﻿JAK.
3.
Wunɛ njɔŋ, yo yeti kimɔte nde, ɓuɗya ɓomɔ kɛ njoka yun ɓɛ̂ki nɛ hɛl teɗya ɓɛsɔ yasi na, kɛto wunɛ duwa̧ nde, wusɛ ɓotu ɓete ɓe teɗye ɓɛsɔ yasi ɓaka, jɔsi te yusu ta ɓɛ ɗetinate kɛ mbɔmbu Njambiyɛ kwa̧ yan. 
Yo nde, wusɛ ɓomɔ hɛnɛ kɛ jɔsiɗye kɛ mɛnje ɓuɗyate. Ŋgɛ mumɔ ti jɔsiɗye kɛ yasi te yi nyɛ ɗiki lɛpɔ kɛ́, yite nyɛ mɔ te ɛ nɛ njololo. A yakama ɓiye temɔ kɛ mɛyasi hɛnɛ te yi nyɛ kelɛ kɛ́. 
Ŋgɛ wusɛ nyɛ suŋ kɛ numbu ɓeyaŋga nde, nɛ́ ɓo wokuna nɛ wusɛ, yite wusɛ kɛ kɛndɔ nɛ ndiŋgɛlɛ yotu yan hɛnɛ. 
Wunɛ pâŋ ɓɛŋɛ sendi nyaŋgwɛ mɛkuka. Ko ɓɛkɔ nde, yo nyaŋgwɛte, ko ɓɛkɔ sendi nde, yo nyaŋgwɛ ɗetina mɛpupɔ kelɛ nde, yo kɛ̂ kɛndɔ, yasi wɛtɛ, yo mɔnɔ wulɔ nɛ mbɛt teɗye yo nje yí kɛ̀ nɔ komɛ mɔ ɗukunate kwaɗyɛ kɛ́. 
Ɗete sendi, ɗyem, yo mɔnɔ doku yotu, ma ko ɓɛkɔ ɗete, a yakama ɗuŋgwɛ ɓeti kɛ nyaŋgwɛ mɛyasi mɛte yi nyɛ kelɛ kɛ́. Wunɛ pâŋ ɓɛŋɛ nde, yo ndi mɔnɔ mbulma ɗitɛ nɛ mbɛt loɗyɛ ndiŋgɛlɛ nyaŋgwɛ lɔ̧ nɛ sɛkɛp. 
Ɗyem ndi sendi nda ɗitɛ. Kɔtu mɛkele mɛte yi ɓotu ɓe mɛnɛti maka kelɛ kɛ́ ɗíy hɛnɛ kɛ ɗyem. Kɛ njoka mɛdoku mɛ yotu su ɗyem kɛte. Ɗyem kɛ ɓekiɗye ndiŋgɛlɛ yotu mumɔ, a kɛ ndambiɗye ɗitɛ kɛ ndiŋgɛlɛ joŋgwɛ mumɔ. Ɗitɛ te yi nyɛ ndambiɗye kɛ́ wúla kɛ nyaŋgwɛ ɗitɛ te yi ti ɗím kɛ́. 
Mumɔ nɛ ɗeti te yi ɓiye kwalɔ ɓenyamɔ ɓe likɔ hɛnɛ kusɛ, ko ɓenɔn ko ɓenyamɔ hɛnɛ ɓe ɗulma ɗulmaŋgwɛ nɛ mɔy, ko ɓenyamɔ ɓete ɓe joŋna kɛ ɗuku, mumɔ sima si ɓiye ɓo kusɛ hɛnɛ. 
Yasi wɛtɛ, ko mumɔ ti yaka ɓiye ɗyem kusɛ wɛtɛ yesɔ na. Ɗyem yiŋa ɓeya yasi te yi mumɔ ti yaka ndaɗyɛ na. A nɛ mada te yi yakama wo mumɔ. 
Nɛ kiya ɗyem kɛ, wusɛ kɛ lukse Baba Mbokɔ te Da, ma ndi nɛ kiya ɗyem te, wusɛ kɛ kita nɛ ɓotu ɓete ɓe Njambiyɛ kusuma ɓoŋna nɛ nyɛ ɓaka. 
Nyɛna mɛkombila nɛ̀ lɛpina yawo púndu ndi kɛ kiya numbu. Wunɛ njɔŋ, yo tî kelnaŋgwɛ ɗete na. 
’Kiya njɛmbi ŋgɛ̧ wɛtɛ yakama punjɛ ka kimɔ mɔrɔku, punjɛ sendi jona mɔrɔku? 
Wunɛ njɔŋ, ’njuku maŋgolo yakama wumɔ ka mbumɔ fiya? Ho nde, njuku baŋa yakama wumɔ ka mbumɔ maŋgolo? Ɗete sendi, ŋgɛ̧ te yi punjɛ saŋga soŋgo mɔrɔku kɛ́ ti yaka punjɛ sendi kimɔ mɔrɔku na. 
Nda kɛ njoka yun nɛ ɗyanɔ, duwɛ sendi mɛyasi kimɔ duwa̧te kɔ? Ŋgɛ ɓɛ nde, mbaŋa nɛ ɗyanɔ, duwɛ sendi mɛyasi ɗete, a pâŋ pa teɗye yo kɛ kimɔ wɛyna joŋgwɛ, yite nde, kɛ kelna kimɔ mɛkele. A pâŋ pa teɗye sendi yo ɗete nɛ nje piɗya yotu, nɛ́ ɓomɔ ɓɛŋ gbate nde, a nɛ ɗyanɔ. 
Yasi wɛtɛ, ŋgɛ wunɛ kelɛ ɓeya temɔ nɛ hakaka suŋgwɛ nɛ ɓɛsɔ, suŋna mɛyasi wúnɛ ɓo, yite wunɛ tî gwaki lukse yotu yun nde, wunɛ nɛ ɗyanɔ na. Ma ɗete, wunɛ tî kel ja̧ suŋgwɛ nɛ gbakasi na. 
Ɗyanɔ te yite ti wúla pɛlɛ kwey, pɛlɛ yi Njambiyɛ na. Yo wúla kɛ mɛnɛti maka, kɛ ɓeya mɛtakɛ mɛ ɓomɔ nɛ̀ kɛ yi ɓeya mɛsisiŋ. 
Kɛto kɛ mbɛy komɛ ɓomɔ kelɛ ɓeya temɔ suŋgwɛ nɛ ɓɛsɔ suŋna mɛyasi ɓenɛ ɓo, komɛte, ɓomɔ kél mɛyasi nɛ kpalak kpalak, kelɔ sendi kwalɔ ɓeya mɛkele hɛnɛ. 
Yasi wɛtɛ, ɗyanɔ te yi wulɛ pɛlɛ kwey kɛ yi Njambiyɛ kɛ́ dɛlɛ. Yo ɗɛŋ pupunate. Sendi, yo sáŋ nde, ɓomɔ jôŋnaŋgwɛ nɛ tɛ tandɛ yan, kelɔ nde, mumɔ jôŋaŋgwɛ kinɛ sa̧ wɔw na. Yo kél nde, mumɔ tɛ̂kwɛ to suŋgwɛ nɛ ɓɛsɔ, kelɔ nde, mumɔ gwâki ŋgwɛtɛ jakɔsɔ. Ɗyanɔ te kél nde, mumɔ kêl kimɔ mɛkele, kelɔ sendi nde, mumɔ tî kel yasi ɓeŋgwɛ tɛri mumɔ na. Yo kél nde, mumɔ kêl yasi kinɛ likisi na. 
Ɓotu ɓete ɓe kelɛ nde, ɓomɔ jôŋnaŋgwɛ nɛ tɛ ɓaka kél ɗete, kɛto mɛtemɔ man nɛ tɛ. Ma yasi te yi ɓo ta nje kweɗya kɛ mɛsay mɛte yi ɓo kelɛ kɛ́ ta ɓɛ nɛ ŋgbeŋ kɛ mbɔmbu Njambiyɛ. 
