dá chi̱ sa̱ ni̱ kasa̱ndaá ndo̱ náꞌá va̱ꞌa ndó tatá Ndios.
1JO 2:14 Ta táa taꞌani yuꞌu̱ to̱ꞌon yóꞌo ko̱saa̱a̱n noo̱ ndo̱ꞌó, na̱ kúú tatá, chi̱ sa̱ náꞌá vá ndó sa̱ꞌá na̱ sa̱ daá ió tá ni̱ ka̱va̱ꞌa ñayuú yóꞌo. Ta táa taꞌani yuꞌu̱ to̱ꞌon yóꞌo ko̱saa̱a̱n noo̱ ndo̱ꞌó, takuáchí tákí, dá chi̱ ndíta toon ndó xíꞌín Ndios, ta ni̱ na̱tiin ndó to̱ꞌon na ini nío̱ ndo̱, ta ni̱ ka̱ndeé ndó xíꞌín ña̱ uꞌu̱.
1JO 2:15 O̱ sa̱ ndíꞌi ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ kúú kuendá ñayuú yóꞌo, ni sa̱ꞌá ña̱ꞌa ió noo̱án. Ta ió iin káa ndó ndíꞌi ini sa̱ꞌá ña̱ ió ñayuú yóꞌo, dá kía̱n ko̱ kóni̱ taꞌon ndó tatá Ndios.
1JO 2:16 Dá chi̱ ndidaá ña̱ꞌa kúú kuendá ñayuú yóꞌo, ña̱ kúú kua̱chi kátoó ña̱yuu kée na xíꞌín ñíi̱ ná, xíꞌín ña̱ kátoó na̱ kakomí ná ndidaá ña̱ꞌa xiní na̱, xíꞌín ña̱ kátoó na̱ kandaya̱ꞌi mií ná, ni iin ña̱ yóꞌo ko̱ véi noo̱ Ndios, ña̱ꞌa kuendá ñayuú yóꞌo va kíán.
1JO 2:17 Ta sá ndíꞌi va ñayuú yóꞌo kuaꞌa̱n xíꞌín ndidaá ña̱ kini kátoó ña̱yuu kée na. Tído na̱ ndéi kée ña̱ kóni̱ Ndios, no̱ón kúú na̱ kataki chíchí.
1JO 2:18 De̱ꞌe kuálí, sa̱ kuaꞌa̱n kasandaá va tiempo noo̱ ndíꞌi. Sa̱ ni̱ seídóꞌo vá ndó ña̱ kasaa̱ iin ta̱a xiní uꞌu̱ Cristo, ta ndee ra mií rá kúú rá Cristo. Ta sa̱ ni̱ ka̱sáꞌá vá xíonoo kua̱ꞌá nda̱ꞌo ta̱a xiní uꞌu̱ Cristo. Sa̱ꞌá ño̱ó sa̱ kátóni̱ va inio̱ ña̱ sa̱ kuaꞌa̱n kasandaá tiempo noo̱ ndíꞌi.
1JO 2:19 Ta tein mií vá yó ni̱ ka̱nkuei ra, tído o̱ du̱ú kuendá yo̱ ni̱ sa̱ kuu ra. Dá chi̱ tá kuendá yo̱ ni̱ sa̱ kuu ra, dá kía̱n kandita toon ra xíꞌín yó, ní kúu. Dión ni̱ kee ra, dá ni̱ ka̱ndaa̱ ini yo̱ ña̱ o̱ du̱ú ndi ndiꞌi ra kúú kuendá yo̱.
1JO 2:20 Tído ni̱ na̱kutí ndó xíꞌín Espíritu ii̱ Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó kándaa̱ va̱ꞌa ini ndo̱ ndí ki̱án kúú ña̱ ndaa̱.
1JO 2:21 Ta ko̱ táa taꞌon yuꞌu̱ to̱ꞌon yóꞌo ko̱saa̱a̱n noo̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ ko̱ náꞌá ndó ndí ki̱án kúú ña̱ ndaa̱. Diꞌa táai ña̱ ko̱saa̱ noo̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ náꞌá ndóa̱n. Chi̱ sa̱ náꞌá va̱ꞌa ndó ña̱ ni iin tóꞌón ña̱ to̱ꞌón o̱ kúu kakaa̱ tein ña̱ ndaa̱.
1JO 2:22 Ta, ¿ndá yoo kúú na̱ to̱ꞌón? Na̱ to̱ꞌón kúú na̱ ko̱ nákoni ña̱ Jesús kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá. Táꞌa̱n na̱ kée dión, no̱ón kúú na̱ xiní uꞌu̱ Cristo, chi̱ ko̱ nákoni na̱ tatá Ndios, ta ni de̱ꞌe na.
1JO 2:23 Ta ndi ndáa na̱ ko̱ nákoni de̱ꞌe Ndios, no̱ón kúú na̱ ko̱ ta̱ꞌón tatá Ndios ió xíꞌín ná. Tído na̱ nákoni de̱ꞌe Ndios, no̱ón kúú na̱ ió tatá Ndios xíꞌín ná.
1JO 2:24 Koo ini ndo̱ kandita toon ndó xíꞌín ña̱ ni̱ seídóꞌo ndó saꞌa̱ Jesús nda̱ rá mií saꞌa̱. Dá chi̱ tá ndíta toon ndó xíꞌín ña̱ ni̱ seídóꞌo ndó, dá kía̱n ñóꞌo ndó noo̱ ndáꞌa̱ de̱ꞌe Ndios, ta ñóꞌo taꞌani ndó noo̱ ndáꞌa̱ tatá na̱.
1JO 2:25 Chi̱ ni̱ xi̱ꞌo Jesús to̱ꞌon na noo̱ yo̱ ña̱ kía̱n ki̱ꞌo na ña̱ kandei chíchí yó xíꞌín mií ná.
1JO 2:26 Ta táai to̱ꞌon yóꞌo ko̱saa̱ noo̱ ndo̱, dá kandaa̱ ini ndo̱ ndi kée ta̱a kátoó dándaꞌí ñaá.
1JO 2:27 Tído sa̱ ni̱ na̱kutí ndó xíꞌín Espíritu ii̱ Ndios, ta daá ió va na xíꞌín ndó. Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ xínñóꞌó ka̱ ndo̱ ña̱ dánaꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu noo̱ ndo̱, dá chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ na̱kutí ndó xíꞌín Espíritu ii̱ Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ dánaꞌa̱ na̱ noo̱ ndo̱ saꞌa̱ ndidaá kúú ña̱ꞌa. Ta ña̱ dánaꞌa̱ na̱ noo̱ ndo̱ kúú ña̱ ndaa̱, ta ko̱ kíán ña̱ to̱ꞌón. Táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ dánaꞌa̱ Espíritu ii̱ noo̱ ndo̱, ki̱ꞌo dión koo ini ndo̱ kandita ndaa̱ ndo̱ xíꞌín Jesús.
1JO 2:28 Ta viti, de̱ꞌe kuálí, kandita toon ndó xíꞌín Jesús, dá kía̱n koo ta̱ndeé iní noo̱ ndo̱ tá ná naꞌa̱ noo̱ tuku na noo̱ yo̱. Ta ni iin ña̱ꞌa o̱ kédaá xíꞌín ndó, dá xíkaꞌan noo̱ ndo̱ tá ná nandió ko̱o na kasaa̱ na̱.
1JO 2:29 Ta sa̱ náꞌá ndó ña̱ kúú ná iin na̱ ndaa̱, ta kánian kanaꞌá taꞌani ndó ña̱ ndi ndáa na̱ kée ña̱ ndaa̱, no̱ón kúú de̱ꞌe Ndios.
1JO 3:1 Kande̱ꞌé ndó ndi ki̱ꞌo ví kúꞌu̱ ini tatá Ndios saꞌa̱ yo̱, chi̱ ni̱ xi̱ꞌo na ña̱ kía̱n kuu kananí yó de̱ꞌe mií ná, ta miía̱n ndaa̱ dión kíán. Sa̱ꞌá ño̱ó na̱ kúú kuendá ñayuú yóꞌo ko̱ nákoni na̱ yó, ña̱ kúú yó de̱ꞌe Ndios, dá chi̱ ni mií Ndios ko̱ nákoni na̱.
1JO 3:2 Na̱ mani̱í, sa̱ kúú vá yó de̱ꞌe Ndios viti, ta kámani̱ vá kandaa̱ ini yo̱ ndí ki̱án kasandaá yo̱ kakuu yó. Tído sa̱ náꞌá yó ña̱ tá ná nandió ko̱o Jesús kasaa̱ na̱, dá kía̱n kakuu yó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúú mií ná, dá chi̱ koni túu yó na̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo káa rá ió na̱.
1JO 3:3 Ta ndidaá kúú na̱ kómí ta̱ndeé iní yóꞌo, no̱ón kúú na̱ ndúvii mií, táto̱ꞌon ki̱ꞌo vii mií Jesús.
1JO 3:4 Ta ndi ndáa ña̱yuu yáꞌa kée kua̱chi, no̱ón kúú na̱ xío̱ kao na choon ni̱ saꞌanda Ndios. Dá chi̱ ndidaá táꞌa̱n kua̱chi xío̱ kao choon ni̱ saꞌanda Ndios.
1JO 3:5 Ta sa̱ náꞌá va̱ꞌa ndó ña̱ ni̱ kii Jesús ñayuú yóꞌo ni̱ di̱tá ná yó noo̱ kua̱chi, ta ni iin tóꞌón kua̱chi mií ná ko̱ ní sá io.
1JO 3:6 Ta ndidaá ña̱yuu ñóꞌo noo̱ ndáꞌa̱ Jesús ko̱ yáꞌa taꞌon na kée na kua̱chi. Tído ndidaá na̱ yáꞌa kée kua̱chi, ni iin kuu̱ ko̱ ní xini na̱ Jesús, ta ni ko̱ náꞌá ñaá ná.
1JO 3:7 De̱ꞌe kuálí, o̱ sa̱ kónó ndó ña̱ dándaꞌí ñaá ña̱yuu, chi̱ ndi ndáa mií vá ña̱yuu kée ña̱ ndaa̱, no̱ón kúú ña̱yuu ndaa̱, táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndaa̱ mií Jesús.
1JO 3:8 Tído na̱ kée kua̱chi, no̱ón kúú kuendá ña̱ uꞌu̱, dá chi̱ ña̱ uꞌu̱ kía̱n kée kua̱chi ndá rá ni̱ ka̱sáꞌá saꞌa̱ ñayuú yóꞌo, ta nda̱ viti kée i̱íán dión. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kixi de̱ꞌe Ndios ni̱ da̱naá ná ña̱ kini kéean.
1JO 3:9 Ta ña̱yuu ni̱ nduu de̱ꞌe Ndios ko̱ kée ka̱ kua̱chi, dá chi̱ ña̱ kóni̱ Ndios nákaa̱ ini nío̱ ná. Sa̱ꞌá ño̱ó o̱ kúu taꞌon ya̱ꞌa na kee na kua̱chi sa̱ꞌá ña̱ ni̱ nduu na de̱ꞌe Ndios.
1JO 3:10 Ta ki̱ꞌo dión kándaa̱ inio̱ ndá yoo kúú de̱ꞌe Ndios, ta ndá yoo kúú de̱ꞌe ña̱ uꞌu̱. Chi̱ ña̱yuu ko̱ kée ña̱ ndaa̱, xíꞌín na̱ ko̱ kúꞌu̱ ini saꞌa̱ ña̱yuu xi̱ꞌín ná, no̱ón kúú na̱ ko̱ kúú de̱ꞌe Ndios.
1JO 3:11 Ta ña̱ yóꞌo kúú to̱ꞌon va̱ꞌa ni̱ seídóꞌo ndó nda̱ mií saꞌa̱, ña̱ ná kuꞌu̱ ini saꞌa̱ sátáꞌan yó.
1JO 3:12 Ta ná dáꞌa ni kee yó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kee Caín tá sa̱ naꞌá, chi̱ ni̱ sa̱ íi̱n ra̱ xoo ña̱ uꞌu̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ saꞌání rá ñani lóꞌo̱ mií rá. Ta, ¿ndiva̱ꞌa ni̱ saꞌání ñaá rá, káꞌán ndoꞌó? Dá chi̱ ndinoꞌo ña̱ kini va sa̱ kee ra, ta ndinoꞌo ña̱ va̱ꞌa ni̱ sa̱ kee ñani ra̱ noo̱ Ndios.
1JO 3:13 Sa̱ꞌá ño̱ó, ñani miíi̱, o̱ sa̱ náá iní ndo̱ tá xiní uꞌu̱ ñaá ña̱yuu ko̱ náꞌá Ndios.
1JO 3:14 Ta náꞌá yó ña̱ sa̱ ni̱ kanxoo yó noo̱ kúú íchi̱ noo̱ kuaꞌa̱n yo̱ kuu yo̱, ta viti ñóꞌo yó íchi̱ noo̱ kataki chíchí yó, chi̱ kúꞌu̱ ini yo̱ saꞌa̱ ñani yo̱. Ta na̱ ko̱ kúꞌu̱ ini saꞌa̱ ñani na̱, no̱ón kúú na̱ ñóꞌo i̱í vá íchi̱ noo̱ kuu na̱.
1JO 3:15 Ta ndidaá ña̱yuu xiní uꞌu̱ ñani na̱, no̱ón kúú iin na̱ saꞌání ndi̱i noo̱ Ndios. Ta sa̱ náꞌá vá ndó ña̱ ndidaá na̱ saꞌání ndi̱i ko̱ ñáꞌa̱ taꞌon niꞌi̱ ná ña̱ kataki chíchí ná noo̱ Ndios.
1JO 3:16 Ta sa̱ kándaa̱ va̱ꞌa ini yo̱ ndí ki̱án keeá, dá kuꞌu̱ ini yo̱ saꞌa̱ ñani yo̱. Chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ na̱ki̱ꞌo Jesús mií ná ni̱ xiꞌi̱ na̱ saꞌa̱ yo̱, ki̱ꞌo dión taꞌani kánian naki̱ꞌo yó mií yó kuu yo̱ saꞌa̱ ñani yo̱.
1JO 3:17 Tído tá ió ña̱ꞌa noo̱ yo̱ ñayuú yóꞌo, ta ndéꞌé yó ña̱ xínñóꞌó ñani yo̱ ñá, ta kediꞌi̱nda̱ yo̱án noo̱ ná, dá kía̱n, ¿ndí kaá yo̱ ña̱ kúꞌu̱ ini yo̱ saꞌa̱ ná táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée Ndios, tá dáá?
1JO 3:18 De̱ꞌe kuálíí, ná dáꞌa ni kuꞌu̱ ini yo̱ saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu xíꞌín to̱ꞌon káꞌa̱n oon ni yó, o̱ xíꞌín to̱ꞌon kánkuei yúꞌu̱ óon ni yó. Va̱ꞌa ka̱a̱n ná kuꞌu̱ ini yo̱ saꞌa̱ ná xíꞌín ña̱ va̱ꞌa kée yó, ta ná chindeé ndisa yó na̱.
1JO 3:19 Tá kée yó dión, dá kía̱n kándaa̱ inio̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ kúú yó kuendá ña̱ ndaa̱, ta ko̱ kútúú ini yo̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kée yó.
1JO 3:20 Tído tá kutúú ini yo̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee yó, dá kía̱n ná kanaꞌá yó ña̱ káꞌano cháá ka̱ Ndios o̱ du̱ú nío̱ yo̱, chi̱ náꞌá va̱ꞌa ná saꞌa̱ ndidaá kúú ña̱ꞌa kée yó.
1JO 3:21 Na̱ mani̱ miíi̱, tá ko̱ kútúú ini yo̱, dá kía̱n ió ta̱ndeé iní yo̱ xíꞌín Ndios,
1JO 3:22 ta ndi ndáa miíó ña̱ꞌa ná kaka̱ yo̱ noo̱ ná, ta kúú niꞌi̱ vá yóa̱n, dá chi̱ kée yó choon saꞌanda na̱, ta kée yó ña̱ kóni̱ na̱.
1JO 3:23 Ta ña̱ yóꞌo kúú choon ni̱ saꞌanda Ndios noo̱ yo̱ ña̱ ná kandísa yó de̱ꞌe na Jesucristo, ta ná kuꞌu̱ ini saꞌa̱ sátáꞌan yó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ saꞌanda na̱ choon noo̱ yo̱.
1JO 3:24 Chi̱ ndi ndáa na̱ kée choon saꞌándá Ndios, no̱ón kúú na̱ ñóꞌo noo̱ ndáꞌa̱ Ndios, ta ió Ndios xíꞌín ná. Ta sa̱ꞌá ña̱ ió Espíritu ii̱ Ndios ini nío̱ yo̱, sa̱ꞌá ño̱ó kándaa̱ ini yo̱ ña̱ ió Ndios xíꞌín yó.
1JO 4:1 Na̱ mani̱ miíi̱, o̱ sa̱ kándísa ndó ndidaá ña̱yuu, na̱ káꞌa̱n ña̱ kómí ná Espíritu Ndios. Dinñóꞌó ka̱ korndodó ndó na̱, ná kande̱ꞌá á miía̱n ndaa̱ kómí ná Espíritu Ndios o ko̱ó. Dá chi̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo profeta to̱ꞌón xíonoo iin níí kúú ñayuú.
1JO 4:2 Diꞌa kee ndó, dá kandaa̱ ini ndo̱ tá miía̱n ndaa̱ kuiti kómí ná Espíritu Ndios: tá nákoni na̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ kuiti ni̱ nduu Jesús iin ta̱a ñayuú yóꞌo, dá kía̱n no̱ón kúú na̱ kómí Espíritu Ndios.
1JO 4:3 Ta ña̱yuu ko̱ nákoni ña̱ ni̱ nduu Jesús iin ta̱a ñayuú yóꞌo, no̱ón kúú na̱ ko̱ kómí Espíritu Ndios, chi̱ nákani ini na̱ táto̱ꞌon ta̱a xiní uꞌu̱ Cristo. Sa̱ ni̱ seídóꞌo vá mií ndó ña̱ kii ra, ta sa̱ xíonoo va ra ñayuú yóꞌo viti.
1JO 4:4 De̱ꞌe kuálí, kanaꞌá ndó ña̱ ndoꞌó kúú ña̱yuu Ndios, ta sa̱ ni̱ ka̱ndeé ndó xíꞌín ra̱ kátoó dándaꞌí ñaá, chi̱ káꞌano cháá ka̱ Ndios, na̱ ió xíꞌín ndó, o̱ du̱ú ña̱ kini ió ñayuú yóꞌo.
1JO 4:5 Ta̱a yóꞌo kúú kuendá ñayuú yóꞌo, sa̱ꞌá ño̱ó dánaꞌa̱ ra̱ sa̱ꞌá ña̱ ió ñayuú yóꞌo va. Ta kúú kándísa vá ñaá ña̱yuu ko̱ náꞌá Ndios.
1JO 4:6 Tído yóó, kúú yó kuendá Ndios. Ta na̱ náꞌá Ndios, no̱ón kúú na̱ seídóꞌo ña̱ dánaꞌa̱ yo̱. Ta na̱ ko̱ kúú kuendá Ndios, no̱ón kúú na̱ ko̱ kóni̱ kueídóꞌo ña̱ ndaa̱ dánaꞌa̱ yo̱, chi̱ ko̱ náꞌá ná Ndios. Ta ki̱ꞌo dión kándaa̱ ini yo̱ ndá yoo kómí Espíritu ndaa̱, ta ndá yoo kómí espíritu to̱ꞌón.
1JO 4:7 Na̱ mani̱ miíi̱, ná koo ini yo̱ kuꞌu̱ ini saꞌa̱ sátáꞌan yó, chi̱ ña̱ kuꞌu̱ ini yo̱ saꞌa̱ iin rá iin yó, ña̱ yóꞌo kúú ña̱ꞌa Ndios. Ta ndidaá kúú ña̱yuu, na̱ kúꞌu̱ ini saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu, na̱ yóꞌo kúú na̱ ni̱ nduu de̱ꞌe Ndios, ta náꞌá ná Ndios.
1JO 4:8 Ta ndi ndáa na̱ ko̱ kúꞌu̱ ini saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu, no̱ón kúú na̱ ko̱ náꞌá Ndios, chi̱ Ndios kúú na̱ kúꞌu̱ ini saꞌa̱ yo̱.
1JO 4:9 Mií Ndios ni̱ da̱náꞌa̱ noo̱ yo̱ ña̱ kúꞌu̱ nda̱ꞌo ini na̱ saꞌa̱ yo̱, chi̱ ni̱ ta̱ndaꞌá ná iin tóꞌón dini̱ de̱ꞌe na ñayuú yóꞌo ni̱ kii na, dá niꞌi̱ yo̱ ña̱ kataki chíchí yó saꞌa̱ ná.
1JO 4:10 Ta ña̱ yóꞌo xíꞌo ña̱ kándaa̱ ini yo̱ ndi ki̱ꞌo kúꞌu̱ ini Ndios saꞌa̱ yo̱, ta ña̱ káꞌano cháá ka̱ kía̱n yóꞌo o̱ du̱ú ña̱ kóni̱ yo̱ mií ná. Chi̱ sa̱ꞌá ña̱ kúꞌu̱ nda̱ꞌo ini na̱ saꞌa̱ yo̱, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ta̱ndaꞌá ná de̱ꞌe na ni̱ kii na ñayuú yóꞌo, ta ni̱ chi̱ya̱ꞌi na sa̱ꞌá kua̱chi yó.
1JO 4:11 Na̱ mani̱ miíi̱, tá ki̱ꞌo dión kúꞌu̱ ini Ndios saꞌa̱ yo̱, dá kía̱n ki̱ꞌo dión taꞌani kánian kuꞌu̱ ini saꞌa̱ sátáꞌan yó.
1JO 4:12 Ni iin tóꞌón taꞌon ña̱yuu ko̱ ní kúu koni xíꞌín noo̱ ná Ndios, tído tá ná kuꞌu̱ ini saꞌa̱ sátáꞌan yó, dá kía̱n ió Ndios xíꞌín yó, ta ni̱ kasa̱ndaá yo̱ kúꞌu̱ ini yo̱ saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée mií ná.
1JO 4:13 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xi̱ꞌo na Espíritu ii̱ ná noo̱ yo̱, sa̱ꞌá ño̱ó kándaa̱ ini yo̱ ña̱ ñóꞌo yó noo̱ ndáꞌa̱ Ndios, ta ió na̱ xíꞌín yó.
1JO 4:14 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xini ndu̱, sa̱ꞌá ño̱ó xíꞌo ndu kuendá noo̱ ña̱yuu ña̱ ni̱ ta̱ndaꞌá tatá Ndios de̱ꞌe na ni̱ kii na, ta no̱ón kúú na̱ dáka̱ki ña̱yuu ndéi ñayuú yóꞌo.
1JO 4:15 Ta ndi ndáa ña̱yuu nákoni ña̱ Jesús kúú de̱ꞌe Ndios, no̱ón kúú na̱ ñóꞌo noo̱ ndáꞌa̱ Ndios, ta ió Ndios xíꞌín ná.
1JO 4:16 Ta sa̱ kándaa̱ ini yo̱, ta kándísa yó ña̱ kúꞌu̱ ini Ndios saꞌa̱ yo̱. Ndios kúú na̱ kúꞌu̱ ini saꞌa̱ yo̱. Sa̱ꞌá ño̱ó tá kúꞌu̱ ini yo̱ saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée mií ná, dá kía̱n ñóꞌo yó noo̱ ndáꞌa̱ Ndios, ta ió na̱ xíꞌín yó.
1JO 4:17 Ta xíꞌín ña̱ yóꞌo ni̱ kasa̱ndaá yo̱ kúꞌu̱ ndisa ini yo̱ saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu, sa̱ꞌá ño̱ó koo ta̱ndeé iní yo̱ tá ná kasandaá kuu̱ keyíko̱ Ndios saꞌa̱ yo̱, dá chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée mií ná, ki̱ꞌo dión kée yó ñayuú yóꞌo.
1JO 4:18 Tá kúꞌu̱ ndisa ini yo̱ saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu, dá kían ko̱ kánian yu̱ꞌú yo̱ noo̱ keyíko̱ Ndios saꞌa̱ yo̱. Chi̱ tá ni̱ kasa̱ndaá yo̱ kúꞌu̱ ndisa ini yo̱ saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu, ko̱ káni ka̱a̱n yu̱ꞌú yo̱. Chi̱ ña̱ yu̱ꞌú yo̱ kíán kóni̱ kaa ña̱ káꞌán yó ña̱ dándóꞌo Ndios nío̱ yo̱. Ta ndi ndáa na̱ yuꞌú, no̱ón kúú na̱ ko̱ ñáꞌa̱ kasandaá na̱ kuꞌu̱ ndisa ini na̱ saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu.
1JO 4:19 Kóni̱ yo̱ Ndios, chi̱ dinñóꞌó mií ná ni̱ kuꞌu̱ ini saꞌa̱ yo̱.
1JO 4:20 Tá kaá yo̱ ña̱ kóni̱ yo̱ Ndios, ta xiní uꞌu̱ yo̱ ñani yo̱, dá kía̱n kúú yó ña̱yuu to̱ꞌón. Dá chi̱ tá ko̱ kúꞌu̱ ini yo̱ saꞌa̱ ñani yo̱, táꞌa̱n na̱ ndéꞌé yó ndéi xíꞌá, ¿ndi koo ví kaa yo̱ ña̱ kóni̱ yo̱ Ndios, na̱ ko̱ xíni yo̱?
1JO 4:21 Dá chi̱ mií Jesús ni̱ saꞌanda choon yóꞌo noo̱ yo̱, ña̱ tá kóni̱ ndisa yó Ndios, dá kía̱n kánian kuꞌu̱ ini yo̱ saꞌa̱ ñani yo̱.
1JO 5:1 Ndi ndáa ña̱yuu kándísa ña̱ Jesús kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá, no̱ón kúú na̱ ni̱ nduu de̱ꞌe Ndios. Ta ndi ndáa na̱ kúꞌu̱ ini saꞌa̱ iin tatá, ta nda̱ de̱ꞌe na kúꞌu̱ taꞌani ini na̱ saꞌa̱.
1JO 5:2 Ta ki̱ꞌo dión kándaa̱ ini yo̱ ña̱ kúꞌu̱ ini yo̱ saꞌa̱ ndidaá na̱ kúú de̱ꞌe Ndios, chi̱ kóni̱ yo̱ Ndios, ta kée yó choon saꞌándá na̱.
1JO 5:3 Tá kóni̱ ndisa yó Ndios, dá kía̱n kee yó choon saꞌándá na̱. Ta ko̱ ta̱ꞌón ña̱ kuáchi̱ kíán kee yó choon saꞌándáa̱n,
1JO 5:4 dá chi̱ ndidaá na̱ ni̱ nduu de̱ꞌe Ndios, no̱ón kúú na̱ kándéé xíꞌín ña̱ kini ió ñayuú yóꞌo. Chi̱ sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní yo̱ Jesús, sa̱ꞌá ño̱ó kándéé yó xíꞌín ña̱ kini ió ñayuú yóꞌo.
1JO 5:5 Ta, ¿ndá yoo kúú na̱ kándéé xíꞌín ña̱ kini ió ñayuú yóꞌo? No̱ón kúú na̱ kándísa ña̱ Jesús kúú de̱ꞌe Ndios.
1JO 5:6 Táꞌa̱n ña̱ xíꞌo kuendá ña̱ ni̱ kii ndisa Jesucristo noo̱ Ndios kúú ta̱kui̱í xíꞌín nii̱. Ta o̱ du̱ú ta̱kui̱í oon ni xíꞌo kuendá, dá chi̱ nii̱ xíꞌín ta̱kui̱í kúú ra̱ xíꞌo ndaa̱ kuendá ña̱ ki̱ꞌo dión kíán. Ta Espíritu ii̱ Ndios taꞌani kúú na̱ xíꞌo ndaa̱ kuendá ña̱ ki̱ꞌo dión kíán, chi̱ iin na̱ ndaa̱ kúú Espíritu.
1JO 5:7 [Ta na̱ xíꞌo kuendá chí induú kúú tatá Ndios, xíꞌín de̱ꞌe, xíꞌín Espíritu ii̱. Ta iin tóꞌón vá kúú ndin oni̱ na̱ yóꞌo.] Ta oni̱ taꞌani kúú ña̱ xíꞌo kuendá chí no̱ñóꞌo̱ yóꞌo ña̱ ni̱ kii Jesús noo̱ Ndios.
1JO 5:8 Iin na̱ kúú Espíritu ii̱ Ndios, ta iin ka̱ ra̱ kúú ta̱kui̱í, ta iin ka̱ ra̱ kúú nii̱. Ta iin nóó xíꞌo ndaa̱ Espíritu ii̱ kuendá xíꞌín ta̱kui̱í xíꞌín nii̱ ña̱ ki̱ꞌo dión kíán.
1JO 5:9 Tá nátiin va̱ꞌa yó kuendá xíꞌo ta̱a, ná kanaꞌá yó ña̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ kuendá xíꞌo Ndios, chi̱ kuendá xíꞌo mií ná kía̱n káꞌa̱n sa̱ꞌá de̱ꞌe na.
1JO 5:10 Ta ña̱yuu kándísa de̱ꞌe Ndios, no̱ón kúú na̱ ni̱ taxi va̱ꞌa to̱ꞌon yóꞌo nío̱ ná. Ta na̱ ko̱ kándísa noo̱ káꞌa̱n Ndios, no̱ón kúú na̱ kétóꞌón Ndios, chi̱ ko̱ kándísa na to̱ꞌon ni̱ xi̱ꞌo Ndios, ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱ de̱ꞌe na.
1JO 5:11 Ta ña̱ yóꞌo kúú kuendá ni̱ xi̱ꞌo Ndios noo̱ yo̱, ña̱ sa̱ ni̱ xi̱ꞌo na ña̱ kataki chíchí yó, ta sa̱va̱ꞌa noo̱ iin tóꞌón de̱ꞌe na niꞌi̱ yo̱ ña̱ kataki chíchí yó.
1JO 5:12 Ta ndi ndáa ña̱yuu ni̱ na̱tiin Jesús, na̱ kúú de̱ꞌe Ndios, ini nío̱ ná, no̱ón kúú na̱ kataki chíchí. Tído ndi ndáa na̱ ko̱ ní xíin natiin ñaá, no̱ón kúú ná o̱ níꞌi̱ taꞌon na ña̱ kataki chíchí ná.
1JO 5:13 Táai to̱ꞌon yóꞌo ko̱saa̱ noo̱ ndo̱ꞌó, na̱ kándísa de̱ꞌe Ndios, dá kanaꞌá ndó ña̱ sa̱ kómí ndó ña̱ kataki chíchí ndó.
1JO 5:14 Ta ña̱ yóꞌo kúú ta̱ndeé iní kómí yó noo̱ Ndios, chi̱ tá xíka̱ yo̱ iin ña̱ꞌa noo̱ ná táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ mií ná, ta kúú seídóꞌo na ña̱ xíka̱ yo̱.
1JO 5:15 Ta sa̱ꞌá ña̱ náꞌá yó ña̱ seídóꞌo va̱ꞌa ñaá Ndios tá xíka̱ yo̱ ndi ndáa mií vá ña̱ꞌa noo̱ ná, sa̱ꞌá ño̱ó náꞌá taꞌani yó ña̱ niꞌi̱ yo̱ ña̱ xíka̱ yo̱ noo̱ ná.
1JO 5:16 Tá ni̱ xini iin káa ndó iin ñani yo̱ kée na kua̱chi, ña̱ kía̱n ko̱ kúú kua̱chi ko̱ kánian kuu na̱, dá kía̱n kánian kaka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios saꞌa̱ ná, ta kúú ki̱ꞌo vá Ndios ña̱ kía̱n kataki na̱. Dión kee ndó tá ko̱ ní ya̱ꞌa na kee na kua̱chi ña̱ kía̱n ko̱ kánian kuu na̱. Chi̱ miía̱n ndaa̱ ió kua̱chi, ña̱ kía̱n kánian kuu yo̱. Tído ko̱ káꞌa̱n taꞌoin xíꞌín ndó ña̱ ná kaka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios saꞌa̱ ña̱yuu kée dión.
1JO 5:17 Ndidaá kúú vá ña̱ꞌa kini kúú kua̱chi noo̱ Ndios. Tído ió kua̱chi, ña̱ kía̱n ko̱ kánian kuu yo̱.
1JO 5:18 Sa̱ náꞌá vá yó ña̱ ndi ndáa ña̱yuu ni̱ nduu de̱ꞌe Ndios, ko̱ kée ka̱ na̱ kua̱chi, dá chi̱ ndaá va ñaá mií de̱ꞌe Ndios no̱ó ña̱ uꞌu̱, sa̱ꞌá ño̱ó o̱ kúu taꞌon kendava̱ꞌa ña̱ uꞌu̱ xíꞌín ná.
1JO 5:19 Ta sa̱ náꞌá taꞌani yó ña̱ ñóꞌo yó noo̱ ndáꞌa̱ Ndios, va̱ꞌará iin níí kúú ñayuú yóꞌo nákaa̱ ti̱xi ndáꞌa̱ ña̱ uꞌu̱.
1JO 5:20 Ta sa̱ náꞌá taꞌani yó ña̱ ni̱ kixi de̱ꞌe Ndios, ta ni̱ xi̱ꞌo na ña̱xintóni̱ yo̱, dá ná kanaꞌá yó na̱ miía̱n ndaa̱ kuiti kúú Ndios. Ta ñóꞌo yó noo̱ ndáꞌa̱ na̱ kúú Ndios ndaa̱, ta ñóꞌo taꞌani yó noo̱ ndáꞌa̱ de̱ꞌe na Jesucristo. Na̱ yóꞌo kúú na̱ miía̱n ndaa̱ kuiti kúú Ndios, ta xíꞌo na ña̱ kataki chíchí yó.
1JO 5:21 De̱ꞌe kuálí miíi̱, kandaa ndo̱ mií ndó no̱ó ña̱ kúú yoko̱. Dión ná koo.
2JO 1:1 Yuꞌu̱ kúú na̱ sáꞌano noo̱ ndo̱, ta káꞌa̱n yuꞌu̱ ndisáꞌán xíꞌín yoꞌó, ki̱ꞌo mani̱í, na̱ ni̱ ka̱xi mií Ndios, xíꞌín no̱ó de̱ꞌón, na̱ kúú kuendá Jesús. Kanaꞌá ndó ña̱ miía̱n ndaa̱ kuiti kúꞌu̱ ini yuꞌu̱ saꞌa̱ ndo̱, ta o̱ du̱ú iin tóꞌón yuꞌu̱ kúꞌu̱ ini saꞌa̱ ndo̱, chi̱ ndidaá kúú vá na̱ kándísa ña̱ ndaa̱ kúꞌu̱ ini saꞌa̱ ndo̱.
2JO 1:2 Kúꞌu̱ inii̱ saꞌa̱ ndo̱ꞌó sa̱ꞌá ña̱ ió ña̱ ndaa̱ ini nío̱ yo̱, ta ná koo ña̱ ndaa̱ yóꞌo xíꞌá ndidaá táꞌa̱n kuu̱.
2JO 1:3 Ná kee tatá Ndios xíꞌín de̱ꞌe na Jesucristo, na̱ kúú satoꞌo yo̱, ña̱ mani̱ xíꞌín ndoꞌó, ta ná kuꞌu̱ ini na̱ saꞌa̱ ndo̱, ta naki̱ꞌo na ña̱ koo va̱ꞌa ini ndo̱. Ta ná kendisa na dión xíꞌín ndó sa̱ꞌá ña̱ kúꞌu̱ ini na̱ saꞌa̱ ndo̱.
2JO 1:4 Ta kádii̱ nda̱ꞌo inii̱, chi̱ ni̱ na̱níꞌi̱ yuꞌu̱ dao na̱ kúú kuendá yo̱ꞌó ndéi na kée na ña̱ ndaa̱, táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ saꞌanda tatá Ndios choon noo̱ yo̱.
2JO 1:5 Ta viti, ki̱ꞌo miíi̱, ko̱ táai iin choon sa̱á ko̱saa̱ noo̱ ndo̱, chi̱ ña̱ yóꞌo kúú choon ni̱ niꞌi̱ yo̱ nda̱ rá mií saꞌa̱, sa̱ꞌá ño̱ó seí ndaꞌávíi̱ noo̱o̱n ña̱ ná kuꞌu̱ ini saꞌa̱ sátáꞌan yó.
2JO 1:6 Chi̱ tá ná kuꞌu̱ ini saꞌa̱ sátáꞌan yó, dá kía̱n kée yó choon saꞌándá Ndios. Ta ña̱ yóꞌo kúú choon ni̱ niꞌi̱ yo̱ nda̱ rá mií saꞌa̱ ña̱ ná kandei yó kuꞌu̱ ini saꞌa̱ sátáꞌan yó.
2JO 1:7 Chi̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo na̱ to̱ꞌón xíonoo ñayuú yóꞌo, ta kátoó na̱ dándaꞌí ñaá ná. No̱ón kúú na̱ ko̱ nákoni ña̱ ni̱ nduu Jesucristo iin ta̱a ñayuú yóꞌo. Ta ña̱yuu kée dión kúú na̱ ndúkú dándaꞌí ñaá, ta xiní uꞌu̱ na̱ Jesucristo.
2JO 1:8 Sa̱ꞌá ño̱ó kandaa ndo̱ mií ndó, chi̱ oon ni ví kandeé rá dátu̱ú rá ndo̱ꞌó, dá ná o̱ ko̱ní ndo̱ natiin ndó ña̱ va̱ꞌa noo̱ Ndios sa̱ꞌá choon kée ndó noo̱ mií ná. Sa̱ꞌá ño̱ó ndi̱ꞌi ini ndo̱, dá natiin ndiꞌi ndó ña̱ xíꞌo oon Ndios no̱ó ña̱yuu na̱.
2JO 1:9 Ndi ndáa miíó ña̱yuu ni̱ ke̱xoo no̱ó ña̱ ndaa̱ saꞌa̱ Cristo Jesús, ta ko̱ ndíta toon na xíꞌán, no̱ón kúú na̱ ko̱ ió taꞌon Ndios xíꞌín ná. Tído na̱ ndíta toon xíꞌín ña̱ ndaa̱ saꞌa̱ Cristo Jesús, no̱ón kúú na̱ ió tatá Ndios xíꞌín, ta ió taꞌani de̱ꞌe na xíꞌín ná.
2JO 1:10 Ta ndi ndáa mií vá na̱ ve̱i dánaꞌa̱ noo̱ ndo̱ noo̱ ndéi ndó veꞌe ndó, ta ko̱ dánaꞌa̱ na̱ ña̱ ndaa̱ saꞌa̱ Jesús, o̱ sa̱ chíꞌi ndó na̱ veꞌe ndó. Ta ná dáꞌa ni kaa ndo̱ diꞌa xíꞌín ná: “Va̱ꞌa kúú ni̱ ka̱sáa̱ ní. Koo ní veꞌe.”
2JO 1:11 Dá chi̱ tá ná natiin va̱ꞌa ndó na̱, dá kía̱n iin ni̱ nduu va ndó xíꞌín ná no̱ó ña̱ kini kée na.
2JO 1:12 Kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ꞌa ió kaꞌi̱n xíꞌín ndó, tído ko̱ kóni̱ taꞌon yuꞌu̱ ña̱ kía̱n taai ña̱ noo̱ iin tuti saa̱a̱n noo̱ ndo̱. Dá chi̱ ndátii saa̱i̱ kande̱ꞌí ndo̱ꞌó, ta kaꞌa̱n yúꞌí xíꞌín ndó, dá ná xi̱nko̱o ña̱ kádii̱ ini yo̱.
2JO 1:13 Ta dao ka̱ na̱ kúú kuendá kuꞌu̱ miíón ndéi yóꞌo, táꞌa̱n na̱ ni̱ ka̱xi mií Ndios, tándaꞌá taꞌani na ndisáꞌán ko̱saa̱ noo̱o̱n. Dión ná koo.
3JO 1:1 Yuꞌu̱ kúú na̱ sáꞌano, ta káꞌa̱n yuꞌu̱ ndisáꞌán xíꞌín yoꞌó, Gayo, ñani mani̱. Miía̱n ndaa̱ ndisa kúꞌu̱ nda̱ꞌo inii̱ sa̱ꞌo̱n.
3JO 1:2 Ñani mani̱, xíka̱i̱ noo̱ Ndios ña̱ daá keva̱ꞌón tein ndidaá kúú ña̱ꞌa kéeón, ta daá kuití ná koo va̱ꞌa ino̱n táto̱ꞌon ki̱ꞌo va̱ꞌa nímo̱n noo̱ Ndios.
3JO 1:3 Ni̱ kadii̱ nda̱ꞌo inii̱ tá ni̱ kixi dao ñani yo̱ kuendá Jesús, chi̱ ni̱ na̱kani na xíꞌíín ña̱ íin ndaa̱o̱n xíꞌín ña̱ ndaa̱ kándísa yó.
3JO 1:4 Ta ko̱ó iin ka̱ ña̱ꞌa xíꞌo ña̱ kádii̱ cháá ka̱ inii̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kádii̱ inii̱ tá níꞌi̱ to̱ꞌin ña̱ ndíta ndaa̱ de̱ꞌi kuendá Jesús xíꞌín ña̱ ndaa̱ kándísa yó.
3JO 1:5 Ñani mani̱, va̱ꞌa va kéeón tá chíndeéón ndidaá ñani yo̱, ta va̱ꞌa cháá ka̱ kéeón tá kéeón dión xíꞌín na̱ ko̱ náꞌón.
3JO 1:6 Ta na̱ yóꞌo kúú na̱ xíꞌo kuendá noo̱ na̱ kúú kuendá Jesús ndéi yóꞌo ña̱ kúꞌu̱ nda̱ꞌo ino̱n saꞌa̱ ná. Ta va̱ꞌa keeón tá chindeéón na̱ xíꞌín ndá ña̱ꞌa xínñóꞌó ná noo̱ koꞌo̱n na̱, chi̱ ki̱ꞌo dión kánian kee yó xíꞌín ná saꞌa̱ ña̱ kéchóon na noo̱ Ndios, dá kuu koꞌo̱n na̱ dao ka̱ xíán.
3JO 1:7 Chi̱ sa̱ꞌá ña̱ kóni̱ na̱ Jesús, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱nkuei na xíonoo na dánaꞌa̱ na̱, ta ko̱ kíꞌin ya̱ꞌi taꞌon na no̱ó ña̱yuu ko̱ náꞌá Ndios.
3JO 1:8 Sa̱ꞌá ño̱ó kánian ki̱ꞌo yó ña̱ꞌa xínñóꞌó ná, ta ki̱ꞌo dión chíndeé yó na̱ noo̱ dánaꞌa̱ na̱ to̱ꞌon ndaa̱ saꞌa̱ Jesús.
3JO 1:9 Sa̱ ni̱ taa yuꞌu̱ iin tuti ko̱saa̱ no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús ndéi xaa̱n, tído ko̱ xi̱ín taꞌon Diótrefes kueídóꞌo ra choon saꞌándá ndu̱, chi̱ kóni̱ mií rá kaꞌanda ra̱ choon.
3JO 1:10 Ta sa̱ꞌá ña̱ kée ra dión, sa̱ꞌá ño̱ó tá ná saa̱i̱, dá kaꞌi̱n xíꞌín rá, dá chi̱ xíonoo ra káꞌa̱n ndava̱ꞌa ra saꞌa̱ ndúꞌu̱. Ta ko̱ ndínoo ini ra̱ xíꞌín ña̱ yóꞌo oon ni, chi̱ dión taꞌani ko̱ kóni̱ ra̱ natiin va̱ꞌa ra ñani yo̱, na̱ xíonoo dánaꞌa̱ to̱ꞌon Ndios. Ta ko̱ sónó rá ña̱ natiin va̱ꞌa ñaá dao ka̱ ñani yo̱. Ta kúú táxí rá na̱ káꞌán natiin va̱ꞌa ñaá.
3JO 1:11 Ñani mani̱, o̱ sa̱ kóo ino̱n keeón ña̱ kini kée dao ka̱ ña̱yuu. Diꞌa koo ino̱n keeón ña̱ kúú ña̱ va̱ꞌa. Chi̱ na̱ kée ña̱ va̱ꞌa kúú kuendá Ndios, ta na̱ ko̱ kée ña̱ va̱ꞌa, no̱ón kúú na̱ ko̱ náꞌá Ndios.
3JO 1:12 Ta ndidaá kúú na̱ kúú kuendá Jesús xíꞌo na kuendá saꞌa̱ iin ka̱ ta̱a naní Demetrio ña̱ kúú rá ta̱a va̱ꞌa, ta miía̱n ndaa̱ ndisa dión kíán. Nda̱ nduꞌu̱ xíꞌo kuendá ña̱ ta̱ va̱ꞌa kúú rá, ta sa̱ náꞌá vá miíón ña̱ kuendá xíꞌo nduꞌu̱ kúú ña̱ ndaa̱.
3JO 1:13 Kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ꞌa ió kaꞌi̱n xíꞌón, tído ko̱ kóni̱ taai ña̱ noo̱ iin tuti,
3JO 1:14 chi̱ ndáti kíi̱i̱ konii̱ yo̱ꞌó, ta kantóꞌón yúꞌí xíꞌón.
3JO 1:15 Ta ná koo va̱ꞌa ino̱n kee Ndios. Ta káꞌa̱n na̱ néꞌe táꞌan va̱ꞌa xíꞌón ndéi yóꞌo ndisáꞌán xíꞌón. Ta keeón ña̱ mani̱ kaꞌo̱n ndisáꞌán xíꞌín iin rá iin na̱ néꞌe táꞌan va̱ꞌa xíꞌín nduꞌu̱ ndéi xaa̱n.
JUD 1:1 Yuꞌu̱ kúú Judas, ta kéchóoin noo̱ Jesucristo, ta ñanii̱ kúú Jacobo. Ta káꞌa̱n yuꞌu̱ ndisáꞌán xíꞌín ndoꞌó, na̱ ni̱ kana tatá yo̱ Ndios, ta ni̱ ndu̱vii ná ndo̱ꞌó, ta ñóꞌo ndó noo̱ ndáꞌa̱ Jesucristo.
JUD 1:2 Ná kuꞌu̱ cháá ka̱ ini Ndios saꞌa̱ ndo̱, ta naki̱ꞌo cháá ka̱ na̱ ña̱ koo va̱ꞌa ini ndo̱, ta ná koni̱ cháá ka̱ na̱ ndo̱ꞌó.
JUD 1:3 Na̱ mani̱ miíi̱, sa̱ io nduu va yuꞌu̱ ña̱ kía̱n taai ndi ni̱ kee Ndios ni̱ da̱káki na yó no̱ó kua̱chi yo̱. Tído kándaa̱ inii̱ ña̱ miía̱n ndúsa̱ kánian kaꞌa̱n niꞌinii noo̱ ndo̱ ña̱ kía̱n ndi̱ꞌi ini ndo̱ kandita ndaa̱ ndo̱ xíꞌín ña̱ ndaa̱ kándísa yó, ña̱ kíán iin ndée̱ ni̱ xi̱ꞌo Ndios no̱ó ña̱yuu na̱.
JUD 1:4 Chi̱ ni̱ ku̱ꞌu de̱ꞌé dao ta̱a to̱ꞌón tein ndó, ta nda̱ míí saꞌa̱ káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios sa̱ꞌá ta̱a yóꞌo ña̱ ndoꞌo nío̱ rá sa̱ꞌá ña̱ kée ra. Kúú rá ta̱ kini, chi̱ kaá ra̱ ña̱ sa̱ꞌá ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios saꞌa̱ yo̱, sa̱ꞌá ño̱ó kuu kee yó ndi ndáa mií vá ña̱ꞌa kóni̱ ñíi̱ yo̱. Ta ko̱ nákoni ra̱ Ndios, na̱ kómí ndidaá táꞌa̱n choon, ta ni ko̱ nákoni ra̱ Jesucristo, na̱ kúú satoꞌo yo̱.
JUD 1:5 Ta sa̱ náꞌá vá ndó, tído dándusaa̱ inii̱ ndo̱ꞌó ña̱ tá ni̱ ndiꞌi ni̱ taó satoꞌo yo̱ Ndios na̱ ñoo na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ ta̱ Egipto, dá ni̱ da̱naá na̱ ña̱yuu ko̱ ní kándísa ñaá.
JUD 1:6 Dión taꞌani ni̱ ndoꞌo dao ángel, chi̱ ko̱ ní sá ndaa va̱ꞌa na choon sa̱ komí ná, diꞌa ni̱ da̱nkoo na no̱ó sa̱ ni̱ ndei na. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ taán ñaá Ndios noo̱ íin naá yái̱, ini veꞌe ka̱a, ña̱ kía̱n ni kuu̱ o̱ nóno̱, ta ñoó kañoꞌo na nda̱ ná xi̱nko̱o kuu̱ keyíko̱ Ndios saꞌa̱ ná.
JUD 1:7 Dión taꞌani ni̱ ndoꞌo na̱ ñoo Sodoma xíꞌín Gomorra, xíꞌín ndidaá ka̱ ni na̱ ndéi ñoo ñóꞌo yati xíꞌán. Chi̱ ni̱ kee na táto̱ꞌon ni̱ kee ángel ñoó, chi̱ ni̱ kee na kua̱chi xíꞌín ñíi̱ ná, ta ni̱ kesátá ná ña̱ ni̱ saki Ndios, ña̱ kúú kua̱chi kaꞌan noo̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ da̱ndóꞌo Ndios nío̱ ná xíꞌín ñoꞌó kéi̱, ta ni iin kuu̱ o̱ ndíꞌi ña̱ kéi̱ na̱, dá ná koni iin rá iin yó tá ndóꞌo ña̱yuu kée dión.
JUD 1:8 Dión taꞌani kée ta̱a to̱ꞌón yóꞌo, táꞌa̱n ra̱ kaá ña̱ sa̱ní ra̱ kée Ndios, chi̱ dáyako̱ taꞌani ra ñíi̱ rá xíꞌín kua̱chi kaꞌan noo̱, ta ko̱ nákoni ra̱ ta̱ néꞌe choon, ta káꞌa̱n ndava̱ꞌa ra sa̱ꞌá ña̱ kómí choon náꞌano.
JUD 1:9 Tído ni arcángel Miguel, na̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ noo̱ ángel, ko̱ ní chíndaa̱ noo̱ ná dátai̱ kua̱chi na ña̱ uꞌu̱ nani ni̱ na̱á ndodó na̱ yikí ko̱ño Moisés xíꞌán. Diꞌa ni̱ kaa na̱ xíꞌán: “Ná dána̱ni mií satoꞌi̱ Ndios yo̱ꞌó.”
JUD 1:10 Tído ta̱ to̱ꞌón yóꞌo kúú ra̱ yáꞌa káꞌa̱n ndava̱ꞌa sa̱ꞌá ña̱ ko̱ kándaa̱ ini ra̱, ta sa̱va̱ꞌa ña̱ náꞌá rá kúú ña̱ ndáki ini ña̱xintóni̱ mií rá táto̱ꞌon ndóꞌo kíti̱ ko̱ó ña̱ nákani ini, ño̱ó kía̱n dáyako̱ ñaá noo̱ Ndios.
JUD 1:11 ¡Ndaꞌí kúu ví rá! Dá chi̱ ndíko̱ ra̱ ña̱ ni̱ kee Caín, táꞌa̱n ra̱ ni̱ saꞌání ñani ra̱. Ta ndíko̱ ra̱ di̱ꞌón táto̱ꞌon ni̱ kee Balaam, ta̱ sa̱ kuu profeta ma̱ñá. Ta ndáneꞌe yúꞌu̱ rá noo̱ Ndios táto̱ꞌon ni̱ kee Coré, sa̱ꞌá ño̱ó naá rá táto̱ꞌon ni̱ ndoꞌo Coré.
JUD 1:12 Ta kúú rá yáko̱ ñóꞌo tein ndoꞌó noo̱ ndítútí ndó sásáꞌan ndó sa̱ꞌá ña̱ kúú ndó kuendá Jesús, chi̱ tein víko̱ kée ndó ñóꞌo ra kée ra ña̱ kaꞌan noo̱, ta sa̱va̱ꞌa saꞌa̱ mií vá rá nákani ini ra̱. Ta kúú rá táto̱ꞌon viko̱ kuaꞌa̱n xoo diꞌa xoo diꞌa kée tachi̱, ta ko̱ xíꞌo ña dai̱. Ta kúú rá táto̱ꞌon iin yíto̱ kuíꞌí ko̱ xíꞌo kui̱ꞌi tein yoo̱ dákée. Sa̱ꞌá ño̱ó kúú rá iin yíto̱ ni̱ xiꞌi̱ uu̱ taꞌándá, chi̱ ko̱ xíꞌo rá kui̱ꞌi, ta taó ná ra̱ no̱ñóꞌo̱ ná.
JUD 1:13 Ta kúú rá táto̱ꞌon no̱ó ta̱ñoꞌo̱, ña̱ ndákuei ve̱i dánkoo chiꞌi̱o̱n nda̱ yúꞌu̱ ra̱, ta sa̱va̱ꞌa ña̱ dánkoo rá kía̱n kaꞌan noo̱ xíꞌín ña̱ yakó. Ta kúú rá táto̱ꞌon ti̱ñoo̱ náꞌano xíonoo ndava̱ꞌa nda̱ induú. Sa̱ꞌá ño̱ó sa̱ ió nduu va noo̱ íin naá yái̱, ta ñoó kandadi niꞌini ra ndidaá táꞌa̱n kuu̱.
JUD 1:14 Ta Enoc, na̱ ni̱ sa̱ kuu tata kúú usa̱ ni̱ kixi ti̱xi Adán, no̱ón kúú na̱ ni̱ kaꞌa̱n saꞌa̱ ndí ki̱án ndoꞌo ta̱ kée dión, ta diꞌa kaá na̱: “Kanaꞌá ndó ña̱ kasaa̱ Ndios, na̱ kúú satoꞌo yo̱, ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo mil ángel ná kandaka na kasaa̱ na̱,
JUD 1:15 dá keyíko̱ na̱ saꞌa̱ ndidaá ña̱yuu, dá dándóꞌo na nío̱ ndidaá ña̱yuu kíni sa̱ꞌá ña̱ kini ni̱ kee na xíꞌín ña̱xintóni̱ kíni kómí ná, ta dándóꞌo taꞌani na nío̱ ndidaá na̱ ni̱ ya̱ꞌa ni̱ kaꞌa̱n ndava̱ꞌa saꞌa̱ ná.” Dión ni̱ kaa Enoc.
JUD 1:16 Ta káꞌa̱n kua̱chi ta̱ to̱ꞌón yóꞌo, ta kána̱ꞌá ra̱ sa̱ꞌá ña̱yuu, ta xíonoo ra kée ra sa̱va̱ꞌa ña̱ kóni̱ mií vá rá, ta chíndaya̱ꞌi ra mií rá, ta kée ra ña̱ káꞌa̱n va̱ꞌa ra xíꞌín ña̱yuu, dá niꞌi̱ rá ña̱ kóni̱ ra̱, chi̱ kúú rá ta̱ ma̱ñá.
JUD 1:17 Tído ndoꞌó, na̱ mani̱ miíi̱, ndiko̱ꞌon ini ndo̱ to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n apóstol, na̱ ni̱ ka̱xi satoꞌo yo̱ Jesucristo kaneꞌe to̱ꞌon na,
JUD 1:18 chi̱ diꞌa ni̱ kaa na̱: “Tein kuu̱ noo̱ ndíꞌi kandei ta̱a kedi̱ki ndaa ra̱ ña̱ ndaa̱, ta kanoo ra kee ra ña̱ kóni̱ mií rá.”
JUD 1:19 Ta ta̱a yóꞌo kúú ra̱ ndúkú kaꞌanda dao táꞌan ndó, ta kée ra ña̱ kóni̱ ñíi̱ rá, ta ko̱ i̱ó taꞌon Espíritu ii̱ Ndios ini ra̱.
JUD 1:20 Tído ndoꞌó, ñani mani̱, ndundéé ndó dákuáꞌano ndó mií ndó xíꞌín ña̱ ndaa̱ kándísa yó, chi̱ ña̱ ii̱ kíán. Ta kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín Ndios xíꞌín ndée̱ xíꞌo Espíritu ii̱ noo̱ ndo̱.
JUD 1:21 Ta koo ini ndo̱ taxi va̱ꞌa ndó mií ndó ti̱xi ndáꞌa̱ ña̱ kúꞌu̱ ini Ndios saꞌa̱ ndo̱, xía̱n nani ndáti ndó kemáni̱ Jesucristo ndo̱ꞌó xíꞌín ña̱ kataki chíchí ndó.
JUD 1:22 Ta koo ini ndo̱ kaꞌa̱n niꞌini ndó no̱ó na̱ nákani kuáchi̱ ini, na̱ ko̱ kúú ndúsáꞌano.
JUD 1:23 Koo ini ndo̱ di̱tá ndó dao ka̱ na̱ no̱ó ta̱ndóꞌó ndóꞌo na, ña̱ kúú táto̱ꞌon ñoꞌó kéi̱ ita̱. Ta kuꞌu̱ ini ndo̱ saꞌa̱ dao ka̱ na̱, tído kandaa ndo̱ mií ndó no̱ó ña̱ kini kée na, ta nda̱ dáꞌo̱n ndíxi na kañóꞌó ndó, chi̱ yakóán xíꞌín ña̱ kini kée na.
JUD 1:24 Ta kándéé vá Ndios kandaa na̱ ndo̱ꞌó, dá kía̱n ná dáꞌa ni dánkoo ndó ña̱ ndaa̱ kándísa yó, ta kándéé ná ná chikata vii ná ndo̱ꞌó noo̱ ió na̱ dándáki na xíꞌa̱n kádii̱ iní ndo̱.
JUD 1:25 Ta iin tóꞌón dini̱ míí ná kúú Ndios, ta iin tóꞌón míí ná kúú na̱ ndi̱chí, ta mií ná kúú na̱ dáka̱ki ñaá. Ta iin tóꞌón míí ná kúú na̱ kánian natiin ndidaá ña̱ñóꞌó, xíꞌín ndidaá kúú choon, ta ná dándáki na ndidaá ña̱ꞌa, ta ná kakomí ná ndidaá ndée̱ kuu̱ víti, ta ki̱ꞌo dión kuií vá ná koo. Dión ná koo.
REV 1:1 Ña̱ yóꞌo kúú ña̱ ni̱ naꞌa̱ Jesucristo noo̱ ndidaá na̱ xínkuáchí noo̱ ná, ña̱ ni̱ xi̱ꞌo mií Ndios noo̱ ná saꞌa̱ ndidaá ña̱ꞌa yachi̱ ve̱i koo. Ta ni̱ ta̱ndaꞌá ná iin ángel nákaa̱ ti̱xi ndáꞌa̱ ná, ni̱ kii na ni̱ naꞌa̱ na̱ ndidaá ña̱ yóꞌo noo̱ yúꞌu̱, Juan, na̱ xínkuáchí noo̱ Jesucristo.
REV 1:2 Sa̱ꞌá ño̱ó xíꞌo ndaa̱ yuꞌu̱ kuendá saꞌa̱ ndidaá to̱ꞌon ni̱ xi̱ꞌo Ndios noo̱í, xíꞌín saꞌa̱ to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n Jesucristo, ña̱ kía̱n ni̱ xinii̱ xíꞌín noo̱í.
REV 1:3 Ndikáꞌán ví na̱ káꞌi tuti yóꞌo, ta ndikáꞌán ví na̱ seídóꞌo ña̱ nákanian sa̱ꞌá ña̱ ve̱i koo, ta nátaán váꞌa na ña̱ ini nío̱ ná, dá chi̱ sa̱ kúyati va kuu̱ ve̱i koo ndidaá ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱.
REV 1:4 Yuꞌu̱ kúú Juan, ta káꞌa̱n yuꞌu̱ ndisáꞌán xíꞌín ndin usa̱ veꞌe ño̱ꞌo kuendá Jesús ñóꞌo chí kuendá Asia. Ta ná kee Ndios ña̱ mani̱ xíꞌín ndoꞌó, ta ná ki̱ꞌo na ña̱ kandei va̱ꞌa ndó. Mií ná kúú ná, ta mií ná ni̱ sa̱ kuu na, ta mií ná kúú na̱ kasaa̱. Ta dión taꞌani ná kee ndin usa̱ espíritu xíꞌín ndoꞌó, táꞌa̱n espíritu ió noo̱ Ndios, noo̱ ió na̱ dándáki na.
REV 1:5 Ta dión taꞌani ná kee Jesucristo xíꞌín ndoꞌó. Ta no̱ón kúú na̱ xíꞌo ndaa̱ kuendá sa̱ꞌá ña̱ ndaa̱, ta mií ná kúú na̱ mií no̱ó ni̱ na̱taki iin íchi̱ no̱ó na̱ ni̱ xiꞌi̱, ta iin tóꞌón mií ná kúú dini̱ noo̱ ndidaá rey dándáki no̱ñóꞌo̱ yóꞌo. Ta mií ná kúꞌu̱ ini saꞌa̱ yo̱, ta ni̱ da̱ndóo na kua̱chi yó xíꞌín nii̱ ná,
REV 1:6 ta ni̱ ndee na yó kakuu yó rey xíꞌín duti̱, dá koni kuáchí yó noo̱ tatá na̱ Ndios. Ta daá kuití ná natiin na ña̱ñóꞌó, ta ná dándáki na ndidaá ña̱ꞌa. Dión ná koo.
REV 1:7 ¡Kande̱ꞌé ndó! ¡Tein viko̱ káa kixi Jesús! Ta ndidaá táꞌa̱n ña̱yuu koni ñaá xíꞌín noo̱ ná, ta nda̱ ta̱a ni̱ saꞌání ñaá koni túu ñaá rá noo̱ kii na. Ta ndidaá táꞌa̱n ña̱yuu ndéi iin rá iin ñoo noo̱ kúú ñayuú yóꞌo kuaki na xíꞌín ndirá noo̱ ná tá ná kasandaá kuu̱ yóꞌo. Dión ná koo.
REV 1:8 “Yuꞌu̱ kúú to̱ꞌon mií no̱ó xíꞌín to̱ꞌon noo̱ ndíꞌi, ta kúúí na̱ míí saꞌa̱ xíꞌín na̱ noo̱ ndíꞌi”, kaá na̱ kúú satoꞌo yo̱. Mií ná kúú ná, ta mií ná ni̱ sa̱ kuu na, ta mií ná kúú na̱ kasaa̱, ta mií ná kándéé kée ndidaá táꞌa̱n ña̱ꞌa.
REV 1:9 Ta yuꞌu̱ kúú Juan, na̱ kúú ñani ndo̱, ta ndóꞌo taꞌani nío̱ yuꞌu̱ táto̱ꞌon ndóꞌo nío̱ ndo̱ꞌó, ta nákaa̱i̱ ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios táto̱ꞌon ñóꞌo taꞌani ndoꞌó, ta xíꞌo ndeé inii̱ tein ta̱ndóꞌó táto̱ꞌon xíꞌo ndeé taꞌani ini ndo̱ꞌó sa̱ꞌá ña̱ ndíta yó xíꞌín Jesucristo. Ta sa̱ꞌá ña̱ dánaꞌi̱ to̱ꞌon Ndios, xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ káꞌi̱n saꞌa̱ Jesucristo, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ saꞌa̱n ta̱ néꞌe choon ni̱ da̱nkoo ra yuꞌu̱ iin yúku̱ íin ini ta̱ñoꞌo̱ noo̱ naní Patmos.
REV 1:10 Tein iin kuu̱ ni̱ ka̱xi mií satoꞌo yo̱ Ndios kekáꞌano yó na̱, daá ñoó nákaa̱ yuꞌu̱ ti̱xi ndáꞌa̱ Espíritu ii̱ ná. Ta kúú ni̱ seídóꞌi chí sata̱ díꞌai ña̱ ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ kaꞌa̱n iin tachi̱ ña̱yuu. Táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ꞌi káꞌa̱n trompeta, ki̱ꞌo dión ni̱ꞌi ni̱ kaꞌa̱n tachi̱ ñoó.
REV 1:11 Dá ni̱ kaꞌa̱n xíꞌíín: ―Yuꞌu̱ kúú to̱ꞌon mií no̱ó xíꞌín to̱ꞌon noo̱ ndíꞌi, ta kúúí na̱ míí saꞌa̱ xíꞌín na̱ noo̱ ndíꞌi. Ta taa kíi̱ yo̱ꞌó noo̱ tuti ndidaá ña̱ ndéꞌón kúu, dá tandaꞌón ña̱ ná koꞌa̱n noo̱ ndin usa̱ veꞌe ño̱ꞌo ñóꞌo chí kuendá Asia, noo̱ kúú ñoo Éfeso, xíꞌín ñoo Esmirna, xíꞌín ñoo Pérgamo, xíꞌín ñoo Tiatira, xíꞌín ñoo Sardis, xíꞌín ñoo Filadelfia xíꞌín ñoo Laodicea ―kaá na̱ xíꞌíín.
REV 1:12 Dá tá ni̱ na̱ndió ko̱oi ni̱ sa̱ nde̱ꞌí, nde̱ꞌá ndá yoo káꞌa̱n xíꞌíín, ta kúú ni̱ xinii̱ ndíta usa̱ candelero ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín oro, noo̱ sá ndodó ña̱ tóo̱n.
REV 1:13 Ta tein ndin usa̱ candelero ñoó íin iin na̱ káa táto̱ꞌon káa na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo. Ta ndíxi na iin dáꞌo̱n káni̱, ta xíno̱a̱n nda̱ saꞌa̱ ná, ta nákaa̱ iin vati̱ oro yuꞌú ndíká na̱.
REV 1:14 Ta dini̱ ná xíꞌín idí dini̱ ná kuxí kachi̱a̱n, ta ndéꞌán táto̱ꞌon ndéꞌé yiꞌo̱, ta nduchí nóó na̱ kúú táto̱ꞌon ki̱ꞌo ñoꞌó ita̱.
REV 1:15 Ta táto̱ꞌon yéꞌe̱ ka̱a kuaán ni̱ da̱ndúti̱ ra̱, ki̱ꞌo dión yéꞌe̱ saꞌa̱ ná. Ta táto̱ꞌon ki̱ꞌo níꞌi no̱ó kuaꞌa̱n ta̱kui̱í kuaꞌa̱, ki̱ꞌo dión níꞌi tachi̱ ná.
REV 1:16 Ta noo̱ ndáꞌa̱ xoo kuáꞌa na̱ ñóꞌo usa̱ ti̱ñoo̱, ta yúꞌu̱ ná tánee iin espada, ta ndi nduú xooa̱n dee̱n. Ta ndato yéꞌe̱ noo̱ ná táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndato yéꞌe̱ tá ndií dee̱n.
REV 1:17 Tá ni̱ xinii̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo káa na, kúú ni̱ yaa̱i̱ nda̱ no̱ñóꞌo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kuéi na̱ ni̱ xiꞌi̱. Dá ni̱ chi̱nóo na ndaꞌá kuáꞌa na̱ sata̱í, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌíín: ―O̱ sa̱ yúꞌóo̱n. Yuꞌu̱ kúú na̱ míí saꞌa̱, ta yuꞌu̱ kúú na̱ noo̱ ndíꞌi.
REV 1:18 Ta kúú taꞌanii na̱ daá ió takí. Ni̱ xiꞌi̱i̱, tído takíi̱ viti, ta daá kuií vá katakii̱. Dión ná koo. Ta mií yuꞌu̱ kómíí ndaꞌá ka̱a noo̱ ñóꞌo na̱ kúú ndi̱i, ta kómí taꞌani yuꞌu̱ choon no̱ó ña̱ kédaá xíꞌín ña̱yuu, dá xíꞌi̱ na̱.
REV 1:19 Ta taa ndidaá ña̱ ni̱ xino̱n, ta taa taꞌani ndidaá ña̱ kúu tiempo viti, xíꞌín ña̱ koo chí noo̱.
REV 1:20 Ná koꞌi̱n kasto̱ꞌin xíꞌón ndi dándáki ndin usa̱ ti̱ñoo̱, táꞌa̱n kirí ni̱ xino̱n ñóꞌo noo̱ ndáꞌa̱ xoo kuáꞌi̱, xíꞌín ndin usa̱ candelero oro ñoó. Ndin usa̱ ti̱ñoo̱ ñoó kúú ndin usa̱ ángel kómí choon sata̱ ndin usa̱ veꞌe ño̱ꞌo ñóꞌo chí kuendá Asia, ta ndin usa̱ candelero oro ni̱ xino̱n ñoó kúú ndin usa̱ veꞌe ño̱ꞌo ñoó.
REV 2:1 ’Taa ña̱ koꞌi̱n kaꞌi̱n xíꞌón noo̱ iin tuti, dá tandaꞌón ña̱ ná koꞌa̱n noo̱ ángel kómí choon sa̱tá ña̱yuu kúú kuendá yuꞌu̱ ndéi ñoo Éfeso, ta kaꞌo̱n xíꞌín ná: “Na̱ ñóꞌo ndin usa̱ ti̱ñoo̱ noo̱ ndáꞌa̱ xoo kuáꞌa, na̱ xíonoo tein ndin usa̱ candelero oro ñoó kúú na̱ kaá diꞌa xíꞌín ndó:
REV 2:2 Sa̱ náꞌá vá yuꞌu̱ ndidaá ña̱ kée ndoꞌó, ta náꞌá taꞌani yuꞌu̱ ña̱ ndíꞌi ini ndo̱ kéchóon ndó, ta náꞌá taꞌanii ña̱ xíꞌo ndeé iní ndo̱ no̱ó ta̱ndóꞌó ndóꞌo ndó. Ta náꞌá taꞌanii ña̱ kékini ini ndo̱ xiní ndo̱ ña̱yuu kíni. Ta xírndodó ndó ta̱a kaá kúú apóstol, tído ko̱ ta̱ꞌón ñaá kúú rá, ta kándaa̱ ini ndo̱ ña̱ kúú rá ta̱ to̱ꞌón.
REV 2:3 Ta ndóꞌo nío̱ ndo̱, ta xíꞌo ndeé iní ndo̱, ta ndíꞌi ini ndo̱ kéchóon ndó noo̱ yúꞌu̱ sa̱ꞌá ña̱ kóni̱ ndo̱ yuꞌu̱, ta ko̱ sá tuu taꞌon ndó.
REV 2:4 Tído káꞌa̱n kua̱chii noo̱ ndo̱ saꞌa̱ iin ña̱ꞌa, chi̱ ko̱ kóni̱ ka̱ ndo̱ yuꞌu̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ sa̱ kóni̱ ndo̱ yuꞌu̱ nda̱ míí saꞌa̱.
REV 2:5 Sa̱ꞌá ño̱ó ndisaa̱ ini ndo̱ ndeí ni̱ kue̱i ndó no̱ó ña̱ ko̱ kóni̱ ndo̱ yuꞌu̱, ta nandikó iní ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ kée ndó dión. Ta nandió kuéi ndó kee ndó ña̱ va̱ꞌa táto̱ꞌon ni̱ sa̱ kee ndó nda̱ míí saꞌa̱. Dá chi̱ tá ko̱ó, dá kía̱n saa̱ yachi̱i̱ noo̱ ndéi ndó, ta di̱tá vá yuꞌu̱ candelero ndo̱ noo̱ íian.
REV 2:6 Tído iin ña̱ va̱ꞌa kée ndó kíán ña̱ kékini ini ndo̱ xiní ndo̱ ña̱ kée na̱ kúú kuendá nicolaítas, ta ki̱ꞌo dión taꞌani ndóꞌo yuꞌu̱ xíꞌín ná.
REV 2:7 Ta na̱ ió do̱ꞌo, ná kueídóꞌo na ña̱ káꞌa̱n na̱ kúú Espíritu ii̱ xíꞌín iin rá iin veꞌe ño̱ꞌo ñóꞌo chí kuendá Asia. Ta no̱ó na̱ ni̱ xi̱ꞌo ndeé iní ni̱ xi̱nkuei nda̱ noo̱ ndíꞌi, no̱ón kúú na̱ ki̱ꞌoi ña̱ keí ná kui̱ꞌi kána noo̱ yíto̱, yiró xíꞌo ña̱ kataki chíchí ña̱yuu. Ta yíto̱ yóꞌo kúú ra̱ íin me̱ꞌí noo̱ ndato káa noo̱ ió Ndios.”
REV 2:8 ’Ta taa taꞌani ña̱ koꞌi̱n kaꞌi̱n xíꞌón noo̱ iin ka̱ tuti, dá tandaꞌón ña̱ ná koꞌa̱n noo̱ ángel kómí choon sa̱tá ña̱yuu kuendá yuꞌu̱ ndéi ñoo Esmirna, ta kaꞌo̱n xíꞌín ná: “Na̱ kúú míí saꞌa̱, na̱ kúú noo̱ ndíꞌi, na̱ ni̱ xiꞌi̱, ta ni̱ na̱taki na̱ kúú na̱ kaá diꞌa xíꞌín ndó:
REV 2:9 Sa̱ náꞌá vá yuꞌu̱ ndidaá ña̱ kée ndoꞌó, ta náꞌá taꞌani yuꞌu̱ táto̱ꞌon kéndava̱ꞌa ña̱yuu xíꞌín ndó. Ta náꞌá taꞌani yuꞌu̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúndaꞌí ndo̱ ñayuú yóꞌo, va̱ꞌará na̱ kui̱ká vá kúú ndó noo̱ Ndios. Ta náꞌá taꞌanii ña̱ káꞌa̱n ndava̱ꞌa na̱ kaá kúú na̱ Israel xíꞌín ndó, tído ko̱ ta̱ꞌón ñaá kúú ná, dá chi̱ kúú ná iin tuꞌu ndíta xíꞌín ña̱ uꞌu̱.
REV 2:10 O̱ sa̱ yu̱ꞌú ndo̱ ndidaá ña̱ ve̱i ndoꞌo ndó. Ta kaá taꞌani yuꞌu̱ xíꞌín ndó ña̱ koꞌo̱n taꞌani ña̱ uꞌu̱ taán dao ndoꞌó veꞌe ka̱a, dá kexíxian xíꞌín ndó, ta uxi̱ kuu̱ kendava̱ꞌan xíꞌín ndó. Kandita ndaa̱ ndo̱ xíꞌíín nda̱ noo̱ kuu ndo̱ sa̱ꞌí, dá kía̱n ki̱ꞌoi iin corona noo̱ ndo̱, ña̱ kúú ña̱ kataki chíchí ndó.
REV 2:11 Ta na̱ ió do̱ꞌo, ná kueídóꞌo na ña̱ káꞌa̱n na̱ kúú Espíritu ii̱ xíꞌín iin rá iin veꞌe ño̱ꞌo ñóꞌo chí kuendá Asia. Ta no̱ó na̱ ni̱ xi̱ꞌo ndeé iní ni̱ xi̱nkuei nda̱ noo̱ ndíꞌi, no̱ón kúú na̱ o̱ ku̱ú taꞌon taꞌándá kúú uu̱.”
REV 2:12 ’Ta taa taꞌani ña̱ koꞌi̱n kaꞌi̱n xíꞌón noo̱ iin ka̱ tuti, dá tandaꞌón ña̱ ná koꞌa̱n noo̱ ángel kómí choon sa̱tá ña̱yuu kuendá yuꞌu̱ ndéi ñoo Pérgamo, ta kaꞌo̱n xíꞌín ná: “Na̱ tánee espada yúꞌu̱, ña̱ dee̱n ndi nduú xoo, mií ná kúú na̱ kaá diꞌa xíꞌín ndó:
REV 2:13 Sa̱ náꞌá vá yuꞌu̱ ndidaá ña̱ kée ndó, ta náꞌá taꞌani yuꞌu̱ ña̱ ndéi ndó mií ñoo noo̱ dándáki ña̱ uꞌu̱. Tído ndíta toon ii̱ vá ndó xíꞌín yuꞌu̱, ta ko̱ ní dánkoo taꞌon ndó ña̱ kándéé iní ndo̱ yuꞌu̱, va̱ꞌará ni̱ xini xíꞌín noo̱ ndo̱ ni̱ saꞌání ña̱yuu Antipas, táꞌa̱n ra̱ sa̱ ka̱sto̱ꞌon ndaa̱ to̱ꞌin no̱ó ña̱yuu. Dión ni̱ ndoꞌo ra ñoo ña̱ uꞌu̱ xaa̱n.
REV 2:14 Tído káꞌa̱n kua̱chi yuꞌu̱ noo̱ ndo̱ saꞌa̱ dao ña̱ꞌa, dá chi̱ ñóꞌo dao na̱ kúú kuendá Balaam tein ndoꞌó. Ta sa̱ náꞌá vá ndó ña̱ ta̱a yóꞌo sa̱ da̱náꞌa̱ noo̱ Balac ndi kee ra kexíxi ra xíꞌín na̱ ñoo Israel, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ya̱ꞌa na ni̱ seí ná ko̱ño kíti̱, ña̱ dóko̱ ña̱yuu no̱ó yoko̱ ná, ta ni̱ ya̱ꞌa taꞌani na ni̱ kee na kua̱chi xíꞌín na̱ ko̱ kúú yíi̱ ná, xíꞌín na̱ ko̱ kúú ñadiꞌí na̱.
REV 2:15 Ta ñóꞌo taꞌani na̱ kúú kuendá nicolaítas tein ndó, ta kékini ini yuꞌu̱ xiníi̱ ña̱ dánaꞌa̱ na̱.
REV 2:16 Sa̱ꞌá ño̱ó nandikó kíi̱ ini ndo̱ sa̱ꞌá kua̱chi kée ndó, dá chi̱ tá ko̱ó, yachi̱ va saa̱ yuꞌu̱ noo̱ ndéi ndó, dá kaꞌáníí ña̱yuu yóꞌo xíꞌín espada tánee yúꞌí.
REV 2:17 Ta na̱ ió do̱ꞌo, ná kueídóꞌo na ña̱ káꞌa̱n na̱ kúú Espíritu ii̱ xíꞌín iin rá iin veꞌe ño̱ꞌo ñóꞌo chí kuendá Asia. Ta no̱ó na̱ ni̱ xi̱ꞌo ndeé iní ni̱ xi̱nkuei nda̱ noo̱ ndíꞌi, koꞌi̱n ki̱ꞌoi maná, ña̱ ió de̱ꞌé induú, keí ná, ta ki̱ꞌo taꞌanii iin yuu̱ kuxí lóꞌo̱ noo̱ iin rá iin na, ta noo̱ yuu̱ ñoó kandaꞌa̱ iin kuu̱ sa̱á. Ta ni iin tóꞌón taꞌon dao ka̱ ña̱yuu o̱ kánaꞌá ndá kuu̱ kíán, sa̱va̱ꞌa iin tóꞌón na̱ ni̱ na̱tiin ña kanaꞌá.”
REV 2:18 ’Ta taa ña̱ koꞌi̱n kaꞌi̱n xíꞌón noo̱ iin ka̱ tuti, dá tandaꞌón ña̱ ná koꞌa̱n noo̱ ángel kómí choon sa̱tá ña̱yuu kúú kuendá yuꞌu̱ ndéi ñoo Tiatira, ta kaꞌo̱n xíꞌín ná: “Na̱ kúú de̱ꞌe Ndios, na̱ tóo̱n nduchí nóó táto̱ꞌon tóo̱n ñoꞌó ita̱ kéi̱, na̱ yéꞌe̱ saꞌa̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo yéꞌe̱ ka̱a kuaán ni̱ da̱ndúti̱ ra̱, no̱ón kúú na̱ kaá diꞌa xíꞌín ndó:
REV 2:19 Sa̱ náꞌá vá yuꞌu̱ ndidaá ña̱ kée ndó, ta náꞌá taꞌani yuꞌu̱ ña̱ kóni̱ ndo̱ yuꞌu̱, ña̱ kándéé iní ndo̱ yuꞌu̱, ña̱ xínkuáchí ndó no̱ó yuꞌu̱, ña̱ xíꞌo ndeé ini ndo̱ noo̱ ndidaá ña̱ꞌa. Ta va̱ꞌa ka̱ ví kéchóon ndó noo̱ yúꞌu̱ viti o̱ du̱ú tá míí saꞌa̱.
REV 2:20 Tído káꞌa̱n kua̱chi yuꞌu̱ noo̱ ndo̱ saꞌa̱ dao ña̱ꞌa, dá chi̱ sónó ndó noo̱ Jezabel, ñá kúú profeta to̱ꞌón, ñá kía̱n dánaꞌa̱n noo̱ ndo̱. Ta sónó taꞌani ndó ña̱ dándaꞌí ñáꞌa̱ yóꞌo ta̱ xínkuáchí noo̱í, dá ya̱ꞌa ra kee ra kua̱chi xíꞌín na̱ ko̱ kúú ñadiꞌí ra̱. Ta dándaꞌí taꞌanián ra̱, dá ya̱ꞌa ra seí ra̱ ko̱ño kíti̱, kirí dóko̱ ña̱yuu no̱ó yoko̱.
REV 2:21 Ta ni̱ sonóí ña̱ kía̱n ná nandikó inía̱n, tído ko̱ kóni̱ taꞌan vaán nandikó inía̱n, chi̱ kée ii̱ váán kua̱chi xíꞌín ta̱a ko̱ kúú yíi̱a̱n.
REV 2:22 Sa̱ꞌá ño̱ó koꞌi̱n dánkao ñaáí noo̱ xíto kanduꞌa̱n ndoꞌán kueꞌe̱, ta ki̱ꞌo taꞌanii ña̱ ndoꞌo nío̱ ndidaá ra̱ kée kua̱chi xíꞌán tá ná o̱ nándikó iní ra̱ sa̱ꞌá kua̱chi kée ra xíꞌán.
REV 2:23 Ta koꞌi̱n dárkueꞌi̱ ndidaá na̱ ndíta xíꞌán, dá kuu na̱. Ta ndidaá ña̱yuu kúú kuendá yuꞌu̱ ná kandaa̱ ini ña̱ yuꞌu̱ kúú na̱ kátóni̱ ini ndi nákani ini ña̱yuu xíꞌín ña̱ kátoó na̱ kee na, ta ná chiya̱ꞌavii iin rá iin ña̱yuu táto̱ꞌon ki̱ꞌo káa choon ni̱ kee na.
REV 2:24 ’“Tído dao ka̱ ndo̱ꞌó ndéi ñoo Tiatira, ko̱ tái̱ taꞌon ndó sa̱ꞌá ña̱ kée na̱ kúú kuendá Jezabel, ta ko̱ kándísa ndó ña̱ chínaní ña̱yuu ña̱ ndi̱chí xíꞌo ña̱ uꞌu̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ saꞌándá ka̱i̱ ni iin ka̱ choon noo̱ ndo̱.
REV 2:25 Sa̱va̱ꞌa ña̱ kóni̱i̱ kíán koo ini ndo̱ kuita toon ndó xíꞌín ña̱ kándéé iní ndo̱ yuꞌu̱ nda̱ ná kasandaá kuu̱ nandió ko̱o tukui.
REV 2:26 Ta no̱ó na̱ ni̱ xi̱ꞌo ndeé iní ni̱ xi̱nkuei nda̱ noo̱ ndíꞌi, táꞌa̱n na̱ sa̱ kee ña̱ kóni̱ yuꞌu̱ nda̱ noo̱ ndíꞌi kuií, no̱ón kúú na̱ koꞌo̱n yuꞌu̱ ki̱ꞌoi choon noo̱, dá dándáki na iin rá iin ñoo ñayuú yóꞌo.
REV 2:27 Ta xíꞌín vara ka̱a dándáki na ñoo ñoó, ta koꞌo̱n na̱ dákuáchi naa̱n táto̱ꞌon ki̱ꞌo cháchi ki̱di ñóꞌo̱, chi̱ ki̱ꞌoi choon noo̱ ná táto̱ꞌon ni̱ xi̱ꞌo tatái̱ choon noo̱ miíí,
REV 2:28 ta koꞌi̱n ki̱ꞌoi iin ki̱mi ndato tóo̱n naꞌa̱ noo̱ ná.
REV 2:29 Sa̱ꞌá ño̱ó, na̱ ió do̱ꞌo, ná kueídóꞌo na ña̱ káꞌa̱n na̱ kúú Espíritu ii̱ xíꞌín iin rá iin veꞌe ño̱ꞌo ñóꞌo chí kuendá Asia.”
REV 3:1 ’Ta taa taꞌani ña̱ koꞌi̱n kaꞌi̱n xíꞌón noo̱ iin ka̱ tuti, dá tandaꞌón ña̱ ná koꞌa̱n noo̱ ángel kómí choon sa̱tá ña̱yuu kúú kuendá yuꞌu̱ ndéi ñoo Sardis, ta kaꞌo̱n xíꞌín ná: “Na̱ kómí ndin usa̱ espíritu Ndios, na̱ ñóꞌo ndin usa̱ ti̱ñoo̱ noo̱ ndáꞌa̱, no̱ón kúú na̱ kaá diꞌa xíꞌín ndó: Sa̱ náꞌá vá yuꞌu̱ ndidaá ña̱ kée ndó, ta náꞌá taꞌanii ña̱ kaá ña̱yuu ña̱ takí ndo̱ xíꞌín ña̱ kándísa ndó, tído ko̱ ta̱kí taꞌon ndó noo̱ yúꞌu̱.
REV 3:2 Sa̱ꞌá ño̱ó kañoꞌo ini ndo̱, ta kandaa ndo̱ ña̱ kuaꞌa̱n naá noo̱ ndo̱, dá ná o̱ na̱á chíchíán, dá chi̱ ni̱ ka̱ndaa̱ inii̱ ña̱ ko̱ kéndísáꞌano taꞌon ka̱ ndo̱ noo̱ Ndios táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ na̱ kee ndó.
REV 3:3 Kuaꞌán ndo̱ ndisaa̱ ini ndo̱ ndá ki̱án ni̱ na̱tiin ndó, ta ndá ki̱án ni̱ seídóꞌo ndó, ta kuaꞌán ndo̱ kee ndó ña̱, ta nandikó iní ndo̱, chi̱ ni̱ ya̱ꞌa ndó noo̱ Ndios. Kandei nduu ndo̱, dá chi̱ tá ko̱ó, dá kía̱n saa̱i̱ noo̱ ndéi ndó táto̱ꞌon kée iin ta̱ kui̱ꞌíná, ta natiin ndakánai ndo̱ꞌó.
REV 3:4 Tído ndéi taꞌani dao ña̱yuu ñoo Sardis xaa̱n, ta ko̱ ní dáyako̱ taꞌon na dáꞌo̱n ná, chi̱ ko̱ ní dáyako̱ na̱ mií ná xíꞌín kua̱chi. Sa̱ꞌá ño̱ó kandii na dáꞌo̱n ku̱xí kanoo na xíꞌín yuꞌu̱, dá chi̱ ió íchi̱ ná koo na dión sa̱ꞌá ña̱ ni̱ sa̱ ndaa na̱ mií ná.
REV 3:5 Ta ndi ndáa na̱ ni̱ xi̱ꞌo ndeé iní ni̱ xi̱nkuei nda̱ noo̱ ndíꞌi, no̱ón kúú na̱ nandixi dáꞌo̱n ku̱xí, ta o̱ dándóo taꞌon yuꞌu̱ kuu̱ ná noo̱ libro noo̱ kándodó kuu̱ na̱ ni̱ꞌí ña̱ kataki chíchí, ta nakoni yuꞌu̱ na̱, ña̱ kúú ná ña̱yuu miíí, noo̱ tatái̱ Ndios xíꞌín noo̱ ángel kéchóon noo̱ ná.
REV 3:6 Na̱ ió do̱ꞌo, ná kueídóꞌo na ña̱ káꞌa̱n na̱ kúú Espíritu ii̱ xíꞌín iin rá iin veꞌe ño̱ꞌo ñóꞌo chí kuendá Asia.”
REV 3:7 ’Ta taa taꞌani ña̱ koꞌi̱n kaꞌi̱n xíꞌón noo̱ iin ka̱ tuti, dá tandaꞌón ña̱ koꞌa̱n noo̱ ángel kómí choon sa̱tá na̱ kúú kuendá yuꞌu̱ ndéi ñoo Filadelfia, ta kaao̱n xíꞌín ná: “Diꞌa káꞌa̱n na̱ ii̱, na̱ kúú na̱ ndaa̱, na̱ kómí ndaꞌá ka̱a rey David, na̱ sónó, ta ko̱ íin taꞌon kandeé kadi, na̱ sadí, ta ko̱ íin taꞌon kandeé konó, no̱ón kúú na̱ kaá diꞌa xíꞌín ndó:
REV 3:8 Ta sa̱ náꞌá vá yuꞌu̱ ndidaá ña̱ kée ndó. Sa̱ꞌá ño̱ó kaái̱ xíꞌín ndó ña̱ sa̱ ni̱ nono̱ vá yéꞌé noo̱ ndo̱, ta ko̱ íin taꞌon kandeé kadi ña̱. Náꞌí ña̱ cháá vá ndakí ndo̱, tído ndíta ndaa̱ ndo̱ xíꞌín to̱ꞌin, ta ko̱ ní ndata̱ ndo̱ saꞌa̱ yúꞌu̱.
REV 3:9 Kanaꞌá ndó ña̱ koꞌi̱n naki̱ꞌoi na̱ kúú kuendá ña̱ uꞌu̱ noo̱ ndáꞌa̱ ndo̱, táꞌa̱n na̱ kaá ña̱ kúú ná na̱ Israel, tído ko̱ ta̱ꞌón ñaá kúú ná, ña̱yuu to̱ꞌón vá kúú ná. Ta tandaꞌí na̱ kasaa̱ na̱ kakui̱ta xi̱tí ná no̱ó saꞌa̱ ndo̱, ta nakoni na̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ kúꞌu̱ inii̱ saꞌa̱ ndo̱.
REV 3:10 Ni̱ kee ndó choon ni̱ saꞌandai̱ noo̱ ndo̱, chi̱ xíꞌo ndeé iní ndo̱ ndíta toon ndó xíꞌín yuꞌu̱, sa̱ꞌá ño̱ó kandaa va̱ꞌa mií yuꞌu̱ ndo̱ꞌó no̱ó ta̱ndóꞌó kini ve̱i no̱ó ña̱yuu ndéi ñayuú yóꞌo, chi̱ xíꞌín ta̱ndóꞌó yóꞌo koꞌi̱n korndodóí ndidaá ña̱yuu ndéi no̱ñóꞌo̱.
REV 3:11 Yachi̱ vá saa̱i̱. Kuaꞌán ndo̱ tiin toon ndó ña̱ ndaa̱ kándísa ndó, dá kía̱n ná dáꞌa ni kandeé dao ka̱ na̱ nakiꞌin na corona kánian niꞌi̱ ndo̱.
REV 3:12 Ta na̱ ni̱ xi̱ꞌo ndeé iní ni̱ xi̱nkuei nda̱ noo̱ ndíꞌi, na̱ yóꞌo kúú na̱ koꞌo̱n yuꞌu̱ chikatai kakuu na táto̱ꞌon iin diꞌi̱n kandita katuu veꞌe ño̱ꞌo Ndios, ta ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ kándo̱o na sata̱ véꞌe. Ta sata̱ mií ná koꞌi̱n taai kuu̱ Ndios xíꞌín kuu̱ ñoo Ndios, ña̱ kúú ñoo Jerusalén sa̱á, ña̱ kía̱n ko̱noo ve̱i nda̱ induú noo̱ ió Ndios, ta taa taꞌanii kuu̱ sa̱á kakomí miíí sata̱ ná.
REV 3:13 Na̱ ió do̱ꞌo, ná kueídóꞌo na ña̱ káꞌa̱n na̱ kúú Espíritu ii̱ xíꞌín iin rá iin veꞌe ño̱ꞌo ñóꞌo chí kuendá Asia.”
REV 3:14 ’Ta taa taꞌani ña̱ koꞌi̱n kaꞌi̱n xíꞌón noo̱ iin ka̱ tuti, dá tandaꞌón ña̱ ná koꞌa̱n noo̱ ángel kómí choon sa̱tá ña̱yuu kúú kuendá yuꞌu̱ ndéi ñoo Laodicea, ta kaꞌo̱n xíꞌín ná: “Mií na̱ dáxi̱nko̱o to̱ꞌon Ndios, no̱ón kúú na̱ xíꞌo ndaa̱ kuendá sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xini na̱, ta káꞌa̱n na̱ ndinoꞌo ña̱ ndaa̱, ta kúú ná yo̱ꞌo ndidaá ña̱ꞌa ni̱ ka̱va̱ꞌa ió ñayuú yóꞌo ni̱ kee Ndios, na̱ yóꞌo kúú na̱ kaá diꞌa xíꞌín ndó:
REV 3:15 Sa̱ náꞌá vá yuꞌu̱ ndidaá ña̱ kée ndó, ta ko̱ víxi ndó xíꞌín to̱ꞌin, ta ni ko̱ íꞌíní ndó xíꞌán. Va̱ꞌa ka̱a̱n iin íchi̱ ná koo vi̱xi ndó, o iin íchi̱ ná koo iꞌíní ndó xíꞌán.
REV 3:16 Dá chi̱ sa̱ꞌá ña̱ vaá óon yíꞌi yókó ndó xíꞌín to̱ꞌin, sa̱ꞌá ño̱ó koꞌi̱n ndusai ndo̱ꞌó, chi̱ ko̱ víxi ndó, ta ni ko̱ íꞌíní ndó xíꞌán.
REV 3:17 Dión kaái̱ xíꞌín ndó, dá chi̱ kaá ndo̱ ña̱ kúú ndó na̱ kui̱ká, ña̱ ni̱ ka̱ndeé ndó ni̱ kekuíká ndó mií ndó, ta ni iin ña̱ꞌa ko̱ kámani̱ noo̱ ndo̱, kaá ndo̱. Tído ko̱ xíꞌo taꞌon ndó kuendá ña̱ kúú ndó na̱ ndéi ndava̱ꞌa, na̱ noo̱ ndóꞌo̱, na̱ kúndaꞌí, na̱ kóꞌó noo̱, na̱ ndáa vichí.
REV 3:18 Sa̱ꞌá ño̱ó káꞌa̱n niꞌinii yuꞌu̱ noo̱ ndo̱ ña̱ kuiin ndó oro ndinoꞌo, ña̱ ni̱ xirndodó ná xíꞌín ñóꞌo̱ kéi̱, noo̱ yúꞌu̱, dá kakuu ndisa ndó na̱ kui̱ká, ta kuiin taꞌani ndó dáꞌo̱n ku̱xí noo̱ yúꞌu̱ kandixi ndó, dá dáda̱ꞌi ndó mií ndó, dá kía̱n ná dáꞌa ni kakaꞌan noo̱ ndo̱ ña̱ ndáa vichí ndó, ta taán ndo̱ tata nduchí nóó ndo̱, dá ná natu̱u cháá noo̱ ndo̱.
REV 3:19 Dá chi̱ dána̱ni va yuꞌu̱ na̱ kúꞌu̱ ini yuꞌu̱ saꞌa̱, ta ndaá yúꞌu̱ vá yuꞌu̱ na̱. Sa̱ꞌá ño̱ó kuaꞌán ndo̱ ndinoꞌo ini ndo̱ ndiko̱ ndo̱ ña̱ va̱ꞌa, ta nandikó iní ndo̱, chi̱ ni̱ ya̱ꞌa ndó noo̱ yúꞌu̱.
REV 3:20 Yóꞌo íin dákásáí yéꞌé ndó, ta ndi ndáa ndo̱ ni̱ seídóꞌo noo̱ káꞌi̱n, ta ni̱ sonó ndó yéꞌé ndó, dá kía̱n ku̱ꞌi veꞌe ndó, ta kadíni yuꞌu̱ xíꞌín ndó, ta ndoꞌó kadíni xíꞌín yuꞌu̱.
REV 3:21 Ta no̱ó na̱ ni̱ xi̱ꞌo ndeé iní ni̱ xi̱nkuei nda̱ noo̱ ndíꞌi, koꞌi̱n ki̱ꞌoi ña̱ kía̱n kandei dáó ná xíꞌín yuꞌu̱ noo̱ iói̱ dándákii, táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ ka̱ndeé yuꞌu̱ ni̱ xi̱nko̱oi, dá ni̱ sa̱ ko̱o nduúi̱ xíꞌín tatái̱ Ndios noo̱ ió na̱ dándáki na.
REV 3:22 Na̱ ió do̱ꞌo, ná kueídóꞌo na ña̱ káꞌa̱n na̱ kúú Espíritu ii̱ xíꞌín iin rá iin veꞌe ño̱ꞌo ñóꞌo chí kuendá Asia.”
REV 4:1 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ xinii̱ ni̱ nono̱ iin yéꞌé chí induú, ta tachi̱, ña̱ ni̱ sei̱do̱ꞌi míí saꞌa̱, ña̱ kía̱n níꞌi táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ꞌi káꞌa̱n trompeta, ño̱ó ni̱ kaa tuku xíꞌíín: ―Kuaꞌán kaa, nakíi̱, dá ná koꞌi̱n dánaꞌi̱ noo̱o̱n ndidaá ña̱ ve̱i koo cháá ka̱ chí noo̱ ―kaáa̱n.
REV 4:2 Ta kúú iin kuití vá ni̱ na̱kutíí xíꞌín Espíritu ii̱ Ndios. Ta chí induú ni̱ xinii̱ íin iin téi̱ ta̱ néꞌe choon, ta noo̱ téi̱ ñoó ió iin na̱ dándáki.
REV 4:3 Táto̱ꞌon ndéꞌé yuu̱ ndato naní jaspe xíꞌín yuu̱ ndato naní cornalina, ki̱ꞌo dión ndéꞌé ñíi̱ na̱ ió dándáki ñoó. Ta íin iin chi̱yángí noo̱ ió na̱, ta chi̱yángí ñoó ndéꞌé táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndéꞌé yuu̱ kuíi̱ ndato naní esmeralda.
REV 4:4 Ta noo̱ íin téi̱ noo̱ ió na̱ dándáki ñoó ni̱ kao̱ noo oko̱ komi̱ téi̱ noo̱ ndéi oko̱ komi̱ ta̱ sáꞌano, ni̱ xini yuꞌu̱, ta ndíxi ra dáꞌo̱n ku̱xí kachi̱, ta kándodó corona oro dini̱ rá.
REV 4:5 Ta téi̱ íin me̱ꞌí ñoó kánkuei tasa, ta níꞌi xído̱ kúu kaꞌándí, ta tái̱ ndátóꞌón kua̱ꞌá ña̱yuu. Ta saꞌa̱ mií téi̱ yóꞌo ndíta usa̱ ñóꞌo̱ tóo̱a̱n, ta ña̱ yóꞌo kúú ndin usa̱ espíritu Ndios.
REV 4:6 Ta noo̱ íin téi̱ yóꞌo ndéꞌé táto̱ꞌon ndéꞌé ta̱ñoꞌo̱ dío̱n táto̱ꞌon dío̱n yuu̱ ta̱tá, ta yéꞌe̱ ra̱ táto̱ꞌon yéꞌe̱ iin yuu̱ dío̱n ndato naní cristal. Ta díi̱n téi̱ yóꞌo ndíta komi̱ ña̱ꞌa takí, ta iin níí ñíi̱án tándaa nduchí nóóa̱n, chi̱ tándaaa̱n chí sata̱án, chí noo̱án.
REV 4:7 Táꞌa̱n ña̱ mií no̱ó ñoó káa táto̱ꞌon káa iin ndikaꞌa, ta ña̱ kúú uu̱ ñoó káa táto̱ꞌon káa iin chikerró, ta ña̱ kúú oni̱ ñoó káa noo̱án táto̱ꞌon káa noo̱ iin ta̱a, ta ña̱ kúú komi̱ ñoó káa táto̱ꞌon káa iin kirí yaꞌa̱ tánee noo̱ táchi̱.
REV 4:8 Ta iño̱ kúú ndixi̱ iin rá iin ndin komi̱ ña̱ ta̱kí ñoó, ta iin níí ndixi̱án tándaa nduchí nóóa̱n. Ta ko̱ sá tuu taꞌan vaan nduú ni ñoó ña̱ kía̱n káꞌa̱n diꞌa: Na̱ ii̱, na̱ ii̱, na̱ ii̱ kúú Ndios, na̱ kúú satoꞌo yo̱, ta mií ná kúú Ndios, na̱ kándéé kée ndidaá ña̱ꞌa. Ta mií ná ni̱ sa̱ kuu na, ta mií ná kúú ná, ta mií ná kúú na̱ kasaa̱.
REV 4:9 Ta daá kékáꞌano ndin komi̱ ña̱ ta̱kí ñoó na̱ ió dándáki noo̱ téi̱ ñoó, ta xíꞌoan ña̱ñóꞌó noo̱ ná, ta náki̱ꞌoan ndivéꞌe noo̱ na̱ daá takí kuií. Ta iin rá iin taꞌándá káꞌa̱n dión,
REV 4:10 dá sa̱ kui̱ta xi̱tí ndin oko̱ komi̱ ta̱ sáꞌano ñoó noo̱ sáꞌa̱ na̱ ió noo̱ téi̱ ñoó, ta kékáꞌano ra na̱ daá takí kuií, ta taó ra̱ corona kándodó dini̱ rá chindei ra noo̱ sáꞌa̱ ná, ta kaá ra̱ xíꞌín ná:
REV 4:11 Satoꞌo ndu̱, ió íchi̱ ní ña̱ kía̱n kekáꞌano na mií ní, ña̱ kía̱n ki̱ꞌo na ña̱ñóꞌó noo̱ ní, ña̱ kía̱n natiin ní ndidaá táꞌa̱n choon, dá chi̱ mií ní ni̱ ka̱va̱ꞌa ndidaá táꞌa̱n ña̱ꞌa. Ta sa̱ꞌá ña̱ dión ni̱ koni̱ mií ní, sa̱ꞌá ño̱ó ió ndidaá táꞌa̱n ña̱ꞌa, ta sa̱ꞌá ño̱ó taꞌani ni̱ ndaki ndidaá táꞌa̱n ña̱ꞌa ni̱ kee ní.
REV 5:1 Ta ni̱ xini taꞌanii kánóo iin tuti ni̱ na̱tuu̱ noo̱ ndáꞌa̱ xoo kuáꞌa na̱ ió noo̱ téi̱ ñoó, ta ndi nduú xooa̱n káa to̱ꞌon, ta ndadí yúꞌán xíꞌín usa̱ sello.
REV 5:2 Ta kúú ni̱ xini taꞌanii iin ángel ndakí nda̱ꞌo, ta ni̱ꞌi nda̱ꞌo káꞌa̱n na̱: ―¿Ndá yoo ió íchi̱ ña̱ kaꞌanda na̱ ndin usa̱ sello, ta konó ná tuti yóꞌo? ―kaá na̱.
REV 5:3 Ta ni iin tóꞌón na̱ ndéi induú, ta ni na̱ ndéi no̱ñóꞌo̱, ta ni na̱ ndéi ti̱xi ñóꞌo̱ ko̱ ní kándeé konóán, ta ni ko̱ ní kándeé ná kaꞌi naa̱n.
REV 5:4 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ndeiꞌi̱ nda̱ꞌo yuꞌu̱, dá chi̱ ko̱ ní nániꞌi̱ ná ni iin tóꞌón na̱ ió íchi̱ ña̱ kía̱n konó ná tuti ñoó, ni ña̱ kaꞌi na ña̱, ni ña̱ kande̱ꞌé náa̱n.
REV 5:5 Dá ni̱ kaa iin ta̱ sáꞌano ñoó xíꞌín yuꞌu̱: ―O̱ sa̱ kuákón, dá chi̱ na̱ kúú ndikaꞌa ni̱ kii tein na̱ veꞌe Judá, na̱ ni̱ kii tein na̱ veꞌe David, na̱ yóꞌo kúú na̱ ni̱ ka̱ndeé noo̱ ndidaá ña̱ꞌa, sa̱ꞌá ño̱ó ió íchi̱ ná konó ná tuti káa, ta kaꞌanda na̱ ndin usa̱ sello ndadí yúꞌán.
REV 5:6 Dá ni̱ sa̱ nde̱ꞌí, ta yati noo̱ íin téi̱ ñoó, xíꞌín tein ndin komi̱ ña̱ ta̱kí ñoó, ta me̱ꞌí ta̱ sáꞌano ndéi ñoó ni̱ xinii̱ íin iin na̱ kúú léko. Ta káa na táto̱ꞌon káa kirí ni̱ saꞌání ná. Ta usa̱ kúú ndíki̱ ná, ta usa̱ taꞌani kúú nduchí nóó na̱, ta ña̱ yóꞌo kúú ndin usa̱ Espíritu Ndios ni̱ ta̱ndaꞌá ná kuaꞌa̱n iin níí kúú ñayuú.
REV 5:7 Dá ni̱ ta̱tuu yati na̱ kúú léko ñoó ni̱ tiin na tuti kánóo noo̱ ndáꞌa̱ xoo kuáꞌa na̱ ió dándáki noo̱ téi̱ ñoó.
REV 5:8 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ tiin na libro ñoó, dá ni̱ sa̱ kui̱ta xi̱tí ndin komi̱ ña̱ ta̱kí ñoó xíꞌín ndin oko̱ komi̱ ta̱ sáꞌano ñoó no̱ó na̱ kúú léko ñoó. Ta ndidaá vá rá néꞌe arpa xíꞌín copa oro ni̱ chití ñóꞌo du̱sa chíñoꞌómá, ta ña̱ yóꞌo kúú to̱ꞌon xíka̱ taꞌi̱ ña̱yuu Ndios noo̱ mií ná.
REV 5:9 Ta xíta ra iin yaa sa̱á káꞌa̱n diꞌa: Ió íchi̱ ní natiin ní libro, ta kaꞌanda ní selloa̱n, chi̱ ni̱ saꞌání rá mií ní, ta xíꞌín nii̱ mií ní ni̱ chi̱ya̱ꞌi ní saꞌa̱ ndúꞌu̱, dá ni̱ nduu ndu ña̱yuu Ndios. Chi̱ ni̱ kee ní dión xíꞌín ña̱yuu ni̱ kii iin rá iin tata, xíꞌín na̱ káꞌa̱n iin rá iin yúꞌu̱, xíꞌín na̱ ndéi iin rá iin ñoo, xíꞌín na̱ ndéi iin rá iin nación.
REV 5:10 Ta ni̱ kee ní iin rá iin nduꞌu̱ kakuu ndu rey xíꞌín duti̱ noo̱ Ndios, ta kaneꞌe ndu choon sa̱tá ña̱yuu ndéi no̱ñóꞌo̱.
REV 5:11 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ xinii̱ ni̱ kao̱ noo kua̱ꞌá nda̱ꞌo ángel noo̱ ió Ndios dándáki na, xíꞌín noo̱ ndéi ndin komi̱ ña̱ ta̱kí ñoó, xíꞌín noo̱ ndéi ta̱ sáꞌano ñoó. Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo mil millón kúú ángel ni̱ kao̱ noo ndíta ñoó.
REV 5:12 Ta ni̱ sei̱do̱ꞌi ni̱ꞌi ni̱ kaꞌa̱n na̱: Ió íchi̱ na̱ kúú léko, na̱ ni̱ saꞌání rá, ña̱ kía̱n natiin na ndidaá táꞌa̱n choon, xíꞌín ndidaá táꞌa̱n ña̱ kui̱ká, xíꞌín ndidaá táꞌa̱n ña̱ ndi̱chí, xíꞌín ndidaá táꞌa̱n ndée̱, xíꞌín ndidaá táꞌa̱n ña̱ñóꞌó, xíꞌín ndidaá táꞌa̱n to̱ꞌon ndato kekáꞌano ña̱yuu na̱.
REV 5:13 Ta ni̱ sei̱do̱ꞌi ni̱ kaꞌa̱n ndidaá ña̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa Ndios, ña̱ ndéi induú, xíꞌín ña̱ ndéi no̱ñóꞌo̱ xíꞌín ña̱ ñóꞌo ti̱xi ñóꞌo̱, xíꞌín ña̱ ñóꞌo ini ta̱ñoꞌo̱, xíꞌín ndidaá ka̱ ña̱ꞌa ni̱ ka̱va̱ꞌa Ndios, ta kaáa̱n diꞌa: Na̱ ió dándáki noo̱ téi̱ káa xíꞌín na̱ kúú léko káa kúú na̱ kánian natiin to̱ꞌon xíꞌo ña̱yuu kekáꞌano ñaá ná, ta ná natiin na ña̱ñóꞌó, xíꞌín to̱ꞌon ndato, xíꞌín ndée̱, ta daá kuití dión ná koo.
REV 5:14 Ta diꞌa káꞌa̱n ndin komi̱ ña̱ ta̱kí ñoó: ―Dión ná koo. Ta ni̱ sa̱ kui̱ta xi̱tí ndin oko̱ komi̱ ta̱ sáꞌano ñoó, ta ni̱ xino̱ taan ra̱ nda̱ no̱ñóꞌo̱ ndáño̱ꞌo ra na̱ daá takí kuií.
REV 6:1 Ta ni̱ xinii̱ ni̱ saꞌanda na̱ kúú léko ñoó iin sello ndadí yúꞌu̱ libro ñoó. Dá ni̱ sei̱do̱ꞌi ni̱ kaꞌa̱n iin ña̱ ta̱kí ñoó, ta ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ kaꞌa̱n. Táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ꞌi káyuꞌú dai̱, ki̱ꞌo dión ni̱ꞌi ni̱ kaꞌa̱n, ta kaáa̱n: ―Nakíi̱.
REV 6:2 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n dión, dá ni̱ xinii̱ ni̱ keta iin kuéi̱ ku̱xí ve̱i rí, ta kánóo iin ta̱a sata̱ ri̱, ta néꞌe ra iin kúxi̱. Ta ni̱ na̱tiin ra iin corona, ta kúú rá iin ta̱a ni̱ ka̱ndeé, ta kuaꞌa̱n ra̱ kandeé rá cháá ka̱.
REV 6:3 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ saꞌanda na̱ sello kúú uu̱, dá ni̱ sei̱do̱ꞌi ni̱ kaꞌa̱n iin ka̱ ña̱ ta̱kí ñoó: ―Nakíi̱.
REV 6:4 Dá ni̱ keta iin ka̱ kuéi̱ ve̱i rí, ta kúú rí iin kuéi̱ kua̱ꞌá. Ta kánóo iin ta̱a sata̱ ri̱, ta ni̱ na̱tiin ra choon ña̱ kía̱n di̱tá rá ña̱ ndéi va̱ꞌa ña̱yuu ndéi ñayuú, dá kasáꞌá kaꞌání táꞌan iin rá iin na. Ta ni̱ niꞌi̱ rá iin espada káꞌano.
REV 6:5 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ saꞌanda na̱ sello kúú oni̱, dá ni̱ sei̱do̱ꞌi ni̱ kaꞌa̱n ña̱ ta̱kí kúú oni̱ ñoó: ―Nakíi̱. Dá ni̱ xinii̱ íin iin kuéi̱ nde̱i̱ꞌí, ta kánóo iin ta̱a sata̱ ri̱, ta néꞌe ra noo̱ chíki̱ꞌó ra̱ ndi ki̱ꞌo ve̱e ña̱ꞌa.
REV 6:6 Dá ni̱ seídóꞌi tachi̱ iin na̱ ni̱ kaꞌa̱n tein ndin komi̱ ña̱ ta̱kí ñoó, ta kaáa̱n diꞌa: ―Iin kilo va tirió niꞌi̱ ná saꞌa̱ choon kée na iin níí kuu̱, ta oni̱ kilo va cebada niꞌi̱ ná saꞌa̱ choon kée na iin níí kuu̱. Tído ná dáꞌa ni dándáa yoꞌó ya̱ꞌi sití xíꞌín vino.
REV 6:7 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ saꞌanda na̱ sello kúú komi̱, dá ni̱ sei̱do̱ꞌi ni̱ kaꞌa̱n ña̱ ta̱kí kúú noo̱ ndíꞌi ñoó: ―Nakíi̱.
REV 6:8 Dá ni̱ xinii̱ ve̱i iin kuéi̱ xiꞌi̱ kuaan, ta kánóo iin ta̱a sata̱ ri̱, ta naní rá Kueꞌe̱ Dee̱n Saꞌání Ndi̱i. Ta sata̱ mií rá ve̱i iin ka̱ ra̱ naní Yái̱ Ndi̱i. Ta ni̱ na̱tiin ra choon ña̱ kía̱n kaꞌání rá iin ña̱yuu noo̱ iin iin komi̱ ná. Dao na kaꞌání rá xíꞌín espada, dao ka̱ na̱ kaꞌání rá xíꞌín do̱ko, dao ka̱ na̱ kaꞌání rá xíꞌín kueꞌe̱, ta dao ka̱ na̱ kaꞌání rá xíꞌín kirí dee̱n ndéi no̱ñóꞌo̱.
REV 6:9 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ saꞌanda na̱ sello kúú oꞌo̱n, dá ni̱ xinii̱ ña̱ ti̱xi noo̱ náa̱ ñoó ñóꞌo nío̱ ndidaá na̱ ni̱ xiꞌi̱ sa̱ꞌá ña̱ kándísa na to̱ꞌon Ndios xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ sa̱ káꞌa̱n na̱ ña̱ ndaa̱ saꞌa̱ Jesús no̱ó ña̱yuu.
REV 6:10 Ta káyuꞌú ndidaá na̱ yóꞌo, ta kaá na̱ xíꞌín Ndios: ―Mií ní kúú na̱ néꞌe choon káꞌano cháá ka̱, mií ní kuu na̱ ii̱, na̱ ndaa̱, sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndá oon keyíko̱ ní saꞌa̱ ndúꞌu̱, dá nakiꞌin ya̱ꞌi ní sa̱ꞌá nii̱ ndúꞌu̱, kirá ni̱ sata na̱ ndéi no̱ñóꞌo̱? ―kaá na̱.
REV 6:11 Dá ni̱ niꞌi̱ ná dáꞌo̱n ku̱xí kandixi na, ta ni̱ taꞌa̱nda̱ choon noo̱ ná ña̱ ná naniꞌi̱ ndée̱ ná lúꞌu̱ ka̱ tiempo nda̱ ná kuu ndidaá na̱ kánian kuu sa̱ꞌá ña̱ kándísa na to̱ꞌon Ndios, na̱ kúú ña̱yuu xínkuáchí noo̱ Ndios táto̱ꞌon ni̱ kee mií ná.
REV 6:12 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ xinii̱ ni̱ saꞌanda na̱ sello kúú iño̱ ñoó. Ta kúú ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ ta̱an, ta ni̱ ndu̱nde̱i̱ꞌí ndi̱ndii táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndeiꞌí dáꞌo̱n ndíxi na tá xíꞌi̱ ndi̱i noo̱ ná, ta yoo̱ ni̱ ndu̱kua̱ꞌá nii̱.
REV 6:13 Ta nda̱ no̱ñóꞌo̱ yóꞌo ni̱ kue̱i ti̱ñoo̱ ñóꞌo induú, táto̱ꞌon ki̱ꞌo kuéi ti̱ño̱ꞌó nda̱ no̱ñóꞌo̱ kée tachi̱.
REV 6:14 Ta ni̱ na̱tuu̱ induú táto̱ꞌon ki̱ꞌo nátuu̱ iin yúu̱ tá ko̱ xínñóꞌó ka̱ na̱án. Ta ndidaá yúku̱ ndíta no̱ñóꞌo̱, ta ndidaá yúku̱ ndíta ini ta̱ñoꞌo̱ ni̱ na̱da̱on ña, ta ko̱ ndíta ka̱a̱n xoo no̱ó ni̱ sa̱ nditaan.
REV 6:15 Ta ni̱ taxí táꞌan ndidaá rey ndéi no̱ñóꞌo̱, xíꞌín ndidaá na̱ ndáya̱ꞌi, xíꞌín ndidaá na̱ kui̱ká, xíꞌín ndidaá ta̱ dándáki soldado, xíꞌín ndidaá na̱ náꞌano, xíꞌín ndidaá na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ iin satoꞌo, xíꞌín ndidaá na̱ ko̱ó satoꞌo, ta ni̱ chi̱de̱ꞌé ná mií ná ini káo̱ náꞌano, xíꞌín ti̱xi yuu̱ náꞌano tánee ndi̱ka yúku̱,
REV 6:16 dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín yúku̱ ñoó, xíꞌín káo̱ ñoó: ―Kue̱i ndó kodó ndó sata̱ ndúꞌu̱, ta dáda̱ꞌi ndó nduꞌu̱ no̱ó na̱ ió dándáki noo̱ téi̱ káa, xíꞌín no̱ó na̱ kúú léko káa, chi̱ xído̱ ini na̱ xiní na̱ nduꞌu̱,
REV 6:17 chi̱ viti kía̱n sa̱ ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ xído̱ nda̱ꞌo ini na̱, ¿ta ndá yoo ví ki̱ꞌo ndeé iní kuita noo̱ ná?
REV 7:1 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ xinii̱ ndíta komi̱ ángel ndin komi̱ xoo tachi̱ no̱ñóꞌo̱ yóꞌo. Ta ndin komi̱ ángel yóꞌo ndíta chítuu tachi̱, dá ná o̱ kána ka̱a̱n no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, ni no̱ó ta̱ñoꞌo̱, ni noo̱ ni iin yíto̱.
REV 7:2 Ta ni̱ xini taꞌanii iin ka̱ ángel ko̱kaa ve̱i chí xoo noo̱ xíno ndi̱ndii, ta néꞌe na sello Ndios ta̱kí. Dá ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ ka̱yuꞌú ná noo̱ ndin komi̱ ángel, na̱ ni̱ na̱tiin choon ña̱ kía̱n kendava̱ꞌa na xíꞌín no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, xíꞌín ta̱ñoꞌo̱.
REV 7:3 Ña̱ yóꞌo ni̱ ka̱yuꞌú ángel ñoó: ―O̱ sa̱ kéndava̱ꞌa ndó xíꞌín no̱ñóꞌo̱ xaa̱n, ni ta̱ñoꞌo̱ xaa̱n, ni yíto̱ xaa̱n xía̱n nani ko̱ ñáꞌa̱ kani ndu sello taan na̱ xínkuáchí noo̱ Ndios yo̱.
REV 7:4 Ta ni̱ seídóꞌo taꞌani yuꞌu̱ ndidaá kúú na̱ ni̱ niꞌi̱ sello ñoó. Ta kúú ná iin ciento uu̱ diko komi̱ mil na̱ ñoo Israel, ta ni̱ kii na ti̱xi ndin uxi̱ uu̱ de̱ꞌe ta̱a naní Israel.
REV 7:5 Dá chi̱ tein na̱ veꞌe Judá uxi̱ uu̱ mil na̱ ni̱ ña̱ni sello, ta tein na̱ veꞌe Rubén uxi̱ uu̱ taꞌani mil na̱ ni̱ ña̱ni sello, ta tein na̱ veꞌe Gad, uxi̱ uu̱ taꞌani mil na̱ ni̱ ña̱ni sello,
REV 7:6 ta tein na̱ veꞌe Aser uxi̱ uu̱ taꞌani mil na̱ ni̱ ña̱ni sello, ta tein na̱ veꞌe Neftalí uxi̱ uu̱ taꞌani mil na̱ ni̱ ña̱ni sello, ta tein na̱ veꞌe Manasés uxi̱ uu̱ taꞌani mil na̱ ni̱ ña̱ni sello,
REV 7:7 ta tein na̱ veꞌe Simeón uxi̱ uu̱ taꞌani mil na̱ ni̱ ña̱ni sello, ta tein na̱ veꞌe Leví uxi̱ uu̱ taꞌani mil na̱ ni̱ ña̱ni sello, ta tein na̱ veꞌe Isacar uxi̱ uu̱ taꞌani mil na̱ ni̱ ña̱ni sello,
REV 7:8 ta tein na̱ veꞌe Zabulón uxi̱ uu̱ taꞌani mil na̱ ni̱ ña̱ni sello, ta tein na̱ veꞌe José uxi̱ uu̱ taꞌani mil na̱ ni̱ ña̱ni sello, ta tein na̱ veꞌe Benjamín uxi̱ uu̱ taꞌani mil na̱ ni̱ ña̱ni sello.
REV 7:9 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ xinii̱ ndíta kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu, ta ko̱ íin taꞌon kandeé kaꞌi na, dá chi̱ kúú ná ña̱yuu ni̱ kii ndidaá nación, na̱ ni̱ kii ndidaá ñoo kuálí, xíꞌín ñoo náꞌano, na̱ káꞌa̱n iin rá iin yúꞌu̱. Ta na̱ yóꞌo kúú na̱ ndíta no̱ó na̱ ió dándáki noo̱ téi̱ ñoó, xíꞌín no̱ó na̱ kúú léko ñoó. Ta ndíxi kuxí na̱, ta tánee ñoo̱ ndáꞌa̱ ná.
REV 7:10 Ta ña̱ yóꞌo káyuꞌú ná ndíta na: Iin tóꞌón na̱ kándéé dáka̱ki ñaá kúú Ndios yo̱, na̱ ió dándáki noo̱ téi̱ káa, xíꞌín na̱ kúú léko káa.
REV 7:11 Ta ni̱ kao̱ noo ndidaá táꞌa̱n ángel, xíꞌín ndidaá ta̱ sáꞌano ñoó, xíꞌín ndin komi̱ ña̱ ta̱kí ñoó ndíta na saꞌa̱ téi̱ noo̱ ió Ndios dándáki na. Ta ni̱ sa̱ kui̱ta xi̱tí ná noo̱ téi̱ ñoó, ta ni̱ ka̱sáꞌá ná ndáño̱ꞌo na Ndios,
REV 7:12 ta kaá na̱: Dión ná koo, tatá Ndios. Ná natiin ní to̱ꞌon va̱ꞌa, xíꞌín to̱ꞌon ndato, xíꞌín ña̱ ndi̱chí, xíꞌín ndivéꞌe, xíꞌín ña̱ñóꞌó, xíꞌín ndidaá choon, xíꞌín ndée̱ viti, ta daá kuití dión ná koo.
REV 7:13 Dá ni̱ kaa iin ta̱ sáꞌano ñoó xíꞌín yuꞌu̱: ―¿Ndá yoo kúú na̱ ndíxi dáꞌo̱n ku̱xí káa, ta ndeí ni̱ kii na̱ káa?
REV 7:14 Dá ni̱ kaai̱ xíꞌín rá: ―Mií ní náꞌá, tatá. Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌíín: ―Na̱ káa kúú na̱ ni̱ ka̱nkuei ni̱ kii tein ta̱ndóꞌó kini. Ta ni̱ na̱kata na dáꞌo̱n ná xíꞌín nii̱ na̱ kúú léko, dá ni̱ ndu̱ku̱xí kachi̱án.
REV 7:15 Sa̱ꞌá ño̱ó ndíta na noo̱ ió Ndios dándáki na, ta nduú ñoó xínkuáchí ná noo̱ ná ini veꞌe ño̱ꞌo na̱. Sa̱ꞌá ño̱ó mií Ndios, na̱ ió dándáki noo̱ téi̱ káa, kúú na̱ koo xíꞌín ná, ta kandaka va̱ꞌa ñaá ná.
REV 7:16 Ta o̱ kíxi ka̱ ña̱ kuiko na, ta ni o̱ íchi̱ ka̱ na̱ ta̱kui̱í, ta ni o̱ ndíi̱ ka̱ na̱ kee ndi̱ndii, ta ni o̱ kóo iꞌíní ka̱ koni na̱,
REV 7:17 dá chi̱ mií vá na̱ kúú léko íin me̱ꞌí no̱ó na̱ ió dándáki káa kandaka na ña̱yuu yóꞌo, ta kandaka ñaá ná koꞌo̱n na̱ koꞌo na noo̱ kána ndita ta̱kui̱í, kirá xíꞌo ña̱ kataki chíchí yó. Ta nadáyaa mií Ndios ndidaá ndírnoo̱ ná ―kaá ta̱ sáꞌano ñoó xíꞌíi̱n.
REV 8:1 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ saꞌanda na̱ sello kúú usa̱ ñoó, ta kúú tádi̱ óon ni̱ kuu induú noo̱ ió Ndios táto̱ꞌon ti̱xi dao hora.
REV 8:2 Ndiꞌi, dá kúú ni̱ xinii̱ ndíta usa̱ ángel noo̱ ió Ndios, ta iin rá iin na ni̱ niꞌi̱ iin trompeta.
REV 8:3 Dá ni̱ ka̱sáa̱ iin ka̱ ángel, ta ni̱ sa̱ kuíi̱n na̱ noo̱ náa̱, ta néꞌe na iin copa oro noo̱ kéi̱ du̱sa ni̱ saa̱ na̱. Ta ni̱ niꞌi̱ ná kua̱ꞌá nda̱ꞌo du̱sa, dá dákíꞌin táꞌan na ña̱ xíꞌín ña̱ xíka̱ ña̱yuu Ndios noo̱ mií ná, dá kei̱ ña̱ noo̱ náa̱ oro ñoó, ña̱ íin no̱ó na̱ ió dándáki ñoó.
REV 8:4 Ta ini copa néꞌe ángel yóꞌo kána ñoꞌo̱ma̱ du̱sa xíꞌín ña̱ xíka̱ ña̱yuu Ndios noo̱ ná ko̱kaaan kuaꞌa̱n noo̱ ió mií Ndios.
REV 8:5 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ da̱kútí ná copa yóꞌo xíꞌín ñóꞌo̱ kéi̱ noo̱ náa̱ ñoó. Ta nda̱ induú ni̱ da̱kána na ña̱ nda̱ no̱ñóꞌo̱, ta kúú ni̱ kaꞌandi, ta tái̱ káꞌa̱n ña̱yuu, kúú ni̱ sa̱ kui̱ta tasa, ta kúú ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ ta̱an.
REV 8:6 Ta ndin usa̱ ángel ñoó ni̱ na̱kui̱ta nduu xíꞌín usa̱ trompeta ñoó, ta kuaꞌa̱n na̱ tuu na̱ ró.
REV 8:7 Tá ni̱ tuu ángel mií no̱ó ñoó trompeta na̱, kúú ni̱ koon ñíñí xíꞌín ñoꞌó kéi̱ néꞌe táꞌan xíꞌín nii̱ nda̱ no̱ñóꞌo̱. Ná keeá kuendá ña̱ oni̱ taꞌándá kúú yíto̱ káa no̱ñóꞌo̱, ta iin taꞌándá ra̱ ni̱ kei̱, ta uu̱ taꞌándá ra̱ ko̱ ní kéi̱. Ta ni̱ kei̱ ndiꞌi yukú kuíi̱.
REV 8:8 Ta ni̱ tuu ángel kúú uu̱ ñoó trompeta na̱. Ta táto̱ꞌon ki̱ꞌo káa iin yúku̱ ñóꞌó kéi̱ ita̱, dión káa ña̱ ni̱ ka̱nkao no̱ó ta̱ñoꞌo̱. Ta iin taꞌándá noo̱ oni̱ taꞌándá ta̱ñoꞌo̱ ñoó ni̱ nduu nii̱.
REV 8:9 Ta iin taꞌándá noo̱ oni̱ taꞌándá kirí ñóꞌo ini ta̱ñoꞌo̱ ni̱ xiꞌi̱, ta iin taꞌándá noo̱ oni̱ taꞌándá barco ni̱ naá.
REV 8:10 Ta ni̱ tuu ángel kúú oni̱ ñoó trompeta na̱. Ta nda̱ induú ni̱ ka̱nkao iin ti̱ñoo̱ kéi̱ ita̱ nda̱ no̱ñóꞌo̱, ta kéi̱ ri̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kéi̱ iin tirñoꞌó. Ta ni̱ ka̱nkao rí noo̱ iin taꞌándá noo̱ oni̱ taꞌándá yu̱ta, xíꞌín noo̱ iin taꞌándá noo̱ oni̱ taꞌándá noo̱ kána ta̱kui̱í.
REV 8:11 Ta ti̱ñoo̱ yóꞌo kúú rí naní Ova̱. Ta iin taꞌándá noo̱ oni̱ taꞌándá ta̱kui̱í ñóꞌo no̱ñóꞌo̱ yóꞌo ni̱ nduu ova̱. Ta kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ni̱ xiꞌi̱ ni̱ kee ta̱kui̱í ñoó, dá chi̱ ni̱ nduu ova̱ ra̱.
REV 8:12 Dá ni̱ tuu ángel kúú komi̱ ñoó trompeta na̱, ta kúú ni̱ ndaꞌo̱ va iin táꞌí ndi̱ndii, ta tóo̱n ii̱ vá uu̱ táꞌí ñá. Ta dión taꞌani ni̱ ndoꞌo yoo̱ xíꞌín ti̱ñoo̱, chi̱ ni̱ ndaꞌo̱ taꞌani iin táꞌí rí. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ na̱kuíi̱n naá iin taꞌándá nduú noo̱ oni̱ taꞌándáa̱n, ta dión taꞌani ni̱ kuu sa̱kuaá.
REV 8:13 Dá ni̱ sa̱ nde̱ꞌí, ta kúú ni̱ xinii̱ iin ángel tánee na xíonoo na nda̱ me̱ꞌí induú, ta ni̱ seídóꞌi ña̱ ni̱ꞌi ni̱ ka̱yuꞌú ná: ―¡Ndaꞌí kúu ví na̱ ndéi no̱ñóꞌo̱! ¡Ndaꞌí kúu ví ná! ¡Ndeé ví ndaꞌí ndoꞌo na tá ná tuu ndin oni̱ ka̱ ángel yóꞌo trompeta na̱!
REV 9:1 Tá ni̱ tuu ángel kúú oꞌo̱n ñoó trompeta na̱, dá ni̱ xinii̱ iin ti̱ñoo̱ ni̱ yaa̱ nda̱ induú, ta ni̱ xino̱ ri̱ nda̱ no̱ñóꞌo̱, ta ni̱ na̱tiin rí ndaꞌá ka̱a ña̱ sónó yúꞌu̱ yái̱ ko̱nó, ña̱ ko̱ó noo̱ sá tuu.
REV 9:2 Dá ni̱ sonó rí yúꞌu̱ yái̱ ñoó, ta kúú ni̱ ka̱nkuei ñoꞌo̱ma̱ ko̱kaa kuaꞌa̱n induú táto̱ꞌon ki̱ꞌo kána ñoꞌo̱ma̱ yúꞌu̱ iin xito̱ káꞌano. Ta kúú ni̱ da̱ꞌi va no̱ó ndi̱ndii ni̱ kee ñoꞌo̱ma̱ ñoó, chi̱ iin níí ni̱ na̱ka̱ꞌani ña.
REV 9:3 Ta tein ñoꞌo̱ma̱ ñoó ni̱ ka̱nkuei ti̱ka kanoo rí iin níí kúú no̱ñóꞌo̱. Ta ni̱ niꞌi̱ ri̱ choon ña̱ kía̱n kee rí táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ti̱dóꞌo̱ma̱ ndéi no̱ñóꞌo̱.
REV 9:4 Ta ni̱ taꞌa̱nda̱ choon noo̱ ri̱ ña̱ ná dáꞌa ni kendava̱ꞌa rí xíꞌín ita, ni yuku̱ kuíi̱, ni yíto̱ káa no̱ñóꞌo̱. Sa̱va̱ꞌa ni̱ niꞌi̱ ri̱ choon ña̱ kendava̱ꞌa rí xíꞌín ña̱yuu ko̱ó sello Ndios tándaa taan.
REV 9:5 Ta ko̱ ní taꞌa̱nda̱ taꞌon choon noo̱ ri̱ ña̱ kía̱n kaꞌání ri̱ ña̱yuu. Sa̱va̱ꞌa choon ni̱ niꞌi̱ ri̱ kía̱n kendava̱ꞌa rí xíꞌín ná oꞌo̱n toon yoo̱, ta dárꞌuꞌu̱ ñaá rí táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée iin ti̱dóꞌo̱ma̱ dárꞌuꞌu̱ ri̱ ña̱yuu xíꞌín ío̱n ndóꞌo̱ ri̱.
REV 9:6 Ta katoó ña̱yuu kuu na̱ daá ñóó, tído o̱ ku̱ú taꞌon na. Ta va̱ꞌará ndaꞌí ná kaꞌán ná kuu na̱, tído o̱ ku̱ú taꞌon na.
REV 9:7 Ta táto̱ꞌon ndáa kuéi̱, kirí sa̱ ió nduu kandodó ra̱ na̱á, ki̱ꞌo dión ndáa ti̱ka ñoó. Ta táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndáa corona oro, ki̱ꞌo dión ndáa ña̱ kandodó dini̱ ri̱. Ta táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndáa no̱ó ña̱yuu, ki̱ꞌo dión ndáa noo̱ ri̱.
REV 9:8 Ta táto̱ꞌon ki̱ꞌo náni̱ idí dini̱ na̱ ñáꞌa̱, ki̱ꞌo dión náni̱ idí dini̱ ri̱. Ta táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndáa no̱ꞌo ndikaꞌa, ki̱ꞌo dión ndáa no̱ꞌo rí.
REV 9:9 Táto̱ꞌon iin ka̱a kía̱n ndadí yuꞌú ndíká ri̱. Táto̱ꞌon ki̱ꞌo níꞌi xído̱ taxí táꞌan kuaꞌa̱ kuéi̱ ñoꞌo carreta kuaꞌa̱n ri̱ xíꞌín ta̱ kuaꞌa̱n na̱á, ki̱ꞌo dión níꞌi xído̱ oon kée ndixi̱ ri̱.
REV 9:10 Táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndáa ndóꞌo̱ ti̱dóꞌo̱ma̱, ki̱ꞌo dión ndáa ndóꞌo̱ ri̱, dá chi̱ ió ío̱n ñá. Ta ni̱ na̱tiin rí choon ña̱ xíꞌín ndóꞌo̱ ri̱ dárꞌuꞌu̱ kaꞌí ri̱ ña̱yuu oꞌo̱n toon yoo̱.
REV 9:11 Ta mií ángel dándáki nda̱ ma̱á ini yái̱ konó ñoó kúú satoꞌo ri̱, ta Abadón naníán xíꞌín to̱ꞌon hebreo, ta xíꞌín to̱ꞌon griego naníán Apolión. To̱ꞌon yóꞌo kóni̱ kaa, ña̱ dánaá ñaá.
REV 9:12 Ni̱ ya̱ꞌa va iin ta̱ndóꞌó, tído ve̱i uu̱ ka̱a̱n.
REV 9:13 Tá ni̱ tuu ángel kúú iño̱ ñoó trompeta na̱, dá ni̱ sei̱do̱ꞌi tachi̱ iin ña̱yuu, ta tachi̱ yóꞌo ni̱ kixi chí me̱ꞌí ndin komi̱ ndíki̱ ndíta iin iin tito̱ noo̱ náa̱ oro íin noo̱ Ndios,
REV 9:14 ta ni̱ kaaa̱n xíꞌín ángel kúú iño̱, na̱ ni̱ tuu trompeta ñoó: ―Kuaꞌán ndasón ndin komi̱ ángel ndíko̱ yuꞌú yu̱ta káꞌano naní Eufrates ―kaáa̱n.
REV 9:15 Dá ni̱ ndaxí ndin komi̱ ángel ndíko̱ ñoó, ta ángel yóꞌo kía̱n sa̱ daá ió nduu ndáti kasandaá hora yóꞌo, xíꞌín kuu̱ yóꞌo, xíꞌín yoo̱ yóꞌo, xíꞌín kuia̱ yóꞌo, dá kaꞌáníán iin taꞌándá ña̱yuu no̱ó oni̱ taꞌándá na̱.
REV 9:16 Ta ña̱ yóꞌo ndáka iin tuꞌu káꞌano soldado kándodó kuéi̱. Ta ni̱ sei̱do̱ꞌo yuꞌu̱ ña̱ kúú rá uu̱ ciento millón soldado.
REV 9:17 Ta ña̱ yóꞌo ni̱ xinii̱ ni̱ kee Ndios, ta ndidaá kuéi̱ ñoó xíꞌín ndidaá ta̱ kándodó ri̱ níꞌino doꞌo̱no̱ ka̱a, ta ndéꞌán táto̱ꞌon ndéꞌé ñoꞌó ita̱. Ta ndíꞌí taꞌanian táto̱ꞌon ndéꞌé yuu̱ ndato naní zafiro. Ta kuaán taꞌanian táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndéꞌé azufre. Táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndáa dini̱ ndikaꞌa, ki̱ꞌo dión ndáa dini̱ kuéi̱ ñoó. Ta ini yúꞌu̱ ri̱ kánkuei ñoꞌó ita̱, xíꞌín ñoꞌo̱ma̱ xíꞌín azufre.
REV 9:18 Ta ni̱ xiꞌi̱ iin taꞌándá ña̱yuu no̱ó oni̱ taꞌándá na̱ ni̱ kee ñoꞌó ita̱ xíꞌín ñoꞌo̱ma̱ xíꞌín azufre, táꞌa̱n ña̱ ni̱ ka̱nkuei yúꞌu̱ kuéi̱ ñoó.
REV 9:19 Ta xíꞌín ndée̱ yúꞌu̱ ri̱, ta xíꞌín ndée̱ ndóꞌo̱ ri̱ dárkueꞌe̱ ri̱ ña̱yuu, dá chi̱ táto̱ꞌon ndáa dini̱ koo̱, dión ndáa dini̱ ndóꞌo̱ ri̱, ta xíꞌín ña̱ yóꞌo dárkueꞌe̱ ri̱ ña̱yuu.
REV 9:20 Ta ña̱yuu, na̱ ko̱ ní xiꞌi̱ ni̱ kee ndin oni̱ ta̱ndóꞌó yóꞌo, ko̱ ní xíin ii̱ vá ná nandikó iní na̱, ta dánkoo na ña̱ kini kée na, ni ko̱ ní dándíꞌi na ña̱ kía̱n kandaño̱ꞌo na ña̱ uꞌu̱, ta ko̱ ní dándíꞌi na ña̱ kía̱n kandaño̱ꞌo na yoko̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín oro, xíꞌín plata, xíꞌín bronze, xíꞌín yuu̱ o xíꞌín yíto̱, va̱ꞌará ko̱ túu noo̱án, va̱ꞌará ko̱ tái̱ do̱ꞌan, va̱ꞌará ko̱ kándaa̱a̱n, tído ndáño̱ꞌo ii̱ vá náa̱n.
REV 9:21 Ta ko̱ ní nándikó iní na̱ sa̱ꞌá ña̱ saꞌání ná ndi̱i, ta ni sa̱ꞌá ña̱ kétadí na̱ xíꞌín ña̱yuu, ta ni sa̱ꞌá ña̱ kídi̱ na̱ xíꞌín na̱ ko̱ kúú ñadiꞌí na̱ o yíi̱ ná, ta ni sa̱ꞌá ña̱ kíꞌin kuíꞌíná ná.
REV 10:1 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ xinii̱ ko̱noo iin ka̱ ángel ndakí nda̱ꞌo ve̱i na nda̱ induú, ta ni̱ kii na tein iin viko̱, ta íin iin chi̱yángí dini̱ ná. Táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndéꞌé ndi̱ndii, ki̱ꞌo dión ndéꞌé noo̱ ná. Táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndéꞌé ñóꞌo̱ sáꞌano ita̱, ki̱ꞌo dión ndéꞌé saꞌa̱ ná.
REV 10:2 Ta tárnee iin libro lóꞌo̱ ndáꞌa̱ ná, ta nónó noo̱án. Ta xíꞌín saꞌa̱ xoo kuáꞌa na̱ séi̱n na̱ no̱ó ta̱ñoꞌo̱, ta xíꞌín saꞌa̱ xoo íti na̱ séi̱n na̱ no̱ñóꞌo̱ i̱chí.
REV 10:3 Ta táto̱ꞌon ki̱ꞌo káyuꞌú ndikaꞌa to̱ndó, ki̱ꞌo dión ni̱ ka̱yuꞌú ná. Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ ka̱yuꞌú ná, dá ni̱ kaꞌandi usa̱ taꞌándá.
REV 10:4 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌandi ñoó, dá kuaꞌa̱n yuꞌu̱ taai ndi kóni̱ kaa ña̱ ni̱ kaꞌandi ñoó. Tído ni̱ sei̱do̱ꞌi iin tachi̱ na̱ ni̱ kaꞌa̱n xíꞌíín nda̱ induú, ta kaáa̱n: ―Ná dáꞌa ni taaón ndi kóni̱ kaa ña̱ ni̱ kaꞌandi káa. Va̱ꞌa ka̱a̱n ná koo de̱ꞌé nian noo̱ mííón.
REV 10:5 Dá ni̱ xinii̱ ni̱ nda̱neꞌe ángel íin séi̱n no̱ó ta̱ñoꞌo̱ ñoó xíꞌín no̱ñóꞌo̱ i̱chí ñoó ndáꞌa̱ xoo kuáꞌa na̱ chí induú diꞌa,
REV 10:6 dá ni̱ na̱chi̱naꞌá ná Ndios, na̱ daá takí kuií, na̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa induú xíꞌín no̱ñóꞌo̱ xíꞌín ta̱ñoꞌo̱, xíꞌín ndidaá ña̱ꞌa ió noo̱án, ña̱ o̱ kándati ka̱ na̱ cháá ka̱ tiempo,
REV 10:7 dá chi̱ tá ná kasandaá kuu̱ kasáꞌá tuu ángel kúú usa̱ ñoó trompeta na̱, dá natu̱u ndidaá ña̱ sa̱ io de̱ꞌé ni̱ kee mií Ndios táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kaa na̱ xíꞌín profeta, táꞌa̱n na̱ sa̱ xino kuáchí noo̱ ná, kaá ángel ñoó.
REV 10:8 Ta mií tachi̱ na̱ ni̱ seídóꞌi ni̱ kaꞌa̱n xíꞌíín nda̱ induú, ño̱ó kía̱n ni̱ kaꞌa̱n tuku xíꞌíín, ta kaáa̱n: ―Kuaꞌán kiꞌón libro lóꞌo̱ nónó noo̱ tánee ndáꞌa̱ ángel íin séi̱n no̱ó ta̱ñoꞌo̱ xíꞌín no̱ñóꞌo̱ i̱chí káa.
REV 10:9 Dá ni̱ keei kuaꞌi̱n noo̱ íin ángel ñoó. Dá ni̱ kaai̱ xíꞌín ná ña̱ ná tei na libro lóꞌo̱ ñoó noo̱í. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌíín: ―Jóꞌon, keí ñá viti, dá ná kankao ova̱ ña̱ ini ti̱són, tído kankao vidi̱a̱n táto̱ꞌon vidi̱ ndu̱dí ini yúꞌo̱n ―kaá na̱.
REV 10:10 Dá ni̱ na̱tiiin libro lóꞌo̱ tánee ndáꞌa̱ ángel ñoó. Dá ni̱ seíí ña̱. Ta kúú ni̱ ka̱nkao vidi̱a̱n ini yúꞌí táto̱ꞌon ki̱ꞌo vidi̱ ndu̱dí, tído ini ti̱xi ni̱ ka̱nkao ova̱ ña̱.
REV 10:11 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌíín: ―Miía̱n ndúsa̱ kánian kasto̱ꞌón xíꞌín ña̱yuu sa̱ꞌá ndí ki̱án ndoꞌo kua̱ꞌá nda̱ꞌo ñoo xíꞌín nación, xíꞌín na̱ káꞌa̱n iin rá iin yúꞌu̱, xíꞌín rey dándáki ñaá.
REV 11:1 Dá ni̱ niꞌi̱ yuꞌu̱ iin ndoo̱, ta káa rá táto̱ꞌon káa iin vara chíki̱ꞌó na̱. Dá ni̱ taꞌa̱nda̱ choon noo̱í, chi̱ kaá na̱ xíꞌíín: ―Kuaꞌán chiki̱ꞌóo̱n veꞌe ño̱ꞌo Ndios, xíꞌín noo̱ náa̱, ta nakaꞌávón ndidaá kúú na̱ ndéi ndáño̱ꞌo Ndios.
REV 11:2 Tído ná dáꞌa ni chiki̱ꞌóo̱n yéꞌé sata̱ véꞌe, dá chi̱ na̱ tu̱kú, na̱ ko̱ kúú ña̱yuu Ndios, ni̱ na̱tiin yéꞌé sata̱ véꞌe, ta koꞌo̱n na̱ koni xíxi na ñoo ii̱ ñoó tein uu̱ diko uu̱ yoo̱.
REV 11:3 Ta koꞌi̱n tandaꞌí uu̱ ta̱a xíꞌo ndaa̱ kuendá sa̱ꞌí, dá kaꞌa̱n ra̱ xíꞌín ña̱yuu saꞌa̱ ndidaá ña̱ koo. Ta dión kee ra iin mil uu̱ ciento oni̱ diko kuu̱, ta kandixi ndaꞌí ra̱.
REV 11:4 Ta ndin nduú ta̱a yóꞌo kúú ndin nduú yíto̱ olivo, ta kúú taꞌani ra ndin nduú candelero ndíta tóo̱n noo̱ Ndios, na̱ kúú satoꞌo ñayuú yóꞌo.
REV 11:5 Tá ió iin káa na kaꞌán kendava̱ꞌa xíꞌín rá, ta kúú kankuei ñoꞌó ita̱ yúꞌu̱ rá, dá dándúta ra ta̱a xiní uꞌu̱ ñaá. Ta ndi ndáa mií na̱ kóni̱ kendava̱ꞌa xíꞌín rá, ki̱ꞌo dión taꞌani kánian kuu na̱.
REV 11:6 Ta ta̱a yóꞌo kakomí choon ña̱ kía̱n kadi ra̱ induú, dá o̱ kóon dai̱ xíꞌín ndidaá tein kuu̱ dánaꞌa̱ ra̱ saꞌa̱ ndí ki̱án koo. Ta kaneꞌe ra choon ña̱ ndee ra ta̱kui̱í nii̱, ta kaneꞌe taꞌani ra choon ña̱ dándóꞌo ra nío̱ ña̱yuu ndidaá taꞌándá káꞌán mií rá.
REV 11:7 Tá ná dándíꞌi ra choon ni̱ niꞌi̱ rá, dá keta kíti̱ tondó káꞌano yuꞌú yái̱ ko̱nó ñoó, ta na̱á ri̱ xíꞌín ndin nduú ta̱a yóꞌo, dá kandeé rí xíꞌín rá, ta kaꞌání ñaá rí.
REV 11:8 Ta yikí ko̱ño ra̱ kandei noo̱ yáꞌi ñoo káꞌano, táꞌa̱n ña̱ káꞌa̱n na̱ xíꞌín Sodoma xíꞌín Egipto. Ta ñoo yóꞌo taꞌani kúú no̱ó ni̱ chi̱rkaa na satoꞌo yo̱ Jesús ndi̱ka cruz.
REV 11:9 Ta na̱ ndéi ndidaá ñoo náꞌano xíꞌín ndidaá ñoo kuálí, xíꞌín na̱ káꞌa̱n iin rá iin yúꞌu̱, xíꞌín na̱ ndéi ndidaá nación koni kandei yikí ko̱ño ra̱ noo̱ yáꞌi ñoó oni̱ kuu̱ dao, ta ko̱ íin konó ña̱ ndu̱xian.
REV 11:10 Ta kadii̱ nda̱ꞌo ini ña̱yuu ndéi no̱ñóꞌo̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xiꞌi̱ ra̱, ta kee na iin víko̱ káꞌano, ta dasá táꞌan na ña̱ꞌa noo̱ ná, dá chi̱ ni̱ ndoꞌo nda̱ꞌo nío̱ na̱ ndéi ñayuú yóꞌo ni̱ kee ndin nduú profeta ñoó.
REV 11:11 Tído tá ná ya̱ꞌa oni̱ kuu̱ dao, dá nataki ndin nduú ra̱ kee Ndios, ta kúú ndakuei va ra. Ta kúú yu̱ꞌú nda̱ꞌo ña̱yuu ndéi ñayuú yóꞌo tá ná koni na̱ ña̱ ni̱ na̱taki ra̱.
REV 11:12 Dá kueídóꞌo ra tachi̱ iin na̱ kaꞌa̱n ni̱ꞌi chí induú, ta diꞌa kaaa̱n xíꞌín rá: ―Kuaꞌán kaa ndó naꞌa kíi̱ ndo̱. Ta sata̱ iin viko̱ kaa ra koꞌo̱n ra̱ induú, ta ndidaá na̱ xiní uꞌu̱ ñaá koni xíꞌín noo̱ ná ña̱ dión koo.
REV 11:13 Ta mií hora daá ni̱ꞌi nda̱ꞌo ta̱an, ta noo̱ iin iin ciento veꞌe ndíta ñoó, koon uxi̱a̱n, ta kuu usa̱ toon mil ña̱yuu. Ta dao ka̱ ña̱yuu kando̱o ñoó, yu̱ꞌú nda̱ꞌo na kee ña̱ kuu ñoó, dá kasáꞌá ná kekáꞌano na Ndios, na̱ ió induú.
REV 11:14 Dión ni̱ kuu, dá ni̱ ya̱ꞌa ta̱ndóꞌó kúú uu̱, tído ve̱i iin ka̱a̱n, ña̱ kúú oni̱.
REV 11:15 Tá ni̱ tuu ángel kúú usa̱ ñoó trompeta na̱, ta kúú tái̱ ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ ka̱yuꞌú kua̱ꞌá tachi̱ chí induú, ta kaáa̱n: Ni̱ na̱tiin Ndios, na̱ kúú satoꞌo yo̱, xíꞌín Cristo ndidaá choon, ta dándáki kuií na̱.
REV 11:16 Dá ni̱ sa̱ kui̱ta xi̱tí ndin oko̱ komi̱ ta̱ sáꞌano ndéi díi̱n Ndios noo̱ ió na̱ dándáki na, ta ni̱ xino̱ taan ra̱ nda̱ no̱ñóꞌo̱ ndáño̱ꞌo ñaá rá,
REV 11:17 ta kaá ra̱: Náki̱ꞌo ndu ndivéꞌe noo̱ ní, satoꞌo Ndios, mií ní kúú na̱ kándéé kée ndidaá táꞌa̱n ña̱ꞌa, ta mií ní kúú ní, ta mií ní ni̱ sa̱ kuu ní, ta mií ní kúú na̱ kasaa̱. Ndivéꞌe ní, dá chi̱ mií ní kúú na̱ ni̱ na̱tiin ndiꞌi choon viti, ta ni̱ ka̱sáꞌá dándáki ní.
REV 11:18 Ni̱ xido̱ nda̱ꞌo ini ndidaá nación, tído viti kía̱n ni̱ ka̱sáa̱ ña̱ xído̱ ini mií ní, dá chi̱ sa̱ ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ keyíko̱ ní sa̱ꞌá ña̱yuu ni̱ xiꞌi̱. Ta koꞌo̱n ní kemáni̱ ní profeta, táꞌa̱n na̱ sa̱ xinkuáchí noo̱ ní, ta kemáni̱ taꞌani ní ndidaá ña̱yuu mií ní, xíꞌín ndidaá ka̱ na̱ yu̱ꞌú niꞌini ñaá, á mií ná kuálí ná o á mií ná náꞌano na. Ta sa̱ ni̱ kasa̱ndaá taꞌani kuu̱ dánaá ní na̱ kéndava̱ꞌa xíꞌín no̱ñóꞌo̱.
REV 11:19 Dá ni̱ nono̱ yéꞌé veꞌe ño̱ꞌo Ndios induú, ta túu íin iin sato̱, kirá dándáki ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o Ndios kemáni̱ ná ña̱yuu na̱. Ta ni̱ sa̱ kui̱ta tasa, ta tái̱ káꞌa̱n ña̱yuu, ta níꞌi xído̱ kúu kaꞌandi, ta ni̱ ka̱sáꞌá táan, ta náꞌano nda̱ꞌo ñíñí ni̱ ka̱sáꞌá kóon.
REV 12:1 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ xinii̱ iin ka̱ ña̱ꞌa xíxi kuaꞌa̱n chí induú, chi̱ ni̱ xinii̱ iin ta̱ꞌáná ñáꞌa̱, ta dáꞌo̱n ndíxián kúú ndi̱ndii, ta ti̱xi sa̱ꞌa̱n nákaa̱ yoo̱, ta kánóo iin corona ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín uxi̱ uu̱ ti̱ñoo̱ dini̱a̱n.
REV 12:2 Ta ñóꞌo de̱ꞌán, ta káyuꞌán, chi̱ sáxía̱n ti̱xián, dá chi̱ sa̱ káki de̱ꞌán, sa̱ꞌá ño̱ó ndóꞌo nío̱a̱n.
REV 12:3 Ta ni̱ xini taꞌanii iin ka̱ ña̱ꞌa káꞌano chí induú, ta ña̱ yóꞌo kúú iin koo̱ kua̱ꞌá káꞌano, ta usa̱ kúú dini̱ ri̱, ta uxi̱ kúú ndíki̱ ri̱, ta iin iin dini̱ ri̱ ñóꞌo tika̱ta̱ kua̱án.
REV 12:4 Ta xíꞌín ndóꞌo̱ ri̱ ni̱ ya̱kó ri̱ iin táꞌí noo̱ ndin oni̱ táꞌí ti̱ñoo̱ ñóꞌo induú, ta ni̱ da̱kuéi ñaá rí nda̱ no̱ñóꞌo̱. Ta ni̱ sa̱rtuu koo̱ káꞌano yóꞌo mií no̱ó ta̱ꞌáná ñáꞌa̱ sa̱ kuaꞌa̱n kaki de̱ꞌe ñoó, dá kokó rí de̱ꞌán tá ná kaki xi.
REV 12:5 Ta kúú ni̱ kaki va de̱ꞌe ñáꞌa̱ yóꞌo, ta kúú xí iin tayií. Ta kasandaá xi̱ dándáki xi ndidaá táꞌa̱n nación xíꞌín vara ka̱a. Tído ni̱ di̱tá níꞌini ñaá Ndios yuꞌú koo̱ ñoó, dá koo xi xíꞌín ná noo̱ ió na̱ dándáki na.
REV 12:6 Dá ni̱ xino ñáꞌa̱ yóꞌo no̱ó koo̱ ñoó kuaꞌa̱n no̱ñóꞌo̱ i̱chí no̱ó ni̱ kenduu Ndios kooán, ta ñoó koto ñaá ná iin mil uu̱ ciento oni̱ diko kuu̱.
REV 12:7 Ni̱ ndiꞌi daá, dá ni̱ kuu iin ña̱ꞌa chí induú, chi̱ ni̱ nda̱kuíi̱n Miguel xíꞌín ndidaá ka̱ ángel ndíta xíꞌín ná, dá ni̱ na̱á na̱ xíꞌín koo̱ káꞌano ñoó, xíꞌín ndidaá ángel kini ndíta xoo mií rí.
REV 12:8 Tído ko̱ ní kándeé rí na̱á ri̱ xíꞌín ná, ta ko̱ ní niꞌi̱ ka̱ ri̱ noo̱ koo rí xíꞌín ángel ri̱ induú.
REV 12:9 Dá ni̱ da̱kána na koo̱ káꞌano ñoó kuaꞌa̱n ri̱ nda̱ sata̱ véꞌe, kirí kúú koo̱ sáꞌano, kirí kúú ti̱míꞌá, kirí naní Satanás, ta kirí yóꞌo kúú rí xíonoo dándaꞌí ña̱yuu iin níí kúú ñayuú. Ta ni̱ da̱kána niꞌini na ri̱ ni̱ na̱xino̱ ri̱ nda̱ no̱ñóꞌo̱ xíꞌín ndidaá ángel ti̱.
REV 12:10 Dá ni̱ sei̱do̱ꞌi ni̱ ka̱yuꞌú iin na chí induú, ta kaá na̱ diꞌa: ―Sa̱ ni̱ kasa̱ndaá vá kuu̱ dáka̱ki Ndios ña̱yuu na̱, ta ni̱ na̱tiin na ndidaá ndée̱, ta dándáki na ndidaá kúú ña̱yuu viti. Ta kómí Cristo choon viti, dá chi̱ sa̱ ni̱ da̱kána va na kirí dátai̱ kua̱chi na̱ kándísa xi̱ꞌín yó noo̱ Ndios, táꞌa̱n kirí sa̱ dátai̱ kua̱chi ñaá nduú ñoó.
REV 12:11 Tído ni̱ ka̱ndeé vá ña̱yuu ñoó xíꞌín rí ni̱ kee nii̱ na̱ kúú léko, kirá ni̱ xita̱ saꞌa̱ ná, xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ ni̱ sa̱ xi̱ꞌo ndaa̱ na̱ kuendá sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa Jesús, chi̱ ko̱ ní ndi̱ꞌi taꞌon ini na̱ sa̱ꞌá ña̱ kataki na̱, diꞌa ni̱ xi̱ꞌo na mií ña̱ kía̱n kuu na̱ saꞌa̱ Ndios.
REV 12:12 Sa̱ꞌá ño̱ó ná kadii̱ iní yo̱ꞌó, induú, ta ná kadii̱ iní ndo̱ꞌó, na̱ ndéi xaa̱n. Tído ndaꞌí kúu ví ndoꞌó, na̱ ndéi no̱ñóꞌo̱ xaa̱n, xíꞌín ndoꞌó, kirí ñóꞌo ini ta̱ñoꞌo̱ xaa̱n, dá chi̱ xído̱ nda̱ꞌo ini kirí uꞌu̱ ko̱noo rí ko̱saa̱ ri̱ noo̱ ndéi ndó, chi̱ náꞌá rí ña̱ nda̱dá cháá vá kuu̱ koo rí ―kaá na̱.
REV 12:13 Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini koo̱ káꞌano ñoó ña̱ ni̱ da̱kána ñaá Ndios kuaꞌa̱n ri̱ nda̱ no̱ñóꞌo̱, dá ni̱ kee rí tákaa rí sata̱ ñáꞌa̱, ñá ni̱ da̱káki tayií lóꞌo̱ ñoó, kuaꞌa̱n ri̱.
REV 12:14 Dá ni̱ niꞌi̱ ta̱ꞌáná ñáꞌa̱ ñoó uu̱ ndixi̱ náꞌano kirí yaꞌa̱, dá kuu nda̱rneeán koꞌa̱n nda̱ no̱ñóꞌo̱ i̱chí, dá kando̱o koo ñoó, dá kasandaáa̱n no̱ó ni̱ kenduu Ndios kakaa̱ de̱ꞌáa̱n, noo̱ koto ñaá ná oni̱ kuia̱ dao.
REV 12:15 Dá ni̱ ndusa rí kua̱ꞌá nda̱ꞌo ta̱kui̱í sata̱ ta̱ꞌáná ñáꞌa̱ ñoó, dá dátáni ñaá rí, ni̱ kaꞌán rí, dá chi̱ ta̱kui̱í ni̱ ka̱nkuei yúꞌu̱ ri̱ kúú táto̱ꞌon iin yu̱ta.
REV 12:16 Tído ni̱ chi̱ndeé vá ñaá no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, dá chi̱ ni̱ nono̱ yúꞌán, ta kúú ni̱ xiꞌi ndiꞌan ta̱kui̱í yu̱ta ni̱ ka̱nkuei yúꞌu̱ koo̱ káꞌano ñoó.
REV 12:17 Ta kúú ni̱ xido̱ nda̱ꞌo ini koo̱ káꞌano ñoó ni̱ xini ri̱ ta̱ꞌáná ñáꞌa̱ ñoó. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kee rí kuaꞌa̱n ri̱ na̱á ri̱ xíꞌín ndidaá ka̱ de̱ꞌán, táꞌa̱n na̱ néꞌe va̱ꞌa choon ni̱ saꞌanda Ndios noo̱ ná, chi̱ na̱ yóꞌo kúú na̱ xíꞌo ndaa̱ kuendá saꞌa̱ Jesucristo.
REV 13:1 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ sa̱ kuíi̱n yuꞌu̱ no̱ó ño̱tí yuꞌú ta̱ñoꞌo̱, dá ni̱ xinii̱ ni̱ xi̱nko̱o iin kití dee̱n ve̱i rí no̱ó ta̱ñoꞌo̱ ñoó. Ta usa̱ kúú dini̱ ri̱, ta uxi̱ kúú ndíki̱ ri̱, ta iin iin ndíki̱ ri̱ ñóꞌo tika̱ta̱ kua̱án, ta iin rá iin dini̱ ri̱ tándaa kuu̱ káꞌa̱n ndava̱ꞌa saꞌa̱ Ndios.
REV 13:2 Ta táto̱ꞌon ki̱ꞌo káa chitó dee̱n naní leopardo, ki̱ꞌo dión káa kirí kini yóꞌo. Ta táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndáa saꞌa̱ oso, ki̱ꞌo dión ndáa saꞌa̱ ri̱. Ta táto̱ꞌon ki̱ꞌo káꞌano yúꞌu̱ ndikaꞌa, ki̱ꞌo dión ndáa yúꞌu̱ ri̱. Ta ni̱ na̱ki̱ꞌo mií koo̱ káꞌano ñoó ndée̱ ri̱ noo̱ kíti̱ yóꞌo, ta ni̱ na̱ki̱ꞌo taꞌani rí téi̱ noo̱ dándáki rí noo̱ ri̱, ta ni̱ xi̱ꞌo taꞌani rí ndidaá táꞌa̱n choon sa̱ neꞌe rí noo̱ ri̱.
REV 13:3 Ta ni̱ xinii̱ ña̱ ni̱ ta̱rkueꞌe̱ iin dini̱ ri̱, ta kuaꞌa̱n ri̱ kuu ri̱ keean. Tído ni̱ ndu̱va̱ꞌa va dini̱ ri̱ no̱ó ni̱ ta̱rkueꞌe̱ ñoó, ta ko̱ ní xiꞌi̱ taꞌon rí. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ naá téí ini ña̱yuu ni̱ xini na̱, ta ni̱ ka̱sáꞌá ná ndíko̱ na̱ rí.
REV 13:4 Ta ni̱ ka̱sáꞌá ná ndáño̱ꞌo na koo̱ káꞌano, kirí ni̱ xi̱ꞌo choon noo̱ kíti̱ yóꞌo, ta ni̱ ka̱sáꞌá ndáño̱ꞌo taꞌani na mií rí, ta diꞌa kaá na̱ kékáꞌano na ri̱: ―¿Ndá yoo kándéé kée táto̱ꞌon kée kirí chi̱káꞌano yóꞌo? Ta, ¿ndá yoo kandeé na̱á xíꞌín rí? ―kaá na̱.
REV 13:5 Ta ni̱ niꞌi̱ taꞌani rí ña̱ kaꞌa̱n ri̱ ndidaá to̱ꞌon táyíí, dá chindaya̱ꞌi rí mií rí, ta kaꞌa̱n ndava̱ꞌa rí saꞌa̱ Ndios. Ta ni̱ niꞌi̱ ri̱ choon ña̱ dándáki rí uu̱ diko uu̱ toon yoo̱.
REV 13:6 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱sáꞌá rí káꞌa̱n ndava̱ꞌa rí saꞌa̱ Ndios, ta kénóo rí kuu̱ ná, ta káꞌa̱n ndava̱ꞌa rí saꞌa̱ veꞌe ño̱ꞌo noo̱ ió Ndios, xíꞌín saꞌa̱ ndidaá na̱ ndéi induú.
REV 13:7 Ta ni̱ nono̱ noo̱ ri̱ ña̱ kía̱n na̱á ri̱ xíꞌín ña̱yuu Ndios, ta ni̱ nono̱ noo̱ ri̱ ña̱ kandeé rí xíꞌín ná. Ta ni̱ niꞌi̱ taꞌani rí choon ña̱ kía̱n dándáki rí ndidaá ñoo kuálí, xíꞌín ndidaá ñoo náꞌano, xíꞌín na̱ káꞌa̱n iin rá iin yúꞌu̱, xíꞌín na̱ ndéi ndidaá nación.
REV 13:8 Ta ndidaá táꞌa̱n ña̱yuu ndéi ñayuú yóꞌo ni̱ ka̱sáꞌá ndáño̱ꞌo na ri̱, chi̱ nda̱ rá ko̱ ñáꞌa̱ kasáꞌá saꞌa̱ ñayuú, nda̱ daá vá ko̱ kándodó kuu̱ ná noo̱ libro noo̱ kándodó kuu̱ na̱ ni̱ꞌí ña̱ kataki chíchí. Ta ña̱ yóꞌo kúú libro na̱ kúú léko, na̱ ni̱ saꞌání ná.
REV 13:9 Sa̱ꞌá ño̱ó ndi ndáa ndoꞌó ió do̱ꞌo, ná kueídóꞌo ndó noo̱ káꞌi̱n.
REV 13:10 Dá chi̱ na̱ ni̱ kanian kakaa̱ veꞌe ka̱a, veꞌe ka̱a va kasandaá na̱, ta na̱ ni̱ kanian kuu xíꞌín espada, ki̱ꞌo dión kuu na̱. Sa̱ꞌá ño̱ó kánian kandei nduu ña̱yuu Ndios ndoꞌo nío̱ ná xíꞌín ña̱ ndeé iní na̱, ta kánian kandita toon na xíꞌín ña̱ kándéé iní na̱ Ndios.
REV 13:11 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ xinii̱ ni̱ xi̱nko̱o iin ka̱ kíti̱ chi̱káꞌano chí ti̱xi ñóꞌo̱ diꞌa, ta uu̱ kúú ndíki̱ ri̱, ta táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndáa ndíki̱ borrego, ki̱ꞌo dión ndáaan. Tído táto̱ꞌon ki̱ꞌo káꞌa̱n koo̱ káꞌano ñoó, ki̱ꞌo dión káꞌa̱n kirí ñoó.
REV 13:12 Ta néꞌe taꞌani rí choon táto̱ꞌon néꞌe kíti̱ mií no̱ó ñoó, ta noo̱ mií rí kée kirí yóꞌo ndidaá ña̱ꞌa. Ta dákaꞌa̱n ri̱ ndidaá ña̱yuu, dá kandaño̱ꞌo na kirí mií no̱ó ñoó, kirí ni̱ ndaꞌa dini̱ no̱ó ni̱ ta̱rkueꞌe̱ kaꞌí ñoó.
REV 13:13 Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ꞌa náꞌano kée ri, dá chi̱ nda̱ induú dákóon rí ñoꞌó ita̱ noo̱ ndidaá ña̱yuu.
REV 13:14 Dándaꞌí ri̱ ña̱yuu ndéi no̱ñóꞌo̱, chi̱ ni̱ niꞌi̱ ri̱ ña̱ kandeé rí kee rí ña̱ náꞌano noo̱ kíti̱ mií no̱ó ñoó. Ta ni̱ saꞌanda ri̱ choon no̱ó na̱ ndéi no̱ñóꞌo̱ ña̱ ná kava̱ꞌa na iin naꞌáná, ña̱ káa táto̱ꞌon káa kirí mií no̱ó ñoó, táꞌa̱n kirí ni̱ ndaꞌa dini̱ no̱ó ni̱ ta̱rkueꞌe̱ kaꞌí xíꞌín espada.
REV 13:15 Ta ni̱ nono̱ noo̱ ri̱ ña̱ kía̱n ki̱ꞌo rí tachi̱ noo̱ naꞌáná ni̱ ka̱va̱ꞌa ñoó, dá kuu kaꞌa̱n. Ta kómíán choon kaꞌáníán ndidaá ña̱yuu ko̱ kándía kandaño̱ꞌo ñaá.
REV 13:16 Ta ni̱ saꞌanda ri̱ choon ña̱ ná ña̱ni tóni̱ ndáꞌa̱ xoo kuáꞌa ndidaá ña̱yuu o taan na̱, ta ko̱ néꞌe ta̱ndíni á mií ná kuálí ná o mií ná yatá ná, á mií ná kuíká ná o mií ná kúndaꞌí na̱, á mií ná kúú ná satoꞌo o na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ iin satoꞌo.
REV 13:17 Ta ni iin tóꞌón taꞌon ña̱yuu o̱ kúu kuiin na ña̱ꞌa, ta ni o̱ kúu taꞌon di̱kó náa̱n tá ko̱ó tóni̱ ñoó o kuu̱ ri̱ o número kuu̱ ri̱ tándaa ndáꞌa̱ ná o taan na̱.
REV 13:18 Yóꞌo kóni̱ ña̱xintóni̱, ta kóni̱ dini̱, dá taó kuendá ndo̱ número kíti̱ chi̱káꞌano yóꞌo, chi̱ número yóꞌo káꞌa̱n saꞌa̱ iin ta̱a, ta número yóꞌo kúú iño̱ ciento oni̱ diko iño̱.
REV 14:1 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ xinii̱ íin ndichi na̱ kúú léko ñoó dini̱ yúku̱ naní Sión, ta díi̱n ná ndíta iin ciento uu̱ diko komi̱ mil ña̱yuu, ta taan iin rá iin na tándaa kuu̱ léko ñoó xíꞌín kuu̱ tatá na̱.
REV 14:2 Dá ni̱ sei̱do̱ꞌi ni̱ꞌi káꞌa̱n na̱ chí induú. Ta táto̱ꞌon ki̱ꞌo níꞌi xído̱ ta̱kui̱í kuaꞌa̱, ki̱ꞌo dión ni̱ꞌi káꞌa̱n na̱. Ta táto̱ꞌon ki̱ꞌo káyuꞌú dai̱, ki̱ꞌo dión ni̱ꞌi káꞌa̱n na̱. Ta kádíán táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúu tá dákáꞌa na arpa, ki̱ꞌo dión kúu noo̱ káꞌa̱n na̱.
REV 14:3 Ta xíta na iin yaa sa̱á no̱ó na̱ ió dándáki ñoó, xíꞌín noo̱ ndin komi̱ ña̱ ta̱kí ñoó, xíꞌín noo̱ ndin oko̱ komi̱ ta̱ sáꞌano ndéi díi̱n ná ñoó. Ta ni ko̱ íin taꞌon kandeé kati̱ꞌa yaa xíta na, sa̱va̱ꞌa iin ciento uu̱ diko komi̱ mil ñayuú ni̱ da̱káki Ndios tein ña̱yuu ndéi ñayuú yóꞌo kúú na̱ xíta ña.
REV 14:4 Dá chi̱ ndidaá na̱ yóꞌo ko̱ ní ya̱ꞌa taꞌon na kee na kua̱chi xíꞌín na̱ ñáꞌa̱, sa̱ꞌá ño̱ó ndáa vii vá ná. Ta ndidaá na̱ yóꞌo ndíko̱ na̱ sa̱tá na̱ kúú léko kuaꞌa̱n na̱ ndeí kúú míí vá noo̱ ná koꞌo̱n na̱. Ta ndidaá na̱ yóꞌo kúú na̱ ni̱ da̱káki Ndios tein ndidaá ña̱yuu, dá kakuu na na̱ mií no̱ó natiin Ndios xíꞌín na̱ kúú léko ñoó.
REV 14:5 Ta ni iin tóꞌón taꞌon ña̱ to̱ꞌón ko̱ ní kánkuei yúꞌu̱ ná, chi̱ kúú ná ña̱yuu ndáa vii noo̱ Ndios, noo̱ ió na̱ dándáki na.
REV 14:6 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ xinii̱ tánee iin ka̱ ángel xíonoo na me̱ꞌí induú, ta néꞌe na to̱ꞌon va̱ꞌa Jesús, ña̱ daá kuití koo, dá dánaꞌa̱ na̱ ñá no̱ó ña̱yuu ndéi no̱ñóꞌo̱, noo̱ ndidaá nación, noo̱ ndidaá ñoo kuálí, no̱ó na̱ káꞌa̱n iin rá iin yúꞌu̱, xíꞌín no̱ó na̱ ndéi iin rá iin ñoo náꞌano.
REV 14:7 Ta kaá na̱ diꞌa káyuꞌú ná: ―Kayu̱ꞌú niꞌini ndó Ndios, ta ki̱ꞌo ndó ña̱ñóꞌó noo̱ ná, chi̱ sa̱ ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ keyíko̱ na̱ sa̱ꞌá ña̱yuu. Ta kandaño̱ꞌo ndó Ndios, na̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa induú xíꞌín no̱ñóꞌo̱, xíꞌín ta̱ñoꞌo̱ xíꞌín iin rá iin ndúta̱ noo̱ kána ta̱kui̱í.
REV 14:8 Ta sata̱ ángel yóꞌo tánee iin ka̱ ángel ve̱i na, ta diꞌa káyuꞌú ná ve̱i na: ―Ni̱ yaa̱ va ñoo Babilonia, ni̱ yaa̱ va ñoo Babilonia, ña̱ kúú ñoo káꞌano, dá chi̱ ni̱ da̱xínián ndidaá táꞌa̱n nación xíꞌín ña̱ kini xíꞌín ña̱ kaꞌan noo̱ kée de̱ꞌé ñooa̱n.
REV 14:9 Ta sata̱ ángel yóꞌo tánee iin ka̱ ángel kúú oni̱ ve̱i na, ta diꞌa káyuꞌú ná ve̱i na: ―Ndi ndáa mií vá na̱ ni̱ ka̱ndía ndáño̱ꞌo kíti̱ chi̱káꞌano ñoó xíꞌín naꞌáná ri̱, ta ni̱ ka̱ndía taꞌani na ni̱ ña̱ni tóni̱ ndáꞌa̱ ná o taan na̱,
REV 14:10 dá kía̱n kánian koꞌo na vino ova̱, ña̱ kúú ña̱ xído̱ ini Ndios xiní ñaá ná, chi̱ koꞌo̱n Ndios kuei ndiꞌi na ña̱ xído̱ ini na̱ sa̱tá ña̱yuu ñoó. Sa̱ꞌá ño̱ó ndoꞌo kini nío̱ ná kee ñoꞌó kéi̱ xíꞌín azufre noo̱ ángel xíꞌín no̱ó na̱ kúú léko.
REV 14:11 Ta daá kuití kuiin ndichi ñoꞌo̱ma̱ noo̱ ñóꞌo na ndóꞌo nío̱ ná, ta ni nduú ni ñoó o̱ ko̱ní na̱ naniꞌi̱ ndée̱ ná, chi̱ ni̱ sa̱ ndaño̱ꞌo na kíti̱ chi̱káꞌano ñoó xíꞌín naꞌáná ri̱, ta ni̱ ka̱ndía na tándaa tóni̱ ri̱ ndáꞌa̱ ná o taan na̱.
REV 14:12 Sa̱ꞌá ño̱ó kánian ki̱ꞌo ndeé iní ndidaá ña̱yuu Ndios, táꞌa̱n na̱ ndíta ndaa̱ xíꞌín choon ni̱ saꞌanda Ndios noo̱ ná, na̱ kándéé káꞌano iní Jesús.
REV 14:13 Ta ni̱ sei̱do̱ꞌi ni̱ kaꞌa̱n iin tachi̱ na̱ ni̱ kaꞌa̱n nda̱ induú: ―Ta taa diꞌa noo̱ tuti xaa̱n: “Ta yóꞌo chí noo̱ ndikáꞌán ndi kúu ví na̱ kuu sa̱ꞌá ña̱ kúú ná kuendá satoꞌo yo̱ Jesús.” Jaa̱n, dión kíán, kaá Espíritu ii̱ Ndios. Miía̱n ndaa̱ koni na̱ naniꞌi̱ ndée̱ ná, dá chi̱ naꞌa̱ ii̱ vá choon ni̱ kee na.
REV 14:14 Ta ni̱ xinii̱ tánee iin viko̱ ku̱xí ndato nda̱ꞌo, ta noo̱án ñoó ió iin ta̱a, ta kóni̱ koo ra táto̱ꞌon ki̱ꞌo káa iin ta̱a ñayuú yóꞌo. Ta kánóo iin corona oro dini̱ rá, ta néꞌe ra iin hoz dee̱n.
REV 14:15 Dá ni̱ keta iin ka̱ ángel ini veꞌe ño̱ꞌo Ndios, ta kúú ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ ka̱yuꞌú ná no̱ó ra̱ ió no̱ó viko̱ ñoó: ―Chikaa̱ yo̱ꞌó hoz saꞌa̱ tirió xaa̱n viti, ta kaꞌandaa̱n, chi̱ sa̱ ni̱ kasa̱ndaá va kuu̱ taꞌa̱nda̱ ña̱, dá chi̱ sa̱ ndidaá vá tirió káa no̱ñóꞌo̱ xaa̱n ni̱ ichi̱.
REV 14:16 Dá ni̱ chi̱káa̱ ra̱ ió noo̱ viko̱ ñoó hoz saꞌa̱ tirió káa ñoó, dá ni̱ saꞌanda ndiꞌi ra tirió káa noo̱án.
REV 14:17 Dá ni̱ keta iin ka̱ ángel ini veꞌe ño̱ꞌo Ndios, ña̱ íin induú, ta tánee taꞌani iin hoz dee̱n ndáꞌa̱ ná ve̱i na.
REV 14:18 Dá ni̱ keta taꞌani iin ka̱ ángel chí noo̱ náa̱ Ndios diꞌa, ta na̱ yóꞌo kómí choon sata̱ ñoꞌó kéi̱. Dá ni̱ ka̱yuꞌú ná iin ka̱ ángel néꞌe hoz dee̱n ñoó, ta kaá na̱: ―Chikaa̱ hoz dee̱n néꞌón xaa̱n saꞌa̱ iin rá iin tuꞌu uva íin noo̱ yíto̱ káa no̱ñóꞌo̱ xaa̱n, dá chi̱ sa̱ ni̱ chi̱chi va rí.
REV 14:19 Dá ni̱ chi̱káa̱ ángel ñoó hoz dee̱n néꞌe na saꞌa̱ iin rá iin tuꞌu uva íin yíto̱ káa no̱ñóꞌo̱. Dá ni̱ taán ná ri̱ noo̱ kañoꞌo rí koꞌo̱ni̱ ri̱ no̱ó ña̱ xído̱ ini Ndios.
REV 14:20 Ta nda̱ yuꞌú ñoo ñoó ni̱ soꞌo̱ni̱ uva yóꞌo, ta no̱ó ni̱ soꞌo̱ni̱ ri̱ ni̱ xita̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo nii̱, ta ni̱ kaa rá chí ni̱no táto̱ꞌon dikó tánee yúꞌu̱ kuéi̱, ta ni̱ na̱ka̱ꞌani rá táto̱ꞌon oni̱ ciento kilómetro.
REV 15:1 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ xinii̱ iin ka̱ ña̱ꞌa ndato, ña̱ káꞌano, ña̱ naá inío̱ xinío̱ chí induú. Ta ña̱ yóꞌo kúú usa̱ ángel, ta néꞌe na ndin usa̱ ta̱ndóꞌó noo̱ ndíꞌi kandoꞌo ña̱yuu, dá ndiꞌi ña̱ xído̱ ini Ndios.
REV 15:2 Dá ni̱ xini taꞌanii iin ña̱ꞌa káa táto̱ꞌon káa ta̱ñoꞌo̱, ta yéꞌe̱ ra̱ táto̱ꞌon yéꞌe̱ yuu̱ ta̱tá, ta ni̱ na̱kiꞌin táꞌan rá xíꞌín ñoꞌó kéi̱ ita̱. Ta ni̱ xini taꞌanii ndidaá na̱ ni̱ ka̱ndeé xíꞌín kíti̱ chi̱káꞌano ñoó, xíꞌín naꞌáná ri̱, chi̱ ko̱ ní sá ndaño̱ꞌo ñaá ná, ta ko̱ ní kándía na ña̱ni tóni̱ ná xíꞌín kuu̱ ri̱ o número kuu̱ ri̱. Ndidaá na̱ yóꞌo ndíta no̱ó ta̱ñoꞌo̱ yéꞌe̱ táto̱ꞌon yéꞌe̱ yuu̱ ta̱tá ñoó, ta ndidaá na̱ yóꞌo néꞌe arpa Ndios ndíta na.
REV 15:3 Ta xíta na yaa ni̱ xita Moisés, táꞌa̱n na̱ sa̱ xinkuáchí noo̱ Ndios, xíꞌín yaa xíta na̱ kúú léko, ta diꞌa xíta na: Ña̱ náꞌano kée ní, ta ña̱ ndato nda̱ꞌo kée ní, satoꞌo ndu̱. Mií ní kúú na̱ kándéé kée ndidaá táꞌa̱n ña̱ꞌa. Ta mií ní kúú na̱ kéndúsáꞌano, ta mií ní kúú na̱ kée ña̱ ndaa̱. Ta iin tóꞌón dini̱ mií ní kúú rey dándáki ndidaá táꞌa̱n ña̱yuu.
REV 15:4 ¿Ndá yoo ví ná kaa ña̱ o̱ yu̱ꞌú na̱ mií ní, ña̱ o̱ kékáꞌano na mií ní, satoꞌo ndu̱? Ko̱ íin taꞌon, dá chi̱ iin tóꞌón dini̱ mií ní vá kúú na̱ ii̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ná kuita ndidaá táꞌa̱n nación noo̱ mií ní, ta kandaño̱ꞌo na mií ní, dá chi̱ sa̱ ni̱ naꞌa̱ ní ña̱ kéyíko̱ ndaa̱ ní ndidaá ña̱.
REV 15:5 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ xinii̱ ña̱ chí induú ni̱ nono̱ yéꞌé noo̱ kúú noo̱ ii̱ cháá ka̱ ini veꞌe ño̱ꞌo, ña̱ náꞌa̱ ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o Ndios kemáni̱ ná yó.
REV 15:6 Ta ini veꞌe ño̱ꞌo ñoó ni̱ ka̱nkuei usa̱ ángel, ta ndin usa̱ ángel ñoó néꞌe iin rá iin kueꞌe̱ kandoꞌo ña̱yuu. Ta ndíxi na dáꞌo̱n ku̱xí kachi̱, ta náyeꞌe̱ ndaa oon víán, ta ni̱ kao̱ noo iin cincho oro yuꞌú ndíká na̱.
REV 15:7 Ta tein ndin komi̱ ña̱ ta̱kí ñoó ni kana iian, ta néꞌan usa̱ copa oro. Dá ni̱ xi̱ꞌoan iin rá iian noo̱ ndin usa̱ ángel ñoó, ta ni̱ chití inia̱n ñóꞌo ña̱ xído̱ ini Ndios, na̱ daá takí kuií.
REV 15:8 Ta kúú ni̱ na̱kutí veꞌe ño̱ꞌo ñoó xíꞌín ñoꞌo̱ma̱, ta dión, dá ni̱ naꞌa̱ Ndios ndi ki̱ꞌo káꞌano na, ta ni̱ naꞌa̱ na̱ ndi ki̱ꞌo nda̱kí na̱. Ta ni ko̱ íin taꞌon kuu ku̱ꞌu ini veꞌe ño̱ꞌo Ndios nda̱ ná xi̱nko̱o ndin usa̱ kueꞌe̱ néꞌe ndin usa̱ ángel ñoó.
REV 16:1 Ta nda̱ ini veꞌe ño̱ꞌo ñoó ni̱ sei̱do̱ꞌi káyuꞌú ná noo̱ ndin usa̱ ángel ñoó, ta kaá na̱: ―Kuaꞌán ndo̱ kata ndo̱ nda̱ no̱ñóꞌo̱ káa ña̱ ñóꞌo ini ndin usa̱ copa néꞌe ndó xaa̱n, ña̱ dándáki ña̱ xído̱ ini Ndios.
REV 16:2 Dá ni̱ kuei ángel mií no̱ó ñoó ndúta̱ ñóꞌo ini copa na̱ no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, ta kúú ni̱ ndaki iin kueꞌe̱ kini no̱ó ña̱yuu ni̱ ka̱ndía ni̱ na̱tiin tóni̱ kíti̱ chi̱káꞌano, ta ni̱ sa̱ ndaño̱ꞌo na naꞌáná ri̱. Ta kueꞌe̱ yóꞌo ni̱ da̱táni̱ ñii̱ ná, ta ni̱ ndoꞌo nda̱ꞌo nío̱ ná ni̱ keean.
REV 16:3 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ kuei ángel kúú uu̱ ñoó ndúta̱ ñóꞌo ini copa na̱ no̱ó ta̱ñoꞌo̱. Ta kúú ni̱ nduu ta̱ñoꞌo̱ ñoó nii̱, ta ndéꞌé rá táto̱ꞌon ndéꞌé nii̱ ndi̱i. Ta kúú ni̱ naá ndíꞌi va ña̱ꞌa takí xíꞌín kirí takí ñóꞌo ini ta̱ñoꞌo̱ ñoó.
REV 16:4 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ kuei ángel kúú oni̱ ñoó ndúta̱ ñóꞌo ini copa na̱ ini iin rá iin yu̱ta xíꞌín ini iin rá iin ndúta̱ noo̱ kána ta̱kui̱í. Ta kúú ni̱ nduu ta̱kui̱í ñoó nii̱.
REV 16:5 Dá ni̱ sei̱do̱ꞌi ni̱ kaꞌa̱n ángel dándáki ta̱kui̱í ñoó, ta kaá na̱ diꞌa: ―Iin na̱ ndaa̱ nda̱ꞌo kúú ní, satoꞌo ndu̱, mií ní ni̱ sa̱ kuu ní, ta mií ní kúú ní, ta mií ní kúú na̱ ii̱, dá chi̱ kéyíko̱ ndaa̱ ní saꞌa̱ ndidaá ña̱ꞌa,
REV 16:6 ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ sati na̱ ndéi no̱ñóꞌo̱ nii̱ ña̱yuu mií ní, xíꞌín nii̱ profeta ní, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ saꞌa̱n ní ni̱ ndee ní ta̱kui̱í xíꞌi na kúú rá nii̱, chi̱ ki̱ꞌo dión kánian ndoꞌo na sa̱ꞌá ña̱ kini ni̱ kee na.
REV 16:7 Ta ni̱ sei̱do̱ꞌi ni̱ ka̱yuꞌú iin ka̱ ángel nda̱ noo̱ náa̱ Ndios, ta kaá na̱: ―Miía̱n ndaa̱ kuiti dión kíán, satoꞌo ndu̱, mií ní kúú Ndios kándéé kée ndidaá táꞌa̱n ña̱ꞌa, ta kéyíko̱ ndaa̱ ní, ta kéyíko̱ va̱ꞌa ní sa̱ꞌá ña̱yuu.
REV 16:8 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ kuei ángel kúú komi̱ ñoó ndúta̱ ñóꞌo ini copa na̱ no̱ó ndi̱ndii, dá ni̱ ndudee̱n cháá ka̱a̱n, dá ni̱ chi̱ñóꞌa̱n ndidaá ña̱yuu xíꞌín ñóꞌo̱.
REV 16:9 Ta ni̱ kei̱ ña̱yuu ñoó ni̱ kee káꞌa̱ni̱ ndi̱ndii, ta ni̱ kaꞌa̱n ndava̱ꞌa na sa̱ꞌá kuu̱ Ndios, na̱ kómí choon sata̱ ndidaá ta̱ndóꞌó yóꞌo, ta ko̱ ní xíin na nandikó iní na̱, ta ko̱ ní xíin na ki̱ꞌo na ña̱ñóꞌó noo̱ Ndios.
REV 16:10 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ kuei ángel kúú oꞌo̱n ñoó ndúta̱ ñóꞌo ini copa na̱ noo̱ ió kíti̱ chi̱káꞌano ñoó dándáki rí. Ta kúú ni̱ na̱kuíi̱n naá iin níí kúú vá noo̱ ió ri̱ dándáki rí. Ta ña̱yuu ndéi ñoó ni̱ ka̱sáꞌá seí yi̱ꞌí na̱ yáa̱ ná sa̱ꞌá ña̱ ndóꞌo téí nío̱ ná,
REV 16:11 ta ni̱ kaꞌa̱n ndava̱ꞌa na saꞌa̱ Ndios, na̱ ió induú, chi̱ ndóꞌo nda̱ꞌo nío̱ ná sa̱ꞌá ña̱ táni̱ ñíi̱ ná. Tído ko̱ ní nándikó taꞌon iní na̱ sa̱ꞌá ña̱ kini kée na.
REV 16:12 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ kuei ángel kúú iño̱ ñoó ndúta̱ ñóꞌo ini copa na̱ ini yu̱ta káꞌano naní Eufrates, ta kúú ni̱ ichi̱ va ta̱kui̱í yu̱ta ñoó. Ta kúú ni̱ nono̱ vá íchi̱ noo̱ ya̱ꞌa ndidaá rey ndéi chí noo̱ xi̱nko̱o ndi̱ndii.
REV 16:13 Ta ni̱ xinii̱ ni̱ ka̱nkuei espíritu kini yúꞌu̱ koo̱ káꞌano xíꞌín yúꞌu̱ kíti̱ chi̱káꞌano kuendá ña̱ uꞌu̱ ñoó, xíꞌín yúꞌu̱ ta̱ kúú profeta to̱ꞌón. Ta ndin oni̱ espíritu kini yóꞌo ndáa táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndáa láꞌo̱,
REV 16:14 dá chi̱ espíritu ña̱ uꞌu̱ vá kíán, ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ náꞌano kándéé espíritu yóꞌo kéean. Ta koꞌa̱n noo̱ ndéi ndidaá rey no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, dá nditútíán ra̱, dá koꞌo̱n ra̱ na̱á ra̱ xíꞌín Ndios tá ná kasandaá kuu̱ ni̱ ka̱xi mií Ndios, na̱ kándéé kée ndidaá táꞌa̱n ña̱ꞌa.
REV 16:15 Ta diꞌa kaá Ndios: “Yóꞌo káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ kasaa̱i̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée iin ta̱ kui̱ꞌíná. Sa̱ꞌá ño̱ó ndikáꞌán ndi kúu ví na̱ ndéi nduu, xíꞌín na̱ ndaá dáꞌo̱n ndíxi na, chi̱ no̱ón kúú na̱ o̱ kóo vichí taꞌon, ta o̱ túu taꞌon ña̱ kedaá xíꞌín ná xíkaꞌan noo̱ ná”, kaá na̱.
REV 16:16 Ta ni̱ ndi̱tútí espíritu kini ndidaá rey ñoó iin xíán noo̱ naní Armagedón, ta to̱ꞌon yóꞌo kúú to̱ꞌon hebreo.
REV 16:17 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ kuei ángel kúú usa̱ ñoó copa na̱ no̱ó tachi̱, ta tái̱ ni̱ ka̱yuꞌú iin na ini veꞌe ño̱ꞌo Ndios induú, nda̱ noo̱ ió na̱ dándáki na ñoó, ta kaá na̱: ―Sa̱ ni̱ kuu va viti.
REV 16:18 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n na̱ dión, ta kúú ni̱ sa̱ kui̱ta tasa, ta tái̱ káꞌa̱n ña̱yuu, ta níꞌi xído̱ kúu kaꞌandi. Ta ni̱ ka̱sáꞌá táan no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, ta kúú kini nda̱ꞌo ni̱ ta̱an. Ni kuu̱ ni hora ko̱ ní ta̱an taꞌon dión no̱ñóꞌo̱ yóꞌo nda̱ ni̱ ka̱sáꞌá ndéi ña̱yuu nda̱ viti.
REV 16:19 Ta ni̱ chachi ñoo káꞌano sa̱ꞌá ña̱ ni̱ꞌi téí ni̱ ta̱an, ta oni̱ táꞌí ni̱ chachi ña. Ta ndidaá ñoo náꞌano ñóꞌo iin rá iin nación ni̱ koon ndiꞌan. Dá ni̱ ndu̱sáa̱ ini Ndios ñoo káꞌano naní Babilonia, ña̱ ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ ki̱ꞌo na vino ova̱ koꞌo de̱ꞌe ñooa̱n, kirá dándáki ña̱ xído̱ nda̱ꞌo ini na̱ xiní ñaá ná.
REV 16:20 Ta ndidaá yúku̱ ndíta ini ta̱ñoꞌo̱ xíꞌín yúku̱ ndíta no̱ñóꞌo̱ yóꞌo ni̱ nda̱ñóꞌó níꞌini.
REV 16:21 Ta kúú náꞌano nda̱ꞌo ñíñí ni̱ koon nda̱ induú sa̱tá ña̱yuu ndéi no̱ñóꞌo̱, ta iin iin ña ve̱e táto̱ꞌon oko̱ saꞌo̱n kilo. Ta kúú ni̱ kaꞌa̱n ndava̱ꞌa ña̱yuu saꞌa̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ ni̱ koon ñíñí sata̱ ná, dá chi̱ miía̱n ndaa̱ kuiti ta̱ndóꞌó káꞌano nda̱ꞌo ni̱ sa̱ kian.
REV 17:1 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ kii iin ángel tein ndin usa̱ ángel, na̱ ni̱ sa̱ neꞌe usa̱ copa ñoó, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌíín: ―Nakíi̱ chí yóꞌo, dá ná dánaꞌi̱ noo̱o̱n ndí kee Ndios dándóꞌo na nío̱ ta̱ꞌáná ñáꞌa̱ xíxi kée díkó mií no̱ó ta̱a, ñá ió no̱ó ta̱kui̱í kuaꞌa̱.
REV 17:2 Xíꞌín ñáꞌa̱ ñoó ni̱ ya̱ꞌa ndidaá rey ndéi no̱ñóꞌo̱ yóꞌo ni̱ kee ra kua̱chi, ta ndidaá na̱ ndéi no̱ñóꞌo̱ yóꞌo ni̱ da̱xíni mií ná xíꞌín ndidaá kua̱chi kéeán ―kaá na̱.
REV 17:3 Dá xíꞌín ña̱xintóni̱í ndáka na yuꞌu̱ kuaꞌa̱n na̱ iin no̱ñóꞌo̱ i̱chí. Ta ñoó ni̱ xinii̱ kánóo iin ta̱ꞌáná ñáꞌa̱ sata̱ iin kíti̱ chi̱káꞌano, ta kuaꞌá nii̱ ndéꞌé rí, ta iin níí ñíi̱ ri̱ ni̱ na̱taꞌan tándaa to̱ꞌon kini ña̱ kía̱n káꞌa̱n ndava̱ꞌa saꞌa̱ Ndios. Ta usa̱ kúú dini̱ ri̱, ta uxi̱ kúú ndíki̱ ri̱.
REV 17:4 Ta ndíxi ñáꞌa̱ ñoó dáꞌo̱n ndíꞌí, ña̱ dáka̱ táꞌan xíꞌín ña̱ kua̱ꞌá tóo̱n, ta ni̱ na̱taꞌan iin níí ñíi̱a̱n ñóꞌo ña̱ꞌa oro, xíꞌín yuu̱ luu ndáa xíꞌín perla. Ta tánee iin copa oro ndáꞌa̱n, ta ni̱ chití inia̱n ñóꞌo ndidaá ña̱ kini xíꞌín ndidaá ña̱ kaꞌan noo̱ kéeán xíꞌín ra̱ ko̱ kúú yíi̱a̱n.
REV 17:5 Ta taan ñáꞌa̱ yóꞌo ndáꞌa̱ iin kuu̱, ta ni ko̱ íin kátóni̱ ini ndi kóni̱ kaaa̱n. Ta diꞌa kuaꞌa̱n kuu̱ yóꞌo: “Káꞌano nda̱ꞌo ñoo Babilonia, ña̱ kúú naná ndidaá na̱ ñáꞌa̱ díkó mií, xíꞌín naná ndidaá ña̱ kini kuaꞌa̱n ió no̱ñóꞌo̱.”
REV 17:6 Ta ni̱ xinii̱ ña̱ xíni ñáꞌa̱ ñoó, chi̱ ni̱ da̱xínián miíán xíꞌín nii̱ na̱ kúú ña̱yuu Ndios, xíꞌín nii̱ na̱ ni̱ xiꞌi̱ saꞌa̱ Jesús. Ta kúú ni̱ naá vá iníi̱ tá ni̱ xinii̱ ñá, chi̱ iin ña̱ꞌa naá inío̱ kía̱n kéeán.
REV 17:7 Dá ni̱ kaa ángel ñoó xíꞌín yuꞌu̱: ―¿Ndiva̱ꞌa naá inóo̱n? Viti kía̱n ná koꞌi̱n kasto̱ꞌin xíꞌón ndi kuaꞌa̱n sa̱ꞌá ñáꞌa̱ káa, xíꞌín saꞌa̱ kíti̱ chi̱káꞌano kánóoán káa, xíꞌín saꞌa̱ ndin usa̱ dini̱ ri̱ xíꞌín saꞌa̱ ndin uxi̱ ndíki̱ ri̱. Ta ko̱ íin taꞌon náꞌá ña̱ koꞌi̱n kasto̱ꞌin xíꞌón.
REV 17:8 Táꞌa̱n kirí ni̱ xino̱n káa sa̱ taki ri̱, tído ko̱ takí ka̱ ri̱ viti. Vati̱ xía̱n daá, keta ii̱ ri̱ ini yái̱ konó, no̱ó ko̱ó noo̱ sá tuu. Ndiꞌi ví, dá dánaá ñaá Ndios. Ta ndidaá ña̱yuu ndéi no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, na̱ ko̱ kándodó kuu̱ noo̱ libro nda̱ rá ni̱ ka̱sáꞌá saꞌa̱ ñayuú yóꞌo, táꞌa̱n libro noo̱ kándodó kuu̱ na̱ ni̱ꞌí ña̱ kataki chíchí, no̱ón kúú na̱ naá iní tá ná koni na̱ ña̱ kee kíti̱ ñoó, dá chi̱ ni̱ sa̱ taki ri̱, ta ko̱ takí ka̱ ri̱ viti, tído nataki tuku va rí.
REV 17:9 ’Ta ña̱ yóꞌo xínñóꞌó ña̱xintóni̱, dá kandaa̱ ino̱n ndi dándákian. Ndin usa̱ dini̱ ri̱ kúú usa̱ yúku̱, ta dini̱ yúku̱ ñoó ió ñáꞌa̱ káa.
REV 17:10 Ta kúú taꞌanian usa̱ rey. Ta sa̱ ni̱ kue̱i va oꞌo̱n rey yóꞌo, ta viti dándáki iin ra, ta iin ka̱ ra̱ kámani̱ natiin ra choon. Tído tá ná kasandaá kuu̱ dáá ñóó, cháá nda̱ꞌo tiempo kánian dándáki ra.
REV 17:11 Ta mií kíti̱ ni̱ sa̱ taki ñoó, ta ko̱ takí ka̱ ri̱ viti, kirí yóꞌo̱ kúú rey kúú ona̱, chi̱ nákaa̱ ri̱ tein ndin usa̱ rey yóꞌo, ta naá ri̱ kee Ndios.
REV 17:12 ’Ta ndin uxi̱ ndíki̱ ni̱ xino̱n káa kúú uxi̱ rey, ta ko̱ ñáꞌa̱ taꞌon natiin ra choon. Tído nda̱dá iin hora va kaneꞌe ra choon xíꞌín kíti̱ chi̱káꞌano káa.
REV 17:13 Ta iin tóꞌón vá nakani ini ndin uxi̱ rey ñoó, sa̱ꞌá ño̱ó naki̱ꞌo ra choon néꞌe ra noo̱ ndáꞌa̱ kíti̱ chi̱káꞌano ñoó.
REV 17:14 Ta rey yóꞌo xíꞌín kíti̱ yóꞌo na̱á xíꞌín na̱ kúú léko Ndios, tído kandeé vá léko xíꞌín rá, dá chi̱ mií ná kúú satoꞌo noo̱ ndidaá satoꞌo, ta mií ná kúú rey noo̱ ndidaá rey. Ta na̱ ndíta xoo na̱ kúú na̱ ni̱ kana mií ná xíꞌín na̱ ni̱ ka̱xi mií ná, xíꞌín na̱ ndíta toon xíꞌín ná.
REV 17:15 Ta ni̱ kaa taꞌani ángel ñoó xíꞌín yuꞌu̱: ―Ta̱kui̱í ni̱ xino̱n ñóꞌo noo̱ ió ñáꞌa̱ díkó mií ñoó, kúú ndidaá táꞌa̱n ñoo, xíꞌín ña̱yuu kuaꞌa̱, xíꞌín iin rá iin nación, xíꞌín na̱ káꞌa̱n iin rá iin yúꞌu̱.
REV 17:16 Ta ndin uxi̱ ndíki̱ ni̱ xino̱n dini̱ kíti̱ ñoó, xíꞌín mií rí kúú ra̱ koni uꞌu̱ ñáꞌa̱ díkó mií no̱ó ta̱a ñoó, ta dánkoo ndaꞌí ñaá rá, ta taxí vichí ñaá rá, ta keí yi̱ꞌí ra̱ ko̱ñoa̱n, ta chiñóꞌo̱ ñaá rá.
REV 17:17 Dá chi̱ ki̱ꞌo dión ni̱ chi̱káa̱ Ndios ini ra̱ ña̱ kía̱n kee ra ña̱ kóni̱ mií ná. Sa̱ꞌá ño̱ó nakiꞌin táꞌan ña̱ nakani ini ra̱, dá naki̱ꞌo ra choon néꞌe ra noo̱ ndáꞌa̱ kíti̱ chi̱káꞌano ñoó, dá ná xi̱nko̱o to̱ꞌon ki̱ꞌo káꞌa̱n to̱ꞌon Ndios.
REV 17:18 Ta ñáꞌa̱ ni̱ xino̱n káa kúú ñoo káꞌano, ña̱ kía̱n kómí choon sata̱ ndidaá rey dándáki no̱ñóꞌo̱ yóꞌo.
REV 18:1 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ xinii̱ ko̱noo iin ka̱ ángel ve̱i na nda̱ induú, ta káꞌano nda̱ꞌo choon néꞌe na ve̱i na, ta kúú ni̱ na̱yeꞌe̱ ndaa oon ví no̱ñóꞌo̱ yóꞌo ni̱ kee na, dá chi̱ ndato nda̱ꞌo yéꞌe̱ na̱.
REV 18:2 Ta kúú ni̱ꞌi nda̱ꞌo tái̱ ni̱ ka̱yuꞌú ná, ta kaá na̱: ―Sa̱ ni̱ yaa̱ va ñoo káꞌano Babilonia, sa̱ ni̱ yaa̱ va ñoo káꞌano Babilonia. Ta ni̱ nduuan choꞌo̱ ña̱ uꞌu̱, ta ni̱ nduuan káo̱ noo̱ ñóꞌo ndidaá tachi̱ kini, ta ni̱ nduuan táka̱ ndidaá táꞌa̱n laa kini ndáa, kirí kúú laa ti̱kíni̱.
REV 18:3 Dión ni̱ ndoꞌo ñoo ñoó, dá chi̱ ni̱ xi̱ꞌoan vino, kirá kúú kua̱chi kaꞌan noo̱, no̱ó na̱ ndéi iin rá iin nación, dá ni̱ xiꞌi na ra̱. Ta ndidaá rey ñayuú yóꞌo ni̱ ya̱ꞌa ni̱ kee kua̱chi xíꞌín ñoo yóꞌo. Ta ndidaá ta̱a nákaꞌán ndaꞌi̱ ndéi no̱ñóꞌo̱ yóꞌo ni̱ kekuíká rá mií rá, dá chi̱ ni̱ xiin ñoo ñoó ndidaá ña̱ꞌa xínñóꞌán noo̱ rá, dá keean kua̱chi kaꞌan noo̱, dá ndinoo inia̱n.
REV 18:4 Dá ni̱ sei̱do̱ꞌi ni̱ kaꞌa̱n tachi̱ iin ka̱ na̱ ni̱ kaꞌa̱n chí induú, ta kaá na̱ diꞌa: ―Ndoꞌó, na̱ kúú ña̱yuu miíi̱, kankuei ndó ñoo xaa̱n, dá ná dáꞌa ni kue̱i ndó no̱ó kua̱chi kée na̱ ndéi xaa̱n, dá kía̱n ná dáꞌa ni ndoꞌo nío̱ ndo̱ kee ta̱ndóꞌó ve̱i ndoꞌo ña̱yuu xaa̱n.
REV 18:5 Dá chi̱ ndidaá kua̱chi kée na ni̱ xi̱nko̱o nda̱ induú, tído viti ndékuendá Ndios saꞌa̱ iin rá iin ña̱ kini kée na.
REV 18:6 Sa̱ꞌá ño̱ó kuaꞌán ndo̱ nandió néꞌe ndó no̱ó na̱ ñoo káa ndidaá ña̱ꞌa ni̱ kee na xíꞌín ndó. Ta noo̱ iin rá iin ña̱ kini ni̱ kee na̱ ñoo ñoó xíꞌín ndó, kuaꞌán ndo̱ kee ndóa̱n uu̱ taꞌándá xíꞌín ná. Ta kuaꞌán taꞌani ndó taán ndo̱ uu̱ taꞌándá ndirá ova̱ cháá ka̱ o̱ du̱ú ndiróón ni̱ xi̱ꞌo na noo̱ míí ndó, ta naki̱ꞌo ndó ra̱ noo̱án.
REV 18:7 Ta sa̱ chi̱ndaya̱ꞌi ñoo yóꞌo miíán, ta sa̱ ka̱toóa̱n keeán kua̱chi kaꞌan noo̱. Táto̱ꞌon sa̱ keeán kua̱chi, ki̱ꞌo dión ki̱ꞌo ndó ña̱ ndoꞌo níma̱n, ta ki̱ꞌo dión taꞌani ki̱ꞌo ndó ña̱ ná kuakián. Dá chi̱ sa̱ kuryíí ñoo yóꞌo xíꞌín miíán, ta kaáa̱n: “Yóꞌo iói̱ kúúí iin reina, ta ko̱ kúú taꞌoin iin ña̱ kuáa̱n, ta ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ kuákii.”
REV 18:8 Ta sa̱ꞌá ña̱ káꞌa̱n dión, sa̱ꞌá ño̱ó iin tóꞌón daá vá kuu̱ kasaa̱ kueꞌe̱ sata̱a̱n, ta kuu ndiꞌi de̱ꞌe ñooa̱n, ta ndaꞌí kuakián, ta ndaꞌí kuikoán, ta xíꞌín ñóꞌo̱ kéi̱ ita̱ kei̱ ña̱, dá chi̱ náꞌano nda̱ꞌo ña̱ꞌa kee Ndios, na̱ kúú satoꞌo yo̱, ta mií ná keyíko̱ sa̱ꞌa̱n.
REV 18:9 Ta ndidaá rey dándáki no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, táꞌa̱n ra̱ ni̱ ya̱ꞌa ni̱ kee kua̱chi xíꞌín ñoo yóꞌo, táꞌa̱n ra̱ ni̱ sa̱ ndei dii̱ xíꞌán, ro̱ón kúú ra̱ kuaki, ta ndaꞌí kaꞌa̱n ra̱ sa̱ꞌa̱n tá ná koni ra̱ ña̱ íin ndichi ñoꞌo̱ma̱ tóón kéi̱ ña̱.
REV 18:10 Ta xíká nda̱ꞌo kuita ra sa̱ꞌá ña̱ yu̱ꞌú ra̱ ña̱ kéi̱ ñoo ñoó, ta kaa ra̱: ―Ndaꞌí kúu ví ñoo káꞌano Babilonia káa, ndaꞌí kúú víán, ña̱ kúú ñoo ndakí, dá chi̱ iin hora diꞌa ni̱ naá ndíꞌan ni̱ kee Ndios.
REV 18:11 Ta ndaꞌí kuaki ndidaá ta̱ nákaꞌán ndaꞌi̱ ndéi no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, ta ndaꞌí kaꞌa̱n ra̱ saꞌa̱ ñoo yóꞌo, dá chi̱ ko̱ íin ka̱ kuiin ña̱ di̱kó rá táto̱ꞌon ki̱ꞌo sa̱ kee ñoo yóꞌo,
REV 18:12 dá chi̱ va̱ꞌa ni̱ sa̱ xiian ña̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín oro, xíꞌín ña̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín plata, xíꞌín ña̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín yuu̱ luu ndáa, xíꞌín perla, xíꞌín dáꞌo̱n táyíí ndáa, xíꞌín dáꞌo̱n kua̱ꞌá to̱ón, xíꞌín dáꞌo̱n seda, xíꞌín dáꞌo̱n kua̱ꞌá nii̱, xíꞌín yíto̱ támi sáꞌa̱n, xíꞌín ndidaá ña̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín no̱ꞌo yokó elefante, xíꞌín ña̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín yíto̱ va̱ꞌa, xíꞌín ña̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín ka̱a kua̱án, xíꞌín ña̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín ka̱a oon, xíꞌín ña̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín yuu̱ ndato naní marmol,
REV 18:13 xíꞌín canela, xíꞌín ndúta̱ támi sáꞌa̱n, xíꞌín du̱sa, xíꞌín du̱ku támi sáꞌa̱n, xíꞌín du̱sa ku̱xí támi sáꞌa̱n, xíꞌín vino, xíꞌín sití, xíꞌín harina ndato, xíꞌín tirió, xíꞌín kirí xío ve̱e, xíꞌín borrego, xíꞌín kuéi̱, xíꞌín carreta, xíꞌín ña̱yuu kéchóon, xíꞌín nío̱ ña̱yuu.
REV 18:14 Ndidaá kui̱ꞌi va̱ꞌa sa̱ ka̱toó ñoo káa ni̱ kuxíká vá noo̱a̱n viti. Ta ndidaá ña̱ va̱ꞌa xíꞌín ña̱ ndáya̱ꞌi ni̱ kuxíká vá noo̱a̱n, ta ni iin kuu̱ ka̱ o̱ ko̱nía̱n ndidaá ña̱ yóꞌo.
REV 18:15 Ta ndidaá ta̱ nákaꞌán ndaꞌi̱ xíꞌín ña̱ va̱ꞌa yóꞌo ni̱ kekuíká rá mií rá ni̱ kee ñoo ñoó, dá chi̱ sa̱ xiin va̱ꞌán noo̱ rá. Ta xíká nda̱ꞌo kakui̱ta ra sa̱ꞌá ña̱ yu̱ꞌú ra̱ ña̱ kéi̱ ñoo ñoó, ta ndaꞌí kuaki ra, ta ndaꞌí kaꞌa̱n ra̱,
REV 18:16 chi̱ kaa ra̱: ―Ndaꞌí kúu ví ñoo káꞌano káa, ndaꞌí kúú ví ñoo sa̱ ndixi dáꞌo̱n táyíí ndáa, xíꞌín dáꞌo̱n kua̱ꞌá to̱ón xíꞌín dáꞌo̱n kua̱ꞌá nii̱, ta ni̱ sa̱ komíán ña̱ꞌa oro xíꞌín yuu̱ luu ndáa xíꞌín perla, ta sa̱ kaa táyííán.
REV 18:17 Ndaꞌí kúu víán, dá chi̱ iin hora diꞌa ni̱ naá ndíꞌi ña̱ kui̱ká sa̱ komíán ―kaa ra̱. Ta ndidaá ra̱ dákáka barco xíꞌín ra̱ chíndeé táꞌan xi̱ꞌín rá, xíꞌín ndidaá ka̱ ta̱a kéchóon no̱ó ta̱ñoꞌo̱ kakui̱ta nda̱ noo̱ xíká ñoó
REV 18:18 kande̱ꞌé rá íin ñoꞌo̱ma̱ tóón kéi̱ ñoo ñoó, dá kaa ra̱: ―Ni iin tóꞌón taꞌon ñoo ko̱ ní kándeé kiꞌin táꞌan xíꞌín ñoo káꞌano káa.
REV 18:19 Ta chikodó rá ño̱ya̱ká ñóꞌo̱ dini̱ rá, ta kayuꞌú rá, ta kuaki ra, ta ndaꞌí kaꞌa̱n ra̱, chi̱ kaa ra̱: ―Ndaꞌí kúu ví ñoo káꞌano káa, ndaꞌí kúu víán, chi̱ ñoo káa ni̱ kedaá xíꞌín ndidaá ta̱ kómí barco, dá ni̱ kekuíká rá mií rá xíꞌín ña̱ kui̱ká ió noo̱án. Tído iin hora diꞌa ni̱ naá ñá ―kaa ra̱.
REV 18:20 Sa̱ꞌá ño̱ó kadii̱ iní ndo̱ꞌó, na̱ ndéi induú, sa̱ꞌá ña̱ ndóꞌo ñoo ñoó dión, ta kadii̱ iní ndo̱ꞌó, na̱ kúú ña̱yuu Ndios, xíꞌín ndoꞌó, na̱ kúú apóstol, xíꞌín ndoꞌó, na̱ kúú profeta, dá chi̱ sa̱ ni̱ da̱ndóꞌo Ndios nío̱ ñoo ñoó sa̱ꞌá ña̱ ni̱ keeán xíꞌín ndó.
REV 18:21 Dá ni̱ tiin iin ángel ndakí nda̱ꞌo iin yuu̱ káꞌano, ña̱ káa táto̱ꞌon ki̱ꞌo káa iin yuu̱ molino. Dá ni̱ da̱kána na ña̱ no̱ó ta̱ñoꞌo̱, dá ni̱ kaa na̱: ―Táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndée̱ téí ni̱ ka̱nkao yuu̱ káa, ki̱ꞌo dión ndoꞌo ñoo káꞌano Babilonia, dá naá ñá, ta ni iin kuu̱ ka̱ o̱ nándió ko̱oan.
REV 18:22 Ta ni iin kuu̱ ka̱ o̱ kueídóꞌo yó dákáꞌa na̱ ñoo káa yaa xíꞌín arpa, ni o̱ káta ka̱ na̱, ni flauta ni trompeta ka̱ o̱ tu̱ú na̱, ta ni ra̱ ti̱ꞌa káva̱ꞌa ña̱ luu ndáa o̱ kándei ka̱, ta ni ña̱ xído̱ molino o̱ kueídóꞌo ka̱ yo̱ ñoo ñoó.
REV 18:23 Ta ni ñóꞌo̱ íti̱ ka̱ o̱ kéi̱ ñoo káa, ta ni o̱ kueídóꞌo ka̱ yo̱ kantóꞌón na̱ koꞌo̱n tandaꞌa̱. Dión ndoꞌan, chi̱ ta̱ sa̱ nakaꞌán ndaꞌi̱ sa̱ ndei ñoo ñoó sa̱ kuu ra ta̱a ndáya̱ꞌi no̱ó na̱ ndéi ñayuú yóꞌo, ta ni̱ da̱ndaꞌí na̱ ñoo ñoó ndidaá táꞌa̱n nación xíꞌín ña̱ ta̱dí.
REV 18:24 Ta ñoo káa sa̱ sati na nii̱ ndidaá profeta xíꞌín nii̱ ña̱yuu Ndios xíꞌín nii̱ ndidaá na̱ ni̱ saꞌání ná ñayuú yóꞌo.
REV 19:1 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ sei̱do̱ꞌi tái̱ káꞌa̱n kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu chí induú, ta kaá na̱: ¡Aleluya, na̱ káꞌano kúú Ndios, satoꞌo mií yó! Mií ná kúú na̱ dáka̱ki ñaá, mií ná natiin ña̱ñóꞌó xíꞌín to̱ꞌon ndato xíꞌín ndidaá choon,
REV 19:2 dá chi̱ kéyíko̱ ndaa̱ na̱, ta kéyíko̱ va̱ꞌa na saꞌa̱ iin rá iin ña̱yuu, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ keyíko̱ na̱ sa̱ꞌá ña̱ kini ni̱ kee ñáꞌa̱ xíxi kée díkó mií no̱ó ta̱a, dá chi̱ ni̱ da̱túúán ndidaá ña̱yuu ndéi no̱ñóꞌo̱, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ya̱ꞌa na ni̱ kee na kua̱chi. Ta ni̱ na̱kiꞌin ya̱ꞌi Ndios noo̱ ñáꞌa̱ ñoó sa̱ꞌá ña̱ ni̱ sataa̱n nii̱ ña̱yuu sa̱ xino kuáchí noo̱ ná.
REV 19:3 Dá ni̱ kaa tuku ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó: ―¡Aleluya! Chi̱ ñoꞌo̱ma̱ tóón kána noo̱ kéi̱ ñoo káꞌano ñoó. Ta daá kuití kana ña.
REV 19:4 Ta ndin oko̱ komi̱ ta̱ sáꞌano ñoó xíꞌín ndin komi̱ ña̱ ta̱kí ñoó ni̱ sa̱ kui̱ta xi̱tí, dá ni̱ sa̱ nda̱ño̱ꞌo na Ndios, na̱ ió dándáki noo̱ téi̱ ñoó, ta kaá na̱: ―¡Dión ná koo! ¡Aleluya!
REV 19:5 Dá ni̱ sei̱do̱ꞌi ni̱ kaꞌa̱n na̱ nda̱ noo̱ ió Ndios dándáki na noo̱ téi̱ ñoó, ta kaá na̱: Ndidaá táꞌa̱n ndo̱ꞌó, na̱ xínkuáchí noo̱ Ndios, kekáꞌano ndó Ndios. Ta kekáꞌano taꞌani ñaá ndo̱ꞌó, na̱ yuꞌú niꞌini ñaá, á mií ndó yatá ndó, o á mií ndó kuálí ndó.
REV 19:6 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ sei̱do̱ꞌi tái̱ káꞌa̱n kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu, ta noo̱ káꞌa̱n na̱ níꞌi táto̱ꞌon ki̱ꞌo níꞌi xído̱ xíka ta̱kui̱í ini yu̱ta, ta níꞌi taꞌani táto̱ꞌon ki̱ꞌo níꞌi tá káyuꞌú dai̱, ta kaá na̱: Aleluya, dá chi̱ dándáki satoꞌo yo̱ Ndios, na̱ kándéé kée ndidaá táꞌa̱n ña̱ꞌa.
REV 19:7 Ná kadii̱ inío̱, ta ná kandei dii̱ yo̱, ta naki̱ꞌo yó ña̱ñóꞌó noo̱ ná, dá chi̱ sa̱ ni̱ kasa̱ndaá va kuu̱ tandaꞌa̱ na̱ kúú léko xíꞌín ñadiꞌí na̱, ta sa̱ io nduu va ñadiꞌí na̱ ña̱ kía̱n tandaꞌa̱ ná xíꞌín ná.
REV 19:8 Chi̱ ni̱ na̱tiin ñadiꞌí na̱ dáꞌo̱n táyíí ndáa, ta ndato kuxí ña̱, ta ndato yéꞌa̱n. Dá chi̱ ña̱ dándáki dáꞌo̱n táyíí ndáa ñoó kúú ndidaá ña̱ va̱ꞌa ni̱ kee ña̱yuu Ndios.
REV 19:9 Dá ni̱ kaꞌa̱n ángel ñoó xíꞌín yuꞌu̱: ―Taa ña̱ koꞌi̱n kaꞌi̱n xíꞌón: “Ndikáꞌán ví na̱ ni̱ na̱kana Ndios koꞌo̱n kadíni víko̱ noo̱ tandaꞌa̱ na̱ kúú léko.” Dá ni̱ kaa taꞌani na xíꞌíín: ―Miía̱n ndaa̱ kuiti to̱ꞌon mií Ndios kía̱n káꞌi̱n xíꞌón ―kaá na̱.
REV 19:10 Dá ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tíí noo̱ ná, dá ni̱ kaꞌín kandaño̱ꞌi na̱. Tído ni̱ kaa na̱ xíꞌíín: ―Ná dáꞌa ni keeón dión, dá chi̱ iin ta̱ xíno kuáchí dáó xíꞌín vóón noo̱ Ndios kúú yuꞌu̱, táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée dao ka̱ ñano̱n, na̱ xíꞌo ndaa̱ kuendá saꞌa̱ Jesús. Kuaꞌán kandaño̱ꞌo iin tóꞌón dini̱ Ndios. Chi̱ to̱ꞌon ndaa̱ Jesús kía̱n dátoo̱n ña̱xintóni̱ profeta, dá káꞌa̱n na̱ sa̱ꞌá ña̱ ve̱i koo.
REV 19:11 Dá ni̱ xinii̱ ni̱ nono̱ induú, ta kúú ni̱ xinii̱ iin kuéi̱ ku̱xí, ta kánóo iin ta̱a sata̱ ri̱, ta naní ná, Na̱ Kéndúsáꞌano, Na̱ Ndaa̱. Dión naní ná, dá chi̱ kéyíko̱ ndaa̱ na̱, ta ko̱ na̱á ndava̱ꞌa na xíꞌín ni iin tóꞌón ña̱yuu.
REV 19:12 Táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndéꞌé ñoꞌó ita̱, ki̱ꞌo dión ndéꞌé nduchí nóó na̱. Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo corona kándodó dini̱ ná. Ta néꞌe na iin kuu̱, tído ko̱ íin taꞌon kátóni̱ ini ndi kóni̱ kaa kuu̱ ñoó, sa̱va̱ꞌa iin tóꞌón mií vá ná náꞌá.
REV 19:13 Ta ndíxi na iin dáꞌo̱n ni̱ na̱kuchi nii̱. Ta naní ná, To̱ꞌon Mií Ndios.
REV 19:14 Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo tuꞌu soldado Ndios ndéi induú tákuei ra ve̱i ra sa̱tá na̱ kánóo kuéi̱ ku̱xí ñoó. Táyíí nda̱ꞌo ndáa dáꞌo̱n ndato kuxí ndíxi ra ve̱i ra, ta kándodó taꞌani ra kuéi̱ ku̱xí ve̱i ra sata̱ ná.
REV 19:15 Tárnee iin espada dee̱n yúꞌu̱ ná dárkueꞌe̱ na̱ ña̱yuu ndéi iin rá iin nación xíꞌán. Ta xíꞌín vara ka̱a dándáki ñaá ná. Ta mií ná koꞌóní uva xíꞌín saꞌa̱ ná, dá kana ndúta̱ ri̱. Ta kirá yóꞌo̱ dándáki ña̱ xído̱ nda̱ꞌo ini Ndios, na̱ kándéé kée ndidaá ña̱ꞌa.
REV 19:16 Ta dáꞌo̱n ndíxi na ndáꞌa̱ iin kuu̱, ta di̱ꞌin na viti ndáꞌa̱ ña̱. Ta kuu̱ yóꞌo kaá diꞌa: “Rey noo̱ ndidaá kúú rey, Satoꞌo noo̱ ndidaá kúú satoꞌo.”
REV 19:17 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ xinii̱ íin iin ka̱ ángel no̱ó ndi̱ndii, dá ni̱ ka̱yuꞌú ángel ñoó, dá kaá na̱ xíꞌín ndidaá laa tánee me̱ꞌí induú: ―Nakíi̱ ndidaá ndoꞌó nditútí ndiꞌi ndó kadíni va̱ꞌa ndó ko̱ño kee Ndios,
REV 19:18 dá chi̱ koꞌo̱n na̱ ki̱ꞌo na ko̱ño rey keí ndo̱, xíꞌín ko̱ño ta̱ dándáki soldado, xíꞌín ko̱ño ta̱ ndakí xíꞌín ko̱ño kuéi̱ xíꞌín ko̱ño ra̱ ni̱ sa̱ ndodó rí, xíꞌín ko̱ño ndi ndáa mií vá ña̱yuu, á mií ná kúú ná satoꞌo o mií ná kúú ná na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ satoꞌo, á mií ná kuálí ná o á mií ná náꞌano na.
REV 19:19 Ndiꞌi, dá ni̱ xinii̱ kíti̱ chi̱káꞌano ñoó xíꞌín ndidaá rey dándáki no̱ñóꞌo̱ yóꞌo xíꞌín soldado ra̱. Ndidaá ta̱a yóꞌo ni̱ ndi̱tútí na̱á xíꞌín na̱ kánóo sata̱ kuéi̱ ku̱xí ñoó, xíꞌín soldado Ndios ve̱i xíꞌín ná ñoó.
REV 19:20 Dá ví ni̱ ka̱nkao kíti̱ chi̱káꞌano ñoó xíꞌín profeta to̱ꞌón ñoó noo̱ ndáꞌa̱ ná. Ta profeta ñoó kúú ra̱ sa̱ kandeé sa̱ kee ña̱ náꞌano no̱ó ña̱yuu ni̱ kee kíti̱ káꞌano ñoó, ta dión sa̱ da̱ndaꞌí ra̱ na̱ ni̱ na̱tiin tóni̱ kíti̱ ñoó, ta ni̱ sa̱ nda̱ño̱ꞌo na naꞌáná ri̱. Dá ni̱ da̱kána niꞌini Ndios kíti̱ ñoó xíꞌín profeta to̱ꞌón ñoó ini ta̱kui̱í kúú ñoꞌó ita̱ xíꞌín azufre.
REV 19:21 Ta dao ka̱ ta̱a ñoó ni̱ xiꞌi̱ ni̱ kee espada tánee yúꞌu̱ na̱ kánóo kuéi̱ ku̱xí ñoó. Dá ni̱ ndutúꞌu ndidaá laa ni̱ seí ri̱ ko̱ño ta̱a ñoó nda̱ ni̱ ndi̱noo ini ri̱.
REV 20:1 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ xinii̱ ko̱noo iin ángel ve̱i na nda̱ induú, ta néꞌe na ndaꞌá ka̱a yéꞌé yái̱ ko̱nó, no̱ó ko̱ó noo̱ sá tuu, ta néꞌe na iin cadena chi̱káni̱ ve̱i na.
REV 20:2 Dá ni̱ ka̱ndeé ná ni̱ tiin na kirí kúú koo̱ káꞌano ñoó, kirí naní Satanás, kirí kúú ti̱míꞌá, ta ni̱ soꞌoni na̱ rí xíꞌín cadena néꞌe na ñoó, dá ná kandiko̱ ri̱ iin mil toon kuia̱.
REV 20:3 Ta ni̱ da̱kána na ri̱ nda̱ ma̱á ini yái̱ ko̱nó ñoó, ta ni̱ sadi na̱ yéꞌán, ta ni̱ kani na sello yéꞌán, dá ná dáꞌa ni konó ni iin tóꞌón ña̱yuu no̱ó ni̱ sadi na̱, dá kía̱n ná dáꞌa ka̱ ni keta rí dándaꞌí ri̱ ni iin ka̱ nación nda̱ ná xi̱nko̱o iin mil kuia̱. Tá ni̱ ndiꞌi, dá kánian ndaxi̱ ri̱ cháá tiempo.
REV 20:4 Dá ni̱ xinii̱ ndíta téi̱ ta̱ saꞌándá choon, ta ñoó ni̱ na̱ndei ndidaá na̱ ni̱ na̱tiin choon ña̱ keyíko̱ na̱ sa̱ꞌá ña̱yuu. Ta ni̱ xini taꞌanii nío̱ na̱ ni̱ taꞌa̱nda̱ diko̱ sa̱ꞌá ña̱ sa̱ xíꞌo ndaa̱ na̱ kuendá saꞌa̱ Jesús, xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ kándísa na to̱ꞌon Ndios. Na̱ yóꞌo kúú na̱ ko̱ ní sá ndáño̱ꞌo kíti̱ chi̱káꞌano ñoó, ta ni naꞌáná ri̱, ta ni tóni̱ ri̱ ko̱ ní ña̱ni taan na̱ ni ndáꞌa̱ ná. Ndidaá na̱ yóꞌo ni̱ na̱taki, ta ni̱ niꞌi̱ ná ña̱ dándáki na xíꞌín Cristo iin mil toon kuia̱.
REV 20:5 Chi̱ na̱ yóꞌo kúú na̱ mií no̱ó ni̱ na̱taki. Tído dao ka̱ na̱ kúú ndi̱i, o̱ nátaki taꞌon na nda̱ ná xi̱nko̱o iin mil kuia̱.
REV 20:6 Ndikáꞌán ví na̱ nataki mií no̱ó, ta kakuu taꞌani na na̱ ii̱, dá chi̱ o̱ ko̱ní taꞌon na kuu na̱ taꞌándá kúú uu̱. Diꞌa niꞌi̱ táꞌi̱ ná kakuu na duti̱ mií Ndios xíꞌín duti̱ Cristo, ta dándáki na xíꞌín ná iin mil toon kuia̱.
REV 20:7 Tá ná xi̱nko̱o iin mil toon kuia̱ ñoó, dá ví ndaxi̱ ti̱míꞌá yái̱ ko̱nó noo̱ ndadi niꞌini rí.
REV 20:8 Dá ví keta rí kanoo rí dándaꞌí ri̱ na̱ ndéi ndidaá nación ñóꞌo ndin komi̱ xoo tachi̱ no̱ñóꞌo̱. Nda̱ noo̱ kúú kuendá Gog xíꞌín nda̱ noo̱ kúú kuendá Magog kanoo rí dándaꞌí ri̱ ña̱yuu, dá nditútí rí na̱, dá koꞌo̱n na̱ xíꞌín rí na̱á ri̱ xíꞌín ña̱yuu Ndios. Táto̱ꞌon kuaꞌa̱ kúú ño̱tí ndéi yuꞌú ta̱ñoꞌo̱, ki̱ꞌo dión ví kuaꞌa̱ kakuu ña̱yuu nditútí rí.
REV 20:9 Chi̱ ni̱ kii na iin rá iin xoo ñayuú, nda̱ noo̱ xíká cháá ka̱, dá kao̱ noo na ñoo noo̱ ndéi tuꞌu ña̱yuu Ndios, noo̱ kúú ñoo mani̱ noo̱ Ndios. Tído dákóon Ndios ñoꞌó kéi̱ ita̱ sata̱ ná, dá naá ndíꞌi na.
REV 20:10 Ta ti̱míꞌá, kirí ni̱ da̱ndaꞌí ña̱yuu ñoó, dákána ñaá Ndios koꞌo̱n ri̱ nda̱ ma̱á ini ta̱ñoꞌo̱ noo̱ sáꞌano ita̱ ñóꞌo̱ xíꞌín azufre, noo̱ nákaa̱ kíti̱ chi̱káꞌano ñoó xíꞌín profeta to̱ꞌón ñoó. Ta daá kuití ndoꞌo naní nío̱ ri̱ nduú ñoó xíꞌín profeta ñoó.
REV 20:11 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ xinii̱ iin téi̱ ku̱xí káꞌano, ta ni̱ xini taꞌanii na̱ ió dándáki ñoó. Ta ni̱ naá no̱ñóꞌo̱ xíꞌín induú no̱ó na̱ ió ñoó, ta ni iin tóꞌón taꞌon xíán ko̱ ní nátu̱u ka̱a̱n.
REV 20:12 Dá ni̱ xinii̱ ndíta ndidaá na̱ ni̱ xiꞌi̱, na̱ ndáya̱ꞌi xíꞌín na̱ ko̱ ndáya̱ꞌi noo̱ Ndios. Dá ví ni̱ nono̱ ndidaá libro ñoó. Ta ni̱ nono̱ taꞌani iin ka̱ libro, ta ña̱ yóꞌo kúú libro noo̱ kándodó kuu̱ na̱ ni̱ꞌí ña̱ kataki chíchí ná. Dá ví ni̱ keyíko̱ saꞌa̱ iin rá iin na̱ ni̱ xiꞌi̱ ñoó táto̱ꞌon káa rá ió ña̱ kándodó noo̱ dao ka̱ libro ñoó, chi̱ ni̱ keyíko̱ na̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee na.
REV 20:13 Ta ni̱ na̱ki̱ꞌo ta̱ñoꞌo̱ ndidaá ña̱yuu ni̱ xiꞌi̱ ñóꞌo noo̱ ra̱. Ta ni̱ na̱ki̱ꞌo taꞌani ña̱ kédaá xíꞌín ña̱yuu, dá xíꞌi̱ na̱, ndidaá táꞌa̱n ña̱yuu ñóꞌo ti̱xi ndáꞌán. Ta ni̱ na̱ki̱ꞌo taꞌani yái̱ ndi̱i ndidaá ndi̱i ñóꞌo inia̱n. Dá ví ni̱ keyíko̱ saꞌa̱ iin rá iin na táto̱ꞌon ki̱ꞌo káa rá ió ña̱ꞌa ni̱ kee na.
REV 20:14 Ta ña̱ kédaá xíꞌín ña̱yuu, dá xíꞌi̱ na̱, xíꞌín yái̱ ndi̱i ni̱ sata Ndios ña̱ kuaꞌa̱n ini ta̱kui̱í kúú ñoꞌó ita̱. Ña̱ yóꞌo dándáki ña̱ kuu ña̱yuu ñoó taꞌándá kúú uu̱.
REV 20:15 Táꞌa̱n na̱ ko̱ kándodó kuu̱ noo̱ libro noo̱ kándodó kuu̱ na̱ ni̱ꞌí ña̱ kataki chíchí ñoó, no̱ón kúú na̱ ni̱ da̱kána Ndios ini ta̱kui̱í kúú ñoꞌó ita̱.
REV 21:1 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ xinii̱ iin induú sa̱á xíꞌín iin no̱ñóꞌo̱ sa̱á, dá chi̱ induú mií no̱ó xíꞌín no̱ñóꞌo̱ mií no̱ó ni̱ ya̱ꞌa vaan kuaꞌa̱n, ta ko̱ó ka̱ va ta̱ñoꞌo̱ nákaa̱.
REV 21:2 Dá ni̱ xini mií yuꞌu̱, Juan, ña̱ kúú ñoo Jerusalén sa̱á, ña̱ kúú ñoo ii̱. Ta ni̱ xinii̱ ko̱nooan ve̱i ña nda̱ induú ni̱ kee mií Ndios, ta luu ni̱ kenduua̱n miíán táto̱ꞌon kée iin ñáꞌa̱ ni̱ kenduu mií ve̱i natiin yíi̱a̱n.
REV 21:3 Dá ni̱ sei̱do̱ꞌi ni̱ ka̱yuꞌú iin na nda̱ induú, ta kaá na̱: ―Kande̱ꞌé, ña̱ xaa̱n kúú veꞌe ño̱ꞌo Ndios, ta viti íian noo̱ ndéi ña̱yuu na̱, dá chi̱ koo na xíꞌín ña̱yuu na̱, ta kakuu na na̱ ñoo mií Ndios, ta kanoo mií Ndios tein na, ta kakuu na Ndios noo̱ ná.
REV 21:4 Ta dánayaa Ndios ndírnoo̱ ña̱yuu na̱. Ta o̱ ku̱ú ka̱ na̱, ta ni o̱ kúndaꞌí ka̱ ini na̱, ta o̱ kuáki ka̱ na̱, ta o̱ ndóꞌo ka̱ nío̱ ná, dá chi̱ ndidaá ña̱ꞌa sa̱ ndoꞌo na tá sata̱ ni̱ ke̱xoo vaan.
REV 21:5 Dá ni̱ kaa na̱ ió dándáki noo̱ téi̱ ñoó: ―Kande̱ꞌé ndó, yuꞌu̱ kúú na̱ ndésa̱á ndidaá táꞌa̱n ña̱ꞌa. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín yuꞌu̱: ―Taa ndidaá ña̱ yóꞌo, dá chi̱ ndinoꞌo ña̱ ndaa̱ kía̱n káꞌi̱n, ta miía̱n ndaa̱ kooan.
REV 21:6 Ta ni̱ kaa taꞌani na xíꞌín yuꞌu̱: ―Sa̱ ni̱ kuu va viti. Yuꞌu̱ kúú to̱ꞌon mií no̱ó xíꞌín to̱ꞌon noo̱ ndíꞌi, ta kúúí na̱ míí saꞌa̱ xíꞌín na̱ noo̱ ndíꞌi. Tá ió iin káa na̱ íchi̱ ini, nakíi̱ na̱ no̱ó yuꞌu̱, dá ki̱ꞌo oon yuꞌu̱ ta̱kui̱í kána ndita koꞌo na, kirá xíꞌo ña̱ kataki chíchí ná.
REV 21:7 Ta ndi ndáa na̱ ni̱ ka̱ndeé ni̱ xi̱nkuei, no̱ón kúú na̱ natiin ndidaá táꞌa̱n ña̱ va̱ꞌa no̱ó yuꞌu̱, dá chi̱ yuꞌu̱ kakuu Ndios noo̱ ná, ta mií ná kakuu de̱ꞌe no̱ó yuꞌu̱.
REV 21:8 Tído ña̱yuu ko̱ ndéé iní, xíꞌín na̱ ko̱ kándísa yuꞌu̱, xíꞌín na̱ kée ña̱ kaꞌan noo̱, xíꞌín na̱ saꞌání ndi̱i, xíꞌín na̱ kée kua̱chi xíꞌín na̱ ko̱ kúú ñadiꞌí na̱ o yíi̱ ná, xíꞌín na̱ ta̱dí, xíꞌín na̱ ndáño̱ꞌo yoko̱ xíꞌín ndidaá na̱ to̱ꞌón, no̱ón kúú na̱ ni̱ niꞌi̱ táꞌi̱ ña̱ kañoꞌo na ini ta̱kui̱í kúú ñoꞌó ita̱ xíꞌín azufre. Ña̱ yóꞌo dándáki ña̱ kuu na̱ taꞌándá kúú uu̱ ―kaá Ndios.
REV 21:9 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ kixi iin ángel nákaa̱ tein ndin usa̱ ángel ni̱ sa̱ neꞌe ndin usa̱ copa ni̱ chití ni̱ sa̱ ñoꞌo ta̱ndóꞌó sa̱ ni̱ ya̱ꞌa ñoó, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌíín: ―Nakíi̱ chí yóꞌo diꞌa, dá koꞌi̱n dánaꞌi̱ noo̱o̱n na̱ koꞌo̱n tandaꞌa̱, na̱ kakuu ñadiꞌí na̱ kúú léko ñoó.
REV 21:10 Dá ndáka na̱ kúú Espíritu Ndios yuꞌu̱ ni̱ saꞌa̱n na̱ dini̱ iin yúku̱ káꞌano dikó íin ñoó, dá ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ iin ñoo káꞌano nda̱ꞌo noo̱í, ta ñoo ñoó kúú ñoo ii̱, ña̱ kúú ñoo Jerusalén, ña̱ kía̱n ko̱noo ve̱i nda̱ induú ni̱ kee Ndios.
REV 21:11 Ta ndato oon ví náyeꞌe̱ ndaa ñoo ñoó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndato náyeꞌe̱ ndaa mií Ndios. Ta nádío̱n ña̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo nádío̱n yuu̱ ndato xíxi dío̱n, ta ndéꞌán táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndéꞌé yuu̱ naní jaspe, chi̱ yéꞌa̱n táto̱ꞌon ki̱ꞌo yéꞌe̱ yuu̱ ta̱tá.
REV 21:12 Ta ndíka̱ nda̱ꞌo náo̱ ni̱ kao̱ noo ñoo ñoó, ta dikó nda̱ꞌo ña, ta uxi̱ uu̱ kúú yéꞌán, ta ndíta iin iin ángel yéꞌán, ta iin rá iin yéꞌán ñoó tándaa iin rá iin kuu̱ ndin uxi̱ uu̱ de̱ꞌe ta̱a naní Israel.
REV 21:13 Ta chí xoo noo̱ xínko̱o ndi̱ndii ñóꞌo oni̱ yéꞌán, ta chí xoo norte ñóꞌo taꞌani oni̱ yéꞌán, ta chí xoo sur ñóꞌo taꞌani oni̱ yéꞌán, ta chí xoo noo̱ sá nóo ndi̱ndii ñóꞌo taꞌani oni̱ yéꞌán.
REV 21:14 Ta uxi̱ uu̱ kúú yuu̱ saꞌa̱ náo̱ ñoo ñoó, ta iin rá iin yuu̱ saꞌa̱ náo̱ ñoó tándaa iin iin kuu̱ na̱ kúú apóstol, na̱ sa̱ xi̱onoo xíꞌín na̱ kúú léko.
REV 21:15 Ta néꞌe ángel ñoó iin vara oro, dá chiki̱ꞌó na̱ ñoo ñoó, xíꞌín yéꞌán xíꞌín náo̱ ñá.
REV 21:16 Ta komi̱ xoo kúú ñoo ñoó, ta ña̱ ndíka̱a̱n xíꞌín ña̱ káni̱án, iin nóó vá ndáaan. Dá ni̱ chi̱ki̱ꞌó na̱ ñá xíꞌín vara oro ñoó, ta uu̱ mil komi̱ ciento kilómetro kúú ña̱ káni̱án, ta uu̱ mil komi̱ ciento kilómetro kúú ña̱ di̱kóa̱n, ta uu̱ mil komi̱ ciento kilómetro kúú ña̱ ndíka̱a̱n.
REV 21:17 Ta ni̱ chi̱ki̱ꞌó na̱ náo̱ ñá, ta kíán oni̱ diko uxi̱ komi̱ metro táto̱ꞌon ki̱ꞌo chíki̱ꞌó ña̱yuu, chi̱ ki̱ꞌo dión ni̱ chi̱ki̱ꞌó ñaá ángel ñoó.
REV 21:18 Ta yuu̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa náo̱ ñoó kúú yuu̱ naní jaspe. Tído mií ñoo ñoó ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín oro ndinoꞌo, ta dío̱n ña̱ táto̱ꞌon ndato dío̱n yuu̱ ta̱tá.
REV 21:19 Ta yuu̱ saꞌa̱ náo̱ ñoó ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín yuu̱ luu ndáa, ta yuu̱ saꞌa̱ náo̱ mií no̱ó ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín yuu̱ naní jaspe, ta ña̱ kúú uu̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín yuu̱ naní zafiro, ta ña̱ kúú oni̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín yuu̱ naní ágata, ta ña̱ kúú komi̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín yuu̱ naní esmeralda,
REV 21:20 ta ña̱ kúú oꞌo̱n ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín yuu̱ naní ónice, ta ña̱ kúú iño̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín yuu̱ naní cornalina, ta ña̱ kúú usa̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín yuu̱ naní crisólito, ta ña̱ kúú ona̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín yuu̱ naní berilo, ta ña̱ kúú ii̱n ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín yuu̱ naní topacio, ta ña̱ kúú uxi̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín yuu̱ naní crisopraso, ta ña̱ kúú uxi̱ iin ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín yuu̱ naní jacinto, ta ña̱ kúú uxi̱ uu̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín yuu̱ naní amatista.
REV 21:21 Ta uxi̱ uu̱ yéꞌé ñoó ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín uxi̱ uu̱ perla, sa̱ꞌá ño̱ó iin rá iin yéꞌé ñoó kúú iin perla. Ta keí oro kúú keí ñóꞌo ñoo ñoó, ta yéꞌa̱n táto̱ꞌon yéꞌe̱ yuu̱ ta̱tá.
REV 21:22 Ta ni iin tóꞌón veꞌe ño̱ꞌo ko̱ ní xiníi̱ íin ñoo ñoó, dá chi̱ satoꞌo yo̱ Ndios, na̱ kándéé kée ndidaá ña̱ꞌa, no̱ón vá kúú veꞌe ño̱ꞌo ió ñoo ñoó, xíꞌín na̱ kúú léko.
REV 21:23 Ta ko̱ xínñóꞌó taꞌon ñoo ñoó ndi̱ndii, ni yoo̱, dá katoo̱n, dá chi̱ mií vá Ndios dáyeꞌe̱ sa̱ꞌá ña̱ ndato téí na̱, ta mií léko ñoó kúú ñóꞌo̱ dátoo̱n iin níí ñoo ñoó.
REV 21:24 Ta ña̱yuu ni̱ ka̱ki ndéi iin rá iin nación kanoo noo̱ náyeꞌe̱ ndaa ñoo ñoó, ta ndidaá táꞌa̱n ña̱ kui̱ká xíꞌín ña̱ñóꞌó naki̱ꞌo ta̱ sa̱ kuu rey no̱ñóꞌo̱ yóꞌo noo̱ ñoo ñoó.
REV 21:25 Ta ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ nda̱dí yéꞌán, dá chi̱ ni iin kuu̱ ka̱ o̱ kuaá ñoó.
REV 21:26 Ta kaneꞌe na ndidaá ña̱ kui̱ká xíꞌín ña̱ñóꞌó ni̱ sa̱ komí iin rá iin nación koꞌo̱n na̱ naki̱ꞌo naa̱n noo̱ ñoo ñoó.
REV 21:27 Ta ni iin tóꞌón taꞌon ña̱ yakó o̱ kúu ku̱ꞌu ñoo ñoó, ni na̱ kée ña̱ kini, ni na̱ to̱ꞌón. Sa̱va̱ꞌa na̱ kataki chíchí kándodó kuu̱ noo̱ libro na̱ kúú léko, no̱ón vá kúú na̱ kuu ndu̱ꞌu ñoo ñoó.
REV 22:1 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ da̱náꞌa̱ ángel ñoó iin yu̱ta ndato nda̱ꞌo noo̱í. Ta yu̱ta ñoó xíka ta̱kui̱í xíꞌo ña̱ kataki yo̱, ta ndato yéꞌe̱ ra̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo yéꞌe̱ yuu̱ ta̱tá. Ta ta̱kui̱í yóꞌo kána mií ti̱xi téi̱ noo̱ ió Ndios dándáki na xíꞌín na̱ kúú léko.
REV 22:2 Ta me̱ꞌí keí nákaa̱ mií ñoo ñoó nákaa̱ yu̱ta ñoó. Ta ndíta yíto̱ ndin nduú xoo yuꞌú yu̱ta ñoó, ta yíto̱ ñoó xíꞌo ña̱ kataki yo̱. Ta iin rá iin yoo̱ xíꞌo rá kui̱ꞌi, chi̱ uxi̱ uu̱ taꞌándá xíꞌo rá kui̱ꞌi noo̱ kuía̱. Ta ndáꞌa̱ yíto̱ ñoó kúú tata̱ nduva̱ꞌa ña̱yuu ndéi iin rá iin nación.
REV 22:3 Ta ni iin ka̱ chiꞌan o̱ kóo no̱ó ña̱yuu kandei ñoó. Ta ñoó kuiin téi̱ noo̱ koo Ndios dándáki na xíꞌín na̱ kúú léko, ta koni kuáchí ña̱yuu na̱ noo̱ ná.
REV 22:4 Ta koni túu na noo̱ Ndios, ta kandaꞌa̱ kuu̱ mií Ndios taan na̱.
REV 22:5 Ta ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ kuaá ñoo ñoó. Ta ni o̱ kónñóꞌó ka̱ na̱ ni iin tóꞌón ñóꞌo̱ katoo̱n noo̱ ná, ni ndi̱ndii, dá chi̱ mií vá Ndios, na̱ kúú satoꞌo yo̱, katoo̱n noo̱ ná. Ta daá dándáki kuií Ndios.
REV 22:6 Dá ni̱ kaa ángel ñoó xíꞌíín: ―Ña̱ ndaa̱ kúú to̱ꞌon yóꞌo, ta miía̱n ndaa̱ xi̱nko̱o noo̱ káꞌa̱n. Sa̱ꞌá ño̱ó satoꞌo yo̱ Ndios, na̱ kúú Ndios xíꞌo ña̱ kándaa̱ ini na̱ kúú profeta na̱ saꞌa̱ ndí ki̱án koo, no̱ón kúú na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá iin ángel kéchóon noo̱ ná noo̱ yo̱ꞌó, dá dánaꞌa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu mií ná saꞌa̱ ndidaá ña̱ yati ve̱i koo, ña̱ kúú ña̱ kánian koo.
REV 22:7 ―Kanaꞌón ña̱ sa̱ yati ñóꞌó vá kasaa̱i̱ ―kaá Jesús. Ndikáꞌán ví na̱ néꞌe va̱ꞌa ndidaá to̱ꞌon nákani libro yóꞌo sa̱ꞌá ña̱ ve̱i koo.
REV 22:8 Ta mií yuꞌu̱, Juan, kúú na̱ ni̱ seídóꞌo ndidaá ña̱ yóꞌo, ta ni̱ xinii̱ xíꞌín noo̱í ña̱. Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ seídóꞌi ña̱, ta ni̱ xinii̱ ñá, dá ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tíí kuaꞌi̱n kandaño̱ꞌi ángel, na̱ ni̱ dánaꞌa̱ ndidaá ña̱ yóꞌo noo̱í.
REV 22:9 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌíín: ―Ko̱ó, ná dáꞌa ni keeón dión, dá chi̱ iin na̱ xínkuáchí dáó xíꞌón kúú yuꞌu̱, táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée dao ka̱ ñano̱n, na̱ kúú profeta, xíꞌín to̱ꞌon kée na̱ ndíta toon xíꞌín to̱ꞌon dánaꞌa̱ libro yóꞌo. Kuaꞌán kandaño̱ꞌo iin tóꞌón dini̱ mií Ndios.
REV 22:10 Ta ni̱ kaa taꞌani na xíꞌíín: ―Ná dáꞌa ni kado̱n libro yóꞌo xíꞌín sello, dá chi̱ sa̱ yati ñóꞌó vá ve̱i koo ña̱ kásto̱ꞌan saꞌa̱.
REV 22:11 Sa̱ꞌá ño̱ó na̱ ko̱ kúú ña̱yuu ndaa̱, ta ki̱ꞌo dión ná kakuu ii̱ vá ná. Ta na̱ kúú ña̱yuu kíni, ná kee ii̱ vá ná ña̱ kini. Ta na̱ kéndaa̱, ná kendaa̱ ii̱ vá ná. Ta na̱ ió vii noo̱ Ndios, ná koo vii ii̱ vá ná.
REV 22:12 ―¡Kanaꞌón ña̱ sa̱ yati ñóꞌó vá kasaa̱i̱! Ta chiya̱ꞌavii iin rá iin ña̱yuu táto̱ꞌon ki̱ꞌo káa choon ni̱ kee na.
REV 22:13 Yuꞌu̱ kúú to̱ꞌon mií no̱ó xíꞌín to̱ꞌon noo̱ ndíꞌi, ta kúúí na̱ míí saꞌa̱ xíꞌín na̱ noo̱ ndíꞌi. Yuꞌu̱ kúú na̱ míí no̱ó, ta yuꞌu̱ kúú na̱ noo̱ ndíꞌi ―kaá Jesús.
REV 22:14 Ndikáꞌán ví na̱ ni̱ da̱ndóo dáꞌo̱n ndíxi na, dá chi̱ ió íchi̱ ná ña̱ kía̱n keí ná kui̱ꞌi kána noo̱ yíto̱, kirá xíꞌo ña̱ kataki yo̱. Ta ió taꞌani íchi̱ ná ku̱ꞌu na iin rá iin yéꞌé ñoo ñoó.
REV 22:15 Tído sata̱ véꞌe va kando̱o ti̱na, xíꞌín na̱ ta̱dí, xíꞌín na̱ kée kua̱chi xíꞌín na̱ ko̱ kúú ñadiꞌí na̱ o yíi̱ ná, xíꞌín na̱ saꞌání ndi̱i, xíꞌín na̱ ndáño̱ꞌo yoko̱, xíꞌín ndidaá na̱ kátoó dándaꞌí dao ka̱ ña̱yuu.
REV 22:16 ―Mií yuꞌu̱, Jesús, kúú na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá iin ángel kéchóon noo̱í, dá ki̱ꞌo ndaa̱ na̱ kuendá saꞌa̱ ndidaá ña̱ yóꞌo noo̱ ndidaá na̱ kúú kuendá miíí. Yuꞌu̱ kúú na̱ ni̱ kii tein na̱ veꞌe rey David, ta yuꞌu̱ kúú ti̱ñoo̱ ndato xínko̱o tá kuaꞌa̱n tu̱u ―kaá na̱.
REV 22:17 Ta kaá na̱ kúú Espíritu Ndios: ―Nakíi̱. Ta kaá taꞌani yó, na̱ kúú ñadiꞌí Jesús: ―Nakíi̱ ní. Ta ndoꞌó, na̱ seídóꞌo to̱ꞌon yóꞌo, kaa taꞌani ndó: ―Nakíi̱ ní. Ta ndoꞌó, na̱ íchi̱ ini, nakíi̱ ndo̱. Ta ndi ndáa ndó káꞌán koꞌo ta̱kui̱í, dá kía̱n koꞌo oon ndó ta̱kui̱í xíꞌo ña̱ kataki yo̱.
REV 22:18 Sa̱ kásto̱ꞌin xíꞌín ndidaá táꞌa̱n na̱ seídóꞌo to̱ꞌon tándaa noo̱ libro yóꞌo, ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱ ndí ki̱án koo chí noo̱, ña̱ tá ni̱ chi̱ndaa̱ noo̱ ná ni̱ chi̱kodó ná cháá ka̱ to̱ꞌon noo̱ tuti yóꞌo, dá kía̱n tandaꞌá Ndios ndidaá táꞌa̱n kueꞌe̱ kiian noo̱ ná, ña̱ kía̱n káꞌa̱n libro yóꞌo saꞌa̱.
REV 22:19 Ta tá ni̱ chi̱ndaa̱ noo̱ ná ni̱ di̱tá ná dao to̱ꞌon tándaa noo̱ libro yóꞌo, ña̱ káꞌa̱n sa̱ꞌá ña̱ ve̱i koo, dá kía̱n koꞌo̱n taꞌani Ndios di̱tá ná kuu̱ ná, ña̱ kánóo noo̱ libro noo̱ kándodó kuu̱ na̱ kataki chíchí, ta o̱ kónó ná ña̱ kandei na ñoo ii̱ ñoó, ña̱ káꞌa̱n libro yóꞌo saꞌa̱.
REV 22:20 Mií na̱ xíꞌo ndaa̱ kuendá saꞌa̱ ña̱ yóꞌo kúú na̱ kaá diꞌa: ―Miía̱n ndaa̱ kuiti yachi̱ va kasaa̱i̱. ¡Dión ná koo! ¡Nakíi̱ ní, Jesús, mií ní na̱ kúú satoꞌo ndu̱!
REV 22:21 Ná koo ña̱ mani̱ xíꞌo satoꞌo yo̱ Jesucristo xíꞌín iin rá iin ndó. Dión ná koo.
