GEN 1:1 Naãrãed̶a Ãcõrẽba bajãda idjab̶a naʌ̃ ẽjũãda osia.
GEN 1:2 Maʌ̃ne naʌ̃ ẽjũãra mĩã cawaiẽ́ b̶asia idjab̶a ne neẽ́ b̶asia. Pusa nãbuada pãĩmaba pãĩsosoa ũmasia. Maʌ̃ne Ãcõrẽ Jaureda pusa ʌ̃rʌ̃ domica b̶abadjia.
GEN 1:3 Maʌ̃be Ãcõrẽba jarasia: –Ʌ̃nadua.– Ara maʌ̃da ʌ̃nasia.
GEN 1:4 Maʌ̃ ʌ̃naara Ãcõrẽba bia unusia. Maʌ̃be Ãcõrẽba ʌ̃naara pãĩma umebemada awara b̶ʌsia.
GEN 1:5 Ʌ̃naara trʌ̃ b̶ʌsia “ãsa.” Pãĩmara trʌ̃ b̶ʌsia “diamasi.” Ãcõrẽba nabema ewarid̶e mãwã osia.
GEN 1:6 Maʌ̃be Ãcõrẽba jarasia: –Baido ẽsi ded̶aada b̶aya baido ab̶a ʌ̃taa wãmãrẽã, ab̶a edre b̶emãrẽã.–
GEN 1:7 Ara mãwã jarabʌrʌba Ãcõrẽba maʌ̃ ded̶aara osia. Maʌ̃ne baidora ab̶a ʌ̃taa wãsia. Ab̶a edre b̶esia.
GEN 1:8 Ãcõrẽba maʌ̃ ded̶aara trʌ̃ b̶ʌsia “bajã.” Umébema ewarid̶e mãwã osia.
GEN 1:9 Maʌ̃be Ãcõrẽba jarasia: –Ded̶aa edrebema baidora jũma ãbaa ũmedua ẽjũã põãsada odjamãrẽã.– Ara maʌ̃da ẽjũã põãsada odjasia.
GEN 1:10 Maʌ̃ra Ãcõrẽba bia unusia. Ẽjũã põãsara Ãcõrẽba trʌ̃ b̶ʌsia “egoro.” Baido ãbaa ũmenada trʌ̃ b̶ʌsia “pusa.”
GEN 1:11 Maʌ̃be Ãcõrẽba jarasia: –Egorod̶e ne quĩrãtanoa tununadua; chirua ta zaubari b̶eada idjab̶a nejõ bacuru sid̶a. Jũma maʌ̃ra ta zaud̶ia ara ãdji b̶ea quĩrãca tununamãrẽã.– Ara maʌ̃da egorod̶e ne quĩrãtanoa tunusid̶aa. Jũma chirua ta diabari b̶eara idjab̶a bacuru nejõ zaubari b̶ea sid̶a ãdji ta bara tunusid̶aa ara ãdji b̶ea quĩrãca tununamãrẽã. Maʌ̃ra Ãcõrẽba bia unusia.
GEN 1:13 Ũbeabema ewarid̶e mãwã osia.
GEN 1:14 Maʌ̃be Ãcõrẽba jarasia: –Urua b̶eada bajãne b̶ead̶adua naʌ̃ ẽjũã ʌ̃na b̶amãrẽã idjab̶a ãsara, diamasi ume quĩrã awara b̶amãrẽã. Maʌ̃gʌba cawabi b̶aya ewarida, poada idjab̶a sãʌ̃be ewari dromada od̶ida panʌda.–
GEN 1:16 Ara mãwã jarabʌrʌba Ãcõrẽba ʌ̃mãdauda ãsabema carea osia. Jed̶ecoda diamasibema carea osia. Idjab̶a chĩdau sid̶a ocuasia.
GEN 1:17 Ãcõrẽba maʌ̃ra jũma bajãne b̶ʌcuasia naʌ̃ ẽjũã ʌ̃na b̶amãrẽã, ãsa beseamãrẽã, diamasi ʌ̃na b̶amãrẽã, idjab̶a ãsara diamasi ume quĩrã awara b̶amãrẽã. Maʌ̃ra idjia bia unusia.
GEN 1:19 Quĩmãrẽbema ewarid̶e mãwã osia.
GEN 1:20 Maʌ̃be Ãcõrẽba jarasia: –Dojãne ne jũma zocai b̶eada baraa baya. Idjab̶a ʌ̃tʌ wãb̶aribada sid̶a baraa baya.–
GEN 1:21 Ara mãwã jarabʌrʌba Ãcõrẽba b̶eda waib̶ʌga b̶eada ocuasia. Dojãne zocai b̶eada quĩrãtanoa ocuasia. Idjab̶a i bara b̶eada quĩrãtanoa ocuasia. Maʌ̃ra idjia bia unusia.
GEN 1:22 Maʌ̃be ãdjirãra nãwã bia jarasia: –Zocãrã yõnadua. Pusara, do sid̶a birad̶adua. Idjab̶a ĩbana sid̶a naʌ̃ ẽjũãne zocãrã yõnadua.–
GEN 1:23 Ãcõrẽba juesumabema ewarid̶e mãwã osia.
GEN 1:24 Maʌ̃be Ãcõrẽba jarasia: –Animarã quĩrãtanoa b̶eada naʌ̃ ẽjũãne baraa baya: daupẽbada animarãda, ãdji jãne wãbada animarãda, mẽãbema animarã sid̶a baraa baya.– Ara mãwã jarabʌrʌba Ãcõrẽba mẽãbema animarãda, daupẽbada animarãda, animarã ãdji jãne wãbada sid̶a quĩrãtanoa ocuasia. Maʌ̃ra idjia bia unusia.
GEN 1:26 Maʌ̃be Ãcõrẽba jarasia: –Jãʌ̃be ẽberãda od̶adrʌ dadji quĩrãca. Maʌ̃ ẽberãba ĩbana b̶eada, animarã pusad̶e b̶eada, daupẽbada b̶eada, mẽãbema b̶eada, idjab̶a jũma ãdji jãne wãbada sid̶a poya erob̶aya.–
GEN 1:27 Ara mãwã jarabʌrʌba Ãcõrẽba ẽberãda osia idji quĩrãca. Wãrãda idji quĩrãca osia. Dji umaquĩrã, dji wẽrã sid̶a osia.
GEN 1:28 Maʌ̃be Ãcõrẽba ãdjira nãwã bia jarasia: –Warra zocãrã ununadua. Naʌ̃ ẽjũãra birad̶adua idjab̶a jũma naʌ̃ ẽjũãne b̶eara bãrã jʌwaed̶a erob̶ead̶adua. B̸eda b̶eara, ĩbana b̶eara, druabema animarã sid̶a jũma poya erob̶ead̶adua.–
GEN 1:29 Maʌ̃ awara Ãcõrẽba ãdjía jarasia: –Acʌd̶adua, mʌ̃a bãrãa diaya jũma naʌ̃ ẽjũãne chirua ta bara b̶eada, jũma bacuru nejõ ta bara b̶ea sid̶a. Maʌ̃nebemada bãrãba jũma cod̶ida panʌa.
GEN 1:30 Idjab̶a animarã druabemaa, ĩbana b̶eaa, jũma animarã ãdji jãne wãbada b̶eaa bid̶a mʌ̃a chiruara diaya cod̶amãrẽã.– Ara maʌ̃da mãwã b̶esia.
GEN 1:31 Maʌ̃be Ãcõrẽba idjia od̶ara jũma bio bia unusia. Seibema ewarid̶e mãwã osia.
GEN 2:1 Mãwã Ãcõrẽba bajãra, naʌ̃ ẽjũã sid̶a jũma pãrãsia. Jũma bajãne b̶eara, naʌ̃ ẽjũãne b̶ea sid̶a pãrãsia.
GEN 2:2 Sietebema ewarid̶e jũma pãrã erob̶asia. Maʌ̃ bẽrã sietebema ewarid̶e ʌ̃nãũsia.
GEN 2:3 Jũma pãrãped̶a ʌ̃nãũna bẽrã, sietebema ewarira dji biara b̶ʌda b̶ʌsia jũmarãba idjía bia bed̶ea pananamãrẽã idjab̶a ʌ̃nãũ pananamãrẽã.
GEN 2:4 Mãwã Ãcõrẽba bajãra, naʌ̃ ẽjũã sid̶a jũma osia. Ãcõrẽba naʌ̃ ẽjũã, bajã sid̶a osi ewarid̶e,
GEN 2:5 chiruada põãjãrã sid̶a neẽ́ basía Ãcõrẽba naʌ̃ ẽjũãne wad̶ibid̶a cueda zebica bad̶a bẽrã. Baribʌrʌ egorod̶eba ʌ̃taa towaada odjabadjia naʌ̃ ẽjũã jũma b̶eguea oi carea. Idjab̶a ẽberãda neẽ́ basía ẽjũã oi carea.
GEN 2:7 Maʌ̃ne Ãcõrẽba egoro porad̶eba ẽberãda osia. Maʌ̃ ẽberã quẽbʌd̶e Ãcõrẽba jãrãpuasia ʌ̃yãba edamãrẽã. Mãwã ẽberãra zocai b̶esia.
GEN 2:8 Mãwãnacarea Ãcõrẽba néu ẽjũãda ʌ̃mãdau odjabariare osia. Maʌ̃ néu ẽjũãra Edeʌ̃ abadaa. Ãcõrẽba ẽberã od̶ara néu ẽjũãne b̶ʌsia.
GEN 2:9 Mama quĩrãtanoa bacuru bia qued̶eada nejõ bia zaubadada waribisia. Maʌ̃ ẽjũã ẽsi úsia nejõ zocai b̶ai diabarida. Idjab̶a úsia nejõ crĩcha bia, crĩcha cadjirua cawabibari sid̶a.
GEN 2:10 Edeʌ̃ ẽjũãne doda b̶asia maʌ̃ néu ẽjũãra jũma cũrãsa erob̶amãrẽã. Maʌ̃ dora dji taed̶aa quĩmãrẽ nẽrã b̶asia.
GEN 2:11 Do nẽrã b̶ʌra ab̶a Pisoʌ̃ basía. Pisoʌ̃ra Havila druad̶e b̶ʌa. Havila druara oro bara b̶ʌa.
GEN 2:12 Dji orora bio bia b̶ʌa. Idjab̶a ónice mõgara sid̶a bara b̶ʌa. Bacuru b̶a tũãpa b̶ʌ bedelio abada sid̶a bara b̶ʌa.
GEN 2:13 Dewarabema dora Gihoʌ̃ abadaa. Gihoʌ̃ra Cus druad̶e b̶ʌa.
GEN 2:14 Maʌ̃arebema dora Tigri abadaa. Maʌ̃ dora Asiria purud̶eba ʌ̃mãdau odjabariare b̶ʌa. Jĩrũarebema dora Euprate abadaa.
GEN 2:15 Maʌ̃ne Ãcõrẽba ẽberãra edaped̶a Edeʌ̃ néu ẽjũãne b̶ʌsia acʌ b̶amãrẽã.
GEN 2:16 Maʌ̃be Ãcõrẽba ẽberãa jara b̶ʌsia: –Jũma naʌ̃ néu ẽjũãne b̶ea nejõra bʌa jõida b̶ʌa.
GEN 2:17 Baribʌrʌ crĩcha bia, crĩcha cadjirua cawabibari nejõra jõcara b̶ʌa. Maʌ̃da jõsira ara maʌ̃ ewarid̶e bʌra wãrãda beuya.–
GEN 2:18 Maʌ̃be Ãcõrẽba jarasia: –Bia b̶ʌẽ́a ẽberã idub̶a b̶aida. Carebabari biada idji itea oya.–
GEN 2:19 Maʌ̃ne Ãcõrẽba egorod̶eba jũma animarã druabemada, jũma ĩbana sid̶a osia. Maʌ̃ animarã b̶eara ẽberãmaa enesia cãrẽ trʌ̃da ãdjiza b̶ʌcuai cawaya. Ara maʌ̃da ẽberã Adaʌ̃ba animarã b̶eara trʌ̃ b̶ʌcuasia. Animarã trʌ̃ra ãdjiza b̶esia Adaʌ̃ba trʌ̃ b̶ʌcuad̶a quĩrãca.
GEN 2:20 Mãwã Adaʌ̃ba daupẽbada animarãra, ĩbana bajãne wãb̶aribadara, mẽãbema animarã sid̶a jũma trʌ̃ b̶ʌcuasia. Mãwãmĩna Adaʌ̃ itea carebabari biada wad̶i neẽ́ basía.
GEN 2:21 Maʌ̃ carea Ãcõrẽba Adaʌ̃ra bio cãĩbisia. Adaʌ̃ cãĩ b̶ʌd̶e Ãcõrẽba idji orro b̶ʌwʌrʌda ab̶a edasia. Edaped̶a waya dji djarara cara b̶ʌsia.
GEN 2:22 Maʌ̃be Ãcõrẽba Adaʌ̃ orro b̶ʌwʌrʌ edad̶ara wẽrãda osia. Oped̶a Adaʌ̃maa enesia.
GEN 2:23 Maʌ̃ne Adaʌ̃ba jarasia: ¡Id̶ibʌrʌ naʌ̃ra mʌ̃ orroa! Idjidrʌ wãrãda mʌ̃ djarad̶eba od̶aa. Mʌ̃a trʌ̃ b̶ʌya “wẽrã”, Ãcõrẽba idjira umaquĩrãneba od̶a bẽrã.
GEN 2:24 Maʌ̃ carea umaquĩrãba dji zezara, dji papa sid̶a ameped̶a idji quima ume ãbaa b̶eya. Mãwã cacua ab̶a b̶ʌ quĩrãca panania.
GEN 2:25 Maʌ̃ne Adaʌ̃ra, dji wẽrã sid̶a ãcad̶a panasid̶aa baribʌrʌ perad̶aca basía.
GEN 3:1 Jũma Ãcõrẽba ocuad̶a animarã cãyãbara damada crĩcha cawaara b̶asia djãrã cũrũgai carea. Maʌ̃ damaba wẽrãa jarasia: –¿Ãcõrẽba wãrãda jarasica jũma naʌ̃ néud̶e b̶ea nejõra bãrãba jõcara panʌda?–
GEN 3:2 Wẽrãba panusia: –Mãwãẽ́a. Naʌ̃ néud̶ebema nejõra daiba jõnida panʌa.
GEN 3:3 Baribʌrʌ bacuru néu ẽsi nũmʌnebemada Ãcõrẽba jarasia: “Jãʌ̃gʌ nejõra jõrãnadua idjab̶a jidarãnadua. Mãwã od̶ibʌrʌ beud̶ia.”–
GEN 3:4 Maʌ̃ne damaba wẽrãa jarasia: –Bãrãra beud̶aẽ́a.
GEN 3:5 Ãtebʌrʌ maʌ̃ nejõ jõbʌda ewarid̶e bãrãba ab̶ed̶a jũma cawad̶ia biada, cadjirua sid̶a. Mãwã Ãcõrẽ quĩrãca crĩcha cawa panania. Maʌ̃gʌra idjia cawa b̶ʌa, maʌ̃ carea bãrãa jõbi ama b̶ʌa.–
GEN 3:6 Maʌ̃ne wẽrãba unusia bacuru néu ẽsi nũmʌ nejõra biya purea jira b̶ʌda idjab̶a jõi biya quiruda. Ara maʌ̃da jõ quĩrĩãsia crĩcha cawa b̶ai carea. Maʌ̃be b̶a edaped̶a jõsia. Jõped̶a dji quimaa diasia. Maʌ̃ne idjia bid̶a jõsia.
GEN 3:7 Ara maʌ̃da ãdjia umena ab̶ed̶a cawasid̶aa ãdjira ãcad̶a panʌda. Maʌ̃ carea higojõ queduada ĩgud̶aped̶a jʌ̃sid̶aa.
GEN 3:8 Quewara cũrãdrʌbʌrʌd̶e Ãcõrẽra néu ẽjũãne nĩbasia. Adaʌ̃ba dji wẽrã bid̶a maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e néud̶e mĩrũsid̶aa.
GEN 3:9 Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽba Adaʌ̃ra nãwã trʌ̃sia: –¿Bʌra sãma b̶ʌ?–
GEN 3:10 Adaʌ̃ba panusia: –Bʌ zebʌrʌda ũrĩsid̶e ne wayaaba mʌ̃ra mĩrũsia ãcad̶a b̶ʌ bẽrã.–
GEN 3:11 Maʌ̃ne Ãcõrẽba iwid̶isia: –¿Caiba jarasi bʌra ãcad̶a b̶ʌda? ¿Bʌa jõsica mʌ̃a jõrãduad̶a nejõra?–
GEN 3:12 Adaʌ̃ba panusia: –Bʌa mʌ̃́a wẽrã diad̶aba jõbisia.–
GEN 3:13 Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽba wẽrãa iwid̶isia: –¿Bʌa cãrẽ cãrẽã jãwã osi?– Wẽrãba panusia: –Damaba mʌ̃ra cũrũgasia. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a jõsia.–
GEN 3:14 Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽba damara nãwã biẽ́ jara b̶ʌsia: Bʌa jãwã cũrũgad̶a bẽrã, mʌ̃a bʌra daupẽbada animarã idjab̶a mẽãbema animarã cãyãbara biẽ́ara b̶ʌya. Nãwã b̶aya: id̶iba ʌ̃taa bʌdji jãne nĩbaya idjab̶a ewariza bʌ itera egoro pora caita b̶aya ab̶a beubʌrʌd̶aa.
GEN 3:15 Idjab̶a mʌ̃a bʌra wẽrã ume dji quĩrũda b̶ʌya. Id̶iba ʌ̃taa bʌ warrara wẽrã warra ume dji quĩrũ baya. Bʌa wẽrã warrara jĩrũgarronane caya. Baribʌrʌ idjia bʌ borora berradʌgaya.
GEN 3:16 Maʌ̃ne Ãcõrẽba wẽrãa jarasia: Bʌ b̶iogoa b̶ʌd̶e mʌ̃a bʌra bia mĩgabiya. Warra tobʌrʌd̶e puad̶eba toya. Mãwã bia mĩga b̶aimĩna bʌ quima ume b̶a quĩrĩã b̶aya, baribʌrʌ idjia bʌra idji jʌwaed̶a erob̶aya.
GEN 3:17 Maʌ̃ne Ãcõrẽba umaquĩrãa jarasia: Mʌ̃a bʌ́a jarasia jãʌ̃ nejõra jõrãmãrẽã. Mãwãmĩna bʌ wẽrã bed̶eada ĩjãsia. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a naʌ̃ ẽjũãra jũma biẽ́ b̶ʌya. Ʌrʌda, jũĩchichi sid̶a odjacuaya. Bʌra bio bia mĩga b̶aya bʌ néud̶ebemada coi carea. Idjab̶a bʌa chiruada co b̶aya.
GEN 3:19 Ne coi carea traja b̶ʌd̶e bʌ dratud̶e jʌa zowua nũmaya ab̶a beubʌrʌd̶aa. Bʌra egoro porad̶ebemaa. Maʌ̃ carea bʌra wayacusa egoro pora baya.
GEN 3:20 Adaʌ̃ba idji wẽrãra trʌ̃ b̶ʌsia Eva, idjira jũma dadji zocai b̶ea papa bẽrã.
GEN 3:21 Maʌ̃be Ãcõrẽba animarã ed̶ebema wuada oped̶a ãdjía jʌ̃bisia.
GEN 3:22 Mãwãnacarea Ãcõrẽba jarasia: –Naʌ̃ ẽberãba jãʌ̃ nejõra jõna bẽrã biada cadjirua sid̶a jũma cawa b̶ʌa. Mãwã dadji quĩrãca b̶esia. Maʌ̃ bẽrã zocai b̶ai diabari nejõda idjía idu jõbid̶aẽ́a. Maʌ̃da jõsira beuca baya.–
GEN 3:23 Ara maʌ̃da Ãcõrẽba ẽberãra Edeʌ̃ néu ẽjũãnebemada ãyã jʌretasia ẽjũã o b̶amãrẽã. Ãcõrẽba idjira egorod̶eba osia. Maʌ̃ bẽrã idjira b̶ʌsia egorod̶e ne u b̶amãrẽã.
GEN 3:24 Ãcõrẽba ẽberãra ãyã jʌretaped̶a Edeʌ̃ néu ẽjũã ʌ̃mãdau odjabariare bajãnebema nezocarã i bara panʌda b̶ʌsia. Idjab̶a b̶ʌsia djõbada neco urua b̶ʌda, idub̶a pʌrrʌga tucua jira b̶ʌda. Maʌ̃gʌrãba zocai b̶ai diabari nejõra waga panesid̶aa ni ab̶aʌba jõrãmãrẽã.
GEN 4:1 Maʌ̃be Adaʌ̃ra dji quima Eva ume cãĩsia. Evara b̶iogoa b̶eped̶a warra tosia. Maʌ̃ne Evaba jarasia: “Mʌ̃a umaquĩrã warrada erob̶esia Ãcõrẽba carebad̶a bẽrã.” Mãwã dji warrara trʌ̃ b̶ʌsia Caiʌ̃.
GEN 4:2 Mãwãnacarea dji djaba Abelda tosia. Maʌ̃ Abelera oveja daupẽbari basía. Maʌ̃ne Caiʌ̃ra ne ubari basía.
GEN 4:3 Mãwã panʌne ewari ab̶a Caiʌ̃ba idji néud̶ebemada Ãcõrẽa diasia.
GEN 4:4 Maʌ̃ne Abelba oveja zaquerã dji naãrã toped̶ad̶ada beaped̶a dji dragada Ãcõrẽa diasia. Ãcõrẽba Abelera idjia diad̶a sid̶a bia unusia.
GEN 4:5 Baribʌrʌ Caiʌ̃da idjia diad̶a sid̶a bia unuẽ́ basía. Maʌ̃ carea Caiʌ̃ra bio quĩrũsia. Ab̶ed̶a quĩrã cadjirua nũmesia.
GEN 4:6 Maʌ̃ carea Ãcõrẽba Caiʌ̃a jarasia: –¿Cãrẽ cãrẽã quĩrũ nũmʌ? ¿Cãrẽ cãrẽã quĩrã cadjirua nũmʌ?
GEN 4:7 Bʌa biada oibʌrʌ ¿bʌra b̶ʌsrid̶a b̶aẽ́ca? Baribʌrʌ bʌa biada oẽ́bʌrʌ cadjirua jʌwaed̶a b̶aya. Baribʌrʌ bʌa cadjiruara poyaida b̶ʌa.–
GEN 4:8 Ewari ab̶a Caiʌ̃ba idji djabaa jarasia: “Ãyã pʌrrʌad̶e wãna.” Ara maʌ̃da wãsid̶aa. Néud̶e ãbaa nĩnane Caiʌ̃ba Abelera adua b̶ʌd̶e beatasia.
GEN 4:9 Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽba Caiʌ̃a iwid̶isia: –¿Sãma b̶ʌ bʌ djaba Abelera?– Maʌ̃ne Caiʌ̃ba panusia: –Cawaẽ́a. Mãwãra ¿mʌ̃ra idji acʌbarica?–
GEN 4:10 Ãcõrẽba jarasia: –¿Cãrẽ cãrẽã bʌ djabara jãwã beasi? Idji oa egorod̶e erozoad̶aba jĩgua jara b̶ʌa mʌ̃a jipa cawa omãrẽã.
GEN 4:11 Bʌ djabada bead̶a bẽrã mʌ̃a bʌra biẽ́ b̶ʌya. Mʌ̃a bʌra idji oa erozoad̶amaʌba ãyã jʌretaya.
GEN 4:12 Bʌa ẽjũã obʌrʌmĩna bʌ néura bia zauca baya. Bʌra naʌ̃ ẽjũãne ara jãwã pʌrrʌa nĩbaya. Ʌ̃nãũi sid̶a neẽ́ b̶aya.–
GEN 4:13 Caiʌ̃ba Ãcõrẽa jarasia: –Mʌ̃ mãwã b̶aira jũmawãyã zarea b̶ʌa. Maʌ̃ra mʌ̃a droaẽ́a.
GEN 4:14 Id̶i bʌa mʌ̃ra naʌ̃ druad̶ebemada ãyã jʌretabʌrʌa. Bʌ quĩrãpita mʌ̃ra wãcara b̶aya. Id̶iba ʌ̃taa mʌ̃ra naʌ̃ ẽjũãne pʌrrʌa nĩbaya drua ãĩbema quĩrãca. Bariduaba mʌ̃ra ununibʌrʌ, bead̶ia.–
GEN 4:15 Ãcõrẽba jarasia: –Bariduaba bʌda beaibʌrʌ, mʌ̃a idjira bʌ cãyãbara aud̶uara cawa oya.– Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽba Caiʌ̃ cacuad̶e sẽyãda b̶ʌsia, bariduaba maʌ̃ sẽyãda unusid̶ara Caiʌ̃ra bearãnamãrẽã.
GEN 4:16 Ara maʌ̃da Caiʌ̃ra Ãcõrẽ quĩrãpitabemada ãyã wãped̶a Nod druad̶e b̶ad̶e wãsia. Maʌ̃ Nod druara Edeʌ̃neba ʌ̃mãdau odjabariare b̶ʌa.
GEN 4:17 Caiʌ̃ra idji quima ume cãĩsia. Dji wẽrãra b̶iogoa b̶eped̶a Enocoda tosia. Maʌ̃ Enoco tosid̶e Caiʌ̃ba puruda o b̶asia. Dji puru trʌ̃ra dji warra trʌ̃ quĩrãca Enoco trʌ̃ b̶ʌsia.
GEN 4:18 Enocora Irá zeza basía. Irára Mehujael zeza basía. Mehujaelera Metusael zeza basía. Metusaelera Lame zeza basía.
GEN 4:19 Maʌ̃ Lameba wẽrãda umé erob̶asia. Ab̶ara Adá abadjid̶aa, dewarabemara Zila abadjid̶aa.
GEN 4:20 Adába Jabalda tosia. Jabald̶eba yõsid̶aa wua ded̶e b̶eabadada, animarã daupẽbadarã sid̶a.
GEN 4:21 Dji djaba trʌ̃ra Jubal basía. Jubald̶eba yõsid̶aa arpa zá cawa b̶eada idjab̶a chiru zá cawa b̶ea sid̶a.
GEN 4:22 Zilaba Tubal-Caiʌ̃da tosia. Idjia bronced̶ebemada idjab̶a jiorrod̶ebema sid̶a ne o cawa b̶asia. Tubal-Caiʌ̃ djabawẽrãra Naamá abadjid̶aa.
GEN 4:23 Ewari ab̶a Lameba idji quimarã Adáa, Zilaa bid̶a jarasia: Adá, Zila, mʌ̃ bed̶eada ũrĩnadua. Mʌ̃a ẽberã cũdra b̶ʌda beasia idjia mʌ̃ djara tud̶a carea, mʌ̃ puod̶a carea.
GEN 4:24 Bariduaba Caiʌ̃da beaibʌrʌ, Ãcõrẽba maʌ̃gʌra bio cawa oya. Baribʌrʌ bariduaba mʌ̃da dji cũdra carea beaibʌrʌ Ãcõrẽba maʌ̃ ẽberãra aud̶uara cawa oya.
GEN 4:25 Maʌ̃ ewarid̶e Adaʌ̃ra wayacusa dji quima ume cãĩsia. Maʌ̃be dji quimaba umaquĩrã warrada tosia. Maʌ̃ne jarasia: “Caiʌ̃ba Abel bead̶acarea Ãcõrẽba mʌ̃́a dewara warrada Abel cacuabari diasia.” Mãwã dji warrara trʌ̃ b̶ʌsia Se.
GEN 4:26 Maʌ̃be Seba warrada unusia. Dji trʌ̃ra b̶ʌsia Enó. Maʌ̃ ewarid̶eba ʌ̃taa ẽberãrãba Ãcõrẽa ewari iwid̶ibʌdad̶e idji trʌ̃ra “Jehová” a panesid̶aa.
GEN 5:1 Nama b̶ʌ́ b̶ʌa Adaʌ̃neba yõped̶ad̶ad̶ebemada. Ãcõrẽba ẽberãrã osid̶e ara idji quĩrãca osia.
GEN 5:2 Dji umaquĩrã, dji wẽrã sid̶a osia. Maʌ̃ne Ãcõrẽba ãdjira yõnamãrẽã bia jara b̶ʌsia. Ãdji osi ewarid̶e ãdjira trʌ̃ b̶ʌsia “ẽberãrã.”
GEN 5:3 Adaʌ̃ ciento treinta poa b̶asid̶e warrada unusia ara idji quĩrãca b̶ʌda. Idjira trʌ̃ b̶ʌsia Se.
GEN 5:4 Se ununacarea Adaʌ̃ra ochociento poa b̶asia. Maʌ̃ne warrarã, wẽrãcaurã sid̶a unusia.
GEN 5:5 Jũma ãbaa Adaʌ̃ba noveciento treinta poa unusia. Mãwã b̶ʌda jaid̶asia.
GEN 5:6 Sera ciento cinco poa b̶asid̶e Enóda unusia.
GEN 5:7 Enó ununacarea Sera ochociento siete poa b̶asia. Maʌ̃ne warrarã, wẽrãcaurã sid̶a unusia.
GEN 5:8 Jũma ãbaa Seba noveciento doce poa unusia. Mãwã b̶ʌda jaid̶asia.
GEN 5:9 Enó noventa poa b̶asid̶e idji warra Cainaʌ̃da unusia.
GEN 5:10 Cainaʌ̃ ununacarea Enóra ochociento quince poa b̶asia. Maʌ̃ne warrarã, wẽrãcaurã sid̶a unusia.
GEN 5:11 Jũma ãbaa Enóba noveciento cinco poa unusia. Mãwã b̶ʌda jaid̶asia.
GEN 5:12 Cainaʌ̃ setenta poa b̶asid̶e idji warra Majalaleelda unusia.
GEN 5:13 Majalaleel ununacarea Cainaʌ̃ra ochociento cuarenta poa b̶asia. Maʌ̃ne warrarã, wẽrãcaurã sid̶a unusia.
GEN 5:14 Jũma ãbaa Cainaʌ̃ba noveciento die poa unusia. Mãwã b̶ʌda jaid̶asia.
GEN 5:15 Majalaleel sesenta y cinco poa b̶asid̶e idji warra Jaréda unusia.
GEN 5:16 Jaré ununacarea Majalaleelera ochociento treinta poa b̶asia. Maʌ̃ne warrarã, wẽrãcaurã sid̶a unusia.
GEN 5:17 Jũma ãbaa ochociento noventa y cinco poa unusia. Mãwã b̶ʌda jaid̶asia.
GEN 5:18 Jaré ciento sesenta y dos poa b̶asid̶e idji warra Enocoda unusia.
GEN 5:19 Maʌ̃ Enoco ununacarea Jaréra ochociento poa b̶asia. Maʌ̃ne warrarã, wẽrãcaurã sid̶a unusia.
GEN 5:20 Jũma ãbaa Jaréba noveciento sesenta y dos poa unusia. Mãwã b̶ʌda jaid̶asia.
GEN 5:21 Enoco sesenta y cinco poa b̶asid̶e idji warra Matusaleʌ̃da unusia.
GEN 5:22 Matusaleʌ̃ ununacarea Enocora tresciento poa Ãcõrẽ ume jipa nĩbasia. Maʌ̃ne warrarã, wẽrãcaurã sid̶a unusia.
GEN 5:23 Jũma ãbaa tresciento sesenta y cinco poa unusia.
GEN 5:24 Enocora ewariza Ãcõrẽ ume jipa nĩbasia. Mãwã b̶ʌd̶e nẽbasia Ãcõrẽba zocai eded̶a bẽrã.
GEN 5:25 Matusaleʌ̃ ciento ochenta y siete poa b̶asid̶e idji warra Lameda unusia.
GEN 5:26 Maʌ̃ Lame ununacarea Matusaleʌ̃ra seteciento ochenta y dos poa b̶asia. Maʌ̃ne warrarã, wẽrãcaurã sid̶a unusia.
GEN 5:27 Jũma ãbaa noveciento sesenta y nueve poa unusia. Mãwã b̶ʌda jaid̶asia.
GEN 5:28 Lame ciento ochenta y dos poa b̶asid̶e warrada unusia.
GEN 5:29 Maʌ̃ne Lameba jarasia: “Ãcõrẽba naʌ̃ ẽjũãra biẽ́ b̶ʌsia. Maʌ̃ bẽrã dadjirã jʌwaba ẽjũã o panʌra zarea b̶ʌa, baribʌrʌ naʌ̃ warrabʌrʌ dadjirãra ʌ̃nãũbiya.” Mãwã dji warrara trʌ̃ b̶ʌsia Noé.
GEN 5:30 Maʌ̃ Noé ununacarea Lamera quiniento noventa y cinco poa b̶asia. Maʌ̃ne warrarã, wẽrãcaurã sid̶a unusia.
GEN 5:31 Jũma ãbaa seteciento setenta y siete poa unusia. Mãwã b̶ʌda jaid̶asia.
GEN 5:32 Noé quiniento poa b̶asid̶e dji warrarã Seʌ̃da, Caʌ̃da, Jape sid̶a unusia.
GEN 6:1 Naʌ̃ ẽjũãne ẽberãrã yõsid̶ad̶e caurãda unucuasid̶aa.
GEN 6:2 Maʌ̃be Ãcõrẽ warrarãba maʌ̃ awẽrãrãra quĩrãwãrẽã unusid̶aa. Maʌ̃ bẽrã ãdjirãba awuabʌdada edasid̶aa.
GEN 6:3 Edaped̶ad̶acarea warrarãda yõsid̶aa. Maʌ̃ warrarãra naʌ̃ ẽjũãne drasoa waib̶ʌa warisid̶aa. Ãdjirãra trʌ̃ b̶ʌga b̶easia maʌ̃ drõãenabema ewarid̶e, nocoarebema ewarid̶e bid̶a. Ãdjirã carea Ãcõrẽba jarasia: “Mʌ̃a ẽberãrãa ʌ̃yãba diasia zocai pananamãrẽã baribʌrʌ djara bẽrã beud̶ia. Poa ciento veintebe b̶ead̶ia.”
GEN 6:5 Ãcõrẽba unusia ẽberãrãba jũma naʌ̃ ẽjũãne cadjiruada jũmawãyã o panʌda. Unusia ãdjia ab̶abe cadjirua od̶idrʌ ewariza crĩcha panʌda.
GEN 6:6 Maʌ̃ne Ãcõrẽra sopua b̶esia naʌ̃ ẽjũãne ẽberãrã od̶a carea. Idjimaarã biara b̶acasia ãdjira od̶aẽ́bara.
GEN 6:7 Nãwã crĩchasia: “Mʌ̃a ẽberãrãda, animarãda, animarã ãdji jãne wãbadada, ĩbana sid̶a jũma jõbiya. Mʌ̃a ãdjira od̶aẽ́bara biara b̶acasia.”
GEN 6:8 Baribʌrʌ Ãcõrẽba Noéda bia unusia.
GEN 6:9 Nama Noéd̶ebemada nẽbʌrʌ b̶ʌa. Noéra ẽberã jipa b̶asia. Ãcõrẽ ume jipa nĩbabadjia. Idji ewarid̶ebemarã tãẽna ab̶abe idjidrʌ jarad̶i neẽ́ b̶asia.
GEN 6:10 Noéba warrarãda ũbea unusia: Seʌ̃, Caʌ̃, idjab̶a Jape.
GEN 6:11 Maʌ̃ne naʌ̃ ẽjũãne b̶eara Ãcõrẽ quĩrãpita biẽ́ duanesid̶aa baridua cadjiruara jũmawãyã o b̶ea bẽrã.
GEN 6:12 Ãcõrẽba naʌ̃ ẽjũã acʌbʌrʌd̶e wãrãda jũma biẽ́ b̶ʌda unusia jũma ẽberãrãba ne jũmane cadjirua o b̶ea bẽrã.
GEN 6:13 Maʌ̃ carea Ãcõrẽba Noéa jarasia: –Mʌ̃a naʌ̃ ẽjũãne zocai b̶eara jũma jõbiya jũmawãyã cadjiruada o b̶ea bẽrã. Idjab̶a naʌ̃ ẽjũã sid̶a jũma ãrĩya.
GEN 6:14 Maʌ̃ carea bʌa jãba dromada bacuru biad̶ebemada odua. Oped̶a cãdorronaba soadua ed̶aare, dajadaare bid̶a. Maʌ̃ jãbara naʌ̃ waib̶ʌad̶e odua: dji drasoada setenta y cinco braza, dji jed̶eada doce braza, idjab̶a dji ʌ̃tʌada siete braza. Jãba dromara cʌd̶apõ ũbea odua. Cʌd̶apõza zocãrã tʌajucuadua. Maʌ̃be cʌd̶apõ ʌ̃taarebemane dajadaa acʌbadada odua. Dji ʌ̃tʌara bicaca ab̶a b̶aida b̶ʌa dji ãquid̶ad̶eba ed̶aa. Idjab̶a ed̶a wãbadada jãba droma orrod̶e odua.
GEN 6:17 Pãrãnacarea mʌ̃a dopapada zebiya naʌ̃ ẽjũãra jũma ũ wãmãrẽã. Mãwã jũma zocai b̶eara mʌ̃a jõbiya. Animarã b̶eara, ẽberãrã sid̶a jũma quininia.
GEN 6:18 Baribʌrʌ mʌ̃ra bʌ ume bed̶ea b̶ʌya bãrã ẽdrʌ edai carea. Bʌda, bʌ warrarãda, bʌ quimada, bʌ ãĩgurã sid̶a jãba dromane b̶adod̶ia.
GEN 6:19 Idjab̶a jũma animarãda umé uméa, dji umaquĩrãda dji wẽrãda jãba dromane ed̶a wãbid̶ia bʌ quĩrãca zocai b̶ead̶amãrẽã.
GEN 6:20 Ĩbanada, dewara animarãda, animarã ãdji jãne wãbada sid̶a umé uméa bʌmaa zed̶ia bʌa ãdjirã zocai wagamãrẽã.
GEN 6:21 Idjab̶a cod̶i careabemada jʌrʌ peped̶a wagadua bãrãba maʌ̃ animarã bid̶a co panani carea.–
GEN 6:22 Ãcõrẽba jarad̶a quĩrãca Noéba jũma osia.
GEN 7:1 Mãwãnacarea Ãcõrẽba Noéa jarasia: –Naʌ̃ ẽjũãnebema ẽberãrã tãẽna mʌ̃a ab̶abe bʌdrʌ jipa unu b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã bʌra jũma bʌ ẽberãrã sid̶a jãba dromane ed̶a wãnadua.
GEN 7:2 Dji mʌ̃́a babue diaida b̶ʌ animarãnebemada dji umaquĩrãrãda siete idjab̶a dji wẽrãrãda siete edadua, baribʌrʌ animarã mʌ̃́a babue diacara panʌnebemada ab̶a dji umaquĩrãda, ab̶a dji wẽrãda edadua.
GEN 7:3 Ara maʌ̃ quĩrãca ĩbanaza dji umaquĩrãrãda siete, dji wẽrãrãda siete edadua naʌ̃ ẽjũãne zocai b̶ead̶amãrẽã.
GEN 7:4 Siete ewari bad̶acarea mʌ̃a cuarenta ewari ãsa diamasi bid̶a cueda zebiya. Maʌ̃ba mʌ̃a naʌ̃ ẽjũãne zocai b̶ea od̶ara jũma jõbiya.–
GEN 7:5 Ara maʌ̃da Noéba jũma osia Ãcõrẽba jarad̶a quĩrãca.
GEN 7:6 Noé seisciento poa b̶asid̶e dopapaba naʌ̃ ẽjũãra jũma ũ wãsia.
GEN 7:7 Dopapa carea Noéra jãba dromane ed̶a wãsia. Dji warrarãda, dji quimada, dji ãĩgurã sid̶a ed̶a wãsid̶aa.
GEN 7:8 Jãba dromane ed̶a wãsid̶aa Ãcõrẽa babue diabada animarãda, Ãcõrẽa babue diacara panʌ animarã sid̶a. Ĩbana b̶eada, jũma ãdji jãne wãbada animarã sid̶a ed̶a wãsid̶aa.
GEN 7:9 Umé uméa dji umaquĩrãda dji wẽrãrã sid̶a jãba dromane ed̶a wãsid̶aa Ãcõrẽba Noéa jarad̶a quĩrãca.
GEN 7:10 Siete ewari bad̶acarea dopapaba ẽjũãra ũ wãsia.
GEN 7:11 Noé seisciento poa b̶asid̶e ara maʌ̃ poad̶e jed̶eco ab̶a aud̶u diecisiete ewari b̶ʌd̶e ũ wãsia. Ara maʌ̃ ewarid̶e pusa edrebema baidora ʌ̃taa bogadrʌ ze nũmesia, idjab̶a cue sid̶a bio ze nũmesia.
GEN 7:12 Naʌ̃ ẽjũãne cue ze nũmasia cuarenta ewari ãsa, diamasi bid̶a.
GEN 7:13 Cue ze nũmesid̶e Noéra idji warrarã Seʌ̃, Caʌ̃, idjab̶a Jape sid̶a jãba dromane ed̶a wãsid̶aa. Noé quimada, dji ãĩgurã sid̶a ed̶a wãsid̶aa.
GEN 7:14 Ãdjirã ume quĩrãtanoa animarã mẽãbemada, daupẽbadada, ãdji jãne wãbadada, ĩbana sid̶a jãba dromane ed̶a wãsid̶aa.
GEN 7:15 Animarã b̶eara jũma umé uméa Noémaa zesed̶aped̶a jãba dromane ed̶a wãsid̶aa.
GEN 7:16 Animarã b̶eaza ed̶a wãsid̶aa dji umaquĩrãda dji wẽrãda, Ãcõrẽba Noéa jarad̶a quĩrãca. Noé ed̶a wãnacarea Ãcõrẽba dji ed̶a wãbadara jũãtrʌ nũmʌsia wagai carea.
GEN 7:17 Cuarenta ewarid̶e dopapaba jũma ũ wãbʌrʌ basía. Ʌ̃taa ũ wãbʌrʌd̶e jãba dromara baido ʌ̃rʌ̃ ũmesia.
GEN 7:18 Dora ewariza ʌ̃taa ũ wãsia. Waib̶ʌa ũ wãsia. Maʌ̃ bẽrã jãba dromara baido ʌ̃rʌ̃ pʌrrʌga ũmesia.
GEN 7:19 Mãwã b̶ʌd̶e doba naʌ̃ ẽjũãra jũma ũ wãsia. Eya ʌ̃tʌara b̶ea sid̶a jũma ũ wãsia.
GEN 7:20 Eyara jũma ũ nũmeped̶a wad̶i braza quĩmãrẽ aud̶u ũ wãsia.
GEN 7:21 Maʌ̃ bẽrã naʌ̃ ẽjũãne zocai b̶eara jũma quinisid̶aa. Ĩbana b̶eada, daupẽbada animarãda, mẽãbemada, jũma animarã ãdji jãne wãbada sid̶a quinisid̶aa. Idjab̶a ẽberãrã sid̶a jũma quinisid̶aa.
GEN 7:22 Jũma druabema ʌ̃yãbabada b̶eara quinisid̶aa.
GEN 7:23 Wãrãda jũma druabema zocai b̶eara quinisid̶aa. Ẽberãrãda, animarãda, ãdji jãne wãbadada, ĩbana sid̶a quinisid̶aa. Mãwã Ãcõrẽba naʌ̃ ẽjũãne b̶ead̶ara jũma jõbisia. Maʌ̃ne ab̶abe panesid̶aa Noéda, idji ume jãba dromane ed̶a wãped̶ad̶a sid̶a.
GEN 7:24 Naʌ̃ ẽjũãra dopapaba ciento cincuenta ewari ũ nũmasia.
GEN 8:1 Naʌ̃ ẽjũã ũ nũmasid̶e Ãcõrẽba Noéra jũma animarã jãba dromane duanʌ sid̶a quĩrãdoaẽ́ b̶asia. Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽba nãũrãda jũma naʌ̃ ẽjũãne tʌbisia, pusa edrebema baidora tʌdrʌbisia, idjab̶a cue sid̶a poabisia.
GEN 8:3 Maʌ̃ bẽrã dora pĩãca ed̶aa erru wãsia. Cue zesi ewarid̶eba ciento cincuenta ewari bad̶acarea jãba dromara Ararat eyaid̶a b̶ʌ druad̶e poa b̶esia. Cue zesi poad̶e sei jed̶eco aud̶u diecisiete ewari b̶ʌd̶e mãwã poasia.
GEN 8:5 Baribʌrʌ wad̶ibid̶a dora erru b̶asia. Pĩãca erru wãne diebema jed̶eco nabema ewarid̶e waabema eya borora odjacuasia.
GEN 8:6 Cuarenta ewari bad̶acarea Noéba jãba dromane dajadaa acʌbada od̶ara ewasia.
GEN 8:7 Ewaped̶a ĩbana ne mĩguia cobarida ẽdrʌbisia egoro põãsada unui cawaya. Maʌ̃ ĩbanara wãped̶a waa zeẽ́ basía, ãtebʌrʌ pʌrrʌa wãb̶ari nĩbabadjia do errubʌrʌmisa.
GEN 8:8 Mãwã b̶ʌd̶e Noéba puchirãda wãbisia dora errusi cawaya.
GEN 8:9 Maʌ̃ puchirãra jãba dromanaa waya jẽda zesia sãma b̶arida unuẽ́ bẽrã. Maʌ̃be Noéba puchirãra idji jʌwaba edaped̶a jãba dromane ed̶a b̶ʌsia.
GEN 8:10 Siete ewari jʌ̃ãped̶a Noéba wayacusa puchirãra jãba dromaneba wãbisia.
GEN 8:11 Queubʌrʌd̶e puchirãra waya jẽda zesia. Maʌ̃ne dji quid̶ad̶e olivo bacuru queduada enesia. Maʌ̃neba Noéba cawasia ẽjũã ũ nũmanara wãrãda errubʌrʌda.
GEN 8:12 Waya siete ewari jʌ̃ãped̶a Noéba wayacusa puchirãra wãbisia. Maʌ̃ne puchirãra waa Noémaa zeẽ́ basía.
GEN 8:13 Noé 601 poa b̶asid̶e naʌ̃ ẽjũãne dora jũma errusia. Ara maʌ̃ poad̶e dji nabema jed̶ecod̶e nabema ewarid̶e Noéba jãba droma de ẽcarrara ogapetasia. Maʌ̃ne ẽjũãra põãsa b̶ʌda unusia.
GEN 8:14 Jed̶eco ab̶a aud̶u veintisiete ewari b̶ʌd̶e ẽjũãra wãrãda bio põãsa b̶asia.
GEN 8:15 Maʌ̃bebʌrʌ Ãcõrẽba Noéa jarasia:
GEN 8:16 –Bʌra, bʌ quima, bʌ warrarã, bʌ ãĩgurã sid̶a jãba dromaneba ẽdrʌd̶adua.
GEN 8:17 Idjab̶a ẽdrʌbigadua jũma animarã bʌ ume duanʌra: ĩbanada, animarã daupẽbadada, animarã ãdji jãne wãbada sid̶a jũma naʌ̃ ẽjũãne wãnaped̶a yõnamãrẽã.–
GEN 8:18 Ara maʌ̃da Noéra, dji quima, dji warrarã, dji ãĩgurã sid̶a ẽdrʌsid̶aa.
GEN 8:19 Idjab̶a jãba dromaneba ẽdrʌsid̶aa jũma animarã daupẽbadada, mẽãbemada, ãdji jãne wãbadada idjab̶a wãb̶aribada sid̶a.
GEN 8:20 Maʌ̃be Noéba mõgarada ʌ̃tʌ pã buesia animarã Ãcõrẽa babue diai carea. Mãwã oped̶a Ãcõrẽa babue diaida b̶ʌ animarãda, ĩbana sid̶a ab̶a ab̶a beacuasia. Beacuaped̶a mõgara ʌ̃tʌ pã bued̶a ʌ̃rʌ̃ Ãcõrẽa babue diasia.
GEN 8:21 Maʌ̃ babue diad̶ara Ãcõrẽba bia unusia. Maʌ̃ne jarasia: –Id̶iba ʌ̃taa mʌ̃a naʌ̃ ẽjũãra waa biẽ́ b̶ʌẽ́a, ẽberãrãba caibe ed̶aʌba ãdji sod̶e cadjirua od̶idrʌ crĩcha b̶eamĩna. Idjab̶a mʌ̃a jũma zocai b̶eara waa quinibiẽ́a mʌ̃a od̶a quĩrãca.
GEN 8:22 Naʌ̃ ẽjũã b̶ʌmisa ẽberãrãra ne u panania, ne ewa panania. Ewari jʌ̃wʌ̃rʌ̃ãra, ewari cũrãsa sid̶a b̶aya. Doid̶aada, poa sid̶a b̶aya. Ãsa, diamasi sid̶a b̶aya.–
GEN 9:1 Maʌ̃be Ãcõrẽba Noéa, dji warrarãa bid̶a nãwã bia jarasia: –Warra zocãrã yõnadua. Naʌ̃ ẽjũãra jũma birad̶adua.
GEN 9:2 Jũma animarã naʌ̃ ẽjũãne b̶eaba bãrãra wayad̶ia. Ĩbanara, animarã druabemara, pusad̶ebema sid̶a jũma bãrã jʌwaed̶a b̶ead̶ia.
GEN 9:3 Mʌ̃a naẽna chiruada, nejõ sid̶a cod̶amãrẽã diasia. Ara maʌ̃ quĩrãca id̶i mʌ̃a jũma animarã b̶ea sid̶a diabʌrʌa cod̶amãrẽã.
GEN 9:4 Baribʌrʌ animarã oara cocara panʌa, oad̶eba jũmarãda zocai duanʌ bẽrã.
GEN 9:5 Ẽberãba wa animarãba ẽberãda beaibʌrʌ, mʌ̃a cawa oya.
GEN 9:6 Mʌ̃a ẽberãra ara mʌ̃dji quĩrãca osia. Maʌ̃ carea bariduada mĩã beaibʌrʌ, bãrã bororãba maʌ̃ ẽberãra beabid̶ida panʌa.
GEN 9:7 Mʌ̃a bãrãa jaraya: warra zocãrã yõnadua. Naʌ̃ ẽjũãra jũma birad̶adua.–
GEN 9:8 Maʌ̃ awara Ãcõrẽba Noéa, dji warrarãa bid̶a nãwã jarasia:
GEN 9:9 –Ũrĩnadua, mʌ̃a bed̶eada b̶ʌya bãrã ume, bãrãneba yõbʌdarã ume bid̶a, jũma animarã bãrã ume jãba dromaneba ẽdrʌped̶ad̶a ume bid̶a. Animarã daupẽbada, mẽãbema, ĩbana, jũma naʌ̃ ẽjũãne b̶ea animarã ume mʌ̃a bed̶eada b̶ʌya.
GEN 9:11 Mʌ̃a bed̶ea b̶ʌbʌrʌra naʌ̃gʌa: naʌ̃ ẽjũãne zocai b̶eara waa dopapaba jõbiẽ́a. Waa naʌ̃ ẽjũãra ũ wãẽ́a naʌ̃ ẽjũãne b̶ea quininamãrẽã. Mʌ̃a bed̶ea b̶ʌd̶ara wãrãda mãwã b̶aya.–
GEN 9:12 Maʌ̃ awara Ãcõrẽba jarasia: –Mʌ̃a bãrã ume, bãrãneba yõbʌdarã ume, animarã ume bid̶a bed̶ea b̶ʌd̶ara jõca baya. Maʌ̃ carea mʌ̃a sẽyãda jʌ̃rãrãne jira b̶ʌbʌrʌa cawad̶amãrẽã mʌ̃a naʌ̃ ẽjũãne b̶ea ume bed̶ea b̶ʌd̶ara wãrãda mãwã b̶aida. Maʌ̃ sẽyãra eumaa.
GEN 9:14 Mʌ̃a jʌ̃rãrã zebibʌrʌd̶e mʌ̃ eumara odjabari baya.
GEN 9:15 Maʌ̃gʌd̶eba mʌ̃a quĩrãneba b̶aya mʌ̃a bãrã ume animarã ume bid̶a bed̶ea b̶ʌd̶ara. Waa dopapara wãbiẽ́a naʌ̃ ẽjũãne b̶ea quinibi carea.
GEN 9:16 Euma jʌ̃rãrãne jira b̶ʌ unubʌrʌd̶e mʌ̃a quĩrãneba b̶aya jũma naʌ̃ ẽjũãne zocai b̶ea ume bed̶ea b̶ʌd̶ara. Maʌ̃ra jõca baya.
GEN 9:17 Wãrãda eumaba quĩrãnebabi b̶aya mʌ̃a jũma naʌ̃ ẽjũãne zocai b̶ea ume bed̶ea b̶ʌd̶ara.– Ãcõrẽba Noéa mãwã jarasia.
GEN 9:18 Noé warrarã jãba dromaneba ẽdrʌped̶ad̶ara Seʌ̃, Caʌ̃, idjab̶a Jape basía. Caʌ̃ra Canaaʌ̃ zeza basía.
GEN 9:19 Noé warrarãra ũbea panasid̶aa, baribʌrʌ ãdjid̶eba yõped̶ad̶arãba naʌ̃ ẽjũãra wayacusa birasid̶aa.
GEN 9:20 Maʌ̃be Noéba peada oped̶a uvada úsia.
GEN 9:21 Ewari ab̶a Noéba uva b̶a aseada do b̶asia. Maʌ̃ba idjira beu b̶esia. Maʌ̃ bẽrã idji dejãne ãcad̶a tab̶asia.
GEN 9:22 Mãwã tab̶ʌd̶e dji warra Caʌ̃da ed̶a zesia. Caʌ̃ra Canaaʌ̃ zeza basía. Maʌ̃ne Caʌ̃ba idji zeza ãcad̶a tab̶ʌda unuped̶a idji djabarã dajadaare panʌ́a jarad̶e wãsia.
GEN 9:23 Maʌ̃ carea Seʌ̃ba Jape bid̶a borob̶ada ab̶a edasid̶aa. Maʌ̃ borob̶ara ãdji equiad̶e b̶ʌd̶aped̶a ãdaunaa wãsid̶aa ãdji zezamaa. Maʌ̃be araa acʌd̶aẽ́ ãdji zezara ãnẽb̶ari b̶ʌsid̶aa. Mãwã ãdji zeza cacuara ununaẽ́ basía.
GEN 9:24 Noé quĩrã bad̶acarea cawasia idji warra tẽãbema Caʌ̃ba od̶ara.
GEN 9:25 Maʌ̃ carea jarasia: Caʌ̃ warra Canaaʌ̃ra mʌ̃a biẽ́ jara b̶ʌya. Canaaʌ̃ra idji zeza djabarã nezoca ed̶aara b̶ʌda b̶aya.
GEN 9:26 Mãwã jarad̶acarea Noéba idji warrarã Seʌ̃ra Jape sid̶a nãwã bia jara b̶ʌsia: Mʌ̃ Ãcõrẽba Seʌ̃ra bia b̶ʌya. Canaaʌ̃ra Seʌ̃ nezoca baya.
GEN 9:27 Japera Ãcõrẽba dji dromada b̶ʌya. Idji djaba Seʌ̃ ume necai b̶aya. Canaaʌ̃ra idji nezoca baya.
GEN 9:28 Dopapa wãnacarea Noéra 350 poa b̶asia.
GEN 9:29 Mãwã 950 poa b̶asid̶e jaid̶asia.
GEN 10:1 Dopapa wãnacarea Noé warrarã Seʌ̃ba, Caʌ̃ba, Jape bid̶a warrarãda unucuasid̶aa. Nama b̶ʌ́ b̶ʌa ãdjid̶eba yõped̶ad̶ad̶ebemada.
GEN 10:2 Japed̶eba yõped̶ad̶ara naʌ̃gʌrã basía: Gomer, Magog, Madai, Javaʌ̃, Tubal, Mesec, Tiras sid̶a.
GEN 10:3 Jape warra Gomerd̶eba yõped̶ad̶ara naʌ̃gʌrã basía: Asquenaz, Ripat, Togarmá sid̶a.
GEN 10:4 Jape warra Javaʌ̃neba yõped̶ad̶ara naʌ̃gʌrã basía: Elisá, Tarsi, Quitiʌ̃, Rodaniʌ̃ sid̶a.
GEN 10:5 Javaʌ̃neba yõped̶ad̶ara pusa icawa drua osid̶aa. Maʌ̃ne jũma Jape warrarãba ãdjirãza puruda osid̶aa idjab̶a ãdji puruza ãdji quĩrãmera awara awara bed̶ea b̶easia.
GEN 10:6 Caʌ̃neba yõped̶ad̶ara naʌ̃gʌrã basía: Cus, Mizraiʌ̃, Put, Canaaʌ̃ sid̶a.
GEN 10:7 Caʌ̃ warra Cusd̶eba yõped̶ad̶ara naʌ̃gʌrã basía: Sebá, Havila, Sabtá, Raamá, Sabteca sid̶a. Raamáneba yõped̶ad̶ara Chebá idjab̶a Dedaʌ̃ basía.
GEN 10:8 Cusba idjab̶a Nimroda unusia. Maʌ̃ Nimrora naʌ̃ ẽjũãne nabema ẽberã dji droma basía.
GEN 10:9 Nimrora mẽã wãi carea dji bia basía Ãcõrẽba mãwã quĩrĩãna bẽrã. Maʌ̃ bẽrã ẽberãrãba jarabadjid̶aa: “Nimro quĩrãca jãʌ̃ ẽberãda mẽã wãi carea dji biaa, Ãcõrẽba mãwã quĩrĩã b̶ʌ bẽrã.”
GEN 10:10 Idji jʌwaed̶a erob̶asia puru dromarãda. Naãrã Sinar druad̶e erob̶asia Babelda, Erecoda, Acada, Calne sid̶a.
GEN 10:11 Mamaʌba Asiria druad̶aa wãsia. Mama puru osia Niniveda, Rehoboda, Cala sid̶a.
GEN 10:12 Idjab̶a Reseʌ̃ puru dromada osia Ninive idjab̶a Cala ẽsi.
GEN 10:13 Caʌ̃ warra Mizraiʌ̃neba yõsid̶aa naʌ̃gʌrãda: Ludiʌ̃, Anamiʌ̃, Lehabiʌ̃, Naptuhiʌ̃,
GEN 10:14 Patrusiʌ̃, Casluhiʌ̃, Captoriʌ̃ sid̶a. Captoriʌ̃neba pilisteorãda yõsid̶aa.
GEN 10:15 Caʌ̃ warra Canaaʌ̃ba idji warra iwina Sidoʌ̃da unusia. Maʌ̃are unusia Het.
GEN 10:16 Idjab̶a Canaaʌ̃neba yõsid̶aa jebuseorãda, amorreorãda, gergeseorãda,
GEN 10:17 heveorãda, araceorãda, sineorãda,
GEN 10:18 arvadeorãda, zemareorãda, hamateorã sid̶a. Canaaʌ̃neba yõped̶ad̶aba puru zocãrã o wãsid̶aa.
GEN 10:19 Naãrã ãdji druara b̶asia Sidoʌ̃ purud̶eba ab̶a Gaza purud̶aa idjab̶a Guerar caita bid̶a. Maʌ̃ awara ãdji puru Sodomada, Gomorrada, Admada, Zeboiʌ̃da, Lasa sid̶a ãdji drua daucha icawa panasid̶aa.
GEN 10:20 Jũma maʌ̃gʌrãra Caʌ̃neba yõsid̶aa. Ãdjirãza ãdji ẽberãrãra erob̶easia, ãdji bed̶eara quĩrã awara b̶easia, ãdji druara awara erob̶easia, idjab̶a ãdji puru sid̶a awara erob̶easia.
GEN 10:21 Seʌ̃ra Jape djaba dji nabema basía. Seʌ̃ bid̶a warrarãda unusia. Hebere warrarãda jũma Seʌ̃neba yõsid̶aa.
GEN 10:22 Seʌ̃neba yõped̶ad̶ara naʌ̃gʌrã basía: Elaʌ̃, Asur, Arpaxa, Lud, Araʌ̃ sid̶a.
GEN 10:23 Seʌ̃ warra Araʌ̃neba yõped̶ad̶ara naʌ̃gʌrã basía: Uz, Hul, Gueter, Mas sid̶a.
GEN 10:24 Seʌ̃ warra Arpaxaba Salada unusia. Salara Hebere zeza basía.
GEN 10:25 Hebereba warrarãda umé unusia. Ab̶abemara trʌ̃ b̶ʌsid̶aa Pele, idji ewarid̶e ẽberãra druaza ãyã wãbʌrʌsid̶a bẽrã. Pele djabara Joctaʌ̃ basía.
GEN 10:26 Joctaʌ̃neba yõped̶ad̶ara naʌ̃gʌrã basía: Almodad, Selep, Hazar-mavet, Jerá,
GEN 10:27 Adoraʌ̃, Uzal, Dicla,
GEN 10:28 Obal, Abimael, Sebá,
GEN 10:29 Opir, Havila, Jobá sid̶a. Jũma maʌ̃gʌrãra Joctaʌ̃ warrarã basía.
GEN 10:30 Ãdjirãba birasid̶aa Mesá purud̶eba Sepa ẽjũã eyaid̶a b̶ʌd̶aa. Separa Mesád̶eba ʌ̃mãdau odjabariare b̶ʌa.
GEN 10:31 Jũma maʌ̃gʌrãra Seʌ̃neba yõped̶ad̶arã basía. Ãdjirãza ãdji ẽberãrãra erob̶easia, ãdji bed̶eara quĩrã awara b̶easia, ãdji druara awara erob̶easia, idjab̶a ãdji puru sid̶a awara erob̶easia.
GEN 10:32 Jũma maʌ̃gʌrãra Noé warrarãneba yõsid̶aa. Dopapa wãnacarea ãdjirãra ãyã wãbʌrʌd̶aped̶a ãdjiza druada osid̶aa. Mãwã jũma naʌ̃ ẽjũãne duanesid̶aa.
GEN 11:1 Ẽberãrã druaza wãbʌrʌd̶i naẽna jũmarãda ab̶ari bed̶ead̶e bed̶eabadjid̶aa.
GEN 11:2 Ãdjirãra arima pananaca basía. Maʌ̃ba ʌ̃mãdau odjabariare pʌrrʌa nĩnane Sinar ẽjũãne jũẽne wãsid̶aa. Maʌ̃ ẽjũãne jewed̶ada ununaped̶a mama panesid̶aa.
GEN 11:3 Ewari ab̶a ãbaa nãwã bed̶eadruasid̶aa: “Egoroda mõgara quĩrãca od̶aped̶a tʌbʌd̶e bád̶adrʌ de od̶i carea.” Ara maʌ̃da egorora mõgara quĩrãca od̶aped̶a básid̶aa mõgarara neẽ́ bad̶a bẽrã. Maʌ̃be cãdorronada edasid̶aa maʌ̃ mõgara quĩrãca od̶ara carad̶i carea.
GEN 11:4 Maʌ̃be jarasid̶aa: –Jãʌ̃be puruda od̶adrʌ. Idjab̶a de ʌ̃tʌ drasoga b̶ʌda od̶ia. Dji de borora ab̶ed̶a bajãnaa tẽũbid̶ia. Mãwã osid̶ara dadjirãra trʌ̃ b̶ʌga b̶ead̶ia idjab̶a ni ab̶aʌba dadjirãra namabemada ãyã memenebid̶aẽ́a druaza wãnamãrẽã.–
GEN 11:5 Ẽberãrãba puru idjab̶a de ʌ̃tʌ drasoga b̶ʌ o panʌra Ãcõrẽba bajãneba acʌd̶e zesia.
GEN 11:6 Maʌ̃ne Ãcõrẽba jarasia: –Ãdjirãra jũma ãbaa duanʌa idjab̶a ab̶ari bed̶ead̶e bed̶eabadaa. Maʌ̃ bẽrã jʌwa b̶ʌsid̶aa jãʌ̃ de drasoga b̶ʌra od̶i carea. Maʌ̃ba bariduada o quĩrĩã panʌbʌrʌ poya od̶ia. Dadjia mãwã iduaribid̶aẽ́a.
GEN 11:7 Biara b̶ʌa dadjira wãnaped̶a ãdji bed̶eara quĩrãtanoa bed̶eabid̶ida ara ãdub̶a cawa ũrĩnaẽ́ duanenamãrẽã.–
GEN 11:8 Ara maʌ̃da Ãcõrẽba jũma naʌ̃ ẽjũãne b̶ea ẽberãrãra quĩrãtanoa bed̶eabisia cawa ũrĩrãnamãrẽã. Mãwã dji puru trʌ̃ra b̶esia Babel. Maʌ̃ bẽrã ẽberãrãba puru o pananara idu b̶ʌsid̶aa. Mãwã Ãcõrẽba ãdjirãra mamaʌba druaza wãbʌrʌbigasia.
GEN 11:10 Nama b̶ʌ́ b̶ʌa Seʌ̃neba yõped̶ad̶ad̶ebemada. Dopapa wãnacarea poa umé b̶ʌd̶e, Seʌ̃ 100 poa b̶asid̶e, dji warra Arpaxada unusia.
GEN 11:11 Maʌ̃ Arpaxa ununacarea Seʌ̃ra 500 poa b̶asia. Maʌ̃ne warrarã, wẽrãcaurã sid̶a unusia.
GEN 11:12 Arpaxa 35 poa b̶asid̶e dji warra Salada unusia.
GEN 11:13 Maʌ̃ Sala ununacarea Arpaxara 403 poa b̶asia. Maʌ̃ne warrarã, wẽrãcaurã sid̶a unusia.
GEN 11:14 Sala 30 poa b̶asid̶e dji warra Hebereda unusia.
GEN 11:15 Maʌ̃ Hebere ununacarea Salara 403 poa b̶asia. Maʌ̃ne warrarã, wẽrãcaurã sid̶a unusia.
GEN 11:16 Hebere 34 poa b̶asid̶e dji warra Peleda unusia.
GEN 11:17 Maʌ̃ Pele ununacarea Heberera 430 poa b̶asia. Maʌ̃ne warrarã, wẽrãcaurã sid̶a unusia.
GEN 11:18 Pele 30 poa b̶asid̶e dji warra Reúda unusia.
GEN 11:19 Maʌ̃ Reú ununacarea Pelera 209 poa b̶asia. Maʌ̃ne warrarã, wẽrãcaurã sid̶a unusia.
GEN 11:20 Reú 32 poa b̶asid̶e dji warra Seruda unusia.
GEN 11:21 Maʌ̃ Seru ununacarea Reúra 207 poa b̶asia. Maʌ̃ne warrarã, wẽrãcaurã sid̶a unusia.
GEN 11:22 Seru 30 poa b̶asid̶e dji warra Nacoda unusia.
GEN 11:23 Maʌ̃ Naco ununacarea Serura 200 poa b̶asia. Maʌ̃ne warrarã, wẽrãcaurã sid̶a unusia.
GEN 11:24 Naco 29 poa b̶asid̶e dji warra Tareda unusia.
GEN 11:25 Maʌ̃ Tare ununacarea Nacora 119 poa b̶asia. Maʌ̃ne warrarã, wẽrãcaurã sid̶a unusia.
GEN 11:26 Tare 70 poa b̶asid̶e dji warrarã Abraʌ̃da, dewarabema Nacoda, Haraʌ̃ sid̶a unusia.
GEN 11:27 Nama b̶ʌ́ b̶ʌa Tared̶eba yõped̶ad̶ad̶ebemada. Tareba naʌ̃ warrarãda unusia: Abraʌ̃da, Nacoda, Haraʌ̃ sid̶a. Maʌ̃ Haraʌ̃ra Lo zeza basía.
GEN 11:28 Haraʌ̃ra idji toped̶ad̶a puru Ur abadad̶e Caldea druad̶e dji zeza na jaid̶asia.
GEN 11:29 Abraʌ̃ra Naco sid̶a quima barasid̶aa. Nacoba Milcada edasia. Milcara Haraʌ̃ cau basía, Iscá djabawẽrã basía. Maʌ̃ne Abraʌ̃ba Saraida edasia.
GEN 11:30 Maʌ̃ Saraira warra neẽ́ b̶asia warra toca bẽrã.
GEN 11:31 Abraʌ̃ zeza Tarera caldeorã puru Urd̶eba ẽdrʌsia Canaaʌ̃ druad̶aa wãi carea. Idji warra Abraʌ̃da, idji wiuzaque Loda, idji ãĩgu Sarai sid̶a edesia. Baribʌrʌ Haraʌ̃ purud̶e jũẽne wãnaped̶a mama panesid̶aa.
GEN 11:32 Tare 205 poa b̶asid̶e Haraʌ̃ purud̶e jaid̶asia.
GEN 12:1 Ewari ab̶a Ãcõrẽba Abraʌ̃a jarasia: –Bʌ druara, bʌ ẽberãra, bʌ zeza ded̶ebemarã sid̶a ameped̶a wãdua. Mʌ̃a druada bʌ́a acʌbiya mamaa wãmãrẽã.
GEN 12:2 Bʌd̶eba puru dromada mʌ̃a yõbiya, bʌra bia b̶ʌya, trʌ̃ b̶ʌga b̶ʌya, idjab̶a bʌd̶eba dewararãda bia duanania.
GEN 12:3 Bʌ carebabʌdara mʌ̃a carebaya. Bʌ biẽ́ obʌdara mʌ̃a biẽ́ b̶ʌya. Bʌd̶eba mʌ̃a naʌ̃ ẽjũãne b̶ea purura jũma carebaya.–
GEN 12:4 Ara maʌ̃da Abraʌ̃ra wãsia Ãcõrẽba jarad̶a quĩrãca. Lo sid̶a idji ume wãsia. Haraʌ̃ purud̶eba ẽdrʌsid̶e Abraʌ̃ra 75 poa b̶asia.
GEN 12:5 Abraʌ̃ba idji quima Saraida, idji tẽãbea Loda, ne jũma idjia erob̶ʌ sid̶a edesia. Idji nezocarã Haraʌ̃ne edad̶a sid̶a edesia. Haraʌ̃neba ẽdrʌd̶aped̶a wãsid̶aa. Wãbʌdad̶e Canaaʌ̃ druad̶e jũẽsid̶aa.
GEN 12:6 Maʌ̃ ewarid̶e cananeorãda maʌ̃ druad̶e duanasid̶aa. Abraʌ̃ra Canaaʌ̃ druad̶e nĩne Siqueʌ̃ purud̶e jũẽne wãsia, Moré bacuru droma nũmʌma.
GEN 12:7 Mama Ãcõrẽra Abraʌ̃ma odjaped̶a nãwã jarasia: “Mʌ̃a naʌ̃ ẽjũãra bʌd̶eba yõbʌdarãa diaya.” Maʌ̃be Abraʌ̃ba mõgarada ʌ̃tʌ pã buesia ara maʌ̃ Ãcõrẽ idjima odjad̶aa bia bed̶eai carea.
GEN 12:8 Mãwãnacarea Abraʌ̃ra Beteld̶eba ʌ̃mãdau odjabariare b̶ʌ eyad̶aa wãsia. Mama idji wua dera osia. Idji wua demaʌba Betelera ʌ̃mãdau b̶aebariare b̶asia. Ʌ̃mãdau odjabariare Hai puruda b̶asia. Idji wua de caita wayacusa mõgarada ʌ̃tʌ pã buesia Ãcõrẽa ewari iwid̶i carea.
GEN 12:9 Mamaʌba Abraʌ̃ra ʌ̃nãũ eda wãsia ab̶a Negue abada ẽjũãnaa.
GEN 12:10 Maʌ̃ ewarid̶e jũma Canaaʌ̃ druad̶e jarrabada zesia. Maʌ̃ne Abraʌ̃ra Egiptod̶aa b̶ad̶e wãsia cod̶ira ab̶ed̶a neẽ́ bẽrã.
GEN 12:11 Egiptod̶e jũẽbod̶od̶e Abraʌ̃ba dji quima Saraia jarasia: –Bʌra wãrãda wẽrã quĩrãwãrẽã b̶ʌa.
GEN 12:12 Egiptod̶ebemarãba bʌ unubʌdad̶e jarad̶ia: “Jãʌ̃ra idji quimaa.” Maʌ̃ bẽrã mʌ̃ra bead̶ia. Baribʌrʌ bʌra zocai b̶ʌd̶ia edad̶i carea.
GEN 12:13 Maʌ̃ba mʌ̃ quĩrã djuburia jaradua bʌra mʌ̃ djabawẽrãda. Mãwãra mʌ̃ra bead̶aẽ́a, ãtebʌrʌ bʌd̶eba mʌ̃ra bia b̶eya.–
GEN 12:14 Abraʌ̃ jũẽnacarea Egiptod̶ebemarãba unusid̶aa idji quima Saraira quĩrãwãrẽã b̶ʌda.
GEN 12:15 Dji dromarã bid̶a unusid̶aa Saraira wãrãda bio quĩrãwãrẽã b̶ʌda. Maʌ̃ bẽrã ãdjia Egiptod̶ebema boroa Saraid̶ebemada bia jarasid̶aa. Ara maʌ̃da ãdji boroba Saraira idji ded̶aa edebisia.
GEN 12:16 Sarai carea Egiptod̶ebema boroba Abraʌ̃ra bia osia. Abraʌ̃a diacuasia ovejada, pacada, burroda, nezoca umaquĩrãda, nezoca wẽrãda, cameyo sid̶a.
GEN 12:17 Baribʌrʌ Abraʌ̃ quima Sarai carea Ãcõrẽba dji borora, idji de dromane panabada sid̶a cacua biẽ́ b̶ʌcuasia.
GEN 12:18 Maʌ̃neba dji boroba cawasia Saraira Abraʌ̃ quimada. Maʌ̃ bẽrã Abraʌ̃ra trʌ̃biped̶a jarasia: –¿Cãrẽ cãrẽã mʌ̃́a jaraẽ́ basi Saraira bʌ quimada? ¿Cãrẽ cãrẽã bʌ djabawẽrãana asi? Mʌ̃a bʌ quimara berara edasia. ¿Cãrẽ cãrẽã mʌ̃ra jãwã osi? Za b̶ʌa bʌ quimara. Edaped̶a isabe wãdua.–
GEN 12:20 Maʌ̃ bẽrã dji boroba idji zarrarãa jarasia Abraʌ̃ra idji quima ume ãyã eded̶amãrẽã. Jũma ãdjia eropanʌ sid̶a edebisia.
GEN 13:1 Mãwãnacarea Abraʌ̃ra dji quima ume Egiptod̶eba jẽda wãsia Negue ẽjũãnaa. Jũma idjia erob̶ʌra edesia. Idji tẽãbea Lo sid̶a idji ume wãsia.
GEN 13:2 Maʌ̃ne Abraʌ̃ba paratada, oro sid̶a waib̶ʌa erob̶asia. Animarã sid̶a zocãrã erob̶asia.
GEN 13:3 Maʌ̃be Negued̶eba jẽda ʌ̃nãũ eda wãsia idji wua de erob̶ad̶amaa, Betel puru idjab̶a Hai puru ẽsi.
GEN 13:4 Idjia mõgara ʌ̃tʌ pã bued̶ama jũẽped̶a Ãcõrẽa ewari iwid̶isia.
GEN 13:5 Maʌ̃ne Lora Abraʌ̃ ume b̶asia. Idjia bid̶a ovejada, paca sid̶a zocãrã erob̶asia. Wua deda zocãrã erob̶asia idji ẽberãrã itea, idji nezocarã itea bid̶a.
GEN 13:6 Baribʌrʌ Abraʌ̃ra Lo sid̶a bio bara panʌ bẽrã ẽjũãba araẽ́ basía. Maʌ̃ carea ab̶ari ẽjũãne ãbaa poya pananaẽ́ basía.
GEN 13:7 Maʌ̃ awara Abraʌ̃ animarã wagabadada Lo animarã wagabada ume ijarabadjid̶aa. Idjab̶a cananeorãda, perezeorã sid̶a mama b̶easia.
GEN 13:8 Maʌ̃ bẽrã Abraʌ̃ba Loa jarasia: –Dadjira ab̶ari ẽberãrã bẽrã bia b̶ʌẽ́a ijarad̶ida; bia b̶ʌẽ́a bʌ animarã wagabadara mʌ̃ animarã wagabada ume ijara pananida.
GEN 13:9 Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a bed̶ea djuburiaya bʌra awara wãmãrẽã. Naʌ̃ druad̶e ẽjũã baraa. Bʌabʌrʌ cawa b̶ʌa sãmaa wãida. Bʌda jʌwa acʌd̶aa wãibʌrʌ, mʌ̃ra jʌwa arad̶aa wãya. Bʌda jʌwa arad̶aa wãibʌrʌ, mʌ̃ra jʌwa acʌd̶aa wãya.–
GEN 13:10 Maʌ̃ne Loba Jordaʌ̃ do jewed̶ada jũma unusia ab̶a Zoar purud̶aa. Maʌ̃ jewed̶ad̶e dji ẽjũãra bia b̶asia Ãcõrẽ néu b̶ad̶a quĩrãca idjab̶a Egipto drua quĩrãca. Maʌ̃ jewed̶ara mãwã b̶asia Ãcõrẽba Sodoma puruda Gomorra puru sid̶a babuei naẽna.
GEN 13:11 Maʌ̃ bẽrã Loba Jordaʌ̃ do jewed̶ara jũma edasia. Maʌ̃be ʌ̃mãdau odjabariare ed̶aa wãsia. Abraʌ̃ra Canaaʌ̃ eyaid̶a b̶ʌ ẽjũãne b̶esia. Mãwã ãdjira awara wãsid̶aa. Maʌ̃ne Lora puru jewed̶ad̶e b̶ea caita b̶esia. Idji wua dera osia Sodoma puru caita.
GEN 13:13 Sodomanebemarãra dji cadjiruarã basía. Ãdjirãba Ãcõrẽ quĩrãpita cadjiruada awua obadjid̶aa.
GEN 13:14 Lo Abraʌ̃ umebemada awara wãnacarea Ãcõrẽba Abraʌ̃a jarasia: –Jãʌ̃be bʌdji b̶ʌmaʌba acʌdua jʌwa acʌd̶aa, jʌwa arad̶aa, ʌ̃mãdau odjabarid̶aa idjab̶a ʌ̃mãdau b̶aebarid̶aa bid̶a.
GEN 13:15 Jũma naʌ̃ ẽjũãra mʌ̃a bʌ́a, bʌd̶eba yõbʌdarãa bid̶a diaya ewariza bãrãne bamãrẽã.
GEN 13:16 Mʌ̃a bʌ warrarãra zocãrã yõbiya. Egoro pora poya juachad̶aca quĩrãca bʌ warrarã sid̶a poya juachad̶aca baya.
GEN 13:17 Mʌ̃a bʌ́a naʌ̃ ẽjũãra diai bẽrã dji drasoara dji jed̶ea sid̶a acʌd̶e wãdua.–
GEN 13:18 Ara maʌ̃da Abraʌ̃ba idji wua dera ẽrãped̶a Mamre abada ẽjũãne b̶ad̶e wãsia. Mamre ẽjũãra bacuru dromaid̶a b̶ʌa idjab̶a Hebroʌ̃ puru caita b̶ʌa. Mama Abraʌ̃ba mõgarada ʌ̃tʌ pã buesia Ãcõrẽa ewari iwid̶i carea.
GEN 14:1 Maʌ̃ ewarid̶e Quedorlaóme abadada Elaʌ̃ druad̶ebema boro basía. Idjiare naʌ̃ bororãda panasid̶aa: Amrapel, Sinar ẽjũãnebemada; Ario, Elasar purud̶ebemada; idjab̶a Tidale, Goiʌ̃ druad̶ebemada.
GEN 14:2 Maʌ̃ Quedorlaómeare b̶eara Berá abada ume djõ panasid̶aa. Maʌ̃ Berára Sodoma purud̶ebema boro basía. Idjiare naʌ̃ bororãda panasid̶aa: Birsa, Gomorra purud̶ebemada; Sinabo, Admá purud̶ebemada; Semebé, Zeboiʌ̃ purud̶ebemada; idjab̶a Bela purud̶ebema boro sid̶a. Bela purura Zoar abadaa.
GEN 14:3 Maʌ̃gʌrãra Sidim jewed̶ad̶e jũma ãbaa dji jʌresid̶aa Pusa Beud̶a abada icawa Quedorlaómeare b̶ea ume djõni carea.
GEN 14:4 Maʌ̃ Quedorlaómeba Sodomanebema boroare panʌra idji jʌwaed̶a doce poa erob̶asia. Baribʌrʌ trecebema poad̶e maʌ̃gʌrãba Quedorlaómera waa ĩjãnaẽ́ basía.
GEN 14:5 Maʌ̃ carea poa catorcebemane Quedorlaómera idjiare panʌ bororã sid̶a wãsid̶aa ãdjirã ume djõni carea. Wãbʌdad̶e naãrã Astarot-carnaim purud̶e jũẽsid̶aa. Mama repairãda poyasid̶aa. Mamaʌba Ham purud̶aa wãnaped̶a zuzirãda poyasid̶aa. Mamaʌba Quiriataim jewed̶ad̶e jũẽne wãnaped̶a emirãda poyasid̶aa.
GEN 14:6 Maʌ̃be Seír eyad̶e jũẽnaped̶a horeorãda quena wãsid̶aa ab̶a Paraʌ̃ ẽjũã ewara b̶ʌmaa.
GEN 14:7 Jẽda zebʌdad̶e En-mispat purud̶e jũẽsid̶aa. Maʌ̃ purura idjab̶a Cadé abadaa. Mama amalecitarãda poyad̶aped̶a jũma ãdjia eropanʌra ãrĩsid̶aa. Amorreorãda ara maʌ̃ quĩrãca osid̶aa Hazezon-tamar purud̶e.
GEN 14:8 Quedorlaómeare panʌba maʌ̃ puru b̶eara jũma poyad̶aped̶a Sidim jewed̶ad̶aa wãsid̶aa. Mama Sodomanebema boroare panʌra ãbaa dji jʌre panasid̶aa ãdjirã ume djõni carea. Sodomanebema boroare panʌra naʌ̃gʌrã basía: Gomorrad̶ebema boroda, Admánebema boroda, Zeboiʌ̃nebema boroda, idjab̶a Belad̶ebema boro sid̶a. Bela purura Zoar abadaa. Maʌ̃ bororãra juesuma panasid̶aa. Maʌ̃ne Elaʌ̃nebema boro Quedorlaómeare panʌra naʌ̃gʌrã basía: Goiʌ̃nebema boro Tidaleda, Sinard̶ebema boro Amrapelda, Elasard̶ebema boro Ario sid̶a. Ãdjira quĩmãrẽ panasid̶aa.
GEN 14:10 Djõbʌdad̶e Quedorlaómeare panʌba poyasid̶aa. Maʌ̃ carea Sodomanebema boroare b̶eara mĩrũ wãbʌrʌsid̶aa. Maʌ̃ Sidim jewed̶ara egorod̶ebema cãdorrona susuaid̶a b̶asia. Maʌ̃ bẽrã mĩrũ wãbʌdad̶e ʌ̃cʌrʌ maʌ̃ susuad̶e ed̶a b̶aesid̶aa. Waabemarãra eyad̶aa mĩrũ wãsid̶aa.
GEN 14:11 Maʌ̃ne Quedorlaómeare panʌba Sodomanebema nebiada, cobada sid̶a jũma jãrĩsid̶aa. Ab̶arica osid̶aa Gomorrad̶e. Maʌ̃ne Abraʌ̃ tẽãbea Lora Sodomane b̶ad̶a bẽrã Quedorlaómeare panʌba jida edesid̶aa. Ne jũma jãrĩnaped̶a wãsid̶aa.
GEN 14:13 Mãwãnacarea mĩrũ wãna ab̶aʌba Abraʌ̃a jũma nẽbʌrʌsia. Maʌ̃ ewarid̶e Abraʌ̃ “hebreo” abadara bacuruid̶a b̶ʌ ẽjũãne b̶abadjia. Maʌ̃ ẽjũãra Mamre abadjid̶aa Mamrera djibari bẽrã. Idji djabarãra Escol idjab̶a Aner basía. Maʌ̃gʌ amorreorãra Abraʌ̃are panasid̶aa.
GEN 14:14 Maʌ̃ne Abraʌ̃ba ũrĩsia Quedorlaómeare panʌba idji tẽãbeara jida eropanʌda. Maʌ̃ carea Abraʌ̃ba idji ded̶e tocuad̶a mẽsrã b̶eada 318 jʌresia. Maʌ̃be Quedorlaómeare panʌ caid̶u ẽpẽ wãsid̶aa Daʌ̃ purud̶aa.
GEN 14:15 Mama diamasi Abraʌ̃ba dji mẽsrã b̶eara zocãrã awara awara wãbiped̶a djõsid̶aa. Maʌ̃ne Quedorlaómeare panʌra poyad̶aped̶a dji mĩrũ wãbʌda caid̶u wãsid̶aa Hobá purud̶aa, Damasco wagaa.
GEN 14:16 Maʌ̃be Quedorlaómeare panʌba nebia jãrĩped̶ad̶ara Abraʌ̃ba jũma jãrĩsia. Lod̶e sid̶a jãrĩsia. Maʌ̃ne idji tẽãbea Lora, wẽrãrãda, dewara ẽberãrã sid̶a ẽdrʌ edasia.
GEN 14:17 Abraʌ̃ba Quedorlaómera dji bororã idjiare djõ panʌ sid̶a poyaped̶a idji druad̶aa jẽda zesia. Savé jewed̶a “Ẽberãrã Boro Jewed̶a” abadad̶e wãbʌrʌd̶e Sodomanebema boroda Abraʌ̃ audiab̶arid̶e zesia.
GEN 14:18 Mãwã b̶ʌd̶e Saleʌ̃nebema boro Melquisedéda zesia. Maʌ̃ Melquisedéba paʌ̃da uva b̶a sid̶a enesia. Melquisedéra Ãcõrẽ dji Dromaara b̶ʌ sacerdote basía.
GEN 14:19 Maʌ̃ne idjia Abraʌ̃ra nãwã bia jara b̶ʌsia: Abraʌ̃, Ãcõrẽ dji Dromaara b̶ʌba, bajã idjab̶a naʌ̃ ẽjũã od̶aba bʌra carebaya.
GEN 14:20 Ãcõrẽ dji Dromaara b̶ʌra bio biya quirua. Idjia bʌ dji quĩrũrãra bʌ́a poyabisia. Maʌ̃ne Abraʌ̃ba ne jũma jãrĩnanebemada die juachabʌrʌza Melquisedéa ab̶a dia wãsia.
GEN 14:21 Mãwãnacarea Sodomanebema boroba Abraʌ̃a jarasia: –Mʌ̃́a diadua mʌ̃ ẽberãrã ẽdrʌ edad̶ada. Baribʌrʌ bʌa nebia waya jãrĩnara edadua, mʌ̃re sid̶a edadua.–
GEN 14:22 Maʌ̃ne Abraʌ̃ba Sodomanebema boroa jarasia: –Edaẽ́a. Mʌ̃a wãrã arada Ãcõrẽ dji Dromaara b̶ʌ, naʌ̃ ẽjũã idjab̶a bajã od̶a ume nãwã bed̶ea b̶ʌsia: mʌ̃a bʌrera edaẽ́a. Ni maãrĩara quiru sid̶a edaẽ́a. Bʌ jĩrũne jʌ̃bari jʌ̃cara sid̶a edaẽ́a. Mãwã edaẽ́a bʌa jararãmãrẽã mʌ̃ra ne bara b̶ʌsida.
GEN 14:24 Mʌ̃ nezocarãba coped̶ad̶a awara mʌ̃a waa quĩrĩãẽ́a. Baribʌrʌ mʌ̃are djõ panana Anerba, Escolba, Mamre bid̶a ara ãdjia quĩrĩãbʌdada edad̶ia.–
GEN 15:1 Mãwãnacarea Abraʌ̃ba cãĩmocara quĩrãca Ãcõrẽba idjía nãwã bed̶eabʌrʌda unusia: –Abraʌ̃, wayarãdua. Mʌ̃ra bʌ wagabaria. Mʌ̃a bʌra aud̶uara ne bara b̶ʌya.–
GEN 15:2 Maʌ̃ne Abraʌ̃ba jarasia: –Ay, Ãcõrẽ, ¿cãrẽ cãrẽã mʌ̃ra ne bara b̶ʌi? Mʌ̃ra warra sid̶a neẽ́ b̶ʌa. Mʌ̃ beud̶acarea mʌ̃a erob̶ʌra mʌ̃ nezoca Elieze Damasco purud̶ebemaba jũma edaya.–
GEN 15:3 Idjab̶a Abraʌ̃ba jarasia: –Bʌa mʌ̃́a warra unubiẽ́ b̶ʌ bẽrã mʌ̃a erob̶ʌra nezoca mʌ̃ ded̶e tod̶aba jũma edaya.–
GEN 15:4 Maʌ̃ne Ãcõrẽba Abraʌ̃a jarasia: –Eliezeba bʌa erob̶ʌra edaẽ́a, ãtebʌrʌ bʌ warra araba edaya.–
GEN 15:5 Maʌ̃be dajadaa edeped̶a Ãcõrẽba jarasia: –Bajãnaa acʌdua, maʌ̃be chĩdauda jũma poya juachaibʌrʌ, juachadua. Jãʌ̃ chĩdau zocãrã b̶ʌ quĩrãca bʌd̶eba yõbʌdarã sid̶a zocãrã duanania.–
GEN 15:6 Abraʌ̃ba Ãcõrẽra wãrãda ĩjãsia. Maʌ̃ carea Ãcõrẽba idjira jipa unusia.
GEN 15:7 Maʌ̃be Ãcõrẽba jarasia: –Mʌ̃ra Ãcõrẽa. Mʌ̃abʌrʌ bʌra caldeorã puru Urd̶eba ẽdrʌ enesia naʌ̃ Canaaʌ̃ ẽjũãra diai carea.–
GEN 15:8 Maʌ̃ne Abraʌ̃ba jarasia: –Mʌ̃ Boro Ãcõrẽ, ¿sãwã cawai mʌ̃a naʌ̃ ẽjũãra wãrãda edaida?–
GEN 15:9 Ãcõrẽba panusia: –Mʌ̃a nãwã unubiya naʌ̃ ẽjũãra diaida: enedua paca zaque poa ũbea b̶ʌda, chiwatu poa ũbea b̶ʌda, oveja umaquĩrã poa ũbea b̶ʌda, puchirãda, putuju sid̶a.–
GEN 15:10 Ara maʌ̃da Abraʌ̃ba maʌ̃ animarã b̶eara jũma enesia. Eneped̶a, beaped̶a, ẽsidra drapetaped̶a, orro ab̶a dewara orro ume quĩrã djica cob̶ʌsia. Ĩbanara drapetaẽ́ basía.
GEN 15:11 Maʌ̃ne ãgosora zesesid̶aa animarã bead̶a cod̶i carea. Zesebʌdad̶e Abraʌ̃ba ãyã jʌrecuabadjia.
GEN 15:12 Queubʌrʌd̶e Abraʌ̃ra bio cãĩ nũmesia. Cãĩ b̶ʌd̶e unusia bio pãĩsosoa minijĩchia nũmʌda. Maʌ̃ bẽrã bio ne wayasia.
GEN 15:13 Mãwã b̶ʌd̶e Ãcõrẽba Abraʌ̃a jarasia: –Bʌra drõã b̶ed̶acarea necai waraga jaid̶aped̶a tʌb̶arid̶ia. Baribʌrʌ cawa b̶adua bʌd̶eba yõi purura djãrã druad̶e b̶aida. Maʌ̃ druad̶ebemarãba ãdjirãra nezocarãda b̶ʌd̶aped̶a cuatrociento poa bia mĩga eropanania. Baribʌrʌ ãdjirã biẽ́ o panʌra mʌ̃a biẽ́ b̶ʌya. Maʌ̃be bʌd̶eba yõi purura mamaʌba ne bara ẽdrʌya.
GEN 15:16 Maʌ̃ cuatrociento poa bad̶acarea bʌd̶eba yõi purura namaa jẽda zeya. Maʌ̃ ewarid̶e mʌ̃a amorreorã naʌ̃ ẽjũãne duanʌra cawa oped̶a naʌ̃ ẽjũãra bʌd̶eba yõi purua diaya. Bʌ zocai b̶ʌ ewarid̶e mʌ̃a ãdjirãra cawa oẽ́a ãdjia cadjirua od̶ida panʌra wad̶i jũma od̶aẽ́ panʌ bẽrã.–
GEN 15:17 Queud̶acarea pãĩma nũmesia. Mãwã b̶ʌd̶e cawaẽ́ne cuguru waib̶ʌa cowa nũmʌda idjab̶a cãdorrona ĩbĩrã urua nũmʌ sid̶a odjad̶aped̶a dji animarã drapetad̶a ẽsi wãsid̶aa.
GEN 15:18 Ara maʌ̃ba Ãcõrẽba Abraʌ̃ ume nãwã bed̶ea b̶ʌsia: –Wãrãda mʌ̃a bʌd̶eba yõi purua naʌ̃gʌ ẽjũãra diaya Egipto quĩrãpe b̶ʌ dod̶eba ab̶a do waib̶ʌa Euprate abadad̶aa.
GEN 15:19 Quenitarã, quenizirã, cadmoneorã,
GEN 15:20 hititarã, perezeorã, repairã,
GEN 15:21 amorreorã, cananeorã, gergeseorã, jebuseorã ẽjũã sid̶a mʌ̃a bʌd̶eba yõbʌdarãa jũma diaya.–
GEN 16:1 Abraʌ̃ quima Saraira warra toca basía, baribʌrʌ Saraiba Egiptod̶ebema nezocawẽrãda erob̶asia. Maʌ̃ nezocawẽrã trʌ̃ra Agara abadjid̶aa.
GEN 16:2 Ewari ab̶a Saraiba Abraʌ̃a jarasia: –Mʌ̃ra Ãcõrẽba warra toca wẽrãda b̶ʌd̶a bẽrã, mʌ̃a bʌ́a bed̶ea djuburiaya mʌ̃ nezocawẽrã ume cãĩmãrẽã. Ãĩbẽrã mʌ̃a warrada idjid̶eba erob̶aisicada.– Saraiba jarad̶ara Abraʌ̃ba ĩjãsia.
GEN 16:3 Ara maʌ̃da Saraiba idji Egiptod̶ebema nezocawẽrãra Abraʌ̃a quima quĩrãca diasia warrada to diamãrẽã. Mãwã osia ãdji Canaaʌ̃ne die poa panasid̶ad̶e.
GEN 16:4 Ara maʌ̃da Abraʌ̃ra Agara ume cãĩsia. Maʌ̃ne Agarara b̶iogoa b̶esia. Maʌ̃ cawad̶acarea Agaraba idji boro Saraira igara b̶esia.
GEN 16:5 Maʌ̃ bẽrã Saraiba Abraʌ̃a jarasia: –Bʌdrʌ bed̶ead̶e b̶ʌa Agaraba mʌ̃ igara b̶ʌ carea. Mʌ̃a bʌ́a idjira diasia quima quĩrãca. Baribʌrʌ idji b̶iogoa b̶ʌ cawasid̶eba ʌ̃taa mʌ̃ra igara b̶ʌa. Ãcõrẽbʌrʌ cawa b̶ʌa caida bed̶ead̶e b̶ʌda: mʌ̃da wa bʌda.–
GEN 16:6 Maʌ̃ne Abraʌ̃ba Saraia jarasia: –Acʌdua, bʌ nezocawẽrãra bʌ jʌwaed̶a b̶ʌa. Bʌdjia quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca odua.– Ara maʌ̃da Saraiba dji nezocawẽrãra biẽ́ o b̶esia. Maʌ̃ carea dji nezocawẽrãra mĩrũ wãsia.
GEN 16:7 Agara mĩrũ wãne Ãcõrẽ nezoca bajãnebemaba idji acʌd̶e zesia. Idjia Agarara unusia ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e egorod̶eba baido ʌ̃ta bogadrʌ b̶ʌma. Maʌ̃ baido ʌ̃ta bogadrʌ b̶ʌra Sur ẽjũãnaa wãbada od̶e b̶ʌa.
GEN 16:8 Maʌ̃ne Ãcõrẽ nezoca bajãnebemaba Agaraa iwid̶isia: –Agara, Sarai nezocawẽrã, ¿bʌra sãmaʌba zebʌrʌ? ¿Sãmaa wã?– Agaraba panusia: –Mʌ̃ra mʌ̃ boro Sarai ume b̶ad̶ada mĩrũ wãa.–
GEN 16:9 Maʌ̃ne Ãcõrẽ nezoca bajãnebemaba jarasia: –Bʌ boro Saraimaa jẽda wãdua. Idji bed̶eara jũma ĩjã odua.–
GEN 16:10 Maʌ̃ awara jarasia: –Mʌ̃a bʌd̶eba zocãrã yõbiya. Mãwã zocãrã yõni bẽrã poya juachad̶aca baya.–
GEN 16:11 Idjab̶a jarasia: Bʌ b̶iogoa b̶ʌra umaquĩrã warrada toya. Maʌ̃ warrara trʌ̃ b̶ʌdua Ismael, mʌ̃a bʌ bia mĩga b̶ʌd̶ebemada ũrĩna bẽrã.
GEN 16:12 Idjira ni ab̶aʌ jʌwaed̶a b̶aẽ́a. Jũmarã ume djõ b̶aya. Idjab̶a jũmarãda idji ume djõ b̶ead̶ia. Idji ẽberãrãnebemada jĩga b̶abari baya.
GEN 16:13 Agaraba cawasia Ãcõrẽdrʌ mãwã bed̶ea b̶asida. Maʌ̃ bẽrã Agaraba jarasia “Mʌ̃ unubari Ãcõrẽda mʌ̃a unusia.” Maʌ̃ carea Ãcõrẽ trʌ̃ra nãwã jarasia: “Bʌra mʌ̃ unubari Ãcõrẽa.”
GEN 16:14 Maʌ̃ bẽrã dji egorod̶eba baido bogadrʌ b̶ʌra trʌ̃ b̶ʌsia “baido bogadrʌ b̶ʌ Ãcõrẽ zocai b̶ʌ mʌ̃ unubarid̶e.” Maʌ̃ baidora Cadé puru idjab̶a Bered puru ẽsi b̶ʌa.
GEN 16:15 Agara jẽda wãped̶a umaquĩrã warrada Abraʌ̃a to diasia. Abraʌ̃ba Agara warrara trʌ̃ b̶ʌsia Ismael.
GEN 16:16 Agaraba idji warra Ismael tosid̶e Abraʌ̃ra 86 poa b̶asia.
GEN 17:1 Abraʌ̃ 99 poa b̶asid̶e Ãcõrẽra idjima odjaped̶a nãwã jarasia: –Mʌ̃ra ne jũma poya obari Ãcõrẽa. Bʌra mʌ̃ quĩrãpita jipa nĩbadua.
GEN 17:2 Mʌ̃a bʌ ume bed̶ea b̶ʌd̶ara wãrãda oya. Mãwã bʌd̶eba zocãrã yõbiya.–
GEN 17:3 Ara maʌ̃da Abraʌ̃ba Ãcõrẽra bio waya b̶ʌ bẽrã chĩrãborod̶e cob̶eped̶a idji dratura egorod̶aa b̶arru tẽũ cob̶esia. Maʌ̃ne Ãcõrẽba jarasia:
GEN 17:4 –Mʌ̃a bʌ ume bed̶ea b̶ʌd̶ara naʌ̃gʌa: bʌra zocãrã puru zeza baya.
GEN 17:5 Maʌ̃ bẽrã bʌra waa Abraʌ̃ ad̶aẽ́a. Id̶iba ʌ̃taa bʌ trʌ̃ra Abrahaʌ̃ ad̶ia, mʌ̃a bʌra zocãrã puru zezada b̶ʌbʌrʌ bẽrã.
GEN 17:6 Mʌ̃a bʌd̶eba zocãrã yõbiya; bʌd̶eba mʌ̃a puruda zocãrã ocuaya. Idjab̶a bʌd̶eba ẽberãrã bororãda odjad̶ia.
GEN 17:7 Mʌ̃a bʌ ume, bʌd̶eba yõbʌda ume bid̶a bed̶ea b̶ʌd̶ara naʌ̃gʌa: mʌ̃ra ewariza bʌ Ãcõrẽa idjab̶a ãdjirã Ãcõrẽ baya. Mʌ̃a bãrãra waga b̶aya idjab̶a bãrãba mʌ̃ra ẽpẽ panania.
GEN 17:8 Idjab̶a bʌ b̶abari ẽjũãra bʌ́a, bʌd̶eba yõbʌdarãa bid̶a mʌ̃a diaya. Mʌ̃a bãrãa jũma Canaaʌ̃ druara diaya ewariza bãrãne bamãrẽã. Maʌ̃ne mʌ̃drʌ bãrã Ãcõrẽ baya.–
GEN 17:9 Idjab̶a Ãcõrẽba Abrahaʌ̃a jarasia: –Mʌ̃a bʌ ume bed̶ea b̶ʌd̶a bẽrã, bʌa ne oida b̶ʌa. Idjab̶a id̶iba ʌ̃taa bʌ warrarãba, ãdjid̶eba yõbʌdarã bid̶a ab̶arica od̶ida panʌa. Bãrãba nãwã od̶ida panʌa: bãrã tãẽnabema umaquĩrãrã jũmarãba ãdji cacuara wẽãgod̶ida panʌa.
GEN 17:11 Bãrã umaquĩrã cacua wẽãgod̶ara mʌ̃a bãrã ume bed̶ea b̶ʌd̶a sẽyã baya.
GEN 17:12 Id̶iba ʌ̃taa umaquĩrã warrada tod̶ibʌrʌ, ocho ewari b̶ʌd̶e idji cacuara wẽãgod̶ida panʌa. Maʌ̃ awara nezoca warrarã bãrã ded̶e tobʌdarãda idjab̶a ãĩbema nẽdod̶a nezocarã sid̶a cacua wẽãgod̶ida panʌa. Mãwã mʌ̃a bãrã ume bed̶ea b̶ʌd̶a sẽyãra ara bãdji cacuad̶e erob̶ead̶ia. Mʌ̃a bed̶ea b̶ʌd̶ara ewariza mãwã b̶aya.
GEN 17:14 Maʌ̃ carea baridua umaquĩrãba idji cacuada wẽãgoẽ́bʌrʌ, maʌ̃ ẽberãra bãrãnebemada ãyã b̶ʌd̶ida panʌa, mʌ̃a bãrã ume bed̶ea b̶ʌd̶ara igara b̶ʌ bẽrã.–
GEN 17:15 Maʌ̃ awara Ãcõrẽba Abrahaʌ̃a jarasia: –Mʌ̃a bʌ quima Saraira nãwã bia b̶ʌya: idjid̶eba mʌ̃a bʌ́a warrada wãrãda diaya. Maʌ̃ awara idjid̶eba puruda zocãrã yõnia idjab̶a idjid̶eba ẽberãrã bororãda odjad̶ia. Maʌ̃ carea bʌ quimara waa Sarai arãdua, ãtebʌrʌ idji trʌ̃ra Sara adua.–
GEN 17:17 Maʌ̃be Abrahaʌ̃ba Ãcõrẽra waya b̶ʌ bẽrã chĩrãborod̶e cob̶eped̶a idji dratura egorod̶e b̶arru tẽũ cob̶esia. Baribʌrʌ ipid̶asia. Idji sod̶e crĩchasia: “Ẽberã cien poa b̶ʌba ¿sãwã warrada oi? Sara noventa poa b̶ʌda ¿sãwã mãwã b̶iogoa b̶ei?”
GEN 17:18 Maʌ̃ne Abrahaʌ̃ba Ismaeld̶ebemada crĩchasia. Maʌ̃ bẽrã Abrahaʌ̃ba Ãcõrẽa jarasia: –¡Ismaelda bʌ quĩrãpita bia b̶ʌbara bia b̶acasia!–
GEN 17:19 Maʌ̃ne Ãcõrẽba panusia: –Mãwãẽ́a. Bʌ quima Sarabʌrʌ umaquĩrã warrada bʌ́a to diaya. Bʌa idji trʌ̃ra b̶ʌdua Isa. Mʌ̃a bʌ ume bed̶ea b̶ʌd̶ara jõca baya. Maʌ̃ bẽrã maʌ̃ bed̶eara idjab̶a Isa itea b̶aya, idjid̶eba yõbʌdarã itea bid̶a.
GEN 17:20 Idjab̶a bʌ warra Ismaeld̶ebema jarad̶ara mʌ̃a ũrĩsia. Mʌ̃a idji sid̶a bia b̶ʌya. Maʌ̃ bẽrã warra zocãrã unubiya. Mãwã idjid̶eba ẽberãrã zocãrã yõnia. Idjia doce warra dji dromarãda unuya. Mãwã mʌ̃a idjid̶eba puru waib̶ʌada oya.
GEN 17:21 Baribʌrʌ mʌ̃a bʌ ume bed̶ea b̶ʌd̶ara Isa itea b̶aya. Id̶iba poa ab̶a babʌrʌd̶e Isara Saraba bʌ́a to diaya.–
GEN 17:22 Ãcõrẽra Abrahaʌ̃ ume bed̶ea b̶aped̶a wãsia.
GEN 17:23 Ara maʌ̃ ewarid̶e Abrahaʌ̃ba idji warra Ismaelda, nezocarã idji ded̶e toped̶ad̶arãda, idjia nẽdod̶a nezocarã sid̶a trʌ̃cuaped̶a Ãcõrẽba jarad̶a quĩrãca jũmarãda cacua wẽãgocuasia.
GEN 17:24 Abrahaʌ̃ra 99 poa b̶asia idji cacua wẽãgosid̶e.
GEN 17:25 Dji warra Ismaelera trece poa b̶asia idji cacua wẽãgosid̶e.
GEN 17:26 Abrahaʌ̃ cacua wẽãgosid̶e ab̶ari ewarid̶e dji warra Ismael sid̶a cacua wẽãgosia.
GEN 17:27 Jũma umaquĩrãrã idji ded̶e panabadada, nezocarã idji ded̶e toped̶ad̶ada, ãĩbemarã nẽdod̶arã sid̶a ab̶ari ewarid̶e cacua wẽãgosid̶aa.
GEN 18:1 Abrahaʌ̃ Mamre ẽjũã bacuru dromaid̶a b̶ʌma b̶asid̶e Ãcõrẽra idjima nãwã odjasia: Abrahaʌ̃ra idji wua ded̶e ed̶a wãbadama umatipa chũmasia.
GEN 18:2 Acʌbʌrʌd̶e ẽberãda ũbea caita nũpanʌda unusia. Maʌ̃ ẽberãrã unubʌrʌd̶e araa pira wãsia audiab̶arid̶e. Chĩrãborod̶e cob̶eped̶a idji dratura egorod̶aa b̶arru tẽũ cob̶esia.
GEN 18:3 Maʌ̃be jarasia: –Mʌ̃ Boro, mʌ̃ quĩrã djuburia wãyã wãrãdua.
GEN 18:4 Bʌmaa bia b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃a baidoda enebiya bãrã jĩrũ sʌgʌd̶amãrẽã. Maʌ̃be bacuru edre ʌ̃nãũnida panʌa.
GEN 18:5 Mʌ̃maa ze panʌ bẽrã mʌ̃a bãrã itea ne djubiya ne cod̶aped̶a cacua ʌb̶ʌad̶amãrẽã. Mãwãnacarea wãnida panʌa.– Ãdjia panusid̶aa: –Bia b̶ʌa, odua bʌa jara b̶ʌ quĩrãca.–
GEN 18:6 Ara maʌ̃da Abrahaʌ̃ra idji ded̶e isabe ed̶aa wãped̶a Saraa jarasia: –Harinada cuarenta libra edaped̶a isabe bʌrachiradua. Maʌ̃be ãbucuadua jari panʌ ẽberãba cod̶amãrẽã.–
GEN 18:7 Maʌ̃be Abrahaʌ̃ra idji pacamaa pira wãped̶a paca zaque boreguea b̶ʌda ab̶a edaped̶a idji nezocaa diasia isabe beaped̶a omãrẽã.
GEN 18:8 Oped̶a Abrahaʌ̃ba dji paca zaque djarara ãdjía cobisia. Idjab̶a paca jub̶ada diasia. Paca jub̶ad̶eba ne od̶a sid̶a diasia. Ãdji ne co panʌne Abrahaʌ̃ra bacuru edre nũmasia.
GEN 18:9 Mãwã panʌne ãdjirãba iwid̶isid̶aa: –¿Bʌ quima Sarara sãma b̶ʌ?– Abrahaʌ̃ba panusia: –Nama wua ded̶e ed̶a b̶ʌa.–
GEN 18:10 Maʌ̃ne ãdjirãnebema ab̶aʌba jarasia: –Za zei poad̶e mʌ̃ra wayacusa bʌ acʌd̶e zeya. Maʌ̃ne bʌ quimaba umaquĩrã warrada to erob̶aya.– Mãwã bed̶ea panʌda Saraba Abrahaʌ̃ ẽcarraare ãdji ded̶e ed̶aa wãbadad̶eba jũma ũrĩ b̶asia.
GEN 18:11 Abrahaʌ̃ra Sara sid̶a drõãda panasid̶aa. Maʌ̃ bẽrã Saraba idji jed̶eco unuca basía.
GEN 18:12 Maʌ̃ carea Saraba nãwã crĩchasia: “Mʌ̃ jãwã djora b̶ʌba, mʌ̃ quima sid̶a drõã b̶ʌba ¿sãwã warrada od̶i?” Mãwã crĩchaped̶a idub̶a ipid̶asia.
GEN 18:13 Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽba Abrahaʌ̃a jarasia: –¿Cãrẽ cãrẽã Sarara ipid̶asi? ¿Cãrẽ cãrẽã crĩcha b̶ʌ idji djora b̶ʌba warrara poya toẽ́da?
GEN 18:14 ¿Mʌ̃a ne jũma poya o b̶ʌẽ́ca? Mʌ̃a jarad̶a quĩrãca za zei poad̶e mʌ̃ra bʌmaa wayacusa zeya. Maʌ̃ ewarid̶e Saraba umaquĩrã warrada to erob̶aya.–
GEN 18:15 Maʌ̃ne Sara dauperabʌrʌba jarasia: –Mʌ̃ra ipid̶aẽ́ basía.– Baribʌrʌ Ãcõrẽba jarasia: –Mãwãẽ́a. Mʌ̃a cawa b̶ʌa bʌra ipid̶asida.–
GEN 18:16 Maʌ̃be maʌ̃ ẽberãrã ũbea panʌra piradrʌd̶aped̶a Sodoma purud̶aa wãbʌda basía. Abrahaʌ̃ra ãdji ume wãsia bia wãnaduad̶a ai carea.
GEN 18:17 Maʌ̃ne Ãcõrẽba nãwã crĩchasia: “Abrahaʌ̃neba yõbʌdara puru droma baya, idjab̶a idjid̶eba mʌ̃a jũma naʌ̃ ẽjũãne b̶ea purura carebaya. Mʌ̃a idjira edasia idji warrarãa, ãdjirãneba yõbʌdarãa bid̶a jaradiamãrẽã. Idjia ãdjirãa jaradiaya mʌ̃ od̶e nĩbad̶amãrẽã idjab̶a jipa od̶amãrẽã. Mãwã od̶ibʌrʌ mʌ̃a Abrahaʌ̃ ume bed̶ea b̶ʌd̶ara jũma oya. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a idjía jaraya mʌ̃a Sodoma purura sãwã oida.”
GEN 18:20 Maʌ̃be Ãcõrẽba Abrahaʌ̃a jarasia: –Mʌ̃a ũrĩ b̶ʌa Sodoma purud̶ebemarãba, Gomorrad̶ebemarã bid̶a cadjiruada jũmawãyã o panʌda.
GEN 18:21 Maʌ̃ bẽrã mʌ̃ra ed̶aa wãya ãdjirãba wãrãda jũmawãyã cadjiruada o panʌ cawaya.–
GEN 18:22 Maʌ̃be ãdjid̶ebemada umé Sodomanaa wãsid̶aa, baribʌrʌ Abrahaʌ̃ra Ãcõrẽ ume b̶esia.
GEN 18:23 Abrahaʌ̃ra Ãcõrẽ caitaara wãped̶a jarasia: –Bʌa Sodomanebemarã cawa obʌrʌd̶e, ¿ẽberã jipa b̶eada dji cadjiruarã ume ãbaa quinibica?
GEN 18:24 Jãʌ̃ purud̶e ẽberã jipa b̶eada cincuenta panʌbʌrʌ, ¿bʌa ãdji purura jũma ãrĩca? Bʌa maʌ̃ cincuenta ẽberã jipa b̶ea carea ¿ãdji puru ãrĩ crĩcha b̶ʌra idu b̶ʌẽ́ca?
GEN 18:25 Bʌa ẽberã jipa b̶eara ẽberã cadjiruarã ume ãbaa quinibicaa. Bʌra jũma naʌ̃ ẽjũãne b̶ea cawa obaria. Mãwãra ¿bʌa jipa cawa oẽ́ca?–
GEN 18:26 Maʌ̃ne Ãcõrẽba panusia: –Mʌ̃a Sodoma purud̶e jipa b̶eada cincuenta unuibʌrʌ, maʌ̃ cincuenta ẽberãrã carea jãʌ̃ purura ãrĩẽ́a.–
GEN 18:27 Wayacusa Abrahaʌ̃ba jarasia: –Mʌ̃ Boro, mʌ̃ra ne wayaa neẽ́ b̶ʌ quĩrãca bʌ ume bed̶ea b̶ʌa. Mʌ̃ra ẽberãda quirumĩna, egoro quĩrãca b̶ʌmĩna, tʌbʌ pora quĩrãca b̶ʌmĩna, mʌ̃ra bʌ ume wad̶i idu bed̶eabidua.
GEN 18:28 Ãĩbẽrã cincuenta jipa b̶ead̶ebemarãda bʌa juesuma unuẽ́sicada. Maʌ̃ juesuma unuẽ́ carea ¿ãdji purura jũma ãrĩca?– Maʌ̃ne Ãcõrẽba panusia: –Mʌ̃a jipa b̶eada 45 unuibʌrʌ, ãdji purura ãrĩẽ́a.–
GEN 18:29 Abrahaʌ̃ba wayacusa jarasia: –Ãĩbẽrã cuarentabe unuisicada.– Maʌ̃ne Ãcõrẽba jarasia: –Jipa b̶eada cuarenta panʌbʌrʌ, ãrĩẽ́a.–
GEN 18:30 Abrahaʌ̃ba jarasia: –Mʌ̃ Boro, quĩrũrãdua mʌ̃a bʌ́a waya iwid̶ibʌrʌ carea. Ãĩbẽrã treintabe panʌsicada.– Maʌ̃ne Ãcõrẽba panusia: –Mʌ̃a treinta unuibʌrʌ, ãrĩẽ́a.–
GEN 18:31 Abrahaʌ̃ba jarasia: –Mʌ̃ Boro, mʌ̃ra ne wayaa neẽ́ b̶ʌ quĩrãca bʌ ume bed̶ea b̶ʌa. Ãĩbẽrã arima veintebe panʌsicada.– Ãcõrẽba panusia: –Jipa b̶eada veinte panʌbʌrʌ, ãrĩẽ́a.–
GEN 18:32 Abrahaʌ̃ba wayacusa jarasia: –Mʌ̃ Boro, mʌ̃a bed̶eada ab̶abe jaraya. Quĩrũrãdua. Mʌ̃a maʌ̃ bed̶eara jarasira waa jaraẽ́a. Ãĩbẽrã arima diebe panʌsicada.– Maʌ̃ne Ãcõrẽba jarasia: –Jipa b̶eada die panʌbʌrʌ, ãrĩẽ́a.–
GEN 18:33 Ãcõrẽra Abrahaʌ̃ ume mãwã bed̶eaped̶a wãsia. Maʌ̃ne Abrahaʌ̃ra jẽda wãsia idji b̶abarimaa.
GEN 19:1 Queubod̶od̶e bajãnebema nezoca umébemara Sodoma purud̶e jũẽsid̶aa. Maʌ̃ne Abrahaʌ̃ tẽãbea Lora dji puru ed̶a wãbadama chũmasia. Mãwã b̶ʌd̶e Loba maʌ̃ bajãnebema nezocarãra unusia. Ara maʌ̃da ãdji audiab̶arid̶e wãsia. Wayaad̶eba chĩrãborod̶e cob̶eped̶a idji dratura egorod̶aa b̶arru tẽũ cob̶esia.
GEN 19:2 Maʌ̃be Loba ãdjía jarasia: –Mʌ̃ bororã, mʌ̃a bãrãa bed̶ea djuburiaya naʌ̃ diamasi mʌ̃ ded̶e cãĩne zed̶amãrẽã. Mama bãrã jĩrũra sʌgʌd̶ida panʌa. Nu diaped̶a wãnadua bãdji wãbʌdamaa.– Maʌ̃ne bajãnebema nezocarãba panusid̶aa: –Mãwãẽ́a. Naʌ̃ diamasi daira puru jãne cãĩnia.–
GEN 19:3 Baribʌrʌ Loba mĩã sẽ jara b̶esia idji diguid̶aa wãnamãrẽã. Maʌ̃ carea Lo ume wãsid̶aa. Jũẽnacarea Loba djico biada osia idjab̶a paʌ̃ dji ẽsãbari neẽ́ b̶ʌda ocuasia. Maʌ̃da cosid̶aa.
GEN 19:4 Wad̶i cãĩni naẽna jũma purud̶ebema umaquĩrãrãba Lo dera jũrã edasid̶aa. Cũdrarãda, drõãrã sid̶a duanasid̶aa.
GEN 19:5 Maʌ̃be dajadaareba Loa b̶ia iwid̶isid̶aa: –Naʌ̃ diamasi ẽberã bʌmaa zeped̶ad̶ara ¿sãma panʌ? Dajadaa enedua dairãra ãdji ume cãĩni carea.–
GEN 19:6 Maʌ̃ne Lora dajadaa ãdjirã ume bed̶ead̶e wãped̶a dji ed̶a wãbadara bio jũãtrʌ nũmʌsia.
GEN 19:7 Maʌ̃be jarasia: –Achirã, mʌ̃a bãrãa bed̶ea djuburiaya maʌ̃ cadjiruara orãnamãrẽã.
GEN 19:8 Baribʌrʌ mʌ̃a caurã umaquĩrã adua panʌda umé erob̶ʌa. Mʌ̃a ãdjira dajada b̶ʌya bãdjia quĩrĩã panʌ quĩrãca od̶amãrẽã. Baribʌrʌ naʌ̃ ẽberãrãra mʌ̃ diguid̶aa ze panʌ bẽrã mʌ̃a wagaida b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã ãdjira biẽ́ orãnadua.–
GEN 19:9 Maʌ̃ne purud̶ebemarãba jarasid̶aa: –Bʌra drua ãĩba dai purud̶e b̶ad̶e zesia. Maʌ̃ba id̶ira ¿dairãra jãwã quẽã b̶ʌca? ¡Ãyã wãdua! Bʌda ãyã wãẽ́bʌrʌ, daiba ãdji cãyãbara bʌda cadjiruaara od̶ia.– Ara maʌ̃da Lora chãtad̶aped̶a dji ed̶a wãbada ãrĩni carea panasid̶aa.
GEN 19:10 Baribʌrʌ bajãnebema nezocarã Lo diguid̶aa panʌba Lora ãdji jʌwaba ed̶a edad̶aped̶a dji ed̶a wãbadara jũãtrʌ nũmʌsid̶aa.
GEN 19:11 Ara maʌ̃da ãdjia dji ed̶a wãbadama duanʌra jũma daub̶erreabisid̶aa, cũdrarãra drõãrã sid̶a. Maʌ̃ne ãdjirãra dji ed̶a wãbada jʌrʌ panʌba sẽsid̶aa.
GEN 19:12 Maʌ̃be bajãnebema nezocarã Lo ded̶e panʌba idjía jarasid̶aa: –Naʌ̃ purud̶e ¿bʌa ẽberãrãda dewara erob̶ʌca? Bʌ warrarã, bʌ caurã, bʌ wigurã, idjab̶a jũma naʌ̃ purud̶e erob̶ʌ sid̶a namabemada ãyã ededua.
GEN 19:13 Daiba naʌ̃ purura jũma ãrĩnia. Ãcõrẽba ũrĩ b̶ʌa naʌ̃ purud̶ebemarãba bio cadjirua obadada. Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽba daira diabuesia ãdjirã cawa od̶amãrẽã.–
GEN 19:14 Ara maʌ̃da Lora cũdra idji caurã ume bed̶ea bia panʌrã acʌd̶e wãped̶a jarasia: –Pirab̶arid̶aped̶a namabemada isabe ãyã wãnadua. Ãcõrẽba naʌ̃ purura ãrĩya.– Mãwãmĩna cũdrarãba crĩchasid̶aa Loba ijaramiada o b̶ʌda.
GEN 19:15 Ʌ̃nadrʌbod̶od̶e bajãnebema nezocarãba Loa jarasid̶aa: –Bʌ quimada, bʌ caurã umé panʌ sid̶a isabe ãyã ededua daiba naʌ̃ puru ãrĩbʌdad̶e beurãnamãrẽã.–
GEN 19:16 Mãwãmĩna Lora isabe wãẽ́ b̶asia. Maʌ̃ bẽrã bajãnebema nezocarãba idjida, idji quimada, idji caurã sid̶a jʌwad̶e jidad̶aped̶a puru dajadaa erreb̶ari edesid̶aa ẽdrʌ b̶ʌd̶i carea. Mãwã Ãcõrẽba Lora idji ẽberãrã sid̶a quĩrã djuburiasia.
GEN 19:17 Puru dajada bad̶acarea bajãnebema nezocarãba Loa jarasid̶aa: –Ẽdrʌi carea pira wãdua. Jẽda acʌrãdua idjab̶a ni maãrĩ bid̶a naʌ̃ jewed̶ad̶e nũmerãdua. Beu amaaba eya baramaa wãdua.–
GEN 19:18 Baribʌrʌ Loba jarasia: –Mãwãẽ́a, mʌ̃ bororã. Mʌ̃ quĩrã djuburia jãʌ̃ eyad̶aa wãbirãdua.
GEN 19:19 Bãrãba mʌ̃ra bio quĩrã djuburiasid̶aa purud̶ebemada ẽdrʌ eneped̶ad̶a bẽrã. Baribʌrʌ mʌ̃ra eya barama poya jũẽẽ́a. Pĩãca wãbʌrʌd̶e bãrãba dji puru ãrĩbʌdaba mʌ̃ra ota jidaisicada. Maʌ̃ba mʌ̃ra beaya.
GEN 19:20 Nama caita puru zaqueda b̶ʌa. ¿Mʌ̃ra mamaa mĩrũ wãida b̶ʌca? Dji purura wãrãda caibe quirua. ¿Bãrãba maʌ̃gʌra ãrĩnaẽ́ame? Mʌ̃ra mamaa idu wãbid̶adua beu amaaba.–
GEN 19:21 Maʌ̃ne Ãcõrẽ nezoca ab̶aʌba jarasia: –Mãẽteara bia b̶ʌa. Bʌa jara b̶ʌ quĩrãca mʌ̃a iduaribiya. Bʌa jara b̶ʌ purura mʌ̃a ãrĩẽ́a.
GEN 19:22 Baribʌrʌ isabe wãdua jãma jũẽi carea. Mʌ̃a ni cãrẽ sid̶a poya oẽ́a bʌ jãma jũẽi naẽna.– Loba maʌ̃ purura wãrãda caibe quiruad̶a ad̶a bẽrã dji puru trʌ̃ra b̶esia Zoar.
GEN 19:23 Lo Zoard̶e jũẽbʌrʌbara ʌ̃mãdaura odjabʌrʌ basía.
GEN 19:24 Maʌ̃bebʌrʌ Ãcõrẽba azupre uruada Sodomane, Gomorrad̶e bid̶a bajãneba jurrubisia.
GEN 19:25 Maʌ̃ba puru umé panʌra, maʌ̃ purud̶e ed̶a duanʌra, idjab̶a chirua maʌ̃ jewed̶ad̶e b̶ʌ sid̶a jũma bá wãsia.
GEN 19:26 Baribʌrʌ Lo quima caid̶u nĩba jẽda acʌsia. Ara maʌ̃da idjira ab̶ed̶a zarea tã ba nũmesia.
GEN 19:27 Nurẽma diaped̶a Abrahaʌ̃ra wãsia Ãcõrẽ ume bed̶ea b̶ad̶amaa.
GEN 19:28 Mamaʌba Sodomara, Gomorrara, jũma dji jewed̶a sid̶a acʌsia. Maʌ̃ne unusia dji ẽjũãra ʌ̃ta cowaga nũmʌda pea bad̶a cowabari quĩrãca.
GEN 19:29 Ãcõrẽba puru maʌ̃ jewed̶ad̶e panʌra ãrĩnamĩna Abrahaʌ̃ra quĩrãdoaẽ́ b̶asia. Maʌ̃ carea Abrahaʌ̃ tẽãbea Lora Sodoma ãrĩbʌrʌd̶ebemada ãyã ẽdrʌ edesia.
GEN 19:30 Mãwãnacarea Lora Zoar purud̶e b̶aida wayasia. Maʌ̃ carea idji caurã ume ẽjũã eyaid̶a b̶ʌmaa wãsia. Mama ãdjira eya uriad̶e panesid̶aa.
GEN 19:31 Ewari ab̶a dji cau nabemaba dji tẽãbemaa jarasia: –Dadji zezara drõãda quirua. Maʌ̃ awara nama naʌ̃ ẽjũãne ni ab̶aʌ umaquĩrãda neẽ́a dadji edad̶amãrẽã jũmarãda quima edabada quĩrãca.
GEN 19:32 Maʌ̃ carea dadji zezaa uva b̶a aseada dobid̶ia beu b̶emãrẽã. Mãwã osid̶ara idji ume poya cãĩnia idji warrada eropanani carea.–
GEN 19:33 Ara maʌ̃ diamasi ãdji zeza Loa uva b̶a aseara dobisid̶aa. Lora beu b̶eped̶a idji cau nabemada araa wãped̶a idji ume cãĩsia. Baribʌrʌ Lora beu b̶ʌ bẽrã cawaẽ́ basía idji caura cãĩ b̶aped̶a ãyã wãnada.
GEN 19:34 Nurẽma dji nabemaba dji tẽãbemaa jarasia: –Mʌ̃ra nuena diamasi dadji zeza ume cãĩsia. Nane bid̶a uva b̶a aseada dobid̶ia bʌ sid̶a idji ume cãĩmãrẽã. Mãwã dadji zeza warrarãda eropanania.–
GEN 19:35 Ara maʌ̃ diamasi uva b̶a aseara ãdji zezaa dobisid̶aa. Maʌ̃be dji tẽãbemara idji ume cãĩsia. Baribʌrʌ Loba cawaẽ́ basía dji caura cãĩ b̶aped̶a ãyã wãnada.
GEN 19:36 Mãwã Lo caura umena b̶iogoa panesid̶aa ara ãdji zezad̶eda.
GEN 19:37 Maʌ̃be dji nabemaba umaquĩrã warrada tosia. Dji trʌ̃ra b̶ʌsia Moab. Moab abadad̶eba moabitarãda yõsid̶aa.
GEN 19:38 Dji tẽãbema bid̶a umaquĩrã warrada tosia. Dji trʌ̃ra b̶ʌsia Benamí. Benamíneba amonitarãda yõsid̶aa.
GEN 20:1 Mãwãnacarea Abrahaʌ̃ra idji b̶ad̶amaʌba Negue ẽjũãnaa wãped̶a Guerar purud̶e b̶esia. Maʌ̃ purura Cadé puru idjab̶a Sur ẽjũã ẽsi b̶ʌa.
GEN 20:2 Mama b̶asid̶e Abrahaʌ̃ba jarabadjia idji quima Sarara idji djabawẽrãda. Maʌ̃ bẽrã Guerard̶ebema boro Abimele abadaba Sarara idji ded̶aa edebisia edai carea.
GEN 20:3 Mãwãmĩna diamasi Ãcõrẽba Abimelea cãĩmocarad̶e nãwã jarasia: “Bʌra beuya bʌa edebid̶a wẽrãra quima bara b̶ʌ bẽrã.”
GEN 20:4 Baribʌrʌ Abimelera wad̶i Sara ume cãĩẽ́ b̶asia. Maʌ̃ bẽrã idjia Ãcõrẽa jarasia: –Mʌ̃ Boro, Abrahaʌ̃ba mʌ̃́a jarasia jãʌ̃gʌ wẽrãra idji djabawẽrãda. Dji wẽrã bid̶a jarasia Abrahaʌ̃ra idji djabada. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a crĩcha biad̶eba edai carea enebisia. Mʌ̃ra bed̶ead̶e b̶ʌẽ́a. ¿Bʌa nẽbʌra neẽ́ b̶ʌda cawa oica?–
GEN 20:6 Maʌ̃ne Ãcõrẽba cãĩmocarad̶e panusia: –Mʌ̃a bio cawa b̶ʌa bʌa crĩcha biad̶eba mãwã osida. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a bʌra mʌ̃ quĩrãpita idu cadjirua obiẽ́ basía. Mʌ̃a bʌra maʌ̃ wẽrã ume idu cãĩbiẽ́ basía.
GEN 20:7 Jãʌ̃be idjira Abrahaʌ̃a jẽda diadua. Abrahaʌ̃ra mʌ̃neba bed̶eabaria. Idjia mʌ̃́a iwid̶ida b̶ʌa bʌ beurãmãrẽã. Baribʌrʌ bʌa jẽda diaẽ́bʌrʌ, bʌra bʌ ẽberãrã sid̶a ab̶ed̶a jũma quininia.–
GEN 20:8 Nurẽma diaped̶a Abimelera pirab̶ariped̶a idjiare dji droma b̶eara jũma trʌ̃sia. Maʌ̃be Ãcõrẽba jarad̶ara ãdjirãa jũma jarasia. Maʌ̃ bed̶ea ũrĩbʌdad̶e ãdjirãra bio dauperasid̶aa.
GEN 20:9 Mãwãnacarea Abimeleba Abrahaʌ̃ra trʌ̃ped̶a jarasia: –¡Bʌa mʌ̃ra, mʌ̃ druad̶ebemarã sid̶a Ãcõrẽ quĩrãpita bed̶ead̶e b̶ʌsia! Mʌ̃a bʌra biẽ́ oẽ́ basía. Baribʌrʌ bʌa mʌ̃ ume osia mĩã oiẽ́ b̶ʌda.
GEN 20:10 Bʌa ¿cãrẽ crĩchad̶eba jãwã osi?–
GEN 20:11 Maʌ̃ne Abrahaʌ̃ba panusia: –Mʌ̃a crĩchasia namabemarãba Ãcõrẽra wayad̶acada. Maʌ̃ bẽrã crĩchasia mʌ̃ra bead̶ida mʌ̃ quima edad̶i carea.
GEN 20:12 Idjira wãrãda mʌ̃ djabawẽrãa mʌ̃ zeza cau bẽrã, baribʌrʌ mʌ̃ papa cauẽ́a. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a edasia.
GEN 20:13 Ãcõrẽba mʌ̃ra mʌ̃ zeza diguid̶abemada ãyã wãbisid̶e mʌ̃a mʌ̃ quimaa nãwã jarasia: “Bʌa wãrãda mʌ̃da quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, dadji wãbʌdama ẽberãrãa jaradua mʌ̃ra bʌ djabada.”–
GEN 20:14 Maʌ̃be Abimeleba Abrahaʌ̃ quima Sarara jẽda diasia. Idjab̶a ovejada, pacada, nezoca umaquĩrãda, nezoca wẽrã sid̶a zocãrã diacuasia.
GEN 20:15 Diacuaped̶a jarasia: –Acʌdua, mʌ̃ druara b̶ʌa. Bʌdjia ẽjũã awuabʌrʌmaa b̶ad̶e wãdua.–
GEN 20:16 Maʌ̃ne Abimeleba Saraa jarasia: –Mʌ̃a bʌ djabamanaa parata torroda mil diasia bʌ ume b̶eaba cawad̶amãrẽã bʌra daunemaẽ́ basida. Bʌra bed̶ead̶e b̶ʌẽ́a.–
GEN 20:17 Abimeleba Abrahaʌ̃ quima Sara edai basid̶e Ãcõrẽba wẽrãrã Abimele ded̶e panabadada idu b̶iogoabigaẽ́ basía. Maʌ̃ carea Abrahaʌ̃ba Ãcõrẽa iwid̶isia. Maʌ̃be Ãcõrẽba Abimele cacua biẽ́ b̶ad̶ada biabisia. Maʌ̃ awara dji quimada, nezocawẽrãrã sid̶a biabisia warra ununamãrẽã.
GEN 21:1 Mãwãnacarea Ãcõrẽba Sarara carebasia idjia wãrãneba jarad̶a quĩrãca.
GEN 21:2 Abrahaʌ̃ra bio drõãda b̶ʌmĩna Sarara b̶iogoa b̶eped̶a Ãcõrẽba jarad̶a ewarid̶e warrada tosia.
GEN 21:3 Saraba warra tod̶ara Abrahaʌ̃ba trʌ̃ b̶ʌsia Isa.
GEN 21:4 Idji warra Isa ocho ewari b̶ʌd̶e Abrahaʌ̃ba Isa cacuara wẽãgosia Ãcõrẽba jara b̶ʌd̶a quĩrãca.
GEN 21:5 Abrahaʌ̃ra cien poa b̶asia idji warra Isa tosid̶ad̶e.
GEN 21:6 Maʌ̃ne Saraba crĩchasia: “Ãcõrẽba mʌ̃ra ipid̶abi b̶ʌa. Bariduaba mʌ̃ warra tod̶ad̶ebemada ũrĩnibʌrʌ mʌ̃ carea b̶ʌsrid̶aba ipid̶ad̶ia.”
GEN 21:7 Idjab̶a jarasia: “Ni ab̶aʌba crĩchad̶aca basía mʌ̃ra warra toida. Abrahaʌ̃ra drõãda b̶ʌmĩna mʌ̃a idjía warrada to diasia.”
GEN 21:8 Ãdji warra Isara warisia. Ju amasid̶e Abrahaʌ̃ba b̶ʌsrid̶a ewari waib̶ʌada osia.
GEN 21:9 Mama b̶asia Ismael, Egiptod̶ebema nezocawẽrã Agara warrada. Mãwã b̶ʌd̶e Saraba unusia Ismaelba idji warra Isara biẽ́ ipid̶a jara b̶ʌda.
GEN 21:10 Maʌ̃ carea Saraba Abrahaʌ̃a jarasia: –Jãʌ̃ nezocawẽrãra, idji warra sid̶a jʌretadua. Bʌ beud̶acarea bʌa erob̶ʌd̶ebemara jãʌ̃ Ismaelba mʌ̃ warra ume edaiẽ́ b̶ʌa.–
GEN 21:11 Maʌ̃ bed̶ea ũrĩbʌrʌd̶e Abrahaʌ̃ra bio sopua b̶esia Ismael sid̶a idji warra bẽrã.
GEN 21:12 Maʌ̃ carea Ãcõrẽba Abrahaʌ̃a jarasia: –Bʌ warra Ismael carea, bʌ nezocawẽrã carea bid̶a sopuarãdua. Saraba jara b̶ʌra jũma odua, mʌ̃a warrarã diai jarad̶ara Isad̶ebabʌrʌ zed̶i bẽrã.
GEN 21:13 Baribʌrʌ bʌ nezocawẽrã warrad̶eba mʌ̃a puru dromada yõbiya, idjira bʌ warra bẽrã.–
GEN 21:14 Nurẽma diaped̶ed̶a Abrahaʌ̃ra pirab̶arisia. Maʌ̃be baidoda animarã e od̶ad̶e tʌped̶a maʌ̃ baidora paʌ̃ sid̶a Agaraa diasia. Agara equiad̶e b̶ʌped̶a dji warra Ismael sid̶a diasia. Maʌ̃bebʌrʌ ãdjira wãbisia. Maʌ̃ wãbʌdad̶e baridua nĩbasid̶aa Beersebá ẽjũã ewaraga b̶ʌd̶e.
GEN 21:15 Mãwã nĩnane ãdji baidora jõsia. Maʌ̃ carea Agaraba idji warrara bacuru zaque edrecare b̶eesia.
GEN 21:16 Nãwã crĩchasia: “Mʌ̃a unu quĩrĩãẽ́ b̶ʌa mʌ̃ warrara beubʌrʌda.” Maʌ̃ bẽrã tʌmʌa arid̶e chũmane wãsia. Mama chũmʌne idji warrara jĩgua jĩã nũmesia.
GEN 21:17 Mãwã b̶ʌd̶e Ãcõrẽba dji warrara jĩã b̶ʌda ũrĩsia. Maʌ̃ne bajãneba Ãcõrẽ nezocaba Agarada trʌ̃ jarasia: –Agara, ¿sãwãsi? Wayarãdua. Ãcõrẽba bʌ warra jĩã b̶ʌda ũrĩ b̶ʌa.
GEN 21:18 Piradrʌdua. Bʌ warrara piradrʌ edaped̶a sobiabidua. Mʌ̃a idjid̶eba puru dromada yõbiya.–
GEN 21:19 Maʌ̃be Ãcõrẽba Agaraa unubisia egorod̶eba baidoda ʌ̃taa bogadrʌ nũmʌda. Ara maʌ̃da wãped̶a animarã e od̶ara bira tʌ edasia. Maʌ̃be Ismaelea dawasia.
GEN 21:20 Ãcõrẽba Ismaelera carebabadjia. Maʌ̃ba Ismaelera wariped̶a bio cha drʌ cawa b̶esia idjab̶a ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e b̶abadjia.
GEN 21:21 Maʌ̃ ẽjũãra Paraʌ̃ abadjid̶aa. Mãwã b̶ʌd̶e dji papaba Egiptod̶ebema wẽrãda diasia idji quima bamãrẽã.
GEN 21:22 Maʌ̃ ewarid̶e Abimelera idji djõbadarã boro Picol ume wãsia Abrahaʌ̃ ume bed̶ead̶e. Abimeleba Abrahaʌ̃a jarasia: –Bʌa ne jũma obʌrʌza Ãcõrẽba bʌra carebabaria.
GEN 21:23 Maʌ̃ carea mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bʌa Ãcõrẽ quĩrãpita wãrãneba jaraida bʌa mʌ̃ra, mʌ̃ warrarãra, ãdjirãneba yõbʌdarã sid̶a cũrũgaẽ́da. Bʌra drua ãĩbemamĩna mʌ̃a bʌra bia o b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã wãrãneba jaradua bʌa bid̶a mʌ̃ra idjab̶a mʌ̃ druad̶ebemarã sid̶a bia o b̶aida.–
GEN 21:24 Abrahaʌ̃ba panusia: –Mʌ̃a wãrãneba jaraya bãrãra bia o b̶aida.–
GEN 21:25 Maʌ̃ ewarid̶e Abrahaʌ̃ba baido juebada uriada coro erob̶asia. Baribʌrʌ maʌ̃gʌra Abimele nezocarãba jãrĩsid̶aa. Maʌ̃nebemada Abrahaʌ̃ba Abimelea jarasia.
GEN 21:26 Maʌ̃ne Abimeleba panusia: –Mʌ̃a adua b̶ʌa caiba mãwã osida. Id̶ibe mʌ̃a maʌ̃nebemada ũrĩbʌrʌa, bʌa mʌ̃́a jaraẽ́ b̶ad̶a bẽrã.–
GEN 21:27 Maʌ̃ ewarid̶e ãdji umérãba bed̶ea b̶ʌsid̶aa. Maʌ̃ne Abrahaʌ̃ba ovejada, paca sid̶a zocãrã eneped̶a Abimelea diasia.
GEN 21:28 Maʌ̃be oveja wẽrãda siete awara b̶ʌsia.
GEN 21:29 Maʌ̃ carea Abimeleba Abrahaʌ̃a iwid̶isia: –¿Cãrẽ cãrẽã za panʌ oveja wẽrãra siete awara b̶ʌsi?–
GEN 21:30 Abrahaʌ̃ba panusia: –Naʌ̃ siete oveja mʌ̃a diabʌrʌda bʌa edaibʌrʌ, cawabiya mʌ̃abʌrʌ maʌ̃ baido juebada uriara corosida.–
GEN 21:31 Umérãba bed̶ea b̶ʌped̶ad̶a bẽrã maʌ̃ baido juebada uria trʌ̃ra Beersebá b̶esia.
GEN 21:32 Beersebád̶e bed̶ea b̶ʌped̶ad̶acarea Abimelera idji djõbadarã boro Picol ume jẽda wãsid̶aa ãdji panabadamaa pilisteorã druad̶e.
GEN 21:33 Maʌ̃be Beersebád̶e Abrahaʌ̃ba tamarisco bacuruda u b̶ʌsia. Mama Ãcõrẽ beucaa ewari iwid̶isia.
GEN 21:34 Abrahaʌ̃ra pilisteorã druad̶e dãrã b̶esia.
GEN 22:1 Mãwãnacarea Ãcõrẽba nãwã osia Abrahaʌ̃ba wãrãda ĩjã b̶ʌ cawaya. Idjia Abrahaʌ̃ra trʌ̃ jarasia: –¡Abrahaʌ̃!– Abrahaʌ̃ba panusia: –¡Mʌ̃ra nama b̶ʌa!–
GEN 22:2 Maʌ̃ne Ãcõrẽba jarasia: –Bʌ warra Isa ab̶abe quiruda bio quĩrĩã erob̶ʌda edaped̶a wãdua Moria druad̶aa. Mama mʌ̃a bʌ́a eyada jaradiaya. Maʌ̃ eyad̶e bʌa Isara mʌ̃́a babue diadua.–
GEN 22:3 Ara maʌ̃da Abrahaʌ̃ra diaped̶ed̶a pirab̶ariped̶a idjia edeida b̶ʌra burro ʌ̃rʌ̃ jʌ̃cuasia. Tʌbʌda b̶ʌasia idji warrara Ãcõrẽa babue diai carea. Maʌ̃be idji warra Isara, nezocarã sid̶a umé edesia Ãcõrẽba jarad̶a eyad̶aa.
GEN 22:4 Ewari ũbea babʌrʌd̶e Abrahaʌ̃ba dji eyara tʌmʌba unusia.
GEN 22:5 Maʌ̃ne idji nezocarãa jarasia: –Nama panenadua. Burro sid̶a eropanenadua. Mʌ̃ra mʌ̃ warra ume awuá nocod̶aa wãnia Ãcõrẽa bia bed̶ead̶i carea. Mãwãnacarea bãrãmaa waya zed̶ia.–
GEN 22:6 Maʌ̃be Abrahaʌ̃ba dji tʌbʌra edaped̶a idji warra Isa equiad̶e cob̶ʌsia. Necoda, tʌbʌdau sid̶a edasia. Maʌ̃be umena ãbaa wãsid̶aa Ãcõrẽa ne babue diad̶i carea.
GEN 22:7 Wãbʌdad̶e Isaba Abrahaʌ̃a jarasia: –¡Zeza!– Abrahaʌ̃ba panusia: –¿Cãrẽ, warra?– Isaba iwid̶isia: –Nama dadjia tʌbʌda, tʌbʌdau sid̶a eropanʌa baribʌrʌ ¿sãma b̶ʌ oveja zaque Ãcõrẽa babue diad̶ira?–
GEN 22:8 Abrahaʌ̃ba panusia: –Warra, Ãcõrẽbʌrʌ oveja zaquera diaya babue diad̶i carea.– Maʌ̃be nocod̶aa wãsid̶aa.
GEN 22:9 Ãcõrẽba jarad̶a eyad̶e jũẽnaped̶a Abrahaʌ̃ba mõgarada pã buesia Ãcõrẽa babue diabadada oi carea. Maʌ̃ ʌ̃rʌ̃ tʌbʌra cajẽrãped̶a idji warra Isara cabʌrá jʌ̃ped̶a tʌbʌ ʌ̃rʌ̃ cob̶ʌsia.
GEN 22:10 Maʌ̃be Abrahaʌ̃ba necora jʌwad̶e edasia idji warra beai carea.
GEN 22:11 Baribʌrʌ Ãcõrẽ nezocaba bajãneba trʌ̃ jarasia: –¡Abrahaʌ̃, Abrahaʌ̃!– Abrahaʌ̃ba panusia: –Mʌ̃ra nama b̶ʌa.–
GEN 22:12 Maʌ̃ne bajãnebema nezocaba jarasia: –Bʌ warrara bearãdua. Idjira ni maãrĩ biẽ́ orãdua. Bʌa id̶ibʌrʌ mʌ̃́a cawabisia bʌa Ãcõrẽra wãrãda waya b̶ʌda, bʌ warra ab̶abe quiruda Ãcõrẽa wãgaẽ́ diai bad̶a bẽrã.–
GEN 22:13 Abrahaʌ̃ba jẽda acʌbʌrʌd̶e oveja umaquĩrãda unusia. Maʌ̃ oveja cachura bacuru zaque jʌwated̶e jũẽ nũmasia. Ara maʌ̃da Abrahaʌ̃ra wãped̶a maʌ̃ ovejara jidasia. Maʌ̃drʌ Ãcõrẽa babue diasia idji warra cacuabari.
GEN 22:14 Maʌ̃ carea Abrahaʌ̃ba dji eyara trʌ̃ b̶ʌsia “Ãcõrẽba diabaria.” Maʌ̃ bẽrã hebreorãba wad̶ibid̶a jarabadaa: “Ãcõrẽba idji eyad̶e diabaria.”
GEN 22:15 Maʌ̃ne Ãcõrẽ nezocaba wayacusa bajãneba Abrahaʌ̃ra trʌ̃ jarasia.
GEN 22:16 Nãwã jarasia: –Ãcõrẽba nãwã jara b̶ʌa: “Bʌ warra ab̶abe quiruda wãgaẽ́ diai bad̶a bẽrã, ara mʌ̃dji trʌ̃neba mʌ̃a wãrãneba jarabʌrʌa bʌra careba b̶aida. Mʌ̃a bʌd̶eba zocãrã yõbiya chĩdau zocãrã panʌ quĩrãca, pusa icawa ĩbʌ pichi zocãrã baraa quĩrãca. Maʌ̃ awara bʌd̶eba yõbʌdaba ãdji dji quĩrũ puru b̶eara jãrĩnia.
GEN 22:18 Bʌa mʌ̃ bed̶eara ĩjã od̶a bẽrã mʌ̃a bʌd̶eba yõbʌrʌd̶eba naʌ̃ ẽjũãne b̶ea purura jũma carebaya.”–
GEN 22:19 Mãwãnacarea Abrahaʌ̃ra jẽda wãsia idji nezocarã amenamaa. Mamaʌba ãbaa wãsid̶aa Beersebád̶aa. Mama Abrahaʌ̃ra b̶esia.
GEN 22:20 Mãwãnacarea Abrahaʌ̃ba ũrĩsia idji djaba Nacoba dji quima Milca ume warrarãda unusid̶ada.
GEN 22:21 Dji nabema warrara Uz abadjid̶aa. Maʌ̃are dji djaba Buzuda b̶asia. Buzuare Quemuelda b̶asia. Quemuelera Araʌ̃ zeza basía.
GEN 22:22 Idjab̶a Milcaba tosia Queseda, Hazoda, Pildáda, Jidlada, Betuel sid̶a.
GEN 22:23 Betuelera Rebeca zeza basía. Milcaba maʌ̃ ocho warrarãra Abrahaʌ̃ djaba Nacoa to diasia.
GEN 22:24 Nacoba dewara wẽrãda Reuma abadada erob̶asia. Reumaba tosia Tebada, Gahaʌ̃da, Tahada, Maacá sid̶a.
GEN 23:1 Abrahaʌ̃ quima Sarara 127 poa b̶asia.
GEN 23:2 Maʌ̃ne Arbá purud̶e Canaaʌ̃ druad̶e jaid̶asia. Arbá purura idjab̶a Hebroʌ̃ abadaa. Abrahaʌ̃ra Sara carea jĩã b̶ʌba sopua ewarira wagasia.
GEN 23:3 Mãwã b̶ʌd̶e Abrahaʌ̃ra idji quima jaid̶ad̶amaʌba hititarãmaa bed̶ead̶e wãsia. Ãdjirãa nãwã jarasia:
GEN 23:4 –Mʌ̃ra drua ãĩbema bẽrã bãrã tãẽna ẽjũã neẽ́ b̶ʌa. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bãrãba mʌ̃́a ẽjũãda nẽdobued̶ida mʌ̃ quima tʌb̶ari carea.–
GEN 23:5 Maʌ̃ne hititarãba Abrahaʌ̃a panusid̶aa:
GEN 23:6 –Dai boro, ũrĩdua dai bed̶eara. Ãcõrẽba bʌra dairã tãẽna dji dromada b̶ʌsia. Maʌ̃ bẽrã bʌ quimara tʌb̶aridua daiba coro eropanʌ uria dji biara b̶ʌd̶e. Dairãba wãgad̶aẽ́a.–
GEN 23:7 Maʌ̃ne Abrahaʌ̃ra ʌ̃ta nũmeped̶a quĩrã ed̶aa b̶arrusia hititarã quĩrãpita bia quiruad̶a ai carea.
GEN 23:8 Maʌ̃be jarasia: –Bãrãmaa mʌ̃ quimara nama tʌb̶arida wãrãda bia b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃ djuburia Zohar warra Eproʌ̃ ume bed̶ead̶adua.
GEN 23:9 Iwid̶id̶adua bẽwãrã joubada uria Macpela abadara mʌ̃́a nẽdobuemãrẽã. Maʌ̃ uriara idji ẽjũã icawa b̶ʌa. Maʌ̃ uria carea mʌ̃a diaya idjia iwid̶ibʌrʌ quĩrãca. Mãwãra naʌ̃ druad̶e ẽjũãda erob̶aya mʌ̃ ẽberãrã tʌb̶ari carea.–
GEN 23:10 Maʌ̃ Eproʌ̃ra hitita basía. Idjira arima chũmasia. Maʌ̃ne idji ẽberãrã quĩrãpita, purud̶e ed̶a wãbʌdarã quĩrãpita bid̶a idjia Abrahaʌ̃a nãwã jĩgua jarasia:
GEN 23:11 –Mãwãẽ́a, mʌ̃ boro, ũrĩdua. Mʌ̃ ẽberãrã quĩrãpita mʌ̃a maʌ̃ ẽjũãra dji uria sid̶a bari diaya bʌ quima tʌb̶arimãrẽã.–
GEN 23:12 Maʌ̃ne Abrahaʌ̃ra hititarã quĩrãpita waya quĩrã ed̶aa b̶arrusia.
GEN 23:13 B̸arruped̶a jũmarã quĩrãpita Eproʌ̃a nãwã jĩgua jarasia: –Mʌ̃ quĩrã djuburia waya ũrĩdua. Dji ẽjũãbari bʌa parata iwid̶ibʌrʌ quĩrãca mʌ̃a diaya. Mʌ̃a jara b̶ʌra ĩjãdua. Mãwãbʌrʌ mʌ̃ quimara maʌ̃ ẽjũãne tʌb̶ariya.–
GEN 23:14 Eproʌ̃ba panusia:
GEN 23:15 –Mʌ̃ boro, ũrĩdua. Dji ẽjũãra nẽdobueida b̶ʌa cuatrociento parata torrobari, baribʌrʌ ¿dadjimaarã maʌ̃da parataca? Bʌ quimara tʌb̶aridua.–
GEN 23:16 Eproʌ̃ba jarad̶ara Abrahaʌ̃ba bia ũrĩsia. Ara maʌ̃da hititarã quĩrãpita cuatrociento parata torroda juachaped̶a Eproʌ̃a jũma daucha diasia.
GEN 23:17 Maʌ̃ juachad̶ara hititarãba, purud̶e ed̶a wãbʌdarã bid̶a unusid̶aa. Mãwã cawasid̶aa Abrahaʌ̃ba Eproʌ̃ ẽjũã Macpela abadara nẽdosida. Maʌ̃ ẽjũãra Mamred̶eba ʌ̃mãdau odjabariare b̶ʌa. Abrahaʌ̃ba nẽdosia dji ẽjũãra, dji joubada uriara, bacuru dji ẽjũãne b̶ea sid̶a.
GEN 23:19 Mãwãnacarea Abrahaʌ̃ba idji quima Sarara idjia nẽdod̶a uriad̶e tʌb̶arisia. Maʌ̃ uriara ẽjũã Macpela abadad̶e b̶ʌa. Maʌ̃ ẽjũãra Mamred̶eba ʌ̃mãdau odjabariare b̶ʌa. Mamrera idjab̶a Hebroʌ̃ abadaa. Hebroʌ̃ra Canaaʌ̃ druad̶e b̶ʌa.
GEN 23:20 Mãwã Macpela ẽjũã, dji uria sid̶a hititarãne bad̶ada Abrahaʌ̃ba jũma edasia.
GEN 24:1 Abrahaʌ̃ra bio drõãda b̶asia idjab̶a Ãcõrẽba idjira ne jũmane careba b̶asia.
GEN 24:2 Ewari ab̶a Abrahaʌ̃ba idji nezoca dji dromada trʌ̃sia. Abrahaʌ̃ba ne erob̶ʌra maʌ̃ nezocaba jũma wagabadjia. Abrahaʌ̃ba idjía jarasia: –Bʌ jʌwara mʌ̃ b̶acara edre b̶ʌdua mʌ̃́a wãrãneba jarai carea.
GEN 24:3 Maʌ̃be bajãne idjab̶a naʌ̃ ẽjũãne b̶ʌ Ãcõrẽ quĩrãpita mʌ̃́a jaradua bʌa mʌ̃ warra itea naʌ̃ Canaaʌ̃ druad̶ebema wẽrãda jʌrʌẽ́da.
GEN 24:4 Ãtebʌrʌ wãdua mʌ̃ b̶ad̶a druad̶aa mʌ̃ ẽberãrãmaa. Wãrãneba jaradua mamabema wẽrãda mʌ̃ warra Isa itea eneida.–
GEN 24:5 Maʌ̃ne dji nezocaba panusia: –Baribʌrʌ dji wẽrãda mʌ̃ ume naʌ̃ druad̶aa ze quĩrĩãẽ́bʌrʌ ¿mʌ̃a bʌ warrara bʌ b̶ad̶a druad̶aa edeica?–
GEN 24:6 Abrahaʌ̃ba panusia: –¡Mʌ̃ warrara jãmaa ederãdua!
GEN 24:7 Ãcõrẽ bajãne b̶ʌba mʌ̃ra nama enesia mʌ̃ zeza ded̶ebemada, mʌ̃ ẽberãrã druad̶ebemada. Ãcõrẽba mʌ̃́a wãrãneba jarasia idjia mʌ̃ warrarãa naʌ̃gʌ druada diaida. Ara maʌ̃ Ãcõrẽba idji bajãnebema nezocada bʌ na diabueya bʌa mʌ̃ warra itea mamabema wẽrãda enemãrẽã.
GEN 24:8 Dji wẽrãda bʌ ume ze quĩrĩãẽ́bʌrʌ, bʌra naʌ̃ wãrãneba jarad̶ad̶ebemada ẽdrʌya. Baribʌrʌ mʌ̃ warrara jãmaa ederãdua.–
GEN 24:9 Ara maʌ̃da dji nezocaba idji jʌwara Abrahaʌ̃ b̶acara edre b̶ʌsia. Maʌ̃ne wãrãneba jarasia Abrahaʌ̃ba jarad̶ara idjia oida.
GEN 24:10 Maʌ̃be dji nezocaba Abrahaʌ̃ nebiad̶ebemada quĩrãtanoa pesia dji wẽrã ẽberãrãa diai carea. Idjab̶a Abrahaʌ̃ cameyoda die edaped̶a Naco purud̶aa wãsia Mesopotamia druad̶e.
GEN 24:11 Wãbʌrʌd̶e Naco puru caita baido juebada uria corod̶ama jũẽne wãsia. Quewara jũẽna bẽrã dji nezocaba cameyora ʌ̃nãũnamãrẽã egode chũmebigasia. Maʌ̃ne wẽrãrãra baido jued̶e zesesid̶aa ãdjia ewariza obada quĩrãca.
GEN 24:12 Mãwã b̶ʌd̶e dji nezocaba Ãcõrẽa jarasia: –Mʌ̃ Ãcõrẽ, mʌ̃ boro Abrahaʌ̃ Ãcõrẽ, mʌ̃a bʌ́a bed̶ea djuburiaya nane bʌa quĩrĩãneba mʌ̃ boro Abrahaʌ̃ra quĩrã djuburiamãrẽã idjab̶a mʌ̃ sid̶a carebamãrẽã.
GEN 24:13 Mʌ̃ra naʌ̃ baidoma b̶ʌa. Naʌ̃ purud̶ebema awẽrãra namaa baido jued̶e zebadaa.
GEN 24:14 Mʌ̃a ab̶aʌ awẽrãa jaraya: “Mʌ̃ quĩrã djuburia bʌ zocora egode b̶ʌped̶a mʌ̃́a baidoda diadua.” Maʌ̃ne dji awẽrãba mʌ̃́a doduad̶a aibʌrʌ, idjab̶a bʌ cameyoa bid̶a baidora diayad̶a aibʌrʌ, mʌ̃a cawaya bʌa maʌ̃ awẽrãra bʌ nezoca Isa itea erob̶ʌda. Mãwãbʌrʌ mʌ̃a cawaya bʌa mʌ̃ borora quĩrĩãneba careba b̶ʌda.–
GEN 24:15 Wad̶i Ãcõrẽa iwid̶i b̶ʌd̶e unusia awẽrãda zebʌrʌda. Idjia zocoda equiad̶e erob̶asia. Maʌ̃ awẽrãra Rebeca abadjid̶aa. Idjira Betuel cau basía. Betuelera Abrahaʌ̃ djaba Naco warra basía. Betuel papara Milca basía.
GEN 24:16 Rebecara bio quĩrãwãrẽã b̶asia idjab̶a wad̶i umaquĩrã adua b̶asia. Idjira baido juebada uriama jũẽsia. Maʌ̃be idji zocod̶e baidora tʌped̶a diguid̶aa wãbʌrʌ basía.
GEN 24:17 Maʌ̃ne Abrahaʌ̃ nezocara Rebecamaa pira wãped̶a jarasia: –Mʌ̃ quĩrã djuburia, bʌ zocod̶ebema baidoda mʌ̃́a maãrĩ diadua.–
GEN 24:18 Maʌ̃ne Rebecaba jarasia: –Dodua, mʌ̃ boro.– Ara maʌ̃da idji zocora ed̶a edaped̶a idji jʌwad̶e erob̶ʌd̶e Abrahaʌ̃ nezocaa dobisia.
GEN 24:19 Dobid̶acarea jarasia: –Bʌ cameyo itea bid̶a mʌ̃a baidoda jueya ãdjia do quĩrĩãbʌda quĩrãca dod̶amãrẽã.–
GEN 24:20 Ara maʌ̃da baido idji zocod̶e b̶ʌra animarãba dobadad̶e weasia. Weaped̶a b̶arima zocãrã baidora juesia jũmarã cameyoba dod̶amãrẽã.
GEN 24:21 Mãwã jue b̶ʌd̶e Abrahaʌ̃ nezocaba chupea acʌ b̶esia Ãcõrẽba maʌ̃ awẽrãra Isa itea wãrãda erob̶ʌ cawaya.
GEN 24:22 Cameyo baido doped̶ad̶acarea dji nezocaba Rebecaa pĩrũ oro od̶a bio nẽbʌa b̶ʌda quẽbʌd̶e jʌ̃mãrẽã diasia. Idjab̶a mania oro od̶a nẽbʌa b̶eada bio zʌgʌa b̶eada umé diasia.
GEN 24:23 Maʌ̃ne iwid̶isia: –¿Bʌra cai cau? Mʌ̃ djuburia jaradua, ¿bʌ zeza dera bari b̶ʌca dai cãĩni carea?–
GEN 24:24 Rebecaba panusia: –Mʌ̃ra Betuel caua. Betuelera Naco warraa. Idji papara Milcaa.
GEN 24:25 Dai dera bari b̶ʌa bãrã cãĩnamãrẽã, idjab̶a bʌ cameyoba cod̶amãrẽã baraa.–
GEN 24:26 Maʌ̃ carea dji nezocara chĩrãborod̶e cob̶eped̶a Ãcõrẽa bia bed̶easia.
GEN 24:27 Nãwã jarasia: –Bia quirua Ãcõrẽ, mʌ̃ boro Abrahaʌ̃ Ãcõrẽ. Bʌa mʌ̃ boro Abrahaʌ̃ra quĩrã djuburiad̶eba wãrãda careba b̶ʌa. Mʌ̃ra od̶e jipa enesia idji ẽberãrãmaa.–
GEN 24:28 Maʌ̃ne Rebecara dji papa diguid̶aa pira wãsia. Jũẽped̶a Abrahaʌ̃ nezocaba jarad̶ara jũma nẽbʌrʌsia.
GEN 24:29 Rebecaba djabada erob̶asia Labaʌ̃ abadada. Maʌ̃ Labaʌ̃ba ũrĩsia idji djabawẽrãba nẽbʌrʌ b̶ʌda. Idjab̶a unusia idji djabawẽrãba pĩrũda quẽbʌd̶e jʌ̃ b̶ʌda, mania sid̶a jʌwaza jʌ̃ b̶ʌda. Maʌ̃ carea baido juebadamaa pira wãsia Abrahaʌ̃ nezoca jʌrʌd̶e. Jũẽbʌrʌd̶e unusia dji nezocara idji cameyo ume baido juebadama panʌda.
GEN 24:31 Maʌ̃ne Labaʌ̃ba jarasia: –Ãcõrẽba careba b̶ʌ ẽberã, mʌ̃ diguid̶aa zedua. Bʌra ¿cãrẽ cãrẽã puru dajada b̶ʌ? Mʌ̃ dera b̶ʌa bʌ cãĩmãrẽã idjab̶a bʌ cameyo panani sid̶a b̶ʌa.–
GEN 24:32 Ara maʌ̃da dji nezocara Labaʌ̃ diguid̶aa wãsia. Jũẽnaped̶a Labaʌ̃ba cameyo ʌ̃rʌ̃ jʌ̃ b̶ead̶ara jũma ẽrãcuaped̶a ne cobigasia. Maʌ̃ awara baidoda jue diasia Abrahaʌ̃ nezoca ume zeped̶ad̶ara jĩrũ sʌgʌd̶amãrẽã.
GEN 24:33 Maʌ̃be Labaʌ̃ba ne cod̶amãrẽã diabisia baribʌrʌ Abrahaʌ̃ nezocaba jarasia: –Mʌ̃ra poya ne coẽ́a mʌ̃a bed̶ea enena jarai naẽna.– Labaʌ̃ba jarasia: –Mãẽteara jaradua.–
GEN 24:34 Ara maʌ̃da dji nezocaba jarasia: –Mʌ̃ra Abrahaʌ̃ nezocaa.
GEN 24:35 Mʌ̃ borora Ãcõrẽba bio careba b̶ʌ bẽrã idjira bio ne bara b̶ʌa. Ãcõrẽba idjía ovejada, pacada, parata torroda, oroda, nezoca umaquĩrãda, nezoca wẽrãda, cameyoda, burro sid̶a zocãrã diasia.
GEN 24:36 Maʌ̃ awara mʌ̃ boro quima Sara djora b̶ʌba umaquĩrã warrada tosia. Mʌ̃ boroba erob̶ʌra maʌ̃ warraa jũma diasia.
GEN 24:37 Idjab̶a mʌ̃ boroba mʌ̃́a wãrãneba jarabisia. Idjia nãwã jarasia: “Mʌ̃ra naʌ̃ Canaaʌ̃ druad̶e b̶abaria, baribʌrʌ mʌ̃ warra itea Canaaʌ̃nebema wẽrãda jʌrʌrãdua.
GEN 24:38 Ãtebʌrʌ mʌ̃ zeza druad̶aa wãdua. Mama wẽrã mʌ̃ ẽberãrãnebemada mʌ̃ warra itea jʌrʌd̶e wãdua.”
GEN 24:39 Maʌ̃ne mʌ̃a jarasia: “Dji wẽrãda mʌ̃ ume ze quĩrĩãẽ́bʌrʌ ¿mʌ̃a sãwã oi?”
GEN 24:40 Mʌ̃ boroba jarasia: “Mʌ̃ra Ãcõrẽ ume ewariza nĩbabaria. Ara maʌ̃ Ãcõrẽba idji bajãnebema nezocada bʌ ume diabueya bʌ wãbʌrʌma carebamãrẽã. Mãwã bʌa wẽrã mʌ̃ zeza b̶asi ẽberãrãnebemada mʌ̃ warra itea poya eneya.
GEN 24:41 Mʌ̃ ẽberãrãma jũẽnacarea ãdjirãba wẽrãda diad̶aẽ́bʌrʌ, naʌ̃ wãrãneba jarad̶ad̶ebemada bʌra ẽdrʌya.”
GEN 24:42 Maʌ̃da id̶i mʌ̃ra baido juebadama jũẽped̶a Ãcõrẽa nãwã iwid̶isia: Ãcõrẽ, mʌ̃ boro Abrahaʌ̃ Ãcõrẽ, carebadua mʌ̃a od̶e zed̶ara bia odjamãrẽã.
GEN 24:43 Mʌ̃ra naʌ̃ baidoma b̶ʌa. Awẽrãda baido jued̶e zebʌrʌd̶e mʌ̃a idjía jaraya: “Mʌ̃ quĩrã djuburia, bʌ zocod̶ebema baidoda maãrĩ diadua.”
GEN 24:44 Maʌ̃ awẽrãba mʌ̃́a doduad̶a aibʌrʌ, idjab̶a bʌ cameyoa bid̶a baidora diayad̶a aibʌrʌ, mʌ̃a cawaya bʌa maʌ̃ wẽrãra mʌ̃ boro warra Isa itea erob̶ʌda.
GEN 24:45 Wad̶i mʌ̃ sod̶e bed̶ea b̶ʌd̶e unusia Rebecaba idji zocora equiad̶e eronĩda. Idjira baido juebadamaa zeped̶a baidora juesia. Maʌ̃ne mʌ̃a idjía jarasia: “Mʌ̃ quĩrã djuburia baidoda diadua.”
GEN 24:46 Ara maʌ̃da zoco equiad̶e erob̶ad̶ara ed̶aa edaped̶a mʌ̃́a jarasia: “Dodua, idjab̶a bʌ cameyoa bid̶a baidora diaya.” Ara maʌ̃da mʌ̃a dosia. Idjab̶a mʌ̃ cameyoa bid̶a idjia baidora dobigasia.
GEN 24:47 Maʌ̃be mʌ̃a iwid̶isia: “¿Bʌra cai cau?” Idjia panusia: “Mʌ̃ra Betuel caua. Betuelera Naco warraa. Idji papara Milcaa.” Maʌ̃ carea mʌ̃a pĩrũda idji quẽbʌd̶e jʌ̃ b̶ʌsia. Mania sid̶a idji jʌwad̶e jʌ̃ b̶ʌsia.
GEN 24:48 Maʌ̃be mʌ̃ra chĩrãborod̶e cob̶eped̶a Ãcõrẽa bia bed̶easia. Mʌ̃ boro Abrahaʌ̃ Ãcõrẽa bia quiruad̶a asia. Idjia mʌ̃ra bia enesia mʌ̃ boro djaba ãĩzaqueda idji warra itea edemãrẽã.
GEN 24:49 Bãrãba mʌ̃ boroda wãrãda quĩrã djuburiad̶eba carebad̶ibʌrʌ, mʌ̃́a jarad̶adua Rebecara mʌ̃ ume diabued̶ida. Baribʌrʌ diabued̶aẽ́bʌrʌ jarad̶adua mʌ̃a cawa crĩchai carea.–
GEN 24:50 Maʌ̃ ũrĩnaped̶a Labaʌ̃ba Betuel bid̶a panusid̶aa: –Maʌ̃gʌra wãrãda Ãcõrẽneba ze b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã daiba poya jarad̶aẽ́a bia b̶ʌda wa biẽ́ b̶ʌda.
GEN 24:51 Rebecara nama bʌ quĩrãpita b̶ʌa. Ededua idjira bʌ boro warra quima bamãrẽã Ãcõrẽba jarad̶a quĩrãca.–
GEN 24:52 Maʌ̃ bed̶ea carea Abrahaʌ̃ nezocara chĩrãborod̶e cob̶eped̶a Ãcõrẽa bia bed̶easia.
GEN 24:53 Maʌ̃be oro od̶ada, parata od̶ada, cacuad̶e jʌ̃bada sid̶a Rebecaa diasia. Idjab̶a nebia nẽbʌa b̶eada Rebeca djabaa, dji papaa bid̶a diasia.
GEN 24:54 Maʌ̃bebʌrʌ dji nezocara, idji ume zeped̶ad̶a sid̶a ne cosid̶aa. Ne cod̶aped̶a cãĩsid̶aa. Nurẽma pirab̶ariped̶a dji nezocaba jarasia: –Mʌ̃ra idu wãbid̶adua mʌ̃ boromaa.–
GEN 24:55 Baribʌrʌ Rebeca djababa, dji papa bid̶a panusid̶aa: –Rebecara wad̶ibid̶a die ewari dai ume b̶aida b̶ʌa. Mãwãnacarea bʌ ume wãida b̶ʌa.–
GEN 24:56 Maʌ̃ne dji nezocaba jarasia: –Ãcõrẽba mʌ̃́a dji wẽrãda unubid̶a bẽrã mʌ̃ra nama dãrãbirãnadua. Mʌ̃ra idu wãbid̶adua mʌ̃ boromaa.–
GEN 24:57 Baribʌrʌ Rebeca djababa, dji papa bid̶a panusid̶aa: –Mãwã baibʌrʌ, Rebecara trʌ̃nia cãrẽda jarai cawaya.–
GEN 24:58 Ara maʌ̃da Rebecara trʌ̃naped̶a iwid̶isid̶aa: –¿Bʌra naʌ̃ ẽberã ume nawena wãica?– Maʌ̃ne Rebecaba panusia: –Mãẽ, mʌ̃ra wãya.–
GEN 24:59 Ara maʌ̃da Rebecara idji wagabari wẽrã ume idu wãbisid̶aa. Idjab̶a Abrahaʌ̃ nezocara, idji ume zeped̶ad̶a sid̶a idu wãbisid̶aa.
GEN 24:60 Maʌ̃ne Rebeca djabarãba idjira nãwã bia jarasid̶aa: Djabawẽrã, daiba quĩrĩã panʌa bʌa warrarãra zocãrã unuida. Idjab̶a quĩrĩã panʌa bʌ warrarãba ãdji dji quĩrũrãda poyad̶ida.
GEN 24:61 Maʌ̃be Rebecara idji nezocawẽrãrã sid̶a cameyo ʌ̃rʌ̃ chũmenaped̶a Abrahaʌ̃ nezoca ume wãsid̶aa. Mãwã Abrahaʌ̃ nezocaba Rebecara edesia.
GEN 24:62 Maʌ̃misa Abrahaʌ̃ warra Isara Beer-Lajai-Roid̶eba zed̶ada Negue druad̶e b̶asia.
GEN 24:63 Ewari ab̶a quewara babʌrʌd̶e idjira drua pʌrrʌa nĩbasia. Maʌ̃ne cameyoda zesebʌdada unusia.
GEN 24:64 Ara maʌ̃ne Rebeca cameyo ʌ̃rʌ̃ chũmʌba Isara unusia. Maʌ̃ bẽrã Rebecaba Abrahaʌ̃ nezocaa iwid̶isia: –¿Cai awuá dadjirãmaa zebʌrʌra?– Nezocaba panusia: –Jãʌ̃ra mʌ̃ boro Isaa.– Maʌ̃ bed̶ea ũrĩped̶a Rebecara cameyod̶eba ud̶aa b̶adosia. Mãwãped̶a idji quĩrãdarrara quẽbʌ daucha wuaba bʌrasia, Isa quima baida bed̶ea b̶ʌd̶a bẽrã.
GEN 24:66 Maʌ̃ne Abrahaʌ̃ nezocaba od̶ara jũma Isaa nẽbʌrʌsia.
GEN 24:67 Ara maʌ̃da Isaba Rebecara idji papa querasi wua demaa edesia. Mãwã Isaba Rebecara edaped̶a bio quĩrĩã b̶esia. Idjab̶a idji papa jaid̶ad̶a carea sopuara jõsia.
GEN 25:1 Abrahaʌ̃ra waya quima edasia. Dji wẽrã trʌ̃ra Queturá basía.
GEN 25:2 Maʌ̃ Queturába tosia Zimraʌ̃, Jocsaʌ̃, Medaʌ̃, Madiaʌ̃, Isbac, Súa sid̶a.
GEN 25:3 Jocsaʌ̃ warrarãra naʌ̃gʌrã basía: Sebá, Dedaʌ̃ sid̶a. Dedaʌ̃neba yõsid̶aa asureorã, letuseorã, leumeorã sid̶a.
GEN 25:4 Madiaʌ̃ warrarãra naʌ̃gʌrã basía: Epá, Eper, Hanoc, Abidá, Eldá sid̶a. Jũma maʌ̃gʌrãda Queturád̶eba yõsid̶aa.
GEN 25:5 Abrahaʌ̃ wad̶i zocai b̶ʌd̶e Queturába tod̶a warrarãa, Agaraba tod̶a warraa bid̶a Abrahaʌ̃ba nebiada diacuasia. Maʌ̃be ãdjirãra Isa b̶ʌmaʌba ʌ̃mãdau odjabariare tʌmʌ wãbigasia. Maʌ̃bebʌrʌ Abrahaʌ̃ba idjia erob̶ʌra jũma Isaa diasia.
GEN 25:7 Abrahaʌ̃ra 175 poa b̶asia.
GEN 25:8 Maʌ̃ne bio drõãda quiruda waraga jaid̶asia.
GEN 25:9 Dji warrarã Isaba, Ismael bid̶a idjira tʌb̶arisid̶aa bẽwãrã joubada uria Macpela abadad̶e Sara tʌb̶ariped̶ad̶ama. Maʌ̃ uriara Mamre ẽjũãneba ʌ̃mãdau odjabariare b̶ʌa. Dji ẽjũãra Abrahaʌ̃ba hitita Zohar warra Eproʌ̃neda nẽdosia.
GEN 25:11 Abrahaʌ̃ jaid̶ad̶acarea Ãcõrẽba dji warra Isara bia b̶ʌsia. Isara baido juebada uria caita b̶abadjia. Dji baido juebada uriara Beer-Lajai-Roi abadjid̶aa.
GEN 25:12 Nama b̶ʌ́ b̶ʌa Ismaeld̶eba yõped̶ad̶ad̶ebemada. Maʌ̃ Ismaelera Abrahaʌ̃ba unusia Agarad̶eba. Agarara Sara nezocawẽrã Egiptod̶ebema basía.
GEN 25:13 Ismael warrarã trʌ̃ra naʌ̃gʌrã basía: dji iwinada Nebayo basía. Idjiare Cedar basía. Maʌ̃are Adbeel basía. Maʌ̃are Mibsaʌ̃ basía.
GEN 25:14 Maʌ̃are Mismá basía. Maʌ̃are Dumá basía. Maʌ̃are Masá basía.
GEN 25:15 Maʌ̃are Hadar basía. Maʌ̃are Temá basía. Maʌ̃are Jetu basía. Maʌ̃are Napi basía. Dji jĩrũarebemara Cedemá basía.
GEN 25:16 Maʌ̃gʌrã docera Ismael warrarã basía. Ãdjirãneba puruda doce yõsid̶aa. Ãdjira maʌ̃ puru bororãda b̶easia. Maʌ̃ doce purura ara ãdji trʌ̃da b̶ʌcuasid̶aa. Dji ẽberãrã sid̶a ara maʌ̃ trʌ̃ra eropanesid̶aa.
GEN 25:17 Ismaelera 137 poa b̶asid̶e jaid̶asia.
GEN 25:18 Idji warrarãba birasid̶aa Sur ẽjũãneba ab̶a Havila ẽjũãnaa. Sur ẽjũãra Egipto drua caita b̶ʌa. Havilara Asiria druad̶aa wãbada od̶e b̶ʌa. Ãdji ẽberãrãnebemada jĩga panabadjid̶aa.
GEN 25:19 Nama b̶ʌ́ b̶ʌa Isa warrarãnebemada. Isara Abrahaʌ̃ warra basía.
GEN 25:20 Isa cuarenta poa b̶asid̶e idji quima Rebecara edasia. Rebecara Betuel cau basía idjab̶a Labaʌ̃ djabawẽrã basía. Ãdjirãra arameorã basía. Padan-Araʌ̃ druad̶ebemarã basía.
GEN 25:21 Isa quima Rebecara warra toca basía. Maʌ̃ carea Isaba Ãcõrẽa iwid̶isia Rebeca b̶iogoamãrẽã. Idjia iwid̶id̶ara Ãcõrẽba bia ũrĩsia. Mãwã Rebecara mĩguisoda b̶iogoa b̶esia.
GEN 25:22 Maʌ̃ne warrarãra idji b̶ited̶a djõ panʌ bẽrã idjia crĩchasia: “¿Sãwãẽrã mʌ̃ra jãwã mĩga b̶ʌ?” Maʌ̃ carea Ãcõrẽa iwid̶id̶e wãsia.
GEN 25:23 Maʌ̃ne Ãcõrẽba panusia: Bʌ b̶ited̶a warrada umé djõ panʌ bẽrã bʌra jãwã b̶ʌa. Ãdjid̶eba puruda umé odjad̶ia. Ab̶aʌda dewarabema cãyãbara mẽsrãara b̶aya. Dji nabemada dji tẽãbema jʌwaed̶a b̶aya.
GEN 25:24 Dji toi ewari jũẽsid̶e Rebecaba umé tosia.
GEN 25:25 Dji nabemara bio caraid̶a b̶asia. Idjira cara purea b̶asia. Maʌ̃ carea dji trʌ̃ra b̶ʌsid̶aa Esaú.
GEN 25:26 Esaú tobʌrʌd̶e dji tẽãbemaba idji jĩrũgarronane jida to b̶aesia. Maʌ̃ carea idjira trʌ̃ b̶ʌsid̶aa Jacobo. Rebeca warra tosid̶e Isara sesenta poa b̶asia.
GEN 25:27 Maʌ̃ warrarãra warisid̶aa. Esaúra mẽã wã cawa b̶asia. Baribʌrʌ Jacobora diguid̶a necai b̶abadjia.
GEN 25:28 Esaúba animarã beaped̶a dji zezaa cobibadjia. Maʌ̃ bẽrã Isaba Esaúra bio quĩrĩã b̶asia. Maʌ̃ne Rebecaba biara Jacoboda quĩrĩã b̶asia.
GEN 25:29 Ewari ab̶a Jacobora ne dju b̶asia. Maʌ̃ne Esaúra mẽã nĩbad̶ada jarra jũẽsia.
GEN 25:30 Esaúba jarasia: –Mʌ̃ djuburia, bʌa lenteja purea dju b̶ʌda mʌ̃́a cobidua. Mʌ̃ra cacua ʌb̶ʌaẽ́ b̶ʌa, ne coẽ́ b̶ʌ bẽrã.– Lenteja purea b̶ʌ carea Esaúra idjab̶a trʌ̃ b̶ʌsid̶aa “Edoʌ̃.”
GEN 25:31 Maʌ̃ne Jacoboba jarasia: –Bʌra dji warra iwina bẽrã dadji zezaba erob̶ʌd̶ebemada bʌa waib̶ʌara edaya. Bʌa edaida b̶ʌra za b̶ʌ lentejabari mʌ̃́a nẽdobuedua.–
GEN 25:32 Esaúba jarasia: –Mʌ̃ra jarrababa beubod̶oa. Mʌ̃da beuibʌrʌ, dadji zezad̶e edaida b̶ʌra ¿sãwã edai?–
GEN 25:33 Maʌ̃ne Jacoboba jarasia: –Naãrã wãrãneba jaradua bʌa dadji zezad̶e edaida b̶ʌra mʌ̃́a diaida.– Ara maʌ̃da Esaúba wãrãneba jarasia. Mãwã dji warra iwinaba edaida b̶ʌra Esaúba Jacoboa nẽdobuesia.
GEN 25:34 Maʌ̃bebʌrʌ Jacoboba lentejara paʌ̃ sid̶a Esaúa diasia. Esaúba coped̶a baido do b̶aped̶a wãsia. Mãwã dji warra iwinaba edaida b̶ad̶ara Esaúba igarasia.
GEN 26:1 Maʌ̃ ewarid̶e Isa druad̶e jarrabada zesia Abrahaʌ̃ ewarid̶e zed̶a quĩrãca. Maʌ̃ carea Isara Guerar purud̶aa wãsia pilisteorã boro Abimelemaa.
GEN 26:2 Isa mama b̶ʌd̶e Ãcõrẽra idjimaa zeped̶a jarasia: –Egipto druad̶aa wãrãdua, ãtebʌrʌ mʌ̃a jarabʌrʌ druad̶e b̶edua.
GEN 26:3 Bʌra drua ãĩbemamĩna nama b̶edua. Mʌ̃ra bʌ ume b̶aya. Mʌ̃a bʌra carebaya: mʌ̃a bʌ́a, bʌ warrarãa bid̶a naʌ̃ druara diaya. Mãwã mʌ̃a bʌ zeza Abrahaʌ̃a wãrãneba jarad̶ara oya.
GEN 26:4 Mʌ̃a bʌ warrarãra zocãrã yõbiya bajãne chĩdau zocãrã panʌ quĩrãca. Mʌ̃a jũma naʌ̃ druara bʌd̶eba yõbʌdarãa diaya idjab̶a mʌ̃a bʌd̶eba yõbʌrʌd̶eba naʌ̃ ẽjũãne b̶ea purura jũma carebaya.
GEN 26:5 Mʌ̃a mãwã oya Abrahaʌ̃ba mʌ̃ bed̶eara jũma ĩjã od̶a bẽrã; mʌ̃a obid̶ada, mʌ̃a jara b̶ʌd̶ada, mʌ̃a jaradiad̶ada, mʌ̃ ley sid̶a idjia jũma ĩjã osia.–
GEN 26:6 Maʌ̃ bẽrã Isara Guerar purud̶e b̶esia.
GEN 26:7 Maʌ̃ne Guerard̶ebemarãba Isaa dji quima Rebecad̶ebemada iwid̶isid̶aa, idjira quĩrãwãrẽã b̶ʌ bẽrã. Maʌ̃ carea Isara ne wayasia. Idub̶a crĩcha b̶esia mʌ̃ quimaana aibʌrʌ, mʌ̃ra bead̶isicada edad̶i carea. Maʌ̃ carea ãdjia iwid̶ibʌdad̶e panubadjia: “Idjira mʌ̃ djabawẽrãa.”
GEN 26:8 Isa mama dãrã b̶ʌd̶e pilisteorã boro Abimeleba dajadaa acʌbadad̶eba unusia Isaba idji quima Rebecara yãga nũmʌda.
GEN 26:9 Maʌ̃ bẽrã Abimeleba Isara trʌ̃biped̶a jarasia: –Jãʌ̃ wẽrãra wãrãda bʌ quimaa. ¿Cãrẽ cãrẽã bʌa jarasi bʌ djabawẽrãda?– Isaba panusia: –Mʌ̃a crĩchasia bãrãba mʌ̃ra bead̶ida mʌ̃ quima edad̶i carea.–
GEN 26:10 Abimeleba jarasia: –¿Cãrẽ cãrẽã jãwã osi? Mʌ̃ purud̶ebemarã ab̶aʌda bʌ quima ume cãĩnabara, bʌabʌrʌ daia maʌ̃ cadjiruara obicasia.–
GEN 26:11 Maʌ̃ bẽrã Abimeleba idji ẽberãrãa jarasia: –Bariduaba Isada mĩã sẽibʌrʌ wa dji quimada mĩã sẽibʌrʌ, maʌ̃ ẽberãra beuida b̶ʌa.–
GEN 26:12 Maʌ̃ druad̶e Isara ne úsia. Ab̶ari poad̶e idjia waib̶ʌa ewasia, Ãcõrẽba idjira ne jũmane careba b̶ad̶a bẽrã.
GEN 26:13 Mãwã idjira bio bara b̶esia.
GEN 26:14 Ovejada, pacada, nezocarã sid̶a zocãrã erob̶esia. Maʌ̃ carea pilisteorãra idji ume biẽ́ panesid̶aa.
GEN 26:15 Idji zeza Abrahaʌ̃ zocai b̶asid̶e Abrahaʌ̃ nezocarãba baido juebada uriada corocuasid̶aa. Baribʌrʌ pilisteorãra Isa ume biẽ́ panʌ bẽrã maʌ̃ baido juebada uriara jũma egoroba ãnãcuasid̶aa.
GEN 26:16 Maʌ̃be dji boro Abimeleba Isaa jarasia: –Dai tãẽnabemada ãyã wãdua, bʌra dairã cãyãbara dji dromaara b̶ebʌrʌ bẽrã.–
GEN 26:17 Ara maʌ̃da Isara Guerar purud̶e b̶ad̶ada ãyã wãsia. Guerar jewed̶ad̶e jũẽped̶a idji wua dera oped̶a mama b̶esia.
GEN 26:18 Abrahaʌ̃ wad̶i zocai b̶asid̶e idjia baido juebada uriada mama corobicuasia. Idji beud̶acarea pilisteorãba maʌ̃ baido juebada uriara egoroba jũma ãnãcuasid̶aa. Baribʌrʌ Isa mama b̶ad̶e zesid̶e waya corobicuaped̶a ab̶ari trʌ̃da b̶ʌcuasia dji zezaba naẽna b̶ʌd̶ada.
GEN 26:19 Ewari ab̶a Isa nezocarãba dji jewed̶ad̶e coro panasid̶aa. Coro panʌne baido ʌ̃taa bogadrʌ b̶ʌda unusid̶aa.
GEN 26:20 Baribʌrʌ maʌ̃ baido carea Guerard̶ebema oveja wagabadada Isa oveja wagabada ume ijarasid̶aa. Guerard̶ebemarãba jarasid̶aa: –Naʌ̃ baidora dairãnea.– Maʌ̃ carea ijaraped̶ad̶a bẽrã Isaba baido juebada uriara trʌ̃ b̶ʌsia Esec.
GEN 26:21 Mãwãnacarea Isa nezocarãba dewara baido juebada uriada corosid̶aa. Baribʌrʌ maʌ̃ carea bid̶a ijarasid̶aa. Maʌ̃ baido juebada uriara trʌ̃ b̶ʌsia Sitna.
GEN 26:22 Maʌ̃be Isara mamabemada ãyã b̶ad̶e wãsia. Mama dewara baido juebada uriada corosia. Maʌ̃ baido carea ijarad̶aẽ́ basía. Maʌ̃ne Isaba jarasia: –Ʌ̃rãbʌrʌ Ãcõrẽba dadjirãra bia b̶ʌsia naʌ̃gʌ ẽjũãne ne bara paneni carea.– Mãwã dji baido juebada uriara trʌ̃ b̶ʌsia Rehobo.
GEN 26:23 Mamaʌba Beersebád̶aa wãsia.
GEN 26:24 Maʌ̃ diamasi Ãcõrẽra Isama odjaped̶a nãwã jarasia: Mʌ̃ra bʌ zeza Abrahaʌ̃ba ĩjã b̶ad̶a Ãcõrẽa. Ne wayarãdua. Mʌ̃ra bʌ ume b̶ʌa. Mʌ̃a bʌra nãwã careba b̶aya: bʌ warrarãra mʌ̃a zocãrã yõbiya mʌ̃ nezoca Abrahaʌ̃ra carebayad̶a ad̶a bẽrã.
GEN 26:25 Ãcõrẽda mama odjad̶a bẽrã Isaba mõgarada ʌ̃tʌ pã bueped̶a idjía ewari iwid̶isia. Maʌ̃be idji wua dera osia mama dãrã b̶ai carea. Idjab̶a idji nezocarãba mama baido juebada uriada corosid̶aa.
GEN 26:26 Ewari ab̶a Guerar purud̶ebema boro Abimelera Isamaa zesia. Abimelera zesia idji crĩcha diabari Ahuzat ume, idji djõbadarã boro Picol ume bid̶a.
GEN 26:27 Maʌ̃ne Isaba Abimelea jarasia: –Bãrãba mʌ̃ra unu ama panana bẽrã, bãrã tãẽnabemada ãyã jʌretasid̶aa. Maʌ̃da ¿cãrẽ cãrẽã mʌ̃maa ze panʌ?–
GEN 26:28 Maʌ̃ne ãdjia panusid̶aa: –Daiba unu panʌa Ãcõrẽra bʌ ume b̶ʌda. Maʌ̃ carea daiba crĩcha panʌa bʌ ume necai panani carea bed̶eada b̶ʌd̶ida. Daiba bʌra necai wãbisid̶aa idjab̶a bʌ ume ab̶abe biada osid̶aa. Maʌ̃ bẽrã wãrãneba nãwã bed̶ea b̶ʌd̶ia: daiba bʌ mĩã sẽnaẽ́ panʌ quĩrãca bʌa bid̶a daira mĩã sẽẽ́da. Wãrãda Ãcõrẽba bʌra bio careba b̶ʌa.–
GEN 26:30 Maʌ̃ carea Isaba b̶ʌsrid̶a ne cobada waib̶ʌada oped̶a ãdjirãra ne codruasid̶aa.
GEN 26:31 Nurẽma pirab̶arid̶aped̶a wãrãneba bed̶ea b̶ʌsid̶aa necai panani carea. Maʌ̃be Isaba ãdjía bia wãnaduad̶a asia. Ãdjirã bid̶a bia b̶eduad̶a ad̶aped̶a wãsid̶aa.
GEN 26:32 Maʌ̃misa Isa nezocarãba egoro coro panʌne baidoda unusid̶aa. Ununaped̶a Isamaa jarad̶e zesid̶aa. Idjia maʌ̃gʌ ewarid̶e bed̶ea b̶ʌd̶a carea maʌ̃ baido juebada uriara trʌ̃ b̶ʌsia Sebá. Maʌ̃ carea mamabema purura wad̶ibid̶a Beersebá abadaa.
GEN 26:34 Isa warra Esaú cuarenta poa b̶asid̶e Beerí cau Judida edasia. Maʌ̃ awara edasia Eloʌ̃ cau Basemá sid̶a. Maʌ̃ Judira, Basemá sid̶a hitita wẽrãrã basía.
GEN 26:35 Maʌ̃ne ãdji umena Isa ume Rebeca ume bid̶a bia pananaca basía.
GEN 27:1 Isara drõãda b̶ʌ bẽrã dauba unuca basía. Ewari ab̶a idji warra nabema Esaúda trʌ̃ped̶a jarasia: –¡Warra!– Esaúba panusia: –¿Cãrẽ, zeza?–
GEN 27:2 Maʌ̃ne Isaba jarasia: –Acʌdua, warra, mʌ̃ra drõãda b̶ʌa. Mʌ̃ beui ewarira adua b̶ʌa.
GEN 27:3 Maʌ̃ carea mʌ̃ djuburia bʌ enedrʌmada cha sid̶a edaped̶a mẽã wãdua.
GEN 27:4 Ne beasira mʌ̃ itea djudua mʌ̃a awua cobari quĩrãca. Maʌ̃da cobisira mʌ̃a bʌra bia jara b̶ʌya mʌ̃ beui naẽna.–
GEN 27:5 Isara idji warra Esaú ume bed̶ea b̶ʌda Rebecaba ũrĩ b̶asia. Maʌ̃be Esaúra mẽã wãsia dji zezaa cobi carea.
GEN 27:6 Esaú wãnacarea Rebecaba idji warra Jacoboa jarasia: –Warra, mʌ̃a ũrĩsia bʌ zezara bʌ djaba Esaú ume bed̶ea b̶ʌda. Bʌ zezaba Esaúa nãwã jarasia:
GEN 27:7 “Mẽã ne bead̶e wãped̶a mʌ̃ itea djudua. Maʌ̃ djicora coped̶a mʌ̃ beui naẽna bʌda Ãcõrẽ quĩrãpita bia jara b̶ʌya.”
GEN 27:8 Jãʌ̃be, warra, mʌ̃a jarabʌrʌda odua.
GEN 27:9 Dadji animarã b̶eamaa wãped̶a chiwatu zaque boreguea panʌda umé enedua. Maʌ̃be mʌ̃ra bʌ zeza itea ne djuya idjia awua cobari quĩrãca.
GEN 27:10 Maʌ̃da bʌa bʌ zezamaa edeya idjia comãrẽã. Mãwã idji beui naẽna bʌdrʌ bia jara b̶ʌya.–
GEN 27:11 Maʌ̃ne Jacoboba dji papa Rebecaa jarasia: –Mʌ̃ djaba Esaúra caraid̶a b̶ʌa, maʌ̃ne mʌ̃ra cara neẽ́ b̶ʌa.
GEN 27:12 Mʌ̃ zezaba mʌ̃da tãibʌrʌ, cawaya mʌ̃a idjira cũrũga b̶ʌda. Maʌ̃da cawasira idjia mʌ̃ra bia jara b̶ʌẽ́a, ãtebʌrʌ biẽ́ jara b̶ʌya.–
GEN 27:13 Maʌ̃ne dji papaba panusia: –Mãwã biẽ́ jara b̶ʌsira mʌ̃maabʌrʌ zeya. Warra, odua mʌ̃a jara b̶ʌ quĩrãca. Chiwatu zaquera isabe jʌrʌd̶e wãdua.–
GEN 27:14 Ara maʌ̃da Jacobora wãped̶a chiwatu zaquera enesia idji papamaa. Eneped̶a idji papaba djicoda osia Jacobo zezaba awua cobari quĩrãca.
GEN 27:15 Maʌ̃be dji warra nabema Esaúba jʌ̃bari dji biara b̶ʌda Rebecaba enesia. Esaúba maʌ̃ jʌ̃barira ãdji ded̶e erob̶asia. Maʌ̃da Rebecaba Jacoboa jʌ̃bisia.
GEN 27:16 Maʌ̃ awara Jacobora cara neẽ́ b̶ʌ bẽrã Rebecaba chiwatu zaque eda idji jʌwad̶e, ʌ̃rʌ̃mʌsid̶e bid̶a caracuasia. Mãwã osia dji zezaba Esaúdrʌ crĩchamãrẽã.
GEN 27:17 Maʌ̃be djico warra djud̶ada paʌ̃ sid̶a idji warra Jacoboa diasia dji zezamaa edemãrẽã.
GEN 27:18 Idji zezamaa wãped̶a Jacoboba jarasia: –¡Zeza!– Isaba panusia: –¿Cãrẽ, warra? Bʌra ¿caida mãwã b̶ʌ?–
GEN 27:19 Maʌ̃ne Jacoboba idji zezaa jarasia: –Mʌ̃ra bʌ warra nabema Esaúa. Mʌ̃a osia bʌa jarad̶a quĩrãca. Ʌ̃ta chũmeped̶a ne codua. Maʌ̃be mʌ̃ra bia jara b̶ʌdua.–
GEN 27:20 Isaba dji warraa iwid̶isia: –Mʌ̃ warra, ¿sãwã jãcua isabe ne beasi?– Jacoboba panusia: –Bʌ ume b̶ʌ Ãcõrẽba mʌ̃́a unubisia.–
GEN 27:21 Maʌ̃ne Isaba jarasia: –Warra, mʌ̃ caita zedua. Mʌ̃́a idu tãbidua bʌra wãrãda mʌ̃ warra Esaú cawaya.–
GEN 27:22 Ara maʌ̃da Jacobora dji zezaba tãmãrẽã caita wãsia. Maʌ̃ne Isaba jarasia: –Bʌ bed̶eara Jacobo bed̶eaca b̶ʌa, baribʌrʌ bʌ jʌwara Esaú jʌwaca b̶ʌa.–
GEN 27:23 Isaba Jacobora cawaẽ́ basía idji jʌwara Esaú jʌwa quĩrãca caraid̶a b̶ʌ bẽrã. Isaba Jacobo bia jara b̶ʌbʌrʌd̶e wayacusa iwid̶isia: –¿Bʌra wãrãda mʌ̃ warra Esaúca?– Jacoboba panusia: –Mãẽ, zeza. Mʌ̃ra Esaúa.–
GEN 27:25 Maʌ̃ne dji zezaba jarasia: –Warra, bʌa ne bead̶ara diadua mʌ̃a coi carea. Maʌ̃be mʌ̃a bʌra bia jara b̶ʌya.– Ara maʌ̃da Jacoboba diasia. Diad̶acarea Isaba cosia. Mãwã b̶ʌd̶e Jacoboba uva b̶a sid̶a diasia. Maʌ̃gʌ sid̶a Isaba dosia.
GEN 27:26 Maʌ̃bebʌrʌ Isaba jarasia: –Jãʌ̃be warra, mʌ̃ caita chũmeped̶a mʌ̃ uridarrad̶e isõdua.–
GEN 27:27 Ara maʌ̃da Jacobora caita chũmeped̶a isõsia. Maʌ̃ne Jacoboba jʌ̃ b̶asia Esaúba jʌ̃barida. Isaba maʌ̃ra ʌ̃ped̶a crĩchasia wãrãda Esaúda idji ume b̶ʌda. Maʌ̃ bẽrã idjia Jacobodrʌ nãwã bia jara b̶ʌsia. Mʌ̃ warrara tũãpa b̶ʌa Ãcõrẽba bia zaubi b̶ʌ ẽjũã quĩrãca.
GEN 27:28 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa Ãcõrẽba bʌ itea bajãneba cue zebi b̶aida bʌa ubʌrʌra bia zaumãrẽã. Mãwã bʌ trigora ad̶uba zauya. Bʌ uva sid̶a bia zauya.
GEN 27:29 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa puruda zocãrã bʌ jʌwaed̶a b̶ead̶ida, druazabemada bʌ quĩrãpita wayaad̶eba chĩrãborod̶e cob̶ead̶ida. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bʌra bʌ djabarã boro baida, bʌ papa warrarãda bʌ quĩrãpita chĩrãborod̶e cob̶ead̶ida. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bʌ biẽ́ jarabʌdara biẽ́ b̶ead̶ida idjab̶a bʌ bia jarabʌdara bia b̶ead̶ida.
GEN 27:30 Isaba mãwã bia jara b̶ʌd̶acarea Jacobora idji zeza ume b̶ad̶ada ẽdrʌsia. Ara ẽdrʌbʌrʌd̶e idji djaba Esaúra mẽã wã b̶ad̶ada jũẽsia.
GEN 27:31 Idjia bid̶a djicoda warra osia. Maʌ̃da dji zezamaa edeped̶a jarasia: –Zeza, mʌ̃ra ne beasia. Ʌ̃ta chũmeped̶a codua. Maʌ̃be mʌ̃ra bia jara b̶ʌdua.–
GEN 27:32 Maʌ̃ne Isaba Esaúa jarasia: –Bʌra ¿caida mãwã b̶ʌ?– Esaúba panusia: –Mʌ̃ra bʌ warra iwina Esaúa.–
GEN 27:33 Isaba maʌ̃ ũrĩbʌrʌd̶e dauperaped̶a ure nũmesia. Maʌ̃ne jarasia: –Mãẽteara ¿caida bʌ na ze b̶asi? Idjia bead̶ara mʌ̃́a diasia. Maʌ̃da mʌ̃a jũma cosia bʌ zei naẽna. Mʌ̃a idjira bia jara b̶ʌsia. Maʌ̃ bẽrã idjidrʌ bia b̶aya.–
GEN 27:34 Esaúba dji zeza bed̶ea ũrĩsid̶e ab̶ed̶a bio sopuasia. Maʌ̃ne jĩã b̶ʌba jĩgua jarasia: –¡Zeza, mʌ̃ sid̶a bia jara b̶ʌdua!–
GEN 27:35 Maʌ̃ne dji zezaba panusia: –Bʌ djababa mʌ̃ra cũrũgad̶e ze b̶asia. Mãwã mʌ̃a bʌ bia jara b̶ʌi bad̶ara idjiabʌrʌ edasia.–
GEN 27:36 Maʌ̃ne Esaúba jarasia: –¡Bãrãba jãʌ̃ cũrũgabari Jacobora arid̶e trʌ̃ b̶ʌsid̶aa! ¡Idjia mʌ̃ra b̶arima umé cũrũgabʌrʌa! Mʌ̃a warra iwinaba edaida b̶ad̶ara idjia edasia. Jãʌ̃be id̶i bʌa mʌ̃ bia jara b̶ʌi bad̶ara idjia jãrĩsia.– Maʌ̃ne Esaúba wayacusa iwid̶isia: –¿Bʌa mʌ̃ sid̶a poya bia jara b̶ʌẽ́ca?–
GEN 27:37 Isaba panusia: –Mʌ̃a Jacobora bʌ boroda b̶ʌsia. Bʌ ẽberãrãra, bʌd̶eba yõbʌda sid̶a idji jʌwaed̶a b̶ʌsia. Idjab̶a mʌ̃a jara b̶ʌsia idji trigora uva sid̶a ad̶uba zaumãrẽã. Maʌ̃ba, warra, mʌ̃a bʌ́a ¿cãrẽda poya diai?–
GEN 27:38 Maʌ̃ne Esaúba dji zezaa b̶ia iwid̶isia: –Zeza, bʌa ¿ab̶abe idjidrʌ poya bia jara b̶ʌica? ¡Ay, zeza, mʌ̃ sid̶a bia jara b̶ʌdua!– Mãwã jara b̶ʌd̶e Esaúra bio jĩã nũmasia.
GEN 27:39 Mãwã b̶ʌd̶e dji zeza Isaba jarasia: Bʌra ẽjũã biad̶ebemada, cue zebarimabemada jĩga b̶aya.
GEN 27:40 Bʌra dewara ẽberãrã ume djõ b̶aya, idjab̶a bʌ djaba jʌwaed̶a b̶aya. Baribʌrʌ bʌa ĩjã o ama b̶ebʌrʌd̶e idji jʌwaed̶a b̶ad̶ada ẽdrʌya.
GEN 27:41 Ãdji zeza Isaba Jacoboda bia jara b̶ʌd̶a bẽrã Esaúba Jacobora bio quĩrãma b̶esia. Maʌ̃ carea nãwã crĩchasia: “Mʌ̃ zeza beud̶acarea mʌ̃a sopua ewarida wagaya. Maʌ̃bebʌrʌ mʌ̃ djaba Jacobora beaya.”
GEN 27:42 Esaúba oi crĩcha b̶ʌra dji papa Rebecaba cawasia. Maʌ̃ carea idji warra tẽãbema Jacobora trʌ̃ped̶a jarasia: –Ũrĩdua, bʌa od̶a carea bʌ djaba Esaúba bʌra bea quĩrĩã b̶ʌa.
GEN 27:43 Idjia bʌda beaibʌrʌ, idji sid̶a bead̶ida panʌa. Mãwãra mʌ̃a ab̶ari ewarid̶e bãrã umena aduaya. Maʌ̃ carea, warra, mʌ̃a jarabʌrʌda ĩjã odua. Isabe Haraʌ̃ purud̶aa mĩrũ wãdua mʌ̃ djaba Labaʌ̃maa. Jãma idji ume dãrã b̶adua ab̶a bʌ djaba quĩrũbi jõbʌrʌd̶aa. Bʌa od̶ada idjia quĩrãdoasira mʌ̃a bʌ́a bed̶eada diabueya waya zemãrẽã.–
GEN 27:46 Jacobo wãi naẽna Rebecaba dji quima Isaa jarasia: –Mʌ̃ra sẽ b̶ʌa Esaú quima hititarã carea. Jacobo bid̶a naʌ̃ druad̶ebema hitita wẽrãda edaibʌrʌ, biara b̶ʌa mʌ̃ra beuida.–
GEN 28:1 Maʌ̃ bẽrã Isaba Jacobora trʌ̃ped̶a bia jara b̶ʌsia. Idjab̶a nãwã jarasia: –Canaaʌ̃nebema wẽrãda edarãdua.
GEN 28:2 Padan-Araʌ̃ druad̶aa wãdua bʌ zezadrõã Betuelmaa. Mama bʌ djabadrõã Labaʌ̃ caurãnebemada ab̶a edadua.
GEN 28:3 Ãcõrẽ ne jũma poya o b̶ʌba bʌra careba b̶aya warra zocãrã unumãrẽã. Mãwã bʌd̶eba puruda zocãrã yõnia.
GEN 28:4 Idjab̶a Ãcõrẽba Abrahaʌ̃a diai jarad̶a ẽjũãda idjia bʌ́a, bʌd̶eba yõbʌdarãa bid̶a diaya. Mãwã naʌ̃ ẽjũãra bãrãne baya, bʌra nawena nama ãĩbema quĩrãca b̶ʌmĩna.–
GEN 28:5 Mãwã Isaba Jacobora wãbisia Padan-Araʌ̃ druad̶aa. Maʌ̃be Jacobora wãsia idji djabadrõã Labaʌ̃ ded̶aa. Maʌ̃ Labaʌ̃ra Betuel warra basía. Betuelera arameo basía. Labaʌ̃ra Rebeca djaba basía. Rebecara Jacobo idjab̶a Esaú papa basía.
GEN 28:6 Jacobo wãi naẽna idji zeza Isaba idjira bia jara b̶ʌped̶a jarasia Canaaʌ̃nebema wẽrãda edarãmãrẽã. Ãtebʌrʌ wãbisia Padan-Araʌ̃ druad̶ebema wẽrãda edamãrẽã. Esaúba maʌ̃gʌra jũma unu b̶asia.
GEN 28:7 Maʌ̃ awara unu b̶asia Jacoboba idji zeza bed̶ea, idji papa bed̶ea sid̶a ĩjã oped̶a Padan-Araʌ̃ druad̶aa wãsida.
GEN 28:8 Maʌ̃gʌd̶eba Esaúba cawasia idji zezaba Canaaʌ̃nebema wẽrãrãra quĩrĩãcada.
GEN 28:9 Maʌ̃ carea Esaúra wãsia Abrahaʌ̃ warra Ismaelmaa. Ismaelera Esaú djabadrõã basía. Maʌ̃ne Esaúba Ismael cau Majalada edasia. Majalara Nebayo djabawẽrã basía. Esaúba dewara quimarã pe erob̶ʌd̶e maʌ̃ wẽrã sid̶a edasia.
GEN 28:10 Maʌ̃ne Jacobora Beersebád̶eba Haraʌ̃ purud̶aa wãsia.
GEN 28:11 Wãbʌrʌd̶e ota queusia. Mama mõgarada cob̶ʌsia idji borocaui carea. Maʌ̃be egode tab̶eped̶a cãĩsia.
GEN 28:12 Cãĩ b̶ʌd̶e cãĩmocarad̶e unusia dume drasoga b̶ʌda chũ nũmʌda. Maʌ̃ dumera dud̶aʌba bajãnaa tẽũ nũmasia. Maʌ̃ne Jacoboba unusia Ãcõrẽ bajãnebema nezocarãda dumene ʌ̃taa wã duanʌda idjab̶a ed̶aa ze duanʌda.
GEN 28:13 Idjab̶a unusia Ãcõrẽda dume borod̶e nũmʌda. Mãwã b̶ʌd̶e Ãcõrẽba jarasia: –Mʌ̃ra bʌ zezadrõã Abrahaʌ̃ Ãcõrẽa, bʌ zeza Isa Ãcõrẽa. Bʌ cãĩ b̶ʌ ẽjũãra mʌ̃a bʌ́a, bʌ warrarãa bid̶a diaya.
GEN 28:14 Bʌ warrarãra zocãrã yõnia egoro pora quĩrãca. Ãdjirãra wãbʌrʌd̶ia ʌ̃mãdau odjabariare, ʌ̃mãdau b̶aebariare, jʌwa araare, jʌwa acʌare bid̶a. Idjab̶a bʌd̶eba, bʌd̶eba yõbʌrʌd̶eba bid̶a mʌ̃a jũma naʌ̃ ẽjũãne b̶ea purura carebaya.
GEN 28:15 Mʌ̃ra bʌ ume b̶ʌa. Mʌ̃a bʌra wagaya bʌ wãbʌrʌza, idjab̶a mʌ̃a bʌra naʌ̃ ẽjũãnaa waya eneya. Bʌra igaraẽ́a, ãtebʌrʌ wãrãda mʌ̃a jara b̶ʌd̶ada jũma bʌ itea oya.–
GEN 28:16 Maʌ̃ne Jacobora cãĩ b̶ad̶ada ʌ̃rʌ̃maped̶a nãwã crĩchasia: “Wãrãda Ãcõrẽra nama b̶ʌa, baribʌrʌ mʌ̃a adua b̶asia.”
GEN 28:17 Ne wayaad̶eba jarasia: “¡Nama bio minijĩchia b̶ʌa! Ãcõrẽ dera nama b̶ʌa, idjab̶a bajãnaa wãbada o sid̶a nama b̶ʌa.”
GEN 28:18 Nurẽma diaped̶ed̶a Jacobora pirab̶ariped̶a borocau erob̶ad̶a mõgarara ʌ̃ta nũmʌsia sẽyãda b̶amãrẽã. Maʌ̃ mõgara ʌ̃rʌ̃ nedragada weasia Ãcõrẽra mama b̶ʌ bẽrã.
GEN 28:19 Mama Jacoboba wãrãneba nãwã jarasia: –Ãcõrẽda mʌ̃ ume wãibʌrʌ, mʌ̃ wãbʌrʌma wagaibʌrʌ, ne coi carea diaibʌrʌ, cacuad̶e jʌ̃barida diaibʌrʌ, idjab̶a mʌ̃ zezamaa waya jẽda eneibʌrʌ, mʌ̃a idjidrʌ ĩjã b̶aya. Maʌ̃ carea naʌ̃ mõgara sẽyã b̶ʌd̶ara Ãcõrẽ de baya.– Mãwã dji mama b̶ʌ puru Luz abadara Jacoboba trʌ̃ b̶ʌsia Betel. Idjab̶a Jacoboba Ãcõrẽa jarasia: –Bʌa mʌ̃́a die diabʌrʌza mʌ̃a bʌ́a ab̶a dia b̶aya.–
GEN 29:1 Mãwãnacarea Jacobora nocod̶aa wãsia. Wãne ʌ̃mãdau odjabariarebema ẽberãrã druad̶e jũẽne wãsia.
GEN 29:2 Mama baido juebada uria corod̶ada unusia. Maʌ̃ caita ovejada zocãrã panasid̶aa. Maʌ̃ ovejara ãdji djibarirã ũbea panʌ caita awara awara ʌ̃nãũ duanasid̶aa. Djibarirãba maʌ̃ baidora ãdji ovejaa jue diabadjid̶aa. Dji baido juebada uria ʌ̃rʌ̃ mõgara waib̶ʌada cob̶asia.
GEN 29:3 Ewariza oveja jũma eneped̶ad̶acarea dji oveja wagabadaba maʌ̃ mõgarara ãyã b̶ʌbadjid̶aa ãdji ovejaa baido jue diad̶i carea. Jue diaped̶ad̶acarea wayacusa mõgarara dji uria ʌ̃rʌ̃ cob̶ʌbadjid̶aa.
GEN 29:4 Maʌ̃ne Jacoboba dji oveja wagabadaa iwid̶isia: –Djabarã, ¿bãrãra sãmabema?– Ãdjia panusid̶aa: –Daira Haraʌ̃ purud̶ebemaa.–
GEN 29:5 Jacoboba iwid̶isia: –¿Bãrãba Naco warra Labaʌ̃ra unubadaca?– Ãdjia panusid̶aa: –Mãẽ, daiba unubadaa.–
GEN 29:6 Jacoboba waya iwid̶isia: –¿Idjira bia b̶ʌca?– Ãdjia panusid̶aa: –Idjira bia b̶ʌa. Acʌdua, jari urua dji cau Raquelda. Idji zeza ovejada pe enebʌrʌa.–
GEN 29:7 Maʌ̃ne Jacoboba jarasia: –Acʌd̶adua, wad̶i ãsa nũmʌ bẽrã animarãra cãĩne eded̶iẽ́ panʌa. Ovejara baido dobigad̶aped̶a waya põãjãrã cobid̶e eded̶adua.–
GEN 29:8 Ãdjirãba panusid̶aa: –Wad̶ibid̶a poya baido dobid̶aẽ́a. Daiba jʌ̃ãbadaa jũmarãba ãdji ovejara enenamãrẽã. Maʌ̃bebʌrʌ mõgara baido juebada uria ʌ̃rʌ̃ cob̶ʌra ãyã b̶ʌbadaa ovejara baido dobigad̶i carea.–
GEN 29:9 Jacobo ãdjirã ume bed̶ea b̶ʌd̶e Raquelba idji zeza ovejara pe enesia. Idjira dji oveja wagabari basía.
GEN 29:10 Raquel zeza Labaʌ̃ra Jacobo papa Rebeca ume dji djaba basía. Jacoboba Raquel, Labaʌ̃ oveja sid̶a unusid̶e baido juebada uriamaa wãped̶a dji mõgara uria ʌ̃rʌ̃ cob̶ʌra ãyã b̶ʌsia. Ãyã b̶ʌped̶a idji djabadrõã Labaʌ̃ ovejara baido dobigasia.
GEN 29:11 Maʌ̃ne Jacobora b̶ʌsrid̶asia idji papa ẽberãrãma jũẽna bẽrã. Maʌ̃ carea Raquel uridarrad̶e isõped̶a jĩãsia.
GEN 29:12 Maʌ̃be Jacoboba jarasia: –Mʌ̃ra bʌ zeza Labaʌ̃ tẽãbeaa. Mʌ̃ papa Rebecara bʌ apipia.– Ara maʌ̃da Raquelera diguid̶aa pira wãsia idji zeza jarad̶e.
GEN 29:13 Labaʌ̃ba maʌ̃ ũrĩped̶a pira wãsia idji djabawẽrã warra Jacobo audiab̶arid̶e. Jacobo b̶ʌmaa wãped̶a ojũẽ edaped̶a uridarrad̶e isõsia. Maʌ̃be diguid̶aa edesia. Diguid̶a jũẽnaped̶a Jacoboba Labaʌ̃a idji sãwãnanebemada jũma nẽbʌrʌsia.
GEN 29:14 Maʌ̃ne Labaʌ̃ba Jacoboa jarasia: –Wãrãda bʌra mʌ̃ ẽberãrãa.– Mãwãnacarea Jacobora Labaʌ̃ ume jed̶eco ab̶a b̶esia.
GEN 29:15 Jed̶eco ab̶a b̶ad̶acarea Labaʌ̃ba Jacoboa jarasia: –Bʌra mʌ̃ tẽãbeamĩna mʌ̃ itea bari trajaiẽ́ b̶ʌa. Mʌ̃́a jaradua jũmasãwã diaida b̶ʌda bʌ trajubari.–
GEN 29:16 Labaʌ̃ba cauda umé erob̶asia. Dji nabema trʌ̃da Lea basía. Raquelera dji tẽãbema basía.
GEN 29:17 Leara mãcua quĩrãwãrẽãẽ́ b̶asia. Baribʌrʌ Raquelera bio quĩrãwãrẽã b̶asia.
GEN 29:18 Maʌ̃ne Jacoboba Raquelda bio quĩrĩã b̶asia. Maʌ̃ carea Labaʌ̃a jarasia: –Bʌ cau tẽãbema Raquel edai carea mʌ̃ra siete poa bʌ itea bari traja b̶aya.–
GEN 29:19 Maʌ̃ne Labaʌ̃ba panusia: –Biara b̶ʌa mʌ̃ caura bʌ́a diaida dewara ẽberãa diai cãyãbara. Mãẽteara mʌ̃ itea bari traja b̶edua.–
GEN 29:20 Ara maʌ̃da Jacobora Raquel edai carea Labaʌ̃ itea siete poa bari trajasia. Jacoboba Raquelera bio quĩrĩã b̶ʌ bẽrã idjimaarã maʌ̃ siete poara dãrãẽ́ basía.
GEN 29:21 Siete poa bad̶acarea Jacoboba Labaʌ̃a jarasia: –Dadjia b̶ʌped̶ad̶a ewarira jũẽna bẽrã bʌ caura diadua mʌ̃ quima bamãrẽã.–
GEN 29:22 Ara maʌ̃da Labaʌ̃ba mamabemarãra jũma trʌ̃bigasia dji cau quima edabʌrʌ b̶ʌsrid̶ada oi carea.
GEN 29:23 Baribʌrʌ diamasi maʌ̃ b̶ʌsrid̶a o panasid̶ad̶e Labaʌ̃ba idji cau nabema Leada Jacoboa diasia. Idjab̶a idji nezocawẽrã Zilpa abadada Leaa diasia nezoca bara b̶amãrẽã. Maʌ̃ne Jacoboba Leada mãwã b̶ʌda adua b̶asia, diamasi nũmʌ bẽrã. Ara maʌ̃da Jacobora Lea ume cãĩsia.
GEN 29:25 Nurẽma Jacoboba unusia Leadrʌ idji cʌd̶ad̶e b̶ʌda. Maʌ̃ carea Labaʌ̃maa wãped̶a jarasia: –¿Cãrẽ cãrẽã bʌa mʌ̃ra jãwã osi? ¿Mʌ̃ra Raquel carea bʌ itea bari trajaẽ́ basica? ¿Cãrẽ cãrẽã mʌ̃ra cũrũgasi?–
GEN 29:26 Maʌ̃ne Labaʌ̃ba panusia: –Nama dai druad̶e dji nabemadrʌ na quima diabadaa.
GEN 29:27 Lea edabʌrʌ b̶ʌsrid̶ara domia ab̶a odua. Mãwãnacarea mʌ̃a dewarabema sid̶a diaya baribʌrʌ bʌra wayacusa siete poa idji carea mʌ̃ itea bari trajaida b̶ʌa.–
GEN 29:28 Jacoboba bia b̶ʌad̶a asia. Maʌ̃ bẽrã b̶ʌsrid̶ara domia ab̶a osia. Maʌ̃be Labaʌ̃ba idji cau Raquelera Jacoboa diasia dji quima bamãrẽã.
GEN 29:29 Labaʌ̃ba idji nezocawẽrã Bilha abadada idji cau Raquelea diasia nezoca bara b̶amãrẽã.
GEN 29:30 Ara maʌ̃da Jacobora Raquel ume cãĩsia idjab̶a idjira Lea cãyãbara quĩrĩãra erob̶esia. Maʌ̃be Jacobora wad̶i siete poa bari traja b̶esia Labaʌ̃ itea.
GEN 29:31 Maʌ̃ne Ãcõrẽba unusia Jacoboba Leara quĩrĩãẽ́ b̶ʌda. Maʌ̃ carea Ãcõrẽba Leaa warrarãda diasia, baribʌrʌ Raquelera warra toca basía.
GEN 29:32 Leara b̶iogoa b̶eped̶a umaquĩrã warrada tosia. Maʌ̃ne crĩchasia: “Mʌ̃ mĩga b̶ʌra Ãcõrẽba acʌsia. Id̶ibʌrʌ mʌ̃ quimaba mʌ̃ra biara quĩrĩãya.” Mãwã dji warrara trʌ̃ b̶ʌsia Rubeʌ̃.
GEN 29:33 Leara wayacusa b̶iogoa b̶eped̶a umaquĩrã warrada tosia. Maʌ̃ne crĩchasia: “Ãcõrẽba mʌ̃́a naʌ̃ warra sid̶a diasia mʌ̃ quimaba mʌ̃ quĩrĩãẽ́ b̶ʌ ũrĩna bẽrã.” Mãwã dji warrara trʌ̃ b̶ʌsia Simeoʌ̃.
GEN 29:34 Wayacusa b̶iogoa b̶eped̶a umaquĩrã warrada tosia. Maʌ̃ne crĩchasia: “Id̶ibʌrʌ mʌ̃ quimara mʌ̃ ume ãbaa b̶aya, mʌ̃a idji warrada ũbea tobʌrʌ bẽrã.” Mãwã dji warrara trʌ̃ b̶ʌsia Levi.
GEN 29:35 Wayacusa b̶iogoa b̶eped̶a umaquĩrã warrada tosia. Maʌ̃ne crĩchasia: “Naʌ̃ne mʌ̃a Ãcõrẽa bia bed̶eaya.” Mãwã dji warrara trʌ̃ b̶ʌsia Juda. Maʌ̃are Leara dãrãsia warra toẽ́ b̶ʌda.
GEN 30:1 Raquelera warra toca bẽrã idji djabawẽrã Lea ume sod̶e biẽ́ b̶esia. Maʌ̃ carea Raquelba Jacoboa jarasia: –Mʌ̃ra warra quĩrĩã b̶ʌa. Warrada unuẽ́bʌrʌ, biara b̶ʌa mʌ̃ra beuida.–
GEN 30:2 Maʌ̃ carea Jacobora Raquel ume quĩrũped̶a jarasia: –¿Mãwãra mʌ̃da Ãcõrẽca? Idjiabʌrʌ bʌra warra idu unubiẽ́ b̶ʌa.–
GEN 30:3 Maʌ̃be Raquelba jarasia: –Mʌ̃ nezocawẽrã Bilhada b̶ʌa. Idji ume cãĩdua. Idjia warrada toibʌrʌ, maʌ̃ warrara mʌ̃re baya. Mãwã mʌ̃ra Bilhad̶eba warra erob̶aya.–
GEN 30:4 Ara maʌ̃da Raquelba idji nezocawẽrã Bilhara Jacoboa quima quĩrãca diasia. Maʌ̃be Jacobora Bilha ume cãĩsia.
GEN 30:5 Bilhara b̶iogoa b̶eped̶a umaquĩrã warrada tosia.
GEN 30:6 Maʌ̃ne Raquelba jarasia: “Mʌ̃a iwid̶id̶ara Ãcõrẽba ũrĩsia. Idjia mʌ̃́a warra diad̶aba cawabi b̶ʌa mʌ̃a jipa osida.” Mãwã dji warrara trʌ̃ b̶ʌsia Daʌ̃.
GEN 30:7 Mãwãnacarea Raquel nezocawẽrã Bilhara wayacusa b̶iogoa b̶eped̶a umaquĩrã warrada Jacoboa to diasia.
GEN 30:8 Raquelba jarasia: “Mʌ̃ djabawẽrã ume bio djõ b̶ʌd̶e mʌ̃a poyasia.” Mãwã dji warrara trʌ̃ b̶ʌsia Neptali.
GEN 30:9 Maʌ̃ ewarid̶e Leaba crĩchasia waa warrara toẽ́da. Maʌ̃ carea idji nezocawẽrã Zilpada Jacoboa quima quĩrãca diasia.
GEN 30:10 Mãwã Zilpaba umaquĩrã warrada Jacoboa to diasia.
GEN 30:11 Maʌ̃ne Leaba jarasia: “Mʌ̃ra boro biasia.” Mãwã dji warrara trʌ̃ b̶ʌsia Ga.
GEN 30:12 Mãwãnacarea Lea nezocawẽrã Zilpaba wayacusa umaquĩrã warrada Jacoboa to diasia.
GEN 30:13 Maʌ̃ne Leaba jarasia: “Mʌ̃ra bio b̶ʌsrid̶a b̶ʌa. Id̶ibʌrʌ wẽrãrãba jarad̶ia mʌ̃ra b̶ʌsrid̶a b̶ʌda.” Mãwã dji warrara trʌ̃ b̶ʌsia Aser.
GEN 30:14 Trigo ewabada ewarid̶e Jacobo warra iwina Rubeʌ̃ra trigo ud̶amaa wãsia. Mama unusia mandragojõda. Maʌ̃ra Rubeʌ̃ba b̶a edaped̶a idji papa Lea itea edesia. Lea djabawẽrã Raquelba maʌ̃ unuped̶a Leaa jarasia: –Mʌ̃ quĩrã djuburia bʌ warraba mandragojõ enenanebemada mʌ̃́a diadua.–
GEN 30:15 Maʌ̃ne Leaba jarasia: –¿Ya bia b̶ʌẽ́ca bʌa mʌ̃ quima jãrĩnada? Maʌ̃ awara ¿bʌa mʌ̃ warra mandragojõ sid̶a jãrĩca?– Raquelba panusia: –Bʌ warra mandragojõda mʌ̃́a diasira nane diamasi Jacobora bʌ ume cãĩya.– Raquelba jarad̶ara Leaba bia ũrĩsia.
GEN 30:16 Maʌ̃ bẽrã Jacobo quewara idji ẽjũãneba jũẽbʌrʌd̶e Leara idji audiab̶arid̶e wãsia. Maʌ̃be jarasia: –Nane diamasi bʌra mʌ̃ ume cãĩya mʌ̃ warra mandragojõra Raquelea diad̶abari.– Maʌ̃ diamasi Jacobora idji ume cãĩsia.
GEN 30:17 Leaba iwid̶id̶ara Ãcõrẽba ũrĩsia. Mãwã Leara waya b̶iogoa b̶eped̶a umaquĩrã warrada tosia. Maʌ̃ warrara idjia juesuma tod̶a basía.
GEN 30:18 Maʌ̃ne Leaba jarasia: “Mʌ̃ nezocawẽrãda mʌ̃ quimaa diad̶abari Ãcõrẽba mʌ̃́a nebiada diasia.” Mãwã dji warrara trʌ̃ b̶ʌsia Isacar.
GEN 30:19 Mãwãnacarea Leara wayacusa b̶iogoa b̶eped̶a umaquĩrã warrada Jacoboa to diasia. Maʌ̃ warrara idjia sei tod̶a basía.
GEN 30:20 Leaba jarasia: “Ãcõrẽba mʌ̃́a nebiada diasia. Mʌ̃a sei umaquĩrã warra tod̶a bẽrã mʌ̃ quimaba mʌ̃ra bia unuya.” Mãwã dji warrara trʌ̃ b̶ʌsia Zabuloʌ̃.
GEN 30:21 Mãwãnacarea wẽrãcauda tosia. Idjira trʌ̃ b̶ʌsia Dina.
GEN 30:22 Maʌ̃ne Ãcõrẽba Raquelera quĩrãdoaẽ́ b̶asia. Raquelba iwid̶id̶ara idjia ũrĩna bẽrã warrada idu unubisia.
GEN 30:23 Maʌ̃ warra tosid̶e Raquelba jarasia: “Mʌ̃ warra toca carea pera b̶ad̶ara Ãcõrẽba ãyã b̶ʌsia.
GEN 30:24 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa Ãcõrẽba warrada dewara diaida.” Mãwã dji warrara trʌ̃ b̶ʌsia Jose.
GEN 30:25 Jose tod̶acarea ewari ab̶a Jacoboba dji zãwãrẽ Labaʌ̃a nãwã jarasia: –Mʌ̃ra mʌ̃ druad̶aa idu wãbidua.
GEN 30:26 Mʌ̃ quimarãda, mʌ̃ warrarã sid̶a idu edebidua. Mʌ̃ quimarã carea bʌ itea bari traja b̶asia. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃ra idu wãbidua. Bʌa cawa b̶ʌa mʌ̃ra bʌ itea bio trajasida.–
GEN 30:27 Baribʌrʌ Labaʌ̃ba jarasia: –Mʌ̃ quĩrã djuburia mʌ̃ ume b̶edua. Mʌ̃a quĩrãcuita acʌ b̶ʌd̶eba cawa b̶ʌa Ãcõrẽba mʌ̃ra bʌd̶eba careba b̶ʌda.
GEN 30:28 Mʌ̃́a jaradua bʌ traja b̶ʌbari jũmasãwã quĩrĩã b̶ʌda. Ara maʌ̃ quĩrãca mʌ̃a diaya.–
GEN 30:29 Jacoboba jarasia: –Bʌa cawa b̶ʌa mʌ̃ra bʌ itea sãwã bia traja b̶ʌda idjab̶a bʌ animarã qued̶eara sãwã panʌda.
GEN 30:30 Mʌ̃ zei naẽna bʌa zocãrãẽ́be erob̶asia. Baribʌrʌ mʌ̃ jũẽnacarea zocãrã yõsia Ãcõrẽba bʌra careba b̶ʌ bẽrã. Id̶iba ʌ̃taa mʌ̃ra mʌ̃dji warrarã itea traja quĩrĩã b̶ʌa.–
GEN 30:31 Maʌ̃ne Labaʌ̃ba iwid̶isia: –¿Bʌ waya nama traja b̶ei carea paratada jũmasãwã iwid̶i b̶ʌ?– Jacoboba panusia: –Mʌ̃a paratara iwid̶iẽ́ b̶ʌa. Mʌ̃a bʌ ovejara wayacusa waga b̶eya mʌ̃a jarabʌrʌda ĩjãibʌrʌ: nane mʌ̃ra bʌ ovejamaa, chiwatumaa bid̶a wãped̶a dji gorogoroa qued̶eada, dji bagabaga qued̶eada, oveja zaque pãĩma qued̶ea sid̶a awara b̶ʌya. Jũma mãwã b̶eara mʌ̃a edaya nama traja b̶ei carea.
GEN 30:33 Mʌ̃ animarã bʌa acʌd̶e zebʌrʌd̶e ab̶abe chiwatu bagabaga b̶eada, gorogoroa b̶eada, idjab̶a oveja pãĩma b̶eada unuibʌrʌ cawaya mʌ̃a arid̶e o b̶ʌda. Baribʌrʌ mãwã b̶eaẽ́da mʌ̃ animarã tãẽna unuibʌrʌ, ebud̶a b̶aya mʌ̃a bʌreda drʌasida.–
GEN 30:34 Labaʌ̃ba jarasia: –Bia b̶ʌa, odua bʌa jara b̶ʌ quĩrãca.–
GEN 30:35 Baribʌrʌ ara maʌ̃ ewarid̶e Jacoboba oveja, chiwatu sid̶a awara b̶ʌd̶e wãi naẽna Labaʌ̃ba chiwatu dji umaquĩrã bagabaga b̶eara, gorogoroa b̶eara, chiwatu wẽrãrã bagabaga b̶eara, jĩjĩjĩjĩã b̶eara, tod̶otod̶oa b̶eara idjab̶a oveja pãĩma b̶ea sid̶a chupea ãyã b̶ʌsia. Maʌ̃gʌ animarãra Jacoboba edaida b̶ad̶amĩna Labaʌ̃ba idji warrarãa diasia ara idji itea wagad̶amãrẽã.
GEN 30:36 Maʌ̃be ãdjirãba Jacobo b̶ʌmaʌba ãyã ewari ũbea edesid̶aa. Maʌ̃ne Jacoboba waabema animarã idjia edaiẽ́ b̶ʌda arima waga b̶esia.
GEN 30:37 Maʌ̃be Jacoboba animarã idji itea edai carea nãwã osia: bacuru jʌwate onoada b̶ʌá tu edasia. Álamoda, almendroda, castaño sid̶a b̶ʌá tu edasia. Maʌ̃ra erruerrua jod̶acuasia.
GEN 30:38 Maʌ̃be bacuru erruerrua jod̶acuad̶ara dji animarã baido dobadama b̶ʌcuasia. Mama animarãra warra obadjid̶aa.
GEN 30:39 Ãdjia maʌ̃ bacuru quĩrãpita warra osid̶ara, bagabaga, jĩjĩjĩjĩã b̶ea sid̶a tocuabadjid̶aa.
GEN 30:40 Maʌ̃gʌ animarã qued̶eara Jacoboba awara b̶ʌ wãsia. Maʌ̃ awara oveja warra o panʌne Jacoboba dji oveja wẽrãa Labaʌ̃ animarã patrupatrua b̶eada, pãĩma b̶ea sid̶a acʌbibadjia. Maʌ̃ ovejaba patrupatrua qued̶eada, pãĩma b̶ea sid̶a tosid̶a bẽrã Jacoboba awara b̶ʌ wãsia ara idji itea. Labaʌ̃ animarã ume ãbaa b̶ʌẽ́ basía.
GEN 30:41 Maʌ̃ awara animarã boregueara b̶eara warra obʌdaza Jacoboba bacuru jod̶acuad̶ara ãdji baido dobadama b̶ʌbadjia maʌ̃ bacuru ununamãrẽã. Mãwã dji boreguea b̶eaba patrupatrua b̶eada, bagabaga b̶eada jĩjĩjĩjĩã b̶ea sid̶a tocuabadjid̶aa.
GEN 30:42 Baribʌrʌ animarã caya qued̶ea mamaa zebʌdad̶e Jacoboba bacurura b̶ʌca basía. Maʌ̃ bẽrã animarã caya qued̶eara Labaʌ̃ itea b̶esia, baribʌrʌ dji boreguea b̶eara Jacobo itea b̶esia.
GEN 30:43 Mãwã Jacobora ne barasia. Ovejada, chiwatuda, nezoca umaquĩrãda, nezoca wẽrãda, cameyoda, burro sid̶a zocãrã erob̶esia.
GEN 31:1 Maʌ̃ ewarid̶e Labaʌ̃ warrarãba Jacoboda nãwã biẽ́ jara panasid̶aa: –Jacoboba jũma dai zezad̶eda edaped̶a bio ne bara b̶esia.– Mãwã jara panʌda Jacoboba cawasia.
GEN 31:2 Maʌ̃ awara unubadjia Labaʌ̃ra idji ume naãrã bia b̶ad̶a quĩrãca b̶ʌẽ́da.
GEN 31:3 Mãwã b̶ʌd̶e Ãcõrẽba Jacoboa jarasia: –Wãdua bʌ djibarirã druad̶aa, bʌ ẽberãrãmaa. Mʌ̃ra bʌ ume b̶aya.–
GEN 31:4 Maʌ̃be Jacoboba idji quimarã Raquelda, Lea sid̶a trʌ̃bisia idji oveja erob̶ʌmaa zed̶amãrẽã.
GEN 31:5 Ãdji jũẽped̶ad̶acarea Jacoboba jarasia: –Mʌ̃a unu b̶ʌa bãrã zezara mʌ̃ ume naãrã b̶ad̶a quĩrãca b̶ʌẽ́da, baribʌrʌ mʌ̃ zezaba ĩjã b̶ʌ Ãcõrẽda mʌ̃ ume b̶ʌa.
GEN 31:6 Bãrãba cawa panʌa mʌ̃ra bãrã zeza itea bio trajasida.
GEN 31:7 Baribʌrʌ idjia mʌ̃ra cũrũgabadjia. Mʌ̃a edaida b̶ʌra idjia b̶arima zocãrã quĩrã awara obadjia. Wãrãda idjia mʌ̃ ume biẽ́ o quĩrĩã b̶asia. Baribʌrʌ Ãcõrẽba idu mãwã obiẽ́ basía.
GEN 31:8 Labaʌ̃ba mʌ̃ traja b̶ʌbari jũma dji animarã gorogoroa b̶eada edaida b̶ʌad̶a asid̶e mamaʌba ʌ̃taa jũma ovejaba gorogoroa tobadjid̶aa. Idjab̶a dji patrupatrua b̶eada mʌ̃a edaida b̶ʌad̶a asid̶e mamaʌba ʌ̃taa jũma ovejaba patrupatrua tobadjid̶aa.
GEN 31:9 Mãwã Ãcõrẽba bãrã zeza animarãra jãrĩsia mʌ̃́a diai carea.
GEN 31:10 Maʌ̃ ewarid̶e animarã dji wẽrãrã põnõ b̶easid̶e mʌ̃a cãĩmocarasia. Maʌ̃ cãĩmocarad̶e mʌ̃a unusia animarãra warra o b̶eada. Dji umaquĩrãra ʌ̃cʌrʌ gorogoroa b̶easia, ʌ̃cʌrʌ patrupatrua b̶easia, idjab̶a ʌ̃cʌrʌ bagabaga b̶easia.
GEN 31:11 Mãwã b̶ʌd̶e Ãcõrẽba mʌ̃ra trʌ̃sia: “¡Jacobo!” Mʌ̃a panusia: “Nama b̶ʌa.”
GEN 31:12 Maʌ̃ne idjia jarasia: “Mʌ̃ra bʌa Beteld̶e ununa Ãcõrẽa. Maʌ̃ Beteld̶e bʌa mõgara ʌ̃rʌ̃ nedraga wead̶ama bʌa wãrãneba jarasia mʌ̃a bʌda wagaibʌrʌ, bʌa mʌ̃drʌ ĩjã b̶aida. Bio acʌdua animarãra warra o b̶eada. Dji umaquĩrãra jũma gorogoroa b̶eaa, patrupatrua b̶eaa, idjab̶a bagabaga b̶eaa. Mãwã mʌ̃a bʌra careba b̶ʌa Labaʌ̃ba bʌra biẽ́ o b̶ʌ bẽrã. Jãʌ̃be piradrʌped̶a namaʌba bʌ tod̶a druad̶aa wãdua.”–
GEN 31:14 Maʌ̃ne Raquelba Lea bid̶a jarasid̶aa: –Dai zezaba erob̶ʌd̶ebemada daia ni cãrẽ sid̶a diaẽ́a.
GEN 31:15 Ãtebʌrʌ daira drua ãĩbema quĩrãca osia. Idjia daira nẽdobuesia. Maʌ̃ awara dai nẽdobued̶abari edad̶ara jũma cobuesia.
GEN 31:16 Baribʌrʌ Ãcõrẽba dai zezad̶era jãrĩsia. Maʌ̃gʌra wãrãda dadjid̶ea idjab̶a dadji warrarãnea. Maʌ̃ carea jũma Ãcõrẽba bʌ́a jara b̶ʌ quĩrãca odua.–
GEN 31:17 Maʌ̃ ewarid̶e Labaʌ̃ra idji oveja cara tʌ b̶ʌda tʌmʌ b̶asia. Maʌ̃misa Raquelera chupea idji zeza ded̶e ed̶a wãped̶a dji zeza jʌwaba od̶a ãcõrẽda drʌasia. Maʌ̃be Jacoboba idji warrarãra, idji quimarã sid̶a cameyo ʌ̃rʌ̃ chũmʌsia. Ara maʌ̃da Canaaʌ̃ druad̶aa wãsia idji zeza Isamaa. Jũma idjia Padan-Araʌ̃ druad̶e edad̶ara edesia. Dji animarã sid̶a jʌre edesia.
GEN 31:20 Jacoboba idji wãinebemada Labaʌ̃a jaraẽ́ basía. Mãwã Jacoboba arameo Labaʌ̃ra cũrũgasia.
GEN 31:21 Jacobora jũma idjia erob̶ʌ bara mĩrũ wãsia. Wãbʌrʌd̶e Euprate do quĩrãrã chãsia. Maʌ̃be Gala eyaid̶a b̶ʌ druad̶aa wãsia.
GEN 31:22 Ewari ũbea bad̶acarea Labaʌ̃ba cawasia Jacobora mĩrũ wãsida.
GEN 31:23 Maʌ̃ bẽrã Labaʌ̃ba idji ẽberãrã edaped̶a Jacobo caid̶u ẽpẽ wãsia. Siete ewari ẽpẽ wãbʌrʌd̶e Labaʌ̃ba Jacobora tʌmʌba unusia Gala eyaid̶a b̶ʌ druad̶e.
GEN 31:24 Maʌ̃ne Labaʌ̃ra idji ẽberãrã sid̶a ota cãĩsid̶aa. Maʌ̃ diamasi Ãcõrẽba arameo Labaʌ̃a cãĩmocarad̶e nãwã jarasia: “¡Labaʌ̃, ũrĩdua! ¡Jacobo ume quĩrũ bed̶earãdua!” Nurẽma Labaʌ̃ra idji ẽberãrã ume Gala druad̶e Jacobo b̶ʌma jũẽnaped̶a ãdji wua dera ocuasid̶aa.
GEN 31:26 Maʌ̃be Labaʌ̃ba Jacoboa jarasia: –¿Cãrẽ cãrẽã bʌa mʌ̃ra cũrũgasi? Bʌa mʌ̃ caurãra namaa enesia djõbadarãba ãdjia poyaped̶ad̶ara jida edebada quĩrãca. ¿Cãrẽ cãrẽã jãwã osi?
GEN 31:27 Bʌ wãira mʌ̃́a jaraẽ́ basía. ¿Cãrẽ cãrẽã jãwã chupea wãsi? Bʌa jarad̶abara mʌ̃a b̶ʌsrid̶a ewarida ocasia. Trʌ̃ãbiba, tõnõãba, arpa bid̶a b̶ʌsrid̶ada ocasid̶aa.
GEN 31:28 Maʌ̃ awara bʌa mʌ̃ wiuzaquerãra, mʌ̃ caurã sid̶a idu isõbiẽ́ basía. Crĩcha neẽ́ b̶ʌ quĩrãca bʌa osia.
GEN 31:29 Mʌ̃a bãrãra poya biẽ́ oida b̶ʌa. Mãwãmĩna id̶i diamasi bʌ zeza ume b̶ʌ Ãcõrẽba mʌ̃́a jarasia: “¡Jacobo ume quĩrũ bed̶earãdua!”
GEN 31:30 Bʌra waya bʌ zezamaa wã quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, bia b̶ʌa. Baribʌrʌ ¿cãrẽ cãrẽã bʌa mʌ̃ jʌwaba od̶a ãcõrẽra drʌasi?–
GEN 31:31 Jacoboba panusia: –Mʌ̃ wãira jaraẽ́ basía bʌda waya b̶ʌ bẽrã. Mʌ̃a crĩchasia bʌa bʌ caurãda jãrĩda.
GEN 31:32 Mʌ̃a bʌ jʌwaba od̶a ãcõrẽra drʌaẽ́ basía. Baridua nama b̶ʌba erob̶ʌbʌrʌ, beuida b̶ʌa. Jũmarã quĩrãpita jʌrʌdua mʌ̃a bʌreda erob̶ʌ cawaya. Mʌ̃a erob̶ʌbʌrʌ, edadua.– Jacoboba adua b̶asia Labaʌ̃ jʌwaba od̶a ãcõrẽra Raquelba drʌa erob̶ʌda.
GEN 31:33 Ara maʌ̃da Labaʌ̃ba Jacobo wua ded̶e ed̶a jʌrʌd̶e wãsia. Maʌ̃are nezocawẽrãrã wua ded̶e ed̶a jʌrʌd̶e wãsia. Lea wua ded̶e bid̶a jʌrʌd̶e wãsia. Mãwãmĩna idji jʌwaba od̶a ãcõrẽra unuẽ́ basía. Maʌ̃ bẽrã Lea wua ded̶eba ẽdrʌped̶a Raquel wua ded̶aa wãsia.
GEN 31:34 Baribʌrʌ ed̶a wãi naẽna Labaʌ̃ jʌwaba od̶a ãcõrẽra Raquelba cameyo ʌ̃rʌ̃ chũmebada edrecare mẽrãsia. Maʌ̃be maʌ̃gʌ ʌ̃rʌ̃ chũmesia. Labaʌ̃ba jũma dji dejãne jʌrʌd̶amĩna unuẽ́ basía.
GEN 31:35 Maʌ̃ne Raquelba jarasia: –Zeza, quĩrũrãdua mʌ̃ra bʌ quĩrãpita poya piradrʌẽ́ bẽrã. Mʌ̃ra jed̶eco unu b̶ʌa.– Labaʌ̃ba idji jʌwaba od̶a ãcõrẽra unuẽ́ bad̶amĩna wad̶i jʌrʌ b̶asia.
GEN 31:36 Maʌ̃ carea Jacobora quĩrũped̶a jarasia: –¿Cãrẽ cadjiruada od̶a bẽrã bʌa mʌ̃ra jãcua ẽpẽ b̶ʌ?
GEN 31:37 Bʌa mʌ̃ netatara ab̶ed̶a jũma ware acʌsia. Dai ded̶e ¿bʌreda unusica? Mʌ̃a drʌad̶ada unusibʌrʌ, jũmarãa ebud̶a acʌbidua. Mãwã ãdjirãba poya cawa jarad̶ia dadji umébemarã caida jipa b̶ʌda.
GEN 31:38 Mʌ̃ra veinte poa bʌ itea traja b̶asia. Maʌ̃ne bʌ ovejara, bʌ chiwatu sid̶a warra ʌradʌgad̶aca basía. Mʌ̃a bʌ oveja umaquĩrãda coida b̶ad̶amĩna ni ab̶a bid̶a coẽ́ basía.
GEN 31:39 Animarã cadrʌaba bʌ animarãda beasira, mʌ̃a maʌ̃ animarã beud̶ara bʌmaa edeca basía cawabi carea. Ãtebʌrʌ maʌ̃bari ara mʌ̃dji animarãnebemada bʌ́a ab̶a diabadjia. Maʌ̃ awara ãsa wa diamasi bid̶a bʌ animarãda drʌasid̶ara bʌa maʌ̃bari mʌ̃reda jẽda diabibadjia.
GEN 31:40 Ãsa mʌ̃ra beseaba bia mĩga b̶abadjia. Diamasi jĩsuaba mĩga b̶ʌ bẽrã poya cãĩca basía.
GEN 31:41 Veinte poa mʌ̃ra bʌ diguid̶a b̶asia. Bʌ cau umé panʌ carea mʌ̃ra catorce poa bʌ itea bari trajasia. Bʌ animarã carea mʌ̃ra sei poa bari trajasia, baribʌrʌ mʌ̃a edaida b̶ʌra bʌa b̶arima zocãrã quĩrã awara obadjia.
GEN 31:42 Abrahaʌ̃ Ãcõrẽda, mʌ̃ zeza Isaba waya b̶ʌ Ãcõrẽda mʌ̃ ume b̶ad̶aẽ́bara, bʌa mʌ̃ra ne neẽ́ wãbicasia. Baribʌrʌ Ãcõrẽba mʌ̃ bia mĩga b̶ʌra, mʌ̃ bio traja b̶ʌ sid̶a unusia. Maʌ̃ carea id̶i diamasi idjia bʌra quẽãsia.–
GEN 31:43 Maʌ̃ ũrĩped̶a Labaʌ̃ba Jacoboa jarasia: –Naʌ̃ wẽrãrãda mʌ̃ caurãa, naʌ̃ warrarãda mʌ̃ wiuzaquerãa, za b̶ea ovejara mʌ̃rea. Za bʌa unu b̶ʌra jũma mʌ̃rea. Mãwãmĩna mʌ̃ caurãra, ãdjia toped̶ad̶a warrarã sid̶a ¿mʌ̃a sãwã oi?
GEN 31:44 Jãʌ̃be djõna amaaba dadjia bed̶eada b̶ʌd̶ia. Dadji umérãba mõgarada boromea bued̶ia dadjia bed̶ea b̶ʌped̶ad̶ara quĩrãneba panani carea.– Jacoboba maʌ̃ra bia b̶ʌad̶a asia.
GEN 31:45 Maʌ̃ carea mõgara waib̶ʌada edaped̶a ʌ̃ta nũmʌsia.
GEN 31:46 Maʌ̃be Jacoboba idji ẽberãrãa jarasia: –Naʌ̃ mõgara jĩgabe mõgarada boromea bued̶adua.– Ara maʌ̃da jũmarãba mõgarara ãbaa boromea buesid̶aa. Maʌ̃be maʌ̃ mõgara boromea bue nũmʌma ne cosid̶aa.
GEN 31:47 Labaʌ̃ba jarasia: –Id̶i naʌ̃ mõgara boromea bue nũmʌba cawabi b̶ʌa dadjira bed̶ea b̶ʌsid̶ada.– Labaʌ̃ba mõgara boromea bue nũmʌra idji bed̶ead̶e trʌ̃ b̶ʌsia Jegar Sahaduta. Jacoboba idji bed̶ead̶e trʌ̃ b̶ʌsia Gala.
GEN 31:49 Labaʌ̃ba idjab̶a jarasia: –Dadjira awara wãbʌdamĩna Ãcõrẽba dadji umena acʌ b̶aya. Bʌa mʌ̃ caurãda biẽ́ oibʌrʌ wa mʌ̃ caurã awara dewara wẽrãda edaibʌrʌ, ẽberã naʌ̃ bed̶ea b̶ʌped̶ad̶a ũrĩnada arima b̶ʌẽ́mĩna Ãcõrẽba acʌ b̶aya.– Mãwã mõgara boromea bue nũmʌra idjab̶a trʌ̃ b̶ʌsia Mizpa.
GEN 31:51 Idjab̶a Labaʌ̃ba Jacoboa jarasia: –Acʌdua za boromea nũmʌ mõgarada, za mõgara ʌ̃ta nũmʌ sid̶a. Mʌ̃a maʌ̃ra dadji ẽsi b̶ʌbisia.
GEN 31:52 Naʌ̃ mõgarara sẽyãda b̶aya. Naʌ̃ mõgara aud̶u bʌra mʌ̃ ume djõne zecara b̶ʌa idjab̶a mʌ̃ sid̶a bʌ ume djõne wãcara b̶ʌa.
GEN 31:53 Dadjid̶ebema ab̶aʌda naʌ̃ mõgara aud̶u djõne wãibʌrʌ, Ãcõrẽ bʌ zezadrõã Abrahaʌ̃ ume b̶ad̶a idjab̶a mʌ̃ zezadrõã Naco ume b̶ad̶aba cawa oya. ¿Bia b̶ʌca?– Maʌ̃ne Jacoboba idji zeza Isaba waya b̶ʌ Ãcõrẽ quĩrãpita Labaʌ̃a wãrãneba jarasia “bia b̶ʌa.”
GEN 31:54 Mãwãped̶a Jacoboba Gala eyad̶e animarãda Ãcõrẽa babue diasia. Maʌ̃be ẽberãrãra trʌ̃sia ne cod̶amãrẽã. Ne cod̶aped̶a maʌ̃ eyad̶e cãĩsid̶aa.
GEN 31:55 Nurẽma diaped̶ed̶a Labaʌ̃ra piradrʌped̶a dji wiuzaquerã, dji caurã sid̶a isõsia. Mãwãped̶a ãdjía bia wãnaduad̶a aped̶a idji druad̶aa jẽda wãsia.
GEN 32:1 Mamaʌba Jacobora nocod̶aa wãsia. Wãbʌrʌd̶e Ãcõrẽ nezocarã bajãnebemada idjimaa zesid̶aa.
GEN 32:2 Maʌ̃gʌrã unubʌrʌd̶e Jacoboba jarasia: “Ãcõrẽ sordaorãda nama duanʌa.” Maʌ̃ carea mama trʌ̃ b̶ʌsia Mahanaiʌ̃.
GEN 32:3 Mamaʌba Jacoboba idji nezocarãda Seír druad̶aa diabuesia idji djaba Esaúmaa. Seír druara idjab̶a Edoʌ̃ abadaa.
GEN 32:4 Idji nezocarã diabuei naẽna Jacoboba jarasia: –Mʌ̃ djaba Esaúa nãwã jarad̶e wãnadua: “Dai boro, bʌ nezoca Jacoboba nãwã jarabisia: mʌ̃ wãna ewarid̶eba ʌ̃taa mʌ̃ra dadji djabadrõã Labaʌ̃ma b̶asia.
GEN 32:5 Mʌ̃a pacada, burroda, ovejada, nezoca umaquĩrãrãda, nezoca wẽrãrã sid̶a erob̶ʌa. Mʌ̃a naʌ̃ bed̶eara diabuebʌrʌa mʌ̃ quĩrã djuburia bʌra mʌ̃ ume bia b̶amãrẽã.”– Mãwã jaraped̶a idji nezocarãra diabuesia.
GEN 32:6 Dji nezocarã Jacobomaa jẽda zed̶aped̶a nãwã jarasid̶aa: –Dairãra bʌ djaba Esaúmaa wãnaped̶a bʌ bed̶eara jarasid̶aa. Ara nawena idjira bʌmaa zebʌrʌa. Maʌ̃ awara idji ume ẽberãrãda cuatrociento zebʌdaa.–
GEN 32:7 Maʌ̃ ũrĩbʌrʌd̶e Jacobora bio ne wayasia. Maʌ̃ba cawa crĩchaẽ́ basía. Maʌ̃ bẽrã idji ẽberãrãda ẽsadra awara b̶ʌsia. Idji ovejada, pacada, cameyo sid̶a ara maʌ̃ quĩrãca osia.
GEN 32:8 Nãwã crĩcha b̶asia: “Esaúda zeped̶a ab̶abemada uraibʌrʌ, waabemada ẽdrʌd̶ia.”
GEN 32:9 Maʌ̃be Jacoboba Ãcõrẽa iwid̶isia: –Mʌ̃ zezadrõã Abrahaʌ̃ Ãcõrẽ, mʌ̃ zeza Isa Ãcõrẽ, mʌ̃ Boro, bʌa mʌ̃́a jarasia: “Wãdua bʌ djibarirã druad̶aa. Mʌ̃a bʌra ne jũmane carebaya.”
GEN 32:10 Mʌ̃ra ẽberã biaẽ́ bẽrã bʌa mʌ̃ra quĩrã djuburiaiẽ́ b̶ʌa. Baribʌrʌ bʌa mʌ̃ra wãrãda careba b̶ʌa. Labaʌ̃maa wãi carea naʌ̃ Jordaʌ̃ do chãsid̶e mʌ̃ jʌwad̶e ab̶abe bacuruda erob̶asia. Baribʌrʌ id̶ira mʌ̃a ẽberãrãra zocãrã pe erob̶ʌ bẽrã daira puru umé panʌ quĩrãca panʌa.
GEN 32:11 Mʌ̃a waya b̶ʌa mʌ̃ djaba Esaúra zeped̶a mʌ̃da, mʌ̃ wẽrãrãda, mʌ̃ warrarã sid̶a quenaida. Bʌa jarasia mʌ̃ra ne jũmane careba b̶aida idjab̶a mʌ̃ warrarãra zocãrã yõni bẽrã pusa ĩbʌ quĩrãca poya juachad̶aca baida. Wãrãda mãwã b̶aibʌrʌ, mʌ̃ quĩrã djuburia mʌ̃ra ẽdrʌ edadua mʌ̃ djaba Esaú jʌwad̶ebemada.–
GEN 32:13 Maʌ̃ diamasi Jacobora mama cãĩsia. Nurẽma idjia animarã erob̶ʌd̶ebemada jʌrʌ pesia idji djaba Esaúa diai carea:
GEN 32:14 chiwatu wẽrãda dosciento, dji umaquĩrãda veinte, oveja wẽrãda dosciento, dji umaquĩrãda veinte,
GEN 32:15 cameyo wẽrã warra bara b̶eada treinta, paca wẽrãda cuarenta, dji umaquĩrãda die, burro wẽrãda veinte, idjab̶a dji umaquĩrãda die.
GEN 32:16 Mãwã oped̶a maʌ̃ animarãra idji nezocarãa diasia. Maʌ̃ne ãdjía jarasia: –Bãrãra mʌ̃ na wãnadua. Chiwatura, ovejara, cameyora, paca sid̶a awara awara pe eded̶adua.–
GEN 32:17 Maʌ̃be dji nocoare wãbʌrʌ nezocaa jarasia: –Mʌ̃ djaba Esaúba bʌ unubʌrʌd̶e bʌ́a nãwã iwid̶isicada: “¿Bʌra cai nezoca, sãmaa wã, naʌ̃ animarã edebʌrʌra caid̶e?”
GEN 32:18 Mãwã iwid̶isira nãwã panudua: “Mʌ̃ boro Esaú, naʌ̃gʌra bʌ nezoca Jacoboba bʌ itea diabuebʌrʌa. Idjira dai caid̶u zebʌrʌa.”–
GEN 32:19 Jacoboba waabema nezoca dji animarã edebʌdarãa jarasia: –Esaú unubʌdad̶e ab̶arida jarad̶adua.
GEN 32:20 Maʌ̃ awara jarad̶adua: “Bʌ nezoca Jacobora dairã caid̶u zebʌrʌa.”– Jacoboba crĩchasia: “Mʌ̃a jãwã diabuebʌrʌd̶eba Esaú quĩrũbira tumabiya. Maʌ̃be dji unubʌdad̶e ãĩbẽrã idjia mʌ̃ra bia edaisicada.”
GEN 32:21 Mãwã Jacoboba Esaúa diaira na diabuesia baribʌrʌ maʌ̃ diamasi wad̶i arima cãĩsia.
GEN 32:22 Ara maʌ̃ diamasi Jacobora piradrʌped̶a idji quima umena, idji nezocawẽrã umena, idji once warrarã sid̶a Jabó do ĩchitad̶e chãbigasia.
GEN 32:23 Ãdjirã chãbigaped̶a jũma idjia erob̶ʌ sid̶a chãbisia.
GEN 32:24 Mãwã Jacobora idub̶a b̶esia. Maʌ̃ne ẽberãda idji ume djõsia ab̶a ʌ̃mãdau odjabʌrʌd̶aa.
GEN 32:25 Djõ panʌne maʌ̃ ẽberãba cawasia Jacobora poyaẽ́da. Maʌ̃ bẽrã Jacobo chĩded̶e chĩsia. Maʌ̃ba Jacobo chĩdera ãĩ dogosia.
GEN 32:26 Maʌ̃ne dji ẽberãba Jacoboa jarasia: –Mʌ̃ra quenab̶aridua. Ʌ̃nadrʌbʌrʌa.– Jacoboba panusia: –Bʌa mʌ̃da bia jara b̶ʌẽ́bʌrʌ, mʌ̃a quenab̶ariẽ́a.–
GEN 32:27 Maʌ̃be dji ẽberãba iwid̶isia: –¿Bʌra casa trʌ̃bada?– Jacoboba panusia: –Mʌ̃ra Jacobo abadaa.–
GEN 32:28 Maʌ̃ne dji ẽberãba jarasia: –Waa bʌra Jacobo ad̶aẽ́a. Namaʌba ʌ̃taa bʌ trʌ̃ra Israel ad̶ia, bʌra Ãcõrẽ ume, ẽberãrã ume bid̶a djõna bẽrã. Maʌ̃ne bʌa poyasia.–
GEN 32:29 Maʌ̃be Jacoboba jarasia: –Jãʌ̃be mʌ̃ djuburia bʌ trʌ̃ra jaradua.– Dji ẽberãba panusia: –¿Cãrẽ cãrẽã mʌ̃ trʌ̃ra iwid̶i b̶ʌ? Mʌ̃ trʌ̃ra mʌ̃a bʌ́a jaraẽ́a.– Mama dji ẽberãba Jacobora bia jara b̶ʌsia.
GEN 32:30 Maʌ̃ne Jacoboba jarasia: “Mʌ̃dji dauba Ãcõrẽ quĩrãdarrada ununamĩna mʌ̃ra wad̶i zocai b̶ʌa.” Mãwã mama trʌ̃ b̶ʌsia Penuel.
GEN 32:31 Ʌ̃mãdau odjabʌrʌd̶e Jacobora maʌ̃ Penueld̶eba wãsia. Baribʌrʌ idji chĩdera ãĩ wãna bẽrã pĩãca b̶ʌcaeda wãsia.
GEN 32:32 Bajãnebemaba Jacobora chĩded̶e chĩna bẽrã id̶ibema ewarid̶e israelerãba chĩded̶ebema quẽgura cod̶acaa.
GEN 33:1 Jacoboba unusia Esaúra idji cuatrociento ẽberãrã ume zebʌrʌda. Maʌ̃ carea Jacoboba idji warrarãra ãdjirã papa ume awara awara b̶ʌsia.
GEN 33:2 Dji nezocawẽrãrã umé panʌda ãdji warrarã ume nocoare b̶ʌsia. Ãdjirãare Leada idji warrarã ume b̶ʌsia. Jĩrũare Raquelda idji warra Jose ume b̶ʌsia.
GEN 33:3 Maʌ̃be Jacobora ãdjirã na wãsia. Idji djaba waya b̶ʌd̶eba chĩrãborod̶e cob̶eped̶a b̶arima siete egode b̶arru cob̶e eda wãsia ab̶a idji djaba caita jũẽbʌrʌd̶aa.
GEN 33:4 Baribʌrʌ Esaúra araa pira wãsia Jacobo audiab̶arid̶e. Ojũẽped̶a uridarrad̶e isõped̶a ãdji umena b̶ʌsrid̶aba jĩãsid̶aa.
GEN 33:5 Mãwã panʌne Esaúba Jacobo wẽrãrãra, jũma idji warrarã sid̶a unuped̶a iwid̶isia: –Za panʌra ¿cai?– Jacoboba panusia: –Mʌ̃ boro, naʌ̃gʌrãra mʌ̃ warrarãa, Ãcõrẽba idji biad̶eba mʌ̃́a diad̶aa.–
GEN 33:6 Jacobo nezocawẽrãrãra ãdji warrarã ume Esaúmaa wãnaped̶a wayaad̶eba egode chĩrãborod̶e b̶arru copanesid̶aa.
GEN 33:7 Maʌ̃are Leada idji warrarã sid̶a wãnaped̶a chĩrãborod̶e b̶arru copanesid̶aa. Jĩrũare Joseda Raquel sid̶a wãnaped̶a chĩrãborod̶e b̶arru copanesid̶aa.
GEN 33:8 Maʌ̃be Esaúba iwid̶isia: –Mʌ̃a animarã cãbana ota unucuad̶ara bʌa ¿cãrẽ crĩchad̶eba jãwã diabuesi?– Jacoboba panusia: –Mʌ̃ boro, jãwã osia bʌra mʌ̃ ume bia b̶amãrẽã.–
GEN 33:9 Esaúba jarasia: –Crĩcharãdua, djaba, mʌ̃a ad̶uba erob̶ʌa. Bʌdjid̶era wagadua.–
GEN 33:10 Jacoboba jarasia: –Mãwãẽ́a. Bʌda mʌ̃ ume bia b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃a dia b̶ʌra edadua. Mʌ̃maarã bʌ unubʌrʌra Ãcõrẽ quĩrãdarra unubʌrʌ quĩrãca b̶ʌa, bʌa mʌ̃ra bia edad̶a bẽrã.
GEN 33:11 Mʌ̃ quĩrã djuburia, bʌ itea enenara edadua. Ãcõrẽba mʌ̃ra bio careba b̶ʌ bẽrã ne jũmada erob̶ʌa.– Jacoboba maʌ̃ra ara pichia jara b̶esia ab̶a Esaúba edabʌrʌd̶aa.
GEN 33:12 Maʌ̃be Esaúba jarasia: –Wãna. Mʌ̃ra bʌ na nĩbaya.–
GEN 33:13 Jacoboba jarasia: –Mãwãẽ́a, mʌ̃ boro. Bʌa unu b̶ʌa mʌ̃ warrarãra wad̶i caibe qued̶eada, idjab̶a mʌ̃ ovejaba, mʌ̃ paca bid̶a warra djiwid̶i tod̶ada erob̶eada. Isabe wãnibʌrʌ jũmawãyã sẽnia. Maʌ̃ba ab̶ari ewarid̶e mʌ̃ animarãra jũma quininia.
GEN 33:14 Maʌ̃ bẽrã, mʌ̃ boro, bʌra mʌ̃ na wãdua. Mʌ̃ra pĩãca caid̶u wãya mʌ̃ animarã, mʌ̃ warrarã nĩbabada quĩrãca. Maʌ̃be Seír druad̶e bʌ b̶abarima dji ununia.–
GEN 33:15 Maʌ̃ne Esaúba jarasia: –Mʌ̃a ẽberãrã mʌ̃ ume zeped̶ad̶ada ameya bãrã wagad̶amãrẽã.– Jacoboba jarasia: –Mãwãẽ́a, mʌ̃ boro. Bʌra mʌ̃ ume bia b̶ed̶a bẽrã ¿cãrẽda waa iwid̶i?–
GEN 33:16 Ara maʌ̃ ewarid̶e Esaúra Seír druad̶aa jẽda wãsia.
GEN 33:17 Baribʌrʌ Jacobora Suco purud̶aa wãsia. Mama deda osia idjab̶a de zaquerãda idji animarã itea ocuasia. Maʌ̃ carea mama trʌ̃ b̶ʌsia Suco.
GEN 33:18 Mãwãnacarea Jacobora Siqueʌ̃ purud̶aa wãsia. Mãwã Araʌ̃ druad̶e b̶ad̶ada jẽda zeped̶a Canaaʌ̃ druad̶e bia jũẽsia. Siqueʌ̃ puru quĩrãpe idji wua dera osia.
GEN 33:19 Dji ẽjũãda Hamo warrarãne basía. Hamora Siqueʌ̃ zeza basía. Jacoboba maʌ̃ ẽjũãra nẽdosia cien parata torrobari. Nẽdoped̶a idji wua ded̶e mama b̶esia.
GEN 33:20 Mama Jacoboba mõgarada ʌ̃tʌ pã buesia Ãcõrẽa bia bed̶eai carea. Maʌ̃ mõgara ʌ̃tʌ pã bued̶ara trʌ̃ b̶ʌsia El-Elohe-Israel.
GEN 34:1 Jacoboba Lea ume cauda ab̶a eropanasid̶aa Dina abadada. Ewari ab̶a Dinara maʌ̃ druad̶ebema awẽrãrãmaa pʌrrʌad̶e wãsia.
GEN 34:2 Maʌ̃ druad̶ebema borora Hamo abadjid̶aa. Idjira heveo basía. Hamoba warrada erob̶asia Siqueʌ̃ abadada. Maʌ̃ Siqueʌ̃ba Dina unubʌrʌd̶e awuasia. Maʌ̃ bẽrã jidaped̶a idji ume cãĩsia. Mãwã Dinara biẽ́ osia.
GEN 34:3 Baribʌrʌ idji sod̶e Siqueʌ̃ba Lea cau Dinara wãrãda quĩrĩã b̶ʌ bẽrã ijara o b̶abadjia.
GEN 34:4 Maʌ̃ ewarid̶e Siqueʌ̃ba idji zeza Hamoa jarasia: –Zeza, jãʌ̃ wẽrãra mʌ̃ itea iwid̶id̶e wãdua.–
GEN 34:5 Ara maʌ̃da Siqueʌ̃ zeza Hamora Jacobo ume bed̶ead̶e wãsia. Idji jũẽi naẽna Jacoboba ũrĩsia Siqueʌ̃ba Dinara biẽ́ osida. Baribʌrʌ idji warrarãba idji animarãra acʌd̶e wã panʌ bẽrã Jacobora chupea b̶esia ab̶a ãdji zebʌdad̶aa.
GEN 34:7 Jũẽsid̶ad̶e ũrĩsid̶aa Siqueʌ̃ba ãdji djabawẽrãra biẽ́ osida. Maʌ̃ carea sopuasid̶aa. Bio quĩrũsid̶aa Siqueʌ̃ba mãwã israelerãda bio cadjirua od̶a bẽrã. Israelerãba maʌ̃ra ab̶ed̶a quĩrĩãnacaa.
GEN 34:8 Siqueʌ̃ zeza Hamo jũẽsid̶e ãdjía nãwã jarasia: –Mʌ̃ warra Siqueʌ̃ba bãrã djabawẽrãda bio quĩrĩã b̶ʌa. Mʌ̃ quĩrã djuburia, idjira mʌ̃ warraa diad̶adua.
GEN 34:9 Mãwã bãrãra dai ẽberãrã baya. Dairã caurã ume poya dji edad̶ia, dairã sid̶a bãrã caurã ume poya dji edad̶ia.
GEN 34:10 Nama dairã ume pananadua. Naʌ̃ druara bãrã itea b̶ʌa. Naʌ̃ ẽjũãne bãdjia awuabʌdama pananadua. Ne nẽdod̶ida panʌa idjab̶a nẽdobued̶ida panʌa. Ẽjũã sid̶a nẽdod̶ida panʌa.–
GEN 34:11 Maʌ̃ne Siqueʌ̃ba Dina zezaa, idji djabarãa bid̶a jarasia: –Mʌ̃ quĩrã djuburia, jãʌ̃ wẽrãda mʌ̃́a diad̶adua. Bãrãba iwid̶ibʌdada mʌ̃a diaya.
GEN 34:12 Bãrãba idji carea waib̶ʌa iwid̶id̶ibʌrʌ, mʌ̃a diaya. Baribʌrʌ mʌ̃ quĩrã djuburia jãʌ̃ wẽrãra mʌ̃́a diad̶adua.–
GEN 34:13 Siqueʌ̃ba Dinara biẽ́ od̶a bẽrã Jacobo warrarãba Siqueʌ̃ zezaa, Siqueʌ̃a bid̶a sewad̶eba nãwã jarasid̶aa: –Dai djabawẽrãra umaquĩrã cacua wẽãgoẽ́ b̶ʌ́a poya diad̶aẽ́a. Mãwã diad̶ibʌrʌ, daimaarã cadjiruada o panʌa.
GEN 34:15 Baribʌrʌ jũma bãrã umaquĩrãrãda dai quĩrãca cacua wẽãgod̶ibʌrʌ, dairãba idjira diad̶ia.
GEN 34:16 Mãwãbʌrʌ bãrãra dai caurã ume poya dji edad̶ia idjab̶a dairã sid̶a bãrã caurã ume poya dji edad̶ia. Mãwã dairãra bãrã tãẽna panania. Dadjirãra puru ab̶abe b̶eya.
GEN 34:17 Baribʌrʌ daiba jara panʌ quĩrãca bãrãda cacua wẽãgod̶aẽ́bʌrʌ, daiba dai djabawẽrãra namabemada ãyã eded̶ia.–
GEN 34:18 Maʌ̃ra Hamoba, idji warra Siqueʌ̃ bid̶a bia ũrĩsid̶aa.
GEN 34:19 Ara maʌ̃da Siqueʌ̃ra cacua wẽãgosia Jacobo caura quĩrĩã b̶ʌ bẽrã. Hamo ẽberãrã tãẽna jũmarãba Siqueʌ̃ra biara waya panasid̶aa.
GEN 34:20 Maʌ̃ bẽrã idjira dji zeza Hamo ume purud̶e ed̶a wãbadamaa wãnaped̶a purud̶ebemarãa nãwã jarasid̶aa:
GEN 34:21 –Jacobora, idji warrarã sid̶a ẽberã biarãa. Ẽjũãra baraa ãdjirã pananamãrẽã. Maʌ̃ bẽrã ãdjirãra dadjirã druad̶e idu b̶ebid̶ia. Idu ne nẽdobid̶ia idjab̶a nẽdobuebid̶ia. Dadjirãra ãdjirã caurã ume poya dji edad̶ia. Ãdjirã sid̶a dadjirã caurã ume poya dji edad̶ia.
GEN 34:22 Baribʌrʌ dadjirãra ãdjirã ume puru ab̶a b̶ei carea ãdjirãba jara panʌa jũma dadjirã umaquĩrã cacuara wẽãgod̶ida panʌda ãdjia obada quĩrãca.
GEN 34:23 Mãwã od̶ibʌrʌ ãdjid̶era, ãdji animarã erob̶ea sid̶a jũma dadjirãne baya. Dadjirãba ab̶abe maʌ̃ obi panʌda ĩjã od̶ida panʌa. Mãwãra ãdjirãra dadjirã ume panenia.–
GEN 34:24 Hamoba, Siqueʌ̃ bid̶a jaraped̶ad̶ara jũma maʌ̃ purud̶e ed̶a wãbadama panʌba ĩjãsid̶aa. Ara maʌ̃da jũmarãda cacua wẽãgosid̶aa.
GEN 34:25 Ewari ũbea babʌrʌd̶e ãdjirã cacuara wad̶i bio pua panasid̶aa. Maʌ̃ne Dina djabarã Simeoʌ̃ba, Levi bid̶a ãdji djõbada necora edad̶aped̶a Siqueʌ̃ purud̶aa wãsid̶aa. Ãdji quenane zebʌdara puruba adua b̶asia. Ara maʌ̃da Jacobo warrarã Simeoʌ̃ba, Levi bid̶a jũma dji umaquĩrãrãra quenasid̶aa.
GEN 34:26 Hamora dji warra Siqueʌ̃ sid̶a necoba beasid̶aa. Maʌ̃be Dinara Siqueʌ̃ ded̶e b̶ad̶ada edad̶aped̶a wãsid̶aa.
GEN 34:27 Maʌ̃be Jacobo warrarã waabemarã sid̶a ãdji djabarãba beaped̶ad̶a ẽberãrãmaa zed̶aped̶a deza ed̶aa wãsid̶aa. Mama ne jũma pesid̶aa. Mãwã osid̶aa Siqueʌ̃ba ãdji djabawẽrã biẽ́ od̶a carea.
GEN 34:28 Siqueʌ̃nebema ovejada, pacada, burro sid̶a pesid̶aa. Ne jũma purud̶e b̶eara, ãdji ẽjũãne b̶ea sid̶a jũma pesid̶aa.
GEN 34:29 Ãdji nebiada jũma pesid̶aa. Ãdjia diguid̶a erob̶ead̶a sid̶a jũma ped̶aped̶a ãdji warrarãda, wẽrãrã sid̶a jũma jida edesid̶aa.
GEN 34:30 Mãwãnacarea Jacoboba Simeoʌ̃a, Levia bid̶a jarasia: –Bãrãba biẽ́ oped̶ad̶a bẽrã mʌ̃ra nẽbʌrad̶e b̶ʌsid̶aa. Naʌ̃ druad̶ebema cananeorãba, perezeorã bid̶a mʌ̃ra quĩrãma panesid̶aa. Ãdjirãda bed̶ea aud̶aped̶a mʌ̃ ume djõne zed̶ibʌrʌ, dadjira zocãrãẽ́be panʌ bẽrã mʌ̃ra jũma mʌ̃ ẽberãrã sid̶a bead̶ia.–
GEN 34:31 Maʌ̃ne ãdjia panusid̶aa: –¿Mãwãra idjia dai djabawẽrãra wẽrã aud̶ua quĩrãca oida b̶asica?–
GEN 35:1 Mãwãnacarea Ãcõrẽba Jacoboa jarasia: –Piradrʌped̶a Beteld̶aa b̶ad̶e wãdua, bʌ djaba Esaú wayaad̶eba mĩrũ wãsid̶e mʌ̃ bʌma odjad̶amaa. Mama mõgarada pã buedua mʌ̃́a bia bed̶eai carea.–
GEN 35:2 Ara maʌ̃da Jacoboba idji ẽberãrãa, waabema idji ume duanʌ́a bid̶a jarasia: –Bãrãba jʌwaba od̶a ãcõrẽda eropanʌbʌrʌ, jũma b̶atacuad̶adua. Maʌ̃be cuid̶aped̶a cacuad̶e jʌ̃bada tãtod̶ada jʌ̃nadua Ãcõrẽ quĩrãpita bia b̶ead̶i carea.
GEN 35:3 Maʌ̃bebʌrʌ Beteld̶aa wãnia. Mama mʌ̃a mõgarada pã bueya Ãcõrẽa bia bed̶eai carea. Mʌ̃ nẽbʌrad̶e b̶asid̶e idjia mʌ̃ra carebasia idjab̶a mʌ̃ wãbʌrʌza mʌ̃ ume b̶abaria.–
GEN 35:4 Ara maʌ̃da jũma ãdji jʌwaba od̶a ãcõrẽra Jacoboa diasid̶aa. Ãdji cʌwʌrʌd̶e pĩrũ jʌ̃ panʌ sid̶a ẽrãnaped̶a Jacoboa diasid̶aa. Jũma maʌ̃gʌra Jacoboba Siqueʌ̃ puru caita bacuru droma nũmʌ edre jou b̶ʌsia.
GEN 35:5 Mãwãnacarea Jacobora, ẽberãrã idji ume panʌ sid̶a wãsid̶aa. Wãbʌdad̶e Ãcõrẽba jũma mama b̶ea purua ãdjirãra bio wayabisia. Maʌ̃ bẽrã ãdjirãba Jacobo ẽberãrã biẽ́ od̶i carea caid̶u ẽpẽnaẽ́ basía.
GEN 35:6 Canaaʌ̃ druad̶e nĩne Jacobora jũma idji ẽberãrã ume Luz purud̶e jũẽsid̶aa. Luz purura idjab̶a Betel abadjid̶aa.
GEN 35:7 Mama Jacoboba mõgarada pã buesia Ãcõrẽa bia bed̶eai carea. Maʌ̃ mõgara pã bued̶ara trʌ̃ b̶ʌsia El-Betel, idji djaba carea mĩrũ wãsid̶e mama Ãcõrẽra idjima odjad̶a bẽrã.
GEN 35:8 Maʌ̃ Beteld̶e Deboráda jaid̶asia. Deborára Jacobo papa Rebeca wagabari basía. Jacoboba Deborára tʌb̶arisia Betel caita, bacuru droma nũmʌ edre. Maʌ̃ bacurura trʌ̃ b̶ʌsia Alon-Bacut.
GEN 35:9 Jacobo Padan-Araʌ̃ druad̶eba jẽda zesi ewarid̶e Ãcõrẽra idjimaa waya zesia. Maʌ̃ ewarid̶e Ãcõrẽba idjira nãwã bia jara b̶ʌsia: –Bʌ trʌ̃ra Jacobo abadaa baribʌrʌ bʌra waa Jacobo ad̶aẽ́a. Ãtebʌrʌ bʌ trʌ̃ra Israel ad̶ia.– Mãwã Ãcõrẽba Jacobora trʌ̃ b̶ʌsia Israel.
GEN 35:11 Ãcõrẽba mãwã trʌ̃ b̶ʌped̶a jarasia: –Mʌ̃ra ne jũma poya b̶ʌ Ãcõrẽa. Warrada zocãrã yõdua. Bʌd̶eba puruda zocãrã yõnia. Idjab̶a bʌd̶eba ẽberãrã bororãda yõnia.
GEN 35:12 Mʌ̃a naʌ̃ druara Abrahaʌ̃a, Isaa bid̶a diasia. Idjab̶a mʌ̃a bʌ́a, bʌd̶eba yõbʌdarãa bid̶a diaya.–
GEN 35:13 Mãwãped̶a Ãcõrẽra Jacobo ume bed̶ea b̶ad̶ada wãsia.
GEN 35:14 Mãwãnacarea Jacoboba Ãcõrẽ ume bed̶ea b̶ad̶ama mõgarada ʌ̃ta nũmʌsia. Maʌ̃ mõgara ʌ̃rʌ̃ uva b̶ada, nedraga sid̶a Ãcõrẽa wea diasia.
GEN 35:15 Maʌ̃ne Jacoboba Ãcõrẽ ume bed̶ea b̶ad̶ama trʌ̃ b̶ʌsia Betel.
GEN 35:16 Mãwãnacarea Beteld̶eba wãsid̶aa. Wad̶i Eprata purud̶e jũẽni naẽna Jacobo quima Raquelera warra pua nũmesia. Poya tocara nũmʌ bẽrã bia mĩga b̶asia.
GEN 35:17 Wetara pua nũmebʌrʌd̶e dji warra careba tobibari wẽrãba Raquelea jarasia: –Wayarãdua, bʌa umaquĩrã warrada tobʌrʌa.–
GEN 35:18 Baribʌrʌ Raquelera beubʌrʌ basía. Wad̶i beui naẽna idji warrara trʌ̃ b̶ʌsia Benoní. Baribʌrʌ Jacoboba trʌ̃ b̶ʌsia Benjamiʌ̃.
GEN 35:19 Raquelera mãwã jaid̶asia. Idjira tʌb̶arisia Eprata purud̶aa wãbada o icawa. Maʌ̃ Eprata purura Beleʌ̃ abadaa.
GEN 35:20 Jacoboba dji quima tʌb̶arid̶ama mõgarada ʌ̃ta nũmʌsia. Id̶i ewarid̶e maʌ̃ mõgarara wad̶ibid̶a nũmʌa.
GEN 35:21 Jacobo, Israel abadara mamaʌba wãped̶a idji wua dera Migdal-edar puru zaque wagaa osia.
GEN 35:22 Israel maʌ̃ druad̶e b̶asid̶e idji warra iwina Rubeʌ̃ra idji zeza nezocawẽrã Bilha ume cãĩsia. Maʌ̃ra Israelba cawaped̶a bio quĩrũsia. Israel warrarãra doce panasid̶aa:
GEN 35:23 Leaba tod̶ara naʌ̃gʌrã basía: dji iwinada Rubeʌ̃, idjiare Simeoʌ̃, Levi, Juda, Isacar, Zabuloʌ̃ sid̶a.
GEN 35:24 Raquelba tod̶ara naʌ̃gʌrã basía: Jose idjab̶a Benjamiʌ̃.
GEN 35:25 Raquel nezocawẽrã Bilhaba tod̶ara naʌ̃gʌrã basía: Daʌ̃ idjab̶a Neptali.
GEN 35:26 Lea nezocawẽrã Zilpaba tod̶ara naʌ̃gʌrã basía: Ga idjab̶a Aser. Jũma maʌ̃gʌrã basía Jacobo warrarã Padan-Araʌ̃ druad̶e toped̶ad̶ada.
GEN 35:27 Maʌ̃ ewarid̶e Jacobora Mamre ẽjũãnaa idji zeza Isa acʌd̶e wãsia. Mamrera idjab̶a Arbá wa Hebroʌ̃ abadaa. Mama Abrahaʌ̃ra, Isa sid̶a panabadjid̶aa.
GEN 35:28 Isara 180 poa b̶asia.
GEN 35:29 Mãwã idjira bio waraga jaid̶asia. Idji warrarã Esaúba, Jacobo bid̶a tʌb̶arisid̶aa.
GEN 36:1 Nama b̶ʌ́ b̶ʌa Esaúd̶eba yõped̶ad̶ad̶ebemada. Esaúra idjab̶a Edoʌ̃ abadjid̶aa.
GEN 36:2 Esaúba quimada ũbea erob̶asia. Canaaʌ̃nebemada umé erob̶asia. Ab̶a Adá abadjid̶aa. Adára hitita Eloʌ̃ cau basía. Dewarabemara Aholibamá basía. Aholibamára Aná cau basía; Anára heveo Zibeoʌ̃ warra basía.
GEN 36:3 Dewarabema quima Esaúba erob̶ad̶ara Ismael cau Basemá basía. Basemára Nebayo djabawẽrã basía.
GEN 36:4 Esaúra wad̶ibid̶a Canaaʌ̃ druad̶e b̶asid̶e warrarãda unusia. Dji quima Adába Elipada tosia. Basemába Reuelda tosia. Aholibamába Jeúda, Jaalaʌ̃da, Core sid̶a tosia.
GEN 36:6 Maʌ̃ne Esaúba idji djaba Jacobo bid̶a animarãra, nebia sid̶a zocãrã eropanasid̶aa. Ãdjia animarãra zocãrã eropanʌ bẽrã dji ẽjũãba araẽ́ basía. Maʌ̃ bẽrã ãdjira poya ãbaa pananaẽ́ basía. Maʌ̃ carea Esaúra Jacobo umebemada ãyã wãsia dewara druad̶e b̶ai carea. Idji quimarãda, warrarãda, caurãda, ẽberãrã idji ded̶e erob̶ʌda, idji animarãda, idjia Canaaʌ̃ne edad̶a sid̶a jũma edesia.
GEN 36:8 Mãwã Esaú, Edoʌ̃ abadara Seír eyaid̶a b̶ʌ druad̶e b̶esia.
GEN 36:9 Esaúd̶eba Edoʌ̃ puruda yõsia. Maʌ̃ edomitarãra Seír eyaid̶a b̶ʌ druad̶e duanabadjid̶aa.
GEN 36:10 Esaú warrarã trʌ̃ra naʌ̃gʌrãa: Elipa idjab̶a Reuel. Esaú quima Adába Elipada tosia. Esaú quima Basemába Reuelda tosia.
GEN 36:11 Elipaba naʌ̃ warrarãda unusia: Temaʌ̃, Omar, Zepo, Gataʌ̃, Quenaz sid̶a.
GEN 36:12 Elipaba Timnada idji quima quĩrãca erob̶asia. Timnaba Amaleda tosia. Maʌ̃ warrarãra Adá wiuzaquerã basía.
GEN 36:13 Maʌ̃ne Reuelba naʌ̃ warrarãda unusia: Nahat, Zerá, Samá idjab̶a Miza. Maʌ̃ warrarãra Basemá wiuzaquerã basía.
GEN 36:14 Esaú quima Aholibamáda Aná cau basía, Zibeoʌ̃ ãĩzaque basía. Aholibamába naʌ̃ warrarãda Esaúa to diasia: Jeú, Jaalaʌ̃, Core sid̶a.
GEN 36:15 Esaúd̶eba yõna purud̶ebema bororã trʌ̃da nama b̶ʌ́ b̶ʌa. Dji warra iwina Elipad̶eba yõna bororãda naʌ̃gʌrã basía: Temaʌ̃, Omar, Zepo, Quenaz, Core, Gataʌ̃, Amale sid̶a. Ãdjirãra Edoʌ̃ druad̶e duanabadjid̶aa. Jũma ãdjirãda Esaú quima Adád̶eba yõsid̶aa.
GEN 36:17 Esaú warra Reueld̶eba yõped̶ad̶a bororãda naʌ̃gʌrã basía: Nahat, Zerá, Samá, Miza sid̶a. Ãdjirã sid̶a Edoʌ̃ druad̶e duanabadjid̶aa. Jũma ãdjirãda Esaú quima Basemáneba yõsid̶aa.
GEN 36:18 Esaú quima Aholibamáneba yõped̶ad̶a bororãda naʌ̃gʌrã basía: Jeú, Jaalaʌ̃, Core sid̶a. Aholibamára Aná cau basía.
GEN 36:19 Maʌ̃ ẽberãrãra jũma Esaú, Edoʌ̃ abadad̶eba yõsid̶aa. Ãdjirãra Edoʌ̃ druad̶e ãdji ẽberãrã bororã basía.
GEN 36:20 Esaú Edoʌ̃ druad̶aa wãi naẽna horeorãda maʌ̃ druad̶e panabadjid̶aa. Maʌ̃ horeorãra Seírd̶eba yõsid̶aa. Seír warrarãra naʌ̃gʌrã basía: Lotaʌ̃, Sobal, Zibeoʌ̃, Aná, Disoʌ̃, Ezer, Disaʌ̃ sid̶a. Maʌ̃gʌrãra Edoʌ̃ druad̶e horeorã bororã basía.
GEN 36:22 Seír warra Lotaʌ̃ba unusia Hori, Hemaʌ̃ sid̶a. Lotaʌ̃ djabawẽrãra Timna basía.
GEN 36:23 Seír warra Sobalba unusia Alvaʌ̃, Manahat, Ebal, Sepo, Onaʌ̃ sid̶a.
GEN 36:24 Seír warra Zibeoʌ̃ba Ajada idjab̶a Aná sid̶a unusia. Maʌ̃ Anába idji zeza burrora ẽjũã ewaraga b̶ʌd̶e ne cobi b̶asid̶e egorod̶eba baidoda ʌ̃taa bogadrʌ b̶ʌda unusia.
GEN 36:25 Aná warrara Disoʌ̃ basía. Dji caura Aholibamá basía.
GEN 36:26 Disoʌ̃ warrarãra naʌ̃gʌrã basía: Hemdaʌ̃, Esbaʌ̃, Itraʌ̃, Queraʌ̃ sid̶a.
GEN 36:27 Seír warra Ezerba unusia Bilhaʌ̃, Zaavaʌ̃, Acaʌ̃ sid̶a.
GEN 36:28 Seír warra Disaʌ̃ba unusia Uz, Araʌ̃ sid̶a.
GEN 36:29 Horeorã bororãra naʌ̃gʌrã basía: Lotaʌ̃, Sobal, Zibeoʌ̃, Aná,
GEN 36:30 Disoʌ̃, Ezer, Disaʌ̃ sid̶a. Jũma maʌ̃gʌrãra Seír druad̶e ãdji ẽberãrã bororã basía.
GEN 36:31 Israelerãba ãdji boro eropanani naẽna Edoʌ̃ ẽberãrã bororãra naʌ̃gʌrã basía:
GEN 36:32 Beor warra Belara Edoʌ̃ ẽberãrã boro basía. Idji purura Dinabá abadjid̶aa.
GEN 36:33 Bela beud̶acarea Zerá warra Jobáda dji boro basía. Jobára Bosra purud̶ebema basía.
GEN 36:34 Jobá beud̶acarea Husaʌ̃da dji boro basía. Husaʌ̃ra Temaʌ̃ druad̶ebema basía.
GEN 36:35 Husaʌ̃ beud̶acarea Bedad warra Hadada dji boro basía. Hadaba madianitarãra Moab druad̶e poyasia. Idji purura Avit abadjid̶aa.
GEN 36:36 Hada beud̶acarea Samlada dji boro basía. Samlara Masreca purud̶ebema basía.
GEN 36:37 Samla beud̶acarea Saulda dji boro basía. Saulora dji do icawa b̶ʌ Rehobo purud̶ebema basía.
GEN 36:38 Saul beud̶acarea Baal-hanaʌ̃da dji boro basía. Idjira Acbor warra basía.
GEN 36:39 Baal-hanaʌ̃ beud̶acarea Hadarda dji boro basía. Idji purura Pau abadjid̶aa. Hadar quimada Mehetabel abadjid̶aa. Idjira Matred cau basía idjab̶a Mezaab ãĩzaque basía.
GEN 36:40 Esaúd̶eba yõped̶ad̶a bororãra naʌ̃gʌrã basía: Timna, Alva, Jetet, Aholibamá, Ela, Pinoʌ̃, Quenaz, Temaʌ̃, Mibzar, Magdiel, Iraʌ̃ sid̶a. Jũma maʌ̃gʌrãra Edoʌ̃ purud̶ebema bororã basía. Maʌ̃ bororãneba yõped̶ad̶arãba dji bororã trʌ̃ra ẽpẽsid̶aa. Idjab̶a ãdji b̶eaza dji bororã trʌ̃da b̶ʌcuasid̶aa.
GEN 37:1 Idji zeza Isa jaid̶ad̶acarea Jacobora Canaaʌ̃ druad̶e idji zeza b̶ad̶ama b̶esia.
GEN 37:2 Nama nẽbʌrʌ b̶ʌa Jacobo warrarãba oped̶ad̶ad̶ebemada. Jacobo warra Jose diecisiete poa b̶asid̶e idji djabarã ume oveja waga b̶abadjia. Idji zezaba quima quĩrãca erob̶ʌ wẽrãrã Bilhaba idjab̶a Zilpaba toped̶ad̶a ume Josera biara trajabadjia. Diguid̶a wãbʌrʌd̶e Joseba idji zezaa jarabadjia idji djabarãba cadjirua o panʌda.
GEN 37:3 Israelba Joseda waabema warrarã cãyãbara biara quĩrĩã b̶asia Josera idji drõã b̶ʌd̶e tosid̶a bẽrã. Maʌ̃ carea Israelba Jose itea cacuad̶e jʌ̃bada drasoa bio bia quiruda osia.
GEN 37:4 Jose djabarãba cawasid̶aa ãdji zezaba Josera ãdjirã cãyãbara biara quĩrĩã b̶ʌda. Maʌ̃ carea idjira quĩrãma panesid̶aa. Idji ume bia bed̶ead̶aca basía.
GEN 37:5 Ewari ab̶a Josera cãĩmocarasia. Nurẽma maʌ̃ cãĩmocarad̶ara idji djabarãa nẽbʌrʌsia. Maʌ̃ carea ãdjirãba idjira wetara quĩrãmasid̶aa.
GEN 37:6 Idjia nãwã jarasia: –Ũrĩnadua, mʌ̃a cãĩmocarad̶ada nẽbʌrʌya.
GEN 37:7 Mʌ̃a unusia dadjirãba dadji ẽjũãne trigoda tʌd̶aped̶a ãbaa cajʌ̃ panʌda. Cawaẽ́ne mʌ̃a trigo cajʌ̃nara ʌ̃ta nũmesia. Maʌ̃ne bãrãba cajʌ̃ped̶ad̶ara mʌ̃re quĩrãpita ed̶aa b̶arru copanesid̶aa.–
GEN 37:8 Maʌ̃ carea Jose djabarãba quĩrũbid̶eba nãwã jarasid̶aa: –Mãwãra ¿bʌra dai boroda b̶eica? ¿Daira bʌ jʌwaed̶a erob̶aica?– Joseba maʌ̃ cãĩmocarad̶eba ãdjirã boro baida nẽbʌrʌd̶a carea dji djabarãba idjira wetara quĩrãmasid̶aa.
GEN 37:9 Mãwãnacarea Josera wayacusa cãĩmocarasia. Maʌ̃ cãĩmocarad̶a sid̶a idji djabarãa nẽbʌrʌsia. Nãwã jarasia: –Ũrĩnadua, mʌ̃a waya cãĩmocarasia. Unusia ʌ̃mãdauda, jed̶ecoda, idjab̶a once chĩdauda. Maʌ̃gʌrãra ẽberã quĩrãca mʌ̃ quĩrãpita chĩrãborod̶e b̶arru copanesid̶aa.–
GEN 37:10 Joseba idji djabarãa nẽbʌrʌd̶acarea dji zezaa bid̶a nẽbʌrʌsia. Maʌ̃ bẽrã idji zezaba idjira nãwã quẽãsia: –Maʌ̃ cãĩmocarad̶eba bʌa ¿cãrẽda jara b̶ʌ? Mãwãra ¿bʌ papara, bʌ djabarãra, mʌ̃ sid̶a bʌ quĩrãpita chĩrãborod̶e b̶arru copanenica?–
GEN 37:11 Maʌ̃ carea dji djabarãra idji ume sod̶e biẽ́ panesid̶aa baribʌrʌ dji zezaba maʌ̃ cãĩmocarad̶ebemada bio crĩcha b̶esia.
GEN 37:12 Ewari ab̶a Jose djabarãba dji zeza ovejara Siqueʌ̃ puru caita põãjãrã cobid̶e edesid̶aa.
GEN 37:13 Maʌ̃ne Israelba Josea nãwã jarasia: –Warra, bʌ djabarãba Siqueʌ̃ caita mʌ̃ ovejara waga panʌa. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bʌa ãdjira acʌd̶e wãida.– Joseba panusia: –Bia b̶ʌa, mʌ̃a ãdjira acʌd̶e wãya.–
GEN 37:14 Israelba jarasia: –Bʌ djabarã, dadji animarã sid̶a sãwã panʌ cawaya acʌd̶e wãdua. Maʌ̃be mʌ̃́a jarad̶e zedua.– Mãwã jaraped̶a Israelba Josera Hebroʌ̃ jewed̶ad̶eba Siqueʌ̃naa wãbisia. Wãne Josera Siqueʌ̃ne jũẽsia.
GEN 37:15 Joseba idji djabarã jʌrʌ nĩne ẽberãba idjira unuped̶a nãwã iwid̶isia: –¿Cãrẽda jʌrʌ b̶ʌ?–
GEN 37:16 Joseba panusia: –Mʌ̃ djabarãda jʌrʌ b̶ʌa. Ãdjirãba ovejada waga panʌa. ¿Bʌa cawa b̶ʌca sãma panʌda?–
GEN 37:17 Ẽberãba panusia: –Mãẽ, ãdjirãra nama duananaped̶a wãbʌrʌsid̶aa. Mʌ̃a ũrĩsia Dotaʌ̃ ẽjũãnaa wãniana abʌdada.– Ara maʌ̃da Josera idji djabarã caid̶u wãsia. Wãbʌrʌd̶e ãdjirãra Dotaʌ̃ ẽjũãne unune wãsia.
GEN 37:18 Maʌ̃ne ãdjirãba Josera tʌmʌ uruda unusid̶aa. Jose ãdji caita jũẽi naẽna ãdjirãra bed̶ea ausid̶aa idji bead̶i carea.
GEN 37:19 Nãwã jarasid̶aa: –Acʌd̶adua, cãĩmocarabarira jari bueábʌrʌa.
GEN 37:20 Idjira bead̶aped̶a baido juebada uriad̶e b̶atabued̶ia. Maʌ̃be dadji zezaa jarad̶ia animarãba cobuesida. ¡Mãwã osid̶ara acʌd̶ia idjia cãĩmocarad̶ara wãrãda mãwãi cawaya!–
GEN 37:21 Maʌ̃ bed̶ea ũrĩbʌrʌd̶e ãdji djaba Rubeʌ̃ba Josera ãdji jʌwad̶ebemada ẽdrʌ b̶ʌida crĩchasia. Maʌ̃ carea nãwã jarasia: –Bead̶aẽ́a.
GEN 37:22 Idji oara erozoabid̶aẽ́a. Za b̶ʌ baido juebada uriad̶e b̶atabued̶ia, baribʌrʌ bead̶aẽ́a.– Rubeʌ̃ba mãwã jarasia Josera ẽdrʌ b̶ʌped̶a dji zezamaa wayacusa edeida crĩchad̶a bẽrã.
GEN 37:23 Jose idji djabarãma jũẽsid̶e ãdjirãba idjira jidad̶aped̶a idji cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌ drasoa bio bia quiruda ẽrã edasid̶aa.
GEN 37:24 Maʌ̃be idjira baido juebada uriad̶e b̶atabuesid̶aa. Dji uriara põãsa baido neẽ́ b̶asia.
GEN 37:25 Mãwã od̶aped̶a ne co chũpanesid̶aa. Maʌ̃ne ismaelerãda Gala druad̶eba zebʌdada unusid̶aa. Maʌ̃ ismaelerãba cameyod̶e quera tũãpa b̶eada Egipto druad̶aa nẽdobued̶e edebʌda basía.
GEN 37:26 Maʌ̃ne Judaba idji djabarãa jarasia: –Dadji djabada bead̶aped̶a mẽrãnibʌrʌ, maʌ̃ba ¿cãrẽ biada edad̶i?
GEN 37:27 Idjira dadjirã djabaa. Maʌ̃ bẽrã idji bead̶i cãyãbara biara b̶ʌa jari uda ismaelerãa nẽdobued̶ida.– Juda djabarãba idji crĩchara bia ũrĩsid̶aa.
GEN 37:28 Mãwã panʌne maʌ̃ ismaelerã madianita abadara ãdji caita zebʌda basía. Ãdjirãra ne nẽdod̶aped̶a nẽdobuebadarã basía. Jose djabarãba idjira uriad̶e b̶ʌda ʌ̃taa erreb̶ari edad̶aped̶a maʌ̃ ismaelerãa veinte parata torrobari nẽdobuesid̶aa. Ara maʌ̃da ismaelerãba Josera Egiptod̶aa edesid̶aa.
GEN 37:29 Mãwãnacarea Rubeʌ̃ra ãyã wã b̶ad̶ada dji uriamaa jẽda zesia. Maʌ̃ne Josera ed̶a unuẽ́ bẽrã sopuad̶eba idjia cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌra cõãtasia.
GEN 37:30 Maʌ̃be idji djabarãmaa wãped̶a jarasia: –¡Warrara uriad̶e neẽ́a! Jãʌ̃be mʌ̃a ¿sãwã oi?–
GEN 37:31 Maʌ̃ carea ãdjirãba chiwatu zaqueda bead̶aped̶a Joseba cacuad̶e drasoa jʌ̃ b̶ad̶ara dji oaba jũma tãũcuasid̶aa.
GEN 37:32 Maʌ̃gʌra ãdji zezamaa diabuesid̶aa. Nãwã jarabisid̶aa: “Dairãba za b̶ʌda unusid̶aa. ¿Naʌ̃gʌra bʌ warraba cacuad̶e jʌ̃ b̶ad̶aẽ́ca?”
GEN 37:33 Jacoboba maʌ̃ unusid̶e nãwã jarasia: –Za b̶ʌra mʌ̃ warraba cacuad̶e jʌ̃ b̶ad̶aa. Animarãba idjira beaped̶a cobuesia.–
GEN 37:34 Maʌ̃ bẽrã sopuad̶eba Jacoboba cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌra cõãtaped̶a sopua careabema jʌ̃badada jʌ̃sia. Maʌ̃be dji warra carea sopua ewarida dãrã wagasia.
GEN 37:35 Dji warrarãba, dji caurã bid̶a obadjid̶aa sobiabid̶i carea, baribʌrʌ idjia iduaribica basía. Nãwã jarabadjia: –Mʌ̃ sopuara quĩrãdoaẽ́a ab̶a mʌ̃ beubʌrʌd̶aa.– Mãwã Jose carea aujĩãsia.
GEN 37:36 Maʌ̃misa madianitarãba Josera ẽberã Potipa abadaa Egiptod̶e nẽdobuesid̶aa. Maʌ̃ Potipara Egiptod̶ebema boro wagabadarã dji droma basía.
GEN 38:1 Maʌ̃ ewarid̶e Judara idji djabarãnebemada ãyã wãsia. Adulaʌ̃ purud̶e ẽberã Hira abadama b̶ad̶e wãsia.
GEN 38:2 Mama Judaba cananeo Súa cauda unusia. Judaba Súa caura edaped̶a idji ume cãĩsia.
GEN 38:3 Dji wẽrãra b̶iogoa b̶eped̶a umaquĩrã warrada tosia. Judaba idjira trʌ̃ b̶ʌsia Ere.
GEN 38:4 Dji wẽrãra wayacusa b̶iogoa b̶eped̶a umaquĩrã warrada tosia. Idjira trʌ̃ b̶ʌsia Onaʌ̃.
GEN 38:5 Wayacusa b̶iogoa b̶eped̶a umaquĩrã warrada tosia. Idjira trʌ̃ b̶ʌsia Sela. Sela tosid̶ad̶e Judara Quezib purud̶e b̶asia.
GEN 38:6 Juda warra iwina Ere cũdra bad̶acarea Judaba idji itea wẽrãda jʌrʌsia. Maʌ̃ wẽrãra Tamará abadjid̶aa.
GEN 38:7 Juda warra iwina Erera Ãcõrẽ quĩrãpita dji cadjirua basía. Maʌ̃ carea Ãcõrẽba idjira beubisia.
GEN 38:8 Mãwãnacarea Judaba idji warra Onaʌ̃a jarasia: –Bʌ djaba quima bad̶ara edadua dadjia obada quĩrãca. Mãwã bʌa bʌ djaba b̶asi itea warrada oya.–
GEN 38:9 Baribʌrʌ Onaʌ̃ba cawa b̶asia maʌ̃ warrara idjid̶ead̶a ad̶aẽ́da, ãtebʌrʌ idji djaba b̶asid̶ead̶a ad̶ida. Maʌ̃ carea dji wẽrã ume cãĩ b̶ʌd̶e wagabadjia wẽrã b̶iogoa b̶erãmãrẽã. Mãwã idji djaba b̶asi itea warra oẽ́ basía.
GEN 38:10 Idjia mãwã o b̶ʌda Ãcõrẽba biẽ́ unusia. Maʌ̃ bẽrã Onaʌ̃ sid̶a beubisia.
GEN 38:11 Mãwãnacarea Judaba idji ãĩgu Tamaráa jarasia: –Mʌ̃ warra Sela waribʌrʌmisa quima edaẽ́ bʌ zeza ded̶e b̶ad̶e wãdua. Sela drõã bad̶acarea idjia bʌra edaya.– Ara maʌ̃da Tamarára dji zeza ded̶e b̶ad̶e wãsia. (Idji zezara Timnata purud̶e b̶abadjia.) Baribʌrʌ Judaba wãrãda quĩrĩãẽ́ b̶asia Selaba Tamará edaida. Waya b̶asia Sela sid̶a dji djabarã quĩrãca beuida.
GEN 38:12 Dãrã b̶ad̶acarea Juda quimara beusia. Idji quimara Súa cau basía. Idji sopua jõnacarea Judara Timnata purud̶aa wãsia idji oveja cara tʌbadamaa. Idji dji bia Hira Adulaʌ̃ purud̶ebemara idji ume wãsia.
GEN 38:13 Maʌ̃ne Timnatad̶ebemarãba Tamaráa jarasid̶aa: –Bʌ zãwãrẽra namaa zebʌrʌa idji oveja cara tʌbi carea.–
GEN 38:14 Maʌ̃ ũrĩsid̶e Tamarába pẽdrarãba jʌ̃bada jʌ̃ b̶ad̶ara ẽrãped̶a idji quĩrãra quẽbʌ daucha wuaba bʌrasia ni ab̶aʌba cawarãnamãrẽã. Maʌ̃be Enaiʌ̃ purud̶aa wãsia. Maʌ̃ purura Timnatad̶aa wãbada o caita b̶asia. Tamarára dji purud̶e ed̶a wãbadama chũmesia wẽrã aud̶uaba obada quĩrãca. Idjia mãwã osia Judara idji ume cãĩmãrẽã. Cawa b̶asia Selara cũdra b̶ʌmĩna Judaba idjía diaẽ́da idji quima bamãrẽã.
GEN 38:15 Judaba Tamará unubʌrʌd̶e wẽrã aud̶uada crĩchasia, idji quĩrãra wuaba bʌrá erob̶ʌ bẽrã.
GEN 38:16 Judaba adua b̶asia idji ãĩguda mãwã b̶ʌda. Maʌ̃ bẽrã Tamarámaa wãped̶a jarasia: –¿Bʌra mʌ̃ ume cãĩca?– Tamarába panusia: –Mʌ̃da bʌ ume cãĩbʌrʌ, ¿bʌa mʌ̃́a cãrẽda diai?–
GEN 38:17 Judaba jarasia: –Mʌ̃ animarãnebema chiwatu zaqueda ab̶a diabueya.– Tamarába jarasia: –Bia b̶ʌa, baribʌrʌ maʌ̃ diabuebʌrʌmisa bʌa nebia erob̶ʌd̶ebemada mʌ̃ ume b̶eedua cawai carea bʌa wãrãda diabueida.–
GEN 38:18 Judaba iwid̶isia: –¿Cãrẽ nebiada mʌ̃a bʌ́a diai?– Maʌ̃ne Tamarába panusia: –Mʌ̃ ume b̶eedua bʌa sẽyã obarida dji jʌ̃cara bara, idjab̶a bacuru bʌ jʌwad̶e erob̶ʌ sid̶a.– Ara maʌ̃da idjia iwid̶id̶ara Judaba diaped̶a idji ume cãĩsia. Mãwã Tamarába Juda warrada b̶iogoa b̶esia.
GEN 38:19 Mãwãnacarea Tamarára diguid̶a wãsia. Idji quĩrã bʌrá erob̶ʌ wuara ẽrãped̶a wayacusa pẽdrarãba jʌ̃badara jʌ̃sia.
GEN 38:20 Maʌ̃be Judaba idji dji bia Hira Adulaʌ̃nebemara diabuesia chiwatu zaquera wẽrã aud̶uaa diamãrẽã. Diaped̶a Hiraba Juda nebia b̶eed̶ara wayacusa edaida b̶asia. Baribʌrʌ Hiraba dji wẽrãra unuẽ́ basía.
GEN 38:21 Maʌ̃ carea idjia mamabemarãa iwid̶isia: –Wẽrã aud̶ua nama Enaiʌ̃ purud̶aa zebada o icawa chũmanara ¿sãma b̶ʌ?– Ãdjirãba panusid̶aa: –Nama wẽrã aud̶uara ni ab̶a bid̶a neẽ́a.–
GEN 38:22 Maʌ̃be Hirara Judamaa jẽda zeped̶a jarasia: –Jãʌ̃ wẽrãra mʌ̃a unuẽ́ basía. Arimabemarãba jarasid̶aa jãma wẽrã aud̶uara ni ab̶a bid̶a neẽ́da.–
GEN 38:23 Maʌ̃ne Judaba jarasia: –Mʌ̃a nebia b̶eed̶ara idjid̶e baya. Mʌ̃a chiwatu zaquera idji itea diabued̶amĩna bʌa idjira unuẽ́ basía. Waa diabueẽ́a jãmabemarãba dadjira ipid̶a jararãnamãrẽã.–
GEN 38:24 Jed̶eco ũbea babʌrʌd̶e Judaa nãwã jarasid̶aa: –Bʌ ãĩgu Tamarába aud̶uada od̶a bẽrã b̶iogoa b̶esia.– Maʌ̃ carea Judaba jĩgua jarasia: –¡Purud̶eba dajadaa eded̶aped̶a bá bead̶adua!–
GEN 38:25 Ara maʌ̃da Tamará edad̶e wãsid̶aa. Baribʌrʌ dajadaa edebʌdad̶e Tamarába dji zãwãrẽ Judaa nãwã bed̶ea diabuesia: “Naʌ̃ nebia djibariba mʌ̃ra b̶iogoa osia. Acʌdua za b̶ʌ sẽyã obarida dji jʌ̃cara bara, idjab̶a za b̶ʌ bacuru sid̶a. ¿Caida djibari?”
GEN 38:26 Judaba maʌ̃ nebiara idjid̶eda cawad̶a bẽrã nãwã jarasia: –Jãʌ̃ wẽrãba od̶ara mʌ̃a od̶a cãyãbara jipaara b̶ʌa, mʌ̃ warra Selara idjía diad̶aẽ́ bẽrã.– Idjira ẽdrʌ b̶ʌped̶a Judara idji ume waa cãĩẽ́ basía.
GEN 38:27 Tamará warra toi ewarid̶e cawasia mĩguisoda toida.
GEN 38:28 Tobʌrʌd̶e jʌwada na odjasia. Maʌ̃ne dji warra careba tobibari wẽrãba maʌ̃ jʌwad̶e jʌ̃cara purruda jʌ̃ b̶ʌsia. Jarasia: “Za b̶ʌda na odjasia.”
GEN 38:29 Baribʌrʌ jʌwara waya ed̶a wãsia. Maʌ̃ne dewarabemada na tosia. Dji careba tobibari wẽrãba jarasia: “Bʌra ¿sãwãbʌrʌ na tosi?” Mãwã idjira trʌ̃ b̶ʌsid̶aa Paré.
GEN 38:30 Mãwãnacarea idji djaba, jʌwad̶e jʌ̃cara purru jʌ̃ b̶ʌda tosia. Maʌ̃ carea idjira trʌ̃ b̶ʌsid̶aa Zará.
GEN 39:1 Ismaelerãba Josera Egipto druad̶aa nẽdobued̶e edesid̶aa. Mama ẽberã Potipa abadaba idjira nẽdosia idji nezocada b̶amãrẽã. Potipara Egiptod̶ebema basía. Idjira maʌ̃ druad̶ebema boro wagabadarã dji droma basía.
GEN 39:2 Ãcõrẽda Jose ume b̶ʌ bẽrã idjia o b̶ʌra jũma bia odjabadjia. Maʌ̃ carea idji boro ded̶e traja b̶esia.
GEN 39:3 Joseba o b̶ʌra Ãcõrẽba jũma bia odjabibadjia. Mãwã Jose boro Potipaba cawasia Ãcõrẽra Jose ume b̶ʌda.
GEN 39:4 Maʌ̃ bẽrã idjia Josera bia unuped̶a idji nezocarã boroda b̶ʌsia. Idjab̶a jũma idjia erob̶ʌra Jose jʌwaed̶a b̶ʌsia.
GEN 39:5 Maʌ̃ ewarid̶eba ʌ̃taa Ãcõrẽba Potipaba idji ded̶e, idji ẽjũãne erob̶ʌ sid̶a Josed̶eba aud̶uara waribisia.
GEN 39:6 Potipaba jũma idjid̶eda Jose jʌwaed̶a b̶ʌd̶a bẽrã jũmawãyã crĩchaca basía. Ab̶abe idjia coid̶ebemadrʌ crĩchabadjia. Josera jũma quĩrãwãrẽã b̶asia.
GEN 39:7 Maʌ̃ bẽrã Potipa quimaba idjira awua nũmesia. Ewari ab̶a maʌ̃ wẽrãba Josea jarasia: –Wãnaa cãĩne.–
GEN 39:8 Maʌ̃ne Joseba quĩrĩãẽ́ bẽrã Potipa quimaa jarasia: –Mʌ̃ra bʌ ume cãĩẽ́a. Mʌ̃ boroba idjid̶era jũma mʌ̃ jʌwaed̶a b̶ʌsia. Maʌ̃ bẽrã idjia erob̶ʌd̶ebemada jũmawãyã crĩcha b̶acaa.
GEN 39:9 Naʌ̃ ded̶e nezoca mʌ̃ cãyãbara dji dromaara b̶ʌra neẽ́a. Mʌ̃ boroba jũma naʌ̃ ded̶e b̶ʌra mʌ̃ jʌwad̶e b̶ʌsia. Ab̶abe bʌdrʌ mʌ̃ jʌwad̶e b̶ʌẽ́ b̶ʌa, idji quima bẽrã. Maʌ̃ cadjirua waib̶ʌada mʌ̃a ¿cãrẽã oi? ¡Mãwã oibʌrʌ Ãcõrẽ quĩrãpita cadjiruada oya!–
GEN 39:10 Potipa quimaba nurẽmaza Josea jara b̶abadjia idji ume cãĩmãrẽã wa idji ume nẽbʌrʌ b̶amãrẽã. Mãwãmĩna Joseba idji bed̶eara ĩjãca basía.
GEN 39:11 Ewari ab̶a Josera Potipa ded̶e trajad̶e wãsid̶e ni ab̶aʌ nezocada neẽ́ basía.
GEN 39:12 Maʌ̃ne Joseba jʌ̃ b̶ʌra Potipa quimaba jida dogoped̶a nãwã jarasia: –¡Mʌ̃ ume cãĩdua!– Baribʌrʌ Joseba jʌ̃ b̶ʌra wẽãtaped̶a dajadaa pira wãsia. Mãwã idjia jʌ̃ b̶ad̶ara dji wẽrã jʌwad̶e b̶esia.
GEN 39:13 Dji wẽrãba unusia Josera pira wãbʌrʌda idjab̶a Joseba jʌ̃ b̶ad̶ara idji jʌwad̶e b̶ʌda.
GEN 39:14 Maʌ̃ bẽrã idji ded̶ebema nezocarãda trʌ̃ped̶a nãwã jarasia: –Acʌd̶adua, mʌ̃ quimaba jãʌ̃ hebreora dadjirãmaa enesia. Baribʌrʌ jãʌ̃ ẽberãba dadjirãra biẽ́ oya b̶ʌa. Idjira nama zeped̶a mʌ̃ ume cãĩ quĩrĩã nũmasia. Maʌ̃ carea mʌ̃ra jĩgua b̶iasia.
GEN 39:15 Mʌ̃ b̶iabʌrʌ carea idjira dajadaa mĩrũ pira wãsia. Acʌd̶adua, idjia jʌ̃ b̶ad̶ara nama b̶eesia.–
GEN 39:16 Maʌ̃be Joseba jʌ̃ b̶ad̶ara dji wẽrãba wagasia ab̶a idji quima Potipa diguid̶aa zebʌrʌd̶aa.
GEN 39:17 Idji quima jũẽsid̶e idjia ab̶arida jarasia: –Bʌa dadji itea enena hebreo nezocara nama zeped̶a mʌ̃ra biẽ́ o quĩrĩã b̶asia.
GEN 39:18 Baribʌrʌ mʌ̃ jĩgua b̶iabʌrʌ carea idjira dajadaa mĩrũ pira wãsia. Acʌdua, idjia jʌ̃ b̶ad̶ara nama b̶eesia.
GEN 39:19 Bʌ nezocaba mʌ̃ra jãwã osia.– Idji quimaba jara b̶ʌ ũrĩsid̶e Potipara bio quĩrũsia.
GEN 39:20 Maʌ̃ carea Josera jidabiped̶a preso b̶ʌbisia Egiptod̶ebema boroba preso b̶ʌbari ded̶e. Baribʌrʌ Jose mama preso b̶ʌd̶e bid̶a Ãcõrẽra idji ume b̶asia. Idjira bio careba b̶asia. Maʌ̃ carea dji preso b̶ʌbada boroba Josera bia unusia.
GEN 39:22 Maʌ̃ bẽrã idjia preso b̶eara Jose jʌwaed̶a jũma b̶ʌsia wagamãrẽã. Mãwã jũma mama oida b̶ʌra Josebʌrʌ obibadjia.
GEN 39:23 Joseba jũma bia o b̶ʌ bẽrã dji preso b̶ʌbada boroba idjia o b̶ʌra quĩrãcuitaca basía. Mãwã b̶asia Ãcõrẽra Jose ume b̶ʌ bẽrã. Jũma Joseba o b̶ʌra Ãcõrẽba bia odjabisia.
GEN 40:1 Jose preso b̶asid̶e Egiptod̶ebema boro itea umé traja panasid̶aa. Ab̶a uva b̶a jue diabada boro basía. Dewarabemada paʌ̃ obada boro basía. Maʌ̃ umébemaba Egiptod̶ebema borora bio quĩrũbisid̶aa.
GEN 40:3 Maʌ̃ carea dji boroba ãdjira idji wagabadarã boro ded̶e preso b̶ʌbisia. Josera maʌ̃ preso b̶ʌbada ded̶e b̶asia.
GEN 40:4 Dji preso b̶ʌbada boroba Josera b̶ʌsia maʌ̃ umébemara acʌ b̶amãrẽã. Mama ãdjira dãrã preso panesid̶aa.
GEN 40:5 Ewari ab̶a Egiptod̶ebema boroa uva b̶a jue diabari bad̶ara, paʌ̃ obari bad̶a sid̶a ab̶ari diamasi cãĩmocarasid̶aa. Cãĩmocaraza ne jara awara b̶easia.
GEN 40:6 Diaped̶ed̶a Jose ãdjimaa wãbʌrʌd̶e unusia ãdjira sopua panʌda.
GEN 40:7 Maʌ̃ carea Joseba ãdjía iwid̶isia: –¿Cãrẽ cãrẽã bãrãra sopua panʌ?–
GEN 40:8 Ãdjia panusid̶aa: –Daiba id̶i cãĩmocaraped̶ad̶ara caiba cawa jaraida neẽ́ bẽrã jãwã sopua panʌa.– Maʌ̃ne Joseba jarasia: –Ab̶a Ãcõrẽbʌrʌ cãĩmocarara poya cawa jarabiya. Bãrãba cãĩmocaraped̶ad̶ara mʌ̃́a nẽbʌrʌd̶adua.–
GEN 40:9 Ara maʌ̃da uva b̶a jue diabada boro bad̶aba idji cãĩmocarara Josea nẽbʌrʌsia. Nãwã jarasia: –Mʌ̃a cãĩmocarad̶e unusia uva jʌ̃carada mʌ̃ caita nũmʌda.
GEN 40:10 Maʌ̃ uva jʌ̃carara jʌwate ũbea b̶asia. Maʌ̃ jʌ̃carara tucuped̶a, põnõped̶a, bio zau nũmesia.
GEN 40:11 Maʌ̃ne nama dai druad̶ebema boro tazada mʌ̃ jʌwad̶e erob̶asia. Maʌ̃ tazad̶e mʌ̃a uvada b̶arrajuped̶a dai boroa diasia.–
GEN 40:12 Maʌ̃ jarad̶acarea Joseba nãwã jarasia: –Bʌ cãĩmocaraba naʌ̃da jara b̶ʌa: uva jʌwate ũbea bʌa ununaba jara b̶ʌa ewari ũbea.
GEN 40:13 Ewari ũbead̶e Egiptod̶ebema boroba bʌra idji quĩrãpita trʌ̃ya bʌa naãrã o b̶ad̶a quĩrãca wayacusa o b̶amãrẽã. Mãwã bʌa waya idjía uva b̶ara jue dia b̶aya bʌa naẽna o b̶ad̶a quĩrãca.
GEN 40:14 Bʌ bia b̶ebʌrʌd̶e mʌ̃ djuburia mʌ̃ra quĩrãdoarãdua. Bʌ boroa mʌ̃nebemada jaradua naʌ̃ ded̶ebemada ẽdrʌ b̶ʌmãrẽã.
GEN 40:15 Mʌ̃ra hebreorã druad̶ebemada jida enesid̶aa idjab̶a mʌ̃a ni cãrẽ sid̶a oẽ́ b̶ʌda nama preso eropanʌa.–
GEN 40:16 Paʌ̃ obada boro bad̶aba ũrĩ b̶asia Joseba maʌ̃ cãĩmocarara cawa jara b̶ʌda. Joseba cawa jarad̶ara bia b̶ad̶a bẽrã idjia jarasia: –Mʌ̃ sid̶a cãĩmocarasia. Mʌ̃a unusia mʌ̃ boro ʌ̃rʌ̃ jamara paʌ̃ bara b̶eada ũbea eronĩda.
GEN 40:17 Dji ʌ̃rʌ̃bemane paʌ̃ cũãda quĩrãtanoa erob̶asia nama dai druad̶ebema boro itea. Baribʌrʌ cawaẽ́ne maʌ̃ paʌ̃ cũãra ĩbanaba co duanesid̶aa.–
GEN 40:18 Mãwã jarad̶acarea Joseba idjía jarasia: –Bʌ cãĩmocaraba naʌ̃da jara b̶ʌa: maʌ̃ jamara ũbea bʌa ununaba jara b̶ʌa ewari ũbea.
GEN 40:19 Ewari ũbead̶e Egiptod̶ebema boroba bʌra idji quĩrãpita trʌ̃ya. Baribʌrʌ bʌra ob̶ʌá tubiped̶a bacuru cũmiane ʌ̃tʌ su jira b̶ʌbiya. Maʌ̃be ãgosoba bʌ djarara cod̶ia.–
GEN 40:20 Ewari ũbea bad̶acarea Egiptod̶ebema boroba idji tod̶a ewari b̶ʌsrid̶ada osia. Dji dromarã itea djicoda waib̶ʌa obisia. Maʌ̃ne uva b̶a jue diabada boro bad̶ara, paʌ̃ obada boro bad̶a sid̶a idji quĩrãpita enebisia.
GEN 40:21 Maʌ̃be uva b̶a jue diabada boro bad̶ara b̶ʌsia wayacusa idjia naãrã o b̶ad̶a quĩrãca o b̶amãrẽã. Mãwã idjia wayacusa uva b̶ara Egiptod̶ebema boroa jue dia b̶esia Joseba jarad̶a quĩrãca.
GEN 40:22 Baribʌrʌ paʌ̃ obada boro bad̶ara bacuru cũmiane ʌ̃tʌ su jira b̶ʌbisia Joseba jarad̶a quĩrãca.
GEN 40:23 Uva b̶a jue diabada borora bia b̶ed̶amĩna Josera ab̶ed̶a quĩrãdoasia.
GEN 41:1 Jose poa umé preso b̶ad̶acarea Egiptod̶ebema borora cãĩmocarasia. Maʌ̃ cãĩmocarad̶e unusia idjira Nilo do icawa nũmʌda.
GEN 41:2 Maʌ̃ne siete paca biya boreguea qued̶eada doed̶aʌba odjad̶aped̶a põãjãrã co duanasid̶aa.
GEN 41:3 Ãdji caid̶u dewara siete paca mititia caya b̶eada doed̶aʌba odjasid̶aa. Maʌ̃ caya b̶eara dji boreguea b̶ea caita do icawa nũpanesid̶aa.
GEN 41:4 Maʌ̃ne dji mititia caya b̶eaba dji biya boreguea qued̶eara cocuasid̶aa. Maʌ̃ne Egiptod̶ebema borora ʌ̃rʌ̃masia.
GEN 41:5 Baribʌrʌ wayacusa cãĩped̶a cãĩmocarad̶e unusia trigo b̶ʌwʌrʌ ab̶aʌd̶e siete cʌmʌ biya uga b̶eada.
GEN 41:6 Maʌ̃be unusia dewara trigo b̶ʌwʌrʌd̶e siete cʌmʌ ugaẽ́ b̶eada. Maʌ̃gʌra nãũrã jʌ̃wʌ̃rʌ̃ã ʌ̃mãdau odjabariareba tʌ nũmʌba jãrãzaza b̶easia.
GEN 41:7 Maʌ̃ne cʌmʌ ugaẽ́ b̶eaba dji biya uga qued̶eara cocuasid̶aa. Mãwã b̶ʌd̶e Egiptod̶ebema borora ʌ̃rʌ̃masia. Maʌ̃ne cawasia idjia ununara cãĩmocara basida.
GEN 41:8 Nurẽma diaped̶a idjia cãĩmocarad̶a carea cawa crĩchaẽ́ b̶esia. Maʌ̃ bẽrã Egiptod̶ebema daubararãda, ne cawa b̶ea sid̶a trʌ̃cuabiped̶a idjia cãĩmocarad̶ara ãdjía nẽbʌrʌsia cawa jarad̶amãrẽã. Mãwãmĩna ni ab̶aʌba poya cawa jarad̶aẽ́ basía.
GEN 41:9 Mãwã panʌne uva b̶a jue diabada boroba Egiptod̶ebema boroa jarasia: –Mʌ̃ boro, mʌ̃a biẽ́ osia. Mʌ̃a ne jaraida b̶ad̶ara quĩrãdoa b̶asia. Id̶ibe quĩrãnebabʌrʌa.
GEN 41:10 Bʌ paʌ̃ obada boro ume, mʌ̃ ume bid̶a quĩrũped̶a daira preso b̶ʌbisia bʌ wagabadarã boro ded̶e.
GEN 41:11 Dai preso panasid̶ad̶e ab̶ari diamasi daira cãĩmocarasid̶aa. Cãĩmocaraza ne jara awara b̶easia.
GEN 41:12 Maʌ̃ne hebreo cũdrada dai ume b̶asia. Maʌ̃ hebreora bʌ wagabada boro nezoca basía. Daiba cãĩmocaraped̶ad̶ara idjía nẽbʌrʌsid̶aa. Maʌ̃ne idjia dai cãĩmocarara umena cawa jarasia.
GEN 41:13 Idjia daia jarad̶a quĩrãca wãrãda mãwãsia. Bʌa mʌ̃ra wayacusa b̶ʌsia mʌ̃a naẽna bʌ itea o b̶ad̶a quĩrãca o b̶amãrẽã. Maʌ̃ne dewarabemara bʌa beabiped̶a bacuru cũmiane ʌ̃tʌ su jira b̶ʌbisia.–
GEN 41:14 Maʌ̃ carea Egiptod̶ebema boroba Josera trʌ̃bisia. Ara maʌ̃da preso b̶ad̶ada isabe ẽdrʌ b̶ʌsid̶aa. Josera icara wẽped̶a, bud̶a tʌped̶a, bia djioped̶a Egiptod̶ebema boromaa wãsia.
GEN 41:15 Maʌ̃be dji boroba Josea jarasia: –Mʌ̃ra cãĩmocarasia, mãwãmĩna ni ab̶aʌba poya cawa jarad̶aẽ́ panʌa. Baribʌrʌ mʌ̃a ũrĩsia bʌa cãĩmocarara cawa jarabarida.–
GEN 41:16 Joseba jarasia: –Mʌ̃ boro, maʌ̃gʌra mʌ̃dub̶a poya oẽ́a. Bʌa cãĩmocarad̶ara Ãcõrẽbʌrʌ cawa jarabiya necai b̶amãrẽã.–
GEN 41:17 Egiptod̶ebema boroba Josea jarasia: –Mʌ̃a cãĩmocarasia mʌ̃ra Nilo do icawa nũmʌda.
GEN 41:18 Maʌ̃ne siete paca biya boreguea qued̶eada doed̶aʌba odjad̶aped̶a põãjãrã co duanasid̶aa.
GEN 41:19 Ãdji caid̶u dewara siete paca mititia caya b̶eada doed̶aʌba odjasid̶aa. Naʌ̃ Egipto druad̶e mʌ̃a unucaa paca jãcua mititia b̶eada.
GEN 41:20 Maʌ̃ paca mititia caya b̶eaba dji naãrã odjaped̶ad̶a boreguea b̶eara cocuasid̶aa.
GEN 41:21 Dji caya b̶eaba dji boreguea qued̶eara cocuaped̶ad̶amĩna ara mãwã bio caya panesid̶aa ãdji naãrã panana quĩrãca. Maʌ̃ne mʌ̃ra ʌ̃rʌ̃masia.
GEN 41:22 Baribʌrʌ mʌ̃ra waya cãĩmocarasia. Unusia trigo b̶ʌwʌrʌ ab̶aʌd̶e siete cʌmʌ biya uga b̶eada.
GEN 41:23 Maʌ̃are unusia trigo b̶ʌwʌrʌd̶e siete cʌmʌ ugaẽ́ b̶eada. Maʌ̃gʌra nãũrã jʌ̃wʌ̃rʌ̃ã ʌ̃mãdau odjabariareba tʌ nũmʌba jãrãzaza b̶easia.
GEN 41:24 Maʌ̃ne ugaẽ́ b̶eaba dji uga qued̶eara jũma cosid̶aa. Mʌ̃a maʌ̃ cãĩmocarad̶ara daubararãa jarasia. Mãwãmĩna poya cawa jarad̶aẽ́ basía.–
GEN 41:25 Maʌ̃ne Joseba Egiptod̶ebema boroa jarasia: –Mʌ̃ boro, maʌ̃ cãĩmocara uméba ab̶arida jara b̶ʌa. Ãcõrẽba sãwã oida bʌ́a unubisia.
GEN 41:26 Dji siete paca bia qued̶eaba jara b̶ʌa siete poa cod̶id̶ebema ad̶uba eropananida. Dji siete trigo cʌmʌ uga qued̶ea bid̶a ab̶ari quĩrãca jara b̶ʌa siete poa cod̶id̶ebema ad̶uba eropananida.
GEN 41:27 Baribʌrʌ dji siete paca mititia caya b̶ea ãdji caid̶u odjaped̶ad̶aba jara b̶ʌa siete poa jarrabada zeida. Dji siete trigo cʌmʌ ugaẽ́ b̶eaba ab̶arida jara b̶ʌa. Maʌ̃ cʌmʌra nãũrã jʌ̃wʌ̃rʌ̃ã ʌ̃mãdau odjabariareba tʌ nũmʌba jãrãzaza b̶easia. Maʌ̃ba jara b̶ʌa siete poa jarrabada zeida.
GEN 41:28 Mʌ̃ boro, Ãcõrẽba bʌ́a unubisia idjia oida mʌ̃a jara b̶ʌ quĩrãca.
GEN 41:29 Siete poa naʌ̃ Egipto druad̶e cod̶id̶ebemara ad̶uba eropanania.
GEN 41:30 Maʌ̃are siete poa naʌ̃ Egiptod̶e jarrabada zeya. Maʌ̃ jarrabara bio dãrãi bẽrã egiptorãba dji ad̶uba eropanana ewarira ab̶ed̶a quĩrãdoad̶ia. Maʌ̃ne cod̶id̶ebema naʌ̃ druad̶e b̶ʌra jõya. Dji ad̶uba eropanananebemada ni maãrĩ bid̶a neẽ́ b̶aya.
GEN 41:32 Bʌa b̶arima umé cãĩmocarad̶aba jara b̶ʌa Ãcõrẽba dãrãẽ́ne wãrãda mãwã oida.
GEN 41:33 Maʌ̃ bẽrã, mʌ̃ boro, bʌa ẽberã crĩcha cawa b̶ʌda jʌrʌped̶a b̶ʌida b̶ʌa naʌ̃ Egipto druara acʌ b̶amãrẽã.
GEN 41:34 Maʌ̃are jũma naʌ̃ Egipto druad̶e trigo wagabada bororãda b̶ʌcuaida b̶ʌa. Siete poa ad̶uba eropanʌne ẽberãrãba ewabʌdad̶ebemada maʌ̃ bororãba maãrĩ wagad̶ida panʌa. Ẽ juesuma ewabʌdaza ab̶a wagad̶ida panʌa. Mãwã od̶ida panʌa puru b̶eaza. Ãdjia wagaped̶ad̶ara bʌabʌrʌ cawa jaraya sãwã jed̶eida.
GEN 41:36 Mãwã osira siete poa jarraba zebʌrʌd̶e trigora waga eropanania naʌ̃ Egipto druad̶ebemarã quinirãnamãrẽã.–
GEN 41:37 Maʌ̃ crĩchara Egiptod̶ebema boroba, dji dromarã bid̶a bio bia ũrĩsid̶aa.
GEN 41:38 Dji boroba ãdjirãa jarasia: –Ãcõrẽ Jaureda naʌ̃ ẽberã ume b̶ʌa. Dadjirãba dewara ẽberãda idji quĩrãca ununaẽ́a.–
GEN 41:39 Ara maʌ̃da idjia Josea jarasia: –Ãcõrẽba bʌ́a maʌ̃ra cawabisia. Bʌ quĩrãca crĩcha cawa b̶ʌra neẽ́a.
GEN 41:40 Maʌ̃ carea mʌ̃a bʌra dji dromarã boroda b̶ʌya. Bʌa jarabʌrʌra jũmarãba ĩjã od̶ia. Ab̶abe mʌ̃drʌ bʌ cãyãbara dji dromara b̶aya.
GEN 41:41 Mʌ̃a jũma naʌ̃ druad̶ebemara bʌ jʌwaed̶a b̶ʌbʌrʌa.–
GEN 41:42 Maʌ̃ne Egiptod̶ebema boroba idji sẽyã bara b̶ʌ sortijada Jose jʌwad̶e wẽãju b̶ʌsia Joseba dji boro trʌ̃neba jũma poya o b̶amãrẽã. Dji biara b̶ʌ lino od̶a djioda, oro od̶a carena sid̶a Josea jʌ̃bisia.
GEN 41:43 Maʌ̃be idji carretad̶e b̶adoped̶a Josera idjiare dewara carretad̶e pʌrrʌa edesia. Wãbʌdad̶e idji wagabadarãda Jose na wãbibadjia nãwã jĩgua jarad̶amãrẽã: “¡Chĩrãne cob̶ead̶adua!” Mãwã Egiptod̶ebema boroba jũma Egipto druara Jose jʌwaed̶a b̶ʌsia.
GEN 41:44 Maʌ̃be idjia Josea jarasia: –Mʌ̃ra jũmarã boroa, baribʌrʌ jũma naʌ̃ druad̶ebemarãra bʌ jʌwaed̶a b̶ead̶ia. Ãdjirãba bʌ́a iwid̶id̶aẽ́ ni cãrẽ sid̶a ocara panʌa.–
GEN 41:45 Egiptod̶ebema boroba Jose trʌ̃ra b̶ʌsia Zapnat-panea. Maʌ̃ awara wẽrã Asena abadada Josea diasia idji quima bamãrẽã. Maʌ̃ Asenara Potipera cau basía. Potiperara Oʌ̃ purud̶e ʌ̃mãdaúa bia bed̶eabadarã sacerdote basía. Mãwã Josera jũma Egipto druad̶e dji dromada b̶esia.
GEN 41:46 Egiptod̶ebema boroba Josera dji dromada b̶ʌsid̶e idjira treinta poa b̶asia. Josera dji boroma b̶ad̶ada jũma Egipto druad̶e pʌrrʌa wãsia.
GEN 41:47 Maʌ̃be siete poa ne jũmada bia zaud̶a bẽrã cod̶id̶ebemara ad̶uba nũmasia.
GEN 41:48 Maʌ̃ siete poad̶e Egipto druad̶e ewaped̶ad̶ad̶ebemada Joseba waga b̶ʌbisia. Puruza dji puru caita ewaped̶ad̶ara maãrĩ waga b̶ʌbisia.
GEN 41:49 Mãwã trigora waib̶ʌa waga b̶ʌsid̶aa. Pusa ĩbʌ quĩrãca ãdjirãba waib̶ʌa waga eropanasid̶aa. Maʌ̃ bẽrã juacha pananada idu b̶ʌsid̶aa.
GEN 41:50 Jarraba ewari zei naẽna Joseba idji quima Asena ume warrarãda umé unusia. Asena zeza Potiperara Oʌ̃ purud̶e ʌ̃mãdaúa bia bed̶eabadarã sacerdote basía.
GEN 41:51 Idji warra iwina tosid̶ad̶e Joseba nãwã crĩchasia: “Ãcõrẽba jũma mʌ̃ bia mĩga b̶ad̶ara, mʌ̃ ẽberãrã sid̶a quĩrãdoabisia.” Mãwã idji warra iwinara trʌ̃ b̶ʌsia Manase.
GEN 41:52 Dewarabema warra tosid̶ad̶e Joseba nãwã crĩchasia: “Mʌ̃ biẽ́ b̶ad̶a druad̶e Ãcõrẽba mʌ̃́a warrarãra unubisia.” Mãwã dji warrara trʌ̃ b̶ʌsia Epraiʌ̃.
GEN 41:53 Siete poa Egipto druad̶e ad̶uba zau nũmana jõnacarea siete poa jarrabada zesia Joseba jarad̶a quĩrãca. Druaza jarrabara wãsia. Baribʌrʌ egiptorãba cod̶ira eropanasid̶aa.
GEN 41:55 Mãwã b̶ʌd̶e egiptorãba cod̶i carea erob̶ead̶a sid̶a jõsia. Maʌ̃ bẽrã ãdji boromaa cod̶ira iwid̶id̶e wãsid̶aa. Ãdji boroba jũmarãa jarasia: –Josemaa wãnadua. Idjia jarabʌrʌ quĩrãca od̶adua.–
GEN 41:56 Jarraba Egipto druad̶e zesid̶e Joseba trigo wagabada dera jũma ewabicuasia. Maʌ̃be trigora egiptorãa nẽdobuebadjia, jarrabara wãrãda jũma Egipto druad̶e zed̶a bẽrã.
GEN 41:57 Maʌ̃ awara druazabemada Josemaa trigo nẽdod̶e zebadjid̶aa jarrabara jũma druaza wãna bẽrã.
GEN 42:1 Maʌ̃ ewarid̶e Jose zeza Jacobora wad̶i Canaaʌ̃ druad̶e b̶abadjia. Jacoboba cawasia Egipto druad̶e trigora baraada. Maʌ̃ bẽrã idji warrarãa nãwã jarasia: –Mʌ̃a ũrĩsia Egiptod̶e trigora baraada. ¿Cãrẽda jʌ̃ã panʌ? Jãmaa nẽdod̶e wãnadua dadjirãba cod̶i carea. Mãwã dadjirãra jarrababa beud̶aẽ́a.–
GEN 42:3 Ara maʌ̃da Jose djabarãra Egiptod̶aa trigo nẽdod̶e wãsid̶aa. Jacoboba Jose djaba Benjamiʌ̃ra diabueẽ́ basía, wayad̶a bẽrã Benjamiʌ̃ra beuida. Maʌ̃ bẽrã Jose djabarãra diebe wãsid̶aa.
GEN 42:5 Israel warrarãra dewara ẽberãrã ume trigo nẽdod̶e wãsid̶aa, jũma Canaaʌ̃ druad̶e jarrabara zed̶a bẽrã.
GEN 42:6 Maʌ̃ne Josera Egipto druad̶e dji droma basía. Idjiabʌrʌ jũma druazabemarãa trigora nẽdobuebadjia. Mãwã b̶ʌd̶e Jose djabarãra jũẽsid̶aa. Jũẽnaped̶a Jose quĩrãpita wayaad̶eba egorod̶e b̶arru copanesid̶aa.
GEN 42:7 Joseba idji djabarã unusid̶e cawasia ãdjida mãwã panʌda baribʌrʌ adua b̶ʌ quĩrãca b̶esia. Idji djabarãba idjira cawad̶aẽ́ basía. Maʌ̃ne Josera ãdji ume quĩrũ b̶ʌ quĩrãca b̶ed̶easia. Iwid̶isia: –Bãrãra ¿sãmaʌba zebʌda?– Ãdjia panusid̶aa: –Canaaʌ̃ druad̶eba trigo nẽdod̶e ze panʌa.–
GEN 42:9 Maʌ̃ne Joseba quĩrãnebasia ãdjid̶ebema cãĩmocarad̶ada. Maʌ̃ bẽrã jarasia: –¡Bãrãba dairã sãwã poyad̶i cawaya acʌd̶e ze panʌa!–
GEN 42:10 Ãdjia panusid̶aa: –¡Mãwãẽ́a, dai boro! ¡Daira maʌ̃ carea nĩnaẽ́a! Dai bʌ nezocarãra jipa b̶eaa. Daira jũmaena ab̶ari zezad̶ebemaa. Daiba trigodrʌ nẽdod̶e ze panʌa.–
GEN 42:12 Joseba jarasia: –¡Sewaa! Bãrãba dairã sãwã poyad̶i cawaya acʌd̶e ze panʌa.–
GEN 42:13 Ãdjirãba panusid̶aa: –Dai bʌ nezocarãra wãrãda ab̶ari zezad̶ebemaa. Daira doce djabarã panasid̶aa. Baribʌrʌ dai djaba tẽãbemara dai zeza ume Canaaʌ̃ druad̶e b̶esia. Maʌ̃ne ab̶a nẽbasia.–
GEN 42:14 Joseba jarasia: –Mʌ̃a jarad̶a quĩrãca ebud̶a b̶ʌa bãrãba acʌd̶e ze panʌda dairã sãwã poyad̶i cawaya.
GEN 42:15 Baribʌrʌ mʌ̃a acʌya bãrãba jara panʌra wãrã cawaya. Dai Egiptod̶ebema boro trʌ̃neba mʌ̃a wãrãneba jaraya bãrãra namabemada ẽdrʌd̶aẽ́a ab̶a bãrã djaba tẽãbemada namaa zebʌrʌd̶aa.
GEN 42:16 Bãrãnebemada ab̶a wãbid̶adua bãrã djaba tẽãbemada enemãrẽã. Maʌ̃misa waabemarãra nama preso panenia. Idjida zeibʌrʌ, mʌ̃a cawaya bãrãba jara panʌra wãrãda. Idjida zeẽ́bʌrʌ, dai Egiptod̶ebema boro trʌ̃neba mʌ̃a wãrãneba jaraya bãrãra bed̶ead̶e pananida dairã sãwã poyad̶i cawaya acʌd̶e ze panʌ carea.–
GEN 42:17 Ara maʌ̃da Joseba ãdjira ewari ũbea preso b̶ʌsia.
GEN 42:18 Ewari ũbea babʌrʌd̶e Joseba ãdjía jarasia: –Mʌ̃a Ãcõrẽra waya b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã bãrãba nãwã od̶ibʌrʌ, mʌ̃a beabiẽ́a.
GEN 42:19 Bãrãda wãrãda ẽberã jipa b̶eabʌrʌ, nama bãrãnebemada ab̶a preso b̶eya. Maʌ̃ne waabemara bãrã diguid̶aa trigo diad̶e wãnadua bãrã ẽberãrãba cod̶amãrẽã.
GEN 42:20 Baribʌrʌ bãrã djaba tẽãbemara enenadua. Mãwã mʌ̃a cawaya bãrãba jara panʌra wãrãda. Mãwã od̶aẽ́bʌrʌ, bãrãra beud̶ia.– Ãdjirãba maʌ̃ bed̶eara ĩjãsid̶aa.
GEN 42:21 Mãwã panʌne ãdjidub̶a jara duanesid̶aa: –Wãrãda dadji djaba Joseda biẽ́ osid̶aa. Dadjirãba unusid̶aa idji biẽ́ orãnamãrẽã dadjirãa bed̶ea djuburia b̶ʌda. Mãwãmĩna dadjirãba ĩjãnaẽ́ basía. Maʌ̃ carea nama bia mĩga panʌa.–
GEN 42:22 Maʌ̃ne Rubeʌ̃ba jarasia: –Maʌ̃ carea mʌ̃a bãrãa jarasia idjira biẽ́ orãnamãrẽã, mãwãmĩna bãrãba ĩjãnaẽ́ basía. Idji beaped̶ad̶a carea id̶ibʌrʌ Ãcõrẽba dadjira cawa obʌrʌa.–
GEN 42:23 Maʌ̃ne Josera egiptorã bed̶ead̶e ãdji ume bed̶ea b̶asia. Idjia jarabʌrʌra dewaraba ãdjía jarabadjia hebreo bed̶ead̶e. Maʌ̃ bẽrã adua panasid̶aa ãdjia jara panʌra Joseba jũma ũrĩ b̶ʌda.
GEN 42:24 Ãdjia biẽ́ oped̶ad̶ad̶ebema bed̶ea panʌ ũrĩsid̶e Josera idub̶a ãyã wãped̶a jĩãsia. Mãwã b̶aped̶a waya poya bed̶easia. Maʌ̃be ãdji ume bed̶ead̶e wãped̶a Simeoʌ̃da jidabisia preso b̶emãrẽã. Ara maʌ̃da ãdjia acʌ panʌne Simeoʌ̃ra jʌ̃tabisia.
GEN 42:25 Maʌ̃be Joseba idji nezocarãa jarasia idji djabarãba trigo nẽdoped̶ad̶aba ãdji sacora biracuad̶amãrẽã. Maʌ̃ne ãdji parata sid̶a waya sacoza b̶ʌcuabisia. Maʌ̃ awara Joseba diabisia od̶e ne cod̶amãrẽã. Ara maʌ̃da idji nezocarãba mãwã osid̶aa. Baribʌrʌ parata ãdji sacoza b̶ʌped̶ad̶ada Jose djabarãba adua panasid̶aa.
GEN 42:26 Maʌ̃be Jose djabarãba trigora ãdji burro ʌ̃rʌ̃ b̶ʌcuad̶aped̶a wãbʌrʌsid̶aa.
GEN 42:27 Wãbʌdad̶e ota cãĩnima jũẽsid̶aa. Maʌ̃be ab̶aʌba idji burro ne cobi carea saco ewabʌrʌd̶e idji paratara ed̶a cob̶ʌda unusia.
GEN 42:28 Dauperaped̶a idji djabarãa jarasia: –Mʌ̃ paratara jẽda diasid̶aa. Za mʌ̃ sacod̶e ed̶a cob̶ʌa.– Maʌ̃ carea jũmarãda dauperasid̶aa. Ne wayaaba ure duanʌne nãwã jarasid̶aa: –¿Cãrẽ cãrẽã Ãcõrẽba dadjira jãwã o b̶ʌ?–
GEN 42:29 Canaaʌ̃ druad̶e ãdji zeza Jacoboma jũẽnaped̶a ãdji Egipto druad̶e sãwãped̶ad̶ara jũma nẽbʌrʌsid̶aa. Nãwã jarasid̶aa:
GEN 42:30 –Jãʌ̃ druad̶ebema ẽberã dji droma b̶ʌba daia quĩrũbid̶eba nãwã jarasia: “Bãrãba dairã sãwã poyad̶i cawaya acʌd̶e zesid̶aa.”
GEN 42:31 Baribʌrʌ dairãba jarasid̶aa mãwã od̶i carea ze panʌẽ́da, ãtebʌrʌ ẽberã jipa b̶eada.
GEN 42:32 Idjab̶a jarasid̶aa dairãra ab̶ari zezad̶ebemada doce djabarã panasid̶ada. Jarasid̶aa ab̶ara nẽbasida, ab̶ara dai zeza ume Canaaʌ̃ druad̶e b̶ʌda.
GEN 42:33 Maʌ̃ne jãʌ̃ dji dromaba dairãa jarasia: “Nãwã cawaya bãrãra ẽberã jipa b̶eada: bãrã djabarãnebemada ab̶a mʌ̃ ume amenaped̶a trigora eded̶adua bãrã ẽberãrã jarra qued̶eaa cobid̶i carea.
GEN 42:34 Maʌ̃be bãrã djaba tẽãbemara mʌ̃maa enenadua mʌ̃a cawai carea bãrãra jipa b̶eada. Mãwã mʌ̃a cawaya bãrãba wãrãda acʌd̶e zed̶aẽ́ panʌda dairã sãwã poyad̶i cawaya. Mãwã osid̶ara mʌ̃a bãrã djabara jẽda diaya. Idjab̶a naʌ̃ druad̶e bãrãba quĩrĩãbʌdada poya nẽdod̶ia idjab̶a nẽdobued̶ia.”–
GEN 42:35 Mãwã nẽbʌrʌd̶aped̶a ãdji saco ẽrãcuabʌdad̶e sacoza ãdji paratara ed̶a cob̶eada unusid̶aa. Maʌ̃ unubʌdad̶e ãdji zezara, ãdjirã sid̶a bio dauperasid̶aa.
GEN 42:36 Maʌ̃ carea ãdji zeza Jacoboba jarasia: –Bãrãba mʌ̃ra warra neẽ́ obʌdaa. Joseda idjab̶a Simeoʌ̃ sid̶a neẽ́a. Maʌ̃ awara Benjamiʌ̃ sid̶a jãmaa ede quĩrĩã panʌa. Maʌ̃neba mʌ̃drʌ bia sopua unu b̶ʌa.–
GEN 42:37 Maʌ̃ne Rubeʌ̃ba jarasia: –Zeza, mʌ̃a Benjamiʌ̃ra waya bʌmaa eneya. Eneẽ́bʌrʌ, mʌ̃ warrarãda umé beaida b̶ʌa. Mʌ̃́a idu Benjamiʌ̃ra edebidua. Wãrãda waya jẽda eneya.–
GEN 42:38 Mãwã jarad̶amĩna Jacoboba jarasia: –Mʌ̃ warrara bãrã ume diabueẽ́a. Idji djaba arara beud̶a bẽrã ab̶a idjidrʌ b̶ʌa. Idjida od̶e beuibʌrʌ, bãrãba mʌ̃ra sopuaba bead̶ia.–
GEN 43:1 Mãwã panʌne Canaaʌ̃ druad̶e jarrabara wetara zesia.
GEN 43:2 Maʌ̃ne ãdjia trigo Egipto druad̶e nẽdoped̶ad̶ara jũma cosid̶aa. Maʌ̃ bẽrã ãdji zeza Jacoboba jarasia: –Wayacusa Egiptod̶aa trigo nẽdod̶e wãnadua.–
GEN 43:3 Baribʌrʌ Judaba panusia: –Jãʌ̃ ẽberãba daia ebud̶a jarasia: “Bãrãra mʌ̃maa zecara panʌa, bãrã djaba tẽãbemada enenaẽ́bʌrʌ.”
GEN 43:4 Maʌ̃ba, zeza, dai djaba tẽãbemara bʌa dai ume diabueibʌrʌ, daira trigo nẽdod̶e wãnia.
GEN 43:5 Baribʌrʌ dai ume diabueẽ́bʌrʌ, poya wãnaẽ́a jãʌ̃ ẽberãba jarad̶a bẽrã: “Bãrãra mʌ̃maa zecara panʌa, bãrã djabada enenaẽ́bʌrʌ.”–
GEN 43:6 Maʌ̃ne Jacobo Israel abadaba iwid̶isia: –Bãrãba ¿cãrẽ cãrẽã maʌ̃ ẽberãa jarasid̶a dewara djabada eropanʌda? Maʌ̃ jaraped̶ad̶aba mʌ̃ra biẽ́ osid̶aa.–
GEN 43:7 Ãdjirãba panusid̶aa: –Jãʌ̃ ẽberãba daia bio iwid̶isia daid̶ebemada, dai ẽberãrãnebema sid̶a. Nãwã iwid̶isia: “Bãrã zezara ¿wad̶i b̶ʌca? Bãrãba ¿dewara djabada eropanʌca?” Maʌ̃ bẽrã daiba idjía wãrãda jarasid̶aa. Daiba adua panasid̶aa idjia jaraida dai djaba eded̶amãrẽã.–
GEN 43:8 Maʌ̃ne Judaba idji zeza Israelea jarasia: –Bʌa Benjamiʌ̃da mʌ̃ ume diabueibʌrʌ, daira ara nawena trigo nẽdod̶e wãbʌrʌd̶ia. Wãnaẽ́bʌrʌ bʌda, daida, dai warrarã sid̶a jũma quininia.
GEN 43:9 Mʌ̃abʌrʌ Benjamiʌ̃ra wagaya. Mʌ̃a idjira eneped̶a wayacusa bʌ quĩrãpita b̶ʌẽ́bʌrʌ, mʌ̃da bed̶ead̶e b̶eya ab̶a mʌ̃ beubʌrʌd̶aa.
GEN 43:10 Daida nama jãcua dãrãnaẽ́ pananabara, Egiptod̶aa b̶arima umé wãnoacasid̶aa.–
GEN 43:11 Maʌ̃ne dji zeza Israelba panusia: –Wãrãda Benjamiʌ̃da eded̶ida panʌbʌrʌ, nãwã od̶adua. Dadjirã ẽjũãnebema ne biara b̶eada bãrã sacod̶e b̶ʌd̶aped̶a maʌ̃ ẽberãa diad̶e wãnadua. Balsamo nẽãrãda, urrajõda, mirra querada, dewara quera tũãpa b̶eada, pistacho bacuru tada, almendra sid̶a maãrĩ diad̶adua.
GEN 43:12 Parata sid̶a waib̶ʌara eded̶adua dji parata bãrã sacod̶e zed̶ara jẽda diad̶i carea. Ãĩbẽrã quĩrãdoa ed̶a b̶ʌsid̶aa.
GEN 43:13 Bãrã djaba tẽãbema sid̶a maʌ̃ ẽberãmaa isabe eded̶adua.
GEN 43:14 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa Ãcõrẽ ne jũma poya obariba bãrãra quĩrã djuburiaida maʌ̃ ẽberãba bãrã djaba jãma preso b̶ʌra, Benjamiʌ̃ sid̶a idu jẽda zebimãrẽã. Baribʌrʌ idu zebiẽ́bʌrʌ mʌ̃ra warra neẽ́ b̶eya. Mãwã warra neẽ́ b̶eibʌrʌ, mãwã b̶aya.–
GEN 43:15 Ara maʌ̃da ãdjirãba nebiada ped̶aped̶a Egiptod̶aa wãbʌrʌsid̶aa. Ãdjia parata naẽna edeped̶ad̶a cãyãbara waib̶ʌara edesid̶aa. Benjamiʌ̃ sid̶a edesid̶aa. Jũẽnaped̶a Josemaa wãsid̶aa.
GEN 43:16 Joseba Benjamiʌ̃ ãdji ume unusid̶e idji nezocarã boroa jarasia: –Naʌ̃ ẽberãrãra mʌ̃ diguid̶aa ededua. Maʌ̃be pacada beaped̶a ne djudua ãdjirãra nane umatipa mʌ̃ ume ne cod̶i bẽrã.–
GEN 43:17 Ara maʌ̃da dji nezocarã boroba Joseba jarad̶a quĩrãca osia. Dji djabarãra Jose ded̶aa edesia.
GEN 43:18 Wãbʌdad̶e Jose djabarãra daupera panʌ bẽrã nãwã jara panasid̶aa: –Naãrã zesid̶ad̶e parata dadji sacod̶e b̶ʌped̶ad̶a carea jãwã idji diguid̶aa edebibʌrʌa. Idjia jaraya dadjia maʌ̃ paratara drʌasid̶ada. Maʌ̃ carea dadjira jidabiya idji nezocarãda b̶ead̶amãrẽã. Dadjirã burro sid̶a jãrĩya.–
GEN 43:19 Jose ded̶e ed̶a wãbadad̶e dji nezocarã boro caita wãnaped̶a idji ume bed̶easid̶aa.
GEN 43:20 Ãdjia nãwã jarasid̶aa: –Dai boro, dairã naãrã ze panasid̶ad̶e wãrã arada trigo nẽdod̶e ze panasid̶aa.
GEN 43:21 Dai jẽda wãsid̶ad̶e ota cãĩnima jũẽsid̶aa. Mama dai saco ewabʌdad̶e trigo nẽdoped̶ad̶a paratada jũma daucha dairã sacoza ed̶a b̶ʌda unusid̶aa. Dairãba adua panʌa caiba maʌ̃ paratara ed̶a b̶ʌsida. Jũma maʌ̃ paratara daiba jẽda enesid̶aa diad̶i carea. Maʌ̃ awara daiba paratara enesid̶aa wayacusa trigo nẽdod̶i carea.–
GEN 43:23 Dji nezocarã boroba panusia: –Jũmawãyã crĩcharãnadua. Dauperarãnadua. Bãrãba parata diaped̶ad̶ara mʌ̃a edaped̶a mʌ̃ boroa diasia. Bãrãba, bãrã zezaba ĩjã b̶ʌ Ãcõrẽba maʌ̃ paratara bãrã sacod̶e b̶ʌsia.– Maʌ̃be idjia Simeoʌ̃ preso b̶ad̶ada ãdjimaa enesia.
GEN 43:24 Eneped̶a ãdjirãra Jose ded̶e ed̶a edesia. Idjia baidoda diasia ãdji jĩrũ sʌgʌd̶amãrẽã. Ãdji burro sid̶a ne cobigasia.
GEN 43:25 Mãwã panʌne cawasid̶aa ãdjira Jose ded̶e ne cod̶ida. Jose umatipa zeida jʌ̃ã panʌmisa ãdjia nebia eneped̶ad̶ara edasid̶aa Josea diad̶i carea.
GEN 43:26 Jose diguid̶a jũẽnacarea ãdjirãba nebia eneped̶ad̶ara idjía diasid̶aa. Maʌ̃ne wayaad̶eba idji quĩrãpita egode b̶arru copanesid̶aa.
GEN 43:27 Joseba ãdjía iwid̶isia sãwã panʌ cawaya. Maʌ̃ awara iwid̶isia: –Bãrã zezara ¿bia b̶ʌca? ¿Drõãra wad̶i b̶ʌca?–
GEN 43:28 Ãdjirãba panusid̶aa: –Dairã zeza bʌ nezocara bia b̶ʌa. Idjira wad̶i b̶ʌa.– Maʌ̃ne wayaad̶eba ãdjira b̶arru copanesid̶aa.
GEN 43:29 Joseba acʌbʌrʌd̶e idji djaba ara Benjamiʌ̃da unuped̶a nãwã jarasia: –Bãrã djaba tẽãbema mʌ̃́a jaraped̶ad̶ara ¿naʌ̃gʌca?– Maʌ̃be Benjamiʌ̃a jarasia: –Mʌ̃ warra, Ãcõrẽba bʌra carebaya.–
GEN 43:30 Idji djaba arada ununa bẽrã Josera b̶ʌsrid̶aba so borequeasia. Ara maʌ̃da dji ed̶aara b̶ʌ dejãne idub̶a jĩãne wãsia.
GEN 43:31 Jĩã b̶aped̶a so zaread̶acarea quĩrã sʌgʌped̶a waya ãdjimaa zesia. Maʌ̃be jarasia: –Daiba cod̶ira enenadua.–
GEN 43:32 Ara maʌ̃da dji nezocarãba enesid̶aa. Joseba coira awara b̶ʌsid̶aa, dji djabarãba cod̶i sid̶a awara b̶ʌsid̶aa, idjab̶a Josema ne cobada egiptorãba cod̶i sid̶a awara b̶ʌsid̶aa. Mãwã osid̶aa egiptorãra hebreorã ume ãbaa ne cocara panʌ bẽrã. Egiptorãmaarã maʌ̃ra cadjiruaa.
GEN 43:33 Maʌ̃ne Joseba idji djabarãra chũmebisia dji nabemaneba ab̶a dji tẽãbemanaa. Maʌ̃ carea idji djabarãba cawa crĩchad̶aẽ́ panʌba ab̶arica dji quĩrã acʌ duanesid̶aa.
GEN 43:34 Maʌ̃ne Jose itea diaped̶ad̶a djicod̶ebemada ãdjiza jed̶ecabisia, baribʌrʌ Benjamiʌ̃a waib̶ʌara diabisia. Mãwã jed̶ecad̶aped̶a ãdjira Jose ume b̶ʌsrid̶a ne codruasid̶aa.
GEN 44:1 Mãwãnacarea Joseba idji nezocarã boroa jarasia: –Naʌ̃ ẽberãrã sacora trigoba biracuadua. Ãdji parata sid̶a ãdji sacoza ed̶a b̶ʌcuadua.
GEN 44:2 Maʌ̃be mʌ̃ taza parata od̶ada dji tẽãbema sacod̶e trigo nẽdod̶a parata ume b̶ʌdua.– Ara maʌ̃da dji nezocarã boroba Joseba jarad̶a quĩrãca osia.
GEN 44:3 Nurẽma ãsabod̶od̶e Jose djabarãra ãdji burrod̶e idu wãbisid̶aa.
GEN 44:4 Ãdjira purud̶eba wad̶i tʌmʌ wãẽ́ panʌne Joseba idji nezocarã boroa jarasia: –Jãʌ̃ ẽberãrã caid̶u wãdua. Jidad̶e wãsira nãwã jaradua: “¿Cãrẽneba mʌ̃ boroba bãrãra biẽ́ od̶a bẽrã bãrãba jãwã idjira biẽ́ osid̶a? ¿Cãrẽ cãrẽã bãrãba idji taza parata od̶ara drʌasid̶a?
GEN 44:5 Jãʌ̃ tazad̶e mʌ̃ borora ne dobaria. Idjab̶a ab̶ari tazad̶eba ne cawaiẽ́ b̶eara cawabaria. Bãrãba oped̶ad̶ara biẽ́ b̶ʌa.”–
GEN 44:6 Ara maʌ̃da caid̶u wãsia. Jidad̶e wãped̶a Joseba jarabid̶ara jarasia.
GEN 44:7 Maʌ̃ne dji djabarãba jarasid̶aa: –¿Cãrẽ cãrẽã dadji boroba mãwã jara b̶ʌ? Dairãra ne drʌad̶acaa.
GEN 44:8 Acʌdua, parata dai sacod̶e b̶ad̶ada daiba ununaped̶a Canaaʌ̃ druad̶eba jẽda enesid̶aa. Mãwã daiba jipa osid̶abʌrʌ ¿cãrẽ cãrẽã bʌ boro paratara wa oro sid̶a drʌad̶i?
GEN 44:9 Bʌa maʌ̃ tazada dairã sacod̶e unuibʌrʌ dji erob̶ʌra beuida b̶ʌa. Maʌ̃ awara dairãra bʌ boro nezocarãda b̶ead̶ia.–
GEN 44:10 Maʌ̃ne Jose nezocarã boroba jarasia: –Bia b̶ʌa, mãẽteara bãrãba jara panʌ quĩrãca oya. Dji ne drʌad̶ara mʌ̃ nezoca baya, baribʌrʌ waabemara bed̶ea neẽ́ b̶ead̶ia.–
GEN 44:11 Ara maʌ̃da ãdji sacora burrod̶e jʌ̃ b̶eada ẽrãnaped̶a egode b̶ʌsid̶aa. Maʌ̃be ãdjiza ewacuasid̶aa.
GEN 44:12 Ewacuaped̶ad̶acarea Jose nezocarã boroba jʌrʌ wãsia dji nabema djaba sacod̶eba ab̶a dji tẽãbema sacod̶aa. Maʌ̃ne tazara dji tẽãbema Benjamiʌ̃ sacod̶e unusia.
GEN 44:13 Ara maʌ̃da sopuad̶eba dji djabarãba cacuad̶e jʌ̃ panʌra cũẽtacuasid̶aa. Maʌ̃be ãdji sacora wayacusa ãdji burrod̶e b̶ʌcuad̶aped̶a jẽda purud̶aa wãsid̶aa.
GEN 44:14 Jose wad̶i diguid̶a b̶ʌd̶e Judara dji djabarã sid̶a idjima jũẽsid̶aa. Ãdjirãra ne wayaad̶eba idji quĩrãpita egode b̶arru copanesid̶aa.
GEN 44:15 Maʌ̃be Joseba ãdjirãa jarasia: –Bãrãba ¿cãrẽ cãrẽã mʌ̃ tazara jãwã drʌasid̶a? ¿Bãrãba adua panʌca ne cawaiẽ́ b̶eada mʌ̃a cawabarida?–
GEN 44:16 Judaba panusia: –Dai boro, ¿cãrẽda jarad̶i? ¿Sãwã jarad̶i daira bed̶ead̶e panʌẽ́da? Jũma daiba biẽ́ oped̶ad̶a carea Ãcõrẽba cawa obʌrʌa. Dairãra bʌ jʌwaed̶a panʌa. Bʌ nezocarã bad̶ia, idjab̶a bʌ taza drʌa erob̶ad̶a sid̶a bʌ nezoca baya.–
GEN 44:17 Maʌ̃ne Joseba jarasia: –Mʌ̃a mãwã oẽ́a. Dji taza drʌa erob̶ad̶adrʌ mʌ̃ nezoca baya. Waabemara necai wãnadua bãrã zezamaa.–
GEN 44:18 Maʌ̃be Judara Jose caita wãped̶a jarasia: –Mʌ̃ boro, mʌ̃ ume quĩrũrãdua. Bʌra Egiptod̶ebema boro quĩrãca b̶ʌmĩna mʌ̃ quĩrã djuburia bʌ ume idu bed̶eabidua.
GEN 44:19 Dai naãrã zesid̶ad̶e bʌa iwid̶isia daira zeza bara panʌ cawaya idjab̶a djaba bara panʌ cawaya.
GEN 44:20 Maʌ̃ne daiba panusid̶aa zeza drõã quiruda eropanʌda idjab̶a djaba cũdra b̶ʌda ab̶a eropanʌda. Maʌ̃ warrara dai zezaba drõã b̶ʌd̶e unusia. Idji djaba arada beusia. Ãdji papad̶ebemara ab̶abe idjidrʌ b̶ʌa. Idjira dai zezaba bio quĩrĩã b̶ʌa.
GEN 44:21 Idjab̶a bʌa daia jarasia, “Maʌ̃ warrara enenadua mʌ̃a unui carea.”
GEN 44:22 Baribʌrʌ daiba bʌ́a jarasid̶aa maʌ̃ warrara dji zeza b̶ʌmaʌba ãyã wãcara b̶ʌda. Ãyã wãibʌrʌ dji zezara sopuaba beuyad̶a asid̶aa.
GEN 44:23 Maʌ̃ne bʌa daia jarasia: “Bãrã djaba tẽãbemada bãrã ume zeẽ́bʌrʌ, bãrãra mʌ̃maa wayacusa zecara panʌda.”
GEN 44:24 Maʌ̃be dairãra dai zezama jũẽnaped̶a bʌa jarad̶ara jũma nẽbʌrʌsid̶aa.
GEN 44:25 Dãrãbʌrʌd̶e dai zezaba jarasia: “Waya trigo nẽdod̶e wãnadua.”
GEN 44:26 Maʌ̃ne dairãba idjía jarasid̶aa: “Dairãra poya wãnaẽ́a. Ab̶abe dai djaba tẽãbemada dai ume wãibʌrʌ wãnia. Idjida dai ume wãẽ́bʌrʌ, jãʌ̃ ẽberãmaa wãcara panʌa.”
GEN 44:27 Maʌ̃ne mʌ̃ zeza bʌ nezocaba daia jarasia: “Bãrãba cawa panʌa mʌ̃ wẽrãba warra umébe mʌ̃́a to diasida.
GEN 44:28 Ab̶ara nẽbasia. Maʌ̃ ewarid̶eba ʌ̃taa waa unuẽ́ b̶ʌ bẽrã mʌ̃maarã animarãba beaped̶a cobuesia.
GEN 44:29 Maʌ̃ bẽrã idji djaba arada eded̶aped̶a beuibʌrʌ, bãrãba mʌ̃ra sopuaba bead̶ia.”
GEN 44:30 Dairã boro, dji cũdra carea dai zezara wad̶i b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃ra dji cũdra neẽ́ mʌ̃ zezamaa wãsira maʌ̃ne idji warrada unuẽ́bʌrʌ mʌ̃ zezara beuya. Mãwã dai bʌ nezocarãba dai zeza drõã b̶ʌra sopuaba bead̶ia.
GEN 44:32 Mʌ̃ bʌ nezocaba mʌ̃ zezaa wãrãneba jarasia dji cũdrara waya eneida. Mʌ̃a jarasia: “Zeza, mʌ̃a waya bʌmaa eneẽ́bʌrʌ, bʌ quĩrãpita mʌ̃ra bed̶ead̶e b̶aya ab̶a mʌ̃ beubʌrʌd̶aa.”
GEN 44:33 Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a bʌ́a bed̶ea djuburiaya dji cũdrabari mʌ̃drʌ nama erob̶emãrẽã bʌ nezoca bai carea. Maʌ̃ne dji cũdrara idji djabarã ume idu wãbidua.
GEN 44:34 ¿Sãwã mʌ̃da dji cũdra neẽ́ mʌ̃ zezamaa wãi? Mʌ̃ zeza sopuaba biẽ́ b̶ʌda unu quĩrĩãẽ́ b̶ʌa.–
GEN 45:1 Maʌ̃ bed̶ea ũrĩbʌrʌd̶e Josera so borequea nũmesia. Waa poya droaẽ́ bẽrã jũma idji nezocarã arima b̶eaa jĩgua jarasia: –¡Jũma dajadaa wãnadua!– Ara maʌ̃da wãsid̶aa. Ab̶abe idji djabarãda idji ume panesid̶aa. Mãwã panʌne Josera bio jĩãsia. Maʌ̃ jĩãbira idji nezocarã dajada panʌba ũrĩsid̶aa. Maʌ̃ awara idji jĩãnanebemada Egiptod̶ebema boro ded̶e panabadarãba ũrĩsid̶aa. Jĩãnacarea Joseba idji djabarãa cawabisia idjida mãwã b̶ʌda.
GEN 45:3 Nãwã jarasia: –Mʌ̃ra Josea. ¿Mʌ̃ zezara wad̶i b̶ʌca?– Maʌ̃ne idji djabarãba poya panunaẽ́ basía bio dauperasid̶a bẽrã.
GEN 45:4 Maʌ̃ carea Joseba ãdjía jarasia: –Mʌ̃ caita zed̶adua.– Ara maʌ̃da Jose caita wãsid̶aa. Maʌ̃ne Joseba ãdjía jarasia: –Mʌ̃ra bãrã djaba Josea, bãrãba nẽdobueped̶ad̶aa Egiptod̶aa eded̶amãrẽã.
GEN 45:5 Baribʌrʌ sopuarãnadua. Bãrãba mʌ̃ra nẽdobueped̶ad̶amĩna jũmawãyã crĩcharãnadua. Ãcõrẽbʌrʌ mʌ̃ra nama bãrã na diabuesia ẽberãrã beud̶id̶ebemada ẽdrʌ edamãrẽã.
GEN 45:6 Poa umé babʌrʌa jarraba zed̶ada. Idjab̶a wad̶i poa juesuma mãwã b̶aya. Maʌ̃ne poya ne ud̶aẽ́a ni ewad̶aẽ́a.
GEN 45:7 Ãcõrẽba mʌ̃ra bãrã na diabuesia bãrã ẽberãrã naʌ̃ ẽjũãne jũma beurãnamãrẽã. Mʌ̃ra nama b̶ʌsia bãrãra beud̶id̶ebemada ẽdrʌ edamãrẽã.
GEN 45:8 Bãrãba mʌ̃ra namaa diabued̶aẽ́ basía, ãtebʌrʌ Ãcõrẽbʌrʌ mʌ̃ra diabuesia. Idjiabʌrʌ mʌ̃ra b̶ʌsia Egiptod̶ebema boroa crĩcha diabarida b̶amãrẽã, idji ded̶ebema boroda b̶amãrẽã, idjab̶a Egipto druad̶e dji dromada b̶amãrẽã.
GEN 45:9 Jãʌ̃be bãrãra isabe wãnadua mʌ̃ zezamaa. Idjía nãwã jarad̶adua: “Bʌ warra Joseba nãwã jara b̶ʌa: Ãcõrẽba mʌ̃ra Egiptod̶ebema boroare b̶ʌsia. Mʌ̃maa isabe zedua. Dãrãrãdua.
GEN 45:10 Zeped̶a Goseʌ̃ ẽjũãne b̶eya. Mãwã bʌra, bʌ warrarã sid̶a, bʌ wiuzaquerã sid̶a mʌ̃ caita duanania. Bʌ animarã b̶eara, jũma bʌa erob̶ʌ sid̶a enedua.
GEN 45:11 Mʌ̃a bʌra mama ne cobi b̶aya, wad̶i poa juesuma jarrabara b̶ai bẽrã. Mãwã bʌra, bʌ ẽberãrãra, bʌ animarã sid̶a jarrababa beud̶aẽ́a.”
GEN 45:12 Bãrãba, mʌ̃ djaba Benjamiʌ̃ bid̶a bãdji dauba unu panʌa wãrãda mʌ̃da bãrã ume mãwã bed̶ea b̶ʌda.
GEN 45:13 Mʌ̃ zezaa jarad̶adua mʌ̃ra naʌ̃ Egipto druad̶e dji dromada. Bãrãba unuped̶ad̶a sid̶a jũma mʌ̃ zezaa jarad̶adua. Isabe wãnaped̶a mʌ̃ zezara namaa enenadua.–
GEN 45:14 Maʌ̃be idji djaba Benjamiʌ̃ ume ojũẽnaped̶a jĩãsid̶aa.
GEN 45:15 Mãwãnacarea Joseba waabema djabarãra uridarrad̶e isõcuaped̶a jĩãsia. Maʌ̃bebʌrʌ idji djabarãra idji ume bed̶easid̶aa.
GEN 45:16 Egiptod̶ebema boro ded̶e panabadaba ũrĩsid̶aa Jose djabarãra zesid̶ada. Dji boroba, dji droma b̶ea bid̶a maʌ̃nebemada bia crĩchasid̶aa.
GEN 45:17 Maʌ̃ carea dji boroba Josea jarasia: –Bʌ djabarãa jaradua: “Bãrã animarã ʌ̃rʌ̃ ne ataubid̶aped̶a Canaaʌ̃ druad̶aa wãnadua.
GEN 45:18 Maʌ̃be bãrã zezara, bãrã ẽberãrã sid̶a mʌ̃maa enenadua. Mʌ̃a bãrãa Egipto druad̶e ẽjũã biara b̶ʌda diaya. Bãrãba naʌ̃ druad̶ebema dji biara b̶ʌda cod̶ia.”
GEN 45:19 Idjab̶a bʌ djabarãa jaradua nama Egiptod̶eba carretada edecuad̶amãrẽã ãdji warrarã, ãdji wẽrãrã, bãrã zeza sid̶a enenamãrẽã.
GEN 45:20 Maʌ̃ awara jaradua ãdjia erob̶eara b̶ecuad̶amãrẽã, Egiptod̶ebema ne biara b̶ʌda jũma ãdjid̶e b̶ai bẽrã.–
GEN 45:21 Israel warrarãba mãwã osid̶aa. Egiptod̶ebema boroba jarad̶a quĩrãca Joseba ãdjía carretara diacuasia. Ãdjia od̶e cod̶i sid̶a diasia.
GEN 45:22 Ãdjiza cacuad̶e jʌ̃bada djiwid̶ida ab̶a ab̶a diacuasia. Baribʌrʌ Benjamiʌ̃a cacuad̶e jʌ̃badada juesuma diasia. Parata torro sid̶a tresciento diasia.
GEN 45:23 Idji zeza itea Egiptod̶ebema ne bia qued̶eada die burrod̶e diabuesia. Maʌ̃ awara die burro wẽrãne trigoda, paʌ̃da, idji zebʌrʌd̶e coi sid̶a diabuesia.
GEN 45:24 Maʌ̃be idji djabarãra wãbigasia. Ãdji wãbʌdad̶e Joseba ãdjía jarasia: –Od̶e ijararãnadua.–
GEN 45:25 Maʌ̃be Egiptod̶eba wãnaped̶a Canaaʌ̃ druad̶e ãdji zeza Jacoboma jũẽsid̶aa.
GEN 45:26 Jũẽnaped̶a ãdjia Jacoboa jarasid̶aa Josera wad̶i zocai b̶ʌda idjab̶a idjira Egiptod̶ebema boroare b̶ʌda. Baribʌrʌ Jacoboba cawa crĩchaẽ́ basía. Maʌ̃gʌra ĩjãẽ́ basía.
GEN 45:27 Maʌ̃ne ãdjirãba Joseba jarad̶ara jũma nẽbʌrʌsid̶aa. Maʌ̃ awara Jacoboba unusia Joseba carreta diabuecuad̶ada idji eded̶amãrẽã. Maʌ̃ unubʌrʌd̶e Jacobora sobiasia.
GEN 45:28 Jacobo Israel abadaba jarasia: –Ara naʌ̃ba bia b̶ʌa. Mʌ̃ warra Josera wãrãda wad̶i zocai b̶ʌa. Mʌ̃ beui naẽna idji acʌd̶e wãya.–
GEN 46:1 Ara maʌ̃da Jacobo Israel abadara wãsia jũma idjia erob̶ʌ bara. Wãbʌrʌd̶e Beersebád̶e jũẽsia. Mama idjia animarãda idji zeza Isaba ĩjã b̶ad̶a Ãcõrẽa babue diacuasia.
GEN 46:2 Maʌ̃ diamasi Israelba cãĩmocara quĩrãca ũrĩsia Ãcõrẽra idji ume bed̶ea b̶ʌda. Ãcõrẽba trʌ̃ jarasia: –Jacobo, Jacobo.– Jacoboba panusia: –Mʌ̃ra nama b̶ʌa.–
GEN 46:3 Ãcõrẽba jarasia: –Mʌ̃ra bʌ zezaba ĩjã b̶ad̶a Ãcõrẽa. Wayarãdua Egiptod̶aa wãi carea. Jãma mʌ̃a puru waib̶ʌada bʌd̶eba yõbiya.
GEN 46:4 Mʌ̃ra bʌ ume Egiptod̶aa wãya. Maʌ̃be bʌd̶eba yõbʌdarãra jẽda eneya. Idjab̶a bʌ beubʌrʌd̶e Josera arima b̶aya.–
GEN 46:5 Ara maʌ̃da Jacobora Beersebád̶eba wãsia. Egiptod̶ebema boroba carreta diabuecuad̶ad̶e Jacobo warrarãba idjira, ãdji warrarãra, ãdji quimarã sid̶a edesid̶aa.
GEN 46:6 Jacoboba idji warrarã bid̶a ãdji animarã b̶eara idjab̶a jũma ãdjia Canaaʌ̃ druad̶e edaped̶ad̶a sid̶a Egiptod̶aa edesid̶aa.
GEN 46:7 Jacoboba idji warrarãra, idji caurãra, idji wiuzaquerãra, idji ãĩzaquerã sid̶a Egiptod̶aa jũma edesia.
GEN 46:8 Jacobo Israel abada warrarã Egiptod̶aa wãped̶ad̶ara naʌ̃gʌrã basía: Jacobo warra iwina Rubeʌ̃da wãsia.
GEN 46:9 Rubeʌ̃ba edesia idji warrarã Hanoc, Palú, Hezroʌ̃, Carmi sid̶a.
GEN 46:10 Jacobo warra Simeoʌ̃ sid̶a wãsia. Simeoʌ̃ba edesia idji warrarã Jemuel, Jamiʌ̃, Ohad, Jaquiʌ̃, Zohar, Saul sid̶a. Saulora cananeo wẽrãba tod̶a basía.
GEN 46:11 Jacobo warra Levi sid̶a wãsia. Leviba edesia idji warrarã Gersoʌ̃, Coá, Merari sid̶a.
GEN 46:12 Jacobo warra Juda sid̶a wãsia. Judaba edesia idji warrarã Sela, Paré, Zará sid̶a. Idji warrarã Erera, Onaʌ̃ sid̶a Canaaʌ̃ druad̶e beusid̶aa. Paréba idji warrarã Hezroʌ̃da, Hamul sid̶a edesia.
GEN 46:13 Jacobo warra Isacar sid̶a wãsia. Isacarba idji warrarã Tola, Puvá, Job, Simroʌ̃ sid̶a edesia.
GEN 46:14 Jacobo warra Zabuloʌ̃ sid̶a wãsia. Zabuloʌ̃ba idji warrarã Sered, Eloʌ̃, Jahleel sid̶a edesia.
GEN 46:15 Maʌ̃ warrarã sei panʌra Leaba Jacoboa Araʌ̃ druad̶e to diasia. Leaba Jacobo cau Dina sid̶a tosia. Ãdjid̶eba yõped̶ad̶ara 33 wãsid̶aa dji umaquĩrãrã, dji wẽrãrã ãbaa.
GEN 46:16 Jacoboba Lea edasid̶e dji zãwãrẽ Labaʌ̃ba nezocawẽrã Zilpara Leaa diasia. Zilpaba warrarãda Jacoboa to diasia. Maʌ̃gʌrã sid̶a Egiptod̶aa wãsid̶aa ãdji warrarã bara. Jũma ãbaa diecisei wãsid̶aa. Ãdji warra Gaba idji warrarã Zipioʌ̃, Hagui, Ezboʌ̃, Suni, Eri, Arodi, Areli sid̶a edesia. Ãdji warra Aserba edesia idji warrarã Imna, Isúa, Isúi, Beria, dji cau Será sid̶a. Beria warrarãra Hebere idjab̶a Malquiel basía.
GEN 46:19 Jacobo quima Raquel warrarãra Jose idjab̶a Benjamiʌ̃ basía.
GEN 46:20 Jose warrarã Egiptod̶e toped̶ad̶ara Manase idjab̶a Epraiʌ̃ basía. Ãdji papara Asena basía. Asena zezara Potipera basía. Idjira Oʌ̃ purud̶e ʌ̃mãdaúa bia bed̶eabadarã sacerdote basía.
GEN 46:21 Benjamiʌ̃ warrarãra naʌ̃gʌrã basía: Bela, Bequer, Asbel, Gera, Naamaʌ̃, Ehi, Ros, Mupiʌ̃, Hupiʌ̃, idjab̶a Ard.
GEN 46:22 Jũma maʌ̃gʌrãra Raqueld̶eba Jacobo ume yõsid̶aa. Jũma ãbaa catorce wãsid̶aa.
GEN 46:23 Jacoboba Raquel edasid̶e dji zãwãrẽ Labaʌ̃ba nezocawẽrã Bilhara Raquelea diasia. Bilhaba warrarãda Jacoboa to diasia. Maʌ̃gʌrã sid̶a Egiptod̶aa wãsid̶aa ãdji warrarã bara. Ãdji warra Daʌ̃ba idji warra Husiʌ̃ edesia. Ãdji warra Neptaliba edesia idji warrarã Jahzeel, Guni, Jezer, Sileʌ̃ sid̶a. Jũma ãbaa siete wãsid̶aa.
GEN 46:26 Jũma Jacobod̶eba yõped̶ad̶arãra idji ume Egiptod̶aa wãsid̶aa. Idji ãĩgurã juachaẽ́, jũma ãbaa 66 wãsid̶aa.
GEN 46:27 Maʌ̃gʌ awara Jose warrarã Egiptod̶e toped̶ad̶ada umé panasid̶aa. Jũma ãbaa Jacobo ẽberãrã Egiptod̶e jũẽped̶ad̶ara setenta panasid̶aa.
GEN 46:28 Jacobo Israel abadaba Judada Josemaa na wãbisia ãdjira Goseʌ̃ ẽjũãne acʌd̶e zemãrẽã. Maʌ̃misa ãdjirãra Goseʌ̃ ẽjũãne jũẽsid̶aa.
GEN 46:29 Ãdji jũẽsid̶ad̶e Joseba idji nezocaa jarasia idji carreta enemãrẽã. Ara maʌ̃da Goseʌ̃naa idji zeza Israel audiab̶arid̶e wãsia. Idji zeza unusid̶e ojũẽped̶a dãrã jĩãsia.
GEN 46:30 Mãwã b̶ʌd̶e Israelba Josea jarasia: –Mʌ̃a bʌ quĩrãra unubʌrʌ bẽrã cawa b̶ʌa bʌra wad̶i zocai b̶ʌda. Jãʌ̃be mʌ̃ra necai beuya.–
GEN 46:31 Maʌ̃be Joseba idji djabarãa, jũma idji zeza ẽberãrãa bid̶a jarasia: –Egiptod̶ebema boromaa mʌ̃a jarad̶e wãya bãrãra jũẽsid̶ada. Mʌ̃a idjía jaraya: “Mʌ̃ djabarãra, mʌ̃ zeza ẽberãrã Canaaʌ̃ druad̶e duananara jũma mʌ̃maa zesid̶aa.
GEN 46:32 Ãdjirãra animarã wagabada bẽrã ãdji ovejada, paca sid̶a enesid̶aa. Jũma ãdjirãba erob̶ea sid̶a enesid̶aa.”
GEN 46:33 Maʌ̃be dji boroba bãrã trʌ̃ped̶a iwid̶ibʌrʌd̶e “¿Bãrãba cãrẽda obada?”, nãwã jarad̶adua: “Daira warra ed̶aʌba animarã daupẽ cawa b̶eaa, dai drõã naẽnabemarãba obadaped̶ad̶a quĩrãca.” Mãwã jarasid̶ara dji boroba bãrãra jĩga Goseʌ̃ ẽjũãne idu b̶ebiya, egiptorãmaarã oveja wagabadara dji biaẽ́ bẽrã.–
GEN 47:1 Ara maʌ̃da Josera Egiptod̶ebema boro ume bed̶ead̶e wãsia. Idjia jarasia: –Mʌ̃ zezara, mʌ̃ djabarã sid̶a Canaaʌ̃ druad̶eba zesid̶aa ãdji oveja bara, ãdji paca bara, jũma ãdjia eropanʌ bara. Ãdjirãra Goseʌ̃ ẽjũãne duanʌa.–
GEN 47:2 Maʌ̃be Joseba idji djabarãda juesuma Egiptod̶ebema boro quĩrãpita edesia ãdjira cawamãrẽã.
GEN 47:3 Maʌ̃ne dji boroba Jose djabarãa iwid̶isia: –Bãrãba ¿cãrẽda obada?– Ãdjirãba panusid̶aa: –Dairãra oveja wagabadaa dai drõã naẽnabemarãba obadaped̶ad̶a quĩrãca.–
GEN 47:4 Maʌ̃ awara jarasid̶aa: –Canaaʌ̃ druad̶e jarrabara dji cãbãyã b̶ʌa. Idjab̶a dairã oveja itea põãjãrã neẽ́a. Maʌ̃ bẽrã dairãra naʌ̃ druad̶e panane zesid̶aa. Dairãra bʌ nezocarãa. Dai quĩrã djuburia Goseʌ̃ ẽjũãne idu b̶ebidua.–
GEN 47:5 Maʌ̃ne Egiptod̶ebema boroba Josea jarasia: –Naʌ̃ Egipto druara bʌ jʌwaed̶a b̶ʌa. Bʌ zezara, bʌ djabarã sid̶a ze panʌ bẽrã ãdjía Goseʌ̃ ẽjũãda diadua. Mãwã dji biara b̶ʌ ẽjũãne duanania. Idjab̶a ʌ̃cʌrʌ bʌ djabarãnebemaba animarãda bio daupẽ cawa b̶eabʌrʌ, ãdjirãra mʌ̃ animarã wagabada bororãda b̶ʌcuadua.–
GEN 47:7 Idjab̶a Joseba idji zeza Jacobora Egiptod̶ebema boromaa edesia cawamãrẽã. Maʌ̃ne Jacoboba dji boroa bia jarasia.
GEN 47:8 Dji boroba Jacoboa iwid̶isia: –Bʌra ¿poa jũmasãwã b̶ʌ?–
GEN 47:9 Jacoboba panusia: –Mʌ̃ra ciento treinta poa b̶ʌa. Naʌ̃ ẽjũãne pʌrrʌa b̶ʌd̶e bio bia mĩga b̶ʌa. Mʌ̃ drõãenabemarã jaid̶asid̶ad̶e mʌ̃ cãyãbara drõãara panasid̶aa. Mʌ̃ra ãdjirã quĩrãca jãcua dãrã b̶aẽ́a.–
GEN 47:10 Maʌ̃be Jacoboba Egiptod̶ebema boroa wayacusa bia jaraped̶a dajadaa wãsia.
GEN 47:11 Ara maʌ̃da dji boroba jarad̶a quĩrãca Joseba idji zezaa, idji djabarãa bid̶a Egiptod̶ebema ẽjũã biara b̶ʌda diasia. Nocoarebema ewarid̶e maʌ̃ ẽjũãne Ramese puruda osid̶aa.
GEN 47:12 Idjab̶a Joseba idji zezaa, idji djabarãa, jũma ãdji ẽberãrãa bid̶a cod̶ira dia b̶abadjia ãdjia cobada quĩrãca.
GEN 47:13 Druaza cod̶ira neẽ́ b̶asia. Ab̶ed̶a jarrabara zareara nũmʌ bẽrã ẽberãrãra Egiptod̶e, Canaaʌ̃ druad̶e bid̶a jarrababa quinibod̶o basía.
GEN 47:14 Maʌ̃ carea jũma egiptorãra, Canaaʌ̃nebemarã sid̶a Josemaa trigo nẽdod̶e wãbadjid̶aa. Joseba dji paratara jũma peped̶a Egiptod̶ebema boro ded̶e wagabadjia.
GEN 47:15 Mãwã panʌne egiptorã paratara, Canaaʌ̃nebemarãne sid̶a jõsia. Maʌ̃ bẽrã egiptorãra wayacusa Josemaa zed̶aped̶a nãwã jarasid̶aa: –Dairã paratara jõsia. Dairãa trigora diadua. Diaẽ́bʌrʌ dairãra beud̶ia.–
GEN 47:16 Joseba panusia: –Bãrã paratara jõsibʌrʌ, bãrã animarãda enenadua. Maʌ̃bari mʌ̃a bãrãa trigora diaya.–
GEN 47:17 Ara maʌ̃da ãdji animarãra Josemaa enesid̶aa. Jũma maʌ̃ poad̶e Joseba ãdjirãa trigora diasia ãdji cawayobari, ovejabari, chiwatubari, pacabari, burrobari bid̶a.
GEN 47:18 Maʌ̃ poa jõnacarea wayacusa Josemaa zed̶aped̶a nãwã jarasid̶aa: –Dairã boro, bʌa cawa b̶ʌa dai paratara jõsida, dai animarã sid̶a jũma bʌre basida. Dewara diad̶ida waa neẽ́ panʌa. Ab̶abe dairãdrʌ, dai ẽjũã sid̶a b̶ʌa.
GEN 47:19 Dairãra idu beubirãdua. Iduaribirãdua dai ẽjũãra idub̶a tab̶eida. Dairãda, dai ẽjũã sid̶a trigobari nẽdodua. Mãwã dairãra, dai ẽjũã sid̶a Egiptod̶ebema borod̶e baya. Trigoda dairãa diadua ud̶i carea. Mãwã beud̶aẽ́a idjab̶a dai ẽjũã sid̶a idub̶a tab̶eẽ́a.–
GEN 47:20 Ara maʌ̃da Joseba egiptorã ẽjũãra jũma nẽdosia Egiptod̶ebema boro itea. Egiptorãba ãdji ẽjũãra nẽdobuesid̶aa jarrabara ãdjirãma wetara nũmʌ bẽrã. Mãwã ãdji ẽjũãra jũma dji borod̶e basía.
GEN 47:21 Maʌ̃ne jũma Egiptod̶ebema ẽberãrãra dji boro nezocarã basid̶aa.
GEN 47:22 Joseba ab̶abe ʌ̃mãdaúa bia bed̶eabada sacerdoterã ẽjũãdrʌ nẽdoẽ́ basía, Egiptod̶ebema boroba ãdjirã cod̶ira diabadji bẽrã. Ãdjirãba maʌ̃gʌda cobadjid̶a bẽrã ãdji ẽjũãra nẽdobued̶aẽ́ basía.
GEN 47:23 Maʌ̃be Joseba ẽberãrãa jarasia: –Mʌ̃a bãrãra, bãrã ẽjũã sid̶a dadjirã boro itea nẽdod̶a bẽrã mʌ̃a trigoda diaya ud̶amãrẽã.
GEN 47:24 Maʌ̃ ewabʌdad̶e ẽ juesumanebemada ab̶a dadjirã boroa diad̶ida panʌa. Ẽ quĩmãrẽ bãrãba edad̶ia wayacusa ud̶i carea idjab̶a bãrãba, bãrã ded̶e panabadaba, bãrã warrarã bid̶a cod̶amãrẽã.–
GEN 47:25 Maʌ̃ne ãdjirãba panusid̶aa: –Bʌa dairãra zocai b̶ʌsia. Dairãra quĩrã djuburia b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã dairãra Egiptod̶ebema boro nezocarã bad̶ia.–
GEN 47:26 Ara maʌ̃da Joseba leyda b̶ʌsia egiptorãba ewabʌdad̶e ẽ juesumanebemada ab̶a Egiptod̶ebema boroa diad̶ida panʌda. Wad̶ibid̶a Egipto druad̶e mãwã obadaa. Ab̶abe ʌ̃mãdaúa bia bed̶eabada sacerdoterãba mãwã diad̶acaa, Egiptod̶ebema boroba ãdji ẽjũãra nẽdod̶aẽ́ bẽrã.
GEN 47:27 Maʌ̃ ewarid̶e Jose ẽberãrã israelerã abadara Egipto druad̶e duanesid̶aa. Goseʌ̃ ẽjũãra eropanesid̶aa. Ãdjirãra zocãrã yõsid̶aa.
GEN 47:28 Jose zeza Jacobora Egipto druad̶e diecisiete poa b̶asia. Maʌ̃ne Jacobora 147 poa b̶asia.
GEN 47:29 Jacobo Israel abadaba cawasia dãrãẽ́ne idjira beuida. Maʌ̃ bẽrã idji warra Joseda trʌ̃biped̶a jarasia: –Mʌ̃ quĩrã djuburia bʌ jʌwara mʌ̃ b̶acara edre b̶ʌped̶a wãrãneba jaradua mʌ̃a jarabʌrʌda quĩrĩãneba bʌa jũma oida. Mʌ̃ra naʌ̃ Egiptod̶e tʌb̶arirãdua.
GEN 47:30 Ãtebʌrʌ naʌ̃ Egiptod̶eba mʌ̃ drõãenabemarã tʌb̶ariped̶ad̶amaa edeped̶a mʌ̃ra mama tʌb̶aridua.– Joseba panusia: –Mãwã oya, zeza.–
GEN 47:31 Maʌ̃ne Jacoboba jarasia: –Mʌ̃́a wãrãneba jaradua.– Ara maʌ̃da Joseba wãrãneba jarasia. Maʌ̃ bẽrã Jacobo Israel abadara idji cʌd̶ad̶e chĩrãborod̶e b̶arru cob̶esia.
GEN 48:1 Mãwãnacarea Jose ẽberãrãba idjía jarasid̶aa idji zezara cacua biẽ́ b̶ʌda. Maʌ̃ carea Joseba idji warrarã Manase, Epraiʌ̃ sid̶a idji zeza acʌd̶e edesia.
GEN 48:2 Maʌ̃ne Jacoboa jarasid̶aa Josera zesida. Maʌ̃ carea Jacobo Israel abadara ʌb̶ʌaẽ́ b̶ʌmĩna idji cʌd̶ad̶e ʌ̃ta chũmesia.
GEN 48:3 Maʌ̃ne Josea jarasia: –Canaaʌ̃ druad̶e mʌ̃ Luz purud̶e b̶asid̶e ne jũma poya b̶ʌ Ãcõrẽra mʌ̃ma odjaped̶a mʌ̃ra nãwã bia jara b̶ʌsia:
GEN 48:4 “Mʌ̃a bʌd̶eba ẽberãrã zocãrã yõbiya. Idjab̶a bʌd̶eba puruda zocãrã yõbiya. Maʌ̃ awara mʌ̃a bʌ ẽberãrãa naʌ̃ Canaaʌ̃ druara diaya ewariza ãdjid̶e bamãrẽã.”
GEN 48:5 Mʌ̃ bʌmaa zei naẽna bʌ warrarã Epraiʌ̃ra, Manase sid̶a naʌ̃ Egiptod̶e tosid̶aa. Ãdjira Rubeʌ̃ quĩrãca idjab̶a Simeoʌ̃ quĩrãca mʌ̃ warrarã araad̶a aya.
GEN 48:6 Baribʌrʌ bʌa dewara warrarãda unuibʌrʌ, ãdjirãra mʌ̃ warrarã araad̶a aẽ́a. Maʌ̃ bẽrã Canaaʌ̃ druad̶e mʌ̃ warrarã araba ẽjũã edabʌda quĩrãca ãdjirãba edad̶aẽ́a. Ãtebʌrʌ Epraiʌ̃ba, Manase bid̶a edabʌda ẽjũãnebemada ãdjia edad̶ida panʌa.
GEN 48:7 Mʌ̃ Padan-Araʌ̃ druad̶eba zebʌrʌd̶e bʌ papa Raquelera Canaaʌ̃ druad̶e jaid̶asia Eprata Beleʌ̃ abada caita. Mama mʌ̃a idjira tʌb̶arisia. Mʌ̃ra idji carea bio sopua b̶asia. Maʌ̃ carea mʌ̃a bʌ warra umébemarã mʌ̃reana abʌrʌa.–
GEN 48:8 Jacobo Israel abadaba Jose warrarãra unuped̶a iwid̶isia: –Za panʌra ¿cai?–
GEN 48:9 Joseba idji zezaa panusia: –Mʌ̃ warrarãa, Ãcõrẽba mʌ̃́a naʌ̃ Egiptod̶e diad̶aa.– Israelba jarasia: –Mʌ̃ djuburia mʌ̃ caita zebidua ãdjira bia jara b̶ʌi carea.–
GEN 48:10 Israelera drõãda quiru bẽrã dau towa b̶asia. Maʌ̃ne Joseba idji warrarãra idji zeza caitaara edasia. Israelba ãdjira bʌrʌ edaped̶a isõsia.
GEN 48:11 Israelba Josea jarasia: –Mʌ̃a crĩcha b̶asia bʌ quĩrãra waa unuẽ́da, baribʌrʌ ¡Ãcõrẽba mʌ̃́a bʌra bʌ warrarã sid̶a unubisia!–
GEN 48:12 Maʌ̃be Joseba idji warrarã idji zeza b̶acarad̶e chũpanʌda ãyã b̶ʌsia. Ãyã b̶ʌped̶a idji zeza quĩrãpita chĩrãborod̶e b̶arru cob̶esia.
GEN 48:13 Joseba idji warrarãra wayacusa idji zeza quĩrãpita caita b̶ʌsia. Epraiʌ̃ra idji jʌwa araare b̶ʌsia idji zeza jʌwa acʌare b̶emãrẽã. Manasera idji jʌwa acʌare b̶ʌsia idji zeza jʌwa araare b̶emãrẽã.
GEN 48:14 Baribʌrʌ Israelba idji jʌwara carusia. Epraiʌ̃ra dji tẽãbemamĩna Israelba idji jʌwa arada Epraiʌ̃ boro ʌ̃rʌ̃ b̶ʌsia. Manasera dji iwinamĩna Israelba idji jʌwa acʌda Manase boro ʌ̃rʌ̃ b̶ʌsia.
GEN 48:15 Maʌ̃ne Israelba Josera nãwã bia jara b̶ʌsia: Mʌ̃ zezadrõã Abrahaʌ̃ba idjab̶a mʌ̃ zeza Isa bid̶a Ãcõrẽda ĩjã panasid̶aa. Mʌ̃ tosid̶a ewarid̶eba ʌ̃taa ara maʌ̃ Ãcõrẽba mʌ̃ra waga b̶abaria.
GEN 48:16 Idjia jũma mʌ̃ bia mĩga b̶ʌd̶ebemada ẽdrʌ edabaria. Maʌ̃gʌ Ãcõrẽba naʌ̃ warrarãra carebaya. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa ãdjid̶eba naʌ̃ ẽjũãne zocãrã yõnida. Mãwã naʌ̃ warrarãneba mʌ̃ trʌ̃ra, mʌ̃ zezadrõã Abrahaʌ̃ trʌ̃ra, mʌ̃ zeza Isa trʌ̃ sid̶a jũmarãba quĩrãneba panania.
GEN 48:17 Joseba unusia idji zeza jʌwa arara dji tẽãbema Epraiʌ̃ boro ʌ̃rʌ̃ b̶ʌda. Maʌ̃ra Joseba biẽ́ unusia. Maʌ̃ carea idji zezaa jarasia: –Zeza, jãwãẽ́a. Za b̶ʌdrʌ mʌ̃ warra iwinaa. Idji boro ʌ̃rʌ̃bʌrʌ bʌ jʌwa arara b̶ʌdua.– Mãwã jarabʌrʌd̶e idji zeza jʌwara Epraiʌ̃ borod̶e b̶ʌda jidaped̶a Manase boro ʌ̃rʌ̃ b̶ʌ quĩrĩã b̶asia.
GEN 48:19 Baribʌrʌ idji zezaba mãwã o quĩrĩãẽ́ basía. Ãtebʌrʌ jarasia: –Warra, mʌ̃a cawa b̶ʌa mʌ̃ jʌwara cai ʌ̃rʌ̃ b̶ʌsida. Bʌ warra iwinaneba ẽberãrãda zocãrã yõnia. Idjira dji dromada b̶aya. Baribʌrʌ dji djaba tẽãbemara idji cãyãbara dji dromaara b̶aya. Dji tẽãbema warrarãneba puruda zocãrã yõnia.–
GEN 48:20 Maʌ̃ ewarid̶e Israelba Jose warra tẽãbema Epraiʌ̃ra dji nabema Manase cãyãbara dji dromaara b̶ʌsia. Maʌ̃ne ãdjira nãwã bia jara b̶ʌsia: –Nocoarebema ewarid̶e israelerãba bãrã trʌ̃neba nãwã dewaraa bia jarad̶ia: “Ãcõrẽba Epraiʌ̃, Manase sid̶a bia od̶a quĩrãca bʌ sid̶a bia oya.”–
GEN 48:21 Mãwãped̶a Israelba Josea jarasia: –Dãrãẽ́ne mʌ̃ra beuya. Baribʌrʌ Ãcõrẽra bãrã ume b̶aya. Idjia bãrãra bãdji drõãenabemarã druad̶aa jẽda edeya.
GEN 48:22 Mʌ̃a bʌ́a ẽjũãra aud̶uara diabʌrʌa bʌ djabarã cãyãbara. Mʌ̃a bʌ́a Siqueʌ̃ eyada diabʌrʌa. Maʌ̃ ẽjũãra mʌ̃a jãrĩsia necoba cha bid̶a amorreorã ume djõ b̶ʌd̶eba.–
GEN 49:1 Maʌ̃be Jacoboba jũma idji warrarã trʌ̃bigaped̶a jarasia: –Mʌ̃ warrarã, mʌ̃ bed̶ea ũrĩne caita zed̶adua. Mʌ̃a jaraya nocoarebema ewarid̶e bãrãra sãwãnida.
GEN 49:3 Rubeʌ̃, bʌra mʌ̃ warra iwinaa. Mʌ̃ drõã bad̶acarea bʌdrʌ naãrã unusia. Mʌ̃ ʌb̶ʌara bʌd̶eba unubi b̶ʌa. Bʌdrʌ biara wayabadaa. Bʌra dji dromaara b̶ʌa.
GEN 49:4 Baribʌrʌ do zebʌrʌd̶e poyad̶aca quĩrãca bʌa ara bʌdji cacuara poyaẽ́ basía. Bʌra mʌ̃ wẽrã ume cãĩsia. Mʌ̃ cʌd̶ad̶e cadjiruada osia. Maʌ̃ carea bʌra bʌ djabarãnebemada dji dromaara b̶aẽ́a.
GEN 49:5 Simeoʌ̃, Levi, bãrãba ab̶ari crĩchada jʌrʌbadaa. Bãrãra bed̶ea ausid̶aa biẽ́ od̶i carea.
GEN 49:6 Quĩrũbid̶eba bãrãba ẽberãrãra quenasid̶aa. Bãdji quĩrĩãã paca jĩrũ quẽgura necoba tʌcuasid̶aa. Bãrã ãbaa dji jʌrebʌdad̶e mʌ̃ra ed̶a b̶aẽ́a. Bãrãba crĩcha panʌ quĩrãca mʌ̃a oẽ́a.
GEN 49:7 Bãrãra cadrʌa panʌ bẽrã djãrãra jũmawãyã biẽ́ obadaa. Maʌ̃ carea bio biẽ́ panania. Mʌ̃a bãrã ẽberãrãra jũma israelerã tãẽna wãbiya.
GEN 49:8 Juda, bʌ dji quĩrũrãda bʌ jʌwaed̶a erob̶aya. Bʌ djabarãba wayaad̶eba bʌ quĩrãpita b̶arru copanenaped̶a bia jarad̶ia.
GEN 49:9 Juda, bʌra imama quĩrãca b̶ʌa. Imamara ne beaped̶a, ne coped̶a jãwũãbaria. Maʌ̃be egode chũmeped̶a ʌ̃nãũbaria. ¿Caiba idjira mĩã sẽi? Ara maʌ̃ quĩrãca bʌa ẽberãrãra poyaped̶a ʌ̃nãũya, dewararãba wayad̶i bẽrã.
GEN 49:10 Ni ab̶aʌba dji boro bacuru Juda jʌwad̶e b̶ʌra jãrĩnaẽ́a. Idjid̶eba yõbʌdarãba maʌ̃ bacurura ewariza erob̶ead̶ia. Maʌ̃ bacuru djibari zebʌrʌd̶e jũmarãba idji bed̶eara ĩjã o duanania.
GEN 49:11 Juda ẽberãrãra bio bara panania. Ãdji uvara bio zaui bẽrã ãdji burro zaquera uva jʌ̃carama jʌ̃nia jõnamãrẽã. Uva b̶a sid̶a bio barai bẽrã ãdjirãba quĩrĩã panʌbara ãdji wuara uva b̶ad̶e tãtocasid̶aa.
GEN 49:12 Ãdjirã daura uva b̶a cãyãbara purea pãĩmaara b̶ead̶ia. Ãdjirã quid̶ara totroa b̶ead̶ia paca jub̶a quĩrãca.
GEN 49:13 Zabuloʌ̃, bʌ ẽberãrãda pusa icawa duanania. Ãdji druad̶e barcora necai wib̶arid̶ia. Ãdji ẽjũãra ab̶a Sidoʌ̃ drua daucha b̶aya.
GEN 49:14 Isacar, bʌra burro quĩrãca zarea b̶ʌa. Baribʌrʌ bʌa atau b̶ʌ edre tab̶abaria.
GEN 49:15 Bʌ ẽberãrãba ẽjũã biada ʌ̃nãũni carea unubʌdad̶e ãdjirãra nezocarãda duanenia. Maʌ̃ne ed̶aa jũrã tʌd̶ia ne ataud̶i carea.
GEN 49:16 Daʌ̃, bʌ purura jipa pe erob̶aya waabema israelerãba ãdji puru obada quĩrãca.
GEN 49:17 Daʌ̃, bʌ ẽberãrãra minijĩchia panania dama o icawa b̶ʌ quĩrãca. Damaba cawayora jĩrũne caped̶a dji cawayo ʌ̃rʌ̃ chũmʌra ud̶u b̶aebibaria. Ab̶ari quĩrãca bʌ ẽberãrãra zocãrãẽ́ panʌmĩna mẽsrã panania.
GEN 49:18 ¡Ay Ãcõrẽ, mʌ̃a jʌ̃ã b̶ʌa bʌa mʌ̃ra ẽdrʌ b̶ʌmãrẽã!
GEN 49:19 Ga, dewararãba bʌ purura urad̶e zed̶imĩna bʌ ẽberãrãba ãdjirãra poyad̶ia.
GEN 49:20 Aser, bʌ ẽberãrãba cod̶ira dji bia baya. Maʌ̃da ẽberãrã bororãa cobigad̶ia.
GEN 49:21 Neptali, bʌ ẽberãrãra b̶egui mẽã nĩbabari quĩrãca duanʌa. Ãdji warrarãra quĩrãwãrẽã qued̶eaa.
GEN 49:22 Jose, bʌra bacuru do icawa b̶ʌ quĩrãca b̶ʌa. Dji jʌwatera bia zaubaria, mõgara puru aud̶u jũrã ca b̶ʌ cãyãbara ʌ̃tʌara waribaria.
GEN 49:23 Cha drʌ cawa b̶eaba bʌra bariduaareba chaba drʌ panesid̶aa. Bʌra quĩrãma panasid̶aa.
GEN 49:24 Baribʌrʌ bʌ enedrʌmara bio enatʌ eronũmasia jʌwa wẽsa ãdjimaa drʌi carea. Bʌa ãdjirãra poyasia mʌ̃ Ãcõrẽ ne jũma poya b̶ʌba bʌra carebad̶a bẽrã, dadji israelerã wagabari Ãcõrẽba bʌra waga b̶ʌ bẽrã, dadji israelerã Ãcõrẽ mõgara droma quĩrãca b̶ʌba bʌra jũãtrʌ erob̶ʌ bẽrã.
GEN 49:25 Bʌ zezaba ĩjã b̶ʌ Ãcõrẽneba bʌa poyasia. Ara maʌ̃ Ãcõrẽba bʌra carebaya. Ãcõrẽ ne jũma poya o b̶ʌba bʌ ẽberãrãa bajãneba cueda diaya. Idjab̶a naʌ̃ ẽjũãne baidoda diaya. Bʌd̶eba yõbʌda wẽrãrãba, bʌ animarã b̶ea bid̶a warrarãda zocãrã to b̶ead̶ia idjab̶a ju dawa b̶ead̶ia.
GEN 49:26 Jose, mʌ̃a bʌra biara jara b̶ʌsia mʌ̃ djibarirãba mʌ̃ bia jara b̶ʌped̶ad̶a cãyãbara. Eya jõca quĩrãca bʌ bia jara b̶ʌd̶ara jõca baya, bʌ djabarã cãyãbara bʌdrʌ Ãcõrẽba biara b̶ʌd̶a bẽrã.
GEN 49:27 Benjamiʌ̃, bʌra usa cadrʌa quĩrãca b̶ʌa. Usa cadrʌaba diaped̶a bead̶ara coped̶a dji ad̶ubad̶ada quewara jed̶ecabaria. Ara maʌ̃ quĩrãca bʌa dji quĩrũra poyaped̶a ãdji nebiada jed̶ecaya.–
GEN 49:28 Mãwã Jacoboba idji warrarãra bia jara b̶ʌsia. Ãdjiza idjia arid̶e jarasia. Idji warrarã doce panʌneba yõped̶ad̶ara Israel puru doce panasid̶aa.
GEN 49:29 Maʌ̃be Jacoboba idji warrarãa jarasia: –Mʌ̃ra beubʌrʌa. Mʌ̃ra tʌb̶arid̶adua mʌ̃ drõãenabemarã tʌb̶ariped̶ad̶ama Macpela ẽjũã uriad̶e. Macpelara Canaaʌ̃ne b̶ʌa Mamred̶eba ʌ̃mãdau odjabariare. Abrahaʌ̃ba maʌ̃ ẽjũãra dji uria sid̶a hitita Eproʌ̃ne b̶ad̶ada nẽdosia idji quima tʌb̶ari carea. Mama Abrahaʌ̃ sid̶a tʌb̶arisid̶aa. Mʌ̃ zeza Isara, dji quima Rebeca sid̶a mama tʌb̶arisid̶aa. Mʌ̃a Lea sid̶a mama tʌb̶arisia.–
GEN 49:33 Jacoboba idji warrarãa mãwã jaraped̶a idji cʌd̶ad̶e wayacusa tab̶esia. Tab̶eped̶a jaid̶asia.
GEN 50:1 Maʌ̃ne Joseba idji zezara bʌrʌ edaped̶a jĩã b̶ʌba isõsia.
GEN 50:2 Mãwãnacarea Joseba dji nẽãrã obadarãa idji zeza Israel cacuara pʌrʌbisia b̶erawarãmãrẽã. Ara maʌ̃da pʌrʌ panesid̶aa.
GEN 50:3 Cuarenta ewari mãwã pʌrʌ panasid̶aa, jũma daucha oi carea dãrãbari bẽrã. Jũma ãbaa egiptorãra setenta ewari Jacobo carea sopua ewarida wagasid̶aa.
GEN 50:4 Sopua ewari jõnacarea Joseba Egiptod̶ebema boro ded̶e panabadaa jarasia: –Mʌ̃ djuburia, dadjirã boroa nãwã jarad̶adua:
GEN 50:5 “Mʌ̃ zezaba mʌ̃́a wãrãneba jarabisia idjira Canaaʌ̃ druad̶e tʌb̶arid̶e edemãrẽã. Idjia jarasia: ‘Mʌ̃ra beuya. Canaaʌ̃ druad̶e mʌ̃a joubada uriada erob̶ʌa. Mama mʌ̃ra tʌb̶aridua.’ Maʌ̃ carea mʌ̃a bed̶ea djuburiaya idu mʌ̃ zeza tʌb̶arid̶e wãbimãrẽã. Tʌb̶ariped̶a waya zeya.”–
GEN 50:6 Ãdjia Egiptod̶ebema boroa mãwã jaraped̶ad̶acarea dji boroba Josea jarasia: –Bʌ zeza tʌb̶arid̶e wãdua idjia bʌ́a wãrãneba jarabid̶a quĩrãca.–
GEN 50:7 Ara maʌ̃da Josera idji zeza tʌb̶arid̶e wãsia. Idji ume wãbʌrʌsid̶aa jũma Egiptod̶ebema boroare b̶eada, dji boro ẽberãrãnebema dji dromarãda, jũma Egipto druad̶ebema dji dromarã sid̶a.
GEN 50:8 Jose ẽberãrãda, idji djabarãda, idji zeza ẽberãrã sid̶a jũma wãbʌrʌsid̶aa. Ãdji warrarãda, ãdji ovejada, ãdji paca sid̶a Goseʌ̃ne amesid̶aa.
GEN 50:9 Carretad̶eba djõbadarãda idjab̶a cawayod̶eba djõbadarã sid̶a Jose ume wãsid̶aa. Ẽberãrãra bio cãbana wãsid̶aa.
GEN 50:10 Wãbʌdad̶e trigo tẽũbada Atad abadama jũẽsid̶aa. Maʌ̃gʌra Jordaʌ̃ dod̶eba ʌ̃mãdau odjabariare b̶ʌa. Mama Josera waabemarã sid̶a idji zeza Jacobo carea wayacusa aujĩãsid̶aa. Siete ewari bio ororoa aujĩãsid̶aa.
GEN 50:11 Mamabema cananeorãba ãdji bio ororoa aujĩã duanʌra ũrĩsid̶aa. Maʌ̃ bẽrã jarasid̶aa: –Egiptorãda sopuaba bio jĩãbi ororoa duanʌa.– Maʌ̃ carea Atad ẽjũãra trʌ̃ b̶ʌsid̶aa Abel-mizraiʌ̃.
GEN 50:12 Jacobo warrarãba ãdji zezaba jarad̶a quĩrãca osid̶aa.
GEN 50:13 Idji cacuara edesid̶aa Canaaʌ̃ druad̶aa. Maʌ̃be Macpela joubada uriad̶e tʌb̶arisid̶aa. Dji ẽjũãra Mamred̶eba ʌ̃mãdau odjabariare b̶ʌa. Abrahaʌ̃ba maʌ̃ ẽjũãra, dji uria sid̶a hitita Eproʌ̃ne bad̶ada nẽdosia idji ẽberãrã jaid̶abʌdada tʌb̶ari carea.
GEN 50:14 Jacobo tʌb̶ariped̶ad̶acarea Josera, idji djabarã, waabemarã sid̶a waya Egipto druad̶aa wãsid̶aa.
GEN 50:15 Ãdji zezara beud̶a bẽrã Jose djabarãba nãwã crĩcha panesid̶aa: “Ãĩbẽrã Joseba dadjirãra quĩrãma b̶ʌa. Ʌ̃rãbʌrʌ dadjirãra biẽ́ oya idji biẽ́ oped̶ad̶a carea.”
GEN 50:16 Maʌ̃ bẽrã naʌ̃ bed̶eada Josemaa diabuesid̶aa: “Dadji zeza jaid̶ai naẽna daia jarasia bʌ́a nãwã jarad̶amãrẽã: ‘Bʌ djabarãba wãrãda cadjirua oped̶ad̶amĩna mʌ̃ djuburia maʌ̃ra quĩrãdoadua.’ Maʌ̃ bẽrã dai djuburia, bʌ biẽ́ oped̶ad̶ara quĩrãdoadua. Daira dadji zeza Jacoboba ĩjã b̶ad̶a Ãcõrẽ nezocarãa.” Maʌ̃ ũrĩbʌrʌd̶e Josera jĩãsia.
GEN 50:18 Maʌ̃be Jose djabarãra idjimaa wãsid̶aa. Ne wayaad̶eba idji quĩrãpita chĩrãborod̶e copanenaped̶a jarasid̶aa: –Daira bʌ nezocarãa.–
GEN 50:19 Maʌ̃ne Joseba panusia: –Wayarãnadua. Mʌ̃ra Ãcõrẽẽ́a bãrã cawa oi carea.
GEN 50:20 Bãrãba mʌ̃ra biẽ́ od̶ida crĩchasid̶aa baribʌrʌ maʌ̃ biẽ́ oped̶ad̶ad̶eba Ãcõrẽba biada osia maʌ̃neba zocãrã ẽberãrãda jarrababa beud̶id̶ebemada ẽdrʌ edai carea. Maʌ̃gʌra bãrãba naʌ̃ ewarid̶e unu panʌa.
GEN 50:21 Wayarãnadua. Mʌ̃a bãrãra careba b̶aya. Mʌ̃a dia b̶aya bãrãra, bãrã warrarã sid̶a ne cod̶amãrẽã.– Mãwã quĩrĩãneba jarad̶a bẽrã Joseba ãdjira sobiabisia.
GEN 50:22 Josera, idji zeza ẽberãrã sid̶a Egiptod̶e panesid̶aa. Josera ciento die poa b̶asia.
GEN 50:23 Beui naẽna idji warra Epraiʌ̃ wiuzaquerãra, ãdji warrarã sid̶a unusia. Idjab̶a Manase wiuzaquerã sid̶a unusia. Ãdji zezara Maquir basía. Joseba maʌ̃gʌrãra idji b̶acarad̶e edaped̶a idji warrarã araad̶a asia.
GEN 50:24 Ewari ab̶a Joseba idji djabarãa jarasia: –Mʌ̃ra dãrãẽ́ne beuya, baribʌrʌ Ãcõrẽba bãrãra carebaya. Idjia bãrãra, bãrãneba yõbʌdarã sid̶a naʌ̃ druad̶eba Canaaʌ̃ druad̶aa edeya. Maʌ̃ druara idjia Abrahaʌ̃a, Isaa, Jacoboa bid̶a wãrãneba diai jarasia.–
GEN 50:25 Maʌ̃ne Joseba Israel ẽberãrãa jarasia: –Wãrãda Ãcõrẽba bãrãra carebaya. Maʌ̃ ewarid̶e bãrãba mʌ̃ b̶ʌwʌrʌra namaʌba Canaaʌ̃ druad̶aa tʌb̶arid̶e eded̶adua.– Maʌ̃gʌra Joseba Israel ẽberãrãa wãrãneba jarabisia.
GEN 50:26 Jose ciento die poa b̶ʌda Egipto druad̶e jaid̶asia. Idji cacuara nẽãrãba pʌrʌsid̶aa b̶erawarãmãrẽã. Pʌrʌd̶aped̶a cajona biad̶e b̶ʌsid̶aa.
EXO 1:1 Israel warrarã idji ume ãdji warrarã bara Egiptod̶aa b̶ad̶e wãped̶ad̶ara naʌ̃gʌrã basía:
EXO 1:2 Rubeʌ̃, Simeoʌ̃, Levi, Juda,
EXO 1:3 Isacar, Zabuloʌ̃, Benjamiʌ̃,
EXO 1:4 Daʌ̃, Neptali, Ga, Aser sid̶a.
EXO 1:5 Israel warra Josera dãrãbʌrʌ basía Egiptod̶e b̶ʌda. Maʌ̃ ewarid̶e Jacobo Israel abadad̶eba yõped̶ad̶ara Egiptod̶e setentabe panasid̶aa.
EXO 1:6 Mãwã b̶ʌd̶e Josera, idji djabarãra idjab̶a jũma idji daucha b̶ead̶a sid̶a jaid̶asid̶aa.
EXO 1:7 Baribʌrʌ ãdjirãza warrarã zocãrã unubadjid̶a bẽrã isabe yõnaped̶a bio cãbana panesid̶aa. Maʌ̃ bẽrã dji druara ãdjirãba birasid̶aa.
EXO 1:8 Mãwã b̶ʌd̶e dewara ẽberãda Egiptod̶ebema boroda b̶esia. Maʌ̃gʌba Josed̶ebemada adua b̶ad̶a bẽrã idji purua nãwã jarasia:
EXO 1:9 –¡Quĩrãcuitad̶adua! Jãʌ̃ israelerãra dadjirã cãyãbara cãbanaara panʌ bẽrã ʌb̶ʌara panʌa.
EXO 1:10 Maʌ̃ bẽrã crĩcha cawaad̶eba dadjirãba od̶ia ãdjirãra aud̶uara yõrãnamãrẽã. Mãwã od̶aẽ́bʌrʌ, dji quĩrũda dadjirã ume djõbʌdad̶e israelerãra ãdjirãare djõnia. Mãwãra naʌ̃ druad̶ebemada ẽdrʌd̶ia.–
EXO 1:11 Maʌ̃ carea egiptorãba israelerãa traju zareada õgo obid̶i carea dji bororãda b̶ʌcuasid̶aa. Maʌ̃gʌrãba israelerãa Egiptod̶ebema boro itea puruda umé obisid̶aa. Ab̶a Pitoʌ̃, ab̶a Ramese abadjid̶aa. Maʌ̃ puru umé panʌne dji boroba idji itea ewaped̶ad̶ara wagabadjia.
EXO 1:12 Egiptorãba wetara mĩgabibadjid̶amĩna israelerãra aud̶uara yõ wãsid̶aa. Maʌ̃ bẽrã egiptorãba israelerãra waya panesid̶aa.
EXO 1:13 Maʌ̃ carea egiptorãba quĩrã djuburia neẽ́ israelerãra wetara trajabibadjid̶aa.
EXO 1:14 Traju zarea obi panʌneba israelerãra bio bia mĩgabibadjid̶aa. Egoroda chiruad̶aa puerad̶aped̶a de obada mõgarara obibadjid̶aa. Idjab̶a jũma ãdji ẽjũãnebema trajuda obibadjid̶aa. Jũma maʌ̃gʌra ãdjirãba quĩrã djuburia neẽ́ israelerãa obibadjid̶aa.
EXO 1:15 Maʌ̃ ewarid̶e wẽrãda umé panasid̶aa, Siprada idjab̶a Púada. Maʌ̃gʌrãba hebreo wẽrãrãda careba warra tobibadjid̶aa. Egiptod̶ebema boroba ãdjía jarasia:
EXO 1:16 –Bãrãba hebreo wẽrãda careba warra tobibʌdad̶e acʌd̶adua dji cãrẽda tosi cawaya. Umaquĩrã warrada toibʌrʌ, bead̶adua. Wẽrãcauda toibʌrʌ, idu b̶ʌd̶adua.–
EXO 1:17 Baribʌrʌ dji wẽrãrã careba warra tobibadarãba Ãcõrẽda wayasid̶aa. Maʌ̃ bẽrã Egiptod̶ebema boroba jarad̶a quĩrãca od̶aẽ́ basía, ãtebʌrʌ umaquĩrã warra zaquerãra zocai b̶ʌbadjid̶aa.
EXO 1:18 Maʌ̃ carea Egiptod̶ebema boroba ãdjira trʌ̃ped̶a iwid̶isia: –¿Cãrẽã bãrãba jãwã o panʌ? ¿Cãrẽã umaquĩrã warra zaquerãra zocai b̶ʌ panʌ?–
EXO 1:19 Ãdjirãba panusid̶aa: –Hebreo wẽrãrãra dai Egiptod̶ebema wẽrãrã quĩrãca b̶eaẽ́a. Ãdjirãra warra to bia b̶ea bẽrã dai jũẽbʌdabara ãdji warrara to eropanabadaa.–
EXO 1:20 Maʌ̃ bẽrã israelerãra wad̶ibid̶a aud̶uara yõ wãsid̶aa. Maʌ̃ba ʌb̶ʌara panesid̶aa. Ãcõrẽba dji wẽrãrã careba warra tobibadarãra carebasia.
EXO 1:21 Idjida wayaped̶ad̶a bẽrã ãdjía warrarãda zocãrã unubisia.
EXO 1:22 Maʌ̃be Egiptod̶ebema boroba idji purua jarasia: –Hebreorãba umaquĩrã warrada tod̶ibʌrʌ daid̶u b̶atacuad̶adua, baribʌrʌ wẽrãcauda tod̶ibʌrʌ zocai b̶ʌd̶adua.–
EXO 2:1 Umaquĩrã Levid̶eba yõnaba wẽrãda edasia. Dji wẽrã sid̶a Levid̶eba yõna basía.
EXO 2:2 Maʌ̃ wẽrãra b̶iogoaped̶a umaquĩrã warrada tosia. Maʌ̃ warrara quĩrãwãrẽã ununa bẽrã jed̶eco ũbea mẽrã erob̶asia.
EXO 2:3 Baribʌrʌ waa poya mẽrã erob̶aẽ́ bẽrã jamarada caped̶a cãdorronaba soasia. Maʌ̃be idji warrara ed̶a b̶ʌped̶a Nilo do ĩchitad̶e dojoro tãẽna ũmʌsia.
EXO 2:4 Maʌ̃ne dji warra zaque djabawẽrãba tʌmʌba acʌ b̶asia idjira sãwãi cawaya.
EXO 2:5 Mãwã b̶ʌd̶e Egiptod̶ebema boro cauda doed̶a cuid̶e wãsia. Idji nezocawẽrãrãda doya pʌrrʌa panasid̶aa. Maʌ̃ne idjia unusia dji jamarara dojoro tãẽna ũmʌda. Ara maʌ̃da idji nezocawẽrãa edad̶e wãbisia.
EXO 2:6 Eneped̶a Egiptod̶ebema boro cauba dji jamara ewa acʌbʌrʌd̶e warra zaqueda ed̶a mĩã djuburi jĩã quiruda unusia. Maʌ̃ne idjia jarasia: –Naʌ̃ra hebreo warra zaqueda jãwã quirua.–
EXO 2:7 Maʌ̃ne dji warra zaque djabawẽrãra caita zeped̶a Egiptod̶ebema boro caua jarasia: –¿Bʌmaarã bia b̶ʌca mʌ̃a hebreo wẽrãda trʌ̃ne wãida naʌ̃ warra bʌ itea daupẽmãrẽã?–
EXO 2:8 Egiptod̶ebema boro cauba jarasia: –Bia b̶ʌa. Trʌ̃ne wãdua.– Ara maʌ̃da wẽrãcaura wãped̶a dji papada enesia.
EXO 2:9 Maʌ̃be Egiptod̶ebema boro cauba dji warra papaa jarasia: –Naʌ̃ warrara edeped̶a mʌ̃ itea daupẽdua. Maʌ̃bari mʌ̃a bʌ́a ne diaya.– Maʌ̃ bẽrã dji warra papaba edeped̶a daupẽsia.
EXO 2:10 Dji warra dawara b̶ed̶acarea dji papaba Egiptod̶ebema boro caua diad̶e wãsia. Maʌ̃be Egiptod̶ebema boro cauba maʌ̃ warrara idjid̶e ara quĩrãca erob̶esia. Dji warrara trʌ̃ b̶ʌsia Moise, nãwã jarad̶a bẽrã: –Mʌ̃a idjira doed̶a ũmʌda edasia.–
EXO 2:11 Moise drõã bad̶acarea ewari ab̶a idji ẽberãrã hebreorãda acʌd̶e wãsia. Maʌ̃ne unusia sãwã ãdjirãra bia mĩga traja panʌda. Idjab̶a unusia Egiptod̶ebemaba hebreoda ab̶a u erob̶ʌda.
EXO 2:12 Maʌ̃ carea idjia pʌrrʌa acʌbʌrʌd̶e ni ab̶aʌda unuẽ́ bẽrã dji Egiptod̶ebemara beataped̶a ĩbʌd̶e joutasia.
EXO 2:13 Nurẽma wayacusa araa wãbʌrʌd̶e unusia ab̶arica hebreorãda umé djõ panʌda. Maʌ̃ carea dji djõ jʌrʌd̶aa iwid̶isia: –¿Ab̶arica hebreoda bʌa cãrẽ cãrẽã jãwã puo b̶ʌ?–
EXO 2:14 Dji djõ jʌrʌd̶aba panusia: –¿Caiba bʌra dai boroda b̶ʌsi? ¿Caiba bʌra dai cawa obarida b̶ʌsi? ¿Mʌ̃ sid̶a bʌa beaida crĩcha b̶ʌca Egiptod̶ebema bead̶a quĩrãca?– Maʌ̃ ũrĩbʌrʌd̶e Moisera dauperasia cawad̶a bẽrã idji mĩã bead̶ara cawasid̶ada.
EXO 2:15 Egiptod̶ebema boroba Moise mĩã bead̶a cawasid̶e idjira jidabisia beabi carea. Baribʌrʌ jidad̶i naẽna Moisera Egiptod̶eba Madiaʌ̃ druad̶aa mĩrũ wãsia. Mama jũẽped̶a Moisera baido juebada uria corod̶a caita chũmesia.
EXO 2:16 Maʌ̃ne wẽrãrãda siete zesid̶aa. Maʌ̃ wẽrãrãra Madiaʌ̃nebema sacerdote caurã basía. Ãdjirãra zesid̶aa animarãba baido dobadad̶e baido jued̶aped̶a ãdji zeza ovejara baido dobid̶i carea.
EXO 2:17 Baribʌrʌ dewara oveja wagabadarãda zed̶aped̶a maʌ̃ wẽrãrãra ãyã jʌretasid̶aa. Maʌ̃ carea Moisera araa wãped̶a dji wẽrãrãra carebaped̶a ãdji ovejara baido dobigasia.
EXO 2:18 Mãwãnacarea dji wẽrãrã wayacusa ãdji zeza Reuelma jũẽsid̶ad̶e idjia iwid̶isia: –¿Id̶i bãrãra sãcua isabe zesid̶a?–
EXO 2:19 Ãdjirãba panusid̶aa: –Oveja wagabadaba dai ãyã jʌretasid̶ad̶e Egiptod̶ebemaba daira carebasia. Maʌ̃ awara baido jueped̶a dadjirã ovejara baido dobigasia.–
EXO 2:20 Reuelba idji caurãa iwid̶isia: –¿Maʌ̃ ẽberãra sãma b̶ʌ? ¿Cãrẽ cãrẽã idjira b̶eesid̶a? Trʌ̃ne wãnadua ne cod̶e zemãrẽã.–
EXO 2:21 Mãwã Moisera Reuel diguid̶a b̶esia. Mama b̶ʌd̶e Reuelba idji cau Seporáda Moisea diasia idji quima bamãrẽã.
EXO 2:22 Mãwã b̶ʌd̶e dji wẽrãba umaquĩrã warrada tosia. Moiseba maʌ̃ warra trʌ̃ra b̶ʌsia Gersoʌ̃, nãwã jarad̶a bẽrã: “Naʌ̃ druad̶e mʌ̃ra drua ãĩbemada jãwã b̶ʌa.”
EXO 2:23 Mãwãnacarea dãrãbʌrʌd̶e Egiptod̶ebema borora beusia. Baribʌrʌ egiptorãba israelerãra wad̶i zoca eropanʌ bẽrã ãdub̶a mĩã sopua bed̶eabadjid̶aa. Ãdjirãba Ãcõrẽa quĩrã djuburiada iwid̶ibadjid̶aa. Maʌ̃ra Ãcõrẽba ũrĩsia.
EXO 2:24 Idjab̶a mĩã sopua bed̶ea panʌ sid̶a ũrĩsia. Maʌ̃ne idjia Abrahaʌ̃ ume, Isa ume, idjab̶a Jacobo ume bid̶a ãdji carebai carea bed̶ea b̶ʌd̶ara quĩrãdoaẽ́ b̶asia.
EXO 2:25 Maʌ̃ bẽrã israelerã bia mĩga panʌra acʌ b̶aped̶a carebai carea b̶esia.
EXO 3:1 Moise zãwãrẽ Reuel Jetro abadada Madiaʌ̃nebemarã sacerdote basía. Moiseba idji ovejara wagabadjia. Ewari ab̶a Moiseba dji ovejara dewara orroare ne cobid̶e edesia. Maʌ̃ne idjira ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e Horeb eyad̶e jũẽne wãsia. Maʌ̃ eyara Ãcõrẽ eya abadaa.
EXO 3:2 Mama Ãcõrẽba ara idjida unubisia bacuru zaqued̶e uruga nũmʌda. Moiseba unusia maʌ̃ bacurura eradrʌ nũmʌmĩna baẽ́ b̶ʌda.
EXO 3:3 Maʌ̃ carea crĩchasia: “¿Cãrẽda jãwã uruga nũmʌ? Caitaara acʌd̶e wãya sãwãẽrã jãwã baẽ́ b̶ʌ cawaya.”
EXO 3:4 Ãcõrẽba Moise caitaara zebʌrʌda unusid̶e maʌ̃ bacuru zaque uruga nũmʌneba trʌ̃ jarasia: –Moise, Moise.– Moiseba panusia: –Mʌ̃ra nama b̶ʌa.–
EXO 3:5 Maʌ̃ne Ãcõrẽba idjía jarasia: –¡Caitaara zerãdua! Nama bʌra mʌ̃ quĩrãpita b̶ʌ bẽrã bʌ jĩrũ jãne jʌ̃ b̶ʌra ẽrãdua.
EXO 3:6 Mʌ̃ra bʌ zezaba ĩjã b̶ad̶a Ãcõrẽa. Abrahaʌ̃ba, Isaba, idjab̶a Jacoboba mʌ̃ra ĩjã panasid̶aa.– Maʌ̃ne Moiseba Ãcõrẽra waya b̶ʌ bẽrã idji quĩrãdarrara jũãtrʌsia Ãcõrẽ acʌ amaaba.
EXO 3:7 Ãcõrẽba jarasia: –Mʌ̃a unu b̶ʌa mʌ̃ purura Egipto druad̶e bio bia mĩga b̶ʌda. Idjab̶a mʌ̃a ũrĩ b̶ʌa ãdjirãba quĩrã djuburiada iwid̶i panʌda. Iwid̶i panʌa mʌ̃a ãdjirãra dji traju obibada bororã jʌwaed̶abemada ẽdrʌ b̶ʌmãrẽã. Mʌ̃a cawa b̶ʌa ãdjirãra wãrãda bia mĩga panʌda.
EXO 3:8 Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a ãdjirãra egiptorã jʌwaed̶a panʌnebemada ẽdrʌ b̶ʌi carea ze b̶ʌa. Egipto druad̶ebemada ẽdrʌ b̶ʌped̶a mʌ̃a dewara druad̶aa edeya. Maʌ̃ druara bio bia b̶ʌa idjab̶a waib̶ʌa b̶ʌa. Maʌ̃ druad̶e baridua ne uped̶ad̶ara bia zaubaria. Mama cananeorãda, hititarãda, amorreorãda, perezeorãda, heveorãda, idjab̶a jebuseorã sid̶a duanʌa.
EXO 3:9 Israelerãba quĩrã djuburia iwid̶i panʌra mʌ̃a ũrĩ b̶ʌa. Idjab̶a unu b̶ʌa egiptorãba ãdjirãra bia mĩga eropanʌda.
EXO 3:10 Maʌ̃ carea mʌ̃a bʌra Egiptod̶ebema boromaa diabueya. Idjía jaradua mʌ̃ puru Israel ẽdrʌ b̶ʌmãrẽã. Ẽdrʌ b̶ʌsira ãdjirãra Egiptod̶ebemada ãyã pe ededua.–
EXO 3:11 Baribʌrʌ Moiseba jarasia: –¿Mãwãra mʌ̃ra cai Egiptod̶ebema boro quĩrãpita bed̶ead̶e wãi carea idjab̶a israelerãra Egiptod̶eba ãyã edei carea?–
EXO 3:12 Maʌ̃ne Ãcõrẽba panusia: –Wãdua. Mʌ̃ra bʌ ume b̶aya. Mʌ̃a nãwã unubiya bʌra wãrãda diabuesida. Bʌa israelerãra Egiptod̶ebemada ãyã edeped̶a bãrãba naʌ̃ eyad̶e mʌ̃́a bia bed̶ead̶e zed̶ia.–
EXO 3:13 Baribʌrʌ Moiseba jarasia: –Israelerãmaa wãped̶a bãrã drõã naẽnabemarãba ĩjã panana Ãcõrẽba mʌ̃ra bãrãmaa diabuesiad̶a abʌrʌd̶e ãdjirãba iwid̶id̶ia: “¿Idjira casa trʌ̃bada?” Maʌ̃ne ¿mʌ̃a cãrẽda jarai?–
EXO 3:14 Ãcõrẽba panusia: –Mʌ̃ trʌ̃ra nãwã jarabadaa: “Mʌ̃ra mʌ̃a.” Maʌ̃ bẽrã israelerãa jaradua: “Dadji Ãcõrẽ ‘Mʌ̃ra mʌ̃a’ abadaba mʌ̃ra bãrãmaa diabuesia.”–
EXO 3:15 Idjab̶a jarasia: –Israelerãa jaradua: “Dadji Ãcõrẽba mʌ̃ra bãrãmaa diabuesia. Dadji drõã naẽnabema Abrahaʌ̃ba, Isaba, idjab̶a Jacobo bid̶a idjira ĩjã panasid̶aa.” Mʌ̃ trʌ̃ Jehová abadara ewariza b̶aya. Maʌ̃ trʌ̃neba ẽberãrãba mʌ̃ra cawa panania.
EXO 3:16 Egiptod̶aa wãdua. Jãma jũẽped̶a israelerã bororã ume bed̶eadua. Ãdjirãa jaradua: “Dadji Boro Ãcõrẽba mʌ̃́a ara idjida unubisia. Dadji drõã naẽnabema Abrahaʌ̃ba, Isaba, idjab̶a Jacoboba idjira ĩjã panasid̶aa. Idjia nãwã jarasia: mʌ̃a bãrã israelerãra acʌ b̶ʌ bẽrã unu b̶ʌa egiptorãba bãrãra biẽ́ o panʌda.
EXO 3:17 Idjia bãrãra Egiptod̶e bia mĩga panʌda ẽdrʌ b̶ʌped̶a dewara druad̶aa edeyad̶a asia. Maʌ̃ druad̶e baridua ne uped̶ad̶ara bia zaubaria. Mama cananeorãda, hititarãda, amorreorãda, perezeorãda, heveorãda, idjab̶a jebuseorã sid̶a duanʌa.”
EXO 3:18 Bʌa jarabʌrʌra israelerã bororãba ĩjãnia. Maʌ̃be ãdjirãra bʌ ume ededua Egiptod̶ebema boromaa. Bãrãba idjía jarad̶adua: “Dai hebreorã Ãcõrẽda daima odjaped̶a jarasia idjía animarã babue diad̶e wãnamãrẽã. Maʌ̃ bẽrã dairãra ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e ewari ũbea idu wãbidua mãwã od̶i carea.”
EXO 3:19 Baribʌrʌ mʌ̃a cawa b̶ʌa Egiptod̶ebema boroba israelerãra ẽdrʌ b̶ʌẽ́da mʌ̃a idjía mãwã obiẽ́bʌrʌ.
EXO 3:20 Maʌ̃ bẽrã mʌ̃ ʌb̶ʌada egiptorãa unubiya. Zocãrã ne ununaca waib̶ʌa b̶eada oya ãdjirãra cawa oi carea. Mãwãbʌrʌ Egiptod̶ebema boroba israelerãra idu wãbiya.
EXO 3:21 Idjab̶a mʌ̃a o b̶ʌ carea egiptorãba israelerãra bia ununi bẽrã ne diad̶ia. Mãwã israelerãra Egiptod̶eba ẽdrʌbʌdad̶e ara jãwã ẽdrʌd̶aẽ́a.
EXO 3:22 Jũma israelerã wẽrãrãba ãdji caita panʌ egiptorãa parata od̶ada, oro od̶a sid̶a iwid̶id̶ida panʌa. Cacuad̶e jʌ̃bada sid̶a ãdji warrarã itea, wẽrãcaurã itea bid̶a iwid̶id̶ida panʌa. Ara maʌ̃ quĩrãca baridua Egiptod̶ebema wẽrã maʌ̃ ded̶e b̶ʌ́a bid̶a iwid̶id̶ida panʌa. Mãwã israelerãba ne jũma bia Egiptod̶ebemara edad̶ia.
EXO 4:1 Baribʌrʌ Moiseba jarasia: –Israelerãba mʌ̃a jarabʌrʌra ĩjãnaẽ́a idjab̶a ũrĩ quĩrĩãnaẽ́a. Ãdjirãba jarad̶ia: “Ãcõrẽba ara idjida bʌ́a unubiẽ́ b̶ʌa.”–
EXO 4:2 Maʌ̃ne Ãcõrẽba iwid̶isia: –¿Bʌa cãrẽda jʌwad̶e erob̶ʌ?– Moiseba panusia: –Bacuruda erob̶ʌa.–
EXO 4:3 Ãcõrẽba jarasia: –Egode b̶aebidua.– B̸aebibʌrʌd̶e bacurura dama ba dogosia. Maʌ̃ unusid̶e Moisera ãyã jʌ̃drʌsia.
EXO 4:4 Baribʌrʌ Ãcõrẽba jarasia: –Dji drud̶e jidadua.– Ara maʌ̃da Moiseba dji drud̶e jidabʌrʌd̶e waya bacuru basía.
EXO 4:5 Maʌ̃be Ãcõrẽba Moisea jarasia: –Bʌa maʌ̃da osira israelerãba ĩjãnia mʌ̃a ara mʌ̃djida bʌ́a unubisida. Cawad̶ia mʌ̃ra ãdji drõã naẽnabemarã Abrahaʌ̃ba, Isaba, idjab̶a Jacobo bid̶a ĩjã panana Ãcõrẽda.–
EXO 4:6 Maʌ̃ awara Ãcõrẽba jarasia: –Bʌ jʌwara bʌa jʌ̃ b̶ʌ edre berajudua.– Ara maʌ̃da Moiseba berajuped̶a ẽũta edabʌrʌd̶e ab̶ed̶a idji jʌwara aid̶aba bira b̶asia.
EXO 4:7 Ãcõrẽba jarasia: –Wayacusa bʌ jʌwara bʌa jʌ̃ b̶ʌ edre berajudua.– Ara maʌ̃da Moiseba waya berajuped̶a ẽũta edabʌrʌd̶e idji jʌwara ab̶ed̶a bia b̶asia.
EXO 4:8 Maʌ̃be Ãcõrẽba jarasia: –Dji nabema ne ununaca obʌrʌd̶e israelerãba bʌa jara b̶ʌda ĩjãnaẽ́bʌrʌ, dji umébema ne ununaca obʌrʌd̶e ĩjãnia.
EXO 4:9 Baribʌrʌ maʌ̃ ne ununaca umé obʌrʌd̶e ãdjirãba wad̶ibid̶a bʌa jara b̶ʌda ĩjãnaẽ́bʌrʌ, naʌ̃ quĩrãca odua. Nilo dod̶e baidoda jue edaped̶a drua weatadua. Maʌ̃ne maʌ̃ baidora oa baya.–
EXO 4:10 Ãcõrẽba mãwã jarad̶amĩna Moiseba idjía jarasia: –¡Ay, mʌ̃ Boro! Mʌ̃ra ẽberãrã quĩrãpita warrá bed̶eacaa. Maʌ̃ra id̶ibemaẽ́a. Bʌra mʌ̃ ume bed̶ea b̶ʌmĩna mʌ̃ra ara mãwã warrá bed̶eacaa. Mʌ̃ra ẽberãrã quĩrãpita cawa bed̶eacaa.–
EXO 4:11 Baribʌrʌ Ãcõrẽba jarasia: –¿Caiba ẽberãrã itera osi? ¿Mʌ̃abʌrʌ oẽ́ basica ẽberãrã quĩrãme cara b̶eada, cʌwʌrʌ qui b̶eada, dau bia b̶eada, idjab̶a daub̶errea b̶ea sid̶a? Mʌ̃ra Ãcõrẽ bẽrã mãwã oida b̶ʌa.
EXO 4:12 Bʌ bed̶eabʌrʌd̶e mʌ̃a carebaya. Mʌ̃a cawabiya bʌa cãrẽda jaraida b̶ʌda. Jãʌ̃be Egiptod̶aa wãdua.–
EXO 4:13 Baribʌrʌ Moiseba panusia: –¡Ay, mʌ̃ Boro! Mʌ̃ quĩrã djuburia dewara ẽberãda diabuedua.–
EXO 4:14 Maʌ̃ carea Ãcõrẽra Moise ume quĩrũsia. Nãwã jarasia: –¿Bʌ djaba Aaroʌ̃ Levid̶eba yõnada b̶ʌẽ́ca? Mʌ̃a cawa b̶ʌa idjira bia bed̶eabarida. Idjira bʌ acʌd̶e zebʌrʌa. Bʌ unubʌrʌd̶e idjira b̶ʌsrid̶aya.
EXO 4:15 Idjira Egiptod̶e bʌ cacuabari bed̶eaya. Mʌ̃a jarabi b̶ʌda bʌa idjía jaraya. Maʌ̃gʌra idjia purua jaraya. Mʌ̃a bãrãra carebaya bia bed̶ead̶amãrẽã idjab̶a cawabiya sãwãbʌrʌ od̶ida panʌda. Bʌa ãcõrẽ quĩrãca Aaroʌ̃a bed̶ea b̶aya idjab̶a idjira bʌd̶eba bed̶ea b̶aya.
EXO 4:17 Bʌ jʌwad̶e erob̶ʌ bacurura ededua maʌ̃gʌd̶eba ne ununacada oi bẽrã.–
EXO 4:18 Maʌ̃be Moisera idji zãwãrẽ Jetro abadamaa wãped̶a jarasia: –Mʌ̃ra Egiptod̶aa wãya mʌ̃ ẽberãrã acʌd̶e wad̶i zocai panʌ cawaya.– Jetroba jarasia: –Bia b̶ʌa. Necai wãdua.–
EXO 4:19 Moise wad̶i Madiaʌ̃ druad̶e b̶asid̶e Ãcõrẽba idjía jarasia: –Egiptod̶aa wãdua. Bʌ bea quĩrĩã pananara jũma beusid̶aa.–
EXO 4:20 Maʌ̃be Moiseba dji quimada, dji warrarã sid̶a burro ʌ̃rʌ̃ b̶ʌped̶a Egiptod̶aa wãsid̶aa. Idji jʌwad̶e edesia Ãcõrẽba ne ununaca obi b̶ad̶a bacuruda.
EXO 4:21 Moise wãbʌrʌd̶e Ãcõrẽba idjía jarasia: –Egiptod̶e jũẽped̶a jũma ne ununaca mʌ̃a obi b̶ʌda Egiptod̶ebema boro quĩrãpita odua. Baribʌrʌ mʌ̃a idjira so zarea b̶ʌya israelerã ẽdrʌ b̶ʌrãmãrẽã.
EXO 4:22 Mãwãnacarea Egiptod̶ebema boroa jaradua: “Ãcõrẽba nãwã jara b̶ʌa: mʌ̃a Israel purura mʌ̃ umaquĩrã warra dji nabemaana abaria.
EXO 4:23 Maʌ̃ carea mʌ̃a jara b̶ʌa: mʌ̃ warrara ẽdrʌ b̶ʌdua mʌ̃́a animarãda babue diad̶e wãmãrẽã. Baribʌrʌ bʌa jarasia ẽdrʌ b̶ʌẽ́da. Maʌ̃ carea bʌ umaquĩrã warra dji nabemada beuya.”–
EXO 4:24 Moise idji warrarã bara Egiptod̶aa wãbʌdad̶e ota cãĩsid̶aa. Mama Ãcõrẽra ãdjimaa zesia. Maʌ̃ne idjia Moisera beai basía.
EXO 4:25 Baribʌrʌ Moise quima Seporába ãdji warra zaque cacuara neco mõgara od̶aba wẽãgosia. Maʌ̃ e wẽãgod̶ara Moise jĩrũ caita cob̶ʌsia. Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽba Moisera beaẽ́ basía. Maʌ̃ carea Seporába Moisea jarasia: –Wãrãda bʌra mʌ̃ quima arada b̶esia warra zaque cacua wẽãgod̶a oad̶eba zocai b̶ed̶a bẽrã.–
EXO 4:27 Maʌ̃ naẽna Ãcõrẽba Aaroʌ̃a jarasia: –Ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e Moise acʌd̶e wãdua.– Ara maʌ̃da Aaroʌ̃ra wãped̶a Moisera unusia Ãcõrẽ eya abadama. Unuped̶a b̶ʌsrid̶aba idji uridarrad̶e isõsia.
EXO 4:28 Maʌ̃be Moiseba Aaroʌ̃a jũma nẽbʌrʌsia Ãcõrẽba Egiptod̶e jarabi b̶ʌda idjab̶a ne ununaca obi b̶ʌ sid̶a.
EXO 4:29 Egiptod̶e jũẽnaped̶a Moisera Aaroʌ̃ sid̶a israelerã bororã ume ãbaa dji jʌresid̶aa.
EXO 4:30 Maʌ̃ne Aaroʌ̃ba ãdjirãa nẽbʌrʌsia jũma Ãcõrẽba Moisea jarad̶ada. Idjab̶a ne ununaca Ãcõrẽba obicuad̶ara ãdjirã quĩrãpita osia.
EXO 4:31 Maʌ̃ bẽrã Aaroʌ̃ba jarad̶ara ĩjãsid̶aa. Ãcõrẽba ãdji bia mĩga panʌda unuped̶a ãdjirã carebai carea b̶ʌda ĩjãsid̶aa. Maʌ̃ bẽrã chĩrãborod̶e b̶arru copanenaped̶a Ãcõrẽa bia bed̶easid̶aa.
EXO 5:1 Mãwãnacarea Moisera, Aaroʌ̃ sid̶a Egiptod̶ebema boromaa wãnaped̶a jarasid̶aa: –Israelerã Ãcõrẽba nãwã jara b̶ʌa: “Mʌ̃ purura ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e idu wãbidua mʌ̃́a animarãda babue diad̶amãrẽã.”–
EXO 5:2 Maʌ̃ne Egiptod̶ebema boroba panusia: –¿Cai maʌ̃ Ãcõrẽ mãwã idjia israelerã idu wãbiduad̶a ad̶ara mʌ̃a ĩjãi carea? Mʌ̃a idjira adua b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a bãrã israelerãra idu wãbiẽ́a.–
EXO 5:3 Moiseba Aaroʌ̃ bid̶a jarasid̶aa: –Dai hebreorã Ãcõrẽda daima odjaped̶a jarasia idji itea animarãda babue diad̶e wãnamãrẽã. Maʌ̃ bẽrã dairãra ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e ewari ũbea idu wãbidua mãwã od̶i carea. Mãwã od̶aẽ́bʌrʌ, Ãcõrẽba dairãra cacua biẽ́ b̶ʌped̶a quinibiya wa necoba quenabiya.
EXO 5:4 Baribʌrʌ Egiptod̶ebema boroba jarasia: –¡Moise, Aaroʌ̃! Israelerãra zocãrã panʌa. ¿Cãrẽ cãrẽã bãrãba ãdjirã trajura obi ama panʌ? Bãrã israelerãra jũma trajad̶e wãbʌrʌd̶adua.–
EXO 5:6 Ara maʌ̃ ewarid̶e Egiptod̶ebema boroba dji traju obibada bororãa, dji traja panʌ bororã israelerãa bid̶a jarasia:
EXO 5:7 –Id̶iba ʌ̃taa israelerãa chiruada waa diarãnadua. Ãdjirãbʌrʌ chiruara jʌrʌ ped̶e wãnaped̶a de obada mõgarara od̶ida panʌa.
EXO 5:8 Baribʌrʌ wad̶ibid̶a ãdjia o panana quĩrãca obid̶adua. Ni ab̶a bid̶a ed̶aara od̶iẽ́ panʌa. Ãdjirãra coaid̶a tab̶ea bẽrã nãwã jara panʌa: “Dairãra idu wãbidua dai Ãcõrẽa animarãda babue diacuad̶i carea.”
EXO 5:9 Israelerãra wetara trajabid̶adua bari b̶earãnamãrẽã. Mãwã ãdjirãba Moise sewara ĩjãnaẽ́a.–
EXO 5:10 Ara maʌ̃da dji traju obibada bororãra, dji traja panʌ bororã israelerã sid̶a Egiptod̶ebema boromaʌba ẽdrʌd̶aped̶a israelerãa nãwã jarad̶e wãsid̶aa: –Egiptod̶ebema boroba nãwã jara b̶ʌa: “Mʌ̃a waa chiruara diabiẽ́a de obada mõgara od̶amãrẽã.
EXO 5:11 Bãdjiabʌrʌ chiruara jʌrʌ ped̶e wãnida panʌa bãdjia jʌrʌbʌdamaa. Baribʌrʌ naãrã o panana quĩrãca od̶ida panʌa. Ni ab̶a bid̶a ed̶aara od̶iẽ́ panʌa.”–
EXO 5:12 Maʌ̃ bẽrã israelerãba jũma Egipto druad̶e chiruara jʌrʌ ped̶e wãsid̶aa.
EXO 5:13 Mãwã dji traju obibada bororãba israelerãra wetara trajabisid̶aa. Nãwã jarasid̶aa: –Ewariza daucha od̶adua naẽna chirua diabadjid̶ad̶e o panana quĩrãca.–
EXO 5:14 Idjab̶a dji traju obibada bororãba dji traja panʌ bororã israelerãda ubadjid̶aa ãdjia b̶ʌped̶ad̶amĩna. Dji traju obibada bororãba ãdjirãa iwid̶ibadjid̶aa: –¿Sãwãẽrã nuena, id̶i bid̶a bãrãba de obada mõgarara daucha od̶aẽ́ panʌ? Naẽna bãrãba ewariza daucha obadjid̶aa.–
EXO 5:15 Maʌ̃ bẽrã dji traja panʌ bororã israelerãra Egiptod̶ebema boromaa wãnaped̶a nãwã jarasid̶aa: –Dairã bʌ nezocarãra bʌa jãwã oiẽ́ b̶ʌa.
EXO 5:16 Id̶ira chiruada diad̶aẽ́ panʌa, baribʌrʌ wad̶ibid̶a dji traju obibada bororãba de obada mõgarara ab̶arica daucha obi panʌa. Mãwã poya od̶aẽ́ panʌ carea ãdjirãba dairãra ubadaa. Baribʌrʌ dairãra bed̶ead̶e panʌẽ́a, ãtebʌrʌ bʌa b̶ʌcuad̶a traju obibada bororãda bed̶ead̶e panʌa.–
EXO 5:17 Maʌ̃ne Egiptod̶ebema boroba panusia: –Bãrãra coaid̶a tab̶eaa. Maʌ̃ bẽrã nãwã jara panʌa: “Dairãra wãnia Ãcõrẽa animarãda babue diacuad̶i carea.”
EXO 5:18 Wãnadua bãdji trajud̶aa. Daiba chiruara bãrãa waa diad̶aẽ́a. Baribʌrʌ bãrãba de obada mõgarara naãrã o panana quĩrãca od̶ida panʌa.–
EXO 5:19 Maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e dji traja panʌ bororãba cawasid̶aa nẽbʌrad̶e panʌda.
EXO 5:20 Ãdjirã Egiptod̶ebema boromaʌba ẽdrʌbʌdad̶e unusid̶aa Moiseba Aaroʌ̃ bid̶a dajadaare ãdji jʌ̃ã panʌda.
EXO 5:21 Dji traja panʌ bororãba ãdjía jarasid̶aa: –Ãcõrẽba bãrãra cawa oya. Bãrãdrʌ bed̶ead̶e panʌa dairãra Egiptod̶ebema boro quĩrãpita, dji dromarã quĩrãpita bid̶a biẽ́ panebʌda carea. Id̶ibʌrʌ bãrãba dairãra quenabid̶ia.–
EXO 5:22 Maʌ̃be Moiseba Ãcõrẽa iwid̶isia: –¡Mʌ̃ Boro! ¿Cãrẽ cãrẽã bʌ purura biẽ́ o b̶ʌ? ¿Cãrẽ cãrẽã mʌ̃ra diabuesi?
EXO 5:23 Mʌ̃a Egiptod̶ebema boro ume bʌ trʌ̃neba bed̶ead̶amĩna, maʌ̃ ewarid̶eba idjia Israel purura wetara biẽ́ o b̶ʌa. Maʌ̃ awara bʌa ẽdrʌ b̶ʌyad̶a ad̶ara wad̶ibid̶a oẽ́ b̶ʌa.–
EXO 6:1 Maʌ̃ne Ãcõrẽba Moisea panusia: –Id̶ibʌrʌ bʌa unuya sãwã mʌ̃a Egiptod̶ebema borora cawa oida. Mʌ̃ ʌb̶ʌad̶eba cawa o b̶ʌ carea idjia bãrã israelerãra idu wãbiya. Ab̶ed̶a bãrãra idji druad̶ebemada ãyã jʌrecuaya.–
EXO 6:2 Idjab̶a Ãcõrẽba jarasia: –Mʌ̃ra Ãcõrẽa.
EXO 6:3 Mʌ̃a Abrahaʌ̃a, Isaa, idjab̶a Jacoboa bid̶a cawabisia mʌ̃ra ne jũma poya obari Ãcõrẽda. Baribʌrʌ mʌ̃ trʌ̃ Jehová abadada ãdjirãa cawabiẽ́ basía.
EXO 6:4 Mʌ̃ra ãdjirã ume bed̶ea b̶ʌsia Canaaʌ̃ druara ãdjirãa diai carea. Mama ãdjirãra drua ãĩbemarã quĩrãca panasid̶aa.
EXO 6:5 Baribʌrʌ mʌ̃a ũrĩ b̶ʌa israelerãra mĩã sopua bed̶ea panʌda egiptorãba ãdjira õgo trajabi panʌ bẽrã. Maʌ̃ awara mʌ̃a quĩrãdoaẽ́ b̶ʌa ãdji drõã naẽnabemarã ume bed̶ea b̶ʌd̶ara.
EXO 6:6 Jãʌ̃be israelerãa jaradua: “Mʌ̃ra Ãcõrẽa. Mʌ̃ ʌb̶ʌad̶eba ne waib̶ʌada oya egiptorã cawa oi carea. Mãwã mʌ̃a bãrãra Egiptod̶e bia mĩga traja panʌnebemada ẽdrʌ b̶ʌya. Egiptorã jʌwaed̶a panʌnebemada ẽdrʌ b̶ʌya.
EXO 6:7 Mʌ̃a bãrãra mʌ̃ puru babiya. Maʌ̃ne mʌ̃ra bãrã Ãcõrẽ baya. Mãwã bãrãba cawad̶ia mʌ̃drʌ bãrã Ãcõrẽda, mʌ̃a bãrãra Egiptod̶e bia mĩga traja panʌnebemada ẽdrʌ b̶ʌd̶a bẽrã.
EXO 6:8 Bãrãra mʌ̃a diai jarad̶a ẽjũãnaa edeya. Maʌ̃ ẽjũãra mʌ̃a Abrahaʌ̃a, Isaa, idjab̶a Jacoboa bid̶a wãrãneba diai jarasia. Mʌ̃ra Ãcõrẽ bẽrã maʌ̃ ẽjũãra diaya bãrãne bamãrẽã.”–
EXO 6:9 Jũma maʌ̃gʌra Moiseba israelerãa jarasia. Mãwãmĩna ĩjãnaẽ́ basía. Ãdjirãra sopua panasid̶aa Moiseba naẽna jarad̶a ĩjã panʌ carea wetara mĩga traja panesid̶a bẽrã.
EXO 6:10 Maʌ̃be Ãcõrẽba Moisea jarasia:
EXO 6:11 –Egiptod̶ebema boromaa wãped̶a jaradua israelerãra idji druad̶ebemada idu ẽdrʌbimãrẽã.–
EXO 6:12 Baribʌrʌ Moiseba Ãcõrẽa jarasia: –Israelerãba mʌ̃ bed̶eada ĩjãnaẽ́ panʌa. Mʌ̃ra warrá bed̶eaca bẽrã ¿Egiptod̶ebema boroba mʌ̃ bed̶eara ĩjãica?–
EXO 6:13 Moiseba mãwã jarad̶amĩna Ãcõrẽba idjira Aaroʌ̃ sid̶a israelerãmaa idjab̶a Egiptod̶ebema boromaa diabuesia. Maʌ̃ne jarasid̶aa Ãcõrẽba ãdjira diabuesida israelerã Egiptod̶eba ẽdrʌ eded̶amãrẽã.
EXO 6:14 Israeld̶eba yõped̶ad̶arã bororãda naʌ̃gʌrã basía: Rubeʌ̃ra Israel warra iwina basía. Rubeʌ̃ warrarãra naʌ̃gʌrã basía: Hanoc, Palú, Hezroʌ̃, idjab̶a Carmi. Maʌ̃gʌrãra Rubeʌ̃neba yõped̶ad̶a bororã basía.
EXO 6:15 Simeoʌ̃ warrarãra naʌ̃gʌrã basía: Jemuel, Jamiʌ̃, Ohad, Jaquiʌ̃, Zoha, idjab̶a Saul. Saulora cananeo wẽrãba tod̶a basía. Maʌ̃gʌrãra Simeoʌ̃neba yõped̶ad̶a bororã basía.
EXO 6:16 Levi jaid̶asid̶e 137 poa b̶asia. Levi warrarãra dji nabemaneba ab̶a dji tẽãbemanaa naʌ̃gʌrã basía: Gersoʌ̃, Coá, idjab̶a Merari.
EXO 6:17 Gersoʌ̃ warrarãra naʌ̃gʌrã basía: Libni idjab̶a Simei. Ãdjira Gersoʌ̃neba yõped̶ad̶a bororã basía.
EXO 6:18 Coá jaid̶asid̶e 133 poa b̶asia. Coá warrarãra naʌ̃gʌrã basía: Amraʌ̃, Izhar, Hebroʌ̃, idjab̶a Uziel.
EXO 6:19 Merari warrarãra naʌ̃gʌrã basía: Mahli idjab̶a Musi. Jũma maʌ̃gʌrãra Levi warrarã basía dji nabemaneba ab̶a dji tẽãbemanaa ãdji warrarã bara.
EXO 6:20 Amraʌ̃da idji apipi Jocabé ume dji edasid̶aa. Jocabéba warrada umé tosia. Ab̶a Aaroʌ̃ basía, ab̶a Moise basía. Amraʌ̃ jaid̶asid̶e 137 poa b̶asia.
EXO 6:21 Izar warrarãra naʌ̃gʌrã basía: Core, Nepeg, idjab̶a Zicri.
EXO 6:22 Uziel warrarãra naʌ̃gʌrã basía: Misael, Elzapaʌ̃, idjab̶a Sitri.
EXO 6:23 Aaroʌ̃ra Elisabe ume dji edasid̶aa. Elisabera Aminadá cau basía, Naasoʌ̃ djabawẽrã basía. Idjia warrada quĩmãrẽ tosia. Ãdjirã trʌ̃ra naʌ̃gʌrã basía: Nadá, Abiu, Eleaza, idjab̶a Itamar.
EXO 6:24 Core warrarãra naʌ̃gʌrã basía: Asir, Elcana, idjab̶a Abiasá. Maʌ̃ ũbeara Cored̶eba yõped̶ad̶a bororã basía.
EXO 6:25 Aaroʌ̃ warra Eleazara Putiel cau ume dji edasid̶aa. Maʌ̃ wẽrãba warrada tosia. Dji warrara trʌ̃ b̶ʌsia Piné. Jũma maʌ̃gʌrãra Levid̶eba yõped̶ad̶a bororã basía.
EXO 6:26 Ãcõrẽba maʌ̃ Aaroʌ̃a, Moisea bid̶a jarasia israelerã Egiptod̶eba ẽdrʌ eded̶amãrẽã sordaorã djõne wãbada quĩrãca.
EXO 6:27 Ãdjidrʌ Egiptod̶ebema boro ume bed̶easid̶aa israelerã Egiptod̶eba ẽdrʌ eded̶i carea.
EXO 6:28 Egiptod̶e Ãcõrẽba Moisea jarasia: –Mʌ̃ra Ãcõrẽa. Mʌ̃a bʌ́a jarabʌrʌda Egiptod̶ebema boroa jũma jaradua.–
EXO 6:30 Baribʌrʌ Moiseba Ãcõrẽa jarasia: –Mʌ̃ra warrá bed̶eacaa. ¿Mʌ̃a jarabʌrʌra Egiptod̶ebema boroba ũrĩca?–
EXO 7:1 Maʌ̃ne Ãcõrẽba Moisea jarasia: –Ũrĩdua. Mʌ̃a Egiptod̶ebema boroa bʌra ãcõrẽ quĩrãca unubiya. Maʌ̃ne bʌ djaba Aaroʌ̃ra bʌd̶eba bed̶eabarida b̶aya.
EXO 7:2 Mʌ̃a jarabi b̶ʌda bʌ djaba Aaroʌ̃a jũma jaradua. Maʌ̃gʌra idjia Egiptod̶ebema boroa jaraya bãrã israelerãra idji druad̶eba idu ẽdrʌbimãrẽã.
EXO 7:3 Baribʌrʌ mʌ̃a Egiptod̶ebema borora so zarea b̶ʌya. Maʌ̃be Egiptod̶e mʌ̃a ne ununacada zocãrã ocuaya cawabi carea mʌ̃drʌ dji dromaara b̶ʌda.
EXO 7:4 Baribʌrʌ bãrãba jara panʌra Egiptod̶ebema boroba ĩjãẽ́a. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃ ʌb̶ʌad̶eba mʌ̃a ne ununaca waib̶ʌa b̶eada oya egiptorã cawa oi carea. Mãwã mʌ̃ puru Israelera Egipto druad̶eba ẽdrʌ edeya sordaorã djõne wãbada quĩrãca.
EXO 7:5 Mʌ̃ ʌb̶ʌad̶eba mʌ̃a egiptorã cawa obʌrʌd̶e idjab̶a israelerã Egiptod̶eba ẽdrʌ edebʌrʌd̶e egiptorãba cawad̶ia mʌ̃drʌ Ãcõrẽda.–
EXO 7:6 Maʌ̃be Moiseba Aaroʌ̃ bid̶a osid̶aa Ãcõrẽba jarad̶a quĩrãca.
EXO 7:7 Egiptod̶ebema boro ume bed̶ead̶e wãsid̶ad̶e Moisera 80 poa b̶asia. Aaroʌ̃ra 83 poa b̶asia.
EXO 7:8 Ãcõrẽba Moisea Aaroʌ̃a bid̶a jarasia:
EXO 7:9 –Egiptod̶ebema boroba jaraya ne ununacada od̶amãrẽã bãrãba jara panʌra ĩjãi carea. Ne ununacada od̶aduad̶a abʌrʌd̶e Aaroʌ̃a jaradua idji bacurura dji boro quĩrãpita egode b̶aebimãrẽã. Maʌ̃ne bacurura dama ba dogoya.–
EXO 7:10 Ara maʌ̃da Moisera Aaroʌ̃ sid̶a Egiptod̶ebema boromaa wãnaped̶a Ãcõrẽba jarad̶a quĩrãca osid̶aa. Aaroʌ̃ba idji bacurura egode b̶aebisia Egiptod̶ebema boro quĩrãpita, Egiptod̶ebema dji dromarã quĩrãpita bid̶a. Ara maʌ̃da bacurura dama ba dogosia.
EXO 7:11 Baribʌrʌ Egiptod̶ebema boroba idji druad̶ebema ne cawa b̶eada, daubararã sid̶a trʌ̃cuasia. Maʌ̃ne ãdjia bid̶a necawaad̶eba Aaroʌ̃ba od̶a quĩrãca osid̶aa.
EXO 7:12 Ãdji bacurura egode b̶aebibʌdad̶e dama bacuasid̶aa. Baribʌrʌ Aaroʌ̃ bacuru dama bad̶aba ãdji bacuru dama bacuad̶ara mĩcuasia.
EXO 7:13 Mãwã ununamĩna Egiptod̶ebema borora so zarea b̶esia Ãcõrẽba jarad̶a quĩrãca. Maʌ̃ bẽrã Moiseba Aaroʌ̃ bid̶a jaraped̶ad̶ara ĩjãẽ́ basía.
EXO 7:14 Maʌ̃be Ãcõrẽba Moisea jarasia: –Egiptod̶ebema borora so zarea b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã israelerãra ẽdrʌbueẽ́a.
EXO 7:15 Jãʌ̃be nu diaped̶a Egiptod̶ebema boro doed̶a wãbʌrʌd̶e idjimaa wãdua. Dama bad̶a bacurura bʌ jʌwad̶e ededua. Do icawa Egiptod̶ebema boro quĩrãpita nũmeped̶a jaradua: “Dai hebreorã Ãcõrẽba mʌ̃ra bʌmaa diabuesia. Idjia nãwã jara b̶ʌa: mʌ̃ puru Israelera idu wãbidua ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶aa. Mama ãdjirãba mʌ̃́a animarãda babue diad̶ida panʌa. Mʌ̃a mãwã jara b̶ʌmĩna bʌa wad̶ibid̶a ĩjãẽ́ b̶ʌa.
EXO 7:17 Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽba nãwã jara b̶ʌa: naʌ̃gʌd̶eba bʌa cawaya mʌ̃drʌ Ãcõrẽda; Moiseba jʌwad̶e erob̶ʌ bacuruba mʌ̃a Nilo dod̶e tawebiya. Maʌ̃ne dora ab̶ed̶a oa baya.
EXO 7:18 Maʌ̃ba b̶edara jũma quininia. Dora ab̶ed̶a mĩguia b̶ai bẽrã, bãrã egiptorãba baidora poya dod̶aẽ́a.”–
EXO 7:19 Idjab̶a Ãcõrẽba Moisea jarasia: –Aaroʌ̃a jaradua bʌ bacuruda edamãrẽã. Idjia maʌ̃ bacuru ʌ̃taa wabʌrʌd̶e jũma Egiptod̶e b̶ʌ baidora oa baya. Dora, do zaquera, amenera, baido juebada uriad̶e b̶ʌra, zoco waib̶ʌad̶e jue erob̶eara, jiadod̶e jue erob̶ea sid̶a jũma oa baya.–
EXO 7:20 Moiseba Aaroʌ̃ bid̶a Ãcõrẽba jarad̶a quĩrãca osid̶aa. Moise jʌwad̶e b̶ad̶a bacuruda Aaroʌ̃ba edaped̶a ʌ̃taa wasia. Ʌ̃taa waped̶a Nilo dod̶e tawesia Egiptod̶ebema boro quĩrãpita, Egiptod̶ebema dji dromarã quĩrãpita bid̶a. Ara maʌ̃da dora oa basía.
EXO 7:21 Maʌ̃ba b̶edara jũma quinisid̶aa. Dora mĩguia b̶ed̶a bẽrã egiptorãba baidora poya dod̶aẽ́ basía. Ab̶ed̶a jũma Egipto druad̶e baidora oa basía.
EXO 7:22 Baribʌrʌ Egiptod̶ebema daubararãba ãdji necawaad̶eba ab̶arica baidora oa babisid̶aa. Maʌ̃ bẽrã Egiptod̶ebema borora so zarea b̶esia. Moiseba Aaroʌ̃ ume jaraped̶ad̶ara idjia ĩjãẽ́ basía Ãcõrẽba jarad̶a quĩrãca.
EXO 7:23 Maʌ̃ ne ununacara ununamĩna ne crĩchaẽ́ diguid̶aa wãsia.
EXO 7:24 Maʌ̃be egiptorãba do icawa corosid̶aa baido biada ununi carea. Mãwã osid̶aa doed̶abema baidora poya dod̶aẽ́ bẽrã.
EXO 7:25 Ãcõrẽba Nilo do oa babid̶acarea siete ewari b̶asia.
EXO 8:1 Maʌ̃ne Ãcõrẽba Moisea jarasia: –Egiptod̶ebema boroa nãwã jarad̶e wãdua: “Ãcõrẽba nãwã jara b̶ʌa: mʌ̃ purura idu wãbidua mʌ̃́a animarã babue diad̶amãrẽã.
EXO 8:2 Baribʌrʌ bʌa mʌ̃ puruda idu wãbiẽ́bʌrʌ mʌ̃a cawa oya. Jũma bʌ druara baujĩãba birabiya.
EXO 8:3 Nilo dora baujĩãba biraya. Maʌ̃ne doed̶aʌba baujĩãra bʌ diguid̶aa wãbʌrʌd̶ia. Mãwã bʌ cãĩbarima, bʌ cʌd̶ad̶e, dji dromarã ded̶e, bʌ druad̶ebemarã ded̶e bid̶a baujĩãra baraya. Baujĩãra bãrã paʌ̃ ãbubadad̶e, bãrã paʌ̃ bʌratʌbadad̶e bid̶a baraya.
EXO 8:4 Bʌ ʌ̃rʌ̃, dji dromarã ʌ̃rʌ̃, bʌ druad̶ebemarã ʌ̃rʌ̃ bid̶a baujĩãra jʌ̃drʌcuad̶ia.”–
EXO 8:5 Maʌ̃be Ãcõrẽba Moisea jarasia: –Aaroʌ̃a nãwã jaradua: “Bʌ jʌwad̶e erob̶ʌ bacurura dojã ʌ̃rʌ̃, do zaque ʌ̃rʌ̃, amene ʌ̃rʌ̃, baido juebada uria ʌ̃rʌ̃ bid̶a ʌ̃taa wadua. Mãwã baidod̶eba baujĩãda jũma Egipto druad̶e odjacuaya.”–
EXO 8:6 Ara maʌ̃da Aaroʌ̃ba idji bacurura Egiptod̶ebema do ʌ̃rʌ̃ wasia. Maʌ̃ne baujĩãra doed̶aʌba odjacuad̶aped̶a jũma Egipto druara birasid̶aa.
EXO 8:7 Baribʌrʌ Egiptod̶ebema daubararãba ãdji necawaad̶eba ab̶arica osid̶aa. Ãdjirã bid̶a baujĩãda doed̶aʌba Egipto druad̶e odjabisid̶aa.
EXO 8:8 Maʌ̃be Egiptod̶ebema boroba Moisera Aaroʌ̃ sid̶a trʌ̃biped̶a ãdjía nãwã jarasia: –Ãcõrẽa iwid̶id̶adua naʌ̃ baujĩãra mʌ̃nebemada idjab̶a mʌ̃ purud̶ebemada ãyã wãbimãrẽã. Maʌ̃bebʌrʌ mʌ̃a bãrã israelerãra idu wãbiya Ãcõrẽa animarã babue diacuad̶amãrẽã.–
EXO 8:9 Moiseba panusia: –Bia b̶ʌa. Jaradua sãʌ̃be bʌa quĩrĩã b̶ʌda mʌ̃a Ãcõrẽa iwid̶ida bʌ carea, dji dromarã carea, idjab̶a bʌ druad̶ebemarã carea bid̶a. ¿Sãʌ̃be quĩrĩã b̶ʌ mʌ̃a Ãcõrẽa iwid̶ida naʌ̃ baujĩãra bʌd̶ebemada, bʌ diguid̶abema sid̶a jõbimãrẽã? Iwid̶isira ab̶abe doed̶abʌrʌ baujĩãra baraa baya.–
EXO 8:10 Egiptod̶ebema boroba panusia: –Nu iwid̶idua.– Moiseba jarasia: –Bʌa jara b̶ʌ quĩrãca oya. Mãwã bʌa cawaya dewara ãcõrẽra neẽ́da dai Boro Ãcõrẽ quĩrãca.
EXO 8:11 Nu bʌ diguid̶a, dji dromarãma, bʌ druad̶ebema ẽberãrãma bid̶a baujĩãra neẽ́ b̶aya. Baujĩãra ab̶abe doed̶abʌrʌ baraa baya.–
EXO 8:12 Maʌ̃be Moisera Aaroʌ̃ sid̶a Egiptod̶ebema boromaʌba ẽdrʌsid̶aa. Nurẽma Moiseba Ãcõrẽa iwid̶isia baujĩã Egiptod̶ebema boromaa diabued̶ara jõbimãrẽã.
EXO 8:13 Ara maʌ̃da Ãcõrẽba Moiseba iwid̶id̶a quĩrãca osia. Baujĩãra egiptorã ded̶e, ud̶a bid̶a, ãdji ẽjũãne bid̶a jũma quinisid̶aa.
EXO 8:14 Maʌ̃be egiptorãba baujĩã quininara ãbaa boromea bue nũmʌsid̶aa. Maʌ̃ba Egipto druara jũma mĩguia nũmesia.
EXO 8:15 Egiptod̶ebema boroba unusia baujĩãba waa mĩã sẽnaẽ́ panʌda. Maʌ̃ bẽrã idjira so zareaped̶a Moiseba Aaroʌ̃ bid̶a jaraped̶ad̶ara ĩjãẽ́ basía Ãcõrẽba jarad̶a quĩrãca.
EXO 8:16 Maʌ̃be Ãcõrẽba Moisea jarasia: –Aaroʌ̃a jaradua idji jʌwad̶e erob̶ʌ bacuruda ʌ̃taa waped̶a egorod̶aa umãrẽã. Maʌ̃ne egoro porara pochĩdau baya jũma Egipto druad̶e.–
EXO 8:17 Ara maʌ̃da ãdjia mãwã osid̶aa. Aaroʌ̃ba idji bacurura ʌ̃taa waped̶a egorod̶aa usía. Maʌ̃ne egoro porara pochĩdau basía jũma Egipto druad̶e. Ab̶ed̶a ẽberãrãra, animarã sid̶a pochĩdauba ca eropanesid̶aa.
EXO 8:18 Maʌ̃be Egiptod̶ebema daubararãba ãdji necawaad̶eba ab̶ari quĩrãca pochĩdauda o quĩrĩãsid̶aa. Mãwãmĩna poya od̶aẽ́ basía. Mãwã panʌne ẽberãrãra, animarã sid̶a pochĩdauba ca eropanasid̶aa.
EXO 8:19 Maʌ̃ bẽrã daubararãba Egiptod̶ebema boroa jarasid̶aa: –Moiseba Aaroʌ̃ ume pochĩdau oped̶ad̶ara Ãcõrẽ ʌb̶ʌad̶eba osid̶aa.– Mãwã jaraped̶ad̶amĩna Egiptod̶ebema borora so zarea b̶esia. Idjia ĩjãẽ́ basía Moiseba Aaroʌ̃ bid̶a jaraped̶ad̶ara Ãcõrẽba jarad̶a quĩrãca.
EXO 8:20 Maʌ̃be Ãcõrẽba Moisea jarasia: –Nu diaped̶ed̶a piradrʌped̶a Egiptod̶ebema boro doed̶a wãbʌrʌd̶e idjimaa wãped̶a nãwã jaradua: “Ãcõrẽba nãwã jara b̶ʌa: mʌ̃ purura idu wãbidua mʌ̃́a animarãda babue diad̶amãrẽã.
EXO 8:21 Baribʌrʌ mʌ̃ puruda idu wãbiẽ́bʌrʌ, mʌ̃a ĩgananada bʌmaa, dji dromarãmaa, bʌ druad̶ebemarãmaa bid̶a quĩrãtanoa diabueya. Maʌ̃ ĩgananara jũma Egiptod̶ebema ded̶e, ãdjirã wãbʌdama bid̶a powuaga nũmaya.
EXO 8:22 Baribʌrʌ maʌ̃ ewarid̶e Goseʌ̃ druad̶e mʌ̃a mãwã oẽ́a. Mʌ̃ ẽberãrãda mama panʌ bẽrã ĩgananara neẽ́ baya. Mʌ̃ purura bʌ puru quĩrãca oẽ́a. Maʌ̃ba bʌa cawaya mʌ̃abʌrʌ naʌ̃ druad̶e mãwã o b̶ʌda. Maʌ̃ ne ununacara nu oya.”–
EXO 8:24 Nurẽma Ãcõrẽba mãwã osia. Egiptod̶ebema boro dera, dji dromarã dera, idjab̶a jũma Egipto drua sid̶a ĩganana quĩrãtanoaba birasia. Ab̶ed̶a jũma Egipto druara biẽ́ nũmesia ĩgananaba.
EXO 8:25 Maʌ̃be Egiptod̶ebema boroba Moisera, Aaroʌ̃ sid̶a trʌ̃biped̶a nãwã jarasia: –Bãrã Ãcõrẽa animarãda babue diad̶e wãnida panʌa ara naʌ̃ Egipto druad̶e.–
EXO 8:26 Baribʌrʌ Moiseba panusia: –Dairãba naʌ̃ Egipto druad̶e mãwã poya od̶aẽ́a, animarã dairãba Ãcõrẽa babue diad̶ida panʌra bãrã egiptorãba idu babue diabid̶aca bẽrã. Maʌ̃ animarãda bãrã quĩrãpita Ãcõrẽa babue diad̶ibʌrʌ, ¿bãrãba dairãra mõgaraba tab̶ari bead̶aẽ́ca?
EXO 8:27 Maʌ̃ bẽrã dairãra ewari ũbea ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e wãnia. Mamabʌrʌ dai Ãcõrẽa animarãda babue diacuad̶ia idjia jara b̶ʌ quĩrãca.–
EXO 8:28 Maʌ̃be Egiptod̶ebema boroba jarasia: –Mãẽteara bia b̶ʌa. Mʌ̃a bãrãra ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶aa idu wãbiya bãrã Ãcõrẽa animarãda babue diacuad̶amãrẽã. Baribʌrʌ bãrãra tʌmʌ wãcara panʌa. Idjab̶a mʌ̃ carea bid̶a Ãcõrẽa iwid̶id̶adua.–
EXO 8:29 Moiseba jarasia: –Mʌ̃ra namaʌba ẽdrʌped̶a Ãcõrẽa iwid̶iya. Maʌ̃be nu ĩgananara neẽ́ baya bʌma, dji dromarãma, bʌ druad̶ebemarãma bid̶a. Baribʌrʌ dairãra waa cũrũgarãdua. Dairãra idu wãbidua Ãcõrẽa animarãda babue diacuad̶amãrẽã.–
EXO 8:30 Moisera Egiptod̶ebema boromaʌba ẽdrʌped̶a Ãcõrẽa iwid̶isia.
EXO 8:31 Ara maʌ̃da Ãcõrẽba Moiseba iwid̶id̶a quĩrãca osia. Idjia ĩgananara jõbisia Egiptod̶ebema boroma, dji dromarãma, idjab̶a Egipto druad̶ebemarãma bid̶a. Ni ab̶a bid̶a b̶eẽ́ basía.
EXO 8:32 Baribʌrʌ Egiptod̶ebema borora wad̶ibid̶a so zarea b̶ed̶a bẽrã israelerãra idu wãbiẽ́ basía.
EXO 9:1 Maʌ̃be Ãcõrẽba Moisea jarasia: –Egiptod̶ebema boroa nãwã jarad̶e wãdua: “Dai hebreorã Ãcõrẽba nãwã jara b̶ʌa: mʌ̃ purura idu wãbidua mʌ̃́a animarãda babue diad̶amãrẽã.
EXO 9:2 Baribʌrʌ bʌa dai israelerãda idu wãbiẽ́bʌrʌ ãtebʌrʌ naʌ̃ druad̶e b̶ebibʌrʌ, Ãcõrẽba bãrã animarãra idji ʌb̶ʌad̶eba quinibiya. Bãrã cawayoda, burroda, cameyoda, pacada, oveja sid̶a quininia.
EXO 9:4 Baribʌrʌ Ãcõrẽba animarã dai israelerãneda mãwã oẽ́a. Dai animarãra ni ab̶a bid̶a beud̶aẽ́a egiptorã animarã quĩrãca.
EXO 9:5 Ãcõrẽba ewarida b̶ʌsia naʌ̃ Egiptod̶e mãwã oi carea. Nubʌrʌ mãwã oya.”–
EXO 9:6 Nurẽma Ãcõrẽba mãwã osia. Jũma egiptorã animarãra quinisid̶aa. Baribʌrʌ israelerã animarãra ni ab̶a bid̶a beud̶aẽ́ basía.
EXO 9:7 Egiptod̶ebema boroba ẽberãrãda israelerã animarã acʌd̶e diabuesia. Wãnaped̶a unusid̶aa israelerã animarãra ni ab̶a bid̶a beud̶aẽ́ basida. Baribʌrʌ Egiptod̶ebema boroba maʌ̃da cawasimĩna so zarea b̶esia. Maʌ̃ bẽrã israelerãra idu wãbiẽ́ basía.
EXO 9:8 Maʌ̃be Ãcõrẽba Moisea, Aaroʌ̃a bid̶a jarasia: –Jãʌ̃be tʌbʌ porada jʌwad̶e edad̶aped̶a Egiptod̶ebema boro quĩrãpita ʌ̃taa jãmãpod̶adua.
EXO 9:9 Maʌ̃ tʌbʌ porara jũma Egipto druad̶e cowa nũmaya. Maʌ̃ba Egipto druad̶e ẽberãrãra animarã sid̶a jũma cabʌba biracuaya.–
EXO 9:10 Ara maʌ̃da Moiseba Aaroʌ̃ ume tʌbʌ porada edad̶aped̶a Egiptod̶ebema boromaa wãsid̶aa. Jũẽnaped̶a Moiseba tʌbʌ porara idji quĩrãpita ʌ̃taa jãmãposia. Ara maʌ̃da ẽberãrãra animarã sid̶a jũma cabʌba biracuasia.
EXO 9:11 Maʌ̃ne Egiptod̶ebema daubararãra Moise quĩrãpita poya wãnaẽ́ basía ãdjirã sid̶a waabemarã quĩrãca cabʌba jũma biraped̶ad̶a bẽrã.
EXO 9:12 Baribʌrʌ Ãcõrẽba Egiptod̶ebema borora so zarea b̶ʌsia. Maʌ̃ bẽrã Moiseba Aaroʌ̃ bid̶a jaraped̶ad̶ara ĩjãẽ́ basía Ãcõrẽba jarad̶a quĩrãca.
EXO 9:13 Maʌ̃be Ãcõrẽba Moisea jarasia: –Nu diaped̶a Egiptod̶ebema boromaa wãped̶a jaradua: “Dai hebreorã Ãcõrẽba nãwã jara b̶ʌa: mʌ̃ purura idu wãbidua mʌ̃́a animarãda babue diad̶amãrẽã.
EXO 9:14 Baribʌrʌ bʌa mãwã oẽ́bʌrʌ mʌ̃ ʌb̶ʌad̶eba bʌra, dji dromarãra, jũma bʌ druad̶ebemarã sid̶a wetara mĩgabiya. Mãwã bʌa cawaya mʌ̃a obari quĩrãca naʌ̃ ẽjũãne neẽ́da.
EXO 9:15 Wãrãda naʌ̃ naẽna mʌ̃ ʌb̶ʌad̶eba bʌra, bʌ druad̶ebemarã sid̶a jũma quinibida b̶asia ni ab̶a bid̶a naʌ̃ ẽjũãne b̶erãmãrẽã.
EXO 9:16 Baribʌrʌ mʌ̃a mãwã oẽ́ b̶ʌa. Mʌ̃a bʌra zocai b̶ʌsia bʌ mĩgabi b̶ʌd̶eba mʌ̃ ʌb̶ʌada unubi carea. Mãwã mʌ̃ra jũma naʌ̃ ẽjũãne trʌ̃ b̶ʌga b̶aya.
EXO 9:17 Baribʌrʌ bʌa wad̶ibid̶a mʌ̃ puruda biẽ́ o b̶ʌa. Wad̶ibid̶a ãdjirãra idu wãbiẽ́ b̶ʌa.
EXO 9:18 Maʌ̃ carea nu naʌ̃ horaca mʌ̃a hielo waib̶ʌada bajãneba jurrubiya. Egipto puru osid̶a ewarid̶eba wad̶ibid̶a hielora maʌ̃ quĩrãca jurrucaa.
EXO 9:19 Maʌ̃ bẽrã jũma bãrã animarãda de edre b̶ʌbicuadua. Mãwã oẽ́bʌrʌ hielo waib̶ʌa jurrubʌrʌba quenaya. Baridua ẽberãda, animarã sid̶a de edre b̶ead̶aẽ́bʌrʌ, hielo waib̶ʌa jurrubʌrʌba beaya.”–
EXO 9:20 Ne wayaaba ʌ̃cʌrʌ Egiptod̶ebema dji dromarãba Ãcõrẽba jarad̶ara ĩjãsid̶aa. Maʌ̃ bẽrã ãdji nezocara, ãdji animarã sid̶a de edre isabe b̶ʌcuasid̶aa.
EXO 9:21 Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌ Egiptod̶ebema dji dromarãba Ãcõrẽba jarad̶ara ĩjãnaẽ́ basía. Maʌ̃ bẽrã ãdji nezocara, ãdji animarã sid̶a de edre b̶ʌcuad̶aẽ́ basía.
EXO 9:22 Maʌ̃be Ãcõrẽba Moisea jarasia: –Bʌ jʌwara bajãnaa ʌ̃taa wadua. Maʌ̃ne jũma Egipto druad̶e hielora ẽberãrã ʌ̃rʌ̃, animarã ʌ̃rʌ̃, idjab̶a néud̶e bid̶a jurruzoaya.–
EXO 9:23 Ara maʌ̃da Moiseba idji bacurura bajãnaa ʌ̃taa wasia. Maʌ̃ne Ãcõrẽba jũma Egipto druad̶e hieloda jurrubisia. Ab̶ed̶a baa bara b̶ae nũmesia. Egipto puru osid̶a ewarid̶eba maʌ̃ quĩrãca wad̶ibid̶a ununaca basía.
EXO 9:25 Maʌ̃ hielo waib̶ʌa jurrubʌrʌba Egipto druad̶e jũma de edre b̶ead̶aẽ́ra quenasia. Ẽberãrãda, animarãda, néu b̶ea sid̶a jũma quenasia. Bacuru sid̶a jũma ãrĩsia.
EXO 9:26 Ab̶abe Goseʌ̃ druad̶e israelerã duanʌmaa hielora jurruẽ́ basía.
EXO 9:27 Maʌ̃be Egiptod̶ebema boroba Moisera, Aaroʌ̃ sid̶a trʌ̃biped̶a ãdjía nãwã jarasia: –Id̶ibʌrʌ mʌ̃a cawasia biẽ́ o b̶ʌda. Ãcõrẽbʌrʌ jipa o b̶ʌa. Mʌ̃da, mʌ̃ puru sid̶a bed̶ead̶e panʌa.
EXO 9:28 Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽa iwid̶id̶adua naʌ̃ hielo jurru nũmʌra, baa sid̶a jõbimãrẽã. Maʌ̃be mʌ̃a israelerãra idu wãbiya. Waa ãdjirãra Egiptod̶e b̶ebiẽ́a.–
EXO 9:29 Moiseba Egiptod̶ebema boroa jarasia: –Naʌ̃ purud̶eba ẽdrʌd̶acarea mʌ̃ jʌwara umena ʌ̃taa waped̶a Ãcõrẽa iwid̶iya. Maʌ̃ne hielo jurru nũmʌra, baa sid̶a jõya. Maʌ̃neba bʌa cawaya Ãcõrẽra naʌ̃ ẽjũã djibarida.
EXO 9:30 Baribʌrʌ mʌ̃a cawa b̶ʌa dji dromarãba, bʌa bid̶a wad̶ibid̶a Ãcõrẽra wayad̶aẽ́ panʌda.–
EXO 9:31 (Egiptorãba u eropanana linoda põnõ b̶ad̶a bẽrã idjab̶a cebadada zau b̶ad̶a bẽrã hielo jurrubʌrʌba jũma ãrĩsia.
EXO 9:32 Baribʌrʌ ãdjirãba u eropanana trigora, centeno sid̶a wad̶i zauẽ́ b̶ad̶a bẽrã ãrĩẽ́ basía.)
EXO 9:33 Maʌ̃be Moisera Egiptod̶ebema boromaʌba ẽdrʌped̶a puru dajadaa wãsia. Mama idji jʌwara umena ʌ̃taa waped̶a Ãcõrẽa iwid̶isia. Ara maʌ̃da hielo jurru nũmanara, baara, cue sid̶a Egipto druad̶e cãbasia.
EXO 9:34 Maʌ̃ unusid̶e Egiptod̶ebema boroba wayacusa biẽ́ osia. Idjida, dji dromarã sid̶a so zarea panena bẽrã israelerãra idu wãbiẽ́ basía Ãcõrẽba Moised̶eba jarad̶a quĩrãca.
EXO 10:1 Maʌ̃be Ãcõrẽba Moisea jarasia: –Mʌ̃a Egiptod̶ebema borora, dji dromarã sid̶a so zarea b̶ʌsia ne ununacada ãdjirã tãẽna oi carea. Mãwãra bãrã warrarãa, bãrã wiuzaquerãa bid̶a nẽbʌrʌd̶ia sãwã maʌ̃ ne ununacad̶eba mʌ̃a unubisida egiptorãra siriẽ́ b̶eada. Mãwã bãrãba cawad̶ia mʌ̃drʌ Ãcõrẽda. Jãʌ̃be Egiptod̶ebema boromaa jarad̶e wãdua mʌ̃a ad̶ichichida zocãrã idji druad̶e b̶aebida.–
EXO 10:3 Ara maʌ̃da Moisera Aaroʌ̃ sid̶a Egiptod̶ebema boromaa wãnaped̶a nãwã jarasid̶aa: –Dai hebreorã Ãcõrẽba nãwã jara b̶ʌa: “¿Bʌa sãʌ̃bebʌrʌ mʌ̃ra wayai? Mʌ̃ purura idu wãbidua mʌ̃́a animarãda babue diad̶amãrẽã.
EXO 10:4 Baribʌrʌ mʌ̃ puruda idu wãbiẽ́bʌrʌ, nu mʌ̃a ad̶ichichida bʌ druad̶e zocãrã b̶aebiya.
EXO 10:5 Maʌ̃ne bʌ druara ad̶ichichiba jũma biraya. Egorora ab̶ed̶a poya ununaẽ́a. Maʌ̃ ad̶ichichiba bãrã néu hieloba ãrĩnaẽ́ra jũma cod̶ia. Bacuru quedua sid̶a bãrã ẽjũãne ad̶ichichiba jũma cod̶ia.
EXO 10:6 Bʌ dera, dji dromarã dera, jũma waabema egiptorã de sid̶a ad̶ichichiba biraya. Bãrã drõã naẽnabemarãba, bãrã zeza bid̶a ununaca basía ad̶ichichira naʌ̃ quĩrãca b̶aebʌrʌda. Naʌ̃ druad̶e jũẽped̶ad̶a ewarid̶eba wad̶ibid̶a naʌ̃ quĩrãca ununacaa.”– Moiseba Egiptod̶ebema boroa mãwã jaraped̶a wãsia.
EXO 10:7 Maʌ̃be Egiptod̶ebema dji dromarãba dji boroa jarasid̶aa: –¿Bʌa wad̶ibid̶a jãʌ̃ ẽberãa idu dadjirãra mĩã sẽbi b̶aica? Israelerãra idu wãbidua ãdji Ãcõrẽa animarãda babue diad̶amãrẽã. ¿Bʌa wad̶ibid̶a adua b̶ʌca Egipto druara jũma ãrĩbʌrʌda?–
EXO 10:8 Maʌ̃be Egiptod̶ebema boroba Moisera Aaroʌ̃ sid̶a wayacusa trʌ̃biped̶a nãwã jarasia: –Bãrã Ãcõrẽa animarãda babue diad̶e wãnida panʌa. ¿Baribʌrʌ bãrãra jũmasãwã wãni?–
EXO 10:9 Moiseba panusia: –Dairãra jũma wãnia. Warra zaquerãra, drõãrãra, dai warrarãra, dai caurã sid̶a wãnia. Dai animarã sid̶a eded̶ia. Dairãra jũma wãnia Ãcõrẽa animarã babue diad̶i bẽrã.–
EXO 10:10 Baribʌrʌ Egiptod̶ebema boroba panusia: –Mãwãẽ́a. Ebud̶a b̶ʌa bãrãba biẽ́ o quĩrĩã panʌda. Ãcõrẽba bãrãra careba b̶ʌad̶a a panʌa. Baribʌrʌ mʌ̃a bãrãra warrarã bara idu wãbiẽ́a. Ab̶abe drõãrãda wãnida panʌa Ãcõrẽa animarãda babue diad̶i carea. ¿Maʌ̃drʌ bãrãba iwid̶i panʌẽ́ca?– Maʌ̃be Egiptod̶ebema boroba Moisera Aaroʌ̃ sid̶a idji quĩrãpitabemada ãyã jʌretabisia.
EXO 10:12 Ãcõrẽba Moisea jarasia: –Bʌ jʌwara naʌ̃ Egipto druad̶e wadua ad̶ichichida zocãrã b̶aemãrẽã. Mãwã jũma Egipto druara ad̶ichichiba biraya. Maʌ̃ ad̶ichichiba jũma chirua hieloba ãrĩnaẽ́ra cod̶ia.–
EXO 10:13 Ara maʌ̃da Moiseba idji jʌwad̶e erob̶ʌ bacurura Egiptod̶e wasia. Maʌ̃ne Ãcõrẽba nãũrãda ʌ̃mãdau odjabariareba tʌbisia. Ãsa, diamasi bid̶a Egipto druad̶e tʌ nũmasia. Maʌ̃ nãũrãba nurẽma diaped̶a ad̶ichichida zocãrã b̶aebisia.
EXO 10:14 Maʌ̃ne jũma Egipto druara ad̶ichichiba birasia. Ab̶ed̶a egorora poya ununaca basía. Maʌ̃ ewari naẽna ad̶ichichira maʌ̃ quĩrãca Egipto druad̶e ununaca basía idjab̶a waa maʌ̃ quĩrãca ununaẽ́a. Hieloba ãrĩnaẽ́ chiruara, nejõ b̶ea sid̶a ad̶ichichiba jũma cosid̶aa. Jũma Egipto druad̶e chiruada, bacuru quedua sid̶a ab̶ed̶a neẽ́ b̶esia.
EXO 10:16 Maʌ̃be Egiptod̶ebema boroba Moisera, Aaroʌ̃ sid̶a isabe trʌ̃biped̶a nãwã jarasia: –Id̶ibʌrʌ bãrã Ãcõrẽ quĩrãpita, bãrã quĩrãpita bid̶a mʌ̃a biẽ́ osia.
EXO 10:17 Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a bãrãa bed̶ea djuburiaya mʌ̃a biẽ́ od̶ada quĩrãdoad̶amãrẽã. Idjab̶a bãrã Ãcõrẽa iwid̶id̶adua naʌ̃ ad̶ichichira mʌ̃ druad̶e jõbimãrẽã. Mãwã od̶aẽ́bʌrʌ dairãra jarrababa quininia.–
EXO 10:18 Ara maʌ̃da Moisera Egiptod̶ebema boromaʌba ẽdrʌped̶a Ãcõrẽa iwid̶isia.
EXO 10:19 Iwid̶ibʌrʌd̶e Ãcõrẽba nãũrãda dji cãbãyã ʌ̃mãdau b̶aebariareba tʌbisia. Maʌ̃ nãũrãba ad̶ichichira Pusa Purru abadad̶e jũma b̶atabuesia. Ab̶ed̶a ad̶ichichira Egipto druad̶e ni ab̶a bid̶a b̶eẽ́ basía.
EXO 10:20 Baribʌrʌ Ãcõrẽba Egiptod̶ebema borora so zarea b̶ʌd̶a bẽrã idjia israelerãra idu wãbiẽ́ basía.
EXO 10:21 Maʌ̃be Ãcõrẽba Moisea jarasia: –Bʌ jʌwara ʌ̃taa bajãnaa wadua. Maʌ̃ne ewarira qui dogoya. Jũma Egipto druad̶e ab̶ed̶a pãĩsosoa nũmeya.–
EXO 10:22 Ara maʌ̃da Moiseba idji jʌwara ʌ̃taa bajãnaa wasia. Maʌ̃ne ewarira qui dogoped̶a ewari ũbea Egipto druad̶e bio pãĩsosoa nũmesia.
EXO 10:23 Maʌ̃ ewari ũbead̶e ni ab̶aʌda idji diguid̶aʌba poya ãyã wãnaẽ́ basía. Ni ãdji caita b̶ea sid̶a poya ununaẽ́ basía. Baribʌrʌ israelerã panʌma ʌ̃na b̶asia.
EXO 10:24 Maʌ̃be Egiptod̶ebema boroba Moisera trʌ̃biped̶a nãwã jarasia: –Bãrãra bãdji warrarã bara wãnida panʌa Ãcõrẽa animarãda babue diad̶i carea. Baribʌrʌ bãrã animarãra amenida panʌa.–
EXO 10:25 Moiseba panusia: –Mãwãẽ́a. Bʌa dai animarãra idu edebida b̶ʌa ʌ̃cʌrʌ dai Ãcõrẽa bea diad̶ida panʌ bẽrã idjab̶a ʌ̃cʌrʌ idjía babue diad̶ida panʌ bẽrã.
EXO 10:26 Maʌ̃ bẽrã dai animarã sid̶a eded̶ia. Ni ab̶a bid̶a amenaẽ́a. Dai animarãnebemada ʌ̃cʌrʌ dai Ãcõrẽa babue diad̶ida panʌmĩna ara nawena adua panʌa sãʌ̃gʌdrʌ mãwã od̶ida panʌda. Araa jũẽped̶ad̶acarea cawad̶ia.–
EXO 10:27 Baribʌrʌ Ãcõrẽba Egiptod̶ebema borora so zarea b̶ʌsia. Maʌ̃ bẽrã Egiptod̶ebema boroba israelerãra idu wãbiẽ́ basía.
EXO 10:28 Maʌ̃ne idjia Moisea jarasia: –Mʌ̃ quĩrãpitabemada ãyã wãdua. Mʌ̃maa waa zerãdua. Bʌda mʌ̃maa zeibʌrʌ, mʌ̃a bʌra beaya.–
EXO 10:29 Moiseba panusia: –Bia b̶ʌa. Mʌ̃ra bʌmaa waa zeẽ́a.–
EXO 11:1 Maʌ̃be Ãcõrẽba Moisea jarasia: –Mʌ̃a Egiptod̶ebema borora, egiptorã sid̶a wayacusa cawa oya. Mãwã cawa od̶acarea dji boroba bãrã israelerãra idu wãbiya. Ab̶ed̶a bãrãra idji druad̶ebemada ãyã jʌrecuaya.
EXO 11:2 Maʌ̃ bẽrã israelerãa jaradua ãdjirã caita b̶ea egiptorãa oro od̶ada, parata od̶a sid̶a iwid̶id̶amãrẽã.–
EXO 11:3 Ãcõrẽba egiptorãa israelerãra bia unubisia. Dji dromarãba, waabema egiptorã bid̶a Moisera dji dromada cawasid̶aa.
EXO 11:4 Egiptod̶ebema boromaʌba ãyã wãi naẽna Moiseba idjía jarasia: –Ãcõrẽba nãwã jara b̶ʌa: “Ariquẽtra mʌ̃ra jũma Egipto druad̶e pʌrrʌaya.
EXO 11:5 Maʌ̃ne umaquĩrã warra dji nabemarãra jũma beud̶ia. Egiptod̶ebema boro umaquĩrã warra dji nabemara beuya. Dji ed̶aara b̶ʌ nezocawẽrãba erob̶ʌ umaquĩrã warra dji nabema sid̶a beuya. Idjab̶a animarã warra dji umaquĩrã naãrã tod̶a sid̶a jũma beud̶ia.
EXO 11:6 Maʌ̃ne jũma Egiptod̶e sopua dromaba ẽberãrãra jĩãbi b̶ʌgad̶ia. Maʌ̃ ewari naẽna sopuara maʌ̃ quĩrãca ununaca basía ni maʌ̃ quĩrãca waa ununaẽ́a.
EXO 11:7 Baribʌrʌ dai israelerã duanʌma chupea nũmaya sopuad̶aẽ́ bẽrã. Usa sid̶a berud̶aẽ́a ni cãrẽ sid̶a sãwãnaẽ́ bẽrã.” Mãwã bãrã egiptorãba cawad̶ia Ãcõrẽba dai israelerãra quĩrã awara obarida.
EXO 11:8 Mãwãbʌrʌd̶e dji dromarãda mʌ̃maa zed̶ia. Ãdjirãra mʌ̃ quĩrãpita chĩrãborod̶e copanenaped̶a jarad̶ia: “Wãdua. Jũma israelerã sid̶a pe ededua.” Bãrãba mãwã jarabʌdad̶ebʌrʌ mʌ̃ra wãya.– Moisera bio quĩrũ b̶ʌda Egiptod̶ebema boromaʌba ẽdrʌsia.
EXO 11:9 Naẽna Ãcõrẽba Moisea jarad̶oasia: –Egiptod̶ebema boroba bãrãba jara panʌra ĩjãẽ́ b̶aya. Mãwã mʌ̃a ne ununacada Egiptod̶e zocãrã ocuaya.–
EXO 11:10 Moiseba Aaroʌ̃ bid̶a maʌ̃ ne ununaca b̶eara Egiptod̶ebema boro quĩrãpita ocuasid̶aa. Baribʌrʌ Ãcõrẽba idjira so zarea b̶ʌsia. Maʌ̃ bẽrã Egiptod̶ebema boroba israelerãra idji druad̶ebemada idu ẽdrʌbiẽ́ basía.
EXO 12:1 Egiptod̶e panasid̶ad̶e Ãcõrẽba Moisea, Aaroʌ̃a bid̶a nãwã jarasia:
EXO 12:2 –Id̶iba ʌ̃taa naʌ̃ jed̶ecora bãrã israelerã itea dji nabema jed̶eco baya.
EXO 12:3 Jũma israelerãa jarad̶adua: naʌ̃ jed̶ecod̶e die ewari jũẽnacarea jũma de bara b̶ea umaquĩrãrãba oveja zaqueda wa chiwatu zaqueda ab̶a awara b̶ʌd̶ida panʌa ãdji ded̶ebemarã itea.
EXO 12:4 Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌ ded̶e zocãrãẽ́be panʌ bẽrã maʌ̃ animarã djarara jũma poya cod̶aẽ́a. Maʌ̃ bẽrã dji de djibariba idji caitabema de djibari ume animarãda ab̶a awara b̶ʌd̶ida panʌa. Maʌ̃ animarã beabʌda ewarid̶e dji djarara ãdji ded̶e b̶earãba cobada quĩrãca diad̶ia.
EXO 12:5 Maʌ̃ animarãra jũma bia b̶aida b̶ʌa, dji umaquĩrã baida b̶ʌa, poa ab̶a b̶aida b̶ʌa.
EXO 12:6 Maʌ̃ animarãra ewari quĩmãrẽ bio wagad̶ida panʌa. Catorcebema ewari queubʌrʌd̶e jũma israelerãba maʌ̃ animarãra bead̶ida panʌa.
EXO 12:7 Beabʌdad̶e dji oada piad̶aped̶a maʌ̃ oaba ãdji ded̶e ed̶a wãbada icawa pʌrʌd̶ida panʌa. Ara maʌ̃ ded̶e dji djarada cod̶ia.
EXO 12:8 Maʌ̃ diamasi dji djarara bá cod̶ida panʌa. Chirua aseada, paʌ̃ dji ẽsãbari neẽ́ b̶ʌ sid̶a cod̶ida panʌa.
EXO 12:9 Dji djarara õgo õgoa cod̶acara panʌa idjab̶a djud̶ada cod̶acara panʌa. Ab̶abe bád̶ada cod̶ida panʌa. Bábʌdad̶e dji boro bara, dji jĩrũ bara, idjab̶a dji jʌ̃sira sʌgʌd̶aped̶a b̶ited̶a b̶ʌd̶aped̶a jũma bád̶ida panʌa.
EXO 12:10 Dji djarara ni maãrĩ bid̶a wagad̶iẽ́ panʌa nurẽma cod̶i carea. Jũma cod̶aẽ́bʌrʌ nurẽma diaped̶a dji ad̶ubad̶ara babued̶ida panʌa.
EXO 12:11 Maʌ̃ co panʌne bãrã cacuad̶e jʌ̃badara jũma jʌ̃ b̶ead̶ida panʌa, jĩrũne jʌ̃badara jʌ̃ b̶ead̶ida panʌa, idjab̶a bãrã bardonara jʌwad̶e erob̶ead̶ida panʌa. Isabe ne cod̶ida panʌa, Egiptod̶eba ẽdrʌd̶ida panʌ bẽrã. Maʌ̃ ewarira bãrãba trʌ̃ b̶ʌd̶ia “Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebabada ewari.”
EXO 12:12 Maʌ̃ diamasi mʌ̃ra jũma Egipto druad̶e pʌrrʌaya. Maʌ̃ne mʌ̃a quinibiya jũma Egiptod̶ebema umaquĩrã warra dji nabemarãda idjab̶a Egiptod̶ebema animarã warra dji umaquĩrã naãrã tod̶a sid̶a. Mãwã mʌ̃a unubiya egiptorãba ãcõrẽ quĩrãca erob̶eara siriẽ́ b̶eada. Mʌ̃drʌ Ãcõrẽa.
EXO 12:13 Baribʌrʌ bãrãba pʌrʌped̶ad̶a oaba cawabiya bãrãra sãʌ̃gʌ ded̶e panʌda. Maʌ̃ oa unubʌrʌd̶e mʌ̃ra wãyã wãya. Mãwã mʌ̃a Egiptod̶ebema warrarã quinibibʌrʌd̶e bãrã umaquĩrã warra dji nabemarãda ni ab̶a bid̶a beud̶aẽ́a.
EXO 12:14 Id̶iba ʌ̃taa poaza bãrãba, bãrã warrarãneba yõbʌda bid̶a ewari dromada mʌ̃ itea od̶ida panʌa mʌ̃a maʌ̃ diamasi obʌrʌda quĩrãnebad̶i carea. Maʌ̃ ewari dromada nãwã od̶ida panʌa:
EXO 12:15 siete ewari bãrãba paʌ̃ dji ẽsãbari neẽ́ b̶ʌda cod̶ida panʌa. Maʌ̃ ewarid̶e ni ab̶aʌba paʌ̃ ẽsãbarida idji diguid̶a erob̶acara b̶ʌa. Maʌ̃ siete ewarid̶e ab̶aʌba paʌ̃ ẽsãbari bara b̶ʌda coibʌrʌ idjira ãyã jʌretabued̶ida panʌa bãrã israelerã tãẽnabemada.
EXO 12:16 Maʌ̃ siete ewari o panʌne dji naãrãbema ewarid̶e, dji jĩrũarebema ewarid̶e bid̶a jũma bãrã israelerãra ãbaa dji jʌred̶ida panʌa mʌ̃́a bia bed̶ead̶i carea. Maʌ̃ ewari umébemane ni ab̶aʌda trajacara panʌa. Ab̶abe poya ne djud̶ida panʌa maʌ̃ ewarid̶e ne cod̶i carea.
EXO 12:17 Bãrãba paʌ̃ dji ẽsãbari neẽ́ cobada ewarida o pananida panʌa, maʌ̃ ewarid̶e mʌ̃a bãrãra Egiptod̶eba ẽdrʌ eded̶a bẽrã sordaorã djõne wãbada quĩrãca. Poa zebʌrʌza bãrãba, bãrã warrarãneba yõbʌda bid̶a maʌ̃ ewari dromara o pananida panʌa.
EXO 12:18 Poaza dji nabema jed̶ecod̶e siete ewari bãrãba paʌ̃ dji ẽsãbari neẽ́ b̶ʌda cod̶ida panʌa. Maʌ̃ jed̶ecod̶e catorce ewari queud̶ad̶eba ab̶a siete ewari queubʌrʌd̶aa bãrãba mãwã od̶ida panʌa.
EXO 12:19 Maʌ̃ siete ewarid̶e bãrãba paʌ̃ ẽsãbarida bãrã diguid̶a erob̶eacara panʌa. Baridua bãrãnebemaba, ãĩbema bãrã tãẽna b̶ʌ bid̶a paʌ̃ ẽsãbarira coibʌrʌ, idjira ãyã jʌretabued̶ida panʌa bãrã tãẽnabemada.
EXO 12:20 Maʌ̃ siete ewarid̶e bãrãba ni cãrẽ sid̶a cod̶iẽ́ panʌa paʌ̃ ẽsãbari bara b̶ʌda. Bãdji wãbʌdama ab̶abe cod̶ida panʌa paʌ̃ ẽsãbari neẽ́ b̶eada.–
EXO 12:21 Ãcõrẽba mãwã jarad̶acarea Moiseba Israeld̶ebema dji bororãda trʌ̃ped̶a nãwã jarasia: –Dji de bara b̶ea umaquĩrãba ãdji ded̶ebemarã itea oveja zaqueda wa chiwatu zaqueda edad̶aped̶a awara b̶ʌd̶adua. Dji ewari jũẽped̶a queubʌrʌd̶e maʌ̃gʌ animarãra bead̶ida panʌa.
EXO 12:22 Beabʌdad̶e dji oara eped̶eco waib̶ʌad̶e piad̶ida panʌa. Maʌ̃be chirua hisopo abadada ãbaa cajʌ̃naped̶a maʌ̃ oad̶e b̶eguead̶aped̶a bãrã ded̶e ed̶a wãbada icawa pʌrʌd̶adua. Ʌ̃nadrʌi naẽna ni ab̶aʌda idji ded̶eba ẽdrʌiẽ́ b̶ʌa.
EXO 12:23 Ãcõrẽba Egiptod̶ebema umaquĩrã warra dji nabemarãda quinibi carea pʌrrʌabʌrʌd̶e maʌ̃ oa bãrã ded̶e ed̶a wãbada icawa pʌrʌd̶ara unuya. Maʌ̃ bẽrã idjira wãyã wãya. Maʌ̃ oa unubʌrʌd̶e dji beabarida bãrã ded̶e idu ed̶a wãbiẽ́a bãrã umaquĩrã warra dji nabemarã quinibirãmãrẽã.
EXO 12:24 Id̶iba ʌ̃taa poaza bãrãba, bãrã warrarãneba yõbʌda bid̶a maʌ̃ ewari dromada o pananida panʌa Ãcõrẽba jarad̶a quĩrãca.
EXO 12:25 Ãcõrẽba diai jarad̶a ẽjũãne jũẽped̶ad̶acarea bãrãba poaza maʌ̃ ewari dromara o pananida panʌa idjia jarad̶a quĩrãca.
EXO 12:26 Bãrã warrarãba iwid̶ibʌdad̶e: “¿Cãrẽ cãrẽã naʌ̃ ewari dromara jãwã o panʌ?”, bãrãba panunida panʌa: “Naʌ̃ animarãra bea panʌa Ãcõrẽa bia bed̶ead̶i carea. Naʌ̃ ewarid̶e quĩrãneba panʌa Ãcõrẽba Egiptod̶ebema umaquĩrã warra dji nabemarã quinibisid̶e dadjirã ded̶ebemada wãyã wãsida dadji umaquĩrã warra dji nabemarã beurãnamãrẽã.”– Moiseba mãwã jarad̶acarea israelerãra chĩrãborod̶e b̶arru copanenaped̶a Ãcõrẽa bia bed̶easid̶aa.
EXO 12:28 Maʌ̃be jũma osid̶aa Ãcõrẽba Moisea Aaroʌ̃a bid̶a jarad̶a quĩrãca.
EXO 12:29 Maʌ̃ diamasi ariquẽtra Ãcõrẽba Egiptod̶ebema umaquĩrã warra dji nabemarãda jũma quinibisia. Egiptod̶ebema boro umaquĩrã warra dji nabemada beusia. Preso b̶ea umaquĩrã warra dji nabemarã sid̶a beusid̶aa. Idjab̶a jũma Egiptod̶ebema animarã warra dji umaquĩrã naãrã tod̶a sid̶a beusid̶aa.
EXO 12:30 Diamasi Egiptod̶ebema borora, dji dromarãra, jũma waabema egiptorã sid̶a piraposid̶aa. Maʌ̃ne deza jĩãbi b̶ʌgasia ãdji umaquĩrã warra dji nabemara jũma quinisid̶a bẽrã.
EXO 12:31 Ara maʌ̃ diamasi Egiptod̶ebema boroba Moisera Aaroʌ̃ sid̶a trʌ̃biped̶a nãwã jarasia: –Bãrã israelerãra isabe mʌ̃ druad̶ebemada ãyã wãbʌrʌd̶adua. Ãcõrẽa animarãda babue diad̶e wãnadua bãrãba jara panʌ quĩrãca.
EXO 12:32 Bãrã animarã sid̶a jũma eded̶adua bãrãba jara panʌ quĩrãca. Idjab̶a Ãcõrẽa iwid̶id̶adua mʌ̃ carebamãrẽã.–
EXO 12:33 Egiptorãba israelerãra ãdji druad̶ebemada isabe ãyã wãbi panasid̶aa nãwã crĩcha panana bẽrã: “Israelerãda ãyã wãnaẽ́bʌrʌ dairãra jũma quininia.”
EXO 12:34 Maʌ̃ bẽrã israelerãba ãdji paʌ̃ od̶i carea bʌratʌped̶ad̶ada eped̶ecod̶e b̶ʌsid̶aa. Maʌ̃ bʌratʌped̶ad̶ara ẽsãbari neẽ́ b̶asia. Jũma maʌ̃gʌra wuad̶e bʌrad̶aped̶a equiad̶e edad̶aped̶a edesid̶aa.
EXO 12:35 Ẽdrʌbʌdad̶e israelerãba Moiseba jarad̶a quĩrãca osid̶aa. Ãdjirãba parata od̶ada, oro od̶ada, cacuad̶e jʌ̃bada sid̶a egiptorãa iwid̶isid̶aa.
EXO 12:36 Ãcõrẽba egiptorãa israelerãra bia unubid̶a bẽrã ne jũma israelerãba iwid̶iped̶ad̶ara ãdjirãba diasid̶aa. Mãwã ne jũma egiptorãba eropananada israelerãba edasid̶aa.
EXO 12:37 Egiptod̶eba ẽdrʌsid̶ad̶e israelerãra Ramese purud̶eba Suco purud̶aa wãsid̶aa. Seisciento mil drõãrãda jĩrũba wãsid̶aa wẽrãrã, warrarã sid̶a juachad̶aẽ́.
EXO 12:38 Ãdji animarã zocãrã eropanʌ sid̶a jũma edesid̶aa. Israelerã ume dewara ẽberãrã sid̶a zocãrã wãsid̶aa.
EXO 12:39 Egiptorãba isabe wãbisid̶a bẽrã israelerãra poya ne djud̶aẽ́ basía eded̶i carea. Maʌ̃ bẽrã ãdjia Egiptod̶e bʌratʌped̶ad̶a paʌ̃ dji ẽsãbari neẽ́ b̶ʌda ota ãbusid̶aa.
EXO 12:40 Egiptod̶e israelerãra cuatrociento treinta poa panasid̶aa.
EXO 12:41 Maʌ̃ cuatrociento treinta poa daucha jũẽsid̶e israelerãra Ãcõrẽ sordaorã quĩrãca Egipto druad̶eba jũma ẽdrʌsid̶aa.
EXO 12:42 Maʌ̃ diamasi Ãcõrẽba israelerãra waga b̶asia Egiptod̶eba ẽdrʌ edei carea. Maʌ̃ bẽrã poaza israelerãba, ãdji warrarãneba yõbʌda bid̶a ab̶ari ewari quĩrãca diamasi idji itea wagad̶ida panʌa.
EXO 12:43 Ãcõrẽba Moisea Aaroʌ̃a bid̶a jarasia: –Bãrã Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebad̶i carea ne cobadara nãwã od̶ida panʌa. Ni ab̶aʌ ãĩbema israelerã tãẽna b̶ʌba maʌ̃ cobadara cocara b̶ʌa.
EXO 12:44 Baribʌrʌ Israeld̶ebema ab̶aʌba ãĩbemada idji nezoca bamãrẽã nẽdoibʌrʌ, maʌ̃ nezocara cacua wẽãgosira ne cobadara coida b̶ʌa.
EXO 12:45 Baribʌrʌ parata carea traja b̶ʌ ãĩbemaba maʌ̃ cobadara cocara b̶ʌa. Idjab̶a baridua bãrã tãẽna b̶ʌ ãĩbemaba maʌ̃ cobadara cocara b̶ʌa.
EXO 12:46 Maʌ̃ ne cobadara bãdji ded̶e ed̶a cod̶ida panʌa. Maʌ̃ne dji djarada ni maãrĩ bid̶a dajadaa eded̶acara panʌa. Idjab̶a dji b̶ʌwʌrʌra b̶ʌawed̶acara panʌa.
EXO 12:47 Jũma israelerãba maʌ̃ cobadara cod̶ida panʌa.
EXO 12:48 Bãrã tãẽna b̶ʌ ãĩbemaba maʌ̃ ne cobadara co quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, naãrã idji cacuara wẽãgoida b̶ʌa. Idjab̶a jũma umaquĩrã idji ẽberãrã sid̶a mãwã od̶ida panʌa. Maʌ̃bebʌrʌ idjia maʌ̃ cobadara coida b̶ʌa, israelerã quĩrãca b̶ʌ bẽrã. Baribʌrʌ cacua wẽãgoẽ́ b̶ʌba maʌ̃ cobadara cocara b̶ʌa.
EXO 12:49 Maʌ̃ ne cobadara bãrã israelerãba, ãĩbema bãrã tãẽna panʌ bid̶a ara mʌ̃a jara b̶ʌ quĩrãca od̶ida panʌa.–
EXO 12:50 Israelerãba Ãcõrẽba Moisea Aaroʌ̃a bid̶a jarad̶a quĩrãca jũma osid̶aa.
EXO 12:51 Ara maʌ̃ ewarid̶e Ãcõrẽba israelerãra Egiptod̶eba jũma ẽdrʌ edesia sordaorã djõne wãbada quĩrãca.
EXO 13:1 Maʌ̃be Ãcõrẽba Moisea jarasia:
EXO 13:2 –Israelerãba ãdji umaquĩrã warra dji nabemarãda, ãdji animarã dji umaquĩrã naãrã toped̶ad̶a sid̶a mʌ̃́a jũma diad̶ida panʌa. Jũma maʌ̃gʌrãra mʌ̃rea.–
EXO 13:3 Maʌ̃be Moiseba israelerãa jarasia: –Naʌ̃ ewarira quĩrãnebad̶adua Ãcõrẽba idji ʌb̶ʌad̶eba bãrãra Egiptod̶e nezoca b̶ead̶ada ẽdrʌ edad̶a bẽrã. Poaza ara naʌ̃ ewari quĩrãca bãrãba paʌ̃ ẽsãbari bara b̶ʌda cocara panʌa bãrã Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶ara quĩrãnebad̶i carea.
EXO 13:4 Id̶i naʌ̃ jed̶eco Abib abadad̶e bãrãra Egiptod̶eba ẽdrʌbʌdaa.
EXO 13:5 Ãcõrẽba bãrãra Canaaʌ̃ druad̶aa edeya. Maʌ̃ druad̶e baridua ne uped̶ad̶ara bia zaubaria. Mama cananeorãda, hititarãda, amorreorãda, heveorãda, idjab̶a jebuseorã sid̶a duanʌa. Baribʌrʌ Ãcõrẽba bãrã drõã naẽnabemarãa wãrãneba jarasia maʌ̃ druara bãrãa diaida. Jãma jũẽped̶ad̶acarea poaza naʌ̃ jed̶ecod̶e bãrãba naʌ̃ quĩrãca od̶ida panʌa bãrã Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a ewarida quĩrãnebad̶i carea.
EXO 13:6 Siete ewari bãrãba paʌ̃ dji ẽsãbari neẽ́ b̶ʌda cod̶ida panʌa. Maʌ̃ siete ewarid̶e paʌ̃ ẽsãbarira ni maãrĩ bid̶a bãrã druad̶e erob̶ead̶iẽ́ panʌa. Jĩrũarebema ewarid̶e Ãcõrẽa bia bed̶ead̶i carea bãrãra ãbaa dji jʌred̶ida panʌa.
EXO 13:8 Mãwã o panʌne bãrã warrarãa nãwã jarad̶ida panʌa: “Dadjirãba nãwã o panʌa Ãcõrẽba dadji israelerãra Egiptod̶eba ẽdrʌ edad̶a quĩrãnebad̶i carea.”
EXO 13:9 Naʌ̃ ewari obadara bãrã jʌwad̶e wa dratud̶e sẽyã quĩrãca b̶ʌa. Maʌ̃ba quĩrãnebabi b̶aya bãrãba Ãcõrẽ leyra jaradia pananida panʌda idji ʌb̶ʌad̶eba dadji israelerãra Egiptod̶eba ẽdrʌ edad̶a bẽrã.
EXO 13:10 Maʌ̃ carea poaza ara naʌ̃ ewari quĩrãca bãrãba maʌ̃ ewari dromada o pananida panʌa.
EXO 13:11 Ãcõrẽba bãrãra cananeorã druad̶aa edeped̶a maʌ̃ druara diaya idjia bãrã drõã naẽnabemarãa, bãrãa bid̶a wãrãneba diaida jarad̶a bẽrã.
EXO 13:12 Jãma jũẽped̶ad̶acarea bãrãba jũma bãrã umaquĩrã warra dji nabema tobʌdara, jũma bãrã animarã dji nabema umaquĩrã tobʌda sid̶a Ãcõrẽa diad̶ida panʌa. Jũma maʌ̃gʌrãra Ãcõrẽnea.
EXO 13:13 Bãrã burro warra dji nabema umaquĩrã tobʌrʌda Ãcõrẽnemĩna, bãrãba maʌ̃ animarãra poya edad̶ida panʌa. Edad̶i carea ovejada wa chiwatuda maʌ̃ burro cacuabari Ãcõrẽa babue diad̶ida panʌa. Baribʌrʌ maʌ̃ burroda eda quĩrĩãnaẽ́bʌrʌ, bãrãba otapuya bead̶ida panʌa. Idjab̶a bãrã umaquĩrã warra dji nabema tobʌdara Ãcõrẽne bẽrã, idji cacuabari ovejada wa chiwatuda Ãcõrẽa babue diad̶ida panʌa maʌ̃ warrara zocai b̶emãrẽã.
EXO 13:14 Id̶iba ʌ̃taa bãrã warrarãba iwid̶ibʌdad̶e: “¿Cãrẽ cãrẽã jãwã obada?”, bãrãba nãwã panunida panʌa: “Jãwã obadaa Ãcõrẽba idji ʌb̶ʌad̶eba dadjirãra Egiptod̶e nezoca b̶ead̶ada ẽdrʌ edad̶a bẽrã.
EXO 13:15 Maʌ̃ ewarid̶e Egiptod̶ebema borora so zarea b̶ed̶a bẽrã dadjirãra ẽdrʌ b̶ʌ quĩrĩãẽ́ basía. Maʌ̃ carea Ãcõrẽba jũma Egiptod̶ebema umaquĩrã warra dji nabemarãda quinibisia. Egiptod̶ebema animarã warra dji umaquĩrã naãrã toped̶ad̶a sid̶a quinibisia. Maʌ̃ carea dadjirãba jũma animarã warra dji nabema umaquĩrã tobʌdara Ãcõrẽa babue diabadaa. Baribʌrʌ jũma dadjirã umaquĩrã warra dji nabema tobʌda cacuabari oveja zaqueda Ãcõrẽa babue diabadaa.
EXO 13:16 Mãwã obadara dadji jʌwad̶e wa dratud̶e sẽyã quĩrãca b̶ʌa. Maʌ̃ba quĩrãnebabi b̶ʌa Ãcõrẽba idji ʌb̶ʌad̶eba dadjirãra Egiptod̶eba ẽdrʌ edasida.”–
EXO 13:17 Egiptod̶ebema boroba israelerã idu wãbisid̶e Ãcõrẽba ãdjirãra dji caitaara b̶ʌ óare edeẽ́ basía, maʌ̃ ora pilisteorã druad̶e wã b̶ʌ bẽrã. Ãcõrẽba nãwã crĩchasia: “Israelerã wãbʌdad̶e pilisteorãda ãdji ume djõne zed̶ibʌrʌ, Canaaʌ̃ druad̶aa wãni crĩcha eropananara igarad̶aped̶a Egiptod̶aa jẽda wãnia.”
EXO 13:18 Maʌ̃ carea Ãcõrẽba ãdjirãra ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e wã b̶ʌ óare edesia. Maʌ̃ ora Pusa Purru abadad̶aa wã b̶ʌa. Egiptod̶eba ẽdrʌsid̶ad̶e israelerãra djõne wãbʌda quĩrãca wãsid̶aa.
EXO 13:19 Maʌ̃ne Moiseba Jose querasi b̶ʌwʌrʌra edesia Canaaʌ̃ druad̶e tʌb̶ari carea. Mãwã osia Jose querasiba naẽna israelerãa wãrãneba jarabid̶a bẽrã mãwã od̶amãrẽã. Jose querasiba nãwã jarasia: –Wãrãda Ãcõrẽba bãrãra carebaya. Maʌ̃ ewarid̶e bãrãba mʌ̃ b̶ʌwʌrʌra namaʌba Canaaʌ̃ druad̶aa tʌb̶arid̶e eded̶adua.–
EXO 13:20 Egiptod̶eba ẽdrʌsid̶ad̶e israelerãra naãrã Suco purud̶e jũẽne wãnaped̶a Etaʌ̃ purud̶aa wãsid̶aa. Maʌ̃ purura ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌ icawa b̶ʌa. Mama ãdji wua dera ocuasid̶aa.
EXO 13:21 Israelerã wãbʌdad̶e Ãcõrẽra ãdji na wãbadjia cawad̶amãrẽã sãma wãnida panʌda. Ãsa idjira jʌ̃rãrã quĩrãca ʌ̃tʌba ed̶aa drasoa jira b̶abadjia. Diamasi maʌ̃ jʌ̃rãrãra tʌbʌ quĩrãca uruga jira b̶abadjia ʌ̃naane pananamãrẽã. Mãwã ãsa, diamasi bid̶a israelerãra poya wãnida panasid̶aa.
EXO 13:22 Maʌ̃ jʌ̃rãrã ʌ̃tʌba ed̶aa drasoa jira b̶ʌra ãdjirã umebemada ãyã wãca basía. Ãsa jʌ̃rãrã quĩrãca b̶asia. Diamasira tʌbʌ quĩrãca uruga jira b̶abadjia.
EXO 14:1 Maʌ̃be Ãcõrẽba Moisea jarasia:
EXO 14:2 –Israelerãa jaradua Pi-Ajirod̶aa jẽda wãnamãrẽã. Jãma Migdol puru quĩrãpe pusa icawa ãdji wua dera Baal-Zepoʌ̃ caita ocuad̶ida panʌa.
EXO 14:3 Mãwãra Egiptod̶ebema boroba crĩchaya ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e bãrã israelerãra nocod̶aa poya wãnaẽ́ bẽrã baridua nĩnada.
EXO 14:4 Maʌ̃ne mʌ̃a Egiptod̶ebema borora so zarea b̶ʌya. Maʌ̃ bẽrã idjia bãrãra caid̶u ẽpẽya. Baribʌrʌ mʌ̃a idjira, idji sordaorã sid̶a poyaya mʌ̃drʌ dji dromaara b̶ʌda unubi carea. Mãwã egiptorãba cawad̶ia mʌ̃ra Ãcõrẽda.– Ara maʌ̃da israelerãra Ãcõrẽba jarad̶a quĩrãca jẽda wãsid̶aa.
EXO 14:5 Maʌ̃ ewarid̶e Egiptod̶ebema boroa israelerã mĩrũ wãsid̶ada jarasid̶aa. Maʌ̃ne idjia, dji dromarã bid̶a israelerã idu wãbiped̶ad̶ada jẽda crĩchasid̶aa. Nãwã jarasid̶aa: “¿Cãrẽ cãrẽã jãwã israelerãra idu wãbisid̶a? Dadjirãba õgo trajabibadara neẽ́ panesid̶aa.”
EXO 14:6 Ara maʌ̃da Egiptod̶ebema boroba djõbada carretara cawayod̶e jʌ̃bicuasia israelerã caid̶u wãi carea. Idjab̶a idji sordaorãra trʌ̃bisia idji ume wãnamãrẽã.
EXO 14:7 Carreta dji biara b̶eada seisciento edesia. Maʌ̃ awara jũma dewara carreta sid̶a pe edesia. Carretaza sordaorã boroda ab̶a b̶easia.
EXO 14:8 Maʌ̃ne Ãcõrẽba Egiptod̶ebema borora so zarea b̶ʌsia israelerã caid̶u wãmãrẽã. Ãcõrẽ ʌb̶ʌad̶eba israelerãra Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶amĩna Egiptod̶ebema borora idji sordaorã ume caid̶u wãsid̶aa.
EXO 14:9 Jũma Egiptod̶ebema sordaorãra israelerã caid̶u wãsid̶aa; cawayod̶eba djõbadarãda, carretad̶eba djõbadarãda, waabema sordaorã sid̶a. Israelerãra pusa icawa Pi-Ajiro caita Baal-Zepoʌ̃ quĩrãpe unune wãsid̶aa.
EXO 14:10 Israelerãba Egiptod̶ebema boro, idji sordaorã ume ãdji caid̶u zebʌdada unusid̶ad̶e bio ne wayad̶aped̶a Ãcõrẽa quĩrã djuburiada iwid̶i duanesid̶aa.
EXO 14:11 Maʌ̃ne ãdjirãba Moisea jarasid̶aa: –¿Bʌa cãrẽ cãrẽã jãwã osi? ¿Cãrẽ cãrẽã Egiptod̶eba dairãra nama pe enesi? ¿Egiptod̶e dairã joud̶i carea ẽjũãra neẽ́ basica? ¿Bʌa dairãra naʌ̃ ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e beubi carea enesica?
EXO 14:12 ¿Egiptod̶e panasid̶ad̶e dairãba bʌ́a egiptorã itea idu trajabiduad̶a ad̶aẽ́ basica? Naʌ̃ ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e beud̶i cãyãbara biara b̶acasia egiptorã nezocarãda b̶ead̶ida.–
EXO 14:13 Baribʌrʌ Moiseba ãdjirãa jarasia: –Ne wayarãnadua. Necai duananadua. Id̶i ununia sãwã Ãcõrẽba bãrãra egiptorãba ẽpẽ panʌnebemada ẽdrʌ b̶ʌida. Id̶iba ʌ̃taa bãrãba naʌ̃ egiptorã bãrã caid̶u zebʌdara waa ununaẽ́a.
EXO 14:14 Ãcõrẽra bãrã carea djõya. Maʌ̃ bẽrã necai pananida panʌa.–
EXO 14:15 Maʌ̃be Ãcõrẽba Moisea jarasia: –¿Bʌa cãrẽ cãrẽã wad̶ibid̶a mʌ̃́a quĩrã djuburiada iwid̶i b̶ʌ? Israelerãa jaradua nocod̶aa wãnamãrẽã.
EXO 14:16 Bʌa jʌwad̶e erob̶ʌ bacurura pusad̶aa wadua oda pusa ẽsi ewamãrẽã. Maʌ̃ od̶e israelerãra pusa quĩrãrã chãnia.
EXO 14:17 Maʌ̃ne mʌ̃a egiptorãra so zarea b̶ʌya bãrã ẽpẽnamãrẽã. Maʌ̃be mʌ̃a Egiptod̶ebema borora, carretad̶eba djõbada sordaorãra, cawayod̶eba djõbada sordaorãra, waabema sordaorã sid̶a jũma poyaya mʌ̃drʌ dji dromaara b̶ʌda unubi carea. Mãwã egiptorãba cawad̶ia mʌ̃ra Ãcõrẽda.–
EXO 14:19 Maʌ̃be Ãcõrẽ bajãnebema nezoca israelerã na nĩbad̶ara ãdjirã jẽdaare b̶esia. Mãwã israelerã nocoare b̶ad̶a jʌ̃rãrã ʌ̃tʌba ed̶aa drasoa jira b̶ʌra ãdjirã jẽdaare b̶esia idjab̶a egiptorã nocoare b̶esia. Diamasi maʌ̃ jʌ̃rãrãba israelerãma ʌ̃na erob̶asia baribʌrʌ egiptorãma pãĩsosoa erob̶asia. Maʌ̃ bẽrã maʌ̃ diamasi egiptorãra israelerãma poya jũẽnaẽ́ basía.
EXO 14:21 Moiseba idji jʌwara pusad̶aa ʌ̃taa wasia. Ara maʌ̃da ʌ̃mãdau odjabariareba Ãcõrẽba nãũrãda dji cãbãyã tʌbisia. Maʌ̃ diamasi nãũrãra tʌ nũmʌda ʌ̃nadrʌsia. Maʌ̃ba pusa ẽsi oda ewasia.
EXO 14:22 Israelerãra maʌ̃ o ewa jira b̶ʌd̶e chãsid̶aa. Chãbʌdad̶e pusara ãdjirã jʌwa araare idjab̶a ãdjirã jʌwa acʌare bid̶a ʌ̃tʌba ed̶aa jũãtrʌ nũmʌ quĩrãca nũmesia.
EXO 14:23 Maʌ̃be jũma Egiptod̶ebema boroba eded̶a cawayod̶eba djõbada sordaorãra, carretad̶eba djõbada sordaorãra, waabema sordaorã sid̶a maʌ̃ o ewa jira b̶ʌd̶e israelerã caid̶u wãsid̶aa.
EXO 14:24 Ʌ̃nadrʌbod̶od̶e Ãcõrẽba egiptorãra dji jʌ̃rãrã ʌ̃tʌba ed̶aa drasoa uruga jira b̶ʌd̶eba acʌ b̶asia. Maʌ̃ne idjia ãdjirãra cawad̶aẽ́ errunĩbabisia.
EXO 14:25 Idjab̶a ãdji carreta jĩrũra ẽcuabisia. Egiptorãra nocod̶aa poya wãnaẽ́ bẽrã nãwã jara duanesid̶aa: –¡Jẽda wãnadrʌ! ¡Israelerãra waa ẽpẽnaẽ́a! ¡Ãcõrẽra ãdjirãare dadjirã ume djõ b̶ʌa!–
EXO 14:26 Israelerã chãped̶ad̶acarea Ãcõrẽba Moisea jarasia: –Bʌ jʌwara pusad̶aa ʌ̃taa wadua Egiptod̶ebema sordaorãra, carretad̶eba djõbada sordaorãra, cawayod̶eba djõbada sordaorã sid̶a pusaba ãnẽb̶ari edamãrẽã.–
EXO 14:27 Ara maʌ̃da Moiseba idji jʌwara pusad̶aa ʌ̃taa wasia. Ʌ̃nadrʌbʌrʌd̶e pusara wayacusa idji b̶ad̶a quĩrãca dogosia. Maʌ̃ne egiptorãra ẽdrʌd̶i carea jẽda piracuasid̶amĩna pusaba ãnẽb̶ari edasia. Mãwã Ãcõrẽba ãdjirãra pusad̶e quinibisia.
EXO 14:28 Pusa idji b̶ad̶a quĩrãca ũmesid̶e Egiptod̶ebema boroba eded̶a carretad̶eba djõbada sordaorãra, cawayod̶eba djõbada sordaorã sid̶a jũma ãnẽb̶ari edasia. Ab̶ed̶a jũma israelerã caid̶u wãped̶ad̶ara pusaba ãnẽb̶ari edasia. Ni ab̶a bid̶a zocai b̶eẽ́ basía.
EXO 14:29 Baribʌrʌ israelerãra pusa ẽsi o ewa jira b̶ʌd̶e chãsid̶aa. Chãsid̶ad̶e pusara ãdjirã jʌwa araare, ãdjirã jʌwa acʌare bid̶a ʌ̃tʌba ed̶aa jũãtrʌ nũmʌ quĩrãca nũmesia.
EXO 14:30 Maʌ̃ ewarid̶e Ãcõrẽba israelerãra egiptorãba ẽpẽ panananebemada ẽdrʌ edasia. Maʌ̃ne israelerãba unusid̶aa Egiptod̶ebema quiniped̶ad̶ara pusa ĩbʌd̶e tab̶eada.
EXO 14:31 Israelerãba unusid̶aa sãwã Ãcõrẽba idji ʌb̶ʌad̶eba egiptorãra poyasida. Maʌ̃ bẽrã idjira wayasid̶aa. Idjia jara b̶ʌra, idji nezoca Moiseba jara b̶ʌ sid̶a ãdjirãba ĩjãsid̶aa.
EXO 15:1 Maʌ̃be Moiseba jũma israelerã bid̶a Ãcõrẽa nãwã trʌ̃ãsid̶aa: Mʌ̃a Ãcõrẽa trʌ̃ãya idjira dji dromaara b̶ʌda unubid̶a bẽrã. Pusad̶e b̶atabuebʌrʌ quĩrãca idjia Egiptod̶ebema sordaorãda ãdji cawayo bara pusad̶e quinibisia.
EXO 15:2 Ãcõrẽba mʌ̃́a ʌb̶ʌada dia b̶ʌa. Idji carea mʌ̃ra trʌ̃ã b̶ʌa. Idjia mʌ̃ra ẽdrʌ edasia. Idjira mʌ̃ Ãcõrẽa. Mʌ̃a idjía bia bed̶eaya. Idjira mʌ̃ zezaba ĩjã b̶ad̶a Ãcõrẽa. Idjira dji dromaara b̶ʌad̶a aya.
EXO 15:3 Ãcõrẽra djõ cawa b̶ʌa. Idji trʌ̃ra Jehová abadaa.
EXO 15:4 Egiptod̶ebema boro sordaorãda ãdji carreta bara Ãcõrẽba jũma pusad̶e b̶atacuasia. Maʌ̃ sordaorã bororã dji biara b̶ea sid̶a Pusa Purrud̶e jũma nãbʌrʌ quinisid̶aa.
EXO 15:5 Egiptorãra pusa nãbuaba ãnẽb̶ari edasia. Ãdjirãra mõgara quĩrãca pusa nãbuad̶e ta wãsid̶aa.
EXO 15:6 Ãcõrẽ, bʌ jʌwa arara bio ʌb̶ʌa b̶ʌa. Bʌ ʌb̶ʌad̶eba dji quĩrũra jũma poyasia. Bʌ jʌwa araba ãdjirãra berrachisia.
EXO 15:7 Bʌ ʌb̶ʌa waib̶ʌa b̶ʌd̶eba jũma bʌmaa djõne zeped̶ad̶ara poyasia. Bʌ quĩrũbira ãdjirãa unubisia. Maʌ̃ne jũma ãdjirãra chirua quĩrãca bá wãsia.
EXO 15:8 Bʌ quẽbʌba jãrãpuabʌrʌba pusa ẽsi oda ewasia. Maʌ̃ o orroza pusara ʌ̃tʌba ed̶aa jũãtrʌ nũmʌ quĩrãca nũmesia. Pusajãne bid̶a baidora maʌ̃ o orroza ipi nũmesia.
EXO 15:9 Maʌ̃ne dji quĩrũba crĩchasid̶aa: “Israelerã caid̶u ẽpẽnaped̶a jidad̶ia. Maʌ̃be ne jũma ãdjia eropanʌra jãrĩnaped̶a dadjirãza jed̶ecad̶ia. Mãwã ne jũma dadjirãba quĩrĩã panʌra eropanania. Dadjirã necora ẽũta edad̶aped̶a ãdjirãra beacuad̶ia.”
EXO 15:10 Baribʌrʌ bʌa nãũrã tʌbibʌrʌd̶e dji quĩrũra pusaba jũma ãnẽb̶ari edasia. Ãdjirãra mõgara quĩrãca pusa quĩrũ nũmʌne ta wãsid̶aa.
EXO 15:11 Ãcõrẽ, ẽberãrãba ãcõrẽ abada tãẽna dewarada neẽ́a bʌ quĩrãca. Ni ab̶aʌda neẽ́a bʌ cãyãbara dji dromaara b̶ʌda. Bʌa o b̶ʌ carea jũmarãba bʌra wayabadaa. Bʌabʌrʌ ne ununaca waib̶ʌa b̶eara obaria.
EXO 15:12 Bʌ ʌb̶ʌara bʌa unubisia. Maʌ̃neba pusaba dji quĩrũra mĩsia.
EXO 15:13 Bʌ quĩrĩã jõcad̶eba dairã bʌa ẽdrʌ edad̶a purura cawa edeya. Bʌ ʌb̶ʌad̶eba dairãra bʌ b̶abarima bia jũẽbiya.
EXO 15:14 Maʌ̃ ũrĩbʌdad̶e dewara puru b̶eara ne wayaaba ure duanania. Pilisteorãra sopua duanania.
EXO 15:15 Edoʌ̃ druad̶ebema bororãra bio ne waya duanania. Moab druad̶ebema mẽsrã b̶earãda ne wayaaba ure duanania. Jũma Canaaʌ̃nebemarãra sozarra pananada ne waya duanania.
EXO 15:16 Jũma maʌ̃gʌrã ẽberãrãra bio ne waya duanania. Ãcõrẽ, bʌ ʌb̶ʌa carea ãdjirãra mõgara quĩrãca chupea panania bʌ purura wãyã wãbʌrʌd̶e. Ãdjirãra chupea panania bʌa edad̶a purura wãyã wãbʌrʌd̶e.
EXO 15:17 Ãcõrẽ, bʌa dairãra bʌ itea edad̶a eyad̶e pananamãrẽã edeya. Bʌa dairãra edeya bʌa dairã tãẽna b̶ai carea edad̶a ẽjũãnaa. Ãcõrẽ, mama bʌ de dromara dairã tãẽna osia.
EXO 15:18 Ãcõrẽra ewariza jũmarã boro baya.
EXO 15:19 Israelerãra pusa ẽsi o ewa jira b̶ʌd̶e chãsid̶ad̶e pusa quĩrãrẽ bia jũẽsid̶aa. Baribʌrʌ Egiptod̶ebema boroba eded̶a cawayod̶eba djõbada sordaorãba, carretad̶eba djõbada sordaorã bid̶a israelerã caid̶u ẽpẽsid̶ad̶e Ãcõrẽba pusara ãdjirã ʌ̃rʌ̃ ãnẽb̶ari wãbisia.
EXO 15:20 Maʌ̃ne Aaroʌ̃ djabawẽrã Mariada Ãcõrẽneba bed̶eabari basía. Maʌ̃ Mariaba, jũma Israeld̶ebema wẽrãrã bid̶a tõnõãda edad̶aped̶a b̶ʌsrid̶aba cari duanasia.
EXO 15:21 Mariaba ãdjirãa nãwã trʌ̃ãsia: Trʌ̃ãnadua Ãcõrẽa, idjira dji dromaara b̶ʌda unubid̶a bẽrã. Idjia Egiptod̶ebema sordaorãda ãdji cawayo bara pusad̶e b̶atacuasia.
EXO 15:22 Pusa Purru abadad̶eba Moiseba israelerãra ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e pe edesia. Maʌ̃ ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌra Sur abadaa. Ãdjirãra ewari ũbea baido ununaẽ́ nĩbasid̶aa.
EXO 15:23 Mãwã nĩnane baido b̶ʌma jũẽsid̶aa. Baribʌrʌ maʌ̃ baidora asea b̶ʌ bẽrã poya dod̶aẽ́ basía. Maʌ̃ carea maʌ̃ baidora trʌ̃ b̶ʌsid̶aa Mará.
EXO 15:24 Maʌ̃ne ãdjirãba Moisea quĩrũbid̶eba nãwã biẽ́ jarasid̶aa: –¿Dadjirãba nama cãrẽda dod̶i?–
EXO 15:25 Maʌ̃ carea Moiseba Ãcõrẽa quĩrã djuburiada iwid̶isia. Maʌ̃ne Ãcõrẽba Moisea bacuru tab̶ʌda unubisia. Maʌ̃ bacuruda Moiseba baidod̶e b̶atabuesid̶e baido asea b̶ad̶ara cũã b̶esia. Mama Ãcõrẽba naʌ̃ bed̶eada b̶ʌsia israelerãba ĩjãni cawaya.
EXO 15:26 Nãwã jarasia: “Mʌ̃ra bãrã Ãcõrẽa. Mʌ̃a jara b̶ʌda bãrãba quĩrãcuita ũrĩnibʌrʌ, idjab̶a ne jũmane mʌ̃ quĩrãpita jipa od̶ibʌrʌ, idjab̶a mʌ̃ leyda jũma od̶ibʌrʌ, mʌ̃a bãrãra cacua biẽ́ b̶ebiẽ́a egiptorã cacua biẽ́ b̶ebid̶a quĩrãca. Mʌ̃ra bãrã cacua biabibari Ãcõrẽa.”
EXO 15:27 Marád̶eba israelerãra Eliʌ̃ abadad̶e jũẽne wãsid̶aa. Mama baido egorod̶eba ʌ̃taa bogadrʌ b̶ʌda doce panasid̶aa. Idjab̶a uruta quĩrãca b̶eada setenta panasid̶aa. Maʌ̃ baido caita israelerãra duanesid̶aa.
EXO 16:1 Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶acarea jed̶eco ab̶a babʌrʌd̶e israelerãra Eliʌ̃ abadad̶eba ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌ Siʌ̃ abadad̶aa wãsid̶aa. Siʌ̃ra Eliʌ̃ idjab̶a Sinai eya ẽsi b̶ʌa.
EXO 16:2 Maʌ̃ ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e cod̶i neẽ́ b̶ʌ bẽrã jũma israelerãba Moisera, Aaroʌ̃ sid̶a biẽ́ jarasid̶aa.
EXO 16:3 Quĩrũbid̶eba ãdjirãba Moisea, Aaroʌ̃a bid̶a nãwã jarasid̶aa: –Biara b̶acasia Ãcõrẽba dairãra idu Egipto druad̶e beubid̶abara. Jãma dairãra necai ne co duanabadjid̶aa. Nedjarada, paʌ̃ sid̶a ad̶uba eropanasid̶aa. Baribʌrʌ bãrãba dairãra naʌ̃ ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌmaa jarrababa quenani carea enesid̶aa.–
EXO 16:4 Maʌ̃ne Ãcõrẽba Moisea jarasia: –Mʌ̃a cue bajãneba zebibari quĩrãca paʌ̃da bajãneba zebiya israelerãba cod̶amãrẽã. Nãwã mʌ̃a cawaya ãdjirãba jũma mʌ̃a jara b̶ʌra ĩjã pananida wa ĩjã pananaẽ́da: diaped̶aza ãdjirãba ara maʌ̃ ewarid̶e cod̶ira jʌrʌ ped̶e wãnida panʌa. Ewari juesuma mãwã od̶ida panʌa.
EXO 16:5 Baribʌrʌ seibema ewarid̶e diaped̶ed̶a jʌrʌ ped̶ida panʌa ara maʌ̃ ewarid̶e cod̶ira idjab̶a nurẽma cod̶i sid̶a.–
EXO 16:6 Maʌ̃be Moiseba Aaroʌ̃ ume israelerãa jarasid̶aa: –¿Daira mãwãra cai, bãrãba mãwã daidrʌ biẽ́ jarad̶i carea? Bãrãba daida biẽ́ jara panʌẽ́a; Ãcõrẽdrʌ biẽ́ jara panʌa. Idjia maʌ̃ra ũrĩ b̶ʌa. Maʌ̃ carea nane quewara idjia bãrãa cawabiya idjiabʌrʌ bãrãra Egiptod̶eba nama ẽdrʌ enesida. Idjab̶a nu diaped̶a bãrãba ununia idjia ne ununaca waib̶ʌada obʌrʌda. Nane quewara idjia nedjarada diaya idjab̶a nu diaped̶a paʌ̃da ad̶uba diaya bãrãra jãwũã ne cod̶amãrẽã.–
EXO 16:9 Maʌ̃be Moiseba Aaroʌ̃a jarasia: –Israelerãba ne cod̶i carea quĩrũbid̶eba biẽ́ jara panʌ bẽrã ãdjirãa jaradua jũmaena Ãcõrẽ quĩrãpita ãbaa dji jʌred̶ida panʌda.–
EXO 16:10 Aaroʌ̃ba israelerãa mãwã jara b̶ʌd̶e jũmarãba ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶aa acʌsid̶aa. Maʌ̃ne jʌ̃rãrã ãdji na jira b̶ʌd̶e Ãcõrẽ quĩrãwãrẽã dorrodorroada unusid̶aa.
EXO 16:11 Maʌ̃be Ãcõrẽba Moisea nãwã jarasia:
EXO 16:12 –Mʌ̃a ũrĩ b̶ʌa israelerãba quĩrũbid̶eba biẽ́ jara panʌda. Maʌ̃ bẽrã ãdjirãa jaradua: “Nane queubod̶od̶e bãrãba nedjarada cod̶ia. Nu diaped̶a paʌ̃da jãwũã cod̶ia. Maʌ̃neba cawad̶ia mʌ̃ra bãrã Ãcõrẽda.”–
EXO 16:13 Quewara israelerã duanʌma põrãba birasia. Maʌ̃ awara diaped̶ed̶a cũrãsaba ẽjũãra b̶eguea nũmesia.
EXO 16:14 Ẽjũã põãsabʌrʌd̶e nãũcha torroa qued̶eada odjacuaped̶a ecasia.
EXO 16:15 Maʌ̃ unusid̶ad̶e israelerãba cawaẽ́ panasid̶aa cãrẽda mãwã b̶ʌda. Maʌ̃ bẽrã ãdjidub̶a iwid̶i duanasid̶aa: –¿Jãʌ̃ra cãrẽ?– Maʌ̃ne Moiseba ãdjirãa jarasia: –Jãʌ̃ra Ãcõrẽba dia b̶ʌ paʌ̃a. Idjia dia b̶ʌa dadjirãba cod̶amãrẽã.
EXO 16:16 Ãcõrẽba nãwã obi b̶ʌa: jãʌ̃ paʌ̃ra dadjirãba dadji diguid̶abemarã itea jʌrʌ ped̶ida panʌa ara dadjia ewari ab̶aʌd̶e cobada quĩrãca. Ãdjiza eped̶eco jũgurua ab̶a eded̶ida panʌa.–
EXO 16:17 Ara maʌ̃da israelerãba ãdji diguid̶abemarãba cobada quĩrãca jʌrʌ pesid̶aa. Ʌ̃cʌrʌba waitabeara jʌrʌ pesid̶aa idjab̶a ʌ̃cʌrʌba maãrĩara jʌrʌ pesid̶aa. Maʌ̃be ãdji diguid̶abemarã itea eped̶eco jũguruad̶e zasid̶aa. Dji waitabeara jʌrʌ ped̶aba ad̶uba erob̶aẽ́ basía idjab̶a dji maãrĩara jʌrʌ ped̶aba cʌrebaeẽ́ basía.
EXO 16:19 Maʌ̃be Moiseba ãdjirãa jarasia: –Ni ab̶aʌba nurẽmabema carea wagaiẽ́ b̶ʌa.–
EXO 16:20 Baribʌrʌ Moiseba jarad̶ara ʌ̃cʌrʌba ĩjãnaẽ́ basía. Ãdjirãba waga b̶ʌsid̶aa nurẽma cod̶i carea. Baribʌrʌ ãdjia waga b̶ʌped̶ad̶ara oregueaped̶a qui barasia. Ĩjãnaẽ́ panʌ carea Moisera ãdjirã ume quĩrũsia.
EXO 16:21 Nurẽmaza maʌ̃ paʌ̃ra jʌrʌ pebadjid̶aa ãdji diguid̶abemarãba ewari ab̶aʌd̶e cobada quĩrãca daucha. Diaped̶ed̶a jʌrʌ pebadjid̶aa besea jʌ̃wʌ̃rʌ̃ãba maʌ̃ paʌ̃ra dorrab̶ariped̶a nẽbabadji bẽrã.
EXO 16:22 Seibema ewarid̶e ãdjirãba ewari umé carea jʌrʌ pesid̶aa. Ãdji diguid̶abemarã itea eped̶eco jũgurua umé edasid̶aa. Maʌ̃be israelerã bororãba Moisea jarad̶e wãsid̶aa ãdjia arid̶e osid̶ada.
EXO 16:23 Maʌ̃ne Moiseba ãdjirãa jarasia: –Ara maʌ̃ quĩrãca Ãcõrẽba obi b̶ʌa. Ãcõrẽba jarasia: “Nubema ewarira bãrã ʌ̃nãũbada ewaria. Mʌ̃ itea maʌ̃ ewarira bãrãba wagad̶ida panʌa. Ʌ̃nãũbada ewarid̶e bãrãra ne djud̶iẽ́ panʌ bẽrã, nane od̶adua bãrãba nu co quĩrĩã panʌ quĩrãca. Ne djud̶ibʌrʌ nane ne djud̶adua. Ãbud̶ibʌrʌ nane ãbud̶adua. Maʌ̃gʌra nubema carea waga b̶ʌd̶adua.”–
EXO 16:24 Moiseba jarad̶a quĩrãca israelerãba jũma od̶aped̶a waga b̶ʌsid̶aa nurẽma cod̶i carea. Nurẽma maʌ̃ djico waga b̶ʌped̶ad̶ara oregueaẽ́ b̶asia idjab̶a qui neẽ́ b̶asia.
EXO 16:25 Maʌ̃ne Moiseba israelerãa jarasia: –Bãrãba waga b̶ʌped̶ad̶a djicora id̶i cod̶adua ʌ̃nãũbada ewari bẽrã. Naʌ̃ ewarira Ãcõrẽ itea wagad̶ida panʌa. Maʌ̃ bẽrã id̶ira Ãcõrẽba dia b̶ʌ paʌ̃ra neẽ́ baya.
EXO 16:26 Domiaza sei ewarid̶e bãrãba paʌ̃ra jʌrʌ ped̶ida panʌa. Baribʌrʌ sietebema ewarid̶era neẽ́ baya, Ãcõrẽba maʌ̃ ewarira bãrã ʌ̃nãũnamãrẽã b̶ʌd̶a bẽrã.–
EXO 16:27 Moiseba mãwã jarad̶amĩna ʌ̃cʌrʌra maʌ̃ ʌ̃nãũbada ewarid̶e Ãcõrẽba dia b̶ʌ paʌ̃ra jʌrʌ ped̶e wãsid̶aa. Mãwãmĩna ununaẽ́ basía.
EXO 16:28 Maʌ̃ carea Ãcõrẽba Moisea jarasia: –¿Ab̶a sãʌ̃be israelerãba mʌ̃a jara b̶ʌra ĩjãnaẽ́ panani?
EXO 16:29 Bio cawad̶adua mʌ̃abʌrʌ bãrãa ʌ̃nãũbada ewarida diasida. Maʌ̃ carea domiaza seibema ewarid̶e paʌ̃ra ewari umébema carea diabaria. Baribʌrʌ sietebema ewarid̶e bãrãra diguid̶a ʌ̃nãũnida panʌa. Maʌ̃ ewarid̶e mʌ̃a dia b̶ʌ paʌ̃ra jʌrʌ ped̶e wãniẽ́ panʌa.–
EXO 16:30 Maʌ̃ bẽrã israelerãra sietebema ewarid̶e ʌ̃nãũbadjid̶aa.
EXO 16:31 Ãcõrẽba dia b̶ʌ paʌ̃ra israelerãba trʌ̃ b̶ʌsid̶aa “maná.” Culãdrʌ ta quĩrãca pichia querasia. Torroa b̶asia idjab̶a cũã b̶asia urrajõnaa od̶a quĩrãca.
EXO 16:32 Maʌ̃be Moiseba israelerãa jarasia: –Ãcõrẽba nãwã jarasia: “Manára eped̶eco jũgurua ab̶a zad̶aped̶a waga b̶ʌd̶adua bãrã warrarãneba yõbʌdarãba ununamãrẽã. Mãwã ãdjirãba cawad̶ia mʌ̃a bãrã Egiptod̶eba ẽdrʌ enesid̶e cãrẽda naʌ̃ ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e cobisida.”–
EXO 16:33 Maʌ̃be Moiseba Aaroʌ̃a jarasia: –Manára eped̶eco jũgurua ab̶a zaped̶a zocod̶e wagadua. Maʌ̃ra Ãcõrẽ quĩrãpita b̶ʌdua. Jãma waga eropanania dadji warrarãneba yõbʌdarãba ununamãrẽã.–
EXO 16:34 Ara maʌ̃da Aaroʌ̃ba manáda zaped̶a waga b̶ʌsia Ãcõrẽba Moisea jarad̶a quĩrãca. (Nocoarebema ewarid̶e maʌ̃ manára Ãcõrẽ bauruded̶e waga b̶ʌsid̶aa.)
EXO 16:35 Israelerãba manáda cuarenta poa cosid̶aa Canaaʌ̃ druad̶e jũẽbʌdamisa. Canaaʌ̃ druad̶e jũẽsid̶ad̶e manára waa cod̶aẽ́ basía maʌ̃ druad̶ebemarãba uped̶ad̶ada baraad̶a bẽrã.
EXO 16:36 (Ãdji eped̶eco jũgurua ab̶a ẽberã ab̶aʌba ewari ab̶aʌd̶e cobari quĩrãca daucha poya b̶ʌa.)
EXO 17:1 Maʌ̃be israelerãra ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌ Siʌ̃ abadad̶eba jũma wãbʌrʌsid̶aa. Wãnane Ãcõrẽba cawabibadjia sãma wãnida panʌda idjab̶a sãma cãĩnida panʌda. Maʌ̃ne Repidiʌ̃ abadama jũẽne wãsid̶aa. Baribʌrʌ mama baidora neẽ́ basía dod̶i carea.
EXO 17:2 Maʌ̃ bẽrã ãdjirãba quĩrũbid̶eba Moiseda biẽ́ jarasid̶aa: –Bʌa dairãa baidora diaida b̶ʌa dod̶i carea.– Maʌ̃ne Moiseba ãdjirãa jarasia: –¿Cãrẽ cãrẽã jãwã mʌ̃́a biẽ́ bed̶ea panʌ? ¿Ãcõrẽba sãwã oi cawaya jãwã panʌca?–
EXO 17:3 Baribʌrʌ israelerã opichia panʌ bẽrã quĩrũbid̶eba Moisea jara duanasia: –¿Cãrẽ cãrẽã dairãra Egiptod̶eba ẽdrʌ enesi? Dairãra, dai warrarãra, idjab̶a dai animarã sid̶a opichiaba jũma quininia.–
EXO 17:4 Maʌ̃ne Moiseba Ãcõrẽa quĩrã djuburiada nãwã iwid̶isia: –Mʌ̃a naʌ̃ ẽberãrãra ¿sãwã oi? Mʌ̃a isabe baidoda diaẽ́bʌrʌ ãdjirãba mʌ̃ra mõgaraba tab̶ari bead̶ia.–
EXO 17:5 Ãcõrẽba panusia: –Israelerã duanʌmaʌba nocod̶aa wãdua. Israelerã bororãda bʌ ume ededua. Idjab̶a bʌ bacuru Egiptod̶e Nilo dod̶e tawed̶ara bʌ jʌwad̶e ededua. Maʌ̃be wãnadua Horeb eyad̶aa.
EXO 17:6 Mama mõgara waib̶ʌa b̶ʌda ununia. Mʌ̃ra ara maʌ̃ mõgara ʌ̃rʌ̃ b̶aya bʌ carebai carea. Bʌ bacuruba maʌ̃ mõgarara udua. Ara maʌ̃da baidora wea dogoya israelerãba dod̶amãrẽã.– Ara maʌ̃da Moiseba israelerã bororã quĩrãpita Ãcõrẽba jarad̶a quĩrãca osia. Maʌ̃ne baidora wea dogosia jũma israelerãba dod̶amãrẽã.
EXO 17:7 Israelerã baido neẽ́ pananama Moiseba trʌ̃ b̶ʌsia Masá idjab̶a Meribá. Idjia trʌ̃ b̶ʌsia Meribá, israelerãba quĩrũbid̶eba biẽ́ bed̶easid̶a bẽrã. Idjab̶a trʌ̃ b̶ʌsia Masá, Ãcõrẽba sãwã oi cawaya israelerãba nãwã jarasid̶a bẽrã: –¿Ãcõrẽra dadjirã tãẽna b̶ʌca wa neẽ́?–
EXO 17:8 Israelerãra wad̶i Repidiʌ̃ne panasid̶ad̶e amalecitarãda zed̶aped̶a ãdjirã ume djõni carea panasid̶aa.
EXO 17:9 Maʌ̃ bẽrã Moiseba idji carebabari Josueda trʌ̃ped̶a jarasia: –Ʌ̃cʌrʌ umaquĩrãrãda jʌrʌ pedua nu amalecitarã ume djõne wãni carea. Maʌ̃ne mʌ̃ra eya zaque borod̶e b̶aya. Ãcõrẽba ne ununaca obi b̶ad̶a bacuruda mʌ̃ jʌwad̶e erob̶aya.–
EXO 17:10 Nurẽma Josuera idjia jʌrʌ ped̶a ẽberãrã sid̶a amalecitarã ume djõne wãsid̶aa Moiseba jarad̶a quĩrãca. Maʌ̃misa Moisera, Aaroʌ̃ra, Hur sid̶a eya zaque borod̶aa wãsid̶aa.
EXO 17:11 Mama Moiseba idji jʌwara ʌ̃taa wa nũmesia. Idji jʌwa ʌ̃taa wa nũmʌne israelerãba amalecitarãra poyabʌda basía. Baribʌrʌ idji jʌwara sẽped̶a ed̶aa norrab̶aribʌrʌd̶e amalecitarãba israelerãra poyabʌda basía.
EXO 17:12 Maʌ̃ne Moise jʌwara bio norrab̶ari b̶ʌ bẽrã Aaroʌ̃ba Hur ume mõgara waib̶ʌada enesid̶aa Moisera maʌ̃ ʌ̃rʌ̃ chũmemãrẽã. Maʌ̃be Aaroʌ̃ba Hur bid̶a idji jʌwara ʌ̃taa jira eropanesid̶aa, ab̶aʌba jʌwa acʌare, dewarabemaba jʌwa araare. Mãwã Moiseba idji jʌwara ʌ̃taa jira erob̶asia ab̶a ʌ̃mãdau b̶aebʌrʌd̶aa.
EXO 17:13 Maʌ̃ne Josueba idjia edad̶a ẽberãrã ume amalecitarãra poyasid̶aa.
EXO 17:14 Maʌ̃be Ãcõrẽba Moisea jarasia: –Bãrãba amalecitarã poyaped̶ad̶ara cartad̶e b̶ʌdua israelerãba quĩrãdoarãnamãrẽã. Idjab̶a Josuéa jaradua mʌ̃a amalecitarãra naʌ̃ ẽjũãne jũma jõbida.–
EXO 17:15 Moiseba mõgarada ʌ̃tʌ pã buesia Ãcõrẽba poyabid̶ada quĩrãnebad̶i carea. Maʌ̃ mõgara ʌ̃tʌ pã bued̶ara Moiseba trʌ̃ b̶ʌsia “Ãcõrẽba dadjirãa poyabibaria.”
EXO 17:16 Moiseba nãwã jarasia: –Amalecitarãra Ãcõrẽ ume djõne zeped̶ad̶a bẽrã id̶iba ʌ̃taa Ãcõrẽra ãdjirã ume djõ b̶aya.–
EXO 18:1 Moise zãwãrẽ Jetro abadara Madiaʌ̃nebemarã sacerdote basía. Jetroba ũrĩsia sãwã Ãcõrẽba israelerãra Egiptod̶eba ẽdrʌ enesida. Idjab̶a ũrĩsia sãwã Ãcõrẽba idji puru Israelera, Moise sid̶a carebasida.
EXO 18:2 Naẽna Moiseba idji quima Seporáda ãdji warrarã sid̶a dji zezamaa diabuesia. Maʌ̃ne Jetroba idji caura, dji warrarã umé panʌ sid̶a idji ded̶e bia edasia.
EXO 18:3 Idji warra nabema tosid̶ad̶e Moiseba jarasia: “Naʌ̃ druad̶e mʌ̃ra drua ãĩbemada jãwã b̶ʌa.” Mãwã dji warrara trʌ̃ b̶ʌsia Gersoʌ̃.
EXO 18:4 Dji tẽãbema tosid̶ad̶e Moiseba jarasia: “Mʌ̃ zezaba ĩjã b̶ad̶a Ãcõrẽba mʌ̃ra carebasia. Egiptod̶ebema boroba beai bad̶ada idjia mʌ̃ra ẽdrʌ b̶ʌsia.” Mãwã dji warrara trʌ̃ b̶ʌsia Elieze.
EXO 18:5 Ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e Moisera israelerã ume Ãcõrẽ eya caita duanasid̶aa. Maʌ̃ne Moise zãwãrẽ Jetroba idjía naʌ̃ bed̶eada diabuesia: “Mʌ̃da, bʌ quimada, bʌ warrarã sid̶a bʌmaa wãnia.” Maʌ̃ bed̶ea diabued̶acarea ãdjirãra Moisemaa wãsid̶aa.
EXO 18:7 Jũẽbʌdad̶e Moiseba idji zãwãrẽra bio b̶ʌsrid̶a audiab̶arid̶e wãsia. Idji zãwãrẽ quĩrãpita quĩrã ed̶aa b̶arruped̶a idji uridarrad̶e isõsia. Maʌ̃ne sãwã b̶ʌ cawaya dji iwid̶id̶aped̶a Moise wua ded̶e ed̶a wãsid̶aa.
EXO 18:8 Maʌ̃be Moiseba idji zãwãrẽa Ãcõrẽba israelerã itea od̶ada jũma nẽbʌrʌsia. Ãcõrẽba Egiptod̶ebema boro, jũma egiptorã sid̶a cawa od̶ad̶ebemada, ãdjirã od̶e zesid̶ad̶e bia mĩga panananebemada, idjab̶a Ãcõrẽba ãdjirã ne jũmane carebad̶ad̶ebema sid̶a jũma nẽbʌrʌsia.
EXO 18:9 Maʌ̃ ũrĩped̶a Jetrora bio b̶ʌsrid̶asia Ãcõrẽba israelerãra ne jũmane carebad̶a bẽrã idjab̶a ãdjirãra egiptorã jʌwaed̶abemada ẽdrʌ edad̶a bẽrã.
EXO 18:10 Jetroba nãwã jarasia: –Bio biya quirua Ãcõrẽra, idjia bãrã israelerãra egiptorã jʌwaed̶abemada, ãdjirã boro jʌwaed̶abema sid̶a ẽdrʌ edad̶a bẽrã.
EXO 18:11 Id̶ibʌrʌ mʌ̃a cawasia Ãcõrẽra dji dromaara b̶ʌda. Dewara ãcõrẽda idji quĩrãca neẽ́a. Mãwã cawa b̶ʌa Ãcõrẽba israelerã biẽ́ o eropananarã poyasi bẽrã.–
EXO 18:12 Mãwã jaraped̶a Moise zãwãrẽ Jetroba Ãcõrẽa animarãda babue diasia. Dewara animarã sid̶a Ãcõrẽa bea diasid̶e Aaroʌ̃ra, jũma israelerã bororã sid̶a idji ume ãbaa dji jʌred̶aped̶a Ãcõrẽ quĩrãpita maʌ̃ animarã djarara cosid̶aa.
EXO 18:13 Nurẽma Moisera chũmesia israelerã nẽbʌra cawa oi carea. Diaped̶abemada ab̶a queubʌrʌd̶aa israelerãra Moisema powua duanasid̶aa ãdji nẽbʌrada cawa omãrẽã.
EXO 18:14 Moise zãwãrẽba maʌ̃ unusid̶e idjía jarasia: –¿Cãrẽ cãrẽã jãwã bʌdub̶aʌba naʌ̃ ẽberãrã nẽbʌrara cawa o b̶ʌ? Bʌdub̶a b̶ʌ bẽrã ãdjirãra bʌma ʌ̃ta powua duanʌa diaped̶abemada ab̶a queubʌrʌd̶aa.–
EXO 18:15 Moiseba idji zãwãrẽa panusia: –Jãwã o b̶ʌa naʌ̃ ẽberãrãra mʌ̃maa zebada bẽrã Ãcõrẽba obi b̶ʌra cawad̶i carea.
EXO 18:16 Ãdjirã nẽbʌrad̶e panebʌdad̶e mʌ̃maa zebadaa cawa omãrẽã. Cawa obʌrʌd̶e mʌ̃a ãdjirãa Ãcõrẽ leyda cawabibaria.–
EXO 18:17 Moise zãwãrẽba jarasia: –Mʌ̃maarã bʌa o b̶ʌra bia b̶ʌẽ́a.
EXO 18:18 Diaped̶aʌba ab̶a queubʌrʌd̶aa bʌa cawa o b̶ʌ bẽrã sẽya. Ẽberãrã bʌmaa ze panʌ sid̶a jũma sẽnia. Bʌa o b̶ʌra jũmawãyã b̶ʌa. Naʌ̃ra bʌdub̶aʌba jũma poya oẽ́a.
EXO 18:19 Maʌ̃ bẽrã mʌ̃ bed̶eada quĩrãcuita ũrĩdua. Mʌ̃a jarabʌrʌ quĩrãca oibʌrʌ Ãcõrẽba bʌra carebaya. Mʌ̃a jara b̶ʌra naʌ̃gʌa: bʌabʌrʌ naʌ̃ ẽberãrã nẽbʌrara Ãcõrẽa jaraida b̶ʌa idjia cawa omãrẽã.
EXO 18:20 Maʌ̃ne Ãcõrẽ leyda bʌa ãdjirãa jaradiaida b̶ʌa. Idjab̶a bʌa ãdjirãa cawabida b̶ʌa cãrẽda od̶ida panʌda quĩrãipa nĩbad̶amãrẽã.
EXO 18:21 Maʌ̃ awara bʌ carebad̶amãrẽã ʌ̃cʌrʌ umaquĩrã poya cawa od̶ida b̶eada edadua. Maʌ̃gʌrãba Ãcõrẽra waya b̶ead̶ida panʌa, bed̶ea ab̶a b̶ead̶ida panʌa, idjab̶a paratada awua b̶ead̶iẽ́ panʌa. Mãwã b̶eadrʌ b̶ʌdua israelerã bororãda b̶ead̶amãrẽã. Mil ẽberãrã juachabʌdaza dji boroda ab̶a b̶ʌdua. Cien ẽberãrã juachabʌdaza ab̶a b̶ʌdua. Cincuenta ẽberãrã juachabʌdaza ab̶a b̶ʌdua. Idjab̶a die ẽberãrã juachabʌdaza ab̶a b̶ʌdua.
EXO 18:22 Maʌ̃ bororãba ẽberãrã nẽbʌrara cawa od̶ida panʌa. Baridua nẽbʌrada ãdub̶a poya cawa od̶aẽ́bʌrʌ, bʌmaa zed̶ida panʌa bʌa cawa omãrẽã. Baribʌrʌ jũma nẽbʌra mãcua zareaẽ́ b̶eara ãdub̶a cawa od̶ida panʌa. Maʌ̃ bororãba careba cawa o panʌ bẽrã bʌra jũmawãyã sẽ b̶aẽ́a.
EXO 18:23 Mʌ̃a jara b̶ʌra Ãcõrẽba obi b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã bʌa mãwã oibʌrʌ naʌ̃ ẽberãrã cawa o b̶ʌd̶ebemada biara ʌ̃nãũya. Idjab̶a dji nẽbʌrad̶e pananara ãdji ded̶aa necai wãnia.–
EXO 18:24 Moiseba idji zãwãrẽba jarad̶ara jũma ĩjã osia.
EXO 18:25 Idjia Israeld̶ebema umaquĩrã poya cawa od̶ida b̶eada edaped̶a israelerã bororãda b̶ʌcuasia. Mil ẽberãrã juachabʌdaza dji boroda ab̶a b̶ʌsia. Cien ẽberãrã juachabʌdaza ab̶a b̶ʌsia. Cincuenta ẽberãrã juachabʌdaza ab̶a b̶ʌsia. Idjab̶a die ẽberãrã juachabʌdaza ab̶a b̶ʌsia.
EXO 18:26 Maʌ̃ bororãba ẽberãrã nẽbʌrada cawa obadjid̶aa. Baridua nẽbʌrada ãdub̶a poya cawa od̶aẽ́ panebʌdad̶e Moisemaa wãbadjid̶aa cawa omãrẽã. Baribʌrʌ jũma nẽbʌra mãcua zareaẽ́ b̶eara maʌ̃ bororãba ãdub̶a cawa obadjid̶aa.
EXO 18:27 Mãwãnacarea Moiseba bia wãduad̶a aped̶a dji zãwãrẽra idji druad̶aa jẽda wãsia.
EXO 19:1 Israelerãra Repidiʌ̃neba wãbʌrʌd̶aped̶a Sinai ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e jũẽne wãsid̶aa. Jũẽnaped̶a Sinai eya caita duanesid̶aa. Ãdjirã Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶acarea jed̶eco uméne mama jũẽsid̶aa.
EXO 19:3 Maʌ̃be Moisera Sinai eyad̶e ʌ̃taa wãsia Ãcõrẽ ume bed̶eai carea. Maʌ̃ eyad̶e Ãcõrẽba idjira trʌ̃ped̶a nãwã jarasia: –Israelerãa nãwã jaradua: “Bãrã Jacobod̶eba yõped̶ad̶arãba unusid̶aa mʌ̃a sãwã egiptorãra cawa osida. Idjab̶a unusid̶aa sãwã mʌ̃a bãrãra nama mʌ̃maa bio waga enesida nejõbʌba idji warrarãra waga enibabari quĩrãca.
EXO 19:5 Id̶i mʌ̃a bãrã ume bed̶eada b̶ʌya. Maʌ̃ bed̶eada ĩjã od̶ibʌrʌ, mʌ̃a dewara puru b̶ea cãyãbara bãrãda bio quĩrĩã erob̶aya. Jũma naʌ̃ ẽjũãne b̶eara mʌ̃remĩna mʌ̃a bãrãdrʌ b̶ʌya mʌ̃ itea b̶ead̶amãrẽã idjab̶a jũmarã itea sacerdoterãda b̶ead̶amãrẽã.” Bʌa maʌ̃da israelerãa jarad̶e wãida b̶ʌa.–
EXO 19:7 Maʌ̃be Moisera Sinai eyad̶eba ed̶aa wãsia israelerã duanʌmaa. Jũẽped̶a dji bororãra trʌ̃ped̶a ãdjirãa ebud̶a nẽbʌrʌsia jũma Ãcõrẽba idjía jarad̶ada.
EXO 19:8 Maʌ̃ne jũmarã israelerãba ab̶ari quĩrãca panusid̶aa: –Ãcõrẽba jara b̶ʌra dairãba jũma od̶ia.– Ara maʌ̃da Moisera Sinai eyad̶e ʌ̃taa wãped̶a Ãcõrẽa mãwã panuped̶ad̶ara jarasia.
EXO 19:9 Maʌ̃ne Ãcõrẽba idjía jarasia: –Mʌ̃ra jʌ̃rãrã pãĩmane bʌ ume bed̶ead̶e zeya israelerãba dadji bed̶eabʌdara ũrĩnamãrẽã. Mãwã ãdjirãba jũma bʌa jarabʌrʌra ĩjã panania.–
EXO 19:10 Idjab̶a Ãcõrẽba Moisea jarasia: –Israelerãa jarad̶e wãdua nu nurẽma ãdjia acʌ duanʌne mʌ̃ra Sinai eyad̶aa zeida. Maʌ̃ bẽrã id̶i, nu bid̶a ãdjirãba od̶ida panʌa maʌ̃ ewarid̶e mʌ̃ itea bia duanani carea. Mʌ̃ quĩrãpita duanani bẽrã wua tãtod̶ada jʌ̃ pananida panʌa.
EXO 19:12 Idjab̶a naʌ̃ eya carra sẽyãda aud̶u jũrã b̶ʌdua. Israelerãra maʌ̃ sẽyã b̶ʌd̶eba ed̶aa wãnacara panʌa. Ãdjirãa jaradua: “Naʌ̃ eyad̶e ʌ̃taa bãrãra wãnacara panʌa ni dji carraya bid̶a wãnacara panʌa. Bariduada wãibʌrʌ wãrãda beuida b̶ʌa.”
EXO 19:13 Bariduada maʌ̃ sẽyã b̶ʌd̶eba ed̶aa wãibʌrʌ ni ab̶aʌba idjira jidad̶e wãcara b̶ʌa, ãtebʌrʌ mõgaraba tab̶ari bead̶ida panʌa wa chaba drʌ bead̶ida panʌa. Animarãda wa ẽberã sid̶a ed̶aa wãibʌrʌ idjira bead̶ida panʌa. Ab̶abe cachiru dãrã jĩguabʌrʌd̶e bãrãra naʌ̃ eya carra sẽyã jũrã b̶ʌ caita wãnida panʌa.–
EXO 19:14 Maʌ̃be Moisera Sinai eyad̶eba ed̶aa wãsia israelerãmaa. Jũẽped̶a ãdjirãa jarasia: –Bãrãba od̶ida panʌa nu nurẽma Ãcõrẽ itea bia duanani carea.– Ara maʌ̃da ãdji wuara tãtosid̶aa.
EXO 19:15 Idjab̶a Moiseba ãdjirãa jarasia: –Nu nurẽmabema carea bãrãra bãdji quima ume quĩrãipa cãĩnida panʌa.–
EXO 19:16 Ewari ũbead̶e diaped̶a baada b̶ae nũmesia. Maʌ̃ne jʌ̃rãrã pãĩmaba Sinai eyara ãnã eronũmesia idjab̶a cachiru quĩrãca dãrã jĩgua nũmesia. Maʌ̃ carea jũma israelerãra dauperabʌdaba ure duanesid̶aa.
EXO 19:17 Maʌ̃be Moiseba israelerãra ãdjirã duanʌmaʌba Sinai eya carrad̶aa edesia Ãcõrẽra bed̶ea b̶ʌda ũrĩnamãrẽã.
EXO 19:18 Sinai eyara cowaga nũmesia Ãcõrẽra tʌbʌ urua bara zed̶a bẽrã. Maʌ̃ cowaara pea bad̶a cowa quĩrãca nũmasia. Idjab̶a jũma maʌ̃ eyara minijĩchia ure nũmesia.
EXO 19:19 Maʌ̃ne cachiru quĩrãca jĩguabarira jĩguaara nũmesia. Moiseba Ãcõrẽa bed̶eabʌrʌza Ãcõrẽba panubadjia baa jĩguabʌrʌ quĩrãca.
EXO 19:20 Ãcõrẽ Sinai eya borod̶aa zesid̶e Moisera trʌ̃sia ʌ̃taa zemãrẽã. Ara maʌ̃da Moisera ʌ̃taa wãsia.
EXO 19:21 Maʌ̃ne Ãcõrẽba Moisea jarasia: –Israelerãmaa ed̶aa wãdua. Ãdjirãa jaradua naʌ̃ eya carra aud̶u jũrã b̶ʌ sẽyãneba ed̶aa zecara panʌda mʌ̃ acʌd̶i carea. Mãwã od̶ibʌrʌ beud̶ia.
EXO 19:22 Sacerdoterãba ẽberãrã carea mʌ̃́a bed̶eabadamĩna maʌ̃ sẽyãneba ed̶aa zed̶acara panʌa mʌ̃ acʌd̶i carea. Ãdjirã bid̶a od̶ida panʌa mʌ̃ itea bia duanani carea. Mãwã od̶aẽ́bʌrʌ mʌ̃a ãdjirãra quinibiya.–
EXO 19:23 Moiseba Ãcõrẽa jarasia: –Israelerãra naʌ̃ Sinai eyad̶e ʌ̃taa poya zed̶aẽ́a, bʌa dairãa mãwã jara b̶ʌd̶a bẽrã. Bʌa naʌ̃ eya carra aud̶u jũrã dairãa sẽyãda b̶ʌbisia, naʌ̃ eyara ab̶abe bʌ itea b̶amãrẽã.–
EXO 19:24 Ãcõrẽba idjía jarasia: –Israelerãmaa ed̶aa wãdua. Maʌ̃be Aaroʌ̃da nama ʌ̃taa enedua. Baribʌrʌ sacerdoterãra, dewararã sid̶a naʌ̃ eya carra aud̶u jũrã b̶ʌ sẽyãneba ed̶aa zed̶acara panʌa ʌ̃taa mʌ̃maa zed̶i carea. Mãwã od̶ibʌrʌ mʌ̃a ãdjirãra quinibiya.–
EXO 19:25 Ara maʌ̃da Moisera ed̶aa wãped̶a israelerãa Ãcõrẽba jarad̶ara jũma nẽbʌrʌsia.
EXO 20:1 Ãcõrẽba naʌ̃gʌda jũma jarasia:
EXO 20:2 –Mʌ̃ra Ãcõrẽa. Mʌ̃abʌrʌ bãrãra Egiptod̶e nezoca b̶ead̶ada ẽdrʌ enesia.
EXO 20:3 Mʌ̃ awara bãrãba bariduada ãcõrẽ quĩrãca erob̶earãnadua.
EXO 20:4 Baridua bajãnebema za quĩrãca, naʌ̃ ẽjũãnebema za quĩrãca, doed̶abema za quĩrãca bid̶a orãnadua maʌ̃́a iwid̶id̶i carea.
EXO 20:5 Baridua jʌwaba od̶a quĩrãpita quĩrã ed̶aa b̶arrud̶aped̶a maʌ̃́a iwid̶irãnadua idjab̶a bia bed̶earãnadua. Mʌ̃drʌ Ãcõrẽ bẽrã mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bãrãba ab̶abe mʌ̃́abʌrʌ iwid̶id̶ida idjab̶a bia bed̶ead̶ida. Maʌ̃ bẽrã bãrãba mʌ̃da igarad̶aped̶a cadjiruada o pananibʌrʌ, mʌ̃a bãrãda, bãrã warrarãda, bãrã wiuzaquerãda, ãdjirã warrarã sid̶a cawa o b̶aya.
EXO 20:6 Baribʌrʌ bãrãba mʌ̃da quĩrĩã panananibʌrʌ, idjab̶a mʌ̃ leyra ĩjã o pananibʌrʌ, mʌ̃a bãrãra, jũma bãrã warrarãneba yõbʌdarã sid̶a ewariza quĩrĩã b̶aya.
EXO 20:7 Mʌ̃ra bãrã Ãcõrẽa. Mʌ̃ trʌ̃ra bariduad̶e trʌ̃ jararãnadua. Ab̶aʌba mʌ̃ trʌ̃da bariduad̶e trʌ̃ jaraibʌrʌ, mʌ̃a maʌ̃ ẽberãra cawa oya.
EXO 20:8 Quĩrãnebad̶adua ʌ̃nãũbada ewarira mʌ̃ itea wagad̶i carea.
EXO 20:9 Bãrãba od̶ida panʌra sei ewarid̶e jũma od̶adua.
EXO 20:10 Sietebema ewarira ʌ̃nãũbada ewaria. Maʌ̃ ewarira mʌ̃ itea wagad̶ida panʌa. Maʌ̃ ewarid̶e bãrãba ni cãrẽ trajura od̶acara panʌa. Bãrã warrarãba, bãrã caurãba, bãrã nezoca umaquĩrãrãba, bãrã nezoca wẽrãrãba, bãrã animarãba, ãĩbemarã bãrã tãẽna b̶ea bid̶a ni cãrẽ trajura od̶acara panʌa.
EXO 20:11 Mʌ̃a bajãda, ẽjũãda, pusada, jũma ãdjid̶e b̶ea sid̶a sei ewarid̶e jũma oped̶a sietebema ewarid̶e ʌ̃nãũna bẽrã, maʌ̃ ewarira dji biara b̶ʌda b̶ʌsia idjab̶a mʌ̃ itea wagad̶amãrẽã b̶ʌsia.
EXO 20:12 Bãrã zezara, bãrã papa sid̶a waya pananadua. Mãwã bãrãra dãrã duanania mʌ̃a bãrãa diai ẽjũãne.
EXO 20:13 Mĩã bearãnadua.
EXO 20:14 Daunemarãnadua.
EXO 20:15 Ne drʌarãnadua.
EXO 20:16 Djãrãda sewad̶eba bed̶ead̶e b̶ʌrãnadua.
EXO 20:17 Djãrã dera awuarãnadua. Djãrã quimara awuarãnadua. Djãrã nezoca umaquĩrãda, djãrã nezoca wẽrãda, djãrã pacada, burro sid̶a awuarãnadua. Ab̶ed̶a ne jũma djãrãba erob̶ʌra awuarãnadua.–
EXO 20:18 Israelerãba cachiru quĩrãca jĩgua nũmʌda, baa sid̶a ũrĩsid̶aa. Idjab̶a Sinai eyad̶e cowaga nũmʌda unusid̶aa. Maʌ̃ne ne wayaaba ure duanʌda tʌmʌ jĩga duanesid̶aa.
EXO 20:19 Ãdjirãba Moisea jarasid̶aa: –Dairãba quĩrĩãnaẽ́a Ãcõrẽra dairã ume bed̶eaida. Idjida dairã ume bed̶eaibʌrʌ, beud̶ia. Bʌabʌrʌ dairãa bed̶eadua. Maʌ̃drʌ quĩrãcuita ũrĩnia.–
EXO 20:20 Moiseba panusia: –Ne wayarãnadua. Ãcõrẽra nãwã ze b̶ʌa bãrãba sãwã od̶i cawaya. Idjia quĩrĩã b̶ʌa bãrãba idji wayaad̶eba cadjiruara o pananaẽ́da.–
EXO 20:21 Maʌ̃be Moisera Sinai eyad̶e ʌ̃taa wãsia jʌ̃rãrã pãĩma cowaga nũmʌne ed̶a Ãcõrẽ b̶ʌmaa. Baribʌrʌ israelerãra tʌmʌ jĩga duanesid̶aa.
EXO 20:22 Maʌ̃ne Ãcõrẽba Moisea jarasia: –Israelerãa nãwã jaradua: “Bãrã cʌwʌrʌba ũrĩsid̶aa mʌ̃a bajãneba bãrãa bed̶ea b̶ʌda.
EXO 20:23 Maʌ̃ bẽrã oro od̶ada idjab̶a parata od̶ada baridua za quĩrãca orãnadua maʌ̃́a iwid̶id̶i carea.
EXO 20:24 Animarã babue diabada mʌ̃ itea od̶i carea egoroda ʌ̃tʌ boromea bued̶adua. Bãrã ovejada, chiwatuda, paca sid̶a bead̶aped̶a maʌ̃ ʌ̃rʌ̃ mʌ̃́a babue diad̶ida panʌa. Maʌ̃ awara mʌ̃ ume necai b̶ai careabema animarãda maʌ̃ ʌ̃rʌ̃ diad̶ida panʌa. Mʌ̃a bãrãa jarabʌrʌma ara maʌ̃ quĩrãca od̶adua mʌ̃da bia jarad̶i carea. Mama mʌ̃ra zeya bãrã carebai carea.
EXO 20:25 Mʌ̃ itea animarã babue diabada obʌdad̶e mõgarada ʌ̃tʌ pã bued̶ibʌrʌ, maʌ̃ mõgarara daucha chĩ orãnadua. Bãrãba mõgarada daucha chĩ od̶ibʌrʌ maʌ̃ mõgarara mʌ̃ quĩrãpita biẽ́ b̶ʌa.
EXO 20:26 Idjab̶a animarã babue diabadad̶e ʌ̃taa dumeneba wãrãnadua dewararãba bãrãra ãcad̶a jira b̶ʌ quĩrãca unurãnamãrẽã.”–
EXO 21:1 Ãcõrẽba Moisea jarasia: –Naʌ̃ leyda israelerãa jaradua.
EXO 21:2 Bariduaba ab̶arica hebreoda idji nezoca bamãrẽã nẽdoibʌrʌ, sei poabe idji nezoca baya. Siete poa jũẽnacarea maʌ̃ ẽberãra nezoca bad̶ada ẽdrʌya. Ẽdrʌbʌrʌd̶e idjia ẽdrʌi careabema parata diaida b̶ad̶ara diaẽ́a.
EXO 21:3 Maʌ̃ nezoca nẽdosid̶e deu b̶asibʌrʌ, ẽdrʌbʌrʌd̶e idub̶a ẽdrʌida b̶ʌa. Quima bara b̶asibʌrʌ, ẽdrʌbʌrʌd̶e dji quima bara ẽdrʌida b̶ʌa.
EXO 21:4 Baribʌrʌ dji nẽdod̶aba maʌ̃ nezocada quima diaibʌrʌ, maʌ̃ne nezocaba warrarãda wa caurãda unuibʌrʌ, ẽdrʌbʌrʌd̶e idub̶a ẽdrʌida b̶ʌa. Idji quimara, warrarã sid̶a dji nẽdod̶aba idji itea jũma peida b̶ʌa.
EXO 21:5 Baribʌrʌ maʌ̃ nezocaba dji quimada, dji warrarãda, idji nẽdod̶a sid̶a quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, ẽdrʌ amaaba nãwã jaraida b̶ʌa: “Mʌ̃ quimada, mʌ̃ warrarãda, mʌ̃ nẽdod̶a sid̶a quĩrĩã b̶ʌ bẽrã mʌ̃ra ẽdrʌ quĩrĩãẽ́ b̶ʌa.”
EXO 21:6 Maʌ̃ne dji nẽdod̶aba idjira dji bororãmaa edeida b̶ʌa jũmarãba cawad̶amãrẽã maʌ̃ nezocara ẽdrʌ quĩrĩãẽ́ b̶ʌda. Maʌ̃be dji nezocara ded̶e ed̶a wãbada icawa edeped̶a dji nẽdod̶aba idji cʌwʌrʌra cũmia b̶ʌba uya suida b̶ʌa. Maʌ̃be maʌ̃ nezocara idji nẽdod̶ad̶e baya ab̶a jaid̶abʌrʌd̶aa.
EXO 21:7 Bariduaba idji cauda nezoca bamãrẽã nẽdobueibʌrʌ, maʌ̃ wẽrãcaura poya ẽdrʌẽ́a umaquĩrã nezoca ẽdrʌbari quĩrãca.
EXO 21:8 Dji nẽdod̶aba maʌ̃ wẽrãcaura edai carea nẽdosibʌrʌ, baribʌrʌ idjira biẽ́ unuped̶a edaẽ́bʌrʌ, idji ẽdrʌi careabema paratara idu diabida b̶ʌa. Dji nẽdod̶aba maʌ̃ wẽrãra igarasimĩna drua ãĩbemarãa nẽdobuecara b̶ʌa.
EXO 21:9 Dji nẽdod̶aba maʌ̃ wẽrãcauda idji warra quima bamãrẽã nẽdosibʌrʌ, idji cau quĩrãca erob̶aida b̶ʌa.
EXO 21:10 Dji nẽdod̶aba dewara wẽrãda edaibʌrʌ, idjia naãrã erob̶ad̶ara igaraiẽ́ b̶ʌa. Idjia wad̶ibid̶a ne coi careabemada, wua sid̶a dia b̶aida b̶ʌa. Wad̶ibid̶a idji quima ara quĩrãca erob̶aida b̶ʌa.
EXO 21:11 Idjia ne coi careabemada, wua sid̶a dia b̶aẽ́bʌrʌ, idjab̶a idji quima araa quĩrãca erob̶aẽ́bʌrʌ, maʌ̃ wẽrãra ẽdrʌida b̶ʌa idji ẽdrʌi careabema parata diaida b̶ad̶a diaẽ́.
EXO 21:12 Bariduaba djãrã puo b̶ʌd̶e beaibʌrʌ, idjira bead̶ida panʌa.
EXO 21:13 Baribʌrʌ mĩã beai crĩchaẽ́ b̶ʌd̶e ab̶aʌba djãrãda beaibʌrʌ, idjira bead̶iẽ́ panʌa Ãcõrẽba maʌ̃gʌra iduaribid̶a bẽrã. Baribʌrʌ djãrã bead̶ara mʌ̃a jara b̶ʌmaa wãida b̶ʌa. Mama dewararãba idjira jidad̶acara panʌa bead̶i carea.
EXO 21:14 Baribʌrʌ bariduaba mĩã beai crĩcha erob̶ʌd̶e djãrãda beaibʌrʌ, idjira animarã babue diabadamaa mĩrũ wãbʌrʌ sid̶a dji bororãba jidad̶aped̶a bead̶ida panʌa.
EXO 21:15 Bariduaba dji zezada dji papa sid̶a puoibʌrʌ, idjira bead̶ida panʌa.
EXO 21:16 Bariduaba djãrãda nẽdobuei carea jidaibʌrʌ, idjira bead̶ida panʌa. Idjia jidad̶ada nẽdobuesibʌrʌ wa wad̶ibid̶a jida erob̶ʌbʌrʌ, idjira bead̶ida panʌa.
EXO 21:17 Bariduaba dji zezada, dji papa sid̶a biẽ́ jaraibʌrʌ, idjira bead̶ida panʌa.
EXO 21:18 Ijara panʌne ab̶aʌba dewarabemada mõgaraba wa jʌwaba chĩbʌrʌ, baribʌrʌ beaẽ́bʌrʌ, idjira bead̶iẽ́ panʌa. Idjia puod̶ara cʌd̶ad̶e b̶eibʌrʌ idjab̶a pirab̶aribʌrʌd̶e bardonaba wãida b̶ʌbʌrʌ, djãrã puod̶aba idji cacua bia b̶emãrẽã diaida b̶ʌa. Idji traju poya oẽ́ b̶ʌ ewari sid̶a jũma diaida b̶ʌa.
EXO 21:20 Bariduaba idji nezoca wẽrãda wa nezoca umaquĩrãda bacuruba u erob̶ʌd̶e beaibʌrʌ, idjira cawa od̶ida panʌa.
EXO 21:21 Baribʌrʌ ewari umé babʌrʌd̶e idji nezocara wad̶i zocai b̶ʌbʌrʌ, idjira cawa od̶iẽ́ panʌa maʌ̃ nezocara idjid̶e bẽrã.
EXO 21:22 Umaquĩrã djõ panʌne ab̶aʌba wẽrã b̶iogoa b̶ʌda puoped̶a warrada ʌradʌgaibʌrʌ, baribʌrʌ dji wẽrãda bia b̶esira, dji puod̶aba diaida b̶ʌa dji wẽrã quimaba bãrã bororã bid̶a jara panʌ quĩrãca.
EXO 21:23 Baribʌrʌ maʌ̃ wẽrãra beusira dji bead̶ara ab̶arica bead̶ida panʌa. Dji wẽrãra bio cacua biẽ́ b̶esira dji mãwã od̶ara nãwã od̶ida panʌa.
EXO 21:24 Dauda ãrĩsira ab̶arica dau ãrĩnida panʌa. Quid̶ada b̶ʌasira ab̶arica quid̶a b̶ʌatad̶ida panʌa. Jʌwada biẽ́ b̶esira ab̶arica jʌwa biẽ́ b̶ʌd̶ida panʌa. Jĩrũda biẽ́ b̶esira ab̶arica jĩrũ biẽ́ b̶ʌd̶ida panʌa.
EXO 21:25 Õgo bátasira ab̶arica bátad̶ida panʌa. Djarada cõãsira ab̶arica cõãtad̶ida panʌa. Idjab̶a parreba osira ab̶arica parreba otad̶ida panʌa.
EXO 21:26 Bariduaba idji nezoca wẽrã daud̶e wa nezoca umaquĩrã daud̶e chĩped̶a ãrĩbʌrʌ, maʌ̃ nezocara ẽdrʌ b̶ʌida b̶ʌa idji dau ãrĩna carea.
EXO 21:27 Idji nezoca wẽrã quid̶ada wa nezoca umaquĩrã quid̶ada b̶ʌaibʌrʌ, maʌ̃ nezocara ẽdrʌ b̶ʌida b̶ʌa idji quid̶a b̶ʌad̶a carea.
EXO 21:28 Pacaba umaquĩrãda wa wẽrãda cachuba su beaibʌrʌ, maʌ̃ pacara mõgaraba tab̶ari bead̶ida panʌa. Bead̶aped̶a dji djarada cocara panʌa. Maʌ̃ne djibarira bed̶ead̶e b̶aẽ́a dji ẽberã beud̶a carea.
EXO 21:29 Baribʌrʌ djibariba maʌ̃ pacara cadrʌa b̶ʌda cawa b̶ʌmĩna ẽrã erob̶aibʌrʌ, idjira bed̶ead̶e b̶aya maʌ̃ pacaba wẽrãda wa umaquĩrãda beaibʌrʌ. Maʌ̃ pacara mõgaraba tab̶ari bead̶ida panʌa. Djibari sid̶a bead̶ida panʌa.
EXO 21:30 Baribʌrʌ beabid̶i cãyãbara dji beud̶a ẽberãrãba paratada iwid̶id̶ibʌrʌ, paca djibariba beu amaaba dji bororãba jarabʌda quĩrãca diaida b̶ʌa.
EXO 21:31 Ara maʌ̃ quĩrãca od̶ida panʌa pacaba umaquĩrã warrada su beaibʌrʌ wa wẽrãcauda su beaibʌrʌ.
EXO 21:32 Pacaba djãrã nezoca umaquĩrãda wa djãrã nezoca wẽrãda cachuba su beaibʌrʌ, maʌ̃ pacara mõgaraba tab̶ari bead̶ida panʌa. Maʌ̃ paca djibariba nezoca djibaría parata torroda treinta diaida b̶ʌa.
EXO 21:33 Bariduaba baido juebada uria corod̶a ʌ̃rʌ̃ jũãtrʌ b̶ʌda ãyã b̶ʌibʌrʌ, wa baido juebada uria coroped̶a ewa b̶eibʌrʌ, djãrã pacada wa burroda maʌ̃ uriad̶e ed̶a b̶aeped̶a beuibʌrʌ, dji uria ewa b̶ʌd̶aba djibariba iwid̶ibʌrʌ quĩrãca diaida b̶ʌa. Maʌ̃ne maʌ̃ animarã beud̶ada idjid̶e baya.
EXO 21:35 Pacaba djãrã pacada beaibʌrʌ, djibarirãba dji zocai b̶ʌ pacada nẽdobued̶aped̶a maʌ̃ paratara ãdjiza ẽsadra edad̶ida panʌa. Dji paca beud̶a sid̶a ãdjiza ẽsadra edad̶ida panʌa.
EXO 21:36 Baribʌrʌ bariduaba idji pacada cadrʌa b̶ʌda cawa b̶ʌmĩna ẽrã erob̶aibʌrʌ, maʌ̃ne idji pacaba djãrã pacada beaibʌrʌ, idji pacada diaida b̶ʌa dji paca beud̶abari. Maʌ̃ne dji paca beud̶ada idjid̶e baya.
EXO 22:1 Bariduaba pacada wa ovejada drʌaped̶a beaibʌrʌ wa nẽdobueibʌrʌ, naʌ̃ quĩrãca oida b̶ʌa. Pacada drʌasira paca juesuma jẽda diaida b̶ʌa. Ovejada drʌasira oveja quĩmãrẽ jẽda diaida b̶ʌa.
EXO 22:2 Bariduada diamasi ne drʌa b̶ʌd̶e de djibariba beaibʌrʌ, mĩã bead̶a carea bed̶ead̶e b̶aẽ́a.
EXO 22:3 Baribʌrʌ ãsa de djibariba maʌ̃ ne drʌa b̶ʌda beaibʌrʌ, mĩã bead̶a carea bed̶ead̶e b̶aya. Bariduada ne drʌaped̶a jidad̶ibʌrʌ, idjia drʌad̶abari jẽda diaida b̶ʌa. Jẽda diai carea neẽ́ b̶ʌbʌrʌ, idjira nezoca bamãrẽã nẽdobued̶ida panʌa idjia drʌad̶abari jẽda diad̶i carea.
EXO 22:4 Bariduaba pacada, burroda, wa ovejada drʌaibʌrʌ, idji jidabʌdad̶e maʌ̃ animarãda wad̶i zocai erob̶ʌbʌrʌ, jẽda diaida b̶ʌa. Maʌ̃ awara ab̶a aud̶u diaida b̶ʌa.
EXO 22:5 Bariduaba idji ẽjũãne wa uva u erob̶ʌma idji animarãda ne cod̶amãrẽã ẽrãbueibʌrʌ, baribʌrʌ maʌ̃ animarãra djãrã ẽjũãne ne cod̶e wãnibʌrʌ, djibarira bed̶ead̶e b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã dji ẽjũã djibaría idji néud̶ebema dji biara b̶ʌda diaida b̶ʌa.
EXO 22:6 Bariduaba idji ẽjũã babuebʌrʌd̶e djãrã néu ewad̶ada wa ewaẽ́ b̶ʌ sid̶a bá wãibʌrʌ, dji bád̶aba jũma dji bá wãnabari diaida b̶ʌa.
EXO 22:7 Ab̶aʌba paratada wa ne bariduada djãrã ded̶e waga erob̶ʌd̶e dewaraʌba drʌaibʌrʌ, dji ne drʌad̶ara jidad̶aped̶a idjia drʌad̶ada jẽda diaida b̶ʌa. Maʌ̃ awara ab̶a aud̶u diaida b̶ʌa.
EXO 22:8 Baribʌrʌ dji ne drʌad̶ada jidad̶aẽ́bʌrʌ, dji ne waga erob̶ad̶ara bãrã bororãmaa eded̶ida panʌa. Maʌ̃be ãdjia quĩrãcuita iwid̶id̶ida panʌa idjia maʌ̃ ne waga erob̶ad̶ara drʌasi cawaya.
EXO 22:9 Paca carea, burro carea, oveja carea, cacuad̶e jʌ̃bada carea, ne baridua adua b̶ad̶a carea bid̶a ijarad̶ibʌrʌ, ãdjira bãrã bororãmaa wãnida panʌa. Maʌ̃ne dji bororãba quĩrãcuita iwid̶id̶aped̶a cawa jarad̶ia caida bed̶ead̶e b̶ʌda. Maʌ̃be dji bed̶ead̶e b̶ʌba djibaría ãdji ijara panʌ careabemada umé diaida b̶ʌa.
EXO 22:10 Bariduaba burroda, pacada, ovejada, wa baridua animarã sid̶a dewaraa wagabi b̶ʌd̶e maʌ̃ animarãda beuibʌrʌ, wa cawaẽ́ne idub̶a puaibʌrʌ, wa ni ab̶aʌba ununaẽ́ne drʌad̶ibʌrʌ, dji animarã waga erob̶ad̶aba Ãcõrẽ quĩrãpita wãrãneba jaraida b̶ʌa maʌ̃ animarã drʌaẽ́ b̶ʌda. Maʌ̃ jarad̶ara djibariba ĩjãida b̶ʌa. Mãwãra dji animarã waga erob̶ad̶aba djibaría maʌ̃ animarãbari diaiẽ́ b̶ʌa.
EXO 22:12 Baribʌrʌ idjia idu drʌabibʌrʌ, maʌ̃ animarãbari djibaría diaida b̶ʌa.
EXO 22:13 Idjia waga erob̶ʌ animarãda mẽãbema animarãba beaibʌrʌ, dji beud̶ara edeida b̶ʌa acʌbi carea mẽãbema animarãba wãrãda beasida. Mãwãra maʌ̃ animarãbari djibaría diaiẽ́ b̶ʌa.
EXO 22:14 Bariduaba trajabada animarãda iwid̶i edeped̶a djibari neẽ́ne maʌ̃ animarãra idub̶a puaibʌrʌ wa beuibʌrʌ, dji eded̶aba maʌ̃ animarãbari djibaría diaida b̶ʌa.
EXO 22:15 Baribʌrʌ maʌ̃ animarã puabʌrʌd̶e wa beubʌrʌd̶e djibarida aria b̶aibʌrʌ, dji animarã eded̶aba maʌ̃ animarãbari diaiẽ́ b̶ʌa. Idjab̶a maʌ̃ animarã edei carea paratada diasibʌrʌ, maʌ̃ animarãda idub̶a puaibʌrʌ wa beuibʌrʌ, dji eded̶aba maʌ̃ animarãbari waa diaiẽ́ b̶ʌa.
EXO 22:16 Ẽberãba wẽrã umaquĩrã adua b̶ʌda cũrũgaped̶a idji ume cãĩbʌrʌ, maʌ̃ wẽrãra dewara ume quima edai carea bed̶ea b̶ʌẽ́ b̶ʌbʌrʌ, maʌ̃ ẽberãba quima edai careabema paratara dji wẽrã zezaa diaida b̶ʌa idjab̶a dji wẽrãra edaida b̶ʌa.
EXO 22:17 Baribʌrʌ dji wẽrã zezaba idji cauda maʌ̃ ẽberãa dia quĩrĩãẽ́bʌrʌ, dji ẽberãba maʌ̃ wẽrãra edaẽ́mĩna quima edai careabema paratara diaida b̶ʌa.
EXO 22:18 Jũma jãĩbana wẽrãrãda bead̶ida panʌa.
EXO 22:19 Bariduaba animarãda oibʌrʌ, idjira bead̶ida panʌa.
EXO 22:20 Bariduaba animarãda mʌ̃́a babue diai cãyãbara dewara ãcõrẽa babue diaibʌrʌ, idjira bead̶ida panʌa.
EXO 22:21 Ãĩbema bãrã tãẽna b̶eada biẽ́ orãnadua. Quĩrãnebad̶adua bãrã sid̶a Egiptod̶e ãĩbemarã basida.
EXO 22:22 Pẽdra wẽrãra wa jẽrãmãrã sid̶a biẽ́ orãnadua.
EXO 22:23 Bãrãba ãdjirã biẽ́ o panʌ carea mʌ̃́a quĩrã djuburiada iwid̶id̶ibʌrʌ, ãdjia iwid̶i panʌra mʌ̃a ũrĩped̶a carebaya.
EXO 22:24 Mʌ̃ quĩrũbid̶eba iduaribiya dji quĩrũba djõne zed̶aped̶a bãrãra necoba bead̶ida. Mãwã bãrã quimara pẽdra bad̶ia idjab̶a bãrã warrarã sid̶a jẽrãmãrã bad̶ia.
EXO 22:25 Mʌ̃ purud̶ebema ne neẽ́ quiruba parata iwid̶id̶ara diad̶ibʌrʌ, idjia jẽda diabʌrʌd̶e aud̶u iwid̶irãnadua ʌ̃cʌrʌba aud̶u jẽda diabibada quĩrãca.
EXO 22:26 Bariduaba parata iwid̶id̶a wãrãda jẽda diaida cawabi carea idjia jĩsua carea jʌ̃barida b̶eibʌrʌ, dji parata diad̶aba maʌ̃ra erob̶eiẽ́ b̶ʌa. Queui naẽna dji parata diad̶aba maʌ̃ra diad̶e wãida b̶ʌa djibariba boro cãĩ carea waa neẽ́ b̶ʌ bẽrã. Diad̶e wãẽ́bʌrʌ, djibariba jĩsua carea mʌ̃́a quĩrã djuburiada iwid̶ibʌrʌ, mʌ̃a carebaya mʌ̃ra quĩrã djuburiaid̶a b̶ʌ bẽrã.
EXO 22:28 Mʌ̃da, bãrã bororã sid̶a biẽ́ jararãnadua.
EXO 22:29 Mʌ̃a b̶ʌd̶a ewarid̶e bãrã néu naãrã ewabʌdad̶ebemada, uva b̶ad̶ebema sid̶a arid̶e diad̶adua. Jũma bãrã umaquĩrã warra dji nabema tobʌrʌda mʌ̃́a diad̶ida panʌa.
EXO 22:30 Paca umaquĩrã dji nabema tobʌrʌda, oveja umaquĩrã dji nabema tobʌrʌ sid̶a bãrãba jũma mʌ̃́a bea diad̶ida panʌa. Maʌ̃ animarã zaquera dji papa ume siete ewaribe b̶aya. Nurẽma ochobema ewarid̶e mʌ̃́a bea diad̶ida panʌa.
EXO 22:31 Bãrã israelerãra mʌ̃ itea bia b̶ead̶ida panʌa. Maʌ̃ bẽrã baridua animarã mẽãbemaba bead̶ada bãrãba cod̶acara panʌa. Maʌ̃ djarara usaa diad̶adua cod̶amãrẽã.
EXO 23:1 Djãrãda sewad̶eba jararãnadua. Ẽberã cadjirua od̶ara sewad̶eba carebarãnadua dji cawa obari quĩrãpita.
EXO 23:2 Dewararãba cadjirua o duanʌne ab̶arica orãnadua. Dji cawa obari quĩrãpita dewararãba dji cadjirua od̶aare sewad̶eba bed̶ea duanʌne ab̶arica orãnadua.
EXO 23:3 Idjab̶a dji cawa obari quĩrãpita mĩã djuburi quiruare sewad̶eba bed̶earãnadua.
EXO 23:4 Bʌ dji quĩrũ paca aduad̶ada wa burro aduad̶ada unuibʌrʌ, idjía diad̶e wãdua.
EXO 23:5 Burroda ne zʌgʌaba b̶ae tab̶ʌda unusira ara mãwã b̶erãdua. Djibarira bʌ ume dji quĩrũmĩna carebadua maʌ̃ animarãra piradrʌmãrẽã.
EXO 23:6 Mĩã djuburi quiru cawa obʌdad̶e arid̶e od̶ida panʌa.
EXO 23:7 Sewad̶eba djãrã jara panʌra ũrĩniẽ́ panʌa. Ẽberã bed̶ea neẽ́ b̶ʌra bead̶iẽ́ panʌa. Mãwã obʌrʌra mʌ̃ quĩrãpita bed̶ead̶e b̶eya.
EXO 23:8 Bariduaba paratada idjiare bed̶eamãrẽã diaibʌrʌ, maʌ̃ paratara edarãnadua. Edad̶ibʌrʌ daub̶errea panʌ quĩrãca panenaped̶a jipa cawa od̶aẽ́a. Mãwãra dji bed̶ea neẽ́ b̶ʌda bed̶ead̶e b̶ʌd̶ia.
EXO 23:9 Ãĩbema bãrã tãẽna b̶eara biẽ́ orãnadua. Bãrãba cawa panʌa djãrã druad̶e b̶ʌd̶e dadjira sãwã b̶abarida, bãrãra Egiptod̶e drua ãĩbemarã basi bẽrã.
EXO 23:10 Sei poa bãrã ẽjũãra od̶aped̶a ewad̶ida panʌa.
EXO 23:11 Baribʌrʌ siete poa jũẽbʌrʌd̶e ẽjũãra od̶iẽ́ panʌa. Maʌ̃ poad̶e bãrãnebema ne neẽ́ qued̶eaa dji tununa pureabʌrʌra idu ewabid̶adua, idjab̶a ãdjia ewaped̶ad̶aẽ́ra idu b̶ʌd̶adua animarã mẽãbemarãba cod̶amãrẽã. Ara maʌ̃ quĩrãca od̶adua bãrã uvara, olivo sid̶a.
EXO 23:12 Bãrãra sei ewari trajad̶ida panʌa. Baribʌrʌ sietebema ewarid̶e bãrãra ʌ̃nãũnida panʌa. Bãrã pacada, burroda, nezocada, idjab̶a drua ãĩbema bãrã tãẽna panʌ sid̶a ʌ̃nãũnida panʌa wayacusa ʌb̶ʌad̶i carea.
EXO 23:13 Jũma mʌ̃a jarad̶ada quĩrãcuita od̶adua. Dewara ãcõrẽca b̶eaa ni maãrĩ bid̶a iwid̶irãnadua.
EXO 23:14 Poaza b̶arima ũbea bãrãba ewari dromada mʌ̃ itea od̶ida panʌa.
EXO 23:15 Naãrã paʌ̃ ẽsãbari neẽ́ cobada ewarida od̶ida panʌa. Bãrãba siete ewari paʌ̃ ẽsãbari neẽ́ b̶ʌda cod̶ida panʌa mʌ̃a jarad̶a quĩrãca. Maʌ̃ra od̶adua mʌ̃a jara b̶ʌd̶a ewari Abib jed̶ecod̶e, bãrãra maʌ̃ jed̶ecod̶e Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a bẽrã. Maʌ̃ ewarid̶e mʌ̃́a ne diai carea neẽ́ b̶ʌra mʌ̃ quĩrãpita wãcara b̶ʌa.
EXO 23:16 Maʌ̃ awara bãrã néud̶ebema naãrã ewaped̶ad̶a carea b̶ʌsrid̶a ewarida od̶ida panʌa. Idjab̶a bãrã néu jũma ewaped̶ad̶acarea bid̶a b̶ʌsrid̶a ewarida od̶ida panʌa.
EXO 23:17 Mʌ̃ra bãrã Boroa. Poaza jũma umaquĩrãrãba mʌ̃ quĩrãpita maʌ̃ ũbeabema ewari dromara od̶e ze pananida panʌa.
EXO 23:18 Animarã mʌ̃́a babue diabʌdad̶e dji oada paʌ̃ ẽsãbari bara b̶ʌ ume babue diarãnadua. Idjab̶a ʌ̃nadrʌi naẽna dji dragara jũma babued̶ida panʌa.
EXO 23:19 Bãrã néu naãrã ewabʌdad̶ebemada dji biara b̶ʌdrʌ mʌ̃ ded̶aa diad̶e zed̶adua. Chiwatu zaquera dji papa jub̶ad̶e djurãnadua.
EXO 23:20 Ũrĩnadua. Mʌ̃ nezoca bajãnebemada bãrã na wãbiya bia waga edemãrẽã mʌ̃a bãrã itea erob̶ʌ ẽjũãnaa.
EXO 23:21 Jũma idjia jara b̶ʌra ĩjã od̶adua. Ĩjã od̶aẽ́bʌrʌ idjia bãrãra quĩrã djuburiaẽ́a, mʌ̃ trʌ̃neba bed̶ea b̶ʌ bẽrã.
EXO 23:22 Baribʌrʌ idjia jara b̶ʌda quĩrãcuita ĩjã od̶ibʌrʌ idjab̶a mʌ̃a obi jarad̶ada jũma ĩjã od̶ibʌrʌ, bãrã dji quĩrũ ume mʌ̃ra dji quĩrũ baya. Bãrã ume djõne zebʌdad̶e mʌ̃drʌ ãdjirã ume djõya.
EXO 23:23 Mʌ̃ nezoca bajãnebemada bãrã na wãya. Idjia bãrãra edeya amorreorã, hititarã, perezeorã, cananeorã, heveorã, jebuseorã druad̶aa. Maʌ̃rã ẽberãrãra mʌ̃a jũma jõbiya.
EXO 23:24 Mama jũẽbʌdad̶e ãdjirãba obada quĩrãca orãnadua. Ãdji jʌwaba ocuad̶a ãcõrẽ quĩrãpita quĩrã ed̶aa b̶arrud̶aped̶a iwid̶irãnadua ni bia bed̶earãnadua. Ãdji jʌwaba ocuad̶a ãcõrẽra idjab̶a maʌ̃ ãcõrẽa bia bed̶ead̶i carea eropanʌ sid̶a ab̶ed̶a jũma ãrĩnadua.
EXO 23:25 Ab̶abe mʌ̃́abʌrʌ bia bed̶ead̶adua. Maʌ̃ne mʌ̃a bãrãra carebaya. Mʌ̃a baidoda, cod̶i sid̶a diaya. Mʌ̃a iduaribiẽ́a bãrãra cacua biẽ́ b̶ead̶ida.
EXO 23:26 Bãrã druad̶e wẽrãrãra warra ʌradʌgad̶aẽ́a. Wẽrãrã warra tod̶acara neẽ́ baya. Idjab̶a mʌ̃a bãrãra dãrã zocai b̶ʌya.
EXO 23:27 Bãrã wãbʌdaza mʌ̃a maʌ̃ druad̶ebemarãra ne wayabiya. Ãdjirãba sãwã od̶ida cawaẽ́ panania. Maʌ̃ba bãrã jũẽbʌdad̶e ãyã mĩrũ pirapod̶ia.
EXO 23:28 Mʌ̃a heveorãra, hititarãra, cananeorã sid̶a ãyã pirapobiya nedʌrrʌba ãdjirã ãyã pirapobibari quĩrãca.
EXO 23:29 Baribʌrʌ poa ab̶aʌd̶e mʌ̃a ãdjirãra jũma ãyã jʌretaẽ́a. Mãwã obʌrʌbara maʌ̃ druara ẽberã neẽ́ b̶eped̶a mẽãbema animarãra jũmawãyã yõnaped̶a bãrãra biẽ́ ocasid̶aa.
EXO 23:30 Maʌ̃ carea mʌ̃a maʌ̃ druad̶ebemarãra pĩãca ãyã jʌrecuaya. Maʌ̃ne bãrã yõ wãnane maʌ̃ ẽjũãra jũma edad̶ia.
EXO 23:31 Mʌ̃a bãrãa dia b̶ʌ ẽjũãra b̶ʌa Pusa Purru abadad̶eba ab̶a Pusa Mediterraneo abadad̶aa idjab̶a ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶eba ab̶a Euprate dod̶aa. Mʌ̃a bãrãra carebaya jũma ẽberãrã maʌ̃ ẽjũãne panʌra poyad̶aped̶a ãyã jʌrecuad̶amãrẽã.
EXO 23:32 Maʌ̃ ẽberãrã ume bed̶ea b̶ʌrãnadua. Ãdji ãcõrẽca b̶eada bãrã druad̶e erob̶earãnadua.
EXO 23:33 Maʌ̃ ẽberãrãra bãrã druad̶e idu b̶ebirãnadua. Iduaribid̶ibʌrʌ ãdjirãba bãrãa ãdji ãcõrẽca b̶eara ẽpẽbid̶ia. Mãwã bãrãba cadjiruara od̶aped̶a biẽ́ panania.–
EXO 24:1 Maʌ̃be Ãcõrẽba Moisea jarasia: –Aaroʌ̃da, Nadáda, Abiuda, idjab̶a setenta israelerã bororã sid̶a bʌ ume naʌ̃ eyad̶e ʌ̃taa enedua. Ãdjirãra tʌmʌ chĩrãborod̶e b̶arru copanenaped̶a mʌ̃́a bia bed̶ead̶ida panʌa.
EXO 24:2 Ãdjirãra mʌ̃ caita zecara panʌa. Ab̶abe bʌdrʌ mʌ̃ caita zeida b̶ʌa. Maʌ̃ awara ni ab̶aʌda bʌ ume naʌ̃ eyad̶e ʌ̃taa zecara b̶ʌa.–
EXO 24:3 Maʌ̃be Moisera israelerãmaa ed̶aa zeped̶a Ãcõrẽ leyra jũma nẽbʌrʌsia. Maʌ̃ne jũma israelerãba ab̶ari quĩrãca nãwã jarasid̶aa: –Dairãba Ãcõrẽ leyra jũma ĩjã od̶ia.–
EXO 24:4 Ara maʌ̃da Moiseba Ãcõrẽ leyra jũma b̶ʌsia. Nurẽma diaped̶ed̶a pirab̶ariped̶a Moiseba animarã babue diabadada Sinai eya carra osia. Maʌ̃ awara animarã babue diabada caita idjia mõgara waib̶ʌada doce ʌ̃ta nũmʌcuasia. Maʌ̃ doce mõgaraba jara b̶ʌa Israel warrarãneba doce puru yõped̶ad̶ada.
EXO 24:5 Maʌ̃be Moiseba cũdrarãda diabuesia paca zaquerãda Ãcõrẽa babue diacuad̶amãrẽã idjab̶a Ãcõrẽ ume necai b̶ai careabema paca zaquerãda bea diacuad̶amãrẽã.
EXO 24:6 Maʌ̃ paca zaque oa piaped̶ad̶ada ẽsadra Moiseba eped̶ecod̶e wea edasia. Dji ẽsadra b̶ed̶ada animarã babue diabada ʌ̃rʌ̃ jĩãposia.
EXO 24:7 Maʌ̃be Ãcõrẽ leyra edaped̶a Moiseba israelerã quĩrãpita jĩgua lesia. Maʌ̃ ũrĩnaped̶a israelerãba jarasid̶aa: –Ãcõrẽ leyra dairãba jũma ĩjã od̶ia.–
EXO 24:8 Maʌ̃be Moiseba eped̶ecod̶e wea erob̶ʌ oada edaped̶a israelerã ʌ̃rʌ̃ jĩãpo b̶ʌd̶e nãwã jarasia: –Naʌ̃ oaba jara b̶ʌa Ãcõrẽba dadjirã ume bed̶ea b̶ʌd̶ara dadjirãba, idjia bid̶a jũma od̶ida.–
EXO 24:9 Mãwãnacarea Moisera, Aaroʌ̃ra, Nadára, Abiura, idjab̶a setenta israelerã bororã sid̶a Sinai eyad̶e ʌ̃taa wãsid̶aa.
EXO 24:10 Maʌ̃ne israelerã Ãcõrẽda unusid̶aa. Idji jĩrũ edrera zapiro mõgara od̶a quĩrãca b̶asia. Bajã quĩrãca ẽsã pãwãrã b̶asia.
EXO 24:11 Israelerã bororãba Ãcõrẽra unusid̶amĩna Ãcõrẽba ãdjirãra beubiẽ́ basía. Ãcõrẽ quĩrãpita ne cosid̶aa idjab̶a baido dosid̶aa.
EXO 24:12 Mãwãnacarea Ãcõrẽba Moisea jarasia: –Sinai eyad̶e mʌ̃maa ʌ̃taa zeped̶a jʌ̃ã b̶edua. Mʌ̃a mõgara pewed̶ea b̶ʌda umé diaya. Maʌ̃ mõgarad̶e mʌ̃a ĩjã obi b̶ʌ bed̶eada b̶ʌ́ erob̶ʌa israelerãa jaradia b̶amãrẽã.–
EXO 24:13 Ara maʌ̃da Moisera idji carebabari Josue ume Sinai eyad̶e ʌ̃taa wãsid̶aa Ãcõrẽ b̶ʌmaa.
EXO 24:14 Wãni naẽna Moiseba israelerã bororãa jarasia: –Nama pananadua ab̶a dai zebʌdad̶aa. Aaroʌ̃ra, Hur sid̶a bãrã ume panania. Bariduaba nẽbʌrada oibʌrʌ, ãdjimaa wãnida panʌa maʌ̃ nẽbʌra cawa od̶amãrẽã.–
EXO 24:15 Moise Sinai eyad̶e ʌ̃taa wãsid̶e jʌ̃rãrãba maʌ̃ eyara ãnã edasia.
EXO 24:16 Maʌ̃ne Ãcõrẽ quĩrãwãrẽã dorrodorroara Sinai eya ʌ̃rʌ̃ zesia. Dji jewed̶ad̶eba israelerãba Ãcõrẽ quĩrãwãrẽã dorrodorroara maʌ̃ eya borod̶e tʌbʌ eradrʌ nũmʌ quĩrãca unusid̶aa. Jʌ̃rãrãba Sinai eyara sei ewari ãnã erob̶asia. Sietebema ewarid̶e Ãcõrẽba maʌ̃ jʌ̃rãrãneba Moisera trʌ̃sia.
EXO 24:18 Ara maʌ̃da Moisera eyad̶e ʌ̃taara wãsia jʌ̃rãrãne ed̶a. Mama b̶esia cuarenta ewari ãsa diamasi bid̶a.
EXO 25:1 Maʌ̃ne Ãcõrẽba Moisea jarasia:
EXO 25:2 –Israelerãa jaradua jũma mʌ̃ itea ne dia quĩrĩã b̶eaba bʌmaa enenida panʌda ara ãdji sod̶eba dia quĩrĩã panʌ quĩrãca.
EXO 25:3 Ãdjirãba diad̶ida panʌra naʌ̃gʌa: oroda, paratada, bronceda,
EXO 25:4 oveja cara nayãna pãwãrã od̶ada, pursupursua od̶ada, purea od̶a sid̶a. Maʌ̃ awara diad̶ida panʌa wua dji biara b̶ʌ lino od̶ada, wua chiwatu cara od̶ada,
EXO 25:5 oveja e purea od̶ada, animarã e biada, acacia bacuruda,
EXO 25:6 olivo dragada ĩbĩrã coad̶i carea. Idjab̶a querada diad̶ida panʌa olivo dragad̶aa puerad̶i carea. Maʌ̃ba ne jũma Ãcõrẽ iteabemada soad̶ida panʌa. Maʌ̃ awara diad̶ida panʌa quera bad̶i careabemada,
EXO 25:7 ónice mõgarada, dewara mõgara bia qued̶ea sid̶a sacerdote dji droma djiod̶e carad̶i carea.
EXO 25:8 Jũma maʌ̃gʌra ped̶aped̶a bãrãba mʌ̃ itea wua deda od̶ida panʌa mʌ̃ bãrã tãẽna b̶ai carea.
EXO 25:9 Maʌ̃ wua dera, dji ed̶a b̶ea sid̶a jũma mʌ̃a obi b̶ʌ quĩrãca daucha od̶ida panʌa.
EXO 25:10 Baurude acacia bacurud̶eda od̶adua. Maʌ̃ baurude drasoara bicaca umé ʌ̃rʌ̃ ẽsadra b̶aida b̶ʌa. Dji joub̶ʌara bicaca ab̶a ʌ̃rʌ̃ ẽsadra b̶aida b̶ʌa. Dji ʌ̃tʌara bicaca ab̶a ʌ̃rʌ̃ ẽsadra b̶aida b̶ʌa.
EXO 25:11 Dji jãra, dajadaare bid̶a oro idji awa quiruba bʌrad̶adua. Iquid̶aza jũma pʌrrʌga oroba tuca b̶ʌd̶adua.
EXO 25:12 Idjab̶a pĩrũ orod̶eda quĩmãrẽ omoa od̶adua. Maʌ̃ pĩrũra baurude jĩrũza cara b̶ʌd̶adua. Mãwã orroza pĩrũra umé panania.
EXO 25:13 Idjab̶a acacia bacuruda umé biya erad̶aped̶a oroba bʌrad̶adua.
EXO 25:14 Maʌ̃ bacurura pĩrũne ed̶a berajud̶adua baurude jira eded̶i carea.
EXO 25:15 Bacurura pĩrũne ed̶a berajusid̶ara waa ẽũtarãnadua.
EXO 25:16 Maʌ̃ bauruded̶e mʌ̃a ĩjã obi b̶ʌ bed̶ea mõgarad̶e b̶ʌ́ diaira waga b̶ʌd̶adua.
EXO 25:17 Maʌ̃be oro idji awa quiruda pewed̶ea bad̶aa arid̶e od̶adua baurude ʌ̃rʌ̃ cob̶ʌd̶i carea. Dji drasoara bicaca umé ʌ̃rʌ̃ ẽsadra b̶aida b̶ʌa. Dji joub̶ʌara bicaca ab̶a ʌ̃rʌ̃ ẽsadra b̶aida b̶ʌa.
EXO 25:18 Idjab̶a oroda edad̶aped̶a mʌ̃ nezoca bajãnebema i bara b̶ʌ za quĩrãca umé toa chĩ od̶adua. Maʌ̃ra bio cara b̶ʌd̶adua dji baurude ʌ̃rʌ̃ cob̶ʌd̶i carea oped̶ad̶a ʌ̃rʌ̃. Quĩrãza iquid̶a ab̶a b̶ʌd̶ad̶ua. Mãwã jũma maʌ̃gʌra ab̶a b̶ʌ od̶a quĩrãca b̶eya.
EXO 25:20 Mʌ̃ nezoca bajãnebema i bara b̶ʌ za quĩrãca panʌra quĩrã djica ed̶aa b̶arru b̶ʌd̶adua. Ãdji iba dji baurude ʌ̃rʌ̃ cob̶ʌd̶i carea oped̶ad̶ara jũãtrʌ eropanania.
EXO 25:21 Mãwã od̶aped̶a dji baurude ʌ̃rʌ̃ cob̶ʌd̶adua. Maʌ̃ bauruded̶e mʌ̃a ĩjã obi b̶ʌ bed̶ea mõgarad̶e b̶ʌ́ diaira waga b̶ʌd̶adua.
EXO 25:22 Mama mʌ̃ra zeya bʌ ume bed̶eai carea. Mʌ̃ baurude ʌ̃rʌ̃ bajãnebema nezoca i bara panʌ ẽsi mʌ̃a israelerãa obi b̶ʌra cawabiya.
EXO 25:23 Mesa acacia bacurud̶eda od̶adua. Dji drasoara bicaca umé b̶aida b̶ʌa. Dji joub̶ʌara bicaca ab̶a b̶aida b̶ʌa. Idjab̶a dji ʌ̃tʌara bicaca ab̶a ʌ̃rʌ̃ ẽsadra b̶aida b̶ʌa.
EXO 25:24 Maʌ̃ mesara oro idji awa quiruba jũma bʌrad̶adua. Dji icawa orroza pʌrrʌga oroba tuca b̶ʌd̶adua.
EXO 25:25 Mesa ʌ̃rʌ̃ icawa bacuruda cara b̶ʌd̶adua jũgurua b̶emãrẽã. Maʌ̃ bacuru ʌ̃tʌara jʌwa jĩwĩnĩ quĩmãrẽ b̶aida b̶ʌa. Maʌ̃ sid̶a icawa pʌrrʌga oroba tuca b̶ʌd̶adua.
EXO 25:26 Maʌ̃be pĩrũ orod̶eda quĩmãrẽ omoa od̶adua. Maʌ̃ra mesa jĩrũza cara b̶ʌd̶adua dji jũgurua od̶a edrecarebe. Maʌ̃gʌd̶e ed̶a bacuruda berajud̶adua jira eded̶i carea. Maʌ̃ra acacia bacuru od̶a baida b̶ʌa. Biya eraped̶a oroba bʌrad̶adua.
EXO 25:29 Idjab̶a oro idji awa quiruda edad̶aped̶a eped̶eco b̶eada, eped̶eco jũgurua b̶eada, taza b̶eada, zoco b̶ea sid̶a mesad̶e b̶ʌd̶i carea od̶adua. Taza b̶eara, zoco b̶ea sid̶a mesad̶e b̶ʌd̶adua uva b̶a mʌ̃́a wea diad̶i carea.
EXO 25:30 Idjab̶a paʌ̃ mʌ̃ quĩrãpita b̶aida b̶ʌra maʌ̃ mesad̶e ewariza eropananadua.
EXO 25:31 Idjab̶a oro idji awa quiruda edad̶aped̶a ĩbĩrã b̶ʌbadada toa chĩ od̶adua. Dji jĩrũda, dji cacuada, dji gʌ̃rʌ̃gʌ̃rʌ̃ã nepõnõ zaca b̶eara, dji ĩbĩrã b̶ʌd̶i careabema sid̶a ab̶ari oro idji awa quirud̶ebemada b̶aida b̶ʌa.
EXO 25:32 Maʌ̃ ĩbĩrã b̶ʌbada cacuara sei jʌwate erob̶aya. Orro ab̶aare ũbea b̶aya. Dewarabema orroare bid̶a ũbea b̶aya.
EXO 25:33 Jʌwateza gʌ̃rʌ̃gʌ̃rʌ̃ã nepõnõ zaca b̶eada ũbea od̶ida panʌa.
EXO 25:34 Dji cacuad̶e bid̶a gʌ̃rʌ̃gʌ̃rʌ̃ã nepõnõ zaca b̶eada quĩmãrẽ od̶ida panʌa.
EXO 25:35 Dji jʌwate cara b̶eaza ab̶a od̶ida panʌa.
EXO 25:36 Dji gʌ̃rʌ̃gʌ̃rʌ̃ã nepõnõ zaca b̶eara, dji jʌwate b̶eara, dji cacua sid̶a ab̶ari oro idji awa quirud̶ebemada toa chĩ od̶adua.
EXO 25:37 Idjab̶a ĩbĩrãda siete od̶adua. Maʌ̃gʌrã ĩbĩrãra dji ĩbĩrã b̶ʌbada jʌwate quẽbʌza b̶ʌd̶adua mʌ̃ dejãra ʌ̃na erob̶amãrẽã.
EXO 25:38 Idjab̶a oro idji awa quiruda edad̶aped̶a ĩbĩrã quĩrã tʌbadara, ĩbĩrã quĩrã tʌd̶a ãyã edebada eped̶eco zaque sid̶a od̶adua.
EXO 25:39 Oro idji awa quiru ĩbĩrã b̶ʌbadara idjab̶a ne jũma idjid̶ebema sid̶a zabʌdad̶e dji zʌgʌara 75 libra b̶aida b̶ʌa.
EXO 25:40 Jũma daucha od̶adua mʌ̃a naʌ̃ eyad̶e unubid̶a quĩrãca.
EXO 26:1 Idjab̶a wua deda mʌ̃ itea nãwã od̶adua. Dji biara b̶ʌ lino wuada die edad̶aped̶a maʌ̃ wuad̶e ed̶a mʌ̃ nezoca bajãnebema i bara b̶ʌ zaca b̶eada oveja cara nayãna pãwãrã od̶aba, pursupursua od̶aba, purea od̶a bid̶a biya cad̶adua.
EXO 26:2 Maʌ̃ die lino wuara ab̶ari quĩrãca b̶ead̶ida panʌa. Dji drasoara veintiocho bicaca b̶ead̶ida panʌa. Dji joub̶ʌara bicaca quĩmãrẽ b̶ead̶ida panʌa.
EXO 26:3 Maʌ̃ die wuad̶ebemada juesuma edad̶aped̶a ãbaa cajud̶adua joub̶ʌa b̶emãrẽã. Ab̶ari quĩrãca ãbaa cajud̶adua dewarabema juesuma panʌ sid̶a.
EXO 26:4 Maʌ̃ wua joub̶ʌa cajud̶aza i orro ab̶aare cincuenta cʌwʌrʌ cajud̶adua. Maʌ̃ cʌwʌrʌra wua pãwãrã b̶ʌba od̶ida panʌa. Dji cʌwʌrʌra daucha quĩrã tẽũ cob̶ʌd̶adua.
EXO 26:6 Maʌ̃be oroda edad̶aped̶a wua jũẽbarida cincuenta od̶adua. Maʌ̃gʌd̶e cʌwʌrʌza jũẽcuad̶adua maʌ̃ umébema wuara ab̶abe b̶ʌ quĩrãca b̶emãrẽã. Maʌ̃ba mʌ̃ dera ãnẽb̶ari cob̶ʌd̶adua.
EXO 26:7 Maʌ̃be wua chiwatu cara od̶ada once edad̶aped̶a drasoa joub̶ʌa cajud̶adua dji nabema wua ʌ̃rʌ̃ ãnẽb̶ari cob̶ʌd̶i carea.
EXO 26:8 Maʌ̃ once wua chiwatu cara od̶ara ab̶ari quĩrãca b̶ead̶ida panʌa. Dji drasoara treinta bicaca b̶ead̶ida panʌa. Dji joub̶ʌara bicaca quĩmãrẽ b̶ead̶ida panʌa.
EXO 26:9 Maʌ̃ once wuad̶ebemada sei edad̶aped̶a ãbaa cajud̶adua joub̶ʌa b̶emãrẽã. Dewarabema juesuma sid̶a ab̶ari quĩrãca cajud̶adua. Dji sei wua ãbaa cajuped̶ad̶a nocoare b̶ʌ wuara ẽsadra ʌ̃taa b̶ed̶á cob̶ʌd̶adua.
EXO 26:10 Maʌ̃ wua joub̶ʌa cajud̶aza i orro ab̶aare cincuenta cʌwʌrʌ cajud̶adua.
EXO 26:11 Idjab̶a bronceda edad̶aped̶a wua jũẽbarida cincuenta od̶adua. Maʌ̃gʌd̶e cʌwʌrʌza jũẽcuad̶adua maʌ̃ umébema wuara ab̶abe b̶ʌ quĩrãca b̶emãrẽã.
EXO 26:12 Maʌ̃ chiwatu cara od̶a wuara dji edrebema wua cãyãbara joub̶ʌara b̶ʌ bẽrã idjab̶a drasoara b̶ʌ bẽrã, mʌ̃ de jẽdaare drasoara jira b̶ʌd̶adua. Idjab̶a orrozara bicaca ab̶a aud̶u jira b̶ʌd̶adua mʌ̃ dera bio ãnẽb̶ari b̶amãrẽã.
EXO 26:14 Maʌ̃be oveja e purea od̶ada ãbaa cajud̶adua joub̶ʌa drasoa b̶emãrẽã. Maʌ̃gʌba chiwatu cara od̶a wua ʌ̃rʌ̃ ãnẽb̶ari cob̶ʌd̶adua. Maʌ̃ ʌ̃rʌ̃ dewarabema animarã e biada joub̶ʌa drasoa cajud̶aped̶a ãnẽb̶ari cob̶ʌd̶adua.
EXO 26:15 Idjab̶a mʌ̃ wua de carea acacia bacuruda ʌrrad̶adua maʌ̃ba daucha ʌ̃ta catʌ pẽni carea. Maʌ̃gʌra dji wua cajud̶aba ãnẽb̶ariya.
EXO 26:16 Dji bacuru ʌrrad̶a drasoara die bicaca b̶ead̶ida panʌa. Dji joub̶ʌara bicaca ab̶a ʌ̃rʌ̃ ẽsadra b̶ead̶ida panʌa.
EXO 26:17 Dji ed̶aa b̶eira quid̶ate bara od̶adua. Jũma mʌ̃ wua de carea bacuru ʌrrad̶ara mãwã od̶adua.
EXO 26:18 Mʌ̃ wua de orroza veinte bacuru ʌrrad̶ada ʌ̃ta catʌ pẽnida panʌa. Maʌ̃ bacuru ʌrrad̶aza edre parata od̶a uria b̶eada umé uméa b̶ʌd̶adua dji quid̶atera maʌ̃ne ed̶a berajud̶i carea. Mãwã orroza cuarenta parata od̶a uria b̶eara b̶ʌd̶ia maʌ̃ bacuru ʌrrad̶ada daucha pẽ wãni carea.
EXO 26:22 Mʌ̃ wua de jẽdaarebemara ʌ̃mãdau b̶aebariare b̶eida b̶ʌa. Maʌ̃are sei bacuru ʌrrad̶ada ʌ̃ta catʌ pẽnida panʌa.
EXO 26:23 Maʌ̃ awara bacuru ʌrrad̶ada umé iquid̶aza ʌ̃ta catʌ pẽnida panʌa.
EXO 26:24 Dji quẽbʌra jũẽbari bara od̶adua ʌ̃tʌba ed̶aa ara catʌ cob̶emãrẽã. Iquid̶aza mãwã b̶aida b̶ʌa.
EXO 26:25 Jũma ãbaa ocho bacuru ʌrrad̶ada ʌ̃ta catʌ pẽnida panʌa. Maʌ̃ bacuru ʌrrad̶aza edre parata od̶a uria b̶eada umé uméa b̶ʌd̶adua dji quid̶atera maʌ̃ne ed̶a berajud̶i carea. Mãwã jẽdaarebema parata od̶a uria b̶eara diecisei b̶ʌd̶ia.
EXO 26:26 Idjab̶a acacia bacuruda juesuma erad̶adua de orroza pĩrũ omoa b̶ead̶e berajud̶i carea. Jẽdaare ʌ̃mãdau b̶aebariare bid̶a acacia bacuruda juesuma pĩrũ omoa b̶ead̶e berajud̶adua mʌ̃ wua dera zarea cob̶emãrẽã.
EXO 26:28 Orroza dji ẽsibema bacuru berajud̶ara dji de drasoa daucha b̶aida b̶ʌa. Dji jẽdaare b̶ʌ bacuru ẽsi berajud̶ara dji de jed̶ea daucha b̶aida b̶ʌa.
EXO 26:29 Mʌ̃ wua de carea bacuru ʌrrad̶ara oroba jũma bʌracuad̶adua. Idjab̶a pĩrũ omoa b̶eara orod̶eda od̶adua. Maʌ̃ pĩrũ b̶eara bacuru ʌrrad̶ad̶aa cara b̶ʌd̶adua maʌ̃ne ed̶a bacuru erad̶ara berajud̶i carea. Bacuru erad̶ara oroba jũma bʌrad̶adua.
EXO 26:30 Mʌ̃ wua dera od̶adua mʌ̃a naʌ̃ eyad̶e unubid̶a quĩrãca.
EXO 26:31 Idjab̶a wuada od̶adua mʌ̃ dejãne eatʌ jira b̶ʌd̶i carea. Dji biara b̶ʌ lino wuada edad̶aped̶a maʌ̃ wuad̶e ed̶a mʌ̃ nezoca bajãnebema i bara b̶ʌ zaca b̶eada oveja cara nayãna pãwãrã od̶aba, pursupursua od̶aba, purea od̶a bid̶a biya cad̶adua.
EXO 26:32 Maʌ̃be acacia bacuruda quĩmãrẽ tẽnaped̶a oroba bʌracuad̶adua. Maʌ̃ bacurura parata od̶a uria b̶ead̶e berajud̶adua mʌ̃ dejãne ʌ̃ta nũmeanamãrẽã. Bacuruza wua jũẽbari oro od̶ada cara b̶ʌd̶adua. Maʌ̃gʌd̶e wua caped̶ad̶ara eatʌ jira b̶ʌd̶adua mʌ̃ dejãra tʌaju b̶emãrẽã. Mãwã mʌ̃ wua dera dejã umé erob̶aya. Dji nocoarebema dejãra “Ãcõrẽ itea b̶ʌ dejã” ad̶ia. Dji ed̶aare b̶ʌ dejãra “Ãcõrẽ itea biara b̶ʌ dejã” ad̶ia. Mʌ̃ baurudera dji mʌ̃ itea biara b̶ʌ dejãne b̶ʌd̶adua.
EXO 26:34 Mama dji oro pewed̶ea b̶ad̶aa arid̶e od̶aped̶ad̶ara baurude ʌ̃rʌ̃ cob̶ʌd̶adua.
EXO 26:35 Idjab̶a wua eatʌ jira b̶ʌ nocoare b̶ʌ dejãne paʌ̃ b̶ʌbada mesara jʌwa araare b̶ʌd̶adua. Jʌwa acʌare ĩbĩrã b̶ʌbadada dji mesa quĩrãpe b̶ʌd̶adua.
EXO 26:36 Idjab̶a dji biara b̶ʌ lino wuada edad̶aped̶a maʌ̃ wuad̶e ed̶a oveja cara nayãna pãwãrã od̶ada, pursupursua od̶ada, purea od̶a sid̶a biya cad̶adua. Maʌ̃be acacia bacuruda juesuma tẽnaped̶a oroba bʌracuad̶adua. Maʌ̃ bacurura bronce od̶a uria b̶ead̶e berajud̶adua mʌ̃ wua ded̶e ed̶a wãbadamaa ʌ̃ta nũmeanamãrẽã. Bacuruza wua jũẽbari oro od̶ada cara b̶ʌd̶adua. Maʌ̃gʌd̶e wua cad̶ara dji ed̶a wãbadad̶e jũãtrʌ jira b̶ʌd̶adua.
EXO 27:1 Idjab̶a animarã babue diabada acacia bacurud̶eda od̶adua. Dji drasoara bicaca juesuma b̶aida b̶ʌa. Dji joub̶ʌa sid̶a bicaca juesuma b̶aida b̶ʌa quĩrã quĩmãrẽena ab̶arica b̶amãrẽã. Dji ʌ̃tʌara bicaca ũbea b̶aida b̶ʌa.
EXO 27:2 Ab̶ari bacurud̶e iquid̶aza cachu quĩrãca od̶aped̶a maʌ̃ animarã babue diabadara bronceba jũma bʌrad̶adua.
EXO 27:3 Idjab̶a tʌbʌ pora ãyã cuabadada, tʌbʌ pora tãĩbadada, oa piabadada, warebada mĩãsuda, tʌbʌdau edebada sid̶a jũma bronced̶eda od̶adua.
EXO 27:4 Idjab̶a jʌrrʌjʌrrʌa bronced̶eda od̶adua. Maʌ̃ jʌrrʌjʌrrʌara animarã babue diabadad̶e dji id̶eba ed̶aa ẽsidra cara b̶ʌd̶adua. Maʌ̃be pĩrũ omoa bronced̶eda quĩmãrẽ od̶aped̶a jʌrrʌjʌrrʌa b̶ʌmaa animarã babue diabada iquid̶aza cara b̶ʌd̶adua.
EXO 27:6 Maʌ̃be acacia bacuruda umé erad̶aped̶a bronceba bʌrad̶adua. Maʌ̃ bacurura animarã babue diabada orroza pĩrũ b̶ead̶e berajud̶adua jira eded̶i carea.
EXO 27:8 Animarã babue diabadara wãyã uria b̶aya bacuru ʌrrad̶ad̶eda od̶i bẽrã. Ara mʌ̃a naʌ̃ eyad̶e unubid̶a quĩrãca jũma daucha od̶adua.
EXO 27:9 Mʌ̃ wua dera aud̶u jũrã b̶ʌd̶adua dji biara b̶ʌ lino wuaba. Maʌ̃ aud̶u jũrã b̶ʌ orroza veinte bronce od̶a uria b̶eada b̶ʌd̶aped̶a bacuru tẽnara maʌ̃gʌd̶e ed̶a wẽãju nũmʌnadua. Maʌ̃ bacuru quẽbʌra parataba bʌrad̶adua idjab̶a wua jũẽbari parata od̶a sid̶a cara b̶ʌd̶adua. Lino wuara maʌ̃ne eatʌ jũẽcuad̶adua. Mʌ̃ wua de aud̶u jũrã b̶ʌ drasoara cien bicaca b̶aya.
EXO 27:12 Jẽdaare bid̶a bronce od̶a uria b̶eada die b̶ʌd̶aped̶a maʌ̃ne bacuru tẽnara ed̶a wẽãju nũmʌnadua. Lino wuara maʌ̃gʌd̶e eatʌ jũẽcuad̶adua. Mʌ̃ wua de aud̶u jũrã b̶ʌ jẽdaarebemara cincuenta bicaca b̶aya idjab̶a ʌ̃mãdau b̶aebariare b̶aida b̶ʌa.
EXO 27:13 Dji nocoarebemara ʌ̃mãdau odjabariare b̶aida b̶ʌa. Maʌ̃ sid̶a cincuenta bicaca b̶aya.
EXO 27:14 Maʌ̃ne dji ed̶a wãbadara ẽsidra b̶aya. Dji ed̶a wãbada jʌwa acʌare bronce od̶a uria b̶eada ũbea b̶ʌd̶aped̶a bacuru tẽnara maʌ̃ne ed̶a wẽãju nũmʌnadua. Jʌwa araare bid̶a ab̶ari quĩrãca od̶adua. Maʌ̃ne lino wuara eatʌ jũẽcuad̶adua. Dji ed̶a wãbada orro ab̶aare wuara quince bicaca b̶aya idjab̶a dewarabema orroare bid̶a quince bicaca b̶aya.
EXO 27:16 Mʌ̃ wua de aud̶u jũrã b̶ʌd̶e ed̶a wãbadara veinte bicaca b̶aya. Bronce od̶a uria b̶eada quĩmãrẽ dji ed̶a wãbadama b̶ʌd̶aped̶a bacuru tẽnara wẽãju nũmʌnadua. Maʌ̃be dji biara b̶ʌ lino wuada edad̶aped̶a maʌ̃ wuad̶e ed̶a oveja cara nayãna pãwãrã od̶ada, pursupursua od̶ada, purea od̶a sid̶a cad̶adua. Maʌ̃ wuaba dji ed̶a wãbadara jũãtrʌ b̶ʌd̶adua.
EXO 27:17 Jũma mʌ̃ wua de aud̶u jũrã b̶ʌ bacuru tẽnara bronce od̶a uria b̶ead̶e ed̶a wẽãju nũmeania. Bacuru quẽbʌza parata od̶a wua jũẽbarida erob̶ead̶ia idjab̶a parataba bʌrá b̶ead̶ia. Maʌ̃ bacurud̶e eatʌ jũẽ b̶ʌ lino wua joub̶ʌara bicaca juesuma b̶aya. Mʌ̃ wua de aud̶u jũrã b̶ʌ ẽjũã drasoara cien bicaca b̶aya. Dji jed̶eara cincuenta bicaca b̶aya.
EXO 27:19 Jũma mʌ̃ wua de dajadaarebema sid̶a bronce od̶a baya. Dji egorod̶e cachid̶i careabema sid̶a bronce od̶a baya.
EXO 27:20 Israelerãa jaradua olivo draga idji awa quiruda enenamãrẽã. Maʌ̃ dragara ĩbĩrãne wead̶ia urua b̶amãrẽã.
EXO 27:21 Aaroʌ̃ba idji warrarã bid̶a mʌ̃ wua ded̶e b̶ʌ ĩbĩrãra quewaraza coad̶ida panʌa mʌ̃ quĩrãpita urua b̶amãrẽã quewara ed̶aʌba ab̶a ʌ̃nadrʌbʌrʌd̶aa. Maʌ̃ ĩbĩrãra mʌ̃ baurude quĩrãpe b̶aya dji wua eatʌ jira b̶ʌ nocoare. Mʌ̃a ĩbĩrã coabi b̶ʌ leyra bãrã israelerãba, bãrã warrarãneba yõbʌdarã bid̶a ewariza ĩjã o pananida panʌa.
EXO 28:1 Bʌ djaba Aaroʌ̃ra, idji warrarã Nadára, Abiura, Eleazara, Itamar sid̶a bʌmaa trʌ̃cuadua mʌ̃ sacerdoterã b̶ʌmãrẽã.
EXO 28:2 Bʌ djaba Aaroʌ̃ itea djioda quĩrãwãrẽã obidua unubi carea idjidrʌ mʌ̃ sacerdote dji dromaara b̶ʌda. Mãwã israelerãba idjira waya panania. Mʌ̃a ʌ̃cʌrʌa necawaada diasia maʌ̃ djiora od̶amãrẽã. Ãdjía maʌ̃ djiora obidua.
EXO 28:4 Naʌ̃gʌda bʌ djaba Aaroʌ̃ itea od̶ida panʌa: idjia cacuad̶e wẽãju jʌ̃ida b̶ʌ torro b̶ʌda, ab̶a pãwãrã b̶ʌda, idji jãare jʌ̃ida b̶ʌda, borod̶e jʌ̃ida b̶ʌda, “mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌ cawabibari” idji so ʌ̃rʌ̃ jʌ̃ida b̶ʌda, cʌrrʌ trãjʌ̃bari sid̶a. Aaroʌ̃ warrarã itea bid̶a djiora od̶adua. Mãwã Aaroʌ̃ra, idji warrarã sid̶a mʌ̃ sacerdoterãda b̶ead̶ia.
EXO 28:5 Oro bʌrachid̶ada, lino wuada, oveja cara nayãna pãwãrã od̶ada, pursupursua od̶ada, purea od̶a sid̶a edad̶aped̶a maʌ̃gʌ djiora od̶ida panʌa.
EXO 28:6 Idji jãare jʌ̃ida b̶ʌra dji biara b̶ʌ lino wuaba od̶adua. Maʌ̃ wuad̶e ed̶a oro bʌrachid̶ada, oveja cara nayãna pãwãrã od̶ada, pursupursua od̶ada, purea od̶a sid̶a biya cad̶ida panʌa.
EXO 28:7 Equiaza jʌ̃bari bara b̶aya.
EXO 28:8 Dji cʌrrʌ trãjʌ̃barida dji biara b̶ʌ lino wuaba od̶adua. Maʌ̃ cʌrrʌ trãjʌ̃barira idji jãare jʌ̃ida b̶ʌ ume ãbaa cad̶ida panʌa ab̶a b̶ʌ quĩrãca b̶emãrẽã. Maʌ̃ cʌrrʌ trãjʌ̃barid̶e ed̶a oro bʌrachid̶ada, lino nayãnada, oveja cara pãwãrã od̶ada, pursupursua od̶ada, purea od̶a sid̶a biya cad̶ida panʌa.
EXO 28:9 Idjab̶a mõgara ónice abadada umé edad̶aped̶a maʌ̃ mõgarad̶e Israel doce warrarã trʌ̃ra jaya b̶ʌd̶adua dji nabemaneba ab̶a dji tẽãbemanaa. Mõgara ab̶aʌd̶e trʌ̃ra sei panania. Dewarabema mõgarad̶e bid̶a trʌ̃ra sei panania.
EXO 28:11 Djio obariba sẽyã jaya corobari quĩrãca ãdji trʌ̃ra maʌ̃ umébema mõgarad̶e biya jaya b̶ʌd̶ida panʌa. Maʌ̃be mõgarara oro od̶ad̶aa cara b̶ʌd̶adua.
EXO 28:12 Maʌ̃ mõgarara Aaroʌ̃ba jãare jʌ̃ida b̶ʌ equiaza ab̶a cajud̶adua. Maʌ̃ mõgarad̶e b̶ʌ́ b̶ʌba Israel warrarãda quĩrãnebabiya. Mãwã Ãcõrẽ quĩrãpita wãbʌrʌd̶e Aaroʌ̃ba Israel warrarã trʌ̃ra idji equiad̶e edeya ãdjirãnebema quĩrãnebabi carea.
EXO 28:13 Idjab̶a oro idji awa quiruba carenada umé cad̶adua. Dji quẽbʌra Aaroʌ̃ba jãare jʌ̃ida b̶ʌ equiaza oro od̶ad̶aa cara b̶ʌd̶adua.
EXO 28:15 Idjab̶a “mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌ cawabibarida” biya od̶adua Aaroʌ̃ba idji so ʌ̃rʌ̃ jʌ̃mãrẽã. Maʌ̃gʌra dji biara b̶ʌ lino wuaba od̶adua. Maʌ̃ wuad̶e ed̶a oro bʌrachid̶ada, oveja cara nayãna pãwãrã od̶ada, pursupursua od̶ada, purea od̶a sid̶a cad̶adua Aaroʌ̃ba jãare jʌ̃ida b̶ʌ caped̶ad̶a quĩrãca.
EXO 28:16 Maʌ̃ wua cad̶ara ẽsidra b̶ed̶á capirud̶adua ne wagabari quĩrãca bamãrẽã. Dji drasoara, dji joub̶ʌa sid̶a jʌwajã ewarama ab̶a b̶aida b̶ʌa.
EXO 28:17 Maʌ̃ ʌ̃rʌ̃ mõgara biya qued̶eada errecama quĩmãrẽ cara b̶ʌd̶adua. Dji nabema errecad̶e naʌ̃gʌ mõgarada b̶ʌd̶adua: rubí, crisólito, esmeralda.
EXO 28:18 Umébema errecad̶e b̶ʌd̶adua: granate, zapiro, jade.
EXO 28:19 Ũbeabema errecad̶e b̶ʌd̶adua: jacinto, ágata, amatista.
EXO 28:20 Quĩmãrẽbema errecad̶e b̶ʌd̶adua: topacio, ónice, jaspe. Jũma maʌ̃ mõgarara oro od̶ad̶aa carad̶adua.
EXO 28:21 Maʌ̃ doce mõgaraba jara b̶ʌa Israel warrarãneba doce puru yõped̶ad̶ada. Mõgaraza sẽyã quĩrãca ãdji trʌ̃ra ab̶a ab̶a jaya b̶ʌd̶adua.
EXO 28:22 Idjab̶a oro idji awa quiruba carenada umé cad̶adua “mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌ cawabibarira” Aaroʌ̃ba idji so ʌ̃rʌ̃ jʌ̃mãrẽã.
EXO 28:23 Pĩrũ orod̶eda umé od̶aped̶a “mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌ cawabibari” ʌ̃rʌ̃bema iquid̶aza cajud̶adua.
EXO 28:24 Pĩrũza carena oro cad̶a quẽbʌra ab̶a ab̶a cara b̶ʌd̶adua.
EXO 28:25 Dewarabema quẽbʌra cara b̶ʌd̶adua umébema oro od̶ad̶aa Aaroʌ̃ba jãare jʌ̃ida b̶ʌ equiaza.
EXO 28:26 Dewara pĩrũ orod̶eda umé od̶aped̶a “mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌ cawabibari” ed̶aarebema iquid̶aza edrecare cajud̶adua.
EXO 28:27 Dewara pĩrũ orod̶eda umé od̶aped̶a Aaroʌ̃ba jãare jʌ̃ida b̶ʌd̶e cajud̶adua dji cʌrrʌ trãjʌ̃bari ʌ̃taarebe.
EXO 28:28 Jʌ̃cara pãwãrã od̶aba maʌ̃ pĩrũra ãbaa jʌ̃nadua “mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌ cawabibari” edre panʌ pĩrũnaa. Mãwã “mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌ cawabibarira” Aaroʌ̃ so ʌ̃rʌ̃ catʌ cob̶eya.
EXO 28:29 “Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌ cawabibarira” Aaroʌ̃ba jʌ̃ b̶aida b̶ʌa mʌ̃ wua ded̶e ed̶a wãbʌrʌd̶e. Mãwã mʌ̃ quĩrãpita b̶ʌd̶e Israel warrarã trʌ̃ra idji so ʌ̃rʌ̃ jʌ̃ erob̶aya israelerãnebemada quĩrãnebabi carea.
EXO 28:30 “Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌ cawabibarid̶e” Uriʌ̃ idjab̶a Tumiʌ̃ abadada ed̶a b̶ʌd̶adua Aaroʌ̃ba idji so ʌ̃rʌ̃ jʌ̃ erob̶amãrẽã. Mãwã mʌ̃ quĩrãpita wãbʌrʌza maʌ̃ Uriʌ̃ idjab̶a Tumiʌ̃neba Aaroʌ̃ba poya cawaya mʌ̃a israelerãa obi b̶ʌda.
EXO 28:31 Idjab̶a wua pãwãrã b̶ʌda edad̶aped̶a Aaroʌ̃ba djio wẽãju jʌ̃ida b̶ʌda od̶adua.
EXO 28:32 Maʌ̃ wuara idji boro berajumãrẽã ẽsidra uria od̶adua. Maʌ̃ uria ira b̶ed̶atʌ cajud̶adua cõãrãmãrẽã.
EXO 28:33 Idjab̶a granadajõ za quĩrãca cad̶adua oveja cara nayãna pãwãrã od̶aba, pursupursua od̶aba, purea od̶a bid̶a. Maʌ̃ra Aaroʌ̃ba jʌ̃ida b̶ʌ pãwãrã b̶ʌ ed̶ubema id̶e mimizua pʌrrʌga cajud̶adua. Idjab̶a mimizua pʌrrʌga cajud̶adua pĩrãchiru oro od̶ada. Granadajõ za quĩrãca cad̶ada ab̶a id̶e cajud̶aped̶a maʌ̃are pĩrãchiru oro od̶ada ab̶a cajud̶adua. Jũma pʌrrʌga mãwã cajud̶adua.
EXO 28:35 Maʌ̃ djio pãwãrã b̶ʌra Aaroʌ̃ba jʌ̃ b̶aida b̶ʌa mʌ̃ wua ded̶e ne od̶e wãbʌrʌza. Mʌ̃ wua ded̶e ed̶a mʌ̃ quĩrãpita wãbʌrʌd̶e ab̶a ẽdrʌbʌrʌd̶aa pĩrãchirura jĩguad̶ia. Mãwã idjira beuẽ́a.
EXO 28:36 Idjab̶a oroda pewed̶ea berrachid̶adua. Maʌ̃ne naʌ̃ bed̶eada jaya b̶ʌd̶adua: “Ab̶a Ãcõrẽ itea b̶ʌ.”
EXO 28:37 Maʌ̃ oro pewed̶ea berrachid̶ara Aaroʌ̃ba borod̶e jʌ̃ida b̶ʌ dratuare jʌ̃cara pãwãrã b̶ʌba jʌ̃ cob̶ʌd̶adua.
EXO 28:38 Maʌ̃ra idji dratud̶e jʌ̃ b̶aida b̶ʌa jũma israelerãba dia panʌda mʌ̃a bia edai carea. Idjab̶a israelerãba mʌ̃́a ne diabʌdad̶e mʌ̃ quĩrãpita biẽ́ od̶ibʌrʌ, maʌ̃ biẽ́ oped̶ad̶ara Aaroʌ̃ba edaya.
EXO 28:39 Idjab̶a Aaroʌ̃ba djio wẽãju jʌ̃ida b̶ʌ torroa b̶ʌda dji biara b̶ʌ linoba cad̶adua. Cʌrrʌ trãjʌ̃bari sid̶a biya cad̶adua. Idji borod̶e jʌ̃ida b̶ʌ sid̶a dji biara b̶ʌ lino wuaba cad̶adua.
EXO 28:40 Aaroʌ̃ warrarã itea bid̶a djio torroa b̶ʌda, cʌrrʌ trãjʌ̃barida, ãdji borod̶e jʌ̃nida panʌ sid̶a od̶adua. Maʌ̃ djio quĩrãwãrẽã b̶ʌda jʌ̃ panʌne israelerãba ãdjirãra waya panania.
EXO 28:41 Bãrãba jũma oped̶ad̶acarea bʌ djaba Aaroʌ̃a idji warrarãa bid̶a maʌ̃ djiora jʌ̃bidua. Jʌ̃naped̶a olivo dragada ãdjirã boro ʌ̃rʌ̃ weadua unubi carea bʌa ãdjirãra mʌ̃ sacerdoterãda b̶ʌbʌrʌda.
EXO 28:42 Ãdjirãba edre jʌ̃nida panʌra lino wuad̶eda od̶adua. Maʌ̃ra cʌrrʌd̶eba ab̶a b̶acara daucha b̶aida b̶ʌa.
EXO 28:43 Aaroʌ̃ba, idji warrarã bid̶a maʌ̃ edrebemara jʌ̃nida panʌa mʌ̃ wua ded̶e ed̶a wãbʌdaza idjab̶a mʌ̃́a animarã babue diabʌdaza. Mãwã jʌ̃naẽ́bʌrʌ, ãdjirãra beud̶ia cadjiruada o panʌ bẽrã. Maʌ̃ djio jʌ̃bi b̶ʌ bed̶eara Aaroʌ̃ba, idji warrarãba, idji warrarãneba yõbʌdarã bid̶a ewariza ĩjã o pananida panʌa.
EXO 29:1 Aaroʌ̃ra, idji warrarã sid̶a mʌ̃ sacerdoterãda b̶ʌi carea bʌa nãwã oida b̶ʌa: paca zaque dji umaquĩrãda ab̶a, oveja dji umaquĩrãda umé edadua. Maʌ̃ animarãra dji biara b̶ʌdrʌ b̶ead̶ida panʌa.
EXO 29:2 Idjab̶a dji biara b̶ʌ harina trigod̶eda edaped̶a paʌ̃ ẽsãbari neẽ́ b̶eada quĩrã cacua ũbea odua; ʌ̃cʌrʌ harina awa qued̶eada, ʌ̃cʌrʌ nedraga bara b̶eada, idjab̶a ʌ̃cʌrʌ nedragaba ʌ̃rʌ̃ pʌrʌd̶ada.
EXO 29:3 Maʌ̃ paʌ̃ra jamarad̶e b̶ʌped̶a mʌ̃ wua ded̶aa ededua. Paca zaquera, oveja sid̶a ededua.
EXO 29:4 Aaroʌ̃ra idji warrarã sid̶a mʌ̃ wua ded̶e ed̶a wãbadamaa ededua. Mama ãdjirãra baidoba sʌgʌdua.
EXO 29:5 Maʌ̃be Aaroʌ̃ba jʌ̃mãrẽã oped̶ad̶ara idjía jʌ̃bidua. Idjia wẽãju jʌ̃ida b̶ʌ torroa b̶ʌda naãrã jʌ̃bidua. Maʌ̃ ʌ̃rʌ̃ dji pãwãrã b̶ʌda jʌ̃bidua. Maʌ̃ ʌ̃rʌ̃ idji jãare jʌ̃ida b̶ʌra jʌ̃biped̶a cʌrrʌ trãjʌ̃bariba trãjʌ̃ cob̶ʌdua. Maʌ̃be idji so ʌ̃rʌ̃ “mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌ cawabibarida” jʌ̃ cob̶ʌdua.
EXO 29:6 Idji borod̶e jʌ̃ida b̶ʌra jʌ̃biped̶a idji dratud̶e jʌ̃ida b̶ʌ oro pewed̶ea od̶ada jʌ̃ cob̶ʌdua.
EXO 29:7 Maʌ̃be Aaroʌ̃ boro ʌ̃rʌ̃ olivo draga quera bara b̶ʌda weadua sacerdote dji dromada b̶ʌi carea.
EXO 29:8 Idjab̶a Aaroʌ̃ warrarã sid̶a trʌ̃ped̶a ãdjia jʌ̃namãrẽã oped̶ad̶a torroa b̶eada wẽãju jʌ̃bidua.
EXO 29:9 Ãdjia jʌ̃ panʌra, Aaroʌ̃ba jʌ̃ b̶ʌ sid̶a cʌrrʌ trãjʌ̃bariba trãjʌ̃ cob̶ʌdua. Ãdjia borod̶e jʌ̃nida panʌ sid̶a jʌ̃bidua. Mãwã oida b̶ʌa ãdjirãra sacerdoterãda b̶ʌbʌrʌd̶e. Ãdjirãdrʌ, ãdji warrarãneba yõbʌdarã sid̶a ewariza mʌ̃ sacerdoterãda b̶ead̶ia.
EXO 29:10 Maʌ̃be paca zaqueda mʌ̃ wua ded̶e ed̶a wãbada quĩrãpe eneped̶a Aaroʌ̃ba idji warrarã bid̶a ãdji jʌwara maʌ̃ paca zaque boro ʌ̃rʌ̃ b̶ʌd̶ida panʌa.
EXO 29:11 Mama paca zaquera mʌ̃ quĩrãpita beadua.
EXO 29:12 Maʌ̃be dji oara piaped̶a bʌ jʌwa jĩwĩnĩra maãrĩ b̶egueaped̶a animarã babue diabada cachu quĩrãca b̶ead̶e soadua. Mãwã soaped̶a oa b̶ed̶ara animarã babue diabada cob̶ʌ caita weadua.
EXO 29:13 Maʌ̃be paca zaque b̶ited̶abemada edadua: dji tʌrida, nequimada, idjab̶a cotrua umena dji draga bara. Maʌ̃ra jũma babuedua animarã babue diabadad̶e.
EXO 29:14 Maʌ̃ paca zaque cacuara, dji era, dji ã sid̶a ãyã tʌmʌ edeped̶a jũma babuedua. Maʌ̃ animarãra mãwã oida b̶ʌa Aaroʌ̃ba idji warrarã bid̶a cadjirua oped̶ad̶ara mʌ̃a quĩrãdoamãrẽã.
EXO 29:15 Mãwãnacarea umébema oveja mʌ̃ wua ded̶e enenada ab̶a edaped̶a Aaroʌ̃ba idji warrarã bid̶a ãdji jʌwara maʌ̃ oveja boro ʌ̃rʌ̃ b̶ʌd̶ida panʌa.
EXO 29:16 Maʌ̃be beabʌrʌd̶e dji oara piadua. Maʌ̃ oaba jĩãpodua animarã babue diabada ʌ̃rʌ̃ idjab̶a orrocawa bid̶a.
EXO 29:17 Maʌ̃be ovejara drapetaped̶a tʌcuadua. Dji jĩrũra, dji jʌ̃si sid̶a sʌgʌped̶a jũma ãbaa buedua dji boro bara.
EXO 29:18 Maʌ̃be animarã babue diabadad̶e jũma mʌ̃́a babue diadua. Maʌ̃ra mʌ̃a bia unuya.
EXO 29:19 Oveja b̶ed̶ara edaped̶a Aaroʌ̃ba idji warrarã bid̶a ãdji jʌwara oveja boro ʌ̃rʌ̃ b̶ʌd̶ida panʌa.
EXO 29:20 Maʌ̃be beabʌrʌd̶e dji oara piaped̶a soadua Aaroʌ̃ jʌwa araarebema cʌwʌrʌ id̶e, idji jʌwa araarebema jʌwapapad̶e, idjab̶a idji jʌwa araarebema jĩrũpapad̶e bid̶a. Ara maʌ̃ quĩrãca idji warrarã sid̶a odua. Oa b̶ed̶ara animarã babue diabada orroza jĩãpodua.
EXO 29:21 Maʌ̃ oa dji animarã babue diabadad̶e jĩãpod̶ada maãrĩ edaped̶a pueradua olivo draga quera bara b̶ʌd̶aa. Maʌ̃gʌba Aaroʌ̃ ʌ̃rʌ̃, idji warrarã ʌ̃rʌ̃, ãdjia jʌ̃ panʌ ʌ̃rʌ̃ bid̶a jĩãpodua. Mãwã Aaroʌ̃ra, idji warrarãra, ãdjia jʌ̃ panʌ sid̶a mʌ̃ itea b̶ead̶ia.
EXO 29:22 Maʌ̃be dji oveja dragada, dji druda, dji tʌrida, nequimada, cotruada umena dji draga bara, idjab̶a jʌwa araarebema chĩde sid̶a edadua. (Bʌa maʌ̃ ovejara beaya Aaroʌ̃ra, idji warrarã sid̶a mʌ̃ sacerdoterãda b̶ʌcuai carea.)
EXO 29:23 Idjab̶a mʌ̃ quĩrãpita enena jamarad̶e b̶ʌ paʌ̃ ẽsãbari neẽ́ b̶eada ũbea edadua; ab̶a harina awa od̶ada, ab̶a nedraga bara od̶ada, idjab̶a nedragaba ʌ̃rʌ̃ pʌrʌd̶ada.
EXO 29:24 Maʌ̃ paʌ̃ra, dji oveja b̶ited̶abema edad̶ara, dji chĩde sid̶a b̶ʌdua Aaroʌ̃ jʌwad̶e, idji warrarã jʌwad̶e bid̶a. Jũma ãdji jʌwad̶e b̶ʌd̶ara ãdjirãba ʌ̃taa wad̶ida panʌa mʌ̃́a diad̶i carea.
EXO 29:25 Ʌ̃taa waped̶ad̶acarea wayacusa edaped̶a jũma babuedua dji animarã babue diabadad̶e oveja naãrã babued̶a ʌ̃rʌ̃. Maʌ̃ babue diabʌrʌra mʌ̃a bia unuya.
EXO 29:26 Maʌ̃be oveja jã nocoarebema djarada bʌ jʌwad̶e edaped̶a ʌ̃taa wadua mʌ̃́a diai carea. Ʌ̃taa waped̶a maʌ̃ djarara bʌre baya.
EXO 29:27 Id̶iba ʌ̃taa bãrã israelerãba mʌ̃ ume necai b̶ai careabema oveja mʌ̃́a diad̶e zebʌdaza dji jã nocoarebema djarada, jʌwa araarebema chĩde sid̶a Aaroʌ̃ba idji warrarã bid̶a ʌ̃taa wad̶aped̶a ãdji itea edad̶ida panʌa.
EXO 29:29 Aaroʌ̃ jaid̶ad̶acarea idjid̶eba yõbʌdarãba idjia jʌ̃ b̶ad̶ara eropanania. Ãdjid̶ebemada ab̶a edad̶aped̶a maʌ̃ra domia ab̶a jʌ̃ b̶aida b̶ʌa sacerdote dji droma bai carea. Mãwãnacarea mʌ̃ wua ded̶e Aaroʌ̃ba ob̶abada quĩrãca o b̶aida b̶ʌa.
EXO 29:31 Aaroʌ̃ra mʌ̃ sacerdoteda b̶ʌbʌrʌd̶e oveja jã nocoarebema djarada edaped̶a mʌ̃ wua de aud̶u jũrã b̶ʌd̶e ed̶a djudua.
EXO 29:32 Djuped̶a Aaroʌ̃ba idji warrarã bid̶a maʌ̃ oveja djarara, paʌ̃ jamarad̶e b̶ed̶a sid̶a cod̶ida panʌa mʌ̃ wua ded̶e ed̶a wãbada caita.
EXO 29:33 Maʌ̃ djarad̶ebemada, paʌ̃nebema sid̶a mʌ̃́a babue diaya ãdjirãra mʌ̃ itea b̶ʌi carea idjab̶a ãdjirãba cadjirua oped̶ad̶ara mʌ̃a quĩrãdoamãrẽã. Maʌ̃ bẽrã ab̶abe ãdjiabʌrʌ maʌ̃ ad̶ubad̶ara cod̶ida panʌa. Maʌ̃ra mʌ̃́a diad̶a bẽrã dewara ẽberãba cocara b̶ʌa.
EXO 29:34 Maʌ̃ oveja djara djud̶ara, paʌ̃ sid̶a jũma cod̶aẽ́bʌrʌ nurẽma diaped̶ed̶a dji ad̶ubad̶ara jũma babued̶ida panʌa. Dji ad̶ubad̶ara cocara panʌa maʌ̃ ovejara mʌ̃́a diaped̶ad̶a bẽrã.
EXO 29:35 Domia ab̶a mʌ̃a jarad̶a quĩrãca odua Aaroʌ̃ra idji warrarã sid̶a mʌ̃ sacerdoterãda b̶ʌi carea.
EXO 29:36 Maʌ̃ne ewariza paca zaque dji umaquĩrãda ab̶a beaped̶a mʌ̃́a babue diadua Aaroʌ̃ba idji warrarã bid̶a cadjirua oped̶ad̶ara mʌ̃a quĩrãdoamãrẽã idjab̶a animarã babue diabadara mʌ̃ quĩrãpita bia b̶ʌmãrẽã. Ewariza animarã babue diabadara olivo draga quera bara b̶ʌba soadua mʌ̃ itea bia b̶ʌmãrẽã. Mãwã animarã babue diabadara mʌ̃ itea bio bia b̶eped̶a bariduaba waraibʌrʌ maʌ̃ sid̶a mʌ̃ itea b̶eya.
EXO 29:38 Ewariza sacerdoterãba animarã babue diabadad̶e oveja zaque poa ab̶a b̶eada umé babue diad̶ida panʌa.
EXO 29:39 Diaped̶ed̶a ab̶a babue diad̶ida panʌa, dewarabemara queubʌrʌd̶e babue diad̶ida panʌa.
EXO 29:40 Diaped̶ed̶a oveja babue diabʌdad̶e dji biara b̶ʌ harinada eped̶eco jũgurua umé edad̶aped̶a olivo dragad̶aa boteya ab̶a bʌratʌd̶aped̶a maʌ̃ sid̶a mʌ̃́a babue diad̶ida panʌa. Maʌ̃ awara animarã babue diabada ʌ̃rʌ̃ uva b̶ada boteya ab̶a wead̶ida panʌa. Queubʌrʌd̶e oveja babue diabʌdad̶e ara maʌ̃ quĩrãca od̶ida panʌa. Maʌ̃ra mʌ̃a bia unuya.
EXO 29:42 Aaroʌ̃ warrarãneba yõbʌdarã bid̶a ara maʌ̃ quĩrãca ovejara mʌ̃ quĩrãpita babue diad̶ida panʌa mʌ̃ wua ded̶e ed̶a wãbada quĩrãpe. Mama mʌ̃ra bãrã israelerãmaa zeped̶a bʌ ume bed̶ea b̶aya. Maʌ̃ne mʌ̃ quĩrãwãrẽã dorrodorroaba jũma mʌ̃ wua de aud̶u jũrã b̶ʌd̶e ed̶a b̶ʌra mʌ̃ itea erob̶aya.
EXO 29:44 Mãwã wua dera, animarã babue diabada sid̶a mʌ̃ itea bia b̶ʌya. Aaroʌ̃ra, idji warrarã sid̶a mʌ̃ itea bia b̶ʌya mʌ̃ sacerdoterãda b̶ead̶amãrẽã.
EXO 29:45 Mʌ̃ra bãrã israelerã tãẽna b̶aya idjab̶a bãrã Ãcõrẽ baya.
EXO 29:46 Maʌ̃ne bãrãba cawad̶ia mʌ̃ra bãrã Ãcõrẽda. Cawad̶ia mʌ̃abʌrʌ bãrãra Egiptod̶eba ẽdrʌ enesida bãrã tãẽna b̶ai carea. Mʌ̃ra bãrã Ãcõrẽa.–
EXO 30:1 Idjab̶a Ãcõrẽba jarasia: –Quera bá diabadada acacia bacurud̶eda od̶adua.
EXO 30:2 Dji drasoara, joub̶ʌa sid̶a bicaca ab̶a b̶aida b̶ʌa quĩrã quĩmãrẽena ab̶arica b̶amãrẽã. Dji ʌ̃tʌara bicaca umé b̶aida b̶ʌa. Iquid̶aza ab̶ari bacurud̶e cachu quĩrãca od̶adua.
EXO 30:3 Oro idji awa quiruba jũma bʌrad̶adua. Icawa pʌrrʌga oroba tuca b̶ʌd̶adua.
EXO 30:4 Pĩrũ omoa b̶ea orod̶eda quĩmãrẽ od̶aped̶a orroza umé cara b̶ʌd̶adua dji tuca b̶ʌ edrecare. Maʌ̃ pĩrũne ed̶a bacuruda berajud̶adua jira eded̶i carea.
EXO 30:5 Maʌ̃ra acacia bacurud̶eda baida b̶ʌa. Biya erad̶aped̶a oroba bʌrad̶adua.
EXO 30:6 Quera bá diabadara mʌ̃ wua ded̶e ed̶a b̶ʌd̶adua dji ed̶aarebema wua eatʌ jira b̶ʌ quĩrãpe. Maʌ̃ wua jẽdaare mʌ̃ baurudeda dji ʌ̃rʌ̃ cob̶ʌi bara b̶aya. Mama mʌ̃ra bʌ ume bed̶ea b̶aya.
EXO 30:7 Diaped̶aza Aaroʌ̃ba ĩbĩrã acʌd̶e zebʌrʌd̶e quera bá diabadad̶e querada bá diaida b̶ʌa.
EXO 30:8 Quewaraza bid̶a ĩbĩrã coad̶e zebʌrʌd̶e querada bá diaida b̶ʌa. Ara maʌ̃ quĩrãca ewariza bãrãba bãrã warrarãneba yõbʌdarã bid̶a querada mʌ̃ quĩrãpita bá dia pananida panʌa.
EXO 30:9 Quera bá diabadad̶e baridua quera mʌ̃a jarad̶aẽ́ra bá diarãnadua. Idjab̶a animarãda, harina od̶a sid̶a maʌ̃ ʌ̃rʌ̃ mʌ̃́a babue diarãnadua. Uva b̶a sid̶a maʌ̃ ʌ̃rʌ̃ mʌ̃́a wea diarãnadua.
EXO 30:10 Quera bá diabadara mʌ̃ itea bio bia b̶aida b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã poaza b̶arima ab̶a Aaroʌ̃ba maʌ̃ quera bá diabada cachu quĩrãca b̶ead̶e oaba soaida b̶ʌa mʌ̃ itea bia b̶amãrẽã. Maʌ̃ oara idjia edaida b̶ʌa bãrã israelerãba cadjirua oped̶ad̶a carea animarã beabʌrʌd̶e. Idji warrarãneba yõbʌdarã bid̶a ara maʌ̃ quĩrãca poaza o pananida panʌa.–
EXO 30:11 Idjab̶a Ãcõrẽba Moisea jarasia:
EXO 30:12 –Israeld̶ebema umaquĩrã juachabʌrʌd̶e beud̶a amaaba jũma ãdjirãba mʌ̃́a paratada diad̶ida panʌa. Mãwã ãdjirã juachabʌrʌd̶e quininaẽ́a.
EXO 30:13 Juachabʌrʌd̶e ãdjirãza paratada sei gramo mʌ̃ ded̶e zabada quĩrãca mʌ̃́a diad̶ida panʌa.
EXO 30:14 Jũma umaquĩrã veinte poad̶eba ʌ̃taa b̶ea juachabʌrʌd̶e maʌ̃ paratara mʌ̃́a diad̶ida panʌa.
EXO 30:15 Dji parata bara b̶ʌba sei gramo aud̶u diaiẽ́ b̶ʌa idjab̶a dji parata neẽ́ quiruba sei gramo ed̶aara diaiẽ́ b̶ʌa. Ãdjirã juachabʌrʌd̶e beud̶a amaaba jũmarãba daucha diad̶ida panʌa.
EXO 30:16 Ãdjirãba diaped̶ad̶a paratara edaped̶a mʌ̃ wua ded̶ebema parataba od̶ida panʌra obidua. Maʌ̃ parataba mʌ̃́a quĩrãnebabi b̶aya bãrã israelerãba maʌ̃gʌra diasid̶ada beud̶a amaaba.–
EXO 30:17 Idjab̶a Ãcõrẽba Moisea jarasia:
EXO 30:18 –Ne sʌgʌbada eped̶eco waib̶ʌada dji acʌ b̶ʌd̶i bara bronced̶eda od̶adua. Maʌ̃ra animarã babue diabada jẽdaare mʌ̃ wua de caita b̶ʌd̶adua. Maʌ̃gʌd̶e baidoda jue ũmʌnadua.
EXO 30:19 Aaroʌ̃ra idji warrarã sid̶a mʌ̃ wua ded̶e ed̶a wãni naẽna wa animarã mʌ̃́a babue diad̶i naẽna ãdji jʌwara jĩrũ sid̶a maʌ̃ baidoba sʌgʌd̶ida panʌa. Mãwã ãdjirãra beud̶aẽ́a. Maʌ̃ sʌgʌbi jarad̶ara Aaroʌ̃ba idji warrarãneba yõbʌdarã bid̶a ewariza ĩjã o pananida panʌa.–
EXO 30:22 Idjab̶a Ãcõrẽba Moisea jarasia:
EXO 30:23 –Naʌ̃gʌ querada edad̶adua: mirra querada doce libra, canela querada sei libra, cálamo querada sei libra, casia querada doce libra. Maʌ̃ quera zʌgʌara mʌ̃ ded̶e zabada quĩrãca zadua. Maʌ̃ awara olivo dragada galoʌ̃ ab̶a edad̶adua.
EXO 30:25 Jũma maʌ̃ querara olivo dragad̶aa puerad̶adua quera o cawa b̶ʌba obari quĩrãca. Maʌ̃ olivo draga quera bara b̶ʌba ne jũma mʌ̃ iteabemara soad̶ia.
EXO 30:26 Maʌ̃gʌba mʌ̃ wua deda soadua: mʌ̃ baurudeda, paʌ̃ b̶ʌbada mesada, jũma maʌ̃ mesad̶e b̶eada, ĩbĩrã b̶ʌbadada, jũma maʌ̃ ĩbĩrãnebemada, quera bá diabadada, animarã babue diabadada, jũma maʌ̃ animarã babue diabadad̶ebemada, idjab̶a ne sʌgʌbada eped̶eco waib̶ʌada dji acʌ b̶ʌbada bara.
EXO 30:29 Jũma maʌ̃gʌra mʌ̃ itea bio bia b̶ʌi carea mãwã soad̶ida panʌa. Mãwãnacarea bariduaba waraibʌrʌ, maʌ̃ sid̶a mʌ̃ itea b̶eya.
EXO 30:30 Maʌ̃ olivo draga quera bara b̶ʌda Aaroʌ̃ boro ʌ̃rʌ̃, idji warrarã boro ʌ̃rʌ̃ bid̶a weadua mʌ̃ sacerdoterãda b̶ead̶amãrẽã.
EXO 30:31 Israelerãa nãwã jaradua: “Naʌ̃ ewarid̶eba ʌ̃taa naʌ̃ olivo draga quera bara b̶ʌba ab̶abe Ãcõrẽ iteabemadrʌ soad̶ida panʌa, idji itea od̶a bẽrã.
EXO 30:32 Baridua ẽberã ʌ̃rʌ̃ weacara panʌa. Idjab̶a ni ab̶aʌba naʌ̃ olivo draga quera bara b̶ʌ quĩrãca ara idji itea ocara b̶ʌa. Naʌ̃ olivo draga quera bara b̶ʌra ab̶abe mʌ̃ itea b̶ʌ bẽrã baridua quera quĩrãca erob̶ead̶iẽ́ panʌa.
EXO 30:33 Bariduaba naʌ̃ olivo draga quera bara b̶ʌ quĩrãca ara idji itea oibʌrʌ, idjira ãyã jʌretabued̶ida panʌa bãrã israelerã tãẽnabemada. Idjab̶a baridua ẽberã ʌ̃rʌ̃ naʌ̃ olivo draga quera bara b̶ʌda weaibʌrʌ, dji wead̶ara ãyã jʌretabued̶ida panʌa.”–
EXO 30:34 Idjab̶a Ãcõrẽba Moisea jarasia: –Naʌ̃gʌ querada edad̶adua: estacte querada, ámbar querada, gálbano querada, idjab̶a incienso quera idji awa quiruda. Maʌ̃ quera b̶eara ab̶ari quĩrãca edad̶aped̶a ãbaa puerad̶adua bai careabema quera oi carea, quera o cawa b̶ʌba obari quĩrãca. Ãbaa puerabʌdad̶e tãda ed̶a b̶ʌd̶adua maʌ̃ querara mʌ̃ itea bio bia b̶emãrẽã.
EXO 30:36 Maʌ̃be maãrĩ edad̶aped̶a nãũcha ʌrab̶ad̶adua. Maʌ̃ra bá nũmʌnida panʌa quera bá diabada ʌ̃rʌ̃ mʌ̃ baurude quĩrãpe. Mama mʌ̃ra bʌ ume bed̶ea b̶aya. Maʌ̃ bai careabema querara ab̶abe mʌ̃ itea b̶aya.
EXO 30:37 Ni ab̶aʌba maʌ̃ quera quĩrãca ara idji itea ocara b̶ʌa. Maʌ̃ra ab̶abe mʌ̃ itea b̶ʌ bẽrã, baridua bai careabema quera quĩrãca erob̶ead̶iẽ́ panʌa.
EXO 30:38 Bariduaba maʌ̃ quera quĩrãca ara idji itea oibʌrʌ, maʌ̃ ẽberãra bãrã israelerã tãẽnabemada ãyã jʌretabued̶ida panʌa.–
EXO 31:1 Maʌ̃be Ãcõrẽba Moisea jarasia:
EXO 31:2 –Ũrĩdua. Mʌ̃a Uri warra Bezaleelda edasia mʌ̃ wua de od̶i ẽberãrã boroda b̶amãrẽã. Idjira Judad̶eba yõna Hur wiuzaquea.
EXO 31:3 Mʌ̃ Jaureda, necawaada, crĩcha cawaada, idjab̶a ne o cawa b̶ai crĩcha sid̶a mʌ̃a idjía diasia.
EXO 31:4 Mãwã idjira biya ne o cawa b̶ʌa orod̶ebemada, paratad̶ebemada, bronced̶ebema sid̶a.
EXO 31:5 Mõgara biya qued̶ead̶ebemada o cawa b̶ʌa idjab̶a cara cawa b̶ʌa. Bacurud̶ebema sid̶a o cawa b̶ʌa. Ab̶ed̶a ne jũmada o cawa b̶ʌa.
EXO 31:6 Maʌ̃ awara mʌ̃a Ahisamá warra Aholiáda edasia Bezaleel carebamãrẽã. Idjira Daʌ̃neba yõnaa. Jũma mʌ̃ wua de od̶i ẽberãrãa mʌ̃a necawaada diasia mʌ̃a obi jarad̶ara jũma od̶amãrẽã.
EXO 31:7 Ãdjirãba naʌ̃da od̶ida panʌa: mʌ̃ wua deda, mʌ̃ baurudeda, maʌ̃ baurude ʌ̃rʌ̃ cob̶eida, jũma mʌ̃ wua ded̶e b̶ead̶i sid̶a.
EXO 31:8 Mʌ̃ wua ded̶e b̶ead̶ira naʌ̃gʌa: paʌ̃ b̶ʌbada mesada, jũma maʌ̃ mesad̶e b̶aida, ĩbĩrã b̶ʌbada oro idji awa quiruda, jũma maʌ̃ ĩbĩrãnebemada, quera bá diabadada, animarã babue diabadada, jũma maʌ̃ animarã babue diabadad̶ebemada, ne sʌgʌbada eped̶eco waib̶ʌa sid̶a dji acʌ b̶ʌd̶i bara.
EXO 31:10 Idjab̶a Aaroʌ̃ba jʌ̃ida b̶ʌra, idji warrarãba jʌ̃nida panʌ sid̶a ãdjirãba od̶ia. Mãwã Aaroʌ̃ra idji warrarã sid̶a mʌ̃ sacerdoterãda b̶ead̶ia.
EXO 31:11 Maʌ̃ awara mʌ̃ wua de o panʌba olivo draga quera bara b̶ʌda od̶ia mʌ̃ iteabemada soad̶i carea. Idjab̶a mʌ̃ dejãne quera bad̶i careabemada od̶ia. Ãdjirãba jũma maʌ̃gʌra mʌ̃a jarad̶a quĩrãca daucha od̶ida panʌa.–
EXO 31:12 Idjab̶a Ãcõrẽba Moisea nãwã jarasia:
EXO 31:13 –Israelerãa nãwã jaradua: “Id̶iba ʌ̃taa ʌ̃nãũbada ewarida mʌ̃ itea waga pananida panʌa. Ʌ̃nãũbada ewari wagad̶ira sẽyã quĩrãca b̶aya bãrã israelerãba bãrã warrarãneba yõbʌdarã bid̶a cawad̶amãrẽã mʌ̃a bãrãra mʌ̃ itea b̶ʌsida.
EXO 31:14 Ʌ̃nãũbada ewarira waga pananida panʌa maʌ̃ ewarira mʌ̃ itea b̶ʌd̶a bẽrã. Bariduaba maʌ̃ ewarida mʌ̃ itea wagaẽ́bʌrʌ wa maʌ̃ ewarid̶e trajuda oibʌrʌ, maʌ̃ ẽberãra bãrã tãẽnabemada ãyã b̶ʌd̶aped̶a bead̶ida panʌa.
EXO 31:15 Sei ewari bãrã trajura od̶ida panʌa, baribʌrʌ sietebema ewarid̶e ʌ̃nãũnida panʌa. Maʌ̃ ewarira mʌ̃ itea wagad̶ida panʌa. Bariduaba ʌ̃nãũbada ewarid̶e trajuda oibʌrʌ, idjira bead̶ida panʌa.
EXO 31:16 Bãrã israelerãba, bãrã warrarãneba yõbʌdarã bid̶a ʌ̃nãũbada ewarira waga pananida panʌa. Maʌ̃ra mãwã b̶aya.
EXO 31:17 Ʌ̃nãũbada ewari wagad̶ira sẽyã quĩrãca b̶aya bãrã israelerãba cawad̶amãrẽã mʌ̃a bãrãra mʌ̃ itea b̶ʌsida. Mãwã b̶aya mʌ̃a sei ewarid̶e bajãda, naʌ̃ ẽjũã sid̶a jũma oped̶a sietebema ewarid̶e ʌ̃nãũna bẽrã.”–
EXO 31:18 Ãcõrẽba Moisea Sinai eyad̶e maʌ̃ra jũma jaraped̶a mõgara pewed̶ea b̶ʌda umé diasia. Maʌ̃ mõgarad̶e idjia ĩjã obi b̶ʌ bed̶eada b̶ʌ́ diasia.
EXO 32:1 Moisera Sinai eyad̶eba ed̶aa zeẽ́ b̶ʌda dãrãbʌrʌ bẽrã israelerãra Aaroʌ̃maa wãnaped̶a nãwã jarasid̶aa: –Jãʌ̃ Moiseba dairãra Egiptod̶eba ẽdrʌ enesia, baribʌrʌ idji sãwãnada dairãba cawad̶aẽ́a. Maʌ̃ bẽrã dairã nocod̶aa edemãrẽã ãcõrẽda odua.–
EXO 32:2 Aaroʌ̃ba panusia: –Bia b̶ʌa. Bãrã wẽrãrãba, bãrã warrarãba, bãrã caurã bid̶a pĩrũ oro od̶ada mʌ̃́a jũma ẽrã diad̶adua.–
EXO 32:3 Ara maʌ̃da ãdjirãba pĩrũ oro od̶ara Aaroʌ̃a jũma ẽrã diacuasid̶aa.
EXO 32:4 Aaroʌ̃ba maʌ̃ pĩrũra edaped̶a tʌbʌd̶e dorrab̶aribisia. Maʌ̃ oro dorrab̶arid̶aba paca zaque quĩrãca osia. Maʌ̃ ununaped̶a israelerãba jarasid̶aa: –Naʌ̃drʌ dadjirã Egiptod̶eba ẽdrʌ enena ãcõrẽa.–
EXO 32:5 Maʌ̃ ũrĩped̶a Aaroʌ̃ba animarã babue diabadada osia paca zaque jʌwaba od̶a caita. Maʌ̃be israelerãa nãwã jarasia: –Nu ewari dromada Ãcõrẽ itea od̶ia.–
EXO 32:6 Nurẽma diaped̶ed̶a israelerãra pirab̶arid̶aped̶a animarãda babue diacuasid̶aa idjab̶a Ãcõrẽ ume necai b̶ai careabema animarãda beacuasid̶aa. Maʌ̃be chũpanenaped̶a b̶ʌsrid̶a ne co duanasid̶aa idjab̶a itua do duanasid̶aa. Mãwãnacarea pirab̶arid̶aped̶a ãdji cacuaba o quĩrĩã b̶ʌda o duanesid̶aa.
EXO 32:7 Maʌ̃ne Ãcõrẽba Moisea jarasia: –Isabe ed̶aa wãdua bʌ ẽberãrã Egiptod̶eba enenaba cadjiruada o duanʌ bẽrã.
EXO 32:8 Ãdjirãba dãrãẽ́ne mʌ̃ leyra igarad̶aped̶a oroda dorrab̶aribid̶aped̶a paca zaque quĩrãca osid̶aa. Maʌ̃gʌ́a ãdjirãba bia bed̶ea panʌa idjab̶a animarãda babue diacuad̶aped̶a jara panʌa: “Naʌ̃drʌ dadjirã Egiptod̶eba ẽdrʌ enena Ãcõrẽa.”–
EXO 32:9 Idjab̶a Ãcõrẽba Moisea jarasia: –Mʌ̃a unu b̶ʌa naʌ̃ ẽberãrãra cʌwʌrʌ zarea b̶eada.
EXO 32:10 Ãdjirã carea mʌ̃́a bed̶ea djuburiarãdua. Mʌ̃ quĩrũbid̶eba ãdjirãra jũma quinibiya. Baribʌrʌ bʌd̶eba mʌ̃a puru waib̶ʌada oya.–
EXO 32:11 Mãwãmĩna Moiseba idji Ãcõrẽa bed̶ea djuburiasia. Nãwã jarasia: –Ay, Ãcõrẽ, bʌ quĩrũbid̶eba bʌ puru Egiptod̶eba enenara mãwã orãdua. ¿Bʌ ʌb̶ʌa waib̶ʌa b̶ʌd̶eba maʌ̃ purura Egiptod̶eba ẽdrʌ enesiẽ́ca?
EXO 32:12 Ãdjirãda mãwã quinibibʌrʌ egiptorãba jarad̶ia bʌa israelerãra ẽdrʌ enesida biẽ́ oi carea. Jarad̶ia naʌ̃ eyad̶aa enesida quenai carea ni ab̶aʌ ãdjid̶ebemada naʌ̃ ẽjũãne b̶erãmãrẽã. ¿Bʌa quĩrĩã b̶ʌca egiptorãba mãwã jarad̶ida? Maʌ̃ bẽrã bʌ quĩrũbira tumadua. Bʌ puru quinibi crĩcha erob̶ʌra quĩrãdoadua.
EXO 32:13 Quĩrãnebadua bʌ nezocarã Abrahaʌ̃ ume, Isa ume, idjab̶a Jacobo ume bid̶a bed̶ea b̶ʌd̶ada. Bʌa ara bʌdji trʌ̃neba ãdjirãa wãrãneba nãwã jarasia: “Mʌ̃a bãrãneba ẽberãrã zocãrã yõbiya chĩdau zocãrã bajãne panʌ quĩrãca. Idjab̶a jũma mʌ̃a diai jarad̶a druara mʌ̃a bãrãneba yõbʌdarãa diaya ãdjirãne bamãrẽã.”–
EXO 32:14 Moiseba jara b̶ʌ carea Ãcõrẽba idji puru quinibi crĩcha erob̶ad̶ara idu b̶ʌsia.
EXO 32:15 Maʌ̃be Moisera Sinai eyad̶eba ed̶aa zesia. Idji jʌwad̶e mõgara pewed̶ea b̶ʌda umé enesia. Maʌ̃ mõgarad̶e Ãcõrẽba ĩjã obi b̶ʌ bed̶eada quĩrã umena b̶ʌ́ b̶asia.
EXO 32:16 Ãcõrẽbʌrʌ maʌ̃ umébema mõgara pewed̶ea b̶ʌda osia; idjiabʌrʌ maʌ̃ mõgarad̶e jaya b̶ʌsia.
EXO 32:17 Maʌ̃ zebʌdad̶e Josueba israelerãra b̶ʌga nũmʌda ũrĩsia. Maʌ̃ne idjia Moisea jarasia: –Mʌ̃a israelerã duanʌma djõ panʌ quĩrãca ũrĩ b̶ʌa.–
EXO 32:18 Moiseba panusia: –Mʌ̃a ũrĩ b̶ʌra dji quĩrũ poyabʌdad̶e b̶iabada quĩrãca b̶ʌẽ́a, ni dji quĩrũba poyabʌdad̶e b̶iabada quĩrãca b̶ʌẽ́a. Mʌ̃a ũrĩ b̶ʌ quĩrãca ãdjirãra b̶ʌsrid̶a trʌ̃ã duanʌa.–
EXO 32:19 Moise israelerã duanʌ caita jũẽsid̶e unusia ãdjirãra cari duanʌda idjab̶a paca zaque ãdji jʌwaba oped̶ad̶ada. Maʌ̃ carea bio quĩrũped̶a Ãcõrẽba diad̶a mõgara pewed̶eada Sinai eya carrad̶aa jĩãwẽsia. Maʌ̃ mõgarara jũma tod̶ozoasia.
EXO 32:20 Ara maʌ̃da ãdji jʌwaba oped̶ad̶a paca zaquera edaped̶a tʌbʌd̶e dorrab̶ariped̶a ʌrab̶asia. Maʌ̃ porara doed̶a jĩãposia ãdjirãa dobi carea.
EXO 32:21 Maʌ̃be Moiseba Aaroʌ̃a jarasia: –¿Naʌ̃ ẽberãrãba bʌra sãwã osid̶a bʌa naʌ̃ cadjirua waib̶ʌada ãdjirãa obi carea?–
EXO 32:22 Aaroʌ̃ba idji djabaa nãwã panusia: –Ay, mʌ̃ boro, mʌ̃ ume quĩrũrãdua. Bʌa bio cawa b̶ʌa naʌ̃ ẽberãrãba cadjiruadrʌ o quĩrĩãbadada.
EXO 32:23 Ãdjirãba mʌ̃́a jarasid̶aa: “Jãʌ̃ Moiseba dairãra Egiptod̶eba ẽdrʌ enesia, baribʌrʌ idji sãwãnada dairãba cawad̶aẽ́a. Maʌ̃ bẽrã dairã nocod̶aa edemãrẽã ãcõrẽda odua.”
EXO 32:24 Maʌ̃ carea mʌ̃a panusia: “Oro od̶a pĩrũ erob̶eaba mʌ̃́a ẽrã diad̶adua.” Ara maʌ̃da ãdjirãba ẽrã diacuasid̶aa. Maʌ̃da mʌ̃a tʌbʌd̶e b̶atabueped̶a cawaẽ́ne paca zaque quĩrãca b̶ʌda odjasia.–
EXO 32:25 Moiseba unusia israelerãba baridua quĩrã perada o duanʌda Aaroʌ̃ba iduaribid̶a bẽrã. Idjia cawasia maʌ̃gʌ carea dji quĩrũba ãdjida ipid̶a jara duananida.
EXO 32:26 Maʌ̃ carea Moisera ãdji duanʌma ed̶a wãbada od̶e ʌ̃ta nũmeped̶a jarasia: –Ãcõrẽare panʌra mʌ̃maa zed̶adua.– Ara maʌ̃da jũma Levid̶eba yõped̶ad̶adrʌ idjimaa wãsid̶aa.
EXO 32:27 Maʌ̃ne Moiseba ãdjirãa jarasia: –Dadji israelerã Ãcõrẽba nãwã jara b̶ʌa: “Bãdjiza bãrã djõbada necora edad̶aped̶a jẽda wãnadua israelerã duanʌmaa. Deza mʌ̃ igara panʌra bead̶e wãnadua. Bãrã djabarã sid̶a, bãrã ume dji biarã sid̶a, bãrã de caitabemarã sid̶a bead̶adua.”–
EXO 32:28 Ara maʌ̃da Levid̶eba yõped̶ad̶arãba Moiseba jarad̶a quĩrãca osid̶aa. Maʌ̃ ewarid̶e ãdjirãba israelerãda mil ũbea beasid̶aa.
EXO 32:29 Maʌ̃be Moiseba jarasia: –Bãrã warrarãra, bãrã djabarã sid̶a beasid̶a bẽrã id̶ira Ãcõrẽ itea panesid̶aa. Ãcõrẽba obid̶ara ĩjãsid̶a bẽrã id̶ira idjia bãrãra bia carebaya.–
EXO 32:30 Nurẽma Moiseba israelerãa jarasia: –Bãrãba cadjirua waib̶ʌada osid̶aa. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃ra Sinai eyad̶e ʌ̃taa Ãcõrẽmaa wãya. Ãĩbẽrã mʌ̃a Ãcõrẽa bãrãba cadjirua oped̶ad̶ara quĩrãdoabisicada.–
EXO 32:31 Ara maʌ̃da Moisera wayacusa Sinai eyad̶e ʌ̃taa wãped̶a Ãcõrẽa nãwã bed̶ea djuburiasia: –Wãrãda jãʌ̃ ẽberãrãba cadjirua waib̶ʌada osid̶aa. Paca zaque orod̶eda osid̶aa ãdji ãcõrẽ bamãrẽã.
EXO 32:32 Mãwãmĩna mʌ̃ quĩrã djuburia ãdjirãba cadjirua oped̶ad̶ara quĩrãdoadua. Baribʌrʌ poya quĩrãdoaẽ́bʌrʌ, mʌ̃ trʌ̃ sid̶a ãyã b̶ʌdua bʌ ẽberãrã trʌ̃ b̶ʌ́ erob̶ʌd̶ebemada.–
EXO 32:33 Ãcõrẽba Moisea panusia: –Mʌ̃a ab̶abe cadjirua od̶a ẽberã trʌ̃da ãyã b̶ʌya.
EXO 32:34 Jãʌ̃be wãdua. Jãʌ̃ ẽberãrãra ededua mʌ̃a bʌ́a jarad̶a druad̶aa. Mʌ̃ nezoca bajãnebemara bãrã na wãya. Baribʌrʌ mʌ̃a cawa oi ewarid̶e ãdjirãra cawa oya cadjirua oped̶ad̶a carea.–
EXO 32:35 Maʌ̃be Ãcõrẽba israelerãra zocãrã quinibisia Aaroʌ̃ba jʌwaba od̶a paca zaquea bia bed̶ea duanana carea.
EXO 33:1 Maʌ̃be Ãcõrẽba Moisea jarasia: –Namaʌba bʌra, ẽberãrã bʌa Egiptod̶eba ẽdrʌ enena ume wãnadua mʌ̃a diai jarad̶a druad̶aa. Maʌ̃ druara mʌ̃a Abrahaʌ̃a, Isaa, Jacoboa bid̶a wãrãneba jarasia ãdjid̶eba yõbʌdarãa diaida.
EXO 33:2 Mʌ̃ nezoca bajãnebemada bãrã na wãbiya cananeorãda, amorreorãda, hititarãda, perezeorãda, heveorãda, jebuseorã sid̶a jũma ãyã jʌrecuai carea.
EXO 33:3 Maʌ̃ druad̶e baridua ne uped̶ad̶ara bia zaubaria. Baribʌrʌ mʌ̃ra bãrã ume wãẽ́a cʌwʌrʌ zarea b̶ea carea quinibi amaaba.–
EXO 33:4 Maʌ̃ bed̶ea ũrĩsid̶ad̶e israelerãra sopua duanesid̶aa. Maʌ̃ bẽrã ni ab̶aʌba djiora jʌ̃naẽ́ basía.
EXO 33:5 Mãwã osid̶aa Ãcõrẽba Moisea nãwã jarad̶a bẽrã: –Israelerãa nãwã jaradua: “Bãrãra cʌwʌrʌ zarea b̶eaa. Mʌ̃da bãrã ume maãrĩ bid̶a wãibʌrʌ, ab̶ed̶a jũma quinibiya. Jãʌ̃be bãrã djiora jũma ẽrãcuad̶aped̶a mʌ̃a bãrãra sãwã oida cawa jaraya.”–
EXO 33:6 Maʌ̃ carea israelerãba ãdji djiora jũma ẽrãcuad̶aped̶a idu b̶ʌsid̶aa Horeb eya jewed̶ad̶e duanasid̶ad̶e.
EXO 33:7 Maʌ̃ ewarid̶e Moiseba wua deda israelerã panʌmaʌba jĩgabe obadjia. Maʌ̃ wua dera idjia trʌ̃ b̶ʌsia “Ãcõrẽ ume bed̶eabari de.” Bariduaba Ãcõrẽa iwid̶i quĩrĩã b̶ʌd̶e israelerã panʌmaʌba maʌ̃ ded̶aa wãbadjia.
EXO 33:8 Moise maʌ̃ ded̶aa wãbʌrʌza israelerã jũmarãda ãdji wua ded̶e ed̶a wãbadad̶e ʌ̃ta piradrʌd̶aped̶a idjira ed̶a wãbʌrʌda acʌ duanabadjid̶aa.
EXO 33:9 Moise ed̶a wãnacarea israelerã na wãbari jʌ̃rãrã ʌ̃tʌba ed̶aa drasoa jira b̶ʌda maʌ̃ wua ded̶aa zeped̶a dji ed̶a wãbada caita b̶ebadjia. Maʌ̃ne Ãcõrẽra Moise ume bed̶eabadjia.
EXO 33:10 Israelerãba jʌ̃rãrã wua ded̶e ed̶a wãbada caita b̶ebʌrʌda unusid̶ad̶e jũmarãda chĩrãborod̶e copanenaped̶a ãdji wua ded̶e ed̶a wãbadamaʌba Ãcõrẽa bia bed̶eabadjid̶aa.
EXO 33:11 Maʌ̃ne Ãcõrẽra Moise ume jĩgua bed̶eabadjia ẽberã umé nẽbʌrʌ panʌ quĩrãca. Nẽbʌrʌped̶ad̶acarea Moisera jẽda zebadjia israelerã duanʌmaa. Baribʌrʌ idji carebabari Josueda maʌ̃ wua ded̶e b̶ebadjia. Maʌ̃ cũdrara Nuʌ̃ warra basía.
EXO 33:12 Moiseba Ãcõrẽa jarasia: –Bʌa mʌ̃́a jara b̶ʌa naʌ̃ ẽberãrãra nocod̶aa edemãrẽã. Baribʌrʌ bʌa jaraẽ́ b̶ʌa caida diabueida mʌ̃ carebamãrẽã. Idjab̶a bʌa jara b̶ʌa mʌ̃ra bio cawa b̶ʌda idjab̶a bio bia unu b̶ʌda.
EXO 33:13 Wãrãda mãwã baibʌrʌ, bʌa oi crĩcha b̶ʌda mʌ̃́a cawabidua. Mãwã mʌ̃a bʌra biara cawaya idjab̶a bʌa mʌ̃ra bia unu b̶eya. Quĩrãnebadua naʌ̃ ẽberãrãra bʌreda.–
EXO 33:14 Ãcõrẽba panusia: –Mʌ̃ra bʌ ume wãya necai b̶amãrẽã.–
EXO 33:15 Moiseba jarasia: –Bʌda jũmarã ume wãẽ́bʌrʌ, namaʌba ãyã wãbirãdua.
EXO 33:16 Bʌda dairã ume wãẽ́bʌrʌ, ¿dewararãba sãwã cawad̶i mʌ̃da, bʌ puru sid̶a bʌa bia unu b̶ʌda? ¿Sãwã cawad̶i dairãra jũma naʌ̃ ẽjũãne b̶ea puru cãyãbara awara panʌda?–
EXO 33:17 Ãcõrẽba panusia: –Bʌa jara b̶ʌ quĩrãca mʌ̃a oya, bʌra bia unu b̶ʌ bẽrã idjab̶a mʌ̃a bʌra bio cawa b̶ʌ bẽrã.–
EXO 33:18 Moiseba Ãcõrẽa jarasia: –Mʌ̃ quĩrã djuburia bʌ quĩrãwãrẽã dorrodorroada mʌ̃́a ebud̶a unubidua.–
EXO 33:19 Ãcõrẽba panusia: –Mʌ̃ biada bʌ́a jũma unubiya. Mʌ̃ trʌ̃ sid̶a bʌ́a jaraya. Mãwã bʌa cawaya mʌ̃a quĩrã djuburia quĩrĩã b̶ʌ ẽberãda quĩrã djuburiaida, idjab̶a mʌ̃a quĩrĩãneba careba quĩrĩã b̶ʌ ẽberãda quĩrĩãneba carebaida.
EXO 33:20 Baribʌrʌ mʌ̃ quĩrãdarrada bʌa poya unuẽ́a. Bariduaba mʌ̃da unusira beuya.–
EXO 33:21 Maʌ̃ne Ãcõrẽba jarasia: –Mʌ̃ caita mõgarada b̶ʌa. Maʌ̃ ʌ̃rʌ̃ nũmedua.
EXO 33:22 Mʌ̃ quĩrãwãrẽã dorrodorroada bʌ caita wãyã wãbʌrʌd̶e mʌ̃a bʌda mõgara uriad̶e b̶ʌped̶a mʌ̃ jʌwaba jũãtrʌya.
EXO 33:23 Wãyã wãnacarea mʌ̃ jʌwa ãyã edabʌrʌd̶e bʌa mʌ̃ ẽcarradrʌ unuya baribʌrʌ mʌ̃ quĩrãdarrara unuẽ́a.–
EXO 34:1 Idjab̶a Ãcõrẽba Moisea jarasia: –Mõgarada umé pewed̶ea odua mʌ̃a naãrã o diad̶a quĩrãca. Maʌ̃ mõgarad̶e mʌ̃a mõgara naãrã o diad̶ad̶e jaya b̶ʌd̶ara wayacusa jaya b̶ʌya, dji naãrãbemara bʌa jũma tod̶ozoabid̶a bẽrã.–
EXO 34:2 Jũma oped̶a nu diaped̶ed̶a Sinai eya borod̶aa zedua mʌ̃ quĩrãpita b̶ai carea.
EXO 34:3 Ni ab̶aʌda bʌ ume zecara b̶ʌa idjab̶a ni ab̶aʌda eyad̶e b̶acara b̶ʌa. Ovejara paca sid̶a eya carrad̶e ne cod̶acara panʌa.–
EXO 34:4 Ara maʌ̃da Moiseba mõgarada umé pewed̶ea osia Ãcõrẽba naãrã o diad̶a quĩrãca. Nurẽma diaped̶ed̶a Sinai eyad̶e ʌ̃taa wãsia Ãcõrẽba idjía jarad̶a quĩrãca. Mõgara umé pewed̶ea od̶ada idji jʌwad̶e edesia.
EXO 34:5 Maʌ̃ne Ãcõrẽra jʌ̃rãrãne ed̶aa zeped̶a Moise caita nũmesia. Mama idji trʌ̃ Jehováda Moisea jarasia.
EXO 34:6 Idji wãyã wãbʌrʌd̶e Moisea nãwã jarasia: –Mʌ̃ra Ãcõrẽa. Mʌ̃ra Ãcõrẽa. Mʌ̃ra quĩrã djuburiaid̶a b̶ʌa idjab̶a quĩrĩãneba carebabaria. Mʌ̃ra baridua quĩrũcaa. Mʌ̃a ẽberãrãra bio quĩrĩã b̶ʌa idjab̶a bed̶ea ab̶a b̶ʌa.
EXO 34:7 Mʌ̃ quĩrĩã jõcada zocãrã ẽberãrãa unubibaria. Ãdjia cadjirua obadara, mʌ̃ bed̶ea igarabadara idjab̶a ãĩ obada sid̶a mʌ̃a quĩrãdoabaria. Baribʌrʌ dji bed̶ead̶e b̶ʌra mʌ̃a cawa obaria. Dji zezaba cadjirua od̶a carea idjida, idji warrarãda, idji wiuzaquerãda, ãdjirã warrarã sid̶a cawa o b̶abaria.–
EXO 34:8 Ara maʌ̃da Moisera chĩrãborod̶e idji dratura egorod̶e tẽũ cob̶eped̶a Ãcõrẽa bia bed̶easia.
EXO 34:9 Nãwã jarasia: –Mʌ̃ Boro, bʌa mʌ̃da bia unu b̶ʌbʌrʌ, dairã ume wãdua. Naʌ̃ ẽberãrãra cʌwʌrʌ zarea panʌmĩna dairãba cadjirua oped̶ad̶ara quĩrãdoadua idjab̶a dairãra edadua bʌ puru bamãrẽã.–
EXO 34:10 Ãcõrẽba panusia: –Ũrĩdua. Mʌ̃ra bãrã puru ume bed̶ea b̶ʌya. Bãrã quĩrãpita mʌ̃a ne ununacara o b̶aya. Maʌ̃ ne ununacara mʌ̃a wad̶ibid̶a ni ab̶aʌ puru naʌ̃ ẽjũã b̶ead̶e ocaa. Mãwã obʌrʌd̶e ẽberãrã bʌ ume panʌba bãrã israelerã carea o b̶ʌda ununaped̶a mʌ̃ ʌb̶ʌara waya panania.
EXO 34:11 Jũma mʌ̃a id̶i jara b̶ʌra ĩjã od̶adua. Maʌ̃ne bãrã quĩrãpita mʌ̃a amorreorãda, cananeorãda, hititarãda, perezeorãda, heveorãda, jebuseorã sid̶a jũma ãyã jʌrecuaya.
EXO 34:12 Quĩrãcuitad̶adua. Bãrã wãbʌda druad̶ebemarã ume bed̶ea b̶ʌrãnadua. Mãwã od̶ibʌrʌ cawaẽ́ne bãrã bid̶a ãdji jʌwaba od̶a ãcõrẽa bia bed̶ead̶ia.
EXO 34:13 Maʌ̃ bẽrã ãdji animarã babue diabadara jũma ãrĩnadua. Idjab̶a ãdji ãcõrẽ mõgara od̶ada, ãdji ãcõrẽwẽrã Aserá bacuru od̶a sid̶a jũma toapetacuad̶adua.
EXO 34:14 Dewara ãcõrẽa bia bed̶earãnadua. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bãrãba ab̶abe mʌ̃́a bia bed̶ead̶ida. Maʌ̃ carea mʌ̃ trʌ̃ra “Ãcõrẽ jiwaid̶a b̶ʌ” abadaa.
EXO 34:15 Quĩrãcuitad̶adua. Bãrã wãbʌda druad̶ebemarã ume bed̶ea b̶ʌrãnadua. Mãwã od̶ibʌrʌ ãdjirãba ãdji jʌwaba od̶a ãcõrẽa bia bed̶ead̶e wãbʌdad̶e idjab̶a animarã bea diad̶e wãbʌdad̶e bãrãa jarad̶ia ab̶arica od̶amãrẽã. Maʌ̃ne bãrã bid̶a ãdji ãcõrẽa animarã bea diaped̶ad̶a djarada cod̶ia.
EXO 34:16 Idjab̶a bãrã warrarãa maʌ̃ druad̶ebema wẽrãrãda idu edabid̶ibʌrʌ, maʌ̃ wẽrãrãba ãdji jʌwaba od̶a ãcõrẽa bia bed̶eabʌdad̶e bãrã warrarã bid̶a maʌ̃ jʌwaba od̶a ãcõrẽa bia bed̶ead̶ia daunema panʌ quĩrãca.
EXO 34:17 Jʌwaba obada ãcõrẽra orãnadua.
EXO 34:18 Paʌ̃ ẽsãbari neẽ́ cobada ewarida od̶adua. Bãrãba siete ewari paʌ̃ ẽsãbari neẽ́ b̶ʌda cod̶ida panʌa mʌ̃a jarad̶a quĩrãca. Maʌ̃ra od̶adua mʌ̃a jara b̶ʌd̶a ewari Abib jed̶ecod̶e, bãrãra maʌ̃ jed̶ecod̶e Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a bẽrã.
EXO 34:19 Jũma bãrã umaquĩrã warra dji nabemarã, bãrã animarã dji umaquĩrã naãrã toped̶ad̶a sid̶a mʌ̃rea.
EXO 34:20 Bãrã burro warra dji nabema umaquĩrã tobʌrʌda mʌ̃remĩna bãrãba maʌ̃ animarãda poya edad̶ida panʌa. Edad̶i carea ovejada wa chiwatuda maʌ̃ burro cacuabari mʌ̃́a babue diad̶ida panʌa. Baribʌrʌ maʌ̃ burroda eda quĩrĩãnaẽ́bʌrʌ, otapuya bead̶ida panʌa. Idjab̶a bãrã umaquĩrã warra dji nabema tobʌdara mʌ̃re bẽrã idji cacuabari ovejada wa chiwatuda mʌ̃́a babue diad̶ida panʌa maʌ̃ warrara zocai b̶emãrẽã. Maʌ̃ ewarid̶e mʌ̃́a ne diai carea neẽ́ b̶ʌra mʌ̃ quĩrãpita zecara b̶ʌa.
EXO 34:21 Sei ewari bãrã trajura od̶ida panʌa, baribʌrʌ sietebema ewarid̶e ʌ̃nãũnida panʌa. Bãrã ẽjũã obʌdad̶e, ewabʌdad̶e bid̶a sietebema ewarid̶e ʌ̃nãũnida panʌa.
EXO 34:22 Bãrã néud̶ebema naãrã ewaped̶ad̶a carea b̶ʌsrid̶a ewarida od̶ida panʌa trigo naãrã ewabʌdad̶e. Idjab̶a bãrã néu jũma ewaped̶ad̶a carea b̶ʌsrid̶a ewarida od̶ida panʌa.
EXO 34:23 Mʌ̃ra Ãcõrẽa, bãrã israelerã Boroa. Poaza b̶arima ũbea umaquĩrãrãra mʌ̃ quĩrãpita jũma zed̶ida panʌa.
EXO 34:24 Bãrã quĩrãpita mʌ̃a Canaaʌ̃ druad̶ebemarãra jũma ãyã jʌrecuaya idjab̶a bãrãa druara waib̶ʌa diaya. Maʌ̃ bẽrã poaza b̶arima ũbea bãrã mʌ̃ quĩrãpita wãbʌdad̶e ni ab̶aʌba bãrã ẽjũãra jãrĩne zed̶aẽ́a.
EXO 34:25 Animarã mʌ̃́a babue diabʌdad̶e dji oada paʌ̃ ẽsãbari bara b̶ʌ ume babue diarãnadua. Bãrã Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebad̶i carea ne cobadara obʌdad̶e oveja mʌ̃́a bea diaped̶ad̶a djarara ni maãrĩ bid̶a wagad̶iẽ́ panʌa nurẽma carea.
EXO 34:26 Bãrã néu naãrã ewabʌdad̶ebemada dji biara b̶ʌdrʌ mʌ̃ ded̶aa diad̶e zed̶adua. Chiwatu zaquera dji papa jub̶ad̶e djurãnadua.–
EXO 34:27 Maʌ̃be Ãcõrẽba Moisea jarasia: –Mʌ̃a jarad̶ara jũma b̶ʌdua, maʌ̃neba mʌ̃ra bʌ ume idjab̶a israelerã ume bed̶ea b̶ʌbʌrʌ bẽrã.–
EXO 34:28 Maʌ̃ne Moisera Ãcõrẽ ume Sinai eyad̶e b̶asia cuarenta ewari ãsa diamasi bid̶a. Idjira ne coẽ́ b̶asia idjab̶a baido sid̶a doẽ́ b̶asia. Mõgara umé pewed̶ea od̶ad̶e Ãcõrẽba ĩjã obi b̶ʌ bed̶ea die diad̶ara jũma jaya b̶ʌsia.
EXO 34:29 Maʌ̃be Moisera Sinai eyad̶eba ed̶aa zesia. Ãcõrẽ ley mõgara umé pewed̶ead̶e jaya b̶ʌ́ b̶ʌda idji jʌwad̶e enesia. Ãcõrẽ ume bed̶ea b̶ad̶a bẽrã idji quĩrãdarrara dorrodorroa b̶asia baribʌrʌ maʌ̃nebemada adua b̶asia.
EXO 34:30 Moise quĩrãdarra dorrodorroa b̶ʌda Aaroʌ̃ba israelerã bid̶a unusid̶ad̶e idji caita wãnida wayasid̶aa.
EXO 34:31 Baribʌrʌ Moiseba ãdjirãra trʌ̃cuasia. Ara maʌ̃da Aaroʌ̃ra israelerã bororã sid̶a wãnaped̶a Moisera ãdjirã ume bed̶easia.
EXO 34:32 Mãwãnacarea jũma israelerã sid̶a idjimaa wãsid̶aa. Maʌ̃be Ãcõrẽba Sinai eyad̶e jarad̶ara Moiseba ãdjirãa jũma jarasia.
EXO 34:33 Ãdjirãa jarad̶acarea Moiseba idji quĩrãdarrara quẽbʌ daucha wuaba bʌrasia idji quĩrãdarra dorrodorroa b̶ʌda unurãnamãrẽã.
EXO 34:34 Baribʌrʌ Ãcõrẽ ume bed̶eabari ded̶aa wãbʌrʌza Ãcõrẽ ume bed̶ea b̶ʌd̶e Moiseba maʌ̃ wuara ẽrãbadjia. Mamaʌba ẽdrʌd̶acarea idjia israelerãa Ãcõrẽba obi jarad̶ada jarabadjia.
EXO 34:35 Maʌ̃ne israelerãba unubadjid̶aa Moise quĩrãdarrara dorrodorroa nũmʌda. Jũma jarad̶acarea Moiseba idji quĩrãdarrara wayacusa quẽbʌ daucha wuaba bʌrasia. Mãwã bʌrá b̶esia ab̶a wayacusa Ãcõrẽ ume bed̶ead̶e wãbʌrʌd̶aa.
EXO 35:1 Maʌ̃be Moiseba israelerãra jũma trʌ̃ped̶a nãwã jarasia: –Naʌ̃da Ãcõrẽba bãrãa obi b̶ʌa.
EXO 35:2 Sei ewari bãrã trajura od̶ida panʌa, baribʌrʌ sietebema ewarid̶e bãrãra ʌ̃nãũnida panʌa. Maʌ̃ ewarira Ãcõrẽ itea wagad̶ida panʌa. Bariduaba ʌ̃nãũbada ewarid̶e trajuda oibʌrʌ, idjira bead̶ida panʌa.
EXO 35:3 Ʌ̃nãũbada ewarid̶e bãrã diguid̶a tʌbʌ sid̶a coad̶acara panʌa.–
EXO 35:4 Moiseba jũma israelerãa jarasia: –Naʌ̃ sid̶a Ãcõrẽba obi b̶ʌa.
EXO 35:5 Bãrãba erob̶ead̶ebemada Ãcõrẽa diad̶adua. Sod̶eba ne dia quĩrĩã b̶eaba Ãcõrẽa naʌ̃gʌda diad̶ida panʌa: oroda, paratada, bronceda,
EXO 35:6 oveja cara nayãna pãwãrã od̶ada, pursupursua od̶ada, purea od̶a sid̶a. Idjab̶a diad̶ida panʌa wua dji biara b̶ʌ lino od̶ada, wua chiwatu cara od̶ada,
EXO 35:7 oveja e purea od̶ada, animarã e biada, acacia bacuruda,
EXO 35:8 olivo draga ĩbĩrã coad̶i careabemada, querada olivo dragad̶aa puerad̶i carea. Maʌ̃ quera olivo dragad̶aa puerad̶ara od̶ia ne jũma Ãcõrẽ iteabemada soad̶i carea. Idjab̶a quera bad̶i careabemada,
EXO 35:9 ónice mõgarada, dewara mõgara bia qued̶ea sid̶a diad̶ida panʌa sacerdoteba jãare jʌ̃ida b̶ʌd̶e, “Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ cawabibarid̶e” bid̶a cajud̶i carea.
EXO 35:10 Ne o cawa b̶earãra jũma zed̶aped̶a ne jũma Ãcõrẽba obi b̶ʌda od̶adua.
EXO 35:11 Ãcõrẽ wua ded̶ebema od̶ida panʌra naʌ̃gʌa: de ãnẽb̶ari cob̶ʌd̶i wuada, maʌ̃ ʌ̃rʌ̃ ãnẽb̶ari cob̶ʌd̶i sid̶a, wua jũẽbarida, bacuru ʌrrad̶ada, bacuru erad̶ada orroza berajud̶i carea, bacuru tẽnada, edrebema parata od̶a uria b̶ea sid̶a.
EXO 35:12 Naʌ̃ sid̶a od̶ida panʌa: Ãcõrẽ baurudeda dji jira eded̶i bacuru bara, maʌ̃ baurude ʌ̃rʌ̃ cob̶eida, baurude nocoare eatʌ jira b̶ai wuada,
EXO 35:13 Ãcõrẽ quĩrãpita paʌ̃ b̶ʌbada mesada dji jira eded̶i bacuru bara, jũma maʌ̃ mesad̶e b̶aida, paʌ̃ Ãcõrẽ quĩrãpita b̶ʌi careabemada,
EXO 35:14 ĩbĩrã b̶ʌbadada, ĩbĩrãda, jũma maʌ̃ ĩbĩrãnebemada, olivo dragada ĩbĩrã coad̶i carea,
EXO 35:15 quera bá diabadada dji ãyã jira eded̶i bacuru bara, quera bad̶i careabemada, olivo draga quera bara b̶ʌda jũma Ãcõrẽ iteabema soad̶i carea, Ãcõrẽ wua ded̶e ed̶a wãbada eatʌ jũãtrʌ b̶ai wuara,
EXO 35:16 animarã babue diabadada dji jʌrrʌjʌrrʌa bronce od̶a bara idjab̶a dji jira eded̶i bacuru bara, jũma maʌ̃ animarã babue diabadad̶ebemada, bronce od̶a ne sʌgʌbadada dji acʌ b̶ʌd̶i bara,
EXO 35:17 Ãcõrẽ wua de aud̶u jũrã b̶ʌ eatʌ jira b̶ai wuada, maʌ̃ aud̶u jũrã b̶ai bacuru tẽnada, bronce od̶a uria b̶eada bacuru berajud̶i carea, dji aud̶u jũrã b̶ʌd̶e ed̶a wãbada eatʌ jũãtrʌ b̶ai wuada,
EXO 35:18 jʌ̃carada, dji egorod̶e cachid̶i careabemada Ãcõrẽ wua de, dji aud̶u jũrã b̶ai sid̶a erreb̶ari jʌ̃ni carea.
EXO 35:19 Idjab̶a Aaroʌ̃ba cacuad̶e jʌ̃ida b̶ʌda, idji warrarãba cacuad̶e jʌ̃nida panʌ sid̶a od̶ida panʌa ãdjirãra sacerdoterãda b̶ead̶amãrẽã. Maʌ̃ra ãdjia jʌ̃nida panʌa Ãcõrẽ wua ded̶e ne obʌdad̶e.–
EXO 35:20 Moiseba mãwã jarad̶acarea jũma israelerãra idji ume pananada wãbʌrʌsid̶aa.
EXO 35:21 Maʌ̃be ãdji sod̶eba wãrãda dia quĩrĩã panʌba Ãcõrẽ itea ne enesid̶aa idji wua de, maʌ̃ ded̶e ed̶a b̶ead̶i sid̶a od̶i carea. Idjab̶a enesid̶aa Aaroʌ̃ba cacuad̶e jʌ̃ida b̶ʌ, idji warrarãba cacuad̶e jʌ̃nida panʌ sid̶a od̶i carea.
EXO 35:22 Umaquĩrãrãba, wẽrãrã bid̶a ara ãdji sod̶eba dia quĩrĩã panʌ quĩrãca quĩrãtanoa djio oro od̶ada Ãcõrẽa diad̶e zesid̶aa: carenada, chid̶ichid̶ida, jʌwa jĩwĩnĩne jʌ̃badada, dewara djio sid̶a. Jũmarãba oro od̶ara Ãcõrẽa diasid̶aa.
EXO 35:23 Maʌ̃ awara dji erob̶eaba oveja cara nayãna pãwãrã od̶ada, pursupursua od̶ada, purea od̶a sid̶a diad̶e zesid̶aa. Idjab̶a wua dji biara b̶ʌ lino od̶ada, wua chiwatu cara od̶ada, oveja e purea od̶ada, dewara animarã e bia sid̶a diad̶e zesid̶aa.
EXO 35:24 Maʌ̃ awara dji erob̶eaba paratada, bronce sid̶a Ãcõrẽa diad̶e zesid̶aa. Acacia bacuru erob̶eaba Ãcõrẽ wua de od̶i carea diad̶e zesid̶aa.
EXO 35:25 Jũma wẽrãrã ne ca cawa b̶eaba oveja cara pãwãrã od̶ada, pursupursua od̶ada, purea od̶a sid̶a nayãnaped̶a diad̶e zesid̶aa. Dji biara b̶ʌ lino wua sid̶a cad̶aped̶a diad̶e zesid̶aa.
EXO 35:26 Jũma wẽrãrã ne ca cawa b̶eaba sod̶eba careba quĩrĩã panʌneba chiwatu cara nayãnaped̶a wuada osid̶aa Ãcõrẽa diad̶i carea.
EXO 35:27 Maʌ̃ awara israelerã bororãba ónice mõgarada, dewara mõgara biya qued̶ea sid̶a diad̶e zesid̶aa sacerdoteba jãare jʌ̃ida b̶ʌd̶e, “Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ cawabibarid̶e” bid̶a cajud̶i carea.
EXO 35:28 Idjab̶a olivo dragada ĩbĩrã coad̶i carea diad̶e zesid̶aa. Quera sid̶a diad̶e zesid̶aa olivo dragad̶aa puerad̶aped̶a ne jũma Ãcõrẽ iteabemada soad̶i carea. Quera bad̶i careabema sid̶a diad̶e zesid̶aa.
EXO 35:29 Mãwã jũma Israeld̶ebema umaquĩrãrãba wẽrãrã bid̶a ara ãdji sod̶eba dia quĩrĩã panʌ quĩrãca Ãcõrẽa diasid̶aa idji wua de, jũma maʌ̃ wua ded̶ebema sid̶a od̶i carea Ãcõrẽba Moised̶eba jarad̶a quĩrãca.
EXO 35:30 Maʌ̃be Moiseba israelerãa jarasia: –Ũrĩnadua. Ãcõrẽba Uri warra Bezaleelda edasia idji wua de od̶i ẽberãrã boro bamãrẽã. Idjira Judad̶eba yõna Hur wiuzaquea.
EXO 35:31 Ãcõrẽba idji Jaureda, necawaada, crĩcha cawaada, idjab̶a ne o cawa b̶ai sid̶a Bezaleelea diasia.
EXO 35:32 Mãwã orod̶ebemada, paratad̶ebemada, bronced̶ebema sid̶a biya o cawa b̶ʌa.
EXO 35:33 Mõgara biya qued̶ead̶ebemada o cawa b̶ʌa idjab̶a cara cawa b̶ʌa. Bacurud̶ebema sid̶a o cawa b̶ʌa. Ab̶ed̶a ne jũmada o cawa b̶ʌa.
EXO 35:34 Maʌ̃ awara Ãcõrẽba necawaara diasia jaradia b̶amãrẽã. Daʌ̃neba yõna Ahisamá warra Aholiáa bid̶a necawaara diasia jaradia b̶amãrẽã.
EXO 35:35 Maʌ̃ umébemarãa Ãcõrẽba ne o cawa b̶ai crĩchada diasia. Mãwã ãdjirãba dji biara b̶ʌ lino wuad̶e oveja cara nayãna pãwãrã od̶ada, pursupursua od̶ada, purea od̶a sid̶a ed̶a ca cawa panʌa. Ab̶ed̶a ne jũmada biya o cawa panʌa.
EXO 36:1 Maʌ̃ bẽrã Bezaleelba, Aholiába, idjab̶a jũma ne o cawa b̶ea bid̶a Ãcõrẽ wua deda, maʌ̃ wua ded̶ebema sid̶a od̶ida panʌa. Ãcõrẽba jũma ãdjirãa crĩcha cawaada, ne o cawa b̶ai crĩcha sid̶a diasia idjia obi jarad̶ara biya od̶amãrẽã.–
EXO 36:2 Maʌ̃be Moiseba Bezaleelda, Aholiáda, jũma ne o cawa b̶ea sid̶a trʌ̃sia Ãcõrẽ wua dera od̶amãrẽã. Ãdjirãba Ãcõrẽ wua dera careba o quĩrĩãsid̶aa. Maʌ̃ne Ãcõrẽba ãdjirãa ne o cawa b̶ai crĩchada diasia.
EXO 36:3 Israelerãba Ãcõrẽ wua de od̶amãrẽã eneped̶ad̶ara Moiseba ãdjirãa jũma diasia. Baribʌrʌ israelerãba wad̶ibid̶a ewariza Ãcõrẽ de od̶amãrẽã diad̶e zebadjid̶aa.
EXO 36:4 Maʌ̃ bẽrã jũma ne o cawa b̶earãba Ãcõrẽ wua de o panʌra idu b̶ʌd̶aped̶a Moisemaa wãsid̶aa.
EXO 36:5 Idjía jarasid̶aa: –Puruba jũmawãyã enebʌdaa Ãcõrẽba obi b̶ʌ de pãrãni carea.–
EXO 36:6 Maʌ̃ bẽrã Moiseba deza jaracuabisia umaquĩrãrãba, wẽrãrã bid̶a Ãcõrẽ wua de od̶i careabemada waa diarãnamãrẽã. Mãwã israelerãa waa idu diabid̶aẽ́ basía.
EXO 36:7 Ãdjia diaped̶ad̶ara ad̶ubasia Ãcõrẽ wua de pãrãni carea.
EXO 36:8 Maʌ̃be jũma ne o cawa b̶eaba Ãcõrẽ wua dera osid̶aa. Dji biara b̶ʌ lino wuada die edad̶aped̶a maʌ̃ wuad̶e ed̶a Ãcõrẽ nezoca bajãnebema i bara b̶ʌ zaca b̶eada oveja cara nayãna pãwãrã od̶aba, pursupursua od̶aba, purea od̶a bid̶a biya casid̶aa.
EXO 36:9 Maʌ̃ die lino wuara ab̶ari quĩrãca b̶easia. Dji drasoara veintiocho bicaca b̶easia. Dji joub̶ʌara bicaca quĩmãrẽ b̶easia.
EXO 36:10 Maʌ̃ die wuad̶ebemada juesuma edad̶aped̶a ãbaa cajusid̶aa joub̶ʌa b̶emãrẽã. Ab̶ari quĩrãca ãbaa cajusid̶aa dewarabema juesuma panʌ sid̶a.
EXO 36:11 Maʌ̃ wua joub̶ʌa cajud̶aza i orro ab̶aare cincuenta cʌwʌrʌ cajusid̶aa. Maʌ̃ cʌwʌrʌra wua pãwãrã b̶ʌba osid̶aa. Dji cʌwʌrʌra daucha quĩrã tẽũ cob̶ʌsid̶aa.
EXO 36:13 Maʌ̃be oroda edad̶aped̶a cincuenta wua jũẽbarida osid̶aa. Maʌ̃gʌd̶e cʌwʌrʌza jũẽcuasid̶aa maʌ̃ umébema wuara ab̶abe b̶ʌ quĩrãca b̶emãrẽã. Mãwã osid̶aa Ãcõrẽ dera ãnẽb̶ari cob̶ʌd̶i carea.
EXO 36:14 Maʌ̃be wua chiwatu cara od̶ada once edad̶aped̶a drasoa joub̶ʌa cajusid̶aa dji nabema wua ʌ̃rʌ̃ ãnẽb̶ari cob̶ʌd̶i carea.
EXO 36:15 Maʌ̃ once wua chiwatu cara od̶ara ab̶ari quĩrãca b̶easia. Dji drasoara treinta bicaca b̶easia. Dji joub̶ʌara bicaca quĩmãrẽ b̶easia.
EXO 36:16 Maʌ̃ once wuad̶ebemada sei edad̶aped̶a ãbaa cajusid̶aa joub̶ʌa b̶emãrẽã. Dewarabema juesuma sid̶a ab̶ari quĩrãca cajusid̶aa.
EXO 36:17 Maʌ̃ wua joub̶ʌa cajud̶aza i orro ab̶aare cincuenta cʌwʌrʌ cajusid̶aa.
EXO 36:18 Idjab̶a bronceda edad̶aped̶a wua jũẽbarida cincuenta osid̶aa. Maʌ̃gʌd̶e cʌwʌrʌza jũẽcuasid̶aa maʌ̃ umébema wuara ab̶abe b̶ʌ quĩrãca b̶emãrẽã.
EXO 36:19 Maʌ̃be oveja e purea od̶ada ãbaa cajusid̶aa joub̶ʌa drasoa b̶emãrẽã. Maʌ̃gʌra osid̶aa chiwatu cara od̶a wua ʌ̃rʌ̃ ãnẽb̶ari cob̶ʌd̶i carea. Maʌ̃ ʌ̃rʌ̃ dewarabema animarã e biada joub̶ʌa drasoa cajusid̶aa ãnẽb̶ari cob̶ʌd̶i carea.
EXO 36:20 Idjab̶a Ãcõrẽ wua de carea acacia bacuruda ʌrrasid̶aa maʌ̃ba daucha ʌ̃ta catʌ pẽni carea.
EXO 36:21 Dji bacuru ʌrrad̶a drasoara die bicaca b̶easia. Dji joub̶ʌara bicaca ab̶a ʌ̃rʌ̃ ẽsidra b̶easia.
EXO 36:22 Dji ed̶aa b̶eira quid̶ate bara osid̶aa. Jũma Ãcõrẽ wua de carea bacuru ʌrrad̶ara mãwã osid̶aa.
EXO 36:23 Ãcõrẽ wua de orroza veinte bacuru ʌrrad̶ada ʌ̃ta catʌ pẽsid̶aa. Maʌ̃ bacuru ʌrrad̶aza edre parata od̶a uria b̶eada umé uméa b̶ʌsid̶aa dji quid̶atera maʌ̃ne ed̶a berajud̶i carea. Mãwã orroza cuarenta parata od̶a uria b̶eara b̶ʌsid̶aa maʌ̃ bacuru ʌrrad̶ada daucha pẽ wãni carea.
EXO 36:27 Ãcõrẽ wua de jẽdaarebemara ʌ̃mãdau b̶aebariare b̶ebadjia. Maʌ̃are sei bacuru ʌrrad̶ada ʌ̃ta catʌ pẽsid̶aa.
EXO 36:28 Maʌ̃ awara bacuru ʌrrad̶ada umé iquid̶aza ʌ̃ta catʌ pẽsid̶aa.
EXO 36:29 Dji quẽbʌra jũẽbari bara osid̶aa ʌ̃tʌba ed̶aa ara catʌ cob̶emãrẽã. Iquid̶aza mãwã osid̶aa.
EXO 36:30 Jũma ãbaa ocho bacuru ʌrrad̶ada ʌ̃ta catʌ pẽsid̶aa. Maʌ̃ bacuru ʌrrad̶aza edre parata od̶a uria b̶eada umé uméa b̶ʌsid̶aa dji quid̶atera maʌ̃ne ed̶a berajud̶i carea. Mãwã jẽdaarebema parata od̶a uria b̶eara diecisei b̶ʌsid̶aa.
EXO 36:31 Idjab̶a acacia bacuruda juesuma erasid̶aa de orroza pĩrũ omoa b̶ead̶e berajud̶i carea. Jẽdaare ʌ̃mãdau b̶aebariare bid̶a acacia bacuruda juesuma pĩrũ omoa b̶ead̶e berajusid̶aa Ãcõrẽ wua dera zarea cob̶emãrẽã.
EXO 36:33 Orroza dji ẽsibema bacuru berajud̶ara dji de drasoa daucha b̶asia. Dji jẽdaare b̶ʌ bacuru ẽsi berajud̶ara dji de jed̶ea daucha b̶asia.
EXO 36:34 Ãcõrẽ wua de carea bacuru ʌrrad̶ara oroba jũma bʌracuasid̶aa. Idjab̶a pĩrũ omoa b̶eara orod̶eda jũma osid̶aa. Maʌ̃ pĩrũra bacuru ʌrrad̶ad̶aa cara b̶ʌsid̶aa maʌ̃ne ed̶a bacuru erad̶ara berajud̶i carea. Bacuru erad̶ara oroba jũma bʌracuasid̶aa.
EXO 36:35 Idjab̶a wuada osid̶aa Ãcõrẽ dejãne eatʌ jira b̶ʌd̶i carea. Dji biara b̶ʌ lino wuada edad̶aped̶a maʌ̃ wuad̶e ed̶a Ãcõrẽ nezoca bajãnebema i bara b̶ʌ zaca b̶eada oveja cara nayãna pãwãrã od̶aba, pursupursua od̶aba, purea od̶a bid̶a biya casid̶aa.
EXO 36:36 Maʌ̃be acacia bacuruda quĩmãrẽ tẽnaped̶a oroba bʌracuasid̶aa. Maʌ̃ bacurura parata od̶a uria b̶ead̶e berajusid̶aa Ãcõrẽ dejãne ʌ̃ta nũmeanamãrẽã. Bacuruza wua jũẽbari oro od̶ada cara b̶ʌsid̶aa wua caped̶ad̶ara eatʌ jira b̶ʌd̶i carea.
EXO 36:37 Idjab̶a dji biara b̶ʌ lino wuada edad̶aped̶a maʌ̃ wuad̶e ed̶a oveja cara nayãna pãwãrã od̶ada, pursupursua od̶ada, purea od̶a sid̶a biya casid̶aa. Maʌ̃be acacia bacuruda juesuma tẽnaped̶a dji quẽbʌd̶e oroba bʌracuasid̶aa. Maʌ̃ bacurura bronce od̶a uria b̶ead̶e berajusid̶aa Ãcõrẽ wua ded̶e ed̶a wãbadamaa ʌ̃ta nũmeanamãrẽã. Bacuruza wua jũẽbari oro od̶ada cara b̶ʌsid̶aa wuara dji ed̶a wãbada jũãtrʌ jira b̶ʌd̶i carea.
EXO 37:1 Bezaleelba baurude acacia bacurud̶eda osia. Dji drasoara bicaca umé ʌ̃rʌ̃ ẽsadra b̶asia. Dji joub̶ʌara bicaca ab̶a ʌ̃rʌ̃ ẽsadra b̶asia. Dji ʌ̃tʌara bicaca ab̶a ʌ̃rʌ̃ ẽsadra b̶asia.
EXO 37:2 Dji jãra, dajadaare bid̶a oro idji awa quiruba bʌrasia. Iquid̶aza jũma pʌrrʌga oroba tuca b̶ʌsia.
EXO 37:3 Idjab̶a pĩrũ orod̶eda quĩmãrẽ omoa osia. Maʌ̃ pĩrũra baurude jĩrũza cara b̶ʌsia. Mãwã orroza pĩrũra umé cara b̶ʌsia.
EXO 37:4 Idjab̶a acacia bacuruda umé biya eraped̶a oroba bʌrasia.
EXO 37:5 Maʌ̃ bacurura pĩrũne ed̶a beraju b̶ʌsia baurude jira eded̶i carea.
EXO 37:6 Maʌ̃be Bezaleelba oro idji awa quiruda pewed̶ea bad̶aa arid̶e osia baurude ʌ̃rʌ̃ cob̶ʌi carea. Dji drasoara bicaca umé ʌ̃rʌ̃ ẽsadra osia. Dji joub̶ʌara bicaca ab̶a ʌ̃rʌ̃ ẽsadra osia.
EXO 37:7 Idjab̶a oroda edaped̶a Ãcõrẽ nezoca bajãnebema i bara b̶ʌ za quĩrãca umé toa chĩ osia. Maʌ̃ra dji baurude ʌ̃rʌ̃ cob̶ʌi carea od̶a ʌ̃rʌ̃ bio cara b̶ʌsia. Quĩrãza iquid̶a ab̶a b̶ʌsia. Mãwã jũma maʌ̃gʌra ab̶a b̶ʌ od̶a quĩrãca b̶esia.
EXO 37:9 Ãcõrẽ nezoca bajãnebema i bara b̶ʌ za quĩrãca panʌra idjia quĩrã djica ed̶a b̶arru b̶ʌsia. Ãdji iba dji baurude ʌ̃rʌ̃ cob̶ʌi carea od̶ara jũãtrʌ eropanesid̶aa.
EXO 37:10 Idjab̶a Bezaleelba mesa acacia bacurud̶eda osia. Dji drasoara bicaca umé osia. Dji joub̶ʌara bicaca ab̶a osia. Dji ʌ̃tʌara bicaca ab̶a ʌ̃rʌ̃ ẽsadra osia.
EXO 37:11 Maʌ̃ mesara oro idji awa quiruba jũma bʌrasia. Dji icawa orroza pʌrrʌga tuca b̶ʌsia.
EXO 37:12 Mesa ʌ̃rʌ̃ icawa bacuruda cara b̶ʌsia jũgurua b̶emãrẽã. Maʌ̃ bacuru ʌ̃tʌara jʌwa jĩwĩnĩ quĩmãrẽ osia. Maʌ̃ sid̶a icawa pʌrrʌga oroba tuca b̶ʌsia.
EXO 37:13 Maʌ̃be pĩrũ orod̶eda quĩmãrẽ omoa osia. Maʌ̃ra mesa jĩrũza cara b̶ʌsia dji jũgurua od̶a edrecarebe. Mãwã b̶ʌsia maʌ̃ne ed̶a bacuruda berajud̶aped̶a mesa jira eded̶i carea.
EXO 37:15 Maʌ̃ra acacia bacurud̶eda osia. Biya eraped̶a oroba bʌrasia.
EXO 37:16 Idjab̶a oro idji awa quiruda edaped̶a eped̶eco b̶eada, eped̶eco jũgurua b̶eada, taza b̶eada, zoco b̶ea sid̶a osia mesad̶e b̶ʌi carea. Taza b̶eara, zoco b̶ea sid̶a osia uva b̶ada Ãcõrẽa diad̶i carea.
EXO 37:17 Idjab̶a Bezaleelba oro idji awa quiruda edaped̶a ĩbĩrã b̶ʌbadada toa chĩ osia. Dji jĩrũda, dji cacuada, dji gʌ̃rʌ̃gʌ̃rʌ̃ã nepõnõ zaca b̶ea sid̶a ab̶ari oro idji awa quirud̶ebemada osia.
EXO 37:18 Maʌ̃ ĩbĩrã b̶ʌbada cacuara sei jʌwate bara osia. Orro ab̶aare ũbea osia. Dewarabema orroare bid̶a ũbea osia.
EXO 37:19 Jʌwateza dji gʌ̃rʌ̃gʌ̃rʌ̃ã nepõnõ zaca b̶eada ũbea osia.
EXO 37:20 Dji cacuad̶e bid̶a gʌ̃rʌ̃gʌ̃rʌ̃ã nepõnõ zaca b̶eada quĩmãrẽ osia.
EXO 37:21 Dji jʌwate cara b̶eaza ab̶a osia.
EXO 37:22 Dji gʌ̃rʌ̃gʌ̃rʌ̃ã nepõnõ quĩrãca b̶eara, dji jʌwate b̶eara, dji cacua sid̶a ab̶ari oro idji awa quirud̶ebemada toa chĩ osia.
EXO 37:23 Idjab̶a oro idji awa quiruda edaped̶a siete ĩbĩrãda, ĩbĩrã quĩrã tʌbadada, ĩbĩrã quĩrã tʌd̶a ãyã edebada eped̶eco zaque sid̶a osia.
EXO 37:24 Maʌ̃ ĩbĩrã b̶ʌbada oro idji awa quiru od̶ada idjab̶a ne jũma idjid̶ebema sid̶a ãbaa zasid̶ad̶e dji zʌgʌara 75 libra b̶asia.
EXO 37:25 Idjab̶a Bezaleelba quera bá diabadada acacia bacurud̶eda osia. Dji drasoara, joub̶ʌa sid̶a bicaca ab̶a osia quĩrã quĩmãrẽena ab̶arica b̶amãrẽã. Dji ʌ̃tʌara bicaca umé osia. Iquid̶aza ab̶ari bacurud̶e cachu quĩrãca osia.
EXO 37:26 Oro idji awa quiruba jũma bʌrasia. Icawa pʌrrʌga oroba tuca b̶ʌsia.
EXO 37:27 Pĩrũ omoa b̶ea orod̶eda quĩmãrẽ oped̶a orroza umé cara b̶ʌsia dji tuca b̶ʌd̶a edrecare. Mãwã cara b̶ʌsia maʌ̃ne ed̶a bacuruda berajud̶aped̶a quera bá diabadada jira eded̶i carea.
EXO 37:28 Maʌ̃ra acacia bacurud̶eda osia. Biya eraped̶a oroba bʌrasia.
EXO 37:29 Idjab̶a Bezaleelba olivo draga quera bara b̶ʌda osia ne jũma Ãcõrẽ iteabemada soad̶i carea. Quera bad̶i careabema sid̶a osia. Maʌ̃gʌra jũma osia quera o cawa b̶ʌba obari quĩrãca.
EXO 38:1 Idjab̶a Bezaleelba animarã babue diabadada acacia bacurud̶eda osia. Dji drasoara bicaca juesuma osia. Dji joub̶ʌa sid̶a bicaca juesuma osia dji quĩrã quĩmãrẽena ab̶arica b̶amãrẽã. Dji ʌ̃tʌara bicaca ũbea osia.
EXO 38:2 Ab̶ari bacurud̶e iquid̶aza cachu quĩrãca oped̶a maʌ̃ animarã babue diabadara bronceba jũma bʌrasia.
EXO 38:3 Idjab̶a tʌbʌ pora ãyã cuabadada, tʌbʌ pora tãĩbadada, oa piabadada, warebada mĩãsuda, tʌbʌdau edebada sid̶a jũma bronced̶eda osia. Ab̶ed̶a ne jũma Ãcõrẽa animarã babue diabadad̶ebemada bronced̶eda osia.
EXO 38:4 Idjab̶a jʌrrʌjʌrrʌa bronced̶eda osia. Maʌ̃ jʌrrʌjʌrrʌara animarã babue diabadad̶e dji id̶eba ed̶aa ẽsidra cara b̶ʌsia.
EXO 38:5 Maʌ̃be pĩrũ omoa bronced̶eda quĩmãrẽ od̶aped̶a jʌrrʌjʌrrʌa b̶ʌmaa animarã babue diabada iquid̶aza cara b̶ʌsia maʌ̃ne ed̶a bacuruda berajuped̶a jira eded̶i carea.
EXO 38:6 Acacia bacuruda eraped̶a bronceba bʌrasia.
EXO 38:7 Maʌ̃ bacurura animarã babue diabada orroza pĩrũ b̶ead̶e berajusia jira eded̶i carea. Maʌ̃ animarã babue diabadara wãyã uria b̶asia. Bacuru ʌrrad̶a basía.
EXO 38:8 Idjab̶a Bezaleelba ne sʌgʌbada eped̶eco waib̶ʌada dji acʌ b̶ʌbada bara bronced̶eda osia. Ãcõrẽ wua ded̶e ed̶a wãbadama ne obada wẽrãrãba ãdji bronce od̶a quĩrã acʌbadara diasid̶aa maʌ̃ra omãrẽã.
EXO 38:9 Idjab̶a Bezaleelba Ãcõrẽ wua dera aud̶u jũrã b̶ʌsia dji biara b̶ʌ lino wuaba. Maʌ̃ aud̶u jũrã b̶ʌ orroza veinte bronce od̶a uria b̶eada b̶ʌcuaped̶a bacuru tẽnara maʌ̃ne ed̶a wẽãju nũmʌsia. Maʌ̃ bacuru quẽbʌra parataba bʌrasia idjab̶a wua jũẽbari parata od̶a sid̶a cara b̶ʌsia. Lino wuara maʌ̃ne eatʌ jũẽcuasia. Ãcõrẽ wua de aud̶u jũrã b̶ʌ drasoara cien bicaca b̶asia.
EXO 38:12 Jẽdaare bid̶a bronce od̶a uria b̶eada die b̶ʌcuaped̶a bacuru tẽnara maʌ̃ne ed̶a wẽãju nũmʌsia. Maʌ̃ bacuru quẽbʌra parataba bʌrasia idjab̶a parata od̶a wua jũẽbari sid̶a cara b̶ʌsia. Maʌ̃ne wuara eatʌ jũẽcuasia. Ãcõrẽ wua de aud̶u jũrã b̶ʌ jẽdaarebemara cincuenta bicaca b̶asia idjab̶a ʌ̃mãdau b̶aebariare b̶asia.
EXO 38:13 Dji nocoarebemara ʌ̃mãdau odjabariare b̶asia. Maʌ̃ sid̶a cincuenta bicaca b̶asia.
EXO 38:14 Maʌ̃ne dji ed̶a wãbadara ẽsidra osia. Dji ed̶a wãbada jʌwa acʌare bronce od̶a uria b̶eada ũbea b̶ʌped̶a bacuru tẽnara maʌ̃ne ed̶a wẽãju nũmʌsia. Jʌwa araare bid̶a ab̶ari quĩrãca osia. Maʌ̃ne lino wuara eatʌ jũẽcuasia. Dji ed̶a wãbada orro ab̶aare wuara quince bicaca b̶asia idjab̶a dewarabema orroare bid̶a quince bicaca b̶asia.
EXO 38:16 Jũma Ãcõrẽ wua de aud̶u jũrã b̶ʌra dji biara b̶ʌ lino wua basía.
EXO 38:17 Dji bacuru tẽnara Bezaleelba bronce od̶a uria b̶ead̶e ed̶a wẽãju nũmʌsia. Bacuru quẽbʌza parataba bʌrasia idjab̶a parata od̶a wua jũẽbarida cara b̶ʌsia.
EXO 38:18 Idjab̶a Ãcõrẽ wua de aud̶u jũrã b̶ʌd̶e ed̶a wãbadara osia. Bronce od̶a uria b̶eada quĩmãrẽ dji ed̶a wãbadama b̶ʌped̶a maʌ̃ne ed̶a bacuru tẽnara wẽãju nũmʌsia. Maʌ̃ bacuru quẽbʌra parataba bʌrasia idjab̶a parata od̶a wua jũẽbari sid̶a cara b̶ʌsia. Maʌ̃be dji biara b̶ʌ lino wuada edad̶aped̶a maʌ̃ wuad̶e ed̶a oveja cara nayãna pãwãrã od̶ada, pursupursua od̶ada, purea od̶a sid̶a biya casía. Maʌ̃ wuaba dji ed̶a wãbadara jũãtrʌ b̶ʌsia. Maʌ̃ wua jũãtrʌ jira b̶ʌ drasoara veinte bicaca b̶asia. Dji joub̶ʌara bicaca juesuma b̶asia. Jũma Ãcõrẽ wua de aud̶u jũrã b̶ʌ eatʌ jira b̶ʌ wuara ara maʌ̃ joub̶ʌad̶e b̶easia.
EXO 38:20 Jũma Ãcõrẽ wua de egorod̶e cachid̶i careabemara, maʌ̃ de aud̶u jũrã b̶ʌ egorod̶e cachid̶i careabema sid̶a bronce od̶a basía.
EXO 38:21 Uri warra Bezaleelba ne jũma Ãcõrẽba Moisea obi jarad̶ara osia. Idjira Judad̶eba yõna Hur wiuzaque basía. Ahisamá warra Aholiába idjira carebabadjia. Aholiára Daʌ̃neba yõna basía. Idjia ne jũmada biya o cawa b̶asia idjab̶a dji biara b̶ʌ lino wuad̶e ed̶a oveja cara nayãna pãwãrã od̶ada, pursupursua od̶ada, purea od̶a sid̶a ca cawa b̶asia. Maʌ̃ de oped̶ad̶acarea Ãcõrẽ baurudeda ed̶a wagabadjid̶aa. Israelerãba maʌ̃ wua de od̶i carea diaped̶ad̶ara levitarãba juachasid̶aa Moiseba jarad̶a quĩrãca. Dji juacha panʌ borora sacerdote Aaroʌ̃ warra Itamar basía.
EXO 38:24 Ãdjia Ãcõrẽa diaped̶ad̶a oro zʌgʌara jũma ãbaa 2,000 libra aud̶u b̶asia Ãcõrẽ ded̶e zabada quĩrãca. Maʌ̃gʌba Ãcõrẽ wua ded̶e orod̶ebema oida b̶ad̶ara jũma osid̶aa.
EXO 38:25 Israeld̶ebema umaquĩrãrã veinte poad̶eba ʌ̃taa b̶eada juachasid̶ad̶e 603,550 panasid̶aa. Juachasid̶ad̶e ãdjirãza sei gramo paratada diasid̶aa Ãcõrẽ ded̶e zabada quĩrãca. Jũma ãbaa ãdjia diaped̶ad̶a parata zʌgʌara 7,550 libra b̶asia.
EXO 38:27 Maʌ̃ paratad̶ebemada 7,500 libra edaped̶a Bezaleelba parata od̶a uria b̶eada 100 ocuasia maʌ̃ne ed̶a Ãcõrẽ wua de bacuru ʌrrad̶ara ʌ̃ta wẽãju pẽi carea idjab̶a Ãcõrẽ wua dejãnebema bacuru tẽnara ʌ̃ta wẽãju nũmʌi carea. Maʌ̃ bacurud̶e dji ed̶aarebema wuara eatʌ jira b̶ʌsia. Parata od̶a uria b̶eaza dji zʌgʌara 75 libra b̶asia.
EXO 38:28 Parata od̶a uria b̶ea od̶acarea israelerãba diaped̶ad̶a parata ad̶ubad̶ada 50 libra b̶asia. Maʌ̃ra edaped̶a wua jũẽbari b̶eada ocuasia idjab̶a bacuru tẽna quẽbʌra jũma bʌracuasia.
EXO 38:29 Israelerãba Ãcõrẽa diaped̶ad̶a bronce zʌgʌara jũma ãbaa 5,300 libra b̶asia.
EXO 38:30 Maʌ̃ bronce edaped̶a Bezaleelba bronce od̶a uria b̶eada ocuasia Ãcõrẽ wua ded̶e ed̶a wãbadama bacuru tẽnara ʌ̃ta wẽãju nũmʌi carea, Ãcõrẽ wua de aud̶u jũrã b̶ʌ bacuru tẽnara ʌ̃ta wẽãju nũmʌi carea, idjab̶a dji aud̶u jũrã b̶ʌd̶e ed̶a wãbadama bacuru tẽnara ʌ̃ta wẽãju nũmʌi carea. Idjab̶a maʌ̃ bronceba idjia osia animarã babue diabadada dji jʌrrʌjʌrrʌa bara idjab̶a jũma maʌ̃ animarã babue diabadad̶ebema sid̶a. Idjab̶a maʌ̃ bronceba idjia osia jũma Ãcõrẽ wua dera egorod̶aa erreb̶ari cachid̶i careabemara, maʌ̃ de aud̶u jũrã b̶ʌra egorod̶aa erreb̶ari cachid̶i careabema sid̶a.
EXO 39:1 Bezaleelba idji ume traja panʌ bid̶a Aaroʌ̃ba cacuad̶e jʌ̃ida b̶ʌda osid̶aa oveja cara nayãna pãwãrã od̶aba, pursupursua od̶aba, purea od̶a bid̶a Ãcõrẽba Moisea jarad̶a quĩrãca. Aaroʌ̃ba maʌ̃ra jʌ̃badjia Ãcõrẽ wua ded̶e ne o b̶ʌd̶e.
EXO 39:2 Aaroʌ̃ba jãare jʌ̃ida b̶ʌra dji biara b̶ʌ lino wuaba osid̶aa. Maʌ̃ wuad̶e ed̶a ãdjirãba oveja cara nayãna pãwãrã od̶ada, pursupursua od̶ada, purea od̶a sid̶a casid̶aa. Idjab̶a oroda pewed̶ea berrachid̶aped̶a chõda tʌcuad̶aped̶a maʌ̃ oro sid̶a dji wuad̶e ed̶a biya casid̶aa.
EXO 39:4 Equiaza jʌ̃bari bara osid̶aa.
EXO 39:5 Idjab̶a cʌrrʌ trãjʌ̃barida dji biara b̶ʌ lino wuaba osid̶aa. Maʌ̃ cʌrrʌ trãjʌ̃barira idjia jãare jʌ̃ida b̶ʌ ume ãbaa casid̶aa ab̶a b̶ʌ quĩrãca b̶emãrẽã. Maʌ̃ cʌrrʌ trãjʌ̃barid̶e ed̶a oro bʌrachid̶ada, oveja cara nayãna pãwãrã od̶ada, pursupursua od̶ada, purea od̶a sid̶a casid̶aa Ãcõrẽba Moisea jarad̶a quĩrãca.
EXO 39:6 Idjab̶a ónice mõgarada umé edad̶aped̶a maʌ̃ mõgarad̶e Israel doce warrarã trʌ̃da sẽyã quĩrãca jaya b̶ʌsid̶aa. Maʌ̃ mõgarara oro od̶ad̶e cara b̶ʌsid̶aa.
EXO 39:7 Maʌ̃ mõgarara Aaroʌ̃ba jãare jʌ̃ida b̶ʌ equiaza ab̶a cajusid̶aa Ãcõrẽba Moisea jarad̶a quĩrãca. Maʌ̃ mõgarad̶e b̶ʌd̶aba Israel doce warrarãda quĩrãnebabibadjia.
EXO 39:8 Idjab̶a “Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ cawabibarida” Bezaleelba idji ume traja panʌ bid̶a osid̶aa Aaroʌ̃ba idji so ʌ̃rʌ̃ jʌ̃ b̶amãrẽã. Maʌ̃gʌra dji biara b̶ʌ lino wuaba osid̶aa. Maʌ̃ wuad̶e ed̶a oro bʌrachid̶ada, oveja cara nayãna pãwãrã od̶ada, pursupursua od̶ada, purea od̶a sid̶a biya casid̶aa Aaroʌ̃ba jãare jʌ̃ida b̶ʌd̶e caped̶ad̶a quĩrãca.
EXO 39:9 Maʌ̃ wua cad̶ara ẽsidra b̶ed̶a capirusid̶aa ne wagabada quĩrãca b̶amãrẽã. Mãwã dji drasoara, joub̶ʌa sid̶a jʌwajã ewarama ab̶a b̶asia.
EXO 39:10 Maʌ̃ ʌ̃rʌ̃ mõgara biya qued̶eada errecama quĩmãrẽ cara b̶ʌcuasid̶aa. Dji nabema errecad̶e naʌ̃gʌ mõgarada b̶ʌsid̶aa: rubí, crisólito, esmeralda.
EXO 39:11 Umébema errecad̶e b̶ʌsid̶aa: granate, zapiro, jade.
EXO 39:12 Ũbeabema errecad̶e b̶ʌsid̶aa: jacinto, ágata, amatista.
EXO 39:13 Quĩmãrẽbema errecad̶e b̶ʌsid̶aa: topacio, ónice, jaspe. Jũma maʌ̃ mõgarara oro od̶ad̶aa cara b̶ʌsid̶aa.
EXO 39:14 Maʌ̃ doce mõgaraba jara b̶ʌa Israel warrarãneba doce puru yõped̶ad̶ada. Mõgaraza sẽyã quĩrãca ãdji trʌ̃ra ab̶a ab̶a jaya b̶ʌsid̶aa.
EXO 39:15 Idjab̶a oro idji awa quiruba carenada umé casid̶aa “Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ cawabibarira” Aaroʌ̃ba idji so ʌ̃rʌ̃ jʌ̃mãrẽã.
EXO 39:16 Pĩrũ orod̶eda umé od̶aped̶a “Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ cawabibari” ʌ̃rʌ̃bema iquid̶aza cajusid̶aa.
EXO 39:17 Pĩrũza carena oro cad̶a quẽbʌra ab̶a ab̶a cara b̶ʌsid̶aa.
EXO 39:18 Dewarabema quẽbʌra cara b̶ʌsid̶aa umébema oro od̶ad̶aa Aaroʌ̃ba jãare jʌ̃ida b̶ʌ equiaza.
EXO 39:19 Dewara pĩrũ orod̶eda umé od̶aped̶a “Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ cawabibari” ed̶aarebema iquid̶aza edrecare cajusid̶aa.
EXO 39:20 Dewara pĩrũ orod̶eda umé od̶aped̶a Aaroʌ̃ba jãare jʌ̃ida b̶ʌd̶e cajusid̶aa cʌrrʌ trãjʌ̃bari ʌ̃taarebe.
EXO 39:21 Jʌ̃cara pãwãrã od̶aba maʌ̃ pĩrũra ãbaa jʌ̃sid̶aa “Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ cawabibari” edre panʌ pĩrũnaa. Mãwã “Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ cawabibarira” Aaroʌ̃ so ʌ̃rʌ̃ catʌ cob̶esia. Ãdjirãba maʌ̃gʌra jũma osid̶aa Ãcõrẽba Moisea jarad̶a quĩrãca.
EXO 39:22 Idjab̶a wua pãwãrã b̶ʌda edad̶aped̶a Aaroʌ̃ba djio wẽãju jʌ̃ida b̶ʌda osid̶aa.
EXO 39:23 Maʌ̃ wuara ẽsidra uria osid̶aa. Maʌ̃ uria ira b̶ed̶atʌ cajusid̶aa cõãrãmãrẽã.
EXO 39:24 Idjab̶a granadajõ za quĩrãca casid̶aa oveja cara nayãna pãwãrã od̶aba, pursupursua od̶aba, purea od̶a bid̶a. Maʌ̃ra Aaroʌ̃ba jʌ̃ida b̶ʌ pãwãrã b̶ʌ ed̶ubema id̶e mimizua pʌrrʌga cajusid̶aa.
EXO 39:25 Idjab̶a oro idji awa quiruda edad̶aped̶a pĩrãchiruda ocuasid̶aa. Maʌ̃ sid̶a mimizua pʌrrʌga cajusid̶aa Aaroʌ̃ba jʌ̃ida b̶ʌ pãwãrã b̶ʌ id̶e. Granadajõ za quĩrãca cad̶ada ab̶a maʌ̃ id̶e cajud̶aped̶a maʌ̃are pĩrãchiruda ab̶a cajusid̶aa. Jũma pʌrrʌga mãwã caju wãsid̶aa. Ãcõrẽba Moisea jarad̶a quĩrãca maʌ̃ djio pãwãrã b̶ʌra osid̶aa Aaroʌ̃ba jʌ̃ b̶amãrẽã Ãcõrẽ wua ded̶e ne o b̶ʌd̶e.
EXO 39:27 Idjab̶a Aaroʌ̃ itea, idji warrarã itea bid̶a ãdjia cacuad̶e jʌ̃nida panʌ torroa b̶eada dji biara b̶ʌ lino wuaba osid̶aa.
EXO 39:28 Idjab̶a ãdji borod̶e jʌ̃nida panʌra, ãdjia edreare jʌ̃nida panʌ sid̶a dji biara b̶ʌ lino wuaba osid̶aa.
EXO 39:29 Idjab̶a ãdji itea cʌrrʌ trãjʌ̃barida dji biara b̶ʌ lino wuaba osid̶aa. Maʌ̃ wuad̶e ed̶a oveja cara nayãna pãwãrã od̶ada, pursupursua od̶ada, purea od̶a sid̶a casid̶aa. Jũma maʌ̃gʌra ãdjirãba osid̶aa Ãcõrẽba Moisea jarad̶a quĩrãca.
EXO 39:30 Aaroʌ̃ itea borob̶arida osid̶aa maʌ̃ jʌ̃ b̶ʌd̶e Ãcõrẽ itea b̶amãrẽã. Oro idji awa quiruda pewed̶ea berrachi od̶aped̶a naʌ̃ bed̶eada jaya b̶ʌsid̶aa: “Ab̶a Ãcõrẽ itea b̶ʌ.”
EXO 39:31 Maʌ̃be jʌ̃cara pãwãrã b̶ʌba maʌ̃ oro pewed̶ea berrachi od̶ara ãdjirãba jʌ̃ cob̶ʌsid̶aa Aaroʌ̃ba borod̶e jʌ̃ida b̶ʌd̶e. Jũma maʌ̃gʌra osid̶aa Ãcõrẽba Moisea jarad̶a quĩrãca.
EXO 39:32 Mãwã israelerãba ne jũma Ãcõrẽ wua de careabemada pãrãsid̶aa. Maʌ̃gʌra jũma osid̶aa Ãcõrẽba Moisea jarad̶a quĩrãca.
EXO 39:33 Ãcõrẽ wua de careabemara jũma pãrãnaped̶a Moisemaa edesid̶aa. Maʌ̃ de od̶i careabema wuara edesid̶aa. Idjab̶a jũma maʌ̃ de careabema sid̶a edesid̶aa: wua jũẽbarida, bacuru ʌrrad̶ada, bacuru erad̶a orroza berajud̶i careabemada, bacuru tẽnada, bacuru tẽna berajud̶i careabema sid̶a.
EXO 39:34 Edesid̶aa Ãcõrẽ wua de ãnẽb̶ari b̶ʌd̶i oveja e purea od̶ada, maʌ̃ ʌ̃rʌ̃ ãnẽb̶ari b̶ʌd̶i animarã e biada, Ãcõrẽ baurudeda dji jira eded̶i bacuru bara, maʌ̃ baurude ʌ̃rʌ̃ cob̶ʌd̶i careabemada, baurude nocoare eatʌ jira b̶ai wua sid̶a.
EXO 39:36 Idjab̶a paʌ̃ b̶ʌbada mesada, jũma maʌ̃ mesad̶e b̶aira, paʌ̃ Ãcõrẽ quĩrãpita b̶ai careabema sid̶a edesid̶aa.
EXO 39:37 Ĩbĩrã b̶ʌbada oro idji awa quiru od̶ada, ĩbĩrãra maʌ̃ ʌ̃rʌ̃ erreca b̶ʌd̶i carea, jũma maʌ̃ ĩbĩrãnebemada, idjab̶a olivo draga ĩbĩrã coad̶i careabema sid̶a edesid̶aa.
EXO 39:38 Quera bá diabada oro od̶ada, quera bad̶i careabemada, olivo draga quera bara b̶ʌda jũma Ãcõrẽ iteabema soad̶i carea, Ãcõrẽ wua ded̶e ed̶a wãbadama eatʌ jũãtrʌ b̶ai wua sid̶a edesid̶aa.
EXO 39:39 Animarã babue diabada bronce bʌrad̶ada, dji jʌrrʌjʌrrʌa bronce od̶ada, dji jira eded̶i bacuruda, jũma maʌ̃ animarã babue diabadad̶ebema sid̶a edesid̶aa. Idjab̶a ne sʌgʌbadada dji acʌ b̶ʌd̶i bara edesid̶aa.
EXO 39:40 Ãcõrẽ wua de aud̶u jũrã b̶ʌi careabema wuada, dji bacuru tẽnada, maʌ̃ bacuru berajud̶i careabemada, dji aud̶u jũrã b̶ʌd̶e ed̶a wãbadama eatʌ jũãtrʌ b̶ai wuada, dji egorod̶e cachid̶i careabemara jʌ̃cara bara edesid̶aa. Ne jũma Ãcõrẽ wua de careabemada edesid̶aa.
EXO 39:41 Idjab̶a Aaroʌ̃ djiora, idji warrarã djio sid̶a edesid̶aa ãdjira sacerdoterãda b̶ead̶amãrẽã. Maʌ̃ djiora jʌ̃nida panʌa Ãcõrẽ wua ded̶e ne od̶e wãbʌdad̶e.
EXO 39:42 Jũma israelerãba oped̶ad̶ara Ãcõrẽba Moisea obi jarad̶a quĩrãca b̶asia.
EXO 39:43 Maʌ̃ra Moiseba acʌped̶a unusia ãdjirãba jũma arid̶e osid̶ada Ãcõrẽba jarad̶a quĩrãca. Maʌ̃ bẽrã ãdjirãra bia jarasia.
EXO 40:1 Maʌ̃be Ãcõrẽba Moisea jarasia:
EXO 40:2 –Poa djiwid̶id̶e nabema jed̶ecod̶e dji nabema ewarid̶e mʌ̃ wua dera carawad̶adua.
EXO 40:3 Mʌ̃ baurudeda maʌ̃ ded̶e ed̶aara b̶ʌ dejãne b̶ʌd̶adua. Maʌ̃ baurude nocoare wuada eatʌ jira b̶ʌd̶adua.
EXO 40:4 Idjab̶a mesada ed̶a enenaped̶a jũma maʌ̃ mesad̶e b̶aida b̶ʌra ʌ̃rʌ̃ b̶ʌd̶adua. Ĩbĩrã b̶ʌbada sid̶a ed̶a enenaped̶a ĩbĩrãra jʌwateza b̶ʌcuad̶adua.
EXO 40:5 Quera babada oro od̶ada mʌ̃ wua ded̶e ed̶a b̶ʌd̶adua mʌ̃ baurude quĩrãpe. Mãwã b̶ʌd̶aped̶a dji ed̶a wãbadara wuaba eatʌ jũãtrʌ b̶ʌd̶adua.
EXO 40:6 Mʌ̃ wua ded̶e ed̶a wãbada quĩrãpe animarã babue diabadara b̶ʌd̶adua.
EXO 40:7 Ne sʌgʌbadada b̶ʌd̶adua animarã babue diabada jẽdaare mʌ̃ wua de caita. Maʌ̃gʌd̶e baidoda jue ũmʌnadua.
EXO 40:8 Maʌ̃be mʌ̃ dera wuaba aud̶u jũrã b̶ʌd̶adua. Maʌ̃ aud̶u jũrã b̶ʌd̶e ed̶a wãbadara wuaba eatʌ jũãtrʌ b̶ʌd̶adua.
EXO 40:9 Maʌ̃be olivo draga quera bara b̶ʌra edaped̶a mʌ̃ wua deda, jũma maʌ̃ ded̶e nũmea sid̶a soadua mʌ̃ itea bia b̶emãrẽã.
EXO 40:10 Animarã babue diabadada, jũma maʌ̃ animarã babue diabadad̶ebema sid̶a soadua mʌ̃ itea bio bia b̶emãrẽã.
EXO 40:11 Ne sʌgʌbada sid̶a dji acʌ b̶ʌd̶i bara soadua mʌ̃ itea b̶emãrẽã.
EXO 40:12 Maʌ̃be Aaroʌ̃ra idji warrarã sid̶a mʌ̃ wua ded̶e ed̶a wãbadamaa edeped̶a baidoba sʌgʌdua.
EXO 40:13 Sʌgʌd̶acarea djio Aaroʌ̃ itea oped̶ad̶ara idjía jʌ̃bidua. Maʌ̃be olivo draga quera bara b̶ʌda Aaroʌ̃ boro ʌ̃rʌ̃ weadua mʌ̃ sacerdote dji dromada b̶emãrẽã.
EXO 40:14 Aaroʌ̃ warrarãra caita zebiped̶a ãdjia jʌ̃nida panʌ torroa b̶eada jʌ̃bidua.
EXO 40:15 Ãdjirã boro ʌ̃rʌ̃ olivo draga quera bara b̶ʌda weadua ara ãdji zeza boro ʌ̃rʌ̃ wead̶a quĩrãca. Mãwã ãdjirãra mʌ̃ sacerdoterãda b̶ead̶ia. Olivo draga ãdjirã boro ʌ̃rʌ̃ weabʌrʌba ãdjirãdrʌ, ãdjid̶eba yõbʌdarã sid̶a mʌ̃ sacerdoterãda b̶ead̶ia.–
EXO 40:16 Ara maʌ̃da Moiseba jũma osia Ãcõrẽba jarad̶a quĩrãca.
EXO 40:17 Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶acarea poa ab̶a babʌrʌd̶e nabema jed̶ecod̶e dji nabema ewarid̶e Moiseba Ãcõrẽ wua dera carawabisia. Idjia parata od̶a uria b̶eara erreca b̶ʌcuabisia. Maʌ̃gʌd̶e ed̶a bacuru ʌrrad̶a quid̶atera berajucuabisia maʌ̃ bacurura ʌ̃ta catʌ pẽni carea. Orroza bacuru erad̶ara pĩrũ omoa b̶ead̶e berajucuabisia maʌ̃ dera zarea cob̶emãrẽã. Dji dejãnebema bacuru tẽnara, dji ed̶a wãbadama bacuru tẽna sid̶a ʌ̃ta nũmʌbisia.
EXO 40:19 Jũma maʌ̃ ʌ̃rʌ̃ idjia wuada umé ãnẽb̶ari b̶ʌbisia. Maʌ̃ ʌ̃rʌ̃ animarã e od̶ada umé ãnẽb̶ari b̶ʌbisia Ãcõrẽba idjía jarad̶a quĩrãca.
EXO 40:20 Ãcõrẽba ĩjã obi b̶ʌ bed̶ea mõgarad̶e b̶ʌ́ b̶ʌda Moiseba bauruded̶e ed̶a waga b̶ʌsia. Waga b̶ʌped̶a maʌ̃ baurude ʌ̃rʌ̃ cob̶eira cob̶ʌsia. Bacuru erad̶ara pĩrũ omoa b̶ead̶e ed̶a beraju b̶ʌsia jira eded̶i carea.
EXO 40:21 Baurudera Ãcõrẽ wua ded̶e ed̶a b̶ʌbisia. B̸ʌd̶aped̶a wuada eatʌ jira b̶ʌbisia baurude jũãtrʌ erob̶amãrẽã Ãcõrẽba idjía jarad̶a quĩrãca.
EXO 40:22 Maʌ̃ wua eatʌ jira b̶ʌ nocoare Moiseba mesada Ãcõrẽ wua ded̶e jʌwa araare b̶ʌbisia.
EXO 40:23 Maʌ̃ mesa ʌ̃rʌ̃ paʌ̃da Ãcõrẽ quĩrãpita b̶ʌsia Ãcõrẽba idjía jarad̶a quĩrãca.
EXO 40:24 Ãcõrẽ wua ded̶e jʌwa acʌare dji mesa quĩrãpe Moiseba ĩbĩrã b̶ʌbadara b̶ʌbisia.
EXO 40:25 Maʌ̃ ĩbĩrã b̶ʌbada jʌwateza ĩbĩrãda b̶ʌcuabisia Ãcõrẽ quĩrãpita coai carea Ãcõrẽba idjía jarad̶a quĩrãca.
EXO 40:26 Ãcõrẽ dejãne eatʌ jira b̶ʌ wua nocoare Moiseba quera bá diabadada b̶ʌbisia.
EXO 40:27 Maʌ̃ ʌ̃rʌ̃ querada bá diasia Ãcõrẽba idjía jarad̶a quĩrãca.
EXO 40:28 Dji ed̶a wãbadara Moiseba wuaba eatʌ jũãtrʌ b̶ʌbisia.
EXO 40:29 Ãcõrẽ wua ded̶e ed̶a wãbada quĩrãpe Moiseba animarã babue diabadara b̶ʌbisia. Maʌ̃ ʌ̃rʌ̃ animarãda, harina od̶a sid̶a Ãcõrẽa babue diasia Ãcõrẽba idjía jarad̶a quĩrãca.
EXO 40:30 Animarã babue diabada jẽdaare Ãcõrẽ wua de caita Moiseba ne sʌgʌbadada b̶ʌbisia. Maʌ̃gʌd̶e baidoda jue ũmʌbisia.
EXO 40:31 Moiseba, Aaroʌ̃ba, Aaroʌ̃ warrarã bid̶a ãdji jʌwara, jĩrũ sid̶a maʌ̃ baidoba sʌgʌbadjid̶aa.
EXO 40:32 Mãwã sʌgʌbadjid̶aa Ãcõrẽ wua ded̶e ed̶a wãbʌdaza idjab̶a Ãcõrẽa animarã babue diabʌdaza Ãcõrẽba Moisea jarad̶a quĩrãca.
EXO 40:33 Moiseba Ãcõrẽ wua dera, animarã babue diabada sid̶a wuaba aud̶u jũrã b̶ʌbisia. Maʌ̃ne ed̶a wãbadara wuaba eatʌ jũãtrʌ b̶ʌbisia. Mãwã Moiseba Ãcõrẽ wua dera pãrãsia.
EXO 40:34 Jũma pãrãnacarea jʌ̃rãrã ʌ̃tʌba ed̶aa jira b̶ʌba Ãcõrẽ wua dera ãnã edasia. Maʌ̃ne Ãcõrẽ quĩrãwãrẽã dorrodorroada maʌ̃ ded̶e ed̶a wãsia. Maʌ̃ba Moisera ed̶a poya wãẽ́ basía.
EXO 40:36 Maʌ̃ ewarid̶eba ʌ̃taa maʌ̃ jʌ̃rãrã Ãcõrẽ wua de ʌ̃rʌ̃ b̶ʌda nocod̶aa wãbʌrʌd̶e israelerã sid̶a nocod̶aa wãbadjid̶aa.
EXO 40:37 Baribʌrʌ jʌ̃rãrãra Ãcõrẽ wua de ʌ̃rʌ̃ b̶esira israelerã sid̶a aria panebadjid̶aa ab̶a jʌ̃rãrã wayacusa nocod̶aa wãbʌrʌd̶aa.
EXO 40:38 Jũma israelerãba acʌ panʌ daid̶e ãsa Ãcõrẽ jʌ̃rãrãra idji wua de ʌ̃rʌ̃ b̶abadjia. Diamasi tʌbʌ quĩrãca uruga jira b̶abadjia. Mãwã b̶asia ãdjirã wãbʌdaza.
LEV 1:1 Ãcõrẽba idji wua ded̶eba Moisea jarasia:
LEV 1:2 –Israelerãa nãwã jaradua: “Ab̶aʌba idji animarãnebemada Ãcõrẽa diaibʌrʌ, pacada, ovejada, wa chiwatuda diaida b̶ʌa.
LEV 1:3 Pacada babue diaibʌrʌ, dji umaquĩrãdrʌ diaida b̶ʌa. Maʌ̃ pacara jũma bia b̶aida b̶ʌa. Maʌ̃ra Ãcõrẽ wua ded̶e ed̶a wãbadamaa edeida b̶ʌa idjia diabʌrʌra Ãcõrẽba bia unumãrẽã.
LEV 1:4 Dji diabʌrʌba idji jʌwara paca boro ʌ̃rʌ̃ b̶ʌida b̶ʌa. Mãwã Ãcõrẽba maʌ̃ pacara dji ẽberã cacuabari edaya idjia cadjirua od̶a quĩrãdoai carea.
LEV 1:5 Maʌ̃be Ãcõrẽ quĩrãpita pacara o ʌrrãgo beaida b̶ʌa. Maʌ̃ne Aaroʌ̃ warrarã sacerdoterãba dji oara piad̶aped̶a animarã babue diabada orroza jĩãpod̶ida panʌa Ãcõrẽ wua de quĩrãpe.
LEV 1:6 Dji diad̶aba pacara epaped̶a, drapetaped̶a tʌcuaida b̶ʌa.
LEV 1:7 Mãwã o b̶ʌd̶e sacerdote Aaroʌ̃ warrarãba animarã babue diabada ʌ̃rʌ̃ tʌbʌra uruga nũmʌnida panʌa.
LEV 1:8 Dji diad̶aba paca jʌ̃sira, dji jĩrũ sid̶a baidoba sʌgʌida b̶ʌa. Sʌgʌd̶acarea Aaroʌ̃ warrarã sacerdoterãba maʌ̃gʌra, dji animarã tʌcuad̶ara, dji borora, dji draga sid̶a animarã babue diabadad̶e tʌbʌ uruga nũmʌ ʌ̃rʌ̃ b̶ʌd̶aped̶a jũma babue diad̶ida panʌa. Maʌ̃ paca babue diabʌrʌra Ãcõrẽba bia unuya.
LEV 1:10 Ab̶aʌba idji animarãnebema ovejada wa chiwatuda Ãcõrẽa babue diaibʌrʌ, dji umaquĩrãdrʌ diaida b̶ʌa. Maʌ̃ animarãra jũma bia b̶aida b̶ʌa.
LEV 1:11 Maʌ̃ra Ãcõrẽ quĩrãpita animarã babue diabada jʌwa araare o ʌrrãgo beaida b̶ʌa. Maʌ̃ne Aaroʌ̃ warrarã sacerdoterãba dji oara piad̶aped̶a animarã babue diabada orroza jĩãpod̶ida panʌa.
LEV 1:12 Dji diad̶aba animarãra drapetaped̶a tʌcuaida b̶ʌa. Tʌcuaped̶a dji jʌ̃sira, dji jĩrũ sid̶a baidoba sʌgʌida b̶ʌa. Maʌ̃gʌra, dji animarã tʌcuad̶ara, dji borora, dji draga sid̶a sacerdoteba animarã babue diabadad̶e tʌbʌ uruga nũmʌ ʌ̃rʌ̃ b̶ʌped̶a jũma babue diaida b̶ʌa. Maʌ̃ animarã babue diabʌrʌra Ãcõrẽba bia unuya.
LEV 1:14 Ab̶aʌba ĩbanada Ãcõrẽa babue diaibʌrʌ, puchirãda wa putujuda diaida b̶ʌa.
LEV 1:15 Sacerdoteba maʌ̃ ĩbanara animarã babue diabadamaa edeped̶a otapuya beaida b̶ʌa. Beaped̶a dji borora animarã babue diabadad̶e babueida b̶ʌa. Dji oara animarã babue diabada orrod̶e zowuabida b̶ʌa.
LEV 1:16 Maʌ̃be carab̶aped̶a, jẽsaped̶a dji jʌ̃sida, dji cara sid̶a animarã babue diabada orrocawa b̶ʌida b̶ʌa dji tʌbʌ pora b̶ʌmaa. Dji tʌbʌ porara animarã babue diabada ʌ̃mãdau odjabariare b̶ʌa.
LEV 1:17 Maʌ̃be dji id̶e jidaped̶a ĩbanara drawe ewara cob̶ʌida b̶ʌa. Mãwã cob̶ʌped̶a animarã babue diabadad̶e babue diaida b̶ʌa. Maʌ̃ ĩbana babue diabʌrʌra Ãcõrẽba bia unuya.”–
LEV 2:1 Ab̶aʌba idji néud̶ebema harina od̶ada Ãcõrẽa diaibʌrʌ, dji biara b̶ʌ harinada diaida b̶ʌa. Maʌ̃ harina ʌ̃rʌ̃ nedragada weaped̶a incienso querada ʌ̃rʌ̃ cob̶ʌida b̶ʌa.
LEV 2:2 Maʌ̃ra idjia Aaroʌ̃ warrarã sacerdoterãmaa edeida b̶ʌa. Maʌ̃ harinanebemada sacerdoteba jʌwa baratʌma ab̶a edaida b̶ʌa nedraga bara idjab̶a jũma dji incienso quera bara. Maʌ̃gʌra animarã babue diabada ʌ̃rʌ̃ babue diaida b̶ʌa. Maʌ̃ maãrĩ babue diabʌrʌd̶eba acʌbi b̶ʌa jũma maʌ̃ harinara Ãcõrẽa dia b̶ʌda. Maʌ̃ babue diabʌrʌra Ãcõrẽba bia unuya.
LEV 2:3 Maʌ̃ harinanebemada maãrĩ Ãcõrẽa babue diad̶a bẽrã jũma dji b̶ed̶a sid̶a Ãcõrẽ itea b̶esia. Maʌ̃ bẽrã ab̶abe Aaroʌ̃ba idji warrarã bid̶a arima cod̶ida panʌa.
LEV 2:4 Ab̶aʌba paʌ̃ ãbud̶ada Ãcõrẽa diaibʌrʌ, dji biara b̶ʌ harina od̶ada diaida b̶ʌa. Maʌ̃ paʌ̃ra ẽsãbari neẽ́ b̶aida b̶ʌa. Nedraga bara oida b̶ʌa wa nedragaba ʌ̃rʌ̃ pʌrʌida b̶ʌa.
LEV 2:5 Jiorro pewed̶ea od̶ad̶e paʌ̃ ãbud̶ada diad̶e edeibʌrʌ, dji biara b̶ʌ harina nedraga bara od̶ada diaida b̶ʌa. Maʌ̃gʌra ẽsãbari neẽ́ b̶aida b̶ʌa.
LEV 2:6 Maʌ̃ paʌ̃ra jũma cõrãcuaped̶a nedragada ʌ̃rʌ̃ weaida b̶ʌa, Ãcõrẽa diai bẽrã.
LEV 2:7 Paʌ̃ cugurud̶e ãbud̶ada diad̶e edeibʌrʌ, dji biara b̶ʌ harina nedraga bara od̶ada diaida b̶ʌa.
LEV 2:8 Maʌ̃ paʌ̃ ãbud̶ad̶ebemada dji Ãcõrẽa diabʌrʌba sacerdotemaa edeped̶a sacerdoteba animarã babue diabadamaa edeida b̶ʌa.
LEV 2:9 Maʌ̃be maãrĩ edaped̶a maʌ̃gʌra animarã babue diabadad̶e Ãcõrẽa babue diaida b̶ʌa. Maʌ̃ maãrĩ babue diabʌrʌd̶eba acʌbi b̶ʌa jũma maʌ̃ paʌ̃ra Ãcõrẽa dia b̶ʌda. Maʌ̃ paʌ̃ babue diabʌrʌra Ãcõrẽba bia unuya.
LEV 2:10 Maʌ̃ paʌ̃nebemada maãrĩ Ãcõrẽa babue diad̶a bẽrã jũma dji b̶ed̶a sid̶a Ãcõrẽ itea b̶esia. Maʌ̃ bẽrã ab̶abe Aaroʌ̃ba idji warrarã bid̶a arima cod̶ida panʌa.
LEV 2:11 Bãrã néud̶ebemada Ãcõrẽa diabʌdad̶e paʌ̃ ẽsãbari bara b̶ʌda diacara panʌa, paʌ̃ ẽsãbarida, urrajõ sid̶a Ãcõrẽa babue diacara panʌ bẽrã.
LEV 2:12 Bãrãba naãrã ewabʌdad̶ebemada Ãcõrẽa diabʌdad̶e paʌ̃ ẽsãbari bara, urrajõ bara diad̶ida panʌa. Baribʌrʌ animarã babue diabadad̶e babue diacara panʌa, Ãcõrẽba bia unuẽ́ bẽrã.
LEV 2:13 Jũma bãrã néud̶ebemada Ãcõrẽa diabʌdad̶e tã bara diad̶ida panʌa. Tã neẽ́ b̶ʌra diacara panʌa. Tãba cawabi b̶ʌa Ãcõrẽba bãrã ume bed̶ea b̶ʌd̶ada jõẽ́da. Maʌ̃ bẽrã jũma Ãcõrẽa diabʌdara tã bara b̶aida b̶ʌa.
LEV 2:14 Bãrãba naãrã ewabʌdad̶ebemada Ãcõrẽa diabʌdad̶e jututiad̶aped̶a tẽũnada Ãcõrẽa diad̶ida panʌa.
LEV 2:15 Maʌ̃ ʌ̃rʌ̃ nedragada wead̶aped̶a incienso querada ʌ̃rʌ̃ cob̶ʌd̶ida panʌa, Ãcõrẽa diad̶i bẽrã.
LEV 2:16 Sacerdoteba maʌ̃nebemada Ãcõrẽa babue diaida b̶ʌa dji nedraga bara idjab̶a jũma dji incienso quera bara. Maʌ̃ maãrĩ babue diabʌrʌd̶eba acʌbi b̶ʌa jũma maʌ̃ jututiad̶ara Ãcõrẽa dia b̶ʌda.
LEV 3:1 Ab̶aʌba Ãcõrẽ ume necai b̶ai carea pacada diaibʌrʌ, dji umaquĩrãda wa dji wẽrãda diaida b̶ʌa. Maʌ̃ pacara jũma bia b̶aida b̶ʌa.
LEV 3:2 Dji dia b̶ʌba idji jʌwara paca boro ʌ̃rʌ̃ b̶ʌped̶a o ʌrrãgo beaida b̶ʌa Ãcõrẽ wua ded̶e ed̶a wãbada caita. Maʌ̃be Aaroʌ̃ warrarã sacerdoterãba dji oara animarã babue diabada ʌ̃rʌ̃ idjab̶a orroza bid̶a jĩãpod̶ida panʌa.
LEV 3:3 Dji dia b̶ʌba dji tʌrida, b̶ited̶abema dragada, cotruada umena dji draga bara, nequima sid̶a Aaroʌ̃ warrarãa diaida b̶ʌa Ãcõrẽa babue diad̶amãrẽã.
LEV 3:5 Ãdjirãba jũma maʌ̃gʌra animarã babue diabadad̶e Ãcõrẽa babue diad̶ida panʌa animarã bá nũmʌcãda ʌ̃rʌ̃. Maʌ̃ babue diabʌrʌra Ãcõrẽba bia unuya.
LEV 3:6 Ab̶aʌba Ãcõrẽ ume necai b̶ai carea ovejada wa chiwatuda diaibʌrʌ, dji umaquĩrãda wa dji wẽrãda diaida b̶ʌa. Maʌ̃ra jũma bia b̶aida b̶ʌa.
LEV 3:7 Ovejada diaibʌrʌ, Ãcõrẽ quĩrãpita edeida b̶ʌa.
LEV 3:8 Idji jʌwara oveja boro ʌ̃rʌ̃ b̶ʌped̶a o ʌrrãgo beaida b̶ʌa Ãcõrẽ wua de quĩrãpe. Maʌ̃be Aaroʌ̃ warrarãba dji oara animarã babue diabada ʌ̃rʌ̃ idjab̶a orroza bid̶a jĩãpod̶ida panʌa.
LEV 3:9 Dji dia b̶ʌba dji dragada, dji dru carraya tʌd̶ada, dji tʌrida, cotrua umena dji draga bara, nequima sid̶a sacerdoterãa diaida b̶ʌa Ãcõrẽa babue diad̶amãrẽã.
LEV 3:11 Sacerdoteba jũma maʌ̃gʌra animarã babue diabadad̶e Ãcõrẽa babue diaida b̶ʌa. Maʌ̃ babue diabʌrʌra Ãcõrẽa djico diabʌrʌ quĩrãca b̶ʌa.
LEV 3:12 Ãcõrẽ ume necai b̶ai carea dia b̶ʌba chiwatuda diaibʌrʌ, Ãcõrẽ quĩrãpita edeida b̶ʌa.
LEV 3:13 Mama idji jʌwara chiwatu boro ʌ̃rʌ̃ b̶ʌped̶a o ʌrrãgo beaida b̶ʌa Ãcõrẽ wua de quĩrãpe. Maʌ̃be Aaroʌ̃ warrarãba dji oara animarã babue diabada ʌ̃rʌ̃ idjab̶a orroza bid̶a jĩãpod̶ida panʌa.
LEV 3:14 Dji dia b̶ʌba dji tʌrida, cotruada umena dji draga bara, nequima sid̶a sacerdotea diaida b̶ʌa Ãcõrẽa babue diamãrẽã.
LEV 3:16 Maʌ̃be sacerdoteba jũma maʌ̃gʌra animarã babue diabadad̶e Ãcõrẽa babue diaida b̶ʌa. Maʌ̃ babue diabʌrʌra Ãcõrẽa djico diabʌrʌ quĩrãca b̶ʌa. Ãcõrẽba maʌ̃ra bia unuya. Jũma dji dragada Ãcõrẽa babue diaida b̶ʌa.
LEV 3:17 Id̶iba ʌ̃taa naʌ̃ bed̶eada ĩjã od̶ida panʌa: bãrã wãbʌdaza bãrãba, bãrã warrarãneba yõbʌdarã bid̶a animarã dragada, oa sid̶a cocara panʌa.
LEV 4:1 Idjab̶a Ãcõrẽba Moisea jarasia:
LEV 4:2 –Israelerãa nãwã jaradua: “Ab̶aʌba cadjirua oi crĩchaẽ́ b̶ʌd̶e Ãcõrẽ leyda ãĩ oibʌrʌ, maʌ̃ cadjirua od̶a carea nãwã oida b̶ʌa:
LEV 4:3 Sacerdote dji dromaara b̶ʌba mãwã cadjiruada oibʌrʌ, puru sid̶a Ãcõrẽ quĩrãpita bed̶ead̶e b̶aya. Maʌ̃ cadjirua od̶a carea paca umaquĩrã zaqueda Ãcõrẽa babue diaida b̶ʌa. Maʌ̃ pacara jũma bia b̶aida b̶ʌa.
LEV 4:4 Maʌ̃ra Ãcõrẽ wua ded̶e ed̶a wãbada quĩrãpe edeped̶a idji jʌwara paca boro ʌ̃rʌ̃ b̶ʌped̶a o ʌrrãgo beaida b̶ʌa Ãcõrẽ quĩrãpita.
LEV 4:5 Maʌ̃be dji oada maãrĩ edaped̶a Ãcõrẽ wua ded̶e ed̶a edeida b̶ʌa.
LEV 4:6 Mama ed̶a idji jʌwa jĩwĩnĩra maʌ̃ oad̶e b̶eguea edaped̶a b̶arima siete Ãcõrẽ quĩrãpita jĩãpoida b̶ʌa wua eatʌ jira b̶ʌ quĩrãpe.
LEV 4:7 Maʌ̃be quera bá diabadad̶e cachu quĩrãca b̶eara maʌ̃ oaba soaida b̶ʌa Ãcõrẽ quĩrãpita. Ãcõrẽ wua ded̶eba dajadaa zeped̶a dji ed̶a wãbada quĩrãpe paca oa b̶ed̶ara animarã babue diabada cob̶ʌ caita jũma weaida b̶ʌa.
LEV 4:8 Maʌ̃be cadjirua od̶a carea paca bead̶a b̶ited̶abema dragada jũma edaida b̶ʌa: dji tʌrida, cotruada umena dji draga bara, nequima sid̶a.
LEV 4:10 (Ãcõrẽ ume necai b̶ai carea animarã draga edabari quĩrãca oida b̶ʌa.) Edaped̶a jũma maʌ̃gʌra animarã babue diabadad̶e Ãcõrẽa babue diaida b̶ʌa.
LEV 4:11 Pacad̶ebema b̶ed̶ara israelerã duanʌmaʌba jũma ãyã edeida b̶ʌa: dji eda, dji djarada, dji boroda, dji jĩrũda, jũma b̶ited̶abemada, dji ã sid̶a. Jũma maʌ̃gʌra edeida b̶ʌa animarã babued̶a pora cuabadamaa. Maʌ̃ pora ʌ̃rʌ̃ tʌbʌ cajẽrãped̶a pacara jũma babueida b̶ʌa.
LEV 4:13 Cadjirua oi crĩchaẽ́ b̶ʌd̶e Israel puruba Ãcõrẽ leyda ãĩ oibʌrʌ, cadjirua od̶ara adua b̶ʌmĩna Ãcõrẽ quĩrãpita bed̶ead̶e b̶aya.
LEV 4:14 Baribʌrʌ puruba cawasira, maʌ̃ cadjirua carea paca umaquĩrã zaqueda Ãcõrẽ wua demaa edeida b̶ʌa babue diabi carea.
LEV 4:15 Maʌ̃be Ãcõrẽ quĩrãpita israelerã bororãba ãdji jʌwara paca boro ʌ̃rʌ̃ b̶ʌd̶aped̶a o ʌrrãgo bead̶ida panʌa.
LEV 4:16 Maʌ̃be sacerdote dji dromaara b̶ʌba dji oada maãrĩ Ãcõrẽ wua ded̶e ed̶a edeida b̶ʌa.
LEV 4:17 Mama ed̶a idji jʌwa jĩwĩnĩra maʌ̃ oad̶e b̶eguea edaped̶a b̶arima siete Ãcõrẽ quĩrãpita jĩãpoida b̶ʌa wua eatʌ jira b̶ʌ quĩrãpe.
LEV 4:18 Maʌ̃be Ãcõrẽ quĩrãpita quera bá diabadad̶e cachu quĩrãca b̶eara maʌ̃ oaba soaida b̶ʌa. Ãcõrẽ wua ded̶eba dajadaa zeped̶a dji ed̶a wãbada quĩrãpe paca oa b̶ed̶ara animarã babue diabada cob̶ʌ caita jũma weaida b̶ʌa.
LEV 4:19 Maʌ̃be paca b̶ited̶abema dragada jũma edaped̶a animarã babue diabadad̶e Ãcõrẽa babue diaida b̶ʌa.
LEV 4:20 Idjia oida b̶ʌa ara idji cadjirua carea od̶a quĩrãca. Sacerdoteba mãwã oida b̶ʌa bãrãba cadjirua oped̶ad̶a carea. Mãwãbʌrʌ Ãcõrẽba maʌ̃ cadjiruara quĩrãdoaya.
LEV 4:21 Maʌ̃be pacad̶ebema b̶ed̶ara israelerã duanʌmaʌba ãyã edeped̶a jũma babueida b̶ʌa ara idji cadjirua carea bead̶a paca ãyã edeped̶a jũma babued̶a quĩrãca. Mãwã oida b̶ʌa maʌ̃ pacara bead̶a bẽrã Israel puruba cadjirua od̶a carea.
LEV 4:22 Cadjirua oi crĩchaẽ́ b̶ʌd̶e bãrã bororãnebemaba Ãcõrẽ leyda ãĩ oibʌrʌ, cadjirua od̶ara adua b̶ʌmĩna Ãcõrẽ quĩrãpita bed̶ead̶e b̶aya.
LEV 4:23 Baribʌrʌ cadjirua od̶ada cawasira, chiwatu dji umaquĩrãda edeida b̶ʌa Ãcõrẽ quĩrãpita babue diabi carea. Maʌ̃ chiwatura jũma bia b̶aida b̶ʌa.
LEV 4:24 Animarã babue diad̶i careabema beabadama idji jʌwara chiwatu boro ʌ̃rʌ̃ b̶ʌped̶a Ãcõrẽ quĩrãpita o ʌrrãgo beaida b̶ʌa idjia cadjirua od̶a carea.
LEV 4:25 Maʌ̃be sacerdoteba maʌ̃ cadjirua carea bead̶a chiwatu oad̶e idji jʌwa jĩwĩnĩra b̶eguea edaped̶a animarã babue diabadad̶e cachu quĩrãca b̶eara soaida b̶ʌa. Chiwatu oa b̶ed̶ara animarã babue diabada cob̶ʌ caita jũma weaida b̶ʌa.
LEV 4:26 Maʌ̃be jũma dji draga b̶ited̶abemada Ãcõrẽa babue diaida b̶ʌa Ãcõrẽ ume necai b̶ai careabema animarã dragada babue diabari quĩrãca. Maʌ̃gʌra sacerdoteba oida b̶ʌa bãrã boroba cadjirua od̶a carea. Mãwãbʌrʌ Ãcõrẽba maʌ̃ cadjiruara quĩrãdoaya.
LEV 4:27 Cadjirua oi crĩchaẽ́ b̶ʌd̶e bãrãnebemaba Ãcõrẽ leyda ãĩ oibʌrʌ, cadjirua od̶ara adua b̶ʌmĩna Ãcõrẽ quĩrãpita bed̶ead̶e b̶aya.
LEV 4:28 Baribʌrʌ cadjirua od̶ada cawasira, chiwatu wẽrãda edeida b̶ʌa Ãcõrẽ quĩrãpita babue diabi carea. Maʌ̃ chiwatura jũma bia b̶aida b̶ʌa.
LEV 4:29 Animarã babue diad̶i careabema beabadama idji jʌwara chiwatu boro ʌ̃rʌ̃ b̶ʌped̶a o ʌrrãgo beaida b̶ʌa idjia cadjirua od̶a carea.
LEV 4:30 Maʌ̃be sacerdoteba chiwatu oad̶e idji jʌwa jĩwĩnĩra b̶eguea edaped̶a animarã babue diabadad̶e cachu quĩrãca b̶eara soaida b̶ʌa. Chiwatu oa b̶ed̶ara animarã babue diabada cob̶ʌ caita jũma weaida b̶ʌa.
LEV 4:31 Maʌ̃be dji dragada jũma edaida b̶ʌa Ãcõrẽ ume necai b̶ai careabema animarã draga edabari quĩrãca. Edaped̶a dji dragara animarã babue diabadad̶e jũma babue diaida b̶ʌa Ãcõrẽba bia unumãrẽã. Maʌ̃gʌra sacerdoteba oida b̶ʌa ab̶aʌba cadjirua od̶a carea. Mãwãbʌrʌ Ãcõrẽba maʌ̃ cadjiruara quĩrãdoaya.
LEV 4:32 Ab̶aʌba chiwatu cãyãbara ovejada idjia cadjirua od̶a carea babue diabi quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, oveja wẽrãda edeida b̶ʌa. Maʌ̃ ovejara jũma bia b̶aida b̶ʌa.
LEV 4:33 Animarã babue diad̶i careabema beabadama idji jʌwara oveja boro ʌ̃rʌ̃ b̶ʌped̶a o ʌrrãgo beaida b̶ʌa idjia cadjirua od̶a carea.
LEV 4:34 Maʌ̃be sacerdoteba maʌ̃ cadjirua carea oveja bead̶a oad̶e idji jʌwa jĩwĩnĩra b̶eguea edaped̶a animarã babue diabadad̶e cachu quĩrãca b̶eara soaida b̶ʌa. Oveja oa b̶ed̶ara animarã babue diabada cob̶ʌ caita jũma weaida b̶ʌa.
LEV 4:35 Maʌ̃be dji dragada jũma edaida b̶ʌa Ãcõrẽ ume necai b̶ai careabema animarã draga edabari quĩrãca. Edaped̶a dji dragara Ãcõrẽa jũma babue diaida b̶ʌa animarã babue diabadad̶e bá nũmʌcãda animarã ʌ̃rʌ̃. Maʌ̃gʌra idjia oida b̶ʌa ab̶aʌba cadjirua od̶a carea. Mãwãbʌrʌ Ãcõrẽba maʌ̃ cadjiruara quĩrãdoaya.
LEV 5:1 Bãrã bororãba ẽberã cawa obʌdad̶e ab̶aʌda trʌ̃nibʌrʌ, maʌ̃gʌ ẽberãba ununada wa ũrĩnada jaraẽ́bʌrʌ cadjiruada o b̶ʌa. Maʌ̃ carea bed̶ead̶e b̶aya.
LEV 5:2 Bãrãba cocara panʌ animarã mẽãbemada, daupẽbadada, wa jãne wãbada beud̶ada ab̶aʌba waraibʌrʌ, warad̶ada adua b̶ʌmĩna maʌ̃ ẽberãra Ãcõrẽ quĩrãpita biẽ́ b̶ed̶a bẽrã bed̶ead̶e b̶ʌa.
LEV 5:3 Ab̶aʌba Ãcõrẽ quĩrãpita biẽ́ b̶ʌ ẽberãda waraibʌrʌ wa maʌ̃ ẽberãnebemada waraibʌrʌ, mãwã warad̶ara adua b̶ʌmĩna cawabʌrʌd̶e bed̶ead̶e b̶aya.
LEV 5:4 Ab̶aʌba quĩrãcuita crĩchaẽ́ne bariduad̶e oida wãrãneba jaraibʌrʌ, mãwã jarad̶ara quĩrãdoaimĩna cawabʌrʌd̶e Ãcõrẽ quĩrãpita bed̶ead̶e b̶aya.
LEV 5:5 Mãwã b̶ea cadjirua od̶aba idjia od̶ara jũmarãa ebud̶a jaraida b̶ʌa.
LEV 5:6 Idjia cadjirua od̶a carea idji animarãnebema oveja wẽrãda wa chiwatu wẽrãda edeida b̶ʌa Ãcõrẽa babue diabi carea. Maʌ̃be sacerdoteba maʌ̃gʌ animarã dragara Ãcõrẽa babue diaida b̶ʌa maʌ̃ ẽberãba cadjirua od̶a carea.
LEV 5:7 Ne neẽ́ quiruba ovejada diai carea neẽ́ b̶ʌbʌrʌ, puchirãda umé wa putujuda umé edeida b̶ʌa. Ab̶a Ãcõrẽ quĩrãpita beabida b̶ʌa idjia cadjirua od̶a carea idjab̶a ab̶a Ãcõrẽa jũma babue diabida b̶ʌa.
LEV 5:8 Maʌ̃ umébema ĩbanara sacerdotemaa edeped̶a sacerdoteba ab̶a otapuya beaida b̶ʌa dji eded̶aba cadjirua od̶a carea. Otapuya beabʌrʌd̶e ab̶ed̶a dji borora tʌcara b̶ʌa.
LEV 5:9 Maʌ̃ cadjirua carea ĩbana bead̶a oara animarã babue diabada orro ab̶aare maãrĩ jĩãpoida b̶ʌa. Oa b̶ed̶ara animarã babue diabada cob̶ʌ caita jũma weaida b̶ʌa. Mãwã oida b̶ʌa dji eded̶aba cadjirua od̶a carea.
LEV 5:10 Maʌ̃be sacerdoteba dewarabema ĩbanara jũma Ãcõrẽa babue diaida b̶ʌa Ãcõrẽba obi jarad̶a quĩrãca. Jũma maʌ̃gʌra idjia oida b̶ʌa dji eded̶aba cadjirua od̶a carea. Mãwãbʌrʌ Ãcõrẽba maʌ̃ cadjiruara quĩrãdoaya.
LEV 5:11 Baribʌrʌ ne neẽ́ quiruba puchirãda umé wa putujuda umé diai carea neẽ́ b̶ʌbʌrʌ, dji biara b̶ʌ harinada eped̶eco jũgurua umé diaida b̶ʌa idjia cadjirua od̶a carea. Maʌ̃ harinane nedragada, incienso quera sid̶a b̶ʌcara b̶ʌa cadjirua carea dia b̶ʌ bẽrã.
LEV 5:12 Maʌ̃ harinara sacerdotemaa edeped̶a sacerdoteba jʌwa baratʌma ab̶a edaped̶a Ãcõrẽa babue diaida b̶ʌa animarã babue diabadad̶e bá nũmʌcãda ʌ̃rʌ̃. Maʌ̃ maãrĩ babue diabʌrʌd̶eba acʌbi b̶ʌa harinara jũma Ãcõrẽa dia b̶ʌda. Maʌ̃ harina diad̶ara cadjirua carea diasia.
LEV 5:13 Sacerdoteba mãwã oida b̶ʌa dji eded̶aba cadjirua od̶a carea. Mãwãbʌrʌ Ãcõrẽba maʌ̃ cadjiruara quĩrãdoaya. Harina b̶ed̶ara sacerdote itea b̶aya bãrã néud̶ebema Ãcõrẽa babue diabʌrʌd̶e dji b̶ed̶ara idji itea b̶ebari quĩrãca.”–
LEV 5:14 Idjab̶a Ãcõrẽba Moisea jarasia:
LEV 5:15 –Cadjirua oi crĩchaẽ́ b̶ʌd̶e ab̶aʌba Ãcõrẽa diaida b̶ʌd̶ebemada jũma diaẽ́bʌrʌ, maʌ̃ cadjirua od̶a carea idji animarãnebema oveja dji umaquĩrãda Ãcõrẽa diaida b̶ʌa. Maʌ̃ ovejara jũma bia b̶aida b̶ʌa. Dji nẽbʌara daucha b̶aida b̶ʌa idjia diaida b̶ʌ quĩrãca. Maʌ̃bari paratara diabʌrʌbara Ãcõrẽ ded̶e zabada quĩrãca diaida b̶acasia.
LEV 5:16 Idjia Ãcõrẽa diaẽ́ b̶ʌda diaped̶a sacerdotea maʌ̃ aud̶u diaida b̶ʌa. Maʌ̃be idjia ovejara beaped̶a idji cadjirua carea sacerdoteba Ãcõrẽa babue diaya. Mãwãbʌrʌ Ãcõrẽba maʌ̃ cadjiruara quĩrãdoaya.
LEV 5:17 Ab̶aʌba Ãcõrẽ leyda ãĩ oibʌrʌ, ãĩ od̶ada adua b̶ʌmĩna Ãcõrẽ quĩrãpita maʌ̃ cadjirua carea bed̶ead̶e b̶ʌa.
LEV 5:18 Cawabʌrʌd̶e idji animarãnebema oveja dji umaquĩrãda sacerdotemaa edeida b̶ʌa Ãcõrẽa babue diamãrẽã maʌ̃ cadjirua od̶a carea. Maʌ̃ ovejara jũma bia b̶aida b̶ʌa. Dji nẽbʌara daucha b̶aida b̶ʌa idjia diaida b̶ʌ quĩrãca. Ovejara beaped̶a idji cadjirua carea sacerdoteba Ãcõrẽa babue diaya. Mãwã idjia adua b̶ʌd̶e cadjirua od̶ara Ãcõrẽba quĩrãdoaya.
LEV 5:19 Maʌ̃ ẽberãba Ãcõrẽ leyda ãĩ od̶a bẽrã bed̶ead̶e b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã ovejara babue diaida b̶ʌa.
LEV 6:1 Idjab̶a Ãcõrẽba Moisea jarasia:
LEV 6:2 –Ab̶aʌba idjia wagamãrẽã ne b̶ed̶ada sewad̶eba adua b̶ʌad̶a aibʌrʌ, wa idjia drʌad̶ada drʌaẽ́ b̶ʌad̶a aibʌrʌ, wa cũrũga b̶ʌd̶eba djãrãneda jãrĩbʌrʌ, Ãcõrẽ quĩrãpita cadjiruada o b̶ʌa.
LEV 6:3 Maʌ̃ awara ab̶aʌba ne aduad̶ada unuped̶a sewad̶eba unuẽ́ b̶ʌad̶a aibʌrʌ, wa baridua maʌ̃ quĩrãca b̶eada oped̶a mẽrãibʌrʌ, Ãcõrẽ quĩrãpita cadjiruada o b̶ʌa.
LEV 6:4 Bariduaba maʌ̃ cadjirua quĩrãca b̶eada oibʌrʌ, Ãcõrẽ quĩrãpita bed̶ead̶e b̶aya. Maʌ̃ bẽrã idjia drʌa erob̶ʌra, wa cũrũga b̶ʌd̶eba jãrĩ erob̶ʌra, wa idjima b̶ed̶a sewad̶eba jẽda diaẽ́ b̶ʌra, wa djãrã ne aduad̶a mẽrã erob̶ʌra, wa baridua djãrãne mẽrã erob̶ʌ sid̶a djibaría jẽda diaida b̶ʌa. Jẽda diaped̶a maʌ̃ aud̶u diaida b̶ʌa. Mãwã diaida b̶ʌa idjia cadjirua od̶a carea oveja beabʌrʌ ewarid̶e.
LEV 6:6 Maʌ̃ne idji animarãnebema oveja dji umaquĩrãda sacerdotemaa edeida b̶ʌa babue diamãrẽã idjia cadjirua od̶a carea. Maʌ̃ ovejara jũma bia b̶aida b̶ʌa. Dji nẽbʌara daucha b̶aida b̶ʌa idjia diaida b̶ʌ quĩrãca.
LEV 6:7 Idjia ovejara beaped̶a idji cadjirua carea sacerdoteba Ãcõrẽ quĩrãpita babue diaya. Mãwãbʌrʌ Ãcõrẽba maʌ̃ cadjiruara quĩrãdoaya.
LEV 10:1 Aaroʌ̃ warrarã Nadába, Abiu bid̶a ãdji quera babada eped̶ecoda edad̶aped̶a tʌbʌdauda quera sid̶a maʌ̃ eped̶ecod̶e b̶ʌsid̶aa. Maʌ̃da Ãcõrẽba jarad̶a awara idji quĩrãpita básid̶aa.
LEV 10:2 Maʌ̃ carea Ãcõrẽba tʌbʌ uruada idji b̶ʌmaʌba eradrʌbisia. Maʌ̃ uruaba ãdjira bá beasia. Mãwã idji quĩrãpita beusid̶aa.
LEV 10:3 Maʌ̃be Moiseba Aaroʌ̃a jarasia: –Naʌ̃ra jãwãsia Ãcõrẽba jarad̶a quĩrãca oped̶ad̶aẽ́ bẽrã. Ãcõrẽba nãwã jarasia: Mʌ̃ caita zebʌdaba mʌ̃ra waya pananida panʌa. Mʌ̃drʌ jũmarã quĩrãpita bia jarad̶ida panʌa. Maʌ̃da ũrĩped̶a Aaroʌ̃ra chupea b̶esia.
LEV 10:4 Maʌ̃be Moiseba Aaroʌ̃ djabadrõã Uziel warrarã Misaelda, Elzapaʌ̃ sid̶a trʌ̃ped̶a jarasia: –Zed̶adua. Bãrã ẽberãrã beuped̶ad̶ara Ãcõrẽ wua de caitabemada puru jĩga eded̶adua.–
LEV 10:5 Ara maʌ̃da zed̶aped̶a Moiseba jarad̶a quĩrãca dji beuped̶ad̶ara ãdji djio jʌ̃ panʌ bara puru jĩga edesid̶aa.
LEV 16:1 Ãcõrẽba jarad̶a awara idji quĩrãpita quera babʌda carea Aaroʌ̃ warrarãra umé beusid̶aa. Beuped̶ad̶acarea Ãcõrẽra Moise ume bed̶easia.
LEV 16:2 Nãwã jarasia: –Bʌ djaba Aaroʌ̃a jaradua mʌ̃ ded̶e wua eatʌ jira b̶ʌ jẽdaare mʌ̃ itea biara b̶ʌ dejãne baridua ewarid̶e ed̶a wãrãmãrẽã. Baridua ewarid̶e ed̶a wãsira beuya, mʌ̃ra baurude ʌ̃rʌ̃ jʌ̃rãrãne b̶ʌ bẽrã. Ab̶abe mʌ̃a b̶ʌd̶a ewarid̶e ed̶a wãida b̶ʌa.
LEV 16:3 Maʌ̃ ewarid̶e Aaroʌ̃ba nãwã oida b̶ʌa: idjia cadjirua od̶a carea paca dji umaquĩrã zaqueda eneida b̶ʌa babue diai carea. Idjab̶a oveja dji umaquĩrãda eneida b̶ʌa jũma babue diai carea.
LEV 16:4 Maʌ̃be cuiped̶a idjia edre jʌ̃bari lino wua od̶ada jʌ̃ida b̶ʌa. Maʌ̃ ʌ̃rʌ̃ idjia jʌ̃bari lino wua od̶a torroa b̶ʌda jʌ̃ped̶a cʌrrʌ trãjʌ̃bari lino od̶aba trãjʌ̃ cob̶ʌida b̶ʌa. Idji borod̶e jʌ̃bari lino od̶a sid̶a jʌ̃ida b̶ʌa. Maʌ̃gʌra idjia jʌ̃ida b̶ʌa mʌ̃ quĩrãpita ne obʌrʌd̶e.
LEV 16:5 Maʌ̃ awara israelerãba cadjirua oped̶ad̶a carea idjía chiwatu dji umaquĩrãda umé diad̶ida panʌa dji draga babue diamãrẽã. Idjab̶a oveja dji umaquĩrãda diad̶ida panʌa jũma babue diamãrẽã.
LEV 16:6 Aaroʌ̃ba cadjirua od̶a carea, idji ẽberãrãba cadjirua oped̶ad̶a carea bid̶a paca umaquĩrã zaquera eneya babue diai carea.
LEV 16:7 Chiwatura umena mʌ̃ quĩrãpita eneida b̶ʌa mʌ̃ wua ded̶e ed̶a wãbada caita.
LEV 16:8 Maʌ̃be bãrãba cawad̶i carea jemenebada quĩrãca Aaroʌ̃ba oya cawai carea sãʌ̃gʌ chiwatuda mʌ̃ itea b̶aida idjab̶a sãʌ̃gʌda ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e ẽrãbueida.
LEV 16:9 Chiwatu mʌ̃ itea b̶ed̶ara Aaroʌ̃ba babue diai carea b̶ʌya israelerãba cadjirua oped̶ad̶a carea.
LEV 16:10 Chiwatu ẽrãbuei carea b̶ed̶ara Aaroʌ̃ba mʌ̃ quĩrãpita zocai erob̶aya israelerãba cadjirua oped̶ad̶ara ãyã edemãrẽã ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶aa.
LEV 16:11 Aaroʌ̃ba paca zaquera o ʌrrãgo beaida b̶ʌa idjia cadjirua od̶a carea idjab̶a idji ẽberãrãba cadjirua oped̶ad̶a carea bid̶a.
LEV 16:12 Maʌ̃be quera babada eped̶ecoda edaped̶a tʌbʌdau mʌ̃ quĩrãpita b̶ʌ animarã babue diabadad̶ebemaba biraida b̶ʌa. Idjab̶a incienso quera dji ʌrabad̶ada jʌwa baratʌma umé edaida b̶ʌa. Maʌ̃ra jũma edeida b̶ʌa mʌ̃ ded̶e wua eatʌ jira b̶ʌ jẽdaare.
LEV 16:13 Mama mʌ̃ quĩrãpita querada tʌbʌdau ʌ̃rʌ̃ cuaida b̶ʌa cowa nũmemãrẽã. Maʌ̃ cowaaba mʌ̃ baurude ʌ̃rʌ̃ cob̶ʌra ãnã edaya. Mãwãbʌrʌ Aaroʌ̃ra beuẽ́a.
LEV 16:14 Maʌ̃be paca oada edaped̶a idji jʌwa jĩwĩnĩba maãrĩ jĩãpoida b̶ʌa baurude ʌ̃rʌ̃ iquid̶a. Idjab̶a baurude quĩrãpe egode b̶arima siete jĩãpoida b̶ʌa.
LEV 16:15 Maʌ̃be dajadaa wãped̶a chiwatu mʌ̃ itea b̶ed̶ara o ʌrrãgo beaida b̶ʌa israelerãba cadjirua oped̶ad̶a carea. Chiwatu oara mʌ̃ wua ded̶e eatʌ jira b̶ʌ jẽdaare edeped̶a baurude ʌ̃rʌ̃, baurude quĩrãpe egode bid̶a jĩãpoida b̶ʌa idjia naãrã paca oa jĩãpod̶a quĩrãca.
LEV 16:16 Mʌ̃ wua dera bãrã dji cadjirua obadarã tãẽna b̶ʌ bẽrã Aaroʌ̃ba mãwã oaba jĩãpoida b̶ʌa. Mãwã mʌ̃ itea biara b̶ʌ dejãda mʌ̃ quĩrãpita bia b̶ʌya israelerãba cadjirua o panʌnebemada, mʌ̃ quĩrãpita biẽ́ panʌnebemada, idjab̶a mʌ̃ bed̶ea ĩjã od̶aẽ́ panʌnebema sid̶a. Mʌ̃ itea b̶ʌ dejãra ara maʌ̃ quĩrãca oida b̶ʌa mʌ̃ quĩrãpita bia b̶emãrẽã.
LEV 16:17 Aaroʌ̃ba cadjirua carea mʌ̃ itea biara b̶ʌ dejãne oa jĩãpod̶e wãbʌrʌd̶e ab̶a ẽdrʌbʌrʌd̶aa ni ab̶aʌda mʌ̃ wua ded̶e b̶acara b̶ʌa. Mama ed̶a b̶ʌd̶e Aaroʌ̃ba oara jĩãpoya idjia cadjirua od̶a carea, idji ẽberãrãba cadjirua oped̶ad̶a carea, idjab̶a israelerãba cadjirua oped̶ad̶a carea bid̶a.
LEV 16:18 Mʌ̃ wua ded̶eba dajadaa zeped̶a mʌ̃ quĩrãpita b̶ʌ animarã babue diabadamaa wãida b̶ʌa bia b̶ʌi carea. Idjia paca oara, chiwatu oa sid̶a maãrĩ edaped̶a animarã babue diabadad̶e cachu quĩrãca b̶eara soaida b̶ʌa.
LEV 16:19 Maʌ̃be animarã babue diabada ʌ̃rʌ̃ idji jʌwa jĩwĩnĩba oada b̶arima siete jĩãpoida b̶ʌa animarã babue diabadara mʌ̃ quĩrãpita bia b̶ʌi carea. Mãwã oida b̶ʌa animarã babue diabadara israelerã mʌ̃ quĩrãpita biẽ́ panʌneba biẽ́ b̶ebari bẽrã.
LEV 16:20 Mʌ̃ itea biara b̶ʌ dejã, mʌ̃ itea b̶ʌ dejã, animarã babue diabada sid̶a mʌ̃ quĩrãpita bia b̶ʌd̶acarea Aaroʌ̃ba chiwatu wad̶i zocai erob̶ʌra caita eneida b̶ʌa.
LEV 16:21 Idji jʌwara chiwatu boro ʌ̃rʌ̃ b̶ʌped̶a jũma israelerãba cadjirua oped̶ad̶ara, mʌ̃ bed̶ea ĩjã od̶aẽ́ panana sid̶a Aaroʌ̃ba ebud̶a jaraida b̶ʌa maʌ̃ cadjiruara chiwatu ʌ̃rʌ̃ b̶ʌi carea. Maʌ̃be ab̶aʌda b̶ʌya chiwatura ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶aa edemãrẽã.
LEV 16:22 Maʌ̃ chiwatuba jũma bãrã cadjiruara ãyã edeya ẽberãrã neẽ́maa. Mama ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e dji eded̶aba chiwatura ẽrãbueida b̶ʌa.
LEV 16:23 Maʌ̃misa Aaroʌ̃ra mʌ̃ wua ded̶e ed̶a wãped̶a idjia jʌ̃ b̶ʌ lino wua od̶ara ẽrãped̶a mama ameida b̶ʌa. Maʌ̃ra idjia jʌ̃baria mʌ̃ itea biara b̶ʌ dejãne wãi carea.
LEV 16:24 Maʌ̃be arima cuiped̶a idjia ewariza jʌ̃barida jʌ̃ida b̶ʌa. Maʌ̃be dajadaa wãped̶a idjia enena ovejada, israelerãba diaped̶ad̶a oveja sid̶a beaped̶a jũma babue diaida b̶ʌa idjia cadjirua od̶a carea, israelerãba cadjirua oped̶ad̶a carea bid̶a.
LEV 16:25 Maʌ̃be cadjirua carea paca, chiwatu sid̶a bead̶a dragada animarã babue diabadad̶e jũma babueida b̶ʌa.
LEV 16:26 Chiwatu ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e ẽrãbued̶ara jẽda zebʌrʌd̶e cuida b̶ʌa idjab̶a idjia cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌra tãtoida b̶ʌa. Maʌ̃bebʌrʌ bãrã duanʌmaa zeida b̶ʌa.
LEV 16:27 Bãrã cadjirua carea bead̶a pacara, chiwatu sid̶a israelerã duanʌmaʌba ãyã edeida b̶ʌa babuei carea. Dji era, dji djarara, dji ã sid̶a jũma babueida b̶ʌa. Aaroʌ̃ba maʌ̃ animarã oara mʌ̃ itea biara b̶ʌ dejãne jĩãposia.
LEV 16:28 Ẽberã maʌ̃ animarã ãyã bád̶e wã b̶ad̶ara jẽda zebʌrʌd̶e cuida b̶ʌa idjab̶a idjia cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌra tãtoida b̶ʌa. Maʌ̃bebʌrʌ bãrã duanʌmaa zeida b̶ʌa.
LEV 16:29 Id̶iba ʌ̃taa bãrã israelerãba naʌ̃ bed̶eada ĩjã od̶ida panʌa. Poaza sietebema jed̶ecod̶e die ewari b̶ʌd̶e bãrãba ne cod̶aca ewarida od̶ida panʌa. Maʌ̃ ewarid̶e trajacara panʌa. Ãĩbemarã bãrã tãẽna panʌ sid̶a trajacara panʌa.
LEV 16:30 Poaza maʌ̃ ewarid̶e sacerdote dji dromaara b̶ʌba mʌ̃a jarad̶a quĩrãca oya bãrãba cadjirua oped̶ad̶a carea. Mãwã bãrãra mʌ̃ quĩrãpita bia b̶ead̶ia.
LEV 16:31 Maʌ̃ ewarira ʌ̃nãũbada ewari dromaa. Maʌ̃ne bãrãra ne cod̶acara panʌa. Id̶iba ʌ̃taa poaza maʌ̃ ewarid̶e mãwã od̶ida panʌa.
LEV 16:32 Sacerdote dji dromaara b̶ʌ jaid̶abʌrʌd̶e idji warra boro ʌ̃rʌ̃ olivo dragada wead̶ida panʌa idji zeza cacuabari b̶emãrẽã. Maʌ̃ warraba israelerãba cadjirua oped̶ad̶a carea oida b̶ʌ quĩrãca oya. Maʌ̃ ewarid̶e sacerdoteba lino wua od̶a jʌ̃ida b̶ʌra jʌ̃ya.
LEV 16:33 Maʌ̃ne oa jĩãpo b̶ʌd̶eba idjia mʌ̃ itea biara b̶ʌ dejãda, mʌ̃ itea b̶ʌ dejãda, animarã babue diabada sid̶a bia b̶ʌya. Idjab̶a sacerdoterãba cadjirua oped̶ad̶a carea, jũma bãrãba cadjirua oped̶ad̶a carea bid̶a idjia oida b̶ʌ quĩrãca oya.
LEV 16:34 Id̶iba ʌ̃taa mʌ̃a naʌ̃ra ĩjã obi b̶ʌa: poaza b̶arima ab̶a sacerdote dji dromaara b̶ʌba mʌ̃a jarad̶a quĩrãca oida b̶ʌa jũma israelerãba cadjirua oped̶ad̶a carea. Maʌ̃be Ãcõrẽba Moisea jarad̶a quĩrãca o panesid̶aa.
LEV 23:1 Maʌ̃be Ãcõrẽba Moisea jarasia:
LEV 23:2 –Israelerãa jaradua mʌ̃a naʌ̃gʌ ewari droma b̶eada poaza obi b̶ʌda. Maʌ̃ ewari b̶ead̶e bãrãra ãbaa dji jʌred̶ida panʌa mʌ̃́a bia bed̶ead̶i carea.
LEV 23:3 Sei ewari bãrã trajura od̶ida panʌa, baribʌrʌ sietebema ewarid̶e ʌ̃nãũnida panʌa. Maʌ̃ ewarid̶e bãrãra ni maãrĩ bid̶a trajad̶acara panʌa. Maʌ̃ awara ãbaa dji jʌred̶ida panʌa mʌ̃́a bia bed̶ead̶i carea. Bãrã panane wãbʌdama bid̶a ʌ̃nãũbada ewarira mʌ̃ itea wagad̶ida panʌa.
LEV 23:4 Mʌ̃a naʌ̃gʌ ewari droma b̶eada poaza obi b̶ʌa. Mʌ̃a b̶ʌd̶a ewarid̶e maʌ̃ ewari b̶eara bãrãba od̶ida panʌa. Maʌ̃ ewarid̶e ãbaa dji jʌred̶ida panʌa mʌ̃́a bia bed̶ead̶i carea.
LEV 23:5 Poaza dji naãrãbema jed̶ecod̶e catorce ewari queubʌrʌd̶e bãrã Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebabada ewarira od̶ida panʌa mʌ̃́a bia bed̶ead̶i carea.
LEV 23:6 Maʌ̃be ab̶ari jed̶ecod̶e quince ewarid̶eba ʌ̃taa bãrãba paʌ̃ ẽsãbari neẽ́ b̶ʌ cobada ewarira od̶ida panʌa mʌ̃́a bia bed̶ead̶i carea. Maʌ̃ne siete ewari bãrãba paʌ̃ ẽsãbari neẽ́ b̶ʌda cod̶ida panʌa.
LEV 23:7 Dji naãrãbema ewarid̶e bãrãra ãbaa dji jʌred̶ida panʌa mʌ̃́a bia bed̶ead̶i carea. Maʌ̃ ewarid̶e bãrãra trajad̶acara panʌa.
LEV 23:8 Maʌ̃ siete ewarid̶e animarãda mʌ̃́a ewariza babue diabid̶ida panʌa. Jĩrũarebema ewarid̶e bãrãra wayacusa ãbaa dji jʌred̶ida panʌa mʌ̃́a bia bed̶ead̶i carea. Maʌ̃ ewarid̶e bid̶a bãrãra trajad̶acara panʌa.–
LEV 23:9 Idjab̶a Ãcõrẽba Moisea jarasia:
LEV 23:10 –Israelerãa nãwã jaradua: “Mʌ̃a bãrãa diai jarad̶a ẽjũãne jũẽped̶ad̶acarea poaza bãrã néu naãrã ewabʌdad̶ebemada jʌwa jãmãtʌma ab̶a sacerdotemaa eded̶ida panʌa.
LEV 23:11 Maʌ̃ra idjia mʌ̃ quĩrãpita ʌ̃taa waida b̶ʌa mʌ̃a bãrã bia unui carea. Mãwã oida b̶ʌa bãrã Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebabada ewari nurẽma.
LEV 23:12 Ara maʌ̃ ewarid̶e bãrãba oveja poa ab̶a b̶ʌda mʌ̃́a babue diabid̶ida panʌa. Maʌ̃ ovejara jũma bia b̶aida b̶ʌa.
LEV 23:13 Maʌ̃ awara dji biara b̶ʌ harinada eped̶eco jũgurua umé nedragad̶aa bʌratʌd̶aped̶a maʌ̃nebema sid̶a mʌ̃́a maãrĩ babue diabid̶ida panʌa. Maʌ̃ harina babue diabʌrʌra mʌ̃a bia unuya. Idjab̶a uva b̶ada boteya ab̶a animarã babue diabada ʌ̃rʌ̃ mʌ̃́a wea diabid̶ida panʌa.
LEV 23:14 Poaza maʌ̃gʌra mʌ̃́a diad̶i naẽna maʌ̃ poad̶ebema ewabʌdara cocara panʌa. Djiwid̶i puread̶ara, dji jututiad̶a sid̶a cocara panʌa. Paʌ̃ sid̶a od̶aped̶a cocara panʌa. Id̶iba ʌ̃taa bãrã panane wãbʌdaza maʌ̃ bed̶eara ĩjã od̶ida panʌa.
LEV 23:15 Bãrã Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebabada ewari nurẽma bãrã néu naãrã ewabʌdad̶ebemada mʌ̃́a jʌwa jãmãtʌma ab̶a diad̶aped̶a domia siete juachad̶ida panʌa.
LEV 23:16 Maʌ̃ siete domia juachaped̶ad̶acarea nurẽma cincuenta ewari baya. Maʌ̃ ewarid̶e bãrã néu naãrã ewaped̶ad̶ad̶ebemada mʌ̃́a wayacusa diad̶e zed̶ida panʌa.
LEV 23:17 Nãwã od̶ida panʌa: bãrã diguid̶aʌba paʌ̃da umé enenida panʌa mʌ̃́a ʌ̃taa wa diabid̶i carea. Maʌ̃ paʌ̃ra eped̶eco jũgurua umé dji biara b̶ʌ harina ẽsãbari bara od̶a baida b̶ʌa.
LEV 23:18 Maʌ̃ paʌ̃ diabʌdad̶e paca dji umaquĩrã zaqueda ab̶a, oveja dji umaquĩrãda umé, idjab̶a oveja dji umaquĩrã zaquerã poa ab̶a b̶eada siete diad̶ida panʌa. Maʌ̃ animarãra jũma bia b̶ead̶ida panʌa. Maʌ̃gʌra diad̶ia sacerdoteba mʌ̃́a jũma babue diamãrẽã. Maʌ̃gʌrã animarã babue diabʌrʌd̶e bãrã néud̶ebema harina od̶ara mʌ̃́a diabid̶ida panʌa, uva b̶a sid̶a wea diabid̶ida panʌa. Maʌ̃ babue diabʌrʌra mʌ̃a bia unuya.
LEV 23:19 Maʌ̃be bãrãba cadjirua oped̶ad̶a carea chiwatu dji umaquĩrãda ab̶a bead̶aped̶a sacerdoteba babue diaida b̶ʌa. Idjab̶a Ãcõrẽ ume necai b̶ai carea oveja zaquerã poa ab̶a b̶eada umé bead̶apeda sacerdoteba dji dragada babue diaida b̶ʌa.
LEV 23:20 Maʌ̃ umébema oveja zaque djarara, bãrã néu naãrã ewaped̶ad̶ad̶ebema paʌ̃ od̶a sid̶a sacerdoteba mʌ̃́a ʌ̃taa wa diaida b̶ʌa. Maʌ̃ne jũma maʌ̃gʌra mʌ̃ itea b̶eya. Maʌ̃ bẽrã sacerdoterãba jũma edad̶ida panʌa cod̶i carea.
LEV 23:21 Ara maʌ̃ ewarid̶e bãrãra ãbaa dji jʌred̶ida panʌa mʌ̃́a bia bed̶ead̶i carea. Maʌ̃ ewarid̶e trajad̶acara panʌa. Id̶iba ʌ̃taa bãrã panane wãbʌdaza bãrãba, bãrã warrarãneba yõbʌdarã bid̶a maʌ̃ bed̶eara ĩjã od̶ida panʌa.
LEV 23:22 Bãrã néu ewabʌdad̶e jũma ewarãnadua. Icawa maãrĩ b̶ed̶adua. Dji b̶aed̶a sid̶a jʌrʌ perãnadua. Maʌ̃gʌra b̶ed̶adua dji ne neẽ́ qued̶ea itea idjab̶a ãĩbemarã bãrã tãẽna panʌ itea. Mʌ̃ra bãrã Ãcõrẽa.”–
LEV 23:23 Idjab̶a Ãcõrẽba Moisea jarasia:
LEV 23:24 –Israelerãa nãwã jaradua: “Poaza sietebema jed̶ecod̶e dji nabema ewarid̶e bãrãba ʌ̃nãũbada ewarida wagad̶ida panʌa. Bãrãra trajad̶acara panʌa. Maʌ̃ ewarid̶e bãrãba cachiruda zad̶aped̶a ãbaa dji jʌred̶ida panʌa mʌ̃́a bia bed̶ead̶i carea. Idjab̶a animarãda mʌ̃́a babue diabid̶ida panʌa.”–
LEV 23:26 Idjab̶a Ãcõrẽba Moisea jarasia:
LEV 23:27 –Poaza sietebema jed̶ecod̶e die ewari b̶ʌd̶e mʌ̃a cadjirua quĩrãdoabari ewarida bãrãba od̶ida panʌa. Maʌ̃ ewarid̶e bãrãra ne cod̶acara panʌa, ãbaa dji jʌred̶ida panʌa mʌ̃́a bia bed̶ead̶i carea, idjab̶a animarãda mʌ̃́a babue diabid̶ida panʌa.
LEV 23:28 Maʌ̃ ewarira mʌ̃a cadjirua quĩrãdoabari ewari bẽrã bãrãra trajad̶acara panʌa. Maʌ̃ ewarid̶e sacerdoteba oya bãrãba cadjirua oped̶ad̶ara mʌ̃a quĩrãdoamãrẽã.
LEV 23:29 Maʌ̃ ewarid̶e bariduaba ne cod̶aca ewarida oẽ́bʌrʌ, idjira bãrã tãẽnabemada ãyã jʌretad̶ida panʌa.
LEV 23:30 Idjab̶a bariduaba trajuda maʌ̃ ewarid̶e oibʌrʌ, maʌ̃ ẽberãra mʌ̃a beubiya.
LEV 23:31 Maʌ̃ ewarid̶e bãrãra ni maãrĩ bid̶a trajad̶acara panʌa. Id̶iba ʌ̃taa bãrã panane wãbʌdaza bãrãba, bãrã warrarãneba yõbʌdarã bid̶a maʌ̃ bed̶eara ĩjã od̶ida panʌa.
LEV 23:32 Maʌ̃ ewarira bãrã ʌ̃nãũbada ewari dromaa. Maʌ̃ ewarid̶e bãrãra ne cod̶acara panʌa. Maʌ̃ ʌ̃nãũbada ewarira wagad̶ida panʌa poaza sietebema jed̶ecod̶e nueve ewari queud̶ad̶eba ab̶a nurẽma queubʌrʌd̶aa.–
LEV 23:33 Idjab̶a Ãcõrẽba Moisea jarasia:
LEV 23:34 –Israelerãa nãwã jaradua: “Poaza sietebema jed̶ecod̶e quince ewarid̶eba ʌ̃taa siete ewari warrewarreabema de zaqued̶e pananida panʌa mʌ̃́a bia bed̶ead̶i carea.
LEV 23:35 Dji nabema ewarid̶e bãrãra ãbaa dji jʌred̶ida panʌa mʌ̃́a bia bed̶ead̶i carea. Maʌ̃ ewarid̶e bãrãra trajad̶acara panʌa.
LEV 23:36 Maʌ̃ siete ewarid̶e animarãda mʌ̃́a ewariza babue diabid̶ida panʌa. Maʌ̃ siete ewari jõnacarea nurẽma bãrãra wayacusa ãbaa dji jʌred̶ida panʌa mʌ̃́a bia bed̶ead̶i carea. Idjab̶a maʌ̃ ewarid̶e bãrãba mʌ̃́a animarãda babue diabid̶ida panʌa. Maʌ̃ ewarira mʌ̃ itea waga panʌ bẽrã bãrãra trajad̶acara panʌa.
LEV 23:37 Jũma mʌ̃a jarad̶a ewari droma b̶eara bãrãba od̶ida panʌa. Maʌ̃ ewari b̶ead̶e bãrãra ãbaa dji jʌred̶ida panʌa mʌ̃́a bia bed̶ead̶i carea idjab̶a mʌ̃́a animarãda babue diabid̶i carea. Ewariza mʌ̃a jarad̶a quĩrãca bãrãba animarã b̶eada babue diabid̶ida panʌa, bãrã néud̶ebemada diabid̶ida panʌa, mʌ̃ ume necai b̶ead̶i carea animarã b̶eada babue diabid̶ida panʌa, idjab̶a uva b̶ada wea diabid̶ida panʌa.
LEV 23:38 Domiazabema ʌ̃nãũbada ewari awara mʌ̃a jarad̶a ewari droma b̶eara bãrãba od̶ida panʌa. Bãrãba ewariza mʌ̃́a diad̶ida panʌ awara, sod̶eba mʌ̃́a dia panʌ awara, mʌ̃́a diad̶ida jaraped̶ad̶a awara, mʌ̃a jarad̶a ewari droma b̶ead̶e diabi b̶ʌra diad̶ida panʌa.
LEV 23:39 Bãrã néu jũma ewaped̶ad̶acarea siete ewari bãrãra warrewarreabema de zaqued̶e panabada ewarida od̶ida panʌa mʌ̃́a bia bed̶ead̶i carea. Maʌ̃ ewarira od̶ida panʌa poaza sietebema jed̶ecod̶e quince ewarid̶eba ʌ̃taa. Dji nabema ewarid̶e bãrãba ʌ̃nãũbada ewarida wagad̶ida panʌa. Idjab̶a maʌ̃ siete ewari jõnacarea nurẽma bãrãba ʌ̃nãũbada ewarida wagad̶ida panʌa.
LEV 23:40 Dji nabema ewarid̶e bãrãba dji biara b̶ea nejõda, uruta queduaca b̶eada, bacuru jʌwate quedua bara b̶eada, do icawabema bacuru jʌwate quedua bara b̶ea sid̶a edad̶ida panʌa. Maʌ̃be siete ewari bãrãra mʌ̃ quĩrãpita b̶ʌsrid̶a duananida panʌa.
LEV 23:41 Poaza sietebema jed̶ecod̶e bãrãba maʌ̃ ewari dromada siete ewari od̶ida panʌa mʌ̃́a bia bed̶ead̶i carea. Id̶iba ʌ̃taa bãrãba, bãrã warrarãneba yõbʌdarã bid̶a naʌ̃ bed̶eara ĩjã od̶ida panʌa.
LEV 23:42 Maʌ̃ siete ewari droma o panʌne jũma bãrã israelerãra warrewarreabema de zaqued̶e pananida panʌa.
LEV 23:43 Mãwã bãrã warrarãneba yõbʌdarãba cawad̶ia bãrãra warrewarreabema de zaqued̶e panabadjid̶ada mʌ̃a bãrãra Egiptod̶eba ẽdrʌ enesid̶e. Mʌ̃ra bãrã Ãcõrẽa.”–
LEV 23:44 Ãcõrẽba mãwã jarad̶acarea Moiseba israelerãa jarasia jũma Ãcõrẽba jarad̶a ewari droma b̶ea od̶amãrẽã.
LEV 24:1 Ãcõrẽba Moisea jarasia:
LEV 24:2 –Israelerãa jaradua olivo draga idji awa quiruda bʌmaa enenamãrẽã. Maʌ̃ olivo dragaba mʌ̃ ded̶e ĩbĩrãra quewaraza coad̶ia.
LEV 24:3 Mʌ̃ ded̶e eatʌ jira b̶ʌ wua nocoare Aaroʌ̃ba ĩbĩrãra quewaraza coa b̶ʌya urua b̶amãrẽã ab̶a ʌ̃nadrʌbʌrʌd̶aa. Id̶iba ʌ̃taa bãrãneba yõbʌdarãba naʌ̃ bed̶eara ĩjã od̶ida panʌa.
LEV 24:4 Ĩbĩrã b̶ʌbada oro idji awa quiru od̶a jʌwateza ĩbĩrãra mʌ̃ quĩrãpita quewaraza coad̶ida panʌa.
LEV 24:5 Dji biara b̶ʌ harinada edad̶aped̶a paʌ̃ra doce ãbud̶adua. Paʌ̃za harinara eped̶eco jũgurua umé b̶aida b̶ʌa.
LEV 24:6 Maʌ̃ paʌ̃ra mesa oro idji awa quiru od̶ad̶e Ãcõrẽ quĩrãpita errecama umé b̶ʌd̶adua. Errecamaza sei paʌ̃ b̶ʌd̶adua.
LEV 24:7 Errecamaza orrocawa incienso quera idji awa quiruda cob̶ʌd̶adua. Maʌ̃ querara dji paʌ̃ cacuabari Ãcõrẽa bá diaya. Maʌ̃ quera bá diabʌrʌba acʌbiya paʌ̃ra jũma Ãcõrẽa dia b̶ʌda.
LEV 24:8 Ʌ̃nãũbada ewariza paʌ̃ djiwid̶ida Ãcõrẽ quĩrãpita b̶ʌd̶ida panʌa. Ãcõrẽra israelerã ume bed̶ea b̶ʌd̶a bẽrã id̶iba ʌ̃taa mãwã od̶ida panʌa.
LEV 24:9 Maʌ̃ paʌ̃ cacuabari querara Ãcõrẽa bá diai bẽrã jũma maʌ̃ paʌ̃ra Ãcõrẽ itea b̶eya. Maʌ̃ bẽrã ab̶abe Aaroʌ̃ba, idji warrarã bid̶a arima cod̶ida panʌa.–
LEV 24:10 Ẽberãda b̶asia. Dji papara Israeld̶ebema basía baribʌrʌ dji zezara Egiptod̶ebema basía. Ewari ab̶a maʌ̃ ẽberãra israelerã tãẽna pʌrrʌad̶e wãsia. Pʌrrʌa nĩne idjira ẽberã Israeld̶ebema ume djõsia.
LEV 24:11 Djõ panʌne idjia Ãcõrẽda biẽ́ jarasia. Maʌ̃ carea israelerãba idjira Moisemaa edesid̶aa cawa omãrẽã. Maʌ̃ ẽberã papara Daʌ̃neba yõna Dibri cau Selomí basía.
LEV 24:12 Maʌ̃ ẽberãra jida eropanesid̶aa ab̶a Ãcõrẽba cawabibʌrʌd̶aa sãwã od̶ida panʌda.
LEV 24:13 Maʌ̃ne Ãcõrẽba Moisea jarasia:
LEV 24:14 –Jãʌ̃ ẽberã mʌ̃ biẽ́ jarad̶ara bãrã duanʌmaʌba ãyã eded̶adua. Jũma idjia mʌ̃ biẽ́ jara b̶ʌ ũrĩped̶ad̶aba ãdji jʌwara idji boro ʌ̃rʌ̃ b̶ʌd̶ida panʌa acʌbid̶i carea wãrãda bed̶ead̶e b̶ʌda. Mãwãnacarea jũmarãba idjira mõgaraba tab̶ari bead̶ida panʌa.
LEV 24:15 Israelerãa nãwã jaradua: “Bariduaba mʌ̃da biẽ́ jaraibʌrʌ, idjira bed̶ead̶e b̶ʌ bẽrã beuida b̶ʌa.
LEV 24:16 Maʌ̃ bẽrã jũma bãrãba idjira mõgaraba tab̶ari bead̶ida panʌa. Mʌ̃ biẽ́ jarad̶ada Israeld̶ebema baibʌrʌ wa ãĩbema baibʌrʌ, idjira bead̶ida panʌa.
LEV 24:17 Ab̶aʌda mĩã beaibʌrʌ, idji sid̶a bead̶ida panʌa.
LEV 24:18 Ab̶aʌba djãrã animarãda beaibʌrʌ, maʌ̃ animarã bead̶abari ab̶arica animarãda djibaría diaida b̶ʌa.
LEV 24:19 Ab̶aʌba djãrãda puoibʌrʌ, ara idjia puod̶a quĩrãca idji sid̶a puod̶ida panʌa.
LEV 24:20 Djãrã b̶ʌwʌrʌda b̶ʌasira, idji b̶ʌwʌrʌ sid̶a b̶ʌad̶ida panʌa. Djãrã dauda ãrĩsira, idji dau sid̶a ãrĩnida panʌa. Djãrã quid̶ada b̶ʌasira, idji quid̶a sid̶a b̶ʌad̶ida panʌa. Ara idjia djãrã puod̶a quĩrãca idji sid̶a puod̶ida panʌa.
LEV 24:21 Ab̶aʌba djãrã animarãda beaibʌrʌ, maʌ̃ animarã cacuabari ab̶arica animarãda djibaría diaida b̶ʌa. Baribʌrʌ mĩã beaibʌrʌ, idjira bead̶ida panʌa.
LEV 24:22 Dji puod̶ara Israeld̶ebema baibʌrʌ wa ãĩbema baibʌrʌ, ab̶arica od̶ida panʌa. Mʌ̃ra bãrã Ãcõrẽa.”–
LEV 24:23 Moiseba jũma maʌ̃gʌra israelerãa jarasia. Mãwã jarad̶acarea ãdjirãba dji Ãcõrẽ biẽ́ jarad̶ara ãyã eded̶aped̶a mõgaraba tab̶ari beasid̶aa Ãcõrẽba Moisea jarad̶a quĩrãca.
NUM 6:1 Ãcõrẽba Moisea jarasia:
NUM 6:2 –Israelerãa nãwã jaradua: Umaquĩrãba wa wẽrãba ara idjida Ãcõrẽ itea b̶eyad̶a aibʌrʌ, maʌ̃ ewarid̶eba ʌ̃taa idjira nazareo ad̶ia.
NUM 6:3 Maʌ̃ bẽrã idjia uva b̶a aseada, baridua b̶a aseada, uva b̶a oregueada, baridua b̶a asea oreguea od̶ada, uva b̶a cũã sid̶a docara b̶ʌa. Idjab̶a uvada, uva besead̶e paed̶a sid̶a cocara b̶ʌa.
NUM 6:4 Idji nazareo b̶eyad̶a ad̶a ewarid̶eba ab̶a idji ẽdrʌi jarad̶a ewarid̶aa ne jũma uva bara b̶ʌda cocara b̶ʌa. Uva tada, dji e sid̶a cocara b̶ʌa.
NUM 6:5 Maʌ̃ awara Ãcõrẽ itea b̶eyad̶a ad̶a ewarid̶eba ab̶a idji ẽdrʌi jarad̶a ewarid̶aa idji bud̶ara tʌcara b̶ʌa. Maʌ̃ ewarid̶e idjira Ãcõrẽ itea b̶ʌ bẽrã idji bud̶ara idu urea zebida b̶ʌa.
NUM 6:6 Idjab̶a Ãcõrẽ itea b̶eyad̶a ad̶a ewarid̶eba ab̶a idji ẽdrʌi jarad̶a ewarid̶aa ẽberã jaid̶ad̶a caita wãcara b̶ʌa.
NUM 6:7 Dji zezada, dji papada, dji djabada, dji djabawẽrã sid̶a jaid̶asira dji bẽwãrã caita wãcara b̶ʌa Ãcõrẽ quĩrãpita biẽ́ b̶e amaaba. Maʌ̃ ewarid̶e idji bud̶ara Ãcõrẽ itea urea erob̶ʌ bẽrã Ãcõrẽ quĩrãpita bia b̶eida b̶ʌa.
NUM 6:8 Ãcõrẽ itea b̶eyad̶a ad̶a ewarid̶eba ab̶a idji ẽdrʌi jarad̶a ewarid̶aa idjira Ãcõrẽ itea bia b̶aida b̶ʌa.
NUM 6:9 Cawaẽ́ne ẽberãda idji caita beuibʌrʌ, idji bud̶a Ãcõrẽ itea urea erob̶ʌra Ãcõrẽ quĩrãpita biẽ́ b̶eya. Maʌ̃ bẽrã idjira Ãcõrẽ quĩrãpita wayacusa bia b̶ei ewarid̶e borob̶ichia tʌida b̶ʌa. Mãwã oya sietebema ewarid̶e.
NUM 6:10 Nurẽma puchirãda wa putujuda umé sacerdotea diad̶e wãida b̶ʌa Ãcõrẽ wua ded̶e ed̶a wãbadamaa.
NUM 6:11 Maʌ̃be sacerdoteba ab̶a Ãcõrẽa bea diaida b̶ʌa maʌ̃ ẽberãba cadjirua od̶a carea. Dewarabemara Ãcõrẽa jũma babue diaida b̶ʌa. Mãwã Ãcõrẽba maʌ̃ cadjiruara quĩrãdoaya. Maʌ̃ ẽberãba cadjiruada osia ẽberã beud̶a caita b̶ad̶a bẽrã. Maʌ̃ ewarid̶eba ʌ̃taa idji bud̶ara Ãcõrẽ itea idu urea zebida b̶ʌa.
NUM 6:12 Maʌ̃ ewarid̶e oveja dji umaquĩrã poa ab̶a b̶ʌda babue diabida b̶ʌa idji biẽ́ b̶ed̶a carea. Maʌ̃ ewarid̶eba ʌ̃taa idjira wayacusa Ãcõrẽ itea b̶eida b̶ʌa ara idjia naẽna ewari jara b̶ʌd̶a quĩrãca. Naẽna idjia Ãcõrẽ itea b̶ei jarad̶a ewari o b̶asid̶e Ãcõrẽ ume biẽ́ b̶ed̶a bẽrã, maʌ̃ ewarira juachaiẽ́ b̶ʌa Ãcõrẽ itea b̶ei jarad̶a ewari jũma daucha oi carea.
NUM 6:13 Ãcõrẽ itea b̶eyad̶a ad̶a ewari jõnacarea nazareoba nãwã oida b̶ʌa: Ãcõrẽ wua ded̶e ed̶a wãbadamaa wãida b̶ʌa.
NUM 6:14 Mama oveja dji umaquĩrãda poa ab̶a b̶ʌda sacerdotea diaida b̶ʌa Ãcõrẽa jũma babue diamãrẽã. Maʌ̃ ovejara jũma bia b̶aida b̶ʌa. Maʌ̃ awara idjia cadjirua od̶a carea oveja wẽrãda poa ab̶a b̶ʌda sacerdotea diaida b̶ʌa dji dragara Ãcõrẽa babue diamãrẽã. Maʌ̃ oveja sid̶a jũma bia b̶aida b̶ʌa. Idjab̶a Ãcõrẽ ume necai b̶ai carea oveja dji umaquĩrãda sacerdotea diaida b̶ʌa dji dragara babue diamãrẽã.
NUM 6:15 Néud̶ebema sid̶a sacerdotea diaida b̶ʌa Ãcõrẽa diamãrẽã. Uva b̶a sid̶a diaida b̶ʌa Ãcõrẽa wea diamãrẽã. Maʌ̃ awara paʌ̃ ẽsãbari neẽ́ b̶ʌda jamara ab̶a diaida b̶ʌa. Maʌ̃ paʌ̃ra quĩrã cacua umé b̶aida b̶ʌa: ab̶a dji biara b̶ʌ harina nedraga bara od̶aa, dewarabemara nedragaba ʌ̃rʌ̃ pʌrʌd̶aa.
NUM 6:16 Sacerdoteba dji oveja wẽrã dragada Ãcõrẽa babue diaya nazareoba cadjirua od̶a carea. Oveja dji umaquĩrãda Ãcõrẽa jũma babue diaya.
NUM 6:17 Maʌ̃are Ãcõrẽ ume necai b̶ai careabema oveja dragada babue diaya. Maʌ̃ babue diabʌrʌd̶e jamarad̶e b̶ʌ paʌ̃ ẽsãbari neẽ́ b̶ʌda, néud̶ebema sid̶a Ãcõrẽa diaya. Idjab̶a uva b̶ada Ãcõrẽa wea diaya.
NUM 6:18 Maʌ̃be Ãcõrẽ wua ded̶e ed̶a wãbada caita nazareora borob̶ichia tʌped̶a idji bud̶a Ãcõrẽ itea idu ureabi b̶ad̶ara babueida b̶ʌa Ãcõrẽ ume necai b̶ai careabema oveja djara dju panʌ tʌbʌd̶e.
NUM 6:19 Borob̶ichia tʌd̶acarea sacerdoteba oveja jĩrũ nocoarebema djud̶ada nazareo jʌwad̶e b̶ʌya. Idjab̶a jamarad̶e b̶ʌ paʌ̃ ẽsãbari neẽ́ b̶ʌda umé edaped̶a maʌ̃ sid̶a idji jʌwad̶e b̶ʌya: ab̶a nedraga bara od̶ada idjab̶a ab̶a nedragaba ʌ̃rʌ̃ pʌrʌd̶ada.
NUM 6:20 Maʌ̃be sacerdoteba jũma maʌ̃gʌra Ãcõrẽ quĩrãpita ʌ̃taa waida b̶ʌa diai carea. Mãwã jũma maʌ̃gʌra Ãcõrẽ itea b̶ed̶a bẽrã sacerdoteba edaida b̶ʌa. Maʌ̃ awara oveja jã nocoarebema djara Ãcõrẽ quĩrãpita ʌ̃taa wad̶ada, chĩde ʌ̃taa wad̶a sid̶a idji itea b̶eya. Jũma mãwã od̶acarea nazareo bad̶aba uva b̶ada doida b̶ʌa.
NUM 6:21 Jũma maʌ̃gʌra Ãcõrẽ ley nazareod̶ebemaa. Ãcõrẽ itea b̶ad̶ada ẽdrʌbʌrʌd̶e maʌ̃ leyba jara b̶ʌ quĩrãca jũma diaida b̶ʌa. Maʌ̃ awara idjia Ãcõrẽ itea b̶eyad̶a ad̶a ewarid̶e aud̶u poya diayad̶a asibʌrʌ, ẽdrʌbʌrʌd̶e idjia jarad̶a quĩrãca jũma diaida b̶ʌa.
NUM 6:22 Ãcõrẽba Moisea jarasia:
NUM 6:23 –Aaroʌ̃a, idji warrarãa bid̶a jaradua nãwã israelerã bia jara b̶ʌd̶amãrẽã:
NUM 6:24 Ãcõrẽba bãrãra carebaya idjab̶a wagaya.
NUM 6:25 Ãcõrẽba bãrãra bia unu b̶aya idjab̶a idji biad̶eba bia erob̶aya.
NUM 6:26 Ãcõrẽba bãrãra quĩrĩã b̶aya idjab̶a necai b̶ʌya.
NUM 6:27 Aaroʌ̃ba, idji warrarã bid̶a mʌ̃ trʌ̃neba israelerãra mãwã bia jara b̶ʌd̶ibʌrʌ, mʌ̃a wãrãda carebaya.–
NUM 10:1 Ãcõrẽba Moisea jarasia:
NUM 10:2 –Paratada edad̶aped̶a cachiruda umé chĩ od̶ad̶ua. Maʌ̃ cachirura zad̶ia puru ãbaa trʌ̃ni carea idjab̶a nocod̶aa wãbid̶i carea.
NUM 10:3 Cachiru umena dãrã jĩguabʌrʌd̶e puruda jũmaena bʌ ume ãbaa dji jʌred̶ida panʌa mʌ̃ wua ded̶e ed̶a wãbadama.
NUM 10:4 Cachiru ab̶a dãrã jĩguabʌrʌd̶e israelerã bororã awa bʌ ume ãbaa dji jʌred̶ida panʌa.
NUM 10:5 Cachiru ara pichia jĩguabʌrʌd̶e israelerã ʌ̃mãdau odjabariare duanʌra nocod̶aa wãnida panʌa.
NUM 10:6 Wayacusa ara maʌ̃ quĩrãca jĩguabʌrʌd̶e israelerã jʌwa acʌare duanʌra wãnida panʌa. Ara maʌ̃ quĩrãca jĩguabʌrʌd̶e israelerã jʌwa araare duanʌra, ʌ̃mãdau b̶aebariare duanʌ sid̶a wãnida panʌa.
NUM 10:7 Israelerã ãbaa dji jʌred̶amãrẽã cachirura dãrã zad̶adua. Nocod̶aa wãnamãrẽã quĩrã awara zad̶adua.
NUM 10:8 Aaroʌ̃ warrarã sacerdoterãba maʌ̃ cachirura zad̶ida panʌa. Id̶iba ʌ̃taa ãdjirãba, ãdji warrarãneba yõbʌdarã bid̶a mãwã od̶ida panʌa.
NUM 10:9 Bãrã druad̶e jũẽped̶ad̶acarea dji quĩrũda bãrã ume djõne zesid̶ara, bãrã djõne wãbʌdad̶e cachirura zad̶adua. Mãwã mʌ̃a bãrãra quĩrãdoaẽ́a ãtebʌrʌ dji quĩrũnebemada ẽdrʌ edaya.
NUM 10:10 Maʌ̃ awara mʌ̃a jarad̶a ewari droma b̶ea b̶ʌsrid̶aba obʌdad̶e, jed̶eco djiwid̶i ewari obʌdad̶e bid̶a cachirura zad̶adua. Animarã babue diabʌdad̶e, mʌ̃ ume necai b̶ai careabema animarã beabʌdad̶e bid̶a cachirura zad̶adua. Maʌ̃ zabʌdaba mʌ̃́a bãrãnebemada quĩrãnebabi b̶aya. Mʌ̃ra bãrã Ãcõrẽa.
NUM 10:11 Israelerã Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶acarea poa ab̶a ʌ̃rʌ̃ jed̶eco umé veinte ewari b̶ʌd̶e jʌ̃rãrã Ãcõrẽ wua de ʌ̃rʌ̃ b̶ad̶ara nocod̶aa wãsia.
NUM 10:12 Ara maʌ̃da israelerãra Sinai ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶eba maʌ̃ jʌ̃rãrã caid̶u wãsid̶aa. Ʌ̃nãũ eda wãbʌdad̶e Paraʌ̃ ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e jũẽne wãsid̶aa. Mama jʌ̃rãrãra jira b̶esia.
NUM 10:13 Sinaid̶eba ẽdrʌsid̶ad̶e israelerãra wãbʌrʌsid̶aa Ãcõrẽba Moisea jarad̶a quĩrãca.
NUM 10:14 Naãrã Judad̶eba yõna puruda ãdji bandera bara wãsia. Ãdji borora Aminadá warra Naasoʌ̃ basía.
NUM 10:15 Ãdjirã ume Isacard̶eba yõna puruda wãsia. Ãdji borora Zuá warra Natanael basía.
NUM 10:16 Idjab̶a Zabuloʌ̃neba yõna puru sid̶a ãdjirã ume wãsia. Ãdji borora Heloʌ̃ warra Eliá basía.
NUM 10:17 Maʌ̃ ũbeaare Levi warra Gersoʌ̃neba yõped̶ad̶arãba, Levi warra Merarid̶eba yõped̶ad̶arã bid̶a Ãcõrẽ wua deda jũma ẽrãcuad̶aped̶a edesid̶aa.
NUM 10:18 Ãdjirãare Rubeʌ̃neba yõna puruda ãdji bandera bara wãsia. Ãdji borora Sedeu warra Elisu basía.
NUM 10:19 Ãdjirã ume Simeoʌ̃neba yõna puruda wãsia. Ãdji borora Zurisadai warra Selumiel basía.
NUM 10:20 Idjab̶a Gad̶eba yõna puru sid̶a ãdjirã ume wãsia. Ãdji borora Deuel warra Eliasa basía.
NUM 10:21 Maʌ̃ ũbeaare Levi warra Coád̶eba yõped̶ad̶arãba Ãcõrẽ wua ded̶e ed̶abemada jũma edesid̶aa. Ãdji cãĩnima jũẽbʌdad̶e Ãcõrẽ wua de naẽna edeped̶ad̶aba maʌ̃ dera o eropanabadjid̶aa.
NUM 10:22 Ãdjirãare Epraiʌ̃neba yõna puruda ãdji bandera bara wãsia. Ãdji borora Amiú warra Elisamá basía.
NUM 10:23 Ãdjirã ume Manased̶eba yõna puruda wãsia. Ãdji borora Pedasu warra Gamaliel basía.
NUM 10:24 Idjab̶a Benjamiʌ̃neba yõna puru sid̶a ãdjirã ume wãsia. Ãdjirã borora Gedeoni warra Abidaʌ̃ basía.
NUM 10:25 Jĩrũare Daʌ̃neba yõna puruda ãdji bandera bara wãsia. Ãdjirãra panasid̶aa dji quĩrũba ẽpẽsid̶ara maʌ̃ ẽberãrã ume djõni carea. Ãdji borora Amisadai warra Ajieze basía.
NUM 10:26 Ãdjirã ume Aserd̶eba yõna puruda wãsia. Ãdji borora Ocraʌ̃ warra Pagiel basía.
NUM 10:27 Idjab̶a Neptalid̶eba yõna puru sid̶a ãdjirã ume wãsia. Ãdji borora Enaʌ̃ warra Ahira basía.
NUM 10:28 Israelerã nocod̶aa wãbʌdaza ara maʌ̃ quĩrãca wãbadjid̶aa.
NUM 10:29 Israelerã Sinaid̶eba ẽdrʌd̶i naẽna Moisera Hobá ume bed̶easia. Hobára Moise zãwãrẽ Reuel warra basía. Madiaʌ̃ druad̶ebema basía. Moiseba Hobáa jarasia: –Dairãra wãbʌrʌd̶ia Ãcõrẽba diai jarad̶a druad̶aa. Dairã ume wãdua. Ãcõrẽba dai israelerãa ne biada diayad̶a asia. Maʌ̃ bẽrã dairãba bʌ́a ne biada waib̶ʌa diad̶ia.–
NUM 10:30 Hobába panusia: –Mʌ̃ra wãẽ́a. Mʌ̃ druad̶aa jẽda wãya mʌ̃ ẽberãrãmaa.–
NUM 10:31 Maʌ̃ne Moiseba jarasia: –Mʌ̃ quĩrã djuburia jẽda wãrãdua. Bʌa bio cawa b̶ʌa sãma ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e dairãra cãĩnida panʌda. Bʌa dairãra poya jipa pe edeya.
NUM 10:32 Bʌda dairã ume wãibʌrʌ, ne jũma bia Ãcõrẽba dairãa diabʌrʌd̶ebemada bʌ́a diad̶ia.–
NUM 10:33 Mãwã bed̶ead̶acarea israelerãra Sinai eya Ãcõrẽ eya abadad̶eba wãsid̶aa. Ewari ũbea nĩbasid̶aa. Mãwã nĩnane Ãcõrẽ baurudera ãdjirã na eronĩbasid̶aa cawabimãrẽã sãma ʌ̃nãũnida.
NUM 10:34 Ãsa israelerã nocod̶aa wãbʌdad̶e Ãcõrẽ jʌ̃rãrãra ãdjirã ʌ̃rʌ̃ wãbadjia.
NUM 10:35 Ãcõrẽ baurude nocod̶aa edebʌdaza Moiseba nãwã jarabadjia: Ãcõrẽ, na wãdua. Bʌ ume dji quĩrũra ãyã jʌrecuadua. Bʌ quĩrĩãnacara ãyã mĩrũ wãbicuadua.
NUM 10:36 Ãcõrẽ baurude ãdji cãĩnima jũẽbibʌdad̶e Moiseba nãwã jarabadjia: Ãcõrẽ, jẽda zedua dai israelerã zocãrã duanʌmaa.
NUM 11:1 Mãwã nĩnane israelerãra ãdji bia mĩga panʌ carea Ãcõrẽ quĩrãpita biẽ́ bed̶ea duanesid̶aa. Maʌ̃ ũrĩsid̶e Ãcõrẽra quĩrũped̶a tʌbʌ uruada ãdjirãmaa eradrʌbisia. Maʌ̃ tʌbʌ uruaba puru iquid̶abema deda ʌ̃cʌrʌ bácuasia.
NUM 11:2 Maʌ̃ carea israelerãba Moisea quĩrã djuburiada iwid̶isid̶aa. Ara maʌ̃da Moiseba ãdjirã carea Ãcõrẽa bed̶ea djuburiabʌrʌd̶e tʌbʌ uruara quisia.
NUM 11:3 Mama trʌ̃ b̶ʌsid̶aa Taberá, Ãcõrẽba tʌbʌ uruada ãdjirã tãẽna eradrʌbid̶a bẽrã.
NUM 11:4 Ʌ̃cʌrʌ ãĩbemarã israelerã ume nĩnaba ãdjia co panʌ awara dewara djicoda co quĩrĩã panasid̶aa. Maʌ̃ bẽrã israelerã sid̶a sod̶e biẽ́ panenaped̶a nãwã jarasid̶aa: –¡Ay, nedjarada cobʌdabara!
NUM 11:5 Dadjirãba quĩrãneba panʌa Egiptod̶e b̶edada bari co panabadjid̶ada. Idjab̶a pepinoda, nejõda, ceboyada, puerroda, recao sid̶a co panabadjid̶aa.
NUM 11:6 Baribʌrʌ id̶ira ab̶ari co panʌba sẽ panʌa. Ab̶abe naʌ̃ manádrʌ co tapanʌa.–
NUM 11:7 Manára culãdrʌ ta quĩrãca pichia querasia. Bedelio quĩrãca torroa cuaracuara b̶asia.
NUM 11:8 Diamasiza ẽjũã cũrãsaba b̶eguea nũmebʌrʌd̶e manára odjabadjia. Israelerãba manára jʌrʌ ped̶aped̶a birajubadjid̶aa wa yud̶e ʌrab̶abadjid̶aa. Maʌ̃gʌra djubadjid̶aa wa paʌ̃da obadjid̶aa. Dji warraara paʌ̃ olivo dragad̶aa od̶aca b̶asia.
NUM 11:10 Maʌ̃ne Moiseba ũrĩsia deza dji ed̶a wãbadama israelerãra ãdjia co quĩrĩã panʌ carea jĩã panʌda. Maʌ̃ carea Ãcõrẽra ãdjirã ume bio quĩrũsia. Moise bid̶a maʌ̃ra biẽ́ unusia.
NUM 11:11 Maʌ̃ carea Moiseba Ãcõrẽa jarasia: –Mʌ̃ra bʌ nezocaa. Maʌ̃da ¿cãrẽ cãrẽã bʌa mʌ̃ra jãwã biẽ́ o b̶ʌ? ¿Mʌ̃a cãrẽda bʌ quĩrãpita biẽ́ od̶a bẽrã bʌa jãwã naʌ̃ purura mʌ̃ jʌwad̶e b̶ʌsi?
NUM 11:12 ¿Mʌ̃ra ãdji papaca? ¿Mʌ̃abʌrʌ ãdjirãra tocuasica? Mãwãra ¿cãrẽ cãrẽã jara b̶ʌ ãdjirãra bʌa ãdji drõã naẽnabemarãa diai jarad̶a druad̶aa edemãrẽã daupẽbariba warra jʌwad̶e bara edebari quĩrãca?
NUM 11:13 Naʌ̃ ẽberãrã jĩã panʌba mʌ̃́a jara panʌa: “Dairãa nedjarada cod̶i carea diadua.” Baribʌrʌ mʌ̃a ¿sãma nedjarada edai ãdjirãa diai carea?
NUM 11:14 Mʌ̃dub̶aʌba naʌ̃ purura poya edeẽ́a. Mãwã edeira jũmawãyã zarea b̶ʌa.
NUM 11:15 Bʌa naʌ̃ puruda mʌ̃dub̶aʌa edebibʌrʌ biara b̶ʌa mʌ̃ra beaida. Bʌa wãrãda mʌ̃da bia unu b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃ra beadua waa bia mĩgarãmãrẽã.–
NUM 11:16 Ãcõrẽba panusia: –Israelerã bororã bʌa bio cawa b̶ʌda setenta edaped̶a mʌ̃ wua de caita ededua. Mama bʌ ume jʌ̃ãnida panʌa.
NUM 11:17 Maʌ̃ne mʌ̃ra mama ed̶aa zeped̶a bʌ ume bed̶eaya. Mʌ̃a bʌ́a diad̶a Jaureda ãdjirãa bid̶a diaya naʌ̃ puruda careba eded̶amãrẽã. Mãwã bʌdub̶aʌba naʌ̃ purura edeẽ́a.
NUM 11:18 Israelerãa jaradua nedjarada nu cod̶i bẽrã nane ãdjirãba od̶ida panʌa nu mʌ̃ quĩrãpita bia duanani carea. Mʌ̃a ũrĩsia ãdjirã jĩã panʌba nãwã jara panʌda: “¡Ay, nedjarada cobʌdabara! ¡Dadjirãra Egiptod̶e biara duanabadjid̶aa!” Mãwã jara panʌ bẽrã mʌ̃a ãdjirãa nedjarada diaya cod̶amãrẽã.
NUM 11:19 Maʌ̃ nedjarara ãdjirãba ewari ab̶abe, ewari umé, ewari juesuma, die ewari, veinte ewari bid̶a cod̶aẽ́a, ãtebʌrʌ jed̶eco ab̶a cod̶ia ab̶a nedjaraba jaitabʌdad̶aa. Mãwã oya mʌ̃ra bãrã ume b̶ʌmĩna. Ãdjirãba mʌ̃da igarad̶aped̶a jĩã panʌba mʌ̃ quĩrãpita nãwã jara panʌa: “¿Dadjirãra cãrẽ cãrẽã Egiptod̶eba ẽdrʌsid̶a?”–
NUM 11:21 Moiseba jarasia: –Umaquĩrãrã awa mʌ̃ ume seisciento mil panʌa. Maʌ̃da bʌa jara b̶ʌa jed̶eco ab̶a nedjarada dairãba cod̶amãrẽã diaida.
NUM 11:22 Dai ovejada, pacada jũma beabʌda sid̶a jũmarã itea araẽ́a. ¡Pusad̶ebema b̶eda jũma beabʌda sid̶a araẽ́a!–
NUM 11:23 Ãcõrẽba Moisea jarasia: –¿Mʌ̃a jũma poya oẽ́ca? Id̶i bʌa unuya mʌ̃a jarad̶ara poya oida wa poya oẽ́da.–
NUM 11:24 Ãcõrẽ ume bed̶ea b̶ad̶ara Moiseba israelerãa jarad̶e wãsia. Maʌ̃ne israelerã bororãda setenta edaped̶a Ãcõrẽ wua de caita pe edesia.
NUM 11:25 Mama Ãcõrẽra jʌ̃rãrãne ed̶aa zeped̶a Moise ume bed̶easia. Idjia Moisea diad̶a Jaureda maʌ̃ setenta israelerã bororãa bid̶a diasia. Maʌ̃ Jaurera ãdjirãmaa zeped̶a cawaẽ́ne Ãcõrẽneba bed̶ea duanesid̶aa. Mãwãnacarea waa ara maʌ̃ quĩrãca bed̶ead̶aẽ́ basía.
NUM 11:26 Maʌ̃ne Moiseba setenta bororã edad̶ad̶ebemada umé Ãcõrẽ wua demaa wãnaẽ́ basía, ãtebʌrʌ israelerã duanʌma panesid̶aa. Ab̶ara Eldá basía. Dewarabemara Medá basía. Ãcõrẽ wua demaa wãnaẽ́ bad̶amĩna Ãcõrẽba diad̶a Jaurera ãdjia bid̶a edasid̶aa. Maʌ̃ bẽrã ãdji sid̶a cawaẽ́ne Ãcõrẽneba bed̶ea panesid̶aa israelerã duanʌma.
NUM 11:27 Maʌ̃ carea cũdra ab̶a Moisemaa pira wãped̶a nãwã jarasia: –¡Eldáda, Medá sid̶a Ãcõrẽneba bed̶ea panʌa israelerã duanʌma!–
NUM 11:28 Maʌ̃ne Nuʌ̃ warra Josueba jarasia: –Mʌ̃ boro Moise, ãdjía idu mãwã bed̶eabirãdua.– (Josuera cũdra ed̶aʌba Moise carebabari basía.)
NUM 11:29 Moiseba jarasia: –¿Bʌa crĩcha b̶ʌca ab̶abe mʌ̃abʌrʌ Ãcõrẽ Jaurera erob̶aida b̶ʌda? Mʌ̃maarã bia b̶acasia Ãcõrẽba idji Jaureda jũmarãa diabʌrʌbara idjab̶a jũmarãda idjid̶eba bed̶eabʌdabara.–
NUM 11:30 Mãwãnacarea Moisera, israelerã bororã sid̶a jẽda wãsid̶aa israelerã duanʌmaa.
NUM 11:31 Maʌ̃be Ãcõrẽba nãũrãda pusaareba tʌbisia. Maʌ̃ nãũrãba põrãda zocãrã enesia israelerã duanʌmaa. Israelerã duanʌmaʌba ewari ab̶a wãida b̶ʌ quĩrãca maʌ̃ põrãra jewed̶a jãrẽb̶aribusi b̶asia. Egorod̶eba dji ʌ̃tʌara dadji b̶acara daucha b̶asia.
NUM 11:32 Maʌ̃ ewarid̶e ãsa, diamasi, nurẽma bid̶a israelerãba põrãra quenabadjid̶aa. Dji maãrĩara bead̶aba ẽda cincuenta birasia. Maʌ̃gʌra besead̶e pae duanasid̶aa ãdjirã duanʌma.
NUM 11:33 Maʌ̃ põrã djara jũma cod̶i naẽna Ãcõrẽra ãdjirã ume quĩrũsia. Maʌ̃ bẽrã israelerãra zocãrã quinibisia.
NUM 11:34 Dji zocai panenaba maná awara co quĩrĩã pananara joucuasid̶aa. Maʌ̃ carea maʌ̃ ẽjũãra trʌ̃ b̶ʌsid̶aa Kibro-hataava.
NUM 11:35 Kibro-hataavad̶eba israelerãra Hazerod̶aa wãnaped̶a mama duanesid̶aa.
NUM 12:1 Mariaba, Aaroʌ̃ bid̶a ãdji djaba Moiseda biẽ́ jara panesid̶aa ãĩbema wẽrã edad̶a carea.
NUM 12:2 Ãdjia nãwã jarasid̶aa: –¿Ãcõrẽra ab̶abe Moised̶eba bed̶eabarica? ¿Dadjid̶eba bid̶a bed̶eacaca?– Mãwã bed̶ea panʌra Ãcõrẽba biẽ́ ũrĩsia. (
NUM 12:3 Jũma naʌ̃ ẽjũãne Moisera dji dromaara b̶ai crĩchara neẽ́ b̶asia.)
NUM 12:4 Ara maʌ̃da Ãcõrẽba Moisea, Aaroʌ̃a, Mariaa bid̶a jarasia: –Bãrã ũbea mʌ̃ wua demaa zed̶adua.– Ara maʌ̃da wãsid̶aa.
NUM 12:5 Maʌ̃ne Ãcõrẽra jʌ̃rãrã ʌ̃tʌba ed̶aa drasoa jira b̶ʌd̶e ed̶aa zesia idji wua ded̶e ed̶a wãbadamaa. Mama Aaroʌ̃ra Maria sid̶a caitaara trʌ̃sia. Ara maʌ̃da caitaara wãsid̶aa.
NUM 12:6 Maʌ̃be Ãcõrẽba ãdjía jarasia: –Mʌ̃a jarabʌrʌda bio ũrĩnadua. Mʌ̃neba bed̶eabadarã bãrã tãẽna b̶ea ume mʌ̃ra cãĩmocarad̶eba idjab̶a cãĩmocara quĩrãca ne unubi b̶ʌd̶eba bed̶eabaria.
NUM 12:7 Baribʌrʌ mʌ̃ nezoca Moise ume mãwã bed̶eacaa. Jũma mʌ̃ ẽberãrã cãyãbara idjiabʌrʌ mʌ̃ra biara ĩjã b̶ʌa.
NUM 12:8 Idji ume mʌ̃ra nẽbʌrʌbaria. Ne jara b̶ʌd̶eba idji ume bed̶eacaa. Ãtebʌrʌ ebud̶a jarabaria. Idjia mʌ̃ra unubaria. Mãwã b̶ʌ bẽrã ¿bãrãba cãrẽ cãrẽã wayad̶aẽ́ basi mʌ̃ nezoca Moisera biẽ́ jarad̶i carea?–
NUM 12:9 Ãcõrẽra ãdji ume bio quĩrũped̶a wãsia.
NUM 12:10 Ãcõrẽ wua demaʌba jʌ̃rãrã ʌ̃taa wãbʌrʌd̶e Mariara aid̶aba bira nũmesia. Maʌ̃ unusid̶e Aaroʌ̃ba Moisea nãwã bed̶ea djuburiasia: –Mʌ̃ boro, mʌ̃ quĩrã djuburia daiba crĩchad̶aẽ́ne cadjirua oped̶ad̶ara quĩrãdoadua.
NUM 12:12 Maria cacuara idu jũma ãrĩ b̶ebirãdua warra ʌradʌgad̶a quĩrãca.–
NUM 12:13 Ara maʌ̃da Moiseba Maria carea Ãcõrẽa quĩrã djuburiada nãwã iwid̶isia: –Ãcõrẽ, mʌ̃ quĩrã djuburia mʌ̃ djabawẽrã Mariara biabidua.–
NUM 12:14 Ãcõrẽba panusia: –Idji zezaba cawa obʌrʌd̶e idji quĩrãdarrad̶e id̶od̶abara, ¿siete ewari puru jĩga b̶ʌd̶aẽ́ bacasid̶aca quĩrã peramãrẽã? Ara maʌ̃ quĩrãca bãrãba idjira siete ewari puru jĩga b̶ʌd̶ida panʌa. Mãwãnacarea poya jẽda zeya.
NUM 12:15 Ara maʌ̃da israelerãba Mariara puru jĩga b̶ʌd̶e wãsid̶aa siete ewari mama b̶amãrẽã. Maʌ̃ siete ewarid̶e israelerãra nocod̶aa wãnaẽ́ basía ab̶a Maria jẽda zebʌrʌd̶aa.
NUM 12:16 Zed̶acarea Hazerod̶eba Paraʌ̃ ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e jũẽne wãsid̶aa.
NUM 13:1 Maʌ̃be Ãcõrẽba Moisea jarasia:
NUM 13:2 –Ʌ̃cʌrʌ umaquĩrãrãda Canaaʌ̃ drua acʌd̶e diabuedua. Maʌ̃ druara mʌ̃a israelerãa diaya. Israeld̶eba yõna doce purud̶ebemada ab̶a ab̶a edadua diabuei carea. Ãdjira puru boroda b̶ead̶ida panʌa.–
NUM 13:3 Ara maʌ̃da Moiseba ʌ̃cʌrʌ umaquĩrãrãda Paraʌ̃ ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶eba Canaaʌ̃naa diabuesia Ãcõrẽba jarad̶a quĩrãca. Jũma ãdjirãra israelerã bororã basía.
NUM 13:4 Ãdjirãra naʌ̃gʌrã basía: Rubeʌ̃neba yõna purud̶ebema Zacu warra Samuada,
NUM 13:5 Simeoʌ̃neba yõna purud̶ebema Hori warra Sapada,
NUM 13:6 Judad̶eba yõna purud̶ebema Jepone warra Caleda,
NUM 13:7 Isacard̶eba yõna purud̶ebema Jose warra Igalda,
NUM 13:8 Epraiʌ̃neba yõna purud̶ebema Nuʌ̃ warra Oseada,
NUM 13:9 Benjamiʌ̃neba yõna purud̶ebema Rapu warra Paltida,
NUM 13:10 Zabuloʌ̃neba yõna purud̶ebema Sodi warra Gadielda,
NUM 13:11 Jose warra Manased̶eba yõna purud̶ebema Susi warra Gadida,
NUM 13:12 Daʌ̃neba yõna purud̶ebema Gemali warra Amielda,
NUM 13:13 Aserd̶eba yõna purud̶ebema Micael warra Setuda,
NUM 13:14 Neptalid̶eba yõna purud̶ebema Vapsi warra Nahbida,
NUM 13:15 idjab̶a Gad̶eba yõna purud̶ebema Maqui warra Geuelda.
NUM 13:16 Moiseba Canaaʌ̃ drua acʌd̶e diabued̶arã trʌ̃ra maʌ̃gʌrã basía. (Nuʌ̃ warra Oseara Moiseba trʌ̃ b̶ʌsia Josue.)
NUM 13:17 Moiseba maʌ̃ ẽberãrã Canaaʌ̃ drua acʌd̶e diabuesid̶e nãwã jarasia: –Negue ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌareba ẽjũã eyaid̶a b̶ʌd̶aa wãnadua.
NUM 13:18 Acʌd̶adua maʌ̃ druara sãwã b̶ʌda idjab̶a maʌ̃ druad̶ebemarãra sãwã b̶eada; mẽsrã b̶eada wa mẽsrãẽ́ b̶eada; zocãrã panʌda wa zocãrãẽ́ panʌda.
NUM 13:19 Acʌd̶adua ãdji druara sãwã b̶ʌda; bia b̶ʌda wa biẽ́ b̶ʌda. Idjab̶a acʌd̶adua ãdji purura sãwã b̶eada; mõgaraba aud̶u jũrã ca b̶eada wa ara jãwã b̶eada.
NUM 13:20 Acʌd̶adua dji ẽjũãda; ẽjũã biada wa ẽjũã biaẽ́da, bacuru baraada wa neẽ́da. ¡Sozarra b̶ead̶adua! Idjab̶a maʌ̃ druad̶ebema nejõda ʌ̃cʌrʌ b̶a enenadua.– (Moiseba ãdjirãra uva jara diabuesia.)
NUM 13:21 Ara maʌ̃da Canaaʌ̃ drua acʌd̶e wãsid̶aa. Ãdjirãba jũma acʌsid̶aa Ziʌ̃ ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶eba ab̶a Reho purud̶aa. (Reho purura Hamá drua caita b̶ʌa.)
NUM 13:22 Negue ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌare wãnaped̶a Hebroʌ̃ purud̶e jũẽne wãsid̶aa. Maʌ̃ purud̶e Ahimaʌ̃da, Sesaida, Talmai sid̶a panabadjid̶aa. Ãdjira Anacad̶eba yõped̶ad̶a basía. (Ãdji drõã naẽnabemarãba Hebroʌ̃ purura osid̶aa siete poa egiptorãba Zoaʌ̃ puru od̶i naẽna.)
NUM 13:23 Dji acʌd̶e wã panʌra jewed̶a Escol abadad̶e jũẽne wãsid̶aa. Mama uva cʌmʌ droma b̶ʌda ab̶a tʌ edasid̶aa. Maʌ̃gʌra bacurud̶e jʌ̃naped̶a ẽberã uméba equiad̶eba edesid̶aa. Idjab̶a granadajõda, higojõ sid̶a b̶a edesid̶aa.
NUM 13:24 Maʌ̃ jewed̶ara ãdjirãba trʌ̃ b̶ʌsid̶aa Escol, uva cʌmʌ droma b̶ʌda tʌ edaped̶ad̶a bẽrã.
NUM 13:25 Cuarenta ewari Canaaʌ̃ druara jũma acʌ pananaped̶a jẽda wãsid̶aa.
NUM 13:26 Paraʌ̃ ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e Cadé abadama ãdjirãra Moise ume, Aaroʌ̃ ume, idjab̶a jũma israelerã ume ãbaa dji jʌresid̶aa. Maʌ̃ne jũma ãdjia unuped̶ad̶ada nẽbʌrʌd̶aped̶a Canaaʌ̃ druad̶ebema nejõda acʌbisid̶aa.
NUM 13:27 Ãdjirãba Moisea nãwã nẽbʌrʌsid̶aa: –Bʌa wãbid̶a druad̶e dairãra jũẽsid̶aa. Wãrãda maʌ̃ druad̶e baridua ne uped̶ad̶ara bia zaubaria. Maʌ̃ druad̶ebema nejõda acʌdua.
NUM 13:28 Baribʌrʌ maʌ̃ druad̶e b̶ea ẽberãrãra bio mẽsrã b̶eaa. Ãdji purura waib̶ʌa b̶eaa idjab̶a mõgaraba aud̶u jũrã ca b̶eaa. Mama dairãba Anacad̶eba yõped̶ad̶arãda unusid̶aa.
NUM 13:29 Ãdjirã awara Negue ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e amalecitarãda panabadaa. Ẽjũã eyaid̶a b̶ʌd̶e hititarãda, jebuseorãda, amorreorã sid̶a panabadaa. Pusaare, Jordaʌ̃ doare bid̶a cananeorãda panabadaa.–
NUM 13:30 Maʌ̃ bed̶ea carea puru Moise quĩrãpita b̶ʌga nũmʌra Caleba chupeabisia. Maʌ̃be jarasia: –¡Wãna! ¡Maʌ̃ druara dadjirãba poya edad̶ia! ¡Maʌ̃ druad̶e b̶ea ẽberãrãra wãrãda poyad̶ia!–
NUM 13:31 Baribʌrʌ idji ume acʌd̶e wã pananaba jarasid̶aa: –¡Dadjirãra wãnaẽ́a! ¡Maʌ̃ druad̶e b̶ea ẽberãrãra dadjirã cãyãbara mẽsrãara b̶eaa!–
NUM 13:32 Maʌ̃be sewad̶eba ãdjirãba israelerãa jara panesid̶aa ãdjia acʌd̶e wã panana druara dji biaẽ́da. Nãwã jarasid̶aa: –Jãʌ̃ drua daiba acʌd̶e wã pananane ẽberãrãra dji quini nũmabaria. Maʌ̃ awara ẽberãrã daiba unuped̶ad̶ara jũma waib̶ʌga b̶eaa.
NUM 13:33 Mama dairãba unusid̶aa Anacad̶eba yõped̶ad̶a ẽberãrã drasoa waib̶ʌga b̶eada. Ãdjirã acʌd̶abara dairãra djuburi qued̶eaa ad̶ichichi quĩrãca. Idjab̶a ãdjirãba dairãra ara maʌ̃ quĩrãca unusid̶aa.–
NUM 14:1 Maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e israelerã jũmarãda b̶ʌga nũmesia idjab̶a maʌ̃ diamasi jĩã panʌda ʌ̃nadrʌsid̶aa.
NUM 14:2 Puruba Moiseda, Aaroʌ̃ sid̶a biẽ́ jarad̶aped̶a ãdjía nãwã jarasid̶aa: –¡Dairãra Egiptod̶e beuped̶ad̶abara biara b̶acasia! ¡Naʌ̃ ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e bid̶a beuped̶ad̶abara biara b̶acasia!
NUM 14:3 ¿Ãcõrẽba cãrẽ cãrẽã dairãra maʌ̃ druad̶aa edebʌrʌ? ¿Mama djõ panʌne maʌ̃ druad̶ebemarãba dairãra quenanamãrẽã edebʌrʌca? ¿Dai wẽrãrãra, warrarã sid̶a maʌ̃ ẽberãrãba ara ãdjirã itea jidad̶amãrẽã edebʌrʌca? ¿Egiptod̶aa jẽda wãnida biara b̶ʌẽ́ca?–
NUM 14:4 Maʌ̃be ãdjidub̶a jara duanesid̶aa: –Ab̶a edad̶ia dadjirã boro bamãrẽã. Maʌ̃be Egiptod̶aa jẽda wãnia.–
NUM 14:5 Maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e Moisera, Aaroʌ̃ sid̶a jũma israelerã quĩrãpita chĩrãborod̶e b̶arru copanesid̶aa.
NUM 14:6 Maʌ̃ne Nuʌ̃ warra Josueba, Jepone warra Cale bid̶a ãdjia cacuad̶e jʌ̃ panʌda sopuaba cõãtasid̶aa. Maʌ̃ umébemara Canaaʌ̃ drua acʌd̶e wã panananebema basía.
NUM 14:7 Ãdjia israelerãa jarasid̶aa: –Dairãba acʌd̶e wã panana ẽjũãra bio bia b̶ʌa.
NUM 14:8 Maʌ̃ druad̶e baridua ne uped̶ad̶ara bia zaubaria. Ãcõrẽba dadjirãda bia unu b̶ʌbʌrʌ maʌ̃ druad̶aa edeped̶a jũma diaya.
NUM 14:9 Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽra igararãnadua. Idjab̶a maʌ̃ druad̶ebemarãda wayarãnadua. Dadjirãba poyad̶ia, ãdjirãra caiba carebai neẽ́ panʌ bẽrã. Baribʌrʌ Ãcõrẽda dadjirã ume b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã ãdjirãra wayarãnadua.–
NUM 14:10 Mãwã jara pananamĩna puruba ãdjira mõgaraba tab̶ari bead̶iad̶a asid̶aa. Mãwã duanʌne cawaẽ́ne ãdjirãba unusid̶aa Ãcõrẽ quĩrãwãrẽã dorrodorroada idji wua ded̶e ʌ̃naga dogoda.
NUM 14:11 Maʌ̃ne Ãcõrẽba Moisea jarasia: –¡Naʌ̃ ẽberãrãba baridua carea mʌ̃ra igarabadaa! ¡Mʌ̃a ãdjirã tãẽna ne ununaca waib̶ʌa b̶eada od̶amĩna wad̶ibid̶a mʌ̃ra ĩjã amabadaa!
NUM 14:12 Maʌ̃ carea mʌ̃a ãdjirãra quinibiya. Baribʌrʌ bʌd̶eba mʌ̃a ãdjirã cãyãbara puru waib̶ʌara b̶ʌda idjab̶a ʌb̶ʌara b̶ʌda yõbiya.–
NUM 14:13 Moiseba Ãcõrẽa jarasia: –Bʌ ʌb̶ʌad̶eba naʌ̃ ẽberãrãra Egiptod̶eba ẽdrʌ enesia. Maʌ̃da bʌa ãdjirãda quinibibʌrʌ egiptorãba ũrĩnaped̶a Canaaʌ̃ druad̶ebemarãa nẽbʌrʌd̶ia. Mʌ̃ Boro, Canaaʌ̃nebemarãba naẽna ũrĩsid̶aa bʌra dairã ume b̶ʌda, dairãma ebud̶a odjasida, bʌ jʌ̃rãrãda dairã ʌ̃rʌ̃ nĩbabarida, ãsa bʌra jʌ̃rãrã ʌ̃tʌba ed̶aa drasoa jira b̶ʌd̶e dairã na wãbarida idjab̶a diamasi ara maʌ̃ jʌ̃rãrãda tʌbʌ quĩrãca eradrʌ nũmabarida.
NUM 14:15 Bʌa naʌ̃ ẽberãrãda jũma quinibibʌrʌ, bʌa o b̶ʌ ũrĩped̶ad̶aba nãwã jarad̶ia:
NUM 14:16 “Ãcõrẽba israelerãra idjia diai jarad̶a ẽjũãnaa poya edeẽ́ basía. Maʌ̃ bẽrã ãdjirãra ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e jũma quinibisia.”
NUM 14:17 Mʌ̃ Boro, mãwã jararãnamãrẽã mʌ̃ quĩrã djuburia bʌ ʌb̶ʌara unubidua ara bʌa jarad̶a quĩrãca.
NUM 14:18 Bʌa jarasia bʌra baridua quĩrũcada idjab̶a ẽberãrãra bio quĩrĩã b̶ʌda. Maʌ̃ awara jarasia ãdjia cadjirua obadara, bʌ bed̶ea igarabada sid̶a bʌa quĩrãdoabarida. Mãwãmĩna dji bed̶ead̶e b̶ʌra bʌa cawa obariad̶a asia. Dji zezaba cadjirua od̶a carea idjida, idji warrarãda, idji wiuzaquerãda, ãdjirã warrarã sid̶a cawa o b̶abariad̶a asia.
NUM 14:19 Maʌ̃ bẽrã bʌ quĩrĩã waib̶ʌa b̶ʌd̶eba naʌ̃ ẽberãrãba cadjirua oped̶ad̶ara quĩrãdoadua ãdji Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a ewarid̶eba ab̶a id̶id̶aa bʌa quĩrãdoad̶a quĩrãca.–
NUM 14:20 Ãcõrẽba jarasia: –Ãdjia cadjirua oped̶ad̶ara mʌ̃a quĩrãdoasia bʌa bed̶ea djuburiad̶a bẽrã.
NUM 14:21 Mãwãmĩna mʌ̃ra wãrãda zocai b̶ʌ bẽrã, idjab̶a wãrãda jũma naʌ̃ ẽjũãne dji dromaara b̶ʌ bẽrã, wãrãda nãwã cawa oya.
NUM 14:22 Naʌ̃ ẽberãrã ni ab̶aʌda mʌ̃a ãdji drõã naẽnabemarãa diai jarad̶a ẽjũãne idu jũẽbiẽ́a. Ãdjirãba mʌ̃ quĩrãwãrẽã dorrodorroada unuped̶ad̶amĩna idjab̶a Egiptod̶e, ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e bid̶a mʌ̃a ne ununaca o b̶ʌda unuped̶ad̶amĩna mʌ̃ra ĩjãnaẽ́ basía. Ãtebʌrʌ mʌ̃a poya oẽ́ quĩrãca b̶arima zocãrã biẽ́ bed̶easid̶aa. Mʌ̃da igaraped̶ad̶a bẽrã ãdjirã ni ab̶aʌda Canaaʌ̃ druad̶e jũẽnaẽ́a.
NUM 14:24 Baribʌrʌ mʌ̃ nezoca Cale crĩchara awara b̶ʌa. Idjiabʌrʌ mʌ̃ra ne jũmane bia ẽpẽbaria. Maʌ̃ bẽrã idjia acʌd̶e wã b̶ad̶a ẽjũãne mʌ̃a idjira jũẽbiya. Idjia, idjid̶eba yõbʌdarã bid̶a maʌ̃ ẽjũãra edad̶ia.
NUM 14:25 Baribʌrʌ nu bãrãra Pusa Purrud̶aa wãbada od̶e jẽda wãnadua ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶aa. Ara nawena amalecitarãda cananeorã sid̶a Canaaʌ̃ drua jewed̶ad̶e duanʌa.–
NUM 14:26 Idjab̶a Ãcõrẽba Moisea, Aaroʌ̃a bid̶a nãwã jarasia:
NUM 14:27 –¿Ab̶a sãʌ̃be naʌ̃ puru cadjiruaba mʌ̃ra biẽ́ jara panani? Mʌ̃a ũrĩ b̶ʌa ãdjia mʌ̃da biẽ́ jara panabadada.
NUM 14:28 Maʌ̃ bẽrã ãdjirãa nãwã jarad̶e wãnadua: “Ãcõrẽba nãwã jara b̶ʌa: mʌ̃ra wãrãda zocai b̶ʌ bẽrã bãrãba jaraped̶ad̶a quĩrãca wãrãda oya.
NUM 14:29 Jũma bãrã veinte poa aud̶u b̶ea mʌ̃a juachabid̶aba mʌ̃da biẽ́ jaraped̶ad̶a bẽrã naʌ̃ ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e beud̶ia.
NUM 14:30 Bãrãnebema ni ab̶aʌda mʌ̃a wãrãneba bãrãa diai jarad̶a ẽjũãnaa jũẽne wãnaẽ́a. Ab̶abe Jepone warra Caledrʌ, Nuʌ̃ warra Josue sid̶a maʌ̃ ẽjũãne jũẽne wãnia.
NUM 14:31 Bãrãba jarasid̶aa maʌ̃ druad̶ebemarãba bãrã warrarãra ara ãdji itea jida eded̶ida. Baribʌrʌ maʌ̃ drua bãrãba igaraped̶ad̶ara mʌ̃a bãrã warrarãa diaya. Maʌ̃be ãdjirãra maʌ̃ druad̶e bia panania.
NUM 14:32 Baribʌrʌ bãrã dji drõãrãra naʌ̃ ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e beud̶ia.
NUM 14:33 Bãrã warrarãra bãrã ume naʌ̃ ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e cuarenta poa pʌrrʌa nĩbad̶ia oveja wagabari pʌrrʌa nĩbabari quĩrãca. Bãrãba mʌ̃ra igaraped̶ad̶a bẽrã, bãrã warrarãra bia mĩga panania ab̶a bãrã jũma beubʌdad̶aa.
NUM 14:34 Canaaʌ̃ drua acʌd̶e wã panana ẽberãrãra cuarenta ewari mama panasid̶a bẽrã, bãrãra cuarenta poa bia mĩga pananida panʌa mʌ̃ igaraped̶ad̶a carea. Mãwã bãrãba cawad̶ia mʌ̃ quĩrũbira sãwãbʌrʌ b̶ʌda.”
NUM 14:35 Mʌ̃ra Ãcõrẽa. Mʌ̃a jarad̶ara wãrãda oya. Naʌ̃ puru dji cadjiruada mʌ̃a cawa oya jũmarãba mʌ̃da igaraped̶ad̶a bẽrã. Naʌ̃ ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e beud̶ia.–
NUM 14:36 Maʌ̃be Moiseba Canaaʌ̃ drua acʌd̶e diabued̶arãra Ãcõrẽba cawaẽ́ne quinibisia. Mãwã quinibisia Canaaʌ̃ druad̶eba jẽda zed̶aped̶a israelerãa idjida biẽ́ jarabisid̶a bẽrã idjab̶a sewad̶eba maʌ̃ ẽjũãra biẽ́ tab̶ʌad̶a asid̶a bẽrã.
NUM 14:38 Canaaʌ̃ drua acʌd̶e wã panananebemada umébe beud̶aẽ́ basía; Nuʌ̃ warra Josueda idjab̶a Jepone warra Cale sid̶a.
NUM 14:39 Moiseba jũma Ãcõrẽba jarad̶ara israelerãa jarasia. Maʌ̃ carea ãdjirãra sopuad̶eba bio jĩã duanesid̶aa.
NUM 14:40 Maʌ̃ bẽrã nurẽma diaped̶ed̶a ãdjirãra piradrʌd̶aped̶a Canaaʌ̃ druad̶e eyaid̶a b̶ʌmaa wãni carea panasid̶aa. Nãwã jarasid̶aa: –Dairãba cadjiruada osid̶aa maʌ̃ druara poya edad̶aẽ́ana asid̶ad̶e. Dairãra wãnia Ãcõrẽba diai jarad̶a druad̶aa.–
NUM 14:41 Baribʌrʌ Moiseba jarasia: –¿Bãrãba cãrẽ cãrẽã Ãcõrẽba jarad̶ara ĩjãnaẽ́? Bãrãda Canaaʌ̃ druad̶aa wãnibʌrʌ, bia wãnaẽ́a.
NUM 14:42 Mama wãrãnadua. Ãcõrẽra bãrã ume wãẽ́ bẽrã dadjirã dji quĩrũba bãrãra quenania.
NUM 14:43 Bãrãba Ãcõrẽra igarasid̶a bẽrã idjira bãrã ume b̶aẽ́a. Maʌ̃ bẽrã amalecitarã ume idjab̶a cananeorã ume djõbʌdad̶e ãdjirãba bãrãra quenania.–
NUM 14:44 Mãwã jarad̶amĩna israelerãba ĩjãnaẽ́ basía. Canaaʌ̃ druad̶e eyaid̶a b̶ʌare wãsid̶aa. Baribʌrʌ Moisera wãẽ́ basía. Ãcõrẽ baurude sid̶a israelerã wua de eropanʌma b̶esia.
NUM 14:45 Maʌ̃ne eyad̶e panʌ amalecitarãra, cananeorã sid̶a israelerã ume djõne zesid̶aa. Israelerãra poyad̶aped̶a ãdjirã caid̶u ẽpẽ quena wãsid̶aa ab̶a Hormá abadad̶aa.
NUM 16:1 Izar warrada Core abadjid̶aa. Idjira Levi warra Coád̶eba yõna basía. Corera dewara ẽberãrã ũbea panʌ ume bed̶ea ausid̶aa Moise ãyã b̶ʌd̶i carea. Maʌ̃ ũbeabemara Rubeʌ̃neba yõped̶ad̶a basía; ab̶a Eliá warra Dataʌ̃ basía, ab̶a idji warra Abiraʌ̃ basía, idjab̶a ab̶a Pele warra Oʌ̃ basía. Ãdjirãare israelerã bororãda 250 panasid̶aa. Maʌ̃ bororãra dji biara b̶eada puruba edad̶a basía.
NUM 16:3 Jũma maʌ̃ ẽberãrãra Moisemaa Aaroʌ̃maa bid̶a wãnaped̶a nãwã jarasid̶aa: –¡Ab̶a id̶ibe bãrãra dairã boro bad̶ia! Purura jũmaena Ãcõrẽba idji itea edasia. Idjira dairã ume bid̶a b̶ʌa. Mãwã b̶ʌ bẽrã ¿cãrẽ cãrẽã jũma Ãcõrẽ puru cãyãbara bãrãra dji dromaara panʌda crĩcha panʌ?–
NUM 16:4 Maʌ̃ ũrĩsid̶e Moisera chĩrãborod̶e b̶arru cob̶esia Ãcõrẽa bed̶ea djuburiai carea.
NUM 16:5 Maʌ̃be Corea, idjiare panʌrãa bid̶a jarasia: –Nu diaped̶a Ãcõrẽba cawabiya caida idjid̶eda idjab̶a caida edasida idji sacerdote bamãrẽã. Idjia edad̶a ẽberãdrʌ idji caita idu wãbiya.
NUM 16:6 Core, bʌa, bʌare panʌrã bid̶a nãwã od̶adua: bãdjiza quera babada eped̶ecoda edad̶aped̶a nu tʌbʌdauda, quera bad̶i careabema sid̶a maʌ̃ eped̶ecod̶e b̶ʌd̶adua. Maʌ̃da Ãcõrẽ quĩrãpita b̶ʌd̶e wãnadua. Maʌ̃ne Ãcõrẽba cawabiya caida edasida idji sacerdote bamãrẽã. ¡Bãrã levitarãra jũmawãyã bed̶ea panʌa. Ya b̶esia!–
NUM 16:8 Moiseba Corea idjab̶a jarasia: –Bãrã levitarã, ũrĩnadua.
NUM 16:9 Dadji israelerã Ãcõrẽba bãrãdrʌ awara b̶ʌsia idji caita poya wãnamãrẽã. Mãwã israelerãba Ãcõrẽa animarã babue diad̶e wãbʌdad̶e bãrãbʌrʌ ãdjirãra carebabadaa idjab̶a dadjirã nocod̶aa wãbʌdad̶e Ãcõrẽ wua dera edebadaa. ¿Ara maʌ̃ba bia b̶ʌẽ́ca?
NUM 16:10 Core, Ãcõrẽba bʌra, waabema levitarã sid̶a idji caita idu wãbibaria mãwã od̶amãrẽã. Baribʌrʌ bãrãmaarã maʌ̃gʌra bia b̶ʌẽ́a ãtebʌrʌ Ãcõrẽ sacerdoterã ba quĩrĩã panʌa.
NUM 16:11 Maʌ̃ bẽrã bʌa, bʌare b̶ea bid̶a Ãcõrẽra igara panʌa. ¿Cãrẽ cãrẽã Aaroʌ̃ra biẽ́ jara panʌ? ¿Aaroʌ̃ra bed̶ead̶e b̶ʌca Ãcõrẽba idji sacerdote bamãrẽã b̶ʌd̶a bẽrã?–
NUM 16:12 Maʌ̃be Moiseba Eliá warrarã Dataʌ̃da, Abiraʌ̃ sid̶a trʌ̃bisia. Baribʌrʌ ãdjia jarabisid̶aa: –Daira bʌmaa wãnaẽ́a.
NUM 16:13 Bʌa daira drua biad̶eba ẽdrʌ enesia. Maʌ̃ druad̶ebʌrʌ baridua ne uped̶ad̶ara bia zaubaria. Bʌa daira naʌ̃ ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e jũma quinibibʌrʌa. Maʌ̃da ¿bʌra wad̶ibid̶a dai boroda b̶a quĩrĩã b̶ʌca?
NUM 16:14 Bʌa drua biad̶aa edeyad̶a asia. Maʌ̃ druad̶e baridua ne uped̶ad̶ara bia zaubariad̶a asia. Baribʌrʌ bʌa daira mamaa edeẽ́ tab̶ʌa. Ẽjũãda, uva bara b̶ʌ ẽjũã sid̶a diaẽ́ tab̶ʌa. ¿Bʌa wad̶ibid̶a daira cũrũga quĩrĩã b̶ʌca? Daira bʌmaa wãnaẽ́a.–
NUM 16:15 Mãwã jara panʌ carea Moisera bio quĩrũped̶a Ãcõrẽa jarasia: –Ãdjia bʌ́a diabʌdara bia unurãdua. Mʌ̃ra ãdji boromĩna ãdji burroda, ni cãrẽ sid̶a ãdjid̶era jãrĩẽ́ b̶ʌa. Mʌ̃a ãdjira ni ab̶a bid̶a biẽ́ oẽ́ b̶ʌa.–
NUM 16:16 Maʌ̃be Moiseba Corea jarasia: –Nu bʌra, bʌare panʌrã sid̶a Ãcõrẽ quĩrãpita wãnadua idji wua demaa. Aaroʌ̃ sid̶a mama b̶aya.
NUM 16:17 Bʌare panʌ 250 ẽberãrãba ãdji quera babada eped̶ecora edad̶aped̶a querara coa nũmʌnadua. Maʌ̃gʌra Ãcõrẽ wua demaa idji quĩrãpita eded̶adua. Bʌa, Aaroʌ̃ bid̶a bãrã quera babada eped̶ecora eded̶adua.–
NUM 16:18 Nurẽma ãdjirãza quera babada eped̶ecoda edad̶aped̶a tʌbʌdauda ed̶a b̶ʌd̶aped̶a querada coa nũmʌsid̶aa. Ãdjirãra, Moisera, Aaroʌ̃ sid̶a Ãcõrẽ wua ded̶e ed̶a wãbada caita duanasid̶aa.
NUM 16:19 Coreba jũma Israel purura Ãcõrẽ wua ded̶e ed̶a wãbadamaa zebisia Moise, Aaroʌ̃ sid̶a ãyã b̶ʌd̶i carea. Cawaẽ́ne Ãcõrẽ quĩrãwãrẽã dorrodorroada ãdjirã quĩrãpita ʌ̃naga dogosia.
NUM 16:20 Maʌ̃ne Ãcõrẽba Moisea, Aaroʌ̃a bid̶a jarasia:
NUM 16:21 –Naʌ̃ ẽberãrã caitabemada ãyã wãnadua. Mʌ̃a ãdjirãra ab̶ed̶a jũma quinibiya.–
NUM 16:22 Baribʌrʌ Moisera Aaroʌ̃ sid̶a chĩrãborod̶e b̶arru copanenaped̶a Ãcõrẽa nãwã bed̶ea djuburiasid̶aa: –Ãcõrẽ, bʌd̶eba ẽberãrãra jũma zocai b̶eaa. ¿Ab̶aʌba cadjirua od̶a carea bʌra jũma naʌ̃ puru ume quĩrũ b̶aica?–
NUM 16:23 Ãcõrẽba Moisea jarasia:
NUM 16:24 –Purua jaradua Core wua de caitabemada, Dataʌ̃ wua de caitabemada, idjab̶a Abiraʌ̃ wua de caitabemada ãyã wãnamãrẽã.–
NUM 16:25 Ara maʌ̃da Moisera piradrʌped̶a Dataʌ̃ b̶ʌmaa idjab̶a Abiraʌ̃maa bid̶a wãsia. Israelerã bororã sid̶a Moise caid̶u wãsid̶aa.
NUM 16:26 Maʌ̃ne Moiseba purua jarasia: –Jãʌ̃ cadjirua obadarã wua de caitabemada ãyã wãnadua. Ãdjia eropanʌnebemada tãrãnadua. Tãnibʌrʌ bãrã sid̶a beud̶ia jũma ãdjia cadjirua oped̶ad̶a carea.–
NUM 16:27 Ara maʌ̃da israelerãra Core wua de caitabemada, Dataʌ̃ wua de caitabemada idjab̶a Abiraʌ̃ wua de caitabemada ãyã wãsid̶aa. Maʌ̃ne Dataʌ̃ra, Abiraʌ̃ sid̶a ãdji wua de dajada zed̶aped̶a ãdji ded̶e ed̶a wãbada caita ʌ̃ta nũmeasia. Ãdji ume dji quimada, jũma ãdji warrarã sid̶a nũpanasid̶aa.
NUM 16:28 Maʌ̃ne Moiseba jarasia: –Nãwã bãrãba cawad̶ia ara mʌ̃djia quĩrĩã b̶ʌd̶eba bãrã boroda b̶eẽ́ basida, ãtebʌrʌ Ãcõrẽbʌrʌ mʌ̃ra b̶ʌsida:
NUM 16:29 naʌ̃ ẽberãrãda dadji beubada quĩrãca beud̶ibʌrʌ, bãrãba cawad̶ia Ãcõrẽba mʌ̃ra b̶ʌẽ́ basida bãrã boro bamãrẽã.
NUM 16:30 Baribʌrʌ Ãcõrẽba egoroda cawaẽ́ne yã dogobiped̶a ãdjira, jũma ãdjia eropanʌ sid̶a egoroba mĩbʌrʌ, ãdjirã zocai panʌne beud̶arã jaure panabadamaa wãnibʌrʌ, bãrãba cawad̶ia ãdjiabʌrʌ Ãcõrẽda igarasid̶ada. Mãwã cawad̶ia, ẽberãrã maʌ̃ quĩrãca beubʌdada dadjirãba wad̶ibid̶a ununaca bẽrã.
NUM 16:31 Moiseba mãwã jarabʌrʌd̶e Dataʌ̃ b̶ʌmaʌba ab̶a Abiraʌ̃ b̶ʌmaa egorora yã dogosia.
NUM 16:32 Maʌ̃ne egoroba ãdjira, ãdji ẽberãrãra, Corera, idji ẽberãrãra, idjab̶a jũma ãdjia eropanana sid̶a mĩsia.
NUM 16:33 Ãdjirã mĩped̶a egorora wayacusa araa catʌ dogosia. Mãwã zocai panʌne maʌ̃ ẽberãrãra jũma ãdjia eropanana sid̶a beud̶arã jaure panabadamaa wãsid̶aa. Israelerã tãẽnabemada nẽbasid̶aa.
NUM 16:34 Egoroba mĩbʌrʌd̶e maʌ̃ ẽberãrã b̶iabʌda carea ãdjirã caita duanʌra ãyã pira wãsid̶aa. Maʌ̃ne nãwã b̶iasid̶aa: –¡Egoroba dadjirã sid̶a mĩcuaya!–
NUM 16:35 Maʌ̃ awara Ãcõrẽba tʌbʌ uruada idji b̶ʌmaʌba quera bá dia panʌ ẽberãrãmaa eradrʌbisia. Mãwã eradrʌbʌrʌba maʌ̃ 250 ẽberãrãra jũma bá quenasia.
NUM 16:36 Maʌ̃be Ãcõrẽba Moisea jarasia:
NUM 16:37 –Sacerdote Aaroʌ̃ warra Eleazaa jaradua quera babada eped̶ecora tʌbʌ cowa nũmʌnebemada jʌrʌ pemãrẽã. Tʌbʌdau eped̶ecod̶e wad̶i b̶ʌra ãyã tʌmʌ peabueida b̶ʌa. Maʌ̃ eped̶ecod̶e mʌ̃́a querada bá diasid̶a bẽrã eped̶ecora mʌ̃ itea b̶esia. Jãʌ̃ ẽberãrãba cadjiruada oped̶ad̶a bẽrã beusid̶aa. Maʌ̃ bẽrã ãdji eped̶ecora pewed̶ea berrachid̶aped̶a animarã babue diabadad̶e cara b̶ʌd̶adua israelerãba quĩrãnebad̶amãrẽã baridua ẽberãba querada mʌ̃́a bá diacara b̶ʌda.–
NUM 16:39 Ara maʌ̃da sacerdote Eleazaba ẽberãrã tʌbʌba bá beuped̶ad̶a quera babada eped̶ecora jʌrʌ pesia. Jʌrʌ peped̶a maʌ̃ eped̶eco bronce od̶ara pewed̶ea berrachibisia animarã babue diabadad̶e cara b̶ʌi carea.
NUM 16:40 Maʌ̃ra cara b̶ʌsia israelerãba quĩrãnebad̶amãrẽã Aaroʌ̃ idjab̶a idjid̶eba yõbʌdarã awara ni ab̶aʌba querada Ãcõrẽa bá diacara b̶ʌda Ãcõrẽba Moisea jarad̶a quĩrãca. Ãdjirã awara bariduaba Ãcõrẽa querada bá diaibʌrʌ, maʌ̃ ẽberã sid̶a beuya, Core, idjiare panana sid̶a beuped̶ad̶a quĩrãca.
NUM 16:41 Nurẽma jũma israelerãba wayacusa Moiseda Aaroʌ̃ sid̶a nãwã biẽ́ jara duanesid̶aa: –¡Bãrãba Ãcõrẽ ẽberãrãra beasid̶aa!–
NUM 16:42 Mãwã biẽ́ jara panʌra Moisema, Aaroʌ̃ma bid̶a powua nũmasia. Maʌ̃ne Ãcõrẽ wua demaa acʌbʌd̶ad̶e cawaẽ́ne jʌ̃rãrãba dera ãnã edaped̶a Ãcõrẽ quĩrãwãrẽã dorrodorroada ʌ̃naga dogosia.
NUM 16:43 Ara maʌ̃da Moisera Aaroʌ̃ sid̶a Ãcõrẽ wua de quĩrãpe wãsid̶aa.
NUM 16:44 Maʌ̃ne Ãcõrẽba Moisea jarasia:
NUM 16:45 –¡Naʌ̃ puru caitabemada ãyã wãnadua! ¡Mʌ̃a ãdjirãra ab̶ed̶a jũma quinibiya!– Ara maʌ̃da Moisera Aaroʌ̃ sid̶a chĩrãborod̶e b̶arru copanesid̶aa.
NUM 16:46 Moiseba Aaroʌ̃a jarasia: –Bʌ quera babada eped̶ecora isabe enedua. Animarã babue diabadad̶e b̶ʌ tʌbʌdauda ed̶a b̶ʌped̶a incienso querada coa nũmʌdua. Maʌ̃be israelerã duanʌmaa isabe wãped̶a Ãcõrẽa diadua ãdjirãba cadjirua oped̶ad̶ara quĩrãdoamãrẽã. Ãcõrẽra bio quĩrũ b̶ʌ bẽrã ãdjirãra quinibʌdaa.–
NUM 16:47 Ara maʌ̃da Aaroʌ̃ba osia Moiseba jarad̶a quĩrãca. Idji quera babada eped̶ecora edaped̶a israelerã duanʌmaa pira wãsia. Jũẽbʌrʌbara israelerãra ʌ̃cʌrʌ beucuad̶oasia. Maʌ̃ne idjia querada coa nũmʌsia ãdjirãba cadjirua oped̶ad̶ara Ãcõrẽba quĩrãdoamãrẽã.
NUM 16:48 Idjira nũmesia dji quiniped̶ad̶a tab̶ea, dji zocai panʌ ẽsi. Mãwã ãdjirãra waa quininaẽ́ basía.
NUM 16:49 Maʌ̃ ewarid̶e 14,700 ẽberãrãra quinisid̶aa Coreare b̶ead̶a naẽna quiniped̶ad̶a juachad̶aẽ́.
NUM 16:50 Ẽberãrãra waa quininaẽ́ bẽrã Aaroʌ̃ra Moisemaa wãsia Ãcõrẽ wua ded̶e ed̶a wãbada caita.
NUM 17:1 Maʌ̃be Ãcõrẽba Moisea jarasia:
NUM 17:2 –Israelerãa jaradua bacuruda doce enenamãrẽã. Israeld̶eba yõna doce purud̶ebema bororãba bacuruda ab̶a ab̶a diad̶ida panʌa. Maʌ̃ bacurud̶e dji bororã trʌ̃da b̶ʌdua.
NUM 17:3 Levid̶eba yõna puruba enena bacurud̶e Aaroʌ̃ trʌ̃da b̶ʌdua. Israeld̶eba yõna puruza bacuru ab̶a diad̶ida panʌa ãdji boro trʌ̃da b̶ʌmãrẽã.
NUM 17:4 Maʌ̃ bacurura mʌ̃ wua ded̶e baurude quĩrãpe b̶ʌdua mʌ̃ bãrã ume bed̶eabarima.
NUM 17:5 Nu bacuru ab̶a quedua bara b̶aya. Maʌ̃ bacuru djibarira mʌ̃a edasia mʌ̃ sacerdote bamãrẽã. Maʌ̃ ununaped̶a israelerãba bãrãda waa biẽ́ jarad̶aẽ́a. Mãwã mʌ̃a ãdjirãra chupeabiya.–
NUM 17:6 Moiseba israelerãa mãwã jarasia. Ara maʌ̃da Israeld̶eba yõna doce purud̶ebema bororãba ãdji bacuru cawacawa Moisea diad̶e zesid̶aa. Doce bacurura diasid̶aa. Aaroʌ̃ne sid̶a diasia.
NUM 17:7 Moiseba maʌ̃ bacurura Ãcõrẽ wua ded̶e baurude quĩrãpe b̶ʌsia.
NUM 17:8 Nurẽma Moise Ãcõrẽ wua ded̶e ed̶a wãbʌrʌd̶e unusia Levid̶eba yõna Aaroʌ̃ bacurura pãwãrã quedua bara b̶ʌda, põnõ bara b̶ʌda, idjab̶a almendra tada zauped̶a purea jira b̶ʌda.
NUM 17:9 Moiseba bacurura Ãcõrẽ wua ded̶eba dajada israelerãmaa jũma edesia. Israelerãba acʌd̶aped̶a ãdjid̶e cawacawa edasid̶aa.
NUM 17:10 Maʌ̃be Ãcõrẽba Moisea jarasia: –Aaroʌ̃ bacurura wayacusa mʌ̃ baurude quĩrãpe waga b̶ʌdua. Maʌ̃ bacurura waga eropananida panʌa mʌ̃ igarabadarãba quĩrãnebad̶amãrẽã mʌ̃a Aaroʌ̃drʌ, idjid̶eba yõbʌdarã sid̶a edasida mʌ̃ sacerdoterã b̶ead̶amãrẽã. Mãwã ãdjirãba mʌ̃ biẽ́ jara panʌda bʌa chupeabiya quinirãnamãrẽã.–
NUM 17:11 Ara maʌ̃da Moiseba jũma osia Ãcõrẽba idjía jarad̶a quĩrãca.
NUM 17:12 Maʌ̃be israelerãba Moisea jarasid̶aa: –¡Dairãra beud̶ia! ¡Ab̶ed̶a jũma quininia! ¡Jũma nẽbad̶ia!
NUM 17:13 ¡Bariduada Ãcõrẽ wua de caita wãibʌrʌ beuya! ¡Dairãra jũma quininia!–
NUM 20:1 Poa djiwid̶id̶e dji nabema jed̶ecod̶e israelerãra Cadé abadama jũẽne wãsid̶aa. Maʌ̃ Cadéra Ziʌ̃ ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e b̶ʌa. Mama Moise djabawẽrã Mariara jaid̶aped̶a tʌb̶arisid̶aa.
NUM 20:2 Mama baido dod̶i carea neẽ́ basía. Maʌ̃ bẽrã purura Moisemaa, Aaroʌ̃maa bid̶a wãsid̶aa biẽ́ jarad̶i carea.
NUM 20:3 Quĩrũbid̶eba Moisea nãwã jarasid̶aa: –¡Ãcõrẽba dai djabarã quinibisid̶e dairã sid̶a quiniped̶ad̶abara biara b̶acasia!
NUM 20:4 ¿Bãrãba cãrẽ cãrẽã dairã, Ãcõrẽ purura naʌ̃ ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶aa enesid̶aa? ¿Dairãra dai animarã sid̶a nama beud̶amãrẽã enesid̶aca?
NUM 20:5 ¿Cãrẽ cãrẽã Egiptod̶eba naʌ̃ ẽjũã biẽ́ tab̶ʌd̶aa enesid̶a? ¡Nama poya ne ucara tab̶ʌa! ¡Higojõda, uvada, granadajõ sid̶a neẽ́ tab̶ʌa! ¡Baido sid̶a neẽ́ tab̶ʌa!–
NUM 20:6 Ara maʌ̃da Moisera Aaroʌ̃ sid̶a israelerã duanʌmaʌba Ãcõrẽ wua ded̶e ed̶a wãbada caita wãnaped̶a chĩrãborod̶e b̶arru copanesid̶aa Ãcõrẽa iwid̶id̶i carea. Maʌ̃ne Ãcõrẽ quĩrãwãrẽã dorrodorroada ãdji quĩrãpita ʌ̃naga dogosia.
NUM 20:7 Ãcõrẽba Moisea jarasia:
NUM 20:8 –Bʌ bacuruda edaped̶a bʌ djaba Aaroʌ̃ ume purura eded̶adua awuá mõgara waib̶ʌa b̶ʌmaa. Ãdjirã quĩrãpita maʌ̃ mõgaraa bed̶eadua baidoda weamãrẽã. Ara mãwã bed̶eabʌrʌd̶e baidora mõgarad̶eba wea dogoya. Mãwã bʌa baidora weabiya israelerãba ãdji animarã bid̶a dod̶amãrẽã.–
NUM 20:9 Ara maʌ̃da Moiseba idji bacurura Ãcõrẽ wua ded̶e b̶ʌda edasia Ãcõrẽba jarad̶a quĩrãca.
NUM 20:10 Idjia Aaroʌ̃ ume purura ãbaa jʌresid̶aa Ãcõrẽba jarad̶a mõgara quĩrãpe. Maʌ̃ne Moiseba israelerãa jarasia: –¡Bãrã cʌwʌrʌ zarea b̶ea, ũrĩnadua! ¿Bãrãba ĩjãnamãrẽã daiba bãrã itea baidoda naʌ̃ mõgarad̶eba weabid̶ida panʌca?–
NUM 20:11 Mãwã jaraped̶a Moiseba idji bacurura ʌ̃taa waped̶a mõgarad̶aa b̶arima umé usía. Ara maʌ̃da baidora wea dogoped̶a israelerãba ãdji animarã bid̶a dosid̶aa.
NUM 20:12 Mãwãnacarea Ãcõrẽba Moisea Aaroʌ̃a bid̶a nãwã jarasia: –Mʌ̃ ĩjãnaẽ́ panʌneba bãrãba israelerã quĩrãpita cawabid̶aẽ́ basía mʌ̃ra wãrãda Ãcõrẽda. Maʌ̃ bẽrã bãrãra naʌ̃ puru ume jũẽne wãnaẽ́a mʌ̃a diai jarad̶a druad̶aa.–
NUM 20:13 Maʌ̃ baido weabid̶ama trʌ̃ b̶ʌsid̶aa Meribá, israelerãra baido carea quĩrũbid̶eba Ãcõrẽ quĩrãpita biẽ́ bed̶eaped̶ad̶a bẽrã. Maʌ̃ baido weabi b̶ʌd̶eba Ãcõrẽba ãdjirãa cawabisia idjira wãrãda Ãcõrẽda.
NUM 20:14 Cadé abadad̶eba Moiseba ʌ̃cʌrʌ ẽberãrãda Edoʌ̃nebema boromaa nãwã jarad̶e diabuesia: –Dai israelerãra bãrã djabarãa. Maʌ̃ bẽrã dairãra bʌ ume bed̶ead̶e ze panʌa. Bʌa bio cawa b̶ʌa dairã bia mĩga panʌnebemada.
NUM 20:15 Dairã drõã naẽnabemara Egiptod̶aa wãnaped̶a mama dãrã panasid̶aa. Maʌ̃ne egiptorãba ãdjirãra, dairã sid̶a biẽ́ o eropanasid̶aa.
NUM 20:16 Maʌ̃ carea Ãcõrẽa quĩrã djuburiada iwid̶isid̶aa. Maʌ̃ra Ãcõrẽba ũrĩped̶a idji nezoca bajãnebemada ab̶a diabuesia dairã Egiptod̶eba ẽdrʌ enemãrẽã. Id̶ira bʌ drua caita Cadé abadad̶e panʌa.
NUM 20:17 Dai quĩrã djuburia, bʌ druad̶e idu wãyã wãbidua. Bãrã néud̶e ed̶a wãnaẽ́a, bãrã uva ẽjũãne ed̶a wãnaẽ́a, ni bãrã baido juebada uriad̶ebemada dod̶aẽ́a. Ẽberãrã Boro abada od̶e quĩrãipa wãnia. Bʌ druad̶e panʌne maʌ̃ od̶ebemada jʌwa araare ni jʌwa acʌare bid̶a ãyã wãnaẽ́a.–
NUM 20:18 Baribʌrʌ Edoʌ̃nebema boroba panusia: –Bãrãra mʌ̃ druad̶e wãnacara panʌa. Maʌ̃da ĩjãnaẽ́bʌrʌ dairãra bãrãmaa djõne wãnia.–
NUM 20:19 Dji iwid̶id̶e wã panʌba jarasid̶aa: –Wãrãda quĩrãipa od̶e wãnia. Maʌ̃ne dairãba wa dai animarãba bãrã baidoda dod̶ibʌrʌ, maʌ̃bari paratada diad̶ia. Ab̶abe bʌ druad̶e wãyã wãna quĩrĩã panʌa. Ab̶abe maʌ̃drʌ iwid̶i panʌa.–
NUM 20:20 Baribʌrʌ Edoʌ̃nebema boroba wayacusa panusia: –Bãrãra mʌ̃ druad̶e wãnacara panʌa.– Ara maʌ̃da Edoʌ̃nebema boroba sordaorã bio mẽsrã b̶eara zocãrã israelerãmaa djõne edesia.
NUM 20:21 Edoʌ̃nebema boroba idji druad̶e idu wãbiẽ́ bẽrã israelerãra dewara óare wãsid̶aa.
NUM 20:22 Cadé abadad̶eba Israel purura Hor eyad̶aa wãsid̶aa.
NUM 20:23 Hor eyara Edoʌ̃ drua caita b̶ʌa. Mama Ãcõrẽba Moisea Aaroʌ̃a bid̶a jarasia:
NUM 20:24 –Nama Aaroʌ̃ra jaid̶aya. Idjira mʌ̃a israelerãa diai jarad̶a druad̶e ed̶a wãcara b̶ʌa, Meribád̶e mʌ̃a baido weabid̶ama bãrãba mʌ̃a jarad̶ara ĩjã od̶aẽ́ basi bẽrã.
NUM 20:25 Moise, bʌ djaba Aaroʌ̃ra idji warra Eleaza sid̶a Hor eyad̶e ʌ̃taa ededua.
NUM 20:26 Mama Aaroʌ̃ba jʌ̃ b̶ʌ djiora ẽrãped̶a idji warra Eleazaa jʌ̃bidua sacerdote dji dromada b̶emãrẽã. Maʌ̃be Aaroʌ̃ra mama jaid̶aya.–
NUM 20:27 Ara maʌ̃da Moiseba jũma osia Ãcõrẽba jarad̶a quĩrãca. Jũma israelerãba acʌ panʌne Aaroʌ̃ra, Eleaza sid̶a Hor eyad̶e ʌ̃taa edesia.
NUM 20:28 Mama Aaroʌ̃ba jʌ̃ b̶ʌ djiora jũma ẽrãped̶a Moiseba Aaroʌ̃ warra Eleazaa jʌ̃bisia. Maʌ̃be Aaroʌ̃ra eya borod̶e jaid̶asia. Mãwãnacarea Moisera Eleaza sid̶a eyad̶eba ed̶aa zesid̶aa.
NUM 20:29 Israelerãba Aaroʌ̃ jaid̶ad̶a cawasid̶ad̶e idji carea jũmarãda jed̶eco ab̶a jĩãsid̶aa.
NUM 21:1 Arad purud̶ebema borora cananeo basía. Negue ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌra idji drua basía. Idjia ũrĩsia israelerãra Atariʌ̃naa wãbada od̶e zebʌdada. Maʌ̃ bẽrã idji sordaorãda israelerã ume djõne edesia. Djõ panʌne ãdjirãba ʌ̃cʌrʌ israelerãra jida edesid̶aa.
NUM 21:2 Maʌ̃ bẽrã israelerãba Ãcõrẽa wãrãneba nãwã jarasid̶aa: “Dairãba naʌ̃ ẽberãrã poyad̶amãrẽã bʌa carebaibʌrʌ, ãdji purura jũma ãrĩcuad̶aped̶a babued̶ia.”
NUM 21:3 Israelerãba wãrãneba jaraped̶ad̶ara Ãcõrẽba bia ũrĩsia. Idjia carebasia ãdjirãba maʌ̃ cananeorãda poyad̶amãrẽã. Israelerãba jũma quenanaped̶a ãdji purura jũma ãrĩnaped̶a babuesid̶aa. Maʌ̃ bẽrã mama trʌ̃ b̶ʌsid̶aa Hormá.
NUM 21:4 Hor eyad̶eba israelerãra Pusa Purrud̶aa wãbada óare wãsid̶aa Edoʌ̃ drua aud̶u pʌrrʌgad̶i carea. Mãwã wãnane sẽ panesid̶aa.
NUM 21:5 Maʌ̃ carea Ãcõrẽda, Moise sid̶a nãwã biẽ́ jara duanesid̶aa: –¿Bʌa dairãra Egiptod̶eba ẽdrʌ enesica naʌ̃ ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e quininamãrẽã? Cod̶ira neẽ́a. Baido sid̶a neẽ́a. Idjab̶a naʌ̃ maná warraẽ́ tab̶ʌ co panʌba sẽ panʌa.–
NUM 21:6 Maʌ̃gʌ carea Ãcõrẽba israelerãmaa dama dji arada zocãrã diabuesia. Maʌ̃ damaba israelerãra cácuad̶aped̶a zocãrã quinisid̶aa.
NUM 21:7 Maʌ̃ bẽrã israelerãra Moisemaa wãnaped̶a jarasid̶aa: –Dairãba cadjiruada osid̶aa Ãcõrẽda, bʌ sid̶a biẽ́ jarasid̶a bẽrã. Dai quĩrã djuburia Ãcõrẽa iwid̶idua naʌ̃ damara ãyã wãbicuamãrẽã.– Ara maʌ̃da Moiseba ãdjirã carea Ãcõrẽa bed̶ea djuburiasia.
NUM 21:8 Maʌ̃ne Ãcõrẽba Moisea jarasia: –Bronceda dama quĩrãca ab̶a oped̶a bacuru erad̶ad̶e ʌ̃tʌ jira b̶ʌdua. Damaba ab̶aʌda casira, maʌ̃ ẽberãba bronce od̶a damada acʌibʌrʌ biaya.–
NUM 21:9 Ara maʌ̃da Moiseba bronceda dama quĩrãca oped̶a bacuru erad̶ad̶e ʌ̃tʌ jira b̶ʌsia. Damaba ab̶a cabʌrʌd̶e maʌ̃ ẽberãba bronce od̶a damada acʌsira biabadjia.
NUM 21:10 Mamaʌba wãnaped̶a israelerãra Obot abadad̶e duanesid̶aa.
NUM 21:11 Mamaʌba wãnaped̶a Ije-Abariʌ̃ne duanesid̶aa. Maʌ̃ra Moab druad̶eba ʌ̃mãdau odjabariare ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e b̶ʌa.
NUM 21:12 Mamaʌba wãnaped̶a Zared do jewed̶ad̶e duanesid̶aa.
NUM 21:13 Mamaʌba wãnaped̶a Arnoʌ̃ do quĩrãrẽ duanesid̶aa ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e. Maʌ̃ ẽjũãra amorreorã druad̶e b̶ʌa. Arnoʌ̃ dora Moab drua idjab̶a amorreorã drua ẽsi b̶ʌa.
NUM 21:14 Maʌ̃ bẽrã carta Ãcõrẽ Djõna abadad̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Vaheb puru Supa druad̶e b̶ʌare, Arnoʌ̃ do jʌwateare bid̶a wãyã wãsid̶aa. Do zaque b̶ea caita Ar abadad̶aa wãsid̶aa Moab drua orrocawa.
NUM 21:16 Mamaʌba israelerãra baido juebada uria Beer abadad̶aa wãsid̶aa. Mama Ãcõrẽba Moisea nãwã jarasia: –Purura ãbaa jʌredua. Mʌ̃a ãdjirãa baidoda diaya.–
NUM 21:17 Maʌ̃ne israelerãra nãwã trʌ̃ãsid̶aa: Baido juebada uriara bogadrʌ b̶adua. Maʌ̃ baido carea trʌ̃ãnia.
NUM 21:18 Dadjirã bororãba ãdji bacuruba naʌ̃ baido juebada uriara corosid̶aa. Dji dromarãba ãdji bardonaba corosid̶aa. Mama ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶eba Matanánaa wãsid̶aa.
NUM 21:19 Mamaʌba Najalield̶aa wãsid̶aa. Mamaʌba Bamod̶aa wãsid̶aa.
NUM 21:20 Mamaʌba jewed̶a Moab druad̶e b̶ʌd̶e jũẽne wãnaped̶a Pisga eyad̶e duanesid̶aa. Pisga eyad̶eba Jesimoʌ̃ ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌra unubaria.
NUM 21:21 Maʌ̃be israelerãba amorreorã boro Sehoʌ̃ abadamaa ʌ̃cʌrʌ diabuesia nãwã jarad̶amãrẽã:
NUM 21:22 –Dai quĩrã djuburia bʌ druad̶e idu wãyã wãbidua. Dairãra bãrã néud̶e ed̶a wãnaẽ́a, bãrã uva ẽjũãne bid̶a ed̶a wãnaẽ́a, ni bãrã baido juebada uriad̶ebemada dod̶aẽ́a. Ẽberãrã Boro abada od̶e quĩrãipa wãnia.–
NUM 21:23 Baribʌrʌ Sehoʌ̃ba israelerãra idji druad̶e idu wãbiẽ́ basía. Idji sordaorãra jũma trʌ̃cuaped̶a ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e israelerãmaa wãnaped̶a Jahaza puru caita djõsid̶aa.
NUM 21:24 Baribʌrʌ israelerãba ãdjirãra poyad̶aped̶a ãdji druara jãrĩsid̶aa Arnoʌ̃ dod̶eba ab̶a Jabó dod̶aa amonitarã drua daucha. Amonitarãba ãdji druara bio waga eropanasid̶aa.
NUM 21:25 Israelerãba amorreorã puru b̶eada jũma poyasid̶aa; dji puru droma Hesboʌ̃ abadara, puru zaquerã sid̶a. Poyad̶aped̶a maʌ̃ purud̶e panesid̶aa.
NUM 21:26 Amorreorã boro Sehoʌ̃ra Hesboʌ̃ purud̶e b̶abadjia. Naẽna idjira moabitarã boro ume djõped̶a ãdji druara jũma jãrĩsia ab̶a Arnoʌ̃ do daucha.
NUM 21:27 Maʌ̃ carea nãwã jarabadaa: ¡Hesboʌ̃ purura wayacusa od̶e zed̶adua! Sehoʌ̃ purura idji b̶ad̶a quĩrãca bia od̶ia.
NUM 21:28 Sehoʌ̃ sordaorãra Hesboʌ̃ purud̶eba wãsid̶aa. Tʌbʌ urua eradrʌbʌrʌ quĩrãca Sehoʌ̃ purud̶eba wãsid̶aa. Maʌ̃ne Ar puru Moab druad̶e b̶ʌra babuesid̶aa. Arnoʌ̃ do icawa eyad̶e b̶ea puru sid̶a jũma babuesid̶aa.
NUM 21:29 ¡Ay, moabitarã! ¡Bãrãra mĩã djuburi b̶eaa! Bãrã ãcõrẽ Quemo ẽpẽbadara beusid̶aa. Amorreorã boro Sehoʌ̃ba bãrã warrarãra memenebisia. Bãrã caurãra jida edesia.
NUM 21:30 Baribʌrʌ dadjirãba ãdjira jũma poyasid̶aa. Hesboʌ̃ purud̶eba ab̶a Diboʌ̃ purud̶aa jũma quenasid̶aa. Nopa purud̶eba ab̶a Medebá purud̶aa jũma ãrĩnaped̶a babuesid̶aa.
NUM 21:31 Mãwã israelerãra amorreorã druad̶e panesid̶aa.
NUM 21:32 Maʌ̃ne Moiseba ʌ̃cʌrʌ diabuesia Jazer drua acʌd̶amãrẽã. Israelerãba puru maʌ̃ druad̶e b̶eara poyad̶aped̶a amorreorãra ãyã jʌretasid̶aa. Mama bid̶a israelerãra panesid̶aa.
NUM 21:33 Mamaʌba israelerãra Basaʌ̃naa wãbada od̶e wãsid̶aa. Maʌ̃ne Basaʌ̃nebema boro Og abadaba idji sordaorãda Edrei puru b̶ʌmaa edesia israelerã ume djõni carea.
NUM 21:34 Mãwã panʌne Ãcõrẽba Moisea jarasia: –Ne wayarãdua. Mʌ̃a idjida, idji sordaorã sid̶a bãrãa jũma poyabiya. Idji drua sid̶a mʌ̃a bãrãa diaya. Bãrãba Hesboʌ̃ne b̶ad̶a amorreorã boro Sehoʌ̃ beaped̶ad̶a quĩrãca idji sid̶a bead̶adua.–
NUM 21:35 Ara maʌ̃da israelerãba Basaʌ̃nebema boro Og abadara, idji warrarãra, idji sordaorã sid̶a jũma quenasid̶aa. Ni ab̶aʌda zocai b̶ʌd̶aẽ́ basía. Maʌ̃be idji druara jũma edasid̶aa.
NUM 22:1 Maʌ̃be israelerãra Moab drua jewed̶a b̶ʌmaa wãbʌrʌsid̶aa. Mama Jordaʌ̃ do caita duanesid̶aa. Wa quĩrãrẽ ãdjirã quĩrãpe Jerico puruda b̶asia.
NUM 22:2 Maʌ̃ ewarid̶e Zipor warra Baláda moabitarã boro basía. Maʌ̃ Balába cawasia israelerãba amorreorãda poyad̶aped̶a ãdji druara jãrĩsid̶ada. Idjira, jũma moabitarã sid̶a bio ne waya duanesid̶aa israelerã cãbana panʌ bẽrã. Maʌ̃ carea moabitarãba Madiaʌ̃nebema dji dromarãa jarasid̶aa: –Naʌ̃ israelerãra cãbana panʌ bẽrã dadjirã druara jũma jãrĩnia pacaba chirua jũma cobari quĩrãca.–
NUM 22:5 Maʌ̃ bẽrã moabitarã boro Balába ʌ̃cʌrʌ diabuesia Beor warra Balaaʌ̃ trʌ̃ne. Maʌ̃ Balaaʌ̃ra Amav druad̶e b̶abadjia Petor purud̶e. Petor purura Euprate do icawa b̶asia. Balába nãwã jarabisia: “Egiptod̶eba israelerãda mʌ̃ druad̶e cãbana duanane zesid̶aa. Ãdjirãba mʌ̃ druara ab̶ed̶a birasia.
NUM 22:6 Ãdjirãra dairã cãyãbara ʌb̶ʌara panʌa. Maʌ̃ bẽrã ãdjirã biẽ́ jara b̶ʌd̶e zedua. Mãwã mʌ̃a ãdjirãra poyaped̶a mʌ̃ druad̶ebemada ãyã jʌrecuaisicada. Mʌ̃a cawa b̶ʌa bʌa bariduada bia jara b̶ʌibʌrʌ, maʌ̃gʌra bia b̶ebaria. Idjab̶a bariduada biẽ́ jara b̶ʌibʌrʌ, maʌ̃gʌra biẽ́ b̶ebaria.”
NUM 22:7 Moab druad̶ebema dji dromarãra, Madiaʌ̃nebema dji dromarã sid̶a Balaaʌ̃maa wãsid̶aa. Paratada Balaaʌ̃a diad̶i carea edesid̶aa israelerã biẽ́ jara b̶ʌd̶e zemãrẽã. Balaaʌ̃ma jũẽsid̶ad̶e jũma Balába jarabid̶ada nẽbʌrʌsid̶aa.
NUM 22:8 Balaaʌ̃ba jarasia: –Nama cãĩnadua. Nubʌrʌ mʌ̃a bãrãa jaraya Ãcõrẽba mʌ̃ra idu wãbida wa idu wãbiẽ́da.– Mãwã jarad̶a bẽrã Moab druad̶ebema dji dromarãra mama cãĩsid̶aa.
NUM 22:9 Maʌ̃ diamasi Ãcõrẽra Balaaʌ̃ma odjaped̶a nãwã iwid̶isia: –¿Ẽberãrã bʌ ded̶e panʌra cairãda jãwã panʌ?
NUM 22:10 Balaaʌ̃ba Ãcõrẽa panusia: –Naʌ̃ ẽberãrãra moabitarã boro Zipor warra Balába nãwã jarad̶amãrẽã diabuesia:
NUM 22:11 “Egiptod̶eba ẽberãrãda cãbana mʌ̃ druad̶e jũẽsid̶aa. Mʌ̃ druara maʌ̃ ẽberãrãba ab̶ed̶a birasia. Maʌ̃ carea ãdjirã biẽ́ jara b̶ʌd̶e zedua. Mãwã mʌ̃a ãdjirãra poyaped̶a mʌ̃ druad̶ebemada poya ãyã jʌrecuaisicada.”–
NUM 22:12 Ãcõrẽba Balaaʌ̃a jarasia: –Naʌ̃ ẽberãrã ume wãrãdua. Ãdjia jara panʌ ẽberãrãra biẽ́ jara b̶ʌrãdua mʌ̃a ãdjirãra careba b̶ʌ bẽrã.–
NUM 22:13 Nurẽma Balaaʌ̃ra pirab̶ariped̶a Balába diabued̶a dji dromarãa nãwã jarasia: –Bãrã druad̶aa jẽda wãnadua. Ãcõrẽba mʌ̃ra bãrã ume idu wãbiẽ́a.–
NUM 22:14 Moab druad̶ebema dji dromarãra jẽda Balámaa wãnaped̶a jarasid̶aa: –Balaaʌ̃ra dairã ume ze quĩrĩãẽ́ basía.–
NUM 22:15 Maʌ̃ carea Balába wayacusa dewararãda Balaaʌ̃maa diabuesia. Maʌ̃gʌrãra dji naãrã wã panana cãyãbara dji dromaara b̶easia idjab̶a cãbanaara wãsid̶aa.
NUM 22:16 Ãdjirãra Balaaʌ̃ma jũẽnaped̶a jarasid̶aa: –Zipor warra Balába nãwã jarabisia: “Mʌ̃ quĩrã djuburia bʌra mʌ̃maa ze ama b̶arãdua.
NUM 22:17 Mʌ̃a bʌ́a paratada waib̶ʌa diaya. Idjab̶a jũma bʌa jarabʌrʌ quĩrãca mʌ̃a oya. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃ quĩrã djuburia naʌ̃ ẽberãrãra biẽ́ jara b̶ʌd̶e zedua.”–
NUM 22:18 Baribʌrʌ Balaaʌ̃ba panusia: –Balába idji de parataba idjab̶a oroba bira cob̶ʌda diabʌrʌ sid̶a mʌ̃a ni cãrẽ sid̶a oẽ́a mʌ̃ Boro Ãcõrẽba mãwã obiẽ́bʌrʌ.
NUM 22:19 Mʌ̃ djuburia bãrã sid̶a id̶i nama cãĩnadua. Naʌ̃ diamasi Ãcõrẽba mʌ̃́a quĩrã awara jaraisicada.–
NUM 22:20 Maʌ̃ diamasi Ãcõrẽra Balaaʌ̃ma odjaped̶a nãwã jarasia: –Naʌ̃ ẽberãrãba bʌ jʌrʌd̶e ze panʌ bẽrã ãdjirã ume wãdua. Baribʌrʌ ab̶abe odua mʌ̃a bʌ́a jarabʌrʌ quĩrãca.–
NUM 22:21 Nurẽma Balaaʌ̃ra pirab̶ariped̶a idji burro ʌ̃rʌ̃ chũmebarira jʌ̃ped̶a Moab druad̶ebema dji dromarã ume wãsia.
NUM 22:22 Balaaʌ̃ nezocarãda umé idji ume wãsid̶aa. Idjira burro ʌ̃rʌ̃ nĩbasia. Baribʌrʌ idji wãbʌrʌ carea Ãcõrẽra bio quĩrũsia. Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽ nezoca bajãnebemada idji nocod̶aa wãrãmãrẽã o ẽsidra nũmesia.
NUM 22:23 Djõbada necoda idji jʌwad̶e erob̶asia. Balaaʌ̃ burroba idjira o ẽsidra nũmʌda unusid̶e o ãyã wãsia. Maʌ̃ carea Balaaʌ̃ba idji burrora ubadjia wayacusa od̶aa wãmãrẽã.
NUM 22:24 Nocod̶aa wãbʌdad̶e uva ẽjũãne jũẽsid̶aa. Dji ora maʌ̃ ẽjũã ẽsi wãbadjia. Orroza ẽjũãra mõgaraba aud̶u jũrã ca b̶asia. Mama pẽsua wãbadjid̶aa maʌ̃ mõgaraba aud̶u jũrã ca b̶ʌ ẽsi. Maʌ̃be Ãcõrẽ nezoca bajãnebemara wayacusa o ẽsidra nũmesia Balaaʌ̃ nocod̶aa wãrãmãrẽã.
NUM 22:25 Balaaʌ̃ burroba Ãcõrẽ nezoca bajãnebema unusid̶e dji mõgaraba aud̶u jũrã ca b̶ʌd̶aa catʌ ʌra nĩbad̶e wãsia. Maʌ̃ba Balaaʌ̃ jĩrũra catʌ ʌrratʌ edesia. Maʌ̃ carea Balaaʌ̃ba idji burrora wayacusa u jidasia.
NUM 22:26 Maʌ̃be o pẽsua wãbadad̶e Ãcõrẽ nezoca bajãnebemara ãdji nocoare nũmane wãsia. Mama poya ãyã wãẽ́ b̶asia.
NUM 22:27 Mama Balaaʌ̃ burroba Ãcõrẽ nezoca bajãnebema waya unusid̶e ab̶ed̶a egode tab̶esia. Maʌ̃ carea Balaaʌ̃ra bio quĩrũped̶a idji burrora bacuruba wayacusa u jidasia.
NUM 22:28 Maʌ̃ne Ãcõrẽba Balaaʌ̃ burrora bed̶eabisia. Dji burroba iwid̶isia: –¿Mʌ̃a cãrẽda od̶a bẽrã bʌa mʌ̃ra jãwã b̶arima ũbea usí?–
NUM 22:29 Balaaʌ̃ba panusia: –Jãwã o b̶ʌa bʌa mʌ̃ra mĩã sẽ b̶ʌ bẽrã. ¡Necoda mʌ̃ jʌwad̶e erob̶ʌbara ara nawena bʌra beatacasia!–
NUM 22:30 Maʌ̃ne burroba jarasia: –Mʌ̃ra bʌ burroa. Bʌa mʌ̃ edad̶a ewarid̶eba mʌ̃ ʌ̃rʌ̃ nĩbabaria. Bʌa bio cawa b̶ʌa naʌ̃ naẽna mʌ̃ra bʌ ume jãwã nĩbaca basida.– Balaaʌ̃ba jarasia: –Wãrãda mãwã b̶ʌa.–
NUM 22:31 Maʌ̃be Ãcõrẽba idji nezoca bajãnebemara o ẽsidra nũmʌda Balaaʌ̃a unubisia. Djõbada neco idji jʌwad̶e erob̶ʌ sid̶a unusia. Maʌ̃ne Balaaʌ̃ra chĩrãborod̶e b̶arru cob̶esia.
NUM 22:32 Ãcõrẽ nezoca bajãnebemaba Balaaʌ̃a jarasia: –¿Bʌa cãrẽ cãrẽã bʌ burrora b̶arima ũbea usí? Mʌ̃abʌrʌ ora jũãtrʌ erob̶ʌa bʌ nocod̶aa wãrãmãrẽã. Bʌa od̶e wãbʌrʌra mʌ̃a quĩrĩãẽ́a.
NUM 22:33 Bʌ burroba mʌ̃da b̶arima ũbea unuped̶a mʌ̃ caita zeẽ́ basía. Mʌ̃ caita zed̶abara mʌ̃a bʌra beacasia baribʌrʌ bʌ burrora zocai b̶ʌcasia.–
NUM 22:34 Balaaʌ̃ba panusia: –Mʌ̃a cadjiruada osia. Adua b̶asia bʌdrʌ o ẽsidra nũmʌda mʌ̃ nocod̶aa wãrãmãrẽã. Bʌmaarã mʌ̃da Balámaa wãida biẽ́ b̶ʌbʌrʌ, jẽda wãya.–
NUM 22:35 Ãcõrẽ nezoca bajãnebemaba jarasia: –Naʌ̃ ẽberãrã ume bʌra wãida b̶ʌa, baribʌrʌ ab̶abe mʌ̃a jarabi b̶ʌdrʌ jaradua.– Ara maʌ̃da Balaaʌ̃ra Balába diabued̶a dji dromarã ume wãsia.
NUM 22:36 Balába Balaaʌ̃ zebʌrʌ cawasid̶e Ar purud̶aa audiab̶arid̶e wãsia. Ar purura Arnoʌ̃ do icawa b̶ʌa Moab drua daucha.
NUM 22:37 Balaaʌ̃ jũẽsid̶e Balába idjía jarasia: –Mʌ̃a bʌ naãrã trʌ̃bisid̶e ¿cãrẽ cãrẽã isabe zeẽ́ basi? ¿Mʌ̃a paratada waib̶ʌa poya diaẽ́da crĩcha b̶asica?–
NUM 22:38 Balaaʌ̃ba panusia: –Bʌa trʌ̃bued̶a bẽrã mʌ̃ra nama b̶ʌa. Baribʌrʌ mʌ̃a bariduada jaracara b̶ʌa. Ab̶abe Ãcõrẽba jarabi b̶ʌdrʌ jaraida b̶ʌa.–
NUM 22:39 Maʌ̃be Balaaʌ̃ra Balá ume Quiriat-huzot purud̶aa wãsid̶aa.
NUM 22:40 Mama Balába pacada, oveja sid̶a beaped̶a dji dragada Ãcõrẽa babue diasia. Dji djarada Balaaʌ̃a, idji ume panʌ dji dromarãa bid̶a cod̶amãrẽã diasia.
NUM 22:41 Nurẽma diaped̶ed̶a Balába Balaaʌ̃ra eya Bamo-baal abadad̶e ʌ̃taa edesia. Mamaʌba israelerã caitaara panʌra unusia.
NUM 23:1 Balaaʌ̃ba Baláa jarasia: –Nama animarã babue diabadada siete odua. Maʌ̃be paca dji umaquĩrãda siete idjab̶a oveja dji umaquĩrãda siete enedua Ãcõrẽa babue diad̶i carea.–
NUM 23:2 Ara maʌ̃da Balába osia Balaaʌ̃ba jarad̶a quĩrãca. Animarã babue diabadaza ãdji umérãba pacada ab̶a idjab̶a ovejada ab̶a Ãcõrẽa babue diasid̶aa.
NUM 23:3 Maʌ̃be Balaaʌ̃ba jarasia: –Nama jʌ̃ãdua bʌa animarã Ãcõrẽa babue dia b̶ʌma. Mʌ̃ra awuá wãya. Mama Ãcõrẽra mʌ̃ma odjaisicada. Idjia mʌ̃́a bed̶easira bʌ́a jarad̶e zeya.– Mãwã jaraped̶a Balaaʌ̃ra eya zaque chirua neẽ́ b̶ʌd̶aa wãsia.
NUM 23:4 Mama Ãcõrẽra idjimaa zesia. Balaaʌ̃ba idjía jarasia: –Mʌ̃a animarã babue diabadara siete obisia. Maʌ̃za mʌ̃a paca zaqueda ab̶a idjab̶a ovejada ab̶a bʌ́a babue diasia.–
NUM 23:5 Maʌ̃ne Ãcõrẽba Balaaʌ̃a cawabisia cãrẽda jaraida b̶ʌda. Cawabiped̶a Balaaʌ̃a jarasia jẽda Balámaa jarad̶e wãmãrẽã.
NUM 23:6 Ara maʌ̃da jẽda wãsia. Jũẽbʌrʌd̶e Balaaʌ̃ba unusia Balára, jũma Moab druad̶ebema dji dromarã sid̶a Ãcõrẽa animarã babue dia panʌ caita duanʌda.
NUM 23:7 Maʌ̃be Balaaʌ̃ra nãwã bed̶easia: Moab druad̶ebema boro Balába mʌ̃ra Araʌ̃ druad̶eba zebisia. Ʌ̃mãdau odjabariare b̶ʌ drua eyaid̶a b̶ʌmaʌba mʌ̃ra zebisia. Idjia mʌ̃́a jarasia: “Mʌ̃ quĩrã djuburia israelerã biẽ́ jara b̶ʌd̶e zedua. Naʌ̃ Jacobod̶eba yõped̶ad̶arãra biẽ́ o b̶ʌdua.”
NUM 23:8 Mãwãmĩna Ãcõrẽba bia jara b̶ʌd̶a ẽberãrãda ¿mʌ̃a sãwã biẽ́ jara b̶ʌi? Ãcõrẽba bia o b̶ʌd̶a ẽberãrãda ¿mʌ̃a sãwã biẽ́ o b̶ʌi?
NUM 23:9 Naʌ̃ eya mõgaraid̶a b̶ʌd̶eba mʌ̃a israelerãra unu b̶ʌa. Naʌ̃ eya zaqued̶eba mʌ̃a ãdjirãra acʌ b̶ʌa. Jãʌ̃ purura ãdub̶a jĩga panabaria. Cawa panʌa ãdjirãra dewara puru quĩrãca panʌẽ́da.
NUM 23:10 Jacobod̶eba yõped̶ad̶arãra ĩbʌ quĩrãca zocãrã panʌ bẽrã ni ab̶aʌba ãdjirãra poya juachad̶aẽ́a. ¿Caiba israelerãra maãrĩ poya juachai? Jãʌ̃ ẽberãrã jipa b̶ea beubʌdad̶e bid̶a bia b̶ead̶ia. Mʌ̃ beubʌrʌd̶e ara ãdji quĩrãca b̶e quĩrĩã b̶ʌa.
NUM 23:11 Balaaʌ̃ mãwã bed̶eabʌrʌ carea Balába quĩrũbid̶eba jarasia: –¿Bʌa cãrẽda jara b̶ʌ? Mʌ̃a bʌra zebisia mʌ̃ ume dji quĩrũda biẽ́ jara b̶ʌmãrẽã. Baribʌrʌ bʌa ãdjirãra bia jara b̶ʌa.–
NUM 23:12 Balaaʌ̃ba panusia: –Mãwãra ¿Ãcõrẽba jarabi b̶ʌra mʌ̃a jaracara b̶ʌca?–
NUM 23:13 Balába jarasia: –Wãna. Dewara orroare wãnia. Mamaʌba bʌa israelerãra unuya jũma poya unuẽ́mĩna. Mamaʌba ãdjirãra biẽ́ jara b̶ʌdua.–
NUM 23:14 Ara maʌ̃da Balába idjira Pisga eyad̶e ʌ̃taa edesia Zopiʌ̃ ẽjũãnaa. Mama Balába wayacusa animarã babue diabadada siete osia. Maʌ̃za paca dji umaquĩrãda ab̶a idjab̶a oveja dji umaquĩrãda ab̶a Ãcõrẽa babue diasia.
NUM 23:15 Maʌ̃be Balaaʌ̃ba idjía jarasia: –Nama jʌ̃ãdua bʌa animarã Ãcõrẽa babue dia b̶ʌmaa. Mʌ̃ra awuá wãya Ãcõrẽ ume bed̶eai carea.–
NUM 23:16 Mama Ãcõrẽra Balaaʌ̃maa zeped̶a cawabisia cãrẽda jaraida b̶ʌda. Cawabiped̶a Balaaʌ̃a jarasia jẽda Balámaa jarad̶e wãmãrẽã.
NUM 23:17 Ara maʌ̃da Balaaʌ̃ra jẽda wãsia. Jũẽbʌrʌd̶e unusia Balára jũma Moab druad̶ebema dji dromarã sid̶a Ãcõrẽa animarã babue dia panʌ caita duanʌda. Balába idjía iwid̶isia: –¿Ãcõrẽba cãrẽda jarasi?–
NUM 23:18 Maʌ̃ne Balaaʌ̃ra nãwã bed̶easia: Zipor warra Balá, mʌ̃a jara b̶ʌra bio quĩrãcuita ũrĩdua.
NUM 23:19 Ãcõrẽra ẽberã quĩrãca b̶ʌẽ́a. Idjira sewa ocaa. Idjia jarad̶ada quĩrã awara ocaa. Idjia jarabʌrʌra obaria. Idjia wãrãneba jarad̶ara obaria.
NUM 23:20 Idjia mʌ̃́a jarasia israelerã bia jara b̶ʌmãrẽã. Bia jara b̶ʌduad̶a ad̶a bẽrã mʌ̃a quĩrã awara jaracara b̶ʌa.
NUM 23:21 Ãcõrẽba Jacobod̶eba yõped̶ad̶ara idu bia mĩgabiẽ́a. Idjia israelerãra idu sopuabiẽ́a. Ãcõrẽra ãdjirã ume b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã b̶ʌsrid̶a jara panʌa idjira ãdjirã boroda.
NUM 23:22 Ãcõrẽba ãdjirãra Egiptod̶eba ẽdrʌ enesia. Idjid̶eba ãdjirãra bio ʌb̶ʌa b̶eaa, paca mẽã warid̶a quĩrãca.
NUM 23:23 Ni ab̶aʌba Jacobod̶eba yõped̶ad̶ara poya ne ãĩ od̶aẽ́a. Ni ab̶aʌba israelerãra poya biẽ́ b̶ʌd̶aẽ́a. Ẽberãrãba nãwã jarad̶ia: “Acʌdua sãwã Ãcõrẽba israelerãra bio careba b̶ʌda.”
NUM 23:24 Israelerãra imama quĩrãca panʌa. Jarra b̶ʌd̶e imamara ʌ̃nãũcaa, ãtebʌrʌ ne beaped̶a jũma cobaria. Dji oa sid̶a jũma senebaria. Ara maʌ̃ quĩrãca israelerãra ʌ̃nãũnaẽ́a ab̶a naʌ̃ druad̶ebema ẽberãrã jũma poyabʌdad̶aa.
NUM 23:25 Balaaʌ̃ mãwã bed̶eabʌrʌ carea Balába quĩrũbid̶eba nãwã jarasia: –¡Bʌa naʌ̃ ẽberãrãda poya biẽ́ jara b̶ʌẽ́bʌrʌ chupeadua! ¡Ãdjirãra waa bia jara b̶ʌrãdua!
NUM 23:26 Maʌ̃ne Balaaʌ̃ba panusia: –¿Mʌ̃a ab̶abe Ãcõrẽba jarabid̶adrʌ jaraida b̶ʌad̶a asiẽ́ca?
NUM 23:27 Maʌ̃be Balába idjía jarasia: –Wãna. Mʌ̃a bʌra dewara orroare edeya. Ãĩbẽrã mamabʌrʌ Ãcõrẽba bʌ́a israelerãra idu biẽ́ jarabisicada.–
NUM 23:28 Ara maʌ̃da Balába idjira Peor eya borod̶aa edesia. Mamaʌba ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌra jũma unubaria.
NUM 23:29 Mama Balaaʌ̃ba jarasia: –Nama animarã babue diabadada siete odua. Paca dji umaquĩrãda siete idjab̶a oveja dji umaquĩrãda siete enedua Ãcõrẽa babue diad̶i carea.–
NUM 23:30 Ara maʌ̃da Balába osia Balaaʌ̃ba jarad̶a quĩrãca. Maʌ̃be animarã babue diabadaza pacada ab̶a idjab̶a ovejada ab̶a Ãcõrẽa babue diasia.
NUM 24:1 Baribʌrʌ Balaaʌ̃ba cawasia idjia israelerã bia jara b̶ʌra Ãcõrẽba bia unu b̶ʌda. Maʌ̃ bẽrã idjia naãrã o b̶ad̶a quĩrãca ãyã wãẽ́ basía Ãcõrẽba cãrẽda jarabi cawaya. Ãtebʌrʌ ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶aa acʌ nũmesia.
NUM 24:2 Maʌ̃ne unusia Israeld̶eba yõped̶ad̶a doce puruda duanʌda. Ãdjirã acʌ nũmʌne Ãcõrẽ Jaured̶eba b̶esia.
NUM 24:3 Maʌ̃ne nãwã bed̶easia: Mʌ̃ra Beor warra Balaaʌ̃a. Mʌ̃a ẽsã unu b̶ʌa. Mʌ̃ra nãwã bed̶ea b̶ʌa.
NUM 24:4 Mʌ̃a ũrĩ b̶ʌa Ãcõrẽba jara b̶ʌda. Mʌ̃a ẽsã unu b̶ʌa Ãcõrẽ jũma poya b̶ʌba unubi b̶ʌda. Idji quĩrãpita chĩrãborod̶e cob̶ʌd̶e mʌ̃ dauba ẽsã unu b̶ʌa.
NUM 24:5 Israelerã, bãrã wua dera bio biya qued̶eaa. Jacobod̶eba yõped̶ad̶arã, bãrã purura bio biya quirua.
NUM 24:6 Israel purura waib̶ʌa b̶ʌa do zaque drasoa b̶ʌ quĩrãca. Bio wari b̶ʌa néu do icawa u tab̶ʌ quĩrãca. Bio biya b̶ʌa áloe bacuru Ãcõrẽba ud̶a quĩrãca idjab̶a ogo do icawa nũmea quĩrãca.
NUM 24:7 Ãdjirãneba yõbʌdarãba baidoda ad̶uba eropanania. Ãdji zocod̶eba baidoda wewezoaya. Ãdji boroba amalecitarã boro Agáda poyaya. Ãdji boroba puruda zocãrã idji jʌwaed̶a erob̶aya.
NUM 24:8 Ãcõrẽba israelerãra Egiptod̶eba ẽdrʌ enesia. Idjid̶eba ãdjirãra bio ʌb̶ʌa b̶eaa, paca mẽã warid̶a quĩrãca. Ãdji dji quĩrũra jũma poyad̶ia imamaba animarã beaped̶a dji b̶ʌwʌrʌra b̶ʌagaped̶a jũma cobari quĩrãca. Ãdji dji quĩrũra chaba drʌ quenania.
NUM 24:9 Imamara egode chũmeped̶a ʌ̃nãũbaria. ¿Caiba idjira mĩã sẽi? Ara maʌ̃ quĩrãca Israel puruba ẽberãrãra poyaped̶a ʌ̃nãũya, dewararãba wayad̶i bẽrã. Jũma israelerã bia jara panʌ ẽberãrãra Ãcõrẽba carebaya. Baribʌrʌ jũma ãdji biẽ́ jara panʌra Ãcõrẽba biẽ́ b̶ʌya.
NUM 24:10 Balaaʌ̃ mãwã bed̶eabʌrʌ carea Balára idji ume bio quĩrũsia. Quĩrũbid̶eba jʌwa taweped̶a jarasia: –¡Mʌ̃a bʌra zebisia mʌ̃ dji quĩrũra biẽ́ jara b̶ʌmãrẽã! ¡Mãwãmĩna b̶arima ũbea ãdjirãra bia jara b̶ʌsia!
NUM 24:11 ¡Bʌdji druad̶aa jẽda wãdua! Ãcõrẽba bʌ́a israelerãra idu biẽ́ jarabiẽ́ bẽrã parata waib̶ʌa diayad̶a ad̶ara mʌ̃a diaẽ́a.
NUM 24:12 Balaaʌ̃ba panusia: –Bʌa mʌ̃maa diabued̶a ẽberãrãa mʌ̃a ebud̶a nãwã jarasia: “Balába idji de parataba idjab̶a oroba bira cob̶ʌda diabʌrʌ sid̶a mʌ̃a ni cãrẽ sid̶a oẽ́a Ãcõrẽba mãwã obiẽ́bʌrʌ.” Ab̶abe Ãcõrẽba jarabi b̶ʌdrʌ jaraida b̶ʌad̶a asia.
NUM 24:14 Mʌ̃ druad̶aa jẽda wãya. Baribʌrʌ wãi naẽna mʌ̃a jaraya israelerãba jĩrũarebema ewarid̶e bʌ purura sãwã od̶ida.–
NUM 24:15 Ara maʌ̃da Balaaʌ̃ra nãwã bed̶easia: Mʌ̃ra Beor warra Balaaʌ̃a. Mʌ̃a ẽsã unu b̶ʌa. Mʌ̃ra nãwã bed̶ea b̶ʌa.
NUM 24:16 Ãcõrẽba jara b̶ʌra mʌ̃a ũrĩ b̶ʌa. Ãcõrẽ dji Dromaara b̶ʌ necawaada mʌ̃a erob̶ʌa. Ãcõrẽ jũma poya o b̶ʌba unubi b̶ʌra mʌ̃a ẽsã unu b̶ʌa. Idji quĩrãpita chĩrãborod̶e cob̶ʌd̶e mʌ̃ dauba ẽsã unu b̶ʌa.
NUM 24:17 Jĩrũarebema ewarid̶e cãrẽda sãwãida mʌ̃a ẽsã unu b̶ʌa. Mʌ̃a unu b̶ʌra ara nawenabemaẽ́a. Jacobod̶eba dji dromada zeya chĩdau ebud̶a odjabari quĩrãca. Israeld̶eba dji boroda zeya. Maʌ̃ba moabitarã borora jũma berradʌgaya. Séd̶eba yõped̶ad̶arã sid̶a jũma quenaya.
NUM 24:18 Idji dji quĩrũ Edoʌ̃nebemarãda poyaya. Ãdji drua Seír abadara idji jʌwaed̶a erob̶aya. Maʌ̃ne Israel purura ʌb̶ʌara wariya.
NUM 24:19 Jacobod̶eba yõna dji dromaba naʌ̃ Ar purud̶e panenara jũma quenaya.
NUM 24:20 Mãwã bed̶ead̶acarea Balaaʌ̃ba Amale purura ẽsã unuped̶a nãwã bed̶easia: Amale purura dji dromaara b̶ʌa. Baribʌrʌ ewari ab̶a nẽbaya.
NUM 24:21 Mãwã bed̶ead̶acarea Balaaʌ̃ba quenitarãda ẽsã unuped̶a nãwã bed̶easia: Quenitarã, bãrã dera bio o eropanʌa nejõbʌba idji de mõgara eya ʌ̃tʌ b̶ʌd̶e o erob̶ʌ quĩrãca.
NUM 24:22 Mãwãmĩna bãrãra nẽbad̶ia asiriarãba jũma ãyã jida edebʌdad̶e.
NUM 24:23 Maʌ̃ awara Balaaʌ̃ra nãwã bed̶easia: Ay, ¿caida zocai b̶ei Ãcõrẽba jũma nãwã obʌrʌd̶e?
NUM 24:24 Chipred̶eba barcoda zed̶ia. Maʌ̃ barcod̶e zebʌdaba Asiria druara, Hebere ẽberãrã sid̶a jũma poyad̶ia. Baribʌrʌ jĩrũare maʌ̃ barcod̶e zeped̶ad̶a sid̶a nẽbad̶ia.
NUM 24:25 Mãwã jarad̶acarea Balaaʌ̃ra idji druad̶aa jẽda wãsia. Balá sid̶a idji od̶e jẽda wãsia.
NUM 25:1 Israelerã Sitiʌ̃ne duanasid̶ad̶e ʌ̃cʌrʌ umaquĩrãrãba moabitarã wẽrãrã ume cadjiruada o duanesid̶aa.
NUM 25:2 Maʌ̃ wẽrãrãba dji umaquĩrãrãra ed̶obadjid̶aa moabitarãba ãdji ãcõrẽa animarã babue diabʌdad̶e. Maʌ̃ne umaquĩrãrãra ne cod̶aped̶a maʌ̃ ãcõrẽ quĩrãpita chĩrãborod̶e copanenaped̶a bia bed̶eabadjid̶aa.
NUM 25:3 Mãwã israelerãba moabitarã ãcõrẽ Baal-peor abadada ẽpẽ panesid̶aa. Maʌ̃ carea Ãcõrẽra israelerã ume bio quĩrũped̶a quinibibʌrʌ basía.
NUM 25:4 Maʌ̃ne Ãcõrẽba Moisea jarasia: –Jũma Baal-peor ẽpẽ panʌ dji bororãda jidad̶aped̶a bead̶adua. Mʌ̃ quĩrãpita ãsa ãdjirãra bacuru cũmiane ʌ̃tʌ su jira b̶ʌd̶adua jũmarãba acʌd̶amãrẽã. Mãwãbʌrʌ mʌ̃ quĩrũbira bãrã israelerã ume b̶ʌda tumaya.–
NUM 25:5 Ara maʌ̃da Moiseba israelerã bororãa jarasia: –Bãrã jʌwaed̶a b̶earã dji Baal-peor ẽpẽ b̶eada jũma bead̶adua.–
NUM 25:6 Maʌ̃ne Moisera puru sid̶a Ãcõrẽ wua ded̶e ed̶a wãbada caita sopuaba jĩã duanasid̶aa. Moiseba acʌ b̶ʌd̶e, puruba acʌ b̶ʌd̶e bid̶a Israeld̶ebema ab̶aʌba madianita wẽrãda diguid̶aa edesia.
NUM 25:7 Maʌ̃ unusid̶e Eleaza warra Pinéra israelerã ãbaa dji jʌre panʌmaʌba idji mĩãsu edad̶e wãsia. (Pinéra sacerdote Aaroʌ̃ wiuzaque basía.)
NUM 25:8 Idji mĩãsura edaped̶a dji ẽberã caid̶u wãsia. Maʌ̃ ẽberã wua ded̶e ed̶a wãped̶a dji umaquĩrãra dji wẽrã ume ãbaa b̶id̶e su beasia. Mãwã bead̶a bẽrã israelerã quini nũmanara waa quininaẽ́ basía.
NUM 25:9 Mãwãbʌrʌbara 24,000 ẽberãrãra quininoasid̶aa.
NUM 25:10 Maʌ̃be Ãcõrẽba Moisea jarasia:
NUM 25:11 –Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa israelerãba ab̶abe mʌ̃drʌ ẽpẽnida. Maʌ̃ carea Baal-peor ẽpẽsid̶ad̶e mʌ̃ quĩrũbid̶eba ãdjirãra jũma quinibi basía. Baribʌrʌ Eleaza warra Pinéba mʌ̃ quĩrũbira tumabisia. Idjia od̶ad̶eba unubisia idjia bid̶a quĩrĩã b̶ʌda ẽberãrãba ab̶abe mʌ̃drʌ ẽpẽnida. Idjia od̶a carea mʌ̃a israelerãra jũma quinibiẽ́ basía. (Pinéra sacerdote Aaroʌ̃ wiuzaque basía.)
NUM 25:12 Pinéa jaradua idjia od̶a carea mʌ̃ra idji ume bed̶ea b̶ʌbʌrʌda idji ume necai b̶ai carea.
NUM 25:13 Mʌ̃a bed̶ea b̶ʌbʌrʌba jara b̶ʌa idjira, idjid̶eba yõbʌdarã sid̶a id̶iba ʌ̃taa mʌ̃ sacerdoterãda b̶ead̶ida. Mãwã obʌrʌa idjia quĩrĩã b̶ʌ bẽrã ẽberãrãba ab̶abe mʌ̃drʌ ẽpẽnida. Mʌ̃ igara b̶ʌda bead̶a bẽrã israelerãba cadjirua oped̶ad̶ara mʌ̃́a quĩrãdoabisia.–
NUM 25:14 Ẽberã madianita wẽrã ume ãbaa beud̶ara Zimri abadjid̶aa. Idjira Salu warra basía. Simeoʌ̃neba yõna purud̶ebema dji droma basía.
NUM 25:15 Dji madianita wẽrã trʌ̃ra Cozbi abadjid̶aa. Idjira Zu cau basía. Zura Madiaʌ̃nebema dji droma basía.
NUM 25:16 Maʌ̃be Ãcõrẽba Moisea jarasia:
NUM 25:17 –Madianitarãda quenane wãnadua.
NUM 25:18 Mãwã od̶ad̶ua ãdjirãba bãrãra quinibisid̶a bẽrã. Cũrũga panʌneba bãrãa ãdji ãcõrẽ Baal-peor abadada ẽpẽbisid̶aa mʌ̃a bãrãra quinibimãrẽã. Cozbiba od̶a carea bid̶a mʌ̃a bãrãra quinibibʌrʌ basía. Baal-peor ẽpẽ panʌ carea bãrã quinibʌda basid̶e Pinéba maʌ̃ wẽrãra beasia.– (Cozbira Madiaʌ̃nebema dji droma cau basía.)
NUM 27:1 Wẽrãrãda juesuma panasid̶aa: Maala, Noa, Hogla, Milca idjab̶a Tirsa. Ãdji zeza querasira Zelopeha basía. Idjira Jose warra Manased̶eba yõna basía. Heper warra basía idjab̶a Gala wiuzaque basía. Galara Maqui warra basía. Maquira Manase warra basía.
NUM 27:2 Ewari ab̶a Zelopeha querasi caurãra Ãcõrẽ wua ded̶e ed̶a wãbadamaa wãsid̶aa. Mama Moise quĩrãpita, sacerdote Eleaza quĩrãpita, puru quĩrãpita bid̶a nũpanenaped̶a nãwã jarasid̶aa:
NUM 27:3 –Dai zezara ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e jaid̶asia. Coreba, idjiare b̶ea bid̶a Ãcõrẽ igarasid̶ad̶e dai zezara beuẽ́ basía, ãtebʌrʌ idjia cadjirua od̶a carea jaid̶asia. Idjira umaquĩrã warra neẽ́ b̶asia.
NUM 27:4 Daimaarã biẽ́ b̶ʌa maʌ̃ carea dai, idjid̶eba yõbʌdarãba ẽjũãda edad̶aẽ́da. Dai zeza djabarãba edabʌda ẽjũãnebemada dairãa bid̶a diad̶adua.–
NUM 27:5 Ãdjia bed̶ea djuburia panʌra Moiseba Ãcõrẽa jarasia.
NUM 27:6 Maʌ̃ne Ãcõrẽba panusia:
NUM 27:7 –Zelopeha caurãba arid̶e jara panʌa. Ãdji zeza djabarãba edabʌda ẽjũãnebemada diad̶adua ãdjid̶eba yõbʌdarãba erob̶ead̶amãrẽã.
NUM 27:8 Israelerãa nãwã jaradua: “Ab̶aʌda umaquĩrã warra neẽ́ jaid̶aibʌrʌ, idji ẽjũãra dji caua diad̶adua.
NUM 27:9 Baribʌrʌ idjia cau sid̶a neẽ́ b̶ʌbʌrʌ, ẽjũãra idji djabarãa diad̶adua.
NUM 27:10 Djabarã sid̶a neẽ́ b̶ʌbʌrʌ, ẽjũãra idji zeza djabarãa diad̶adua.
NUM 27:11 Idji zeza bid̶a djabarãda neẽ́ b̶ʌbʌrʌ, idji ẽberãrãnebema dji caitaara b̶ʌ́a diad̶adua maʌ̃gʌd̶e bamãrẽã.” Israelerãba maʌ̃ leyra ẽpẽnida panʌa mʌ̃a bʌ́a jara b̶ʌ quĩrãca.–
NUM 27:12 Maʌ̃be Ãcõrẽba Moisea jarasia: –Abariʌ̃ eyad̶e ʌ̃taa wãdua. Mamaʌba mʌ̃a israelerãa diai druara acʌdua.
NUM 27:13 Maʌ̃ drua ununacarea bʌra jaid̶aya bʌ djaba Aaroʌ̃ jaid̶ad̶a quĩrãca.
NUM 27:14 Mãwã jaid̶aya bãrãba Ziʌ̃ ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e mʌ̃a jarad̶ara ĩjã od̶aẽ́ basi bẽrã. Mama israelerãba quĩrũbid̶eba baido iwid̶isid̶ad̶e bãrãba ãdjirãa mʌ̃ra wãrãda Ãcõrẽda cawabid̶aẽ́ basía.– (Maʌ̃ra mãwãsia Ziʌ̃ ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e Cadé abadama. Mama Ãcõrẽba mõgarad̶eba baido weabid̶ama trʌ̃ b̶ʌsid̶aa “Meribá.”)
NUM 27:15 Moiseba jarasia:
NUM 27:16 –Mʌ̃ Boro Ãcõrẽ, bʌd̶eba jũmarãda zocai b̶eaa. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃ cacuabari ab̶a b̶ʌdua naʌ̃ puru boro bamãrẽã.
NUM 27:17 Maʌ̃ ẽberãra puru na nĩbaida b̶ʌa bia pe enibai carea. Mãwã bʌ purura oveja dji wagabari neẽ́ b̶ʌ quĩrãca b̶aẽ́a.
NUM 27:18 Ãcõrẽba jarasia: –Mãẽteara israelerã boro bamãrẽã Nuʌ̃ warra Josueda b̶ʌdua. Idjia mʌ̃ Jaureda erob̶ʌa. Idjira sacerdote Eleaza quĩrãpita, puru quĩrãpita bid̶a ededua. Mama bʌ jʌwara idji boro ʌ̃rʌ̃ b̶ʌdua acʌbi carea idjira ãdji boroda b̶ʌbʌrʌda.
NUM 27:20 Idjira b̶ʌdua berara ne jũmane bʌa o b̶ad̶a quĩrãca poya o b̶amãrẽã. Mãwã Israel puruba jũma idjia jarabʌrʌra ĩjã o panania.
NUM 27:21 Israelerã boro b̶ed̶acarea Josuera sacerdote Eleazamaa wãida b̶ʌa mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌra cawai carea. Mʌ̃ quĩrãpita b̶ʌd̶e Eleazaba Uriʌ̃ abadad̶eba mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌra cawaya. Maʌ̃be idjia jarabʌrʌra Josueba, israelerã bid̶a jũma ĩjã o pananida panʌa.
NUM 27:22 Ara maʌ̃da Moiseba osia Ãcõrẽba jarad̶a quĩrãca. Josuera edesia sacerdote Eleaza quĩrãpita, puru quĩrãpita bid̶a.
NUM 27:23 Mama idji jʌwara Josue boro ʌ̃rʌ̃ b̶ʌsia acʌbi carea Josuera ãdjirã boroda b̶ʌbʌrʌda Ãcõrẽba jarad̶a quĩrãca.
NUM 32:1 Rubeʌ̃neba yõped̶ad̶aba, Gad̶eba yõped̶ad̶a bid̶a pacada, oveja sid̶a zocãrã eropanasid̶aa. Ãdjirãba cawasid̶aa Jazer ẽjũãra Gala ẽjũã sid̶a animarã daupẽni carea bia b̶ʌda.
NUM 32:2 Maʌ̃ bẽrã Moisemaa, sacerdote Eleazamaa, israelerã dji dromarãmaa bid̶a wãnaped̶a nãwã jarasid̶aa:
NUM 32:3 –Ãcõrẽba dadjirãa naʌ̃ puru b̶eada poyabisia: Atarot, Diboʌ̃, Jazer, Nimra, Hesboʌ̃, Eleale, Sebaʌ̃, Nebo, Beoʌ̃ sid̶a. Maʌ̃ ẽjũãra bio bia b̶ʌa animarã daupẽni carea. Dairãba animarãda zocãrã eropanʌa.
NUM 32:5 Maʌ̃ bẽrã dai quĩrã djuburia maʌ̃ ẽjũãra dairãa diad̶adua. Dairãra Jordaʌ̃ do wa quĩrãrã wãbirãnadua.–
NUM 32:6 Baribʌrʌ Moiseba panusia: –Mãwãra dewararã nocod̶aa djõne wãbʌdad̶e ¿bãrãra nama panenica?
NUM 32:7 Bãrãda nama panesid̶ara ¿dewararã sid̶a Ãcõrẽba diad̶a ẽjũãnaa wãna ama panenaẽ́ca?
NUM 32:8 ¿Ara maʌ̃ quĩrãca bãrã drõã naẽnabemarãba osid̶aẽ́ca mʌ̃a ãdjirã Cadé-barnead̶eba Canaaʌ̃ drua acʌd̶e diabuesid̶e?
NUM 32:9 Jũma maʌ̃ drua pʌrrʌa acʌd̶aped̶a Escol jewed̶ad̶e jũẽne wãsid̶aa. Baribʌrʌ jẽda zed̶aped̶a ẽjũãra biẽ́ tab̶ʌad̶a asid̶aa, purura Ãcõrẽba dia b̶ʌ ẽjũãnaa wãrãnamãrẽã.
NUM 32:10 Maʌ̃ carea Ãcõrẽra ãdjirã ume bio quĩrũsia. Maʌ̃ ewarid̶e idjia wãrãneba jarasia jũma Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶arã veinte poa ʌ̃taa b̶eaba sod̶eba ĩjãnaẽ́ bẽrã, idjia Abrahaʌ̃a, Isaa, Jacoboa bid̶a diai jarad̶a ẽjũãra ununaẽ́da.
NUM 32:12 Ab̶abe Jepone warra Calebʌrʌ idjab̶a Nuʌ̃ warra Josue bid̶a sod̶eba ĩjã panʌ bẽrã maʌ̃ ẽjũãra ununiana asia. (Jeponera cenezeo basía.)
NUM 32:13 Maʌ̃ ewarid̶e Ãcõrẽra dadji israelerã ume bio quĩrũna bẽrã, ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e cuarenta poa pʌrrʌabisia jũma maʌ̃ ẽberãrã Ãcõrẽ quĩrãpita biẽ́ oped̶ad̶a beubʌdamisa.
NUM 32:14 ¿Id̶i bid̶a bãrã zezarãba cadjirua oped̶ad̶a quĩrãca o quĩrĩã panʌca? ¡Bãrã dji cadjirua obadarãba wetara Ãcõrẽra dadji israelerã ume quĩrũbid̶ia!
NUM 32:15 Bãrãba Ãcõrẽda igara pananibʌrʌ, idjia dadjirãra wad̶ibid̶a naʌ̃ ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e pʌrrʌabiya. Mãwã bãrãra bed̶ead̶e panania jũma dadjirã biẽ́ panebʌda carea.–
NUM 32:16 Dji ẽjũã iwid̶i panʌra Moisemaa caitaara wãnaped̶a jarasid̶aa: –Dai boro, nama puru b̶eada o quĩrĩã panʌa dai wẽrãrã itea, dai warrarã itea bid̶a. Idjab̶a corra b̶eada o quĩrĩã panʌa dai animarã itea.
NUM 32:17 Maʌ̃be dairãra djõne wãni carea panania. Bãrã djõne wãbʌdad̶e dairãra bãrã na nĩbad̶ia idjab̶a djõnia ab̶a jũmarãba ẽjũã edabʌdad̶aa. Mãwã djõ panʌne dairãra jẽda dai ẽberãrãmaa zed̶aẽ́a. Baribʌrʌ dai wẽrãrãra, dai warrarã sid̶a nama puru mõgaraba aud̶u jũrã ca b̶ead̶e duanania naʌ̃ druad̶ebemarãba bearãnamãrẽã.
NUM 32:19 Dairãra djõne wãbʌdamĩna Jordaʌ̃ do quĩrãrẽbema ẽjũãra edad̶aẽ́a bãrã quĩrãca, ãtebʌrʌ dairãba edabʌda ẽjũãra nama b̶aya Jordaʌ̃ dod̶eba ʌ̃mãdau odjabariare.–
NUM 32:20 Moiseba ãdjirãa jarasia: –Bãrãba wãrãda mãwã od̶ibʌrʌ naʌ̃ ẽjũãra edad̶ia. Baribʌrʌ Ãcõrẽba jara b̶ʌ quĩrãca djõni carea pananida panʌa. Jũma bãrã dji mẽsrã b̶eada Jordaʌ̃ do wa quĩrãrẽ wãnaped̶a djõnida panʌa ab̶a Ãcõrẽba dji quĩrũrã ãyã jʌretabʌrʌd̶aa. Jũma maʌ̃ drua Ãcõrẽ jʌwaed̶a b̶ed̶acareabʌrʌ bãrãra namaa jẽda zed̶ida panʌa. Ãcõrẽba bãrãa waabemarã itea obi b̶ʌra jũma osid̶ara Ãcõrẽba jara b̶ʌ quĩrãca naʌ̃ ẽjũãra bãrãne baya.
NUM 32:23 Baribʌrʌ mãwã od̶aẽ́bʌrʌ bio cawad̶adua Ãcõrẽ quĩrãpita cadjiruad̶e pananida. Maʌ̃ cadjirua carea Ãcõrẽba bãrãra wãrãda cawa oya.
NUM 32:24 Bãrã ẽberãrã itea puru b̶eada naʌ̃ druad̶e ocuad̶adua. Idjab̶a bãrã animarã itea corra b̶eada naʌ̃ druad̶e ocuad̶adua. Baribʌrʌ wãrãda djõni carea pananadua bãrãba jara panʌ quĩrãca.–
NUM 32:25 Maʌ̃be Gad̶eba yõped̶ad̶aba, Rubeʌ̃neba yõped̶ad̶a bid̶a panusid̶aa: –Dai boro, dairãba jũma od̶ia bʌa jara b̶ʌ quĩrãca.
NUM 32:26 Naʌ̃ Gala druad̶e b̶ea purud̶e dai wẽrãrãra, dai warrarãra, dai animarã sid̶a b̶eed̶ia.
NUM 32:27 Baribʌrʌ dairãra djõne wãni carea panʌa. Ãcõrẽba jarabʌrʌd̶e dairãra Jordaʌ̃ do wa quĩrãrẽ djõne wãnia bʌa jara b̶ʌ quĩrãca.–
NUM 32:28 Maʌ̃be Moiseba sacerdote Eleazaa, Nuʌ̃ warra Josuéa, jũma Israeld̶eba yõped̶ad̶a puru bororãa bid̶a nãwã jarasia:
NUM 32:29 –Dadji israelerã Jordaʌ̃ do wa quĩrãrẽ djõne wãbʌdad̶e Gad̶eba yõped̶ad̶ara, Rubeʌ̃neba yõped̶ad̶a sid̶a Ãcõrẽba jara b̶ʌ quĩrãca wãnibʌrʌ, maʌ̃ drua poyaped̶ad̶acarea bãrãba ãdjirãa naʌ̃ Gala druara diad̶adua ãdjirãne bamãrẽã.
NUM 32:30 Baribʌrʌ bãrã ume Jordaʌ̃ do wa quĩrãrẽ djõne wãnaẽ́bʌrʌ, ãdjirãba ẽjũãda Canaaʌ̃ druad̶e edad̶ida panʌa bãrã quĩrãca.–
NUM 32:31 Gad̶eba yõped̶ad̶arãba, Rubeʌ̃neba yõped̶ad̶arã bid̶a jarasid̶aa: –Dai boro, dairãba jũma od̶ia Ãcõrẽba jara b̶ʌ quĩrãca.
NUM 32:32 Dairãra Jordaʌ̃ do wa quĩrãrẽ Canaaʌ̃ druad̶aa djõne wãnia Ãcõrẽba jara b̶ʌ quĩrãca. Baribʌrʌ dairãba edabʌda ẽjũãra Jordaʌ̃ do namaarecare b̶aya.–
NUM 32:33 Maʌ̃be Moiseba Gad̶eba yõped̶ad̶arãa, Rubeʌ̃neba yõped̶ad̶arãa, idjab̶a ʌ̃cʌrʌ Jose warra Manased̶eba yõped̶ad̶arãa bid̶a amorreorã boro Sehoʌ̃ba erob̶ad̶a druara, Basaʌ̃nebema boro Ogba erob̶ad̶a drua sid̶a diasia. Jũma maʌ̃ druara, puru b̶ea sid̶a ãdjirãa diasia.
NUM 32:34 Maʌ̃ druad̶e Gad̶eba yõped̶ad̶arãba naʌ̃ puru b̶eada wayacusa osid̶aa: Diboʌ̃, Atarot, Aroer,
NUM 32:35 Atarot-sopaʌ̃, Jazer, Jogbeha,
NUM 32:36 Bet-nimra idjab̶a Bet-Araʌ̃. Jũma maʌ̃ puru b̶eara mõgaraba aud̶u jũrã casid̶aa. Idjab̶a corra b̶eada ãdjirã animarã itea osid̶aa.
NUM 32:37 Rubeʌ̃neba yõped̶ad̶arãba naʌ̃ puru b̶eada wayacusa osid̶aa: Hesboʌ̃, Eleale, Quiriataim,
NUM 32:38 Nebo, Baal-meoʌ̃, Sibmá sid̶a. Maʌ̃ puru b̶eara trʌ̃ awara b̶ʌsid̶aa.
NUM 32:39 Manase warra Maquid̶eba yõped̶ad̶arãda Gala druad̶aa wãnaped̶a amorreorã mama b̶eara poyad̶aped̶a ãyã jʌretasid̶aa.
NUM 32:40 Moiseba ãdjirãa maʌ̃ druara diad̶a bẽrã mama panesid̶aa.
NUM 32:41 Manased̶eba yõna Jaír sid̶a wãped̶a ʌ̃cʌrʌ puru zaquerãda poyasia. Maʌ̃ puru b̶eara idjia trʌ̃ b̶ʌsia Havot-Jaír.
NUM 32:42 Ara maʌ̃ quĩrãca Nobá abadada wãped̶a puru zaquerã Kenat druad̶e b̶eara poyasia. Mama idjia trʌ̃ b̶ʌsia Nobá.
DEU 34:1 Maʌ̃be Moab drua jewed̶ad̶eba Moisera Pisga eyad̶e ʌ̃taa wãsia Nebo eya borod̶aa. Maʌ̃ eyara Jerico puru quĩrãpe b̶ʌa. Mamaʌba Ãcõrẽba Moisea Canaaʌ̃ druara jũma acʌbisia. Gala ẽjũãneba ab̶a Daʌ̃ purud̶aa acʌbisia.
DEU 34:2 Neptalid̶eba yõped̶ad̶arãba edad̶i ẽjũãda, Epraiʌ̃neba yõped̶ad̶arãba edad̶i ẽjũãda, Manased̶eba yõped̶ad̶arãba edad̶i ẽjũã sid̶a jũma acʌbisia. Judad̶eba yõped̶ad̶arãba edad̶i ẽjũã sid̶a jũma acʌbisia ab̶a Pusa Mediterraneo daucha.
DEU 34:3 Negue ẽjũãda, Jerico puru icawa b̶ʌ jewed̶a sid̶a jũma acʌbisia ab̶a Zoar purud̶aa. Jerico purura idjab̶a Uruta Puru abadaa.
DEU 34:4 Maʌ̃be Ãcõrẽba Moisea jarasia: –Mʌ̃a Abrahaʌ̃a, Isaa, Jacoboa bid̶a wãrãneba jarasia jãʌ̃ druara ãdjirãneba yõbʌdarãa diaida. Mʌ̃a jãʌ̃ druara bʌ́a idu unubi b̶ʌa, baribʌrʌ bʌra jãmaa wãẽ́a.–
DEU 34:5 Mãwãnacarea Ãcõrẽ nezoca Moisera Moab druad̶e jaid̶asia Ãcõrẽba jarad̶a quĩrãca.
DEU 34:6 Idjira tʌb̶arisia Moab druad̶e b̶ʌ jewed̶ad̶e Bet-peor caita. Baribʌrʌ id̶i bid̶a idji tʌb̶arid̶ada ni ab̶aʌba adua panʌa.
DEU 34:7 Moisera 120 poa b̶ʌda jaid̶asia. Jaid̶asid̶e idjira dau towaẽ́ b̶asia idjab̶a wad̶ibid̶a cacua ʌb̶ʌa b̶asia.
DEU 34:8 Moise jaid̶ad̶acarea Moab drua jewed̶ad̶e israelerãra jed̶eco ab̶a idji carea jĩã panasid̶aa ãdjia sopua ewari wagabada quĩrãca.
DEU 34:9 Maʌ̃be Nuʌ̃ warra Josuera israelerã boroda b̶esia. Moiseba idji jʌwara Josue ʌ̃rʌ̃ b̶ʌd̶a bẽrã Ãcõrẽba crĩcha cawaada diasia. Jũma Josueba jarabʌrʌda, jũma Ãcõrẽba Moised̶eba jarad̶a sid̶a israelerãba ĩjã o panesid̶aa.
DEU 34:10 Maʌ̃ ewarid̶eba Moise quĩrãca Ãcõrẽneba bed̶eabarida waa neẽ́ basía. Ãcõrẽra idji ume nẽbʌrʌbadjia.
DEU 34:11 Maʌ̃ awara Ãcõrẽba ne ununaca Egiptod̶e obi jarad̶ada Moiseba jũma ocuasia. Moised̶eba Egiptod̶ebema borora, dji dromarãra, jũma egiptorã sid̶a cawa osia.
DEU 34:12 Idjab̶a Ãcõrẽ ʌb̶ʌa waib̶ʌa b̶ʌd̶eba Moiseba ne ununaca israelerã quĩrãpita ocuad̶ara jũmarãba wayasid̶aa. Moise quĩrãca ni ab̶aʌda neẽ́ basía.
JOS 1:1 Nuʌ̃ warra Josuera Ãcõrẽ nezoca Moise carebabari basía. Moise jaid̶ad̶acarea Ãcõrẽba Josuéa nãwã jarasia:
JOS 1:2 –Mʌ̃ nezoca Moisera jaid̶ad̶a bẽrã bʌa israelerãra ededua Jordaʌ̃ do wa quĩrãrẽ chãnamãrẽã mʌ̃a diai jarad̶a druad̶aa.
JOS 1:3 Mʌ̃a Moisea jarad̶a quĩrãca bãrã wãbʌdaza jũma ẽjũãda bãrãa diaya.
JOS 1:4 Mʌ̃a diai jarad̶a druara b̶ʌa ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶eba ab̶a Libano eyad̶aa idjab̶a Euprate dod̶eba ab̶a pusa droma Mediterraneo abadad̶aa. Hititarã ẽjũãra jũma edad̶ia.
JOS 1:5 Mʌ̃a bãrã drõãenabemarãa maʌ̃ druara diai jarasia ewariza bãrãne bamãrẽã. Bʌabʌrʌ purura edeya maʌ̃ ẽjũã edad̶amãrẽã. Maʌ̃ bẽrã ʌb̶ʌa b̶aped̶a sozarra b̶adua. Mʌ̃a bʌra bʌdub̶a ameẽ́a idjab̶a igaraẽ́a. Bʌ zocai b̶ʌmisa ni ab̶aʌba bʌra poyad̶aẽ́a. Mʌ̃ra bʌ ume b̶aya Moise ume b̶ad̶a quĩrãca.
JOS 1:7 Maʌ̃ bẽrã ʌb̶ʌa b̶aped̶a bio sozarra b̶adua. Mʌ̃ nezoca Moiseba ley b̶ʌ́ amenara jũma ĩjã o b̶adua. Ni maãrĩ bid̶a ãĩ oẽ́bʌrʌ bʌa obʌrʌra jũma bia odjaya.
JOS 1:8 Mʌ̃ ley cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌra jaradia b̶adua. Maʌ̃ leyra ãsa, diamasi bid̶a bio crĩcha b̶adua jũma jipa oi carea. Mãwã bʌa obʌrʌra jũma bia odjaya.
JOS 1:9 Mʌ̃ra bʌ Ãcõrẽa. Bʌ wãbʌrʌza mʌ̃ra bʌ ume b̶aya. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a bʌ́a wayacusa jaraya: ʌb̶ʌa b̶aped̶a sozarra b̶adua. Ne wayarãdua. Jẽda crĩcharãdua.–
JOS 1:10 Maʌ̃be Josueba israelerã bororãa nãwã jarasia:
JOS 1:11 –Deza israelerãa nãwã jarad̶e wãnadua: “Ewari ũbead̶e dadjirãra namaʌba wãbʌrʌd̶ia. Cod̶ira eded̶adua. Jordaʌ̃ do wa quĩrãrẽ chãnaped̶a dadji Ãcõrẽba diai jarad̶a druara eda wãnia.”–
JOS 1:12 Maʌ̃ne Josueba Rubeʌ̃neba, Gad̶eba, idjab̶a ʌ̃cʌrʌ Manased̶eba yõped̶ad̶arãa nãwã jarasia:
JOS 1:13 –Ãcõrẽ nezoca Moiseba jarad̶ara quĩrãnebad̶adua. Idjia jarasia bãrã Ãcõrẽba naʌ̃ druara diabʌrʌda necai duananamãrẽã.
JOS 1:14 Jãʌ̃be bãrã quimara, warrarãra, animarã sid̶a nama amenadua naʌ̃ Jordaʌ̃ do orroare Moiseba diad̶a ẽjũãne. Baribʌrʌ bãrã mẽsrã b̶eaba djõni careabemada edad̶aped̶a na chãnida panʌa. Chãnaped̶a dairãare djõnida panʌa ab̶a dadji Ãcõrẽba dairãa diai jarad̶a ẽjũã edabʌdad̶aa. Idjia bãrã naʌ̃ ẽjũãne necai b̶ʌd̶a quĩrãca dairã sid̶a maʌ̃ ẽjũãne necai b̶ʌya. Mãwãnacarea bãrãra namaa jẽda zed̶ida panʌa bãrã ẽjũã Jordaʌ̃ dod̶eba ʌ̃mãdau odjabariare b̶ʌd̶aa, Ãcõrẽ nezoca Moiseba naʌ̃ ẽjũãra bãrãa diad̶a bẽrã.–
JOS 1:16 Ãdjirãba panusid̶aa: –Bʌa jara b̶ʌra dairãba jũma od̶ia idjab̶a bʌa diabuebʌrʌmaa wãnia.
JOS 1:17 Dairãba maʌ̃ra jũma ĩjã od̶ia, Moise bed̶ea ĩjã oped̶ad̶a quĩrãca. Dairãba quĩrĩã panʌa Ãcõrẽra bʌ ume b̶aida Moise ume b̶ad̶a quĩrãca.
JOS 1:18 Bʌ bed̶ea igara b̶ʌra, bʌa jara b̶ʌ ĩjã oẽ́ b̶ʌra beuida b̶ʌa. Baribʌrʌ bʌra ʌb̶ʌa b̶aped̶a sozarra b̶adua.–
JOS 2:1 Maʌ̃be Nuʌ̃ warra Josueba ẽberãda umé trʌ̃ped̶a nãwã jarasia: –Canaaʌ̃ druara acʌd̶e wãnadua. Sãwã b̶ʌ cawaya Jerico puruda chupea acʌd̶adua.– Mãwã jaraped̶a Josueba ãdjira Sitiʌ̃ ẽjũãneba diabuesia. Wãbʌdad̶e Jericod̶e jũẽne wãsid̶aa. Mama wẽrã aud̶ua b̶ʌ Rahá abada ded̶e cãĩne wãsid̶aa.
JOS 2:2 Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌba ãdjira ununaped̶a Jericod̶ebema boroa nãwã jarad̶e wãsid̶aa: –Queubʌrʌd̶e israelerãda umé jũẽsid̶aa. Dadjirã drua acʌd̶e ze panʌa sãwã poyad̶i cawaya.–
JOS 2:3 Maʌ̃ carea Jericod̶ebema boroba zarrarãda Rahámaa diabuesia. Maʌ̃misa Rahába israelerã umé panʌra mĩrũbisia. Zarrarãra jũẽnaped̶a nãwã jarasid̶aa: –Ẽberãrã bʌ diguid̶a jũẽped̶ad̶ara isabe dajadaa zebidua. Dadjirã drua acʌd̶e ze panʌa sãwã poyad̶i cawaya.– Rahába jarasia: –Wãrãda mʌ̃ ded̶e ẽberãrãra zesid̶aa, baribʌrʌ ãdjira sãmabemada mʌ̃a adua b̶asia.
JOS 2:5 Queubʌrʌd̶e purud̶e ed̶a wãbada jũãtrʌd̶i naẽna ãdjira wãsid̶aa. Mʌ̃a adua b̶ʌa sãmaa wãsid̶ada. Baribʌrʌ bãrãda ãdji caid̶u isabe wãnibʌrʌ jidad̶e wãnisicada.–
JOS 2:6 Rahába jarad̶ara sewa basía. Idjia maʌ̃ ẽberãrãra idji de ʌ̃rʌ̃ edeped̶a lino cajʌ̃na pae erob̶ʌ edrecare mĩrũbisia.
JOS 2:7 Rahába mãwã jarad̶a bẽrã zarrarãra israelerã caid̶u wãsid̶aa jidad̶i carea. Puru dajadaa wãnaped̶a dewararãba purud̶e ed̶a wãbadara jũãtrʌsid̶aa. Zarrarãra Jordaʌ̃ dod̶aa wãbada od̶e israelerã jʌrʌd̶e wãsid̶aa ab̶a Jordaʌ̃ do chãbadamaa.
JOS 2:8 Israelerã cãĩni naẽna Rahára idji de ʌ̃rʌ̃ wãped̶a jarasia:
JOS 2:9 –Mʌ̃a cawa b̶ʌa Ãcõrẽba wãrãda naʌ̃ Canaaʌ̃ druara bãrãa diaida. Maʌ̃ bẽrã dairãba bãrãra bio waya panʌa. Jũma naʌ̃ druad̶ebemarãra bãrã bio waya panʌneba ure duanʌa.
JOS 2:10 Daiba cawa panʌa bãrã Egiptod̶eba ẽdrʌsid̶ad̶e Ãcõrẽba Pusa Purrud̶e oda ewasida bãrã chãnamãrẽã. Maʌ̃ awara cawa panʌa bãrãba amorreorã Jordaʌ̃ do quĩrãrẽ pananara poyad̶aped̶a ãdji bororã Sehoʌ̃da, Og sid̶a beasid̶ada.
JOS 2:11 Maʌ̃ cawasid̶ad̶e dairãra bio ne waya panesid̶aa. Sozarra b̶ea sid̶a ne wayasid̶aa bãrã Ãcõrẽra dji wãrã Ãcõrẽ bẽrã. Idjia bajãne, naʌ̃ ẽjũãne bid̶a ne jũmada poya b̶ʌa.
JOS 2:12 Maʌ̃ carea mʌ̃ quĩrã djuburia, Ãcõrẽ trʌ̃neba bãrãba wãrãneba jarad̶adua mʌ̃ ẽberãrãra carebad̶ida mʌ̃a bãrã carebad̶a quĩrãca. Mʌ̃ djibarirãra, mʌ̃ djabarãra, mʌ̃ djabawẽrãrãra, jũma ãdji ẽberãrã sid̶a bearãnadua. ¡Daira zocai b̶ʌd̶adua! Bãrãba mãwã wãrãneba jarad̶ibʌrʌ, mʌ̃́a ebud̶a cawabid̶adua.–
JOS 2:14 Ãdjia panusid̶aa: –Bia b̶ʌa. Bãrãnebemada bead̶ibʌrʌ, dai sid̶a beud̶ida panʌa. Baribʌrʌ daiba o panʌra bʌa djãrãa jaracara b̶ʌa. Ãcõrẽba naʌ̃ drua dairãa diabʌrʌd̶e bãrãra biad̶eba carebad̶ia. Daiba jara panʌ quĩrãca wãrãda od̶ia.–
JOS 2:15 Rahá dera dji puru mõgaraba jũrã ca b̶ʌd̶e ed̶a b̶asia. Maʌ̃ bẽrã dajadaa acʌbadad̶e idjia jʌ̃carada jʌ̃ jira b̶ʌsia ãdji ẽdrʌd̶amãrẽã.
JOS 2:16 Wãni naẽna Rahába nãwã jarasia: –Ẽjũã eyaid̶a b̶ʌd̶aa mĩrũ wãnadua zarrarãba unurãnamãrẽã. Mama ewari ũbea mĩrũ pananadua ab̶a bãrã jʌrʌ panʌra jẽda zebʌdad̶aa. Maʌ̃bebʌrʌ wãnadua bãdji wãbʌdamaa.–
JOS 2:17 Ãdjia nãwã jarasid̶aa: –Daiba bʌ́a wãrãneba jaraped̶ad̶ara jũma od̶ia.
JOS 2:18 Baribʌrʌ naʌ̃ druad̶e djõne zebʌdad̶e bʌa dai ẽdrʌ b̶ʌd̶a dajadaa acʌbadad̶e naʌ̃ jʌ̃cara purruda jʌ̃ jira b̶ʌida b̶ʌa. Idjab̶a bʌ djibarirãda, bʌ djabarãda, jũma bʌ ẽberãrã sid̶a nama bʌ diguid̶a eneida b̶ʌa.
JOS 2:19 Ab̶aʌda dajadaa wãibʌrʌ maʌ̃ne daiba bead̶ibʌrʌ, daira bed̶ead̶e pananaẽ́a. Baribʌrʌ nama bʌ diguid̶a b̶eada bead̶ibʌrʌ, dai sid̶a wãrãda beud̶ida panʌa.
JOS 2:20 Maʌ̃ awara daiba o panʌda bʌa djãrãa jaraibʌrʌ, daiba bʌ́a wãrãneba jaraped̶ad̶ara od̶aẽ́a.–
JOS 2:21 Maʌ̃ne Rahába jarasia: –Bia b̶ʌa, bãrãba jara panʌ quĩrãca od̶ia.– Maʌ̃be ãdjira wãbisia. Wãped̶ad̶acarea Rahába jʌ̃cara purrura dajadaa acʌbadad̶e jʌ̃ b̶ʌsia.
JOS 2:22 Israelerã umé panʌra ẽjũã eyaid̶a b̶ʌd̶aa wãnaped̶a ewari ũbea mĩrũ panasid̶aa. Maʌ̃misa zarrarãba ãdjira o b̶eaza jʌrʌ panʌmĩna ununaẽ́ basía. Maʌ̃ bẽrã wayacusa Jerico purud̶aa jẽda wãsid̶aa.
JOS 2:23 Maʌ̃bebʌrʌ ẽjũã eyaid̶a b̶ʌd̶e mĩrũ pananara ẽdrʌsid̶aa. Jordaʌ̃ do chãnaped̶a wayacusa Nuʌ̃ warra Josue b̶ʌma jũẽsid̶aa. Ãdji sãwãped̶ad̶ara idjía jũma nẽbʌrʌsid̶aa.
JOS 2:24 Ãdjia Josuéa nãwã jarasid̶aa: –Wãrãda Ãcõrẽba jãʌ̃ Canaaʌ̃ druara dadjirãa diaya. Dadjirã carea ãdjirãra bio ne waya panʌa.–
JOS 3:1 Nurẽma diaped̶ed̶a Josuera israelerã ume Sitiʌ̃neba wãnaped̶a Jordaʌ̃ do icawa jũẽne wãsid̶aa. Baribʌrʌ chãni naẽna mama duanesid̶aa.
JOS 3:2 Ewari ũbea bad̶acarea dji bororãra deza wãsid̶aa.
JOS 3:3 Maʌ̃ne jũmarãa nãwã jarasid̶aa: –Dãrãẽ́ne sacerdoterã Levid̶eba yõped̶ad̶aba dadji Ãcõrẽ baurudeda nocod̶aa eded̶ia. Maʌ̃da unusid̶ara caid̶u wãnadua.
JOS 3:4 Mãwã cawad̶ia sãmaa wãnida panʌda, bãrãra wad̶i naʌ̃ od̶e wãnaca bẽrã. Baribʌrʌ Ãcõrẽ baurude caita wãrãnadua; ab̶a unuicha b̶ʌmaʌba nĩbad̶ida panʌa.–
JOS 3:5 Maʌ̃ awara Josueba israelerãa jarasia: –Nu Ãcõrẽba dadjirã quĩrãpita ne ununacada oya. Maʌ̃ bẽrã idji quĩrãpita bia duanani carea od̶adua.–
JOS 3:6 Maʌ̃be Josueba sacerdoterãa jarasia: –Ãcõrẽ baurude jira edad̶aped̶a puru na wãnadua.– Ara maʌ̃da sacerdoterãba baurudera jira edad̶aped̶a puru na wãsid̶aa.
JOS 3:7 Maʌ̃ne Ãcõrẽba Josuéa jarasia: –Id̶iba ʌ̃taa israelerã quĩrãpita mʌ̃a bʌra dji dromada b̶ʌya. Mãwã ãdjirãba cawad̶ia mʌ̃ra bʌ ume b̶ʌda Moise ume b̶ad̶a quĩrãca.
JOS 3:8 Sacerdoterã mʌ̃ baurude edebʌdarãa jaradua do icawa jũẽsid̶ara doed̶a nũpanenamãrẽã.–
JOS 3:9 Ara maʌ̃da Josueba israelerãa nãwã jarasia: –Dadji Ãcõrẽba jarad̶ara ũrĩne zed̶adua.
JOS 3:10 Ãcõrẽ zocai b̶ʌra dadjirã tãẽna b̶ʌa. Idjia jũma naʌ̃ ẽjũãra poya b̶ʌa. Idjiabʌrʌ cananeorãda, hititarãda, heveorãda, perezeorãda, gergeseorãda, amorreorãda, jebuseorã sid̶a dadjirãa jũma poyabiya. Maʌ̃ra bãrãba nãwã cawad̶ia: sacerdoterãba Ãcõrẽ baurudera Jordaʌ̃ dod̶e bãrã na eded̶ia.
JOS 3:12 Israeld̶eba yõna doce purud̶ebemada ab̶a ab̶a edad̶adua.
JOS 3:13 Sacerdoterã Ãcõrẽ baurude edebʌdara doed̶a tʌgabʌdad̶e oda ewa dogoped̶a dora wãrãga jũãtrʌ b̶ʌ quĩrãca tuma nãbua ũmeya. Ãcõrẽ naʌ̃ ẽjũã jũma poya b̶ʌba mãwã oya.–
JOS 3:14 Ara maʌ̃da israelerãba ãdji wua dera bʌrad̶aped̶a wãbʌrʌsid̶aa Jordaʌ̃ do wa quĩrãrẽ chãni carea. Ãdji na sacerdoterãba Ãcõrẽ baurudera edesid̶aa.
JOS 3:15 Maʌ̃ne Jordaʌ̃ dora nãbua ũmasia. Poaza mãwã b̶abaria cebada jara. Sacerdoterã doed̶a tʌgabʌdad̶e oda do quĩrãrã ewa dogosia. Maʌ̃ne dora wãrãga jũãtrʌ b̶ʌ quĩrãca tuma nãbua ũmesia. Dji tumara Adam puruma jũẽsia Saretaʌ̃ caita. B̸arrea dora põãsasia ab̶a Pusa Beud̶ad̶aa. Mãwã b̶ʌd̶e israelerãra Jordaʌ̃ do chãnaped̶a Jerico puruare wãsid̶aa.
JOS 3:17 Israelerã chãbʌdamisa sacerdoterãba Ãcõrẽ baurudera doed̶a jira eronũpanasid̶aa. Mama nũpanesid̶aa ab̶a jũmarãda põãsad̶e chãbʌdad̶aa.
JOS 4:1 Jũmarãda Jordaʌ̃ do quĩrãrãa chãped̶ad̶acarea Ãcõrẽba Josuéa nãwã jarasia:
JOS 4:2 –Israeld̶eba yõped̶ad̶a doce purud̶ebemada ab̶a ab̶a edadua.
JOS 4:3 Ãdjirãra doed̶a wãbidua sacerdoterãba mʌ̃ baurude jira eropanʌmaa. Mamaʌba mõgarada doce enebidua bãrã cãĩnimaa eded̶amãrẽã.–
JOS 4:4 Ara maʌ̃da Israeld̶eba yõped̶ad̶a doce purud̶ebema edad̶ara Josueba trʌ̃cuasia.
JOS 4:5 Maʌ̃ne nãwã jarasia: –Bãrãra doed̶a wãnadua dadji Ãcõrẽ baurude jira eropanʌmaa. Bãdjiza mõgarada ab̶a equiad̶e edad̶aped̶a enenadua dadji cãĩnimaa ʌ̃tʌ boromea bued̶i carea. Israeld̶eba yõped̶ad̶a puruza mõgarada ab̶a eneida b̶ʌa.
JOS 4:6 Maʌ̃ mõgara ʌ̃tʌ boromea bued̶aba quĩrãnebabi b̶aya sãwã Ãcõrẽba dadjirãra carebasida. Nocoarebema ewarid̶e bãrã warrarãba maʌ̃ mõgara unubʌdad̶e nãwã iwid̶id̶isicada: “Naʌ̃ mõgarara ¿cãrẽã jãwã ʌ̃tʌ boromea buesid̶a?”
JOS 4:7 Mãwã iwid̶isid̶ara nãwã panunadua: “Sacerdoterãba Ãcõrẽ baurude Jordaʌ̃ dod̶e edesid̶ad̶e oda põãsa ewasia. Naʌ̃ mõgarara ʌ̃tʌ boromea buesid̶aa dadji israelerãba ewariza quĩrãnebad̶amãrẽã sãwã Ãcõrẽba dadjirãra carebasida.”–
JOS 4:8 Ara maʌ̃da israelerãba jũma osid̶aa Josueba jarad̶a quĩrãca. Doce mõgarara Jordaʌ̃ doed̶a edasid̶aa. Israeld̶eba yõped̶ad̶a puruza mõgarada ab̶a edasid̶aa. Maʌ̃be ãdjirã cãĩnimaa eded̶aped̶a jũma ãbaa buesid̶aa Ãcõrẽba Josuéa jarad̶a quĩrãca.
JOS 4:9 Maʌ̃ awara Josueba mõgarada doce jʌrʌ peped̶a doed̶a ʌ̃tʌ boromea buesia sacerdoterãba Ãcõrẽ baurude jira eronũpanʌma. Maʌ̃ mõgarara wad̶ibid̶a mama bue nũmʌa.
JOS 4:10 Sacerdoterã Ãcõrẽ baurude jira eropanʌra Jordaʌ̃ doed̶a nũpanasid̶aa ab̶a Ãcõrẽba Josuéa jarad̶ara puruba jũma obʌdad̶aa. Moiseba Josuéa naẽna jarad̶a quĩrãca puruba jũma osia. Purura isabe chãsid̶aa.
JOS 4:11 Jũmarã chãped̶ad̶acarea sacerdoterã Ãcõrẽ baurude jira eropanʌra chãnaped̶a wayacusa puru na wãsid̶aa.
JOS 4:12 Maʌ̃ awara Rubeʌ̃neba, Gad̶eba, idjab̶a ʌ̃cʌrʌ Manased̶eba yõped̶ad̶a mẽsrã b̶eara chãnaped̶a waabema israelerã na wãsid̶aa Moiseba ãdjirãa jarad̶a quĩrãca.
JOS 4:13 Maʌ̃ mẽsrã b̶eara cuarenta mil panasid̶aca b̶ʌa. Ãdjia Ãcõrẽ quĩrãpita jaraped̶ad̶a quĩrãca Jerico jewed̶ad̶aa wãsid̶aa djõni carea.
JOS 4:14 Maʌ̃ ewarid̶e Ãcõrẽba Josuera israelerã quĩrãpita dji dromada b̶ʌsia. Mamaʌba ʌ̃taa ewariza israelerãba Josuera waya panesid̶aa Moise waya panana quĩrãca.
JOS 4:15 Jũmarã chãped̶ad̶acarea Ãcõrẽba Josuéa nãwã jarasia:
JOS 4:16 –Sacerdoterã mʌ̃ baurude jira eropanʌrãa jaradua drua zed̶amãrẽã.–
JOS 4:17 Ara maʌ̃da Josueba sacerdoterãa jarasia Jordaʌ̃ dod̶eba drua zed̶amãrẽã.
JOS 4:18 Maʌ̃ne sacerdoterã Ãcõrẽ baurude jira eropanʌra drua zesid̶aa. Ẽjũã põãsa tʌgabʌdad̶e dora wayacusa wea dogoped̶a nãbua ũmesia idji b̶ad̶a quĩrãca.
JOS 4:19 Poa djiwid̶i nabema jed̶ecod̶e die ewarid̶e israelerãra Jordaʌ̃ do chãnaped̶a Gilgal abadad̶aa wãbʌrʌsid̶aa. Gilgalera Jericod̶eba ʌ̃mãdau odjabariare b̶ʌa.
JOS 4:20 Mama doce mõgara Jordaʌ̃ dod̶eba edeped̶ad̶ara Josueba ʌ̃tʌ boromea buesia.
JOS 4:21 Maʌ̃ne idjia israelerãa nãwã jarasia: –Nocoarebema ewarid̶e bãrã warrarãba nãwã iwid̶id̶isicada: “Naʌ̃ mõgarara ¿cãrẽã ʌ̃tʌ boromea buesid̶a?”
JOS 4:22 Mãwã iwid̶isid̶ara nãwã panunadua: “Dairãba mãwã osid̶aa quĩrãnebad̶i carea dadji israelerãra Jordaʌ̃ dojã põãsad̶e chãsid̶ada.
JOS 4:23 Dadji Ãcõrẽba dora jũãtrʌ erob̶asia dadji israelerã dojã põãsad̶e jũma chãbʌdamisa. Ara maʌ̃ quĩrãca Pusa Purrud̶e oda ewasia pusajã põãsad̶e chãnamãrẽã.
JOS 4:24 Dadji Ãcõrẽba mãwã osia bãrãba idjira ewariza waya pananamãrẽã idjab̶a jũma naʌ̃ ẽjũãnebemarãba cawad̶amãrẽã idjira bio ʌb̶ʌa b̶ʌda.”–
JOS 5:1 Maʌ̃ ewarid̶e ʌ̃cʌrʌ amorreorãda Jordaʌ̃ dod̶eba ʌ̃mãdau b̶aebariare panasid̶aa. Cananeorãda pusa Mediterraneo abadaare panasid̶aa. Ãdji bororãba ũrĩsid̶aa Ãcõrẽba Jordaʌ̃ dora põãsabisida israelerã chãnamãrẽã. Maʌ̃ba bio ne wayad̶aped̶a israelerã ume djõni crĩchara neẽ́ panesid̶aa.
JOS 5:2 Maʌ̃ ewarid̶e Ãcõrẽba Josuéa jarasia: –Mõgarada edaped̶a neco zaqueda ocuadua. Maʌ̃ba wayacusa israelerã dji umaquĩrãda jũma cacua wẽãgobicuadua.–
JOS 5:3 Ara maʌ̃da Aralot eya zaqued̶e Josueba mõgarada edaped̶a neco zaquera ocuaped̶a jũma israelerãra cacua wẽãgobicuasia.
JOS 5:4 Josueba mãwã osia israelerã Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶acarea ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e nĩnane umaquĩrã warra toped̶ad̶ara cacua wẽãgoẽ́ b̶ead̶a bẽrã. Jũma mẽsrã b̶ea Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶ara cacua wẽãgo b̶easia baribʌrʌ ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e quinisid̶aa.
JOS 5:6 Ãcõrẽba ãdjirãa nãwã jarasia: “Mʌ̃a bãrã drõã naẽnabemarãa wãrãneba jarasia Canaaʌ̃ druada diaida. Maʌ̃ druad̶e baridua ne uped̶ad̶ara bia zaubaria.” Baribʌrʌ Ãcõrẽba jarad̶ara ãdjirãba ĩjã od̶aẽ́ basía. Maʌ̃ carea idjia wãrãneba jarasia ãdjirãba maʌ̃ ẽjũãra edad̶aẽ́da. Mãwã jarad̶a bẽrã ãdjirãra cuarenta poa ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e pʌrrʌa nĩbabadjid̶aa. Mãwã nĩnane jũma dji mẽsrã b̶ea Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶ara quinisid̶aa.
JOS 5:7 Ãdjirã cacuabari Ãcõrẽba ãdji warrarãa Canaaʌ̃ druara diayad̶a asia. Baribʌrʌ ãdjirãra cacua wẽãgoẽ́ b̶easia od̶e nĩnane toped̶ad̶a bẽrã. Maʌ̃ carea Josueba ãdjirãra cacua wẽãgobicuasia.
JOS 5:8 Jũma cacua wẽãgoped̶ad̶acarea diguid̶a duanesid̶aa ab̶a ãdji cacua anibʌdad̶aa.
JOS 5:9 Ãcõrẽba Josuéa jarasia: –Egiptod̶e nezoca panasid̶ad̶e bãrãra mĩã pera panasid̶aa baribʌrʌ id̶i bãrã cacua wẽãgosid̶a bẽrã maʌ̃ mĩã perara mʌ̃a ãyã b̶ʌsia.– Maʌ̃ bẽrã maʌ̃ ẽjũãra wad̶ibid̶a Gilgal abadaa.
JOS 5:10 Israelerãra Gilgald̶e duanesid̶aa. Ãdji jũẽped̶ad̶a jed̶ecod̶e ewari catorced̶e quewara Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebada ewarida osid̶aa mama Jerico caita b̶ʌ jewed̶ad̶e.
JOS 5:11 Nurẽma Canaaʌ̃ ẽjũãne zau b̶ʌda co panesid̶aa. Paʌ̃ ẽsãbari neẽ́ b̶ʌda od̶aped̶a cosid̶aa. Cebada jututiad̶a sid̶a cosid̶aa.
JOS 5:12 Mamaʌba ʌ̃taa manára waa odjaẽ́ basía israelerãba cod̶amãrẽã. Maʌ̃ poad̶e Canaaʌ̃ ẽjũãne zau b̶ʌda co panesid̶aa.
JOS 5:13 Mama Jerico caita b̶ʌd̶e ewari ab̶a Josueba ẽberãda neco jũẽ nũmʌda unusia. Maʌ̃ ẽberã caita wãped̶a iwid̶isia: –¿Bʌra daiare b̶ʌca wa dai dji quĩrũare b̶ʌ?–
JOS 5:14 Ẽberãba nãwã panusia: –Mʌ̃ra ni ab̶aʌare b̶ʌẽ́a. Mʌ̃ra Ãcõrẽ sordaorã boro bẽrã ze b̶ʌa.– Maʌ̃ ũrĩsid̶e Josuera idji waya b̶ʌd̶eba chĩrãborod̶e b̶arru cob̶eped̶a iwid̶isia: –Mʌ̃ Boro, mʌ̃ra bʌ nezocaa. ¿Cãrẽda obi quĩrĩã b̶ʌ?–
JOS 5:15 Maʌ̃ne Ãcõrẽ sordaorã boroba jarasia: –Bʌra Ãcõrẽ quĩrãpita b̶ʌ bẽrã bʌ jĩrũne jʌ̃ b̶ʌra ẽrãdua.– Ara maʌ̃da Josueba ĩjã osia.
JOS 6:1 Jericod̶ebemarãba israelerã wayaaba ãdji purud̶e ed̶a wãbadara bio jũãtrʌ eropanasid̶aa. Maʌ̃ba ni ab̶aʌda purud̶eba ẽdrʌd̶aca basía, ni ed̶a zed̶aca basía.
JOS 6:2 Maʌ̃ne Ãcõrẽba Josuéa jarasia: –Ũrĩdua. Mʌ̃a Jerico puruda, dji boroda, sordaorã sid̶a bãrãa poyabiya.
JOS 6:3 Bãrã sordaorãra ewariza b̶arima ab̶a Jerico aud̶u pʌrrʌgad̶adua. Sei ewari mãwã od̶adua.
JOS 6:4 Maʌ̃ne sacerdoterãba mʌ̃ baurudera eronĩbad̶ida panʌa. Dewara siete sacerdoterãda ãdji na nĩbad̶ida panʌa. Ãdjirãza cachiru oveja cachu od̶ada eded̶ida panʌa. Sietebema ewarid̶e bãrãra b̶arima siete Jerico aud̶u pʌrrʌgad̶adua. Maʌ̃ne jũma maʌ̃ cachiru eropanʌba jĩgua zad̶ida panʌa.
JOS 6:5 Cachiru dãrã jĩguabʌdad̶e bãrãra jĩgua b̶iad̶adua. Maʌ̃ne Jerico aud̶u jũrã ca b̶ʌra idub̶a tod̶ogozoaya. Maʌ̃ne bãrãra daucha pirapod̶aped̶a purud̶e ed̶a djõne wãbʌrʌd̶adua.–
JOS 6:6 Ara maʌ̃da Nuʌ̃ warra Josueba israelerã sacerdoterãra jũma trʌ̃cuaped̶a jarasia: –Ãcõrẽ baurudera Jerico puru aud̶u pʌrrʌga eded̶adua. Idjab̶a bãrãnebemada siete edad̶aped̶a baurude nocoare cachiru bara nĩbad̶adua.–
JOS 6:7 Maʌ̃be sordaorãa nãwã jarasia: –Bãrã sid̶a wãnaped̶a Jerico puru aud̶u pʌrrʌgad̶adua. Ʌ̃cʌrʌ sordaorã djõni careabema bara Ãcõrẽ baurude na nĩbad̶adua.–
JOS 6:8 Josueba jarad̶ara jũma ĩjã osid̶aa. Sacerdoterã siete panʌra Ãcõrẽ baurude nocoare nĩbasid̶aa ãdji cachiru zá panʌda.
JOS 6:9 Ãdjirã nocoare ʌ̃cʌrʌ sordaorãda djõni careabema bara nĩbasid̶aa. Waabema sordaorãra Ãcõrẽ baurude caid̶u errubusibasia. Mãwã nĩnane sacerdoterãba ãdji cachirura zá jõnaca basía.
JOS 6:10 Baribʌrʌ Josueba sordaorãa nãwã jarasia: –B̸iarãnadua. Ni maãrĩ bid̶a bed̶earãnadua. Chupea pananadua ab̶a mʌ̃a jarabʌrʌd̶aa. Mʌ̃a bãrãa jarabʌrʌd̶e b̶iad̶adua.–
JOS 6:11 Maʌ̃ ewarid̶e Josueba Ãcõrẽ baurudera b̶arima ab̶a Jerico puru aud̶u pʌrrʌga edebisia. Mãwã od̶aped̶a wayacusa ãdji cãĩbadamaa zesid̶aa.
JOS 6:12 Nurẽma diaped̶ed̶a Josuera piradrʌped̶a sacerdoterãa Ãcõrẽ baurudera wayacusa Jerico puru aud̶u pʌrrʌga edebisia.
JOS 6:13 Sacerdoterã siete panʌra Ãcõrẽ baurude nocoare nĩbasid̶aa. Ãdjiza cachirura zá nĩbasid̶aa. Ãdjirã nocoare ʌ̃cʌrʌ sordaorãra djõni careabema bara nĩbasid̶aa. Waabema sordaorãra Ãcõrẽ baurude caid̶u errubusibasia. Mãwã nĩnane sacerdoterãba ãdji cachirura zá jõnaca basía.
JOS 6:14 Maʌ̃ umébema ewarid̶e ãdjirãra wayacusa b̶arima ab̶a Jerico puru aud̶u pʌrrʌgad̶aped̶a ãdji cãĩbadamaa jẽda zesid̶aa. Sei ewari mãwã osid̶aa.
JOS 6:15 Sietebema ewarid̶e ãdjirãra diaped̶ed̶a piradrʌd̶aped̶a Jerico puru aud̶u pʌrrʌgasid̶aa naãrã oped̶ad̶a quĩrãca. Baribʌrʌ maʌ̃ ewarid̶e b̶arima siete pʌrrʌgasid̶aa.
JOS 6:16 B̸arima siete pʌrrʌgaped̶ad̶acarea cachirura dãrã jĩgua zasid̶aa. Maʌ̃ne Josueba jĩgua jarasia: –¡B̸iad̶adua! Ãcõrẽba naʌ̃ Jerico purura dadjirãa poyabibʌrʌa.
JOS 6:17 Jũmarãda quenanaped̶a purura, ne jũma purud̶e b̶ʌ sid̶a babued̶adua Ãcõrẽba idji itea mãwã obi b̶ʌ bẽrã. Ab̶abe wẽrã aud̶ua b̶ʌ Rahádrʌ, idji ded̶e panʌ sid̶a zocai b̶ʌd̶adua dadjia wãrãneba mãwã od̶ida jaraped̶ad̶a bẽrã. Naʌ̃ puru sãwã poyad̶i cawaya mʌ̃a diabued̶a ẽberãrãda idjia mẽrãsia.
JOS 6:18 Baribʌrʌ bãrãra bio quĩrãcuitad̶adua. Purud̶e ne bia b̶eara ni cãrẽ sid̶a edarãnadua, Ãcõrẽba idji itea ne jũmada babued̶aduad̶a ad̶a bẽrã. Bãrãba ĩjãnaẽ́bʌrʌ, dadji purura bed̶ead̶e b̶ʌd̶aped̶a Ãcõrẽba quinibiya.
JOS 6:19 Paratada, oroda, bronce od̶ada, jiorro od̶a sid̶a jũma Ãcõrẽa diad̶ida panʌa. Maʌ̃drʌ Ãcõrẽa diad̶a wagabadad̶e b̶ʌd̶ida panʌa.–
JOS 6:20 Sacerdoterãba ãdji cachiru dãrã jĩgua zasid̶ad̶e jũmarãda jĩgua b̶iasid̶aa. Maʌ̃ne Jerico puru aud̶u jũrã ca b̶ʌra idub̶a tod̶ogozoasia. Ara maʌ̃da israelerãra daucha djõne pirapod̶aped̶a purura poyasid̶aa.
JOS 6:21 Maʌ̃ purud̶ebema umaquĩrãrãda, wẽrãrãda, warrarãda, drõãrã sid̶a necoba jũma quenasid̶aa. Ãdji pacada, ovejada, burro sid̶a jũma quenasid̶aa.
JOS 6:22 Maʌ̃ne Josueba Canaaʌ̃ drua acʌd̶e diabued̶a ẽberãrãa nãwã jarasia: –Wẽrã aud̶ua b̶ʌ Rahá diguid̶aa wãnaped̶a idjira, idji ded̶e duanʌ sid̶a ẽdrʌ enenadua. Bãrãba idjía wãrãneba jaraped̶ad̶ara od̶e wãnadua.–
JOS 6:23 Ara maʌ̃da Rahá diguid̶aa wãnaped̶a dji zezada, dji papada, dji djabarãda, dji djabawẽrãda, jũma ãdji ẽberãrã sid̶a dajadaa enesid̶aa. Maʌ̃be israelerã duanʌmaʌba jĩga b̶ʌd̶e wãsid̶aa.
JOS 6:24 Maʌ̃misa waabema israelerãba Jerico purura ab̶ed̶a jũma babuesid̶aa. Baribʌrʌ paratada, oroda, bronce od̶ada, jiorro od̶a sid̶a Ãcõrẽa diad̶a wagabadad̶e b̶ʌsid̶aa.
JOS 6:25 Josueba wẽrã aud̶ua b̶ʌ Rahára, idji ẽberãrã sid̶a zocai b̶ʌsia, maʌ̃ wẽrãba idjia Jerico chupea acʌd̶e diabued̶ara mẽrãna bẽrã. Rahá ẽberãrãra wad̶ibid̶a israelerã tãẽna panʌa.
JOS 6:26 Mãwãnacarea Josueba wãrãneba nãwã jarasia: Ab̶aʌba naʌ̃ Jerico puru wayacusa oi carea jʌwa b̶ʌibʌrʌ, maʌ̃ ẽberãra Ãcõrẽba biẽ́ b̶ʌya. Dji mõgara jũrã ca b̶ad̶a wayacusa obʌrʌd̶e idji warra iwinada beuya. Dji ed̶a wãbada pãrãbʌrʌd̶e idji warra tẽãbemada beuya. Mãwã idji warrarãra jũma quininia.
JOS 6:27 Ãcõrẽra Josue ume b̶asia. Maʌ̃ bẽrã Josuera jũma maʌ̃ druad̶e trʌ̃ b̶ʌga b̶esia.
JOS 7:1 Judad̶eba yõna ẽberãda ab̶a b̶asia Acaʌ̃ abadada. Idjira Carmi warra basía. Carmira Zabdi warra basía. Zabdira Zerá warra basía. Jericod̶e Ãcõrẽba israelerãa ne jũma babued̶aduad̶a ad̶amĩna Acaʌ̃ba ĩjãẽ́ ʌ̃cʌrʌ mẽrã edasia. Mãwã od̶a bẽrã israelerãra Ãcõrẽ quĩrãpita bed̶ead̶e panesid̶aa. Ãcõrẽra ãdjirã ume bio quĩrũna bẽrã naʌ̃da mãwãsia.
JOS 7:2 Jericod̶eba Josueba ẽberãrãda Hai puru acʌd̶e diabuesia. Hai purura Beteld̶eba ʌ̃mãdau odjabariare Bet-Aveʌ̃ caita b̶asia. Josueba diabued̶arãra wãnaped̶a Hai purura quĩrãcuita acʌsid̶aa sãwã poyad̶i cawaya.
JOS 7:3 Maʌ̃be wayacusa jẽda zed̶aped̶a Josuéa nãwã jarasid̶aa: –Haid̶ebema sordaorãra zocãrãẽ́be panʌa. Dadjirãba mil uméba wa mil ũbeaba ãdjirãra poyad̶ida panʌa. Maʌ̃ bẽrã dadjirã sordaorãra jũma diabuerãdua.–
JOS 7:4 Maʌ̃ba Josueba sordaorãra mil ũbeabe diabuesia Hai purud̶ebemarã ume djõnamãrẽã. Baribʌrʌ Haid̶ebemarãba poyad̶aped̶a israelerãra mĩrũ wãsid̶aa.
JOS 7:5 Maʌ̃ne Haid̶ebemarãba purud̶e ed̶a wãbadamaʌba israelerãra ẽpẽ wãsid̶aa eya ed̶aa tuca jira b̶ʌd̶aa. Ed̶aa wãbʌdad̶e israelerãra 36 beasid̶aa. Maʌ̃ carea israelerãra ne wayad̶aped̶a ab̶ed̶a djõni crĩchara neẽ́ panesid̶aa.
JOS 7:6 Josuera, israelerã bororã sid̶a bio sopuasid̶aa. Maʌ̃ carea ãdjia jʌ̃ panʌra jũma cõãtad̶aped̶a ãdji boro ʌ̃rʌ̃ egoro porada cuasid̶aa. Maʌ̃be Ãcõrẽ baurude caita chĩrãborod̶e b̶arru copanesid̶aa ab̶a queubod̶od̶aa.
JOS 7:7 Mãwã panʌne Josueba Ãcõrẽa nãwã jarasia: –¡Ay, dai Boro Ãcõrẽ! ¿Cãrẽ cãrẽã dairãra Jordaʌ̃ do quĩrãrã chãbisi? ¿Dairãra amorreorã jʌwaed̶a b̶ʌi carea enesica? ¿Ãdjirãba dairã quenanamãrẽã enesica? ¡Jordaʌ̃ do quĩrãrẽ panenabara biara b̶acasia!
JOS 7:8 ¡Ay, mʌ̃ Boro! Haid̶ebemarã wayaad̶eba dai israelerãra jẽda pira zesid̶aa. Maʌ̃ba mʌ̃ra bed̶ea jaure neẽ́ b̶ʌa.
JOS 7:9 Cananeorãba waabemarã bid̶a maʌ̃ra ũrĩnia. Maʌ̃da cawasid̶ara ãdjirãra dairã ume djõne zed̶ia. Maʌ̃ne dairãda jũrã edad̶aped̶a ab̶ed̶a jũma quenanibʌrʌ, ¿bʌa sãwã cawabi bʌra wãrãda Ãcõrẽda?–
JOS 7:10 Maʌ̃ne Ãcõrẽba jarasia: –¿Cãrẽ cãrẽã sopuaba bʌra egode cob̶ʌ? ¡Piradrʌdua!
JOS 7:11 Bãrã israelerãba cadjiruada osid̶aa. Mʌ̃a jarad̶ara bãrãba ĩjã od̶aẽ́ basía. Mʌ̃a Jericod̶ebema nebiara edarãnaduad̶a ad̶amĩna edasid̶aa. Mãwã mʌ̃reda drʌad̶aped̶a diguid̶a mẽrã eropanʌa. Maʌ̃ne sewad̶eba edad̶aẽ́ panʌana a panʌa.
JOS 7:12 Maʌ̃ carea bãrã israelerãba dji quĩrũra waa poyad̶aẽ́a. Djõnibʌrʌ bãrãdrʌ mĩrũ pirapod̶ia. Bãrãra bed̶ead̶e panʌ bẽrã mʌ̃a jũma quenabiya. Bãrãba mẽrã eropanʌda isabe jũma babued̶aẽ́bʌrʌ, mʌ̃ra bãrã ume waa b̶aẽ́a.
JOS 7:13 Jãʌ̃be purua nãwã jarad̶e wãdua: “Nu Ãcõrẽ quĩrãpita dji jʌred̶ida panʌ bẽrã idji itea bia panani carea od̶ida panʌra nane od̶adua. Dadji israelerã Ãcõrẽba nãwã jara b̶ʌa: mʌ̃a Jericod̶ebema jũma babued̶aduad̶a ad̶amĩna bãrã israelerãba ʌ̃cʌrʌ edad̶aped̶a mẽrã eropanʌa. Bãrãba maʌ̃gʌra ãyã eded̶aped̶a jũma babued̶aẽ́bʌrʌ, bãrã dji quĩrũra poyad̶aẽ́a.”
JOS 7:14 Nu mʌ̃ quĩrãpita jũmarãda zed̶ida panʌa. Maʌ̃ne mʌ̃a cawabiya Israel doce purud̶ebemada ab̶a bed̶ead̶e b̶ʌda. Maʌ̃ purura caitaara zeped̶a mʌ̃a cawabiya cai drõã b̶asid̶eba yõped̶ad̶arãda bed̶ead̶e panʌda. Maʌ̃gʌrãra caitaara zed̶aped̶a mʌ̃a cawabiya ab̶aʌ drõãda idji ẽberãrã sid̶a bed̶ead̶e panʌda. Ãdjid̶ebema umaquĩrãrãda caitaara zed̶ida panʌa.
JOS 7:15 Zebʌdad̶e mʌ̃a cawabiya caida bed̶ead̶e b̶ʌda. Maʌ̃ba Jericod̶ebema babueida b̶ad̶ada mẽrã erob̶ʌa. Waabema israelerã tãẽna cadjirua od̶a bẽrã idjab̶a mʌ̃a jarad̶ara ĩjã od̶aẽ́ bẽrã idjida, idji ẽberãrã sid̶a bead̶adua. Maʌ̃be ãdjira, ãdjia eropanʌ sid̶a jũma babued̶adua.–
JOS 7:16 Nurẽma diaped̶ed̶a Josuera piradrʌped̶a israelerãra ãbaa jʌresia. Maʌ̃ne Ãcõrẽba cawabisia Judad̶eba yõna puruda bed̶ead̶e b̶ʌda.
JOS 7:17 Maʌ̃be ãdji drõã b̶asid̶eba yõped̶ad̶arã caitaara zebʌdad̶e Ãcõrẽba cawabisia Zerád̶eba yõped̶ad̶arãda bed̶ead̶e panʌda. Zerád̶eba yõped̶ad̶arã caitaara zebʌdad̶e Ãcõrẽba cawabisia Zabdi ẽberãrãda bed̶ead̶e panʌda.
JOS 7:18 Zabdid̶ebema umaquĩrãrã ab̶a ab̶a zebʌdad̶e Ãcõrẽba cawabisia Carmi warra Acaʌ̃da bed̶ead̶e b̶ʌda. Acaʌ̃ra Zabdi wiuzaque basía. Zabdira Zerá warra basía. Ãdjira Judad̶eba yõna purud̶ebema basía.
JOS 7:19 Maʌ̃ne Josueba jarasia: –Acaʌ̃, dadji israelerã Ãcõrẽ quĩrãpita jũma bʌa od̶ada wãrãda jaradua. Ni maãrĩ bid̶a mẽrãrãdua.–
JOS 7:20 Acaʌ̃ba panusia: –Wãrãda mʌ̃a dadji israelerã Ãcõrẽ quĩrãpita nãwã cadjiruada osia.
JOS 7:21 Jericod̶e djõ panasid̶ad̶e mʌ̃a wua biya quiruda Babilonia druad̶e caped̶ad̶ada, paratada libra juesuma, idjab̶a oroda libra ab̶a aud̶u unusia. Jũma maʌ̃gʌra awuad̶a bẽrã edaped̶a mʌ̃ wua dejãne jou b̶ʌsia. Dji paratara edrecare b̶ʌsia.–
JOS 7:22 Ara maʌ̃da Josueba ẽberãrãda diabuesia acʌd̶e wãnamãrẽã. Acaʌ̃ wua ded̶aa pira wãnaped̶a Acaʌ̃ba jarad̶a quĩrãca jũma unusid̶aa. Dji paratara edrecare b̶asia.
JOS 7:23 Jũma edad̶aped̶a Ãcõrẽ quĩrãpita cob̶ʌsid̶aa Josueba israelerã bid̶a ununamãrẽã.
JOS 7:24 Maʌ̃be Josueba, waabema israelerã ume Acaʌ̃ra Acor jogoad̶aa edesid̶aa. Idjia drʌa erob̶ad̶a sid̶a edesid̶aa: wua Babiloniane cad̶ada, paratada, oro sid̶a. Maʌ̃ awara idji warrarãda, idji caurãda, idji pacada, idji burroda, idji ovejada, idji wua de sid̶a edesid̶aa. Idjia erob̶ad̶ara ab̶ed̶a jũma edesid̶aa.
JOS 7:25 Maʌ̃ne Josueba Acaʌ̃ra nãwã quẽãsia: –¿Bʌa cãrẽ cãrẽã daira nẽbʌrad̶e b̶ʌsi? ¡Bʌa nẽbʌra od̶ara Ãcõrẽba ara bʌdji ʌ̃rʌ̃ b̶aebiya!– Mãwã jarad̶acarea israelerãba Acaʌ̃ra idji ẽberãrã sid̶a mõgaraba tab̶ari bead̶aped̶a jũma babuesid̶aa. Jũma idjia erob̶ad̶a sid̶a babuesid̶aa.
JOS 7:26 Maʌ̃be ãdji ʌ̃rʌ̃ mõgarada boromea buesid̶aa. Maʌ̃ra wad̶ibid̶a boromea nũmʌa. Maʌ̃ jogoara wad̶ibid̶a Acor abadaa. Israelerãba mãwã oped̶ad̶a bẽrã Ãcõrẽ quĩrũbira tumasia.
JOS 8:1 Maʌ̃be Ãcõrẽba Josuéa nãwã jarasia: –Bʌ sordaorãda jũma trʌ̃cuaped̶a waya Haid̶ebemarã ume djõne wãnadua. Ne wayarãdua. Jẽda crĩcharãdua. Mʌ̃a Haid̶ebemarãda, ãdji boro sid̶a bʌ́a poyabiya. Ãdji ẽjũãra, ãdji puru sid̶a bʌ jʌwaed̶a b̶ʌya.
JOS 8:2 Bãrãba Jericod̶ebemarã quenaped̶ad̶a quĩrãca Haid̶ebemarãra, ãdji boro sid̶a quenanadua. Baribʌrʌ ãdjia erob̶eara, ãdji animarã sid̶a bãrãba edad̶ida panʌa. Bãrãra puru jẽdaare wãnaped̶a ãdjia adua panʌne quenane wãnadua.–
JOS 8:3 Ara maʌ̃da Josuera jũma idji sordaorã sid̶a Haid̶ebemarã ume djõne wãsid̶aa. Josueba sordaorã bio mẽsrã b̶eada treinta mil awara b̶ʌped̶a diamasi Hai purud̶aa na diabuesia.
JOS 8:4 Diabuei naẽna nãwã jarasia: –Bio ũrĩnadua. Bãrãra Hai puru wagaa wãnaped̶a mĩrũnadua. Jẽda Haid̶aa djõne zed̶i carea pananadua.
JOS 8:5 Maʌ̃misa waabemara mʌ̃ ume wãnia puru quĩrãpe. Maʌ̃ne Haid̶ebemarã dairã ume djõne zebʌdad̶e sewada dairãra jẽda pira wãnia naãrã mĩrũ wãped̶ad̶a quĩrãca. Mãwã unubʌdad̶e ãdjia crĩchad̶ia wayacusa ãdji waya panʌneba mĩrũ wãbʌdada. Maʌ̃ bẽrã dairãra ẽpẽnia.
JOS 8:7 Ãdjirãba dai ẽpẽbʌdad̶e bãrãra mĩrũ pananada purud̶e ed̶a wãnaped̶a poyad̶adua, Ãcõrẽba bãrãa poyabi bẽrã.
JOS 8:8 Purura poyad̶aped̶a jũma babued̶adua dadji Ãcõrẽba jarad̶a quĩrãca. Mʌ̃a jara b̶ʌra od̶adua.–
JOS 8:9 Mãwã jaraped̶a Josueba dji treinta mil panʌra Hai purud̶aa diabuesia. Ãdjirãra puru wagaa wãnaped̶a ʌ̃mãdau b̶aebariare Betel yagaa mĩrũsid̶aa. Maʌ̃misa Josuera waabema sordaorã panʌma cãĩsia.
JOS 8:10 Nurẽma diaped̶a piradrʌped̶a Josueba idji sordaorãra ãbaa jʌreped̶a Haid̶aa wãsid̶aa. Josuera israelerã bororã ume sordaorã na nĩbasid̶aa.
JOS 8:11 Jũma sordaorã idji ume panʌra Hai quĩrãpe jũẽnaped̶a mama panesid̶aa. Puru quĩrãpe jewed̶ada b̶asia.
JOS 8:12 Maʌ̃ne Josueba idji sordaorãnebemada cinco mil edaped̶a Hai puru wagaa ʌ̃mãdau b̶aebariare Betel yagaa mĩrũbisia. Mãwã osia Haid̶ebemarãba adua panʌne ãdjirã ume djõne zed̶amãrẽã.
JOS 8:13 Mãwã Hai wagaa mĩrũ panʌne waabemada Hai quĩrãpe panesid̶aa. Maʌ̃ diamasi Josuera idji sordaorã ume dji jewed̶a ẽsi jũẽne wãsid̶aa.
JOS 8:14 Diaped̶ed̶a Haid̶ebema boroba unusia israelerãra djõne zebʌdada. Maʌ̃ bẽrã idji sordaorãda isabe edesia Arabá ẽjũãare israelerã ume djõni carea. Baribʌrʌ Haid̶ebema boroba adua b̶asia idji puru wagabe dewara israelerãra mĩrũ panʌda.
JOS 8:15 Josueba Haid̶ebemarã zebʌda unubʌrʌd̶e ne wayabʌda quĩrãca idji sordaorãra ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶aa wãbada óare pira wãbisia.
JOS 8:16 Maʌ̃ bẽrã Haid̶ebema boroba jũma idji sordaorãra trʌ̃cuasia israelerã ẽpẽnamãrẽã. Jũma Beteld̶ebema sid̶a israelerã caid̶u wãbʌrʌsid̶aa Haiare djõ panʌ bẽrã. Ni ab̶aʌ sordaoda purud̶e b̶eẽ́ basía. Mãwã ẽpẽ panʌne ãdjirã purud̶eba tʌmʌ wãsid̶aa. Maʌ̃ awara isabe wãped̶ad̶a bẽrã dji puru ed̶a wãbadara jũãtrʌd̶aẽ́ basía.
JOS 8:18 Maʌ̃ne Ãcõrẽba Josuéa jarasia: –Hai purura mʌ̃a bãrãa poyabibʌrʌa. Maʌ̃ bẽrã bʌ mĩãsura purud̶aa ʌ̃taa wadua.– Ara maʌ̃da Josueba idji mĩãsura Hai purud̶aa ʌ̃taa wasia.
JOS 8:19 Mãwã obʌrʌd̶e dji puru wagabe mĩrũ pananara isabe purud̶e ed̶a wãsid̶aa. Poyad̶aped̶a ara maʌ̃da babuesid̶aa.
JOS 8:20 Josueba idji sordaorã bid̶a Hai purura cowaga nũmʌda unusid̶aa. Maʌ̃ba cawasid̶aa dji mĩrũ pananaba purura poyad̶aped̶a babuebʌdada. Maʌ̃ carea ãdjirãra waya jẽda pirasid̶aa Haid̶ebemarã ume djõni carea. Haid̶ebema sordaorãba ãdji purud̶aa jẽda acʌbʌdad̶e cowaga nũmʌda unusid̶aa. Idjab̶a unusid̶aa israelerã mĩrũ pira wãped̶ad̶ara waya jẽda ãdjirã ume djõne zebʌdada. Maʌ̃ bẽrã neẽ́ basía sãmaa ẽdrʌd̶ida.
JOS 8:22 Mãwã panʌne dji puru poyaped̶ad̶ara Haid̶ebema sordaorã caid̶u zesid̶aa. Mãwã israelerãba Haid̶ebemarãra jũrã edad̶aped̶a quenasid̶aa. Ni ab̶aʌda idu mĩrũ wãbid̶aẽ́ basía ni zocai b̶ʌd̶aẽ́ basía.
JOS 8:23 Ab̶abe Haid̶ebema borodrʌ zocai jidad̶aped̶a Josuemaa edesid̶aa.
JOS 8:24 Israelerãba Haid̶ebemarã ãdjirã caid̶u zeped̶ad̶ara ãdji ẽjũãne idjab̶a ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌare necoba quenanaped̶a wayacusa Haid̶aa wãsid̶aa dji wad̶i zocai b̶eara bead̶i carea.
JOS 8:25 Josueba sordaorãa jarad̶oasia djõnamãrẽã ab̶a Haid̶ebemarã jũma beabʌdad̶aa. Maʌ̃ ewarid̶e Haid̶ebema umaquĩrãrãda wẽrãrã sid̶a doce mil quenasid̶aa.
JOS 8:27 Maʌ̃be israelerãba Haid̶ebema animarãra, purud̶e b̶ʌ nebia sid̶a ãdjirã itea jũma edasid̶aa Ãcõrẽba Josuéa jarad̶a quĩrãca.
JOS 8:28 Mãwãnacarea Josueba Hai purura jũma babuesia. Ni cãrẽ sid̶a b̶eẽ́ basía. Wad̶ibid̶a ni cãrẽ sid̶a neẽ́ b̶ʌa Hai puru b̶ad̶ama.
JOS 8:29 Maʌ̃be Josueba Haid̶ebema borora beaped̶a bacuru cũmiane ʌ̃tʌ su jira b̶ʌbisia ab̶a queubʌrʌd̶aa. Queud̶acarea ed̶aa edad̶aped̶a Hai purud̶e ed̶a wãbadama tab̶ʌsid̶aa. Maʌ̃be idji ʌ̃rʌ̃ mõgarada boromea buesid̶aa. Maʌ̃ mõgarara wad̶ibid̶a boromea nũmʌa.
JOS 8:30 Mãwãnacarea Josueba Ebal eyad̶e mõgarada ʌ̃tʌ pã buesia animarã israelerã Ãcõrẽa babue diai carea.
JOS 8:31 Josueba maʌ̃ra osia Ãcõrẽ nezoca Moiseba israelerãa jarad̶a quĩrãca. Ãcõrẽ ley Moiseba cartad̶e b̶ʌd̶aba nãwã jara b̶ʌa: “Animarã babue diabada obʌdad̶e mõgarada ʌ̃tʌ pã bued̶ibʌrʌ, maʌ̃ mõgarara daucha chĩ orãnadua.” Maʌ̃ mõgara pã bued̶a ʌ̃rʌ̃ israelerãba ʌ̃cʌrʌ animarãda Ãcõrẽa jũma babue diasid̶aa. Idjab̶a Ãcõrẽ ume necai b̶ead̶i carea animarã dragada Ãcõrẽa babue diasid̶aa.
JOS 8:32 Mama Josueba israelerã quĩrãpita Ãcõrẽ ley Moiseba b̶ʌd̶ara mõgarad̶e jaya b̶ʌsia.
JOS 8:33 Maʌ̃ne israelerã ẽsi levitarã dji sacerdoterãba Ãcõrẽ baurudera equiad̶e eronũpanasid̶aa. Israelerãra, ãĩbemarã ãdjirã tãẽna panabada sid̶a arima panasid̶aa. Dji bororãra, dji dromarãra, dji cawa obadarã sid̶a panasid̶aa. Guerizim eya orroare ãdjirã ẽsidra panasid̶aa, idjab̶a Ebal eya orroare ẽsidra panasid̶aa. Ãcõrẽ nezoca Moiseba naẽna jarad̶oasia mãwã od̶amãrẽã. Mãwã jarasia sacerdoterãba israelerã bia jara b̶ʌd̶amãrẽã.
JOS 8:34 Mãwã panʌne Josueba israelerã quĩrãpita Ãcõrẽ ley cartad̶e b̶ʌd̶ada jũma jĩgua lesia. Idjia lesia israelerãba maʌ̃ leyda ĩjã od̶ibʌrʌ Ãcõrẽba careba b̶aida baribʌrʌ ĩjãnaẽ́bʌrʌ Ãcõrẽba biẽ́ b̶ʌida.
JOS 8:35 Moiseba b̶ʌd̶ara Josueba israelerã dji umaquĩrãrã, wẽrãrã, warrarã, drua ãĩbema ãdjirã tãẽna panʌ quĩrãpita jũma jĩgua lesia.
JOS 9:1 Maʌ̃ ewarid̶e hititarãda, amorreorãda, cananeorãda, perezeorãda, heveorãda, jebuseorã sid̶a Canaaʌ̃ druad̶e panabadjid̶aa. Jordaʌ̃ dod̶eba ʌ̃mãdau b̶aebariare jewed̶ad̶e, eyad̶e bid̶a ʌ̃cʌrʌ panabadjid̶aa, idjab̶a jũma Mediterraneo pusa orroare ʌ̃cʌrʌ panabadjid̶aa ab̶a Libanonaa. Ãdji bororãba ũrĩsid̶aa israelerãba Jericora, Hai sid̶a poyasid̶ada.
JOS 9:2 Maʌ̃ carea jũma ãbaa bed̶ea ausid̶aa Josue ume idjab̶a israelerã ume djõne wãni carea.
JOS 9:3 Baribʌrʌ heveorã Gabaoʌ̃nebemada maʌ̃ bororã ume bed̶ea aud̶aẽ́ basía. Ãdjia bid̶a ũrĩsid̶aa Josueba Jericod̶ebemarãra, Haid̶ebemarã sid̶a jũma quenabisida.
JOS 9:4 Maʌ̃ba crĩchasid̶aa israelerãra cũrũgad̶ida ãdji quenarãnamãrẽã. Maʌ̃ carea ʌ̃cʌrʌ edasid̶aa israelerãmaa wãnamãrẽã. Ãdjia edaped̶ad̶aba cacuad̶e jʌ̃bada soresorea b̶eada jʌ̃sid̶aa. Ãdjia jĩrũne jʌ̃bada sid̶a capirud̶aid̶a b̶eada jʌ̃sid̶aa. Maʌ̃be Josuemaa wãbʌrʌsid̶aa. Ãdji netata edebadara soresorea b̶eada burro ʌ̃rʌ̃ edesid̶aa. Uva b̶a tʌbada animarã e od̶ara capirud̶aid̶a b̶eada, paʌ̃ zarea ãrĩna sid̶a edesid̶aa.
JOS 9:6 Gilgal ẽjũãne Josue b̶ʌma jũẽnaped̶a Josuéa waabema israelerãa bid̶a nãwã jarasid̶aa: –Daira drua tʌmʌba zebʌdaa. Quĩrĩã panʌa bãrãra dai ume bed̶ea b̶ʌd̶ida necai duanani carea.–
JOS 9:7 Maʌ̃ne israelerãba nãwã jarasid̶aa: –Ãĩbẽrã bãrãra dairã caita panʌda jãwã panʌsicada. Mãwãra ¿sãwã bãrã ume bed̶ea b̶ʌd̶i?–
JOS 9:8 Gabaoʌ̃nebemarãba nãwã panusid̶aa: –Daira bãrã nezocarãa.– Maʌ̃ne Josueba nãwã iwid̶isia: –¿Bãrãra cairãda jãwã panʌ? ¿Sãmaʌba ze panʌ?–
JOS 9:9 Ãdjia panusid̶aa: –Daira drua ãĩba tʌmʌba ze panʌa bãrã Ãcõrẽra trʌ̃ b̶ʌga b̶ʌ bẽrã. Daiba ũrĩsid̶aa idjia sãwã Egiptod̶e osida.
JOS 9:10 Idjab̶a ũrĩsid̶aa sãwã Jordaʌ̃ quĩrãrẽbema amorreo bororãda poyasida. Naãrã Sehoʌ̃, Hesboʌ̃ purud̶ebemada poyasia. Maʌ̃are Og, Basaʌ̃ druad̶ebema Astarot purud̶e b̶ad̶a sid̶a poyasia.
JOS 9:11 Maʌ̃ bẽrã dai bororãba, dai druad̶ebemarã bid̶a nãwã jarasid̶aa: “Ota cod̶ira edad̶aped̶a israelerãmaa wãnadua. Ãdjirãa jarad̶adua dadjirãra ãdji nezocarã bẽrã necai b̶ead̶i carea ãdjirã ume bed̶ea b̶ʌ quĩrĩã panʌda.”
JOS 9:12 Acʌd̶adua, dai zesid̶a ewarid̶e naʌ̃ paʌ̃ra wad̶ibid̶a jʌ̃wʌ̃rʌ̃ã b̶easia baribʌrʌ id̶ira zareacuaped̶a jũma ãrĩcuasia.
JOS 9:13 Idjab̶a za panʌ uva b̶a tʌbada animarã e od̶a sid̶a enesid̶ad̶e wad̶ibid̶a djiwid̶ida b̶easia. Baribʌrʌ jũma dji sore bacuasia. Daiba cacuad̶e jʌ̃badara, jĩrũne jʌ̃ panʌ sid̶a dji sore bacuasia.–
JOS 9:14 Gabaoʌ̃nebemarãba paʌ̃ eneped̶ad̶ara israelerãba ʌ̃cʌrʌ cosid̶aa. Mãwã cawabisid̶aa Gabaoʌ̃nebemarã ume bed̶ea b̶ʌd̶ida. Baribʌrʌ mãwã od̶i naẽna Ãcõrẽa iwid̶id̶aẽ́ basía.
JOS 9:15 Maʌ̃ne Josuera Gabaoʌ̃nebemarã ume bed̶ea b̶ʌsia necai panani carea. Wãrãneba jarasia ãdjirãra bead̶aẽ́da. Waabema israelerã bororã bid̶a ab̶arida wãrãneba jarasid̶aa.
JOS 9:16 Ewari ũbea bad̶acarea israelerãba cawasid̶aa Gabaoʌ̃nebemarãba ãdjirãra cũrũgasid̶ada. Cawasid̶aa tʌmʌba zed̶aẽ́ basida, ãtebʌrʌ ãdjirã caita panabadada.
JOS 9:17 Ara maʌ̃da israelerãra ãdjirã caid̶u wãsid̶aa. Ewari ũbea babʌrʌd̶e ãdji puru b̶ead̶aa jũẽne wãsid̶aa. (Ãdji purura naʌ̃gʌrã basía: Gabaoʌ̃ araa, Capira, Beerot idjab̶a Quiriat-jeariʌ̃.)
JOS 9:18 Baribʌrʌ israelerãba Gabaoʌ̃nebemarãra bead̶aẽ́ basía, Ãcõrẽ trʌ̃neba dji bororãba wãrãneba jaraped̶ad̶a bẽrã ãdjirãra bead̶aẽ́da. Maʌ̃ carea israelerãba ara ãdji bororãda biẽ́ jara panesid̶aa.
JOS 9:19 Baribʌrʌ dji bororãba nãwã jarasid̶aa: –Dadji israelerã Ãcõrẽ trʌ̃neba naʌ̃ Gabaoʌ̃nebemarã ume bed̶ea b̶ʌsid̶aa. Maʌ̃ bẽrã ãdjirãra bead̶acara panʌa.
JOS 9:20 Ãtebʌrʌ zocai b̶ʌd̶ia. Dadjirãba wãrãneba jaraped̶ad̶ara ĩjã od̶aẽ́bʌrʌ Ãcõrẽda dadjirã ume quĩrũya.–
JOS 9:21 Maʌ̃ba israelerã bororãba jarasid̶aa Gabaoʌ̃nebemarã zocai b̶ʌd̶amãrẽã. Baribʌrʌ ãdjirãra b̶ʌsid̶aa israelerã itea tʌbʌ b̶ʌá pananamãrẽã idjab̶a baido jue pananamãrẽã. Mãwã israelerã bororãba wãrãneba jaraped̶ad̶ara osid̶aa.
JOS 9:22 Josueba Gabaoʌ̃nebemarãra trʌ̃biped̶a nãwã jarasia: –Bãrãba ¿cãrẽ cãrẽã dairãra cũrũgasid̶a? ¿Cãrẽ cãrẽã tʌmʌba ze panʌana asid̶a? ¡Bãrãra dairã caita panabadaa!
JOS 9:23 Bãrãba dairãda cũrũgaped̶ad̶a bẽrã dai Ãcõrẽba bãrãra biẽ́ erob̶aya. Id̶iba ʌ̃ta bãrãra dai nezocarãda panania. Dai Ãcõrẽ de itea tʌbʌ b̶ʌá panania idjab̶a baido jue panania.–
JOS 9:24 Ãdjia Josuéa nãwã panusid̶aa: –Ne wayaad̶eba dairãba mãwã osid̶aa. Cawasid̶aa bãrã Ãcõrẽba idji nezoca Moisea jarasida dai drua bãrãa jũma diamãrẽã idjab̶a dairã jũma quenamãrẽã. Maʌ̃ bẽrã crĩchasid̶aa bãrãba dairãra jũma quenanida.
JOS 9:25 Dairãra bãrã jʌwaed̶a panʌa. Bʌa jipa oida crĩcha b̶ʌ quĩrãca odua.–
JOS 9:26 Mãwã jaraped̶ad̶a bẽrã Josueba israelerãa Gabaoʌ̃nebemarãra idu beabiẽ́ basía.
JOS 9:27 Baribʌrʌ ãdjirãra b̶ʌsia israelerã itea tʌbʌ b̶ʌá pananamãrẽã idjab̶a baido jue pananamãrẽã. Ãcõrẽa animarã babue diabada itea bid̶a mãwã o panesid̶aa. Wad̶ibid̶a mãwã obadaa Ãcõrẽba idji de obid̶ama.
JOS 10:1 Maʌ̃ ewarid̶e Adonisedéda Jerusaleʌ̃nebema boro basía. Adonisedéba ũrĩsia Josueba Haid̶ebemarãra poyaped̶a purura jũma babueped̶a dji borora beasida Jericod̶e od̶a quĩrãca. Maʌ̃ awara ũrĩsia Gabaoʌ̃nebemarãda israelerã ume necai panani carea bed̶ea b̶ʌd̶aped̶a ãdjirãare panesid̶ada.
JOS 10:2 Maʌ̃ba idjira bio ne waya b̶esia, Gabaoʌ̃ra Hai puru cãyãbara waib̶ʌara b̶ad̶a bẽrã. Dji bororã panabada puru quĩrãca b̶asia. Maʌ̃ awara Gabaoʌ̃nebema sordaorãra bio mẽsrã b̶easia.
JOS 10:3 Maʌ̃ bẽrã Jerusaleʌ̃nebema boro Adonisedéba bed̶ea diabuesia Hebroʌ̃nebema boro Hohaʌ̃maa, Jarmud̶ebema boro Pireaʌ̃maa, Laquid̶ebema boro Japiamaa, idjab̶a Egloʌ̃nebema boro Debiramaa bid̶a.
JOS 10:4 Nãwã jarabisia: –Mʌ̃ carebad̶e zed̶adua. Gabaoʌ̃nebemarã ume djõne wãnia. Ãdjira Josue ume idjab̶a israelerã ume necai panani carea bed̶ea b̶ʌsid̶aa.–
JOS 10:5 Ara maʌ̃da amorreorã bororã juesuma panʌra jũma ãdji sordaorã ume ãbaa wãnaped̶a Gabaoʌ̃ purura jũrã edasid̶aa urad̶i carea. Jerusaleʌ̃nebemada, Hebroʌ̃nebemada, Jarmud̶ebemada, Laquid̶ebemada idjab̶a Egloʌ̃nebema sid̶a wãsid̶aa.
JOS 10:6 Maʌ̃ unusid̶ad̶e Gabaoʌ̃nebemarãba Gilgald̶aa Josue b̶ʌmaa nãwã jarabisid̶aa: –Eyad̶ebema amorreo bororãra jũma ãbaa dairã ume djõne zesid̶aa. Dairãra bãrã nezocarã bẽrã dadub̶a djõbirãnadua. ¡Isabe dairã carebad̶e zed̶adua!–
JOS 10:7 Ara maʌ̃da Josuera, idji sordaorã bio mẽsrã b̶eada, waabema sordaorã sid̶a Gilgald̶eba ãdjimaa wãbʌrʌsid̶aa.
JOS 10:8 Maʌ̃ne Ãcõrẽba Josuéa nãwã jarasia: –Amorreorãra wayarãdua. Mʌ̃a bãrãa ãdjirãra poyabiya. Djõbʌdad̶e ãdjirã ni ab̶aʌba droad̶aẽ́a.–
JOS 10:9 Gilgald̶eba jũma maʌ̃ diamasi nĩbad̶aped̶a Josuera idji sordaorã ume araa jũẽnaped̶a amorreorãba adua panʌne urasid̶aa.
JOS 10:10 Israelerãba urabʌdad̶e Ãcõrẽba amorreorãra ne wayabiped̶a memenesid̶aa. Mãwã israelerãba ãdjirãra Gabaoʌ̃ druad̶e zocãrã quenasid̶aa. Amorreorã ʌ̃taa Bet-horoʌ̃naa mĩrũ wãbʌdad̶e israelerãba caid̶u quena wãsid̶aa ab̶a Azecá purud̶aa idjab̶a Maquedá purud̶aa bid̶a.
JOS 10:11 Amorreorã Bet-horoʌ̃neba ed̶aa Azecád̶aa mĩrũ wãbʌdad̶e Ãcõrẽba hielo waib̶ʌada cue quĩrãca ãdjirã ʌ̃rʌ̃ jurrubisia. Israelerãba necoba quenaped̶ad̶a cãyãbara maʌ̃gʌba zocãrãara quenasia.
JOS 10:12 Ãcõrẽba israelerãa amorreorã poyabid̶a ewarid̶e Josueba israelerã quĩrãpita nãwã jĩgua jarasia: Ãcõrẽ, ʌ̃mãdaura Gabaoʌ̃ ẽjũãne ipi cob̶ʌdua; jed̶eco sid̶a Ajaloʌ̃ jewed̶ad̶e ipi cob̶ʌdua.
JOS 10:13 Ara maʌ̃da ʌ̃mãdaura, jed̶eco sid̶a ipi copanesid̶aa ab̶a israelerãba ãdjirã dji quĩrũ jũma quenabʌdad̶aa. Maʌ̃gʌra Jaserba idji cartad̶e jũma b̶ʌsia. Josueba mãwã jarabʌrʌd̶e ʌ̃mãdaura umatipa cob̶ʌda berara ewari ab̶a b̶aeẽ́ b̶asia.
JOS 10:14 Josueba Ãcõrẽa iwid̶id̶ara ne ununaca droma basía. Maʌ̃ naẽna ẽberãba ne ununaca droma iwid̶id̶ara Ãcõrẽba ĩjã oca basía. Idjab̶a maʌ̃ ewarid̶eba ʌ̃taa ĩjã oẽ́ b̶ʌa. Baribʌrʌ maʌ̃ ewarid̶e Ãcõrẽba ĩjã osia israelerãare djõ b̶ʌ bẽrã.
JOS 10:15 Mãwãnacarea Josuera israelerã sid̶a wayacusa Gilgald̶aa ãdji cãĩbadamaa wãsid̶aa.
JOS 10:16 Maʌ̃misa amorreo bororã juesuma panʌra Maquedá puru caita uriad̶e mĩrũsid̶aa.
JOS 10:17 Baribʌrʌ mama mĩrũ panʌda ununaped̶a ʌ̃cʌrʌba Josuéa jarad̶e wãsid̶aa.
JOS 10:18 Maʌ̃ne Josueba idji sordaorãa nãwã jarasia: –Mõgara waib̶ʌada bʌrab̶ari eded̶aped̶a uriara jũãtrʌ nũmʌnadua. Maʌ̃be ʌ̃cʌrʌba mama jʌ̃ã panenadua ãdjirã ẽdrʌrãnamãrẽã.
JOS 10:19 Waabemarãba dji quĩrũra ẽpẽnaped̶a jẽdaareba quena wãnadua ãdji purud̶e jũẽrãnamãrẽã. Dadji Ãcõrẽba bãrãa ãdjirãra jũma poyabibʌrʌa.–
JOS 10:20 Mãwã Josueba israelerã ume amorreorãra berara jũma quenasid̶aa. Zocãrãẽ́be ãdji puru mõgaraba jũrã ca b̶ead̶e jũẽnaped̶a mĩrũ panesid̶aa.
JOS 10:21 Maʌ̃ne israelerã ni ab̶aʌda beud̶aẽ́ basía. Jũmaena bia jẽda zesid̶aa Maquedá purud̶aa Josue b̶ʌmaa. Maʌ̃ bẽrã jũmarãba wayasid̶aa israelerã biẽ́ od̶i carea.
JOS 10:22 Maʌ̃ne Josueba idji sordaorãa jarasia: –Isabe mõgara uria jũãtrʌ b̶ʌra ãyã b̶ʌd̶adua. Maʌ̃be dji bororã juesuma panʌra dajadaa mʌ̃maa enenadua.–
JOS 10:23 Ara maʌ̃da dji bororã juesuma panʌra dajadaa enesid̶aa: Jerusaleʌ̃nebema boro, Hebroʌ̃nebema boro, Jarmud̶ebema boro, Laquid̶ebema boro, Egloʌ̃nebema boro sid̶a.
JOS 10:24 Maʌ̃ bororã Josuemaa enenapeda Josueba idji sordaorãra jũma trʌ̃ped̶a sordaorã bororã idji ume panʌ́a nãwã jarasia: –Nama zed̶aped̶a jĩrũba ãdji ochirud̶e tʌga eronũpananadua.– Ara maʌ̃da zed̶aped̶a ochirud̶e tʌga eronũpanesid̶aa.
JOS 10:25 Maʌ̃ne Josueba israelerãa jarasia: –Za dadjirãba obʌda quĩrãca Ãcõrẽba jũma dadjirã dji quĩrũ sid̶a oya. Ne wayarãnadua. Ni maãrĩ bid̶a jẽda crĩcharãnadua. Ʌb̶ʌa b̶ead̶aped̶a sozarra b̶ead̶adua.–
JOS 10:26 Mãwã jaraped̶a Josueba dji bororã juesuma panʌra beasia. Beaped̶a ãdjira bacuru cũmiane su jira b̶ʌcuabisia. Mãwã jira panesid̶aa ab̶a queubʌrʌd̶aa.
JOS 10:27 Queubod̶od̶e Josueba ãdjira ed̶aa edabiped̶a ãdji mĩrũ panana uriad̶e b̶atacuabisia. Maʌ̃be mõgara waib̶ʌa b̶eaba dji uriara jũãtrʌ nũmʌsid̶aa. Maʌ̃ mõgarara wad̶ibid̶a mama b̶eaa.
JOS 10:28 Maʌ̃ ewarid̶e Josueba idji sordaorã ume Maquedá purura poyad̶aped̶a jũma babuesid̶aa. Mamabemarãda necoba jũma quenasid̶aa. Ni ab̶aʌda zocai b̶ʌd̶aẽ́ basía. Josueba Maquedád̶ebema borora beasia Jericod̶ebema boro bead̶a quĩrãca.
JOS 10:29 Mamaʌba Josuera idji sordaorã ume Libna purud̶aa djõne wãsid̶aa.
JOS 10:30 Ãcõrẽba Libna purura, dji boro sid̶a israelerãa poyabiped̶a Josueba jũma quenabisia. Ni ab̶aʌda zocai b̶ʌẽ́ basía. Dji boro sid̶a beasia Jericod̶ebema boro bead̶a quĩrãca.
JOS 10:31 Mamaʌba Josueba idji sordaorã ume Laqui purura jũrã edad̶aped̶a araa djõne wãsid̶aa.
JOS 10:32 Ewari umé babʌrʌd̶e Ãcõrẽba israelerãa Laquid̶ebemarãra poyabisia. Ãdjirã sid̶a necoba jũma quenasid̶aa Libnanebemarã quenaped̶ad̶a quĩrãca.
JOS 10:33 Maʌ̃ne Guezerd̶ebema boro Horaʌ̃ra idji sordaorã ume Laquid̶ebemarã carebad̶e wãsid̶aa. Baribʌrʌ Josueba idjira, idji sordaorã sid̶a poyaped̶a ãdjirãra jũma quenabisia. Ni ab̶aʌda zocai b̶ʌẽ́ basía.
JOS 10:34 Mamaʌba Josuera idji sordaorã ume wãbʌrʌsid̶aa Egloʌ̃ purud̶aa. Purura jũrã edad̶aped̶a araa djõne wãsid̶aa.
JOS 10:35 Ara maʌ̃ ewarid̶e Josue sordaorãba poyad̶aped̶a necoba jũma quenasid̶aa Laquid̶e oped̶ad̶a quĩrãca.
JOS 10:36 Egloʌ̃neba Josuera idji sordaorã ume Hebroʌ̃ purud̶aa djõne wãsid̶aa.
JOS 10:37 Poyad̶aped̶a necoba jũma quenasid̶aa. Dji borora, puru caita b̶ea ẽberãrã sid̶a quenasid̶aa. Ni ab̶aʌda zocai b̶ʌd̶aẽ́ basía. Egloʌ̃ne oped̶ad̶a quĩrãca Hebroʌ̃nebemarãra quenanaped̶a purura jũma babuesid̶aa.
JOS 10:38 Mamaʌba Josuera israelerã ume Debir purud̶aa djõne wãsid̶aa.
JOS 10:39 Poyad̶aped̶a dji borora, puru caita b̶ea ẽberãrã sid̶a necoba jũma quenasid̶aa. Ni ab̶aʌda zocai b̶ʌd̶aẽ́ basía. Hebroʌ̃nebemarã, Libnanebemarã, idjab̶a maʌ̃ purud̶ebema bororã oped̶ad̶a quĩrãca jũma quenasid̶aa.
JOS 10:40 Mãwã Josueba maʌ̃ ẽjũãne b̶ead̶arãra jũma poyasia. Eyad̶e b̶ead̶ada, Negue ẽjũãne b̶ead̶ada, jewed̶ad̶e b̶ead̶ada, eya carrad̶e b̶ead̶ada, dji puru bororã sid̶a jũma poyaped̶a quenasia israelerã Ãcõrẽba jarad̶a quĩrãca. Ni ab̶aʌda zocai b̶ʌẽ́ basía.
JOS 10:41 Josueba jũmarãda poyasia Cadé-barnead̶eba ab̶a Gazad̶aa idjab̶a Goseʌ̃neba ab̶a Gabaoʌ̃naa.
JOS 10:42 Dãrãẽ́ne Josueba jũma maʌ̃ ẽjũãne b̶ea puru bororãda poyaped̶a ãdji ẽjũãra edasia Ãcõrẽra israelerãare djõna bẽrã.
JOS 10:43 Mãwãnacarea Josuera idji sordaorã ume Gilgald̶aa jẽda wãsid̶aa.
JOS 11:1 Maʌ̃ ewarid̶e Jabiʌ̃ abadada Hazor purud̶ebema boro basía. Maʌ̃ Jabiʌ̃ba ũrĩsia Josueba zocãrã poyasida. Maʌ̃ carea dewara puru bororãmaa bed̶eada diabuecuasia israelerã ume djõne wãni carea. Maʌ̃ bed̶eara diabuesia Madoʌ̃ purud̶ebema boro Jobámaa, Simroʌ̃ purud̶ebema boromaa, Acsap purud̶ebema boromaa,
JOS 11:2 dji wãrãga eyaid̶a b̶ʌ ẽjũãne b̶ea bororãmaa, Cineret amene caita b̶ea bororãmaa, Dor puru caita b̶ea bororãmaa, ʌ̃mãdau b̶aebariare b̶ʌ jewed̶ad̶e b̶ea bororãmaa,
JOS 11:3 ʌ̃mãdau odjabariare b̶ea cananeorã bororãmaa, ʌ̃mãdau b̶aebariare b̶ea cananeorã bororãmaa, amorreorã bororãmaa, hititarã bororãmaa, perezeorã bororãmaa, eyaid̶a b̶ʌ ẽjũãne b̶eaa jebuseorã bororãmaa, Hermoʌ̃ eya carrad̶e b̶ea heveorã bororãmaa idjab̶a Mizpa jewed̶ad̶e b̶ea bororãmaa bid̶a.
JOS 11:4 Maʌ̃ bororãba cawayod̶eba djõbadarãda, carretad̶eba djõbadarãda, waabema sordaorã sid̶a jũma djõne edesid̶aa. Bio cãbana wãsid̶aa. Pusa ĩbʌ quĩrãca ãdjirãra poya juachad̶aca basía.
JOS 11:5 Maʌ̃ bororãra israelerã ume djõni carea ãbaa wãnaped̶a Meroʌ̃ do zaqued̶e duanesid̶aa.
JOS 11:6 Maʌ̃ne Ãcõrẽba Josuéa jarasia: –Ãdjirãra wayarãdua. Nu ara naʌ̃ hora quĩrãca mʌ̃a bãrãa ãdjirãra jũma quenabiya. Maʌ̃ne ãdji cawayo jĩrũ quẽgura jũma tʌcuad̶adua idjab̶a ãdji djõbada carretara jũma bácuad̶adua.–
JOS 11:7 Maʌ̃be Josueba idji sordaorã ume Meroʌ̃ do zaqued̶e cawaẽ́ne urad̶e wãsid̶aa.
JOS 11:8 Ãcõrẽba israelerãa ãdjirãra poyabisia. Maʌ̃ne israelerãba ʌ̃cʌrʌ ẽpẽsid̶aa ab̶a Misrepot dod̶aa idjab̶a Sidoʌ̃ puru caita. Maʌ̃ awara ʌ̃cʌrʌ ẽpẽsid̶aa ab̶a Mizpa ẽjũãnaa. Ab̶ed̶a jũma quenasid̶aa. Ni ab̶aʌda zocai b̶ʌd̶aẽ́ basía.
JOS 11:9 Ãcõrẽba jarad̶a quĩrãca Josueba jũma osia. Ãdji cawayo jĩrũ quẽgura jũma tʌcuasia idjab̶a ãdji djõbada carretara jũma bácuasia.
JOS 11:10 Maʌ̃be Josue idji sordaorã ume jẽda zebʌdad̶e Hazor purud̶aa djõne wãsid̶aa. Poyad̶aped̶a Josueba dji borora beasia. (Hazord̶ebema borora dewararã cãyãbara dji dromaara b̶asia.)
JOS 11:11 Mama jũmarãda necoba quenasid̶aa. Ni ab̶aʌda zocai b̶ʌd̶aẽ́ basía. Puru sid̶a jũma babuesid̶aa.
JOS 11:12 Israelerã ume djõped̶ad̶a bororãra Josueba necoba jũma beasia. Maʌ̃ bororã puru b̶eara poyaped̶a jũma babuesia Ãcõrẽ nezoca Moiseba jarad̶a quĩrãca.
JOS 11:13 Israelerãba puru eya zaqued̶e b̶eara jũma babued̶aẽ́ basía. Josueba ab̶abe Hazordrʌ babuesia.
JOS 11:14 Baribʌrʌ puruza jũmarãda necoba quenasid̶aa. Ni ab̶aʌda zocai b̶ʌd̶aẽ́ basía. Ãdji animarãra, ne bia qued̶ea sid̶a ãdji itea jũma edasid̶aa.
JOS 11:15 Ãcõrẽba Moisea jarad̶ara Moiseba Josuéa jũma jarasia. Maʌ̃ra Josueba jũma daucha osia.
JOS 11:16 Josueba poyaped̶a ẽjũãda jũma edasia: Negue ẽjũãda, maʌ̃are b̶ʌ eyaid̶a b̶ʌ ẽjũãda, Goseʌ̃ ẽjũãda, ʌ̃mãdau b̶aebariare b̶ʌ jewed̶ada, Jordaʌ̃ do jewed̶ada, idjab̶a eyaid̶a b̶ʌ ẽjũã Israel abadada dji jewed̶a sid̶a.
JOS 11:17 Jũma edasia Halac eyad̶eba ab̶a Baal-ga purud̶aa. Halac eyara Seír druad̶e b̶ʌa. Baal-ga purura Libano ẽjũãne b̶ʌa Hermoʌ̃ eya carrad̶e. Puruza dji borora Josueba jidaped̶a jũma beasia.
JOS 11:18 Idjira maʌ̃ bororã ume dãrã djõsia.
JOS 11:19 Ab̶abe heveorã Gabaoʌ̃nebemada israelerã ume necai panani carea bed̶ea b̶ʌsid̶aa. Waabema purura israelerãba poyasid̶aa.
JOS 11:20 Wãrãda Ãcõrẽbʌrʌ maʌ̃ purud̶ebemarãra so zarea b̶ʌsia israelerã ume djõne wãnamãrẽã. Mãwã quĩrã djuburia neẽ́ israelerãba ãdjirãra jũma quenasid̶aa Ãcõrẽba Moisea jarad̶a quĩrãca.
JOS 11:21 Maʌ̃ ewarid̶e Josueba anaquitarã ẽjũã eyaid̶a b̶ʌd̶e pananara poyaped̶a jũma quenasia. Hebroʌ̃ purud̶e b̶ead̶ada, Debir purud̶e b̶ead̶ada, Anab purud̶e b̶ead̶a sid̶a quenaped̶a ãdji purura jũma babuesia. Mãwã Juda ẽjũã eyaid̶a b̶ʌd̶e, waabema israelerã ẽjũã eyaid̶a b̶ʌd̶e bid̶a anaquitarãra jũma quenasia.
JOS 11:22 Anaquitarã ni ab̶aʌda Israel druad̶e zocai b̶eẽ́ basía. Ab̶abe Gaza purud̶e, Gat purud̶e, Asdo purud̶e bid̶a panesid̶aa.
JOS 11:23 Mãwã Josueba jũma maʌ̃ druara edasia Ãcõrẽba Moisea jarad̶a quĩrãca. Dji ẽjũãra Josueba israelerãa jũma jed̶ecasia. Israeld̶eba yõped̶ad̶a puruza ẽjũãda diasia ãdjirãne bamãrẽã. Maʌ̃be israelerãra ãdji druad̶e necai duanesid̶aa.
JOS 20:1 Ãcõrẽba Josuéa nãwã jarasia:
JOS 20:2 –Israelerãa jaradua mĩrũbada puruda b̶ʌcuad̶amãrẽã mʌ̃a Moised̶eba bãrãa jarad̶a quĩrãca.
JOS 20:3 Mĩã beai crĩchaẽ́ b̶ʌd̶e ab̶aʌba djãrãda beaibʌrʌ, dji beud̶a ẽberãrãba idji bead̶i naẽna maʌ̃ purud̶aa mĩrũ wãida b̶ʌa.
JOS 20:4 Mama jũẽped̶a ed̶a wãi naẽna purud̶e ed̶a wãbadama dji bororãa jũma nẽbʌrʌida b̶ʌa sãwãsida. Dji bororãba cawasid̶ara maʌ̃ ẽberãba jara b̶ʌra wãrãda, idjira purud̶e idu ed̶a wãbid̶aped̶a jarad̶ida panʌa sãma b̶eida b̶ʌda.
JOS 20:5 Maʌ̃ne dji beud̶a ẽberãrãba idjida bead̶i carea maʌ̃ purud̶e iwid̶id̶e wãnibʌrʌ, dji bororãba idjira diacara panʌa mĩã beai crĩchaẽ́ b̶ʌd̶e bead̶a bẽrã idjab̶a quĩrũbid̶eba mĩã bead̶aẽ́ bẽrã.
JOS 20:6 Baribʌrʌ idjira mamaʌba ãyã wãcara b̶ʌa ab̶a dji cawa obadarãba jũmarã quĩrãpita wãrãda bed̶ead̶e b̶ʌẽ́ana abʌdad̶aa. Maʌ̃ awara ãyã wãcara b̶ʌa ab̶a sacerdote dji dromaara b̶ʌda jaid̶abʌrʌd̶aa. Mãwãnacarea wayacusa idji purud̶e b̶ad̶e wãida b̶ʌa.–
JOS 20:7 Mãwã jarad̶a bẽrã israelerãba mĩrũbada puruda b̶ʌcuasid̶aa. Neptali ẽjũã eyaid̶a b̶ʌd̶e Quedé puruda b̶ʌsid̶aa. Maʌ̃ purura Galilea druad̶e b̶ʌa. Epraiʌ̃ ẽjũã eyaid̶a b̶ʌd̶e Siqueʌ̃ puruda b̶ʌsid̶aa. Juda ẽjũã eyaid̶a b̶ʌd̶e Quiriat-arbá puruda b̶ʌsid̶aa. Maʌ̃ purura idjab̶a Hebroʌ̃ abadaa.
JOS 20:8 Jordaʌ̃ quĩrãrẽ Jericod̶eba ʌ̃mãdau odjabariare mĩrũbada puruda ũbea b̶ʌsid̶aa. Rubeʌ̃ ẽjũãne eya boro jewed̶ad̶e Beser puruda b̶ʌsid̶aa. Maʌ̃ purura ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e b̶ʌa. Ga ẽjũãne Ramo puruda b̶ʌsid̶aa. Maʌ̃ purura Gala druad̶e b̶ʌa. Manase ẽjũãne Golaʌ̃ puruda b̶ʌsid̶aa. Maʌ̃ purura Basaʌ̃ druad̶e b̶ʌa.
JOS 20:9 Maʌ̃ mĩrũbada puruda b̶ʌcuasid̶aa israelerã, drua ãĩbema ãdjirã tãẽna panʌ sid̶a poya mĩrũnamãrẽã. Mĩã beai crĩchaẽ́ b̶ʌd̶e ab̶aʌba djãrãda beasira mama mĩrũ b̶aida b̶asia ab̶a dji cawa obadarãba puru quĩrãpita wãrãda bed̶ea neẽ́ b̶ʌad̶a abʌdad̶aa.
JOS 22:1 Mãwãnacarea Josueba Rubeʌ̃neba yõped̶ad̶ada, Gad̶eba yõped̶ad̶ada, idjab̶a ʌ̃cʌrʌ Manased̶eba yõped̶ad̶a sid̶a trʌ̃cuasia.
JOS 22:2 Ãdjirãa nãwã jarasia: –Ãcõrẽ nezoca Moiseba obi jarad̶ara bãrãba jũma ĩjã osid̶aa. Mʌ̃a jarad̶a sid̶a jũma ĩjã osid̶aa.
JOS 22:3 Dairãra bãrã djabarã bẽrã, bãrãra dairãare dãrã djõsid̶aa. Id̶i bid̶a wad̶i mãwã panʌa. Dadji Ãcõrẽba obi jarad̶ara jũma osid̶aa.
JOS 22:4 Dadji Ãcõrẽba jarad̶a quĩrãca dairã, bãrã djabarãra naʌ̃ ẽjũãne necai b̶ʌsia. Jãʌ̃be bãrãra jẽda diguid̶aa wãnadua Ãcõrẽ nezoca Moiseba Jordaʌ̃ do quĩrãrẽ ẽjũã diad̶amaa.
JOS 22:5 Baribʌrʌ Ãcõrẽ nezoca Moiseba ley diad̶ara quĩrãcuita jũma ĩjã od̶adua. Maʌ̃ leyba nãwã jara b̶ʌa: dadji Ãcõrẽra quĩrĩãnadua. Idji quĩrãpita jipa nĩbad̶adua. Idjia obi b̶ʌra ĩjã od̶adua. Ewariza idjira ẽpẽnadua. Jũma bãrã sod̶eba, jũma bãrã jaured̶eba bid̶a idjia jara b̶ʌra od̶adua.–
JOS 22:6 Mãwã jaraped̶a Josueba ãdjirãra nãwã bia jara b̶ʌsia: –Jãʌ̃be bãrã diguid̶aa jẽda wãnadua. Bãrã dji quĩrũ nebiara edaped̶ad̶a bẽrã id̶ibʌrʌ bio ne bara panesid̶aa. Animarãda, oroda, paratada, bronceda, jiorroda, cacuad̶e jʌ̃bada sid̶a zocãrã edasid̶aa. Maʌ̃ra bãrã djabarãa jed̶ecad̶adua.– Mãwã jaraped̶a Josueba ãdjirãra wãbisia. Ara maʌ̃da jẽda ãdji druad̶aa diguid̶aa wãsid̶aa. (Naẽna Moiseba Basaʌ̃ druara ʌ̃cʌrʌ Manased̶eba yõped̶ad̶arãa diasia. Mãwãnacarea Josueba waabema Manased̶eba yõped̶ad̶arãa Jordaʌ̃ dod̶eba ʌ̃mãdau b̶aebariare b̶ʌ ẽjũãda diasia ãdji djabarã israelerã tãẽna.)
JOS 22:9 Rubeʌ̃neba yõped̶ad̶ara, Gad̶eba yõped̶ad̶ara idjab̶a ʌ̃cʌrʌ Manased̶eba yõped̶ad̶a sid̶a waabema israelerã ume Canaaʌ̃ druad̶e pananada Silo purud̶eba ãdji drua Galad̶aa jẽda wãbʌrʌsid̶aa. Gala druara ãdjirãba naẽna edasid̶aa Ãcõrẽba Moised̶eba jarad̶a quĩrãca.
JOS 22:10 Gala druad̶aa wãbʌdad̶e Jordaʌ̃ dod̶e jũẽne wãsid̶aa. Mama Canaaʌ̃ orroare Jordaʌ̃ do icawa mõgarada waib̶ʌa ʌ̃tʌ pã buesid̶aa animarã babue diabada quĩrãca.
JOS 22:11 Mãwã oped̶ad̶ara waabema israelerãba ũrĩsid̶aa.
JOS 22:12 Maʌ̃ba ãdjirãba crĩchasid̶aa Galad̶e panʌba Ãcõrẽra igarasid̶ada. Maʌ̃ carea Silo purud̶e jũma ãbaa dji jʌresid̶aa Galad̶e panʌ ume djõne wãni carea.
JOS 22:13 Baribʌrʌ djõne wãni naẽna sacerdote Eleaza warra Piné abadada Gala druad̶aa na diabuesid̶aa Rubeʌ̃neba yõped̶ad̶arã ume, Gad̶eba yõped̶ad̶arã ume, idjab̶a mama panʌ Manased̶eba yõped̶ad̶arã ume bed̶eamãrẽã.
JOS 22:14 Piné ume israelerã bororãda die diabuesid̶aa. Ãdjira dji dromarãda b̶easia. Israeld̶eba yõped̶ad̶a puruzabemada ab̶a ab̶a diabuesid̶aa.
JOS 22:15 Maʌ̃gʌrãra Galad̶aa wãsid̶aa Rubeʌ̃neba yõped̶ad̶arã ume, Gad̶eba yõped̶ad̶arã ume, idjab̶a mama panʌ Manased̶eba yõped̶ad̶arã ume bed̶ead̶amãrẽã. Jũẽnaped̶a nãwã jarasid̶aa:
JOS 22:16 –Daira Ãcõrẽ puru trʌ̃neba nãwã bed̶eabʌdaa. ¿Bãrãba cãrẽ cãrẽã dadji israelerã Ãcõrẽra igarasid̶a? ¿Cãrẽ cãrẽã dadji Ãcõrẽ ẽpẽ pananada idu b̶ʌd̶aped̶a mõgarara ʌ̃tʌ pã buesid̶a dewara ãcõrẽa animarã babue diad̶i carea? ¿Cãrẽ cãrẽã idjia jara b̶ʌra ĩjã od̶aẽ́ basi?
JOS 22:17 Dadji israelerãba Peor abadad̶e jũmawãyã cadjiruada osid̶a bẽrã zocãrã quinisid̶aa. Maʌ̃ cadjirua oped̶ad̶a carea wad̶ibid̶a bia mĩga panʌa. ¿Ara maʌ̃ba bia b̶ʌẽ́ca?
JOS 22:18 Mãwãra ¿bãrãba wayacusa Ãcõrẽra igarad̶ica? Id̶i bãrãba mãwã od̶ibʌrʌ, nu Ãcõrẽra wayacusa jũma dadji israelerã ume bio quĩrũya.
JOS 22:19 Bãrãmaa naʌ̃ Gala ẽjũãda Ãcõrẽ quĩrãpita biẽ́ b̶ʌbʌrʌ, idji wua de obid̶a druad̶aa zed̶aped̶a dairã tãẽna ẽjũãra edad̶adua. Baribʌrʌ Ãcõrẽba jarad̶ara igararãnadua. Daiba jara panʌ sid̶a igararãnadua. Dadjirãba Ãcõrẽ wua de caita animarã babue diabadada ab̶a eropanʌa. Maʌ̃ bẽrã dewarada orãnadua.
JOS 22:20 Quĩrãnebad̶adua Jericod̶e Ãcõrẽba ne jũma babued̶aduad̶a ad̶amĩna Zerá warra Acaʌ̃ba ĩjãẽ́ ʌ̃cʌrʌ mẽrã edasida. Maʌ̃ carea Ãcõrẽra jũma dadji israelerã ume bio quĩrũsia. Acaʌ̃ba cadjirua od̶a carea idji awa beuẽ́ basía ãtebʌrʌ dewararã sid̶a beusid̶aa.–
JOS 22:21 Maʌ̃ne Rubeʌ̃neba yõped̶ad̶aba, Gad̶eba yõped̶ad̶aba idjab̶a mama panʌ Manased̶eba yõped̶ad̶a bid̶a israelerã bororãa nãwã panusid̶aa:
JOS 22:22 –Ãcõrẽ dji dromaara b̶ʌba cawa b̶ʌa daiba ĩjã oẽ́ panʌneba ni idji igara panʌneba mãwã od̶aẽ́ basida. Maʌ̃ra jũma Israel puru bid̶a cawad̶ida panʌa. Dairãba Ãcõrẽ igarad̶i carea mãwã osid̶abʌrʌ, wa ĩjã oẽ́ panʌneba mãwã osid̶abʌrʌ, dairãra jũma quenanadua.
JOS 22:23 Dairãba Ãcõrẽ igarad̶i carea maʌ̃ mõgarada ʌ̃tʌ pã buesid̶abʌrʌ idjia cawa oya. Maʌ̃ awara dewara ãcõrẽa animarã jũma babue diad̶i carea osid̶abʌrʌ, néud̶ebema babue diad̶i carea osid̶abʌrʌ, waa maʌ̃ ãcõrẽ ume necai b̶ead̶i carea animarã draga babue diad̶i carea osid̶abʌrʌ, Ãcõrẽba cawa oya.
JOS 22:24 Wãrãda dairãba maʌ̃ mõgarara ʌ̃tʌ pã buesid̶aa bãrã warrarãba dai warrarã igararãnamãrẽã. Crĩchasid̶aa ewari ab̶a bãrã warrarãba dai warrarãa nãwã jarad̶isicada: “Bãrãra dai israelerã Ãcõrẽ ẽberãrãẽ́a.
JOS 22:25 Dai Ãcõrẽba Jordaʌ̃ dora dadjirã ẽsi b̶ʌsia bãrã Rubeʌ̃neba yõped̶ad̶ara, Gad̶eba yõped̶ad̶a sid̶a awara b̶ead̶amãrẽã. Maʌ̃ba bãrãra Ãcõrẽ ẽberãrãẽ́a.” Bãrã warrarãba mãwã jarasid̶ara dai warrarãa Ãcõrẽra igarabid̶ia.
JOS 22:26 Maʌ̃ carea dairãba mõgarara ʌ̃tʌ pã buesid̶aa. Dewara ãcõrẽa animarã jũma babue diad̶i carea od̶aẽ́ basía, ni dewara sid̶a babue diad̶i carea od̶aẽ́ basía.
JOS 22:27 Ãtebʌrʌ jãwã osid̶aa bãrãba, dairãba, dadji warrarã bid̶a quĩrãnebad̶amãrẽã dairã bid̶a Ãcõrẽ de b̶ʌma animarãda babue diad̶ida panʌda, dewara sid̶a babued̶ida panʌda, idjab̶a Ãcõrẽ ume necai b̶ead̶i carea animarã dragada babue diad̶ida panʌda. Mãwãra nocoarebema ewarid̶e bãrã warrarãba dai warrarãa nãwã poya jarad̶aẽ́a: “Bãrãra Ãcõrẽ ẽberãrãẽ́a.”
JOS 22:28 Dairãba crĩchasid̶aa ab̶aʌba dairãa wa dai warrarãa bid̶a mãwã jarad̶ibʌrʌ dairãba nãwã poya panunida: “Acʌd̶adua, dai drõãrãba za panʌ mõgara Ãcõrẽa animarã babue diabada quĩrãca b̶ʌda ʌ̃tʌ pã buesid̶aa. Baribʌrʌ animarã Ãcõrẽa babue diad̶i carea od̶aẽ́ basida. Ãtebʌrʌ maʌ̃ra osid̶aa bãrãba, dairã bid̶a quĩrãnebad̶amãrẽã jũma dadjirãra Ãcõrẽ ẽberãrãda.”
JOS 22:29 Dairãba Ãcõrẽ igarad̶ira ni maãrĩ bid̶a crĩchad̶acaa. Idji ẽpẽ panʌda idu b̶ʌd̶aẽ́a. Ab̶abe idji wua de b̶ʌma animarãda jũma babue diad̶ia, néud̶ebemada babue diad̶ia, dewara sid̶a babue diad̶ia. Dewara animarã babue diabadada od̶aẽ́a.–
JOS 22:30 Rubeʌ̃neba yõped̶ad̶aba, Gad̶eba yõped̶ad̶aba, idjab̶a mama panʌ Manased̶eba yõped̶ad̶a bid̶a jaraped̶ad̶ara sacerdote Eleaza warra Pinéba, israelerã bororã die panʌ bid̶a bia ũrĩsid̶aa. Maʌ̃ne Pinéba ãdjirãa nãwã jarasia: –Id̶i cawa panʌa Ãcõrẽra dadjirã ume b̶ʌda. Bãrãba Ãcõrẽra igarad̶aẽ́ panʌ bẽrã idjia dadji israelerãra cawa oẽ́a.–
JOS 22:32 Mãwã bed̶eaped̶ad̶acarea sacerdote Eleaza warra Pinéra, israelerã bororã sid̶a jẽda Canaaʌ̃ druad̶aa wãsid̶aa. Maʌ̃be Rubeʌ̃neba yõped̶ad̶aba, Gad̶eba yõped̶ad̶a bid̶a Gala druad̶e jaraped̶ad̶ara ãdjirãba israelerãa jũma nẽbʌrʌsid̶aa.
JOS 22:33 Maʌ̃ra israelerãba bia ũrĩnaped̶a Ãcõrẽa bia bed̶easid̶aa. Mamaʌba ʌ̃taa Rubeʌ̃neba yõped̶ad̶arã ume idjab̶a Gad̶eba yõped̶ad̶arã ume djõnida waa bed̶ead̶aẽ́ basía. Ãdji ẽjũã jũma ãrĩni sid̶a waa bed̶ead̶aẽ́ basía.
JOS 22:34 Rubeʌ̃neba yõped̶ad̶aba Gad̶eba yõped̶ad̶a ume mõgara ʌ̃tʌ pã bueped̶ad̶ara nãwã trʌ̃ b̶ʌsid̶aa: “Za panʌ mõgara ʌ̃tʌ pã bueped̶ad̶aba bãrãa, dairãa bid̶a quĩrãnebabi b̶ʌa dadjirã Borora Ãcõrẽda.”
JOS 23:1 Israelerã dji quĩrũ ume djõ pananada Ãcõrẽba necai b̶ʌd̶acarea dãrãbʌrʌd̶e Josuera drõãda b̶esia.
JOS 23:2 Maʌ̃ne idjia israelerã dji drõãrãda, dji bororãda, dji cawa obadarãda, dji dromarã sid̶a jũma trʌ̃biped̶a nãwã jarasia: –Mʌ̃ra drõãda b̶ʌ bẽrã dãrã droaẽ́a.
JOS 23:3 Bãrãba unusid̶aa sãwã dadjirã Boro Ãcõrẽra dadjirãare djõsida. Idjia carebasia naʌ̃ druad̶e b̶ea purura poyad̶amãrẽã.
JOS 23:4 Mãwãnacarea mʌ̃a ãdji ẽjũãra dadji Israeld̶eba yõped̶ad̶a puru doce panʌ́a jũma jed̶ecasia. Maʌ̃ awara dadjirãba wad̶i edad̶aẽ́ panʌ ẽjũã sid̶a mʌ̃a jarasia sãwã jed̶ecad̶ida panʌda. Jordaʌ̃ dod̶eba ab̶a ʌ̃mãdau b̶aebariare b̶ʌ Pusa Droma Mediterraneo abadad̶aa mʌ̃a jarasia sãwã ẽjũãra jed̶ecad̶ida panʌda.
JOS 23:5 Dadji Boro Ãcõrẽba maʌ̃ ẽjũãne b̶ea ẽberãrãra bãrã quĩrãpitabemada jũma ãyã jʌrecuaya. Mãwã bãrãba ãdji ẽjũã sid̶a jũma edad̶ia idjia jarad̶a quĩrãca.
JOS 23:6 Quĩrãcuita b̶ead̶adua. Ãcõrẽ ley Moiseba cartad̶e b̶ʌd̶ara jũma ĩjã o pananadua. Ni maãrĩ bid̶a ãĩ orãnadua.
JOS 23:7 Ẽberãrã wad̶i naʌ̃ druad̶e b̶ea ume ãbaa b̶earãnadua. Ãdji ãcõrẽ b̶eara ẽpẽrãnadua. Maʌ̃rã quĩrãpita chĩrãborod̶e copanenaped̶a bia bed̶earãnadua idjab̶a iwid̶irãnadua. Wãrãneba jarad̶ibʌrʌ ãdji trʌ̃neba mãwã orãnadua.
JOS 23:8 Ewariza ab̶a dadjirã Ãcõrẽdrʌ ĩjã pananadua id̶i ĩjã panʌ quĩrãca.
JOS 23:9 Dadji Ãcõrẽba puru droma mẽsrã b̶eada bãrã quĩrãpitabemada ãyã jʌretacuasia. Ab̶a id̶i bid̶a ni ab̶aʌba bãrãra droad̶aẽ́ panʌa.
JOS 23:10 Dadjirãnebema ab̶aʌba ãdjirã mil panʌra ãyã mĩrũ pirabibaria Ãcõrẽra dadjirãare djõ b̶ʌ bẽrã idjia jarad̶a quĩrãca.
JOS 23:11 Maʌ̃ bẽrã quĩrãcuita b̶ead̶adua. Dadji Ãcõrẽra bio quĩrĩãnadua.
JOS 23:12 Idjira igararãnadua. Maʌ̃ awara naʌ̃ druad̶ebemarã wad̶i dadjirã tãẽna b̶ea ume ãbaa b̶earãnadua. Bãrãba ãdji caurãda edad̶ibʌrʌ wa bãrã caurãda ãdjirãa diad̶ibʌrʌ, bio cawad̶adua dadji Ãcõrẽba ãdjirãra bãrã quĩrãpitabemada waa ãyã jʌretaẽ́da. Ãtebʌrʌ jʌ̃caraba animarã jidabada quĩrãca ãdjirãba bãrãra biẽ́ b̶ʌd̶ia. Soaba bãrã ẽcarrad̶e ubʌda quĩrãca wa ʌrʌ bãrã daud̶e b̶ʌ quĩrãca ãdjirãneba bãrãra bio mĩga panania ab̶a naʌ̃ ẽjũã bio bia b̶ʌ Ãcõrẽba diad̶ad̶e bãrã jũma quinibʌdad̶aa.
JOS 23:14 Dãrãẽ́ne mʌ̃ra beuya. Mãwãmĩna bãrãba sod̶eba, jaured̶eba bid̶a cawa panʌa dadji Ãcõrẽba dadjirã itea oyad̶a ad̶ara wãrãda jũma osida. Ni maãrĩ bid̶a ãĩ oẽ́ basía.
JOS 23:15 Dadji Ãcõrẽba dadjirã itea ne bia oyad̶a ad̶ara wãrãda osimĩna idjida igarad̶ibʌrʌ idjia dadjirã biẽ́ b̶ʌi jarad̶a sid̶a wãrãda oya. Mãwã naʌ̃ ẽjũã bio bia b̶ʌ idjia diad̶ad̶e dadjirãra jũma quinibiya.
JOS 23:16 Ãcõrẽba dadjirã ume bed̶ea b̶ʌd̶ada bãrãba ĩjã od̶aẽ́bʌrʌ, dewara ãcõrẽ b̶eada ẽpẽnaped̶a ãdji quĩrãpita chĩrãborod̶e copanenibʌrʌ, dadji Ãcõrẽra bãrã ume bio quĩrũya. Maʌ̃ba bãrãra dãrãẽ́ne naʌ̃ ẽjũã bio bia b̶ʌ idjia diad̶ad̶e jũma quininia.–
JOS 24:1 Josueba Siqueʌ̃ purud̶e israelerãra jũma ãbaa jʌresia. Maʌ̃ne dji drõãrãda, dji bororãda, dji cawa obadarãda, dji dromarã sid̶a caita trʌ̃cuaped̶a Ãcõrẽ quĩrãpita nũpanesid̶aa.
JOS 24:2 Maʌ̃be Josueba purua nãwã jarasia: –Dadji Ãcõrẽba nãwã jara b̶ʌa: “Bãrã drõã naẽnabemarã Euprate do quĩrãrẽ panabadjid̶ad̶e jʌwaba od̶a ãcõrẽrãda ẽpẽbadjid̶aa. Tareba mãwã obadjia. Abrahaʌ̃ba, Naco bid̶a Tarera ãdji zeza basía.
JOS 24:3 Baribʌrʌ mʌ̃a Abrahaʌ̃da Euprate do quĩrãrẽba eneped̶a naʌ̃ Canaaʌ̃ druad̶e pʌrrʌabisia. Idjid̶eba mʌ̃a ẽberãrãda zocãrã yõbisia. Mʌ̃a idji warra Isada unubisia.
JOS 24:4 Mʌ̃a Isaa warrada umé unubisia: Jacobo idjab̶a Esaú. Esaúa Seír eyaid̶a b̶ʌ druada diasia. Maʌ̃ne Jacobora idji warrarã sid̶a Egiptod̶e panane wãsid̶aa.
JOS 24:5 Mãwãnacarea mʌ̃a Moiseda Aaroʌ̃ sid̶a Egiptod̶aa diabuesia bãrã ẽdrʌ enenamãrẽã. Mʌ̃a egiptorãra bia mĩgabiped̶a bãrãra ẽdrʌ enesia.
JOS 24:6 Egiptod̶eba ẽdrʌ enebʌrʌd̶e Pusa Purru icawa jũẽsid̶aa. Maʌ̃ne Egiptod̶ebema carretad̶eba djõbadarãba, cawayod̶eba djõbadarã bid̶a bãrãra ẽpẽsid̶aa ab̶a Pusa Purrud̶aa.
JOS 24:7 Maʌ̃ne bãrãba quĩrã djuburiada iwid̶id̶aped̶a mʌ̃a bãrã jẽdaare jʌ̃rãrã pãĩmada jira b̶ʌsia egiptorã nocoare. Egiptorãba Pusa Purrud̶e bãrã ẽpẽsid̶ad̶e mʌ̃a pusaa ãdjirãra ãnẽb̶ari edabisia. Mʌ̃a egiptorã cawa od̶ara bãrãba bio cawa panʌa bãrã drõãrãba unuped̶ad̶a bẽrã. Mãwãnacarea bãrãra ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e bio dãrã pʌrrʌa nĩbasid̶aa.
JOS 24:8 Mãwã nĩnane mʌ̃a bãrãra Jordaʌ̃ dod̶eba ʌ̃mãdau odjabariare panʌ amorreorãmaa edesia. Maʌ̃ne ãdjirãra bãrã ume djõsid̶aa. Baribʌrʌ mʌ̃a bãrãa ãdjirãra poyabisia. Bãrã djõsid̶ad̶e mʌ̃a ãdjirãra quenabiped̶a bãrãba ãdji ẽjũãra jũma edasid̶aa.
JOS 24:9 Mãwãnacarea moabitarã boro Zipor warra Baláda bãrã israelerã ume djõ quĩrĩã b̶asia. Maʌ̃ne idjia Beor warra Balaaʌ̃da trʌ̃bisia bãrã biẽ́ jara b̶ʌmãrẽã.
JOS 24:10 Baribʌrʌ mʌ̃a Balaaʌ̃a idu mãwã obiẽ́ basía. Ãtebʌrʌ idjia bãrãra b̶arima zocãrã bia jara b̶ʌsia. Mãwã idjia biẽ́ jara b̶ʌi bad̶ad̶ebemada mʌ̃a bãrãra ẽdrʌ edasia.
JOS 24:11 Mamaʌba Jordaʌ̃ do chãnaped̶a bãrãra Jerico caita jũẽne wãsid̶aa. Maʌ̃ne Jericod̶ebemarãra bãrã ume djõsid̶aa baribʌrʌ mʌ̃a bãrãa poyabisia. Ara maʌ̃ quĩrãca mʌ̃a amorreorãda, perezeorãda, cananeorãda, hititarãda, gergeseorãda, heveorãda, jebuseorã sid̶a bãrãa jũma poyabisia.
JOS 24:12 Bãrãba chaba idjab̶a necoba ãdjirãra poyad̶aẽ́ basía. Ãtebʌrʌ bãrã djõne wãsid̶ad̶e mʌ̃abʌrʌ ãdjirãra ne wayabiped̶a mĩrũ wãbʌrʌsid̶aa nedʌrrʌba orrabʌrʌ quĩrãca. Ara maʌ̃ quĩrãca mʌ̃a naẽna osia amorreo bororã umé pananara.
JOS 24:13 Mʌ̃a ãdji ẽjũãra néu bara, puru sid̶a bãrãa jũma diasia. Mãwã uva, olivo sid̶a bãrãba uped̶ad̶aẽ́da cobadaa. Idjab̶a bãrãba oped̶ad̶aẽ́ puru b̶ead̶e panabadaa.”–
JOS 24:14 Maʌ̃ awara Josueba nãwã jarasia: –Ãcõrẽba mãwã od̶a bẽrã idjira wayad̶adua. Ewariza sod̶eba idjira ĩjã pananadua. Jʌwaba od̶a ãcõrẽ b̶ea dadji drõã naẽnabemaba Euprate do quĩrãrẽ ẽpẽ pananada idjab̶a Egiptod̶e ẽpẽ panana sid̶a jũma b̶atacuad̶adua. Ab̶abe dadjirã Ãcõrẽdrʌ ẽpẽnadua.
JOS 24:15 Baribʌrʌ bãrãba dadji Ãcõrẽda ẽpẽ quĩrĩãnaẽ́bʌrʌ, id̶i jarad̶adua sãʌ̃gʌda ẽpẽnida: dadji drõã naẽnabemaba Euprate do quĩrãrẽ ẽpẽ pananada wa naʌ̃ druad̶e amorreorãba ẽpẽ panʌda. Baribʌrʌ mʌ̃a, mʌ̃ quimaba, mʌ̃ warrarã bid̶a Ãcõrẽdrʌ ẽpẽnia.–
JOS 24:16 Josueba mãwã jarad̶acarea israelerãba nãwã panusid̶aa: –Dairã bid̶a Ãcõrẽdrʌ ẽpẽnia. Idjira ni maãrĩ bid̶a igarad̶aẽ́a dewara ãcõrẽ ẽpẽni carea.
JOS 24:17 Dadji Ãcõrẽbʌrʌ dadjirãra, dadji drõãrã sid̶a Egiptod̶e nezocarã pananada ẽdrʌ enesia. Idjiabʌrʌ dadjirã quĩrãpita ne ununaca dromada ocuasia. Dadjirã Egiptod̶eba zesid̶ad̶e idjiabʌrʌ od̶e, djãrã druaza bid̶a waga b̶asia.
JOS 24:18 Idjiabʌrʌ jũmarãda dadjirã quĩrãpitabemada ãyã jʌretacuasia. Amorreorã naʌ̃ druad̶e panana sid̶a ãyã jʌretacuasia. Maʌ̃ bẽrã dairã bid̶a idjidrʌ ẽpẽnia. Idjidrʌ dai Ãcõrẽa.–
JOS 24:19 Maʌ̃ne Josueba nãwã jarasia: –Bãrãba Ãcõrẽra poya ẽpẽnaẽ́a. Dewarada idji quĩrãca neẽ́a. Idjia quĩrĩã b̶ʌa bãrãba ab̶abe idjidrʌ quĩrĩãnida. Maʌ̃ bẽrã idjia jara b̶ʌda ĩjã od̶aẽ́bʌrʌ idjab̶a cadjiruada od̶ibʌrʌ idjia maʌ̃ra quĩrãdoaẽ́a.
JOS 24:20 Bãrãba Ãcõrẽda igarad̶aped̶a dewara ãcõrẽ b̶eada ẽpẽnibʌrʌ, idjia bãrãra biẽ́ b̶ʌya. Mãwã bãrã careba b̶ad̶ada idjia quinibiya.–
JOS 24:21 Maʌ̃ne puruba jarasia: –Dairãba dewara ãcõrẽ b̶eara ẽpẽnaẽ́a; ab̶abe Ãcõrẽdrʌ ẽpẽnia.–
JOS 24:22 Josueba wayacusa jarasia: –Bãrãne b̶ʌa. Bãrãba wãrãneba jarabʌdaa Ãcõrẽdrʌ ẽpẽnida.– Ãdjirãba jarasid̶aa: –Mãẽ, mãwã wãrãneba jarabʌdaa.–
JOS 24:23 Maʌ̃ne Josueba jarasia: –Mãwã b̶aibʌrʌ bãrã jʌwaba od̶a ãcõrẽ b̶eara isabe b̶atacuad̶aped̶a sod̶eba dadji israelerã Ãcõrẽda ẽpẽnadua.–
JOS 24:24 Puruba panusia: –Dadji Ãcõrẽdrʌ ẽpẽnia; ab̶abe idjia jara b̶ʌdrʌ ĩjã od̶ia.–
JOS 24:25 Maʌ̃ ewarid̶e Siqueʌ̃ purud̶e Josuera israelerã ume bed̶ea b̶ʌsid̶aa ab̶a Ãcõrẽdrʌ ẽpẽnida. Maʌ̃be idjia leyda b̶ʌsia ãdjirãba ĩjã od̶amãrẽã.
JOS 24:26 Maʌ̃gʌra Josueba Ãcõrẽ ley cartad̶e b̶ʌsia. Maʌ̃be mõgara waib̶ʌada ʌ̃ta nũmʌsia encina bacuru edre Ãcõrẽ wua de caita.
JOS 24:27 Maʌ̃ne jũma israelerãa nãwã jarasia: –Za b̶ʌ mõgarara b̶ʌbʌrʌa bãrãba Ãcõrẽ ẽpẽniana aped̶ad̶ara quĩrãnebad̶amãrẽã. Bãrãba Ãcõrẽda igarad̶ibʌrʌ naʌ̃ mõgaraba jũmarãa cawabiya bãrãba sewada osid̶ada.–
JOS 24:28 Mãwã jaraped̶a Josueba purura ãdjia edaped̶ad̶a ẽjũãza wãbisia.
JOS 24:29 Mãwãnacarea Nuʌ̃ warra Josue Ãcõrẽ nezocara 110 poa b̶asid̶e jaid̶asia.
JOS 24:30 Timnat-sera abadad̶e idjia edad̶a ẽjũãne israelerãba idjira tʌb̶arisid̶aa. Maʌ̃ ẽjũãra Epraiʌ̃ eyaid̶a b̶ʌ druad̶e b̶ʌa Gaa eya caita.
JOS 24:31 Josue zocai b̶asid̶e israelerãba Ãcõrẽra ẽpẽ panasid̶aa. Idji jaid̶ad̶acarea dji bororã idji ume panana zocai panasid̶ad̶e bid̶a ẽpẽ panasid̶aa. Maʌ̃ bororãba jũma unusid̶aa Ãcõrẽba israelerã itea od̶ada.
JOS 24:32 Israelerãba Jose querasi b̶ʌwʌrʌ Egiptod̶eba eneped̶ad̶ara Siqueʌ̃ne tʌb̶arisid̶aa. Dji ẽjũãra Jacoboba Hamo warrarãa cien parata torrobari nẽdosia. Hamora Siqueʌ̃ zeza basía. Maʌ̃ ẽjũãra Josed̶eba yõped̶ad̶arãba edasid̶aa.
JOS 24:33 Aaroʌ̃ warra Eleaza sid̶a jaid̶asia. Idjira Epraiʌ̃ eyaid̶a b̶ʌ druad̶e tʌb̶arisid̶aa idji warra Pinéba eya zaque edad̶ad̶e.
JDG 2:1 Ãcõrẽ nezoca bajãnebemada Gilgald̶eba Boquiʌ̃naa wãped̶a israelerãa nãwã jarasia: –Mʌ̃a bãrãra Egipto druad̶eba ẽdrʌ edaped̶a mʌ̃a diai jarad̶a ẽjũãnaa enesia. Mʌ̃a bãrã drõãenabemarãa nãwã jarasia: “Mʌ̃a bãrã ume bed̶ea b̶ʌd̶ara ãyã b̶ʌẽ́a.
JDG 2:2 Baribʌrʌ naʌ̃ druad̶e b̶earã ume bed̶ea b̶ʌrãnadua. Mõgara ãdji ãcõrẽ b̶ea itea ʌ̃tʌ pã bueped̶ad̶ada corapetacuad̶adua.” Mãwã jarad̶amĩna bãrãba ĩjãnaẽ́ basía. ¿Cãrẽ cãrẽã mãwã od̶aẽ́ basi?
JDG 2:3 Bãrãba ĩjãnaẽ́ bẽrã mʌ̃a jaraya: puru naʌ̃ druad̶e b̶eara mʌ̃a waa bãrã quĩrãpitabemada ãyã jʌretaẽ́a. Ãtebʌrʌ soaba bãrã ẽcarrad̶e ubʌda quĩrãca ãdjirãneba bãrãra bia mĩga panania. Maʌ̃ awara bãrãba ãdji ãcõrẽ b̶ea ẽpẽnaped̶a bio biẽ́ panenia.–
JDG 2:4 Ãcõrẽ nezoca bajãnebemaba mãwã jarasid̶e jũma israelerãra jĩgua jĩã duanesid̶aa.
JDG 2:5 Maʌ̃ bẽrã mama trʌ̃ b̶ʌsid̶aa Boquiʌ̃. Idjab̶a mama animarãda Ãcõrẽa babue diasid̶aa.
JDG 2:6 Josueba israelerã wãbisid̶e ãdjia edaped̶ad̶a ẽjũãza wãsid̶aa.
JDG 2:7 Josue zocai b̶asid̶e israelerãba Ãcõrẽra ẽpẽ panasid̶aa. Idji jaid̶ad̶acarea dji bororã idji ume panana zocai panasid̶ad̶e bid̶a ãdjirãba ẽpẽ panasid̶aa. Maʌ̃ bororãba jũma unusid̶aa Ãcõrẽba israelerã itea od̶ada.
JDG 2:8 Nuʌ̃ warra Josue Ãcõrẽ nezocara 110 poa b̶asid̶e jaid̶asia.
JDG 2:9 Timnat-sera abadad̶e idjia edad̶a ẽjũãne israelerãba idjira tʌb̶arisid̶aa. Maʌ̃ ẽjũãra Epraiʌ̃ eyaid̶a b̶ʌ druad̶e b̶ʌa Gaa eya caita.
JDG 2:10 Josue ewarid̶ebemarã jũma jaid̶aped̶ad̶acarea ãdjid̶eba yõped̶ad̶arãba Ãcõrẽra, idjia israelerã itea o b̶ad̶a sid̶a quĩrãdoasid̶aa.
JDG 2:11 Mãwãnacarea israelerãba Ãcõrẽ quĩrãpita cadjiruada osid̶aa. Jʌwaba od̶a ãcõrẽ Baal abadada ẽpẽsid̶aa.
JDG 2:12 Ãcõrẽba ãdji drõã naẽnabemarãra Egiptod̶eba ẽdrʌ edad̶amĩna idjira igarad̶aped̶a ãdji caita b̶earã ãcõrẽda ẽpẽsid̶aa. Mãwã Ãcõrẽra quĩrũbisid̶aa.
JDG 2:13 Ãdjirãba Ãcõrẽra igarad̶aped̶a Baal abadada, Astarte abada sid̶a ẽpẽsid̶aa.
JDG 2:14 Maʌ̃ carea Ãcõrẽra israelerã ume bio quĩrũsia. Maʌ̃ba idjia ne drʌabadarãa ãdjia erob̶eara idu jãrĩbisia. Idjab̶a ãdji dji quĩrũa ãdjirãra idu poyabisia. Djõbʌdad̶e israelerãba waa poyad̶aẽ́ basía.
JDG 2:15 Djõne wãbʌdaza Ãcõrẽra dji quĩrũare djõbadjia. Maʌ̃ bẽrã israelerãba poyad̶aca basía Ãcõrẽba naẽna jarad̶a quĩrãca. Mãwã bia mĩga duanabadjid̶aa.
JDG 2:16 Mãwã bia mĩga panʌne Ãcõrẽba ʌ̃cʌrʌ ẽberãrãda b̶ʌbadjia israelerãra ne drʌabadarã jʌwaed̶abemada ẽdrʌ b̶ʌd̶amãrẽã.
JDG 2:17 Baribʌrʌ israelerãba maʌ̃ ẽdrʌ b̶ʌbadarã bed̶eara ĩjãnaca basía. Ãtebʌrʌ dãrãẽ́ne Ãcõrẽra wayacusa igarad̶aped̶a dewara ãcõrẽ b̶eada ẽpẽnaped̶a bia bed̶eabadjid̶aa. Ãcõrẽba obi jarad̶ara ãdji drõã naẽnabemaba ĩjã o pananamĩna ãdjirãba ĩjã od̶aẽ́ basía.
JDG 2:18 Dji quĩrũba ãdjirã biẽ́ o panʌne bia mĩga panʌ bẽrã ãdub̶a mĩã sopua bed̶eabadjid̶aa. Ãcõrẽba maʌ̃ ũrĩbʌrʌza ãdjirãra quĩrã djuburiaped̶a ab̶a b̶ʌbadjia ãdjirã dji quĩrũ jʌwaed̶abemada ẽdrʌ b̶ʌmãrẽã. Ãcõrẽra maʌ̃ ẽberã ume b̶ʌ bẽrã idji zocai b̶ʌmisa israelerãra dji quĩrũ jʌwaed̶abemada ẽdrʌ b̶ʌbadjia.
JDG 2:19 Baribʌrʌ dji ẽdrʌ b̶ʌbari jaid̶ad̶acarea israelerãba wayacusa dewara ãcõrẽ b̶eada ẽpẽnaped̶a bia bed̶eabadjid̶aa. Maʌ̃ cadjirua obʌdaza ãdji djibarirãba oped̶ad̶a cãyãbara aud̶uara obadjid̶aa. Cʌwʌrʌ zaread̶eba ãdjia cadjirua obadara igarad̶aca basía.
JDG 2:20 Maʌ̃ carea Ãcõrẽra israelerã ume bio quĩrũped̶a nãwã jarasia: –Mʌ̃a israelerã drõã naẽnabemarã ume bed̶ea b̶ʌd̶ara naʌ̃ ẽberãrãba igarasid̶aa. Mʌ̃a jarad̶ara ĩjãnacaa.
JDG 2:21 Maʌ̃ bẽrã puru b̶ea Josueba poyad̶aẽ́ra mʌ̃a israelerã quĩrãpitabemada ni ab̶a bid̶a ãyã jʌretaẽ́a.–
JDG 2:22 Ãcõrẽba maʌ̃ puru b̶eara Canaaʌ̃ druad̶e idu b̶ebisia israelerãba idjida ẽpẽni cawaya ãdji drõã naẽnabemaba ẽpẽped̶ad̶a quĩrãca.
JDG 2:23 Josue ewarid̶e Ãcõrẽba maʌ̃ puru b̶eara ãyã jʌretaẽ́ basía. Idjia Josuéa poyabiẽ́ basía, ãtebʌrʌ Canaaʌ̃ druad̶e idu b̶ebisia.
JDG 4:1 Ehud jaid̶ad̶acarea israelerãba wayacusa Ãcõrẽ quĩrãpita cadjiruada o panesid̶aa.
JDG 4:2 Maʌ̃ carea Ãcõrẽba ãdjirãra cananeorã boro Jabiʌ̃ jʌwaed̶a b̶ʌsia. Jabiʌ̃ra Hazor purud̶e b̶abadjia. Jabiʌ̃ sordaorã borora Sisará basía. Maʌ̃ Sisarára Haroset-goiʌ̃ne b̶abadjia.
JDG 4:3 Jabiʌ̃ba djõbada carreta jiorro od̶ada noveciento erob̶asia. Veinte poa israelerãra quĩrã djuburia neẽ́ bio bia mĩga erob̶asia. Maʌ̃ne israelerãba Ãcõrẽa quĩrã djuburiada iwid̶isid̶aa.
JDG 4:4 Maʌ̃ ewarid̶e Deboráda israelerã cawa obari basía. Idjira Ãcõrẽneba bed̶eabadjia. Lapidot quima basía.
JDG 4:5 Maʌ̃ Deborára Epraiʌ̃ eyaid̶a b̶ʌ druad̶e b̶abadjia Ramá puru idjab̶a Betel puru ẽsi. Israelerã nẽbʌrad̶e panʌne idjimaa wãbadjid̶aa cawa omãrẽã. Cawa obʌrʌd̶e Deborára urutaca b̶ʌ edre chũmabadjia. Maʌ̃ bẽrã maʌ̃ bacurura Deborá Uruta trʌ̃ b̶ʌsid̶aa.
JDG 4:6 Ewari ab̶a Deborába Abinoaʌ̃ warra Baracoda trʌ̃bisia. Idjira Neptali druad̶e Quedé purud̶e b̶abadjia. Baraco zed̶acarea Deborába nãwã jarasia: –Dadji israelerã Ãcõrẽba bʌ́a nãwã jara b̶ʌa: “Sordaorã Neptalid̶ebemada Zabuloʌ̃nebema sid̶a die mil ededua Tabor eyad̶aa.
JDG 4:7 Mʌ̃a Jabiʌ̃ sordaorã boro Sisaráda bʌ ume djõne wãbiya. Dji carretad̶eba djõbadarãda, waabema sordaorã sid̶a eneya Quisoʌ̃ do zaqued̶aa. Baribʌrʌ mʌ̃a bʌ́a ãdjirãra poyabiya.”–
JDG 4:8 Maʌ̃ne Baracoba Deboráa jarasia: –Bʌda mʌ̃ ume wãibʌrʌ mʌ̃ra wãya. Bʌda wãẽ́bʌrʌ mʌ̃ sid̶a wãẽ́a.–
JDG 4:9 Deborába jarasia: –Bia b̶ʌa, mãẽteara mʌ̃ra bʌ ume wãya. Baribʌrʌ Sisará poyad̶acarea bʌra trʌ̃ b̶ʌgaẽ́a, Ãcõrẽba Sisarára wẽrãa poyabi bẽrã.– Ara maʌ̃da Deborára Baraco ume Quedes purud̶aa wãsia.
JDG 4:10 Mama Baracoba sordaorã Zabuloʌ̃nebemada, Neptalid̶ebema sid̶a die mil ãbaa jʌreped̶a Tabor eyad̶aa edesia. Deborá sid̶a idji ume wãsia.
JDG 4:11 Maʌ̃ ewarid̶e quenita Hebere abadada Quedes puru caita b̶abadjia. Naẽna idjira waabema quenitarã ume b̶ad̶ada Zaanaim jewed̶ad̶e idji wua dera o erob̶asia. Maʌ̃ Heberera Moise zãwãrẽ Hobád̶eba yõna basía.
JDG 4:12 Maʌ̃ne Sisarába ũrĩsia Abinoaʌ̃ warra Baracora idji sordaorã ume Tabor eyad̶aa wãsid̶ada.
JDG 4:13 Maʌ̃ carea idji jiorro od̶a djõbada carreta noveciento panʌda, idji sordaorã sid̶a ãbaa jʌreped̶a Haroset-goiʌ̃neba Quisoʌ̃ do zaqued̶aa wãsid̶aa.
JDG 4:14 Maʌ̃be Deborába Baracoa jarasia: –¡Ãdjirã ume isabe djõne wãnadua! ¡Id̶ibʌrʌ Ãcõrẽba bʌ́a Sisarára poyabiya! ¡Ãcõrẽra bʌ na wãbʌrʌa!– Ara maʌ̃da Baracora idji sordaorã die mil panʌ ume Tabor eyad̶eba ed̶aa djõne wãsid̶aa.
JDG 4:15 Djõne wãbʌdad̶e Ãcõrẽba Sisarára, carretad̶eba djõbadarãra, waabema sordaorã sid̶a bio ne wayabisia. Maʌ̃ bẽrã Baracoba idji sordaorã ume necoba zocãrã quenasid̶aa. Baribʌrʌ Sisarára idji carretad̶eba ud̶u jʌ̃drʌped̶a mĩrũ pira wãsia.
JDG 4:16 Maʌ̃ne Baracoba Sisará carretad̶eba djõbadarãra, waabema sordaorã sid̶a ẽpẽsid̶aa ab̶a Haroset-goiʌ̃naa. Mãwã Sisará sordaorãra jũma quenasid̶aa. Ni ab̶a bid̶a zocai b̶eẽ́ basía.
JDG 4:17 Maʌ̃ ewarid̶e Hazord̶ebema boro Jabiʌ̃ra quenita Hebere ẽberãrã ume necai b̶asia. Maʌ̃ carea Sisarára ãdjimaa mĩrũ wãsia. Jũẽsid̶e wẽrã Jael abadaba idjira audiab̶arid̶e wãsia. Maʌ̃ wẽrãra Hebere quima basía. Jaelba nãwã jarasia: –Mʌ̃ boro, diguid̶aa zedua. Ne wayarãdua.– Ara maʌ̃da Sisarára Jael wua ded̶e ed̶aa wãped̶a tab̶esia. Maʌ̃ne Jaelba idjira borob̶aba ãnẽb̶ari b̶ʌsia.
JDG 4:19 Sisarába jarasia: –Mʌ̃ quĩrã djuburia baidoda diadua. Mʌ̃ra opichia b̶ʌa.– Jaelba paca jub̶ada animarã e od̶ad̶e tʌ erob̶asia. Maʌ̃ra ewaped̶a paca jub̶ara diasia. Maʌ̃be Sisarára wayacusa ãnẽb̶ari b̶ʌsia.
JDG 4:20 Sisarába jarasia: –Wua ded̶e ed̶a wãbadama chũmedua. Bariduada zeped̶a nãwã iwid̶ibʌrʌ: “¿caida nama b̶ʌ?”, jaradua ẽberã neẽ́da.–
JDG 4:21 Sisarára sẽ b̶ʌ bẽrã bio cãĩ b̶esia. Maʌ̃be Hebere quima Jaelba wua de egorod̶aa cachibada bacuru cũmiada, dji cachibada sid̶a edasia. Jaelera chupea ed̶a wãped̶a maʌ̃ bacuruba Sisará borora egorod̶aa wãyã cachi nũmʌsia. Mãwã Sisarára beasia.
JDG 4:22 Baracoba Sisará jʌrʌ b̶ʌd̶e Jael purud̶e jũẽsia. Maʌ̃ne Jaelba idji audiab̶arid̶e wãped̶a nãwã jarasia: –Zedua, bʌa jʌrʌ b̶ʌra mʌ̃a acʌbiya.– Ara maʌ̃da Baracora Jael wua ded̶e ed̶a wãped̶a Sisarára beu tab̶ʌda unusia. Jaelba cachid̶a bacurura wad̶i Sisará borod̶e su nũmasia.
JDG 4:23 Maʌ̃ ewarid̶e Ãcõrẽba israelerã quĩrãpita cananeorã boro Jabiʌ̃ra mãwã poyasia.
JDG 4:24 Mamaʌba ʌ̃taa israelerãra cananeorã boro Jabiʌ̃ ume djõbʌdaza poyabadjid̶aa ab̶a idji beabʌdad̶aa.
JDG 6:1 Mãwãnacarea israelerãba wayacusa Ãcõrẽ quĩrãpita cadjiruada o panesid̶aa. Maʌ̃ carea Ãcõrẽba ãdjirãra siete poa madianitarã jʌwaed̶a b̶ʌsia.
JDG 6:2 Madianitarãba ãdjirãra bio bia mĩga eropanʌ bẽrã eyad̶aa wãnaped̶a uria b̶ead̶e, jogoa b̶ead̶e, ʌ̃tʌ dji quĩrũ poya wãcara b̶ʌmaa bid̶a mĩrũ panesid̶aa.
JDG 6:3 Israelerãba u eropanʌra madianitarãba, amalecitarãba, idjab̶a ʌ̃mãdau odjabariarebemarã bid̶a jãrĩcuad̶e zebadjid̶aa.
JDG 6:4 Ãdjirã israelerã ẽjũãne panʌne israelerãba u eropanʌra jũma ãrĩbadjid̶aa ab̶a Gaza ẽjũãnaa. Maʌ̃ bẽrã israelerãba cod̶i carea ni cãrẽ sid̶a neẽ́ panasid̶aa. Ovejada, pacada, burro sid̶a neẽ́ panasid̶aa.
JDG 6:5 Madianitarãra, waabemarã sid̶a ãdji wua de bara idjab̶a ãdji animarã bara israelerã druad̶aa zed̶aped̶a ne jũma ãrĩ wãbadjid̶aa ad̶ichichi zocãrãba néu jũma cobada quĩrãca. Ãdjirãra ãdji cameyo sid̶a zocãrã panʌ bẽrã poya juachad̶aca basía.
JDG 6:6 Madianitarãba ne jũma jãrĩcuabadjid̶a bẽrã israelerãra ne neẽ́ panasid̶aa. Maʌ̃ carea israelerãba Ãcõrẽa quĩrã djuburiada iwid̶isid̶aa.
JDG 6:7 Mãwã quĩrã djuburiada iwid̶i panʌ bẽrã Ãcõrẽba idjid̶eba bed̶eabarida ab̶a ãdjirãmaa diabuesia. Maʌ̃ ẽberãba ãdjirãa nãwã jarasia: –Dadji israelerã Ãcõrẽba nãwã jara b̶ʌa: “Mʌ̃a bãrãra Egiptod̶e nezoca pananada ẽdrʌ enesia.
JDG 6:9 Egiptorã jʌwaed̶abemada, jũma bãrã biẽ́ o erob̶ea jʌwaed̶abema sid̶a mʌ̃a bãrãra ẽdrʌ b̶ʌsia. Mʌ̃a ãdjirãra bãrã quĩrãpitabemada jũma ãyã jʌretaped̶a ãdjirã druara bãrãa diasia.
JDG 6:10 Id̶ira bãrãra amorreorã drua bad̶ad̶e panabadaa, baribʌrʌ mʌ̃a bãrãa jarasia ãdjirã ãcõrẽ b̶eada ẽpẽrãnamãrẽã. Ab̶abe mʌ̃, bãrã Ãcõrẽdrʌ ẽpẽnida panʌana asia. Baribʌrʌ mʌ̃a jarad̶ara ĩjãnacaa.”–
JDG 6:11 Maʌ̃ ewarid̶e Ãcõrẽ nezoca bajãnebemada zeped̶a Opra puru caita encina bacuru edre chũmesia. Maʌ̃ bacuru djibarira Abiezed̶eba yõna Joasa basía. Mama caita Joasa warra Gedeoʌ̃ba trigoda uva biwadʌgabada uriad̶e mẽrã ezoa b̶asia madianitarãba unurãnamãrẽã.
JDG 6:12 Ãcõrẽ nezoca bajãnebemara Gedeoʌ̃ma odjasid̶e nãwã jarasia: –Ẽberã mẽsrã b̶ʌ idjab̶a sozarra b̶ʌ, Ãcõrẽra bʌ ume b̶ʌa.–
JDG 6:13 Maʌ̃ne Gedeoʌ̃ba nãwã jarasia: –Mʌ̃ boro, Ãcõrẽda wãrãda dadjirã ume b̶ʌbʌrʌ, ¿sãwã jãcua mĩga panʌ? Ãcõrẽba dadjirãra madianitarã jʌwaed̶a b̶ʌsia. Dadji drõãrãba nẽbʌrʌsid̶aa Ãcõrẽba ne ununaca o b̶ʌd̶eba dadjirãra Egiptod̶e nezoca pananada ẽdrʌ edasida. Maʌ̃da ¿sãʌ̃be waya ne ununacara dadjirã itea oi?–
JDG 6:14 Maʌ̃ne Ãcõrẽba Gedeoʌ̃ acʌped̶a nãwã jarasia: –Bʌ ʌb̶ʌad̶eba israelerãra madianitarã jʌwaed̶abemada ẽdrʌ b̶ʌdua. ¿Mʌ̃abʌrʌ bʌra wãbi b̶ʌẽ́ca?–
JDG 6:15 Baribʌrʌ Gedeoʌ̃ba panusia: –Mʌ̃ boro, ¿mʌ̃a sãwã dadji israelerãra ẽdrʌ b̶ʌi? Mʌ̃ ẽberãrãra jũma Manased̶ebema dji ne neẽ́ara qued̶eaa. Maʌ̃ awara mʌ̃ra mʌ̃ ẽberãrãnebema dji ed̶aara quirua.–
JDG 6:16 Ãcõrẽba jarasia: –Mʌ̃ra bʌ ume b̶ai bẽrã bʌa madianitarãra poyaya ẽberã ab̶a poyabʌrʌ quĩrãca.–
JDG 6:17 Maʌ̃ne Gedeoʌ̃ba jarasia: –Bʌa wãrãda mʌ̃da bia unu b̶ʌbʌrʌ, cawabidua bʌdrʌ wãrãda mʌ̃ ume bed̶ea b̶ʌda.
JDG 6:18 Mʌ̃a bʌ itea ne eneped̶a bʌ quĩrãpita b̶ʌya. Mʌ̃ quĩrã djuburia ãyã wãrãdua maʌ̃ enebʌrʌmisa.– Ãcõrẽba panusia: –Mʌ̃a jʌ̃ãya ab̶a bʌ zebʌrʌd̶aa.–
JDG 6:19 Ara maʌ̃da Gedeoʌ̃ra wãped̶a chiwatu zaqueda beaped̶a djusia. Idjab̶a harinada veintidos libra edaped̶a paʌ̃ dji ẽsãbari neẽ́ b̶ʌda ocuasia. Jũma wid̶acarea nedjarara jamarad̶e b̶ʌped̶a dji b̶ara cugurud̶e jue edaped̶a encina bacurud̶aa jũma edesia.
JDG 6:20 Maʌ̃ne Ãcõrẽ nezoca bajãnebemaba Gedeoʌ̃a jarasia nedjarara, paʌ̃ sid̶a mõgara ʌ̃rʌ̃ cob̶ʌped̶a dji b̶ara jũma ʌ̃rʌ̃ weamãrẽã. Ara maʌ̃da Gedeoʌ̃ba mãwã osia.
JDG 6:21 Maʌ̃be Ãcõrẽ nezoca bajãnebemaba nedjarara, paʌ̃ dji ẽsãbari neẽ́ b̶ʌ sid̶a bacuru quẽbʌba warasia. Ara maʌ̃ne mõgarad̶eba tʌbʌda eradrʌped̶a nedjarara, paʌ̃ sid̶a jũma bá wãsia. Mãwãbʌrʌd̶e Ãcõrẽ nezoca bajãnebema sid̶a nẽbasia.
JDG 6:22 Maʌ̃ne Gedeoʌ̃ba cawasia idjia Ãcõrẽ nezoca bajãnebemada unusida. Maʌ̃ carea jarasia: –¡Ay, mʌ̃ Boro Ãcõrẽ! Id̶ibʌrʌ mʌ̃ra beuya bʌ nezoca bajãnebema quĩrãda ununa bẽrã.–
JDG 6:23 Baribʌrʌ Ãcõrẽba jarasia: –Bʌra beuẽ́a. Ne wayarãdua. Necai b̶adua.–
JDG 6:24 Mama Gedeoʌ̃ba mõgarada ʌ̃tʌ pã buesia Ãcõrẽda idji ume bed̶ead̶a bẽrã. Maʌ̃ mõgara ʌ̃tʌ pã bued̶ara trʌ̃ b̶ʌsia “Ãcõrẽba necai b̶ai diabari.” Maʌ̃ mõgara ʌ̃tʌ pã bued̶ara wad̶ibid̶a Opra purud̶e b̶ʌa Abiezed̶eba yõped̶ad̶arã ẽjũãne.
JDG 6:25 Ara maʌ̃ diamasi Ãcõrẽba Gedeoʌ̃a nãwã jarasia: –Bʌ zeza paca dji umébemada siete poa b̶ʌda edadua. Maʌ̃ba bʌ zezaba mõgara Baal quĩrãca od̶a ʌ̃ta nũmʌcãrĩda erreb̶ari coratadua. Maʌ̃ orrocawa b̶ʌ bacuru Aserá quĩrãca od̶a nũmʌcãrĩ sid̶a coratadua.
JDG 6:26 Maʌ̃be naʌ̃ eya borod̶e mõgarada ʌ̃tʌ pã buedua animarã mʌ̃́a babue diai carea. Maʌ̃ mõgara pã bued̶a ʌ̃rʌ̃ bacuru Aserá quĩrãca od̶ara cajẽrãped̶a bʌ zeza paca dji umébemara beaped̶a mʌ̃́a babue diadua.–
JDG 6:27 Ara maʌ̃da Gedeoʌ̃ba idji nezocarãda die trʌ̃ped̶a Ãcõrẽba jarad̶a quĩrãca diamasi osia. Ãsa oẽ́ basía idji zeza ẽberãrãda, purud̶ebemarã sid̶a waya b̶ad̶a bẽrã.
JDG 6:28 Nurẽma purud̶ebemarã piradrʌbʌdad̶e unusid̶aa mõgara Baal quĩrãca od̶ara tab̶ʌda idjab̶a bacuru Aserá quĩrãca od̶a mama b̶ad̶a sid̶a neẽ́da. Maʌ̃ awara unusid̶aa ab̶aʌba Gedeoʌ̃ zeza paca dji umébemara mõgara ʌ̃tʌ pã bued̶a ʌ̃rʌ̃ babuesida.
JDG 6:29 Maʌ̃ne ãdjiza dji iwid̶i duanesid̶aa: –¿Caiba jãwã osi?– Jũmarãa iwid̶id̶aped̶a cawasid̶aa Gedeoʌ̃ba mãwã osida. Maʌ̃ carea Gedeoʌ̃ zeza Joasamaa wãnaped̶a jarasid̶aa:
JDG 6:30 –Bʌ warrara dajadaa zebidua. Mõgara Baal quĩrãca od̶ara idjab̶a bacuru Aserá quĩrãca od̶a mama b̶ad̶a sid̶a coracuasia. Maʌ̃ carea dairãba idjira bead̶ia.–
JDG 6:31 Maʌ̃ne Joasaba idji ume quĩrũ panʌ́a nãwã jarasia: –¿Mãwãra bãrãba Baalda carebad̶ica? ¿Idjiare djõnica? Mʌ̃a jaraya bariduaba Baalera carebaibʌrʌ ʌ̃nadrʌi naẽna beuida b̶ʌa. Baalda wãrãda ãcõrẽbʌrʌ, idjidrʌ idji mõgara coratad̶a ume djõida b̶ʌa.–
JDG 6:32 Gedeoʌ̃ba mõgara Baal quĩrãca od̶ara coratad̶a bẽrã maʌ̃ ewarid̶eba ʌ̃taa idjira trʌ̃ jarasid̶aa Jerobaal.
JDG 6:33 Maʌ̃ ewarid̶e madianitarãda, amalecitarãda, ʌ̃mãdau odjabariarebemarã sid̶a jũma ãbaa dji jʌred̶aped̶a Jordaʌ̃ do chãnaped̶a Jezreel jewed̶ad̶e duanesid̶aa.
JDG 6:34 Maʌ̃ne Ãcõrẽ Jaurera Gedeoʌ̃maa zesia. Maʌ̃ bẽrã Gedeoʌ̃ba oveja cachuda jĩgua zásia Abiezed̶eba yõna purura ãbaa jʌrei carea.
JDG 6:35 Maʌ̃be idjia bed̶eada diabuesia Manased̶eba, Aserd̶eba, Zabuloʌ̃neba, idjab̶a Neptalid̶eba yõped̶ad̶arã zed̶amãrẽã. Jũmarã zed̶aped̶a Gedeoʌ̃ careba djõni carea panesid̶aa.
JDG 6:36 Maʌ̃ne Gedeoʌ̃ba Ãcõrẽa nãwã jarasia: –Bʌa jarasia mʌ̃neba dai israelerãra ẽdrʌ b̶ʌida.
JDG 6:37 Mʌ̃a cawa quĩrĩã b̶ʌa bʌa jarad̶ara wãrãda. Daiba trigo cʌradʌgabadama mʌ̃a oveja cara mõda b̶ʌda egode b̶ʌya. Nurẽma maʌ̃ oveja carada b̶eguea b̶aibʌrʌ maʌ̃ne egorora põãsa b̶aibʌrʌ, mʌ̃a cawaya wãrãda mʌ̃neba dai israelerãra ẽdrʌ b̶ʌida, bʌa jarad̶a quĩrãca.–
JDG 6:38 Gedeoʌ̃ba jarad̶a quĩrãca mãwãsia. Nurẽma piradrʌped̶a oveja carara tapuyabʌrʌd̶e baidoda taza ab̶a piasia.
JDG 6:39 Baribʌrʌ Gedeoʌ̃ba Ãcõrẽa jarasia: –Mʌ̃a jãwã mĩã sẽ b̶ʌmĩna mʌ̃ djuburia quĩrũrãdua. Waya cawabidua bʌa jarad̶ara wãrãda. Naʌ̃ diamasi ẽjũãra b̶egueabidua baribʌrʌ oveja carara põãsa b̶ʌdua.–
JDG 6:40 Maʌ̃ diamasi Ãcõrẽba mãwã osia. Nurẽma ẽjũãra jũma b̶eguea b̶asia, maʌ̃ne oveja carara põãsa b̶asia.
JDG 7:1 Nurẽma diaped̶ed̶a Gedeoʌ̃, Jerobaal abadara idji ume panʌ sid̶a pirab̶arid̶aped̶a Harod baido ʌ̃ta bogadrʌ b̶ʌmaa wãsid̶aa. Mama madianitarã ume djõni carea panesid̶aa. Madianitarãra ãdjirã quĩrãpe duanasid̶aa Jezreel jewed̶ad̶e Moré eya caita.
JDG 7:2 Maʌ̃be Ãcõrẽba Gedeoʌ̃a jarasia: –Bʌa sordaorãra jũmawãyã erob̶ʌa. Mʌ̃a bãrã israelerã zocãrã panʌ́a madianitarãda idu poyabibʌrʌ, bãrãba jarad̶ia ara bãdji ʌb̶ʌad̶eba poyasid̶ada.
JDG 7:3 Maʌ̃ carea bʌ sordaorãa jaradua ab̶aʌda ne waya b̶ʌbʌrʌ, naʌ̃ Gala eyad̶eba diguid̶aa wãida b̶ʌda.– Gedeoʌ̃ba mãwã jarabʌrʌd̶e veintidos mil jẽda wãsid̶aa. Maʌ̃ne die mil panesid̶aa.
JDG 7:4 Maʌ̃be Ãcõrẽba jarasia: –Wad̶ibid̶a jũmawãyã zocãrã panʌa. Do zaqued̶aa baido dod̶amãrẽã ededua. Mama mʌ̃a cawabiya cairãda djõne wãnida panʌda. Mʌ̃a naʌ̃ ẽberãda bʌ ume wãyana aibʌrʌ, idjira wãida b̶ʌa. Wãẽ́ana aibʌrʌ wãiẽ́ b̶ʌa.–
JDG 7:5 Ara maʌ̃da Gedeoʌ̃ba idji sordaorãra edesia baido dod̶amãrẽã. Mãwã panʌne Ãcõrẽba Gedeoʌ̃a nãwã jarasia: –Ʌ̃cʌrʌba baidora ãdji jʌwa jãne jue edad̶aped̶a usa quĩrãca sene do panʌa. Waabemaba chĩrãborod̶e copanenaped̶a baidora do panʌa. Ãdji jʌwa jãneba do nũpanʌra awara b̶ʌdua.–
JDG 7:6 Dji jʌwa jãneba do nũpanʌra tresciento panasid̶aa. Waabemaba chĩrãborod̶eba baidora do panasid̶aa.
JDG 7:7 Maʌ̃be Ãcõrẽba Gedeoʌ̃a jarasia: –Maʌ̃ tresciento panʌba mʌ̃a bʌ́a madianitarãra poyabiya. Mãwã mʌ̃a bãrã israelerãra ẽdrʌ b̶ʌya. Waabema sordaorãa jaradua ãdji diguid̶aa wãnamãrẽã.–
JDG 7:8 Ara maʌ̃da Gedeoʌ̃ba ãdjirãa jarasia diguid̶aa wãnamãrẽã baribʌrʌ ãdjia cod̶i careabemada, oveja cachu sid̶a amebisia. Ãdjirã wãped̶ad̶acarea Gedeoʌ̃ sordaorãra trescientobe panesid̶aa. Maʌ̃ne madianitarãra ed̶aa Jezreel jewed̶ad̶e duanasid̶aa.
JDG 7:9 Diamasi Ãcõrẽba Gedeoʌ̃a nãwã jarasia: –Pirab̶arid̶aped̶a madianitarã ume djõne wãnadua. Mʌ̃a bʌ́a ãdjirãra poyabiya.
JDG 7:10 Baribʌrʌ bʌa ãdjirã ume djõne wãi carea waya b̶ʌbʌrʌ, naãrã ãdjirã duanʌmaa bʌ nezoca Purá ume ed̶aa wãdua.
JDG 7:11 Maʌ̃be ãdjirãba jara panʌda ũrĩdua. Maʌ̃ba bʌra sozarraara b̶eya ãdjirã ume djõi carea.– Ara maʌ̃da Gedeoʌ̃ra idji nezoca Purá ume ed̶aa wãsia madianitarã panʌ caita.
JDG 7:12 Maʌ̃ne Jezreel jewed̶ara bira nũmasia madianitarãba, amalecitarãba, ʌ̃mãdau odjabariarebemarã bid̶a. Ãdjirãra cãbana panasid̶aa ad̶ichichi néu cod̶e zebada quĩrãca. Ãdji cameyora poya juachad̶aca basía ĩbʌ pusa icawa b̶ʌ quĩrãca.
JDG 7:13 Gedeoʌ̃ madianitarã duanʌma jũẽsid̶e ũrĩsia ẽberãda umé bed̶ea panʌda. Ab̶aʌba nẽbʌrʌ b̶asia idjia cãĩmocarad̶e ununada. Nãwã jarasia: –Mʌ̃ cãĩmocarad̶e unusia cebada paʌ̃ borococoa od̶ada nama dadjirã duanʌmaa bʌrab̶ari zebʌrʌda. Maʌ̃ba wua ded̶aa tab̶arid̶e zebʌrʌba coratasia.–
JDG 7:14 Maʌ̃ne dewarabemaba jarasia: –Maʌ̃gʌba jara b̶ʌa jãʌ̃ Israeld̶ebema Joasa warra Gedeoʌ̃da idji neco bara djõne zebʌrʌda. Wãrãda Ãcõrẽba idjía dadji madianitarãra dadjirãare panʌ sid̶a jũma poyabiya.–
JDG 7:15 Gedeoʌ̃ba maʌ̃ cãĩmocarara, dji cawa jarad̶a sid̶a ũrĩped̶a Ãcõrẽa bia bed̶easia. Maʌ̃be israelerã sordaorã panʌmaa jẽda wãped̶a jarasia: –Ãcõrẽba dadjirãa jãʌ̃ madianitarãra poyabiya. ¡Ara nawena pirab̶arid̶adua djõne wãni carea!–
JDG 7:16 Maʌ̃be Gedeoʌ̃ba idji sordaorã tresciento panʌda awara awara b̶ʌsia. Idjia cien edasia, dewara boro umé panʌ́a ãdjiza cien diasia. Maʌ̃be oveja cachuda, zoco sid̶a jũmarãa jed̶ecasia. Cãdorrona ĩbĩrãda maʌ̃ zocod̶e ed̶a b̶ʌbicuasia ebud̶a ʌ̃narãmãrẽã.
JDG 7:17 Maʌ̃be ãdjirãa jarasia: –Naãrã dadjirãba madianitarãra jũrã edad̶ia. Mʌ̃da acʌd̶adua. Mʌ̃da ãdjirã duanʌ wagabe jũẽsira mʌ̃a obʌrʌ quĩrãca od̶adua. Mʌ̃a, mʌ̃ ume wãbʌda bid̶a cachura jĩgua zabʌdad̶e bãrã bid̶a zad̶adua. Maʌ̃be nãwã b̶iad̶adua: “¡Ãcõrẽ trʌ̃neba, Gedeoʌ̃ trʌ̃ne bid̶a djõbʌdaa!”–
JDG 7:19 Maʌ̃be Gedeoʌ̃ra idji sordaorã cien panʌ ume madianitarã panʌ wagaa jũẽsid̶aa. Dãrãẽ́ b̶asia madianitarãba ãdji ariquẽtra wagabadarãda b̶ʌcuaped̶ad̶ada. Maʌ̃ne Gedeoʌ̃ba idji ume panʌ bid̶a cachura jĩgua zasid̶aa. Zoco ãdji jʌwad̶e eropanʌ sid̶a ab̶ed̶a bogatasid̶aa.
JDG 7:20 Ara maʌ̃ne dji bororã umé panʌba ãdji sordaorã bid̶a cachura zasid̶aa. Ãdji zoco sid̶a bogatasid̶aa. Maʌ̃be dji ĩbĩrãda ãdji jʌwa acʌare edasid̶aa. Cachura ãdji jʌwa araare eropanasid̶aa. Maʌ̃ne nãwã b̶iasid̶aa: –¡Ãcõrẽ trʌ̃neba, Gedeoʌ̃ trʌ̃ne bid̶a djõbʌdaa!–
JDG 7:21 Maʌ̃ne israelerã tresciento panʌba cachura ãdji duanʌma zá panesid̶aa. Ãdjirãba madianitarãra jũrã eropanana bẽrã madianitarãra b̶iad̶aped̶a mĩrũ piraposid̶aa. Maʌ̃ne Ãcõrẽba madianitarãra ara ãdjidub̶a necoba djõbigasia. Mãwã panʌne madianitarãra Zererad̶aa wãbada od̶e Bet-sita purud̶aa mĩrũ wãsid̶aa. Idjab̶a Abel-mehola purud̶aa Tabat caita mĩrũ wãsid̶aa.
JDG 7:23 Maʌ̃ne Gedeoʌ̃ba israelerã Neptalid̶ebemada, Aserd̶ebemada, jũma Manased̶ebema sid̶a trʌ̃bigasia madianitarã ẽpẽnamãrẽã.
JDG 7:24 Gedeoʌ̃ba bed̶eada Epraiʌ̃ eyaid̶a b̶ʌ ẽjũãnaa diabuesia Epraiʌ̃nebemarã djõne zed̶aped̶a madianitarã Jordaʌ̃ dod̶e idu chãbirãnamãrẽã. Ara maʌ̃da Epraiʌ̃nebemarãra ed̶a zed̶aped̶a Bet-barad̶e, Jordaʌ̃ jewed̶ad̶e bid̶a do chãbadama jʌ̃ãsid̶aa.
JDG 7:25 Mãwã panʌne madianita bororãda umé jidasid̶aa, Oreb idjab̶a Zeeb. Oreb abadara beasid̶aa eya ʌra jira b̶ʌma. Mama trʌ̃ b̶ʌsid̶aa “Oreb eya ʌra jira b̶ʌ.” Zeeb abadara beasid̶aa uva biwadʌgabada uriad̶e. Mama trʌ̃ b̶ʌsid̶aa “Zeeb uva biwadʌgabada.” Israelerãba waabema madianitarã ẽpẽped̶ad̶acarea ãdjia Oreb borora, Zeeb boro sid̶a b̶ʌá tud̶aped̶a Jordaʌ̃ do quĩrãrẽ Gedeoʌ̃maa edesid̶aa.
JDG 10:1 Abimele jaid̶ad̶acarea Puvá warra Tola abadaba israelerãra dji quĩrũ jʌwaed̶abemada ẽdrʌ b̶ʌbadjia. Idjira Dodo wiuzaque basía. Isacard̶eba yõna basía. Epraiʌ̃ eyaid̶a b̶ʌ ẽjũãne Samir purud̶e b̶abadjia.
JDG 10:2 Tolaba israelerãra 23 poa ẽdrʌ b̶ʌbadjia. Jaid̶asid̶e Samir purud̶e tʌb̶arisid̶aa.
JDG 10:3 Tola jaid̶ad̶acarea Jaír Gala druad̶ebemada 22 poa israelerã ẽdrʌ b̶ʌbari basía.
JDG 10:4 Idjia warrarãda treinta erob̶asia. Maʌ̃gʌrãra treinta burro ʌ̃rʌ̃ nĩbabadjid̶aa. Gala druad̶e treinta puru ãdjirã jʌwaed̶a eropanasid̶aa. Maʌ̃ puru b̶eara wad̶ibid̶a Jaír puru abadaa.
JDG 10:5 Jaír jaid̶asid̶e Camoʌ̃ purud̶e tʌb̶arisid̶aa.
JDG 10:6 Maʌ̃ ewarid̶e israelerãba wayacusa Ãcõrẽ quĩrãpita cadjiruada o panesid̶aa. Baal abadada, Astarte abada sid̶a ẽpẽsid̶aa. Idjab̶a Siriad̶ebemarã, Sidoʌ̃nebemarã, moabitarã, amonitarã idjab̶a pilisteorã ãcõrẽ b̶eada ẽpẽsid̶aa. Ãcõrẽra ab̶ed̶a igarasid̶aa.
JDG 10:7 Maʌ̃ carea Ãcõrẽra bio quĩrũped̶a israelerãra pilisteorã idjab̶a amonitarã jʌwaed̶a b̶ʌsia.
JDG 10:8 Maʌ̃ ewarid̶e pilisteorãba, amonitarã bid̶a israelerã Gala ẽjũãne b̶eada poyad̶aped̶a dieciocho poa biẽ́ o panasid̶aa. Gala ẽjũãra amorreorã ẽjũã bad̶a basía. Jordaʌ̃ dod̶eba ʌ̃mãdau odjabariare b̶ʌa.
JDG 10:9 Maʌ̃be amonitarãra Jordaʌ̃ do chãsid̶aa Judad̶ebemarã ume, Benjamiʌ̃nebemarã ume, idjab̶a Epraiʌ̃nebemarã ume djõni carea. Mãwã jũma israelerãra bio bia mĩga duanabadjid̶aa.
JDG 10:10 Mãwã panʌne israelerãba Ãcõrẽa quĩrã djuburiada nãwã iwid̶isid̶aa: –Dai Ãcõrẽ, bʌ quĩrãpita dairãba cadjirua waib̶ʌada osid̶aa. Bʌra igarad̶aped̶a Baalda ẽpẽsid̶aa.–
JDG 10:11 Ãcõrẽba panusia: –Egiptorãba, amorreorãba, amonitarãba, pilisteorãba, Sidoʌ̃nebemarãba, amalecitarãba, madianitarã bid̶a bãrã biẽ́ obʌdaza bãrãba quĩrã djuburia iwid̶ibʌdad̶e mʌ̃a bãrãra ẽdrʌ b̶ʌbadjia.
JDG 10:13 Mãwã od̶amĩna bãrãba mʌ̃ra igarad̶aped̶a dewara ãcõrẽ b̶eada ẽpẽsid̶aa. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a bãrãra waa ẽdrʌ b̶ʌẽ́a.
JDG 10:14 ¡Bãdjia ẽpẽbada ãcõrẽ b̶eaa quĩrã djuburiada iwid̶id̶e wãnadua! ¡Ãdjirãbʌrʌ bãrã bia mĩga panʌnebemada ẽdrʌ b̶ʌd̶isicada!–
JDG 10:15 Maʌ̃ne israelerãba Ãcõrẽa jarasid̶aa: –Daiba wãrãda cadjiruada osid̶aa. Bʌa dairã cawa o quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca odua, baribʌrʌ ¡dai quĩrã djuburia nawena ẽdrʌ b̶ʌdua!–
JDG 10:16 Maʌ̃ne dewara ãcõrẽ b̶eara israelerãba b̶atacuad̶aped̶a Ãcõrẽra wayacusa ẽpẽsid̶aa. Israelerã bia mĩga panʌ bẽrã Ãcõrẽba waa droaẽ́ basía.
JDG 10:17 Maʌ̃ ewarid̶e amonitarãra Gala ẽjũãne dji jʌresid̶aa israelerã ume djõni carea. Maʌ̃ne Galad̶ebema israelerãra Mizpa purud̶e dji jʌresid̶aa.
JDG 10:18 Mãwã panʌne ãdjirãba, dji bororã bid̶a ãdjiza iwid̶isid̶aa: –¿Caida naãrã amonitarã ume djõne wãi?– Maʌ̃be nãwã bed̶ea b̶ʌsid̶aa: –Djõbʌdad̶e dji nocoare b̶ebʌrʌda jũma dadji Galad̶ebemarã boro baya.–
JDG 11:1 Maʌ̃ ewarid̶e Jepteda Gala ẽjũãne b̶abadjia. Idjira bio mẽsrã b̶asia idjab̶a sozarra b̶asia. Dji zezara Gala abadjid̶aa. Galaba wẽrã aud̶ua ume Jeptera unusia.
JDG 11:2 Gala quima bid̶a warrarãda tosia. Maʌ̃ warrarã wariped̶ad̶acarea Jeptea jarasid̶aa ãdji zezaba erob̶ʌd̶ebemada edaẽ́da, dewara wẽrãba tod̶a bẽrã. Mãwã jarad̶aped̶a Jeptera ãyã jʌretasid̶aa.
JDG 11:3 Maʌ̃ carea idji djabarã ume b̶ad̶ada Tob ẽjũãne b̶ad̶e wãsia. Mama ẽberãrã cadjirua b̶eada peped̶a ãdjia quĩrĩãbʌdada od̶e wãbadjid̶aa.
JDG 11:4 Maʌ̃misa amonitarãra Mizpa purud̶aa zesid̶aa Galad̶ebema israelerã ume djõni carea.
JDG 11:5 Maʌ̃ carea Galad̶ebema israelerã bororãra Tob ẽjũãnaa Jepte trʌ̃ne wãsid̶aa.
JDG 11:6 Dji bororãba idjía nãwã jarasid̶aa: –Amonitarãra dairã ume djõne zesid̶a bẽrã daiba quĩrĩã panʌa bʌra dai ume wãped̶a dai sordaorã boro baida.–
JDG 11:7 Dji bororã tãẽna idji djabarãda panʌ bẽrã Jepteba nãwã jarasia: –¿Bãrãba mʌ̃ra quĩrãma panasid̶aẽ́ca? ¿Mʌ̃ zeza ded̶ebemada ãyã jʌretad̶aẽ́ basica? Bãrãra minijĩchiad̶e panʌ bẽrã ¿mʌ̃ra jãwã jʌrʌd̶e ze panʌca?–
JDG 11:8 Maʌ̃ne dji bororãba nãwã jarasid̶aa: –Mãẽ, maʌ̃ carea dairãba bʌra jʌrʌd̶e ze panʌa. Quĩrĩã panʌa bʌra dairãare amonitarã ume djõne wãida. Wãsira bʌra dai Galad̶ebema israelerã boro baya.–
JDG 11:9 Jepteba jarasia: –Bãrãba mʌ̃ra jẽda amonitarã ume djõne eded̶aped̶a Ãcõrẽba mʌ̃́a ãdjirãda poyabibʌrʌ, ¿wãrãda mʌ̃ra bãrã boroda b̶ʌd̶ica?–
JDG 11:10 Dji bororãba panusid̶aa: –Mãẽ, dairãba Ãcõrẽ quĩrãpita jarabʌdaa bʌa jara b̶ʌra wãrãda od̶ida.–
JDG 11:11 Ara maʌ̃da Jeptera ãdjirã ume wãped̶a Galad̶ebema israelerãba idjira b̶ʌsid̶aa ãdji sordaorã boroda idjab̶a puru boroda. Maʌ̃be Mizpa purud̶e Jepteba dji bororãa jarad̶ara waya Ãcõrẽ quĩrãpita jarasia.
JDG 11:12 Mãwãnacarea Jepteba ʌ̃cʌrʌ diabuesia amonitarã boroa nãwã iwid̶id̶amãrẽã: –Bʌra ¿cãrẽ cãrẽã dairã ume quĩrũ b̶ʌ? ¿Cãrẽ cãrẽã dai druad̶e djõne ze b̶ʌ?–
JDG 11:13 Amonitarã boroba Jepteba diabued̶arãa nãwã panusia: –Bãrã israelerã Egiptod̶eba zesid̶ad̶e dai druara jãrĩsid̶aa Arnoʌ̃ dod̶eba ab̶a Jabó dod̶aa. Jũma Jordaʌ̃ do icawa b̶ʌ ẽjũã ʌ̃mãdau odjabariare b̶ʌra jãrĩsid̶aa. Bãrãba maʌ̃ ẽjũãda biad̶eba jẽda diad̶ibʌrʌ bãrã ume djõnaẽ́a.–
JDG 11:14 Maʌ̃be Jepteba dewararãda diabuesia amonitarã boroa nãwã jarad̶amãrẽã: –Jepteba nãwã jara b̶ʌa: “Dai israelerãba bãrã amonitarã druara ni moabitarã drua sid̶a jãrĩnaẽ́ basía.
JDG 11:16 Dai israelerã Egiptod̶eba ẽdrʌsid̶ad̶e naãrã ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e Pusa Purrud̶aa wãsid̶aa. Mamaʌba Cadé purud̶e jũẽne wãsid̶aa.
JDG 11:17 Maʌ̃ne dai israelerã bororãba ʌ̃cʌrʌ diabuesid̶aa Edoʌ̃ druad̶ebema boromaa. Idjía iwid̶isid̶aa dai israelerã idji druad̶e wãyã wãbimãrẽã. Baribʌrʌ idjia iduaribiẽ́ basía. Moab druad̶ebema boroa bid̶a ab̶arida iwid̶isid̶aa. Baribʌrʌ idjia bid̶a iduaribiẽ́ basía. Maʌ̃ bẽrã dai israelerãra Cadéd̶e duanesid̶aa.
JDG 11:18 Maʌ̃be ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e Edoʌ̃ drua aud̶u idjab̶a Moab drua aud̶u pʌrrʌga wãnaped̶a Arnoʌ̃ do icawa jũẽne wãsid̶aa. Mama Moab drua quĩrãpe ʌ̃mãdau odjabariare duanesid̶aa baribʌrʌ do chãnaẽ́ basía, wa quĩrãrẽ moabitarã drua bẽrã.
JDG 11:19 Maʌ̃be dai israelerã bororãba ʌ̃cʌrʌ Hesboʌ̃ purud̶aa diabuesid̶aa amorreorã boro Sehoʌ̃maa. Idjía bid̶a iwid̶isid̶aa dai israelerãra idji druad̶e idu wãyã wãbimãrẽã dai druad̶aa.
JDG 11:20 Baribʌrʌ dai israelerãba iwid̶iped̶ad̶ara Sehoʌ̃ba sewada crĩchad̶a bẽrã idji druad̶e idu wãyã wãbiẽ́ basía. Maʌ̃ awara idji sordaorãda jũma ãbaa jʌreped̶a Jahaza puru caita zed̶aped̶a dai israelerã ume djõsid̶aa.
JDG 11:21 Baribʌrʌ dai israelerã Ãcõrẽba Sehoʌ̃ra, idji sordaorã sid̶a jũma poyabisia. Maʌ̃be dai israelerãba maʌ̃ druad̶e b̶ea amorreorã ẽjũãra jũma edasid̶aa.
JDG 11:22 Arnoʌ̃ dod̶eba ab̶a Jabó dod̶aa idjab̶a ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶eba ab̶a Jordaʌ̃ dod̶aa ãdji ẽjũãra jũma edasid̶aa.
JDG 11:23 Dai israelerã Ãcõrẽba amorreorãra ãyã jʌretaped̶a maʌ̃ ẽjũãra dairã, idji purua diad̶a bẽrã ¿bʌra cai mãwã jãrĩ carea?
JDG 11:24 ¿Bʌ ãcõrẽ Quemoba bʌ́a diad̶ara bʌreẽ́ca? Ab̶ari quĩrãca dai Ãcõrẽba dairãa diad̶ara daid̶ea.
JDG 11:25 ¿Bʌa moabitarã boro bad̶a Zipor warra Baláda quĩrãneba b̶ʌca? Naʌ̃ ẽjũã carea idjira dairã ume ijaraẽ́ basía ni djõne zeẽ́ basía. ¿Bʌra Balá cãyãbara dji dromaara b̶ʌca?
JDG 11:26 Dai israelerãra Hesboʌ̃ purud̶e, Aroer purud̶e, maʌ̃ caita b̶ea puru zaqued̶e, idjab̶a Arnoʌ̃ do icawa b̶ea purud̶e bid̶a tresciento poa panʌa. Dairãra naʌ̃ druad̶e dãrãbʌdaa. Bãrãba ¿cãrẽ cãrẽã ʌ̃rãbʌrʌ naʌ̃ druara iwid̶i panʌ?
JDG 11:27 Mʌ̃a bʌra biẽ́ oẽ́ b̶ʌa. Bʌdrʌ dairã ume djõ quĩrĩã b̶ʌ bẽrã biẽ́ o b̶ʌa. Ãcõrẽ dadji cawa obariba id̶i cawabiya cairãba jipa o panʌda: dai israelerãba wa bãrã amonitarãba.”–
JDG 11:28 Jepteba mãwã jarabid̶amĩna amonitarã boroba ĩjãẽ́ basía.
JDG 11:29 Maʌ̃ne Ãcõrẽ Jaurera Jeptemaa zesia. Maʌ̃ bẽrã Jeptera Gala ẽjũãne, Manased̶eba yõped̶ad̶arã ẽjũãne bid̶a jũma pʌrrʌasia sordaorã jʌrei carea. Sordaorã ãbaa jʌreped̶a Gala druad̶e b̶ʌ Mizpa purud̶e jũẽsia. Mamaʌba amonitarã ume djõne wãsia.
JDG 11:30 Mãwã b̶ʌd̶e Jepteba Ãcõrẽa wãrãneba nãwã jarasia: –Bʌa amonitarãda mʌ̃́a poyabibʌrʌ, diguid̶aa wãbʌrʌd̶e naãrã mʌ̃ audiab̶arid̶e zebʌrʌda mʌ̃a bʌ́a babue diaya.–
JDG 11:32 Mãwã jaraped̶a amonitarã ume djõne wãsia. Maʌ̃ne Ãcõrẽba idjía poyabisia.
JDG 11:33 Jepteba amonitarãra zocãrã quenasia. Aroer purud̶eba ab̶a Minit purud̶aa idjab̶a Abel-queramiʌ̃ purud̶aa bid̶a veinte puru poyasia. Mãwã amonitarãra israelerã jʌwaed̶a panesid̶aa.
JDG 11:34 Mãwãnacarea Jeptera Mizpa purud̶aa jẽda wãsia. Diguid̶aa jũẽbʌrʌd̶e idji cauba audiab̶arisia. Tõnõã zá b̶ʌd̶e cari b̶asia. Jepteba dewara cauda ni warra sid̶a neẽ́ b̶asia. Ab̶a idjidrʌ erob̶asia.
JDG 11:35 Idji cau unubʌrʌd̶e Jeptera bio sopuasia. Maʌ̃ carea idjia cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌda cũẽtacuaped̶a idji caua nãwã jarasia: –¡Ay, cau, bʌa mʌ̃ra bio sopuabibʌrʌa! Mʌ̃a Ãcõrẽa wãrãneba diai jarad̶ara diaida b̶ʌa.–
JDG 11:36 Dji cauba nãwã jarasia: –Zeza, bʌa Ãcõrẽa iwid̶id̶a quĩrãca idjia amonitarã bʌ dji quĩrũra poyabisia. Maʌ̃ bẽrã bʌa idjía wãrãneba jarad̶ara odua. Mʌ̃ra Ãcõrẽa babue diadua.
JDG 11:37 Baribʌrʌ mʌ̃ quĩrã djuburia jed̶eco umé mʌ̃ra eyad̶e idu pʌrrʌad̶e wãbidua. Mʌ̃ dji biarã ume jĩãne wãya mʌ̃ra quima edaẽ́ beui bẽrã.–
JDG 11:38 Jepteba panusia: –Bia b̶ʌa. Wãdua.– Idjira jed̶eco umé idu wãbisia. Maʌ̃ne idji biarã ume eyad̶e jĩã nĩbasid̶aa, quima edaẽ́ beui bẽrã.
JDG 11:39 Mãwãnacarea idjira Jeptemaa jẽda zesia. Maʌ̃be Jepteba Ãcõrẽa wãrãneba jarad̶ara osia. Mãwã idji caura umaquĩrã adua b̶ʌda jaid̶asia.
JDG 11:40 Maʌ̃ carea Israeld̶ebema awẽrãrãba poaza ewari quĩmãrẽ Galad̶ebema Jepte cau carea jĩãbadaa.
JDG 12:1 Jepteba amonitarã poyad̶acarea Epraiʌ̃nebema sordaorãda dji jʌred̶aped̶a Jordaʌ̃ do chãnaped̶a Sapoʌ̃ puruare Jepte b̶ʌmaa wãsid̶aa. Quĩrũbid̶eba Jeptea nãwã iwid̶isid̶aa: –¿Cãrẽ cãrẽã bʌdub̶a amonitarã ume djõne wãsi? ¿Cãrẽ cãrẽã dairãra trʌ̃ẽ́ basi bʌ ume wãnamãrẽã? Mãwã od̶a bẽrã dairãba bʌra, bʌ de sid̶a jũma babued̶ia.–
JDG 12:2 Maʌ̃ne Jepteba ãdjirãa nãwã panusia: –Mʌ̃ra, mʌ̃ ẽberãrã sid̶a amonitarã ume djõ panasid̶aa. Maʌ̃ne bãrãra trʌ̃bisia baribʌrʌ bãrãba carebad̶e zed̶aẽ́ basía.
JDG 12:3 Carebad̶e zed̶aẽ́ bẽrã mʌ̃ra bead̶i adua amonitarã ume djõne wãsid̶e Ãcõrẽba mʌ̃́a ãdjirãra poyabisia. Maʌ̃da bãrãra ¿cãrẽ cãrẽã mʌ̃ ume djõne ze panʌ?–
JDG 12:4 Maʌ̃ne Epraiʌ̃nebemarãba ãdjira nãwã biẽ́ jarasid̶aa: –Bãrã Galad̶e b̶eara dadji Epraiʌ̃neba yõped̶ad̶amĩna dairãra igarad̶aped̶a bãdjia o quĩrĩã panʌda obadaa. Dai Epraiʌ̃neba yõped̶ad̶a tãẽna idjab̶a Manased̶eba yõped̶ad̶a tãẽna panabadamĩna bãrãra awara quĩrãca panabadaa.– Mãwã jara panʌ carea Jepteba Galad̶ebema sordaorãda ãbaa jʌreped̶a Epraiʌ̃nebemarã ume djõne wãnaped̶a zocãrã quenasid̶aa.
JDG 12:5 Maʌ̃ne Galad̶ebemarãba Jordaʌ̃ do chãbadama jʌ̃ãsid̶aa. Mama Epraiʌ̃nebemarãra chãnida panasid̶aa jẽda ãdji druad̶aa mĩrũ wãni carea. Ab̶aʌba chãi carea iwid̶ibʌrʌd̶e Galad̶ebemarãba iwid̶ibadjid̶aa: –¿Bʌra Epraiʌ̃nebemaca?– Maʌ̃ne Epraiʌ̃nebemaba mãwãẽ́ana asira Galad̶ebemarãba jarabadjid̶aa: –“Chibolet” adua.– Epraiʌ̃nebemarãba maʌ̃ bed̶eara poya arid̶e jarad̶aca basía. Biara “Sibolet” abadjid̶aa. Maʌ̃ne ab̶aʌba Sibolet asira Galad̶ebemarãba cawabadjid̶aa idjira Epraiʌ̃nebemada. Maʌ̃ bẽrã jidad̶aped̶a ara mama Jordaʌ̃ do icawa beabadjid̶aa. Maʌ̃ ewarid̶e Epraiʌ̃nebemarãra 42 mil beasid̶aa.
JDG 12:7 Jepteba sei poa israelerãra dji quĩrũ jʌwaed̶abemada ẽdrʌ b̶ʌbadjia. Jaid̶ad̶acarea Gala druad̶e idji purud̶e tʌb̶arisid̶aa.
JDG 12:8 Jepte jaid̶ad̶acarea Ibzaʌ̃ Beleʌ̃nebemada israelerã ẽdrʌ b̶ʌbari basía.
JDG 12:9 Maʌ̃ Ibzaʌ̃ba warrarãda treinta, caurã sid̶a treinta erob̶asia. Idji caurãda dewara purud̶ebemarãa quima diasia. Idji warrarã itea dewara purud̶ebema wẽrãrãda treinta enesia ãdji quimada b̶ead̶amãrẽã. Ibzaʌ̃ra siete poa israelerã ẽdrʌ b̶ʌbari basía.
JDG 12:10 Jaid̶asid̶e Beleʌ̃ purud̶e tʌb̶arisid̶aa.
JDG 12:11 Ibzaʌ̃ jaid̶ad̶acarea Eloʌ̃da die poa israelerã ẽdrʌ b̶ʌbari basía. Maʌ̃ Eloʌ̃ra Zabuloʌ̃neba yõna basía.
JDG 12:12 Jaid̶asid̶e Ajaloʌ̃ purud̶e tʌb̶arisid̶aa Zabuloʌ̃neba yõped̶ad̶arã ẽjũãne.
JDG 12:13 Eloʌ̃ jaid̶ad̶acarea Hilel warra Abdoʌ̃da israelerã ẽdrʌ b̶ʌbari basía. Maʌ̃ Abdoʌ̃ra Piratoʌ̃ purud̶ebema basía.
JDG 12:14 Idjia warrarãda cuarenta idjab̶a wiuzaquerãda treinta erob̶asia. Ãdjirãra setenta burro ʌ̃rʌ̃ nĩbabadjid̶aa. Abdoʌ̃ra ocho poa israelerã ẽdrʌ b̶ʌbari basía.
JDG 12:15 Hilel warra Abdoʌ̃ jaid̶asid̶e Piratoʌ̃ purud̶e tʌb̶arisid̶aa Epraiʌ̃neba yõped̶ad̶arã ẽjũã eyaid̶a b̶ʌd̶e. Naẽna amalecitarãda maʌ̃ ẽjũãne panabadjid̶aa.
JDG 13:1 Mãwãnacarea israelerãba wayacusa Ãcõrẽ quĩrãpita cadjiruada o panesid̶aa. Maʌ̃ carea Ãcõrẽba ãdjirãra cuarenta poa pilisteorã jʌwaed̶a b̶ʌsia.
JDG 13:2 Maʌ̃ ewarid̶e Zora purud̶e ẽberãda b̶abadjia Manoa abadada. Idjira Daʌ̃neba yõna basía. Idji quimada warra toca bẽrã warra neẽ́ b̶asia.
JDG 13:3 Ewari ab̶a Ãcõrẽ nezoca bajãnebemada maʌ̃ wẽrãma odjaped̶a nãwã jarasia: –Mʌ̃a cawa b̶ʌa bʌra warra toca bẽrã warra neẽ́ b̶ʌda. Baribʌrʌ bʌra b̶iogoa b̶eped̶a umaquĩrã warrada toya.
JDG 13:4 Maʌ̃ warrara bʌ b̶ited̶a b̶ʌ ewarid̶eba ʌ̃taa Ãcõrẽ itea b̶aya. Maʌ̃ bẽrã uva b̶a aseada, dewara itua sid̶a dorãdua. Maʌ̃ awara Ãcõrẽba idu cobicara corãdua. Bʌ warrara nazareo bai bẽrã idji bud̶ara tʌcara b̶ʌa. Idjia jʌwa b̶ʌya bãrã israelerãra pilisteorã jʌwaed̶abemada ẽdrʌ b̶ʌi carea.–
JDG 13:6 Maʌ̃be dji wẽrãra idji quima Manoamaa wãped̶a nãwã jarasia: –Ẽberã Ãcõrẽba diabued̶ada mʌ̃maa zesia. Idjira bajãnebema nezoca quĩrãca ununa bẽrã mʌ̃a wayasia. Idjira sãmabemada, idji trʌ̃ sid̶a mʌ̃a iwid̶iẽ́ basía. Idjia mʌ̃́a jaraẽ́ basía.
JDG 13:7 Baribʌrʌ idjia jarasia mʌ̃ra b̶iogoa b̶eped̶a warrada toida. Maʌ̃ warrara mʌ̃ b̶ited̶a b̶ʌ ewarid̶eba ab̶a idji beubʌrʌd̶aa Ãcõrẽ itea b̶ayad̶a asia. Idjira nazareo bai bẽrã mʌ̃a uva b̶a aseada, dewara itua sid̶a docara b̶ʌad̶a asia. Maʌ̃ awara Ãcõrẽba idu cobicada mʌ̃a cocara b̶ʌad̶a asia.–
JDG 13:8 Maʌ̃ne Manoaba Ãcõrẽa nãwã iwid̶isia: –Dai Ãcõrẽ, mʌ̃ djuburia bʌa diabued̶a ẽberãda wayacusa daimaa diabuedua jaradiamãrẽã mʌ̃ quimaba toi warrara sãwã daupẽnida panʌda.–
JDG 13:9 Manoaba iwid̶id̶ara Ãcõrẽba bia ũrĩsia. Maʌ̃ bẽrã bajãnebema nezocara dji wẽrãmaa waya zesia. Maʌ̃ne wẽrãra néud̶e b̶asia. Baribʌrʌ idji quima Manoara neẽ́ basía.
JDG 13:10 Maʌ̃ bẽrã dji wẽrãra idji quimamaa pira wãped̶a nãwã jarasia: –¡Mʌ̃a ẽberã sãʌ̃bed̶a ununara waya zesia!–
JDG 13:11 Maʌ̃ carea Manoara piradrʌped̶a idji quima ume wãsia. Dji ẽberã b̶ʌma jũẽped̶a nãwã jarasia: –Sãʌ̃bed̶a mʌ̃ quima ume bed̶ea b̶ad̶ara ¿bʌ basica?– Dji ẽberãba panusia: –Mãẽ. Mʌ̃ basía.–
JDG 13:12 Maʌ̃ne Manoaba nãwã iwid̶isia: –Bʌa jarad̶a quĩrãca mʌ̃ quimaba warrada tosira, daiba idjira ¿sãwã daupẽnida panʌ? ¿Idjira sãwã eropananida panʌ?–
JDG 13:13 Bajãnebema nezocaba panusia: –Mʌ̃a jarad̶a quĩrãca bʌ quimaba jũma ĩjã oida b̶ʌa.
JDG 13:14 Uvara cocara b̶ʌa. Uva b̶a aseada, dewara itua sid̶a docara b̶ʌa. Maʌ̃ awara Ãcõrẽba idu cobicara ni maãrĩ bid̶a cocara b̶ʌa. Mʌ̃a jarad̶ara idjia jũma ĩjã oida b̶ʌa.–
JDG 13:15 Manoaba bajãnebema nezocaa nãwã jarasia: –Dai djuburia wad̶i wãrãdua. Chiwatu zaqueda bead̶aped̶a bʌ itea djud̶ia.–
JDG 13:16 Bajãnebema nezocaba panusia: –Mʌ̃ b̶ebʌrʌ sid̶a bãrã djicora coẽ́a. Baribʌrʌ bãrãba quĩrĩã panʌbʌrʌ, maʌ̃ chiwatu zaquera Ãcõrẽa babue diad̶adua.– Manoaba bajãnebema nezocada mãwã b̶ʌda wad̶i cawaẽ́ b̶asia.
JDG 13:17 Maʌ̃ne Manoaba Ãcõrẽ nezoca bajãnebemaa jarasia: –Bʌ trʌ̃ra daia jaradua. Mãwã bʌa jarad̶a quĩrãca dai warra tod̶acarea bʌra bia jarad̶ia.–
JDG 13:18 Baribʌrʌ bajãnebema nezocaba jarasia: –Bʌa ¿cãrẽ cãrẽã mʌ̃ trʌ̃ra cawa quĩrĩã b̶ʌ? Mʌ̃ trʌ̃ra jũmawãyã bia quirua. Ẽberãrãba poya cawad̶aẽ́a.–
JDG 13:19 Manoaba chiwatu zaquera beaped̶a néud̶ebema sid̶a edaped̶a umena mõgara ʌ̃rʌ̃ cob̶ʌped̶a Ãcõrẽa jũma babue diasia. Maʌ̃ne Manoaba idji quima bid̶a acʌ panʌne Ãcõrẽba ne ununacada nãwã osia:
JDG 13:20 Manoaba babue diad̶ara waib̶ʌa eradrʌ nũmʌne Ãcõrẽ nezoca bajãnebemara maʌ̃ uruad̶eba bajãnaa wãsia. Manoaba idji quima bid̶a maʌ̃ ununaped̶a Ãcõrẽ wayaad̶eba chĩrãborod̶e copanenaped̶a ãdji dratura egorod̶aa tẽũ copanesid̶aa.
JDG 13:21 Ãcõrẽ nezoca bajãnebemara Manoama, dji quimama bid̶a waa odjaẽ́ basía. Maʌ̃ bẽrã Manoaba cawasia dji ẽberãra wãrãda Ãcõrẽ nezoca bajãnebemada mãwã b̶asida.
JDG 13:22 Maʌ̃ne idji quimaa nãwã jarasia: –Ãcõrẽda unuped̶ad̶a bẽrã dadjira beud̶ia.–
JDG 13:23 Baribʌrʌ dji quimaba jarasia: –Mãwãẽ́a. Ãcõrẽba dadjida bea quĩrĩã b̶ad̶abara dadjia chiwatu idjab̶a néud̶ebema babue diaped̶ad̶ara bia edaẽ́ bacasia. Maʌ̃ awara idjia ne ununaca od̶ara unubiẽ́ bacasia ni dadji warra ununinebemada jaraẽ́ bacasia.–
JDG 13:24 Mãwãnacarea dji wẽrãba warrada tosia. Maʌ̃ warrara trʌ̃ b̶ʌsia Sansoʌ̃. Sansoʌ̃ waribʌrʌd̶e Ãcõrẽba idjira careba b̶asia.
JDG 13:25 Maʌ̃ ewarid̶e Sansoʌ̃ra Daʌ̃neba yõped̶ad̶arã purud̶e b̶abadjia Zora puru idjab̶a Estaol puru ẽsi. Mama Ãcõrẽ Jaureba unubibadjia idjira Sansoʌ̃ ume b̶ʌda.
JDG 14:1 Ewari ab̶a Sansoʌ̃ra pilisteorã puru Timnatad̶aa wãsia. Mama pilisteo wẽrãda unuped̶a awuasia.
JDG 14:2 Jẽda diguid̶aa wãped̶a idji djibarirãa nãwã jarasia: –Mʌ̃a Timnata purud̶e pilisteo wẽrãda unusia. Mʌ̃ djuburia, idji djibarirãa idjira iwid̶id̶adua mʌ̃a edai carea.–
JDG 14:3 Maʌ̃ne Sansoʌ̃ djibarirãba jarasid̶aa: –¿Cãrẽ cãrẽã pilisteo wẽrãda eda quĩrĩã b̶ʌ? Pilisteorãra cacua wẽãgoẽ́ tab̶eaa. ¿Dadji Daʌ̃neba yõped̶ad̶arã idjab̶a waabema israelerã tãẽna wẽrã biada neẽ́ca?– Sansoʌ̃ba panusia: –Mʌ̃a jãʌ̃ wẽrãda awua b̶ʌa. Idjira mʌ̃ itea iwid̶id̶adua.–
JDG 14:4 Idji djibarirãba adua panasid̶aa Ãcõrẽbʌrʌ Sansoʌ̃a mãwã crĩchabisida. Mãwã osia Sansoʌ̃ra pilisteorã ume djõne wãmãrẽã. Maʌ̃ ewarid̶e israelerãra pilisteorã jʌwaed̶a panasid̶aa.
JDG 14:5 Maʌ̃be Sansoʌ̃ djibarirãra Timnata purud̶aa wãsid̶aa. Idji sid̶a ãdji caid̶u wãsia. Sansoʌ̃ Timnatad̶ebema uva ẽjũãne jũẽbʌrʌd̶e imamaba idjira orrasia.
JDG 14:6 Ara maʌ̃da Ãcõrẽ Jaured̶eba Sansoʌ̃ra bio juerza baraped̶a ara idji jʌwaba imamara beasia chiwatu zaque beabʌrʌ quĩrãca. Mãwã bead̶amĩna idji djibarirãa jaraẽ́ basía.
JDG 14:7 Maʌ̃be Timnatad̶e jũẽped̶a dji wẽrã ume bed̶easia. Maʌ̃ wẽrãra bio awuasia.
JDG 14:8 Dãrãbʌrʌd̶e Sansoʌ̃ra wayacusa Timnatad̶aa wãsia maʌ̃ wẽrã edai carea. Puru caita jũẽbʌrʌd̶e imama bead̶ada acʌd̶e wãsia. Maʌ̃ne imama b̶ʌwʌrʌd̶e urrajõ dʌrrʌda powua nũmasia idjab̶a urrajõda ed̶a b̶asia.
JDG 14:9 Maʌ̃ urrajõra idji jʌwaba tue edaped̶a jõ wãsia. Idji djibarirã unusid̶e urrajõra diasia. Maʌ̃ne ãdjia jõsid̶aa. Baribʌrʌ Sansoʌ̃ba jaraẽ́ basía imama beud̶a b̶ʌwʌrʌd̶e urrajõra edasida.
JDG 14:10 Sansoʌ̃ zezara dji wẽrã b̶ʌmaa wãsia. Mama Sansoʌ̃ba b̶ʌsrid̶a ne cobada waib̶ʌada osia cũdrarãba quima edabʌdad̶e obada quĩrãca.
JDG 14:11 Pilisteorãba Sansoʌ̃ unusid̶ad̶e ãdji dji biarãda treinta edasid̶aa idji ume pananamãrẽã.
JDG 14:12 Sansoʌ̃ba maʌ̃ treinta panʌ́a nãwã jarasia: –Mʌ̃a bãrãa mĩãdjiruda jaraya. Siete ewari naʌ̃ b̶ʌsrid̶a cobada ewari o panʌne bãrãba maʌ̃ mĩãdjiruda cawa jarad̶ibʌrʌ, mʌ̃a bãrãza lino od̶a djioda ab̶a idjab̶a b̶ʌsrid̶a od̶i careabema djio sid̶a ab̶a diaya.
JDG 14:13 Baribʌrʌ cawa jarad̶aẽ́bʌrʌ, bãrãza mʌ̃́a lino od̶a djioda ab̶a idjab̶a b̶ʌsrid̶a od̶i careabema djio sid̶a ab̶a diad̶ida panʌa.– Ãdjia jarasid̶aa: –Bia b̶ʌa. Jaradua.–
JDG 14:14 Maʌ̃ne Sansoʌ̃ba nãwã jarasia: –Mĩãdjiru, mĩãdjiru, mĩãdjiru. Dadji cobarid̶eba cod̶ida edasia. Dji mẽsrãara b̶ʌd̶eba cũãda edasia. Maʌ̃gʌra ¿cãrẽ?– Ewari ũbead̶e pilisteorã treinta panʌba mĩãdjirura cawa jarad̶aẽ́ basía.
JDG 14:15 Maʌ̃ carea quĩmãrẽbema ewarid̶e Sansoʌ̃ba edai wẽrãa nãwã jarasid̶aa: –¿Bãrãba dairãra trʌ̃sid̶aca dairãneda jãrĩni carea? Jãʌ̃ mĩãdjiruba jara b̶ʌra bʌdji quimaa iwid̶idua. Mãwã oẽ́bʌrʌ daiba bʌra, bʌ ẽberãrã sid̶a babued̶ia.–
JDG 14:16 Ara maʌ̃da dji wẽrãra Sansoʌ̃maa wãped̶a jĩã b̶ʌba nãwã jarasia: –¡Bʌa mʌ̃ra quĩrĩãẽ́ b̶ʌa! Jãʌ̃ mĩãdjiru mʌ̃ ẽberãrãa jarad̶ara bʌa mʌ̃́a jaraẽ́ b̶ʌa cãrẽda jara b̶ʌda. ¡Bʌa mʌ̃ra quĩrãma b̶ʌa!– Sansoʌ̃ba panusia: –Mʌ̃a bʌ́a ¿cãrẽã jarai? Mʌ̃ djibarirãa bid̶a jaraẽ́ b̶ʌa.–
JDG 14:17 Baribʌrʌ dji wẽrãra maʌ̃ b̶ʌsrid̶a cobada ewari siete panʌne jĩãbadjia. Baridua mĩã sẽ b̶ʌ bẽrã sietebema ewarid̶e Sansoʌ̃ba idjía jarasia. Ara maʌ̃da wẽrãba pilisteorã treinta panʌ́a jarasia mĩãdjiruba jara b̶ʌda.
JDG 14:18 Sietebema ewarid̶e queui naẽna pilisteorãra Sansoʌ̃maa wãnaped̶a mĩãdjirura arid̶e nãwã jarasid̶aa: –Urrajõ cãyãbara ¿cãrẽda cũãara b̶ʌ? Imama cãyãbara ¿cãrẽda mẽsrãara b̶ʌ?– Maʌ̃ne Sansoʌ̃ba jarasia: –Bãrãra mʌ̃ wẽrã ume bed̶eaped̶ad̶aẽ́bara poya panunaẽ́ bacasia.–
JDG 14:19 Maʌ̃ne Ãcõrẽ Jaured̶eba Sansoʌ̃ra bio juerza baraped̶a pilisteorã puru Ascaloʌ̃naa wãsia. Mamabemarãda treinta beaped̶a ãdjia cacuad̶e jʌ̃badara edaped̶a mĩãdjiru arid̶e jaraped̶ad̶arãa diasia. Mãwãnacarea bio quĩrũ b̶ʌda idji zeza ded̶aa jẽda wãsia.
JDG 14:20 Maʌ̃ bẽrã idji quima bai b̶ad̶a zezaba dji caura Sansoʌ̃ ume b̶ad̶a ẽberãa diasia.
JDG 15:1 Mãwãnacarea trigo jara Sansoʌ̃ba idji quima bai b̶ad̶ara acʌd̶e wãsia. Idjía diai carea chiwatu zaqueda edesia. Jũẽped̶a dji zãwãrẽ bai b̶ad̶aa jarasia: –Mʌ̃ wẽrã cãĩbarimaa acʌd̶e wãya.– Baribʌrʌ dji wẽrã zezaba idu wãbiẽ́ basía.
JDG 15:2 Idjia jarasia: –Mʌ̃a crĩchasia bʌa mʌ̃ caura ab̶ed̶a igarasida. Maʌ̃ carea bʌ ume b̶ad̶a ẽberãa idjira diasia. Mʌ̃ cau tẽãbemara biara quirua. Idjidrʌ dji nabema cacuabari edadua.–
JDG 15:3 Maʌ̃ carea Sansoʌ̃ba jarasia: –¡Bãrãba mãwã oped̶ad̶a bẽrã mʌ̃a bãrã pilisteorã biẽ́ obʌrʌd̶e bed̶ead̶e b̶aẽ́a!–
JDG 15:4 Maʌ̃be Sansoʌ̃ba usa pãda tresciento jidacuasia. Maʌ̃ra umé uméa ãbaa dji drud̶e jʌ̃cuaped̶a cãdorrona ĩbĩrãda ãdji drud̶e jʌ̃cuasia.
JDG 15:5 Maʌ̃be ĩbĩrãra coacuaped̶a usa pãra pilisteorã néud̶e buecuasia. Maʌ̃ba ãdji trigora jũma bá wãsia, dji ewaped̶ad̶ada, dji ewad̶aẽ́ panʌ sid̶a. Maʌ̃ awara ãdji uva ẽjũãra, olivo ẽjũã sid̶a jũma bá wãsia.
JDG 15:6 Maʌ̃ carea pilisteorãba jũmarãa iwid̶isid̶aa caiba mãwã osi cawaya. Maʌ̃ne cawasid̶aa Sansoʌ̃ba mãwã osida idji zãwãrẽ bai b̶ad̶aba idji caura Sansoʌ̃a diai cãyãbara Sansoʌ̃ ume b̶ad̶a ẽberãa diad̶a bẽrã. Maʌ̃ carea pilisteorãba dji wẽrãra, dji zeza sid̶a bá beasid̶aa.
JDG 15:7 Maʌ̃ne Sansoʌ̃ba jarasia: –Bãrãba mãwã oped̶ad̶a bẽrã mʌ̃a wãrãneba jaraya ʌ̃nãũẽ́ bãrãra biẽ́ o b̶aida ab̶a mʌ̃a quĩrĩãbʌrʌ quĩrãca obʌrʌd̶aa.–
JDG 15:8 Mãwã jaraped̶a quĩrũbid̶eba pilisteorãra zocãrã quenasia. Maʌ̃be Sansoʌ̃ra Etam eya ʌra jira b̶ad̶aa wãsia. Mama uriad̶e b̶esia.
JDG 15:9 Sansoʌ̃ mama b̶ʌd̶e pilisteorãra Juda druad̶aa zed̶aped̶a ẽjũã Lehi abada caita duanesid̶aa.
JDG 15:10 Maʌ̃ne Judad̶ebemarãba ãdjirãa nãwã iwid̶isid̶aa: –¿Cãrẽ cãrẽã dairã ume djõne ze panʌ?– Pilisteorãba panusid̶aa: –Sansoʌ̃da jidad̶e ze panʌa dairãra biẽ́ od̶a bẽrã.–
JDG 15:11 Maʌ̃ carea Judad̶ebemarãra Etam eya ʌra jira b̶ʌd̶aa tres mil wãsid̶aa. Sansoʌ̃ b̶abari uriama jũẽnaped̶a idjía nãwã jarasid̶aa: –Bʌa ¿cãrẽ cãrẽã dadjirãra nẽbʌrad̶e b̶ʌsi? ¿Adua b̶ʌca dadjirãra pilisteorã jʌwaed̶a panʌda?– Sansoʌ̃ba panusia: –Ãdjirãba mʌ̃da biẽ́ oped̶ad̶a bẽrã mʌ̃a ãdjira ara maʌ̃ quĩrãca osia.–
JDG 15:12 Maʌ̃ne Judad̶ebemarãba jarasid̶aa: –Dairãra ze panʌa bʌra pilisteorãa jida diad̶i carea.– Maʌ̃ne Sansoʌ̃ba jarasia: –Naãrã wãrãneba jarad̶adua bãrãba mʌ̃ra bead̶aẽ́da.–
JDG 15:13 Judad̶ebemarãba jarasid̶aa: –Bʌra bead̶aẽ́a. Ab̶abe bʌ jʌwara jʌ̃naped̶a pilisteorãa jida diad̶ia.– Ara maʌ̃da jʌ̃cara djiwid̶i uméba Sansoʌ̃ra jʌ̃naped̶a idji b̶abari uriad̶eba jida edesid̶aa.
JDG 15:14 Ẽjũã Lehi abadad̶e jũẽbʌdad̶e pilisteorãra b̶ʌsrid̶a b̶ʌga duanʌda idjimaa zesid̶aa. Baribʌrʌ Ãcõrẽ Jaured̶eba Sansoʌ̃ra bio juerza baraped̶a idji jʌwa jʌ̃ b̶ad̶a jʌ̃carada tʌcuasia lino nayãna bá wãna quĩrãca.
JDG 15:15 Maʌ̃ne burro beud̶a quid̶atrʌda unuped̶a edasia. Maʌ̃ba pilisteorãda mil quenasia.
JDG 15:16 Quenaped̶a nãwã jarasia: Mʌ̃a burro quid̶atrʌba ãdjira boromea bue nũmʌsia. Burro quid̶atrʌba mʌ̃a ẽberãrãda mil quenasia.
JDG 15:17 Mãwã jaraped̶a Sansoʌ̃ba quid̶atrʌra b̶atabuesia. Mama trʌ̃ b̶ʌsid̶aa Ramat-Lehi.
JDG 15:18 Sansoʌ̃ra bio opichia nũmʌ bẽrã Ãcõrẽa quĩrã djuburiada nãwã iwid̶isia: –Bʌa mʌ̃, bʌ nezocaa ãdjirãra poyabisia. Maʌ̃da ¿mʌ̃ra opichiaba idu beubica? ¿Opichiaba cacua norrab̶ariped̶a mʌ̃ra pilisteorã idu jidabica?–
JDG 15:19 Maʌ̃ne Ãcõrẽba uriad̶eba baidoda ʌ̃taa bogadrʌbisia. Sansoʌ̃ba doped̶a cacua ʌb̶ʌasia. Maʌ̃ baido Lehid̶e ʌ̃taa bogadrʌ b̶ʌra trʌ̃ b̶ʌsid̶aa En-hacore. Maʌ̃ra wad̶i Lehid̶e b̶ʌa.
JDG 15:20 Israelerã pilisteorã jʌwaed̶a panasid̶ad̶e Sansoʌ̃ra veinte poa ãdji ẽdrʌ b̶ʌbari basía.
JDG 16:1 Ewari ab̶a Sansoʌ̃ra pilisteorã puru Gazad̶aa wãsia. Mama wẽrã aud̶uada unuped̶a idji ume cãĩne wãsia.
JDG 16:2 Maʌ̃ne Gazad̶ebemarãba cawasid̶aa Sansoʌ̃ra mama b̶ʌda. Maʌ̃ carea diamasi purura jũrã edad̶aped̶a dji purud̶e ed̶a wãbada caita mĩrũnaped̶a chupea jʌ̃ã panesid̶aa. Ãdjia nãwã crĩchasid̶aa: –Nu diaped̶a idji wãbʌrʌd̶e jidad̶aped̶a bead̶ia.–
JDG 16:3 Baribʌrʌ Sansoʌ̃ra ariquẽtrabe cãĩsia. Piradrʌped̶a dji purud̶e ed̶a wãbadada, dji jĩrũ egorod̶e jou nũmʌ sid̶a ẽũta edasia. Maʌ̃gʌra dji bacuru caru nũmʌ sid̶a jũma idji equiad̶e jira edaped̶a tʌmʌ Hebroʌ̃ puru quĩrãpe b̶ʌ eyad̶aa edesia.
JDG 16:4 Mãwãnacarea Sansoʌ̃ba dewara wẽrãda awuasia. Maʌ̃ wẽrã Dalila abadara Sorec jewed̶ad̶e b̶abadjia.
JDG 16:5 Ewari ab̶a pilisteorã bororãra Dalilamaa wãnaped̶a nãwã jarasid̶aa: –Daiba quĩrĩã panʌa bʌa Sansoʌ̃ra cũrũgaida jaramãrẽã idji juerzara cãrẽneba ze b̶ʌda idjab̶a sãwã idjira poyad̶ida. Mãwã idjira jʌ̃naped̶a dai jʌwaed̶a eropanania. Bʌa mãwã osira daiza bʌ́a parata torroda mil cien diad̶ia.–
JDG 16:6 Maʌ̃ carea Dalilaba Sansoʌ̃a nãwã iwid̶isia: –Mʌ̃ djuburia, jaradua bʌ juerzara ¿cãrẽneba ze b̶ʌ? ¿Bʌra sãwã jʌ̃nida panʌ poya ẽdrʌrãmãrẽã?–
JDG 16:7 Sansoʌ̃ba sewad̶eba panusia: –Siete enedrʌma jʌ̃cara djiwid̶iba mʌ̃da jʌ̃nibʌrʌ, mʌ̃ra juerza neẽ́ b̶eya. Baridua ẽberãca b̶eya.–
JDG 16:8 Maʌ̃ bẽrã pilisteorãba Dalilamaa enedrʌma jʌ̃cara djiwid̶ida siete edesid̶aa. Maʌ̃ba Dalilaba Sansoʌ̃ra jʌ̃sia.
JDG 16:9 Ʌ̃cʌrʌ pilisteorãda idji ded̶e mĩrũ panʌ bẽrã Dalilaba jĩgua jarasia: –¡Sansoʌ̃, pilisteorãba bʌra jidad̶e zebʌdaa!– Ara maʌ̃da Sansoʌ̃ba jʌ̃carara tʌcuasia oveja cara nayãna bá wãna quĩrãca. Maʌ̃ bẽrã pilisteorãba wad̶ibid̶a cawad̶aẽ́ basía idji juerzara cãrẽneba ze b̶ʌda.
JDG 16:10 Mãwãnacarea Dalilaba Sansoʌ̃a jarasia: –¡Bʌa mʌ̃ra cũrũgasia! Bʌa sewada osia. Mʌ̃ quĩrã djuburia, wãrãda jaradua sãwã bʌra jʌ̃nida poya ẽdrʌrãmãrẽã.–
JDG 16:11 Sansoʌ̃ba waya sewad̶eba jarasia: –Mʌ̃ra jʌ̃cara nayãna djiwid̶iba jʌ̃nibʌrʌ juerza neẽ́ b̶eya. Baridua ẽberãca b̶eya.–
JDG 16:12 Ara maʌ̃da Dalilaba jʌ̃cara nayãna djiwid̶i b̶eaba Sansoʌ̃ra jʌ̃sia. Maʌ̃ne pilisteorãda idji ded̶e mĩrũ panʌ bẽrã Dalilaba jĩgua jarasia: –¡Sansoʌ̃, pilisteorãba bʌra jidad̶e zebʌdaa!– Ara maʌ̃da Sansoʌ̃ba jʌ̃cara omoa nayãnara tʌcuasia jʌ̃cara chõda quiru quĩrãca.
JDG 16:13 Mãwãnacarea Dalilaba jarasia: –¡Bʌa mʌ̃ra waya cũrũgasia! Bʌra sewaid̶a b̶ʌa. Mʌ̃́a wãrãda jaradua sãwã bʌra jʌ̃nida poya ẽdrʌrãmãrẽã.– Sansoʌ̃ba waya sewad̶eba jarasia: –Mʌ̃ bud̶a cad̶a siete panʌda wua cabadad̶e wua ume ãbaa caped̶a dji bacurud̶aa bio jʌ̃ nũmʌsira mʌ̃ra juerza neẽ́ b̶eya. [Mʌ̃ra baridua ẽberãca b̶eya.– Ara maʌ̃da Dalilaba Sansoʌ̃ra cãĩbisia. Maʌ̃be idji bud̶a siete cad̶ara wua cabadad̶e wua ume ãbaa casía.]
JDG 16:14 Maʌ̃be bacurud̶aa bio jʌ̃ nũmʌped̶a jĩgua jarasia: –¡Sansoʌ̃, pilisteorãba bʌra jidad̶e zebʌdaa!– Sansoʌ̃ra cãĩ b̶ad̶ada piradrʌped̶a wua cabadara dji bacuru sid̶a idji bud̶aba ẽũta edasia.
JDG 16:15 Mãwãnacarea Dalilaba jarasia: –Bʌa mʌ̃ra quĩrĩã b̶ʌad̶a abaria. Mãwãmĩna mʌ̃́a sewa obaria. B̸arima ũbea mʌ̃ra cũrũgabʌrʌa. Wad̶ibid̶a jaraẽ́ b̶ʌa bʌ juerzara cãrẽneba ze b̶ʌda.–
JDG 16:16 Dalilaba ewariza ara pichia iwid̶ibadjia. Mãwã mĩã sẽ b̶ʌ bẽrã Sansoʌ̃ra sẽped̶a beu quĩrĩã nũmesia.
JDG 16:17 Maʌ̃ carea idji juerzara cãrẽneba ze b̶ʌda wãrãda jarasia: –Mʌ̃ra nazareo bẽrã mʌ̃ bud̶ara tʌd̶acaa. Mʌ̃ papa b̶ited̶aʌba mʌ̃ra Ãcõrẽ itea b̶esia. Mʌ̃ bud̶ada tʌd̶ibʌrʌ mʌ̃ra juerza neẽ́ b̶eya. Baridua ẽberãca b̶eya.–
JDG 16:18 Dalilaba cawasia Sansoʌ̃ba jarad̶ara wãrãda. Maʌ̃ bẽrã pilisteorã bororãa nãwã jarabisia: –Wayacusa zed̶adua. Sansoʌ̃ba idji juerzad̶ebemada mʌ̃́a wãrãda jarasia.– Ara maʌ̃da pilisteorãra Dalilamaa zesid̶aa parata diad̶i carea.
JDG 16:19 Maʌ̃be Sansoʌ̃ boro idji b̶acarad̶e b̶ʌd̶e Dalilaba Sansoʌ̃ra cãĩbisia. Maʌ̃ne ab̶a trʌ̃sia Sansoʌ̃ bud̶a cad̶a siete panʌra tʌmãrẽã. Mãwã Dalilaba Sansoʌ̃ra biẽ́ osia. Juerza bara b̶ad̶ada Sansoʌ̃ra juerza neẽ́ b̶esia.
JDG 16:20 Maʌ̃be Dalilaba jĩgua jarasia: –¡Sansoʌ̃, pilisteorãba bʌra jidad̶e zebʌdaa!– Ara maʌ̃da Sansoʌ̃ra ʌ̃rʌ̃maped̶a ẽdrʌida crĩchasia naẽna ẽdrʌbari bad̶a quĩrãca. Baribʌrʌ adua b̶asia Ãcõrẽra idji ume b̶ad̶ada ãyã wãsida.
JDG 16:21 Maʌ̃be pilisteorãba idjira jidad̶aped̶a idji daura nuẽtad̶aped̶a Gaza purud̶aa edesid̶aa. Mama bronce od̶a carena omoaba jʌ̃naped̶a preso b̶ʌsid̶aa. Maʌ̃ne trigora yud̶e b̶abibadjid̶aa.
JDG 16:22 Baribʌrʌ idji bud̶ara waya ureabʌrʌ basía.
JDG 16:23 Sansoʌ̃ra preso jidaped̶ad̶a bẽrã pilisteorã bororãda dji jʌresid̶aa ãdji ãcõrẽ Dagoʌ̃a ne babue diacuad̶i carea idjab̶a b̶ʌsrid̶a od̶i carea. Mãwã o panʌne nãwã trʌ̃ãsid̶aa: Dadji ãcõrẽ Dagoʌ̃ba dadjía dji quĩrũ Sansoʌ̃ra poyabisia.
JDG 16:24 Puruba Sansoʌ̃ unusid̶ad̶e ãdjirã bid̶a ãdji ãcõrẽ Dagoʌ̃a nãwã trʌ̃ãsid̶aa: Dadji ãcõrẽ Dagoʌ̃ba dadjía dji quĩrũ Sansoʌ̃ra poyabisia. Dadji néu ãrĩbarira, dadji ẽberãrã beabarira poyabisia.
JDG 16:25 Ãdjirãra bio b̶ʌsrid̶a duanʌ bẽrã Sansoʌ̃ carea ipid̶a quĩrĩã panasid̶aa. Maʌ̃ bẽrã iwid̶isid̶aa Sansoʌ̃ enenamãrẽã. Ara maʌ̃da preso b̶ʌbada ded̶eba enenaped̶a idji carea bio ipid̶asid̶aa. Maʌ̃ne ãdji ãcõrẽ Dagoʌ̃ de droma de jĩrũ umé panʌ ẽsi nũmʌsid̶aa.
JDG 16:26 Cũdraba Sansoʌ̃ra jʌwad̶e erreb̶ari edebadjia. Maʌ̃ne Sansoʌ̃ba cũdraa nãwã jarasia: –Mʌ̃ra de jĩrũ caita ededua. Maʌ̃naa chũ nũme quĩrĩã b̶ʌa.– Ara maʌ̃da cũdraba idjira de jĩrũ caita edesia.
JDG 16:27 Maʌ̃ ded̶e pilisteorã bororãda jũma panasid̶aa. Umaquĩrãba, wẽrãrã bid̶a dera bira nũmasia. Maʌ̃ awara dejã ʌ̃tʌara b̶ʌd̶e pilisteorãra tres mil panasid̶aa. Ãdjirã bid̶a Sansoʌ̃ acʌ panʌne ipid̶a panasid̶aa.
JDG 16:28 Maʌ̃ne Sansoʌ̃ba Ãcõrẽa nãwã iwid̶isia: –Mʌ̃ Boro Ãcõrẽ, mʌ̃ djuburia mʌ̃a iwid̶i b̶ʌra ũrĩdua. Waya b̶arima ab̶a mʌ̃ra juerza bara b̶ʌdua mʌ̃a pilisteorã quenai carea mʌ̃ daura nuẽtaped̶ad̶a bẽrã.–
JDG 16:29 Maʌ̃be idji jʌwaba tã jʌrʌsia dji ẽsibema de jĩrũ umé panʌda. Maʌ̃ de jĩrũba dji de borora eronũmasia. Maʌ̃ne idji jʌwaba de jĩrũra umena tãped̶a nãwã b̶iasia: –¡Mʌ̃ra pilisteorã ume beuya!– Maʌ̃be jũma idji juerzaba chãb̶aribʌrʌd̶e pilisteorã ãcõrẽ Dagoʌ̃ de dromara ãdji bororã ʌ̃rʌ̃, dewararã ʌ̃rʌ̃ bid̶a tod̶ogozoasia. Sansoʌ̃ sid̶a beusia. Mãwã idji beusi ewarid̶e Sansoʌ̃ba pilisteorãra aud̶uara quenasia idji zocai b̶asid̶e quenana cãyãbara.
JDG 16:31 Mãwãnacarea idji djabarãba, jũma idji zeza ẽberãrã bid̶a idjira edad̶e wãsid̶aa. Maʌ̃be jẽda eded̶aped̶a tʌb̶arisid̶aa idji zeza Manoa tʌb̶ariped̶ad̶a uriad̶e Zora puru idjab̶a Estaol puru ẽsi. Sansoʌ̃ra veinte poa israelerã ẽdrʌ b̶ʌbari basía.
1SA 1:1 Ẽberãda b̶asia Elcana abadada. Elcanara Jerohaʌ̃ warra basía. Jerohaʌ̃ra Elihú warra basía. Elihúra Tohu warra basía. Tohura Zup warra basía. Zup ẽberãrãra Epraiʌ̃neba yõped̶ad̶arã basía. Maʌ̃ Elcanara Ramá purud̶e Epraiʌ̃ ẽjũã eyaid̶a b̶ʌd̶e b̶abadjia.
1SA 1:2 Elcanaba quimada umé erob̶asia. Ab̶a Ana abadjid̶aa. Dewarabemara Penina abadjid̶aa. Peninaba warrarãda erob̶asia baribʌrʌ Anara warra unuca basía.
1SA 1:3 Poaza Elcanara idji purud̶eba Silod̶aa wãbadjia jũma poya b̶ʌ Ãcõrẽa bia bed̶eai carea idjab̶a animarã babue diai carea. Maʌ̃ ewarid̶e Elida, idji warrarã Opnida idjab̶a Pinéda Ãcõrẽ sacerdoterã basía.
1SA 1:4 Elcanaba Ãcõrẽa animarã draga babue diabʌrʌza nedjarada idji quima Peninaa, idji warrarãa bid̶a diabadjia.
1SA 1:5 Baribʌrʌ idji quima Anaa nedjara dji biara b̶ʌda diabadjia. Ãcõrẽba Anara warra unubicamĩna Elcanaba idjira bio quĩrĩã b̶asia.
1SA 1:6 Ãcõrẽba Anara warra unubica bad̶a bẽrã Peninaba idjira baridua mĩã sẽbadjia sopua b̶amãrẽã.
1SA 1:7 Poaza Ãcõrẽ ded̶aa wãbʌdad̶e Peninaba Anara mĩã sẽbadjia. Maʌ̃ carea Anara jĩã b̶ʌba ne coca basía.
1SA 1:8 Baribʌrʌ dji quima Elcanaba jarabadjia: –Ana, ¿cãrẽ cãrẽã jĩã b̶ʌ? ¿Cãrẽã bʌra jãwã ne coẽ́ b̶abari? ¿Cãrẽã sopua b̶ʌ? ¿Bʌmaarã mʌ̃ quĩrĩãra biara b̶ʌẽ́ca die warrarã erob̶ai cãyãbara?–
1SA 1:9 Ewari ab̶a Silod̶e ne coped̶ad̶acarea Anara piradrʌped̶a Ãcõrẽ ded̶aa wãsia. Maʌ̃ne sacerdote Elida dji ed̶a wãbada caita chũmasia.
1SA 1:10 Mama Anara bio sopuaba jĩã b̶ʌda Ãcõrẽa bed̶ea b̶asia.
1SA 1:11 Idjia wãrãneba nãwã jarasia: –Ne jũma poya b̶ʌ Ãcõrẽ, mʌ̃ sopua carea bʌa mʌ̃da quĩrã djuburiaibʌrʌ mʌ̃́a warrada diadua. Mãwã diasira mʌ̃a maʌ̃ warrara bʌ́a diaya idji zocai b̶ʌmisa bʌa quĩrĩã b̶ʌda o b̶amãrẽã. Maʌ̃ne idji bud̶ara tʌca baya.–
1SA 1:12 Anara dãrã Ãcõrẽa bed̶ea djuburiasia. Chupea bed̶ea b̶asia, jĩgua bed̶eaẽ́ b̶asia. Maʌ̃ne Eliba idji i doudowa b̶ʌda unu b̶asia. Baribʌrʌ idjia bed̶ea b̶ʌra ũrĩẽ́ bẽrã Eliba crĩchasia idjira beu chũmʌda.
1SA 1:14 Maʌ̃ bẽrã Eliba jarasia: –¿Ab̶a sãʌ̃be bʌra jãwã beu chũmai? ¡Waa itua dorãdua!–
1SA 1:15 Anaba jarasia: –Mʌ̃ra beu b̶ʌẽ́a. Uva b̶a aseada, ni dewara itua sid̶a doẽ́ b̶ʌa. Ãtebʌrʌ bio sopua b̶ʌ bẽrã sod̶eba Ãcõrẽa quĩrã djuburiada iwid̶i b̶asia.
1SA 1:16 Crĩcharãdua mʌ̃ra wẽrã cadjiruada. Bio sopua b̶ʌ bẽrã Ãcõrẽa mãwã iwid̶i b̶asia.–
1SA 1:17 Maʌ̃ne Eliba jarasia: –Mãẽteara necai wãdua. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa dadji israelerã Ãcõrẽba bʌa iwid̶id̶ara diaida.–
1SA 1:18 Anaba jarasia: –Bia b̶ʌa.– Mãwãped̶a Anara jẽda idji ẽberãrã panʌmaa wãsia. Jũẽped̶a ne cosia. Waa sopuaẽ́ basía.
1SA 1:19 Nurẽma diaped̶ed̶a Ãcõrẽa bia bed̶ead̶aped̶a Ramánaa ãdji ded̶aa wãsid̶aa. Elcanara idji quima Ana ume cãĩsia. Maʌ̃ne Ãcõrẽba Anara carebasia.
1SA 1:20 Mãwã Anara b̶iogoa b̶esia. Idji warra toi ewari jũẽsid̶e umaquĩrã warrada tosia. Maʌ̃ne jarasia: “Mʌ̃a Ãcõrẽa idjida iwid̶isia.” Mãwã dji warrara trʌ̃ b̶ʌsia Samuel.
1SA 1:21 Mãwãnacarea Elcanaba poaza obari quĩrãca jũma idji ẽberãrã ume Silod̶aa wãsia Ãcõrẽa animarã babue diai carea idjab̶a Ãcõrẽa diayad̶a ad̶ara jũma diai carea.
1SA 1:22 Baribʌrʌ Anara wãẽ́ basía. Idji quimaa nãwã jarasia: –Mʌ̃ra wãẽ́a ab̶a mʌ̃ warra ju amabʌrʌd̶aa. Ju amasira mʌ̃a idjira Ãcõrẽ quĩrãpita b̶ʌd̶e wãya. Maʌ̃be idjira mama b̶eya.–
1SA 1:23 Maʌ̃ carea dji quima Elcanaba jarasia: –Bʌa o quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca odua. B̸edua ab̶a bʌ warra ju amabʌrʌd̶aa. Ãcõrẽba bʌra carebaya bʌa oi jarad̶ara omãrẽã.– Maʌ̃ bẽrã Anara wãẽ́ basía ab̶a dji warra ju amabʌrʌd̶aa.
1SA 1:24 Warra ju amanacarea wad̶i caibe quirud̶e Anaba idjira Silod̶e Ãcõrẽ ded̶aa edesia. Maʌ̃ne paca zaque poa ũbea b̶ʌda, harinada veintidos libra, idjab̶a animarã e od̶ad̶e uva b̶ada tʌ edesia.
1SA 1:25 Paca zaque Ãcõrẽa babue diad̶aped̶a dji warra zaquera Elimaa edesia.
1SA 1:26 Maʌ̃ne Anaba Elia jarasia: –Mʌ̃ boro, ¿bʌa quĩrãneba b̶ʌca wẽrã nama bʌ caita Ãcõrẽa bed̶ea b̶ad̶ara? Wãrãneba jaraya: mʌ̃ra maʌ̃ wẽrãa.
1SA 1:27 Mʌ̃a Ãcõrẽa warrada iwid̶i b̶asia. Maʌ̃be mʌ̃a iwid̶id̶a quĩrãca idjia naʌ̃ warrada mʌ̃́a diasia.
1SA 1:28 Maʌ̃ carea mʌ̃ warrada Ãcõrẽa diad̶e ze b̶ʌa. Idji zocai b̶ʌmisa Ãcõrẽ itea b̶aya.– Maʌ̃ne Ãcõrẽa bia bed̶easia.
1SA 2:1 Maʌ̃be Anaba Ãcõrẽa nãwã bed̶easia: Ãcõrẽ, bʌ carea mʌ̃ra sod̶eba wãrãda b̶ʌsrid̶a b̶ʌa. Bʌabʌrʌ mʌ̃́a ʌb̶ʌada dia b̶ʌa. Mʌ̃ dji quĩrũ quĩrãpita ipid̶aya bʌa mʌ̃ra ẽdrʌ b̶ʌd̶a bẽrã. Wãrãda mʌ̃ra bio b̶ʌsrid̶a b̶ʌa.
1SA 2:2 Ãcõrẽ, ni ab̶aʌda bʌ quĩrãca neẽ́a. Dai Ãcõrẽ, ni ab̶aʌba daira poya wagacaa bʌa wagabari quĩrãca. Dewara ãcõrẽda bʌ quĩrãca neẽ́a.
1SA 2:3 Ãcõrẽba ne jũmada cawa b̶ʌa. Idjiabʌrʌ dadjia o panʌra cawa obaria. Maʌ̃ bẽrã ni ab̶aʌda dji droma quĩrãca bed̶eaiẽ́ b̶ʌa. Ni maãrĩ bid̶a mãwã bed̶eaiẽ́ b̶ʌa.
1SA 2:4 Idjiabʌrʌ ẽberã mẽsrã b̶eara poyabaria baribʌrʌ dji ʌb̶ʌaẽ́ qued̶eaa ʌb̶ʌada diabaria.
1SA 2:5 Ne bara b̶ead̶ara id̶ira ne cod̶i carea djãrã itea traja panʌa, baribʌrʌ ne neẽ́ b̶ead̶aba id̶ira ad̶uba eropanʌa. Wẽrã warra toca bad̶aba warrarãda siete tosia. Baribʌrʌ warra zocãrã tod̶aba waa warra toẽ́a.
1SA 2:6 Ãcõrẽbʌrʌ zocai b̶aira, beui sid̶a diabaria. Idjia ẽberãra beud̶arã panabadama b̶ʌbaria idjab̶a ʌ̃rẽbabibaria.
1SA 2:7 Ãcõrẽbʌrʌ ne neẽ́ b̶eada, ne bara b̶ea sid̶a b̶ʌbaria. Dji droma b̶eara ed̶aara b̶ʌbaria idjab̶a dji ed̶aara b̶eada dji dromada b̶ʌbaria.
1SA 2:8 Ãcõrẽba naʌ̃ ẽjũãra od̶a bẽrã idjidrʌ djibaria. Idjid̶eba ne jũmada b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã ne neẽ́ quirura dji dromada poya b̶ʌya. Ne b̶atabuebadama b̶abarira dji bororã ded̶e dji dromada poya b̶ʌya.
1SA 2:9 Ãcõrẽba idji ĩjã b̶eara wagabaria baribʌrʌ dji cadjiruarãda beud̶arã panabadama pãĩmane b̶ʌbaria. Ni ab̶aʌba ara idji ʌb̶ʌad̶eba poyacaa.
1SA 2:10 Ãcõrẽba idji dji quĩrũra jũma poyaya. Bajãneba baa b̶aebʌrʌ quĩrãca ãdjirãra bio cawa oya. Ãcõrẽba jũma naʌ̃ ẽjũãne b̶eara cawa oya. Idjia b̶ʌd̶a boroa ʌb̶ʌada diaya. Idjia edad̶a borora dji dromaara b̶ʌya.
1SA 2:11 Mãwãnacarea Elcanara Ramá purud̶aa jẽda wãsia. Baribʌrʌ idji warra zaquera sacerdote Eli ume b̶esia Ãcõrẽ ded̶e carebamãrẽã.
1SA 2:12 Eli warrarãra dji cadjiruarã basía. Ãcõrẽda wayad̶aca basía.
1SA 2:13 Sacerdoterãba od̶ida panʌ quĩrãca od̶aca basía. Ãtebʌrʌ nãwã obadjid̶aa: ab̶aʌba Ãcõrẽa animarã dragada babue diabiped̶a dji djara dju b̶ʌd̶e sacerdote nezocaba mĩãsu quid̶a ũbea erob̶ʌra enebadjia.
1SA 2:14 Maʌ̃ba nedjara dju nũmʌra suped̶a idjia jira edad̶ara edebadjia sacerdoteba comãrẽã. Israelerãba Silod̶e Ãcõrẽa animarã draga babue diabʌdaza mãwã obadjid̶aa.
1SA 2:15 Maʌ̃ awara dji draga babue diai naẽna sacerdote nezocara zeped̶a dji draga babue diabi b̶ʌ́a nãwã jarabadjia: –Ne djarara diadua sacerdoteba bá comãrẽã. Idjia nedjara djud̶ada quĩrĩãẽ́a, ãtebʌrʌ dji õgoada quĩrĩã b̶ʌa.–
1SA 2:16 Maʌ̃ne ẽberãba dji dragada naãrã babue diad̶ida panʌana aibʌrʌ, dji nezocaba panubadjia: –Mãwãẽ́a. Ara nawena diadua. Mãwãẽ́bʌrʌ mʌ̃a jãrĩ edaya.–
1SA 2:17 Mãwã Eli warrarãba cadjirua o panʌra Ãcõrẽ quĩrãpita bio biẽ́ b̶asia. Israelerãba animarã Ãcõrẽa babue diabadara ãdjia siriẽ́ unubadjid̶aa.
1SA 2:18 Mãwã panʌne Samuelba Ãcõrẽ ded̶e careba b̶abadjia. Idjia sacerdote djio lino wua od̶ara jʌ̃badjia.
1SA 2:19 Poaza dji papaba idjia cacuad̶e jʌ̃mãrẽã obadjia. Maʌ̃ra diad̶e wãbadjia dji quima ume poaza animarã babue diad̶e wãbʌdad̶e.
1SA 2:20 Maʌ̃ne Eliba Elcanara dji quima sid̶a nãwã bia jara b̶ʌbadjia: –Elcana, Ãcõrẽba bʌ́a dewara warrarãda bʌ quima Ana ume unubiya idjia warra naãrã iwid̶id̶ada Ãcõrẽa diad̶a bẽrã.– Mãwãnacarea Elcanara idji quima ume jẽda diguid̶aa wãbadjid̶aa.
1SA 2:21 Maʌ̃be Ãcõrẽba Anara carebabadjia. Mãwã Anaba umaquĩrã warrada ũbea idjab̶a wẽrãcaurãda umé tosia. Maʌ̃misa Samuelera Ãcõrẽ quĩrãpita b̶ʌda warisia.
1SA 2:22 Maʌ̃ ewarid̶e Elira bio drõãda b̶asia. Idjia ũrĩsia idji warrarãba israelerãra biẽ́ o panʌda. [Maʌ̃ awara ũrĩsia ãdjirãra wẽrãrã Ãcõrẽ wua ded̶e ed̶a wãbadama ne obadarã ume mĩã comʌa panabadada.]
1SA 2:23 Maʌ̃ carea idji warrarãa nãwã jarasia: –Mʌ̃ warrarã, bãrãba cadjirua o panʌra jũmarãba jara panʌa. Wãrãda Ãcõrẽ puruba jara b̶ʌra bio cadjirua b̶ʌa. ¿Cãrẽ cãrẽã mãwã o panʌ?
1SA 2:25 Ab̶aʌba djãrãda biẽ́ oibʌrʌ, Ãcõrẽba maʌ̃ ẽberãra poya carebaya dewarabema ume bia b̶emãrẽã. Baribʌrʌ ab̶aʌba Ãcõrẽda biẽ́ oibʌrʌ ¿caiba idjira carebai?– Mãwãmĩna Eli warrarãba ãdji zezaba jarad̶ara ĩjãnaẽ́ basía. Ãcõrẽba ãdjira mãwã erob̶asia beud̶ida quĩrĩãna bẽrã.
1SA 2:26 Maʌ̃misa Samuelera wari b̶asia. Ãcõrẽba, ẽberãrã bid̶a idjira bia unusid̶aa.
1SA 2:27 Maʌ̃ ewarid̶e Ãcõrẽneba bed̶eabarida ab̶a Elimaa zeped̶a nãwã jarasia: –Ãcõrẽba nãwã jara b̶ʌa: “Bãrã drõã naẽnabemarã Egiptod̶ebema boro jʌwaed̶a panasid̶ad̶e mʌ̃a ãdjirãa ara mʌ̃nebemada ebud̶a cawabisia.
1SA 2:28 Maʌ̃ne mʌ̃a jũma israelerãnebemada Aaroʌ̃drʌ idjab̶a bãrã, idjid̶eba yõbʌdarã sid̶a edasia mʌ̃ sacerdoterãda b̶ead̶amãrẽã. Mãwã bãrãba animarãda mʌ̃́a babue diabadaa, incienso querada bá diabadaa, idjab̶a mʌ̃ quĩrãpita sacerdote djiora jʌ̃badaa. Maʌ̃ awara mʌ̃a bãrã drõã naẽnabemarãa jarasia israelerãba animarã draga mʌ̃́a babue diabʌdad̶e bãrã sacerdoterãba dji djarad̶ebemada edad̶ida panʌda cod̶i carea.
1SA 2:29 ¿Bãrãba cãrẽ cãrẽã mʌ̃a animarã babue diabi jarad̶ara, dewara diabi jarad̶a sid̶a siriẽ́ unubada? ¿Cãrẽ cãrẽã bʌ warrarãra mʌ̃ cãyãbara biara quĩrĩã b̶ʌ? Mʌ̃ puru israelerãba animarã draga babue diabʌdad̶e dji biara b̶ʌ nedjara co panʌneba bʌ warrarãra boreguea panʌa.”
1SA 2:30 Dadji israelerã Ãcõrẽba naẽna jarasia bʌ ded̶ebemarãra, jũma bʌ ẽberãrã sid̶a ewariza idji sacerdoterãda b̶ead̶ida. Baribʌrʌ id̶ira nãwã jara b̶ʌa: “Mʌ̃a bãrãra waa mʌ̃ sacerdoterã idu babiẽ́a. Ãtebʌrʌ mʌ̃ bia jara panʌda mʌ̃a bia b̶ʌya idjab̶a mʌ̃ igara panʌra mʌ̃a biẽ́ b̶ʌya.
1SA 2:31 Mʌ̃a bãrã cawa oi ewarira jũẽbʌrʌa. Maʌ̃ne bʌ ded̶ebema drõãẽ́ b̶eara, bʌ ẽberãrã drõãẽ́ b̶ea sid̶a mʌ̃a jũma quinibiya. Ni ab̶aʌda waraga beud̶aẽ́a.
1SA 2:32 Maʌ̃ ewarid̶e mʌ̃a israelerãra bia o b̶aya baribʌrʌ bʌ ẽberãrãnebema ni ab̶aʌda waraga beud̶aẽ́a. Maʌ̃ bẽrã ewariza bãrãra sobiẽ́ panania idjab̶a sopua panania.
1SA 2:33 Mʌ̃a bʌ ẽberãrãnebemada ab̶a idu sacerdote babiya. Mãwãmĩna idjira sobiẽ́ b̶aya idjab̶a sopua b̶aya. Maʌ̃ne waabema bʌd̶eba yõbʌdarãra drõã b̶ad̶aẽ́ne beud̶ia.
1SA 2:34 Naʌ̃gʌba cawabiya mʌ̃a jarad̶ara wãrãda mãwãida: bʌ warrarã Opnira, Piné sid̶a ab̶ari ewarid̶e beud̶ia.
1SA 2:35 Mãwãnacarea mʌ̃a dewarada b̶ʌya mʌ̃ sacerdote bamãrẽã. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca idjia jũma arid̶e o b̶aya. Idjid̶eba yõbʌdarãda mʌ̃a b̶ʌya ewariza mʌ̃ sacerdoterãda b̶ead̶amãrẽã. Mʌ̃a israelerã boro b̶ʌi ewarid̶eba ʌ̃taa ãdjira ewariza mãwã b̶ead̶ia.
1SA 2:36 Maʌ̃ ewarid̶e bʌ ẽberãrãnebema wad̶i zocai b̶eara ãdji quĩrãpita zed̶aped̶a quĩrã djuburiada iwid̶id̶ia paratada, cod̶i sid̶a maãrĩ diad̶amãrẽã. Maʌ̃ awara ne cod̶i carea iwid̶id̶ia sacerdoterã nezocarãda b̶ʌd̶amãrẽã.”–
1SA 3:1 Cũdra Samuelba Ãcõrẽ quĩrãpita Elira carebabadjia. Maʌ̃ ewarid̶e Ãcõrẽra ẽberãrã ume ara cadrʌa bed̶eaca basía. Mãcua cãĩmocara quĩrãca ne unubica basía.
1SA 3:2 Elira dau towa b̶ʌ bẽrã bia unuca basía. Ewari ab̶a idji cʌd̶ad̶e cãĩ b̶asia.
1SA 3:3 Maʌ̃ne Samuelera Ãcõrẽ wua ded̶e cãĩ b̶asia. Mama Ãcõrẽ baurudeda b̶asia idjab̶a ĩbĩrãra wad̶i urua nũmasia.
1SA 3:4 Mãwã b̶ʌd̶e Ãcõrẽba Samuelera trʌ̃ jarasia: –¡Samuel!– Samuelba panusia: –Nama b̶ʌa.–
1SA 3:5 Ara maʌ̃da Eli cãĩ b̶ʌmaa pira wãped̶a nãwã jarasia: –Nama b̶ʌa. ¿Cãrẽ cãrẽã trʌ̃ b̶ʌ?– Eliba panusia: –Bʌra trʌ̃ẽ́ b̶ʌa. Cãĩne wãdua.– Samuelera jẽda wãped̶a idji cʌd̶ad̶e tab̶esia.
1SA 3:6 Maʌ̃ne Ãcõrẽba idjira waya trʌ̃ jarasia: –¡Samuel!– Ara maʌ̃da Samuelera piradrʌped̶a Eli b̶ʌmaa wãsia. Maʌ̃ne jarasia: –Nama b̶ʌa. ¿Cãrẽ cãrẽã trʌ̃ b̶ʌ?– Eliba panusia: –Warra, bʌra trʌ̃ẽ́ b̶ʌa. Cãĩne wãdua.–
1SA 3:7 Samuelba Ãcõrẽ sãwã bed̶eabarida adua b̶asia Ãcõrẽra wad̶i idji ume bed̶eaca bad̶a bẽrã.
1SA 3:8 Maʌ̃be Ãcõrẽba waya Samuelera trʌ̃ jarasia. Ara maʌ̃da Samuelera piradrʌped̶a Elimaa wãsia. Maʌ̃ne jarasia: –¿Cãrẽ cãrẽã trʌ̃ b̶ʌ?– Maʌ̃nebʌrʌ Eliba cawasia Ãcõrẽbʌrʌ Samuelera trʌ̃ jara b̶ʌda.
1SA 3:9 Maʌ̃ bẽrã idjia Samuelea jarasia: –Cãĩne wãdua. Baribʌrʌ Ãcõrẽba bʌra waya trʌ̃ jaraibʌrʌ idjía nãwã panudua: “Bed̶eadua mʌ̃ Boro, mʌ̃a ũrĩ b̶ʌa.”– Maʌ̃ bẽrã Samuelera jẽda wãped̶a idji cʌd̶ad̶e tab̶esia.
1SA 3:10 Maʌ̃ne Ãcõrẽra wayacusa zeped̶a Samuelera trʌ̃ jarasia naẽna od̶a quĩrãca: –¡Samuel! ¡Samuel!– Samuelba panusia: –Bed̶eadua mʌ̃ Boro, mʌ̃a ũrĩ b̶ʌa.–
1SA 3:11 Ãcõrẽba jarasia: –Dãrãẽ́ne mʌ̃a bãrã israelerãra ʌ̃cʌrʌ bio cawa oya. Maʌ̃ ũrĩbʌdara bio dauperad̶ia.
1SA 3:12 Maʌ̃ ewarid̶e mʌ̃a Eli, idji ẽberãrã sid̶a cawa oi jarad̶ara jũma oya.
1SA 3:13 Idji warrarãba mʌ̃ quĩrãpita cadjirua obadara bio cawa b̶ʌmĩna idu obi b̶ʌa. Maʌ̃ carea mʌ̃a jarasia idji ẽberãrãra ewariza cawa o b̶aida.
1SA 3:14 Mʌ̃a wãrãneba Eli ẽberãrãa jarasia ãdjia cadjirua obadara ni maãrĩ bid̶a quĩrãdoaẽ́da. Animarãra mʌ̃́a babue diacuabʌda sid̶a wad̶ibid̶a mʌ̃a quĩrãdoaẽ́a. Ne diabʌda sid̶a mʌ̃a quĩrãdoaẽ́a.–
1SA 3:15 Ãcõrẽ bed̶ead̶acarea Samuelera idji cʌd̶ad̶e cãĩ b̶esia. Diaped̶a ʌ̃rʌ̃maped̶a Ãcõrẽ ded̶e ed̶a wãbadara ewa nũmʌsia. Baribʌrʌ Samuelba cãĩmocara quĩrãca ũrĩnada Elia jara quĩrĩãẽ́ basía. Waya b̶asia mãwã jaraida.
1SA 3:16 Baribʌrʌ Eliba Samuelera trʌ̃sia: –¡Warra, Samuel!– Samuelba panusia: –Nama b̶ʌa.–
1SA 3:17 Maʌ̃ne Eliba iwid̶isia: –¿Ãcõrẽba bʌ́a cãrẽda jarasi? Idjia jarad̶ara ni maãrĩ bid̶a mẽrãrãdua. ¡Ãcõrẽba bʌra bio cawa oya idjia jarad̶ada mʌ̃́a jũma jaraẽ́bʌrʌ!–
1SA 3:18 Maʌ̃ carea Samuelba Elia jũma jarasia. Ni maãrĩ bid̶a mẽrãẽ́ basía. Maʌ̃ne Eliba sopuaba nãwã jarasia: –Idjidrʌ Ãcõrẽ bẽrã idjia quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca oida b̶ʌa.–
1SA 3:19 Samuel waribʌrʌd̶e Ãcõrẽra idji ume b̶asia. Idjia Samueld̶eba jarad̶ara jũma obadjia.
1SA 3:20 Maʌ̃ bẽrã jũma israelerãba Daʌ̃ eyad̶eba ab̶a Beersebá jewed̶ad̶aa cawasid̶aa Samuelera wãrãda Ãcõrẽneba bed̶eabarida.
1SA 3:21 Maʌ̃ ewarid̶e Ãcõrẽra Silod̶e Samuelma odjaped̶a idji bed̶eara cawabibadjia.
1SA 4:1 Maʌ̃ra Samuelba jũma israelerãa jarabadjia. Maʌ̃ ewarid̶e pilisteorãra israelerã ume djõni carea Apec purud̶e ãbaa dji jʌresid̶aa. Maʌ̃ bẽrã israelerãra ãdjirãmaa djõne wãnaped̶a Ebenezer caita duanesid̶aa.
1SA 4:2 Djõsid̶ad̶e pilisteorãba israelerãra mil quĩmãrẽ quenanaped̶a poyasid̶aa.
1SA 4:3 Israeld̶ebema sordaorã jẽda zebʌda unusid̶ad̶e dji bororãba ãdjiza iwid̶isid̶aa: –¿Cãrẽ cãrẽã id̶i Ãcõrẽba pilisteorãa idu poyabisi? Ãcõrẽ baurudera Silod̶e edad̶e wãna dadjirã tãẽna b̶amãrẽã. Mãwã Ãcõrẽba dadjirãra dji quĩrũ jʌwaed̶abemada ẽdrʌ b̶ʌya.–
1SA 4:4 Maʌ̃ carea sordaorãba ʌ̃cʌrʌ Silod̶aa diabuesid̶aa Ãcõrẽ baurude enenamãrẽã. Maʌ̃ baurude ʌ̃rʌ̃ Ãcõrẽ jũma poya b̶ʌra bajãnebema nezocarã zaca i bara panʌ ẽsi b̶abadjia. Eli warrarã Opnira, Piné sid̶a Ãcõrẽ baurude enebʌdarã ume zesid̶aa.
1SA 4:5 Ãcõrẽ baurude israelerã sordaorã duanʌma jũẽbisid̶ad̶e jũmarãda b̶ʌsrid̶a jĩgua b̶iasid̶aa. Maʌ̃ba egorora uresia.
1SA 4:6 Maʌ̃ b̶ʌga duanʌra pilisteorãba ũrĩnaped̶a ãdjiza iwid̶isid̶aa: –¿Cãrẽ cãrẽã hebreorãra jãcua b̶ʌga duanʌ?– Maʌ̃ne cawasid̶aa Ãcõrẽ baurudera israelerã duanʌmaa enesid̶ada.
1SA 4:7 Maʌ̃ carea bio ne waya panʌneba jarasid̶aa: –¡Ãdji Ãcõrẽra ãdjirã duanʌma jũẽsia! ¡Ay, dadjirãra mĩã djuburi panʌa! Wad̶ibid̶a ni ab̶aʌba ãdji ãcõrẽra dadjirã ume djõne enenaca basía.
1SA 4:8 ¡Ay, dadjirãra mĩã djuburi panʌa! ¿Caiba dadjirãra jãʌ̃ ãcõrẽ ʌb̶ʌa b̶ea jʌwaed̶abemada ẽdrʌ b̶ʌi? Ara maʌ̃ ãcõrẽ b̶eaba egiptorãra ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e ne quĩrãtanoaneba quinibisid̶aa.
1SA 4:9 Maʌ̃ carea ¡dadjirãra sozarra b̶ead̶adrʌ! ¡Mẽsrã djõnadrʌ hebreorã jʌwaed̶a b̶aed̶a amaaba, ãdjirãra dadjirã jʌwaed̶a panana quĩrãca!–
1SA 4:10 Maʌ̃be pilisteorãra waya djõne wãnaped̶a israelerãra poyasid̶aa. Mãwã poyabʌda carea israelerãra ãdji ded̶aa mĩrũ wãbʌrʌsid̶aa. Pilisteorãba zocãrã quenasid̶aa. Israeld̶ebema sordaorã jĩrũba djõne wãbadara treinta mil quenasid̶aa.
1SA 4:11 Maʌ̃be pilisteorãba Ãcõrẽ baurudera edasid̶aa. Maʌ̃ awara Eli warrarã Opnira, Piné sid̶a beasid̶aa.
1SA 4:12 Benjamiʌ̃neba yõnada ab̶a ãdji djõ duanʌmaʌba pira wãped̶a ab̶ari ewarid̶e Silod̶e jũẽne wãsia. Sopuaba idjia cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌra jũma cõãcuaped̶a egoro sid̶a idji boro ʌ̃rʌ̃ cua erob̶asia.
1SA 4:13 Maʌ̃ne Elira idji bugued̶e óare chũmasia quĩrãcuita b̶ai carea. Idjira 98 poa b̶ʌ bẽrã dau towa b̶asia. Baribʌrʌ Ãcõrẽ baurude carea jũmawãyã crĩcha b̶ʌ bẽrã mãwã quĩrãcuita b̶asia. Maʌ̃ne dji ẽberã mĩrũ wãnara purud̶e jũẽped̶a israelerã sordaorã sãwãped̶ad̶ada jũma nẽbʌrʌsia. Maʌ̃ ũrĩnaped̶a sopuaba purura b̶ʌga duanesia. Mãwã b̶ʌga duanʌ ũrĩbʌrʌd̶e Eliba iwid̶isia: –¿Cãrẽ cãrẽã ẽberãrãra jãcua b̶ʌga duanʌ?– Maʌ̃ne dji ẽberã mĩrũ wãnaba israelerã sordaorã sãwãped̶ad̶ada Elia jarad̶e wãsia.
1SA 4:16 Idjia Elia nãwã jarasia: –Dadji israelerã djõ duanʌmaʌba mʌ̃ra mĩrũ zesia.– Eliba iwid̶isia: –Warra ¿sãwãsi?–
1SA 4:17 Dji jarad̶e zed̶a ẽberãba nãwã panusia: –Pilisteorãba poyabʌda carea dadji israelerãra mĩrũsid̶aa. Ãdjirãba zocãrã quenasid̶aa. Bʌ warrarã Opnira, Piné sid̶a beasid̶aa. Maʌ̃ awara Ãcõrẽ baurudera pilisteorãba edasid̶aa.–
1SA 4:18 Ãcõrẽ bauruded̶ebema ũrĩbʌrʌd̶e Elira purud̶e ed̶a wãbada orrocawa jẽdaa b̶aesia. Idjira drõãda b̶ʌ bẽrã idjab̶a bio boreguea b̶ʌ bẽrã, b̶aebʌrʌd̶e idji ʌ̃rʌ̃mʌsira b̶ʌaped̶a beusia. Elira cuarenta poa israelerã ẽdrʌ b̶ʌbari basía.
1SA 4:19 Maʌ̃ ewarid̶e Eli ãĩguda b̶iogoa b̶asia, warra toi carea b̶asia. Idjira Piné quima basía. Maʌ̃ne idjia ũrĩsia pilisteorãba Ãcõrẽ baurudera edasid̶ada, idji quimara beasid̶ada, idjab̶a dji zãwãrẽ sid̶a jaid̶asida. Maʌ̃ ũrĩbʌrʌba cawaẽ́ne warra puaped̶a tosia. Baribʌrʌ warra puara droaẽ́ basía.
1SA 4:20 Beubʌrʌd̶e idji carebabʌda wẽrãrãba idjía nãwã jarasid̶aa: –Necai b̶adua. Bʌa umaquĩrã warrada tosia.– Mãwã jaraped̶ad̶amĩna idjira quĩrã cawaẽ́ nũmʌ bẽrã ni cãrẽ sid̶a panuẽ́ basía.
1SA 4:21 Ãtebʌrʌ nãwã jarasia: –Ãcõrẽra dadji israelerã tãẽna b̶ad̶ada neẽ́a, idji baurudera dewaraba edaped̶ad̶a bẽrã.– Mãwã jarasia idji zãwãrẽ Elida, dji quima Piné sid̶a beuped̶ad̶a bẽrã idjab̶a Ãcõrẽ baurudera dewaraba edaped̶ad̶a bẽrã. Ãcõrẽra dadji israelerã tãẽna b̶ad̶ada neẽ́ana ad̶a bẽrã idji warrara trʌ̃ b̶ʌsia Icabod.–
1SA 5:1 Pilisteorãba Ãcõrẽ baurudera Ebenezerd̶eba ãdji puru Asdod̶aa edesid̶aa.
1SA 5:2 Maʌ̃be ãdji ãcõrẽ Dagoʌ̃ ded̶e eded̶aped̶a idji caita cob̶ʌsid̶aa.
1SA 5:3 Nurẽma diaped̶ed̶a Asdod̶ebemarã Dagoʌ̃ ded̶e ed̶aa wãbʌdad̶e ãdji jʌwaba od̶a ãcõrẽ Dagoʌ̃ra egode b̶arru tab̶ʌda unusid̶aa Ãcõrẽ baurude quĩrãpita. Maʌ̃da idji b̶abarima ãdjia waya ʌ̃ta nũmʌsid̶aa.
1SA 5:4 Nurẽma diaped̶a Dagoʌ̃ ded̶aa wãbʌdad̶e wayacusa unusid̶aa Dagoʌ̃ra Ãcõrẽ baurude quĩrãpita egode b̶arru tab̶ʌda. Dji borora jʌwa sid̶a umena ded̶e ed̶a wãbadama b̶ʌá tapanasid̶aa. Dji cacua awa tab̶asia.
1SA 5:5 Maʌ̃ ewarid̶eba ʌ̃taa Dagoʌ̃ sacerdoterãda, dewara ẽberãrã sid̶a Dagoʌ̃ ded̶e ed̶a wãbʌdad̶e dji boro, jʌwa sid̶a tapananama jed̶adʌgabadaa.
1SA 5:6 Maʌ̃ ewarid̶e Ãcõrẽba Asdo purura, maʌ̃ puru caita b̶ea sid̶a bio biẽ́ b̶ʌsia. Ãdji cacuad̶e zarega odjacuabisia.
1SA 5:7 Maʌ̃ carea ãdjirãba nãwã jarasid̶aa: –Israelerã Ãcõrẽ baurudera dadjirã tãẽna eropananiẽ́ panʌa. Idjia dadjirãda, Dagoʌ̃ sid̶a bio biẽ́ o b̶ʌa.–
1SA 5:8 Maʌ̃ carea pilisteorãba jũma dji bororãra trʌ̃bid̶aped̶a nãwã iwid̶isid̶aa: –Israelerã Ãcõrẽ baurudera ¿sãwã od̶i?– Dji bororãba panusid̶aa: –Gat purud̶aa eded̶adua.– Ara maʌ̃da Gat purud̶aa edesid̶aa.
1SA 5:9 Edeped̶ad̶acarea Ãcõrẽba maʌ̃ puru sid̶a biẽ́ b̶ʌsia. Jũmarã cacuad̶e zarega odjacuabisia. Drõãrãda warrarã sid̶a mãwã osia. Maʌ̃ba purura bio ne wayasid̶aa.
1SA 5:10 Maʌ̃ bẽrã pilisteorãba Ãcõrẽ baurudera Ecroʌ̃ purud̶aa edesid̶aa. Baribʌrʌ jũẽbʌdad̶e maʌ̃ purud̶ebemarãba Ãcõrẽ baurudera ununaped̶a nãwã b̶ia jarasid̶aa: –¡Israelerã Ãcõrẽ baurudera dadjirã quenani carea namaa enebʌdaa!–
1SA 5:11 Ãcõrẽba maʌ̃ purura bio biẽ́ b̶ʌd̶a bẽrã zocãrã quinibʌda basía. Maʌ̃ba purura bio ne wayasia. Pilisteorãba ãdji bororãa wayacusa trʌ̃bid̶aped̶a nãwã jarasid̶aa: –Israelerã Ãcõrẽ baurudera ãdjirãmaa jẽda eded̶adua. Mãwã od̶aẽ́bʌrʌ dadjirãra jũma quenaya.–
1SA 5:12 Jũma dji zocai b̶ea cacuad̶e zarega odjacuad̶a bẽrã ãdji ãcõrẽ b̶eaa quĩrã djuburiada iwid̶i duanasid̶aa.
1SA 6:1 Pilisteorãba Ãcõrẽ baurudera ãdji druad̶e siete jed̶eco eropanasid̶aa.
1SA 6:2 Maʌ̃be Dagoʌ̃ sacerdoterãda, dau ẽsã unubadarã sid̶a ãbaa trʌ̃cuad̶aped̶a iwid̶isid̶aa: –¿Ãcõrẽ baurudera sãwã od̶i? Daia jarad̶adua sãwã waya idji b̶ad̶amaa diabued̶ida.–
1SA 6:3 Ãdjirãba panusid̶aa: –Bãrãba israelerã Ãcõrẽ baurudera jẽda diabued̶ibʌrʌ ara jãwã diabuerãnadua. Ãtebʌrʌ Ãcõrẽa ne diabued̶ida panʌa bãrãba idji baurude nama eropanana carea. Mãwãbʌrʌ bãrãba cawad̶ia cãrẽ cãrẽã Ãcõrẽba bãrãra bio biẽ́ o b̶ʌda. Maʌ̃ awara cacua biacuad̶ia.–
1SA 6:4 Pilisteorãba iwid̶isid̶aa: –Mãẽteara ¿cãrẽda idjía diabued̶i?– Ãdjirãba panusid̶aa: –Bãrã bororãra juesuma panʌ bẽrã nãwã od̶ida panʌa: oroda edad̶aped̶a bãrã cacuad̶e zarega odjacuad̶a quĩrãca juesuma od̶adua. Maʌ̃ awara dadji drua ãrĩ b̶ʌ churi quĩrãca juesuma od̶adua. Maʌ̃gʌra israelerã Ãcõrẽa diabued̶adua bãrãra, bãrã bororã sid̶a bia mĩga panʌ bẽrã. Mãwã bãrãba unubid̶ia idjida waya panʌda. Ãĩbẽrã idjia dadjirãra, dadji ãcõrẽ b̶eada, idjab̶a dadji ẽjũã sid̶a waa biẽ́ oẽ́sicada.
1SA 6:6 ¿Cãrẽ cãrẽã bãrãra egiptorã ãdji boro sid̶a so zarea panana quĩrãca so zarea panʌ? Ãcõrẽ baurudera jẽda diabued̶adua. Ãcõrẽba egiptorã bio cawa osid̶e ¿ãdjirãba israelerãra idu wãbisid̶aẽ́ca?
1SA 6:7 Maʌ̃ bẽrã carreta djiwid̶ida obid̶adua. Idjab̶a paca warra bara panʌda umé edad̶adua. Maʌ̃ pacara wad̶i carreta erreb̶arid̶acada b̶ead̶ida panʌa. Ãdjira carretad̶aa jʌ̃ nũmʌnadua baribʌrʌ dji warrara ãdji ume idu wãbirãnadua; ãtebʌrʌ corrad̶e b̶ʌd̶adua.
1SA 6:8 Maʌ̃be Ãcõrẽ baurudera carretad̶e cob̶ʌd̶adua. Maʌ̃ orrocawa dewara baurudeda cob̶ʌd̶adua. Maʌ̃ne ed̶a bãrãba oro ocuad̶ara b̶ʌd̶adua. Maʌ̃ra Ãcõrẽa diabued̶adua idji baurude eropanana carea. Maʌ̃bebʌrʌ pacaa carretara idu edebid̶adua.
1SA 6:9 Baribʌrʌ naʌ̃gʌda quĩrãcuitad̶adua: pacaba carretara israelerã puru Bet-semed̶aa eded̶ibʌrʌ, wãrãda Ãcõrẽba dadjirãra biẽ́ erob̶asia. Mamaa eded̶aẽ́bʌrʌ dadjirãba cawad̶ia idjia dadjirãra jãwã oẽ́ b̶asida; ãtebʌrʌ ara jãwã biẽ́ panesid̶aa.–
1SA 6:10 Ara maʌ̃da mãwã osid̶aa. Paca warra bara panʌda umé edad̶aped̶a carretad̶aa jʌ̃sid̶aa. Dji warrara corrad̶e b̶ʌsid̶aa.
1SA 6:11 Maʌ̃be Ãcõrẽ baurudera carretad̶e cob̶ʌd̶aped̶a dewara baurudeda orrocawa b̶ʌsid̶aa. Maʌ̃ne ed̶a churi oro ocuad̶ara, ãdji cacuad̶e zarega odjacuad̶a quĩrãca od̶a sid̶a b̶ʌsid̶aa.
1SA 6:12 Paca quenabuesid̶ad̶e jipa Bet-semenaa b̶ia wãsid̶aa, ni maãrĩ bid̶a o ãyã wãnaẽ́ basía. Maʌ̃ne pilisteorã dji droma b̶eara caid̶u acʌd̶e wãsid̶aa ab̶a Bet-seme daucha.
1SA 6:13 Maʌ̃ ewarid̶e israelerã Bet-semed̶ebemaba ãdji trigoda jewed̶ad̶e ewa duanasia. Maʌ̃ne cawaẽ́ne pacaba dji carretara Ãcõrẽ baurude bara erreb̶ari enebʌdada unusid̶aa. Maʌ̃ carea bio b̶ʌsrid̶asid̶aa.
1SA 6:14 Dji carreta Bet-seme druad̶e jũẽsid̶e pacara nũpanesid̶aa ẽberã Josue abada ẽjũãne, mõgara waib̶ʌa cob̶ʌ caita. Mama levitarãba Ãcõrẽ baurudera, oro ocuad̶a bara b̶ʌ baurude sid̶a edad̶aped̶a maʌ̃ mõgara waib̶ʌa ʌ̃rʌ̃ cob̶ʌsid̶aa. Maʌ̃ne ẽberãrãba carretara ẽgawed̶aped̶a tʌbʌda cajẽrãsid̶aa. Maʌ̃be pacara, dewara animarã sid̶a Ãcõrẽa babue diasid̶aa.
1SA 6:16 Pilisteorã bororã juesuma panʌba maʌ̃da ununaped̶a Ecroʌ̃naa jẽda wãsid̶aa.
1SA 6:17 Pilisteorãba ãdji cacuad̶e zarega odjacuad̶a quĩrãca orod̶eda od̶aped̶a Ãcõrẽ baurude eropanana carea Asdo puruba, Gaza puruba, Ascaloʌ̃ puruba, Gat puruba, Ecroʌ̃ puru bid̶a Ãcõrẽa ab̶a ab̶a diasid̶aa.
1SA 6:18 Maʌ̃ awara pilisteorã boro juesuma panʌba dewara puru b̶eada ãdjirã jʌwaed̶a eropanasid̶aa. Puruza churi quĩrãca oro od̶ada ab̶a diasid̶aa. Ʌ̃cʌrʌ purura mõgaraba jũrã ca b̶easia idjab̶a ʌ̃cʌrʌ ara jãwã b̶easia. Maʌ̃ purura b̶easia pilisteo druad̶eba ab̶a mõgara waib̶ʌa cob̶ʌma. Maʌ̃ mõgarara wad̶ibid̶a Josue Bet-Semed̶ebema ẽjũãne b̶ʌa israelerãba Ãcõrẽ baurudera ʌ̃rʌ̃ cob̶ʌped̶ad̶ama.
1SA 6:19 Ãcõrẽba israelerã Bet-semed̶ebemara setenta quinibisia idji bauruded̶e ed̶a acʌped̶ad̶a carea. Maʌ̃ne purura bio jĩãsia Ãcõrẽba zocãrã quinibid̶a bẽrã.
1SA 6:20 Maʌ̃ carea jarasid̶aa: –Ãcõrẽra jipa b̶ʌ bẽrã ¿caida idji quĩrãpita poya b̶ai? Naʌ̃ baurudera ãyã diabued̶ida panʌa baribʌrʌ ¿cairãmaa diabued̶i?–
1SA 6:21 Maʌ̃ carea Quiriat-jeariʌ̃ purud̶aa ʌ̃cʌrʌ diabuesid̶aa nãwã jarad̶amãrẽã: –Pilisteorãba Ãcõrẽ baurudera waya jẽda diabuesid̶aa. Maʌ̃ bẽrã jʌrʌd̶e zed̶adua.–
1SA 7:1 Ara maʌ̃da Quiriat-jeariʌ̃nebemarã zed̶aped̶a Ãcõrẽ baurudera edesid̶aa. Maʌ̃be eya zaqued̶e Abinadá ded̶e b̶ʌd̶aped̶a Abinadá warra Eleazada edasid̶aa waga b̶amãrẽã.
1SA 8:1 Samuelba warrada umé erob̶asia. Dji nabemara Joel abadjid̶aa. Dewarabemara Abías abadjid̶aa. Samuel drõã b̶ed̶acarea idji warrarãra israelerã nẽbʌra cawa obadarãda b̶ʌsia. Ãdjia Beersebá purud̶e cawa obadjid̶aa.
1SA 8:3 Baribʌrʌ Samuel warrarãra idji quĩrãca jipa nĩbad̶aca basía. Ãtebʌrʌ biara parata awua panasid̶aa. Ab̶aʌba paratada diasira maʌ̃ ẽberãare panebadjid̶aa. Maʌ̃ bẽrã jipa cawa od̶aca basía.
1SA 8:4 Maʌ̃ carea Israeld̶ebema dji dromarãda ãbaa dji jʌred̶aped̶a Ramá purud̶aa Samuel ume bed̶ead̶e wãsid̶aa.
1SA 8:5 Samuelea nãwã jarasid̶aa: –Bʌra drõãda b̶esia idjab̶a bʌ warrarãra bʌ quĩrãca jipa nĩbad̶acaa. Maʌ̃ bẽrã ab̶a b̶ʌdua dadjirã boroda b̶emãrẽã dewara druad̶e erob̶ea quĩrãca.–
1SA 8:6 Mãwã jarabʌdara Samuelba biẽ́ ũrĩna bẽrã Ãcõrẽa iwid̶isia sãwã oida b̶ʌ cawaya.
1SA 8:7 Maʌ̃ne Ãcõrẽba nãwã panusia: –Ãdjirãba jara panʌra jũma odua. Mãwã jara panʌneba bʌda igara panʌẽ́a. Mʌ̃drʌ igara panʌa. Quĩrĩãẽ́ panʌa mʌ̃ra ãdji boro baida.
1SA 8:8 Mʌ̃a ãdjirã Egiptod̶eba ẽdrʌ edad̶ad̶eba ʌ̃taa ab̶arida obadaa. Ãdjia ara cadrʌa mʌ̃ra igarabadaa dewara ãcõrẽ b̶eada ẽpẽni carea. Ara maʌ̃ quĩrãca bʌda o panʌa.
1SA 8:9 Maʌ̃ carea ãdjirãba jara panʌ quĩrãca ab̶a b̶ʌdua ãdjirã boroda b̶emãrẽã. Baribʌrʌ maʌ̃ naẽna ãdjirãa ebud̶a jaradua maʌ̃ boroba sãwã o b̶aida.–
1SA 8:10 Jũma Ãcõrẽba jarad̶ara Samuelba dji boro iwid̶i panʌrãa nãwã jarasia:
1SA 8:11 –Bãrãba ab̶a bãrã boroda b̶ʌd̶ibʌrʌ, idjia nãwã oya: bãrã warrarã cũdra b̶eara zocaya. Idjia ʌ̃cʌrʌ b̶ʌcuaya carretad̶eba idjab̶a cawayod̶eba djõnamãrẽã. Dewararãda idji carreta nocoare pira wãbicuaya ẽberãrã od̶ebemada ãyã jʌrecuad̶amãrẽã.
1SA 8:12 Ʌ̃cʌrʌ b̶ʌcuaya mil sordaorã bororãda b̶ead̶amãrẽã idjab̶a ʌ̃cʌrʌ b̶ʌcuaya cincuenta sordaorã bororãda b̶ead̶amãrẽã. Ʌ̃cʌrʌ b̶ʌcuaya idji ẽjũã od̶amãrẽã idjab̶a néu ewad̶amãrẽã. Maʌ̃ awara ʌ̃cʌrʌ b̶ʌcuaya carretad̶ebema idjab̶a djõi careabema od̶amãrẽã.
1SA 8:13 Maʌ̃ awara bãrã cau awẽrã b̶eara zocaya. Ãdjirãra b̶ʌcuaya quera od̶amãrẽã, ne djud̶amãrẽã, idjab̶a paʌ̃ ãbud̶amãrẽã.
1SA 8:14 Idjab̶a bãrã ẽjũã dji biara b̶eara, bãrã uva ẽjũã dji biara b̶eara, bãrã olivo ẽjũã sid̶a edaped̶a idjiare b̶earãa diacuaya.
1SA 8:15 Maʌ̃ awara bãrãba trigo ewabʌdad̶ebemada, uva ewabʌdad̶ebema sid̶a edaya. Bãrãba ẽ die ewabʌdaza idjia ab̶a edaped̶a idjiare b̶earãa diacuaya.
1SA 8:16 Maʌ̃ awara bãrã nezocarã dji umaquĩrãda, dji wẽrã sid̶a idji itea edaya. Bãrã pacara, burro sid̶a dji biara b̶eada idji itea edaya.
1SA 8:17 Maʌ̃ awara bãrã ovejad̶ebemada, bãrã chiwatud̶ebema sid̶a edaya. Bãrãba die juachabʌdaza idjia ab̶a edaya. Maʌ̃ awara ara bãdjida idji nezocarãda b̶ead̶ia.
1SA 8:18 Maʌ̃ ewarid̶e bãrã boroba mãwã o b̶ʌ carea Ãcõrẽa quĩrã djuburiada iwid̶id̶ia baribʌrʌ idjia bãrã bed̶eara ũrĩẽ́a.–
1SA 8:19 Samuelba mãwã jarad̶amĩna israelerãba ni maãrĩ bid̶a ĩjãnaẽ́ basía. Ãtebʌrʌ nãwã jarasid̶aa: –Ĩjãnaẽ́a. Dairãba quĩrĩã panʌa ab̶a dadjirã boro baida.
1SA 8:20 Mãwã dewara drua b̶eaba ãdji boro eropanʌ quĩrãca dadjirã bid̶a eropanania. Maʌ̃ boroba dadjirãra pe erob̶aya. Idjab̶a djõne wãbʌdad̶e idjidrʌ nocoare wãya.–
1SA 8:21 Maʌ̃ ũrĩped̶a Samuelba ãdji bed̶eara jũma Ãcõrẽa jarasia.
1SA 8:22 Maʌ̃ne Ãcõrẽba panusia: –Ãdjirãba jara panʌ quĩrãca odua. Ab̶a b̶ʌdua ãdjirã boro bamãrẽã.– Maʌ̃ bẽrã Samuelba israelerã boroda ab̶a b̶ʌyad̶a aped̶a jũmarãda ãdji puruza wãbisia.
1SA 9:1 Benjamiʌ̃neba yõna Quis abadada b̶asia. Idjira Abiel warra basía. Abielera Zero warra basía. Zerora Becorá warra basía. Becorára Apía warra basía. Apíara Benjamiʌ̃neba yõna basía. Maʌ̃ ẽberã Quis abadara dji droma basía.
1SA 9:2 Idjia warra cũdrada erob̶asia Saul abadada. Saulora jũma israelerã cãyãbara quĩrãwãrẽãra b̶asia idjab̶a drasoara b̶asia.
1SA 9:3 Ewari ab̶a Saul zeza Quis burroda ʌ̃cʌrʌ nẽbasid̶aa. Maʌ̃ carea idji warra Sauloa nãwã jarasia: –Dadji burrora jʌrʌd̶e wãdua. Nezocada ab̶a ededua.–
1SA 9:4 Ara maʌ̃da Saulba Epraiʌ̃ eyaid̶a b̶ʌ ẽjũãne, Salisad̶e, Saaliʌ̃ne, Benjamiʌ̃ ẽjũãne bid̶a jʌrʌ nĩbasia. Mãwãmĩna unuẽ́ basía.
1SA 9:5 Zup ẽjũãne jũẽsid̶ad̶e Saulba idji nezocaa jarasia: –Jẽda wãna. Naʌ̃bara mʌ̃ zezara idji burro carea sopua b̶ʌẽ́a ãtebʌrʌ dadji carea sopua b̶ʌa.–
1SA 9:6 Dji nezocaba panusia: –Naʌ̃ purud̶e Ãcõrẽneba bed̶eabarida b̶ʌa. Jũmarãba idjira waya panʌa. Jũma idjia jarabʌrʌra wãrãda mãwãbaria. Idjimaa wãna. Idjia poya jaraisicada sãma burrora jʌrʌd̶e wãnida panʌda.–
1SA 9:7 Saulba panusia: –Mãẽteara wãna. Baribʌrʌ ¿cãrẽda idji itea eded̶i? Dadjia eneped̶ad̶a paʌ̃ra jõsia. Ni cãrẽ sid̶a neẽ́ panʌa idjía diad̶i carea.–
1SA 9:8 Dji nezocaba panusia: –Mʌ̃a nama parata torroda ab̶a erob̶ʌa. Maʌ̃gʌra idjía diad̶ia jaramãrẽã sãma burrora jʌrʌd̶e wãnida panʌda.–
1SA 9:9 Saulba jarasia: –Bia b̶ʌa. Wãna.– Ara maʌ̃da Saulora idji nezoca ume purud̶aa Ãcõrẽneba bed̶eabarimaa wãsid̶aa. (Maʌ̃ ewarid̶e israelerãba Ãcõrẽneba bed̶eabarira dau ẽsã unubarida jarabadjid̶aa. Maʌ̃ bẽrã ab̶aʌba Ãcõrẽa iwid̶i quĩrĩã b̶ʌd̶e jarabadjia: “Dau ẽsã unubarida acʌd̶e wãna.”)
1SA 9:11 Jũẽbod̶od̶ad̶e eyad̶e ʌ̃taa nĩbasid̶aa. Maʌ̃ne awẽrãrã baido jued̶e wãbʌdada unusid̶aa. Ãdjia maʌ̃ awẽrãrãa nãwã iwid̶isid̶aa: –Dji dau ẽsã unubarira ¿naʌ̃ purud̶e b̶ʌca?–
1SA 9:12 Awẽrãrãba nãwã panusid̶aa: –Mãẽ, nocoare b̶ʌa. Isabe wãnadua. Id̶i puruba eya borod̶e animarãda Ãcõrẽa babue diad̶i bẽrã idjira zesia.
1SA 9:13 Purud̶e jũẽsid̶ara idjira isabe jʌrʌd̶adua. Mãwãẽ́bʌrʌ idjira eya borod̶aa ne cod̶e wãya. Idjiabʌrʌ animarã Ãcõrẽa babue diaped̶ad̶ada bia jara b̶ʌida b̶ʌa ẽberãrãba cod̶i naẽna. Isabe wãnibʌrʌ idjira ununia.–
1SA 9:14 Ara maʌ̃da ãdjira purud̶aa ʌ̃taa wãsid̶aa. Jũẽbʌdad̶e Samuelera eya borod̶aa wãbʌrʌda ãdji ume quĩrãdjusia.
1SA 9:15 Nurẽmaena Saul jũẽi naẽna Ãcõrẽba Samuelea naʌ̃gʌda cawabisia:
1SA 9:16 –Nu ara naʌ̃ horaca mʌ̃a Benjamiʌ̃ ẽjũãnebemada ab̶a bʌmaa diabueya. Idjidrʌ b̶ʌdua mʌ̃ puru Israel boro bamãrẽã. Idjiabʌrʌ bãrãra pilisteorã jʌwaed̶abemada ẽdrʌ b̶ʌya. Mʌ̃a unu b̶ʌa mʌ̃ purura bio bia mĩga b̶ʌda. Idjab̶a mʌ̃a ũrĩ b̶ʌa ãdjirãba quĩrã djuburiada iwid̶i panʌda.–
1SA 9:17 Samuelba Saul unusid̶e Ãcõrẽba idjía jarasia: –Jãʌ̃ ẽberãdrʌ mʌ̃a bʌ́a nuena jara b̶asia. Idjiabʌrʌ mʌ̃ purura pe erob̶aya.–
1SA 9:18 Purud̶e ed̶a wãbadama Saulora Samuel caita wãped̶a jarasia: –Mʌ̃ djuburia mʌ̃́a jaradua dji dau ẽsã unubari dera sãma b̶ʌda.–
1SA 9:19 Samuelba jarasia: –Dau ẽsã unubarira mʌ̃́a. Eya borod̶aa mʌ̃ na wãdua. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa id̶i bʌra mʌ̃ ume ne coida. Nu diaped̶a bʌa iwid̶ibʌrʌda mʌ̃a jaraya. Mãwãnacarea mʌ̃a bʌra idu wãbiya.
1SA 9:20 Burro ewari ũbea adua panʌ carea sopuarãdua. Bʌ ẽberãrãba unusid̶aa. Maʌ̃ awara jũma israelerãba quĩrĩã panʌa bʌda, bʌ zezad̶eba yõbʌdarã sid̶a ãdjirã boroda b̶ead̶ida.–
1SA 9:21 Saulba panusia: –Baribʌrʌ mʌ̃ra Benjamiʌ̃neba yõnada jãwã b̶ʌa. Dai purura Israeld̶eba yõped̶ad̶a doce purud̶ebemada dji caibeara b̶ʌa. Maʌ̃ awara Benjamiʌ̃neba yõped̶ad̶ad̶ebemada mʌ̃ ẽberãrãra dji ed̶aara b̶eaa. Maʌ̃da ¿cãrẽ cãrẽã bʌa mʌ̃́a mãwã jara b̶ʌ?–
1SA 9:22 Maʌ̃be Samuelba Saulora, idji nezoca sid̶a eya borod̶e b̶ʌ ded̶aa edeped̶a ẽberãrã treinta panʌ tãẽna chũmebisia dji dromaara b̶ea chũmebadama.
1SA 9:23 Maʌ̃be Samuelba ne djubaría nãwã jarasia: –Ne djara mʌ̃a bʌ́a awara b̶ʌbid̶ara enedua.–
1SA 9:24 Ara maʌ̃da ne djubariba chĩded̶ebema djarada enesia Saulba comãrẽã. Maʌ̃ne Samuelba jarasia: –Codua. Mʌ̃a purua ãbaa ne cod̶i jarasid̶e naʌ̃gʌra bʌ itea awara b̶ʌbisia.– Ara maʌ̃da Saulora Samuel ume ne cosia.
1SA 9:25 Mãwãnacarea ãdjira eya borod̶eba purud̶aa ed̶aa zed̶aped̶a Samuel ded̶e dji ʌ̃taarebema dejãne Saul itea cʌd̶ada osid̶aa.
1SA 9:26 Mama Saulora cãĩsia. Nurẽma Samuelba Saul maʌ̃ ʌ̃taarebema dejãne b̶ʌda trʌ̃ped̶a jarasia: –Pirab̶aridua, wãida b̶ʌa.– Ara maʌ̃da Saulora piradrʌped̶a Samuel ume dajadaa wãsid̶aa.
1SA 9:27 Purud̶eba wãbʌdad̶e Samuelba Sauloa jarasia: –Bʌ nezocaa jaradua na wãmãrẽã baribʌrʌ bʌra wad̶i wãrãdua. Ãcõrẽba jarabi b̶ʌra mʌ̃a bʌ́a jaraida b̶ʌa.– Ara maʌ̃da Saul nezocara na wãsia.
1SA 10:1 Maʌ̃be Samuelba nedragada edaped̶a Saul boro ʌ̃rʌ̃ weasia. Uridarrad̶e isõped̶a nãwã jarasia: –Ãcõrẽba id̶i bʌra b̶ʌbʌrʌa idji puru Israel boroda b̶amãrẽã. [Bʌabʌrʌ naʌ̃ purura pe erob̶aya idjab̶a ãdjirã dji quĩrũnebemada ẽdrʌ b̶ʌya. Nãwã bʌa cawaya Ãcõrẽba wãrãda bʌra israelerã boroda b̶ʌsida.]
1SA 10:2 Namaʌba bʌ wãbʌrʌd̶e Benjamiʌ̃neba yõped̶ad̶arã ẽjũãne Selsa purud̶e ẽberãda umé unuya. Ãdjira Isa quima Raquel tʌb̶ariped̶ad̶a caita panania. Ãdjia bʌ́a nãwã jarad̶ia: “Bʌa burro jʌrʌ b̶ad̶ara unusid̶aa. Maʌ̃ bẽrã burro carea bʌ zezara sopuaẽ́ b̶ʌa, ãtebʌrʌ bãrã carea sopua b̶ʌa. Idjia iwid̶i b̶ʌa sãwã bʌra unuida.”
1SA 10:3 Maʌ̃ awara Tabor ẽjũãne bacuru waib̶ʌama jũẽbʌrʌd̶e ẽberãda ũbea unuya. Ãdjira Beteld̶aa wãbʌdaa Ãcõrẽa ne diad̶i carea. Ab̶aʌba chiwatuda ũbea erob̶aya. Ab̶aʌba paʌ̃da ũbea erob̶aya. Dewarabemaba uva b̶ada animarã e od̶ad̶e erob̶aya.
1SA 10:4 Ãdjia bʌ́a bed̶ead̶aped̶a paʌ̃da umé diad̶ia. Maʌ̃ra edadua.
1SA 10:5 Mamaʌba bʌra Guibea purud̶aa wãya pilisteorã sordaorã panabadama. Purud̶e jũẽbod̶od̶e Ãcõrẽneba bed̶eabadarãda eya borod̶eba ed̶aa zebʌdada unuya. Ãdjirãra Ãcõrẽneba bed̶ea panania. Ãdji nocoare ẽberãrãba tõnõãda, chiruda, arpa sid̶a zá nĩbad̶ia.
1SA 10:6 Maʌ̃ unubʌrʌd̶e Ãcõrẽ Jaurera bʌmaa zeya. Maʌ̃ bẽrã bʌ sid̶a ãdjirã quĩrãca Ãcõrẽneba bed̶eaya. Mamaʌba ʌ̃taa bʌra awara b̶eya.
1SA 10:7 Mʌ̃a jarad̶a jũma mãwãnacarea bʌa o quĩrĩãbʌrʌda odua, Ãcõrẽra bʌ ume b̶ai bẽrã.
1SA 10:8 Maʌ̃ bẽrã Gilgald̶aa na wãped̶a mʌ̃ra jʌ̃ãdua. Domia ab̶aʌd̶e mʌ̃ra bʌma jũẽya. Maʌ̃be Ãcõrẽa animarãda jũma babue diad̶ia idjab̶a idji ume necai b̶ai careabema animarã dragada babue diad̶ia. Mãwãnacarea mʌ̃a jaraya bʌa cãrẽda oida b̶ʌda.–
1SA 10:9 Saul Samuelmaʌba wãbʌrʌd̶e Ãcõrẽba idji crĩchara awara b̶ʌsia. Ara maʌ̃ ewarid̶e Samuelba jarad̶ara jũma mãwãsia.
1SA 10:10 Maʌ̃ bẽrã Saul idji nezoca ume Guibead̶e jũẽsid̶ad̶e Ãcõrẽneba bed̶eabadarãda zebʌdada unusid̶aa. Ara maʌ̃da Ãcõrẽ Jaurera Saulmaa zesia. Maʌ̃ba Saul sid̶a ãdjirã quĩrãca Ãcõrẽneba bed̶ea b̶esia.
1SA 10:11 Baribʌrʌ Saul unubadarãba idjira Ãcõrẽneba bed̶ea b̶ʌda unusid̶ad̶e ara ãdjidub̶a jarasid̶aa: –¿Cãrẽda sãwãsi Quis warra Saulora jãwã nũmʌra? ¿Idji sid̶a Ãcõrẽneba bed̶eabarica?–
1SA 10:12 Mamabema ab̶aʌba jarasia: –¿Ãdjirã zezara cai?– Maʌ̃ carea ab̶aʌba ne oca bad̶ada cawaẽ́ne o b̶eibʌrʌ israelerãba nãwã jarabadaa: “¿Saul sid̶a Ãcõrẽneba bed̶eabarica?”
1SA 10:13 Mãwãnacarea Saulora idji diguid̶a jũẽsia.
1SA 10:14 Maʌ̃ne idji djabadrõãba idjía, dji nezocaa bid̶a nãwã iwid̶isia: –Bãrãra ¿sãma panasid̶a?– Saulba panusia: –Dai burroda jʌrʌ panasid̶aa. Baribʌrʌ ununaẽ́ bẽrã Samuelmaa bed̶ead̶e wãsid̶aa.–
1SA 10:15 Idji djabadrõãba iwid̶isia: –¿Samuelba cãrẽda jarasi? Mʌ̃ djuburia idjia jarad̶ara jũma nẽbʌrʌdua.–
1SA 10:16 Saulba jarasia: –Idjia daia ebud̶a jarasia bãrãba burrora unusid̶ada.– Baribʌrʌ Saulba jaraẽ́ basía Samuelba idjira israelerã boro bai jarad̶ara.
1SA 10:17 Mãwãnacarea Samuelba Mizpa purud̶e israelerãra Ãcõrẽ quĩrãpita ãbaa jʌresia.
1SA 10:18 Maʌ̃be jarasia: –Dadji israelerã Ãcõrẽba nãwã jara b̶ʌa: “Mʌ̃a bãrãra Egiptod̶eba ẽdrʌ enesia. Ãdji jʌwaed̶abemada idjab̶a jũma dewara puruba bãrã biẽ́ o panʌnebemada ẽdrʌ edasia.”
1SA 10:19 Ãcõrẽba bãrãra bia mĩga panʌnebemada idjab̶a sopuad̶ebemada ẽdrʌ edabarimĩna naʌ̃ ewarid̶e idjira igara panʌa. Maʌ̃ carea jara panʌa: “Ab̶a b̶ʌdua dadji boroda b̶amãrẽã.” Maʌ̃ bẽrã ab̶a b̶ʌd̶ia. Bãrã doce purura Ãcõrẽ quĩrãpita zed̶aped̶a idjia cawabiya sãʌ̃gʌ purud̶ebemada dji boro baida. Maʌ̃be maʌ̃ purud̶ebema ẽberãrãra idji quĩrãpita zed̶aped̶a idjia cawabiya caida dji boro baida.–
1SA 10:20 Maʌ̃be Samuelba israelerã doce puruda Ãcõrẽ quĩrãpita jũma trʌ̃cuaped̶a Ãcõrẽba cawabisia dji borora Benjamiʌ̃neba yõna purud̶ebema baida.
1SA 10:21 Mãwãnacarea Samuelba Benjamiʌ̃ purud̶ebemarãra caitaara zebisia. Maʌ̃ne Ãcõrẽba cawabisia dji borora Matrid̶eba yõped̶ad̶ad̶ebema baida. Maʌ̃ ẽberãrãnebemada Ãcõrẽba cawabisia Quis warra Sauldrʌ edasida israelerã boroda b̶amãrẽã. Maʌ̃ bẽrã Saulora jʌrʌsid̶aa baribʌrʌ ununaẽ́ basía.
1SA 10:22 Maʌ̃ carea wayacusa Ãcõrẽa iwid̶isid̶aa Saulora zesi cawaya. Maʌ̃ne Ãcõrẽba jarasia Saulora b̶ʌmĩna netatad̶e mĩrũ b̶ʌda.
1SA 10:23 Ara maʌ̃da idjira jʌrʌd̶e pira wãnaped̶a puru quĩrãpita enesid̶aa. Maʌ̃ne puruba unusid̶aa idjira jũmarã cãyãbara drasoara b̶ʌda.
1SA 10:24 Samuelba purua jarasia: –Ãcõrẽba naʌ̃ ẽberãda edasia bãrã boro bamãrẽã. Dadjirã tãẽna dewarada idji quĩrãca neẽ́a.– Ara maʌ̃da puruba nãwã b̶ia jarasia: –¡Bia b̶ʌa dadjirã boroda!–
1SA 10:25 Ara maʌ̃da Samuelba purua jarasia ãdji boroba cãrẽda o b̶aida b̶ʌda. Maʌ̃ra jũma cartad̶e b̶ʌsia. Maʌ̃be dji cartara Ãcõrẽ ded̶e idji quĩrãpita waga b̶ʌsia. Mãwãnacarea Samuelba jũmarãda ãdji deza wãbicuasia.
1SA 10:26 Saul sid̶a idji puru Guibead̶aa wãsia. Idji ume ʌ̃cʌrʌ ẽberã sozarra b̶eada wãsid̶aa Ãcõrẽba ãdjirã sod̶e b̶ʌd̶a bẽrã idjiare pananamãrẽã.
1SA 10:27 Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌ ẽberã cadjiruarãba Saulora siriẽ́ b̶ʌda ununa bẽrã idji itea nebiada diad̶aẽ́ basía. Maʌ̃ awara nãwã jarasid̶aa: –Jãʌ̃ ẽberãba dadjirãra ¿sãwã ẽdrʌ b̶ʌi?– Baribʌrʌ Saulba ãdjia jara panʌra quĩrãcuitaẽ́ basía. Ãtebʌrʌ chupea b̶esia.
1SA 11:1 Mãwãnacarea amonitarã boro Nahasada idji sordaorã ume Gala druad̶e wãnaped̶a Jabe puruda jũrã edasid̶aa urad̶i carea. Baribʌrʌ maʌ̃ purud̶ebemarãba Nahasaa jarasid̶aa: –Dai ume bed̶ea b̶ʌdua ãbaa necai panani carea. Maʌ̃be dairãra bʌ nezocarãda b̶ead̶ia.–
1SA 11:2 Amonitarã boro Nahasaba panusia: –Mʌ̃a bãrã ume bed̶ea b̶ʌya ãbaa necai panani carea. Baribʌrʌ mãwã od̶i naẽna jũmarãba jʌwa araarebema dauda mʌ̃́a idu nuẽtabid̶ida panʌa. Mãwã dewara puru quĩrãpita mʌ̃a jũma bãrã israelerãra quĩrã perabiya.–
1SA 11:3 Jabed̶ebema bororãba nãwã panusid̶aa: –Daia domia ab̶a diadua jũma israelerãmaa bed̶ea diabued̶i carea. Maʌ̃ne ni ab̶aʌba daida carebad̶e zed̶aẽ́bʌrʌ, daira bʌ jʌwaed̶a panenia.–
1SA 11:4 Jabed̶ebemarãba diabueped̶ad̶ara Guibea purud̶e Saul b̶abarima jũẽsid̶aa. Mama Nahasaba jarad̶ara purua jũma nẽbʌrʌsid̶aa. Maʌ̃ carea jũmarãda jĩãbi b̶ʌga nũmesia.
1SA 11:5 Mãwã panʌne Saulora idji paca bara idji ẽjũãneba zeped̶a nãwã iwid̶isia: –¿Sãwãsid̶a? ¿Cãrẽ cãrẽã jãcua jĩã duanʌ?– Maʌ̃ne puruba Sauloa Jabed̶ebemarãba jaraped̶ad̶ara jũma nẽbʌrʌsid̶aa.
1SA 11:6 Saulba maʌ̃ ũrĩsid̶e Ãcõrẽ Jaured̶eba b̶esia. Nahasaba israelerã biẽ́ oi jarad̶a carea Saulora bio quĩrũsia.
1SA 11:7 Ara maʌ̃da pacada umé beasia. Drapetaped̶a tʌcuasia. Dji tʌcuad̶ara Israel puru b̶eaza diabuecuasia. Dji edeped̶ad̶aba puruza nãwã jarasid̶aa: –Bariduada Sauloare idjab̶a Samueleare djõne wãnaẽ́bʌrʌ, idji pacara ara naʌ̃ paca quĩrãca bead̶ia.– Ẽberãrã maʌ̃ ũrĩped̶ad̶ara Ãcõrẽba bio ne wayabisia. Maʌ̃ bẽrã ab̶ari crĩchada edad̶aped̶a djõne wãsid̶aa.
1SA 11:8 Saulba ãdjirãra Beze purud̶e jʌresia. Ãdji juachasid̶e Judad̶ebemada treinta mil panasid̶aa, waabema israelerãda tresciento mil panasid̶aa.
1SA 11:9 Maʌ̃be Jabed̶ebemaba diabueped̶ad̶arãa Saulba nãwã jarasia: –Jabed̶ebemarãa jarad̶adua nu umatipa b̶ai naẽna dairãba ãdjirãra ẽdrʌ b̶ʌd̶ida.– Ara maʌ̃da ẽberãrã Jabed̶ebemaba diabueped̶ad̶ara jẽda wãnaped̶a Saulba jarad̶ara purua jarasid̶aa. Maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e Jabed̶ebemarãra bio b̶ʌsrid̶asid̶aa.
1SA 11:10 Maʌ̃ne ãdjirãba amonitarã boro Nahasaa sewad̶eba jarasid̶aa: –Nu dairãra bʌ jʌwaed̶a panenia. Maʌ̃ne dairãra bʌa quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca odua.–
1SA 11:11 Baribʌrʌ nurẽma Saulba idji sordaorãda cãbana awara awara b̶ʌsia. Idjia zocãrã edasia idjab̶a dewara boro umé panʌ́a ãdjiza ab̶ari quĩrãca diasia. Wad̶i pãĩmaena amonitarãra urad̶e wãnaped̶a quena panasid̶aa ab̶a umatipa babʌrʌd̶aa. Dji zocai panenara memenesid̶aa. Ni ab̶a bid̶a ãbaa panenaẽ́ basía.
1SA 11:12 Maʌ̃ne israelerãba Samuelea jarasid̶aa: –¿Cairãbʌrʌ Saulora dadjirã boro baida quĩrĩãẽ́ panasid̶a? Dairãa jarad̶adua bead̶i carea.–
1SA 11:13 Baribʌrʌ Saulba jarasia: –Mãwãẽ́a. Id̶i ni ab̶aʌda bead̶aẽ́a Ãcõrẽba dadji israelerãra ẽdrʌ edad̶a bẽrã.–
1SA 11:14 Maʌ̃be Samuelba purua jarasia: –Gilgald̶aa wãna. Jãmabʌrʌ Saulora dadjirã boroda wayacusa jara b̶ʌd̶ia.–
1SA 11:15 Ara maʌ̃da jũma israelerãra Gilgald̶aa wãnaped̶a Ãcõrẽ quĩrãpita Saulora b̶ʌsid̶aa ãdjirã boroda b̶amãrẽã. Maʌ̃be Ãcõrẽ ume necai b̶ead̶i careabema animarã dragada babue diad̶aped̶a purura Saul sid̶a ãbaa bio b̶ʌsrid̶a ne cosid̶aa.
1SA 12:1 Mãwãnacarea Samuelba jũma israelerãa nãwã jarasia: –Bãrãba jaraped̶ad̶ara mʌ̃a jũma osia. Mʌ̃a ab̶a b̶ʌsia bãrã boroda b̶amãrẽã.
1SA 12:2 Id̶ira idjiabʌrʌ bãrãra pe erob̶aya. Mʌ̃ra drõãda b̶ʌ bẽrã boro torroa b̶ʌa. Mʌ̃ warrarã drõã b̶ea sid̶a bãrã ume panʌa. Mʌ̃ cũdra ed̶aʌba ab̶a id̶i ewarid̶aa bãrãra pe erob̶asia.
1SA 12:3 Mʌ̃ra bãrã quĩrãpita b̶ʌa. Mʌ̃a djãrã pacada, burro sid̶a jãrĩca basía idjab̶a sewad̶eba djãrãra biẽ́ jaraca basía ni biẽ́ oca basía. Mʌ̃ra paratabari ni ab̶aʌare b̶aca basía. Baribʌrʌ mʌ̃a cadjiruada osibʌrʌ, bãrãba Ãcõrẽ quĩrãpita, dadjirã boro idjia edad̶a quĩrãpita bid̶a jarad̶adua. Biẽ́ o b̶ʌd̶eba djãrãneda edasibʌrʌ mʌ̃a jũma jẽda diaya.–
1SA 12:4 Puruba panusia: –Bʌa dairãra sewad̶eba biẽ́ jaraca basía ni biẽ́ oca basía. Djãrãneda jãrĩca basía.–
1SA 12:5 Samuelba jarasia: –Ãcõrẽba, dadjirã boro idjia edad̶a bid̶a ũrĩsid̶aa bãrãba mʌ̃ra bed̶ead̶e b̶ʌẽ́ana a panʌda.– Puruba panusia: –Mãẽ, mãwã b̶ʌa.–
1SA 12:6 Maʌ̃be Samuelba jarasia: –Ãcõrẽbʌrʌ Moiseda, Aaroʌ̃ sid̶a edaped̶a dadji drõã naẽnabemarãra Egiptod̶eba ẽdrʌ enesia.
1SA 12:7 Maʌ̃ bẽrã quĩrãcuita ũrĩnadua. Bãrãba Ãcõrẽ awara ab̶a bãrã boroda b̶amãrẽã b̶ʌbisid̶ad̶e biẽ́ osid̶aa. Maʌ̃gʌra Ãcõrẽ quĩrãpita mʌ̃a bãrãa ebud̶a cawabiya. Ãcõrẽba bãrãra, bãrã drõã naẽnabemarã sid̶a bio carebasia.
1SA 12:8 Jacobo Egiptod̶e b̶ad̶e wãnacarea egiptorãba idjid̶eba yõped̶ad̶arãda biẽ́ osid̶aa. Maʌ̃ bẽrã ãdjirãba Ãcõrẽa quĩrã djuburiada iwid̶id̶aped̶a idjia Moiseda Aaroʌ̃ sid̶a ãdjirãmaa diabuesia. Maʌ̃be Moiseba Aaroʌ̃ ume bãrã drõã naẽnabemarãra Egiptod̶eba ẽdrʌ enesid̶aa naʌ̃ ẽjũãne pananamãrẽã.
1SA 12:9 Baribʌrʌ dãrãẽ́ne ãdjirãba Ãcõrẽra igarasid̶aa. Maʌ̃ carea idjia Hazord̶ebema sordaorã boro Sisaráa ãdjirãra idu poyabisia. Maʌ̃ awara pilisteorãa, Moab druad̶ebema boroa bid̶a ãdjirãra idu poyabisia.
1SA 12:10 Mãwã panʌne israelerãba Ãcõrẽa nãwã quĩrã djuburiada iwid̶isid̶aa: “Dairãba cadjiruada osid̶aa. Bʌra igarad̶aped̶a Baalda, Astarte sid̶a ẽpẽsid̶aa. Baribʌrʌ bʌa dairãra dji quĩrũ jʌwaed̶abemada ẽdrʌ b̶ʌibʌrʌ, bʌdrʌ ẽpẽ panania.”
1SA 12:11 Maʌ̃ carea Ãcõrẽba Gedeoʌ̃ Jerobaal abadada, Baracoda, Jepteda idjab̶a mʌ̃ sid̶a diabuesia bãrã dji quĩrũnebemada ẽdrʌ b̶ʌmãrẽã. Mãwã bãrãra necai panebadjid̶aa.
1SA 12:12 Baribʌrʌ amonitarã boro Nahasada bãrã ume djõne zebʌrʌda cawasid̶ad̶e bãrãba mʌ̃́a nãwã jarasid̶aa: “Ab̶a b̶ʌdua dadjirã boroda b̶amãrẽã.” Ãcõrẽra dadjirã boromĩna bãrãba mãwã jarasid̶aa.
1SA 12:13 Id̶i bãrãba edaped̶ad̶a borora nama b̶ʌa. Bãrãba iwid̶iped̶ad̶ara Ãcõrẽba diasia.
1SA 12:14 Baribʌrʌ Ãcõrẽra waya pananadua. Idjia jara b̶ʌra ĩjã od̶adua. Ni maãrĩ bid̶a igararãnadua. Bãrãba, bãrã boro bid̶a idjida wãrãda ẽpẽnibʌrʌ, bia duanania.
1SA 12:15 Baribʌrʌ idjia jara b̶ʌda ĩjãnaẽ́bʌrʌ idjab̶a igarad̶ibʌrʌ, idjia cawa oya bãrã drõã naẽnabemarã cawa od̶a quĩrãca.
1SA 12:16 Acʌd̶adua. Bãrãba ununia Ãcõrẽba bãrã quĩrãpita ne ununacada obʌrʌda.
1SA 12:17 Ara nawena trigo jara nũmʌ bẽrã cue zecaa. Baribʌrʌ mʌ̃a Ãcõrẽa iwid̶iya cue zebimãrẽã idjab̶a baa sid̶a b̶aebimãrẽã. Maʌ̃neba bãrãba cawad̶ia Ãcõrẽ quĩrãpita cadjiruada osid̶ada idji awara ab̶a bãrã boroda b̶amãrẽã iwid̶isid̶ad̶e.–
1SA 12:18 Ara maʌ̃da Samuelba Ãcõrẽa iwid̶isia. Maʌ̃ne Ãcõrẽba cuera zebisia. Baa sid̶a b̶ae nũmebisia. Maʌ̃ unubʌdad̶e puruba Ãcõrẽda, Samuel sid̶a bio wayasid̶aa.
1SA 12:19 Maʌ̃ carea jũmarãba Samuelea jarasid̶aa: –Dairã, bʌ nezocarã beurãnamãrẽã Ãcõrẽa iwid̶idua. Dairãba naẽna cadjirua oped̶ad̶a awara wayacusa cadjiruada osid̶aa Ãcõrẽ awara ab̶a dairã boroda b̶amãrẽã iwid̶isid̶ad̶e.–
1SA 12:20 Samuelba jarasia: –Ne wayarãnadua. Wãrãda bãrãba bio cadjiruada osid̶aa. Jãʌ̃be Ãcõrẽra waa igararãnadua. Wãrãda sod̶eba idjira ẽpẽnadua.
1SA 12:21 Jʌwaba od̶a ãcõrẽ b̶eada ẽpẽrãnadua. Maʌ̃gʌrãba bãrãra poya carebad̶aẽ́a ni poya ẽdrʌ b̶ʌd̶aẽ́a, wãrã ãcõrẽẽ́ bẽrã.
1SA 12:22 Baribʌrʌ Ãcõrẽba quĩrĩãna bẽrã bãrãra edasia idji puru bamãrẽã. Maʌ̃ bẽrã idjia bãrãra igaraẽ́a ni ab̶aʌba idjida biẽ́ jararãnamãrẽã.
1SA 12:23 Mʌ̃a bãrã carea iwid̶i b̶aya. Mãwã oẽ́bʌrʌ Ãcõrẽ quĩrãpita cadjiruada o b̶aya. Maʌ̃ awara mʌ̃a wad̶ibid̶a jaradia b̶aya sãwã jipa nĩbad̶ida panʌda.
1SA 12:24 Bãrãba unusid̶aa Ãcõrẽba bãrã itea ne waib̶ʌada o b̶ʌda. Maʌ̃ bẽrã ab̶a idjidrʌ wayad̶adua. Sod̶eba idjida ẽpẽnadua.
1SA 12:25 Baribʌrʌ cadjiruada o pananibʌrʌ, Ãcõrẽba bãrãra, bãrã boro sid̶a ãyã b̶ʌya.–
1SA 13:1 Saul 30 poa b̶asid̶e israelerã boroda b̶esia. Idjira 42 poa ãdji boro basía.
1SA 13:2 Saulba sordaorãda mil ũbea edasia. Mil umé idji ume panasid̶aa Micmá purud̶e Betel eyaid̶a b̶ʌ ẽjũãne. Mil ab̶a idji warra Jonataʌ̃ ume panasid̶aa Guibea purud̶e Benjamiʌ̃neba yõped̶ad̶arã ẽjũãne. Saulba waabema sordaorãra ãdji diguid̶aa jũma wãbisia.
1SA 13:3 Guebá purud̶e Jonataʌ̃ra pilisteorã sordaorã duanabadamaa wãped̶a ãdjirãra quenasia. Maʌ̃da pilisteorãba cawasid̶aa. Maʌ̃ carea Saulba jũma Israel druad̶e cachirura zabisia jũmarãda djõne zed̶amãrẽã. Maʌ̃ne nãwã jarabisia: “Hebreorã, ũrĩnadua.”
1SA 13:4 Naʌ̃ bed̶eada ãdjirãba ũrĩsid̶aa: “Saulba pilisteorãra quenasia. Maʌ̃ carea pilisteorãba dadji israelerãra quĩrãma panʌa.” Ara maʌ̃da israelerãra Gilgal purud̶aa wãsid̶aa Sauloare djõni carea.
1SA 13:5 Maʌ̃misa pilisteorãra dji jʌresid̶aa israelerã ume djõni carea. Djõbada carretada treinta mil idjab̶a cawayod̶eba djõbada sordaorãda sei mil edesid̶aa. Waabema sordaorã edeped̶ad̶ara bio cãbana panʌ bẽrã poya juachad̶aẽ́ basía. Ãdjirãra Micmánaa wãnaped̶a Bet-aveʌ̃neba ʌ̃mãdau odjabariare duanesid̶aa.
1SA 13:6 Israelerãba cawasid̶aa ãdjirãra minijĩchiad̶e panʌda, pilisteorãra ãdji cãyãbara zocãrãara panʌ bẽrã. Maʌ̃ carea uria b̶ead̶e, jogoa b̶ead̶e, mõgara waib̶ʌa cob̶ead̶e, idjab̶a baido juebada uria baido neẽ́ b̶ead̶e bid̶a mĩrũcuasid̶aa.
1SA 13:7 Idjab̶a Jordaʌ̃ do quĩrãrẽ ʌ̃cʌrʌ mĩrũcuasid̶aa Gad̶eba yõped̶ad̶arã duanʌma Gala druad̶e. Baribʌrʌ Saulora Gilgald̶e b̶esia. Idji ume panʌ sordaorãra bio ne wayaaba cacua ure duanasid̶aa.
1SA 13:8 Samuelba jarad̶a quĩrãca Saulba domia ab̶a idjira jʌ̃ã b̶asia. Mãwãmĩna Samuelera wad̶ibid̶a Gilgald̶e jũẽẽ́ b̶asia. Maʌ̃ne Saul sordaorãra memenebʌda basía.
1SA 13:9 Maʌ̃ carea Saulba jarasia: –Animarãda jũma babue diad̶i carea enenadua. Animarã Ãcõrẽ ume necai b̶ead̶i careabema sid̶a enenadua dji dragada babue diad̶i carea.– Maʌ̃be Saulba animarãra Ãcõrẽa jũma babue diasia.
1SA 13:10 Ara mãwã od̶acarea Samuelera jũẽsia. Ara maʌ̃da Saulba idjira audiab̶arid̶e wãsia.
1SA 13:11 Maʌ̃ne Samuelba jarasia: –¿Cãrẽ cãrẽã bʌa jãwã animarãra Ãcõrẽa babue diasi?– Saulba panusia: –Mʌ̃a jãwã osia mʌ̃ sordaorãra memenebʌda bẽrã idjab̶a bʌa jarad̶a ewarid̶e bʌra zeẽ́ b̶ad̶a bẽrã. Maʌ̃ awara pilisteorãra Micmáne jʌre duanʌa dadjirã ume djõni carea.
1SA 13:12 Mʌ̃a crĩchasia nama Gilgald̶e ãdjirãra dadjirã ume isabe djõne zed̶ida. Maʌ̃ne mʌ̃a wad̶ibid̶a Ãcõrẽa diaẽ́ b̶asia carebamãrẽã. Maʌ̃ carea mãwã ocara b̶ad̶amĩna mʌ̃a animarãda babue diasia.–
1SA 13:13 Baribʌrʌ Samuelba panusia: –Bʌa crĩcha neẽ́ b̶ʌ quĩrãca jãwã osia. Ãcõrẽba jarad̶ara bʌa ĩjãẽ́ basía. Ĩjãnabara idjia bʌda, bʌd̶eba yõbʌdarã sid̶a ewariza israelerã bororãda b̶ʌcasia.
1SA 13:14 Baribʌrʌ idjia jarad̶ara ĩjãnaẽ́ bẽrã bʌra dãrã israelerã boro baẽ́a. Ãcõrẽba dewara ẽberãda b̶ʌya idji puru boroda b̶amãrẽã. Maʌ̃ ẽberãba oya Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca.–
1SA 13:15 Ara maʌ̃da Samuelera Gilgald̶eba Guibea purud̶aa wãsia Benjamiʌ̃neba yõped̶ad̶arã ẽjũãne. Maʌ̃be Saulba sordaorã wad̶i idji ume panʌda juachasia. Jũma ãbaa seisciento panasid̶aa.
1SA 15:1 Ewari ab̶a Samuelba Sauloa jarasia: –Ãcõrẽba mʌ̃ra diabuesia bʌra idji puru Israel boroda b̶ʌmãrẽã. Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽba jara b̶ʌra quĩrãcuita ũrĩdua.
1SA 15:2 Ãcõrẽ ne jũma poya b̶ʌba nãwã jara b̶ʌa: “Mʌ̃a amalecitarãda cawa oya israelerã biẽ́ oped̶ad̶a carea. Israelerã Egiptod̶eba ẽdrʌsid̶ad̶e amalecitarãba ãdjirãra idu wãyã wãbid̶aẽ́ basía.
1SA 15:3 Maʌ̃ carea ãdjirãra jũma quenane wãnadua. Ãdjirãba ne erob̶ea sid̶a jũma babued̶adua. Ni maãrĩ bid̶a ãdjirãra quĩrã djuburiarãnadua. Umaquĩrãrãda, wẽrãrãda, warrarãda, djiwid̶i toped̶ad̶a sid̶a jũma quenanadua. Ãdji pacada, ovejada, cameyoda, burro sid̶a jũma quenanadua.”–
1SA 15:4 Ara maʌ̃da Saulba idji sordaorãra Telaiʌ̃ purud̶e ãbaa jʌreped̶a juachasia. Maʌ̃ne Judad̶ebemada die mil panasid̶aa. Waabema sordaorãda dosciento mil panasid̶aa.
1SA 15:5 Maʌ̃be Saulora idji sordaorã ume Amale purud̶aa wãsid̶aa. Puru caita jũẽnaped̶a do zaque orrocawa mĩrũsid̶aa cawaẽ́ne urad̶e wãni carea.
1SA 15:6 Maʌ̃ne Saulba quenitarãa nãwã jarasia: –Dairãba amalecitarãra jũma quenania. Maʌ̃ bẽrã ãdjirã tãẽnabemada isabe ãyã wãnadua. Dairãba bãrãra bea quĩrĩãẽ́ panʌa, dai drõã naẽnabemarã Egiptod̶eba ẽdrʌsid̶ad̶e bãrãba carebaped̶ad̶a bẽrã.– Ara maʌ̃da quenitarãra amalecitarã tãẽnabemada ãyã wãsid̶aa.
1SA 15:7 Mãwãnacarea Saulba idji sordaorã ume amalecitarãra quenane wãsid̶aa Havilad̶eba ab̶a Sur ẽjũãnaa. Sur ẽjũãra Egiptod̶eba ʌ̃mãdau odjabariare b̶ʌa.
1SA 15:8 Amalecitarãra necoba jũma quenasid̶aa. Baribʌrʌ ãdjirã boro Agá abadada jidasid̶aa.
1SA 15:9 Ãcõrẽba jũma quenanaduad̶a ad̶amĩna idjab̶a ãdjia erob̶ea sid̶a babued̶aduad̶a ad̶amĩna Saulba idji sordaorã bid̶a mãwã od̶aẽ́ basía. Amalecitarã boro Agára bead̶aẽ́ basía. Idjab̶a dji biara b̶ea ovejada, pacada, paca zaque boreguea b̶eada, oveja zaque sid̶a bead̶aẽ́ basía. Maʌ̃ awara jũma ne bia b̶eada babued̶aẽ́ basía. Ab̶abe dji mãcuaẽ́ b̶eada idjab̶a siriẽ́ b̶eada babuesid̶aa.
1SA 15:10 Mãwãnacarea Ãcõrẽba Samuelea nãwã jarasia:
1SA 15:11 –Mʌ̃ra sopua b̶ʌa Saul carea. Idjira bãrã boroda b̶ʌd̶amĩna idjia mʌ̃ra igarasia. Mʌ̃a jarad̶ara ĩjã oẽ́ basía.– Maʌ̃ ũrĩna carea Samuelera biẽ́ b̶esia. Jũma maʌ̃ diamasi Ãcõrẽa bed̶ea b̶asia.
1SA 15:12 Nurẽma diaped̶ed̶a pirab̶ariped̶a Saulora jʌrʌd̶e wãsia. Maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌba jarasid̶aa Saulora Carmel purud̶aa wãped̶a mõgara waib̶ʌada ʌ̃ta nũmʌsida amalecitarã poyad̶ada quĩrãnebabi carea. Mamaʌba idjira jẽda Gilgald̶aa wãsiad̶a asid̶aa.
1SA 15:13 Samuel Saul b̶ʌma jũẽsid̶e Saulba nãwã jarasia: –Ãcõrẽba bʌra carebaya. Idjia jarad̶ara mʌ̃a jũma ĩjã osia.–
1SA 15:14 Samuelba panusia: –Mãwã baibʌrʌ ¿mʌ̃a sãwã ovejara, paca sid̶a b̶ia duanʌda ũrĩ b̶ʌ?–
1SA 15:15 Saulba jarasia: –Mʌ̃ sordaorãba amalecitarãneda jãrĩnaped̶a enesid̶aa. Dji biara b̶ea ovejara, paca sid̶a zocai b̶ʌsid̶aa bʌ Ãcõrẽa babue diad̶i carea. Baribʌrʌ waabemada dairãba jũma quenasid̶aa.–
1SA 15:16 Maʌ̃ne Samuelba Sauloa jarasia: –Chupea ũrĩdua. Ãcõrẽba id̶i diamasi jarad̶ada mʌ̃a jaraya.– Saulba panusia: –Mãẽteara jaradua.–
1SA 15:17 Samuelba jarasia: –Naẽna bʌra dji dromaẽ́da crĩcha b̶ad̶amĩna ¿id̶ira bʌra Israeld̶eba doce puru yõped̶ad̶arã boroẽ́ca? ¿Ãcõrẽba bʌra dadji israelerã boroda b̶ʌẽ́ basica?
1SA 15:18 Ãcõrẽba bʌ́a ebud̶a jarasia jãʌ̃ cadjirua obada amalecitarã ume djõmãrẽã ab̶a jũma quenabʌrʌd̶aa.
1SA 15:19 Maʌ̃da ¿cãrẽ cãrẽã idjia jarad̶ara ĩjã oẽ́ basi? ¿Cãrẽ cãrẽã ãdjirã ne bia b̶eara babueẽ́ basi? ¿Cãrẽ cãrẽã edacuasi? Mãwã od̶ara Ãcõrẽ quĩrãpita cadjirua basía.–
1SA 15:20 Saulba panusia: –¡Mãwãẽ́a, mʌ̃a Ãcõrẽba jarad̶ara ĩjãsia! Idjia jarad̶a quĩrãca mʌ̃ra amalecitarã ume djõne wãsia. Ãdjirãra quenaped̶a ãdjirã boro Agára nama enesia.
1SA 15:21 Mʌ̃ sordaorãbʌrʌ dji biara b̶ea pacara, oveja sid̶a quenanaẽ́ basía. Ãtebʌrʌ nama Gilgald̶e enesid̶aa bʌ Ãcõrẽa babue diad̶i carea.–
1SA 15:22 Maʌ̃ne Samuelba jarasia: Animarã babue diad̶i cãyãbara Ãcõrẽba biara quĩrĩã b̶ʌa idji bed̶eara ĩjã pananida. Oveja draga babue diad̶i cãyãbara biara b̶ʌa idjia jara b̶ʌra ĩjã od̶ida.
1SA 15:23 Ãcõrẽba jara b̶ʌ igara b̶ʌba daubara quĩrãca bio cadjiruada o b̶ʌa. Cʌwʌrʌ zarea b̶ʌba jʌwaba od̶a ãcõrẽ ẽpẽ b̶ʌ quĩrãca bio cadjiruada o b̶ʌa. Bʌa Ãcõrẽba jarad̶ara igarad̶a bẽrã idjia bʌra israelerã boro bad̶ada igarasia.
1SA 15:24 Saulba Samuelea jarasia: –Mʌ̃a cadjiruada osia. Ãcõrẽba jarad̶ara, bʌa jarad̶a sid̶a mʌ̃a ĩjã oẽ́ basía. Mʌ̃ sordaorãda wayad̶a bẽrã ãdjia o quĩrĩã panʌda idu obisia.
1SA 15:25 Baribʌrʌ mʌ̃ quĩrã djuburia mʌ̃ cadjiruara quĩrãdoadua. Sordaorã panʌmaa wãna mʌ̃a Ãcõrẽa bia bed̶eai carea.–
1SA 15:26 Samuelba panusia: –Mʌ̃ra bʌ ume wãẽ́a. Bʌa Ãcõrẽba jarad̶ara igarad̶a bẽrã idjia bʌra israelerã boro bad̶ada igarasia.–
1SA 15:27 Mãwã jaraped̶a Samuelera wãbʌrʌ basía. Maʌ̃ne Saulba idjia cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌ id̶e jidabʌrʌd̶e maãrĩ cõã edasia.
1SA 15:28 Samuelba idjía jarasia: –Bʌa mʌ̃ wua cõã edad̶a quĩrãca Ãcõrẽba bʌ israelerã boro bad̶ada id̶i jãrĩped̶a dewara ẽberãa diasia. Maʌ̃ ẽberãra bʌ cãyãbara biara b̶ʌa.
1SA 15:29 Israel Ãcõrẽ dji Droma b̶ʌra sewa ocaa idjab̶a bed̶ea ab̶a b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã idjia oyad̶a ad̶ara quĩrã awara ocaa ẽberãba obada quĩrãca.–
1SA 15:30 Saulba jarasia: –Mʌ̃a wãrãda cadjiruada osia. Baribʌrʌ mʌ̃ quĩrã djuburia israelerã quĩrãpita, dji nocorã quĩrãpita bid̶a mʌ̃ra quĩrã perabirãdua. Sordaorã panʌmaa wãna mʌ̃a Ãcõrẽa bia bed̶eai carea.–
1SA 15:31 Maʌ̃be Samuelera Saul ume sordaorã panʌmaa wãnaped̶a Saulba Ãcõrẽa bia bed̶easia.
1SA 15:32 Mãwãnacarea Samuelba jarasia: –Amalecitarã boro Agára namaa enenadua.– Samuelmaa enebʌdad̶e Agára necai b̶asia bead̶aẽ́da crĩcha b̶ad̶a bẽrã.
1SA 15:33 Baribʌrʌ Samuelba idjía jarasia: –Bʌa necoba zocãrã beaped̶a wẽrãrãda warra neẽ́ b̶ʌsia. Ara maʌ̃ quĩrãca mʌ̃a bʌ papa sid̶a warra neẽ́ b̶ʌya.– Mãwã jaraped̶a Gilgald̶e Ãcõrẽ quĩrãpita Samuelba idjira necoba beataped̶a pichipichia tʌcuasia.
1SA 15:34 Mãwãnacarea Samuelera idji puru Ramánaa wãsia. Saulora idji puru Guibead̶aa wãsia.
1SA 15:35 Mamaʌba ʌ̃taa Samuelba waa Saulora acʌd̶e wãẽ́ basía. Baribʌrʌ Ãcõrẽba Saulora israelerã boro bad̶ada igarad̶a bẽrã Samuelera idji carea bio sopua b̶asia.
1SA 16:1 Ãcõrẽba Samuelea jarasia: –¿Bʌra ab̶a sãʌ̃be Saul carea sopua b̶ai? Mʌ̃a idjira israelerã boro bad̶ada igarasia. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bʌra Beleʌ̃naa wãida ẽberã Jesé abadamaa. Idji warrad̶ebemada mʌ̃a ab̶a b̶ʌya israelerã boroda b̶amãrẽã. Maʌ̃ carea nedragada cachud̶e tʌ edaped̶a idjimaa wãdua.–
1SA 16:2 Samuelba Ãcõrẽa jarasia: –Baribʌrʌ mʌ̃da wãibʌrʌ, Saulba cawasira mʌ̃ra beaya.– Ãcõrẽba panusia: –Mãẽteara paca zaqueda ededua. Bariduaba iwid̶ibʌrʌ jaradua bʌa animarãda Ãcõrẽa babue diad̶e ze b̶ʌda.
1SA 16:3 Bʌa animarã babue diad̶e wãbʌrʌd̶e Jeséra ed̶odua bʌ ume wãmãrẽã. Maʌ̃ne mʌ̃a cawabiya bʌa sãwã oida b̶ʌda. Mʌ̃a jarabʌrʌ ẽberãda b̶ʌdua israelerã boroda b̶amãrẽã. Maʌ̃ne nedragara idji boro ʌ̃rʌ̃ weadua.–
1SA 16:4 Ãcõrẽba jarad̶a quĩrãca Samuelba osia. Beleʌ̃ne jũẽsid̶e mamabema nocorãba ne wayaaba idjira audiab̶arid̶aped̶a nãwã iwid̶isid̶aa: –¿Bʌra necai zebʌrʌca?–
1SA 16:5 Samuelba panusia: –Mãẽ, mʌ̃a naʌ̃ paca zaqueda Ãcõrẽa babue diad̶e ze b̶ʌa. Maʌ̃ carea Ãcõrẽ quĩrãpita bia duanani carea od̶adua. Mãwãnacarea animarãda babue diad̶e wãnia.– Maʌ̃be Samuelba Jeséra idji warrarã sid̶a Ãcõrẽ quĩrãpita bia b̶ʌped̶a ed̶osia idji ume animarã babue diad̶e wãnamãrẽã.
1SA 16:6 Ãdji jũẽsid̶ad̶e Samuelba Jesé warra Eliáda unuped̶a nãwã crĩchasia: –Wãrãda naʌ̃drʌ Ãcõrẽba edasia israelerã boroda b̶amãrẽã.–
1SA 16:7 Baribʌrʌ Ãcõrẽba idjía jarasia: –Ab̶abe dji drasoada, quĩrãwãrẽã sid̶a acʌrãdua. Ẽberãba maʌ̃ra acʌbaria. Baribʌrʌ mʌ̃ara sodrʌ acʌbaria. Naʌ̃ ẽberãda mʌ̃a edaẽ́ b̶ʌa israelerã boroda b̶amãrẽã.–
1SA 16:8 Maʌ̃be Jeséba idji warra Abinadáda Samuel quĩrãpita trʌ̃sia. Baribʌrʌ Samuelba jarasia: –Naʌ̃gʌ sid̶a Ãcõrẽba edaẽ́ b̶ʌa.–
1SA 16:9 Maʌ̃be Jeséba idji warra Samáda Samuel quĩrãpita trʌ̃sia. Baribʌrʌ Samuelba jarasia: –Naʌ̃gʌ sid̶a Ãcõrẽba edaẽ́ b̶ʌa.–
1SA 16:10 Jeséba siete warrarãra Samuel quĩrãpita trʌ̃sia. Baribʌrʌ Samuelba jarasia Ãcõrẽba ni ab̶aʌ ãdjid̶ebemada edaẽ́ b̶ʌda israelerã boroda b̶amãrẽã.
1SA 16:11 Maʌ̃ne Samuelba iwid̶isia: –Bʌa ¿waa warrarã neẽ́ b̶ʌca?– Jeséba panusia: –Dji jĩrũarebemada neẽ́a ovejada waga b̶ʌ bẽrã.– Maʌ̃ carea Samuelba jarasia: –Idjira jʌrʌbidua. Idji jũẽi naẽna ne cod̶aẽ́a.–
1SA 16:12 Ara maʌ̃da Jeséba idjira jʌrʌbisia. Maʌ̃ warrara quĩrãwãrẽã b̶asia idjab̶a cacua dowa b̶asia. Idjira dau biya querasia. Maʌ̃ne Ãcõrẽba Samuelea jarasia: –Naʌ̃drʌ mʌ̃a edasia. Maʌ̃ bẽrã idji boro ʌ̃rʌ̃ nedragara weadua israelerã boroda b̶ʌmãrẽã.–
1SA 16:13 Ara maʌ̃da Samuelba nedragara edaped̶a dji djabarã quĩrãpita maʌ̃ warra ʌ̃rʌ̃ weasia israelerã boroda b̶amãrẽã. Maʌ̃ ewarid̶eba ʌ̃taa Ãcõrẽ Jaurera maʌ̃ warra Davi ume b̶abadjia. Mãwãnacarea Samuelera ãdjima b̶ad̶ada idji puru Ramánaa wãsia.
1SA 16:14 Maʌ̃ ewarid̶e Ãcõrẽ Jaurera Saul ume b̶ad̶ada ãyã wãsia. Maʌ̃ne Ãcõrẽba jaida idjimaa idu zebisia ewariza mĩã sẽ b̶amãrẽã.
1SA 16:15 Maʌ̃ carea Sauloare b̶eaba idjía jarasid̶aa: –Dai djuburia ũrĩdua: Ãcõrẽba bʌra jaia idu mĩã sẽbi b̶ʌa.
1SA 16:16 Maʌ̃ carea dai boro, dairãa arpa zá cawa b̶ʌda jʌrʌbidua. Mãwãra jaiba mĩã sẽbʌrʌd̶e maʌ̃ ẽberãba arpara zaya bʌ necai b̶emãrẽã.–
1SA 16:17 Saulba jarasia: –Mãẽteara arpa bio zá cawa b̶ʌda jʌrʌd̶e wãnaped̶a mʌ̃maa enenadua.–
1SA 16:18 Maʌ̃ne idjiare b̶ea ab̶aʌba nãwã jarasia: –Mʌ̃a Beleʌ̃nebema Jesé warrada ab̶a unusia. Maʌ̃ ẽberãba arpara bio zá cawa b̶ʌa. Idjira quĩrãwãrẽã b̶ʌa, sozarra b̶ʌa, bio mẽsrã b̶ʌa, idjab̶a crĩcha cawaad̶eba bed̶eabaria. Maʌ̃ awara Ãcõrẽra idji ume b̶ʌa.–
1SA 16:19 Ara maʌ̃da Saulba Jesémaa ʌ̃cʌrʌ nãwã jarad̶e diabuesia: –Dadjirã boro Saulba nãwã jara b̶ʌa: bʌ warra Davi, dji oveja wagabarida mʌ̃maa diabuedua.–
1SA 16:20 Ara maʌ̃da Jeséba idji warra Davira Saulmaa diabuesia. Maʌ̃ awara paʌ̃da, uva b̶a animarã e od̶ad̶e b̶ʌ sid̶a burro ʌ̃rʌ̃ jʌ̃cuaped̶a diabuesia. Chiwatu zaque sid̶a ab̶a diabuesia.
1SA 16:21 Davira jũẽped̶a Saul itea traja b̶esia. Saulba Davira bio quĩrĩã b̶asia. Maʌ̃ bẽrã idjira b̶ʌsia idji djõi careabemada eronĩbamãrẽã.
1SA 16:22 Saulba Davira bio bia unu b̶ʌ bẽrã bed̶eada Jesémaa diabuesia Davira idji ume idu b̶ebimãrẽã.
1SA 16:23 Jaiba Saul mĩã sẽbʌrʌd̶e Daviba arpada zabadjia. Mãwã zá b̶ʌd̶e Saulora necai b̶ebadjia jaira ãyã wãbadji bẽrã.
1SA 17:1 Maʌ̃ ewarid̶e pilisteo sordaorãda Soco purud̶e Judad̶eba yõped̶ad̶arã ẽjũãne ãbaa dji jʌred̶aped̶a Epes-damiʌ̃ abadad̶e duanesid̶aa. Maʌ̃ ẽjũãra Soco puru idjab̶a Azecá puru ẽsi b̶asia.
1SA 17:2 Maʌ̃ne Saulora israelerã sordaorã ume Ela do caita b̶ʌ jewed̶ad̶e dji jʌresid̶aa. Mama chãwẽ duanasid̶aa pilisteorã ume djõni carea.
1SA 17:3 Pilisteorãra eya ab̶aʌd̶e duanasid̶aa. Maʌ̃ne israelerãra dewara eyad̶e panasid̶aa. Jewed̶ada ãdjirã ẽsi b̶asia.
1SA 17:4 Maʌ̃ne pilisteorã duanʌmaʌba ẽberã bio mẽsrã b̶ʌda jewed̶ad̶aa zesia. Maʌ̃ ẽberãra Goliá abadjid̶aa. Goliára Gat purud̶ebema basía. Idji drasoara sei bicaca aud̶u b̶asia.
1SA 17:5 Idji borod̶e ne zarea bronce od̶ada jʌ̃ b̶abadjia. Idji jãare bronce cad̶aba jũãtrʌ jʌ̃ b̶abadjia. Dji zʌgʌara cien libra aud̶u b̶asia.
1SA 17:6 Idji jĩrũ epanane bronce od̶aba jũãtrʌ jʌ̃ b̶abadjia. Maʌ̃ awara mĩãsu zaque bronce od̶ada ẽcarrad̶e awa b̶abadjia.
1SA 17:7 Idji mĩãsu waib̶ʌada bio omoa b̶asia. Dji quid̶ara jiorro od̶a basía. Dji quid̶a zʌgʌara quince libra b̶asica b̶ʌa. Idji djõi careabema eronĩbabarida idji nocoare nĩbasia.
1SA 17:8 Goliára jewed̶ad̶e nũmeped̶a israelerã sordaorãa nãwã b̶iasia: –¿Cãrẽ cãrẽã jãwã chãwẽ duanʌ? Mʌ̃ra pilisteoa. Jũma bãrãra Sauloare djõbadaa. Mʌ̃dub̶a pilisteorã carea djõya. Maʌ̃ bẽrã ẽberãda ab̶a edad̶adua bãrã carea mʌ̃ ume djõne zemãrẽã.
1SA 17:9 Idjia mʌ̃da poya beaibʌrʌ jũma dairãra bãrã nezocarãda panenia. Baribʌrʌ mʌ̃a idjida beasira bãrãra dai nezocarãda panenia.
1SA 17:10 Id̶i mʌ̃a bãrã israelerãa orra bed̶ea b̶ʌa: ẽberãda ab̶a namaa diabued̶adua mʌ̃ ume djõmãrẽã.–
1SA 17:11 Maʌ̃ ũrĩbʌdad̶e Saulora, idji sordaorã sid̶a bio ne wayasid̶aa. Ab̶ed̶a sãwã od̶ida cawa crĩchad̶aẽ́ basía.
1SA 17:12 Davira Jesé warra basía. Jeséra Epratad̶eba yõna basía. Juda druad̶e Beleʌ̃ purud̶e b̶abadjia. Saul israelerã boro basid̶e Jeséra bio drõãda b̶asia. Idjia warrarãda ocho erob̶asia.
1SA 17:13 Idji warrarã drõãara panʌda ũbea Sauloare djõ panasid̶aa. Dji nabemara Eliá basía. Idjiarebemara Abinadá basía. Maʌ̃arebemara Samá basía.
1SA 17:14 Maʌ̃ ũbeabema warrarãra Sauloare djõ panasid̶aa. Davira Jesé warra dji jĩrũarebema basía.
1SA 17:15 Davira Saul b̶ʌmaa wãped̶a jẽda Beleʌ̃naa zebadjia idji zeza oveja waga b̶ai carea.
1SA 17:16 Maʌ̃misa pilisteo Goliába diaped̶a, quewara bid̶a israelerãa orra bed̶eabadjia. Cuarenta ewari mãwã osia.
1SA 17:17 Ewari ab̶a Jeséba idji warra Davia jarasia: –Warra, bʌ djabarã itea naʌ̃ die paʌ̃da, naʌ̃ trigo jututiad̶a sid̶a ẽ ab̶a ededua.
1SA 17:18 Maʌ̃ awara sordaorã boro itea naʌ̃ die quesoda ededua. Maʌ̃be bʌ djabarã sãwã panʌda iwid̶iped̶a ãdjía jaradua ne diabued̶amãrẽã. Maʌ̃neba mʌ̃a cawaya ãdjira bia panʌda.
1SA 17:19 Maʌ̃misa Saulora, Davi djabarãra, waabema sordaorã sid̶a Ela jewed̶ad̶e pilisteorã ume djõni carea panasid̶aa.
1SA 17:20 Diaped̶ed̶a Daviba idji ovejara dewara ume b̶eesia wagamãrẽã. Maʌ̃be idji zezaba jarad̶ara edaped̶a wãsia. Davi jũẽne wãsid̶e israelerã sordaorãra djõne wãbʌda bẽrã b̶ʌga duanasid̶aa.
1SA 17:21 Maʌ̃ne israelerãra pilisteorã chãwẽ duanʌ quĩrãpe chãwẽ duanesid̶aa.
1SA 17:22 Daviba eded̶ara ne wagabari jʌwad̶e ameped̶a idji djabarã chãwẽ duanʌmaa pira wãsia ãdji sãwã panʌda iwid̶i carea.
1SA 17:23 Ãdji ume bed̶ea b̶ʌd̶e Gat purud̶ebema mẽsrã b̶ʌ Goliára pilisteorã chãwẽ duanʌmaʌba jewed̶ad̶aa zeped̶a israelerãa orra bed̶easia idjia obari quĩrãca. Maʌ̃gʌra Daviba jũma ũrĩsia.
1SA 17:24 Israelerãba Goliá unubʌdad̶e bio ne wayad̶aped̶a jẽda pirasid̶aa.
1SA 17:25 Ãdjidub̶a jarasid̶aa: –¿Bãrãba jãʌ̃ ẽberãra unusid̶aca? Idjia dadjirãa orra bed̶ead̶e zebaria. Bariduaba jãʌ̃ pilisteoda beaibʌrʌ dadji boroba maʌ̃ ẽberãra ne bara b̶ʌya. Idji cau sid̶a diaya. Maʌ̃ awara idjia parata diabi b̶ʌra dji zeza ẽberãrãa waa diabiẽ́a.–
1SA 17:26 Daviba idji caita duanʌ ẽberãrãa nãwã iwid̶isia: –Jãʌ̃ pilisteo cacua wẽãgoẽ́ tab̶ʌra ¿cai jãwã Ãcõrẽ zocai b̶ʌ sordaorãda orra bed̶eai carea? Jãwã dadji israelerã biẽ́ jara b̶ʌda ab̶aʌba beaibʌrʌ, ¿cãrẽda idjía diad̶i?–
1SA 17:27 Ãdjia naẽna jaraped̶ad̶ara wayacusa jarasid̶aa.
1SA 17:28 Davi djaba dji nabema Eliába ũrĩsia Davira dewararã ume nẽbʌrʌ b̶ʌda. Maʌ̃ carea quĩrũped̶a Davia nãwã jarasia: –¿Cãrẽ cãrẽã zesi? ¿Jãʌ̃ oveja zocãrãẽ́be tab̶ʌda ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e ãdub̶a b̶eesica? Mʌ̃a cawa b̶ʌa bʌra sãwã b̶ʌda. Bʌra namaa ze b̶ʌa ab̶abe dairã djõ duanʌda acʌi carea.–
1SA 17:29 Daviba panusia: –Mʌ̃a ¿cãrẽ cadjiruada osi? ¿Ab̶abe iwid̶i b̶ʌẽ́ca?–
1SA 17:30 Ara maʌ̃da idji djaba caitabemada ãyã wãsia. Maʌ̃be dewara ẽberãrãa Goliá beaid̶ebemada iwid̶isid̶e ãdjia bid̶a ab̶arida panusid̶aa.
1SA 17:31 Daviba mãwã iwid̶i b̶ʌda ũrĩsid̶ad̶e ʌ̃cʌrʌba Saulmaa jarad̶e wãsid̶aa. Maʌ̃ carea Saulba idjira trʌ̃bisia.
1SA 17:32 Maʌ̃be Daviba Sauloa jarasia: –Mʌ̃ boro, ni ab̶aʌba jãʌ̃ pilisteora wayaiẽ́ b̶ʌa. Mʌ̃, bʌ nezocara idji ume djõne wãya.–
1SA 17:33 Saulba panusia: –Bʌdub̶a jãʌ̃ pilisteo ume poya djõne wãẽ́a. Acʌdua bʌra wad̶i cũdrada b̶ʌda. Maʌ̃ne idjira drõãda b̶ʌa. Idjira cũdra ed̶aʌba djõ b̶abaria.–
1SA 17:34 Daviba panusia: –Mʌ̃ boro, mʌ̃ zeza oveja waga b̶ʌd̶e imamada wa wida zeped̶a ovejada ca edesira mʌ̃ra caid̶u wãped̶a idjia ca erob̶ʌra jãrĩbaria. Idjab̶a maʌ̃ animarãba mʌ̃da orraibʌrʌ idji quid̶atrʌd̶e jidaped̶a u jidabaria ab̶a beabʌrʌd̶aa.
1SA 17:36 Wida imama sid̶a mãwã obaria. Mʌ̃a jãʌ̃ pilisteo cacua wẽãgoẽ́ tab̶ʌra ara maʌ̃ quĩrãca oya, Ãcõrẽ zocai b̶ʌ sordaorãda orra bed̶ea b̶ʌ bẽrã.
1SA 17:37 Ãcõrẽba mʌ̃ra imama jʌwad̶ebemada idjab̶a wi jʌwad̶ebemada ẽdrʌ edasia. Ara maʌ̃ Ãcõrẽba mʌ̃ra jãʌ̃ pilisteo jʌwad̶ebemada ẽdrʌ edaya.– Maʌ̃ne Saulba idjía jarasia: –Mãẽteara wãdua. Ãcõrẽra bʌ ume b̶aya.–
1SA 17:38 Ara maʌ̃da Saulba idjia djõi careabema jʌ̃barida Davia jʌ̃bisia. Ne zarea bronce od̶ada Davi borod̶e jʌ̃biped̶a jã jũãtrʌbari sid̶a Davia jʌ̃bisia.
1SA 17:39 Maʌ̃be Daviba Saul necoda cʌrrʌd̶e jʌ̃ped̶a arima pʌrrʌa zasia. Baribʌrʌ jʌ̃ca bẽrã poya wãẽ́ basía. Daviba Sauloa jarasia: –Naʌ̃ra jʌ̃ca bẽrã mʌ̃ra poya wãẽ́a.– Ara maʌ̃da Daviba jũma ẽrãcuasia.
1SA 17:40 Maʌ̃be idjia eronĩbabari bacurura edaped̶a do zaqued̶aa wãped̶a mõgara borogoa qued̶eada juesuma idji buchacad̶e pe edasia. Mõgara tab̶aribarida idji jʌwad̶e edaped̶a pilisteo Goliá ume djõne wãsia.
1SA 17:41 Maʌ̃ne Goliára Davimaa pĩãca zebʌrʌ basía. Idji djõi careabema eronĩbabarida idji nocoare nĩbasia.
1SA 17:42 Goliába bio acʌbʌrʌd̶e unusia Davira cũdra quĩrãwãrẽã b̶ʌda idjab̶a cacua dowa b̶ʌda. Maʌ̃ bẽrã siriẽ́ b̶ʌ quĩrãca unusia.
1SA 17:43 Maʌ̃ carea nãwã jarasia: –¿Cãrẽ cãrẽã jãwã bacuru catʌ zebʌrʌ? ¿Mãwãra mʌ̃ra usaca?– Maʌ̃ne idji ãcõrẽ b̶ea trʌ̃neba Davira biẽ́ jarasia.
1SA 17:44 Maʌ̃ awara nãwã jarasia: –Zedua, mʌ̃a bʌ djarara diaya ãgosoba, mẽãbema animarã bid̶a cod̶amãrẽã.–
1SA 17:45 Baribʌrʌ Daviba panusia: –Bʌra mʌ̃ ume djõne ze b̶ʌa neco bara, mĩãsu bara, idjab̶a mĩãsu zaque bara, baribʌrʌ mʌ̃ra bʌ ume djõne ze b̶ʌa Ãcõrẽ ne jũma poya b̶ʌ trʌ̃neba. Idjira dai israelerã sordaorã Ãcõrẽa. Bʌa idjíabʌrʌ orra bed̶easia.
1SA 17:46 Id̶i ara maʌ̃ Ãcõrẽba bʌra mʌ̃́a poyabiya. Mʌ̃a bʌra beaped̶a ob̶ʌá tutaya. Bʌ djarara, waabema pilisteorã djara sid̶a mʌ̃a diaya ãgosoba, mẽãbema animarã bid̶a cod̶amãrẽã. Mãwã jũmarãba cawad̶ia wãrã Ãcõrẽda dai israelerã tãẽna b̶ʌda.
1SA 17:47 Maʌ̃ awara nama duanʌba cawad̶ia Ãcõrẽba ẽdrʌ edacada necoba ni mĩãsuba. Nama Ãcõrẽdrʌ djõya. Maʌ̃ bẽrã idjia bãrãra dairãa poyabiya.–
1SA 17:48 Maʌ̃ne Goliára Davi beai carea caitaara wãbʌrʌ basía. Ara maʌ̃da Davira idji ume djõne pira wãsia.
1SA 17:49 Idji jʌwara buchacad̶e berajuped̶a mõgarada edaped̶a Goliámaa tab̶arisia. Maʌ̃ mõgarara pilisteo dratud̶e jou dogosia. Maʌ̃ba Goliára b̶arrub̶ari b̶aesia.
1SA 17:50 Mãwã Daviba mõgara tab̶aribariba Goliára poyasia. Neco neẽ́ idjira beasia.
1SA 17:51 Davira Goliá tab̶ʌmaa pira dogoped̶a Goliá necoda ẽũta edasia. Maʌ̃ba ab̶ed̶a beataped̶a ob̶ʌá tutasia. Waabema pilisteorãba ãdjid̶ebema mẽsrãara b̶ʌra beu tab̶ʌda ununaped̶a memenesid̶aa.
1SA 17:52 Ara maʌ̃da Judad̶ebema sordaorãra, waabema Israel sordaorã sid̶a djõni carea b̶ʌga duanenaped̶a araa pira wãsid̶aa. Maʌ̃be caid̶u quena wãsid̶aa Saaraiʌ̃ purud̶eba ab̶a Gat purud̶aa idjab̶a Ecroʌ̃ purud̶e ed̶a wãbada daucha. Maʌ̃ ora ab̶ed̶a jũma bira b̶asia pilisteorã beaped̶ad̶aba.
1SA 17:53 Mãwã ẽpẽ wãped̶ad̶acarea israelerã jẽda zebʌdad̶e pilisteorãba ne b̶eeped̶ad̶ara jũma edacuasid̶aa.
1SA 17:54 Maʌ̃ne Daviba Goliá borora edaped̶a Jerusaleʌ̃ purud̶aa edesia. Baribʌrʌ Goliába djõi careabema erob̶ad̶ara idji wua ded̶e wagasia.
1SA 17:55 Maʌ̃ naẽna Saulba Davira Goliá ume djõne wãbʌrʌda unusid̶e idji sordaorã boro Abne abadaa nãwã iwid̶isia: –Abne, jãʌ̃ warra zezara ¿cai?–
1SA 17:56 Abneba panusia: –Ay, mʌ̃ boro, mʌ̃a wãrãda adua b̶ʌa.– Maʌ̃ carea Saulba idjía jarasia: –Mãẽteara iwid̶id̶e wãdua idji zezara cai cawaya.–
1SA 17:57 Daviba Goliá beaped̶a jẽda zebʌrʌd̶e Goliá borora jʌwad̶e erob̶asia. Abneba idjira unuped̶a Saulmaa edesia.
1SA 17:58 Maʌ̃ne Saulba iwid̶isia: –Warra, ¿bʌ zezara cai? Daviba panusia: –Mʌ̃ra bʌ nezoca Beleʌ̃nebema Jesé warraa.–
1SA 18:1 Saul ume bed̶ead̶acarea Davira Saul warra Jonataʌ̃ ume dji biada panesid̶aa. Jonataʌ̃ba Davira quĩrĩã b̶asia ara idji quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca.
1SA 18:2 Maʌ̃ ewarid̶e Saulba Davira idji ume b̶ebisia. Waa idji zeza ume b̶amãrẽã idu wãbiẽ́ basía.
1SA 18:3 Jonataʌ̃ba Davira quĩrĩã b̶asia ara idji quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca. Maʌ̃ bẽrã bed̶ea b̶ʌsid̶aa dji biada paneni carea.
1SA 18:4 Jonataʌ̃ba idji djiora Davia ẽrã diasia. Maʌ̃ awara idji djõbada necoda, enedrʌmada, cʌrrʌ trãjʌ̃badada, cacuad̶e jʌ̃bari sid̶a diasia.
1SA 18:5 Saulba Davi djõne diabuebʌrʌza Daviba poyabadjia. Maʌ̃ carea Saulba idjira idji sordaorã boro dji dromada b̶ʌsia. Maʌ̃ra jũma Saul sordaorãba, idjiare b̶ea bid̶a bia unusid̶aa.
1SA 18:6 Daviba pilisteo Goliá bead̶acarea israelerã sordaorãra jẽda ãdji puruza wãsid̶aa. Israelerã puruza jũẽne wãbʌdad̶e wẽrãrãba Saulora audiab̶aribadjid̶aa. Maʌ̃ne b̶ʌsrid̶aba trʌ̃ãbadjid̶aa, caribadjid̶aa, idjab̶a tõnõãda, dewara sid̶a zabadjid̶aa.
1SA 18:7 Mãwã cari panʌne nãwã trʌ̃ãbadjid̶aa: Saulba ẽberãda mil beasia baribʌrʌ Daviba die mil beasia.
1SA 18:8 Maʌ̃ ũrĩsid̶e Saulora so ãrĩsia. Maʌ̃ carea quĩrũbid̶eba jarasia: –Ãdjirãba jara panʌa Daviba ẽberãda die mil beasida maʌ̃ne mʌ̃a milbe beasida. ¡Cawaẽ́ne idjira ãdjirã boroda b̶ʌd̶ia!–
1SA 18:9 Mamaʌba ʌ̃taa Saulba Davira quĩrãcuita b̶abadjia.
1SA 18:10 Nurẽma Ãcõrẽba jaida Saulmaa idu zebisia. Maʌ̃ jaiba idjira quĩrã cawaẽ́ nũmebisia idji de dromane. Maʌ̃ne Daviba Saul carebai carea idji arpara zá b̶asia idjia obari quĩrãca. Saulba mĩãsuda idji jʌwad̶e erob̶asia.
1SA 18:11 Cawaẽ́ne Saulba maʌ̃ mĩãsuba araa tẽũtasia. Idjia crĩchasia Davira ded̶aa su jidaida. Baribʌrʌ Daviba b̶arima umé aubuesia su bearãmãrẽã.
1SA 18:12 Saulba cawa b̶asia Ãcõrẽra idji ume b̶ad̶ada ãyã wãsida baribʌrʌ Davi ume b̶ʌda. Maʌ̃ bẽrã idjia Davira waya b̶asia.
1SA 18:13 Maʌ̃ ewarid̶e Davira mil sordaorã boroda b̶ʌsia idji caita b̶arãmãrẽã. Djõne wãbʌdaza Daviba sordaorãda edeped̶a bia enebadjia.
1SA 18:14 Ãcõrẽra idji ume b̶ʌ bẽrã ne jũmane bia wãbadjia.
1SA 18:15 Davira ne jũmane bia wã bẽrã Saulba waya b̶asia.
1SA 18:16 Baribʌrʌ jũma Judad̶ebemarãba, waabema israelerã bid̶a Davira bio quĩrĩã panasid̶aa djõne wãbʌdaza ãdjirãra edeped̶a bia enebadji bẽrã.
1SA 18:17 Ewari ab̶a Saulba Davia jarasia: –Mʌ̃ cau dji nabema Meráda bʌ́a diaya bʌ quima bamãrẽã. Mʌ̃a ab̶abe quĩrĩã b̶ʌa bʌra mʌ̃ itea sozarra djõ b̶aida Ãcõrẽba djõbibʌrʌd̶e.– Baribʌrʌ Saulba wãrãda nãwã crĩcha b̶asia: “Mʌ̃a Davi beai cãyãbara biara b̶ʌa pilisteorãba bead̶ida.”
1SA 18:18 Maʌ̃ne Daviba panusia: –Baribʌrʌ mʌ̃ra dji dromaẽ́a bʌ wigu bai carea. Mʌ̃ ẽberãrã sid̶a dadji Israel druad̶e dji dromarãẽ́a.–
1SA 18:19 Saulba Davia idji cau Merára diai jarad̶amĩna dji ewari jũẽsid̶e diaẽ́ basía. Ãtebʌrʌ ẽberã Adriel abadaa diasia. Adrielera Mehola purud̶ebema basía.
1SA 18:20 Maʌ̃ne Saulba dewara cau Mical abadada erob̶asia. Maʌ̃ wẽrãba Davira quĩrĩã b̶asia. Saulba cawaped̶a b̶ʌsrid̶asia.
1SA 18:21 Nãwã crĩchasia: “Mʌ̃ cau Micalera Davia diaya. Maʌ̃be idjid̶eba mʌ̃a Davira pilisteorã jʌwad̶e b̶aebiya.” Maʌ̃ carea Saulba wayacusa Davia jarasia: –Id̶ibʌrʌ wãrãda bʌra mʌ̃ wigu baya.–
1SA 18:22 Maʌ̃ ewarid̶e Saulba idjiare b̶eaa nãwã jarasia: –Bãdub̶a Davi ume bed̶eabʌdad̶e jarad̶adua mʌ̃a idjira bio quĩrĩã b̶ʌda idjab̶a bãrã bid̶a idjira bia unu panʌda. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃ caura edaduad̶a ad̶adua.–
1SA 18:23 Sauloare b̶eaba Davia mãwã jarasid̶aa. Baribʌrʌ Daviba panusia: –Mʌ̃ra ne neẽ́ quirua idjab̶a dji dromaẽ́a. ¿Ara jãwã quiruda dadjirã boro wigu baida b̶ʌca?–
1SA 18:24 Sauloare b̶eara wãnaped̶a Daviba jarad̶ara Sauloa jũma nẽbʌrʌsid̶aa.
1SA 18:25 Baribʌrʌ Saulba crĩcha b̶asia Davira pilisteorãa beabida. Maʌ̃ bẽrã jarasia: –Davia jarad̶adua mʌ̃ cau carea paratara iwid̶iẽ́ b̶ʌda. Mʌ̃a ab̶abe quĩrĩã b̶ʌa idjia pilisteorã umaquĩrã cacua wẽãgod̶a eda cien eneida. Idjía jarad̶adua pilisteorãba dadjirã biẽ́ oped̶ad̶a carea mʌ̃a ãdjirãra ab̶ari quĩrãca biẽ́ o quĩrĩã b̶ʌda.–
1SA 18:26 Sauloare b̶eaba Davia maʌ̃ra jarasid̶aa. Maʌ̃ bed̶eara Daviba bia ũrĩsia dji boro Saul cauda eda quĩrĩã b̶ad̶a bẽrã. Saulba jarad̶a ewari naẽna Davira idji sordaorã ume wãnaped̶a dosciento pilisteorãra quenasid̶aa. Daviba maʌ̃ umaquĩrãra cacua wẽãgocuaped̶a dji era Saulmaa edesia idji cau edai carea. Ara maʌ̃da Saulba idji cau Micalera diasia Davi quima bamãrẽã.
1SA 18:28 Maʌ̃ne Saulba wãrãda cawasia Ãcõrẽra Davi ume b̶ʌda idjab̶a idji cau Micalba Davira bio quĩrĩã b̶ʌda.
1SA 18:29 Maʌ̃ carea biara wayasia. Maʌ̃ne Davi ume dji quĩrũda b̶esia ab̶a beubʌrʌd̶aa.
1SA 18:30 Maʌ̃ awara pilisteorã ãdjirã ume djõne zebʌdaza Daviba dewara sordaorã bororã cãyãbara aud̶uara poyabadjia. Maʌ̃ bẽrã idjira trʌ̃ b̶ʌga b̶esia.
1SA 19:1 Saulba idji warra Jonataʌ̃a, idjiare b̶eaa bid̶a jarasia Davira bead̶amãrẽã. Baribʌrʌ Jonataʌ̃ba Davira bio quĩrĩã b̶ʌ bẽrã maʌ̃gʌd̶ebemada idjía jũma nẽbʌrʌsia. Nãwã jarasia: –Mʌ̃ zeza Saulba bʌra bea quĩrĩã b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã quĩrãcuita b̶adua. Nu diaped̶a puru dajada mĩrũ b̶edua.
1SA 19:3 Maʌ̃ne mʌ̃ zeza ume pʌrrʌad̶e wãnia bʌ mĩrũ b̶ʌ caita. Mʌ̃a bʌd̶ebemada idji ume bed̶eaya. Idjia oi crĩcha b̶ʌda cawasira mʌ̃a bʌ́a jaraya.–
1SA 19:4 Nurẽma Jonataʌ̃ba David̶ebemada idji zezaa nãwã bia jarasia: –Mʌ̃ boro, bʌ nezoca Davira biẽ́ orãdua. Acʌdua, idjia bʌra ni cãrẽ cadjirua sid̶a oẽ́ b̶ʌa ãtebʌrʌ bio careba b̶ʌa.
1SA 19:5 Idji bead̶i adua Goliára beasia. Maʌ̃ ewarid̶e Ãcõrẽba pilisteorãra jũma dadji israelerãa poyabisia. Maʌ̃ unusid̶e bʌra bio b̶ʌsrid̶asia. Baribʌrʌ id̶i ¿cãrẽ cãrẽã idjira biẽ́ o quĩrĩã b̶ʌ? Idjia ni cãrẽ cadjiruada oẽ́ b̶ʌa bʌa idjira beai carea.–
1SA 19:6 Jonataʌ̃ba jara b̶ʌ ũrĩbʌrʌd̶e Saulba panusia: –Warra, Ãcõrẽ quĩrãpita wãrãneba jaraya: mʌ̃a Davira beabiẽ́a.–
1SA 19:7 Saul wãnacarea Jonataʌ̃ba Davira trʌ̃ped̶a idji zeza ume bed̶ead̶ara jũma nẽbʌrʌsia. Maʌ̃be Jonataʌ̃ba Davira Saulmaa edeped̶a Davira Saul ume b̶esia naẽna b̶ad̶a quĩrãca.
1SA 19:8 Maʌ̃ ewarid̶e israelerãra wayacusa pilisteorã ume djõsid̶aa. Davira djõne wãped̶a zocãrã quenabʌrʌ carea pilisteorãra memenesid̶aa.
1SA 19:9 Baribʌrʌ Ãcõrẽba jaira waya Saulmaa idu zebisia. Saulora mĩãsu catʌ chũmasia Daviba arpa zá b̶ʌd̶e.
1SA 19:10 Cawaẽ́ne Saulba Davira mĩãsuba su jidai basía baribʌrʌ Daviba bera aubuesia. Maʌ̃ bẽrã mĩãsura ded̶aa su nũmane wãsia. Ara maʌ̃ diamasi Davira mĩrũ wãsia.
1SA 19:11 Maʌ̃ bẽrã Saulba sordaorãda Davi ded̶aa diabuesia acʌ pananamãrẽã idjab̶a nurẽma diaped̶a Davi bead̶amãrẽã. Baribʌrʌ idji quima Micalba Davia nãwã jarasia: –Bʌda naʌ̃ diamasi mĩrũ wãẽ́bʌrʌ nu bʌra bead̶ia.–
1SA 19:12 Maʌ̃ bẽrã dji dajadaa acʌbadad̶eba Micalba Davira jʌ̃carad̶eba ud̶aa b̶ʌped̶a Davira mĩrũ wãsia.
1SA 19:13 Maʌ̃be Micalba jʌwaba od̶a ãcõrẽ waib̶ʌada Davi cʌd̶ad̶e b̶ʌsia. Maʌ̃ boroare chiwatu carada b̶ʌped̶a borob̶aba ãnẽb̶ari cob̶ʌsia.
1SA 19:14 Diaped̶a Saulba sordaorãa Davi jidabisid̶e Micalba jarasia idjira cacua biẽ́ b̶ʌ bẽrã cʌd̶ad̶e b̶ʌda.
1SA 19:15 Sordaorãra Saulmaa jẽda wãnaped̶a maʌ̃ra nẽbʌrʌsid̶aa. Baribʌrʌ Saulba ãdjira wayacusa Davi jidad̶e wãbisia. Nãwã jarasia: –¡Cʌd̶ad̶e b̶ʌ sid̶a idjira jidad̶aped̶a mʌ̃maa enenadua beai carea!–
1SA 19:16 Ara maʌ̃da sordaorãba Davira jidad̶e wãsid̶aa. Idji ded̶e ed̶a wãnaped̶a idji cʌd̶ad̶e jʌwaba od̶a ãcõrẽda chiwatu cara bara tab̶ʌda unusid̶aa.
1SA 19:17 Maʌ̃ carea Saulba idji cau Micalea jarasia: –¿Cãrẽ cãrẽã mʌ̃ra jãwã cũrũgasi? ¿Cãrẽ cãrẽã mʌ̃ dji quĩrũra mĩrũ wãmãrẽã carebasi?– Micalba panusia: –Idjia jarasia carebaẽ́bʌrʌ mʌ̃ra beaida.–
1SA 19:18 Davi mĩrũ wãsid̶e Ramá purud̶aa Samuel acʌd̶e wãsia. Mama Daviba jũma nẽbʌrʌsia sãwã Saulba idjira osida. Maʌ̃be Davira, Samuel sid̶a Nayo abadad̶aa panane wãsid̶aa.
1SA 19:19 Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌba Sauloa jarasid̶aa Davira Nayod̶e b̶ʌda Ramá puru caita.
1SA 19:20 Ara maʌ̃da Saulba sordaorãda Davi jidad̶e diabuesia. Ãdjirã jũẽsid̶ad̶e Ãcõrẽneba bed̶eabadarãda unusid̶aa Ãcõrẽneba bed̶ea duanʌda. Samuelera ãdji nocoare b̶asia. Maʌ̃ne cawaẽ́ne Ãcõrẽ Jaurera Saulba diabued̶arãmaa zesia. Maʌ̃be ãdjirã sid̶a Ãcõrẽneba bed̶ea duanesid̶aa.
1SA 19:21 Saulba maʌ̃ cawasid̶e dewara sordaorãda diabuesia. Jũẽsid̶ad̶e maʌ̃gʌrã sid̶a Ãcõrẽneba bed̶ea duanesid̶aa. Maʌ̃ bẽrã Saulba dewararãda diabuesia. Baribʌrʌ maʌ̃gʌrã sid̶a Ãcõrẽneba bed̶ea duanesid̶aa.
1SA 19:22 Maʌ̃ carea ara idjida Ramá purud̶aa Davi jidad̶e wãsia. Secú abadad̶e baido juebada uriama jũẽsid̶e iwid̶isia Davida idjab̶a Samuelda sãma panʌ cawaya. Maʌ̃ne ẽberãrãba jarasid̶aa ãdjira Nayod̶e panʌda Ramá puru caita.
1SA 19:23 Maʌ̃ bẽrã Saulora Nayod̶aa wãsia. Wãbʌrʌd̶e Ãcõrẽ Jaurera idjimaa zeped̶a idji sid̶a Ãcõrẽneba bed̶ea b̶esia. Mãwã bed̶ea wãbʌrʌda Nayod̶e jũẽsia Ramá puru caita.
1SA 19:24 Mama idjia jʌ̃ b̶ʌra ẽrãped̶a Samuel quĩrãpita ãsa diamasi bid̶a Ãcõrẽneba bed̶ea b̶asia. Maʌ̃ carea ab̶aʌba ne oca bad̶ada cawaẽ́ne o b̶eibʌrʌ israelerãba nãwã jarabadaa: –Saul sid̶a ¿Ãcõrẽneba bed̶eabarica?–
1SA 21:1 Maʌ̃ ewarid̶e Davira Nobo purud̶aa sacerdote Ahimele acʌd̶e wãsia. Baribʌrʌ Ahimeleba Davira idub̶a zebʌrʌda unusid̶e dauperasia. Audiab̶ariped̶a nãwã iwid̶isia: –¿Sãwã jãwã bʌdub̶a nĩ?
1SA 21:2 Daviba sewad̶eba panusia: –Dadjirã boro Saulba mʌ̃́a ne obi b̶ʌa. Baribʌrʌ ni ab̶aʌa maʌ̃gʌd̶ebemada cawabirãduad̶a asia. Mʌ̃a jarad̶ama mʌ̃ sordaorã ume dji ununia.
1SA 21:3 Mẽrã, ¿cãrẽda erob̶ʌ coi carea? Paʌ̃da juesuma wa ne baridua bʌa erob̶ʌ sid̶a mʌ̃́a diadua.–
1SA 21:4 Maʌ̃ne sacerdoteba panusia: –Mʌ̃a paʌ̃ erob̶ʌra baridua paʌ̃ẽ́a. Ãtebʌrʌ Ãcõrẽ quĩrãpita b̶ad̶a paʌ̃da erob̶ʌa. Bʌ ume panʌ sordaorãda id̶i wẽrãrã ume cãĩnaẽ́ panʌbʌrʌ maʌ̃ paʌ̃ra mʌ̃a diaya.–
1SA 21:5 Daviba panusia: –Ni ab̶aʌda wẽrã ume cãĩnaẽ́ panʌa. Dai djõne wãbʌdaza Ãcõrẽ quĩrãpita bia b̶ead̶ida panʌa. Id̶i biara mãwã panʌa dadjirã boro Saulba diabued̶a bẽrã.–
1SA 21:6 Maʌ̃ne sacerdoteba Davia paʌ̃ Ãcõrẽ quĩrãpita b̶ad̶ara diasia dewarada neẽ́ b̶ad̶a bẽrã. Maʌ̃ paʌ̃ra erob̶asia paʌ̃ djiwid̶ida Ãcõrẽ quĩrãpita b̶ʌd̶a bẽrã.
1SA 21:7 Maʌ̃ ewarid̶e Saul nezoca Doé abadada Ãcõrẽ quĩrãpita ne oi carea mama b̶asia. Idjira Edoʌ̃nebema basía. Saul oveja wagabadarã boro basía.
1SA 21:8 Maʌ̃ne Daviba sacerdote Ahimelea jarasia: –¿Bʌa djõbada necoda wa mĩãsuda nama neẽ́ b̶ʌca? Dadjirã boro Saulba isabe zebid̶a bẽrã mʌ̃ necoda, dewara djõi careabema sid̶a eneẽ́ basía.–
1SA 21:9 Ahimeleba panusia: –Bʌa Ela jewed̶ad̶e bead̶a pilisteo Goliá neco bad̶ada nama erob̶ʌa. Dai sacerdote djio waga erob̶ʌ jẽdaare wuaba bʌrá b̶ʌa. Quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, edadua. Mʌ̃a dewarada neẽ́ b̶ʌa.– Daviba jarasia: –Jãʌ̃ cãyãbara biara b̶ʌra neẽ́a. Mʌ̃́a diadua.–
1SA 21:10 Ara maʌ̃ ewarid̶e Davira Saul carea pilisteorã puru Gat abadad̶aa mĩrũ wãsia dji boro Aquisi abadamaa.
1SA 21:11 Maʌ̃ne Aquisiare b̶eaba jarasid̶aa: –¿Jari b̶ʌra Davi, Israeld̶ebema boroẽ́ca? Wẽrãrã cari duanʌne idjid̶ebemada nãwã trʌ̃ãsid̶aa: Saulba ẽberãda mil beasia baribʌrʌ Daviba die mil beasia.
1SA 21:12 Ãdjia mãwã jaraped̶ad̶a carea Daviba bio crĩcha nũmesia. Bio waya b̶asia Gat purud̶ebema boro Aquisiba idjira beabida.
1SA 21:13 Maʌ̃ carea ãdji quĩrãpita quĩrãẽ́ b̶ʌ quĩrãca b̶abadjia. Dji ded̶e ed̶a wãbadad̶e idji b̶ichiwiba orrecuabadjia idjab̶a id̶ob̶ara idji icarad̶e zowuabibadjia.
1SA 21:14 Maʌ̃ne Aquisiba idjiare b̶eaa nãwã jarasia: –¡Jãʌ̃ ẽberãra quĩrãẽ́ tab̶ʌa! ¿Cãrẽ cãrẽã idjira mʌ̃ quĩrãpita enesid̶a?
1SA 21:15 ¿Idjira nama enesid̶aca mʌ̃ quĩrãpita quĩrã cawaẽ́ b̶amãrẽã? Bãrãmaarã ¿quĩrãẽ́ b̶eara nama neẽ́ca? ¡Jãʌ̃ ẽberãra mʌ̃ ded̶ebemada ãyã eded̶adua!–
1SA 22:1 Mamaʌba Davira Adulaʌ̃ puru caita eya uriad̶e mĩrũ b̶ad̶e wãsia. Davi djabarãba, dji zezaba, jũma dji zeza ẽberãrã bid̶a idjira mama b̶ʌda ũrĩsid̶ad̶e idji ume panane wãsid̶aa.
1SA 22:2 Maʌ̃ awara jũma ẽberãrã bia mĩga b̶eada, ne diai bara b̶eada, sod̶e biẽ́ b̶ea sid̶a idjimaa wãsid̶aa. Maʌ̃ne Davira ãdjirã boroda b̶esia. Jũma ãbaa cuatrociento panasid̶aca b̶ʌa.
1SA 22:3 Mamaʌba Davira Mizpa purud̶aa wãsia Moab druad̶e. Idjia Moab druad̶ebema boroa nãwã jarasia: –Mʌ̃ djuburia, mʌ̃ zezada mʌ̃ papa sid̶a nama idu b̶ebidua ab̶a Ãcõrẽba sãwã oida mʌ̃́a cawabibʌrʌd̶aa.–
1SA 22:4 Maʌ̃be Daviba djibarirãra Moab druad̶ebema boromaa edeped̶a amesia. Ãdjirãra mama panesid̶aa Davi eyad̶e mĩrũ b̶ʌmisa.
1SA 22:5 Maʌ̃ne Ãcõrẽneba bed̶eabari Ga abadaba Davia nãwã jarasia: –Waa naʌ̃ eyad̶e mĩrũrãdua. Jẽda Juda druad̶aa wãdua.– Ara maʌ̃da Davira Haret oid̶aa wãsia.
1SA 22:6 Ewari ab̶a Saulora Guibea purud̶e eya zaqued̶e chũmasia tamarisco bacuru edre. Idji jʌwad̶e mĩãsuda erob̶asia. Jũma idjiare b̶eara idji ume panasid̶aa. Maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌ idjimaa zed̶aped̶a jarasid̶aa Davida, idji ume panʌrã sid̶a unusid̶ada.
1SA 22:7 Saulba idjiare b̶eaa nãwã jarasia: –Ũrĩnadua, bãrãra mʌ̃ quĩrãca Benjamiʌ̃neba yõped̶ad̶arãa. Baribʌrʌ Judad̶eba yõna Jesé warra Davira dadji israelerã boroda b̶eibʌrʌ, ¿idjia bãrãa ẽjũãda, uva ẽjũã sid̶a diaica? ¿Idjia bãrãra idji sordaorã bororãda b̶ʌica?
1SA 22:8 Mãwãmĩna bãrãra bed̶ea ausid̶aca b̶ʌa mʌ̃ ãyã b̶ʌd̶i carea. Ni ab̶aʌba mʌ̃́a jarad̶aẽ́ basía mʌ̃ warra Jonataʌ̃ra Jesé warra Davi ume bed̶ea b̶ʌsid̶ada. Ni ab̶aʌba mʌ̃da crĩchad̶acaa. Id̶ira mʌ̃are b̶ad̶a Daviba mʌ̃ra beai carea b̶ʌa mʌ̃ warra Jonataʌ̃ba mãwã crĩchabid̶a bẽrã. Baribʌrʌ bãrãba maʌ̃nebemada mʌ̃́a jarad̶aẽ́ basía.–
1SA 22:9 Maʌ̃ne Edoʌ̃nebema Doé ãdji tãẽna b̶ʌba nãwã jarasia: –Mʌ̃a Jesé warra Davira Nobo purud̶e unusia. Idjira Ahitob warra Ahimele ume bed̶ea b̶asia.
1SA 22:10 Ahimeleba Ãcõrẽa iwid̶isia Daviba sãwã oida b̶ʌ cawaya. Maʌ̃ awara djõbada neco pilisteo Goliád̶e bad̶ada, coi careabema sid̶a diasia.–
1SA 22:11 Ara maʌ̃da Saulba Ahitob warra Ahimelera, idji zeza ẽberãrã sid̶a jũma trʌ̃bisia. Ãdjirãra Nobo purud̶e Ãcõrẽ sacerdoterã basía. Ãdjirã Saulma jũẽsid̶ad̶e Saulba Ahimelea jarasia: –Ahitob warra, mʌ̃a jarabʌrʌra ũrĩdua.– Ahimeleba panusia: –Jaradua, mʌ̃ boro.–
1SA 22:13 Maʌ̃ne Saulba iwid̶isia: –¿Cãrẽ cãrẽã bʌra Jesé warra Davi ume mʌ̃ bead̶i carea bed̶ea ausid̶a? Mʌ̃a cawa b̶ʌa bʌa paʌ̃da, djõbada neco sid̶a idjía diasida. Maʌ̃ awara bʌa Ãcõrẽa iwid̶isia Daviba sãwã oida b̶ʌ cawaya. Maʌ̃ bẽrã id̶ira idjia mʌ̃ra beai carea b̶ʌa.–
1SA 22:14 Ahimeleba panusia: –Mãwãẽ́a. Mʌ̃ boro, jũma bʌare b̶ea cãyãbara Davira bʌ ume jipaara b̶ʌa. ¿Idjira bʌ wiguẽ́ca? ¿Bʌ wagabada sordaorã boroẽ́ca? ¿Jũma bʌ diguid̶abemarãba idjira waya panʌẽ́ca?
1SA 22:15 Id̶ibebʌrʌ mʌ̃a Ãcõrẽa iwid̶i b̶ʌẽ́a idjia sãwã oida b̶ʌ cawaya. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃ boro, jararãdua mʌ̃ra mʌ̃ ẽberãrã sid̶a bed̶ead̶e panʌda. Wãrãda mʌ̃, bʌ nezocaba cãrẽ sid̶a adua b̶ʌa naʌ̃ nẽbʌrad̶ebemada.–
1SA 22:16 Baribʌrʌ Saulba ĩjãnaẽ́ bẽrã nãwã jarasia: –Ahimele, bʌra, bʌ zeza ẽberãrã sid̶a mʌ̃a jũma beabiya.–
1SA 22:17 Ara maʌ̃da Saulba idji wagabada sordaorãa nãwã jarasia: –¡Ãcõrẽ sacerdoterãra jũma quenanadua! Ãdjirã sid̶a Daviare duanʌa. Ãdjia cawasid̶aa Davira mĩrũ nĩda baribʌrʌ mʌ̃́a jarad̶aẽ́ basía.– Baribʌrʌ idji wagabada sordaorãba Ãcõrẽ sacerdoterãra bea quĩrĩãnaẽ́ basía.
1SA 22:18 Maʌ̃ carea Saulba Edoʌ̃nebema Doéa jarasia: –¡Bʌabʌrʌ Ãcõrẽ sacerdoterãra quenadua!– Ara maʌ̃da Doéba ãdjirãra quenasia. Maʌ̃ ewarid̶e 85 sacerdoterãda ãdji djio jʌ̃ b̶eada quenasia.
1SA 22:19 Maʌ̃ awara sacerdoterã puru Nobod̶aa wãped̶a umaquĩrãrãda, wẽrãrãda, warrarãda, djiwid̶i tod̶a qued̶ea sid̶a necoba jũma quenasia. Pacada, burroda, oveja sid̶a quenasia.
1SA 22:20 Baribʌrʌ Doéba quenabʌrʌd̶e Ahimele warra Abiatada Davi b̶ʌmaa mĩrũ wãsia.
1SA 22:21 Maʌ̃ne idjia Davia nẽbʌrʌsia sãwã Saulba Ãcõrẽ sacerdoterãra quenabisida.
1SA 22:22 Daviba idjía jarasia: –Mʌ̃ Nobo purud̶e b̶asid̶e Edoʌ̃nebema Doé sid̶a mama b̶asia. Mʌ̃a cawa b̶asia idjira Saulmaa wãped̶a mʌ̃ jãma b̶ad̶ara jaraida. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃drʌ bed̶ead̶e b̶ʌa bʌ zeza ẽberãrã jũma quenana carea.
1SA 22:23 Mʌ̃ ume b̶edua. Ne wayarãdua. Ab̶ari ẽberãba mʌ̃da, bʌ sid̶a bea quĩrĩã b̶ʌa. Mʌ̃ ume b̶esira idjia bʌra beaẽ́a.–
1SA 26:1 Maʌ̃ ewarid̶e Zip purud̶ebemarãda Guibead̶aa wãnaped̶a Sauloa nãwã jarasid̶aa: –Davira Haquila eya zaqued̶e ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌ quĩrãpe mĩrũ b̶ʌa.–
1SA 26:2 Ara maʌ̃da Saulba dji biara b̶ea Israeld̶ebema sordaorãda mil ũbea edaped̶a Zip ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶aa Davi jʌrʌd̶e wãsid̶aa.
1SA 26:3 Maʌ̃ne Haquila eya zaqued̶e o icawa cãĩsid̶aa. Maʌ̃ eya zaquera ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌ quĩrãpe b̶ʌa. Maʌ̃ne Davira ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e b̶asia. Idjia cawasia Saulba idjira jidad̶e zebʌrʌda.
1SA 26:4 Maʌ̃ bẽrã ʌ̃cʌrʌ diabuesia Saulora idji sordaorã sid̶a sãma panʌda cawai carea. Ãdjirã jẽda zesid̶ad̶e jarasid̶aa wãrãda Saulda jũẽsida.
1SA 26:5 Maʌ̃be Davira Saul idji sordaorã ume panʌmaa chupea wãped̶a quĩrãcuita acʌsia Saulda, Ner warra Abne sid̶a sãma cãĩ panʌ cawaya. Maʌ̃ Abnera Saul sordaorã boro basía. Daviba unusia Saulora idji sordaorã ẽsi cãĩ b̶ʌda.
1SA 26:6 Davira jẽda wãped̶a hititad̶ebema Ahimele ume idjab̶a Seruyá warra Abisai ume bed̶easia. Abisaira Joá djaba basía. Daviba ãdjía iwid̶isia: –¿Caida mʌ̃ ume Saul cãĩ b̶ʌmaa wãi? Abisaiba panusia: –Mʌ̃da bʌ ume wãya.–
1SA 26:7 Maʌ̃ diamasi Davira Abisai ume Saul sordaorã panʌmaa wãsid̶aa. Jũẽsid̶ad̶e unusid̶aa Saulora cãĩ b̶ʌda. Idji boro nocoare mĩãsuda egorod̶e su nũmasia. Maʌ̃ne Abneda, idji sordaorã sid̶a Saul cãĩ b̶ʌ orrocawa cãĩ panasid̶aa.
1SA 26:8 Maʌ̃ carea Abisaiba Davia jarasia: –Id̶i Ãcõrẽba bʌ dji quĩrũra bʌ jʌwad̶e b̶ʌbʌrʌa. Saulora mʌ̃́a idu beabidua. Ara idji mĩãsuba idjira egorod̶aa su jidaya. B̸arima ab̶a subʌrʌba beaya.–
1SA 26:9 Baribʌrʌ Daviba jarasia: –Idjira bearãdua. Ãcõrẽba b̶ʌd̶a boroda beasira idjia cawa oya.
1SA 26:10 Ãcõrẽ quĩrãpita mʌ̃a jaraya ab̶abe idjiabʌrʌ Saulora beubida b̶ʌa. Ãĩbẽrã ewari ab̶a idjia Saulora ara jãwã beubiya wa dji quĩrũ ume djõ b̶ʌd̶e beubiya.
1SA 26:11 Idjiabʌrʌ Saulora dadjirã boroda b̶ʌd̶a bẽrã mʌ̃a Saulora beaẽ́a. Baribʌrʌ idji jiadoda, mĩãsu sid̶a idji boro nocoare b̶eada edad̶aped̶a isabe wãnia.–
1SA 26:12 Ara maʌ̃da Daviba mĩãsuda, jiado sid̶a Saul boro nocoare b̶eada edad̶aped̶a wãsid̶aa. Ãdjia oped̶ad̶ara ni ab̶aʌba ununaẽ́ basía ni ũrĩnaẽ́ basía. Ni ab̶aʌda ʌ̃rʌ̃manaẽ́ basía Ãcõrẽba jũmarãda bio cãĩbigad̶a bẽrã.
1SA 26:13 Maʌ̃be Davira dewarabema eya zaque borod̶aa wãsia. Mama idjira Saul sordaorã panʌ quĩrãpe tʌmʌ arid̶e b̶esia.
1SA 26:14 Maʌ̃ne Daviba Saul sordaorã boro Abneda trʌ̃ jarasia: –¡Abne! ¿Ũrĩ b̶ʌca?– Abneba panusia: –¿Caida jãwã dadjirã boro Sauloa b̶ia b̶ʌ?–
1SA 26:15 Daviba jarasia: –¿Bʌra Israel druad̶e dji mẽsrãara b̶ʌẽ́ca? Maʌ̃da ¿cãrẽ cãrẽã dadjirã boro Saulora wagaẽ́ b̶ʌ? Id̶i ẽberãda bãrã cãĩ duanʌmaa wãped̶a dadjirã borora beaida b̶asia.
1SA 26:16 Bʌa cadjiruada osia. Bʌa dadjirã borora wagaẽ́ b̶asia. Ãcõrẽ quĩrãpita mʌ̃a jaraya: Ãcõrẽba b̶ʌd̶a borora bãrãba wagaped̶ad̶aẽ́ bẽrã, bʌda bʌ sordaorã sid̶a jũma beud̶ida panʌa. Saul mĩãsuda, jiado sid̶a idji boro nocoare b̶ead̶ada jʌrʌdua unui cawaya.–
1SA 26:17 Saulba cawasia Davida mãwã bed̶ea b̶ʌda. Maʌ̃ bẽrã jarasia: –Mʌ̃ warra Davi, ¿bʌda jãwã bed̶ea b̶ʌca?– Daviba panusia: –Mãẽ, mʌ̃ boro. Mʌ̃da mãwã bed̶ea b̶ʌa.
1SA 26:18 Bʌa ¿cãrẽ cãrẽã mʌ̃, bʌ nezocada biẽ́ oi carea ẽpẽ b̶ʌ? ¿Cãrẽneba mʌ̃a bʌra biẽ́ osi? ¿Cãrẽ cadjiruada osi?
1SA 26:19 Mʌ̃ boro, mʌ̃ djuburia mʌ̃a jarabʌrʌra ũrĩdua. Ãcõrẽba bʌda mʌ̃ ume quĩrũbisibʌrʌ mʌ̃a idjía animarãda babue diaya bʌ quĩrũbira tumabimãrẽã. Baribʌrʌ ẽberãrãba bʌda mʌ̃ ume quĩrũbisid̶abʌrʌ, Ãcõrẽba ãdjirãra biẽ́ b̶ʌya. Ãdjirãba mʌ̃ra Ãcõrẽba diad̶a druad̶ebemada ãyã jʌretabʌda quĩrãca nama mĩrũ zebisid̶aa. Nãwã jarabʌdaca b̶ʌa: ãyã wãdua dewara ãcõrẽ b̶ea ẽpẽmãrẽã.
1SA 26:20 Nama Ãcõrẽba diad̶a drua ãĩ mʌ̃ra bearãdua. Mʌ̃ra usa tʌ̃ quĩrãca ʌb̶ʌaẽ́ b̶ʌ bẽrã ¿bʌa cãrẽ cãrẽã mʌ̃ra beai carea jʌrʌ b̶ʌ? ¡Eyad̶e suẽrru beai carea jʌrʌ b̶ʌ quĩrãca mʌ̃ra ẽpẽ b̶ʌa!–
1SA 26:21 Maʌ̃ carea Saulba panusia: –Mʌ̃ warra Davi, mʌ̃a cadjiruada osia. Ẽberã crĩcha neẽ́ b̶ʌ quĩrãca mʌ̃a bio ãĩ o b̶asia. Mʌ̃ ume jẽda wãna. Id̶i bʌa mʌ̃ra bead̶aẽ́ bẽrã mʌ̃a bʌra waa biẽ́ oẽ́a.–
1SA 26:22 Daviba panusia: –Mʌ̃ boro, bʌ mĩãsura nama b̶ʌa. Sordaoda ab̶a diabuedua edad̶e zemãrẽã.
1SA 26:23 Ãcõrẽba ẽberãza ne biada diaya ãdjia jipa o panʌ carea idjab̶a wãrãda ĩjã o panʌ carea. Id̶i Ãcõrẽba bʌra mʌ̃ jʌwad̶e b̶ʌsia. Baribʌrʌ mʌ̃a bʌra beaẽ́ basía, idjiabʌrʌ bʌra dai boroda b̶ʌd̶a bẽrã.
1SA 26:24 Mʌ̃a Ãcõrẽa iwid̶i b̶ʌa mʌ̃da zocai b̶ʌmãrẽã, mʌ̃a id̶i bʌra zocai b̶ʌd̶a quĩrãca. Idjab̶a iwid̶i b̶ʌa mʌ̃ra jũma bia mĩga b̶ʌd̶ebemada ẽdrʌ b̶ʌmãrẽã.–
1SA 26:25 Saulba panusia: –Ãcõrẽba bʌra carebaya, mʌ̃ warra Davi. Wãrãda bʌa ne waib̶ʌada o b̶aya. Bʌa obʌrʌra jũma bia odjaya.– Maʌ̃be Davira ãyã wãped̶a Saulora jẽda idji druad̶aa wãsia.
1SA 27:1 Mãwãnacarea Daviba nãwã crĩchasia: “Ewari ab̶a Saulba mʌ̃ra beaya. Biara b̶ʌa mʌ̃ra pilisteorã druad̶aa mĩrũ wãida. Mãwãra Saulba mʌ̃ra beai carea naʌ̃ Israel druad̶e waa jʌrʌẽ́a. Mama idjia mʌ̃ra poya jidaẽ́a.”
1SA 27:2 Ara maʌ̃da Davira, seisciento sordaorã idji ume panʌ sid̶a pilisteorã puru Gat abadad̶aa wãsid̶aa. Maʌ̃ puru borora Maó warra Aquisi basía.
1SA 27:3 Maʌ̃ne Davira, idji sordaorã sid̶a ãdji ẽberãrã bara Aquisi caita Gat purud̶e panesid̶aa. Daviba quimada umé erob̶asia. Ab̶a Ahinoaʌ̃ basía. Ahinoaʌ̃ra Jezreel purud̶ebema basía. Dewarabemara Abigail basía. Abigailera Carmel purud̶ebema basía. Idjira Nabal pẽdra wẽrã basía.
1SA 27:4 Saulba ũrĩsia Davira Gat purud̶aa mĩrũ wãsida. Maʌ̃ bẽrã Davi beai carea waa jʌrʌẽ́ basía.
1SA 27:5 Ewari ab̶a Daviba Aquisia nãwã jarasia: –Bʌa mʌ̃da bia unu b̶ʌbʌrʌ, bʌ druad̶e puru zaqueda ab̶a mʌ̃́a diadua dai panani carea. Mʌ̃, bʌ nezocara bʌ puru dromane b̶aiẽ́ b̶ʌa.–
1SA 27:6 Ara maʌ̃ ewarid̶e Aquisiba Sicla puruda Davia diasia. Mamaʌba ʌ̃taa maʌ̃ purura Juda druad̶ebema bororãba eropanesid̶aa.
1SA 27:7 Davira poa ab̶a aud̶u jed̶eco quĩmãrẽ pilisteorã druad̶e b̶asia.
1SA 27:8 Mama panʌne Davira idji sordaorã ume gesuritarãmaa, gezritarãmaa, idjab̶a amalecitarãmaa bid̶a ne jãrĩcuad̶e wãbadjid̶aa. Maʌ̃ ẽberãrãra Telaiʌ̃ purud̶eba Sur ẽjũãare ab̶a Egipto drua daucha panabadjid̶aa.
1SA 27:9 Ne jãrĩcuad̶e wãbʌdad̶e Daviba idji sordaorã ume umaquĩrãrãda, wẽrãrã sid̶a jũma quenabadjid̶aa. Ni ab̶aʌda zocai b̶ʌd̶aca basía. Baribʌrʌ ovejada, pacada, burroda, cameyoda, cacuad̶e jʌ̃bada sid̶a jũma edacuad̶aped̶a Aquisimaa jẽda wãbadjid̶aa.
1SA 27:10 Maʌ̃ne Aquisiba nãwã iwid̶ibadjia: –Id̶i bãrãra ¿sãma ne jãrĩcuad̶e wã panasid̶a?– Maʌ̃ne Daviba sewad̶eba nãwã panubadjia: –Negue ẽjũãne Juda druad̶e Jerameeld̶eba yõped̶ad̶arãba eropananada, quenitarãba eropanana sid̶a jãrĩcuad̶e wã panasid̶aa.–
1SA 27:11 Ne jãrĩcuad̶e wãbʌrʌd̶e Daviba umaquĩrãrãda, wẽrãrã sid̶a jũma quenabadjia. Ni ab̶aʌda zocai b̶ʌca basía. Idjia nãwã crĩchasia: “Ab̶aʌda zocai b̶ʌsira maʌ̃ne idjira Gat purud̶aa zeibʌrʌ Aquisia jaraisicada mʌ̃a od̶ada.” Davi pilisteorã druad̶e b̶asid̶e mãwã o b̶abadjia.
1SA 27:12 Maʌ̃ carea pilisteorã boro Aquisiba crĩchasia Davira idjiare b̶ʌda. Idjia jarasia: “Daviba o b̶ʌ carea idji puru Israelba idjira quĩrãma panʌa. Maʌ̃ bẽrã idjira ewariza mʌ̃are b̶aya.”
1SA 28:1 Maʌ̃ ewarid̶e pilisteorãda dji jʌresid̶aa israelerã ume djõni carea. Maʌ̃ne pilisteorã boro Aquisiba Davia nãwã jarasia: –Bʌa bio cawa b̶ʌa bʌra, bʌ sordaorã sid̶a mʌ̃are djõne wãnida panʌda.–
1SA 28:2 Daviba jarasia: –Bia b̶ʌa, bʌa unuya sãwã mʌ̃, bʌ nezocara djõbarida.– Aquisiba jarasia: –Mãwã baibʌrʌ, bʌra mʌ̃ wagabarida b̶ʌya ab̶a bʌ beubʌrʌd̶aa.–
1SA 28:3 Maʌ̃ naẽna Saulba jũma daubararãda Israel druad̶ebemada ãyã jʌrecuasia. Maʌ̃ awara Samuelera jaid̶asia. Israelerãra idji carea jĩãsid̶aa. Idji puru Ramáne tʌb̶arisid̶aa.
1SA 28:4 Pilisteo sordaorãra ãbaa dji jʌred̶aped̶a Suneʌ̃ purud̶e duanesid̶aa. Maʌ̃ne Saulba idji sordaorãra ãbaa jʌreped̶a Guilboa eyad̶e duanesid̶aa.
1SA 28:5 Baribʌrʌ pilisteo sordaorã unusid̶e Saulora ne wayaaba cacua urea nũmesia.
1SA 28:6 Maʌ̃ carea Saulba Ãcõrẽa iwid̶isia sãwã oida b̶ʌ cawaya. Baribʌrʌ Ãcõrẽba cãĩmocarad̶eba ni Uriʌ̃ abadad̶eba bid̶a cawabiẽ́ basía. Maʌ̃ awara Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba poya cawabid̶aẽ́ basía.
1SA 28:7 Maʌ̃ carea Saulba idjiare b̶eaa nãwã jarasia: –Bẽwãrã jaure ume bed̶eabari daubara wẽrãda jʌrʌd̶adua, mʌ̃a idjid̶eba cawai carea sãwã oida b̶ʌda.– Maʌ̃ne idjiare b̶eaba panusid̶aa: –Endor purud̶e daubara wẽrãda b̶ʌa.–
1SA 28:8 Ara maʌ̃da Saulora quĩrã awara djiosia ni ab̶aʌba idjira cawarãnamãrẽã. Maʌ̃be idjiare b̶eada umé edaped̶a diamasi maʌ̃ wẽrãmaa wãsia. Idjia daubara wẽrãa nãwã jarasia: –Mʌ̃ djuburia mʌ̃a jarabʌrʌ bẽwãrã jaureda zebidua idji ume bed̶eai carea.–
1SA 28:9 Baribʌrʌ daubara wẽrãba panusia: –¿Cãrẽ cãrẽã bʌa mʌ̃́a mãwã obi b̶ʌ? ¿Saulba od̶ara bʌa adua b̶ʌca? Idjia daubararãda naʌ̃ Israel druad̶ebemada jũma ãyã jʌrecuasia. ¿Saulba mʌ̃ra beamãrẽã bʌa mãwã obi b̶ʌca?–
1SA 28:10 Maʌ̃ne Saulba Ãcõrẽ quĩrãpita wãrãneba nãwã jarasia: –Mʌ̃a Ãcõrẽ trʌ̃neba jaraya naʌ̃ obʌrʌ carea bʌra biẽ́ od̶aẽ́da.–
1SA 28:11 Maʌ̃ carea daubara wẽrãba iwid̶isia: –Mãẽteara ¿bʌa cai jaureda zebi quĩrĩã b̶ʌ?– Saulba panusia: –Samuel jaureda zebidua.–
1SA 28:12 Ara maʌ̃da daubara wẽrãba Samuel jaureda trʌ̃sia. Samuel jaure unusid̶e mĩãdua b̶iaped̶a Sauloa jarasia: –Bʌa ¿cãrẽ cãrẽã mʌ̃ra cũrũgasi? ¡Bʌra Saulda jãwã b̶ʌa!–
1SA 28:13 Saulba panusia: –Ne wayarãdua. Bʌa unu b̶ʌda mʌ̃́a jaradua.– Daubara wẽrãba panusia: –Jaureda egorod̶eba ʌ̃taa zebʌrʌda unu b̶ʌa.–
1SA 28:14 Saulba iwid̶isia: –Idjira ¿cai zaca b̶ʌ?– Daubara wẽrãba panusia: –Idjira drõãda b̶ʌa. Idjia cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌra drasoa b̶ʌa.– Maʌ̃ne Saulba cawasia Samuel jaureda mãwã b̶ʌda. Maʌ̃ carea idjira chĩrãborod̶e b̶arru cob̶esia.
1SA 28:15 Maʌ̃ne Samuel jaureba idjía iwid̶isia: –¿Cãrẽ cãrẽã bʌa mʌ̃ra mĩã sẽ b̶ʌ? ¿Cãrẽ cãrẽã namaa zebisi?– Saulba panusia: –Bʌra namaa zebisia mʌ̃a sãwã oida b̶ʌda cawa crĩchaẽ́ b̶ʌ bẽrã. Pilisteorãra mʌ̃ ume djõne zesid̶aa. Maʌ̃ne Ãcõrẽba mʌ̃ra igara b̶ʌa. Mʌ̃a sãwã oida b̶ʌ iwid̶ibʌrʌd̶e idjia cãĩmocarad̶eba cawabicaa. Maʌ̃ awara idjid̶eba bed̶eabadarãba poya cawabid̶aẽ́a. Maʌ̃ carea bʌda trʌ̃ b̶ʌa mʌ̃a sãwã oida b̶ʌda cawabimãrẽã.–
1SA 28:16 Samuel jaureba panusia: –¿Cãrẽ cãrẽã mʌ̃́a iwid̶i b̶ʌ? Ãcõrẽba bʌda igaraped̶a bʌ ume dji quĩrũda b̶esia.
1SA 28:17 Idjia bʌra osia mʌ̃neba jarad̶a quĩrãca. Idjia bʌ israelerã boro bad̶ada jãrĩped̶a bʌ ume b̶ad̶a Davia diasia.
1SA 28:18 Idjia jarad̶ara bʌa ĩjã oẽ́ basía. Bʌa amalecitarãra jũma quenaẽ́ basía idji quĩrũbid̶eba obid̶a quĩrãca. Maʌ̃ bẽrã id̶i bʌra jãwã o b̶ʌa.
1SA 28:19 Maʌ̃ awara Ãcõrẽba bʌda, israelerã sid̶a pilisteorãa poyabiya. Nu bʌra, bʌ warrarã sid̶a mʌ̃ ume beud̶arã panabadama panania.–
1SA 28:20 Samuel jaureba jarad̶a carea Saulora bio ne wayaped̶a egode b̶aesia. Idjira cacua norrab̶ari b̶asia ewari ab̶a ãsa diamasi bid̶a ne coẽ́ b̶ad̶a bẽrã.
1SA 28:21 Daubara wẽrã Saul caita wãped̶a unusia idjira ne wayaaba cacua urea nũmʌda. Maʌ̃ne jarasia: –Mʌ̃, bʌ nezocaba bʌ bed̶eara ĩjãsia. Mʌ̃ bead̶i adua bʌa jarad̶ara mʌ̃a jũma osia.
1SA 28:22 Mʌ̃ djuburia ũrĩdua. Mʌ̃a bʌ́a paʌ̃da maãrĩ diaya comãrẽã. Mãwã bʌra waya cacua ʌb̶ʌaya nocod̶aa wãmãrẽã.–
1SA 28:23 Baribʌrʌ Saulba coẽ́ana asia. Maʌ̃ bẽrã daubara wẽrãba, Sauloare b̶ea bid̶a jara panesid̶aa ne comãrẽã. Mãwã jara panʌ carea Saulba ne coyad̶a asia. Egode tab̶ad̶ada cʌd̶ad̶e ʌ̃ta chũmesia.
1SA 28:24 Daubara wẽrãba paca zaque boreguea b̶ʌda idji de caita erob̶asia. Maʌ̃ pacara beaped̶a djusia. Idjab̶a harinada bʌratʌped̶a paʌ̃ dji ẽsãbari neẽ́ b̶ʌda ãbusia.
1SA 28:25 Maʌ̃ra Sauloa, idjiare b̶eaa bid̶a diasia cod̶amãrẽã. Ara maʌ̃ diamasi ne coped̶ad̶acarea Saulora idjiare b̶ea sid̶a jẽda wãsid̶aa.
1SA 31:1 Pilisteorãda israelerã ume djõne wãnaped̶a Guilboa eyad̶e israelerã zocãrã quenasid̶aa. Maʌ̃ bẽrã israelerãra memenesid̶aa.
1SA 31:2 Pilisteorãba Saulora, idji warrarã sid̶a caid̶u ẽpẽsid̶aa. Maʌ̃ne Saul warrarã Jonataʌ̃da, Abinadáda, Malquisúa sid̶a beasid̶aa.
1SA 31:3 Maʌ̃be Saul b̶ʌma aud̶uara djõsid̶aa. Enedrʌmaba djõbadaba idjimaa cha drʌ panʌba Saulora sucuasid̶aa.
1SA 31:4 Maʌ̃ carea idji djõi careabema eronĩbabaría nãwã jarasia: –Bʌ necora ẽũtaped̶a mʌ̃ra su beadua. Mãwã oẽ́ra jãʌ̃ pilisteorã cacua wẽãgoẽ́ tab̶eaba mʌ̃ra jidad̶aped̶a bio pua unubid̶ia. Mãwã od̶aped̶a mʌ̃ra necoba su bead̶ia.– Baribʌrʌ Saul djõi careabema eronĩbabariba Saul beaira wayasia. Maʌ̃ carea Saulba idji necoda ʌ̃ta nũmʌped̶a ʌ̃rʌ̃ b̶aesia idub̶a beui carea.
1SA 31:5 Saul djõi careabema eronĩbabariba maʌ̃ unusid̶e Saul caita ab̶ari quĩrãca idji neco ʌ̃rʌ̃ su b̶aesia idub̶a beui carea.
1SA 31:6 Mãwã ab̶ari ewarid̶e Saulora, idji warrarãda ũbea, idji djõi careabema eronĩbabarida, idjiare b̶earã sid̶a jũma beusid̶aa.
1SA 31:7 Israelerã Guilboa quĩrãpe b̶ʌ jewed̶ad̶e panabadaba, Jordaʌ̃ do quĩrãrẽ panabada bid̶a ũrĩsid̶aa pilisteorãba poyad̶aped̶a Israeld̶ebema sordaorãda memenesid̶ada. Idjab̶a ũrĩsid̶aa Saulora idji warrarã sid̶a beasid̶ada. Maʌ̃ carea maʌ̃ israelerãra ãdji purud̶ebemada ãyã mĩrũ wãcuasid̶aa. Maʌ̃be pilisteorãra zed̶aped̶a maʌ̃ puru b̶ead̶e panesid̶aa.
1SA 31:8 Nurẽma pilisteorãba israelerã quenaped̶ad̶amaa wãnaped̶a ãdjia nebia erob̶ead̶ara jũma jʌrʌ pe wãsid̶aa. Maʌ̃ne Saulda idji ũbeabema warrarã sid̶a Guilboa eyad̶e beu tapanʌda unusid̶aa.
1SA 31:9 Saulora ob̶ʌá tutad̶aped̶a idjia djõi carea erob̶ad̶ara edasid̶aa. Maʌ̃be ʌ̃cʌrʌ ãdji druad̶aa diabuesid̶aa Saul beud̶ad̶ebemada waabema pilisteorãa jarad̶amãrẽã. Maʌ̃ bed̶eara ãdji jʌwaba od̶a ãcõrẽ b̶ea ded̶e, puru quĩrãpita bid̶a jarasid̶aa.
1SA 31:10 Maʌ̃be pilisteorãba ne jũma Saulba djõi carea erob̶ad̶ara ãdji jʌwaba od̶a ãcõrẽ Astarte ded̶e ed̶a b̶ʌsid̶aa. Idji cacuara ʌ̃tʌ jira b̶ʌsid̶aa israelerã puru Bet-saʌ̃ mõgaraba aud̶u jũrã ca b̶ʌd̶e.
1SA 31:11 Gala druad̶e israelerã Jabe purud̶ebemaba ũrĩsid̶aa sãwã pilisteorãba Saul cacuara osid̶ada.
1SA 31:12 Ara maʌ̃da dji sozarra b̶eaba Saul cacuara edad̶e wãsid̶aa. Jũma maʌ̃ diamasi wãbʌdad̶e Bet-saʌ̃ purud̶e jũẽsid̶aa. Maʌ̃be Saul cacuara, dji warrarã cacua sid̶a ed̶aa edad̶aped̶a jẽda Jabed̶aa enesid̶aa. Mama ãdji cacuara babuesid̶aa.
1SA 31:13 Mãwãnacarea ãdji b̶ʌwʌrʌda edad̶aped̶a Jabed̶e bacuru edre jou b̶ʌsid̶aa. Maʌ̃be domia ab̶a ne cod̶aẽ́ basía.
2SA 5:1 Saul jaid̶ad̶acarea Israeld̶eba doce puru yõped̶ad̶ada Hebroʌ̃ purud̶aa Davimaa wãnaped̶a nãwã jarasid̶aa: –Dadjirãra ab̶ari ẽberãrãa.
2SA 5:2 Saulora dadjirã boro bad̶amĩna djõne wãbʌdaza bʌabʌrʌ dadji israelerãra edeped̶a bia enebadjia. Maʌ̃ awara Ãcõrẽba jarasia bʌdrʌ idji puru Israel boroda b̶eida. Bʌabʌrʌ oveja waga b̶ʌ quĩrãca idji ẽberãrãra pe erob̶ayad̶a asia.–
2SA 5:3 Maʌ̃ne Hebroʌ̃ne Ãcõrẽ quĩrãpita Israeld̶ebema dji dromarãda Davi ume bed̶ea b̶ʌd̶aped̶a nedragada idji borod̶e weasid̶aa israelerã boroda b̶ʌd̶i carea.
2SA 5:4 Davi israelerã boroda b̶ʌsid̶ad̶e treinta poa b̶asia. Maʌ̃be cuarenta poa ãdjirã boroda b̶esia.
2SA 5:5 Naãrã Hebroʌ̃ne idjira siete poa aud̶u ẽsidra Judad̶eba yõped̶ad̶arã boro basía. Mãwãnacarea 33 poa Jerusaleʌ̃ne jũma israelerã boroda b̶asia.
2SA 5:6 Israelerã boro Davira idji sordaorã ume Jerusaleʌ̃naa djõne wãsid̶aa. Maʌ̃ ewarid̶e jebuseorãda jãma panabadjid̶aa. Ãdjirãba crĩchasid̶aa Davira poya ãdji purud̶e ed̶a zeẽ́da. Maʌ̃ carea idjía jarasid̶aa: –Bʌra nama ed̶a poya zeẽ́a. Daub̶errea b̶eaba, jĩrũ biẽ́ b̶ea bid̶a naʌ̃ puruda poya wagad̶ia bãrã ed̶a zerãnamãrẽã.–
2SA 5:7 Baribʌrʌ Daviba Jerusaleʌ̃ra poyaped̶a maʌ̃ purud̶e sordaorã panabada Sioʌ̃ abada sid̶a poyasia. Id̶ira Sioʌ̃ra Davi puru abadaa.
2SA 5:8 Israelerãba jebuseorã poyad̶i naẽna Daviba jarasia: –Jebuseorãda poya quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, Sioʌ̃ purud̶e ed̶a baido weamãrẽã oped̶ad̶a uriad̶eba wãida b̶ʌa. Mãwãbʌrʌ jãʌ̃ daub̶errea b̶eamanada, jĩrũ biẽ́ b̶eamana sid̶a bead̶ia. Ãdjirãra mʌ̃a quĩrãma b̶ʌa.– Daviba mãwã jarad̶a bẽrã id̶ira ab̶aʌba djãrãda quĩrãma b̶ʌbʌrʌ nãwã jarabaria: “Daub̶errea b̶eada, jĩrũ biẽ́ b̶ea sid̶a dadji boro de dromane ed̶a wãnacara panʌa.”
2SA 5:9 Maʌ̃be Davira Sioʌ̃ne b̶esia. Sioʌ̃ra trʌ̃ b̶ʌsid̶aa Davi puru. Dji puru mõgaraba aud̶u jũrã ca b̶ʌra Daviba waib̶ʌara osia idjab̶a Milo abadad̶eba ed̶a dji jogoa b̶eara egoroba daucha pãrĩ wãsia.
2SA 5:10 Ãcõrẽ ne jũma poya b̶ʌda idji ume b̶ʌ bẽrã Davira ewariza dji dromaara b̶esia.
2SA 5:11 Maʌ̃ ewarid̶e Tiro druad̶ebema boro Hiraʌ̃ abadaba ʌ̃cʌrʌ Davimaa diabuesia idji ume dji bia bai carea. Maʌ̃ awara bacuru de obadarãda, mõgara de obadarãda, dji biara b̶ʌ bacuru sid̶a diabuesia. Ãdjirãba Davi itea de dromada osid̶aa.
2SA 5:12 Maʌ̃neba Daviba cawasia Ãcõrẽba idjira wãrãda israelerã boroda b̶ʌsida. Maʌ̃ awara cawasia Ãcõrẽba idji puru Israelda quĩrĩã b̶ʌ bẽrã idjira careba b̶ʌda israelerã bia pe erob̶amãrẽã.
2SA 5:13 Hebroʌ̃neba wãnacarea Jerusaleʌ̃ne Daviba quimada zocãrã edasia. Dewara wẽrãrã sid̶a zocãrã erob̶asia. Ãdjirãba warrarãda, caurã sid̶a Davia to diasid̶aa.
2SA 5:14 Daviba naʌ̃ warrarãda Jerusaleʌ̃ne unusia: Samúa, Sobab, Nataʌ̃, Salomoʌ̃,
2SA 5:15 Ibhar, Elisua, Nepeg, Japia,
2SA 5:16 Elisamá, Eliadá, idjab̶a Elipelet.
2SA 7:1 Ãcõrẽba israelerã boro Davira dji quĩrũ ume necai b̶ʌsia. Maʌ̃ awara Davira idji de dromane b̶esia.
2SA 7:2 Ewari ab̶a Daviba Ãcõrẽneba bed̶eabari Nataʌ̃a nãwã jarasia: –Acʌdua. Mʌ̃ de dromara dji biara b̶ʌ bacuru od̶aa baribʌrʌ Ãcõrẽ baurudera wua ded̶e b̶ʌa. Maʌ̃ carea mʌ̃a Ãcõrẽ itea de dromada o quĩrĩã b̶ʌa.–
2SA 7:3 Nataʌ̃ba panusia: –Ãcõrẽra bʌ ume b̶ʌ bẽrã bʌa crĩcha b̶ʌra jũma odua.–
2SA 7:4 Baribʌrʌ maʌ̃ diamasi Ãcõrẽba Nataʌ̃a nãwã jarasia:
2SA 7:5 –Mʌ̃ nezoca Davia nãwã jarad̶e wãdua: “Ãcõrẽba nãwã jara b̶ʌa: bʌa mʌ̃ itea de dromada oiẽ́ b̶ʌa.
2SA 7:6 Mʌ̃a bãrã israelerã Egiptod̶eba ẽdrʌ enena ewarid̶eba mʌ̃ra de arad̶e b̶acaa. Ãtebʌrʌ bãrã wãbʌdaza mʌ̃ wua deda eded̶aped̶a maʌ̃ne ed̶a b̶abaria.
2SA 7:7 Mʌ̃ bãrã drõã naẽnabemarã ume nĩbasid̶e mʌ̃ puru Israel pe eronĩbaped̶ad̶arãa jaraca basía mʌ̃ itea dji biara b̶ʌ bacuru deda od̶amãrẽã.”
2SA 7:8 Maʌ̃ carea Nataʌ̃, mʌ̃ nezoca Davia nãwã jaradua: “Ãcõrẽ jũma poya b̶ʌba nãwã jara b̶ʌa: mʌ̃a bʌra oveja wagabari bad̶ada edasia mʌ̃ puru Israel boroda b̶amãrẽã.
2SA 7:9 Bʌ wãbʌrʌza mʌ̃ra bʌ ume b̶asia. Mʌ̃a bʌ dji quĩrũda poyabisia, idjab̶a mʌ̃a bʌra trʌ̃ b̶ʌga b̶ʌsia naʌ̃ ẽjũãne dewara trʌ̃ b̶ʌga b̶ea quĩrãca.
2SA 7:10 Maʌ̃ awara mʌ̃a ẽjũãda mʌ̃ puru Israel itea edasia ewariza mama b̶ead̶amãrẽã. Ni ab̶aʌba ãdjirãra mamaʌba ãyã b̶ʌd̶aẽ́a. Ẽberã cadjiruarãba ãdjirãra waa biẽ́ od̶aẽ́a mʌ̃a ãdji ẽdrʌ b̶ʌbadarã diabuesi ewarid̶e biẽ́ o panana quĩrãca. Id̶ira mʌ̃a bʌra dji quĩrũ ume necai b̶ʌya. Maʌ̃ awara mʌ̃a jaraya id̶iba ʌ̃taa bʌd̶eba yõbʌdara israelerã boroda b̶ʌya.
2SA 7:12 Maʌ̃ bẽrã bʌ jaid̶ad̶acarea mʌ̃a bʌ warrada ab̶a b̶ʌya dji boroda b̶amãrẽã. Mʌ̃a idjira carebaya mʌ̃ purura bia pe erob̶amãrẽã.
2SA 7:13 Idjiabʌrʌ mʌ̃ itea de dromada oya. Idjid̶eba mʌ̃a israelerã boroda jũma yõbigaya.
2SA 7:14 Mʌ̃ra idji zeza baya maʌ̃ne idjira mʌ̃ warra baya. Idjia cadjiruada osira mʌ̃a uya dji zezaba idji warra soaba ubari quĩrãca.
2SA 7:15 Baribʌrʌ mʌ̃a idjira quĩrĩã b̶aya. Idjira igaraẽ́a Saul igarad̶a quĩrãca. Mʌ̃a Saulora igarasia bʌda dji boroda b̶ʌi carea.
2SA 7:16 Mʌ̃a bʌd̶eba yõbʌdara idu jõbiẽ́a. Id̶iba ʌ̃taa mʌ̃a ãdjirãra israelerã boroda b̶ʌya.”–
2SA 7:17 Ãcõrẽba cawabid̶ara Nataʌ̃ba Davia jũma nẽbʌrʌsia.
2SA 7:18 Maʌ̃be Daviba Ãcõrẽ quĩrãpita nãwã jarasia: –Mʌ̃ Boro Ãcõrẽ, mʌ̃ra dji dromaẽ́a. Mʌ̃ ẽberãrã sid̶a dji dromarãẽ́a. ¿Cãrẽ cãrẽã mʌ̃ra israelerã boroda b̶ʌsi?
2SA 7:19 Maʌ̃ awara bʌa jara b̶ʌa mʌ̃, bʌ nezocad̶eba yõbʌdara ewariza israelerã boroda b̶ead̶ida. ¿Caiba bʌ quĩrãca bia obari?
2SA 7:20 Mʌ̃ Boro Ãcõrẽ, bʌa mʌ̃ crĩchara cawa b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã za quiru nezocaba ¿cãrẽda poya jarai?
2SA 7:21 Bʌa maʌ̃ biara oyad̶a ad̶a bẽrã idjab̶a o quĩrĩãna bẽrã wãrãda jũma oped̶a za quirúa cawabisia.
2SA 7:22 Mʌ̃ Boro Ãcõrẽ, bʌra dji dromaara b̶ʌa. Bʌ quĩrãca dewara neẽ́a. Dairãba ũrĩbadjid̶aa wãrã ãcõrẽda bʌ awara neẽ́da.
2SA 7:23 Maʌ̃ awara bʌ puru Israel quĩrãca naʌ̃ ẽjũãne dewara puruda neẽ́a. Ãcõrẽ, bʌa dairãra Egiptod̶ebemada ẽdrʌ edasia bʌ puruda b̶amãrẽã. Mãwã bʌra trʌ̃ b̶ʌgasia. Ne ununaca waib̶ʌa b̶ea o b̶ʌd̶eba bʌa dewara ẽberãrãda, ãdji ãcõrẽ b̶ea sid̶a dairã quĩrãpita ãyã jʌrecuasia.
2SA 7:24 Bʌa dai israelerãra b̶ʌsia ewariza bʌ puruda b̶amãrẽã. Maʌ̃ne bʌra dai Ãcõrẽda b̶esia.
2SA 7:25 Ãcõrẽ, bʌa za quiru nezoca itea idjab̶a mʌ̃ warrarã itea id̶iba ʌ̃taa oi jarad̶ara wãrãda odua.
2SA 7:26 Mãwã ewariza bʌra dji dromaana ad̶ia. Maʌ̃ awara nãwã jarad̶ia: “Ãcõrẽ jũma poya b̶ʌra dai israelerã Ãcõrẽa.” Maʌ̃ne bʌa mʌ̃ra, mʌ̃ warrarã sid̶a waga erob̶adua ewariza israelerã boroda b̶ead̶amãrẽã.
2SA 7:27 Ãcõrẽ ne jũma poya b̶ʌ, dai israelerã Ãcõrẽ, bʌabʌrʌ cawabisia mʌ̃ra, mʌ̃ warrarã sid̶a ewariza israelerã boroda b̶ead̶ida. Maʌ̃ carea mʌ̃ra bʌ nezocamĩna ne wayaa neẽ́ nãwã bed̶ea b̶ʌa.
2SA 7:28 Mʌ̃ Boro Ãcõrẽ, bʌra wãrãda Ãcõrẽa. Bʌra bed̶ea ab̶a b̶ʌa. Bʌa za quiru nezocaa maʌ̃ ne biara oi jarasia.
2SA 7:29 Maʌ̃ carea mʌ̃ra, mʌ̃ warrarã sid̶a careba b̶adua ewariza bʌ quĩrãpita bia panani carea. Bʌa jarad̶a quĩrãca oya. Bʌa carebayad̶a ad̶a bẽrã wãrãda ewariza bia panania.–
2SA 11:1 Poad̶e naʌ̃ ẽjũãnebema bororãba ãdji sordaorãda djõne edebadjid̶aa. Maʌ̃ne Daviba jũma idji sordaorãda, ãdji boro Joáda, idjiare b̶ea sid̶a amonitarã ume djõne diabuesia. Amonitarãda zocãrã quenanaped̶a ãdji puru Rabáda jũrã edasid̶aa. Mãwã djõ panʌmisa Davira Jerusaleʌ̃ne b̶asia.
2SA 11:2 Ewari ab̶a quewara Davira cãĩ edaped̶a piradrʌsia. Maʌ̃be idji de ʌ̃rʌ̃ wãsia. Mamaʌba ed̶aa acʌbʌrʌd̶e wẽrã biya quiruda unusia. Maʌ̃ wẽrãra idji jed̶eco ununa carea cui b̶asia Ãcõrẽ quĩrãpita bia b̶ai carea. Daviba ʌ̃cʌrʌ diabuesia idjira caida cawai carea. Jẽda zed̶aped̶a Davia jarasid̶aa Eliaʌ̃ cau Betsabéda mãwã b̶ʌda. Idji quimara Uría abadjid̶aa. Maʌ̃ Uríara hititarãnebema basía. Maʌ̃be Daviba ʌ̃cʌrʌ diabuesia Betsabéra idjimaa enenamãrẽã. Betsabéra idjimaa zeped̶a ãbaa cãĩsid̶aa. Mãwãnacarea diguid̶aa wãsia.
2SA 11:5 Betsabéra b̶iogoa b̶ed̶a bẽrã Davia cawabisia.
2SA 11:6 Maʌ̃ carea Daviba idji sordaorã boro Joámaa bed̶eada diabuesia hititad̶ebema Uría abadara idjimaa zebimãrẽã. Ara maʌ̃da Joába Uríara diabuesia.
2SA 11:7 Uría jũẽsid̶e Daviba idjía iwid̶isia Joára, idji sordaorã sid̶a sãwã panʌ cawaya. Idjab̶a iwid̶isia ãdjirã djõ panʌne sãwã wãnada.
2SA 11:8 Mãwã nẽbʌrʌd̶aped̶a Daviba Uríaa jarasia diguid̶aa ʌ̃nãũne wãmãrẽã. Uría Davi ded̶eba wãnacarea Daviba djico dji biara b̶ʌda Uríamaa diabuesia comãrẽã.
2SA 11:9 Baribʌrʌ Uríara idji diguid̶aa wãẽ́ basía. Ãtebʌrʌ Davi wagabada sordaorã cãĩbadama Davi ded̶e ed̶a wãbada caita cãĩsia.
2SA 11:10 Daviba ũrĩsia Uríara diguid̶aa wãẽ́ basida. Maʌ̃ carea trʌ̃ped̶a nãwã iwid̶isia: –Bʌ tʌmʌba zed̶ada ¿sãwãẽrã diguid̶aa wãẽ́ basi?–
2SA 11:11 Maʌ̃ne Uríaba panusia: –Ãcõrẽ baurudera, Judad̶ebema sordaorãra, waabema israelerã sordaorã sid̶a ãdji wua de zaqued̶e cãĩ panʌa. Mʌ̃ boro Joára, idjiare b̶ea sid̶a puru tʌmʌ cãĩ panʌa. Maʌ̃ bẽrã biẽ́ b̶ʌa mʌ̃ra diguid̶aa wãped̶a ne coida idjab̶a mʌ̃ quima ume cãĩda. Mʌ̃ boro, wãrãneba mʌ̃a jaraya: mãwã oẽ́a.–
2SA 11:12 Maʌ̃ne Daviba idjía jarasia: –Id̶i bid̶a nama b̶edua. Nubʌrʌ jẽda djõne wãbiya.– Daviba mãwã jarad̶a bẽrã Uríara Jerusaleʌ̃ne b̶esia.
2SA 11:13 Maʌ̃ne Daviba idjira ne cod̶e trʌ̃bisia. Ne co panʌne Daviba itua dawaped̶a Uríara beu nũmesia. Queud̶acarea Uríara dajadaa Davi wagabada sordaorãmaa cãĩne wãsia. Diguid̶aa wãẽ́ basía.
2SA 11:14 Uríara idji quima ume cãĩnaẽ́ bẽrã nurẽma Daviba cartada Joá itea b̶ʌsia. Maʌ̃ cartara Uría ume diabuesia.
2SA 11:15 Dji cartad̶e nãwã b̶ʌ́ b̶asia: “Dadjirã dji quĩrũ mẽsrãara b̶ea djõ panʌma Uríara djõbidua. Maʌ̃be idub̶a ametad̶adua bead̶amãrẽã.”
2SA 11:16 Joába idji sordaorã ume amonitarã purura jũrã eropanasid̶aa uracad̶i carea. Maʌ̃ bẽrã idjia cawa b̶asia sãma amonitarã dji mẽsrãara b̶eara djõ panʌda. Uríara mama djõbisia.
2SA 11:17 Mãwã b̶ʌd̶e amonitarãra Joá sordaorã ume djõni carea ãdji purud̶eba dajadaa zed̶aped̶a Davi sordaorãda ʌ̃cʌrʌ beasid̶aa. Hititad̶ebema Uría abada sid̶a beasid̶aa.
2SA 11:18 Maʌ̃be Joába ãdji djõ panʌnebemada ab̶a Davia jũma jarad̶e diabuesia.
2SA 11:19 Wãi naẽna nãwã jarasia: –Dadji djõ panʌnebemara dadjirã boro Davia jũma nẽbʌrʌdua.
2SA 11:20 Dadjid̶ebemada ʌ̃cʌrʌ beasid̶ada ũrĩbʌrʌd̶e idjira quĩrũped̶a ãĩbẽrã nãwã jaraisicada: “Bãrã djõ panʌne ¿cãrẽ cãrẽã dji puru aud̶u jũrã ca b̶ʌ caita wãsid̶a? ¿Mamaʌba ãdjirãba ne bariduaba tab̶aribadada adua panasid̶aca?
2SA 11:21 ¿Quĩrãdoasid̶aca sãwã wẽrãba Jerobaal warra Abimelera Tebé purud̶e beasida? Dji puru aud̶u jũrã ca b̶ʌd̶eba yu waib̶ʌada Abimele ʌ̃rʌ̃ b̶aebisia. Maʌ̃da bãrãra ¿cãrẽ cãrẽã dji puru aud̶u jũrã ca b̶ʌ caita wãsid̶a?” Dadji boro Davida mãwã quĩrũibʌrʌ nãwã jaradua: “Mʌ̃ boro, bʌ sordao hititad̶ebema Uría sid̶a beasid̶aa.”–
2SA 11:22 Ara maʌ̃da Joába diabued̶aba jarad̶e wãsia. Davima jũẽped̶a Joába jarabid̶ada jũma nẽbʌrʌsia.
2SA 11:23 Nãwã jarasia: –Amonitarãra ãdji purud̶eba dajadaa djõne zed̶aped̶a daira poyabʌda basía. Baribʌrʌ daiba ãdjirãra jẽda ãdji purud̶e ed̶a wãbadamaa mĩrũ wãbisid̶aa.
2SA 11:24 Maʌ̃ne cha drʌbadaba dji puru aud̶u jũrã ca b̶ʌd̶eba daimaa drʌ panesid̶aa. Maʌ̃ba bʌ sordaorãra ʌ̃cʌrʌ beasid̶aa. Hititad̶ebema Uría abada sid̶a beasid̶aa.–
2SA 11:25 Maʌ̃ ũrĩped̶a Daviba dji jarad̶e zed̶aa nãwã jarasia: –Joáa jaradua jũmawãyã crĩcharãmãrẽã. Djõ panʌne ʌ̃cʌrʌ beubadaa. Baribʌrʌ jaradua jãʌ̃ puru ume wetara djõnamãrẽã ab̶a poyabʌdad̶aa. Maʌ̃ bed̶eaba idjira sobiaya.–
2SA 11:26 Uría beaped̶ad̶a cawasid̶e dji quimaba sopua ewarida wagasia.
2SA 11:27 Idji sopua ewari jõnacarea Daviba idji ded̶aa enebiped̶a edasia. Maʌ̃be wẽrãba Davi warrada tosia. Baribʌrʌ Daviba od̶ara Ãcõrẽba biẽ́ unusia.
2SA 12:1 Mãwãnacarea Ãcõrẽba Nataʌ̃da Davimaa wãbisia. Jũẽped̶a Davia nãwã nẽbʌrʌsia: –Puru ab̶aʌd̶e ẽberãda umé panasid̶aa.
2SA 12:2 Ab̶a ne bara b̶asia. Idjia ovejada, paca sid̶a zocãrã erob̶asia. Dewarabemara ne neẽ́ querasia.
2SA 12:3 Idjia nẽdod̶a oveja wẽrã zaqueda ab̶abe erob̶asia. Maʌ̃ oveja zaquera daupẽsia. Ovejara dji ẽberã ume idjab̶a idji warrarã ume ãbaa warisia. Dji ẽberãba coi carea erob̶ʌd̶ebemada ovejaa cobibadjia. Idji tazad̶e baidoda dobibadjia. Idjab̶a ovejara idji caita cãĩbadjia. ¡Maʌ̃ ẽberãba dji oveja zaquera idji cau quĩrãca bio quĩrĩã b̶asia!
2SA 12:4 Ewari ab̶a ẽberãda dji ne bara b̶ʌmaa zesia. Ne bara b̶ʌba maʌ̃ ẽberãa ne cobida crĩchasia baribʌrʌ idji animarãnebemada bea quĩrĩãẽ́ basía. Ãtebʌrʌ ne neẽ́ quiru oveja zaqueda jãrĩped̶a beasia. Maʌ̃be djusia idjimaa zed̶aba comãrẽã.–
2SA 12:5 Maʌ̃ ũrĩbʌrʌd̶e ẽberãba oveja zaque jãrĩna carea Davira bio quĩrũped̶a Nataʌ̃a nãwã jarasia: –¡Ãcõrẽ quĩrãpita wãrãneba mʌ̃a jaraya: mãwã od̶a ẽberãra beuida b̶ʌa!
2SA 12:6 Ne neẽ́ quirura quĩrã djuburiad̶aẽ́ bẽrã dji oveja zaque nẽbʌara b̶arima quĩmãrẽ jẽda diaida b̶ʌa.–
2SA 12:7 Maʌ̃ne Nataʌ̃ba Davia jarasia: –¡Bʌdrʌ jãʌ̃ ẽberãa! Maʌ̃ carea dadji israelerã Ãcõrẽba nãwã jara b̶ʌa: “Mʌ̃a bʌra b̶ʌsia israelerã boroda b̶amãrẽã. Idjab̶a Saulba bea quĩrĩã b̶ad̶ad̶ebemada ẽdrʌ b̶ʌsia.
2SA 12:8 Maʌ̃ awara mʌ̃a Saul israelerã boro bad̶ada jãrĩped̶a bʌ́a diasia. Idji wẽrãrã sid̶a diasia. Mʌ̃a bʌra Judad̶ebemarã, waabema israelerã boroda b̶ʌsia. Mʌ̃a bʌ́a diad̶ada cʌrebaed̶abara aud̶uara diacasia.
2SA 12:9 Bʌa ¿cãrẽ cãrẽã mʌ̃ bed̶eara igarasi? ¿Cãrẽ cãrẽã osi mʌ̃a cadjirua unu b̶ʌda? Bʌra mĩã beasia. Bʌa hititad̶ebema Uría abadada amonitarãa beabisia. Maʌ̃be idji quimara edasia. Bʌa mʌ̃ra mãwã igarad̶a bẽrã id̶iba ʌ̃taa bãrã djõbʌdad̶e bʌ warrarãra ãdjid̶eba yõbʌdarã sid̶a ʌ̃cʌrʌ beud̶ia.
2SA 12:11 Mʌ̃a nãwã jaraya: bʌ ẽberãrãnebema ab̶aʌba bʌra biẽ́ oya. Bʌ quĩrãpita mʌ̃a bʌ wẽrãrãda jãrĩped̶a ab̶aʌa diaya. Maʌ̃ ẽberãra israelerã quĩrãpita bʌ wẽrãrã ume cãĩya.
2SA 12:12 Bʌa cadjirua od̶ara mẽrã osia baribʌrʌ maʌ̃ ẽberã bʌ wẽrãrã ume cãĩbʌrʌd̶e mʌ̃a jũma israelerãa unubiya.”–
2SA 12:13 Daviba Nataʌ̃a jarasia: –Wãrãda mʌ̃a Ãcõrẽ quĩrãpita cadjiruada osia.– Nataʌ̃ba panusia: –Bʌa cadjirua od̶ara Ãcõrẽba quĩrãdoaya. Maʌ̃ bẽrã bʌra beuẽ́a.
2SA 12:14 Baribʌrʌ bʌa Ãcõrẽ quĩrãpita bio cadjirua od̶a bẽrã bʌ warra zaqueda jaid̶aya.–
2SA 12:15 Nataʌ̃ diguid̶aa wãnacarea Uría quimaba Davia to diad̶a warrara Ãcõrẽba bio cacua biẽ́ b̶ʌsia.
2SA 12:16 Maʌ̃ne Daviba idji warra carea Ãcõrẽa bed̶ea djuburiasia. Ne coẽ́ b̶asia idjab̶a egode cãĩbadjia.
2SA 12:17 Dji dromarã idji ded̶e panabadaba jarabadjid̶aa piradrʌmãrẽã. Mãwãmĩna ĩjãca basía. Idjab̶a ãdjirã ume ne co quĩrĩãca basía.
2SA 12:18 Mãwã b̶ʌd̶e siete ewarid̶e dji warrara jaid̶asia. Maʌ̃ne dji dromarãba Davia jarad̶ida waya panasid̶aa. Nãwã crĩcha panasid̶aa: –Idji warra wad̶i zocai b̶asid̶e sobiamãrẽã idji ume bed̶eabadjid̶amĩna dadji bed̶eara ĩjãca basía. Maʌ̃da ¿sãwãbʌrʌ idjía jarad̶i dji warrara jaid̶asida? Sopuaba ara idub̶a biẽ́ oisicada.–
2SA 12:19 Daviba unusia dji dromarãra ãdjidub̶a bed̶ea panʌda. Maʌ̃gʌd̶eba cawasia idji warrara jaid̶asida. Maʌ̃ bẽrã iwid̶isia: –¿Mʌ̃ warrara jaid̶asica?– Ãdjia panusid̶aa: –Mãẽ, jaid̶asia.–
2SA 12:20 Ara maʌ̃da Davira egodeba piradrʌped̶a cuid̶e wãsia. Cuiped̶a querada pãped̶a djioped̶a Ãcõrẽ ded̶e ed̶a wãsia bia bed̶eai carea. Mãwãnacarea diguid̶aa wãped̶a jarasia idjira ne cobid̶amãrẽã. Maʌ̃be ne cosia.
2SA 12:21 Ne co b̶ʌd̶e dji dromarãba iwid̶isid̶aa: –Dai boro, ¿cãrẽã jãwã o b̶ʌ? Bʌ warra wad̶i zocai b̶asid̶e bʌra ne coca basía idjab̶a idji carea jĩã b̶abadjia. Baribʌrʌ bʌ warra jaid̶ad̶acarea ¡bʌra piradrʌped̶a ne co b̶ʌa!–
2SA 12:22 Daviba panusia: –Mʌ̃ warra zocai b̶asid̶e mʌ̃ra ne coẽ́ jĩã b̶asia. Mʌ̃a crĩcha b̶asia ãĩbẽrã Ãcõrẽba mʌ̃ra quĩrã djuburiaped̶a mʌ̃ warrara zocai b̶ʌisicada.
2SA 12:23 Baribʌrʌ jaid̶ad̶a bẽrã mʌ̃a idjira poya waya zocai b̶ʌẽ́a. Maʌ̃da ¿cãrẽ cãrẽã ne coẽ́ b̶ai? Mʌ̃a idjira unune wãya baribʌrʌ idjira mʌ̃maa waa zeẽ́a.–
2SA 12:24 Idji warra jaid̶ad̶a carea Daviba idji quima Betsabéra sobiabiped̶a idji ume cãĩsia. Betsabéra b̶iogoa b̶eped̶a warrada tosia. Maʌ̃ warrara Daviba trʌ̃ b̶ʌsia Salomoʌ̃. Ãcõrẽba maʌ̃ warrara bio quĩrĩãsia.
2SA 12:25 Bio quĩrĩãna bẽrã idjid̶eba bed̶eabari Nataʌ̃ra Davimaa diabuesia. Idjia jarabisia maʌ̃ warrara Jedidía trʌ̃ b̶ʌmãrẽã.
2SA 12:26 Maʌ̃misa Joára idji sordaorã bara amonitarã ume Rabá purud̶e djõ panasid̶aa. Maʌ̃ne purura poyabʌda basía.
2SA 12:27 Maʌ̃ bẽrã idjia ʌ̃cʌrʌ Davimaa nãwã jarad̶e diabuesia: “Mʌ̃ra Rabá puru ume djõped̶a ãdji baido juebadara mʌ̃ jʌwaed̶a erob̶ʌa.
2SA 12:28 Waabema sordaorãda isabe eneped̶a purura jũrã edad̶adua. Mãwã bʌabʌrʌ purura poyaya. Bʌda zeẽ́bʌrʌ, mʌ̃a poyaped̶a purura mʌ̃ trʌ̃da b̶ʌd̶ia.”
2SA 12:29 Ara maʌ̃da Daviba idji sordaorãda jũma jʌresia. Maʌ̃be Rabá purud̶aa djõne edeped̶a poyasia.
2SA 12:30 Daviba Rabá purud̶ebema boro nepe oro od̶ada edasia. Dji zʌgʌara 75 libra b̶asia. Mõgara nẽbʌa biya qued̶eada maʌ̃ neped̶aa cara b̶easia. Maʌ̃ra Davi boro ʌ̃rʌ̃ jira b̶ʌsid̶aa. Maʌ̃ awara Daviba Rabá purud̶ebema ne bia qued̶eada zocãrã edasia.
2SA 12:31 Rabád̶ebemarãra Daviba jidaped̶a õgo trajabisia. Ʌ̃cʌrʌa bacuruda ʌrrabisia, ʌ̃cʌrʌa egorod̶e corobisia, ʌ̃cʌrʌa zagaraba bacuruda tutabisia, idjab̶a ʌ̃cʌrʌa de obada mõgarada obisia. Amonitarã puruza Daviba mãwã obisia. Mãwãnacarea Davira jũma idji sordaorã ume jẽda Jerusaleʌ̃naa wãsid̶aa.
1KI 10:1 Wẽrãda Sabá druad̶ebema boro basía. Maʌ̃ wẽrãba ũrĩsia Salomoʌ̃ra Ãcõrẽneba trʌ̃ b̶ʌga b̶ʌda. Maʌ̃ carea idjia Salomoʌ̃a ne cawaiẽ́ b̶eada iwid̶id̶e wãsia poya panui cawaya.
1KI 10:2 Idji ume zocãrã wãsid̶aa. Cameyo zocãrãne quera b̶eada, mõgara biya qued̶ea nẽbʌa b̶ea sid̶a edesia. Idjab̶a oroda waib̶ʌa edesia. Jerusaleʌ̃ne jũẽped̶a Salomoʌ̃ ume bed̶ead̶e wãsia. Maʌ̃ne idjia iwid̶i quĩrĩã b̶ad̶ara jũma iwid̶isia.
1KI 10:3 Idjia iwid̶id̶ara Salomoʌ̃ba jũma arid̶e panusia. Idjia poya panuẽ́ra neẽ́ basía.
1KI 10:4 Mãwã Sabád̶ebema boro wẽrãba cawasia Salomoʌ̃ra wãrãda bio ne cawa b̶ʌda. Maʌ̃ awara Salomoʌ̃ de dromada, idjia coi carea erob̶ʌda, idjiare b̶ea chũmebadada, idji nezocarãda ãdji djio bara, idji nezocarã dji dromarãda, idjia Ãcõrẽ de dromane animarã babue diabari sid̶a unuped̶a cawa crĩchaẽ́ basía.
1KI 10:6 Maʌ̃ne idjia Salomoʌ̃a nãwã jarasia: –Bʌ necawaad̶ebemada, bʌa od̶ad̶ebema sid̶a mʌ̃ druad̶e ũrĩsia. Id̶ibʌrʌ cawasia maʌ̃ra wãrãda.
1KI 10:7 Zei naẽna mʌ̃a ĩjãẽ́ b̶asia. Baribʌrʌ ara mʌ̃dji dauba ununa bẽrã ĩjãsia. Wãrãda bʌd̶ebema jaraped̶ad̶ara ni ẽsidra bid̶a mʌ̃́a jarad̶aẽ́ basía. Mʌ̃a ũrĩna cãyãbara bʌra ne cawaara b̶ʌa idjab̶a baraara b̶ʌa.
1KI 10:8 ¡Bʌ ẽberãrãra bio b̶ʌsrid̶a b̶ead̶ida panʌa! Bʌare b̶ea sid̶a bio b̶ʌsrid̶a b̶ead̶ida panʌa ewariza bʌ quĩrãpita panʌne bʌ necawaada ũrĩ panʌ bẽrã.
1KI 10:9 Bʌ Ãcõrẽra bio bia b̶ʌa. Idjia bʌra bia unuped̶a israelerã boroda b̶ʌsia. Idjia israelerãra ewariza bio quĩrĩã b̶ʌ bẽrã, bʌda ãdjirã boroda b̶ʌsia bia pe erob̶amãrẽã idjab̶a jipa cawa o b̶amãrẽã.–
1KI 10:10 Sabád̶ebema boro wẽrãba Salomoʌ̃a oroda nueve mil libra diasia. Maʌ̃ awara quera quĩrãtanoa b̶eada, mõgara biya qued̶ea nẽbʌa b̶ea sid̶a zocãrã diasia. Maʌ̃ wẽrãba Salomoʌ̃a quera waib̶ʌa diad̶a quĩrãca ni ab̶aʌba Israel druad̶aa enenacaa.
1KI 10:11 Maʌ̃be Israeld̶ebema boro Salomoʌ̃ba erob̶ʌd̶ebemada Sabád̶ebema boro wẽrãa waib̶ʌa diasia. Maʌ̃ awara ne jũma maʌ̃ wẽrãba iwid̶id̶a sid̶a diasia. Maʌ̃be Sabád̶ebema boro wẽrãra, idji ume zeped̶ad̶arã sid̶a idji druad̶aa jẽda wãsid̶aa. Tiro purud̶ebema boro Hiraʌ̃ba barcoda zocãrã erob̶asia. Maʌ̃ barcoba oroda, sándalo bacuruda, idjab̶a mõgara biya qued̶ea nẽbʌa b̶ea sid̶a Opir druad̶eba Israel druad̶aa waib̶ʌa enebadjid̶aa. Maʌ̃ sándalo bacuruba Salomoʌ̃ba dumene ʌ̃taa jida wãbadada Ãcõrẽ de dromane, idji de dromane bid̶a obisia. Maʌ̃ awara arpada, salterio sid̶a dji zá cawa b̶ea itea obisia. Sándalo bacuru maʌ̃ ewarid̶e waib̶ʌa enena quĩrãca maʌ̃ naẽna ni maʌ̃are bid̶a enenacaa.
1KI 10:14 Poaza Salomoʌ̃ba oroda cincuenta mil libra edabadjia.
1KI 10:15 Maʌ̃ awara Arabia druad̶ebema bororãa, Israeld̶ebema dji dromarãa bid̶a oroda diabibadjia. Ne nẽdobuebadarãa bid̶a oroda diabibadjia Israel druad̶e ne nẽdobued̶amãrẽã.
1KI 10:16 Israeld̶ebema boro Salomoʌ̃ba djõi careabema jũãtrʌbada waib̶ʌa b̶eada dosciento berrachi obisia. Maʌ̃za quince libra oro od̶a basía.
1KI 10:17 Idjab̶a dji caibeada tresciento berrachi obisia. Maʌ̃za libra ũbea aud̶u oro od̶a basía. Jũma maʌ̃ djõi careabema jũãtrʌbadara idji de dromane waga b̶ʌsia. Maʌ̃ dera trʌ̃ jarabadjid̶aa “Libanonebema oi.”
1KI 10:18 Maʌ̃ awara Salomoʌ̃ba bugue waib̶ʌada jʌwa tʌd̶ʌcabari bara obisia. Maʌ̃ra elepante quid̶a od̶a basía. Maʌ̃ buguera oro idji awa quiruba jũma bʌrasia. Dji ẽcarra chũ chũmebarira borogoa b̶asia. Jʌwa acʌare, jʌwa araare bid̶a orrocawa imama zaca b̶eada panasid̶aa. Bugued̶e chũmene wãi carea dumeda b̶asia. Maʌ̃ dumera sei quid̶a b̶asia.
1KI 10:20 Dume quid̶ad̶e iquid̶aza imama zaca panʌda b̶easia. Mãwã imama zaca b̶eara doce panasid̶aa. Maʌ̃ bugue quĩrãca ni ab̶aʌ dewara druad̶ebema boro itea od̶aca basía.
1KI 10:21 Salomoʌ̃ taza b̶eara, eped̶eco b̶ea sid̶a oro idji awa quiru od̶a basía. Maʌ̃gʌra idji de droma “Libanonebema oi” abadad̶e erob̶asia. Parata od̶ara neẽ́ basía. Salomoʌ̃ ewarid̶e parata od̶ara israelerãmaarã mãcuaẽ́ b̶asia oroda barcod̶e waib̶ʌa enebadji bẽrã.
1KI 10:22 Salomoʌ̃ba ne nẽdobada barcoda pe erob̶asia. Maʌ̃ barcora Tiro purud̶ebema boro Hiraʌ̃ barco b̶ea ume ne nẽdod̶e wãbadjid̶aa. Poa ũbead̶e b̶arima ab̶a jẽda zebadjid̶aa. Maʌ̃ne oroda, paratada, elepante quid̶ada, yarreca b̶eada, idjab̶a ĩbana biya qued̶ea sid̶a enebadjid̶aa.
1KI 10:23 Israeld̶ebema boro Salomoʌ̃ra baraara b̶asia idjab̶a ne cawaara b̶asia jũma naʌ̃ ẽjũãnebema bororã cãyãbara.
1KI 10:24 Jũma naʌ̃ ẽjũãnebemarãba Salomoʌ̃ra acʌd̶e ze quĩrĩã panasid̶aa Ãcõrẽba idjía diad̶a necawaada ũrĩni carea.
1KI 10:25 Poa zebʌrʌza dji acʌd̶e ze panʌba Salomoʌ̃ itea ne enebadjid̶aa: oro od̶ada, parata od̶ada, wua biya qued̶eada, djõi careabemada, quera tũãpa b̶eada, cawayoda, mula sid̶a.
1KI 10:26 Salomoʌ̃ba djõbada carretada, cawayo sid̶a zocãrã edasia. Carretara 1,400 edasia idjab̶a cawayoda doce mil edasia. Maʌ̃gʌra idji sordaorã panabada puruza idjab̶a Jerusaleʌ̃ne idji b̶abarima bid̶a b̶ʌcuasia.
1KI 10:27 Salomoʌ̃ dji boro basid̶e paratada Jerusaleʌ̃ne ad̶uba erob̶asia mõgara quĩrãca. Idjab̶a dji biara b̶ʌ bacuru Libanonebema enenada ad̶uba erob̶asia mẽãbema higojõ eya carrad̶e bara quĩrãca.
1KI 10:28 Salomoʌ̃ itea ne nẽdobadarãba Egiptod̶e idjab̶a Ciliciad̶e cawayoda nẽdobadjid̶aa.
1KI 10:29 Cawayo ab̶a cuatro libra paratabari nẽdobadjid̶aa. Egiptod̶e carreta ab̶a quince libra paratabari nẽdobadjid̶aa. Maʌ̃be ãdjirãba hititarã bororãa, Siriad̶ebema bororãa bid̶a cawayoda, carreta sid̶a nẽdobuebadjid̶aa.
1KI 11:1 Salomoʌ̃ba ãĩbema wẽrãrãda zocãrã awuasia. Maʌ̃ bẽrã idji quima Egiptod̶ebema boro cau awara zocãrã edasia: wẽrãrã Moab druad̶ebemada, Amoʌ̃ druad̶ebemada, Edoʌ̃ druad̶ebemada, Sidoʌ̃ druad̶ebemada, idjab̶a hititarãnebema sid̶a.
1KI 11:2 Naẽna Ãcõrẽba israelerãa jarasia jũma maʌ̃ ẽberãrã ume mĩã cãĩniẽ́ panʌda. Maʌ̃ ẽberãrã ume mĩã cãĩnibʌrʌ ãdji jʌwaba od̶a ãcõrẽ b̶eada ẽpẽniana asia. Ãcõrẽba mãwã jarad̶amĩna Salomoʌ̃ba maʌ̃ wẽrãrãra awuaped̶a edacuasia.
1KI 11:3 Dji dromarã cauda seteciento edasia. Dewara wẽrãrã sid̶a tresciento erob̶asia. Maʌ̃ wẽrãrã carea Salomoʌ̃ba Ãcõrẽra igarasia.
1KI 11:4 Idji drõã b̶ed̶acarea dji quimarãba ãdji ãcõrẽ b̶eada ẽpẽbisid̶aa. Mãwã Salomoʌ̃ba sod̶eba Ãcõrẽra ẽpẽẽ́ basía idji zeza Daviba ẽpẽ b̶ad̶a quĩrãca.
1KI 11:5 Idjia Sidoʌ̃nebema jʌwaba od̶a ãcõrẽwẽrã Astarteda ẽpẽsia. Maʌ̃ awara amonitarã jʌwaba od̶a ãcõrẽ Milcoʌ̃da ẽpẽsia. Milcoʌ̃ra Ãcõrẽba ab̶ed̶a quĩrĩãcaa.
1KI 11:6 Mãwã Salomoʌ̃ba Ãcõrẽ quĩrãpita cadjiruada o b̶esia. Idjia Ãcõrẽra ne jũmane ẽpẽẽ́ basía idji zeza Daviba ẽpẽ b̶ad̶a quĩrãca.
1KI 11:7 Jerusaleʌ̃neba ʌ̃mãdau odjabariare b̶ʌ eya borod̶e Salomoʌ̃ba de zaqueda osia moabitarã jʌwaba od̶a ãcõrẽ Quemoa bia bed̶ead̶i carea idjab̶a amonitarã jʌwaba od̶a ãcõrẽ Moloc abadaa bia bed̶ead̶i carea. Quemora, Moloc sid̶a Ãcõrẽba ab̶ed̶a quĩrĩãcaa.
1KI 11:8 Ara maʌ̃ quĩrãca jũma idji ãĩbema quimarã itea Salomoʌ̃ba de zaqueda ocuasia ãdji ãcõrẽ b̶eaa querada bá diad̶amãrẽã idjab̶a animarãda babue diad̶amãrẽã.
1KI 11:9 Naẽna israelerã Ãcõrẽra b̶arima umé Salomoʌ̃ma odjaped̶a jarasia ãĩbemarã ãcõrẽ b̶eada ẽpẽrãmãrẽã. Mãwãmĩna Salomoʌ̃ba ĩjãẽ́ basía. Sod̶eba Ãcõrẽra ẽpẽẽ́ b̶ad̶a bẽrã Ãcõrẽra idji ume quĩrũsia.
1KI 11:11 Maʌ̃ carea Salomoʌ̃a nãwã jarasia: –Bʌa jãwã o b̶ʌ bẽrã idjab̶a mʌ̃a obi jarad̶ara igarad̶a bẽrã, mʌ̃a naʌ̃ drua bʌ jʌwaed̶a b̶ʌda jãrĩped̶a ab̶a bʌare b̶ʌ́a diaya.
1KI 11:12 Bʌ zeza Davi querasi carea mʌ̃a mãwã oẽ́a bʌ wad̶i zocai b̶ʌd̶e. Ãtebʌrʌ bʌ warra jʌwaed̶abemada mʌ̃a naʌ̃ druara jãrĩya.
1KI 11:13 Baribʌrʌ jũma naʌ̃ druara idji jʌwaed̶abemada jãrĩẽ́a. Judad̶eba yõped̶ad̶arã druara idji jʌwaed̶a b̶eya mʌ̃ nezoca Davi querasi carea idjab̶a mʌ̃ de droma b̶amãrẽã edad̶a puru Jerusaleʌ̃ carea.–
1KI 11:26 Nabat warra Jeroboaʌ̃da Salomoʌ̃are dji droma basía. Idjira Epraiʌ̃neba yõna basía. Seredá purud̶ebema basía. Dji papa Zeruada pẽdra wẽrã basía. Maʌ̃ Jeroboaʌ̃ba Israeld̶ebema boro Salomoʌ̃ra ãyã b̶ʌ quĩrĩã b̶asia.
1KI 11:27 Maʌ̃ra nãwã basía: Salomoʌ̃ba Jerusaleʌ̃ne idji zeza Davi b̶asi puru mõgaraba aud̶u jũrã ca b̶ʌra daucha obi b̶asia idjab̶a Milo abadaare dji jogoara egoroba daucha pãrĩbi b̶asia.
1KI 11:28 Maʌ̃ne cũdra Jeroboaʌ̃da mama traja b̶asia. Idjira bio ʌb̶ʌa b̶asia. Salomoʌ̃ba idjira zoquea b̶ʌda ununa bẽrã jũma Josed̶eba yõped̶ad̶arã traja panʌ boroda b̶ʌsia.
1KI 11:29 Ewari ab̶a Jeroboaʌ̃ra Jerusaleʌ̃neba ãyã wãbʌrʌ basía. Maʌ̃ne Ãcõrẽneba bed̶eabari Ahíada od̶e unusia. Maʌ̃ Ahíara Silod̶ebema basía. Idjia cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌra djiwid̶i basía. Dji unusid̶ad̶e ãdub̶a panasid̶aa.
1KI 11:30 Maʌ̃ne Ahíaba djiwid̶i jʌ̃ b̶ʌra ẽrãped̶a pichia cõãcuasia doce jũẽmãrẽã.
1KI 11:31 Maʌ̃be Jeroboaʌ̃a nãwã jarasia: –Naʌ̃ wua cõãcuad̶ara die edadua. Israelerã Ãcõrẽba nãwã jara b̶ʌa: “Israeld̶eba yõped̶ad̶a doce puruda Salomoʌ̃ jʌwaed̶a panʌa. Baribʌrʌ maʌ̃ doce purud̶ebemada mʌ̃a die jãrĩped̶a bʌ jʌwaed̶a b̶ʌya.
1KI 11:32 Maʌ̃be ab̶abe Judad̶eba yõna purudrʌ Salomoʌ̃ jʌwaed̶a b̶eya. Maʌ̃ purura idji jʌwaed̶a b̶eya mʌ̃ nezoca Davi querasi carea idjab̶a mʌ̃a edad̶a puru Jerusaleʌ̃ carea. Mʌ̃a jũma Israel druad̶e Jerusaleʌ̃ purudrʌ edasia mʌ̃ de dromada bãrã tãẽna b̶amãrẽã.
1KI 11:33 Mʌ̃a jara b̶ʌ quĩrãca oya Salomoʌ̃ba mʌ̃ra igaraped̶a Sidoʌ̃nebema ãcõrẽ Astartea, moabitarã ãcõrẽ Quemoa, amonitarã ãcõrẽ Milcoʌ̃a bid̶a bia bed̶ea b̶ʌ bẽrã. Salomoʌ̃ba o b̶ʌra mʌ̃ quĩrãpita biẽ́ b̶ʌa. Idjira mʌ̃ od̶e jipa nĩbacaa idjab̶a mʌ̃ leyda ĩjãẽ́ b̶ʌa idji zeza Daviba ĩjã b̶ad̶a quĩrãca.
1KI 11:34 Mãwãmĩna idji zocai b̶ʌmisa mʌ̃a israelerãra idji jʌwaed̶abemada jãrĩẽ́a, ãtebʌrʌ idjira wad̶i ãdjirã boroda b̶aya mʌ̃a edad̶a nezoca Davi querasi carea. Davi querasibʌrʌ jũma mʌ̃a obi jarad̶ara ĩjã obadjia.
1KI 11:35 Baribʌrʌ Salomoʌ̃ warra israelerã boroda b̶ebʌrʌd̶e mʌ̃a Israeld̶eba doce puru yõped̶ad̶ad̶ebemada die jãrĩya bʌ jʌwaed̶a b̶ʌi carea.
1KI 11:36 Maʌ̃be ab̶abe Judad̶eba yõna purudrʌ Salomoʌ̃ warra jʌwaed̶a b̶eya. Mãwã oya mʌ̃ nezoca David̶eba yõbʌrʌd̶ebemada ab̶a Jerusaleʌ̃ne dji boroda b̶amãrẽã poa zebʌrʌza. Mʌ̃a Jerusaleʌ̃ puruda edasia mʌ̃ de dromada bãrã tãẽna b̶amãrẽã.
1KI 11:37 Baribʌrʌ mʌ̃a bʌra israelerã boroda b̶ʌya. Maʌ̃nebʌrʌ bʌa quĩrĩã b̶ʌra jũma bʌ jʌwaed̶a b̶aya.
1KI 11:38 Jũma mʌ̃a jara b̶ʌda ĩjã odua. Mʌ̃ od̶e jipa nĩbadua. Mʌ̃ quĩrãpita jipa o b̶adua. Idjab̶a mʌ̃ nezoca Davi querasiba ĩjã o b̶ad̶a quĩrãca jũma mʌ̃a obi b̶ʌda ĩjã odua. Mãwã osira mʌ̃ra bʌ ume b̶aya. Mʌ̃a israelerãra bʌ jʌwaed̶a b̶ʌya. Maʌ̃be David̶eba yõbʌdarã dji boroda b̶ʌbari quĩrãca mʌ̃a bʌra, bʌd̶eba yõbʌdarã sid̶a poa zebʌrʌza israelerã boroda b̶ʌya.
1KI 11:39 Salomoʌ̃ba cadjirua od̶a carea mʌ̃a David̶eba yõbʌdara bia mĩgabiya. Baribʌrʌ poa zebʌrʌza mãwã b̶aẽ́a.”–
1KI 11:40 Salomoʌ̃ba maʌ̃nebema ũrĩsid̶e Jeroboaʌ̃ra beai basía. Maʌ̃ carea Jeroboaʌ̃ra Egiptod̶ebema boro Sisámaa mĩrũ wãsia. Mama b̶esia ab̶a Salomoʌ̃ jaid̶abʌrʌd̶aa.
1KI 11:41 Ne jũma Salomoʌ̃ba od̶a naʌ̃ cartad̶e b̶ʌẽ́ b̶ʌra, idji necawaad̶ebema sid̶a dewara cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌa. Maʌ̃ carta trʌ̃ra Salomoʌ̃ba od̶ad̶ebema abadaa.
1KI 11:42 Salomoʌ̃ba jũma israelerãra cuarenta poa pe erob̶asia. Maʌ̃ne idjira Jerusaleʌ̃ne b̶abadjia.
1KI 11:43 Jaid̶ad̶acarea idji zeza Davi querasi purud̶e tʌb̶arisid̶aa. Maʌ̃be idji cacuabari idji warra Roboaʌ̃da Israeld̶ebema boroda b̶esia.
1KI 12:1 Jũma israelerãra Siqueʌ̃ purud̶aa wãsid̶aa Roboaʌ̃da ãdjirã boroda b̶ʌd̶i carea. Maʌ̃ bẽrã Roboaʌ̃ sid̶a wãsia.
1KI 12:2 Nabat warra Jeroboaʌ̃ba maʌ̃ ũrĩsid̶e wad̶ibid̶a Egiptod̶e b̶asia. Idjira mama b̶abadjia Israeld̶ebema boro Salomoʌ̃ carea mĩrũ wãna bẽrã.
1KI 12:3 Maʌ̃ne israelerãba idjira trʌ̃bisid̶aa. Zed̶acarea idjira jũma israelerã sid̶a Roboaʌ̃maa wãnaped̶a nãwã jarasid̶aa:
1KI 12:4 –Bʌ zeza Salomoʌ̃ba dairãra jũmawãyã mĩgabisia. Maʌ̃ bẽrã dairãba iwid̶i panʌa bʌa idji quĩrãca waa orãmãrẽã. Paratada waib̶ʌa diabiẽ́bʌrʌ idjab̶a jũmawãyã trajabiẽ́bʌrʌ dairãra bʌare panenia.–
1KI 12:5 Roboaʌ̃ba panusia: –Diguid̶aa wãnadua. Ewari ũbead̶e wayacusa zebʌdad̶e mʌ̃a sãwã oida jaraya.– Ara maʌ̃da ãdjirãra wãsid̶aa.
1KI 12:6 Maʌ̃be Roboaʌ̃ba idji zeza Salomoʌ̃are panana drõãrãa iwid̶isia: –Bãrãmaarã puruba iwid̶i b̶ʌra ¿mʌ̃a sãwã panui?–
1KI 12:7 Ãdjirãba panusid̶aa: –Id̶i bʌda ãdjirã nezoca quĩrãca b̶eibʌrʌ, idjab̶a ãdjia iwid̶i panʌda bia b̶ʌad̶a aibʌrʌ, ãdjirãra ewariza bʌare panenia.–
1KI 12:8 Baribʌrʌ maʌ̃ drõãrãba jaraped̶ad̶ara Roboaʌ̃ba ĩjãẽ́ basía, ãtebʌrʌ cũdra idjiare b̶earãa ab̶arida iwid̶isia. Maʌ̃ cũdrarãra idji daucha wariped̶ad̶a basía.
1KI 12:9 Idjia nãwã iwid̶isia: –Bãrãmaarã puruba iwid̶i b̶ʌra ¿mʌ̃a sãwã panui? Mʌ̃́a iwid̶i panʌa mʌ̃ zezaba ãdjirã bia mĩgabid̶a quĩrãca orãmãrẽã.–
1KI 12:10 Cũdrarã idji daucha wariped̶ad̶aba panusid̶aa: –Bʌ zezaba ãdjirã bia mĩgabid̶a quĩrãca orãmãrẽã iwid̶i panʌ bẽrã ãdjirãa nãwã jaradua: “Mʌ̃ zezaba o b̶ad̶a cãyãbara mʌ̃a wetara oya.
1KI 12:11 Mʌ̃ zezaba bãrãra bio mĩgabisia, baribʌrʌ mʌ̃a wetara oya. Mʌ̃ zezaba bãrãra soaba ubibadjia, baribʌrʌ mʌ̃a bãrãra soa quid̶a bara b̶ʌba ubiya.”–
1KI 12:12 Ewari ũbead̶e Jeroboaʌ̃ra, jũma israelerã sid̶a ãdji boro Roboaʌ̃maa wayacusa wãsid̶aa idjia jarad̶a quĩrãca.
1KI 12:13 Maʌ̃ne drõãrãba jaraped̶ad̶ara ĩjãnaẽ́ bẽrã Roboaʌ̃ra israelerã ume idarra bed̶easia.
1KI 12:14 Idjiare b̶ea cũdrarãba jaraped̶ad̶a quĩrãca nãwã jarasia: –Mʌ̃ zezaba bãrãra bio mĩgabisia, baribʌrʌ mʌ̃a wetara oya. Mʌ̃ zezaba bãrãra soaba ubibadjia, baribʌrʌ mʌ̃a bãrãra soa quid̶a bara b̶ʌba bãrãra ubiya.–
1KI 12:15 Puruba iwid̶id̶ara Roboaʌ̃ba ĩjãẽ́ basía Ãcõrẽba mãwã quĩrĩãna bẽrã. Idjia Silo purud̶ebema Ahíad̶eba Nabat warra Jeroboaʌ̃a jarad̶ara jũma mãwãbisia.
1KI 12:16 Israelerãba ãdji boro Roboaʌ̃ba ĩjãẽ́da cawasid̶ad̶e idjía nãwã jarasid̶aa: Dairãra David̶eba yõped̶ad̶aẽ́a. Jesé warra Daviba erob̶ad̶ad̶ebemada edad̶aẽ́a. Israelerã, ¡diguid̶aa wãnadrʌ! David̶eba zed̶a Roboaʌ̃, ¡ara bʌdji puruda acʌ b̶adua! Ara maʌ̃da israelerãra diguid̶aa wãbʌrʌsid̶aa.
1KI 12:17 Baribʌrʌ israelerã Juda druad̶ebema purud̶e b̶eara Roboaʌ̃ba wad̶i pe erob̶esia.
1KI 12:18 Roboaʌ̃ba traju õgo obibari boro Adoraʌ̃da israelerã dji awara wãped̶ad̶amaa edesia. Baribʌrʌ idjira mõgaraba tab̶ari beasid̶aa. Maʌ̃ carea ne wayaaba Roboaʌ̃ra idji carretad̶e isabe b̶adoped̶a Jerusaleʌ̃naa wãsia.
1KI 12:19 Maʌ̃be israelerã Davi ẽberãrãare pananada awara panesid̶aa. Id̶i bid̶a ara mãwã panʌa.
1KI 12:20 Dji awara wãped̶ad̶a israelerãba Jeroboaʌ̃ Egiptod̶eba jẽda zesida cawasid̶ad̶e idjira trʌ̃naped̶a ãdjirã boroda b̶ʌsid̶aa. Ãdjirãnebema ni ab̶aʌda David̶eba zed̶a boroare b̶eẽ́ basía. Ab̶abe Judad̶eba yõna purudrʌ idjiare b̶esia.
1KI 12:21 Salomoʌ̃ warra Roboaʌ̃ra Jerusaleʌ̃ne jũẽped̶a Judad̶ebema idjab̶a Benjamiʌ̃nebema dji mẽsrãara b̶ea sordaorãda jũma jʌresia awara wãped̶ad̶a israelerã ume djõne wãnamãrẽã. 180 mil jʌresia. Idjia crĩcha b̶asia poyasid̶ara jũma israelerãra wayacusa idji jʌwaed̶a erob̶aida.
1KI 12:22 Baribʌrʌ Ãcõrẽba idjid̶eba bed̶eabari Semaya abadaa nãwã jarasia:
1KI 12:23 –Juda druad̶ebema boro Salomoʌ̃ warra Roboaʌ̃a, Judad̶ebemarãa, Benjamiʌ̃nebemarãa, waabema israelerã ãdji tãẽna b̶eaa bid̶a nãwã jaradua:
1KI 12:24 “Ãcõrẽba nãwã jara b̶ʌa: bãrã djabarã israelerã ume djõne wãrãnadua. Mʌ̃abʌrʌ ãdjirãra awara wãbisia. Maʌ̃ bẽrã jũmarãda diguid̶aa wãnadua.”– Ara maʌ̃da Ãcõrẽba jarad̶ara jũmarãba ĩjãsid̶aa. Ãdjirãra diguid̶aa wãsid̶aa Ãcõrẽba jarad̶a quĩrãca.
1KI 12:25 Epraiʌ̃ eyaid̶a b̶ʌ druad̶e Jeroboaʌ̃ba Siqueʌ̃ puruda biara oped̶a mama b̶abadjia. Mamaʌba wãped̶a Penuel puru sid̶a biara osia.
1KI 12:26 Maʌ̃ ewarid̶e Jeroboaʌ̃ba crĩchasia: “Israelerãra wayacusa David̶eba zed̶a boroare wãnisicada.
1KI 12:27 Ãdjirãba Ãcõrẽa animarãda babue diad̶i carea Jerusaleʌ̃ne Ãcõrẽ de dromanaa wãnibʌrʌ, wayacusa Juda druad̶ebema boro Roboaʌ̃are panenia. Maʌ̃be mʌ̃ra bead̶aped̶a idjidrʌ ẽpẽnia.”
1KI 12:28 Maʌ̃ carea idjiare b̶eaa iwid̶isia sãwã oida b̶ʌ cawaya. Maʌ̃be ãdjia jaraped̶ad̶a quĩrãca idjia paca zaque orod̶eda umé obisia. Oped̶ad̶acarea israelerãa nãwã jarasia: –Bãrã israelerãra ara cadrʌa Jerusaleʌ̃naa wãniẽ́ panʌa animarãda Ãcõrẽa babue diad̶i carea. Naʌ̃ paca zaquerãda bãrã ãcõrẽa. Ãdjiabʌrʌ bãrãra Egiptod̶eba ẽdrʌ enesid̶aa.–
1KI 12:29 Maʌ̃ oro od̶a paca zaquera Jeroboaʌ̃ba Betel purud̶e ab̶a b̶ʌsia, dewarabemada Daʌ̃ purud̶e b̶ʌsia.
1KI 12:30 Maʌ̃ba israelerãba cadjiruada o panesid̶aa. Ãdjirãra Betel purud̶aa idjab̶a Daʌ̃ purud̶aa wãbadjid̶aa paca zaquea bia bed̶ead̶i carea.
1KI 12:31 Maʌ̃ umébema puru caita b̶ea eya borod̶e Jeroboaʌ̃ba deda paca zaquerã itea obisia. Maʌ̃be idjia bariduada levitarãẽ́ sid̶a b̶ʌsia paca zaque sacerdoterãda b̶ead̶amãrẽã.
1KI 12:32 Eya boro Betel puru caita b̶ʌd̶e maʌ̃ sacerdoterãra b̶ʌsia animarãda oro od̶a paca zaquea babue diad̶amãrẽã. Maʌ̃ awara ara idji crĩchad̶eba ochobema jed̶ecod̶e quince ewarid̶e ewari dromada Betel purud̶e obisia Juda druad̶e sietebema jed̶ecod̶e obada quĩrãca. Maʌ̃ne idjiabʌrʌ incienso querada oro od̶a paca zaquea bá diasia. Mamaʌba ʌ̃taa idjia b̶ʌd̶a ewari dromara israelerãba poaza obadjid̶aa.
1KI 14:1 Maʌ̃ ewarid̶e Jeroboaʌ̃ warra Abíada bio cacua biẽ́ b̶esia.
1KI 14:2 Maʌ̃ carea Jeroboaʌ̃ba idji quimaa nãwã jarasia: –Quĩrã awara djiodua ni ab̶aʌba bʌra mʌ̃ quimada cawarãnamãrẽã. Maʌ̃be Silo purud̶aa wãdua. Ãcõrẽneba bed̶eabari Ahíada mama b̶ʌa. Idjiabʌrʌ mʌ̃ra naʌ̃ druad̶ebema boroda b̶ayad̶a asia.
1KI 14:3 Idji itea paʌ̃da die, paʌ̃ poquea b̶ʌda, idjab̶a urrajõda zoco zaque ab̶a ededua. Idjía iwid̶id̶e wãdua dadji warrara sãwãi cawaya.–
1KI 14:4 Ara maʌ̃da Jeroboaʌ̃ba jarad̶a quĩrãca idji quimaba osia. Quĩrã awara djioped̶a Silo purud̶aa wãsia. Maʌ̃ne Ahía ded̶e jũẽsia. Ahíaba bia unuca basía. Drõãda b̶ʌ bẽrã dau towa b̶asia.
1KI 14:5 Baribʌrʌ naẽna Ãcõrẽba idjía nãwã jarasia: –Jeroboaʌ̃ quimada bʌmaa zebʌrʌa idji warra bio cacua biẽ́ b̶ʌd̶ebemada iwid̶i carea. Quĩrã awara djio b̶ʌda jũẽya idjira cawarãmãrẽã. Idjía jaradua mʌ̃a jarabʌrʌ quĩrãca.–
1KI 14:6 Ahíaba Jeroboaʌ̃ quima idji ded̶e jũẽbʌrʌda ũrĩsid̶e nãwã jarasia: –Jeroboaʌ̃ quima, ed̶a zedua. ¿Cãrẽ cãrẽã jãwã quĩrã awara djio b̶ʌ? ¿Mʌ̃a bʌra cawarãmãrẽã jãwã b̶ʌca? Ãcõrẽba mʌ̃́a jarabi b̶ʌ carea bʌra sopuaya.
1KI 14:7 Bʌ quima Jeroboaʌ̃a nãwã jarad̶e wãdua: “Israelerã Ãcõrẽba nãwã jara b̶ʌa: mʌ̃ puru Israeld̶e mʌ̃a bʌdrʌ edaped̶a ãdjirã boroda b̶ʌsia.
1KI 14:8 Mʌ̃a israelerã David̶eba yõbʌda boro jʌwaed̶abemada jãrĩped̶a bʌ jʌwaed̶a b̶ʌsia. Baribʌrʌ bʌa oẽ́ b̶ʌa mʌ̃ nezoca Daviba o b̶ad̶a quĩrãca. Jũma mʌ̃a jarad̶ara idjia ĩjã obadjia. Sod̶eba mʌ̃ra ẽpẽbadjia. Jũma idjia o b̶ad̶ara mʌ̃ quĩrãpita jipa b̶asia.
1KI 14:9 Baribʌrʌ jũma dji bororã bʌ naẽna b̶ead̶a cãyãbara bʌa cadjiruada wetara o b̶ʌa. Mʌ̃da igaraped̶a bʌ itea jʌwaba od̶a ãcõrẽ orod̶eda obicuasia. Maʌ̃ba mʌ̃ra bio quĩrũbisia.
1KI 14:10 Maʌ̃ carea mʌ̃a Jeroboaʌ̃ ẽberãrãra biẽ́ b̶ʌya. Idji ẽberãrãnebema dji umaquĩrãda mʌ̃a jũma quinibiya: nezoca b̶eada, nezocaẽ́ b̶ea sid̶a. Mʌ̃a idji ẽberãrãra ab̶ed̶a jũma jõbiya ãcaca ãyã b̶atabuebʌrʌ quĩrãca.
1KI 14:11 Idji ẽberãrã purud̶e beubʌdara usaba jũma cod̶ia. Idjab̶a puru jĩga beubʌdara ãgosoba jũma cod̶ia. Mʌ̃a mãwã jara b̶ʌ bẽrã wãrãda mãwãya.
1KI 14:12 Jãʌ̃be diguid̶aa wãdua. Bʌ purud̶e jũẽbʌrʌd̶e bʌ warrara beuya.
1KI 14:13 Jũma israelerãba idji carea aujĩã panʌne tʌb̶arid̶ia. Jũma Jeroboaʌ̃ ẽberãrãnebemada ab̶abe idjidrʌ tʌb̶arid̶ia mʌ̃a ab̶abe idjidrʌ bia unu b̶ʌ bẽrã.
1KI 14:14 Mʌ̃a dewarada b̶ʌya Israeld̶ebema boroda b̶amãrẽã. Maʌ̃ba jũma Jeroboaʌ̃ ẽberãrãra quenaya. Maʌ̃ra dãrãẽ́ne mãwãya.
1KI 14:15 Mãwãnacarea mʌ̃a israelerãra cawa oya. Doba cha urebari quĩrãca ãdjirãra necai b̶ead̶aẽ́a. Chirua ẽũta edaped̶a ãyã b̶atabuebʌrʌ quĩrãca mʌ̃a israelerãra naʌ̃ drua bia quiru ãdji drõã naẽnabemarãa diad̶ad̶ebemada Euprate do wagaa tʌmʌ edeya. Mama ãdjirãra djãrã druaza b̶ead̶ia. Mãwã cawa oya ãdjirãba ãcõrẽwẽrã Aseráda ãdji jʌwaba oped̶ad̶a bẽrã. Maʌ̃ba mʌ̃ra bio quĩrũbisid̶aa.
1KI 14:16 Mʌ̃a ãdjirãra waa carebaẽ́a ãdji boro Jeroboaʌ̃ba cadjirua od̶a carea idjab̶a purua cadjirua obid̶a carea.”–
1KI 14:17 Maʌ̃be Jeroboaʌ̃ quimara Tirsa purud̶aa jẽda wãsia. Diguid̶a jũẽbʌrʌd̶e idji warrara jaid̶asia.
1KI 14:18 Jũma israelerãba idji carea aujĩã duanʌne tʌb̶arisid̶aa Ãcõrẽba idji nezoca Ahíad̶eba jarad̶a quĩrãca. Ahíara Ãcõrẽneba bed̶eabari basía.
1KI 14:19 Jũma Israeld̶ebema boro Jeroboaʌ̃ba od̶a naʌ̃ cartad̶e b̶ʌẽ́ b̶ʌra, idji djõne wã b̶ad̶ad̶ebemada, idjab̶a sãwã israelerãra pe erob̶ad̶ad̶ebema sid̶a dewara cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌa. Maʌ̃ carta trʌ̃ra “Israeld̶ebema bororãba oped̶ad̶a” abadaa.
1KI 14:20 Jeroboaʌ̃ba 22 poa israelerãra pe erob̶asia. Maʌ̃be jaid̶asia. Idji cacuabari idji warra Nadáda Israeld̶ebema boroda b̶esia.
1KI 14:21 Salomoʌ̃ warra Roboaʌ̃ 41 poa b̶ʌd̶e Juda druad̶ebema boroda b̶esia. Idjia 17 poa Juda druad̶ebemarãra pe erob̶asia. Jerusaleʌ̃ne b̶abadjia. (Jũma israelerã puru tãẽna Ãcõrẽba Jerusaleʌ̃da edasia idji de dromada ãdjirã tãẽna b̶amãrẽã.) Roboaʌ̃ papa Naamá abadada amonita wẽrã basía.
1KI 14:22 Roboaʌ̃ dji boro basid̶e Juda druad̶ebemarãba Ãcõrẽ quĩrãpita cadjiruada o panesid̶aa. Mãwã ãdji drõã naẽnabemarãba oped̶ad̶a cãyãbara ãdjirãba Ãcõrẽra wetara quĩrũbisid̶aa.
1KI 14:23 Eya boroza, jũma bacuru waib̶ʌa nũmea edre bid̶a ãdjirãba jʌwaba od̶a ãcõrẽda b̶ʌcuasid̶aa bia bed̶ead̶i carea. Mõgara waib̶ʌada ʌ̃ta nũmʌcuasid̶aa idjab̶a ãdji jʌwaba od̶a ãcõrẽ Aseráda ʌ̃ta nũmʌcuasid̶aa.
1KI 14:24 Maʌ̃ awara Juda druad̶e jʌwaba od̶a ãcõrẽ b̶eama umaquĩrãrãda baridua ume cãĩbadjid̶aa. Ab̶ed̶a jũma cadjirua Ãcõrẽba quĩrĩãcada Juda druad̶ebemarãba o panesid̶aa dewara puru b̶eaba naẽna oped̶ad̶a quĩrãca. Maʌ̃ puru b̶eara Ãcõrẽba israelerã quĩrãpita jũma ãyã jʌrecuasia.
1KI 14:25 Poa juesuma Roboaʌ̃ Juda druad̶ebema boroda b̶ed̶acarea Egiptod̶ebema boro Sisáda Jerusaleʌ̃naa djõne wãsia.
1KI 14:26 Poyaped̶a nebia Ãcõrẽ de dromane b̶eada, Roboaʌ̃ de dromane b̶ea sid̶a jũma jãrĩ edesia. Salomoʌ̃ba oro od̶a djõi careabema jũãtrʌbada sid̶a jũma jãrĩ edesia.
1KI 14:27 Maʌ̃ carea Juda druad̶ebema boro Roboaʌ̃ba bronced̶eda obicuasia. Maʌ̃gʌra idji wagabada bororãa diacuasia. Ãdjirãba idji de dromane ed̶a wãbadara wagabadjid̶aa.
1KI 14:28 Roboaʌ̃ Ãcõrẽ de dromanaa wãbʌrʌza idji wagabadarãba maʌ̃ djõi careabema jũãtrʌbadara jʌwad̶e edebadjid̶aa. Roboaʌ̃ jẽda zed̶acarea maʌ̃ jũãtrʌbadara ãdji duanabada ded̶e waga b̶ʌbadjid̶aa.
1KI 14:29 Jũma Roboaʌ̃ba od̶a naʌ̃ cartad̶e b̶ʌẽ́ b̶ʌra, idjia Juda druad̶ebemarã pe erob̶ad̶ad̶ebema sid̶a dewara cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌa. Maʌ̃ carta trʌ̃ra “Juda druad̶ebema bororãba oped̶ad̶a” abadaa.
1KI 14:30 Roboaʌ̃ ewarid̶e idji druad̶ebemarãra Jeroboaʌ̃ druad̶ebemarã ume ara cadrʌa djõbadjid̶aa.
1KI 14:31 Roboaʌ̃ jaid̶asid̶e Davi puru abadad̶e tʌb̶arisid̶aa idji drõã naẽnabemarã tʌb̶ariped̶ad̶ama. Roboaʌ̃ cacuabari idji warra Abiaʌ̃da Juda druad̶ebema boroda b̶esia. (Roboaʌ̃ papa Naamá abadada amonita wẽrã basía.)
1KI 16:29 Asa 38 poa Juda druad̶ebema boroda b̶ed̶acarea Omri warra Acaboda Israel druad̶ebema boroda b̶esia. Maʌ̃ Acaboba israelerãra 22 poa pe erob̶asia. Idjira Samaria purud̶e b̶abadjia.
1KI 16:30 Jũma idji naẽna b̶ead̶a bororã cãyãbara idjia Ãcõrẽ quĩrãpita wetara cadjiruada osia.
1KI 16:31 Idjimaarã Nabat warra Jeroboaʌ̃ba cadjirua od̶a quĩrãca o b̶aira bia b̶asia. Maʌ̃ awara Sidoʌ̃nebema boro Et-baal cau Jezabelda edaped̶a Sidoʌ̃nebema jʌwaba od̶a ãcõrẽ Baalda ẽpẽsia.
1KI 16:32 Samaria purud̶e Baal deda oped̶a animarã babue diabadada Baal itea osia.
1KI 16:33 Maʌ̃ awara Acaboba ãcõrẽwẽrã Aseráda ab̶a osia. Mãwã jũma idji naẽna b̶ead̶a bororã cãyãbara idjia israelerã Ãcõrẽra wetara quĩrũbisia.
1KI 16:34 Acabo ewarid̶e ẽberã Betel purud̶ebema Hiel abadada b̶asia. Maʌ̃ Hielba Jerico purura wayacusa osia. Baribʌrʌ dji mõgara jũrã ca b̶ad̶a obʌrʌd̶e idji warra iwina Abiraʌ̃da beusia. Dji ed̶a wãbada pãrãbʌrʌd̶e idji warra tẽãbema Seguda beusia. Ãcõrẽba Nuʌ̃ warra Josued̶eba jarad̶a quĩrãca mãwãsia.
1KI 17:1 Maʌ̃ ewarid̶e Ãcõrẽneba bed̶eabari Elíada b̶asia. Idjira Gala druad̶e Tisbé purud̶ebema basía. Maʌ̃ Elíaba Israeld̶ebema boro Acaboa nãwã jarasia: –Mʌ̃ra israelerã zocai b̶ʌ Ãcõrẽ nezocaa. Idji quĩrãpita wãrãneba jaraya id̶iba ʌ̃taa poa zocãrã cue zeẽ́da ni diamasi bid̶a b̶egueaẽ́da ab̶a mʌ̃a jarabʌrʌd̶aa.–
1KI 17:2 Maʌ̃be Ãcõrẽba Elíaa jarasia:
1KI 17:3 –Namaʌba ãyã wãdua. Querit do zaqued̶e mĩrũ b̶ad̶e wãdua. Maʌ̃ra Jordaʌ̃ dod̶eba ʌ̃mãdau odjabariare b̶ʌa.
1KI 17:4 Maʌ̃ do zaque baidoda bʌa do b̶aya. Idjab̶a mʌ̃a jarasia ĩbanaba djicoda bʌ itea eded̶amãrẽã.–
1KI 17:5 Ara maʌ̃da Ãcõrẽba jarad̶a quĩrãca Elíaba osia. Jordaʌ̃ dod̶eba ʌ̃mãdau odjabariare b̶ʌ Querit do zaqued̶e b̶ad̶e wãsia.
1KI 17:6 Maʌ̃ne diaped̶aza, quewaraza bid̶a ĩbanaba paʌ̃da, nedjara sid̶a idji itea edebadjid̶aa. Do zaque baidora do b̶abadjia.
1KI 17:7 Baribʌrʌ maʌ̃ druad̶e cue zeẽ́ b̶ʌ bẽrã do zaquera poasia.
1KI 17:8 Maʌ̃be Ãcõrẽba Elíaa nãwã jarasia:
1KI 17:9 –Namaʌba Sidoʌ̃ druad̶aa wãped̶a Sarepta purud̶e b̶edua. Mʌ̃a jãmabema pẽdra wẽrãa jarasia bʌra ne cobimãrẽã.–
1KI 17:10 Ara maʌ̃da Elíara Sarepta purud̶aa wãsia. Maʌ̃ purud̶e ed̶a wãbadama jũẽbʌrʌd̶e unusia pẽdra wẽrãba tʌbʌda jʌrʌ pe b̶ʌda. Maʌ̃ pẽdra wẽrãra trʌ̃ped̶a nãwã jarasia: –Mʌ̃ quĩrã djuburia mʌ̃ itea baidoda enedua doi carea.–
1KI 17:11 Maʌ̃ pẽdra wẽrã baido jued̶e wãbʌrʌd̶e Elíaba wayacusa trʌ̃ped̶a jarasia: –Idjab̶a mʌ̃ quĩrã djuburia paʌ̃da maãrĩ mʌ̃ itea enedua.–
1KI 17:12 Pẽdra wẽrãba panusia: –Bʌ Ãcõrẽ zocai b̶ʌ quĩrãpita wãrãneba jaraya: mʌ̃ra paʌ̃ neẽ́ b̶ʌa. Ab̶abe cugurud̶e harinada jʌwa baratʌma ab̶a erob̶ʌa idjab̶a zocod̶e nedragada maãrĩ erob̶ʌa. Maʌ̃ carea mʌ̃a tʌbʌda maãrĩ jʌrʌ pe b̶ʌa diguid̶a edeped̶a maʌ̃ harinara mʌ̃ itea idjab̶a mʌ̃ warra itea bid̶a ãbui carea. Maʌ̃da cod̶aped̶a daira jarrababa beud̶ia.–
1KI 17:13 Elíaba panusia: –Ne wayarãdua. Bʌa jarad̶a quĩrãca od̶e wãdua. Baribʌrʌ naãrã bʌa erob̶ʌ harinaba mʌ̃ itea paʌ̃ zaqueda ab̶a ãbu enedua. Maʌ̃be bʌ itea idjab̶a bʌ warra itea bid̶a ãbudua.
1KI 17:14 Mãwã odua israelerã Ãcõrẽba nãwã jara b̶ʌ bẽrã: “Bʌa harina cugurud̶e erob̶ʌra, nedraga zocod̶e erob̶ʌ sid̶a jõẽ́a ab̶a Ãcõrẽba wayacusa naʌ̃ druad̶e cue zebibʌrʌd̶aa.”–
1KI 17:15 Ara maʌ̃da Elíaba jarad̶a quĩrãca pẽdra wẽrãba od̶e wãsia. Coped̶ad̶acarea wad̶ibid̶a harinara b̶esia Elíaba, pẽdra wẽrãba, dji warra bid̶a ewariza cod̶amãrẽã.
1KI 17:16 Ãcõrẽba Elíad̶eba jarad̶a quĩrãca harina cugurud̶e b̶ʌra, nedraga zocod̶e b̶ʌ sid̶a jõẽ́ basía.
1KI 17:17 Ewari ab̶a pẽdra wẽrã warrara cacua biẽ́ b̶esia. Ara maʌ̃ba jũãcãyã nũmeped̶a jaid̶asia.
1KI 17:18 Maʌ̃ carea pẽdra wẽrãba Elíaa jarasia: –Ãcõrẽneba bed̶eabari, ¿cãrẽ cãrẽã mʌ̃ra mĩã sẽne zesi? ¿Mʌ̃ warra beumãrẽã mʌ̃a cadjirua od̶ara Ãcõrẽa quĩrãnebabid̶e zesica?–
1KI 17:19 Elíaba panusia: –Bʌ warrara mʌ̃́a diadua.– Ara maʌ̃da warrara pẽdra wẽrã b̶acarad̶e b̶ʌda Elíaba bara edaped̶a ʌ̃taarebema dejãne idji cãĩ b̶abarimaa edesia. Mama idji cʌd̶ad̶e b̶ʌsia.
1KI 17:20 Maʌ̃be Elíaba Ãcõrẽa nãwã bed̶ea djuburiasia: –Mʌ̃ Boro Ãcõrẽ, naʌ̃ pẽdra wẽrãba mʌ̃ra idji diguid̶a bia erob̶ʌa. ¿Bʌa cãrẽ cãrẽã idjira sopua unubi b̶ʌ? ¿Cãrẽ cãrẽã idji warrara jaid̶abisi?–
1KI 17:21 Ara maʌ̃da Elíara b̶arima ũbea warra jaid̶ad̶a ʌ̃rʌ̃ b̶arrub̶ari cob̶esia. Mãwã o b̶ʌd̶e Ãcõrẽa nãwã bed̶ea djuburiasia: –Mʌ̃ Boro Ãcõrẽ, mʌ̃ quĩrã djuburia, naʌ̃ warrara ʌ̃rẽbabidua.–
1KI 17:22 Elíaba bed̶ea djuburiad̶ada Ãcõrẽba bia ũrĩna bẽrã warrara ʌ̃rẽbabisia.
1KI 17:23 Ara maʌ̃da Elíaba warrara ed̶aa dji papamaa diad̶e wãsia. Diabʌrʌd̶e nãwã jarasia: –Acʌdua, bʌ warrara zocai b̶ʌa.–
1KI 17:24 Maʌ̃ne dji papaba Elíaa jarasia: –Id̶ibʌrʌ mʌ̃a cawasia bʌra wãrãda Ãcõrẽneba bed̶eabarida idjab̶a bʌa jara b̶ʌra wãrãda Ãcõrẽneba ze b̶ʌda.–
1KI 18:1 Poa ũbea cue zeẽ́ b̶asia. Maʌ̃be Ãcõrẽba Elíaa nãwã jarasia: –Israel boro Acaboda acʌd̶e wãdua. Maʌ̃bebʌrʌ idji druad̶e mʌ̃a cue zebiya.–
1KI 18:2 Ara maʌ̃da Elíara Acabo acʌd̶e wãsia. Maʌ̃ ewarid̶e Samaria druad̶e jarrabara wetara nũmasia.
1KI 18:3 Maʌ̃ carea Acaboba idji ded̶ebema boro Abdíada trʌ̃sia. (Maʌ̃ Abdíaba Ãcõrẽra bio waya b̶asia.
1KI 18:4 Maʌ̃ carea Acabo quima Jezabelba Ãcõrẽneba bed̶eabadarã quenabisid̶e Abdíaba ãdjirãnebemada cien edaped̶a eya uria umé panʌne mĩrũbicuasia. Uriaza cincuenta mĩrũbicuaped̶a baidoda, cod̶i sid̶a diasia.)
1KI 18:5 Acaboba Abdíaa nãwã jarasia: –Dadji druad̶e do zaqueza idjab̶a baido ʌ̃taa bogadrʌ b̶eaza wãnia. Chiruada ununisicada dadji cawayoba, mula bid̶a cod̶amãrẽã. Mãwã dadji animarãra jũma quininaẽ́a.–
1KI 18:6 Ãdjiza jarasid̶aa sãma wãnida. Acabora o ab̶aare wãsia. Abdíara dewara óare wãsia.
1KI 18:7 Od̶e nĩne Abdíara Elía ume quĩrãdjusid̶aa. Abdíaba Elíada jãwã b̶ʌda cawasid̶e idji quĩrãpita chĩrãborod̶e b̶arru cob̶eped̶a nãwã jarasia: –Mʌ̃ boro Elía, ¿bʌda jãwã b̶ʌca?
1KI 18:8 Elíaba panusia: –Mãẽ, mʌ̃da jãwã b̶ʌa. Bʌ boro Acaboa jarad̶e wãdua mʌ̃ra nama b̶ʌda.–
1KI 18:9 Maʌ̃ne Abdíaba panusia: –¿Mʌ̃a cãrẽ cadjiruada od̶a bẽrã bʌa Acaboa mãwã jarad̶e wãbi b̶ʌ? Mãwã jarad̶e wãibʌrʌ idjia mʌ̃ra beaya.
1KI 18:10 Bʌ Ãcõrẽ zocai b̶ʌ quĩrãpita mʌ̃a wãrãneba jaraya: mʌ̃ boro Acaboba druaza bʌra jʌrʌbibadjia. Baribʌrʌ jũmarãba jarabadjid̶aa bʌra ãdjirã druad̶e neẽ́da. Maʌ̃ne Acaboba ãdjirãa wãrãneba jarabibadjia bʌra wãrãda ãdjirã druad̶e neẽ́da.
1KI 18:11 Maʌ̃da ¿bʌ nama b̶ʌda mʌ̃ boro Acaboa jarad̶e wãbi b̶ʌca?
1KI 18:12 Mʌ̃ wãnacarea Ãcõrẽ Jaureba bʌra mʌ̃a adua b̶ʌmaa edeisicada. Bʌ nama b̶ʌda Acaboa jarasira maʌ̃ne idjia bʌda unune zeẽ́bʌrʌ, mʌ̃ra beaya. Quĩrãnebadua warra ed̶aʌba mʌ̃a Ãcõrẽra bio waya b̶ʌda.
1KI 18:13 ¿Mʌ̃a od̶ara bʌ́a jarad̶aẽ́ panʌca? Acabo quima Jezabelba Ãcõrẽneba bed̶eabadarã quenabisid̶e mʌ̃a eya uria umé panʌne ãdjirãnebemada cien mĩrũbicuasia. Uriaza cincuenta mĩrũbicuaped̶a baidoda, cod̶i sid̶a ãdjirãa diasia.
1KI 18:14 Maʌ̃da ¿bʌ nama b̶ʌda mʌ̃ boro Acaboa jarad̶e wãbi b̶ʌca? Mãwã jarad̶e wãibʌrʌ, idjia mʌ̃ra beaya.–
1KI 18:15 Baribʌrʌ Elíaba panusia: –Mʌ̃ra Ãcõrẽ jũma poya b̶ʌ nezocaa. Idji quĩrãpita wãrãneba jaraya: id̶i mʌ̃ra Acabo ume bed̶eaya.–
1KI 18:16 Ara maʌ̃da Abdíaba Acabora jʌrʌd̶e wãsia. Acabo unuped̶a jarasia Elíara sãma unuida b̶ʌda. Ara maʌ̃da Acaboba Elíara acʌd̶e wãsia.
1KI 18:17 Acaboba Elía unusid̶e nãwã jarasia: –Israelerã mĩgabibari, ¿bʌra nama b̶ʌca?–
1KI 18:18 Elíaba panusia: –Mʌ̃a israelerãra mĩgabiẽ́ b̶ʌa. Ãtebʌrʌ bʌabʌrʌ, bʌ ẽberãrã bid̶a israelerãra bia mĩgabi panʌa. Ãcõrẽba obi jarad̶ara bãrãba igarad̶aped̶a Baalda ẽpẽ panʌa.
1KI 18:19 Jãʌ̃be israelerãra jũma trʌ̃bidua Carmelo eyad̶e ãbaa dji jʌred̶i carea. Idjab̶a Baald̶eba bed̶eabadarã 450 panʌda trʌ̃bidua. Ãdjirã awara Aserád̶eba bed̶eabadarã 400 panʌ sid̶a trʌ̃bidua. Bʌ quima Jezabelba jũma ãdjirãra ne cobibaria.–
1KI 18:20 Maʌ̃be Acaboba israelerãra Carmelo eyad̶aa jũma trʌ̃bicuasia. Baald̶eba bed̶eabadarã sid̶a mama ãbaa dji jʌresid̶aa.
1KI 18:21 Maʌ̃ne Elíara jũmarã quĩrãpita piradrʌped̶a nãwã jarasia: –¿Ab̶a sãʌ̃be crĩcha umé eropanani? Baalda wãrã Ãcõrẽ baibʌrʌ, idjidrʌ ẽpẽnadua. Baribʌrʌ Ãcõrẽda dji wãrã araa baibʌrʌ, idjidrʌ ẽpẽnadua.– Baribʌrʌ ẽberãrãba ni cãrẽ sid̶a jarad̶aẽ́ basía.
1KI 18:22 Maʌ̃ne Elíaba jarasia: –Ãcõrẽneba bed̶eabarira ab̶abe mʌ̃drʌ b̶esia. Maʌ̃ne Baald̶eba bed̶eabadarãda 450 panʌa.
1KI 18:23 Paca zaque dji umaquĩrãda umé dairãa diad̶adua. Baald̶eba bed̶eabadarãba ab̶a edad̶aped̶a bead̶ia. Tʌcuad̶aped̶a tʌbʌ ʌ̃rʌ̃ b̶ʌd̶ia Baalea babue diad̶i carea. Baribʌrʌ tʌbʌra coad̶aẽ́a. Dewarabema paca zaquera mʌ̃a bid̶a beaped̶a, tʌcuaped̶a, tʌbʌ ʌ̃rʌ̃ b̶ʌya Ãcõrẽa babue diai carea. Mʌ̃a bid̶a tʌbʌra coaẽ́a.
1KI 18:24 Maʌ̃ne Baald̶eba bed̶eabadarãba iwid̶id̶ia Baalba ãdji tʌbʌra jidabimãrẽã. Mʌ̃a bid̶a Ãcõrẽa iwid̶iya mʌ̃ tʌbʌra jidabimãrẽã. Dji tʌbʌ jidabibʌrʌdrʌ dji wãrã Ãcõrẽa.– Maʌ̃ne jũmarãba bia b̶ʌad̶a asid̶aa.
1KI 18:25 Elíaba Baald̶eba bed̶eabadarãa nãwã jarasia: –Bãrãra zocãrã panʌ bẽrã bãrãbʌrʌ paca zaqueda naãrã edad̶adua. Bead̶aped̶a, tʌcuad̶aped̶a, tʌbʌ ʌ̃rʌ̃ b̶ʌd̶adua Baalea babue diad̶i carea. Baribʌrʌ tʌbʌra coarãnadua. Maʌ̃be Baalea iwid̶id̶adua bãrã tʌbʌra jidabimãrẽã.–
1KI 18:26 Ara maʌ̃da israelerãba paca zaque diaped̶ad̶ara ãdjirãba edasid̶aa. Bead̶aped̶a, tʌcuad̶aped̶a, tʌbʌ ʌ̃rʌ̃ b̶ʌsid̶aa Baalea babue diad̶i carea. Maʌ̃be diaped̶aʌba ab̶a umatipa ãdjirãba Baalea iwid̶i panesid̶aa ãdji tʌbʌra jidabimãrẽã. Nãwã jarasid̶aa: “Baal, dairã bed̶eara panudua.” Baribʌrʌ panuẽ́ basía. Chupea nũmasia. Maʌ̃be ãdjia animarã babue diad̶i carea oped̶ad̶a icawa carisid̶aa.
1KI 18:27 Umatipa babʌrʌd̶e Elíaba ãdjirãa nãwã ipid̶a jarasia: –Wetara b̶iad̶adua. ¿Idjira bãrã ãcõrẽẽ́ca? Ne crĩcha b̶ʌba ũrĩẽ́ b̶ʌsicada. Ãĩbẽrã doed̶a wã b̶ʌsicada wa ãyã wã b̶ʌsicada. Ãĩbẽrã cãĩ b̶ʌ bẽrã ʌ̃rʌ̃manida panʌsicada.–
1KI 18:28 Maʌ̃ carea ãdjirãba wetara Baalea b̶ia iwid̶i duanesid̶aa. Necoba, mĩãsu bid̶a ara ãdjidub̶a cõcuasid̶aa ãdjia Baal itea obada quĩrãca. Maʌ̃ba ãdjirãra oa purega duanesid̶aa.
1KI 18:29 Umatipa ed̶aʌba ab̶a quewara ãdjirã cari duanʌne Baalea b̶ia iwid̶i panesid̶aa. Baribʌrʌ quewara israelerãba Ãcõrẽa animarã babue diabada horaca wad̶ibid̶a Baalba panuẽ́ b̶asia ni ũrĩẽ́ b̶asia. Chupea b̶asia.
1KI 18:30 Maʌ̃be Elíaba israelerãa nãwã jarasia: –Mʌ̃maa zed̶adua.– Ara maʌ̃da caita wãsid̶aa. Maʌ̃ne Elíaba mõgara ʌ̃tʌ pã bue b̶ad̶ada waya bia osia paca zaqueda Ãcõrẽa babue diai carea.
1KI 18:31 Mõgarada doce edaped̶a dji animarã babue diabadada bia osia. (Maʌ̃ doce mõgaraba jara b̶ʌa Jacobod̶eba yõped̶ad̶a puru doce panʌda. Ãcõrẽba Jacobora trʌ̃ b̶ʌsia Israel.) Elíaba maʌ̃ animarã babue diabada icawa pʌrrʌa corosia. Maʌ̃ corod̶ad̶e baidoda galoʌ̃ ũbea aud̶u poyaida b̶asia.
1KI 18:33 Maʌ̃be tʌbʌra cajẽrãped̶a paca zaquera beasia. Tʌcuaped̶a tʌbʌ ʌ̃rʌ̃ cob̶ʌsia.
1KI 18:34 Maʌ̃ne Elíaba jarasia: –Baidoda zoco quĩmãrẽ jue enenadua. Maʌ̃ baidora paca tʌcuad̶a ʌ̃rʌ̃ wead̶adua. Tʌbʌra jũma b̶eguea od̶adua.– Mãwã oped̶ad̶acarea Elíaba jarasia: –Wayacusa ara maʌ̃ quĩrãca od̶adua.– Ara maʌ̃da mãwã osid̶aa. Elíaba wayacusa jarasia ara maʌ̃ quĩrãca od̶amãrẽã. Ara maʌ̃da wayacusa mãwã osid̶aa.
1KI 18:35 Mãwã o panʌne baidora ãyã wea nũmesia. Ab̶ed̶a dji animarã babue diabada icawa pʌrrʌa corod̶ara baidoba bira ũmesia.
1KI 18:36 Quewara israelerãba Ãcõrẽa animarã babue diabada horaca Elíara animarã babue diabada caita wãped̶a Ãcõrẽa nãwã iwid̶isia: “Ãcõrẽ, bʌdrʌ Abrahaʌ̃, Isa, idjab̶a Israel Ãcõrẽa. Id̶i unubidua bʌra wãrãda israelerã Ãcõrẽda idjab̶a mʌ̃ra bʌ nezocada. Unubidua bʌabʌrʌ mʌ̃́a nãwã obi b̶ʌda.
1KI 18:37 Mʌ̃ bed̶eara panudua, Ãcõrẽ, mʌ̃ bed̶eara panudua. Mãwã naʌ̃ ẽberãrãba cawad̶ia bʌdrʌ wãrã Ãcõrẽda idjab̶a bʌabʌrʌ nãwã obi b̶ʌda ãdjirãba wayacusa ĩjãnamãrẽã.”
1KI 18:38 Mãwã iwid̶i b̶ʌd̶e Ãcõrẽba tʌbʌ uruada bajãneba dji animarã babue diabada ʌ̃rʌ̃ b̶aebisia. Maʌ̃ba dji animarã tʌcuad̶ara, tʌbʌra, mõgarara, egoro sid̶a jũma bá wãsia. Dji icawa corod̶ad̶e baido ũmana sid̶a tʌbʌ jʌ̃wʌ̃rʌ̃ãba jũma põãsasia.
1KI 18:39 Maʌ̃ unusid̶ad̶e israelerãra chĩrãborod̶e b̶arru copanenaped̶a nãwã jĩgua jarasid̶aa: –Naʌ̃ Ãcõrẽdrʌ dji wãrã araa. Naʌ̃ Ãcõrẽdrʌ dji wãrã araa.–
1KI 18:40 Maʌ̃be Elíaba ãdjirãa jarasia: –Baald̶eba bed̶eabadarãda jũma jidad̶adua. Ni ab̶aʌda idu mĩrũ wãbirãnadua.– Ara maʌ̃da israelerãba ãdjirãra jidacuad̶aped̶a Elíaba Quisoʌ̃ do zaqued̶aa edebisia. Mama idjia jũma quenasia.
1KI 18:41 Maʌ̃be Elíaba Acaboa nãwã jarasia: –Ne cod̶e wãdua. Mʌ̃a cue droma zebʌrʌda ũrĩ b̶ʌa.–
1KI 18:42 Ara maʌ̃da Acabora ne cod̶e wãsia. Baribʌrʌ Elíara Carmelo eyad̶e ʌ̃taa wãsia. Mama chĩrãborod̶e cob̶eped̶a dratura egorod̶aa tẽũ cob̶esia.
1KI 18:43 Maʌ̃be Elíaba idji nezocaa nãwã jarasia: –Ʌ̃taara wãped̶a pusad̶aa acʌdua.– Ara maʌ̃da idji nezocara ʌ̃taara wãped̶a pusad̶aa acʌsia. Jẽda zeped̶a Elíaa jarasia: –Ni cãrẽ sid̶a unuẽ́ basía.– Elíaba wayacusa jarasia acʌd̶e wãmãrẽã. Ara maʌ̃ quĩrãca b̶arima siete mãwã osia.
1KI 18:44 B̸arima siete wãbʌrʌd̶e Elía nezocaba jẽda zeped̶a nãwã jarasia: –Mʌ̃a unusia jʌ̃rãrã maãrĩ jʌwajã quĩrãca quiruda pusaareba zebʌrʌda.– Elíaba jarasia: –Acaboa jarad̶e wãdua idji carretad̶e b̶adoped̶a isabe diguid̶aa wãmãrẽã. Isabe wãẽ́bʌrʌ cueba poya wãẽ́a.–
1KI 18:45 Acaboba maʌ̃ ũrĩsid̶e idji carretad̶e b̶adoped̶a Jezreel purud̶aa wãsia. Mãwã b̶ʌd̶e ewarira pãĩmaga bueasia. Nãũrã bara zesia. Maʌ̃ne cuera dji cãbãyã ze nũmesia.
1KI 18:46 Ãcõrẽba Elíaa idji ʌb̶ʌada diad̶a bẽrã Elíaba cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌra bio trãjʌ̃ped̶a Acabo na pira wãsia Jezreel purud̶aa.
1KI 19:1 Elíaba od̶ada, Baald̶eba bed̶eabadarã necoba quenana sid̶a Acaboba idji quima Jezabelea jũma nẽbʌrʌsia.
1KI 19:2 Maʌ̃ carea Jezabelba ab̶a Elíamaa nãwã jarad̶e diabuesia: “Jezabelba idji ãcõrẽ b̶ea quĩrãpita wãrãneba jara b̶ʌa nu naʌ̃ horaca bai naẽna bʌra beaida bʌa Baald̶eba bed̶eabadarã quenana quĩrãca.”
1KI 19:3 Maʌ̃ ũrĩsid̶e Elíara dauperaped̶a mĩrũ wãsia. Wãne Juda druad̶e Beersebá purud̶e jũẽne wãsia. Mama Elíaba idji nezocara b̶eesia.
1KI 19:4 Maʌ̃be idjira ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e ewari ab̶a wãsia. Mama bacuru zaque edre chũmeped̶a nãwã crĩchasia: “Biara b̶ʌa beuida.” Maʌ̃ bẽrã idjia Ãcõrẽa jarasia: –Ãcõrẽ, waaẽ́a. Mʌ̃ra beadua. Mʌ̃ drõã naẽnabemarã beuped̶ad̶a cãyãbara mʌ̃ra biara b̶ʌẽ́a.–
1KI 19:5 Mãwã jaraped̶a Elíara bacuru zaque edre cãĩ cob̶esia. Mãwã b̶ʌd̶e Ãcõrẽ nezoca bajãnebemada idjimaa zeped̶a ʌ̃rʌ̃matasia. Maʌ̃be jarasia: –Piradrʌped̶a ne codua.–
1KI 19:6 Elíaba acʌbʌrʌd̶e idji boro nocoare paʌ̃ tʌbʌd̶e ãbud̶ada idjab̶a zocod̶e baidoda unusia. Ne coped̶a, baido sid̶a doped̶a wayacusa cãĩ cob̶esia.
1KI 19:7 Ãcõrẽ nezoca bajãnebemada idjimaa wayacusa zeped̶a ʌ̃rʌ̃matasia. Maʌ̃be jarasia: –Piradrʌped̶a ne codua. Bʌra tʌmʌ wãida b̶ʌa.–
1KI 19:8 Ara maʌ̃da Elíara piradrʌped̶a ne cosia, baido sid̶a dosia. Mãwã ne cod̶aba cacua ʌb̶ʌaped̶a cuarenta ewari, ãsa, diamasi bid̶a od̶e nĩbasia ab̶a Horeb eyad̶e jũẽbʌrʌd̶aa. Maʌ̃ eyara Ãcõrẽ eya abadaa.
1KI 19:9 Jũẽna diamasi Elíara eya uriad̶e cãĩne wãsia. Maʌ̃ne Ãcõrẽba idjía nãwã jarasia: –Elía, ¿cãrẽda nama o b̶ʌ?–
1KI 19:10 Elíaba panusia: –Ãcõrẽ jũma poya b̶ʌ, mʌ̃ra zoquea b̶asia bʌa quĩrĩã b̶ʌra oi carea. Baribʌrʌ bʌa israelerã ume bed̶ea b̶ʌd̶ada ãdjirãba igarasid̶aa. Maʌ̃ne bʌ itea od̶a animarã babue diabadara jũma ãrĩsid̶aa. Maʌ̃ awara bʌd̶eba bed̶eabadarãda necoba jũma quenasid̶aa. Ab̶abe mʌ̃drʌ b̶ʌa baribʌrʌ mʌ̃ sid̶a bead̶i carea jʌrʌ panʌa.–
1KI 19:11 Maʌ̃ne Ãcõrẽba Elíaa jarasia: –Dajadaa mʌ̃ quĩrãpita naʌ̃ eyad̶e nũmane zedua, mʌ̃ra wãyã wãbʌrʌ bẽrã.– Ara maʌ̃da Ãcõrẽ na nãũrãda dji cãbãyã tʌsia. Maʌ̃ nãũrãba eyara ʌracuasia. Mõgara sid̶a tod̶ozoasia. Baribʌrʌ Ãcõrẽda mãwã b̶aẽ́ basía. Nãũrã wãnacarea de uremiada wãsia. Baribʌrʌ Ãcõrẽda mãwã b̶aẽ́ basía.
1KI 19:12 De uremia wãnacarea tʌbʌ uruada eradrʌ nũmesia. Baribʌrʌ Ãcõrẽda mãwã b̶aẽ́ basía. Tʌbʌ urua quid̶acarea Elíaba nãũrãda pĩãca sʌ̃ga nũmʌda ũrĩsia.
1KI 19:13 Maʌ̃ ũrĩbʌrʌd̶e Elíaba jʌ̃ b̶ʌba idji quĩrãdarrara jũãtrʌsia. Maʌ̃be dajadaa wãped̶a eya uria caita nũmesia. Maʌ̃ne bed̶eada ũrĩsia. Maʌ̃ba nãwã jarasia: –Elía, ¿cãrẽda nama o b̶ʌ?–
1KI 19:14 Elíaba panusia: –Ãcõrẽ jũma poya b̶ʌ, mʌ̃ra zoquea b̶asia bʌa quĩrĩã b̶ʌra oi carea. Baribʌrʌ bʌa israelerã ume bed̶ea b̶ʌd̶ada ãdjirãba igarasid̶aa. Maʌ̃ne bʌ itea od̶a animarã babue diabadara jũma ãrĩsid̶aa. Maʌ̃ awara bʌd̶eba bed̶eabadarãda necoba jũma quenasid̶aa. Ab̶abe mʌ̃drʌ b̶ʌa, baribʌrʌ mʌ̃ sid̶a bead̶i carea jʌrʌ panʌa.–
1KI 19:15 Ãcõrẽba Elíaa jarasia: –Jẽda ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌare Damasco purud̶aa wãdua. Mama jũẽped̶a nedragada Hazael boro ʌ̃rʌ̃ weadua Siriad̶ebema boroda b̶ʌi carea.
1KI 19:16 Maʌ̃ awara Nimsi wiuzaque Jehúmaa wãped̶a nedragada idji boro ʌ̃rʌ̃ weadua Israeld̶ebema boroda b̶ʌi carea. Idjab̶a Abel-mehola purud̶ebema Sapa warra Eliseomaa wãped̶a nedragada idji boro ʌ̃rʌ̃ weadua bʌ cacuabari mʌ̃neba bed̶eabarida b̶ʌi carea.
1KI 19:17 Maʌ̃be Israel druad̶e mʌ̃ igara panʌra Hazaelba necoba zocãrã quenaya. Idjia quenanaẽ́ra Jehúba necoba quenaya. Jehúba quenanaẽ́ra Eliseoba quenaya.
1KI 19:18 Baribʌrʌ Israel druad̶e mʌ̃a ẽberãrãra siete mil waga erob̶ʌa. Ãdjirãra Baal quĩrãpita chĩrãborod̶e b̶arru cob̶ead̶acaa ni idjira isõnacaa.–
1KI 19:19 Maʌ̃be Elíara Horeb eyad̶eba wãsia. Wãne Sapa warra Eliseoda, once ẽberãrã idji ume ẽjũã o panʌ sid̶a unusia. Ãdjirãza pacada umé uméa ãbaa jʌ̃ eropanasid̶aa. Maʌ̃ pacaba bacuru cũmia b̶ʌda egorod̶e erreb̶ari eronĩbasid̶aa egorora bogajud̶aped̶a ne ud̶i carea. Elíara Eliseo caita wãped̶a idjia cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌra Eliseo ʌ̃rʌ̃ wẽã cob̶ʌsia acʌbi carea Eliseora idji cacuabari Ãcõrẽneba bed̶eabari baida. Maʌ̃be wãsia.
1KI 19:20 Ara maʌ̃da Eliseoba idji pacara ameped̶a Elía caid̶u pira wãsia. Jidaped̶a nãwã jarasia: –Bʌ ume wãi naẽna idu mʌ̃ djibarirãda isõne wãbidua. Maʌ̃bebʌrʌ mʌ̃ra bʌ ume wãya.– Elíaba jarasia: –Wãdua. Mʌ̃a bʌra wãbi ama b̶ʌẽ́a.–
1KI 19:21 Ara maʌ̃da Eliseora jẽda wãsia. Jũẽped̶a idji umébema pacara beaped̶a dji pacaba erreb̶ari b̶ad̶a bacuruda b̶ʌá tucuaped̶a tʌbʌ cajẽrãsia. Maʌ̃ne dji paca djarara djuped̶a idji ẽberãrãra ne cobigasia. Mãwãnacarea idjira Elía caid̶u wãped̶a Elía carebabarida b̶esia.
1KI 21:1 Dãrã bad̶acarea naʌ̃da mãwãsia. Jezreel purud̶ebema Nabó abadaba uva ẽjũãda Israeld̶ebema boro Acabo de droma caita erob̶asia.
1KI 21:2 Maʌ̃ carea Acaboba Nabóa nãwã jarasia: –Bʌ uva ẽjũãda mʌ̃ de caita b̶ʌ bẽrã mʌ̃́a nẽdobuedua. Jãma ne u quĩrĩã b̶ʌa. Maʌ̃ ẽjũãbari mʌ̃a dewara uva ẽjũã biara b̶ʌda diaya. Ẽjũã cãyãbara paratada quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ dji ẽjũã nẽbʌa b̶ʌ quĩrãca diaya.–
1KI 21:3 Baribʌrʌ Nabóba panusia: –Wãrãneba jaraya: mʌ̃ zeza b̶asiba mʌ̃́a diad̶a ẽjũãra nẽdobueẽ́a.–
1KI 21:4 Jezreeld̶ebema Nabóba mãwã jarad̶a bẽrã Acabora sopuaped̶a quĩrũquĩrũa diguid̶aa wãsia. Diguid̶a jũẽped̶a idji cʌd̶ad̶e quĩrã ãyã tab̶esia idjab̶a ne co quĩrĩãẽ́ basía.
1KI 21:5 Mãwã b̶ʌd̶e Acabo quima Jezabelera idjimaa zeped̶a iwid̶isia: –¿Bʌra cãrẽ cãrẽã sopua b̶ʌ? ¿Cãrẽã ne co ama b̶ʌ?–
1KI 21:6 Acaboba panusia: –Mʌ̃ra Jezreeld̶ebema Nabó ume bed̶easia. Mʌ̃a iwid̶isia idji uva ẽjũãra mʌ̃́a nẽdobuemãrẽã. Parata cãyãbara dewara ẽjũãda quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ mʌ̃a diayad̶a asia. Baribʌrʌ idji ẽjũãra nẽdobueẽ́ana asia.–
1KI 21:7 Maʌ̃ne Acabo quima Jezabelba jarasia: –¿Mãwãra bʌra Israeld̶ebema boroẽ́ca? Sopua b̶arãdua. Piradrʌped̶a ne codua. Mʌ̃a Jezreeld̶ebema Nabó uva ẽjũãra bʌ́a jãrĩ diaya.–
1KI 21:8 Ara maʌ̃da Jezabelba Acabo trʌ̃neba cartada b̶ʌcuaped̶a Acabo sẽyãda b̶ʌsia. Maʌ̃ra Nabó purud̶ebema bororãmaa, dji dromarãmaa bid̶a diabuesia.
1KI 21:9 Maʌ̃ cartad̶e idjia nãwã b̶ʌsia: “Jũmarãa jarad̶adua ne cod̶aca ewarida od̶amãrẽã. Maʌ̃ ewarid̶e ãbaa dji jʌred̶aped̶a Nabóra ẽberãrã nocoare chũmebid̶adua.
1KI 21:10 Idjab̶a ẽberã cadjiruada umé idji caita chũmebid̶adua sewad̶eba jarad̶amãrẽã idjia Ãcõrẽda, Israeld̶ebema boro sid̶a biẽ́ jarasida. Maʌ̃be Nabóra puru jĩga eded̶aped̶a mõgaraba tab̶ari bead̶adua.”
1KI 21:11 Jezabelba maʌ̃ cartad̶e b̶ʌd̶a quĩrãca Jezreel purud̶ebema bororãba, dji dromarã bid̶a jũma osid̶aa.
1KI 21:12 Ãdjirãba jũmarãa jarasid̶aa ne cod̶aca ewarida od̶amãrẽã. Maʌ̃be Nabóra ẽberãrã nocoare chũmebisid̶aa.
1KI 21:13 Ẽberã cadjiruada umé zebid̶aped̶a Nabó caita chũmebisid̶aa. Maʌ̃ umébemaba jũmarã quĩrãpita sewad̶eba jarasid̶aa Nabóba Ãcõrẽda, Israeld̶ebema boro sid̶a biẽ́ jarasida. Ara maʌ̃da ẽberãrãba Nabóra puru jĩga eded̶aped̶a mõgaraba tab̶ari beasid̶aa.
1KI 21:14 Mãwãnacarea Jezreel purud̶ebema bororãba Jezabelea jarabisid̶aa Nabóra mõgaraba tab̶ari beasid̶ada.
1KI 21:15 Nabó mõgaraba tab̶ari beaped̶ad̶a ũrĩsid̶e Jezabelba idji quima Acaboa nãwã jarasia: –Jezreel purud̶ebema Nabóra beasid̶aa. Maʌ̃ bẽrã idjia uva ẽjũã nẽdobue quĩrĩãẽ́ b̶ad̶ara edadua.–
1KI 21:16 Acaboba Nabó beaped̶ad̶a ũrĩsid̶e ara maʌ̃da Jezreel purud̶aa Nabó uva ẽjũã edai carea wãsia.
1KI 21:17 Maʌ̃misa Ãcõrẽba Tisbé purud̶ebema Elíaa nãwã jarasia:
1KI 21:18 –Israeld̶ebema boro Acabo Samariad̶e b̶abarira acʌd̶e wãdua. Idjia Nabó b̶asi uva ẽjũãra edai carea wãsia. Ara nawena mama b̶ʌa.
1KI 21:19 Idjía jaradua: “Ãcõrẽba nãwã jara b̶ʌa: bʌa Nabóra beaped̶a idji ẽjũãra edasia. Maʌ̃ carea usaba Nabó oa seneped̶ad̶ama bʌ oa sid̶a senenia.”–
1KI 21:20 Elía Acaboma jũẽsid̶e Acaboba idjía jarasia: –Mʌ̃ dji quĩrũ, ¿bʌa mʌ̃ra acʌd̶e ze b̶ʌca?– Elíaba panusia: –Mãẽ, bʌra acʌd̶e ze b̶ʌa. Bʌa Ãcõrẽ quĩrãpita jũmawãyã cadjiruada o b̶ʌa.
1KI 21:21 Maʌ̃ carea Ãcõrẽba bʌra bio cawa oya. Israel druad̶e jũma bʌ ẽberãrã dji umaquĩrãda quenabiya: nezoca b̶eada, nezocaẽ́ b̶ea sid̶a. Ab̶ed̶a jũma bʌd̶eba yõbʌdarãda idjia jõbiya.
1KI 21:22 Idjia Nabat warra Jeroboaʌ̃ ẽberãrã jõbid̶a quĩrãca idjab̶a Ahía warra Baasa ẽberãrã jõbid̶a quĩrãca bʌ ẽberãrã sid̶a jõbiya. Bʌa cadjirua o b̶ʌd̶eba idjira bio quĩrũbisia. Bʌa israelerãa bid̶a cadjiruada obisia.
1KI 21:23 Maʌ̃ awara bʌ quima Jezabeld̶ebemada Ãcõrẽba nãwã jara b̶ʌa: Jezreel puru caita idjira bead̶aped̶a usaba cod̶ia.
1KI 21:24 Jũma bʌ ẽberãrã purud̶e beubʌdara usaba cod̶ia. Bʌ ẽberãrã puru jĩga beubʌdara ãgosoba cod̶ia. (
1KI 21:25 Ãcõrẽ quĩrãpita jũmawãyã cadjirua obarida Acabo quĩrãca neẽ́a, Acabo quima Jezabelba mãwã cadjiruada obid̶a bẽrã.
1KI 21:26 Wãrãda Acaboba jũmawãyã cadjiruada o b̶abadjia. Jʌwaba od̶a ãcõrẽ b̶eada ẽpẽbadjia amorreorãba naẽna ẽpẽ panana quĩrãca. Maʌ̃ amorreorãra Ãcõrẽba israelerã quĩrãpitabemada ãyã jʌretasia.)
1KI 21:27 Acaboba maʌ̃ ũrĩsid̶e idjia cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌra sopuaba cõãtasia. Maʌ̃be sopua carea jʌ̃badara jʌ̃ped̶a cãĩbadjia. Maʌ̃ awara ne cod̶aca ewarida obadjia idjab̶a sopua b̶abadjia.
1KI 21:28 Maʌ̃ carea Ãcõrẽba Tisbéd̶ebema Elíaa nãwã jarasia:
1KI 21:29 –¿Bʌa unu b̶ʌca sãwã Acabora sopua b̶ʌda idjia cadjirua od̶a carea? Maʌ̃ bẽrã idji zocai b̶ʌmisa mʌ̃a idji ẽberãrãra jõbiẽ́a, ãtebʌrʌ idji warra Israeld̶ebema boroda b̶ed̶acarea idji ẽberãrãra jõbiya.–
1KI 22:1 Siriad̶ebemarãra israelerã ume djõnaẽ́ panʌda poa ũbea babʌrʌ basía.
1KI 22:2 Maʌ̃ne Juda druad̶ebema boro Josapada Israeld̶ebema boro Acabo acʌd̶e wãsia.
1KI 22:3 Mãwã b̶ʌd̶e Israeld̶ebema boro Acaboba idjiare b̶eaa nãwã jarasia: –Bãrãba cawa panʌa Gala druad̶e Ramo purura dadjirãne basida. Baribʌrʌ Siriad̶ebemarãba jãrĩped̶ad̶ad̶eba ʌ̃taa dadjirãba ni cãrẽ sid̶a od̶aẽ́ panʌa ãdji boro jʌwaed̶abemada ẽdrʌ edad̶i carea.–
1KI 22:4 Maʌ̃ bẽrã Acaboba Josapaa nãwã iwid̶isia: –¿Bʌra mʌ̃are Gala druad̶e djõne wãica Ramo ẽdrʌ edad̶i carea?– Josapaba panusia: –Mʌ̃da, mʌ̃ sordaorãda, mʌ̃ cawayod̶eba djõbadarã sid̶a bʌ ume wãnia.–
1KI 22:29 Maʌ̃be Israeld̶ebema boro Acaboda, Juda druad̶ebema boro Josapa sid̶a Gala druad̶e Ramo purud̶aa djõne wãsid̶aa.
1KI 22:30 Wãbʌdad̶e Acaboba Josapaa nãwã jarasia: –Djõbʌdad̶e mʌ̃ra quĩrã awara djio b̶aya ni ab̶aʌba cawarãnamãrẽã mʌ̃ra dji boroda. Baribʌrʌ bʌa bʌdji djiora jʌ̃ b̶adua.– Ara maʌ̃da Israeld̶ebema boro Acabora quĩrã awara djioped̶a djõne wãsia.
1KI 22:31 Siriad̶ebema boroba carretad̶eba djõbada bororãda 32 erob̶asia. Djõbʌdad̶e ãdjirãa jarasia baridua ume djõrãnamãrẽã, ãtebʌrʌ ab̶abe Israeld̶ebema boro Acabo ume djõnamãrẽã.
1KI 22:32 Carretad̶eba djõbada bororãba Josapa unusid̶ad̶e idji djio carea crĩchasid̶aa idjira Israeld̶ebema boro Acaboda. Maʌ̃ carea idjimaa djõne wãsid̶aa. Baribʌrʌ Josapara b̶iasia idji sordaorãba carebad̶amãrẽã.
1KI 22:33 Mãwã b̶iabʌrʌd̶e Siriad̶ebema carretad̶eba djõbada bororãba cawasid̶aa idjira Israeld̶ebema boro Acaboẽ́da. Maʌ̃ bẽrã idu b̶ʌsid̶aa.
1KI 22:34 Maʌ̃ne Siriad̶ebema sordaoba chada baridua drʌsia. Maʌ̃ chaba Acaboda sud̶e wãsia idji jãare jʌ̃ b̶ʌ jũãtrʌbari ewara b̶ʌmaa. Ara maʌ̃da Israeld̶ebema boro Acaboba idji carreta edebʌrʌ́a nãwã jarasia: –Jẽda ededua. Naʌ̃ djõ panʌnebemada mʌ̃ra ãyã ededua. Chaba mʌ̃ra drʌ ataubisid̶aa.–
1KI 22:35 Maʌ̃ ewarid̶e israelerãra Siriad̶ebemarã ume dãrã djõsid̶aa. Djõ panʌne Israeld̶ebema boro Acaboba idji carretad̶e ʌ̃ta acʌ nũmasia. Acabora dji cãbãyã oa ze nũmʌ bẽrã idji carreta jãra oaba purega nũmesia. Quewara Acabora beusia.
1KI 22:36 Ʌ̃mãdau b̶aebʌrʌd̶e israelerãba nãwã b̶iasid̶aa: –¡Waa djõnaẽ́a! ¡Dadji druaza, puruza bid̶a wãnia!–
1KI 22:37 Mãwã Israeld̶ebema boro Acabora beusia. Idjira Samariad̶aa eded̶aped̶a tʌb̶arisid̶aa.
1KI 22:38 Maʌ̃be Samaria caita baido ũmʌmaa idji carretara sʌgʌd̶e edesid̶aa. Mama wẽrãrã aud̶uada cuibadjid̶aa. Maʌ̃ne usaba Acabo oara sene duanesid̶aa Ãcõrẽba Elíad̶eba jarad̶a quĩrãca.
1KI 22:39 Jũma Acaboba od̶a naʌ̃ cartad̶e b̶ʌẽ́ b̶ʌra, idjia israelerã pe erob̶ad̶ad̶ebemada, idji de droma elepante quid̶aba bio djio b̶ʌd̶ada, puru b̶ea idjia od̶a sid̶a dewara cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌa. Maʌ̃ carta trʌ̃ra “Israeld̶ebema bororãba oped̶ad̶a” abadaa.
1KI 22:40 Acabo beud̶acarea idji warra Ocozíada idji cacuabari Israeld̶ebema boroda b̶esia.
2KI 2:1 Ãcõrẽba Elía nãũrã jũrẽb̶aribʌrʌba bajãnaa edei carea b̶asid̶e Elíara, Eliseo sid̶a Gilgald̶eba wãbʌda basía.
2KI 2:2 Maʌ̃ne Elíaba Eliseoa nãwã jarasia: –Nama b̶edua. Ãcõrẽba mʌ̃ra Betel purud̶aa wãbi b̶ʌa.– Baribʌrʌ Eliseoba panusia: –Ãcõrẽ zocai b̶ʌ quĩrãpita, bʌ quĩrãpita bid̶a wãrãneba jaraya: bʌdub̶a wãbiẽ́a.– Ara maʌ̃da Betel purud̶aa wãsid̶aa.
2KI 2:3 Jũẽbʌdad̶e Ãcõrẽneba bed̶eabadarã Beteld̶ebemada Eliseomaa zed̶aped̶a nãwã iwid̶isid̶aa: –¿Bʌa cawa b̶ʌca id̶i Ãcõrẽba bʌ boro Elíara edeida?– Eliseoba panusia: –Mãẽ, cawa b̶ʌa. Chupea pananadua.–
2KI 2:4 Maʌ̃be Elíaba Eliseoa jarasia: –Eliseo, nama b̶edua. Ãcõrẽba mʌ̃ra Jerico purud̶aa wãbi b̶ʌa.– Eliseoba panusia: –Ãcõrẽ zocai b̶ʌ quĩrãpita, bʌ quĩrãpita bid̶a wãrãneba jaraya: bʌdub̶a wãbiẽ́a.– Ara maʌ̃da Jerico purud̶aa wãsid̶aa.
2KI 2:5 Jũẽbʌdad̶e Ãcõrẽneba bed̶eabadarã Jericod̶ebemada Eliseomaa zed̶aped̶a iwid̶isid̶aa: –¿Bʌa cawa b̶ʌca id̶i Ãcõrẽba bʌ boro Elíara edeida?– Eliseoba panusia: –Mãẽ, cawa b̶ʌa. Chupea pananadua.–
2KI 2:6 Maʌ̃be Elíaba Eliseoa jarasia: –Nama b̶edua. Ãcõrẽba mʌ̃ra Jordaʌ̃ dod̶aa wãbi b̶ʌa.– Eliseoba panusia: –Ãcõrẽ zocai b̶ʌ quĩrãpita, bʌ quĩrãpita bid̶a wãrãneba jaraya: bʌdub̶a wãbiẽ́a.– Ara maʌ̃da wãsid̶aa.
2KI 2:7 Ãdji caid̶u Ãcõrẽneba bed̶eabadarãda cincuenta wãsid̶aa. Tʌmʌba ãdjirãba acʌ duanasid̶aa Elíada, Eliseo sid̶a Jordaʌ̃ do icawa nũpanʌda.
2KI 2:8 Mãwã panʌne Elíaba cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌra ẽrãped̶a b̶ed̶atʌ edasia. Maʌ̃ba dod̶e tawesia. Tawebʌrʌd̶e oda ewa dogosia. Elíara, Eliseo sid̶a maʌ̃ od̶e Jordaʌ̃ do chãsid̶aa.
2KI 2:9 Chãnaped̶a Elíaba Eliseoa jarasia: –Ãcõrẽba mʌ̃ edei naẽna ¿bʌa cãrẽda quĩrĩã b̶ʌ mʌ̃a bʌ itea oida?– Eliseoba panusia: –Mʌ̃ quĩrã djuburia bʌa erob̶ʌ jaured̶eba poya obarira dewararã cãyãbara mʌ̃́a aud̶uara diadua.–
2KI 2:10 Elíaba jarasia: –Bʌa iwid̶i b̶ʌra zarea b̶ʌa. Baribʌrʌ Ãcõrẽba mʌ̃ edebʌrʌda unuibʌrʌ, bʌa iwid̶id̶ara edaya. Unuẽ́bʌrʌ edaẽ́a.–
2KI 2:11 Ãdji nẽbʌrʌ nĩnane cawaẽ́ne tʌbʌ uruada cawayo carreta bara b̶ʌ quĩrãca b̶ʌda zesia. Maʌ̃ra ãdji ẽsi dogosia jĩga wãnamãrẽã. Maʌ̃be nãũrã jũrẽb̶aribʌrʌba Elíara bajãnaa edesia.
2KI 2:12 Mãwã unubʌrʌd̶e Eliseoba Elíaa b̶ia jarasia: –¡Zeza, zeza! Carretad̶eba djõbadarã idjab̶a cawayod̶eba djõbadarã quĩrãca bʌa israelerãra bio careba b̶asia.– Maʌ̃ne Eliseoba cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌra sopuaba ẽsidra cõãtasia. Elíara waa unuẽ́ basía.
2KI 2:13 Elía ʌ̃taa wãsid̶e idjia cacuad̶e jʌ̃ b̶ad̶ara egode ẽrã b̶aesia. Maʌ̃gʌra Eliseoba edaped̶a jẽda Jordaʌ̃ dod̶aa wãped̶a do icawa nũmesia.
2KI 2:14 Maʌ̃ne Elíaba cacuad̶e jʌ̃ b̶ad̶aba dod̶e tawesia. Tawebʌrʌd̶e nãwã jĩgua jarasia: –¿Elía Ãcõrẽra sãma b̶ʌ?– Ara maʌ̃ne oda ewa dogosia. Maʌ̃ od̶e Eliseora chãsia.
2KI 2:15 Idji chãbʌrʌda Ãcõrẽneba bed̶eabadarã Jericod̶ebemaba acʌ duanasid̶aa. Maʌ̃ bẽrã jarasid̶aa: –Elíaba erob̶ad̶a jaureda Eliseoba edasia.– Ara maʌ̃da ãdjirãra Eliseomaa wãnaped̶a idji quĩrãpita chĩrãborod̶e b̶arru copanesid̶aa.
2KI 2:16 Maʌ̃be jarasid̶aa: –Dairãra bʌ nezocarãa. Dairã tãẽna cacua ʌb̶ʌa b̶eada cincuenta panʌa. Ãdjirãa bʌ boro Elíara jʌrʌd̶e wãbidua. Ãĩbẽrã Ãcõrẽ Jaureba idjira ʌ̃taa edeped̶a eyad̶e wa jewed̶ad̶e b̶ʌsisicada.– Baribʌrʌ Eliseoba panusia: –Mãwãẽ́a. Ãdjirãra diabuerãnadua.–
2KI 2:17 Mãwã jarad̶amĩna ãdjirãba ʌ̃cʌrʌ diabued̶i carea mĩã sẽ panesid̶aa. Maʌ̃ carea Eliseora peraped̶a ãdjirãa jarasia ʌ̃cʌrʌ diabued̶amãrẽã. Ara maʌ̃da ãdjirãba cincuenta diabuesid̶aa. Maʌ̃ ẽberãrãba Elíara ewari ũbea jʌrʌsid̶aa. Mãwãmĩna ununaẽ́ basía.
2KI 2:18 Maʌ̃be Jericod̶aa Eliseo b̶ʌmaa jẽda zesid̶aa. Eliseoba ãdjirãa jarasia: –¿Mʌ̃a jarasiẽ́ca bãdji quĩrĩãbe jʌrʌd̶e wãnida?–
2KI 2:19 Jericod̶ebemarãba Eliseoa nãwã jarasid̶aa: –Dairã boro, bʌa cawa b̶ʌa naʌ̃ purura bio bia b̶ʌda. Baribʌrʌ baidoda biẽ́ b̶ʌ bẽrã dai ẽjũã sid̶a biẽ́ b̶ʌa.–
2KI 2:20 Maʌ̃ carea Eliseoba jarasia: –Eped̶eco djiwid̶id̶e tãda mʌ̃maa enenadua.– Ara maʌ̃da edesid̶aa.
2KI 2:21 Maʌ̃gʌra idjia baido ʌ̃taa bogadrʌ b̶ʌmaa edeped̶a maʌ̃ baidod̶e ed̶a peatasia. Maʌ̃ne jarasia: –Ãcõrẽba nãwã jara b̶ʌa: mʌ̃a naʌ̃ baidora bia b̶ʌbʌrʌ bẽrã naʌ̃ baidoba ni ab̶aʌda waa beud̶aẽ́a. Bãrã ẽjũã sid̶a bia zau b̶aya.–
2KI 2:22 Maʌ̃ ewarid̶eba ʌ̃taa maʌ̃ baidora bia b̶esia Eliseoba jarad̶a quĩrãca.
2KI 2:23 Jericod̶eba Eliseora Betel purud̶aa wãsia. Od̶e nĩne ʌ̃cʌrʌ cũdrarãda Betel purud̶eba idjimaa wãnaped̶a nãwã ipid̶a jara duanesid̶aa: –Boro uru, ãyã wãdua. Boro uru, ãyã wãdua.–
2KI 2:24 Maʌ̃ carea Eliseoba ãdjirãmaa acʌped̶a Ãcõrẽ trʌ̃neba biẽ́ jara b̶ʌsia. Ara maʌ̃da wi umé panʌba cũdrarãra orrad̶aped̶a 42 beasid̶aa.
2KI 2:25 Maʌ̃be Eliseora Carmelo eyad̶aa wãped̶a jẽda Samaria purud̶aa wãsia.
2KI 4:1 Pẽdra wẽrãda b̶asia. Idji quimara Ãcõrẽneba bed̶eabari basía. Maʌ̃ pẽdra wẽrãba Eliseoa jarasia: –Mʌ̃ quima querasira bʌ nezoca basía. Bʌa cawa b̶ʌa idjia Ãcõrẽra bio waya b̶asida. Baribʌrʌ idji jaid̶asid̶e paratada diai bara b̶asia. Maʌ̃da jẽda diaẽ́ b̶ʌ bẽrã id̶i maʌ̃ parata djibariba mʌ̃ warrarãda umena edad̶e zeya idji nezocarãda b̶ead̶amãrẽã.–
2KI 4:2 Maʌ̃ne Eliseoba idjía iwid̶isia: –¿Mʌ̃a bʌra sãwã carebai? Mʌ̃́a jaradua: ¿cãrẽda diguid̶a erob̶ʌ nẽdobuei carea?– Pẽdra wẽrãba panusia: –Nẽdobuei carea mʌ̃ diguid̶a ni cãrẽ sid̶a neẽ́ quirua. Ab̶abe zoco zaqued̶e nedragada maãrĩ eroquirua.–
2KI 4:3 Maʌ̃ne Eliseoba jarasia: –Bʌ de caita b̶ea ẽberãrãmaa wãped̶a zoco ne neẽ́ b̶eada zocãrã iwid̶idua.
2KI 4:4 Edaped̶a bʌra, bʌ warrarã sid̶a diguid̶a wãnaped̶a bʌ ded̶e ed̶a wãbadara jũãtrʌd̶adua. Maʌ̃be bʌa erob̶ʌ nedragara maʌ̃ zoco b̶ead̶e bira weadua. Birasira ãyã b̶ʌ wãnadua.–
2KI 4:5 Ara maʌ̃da pẽdra wẽrãra wãsia. Zocoda zocãrã iwid̶iped̶a idjira, idji warrarã sid̶a diguid̶a wãnaped̶a dji ed̶a wãbadara jũãtrʌsid̶aa. Maʌ̃be dji warrarãba maʌ̃ zoco b̶eara ab̶a ab̶a dji papamaa edesid̶aa nedragaba bira tʌcuamãrẽã.
2KI 4:6 Jũma bira tʌd̶acarea pẽdra wẽrãba idji warraa jarasia dewara zocoda enemãrẽã. Baribʌrʌ warraba jarasia zocora waa neẽ́da. Ara maʌ̃da nedraga idji zocod̶e erob̶ʌra waa piaẽ́ basía.
2KI 4:7 Pẽdra wẽrãba Ãcõrẽneba bed̶eabari Eliseomaa jarad̶e wãsia. Maʌ̃ne Eliseoba jarasia: –Maʌ̃ nedragara nẽdobued̶e wãdua. Nẽdobueped̶a bʌ quima querasiba parata diaida b̶ad̶ara diadua. Dji parata b̶ed̶aba bʌra, bʌ warrarã sid̶a necai panania.–
2KI 4:8 Ewari ab̶a Eliseora Suneʌ̃ purud̶aa wãsia. Mama wẽrã parata bara b̶ʌba idjía jarasia ne cod̶e zemãrẽã. Maʌ̃ carea Suneʌ̃naa wãbʌrʌza Eliseora maʌ̃ wẽrãma ne cobadjia.
2KI 4:9 Maʌ̃ wẽrãba idji quimaa jarasia: –Mʌ̃a cawa b̶ʌa jãʌ̃ ẽberã dadjimaa ne cod̶e zebarira wãrãda Ãcõrẽneba bed̶eabarida.
2KI 4:10 Maʌ̃ bẽrã dadji de ʌ̃rʌ̃ de zaqueda idji itea od̶ia. Maʌ̃ne ed̶a cʌd̶ada, mesada, bugueda, ĩbĩrã sid̶a b̶ʌd̶ia idji zebʌrʌd̶e mama cãĩmãrẽã.–
2KI 4:11 Mãwã oped̶ad̶acarea ewari ab̶a Eliseora jũẽped̶a de zaqued̶e cãĩne wãsia.
2KI 4:12 Mama Eliseoba idji nezoca Guiezia nãwã jarasia: –Naʌ̃ de djibari wẽrãda trʌ̃ne wãdua.– Ara maʌ̃da Guieziba trʌ̃ne wãped̶a wẽrãra idjimaa zesia.
2KI 4:13 Maʌ̃be Eliseoba Guiezia jarasia: –Idjía jaradua: “Bʌa dai itea bio bia osia. ¿Daiba bʌ itea cãrẽda od̶i? ¿Bʌa quĩrĩã b̶ʌca daira bʌare Israeld̶ebema boro ume wa idji sordaorã boro ume bed̶ead̶ida?”– Wẽrãba panusia: –Mʌ̃a ni cãrẽ sid̶a quĩrĩãẽ́a. Mʌ̃ ẽberãrã tãẽna b̶ʌ bẽrã necai b̶abaria.–
2KI 4:14 Maʌ̃ne Eliseoba idji nezoca Guiezia iwid̶isia: –¿Idji itea cãrẽda od̶i?– Guieziba panusia: –Cawaẽ́a, baribʌrʌ idjira warra neẽ́ b̶ʌa idjab̶a idji quimara drõãda quirua.–
2KI 4:15 Maʌ̃ne Eliseoba jarasia: –Idjira wayacusa trʌ̃ne wãdua.– Ara maʌ̃da Guieziba trʌ̃ne wãsia. Wẽrãra zeped̶a de zaqued̶e ed̶a wãbada caita nũmesia.
2KI 4:16 Maʌ̃be Eliseoba idjía jarasia: –Za uru poad̶e ara naʌ̃ jed̶ecod̶e bʌa warrada toped̶a bara erob̶aya.– Wẽrãba panusia: –Mãwã jararãdua, mʌ̃ boro. Ãcõrẽneba bed̶eabari, mʌ̃ra cũrũgarãdua.–
2KI 4:17 Eliseoba jarad̶a quĩrãca dewarabema poad̶e wẽrãra b̶iogoa b̶eped̶a warra tosia.
2KI 4:18 Maʌ̃ warra warid̶acarea ewari ab̶a dji zezamaa wãsia. Dji zezaba dewararã ume néuda ewa panasid̶aa.
2KI 4:19 Cawaẽ́ne warrara nãwã b̶ia nũmesia: –¡Aguid̶ii, mʌ̃ borora pua nũmʌa! ¡Mʌ̃ borora pua nũmʌa!– Maʌ̃ carea dji zezaba idji nezocaa jarasia: –Mʌ̃ warrara dji papamaa ededua.–
2KI 4:20 Ara maʌ̃da idji nezocaba dji warrara bara edaped̶a dji papamaa edesia. Maʌ̃be dji papaba warrara b̶acarad̶e erob̶asia ab̶a umatipa. Maʌ̃ne warrara jaid̶asia.
2KI 4:21 Ara maʌ̃da dji papaba idjira ʌ̃taa Eliseo de zaqued̶aa edeped̶a Eliseo cʌd̶ad̶e b̶ʌsia. Maʌ̃be ẽdrʌped̶a dji ed̶a wãbadara jũãtrʌsia.
2KI 4:22 Idji quimada trʌ̃ped̶a nãwã jarasia: –Mʌ̃ djuburia burroda ab̶a idjab̶a nezocada ab̶a mʌ̃maa diabuedua. Mʌ̃ra isabe Eliseomaa wãya. Jũẽped̶a ara maʌ̃da jẽda zeya.–
2KI 4:23 Dji quimaba iwid̶isia: –¿Bʌra cãrẽ cãrẽã id̶i idjimaa wãbʌrʌ? Ʌ̃nãũbada ewariẽ́a ni jed̶eco djiwid̶iẽ́a idji ume ãbaa Ãcõrẽa iwid̶id̶i carea.– Wẽrãba panusia: –Jũmawãyã crĩcharãdua.–
2KI 4:24 Maʌ̃be wẽrãba idji chũmeira burro ʌ̃rʌ̃ jʌ̃biped̶a dji nezocaa nãwã jarasia: –Isabe wãnia. Mʌ̃a jaraẽ́bʌrʌ ni maãrĩ bid̶a ʌ̃nãũnaẽ́a.–
2KI 4:25 Ara maʌ̃da wãnaped̶a Carmelo eyad̶e Eliseo b̶ʌma jũẽsid̶aa. Eliseoba tʌmʌba ãdji zebʌdada unusid̶e idji nezoca Guiezia jarasia: –Acʌdua, Suneʌ̃ purud̶ebema wẽrãra zebʌrʌa.
2KI 4:26 Idji audiab̶arid̶e pira wãdua. Iwid̶idua idjida, dji quimada, dji warra sid̶a bia panʌ cawaya.– Ara maʌ̃da idji nezocara pira wãsia. Maʌ̃ne wẽrãba panusia: –Daira jũmaena bia panʌa.–
2KI 4:27 Eyad̶e Eliseo b̶ʌma jũẽsid̶e wẽrãba Eliseo jĩrũne jida cob̶esia bed̶ea djuburiai carea. Maʌ̃ bẽrã Guiezira araa dogosia wẽrã ãyã b̶ʌi carea. Baribʌrʌ Eliseoba jarasia: –Idu b̶ʌdua. Naʌ̃ wẽrãra bio sopua b̶ʌa. Baribʌrʌ Ãcõrẽba mʌ̃́a cawabiẽ́ b̶ʌa cãrẽ cãrẽã jãwã sopua b̶ʌda.–
2KI 4:28 Maʌ̃ne wẽrãba jarasia: –Mʌ̃ boro, mʌ̃ra sopua b̶ʌa mʌ̃ warrada jaid̶ad̶a bẽrã. ¿Mʌ̃a warrada bʌ́a iwid̶isica? ¿Mʌ̃a jarasiẽ́ca mʌ̃ra cũrũgarãmãrẽã?–
2KI 4:29 Ara maʌ̃da Eliseoba Guiezia jarasia: –Bʌa cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌra bio trãjʌ̃ cob̶ʌped̶a naʌ̃ wẽrã ded̶aa isabe wãdua. Mʌ̃ bacuruda ededua. Isabe wãida b̶ʌ bẽrã ẽberãda unusira bed̶earãdua. Ẽberãba bʌ́a bed̶eaibʌrʌ, panurãdua. Naʌ̃ wẽrã ded̶e jũẽped̶a mʌ̃ bacurura idji warra quĩrãdarra ʌ̃rʌ̃ cob̶ʌdua.–
2KI 4:30 Maʌ̃ne dji warra papaba Eliseoa jarasia: –Ãcõrẽ zocai b̶ʌ quĩrãpita, bʌ quĩrãpita bid̶a wãrãneba jaraya: bʌda wãẽ́bʌrʌ, mʌ̃ sid̶a wãẽ́a.– Maʌ̃ bẽrã Eliseora idji ume wãsia.
2KI 4:31 Guiezira ãdji na wãsia. Jũẽped̶a Eliseo bacurura dji warra quĩrãdarra ʌ̃rʌ̃ cob̶ʌsia. Mãwãmĩna cãrẽ sid̶a sãwãẽ́ basía. Ara maʌ̃da Guiezi jẽda wãbʌrʌd̶e Eliseora ota unusia. Maʌ̃ne Guieziba nãwã jarasia: –Warrara ʌ̃rẽbaẽ́ basía.–
2KI 4:32 Eliseo jũẽsid̶e dji warra jaid̶ad̶ara idji cʌd̶ad̶e urraju nũmasia.
2KI 4:33 Ara maʌ̃da idub̶a ed̶a wãped̶a dji ed̶a wãbadara jũãtrʌ nũmʌsia. Maʌ̃be Ãcõrẽa iwid̶isia.
2KI 4:34 Iwid̶iped̶a idji cʌd̶ad̶e dji warra ʌ̃rʌ̃ b̶arrub̶ari cob̶esia. Idji iteda dji warra itema b̶ʌsia. Idji dauda dji warra dauma b̶ʌsia. Idjab̶a idji jʌwada dji warra jʌwa ʌ̃rʌ̃ b̶ʌsia. Mãwã cob̶ʌd̶e warra jaid̶ad̶ara jʌ̃wʌ̃rʌ̃ãsia.
2KI 4:35 Maʌ̃be Eliseora piradrʌped̶a arima pʌrrʌa nĩbaped̶a wayacusa dji warra ʌ̃rʌ̃ b̶arrub̶ari cob̶esia. Maʌ̃ne warrara b̶arima siete jaisaped̶a dau ogasia.
2KI 4:36 Eliseoba Guiezira trʌ̃ped̶a nãwã jarasia: –Dji warra papara trʌ̃ne wãdua.– Ara maʌ̃da trʌ̃ne wãsia. Dji papa zesid̶e Eliseoba jarasia: –Bʌ warrara edadua.–
2KI 4:37 Ara maʌ̃da dji papara ed̶a wãped̶a Eliseo jĩrũ caita chĩrãborod̶e b̶arru cob̶esia. Maʌ̃be idji warrara edaped̶a ẽdrʌsia.
2KI 4:38 Ewari ab̶a Eliseora Gilgald̶aa wãsia. Maʌ̃ druad̶e jarrabada baraasia. Mama Eliseora Ãcõrẽneba bed̶eabadarã ume ãbaa dji jʌre panʌne idji nezocaa nãwã jarasia: –Cuguru waib̶ʌad̶e Ãcõrẽneba bed̶eabadarã itea ne djudua.–
2KI 4:39 Maʌ̃ne cobada chiruada ab̶aʌba mẽã jʌrʌd̶e wãsia. Jʌrʌ b̶ʌd̶e jʌ̃cara zau b̶ʌda unusia. Maʌ̃ tada idjia cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌd̶e pe edaped̶a jẽda wãsia. Maʌ̃gʌra pichia toacuaped̶a dji cuguru waib̶ʌa dju nũmʌne ed̶a b̶ʌsia. Baribʌrʌ idjia adua b̶asia maʌ̃gʌra cod̶acada.
2KI 4:40 Wid̶acarea maʌ̃ djicora jed̶ecasia. Baribʌrʌ cobʌdad̶e ãdjirãba b̶ia jarasid̶aa: –¡Ãcõrẽneba bed̶eabari Eliseo, naʌ̃ djicora dadji beabari bara b̶ʌa!– Maʌ̃ carea ãdjirãba cod̶aẽ́ basía.
2KI 4:41 Eliseoba jarasia: –Harinada maãrĩ enenadua.– Eliseoba maʌ̃ harinara dji cuguru waib̶ʌad̶e ed̶a b̶ʌped̶a nãwã jarasia: –Id̶ibʌrʌ jed̶ecad̶adua cod̶i carea.– Cobʌdad̶e maʌ̃ djicora dadji beabari neẽ́ b̶asia.
2KI 4:42 Mãwãnacarea Baal-salisa purud̶eba ẽberãda Eliseomaa zesia. Maʌ̃ ẽberãba idji néu naãrã ewad̶ad̶ebemada Eliseo itea enesia. Paʌ̃ cebada od̶ada veinte, trigo djiwid̶i ewad̶a sid̶a cʌmʌne enesia. Maʌ̃be Eliseoba idji nezocaa jarasia: –Naʌ̃da Ãcõrẽneba bed̶eabadarãa cobidua.–
2KI 4:43 Idji nezocaba jarasia: –Naʌ̃ maãrĩ quiruba ¿mʌ̃a sãwã cien ẽberãrãda ne cobi?– Eliseoba panusia: –Naʌ̃da Ãcõrẽneba bed̶eabadarãa cobidua. Ãcõrẽba nãwã jara b̶ʌa: “Ãdjirãba cod̶aped̶a ad̶ubaya.”–
2KI 4:44 Mãwã jarad̶a bẽrã Eliseo nezocaba maʌ̃ra jed̶ecasia maʌ̃ cien ẽberãrãba cod̶amãrẽã. Cod̶aped̶a ad̶ubasia Ãcõrẽba jarad̶a quĩrãca.
2KI 5:1 Ẽberã Naamaʌ̃ abadada b̶asia. Idjira Siriad̶ebema sordaorã boro basía. Ãcõrẽba careba b̶ʌd̶eba ãdji dji quĩrũra poyad̶a bẽrã Siriad̶ebema boroba idjira dewararã cãyãbara biara unubadjia. Idjira bio sozarra b̶asia, baribʌrʌ aid̶a bara b̶asia.
2KI 5:2 Naẽna Siriad̶ebema sordaorãba Israel druad̶e ne biada jãrĩne wãbadjid̶aa. Maʌ̃ne wẽrã zaqueda jẽda jida edesid̶aa. Maʌ̃ wẽrãcaura Naamaʌ̃ quima nezocada b̶esia.
2KI 5:3 Ewari ab̶a wẽrãcauba idji boro Naamaʌ̃ quimaa nãwã jarasia: –Ãcõrẽneba bed̶eabari Eliseoda Samaria purud̶e b̶ʌa. Mʌ̃ boro Naamaʌ̃ra idjimaa wãbʌrʌbara, idji aid̶ara anicasia.–
2KI 5:4 Maʌ̃ wẽrãcau Israeld̶ebemaba jarad̶ada Naamaʌ̃ba Siriad̶ebema boroa jarad̶e wãsia.
2KI 5:5 Maʌ̃ne Siriad̶ebema boroba jarasia: –Bia b̶ʌa. Wãdua. Mʌ̃a cartada Israeld̶ebema boro itea bʌ ume diabueya.– Ara maʌ̃da Naamaʌ̃ra wãsia. Idjia paratada 750 libra, oroda 150 libra, idjab̶a cacuad̶e jʌ̃badada 10 edesia.
2KI 5:6 Carta Israeld̶ebema boro itea eded̶ad̶e nãwã b̶ʌ́ b̶asia: “Mʌ̃a naʌ̃ cartara mʌ̃ nezoca Naamaʌ̃ ume bʌ́a diabuebʌrʌa. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bʌa idji aid̶ara anibida.”
2KI 5:7 Israeld̶ebema boroba maʌ̃ carta acʌsid̶e idjia cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌra sopuaba cõãtaped̶a nãwã jarasia: –Mãwãra ¿mʌ̃ra Ãcõrẽca naʌ̃ ẽberã biabi carea? Mʌ̃ra Ãcõrẽẽ́a ẽberãrã zocai b̶ʌi carea idjab̶a beubi carea. Mãwãmĩna Siriad̶ebema boroba naʌ̃ ẽberãra mʌ̃maa diabuesia idji aid̶ara anibimãrẽã. Idjira mʌ̃ ume djõbi jʌrʌ b̶ʌa.–
2KI 5:8 Ãcõrẽneba bed̶eabari Eliseoba ũrĩsia Israeld̶ebema boroba cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌra sopuaba cõãtasida. Maʌ̃ carea Eliseoba ẽberãda idjimaa nãwã jarad̶e diabuesia: –¿Cãrẽ cãrẽã bʌa cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌra cõãtasi? Jãʌ̃ ẽberãra mʌ̃maa diabuedua. Mʌ̃a biabiya. Mãwã idjia cawaya wãrãda Israel druad̶e Ãcõrẽneba bed̶eabarida ab̶a b̶ʌda.–
2KI 5:9 Ara maʌ̃da Naamaʌ̃ra cawayo carreta bara b̶ʌd̶e Eliseomaa wãped̶a dji ded̶e ed̶a wãbada dajadaare jũẽsia.
2KI 5:10 Eliseoba ẽberãda dajadaa nãwã jarad̶e diabuesia: “Jordaʌ̃ dod̶e cuid̶e wãdua. B̸arima siete cuibʌrʌd̶e bʌ cacuara biaped̶a Ãcõrẽ quĩrãpita bia b̶eya.”
2KI 5:11 Maʌ̃ ũrĩped̶a Naamaʌ̃ra bio quĩrũ wãsia. Idjia jarasia: –Mʌ̃a crĩcha b̶asia Eliseoba mʌ̃ra dajadaa acʌd̶e zeped̶a idji Ãcõrẽa iwid̶ida idjab̶a idji jʌwara mʌ̃ aid̶a ʌ̃rʌ̃ jãrẽwẽida animãrẽã.
2KI 5:12 Jũma Israel druad̶e b̶ea do cãyãbara Damasco druad̶e Abaná doda, Parpar do sid̶a biara panʌa. Ab̶abe cuibʌrʌba biaida b̶ʌbʌrʌ, biara b̶ʌa jãma cuid̶e wãida.– Mãwã jaraped̶a bio quĩrũ wãsia.
2KI 5:13 Maʌ̃ne Naamaʌ̃ nezocarãda idji caita wãnaped̶a nãwã jarasid̶aa: –Dai boro, jãʌ̃ Ãcõrẽneba bed̶eabariba obi jarad̶ara zarea b̶ad̶abara bʌa ocasia. Idjia ab̶abe jara b̶ʌa bʌ biamãrẽã Jordaʌ̃ dod̶e cuida b̶ʌda. ¿Bʌa mãwã oiẽ́ b̶ʌca?–
2KI 5:14 Mãwã jaraped̶ad̶a bẽrã Naamaʌ̃ra Jordaʌ̃ dod̶aa wãped̶a b̶arima siete cuisia Ãcõrẽneba bed̶eabari Eliseoba jarad̶a quĩrãca. Ara maʌ̃da biaped̶a idji cacuara cũdra quĩrãca dowa b̶esia. Ãcõrẽ quĩrãpita bia b̶esia.
2KI 5:15 Naamaʌ̃ra idji ume panʌ sid̶a jẽda Eliseomaa wãnaped̶a Naamaʌ̃ba idji quĩrãpita nãwã jarasia: –Id̶ibʌrʌ cawasia wãrã Ãcõrẽda ab̶abe naʌ̃ Israel druad̶e b̶ʌda. Mʌ̃ djuburia, mʌ̃a ne diabʌrʌra edadua.–
2KI 5:16 Baribʌrʌ Eliseoba jarasia: –Ãcõrẽ zocai b̶ʌ quĩrãpita wãrãneba jaraya: bʌa dia b̶ʌra edaẽ́a.– Naamaʌ̃ba mĩã sẽ jara b̶ʌmĩna Eliseoba edaẽ́ basía.
2KI 5:17 Maʌ̃ne Naamaʌ̃ba jarasia: –Mãẽteara mʌ̃ boro, mʌ̃ djuburia naʌ̃ druad̶ebema egoroda mʌ̃ druad̶aa idu edebidua. Burro uméba poyad̶i daucha mʌ̃a ede quĩrĩã b̶ʌa. Mãwãra mʌ̃ druad̶e mʌ̃a bãrã Ãcõrẽa animarãda, dewara sid̶a poya babue diaya. Dewara ãcõrẽ b̶eaa mʌ̃a waa ne babue diaẽ́a.
2KI 5:18 Baribʌrʌ mʌ̃a Ãcõrẽa bed̶ea djuburiaya naʌ̃ cadjirua obʌrʌd̶e quĩrãdoamãrẽã: mʌ̃ druad̶ebema boroda idji ãcõrẽ Rimoʌ̃ de dromane ed̶a wãbʌrʌd̶e b̶ae amaaba mʌ̃ jʌwad̶e jida wãbaria. Maʌ̃ne idjira Rimoʌ̃ quĩrãpita chĩrãborod̶e cob̶ebʌrʌd̶e mʌ̃ sid̶a mãwã cob̶eida b̶ʌa. Mʌ̃a Ãcõrẽa bed̶ea djuburiaya maʌ̃ cadjirua quĩrãdoamãrẽã.–
2KI 5:19 Eliseoba panusia: –Necai wãdua.– Ara maʌ̃da Naamaʌ̃ra wãsia. Wad̶i tʌmʌ wãẽ́ b̶ʌd̶e Ãcõrẽneba bed̶eabari Eliseo nezoca Guieziba nãwã crĩchasia: “Mʌ̃ boroba Siriad̶ebema Naamaʌ̃ra idu necai wãbisia. Idjia enenara ni cãrẽ sid̶a edaẽ́ basía. Ãcõrẽ zocai b̶ʌ quĩrãpita wãrãneba jaraya: Naamaʌ̃ caid̶u pira wãya ne edai carea.”
2KI 5:21 Ara maʌ̃da Guiezira Naamaʌ̃ caid̶u wãsia. Naamaʌ̃ba idji pira zebʌrʌda unusid̶e carretad̶eba ud̶aa b̶adoped̶a nãwã iwid̶isia: –¿Cãrẽda sãwãsi?–
2KI 5:22 Guieziba panusia: –Ni cãrẽ sid̶a sãwãnaẽ́ panʌa. Baribʌrʌ mʌ̃ boroba nãwã jara b̶ʌa: “Aretewa Ãcõrẽneba bed̶eabada cũdrarãda umé Epraiʌ̃ eyaid̶a b̶ʌ ẽjũãneba jũẽsid̶aa. Mʌ̃ djuburia paratada 75 libra idjab̶a cacuad̶e jʌ̃bada sid̶a umé diadua.”–
2KI 5:23 Naamaʌ̃ba panusia: –Bia b̶ʌa. Baribʌrʌ paratada 150 libra edadua.– Mãwã jara b̶asia ab̶a Guieziba edabʌrʌd̶aa. Maʌ̃be Naamaʌ̃ba saco uméne paratada 150 libra ed̶a b̶ʌbisia. Cacuad̶e jʌ̃bada sid̶a umé diasia. Maʌ̃be nezocada umé edaped̶a jũma maʌ̃gʌra Guiezi na edebisia.
2KI 5:24 Eya zaqued̶e jũẽnaped̶a Naamaʌ̃ nezocarãba edeped̶ad̶ara Guieziba edasia. Diguid̶a waga b̶ʌped̶a Naamaʌ̃ nezocarãra jẽda wãbisia.
2KI 5:25 Maʌ̃be ed̶a wãped̶a idji boro Eliseo quĩrãpita nũmesia. Maʌ̃ne Eliseoba idjía iwid̶isia: –Guiezi, bʌra ¿sãma b̶asi?– Guieziba panusia: –Mʌ̃, bʌ nezocara ãyã wãẽ́ b̶ʌa.–
2KI 5:26 Baribʌrʌ Eliseoba jarasia: –Jãʌ̃ ẽberã idji carretad̶eba ud̶a b̶adoped̶a bʌ audiab̶arisid̶e mʌ̃ sora bʌ ume b̶asia. Id̶i Ãcõrẽba ne ununacada od̶a bẽrã biẽ́ b̶ʌa paratada, cacuad̶e jʌ̃badada, olivo ẽjũãda, uva ẽjũãda, ovejada, pacada, nezocarãda, nezoca wẽrãrã sid̶a edaida.
2KI 5:27 Maʌ̃ carea aid̶aba Naamaʌ̃ jida b̶ad̶a quĩrãca id̶iba ʌ̃taa bʌda, bʌd̶eba yõbʌdarã sid̶a aid̶a bara b̶ead̶ia.– Mamaʌba ẽdrʌbʌrʌd̶e Guiezira aid̶aba bira nũmesia.
2KI 6:1 Ewari ab̶a Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba Eliseoa nãwã jarasid̶aa: –Dadjirã panʌ dera jũmawãyã caibe quirua.
2KI 6:2 ¿Dairãra Jordaʌ̃ dod̶aa wãnida panʌca? Mama daiza bacuruda tutad̶aped̶a de waib̶ʌada od̶ia ãbaa panani carea.– Eliseoba panusia: –Bia b̶ʌa. Wãnadua.–
2KI 6:3 Maʌ̃ne ab̶aʌba Eliseoa jarasia: –¿Dai, bʌ nezocarã ume wãẽ́ca? Dai djuburia wãna.– Eliseoba panusia: –Bia b̶ʌa. Mʌ̃ sid̶a wãya.–
2KI 6:4 Ara maʌ̃da ãdjirãra Jordaʌ̃ dod̶aa wãnaped̶a bacuruda tuta panasid̶aa.
2KI 6:5 Mãwã panʌne zagarada ab̶a daid̶u b̶aed̶e wãsia. Dji zagara erob̶ad̶aba Eliseoa jĩgua jarasia: –¡Mʌ̃ boro, jãʌ̃ zagarara djãrãne basía!–
2KI 6:6 Ãcõrẽneba bed̶eabari Eliseoba nãwã iwid̶isia: –¿Sãma daid̶u b̶aed̶e wãsi?– Dji zagara erob̶ad̶aba acʌbisia sãma b̶aed̶e wãsida. Eliseoba bacuru zaqueda b̶ʌá edaped̶a araa b̶atabuesia. Ara maʌ̃da zagarara dojãneba ʌ̃taa ũmane zesia.
2KI 6:7 Maʌ̃ne Eliseoba jarasia: –Jidadua.– Ara maʌ̃da dji zagara erob̶ad̶aba jidasia.
2KI 9:1 Ewari ab̶a Eliseoba Ãcõrẽneba bed̶eabarida ab̶a trʌ̃ped̶a nãwã jarasia: –Bʌa cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌra bio trãjʌ̃ cob̶ʌped̶a Gala druad̶e Ramo purud̶aa isabe wãdua. Naʌ̃ zoco zaqued̶e nedragada ededua.
2KI 9:2 Mama jũẽped̶a Josapa warra, Nimsi wiuzaque Jehúda acʌd̶e wãdua. Idjira dewararã ume b̶ʌda ãyã trʌ̃ped̶a dewara dejãare ededua.
2KI 9:3 Maʌ̃be naʌ̃ zoco zaqued̶e b̶ʌ nedragara idji boro ʌ̃rʌ̃ weadua. Weabʌrʌd̶e jaradua: “Ãcõrẽba nãwã jara b̶ʌa: mʌ̃a bʌra Israeld̶ebema boroda b̶ʌbʌrʌa.” Mãwã oped̶a dji ded̶e ed̶a wãbadara ewaped̶a isabe pira wãdua. Ni maãrĩ bid̶a dãrãrãdua.–
2KI 9:4 Ara maʌ̃da Ãcõrẽneba bed̶eabari cũdrara Gala druad̶e Ramo purud̶aa wãsia.
2KI 9:5 Mama jũẽsid̶e Israeld̶ebema sordao bororãda ãbaa dji jʌre duanʌda unuped̶a nãwã jarasia: –Mʌ̃ boro, mʌ̃a bʌ́a ne jaraida erob̶ʌa.– Maʌ̃ne Jehúba iwid̶isia: –¿Caia bed̶ea b̶ʌ?– Cũdraba panusia: –Mʌ̃a bʌ́a bed̶ea b̶ʌa, mʌ̃ boro.–
2KI 9:6 Maʌ̃be Jehúra piradrʌped̶a cũdra ume dewara dejãare wãsia. Mama panʌne cũdraba nedraga Jehú boro ʌ̃rʌ̃ weabʌrʌd̶e nãwã jarasia: –Israelerã Ãcõrẽba nãwã jara b̶ʌa: mʌ̃a bʌra mʌ̃ puru Israeld̶ebema boroda b̶ʌbʌrʌa.
2KI 9:7 Bʌ boro b̶asi Acabo ẽberãrãra jũma quenadua. Idji quima Jezabelba mʌ̃ nezocarã, mʌ̃neba bed̶eabadarã sid̶a quenabid̶a carea mʌ̃a bʌd̶eba cawa oya.
2KI 9:8 Acabo ẽberãrãra jũma quininia. Ãdjirã dji umaquĩrãra mʌ̃a ab̶ed̶a jũma jõbiya: nezoca b̶eada, nezocaẽ́ b̶ea sid̶a.
2KI 9:9 Mʌ̃a Nabat warra Jeroboaʌ̃ ẽberãrã jõbid̶a quĩrãca idjab̶a Ahía warra Baasa ẽberãrã jõbid̶a quĩrãca Acabo ẽberãrã sid̶a jõbiya.
2KI 9:10 Maʌ̃ awara Jezabel sid̶a bead̶aped̶a Jezreel puru caita usaba cod̶ia. Idjira joud̶aẽ́a.– Cũdraba mãwã jaraped̶a dji ded̶e ed̶a wãbadara ewaped̶a pira wãsia.
2KI 9:11 Jehú wayacusa sordao bororã duanʌma jũẽbʌrʌd̶e ab̶aʌba iwid̶isia: –Mẽrã, jãʌ̃ cũdra quĩrãẽ́ b̶ʌra ¿cãrẽ cãrẽã ze b̶asi? ¿Cãrẽda sãwãsi?– Jehúba panusia: –Bãrãba cawa panʌa jãʌ̃gʌca b̶eara sãwã bed̶eabadada.–
2KI 9:12 Maʌ̃ne ãdjirãba jarasid̶aa: –Bʌa sewada o b̶ʌa. Idjia jarad̶ara dairãa nẽbʌrʌdua.– Jehúba panusia: –Idjia mʌ̃́a jarasia: “Ãcõrẽba nãwã jara b̶ʌa: mʌ̃a bʌra Israeld̶ebema boroda b̶ʌbʌrʌa.”–
2KI 9:13 Maʌ̃ ũrĩnaped̶a ãdjirãba cacuad̶e jʌ̃ panʌra dume quid̶ad̶e isabe tõcuasid̶aa Jehúra maʌ̃ ʌ̃rʌ̃ nĩbamãrẽã. Maʌ̃be cachiru zad̶aped̶a jĩgua jarasid̶aa: –¡Jehúra dadjirã boroa!–
2KI 9:30 Mãwãnacarea Jehúra Jezreel purud̶aa wãsia. Jezabelba Jehú zebʌrʌda ũrĩsid̶e idji daura soacuasia idjab̶a idji bud̶ara biya erusia. Maʌ̃be dajadaa acʌbadad̶eba ed̶aa acʌ nũmesia.
2KI 9:31 Jehú dji purud̶e ed̶a wãbadama jũẽsid̶e Jezabelba idjía jarasia: –Mẽrã, Zimri quĩrãca b̶ʌ, bʌ boro bead̶a.–
2KI 9:32 Maʌ̃ne Jehúba ʌ̃taa dji dajadaa acʌbadamaa acʌped̶a jĩgua jarasia: –¿Jãma ed̶a caida mʌ̃are b̶ʌ?– Ara maʌ̃da nezoca dji droma b̶ea umé wa ũbea panʌba ed̶aa Jehúmaa acʌsid̶aa.
2KI 9:33 Maʌ̃ne Jehúba ãdjirãa jarasia: –¡Jezabelera ud̶u b̶atabued̶adua!– Ara maʌ̃da idjira ud̶u b̶atabuesid̶aa. Maʌ̃ne cawayoba idji ʌ̃rʌ̃ tʌgabʌdad̶e idji oaba cawayora, puru aud̶u jũrã ca b̶ʌ sid̶a tãũcuasia.
2KI 9:34 Maʌ̃be Jehúra Jezabel ded̶e ed̶a ne cod̶e wãsia. Ne cod̶acarea nãwã jarasia: –Jãʌ̃ wẽrã cadjiruara joud̶e wãnadua. Idjira Sidoʌ̃nebema boro cau bẽrã joud̶ia.–
2KI 9:35 Baribʌrʌ joud̶i carea wãsid̶ad̶e ab̶abe dji boroda, dji jʌwada, dji jĩrũ sid̶a unusid̶aa.
2KI 9:36 Ãdjirãba Jehúa jarad̶e wãsid̶aa. Maʌ̃ne Jehúba jarasia: –Ãcõrẽba jarad̶a quĩrãca mãwãsia. Tisbéd̶ebema Elíad̶eba Ãcõrẽba jarasia: Jezreel puru caita Jezabelera bead̶aped̶a usaba cod̶ia.
2KI 9:37 Idji cacua ãrĩcuad̶ara ãcaca quĩrãca Jezreel ẽjũãne tab̶ead̶ia. Mãwã ni ab̶aʌba poya jarad̶aẽ́a: naʌ̃gʌra Jezabel basía.–
2KI 10:17 Jehúra Samaria purud̶aa wãped̶a Acabo ẽberãrã wad̶i panʌda jũma quenasia. Ãdjirãra ab̶ed̶a jũma jõbisia Ãcõrẽba Elíad̶eba jarad̶a quĩrãca.
2KI 10:18 Maʌ̃be Samariad̶ebemarãda jũma ãbaa jʌreped̶a nãwã jarasia: –Acabo b̶asiba Baalera ẽpẽbadjia. Baribʌrʌ mʌ̃a biara ẽpẽya.
2KI 10:19 Maʌ̃ bẽrã Baald̶eba bed̶eabadarãda, idji ẽpẽbadada, idji sacerdoterã sid̶a jũma trʌ̃nadua. Ni ab̶aʌda ãyã b̶ecara b̶ʌa. Mʌ̃a ewari dromada oya Baalea animarã babue diad̶i carea. Maʌ̃ bẽrã ab̶aʌda zeẽ́bʌrʌ, bead̶ia.– Jehúba Baal ẽpẽbadara jũma quenai carea cũrũga b̶ʌd̶eba mãwã jarasia.
2KI 10:20 Maʌ̃be jarasia: –Ewarida b̶ʌd̶adua ãbaa dji jʌred̶aped̶a Baalea bia bed̶ead̶i carea.– Ara maʌ̃da ewarida b̶ʌsid̶aa.
2KI 10:21 Jehúba jũma Israel druad̶e jarabisia Baal ẽpẽbadara maʌ̃ ewarid̶e zed̶amãrẽã. Maʌ̃ne ãdjirãra jũma zesid̶aa. Ni ab̶a bid̶a ãyã b̶eẽ́ basía. Maʌ̃ bẽrã Baal de dromara pẽsua cob̶esia.
2KI 10:22 Mãwã panʌne Jehúba Baal ẽpẽbadarã djio wagabaría nãwã jarasia: –Jũmarãa ãdji djiora diacuadua jʌ̃namãrẽã.– Ara maʌ̃da ãdjirãa diacuasia.
2KI 10:23 Maʌ̃be Jehúra, Recab warra Jonadá sid̶a Baal de dromane ed̶a wãnaped̶a Jehúba Baal ẽpẽbadarãa nãwã jarasia: –Quĩrãcuitad̶adua. Ni ab̶aʌ Ãcõrẽ ẽpẽbarira bãrã ume b̶aiẽ́ b̶ʌa. Ab̶abe Baal ẽpẽbadadrʌ nama pananida panʌa.–
2KI 10:24 Maʌ̃be Baal ẽpẽbadaba animarãda, dewara sid̶a Baalea babue diacuabʌda basía. Mãwã panʌne ochenta sordaorãba dajadaare jʌ̃ã panasid̶aa Jehúba jarad̶a quĩrãca. Maʌ̃ sordaorãa nãwã jarasia: –Baal ẽpẽbadarãda mʌ̃a bãrã jʌwad̶e b̶ʌya. Ãdjirãra jũma quenanadua. Bãrãba ab̶a idu mĩrũ wãbid̶ibʌrʌ, dji idu mĩrũ wãbid̶ara bead̶ia.–
2KI 10:25 Baal ẽpẽbadarãba animarã babue diaped̶ad̶acarea Jehúba idji sordaorãa, ãdji bororãa bid̶a nãwã jarasia: –Ed̶a quenane wãnadua. Ni ab̶aʌda idu mĩrũ wãbirãnadua.– Ara maʌ̃da sordaorãba, ãdji bororã bid̶a necoba quenane wãsid̶aa. Ãdjia quenaped̶ad̶ara dajadaa b̶atacuad̶aped̶a Baal de dromane ed̶aara b̶ʌ dejãnaa wãsid̶aa.
2KI 10:26 Mamaʌba jʌwaba od̶a Baalera dajadaa pe enenaped̶a jũma babuesid̶aa.
2KI 10:27 Mõgara od̶a Baalera jũma toapecuad̶aped̶a idji de droma sid̶a jũma ãrĩsid̶aa. Maʌ̃be ãgabada deda mama ocuasid̶aa. Id̶i bid̶a mãwã b̶ʌa.
2KI 10:28 Mãwã Jehúba Baal ẽpẽbadara Israel druad̶e jũma jõbisia.
2KI 10:29 Baribʌrʌ Nabat warra Jeroboaʌ̃ba cadjirua od̶ara Jehúba igaraẽ́ basía. Oro od̶a paca zaquea idu bia bed̶eabisia. Maʌ̃ paca zaquera Betel purud̶e idjab̶a Daʌ̃ purud̶e bid̶a wad̶i eropanasid̶aa. Naẽna maʌ̃neba Jeroboaʌ̃ba israelerãa cadjiruada obisia.
2KI 10:30 Ãcõrẽba Jehúa nãwã jarasia: –Mʌ̃a quĩrĩã b̶ad̶a quĩrãca bʌa Acabo ẽberãrãra jũma quenana bẽrã mʌ̃ quĩrãpita bia osia. Maʌ̃ bẽrã bʌ beud̶acarea bʌ warrada Israeld̶ebema boroda b̶eya. Maʌ̃are idji warrada, idji wiuzaqueda, dji wiuzaque warra sid̶a Israeld̶ebema boroda b̶ead̶ia.–
2KI 10:31 Baribʌrʌ Jehúba israelerã Ãcõrẽ leyra sod̶eba quĩrãcuita oẽ́ basía. Maʌ̃ awara naẽna Jeroboaʌ̃ba israelerãa cadjirua obid̶ara Jehúba igaraẽ́ basía.
2KI 13:14 Eliseora cacua biẽ́ b̶eped̶a jaid̶abʌrʌ basía. Mãwã b̶ʌd̶e Israeld̶ebema boro Joasaba idjira acʌd̶e wãsia. Idji carea jĩã b̶ʌd̶e Joasaba nãwã jarasia: –Zeza, zeza, carretad̶eba djõbadarã idjab̶a cawayod̶eba djõbadarã quĩrãca bʌa israelerãra bio carebabaria.–
2KI 13:15 Eliseoba idjía jarasia: –Enedrʌmada cha bara namaa enedua.– Ara maʌ̃da Joasaba edesia.
2KI 13:16 Maʌ̃ne Eliseoba nãwã jarasia: –Enedrʌmara jidadua.– Joasaba jidabʌrʌd̶e Eliseoba idji jʌwara Israeld̶ebema boro Joasa jʌwa ʌ̃rʌ̃ b̶ʌsia.
2KI 13:17 Maʌ̃ne jarasia: –Ʌ̃mãdau odjabariare dajadaa acʌbadada ewadua.– Joasaba ewad̶acarea Eliseoba idjía jarasia: –Chada ab̶a dajadaa drʌtadua.– Ara maʌ̃da Joasaba dajadaa drʌtasia. Maʌ̃ne Eliseoba jarasia: –Jãʌ̃ chaba jara b̶ʌa: Siriad̶ebemarãra Ãcõrẽba bãrãa poyabiya. Apec ẽjũãne bãrãba quenania.–
2KI 13:18 Maʌ̃be Eliseoba jarasia: –Chara pedua.– Ara maʌ̃da Israeld̶ebema boro Joasaba pesia. Maʌ̃ne Eliseoba jarasia: –Jãʌ̃ chaba dejãda ucuadua.– Ara maʌ̃da Joasaba b̶arima ũbea uped̶a waa uẽ́ basía.
2KI 13:19 Maʌ̃ carea Ãcõrẽ nezoca Eliseora idji ume bio quĩrũped̶a jarasia: –Bʌa dejãra b̶arima juesuma wa b̶arima sei ud̶abara, bãrãba Siriad̶ebemarãra poyad̶aped̶a jũma quenacasid̶aa. Baribʌrʌ b̶arima ũbeabe ud̶a bẽrã b̶arima ũbeabe poyad̶ia.–
2KI 13:20 Eliseora jaid̶aped̶a tʌb̶arisid̶aa. Poaza moabitarãba Israel druad̶e ne jãrĩcuad̶e wãbadjid̶aa.
2KI 13:21 Ewari ab̶a ʌ̃cʌrʌ israelerãba ẽberã jaid̶ad̶ada joud̶e edebʌda basía. Maʌ̃ne unusid̶aa moabitarãba ne jãrĩcuad̶e zebʌdada. Isabe mĩrũni carea bẽwãrãra Eliseo tʌb̶ariped̶ad̶ad̶e ed̶a b̶ʌtasid̶aa. Dji bẽwãrãba Eliseo b̶ʌwʌrʌ warasid̶e ʌ̃rẽbaped̶a piradrʌsia.
2KI 17:1 Acá doce poa Juda druad̶ebema boroda b̶ed̶acarea Ela warra Oseara Israel druad̶ebema boroda b̶esia. Idjira Samaria purud̶e b̶abadjia. Nueve poa israelerãra pe erob̶asia.
2KI 17:2 Oseaba Ãcõrẽ quĩrãpita cadjiruada obadjia. Baribʌrʌ Israeld̶ebema bororã idji naẽna b̶ead̶aba oped̶ad̶a quĩrãca mãcua oca basía.
2KI 17:3 Osea Israeld̶ebema boroda b̶asid̶e Asiriad̶ebema boro Salmanasada idji sordaorã bara israelerã ume djõne zesid̶aa. Poyad̶aped̶a Salmanasaba Oseara idji jʌwaed̶a erob̶esia. Maʌ̃ bẽrã Oseaba Salmanasaa paratada poaza diabadjia.
2KI 17:4 Mãwã b̶ʌd̶e Oseaba Egiptod̶ebema boro So abadamaa ʌ̃cʌrʌ diabuesia idji carebad̶e zemãrẽã. Maʌ̃ awara Salmanasaba parata poaza diabi b̶ad̶ada waa diaẽ́ basía. Mãwã Salmanasaba cawasia Oseara idji jʌwaed̶abemada ẽdrʌi carea crĩcha jʌrʌ b̶ʌda. Maʌ̃ carea idjia Oseara jidabiped̶a preso b̶ʌbisia.
2KI 17:5 Asiriad̶ebema boro Salmanasara idji sordaorã sid̶a Israel druad̶aa wãnaped̶a Samaria purura poa ũbea aud̶u jũrã eropanasid̶aa.
2KI 17:6 Osea nueve poa Israeld̶ebema boroda b̶ed̶acarea Asiriad̶ebema boroba Samaria purura poyasia. Maʌ̃be israelerãra Asiriad̶aa jida edeped̶a Halah druad̶e, Gozaʌ̃ druad̶e Habor do caita, idjab̶a medorã puru b̶eaza b̶ʌbicuasia.
2KI 17:7 Maʌ̃ra jũma mãwãsia israelerãba ãdji Ãcõrẽ quĩrãpita cadjiruada o panana bẽrã. Ãcõrẽba ãdjirãra Egiptod̶ebema boro jʌwaed̶abemada ẽdrʌ b̶ʌd̶amĩna idjab̶a mamaʌba ẽdrʌ enenamĩna dewara ãcõrẽ b̶eada ẽpẽbadjid̶aa.
2KI 17:8 Dewara puru b̶eaba cadjirua o panʌ carea Ãcõrẽba israelerã quĩrãpitabemada ãyã jʌretasia. Mãwãmĩna israelerãba ab̶ari cadjiruada o panesid̶aa. Maʌ̃ awara Israeld̶ebema bororãba cadjirua obibadara israelerãba ẽpẽsid̶aa.
2KI 17:9 Idjab̶a Ãcõrẽ quĩrãpita oiẽ́ b̶eada mẽrã obadjid̶aa. Ãdji puru caita b̶ea eya borod̶e de zaqueda ocuasid̶aa dewara ãcõrẽ b̶eaa bia bed̶ead̶i carea. Puru zaque b̶eaza idjab̶a puru waib̶ʌa mõgaraba aud̶u jũrã ca b̶eaza mãwã ocuasid̶aa.
2KI 17:10 Eya boroza idjab̶a jũma bacuru waib̶ʌa nũmea edre ãdjirãba jʌwaba od̶a ãcõrẽ b̶eada b̶ʌcuasid̶aa. Mõgara waib̶ʌada idjab̶a jʌwaba od̶a ãcõrẽ Aserá sid̶a ʌ̃ta nũmʌcuasid̶aa.
2KI 17:11 Eya boroza incienso querada ãdji jʌwaba od̶a ãcõrẽa bá diabadjid̶aa dewara purud̶ebemarãba naẽna oped̶ad̶a quĩrãca. Maʌ̃ puru b̶eara Ãcõrẽba israelerã quĩrãpitabemada ãyã jʌretasia. Israelerãba cadjirua o panʌ carea Ãcõrẽra ãdjirã ume bio quĩrũsia.
2KI 17:12 Idjia jarasia jʌwaba od̶a ãcõrẽra ẽpẽnacara panʌda. Mãwãmĩna israelerãba ẽpẽsid̶aa.
2KI 17:13 Ãcõrẽba Juda druad̶aa, Israel druad̶aa bid̶a idjid̶eba bed̶eabadarãda diabuesia. Ãdjirãneba israelerãa nãwã jarasia: –Mʌ̃ leyda bãrã drõã naẽnabemarãa jũma diasia idjab̶a mʌ̃neba bed̶eabadad̶eba bãrãa bid̶a diasia. Ãdjirãra mʌ̃ nezocarãa. Jãʌ̃be bãrãba cadjirua obadara igarad̶aped̶a mʌ̃ leyra jũma ĩjã od̶adua.–
2KI 17:14 Baribʌrʌ israelerãba ĩjã od̶aẽ́ basía, ãtebʌrʌ ãdji drõã naẽnabemarã quĩrãca cʌwʌrʌ zarea panesid̶aa. Ãcõrẽra ĩjãnaẽ́ basía.
2KI 17:15 Ãcõrẽba obi jarad̶ara, ãdji drõã naẽnabemarã ume bed̶ea b̶ʌd̶a sid̶a igarasid̶aa. Maʌ̃ awara Ãcõrẽba cawa oi jarad̶ara ĩjãnaẽ́ basía. Jʌwaba od̶a ãcõrẽ siriẽ́ b̶eada ẽpẽ panʌ bẽrã ãdjirã sid̶a siriẽ́ panesid̶aa. Ãdji caita b̶ea puruba cadjirua obadara Ãcõrẽba orãnaduad̶a ad̶amĩna o panesid̶aa.
2KI 17:16 Ãcõrẽba obi jarad̶ara israelerãba jũma igarasid̶aa. Maʌ̃ bẽrã paca zaque zaca b̶ʌda umé osid̶aa bia bed̶ead̶i carea. Idjab̶a bacuruda ãcõrẽwẽrã Aserá quĩrãca ocuasid̶aa bia bed̶ead̶i carea. Chĩdaúa, jed̶ecoa, ʌ̃mãdaúa bid̶a bia bed̶eabadjid̶aa. Idjab̶a Baalea bia bed̶eabadjid̶aa.
2KI 17:17 Maʌ̃ awara ãdji warrarãda, wẽrãcaurã sid̶a jʌwaba od̶a ãcõrẽa babue diabadjid̶aa. Dau ẽsã ununi carea obadjid̶aa. Idjab̶a daubarada ẽpẽbadjid̶aa. Ãcõrẽ quĩrãpita jũmawãyã cadjirua o panʌ carea idjira bio quĩrũsia.
2KI 17:18 Ãcõrẽra israelerã ume bio quĩrũna bẽrã idji quĩrãpitabemada ãyã jʌretasia. Ab̶abe Juda druad̶ebemarãdrʌ ãdji druad̶e panesid̶aa.
2KI 17:19 Baribʌrʌ Juda druad̶ebemarã bid̶a Ãcõrẽba obi jarad̶ara ĩjã od̶aẽ́ basía, ãtebʌrʌ Israel druad̶ebemarãba cadjirua oped̶ad̶a quĩrãca o panesid̶aa.
2KI 17:20 Maʌ̃ carea Ãcõrẽba israelerãra ab̶ed̶a jũma igarasia. Ãdjirãra bia mĩgabisia idjab̶a dewara druad̶ebemarãa poyabiped̶a idji quĩrãpitabemada ãyã jʌretasia.
2KI 17:21 Naẽna Ãcõrẽba israelerãa ãdji boro David̶eba zed̶ada igarabisia. Maʌ̃be ãdjirãba Nabat warra Jeroboaʌ̃da ãdji boroda b̶ʌsid̶aa. Maʌ̃ Jeroboaʌ̃ba cadjirua waib̶ʌada israelerãa obisia. Idjia Ãcõrẽra igarabisia.
2KI 17:22 Jeroboaʌ̃ba cadjirua o b̶ad̶ara israelerãba o panesid̶aa. Ni maãrĩ bid̶a igarad̶aẽ́ basía.
2KI 17:23 Mãwã cadjirua o panasid̶aa ab̶a Ãcõrẽba idji quĩrãpitabemada ãyã jʌretabʌrʌd̶aa. Idjid̶eba bed̶eabadarã idji nezocarãneba mãwã oyad̶a asia. Maʌ̃ bẽrã asiriarãba israelerãra ãdji druad̶aa jida edesid̶aa. Wad̶ibid̶a mama panʌa.
2KI 17:24 Maʌ̃be israelerã pananama Asiriad̶ebema boroba Babilonianebemarãda, Cutad̶ebemarãda, Avad̶ebemarãda, Hamánebemarãda, idjab̶a Saparvaiʌ̃nebemarã sid̶a b̶ʌcuasia. Maʌ̃ ẽberãrãra Samaria purud̶e, dewara puru b̶ead̶e bid̶a panesid̶aa.
2KI 24:8 Joaquiʌ̃ 18 poa b̶asid̶e Juda druad̶ebema boroda b̶esia. Jed̶eco ũbea Juda druad̶ebemarãra pe erob̶asia. Idjira Jerusaleʌ̃ne b̶abadjia. Idji papara Jerusaleʌ̃nebema Elnataʌ̃ cau Nehusta basía.
2KI 24:9 Joaquiʌ̃ba Ãcõrẽ quĩrãpita cadjiruada o b̶abadjia idji zeza b̶asiba o b̶ad̶a quĩrãca.
2KI 24:10 Maʌ̃ ewarid̶e Babilonianebema boro Nabucodonosó sordaorãda Jerusaleʌ̃nebemarã ume djõne wãnaped̶a purura aud̶u jũrã eropanesid̶aa.
2KI 24:11 Mãwã aud̶u jũrã eropanʌne Nabucodonosóra jũẽsia.
2KI 24:12 Maʌ̃ne Juda druad̶ebema boro Joaquiʌ̃ba, dji papaba, idjiare b̶eaba, idji sordao bororãba, dji dromarã bid̶a jarasid̶aa Nabucodonosó jʌwaed̶a panenida. Nabucodonosó ocho poa idji druad̶ebema boroda b̶ed̶acarea Juda druad̶ebema boro Joaquiʌ̃ra preso jidasia.
2KI 24:13 Maʌ̃be Ãcõrẽba jarad̶a quĩrãca Nabucodonosóba ne bia qued̶ea Ãcõrẽ de dromane b̶ead̶ada jũma pe edesia. Ne bia qued̶ea Juda druad̶ebema boro de dromane b̶ead̶a sid̶a jũma pe edesia. Idjab̶a Israeld̶ebema boro Salomoʌ̃ba Ãcõrẽ de dromane oro ocuad̶a sid̶a toapecuaped̶a pe edesia.
2KI 24:14 Maʌ̃ awara Nabucodonosóba Jerusaleʌ̃nebemarãda idji druad̶aa jida edesia: dji dromarãda, sordaorãda, ne o cawa b̶eada, jiorroba ne o cawa b̶ea sid̶a. Jũma ãbaa die mil jida edesia. Ab̶abe dji ne neẽ́ qued̶eadrʌ Juda druad̶e panesid̶aa.
2KI 24:15 Nabucodonosóba Juda druad̶ebema boro Joaquiʌ̃da, idji papada, idji quimarãda, idjiare b̶eada, dji dromarã sid̶a Babilonianaa jida edesia.
2KI 24:16 Sordaorãda siete mil, ne o cawa b̶eada idjab̶a jiorroba ne o cawa b̶eada mil jida edesia. Dji mẽsrã b̶eara Babilonianaa jũma jida edesia.
2KI 24:17 Maʌ̃be Nabucodonosóba Joaquiʌ̃ djabadrõã Mataníada Juda druad̶ebema boroda b̶ʌsia. Maʌ̃ Mataníara trʌ̃ b̶ʌsia Sedequía.
2KI 24:18 Sedequía 21 poa b̶asid̶e Juda druad̶ebema boroda b̶esia. Idjira Jerusaleʌ̃ne b̶abadjia. Once poa Judad̶ebemarãda pe erob̶asia. Idji papara Libna purud̶ebema Jeremia cau Hamutal basía.
2KI 24:19 Sedequíaba Ãcõrẽ quĩrãpita cadjiruada o b̶abadjia idji djaba Joaciʌ̃ba o b̶ad̶a quĩrãca.
2KI 24:20 Maʌ̃ carea Ãcõrẽra Jerusaleʌ̃nebemarã ume idjab̶a Juda druad̶ebemarã ume bio quĩrũsia. Maʌ̃ bẽrã ãdjirãra idji quĩrãpitabemada ãyã jʌretasia. Maʌ̃ ewarid̶e Sedequíaba Babilonia druad̶ebema borora igarasia.
2KI 25:1 Maʌ̃ carea nueve poa Sedequía Judad̶ebema boroda b̶ed̶acarea diebema jed̶ecod̶e ewari died̶e Babilonianebema boro Nabucodonosóra idji sordaorã bara Jerusaleʌ̃nebemarã ume djõne wãsid̶aa. Maʌ̃ne poa umé Jerusaleʌ̃ra aud̶u jũrã eropanasid̶aa. Puru dajadaare acʌbadada ʌ̃tʌ drasoa ocuasid̶aa.
2KI 25:2 Once poa Sedequía Juda druad̶ebema boroda b̶ed̶acarea babiloniarãba wad̶ibid̶a Jerusaleʌ̃ purura aud̶u jũrã eropanasid̶aa.
2KI 25:3 Ara maʌ̃ poad̶e quĩmãrẽbema jed̶ecod̶e ewari nueved̶e Jerusaleʌ̃ purud̶e cod̶ira ni cãrẽ sid̶a neẽ́ basía. Maʌ̃ba jũmarãda jarra duanasid̶aa.
2KI 25:4 Mãwã panʌne puru aud̶u jũrã ca b̶ʌra uyapetasid̶aa. Babiloniarãba purura aud̶u jũrã eropanʌmĩna Juda druad̶ebema boro Sedequíara, idji sordaorã sid̶a diamasi mĩrũ wãsid̶aa. Dji boro néu caita b̶ʌ ed̶a wãbadaare ẽdrʌsid̶aa. Mama puru aud̶u jũrã ca b̶ʌra umé panasid̶aa. Maʌ̃ne Arabád̶aa wãbada od̶e pira wãbʌrʌsid̶aa.
2KI 25:5 Maʌ̃ cawasid̶ad̶e Babilonianebema sordaorãda Sedequía caid̶u wãsid̶aa. Idjira Jerico puru caita b̶ʌ jewed̶ad̶e jidad̶e wãsid̶aa. Maʌ̃ne Sedequía sordaorãba idjira amenaped̶a memenesid̶aa.
2KI 25:6 Babiloniarãba Sedequíara jidad̶aped̶a Ribla purud̶aa edesid̶aa. Mama Babilonianebema boroba idjira cawa osia.
2KI 25:7 Sedequíaba acʌ b̶ʌd̶e Nabucodonosóba idji warrarãda quenabisia. Jũma quenanaped̶a Sedequía daura umena nuẽtabisia. Maʌ̃be bronce od̶a carenaba jʌ̃naped̶a Babilonia druad̶aa jida edesid̶aa.
2KI 25:8 Nabucodonosó 19 poa Babilonianebema boroda b̶ed̶acarea jed̶eco juesumane ewari sieted̶e idji sordaorã boro Nabuzaradaʌ̃da Jerusaleʌ̃ purud̶aa wãsia.
2KI 25:9 Maʌ̃ne Ãcõrẽ de dromada, Juda druad̶ebema boro de dromada, idjab̶a de Jerusaleʌ̃ne b̶ea sid̶a jũma bácuasia. Dji droma b̶eaba eropanana deda ab̶ed̶a jũma bácuasia.
2KI 25:10 Maʌ̃be idjia Babilonianebema sordaorãa Jerusaleʌ̃ puru aud̶u jũrã ca b̶ʌra jũma ãrĩbisia.
2KI 25:11 Maʌ̃be Nabuzaradaʌ̃ba ẽberãrã Jerusaleʌ̃ne wad̶i panʌda, Nabucodonosóare panʌana aped̶ad̶arãda, dewara ẽberãrã sid̶a Babilonia druad̶aa jũma jida edesia.
2KI 25:12 Ab̶abe dji ne neẽ́ qued̶eadrʌ amesia ẽjũã o b̶ead̶amãrẽã idjab̶a uva ẽjũãda wagad̶amãrẽã.
1CH 21:1 Maʌ̃ ewarid̶e diauruba israelerãra biẽ́ osia. Idjia Davia crĩchabisia Israeld̶ebema sordaorãra juachaida.
1CH 21:2 Maʌ̃ bẽrã Daviba Joáa, waabema sordao bororãa bid̶a nãwã jarasia: –Jũma Israel druad̶e umaquĩrã djõ cawa b̶eada juachad̶e wãnadua Beersebá purud̶eba ab̶a Daʌ̃ purud̶aa. Juachad̶aped̶a mʌ̃́a jarad̶e zed̶adua cawai carea jũmasãwã panʌda.–
1CH 21:3 Baribʌrʌ Joába jarasia: –Mʌ̃ boro, ¡Ãcõrẽba idji puru Israelda b̶arima cien aud̶u yõbibʌrʌ bio bia b̶aya! ¿Jũma ãdjirãra bʌare panʌẽ́ca? ¿Cãrẽ cãrẽã bʌa mãwã juachabi b̶ʌ? ¿Cãrẽã dadji israelerãra nẽbʌrad̶e b̶ʌ́ quĩrĩã b̶ʌ?–
1CH 21:4 Joába mãwã jarad̶amĩna Daviba wad̶ibid̶a juachabisia. Ara maʌ̃da Joába jũma Israel druad̶e juachad̶e wãped̶a jẽda Jerusaleʌ̃naa zesia.
1CH 21:5 Maʌ̃be Davia jarasia Juda druad̶e 470 mil sordaorãda panʌda idjab̶a waabema israelerã druad̶e miyoʌ̃ aud̶u cien mil panʌda.
1CH 21:6 Baribʌrʌ Joába Levid̶eba yõped̶ad̶ara, Benjamiʌ̃neba yõped̶ad̶arã sid̶a juachaẽ́ basía, Daviba juachabi jarad̶ara bia ũrĩnaẽ́ bẽrã.
1CH 21:7 Ãcõrẽ bid̶a Daviba juachabid̶ara bia unuẽ́ basía. Maʌ̃ carea israelerãra cawa osia.
1CH 21:8 Maʌ̃ bẽrã Daviba Ãcõrẽa nãwã jarasia: –Wãrãda mʌ̃a sordaorã juachabid̶ara cadjirua basía. Baribʌrʌ mʌ̃ quĩrã djuburia maʌ̃ cadjirua od̶ara quĩrãdoadua. Mʌ̃a wãrãda crĩcha neẽ́ b̶ʌ quĩrãca osia.–
1CH 21:9 Maʌ̃ ewarid̶e Ga abadaba Davia Ãcõrẽneba bed̶eabadjia. Ãcõrẽba Gaa nãwã jarasia:
1CH 21:10 –Davimaa wãped̶a jaradua mʌ̃a cawa oida. Mʌ̃a cawa oi crĩchada ũbea erob̶ʌa. Maʌ̃gʌd̶ebemada idjia ab̶a edaida b̶ʌa.–
1CH 21:11 Ara maʌ̃da Gara Davimaa wãped̶a nãwã jarasia: –Ãcõrẽba nãwã jara b̶ʌa: “Mʌ̃a cãrẽneba cawa oida bʌabʌrʌ jaraida b̶ʌa. Naʌ̃nebemada ab̶a edadua:
1CH 21:12 poa ũbea jarraba zeida, jed̶eco ũbea dji quĩrũba bãrãra poya pananida, wa ewari ũbea Ãcõrẽba bãrãra cacua biẽ́ b̶ʌida. Maʌ̃ ewari ũbead̶e bajãnebema nezocaba jũma Israel druad̶e ẽberãrãda quinibiya.” Maʌ̃gʌd̶ebemada ab̶a edadua mʌ̃a Ãcõrẽa jarai carea.–
1CH 21:13 Maʌ̃ne Daviba Gaa panusia: –¡Mʌ̃ra nẽbʌra dromane b̶ʌa! Baribʌrʌ Ãcõrẽra quĩrã djuburiaid̶a b̶ʌ bẽrã, biara b̶ʌa mʌ̃ra idji jʌwad̶e b̶aeida ẽberãrã jʌwad̶e b̶aei cãyãbara.–
1CH 21:14 Daviba mãwã jarad̶a bẽrã Ãcõrẽba israelerãra cacua biẽ́ b̶ʌsia. Maʌ̃ne setenta mil quinisid̶aa.
1CH 21:15 Maʌ̃be Ãcõrẽba bajãnebema nezocada Jerusaleʌ̃nebemarã quenane diabuesia. Mãwã quena b̶ʌda Ãcõrẽba acʌ b̶asia. Maʌ̃ne sopuaped̶a waa quenabiẽ́ basía. Bajãnebema nezocaa nãwã jarasia: –¡B̸esia! ¡Waa quenarãdua!– Mãwã jarasid̶e bajãnebema nezocara jebuseo Ornaʌ̃ba trigo cʌrʌbarima b̶asia.
1CH 21:16 Daviba ʌ̃taa acʌbʌrʌd̶e unusia bajãnebema nezocara ʌ̃tʌ jira b̶ʌda. Djõbada necoda idji jʌwad̶e erob̶asia. Maʌ̃ necora Jerusaleʌ̃ purud̶aa wa nũmasia. Maʌ̃ unubʌrʌd̶e Davira, idjiare b̶ea dji dromarã sid̶a chĩrãborod̶e b̶arru copanesid̶aa. Ãdjirãba sopua careabema jʌ̃badara jʌ̃ panasid̶aa.
1CH 21:17 Maʌ̃be Daviba Ãcõrẽa nãwã jarasia: –Mʌ̃abʌrʌ sordaorãra juachabisia. Mʌ̃abʌrʌ maʌ̃ cadjiruara osia. Naʌ̃ bed̶ea neẽ́ qued̶eaba ¿cãrẽ cadjiruada osid̶a? Mʌ̃ Boro Ãcõrẽ, mʌ̃ quĩrã djuburia mʌ̃ra, mʌ̃ ẽberãrã sid̶a cawa odua. Waa bʌ puruda quinibirãdua.–
1CH 21:18 Maʌ̃ne Ãcõrẽ nezoca bajãnebemaba Gaa nãwã jarasia: –Davia jaradua jebuseo Ornaʌ̃ba trigo cʌrʌbarima animarã babue diabadada mʌ̃ itea omãrẽã.–
1CH 21:19 Ara maʌ̃da Gaba Ãcõrẽ trʌ̃neba jarad̶ara Daviba od̶e wãsia.
1CH 21:20 Ornaʌ̃ba trigo cʌrʌ b̶ʌd̶e jẽda acʌped̶a bajãnebema nezocara unusia. Idji warrarã quĩmãrẽ panʌ bid̶a ununaped̶a mĩrũsid̶aa.
1CH 21:21 Davi Ornaʌ̃ma jũẽbʌrʌd̶e Ornaʌ̃ba idjira unusia. Maʌ̃ bẽrã idji trigo cʌrʌbarimaʌba Davimaa wãped̶a chĩrãborod̶e b̶arru cob̶esia.
1CH 21:22 Maʌ̃ne Daviba Ornaʌ̃a jarasia: –Bʌ trigo cʌrʌbari ẽjũãra mʌ̃́a nẽdobuedua animarã babue diabadada Ãcõrẽ itea oi carea. Mʌ̃a mãwã oibʌrʌ dai israelerãra waa quininaẽ́a. Dji ẽjũã nẽbʌara mʌ̃a jũma diaya.–
1CH 21:23 Ornaʌ̃ba panusia: –Mʌ̃ boro, ara jãwã bari edadua. Maʌ̃be bʌa quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca odua. Mʌ̃a pacada diaya Ãcõrẽa babue diamãrẽã. Maʌ̃ awara tʌbʌ carea dji trigo cʌrʌbari bacuruda diaya. Trigo sid̶a diaya Ãcõrẽa babue diamãrẽã. Maʌ̃gʌra mʌ̃a jũma bari diaya.–
1CH 21:24 Baribʌrʌ israelerã boro Daviba panusia: –Mãwãẽ́a. Mʌ̃a bari edaẽ́a ãtebʌrʌ dji nẽbʌa daucha diaya. Mʌ̃a bʌreda Ãcõrẽa diai carea bari edaẽ́a. Animarã bari edad̶ara mʌ̃a Ãcõrẽa babue diaẽ́a.–
1CH 21:25 Maʌ̃ bẽrã Daviba Ornaʌ̃ ẽjũãbari oroda quince libra diasia.
1CH 21:26 Mama Daviba animarã babue diabadada Ãcõrẽ itea osia. Maʌ̃be Ãcõrẽa animarãda jũma babue diacuasia idjab̶a Ãcõrẽ ume necai b̶ai carea animarã dragada babue diacuasia. Maʌ̃ne Ãcõrẽa quĩrã djuburiada iwid̶isia. Ãcõrẽba maʌ̃ra bia ũrĩna bẽrã bajãneba tʌbʌ uruada animarã babue diabada ʌ̃rʌ̃ b̶aebisia.
1CH 21:27 Maʌ̃be Ãcõrẽba bajãnebema nezocaa jarasia idji djõbari necoda wagamãrẽã.
1CH 21:28 Maʌ̃ unubʌrʌd̶e Daviba cawasia Ãcõrẽba idji bed̶eara ũrĩsida. Maʌ̃ carea jebuseo Ornaʌ̃ba trigo cʌrʌ b̶ad̶ama animarãda Ãcõrẽa babue diacuasia.
1CH 21:29 Maʌ̃ ewarid̶e Ãcõrẽ wua de Moiseba ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e od̶ara, animarã babue diabada sid̶a Gabaoʌ̃ puru caita b̶ʌ eyad̶e panasid̶aa.
1CH 21:30 Baribʌrʌ Daviba Ãcõrẽa iwid̶i carea mamaa poya wãẽ́ basía. Ãcõrẽ nezocara idji djõbada neco bara ununa bẽrã mamaa wãida bio waya b̶asia.
1CH 22:1 Maʌ̃be Daviba jarasia: –Naʌ̃ eyad̶e dadjirã Boro Ãcõrẽ de dromada, dadji israelerãba animarã babue diabada sid̶a od̶ia.–
1CH 22:2 Daviba ãĩbemarã Israel druad̶e panabadada ãbaa jʌrebisia. Maʌ̃be Ãcõrẽ de droma oi carea ʌ̃cʌrʌ b̶ʌcuasia mõgara toawed̶amãrẽã.
1CH 22:3 Maʌ̃ awara jiorroda waib̶ʌa jʌrʌ pesia dji ed̶a wãbadara cachid̶i carea idjab̶a jira b̶ʌd̶i carea. Bronce sid̶a jʌrʌ pesia. Waib̶ʌa edad̶a bẽrã dji zʌgʌara poya zad̶aẽ́ basía.
1CH 22:4 Maʌ̃ awara dji biara b̶ʌ bacuru Libano druad̶ebemada waib̶ʌa jʌrʌ pesia. Maʌ̃ra poya juachad̶aẽ́ basía Sidoʌ̃ purud̶ebemarãba, Tiro purud̶ebemarã bid̶a zocãrã eneped̶ad̶a bẽrã.
1CH 22:5 Daviba mãwã jʌrʌ pesia nãwã crĩcha b̶ad̶a bẽrã: –Mʌ̃ warra Salomoʌ̃ra wad̶ibid̶a cũdrada b̶ʌ bẽrã dera o adua b̶ʌa. Baribʌrʌ Ãcõrẽ de dromara dji waib̶ʌara b̶ʌda idjab̶a dji biara quiruda b̶aida b̶ʌa jũma naʌ̃ ẽjũãne trʌ̃ b̶ʌga b̶amãrẽã. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃ warra Salomoʌ̃ba poya omãrẽã mʌ̃a jũma jʌrʌ peya.– Maʌ̃ carea Davi jaid̶ai naẽna jũma jʌrʌ pesia.
1CH 22:6 Maʌ̃ ewarid̶e Daviba idji warra Salomoʌ̃ra trʌ̃ped̶a jarasia israelerã Ãcõrẽ de dromada omãrẽã.
1CH 22:7 Nãwã jarasia: –Warra, mʌ̃ Boro Ãcõrẽ itea mʌ̃a de dromada oida crĩcha b̶asia.
1CH 22:8 Baribʌrʌ idjia mʌ̃́a nãwã jarasia: “Bʌra dewara puru b̶ea ume b̶arima zocãrã djõped̶a ẽberãrãda quenasia. Mʌ̃ quĩrãpita naʌ̃ ẽjũãne zocãrã quenana bẽrã bʌa mʌ̃ itea de dromara ocara b̶ʌa.
1CH 22:9 Baribʌrʌ bʌa warrada djõ quĩrĩãcada unuya. Mʌ̃a idjira jũma idji dji quĩrũ ume necai b̶ʌya. Maʌ̃ bẽrã idji trʌ̃ra Salomoʌ̃ ad̶ia. Idjira israelerã boroda b̶ʌmisa mʌ̃a israelerãra jũma necai b̶ʌya.
1CH 22:10 Idjiabʌrʌ mʌ̃ itea de dromada oya. Idjira mʌ̃ warra baya maʌ̃ne mʌ̃ra idji Zeza baya. Idji ewarid̶eba ʌ̃taa mʌ̃a idjida, idjid̶eba yõbʌdarã sid̶a israelerã bororãda b̶ʌya.”
1CH 22:11 Maʌ̃ bẽrã warra, mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa Ãcõrẽra bʌ ume b̶aida idji de dromara omãrẽã idjia jarad̶a quĩrãca.
1CH 22:12 Idjab̶a mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa Ãcõrẽba necawaada, crĩcha cawaa sid̶a bʌ́a diaida. Mãwã bʌa israelerã pe erob̶ʌd̶e idji leyra jũma arid̶e ĩjã oya.
1CH 22:13 Ãcõrẽba Moised̶eba israelerãa ley diad̶ara bʌa quĩrãcuita o b̶aibʌrʌ bʌa obʌrʌra jũma bia odjaya. Ʌb̶ʌa b̶aped̶a sozarra b̶adua. Ne wayarãdua. Jẽda crĩcharãdua.
1CH 22:14 Mʌ̃a bio traja b̶ʌd̶eba oroda 7 miyoʌ̃ 500 mil libra idjab̶a paratada 75 miyoʌ̃ libra jʌrʌ pesia bʌa Ãcõrẽ de dromada omãrẽã. Bronceda, jiorro sid̶a waib̶ʌa jʌrʌ pesia. Dji zʌgʌara dadjia poya zad̶aẽ́a. Maʌ̃ awara mõgara toawed̶ada, bacuru ʌrrad̶a sid̶a jʌrʌ pesia, baribʌrʌ maʌ̃ aud̶u bʌa jʌrʌ peida b̶ʌa.
1CH 22:15 Bʌa ne o cawa b̶eada zocãrã erob̶ʌa: mõgara toawe cawa b̶eada, mõgara de o cawa b̶eada, bacuru de o cawa b̶ea sid̶a.
1CH 22:16 Maʌ̃ awara orod̶ebema ne o cawa b̶eada, paratad̶ebema ne o cawa b̶eada, bronced̶ebema ne o cawa b̶eada, jiorrod̶ebema ne o cawa b̶ea sid̶a zocãrã erob̶ʌa. Jãʌ̃be jʌwa b̶ʌdua Ãcõrẽ de dromara oi carea. Ãcõrẽra bʌ ume b̶aya.–
1CH 22:17 Maʌ̃be Daviba Israeld̶ebema dji droma b̶eaa jarasia idji warrara carebad̶amãrẽã.
1CH 22:18 Nãwã jarasia: –Dadji Ãcõrẽra bãrã ume b̶ʌa. Ara maʌ̃ Ãcõrẽba bãrãra necai b̶ʌsia dewara puru b̶eara mʌ̃ jʌwaed̶a b̶ʌd̶a bẽrã. Jũma ãdjirãra Ãcõrẽ jʌwaed̶a panʌa idjab̶a dadji israelerã jʌwaed̶a panʌa.
1CH 22:19 Maʌ̃ bẽrã sod̶eba, jaured̶eba bid̶a bãrã Ãcõrẽra jʌrʌd̶adua. Jʌwa b̶ʌd̶adua idji de droma od̶i carea. Oped̶ad̶acarea idji baurudera, ne jũma idji ded̶e b̶aida b̶ʌ sid̶a ed̶a b̶ʌd̶adua.–
1CH 29:26 Jesé warra Daviba jũma israelerãra pe erob̶asia.
1CH 29:27 Jũma ãbaa cuarenta poa israelerã boroda b̶asia. Siete poa Hebroʌ̃ne b̶asia. Maʌ̃be 33 poa Jerusaleʌ̃ne b̶asia.
1CH 29:28 Davira bio waraga jaid̶asia. Bio ne bara b̶asia idjab̶a trʌ̃ b̶ʌga b̶asia. Idji cacuabari idji warra Salomoʌ̃da israelerã boroda b̶esia.
2CH 1:1 Davi warra Salomoʌ̃ba israelerãra bia pe erob̶esia Ãcõrẽra idji ume b̶ʌ bẽrã idjab̶a bio dji dromada b̶ʌd̶a bẽrã.
2CH 1:2 Ewari ab̶a Salomoʌ̃ba israelerãra jũma trʌ̃cuasia: idji sordaorã bororãda, nẽbʌra cawa obadarãda, dji dromarãda, dji drõãrã sid̶a.
2CH 1:3 Jũẽped̶ad̶acarea Salomoʌ̃ra jũma ãdjirã sid̶a Gabaoʌ̃ puru caita b̶ʌ eyad̶aa wãsid̶aa Ãcõrẽ wua deda mama b̶ʌ bẽrã. Maʌ̃ wua dera Ãcõrẽ nezoca Moiseba ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e obid̶a basía.
2CH 1:4 Baribʌrʌ Salomoʌ̃ ewarid̶e Ãcõrẽ baurudera maʌ̃ ded̶e b̶aẽ́ basía, Daviba Quiriat-jeariʌ̃ purud̶eba Jerusaleʌ̃ purud̶aa eded̶a bẽrã. Mama idjia obid̶a wua ded̶e ed̶a waga b̶ʌsia.
2CH 1:5 Baribʌrʌ animarã babue diabada bronce od̶ada wad̶ibid̶a Ãcõrẽ wua de quĩrãpe b̶asia Gabaoʌ̃ puru caita. Maʌ̃ra Uri warra Bezaleelba od̶a basía. Bezaleelera Hur wiuzaque basía. Salomoʌ̃ra, idjia trʌ̃cuad̶a ẽberãrã sid̶a mamaa wãsid̶aa Ãcõrẽa iwid̶id̶i carea.
2CH 1:6 Mama Ãcõrẽ wua de quĩrãpe Salomoʌ̃ra animarã babue diabada bronce od̶a caita wãped̶a Ãcõrẽa animarãda mil babue diacuasia.
2CH 1:7 Maʌ̃ diamasi Ãcõrẽra Salomoʌ̃ma odjaped̶a nãwã jarasia: –Bʌa quĩrĩã b̶ʌda mʌ̃́a iwid̶idua.–
2CH 1:8 Salomoʌ̃ba panusia: –Bʌa mʌ̃ zeza Davira quĩrĩãneba bio carebabadjia. Maʌ̃be bʌa mʌ̃ra idji cacuabari israelerã boroda b̶ʌsia.
2CH 1:9 Mʌ̃ Boro Ãcõrẽ, bʌa mʌ̃ zeza Davia jarad̶a quĩrãca odua. Bʌa mʌ̃ra israelerã boroda b̶ʌsia. Baribʌrʌ ãdjirãra zocãrã panʌa ĩbʌ quĩrãca.
2CH 1:10 Maʌ̃ bẽrã necawaada, crĩcha cawaa sid̶a mʌ̃́a diadua israelerãra bia pe erob̶ai carea. Bʌa carebaẽ́bʌrʌ ni ab̶aʌba bʌ ẽberãrã zocãrã panʌra poya bia pe erob̶aẽ́a.–
2CH 1:11 Maʌ̃ne Ãcõrẽba jarasia: –Mʌ̃a bʌra mʌ̃ ẽberãrã boroda b̶ʌsia. Maʌ̃ne bʌa ab̶abe necawaada, crĩcha cawaa sid̶a iwid̶isia ãdjirã bia pe erob̶ai carea. Sod̶eba maʌ̃da quĩrĩã b̶ʌ bẽrã mʌ̃a necawaada, crĩcha cawaa sid̶a bʌ́a diaya. Maʌ̃ awara bʌa parata waib̶ʌada, ne jũma erob̶aida, bio dji droma baida, dãrã zocai b̶ai sid̶a iwid̶id̶aẽ́mĩna mʌ̃a diaya. Maʌ̃ awara bʌ dji quĩrũda beud̶amãrẽã iwid̶id̶aẽ́mĩna mʌ̃a bʌra ãdjid̶ebemada wagaya. Bʌa erob̶ai quĩrãca ni ab̶aʌ boro bʌ naẽna b̶ad̶aba neẽ́ b̶asia idjab̶a ni ab̶aʌ boro bʌare zebʌrʌ bid̶a erob̶aẽ́a.–
2CH 1:13 Maʌ̃be Gabaoʌ̃ puru caita b̶ʌ eyad̶eba Ãcõrẽ wua de b̶ʌmaʌba Salomoʌ̃ra Jerusaleʌ̃naa jẽda wãped̶a jũma israelerãra pe erob̶esia.
2CH 1:14 Salomoʌ̃ba djõbada carretada, cawayo sid̶a zocãrã edasia. Carretara 1,400 edasia idjab̶a cawayoda doce mil edasia. Maʌ̃gʌra idji sordaorã panabada puruza idjab̶a Jerusaleʌ̃ne idji b̶abarimaa bid̶a b̶ʌcuasia.
2CH 1:15 Salomoʌ̃ dji boro basid̶e oroda, parata sid̶a Jerusaleʌ̃ne ad̶uba erob̶asia mõgara quĩrãca. Idjab̶a dji biara b̶ʌ bacuru Libanonebema enenada ad̶uba erob̶asia mẽãbema higojõ eya carrad̶e bara quĩrãca.
2CH 1:16 Salomoʌ̃ itea ne nẽdobadarãba Egiptod̶e idjab̶a Ciliciad̶e cawayoda nẽdobadjid̶aa.
2CH 1:17 Cawayo ab̶a cuatro libra paratabari nẽdobadjid̶aa. Egiptod̶e carreta ab̶a quince libra paratabari nẽdobadjid̶aa. Maʌ̃be ãdjirãba hititarã bororãa, Siriad̶ebema bororãa bid̶a cawayoda, carreta sid̶a nẽdobuebadjid̶aa.
2CH 2:1 Maʌ̃be Salomoʌ̃ba idji de dromada, Ãcõrẽ de droma sid̶a obisia.
2CH 2:2 Maʌ̃ bẽrã ẽberãrãda setenta mil edasia maʌ̃ de od̶i careabemada wad̶amãrẽã. Idjab̶a ochenta mil edasia eyad̶e mõgara toawed̶amãrẽã. Maʌ̃ awara 3,600 b̶ʌsia dji traja panʌ bororãda b̶ead̶amãrẽã.
2CH 3:1 Maʌ̃be Salomoʌ̃ba Ãcõrẽ de dromada Jerusaleʌ̃ne oi carea jʌwa b̶ʌsia. Maʌ̃ dera Moria eyad̶e obisia jebuseo Ornaʌ̃ba trigo cʌrʌbari bad̶ama. Idji zeza Daviba Ãcõrẽ de droma oi carea maʌ̃ ẽjũãra edasia mama Ãcõrẽra idjima odjad̶a bẽrã.
2CH 3:2 Poa quĩmãrẽ Salomoʌ̃ israelerã boroda b̶ed̶acarea umébema jed̶ecod̶e ewari uméne jʌwa b̶ʌsia.
2CH 5:1 Ãcõrẽ de droma Salomoʌ̃ba obid̶a pãrãped̶ad̶acarea jũma idji zeza Daviba Ãcõrẽ itea diad̶ara maʌ̃ ded̶aa enebisia: oroda, paratada, dewara nebia sid̶a. Jũma maʌ̃gʌra Ãcõrẽ itea diad̶a wagabadad̶e b̶ʌbisia.
2CH 5:2 Maʌ̃be Salomoʌ̃ba Israeld̶ebema dji dromarãda, nẽbʌra cawa obadarãda, dji drõãrã sid̶a Jerusaleʌ̃naa jũma trʌ̃cuasia Ãcõrẽ baurude Sioʌ̃ne b̶ʌda Ãcõrẽ de dromanaa eded̶amãrẽã. (Sioʌ̃ purura idjab̶a Davi puru abadaa.)
2CH 5:3 Israeld̶ebema dji umaquĩrãra Salomoʌ̃ b̶ʌmaa jũma zesid̶aa ãdji warrewarreabema de zaqued̶e panabada ewari obada jed̶ecod̶e.
2CH 5:4 Israeld̶ebema dji dromarã jũma jũẽped̶ad̶acarea levitarãba Ãcõrẽ baurudera edad̶e wãsid̶aa.
2CH 5:5 Maʌ̃ne ãdjirãba, sacerdoterã bid̶a baurudera, Ãcõrẽ wua dera jũma maʌ̃ ded̶e b̶ʌ sid̶a Ãcõrẽ de dromanaa edesid̶aa.
2CH 5:6 Maʌ̃ne Ãcõrẽ baurude quĩrãpe Israeld̶ebema boro Salomoʌ̃ba, jũma israelerã idji ume dji jʌre duanʌ bid̶a ovejada, paca sid̶a Ãcõrẽa babue diacuasid̶aa. Ãdjia babue diaped̶ad̶a animarãra zocãrã panana bẽrã poya juachad̶aẽ́ basía.
2CH 5:7 Maʌ̃be sacerdoterãba Ãcõrẽ baurudera idji de dromane dji ed̶aara b̶ʌ dejãnaa edesid̶aa. Maʌ̃ dejãra “Ãcõrẽ itea biara b̶ʌ dejã” abadjid̶aa. Mama baurudera bajãnebema nezoca zaca panʌ i edre b̶ʌsid̶aa.
2CH 5:8 Maʌ̃ bajãnebema nezoca zaca panʌra i pae panʌ quĩrãca nũpanasid̶aa. Mãwã ãdji ira baurude dji jira edebada bacuru bara ʌ̃rʌ̃ panasid̶aa.
2CH 5:9 Baurude jira edebada bacurura drasoa b̶ʌ bẽrã dji quẽbʌra Ãcõrẽ itea b̶ʌ dejãareba unubadjid̶aa. Baribʌrʌ Ãcõrẽ de droma dajadaareba maʌ̃ bacuru quẽbʌra ununaca basía. Wad̶ibid̶a maʌ̃ bacurura mama panʌa.
2CH 5:10 Umébema mõgara pewed̶ea Moiseba b̶ʌd̶ada bauruded̶e ed̶a panasid̶aa. Waa neẽ́ basía. Israelerã Egiptod̶eba ẽdrʌd̶aped̶a Horeb eyad̶e panasid̶ad̶e Ãcõrẽba ãdjirã ume bed̶ea b̶ʌped̶a maʌ̃ mõgarara diasia.
2CH 5:11 Baurudera Ãcõrẽ de dromane ed̶a b̶ʌd̶aped̶a sacerdoterãra Ãcõrẽ itea b̶ʌ dejãneba dajadaa wãsid̶aa. Jũma ãdjirã mama duanʌba naẽna osid̶aa ara ãdjida Ãcõrẽ quĩrãpita bia b̶ead̶i carea. Ʌ̃cʌrʌba mãwã osid̶aa ãdjia Ãcõrẽ ded̶e ne od̶i careabema ewariẽ́mĩna.
2CH 5:12 Maʌ̃ne trʌ̃ãbi zá cawa panʌ levitarã Asára, Hemaʌ̃ra, Jedutuʌ̃ra, ãdji warrarãra, jũma ãdji ẽberãrã sid̶a animarã babue diabada ʌ̃mãdau odjabariare ʌ̃ta duanasid̶aa. Dji biara b̶ʌ lino wua od̶ada jʌ̃ panasid̶aa. Trʌ̃ãbida zá panasid̶aa címbaloba, arpaba, idjab̶a salterioba. Ãdjirã ume 120 sacerdoterãba cachiruda zá panasid̶aa.
2CH 5:13 Cachiru zá panʌne dewararãda trʌ̃ã duanasid̶aa jũmarãba ãbaa Ãcõrẽa bia bed̶ead̶i carea idjab̶a bia b̶ʌad̶a ad̶i carea. Cachiru zá panʌne, címbalo zá panʌne, dewarabema zá panʌne bid̶a dji trʌ̃ã duanʌba Ãcõrẽda nãwã bia jarasid̶aa: Ãcõrẽra bio biya quirua. Idjia ewariza dadjirãra quĩrĩã b̶ʌa. Mãwã panʌne cawaẽ́ne Ãcõrẽ de dromane ed̶a jʌ̃rãrãba towaga nũmesia.
2CH 5:14 Maʌ̃ne sacerdoterãba Ãcõrẽ de dromane obadara poya od̶aẽ́ basía Ãcõrẽ quĩrãwãrẽã dorrodorroada idji de dromane ed̶a b̶ʌ bẽrã.
EZR 1:1 Persia druad̶ebema boro Ciroba babiloniarã poyad̶acarea Ãcõrẽba Jeremianeba jarad̶a quĩrãca osia. Ara maʌ̃ poad̶e Ciro sod̶e b̶ʌsia idji de dromada wayacusa omãrẽã. Maʌ̃da Ciroba cartad̶e b̶ʌped̶a jũma drua idji jʌwaed̶a b̶eaa jarabisia. Nãwã b̶ʌsia:
EZR 1:2 Persiad̶ebema boro Ciroba nãwã jara b̶ʌa: Ãcõrẽ bajãne b̶ʌba jũma naʌ̃ ẽjũãne b̶ea druada mʌ̃ jʌwaed̶a b̶ʌsia. Maʌ̃ awara mʌ̃ra b̶ʌsia idji de dromada Juda druad̶e Jerusaleʌ̃ purud̶e omãrẽã.
EZR 1:3 Maʌ̃ bẽrã jũma Ãcõrẽ ẽberãrãda Juda druad̶aa wãnida panʌa Jerusaleʌ̃ purud̶e israelerã Ãcõrẽ de dromada od̶i carea. Maʌ̃ne Ãcõrẽba carebaya.
EZR 1:4 Idjab̶a ãdji caita panʌ ẽberãrãba dji wãbʌdarãa paratada, oroda, baridua nebiada, animarã b̶ea sid̶a diad̶ida panʌa. Maʌ̃ awara ãdjirãba sod̶eba dia quĩrĩã panʌ quĩrãca diad̶ida panʌa Ãcõrẽ de dromada Jerusaleʌ̃ne od̶amãrẽã.
EZR 1:5 Maʌ̃be Judad̶eba yõped̶ad̶a bororãda, Benjamiʌ̃neba yõped̶ad̶a bororãda, levitarãda, sacerdoterãda, dewararã sid̶a Jerusaleʌ̃naa Ãcõrẽ de droma od̶e wãni carea panasid̶aa Ãcõrẽba maʌ̃ crĩchara ãdjirã sod̶e b̶ʌd̶a bẽrã.
EZR 1:6 Maʌ̃ne jũma ãdji caita panʌ ẽberãrãba oroda, paratada, netatada, animarãda, nebia nẽbʌa b̶ea sid̶a diacuasid̶aa. Maʌ̃ awara sod̶eba dia quĩrĩã panʌ quĩrãca ne diasid̶aa.
EZR 1:7 Maʌ̃ne Persiad̶ebema boro Ciroba Ãcõrẽ de dromane b̶ad̶ada diabisia. Naẽna Babilonianebema boro Nabucodonosóba maʌ̃gʌra Jerusaleʌ̃neba eneped̶a idji ãcõrẽ ded̶e b̶ʌsia.
EZR 1:8 Baribʌrʌ Persiad̶ebema boro Ciroba idji parata wagabari Mitridate abadaa jũma diabisia. Mitridateba juachaped̶a Juda druad̶ebema boro Sesbasáa jũma diasia.
EZR 1:9 Idjia diad̶ara naʌ̃gʌ basía: eped̶eco jũgurua oro od̶ada 30; eped̶eco jũgurua parata od̶ada 1000; neco zaqueda 29;
EZR 1:10 taza oro od̶ada 30; taza parata od̶ada 410; dewara nebiada 1000.
EZR 1:11 Jũma ãbaa oro od̶ara, parata od̶a sid̶a 5400 b̶asia. Sesbasára, babiloniarãba jida edeped̶ad̶arã sid̶a Jerusaleʌ̃naa jẽda wãsid̶ad̶e jũma maʌ̃gʌra edesid̶aa.
EZR 3:1 Juda druad̶e jũẽnaped̶a israelerãra ãdji puruza panesid̶aa. Mãwãnacarea sietebema jed̶ecod̶e jũmarãda Jerusaleʌ̃ne ãbaa dji jʌresid̶aa.
EZR 3:2 Maʌ̃ne Josadá warra Jesúaba, waabema sacerdoterãba, Salatiel warra Zorobabelba, idji ẽberãrã bid̶a jʌwa b̶ʌsid̶aa animarã babue diabadada od̶i carea. Mãwã osid̶aa israelerã Ãcõrẽa animarãda babue diad̶i carea idji nezoca Moiseba diad̶a leyd̶e b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca.
EZR 3:3 Ãdji caita b̶ea ẽberãrãra waya panʌmĩna dji animarã babue diabadara naãrã b̶ad̶ama osid̶aa. Od̶aped̶a animarãda diaped̶a, quewara bid̶a Ãcõrẽa babue dia panesid̶aa.
EZR 3:4 Idjab̶a Ãcõrẽ leyd̶e b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca warrewarreabema de zaqued̶e panabada ewarida osid̶aa. Maʌ̃ne idji leyd̶e b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca ewariza animarãda idjía babue diasid̶aa.
EZR 3:5 Mamaʌba ʌ̃taa ãdjirãba animarã babue diad̶ida panʌ quĩrãca babue diabadjid̶aa: ewarizabemada, jed̶eco djiwid̶id̶ebemada, idjab̶a Ãcõrẽba obi b̶ʌ ewari droma b̶eazabemada. Maʌ̃ awara ãdji sod̶eba dia quĩrĩã panʌ sid̶a Ãcõrẽa babue diabadjid̶aa.
EZR 3:6 Ãdjirãba Ãcõrẽ de droma od̶i carea wad̶i jʌwa b̶ʌd̶aẽ́mĩna sietebema jed̶ecod̶e nabema ewarid̶e animarãda Ãcõrẽa babue dia panesid̶aa.
EZR 3:7 Maʌ̃be israelerãba mõgara de o cawa b̶earãa, bacuru de o cawa b̶earãa bid̶a paratada diasid̶aa Ãcõrẽ de droma od̶amãrẽã. Idjab̶a Sidoʌ̃nebemarãa, Tirod̶ebemarãa bid̶a uva b̶ada, cod̶i careabemada, nedraga sid̶a diasid̶aa dji biara b̶ʌ bacuruda Libanoneba Jope purud̶aa pusaare enenamãrẽã. Persiad̶ebema boro Ciroba maʌ̃ bacurura enebisia.
EZR 3:8 Israelerã Jerusaleʌ̃ne jũẽped̶ad̶acarea dewarabema poad̶e umébema jed̶ecod̶e Salatiel warra Zorobabelba, Josadá warra Jesúaba, waabema sacerdoterãba, levitarãba, jũma Babilonianeba Jerusaleʌ̃naa zeped̶ad̶arã bid̶a jʌwa b̶ʌsid̶aa Ãcõrẽ de dromara od̶i carea. Maʌ̃ne levitarã veinte poa ʌ̃taa b̶eada b̶ʌsid̶aa Ãcõrẽ de droma o panʌ bororãda b̶ead̶amãrẽã.
EZR 3:9 Naʌ̃gʌrãda b̶ʌsid̶aa: Jesúada, idji warrarãda, idji djabarã sid̶a; Hodavíad̶eba yõna Cadmielda, idji warrarã sid̶a; Henadad̶eba yõped̶ad̶a ẽberãrãda, ãdji warrarãda, ãdji djabarã sid̶a. Ãdjirãra jũmaena levitarã basía.
EZR 3:10 Ãcõrẽ de droma o panʌba dji edrebema mõgara jũma b̶ʌped̶ad̶acarea sacerdoterãra djiod̶aped̶a cachiru bara araa wãsid̶aa Ãcõrẽa bia jara trʌ̃ãni carea Israeld̶ebema boro b̶asi Daviba obi jarad̶a quĩrãca. Asád̶eba yõped̶ad̶a levitarã sid̶a címbalo bara araa wãsid̶aa.
EZR 3:11 Maʌ̃be nãwã trʌ̃ã duanesid̶aa Ãcõrẽa bia bed̶ead̶i carea idjab̶a bia b̶ʌad̶a ad̶i carea: Ãcõrẽra bio biya quirua. Idjia dai israelerãra ewariza bio quĩrĩã b̶ʌa. Ãcõrẽ de droma edrebema mõgarara b̶ʌped̶ad̶a bẽrã jũmarãba Ãcõrẽa bia jara duanʌda b̶ʌga duanasid̶aa.
EZR 3:12 Zocãrã sacerdoterã dji drõãrãba, levitarãba, dewara bororã bid̶a Ãcõrẽ de droma naãrã b̶ad̶ada unusid̶aa. Maʌ̃ bẽrã edrebema mõgara djiwid̶i b̶ʌped̶ad̶a unusid̶ad̶e jĩã duanesid̶aa. Baribʌrʌ dewararãda b̶ʌsrid̶aba b̶ia duanesid̶aa.
EZR 3:13 Mãwã b̶ʌga duanʌ bẽrã ni ab̶aʌba poya cawaẽ́ basía jĩã duanʌda wa b̶ʌsrid̶aba b̶ia duanʌda. Maʌ̃ b̶ʌgaara tʌmʌba ũrĩsid̶aa.
EZR 6:15 Darío sei poa Persiad̶ebema boroda b̶ed̶acarea Adar jed̶ecod̶e ewari ũbead̶e israelerãba Ãcõrẽ de dromara pãrãsid̶aa.
EZR 6:16 Pãrãped̶ad̶acarea jũma dji Babilonianeba zeped̶ad̶a israelerãba, sacerdoterãba, levitarã bid̶a Ãcõrẽ de dromara b̶ʌsrid̶a jʌrasid̶aa.
EZR 6:17 Jʌrasid̶ad̶e paca zaque dji umaquĩrãda cien, oveja dji umaquĩrãda dosciento, idjab̶a oveja zaquerãda cuatrociento Ãcõrẽa babue diasid̶aa. Maʌ̃ awara ãdjia cadjirua oped̶ad̶a carea chiwatu dji umaquĩrãda doce babue diasid̶aa. Israeld̶eba doce puru yõped̶ad̶a carea ab̶a ab̶a babue diasid̶aa.
EZR 6:18 Maʌ̃be Moise cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca Jerusaleʌ̃ne sacerdoterãba Ãcõrẽ de dromane trajad̶ida panʌ ewarida ãdjid̶e cawacawa b̶ʌsid̶aa. Levitarã bid̶a trajad̶ida panʌ ewarida ãdjid̶e cawacawa b̶ʌsid̶aa.
EZR 6:19 Maʌ̃be Babilonianeba jẽda zeped̶ad̶a israelerãba dewarabema poad̶e dji nabema jed̶ecod̶e ewari catorced̶e ãdji Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebabada ewarida osid̶aa.
EZR 6:20 Naãrã sacerdoterãba, levitarã bid̶a Ãcõrẽ quĩrãpita bia duanani carea jũma osid̶aa. Maʌ̃ bẽrã levitarãba animarã maʌ̃ ewari dromane bead̶ida panʌra beasid̶aa jũma Babilonianeba jẽda zeped̶ad̶arã itea, ãdji djabarã sacerdoterã itea idjab̶a ara ãdjirã itea bid̶a.
EZR 6:21 Maʌ̃be jũma Babilonianeba jẽda zeped̶ad̶a israelerãba maʌ̃ ewarid̶e cobadara cosid̶aa. Dewararã bid̶a cosid̶aa, ãdji caita b̶ea puruba cadjirua obadara igarad̶aped̶a israelerã Ãcõrẽda ẽpẽ panena bẽrã.
EZR 6:22 Siete ewari paʌ̃ ẽsãbari neẽ́ cobada ewarida b̶ʌsrid̶a osid̶aa. Ãcõrẽba ãdjirãra bio b̶ʌsrid̶abisia. Idjia Persiad̶ebema boroa ãdjirãda bia unubid̶a bẽrã dji boroba israelerã Ãcõrẽ de dromada careba osia.
NEH 1:1 Naʌ̃ cartara Hacalía warra Nehemiaba b̶ʌd̶aa. Artajerje veinte poa Persiad̶ebema boroda b̶ed̶acarea Quisleu jed̶ecod̶e mʌ̃ra Susa puru dromane b̶asia.
NEH 1:2 Mãwã b̶ʌd̶e mʌ̃ djaba Hananida dewararã ume Juda druad̶eba zesid̶aa. Mʌ̃a ãdjirãa judiorã Babilonianeba jẽda wãped̶ad̶ad̶ebemada idjab̶a Jerusaleʌ̃ purud̶ebema sid̶a iwid̶isia.
NEH 1:3 Ãdjirãba mʌ̃́a nãwã jarasid̶aa: –Judiorã Babilonianeba jẽda wãped̶ad̶ara bia mĩga panʌa idjab̶a quĩrã pera panʌa. Jerusaleʌ̃ puru aud̶u jũrã ca b̶ad̶ara wad̶ibid̶a ãrĩ b̶ʌa. Dji purud̶e ed̶a wãbada sid̶a bá wãna bẽrã neẽ́a.–
NEH 1:4 Maʌ̃ ũrĩsid̶e mʌ̃ra chũmeped̶a jĩãsia. Sopuaba dãrã ne cod̶aca ewarida osia idjab̶a Ãcõrẽ bajãne b̶ʌ́a iwid̶i b̶asia.
NEH 1:5 Nãwã iwid̶isia: –Ãcõrẽ bajãne b̶ʌ, bʌra dji dromaara b̶ʌa. Bʌdrʌ wayad̶ida panʌa. Bʌ quĩrĩã b̶ea ume, bʌ bed̶ea ĩjã b̶ea ume bed̶ea b̶ʌd̶ara bʌa quĩrĩãneba jũma obaria.
NEH 1:6 Mʌ̃ra bʌ nezoca bẽrã mʌ̃ djuburia ũrĩdua mʌ̃a ãsa diamasi bid̶a bʌ nezocarã Israeld̶ebema carea iwid̶i b̶ʌda. Mʌ̃a ebud̶a jaraya: dai israelerãba bʌ quĩrãpita cadjiruada osid̶aa. Mʌ̃a, mʌ̃ zeza ẽberãrã bid̶a bʌ quĩrãpita cadjiruada osid̶aa.
NEH 1:7 Dairãba wãrãda bʌ quĩrãpita jũmawãyã cadjiruada osid̶aa. Bʌ nezoca Moiseba diad̶a leyda ĩjã od̶aẽ́ basía.
NEH 1:8 Baribʌrʌ bʌ nezoca Moisea jarad̶ara quĩrãnebadua. Bʌa nãwã jarasia: “Bãrã israelerãba ĩjãnaẽ́bʌrʌ, mʌ̃a bãrãra drua b̶eaza jʌrecuaya.
NEH 1:9 Baribʌrʌ bãrãba mʌ̃da wayacusa ẽpẽnibʌrʌ idjab̶a mʌ̃a jarad̶ada ĩjã od̶ibʌrʌ, mamaʌba wayacusa mʌ̃a edad̶a purud̶aa eneya bãrã tãẽna b̶ai carea. Bãrã tʌmʌ ãyã jʌrecuabʌrʌ sid̶a mʌ̃a pe eneya.”
NEH 1:10 Dairãra bʌ nezocarãa idjab̶a bʌ purua. Bʌ ʌb̶ʌa waib̶ʌad̶eba dairãra ẽdrʌ edasia.
NEH 1:11 Ãcõrẽ, mʌ̃ djuburia za quiru nezocaba iwid̶i b̶ʌda idjab̶a bʌ nezoca waabemarãba iwid̶i panʌ sid̶a ũrĩdua. Dairãba bʌra bio waya panʌa. Mʌ̃ djuburia id̶i mʌ̃ boromaa wãbʌrʌd̶e carebadua. Mʌ̃a idjía iwid̶ibʌrʌda bia ũrĩbidua.– Maʌ̃ ewarid̶e mʌ̃ra Persiad̶ebema boro uva b̶a jue diabari basía.
NEH 2:1 Artajerje veinte poa Persiad̶ebema boroda b̶ed̶acarea Nisaʌ̃ jed̶ecod̶e mʌ̃a uva b̶ada idjimaa edesia. Maʌ̃ne idjia mʌ̃ra sopua b̶ʌda unusia. Maʌ̃ naẽna mʌ̃ra mãwã unuca basía.
NEH 2:2 Maʌ̃ bẽrã idjia mʌ̃́a iwid̶isia: –¿Cãrẽ cãrẽã bʌra sopua b̶ʌ? Cacua bia b̶ʌ bẽrã maʌ̃ carea sopua b̶ʌẽ́a. ¿Ne crĩcha b̶ʌba jãwã b̶ʌca?– Idjia mãwã iwid̶id̶a bẽrã mʌ̃ra bio ne wayasia.
NEH 2:3 Maʌ̃ne mʌ̃a idjía jarasia: –Mʌ̃ boro, ¡mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bʌra dãrã zocai b̶aida! Mʌ̃ djibarirã tʌb̶ariped̶ad̶a puruda jũma ãrĩ b̶ʌa. Dji purud̶e ed̶a wãbada sid̶a bá wãna bẽrã neẽ́a. Maʌ̃da ¿mʌ̃ra sãwã sopua b̶aẽ́?–
NEH 2:4 Maʌ̃ne Persiad̶ebema boroba mʌ̃́a iwid̶isia: –Mãẽteara ¿mʌ̃a sãwã carebai?– Ara maʌ̃da sod̶eba mʌ̃a bajãne b̶ʌ Ãcõrẽa carebamãrẽã iwid̶isia.
NEH 2:5 Maʌ̃be mʌ̃a Persiad̶ebema boroa nãwã panusia: –Bʌmaa bia b̶ʌbʌrʌ idjab̶a mʌ̃da bia unu b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃ra Juda druad̶aa mʌ̃ djibarirã tʌb̶ariped̶ad̶a purud̶aa diabuedua maʌ̃ purura wayacusa oi carea.–
NEH 2:6 Maʌ̃ne idji quima arima chũmʌne Persiad̶ebema boroba mʌ̃́a iwid̶isia: –¿Bʌra ewari jũmasãwã mama b̶ai? ¿Sãʌ̃be jẽda zei?– Persiad̶ebema boroba mʌ̃ wãira bia unusia. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a ewarida b̶ʌsia.
NEH 2:7 Maʌ̃ne mʌ̃a Persiad̶ebema boroa jarasia: –Bʌmaa bia b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃́a cartada Euprate do quĩrãrẽbema bororã itea b̶ʌ́ diadua. Maʌ̃ cartad̶e b̶ʌdua ãdjirãba mʌ̃ra idu Juda druad̶aa bia wãbid̶amãrẽã.
NEH 2:8 Maʌ̃ awara cartada oi wagabari Asá itea mʌ̃́a b̶ʌ́ diadua. Maʌ̃ cartad̶e b̶ʌdua bacuruda mʌ̃́a diamãrẽã. Maʌ̃ bacuruba mʌ̃ deda, dji ed̶a wãbada Ãcõrẽ de droma caita b̶ea sid̶a oya. Maʌ̃ awara dji puru aud̶u mõgaraba jũrã ca b̶ʌ obʌrʌd̶e bacurura erob̶aida b̶ʌa.– Ãcõrẽba idji biad̶eba mʌ̃ra carebad̶a bẽrã mʌ̃a iwid̶id̶ara Persiad̶ebema boroba jũma osia.
NEH 2:9 Mʌ̃ wãsid̶e Persiad̶ebema boroba sordao bororãda, cawayod̶eba djõbadarã sid̶a ʌ̃cʌrʌ diabuesia. Euprate do quĩrãrẽbema bororãma jũẽsid̶ad̶e mʌ̃a Persiad̶ebema boroba b̶ʌd̶a cartara ãdjirãa diasia.
NEH 2:10 Baribʌrʌ Horoʌ̃ purud̶ebema Sanbalába, Amoʌ̃nebema dji droma Tobía bid̶a ũrĩsid̶aa mʌ̃ra israelerã carebad̶e zesida. Maʌ̃ carea ãdji sod̶e bio biẽ́ panesid̶aa.
NEH 2:11 Jerusaleʌ̃ne jũẽnacarea ewari ũbead̶e diamasi pirab̶ariped̶a mʌ̃ra Jerusaleʌ̃ aud̶u jũrã ca b̶ad̶ada acʌd̶e wãsia. Baribʌrʌ mʌ̃a ni ab̶aʌa jaraẽ́ basía Ãcõrẽba mʌ̃ sod̶e Jerusaleʌ̃ne oi crĩchabi b̶ʌda. Wãbʌrʌd̶e ẽberãda zocãrãẽ́be mʌ̃ ume edesia. Ab̶abe mʌ̃drʌ animarã ʌ̃rʌ̃ wãsia. Waabemarãda animarã ʌ̃rʌ̃ wãnaẽ́ basía.
NEH 2:13 Maʌ̃ diamasi mʌ̃ra purud̶e ed̶a wãbada Jewed̶a abadaare ẽdrʌsia. Mamaʌba baido egorod̶eba bogadrʌ b̶ʌ Dama abadaare wãped̶a purud̶e ed̶a wãbada Tʌbʌ Pora abadama jũẽne wãsia. Wãne mʌ̃a Jerusaleʌ̃ puru aud̶u jũrã ca b̶ad̶a jũma ãrĩ b̶ʌda acʌ b̶asia. Dji purud̶e ed̶a wãbada bá wãna sid̶a jũma acʌsia.
NEH 2:14 Mamaʌba purud̶e ed̶a wãbada “Baido egorod̶eba bogadrʌ b̶ʌ” abadaare wãsia. Dji Boro Amene abadama jũẽne wãsid̶e mõgara waib̶ʌada tab̶ea bẽrã mʌ̃ animarãra poya nocod̶aa wãẽ́ basía.
NEH 2:15 Maʌ̃ bẽrã wad̶i diamasi nũmʌne jewed̶aareba mʌ̃a Jerusaleʌ̃ aud̶u jũrã ca b̶ad̶ara acʌ wãsia. Jũma pʌrrʌa acʌped̶a purud̶e ed̶a wãbada Jewed̶a abadama jũẽsia. Mama wayacusa purud̶e ed̶a wãsia.
NEH 2:16 Jerusaleʌ̃nebema bororãba adua panasid̶aa mʌ̃ra sãma wãsida, ni cãrẽda od̶e wãsida. Mʌ̃a judiorãa, sacerdoterãa, dji dromarãa, dji bororãa, dji traju od̶i ẽberãrãa bid̶a wad̶ibid̶a jaraẽ́ b̶asia cãrẽda od̶e ze b̶ʌda.
NEH 2:17 Maʌ̃be mʌ̃a ãdjirãa jarasia: –Bãrãba unu panʌa dadjirãra bia mĩga panʌda. Dadji puru Jerusaleʌ̃ra jũma ãrĩ b̶ʌa idjab̶a dji ed̶a wãbada sid̶a bá wãna bẽrã neẽ́a. Jãʌ̃be puru aud̶u jũrã ca b̶ad̶ara wayacusa od̶ia waa quĩrã perad̶a amaaba.–
NEH 2:18 Maʌ̃ awara mʌ̃a ãdjirãa nẽbʌrʌsia sãwã Ãcõrẽba idji biad̶eba mʌ̃ra carebasida, Persiad̶ebema boroba mʌ̃́a jarad̶a sid̶a. Maʌ̃ne ãdjirãba jarasid̶aa: –Mãẽteara wayacusa od̶ia.– Ara maʌ̃da ãdjirãba jʌwa b̶ʌsid̶aa.
NEH 2:19 Baribʌrʌ Horoʌ̃ purud̶ebema Sanbalába, Amoʌ̃nebema dji droma Tobíaba, Arabiad̶ebema Gesem bid̶a maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e dairãra nãwã biẽ́ ipid̶a jarasid̶aa: –¿Cãrẽda od̶ida crĩcha panʌ? ¿Mãwãra Persiad̶ebema borora igarad̶ica?–
NEH 2:20 Mʌ̃a nãwã panusia: –Ãcõrẽ bajãne b̶ʌba dairãra carebaya jũma pãrãni carea. Dai, idji nezocarãba puru aud̶u jũrã ca b̶ad̶ara wayacusa od̶ia. Bãrãra Jerusaleʌ̃nebema bororãẽ́a. Naʌ̃ purura bãrãneẽ́a. Bãrãra nama pananaca basía.–
NEH 6:15 Maʌ̃be Elul jed̶ecod̶e ewari 25d̶e Jerusaleʌ̃ puru mõgaraba aud̶u jũrã ca b̶ʌra jũma pãrãsid̶aa. Pãrãni carea 52 ewari trajasid̶aa.
NEH 6:16 Dairã caita b̶ea druad̶ebema dji quĩrũrãba maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e bio ne wayasid̶aa idjab̶a quĩrã perasid̶aa. Ãdjirãba cawasid̶aa dai Ãcõrẽba carebasida maʌ̃ traju pãrãni carea.
JOB 1:1 Ẽberã Jo abadada Uz druad̶e b̶asia. Maʌ̃ Jora ne jũmane jipa b̶asia idjab̶a jarad̶i neẽ́ b̶asia. Idjia Ãcõrẽra bio waya b̶asia idjab̶a cadjirua sid̶a quĩrĩãca basía.
JOB 1:2 Joba siete warrarãda erob̶asia. Wẽrãcaurãda ũbea erob̶asia.
JOB 1:3 Siete mil ovejada, mil ũbea cameyoda, mil pacada, burro sid̶a quiniento erob̶asia. Idjab̶a nezocarãda zocãrã erob̶asia. Jũma Jordaʌ̃ do ʌ̃mãdau odjabariare b̶earã cãyãbara idjira ne baraara b̶asia.
JOB 1:4 Idji warrarãba ãdji deza b̶ʌsrid̶a ãbaa ne cod̶i ewarida obadjid̶aa. Mãwã obʌdad̶e ãdji ũbeabema djabawẽrãra trʌ̃badjid̶aa ãdjirã ume ãbaa ne cod̶amãrẽã.
JOB 1:5 Maʌ̃be ãdji b̶ʌsrid̶a ãbaa ne cod̶i ewari jõnacarea ãdji zeza Joba ãdjirãra trʌ̃badjia Ãcõrẽ quĩrãpita bia b̶ʌi carea. Nãwã obadjia: diaped̶ed̶a pirab̶ariped̶a idji warrarã carea animarãda ab̶a ab̶a Ãcõrẽa babue diabadjia. Idjia crĩcha b̶asia: “Ãĩbẽrã mʌ̃ warrarãba cadjiruada osid̶ada wa ãdji sod̶eba Ãcõrẽra biẽ́ jarasid̶ada.”
JOB 1:6 Ewari ab̶a Ãcõrẽ nezocarã bajãnebemada idji quĩrãpita zesid̶aa. Diauru sid̶a ãdjirã ume zesia.
JOB 1:7 Maʌ̃ne Ãcõrẽba diaurua iwid̶isia: –¿Bʌra sãmaʌba ze b̶ʌ?– Diauruba panusia: –Bʌa od̶a ẽjũãne pʌrrʌa nĩbad̶ada ze b̶ʌa.–
JOB 1:8 Ãcõrẽba diaurua iwid̶isia: –Bʌa mʌ̃ nezoca Jora ¿sãwã unu b̶ʌ? Mʌ̃a od̶a ẽjũãne dewarada idji quĩrãca neẽ́a. Idjira ne jũmane jipa b̶ʌa idjab̶a biẽ́ jarad̶i neẽ́ b̶ʌa. Idjia mʌ̃ra bio waya b̶ʌa idjab̶a cadjiruara quĩrĩãcaa.–
JOB 1:9 Maʌ̃ne diauruba jarasia: –Idjira ni cãrẽ sid̶a sãwãca bẽrã mãwã bʌra waya b̶ʌa.
JOB 1:10 Bʌa idjira, idji ẽberãrã, jũma idjia erob̶ʌ sid̶a bio waga erob̶ʌa aud̶u jũrã erob̶ʌ quĩrãca. Idjia o b̶ʌra bʌa jũma bia odjabi b̶ʌa. Mãwã idjia animarã b̶eara zocãrã erob̶ʌa.
JOB 1:11 Baribʌrʌ bʌa jũma idjia erob̶ʌda jãrĩbʌrʌ, idjia bʌda biẽ́ jaraya ara bʌdji quĩrãpita.–
JOB 1:12 Maʌ̃ne Ãcõrẽba diaurua jarasia: –Mãẽteara mãwã odua. Jũma idjia erob̶ʌra bʌ jʌwaed̶a b̶ʌa. Baribʌrʌ idjira biẽ́ ocara b̶ʌa.– Ãcõrẽba mãwã jarad̶acarea diaurura Ãcõrẽ quĩrãpitabemada ãyã wãsia.
JOB 1:13 Ewari ab̶a Jo warrarãba, wẽrãcaurã bid̶a ãdji djaba nabema ded̶e b̶ʌsrid̶a ãbaa ne cod̶i ewarida o panasid̶aa.
JOB 1:14 Maʌ̃ne ẽberãda Jo ded̶e jũẽped̶a nãwã jarasia: –Dairãra bʌ pacaba bʌ ẽjũãne traja panasid̶aa. Bʌ burrora dairã caita ne co duanasid̶aa.
JOB 1:15 Maʌ̃ne cawaẽ́ne sabeorãda ne drʌad̶e zed̶aped̶a bʌ nezocarãda jũma quenanaped̶a bʌ animarã b̶eara jũma drʌa edesid̶aa. Ab̶abe mʌ̃drʌ ẽdrʌsia bʌ́a jarad̶e zei carea.–
JOB 1:16 Maʌ̃ba wad̶i jũma nẽbʌrʌẽ́ne dewara nezocada jũẽsia. Maʌ̃ba jarasia: –Bajãneba baada dji cãbãyã b̶aesia. Maʌ̃ baaba bʌ ovejara, bʌ oveja wagabadarã sid̶a jũma quenasia. Ab̶abe mʌ̃drʌ ẽdrʌsia bʌ́a jarad̶e zei carea.–
JOB 1:17 Maʌ̃ba wad̶i jũma nẽbʌrʌẽ́ne dewara nezocada jũẽsia. Maʌ̃ba jarasia: –Caldeorãda o ũbeaareba ne drʌad̶e zesid̶aa. Maʌ̃gʌrãba bʌ nezocarãda jũma quenanaped̶a bʌ cameyora jũma drʌa edesid̶aa. Ab̶abe mʌ̃drʌ ẽdrʌsia bʌ́a jarad̶e zei carea.–
JOB 1:18 Maʌ̃ba wad̶i jũma nẽbʌrʌẽ́ne dewara nezocada jũẽsia. Maʌ̃ba jarasia: –Bʌ warrarãba, bʌ caurã bid̶a b̶ʌsrid̶a ãbaa ne cod̶i ewarida bʌ warra nabema ded̶e o panasid̶aa.
JOB 1:19 Mãwã panʌne cawaẽ́ne ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌareba nãũrãda dji cãbãyã puásia. Maʌ̃ nãũrãba dera bʌ warrarã ʌ̃rʌ̃ cora edesia. Maʌ̃ba ãdjirãra jũma quenasia. Ab̶abe mʌ̃drʌ ẽdrʌsia bʌ́a jarad̶e zei carea.–
JOB 1:20 Jũma maʌ̃ ũrĩnacarea Jora piradrʌped̶a sopuaba idjia cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌra cũẽtatasia idjab̶a borob̶ichia tʌsia. Maʌ̃be chĩrãborod̶e b̶arru cob̶eped̶a Ãcõrẽa bia bed̶easia.
JOB 1:21 Nãwã jarasia: –Mʌ̃ra ara jãwã tosid̶aa. Ara jãwã beuya. Ãcõrẽba mʌ̃́a ne diasia. Idjab̶a maʌ̃ diad̶ara idjia jãrĩsia. Baribʌrʌ Ãcõrẽa bia jaraya.–
JOB 1:22 Jũma mãwãnamĩna Joba cadjiruada oẽ́ basía. Idjia jaraẽ́ basía Ãcõrẽba biẽ́ o b̶ʌda.
JOB 2:1 Mãwãnacarea ewari ab̶a Ãcõrẽ nezocarã bajãnebemada wayacusa idji quĩrãpita zesid̶aa. Diauru sid̶a ãdjirã ume zesia.
JOB 2:2 Maʌ̃ne Ãcõrẽba diaurua iwid̶isia: –¿Bʌra sãmaʌba ze b̶ʌ?– Diauruba panusia: –Bʌa od̶a ẽjũãne jũma pʌrrʌa nĩbad̶ada ze b̶ʌa.–
JOB 2:3 Maʌ̃ne Ãcõrẽba diaurua iwid̶isia: –Bʌa mʌ̃ nezoca Jora ¿sãwã unu b̶ʌ? Mʌ̃a od̶a ẽjũãne dewarada idji quĩrãca neẽ́a. Idjira ne jũmane jipa b̶ʌa idjab̶a biẽ́ jarad̶i neẽ́ b̶ʌa. Mʌ̃ra bio waya b̶ʌa idjab̶a cadjiruara quĩrĩãcaa. Ni cãrẽ cadjiruada oẽ́ b̶ʌmĩna bʌa mʌ̃́a jũma idjia erob̶ad̶ara jãrĩbisia. Mãwãmĩna idjira wad̶ibid̶a jipa b̶abaria.–
JOB 2:4 Maʌ̃ne diauruba jarasia: –Idjira cacua bia b̶ʌd̶e jipa b̶aya. Ẽberãba beu amaaba idjia erob̶ʌra jũma diaya.
JOB 2:5 Maʌ̃ bẽrã Jora puad̶eba cacua biẽ́ b̶ʌdua. Maʌ̃nebʌrʌ idjia bʌda biẽ́ jaraya ara bʌdji quĩrãpita.–
JOB 2:6 Ãcõrẽba diaurua jarasia: –Mãẽteara mãwã odua. Idjira bʌ jʌwaed̶a b̶ʌa. Baribʌrʌ idjira beacara b̶ʌa.–
JOB 2:7 Ãcõrẽba mãwã jarad̶acarea diaurura idji quĩrãpitabemada ãyã wãsia. Wãped̶a idjia Jora chãdaba bio pua b̶ʌsia.
JOB 2:8 Maʌ̃ne Jora ne babuebadamaa dji pora ʌ̃rʌ̃ chũmane wãsia. Mama zoco ãrĩnaba idji chãdara cʌrʌbadjia.
JOB 2:9 Mãwã b̶ʌd̶e dji quimaba jarasia: –¿Bʌra wad̶ibid̶a jipa b̶a quĩrĩã b̶ʌca? ¡Ãcõrẽda biẽ́ jaraped̶a beudua!–
JOB 2:10 Joba panusia: –Wẽrã crĩcha neẽ́ b̶ʌ quĩrãca bed̶earãdua. Ãcõrẽba ne biada diabʌrʌd̶e dadjia bia edabadaa. Ara maʌ̃ quĩrãca Ãcõrẽba idu bia mĩgabibʌrʌd̶e ¿maʌ̃ sid̶a bia edad̶iẽ́ panʌca?– Jũma mãwãnamĩna Joba Ãcõrẽra biẽ́ jaraẽ́ basía.
JOB 2:11 Joba idji dji biarãda ũbea erob̶asia: Elipa, Temaʌ̃ druad̶ebemaa; Bildá, Súa druad̶ebemaa; idjab̶a Zopar, Naamat druad̶ebemaa. Ãdjia ũrĩsid̶aa Jora ne jũmane biẽ́ b̶ʌda. Maʌ̃ bẽrã bed̶ea ausid̶aa Jomaa wãnaped̶a sobiabid̶i carea idjab̶a idji ume ãbaa panani carea.
JOB 2:12 Jũẽbʌdad̶e tʌmʌba Jora unusid̶aa. Baribʌrʌ chãdaba idji cacuada jũma bira b̶ʌ bẽrã idjida mãwã b̶ʌda cawad̶aẽ́ basía. Maʌ̃ carea ãdjira jĩgua jĩã panesid̶aa. Maʌ̃ne ãdjia cacuad̶e jʌ̃ panʌra sopuaba cõãtasid̶aa idjab̶a ãdji boro ʌ̃rʌ̃ egoro porada cuasid̶aa.
JOB 2:13 Maʌ̃be Jo caita siete ewari egode chũpanesid̶aa ãsa, diamasi bid̶a. Baribʌrʌ ni ab̶aʌda idji ume bed̶ead̶aẽ́ basía. Unusid̶aa idjira bio pua b̶ʌda.
JOB 42:12 Jũma mãwãnacarea jĩrũare Ãcõrẽba Jóa idjia naãrã erob̶ad̶a cãyãbara aud̶uara diasia. Mãwã Joba catorce mil ovejada, sei mil cameyoda, mil umé pacada, mil burro sid̶a erob̶esia.
JOB 42:13 Siete warrarãda idjab̶a wẽrãcaurãda ũbea unusia.
JOB 42:14 Dji nabema caura trʌ̃ b̶ʌsia Jemima. Maʌ̃arebemada trʌ̃ b̶ʌsia Cesia. Jĩrũarebemada trʌ̃ b̶ʌsia Keren-hapuc.
JOB 42:15 Jũma naʌ̃ ẽjũãne wẽrãrã biya qued̶eada Jo caurã quĩrãca neẽ́ basía. Joba erob̶ʌd̶ebemada idji warrarãa jed̶ecasid̶e idji caurãa bid̶a ab̶arica diasia.
JOB 42:16 Jũma mãwãnacarea Jora ciento cuarenta poa b̶asia. Maʌ̃ne unusia idji warrarãda, idji wiuzaquerãda, idji wiuzaquerã warrarãda, ãdjirã warrarã sid̶a.
JOB 42:17 Mãwã bio waraga jaid̶ab̶arisia.
JON 1:1 Ẽberãda b̶asia Joná abadada. Maʌ̃ Jonára Amitai warra basía. Ewari ab̶a Ãcõrẽba Jonáa jarasia:
JON 1:2 –Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bʌra Ninive puru dromanaa wãida. Mʌ̃a unu b̶ʌa maʌ̃ purud̶ebemarãba jũmawãyã cadjiruada o panʌda. Maʌ̃ bẽrã ãdjirãa jaradua mʌ̃a cawa oida.–
JON 1:3 Baribʌrʌ Ãcõrẽba jara b̶ʌ ĩjã o amaaba Jonára Ãcõrẽnebemada mĩrũ wãsia. Wãne barco wib̶aribada puru Jope abadama jũẽsia. Mama barcoda unusia Tarsi druad̶aa wãi carea b̶ʌda. Parata diaped̶a barcod̶e b̶adosia Ãcõrẽnebemada tʌmʌ mĩrũ wãi carea.
JON 1:4 Baribʌrʌ mãcua tʌmʌ wãnaẽ́ne Ãcõrẽba nãũrãda dji cãbãyã puábisia. Maʌ̃ba pusara quĩrũ nũmeped̶a baidora barcod̶e ed̶a wã nũmesia. Barcora tod̶ogozoaica nũmesia.
JON 1:5 Maʌ̃ bẽrã barco edebʌdarãba ne wayaaba ãdjiza ãdji ãcõrẽa bed̶ea djuburia duanesid̶aa. Maʌ̃ awara barcora wẽsaara ũmemãrẽã ãdji netatara jũma daid̶u b̶atacuasid̶aa. Maʌ̃misa Jonára barcod̶e ed̶a wãped̶a bio cãĩ b̶asia.
JON 1:6 Baribʌrʌ barcod̶ebema boroba Jonára cãĩ b̶ʌda unune wãsia. Maʌ̃ne jarasia: –Bʌra ¿cãrẽ cãrẽã jãwã cãĩ tab̶ʌ? ¡Pirab̶ariped̶a bʌdji Ãcõrẽa iwid̶idua! Idjia careba quĩrĩãibʌrʌ ãĩbẽrã dadjirãra ẽdrʌ b̶ʌisicada.–
JON 1:7 Joná ʌ̃ta zed̶acarea barco edebʌdarãba ãdjiza jara duanesid̶aa: –Ne jemenenadrʌ cawad̶i carea caid̶eba jãwã naʌ̃ minijĩchiad̶e panʌda.– Ara maʌ̃da ne jemenesid̶aa cawad̶i carea. Maʌ̃ne cawasid̶aa Jonádrʌ bed̶ead̶e b̶ʌda.
JON 1:8 Maʌ̃ carea ãdjia jarasid̶aa: –Daia jaradua bʌa cãrẽda osida jãwã dadjirãra naʌ̃ minijĩchiad̶e panesid̶ara. ¿Bʌa cãrẽda obari? ¿Sãmaʌba zebʌrʌ? ¿Bʌra sãmabema? ¿Sãʌ̃gʌ ẽberãrãnebema?–
JON 1:9 Jonába panusia: –Mʌ̃ra hebreoda jãwã b̶ʌa. Mʌ̃a bajãnebema Ãcõrẽa bia bed̶eabaria. Idjia pusara, naʌ̃ ẽjũã sid̶a osia.–
JON 1:10 Maʌ̃ awara jarasia idjira Ãcõrẽnebemada mĩrũ wãbʌrʌda. Maʌ̃ cawasid̶ad̶e ãdjirãra bio ne wayasid̶aa. Maʌ̃ carea ãdjia iwid̶isid̶aa: –¿Bʌa cãrẽ cãrẽã jãwã osi?–
JON 1:11 Maʌ̃misa pusara aud̶uara quĩrũbʌrʌ bẽrã ãdjia iwid̶isid̶aa: –¿Jãʌ̃be bʌra sãwã od̶i pusa quĩrũbira tumabid̶i carea?–
JON 1:12 Jonába panusia: –Mʌ̃ra daid̶u b̶atabued̶adua. Mãwãbʌrʌ pusara tumaya. Mʌ̃a cawa b̶ʌa mʌ̃drʌ bed̶ead̶e b̶ʌda naʌ̃ pusa jãcua quĩrũ nũmʌ carea.–
JON 1:13 Baribʌrʌ barco edebʌdarãba aud̶uara wisid̶aa doyaa wãni carea. Mãwãmĩna poyad̶aẽ́ basía, pusara wetara quĩrũna bẽrã.
JON 1:14 Maʌ̃ carea Ãcõrẽa nãwã iwid̶isid̶aa: –Ãcõrẽ, naʌ̃ ẽberã beabʌda carea daira beubirãdua. Idjida bed̶ea neẽ́ b̶ʌda bead̶ibʌrʌ, daira bed̶ead̶e b̶ʌrãdua. Wãrãda bʌabʌrʌ ara bʌdjia crĩcha b̶ʌ quĩrãca o b̶ʌa.–
JON 1:15 Mãwã jarad̶aped̶a Jonára daid̶u b̶atabuesid̶aa. Ara maʌ̃da pusara tumasia.
JON 1:16 Maʌ̃ unusid̶ad̶e barco edebʌdarãba Ãcõrẽ wayaad̶eba animarãda babue diasid̶aa. Maʌ̃ awara wãrãneba jarasid̶aa idjira ẽpẽnida.
JON 1:17 Maʌ̃ne Ãcõrẽba b̶eda waib̶ʌada diabuesia Joná mĩmãrẽã. Maʌ̃ b̶eda b̶ited̶a Jonára ewari ũbea b̶asia.
JON 2:1 Maʌ̃ne Jonába b̶eda b̶ited̶aʌba Ãcõrẽa nãwã iwid̶isia:
JON 2:2 Mʌ̃ biẽ́ b̶esid̶e mʌ̃a bed̶ea djuburiasia, mʌ̃ Boro Ãcõrẽ, maʌ̃ne bʌa mʌ̃ bed̶eara panusia. Mʌ̃ beubod̶oba mʌ̃a bed̶ea djuburiasia, maʌ̃ne bʌa mʌ̃ bed̶eara ũrĩsia.
JON 2:3 Bʌa mʌ̃ra pusa nãbuad̶e b̶atabuebisia. Maʌ̃ne pusaba mʌ̃ra ab̶ed̶a jũma ãnã edasia. Bʌa pusa bogozoa b̶ʌ diabued̶ara mʌ̃ ʌ̃rʌ̃ wãsia.
JON 2:4 Maʌ̃ bẽrã crĩchasia bʌa mʌ̃ra igaraped̶a bʌ quĩrãpitabemada ãyã b̶ʌsida. Mʌ̃a crĩchasia bʌ de droma biya quiruda waa unuẽ́da.
JON 2:5 Pusaba mʌ̃ra jũma ãnã erob̶asia. Ab̶ed̶a mʌ̃ra pusajãne b̶asia. Maʌ̃ne pusajãnebema chiruara mʌ̃ borod̶e bʌracuasia.
JON 2:6 Ab̶ed̶a mʌ̃ra ed̶u pusajãne ta wãsia. Mamaʌba mʌ̃ra waa ẽdrʌẽ́da crĩchasia. Baribʌrʌ mʌ̃ Boro Ãcõrẽ, bʌa maʌ̃ beuid̶ebemada mʌ̃ra ẽdrʌ edasia.
JON 2:7 Beubod̶o basid̶e mʌ̃a bʌra quĩrãnebasia. Maʌ̃ne bʌ de droma bia quirud̶eba bʌa ũrĩsia mʌ̃a bed̶ea djuburia b̶ʌda.
JON 2:8 Jʌwaba od̶a ãcõrẽ ʌb̶ʌaẽ́ b̶ea ẽpẽbadarãba bʌa careba b̶ʌra igarabadaa.
JON 2:9 Baribʌrʌ mʌ̃a bio bia b̶ʌad̶a abʌrʌd̶e animarãda bʌ́a babue dia b̶aya. Maʌ̃ awara bʌ ume bed̶ea b̶ʌd̶ara mʌ̃a jũma daucha o b̶aya. Mʌ̃ Boro Ãcõrẽ, ab̶abe bʌabʌrʌ mʌ̃ra poya ẽdrʌ b̶ʌya.
JON 2:10 Maʌ̃ne Ãcõrẽba b̶edaa Jonára pusa icawa webisia.
JON 3:1 Ãcõrẽra wayacusa Joná ume bed̶easia. Nãwã jarasia:
JON 3:2 –Ninive puru dromanaa wãdua. Mʌ̃a bʌ́a jarabʌrʌda ãdjirãa jaradua.–
JON 3:3 Ara maʌ̃da Jonára Ninived̶aa wãsia Ãcõrẽba jarad̶a quĩrãca. Maʌ̃ Ninivera puru droma basía. Maʌ̃ bẽrã puru jũma pʌrrʌai carea ewari ũbea edebadjia.
JON 3:4 Jonára purud̶e ed̶aa wãped̶a nabema ewarid̶e pʌrrʌa nĩbasia. Nãwã jĩgua jara nĩbasia: –¡Cuarenta ewari babʌrʌd̶e Ãcõrẽba naʌ̃ Ninive purura jũma ãrĩya!–
JON 3:5 Mãwã b̶ʌd̶e Ninived̶ebemarãba, drõãrãba, warrarã bid̶a Ãcõrẽ bed̶eara ĩjãsid̶aa. Maʌ̃ carea ne cod̶aca ewarida osid̶aa. Idjab̶a sopua careabema jʌ̃badara jʌ̃sid̶aa.
JON 3:6 Ninived̶ebema boroba maʌ̃ra cawasia. Maʌ̃ carea idji bugue biya quirud̶ebemada pirab̶ariped̶a idji djio biya qued̶eara ẽrãped̶a sopua careabema jʌ̃barida jʌ̃sia. Maʌ̃be ne babued̶a pora ʌ̃rʌ̃ chũmesia idji cadjirua od̶a carea sopua b̶ʌda acʌbi carea.
JON 3:7 Maʌ̃ne dji boroba, idjiare dji droma b̶earã bid̶a nãwã jarasid̶aa jũma idji purud̶ebemarãba ĩjã od̶amãrẽã: –Jũmarãba ne cod̶aca ewarida od̶adua. Idjab̶a ni cãrẽ sid̶a dorãnadua. Maʌ̃ awara bãrã pacada, bãrã oveja sid̶a ne cobirãnadua. Baido sid̶a dawarãnadua.
JON 3:8 Maʌ̃ awara sopua careabema jʌ̃badada jʌ̃nadua. Idjab̶a sopua careabema wuada bãdji animarã ʌ̃rʌ̃ b̶ʌcuad̶adua. Maʌ̃be Ãcõrẽa wãrã arada sod̶eba quĩrã djuburia iwid̶id̶adua. Maʌ̃ awara bãrãba cadjirua obadara igarad̶adua. Idjab̶a bãrãba djãrã biẽ́ obadara idu b̶ʌd̶adua.
JON 3:9 Mãwã o panʌneba Ãcõrẽba dadjirãra cawa oẽ́sicada ãtebʌrʌ idji quĩrũbira tumabid̶isicada. Mãwãra dadjirãra quininaẽ́sicada.–
JON 3:10 Ninived̶ebemarãba mãwã o panʌra Ãcõrẽba unusia. Idjab̶a sãwã ãdji cadjiruara idu b̶ʌsid̶ada unusia. Maʌ̃ carea idjia cawa oi jarad̶ara oẽ́ basía.
JON 4:1 Ãcõrẽba mãwã quĩrã djuburiad̶ara Jonába ab̶ed̶a biẽ́ unusia. Maʌ̃ bẽrã bio quĩrũsia.
JON 4:2 Idjia Ãcõrẽa nãwã jarasia: –Mʌ̃ Boro Ãcõrẽ, wad̶ibid̶a mʌ̃ druad̶e b̶asid̶e ¿mʌ̃a jaraẽ́ basica ara maʌ̃ quĩrãca mãwãida? Maʌ̃ carea mʌ̃ra Tarsi druad̶aa mĩrũ wã quĩrĩãsia. Mʌ̃a bio cawa b̶ʌa bʌ biad̶eba ẽberãrãra carebabarida. Bʌra quĩrã djuburiaid̶a b̶ʌa. Isabe quĩrũcaa. Bʌ quĩrĩãra bio waib̶ʌa b̶ʌ bẽrã ẽberãrãba cadjiruada idu b̶ʌsid̶ara bʌa ãdjirãa cawa oi jarad̶ara quĩrãdoabaria.
JON 4:3 Maʌ̃ carea mʌ̃ Boro Ãcõrẽ, mʌ̃a bʌ́a quĩrã djuburia iwid̶iya ab̶ed̶a mʌ̃ra beamãrẽã. Zocai b̶ei cãyãbara biara b̶ʌa mʌ̃ra beuida.–
JON 4:4 Baribʌrʌ Ãcõrẽba jarasia: –¿Bʌmaarã bia b̶ʌca bʌ jãwã quĩrũ b̶ʌra?–
JON 4:5 Maʌ̃be Jonára puru dajadaa wãped̶a ʌ̃mãdau odjabariare de zaqueda osia. Maʌ̃ de zaque edre chũmeped̶a jʌ̃ã b̶esia Ninive purura sãwãi cawaya.
JON 4:6 Mãwã b̶ʌd̶e Ãcõrẽba Joná caita jʌ̃cara quedua joub̶ʌa b̶ʌda tunubiped̶a waribisia. Maʌ̃ jʌ̃carara Joná chũmʌ ʌ̃rʌ̃ bʌrá wãna bẽrã Jonára cũrãsad̶e necai b̶esia. Idjira capipia b̶esia maʌ̃ jʌ̃cara carea.
JON 4:7 Baribʌrʌ nurẽma diaped̶a Ãcõrẽba caragada diabuesia maʌ̃ jʌ̃cara comãrẽã. Maʌ̃ba jʌ̃carara beusia.
JON 4:8 Besea odjad̶acarea Ãcõrẽba ʌ̃mãdau odjabariareba nãũrã jʌ̃wʌ̃rʌ̃ãda puábisia. Maʌ̃ne beseaba Jonára bá nũmesia. Mãwã b̶ʌd̶e Jonára cacua norrab̶ari nũmesia. Maʌ̃ carea idjira wetara beu quĩrĩãsia. Nãwã jarasia: –Zocai b̶ei cãyãbara biara b̶ʌa mʌ̃ra beuida.–
JON 4:9 Baribʌrʌ Ãcõrẽba idjía iwid̶isia: –¿Naʌ̃ jʌ̃cara beud̶a carea bia b̶ʌca bʌ jãwã quĩrũ b̶ʌra?– Jonába panusia: –Mãẽ. Wãrãda mʌ̃maarã bia b̶ʌa jãwã quĩrũ b̶aira. Mʌ̃ra quĩrũbid̶eba ab̶ed̶a beu quĩrĩã b̶ʌa.–
JON 4:10 Maʌ̃ carea Ãcõrẽba idjía jarasia: –Jʌ̃cara bʌ caita tununara bʌa uẽ́ basía idjab̶a waribiẽ́ basía. Diamasi tunuped̶a nurẽma diamasi beusia. Baribʌrʌ maʌ̃ jʌ̃cara beud̶a carea bʌra sopua b̶ʌa.
JON 4:11 Bʌda maʌ̃ jʌ̃cara carea sopua b̶ʌbʌrʌ, ¿Ninive puru droma cawa oida b̶ad̶a carea aud̶uara sopua b̶aped̶a mʌ̃a quĩrã djuburiaiẽ́ b̶asica? Wãrãda jãʌ̃ purud̶e cadjirua o panʌ adua b̶eada 120 mil aud̶u panʌa. Maʌ̃ awara animarã sid̶a baraa.–
MAT 1:1 Naʌ̃ cartara Jesucritod̶ebemaa. Jesucritora dadji drõãenabemarã Abrahaʌ̃neba idjab̶a David̶eba nãwã zesia.
MAT 1:2 Abrahaʌ̃ba warra Isada unusia. Maʌ̃be Isad̶eba Jacoboda yõsia. Jacobod̶eba Judada, idji djabarã sid̶a yõsid̶aa.
MAT 1:3 Judad̶eba Paréda, Zará sid̶a yõsid̶aa. Ãdji papara Tamará basía. Paréd̶eba Esroʌ̃da yõsia. Esroʌ̃neba Araʌ̃da yõsia.
MAT 1:4 Araʌ̃neba Aminadáda yõsia. Aminadád̶eba Naasoʌ̃da yõsia. Naasoʌ̃neba Salmoʌ̃da yõsia.
MAT 1:5 Salmoʌ̃neba Booda yõsia. Boo papara Rahá basía. Bood̶eba Obéda yõsia. Obé papara Rut basía. Obéd̶eba Jeséda yõsia.
MAT 1:6 Maʌ̃be Jeséd̶eba dadji israelerã boro Davira yõsia. David̶eba Salomoʌ̃da yõsia. Salomoʌ̃ papara naẽna Uríaba erob̶asia.
MAT 1:7 Maʌ̃be Salomoʌ̃neba Roboaʌ̃da yõsia. Roboaʌ̃neba Abíada yõsia. Abíad̶eba Asada yõsia.
MAT 1:8 Asad̶eba Josapada yõsia. Josapad̶eba Joraʌ̃da yõsia. Joraʌ̃neba Uzíada yõsia.
MAT 1:9 Uzíad̶eba Jotaʌ̃da yõsia. Jotaʌ̃neba Acáda yõsia. Acád̶eba Ezequiada yõsia.
MAT 1:10 Ezequiad̶eba Manaseda yõsia. Manased̶eba Amoʌ̃da yõsia. Amoʌ̃neba Josíada yõsia.
MAT 1:11 Josíad̶eba Jeconiada, idji djabarã sid̶a yõsid̶aa. Maʌ̃ ewarid̶e Babilonianebemarãba israelerãra poyad̶aped̶a ãdji druad̶aa jida edesid̶aa.
MAT 1:12 Babilonia druad̶e panenacarea Jeconianeba Salatielda yõsia. Salatield̶eba Zorobabelda yõsia.
MAT 1:13 Zorobabeld̶eba Abiuda yõsia. Abiud̶eba Eliaquiʌ̃da yõsia. Eliaquiʌ̃neba Azoda yõsia.
MAT 1:14 Azod̶eba Sadoda yõsia. Sadod̶eba Aquiʌ̃da yõsia. Aquiʌ̃neba Eliuda yõsia.
MAT 1:15 Eliud̶eba Eleazada yõsia. Eleazad̶eba Mataʌ̃da yõsia. Mataʌ̃neba Jacoboda yõsia.
MAT 1:16 Jacobod̶eba Joseda yõsia. Jose quimara Maria basía. Idjab̶a Mariaba Jesuda tosia. Ara maʌ̃ Jesura Ãcõrẽba diai jarad̶a ẽdrʌ edabari abadaa.
MAT 1:17 Mãwã Abrahaʌ̃neba ab̶a David̶aa catorce drõãenabemarãda panasid̶aa. Davi ewarid̶eba ab̶a Babilonia druad̶aa jida edeped̶ad̶ad̶aa catorce drõãenabemarãda panasid̶aa. Idjab̶a Babilonia druad̶aa jida edeped̶ad̶ad̶eba ab̶a Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶a zed̶aa catorce drõãenabemarãda panasid̶aa.
MAT 1:18 Jesucrito tod̶ara nãwã b̶asia: dji papa Mariara Jose ume dji edad̶i carea bed̶ea bia panasid̶aa. Baribʌrʌ dji edad̶i naẽna Mariara Ãcõrẽ Jaured̶eba b̶iogoa b̶esia.
MAT 1:19 Dji quima Josera ẽberã jipa b̶asia. Maʌ̃ bẽrã Mariara jũmarã quĩrãpita biẽ́ jara amaaba chupea igara quĩrĩã b̶asia.
MAT 1:20 Mãwã crĩcha b̶ʌd̶e bajãnebema nezocada cãĩmocarad̶eba Josemaa zeped̶a nãwã jarasia: –Jose, David̶eba zed̶a, Maria edaira wayarãdua, idjira Ãcõrẽ Jaured̶ebabʌrʌ b̶iogoa b̶ʌ bẽrã.
MAT 1:21 Mariaba warrada toya. Maʌ̃ warraba idji purura ãdji cadjiruad̶ebemada ẽdrʌ edaya. Maʌ̃ bẽrã idjira trʌ̃ b̶ʌdua Jesu.–
MAT 1:22 Jũma maʌ̃gʌra mãwãsia Ãcõrẽba naẽna jarad̶a quĩrãca. Idjid̶eba bed̶eabariba nãwã jarasia:
MAT 1:23 Wẽrã umaquĩrã adua b̶ʌda b̶iogoa b̶eped̶a warrada toya. Ẽberãrãba dji warrara Emanuel ad̶ia. (Maʌ̃ trʌ̃ba jara b̶ʌa “Ãcõrẽra dadjirã ume b̶ʌda.”)
MAT 1:24 Maʌ̃ne Josera cãĩmocara nũmanada ʌ̃rʌ̃maped̶a Ãcõrẽ nezoca bajãnebemaba jarad̶a quĩrãca osia. Mariara edasia.
MAT 1:25 Baribʌrʌ ãbaa cãĩnaca basía ab̶a maʌ̃ warra iwina tobʌrʌd̶aa. Tod̶acarea Joseba idjira trʌ̃ b̶ʌsia Jesu.
MAT 2:1 Jesu Beleʌ̃ purud̶e Judea druad̶e tosid̶ad̶e Herode dji Droma abadada dji boro basía. Maʌ̃ ewarid̶e ʌ̃cʌrʌ ẽberãrãda ʌ̃mãdau odjabariare b̶ʌ druad̶eba Jerusaleʌ̃ purud̶e jũẽsid̶aa. Maʌ̃gʌrãba chĩdau acʌ panʌneba ne cawabadjid̶aa.
MAT 2:2 Maʌ̃ne ãdjia iwid̶isid̶aa: –Naʌ̃ druad̶e judiorã boro bai warrada tosia. Idjira ¿sãma b̶ʌ? Daiba ʌ̃mãdau odjabariare b̶ʌ druad̶eba chĩdau idjid̶ebemada unusid̶aa. Nama ze panʌa idjía bia bed̶ead̶i carea.–
MAT 2:3 Maʌ̃ ũrĩsid̶e Herodera biẽ́ b̶esia ab̶aʌda idji cacuabari b̶ei bẽrã. Idjab̶a Herodeba sãwã oida cawad̶aẽ́ panʌ bẽrã jũma Jerusaleʌ̃nebemarã sid̶a biẽ́ panesid̶aa.
MAT 2:4 Maʌ̃ne Herodeba jũma sacerdote bororãda, judiorã ley jaradiabada sid̶a trʌ̃cuaped̶a iwid̶isia: –Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara ¿sãmabʌrʌ toida b̶ʌ?–
MAT 2:5 Ãdjirãba panusid̶aa: –Beleʌ̃ purud̶e naʌ̃ Judea druad̶e toida b̶ʌa. Maʌ̃nebemada Ãcõrẽneba bed̶eabariba nãwã jarasia:
MAT 2:6 Beleʌ̃ purura Judad̶ebema puru droma b̶ea tãẽna dji ed̶aara b̶ʌẽ́a. Maʌ̃ purud̶eba dji boroda ab̶a zeya. Maʌ̃ boroba mʌ̃ puru Israelera bia pe erob̶aya.–
MAT 2:7 Maʌ̃be Herodeba chĩdaud̶eba cawa jarabadarãra mẽrã trʌ̃cuasia. Dji warra tod̶a ewari cawai carea ãdjía iwid̶isia dji chĩdaura sãʌ̃bed̶a odjasida. Maʌ̃ne dji ewarira jarasid̶aa.
MAT 2:8 Ãdjira Beleʌ̃naa wãbibʌrʌd̶e Herodeba jarasia: –Jãma wãnaped̶a dji warra zaquera bio quĩrãcuita iwid̶i wãnadua. Unusid̶ara mʌ̃́a jarad̶e zed̶adua mʌ̃ sid̶a idjimaa bia bed̶ead̶e wãi carea.–
MAT 2:9 Herodeba mãwã jarad̶acarea ãdjira wãsid̶aa. Maʌ̃be chĩdau ʌ̃mãdau odjabariare unuped̶ad̶ara wayacusa unusid̶aa. Unusid̶ad̶e bio b̶ʌsrid̶asid̶aa. Dji chĩdaura ãdji na wãsia ab̶a dji warra zaque b̶ʌma piqui nũmebʌrʌd̶aa.
MAT 2:11 Ded̶e ed̶a wãbʌdad̶e warra zaquera dji papa Maria ume b̶ʌda unusid̶aa. Ara maʌ̃da chĩrãborod̶e copanenaped̶a warra zaquea bia bed̶easid̶aa. Maʌ̃be ãdjiza baurudeda ewad̶aped̶a warra zaquea oroda, incienso querada, mirra quera sid̶a diasid̶aa.
MAT 2:12 Mãwãnacarea Ãcõrẽba ãdjirãa cãĩmocarad̶eba cawabisia Herodemaa jẽda wãrãnamãrẽã. Maʌ̃ bẽrã dewara óareba ãdji druad̶aa wãsid̶aa.
MAT 2:13 Ãdji wãped̶ad̶acarea Ãcõrẽ nezoca bajãnebemada cãĩmocarad̶eba zeped̶a Josea jarasia: –Herodeba bʌ warra zaquera jʌrʌ b̶ʌa beai carea. Maʌ̃ba piradrʌped̶a bʌ warra zaquera, dji papa sid̶a edaped̶a Egipto druad̶aa wãnadua. Mama b̶edua ab̶a mʌ̃a jarabʌrʌd̶aa.–
MAT 2:14 Ara maʌ̃da Josera diamasi piradrʌped̶a warra zaquera, dji papa sid̶a edaped̶a Egiptod̶aa edesia.
MAT 2:15 Ãdjira mama panesid̶aa ab̶a Herode beubʌrʌd̶aa. Maʌ̃gʌra mãwãsia Ãcõrẽba jarad̶a quĩrãca. Idjid̶eba bed̶eabariba nãwã jarasia: “Mʌ̃a mʌ̃ warrara trʌ̃sia Egiptod̶eba zemãrẽã.”
MAT 2:16 Herodeba cawasia chĩdaud̶eba cawa jarabadarãba idjira cũrũgasid̶ada. Maʌ̃ carea bio quĩrũped̶a Beleʌ̃nebema warra zaquerã poa uméneba ed̶aa qued̶eada jũma quenabisia. Ara caitabema sid̶a quenabisia. Mãwã osia chĩdaud̶eba cawa jarabadarãba chĩdau unuped̶ad̶a ewarira idjía jaraped̶ad̶a bẽrã.
MAT 2:17 Mãwã jũmarãda sopuasid̶aa Ãcõrẽneba bed̶eabari Jeremiaba jarad̶a quĩrãca. Nãwã jarasia:
MAT 2:18 Ramá purud̶e ũrĩsid̶aa aega jĩã b̶ʌda, sopua jĩã b̶ʌda, idjab̶a aujĩã b̶ʌda. Raquelera idji warrarã carea jĩã b̶ʌda mãwã b̶asia. Idji sobiabid̶ira quĩrĩãẽ́ basía idji warrarã neẽ́ b̶ed̶a bẽrã.
MAT 2:19 Herode beusid̶e Josera wad̶i Egiptod̶e b̶asia. Maʌ̃ne bajãnebema nezocada idjimaa cãĩmocarad̶eba zesia.
MAT 2:20 Maʌ̃ nezocaba idjía jarasia: –Bʌ warra zaque bea quĩrĩã b̶ead̶ara beusid̶aa. Maʌ̃ bẽrã piradrʌped̶a warra zaquera, dji papa sid̶a wayacusa Israeld̶aa ededua.–
MAT 2:21 Ara maʌ̃da Josera piradrʌped̶a idji warra zaquera dji papa sid̶a Israeld̶aa edesia.
MAT 2:22 Baribʌrʌ Joseba ũrĩsia Arquelaoda idji zeza Herode cacuabari Judea druad̶ebema boroda b̶esida. Maʌ̃ carea mamaa wãida wayasia. Baribʌrʌ Ãcõrẽba idjía cãĩmocarad̶eba jarad̶a bẽrã Galilea druad̶aa wãsia.
MAT 2:23 Mama puru Nazare abadad̶e b̶esia. Maʌ̃gʌra mãwãsia Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba nãwã jaraped̶ad̶a quĩrãca: “Idjira Nazared̶ebemaana ad̶ia.”
MAT 3:1 Mãwãnacarea Borocuebari Juaʌ̃ba Judead̶e ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e jaradia b̶esia.
MAT 3:2 Nãwã jarabadjia: –Ãcõrẽra zebʌrʌa jũmarã Boro bai carea. Maʌ̃ carea bãrãba cadjirua obadara igarad̶aped̶a idjimaa zed̶adua.–
MAT 3:3 Maʌ̃ Juaʌ̃nebemada Ãcõrẽneba bed̶eabari Isaíaba jarasia: Ẽberãda ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e jĩgua bed̶ea b̶ʌa: Ora jarid̶adua dadjirã Boro bia edad̶amãrẽã. Ora idji itea jipa jarid̶adua.
MAT 3:4 Juaʌ̃ba jʌ̃barira cameyo cara od̶a basía. Idjia jʌ̃ b̶ʌ trãjʌ̃barira animarã e od̶a basía. Idjia ad̶ichichida cobadjia idjab̶a urrajõda jõbadjia.
MAT 3:5 Maʌ̃ne ẽberãrã Jerusaleʌ̃nebemarãda, jũma Judea druad̶ebemarãda, idjab̶a jũma Jordaʌ̃ do caita b̶earã sid̶a Juaʌ̃maa wãbadjid̶aa.
MAT 3:6 Ãdjia cadjirua oped̶ad̶ada idji quĩrãpita ebud̶a jarabadjid̶aa. Maʌ̃be Juaʌ̃ba ãdjirãra Jordaʌ̃ dod̶e borocuebadjia.
MAT 3:7 Mãwã b̶ʌd̶e ʌ̃cʌrʌ judiorã ley jaradiabadada zesid̶aa Juaʌ̃ba borocuemãrẽã. Ʌ̃cʌrʌra pariseorã basía; ʌ̃cʌrʌra saduceorã basía. Baribʌrʌ Juaʌ̃ba ãdjirã unubʌrʌd̶e jarasia: –Dama ẽberãrã, ¿caiba jarasi bãrãra Ãcõrẽ quĩrũbid̶ebemada poya mĩrũnida?
MAT 3:8 Bãrãba o panʌneba unubid̶adua wãrãda Ãcõrẽmaa zesid̶ada.
MAT 3:9 Crĩcharãnadua Abrahaʌ̃ warrarã bẽrã Ãcõrẽba cawa oẽ́da. Mʌ̃a bãrãa ebud̶a jaraya: Ãcõrẽba quĩrĩãibʌrʌ, za tab̶ea mõgarara Abrahaʌ̃ warrarã babicuaya.
MAT 3:10 Maʌ̃ awara mʌ̃a jaraya: Ãcõrẽba zagarada erob̶ʌa bacuru tutacuai carea. Jũma bacuru bia zaud̶acara tutacuaped̶a tʌbʌd̶e b̶atacuaya. Ara maʌ̃ quĩrãca Ãcõrẽba cadjirua obadarãda cawa oya.
MAT 3:11 Mʌ̃a bãrãra baidoba borocueya Ãcõrẽmaa zesid̶ada cawabi carea. Baribʌrʌ mʌ̃ caid̶u zebʌrʌda mʌ̃ cãyãbara dji dromaara b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã idjia jĩrũne jʌ̃ b̶ʌ ẽrãi carea mʌ̃ra bia b̶ʌẽ́a. Idjiabʌrʌ Ãcõrẽ Jaureda diaya. Baribʌrʌ ĩjãnaẽ́bʌrʌ cawa oya.
MAT 3:12 Ezoai careabemara idji jʌwad̶e erob̶ʌa porara dji ta umebemada ãyã b̶ʌi carea. Maʌ̃be dji tara wagaya baribʌrʌ dji porara tʌbʌ uruad̶e babueya.–
MAT 3:13 Maʌ̃ ewarid̶e Jesura Galilea druad̶eba Jordaʌ̃ dod̶aa zesia Juaʌ̃ba idjira borocuemãrẽã.
MAT 3:14 Baribʌrʌ Juaʌ̃ba borocue amaaba jarasia: –Bʌabʌrʌ mʌ̃ra borocueida b̶ʌa. ¿Cãrẽ cãrẽã bʌra mʌ̃maa ze b̶ʌ?–
MAT 3:15 Maʌ̃ne Jesuba panusia: –Nawena bʌa obari quĩrãca odua. Biara b̶ʌa dadjia jũma jipa od̶ida Ãcõrẽba obi b̶ʌ quĩrãca.– Ara maʌ̃da Juaʌ̃ba ĩjãsia.
MAT 3:16 Jesura borocueped̶a doed̶aʌba drua wãbʌrʌd̶e cawaẽ́ne bajãda ewasia. Maʌ̃ne Jesuba Ãcõrẽ Jaurera puchirã quĩrãca idji ʌ̃rʌ̃ zebʌrʌda unusia.
MAT 3:17 Maʌ̃ awara Ãcõrẽ bajãneba ed̶a bed̶eabʌrʌda ũrĩsid̶aa. Nãwã jarasia: –Naʌ̃drʌ mʌ̃ Warra quĩrĩã b̶ʌ́a. Mʌ̃ra idji carea bio b̶ʌsrid̶a b̶ʌa.–
MAT 4:1 Mãwãnacarea Ãcõrẽ Jaureba Jesura ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶aa edesia. Maʌ̃be diauruba idjira mĩã sẽsia Ãcõrẽra igarabi carea.
MAT 4:2 Jesura cuarenta ewari ãsa, diamasi bid̶a ne coẽ́ b̶ad̶a bẽrã jarra b̶esia.
MAT 4:3 Mãwã b̶ʌd̶e mĩã sẽbarira zesia. Idjia jarasia: –Bʌda wãrãda Ãcõrẽ Warrabʌrʌ, jaradua za tab̶ea mõgaraa paʌ̃ bamãrẽã.–
MAT 4:4 Baribʌrʌ Jesuba panusia: –Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: ab̶abe ne co b̶ʌd̶eba ẽberãra zocai b̶aẽ́a, ãtebʌrʌ jũma Ãcõrẽba jara b̶ʌ ĩjã b̶ʌd̶eba zocai b̶aya.–
MAT 4:5 Mãwãnacarea diauruba Jesura Jerusaleʌ̃, Ãcõrẽ itea b̶ʌ purud̶aa edesia. Mama Ãcõrẽ de droma boro ʌ̃tʌara b̶ʌmaa edesia.
MAT 4:6 Maʌ̃be diauruba jarasia: –Bʌda wãrãda Ãcõrẽ Warrabʌrʌ, namaʌba ud̶u jʌ̃drʌdua. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Ãcõrẽba idji bajãnebema nezocarãda diabueya bʌ carebamãrẽã. Bʌra ãdji jʌwad̶e edad̶ia bʌ jĩrũra mõgaraba puarãmãrẽã.
MAT 4:7 Maʌ̃ne Jesuba diaurua jarasia: –Ãcõrẽ Bed̶ead̶e idjab̶a jara b̶ʌa: “Bariduada orãdua bãrã Boro Ãcõrẽba carebai cawaya.”–
MAT 4:8 Mãwãnacarea diauruba Jesura eya ʌ̃tʌ b̶ʌd̶e edesia. Mamaʌba Jesua jũma naʌ̃ ẽjũãne b̶ea puruda, puruza ne bia qued̶ea sid̶a acʌbisia.
MAT 4:9 Maʌ̃be diauruba jarasia: –Bʌda chĩrãborod̶e cob̶eped̶a mʌ̃́a bia bed̶eaibʌrʌ, naʌ̃gʌra jũma mʌ̃a bʌ́a diaya bʌ jʌwaed̶a erob̶amãrẽã.–
MAT 4:10 Maʌ̃ne Jesuba diaurua jarasia: –Satana, ãyã wãdua. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Bʌ Boro Ãcõrẽabʌrʌ bia bed̶eadua. Ab̶a idjidrʌ ĩjã b̶adua.”–
MAT 4:11 Ara maʌ̃da diaurura Jesu caitabemada ãyã wãsia. Maʌ̃ne Ãcõrẽ nezoca bajãnebemarãda Jesumaa zed̶aped̶a idjira ne cobisid̶aa.
MAT 4:12 Borocuebari Juaʌ̃ preso b̶ʌ ũrĩsid̶e Jesura jẽda Galilea druad̶aa wãsia.
MAT 4:13 Baribʌrʌ Nazare purud̶e b̶eẽ́ basía, ãtebʌrʌ Capernauʌ̃ purud̶e b̶ad̶e wãsia. Maʌ̃ purura amene droma icawa b̶ʌa. Neptalid̶eba yõped̶ad̶a israelerã ẽjũãne b̶ʌa idjab̶a Zabuloʌ̃neba yõped̶ad̶arã ẽjũã caita b̶ʌa.
MAT 4:14 Maʌ̃gʌra mãwãsia Ãcõrẽneba bed̶eabari Isaíaba b̶ʌd̶a quĩrãca. Nãwã b̶ʌsia:
MAT 4:15 Bãrã Zabuloʌ̃ idjab̶a Neptali ẽjũãne b̶earã, judiorãẽ́ Galilead̶e b̶earã, amene dromanaa wãbada o caita b̶earã, Jordaʌ̃ do icawa b̶earã:
MAT 4:16 Bãrãra pãĩmane duanasid̶aa Ãcõrẽ adua panana bẽrã. Baribʌrʌ id̶ira ʌ̃naane duanʌa Ãcõrẽnebemada cawa panʌ bẽrã. Bãrãra zocai panʌmĩna beud̶a quĩrãca duanabadjid̶aa. Baribʌrʌ id̶ira ʌ̃mãdau odjabʌrʌ quĩrãca Ãcõrẽba ara idjid̶ebemada bãrãa cawabi b̶ʌa.
MAT 4:17 Maʌ̃ ewarid̶eba ʌ̃taa Jesuba nãwã jara nĩbasia: –Ãcõrẽra bãrã Boro bai carea zebʌrʌa. Maʌ̃ carea bãrãba cadjirua obadara igarad̶aped̶a idjimaa zed̶adua.–
MAT 4:18 Jesura Galilea amene droma icawa nĩne ẽberãda umé unusia. Ab̶ara Simoʌ̃ basía, Pedro abadada. Dewarabemara dji djaba Andre basía. Maʌ̃ ẽberãrãra b̶eda beabadarã basía. Ãdjira doed̶a b̶eda b̶ari panasid̶aa.
MAT 4:19 Jesuba ãdjía jarasia: –Mʌ̃ ume zed̶adua. Bãrãba b̶eda b̶aribada quĩrãca mʌ̃a bãrãa jaradiaya ẽberãrãda mʌ̃maa enenamãrẽã.–
MAT 4:20 Ara maʌ̃da ãdji b̶eda b̶aribadara amenaped̶a Jesu ume wãsid̶aa.
MAT 4:21 Nocod̶aa wãbʌrʌd̶e Jesuba dewara ẽberãda umé unusia. Ab̶ara Zebedeo warra Santiago basía. Dewarabemara dji djaba Juaʌ̃ basía. Ãdji zeza ume jãbad̶e b̶eda b̶aribada cõã b̶eada ca panasid̶aa. Maʌ̃be Jesuba ãdjira trʌ̃sia idji ume wãnamãrẽã.
MAT 4:22 Ara maʌ̃da ãdji jãbara, ãdji zeza sid̶a amenaped̶a Jesu ume wãsid̶aa.
MAT 4:23 Jesura jũma Galilea druad̶e pʌrrʌa wãsia. Judiorã dji jʌrebada deza jaradiabadjia Ãcõrẽra ãdji Boro bai carea zebʌrʌda. Maʌ̃ bed̶ea bia jaradiad̶e wãbʌrʌza jũma ẽberãrã cacua biẽ́ b̶eada biabicuasia.
MAT 4:24 Maʌ̃ bẽrã idjira jũma Siria druad̶e trʌ̃ b̶ʌgasia. Maʌ̃ carea ẽberãrãba jũma quĩrãtanoaneba cacua biẽ́ b̶eada, cacua pua bara b̶eada, jai bara b̶eada, wawa b̶eada, b̶ʌradrʌ b̶ea sid̶a idjimaa enebadjid̶aa. Jesuba ãdjirãra jũma biabibadjia.
MAT 4:25 Maʌ̃ carea zocãrã Galilead̶ebemarãda, Decapoli druad̶ebemarãda, Jerusaleʌ̃nebemarãda, Judead̶ebemarãda, Jordaʌ̃ do quĩrãrẽbemarã sid̶a Jesu caid̶u wãsid̶aa.
MAT 5:1 Ẽberãrã zocãrã unusid̶e Jesura eyad̶e ʌ̃taa wãped̶a chũmesia. Maʌ̃ne idji ume nĩbabadarãda idjimaa zesid̶aa.
MAT 5:2 Maʌ̃be Jesuba nãwã jaradiasia:
MAT 5:3 Bãrãba ara bãdub̶a dji biaẽ́da cawa panʌbʌrʌ, bio bia panʌa Bajãne B̸ʌba pe erob̶ʌ bẽrã.
MAT 5:4 Bãrãda sopua b̶eabʌrʌ, bio bia panʌa Ãcõrẽba maʌ̃ sopuara jõbi bẽrã.
MAT 5:5 Bãrãba dji dromada b̶ead̶i carea jʌrʌd̶aẽ́bʌrʌ, bio bia panʌa Ãcõrẽba bãrãa jũma naʌ̃ ẽjũãra diai bẽrã.
MAT 5:6 Wãrãda sod̶eba jipa o quĩrĩã b̶ead̶ibʌrʌ, bio bia panʌa bãrãba quĩrĩã b̶eara Ãcõrẽba diai bẽrã.
MAT 5:7 Bãrãda quĩrã djuburiaya b̶ead̶ibʌrʌ, bio bia panʌa Ãcõrẽba quĩrã djuburiai bẽrã.
MAT 5:8 Bãrãra sod̶eba ab̶abe Ãcõrẽ itea b̶eabʌrʌ bio bia panʌa Ãcõrẽra ununi bẽrã.
MAT 5:9 Bãrãba jũmarãda ãbaa necai b̶ead̶amãrẽã o b̶eabʌrʌ, bio bia panʌa Ãcõrẽ warrarãana ad̶i bẽrã.
MAT 5:10 Bãrã jipa b̶ea carea dewararãba biẽ́ od̶ibʌrʌ, bãrãra bio bia panʌa Bajãne B̸ʌba pe erob̶ʌ bẽrã.
MAT 5:11 Bãrãda mʌ̃ carea biẽ́ jarad̶ibʌrʌ, biẽ́ od̶ibʌrʌ, idjab̶a quĩrãtanoa sewad̶eba biẽ́ jarad̶ibʌrʌ, bio bia panʌa.
MAT 5:12 Bio capipia b̶ead̶adua, bãrãba nebia waib̶ʌada bajãne eropanʌ bẽrã. Drõãenabema ewarid̶e bid̶a Ãcõrẽneba bed̶eabadarãda ara maʌ̃ quĩrãca biẽ́ od̶i carea ẽpẽsid̶aa.
MAT 5:13 Bãrãra naʌ̃ ẽjũãne tã quĩrãca panʌa. Baribʌrʌ tã cʌyada jõibʌrʌ ¿sãwã wayacusa cʌya b̶ei? Ab̶ed̶a biẽ́ b̶eya. Biara b̶ʌa dajadaa b̶atabued̶ida ʌ̃rʌ̃ tʌgad̶amãrẽã.
MAT 5:14 Bãrãra ʌ̃naa quĩrãca b̶eaa, naʌ̃ ẽjũãne b̶eaba bãrãneba Ãcõrẽnebemada unu panʌ bẽrã. Puru eyad̶e b̶ʌda ¿sãwã mẽrãni?
MAT 5:15 Ni ab̶aʌba ĩbĩrãda coad̶aped̶a eped̶eco droma edre b̶ʌd̶acaa. Ãtebʌrʌ ʌ̃tʌ dji b̶ʌbadad̶e nũmʌbadaa jũma dji dejãne b̶eara ʌ̃naane b̶ead̶amãrẽã.
MAT 5:16 Ara maʌ̃ quĩrãca ẽberãrã quĩrãpita biada o pananadua ãdjirãba dadji Zeza bajãne b̶ʌ́a bia bed̶ead̶amãrẽã.
MAT 5:17 Crĩcharãnadua mʌ̃ra zesida Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyda, Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba b̶ʌped̶ad̶a sid̶a ãyã b̶ʌi carea. Mʌ̃ra maʌ̃ carea zeẽ́ basía, ãtebʌrʌ zesia ãdjia jara panʌda jũma arid̶e oi carea.
MAT 5:18 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: naʌ̃ ẽjũã, bajã sid̶a wad̶i b̶ʌmisa maʌ̃ leyd̶ebemara ni maãrĩ bid̶a jõẽ́a ab̶a leyba jara b̶ʌra jũma mãwãbʌrʌd̶aa.
MAT 5:19 Maʌ̃ bẽrã bariduaba maʌ̃ leyd̶ebema dji ed̶aara b̶ʌ sid̶a ĩjã oẽ́bʌrʌ, idjab̶a dewararãa ab̶arica ĩjã orãnamãrẽã jaradiaibʌrʌ, idjira Ãcõrẽ purud̶e dji ed̶aara quiruda b̶aya. Baribʌrʌ leyra ĩjã o b̶aibʌrʌ, idjab̶a mãwã od̶amãrẽã dewararãa jaradiaibʌrʌ, maʌ̃gʌra Ãcõrẽ purud̶e dji dromada b̶aya.
MAT 5:20 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: judiorã ley jaradiabadaba o panʌ cãyãbara idjab̶a pariseorãba o panʌ cãyãbara bãrãba jipaara od̶aẽ́bʌrʌ, Bajãne B̸ʌba pe erob̶aẽ́a.
MAT 5:21 Bãrãba cawa panʌa dadji drõãenaʌba nãwã jarabadada: “Mĩã bearãdua.” Idjab̶a “mĩã beaibʌrʌ bãrã bororãba cawa od̶ia.”
MAT 5:22 Baribʌrʌ mʌ̃a jaraya: bariduada djãrã ume quĩrũibʌrʌ Ãcõrẽba cawa oya. Bariduaba djãrãda crĩcha neẽ́ tab̶ʌad̶a aibʌrʌ bãrã bororãba cawa od̶ia. Idjab̶a bariduaba djãrãda biẽ́ jaraibʌrʌ, Ãcõrẽba tʌbʌ uruad̶aa wãbiya.
MAT 5:23 Maʌ̃ bẽrã bʌ djabada bʌ ume quĩrũ b̶ʌda quĩrãnebaibʌrʌ, bʌa animarã Ãcõrẽa babue diad̶e wãnamĩna babue diarãdua.
MAT 5:24 Ãtebʌrʌ dji babue diabada caita ameped̶a bʌ djaba ume ibiad̶e wãdua. Maʌ̃bebʌrʌ jẽda zeped̶a bʌ animarãra Ãcõrẽa babue diadua.
MAT 5:25 Bʌa od̶a carea bʌ dji quĩrũba bʌra dji cawa obarimaa edeibʌrʌ, wad̶i od̶e wãbʌdad̶e jũma odua ibiad̶i carea. Mãwã oẽ́bʌrʌ, idjia bʌra dji cawa obari jʌwad̶e b̶ʌya. Maʌ̃be dji cawa obariba bʌra dji zarraa jidabiya preso b̶ʌmãrẽã.
MAT 5:26 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: bʌra jãmabemada ẽdrʌẽ́a ab̶a bʌa diaida b̶ʌ parata jũma diabʌrʌd̶aa.
MAT 5:27 Bãrãba cawa panʌa nãwã jarabadada: “Daunemarãdua.”
MAT 5:28 Baribʌrʌ mʌ̃a bãrãa jaraya: bariduaba wẽrãda acʌped̶a awuaibʌrʌ ab̶ed̶a maʌ̃ wẽrã ume idji sod̶eba daunemasia.
MAT 5:29 Maʌ̃ bẽrã bʌ jʌwa araarebema dauba bʌ́a cadjiruada obibʌrʌ, maʌ̃ cadjirua o amaaba bʌ daura ẽũtaped̶a b̶atabuedua. Bʌ cacuad̶ebema ab̶a aduaimĩna ewariza Ãcõrẽ ume b̶aya. Maʌ̃da biara b̶ʌa Ãcõrẽba jũma bʌ cacuada tʌbʌ uruad̶e b̶atabuei cãyãbara.
MAT 5:30 Idjab̶a bʌ jʌwa araarebemaba bʌ́a cadjiruada obibʌrʌ, maʌ̃ cadjirua o amaaba bʌ jʌwara b̶ʌá tutaped̶a b̶atabuedua. Bʌ cacuad̶ebema ab̶a aduaimĩna ewariza Ãcõrẽ ume b̶aya. Maʌ̃da biara b̶ʌa Ãcõrẽba jũma bʌ cacuada tʌbʌ uruad̶e b̶atabuei cãyãbara.
MAT 5:31 Idjab̶a nãwã jarabadaa: “Bariduaba idji wẽrãda amaibʌrʌ, dji wẽrãa carta mĩã amainebemada diaida b̶ʌa.”
MAT 5:32 Baribʌrʌ mʌ̃a jaraya bariduaba idji wẽrãda dewara ume b̶ʌẽ́da amaibʌrʌ, maʌ̃gʌra dji wẽrã daunemabibʌrʌ carea bed̶ead̶e b̶aya. Idjab̶a idji wẽrã amanada dewaraba edaibʌrʌ, dji edabʌrʌ umaquĩrã sid̶a daunema b̶ʌa.
MAT 5:33 Bãrãba cawa panʌa dadji drõãenaʌba nãwã jarabadada: “Bʌa Ãcõrẽ quĩrãpita wãrãda ne oya aibʌrʌ jũma oida b̶ʌa.”
MAT 5:34 Baribʌrʌ mʌ̃a jaraya: ni ab̶aʌ trʌ̃neba wãrãda ne oyad̶a arãnadua. Bajã trʌ̃neba wãrãda ne oyad̶a arãnadua, bajãra Ãcõrẽ bugue quĩrãca b̶ʌ bẽrã.
MAT 5:35 Naʌ̃ ẽjũã trʌ̃neba wãrãda ne oyad̶a arãnadua, naʌ̃ ẽjũãra Ãcõrẽ jĩrũ b̶ʌbari quĩrãca b̶ʌ bẽrã. Idjab̶a Jerusaleʌ̃ trʌ̃neba wãrãda ne oyad̶a arãnadua, Jerusaleʌ̃ra dadjirã Boro Ãcõrẽ puru bẽrã.
MAT 5:36 Idjab̶a ara bʌdji trʌ̃neba wãrãda ne oyad̶a arãdua, bʌ bud̶ara ab̶a bid̶a poya torroa oẽ́ bẽrã idjab̶a poya pãĩma oẽ́ bẽrã.
MAT 5:37 Bãrãba ne od̶iad̶a ad̶ibʌrʌ, od̶adua. Idjab̶a od̶aẽ́ana ad̶ibʌrʌ, orãnadua. Maʌ̃ aud̶u baridua trʌ̃neba wãrãda ne oida jarabʌrʌra cadjiruad̶eba ze b̶ʌa.
MAT 5:38 Bãrãba cawa panʌa nãwã jarabadada: “Ab̶aʌba djãrã dauda ãrĩsira dji mãwã od̶ara ab̶arica dau ãrĩnida panʌa. Quid̶ada b̶ʌasira dji mãwã od̶ara ab̶arica quid̶a b̶ʌad̶ida panʌa.”
MAT 5:39 Baribʌrʌ mʌ̃a jaraya: bʌda biẽ́ osid̶ara chupea droadua. Bariduaba bʌra uridarra dji jʌwa araarebemane uibʌrʌ, dewarabemaare bid̶a idu ubidua.
MAT 5:40 Bʌa jʌ̃bari jãrĩ carea bariduaba bʌda dji cawa obarimaa edeibʌrʌ, idjia jãrĩ quĩrĩã b̶ʌra, dewarabema sid̶a idu jãrĩbidua.
MAT 5:41 Zarraba bʌ́a ne zʌgʌada tʌmʌa arid̶e edebibʌrʌ, idjia jarad̶a aud̶u ededua.
MAT 5:42 Bariduaba bʌ́a ne iwid̶ibʌrʌ diadua. Bariduaba bʌ́a ne iwid̶ibʌrʌd̶e jẽda diayad̶a aibʌrʌ, idjia iwid̶i b̶ʌra wãgarãdua.
MAT 5:43 Bãrãba cawa panʌa nãwã jarabadada: “Bʌ dji biara quĩrĩãdua, baribʌrʌ bʌ ume dji quĩrũra quĩrãmadua.”
MAT 5:44 Baribʌrʌ mʌ̃a jaraya: bãrã dji quĩrũra quĩrĩãnadua. Bãrã biẽ́ jarabʌdara bia jarad̶adua; bãrã quĩrãma panʌra bia od̶adua. Ãcõrẽa iwid̶id̶adua ãdjirãra carebamãrẽã.
MAT 5:45 Mãwã ebud̶a b̶aya bãrã Zeza bajãne b̶ʌ warrarãda. Dadji Zezaba ʌ̃mãdaura ẽberã cadjiruarã carea, dji biarã carea bid̶a odjabibaria. Ẽberã jipa b̶eaẽ́ carea, dji jipa b̶ea carea bid̶a cuera zebibaria.
MAT 5:46 Baribʌrʌ bãrãba ab̶abe bãrã dji biarãdrʌ quĩrĩã pananibʌrʌ, ¿cãrẽ nebiada Ãcõrẽba diai? Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebadarã bid̶a maʌ̃ quĩrãca obadaa.
MAT 5:47 Bãrãba ab̶abe djabarãa “mẽrã” ad̶ibʌrʌ, ¿cãrẽ biada o panʌ? Dji Ãcõrẽ adua b̶ea bid̶a mãwã obadaa.
MAT 5:48 Maʌ̃ bẽrã jũmarãda quĩrĩã b̶ead̶adua bãrã Zeza bajãne b̶ʌba jũmarã quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca.
MAT 6:1 Bãrãba ne biada o panʌne quĩrãcuitad̶adua. Dewararãba bia ununamãrẽã orãnadua. Mãwã od̶ibʌrʌ, bãrã Zeza bajãne b̶ʌba idji nebiad̶ebemada diaẽ́a.
MAT 6:2 Bʌa ne neẽ́ qued̶eaa ne diabʌrʌd̶e dji biaca b̶eaba obada quĩrãca orãdua. Ãdjia ne diabʌdad̶e cachiruda zabibadaa judiorã dji jʌrebada ded̶e, purud̶e bid̶a jũmarãba ãdjid̶ebemada bia bed̶ead̶amãrẽã. Wãrã arada mʌ̃a jaraya: ẽberãrãba ãdjid̶ebemada bia bed̶ead̶ida quĩrĩã panʌ bẽrã ab̶abe maʌ̃drʌ edad̶ia. Ãcõrẽneba ni cãrẽ sid̶a edad̶aẽ́a.
MAT 6:3 Bʌa ne neẽ́ qued̶eaa ne diabʌrʌd̶e jĩgua jararãdua. Ni ab̶aʌa nẽbʌrʌrãdua. Bʌa chupea bia o b̶ʌra bʌ Zeza Ãcõrẽba unubaria. Idjiabʌrʌ bʌ́a nebiada diaya.
MAT 6:5 Bʌa Ãcõrẽa iwid̶ibʌrʌd̶e dji biaca b̶eaba obada quĩrãca orãdua. Ãdjirãba judiorã dji jʌrebada ded̶e, purud̶e bid̶a ẽberãrãba bia ununamãrẽã ʌ̃ta nũpanenaped̶a Ãcõrẽa iwid̶ibadaa. Wãrã arada mʌ̃a jaraya: ẽberãrãba ãdji bia ununida quĩrĩã panʌ bẽrã ab̶abe maʌ̃drʌ edad̶ia. Ãcõrẽneba ni cãrẽ sid̶a edad̶aẽ́a.
MAT 6:6 Bʌa Ãcõrẽa iwid̶ibʌrʌd̶e bʌ ded̶e ed̶a wãdua. Dji ed̶a wãbadara jũãtrʌped̶a bʌdub̶a bʌ Zeza Ãcõrẽa iwid̶idua. Bʌa chupea bia o b̶ʌra bʌ Zeza Ãcõrẽba unubaria. Idjiabʌrʌ bʌ́a nebiada diaya.
MAT 6:7 Bʌa Ãcõrẽa iwid̶ibʌrʌd̶e Ãcõrẽ adua b̶eaba obada quĩrãca orãdua. Ãdjirãba ab̶arida b̶arima zocãrã jarabadaa crĩcha panʌ bẽrã dãrã iwid̶ibʌdad̶e Ãcõrẽba biara ũrĩda. Baribʌrʌ bãrã Zeza Ãcõrẽa iwid̶id̶i naẽna idjia cawa b̶ʌa bãrãba cãrẽda quĩrĩã panʌda.
MAT 6:9 Maʌ̃ carea Ãcõrẽa nãwã iwid̶id̶adua: Dairã Zeza bajãne b̶ʌ, jũmarãba bʌra wayad̶ida panʌa.
MAT 6:10 Daiba quĩrĩã panʌa bʌra jũmarã Boro bai carea isabe zeida. Quĩrĩã panʌa bʌa quĩrĩã b̶ʌra naʌ̃ ẽjũãnebemarãba od̶ida, bajãnebemarãba obada quĩrãca.
MAT 6:11 Cod̶ira ewariza daia diadua.
MAT 6:12 Dairãba cadjirua oped̶ad̶ara quĩrãdoadua, dairã biẽ́ obʌdara daiba quĩrãdoabada quĩrãca.
MAT 6:13 Dairãra cadjiruad̶e idu b̶aebirãdua, ãtebʌrʌ cadjiruad̶ebemada ẽdrʌ b̶ʌdua. [Bʌa jũmarãda poya b̶ʌa, bʌra dji ʌb̶ʌara b̶ʌa idjab̶a ewariza dji dromaara b̶ʌa.]
MAT 6:14 Djãrãba bãrã biẽ́ oped̶ad̶ada quĩrãdoad̶ibʌrʌ, bãrãba biẽ́ oped̶ad̶ara bãrã Zeza bajãne b̶ʌba quĩrãdoaya.
MAT 6:15 Baribʌrʌ djãrãba bãrã biẽ́ oped̶ad̶ada quĩrãdoad̶aẽ́bʌrʌ, bãrãba biẽ́ oped̶ad̶ara bãrã Zeza bajãne b̶ʌba quĩrãdoaẽ́a.
MAT 6:16 Bãrãba ne cod̶aca ewari obʌdad̶e sopua b̶ea quĩrãca b̶earãnadua dji biaca b̶eaba obada quĩrãca. Ãdjirãra mãwã panabadaa jũmarãba cawad̶amãrẽã ne cod̶aca ewarida o panʌda. Wãrã arada mʌ̃a jaraya: ẽberãrãba ãdji bia jarad̶ida quĩrĩã panʌ bẽrã ab̶abe maʌ̃drʌ edad̶ia. Ãcõrẽneba ni cãrẽ sid̶a edad̶aẽ́a.
MAT 6:17 Baribʌrʌ bʌa ne cod̶aca ewari o b̶ʌd̶e bʌ borora queraba pãdua, quĩrã sid̶a sʌgʌdua.
MAT 6:18 Mãwãra ẽberãrãba cawad̶aẽ́a bʌa ne cod̶aca ewarida o b̶ʌda. Ab̶abe bʌ Zeza Ãcõrẽbʌrʌ cawaya. Bʌa chupea bia o b̶ʌra bʌ Zeza Ãcõrẽba unubaria. Idjiabʌrʌ bʌ́a nebiada diaya.
MAT 6:19 Naʌ̃ ẽjũãne nebia erob̶ead̶i carea jʌrʌrãnadua. Naʌ̃ ẽjũãnebemara mõgosiabaria, chimiaba ãrĩbaria, idjab̶a ne drʌabadara ed̶a wãnaped̶a drʌabadaa.
MAT 6:20 Bãrãmaarã dji biara b̶ʌra sod̶eba awuabadaa. Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌdrʌ ẽpẽnadua nebiada bajãnebʌrʌ erob̶ead̶i carea. Jãma chimiaba ãrĩcaa, nebiara mõgosiacaa, idjab̶a ne drʌabadara poya ed̶a wãnacaa.
MAT 6:22 Dadji daura ĩbĩrã quĩrãca b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã bʌ dauda bia b̶ʌbʌrʌ ʌ̃naane nĩbaya.
MAT 6:23 Baribʌrʌ bʌ dauda cadjirua b̶ʌbʌrʌ, ne cadjiruad̶e nĩda unuẽ́ b̶aya. Ara maʌ̃ quĩrãca bʌa jipa o b̶ʌda crĩcha b̶ʌra cadjiruabʌrʌ, bʌra wãrãda pãĩmane nĩa.
MAT 6:24 Ab̶aʌba poya idji boroda umé erob̶aẽ́a. Umé erob̶ʌbʌrʌ ab̶a biara quĩrĩãya. Ab̶a ẽpẽya, maʌ̃ne dewarabemara igaraya. Ara maʌ̃ quĩrãca ne bara b̶ai awua b̶ʌba poya Ãcõrẽda ẽpẽẽ́a.
MAT 6:25 Maʌ̃ carea mʌ̃a jaraya: bãrã sãwã b̶ead̶ida jũmawãyã crĩcharãnadua. Cod̶i careabemada, dod̶i careabemada, idjab̶a jʌ̃ni careabema sid̶a jũmawãyã crĩcharãnadua. ¿Dadji zocai b̶aida djico cãyãbara biara b̶ʌẽ́ca? ¿Dadjida dadjia cacuad̶e jʌ̃bada cãyãbara biara b̶ʌẽ́ca?
MAT 6:26 Acʌd̶adua, ĩbanara ne ud̶acaa, ne ewad̶acaa idjab̶a ne wagad̶acaa. Baribʌrʌ bãrã Zeza bajãne b̶ʌba ne cobibaria. ¿Ãcõrẽmaarã bãrãra ĩbana cãyãbara biara b̶eaẽ́ca?
MAT 6:27 ¿Caida jũmawãyã crĩcha b̶ʌba dãrãara zocai b̶ai?
MAT 6:28 ¿Cãrẽ cãrẽã bãrãba jʌ̃ninebemada jũmawãyã crĩchabada? Acʌd̶adua nepõnõda sãwã waribarida. Nepõnõra trajacaa idjab̶a wuara cacaa.
MAT 6:29 Baribʌrʌ mʌ̃a jaraya: dadji drõãenabema boro Salomoʌ̃ra bio ne bara b̶ad̶amĩna nepõnõ quĩrãca quĩrãwãrẽã djioca basía.
MAT 6:30 Id̶i chirua mẽã unubadara nurẽma babuebadamĩna Ãcõrẽba wad̶ibid̶a põnõbibaria. Maʌ̃ bẽrã ¿idjia biara bãrãba jʌ̃namãrẽã diaẽ́ca? Maʌ̃gʌra ¿sãwãẽrã poya ĩjãnaẽ́?
MAT 6:31 Maʌ̃ bẽrã cod̶i careabemada, dod̶i careabemada, wa jʌ̃ni careabema sid̶a jũmawãyã crĩcharãnadua.
MAT 6:32 Ãcõrẽ adua b̶eaba maʌ̃gʌd̶ebemada crĩchabadaa, baribʌrʌ bãrã Zeza bajãne b̶ʌba cawa b̶ʌa bãrãba cãrẽda erob̶ead̶ida panʌda.
MAT 6:33 Maʌ̃ bẽrã naãrã Ãcõrẽra bãrã Boroda b̶ʌd̶adua. Quĩrãcuita pananadua idjia obi b̶ʌra od̶i carea. Mãwã bãrãba neẽ́ panʌra idjia jũma diaya.
MAT 6:34 Nubemada jũmawãyã crĩcharãnadua, nu bid̶a Ãcõrẽba bãrãra waga erob̶ai bẽrã. Ewariza ne crĩchaira baraya.
MAT 7:1 Djãrãra biẽ́ jararãnadua Ãcõrẽba bãrã biẽ́ jararãmãrẽã.
MAT 7:2 Bãrãba djãrã biẽ́ jarabʌda quĩrãca Ãcõrẽba bãrãra biẽ́ jaraya.
MAT 7:3 ¿Cãrẽ cãrẽã nejarra djãrã daud̶e b̶ʌda acʌbada? ¿Sãwãẽrã bacuru waib̶ʌa bãdji daud̶e b̶ʌda acʌd̶aca?
MAT 7:4 Bacuru waib̶ʌa bãdji daud̶e b̶ʌda ununaẽ́ panʌbʌrʌ ¿sãwã djãrãa nãwã jarad̶i? “Nejarra bʌ daud̶e b̶ʌra mʌ̃a aub̶ariya.”
MAT 7:5 ¡Bãrãba jarabada quĩrãca od̶acaa! Naãrã bacuru waib̶ʌa bãdji daud̶e b̶ʌda aub̶arid̶adua. Mãwã poya ununia nejarra djãrã daud̶e b̶ʌra aub̶arid̶i carea. Ara maʌ̃ quĩrãca bʌa cadjirua o b̶ʌra naãrã idu b̶ʌdua. Maʌ̃bebʌrʌ djãrãra poya carebaya.
MAT 7:6 Ãcõrẽ iteabemada usaa diarãnadua bãrã carãmãrẽã. Bãrã neta nẽbʌa qued̶eada chinaa diarãnadua ʌ̃rʌ̃ tʌgarãmãrẽã.
MAT 7:7 Bãrãba neẽ́ panʌra Ãcõrẽa iwid̶i pananadua; maʌ̃ne idjia bãrãa diaya. Idjia diamãrẽã jʌrʌ pananadua; maʌ̃ne ununia. Ded̶e ed̶a wãbadamaʌba trʌ̃nadua; maʌ̃ne dji ed̶a wãbadara ewaya diai carea.
MAT 7:8 Dji iwid̶i b̶ʌba edaya. Dji jʌrʌ b̶ʌba unuya. Dji trʌ̃ b̶ʌ itea ded̶e ed̶a wãbadara ewaya ne diai carea.
MAT 7:9 Warraba paʌ̃ iwid̶ibʌrʌd̶e ¿dji zezaba mõgarada diaica?
MAT 7:10 Warraba b̶eda iwid̶ibʌrʌd̶e ¿dji zezaba damada diaica?
MAT 7:11 Bãrã dji cadjirua b̶eaba bãrã warrarãa ne biada dia cawa panʌbʌrʌ, ¿bãrã Zeza bajãne b̶ʌba dji iwid̶i panʌ́a ne biada diaẽ́ca?
MAT 7:12 Bãrãba quĩrĩã panʌa djãrãba ne jũmane bãrãra bia od̶ida. Ara maʌ̃ quĩrãca djãrãra bia od̶adua. Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyda idjab̶a Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba b̶ʌped̶ad̶a sid̶a ara maʌ̃ crĩchad̶eba ze b̶ʌa.
MAT 7:13 Bãrãra dji ed̶a wãbada pẽsua b̶ʌd̶e wãnadua. Tʌbʌ uruad̶e ed̶a wãbadara jed̶ea b̶ʌa. Dji o sid̶a jed̶ea b̶ʌ bẽrã wãicha b̶ʌa. Mama zocãrã ed̶a wãbadaa. Baribʌrʌ Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶ai carea dji ed̶a wãbadara pẽsua b̶ʌa. Dji od̶e wãcara b̶ʌ bẽrã zarea b̶ʌa wãi carea. Maʌ̃ ora zocãrãba ununacaa.
MAT 7:15 Quĩrãcuita b̶ead̶adua. Ʌ̃cʌrʌba sewad̶eba Ãcõrẽneba bed̶ea panʌana abadaa. Ãdjirãba dji biarã quĩrãca jaradiabadaa baribʌrʌ mãwã panʌa ẽberãrãba Ãcõrẽ bed̶ea igarad̶amãrẽã.
MAT 7:16 Ãdjia o panʌneba bãrãba cawad̶ia dji wãrã arada wa dji wãrãẽ́da. Bacuru biaba nejõ biada zaubaria baribʌrʌ bacuru cadjiruaba nejõ cadjiruada zaubaria. ¿Ʌrʌba uvada zaubarica? ¿Wa jũĩchichiba higojõda zaubarica?
MAT 7:18 Bacuru biaba nejõ cadjiruada zaucaa idjab̶a bacuru cadjiruaba nejõ biada zaucaa.
MAT 7:19 Bacuru bia zaucara tutad̶aped̶a babuebadaa.
MAT 7:20 Ara maʌ̃ quĩrãca bãrãba Ãcõrẽneba bed̶eabadarãda dji wãrã arada wa dji wãrãẽ́da cawad̶ia ãdjirãba o panʌneba.
MAT 7:21 Ẽberãrãba mʌ̃ra ãdji boroad̶a abadamĩna jũmarãda Ãcõrẽ purud̶e b̶ead̶aẽ́a. Ab̶abe mʌ̃ Zeza bajãne b̶ʌba quĩrĩã b̶ʌ o b̶eadrʌ idji purud̶e panania.
MAT 7:22 Idjia cawa oi ewarid̶e zocãrãba mʌ̃́a jarad̶ia: “Dai Boro, dai Boro, daira bʌd̶eba bed̶easid̶aa, bʌ trʌ̃neba jairãda ãyã jʌretasid̶aa, idjab̶a bʌ trʌ̃neba ne ununaca waib̶ʌada osid̶aa.”
MAT 7:23 Maʌ̃ne mʌ̃a ebud̶a jaraya: “Cadjirua obadarã, ãyã wãnadua. Mʌ̃a bãrãra unucaa.”
MAT 7:24 Maʌ̃ carea bariduaba mʌ̃ bed̶eada ũrĩped̶a ĩjã oibʌrʌ, naʌ̃ quĩrãca b̶aya: ẽberã crĩcha cawa b̶ʌba idji dera mõgara ʌ̃rʌ̃ osia.
MAT 7:25 Maʌ̃ne cue ze nũmesia, nãũrãra dji cãbãyã puá nũmesia, do sid̶a ze nũmesia, baribʌrʌ idji dera cora wãẽ́ basía mõgara ʌ̃rʌ̃ od̶a bẽrã.
MAT 7:26 Baribʌrʌ mʌ̃ bed̶ea ũrĩped̶a ĩjã oẽ́bʌrʌ, naʌ̃ quĩrãca b̶aya: ẽberã crĩcha neẽ́ b̶ʌba idji dera ĩbʌd̶e osia.
MAT 7:27 Maʌ̃ne cue ze nũmesia, nãũrãra dji cãbãyã puá nũmesia, do sid̶a ze nũmesia. Maʌ̃ba idji dera cora wãped̶a ab̶ed̶a jũma ãrĩsia.–
MAT 7:28 Jesuba jũma jaradiad̶acarea ẽberãrãba cawa crĩchad̶aẽ́ basía.
MAT 7:29 Judiorã ley jaradiabadarã quĩrãca jaradiaẽ́ basía. Ãtebʌrʌ bio cawa b̶ʌd̶eba ebud̶a jaradia b̶asia.
MAT 8:1 Jesu eyad̶eba ed̶aa zesid̶e ẽberãrãra zocãrã idji caid̶u wãsid̶aa.
MAT 8:2 Mãwã b̶ʌd̶e ẽberã aid̶a bara b̶ʌda Jesumaa zesia. Chĩrãborod̶e cob̶eped̶a nãwã bed̶ea djuburiasia: –Mʌ̃ Boro, bʌa quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃ra poya biabida b̶ʌa.–
MAT 8:3 Maʌ̃ne Jesuba jʌwa ʌ̃rʌ̃ b̶ʌbʌrʌd̶e jarasia: –Mãwã o quĩrĩã b̶ʌa. ¡Biadua!– Ara maʌ̃da aid̶a bara b̶ad̶ara biasia.
MAT 8:4 Jesuba idjía jarasia: –Bʌ biad̶ara ni ab̶aʌa jararãdua. Ãtebʌrʌ sacerdotemaa wãdua bʌra biasida unumãrẽã. Jãʌ̃be Moiseba jarad̶a quĩrãca ne diacuadua. Mãwã ẽberãrãba cawad̶ia bʌra wãrãda biasida.–
MAT 8:5 Maʌ̃be Jesura Capernauʌ̃ purud̶aa wãsia. Jũẽsid̶e Romanebema sordaorã boroda idjimaa zesia. Maʌ̃gʌba nãwã bed̶ea djuburiasia:
MAT 8:6 –Mʌ̃ Boro, mʌ̃ nezocada diguid̶a bio cacua pua b̶ʌ bẽrã cʌd̶ad̶e b̶ʌradrʌ b̶ʌa.–
MAT 8:7 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Idji biabi carea wãya.–
MAT 8:8 Baribʌrʌ sordaorã boroba jarasia: –Mʌ̃ Boro, mʌ̃ra ẽberã biaẽ́a bʌra mʌ̃ ded̶e ed̶a wãmãrẽã. Baribʌrʌ mʌ̃ nezoca biamãrẽã bʌa namaʌba jaraibʌrʌ, idjira biaya.
MAT 8:9 Ara maʌ̃ quĩrãca mʌ̃ boroba jara b̶ʌra mʌ̃a ĩjãida b̶ʌa. Idjab̶a mʌ̃a jara b̶ʌra sordaorã mʌ̃ jʌwaed̶a b̶eaba ĩjãnida panʌa; mʌ̃a ab̶aʌa zeduad̶a aibʌrʌ zebaria; wãduad̶a aibʌrʌ, wãbaria; idjab̶a mʌ̃ nezocaa nãwã oduad̶a aibʌrʌ ara maʌ̃da idjia obaria.–
MAT 8:10 Maʌ̃ ũrĩsid̶e Jesuba bia crĩchasia. Maʌ̃ne idji ẽpẽ panʌrãa jarasia: –Wãrã arada bãrãa jaraya: naʌ̃ ẽberãba bio ĩjã b̶ʌ quĩrãca israelerã tãẽna ni ab̶a bid̶a unucaa.
MAT 8:11 Mʌ̃a bãrãa jaraya: ʌ̃mãdau odjabariareba idjab̶a ʌ̃mãdau b̶aebariareba drua ãĩbemarãda zocãrã zed̶ia. Maʌ̃gʌrãra dadji drõãenabemarã Abrahaʌ̃ ume, Isa ume, Jacobo ume bid̶a Ãcõrẽ purud̶e ne co chũpanenia.
MAT 8:12 Baribʌrʌ Ãcõrẽba ẽberãrã naãrã pe erob̶a quĩrĩã b̶ad̶ada pãĩmanaa ãyã jʌrecuaya. Mama aujĩã panania idjab̶a puaba quid̶a ĩchia panania.–
MAT 8:13 Maʌ̃be Jesuba sordaorã boroa jarasia: –Diguid̶aa wãdua. Bʌa ĩjã b̶ʌ quĩrãca mʌ̃a oya.– Sordaorã boro nezocara ara maʌ̃da biasia.
MAT 8:14 Maʌ̃be Jesura Pedro ded̶aa wãsia. Ed̶a wãsid̶e unusia Pedro pãcõrẽda cʌwamiaba cʌd̶ad̶e b̶ʌda.
MAT 8:15 Maʌ̃ wẽrã jʌwara Jesuba tãsia. Ara maʌ̃da cʌwamiara dugusia. Piradrʌped̶a ãdjira ne cobisia.
MAT 8:16 Queud̶acarea ẽberãrãba zocãrã jai bara b̶eada Jesumaa enesid̶aa. Maʌ̃ne Jesuba ara jarabʌrʌba dji jaira jũma ãyã jʌrecuasia. Idjab̶a cacua biẽ́ b̶eara jũma biabicuasia.
MAT 8:17 Mãwãsia Ãcõrẽneba bed̶eabari Isaíaba jarad̶a quĩrãca. Nãwã jarasia: “Dadjirãra cacua biẽ́ b̶easid̶e idjia biabisia, idjab̶a pua b̶easid̶e idjia jõbisia.”
MAT 8:18 Jesuba ẽberãrãda zocãrã idji caita powua nũmʌda unusia. Maʌ̃ carea idji ume nĩbabadarãa amene wa quĩrãrẽ chãniana asia.
MAT 8:19 Baribʌrʌ wãni naẽna judiorã ley jaradiabarida Jesumaa zesia. Maʌ̃ ẽberãba jarasia: –Jaradiabari, bʌ wãbʌrʌza mʌ̃ra bʌ ume wãya.–
MAT 8:20 Jesuba idjía jarasia: –Usa pãra de bara b̶ʌa, ĩbana sid̶a de bara b̶ʌa, baribʌrʌ mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara sãma cãĩ sid̶a neẽ́ b̶ʌa.–
MAT 8:21 Maʌ̃ne ab̶a idji ume nĩba jarasia: –Mʌ̃ Boro, bʌ ume wãi naẽna idu mʌ̃ zezada tʌb̶aribidua.–
MAT 8:22 Jesuba idjía jarasia: –Mʌ̃ ume zedua. Beu b̶earãba beud̶arãra tʌb̶arid̶ida panʌa.–
MAT 8:23 Maʌ̃be Jesura jãbad̶e b̶adoped̶a idji ume nĩbabadarã sid̶a wãsid̶aa.
MAT 8:24 Mãwã panʌne nãũrãda dji cãbãyã puá nũmeped̶a baido bogozoara jãbad̶e ed̶a wã nũmesia. Maʌ̃ne Jesura cãĩ b̶asia.
MAT 8:25 Maʌ̃ carea idji ume nĩbabadarãba ʌ̃rʌ̃manaped̶a nãwã jarasid̶aa: –¡Dai Boro, carebadua! ¡Dadjirãra b̶arrubod̶od̶aa!–
MAT 8:26 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Bãrãra ¿sãwãẽrã ne waya panʌ? Bãrãba Ãcõrẽra ĩjãnaẽ́ca b̶ʌa.– Piradrʌped̶a Jesuba nãũrãra, baido bogozoa sid̶a quẽãsia. Ara maʌ̃da jũma tuma nũmesia.
MAT 8:27 Maʌ̃ne ãdjirãba cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Nãwã jarasid̶aa: –Naʌ̃gʌra ¿caida jãwã b̶ʌ? Nãũrãba, baido bogozoa bid̶a idji bed̶eara ĩjãbadaa.–
MAT 8:28 Maʌ̃be amene droma quĩrãrẽ chãnaped̶a Gadara druad̶e jũẽsid̶aa. Maʌ̃ne ẽberã umé jai bara panʌda beud̶arã tʌb̶aribada uriad̶eba Jesumaa zesid̶aa. Maʌ̃ ẽberãra bio minijĩchia panʌ bẽrã ni ab̶aʌda mamaare wãnaca basía.
MAT 8:29 Maʌ̃ne Jesua jĩgua b̶ia jarasid̶aa: –¡Ãcõrẽ Warra! ¿Cãrẽ cãrẽã daira mĩã sẽ b̶ʌ? ¿Dai ewari jũẽi naẽna bʌa cawa od̶e ze b̶ʌca?–
MAT 8:30 Tʌmʌ arid̶e chinada ne co duanasid̶aa.
MAT 8:31 Maʌ̃ bẽrã dji jairãba Jesua nãwã bed̶ea djuburiasid̶aa: –Bʌa dairãda ãyã jʌretaibʌrʌ, jari duanʌ china cacuad̶e idu ed̶a wãbidua.–
MAT 8:32 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Wãbʌrʌd̶adua.– Ara maʌ̃da jairãra maʌ̃ ẽberãrã cacuad̶ebemada ẽdrʌd̶aped̶a china cacuad̶e ed̶a wãbʌrʌsid̶aa. Maʌ̃ba chinara pirapod̶aped̶a perawad̶eba daid̶u tẽũcuasid̶aa. Mãwã jũma nãbʌrʌ quinisid̶aa.
MAT 8:33 Maʌ̃ china waga pananara daupera pira wãsid̶aa. Ãdji purud̶e jũẽnaped̶a ẽberãrã jai bara b̶ead̶a sãwãped̶ad̶ada jũma nẽbʌrʌsid̶aa.
MAT 8:34 Maʌ̃ carea jũma dji purud̶ebemarãra Jesu b̶ʌmaa zesid̶aa. Ununaped̶a Jesua bed̶ea djuburiasid̶aa ãdji druad̶ebemada ãyã wãmãrẽã.
MAT 9:1 Jesura jãbad̶e b̶adoped̶a wayacusa amene droma quĩrãrã chãped̶a idji b̶abari purud̶e jũẽsia.
MAT 9:2 Mama ẽberã cacua beu b̶ʌda idji cʌd̶ad̶e Jesumaa enesid̶aa. Jesuba unusia maʌ̃ ẽberã eneped̶ad̶aba wãrãda ĩjã panʌda idjia dji cacua beu b̶ʌra poya biabida. Maʌ̃ carea Jesuba dji cacua beu b̶ʌ́a jarasia: –Sobiadua, cũdra. Bʌa cadjirua od̶ara mʌ̃a quĩrãdoasia.–
MAT 9:3 Mama judiorã ley jaradiabadarãda ʌ̃cʌrʌ panasid̶aa. Maʌ̃gʌrãba crĩchasid̶aa: “Idjira Ãcõrẽ quĩrãpita biẽ́ bed̶ea b̶ʌa.”
MAT 9:4 Baribʌrʌ ãdjia crĩcha panʌra Jesuba cawasia. Maʌ̃ carea jarasia: –Bãrãba ¿cãrẽ cãrẽã jãwã biẽ́ crĩcha panʌ?
MAT 9:5 Bãrãmaarã ¿sãʌ̃gʌda zareaara b̶ʌ? ¿Cadjirua od̶ara quĩrãdoayad̶a aida wa naʌ̃ ẽberã cacua beu b̶ʌra piradrʌbiped̶a nĩbabida?
MAT 9:6 Ãcõrẽba mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara b̶ʌsia naʌ̃ ẽjũãne duanʌba cadjirua obadara quĩrãdoamãrẽã. Maʌ̃ra bãrãa unubiya.– Ara maʌ̃da dji cacua beu b̶ʌ́a nãwã jarasia: –Piradrʌdua. Bʌ cʌd̶ara edaped̶a diguid̶aa wãdua.–
MAT 9:7 Ara maʌ̃da dji cacua beu b̶ad̶ara pirab̶ariped̶a diguid̶aa wãsia.
MAT 9:8 Maʌ̃ unusid̶ad̶e dji arima b̶eara ne wayasid̶aa. Baribʌrʌ Ãcõrẽa bia bed̶easid̶aa idji ʌb̶ʌada diad̶a bẽrã ẽberãba cacua biẽ́ b̶eara biabimãrẽã.
MAT 9:9 Jesu mamaʌba wãbʌrʌd̶e ẽberã Mateo abadada unusia. Maʌ̃ ẽberãra Romanebema boro itea parata diabada ded̶e chũmasia. Jesuba Mateoa jarasia: –Mʌ̃ ume zedua.– Ara maʌ̃da Mateora piradrʌped̶a Jesu ume wãsia.
MAT 9:10 Mãwãnacarea Jesura Mateo ded̶e ne co b̶asia. Jesu ume nĩbabadarãda, Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebadarãda, judiorã ley igara b̶ea sid̶a Jesu ume ne co duanasid̶aa.
MAT 9:11 Ʌ̃cʌrʌ pariseorãba maʌ̃gʌra unusid̶aa. Maʌ̃ carea Jesu ume nĩbabadarãa iwid̶isid̶aa: –Bãrãa jaradiabarira ¿cãrẽ cãrẽã Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebadarã ume, dewara cadjirua obadarã ume bid̶a ne co chũmʌ?–
MAT 9:12 Ãdjia mãwã iwid̶ibʌdada Jesuba ũrĩped̶a jarasia: –Cacua bia b̶eaba nẽãrã diabarira jʌrʌd̶acaa. Dji cacua biẽ́ b̶eabʌrʌ jʌrʌbadaa.
MAT 9:13 Naʌ̃ bed̶eaba cãrẽda jara b̶ʌda cawad̶e wãnadua: “Animarã babue diad̶i cãyãbara mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bãrãba djãrã quĩrã djuburiad̶ida.” Mʌ̃ra jipa b̶ea trʌ̃i carea zeẽ́ b̶ʌa, ãtebʌrʌ cadjirua obadarãda trʌ̃ b̶ʌa Ãcõrẽmaa zed̶amãrẽã.–
MAT 9:14 Mãwãnacarea Borocuebari Juaʌ̃ ume nĩbabadarãda Jesumaa zed̶aped̶a iwid̶isid̶aa: –Daiba, pariseorã bid̶a ara cadrʌa ne cod̶aca ewarira obadaa, baribʌrʌ bʌ ume nĩbabadarãba ¿sãwãẽrã od̶aca?–
MAT 9:15 Jesuba ãdjía jarasia: –Umaquĩrãba wẽrã edabʌrʌd̶e ¿caida sopua b̶ai? Maʌ̃ umaquĩrãra wad̶ibid̶a idjia ed̶od̶arã ume b̶ʌmisa b̶ʌsrid̶a panania. Baribʌrʌ ewari ab̶a dewara ẽberãrãba idjira ãyã eded̶ia. Maʌ̃bebʌrʌ idjia ed̶od̶arãba ne cod̶aca ewarira od̶ia.
MAT 9:16 Dadjirãba jʌ̃bada dji sore cõã b̶ʌmaa wua djiwid̶ida cajud̶acaa. Mãwã od̶ibʌrʌ djiwid̶i cajud̶a erreb̶aribʌrʌba dji wua sorera waib̶ʌara cõãya.
MAT 9:17 Idjab̶a ni ab̶aʌba uva b̶a djiwid̶ira animarã e od̶a dji sored̶e tʌd̶acaa. Mãwã od̶ibʌrʌ aseabʌrʌd̶e animarã e od̶a dji sorera cõãya. Maʌ̃be uva b̶ara, animarã e od̶a sid̶a aduaya. Maʌ̃ carea uva b̶a djiwid̶ira animarã e od̶a djiwid̶id̶e tʌd̶ida panʌa. Mãwã umena dãrã droad̶ia.–
MAT 9:18 Jesuba mãwã jaradia b̶ʌd̶e judio dji dromada zesia. Maʌ̃ ẽberãra Jesu quĩrãpita b̶arru cob̶eped̶a jarasia: –Mʌ̃ caura aretewa jaid̶ab̶arisia. Baribʌrʌ bʌda wãsira bʌ jʌwada idji ʌ̃rʌ̃ b̶ʌibʌrʌ ʌ̃rẽbaya.–
MAT 9:19 Jesura piradrʌped̶a maʌ̃ ẽberã ume wãsia. Idji ume nĩbabadarã sid̶a wãsid̶aa.
MAT 9:20 Ãdjirã tãẽna wẽrã doce poa oamiaba jida b̶ʌda nĩbasia. Maʌ̃ wẽrãba nãwã crĩchasia: “Mʌ̃a idjia jʌ̃ b̶ʌda tãibʌrʌ mʌ̃ra biaya.” Maʌ̃ bẽrã Jesu jẽdaareba wãped̶a idjia jʌ̃ b̶ʌ id̶e tãsia.
MAT 9:22 Jesuba jẽda acʌbʌrʌd̶e wẽrã unuped̶a nãwã jarasia: –Cau, b̶ʌsrid̶adua. Wãrãda biaida ĩjãna bẽrã bʌra biasia.– Ara maʌ̃da wẽrãra bia b̶esia.
MAT 9:23 Jesu judio dji droma ded̶e jũẽsid̶e chiru zabadarãda idjab̶a aujĩãbadarã sid̶a unusia.
MAT 9:24 Jesuba ãdjía jarasia: –Ãyã wãnadua. Wẽrãcaura jaid̶aẽ́ b̶ʌa, ãtebʌrʌ cãĩ b̶ʌa.– Maʌ̃ carea ẽberãrãba idjimaa acʌd̶aped̶a ipid̶asid̶aa.
MAT 9:25 Baribʌrʌ ẽberãrãra ãyã jʌretacuaped̶a Jesura ded̶e ed̶a wãsia. Maʌ̃be wẽrãcau jʌwad̶e jidaped̶a pirab̶aribisia.
MAT 9:26 Jesuba od̶ad̶ebemada jũma maʌ̃ druad̶e ũrĩsid̶aa.
MAT 9:27 Jesu mamaʌba wãsid̶e daub̶errea b̶eada umé idji caid̶u b̶ia zesid̶aa. Maʌ̃ ẽberãrãba jĩgua jarasid̶aa: –¡Jesu, David̶eba zed̶a, daira quĩrã djuburiadua!–
MAT 9:28 Jesu diguid̶aa jũẽsid̶e maʌ̃ daub̶errea panʌra idjimaa zesid̶aa. Maʌ̃be Jesuba ãdjía iwid̶isia: –¿Bãrãba wãrãda ĩjã panʌca mʌ̃a bãrãra poya biabida?– Ãdjia panusid̶aa: –Mãẽ, dai Boro.–
MAT 9:29 Maʌ̃be Jesuba ãdji daud̶e tãped̶a jarasia: –Bãrãba ĩjã panʌ quĩrãca mʌ̃a oya.–
MAT 9:30 Ara maʌ̃da ãdji daura biasid̶aa. Maʌ̃be Jesuba bio jara b̶ʌsia maʌ̃nebemada ni ab̶aʌa nẽbʌrʌrãnamãrẽã.
MAT 9:31 Baribʌrʌ ded̶eba ẽdrʌd̶aped̶a Jesuba ãdji ume od̶ada jũma maʌ̃ druad̶e jara wãsid̶aa.
MAT 9:32 Ara daub̶errea panana ẽdrʌbʌdad̶e dewararãba ẽberã quĩrãme cara b̶ʌ jai bara b̶ʌda enesid̶aa.
MAT 9:33 Jesuba maʌ̃ jai jʌretad̶acarea ẽberã quĩrãme cara b̶ad̶ara bed̶easia. Ẽberãrã mama duanʌba cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Nãwã jarasid̶aa: –Israel druad̶e wad̶ibid̶a naʌ̃ quĩrãca ununaca basía.–
MAT 9:34 Baribʌrʌ pariseorãba jara duanasid̶aa: –Jãʌ̃ Jesuba jaira ãyã jʌretabaria, jairã boro Beelzebúba maʌ̃ ʌb̶ʌada diad̶a bẽrã.–
MAT 9:35 Mãwãnacarea Jesura puru waib̶ʌa b̶eaza, puru zaque b̶eaza pʌrrʌa wãsia. Judiorã dji jʌrebada deza jarabadjia Ãcõrẽra ãdji Boro bai carea zebʌrʌda. Maʌ̃ bed̶ea bia jaradia nĩne jũma cacua biẽ́ b̶eara, cacua pua b̶ea sid̶a biabicuasia.
MAT 9:36 Idjia ẽberãrã cãbana unusid̶e mĩã djuburi unusia. Ne jũmane bia mĩga b̶easia idjab̶a ãdub̶a b̶easia. Oveja dji wagabari neẽ́ qued̶ea quĩrãca panasid̶aa.
MAT 9:37 Maʌ̃ne idji ume nĩbabadarãa nãwã jarasia: –Wãrãda naʌ̃ ẽberãrãra néu waib̶ʌa waraga tab̶ʌ quĩrãca b̶eaa. Baribʌrʌ dji ewabadarãda zocãrãẽ́be panʌa.
MAT 9:38 Maʌ̃ bẽrã Néu Djibaría iwid̶id̶adua ewabadarãda idji néumaa diabuemãrẽã.–
MAT 10:1 Jesuba idji ume nĩbabadarã doce panʌra ãbaa trʌ̃sia. Maʌ̃be ãdjirãa ʌb̶ʌada diasia jaida ãyã jʌretad̶amãrẽã, idjab̶a cacua biẽ́ b̶eada, cacua pua b̶ea sid̶a biabid̶amãrẽã.
MAT 10:2 Jesuba diabued̶arã doce panʌra naʌ̃gʌrã basía: Simoʌ̃, Pedro abadada; dji djaba Andre; Zebedeo warrarã Santiago idjab̶a Juaʌ̃;
MAT 10:3 Pelipe; Bartolomé; Tomá; Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebari bad̶a Mateo; Alpeo warra Santiago; Tadeo;
MAT 10:4 idjab̶a Simoʌ̃ Cananeo. Idjab̶a b̶asia Juda Iscariote, Jesu jidabid̶ada.
MAT 10:5 Maʌ̃ doce ẽberãrãra Jesuba wãbigasia. Baribʌrʌ wãni naẽna idjia jarasia: –Judiorãẽ́maa, Samaria puru b̶ead̶e bid̶a wãrãnadua.
MAT 10:6 Ãtebʌrʌ judiorãmaa, israelerã oveja aduá b̶ea quĩrãca panʌmaa wãnadua.
MAT 10:7 Bãrã wãbʌdaza jarad̶adua Ãcõrẽra jũẽsida jũmarã Boro bai carea.
MAT 10:8 Maʌ̃ bẽrã cacua biẽ́ b̶eara biabid̶adua, beuped̶ad̶ara ʌ̃rẽbabid̶adua, aid̶a bara b̶eara biabid̶adua, jaira ãyã jʌretad̶adua. Mãwã od̶amãrẽã mʌ̃a bãrãa ʌb̶ʌada bari diabʌrʌa. Maʌ̃ bẽrã ẽberãrãra bari carebad̶adua.
MAT 10:9 Bãrãba o panʌbari Ãcõrẽba ne diaya. Maʌ̃ carea orora, parata torrora ni maãrĩ bid̶a ederãnadua. Bãrã wãbʌdad̶e buchacara ederãnadua. Bãrãba jʌ̃ panʌ awa eded̶adua. Jĩrũne jʌ̃badara, bardona sid̶a ederãnadua.
MAT 10:11 Bãrã puru waib̶ʌad̶e wa puru zaqued̶e jũẽbʌdad̶e bãrã bia edai ẽberãda jʌrʌd̶adua. Maʌ̃ ẽberã ded̶e pananadua ab̶a purud̶eba ẽdrʌbʌdad̶aa.
MAT 10:12 Maʌ̃ ded̶e ed̶a wãbʌdad̶e Ãcõrẽ trʌ̃neba dji ẽberãrãa jarad̶adua necai pananamãrẽã.
MAT 10:13 Maʌ̃ ded̶ebemarãba bãrãda bia edad̶ibʌrʌ, necai panania. Baribʌrʌ bia edad̶aẽ́bʌrʌ, necai pananaẽ́a.
MAT 10:14 Ab̶aʌba bãrãda bia edaẽ́bʌrʌ, wa bãrã bed̶eada ũrĩ quĩrĩãẽ́bʌrʌ, mamaʌba ẽdrʌd̶adua. Ãdji ded̶eba wa purud̶eba ẽdrʌbʌdad̶e egoro pora bãrã jĩrũne b̶ʌra jãrãpetad̶adua.
MAT 10:15 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: Ãcõrẽba cawa oi ewarid̶e Sodoma, Gomorra puru cãyãbara maʌ̃ purura wetara cawa oya.
MAT 10:16 Mʌ̃a bãrãra ẽberã cadjirua tãẽna diabuebʌrʌa. Ãdjirãba bãrãra biẽ́ od̶ia usa cadrʌaba oveja orrabari quĩrãca. Maʌ̃ carea ãdjirã tãẽna panʌne dama quĩrãca crĩcha cawaad̶eba nĩbad̶adua, baribʌrʌ puchirã quĩrãca ʌ̃mʌ̃mʌ̃rʌ̃ã b̶ead̶adua.
MAT 10:17 Ẽberãrã tãẽna quĩrãcuita b̶ead̶adua. Ãdjirãba bãrãra dji bororãmaa jida eded̶aped̶a dji jʌrebada ded̶e u jidad̶ia.
MAT 10:18 Mʌ̃ ĩjã panʌ carea bãrãra dji dromarã quĩrãpita, dji bororã quĩrãpita bid̶a eded̶ia. Maʌ̃ne bãrãba ãdjirã quĩrãpita, judiorãẽ́ quĩrãpita bid̶a mʌ̃nebemada bed̶ead̶ia.
MAT 10:19 Bãrã jida edebʌdad̶e sopuarãnadua sãwã bed̶ead̶ida. Dji bororã quĩrãpita panʌne Ãcõrẽba cawabiya cãrẽda jarad̶ida panʌda.
MAT 10:20 Maʌ̃ bed̶eabʌdad̶e bãrã crĩchad̶eba bed̶ead̶aẽ́a, ãtebʌrʌ bãrã Zeza Jaureda bãrãneba bed̶eaya.
MAT 10:21 Ab̶aʌba ara idji djabada beabiya mʌ̃ ĩjã b̶ʌ carea. Dewaraba idji warrada beabiya idjab̶a warrarãda ãdji djibarirã ume biẽ́ panenaped̶a beabid̶ia.
MAT 10:22 Jũmarãba bãrãra quĩrãmania mʌ̃ ĩjã panʌ carea. Baribʌrʌ bãrãba maʌ̃ ewari zaread̶e mʌ̃ ĩjã panʌda idu b̶ʌd̶aẽ́bʌrʌ, Ãcõrẽba ẽdrʌ edaya.
MAT 10:23 Puru ab̶aʌd̶e ẽberãrãba bãrãda biẽ́ od̶i carea ẽpẽnibʌrʌ, dewara purud̶aa mĩrũ wãnadua. Wãrãda mʌ̃a jaraya: bãrã Israeld̶ebema puru b̶eaza jũma pʌrrʌad̶i naẽna mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara zeya.
MAT 10:24 Ne cawa quĩrĩã b̶ʌra dji jaradiabari cãyãbara ne cawaara b̶ʌẽ́a. Baribʌrʌ dji jaradiabari quĩrãca b̶aibʌrʌ, bia b̶ʌa. Nezoca sid̶a idji boro cãyãbara aud̶uara b̶ʌẽ́a. Baribʌrʌ idji boro quĩrãca b̶aibʌrʌ, bia b̶ʌa. Mʌ̃ra jairã boro Beelzebú a panʌbʌrʌ, bãrãra ara maʌ̃ quĩrãca jarad̶ia.
MAT 10:26 Ẽberãrãda wayarãnadua. Ne jũma ebud̶a b̶ʌẽ́ra mẽrã b̶eẽ́a. Dadjia cawad̶aẽ́ panʌra Ãcõrẽba ebud̶a cawabiya.
MAT 10:27 Mʌ̃a bãrãa pãĩmane jara b̶ʌra ʌ̃naane jarad̶adua. Mʌ̃a bãrã cʌwʌrʌ caita jarad̶ara de ʌ̃rʌ̃ba jĩgua jarad̶adua.
MAT 10:28 Ẽberãrãda wayarãnadua. Ãdjia naʌ̃ cacuada poya bead̶ia baribʌrʌ dadji jaureda poya bead̶aẽ́a. Ãtebʌrʌ naʌ̃ cacua, dadji jaure tʌbʌ uruad̶e babueida b̶ʌdrʌ wayad̶adua.
MAT 10:29 Ĩbana zaqueda umé nẽdod̶i carea parata pichida ab̶a diabadaa. Baribʌrʌ bãrã Zeza bajãne b̶ʌba iduaribiẽ́bʌrʌ, ni ab̶aʌ ĩbanada beuẽ́a.
MAT 10:30 Maʌ̃ awara Ãcõrẽba cawa b̶ʌa bãrãba bud̶ara jũmasãwã eropanʌda.
MAT 10:31 Ãcõrẽba bãrãra ĩbana zocãrã panʌ cãyãbara biara waga b̶ʌ bẽrã ne wayad̶iẽ́ panʌa.
MAT 10:32 Ab̶aʌba ẽberãrã quĩrãpita mʌ̃da ĩjã b̶ʌad̶a aibʌrʌ, mʌ̃ Zeza bajãne b̶ʌ quĩrãpita mʌ̃a idjira mʌ̃reana aya.
MAT 10:33 Ara maʌ̃ quĩrãca ab̶aʌba ẽberãrã quĩrãpita mʌ̃da adua b̶ʌad̶a aibʌrʌ, mʌ̃a bid̶a mʌ̃ Zeza bajãne b̶ʌ quĩrãpita idjira adua b̶ʌad̶a aya.
MAT 10:34 Crĩcharãnadua mʌ̃ra naʌ̃ ẽjũãnaa zesida ẽberãrã ãbaa necai b̶ʌi carea. Mʌ̃ra maʌ̃ carea zeẽ́ b̶ʌa, ãtebʌrʌ ze b̶ʌa ẽberãrãda ãbaa bia panarãnamãrẽã.
MAT 10:35 Mʌ̃ra zesia warrada dji zeza ume biẽ́ b̶ʌi carea, cauda dji papa ume biẽ́ b̶ʌi carea, idjab̶a ãĩguda dji pãcõrẽ ume biẽ́ b̶ʌi carea.
MAT 10:36 Bãrãba mʌ̃ ĩjã panʌ carea ara bãdji diguid̶a dji quĩrũda b̶ead̶ia.
MAT 10:37 Ab̶aʌba dji zezada wa dji papada mʌ̃ cãyãbara biara quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, maʌ̃gʌra mʌ̃ ume poya nĩbaẽ́a. Ab̶aʌba dji warrada wa dji cauda mʌ̃ cãyãbara biara quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, maʌ̃gʌra mʌ̃ ume poya nĩbaẽ́a.
MAT 10:38 Bia mĩgai carea b̶ʌẽ́bʌrʌ, poya mʌ̃ ume nĩbaẽ́a.
MAT 10:39 Ab̶aʌda naʌ̃ ẽjũãne bia b̶eibʌrʌ, jĩrũare bia b̶aẽ́a. Baribʌrʌ ab̶aʌda mʌ̃ carea beuibʌrʌ Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶aya.
MAT 10:40 Bãrã bia edabʌrʌba mʌ̃da bia edabʌrʌa. Mʌ̃ bia edabʌrʌba mʌ̃ Diabued̶ada bia edabʌrʌa.
MAT 10:41 Ab̶aʌba Ãcõrẽneba bed̶eabarida cawaped̶a bia edaibʌrʌ, Ãcõrẽba idjid̶eba bed̶eabaría nebia diabari quĩrãca maʌ̃ ẽberãa diaya. Ẽberã jipa b̶ʌda ab̶aʌba cawaped̶a bia edaibʌrʌ, Ãcõrẽba ẽberã jipa b̶ʌ́a nebia diabari quĩrãca maʌ̃ ẽberãa diaya.
MAT 10:42 Mʌ̃a jaraya: ab̶aʌba mʌ̃ ume nĩbabadarã dji ed̶aara b̶earã sid̶a cawaped̶a baido cũrãsada diaibʌrʌ, Ãcõrẽba wãrãda maʌ̃ ẽberãa nebiada diaya.–
MAT 11:1 Jesuba idji ume nĩbabadarã doce panʌ́a mãwã jarad̶acarea mamaʌba puruza jaradiad̶e wãsia.
MAT 11:2 Borocuebari Juaʌ̃ preso b̶asid̶e ũrĩsia Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶aba o b̶ʌd̶ebemada. Maʌ̃ carea idji ume nĩbabadarãda umé diabuesia Jesua nãwã iwid̶id̶amãrẽã:
MAT 11:3 –¿Bʌra dji zeida b̶ad̶aca, wa dewarada jʌ̃ãnida panʌ?–
MAT 11:4 Jesuba ãdjía nãwã panusia: –Bãrãba unu panʌda idjab̶a ũrĩ panʌda Juaʌ̃a jarad̶e wãnadua.
MAT 11:5 Daub̶errea b̶ead̶aba unu panʌa, jĩrũ biẽ́ b̶ead̶ara bia nĩnaa, aid̶a bara b̶ead̶ara biasid̶aa, cʌwʌrʌ qui b̶ead̶aba ũrĩ panʌa, idjab̶a beuped̶ad̶ara ʌ̃rẽbacuasid̶aa. Maʌ̃ awara ne neẽ́ qued̶eaba bed̶ea bia Ãcõrẽba carebaid̶ebemada ũrĩ panʌa.
MAT 11:6 Mʌ̃ igaraẽ́ ĩjã b̶ʌra bio bia b̶aya.–
MAT 11:7 Juaʌ̃ba diabued̶arã wãped̶ad̶acarea Jesuba arima duanʌ́a Juaʌ̃nebemada bed̶easia: –Ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶aa bãrãba Juaʌ̃ acʌd̶e wãsid̶ad̶e ¿cãrẽda ununida crĩchasid̶a? ¿Nãũrãba cha ureurea eronũmʌda ununida crĩchasid̶aca?
MAT 11:8 Mãwã crĩchad̶aẽ́ basía. Maʌ̃da ¿cãrẽda ununida crĩchasid̶a? ¿Ẽberã bio djio b̶ʌda ununida crĩchasid̶aca? Mãwãẽ́a; dji bio djio b̶eara ẽberãrã bororã ded̶e panabadaa.
MAT 11:9 Maʌ̃da ¿cãrẽda ununida crĩchasid̶a? ¿Ãcõrẽneba bed̶eabarida ununida crĩchasid̶aca? Mãẽ, Ãcõrẽneba bed̶eabarida acʌd̶e wãsid̶aa. Juaʌ̃ra Ãcõrẽneba bed̶eabari dji dromaa.
MAT 11:10 Idjid̶ebemada Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Bed̶ea jarabarida mʌ̃a bʌ na diabueya bʌ o jarimãrẽã.
MAT 11:11 Mʌ̃a wãrã arada jaraya: naʌ̃ ẽjũãne ni ab̶aʌda Juaʌ̃ cãyãbara dji dromaara b̶ʌẽ́a. Baribʌrʌ Ãcõrẽ purud̶ebema dji ed̶aara quiruda idji cãyãbara dji dromaara b̶ʌa.
MAT 11:12 Borocuebari Juaʌ̃ba jaradia b̶ed̶ad̶eba ʌ̃taa Ãcõrẽ purud̶ebemarãra bia mĩga panʌa. Ẽberã cadjiruarãba ãdjira biẽ́ o quĩrĩã panʌa.
MAT 11:13 Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba, Moise bid̶a Ãcõrẽba ẽberãrã pe erob̶aid̶ebemada bed̶eabadjid̶aa ab̶a Borocuebari Juaʌ̃ ewarid̶aa.
MAT 11:14 Ãdjia jarasid̶aa Elía quĩrãca b̶ʌda ab̶a naãrã zeida. Bãrãba cawa quĩrĩã panʌbʌrʌ, Juaʌ̃ra maʌ̃ ẽberã zeida b̶ad̶aa.
MAT 11:15 Dji cʌwʌrʌ bara b̶ʌba quĩrãcuita ũrĩdua.
MAT 11:16 Id̶ibema ẽberãrãnebemada mʌ̃a ¿sãwã jarai? Purud̶e warrarã jemene panʌne nãwã ijarabada quĩrãca panʌa:
MAT 11:17 Daiba chiru zasid̶ad̶e bãrãra carid̶aẽ́ basía. Sopuad̶ebema trʌ̃ãbi trʌ̃ãsid̶ad̶e bãrãra jĩãnaẽ́ basía.
MAT 11:18 Id̶ibemarãra ara maʌ̃ quĩrãca panʌa. Borocuebari Juaʌ̃ba ne coca ewarida obadjia idjab̶a ne aseada doca basía. Mãwãmĩna ẽberãrãba jarabadjid̶aa idjira jai bara b̶ʌda.
MAT 11:19 Maʌ̃be mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶aba ne jũmada cobaria idjab̶a ne jũmada dobaria. Baribʌrʌ ãdjirãba jarabadaa mʌ̃ra ne coya b̶ʌda, itua awua b̶ʌda. Maʌ̃ awara jarabadaa mʌ̃ra cadjirua obadarã ume, Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebadarã ume bid̶a nĩbabarida. Baribʌrʌ cawa panʌa Ãcõrẽ necawaara jipa b̶ʌda idji ĩjã panʌba jipa obada bẽrã.–
MAT 11:20 Maʌ̃be Jesuba ʌ̃cʌrʌ puruda quẽãsia. Maʌ̃gʌrã purud̶e idjia ne ununacada biara od̶amĩna ãdjia cadjiruada igarad̶aẽ́ basía.
MAT 11:21 Nãwã jarasia: –¡Coraziʌ̃nebemarãra, Betsaidad̶ebemarã sid̶a mĩã djuburi b̶eaa Ãcõrẽba cawa oi bẽrã! Mʌ̃a ne ununaca bãrã tãẽna od̶ara Tirod̶e, Sidoʌ̃ne bid̶a od̶abara, maʌ̃ purud̶ebemarãba isabe cadjiruada igarad̶aped̶a Ãcõrẽda ĩjãcasid̶aa. Maʌ̃ carea sopuad̶ebema jʌ̃badara jʌ̃casid̶aa idjab̶a tʌbʌ porad̶e chũpanecasid̶aa.
MAT 11:22 Baribʌrʌ mʌ̃a bãrãa jaraya: Ãcõrẽba jũmarã cawa oi ewarid̶e Tirod̶ebemarã idjab̶a Sidoʌ̃nebemarã cãyãbara bãrãra wetara cawa oya.
MAT 11:23 ¿Capernauʌ̃nebemarãra bajãnaa wãnica? ¡Wãnaẽ́a! ¡Ãcõrẽba bãrãra beud̶arã panabadamaa b̶atabueya! Mʌ̃a ne ununaca bãrã tãẽna od̶ara Sodoma purud̶e od̶abara, jãʌ̃ purura wad̶ibid̶a b̶acasia.
MAT 11:24 Baribʌrʌ mʌ̃a jaraya: Ãcõrẽba jũmarã cawa oi ewarid̶e Sodomanebemarã cãyãbara bãrãra wetara cawa oya.–
MAT 11:25 Maʌ̃ ewarid̶e Jesuba jarasia: –Zeza, bʌra bajãnebema Boroa idjab̶a naʌ̃ ẽjũãnebema Boroa. Bʌa ne adua b̶eaa mʌ̃a jaradiad̶ara cawabid̶a bẽrã mʌ̃a bʌra bia jaraya. Ne cawa b̶eaa bʌa cawabiẽ́ basía.
MAT 11:26 Mãẽ, Zeza, bʌa mãwã o quĩrĩãsia.
MAT 11:27 Mʌ̃ Zezaba mʌ̃́a ara idjid̶ebemada jũma cawabisia. Ni ab̶aʌba adua panʌa mʌ̃, dji Warrara sãwã b̶ʌda; ab̶a mʌ̃ Zezabʌrʌ cawa b̶ʌa. Ara maʌ̃ quĩrãca ni ab̶aʌba adua panʌa mʌ̃ Zezara sãwã b̶ʌda; ab̶abe mʌ̃, dji Warrabʌrʌ cawa b̶ʌa. Mʌ̃a ab̶aʌa mʌ̃ Zezada cawabisira, maʌ̃ ẽberã bid̶a cawaya.
MAT 11:28 Ne jũmaneba sẽ panʌbʌrʌ, mʌ̃maa zed̶adua. Mʌ̃a bãrãra ʌ̃nãũbiya.
MAT 11:29 Idu mʌ̃́a jipa pe edebid̶adua. Mʌ̃neba cawa wãnadua. Mʌ̃a jũma droabaria idjab̶a sod̶eba djãrã cãyãbara dji dromaara b̶ʌda crĩchacaa. Mʌ̃maa zed̶ibʌrʌ bãrãra wãrãda ʌ̃nãũnia.
MAT 11:30 Mʌ̃a jaradia b̶ʌra zareaẽ́ b̶ʌa. Mʌ̃a obi b̶ʌ sid̶a oicha b̶ʌa.–
MAT 12:1 Ʌ̃nãũbada ewarid̶e Jesura ẽjũã trigo ud̶ad̶e nĩbasia. Maʌ̃ne idji ume nĩbabadarã jarra panʌ bẽrã trigora tʌ edad̶aped̶a co nĩbasid̶aa.
MAT 12:2 Ãdjia mãwã o panʌra ʌ̃cʌrʌ pariseorãba ununaped̶a Jesua jarasid̶aa: –Bʌ ume nĩbabadarãba ʌ̃nãũbada ewarid̶e ocara panʌda jãwã o panʌa.–
MAT 12:3 Maʌ̃ne Jesuba ãdjía jarasia: –¿Bãrãba Ãcõrẽ Bed̶eara acʌd̶acaca? Davi, idji ume nĩbabadarã sid̶a jarra panasid̶ad̶e ¿sãwã osid̶a? Davira Ãcõrẽ ded̶e ed̶a wãped̶a Ãcõrẽ quĩrãpita b̶ad̶a paʌ̃da edasia. Maʌ̃ paʌ̃ra ¿ab̶abe sacerdoterãba cod̶ida panasid̶aẽ́ca? Baribʌrʌ Daviba coped̶a idji ume nĩbabadarãa diasia.
MAT 12:5 Maʌ̃ awara Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyd̶e jara b̶ʌa sacerdoterãra ʌ̃nãũbada ewarid̶e Ãcõrẽ de dromane ne od̶ida panʌda. Mãwãmĩna ʌ̃nãũbada ewarid̶ebema ley igara panʌ carea bed̶ead̶e panʌẽ́a. ¿Bãrãba maʌ̃gʌ sid̶a acʌd̶acaca?
MAT 12:6 Mʌ̃a jaraya: Ãcõrẽ de droma cãyãbara dji dromaara b̶ʌda nama b̶ʌa.
MAT 12:7 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã jara b̶ʌa: “Animarã babue diad̶i cãyãbara mʌ̃a biara quĩrĩã b̶ʌa bãrãba djãrã quĩrã djuburia pananida.” Maʌ̃ bed̶eaba jara b̶ʌda bãrãba cawa pananabara, za bed̶ea neẽ́ b̶eada biẽ́ jarad̶aẽ́ bacasia.
MAT 12:8 Mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara ʌ̃nãũbada ewari djibaria.–
MAT 12:9 Jesura mamaʌba judiorã dji jʌrebada ded̶aa wãsia.
MAT 12:10 Mama ẽberã jʌwa beu b̶ʌda b̶asia. Maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌba Jesura biẽ́ jara quĩrĩã panasid̶aa ʌ̃nãũbada ewari ley igara b̶ʌ carea. Maʌ̃ bẽrã idjía iwid̶isid̶aa: –¿Bia b̶ʌca cacua biẽ́ b̶ʌda ʌ̃nãũbada ewarid̶e biabida?–
MAT 12:11 Jesuba panusia: –Bãrã ovejada ʌ̃nãũbada ewarid̶e uriad̶e b̶aesira ¿jʌwaba ẽdrʌ edaẽ́ca? ¿Caiba mãwã oẽ́?
MAT 12:12 ¿Ẽberãda oveja cãyãbara biara b̶ʌẽ́ca? Maʌ̃ bẽrã bia b̶ʌa ʌ̃nãũbada ewarid̶e bia oida.–
MAT 12:13 Maʌ̃be dji jʌwa beu b̶ʌ́a jarasia: –Jʌwara jiradua.– Mãwã jirabʌrʌd̶e idji jʌwara ab̶ed̶a biasia dewarabema jʌwa quĩrãca.
MAT 12:14 Ara maʌ̃da pariseorãra ẽdrʌd̶aped̶a wãsid̶aa. Maʌ̃be Jesu bead̶i carea crĩcha jʌrʌsid̶aa.
MAT 12:15 Jesuba maʌ̃nebema cawasid̶e ãyã wãsia. Zocãrã ẽberãrãda idji caid̶u wãsid̶aa. Maʌ̃ne Jesuba dji cacua biẽ́ b̶eara jũma biabicuasia.
MAT 12:16 Idjia ãdjirãa bio jara b̶ʌsia idjid̶ebemada ebud̶a jararãnamãrẽã.
MAT 12:17 Maʌ̃gʌra mãwãsia Ãcõrẽneba bed̶eabari Isaíaba jarad̶a quĩrãca.
MAT 12:18 Nãwã jarasia: Naʌ̃gʌra mʌ̃a edad̶a nezocaa. Mʌ̃a idjira quĩrĩã b̶ʌa. Idji carea mʌ̃ra wãrãda bio b̶ʌsrid̶a b̶ʌa. Mʌ̃ Jaurera idjía diaya. Idjia puru b̶eaza mʌ̃a jipa oid̶ebemada jaraya.
MAT 12:19 Idjira ijaraẽ́a idjab̶a quĩrũbid̶eba b̶iaẽ́a. Maʌ̃ bẽrã ni ab̶aʌba idji bed̶eabʌrʌda purud̶e ũrĩnaẽ́a.
MAT 12:20 Cha cõrãicha quirura idjia cõrãtaẽ́a. Ĩbĩrã maãrĩ urua quirura idjia quiaẽ́a. Ara maʌ̃ quĩrãca dji ʌb̶ʌaẽ́ b̶eara jipa o b̶aya ab̶a ne jũmane poyabʌrʌd̶aa.
MAT 12:21 Maʌ̃ne puru b̶eaza idjira jʌ̃ãnia ẽdrʌ edamãrẽã.
MAT 12:22 Maʌ̃be ʌ̃cʌrʌba jai bara b̶ʌ ẽberãda Jesumaa edesid̶aa. Maʌ̃ ẽberãra daub̶errea b̶asia idjab̶a quĩrãme cara b̶asia. Jesuba idjira biabisia bed̶eamãrẽã idjab̶a unu b̶emãrẽã.
MAT 12:23 Jũmarãba cawa crĩchad̶aẽ́ bẽrã iwid̶isid̶aa: –David̶eba zeida b̶ʌra ¿naʌ̃gʌ Jesuca?–
MAT 12:24 Baribʌrʌ ãdjirãba mãwã jara panʌra pariseorãba ũrĩsid̶aa. Maʌ̃gʌrãba jarasid̶aa: –Jãʌ̃ ẽberãba jaira ãyã jʌretabaria, jairã boro Beelzebúba maʌ̃ ʌb̶ʌada diad̶a bẽrã.–
MAT 12:25 Baribʌrʌ ãdjia crĩcha panʌra Jesuba cawad̶a bẽrã jarasia: –Ab̶ari druad̶ebemarãda ara ãdjidub̶a djõ pananibʌrʌ, ãdub̶a dji quininia. Ab̶ari purud̶e wa ab̶ari ded̶e dji ẽberãrãda ara ãdjidub̶a djõ pananibʌrʌ, dãrã pananaẽ́a.
MAT 12:26 Ara maʌ̃ quĩrãca Satanaba ara idji jaida ãyã jʌretaibʌrʌ, ara idji ume djõ b̶ʌa. ¿Sãwã idjia poya b̶ʌra dãrã erob̶ai?
MAT 12:27 Bãrãmaarã mʌ̃a Beelzebúd̶eba jairãda ãyã jʌreta b̶ʌa. Mãwãra bãrã ẽpẽ b̶eaba ¿caid̶eba jaira ãyã jʌretabada? Ãdjirãba cawabid̶ia bãrãba ãĩ crĩcha panʌda.
MAT 12:28 Baribʌrʌ mʌ̃a Ãcõrẽ Jaured̶eba jairãda ãyã jʌreta b̶ʌbʌrʌ, Ãcõrẽba unubi b̶ʌa idjira jũẽsida bãrã Boro bai carea.
MAT 12:29 Ẽberã mẽsrã b̶ʌra naãrã jʌ̃ chũmʌnaẽ́bʌrʌ, ¿sãwã idji ded̶e ed̶a ne drʌad̶e wãni? Ab̶a mãwã jʌ̃ chũmʌsid̶ara poya idji nebiada drʌad̶ida panʌa.
MAT 12:30 Ab̶aʌda mʌ̃are b̶ʌẽ́bʌrʌ mʌ̃ ume dji quĩrũa. Ab̶aʌba mʌ̃ ume ẽberãrãda Ãcõrẽmaa eneẽ́bʌrʌ ãyã jʌrecuabaria.
MAT 12:31 Maʌ̃ carea mʌ̃a bãrãa jaraya: ẽberãrãba cadjirua obadara, biẽ́ bed̶eabada sid̶a Ãcõrẽba jũma quĩrãdoaya. Baribʌrʌ ab̶aʌba Ãcõrẽ Jaureba od̶ada diauruba jãwã osiad̶a aibʌrʌ, Ãcõrẽba maʌ̃ra quĩrãdoaẽ́a.
MAT 12:32 Ab̶aʌba mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ada biẽ́ jaraibʌrʌ Ãcõrẽba maʌ̃ra quĩrãdoaya. Baribʌrʌ ab̶aʌba Ãcõrẽ Jaureda biẽ́ jaraibʌrʌ, Ãcõrẽba maʌ̃ra quĩrãdoaẽ́a. Naʌ̃ ewarid̶e, ewari ze nũmʌza quĩrãdoaẽ́ b̶aya.
MAT 12:33 Nejõ biada zauibʌrʌ cawa panʌa bacuru biada. Baribʌrʌ dji biaẽ́da zauibʌrʌ cawa panʌa bacuru cadjiruada. Nejõza idji zau b̶ʌd̶eba cawa panʌa.
MAT 12:34 ¡Dama ẽberãrã! ¿Bãrã dji cadjiruarãba sãwã ne biada bed̶ead̶i? Ẽberãba idji sod̶e crĩcha b̶ʌ quĩrãca bed̶eabaria.
MAT 12:35 Ẽberã biaba idji sod̶e ne bia erob̶ʌd̶eba ne biada jarabaria. Baribʌrʌ ẽberã cadjiruaba idji sod̶e ne cadjirua erob̶ʌd̶eba ne cadjiruada jarabaria.
MAT 12:36 Bʌa ne biada jaraibʌrʌ Ãcõrẽba bʌra bia b̶ʌya. Baribʌrʌ ne biaẽ́da jaraibʌrʌ cawa oya. Mʌ̃a bãrãa jaraya: Ãcõrẽba cawa oi ewarid̶e jũmarãba idjía jarad̶ida panʌa cãrẽ cãrẽã ãdji bed̶ead̶eba djãrã crĩcha ãrĩsid̶ada.
MAT 12:38 Mãwãnacarea ʌ̃cʌrʌ judiorã ley jaradiabadaba, pariseorã bid̶a Jesua jarasid̶aa: –Jaradiabari, dairãba quĩrĩã panʌa bʌa ne ununacada oida. Mãwãra cawad̶ia bʌra bajãneba ze b̶ʌda.–
MAT 12:39 Baribʌrʌ Jesuba jarasia: –Bãrã dji cadjiruarãba Ãcõrẽra ĩjã ama panʌa. Bãrãba mʌ̃ra bajãneba ze b̶ʌda cawad̶i carea quĩrĩã panʌa mʌ̃a ne ununacada oida. Baribʌrʌ mʌ̃a ne ununacada oẽ́a. Bãrãba ab̶abe Ãcõrẽneba bed̶eabari Joná mãwãna quĩrãca ununia.
MAT 12:40 Jonára b̶eda droma b̶ited̶a ewari ũbea ãsa, diamasi bid̶a b̶ad̶a quĩrãca mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara ewari ũbea ãsa, diamasi bid̶a egorod̶e b̶aya.
MAT 12:41 Maʌ̃ awara Ãcõrẽba jũmarã cawa oi ewarid̶e Ninive purud̶ebemarãda piradrʌd̶aped̶a bãrãra biẽ́ jarad̶ia. Jonába Ãcõrẽba cawa oyad̶a asid̶e ãdjia cadjirua obadara igarasid̶aa. Baribʌrʌ Joná cãyãbara dji dromaara b̶ʌda nama b̶ʌmĩna bãrãba ĩjãnaẽ́ panʌa.
MAT 12:42 Maʌ̃ awara Salomoʌ̃ ewarid̶e Sabá druad̶ebema borora wẽrã basía. Idjira drua tʌmʌba zesia Salomoʌ̃ necawaa ũrĩ carea. Baribʌrʌ naʌ̃ ewarid̶e Salomoʌ̃ cãyãbara dji dromaara b̶ʌda nama b̶ʌmĩna bãrãba ĩjãnaẽ́ panʌa. Maʌ̃ carea Ãcõrẽba cawa oi ewarid̶e maʌ̃ wẽrãba pirab̶ariped̶a bãrãra biẽ́ jaraya.–
MAT 12:43 Ẽberã cacuad̶ebemada ẽdrʌd̶acarea jaira ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e ʌ̃nãũi carea jʌrʌ b̶abaria baribʌrʌ sãma ʌ̃nãũida unucaa.
MAT 12:44 Maʌ̃ bẽrã idjidub̶a nãwã jarabaria: “Mʌ̃dji b̶ad̶amaa jẽda wãya.” Jũẽbʌrʌd̶e maʌ̃ ẽberã sora de bari b̶ʌ quĩrãca unubaria. Bia ima nũmʌda idjab̶a ne jũma bia nũmeada unubaria.
MAT 12:45 Maʌ̃be siete jai idji cãyãbara cadjiruaara b̶eada maʌ̃ ẽberãmaa eneped̶a dji ẽberã sod̶e ed̶a panebadaa. Maʌ̃ bẽrã dji ẽberãra idji naãrã b̶ad̶a cãyãbara wetara biẽ́ b̶ebaria. Ara maʌ̃ quĩrãca mʌ̃ ĩjãẽ́ panʌ carea bãrã, dji cadjiruarãda naẽna panana cãyãbara biẽ́ara panania.–
MAT 12:46 Jesuba wad̶ibid̶a ẽberãrãa bed̶ea b̶ʌd̶e dji papa, dji djabarã sid̶a dajada panʌda idji ume bed̶ea quĩrĩã panasid̶aa.
MAT 12:47 Ab̶aʌba Jesua jarasia: –Bʌ papada, bʌ djabarã sid̶a dajadaare panʌa. Ãdjira bʌ ume bed̶ea quĩrĩã panʌa.–
MAT 12:48 Baribʌrʌ Jesuba maʌ̃ ẽberãa jarasia: –Bʌmaarã ¿cairãda mʌ̃ papa idjab̶a mʌ̃ djabarã?
MAT 12:49 Maʌ̃be idji ume nĩbabadarãmaa jʌwa suped̶a jarasia: –Naʌ̃gʌrãda mʌ̃ papaa idjab̶a mʌ̃ djabarãa.
MAT 12:50 Mʌ̃ Zeza bajãne b̶ʌba quĩrĩã b̶ʌ o b̶eadrʌ mʌ̃ djabaa, mʌ̃ djabawẽrãa, idjab̶a mʌ̃ papaa.–
MAT 13:1 Ara maʌ̃ ewarid̶e Jesura ded̶eba ẽdrʌped̶a amene droma icawa chũmane wãsia.
MAT 13:2 Maʌ̃ne ẽberãrãda zocãrã idjima powua nũmesia. Maʌ̃ bẽrã jãbad̶e b̶adoped̶a chũmesia. Ẽberãrãra ĩbʌd̶e do icawa duanesid̶aa.
MAT 13:3 Maʌ̃be Jesuba ãdjirãa ne quĩrãtanoa ne jara b̶ʌd̶eba nãwã jaradiasia. –Ẽberãda ne pod̶e wãsia.
MAT 13:4 Mãwã po nĩne ʌ̃cʌrʌ tara od̶e b̶aecuasia. Maʌ̃ne ĩbanada zesed̶aped̶a mĩcuasid̶aa.
MAT 13:5 Ʌ̃cʌrʌ tara ẽjũã mõgaraid̶a b̶ʌd̶e b̶aecuasia. Dji egorora nãũcha b̶ʌ bẽrã maʌ̃ tara isabe tunusia.
MAT 13:6 Mãwãmĩna besea jʌ̃wʌ̃rʌ̃ãba purrubasia bio carra jidaẽ́ b̶ad̶a bẽrã.
MAT 13:7 Idjab̶a ʌ̃cʌrʌ tara ẽjũã ʌrʌid̶a b̶ʌd̶e b̶aecuasia. Mama b̶aecuad̶ara jʌ̃cara ʌrʌ bara b̶ʌba bʌrá quenasia.
MAT 13:8 Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌ tara ẽjũã biad̶e b̶aecuasia. Maʌ̃gʌra bio zausia. Ʌ̃cʌrʌ cʌmʌba ara arid̶e diasia, dewaraba waitabeara diasia, waabemaba waib̶ʌara diasia.
MAT 13:9 Dji cʌwʌrʌ bara b̶ʌba quĩrãcuita ũrĩdua.–
MAT 13:10 Maʌ̃be Jesu ume nĩbabadarãba idji caita zed̶aped̶a iwid̶isid̶aa: –¿Cãrẽ cãrẽã ẽberãrãa ne jara b̶ʌd̶eba jaradiabari?–
MAT 13:11 Jesuba panusia: –Ãcõrẽba ẽberãrã pe erob̶ʌd̶ebemada jũmarãa cawabiẽ́ b̶ʌmĩna bãrãa cawabi b̶ʌa.
MAT 13:12 Ab̶aʌba wãrãda cawaibʌrʌ, Ãcõrẽba aud̶uara cawabiya. Baribʌrʌ adua b̶ʌba cawa b̶ʌda crĩchaibʌrʌ idjia crĩcha b̶ʌ sid̶a Ãcõrẽba jãrĩya.
MAT 13:13 Maʌ̃ carea mʌ̃a ãdjirãa ne jara b̶ʌd̶eba jaradiabaria. Mʌ̃a o b̶ʌra ãdjirãba unu panʌmĩna cawad̶aẽ́ panʌa, idjab̶a mʌ̃a jara b̶ʌra ũrĩ panʌmĩna cawad̶aẽ́ panʌa.
MAT 13:14 Ãcõrẽneba bed̶eabari Isaíaba jarad̶ara wãrãa: Naʌ̃ ẽberãrãba ũrĩ panʌmĩna cawad̶aẽ́a. Bio unu panʌmĩna cawad̶aẽ́a.
MAT 13:15 Ãdjirãba sod̶eba poya cawad̶aẽ́a, ũrĩ quĩrĩãnaẽ́a idjab̶a unu quĩrĩãnaẽ́a. Mãwã b̶ead̶aẽ́bara ãdjirãba unucasid̶aa, ũrĩcasid̶aa idjab̶a sod̶eba cawacasid̶aa. Maʌ̃be mʌ̃maa zed̶aped̶a mʌ̃a ãdjirãra biabicasia.
MAT 13:16 Baribʌrʌ bãrãra bio bia panʌa. Bãrãba unu panʌra, ũrĩ panʌ sid̶a cawa panʌa.
MAT 13:17 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: bãrãba unu panʌra zocãrã Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba, ẽberãrã jipa b̶ea bid̶a unu quĩrĩã panasid̶aa baribʌrʌ ununaẽ́ basía. Idjab̶a bãrãba ũrĩ panʌra ũrĩ quĩrĩã pananamĩna ũrĩnaẽ́ basía.–
MAT 13:18 Pea pod̶ad̶ebema ne jara b̶ʌd̶eba jarad̶ara naʌ̃gʌa. Ũrĩnadua.
MAT 13:19 Ta od̶e pod̶aba naʌ̃da jara b̶ʌa: Ãcõrẽba ẽberãrã pe erob̶ʌd̶ebemada ab̶aʌba ũrĩped̶a cawaẽ́bʌrʌ, diauruba maʌ̃ bed̶ea idji sod̶e jũẽnara quĩrãdoabibaria.
MAT 13:20 Ta mõgaraid̶a b̶ʌ ẽjũãne pod̶aba naʌ̃da jara b̶ʌa: ʌ̃cʌrʌ ẽberãrãba Ãcõrẽ bed̶eara ũrĩnaped̶a bio b̶ʌsrid̶a edabadaa.
MAT 13:21 Baribʌrʌ bio carra jidaẽ́ b̶ea bẽrã dãrã droad̶acaa. Ewari zarea zebʌrʌd̶e wa Ãcõrẽ bed̶ea ĩjã panʌ carea ẽberãrãba biẽ́ obʌdad̶e ãdjia ĩjã panʌra igarabadaa.
MAT 13:22 Ta ẽjũã ʌrʌid̶a b̶ʌd̶e pod̶aba naʌ̃da jara b̶ʌa: ʌ̃cʌrʌ ẽberãrãba Ãcõrẽ bed̶eara ũrĩbadaa, baribʌrʌ ãdjirã sãwã bia b̶ead̶id̶ebemada jũmawãyã crĩchabadaa. Ne jũmada erob̶ead̶ibʌrʌ, b̶ʌsrid̶a b̶ead̶ida crĩchabadaa. Jũma maʌ̃ crĩchaba bed̶ea ãdji sod̶e b̶ed̶ara bʌrá beabaria. Maʌ̃ bẽrã ãdjira warid̶acaa.
MAT 13:23 Baribʌrʌ ta ẽjũã biad̶e pod̶aba naʌ̃da jara b̶ʌa: ʌ̃cʌrʌba Ãcõrẽ bed̶eara bia ũrĩnaped̶a ĩjãbadaa. Maʌ̃be ʌ̃cʌrʌba ne biada ara arid̶e obadaa, ʌ̃cʌrʌba waitabeara obadaa, idjab̶a ʌ̃cʌrʌba waib̶ʌara obadaa.
MAT 13:24 Maʌ̃be Jesuba dewara ne jara b̶ʌd̶eba jarasia: –Bajãne B̸ʌba ẽberãrã pe erob̶ʌra naʌ̃ quĩrãca b̶ʌa. Ẽberãda b̶asia. Maʌ̃ ẽberãba idji ẽjũãne trigo ta dji biada úsia.
MAT 13:25 Baribʌrʌ idji nezocarã cãĩ panasid̶ad̶e idji ume dji quĩrũda zeped̶a chirua cadjiruada trigo ud̶ad̶e úsia. Maʌ̃be wãsia.
MAT 13:26 Mãwãnacarea dji trigora odjaped̶a ẽãpetasia. Chirua cadjirua sid̶a odjasia.
MAT 13:27 Dji nezocarãba djibaría iwid̶id̶e wãsid̶aa: “Dai boro, bʌ ẽjũãne trigo biada usibʌrʌ ¿jãʌ̃ chirua cadjiruara sãwã odjasi?”
MAT 13:28 Djibariba panusia: “Mʌ̃ ume dji quĩrũba mãwã osia.” Maʌ̃ne dji nezocarãba idjía iwid̶isid̶aa: “Mãẽteara ¿quĩrĩã b̶ʌca dairãba ẽũcuad̶e wãnida?”
MAT 13:29 Djibariba panusia: “Mãwã orãnadua. Mãwã od̶ibʌrʌ trigoda chirua cadjirua ume ãbaa ẽũcuad̶ia.
MAT 13:30 Biara b̶ʌa idu ãbaa waribid̶ida ab̶a ewabʌdad̶aa. Maʌ̃ ewarid̶e mʌ̃a dji ewabʌdarãa jaraya: naãrã chirua cadjiruada jʌrʌ ped̶aped̶a cajʌ̃nadua babued̶i carea. Baribʌrʌ trigora mʌ̃ ne wagabada ded̶e waga b̶ʌd̶adua.”–
MAT 13:31 Wayacusa Jesuba ne jara b̶ʌd̶eba jarasia: –Bajãne B̸ʌba ẽberãrã pe erob̶ʌra naʌ̃ quĩrãca b̶ʌa. Ẽberãba mostaza tada idji ẽjũãne úsia.
MAT 13:32 Maʌ̃ mostaza tara jũma dadjia ubada cãyãbara djubibiara quirua. Baribʌrʌ dewara néu b̶ea cãyãbara waib̶ʌara waribaria ab̶a bacuru babʌrʌd̶aa. Maʌ̃ bẽrã ĩbanara dji jʌwated̶e de ocuad̶e zebadaa.–
MAT 13:33 Idjab̶a Jesuba dewara ne jara b̶ʌd̶eba jarasia: –Bajãne B̸ʌba ẽberãrã pe erob̶ʌra paʌ̃ ẽsãbari quĩrãca b̶ʌa. Maʌ̃ paʌ̃ ẽsãbarira wẽrãba maãrĩ edaped̶a harina waib̶ʌad̶e abuesia. Maʌ̃be bio pueraped̶a chũmʌsia ab̶a jũma ẽsãbʌrʌd̶aa.–
MAT 13:34 Jũma maʌ̃gʌra Jesuba ẽberãrãa ne jara b̶ʌd̶eba jaradiasia. Ab̶abe ne jara b̶ʌd̶eba ãdjirãa bed̶eabadjia.
MAT 13:35 Ãcõrẽneba bed̶eabariba jarad̶a quĩrãca wãrãda mãwãsia: Mʌ̃a ne jara b̶ʌd̶eba bed̶eaya. Ãcõrẽba naʌ̃ ẽjũã od̶ad̶eba ʌ̃taa cawabiẽ́ b̶ad̶ada mʌ̃a jaraya.
MAT 13:36 Maʌ̃be Jesura ẽberãrã ume b̶ad̶ada diguid̶aa wãsia. Idji ume nĩbabadara zed̶aped̶a iwid̶isid̶aa: –Chirua cadjirua ud̶ad̶ebemada dairãa cawa jaradua.–
MAT 13:37 Jesuba jarasia: –Dji ta bia ubarira mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶aa.
MAT 13:38 Peara naʌ̃ ẽjũãa. Dji ta biara Ãcõrẽba pe erob̶ʌ ẽberãrãa. Chirua cadjiruara diauru ẽpẽ panʌrãa.
MAT 13:39 Dji quĩrũ, maʌ̃ chirua cadjirua ud̶ara diaurua. Dji néu ewad̶i ewariba jara b̶ʌa naʌ̃ ẽjũã jõi ewarida. Dji néu ewad̶ira Ãcõrẽ bajãnebema nezocarãa.
MAT 13:40 Chirua cadjirua ẽũtacuad̶aped̶a babuebada quĩrãca naʌ̃ ẽjũã jõbʌrʌd̶e mãwãya.
MAT 13:41 Mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶aba bajãnebema nezocarãda diabueya cadjirua obadarãda, cadjirua obibadarã sid̶a mʌ̃ puru tãẽnabemada jʌrʌ ped̶amãrẽã.
MAT 13:42 Maʌ̃gʌrãra tʌbʌ uruad̶e b̶atacuad̶ia. Mama aujĩã panania idjab̶a puaba quid̶a ĩchia panania.
MAT 13:43 Baribʌrʌ dji jipa b̶eada ãdjirã Zeza purud̶e ʌ̃mãdau quĩrãca dorrodorroa b̶ead̶ia. Dji cʌwʌrʌ bara b̶ʌba quĩrãcuita ũrĩdua.
MAT 13:44 Bajãne B̸ʌba ẽberãrã pe erob̶ʌra parata egorod̶e mẽrã b̶ʌd̶a quĩrãca b̶ʌa. Maʌ̃ paratara ẽberãba unuped̶a arima mẽrã b̶ʌsia. Maʌ̃be b̶ʌsrid̶a wãped̶a jũma idjia erob̶ʌra nẽdobueped̶a dji ẽjũãda nẽdosia.
MAT 13:45 Maʌ̃ awara Bajãne B̸ʌba ẽberãrã pe erob̶ʌra naʌ̃ quĩrãca b̶ʌa. Ẽberãda b̶asia. Maʌ̃ ẽberãba perla neta dji biada nẽdoi carea jʌrʌ b̶abadjia.
MAT 13:46 Mãwã b̶ʌd̶e ab̶a bio biya quiru nẽbʌa b̶ʌda unusia. Ara maʌ̃da idjia erob̶ʌra jũma nẽdobueped̶a maʌ̃ netara nẽdosia.
MAT 13:47 Bajãne B̸ʌba ẽberãrã pe erob̶ʌra ãtarraya quĩrãca b̶ʌa. Ãtarraya b̶aribʌdad̶e b̶eda quĩrãtanoa jidabadaa.
MAT 13:48 Birad̶acarea ĩbʌd̶aa erreb̶ari edebadaa. Maʌ̃be chũpanenaped̶a b̶eda biada jamarad̶e jʌrʌ pebadaa. Dji cadjiruada b̶atacuabadaa.
MAT 13:49 Ara maʌ̃ quĩrãca naʌ̃ ẽjũã jõbʌrʌd̶e mãwãya. Ãcõrẽ bajãnebema nezocarãda zed̶aped̶a ẽberã cadjiruarãda dji jipa b̶ea tãẽnabemada ãyã b̶ʌd̶ia.
MAT 13:50 Maʌ̃be tʌbʌ uruad̶e b̶atacuad̶ia. Mama aujĩã panania idjab̶a puaba quid̶a ĩchia panania.–
MAT 13:51 Maʌ̃be Jesuba iwid̶isia: –Mʌ̃a jarad̶ara ¿bãrãba jũma cawasid̶aca?– Ãdjia panusid̶aa: –Mãẽ, dai Boro.–
MAT 13:52 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Bajãne B̸ʌba ẽberãrã pe erob̶ʌd̶ebemada judiorã ley jaradiabariba cawasira de djibari quĩrãca b̶aya. Idjia waga erob̶ʌd̶ebemada nebia djiwid̶ida, dji drõã sid̶a acʌbibaria.–
MAT 13:53 Mãwã ne jara b̶ʌd̶eba jaradiad̶acarea Jesura ãyã wãsia.
MAT 13:54 Maʌ̃be idji purud̶e jũẽsia. Ewari ab̶a judiorã dji jʌrebada ded̶e jaradia b̶asia. Dji ũrĩ duanʌba cawa crĩchad̶aẽ́ bẽrã nãwã jarasid̶aa: –Naʌ̃gʌba ¿sãmaareba jãʌ̃ crĩcha cawaara edasi? ¿Sãwã ne ununacada poya oi?
MAT 13:55 ¿Idjira dadji purud̶ebema de obari warraẽ́ca? Idji papara ¿Mariaẽ́ca? Idji djabarãra ¿Santiago, Jose, Simoʌ̃ idjab̶a Judaẽ́ca?
MAT 13:56 Jũma idji djabawẽrãrã sid̶a ¿dadjirã tãẽna panʌẽ́ca? Mãwã baibʌrʌ, ¿idjia sãma jãcua cawasi?–
MAT 13:57 Ãdjirãba Jesura ĩjã quĩrĩãnaẽ́ basía. Maʌ̃ bẽrã Jesuba jarasia: –Ãcõrẽneba bed̶eabarida djãrã druad̶e wayabadaa, baribʌrʌ ara idji druad̶ebemarãba wayad̶acaa. Idji ded̶e panabada bid̶a wayad̶acaa.–
MAT 13:58 Ãdjirãba ĩjãnaẽ́ bẽrã Jesuba mama ne ununacada zocãrãẽ́be osia.
MAT 14:1 Maʌ̃ ewarid̶e Herodera Galilea druad̶ebema boro basía. Maʌ̃ Herodeba ũrĩsia Jesura trʌ̃ b̶ʌga b̶ʌda.
MAT 14:2 Maʌ̃ carea idjiare b̶eaa jarasia: –¡Mʌ̃maarã Borocuebari Juaʌ̃ ʌ̃rẽbad̶ada jãwã b̶ʌa! Maʌ̃ bẽrã jũma ne ununacara poya o b̶ʌa.–
MAT 14:3 Herodeba mãwã jarasia Juaʌ̃ra beabid̶a bẽrã. Maʌ̃gʌra nãwã b̶asia: Herodeba ara idji djaba Pelipe quima Herodía abadada edasia. Baribʌrʌ Juaʌ̃ba idjía jarabadjia: “Bʌ djaba quimada erob̶acara b̶ʌa.” Maʌ̃ carea Herodeba Juaʌ̃ra jidaped̶a preso b̶ʌbada ded̶e carenaba jʌ̃ b̶ʌsia.
MAT 14:5 Juaʌ̃ra beabi quĩrĩã b̶asia baribʌrʌ puruda waya b̶ad̶a bẽrã poya oẽ́ b̶asia. Puruba crĩcha b̶asia Juaʌ̃ra Ãcõrẽneba bed̶eabarida.
MAT 14:6 Herode tod̶a ewari b̶ʌsrid̶a o panʌne Herodía cauda jũmarã quĩrãpita bairasia. Maʌ̃ba Herodera bio b̶ʌsrid̶asia.
MAT 14:7 Maʌ̃ carea maʌ̃ awẽrãa wãrãneba jarasia ne baridua idjia iwid̶ibʌrʌda diaida.
MAT 14:8 Maʌ̃ne dji papaba idji caua nãwã iwid̶ibisia: –Mʌ̃́a eped̶ecod̶e Borocuebari Juaʌ̃ boroda diadua.–
MAT 14:9 Mãwã iwid̶isid̶e Herodera sopuasia. Baribʌrʌ jũma idji ume ne co duanʌ quĩrãpita wãrãneba jarad̶a bẽrã Herodía cauba iwid̶id̶ara obisia.
MAT 14:10 Ara maʌ̃da Juaʌ̃ra preso b̶ʌbada ded̶e b̶ʌda ob̶ʌá tʌbisia.
MAT 14:11 Juaʌ̃ borora eped̶ecod̶e enenaped̶a Herodía caua diasid̶aa. Maʌ̃be dji cauba dji papaa diasia.
MAT 14:12 Mãwãnacarea Juaʌ̃ ume nĩbaped̶ad̶aba idji cacuara edad̶aped̶a tʌb̶arisid̶aa. Maʌ̃be Jesua jarad̶e wãsid̶aa.
MAT 14:13 Jesuba Juaʌ̃ jaid̶ad̶a ũrĩsid̶e idub̶a jãbad̶e ẽberã neẽ́maa wãbʌrʌ basía. Baribʌrʌ ẽberãrãba idji sãmaa wãbʌrʌda cawasid̶ad̶e puruzabemada jĩrũba araa wãsid̶aa.
MAT 14:14 Jesura jãbad̶eba drua b̶adobʌrʌd̶e maʌ̃ ẽberãrã zocãrã duanʌda unusia. Ãdjirãra mĩã djuburi ununa bẽrã dji cacua biẽ́ qued̶eada biabicuasia.
MAT 14:15 Queubod̶o bẽrã idji ume nĩbabadarãra idjimaa wãnaped̶a jarasid̶aa: –Nama ẽberãra caita neẽ́a. Maʌ̃ awara queubʌrʌa. Ẽberãrãa jaradua puru b̶ead̶e cod̶ira nẽdod̶e wãnamãrẽã.–
MAT 14:16 Maʌ̃ne Jesuba idji ume nĩbabadarãa jarasia: –Ãdjirãra wãniẽ́ panʌa. Bãrãbʌrʌ ne cobid̶adua.–
MAT 14:17 Baribʌrʌ ãdjia jarasid̶aa: –Daiba paʌ̃da juesumabe idjab̶a b̶edada umébe eropanʌa.–
MAT 14:18 Jesuba jarasia: –Mʌ̃maa enenadua, mãẽteara.–
MAT 14:19 Maʌ̃be ẽberãrãa jarasia põãjãrãne chũpanenamãrẽã. Maʌ̃ paʌ̃ juesuma panʌra, b̶eda umé panʌ sid̶a idji jʌwad̶e edaped̶a bajãnaa acʌped̶a Ãcõrẽa bia jarasia. Maʌ̃be paʌ̃ra cõrãcuaped̶a idji ume nĩbabadarãa diasia jed̶ecad̶amãrẽã.
MAT 14:20 Jũmarãda ne cod̶aped̶a jãwũãsid̶aa. Dji ad̶ubad̶ada jʌrʌ pesid̶ad̶e doce jamara birasid̶aa.
MAT 14:21 Mama ne coped̶ad̶ara dji umaquĩrã awa mil juesuma panasid̶aca b̶ʌa, wẽrãrãda warrarã sid̶a juachad̶aẽ́.
MAT 14:22 Mãwãnacarea Jesuba idji ume nĩbabadarãra jãbad̶e b̶adobisia idji na quĩrãrã chãnamãrẽã. Maʌ̃ne idjira b̶esia ẽberãrã diguid̶aa wãbigai carea.
MAT 14:23 Jũmarãda wãbigaped̶a idub̶a eyad̶aa Ãcõrẽa iwid̶id̶e wãsia. Queusid̶e idub̶a b̶asia.
MAT 14:24 Maʌ̃misa Jesu ume nĩbabadarãra do quẽsidra panasid̶aa. Maʌ̃ne nãũrãda ãdji nocoareba puá nũmʌ bẽrã baido bogozoaba jãbara jirawe eronũmesia.
MAT 14:25 Ãsabod̶od̶e Jesura do ʌ̃rʌ̃ nĩda ãdjimaa wãsia.
MAT 14:26 Baribʌrʌ idji ume nĩbabadarãba maʌ̃ unusid̶ad̶e bio dauperasid̶aa. Ne wayaaba ãdjirãra b̶iasid̶aa: –¡Bẽwãrãda jãwã nĩa!–
MAT 14:27 Ara maʌ̃da Jesuba jarasia: –¡Sozarra b̶ead̶adua! Mʌ̃da jãwã b̶ʌa. ¡Ne wayarãnadua!–
MAT 14:28 Maʌ̃ne Pedroba idjía jarasia: –Mʌ̃ Boro, wãrãda bʌda jãwã b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃ra do ʌ̃rʌ̃ bʌmaa wãbidua.–
MAT 14:29 Ara maʌ̃da Jesuba jarasia: –¡Zedua!– Ara maʌ̃da Pedrora jãbad̶eba doed̶a b̶adoped̶a Jesumaa do ʌ̃rʌ̃ wãbʌrʌ basía.
MAT 14:30 Baribʌrʌ Pedroba nãũrã dji cãbãyã puá b̶ʌ unusid̶e dauperasia. Maʌ̃ne ta dogo bẽrã b̶iasia: –¡Mʌ̃ Boro, carebadua!–
MAT 14:31 Ara maʌ̃da Jesuba jʌwad̶e jidaped̶a jarasia: –Ache, ¿cãrẽ cãrẽã ĩjãẽ́ basi mʌ̃a bʌra do ʌ̃rʌ̃ poya nĩbabida?–
MAT 14:32 Jãbad̶e b̶adosid̶ad̶e nãũrãra cãbasia.
MAT 14:33 Maʌ̃be jũma jãbad̶e panʌra Jesu quĩrãpita chĩrãborod̶e copanenaped̶a idjía bia bed̶easid̶aa: –¡Bʌra wãrãda Ãcõrẽ Warraa!–
MAT 14:34 Chã wãnada Genesare druad̶e jũẽsid̶aa.
MAT 14:35 Mamabema ẽberãrãba Jesura cawasid̶aa. Maʌ̃ carea jũma ãdji druad̶e jarabisid̶aa Jesura jũẽsida. Maʌ̃be ẽberãrãba jũma dji cacua biẽ́ b̶eara idjimaa enesid̶aa.
MAT 14:36 Ãdjirãba idjía bed̶ea djuburiasid̶aa ab̶abe idjia cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌ ida tãbimãrẽã. Jesuba idu tãbid̶a bẽrã jũmaena biacuasid̶aa.
MAT 15:1 Mãwãnacarea ʌ̃cʌrʌ pariseorãda, judiorã ley jaradiabada sid̶a Jerusaleʌ̃ purud̶eba Jesumaa zed̶aped̶a iwid̶isid̶aa:
MAT 15:2 –Bʌ ume nĩbabadarãra jʌwa sʌgʌd̶aẽ́ ne cobadaa. ¿Cãrẽ cãrẽã dadji drõãenabemaba jaradiaped̶ad̶ara igara panʌ?–
MAT 15:3 Maʌ̃ne Jesuba panusia: –Bãrã bid̶a ¿cãrẽ cãrẽã ara bãdjia obadad̶eba Ãcõrẽba obi b̶ʌ bed̶eara igarabada?
MAT 15:4 Idjia nãwã jarasia: “Bʌ zezada, bʌ papa sid̶a waya pananadua.” Naʌ̃ sid̶a jarasia: “Bariduaba idji zezada, idji papa sid̶a biẽ́ jaraibʌrʌ, idjira bead̶ida panʌa.”
MAT 15:5 Baribʌrʌ bãrãba dji zeza wa dji papa careba amaaba nãwã jarabadaa: “Jũma mʌ̃a erob̶ʌra Ãcõrẽa diad̶a bẽrã mʌ̃a bʌra poya carebaẽ́a.” Mãwã bãrã drõã naẽnabemaba jaradiaped̶ad̶a ẽpẽ panʌneba Ãcõrẽ bed̶eara igarabadaa.
MAT 15:7 Bãrã dji biaca b̶earã, Ãcõrẽneba bed̶eabari Isaíaba bãrãnebemada arid̶e b̶ʌsia. Nãwã jarasia:
MAT 15:8 Naʌ̃ puruba mʌ̃́a bia bed̶eabaria, baribʌrʌ wãrãda ãdji sod̶eba mʌ̃ma crĩchad̶acaa.
MAT 15:9 Ãdji quĩrĩãbe mʌ̃́a bia bed̶eabadaa. Mʌ̃ bed̶ea cãyãbara ẽberã crĩchadrʌ jaradiabadaa.
MAT 15:10 Maʌ̃be Jesuba ẽberãrã arima duanʌra trʌ̃ped̶a nãwã jarasia: –Mʌ̃ bed̶eara ũrĩnadua cawad̶amãrẽã.
MAT 15:11 Dadjia cobadaba Ãcõrẽ quĩrãpita mititia b̶ʌcaa. Ãtebʌrʌ ited̶eba ze b̶ʌbʌrʌ dadjira Ãcõrẽ quĩrãpita mititia b̶ʌbaria.–
MAT 15:12 Mãwãnacarea Jesu ume nĩbabadarãra caita zed̶aped̶a jarasid̶aa: –¿Bʌa cawa b̶ʌca pariseorãra sod̶e biẽ́ duanʌda bʌa jãʌ̃ bed̶ea jarad̶a carea?–
MAT 15:13 Jesuba panusia: –Mʌ̃ Zeza bajãne b̶ʌba ud̶aẽ́ra jũma ẽũta b̶atacuaya.
MAT 15:14 Maʌ̃ bẽrã pariseorã carea crĩcharãnadua. Ãdjirãra daub̶errea b̶ea quĩrãca panʌa. Ãdji ẽpẽbʌda sid̶a daub̶errea b̶ea quĩrãca panʌa. Daub̶errea b̶ʌba dewara daub̶errea b̶ʌda eronĩbaibʌrʌ umena uriad̶e b̶aed̶ia.–
MAT 15:15 Maʌ̃ne Pedroba Jesua jarasia: –Dadjia cobadad̶ebema bʌa jaradiad̶ada dairãa cawa jaradua.–
MAT 15:16 Jesuba iwid̶isia: –¿Bãrã bid̶a wad̶i adua panʌca?
MAT 15:17 ¿Dadjia cobadara b̶ited̶a wãped̶a dajadaa ẽdrʌbarida cawad̶aẽ́ panʌca?
MAT 15:18 Baribʌrʌ ẽberã ited̶eba dajadaa ze b̶ʌda sod̶eba ze b̶ʌa. Maʌ̃gʌba ẽberãra Ãcõrẽ quĩrãpita mititia b̶ʌbaria.
MAT 15:19 Crĩcha cadjiruada, mĩã beaida, daunemaida, aud̶ua b̶aida, ne drʌaida, sewa o b̶aida, djãrã biẽ́ jarai sid̶a sod̶eba ze b̶ʌa.
MAT 15:20 Jũma maʌ̃gʌba ẽberãra Ãcõrẽ quĩrãpita mititia b̶ʌbaria, baribʌrʌ jʌwa sʌgʌẽ́ ne cobʌrʌba dadjira mititia b̶ʌcaa.–
MAT 15:21 Jesura mamaʌba Tiro druad̶e idjab̶a Sidoʌ̃ druad̶e pʌrrʌa wãsia.
MAT 15:22 Maʌ̃ne cananeo wẽrã maʌ̃ druad̶ebemada Jesu nĩmaa zesia. Maʌ̃ wẽrãba nãwã jĩgua bed̶ea nũmesia: –¡Mʌ̃ Boro, David̶eba zed̶a, mʌ̃ra quĩrã djuburiadua! Mʌ̃ cauda jaiba bio bia mĩga erob̶ʌa.–
MAT 15:23 Baribʌrʌ Jesuba panuẽ́ basía. Maʌ̃ne idji ume nĩbabadarãra caita wãnaped̶a idjía nãwã bed̶ea djuburiasid̶aa: –Jãʌ̃ wẽrãra dadjirã caid̶u b̶ia nĩa. Idjía jaradua ãyã wãmãrẽã.–
MAT 15:24 Wẽrãra cananeo bẽrã Jesuba idjía jarasia: –Ãcõrẽba mʌ̃ra Israeld̶ebema dji adua b̶eamaa diabuesia.–
MAT 15:25 Maʌ̃ne wẽrãra Jesu quĩrãpita chĩrãborod̶e cob̶eped̶a jarasia: –Mʌ̃ Boro, ¡carebadua!–
MAT 15:26 Jesuba panusia: –Biẽ́ b̶ʌa warrarãba co panʌda jãrĩda usaa diai carea.–
MAT 15:27 Maʌ̃ne wẽrãba jarasia: –Bʌa jara b̶ʌra wãrãa, mʌ̃ Boro, baribʌrʌ usaba djibari mesa edre djico jurruzoad̶ada cobaria.–
MAT 15:28 Jesuba jarasia: –Wẽrã, bʌa wãrãda ĩjã b̶ʌa mʌ̃a bʌ cauda poya biabida. Maʌ̃ bẽrã bʌa quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca mʌ̃a oya.– Ara maʌ̃da dji caura biasia.
MAT 15:29 Mamaʌba Jesura amene droma Galilead̶aa wãsia. Eyad̶e ʌ̃tʌ wãped̶a mama chũmesia.
MAT 15:30 Maʌ̃be ẽberãrã zocãrã idji b̶ʌmaa zesesid̶aa. Ãdjirãba jĩrũ biẽ́ b̶eada, daub̶errea b̶eada, quĩrãme cara b̶eada, jʌwa biẽ́ b̶eada, quĩrãtanoa cacua biẽ́ b̶ea sid̶a zocãrã enesid̶aa. Maʌ̃gʌrãra Jesu caita b̶ʌsid̶aa. Maʌ̃be Jesuba jũma biabicuasia.
MAT 15:31 Ẽberã arima duanʌba unusid̶aa dji quĩrãme cara b̶ead̶ara bed̶ea panʌda, dji jʌwa biẽ́ b̶ead̶ara bia panʌda, jĩrũ biẽ́ b̶ead̶ara bia nĩnada, idjab̶a daub̶errea b̶ead̶aba unu panʌda. Jũmarãba cawa crĩchad̶aẽ́ bẽrã israelerã Ãcõrẽa bia bed̶easid̶aa.
MAT 15:32 Mãwã panʌne Jesuba idji ume nĩbabadarãra trʌ̃ped̶a jarasia: –Mʌ̃a naʌ̃ ẽberãrãra mĩã djuburi unu b̶ʌa. Mʌ̃ ume duanʌda ewari ũbea babʌrʌa. Ãdjia cod̶i carea eropananara jõsia. Mʌ̃a ãdjirãra ne cod̶aẽ́ diguid̶aa wãbigaẽ́a ota cacua norrab̶arirãnamãrẽã.–
MAT 15:33 Baribʌrʌ idji ume nĩbabadarãba iwid̶isid̶aa: –Nama ẽberãrã neẽ́ma ¿sãma cod̶ira edad̶i zocãrã nũmʌ itea?–
MAT 15:34 Maʌ̃ne Jesuba iwid̶isia: –¿Bãrãba paʌ̃da jũmasãwã eropanʌ?– Ãdjia panusid̶aa: –Sietebe eropanʌa, idjab̶a b̶eda zaqueda zocãrãẽ́be eropanʌa.–
MAT 15:35 Maʌ̃be Jesuba ẽberãrãra jũma egode chũmebisia.
MAT 15:36 Maʌ̃ siete paʌ̃ra, b̶eda sid̶a idji jʌwad̶e edaped̶a Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a asia. Mãwãped̶a b̶edara paʌ̃ sid̶a cõrãcuaped̶a idji ume nĩbabadarãa diasia jed̶ecad̶amãrẽã. Ara maʌ̃da jed̶ecasid̶aa.
MAT 15:37 Jũmarãba cod̶aped̶a jãwũãcuasid̶aa. Dji ad̶ubad̶a jʌrʌ pesid̶ad̶e siete jamara birasid̶aa.
MAT 15:38 Mama ne coped̶ad̶ara dji umaquĩrã awa mil quĩmãrẽ panasid̶aca b̶ʌa, wẽrãrãda warrarã sid̶a juachad̶aẽ́.
MAT 15:39 Maʌ̃be ẽberãrã wãbigaped̶a Jesura jãbad̶e b̶adoped̶a Magadaʌ̃ druad̶aa wãsia.
MAT 16:1 Mãwãnacarea ʌ̃cʌrʌ pariseorãda, saduceorã sid̶a Jesumaa zesid̶aa. Idjira Ãcõrẽneba zeẽ́ b̶ʌda unubid̶ida crĩchasid̶aa. Maʌ̃ carea idjía iwid̶isid̶aa ne ununacada omãrẽã.
MAT 16:2 Maʌ̃ne Jesuba panusia: –Queubʌrʌd̶e ʌ̃mãdau b̶aebariare bajãda purea nũmʌbʌrʌ, bãrãba jarabadaa nurẽma ewari biaida.
MAT 16:3 Idjab̶a diaped̶a ʌ̃mãdau odjabariare bajãra purea nũmʌbʌrʌ idjab̶a towa nũmʌbʌrʌ, bãrãba jarabadaa ewari cadjiruaida. Bãrã dji biaca b̶earãba ewari quĩrãra cawa panʌmĩna Ãcõrẽba naʌ̃ ewarid̶e o b̶ʌra cawad̶acaa.
MAT 16:4 Bãrã dji cadjiruarãba Ãcõrẽra ĩjã ama panʌa. Mʌ̃ra bajãneba ze b̶ʌda cawad̶i carea quĩrĩã panʌa mʌ̃a ne ununacada oida. Baribʌrʌ mʌ̃a ne ununacada oẽ́a. Bãrãba ab̶abe Ãcõrẽneba bed̶eabari Joná mãwãna quĩrãca ununia.– Maʌ̃be Jesura ãdjirã ameped̶a wãsia.
MAT 16:5 Amene droma chãnaped̶a Jesu ume nĩbabadarãba cawasid̶aa paʌ̃da quĩrãdoasid̶ada.
MAT 16:6 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Pariseorã harina ẽsãbibarida, saduceorãne sid̶a quĩrãcuitad̶adua.–
MAT 16:7 Jesu ume nĩbabadarãra ãdub̶a nãwã bed̶easid̶aa: –Idjia mãwã jarasia dadjirãba paʌ̃da eneped̶ad̶aẽ́ bẽrã.–
MAT 16:8 Jesuba cawa b̶asia cãrẽnebemada bed̶ea panʌda. Maʌ̃ carea jarasia: –¿Cãrẽ cãrẽã paʌ̃ra neẽ́ana a panʌ? Bãrãba Ãcõrẽra ĩjãnaẽ́ca b̶ʌa.
MAT 16:9 ¿Mʌ̃a od̶ara bãrãba unusid̶amĩna cawad̶aẽ́ basica? ¿Quĩrãdoasid̶aca paʌ̃ juesumaneba mʌ̃a ẽberãrãra mil juesuma ne cobid̶ada? ¿Quĩrãdoasid̶aca bãrãba dji ad̶ubad̶a jʌrʌ pesid̶ad̶e jamara jũmasãwã birasid̶ada?
MAT 16:10 ¿Idjab̶a quĩrãdoasid̶aca paʌ̃ siete panʌneba mʌ̃a ẽberãrãra mil quĩmãrẽ ne cobid̶ada? ¿Quĩrãdoasid̶aca bãrãba dji ad̶ubad̶a jʌrʌ pesid̶ad̶e jamara jũmasãwã birasid̶ada?
MAT 16:11 ¿Sãwãẽrã cawad̶aẽ́ mʌ̃a paʌ̃nebemada bed̶eaẽ́ b̶ʌda? Mʌ̃a jarasia pariseorã harina ẽsãbibarida, saduceorãne sid̶a quĩrãcuitad̶amãrẽã.–
MAT 16:12 Maʌ̃bebʌrʌ cawasid̶aa Jesuba harina ẽsãbibarid̶ebemada jaraẽ́ b̶asida, ãtebʌrʌ pariseorãba, saduceorãba jaradiabadad̶ebemada quĩrãcuitad̶amãrẽã jara b̶asia.
MAT 16:13 Mãwãnacarea Jesura idji ume nĩbabadarã sid̶a Cesarea-Pilipo druad̶e jũẽne wãsid̶aa. Maʌ̃ne Jesuba ãdjía iwid̶isia: –Mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara ¿ẽberãrãba caida crĩcha panʌ?–
MAT 16:14 Ãdjirãba jarasid̶aa: –Ʌ̃cʌrʌba jara panʌa bʌra Borocuebari Juaʌ̃da. Dewararãba jara panʌa bʌra Elíada. Dewararãba jara panʌa bʌra Jeremiada wa Ãcõrẽneba bed̶eabarida.–
MAT 16:15 Maʌ̃ne Jesuba iwid̶isia: –Baribʌrʌ bãrãba mʌ̃ra ¿caida crĩcha panʌ?–
MAT 16:16 Simoʌ̃ Pedroba panusia: –Bʌra Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶aa, Ãcõrẽ zocai b̶ʌ Warraa.–
MAT 16:17 Jesuba jarasia: –Bʌra bio bia b̶ʌa, Simoʌ̃, Joná warra. Ni ab̶aʌ ẽberãba bʌ́a maʌ̃gʌra cawabid̶aẽ́ basía, ãtebʌrʌ mʌ̃ Zeza bajãne b̶ʌba cawabisia.
MAT 16:18 Mʌ̃a jaraya: bʌra Pedroa. Mʌ̃a naʌ̃ mõgara ʌ̃rʌ̃ mʌ̃ puruda oya. Ni beu bid̶a mʌ̃ purura poyaẽ́a.
MAT 16:19 Purud̶ebema yave diabʌrʌ quĩrãca mʌ̃a bʌra Ãcõrẽba pe erob̶ʌd̶ebemarã tãẽna dji dromada b̶ʌya. Bʌa naʌ̃ ẽjũãne iduaribiẽ́ra Ãcõrẽ bajãne b̶ʌ bid̶a iduaribiẽ́a. Idjab̶a bʌa naʌ̃ ẽjũãne iduaribi b̶ʌra Ãcõrẽ bajãne b̶ʌ bid̶a iduaribiya.–
MAT 16:20 Maʌ̃be Jesuba idji ume nĩbabadarãa bio jara b̶ʌsia ni ab̶aʌa jararãnamãrẽã idjira Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada.
MAT 16:21 Maʌ̃ ewarid̶eba ʌ̃taa Jesuba idji ume nĩbabadarãa jarabadjia idjira Jerusaleʌ̃ne bia mĩgaida b̶ʌda. Nãwã jarasia: –Mʌ̃ra purud̶ebema bororã jʌwaed̶a, sacerdote bororã jʌwaed̶a, judiorã ley jaradiabadarã jʌwaed̶a bid̶a bia mĩgaya. Mʌ̃ra beabid̶ia baribʌrʌ ewari ũbead̶e ʌ̃rẽbaya.–
MAT 16:22 Mãwã jarad̶a carea Pedroba Jesura jĩgabe edeped̶a quẽã b̶ʌ quĩrãca jarasia: –Mʌ̃ Boro, mãwã bed̶earãdua. Ãcõrẽba bʌra idu mãwãbiẽ́a.–
MAT 16:23 Baribʌrʌ Jesuba jẽda acʌped̶a Pedroa jarasia: –Satana, mʌ̃ caitabemada ãyã wãdua. Mʌ̃a oida b̶ʌra bʌa obi ama b̶ʌa. Bʌa Ãcõrẽ quĩrãca crĩchaẽ́ b̶ʌa. Ãtebʌrʌ ẽberã quĩrãca crĩcha b̶ʌa.–
MAT 16:24 Maʌ̃be Jesuba idji ume nĩbabadarãa jarasia: –Ab̶aʌba mʌ̃da ẽpẽ quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, idjia o quĩrĩã b̶ʌra igaraped̶a bia mĩgai carea b̶aida b̶ʌa. Maʌ̃be mʌ̃ra ẽpẽida b̶ʌa.
MAT 16:25 Ab̶aʌba naʌ̃ ẽjũãne bia b̶aida jʌrʌ b̶aibʌrʌ, jĩrũare bia b̶aẽ́a. Baribʌrʌ ab̶aʌda mʌ̃ carea beuibʌrʌ, Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶aya.
MAT 16:26 Ẽberãda naʌ̃ ẽjũãne ne jũma erob̶ʌd̶e beuibʌrʌ, ¿idjia erob̶ʌba carebaica? Beu amaaba idjia erob̶ʌd̶ebemada ¿jũmasãwã poya diai?
MAT 16:27 Wãrãda mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara bajãnebema nezocarã ume zeya mʌ̃ Zeza ʌb̶ʌad̶eba cawa oi carea. Maʌ̃ne bia oped̶ad̶ara mʌ̃a bia b̶ʌya idjab̶a cadjirua oped̶ad̶ara biẽ́ b̶ʌya.
MAT 16:28 Mʌ̃a wãrãda jaraya: ʌ̃cʌrʌ nama panʌ beud̶i naẽna ebud̶a ununia mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara jũmarã Boro bai carea zebʌrʌda.–
MAT 17:1 Sei ewari bad̶acarea Jesuba Pedroda, Santiagoda, dji djaba Juaʌ̃ sid̶a ãdub̶a eya ʌ̃tʌ b̶ʌmaa edesia.
MAT 17:2 Mama ãdji quĩrãpita Jesura quĩrã awara nũmesia. Idji quĩrãra ʌ̃mãdau quĩrãca dorrodorroa nũmesia. Idjia jʌ̃ b̶ʌ sid̶a ʌ̃naa quĩrãca totroa nũmesia.
MAT 17:3 Cawaẽ́ne ãdjia unusid̶aa Moiseda Elía sid̶a Jesu ume bed̶ea panʌda.
MAT 17:4 Maʌ̃ carea Pedroba Jesua jarasia: –Dai Boro, bia b̶ʌa daira nama panʌda. Bʌa quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ daiba de zaqueda ũbea od̶ia, ab̶a bʌ itea, ab̶a Moise itea, idjab̶a ab̶a Elía itea.–
MAT 17:5 Pedro mãwã bed̶ea b̶ʌd̶e jʌ̃rãrã eradrʌ b̶ʌda ãdji ʌ̃rʌ̃ zesia. Maʌ̃ jʌ̃rãrãba ãdji ãnã edasid̶e naʌ̃ bed̶eada jĩgua ũrĩsid̶aa: –Naʌ̃gʌra mʌ̃ Warra bio quĩrĩã b̶ʌ́a. Mʌ̃ra idji carea b̶ʌsrid̶a b̶ʌa. Idjia jara b̶ʌra ũrĩnadua.–
MAT 17:6 Maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e ne wayaaba egode b̶arrub̶ari tapanesid̶aa.
MAT 17:7 Mãwã b̶ʌd̶e Jesura zeped̶a ãdjira tãsia. Maʌ̃be jarasia: –Piradrʌd̶adua. Ne wayarãnadua.–
MAT 17:8 Ãdjia wayacusa acʌbʌdad̶e Jesura idub̶a nũmʌda unusid̶aa.
MAT 17:9 Eyad̶eba ed̶aa zesid̶ad̶e Jesuba ãdjía nãwã jara b̶ʌsia: –Bãrãba unuped̶ad̶ara ni ab̶aʌa jararãnadua ab̶a mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶a ʌ̃rẽbabʌrʌd̶aa.–
MAT 17:10 Maʌ̃ne ãdjia Jesua iwid̶isid̶aa: –Mãwãra judiorã ley jaradiabadaba ¿cãrẽ cãrẽã jarabada Elíada naãrã zeida b̶ʌda?–
MAT 17:11 Jesuba panusia: –Wãrãda Elíara naãrã zeida b̶ʌa ne jũmada bia b̶ʌi carea.
MAT 17:12 Baribʌrʌ mʌ̃a jaraya Elíara zesida. Mãwãmĩna ni ab̶aʌba idjira cawad̶aẽ́ basía. Ãtebʌrʌ ẽberãrãba o quĩrĩã panana quĩrãca idjira osid̶aa. Ara maʌ̃ quĩrãca mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara ãdji jʌwaed̶a bia mĩgaya.–
MAT 17:13 Maʌ̃ne Jesu ume nĩbabadarãba cawasid̶aa idjia Borocuebari Juaʌ̃nebemada bed̶ea b̶asida.
MAT 17:14 Ãdji eyad̶eba ed̶aa zesid̶ad̶e ẽberãrãda zocãrã ãbaa duanasid̶aa. Maʌ̃ne ẽberãda Jesumaa zesia. Maʌ̃ ẽberãra Jesu quĩrãpita chĩrãborod̶e cob̶eped̶a jarasia:
MAT 17:15 –Mʌ̃ Boro, mʌ̃ warrada quĩrã djuburiadua. Idjira ara pichia wawabaria, maʌ̃ba bia b̶acaa. Ed̶aud̶e tʌbʌd̶e b̶aebaria idjab̶a ed̶aud̶e doed̶a b̶aebaria.
MAT 17:16 Mʌ̃a idjira bʌ ume nĩbabadarãmaa enesia, mãwãmĩna poya biabid̶aẽ́ basía.–
MAT 17:17 Jesuba jarasia: –¡Bãrãba Ãcõrẽra ĩjãnacaa! ¡Bãrãra dji cadjiruarãa! Bãrãba ĩjãnamãrẽã ¿ab̶a sãʌ̃be mʌ̃a droai? Warrara namaa enenadua.–
MAT 17:18 Jesuba jai quẽã jʌretasid̶e warra cacuad̶ebemada ẽdrʌsia. Ara maʌ̃da warrara biasia.
MAT 17:19 Mãwãnacarea Jesu ume nĩbabadarãra idjimaa wãnaped̶a ãdub̶a iwid̶isid̶aa: –¿Sãwãẽrã dairãba jãʌ̃ jaira poya ãyã jʌretad̶aẽ́ basi?–
MAT 17:20 Jesuba panusia: –Bãrãba mãcua Ãcõrẽra ĩjãnaẽ́ panʌ bẽrã poyad̶aẽ́ basía. Wãrãda mʌ̃a jaraya: mostaza ta maãrĩ quiru quĩrãca bãrãba maãrĩ ĩjã panʌbara, naʌ̃ eyaa namabemada ãyã b̶ad̶e wãduad̶a acasid̶aa, maʌ̃ne eyara ãyã b̶ad̶e wãcasia. Mãwã ĩjã panʌbara bãrãba poya od̶aẽ́ra neẽ́ bacasia.
MAT 17:21 Baribʌrʌ jai naʌ̃ca b̶ea ãyã jʌretad̶i carea Ãcõrẽa iwid̶id̶ida panʌa idjab̶a ne cod̶aca ewarida od̶ida panʌa.–
MAT 17:22 Galilea druad̶e ãbaa panasid̶ad̶e Jesuba idji ume nĩbabadarãa jarasia: –Dãrãẽ́ne mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara ab̶aʌba ẽberãrãa jidabiya.
MAT 17:23 Ãdjirãba mʌ̃ra bead̶ia, baribʌrʌ ewari ũbead̶e mʌ̃ra ʌ̃rẽbaya.– Maʌ̃ carea ãdjirãra bio sopuasid̶aa.
MAT 17:24 Jesu, idji ume nĩbabadarã sid̶a Capernauʌ̃ purud̶aa zesid̶ad̶e Ãcõrẽ de droma carea parata jʌrʌ pebadarãda Pedromaa wãsid̶aa. Ãdjirãba iwid̶isid̶aa: –¿Bãrãa Jaradiabariba Ãcõrẽ de droma carea paratara diabarica?–
MAT 17:25 Pedroba panusia: –Mãẽ, diabaria.– Pedro idji ded̶e ed̶a wãsid̶e Jesuda naãrã bed̶easia. Nãwã iwid̶isia: –Bʌa ¿sãwã crĩcha b̶ʌ, Simoʌ̃? ¿Cairãba paratara naʌ̃ ẽjũãne b̶ea bororãa diad̶ida panʌ? ¿Ara ãdji ẽberãrãba wa ãĩbemarãba diad̶ida panʌ?–
MAT 17:26 Pedroba panusia: –Ãĩbemarãba diad̶ida panʌa.– Jesuba idjía jarasia: –Mãẽ. Dji boro ẽberãrãba diad̶acaa.
MAT 17:27 Dadjira dadji Boro Ãcõrẽ ẽberãrãa, baribʌrʌ maʌ̃ paratara diad̶ia ẽberãrãba biẽ́ crĩcharãnamãrẽã. Maʌ̃ bẽrã doed̶a b̶eda wad̶e wãdua. Dji naãrã mĩbʌrʌ ited̶e acʌsira paratada unuya. Maʌ̃ paratara edaped̶a mʌ̃ carea, bʌ carea bid̶a diadua.–
MAT 18:1 Maʌ̃ ewarid̶e Jesu ume nĩbabadarãra idji caita zed̶aped̶a nãwã iwid̶isid̶aa: –Bajãne B̸ʌba pe erob̶ʌd̶ebemarãda ¿caida dji dromaara b̶ʌ?–
MAT 18:2 Maʌ̃ne Jesuba warra zaqueda trʌ̃ped̶a ãdjirã ẽsi nũmʌsia.
MAT 18:3 Nãwã jarasia: –Wãrã arada mʌ̃a jaraya: bãrãba crĩcha panʌra ãyã b̶ʌd̶aped̶a warrarã quĩrãca b̶ead̶aẽ́bʌrʌ, Bajãne B̸ʌba pe erob̶aẽ́a.
MAT 18:4 Baribʌrʌ ab̶aʌda naʌ̃ warra zaque quĩrãca dewararã cãyãbara ed̶aara b̶eibʌrʌ, Bajãne B̸ʌba pe erob̶ʌd̶ebemarãda dji dromaara b̶aya.
MAT 18:5 Bariduaba mʌ̃ ĩjã b̶ʌd̶eba warrarãda bia edaibʌrʌ, mʌ̃da bia edabʌrʌa.
MAT 18:6 Bariduaba mʌ̃ ĩjã b̶ea dji dromaẽ́ qued̶eada cadjiruad̶e b̶aebibʌrʌ, Ãcõrẽba maʌ̃ ẽberãra bio cawa oya. Maʌ̃ cawa oira bio zarea b̶ai bẽrã biara b̶ʌa maʌ̃ ẽberã ochirud̶e yu waib̶ʌada jʌ̃naped̶a pusad̶e b̶atabued̶ida nãbʌrʌ beumãrẽã.
MAT 18:7 ¡Mĩã djuburi b̶eaa naʌ̃ ẽjũãnebemarãra! Cadjirua obibarira naʌ̃ ẽjũãne baraa. Maʌ̃ra baraya baribʌrʌ djãrãa ne cadjirua obibari ẽberãda bio mĩã djuburi b̶ʌa.
MAT 18:8 Maʌ̃ carea bʌ jʌwaba wa bʌ jĩrũba bʌ́a cadjiruada obibʌrʌ, maʌ̃ cadjirua o amaaba b̶ʌá tutaped̶a ãyã b̶atabuedua. Bʌa jʌwa ab̶abe wa jĩrũ ab̶abe erob̶aimĩna ewariza Ãcõrẽ ume b̶aya. Maʌ̃da biara b̶ʌa Ãcõrẽba bʌra jʌwa umé wa jĩrũ umé erob̶ʌda tʌbʌ urua quicamaa b̶atabuei cãyãbara.
MAT 18:9 Idjab̶a bʌ dauba bʌ́a cadjiruada obibʌrʌ, maʌ̃ cadjirua o amaaba ẽũtaped̶a ãyã b̶atabuedua. Dau ab̶abe erob̶aimĩna ewariza Ãcõrẽ ume b̶aya. Maʌ̃da biara b̶ʌa Ãcõrẽba bʌra dau umé erob̶ʌda tʌbʌ uruad̶e b̶atabuei cãyãbara.
MAT 18:10 Warra zaquerãra igararãnadua. Mʌ̃a jaraya: bajãnebema nezocarã mʌ̃ Zeza quĩrãpita duanʌba ãdjirãra wagabadaa.
MAT 18:11 Wãrãda mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶aba dji aduá b̶eada ẽdrʌ edai carea zesia.
MAT 18:12 Bãrãba ¿sãwã crĩchad̶i? Ẽberãba cien oveja erob̶ʌd̶ebemada ab̶a aduaibʌrʌ ¿dji 99 panʌra eyad̶e ameped̶a dji aduad̶ada jʌrʌd̶e wãẽ́ca?
MAT 18:13 Mʌ̃a wãrã arada jaraya: ẽberãba idji ovejada unusira dji 99 aduaẽ́ b̶ea cãyãbara maʌ̃ oveja carea b̶ʌsrid̶aara b̶aya.
MAT 18:14 Ara maʌ̃ quĩrãca bãrã Zeza bajãne b̶ʌba quĩrĩãẽ́a ni ab̶aʌ warra zaquera aduaida.
MAT 18:15 Bʌ djababa bʌda biẽ́ oibʌrʌ, idjimaa wãped̶a bãdub̶a panʌne ibiad̶eba quẽãdua. Idjia bʌ bed̶eada ĩjãsira bãrãra ibiad̶ia.
MAT 18:16 Baribʌrʌ bʌ bed̶eara ĩjãẽ́bʌrʌ, ẽberãda ab̶a wa umé idjimaa ededua. Maʌ̃rãba jarad̶ia jũma bʌa jara b̶ʌra wãrãda.
MAT 18:17 Ãdjia jarabʌdara idjia ũrĩ quĩrĩãẽ́bʌrʌ, Ãcõrẽ ĩjã b̶eara jũma ãbaa trʌ̃ped̶a ãdjirãa maʌ̃nebemada jaradua. Baribʌrʌ Ãcõrẽ ĩjã b̶eaba jarabʌdara ũrĩ quĩrĩãẽ́bʌrʌ, idjira Ãcõrẽ adua b̶ʌ quĩrãca wa Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebari quĩrãca igaradua.
MAT 18:18 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: bãrãba naʌ̃ ẽjũãne iduaribid̶aẽ́ra Ãcõrẽ bajãne b̶ʌ bid̶a iduaribiẽ́a. Idjab̶a bãrãba naʌ̃ ẽjũãne iduaribi panʌra Ãcõrẽ bajãne b̶ʌ bid̶a iduaribiya.
MAT 18:19 Naʌ̃da mʌ̃a jaraya: mʌ̃ ĩjã panʌda umé wa ũbea ãbaa dji jʌre panʌne mʌ̃ sid̶a mama b̶aya. Maʌ̃ bẽrã bãrãnebemada umé naʌ̃ ẽjũãne mʌ̃ Zezaa iwid̶id̶i carea bed̶ea aud̶ibʌrʌ, bãrãba iwid̶ibʌdara mʌ̃ Zeza bajãne b̶ʌba oya.–
MAT 18:21 Maʌ̃be Jesu caita zeped̶a Pedroba iwid̶isia: –Mʌ̃ Boro, mʌ̃ djababa mʌ̃ biẽ́ obʌrʌd̶e ¿b̶arima jũmasãwã quĩrãdoaida b̶ʌ? ¿B̸arima siete bia b̶ʌca?–
MAT 18:22 Jesuba panusia: –Mʌ̃a jaraya: b̶arima sietebe mãwã oiẽ́ b̶ʌa ãtebʌrʌ 77 oida b̶ʌa.
MAT 18:23 Bajãne B̸ʌba ẽberãrã pe erob̶ʌra naʌ̃ quĩrãca b̶ʌa: ẽberãrã boroda b̶asia. Ewari ab̶a maʌ̃ boroba quĩrĩã b̶asia idjiare b̶eaba idjia parata diad̶ara jẽda diad̶ida.
MAT 18:24 Mãwã b̶ʌd̶e ab̶a enesid̶aa. Maʌ̃ ẽberãba dji boroa paratada waib̶ʌa jẽda diaida b̶asia.
MAT 18:25 Maʌ̃ne idjia cãrẽba jẽda diaida neẽ́ b̶asia. Maʌ̃ bẽrã dji boroba idji parata edai carea maʌ̃ ẽberãda, dji quimada, dji warrarã sid̶a nẽdobuei basía djãrã nezocada b̶ead̶amãrẽã. Jũma maʌ̃ ẽberãba erob̶ʌ sid̶a nẽdobuei basía.
MAT 18:26 Maʌ̃ne ẽberãra chĩrãborod̶e cob̶eped̶a dji boroa nãwã bed̶ea djuburiasia: “Mʌ̃ boro, mʌ̃ quĩrã djuburia jʌ̃ãdua. Mʌ̃a bʌ́a jũma jẽda diaya.”
MAT 18:27 Maʌ̃ne quĩrã djuburiad̶eba dji boroba jũma dji ẽberãba diaida b̶ad̶ara quĩrãdoaped̶a idjira ẽdrʌ b̶ʌsia.
MAT 18:28 Maʌ̃be ẽberãra wãsia. Wãbʌrʌd̶e idji boroare b̶ʌda ab̶a unusia. Maʌ̃gʌba idjía paratada maãrĩ jẽda diaida b̶asia. Maʌ̃ra osãga jidaped̶a jarasia: “Mʌ̃́a diaida b̶ʌra diadua.”
MAT 18:29 Dewarabemaba idji quĩrãpita chĩrãborod̶e cob̶eped̶a jarasia: “Mʌ̃ quĩrã djuburia jʌ̃ãdua. Mʌ̃a bʌ́a jũma jẽda diaya.”
MAT 18:30 Baribʌrʌ quĩrã djuburiaẽ́ basía, ãtebʌrʌ preso b̶ʌbisia ab̶a idjia diaida b̶ad̶ara jũma diabʌrʌd̶aa.
MAT 18:31 Dji boroare b̶eaba maʌ̃ra unusid̶aa. Maʌ̃ carea bio sopuasid̶aa. Wãnaped̶a dji boroa jũma nẽbʌrʌsid̶aa.
MAT 18:32 Dji boroba maʌ̃ ẽberãra idji quĩrãpita trʌ̃ped̶a nãwã jarasia: “¡Bʌra nezoca cadjiruaa! Bʌa bed̶ea djuburiasid̶e bʌa jẽda diaida b̶ad̶ara ¿mʌ̃a jũma quĩrãdoasiẽ́ca?
MAT 18:33 Maʌ̃da ¿cãrẽ cãrẽã dewarabemara quĩrã djuburiaẽ́ basi?”
MAT 18:34 Dji borora bio quĩrũ b̶ʌ bẽrã maʌ̃ ẽberãra preso biẽ́ obadarã jʌwaed̶a b̶ʌsia ab̶a idjia jẽda diaida b̶ad̶ara jũma diabʌrʌd̶aa.–
MAT 18:35 Maʌ̃be Jesuba jarasia: –Ara maʌ̃ quĩrãca bãrã djabarãba biẽ́ oped̶ad̶ada bãrãba sod̶eba quĩrãdoad̶aẽ́bʌrʌ, mʌ̃ Zeza bajãne b̶ʌba jũma bãrãra biẽ́ b̶ʌya.–
MAT 19:1 Mãwã jarad̶acarea Jesura Galilea druad̶eba Judea druad̶aa wãsia Jordaʌ̃ do quĩrãare.
MAT 19:2 Zocãrã ẽberãrãba idjira ẽpẽsid̶aa. Mama dji cacua biẽ́ qued̶eara jũma biabisia.
MAT 19:3 Mãwã b̶ʌd̶e ʌ̃cʌrʌ pariseorãda zesid̶aa idjira biẽ́ bed̶eabid̶i cawaya. Maʌ̃gʌrãba iwid̶isid̶aa: –¿Umaquĩrãba dji quimada baridua carea amaida b̶ʌca?–
MAT 19:4 Jesuba panusia: –¿Bãrãba Ãcõrẽ Bed̶ead̶e acʌd̶acaca? Naʌ̃ ẽjũã osid̶e Ãcõrẽba umaquĩrãda, wẽrã sid̶a osia.
MAT 19:5 Idjab̶a jarasia: “Maʌ̃ carea umaquĩrãba dji zezara, dji papa sid̶a ameped̶a idji quima ume ãbaa b̶eya. Mãwã cacua ab̶a b̶ʌ quĩrãca panania.”
MAT 19:6 Ãdjira umé panʌẽ́a, ãtebʌrʌ cacua ab̶a b̶ʌ quĩrãca panʌa. Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽba ãbaa b̶ʌd̶ara dji amanacara panʌa.–
MAT 19:7 Maʌ̃ carea ãdjirãba iwid̶isid̶aa: –Mãwãra Moiseba ¿cãrẽ cãrẽã b̶ʌsi ab̶aʌba idji wẽrãa carta mĩã amainebemada diaibʌrʌ amaida b̶ʌda?–
MAT 19:8 Jesuba panusia: –Bãrãra cʌwʌrʌ zarea b̶ea bẽrã Moiseba mãwã iduaribisia. Baribʌrʌ Ãcõrẽba naʌ̃ ẽjũã osid̶e mãwã quĩrĩãẽ́ b̶asia.
MAT 19:9 Mʌ̃a jaraya: bariduaba idji wẽrã daunemaẽ́ b̶ʌda amaped̶a dewara wẽrãda edaibʌrʌ, maʌ̃ umaquĩrãra daunema b̶ʌa. [Idjia amana wẽrãda dewara umaquĩrãba edaibʌrʌ maʌ̃ umaquĩrã sid̶a daunema b̶ʌa.]–
MAT 19:10 Maʌ̃ne Jesu ume nĩbabadarãba idjía jarasid̶aa: –Mãwã baibʌrʌ, biara b̶ʌa quima edaẽ́da.–
MAT 19:11 Maʌ̃ carea Jesuba jarasia: –Jũmarãba quima edaẽ́ crĩchara poya droad̶aẽ́a. Ab̶abe Ãcõrẽba maʌ̃ crĩchada diaibʌrʌ poya deu b̶aya.
MAT 19:12 Ʌ̃cʌrʌba poya warra od̶acaa mãwã toped̶ad̶a bẽrã. Ʌ̃cʌrʌ mãwã b̶eaa warra orãnamãrẽã õgo oped̶ad̶a bẽrã. Idjab̶a ʌ̃cʌrʌba quima edaira crĩchad̶acaa biara ãdji Boro Bajãne B̸ʌ itea ne od̶i carea. Bãrãda poya deu b̶ead̶ibʌrʌ, mãwã b̶ead̶adua.–
MAT 19:13 Maʌ̃be ẽberãrãba warra zaquerãda Jesumaa enesid̶aa idji jʌwara ãdjirã ʌ̃rʌ̃ b̶ʌped̶a Ãcõrẽa iwid̶imãrẽã. Baribʌrʌ Jesu ume nĩbabadarãba djibarirãda quẽãsid̶aa.
MAT 19:14 Maʌ̃ carea Jesuba jarasia: –Idu warra zaquerãra mʌ̃maa zebid̶adua, Bajãne B̸ʌba pe erob̶ʌd̶ebemara ãdjirã quĩrãca panʌ bẽrã.–
MAT 19:15 Maʌ̃be idji jʌwara warra zaquerã ʌ̃rʌ̃ b̶ʌped̶a wãsia.
MAT 19:16 Ewari ab̶a cũdrada Jesumaa zesia. Maʌ̃ cũdraba iwid̶isia: –Jaradiabari, Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶ai carea ¿mʌ̃a cãrẽ biada oida b̶ʌ?–
MAT 19:17 Jesuba panusia: –¿Cãrẽ cãrẽã mʌ̃́a biad̶ebemada iwid̶i b̶ʌ? Ni ab̶aʌda dji biaẽ́a, ab̶abe Ãcõrẽdrʌ dji biaa. Bʌda Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶a quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, idjia obi b̶ʌ bed̶eada ĩjã odua.–
MAT 19:18 Idjia iwid̶isia: –¿Sãʌ̃gʌda?– Jesuba jarasia: –Mĩã bearãdua, daunemarãdua, ne drʌarãdua, sewad̶eba djãrãra biẽ́ jararãdua, bʌ zezara, bʌ papa sid̶a wayadua, idjab̶a djãrãra quĩrĩãdua ara bʌdji quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca.–
MAT 19:20 Cũdraba jarasia: –Jũma maʌ̃gʌra ĩjã o b̶ʌa. Mʌ̃a ¿wad̶i cãrẽda oẽ́ b̶ʌ?–
MAT 19:21 Maʌ̃ne Jesuba idjía jarasia: –Bʌda wãrãda jipa b̶a quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, bʌa erob̶ʌra jũma nẽdobued̶e wãped̶a dji paratara ne neẽ́ qued̶eaa diadua. Mãwã nebiada bajãne erob̶aya. Maʌ̃be mʌ̃ ume nĩbad̶e zedua.–
MAT 19:22 Cũdraba maʌ̃ ũrĩped̶a sopua b̶esia bio bara b̶ʌ bẽrã. Ara maʌ̃da wãsia.
MAT 19:23 Maʌ̃ne Jesuba idji ume nĩbabadarãa jarasia: –Wãrãda bio zarea b̶ʌa ẽberã ne bara b̶ʌba Ãcõrẽra idji Boroda b̶ʌi carea.
MAT 19:24 Wayacusa mʌ̃a jaraya: parata bara b̶ʌba Ãcõrẽra idji Boroda b̶ʌi cãyãbara cameyoda ãguja uriad̶e ed̶a wãichaara b̶ʌa.–
MAT 19:25 Maʌ̃ne idji ume nĩbabadarãba cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Ãcõrẽba ne bara b̶eara bia pe erob̶ʌda crĩcha panasid̶aa. Ãdjirãba iwid̶isid̶aa: –Mãwãra Ãcõrẽba ¿caidrʌ ẽdrʌ edai?–
MAT 19:26 Jesuba ãdjirã acʌped̶a jarasia: –Ẽberãba mãwã poya ocaa baribʌrʌ Ãcõrẽmaarã oicha b̶ʌa.–
MAT 19:27 Maʌ̃ne Pedroba Jesua jarasia: –Bʌ ẽpẽni carea daiba ne jũmada amesid̶aa. ¿Mãẽteara cãrẽda edad̶i?–
MAT 19:28 Jesuba panusia: –Wãrã arada mʌ̃a jaraya: Ãcõrẽba ne jũma djiwid̶i oi ewarid̶e mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara mʌ̃ bugue biya quirud̶e chũmeya. Maʌ̃ne bãrã mʌ̃ ume nĩnara doce bugued̶e chũpanenia Israeld̶eba yõped̶ad̶a doce purud̶ebema bororãda b̶ead̶i bẽrã.
MAT 19:29 Mʌ̃ carea bariduaba idji deda, djabarãda, djabawẽrãrãda, zezada, papada, quimada, warrarãda, ẽjũãda ameibʌrʌ, idjia amena cãyãbara cien edaya idjab̶a Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶aya.
MAT 19:30 Mãwã dji jĩrũarebemada dji nabemarãda b̶ead̶ia, dji nabemarãda dji jĩrũarebemada b̶ead̶ia.
MAT 20:1 Ãcõrẽba ẽberãrã pe erob̶ʌra naʌ̃ quĩrãca b̶ʌa. Néu djibarida b̶asia. Ewari ab̶a diaped̶ed̶a ẽberãrãda idji uva néud̶e trajad̶amãrẽã jʌrʌd̶e wãsia.
MAT 20:2 Ʌ̃cʌrʌ ẽberãrã ume bed̶ea b̶ʌsia ewari ab̶aʌ carea paratada diaida. Maʌ̃be ãdjirãra idji uva néud̶aa trajad̶e wãbisia.
MAT 20:3 Ʌ̃mãdau ʌ̃tʌ b̶abʌrʌd̶e djibarira wayacusa purud̶aa wãsia. Mama ẽberãrã bari b̶eada dewara unusia.
MAT 20:4 Ãdjirãa jarasia: “Bãrã sid̶a mʌ̃ néud̶e trajad̶e wãnadua. Maʌ̃bari mʌ̃a paratada arid̶e diaya.” Ara maʌ̃da wãsid̶aa.
MAT 20:5 Umatipa idjab̶a ʌ̃mãdau buyad̶acarea djibariba ab̶arica osia.
MAT 20:6 Maʌ̃be ʌ̃mãdau b̶aebod̶od̶e wayacusa purud̶aa wãsia. Ẽberãrã bari b̶eada dewara unuped̶a iwid̶isia: “¿Cãrẽ cãrẽã id̶i trajad̶aẽ́ panʌ?”
MAT 20:7 Ãdjirãba panusid̶aa: “Ni ab̶aʌba daia trajuda diad̶aẽ́ panʌ bẽrã.” Maʌ̃ne idjia jarasia: “Bãrã sid̶a mʌ̃ néud̶aa trajad̶e wãnadua. Maʌ̃bari mʌ̃a paratada arid̶e diaya.”
MAT 20:8 Queubod̶od̶e djibariba trajud̶ebema boroa jarasia: “Dji traja panʌra trʌ̃cuaped̶a ãdji trajaped̶ad̶abari paratada diadua. Dji jĩrũare zeped̶ad̶arãa naãrã diadua. Naãrã zeped̶ad̶arãa jĩrũare diadua.”
MAT 20:9 Ʌ̃mãdau b̶aebod̶od̶e trajad̶e wã pananara dji boromaa zesid̶aa. Maʌ̃ne ãdjiza ewari ab̶a daucha trajad̶a quĩrãca edasid̶aa.
MAT 20:10 Maʌ̃ bẽrã dji naãrã trajad̶e wã panana zesid̶ad̶e crĩchasid̶aa parata waib̶ʌara edad̶ida baribʌrʌ ab̶arica edasid̶aa.
MAT 20:11 Maʌ̃ carea néu djibari ume biẽ́ duanesid̶aa.
MAT 20:12 Nãwã jarasid̶aa: “Jãʌ̃ jĩrũare zeped̶ad̶ara hora ab̶abe trajasid̶aa, baribʌrʌ bʌa dairãa diad̶a quĩrãca ãdjirãa bid̶a diasia. Dairãdrʌ besead̶e ewari daucha trajasid̶aa.”
MAT 20:13 Baribʌrʌ néu djibariba ab̶aʌa jarasia: “Ache, mʌ̃a bʌra jipa o b̶ʌa. ¿Bʌra mʌ̃ ume bed̶ea b̶ʌsiẽ́ca ewari ab̶abema parata carea trajaida?
MAT 20:14 Bʌ paratara edaped̶a wãdua. Mʌ̃a bʌ́a diad̶a quĩrãca dji jĩrũare traja pananaa dia quĩrĩã b̶ʌa.
MAT 20:15 ¿Bʌmaarã mʌ̃ paratara mʌ̃djia o quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca oiẽ́ b̶ʌca? Mʌ̃ra ẽberã bia bẽrã ¿bʌra biẽ́ nũmʌca?”
MAT 20:16 Ara maʌ̃ quĩrãca dji jĩrũarebemada dji nabemarãda b̶ead̶ia, dji nabemarãda dji jĩrũarebemada b̶ead̶ia.–
MAT 20:17 Jesu Jerusaleʌ̃naa wãbʌrʌd̶e zocãrã ẽberãrãda idji ume wãsid̶aa. Maʌ̃ne idji ume nĩbabadarã doce panʌda jĩgabe edeped̶a ãdjirãa jarasia:
MAT 20:18 –Ũrĩnadua, dadjirãra Jerusaleʌ̃naa wãbʌdaa. Jãma ab̶aʌba mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara jidabiya sacerdote bororãba, judiorã ley jaradiabadarã bid̶a cawa od̶amãrẽã. Ãdjirãba jarad̶ia mʌ̃ra beuida b̶ʌda.
MAT 20:19 Maʌ̃be mʌ̃ra judiorãẽ́a diad̶ia. Maʌ̃gʌrãba mʌ̃ra ipid̶a biẽ́ jarad̶aped̶a, ud̶aped̶a crud̶e cachid̶ia. Baribʌrʌ ewari ũbead̶e mʌ̃ra ʌ̃rẽbaya.–
MAT 20:20 Mãwãnacarea Zebedeo quimada, idji warrarã sid̶a Jesumaa zesid̶aa. Maʌ̃ wẽrãba Jesua bed̶ea djuburiai carea idji quĩrãpita chĩrãborod̶e cob̶esia.
MAT 20:21 Maʌ̃ne Jesuba iwid̶isia: –Bʌa ¿cãrẽda quĩrĩã b̶ʌ?– Idjia panusia: –Bʌ jũmarã boroda b̶ebʌrʌd̶e za mʌ̃ warrarã umé panʌda ab̶a bʌ jʌwa araare, ab̶a bʌ jʌwa acʌare b̶ʌdua.–
MAT 20:22 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Bãrãba adua panʌa cãrẽda iwid̶i panʌda. Mʌ̃ra bio bia mĩgaya. ¿Bãrã sid̶a ara maʌ̃ quĩrãca bia mĩgad̶i carea panʌca?– Ãdjia panusid̶aa: –Mãẽ, bia mĩgad̶i carea panʌa.–
MAT 20:23 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Bãrã sid̶a wãrãda mʌ̃ quĩrãca bia mĩgad̶ia. Baribʌrʌ mʌ̃ jʌwa araare, mʌ̃ jʌwa acʌare chũpananida mʌ̃a poya diaẽ́a. Mʌ̃ Zezabʌrʌ mama chũpananida erob̶ʌa.–
MAT 20:24 Santiagoba, Juaʌ̃ ume iwid̶iped̶ad̶ada waabema die panʌba ũrĩsid̶ad̶e ãdji ume quĩrũsid̶aa.
MAT 20:25 Maʌ̃ne Jesuba ãdjirã trʌ̃cuaped̶a jarasia: –Bãrãba cawa panʌa naʌ̃ ẽjũãnebema bororãba ãdji ẽberãrãra jũmawãyã zocabadada. Ãdjirãba unubibadaa ãdjia jarabʌdara jũmarãba ĩjã od̶ida panʌda.
MAT 20:26 Baribʌrʌ bãrãra mãwã b̶ead̶iẽ́ panʌa. Bãrãnebemada dji dromada b̶a quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ waabemarã nezocada b̶aida b̶ʌa.
MAT 20:27 Dji dromaara b̶a quĩrĩã b̶ʌra jũmarã cãyãbara ed̶aara b̶aida b̶ʌa.
MAT 20:28 Maʌ̃ quĩrãca mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara zeẽ́ b̶ʌa ẽberãrã mʌ̃ nezocarãda b̶ead̶amãrẽã. Ãtebʌrʌ ze b̶ʌa ẽberãrã nezocada b̶ai carea. Mãwã mʌ̃ra beuya zocãrã ẽberãrãda ẽdrʌ b̶ʌi carea.–
MAT 20:29 Jerico purud̶eba ẽdrʌsid̶ad̶e Jesu caid̶u ẽberãrãda zocãrã wãsid̶aa.
MAT 20:30 Mãwã wãnane daub̶errea panʌda umé o icawa chũpanasid̶aa. Jesu ãdji caita wãbʌrʌda ũrĩsid̶ad̶e nãwã b̶iasid̶aa: –¡Dai Boro, David̶eba zed̶a, daira quĩrã djuburiadua!–
MAT 20:31 Maʌ̃ne ẽberãrãba ãdjira chupead̶amãrẽã quẽãsid̶aa, baribʌrʌ ãdjia wetara b̶iasid̶aa: –¡Dai Boro, David̶eba zed̶a, daira quĩrã djuburiadua!–
MAT 20:32 Maʌ̃be Jesura nũmesia. Ãdjira trʌ̃ped̶a iwid̶isia: –¿Cãrẽda quĩrĩã panʌ mʌ̃a oida?–
MAT 20:33 Ãdjia jarasid̶aa: –Dai Boro, quĩrĩã panʌa dai dauba unu b̶eida.–
MAT 20:34 Jesuba ãdjira mĩã djuburi ununa bẽrã ãdji daura tãsia. Ara maʌ̃da unu panenaped̶a Jesu ume wãsid̶aa.
MAT 21:1 Jerusaleʌ̃ caita jũẽbʌdad̶e Betpague purud̶e Olivo eya carra jũẽsid̶aa. Maʌ̃ne Jesuba idji ume nĩbabadarãda umé purud̶aa diabuesia.
MAT 21:2 Ãdjía nãwã jarasia: –Dadjirã quĩrãpe b̶ʌ purud̶aa wãnadua. Ara jũẽbʌdad̶e burro wẽrã warra bara b̶ʌda jʌ̃ nũmʌda ununia. Ẽrã edad̶aped̶a umena mʌ̃maa enenadua.
MAT 21:3 Ab̶aʌba bãrãa cãrẽ cãrẽã mãwã o panʌda iwid̶ibʌrʌ, nãwã jarad̶adua: “Dadji Boroba quĩrĩã b̶ʌa. Baribʌrʌ nane jẽda diabueya.”–
MAT 21:4 Maʌ̃gʌra mãwãsia Ãcõrẽneba bed̶eabariba jarad̶a quĩrãca. Nãwã jarasia:
MAT 21:5 Sioʌ̃ purud̶ebemarãa nãwã jarad̶adua: Acʌd̶adua, bãrã boroda burro ʌ̃rʌ̃ bãrãmaa zebʌrʌa. Dji droma quĩrãca zeẽ́ b̶ʌa. Burro zaque ʌ̃rʌ̃ zebʌrʌa.
MAT 21:6 Ara maʌ̃da Jesu ume nĩbabadarã umé panʌra wãnaped̶a Jesuba jarad̶a quĩrãca osid̶aa.
MAT 21:7 Burro wẽrãra, dji warra sid̶a Jesumaa eded̶aped̶a ãdjia cacuad̶e jʌ̃ panʌra burro ʌ̃rʌ̃ b̶ʌsid̶aa. Maʌ̃be Jesura ʌ̃rʌ̃ chũmesia Jerusaleʌ̃ purud̶aa wãi carea.
MAT 21:8 Ẽberãrã cãbana cuabusiba Jesu bia edad̶i carea ãdjia cacuad̶e jʌ̃ panʌra od̶e tõcua wãsid̶aa. Dewararãba bacuru jʌwate quedua bara b̶eada b̶ʌá tucuad̶aped̶a od̶e b̶ʌcua wãsid̶aa.
MAT 21:9 Maʌ̃ne zocãrã ẽberãrã idji na nĩnaba, caid̶u zebʌda bid̶a nãwã b̶ʌga duanasid̶aa: ¡Bio bia quirua David̶eba zed̶ara! ¡Bio bia b̶ʌa Ãcõrẽ trʌ̃neba zebʌrʌra! ¡Bio bia quirua Bajãne B̸ʌra!
MAT 21:10 Jesu Jerusaleʌ̃ne jũẽsid̶e purura b̶ʌga duanesia. Nãwã iwid̶ibadjid̶aa: –Idjira ¿caida jãwã b̶ʌ?–
MAT 21:11 Iwid̶ibʌdaza Jesu ume zeped̶ad̶arãba panubadjid̶aa: –Jãʌ̃gʌra Jesua, Ãcõrẽneba bed̶eabaria. Idjira Nazare purud̶ebemaa, Galilea druad̶ebemaa.–
MAT 21:12 Mãwãnacarea Jesura Ãcõrẽ de dromanaa wãsia. Mama dajada Ãcõrẽa diad̶i careabema nẽdobuebadarãda unusia. Ne nẽdo b̶ea sid̶a zocãrã duanasid̶aa. Idjab̶a ʌ̃cʌrʌba Ãcõrẽ de dromane diaida b̶ʌ paratara dji drua ãĩba zebʌdarãa nẽbʌa nẽdobuebadjid̶aa ãĩbema paratara diacara panana bẽrã. Mãwã duanʌne Jesuba ãdjirãra jũma ãyã jʌretacuasia. Dji parata nẽdobuebadarã mesa b̶eada, puchirã nẽdobuebadarã bugue sid̶a jũma coracuasia.
MAT 21:13 Ãdjirãa nãwã jarasia: –Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Mʌ̃ dera dji iwid̶ibada de ad̶ia.” Baribʌrʌ bãrãba “ne drʌabadarã mĩrũbada uria” quĩrãca eropanʌa.–
MAT 21:14 Jesu Ãcõrẽ de droma dajada b̶asid̶e daub̶errea b̶eada, jĩrũ biẽ́ b̶ea sid̶a idjimaa zesesid̶aa. Maʌ̃ne ãdjirãra biabicuasia.
MAT 21:15 Baribʌrʌ Jesuba mama ne ununaca o b̶ʌda sacerdote bororãba, judiorã ley jaradiabadarã bid̶a biẽ́ unusid̶aa. Mãwã duanʌne warrarãba Jesua nãwã jĩgua jara panasid̶aa: “¡Bio bia quirua David̶eba zed̶ara!” Maʌ̃ ũrĩbʌdad̶e sacerdote bororãda, judiorã ley jaradiabadarã sid̶a quĩrũsid̶aa.
MAT 21:16 Ãdjirãba Jesua nãwã jarasid̶aa: –¿Mãwãra naʌ̃ warrarãba jara duanʌda bʌa bia ũrĩ b̶ʌca?– Jesuba panusia: –Mãẽ. ¿Bãrãba naʌ̃ bed̶eara acʌd̶acaca? Bʌa warrarãda, ju do qued̶ea sid̶a b̶ʌsia bʌ́a bia bed̶ead̶amãrẽã.–
MAT 21:17 Maʌ̃be Jesuba ãdjirã ameped̶a Jerusaleʌ̃neba Betanianaa cãĩne wãsia.
MAT 21:18 Nurẽma diaped̶a Jesura wayacusa Jerusaleʌ̃naa wãsia. Wãbʌrʌd̶e jarra nũmesia.
MAT 21:19 Maʌ̃ne higojõda o caita unusia. Baribʌrʌ araa jũẽsid̶e quedua awa nũmʌda unusia. Maʌ̃ carea higojõa jarasia: –¡Bʌra waa zauẽ́ b̶aya!– Ara maʌ̃da higojõra purrubasia.
MAT 21:20 Jesu ume nĩbabadarãba maʌ̃ unusid̶ad̶e cawa crĩchad̶aẽ́ bẽrã iwid̶isid̶aa: –¿Sãwãẽrã jãʌ̃ higojõra ab̶ed̶a purrubasi?–
MAT 21:21 Jesuba panusia: –Wãrã arada mʌ̃a jaraya: bãrãba iwid̶i panʌra Ãcõrẽba wãrãda oida ĩjãnibʌrʌ, idjab̶a poya oẽ́da crĩchad̶aẽ́bʌrʌ, mʌ̃a jãʌ̃ higojõ od̶a cãyãbara waib̶ʌara od̶ia. Bãrãba za b̶ʌ eyaa namaʌba pusad̶e tẽũne wãduad̶a ad̶ibʌrʌ, bãrãba jarabʌda quĩrãca mãwãya.
MAT 21:22 Bãrãba Ãcõrẽa iwid̶ibʌdara wãrãda edad̶ida ĩjãnibʌrʌ, edad̶ia.–
MAT 21:23 Jesura waya Ãcõrẽ de droma caita jũẽped̶a jaradia b̶esia. Mãwã b̶ʌd̶e sacerdote bororãda, judiorã dji dromarã sid̶a idjimaa zesid̶aa. Ãdjirãba idjía iwid̶isid̶aa: –Bʌa nama o b̶ʌra ¿caiba obi b̶ʌ?–
MAT 21:24 Jesuba panusia: –Mʌ̃a bid̶a bãrãa iwid̶iya. Bãrãba panusid̶ara mʌ̃a jaraya caiba mʌ̃́a mãwã obi b̶ʌda.
MAT 21:25 ¿Caiba Juaʌ̃ra diabuesi borocuemãrẽã? ¿Ẽberãba wa Bajãne B̸ʌba?– Maʌ̃ne ara ãdjidub̶a jara duanesid̶aa: –Bajãne B̸ʌba diabuesiad̶a ad̶ibʌrʌ, idjia jaraya: “Maʌ̃da ¿cãrẽ cãrẽã ĩjãnaẽ́ basi?”
MAT 21:26 Baribʌrʌ ¿sãwã jarad̶i ẽberãba diabuesida?– Ãdjia mãwã jara panasid̶aa purura waya panʌ bẽrã. Purumaarã Juaʌ̃ra Ãcõrẽneba bed̶eabari basía.
MAT 21:27 Maʌ̃ bẽrã Jesua jarasid̶aa: –Daiba adua panʌa.– Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Mãẽteara mʌ̃a bid̶a bãrãa jaraẽ́a caiba mʌ̃́a jãwã obi b̶ʌda.–
MAT 21:28 Mãwã duanʌne Jesuba sacerdote bororãa, judiorã dji dromarãa bid̶a jarasia: –Bãrãba naʌ̃ ne jara b̶ʌd̶ebemada ¿sãwã crĩcha panʌ? Ẽberãda b̶asia. Maʌ̃ ẽberãba warrada umé erob̶asia. Ewari ab̶a dji nabemaa nãwã jarasia: “Warra, nane mʌ̃ néud̶e trajad̶e wãdua.”
MAT 21:29 Maʌ̃ne dji warraba panusia: “¡Mʌ̃ra wãẽ́a!” Baribʌrʌ jẽda crĩchaped̶a trajad̶e wãsia.
MAT 21:30 Idjab̶a dewarabemaa dji zezaba ab̶arida jarasia. Maʌ̃ne dji warraba panusia: “Bia b̶ʌa, zeza, mʌ̃ra wãya,” baribʌrʌ wãẽ́ basía.
MAT 21:31 Maʌ̃ba bãrãmaarã ¿sãʌ̃gʌba dji zezaba quĩrĩã b̶ad̶ara ĩjã osi?– Ãdjirãba panusid̶aa: –Dji nabemaba.– Maʌ̃ne Jesuba ãdjirãa jarasia: –Mãẽ. Baribʌrʌ wãrã arada mʌ̃a jaraya: Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebadarãda, wẽrãrã aud̶ua b̶ea sid̶a bãrã cãyãbara Ãcõrẽ purud̶ebemarãda b̶ead̶ia.
MAT 21:32 Bãrã jipa nĩbad̶amãrẽã Juaʌ̃ba jaradiad̶e zesia, mãwãmĩna ĩjãnaẽ́ basía. Baribʌrʌ Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebadarãba, wẽrãrã aud̶ua b̶ea bid̶a ĩjãsid̶aa. Idjab̶a bãrãba maʌ̃ra unusid̶amĩna ĩjãni carea jẽda crĩchad̶aẽ́ basía.–
MAT 21:33 Ũrĩnadua. Dewarad̶eba ne jaraya. Ẽberãda b̶asia. Ewari ab̶a maʌ̃ ẽberãba uvada uped̶a idji néura mõgaraba aud̶u jũrã casía. Uva b̶a piabari sid̶a osia. Idjab̶a deda ʌ̃tʌ osia mamaʌba jũma acʌi carea. Maʌ̃be idji néura ʌ̃cʌrʌ ẽberãrã jʌwaed̶a b̶ʌsia. Ãdjirã ume bed̶ea b̶ʌsia néu zaubʌrʌd̶e jũmasãwã idjía diad̶ida panʌda. Mãwã bed̶ea b̶ʌped̶a djibarira dewara druad̶aa wãsia.
MAT 21:34 Maʌ̃be uva jara babod̶od̶e djibariba idji nezocarãda diabuesia néud̶ebema idjía diad̶ida panʌra edad̶e wãnamãrẽã.
MAT 21:35 Maʌ̃ne dji néu acʌ panʌba idji nezocarãra jidacuasid̶aa. Ab̶a puosid̶aa, ab̶a beasid̶aa, idjab̶a ab̶a mõgaraba tab̶ari jʌretasid̶aa.
MAT 21:36 Mãwãnacarea djibariba dewara nezocarãda diabuesia. Maʌ̃gʌrãra dji naãrã wãped̶ad̶a cãyãbara cãbanaara panasid̶aa, baribʌrʌ néu acʌ panʌba ãdjirã sid̶a ab̶ari quĩrãca biẽ́ osid̶aa.
MAT 21:37 Jĩrũare djibariba idji warrada ãdjirãmaa diabuesia. Nãwã crĩchasia: “Mʌ̃ warradrʌ wayad̶ia.”
MAT 21:38 Baribʌrʌ ãdjirãba maʌ̃ warra unusid̶ad̶e ara ãdjidub̶a jarasid̶aa: “Jari uruba dji zezaba erob̶ʌra jũma edaya. ¡Idjira beatad̶ia! Mãwãbʌrʌ dji ẽjũãra dadjirã itea b̶eya.”
MAT 21:39 Ara maʌ̃da warrara jidad̶aped̶a néu ãĩ eded̶aped̶a beasid̶aa.
MAT 21:40 Jãʌ̃be djibari zebʌrʌd̶e idji néu acʌ panʌra ¿sãwã obá?–
MAT 21:41 Maʌ̃ne sacerdote bororãba, judiorã dji dromarã bid̶a nãwã panusid̶aa: –Idjia quĩrã djuburia neẽ́ maʌ̃ ẽberã cadjiruarãra beaped̶a dewara ẽberãrã ume bed̶ea b̶ʌya idji néu acʌd̶amãrẽã. Maʌ̃gʌ ẽberãrãba idji néud̶ebema diad̶ida panʌra uva jara diad̶ia.–
MAT 21:42 Maʌ̃ne Jesuba ãdjía jarasia: –Ãcõrẽba bãrã cãyãbara dewararãda pe erob̶eya. Maʌ̃gʌrãbʌrʌ idjia quĩrĩã b̶ʌra od̶ia. Bãrãba ¿Ãcõrẽ Bed̶ead̶e acʌd̶acaca? Nãwã jara b̶ʌa: De obadaba mõgara igaraped̶ad̶ara dji biara b̶ʌda b̶esia. Dadjirã Boroba mãwã od̶a bẽrã dadjirãmaarã bio biya quirua.
MAT 21:44 Bariduada maʌ̃ mõgara ʌ̃rʌ̃ b̶aeibʌrʌ ab̶ed̶a jũma b̶ʌgʌzoaya, idjab̶a maʌ̃ mõgarada ab̶aʌ ʌ̃rʌ̃ b̶aeibʌrʌ dji ẽberãra peped̶ea tab̶eya.
MAT 21:45 Sacerdote bororãba, pariseorã bid̶a maʌ̃ ne jarad̶ara ũrĩsid̶ad̶e cawasid̶aa Jesuba ãdjid̶ebemada bed̶ea b̶ʌda.
MAT 21:46 Maʌ̃ carea ãdjirãba Jesura jida quĩrĩã panasid̶aa. Baribʌrʌ puruda waya panʌ bẽrã idu b̶ʌsid̶aa. Puruba crĩcha b̶asia Jesura Ãcõrẽneba bed̶eabarida.
MAT 22:1 Jesuba wayacusa sacerdote bororãa, judiorã dji dromarã bid̶a dewara ne jara b̶ʌd̶eba jarasia:
MAT 22:2 –Ãcõrẽba ẽberãrã pe erob̶ʌra naʌ̃ quĩrãca b̶ʌa: ẽberãrã boroda b̶asia. Idji warrada quima edabʌrʌ bẽrã b̶ʌsrid̶a ne cobada waib̶ʌada obisia.
MAT 22:3 Idji nezocarãda wãbisia idjia jʌred̶arã trʌ̃namãrẽã. Baribʌrʌ ze quĩrĩãnaẽ́ basía.
MAT 22:4 Maʌ̃be dewara nezocarã wãbibʌrʌd̶e nãwã jarasia: “Mʌ̃a jʌred̶arãa jarad̶adua pacada, dewara animarã boreguea b̶ea sid̶a beaped̶a cod̶ira jũma o erob̶ʌda. Ãdjirãa jarad̶adua jũma wi nũmʌ bẽrã mʌ̃ warra quima edabʌrʌ carea b̶ʌsrid̶a ne cod̶imaa zed̶amãrẽã.”
MAT 22:5 Baribʌrʌ idjia jʌred̶arãba ĩjãnaẽ́ basía. Ab̶aʌda idji ẽjũã acʌd̶e wãsia. Dewarada idji ne nẽdobuebarimaa wãsia.
MAT 22:6 Ʌ̃cʌrʌba dji boro nezocarãra jidad̶aped̶a puod̶aped̶a beasid̶aa.
MAT 22:7 Maʌ̃ carea dji borora bio quĩrũsia. Idji sordaorãda wãbigaped̶a maʌ̃ mĩã beaped̶ad̶ara quenanaped̶a ãdji purura babuesid̶aa.
MAT 22:8 Mãwãnacarea dji boroba idji nezocarãa jarasia: “Mʌ̃ warra quima edabʌrʌ carea b̶ʌsrid̶a cod̶ira jũma wisia baribʌrʌ mʌ̃a jʌred̶arãra nama panani carea bia pananaẽ́ basía.
MAT 22:9 Maʌ̃ carea dewara ẽberãrãda o b̶eaza jʌrʌd̶e wãnadua. Bãrãba unubʌdarãa jarad̶adua mʌ̃ warra quima edabʌrʌ carea b̶ʌsrid̶a ne cod̶imaa zed̶amãrẽã.”
MAT 22:10 Ara maʌ̃da idji nezocarãra o b̶eaza wãsid̶aa. Ẽberãrã dji biarãda, dji cadjiruarã sid̶a zocãrã jʌresid̶aa. Mãwã de dromara ẽberãrãba bira nũmesia.
MAT 22:11 Dji boroba jʌrebid̶arã acʌd̶e wãsid̶e ẽberãda ab̶a unusia djio quima edabʌda ewarid̶e jʌ̃badara jʌ̃ẽ́ b̶ʌda.
MAT 22:12 Dji boroba maʌ̃ ẽberãa iwid̶isia: “Ache, bʌra ¿sãwã nama ed̶a ze b̶ʌ djio jʌ̃ẽ́ b̶ʌda?” Dji ẽberãra chupea b̶esia.
MAT 22:13 Maʌ̃ne dji boroba idji nezocarãa jarasia: “Naʌ̃ ẽberã jʌwara, jĩrũ sid̶a cabʌrad̶aped̶a dajadaa pãĩmane b̶atabued̶adua. Mama b̶eara aujĩã panania idjab̶a puaba quid̶a ĩchia panania.”
MAT 22:14 Ãcõrẽba zocãrã trʌ̃ b̶ʌa, mãwãmĩna zocãrãẽ́be edaya.–
MAT 22:15 Mãwãnacarea pariseorãra bed̶ea ausid̶aa Jesu biẽ́ bed̶eabid̶i carea.
MAT 22:16 Maʌ̃ carea pariseorãba ãdji ume nĩbabadarãda, Herodeare b̶ea sid̶a Jesumaa diabuesid̶aa. Maʌ̃gʌrãba Jesua jarasid̶aa: –Jaradiabari, daiba cawa panʌa bʌra ẽberã jipa b̶ʌda. Bʌa wãrã bed̶ea Ãcõrẽ od̶ebemada jũmarãa jaradiabaria. Ni ab̶aʌda biara unuca bẽrã ni ab̶aʌba bʌ́a awara crĩchabid̶acaa.
MAT 22:17 Mãẽteara naʌ̃gʌd̶ebemada sãwã crĩcha b̶ʌda dairãa jaradua. Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebʌdaza ¿dadji judiorãba diad̶ida bia b̶ʌca wa biẽ́ b̶ʌ?–
MAT 22:18 Idji biẽ́ od̶i carea mãwã panʌra Jesuba cawa b̶asia. Maʌ̃ bẽrã jarasia: –Bãrã dji biaca b̶earã, ¿cãrẽ cãrẽã mʌ̃ra biẽ́ bed̶eabi quĩrĩã panʌ?
MAT 22:19 Parata pichi dadjia diabadada ab̶a acʌbid̶adua.– Ara maʌ̃da parata pichida ab̶a acʌbisid̶aa.
MAT 22:20 Jesuba acʌped̶a iwid̶isia: –¿Cai quĩrãdarrada naʌ̃ paratad̶e b̶ʌ? ¿Cai trʌ̃da b̶ʌ?–
MAT 22:21 Ãdjia panusid̶aa: –Romanebema borod̶eda.– Maʌ̃be Jesuba jarasia: –Mãwã baibʌrʌ Romanebema borod̶era Romanebema boroa diad̶adua, idjab̶a Ãcõrẽnera Ãcõrẽa diad̶adua.–
MAT 22:22 Maʌ̃ ũrĩbʌdad̶e cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Ara maʌ̃da ãyã wãsid̶aa.
MAT 22:23 Ara maʌ̃ ewarid̶e ʌ̃cʌrʌ saduceorãda Jesumaa zesid̶aa. Saduceorãba jarabadaa beuped̶ad̶ara ʌ̃rẽbad̶acada. Maʌ̃ bẽrã Jesua nãwã jarasid̶aa:
MAT 22:24 –Jaradiabari, Moiseba jarasia ẽberãda warra neẽ́ b̶ʌd̶e jaid̶aibʌrʌ, idji djababa dji pẽdra wẽrãra edaida b̶ʌda dji djaba jaid̶ad̶a itea warra unui carea.
MAT 22:25 Ewari ab̶a dairã tãẽna siete djabarãda panasid̶aa. Dji nabemada quima edasia baribʌrʌ warra neẽ́ jaid̶ad̶a bẽrã idjiarebemaba dji pẽdra wẽrãra edasia.
MAT 22:26 Baribʌrʌ maʌ̃ sid̶a warra neẽ́ jaid̶asia. Idjab̶a dji ũbeabema sid̶a ab̶ari quĩrãca mãwãsia. Jũma maʌ̃ siete panʌra ab̶arica mãwãsid̶aa.
MAT 22:27 Mãwãnacarea dji wẽrã sid̶a jaid̶asia.
MAT 22:28 Maʌ̃ siete djabarãba ab̶ari wẽrãda edasid̶aa. Mãwãra ʌ̃rẽbad̶i ewarid̶e ¿sãʌ̃gʌba idjira erob̶ei?–
MAT 22:29 Maʌ̃ carea Jesuba panusia: –Bãrãba Ãcõrẽ Bed̶eada, idji ʌb̶ʌa sid̶a adua panʌ bẽrã ãĩ crĩcha panʌa.
MAT 22:30 Ũrĩnadua. Ʌ̃rẽbad̶i ewarid̶e ẽberãra quima edad̶aẽ́a ni quima diad̶aẽ́a, ãtebʌrʌ Ãcõrẽ bajãnebema nezocarã quĩrãca b̶ead̶ia.
MAT 22:31 Ãcõrẽba beuped̶ad̶arã ʌ̃rẽbad̶id̶ebema jarad̶ara ¿bãrãba acʌd̶acaca?
MAT 22:32 Nãwã jarasia: “Mʌ̃ra Abrahaʌ̃ Ãcõrẽa, Isa Ãcõrẽa, idjab̶a Jacobo Ãcõrẽa.” Idjira beu b̶ea Ãcõrẽẽ́a, ãtebʌrʌ zocai b̶ea Ãcõrẽa.–
MAT 22:33 Jesuba mãwã jaradia b̶ʌ ũrĩbʌdad̶e ẽberãrãba cawa crĩchad̶aẽ́ basía.
MAT 22:34 Pariseorãba cawasid̶aa Jesuba saduceorãra chupeabisida. Maʌ̃ carea ãdjirãra ãbaa dji jʌred̶aped̶a Jesumaa wãsid̶aa.
MAT 22:35 Ab̶a judiorã ley jaradiabari basía. Maʌ̃gʌba Jesu biẽ́ bed̶eabi carea nãwã iwid̶isia:
MAT 22:36 –Jaradiabari, Ãcõrẽba obi b̶ʌ bed̶ead̶ebemara ¿sãʌ̃gʌda dji dromaara b̶ʌ?–
MAT 22:37 Jesuba nãwã panusia: –Dji naãrãbema bed̶eaba nãwã jara b̶ʌa: “Jũma bʌ sod̶eba, jũma bʌ jaured̶eba, idjab̶a jũma bʌ crĩchad̶eba bʌ Boro Ãcõrẽra quĩrĩãdua.” Ãcõrẽba obi b̶ʌ bed̶ead̶ebemara maʌ̃drʌ dji dromaara b̶ʌa.
MAT 22:39 Idjab̶a maʌ̃are b̶ʌda ab̶ari quĩrãca b̶ʌa. Maʌ̃gʌba nãwã jara b̶ʌa: “Djãrãra quĩrĩãdua ara bʌdji quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca.”
MAT 22:40 Maʌ̃ crĩcha droma umé panʌda dadjirãba ĩjã od̶ibʌrʌ, jũma Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyra idjab̶a Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba b̶ʌped̶ad̶a sid̶a od̶ia.
MAT 22:41 Pariseorã wad̶i arima duanʌne Jesuba ãdjirãa iwid̶isia:
MAT 22:42 –Bãrãmaarã Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara ¿caid̶eba zei?– Ãdjirãba panusid̶aa: –David̶eba zeya.–
MAT 22:43 Maʌ̃ne Jesuba iwid̶isia: –Mãwã baibʌrʌ, Daviba ¿sãwãẽrã Ãcõrẽ Jaured̶eba idjira mʌ̃ Boroad̶a asi? Daviba nãwã jarasia:
MAT 22:44 Dadjirã Boroba mʌ̃ boroa jarasia: mʌ̃ jʌwa araare chũmedua ab̶a bʌ ume dji quĩrũrã mʌ̃a bʌ jʌwaed̶a b̶ʌbʌrʌd̶aa.
MAT 22:45 Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada Daviba mʌ̃ Boroad̶a asibʌrʌ, ¿sãwã Davi warra bai?–
MAT 22:46 Maʌ̃ne ni ab̶aʌba Jesua poya panunaẽ́ basía. Idjab̶a maʌ̃ ewarid̶eba ʌ̃taa idjía iwid̶id̶ira wayasid̶aa.
MAT 23:1 Mãwãnacarea Jesuba idji ume nĩbabadarãa, dewara ẽberãrãa bid̶a nãwã jarasia:
MAT 23:2 –Judiorã ley jaradiabadaba, pariseorã bid̶a Moiseba jaradia b̶ad̶ara jaradiabadaa.
MAT 23:3 Maʌ̃ bẽrã ãdjirãba jarabadara jũma ĩjã od̶adua. Baribʌrʌ ãdjirãba ara ãdjia jaradia panʌ quĩrãca od̶acaa. Maʌ̃ bẽrã ãdjirãba o panʌ quĩrãca orãnadua.
MAT 23:4 Ãdjirãba ẽberãrãa bed̶ea zareada ĩjã obibadaa ne zʌgʌa ataubi panʌ quĩrãca. Baribʌrʌ arid̶e ĩjã od̶amãrẽã ni maãrĩ bid̶a carebad̶acaa.
MAT 23:5 Ãdjirãba ne jũmada obadaa dewararãba bia ununamãrẽã. Ãcõrẽ bed̶ea cartad̶e b̶ʌd̶ara buchaca zaqued̶e ed̶a b̶ʌd̶aped̶a ãdji dratud̶e, jʌwapotod̶e bid̶a jʌ̃badaa. Baribʌrʌ dji buchacara joub̶ʌa obadaa dewararãba bia ununamãrẽã. Idjab̶a maʌ̃ carea ãdjia jʌ̃bada id̶e jizojizoa drasoa b̶eada cajud̶aped̶a jʌ̃badaa.
MAT 23:6 Ãbaa ne cobʌdad̶e ãdjira dji dromarã chũmebadad̶e chũme quĩrĩãbadaa. Judiorã dji jʌrebada ded̶e bid̶a ara maʌ̃ quĩrãca obadaa.
MAT 23:7 Idjab̶a purud̶e nĩnane quĩrĩãbadaa ẽberãrãba ãdjía wayaad̶eba “Mẽrã, Jaradiabari” ad̶ida.
MAT 23:8 Baribʌrʌ bãrãra jũmaena djabarã bẽrã idjab̶a Jaradiabarida ab̶a eropanʌ bẽrã quĩrĩãniẽ́ panʌa ẽberãrãba bãrãa “Jaradiabari” ad̶ida.
MAT 23:9 Maʌ̃ awara naʌ̃ dud̶abema ni ab̶aʌa “dai zeza” arãnadua, Zezada ab̶a bajãne eropanʌ bẽrã.
MAT 23:10 Idjab̶a quĩrĩãrãnadua ẽberãrãba bãrãa “dai boro” ad̶ida, bãrã Borora ab̶abʌrʌ b̶ʌ bẽrã. Idjira Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶aa.
MAT 23:11 Bãrãnebemada dji dromaara b̶ʌra waabemarã nezocada b̶aida b̶ʌa.
MAT 23:12 Bariduada dji dromaara b̶a quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ Ãcõrẽba ed̶aara b̶ʌya. Ab̶aʌba ara idjida ed̶aara b̶ʌibʌrʌ Ãcõrẽba dji dromaara b̶ʌya.
MAT 23:13 ¡Bãrã pariseorã, judiorã ley jaradiabadarã, dji biaca b̶earã, mĩã djuburi panʌa Ãcõrẽba cawa oi bẽrã! Bãrãba ẽberãrãa Ãcõrẽba pe erob̶ʌd̶ebemada idu cawabid̶acaa. Quĩrĩãnaẽ́ panʌa idjia bãrãra pe erob̶aida idjab̶a dewararãba mãwã quĩrĩã panʌ sid̶a bãrãba iduaribid̶acaa.
MAT 23:14 ¡Bãrã pariseorã, judiorã ley jaradiabadarã, dji biaca b̶earã, mĩã djuburi panʌa Ãcõrẽba cawa oi bẽrã! Pẽdra wẽrãrãba erob̶eara jũma jãrĩbadamĩna dji biarãda crĩchabid̶i carea jũmarã quĩrãpita dãrã Ãcõrẽa iwid̶ibadaa. Maʌ̃ carea Ãcõrẽba bãrãra biara cawa oya.
MAT 23:15 ¡Bãrã pariseorã, judiorã ley jaradiabadarã, dji biaca b̶earã, mĩã djuburi panʌa Ãcõrẽba cawa oi bẽrã! Naʌ̃ ẽjũãne, pusad̶e bid̶a pʌrrʌabadaa bãrãba jaradia nĩnada ab̶aʌa ĩjãbid̶i carea. Baribʌrʌ maʌ̃ ĩjãbʌrʌra bãrã cãyãbara biẽ́ara b̶eped̶a wetara tʌbʌ uruad̶e b̶aida b̶ʌa.
MAT 23:16 ¡Bãrãra mĩã djuburi panʌa Ãcõrẽba cawa oi bẽrã! Daub̶errea b̶ea quĩrãca panʌa. ¿Sãwã purura jipa pe eded̶i? Nãwã ãĩ jaradiabadaa: bariduaba Ãcõrẽ de droma trʌ̃neba wãrãda ne oida jaraibʌrʌ, mãwã oẽ́ sid̶a cadjiruaẽ́ana abadaa. Baribʌrʌ Ãcõrẽ ded̶e b̶ʌ oro trʌ̃neba ne oida jaraibʌrʌ, wãrãda oida b̶ʌad̶a abadaa.
MAT 23:17 ¡Bãrãra crĩcha neẽ́ b̶eaa! ¡Daub̶errea b̶ea quĩrãca panʌa! ¿Sãʌ̃da biara b̶ʌ? ¿Ãcõrẽ de dromada dji oro cãyãbara biara b̶ʌẽ́ca? Maʌ̃ orora Ãcõrẽ itea bia b̶ʌa ab̶abe Ãcõrẽ ded̶e b̶ʌ bẽrã.
MAT 23:18 Bãrãba naʌ̃ sid̶a jarabadaa: “Bariduaba animarã babue diabada trʌ̃neba wãrãda ne oida jaraibʌrʌ, mãwã oẽ́ sid̶a cadjiruaẽ́a. Baribʌrʌ dji animarã trʌ̃neba ne oida jaraibʌrʌ, wãrãda oida b̶ʌa.”
MAT 23:19 ¡Bãrãra crĩcha neẽ́ b̶eaa! ¡Daub̶errea b̶ea quĩrãca panʌa! ¿Sãʌ̃da biara b̶ʌ? ¿Ne babue diabadada dji animarã cãyãbara biara b̶ʌẽ́ca? Maʌ̃ animarãra Ãcõrẽ itea bia b̶ʌa ab̶abe ne babue diabada ʌ̃rʌ̃ b̶ʌ bẽrã.
MAT 23:20 Ũrĩnadua: ab̶aʌba ne babue diabada trʌ̃neba wãrãda ne oida jaraibʌrʌ, ab̶abe maʌ̃ trʌ̃neba mãwã oida jaraẽ́ b̶ʌa. Ãtebʌrʌ maʌ̃ ʌ̃rʌ̃ b̶ʌ animarã trʌ̃neba mãwã oida jara b̶ʌa.
MAT 23:21 Maʌ̃ awara ab̶aʌba Ãcõrẽ de droma trʌ̃neba wãrãda ne oida jaraibʌrʌ, ab̶abe maʌ̃ trʌ̃neba mãwã oida jaraẽ́ b̶ʌa. Ãtebʌrʌ Ãcõrẽ maʌ̃ ded̶e b̶ʌ trʌ̃neba mãwã oida jara b̶ʌa.
MAT 23:22 Maʌ̃ awara ab̶aʌba bajã trʌ̃neba wãrãda ne oida jaraibʌrʌ, Ãcõrẽ bugue trʌ̃neba mãwã oida jara b̶ʌa idjab̶a Ãcõrẽ mama chũmʌ trʌ̃neba wãrãda ne oida jara b̶ʌa.
MAT 23:23 ¡Bãrã pariseorã, judiorã ley jaradiabadarã, dji biaca b̶earã, mĩã djuburi panʌa Ãcõrẽba cawa oi bẽrã! Burrumia sãbada quĩrãca Ãcõrẽ leyd̶e maãrĩara b̶ʌda quĩrãcuita obadaa. Menta queduada, aní tada, comino sid̶a die ewabʌdaza ab̶a Ãcõrẽa diabadaa. Baribʌrʌ cameyo mĩbuebʌda quĩrãca Ãcõrẽ leyd̶e dji dromaara b̶ʌda od̶acaa. Djãrã ume jipa od̶acaa, quĩrã djuburiad̶acaa, idjab̶a Ãcõrẽra ĩjãnacaa. Bãrãba idjía ne diabʌda awara ¿cãrẽ cãrẽã maʌ̃ sid̶a od̶aẽ́ panʌ? ¡Daub̶errea b̶ea quĩrãca panʌa! ¿Sãwã purura jipa pe eded̶i?
MAT 23:25 ¡Bãrã pariseorã, judiorã ley jaradiabadarã, dji biaca b̶earã, mĩã djuburi panʌa Ãcõrẽba cawa oi bẽrã! Bãrãba tazara, eped̶eco sid̶a ʌ̃rʌ̃bemada quĩrãcuita sʌgʌbadaa, baribʌrʌ ed̶a mititia b̶ʌa. Ara maʌ̃ quĩrãca bãrã sod̶e ne jũmada ara bãdji itea eda quĩrĩãbadaa idjab̶a ne drʌabadaa.
MAT 23:26 ¡Pariseo daub̶erre! Naãrã tazara, eped̶eco sid̶a ed̶a sʌgʌdua; mãwãbʌrʌ ʌ̃rʌ̃bema sid̶a bia sʌgʌ b̶aya.
MAT 23:27 ¡Bãrã pariseorã, judiorã ley jaradiabadarã, dji biaca b̶earã, mĩã djuburi panʌa Ãcõrẽba cawa oi bẽrã! Bãrãra beud̶arã tʌb̶ariped̶ad̶a ʌ̃rʌ̃ totroa nũmʌ quĩrãca b̶eaa. Maʌ̃gʌra dajadaare bia quirua, baribʌrʌ ed̶aare beud̶arã b̶ʌwʌrʌba, ne jũma mititiaba bira b̶ʌa.
MAT 23:28 Ara maʌ̃ quĩrãca bãrãra ẽberã daumaarã jipa b̶eaca panʌa, baribʌrʌ wãrãda bãrãba jaradiabadara od̶acaa. Bãrã sora ne jũma cadjiruaba bira b̶eaa.
MAT 23:29 ¡Bãrã pariseorã, judiorã ley jaradiabadarã, dji biaca b̶earã, mĩã djuburi panʌa Ãcõrẽba cawa oi bẽrã! Ãcõrẽneba bed̶eabadarã tʌb̶ariped̶ad̶ama bãrãba ʌ̃rʌ̃bemada bia quiruda obadaa. Dewara jipa b̶earã tʌb̶ariped̶ad̶ama bid̶a ara maʌ̃ quĩrãca obadaa.
MAT 23:30 Maʌ̃ne bãrãba jarabadaa: “Dadji drõãenabema ewarid̶e pananabara, Ãcõrẽneba bed̶eabadarãda careba bead̶aẽ́ bacasia.”
MAT 23:31 Mãwã bãrãba jara panʌa Ãcõrẽneba bed̶eabadarã quenaped̶ad̶arãneba yõsid̶ada. Bãrãra ara ãdjirã quĩrãca b̶eaa.
MAT 23:32 ¡Maʌ̃ bẽrã bãrã drõãenabemaba oped̶ad̶aẽ́ra jũma od̶adua!
MAT 23:33 ¡Bãrãra dama quĩrãca b̶eaa! Ãcõrẽba bãrãra wãrãda tʌbʌ uruad̶e biẽ́ b̶ʌya.
MAT 23:34 Mʌ̃a Ãcõrẽneba bed̶eabadarãda, crĩcha cawa b̶eada, Ãcõrẽ ley jaradiabada sid̶a bãrãmaa diabueya. Baribʌrʌ bãrãba ʌ̃cʌrʌ bead̶ia idjab̶a ʌ̃cʌrʌ crud̶e cachi jira b̶ʌd̶ia. Dewararãda bãrã dji jʌrebada ded̶e soaba ud̶ia idjab̶a biẽ́ od̶i carea puruza ẽpẽnia.
MAT 23:35 Maʌ̃ bẽrã jũma ẽberã jipa b̶ea naãrãed̶aʌba beaped̶ad̶a carea Ãcõrẽba bãrãra cawa oya: Abel jipa b̶ʌ beaped̶ad̶a carea, Berequía warra Zacaria beaped̶ad̶a carea idjab̶a jũma dewararã beaped̶ad̶a carea bid̶a. Zacariara Ãcõrẽ de dajadaare dji animarã babue diabada caita beasid̶aa.
MAT 23:36 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: jũma maʌ̃ ẽberãrã beaped̶ad̶a carea Ãcõrẽba id̶ibema ẽberãrãra cawa oya.–
MAT 23:37 ¡Jerusaleʌ̃, Jerusaleʌ̃, bãrãba Ãcõrẽneba bed̶eabadarãda beabadaa! ¡Ãcõrẽba diabued̶arã sid̶a mõgaraba tab̶ari beabadaa! Mʌ̃a b̶arima zocãrã bãrãra ãbaa pe eda quĩrĩã b̶asia eterre wẽrãba idji warrarã i edre edabari quĩrãca. Mãwãmĩna bãrãba quĩrĩãnaẽ́ basía.
MAT 23:38 Maʌ̃ carea Ãcõrẽra waa bãrã ume b̶aẽ́a.
MAT 23:39 Mʌ̃a bãrãa jaraya: ara id̶iba mʌ̃ra waa ununaẽ́a ab̶a mʌ̃ bia edabʌdad̶aa. Maʌ̃ ewarid̶e nãwã jarad̶ia: “¡Bio bia b̶ʌa Ãcõrẽ trʌ̃neba zebʌrʌra!”–
MAT 24:1 Jesura Ãcõrẽ de droma dajadaare b̶ad̶ada wãbʌrʌ basía. Maʌ̃ne idji ume nĩbabadarãda idji caita zed̶aped̶a jarasid̶aa: –Acʌdua Ãcõrẽ de dromara, caita b̶ea de sid̶a sãwã bia qued̶eada.–
MAT 24:2 Maʌ̃ne Jesuba ãdjirãa jarasia: –Mãẽ, bãrãba unu panʌra bia qued̶eaa. Baribʌrʌ wãrã arada mʌ̃a jaraya: naʌ̃ mõgara caped̶ad̶ara jũma tod̶ogozoaya.–
MAT 24:3 Jesu Olivo eyad̶e chũmasid̶e idji ume nĩbabadarãra idjimaa wãnaped̶a ãdub̶a nãwã iwid̶isid̶aa: –Dairãa jaradua, Ãcõrẽ de dromara ¿sãʌ̃be tod̶ogozoai? ¿Cãrẽneba cawad̶i bʌra zebod̶oda? Idjab̶a ¿cãrẽneba cawad̶i naʌ̃ ewarira jõbʌrʌda?–
MAT 24:4 Jesuba panusia: –Quĩrãcuita b̶ead̶adua ni ab̶aʌba cũrũgarãnamãrẽã.
MAT 24:5 Zocãrãba jarad̶ia ãdjidrʌ Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada. Mãwã ẽberãrãda zocãrã cũrũgad̶ia.
MAT 24:6 Bãrãba ũrĩnia ab̶aʌ puruda dewara ume djõ duanʌda idjab̶a drua ãyã bid̶a mãwã duanʌda. Baribʌrʌ ne wayarãnadua. Maʌ̃gʌra jũma mãwãida b̶ʌa. Baribʌrʌ naʌ̃ ewarira wad̶i jõẽ́a.
MAT 24:7 Ab̶aʌ puruda dewara puru ume djõnia. Ab̶aʌ druad̶ebema boroda dewara druad̶ebema boro ume djõnia. Zocãrã druad̶e jarrabada baraya idjab̶a de uremiada baraya.
MAT 24:8 Baribʌrʌ maʌ̃ naãrã mĩgabʌdara maãrĩ b̶aya wẽrã warra pua za b̶ʌ quĩrãca.
MAT 24:9 Maʌ̃ ewarid̶e ẽberãrãba bãrãra zarrarãa jida diad̶ia biẽ́ od̶aped̶a bead̶amãrẽã. Mʌ̃ ĩjã panʌ carea jũmarãba bãrãra quĩrãmania.
MAT 24:10 Maʌ̃ carea zocãrãba mʌ̃ ĩjã panʌra igarad̶ia. Maʌ̃ne dji jidabid̶ia idjab̶a dji quĩrãmania.
MAT 24:11 Ãcõrẽneba bed̶eabada dji wãrãẽ́ b̶eada zed̶ia. Maʌ̃gʌrãba ẽberãrãra zocãrã cũrũgad̶ia.
MAT 24:12 Cadjiruara aud̶uara yõbʌrʌ bẽrã zocãrãba djãrã quĩrĩã pananara igarad̶ia.
MAT 24:13 Baribʌrʌ bãrãba maʌ̃ ewari zaread̶e mʌ̃ ĩjã panʌda igarad̶aẽ́bʌrʌ, Ãcõrẽba ẽdrʌ edaya idji ume ewariza zocai panani carea.
MAT 24:14 Maʌ̃ne bed̶ea bia Ãcõrẽba pe erob̶ʌd̶ebemada jũma naʌ̃ ẽjũãne jarad̶ia puru b̶eaza ũrĩnamãrẽã. Mãwãnacareabʌrʌ naʌ̃ ewarira jõya.
MAT 24:15 Ãcõrẽneba bed̶eabari Danielba cartad̶e b̶ʌsia Ãcõrẽ de dromane ed̶a dji biara b̶ʌ dejãne Ãcõrẽba quĩrĩãcada ab̶aʌba b̶ʌida. (Dji carta acʌ b̶ʌba cãrẽ jara b̶ʌda cawaida b̶ʌa.) Bãrãba maʌ̃ unubʌdad̶e Judea druad̶e b̶eara eyad̶aa mĩrũ wãnida panʌa.
MAT 24:17 Ẽberã idji de ʌ̃rʌ̃ b̶ʌra idji ded̶e ed̶a wãiẽ́ b̶ʌa ne edai carea.
MAT 24:18 Dji pead̶e b̶ʌba idjia ʌ̃rʌ̃ jʌ̃barira jẽda edad̶e wãiẽ́ b̶ʌa.
MAT 24:19 Maʌ̃ ewarid̶e wẽrãrã b̶iogoa b̶eara, warra ju dawa erob̶ea sid̶a bio mĩã djuburi b̶ead̶ia.
MAT 24:20 Ãcõrẽa iwid̶id̶adua cue jara wa ʌ̃nãũbada ewarid̶e mĩrũ wãna amaaba.
MAT 24:21 Maʌ̃ ewarid̶e ẽberãrãra bio bia mĩgad̶ia. Ãcõrẽba naʌ̃ ẽjũã od̶ad̶eba ʌ̃taa ẽberãrãra maʌ̃ quĩrãca bia mĩgad̶acaa idjab̶a mãwãnacarea waa ara maʌ̃ quĩrãca mĩgad̶aẽ́a.
MAT 24:22 Maʌ̃ ewarira dãrãya. Ãcõrẽba jũma daucha bia mĩgabibara, ni ab̶aʌda ẽdrʌd̶aẽ́ bacasia. Baribʌrʌ Ãcõrẽba edad̶a ẽberãrã carea jũma daucha bia mĩgabiẽ́a.
MAT 24:23 Maʌ̃ ewarid̶e ʌ̃cʌrʌba sewad̶eba jarad̶ia ãdjira Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada. Idjab̶a ʌ̃cʌrʌba sewad̶eba jarad̶ia ãdjira Ãcõrẽneba bed̶eabarida. Maʌ̃gʌrãba ne ununaca waib̶ʌa b̶eada od̶ia ẽberãrã cũrũgad̶i carea. Ãcõrẽba edad̶arã sid̶a poya cũrũgad̶ibara, ãdjirã sid̶a cũrũgacasid̶aa. Maʌ̃ bẽrã ab̶aʌba bãrãa jaraibʌrʌ, “Acʌd̶adua, Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara nama b̶ʌa,” maʌ̃ra ĩjãrãnadua. Dewaraʌba idjira jarima b̶ʌad̶a aibʌrʌ, maʌ̃ sid̶a ĩjãrãnadua.
MAT 24:25 Jũma maʌ̃gʌra mʌ̃a bãrãa jarasia mãwãi naẽna.
MAT 24:26 Maʌ̃ bẽrã ab̶aʌba bãrãa jaraibʌrʌ: “Ũrĩnadua, Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e b̶ʌa,” jãmaa wãrãnadua. Dewaraʌba jaraibʌrʌ: “Acʌd̶adua, idjira nama ded̶e ed̶a b̶ʌa,” maʌ̃ra ĩjãrãnadua.
MAT 24:27 Naʌ̃ Djara Edad̶a zebʌrʌra jũmarãba ebud̶a ununia ʌ̃mãdau odjabariareba ʌ̃mãdau b̶aebarid̶aa baa purewa edabʌrʌd̶e ebud̶a unubada quĩrãca.
MAT 24:28 Jũmarãba cawa panʌa ãgoso powua nũmʌma ne beud̶ara tab̶ʌda. Ara maʌ̃ quĩrãca mʌ̃ zebʌrʌra jũmarãba ununia.–
MAT 24:29 Ẽberãrã bio bia mĩga pananacarea ara maʌ̃da ʌ̃mãdaura pãĩmaya. Jed̶eco sid̶a ʌ̃naẽ́a. Chĩdaura bajãneba b̶aecuad̶ia. Jũma bajãne b̶eara quĩrã awara b̶eya.
MAT 24:30 Maʌ̃ne bajãne ne ununia. Maʌ̃gʌra mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶a zebʌrʌd̶ebemaa. Maʌ̃ unubʌdad̶e jũma naʌ̃ ẽjũãne b̶ea purura ne wayaad̶eba jĩãnia. Mʌ̃ra jʌ̃rãrãne ʌb̶ʌa bara zebʌrʌda idjab̶a quĩrãwãrẽã dorrodorroa b̶ʌda ununia.
MAT 24:31 Maʌ̃ne cachiru jĩguabʌrʌd̶e mʌ̃a bajãnebema nezocarãda drua b̶eaza wãbiya Ãcõrẽba edad̶arãda ãbaa jʌred̶amãrẽã.
MAT 24:32 Higojõneba ne jarabʌrʌda cawad̶adua. Dji jʌwatera tucu nũmeped̶a quedua barabaria. Maʌ̃neba jũmarãba cawa panʌa dãrãẽ́ne poara zeida.
MAT 24:33 Ara maʌ̃ quĩrãca mʌ̃a jarad̶a unubʌdad̶e cawad̶adua mʌ̃ zei ewarira jũẽbod̶oda.
MAT 24:34 Mʌ̃a bãrãa wãrãda jaraya: naʌ̃ ewarid̶ebema ẽberãrã beud̶i naẽna maʌ̃ra jũma mãwãya.
MAT 24:35 Bajãra jõya, naʌ̃ ẽjũã sid̶a jõya, baribʌrʌ mʌ̃a jarad̶ara wãrãda mãwãya.
MAT 24:36 Baribʌrʌ ni ab̶aʌba maʌ̃ ewarira sãʌ̃be mãwãida cawad̶aẽ́a. Ãcõrẽ bajãnebema nezocarã bid̶a adua panʌa. Mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶a bid̶a adua b̶ʌa. Ab̶abe mʌ̃ Zezabʌrʌ cawa b̶ʌa.
MAT 24:37 Naʌ̃ Djara Edad̶a zei ewarira Noé ewarid̶e b̶ad̶a quĩrãca b̶aya.
MAT 24:38 Dopapa zei naẽna ẽberãrãra ne co duanabadjia, mĩã cãĩ duanabadjia, dji caurãra quima diacua duanabadjia. Mãwã duanabadjia ab̶a Noé jãba dromane b̶adobʌrʌd̶aa.
MAT 24:39 Ãdjirãba dopapa zeid̶ebemada cawad̶aca basía. Baribʌrʌ wãrãda zesid̶e ãdjirãra jũma nãbʌrʌ quinisid̶aa. Ara dopapa cawaẽ́ne zed̶a quĩrãca mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara cawaẽ́ne zeya.
MAT 24:40 Maʌ̃ ewarid̶e ẽberãda umé ãdji ẽjũãne traja panʌne mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶aba ab̶a edeya baribʌrʌ dewarabemara b̶eya.
MAT 24:41 Wẽrãrãda umé ab̶ari yud̶e ne b̶a panʌne mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶aba ab̶a edeya baribʌrʌ dewarabemara b̶eya.
MAT 24:42 Maʌ̃ carea dau ʌb̶ʌa b̶ead̶adua. Bãrã Borora sãʌ̃be zeida adua panʌa.
MAT 24:43 Naʌ̃da cawad̶adua: de djibariba ne drʌabarira sãʌ̃be zeida cawa b̶ʌbara, cãĩẽ́ bacasia ni cãrẽ sid̶a drʌabi amaaba.
MAT 24:44 Ara maʌ̃ quĩrãca bãrã bid̶a jʌ̃ã b̶ead̶adua. Bãrãba mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶a zeẽ́da crĩcha panʌne zeya.
MAT 24:45 Nezoca crĩcha cawa b̶ʌba jipa obari quĩrãca b̶ead̶adua. Idji boroba waabema nezocarãda idji jʌwaed̶a b̶ʌsia arid̶e ne cobi b̶amãrẽã.
MAT 24:46 Nezocaba mãwã o b̶ʌda idji boroba unune zeibʌrʌ, idjira bio bia b̶aya.
MAT 24:47 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: dji boroba jũma idjia erob̶ʌra maʌ̃ nezoca jʌwaed̶a b̶ʌya.
MAT 24:48 Baribʌrʌ maʌ̃ nezocara dji cadjirua baibʌrʌ, idji sod̶e mʌ̃ boro zeira dãrãyana aya.
MAT 24:49 Maʌ̃ne waabema nezocarãra biẽ́ o b̶aya idjab̶a beu nĩbabadarã ume ne co b̶eped̶a itua do b̶aya.
MAT 24:50 Ab̶ed̶a idji boro zeida jʌ̃ãẽ́ b̶aya. Mãwã b̶ʌd̶e idji borora cawaẽ́ne zeya.
MAT 24:51 Maʌ̃be dji boroba bio cawa oped̶a dji biaca b̶earã ume biẽ́ b̶ʌya. Mama jũmarãda aujĩã panania idjab̶a puaba quid̶a ĩchia panania.
MAT 25:1 Bajãne B̸ʌba ẽberãrã pe erob̶ʌra naʌ̃ quĩrãca b̶aya: awẽrãrãda die panasid̶aa. Ãdjiza ĩbĩrãda edad̶aped̶a quima edaya b̶ʌ umaquĩrãda audiab̶arid̶e wãsid̶aa.
MAT 25:2 Maʌ̃ awẽrãra juesuma crĩcha cawa panasid̶aa. Baribʌrʌ juesuma crĩcha neẽ́ panasid̶aa.
MAT 25:3 Dji crĩcha neẽ́ panʌba ãdji ĩbĩrãra edesid̶aa baribʌrʌ olivo dragada eded̶aẽ́ basía dãrã coa erob̶ead̶i carea.
MAT 25:4 Maʌ̃ne dji crĩcha cawa panʌba ãdji ĩbĩrãra edesid̶aa, idjab̶a olivo draga sid̶a aud̶u edesid̶aa.
MAT 25:5 Dji quima edaya b̶ʌ umaquĩrãra dãrãna bẽrã jũmarãda daupead̶aped̶a cãĩsid̶aa.
MAT 25:6 Maʌ̃ne ariquẽtra bed̶eada jĩgua ũrĩsid̶aa: “¡Dji quima edaya b̶ʌ umaquĩrãra zebʌrʌa! ¡Idjira audiab̶arid̶e wãnadua!”
MAT 25:7 Ara maʌ̃da jũma maʌ̃ awẽrãra piradrʌsid̶aa ãdji ĩbĩrã biara uruabid̶i carea.
MAT 25:8 Maʌ̃ne dji crĩcha neẽ́ panʌba dji crĩcha cawa panʌ́a jarasid̶aa: “Dai ĩbĩrãra quicuabod̶od̶aa. Bãrã olivo dragad̶ebemada diad̶adua.”
MAT 25:9 Baribʌrʌ dji crĩcha cawa panʌba panusid̶aa: “Daiba bãrãa diad̶ibʌrʌ ni ab̶aʌ itea araẽ́a. Biara b̶ʌa bãrã itea nẽdod̶e wãnida.”
MAT 25:10 Ara maʌ̃da olivo dragara nẽdod̶e wãsid̶aa. Maʌ̃misa dji quima edaya b̶ʌ umaquĩrãra jũẽsia. Maʌ̃be dji crĩcha cawa panʌra idji ume dji b̶ʌsrid̶a o panʌmaa ed̶a wãsid̶aa. Ara maʌ̃da nezocaba ed̶a wãbadara jũãtrʌ b̶ʌsia.
MAT 25:11 Mãwãnacarea dji olivo draga nẽdod̶e wã pananara jẽda zed̶aped̶a jarasid̶aa: “Dai boro, dai boro, daira idu ed̶a wãbidua.”
MAT 25:12 Baribʌrʌ dji quima edabʌrʌ umaquĩrãba jarasia: “Wãrã arada mʌ̃a jaraya: mʌ̃a bãrãra unucaa.”–
MAT 25:13 Maʌ̃be Jesuba jarasia: –Maʌ̃ carea bãrãra dau ʌb̶ʌa b̶ead̶adua. Mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶a zei ewarira, dji hora sid̶a adua panʌa.
MAT 25:14 Bajãne B̸ʌba ẽberãrã pe erob̶ʌra naʌ̃ quĩrãca b̶ʌa: ẽberãda dewara druad̶aa wãi carea b̶asia. Maʌ̃ carea idji nezocarãda trʌ̃cuaped̶a idji paratara ãdjiza diasia ne o panʌneba waribid̶amãrẽã.
MAT 25:15 Ãdjiza poya waribid̶ida crĩchad̶a quĩrãca diasia. Ab̶aʌa paratada mil juesuma diasia. Dewarabemaa mil umé diasia. Dewaraa mil ab̶a diasia. Maʌ̃bebʌrʌ wãsia.
MAT 25:16 Dji mil juesuma edad̶ara maʌ̃ parata waribi carea trajad̶e wãsia. Mãwã idjia dewara mil juesuma edasia.
MAT 25:17 Ara maʌ̃ quĩrãca dji mil umé edad̶aba dewara mil umé edasia.
MAT 25:18 Baribʌrʌ dji mil ab̶a edad̶aba maʌ̃ paratara egorod̶e jou b̶ʌsia.
MAT 25:19 Dãrãbʌrʌd̶e ãdji borora jẽda zesia. Maʌ̃be idjia parata amenanebemada idji nezocarãa iwid̶isia.
MAT 25:20 Dji mil juesuma edad̶ara zeped̶a dewara mil juesuma eneped̶a jarasia: “Mʌ̃ boro, bʌa mil juesuma diad̶ad̶eba mʌ̃a dewara mil juesuma enesia.”
MAT 25:21 Dji boroba jarasia: “Bia b̶ʌa, nezoca bia, bʌa jipa obaria. Mʌ̃a maãrĩ diad̶ara bʌa arid̶e od̶a bẽrã mʌ̃a waib̶ʌara bʌ jʌwaed̶a b̶ʌya. Ed̶a zedua mʌ̃ ume b̶ʌsrid̶a panani carea.”
MAT 25:22 Maʌ̃be dji mil umé edad̶ara zeped̶a jarasia: “Mʌ̃ boro, bʌa mil umé diad̶ad̶eba mʌ̃a dewara mil umé enesia.”
MAT 25:23 Dji boroba jarasia: “Bia b̶ʌa, nezoca bia, bʌa jipa obaria. Mʌ̃a maãrĩ diad̶ara bʌa arid̶e od̶a bẽrã mʌ̃a bʌ́a waib̶ʌara bʌ jʌwaed̶a b̶ʌya. Ed̶a zedua mʌ̃ ume b̶ʌsrid̶a panani carea.”
MAT 25:24 Baribʌrʌ dji mil ab̶a edad̶ara zeped̶a jarasia: “Mʌ̃ boro, mʌ̃a cawa b̶ʌa bʌa djãrãra quĩrã djuburiacada parata edai carea. Maʌ̃ awara djãrãba uped̶ad̶ara ewabaria.
MAT 25:25 Maʌ̃ carea mʌ̃ra ne wayasia. Bʌ parata aduabue amaaba egorod̶e jou b̶ʌsia. Baribʌrʌ nama erob̶ʌa.”
MAT 25:26 Maʌ̃ne dji boroba jarasia: “¡Nezoca cadjirua, bʌra djuburia tab̶ʌa! Bʌa wãrãda cawa b̶asia mʌ̃a djãrãneda edabarida idjab̶a djãrãba uped̶ad̶ara ewabarida.
MAT 25:27 Maʌ̃ bẽrã bʌa mʌ̃ paratara dji parata wagabada ded̶e b̶ʌida b̶asia. Mãwã od̶abara mʌ̃ zebʌrʌd̶e mʌ̃ parata edabʌrʌ awara dji eabad̶a sid̶a edacasia.”
MAT 25:28 Maʌ̃be dji boroba jarasia: “Idjia parata mil ab̶a erob̶ʌra jãrĩnaped̶a dji die mil erob̶ʌ́a diad̶adua.
MAT 25:29 Mʌ̃a diad̶a aud̶u ab̶aʌba eneibʌrʌ mʌ̃a maʌ̃ ẽberãa aud̶uara diaya. Baribʌrʌ mʌ̃a diad̶a aud̶u eneẽ́bʌrʌ, mʌ̃a maãrĩ diad̶a sid̶a jũma jãrĩya.
MAT 25:30 Jãʌ̃ nezoca djuburia tab̶ʌra dajada pãĩmane b̶atabued̶adua. Mama b̶eara aujĩã panania idjab̶a puaba quid̶a ĩchia panania.”
MAT 25:31 Mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara jũma bajãnebema nezocarã ume ʌb̶ʌa bara zebʌrʌd̶e, mʌ̃ bugue quĩrãwãrẽã b̶ʌd̶e chũmeya cawa oi carea.
MAT 25:32 Maʌ̃ne druazabema ẽberãrãda mʌ̃ quĩrãpita zed̶ia. Maʌ̃gʌrãra mʌ̃a awara awara b̶ʌya oveja wagabariba idji ovejara chiwatu ume ãbaa pananada awara b̶ʌbari quĩrãca.
MAT 25:33 Dji oveja quĩrãca b̶eada mʌ̃ jʌwa araare b̶ʌya. Dji chiwatu quĩrãca b̶eada mʌ̃ jʌwa acʌare b̶ʌya.
MAT 25:34 Maʌ̃be mʌ̃, dji Boroba jʌwa araare duanʌrãa nãwã jaraya: “Bãrã, mʌ̃ Zezaba bia b̶ʌcuad̶arã, zed̶adua. Idji purud̶e bia pananadua. Naʌ̃ ẽjũã od̶a ewarid̶eba ʌ̃taa maʌ̃ purura bãrã itea o b̶ʌcãrĩa.
MAT 25:35 Mʌ̃ jarra b̶asid̶e bãrãba ne cobisid̶aa; mʌ̃ opichia b̶asid̶e baido dawasid̶aa; mʌ̃ra drua ãĩbema quĩrãca pʌrrʌa nĩbasid̶e bãrã ded̶e bia edasid̶aa; mʌ̃a cacuad̶e jʌ̃i carea neẽ́ b̶asid̶e mʌ̃́a diasid̶aa; mʌ̃ cacua biẽ́ b̶asid̶e acʌd̶e zesid̶aa; idjab̶a mʌ̃ra preso b̶asid̶e acʌd̶e zesid̶aa.”
MAT 25:37 Maʌ̃ne dji jipa b̶eaba iwid̶id̶ia: “Dai Boro, ¿sãʌ̃be bʌra jarra b̶asi? ¿Sãʌ̃be daiba bʌra ne cobisid̶a? ¿Sãʌ̃be bʌra opichia b̶asi? ¿Sãʌ̃be daiba bʌra baido dawasid̶a?
MAT 25:38 ¿Sãʌ̃be bʌra drua ãĩbema quĩrãca pʌrrʌa nĩbasi? ¿Sãʌ̃be dai ded̶e bʌra bia edasid̶a? ¿Sãʌ̃be daiba bʌ cacuad̶e jʌ̃mãrẽã diasid̶a?
MAT 25:39 ¿Sãʌ̃be bʌra cacua biẽ́ b̶ʌd̶e wa preso b̶ʌd̶e daiba acʌd̶e wãsid̶a?”
MAT 25:40 Maʌ̃ne mʌ̃a panuya: “Wãrã arada mʌ̃a jaraya: bãrãba mʌ̃ djabarã dji ed̶aara qued̶eada carebasid̶ad̶e mʌ̃da carebasid̶aa.”
MAT 25:41 Maʌ̃be mʌ̃ jʌwa acʌare duanʌrãa jaraya: “Bãrã, Ãcõrẽba biẽ́ b̶ʌd̶arã, mʌ̃ caitabemada ãyã wãnadua tʌbʌ urua quicad̶aa. Maʌ̃gʌra Ãcõrẽba coa b̶ʌsia diauruda, idji nezocarã sid̶a cawa oi carea.
MAT 25:42 Mʌ̃ jarra b̶asid̶e bãrãba ne cobid̶aẽ́ basía; mʌ̃ opichia b̶asid̶e baido dawad̶aẽ́ basía; drua ãĩbema quĩrãca pʌrrʌa nĩbasid̶e bia edad̶aẽ́ basía; mʌ̃a cacuad̶e jʌ̃i carea neẽ́ b̶asid̶e bãrãba diad̶aẽ́ basía; mʌ̃ cacua biẽ́ b̶asid̶e, preso b̶asid̶e bid̶a bãrãba mʌ̃ra acʌd̶e zed̶aẽ́ basía.”
MAT 25:44 Maʌ̃ne ãdjirãba iwid̶id̶ia: “Dai Boro, daiba bʌra jarra b̶ʌda, opichia b̶ʌda, drua ãĩbema quĩrãca pʌrrʌa nĩda, cacuad̶e jʌ̃i carea neẽ́ b̶ʌda, cacua biẽ́ b̶ʌda, wa preso b̶ʌda ununaca basía. ¿Sãʌ̃be bʌra carebad̶aẽ́ basi?”
MAT 25:45 Maʌ̃ne mʌ̃a panuya: “Wãrã arada mʌ̃a jaraya: bãrãba dji ed̶aara qued̶eada carebad̶aẽ́ basid̶e mʌ̃da carebad̶aẽ́ basía.”
MAT 25:46 Maʌ̃be Ãcõrẽba ãdjirãra tʌbʌ urua quicad̶aa b̶atacuaya, baribʌrʌ dji jipa b̶eara idji ume ewariza zocai b̶ead̶amãrẽã edeya.–
MAT 26:1 Jũma maʌ̃ jaradiad̶acarea Jesuba idji ume nĩbabadarãa jarasia:
MAT 26:2 –Bãrãba cawa panʌa ewari umé babʌrʌd̶e Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebabada ewarida od̶ida. Maʌ̃ne ab̶aʌba mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara jidabiya crud̶e cachi bead̶amãrẽã.–
MAT 26:3 Maʌ̃misa sacerdote bororãda, judiorã ley jaradiabadarãda, judiorã dji dromarã sid̶a Caipá de dromane ãbaa dji jʌresid̶aa. Maʌ̃ Caipára sacerdote dji dromaara b̶asia.
MAT 26:4 Maʌ̃ne bed̶ea ausid̶aa Jesura chupea jidad̶aped̶a beabid̶i carea.
MAT 26:5 Baribʌrʌ jarasid̶aa: –Ewari dromane jidad̶aẽ́a ẽberãrã quĩrũbucarãnamãrẽã.–
MAT 26:6 Maʌ̃ ewarid̶e Jesura Betania purud̶e Simoʌ̃ aid̶a bara b̶ad̶a ded̶e b̶asia.
MAT 26:7 Maʌ̃ne wẽrãda idjimaa zesia. Maʌ̃ wẽrãba boteya alabastro mõgara od̶ada enesia. Boteyara quera bio nẽbʌa b̶ʌba bira b̶asia. Jesu ne co chũmʌne wẽrãba maʌ̃ querara idji boro ʌ̃rʌ̃ weabuesia.
MAT 26:8 Jesu ume nĩbabadarãba maʌ̃ unubʌdad̶e quĩrũsid̶aa. Nãwã jarasid̶aa: –¿Cãrẽ cãrẽã jãwã weatasi?
MAT 26:9 Nẽdobued̶abara paratada waib̶ʌa edacasia. Maʌ̃ba ne neẽ́ qued̶eara carebacasia.–
MAT 26:10 Baribʌrʌ Jesuba maʌ̃da ũrĩna bẽrã jarasia: –¿Cãrẽ cãrẽã idjira quẽã panʌ? Idjia mʌ̃ jãwã od̶ara bia b̶asia.
MAT 26:11 Ne neẽ́ qued̶eara ewariza bãrã tãẽna panania, baribʌrʌ mʌ̃ra bãrã ume ewariza b̶aẽ́a.
MAT 26:12 Dãrãẽ́ne mʌ̃ra beuped̶a tʌb̶arid̶ia. Naʌ̃ wẽrãba mʌ̃ra maʌ̃ carea queraba pãsia.
MAT 26:13 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: jũma naʌ̃ ẽjũãne bed̶ea bia mʌ̃nebema jaradiabʌdama naʌ̃ wẽrãba od̶ara nẽbʌrʌd̶ia idji sid̶a quĩrãnebad̶amãrẽã.–
MAT 26:14 Juda Iscariote abadada Jesuba doce edad̶ad̶ebema basía. Maʌ̃ Judara sacerdote bororãmaa wãsia.
MAT 26:15 Idjia nãwã iwid̶isia: –Mʌ̃a bãrãa Jesuda jida diaibʌrʌ, ¿bãrãba mʌ̃́a cãrẽda diad̶i?– Maʌ̃ne ãdjirãba parata torroda treinta diasid̶aa.
MAT 26:16 Mamaʌba ʌ̃taa Judaba jʌrʌbadjia sãwã Jesura jidabida.
MAT 26:17 Paʌ̃ ẽsãbari neẽ́ b̶ʌ cobada ewarida jũẽsia. Domia ab̶a mãwã cobadjid̶aa. Dji nabema ewarid̶e Jesu ume nĩbabadarãba idjimaa wãnaped̶a iwid̶isid̶aa: –¿Bʌa sãma quĩrĩã b̶ʌ daiba Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebad̶i carea cobadara bʌ itea od̶ida?–
MAT 26:18 Jesuba panusia: –Jerusaleʌ̃ne dadjia unubada ẽberãmaa wãnadua. Idjía nãwã jarad̶adua: “Dadjirãa Jaradiabariba jara b̶ʌa idji ewarira caita b̶ʌda. Idjia, idji ume nĩbabadarã bid̶a Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebad̶i carea cobadara bʌ ded̶e cod̶ia.”–
MAT 26:19 Ara maʌ̃da Jesuba jarad̶a quĩrãca idji ume nĩbabadarãba Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebad̶i carea cobadara osid̶aa.
MAT 26:20 Queud̶acarea Jesura, idji ume nĩbabadarã doce panʌ ume mesa icawa chũmesia.
MAT 26:21 Ne co panʌne idjia jarasia: –Wãrã arada mʌ̃a jaraya: ab̶a bãrãnebemaba mʌ̃ra jidabiya.–
MAT 26:22 Maʌ̃ carea ãdjira bio sopua panesid̶aa. Ara maʌ̃da ab̶a ab̶a idjía iwid̶isid̶aa: –Mʌ̃ Boro, ¿mʌ̃a mãwã oica?–
MAT 26:23 Idjia panusia: –Mʌ̃ ume ab̶ari eped̶ecod̶e ne co b̶ʌba mʌ̃ra jidabiya.
MAT 26:24 Wãrãda mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara beuida b̶ʌa Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca. ¡Baribʌrʌ mʌ̃ jidabi ẽberãra bio mĩã djuburi b̶ʌa! Idjira toped̶ad̶aẽ́bara biara b̶acasia.–
MAT 26:25 Maʌ̃ne Juda, Jesu jidabiya b̶ʌba iwid̶isia: –Jaradiabari, ¿mʌ̃a mãwã oica?– Jesuba panusia: –Mãẽ, bʌa mãwã jara b̶ʌa.–
MAT 26:26 Wad̶i ne co duanʌne Jesuba paʌ̃da jʌwad̶e edaped̶a Ãcõrẽa bia jarasia. Maʌ̃be cõrãcuaped̶a idji ume nĩbabadarãa diabʌrʌd̶e jarasia: –Edad̶adua. Cod̶adua. Naʌ̃gʌra mʌ̃ cacuaa.–
MAT 26:27 Mãwãnacarea uva b̶a tazad̶e b̶ʌda edaped̶a Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a asia. Maʌ̃be ãdjirãa diabʌrʌd̶e jarasia: –Jũmarãba dod̶adua.
MAT 26:28 Naʌ̃gʌra mʌ̃ oaa. Mʌ̃ oa erozoabʌrʌba Ãcõrẽba bed̶ea djiwid̶ida b̶ʌbʌrʌa zocãrã ẽberãrãba cadjirua oped̶ad̶ada quĩrãdoai carea.
MAT 26:29 Mʌ̃a jaraya: mʌ̃a uva b̶ara waa doẽ́a ab̶a mʌ̃ Zezaba jũma idji ẽberãrã pe erob̶ebʌrʌd̶aa. Maʌ̃bebʌrʌ mʌ̃a bãrã ume uva b̶ada wayacusa doya.–
MAT 26:30 Maʌ̃be Ãcõrẽ Bed̶ead̶ebemada trʌ̃ãnaped̶a Olivo eyad̶aa wãsid̶aa.
MAT 26:31 Maʌ̃ne Jesuba ãdjía jarasia: –Naʌ̃ diamasi jũma bãrãba mʌ̃ra igarad̶ia. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Mʌ̃a oveja wagabarira beabʌrʌd̶e dji ovejara jãrãzoad̶ia.”
MAT 26:32 Baribʌrʌ mʌ̃ra ʌ̃rẽbaped̶a bãrã na wãya Galilea druad̶aa.–
MAT 26:33 Maʌ̃ne Pedroba Jesua jarasia: –Jũmarãba bʌra igarad̶imĩna mʌ̃abʌrʌ igaraẽ́ b̶aya.–
MAT 26:34 Jesuba Pedroa jarasia: –Wãrã arada mʌ̃a jaraya: ara naʌ̃ diamasi eterre berui naẽna bʌa b̶arima ũbea mʌ̃ra unucaad̶a aya.–
MAT 26:35 Baribʌrʌ Pedroba jarasia: –Mʌ̃ beabʌda sid̶a bʌra igaraẽ́a.– Waabemarã bid̶a ab̶arica jarasid̶aa.
MAT 26:36 Jesura idji ume nĩbabadarã sid̶a Getsemani abadama jũẽne wãsid̶aa. Mama Jesuba ãdjirãa jarasia: –Mʌ̃ awuá Ãcõrẽa iwid̶id̶e wãbʌrʌmisa nama chũpanenadua.–
MAT 26:37 Maʌ̃be Zebedeo warrarã umé panʌda, Pedro sid̶a jĩga edesia. Idji sãwãinebemada jũmawãyã crĩcha b̶ʌ bẽrã bio sopua b̶esia.
MAT 26:38 Maʌ̃ne ãdjía jarasia: –Mʌ̃ra sopuaba beubʌrʌ quĩrãca b̶ʌa. Nama panenadua. Mʌ̃ daucha zocai pananadua.–
MAT 26:39 Jesura wagabe wãped̶a idji dratura ẽjũãnaa tẽũ cob̶eped̶a Ãcõrẽa iwid̶isia: –Mʌ̃ Zeza, bʌa quĩrã awara oida b̶ʌbʌrʌ mʌ̃ra idu bia mĩgabirãdua. Baribʌrʌ mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌ cãyãbara bʌa quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca odua.–
MAT 26:40 Maʌ̃be Jesu idji ume nĩbabadarã ũbea panʌmaa jẽda zebʌrʌd̶e unusia ãdjira cãĩ panʌda. Pedroa jarasia: –¿Bʌra mʌ̃ daucha ni hora ab̶a bid̶a poya zocai b̶aẽ́ca?
MAT 26:41 Bãrãra dau ʌb̶ʌa b̶ead̶adua. Ãcõrẽa iwid̶id̶adua mʌ̃ igarad̶a amaaba. Mʌ̃a cawa b̶ʌa bãrãba biada o quĩrĩã panʌda. Mãwãmĩna naʌ̃ djarad̶e ʌb̶ʌaẽ́ panʌa.–
MAT 26:42 Maʌ̃be Jesura wayacusa wãped̶a Ãcõrẽa iwid̶isia: –Mʌ̃ Zeza, mʌ̃da bia mĩgaida b̶ʌbʌrʌ, bʌa quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca mĩgaya.–
MAT 26:43 Idji ume nĩbabadarãmaa jẽda zebʌrʌd̶e cãĩ panʌda unusia. Ãdji daura daupeaba oga cara nũpanasid̶aa.
MAT 26:44 Ãdjira waya ameped̶a wãsia. Ãcõrẽa ara ab̶arida iwid̶isia.
MAT 26:45 Maʌ̃be idji ume nĩbabadarãmaa jẽda zeped̶a jarasia: –Bãrãra ¿wad̶ibid̶a cãĩ panʌca? Mʌ̃ ewarira jũẽsia. Mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara ẽberã cadjiruarã jʌwad̶e b̶ebʌrʌa.
MAT 26:46 Piradrʌd̶adua. Wãnia. Acʌd̶adua, jari urua mʌ̃ jidabira.–
MAT 26:47 Jesu wad̶i bed̶ea b̶ʌd̶e Judada zesia. Maʌ̃ Judara Jesuba doce edad̶ad̶ebema basía. Zocãrã ẽberãrãda neco bara, bacuru bara idji ume zesid̶aa. Ãdjirãra sacerdote bororãba, judiorã dji dromarã bid̶a diabueped̶ad̶arã basía.
MAT 26:48 Dji jidabiya b̶ʌba ãdjía jarad̶oasia sãwã oida Jesuda cawad̶amãrẽã. Nãwã jarasia: –Mʌ̃a uridarrad̶e isõbʌrʌda Jesua. Idjida jidad̶adua.–
MAT 26:49 Maʌ̃ne Judara Jesu caita wãped̶a jarasia: –¡Mẽrã, Jaradiabari!– Mãwã jaraped̶a Jesura uridarrad̶e isõsia.
MAT 26:50 Jesuba idjía jarasia: –Ache, bʌa od̶e ze b̶ʌra odua.– Ara maʌ̃da dewararãda caita zed̶aped̶a Jesura jidasid̶aa.
MAT 26:51 Maʌ̃ne Jesu ume nĩbabari ab̶aʌba idji djõbada necoda ẽũta edaped̶a sacerdote dji droma nezoca cʌwʌrʌda tʌtasia.
MAT 26:52 Maʌ̃be dji cʌwʌrʌ tʌtad̶aa Jesuba jarasia: –Bʌdji necora wagadua. Necoba djõbadara necoba beud̶ia.
MAT 26:53 Mʌ̃ Zezaa iwid̶ibʌrʌ ara maʌ̃da idjia bajãnebema nezocarãda cãbana diabueya. ¿Bʌa maʌ̃ra adua b̶ʌca?
MAT 26:54 Baribʌrʌ mãwã obʌrʌbara idji Bed̶ead̶e mʌ̃nebema b̶ʌ́ b̶ʌra ¿sãwãcasi?–
MAT 26:55 Maʌ̃be Jesuba dewararãa iwid̶isia: –Bãrãba ¿cãrẽ cãrẽã neco bara, bacuru bara mʌ̃ra jãwã jidad̶e ze panʌ? ¿Mãwãra mʌ̃ra ẽberã minijĩchiaca? Mʌ̃a ewariza Ãcõrẽ de droma dajada bãrãa jaradia chũmabadjia. ¿Cãrẽ cãrẽã mʌ̃ra mama jũmarã daid̶e jidad̶aẽ́ basi?
MAT 26:56 Baribʌrʌ jũma naʌ̃gʌra o panʌa Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba b̶ʌped̶ad̶a mãwãmãrẽã.– Mãwã b̶ʌd̶e Jesu ume nĩbabadarãba idjira b̶eesid̶aa. Jũmarãda mĩrũ wãbʌrʌsid̶aa.
MAT 26:57 Maʌ̃be Jesu jidaped̶ad̶arãba idjira sacerdote dji droma Caipámaa edesid̶aa. Maʌ̃ Caipá ded̶e judiorã ley jaradiabadarãda, judiorã dji dromarã ume ãbaa dji jʌre duanasia.
MAT 26:58 Maʌ̃ne Pedroba Jesu tʌmʌba ẽpẽ nĩda sacerdote dji droma dema jũẽsia. Dji de aud̶u jũrã ca b̶ʌd̶e ed̶a wãped̶a Ãcõrẽ de dromanebema zarrarã ume ãbaa chũmesia Jesu sãwã od̶i cawai carea.
MAT 26:59 Maʌ̃ne sacerdote bororãba, jũma judiorã dji dromarã bid̶a ẽberãrãda jʌrʌsid̶aa sewad̶eba Jesura biẽ́ jarad̶amãrẽã. Idjira nẽbʌrad̶e b̶ʌd̶aped̶a beabid̶ida crĩchasid̶aa.
MAT 26:60 Zocãrãba Jesura sewad̶eba biẽ́ jarad̶e zesid̶amĩna idjid̶ebema biẽ́ jarad̶ida neẽ́ basía. Mãwã duanʌne ẽberãda umé zesid̶aa.
MAT 26:61 Maʌ̃gʌrãba jarasid̶aa: –Naʌ̃ ẽberãba jarasia: “Mʌ̃a Ãcõrẽ de dromara ãrĩda b̶ʌa, baribʌrʌ ewari ũbead̶e wayacusa o cob̶ʌida b̶ʌa.”–
MAT 26:62 Maʌ̃ne sacerdote dji dromaara b̶ʌba ʌ̃ta nũmeped̶a Jesua iwid̶isia: –Naʌ̃gʌrãba bʌra biẽ́ jara panʌa. Ãdjia jara panʌra ¿wãrãca? ¿Bʌa ni cãrẽ sid̶a panuẽ́ca?–
MAT 26:63 Baribʌrʌ Jesura chupea b̶esia. Mãwã b̶ʌd̶e sacerdote dji dromaara b̶ʌba idjía jarasia: –Ãcõrẽ zocai b̶ʌ quĩrãpita daia wãrãda jaradua. ¿Bʌra Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶aca? ¿Bʌra Ãcõrẽ Warraca?–
MAT 26:64 Jesuba panusia: –Mãẽ, bʌa mãwã jara b̶ʌa. Maʌ̃ awara mʌ̃a jaraya: id̶iba ʌ̃taa bãrãba mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara ununia Ãcõrẽ ne jũma poya b̶ʌ jʌwa araare chũmʌda idjab̶a jʌ̃rãrãne zebʌrʌda.–
MAT 26:65 Maʌ̃ne sacerdote dji dromaara b̶ʌ quĩrũbʌrʌba idjia jʌ̃ b̶ʌra cõãtaped̶a dewararãa jarasia: –¡Jãwã idjia Ãcõrẽda biẽ́ jara b̶ʌa! ¿Cãrẽ cãrẽã dewarada jʌrʌd̶i idji biẽ́ jaramãrẽã? Bãrãba ũrĩsid̶aa idjia Ãcõrẽda biẽ́ jarabʌrʌda.
MAT 26:66 Jãʌ̃be bãrãmaarã ¿idjira sãwã od̶i?– Ãdjirãba panusid̶aa: –Idjira bed̶ead̶e b̶ʌa. Maʌ̃ carea bead̶ida panʌa.–
MAT 26:67 Maʌ̃be ʌ̃cʌrʌba Jesu quĩrãne id̶osid̶aa idjab̶a chĩsid̶aa. Dewararãba idjira quĩrãne usid̶aa.
MAT 26:68 Ud̶aped̶a jarasid̶aa: –¡Bʌda Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶a baibʌrʌ, Ãcõrẽneba bed̶eadua! ¡Daia jaradua caibʌrʌ bʌra usida!–
MAT 26:69 Pedro maʌ̃ de droma dud̶a chũmʌne nezocawẽrãda idjimaa zesia. Maʌ̃ wẽrãba jarasia: –Bʌra Jesu Galilead̶ebema ume nĩbasia.–
MAT 26:70 Baribʌrʌ Pedroba jũmarã quĩrãpita mẽrãsia. Nãwã jarasia: –Mʌ̃a adua b̶ʌa bʌa cãrẽda jara b̶ʌda.–
MAT 26:71 Maʌ̃be Pedrora de jũrã ca b̶ʌd̶e dji ẽdrʌbadamaa wãsia. Maʌ̃ne dewara nezocawẽrãba idjira unuped̶a arima duanʌrãa jarasia: –Za b̶ʌda Jesu Nazared̶ebema ume nĩbasia.–
MAT 26:72 Baribʌrʌ Pedroba wayacusa mẽrãsia: –Mʌ̃a wãrãneba jaraya: jãʌ̃ ẽberãra unucaa.–
MAT 26:73 Dãrãẽ́ne arima duanʌba Pedromaa wãnaped̶a jarasid̶aa: –Wãrãda bʌra jãʌ̃ Jesu ume nĩbasia. Bʌa poya mẽrãẽ́a, Galilead̶ebema quĩrãca bed̶eabari bẽrã.–
MAT 26:74 Pedroba jarasia: –¡Mʌ̃a sewada jaraibʌrʌ Ãcõrẽba cawa oya! Wãrãneba jaraya: mʌ̃a jãʌ̃ ẽberãra unucaa.– Ara mãwã jarabʌrʌd̶e eterrera berusia.
MAT 26:75 Maʌ̃ne Pedroba quĩrãnebasia Jesuba nãwã jarad̶ara: “Eterre berui naẽna bʌa b̶arima ũbea mʌ̃ra unucaad̶a aya.” Maʌ̃be Pedrora dajadaa wãped̶a bio sopuaba jĩãsia.
MAT 27:1 Ãsabod̶od̶e jũma sacerdote bororãda judiorã dji dromarã ume ãbaa bed̶ea ausid̶aa Jesu beabid̶i carea.
MAT 27:2 Maʌ̃be idjira ẽberã Poncio Pilato abadamaa jʌwa jʌ̃ edesid̶aa. Maʌ̃ Pilatora Romanebema boroba Judea druad̶ebema boroda b̶ʌsia.
MAT 27:3 Maʌ̃ne Judaba cawasia Jesura bead̶ida. Idjiabʌrʌ jidabid̶a bẽrã bio sopuasia. Ara maʌ̃da idjia treinta parata edad̶ara sacerdote bororãmaa, judiorã dji dromarãmaa bid̶a jẽda diad̶e wãsia.
MAT 27:4 Ãdjirãa jarasia: –Mʌ̃a ẽberã bed̶ea neẽ́ b̶ʌda jidabid̶a bẽrã cadjiruada osia.– Maʌ̃ne ãdjirãba jarasid̶aa: –¿Dairãmaarã maʌ̃da sãwãi? Maʌ̃gʌra bʌd̶e b̶ʌa.–
MAT 27:5 Maʌ̃be Judaba dji paratara Ãcõrẽ de dromane ed̶a cuabuesia. Puru dajadaa wãped̶a idub̶a ojʌ̃ beusia.
MAT 27:6 Juda wãnacarea sacerdote bororãba maʌ̃ paratara jʌrʌ ped̶aped̶a jarasid̶aa: –Naʌ̃ paratara Ãcõrẽa diaped̶ad̶a parata ume b̶ʌcara panʌa, maʌ̃ba ẽberã beabid̶a bẽrã.–
MAT 27:7 Maʌ̃ carea bed̶ea aud̶aped̶a maʌ̃ parataba ẽjũãda nẽdosid̶aa drua ãĩbemarã joubadada eropanani carea. Maʌ̃ ẽjũãra Zoco Cabari Ẽjũã abadjid̶aa.
MAT 27:8 Baribʌrʌ mamaʌba ʌ̃taa Oa Ẽjũã abadaa.
MAT 27:9 Maʌ̃ra mãwãsia Ãcõrẽneba bed̶eabari Jeremiaba jarad̶a quĩrãca. Nãwã jarasia: “Ãdjirãba treinta paratara edasid̶aa. Maʌ̃ nẽbʌara israelerãba idji carea b̶ʌsid̶aa.
MAT 27:10 Maʌ̃ parataba ãdjirãba zoco cabari ẽjũãda nẽdosid̶aa Ãcõrẽba mʌ̃́a jarad̶a quĩrãca.”
MAT 27:11 Maʌ̃ne Jesura Pilato quĩrãpita nũmasia. Pilatoba idjía iwid̶isia: –¿Bʌda wãrãda judiorã boroca?– Jesuba panusia: –Mãẽ, bʌa mãwã jara b̶ʌa.–
MAT 27:12 Maʌ̃ne sacerdote bororãba, judiorã dji dromarã bid̶a Jesura biẽ́ jarasid̶aa baribʌrʌ idjia panuẽ́ basía.
MAT 27:13 Maʌ̃ bẽrã Pilatoba Jesua iwid̶isia: –Ãdjirãba bʌra ne jũmaneba biẽ́ jara duanʌa. ¿Maʌ̃ra ũrĩẽ́ b̶ʌca?–
MAT 27:14 Baribʌrʌ Jesuba ni bed̶ea ab̶a bid̶a panuẽ́ basía. Maʌ̃ carea Pilatoba cawa crĩchaẽ́ b̶esia.
MAT 27:15 Poaza judiorãba maʌ̃ ewari droma o panʌne Pilatoba preso b̶eada ab̶a ẽdrʌ b̶ʌbadjia. Puruba jarabʌrʌda idjia ẽdrʌ b̶ʌbadjia.
MAT 27:16 Maʌ̃ ewarid̶e romanorãba ab̶a preso eropanasid̶aa Barrabá abadada. Maʌ̃ Barrabára trʌ̃ b̶ʌga b̶asia.
MAT 27:17 Pilatoba cawa b̶asia judiorã dji dromarãda Jesu ume biẽ́ duanʌ bẽrã idjira jida diasid̶ada. Maʌ̃ carea dji ẽberãrã powua nũmʌ́a iwid̶isia: –¿Caida bãrãba quĩrĩã panʌ mʌ̃a ẽdrʌ b̶ʌida: Barrabáda wa Jesu, Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶amanada?–
MAT 27:19 Pilatora ẽberãrã cawa obari bugued̶e chũmʌne dji quimaba naʌ̃ bed̶eada idjimaa diabuesia: “Jãʌ̃ ẽberã jipa b̶ʌra ẽdrʌ b̶ʌdua. Id̶i idjid̶ebema cãĩmocarad̶a bẽrã mʌ̃ra bio ne waya b̶ʌa.”
MAT 27:20 Maʌ̃ne sacerdote bororãba, judiorã dji dromarã bid̶a dji powua nũmʌ ẽberãrãa nãwã jarasid̶aa: “Pilatoa jarad̶adua Barrabáda ẽdrʌ b̶ʌped̶a Jesuda beamãrẽã.”
MAT 27:21 Mãwã panʌne Pilatoba dji powua nũmʌ́a iwid̶isia: –Naʌ̃ umébemada ¿sãʌ̃gʌda mʌ̃a ẽdrʌ b̶ʌida quĩrĩã panʌ?– Ãdjirãba Barrabáda ẽdrʌ b̶ʌduad̶a asid̶aa.
MAT 27:22 Pilatoba iwid̶isia: –Mãwã baibʌrʌ mʌ̃a ¿sãwã oi Jesu, Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶amanada?– Jũmarãba jarasid̶aa: –¡Crud̶e cachi beabidua!–
MAT 27:23 Pilatoba iwid̶isia: –¿Cãrẽ cãrẽã mãwã oi? Idjia ¿cãrẽ cadjiruada osi?– Mãwã bed̶ea b̶ʌd̶e ãdjirãba wetara b̶ʌga jara duanasid̶aa: –¡Crud̶e cachi beabidua!–
MAT 27:24 Mãwã panʌne Pilatoba cawasia ẽberãrãba idji bed̶eara ĩjãnaẽ́da. Maʌ̃ awara unusia ẽberãrãra wetara quĩrũbucabʌdada. Maʌ̃be baidoba idji jʌwara jũmarã quĩrãpita sʌgʌbʌrʌd̶e jarasia: –Naʌ̃ ẽberã jipa b̶ʌ beabʌda carea mʌ̃ra bed̶ead̶e b̶ʌẽ́a. Maʌ̃gʌra ara bãdjid̶e b̶ʌa.–
MAT 27:25 Maʌ̃ne jũmarãba panusid̶aa: –¡Mãẽteara daida, dai warrarã sid̶a idji beabʌda carea bed̶ead̶e panania!–
MAT 27:26 Maʌ̃be Pilatoba Barrabáda ẽdrʌ b̶ʌsia. Baribʌrʌ idji sordaorãa jarasia Jesuda soaba ud̶aped̶a crud̶e cachi bead̶amãrẽã.
MAT 27:27 Ara maʌ̃da Pilato sordaorãba Jesura de droma Pretorio abadad̶aa edesid̶aa. Mama waabema sordaorã trʌ̃naped̶a idjira jũrã edasid̶aa.
MAT 27:28 Maʌ̃be Jesuba cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌra ẽrãnaped̶a cacua ʌ̃rʌ̃ jʌ̃bada purea b̶ʌda jʌ̃bisid̶aa.
MAT 27:29 Borob̶ari ʌrʌ cad̶ada idji borod̶e wẽãju b̶ʌsid̶aa idjab̶a idji jʌwa araare bacuruda diasid̶aa. Maʌ̃be idji quĩrãpita chĩrãborod̶e copanenaped̶a ipid̶a jarasid̶aa: –¡Bio bia b̶ʌa, judiorã boro!–
MAT 27:30 Maʌ̃be dau id̶obadjid̶aa idjab̶a bacuru idji jʌwad̶e b̶ʌda jãrĩnaped̶a borod̶e ubadjid̶aa.
MAT 27:31 Idjira ipid̶a biẽ́ jarad̶aped̶a ãdjia jʌ̃biped̶ad̶ara wẽãsid̶aa. Maʌ̃be idjia jʌ̃ b̶ad̶ada wayacusa jʌ̃bid̶aped̶a crud̶e cachi bead̶i carea edesid̶aa.
MAT 27:32 Mamaʌba wãsid̶ad̶e sordaorãba ẽberã Simoʌ̃ abadada unusid̶aa. Idjira Cirene purud̶ebema basía. Ãdjirãba maʌ̃ Simoʌ̃a Jesu cruda ataubisid̶aa.
MAT 27:33 Wãbʌdada ẽjũã Golgota abadama jũẽsid̶aa. Golgota trʌ̃ba jara b̶ʌa Boro B̸ʌwʌrʌ.
MAT 27:34 Mama ãdjirãba uva b̶a asea hiel abadad̶aa puerad̶ada Jesua diasid̶aa pua droamãrẽã, baribʌrʌ do zaped̶a quĩrĩãẽ́ basía.
MAT 27:35 Maʌ̃be sordaorãba Jesura crud̶e cachi b̶ʌsid̶aa. Mãwãnacarea ne jemenesid̶aa Jesuba cacuad̶e jʌ̃ b̶ad̶ara sãwã jed̶ecad̶i cawaya. [Mãwã osid̶aa Ãcõrẽneba bed̶eabariba jarad̶ara mãwãmãrẽã. Nãwã jarasia: “Mʌ̃a cacuad̶e jʌ̃ b̶ad̶ara ãdjiza jed̶ecasid̶aa. Mʌ̃a cacuad̶e jʌ̃ b̶ad̶a carea ãdjirãra ne jemenesid̶aa sãwã jed̶ecad̶i cawaya.”]
MAT 27:36 Maʌ̃be chũpanenaped̶a jʌ̃ã panesid̶aa ni ab̶aʌba Jesu carebad̶e zerãnamãrẽã.
MAT 27:37 Jesu boro nocoare bed̶eada cachi jira b̶ʌsid̶aa cawabid̶i carea idjira cãrẽ carea beabʌdada. Nãwã b̶ʌ́ b̶asia: “Naʌ̃gʌra Jesua, judiorã boroa.”
MAT 27:38 Idjab̶a ne drʌabadada umé Jesu caita crud̶e cachi jira b̶ʌsid̶aa, ab̶a idji jʌwa araare, ab̶a idji jʌwa acʌare.
MAT 27:39 Maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌ ẽberãrãda caita wãnaped̶a boro ʌ̃rãtʌ ʌ̃rãtʌd̶aped̶a Jesua nãwã biẽ́ bed̶eabadjid̶aa:
MAT 27:40 –Bʌa Ãcõrẽ de dromara ãrĩped̶a ewari ũbead̶e wayacusa poya oibʌrʌ, ¡ara bʌdub̶a ẽdrʌdua! Bʌda Ãcõrẽ Warrabʌrʌ, jãʌ̃ crud̶eba ud̶aa zedua.–
MAT 27:41 Ara maʌ̃ quĩrãca sacerdote bororãba, judiorã ley jaradiabadarãba, judiorã dji dromarã bid̶a Jesura ipid̶a biẽ́ jarabadjid̶aa:
MAT 27:42 –Idjia dewararãda carebasia, baribʌrʌ ara idub̶a poya ẽdrʌẽ́a. Idjida Israeld̶ebema Borobʌrʌ, nawena jãʌ̃ crud̶eba ud̶aa zeida b̶ʌa. Mãwãbʌrʌ ĩjãnia.
MAT 27:43 Idjia crĩcha b̶ʌa Ãcõrẽra idji ume b̶ʌda. ¿Idjira Ãcõrẽ Warraad̶a aẽ́ basica? Mãẽteara Ãcõrẽba idjira wãrãda quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, ara nawena ẽdrʌ b̶ʌida b̶ʌa.–
MAT 27:44 Idjab̶a ne drʌabada idji caita crud̶e cachiped̶ad̶a bid̶a ara maʌ̃ quĩrãca biẽ́ jarasid̶aa.
MAT 27:45 Umatipa ʌ̃mãdaura quisia. Maʌ̃ba naʌ̃ ẽjũãra hora ũbea jũma pãĩma nũmasia.
MAT 27:46 Hora ũbea bad̶acarea Jesuba jĩgua jarasia: –¿Eli, Eli, lama sabactani?– Maʌ̃ arameo bed̶eaba jara b̶ʌa: “Mʌ̃ Ãcõrẽ, mʌ̃ Ãcõrẽ ¿cãrẽ cãrẽã mʌ̃dub̶a b̶eesi?”
MAT 27:47 Maʌ̃ bed̶ea ũrĩbʌdad̶e ʌ̃cʌrʌ mama caita duanʌba jarasid̶aa: –Idjia Elíada trʌ̃ b̶ʌa.–
MAT 27:48 Ara maʌ̃da ab̶a isabe pira wãped̶a uva b̶a oregueada mõda quirud̶e dodoba edasia. Bacurud̶e jʌ̃ped̶a Jesua diasia domãrẽã.
MAT 27:49 Baribʌrʌ dewararãba jarasid̶aa: –Jʌ̃ãdua, acʌd̶ia Elíaba ẽdrʌ edad̶e zei cawaya.–
MAT 27:50 Mãwã b̶ʌd̶e Jesura wayacusa jĩgua b̶iasia. Maʌ̃bebʌrʌ jaid̶asia.
MAT 27:51 Ara mãwãbʌrʌd̶e Ãcõrẽ de dromane ed̶a wua eatʌ jira b̶ʌda ẽsidra ʌ̃tʌba ed̶aa cõã dogosia. Idjab̶a de uremiada wãsia. Maʌ̃ba mõgarara dracuasia.
MAT 27:52 Bẽwãrã uriara ewacuasia. Maʌ̃ne Ãcõrẽ ĩjã b̶ea beuped̶ad̶ada zocãrã ʌ̃rẽbacuasid̶aa.
MAT 27:53 Ãdji b̶ead̶a uriad̶eba ẽdrʌcuasid̶aa. Jesu ʌ̃rẽbad̶acarea Ãcõrẽ itea b̶ʌ puru Jerusaleʌ̃naa wãsid̶aa. Mama zocãrãba ãdjirãra unusid̶aa.
MAT 27:54 Romanebema sordaorã boroba, idji sordaorã bid̶a Jesura jʌ̃ã panasid̶aa ni ab̶aʌba carebarãnamãrẽã. Baribʌrʌ de uremiaba mãwãcuabʌrʌ unusid̶ad̶e bio dauperad̶aped̶a jarasid̶aa: –Wãrãda naʌ̃ ẽberãra Ãcõrẽ Warra basía.–
MAT 27:55 Maʌ̃ne zocãrã wẽrãrãba tʌmʌba acʌ duanasid̶aa. Jesu Galilead̶eba zesid̶e idji careba nĩbasid̶aa.
MAT 27:56 Ãdjirã tãẽna Maria Magdalenada, Zebedeo quima sid̶a panasid̶aa. Dewarabema Maria sid̶a b̶asia. Maʌ̃gʌ Mariara Santiagoba, Jose bid̶a ãdji papa basía.
MAT 27:57 Queubod̶od̶e ẽberã parata bara b̶ʌ Jose abadada zesia. Maʌ̃ Josera Arimatea purud̶ebema basía. Idji sid̶a Jesu ume nĩbabadjia.
MAT 27:58 Idjira Pilatomaa wãped̶a Jesu cacuada iwid̶isia tʌb̶ari carea. Maʌ̃be Pilatoba diabisia.
MAT 27:59 Ara maʌ̃da Joseba Jesura edaped̶a borob̶a mititiaẽ́ b̶ʌba bʌrá b̶ʌsia.
MAT 27:60 Maʌ̃be mõjẽ uria djiwid̶i corod̶ad̶e ed̶a b̶ʌsia. Dji uriara maʌ̃ Josed̶e basía. Maʌ̃be mõgara waib̶ʌaba uriara jũãtrʌ b̶ʌped̶a wãsia.
MAT 27:61 Jesu tʌb̶arisid̶ad̶e Maria Magdalenara, dewarabema Maria sid̶a arima chũpanasid̶aa.
MAT 27:62 Nurẽma ʌ̃nãũbada ewari basía. Maʌ̃ne sacerdote bororãda, pariseorã sid̶a ãbaa Pilatomaa wãnaped̶a jarasid̶aa:
MAT 27:63 –Dai boro, daiba quĩrãneba panʌa jãʌ̃ ẽberã sewaid̶a b̶ʌ wad̶i zocai b̶asid̶e nãwã jarasida: “Mʌ̃ra ewari ũbead̶e ʌ̃rẽbaya.”
MAT 27:64 Maʌ̃ carea idji tʌb̶arid̶ara ewari ũbea bio jʌ̃ãbidua idji ume nĩbabadarãba diamasi zed̶aped̶a idjira ederãnamãrẽã. Mãwãbʌrʌ ãdjirãba purua poya jarad̶aẽ́a idjira beu b̶ad̶ada ʌ̃rẽbasida. Ãdjia ʌ̃rẽbasiad̶a ad̶ibʌrʌ, idjia naãrã sewa od̶a cãyãbara maʌ̃gʌ sewad̶eba purura biara cũrũga eropanania.–
MAT 27:65 Pilatoba ãdjirãa jarasia: –Za duanʌ sordaorãda idji tʌb̶arid̶amaa eded̶aped̶a bio jʌ̃ãbid̶adua.–
MAT 27:66 Ara maʌ̃da sordaorãba dji uria jũãtrʌ b̶ʌ mõgara ʌ̃rʌ̃ sẽyãda b̶ʌsid̶aa ab̶aʌba ewasira cawad̶i carea. Maʌ̃be jʌ̃ã panesid̶aa.
MAT 28:1 Ʌ̃nãũbada ewari jõnacarea nabema ewari domianebema ara ʌ̃nadrʌbʌrʌd̶e Maria Magdalenada, dewarabema Maria sid̶a Jesu tʌb̶ariped̶ad̶amaa acʌd̶e wãsid̶aa.
MAT 28:2 Maʌ̃ne cawaẽ́ne de uremiada dji cãbãyã uresia. Ãcõrẽ nezocada bajãneba zeped̶a uria jũãtrʌ cob̶ʌ mõgarara ãyã b̶ʌped̶a maʌ̃ ʌ̃rʌ̃ chũmesia.
MAT 28:3 Idji quĩrãra baa purewa edabari quĩrãca urua b̶asia. Idji cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌra bio totroa b̶asia.
MAT 28:4 Idjida bio wayad̶aẽrã sordaorãra ure nũpanenaped̶a ab̶ed̶a beud̶a quĩrãca tapanesid̶aa.
MAT 28:5 Baribʌrʌ bajãnebema nezocaba wẽrãrãa jarasia: –Ne wayarãnadua. Mʌ̃a cawa b̶ʌa bãrãba Jesu crud̶e cachiped̶ad̶ada jʌrʌ panʌda.
MAT 28:6 Idjira nama b̶ʌẽ́a. Wãrãda ʌ̃rẽbasia idjia jarad̶a quĩrãca. Idji tʌb̶ariped̶ad̶amaa acʌd̶e zed̶adua.
MAT 28:7 Jãʌ̃be isabe wãnaped̶a idji ume nĩbaped̶ad̶arãa nãwã jarad̶adua: “Idjira beu b̶ad̶ada ʌ̃rẽbasia. Idjira bãrã na wãya Galilea druad̶aa. Jãma idjira ununia.” Maʌ̃da mʌ̃a bãrãa jarad̶e zesia.–
MAT 28:8 Ara maʌ̃da wẽrãrãra Jesu tʌb̶ariped̶ad̶a uriad̶eba ne waya panʌmĩna bio b̶ʌsrid̶a pira wãsid̶aa. Jesu ume nĩbaped̶ad̶arãa jarad̶e wãbʌdad̶e Jesuda odjaped̶a –¡Mẽrã!– asia. Maʌ̃be wẽrãrãra idjimaa zed̶aped̶a jĩrũne bʌrʌd̶aped̶a idjía bia bed̶easid̶aa.
MAT 28:10 Mãwã panʌne Jesuba jarasia: –Ne wayarãnadua. Djabarãa jarad̶e wãnadua Galilea druad̶aa wãnamãrẽã. Jãma ãdjirãba mʌ̃ra ununia.–
MAT 28:11 Wẽrãrã wãbʌdamisa ʌ̃cʌrʌ sordaorã Jesu tʌb̶ariped̶ad̶ama jʌ̃ã pananada purud̶aa wãsid̶aa. Ãdjia unuped̶ad̶ada sacerdote bororãa jũma nẽbʌrʌsid̶aa.
MAT 28:12 Maʌ̃ carea sacerdote bororãda, judiorã dji dromarã ume ãbaa dji jʌresid̶aa. Bed̶ea aud̶aped̶a sordaorãa paratada waib̶ʌa diasid̶aa.
MAT 28:13 Diabʌdad̶e nãwã jarasid̶aa: –Bariduaba iwid̶ibʌrʌ, jarad̶adua bãrã cãĩ duanʌmisa Jesu ume nĩbabadarãda diamasi zed̶aped̶a idji cacuara drʌa edesid̶ada.
MAT 28:14 Pilatoba bãrã cãĩsid̶ada ũrĩbʌrʌ, dairãda idji ume bãrãare bed̶ead̶ia nẽbʌrad̶e b̶earãnamãrẽã.–
MAT 28:15 Maʌ̃be sordaorãba paratara edad̶aped̶a jarasid̶aa Jesu ume nĩbaped̶ad̶aba idji cacuara drʌa edesid̶ada. Judiorãba id̶i bid̶a mãwã jarabadaa.
MAT 28:16 Mãwãnacarea Jesu ume nĩbabadarã once panʌda Galilea druad̶aa wãsid̶aa Jesuba jarad̶a eyad̶aa.
MAT 28:17 Idji unusid̶ad̶e idjía bia bed̶easid̶aa baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌba mãcua ĩjãnaẽ́ basía.
MAT 28:18 Maʌ̃ne Jesura ãdjirã caita zeped̶a jarasia: –Ãcõrẽba mʌ̃́a ʌb̶ʌada diasia bajãne, naʌ̃ ẽjũãne bid̶a ne jũmada poya erob̶amãrẽã.
MAT 28:19 Maʌ̃ carea jũma puru b̶eaza wãnaped̶a jaradiad̶adua mʌ̃da ẽpẽnamãrẽã. Ãdjirãra dji Zeza trʌ̃neba, dji Warra trʌ̃neba, Ãcõrẽ Jaure trʌ̃neba borocued̶adua.
MAT 28:20 Ãdjirãa jaradiad̶adua mʌ̃a bãrãa jarad̶ada jũma ĩjã od̶amãrẽã. Maʌ̃ne mʌ̃ra bãrã ume ewariza b̶aya ab̶a naʌ̃ ewari jõbʌrʌd̶aa.–
MAR 1:1 Mʌ̃a bed̶ea bia Ãcõrẽ Warra Jesucritod̶ebemada b̶ʌya. Naãrã Ãcõrẽneba bed̶eabari Isaíaba nãwã b̶ʌsia: Bed̶ea jarabarida mʌ̃a bʌ na diabueya bʌ o jarimãrẽã.
MAR 1:3 Ẽberãda ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e jĩgua bed̶ea b̶ʌa: Ora jarid̶adua dadjirã Boro bia edad̶amãrẽã. Ora idji itea jipa jarid̶adua.
MAR 1:4 Ara maʌ̃ quĩrãca Borocuebari Juaʌ̃da ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e ẽberãrãa jaradia b̶esia ãdji cadjiruara igarad̶aped̶a Ãcõrẽmaa zed̶amãrẽã. Idjia jarasia mãwã osid̶ara Ãcõrẽba ãdji cadjiruara quĩrãdoaida. Maʌ̃be borocued̶ida panʌana abadjia.
MAR 1:5 Maʌ̃ne ẽberãrã Jerusaleʌ̃nebemarãda, jũma Judea druad̶ebemarã sid̶a Juaʌ̃maa wãbadjid̶aa. Ãdjia cadjirua oped̶ad̶ada idji quĩrãpita ebud̶a jarabadjid̶aa. Maʌ̃be Juaʌ̃ba ãdjirãra Jordaʌ̃ dod̶e borocuebadjia.
MAR 1:6 Juaʌ̃ba jʌ̃barira cameyo cara od̶a basía. Idjia jʌ̃ b̶ʌ trãjʌ̃barira animarã e od̶a basía. Idjia ad̶ichichida cobadjia idjab̶a urrajõda jõbadjia.
MAR 1:7 Maʌ̃ne nãwã jaradiabadjia: –Mʌ̃ caid̶u ab̶a zeya. Idjira mʌ̃ cãyãbara dji dromaara b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã idjia jĩrũne jʌ̃ b̶ʌ ẽrãi carea mʌ̃ra bia b̶ʌẽ́a.
MAR 1:8 Wãrãda mʌ̃a bãrãra baidoba borocuesia baribʌrʌ idjiabʌrʌ Ãcõrẽ Jaureda diaya.–
MAR 1:9 Maʌ̃ ewarid̶e Jesura Nazare purud̶eba Juaʌ̃ b̶ʌmaa wãsia. Nazare purura Galilea druad̶e b̶ʌa. Jesu wãsid̶e Juaʌ̃ba idjira Jordaʌ̃ dod̶e borocuesia.
MAR 1:10 Jesura doed̶aʌba drua wãbʌrʌd̶e unusia bajãda ewabʌrʌda. Maʌ̃ne Ãcõrẽ Jaurera puchirã quĩrãca idji ʌ̃rʌ̃ zebʌrʌda unusia.
MAR 1:11 Ãcõrẽba bajãneba ed̶aa nãwã bed̶easia: –Bʌra mʌ̃ Warra quĩrĩã b̶ʌ́a. Bʌ carea mʌ̃ra bio b̶ʌsrid̶a b̶ʌa.–
MAR 1:12 Mamaʌba Ãcõrẽ Jaureba Jesura ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶aa edesia.
MAR 1:13 Mama Jesura animarã cadjirua b̶ea tãẽna cuarenta ewari b̶asia. Satanaba idjira mĩã sẽsia Ãcõrẽda igarabi carea. Idjab̶a Ãcõrẽ bajãnebema nezocarãba idjira ne cobisid̶aa.
MAR 1:14 Borocuebari Juaʌ̃ preso b̶ed̶acarea Jesura Galilea druad̶aa wãped̶a bed̶ea bia Ãcõrẽnebemada jaradiabadjia.
MAR 1:15 Nãwã jarabadjia: –Ewarira jũẽsia. Ãcõrẽra bãrã Boro bai carea zebʌrʌa. Bãrãba cadjirua obadara igarad̶aped̶a maʌ̃ bed̶ea biada ĩjãnadua.–
MAR 1:16 Jesura Galilea amene droma icawa nĩne Simoʌ̃da, dji djaba Andre sid̶a unusia. Maʌ̃ ẽberãrãra b̶eda beabadarã basía. Ãdjira doed̶a b̶eda b̶ari panasid̶aa.
MAR 1:17 Mãwã panʌne Jesuba ãdjía jarasia: –Mʌ̃ ume zed̶adua. Bãrãba b̶eda b̶aribada quĩrãca mʌ̃a bãrãa jaradiaya ẽberãrãda mʌ̃maa enenamãrẽã.–
MAR 1:18 Ara maʌ̃da ãdji b̶eda b̶aribadara amenaped̶a Jesu ume wãsid̶aa.
MAR 1:19 Nocod̶aa wãbʌrʌd̶e Jesuba Santiagoda, dji djaba Juaʌ̃ sid̶a unusia. Ãdjira Zebedeo warrarã basía. Ãdjia jãbad̶e b̶eda b̶aribada cõã b̶eada ca panasid̶aa.
MAR 1:20 Maʌ̃ne Jesuba ãdji sid̶a trʌ̃sia idji ume wãnamãrẽã. Ara maʌ̃da Santiagoba, Juaʌ̃ bid̶a ãdji zeza Zebedeora idji nezocarã ume jãbad̶e amenaped̶a Jesu ume wãsid̶aa.
MAR 1:21 Ãdjirãra Capernauʌ̃ purud̶aa wãsid̶aa. Maʌ̃be ʌ̃nãũbada ewarid̶e Jesura judiorã dji jʌrebada ded̶aa wãped̶a Ãcõrẽ bed̶eada jaradia b̶esia.
MAR 1:22 Jaradia b̶ʌd̶e jũmarãba cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Judiorã ley jaradiabadarã quĩrãca jaradiaẽ́ basía. Ãtebʌrʌ bio cawa b̶ʌd̶eba ebud̶a jaradia b̶asia.
MAR 1:23 Mãwã panʌne jai bara b̶ʌ ẽberãda cawaẽ́ne nãwã jĩgua bed̶easia:
MAR 1:24 –¡Jesu Nazared̶ebema! ¿Cãrẽ cãrẽã daira mĩã sẽ b̶ʌ? ¿Dai biẽ́ b̶ʌi carea zesica? Mʌ̃a cawa b̶ʌa bʌra caida: ¡Bʌra Ãcõrẽba diabued̶aa!–
MAR 1:25 Jesuba dji jaia nãwã jarasia: –Chupeadua. Idji cacuad̶ebemada ẽdrʌdua.–
MAR 1:26 Ara maʌ̃da jaiba dji ẽberãra wawabiped̶a, dji cãbãyã b̶iaped̶a ãyã wãsia.
MAR 1:27 Maʌ̃ bẽrã jũma dji arima duanʌrãba cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Ãdub̶a bed̶eadrua duanesid̶aa: –¡Ache! Jesuba jaradia b̶ʌra awara b̶ʌa. Bio cawa b̶ʌd̶eba ebud̶a jaradiabaria. Idjia jarabʌrʌra jairã bid̶a ĩjã obadaa.–
MAR 1:28 Maʌ̃ carea jũma Galilea druad̶e dãrãẽ́ne Jesura trʌ̃ b̶ʌga b̶esia.
MAR 1:29 Judiorã dji jʌrebada ded̶eba ẽdrʌd̶aped̶a Jesura, Santiagora, Juaʌ̃ sid̶a Simoʌ̃ ded̶aa wãsid̶aa. Simoʌ̃ djaba Andre sid̶a mama b̶abadjia.
MAR 1:30 Maʌ̃ne ãdjia Jesua jarasid̶aa Simoʌ̃ pãcõrẽda cʌwamiaba cʌd̶ad̶e b̶ʌda.
MAR 1:31 Jesura idji b̶ʌmaa wãsia. Idji jʌwad̶e jidaped̶a piradrʌ b̶ʌsia. Ara maʌ̃da cʌwamiara dugusia. Maʌ̃be Simoʌ̃ pãcõrẽba ãdjira ne cobisia.
MAR 1:32 Queud̶acarea ẽberãrãba cacua biẽ́ b̶eada, jai bara b̶ea sid̶a Jesumaa enesid̶aa.
MAR 1:33 Purura dji ded̶e ed̶a wãbadama powua nũmesia.
MAR 1:34 Maʌ̃ne Jesuba cacua biẽ́ b̶eara zocãrã biabisia idjab̶a jairã sid̶a zocãrã ãyã jʌrecuasia. Jairãba idjida cawa panana bẽrã Jesuba chupeabibadjia.
MAR 1:35 Jesura ãsabod̶od̶e piradrʌsia. Wad̶i pãĩmaena ẽberã neẽ́maa Ãcõrẽa iwid̶id̶e wãsia.
MAR 1:36 Maʌ̃ carea Simoʌ̃ba, idji ume panʌ bid̶a Jesura jʌrʌ panasid̶aa.
MAR 1:37 Idji unusid̶ad̶e jarasid̶aa: –Jũmarãba bʌra jʌrʌ duanʌa.–
MAR 1:38 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Dewara puru b̶ead̶aa wãnia mʌ̃a jãma bid̶a jaradiaida b̶ʌ bẽrã. Mʌ̃ra maʌ̃ carea zesia.–
MAR 1:39 Mãwã jũma Galilea druad̶e pʌrrʌa wãsia. Judiorã dji jʌrebada deza jaradiabadjia. Idji wãbʌrʌma jaira ãyã jʌrecuabadjia.
MAR 1:40 Mãwã b̶ʌd̶e ẽberã aid̶a bara b̶ʌda Jesumaa zesia. Maʌ̃ ẽberãra chĩrãborod̶e cob̶eped̶a nãwã bed̶ea djuburiasia: –Bʌa quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃ra poya biabida b̶ʌa.–
MAR 1:41 Jesuba mĩã djuburi ununa bẽrã idji jʌwada ʌ̃rʌ̃ b̶ʌbʌrʌd̶e jarasia: –Mãwã o quĩrĩã b̶ʌa. ¡Biadua!–
MAR 1:42 Jesu ara mãwã bed̶eabʌrʌd̶e ẽberãra biasia. Dji aid̶ara ab̶ed̶a nẽbasia.
MAR 1:43 Maʌ̃ne Jesuba idjía bio jarasia: –Bʌ biad̶ara ni ab̶aʌa jararãdua. Ãtebʌrʌ sacerdotemaa wãdua bʌra biasida unumãrẽã. Jãʌ̃be Ãcõrẽ quĩrãpita bia b̶ei carea Moiseba jarad̶a quĩrãca ne diacuadua. Mãwã ẽberãrãba cawad̶ia bʌra wãrãda biasida.– Mãwã jaraped̶a Jesuba idjira wãbisia.
MAR 1:45 Baribʌrʌ dji ẽberãba Jesuba idji biabid̶ad̶ebemada jũmarãa nẽbʌrʌ wãsia. Maʌ̃ carea Jesura ni ab̶aʌ purud̶e ebud̶a nĩbaca basía. Ãtebʌrʌ jĩga nĩbabadjia ẽberãrã b̶ead̶acamaa. Baribʌrʌ ẽberãrã puruzabemada idjimaa wãbadjid̶aa.
MAR 2:1 Dãrãẽ́ b̶ʌd̶e Jesura wayacusa Capernauʌ̃ purud̶aa wãsia. Idjira diguid̶a b̶ʌda cawasid̶ad̶e ẽberãrãda zocãrã idjimaa powua nũmesia. Dera, dji ed̶a wãbada sid̶a pẽsua nũmesia. Maʌ̃ne Jesuba Ãcõrẽ Bed̶eara jaradia b̶asia.
MAR 2:3 Mãwã b̶ʌd̶e ẽberãda quĩmãrẽ zesid̶aa. Maʌ̃rãba ẽberã cacua beu b̶ʌda Jesumaa ede quĩrĩã panasid̶aa.
MAR 2:4 Baribʌrʌ pẽsua nũmʌ bẽrã poya eded̶aẽ́ basía. Maʌ̃ carea de ʌ̃rʌ̃ uria od̶aped̶a dji cacua beu b̶ʌra dji cʌd̶ad̶eba ed̶aa b̶ʌsid̶aa.
MAR 2:5 Jesuba unusia ãdjia wãrãda ĩjã panʌda dji cacua beu b̶ʌra poya biabida. Maʌ̃ carea Jesuba dji cacua beu b̶ʌ́a jarasia: –Cũdra, bʌa cadjirua od̶ara mʌ̃a quĩrãdoasia.–
MAR 2:6 Maʌ̃ne judiorã ley jaradiabadarãda ʌ̃cʌrʌ arima chũpanasid̶aa. Maʌ̃gʌrãba crĩchasid̶aa:
MAR 2:7 “¿Cãrẽ cãrẽã jãwã bed̶ea b̶ʌ? ¡Ãcõrẽ quĩrãpita biẽ́ bed̶ea b̶ʌa! Ab̶a Ãcõrẽbʌrʌ ẽberãba cadjirua od̶ara poya quĩrãdoaya.”
MAR 2:8 Ãdjia mãwã crĩcha duanʌra Jesuba idji sod̶e ab̶ed̶a cawasia. Maʌ̃ bẽrã ãdjía jarasia: –¿Cãrẽ cãrẽã jãwã crĩcha panʌ?
MAR 2:9 Bãrãmaarã ¿sãʌ̃gʌda zareaara b̶ʌ? ¿Cadjirua od̶ara quĩrãdoayad̶a aida wa naʌ̃ ẽberã cacua beu b̶ʌra piradrʌbiped̶a idji cʌd̶a edabiped̶a nĩbabida?
MAR 2:10 Ãcõrẽba mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara b̶ʌsia naʌ̃ ẽjũãne duanʌba cadjirua obadara quĩrãdoamãrẽã. Maʌ̃ra bãrãa unubiya.– Ara maʌ̃da dji cacua beu b̶ʌ́a nãwã jarasia:
MAR 2:11 –Piradrʌdua. Bʌ cʌd̶ara edaped̶a diguid̶aa wãdua.–
MAR 2:12 Ara maʌ̃da dji cacua beu b̶ad̶ara pirab̶ariped̶a idji cʌd̶a edaped̶a jũmarã quĩrãpita ẽdrʌ wãsia. Maʌ̃ carea jũmarãba cawa crĩchad̶aẽ́ basía idjab̶a Ãcõrẽa bia bed̶ea duanesid̶aa. Nãwã jarasid̶aa: –¡Naʌ̃ quĩrãca dadjirãba ununaca basía!–
MAR 2:13 Mãwãnacarea Jesura wayacusa Galilea amene dromanaa wãsia. Maʌ̃ne ẽberãrãda zocãrã idjimaa wãsid̶aa. Idjia ãdjirãa jaradiasia.
MAR 2:14 Wãbʌrʌd̶e Jesuba Alpeo warra Levida unusia. Maʌ̃ Levira Romanebema boro itea parata diabada ded̶e chũmasia. Jesuba idjía jarasia: –Mʌ̃ ume zedua.– Ara maʌ̃da Levira piradrʌped̶a Jesu ume wãsia.
MAR 2:15 Mãwãnacarea Jesura Levi ded̶e ne co b̶asia. Zocãrãba Jesura ẽpẽbʌda bẽrã ãdjirã sid̶a ne co chũmeasia: Jesu ume nĩbabadarãda, Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebadarãda, judiorã ley igara b̶ea sid̶a panasid̶aa.
MAR 2:16 Mãwã panʌne judiorã ley jaradiabadaba, pariseorã bid̶a unusid̶aa Jesura Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebadarã ume, judiorã ley igara b̶ea ume bid̶a ne co b̶ʌda. Maʌ̃ carea pariseorãba Jesu ume nĩbabadarãa iwid̶isid̶aa: –Bãrãa jaradiabarira ¿cãrẽ cãrẽã cadjirua obadarã ume, parata jʌrʌ pebadarã ume bid̶a ne co b̶ʌ?–
MAR 2:17 Maʌ̃ ũrĩped̶a Jesuba jarasia: –Cacua bia b̶eaba nẽãrã diabarira jʌrʌd̶acaa. Dji cacua biẽ́ b̶eabʌrʌ jʌrʌbadaa. Mʌ̃ra jipa b̶ea trʌ̃i carea zeẽ́ b̶ʌa, ãtebʌrʌ cadjirua obadarãda trʌ̃ b̶ʌa Ãcõrẽmaa zed̶amãrẽã.–
MAR 2:18 Maʌ̃ ewarid̶e Borocuebari Juaʌ̃ ume nĩbabadarãba, pariseorã bid̶a ne cod̶aca ewarida o panasid̶aa. Mãwã panʌne dewararãda Jesumaa zed̶aped̶a iwid̶isid̶aa: –Borocuebari Juaʌ̃ ume nĩbabadarãba, pariseorã bid̶a ne cod̶aca ewarira obadaa. Baribʌrʌ bʌ ume nĩbabadarãba ¿sãwãẽrã od̶aca?–
MAR 2:19 Jesuba panusia: –Umaquĩrãba wẽrã edabʌrʌd̶e ¿caiba ne cod̶aca ewarida oi? Maʌ̃ umaquĩrãra wad̶ibid̶a idjia ed̶od̶arã ume b̶ʌmisa ne cod̶aca ewarira od̶aẽ́a.
MAR 2:20 Baribʌrʌ ewari ab̶a dewara ẽberãrãba idjira ãyã eded̶ia. Maʌ̃ ewarid̶ebʌrʌ idjia ed̶od̶arãba ne cod̶aca ewarira od̶ia.
MAR 2:21 Dadjirãba cacuad̶e jʌ̃bada dji sore cõã b̶ʌmaa wua djiwid̶ida cajud̶acaa. Mãwã od̶ibʌrʌ djiwid̶i cajud̶a erreb̶aribʌrʌba dji wua sorera waib̶ʌara cõãya.
MAR 2:22 Idjab̶a ni ab̶aʌba uva b̶a djiwid̶ira animarã e od̶a dji sored̶e tʌd̶acaa. Mãwã od̶ibʌrʌ aseabʌrʌd̶e animarã e od̶a dji sorera cõãya. Maʌ̃be uva b̶ara, animarã e od̶a sid̶a aduaya. Maʌ̃ carea uva b̶a djiwid̶ira animarã e od̶a djiwid̶id̶e tʌd̶ida panʌa.–
MAR 2:23 Ʌ̃nãũbada ewarid̶e Jesura ẽjũã trigo ud̶ad̶e nĩbasia. Maʌ̃ne idji ume nĩbabadarãba trigora tʌ eda nĩbasid̶aa.
MAR 2:24 Maʌ̃ carea pariseorã ãdji caid̶u zebʌdaba Jesua jarasid̶aa: –¡Acʌdua! Bʌ ume nĩbabadarãba ¿cãrẽ cãrẽã ʌ̃nãũbada ewarid̶e ocara panʌda o panʌ?–
MAR 2:25 Jesuba ãdjía jarasia: –Ewari ab̶a Daviba, idji ume nĩbabadarã bid̶a cod̶ira neẽ́ panasid̶aa. Jarra panasid̶ad̶e ¿sãwã osid̶a?
MAR 2:26 Abiata sacerdote dji droma b̶asid̶e Davira Ãcõrẽ ded̶e ed̶a wãped̶a Ãcõrẽ quĩrãpita b̶ad̶a paʌ̃da edasia. Maʌ̃ paʌ̃ra ¿ab̶abe sacerdoterãba cod̶ida panasid̶aẽ́ca? Baribʌrʌ Daviba coped̶a idji ume nĩbabadarãa diasia.–
MAR 2:27 Maʌ̃be Jesuba ãdjía jarasia: –Ãcõrẽba ẽberãra oẽ́ basía ʌ̃nãũbada ewari wagad̶amãrẽã ãtebʌrʌ ʌ̃nãũbada ewarira b̶ʌsia ẽberãrã ʌ̃nãũnamãrẽã.
MAR 2:28 Mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara ʌ̃nãũbada ewari djibaria.–
MAR 3:1 Wayacusa Jesura judiorã dji jʌrebada ded̶aa wãsia. Mama ẽberã jʌwa beu b̶ʌda b̶asia.
MAR 3:2 Ʌ̃cʌrʌba Jesura acʌ panasid̶aa ʌ̃nãũbada ewarid̶e maʌ̃ ẽberã biabi cawaya. Biabisira biẽ́ jarad̶ida crĩcha panasid̶aa.
MAR 3:3 Maʌ̃ne Jesuba ẽberã jʌwa beu b̶ʌ́a jarasia: –Piradrʌped̶a ẽsi nũmane zedua.–
MAR 3:4 Maʌ̃be Jesuba ãdjía iwid̶isia: –¿Ʌ̃nãũbada ewarid̶e cãrẽda od̶ida panʌ? ¿Biada wa cadjiruada? ¿Djãrã carebaida wa idu beubida?– Baribʌrʌ ãdjirãra chupea panesid̶aa.
MAR 3:5 Maʌ̃ne Jesura sopuasia cʌwʌrʌ zarea b̶ea bẽrã. Quĩrũbid̶eba ãdjirã acʌbʌrʌd̶e dji jʌwa beu b̶ʌ́a jarasia: –Jʌwara jiradua.– Mãwã jirabʌrʌd̶e idji jʌwara ab̶ed̶a biasia.
MAR 3:6 Ara maʌ̃da pariseorãra ẽdrʌd̶aped̶a Herodeare b̶earãmaa wãsid̶aa. Ãdjirã ume Jesu bead̶i carea crĩcha jʌrʌsid̶aa.
MAR 3:7 Maʌ̃be Jesura idji ume nĩbabadarã sid̶a Galilea amene dromanaa wãsid̶aa. Mama Galilea druad̶ebemarãda zocãrã idji caid̶u nĩbasid̶aa.
MAR 3:8 Jesuba ne ununacada o b̶ʌda dewararã bid̶a ũrĩsid̶aa. Maʌ̃ carea Judea druad̶ebemarãda, Jerusaleʌ̃ purud̶ebemarãda, Idumea druad̶ebemarãda, Jordaʌ̃ do wa quĩrãrẽbemarãda, Tiro druad̶ebemarãda, Sidoʌ̃ druad̶ebemarã sid̶a Jesu b̶ʌmaa wãsid̶aa.
MAR 3:9 Idjia cacua biẽ́ b̶eada biabi b̶ad̶a bẽrã ẽberãrãba idji tãni carea powuabadjid̶aa. Idjira pẽsua eropanarãnamãrẽã Jesuba idji ume nĩbabadarãa jarasia jãbada enenamãrẽã.
MAR 3:11 Ẽberã jai bara b̶eaba Jesu unubʌdad̶e idji quĩrãpita chĩrãborod̶e copanenaped̶a jaiba ne wayaad̶eba jĩgua jarabadjid̶aa: –¡Bʌra Ãcõrẽ Warraa!–
MAR 3:12 Baribʌrʌ Jesuba jairãa bio jarabadjia idjid̶ebemada ebud̶a jararãnamãrẽã.
MAR 3:13 Mãwãnacarea Jesura eyad̶aa wãped̶a idjia quĩrĩãbʌrʌda idjimaa trʌ̃sia. Ãdjirã zesid̶ad̶e idjia doce edasia idji ume nĩbad̶amãrẽã idjab̶a idji bed̶ea jara nĩbad̶amãrẽã. Maʌ̃gʌrãra Jesuba trʌ̃ b̶ʌsia “mʌ̃a diabued̶arã.”
MAR 3:15 Jesuba ãdjirãa ʌb̶ʌada diasia cacua biẽ́ b̶eara biabid̶amãrẽã idjab̶a jai sid̶a ãyã jʌretad̶amãrẽã.
MAR 3:16 Ab̶a Simoʌ̃ basía. Jesuba idjira trʌ̃ b̶ʌsia Pedro.
MAR 3:17 Maʌ̃ awara Zebedeo warra Santiagoda, dji djaba Juaʌ̃ sid̶a edasia. Maʌ̃ umébemara Jesuba trʌ̃ b̶ʌsia Boanergerã. Maʌ̃ trʌ̃ba jara b̶ʌa “baa warrarã.”
MAR 3:18 Naʌ̃gʌrã sid̶a edasia: Andre, Pelipe, Bartolomé, Mateo, Tomá, Alpeo warra Santiago, Tadeo, idjab̶a Simoʌ̃ Cananeo.
MAR 3:19 Jesuba Juda Iscariote sid̶a edasia. Maʌ̃gʌba idjira jidabisia.
MAR 3:20 Jesu diguid̶aa zesid̶e ẽberãrãda zocãrã powuasid̶aa. Maʌ̃ba Jesura, idji ume nĩbabada sid̶a poya ne cod̶aẽ́ basía.
MAR 3:21 Jesu djabarãba cawad̶aped̶a idjira edad̶e wãsid̶aa. Ãdjia crĩcha panasid̶aa idjira quĩrãẽ́ b̶esida.
MAR 3:22 Baribʌrʌ judiorã ley jaradiabadarã Jerusaleʌ̃ purud̶eba zeped̶ad̶aba jarasid̶aa: –Jãʌ̃ Jesura jairã boro Beelzebúd̶eba b̶ʌ bẽrã jãwã b̶ʌa. Idjia jaira ãyã jʌretabaria Beelzebúba maʌ̃ ʌb̶ʌada diad̶a bẽrã.–
MAR 3:23 Maʌ̃ ũrĩped̶a Jesuba ãdjirã trʌ̃ped̶a ne jara b̶ʌd̶eba bed̶easia. Nãwã jarasia: –¿Sãwã Satanaba ara idjida ãyã jʌretai?
MAR 3:24 Ab̶ari druad̶ebemarãda ara ãdjidub̶a djõ pananibʌrʌ dãrã pananaẽ́a.
MAR 3:25 Idjab̶a ab̶ari ded̶e b̶eada djõ pananibʌrʌ dãrã pananaẽ́a.
MAR 3:26 Ara maʌ̃ quĩrãca Satanada ara idji jairã ume djõped̶a awara wãibʌrʌ ¿sãwã idjia poya b̶ʌra dãrã erob̶ai? Ab̶ed̶a jõya.
MAR 3:27 Ẽberã mẽsrã b̶ʌda naãrã jʌ̃ chũmʌnaẽ́bʌrʌ, ¿sãwã idji ded̶e ed̶a ne drʌad̶e wãni? Jʌ̃ chũmʌnadrʌ poya idji nebiara drʌad̶ia.
MAR 3:28 Wãrã arada mʌ̃a bãrãa jaraya: ẽberãrãba cadjirua obadara, biẽ́ bed̶eabada sid̶a Ãcõrẽba jũma poya quĩrãdoaya.
MAR 3:29 Baribʌrʌ ab̶aʌba Ãcõrẽ Jaureba od̶ada diauruba jãwã osiad̶a aibʌrʌ, Ãcõrẽba maʌ̃ra quĩrãdoaẽ́a. Maʌ̃ ẽberãra ewariza bed̶ead̶e b̶aya.–
MAR 3:30 Jesuba mãwã jarasia idjira jai bara b̶ʌad̶a aped̶ad̶a bẽrã.
MAR 3:31 Maʌ̃ne Jesu djabarãda, dji papa sid̶a jũẽnaped̶a Jesura dajadaareba trʌ̃bisid̶aa.
MAR 3:32 Maʌ̃be ẽberãrã Jesuare chũmeaba idjía jarasid̶aa: –Bʌ papara, bʌ djabarã sid̶a dajadaare panʌa. Ãdjia bʌra jʌrʌ panʌa.–
MAR 3:33 Baribʌrʌ Jesuba jarasia: –Bãrãmaarã ¿cairãda mʌ̃ papa idjab̶a mʌ̃ djabarã?–
MAR 3:34 Idji caita chũmeada acʌped̶a jarasia: –Naʌ̃gʌrãda mʌ̃ papaa idjab̶a mʌ̃ djabarãa.
MAR 3:35 Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ o b̶eadrʌ mʌ̃ djabaa, mʌ̃ djabawẽrãa, idjab̶a mʌ̃ papaa.–
MAR 4:1 Wayacusa Jesuba Ãcõrẽ bed̶eara amene droma icawa jaradia b̶esia. Maʌ̃ne ẽberãrãda zocãrã idjima powua nũmesia. Maʌ̃ bẽrã jãba doed̶a ũmʌne b̶adoped̶a chũmesia. Ẽberãrãra do icawa duanesid̶aa.
MAR 4:2 Maʌ̃be Jesuba ne quĩrãtanoa ne jara b̶ʌd̶eba jaradiasia. Nãwã jarasia:
MAR 4:3 –¡Ũrĩnadua! Ẽberãda ne pod̶e wãsia.
MAR 4:4 Mãwã po nĩne ʌ̃cʌrʌ tara od̶e b̶aecuasia. Maʌ̃ne ĩbanada zesed̶aped̶a mĩcuasid̶aa.
MAR 4:5 Ʌ̃cʌrʌ tara ẽjũã mõgaraid̶a b̶ʌd̶e b̶aecuasia. Dji egorora nãũcha b̶ʌ bẽrã maʌ̃ tara isabe tunusia.
MAR 4:6 Mãwãmĩna besea jʌ̃wʌ̃rʌ̃ãba purrubasia bio carra jidaẽ́ b̶ad̶a bẽrã.
MAR 4:7 Idjab̶a ʌ̃cʌrʌ tara ẽjũã ʌrʌid̶a b̶ʌd̶e b̶aecuasia. Mama b̶aecuad̶ara jʌ̃cara ʌrʌ bara b̶ʌba bʌrá quenasia. Maʌ̃ba poya zaud̶aẽ́ basía.
MAR 4:8 Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌ tara ẽjũã biad̶e b̶aecuasia. Maʌ̃gʌra bio zausia. Ʌ̃cʌrʌ cʌmʌba ara arid̶e diasia, dewaraba waitabeara diasia, waabemaba waib̶ʌara diasia.–
MAR 4:9 Maʌ̃be Jesuba jarasia: –Dji cʌwʌrʌ bara b̶ʌba quĩrãcuita ũrĩdua.–
MAR 4:10 Ẽberãrã wãped̶ad̶acarea Jesu ume nĩbabadarã doce panʌba, dewara idjiare chũmea bid̶a iwid̶isid̶aa idjia ne jara b̶ʌd̶eba jaradiad̶ad̶ebemada.
MAR 4:11 Jesuba panusia: –Ãcõrẽba ẽberãrã pe erob̶ʌd̶ebemada jũmarãa cawabiẽ́ b̶ʌmĩna bãrãa cawabi b̶ʌa. Baribʌrʌ dewararãa mʌ̃a ne jara b̶ʌd̶eba bed̶ea b̶ʌa ãdjirãba acʌ panʌmĩna unurãnamãrẽã, idjab̶a ũrĩ panʌmĩna cawarãnamãrẽã. Mãwã b̶ead̶aẽ́bara Ãcõrẽmaa zed̶aped̶a ãdjia cadjirua obadara quĩrãdoacasia.–
MAR 4:13 Maʌ̃ne Jesuba ãdjía jarasia: –¿Bãrãba pea pod̶ad̶ebema ne jara b̶ʌd̶eba jarad̶ara cawad̶aẽ́ca? Mãwãra dewarada jaraibʌrʌ ¿sãwã cawad̶i?
MAR 4:14 Ũrĩnadua. Pea pobarira Ãcõrẽ bed̶ea jarabari quĩrãca b̶ʌa.
MAR 4:15 Ta od̶e b̶aed̶aba naʌ̃da jara b̶ʌa: ʌ̃cʌrʌ ẽberãrãba Ãcõrẽ bed̶eada ũrĩbadaa. Baribʌrʌ Satanada zeped̶a maʌ̃ bed̶ea ãdji sod̶e jũẽnara quĩrãdoabibaria.
MAR 4:16 Ta mõgaraid̶a b̶ʌ ẽjũãne pod̶aba naʌ̃da jara b̶ʌa: ʌ̃cʌrʌ ẽberãrãba Ãcõrẽ bed̶ea ũrĩnaped̶a bio b̶ʌsrid̶a edabadaa.
MAR 4:17 Baribʌrʌ bio carra jidaẽ́ b̶ea bẽrã dãrã droad̶acaa. Ewari zarea zebʌrʌd̶e wa Ãcõrẽ bed̶ea ĩjã panʌ carea ẽberãrãba biẽ́ obʌdad̶e ãdjia ĩjã panʌra igarabadaa.
MAR 4:18 Ta ẽjũã ʌrʌid̶a b̶ʌd̶e pod̶aba naʌ̃da jara b̶ʌa: ʌ̃cʌrʌ ẽberãrãba Ãcõrẽ bed̶eara ũrĩbadaa.
MAR 4:19 Baribʌrʌ ãdjirã sãwã bia b̶ead̶id̶ebemada jũmawãyã crĩchabadaa idjab̶a ne jũmada awuabadaa. Crĩchabadaa ne jũmada erob̶ead̶ibʌrʌ, b̶ʌsrid̶a b̶ead̶ida. Jũma maʌ̃ crĩchaba bed̶ea ãdji sod̶e b̶ed̶ara bʌrá beabaria. Maʌ̃ bẽrã ãdjira warid̶acaa.
MAR 4:20 Baribʌrʌ ta ẽjũã biad̶e pod̶aba naʌ̃da jara b̶ʌa: ʌ̃cʌrʌba Ãcõrẽ bed̶eara bia ũrĩnaped̶a ĩjãbadaa. Maʌ̃be ʌ̃cʌrʌba ne biada ara arid̶e obadaa, ʌ̃cʌrʌba waitabeara obadaa, idjab̶a ʌ̃cʌrʌba waib̶ʌara obadaa.–
MAR 4:21 Jesuba dewara ne jara b̶ʌd̶eba jarasia: –Dadjirãba ĩbĩrãra coad̶aped̶a ¿eped̶eco droma edre b̶ʌbadaca? Mẽrã nũmʌnacaa, ãtebʌrʌ ʌ̃tʌ dji b̶ʌbadad̶e nũmʌbadaa.
MAR 4:22 Ara maʌ̃ quĩrãca ne jũma ebud̶a b̶ʌẽ́ra mẽrã b̶eẽ́a. Dadjia cawad̶aẽ́ panʌra Ãcõrẽba ebud̶a cawabiya.
MAR 4:23 Dji cʌwʌrʌ bara b̶ʌba quĩrãcuita ũrĩdua.–
MAR 4:24 Maʌ̃ awara Jesuba jarasia: –Mʌ̃a jaradia b̶ʌra quĩrãcuitad̶adua. Bãrãba cawad̶i carea bio quĩrãcuitad̶ibʌrʌ Ãcõrẽba bãrãa aud̶uara cawabiya.
MAR 4:25 Ab̶aʌba wãrãda cawaibʌrʌ, Ãcõrẽba aud̶uara cawabiya. Baribʌrʌ adua b̶ʌba cawa b̶ʌda crĩchaibʌrʌ, idjia crĩcha b̶ʌ sid̶a Ãcõrẽba jãrĩya.–
MAR 4:26 Jesuba idjab̶a jarasia: –Ãcõrẽba ẽberãrã pe erob̶ʌra ab̶aʌba ne ta pod̶a quĩrãca b̶ʌa.
MAR 4:27 Diamasi dji ẽberã cãĩ b̶ʌmisa idjab̶a ãsa zocai b̶ʌmisa dji tara quid̶a buyaped̶a waribaria. Dji pod̶aba cãrẽba waribi b̶ʌda cawacamĩna mãwãbaria.
MAR 4:28 Egorod̶e ara idub̶a tunubaria. Naãrã dji b̶ʌwʌrʌda odjabaria. Maʌ̃be dji cʌmʌda zebaria. Idjab̶a dji cʌmʌba dji tada diabaria.
MAR 4:29 Maʌ̃bebʌrʌ dji tara waragabaria. Dji ewarira jũẽna bẽrã ẽberãba necoba ewabaria.–
MAR 4:30 Idjab̶a Jesuba jarasia: –Ãcõrẽba ẽberãrã pe erob̶ʌra ¿cãrẽ quĩrãca b̶ʌ? ¿Sãʌ̃gʌ ne jara b̶ʌd̶eba mʌ̃a cawa jarai?
MAR 4:31 Mostaza ta quĩrãca b̶ʌa. Maʌ̃ mostaza tara jũma dadjia ubada cãyãbara djubibiara quirua.
MAR 4:32 Baribʌrʌ ud̶acarea dewara néu b̶ea cãyãbara waib̶ʌara waribaria. Dji jʌwatera waib̶ʌa jed̶eguezoabaria. Maʌ̃ bẽrã ĩbanara dji jʌwated̶e cũrãdrʌ b̶ʌma de ocuad̶e zebadaa.–
MAR 4:33 Mãwã ne jara b̶ʌd̶eba Jesuba jaradiabadjia ẽberãrãba poya cawad̶ida panʌ quĩrãca.
MAR 4:34 Ab̶abe ne jara b̶ʌd̶eba ãdjirãa bed̶eabadjia. Baribʌrʌ idji ume nĩbabadarã ãdub̶a panʌne jũma cawa jarabadjia.
MAR 4:35 Maʌ̃ ewarid̶e queubod̶od̶e Jesuba idji ume nĩbabadarãa jarasia: –¡Wa quĩrãrẽ wãnadrʌ!–
MAR 4:36 Ara maʌ̃da ãdjia ẽberãrã arima duanʌra amenaped̶a Jesura ara idji b̶ʌ jãbad̶e quĩrãrã edesid̶aa. Dewara jãba sid̶a ãdji daucha wãsid̶aa.
MAR 4:37 Mãwã panʌne nãũrãda dji cãbãyã puá nũmesia. Maʌ̃ bẽrã baido bogozoara jãbad̶e ed̶a wã nũmesia. Jãbara biru b̶aebod̶o basía.
MAR 4:38 Maʌ̃ne Jesura jãba ãdauare borocau cãĩ b̶asia. Maʌ̃ carea idji ume nĩbabadarãba ʌ̃rʌ̃manaped̶a nãwã jarasid̶aa: –Jaradiabari, ¿bʌmaarã dadjirã b̶arrud̶ida bia b̶ʌca?–
MAR 4:39 Maʌ̃be Jesura ʌ̃ta nũmeped̶a nãũrãra, baido bogozoa sid̶a nãwã quẽãsia: –¡Chupeadua! ¡Ipi b̶edua!– Ara maʌ̃da nãũrãra ipi b̶esia. Jũma tuma nũmesia.
MAR 4:40 Mãwã b̶ʌd̶e Jesuba ãdjirãa jarasia: –Bãrãra ¿sãwãẽrã ne waya panʌ? ¿Cãrẽ cãrẽã Ãcõrẽra ĩjãnaẽ́ panʌ?–
MAR 4:41 Baribʌrʌ Jesuba od̶a carea ãdjirãra bio ne wayasid̶aa. Maʌ̃ bẽrã ãdub̶a iwid̶idrua duanesid̶aa: –Naʌ̃gʌra ¿caida jãwã b̶ʌ? Nãũrãba, baido bogozoa bid̶a idji bed̶eara ĩjãbadaa.–
MAR 5:1 Maʌ̃be amene droma chãnaped̶a Gerasa druad̶e jũẽsid̶aa.
MAR 5:2 Jesura jãbad̶eba drua b̶adosid̶e cawaẽ́ne ẽberã jai bara b̶ʌda idjimaa zesia.
MAR 5:3 Maʌ̃ ẽberãra beud̶arã tʌb̶aribada uriad̶e b̶abadjia. Ni ab̶aʌba idjira poyad̶aca basía, carenaba jʌ̃bʌda sid̶a.
MAR 5:4 B̸arima zocãrã idjira carenaba jĩrũ jʌ̃badjid̶amĩna, jʌwa sid̶a jʌ̃badjid̶amĩna ab̶ed̶a jũma tʌcuabadjia. Idjira ni ab̶aʌba poyad̶aca basía.
MAR 5:5 Diamasi, ãsa bid̶a idjira bẽwãrã tʌb̶aribada uriad̶e, eyad̶e bid̶a b̶ia nĩbabadjia. Idjab̶a ara idji cacuara mõgaraba puobadjia.
MAR 5:6 Idjia tʌmʌba Jesu unusid̶e pira zesia. Jesu quĩrãpita chĩrãborod̶e cob̶eped̶a jĩgua jarasia: –Ãcõrẽ dji Dromaara b̶ʌ Warra, Jesu, ¿cãrẽ cãrẽã mʌ̃ra mĩã sẽ b̶ʌ? ¡Ãcõrẽ quĩrãpita wãrãneba jaradua bʌa mʌ̃ra biẽ́ b̶ʌẽ́da!–
MAR 5:8 Mãwã bed̶easia Jesuba idjía nãwã jara b̶ad̶a bẽrã: –¡Jai, naʌ̃ ẽberã cacuad̶ebemada ãyã wãdua!–
MAR 5:9 Maʌ̃be Jesuba dji jaia iwid̶isia: –¿Bʌra casa trʌ̃ jarabada?– Dji jaiba panusia: –Mʌ̃ trʌ̃ra Cãbana abadaa, dairãra cãbana panʌ bẽrã.–
MAR 5:10 Maʌ̃ne jaiba Jesua bed̶ea djuburiasia maʌ̃ druad̶ebemada ãyã jʌretarãmãrẽã.
MAR 5:11 Mãwã panʌne ara caita b̶ʌ eyad̶e chinada zocãrã ne co duanasid̶aa.
MAR 5:12 Maʌ̃ carea dji jairãba Jesua nãwã bed̶ea djuburiasid̶aa: –Dairãra jãʌ̃gʌrã china cacuad̶e idu ed̶a wãbidua.–
MAR 5:13 Maʌ̃ne Jesuba iduaribisia. Ara maʌ̃da jairãra ẽberã cacuad̶ebemada ẽdrʌcuad̶aped̶a china cacuad̶e ed̶a wãbʌrʌsid̶aa. Baribʌrʌ ed̶a wãnaped̶a chinara pirapod̶aped̶a perawad̶eba daid̶u tẽũcuasid̶aa. Mama ab̶ed̶a jũma nãbʌrʌ quinisid̶aa. Maʌ̃gʌrã chinara mil umé panasid̶aca b̶ʌa.
MAR 5:14 Maʌ̃ carea dji china acʌ pananara purud̶aa pira wãsid̶aa. Ãdji purud̶ebemarãa, dji puru caita b̶earãa bid̶a jai bara b̶ad̶ad̶ebemada jũma nẽbʌrʌsid̶aa. Maʌ̃ carea purud̶ebemarãba acʌd̶e zesesid̶aa.
MAR 5:15 Jesu b̶ʌma jũẽbʌdad̶e unusid̶aa jai zocãrã erob̶ad̶ara Jesu caita chũmʌda. Quĩrã b̶aped̶a cacuad̶e jʌ̃badara jʌ̃ b̶asia. Maʌ̃ unuped̶ad̶aba dewararãa nẽbʌrʌsid̶aa jai bara b̶ad̶ara sãwãsida. China sãwãped̶ad̶a sid̶a nẽbʌrʌsid̶aa. Jũmarãda bio ne waya duanesid̶aa.
MAR 5:17 Maʌ̃ carea ãdjirãba Jesua bed̶ea djuburiasid̶aa ãdji druad̶ebemada ãyã wãmãrẽã.
MAR 5:18 Jesu jãbad̶e b̶adosid̶e dji jai bara b̶ad̶aba bed̶ea djuburiasia idji ume wãi carea.
MAR 5:19 Baribʌrʌ Jesuba idu wãbiẽ́ basía. Ãtebʌrʌ jarasia: –Diguid̶a wãped̶a bʌ ẽberãrãa jaradua Ãcõrẽba bʌ ume ne waib̶ʌa od̶ada. Ãdjía nẽbʌrʌdua sãwã idjia bʌra bio quĩrã djuburiasida.–
MAR 5:20 Ara maʌ̃da jai erob̶ad̶ara wãped̶a jũma Decapoli druad̶e nẽbʌrʌbadjia Jesuba idji ume ne waib̶ʌa od̶ada. Maʌ̃ bẽrã jũmarãba cawa crĩchad̶aẽ́ basía.
MAR 5:21 Jesu jẽda jãbad̶e amene droma quĩrãrã chãnacarea ẽberãrã zocãrã idji b̶ʌmaa zesid̶aa. Maʌ̃ carea Jesura do icawa b̶esia.
MAR 5:22 Mãwã b̶ʌd̶e ẽberã Jairo abadada zesia. Maʌ̃ Jairora judiorã dji jʌrebada ded̶e dji boro basía. Maʌ̃ne Jairora Jesu caita jũẽped̶a idji jĩrũ caita b̶arru cob̶eped̶a nãwã bed̶ea djuburiasia: –Mʌ̃ cauda jũãcãyã nũmʌa. Bʌ jʌwara idji ʌ̃rʌ̃ b̶ʌd̶e zedua biamãrẽã.–
MAR 5:24 Ara maʌ̃da Jesura Jairo ume wãsia. Ẽberãrã zocãrã Jesu ume wãbʌda bẽrã pẽsua nĩbasia.
MAR 5:25 Maʌ̃ne ẽberãrã tãẽna wẽrã doce poa oamiaba jida b̶ʌda nĩbasia.
MAR 5:26 Maʌ̃ wẽrãba nẽãrã diabadarãa idji paratara jũma diad̶oad̶amĩna biaẽ́ basía. Zocãrã nẽãrã diabadarãba idjira bia mĩgabisid̶aa baribʌrʌ wetara wãsia.
MAR 5:27 Maʌ̃ne Jesud̶ebemada bed̶ea panʌda ũrĩped̶a ẽberãrã tãẽna Jesu jẽdaare caita wãsia. Nãwã crĩchasia: “Idji cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌda tãibʌrʌ, mʌ̃ra biaya.” Ara maʌ̃da Jesu cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌra chupea tãsia.
MAR 5:29 Tãbʌrʌd̶e idji oara tʌdrʌsia. Mãwã cawasia idji cacua biẽ́ b̶ad̶ara biasida.
MAR 5:30 Baribʌrʌ Jesuba cawasia idji ʌb̶ʌad̶eba ab̶aʌda biasida. Maʌ̃ bẽrã jẽda acʌped̶a iwid̶isia: –Mʌ̃a cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌra ¿caiba tãsi?–
MAR 5:31 Maʌ̃ne idji ume nĩbabadarãba jarasid̶aa: –¿Sãwã iwid̶i b̶ʌ caiba bʌra tãsida? Bʌa unu b̶ʌa ẽberãrãba bʌra pẽsua eropanʌda.–
MAR 5:32 Mãwã jarabʌdamĩna Jesuba jũmarãda pʌrrʌga acʌsia idji tãnada cawai carea.
MAR 5:33 Mãwã b̶ʌd̶e wẽrãra ne wayaaba ure nũmasia Jesud̶eba biad̶ada cawa b̶ʌ bẽrã. Maʌ̃be Jesumaa zeped̶a idji quĩrãpita b̶arru cob̶eped̶a jarasia: –Mʌ̃abʌrʌ wãrãda bʌra tãsia.–
MAR 5:34 Maʌ̃ carea Jesuba idjía jarasia: –Cau, wãrãda biaida ĩjãna bẽrã bʌra biasia. Necai wãdua. Bʌra waa bia mĩgaẽ́a.–
MAR 5:35 Jesu wad̶i bed̶ea b̶ʌd̶e Jairo ded̶eba ʌ̃cʌrʌ zed̶aped̶a idjía jarasid̶aa: –Bʌ caura jaid̶asia. ¿Cãrẽã jaradiabarira mĩã sẽi?–
MAR 5:36 Mãwã jarabʌdara Jesuba quĩrãcuitaẽ́ basía. Ãtebʌrʌ Jairoa jarasia: –Ne wayarãdua. Sod̶eba ĩjãdua.–
MAR 5:37 Maʌ̃be Jesuba Pedroda, Santiagoda, Santiago djaba Juaʌ̃ sid̶a Jairo ded̶aa edesia. Waabemara idu wãbiẽ́ basía.
MAR 5:38 Jairo dema jũẽbʌdad̶e Jesuba ũrĩsia ẽberãrãra b̶ʌga aujĩã duanʌda.
MAR 5:39 Ed̶a wãped̶a Jesuba dji aujĩã duanʌ́a jarasia: –¿Cãrẽ cãrẽã jãcua aujĩã duanʌ? Jãʌ̃ wẽrãcaura beuẽ́ b̶ʌa, ãtebʌrʌ cãĩ b̶ʌa.–
MAR 5:40 Maʌ̃ carea ẽberãrãba idjimaa acʌd̶aped̶a ipid̶asid̶aa. Baribʌrʌ Jesuba jũmarãda dajadaa wãbisia. Maʌ̃be idji ume nĩbabadarãda ũbea, dji wẽrãcau zezada, dji papa sid̶a ed̶a edesia wẽrãcau b̶ʌped̶ad̶amaa.
MAR 5:41 Wẽrãcau jʌwad̶e jidaped̶a Jesuba jarasia: –Talita cumi.– (Maʌ̃ arameo bed̶eaba nãwã jara b̶ʌa: “Cau zaque, mʌ̃a bʌ́a jaraya: pirab̶aridua.”)
MAR 5:42 Ara maʌ̃da wẽrãcaura pirab̶ariped̶a nĩbad̶e wãsia. Idjira doce poa b̶asia. Maʌ̃gʌd̶ebemada jũmarãba cawa crĩchad̶aẽ́ basía.
MAR 5:43 Baribʌrʌ Jesuba ãdjía bio jarasia ni ab̶aʌa jararãnamãrẽã. Idjab̶a jarasia wẽrãcaura ne cobid̶amãrẽã.
MAR 6:1 Mamaʌba Jesura idji purud̶aa wãsia. Idji ume nĩbabadarã sid̶a wãsid̶aa.
MAR 6:2 Ʌ̃nãũbada ewarid̶e Jesuba judiorã dji jʌrebada ded̶e Ãcõrẽ bed̶eara jaradia b̶asia. Maʌ̃ne zocãrã ũrĩ duanʌba cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Nãwã jara duanasid̶aa: –Idjia ¿sãmaareba jãʌ̃ crĩcha cawaara edasi? ¿Caiba idjía necawaada diasi? ¿Sãwã ne ununacada poya oi?
MAR 6:3 ¿Idjira de obariẽ́ca? ¿Maria warrada jãwã b̶ʌẽ́ca? ¿Idji djabarãra Santiago, Jose, Juda idjab̶a Simoʌ̃ẽ́ca? ¿Idji djabawẽrãrã sid̶a dadjirã tãẽna panʌẽ́ca?– Ãdjirãba Jesura ĩjã quĩrĩãnaẽ́ basía.
MAR 6:4 Maʌ̃ bẽrã Jesuba jarasia: –Ãcõrẽneba bed̶eabarida djãrã druad̶e wayabadaa, baribʌrʌ ara idji druad̶ebemarãba wayad̶acaa. Idji puruba, idji ded̶e panabada bid̶a wayad̶acaa.–
MAR 6:5 Mama Jesuba ne ununacara poya oẽ́ basía. Ab̶abe idji jʌwara ʌ̃cʌrʌ cacua biẽ́ b̶ea ʌ̃rʌ̃ b̶ʌbʌrʌd̶e biabisia.
MAR 6:6 Idji purud̶ebemarãba ĩjãnaẽ́ bad̶a bẽrã Jesuba cawa crĩchaẽ́ b̶esia. Jesuba puru zaque b̶eaza jaradia wãsia.
MAR 6:7 Mãwãnacarea idjia doce edad̶arãra ãbaa trʌ̃sia. Ãdjirãa ʌb̶ʌada diasia jaida ãyã jʌretad̶amãrẽã. Maʌ̃be puru zaque b̶eaza umé uméa diabuesia.
MAR 6:8 Ãdji wãni naẽna jarasia wãbʌdad̶e ni cãrẽ sid̶a ederãnamãrẽã. Od̶e cod̶ida, buchacada, parata sid̶a eded̶iẽ́ panʌana asia. Bardona awa eded̶ida panʌda jarasia.
MAR 6:9 Idjab̶a jarasia zapato jʌ̃nida panʌda baribʌrʌ ãdjia cacuad̶e jʌ̃ panʌ awa eded̶ida panʌda.
MAR 6:10 Maʌ̃ awara jarasia: –Bãrã baridua purud̶e jũẽbʌdad̶e ab̶aʌ ded̶e b̶ad̶e wãnibʌrʌ maʌ̃ ded̶e pananadua ab̶a purud̶eba ẽdrʌbʌdad̶aa.
MAR 6:11 Ab̶aʌ puruba bãrãda bia edaẽ́bʌrʌ, ãdjia bãrã bed̶eada ũrĩ quĩrĩãnaẽ́bʌrʌ, mamaʌba ẽdrʌd̶adua. Ẽdrʌbʌdad̶e egoro pora bãrã jĩrũ jãne b̶ʌra jãrãpetad̶adua. Maʌ̃ba cawabiya ãdjia Ãcõrẽ igara panʌ carea idjia cawa oida.–
MAR 6:12 Ara maʌ̃da Jesu ume nĩbabadarãra wãsid̶aa. Wãbʌdaza ẽberãrãa jarabadjid̶aa ãdji cadjiruara igarad̶aped̶a Ãcõrẽmaa zed̶amãrẽã.
MAR 6:13 Maʌ̃ awara jaira zocãrã ẽberãrã cacuad̶ebemada ãyã jʌrecuasid̶aa idjab̶a zocãrã cacua biẽ́ b̶eara olivo dragaba pʌrʌbʌdad̶e biabibadjid̶aa.
MAR 6:14 Herodeda Galilea druad̶ebema boro basía. Maʌ̃ Herodeba Jesura trʌ̃ b̶ʌga b̶ʌda ũrĩsia. Ʌ̃cʌrʌba Jesud̶ebemada nãwã jarabadjid̶aa: –Borocuebari Juaʌ̃da ʌ̃rẽbasia. Maʌ̃ bẽrã jũma ne ununacara poya o b̶ʌa.–
MAR 6:15 Dewararãba jarasid̶aa Jesura Ãcõrẽneba bed̶eabari Elíada. Dewararãba jarasid̶aa: –Idjira Ãcõrẽneba bed̶eabaria dadji drõãenabema ewarid̶e b̶ead̶a quĩrãca.–
MAR 6:16 Baribʌrʌ Herodeba mãwã ũrĩped̶a jarasia: –Maʌ̃gʌra Juaʌ̃a. Mʌ̃a idjira ob̶ʌá tʌ beabisia baribʌrʌ beud̶ada ʌ̃rẽbasia.–
MAR 6:17 Herodeba Juaʌ̃ beabid̶ara nãwã b̶asia: Herodeba ara idji djaba Pelipe quimada edasia. Maʌ̃ wẽrãra Herodía abadjid̶aa. Herodeba idji ãyõrẽra edad̶a bẽrã Juaʌ̃ba jarabadjia: “Bʌ djaba quimada erob̶acara b̶ʌa.” Maʌ̃ carea Herodeba Juaʌ̃ra jidabiped̶a preso b̶ʌbada ded̶e carenaba jʌ̃ b̶ʌsia.
MAR 6:19 Maʌ̃ awara Herodíaba Juaʌ̃ra quĩrãma b̶asia. Idjira beabi quĩrĩã b̶asia mãwãmĩna poya oẽ́ b̶asia.
MAR 6:20 Dji boro Herodeba Juaʌ̃ra waya b̶asia idjab̶a cawa b̶asia Juaʌ̃ra ẽberã jipa b̶ʌda, Ãcõrẽ itea b̶ʌda. Maʌ̃ carea Juaʌ̃ra idu biẽ́ obica basía. Herodeba Juaʌ̃ bed̶eara bia ũrĩbadjia baribʌrʌ cawa crĩchaẽ́ b̶esia.
MAR 6:21 Ewari ab̶a Herodíaba cawasia sãwã Juaʌ̃ra beabida. Nãwã b̶asia: dji boro Herode tod̶a ewari jũẽsid̶e ne cobada waib̶ʌada obisia. Idjiare b̶ea dji dromarãda, dji djõbada bororãda, Galilea druad̶ebema dji droma b̶ea sid̶a trʌ̃bicuasia idji ume ne cod̶amãrẽã.
MAR 6:22 Mãwã ne co duanʌne Herodía cauda ed̶a zeped̶a jũmarã quĩrãpita bairasia. Maʌ̃ba Herodera, idji ume ne co duanʌ sid̶a bio b̶ʌsrid̶asid̶aa. Herodeba maʌ̃ awẽrãa jarasia: –Bʌdjia quĩrĩãbʌrʌda mʌ̃́a iwid̶idua. Ara maʌ̃da mʌ̃a bʌ́a diaya.–
MAR 6:23 Idjia wãrãneba jarasia: –Bʌa mʌ̃́a iwid̶ibʌrʌda mʌ̃a jũma diaya. Mʌ̃a poya erob̶ʌ sid̶a ẽsidra diaya.–
MAR 6:24 Maʌ̃ne Herodía caura dajadaa wãped̶a idji papaa nãwã iwid̶isia: –Mʌ̃a ¿cãrẽda iwid̶i?– Maʌ̃ne dji papaba panusia: –Borocuebari Juaʌ̃ boroda iwid̶idua.–
MAR 6:25 Dji caura Herodemaa isabe jẽda wãped̶a nãwã jarasia: –Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa ara nawena bʌa Borocuebari Juaʌ̃ boroda mʌ̃́a eped̶ecod̶e diaida.–
MAR 6:26 Mãwã iwid̶isid̶e Herodera bio sopuasia. Baribʌrʌ idji ume ne co duanʌ quĩrãpita wãrãneba jarad̶a bẽrã awẽrãba iwid̶id̶a quĩrãca o quĩrĩãsia.
MAR 6:27 Ara maʌ̃da Herodeba zarrada wãbisia Juaʌ̃ borora enemãrẽã.
MAR 6:28 Maʌ̃ zarrara preso b̶ʌbadamaa wãped̶a Juaʌ̃ra ob̶ʌá tʌsia. Idji borora eped̶ecod̶e eneped̶a Herodía caua diasia. Maʌ̃be dji cauba dji papaa diasia.
MAR 6:29 Juaʌ̃ ume nĩbaped̶ad̶aba maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e Juaʌ̃ cacuara jʌrʌd̶e wãnaped̶a tʌb̶arid̶e edesid̶aa.
MAR 6:30 Mãwãnacarea Jesuba diabued̶arãra idji ume ãbaa dji jʌresid̶aa. Ãdjia oped̶ad̶ara, jaradiaped̶ad̶a sid̶a Jesua jũma nẽbʌrʌ panasid̶aa.
MAR 6:31 Mãwã panʌne ẽberãrãra zocãrã zesesid̶aa. Ãdjirã careba panʌba poya ne cod̶aẽ́ basía. Maʌ̃ bẽrã Jesuba jarasia: –Wãnadrʌ ẽberã neẽ́maa ʌ̃nãũni carea.–
MAR 6:32 Ara maʌ̃da ãdub̶a jãbad̶e wãsid̶aa ẽberã neẽ́maa.
MAR 6:33 Baribʌrʌ zocãrãba ãdji wãbʌdara unusid̶aa. Maʌ̃ne cawasid̶aa cairãda mãwã wãnada. Maʌ̃ bẽrã puruzabemarãda ãdji wãbʌdamaa jĩrũba wãnaped̶a ãdji na jũẽsid̶aa.
MAR 6:34 Jesura jãbad̶eba drua b̶adobʌrʌd̶e maʌ̃ ẽberãrã zocãrã duanʌda unusia. Oveja dji wagabari neẽ́ qued̶ea quĩrãca panʌ bẽrã Jesuba ãdjirãra mĩã djuburi unusia. Maʌ̃ carea ãdjirãa jaradia b̶esia.
MAR 6:35 Queubod̶od̶e Jesu ume nĩbabadarãra idjimaa zed̶aped̶a jarasid̶aa: –Nama ẽberãra caita neẽ́a. Maʌ̃ awara queubʌrʌa.
MAR 6:36 Ẽberãrãa jaradua de b̶eamaa wa puru b̶ead̶aa cod̶ira nẽdod̶e wãnamãrẽã. Ni cãrẽ sid̶a neẽ́ panʌa.–
MAR 6:37 Baribʌrʌ Jesuba jarasia: –Bãrãbʌrʌ ne cobid̶adua.– Maʌ̃ne ãdjia jarasid̶aa: –¿Cãrẽda daiba cobid̶i? ¿Bʌa quĩrĩã b̶ʌca daiba jũma naʌ̃ ẽberãrã itea paʌ̃ nẽdod̶e wãnida? Ab̶aʌda berara poa ab̶a trajaida b̶ʌa maʌ̃ parata edai carea.–
MAR 6:38 Maʌ̃ne Jesuba iwid̶isia: –¿Dadjirãba paʌ̃da jũmasãwã eropanʌ? Acʌd̶e wãnadua.– Ara maʌ̃da wãsid̶aa. Acʌd̶aped̶a ãdjia jarad̶e zesid̶aa: –Paʌ̃da juesumabe idjab̶a b̶edada umébe eropanʌa.–
MAR 6:39 Maʌ̃be Jesuba jũmarãa jarasia põãjãrã pãwãrãne awara awara chũpanenamãrẽã.
MAR 6:40 Ara maʌ̃da ʌ̃cʌrʌ cien, ʌ̃cʌrʌ cincuenta awara awara chũpanesid̶aa.
MAR 6:41 Jesuba paʌ̃ juesuma panʌra, b̶eda umé panʌ sid̶a idji jʌwad̶e edaped̶a bajãnaa acʌped̶a Ãcõrẽa bia jarasia. Maʌ̃be paʌ̃ra cõrãcuaped̶a idji ume nĩbabadarãa diasia jed̶ecad̶amãrẽã. B̸eda umébema sid̶a jed̶ecad̶amãrẽã diasia.
MAR 6:42 Maʌ̃be jũmarãda ne cod̶aped̶a jãwũãsid̶aa.
MAR 6:43 Paʌ̃ ad̶ubad̶ara, b̶eda ad̶ubad̶a sid̶a jʌrʌ pesid̶ad̶e doce jamara birasid̶aa.
MAR 6:44 Mama ne coped̶ad̶ara dji umaquĩrã awa mil juesuma panasid̶aa.
MAR 6:45 Mãwãnacarea Jesuba idji ume nĩbabadarãra jãbad̶e b̶adobisia idji na quĩrãrã chãnaped̶a Betsaidá purud̶aa wãnamãrẽã. Maʌ̃ne idjira b̶esia ẽberãrã diguid̶aa wãbigai carea.
MAR 6:46 Jũmarãda wãbigaped̶a eyad̶aa Ãcõrẽa iwid̶id̶e wãsia.
MAR 6:47 Queusid̶e Jesu ume nĩbabadarãra jãbad̶e do quẽsidra panasid̶aa. Maʌ̃ne Jesura drua idub̶a b̶asia.
MAR 6:48 Idjia unusia ãdjira dowiba poya wãnaẽ́ panʌda nãũrãda ãdji nocoareba puá nũmʌ bẽrã. Ãsabod̶od̶e Jesura do ʌ̃rʌ̃ nĩda ãdjirã caita wãyã wãbʌrʌ basía.
MAR 6:49 Maʌ̃ne jũmarãba idjira do ʌ̃rʌ̃ nĩda unusid̶aa. Baribʌrʌ bẽwãrãda mãwã b̶ʌda crĩchasid̶aa. Maʌ̃ carea bio dauperad̶aped̶a ne wayaaba b̶iasid̶aa. Ara maʌ̃da Jesuba jarasia: –¡Sozarra b̶ead̶adua! Mʌ̃da jãwã b̶ʌa. ¡Ne wayarãnadua!–
MAR 6:51 Jesu jãbad̶e b̶adosid̶e nãũrãra cãbasia. Maʌ̃ bẽrã bio ne wayasid̶aa idjab̶a cawa crĩchad̶aẽ́ panesid̶aa.
MAR 6:52 Jesuba paʌ̃ maãrĩ b̶ʌd̶eba ẽberãrãra zocãrã ne cobigad̶amĩna ãdjia wad̶ibid̶a idjid̶ebemada cawad̶aẽ́ panasid̶aa. Ab̶ed̶a poya cawad̶aẽ́ basía.
MAR 6:53 Chã wãnada Genesare druad̶e jũẽnaped̶a doya wib̶arisid̶aa.
MAR 6:54 Jãbad̶eba drua b̶adosid̶ad̶e mamabemarãba ab̶ed̶a Jesura cawasid̶aa.
MAR 6:55 Maʌ̃ carea puruza pira wãsid̶aa ãdji cacua biẽ́ b̶eara Jesumaa eded̶amãrẽã. Ẽberãrãba Jesura sãma b̶ʌda ũrĩsid̶ara dji cacua biẽ́ b̶eara cʌd̶ad̶e araa edebadjid̶aa.
MAR 6:56 Idji wãbʌrʌza ẽberãrãba cacua biẽ́ qued̶eara od̶e b̶ʌbadjid̶aa. Puru zaqued̶e, puru b̶ead̶e, puru ãĩ bid̶a mãwã obadjid̶aa. Maʌ̃ne Jesua bed̶ea djuburiabadjid̶aa idjia cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌ ida tãbimãrẽã. Idji tãbʌdara jũmaena biacuabadjid̶aa.
MAR 7:1 Ewari ab̶a pariseorãda, judiorã ley jaradiabadarã sid̶a Jerusaleʌ̃ purud̶eba Jesumaa zesid̶aa.
MAR 7:2 Maʌ̃ ẽberãrãba unusid̶aa ʌ̃cʌrʌ Jesu ume nĩbabadarãda jʌwa sʌgʌd̶aẽ́ ne co panʌda. Drõãenabemaba jʌwa sʌgʌbadad̶ebema jaradiaped̶ad̶a quĩrãca od̶aẽ́ panʌ bẽrã ãdjira biẽ́ jarasid̶aa. (
MAR 7:3 Pariseorãba, waabema judiorã bid̶a jʌwara b̶arima zocãrã sʌgʌbadaa drõãenabemaba jaradiaped̶ad̶a quĩrãca. Mãwã sʌgʌd̶aẽ́bʌrʌ ne cod̶acaa.
MAR 7:4 Idjab̶a ne nẽdobuebadamaʌba diguid̶aa zed̶aped̶a drõãenabemaba jaradiaped̶ad̶a quĩrãca sʌgʌd̶aẽ́bʌrʌ, ne cod̶acaa. Maʌ̃ awara ãdji sãũda, zocoda, cuguruda, cʌd̶a sid̶a quĩrãcuita sʌgʌbadaa. Ne zocãrã quĩrãcuita obadaa drõãenabemaba jaradiaped̶ad̶a ẽpẽni carea.)
MAR 7:5 Maʌ̃ne pariseorãba, judiorã ley jaradiabadarã bid̶a Jesua iwid̶isid̶aa: –Bʌ ume nĩbabadarãba jʌwa mititia ne cobadaa. ¿Cãrẽ cãrẽã dadji drõãenabemaba jaradiaped̶ad̶ara od̶aca?–
MAR 7:6 Jesuba panusia: –Bãrã dji biaca b̶earã, Ãcõrẽneba bed̶eabari Isaíaba bãrãnebemada nãwã arid̶e b̶ʌsia: Naʌ̃ puruba mʌ̃́a bia bed̶eabaria, baribʌrʌ wãrãda ãdji sod̶eba mʌ̃ma crĩchad̶acaa.
MAR 7:7 Ãdji quĩrĩãbe mʌ̃́a bia bed̶eabadaa. Mʌ̃ bed̶ea cãyãbara ẽberã crĩchadrʌ jaradiabadaa.
MAR 7:8 Ara maʌ̃ quĩrãca Ãcõrẽba obi b̶ʌ bed̶eara bãrãba amabadaa drõãenabemarãba jaradiaped̶ad̶a ẽpẽni carea.–
MAR 7:9 Maʌ̃ awara Jesuba jarasia: –Ara bãrãba obadad̶eba Ãcõrẽba obi b̶ʌ bed̶eara igarabadaa.
MAR 7:10 Moiseba nãwã jarasia: “Bʌ zezada, bʌ papa sid̶a wayadua.” Naʌ̃ sid̶a jarasia: “Bariduaba idji zezada wa idji papada biẽ́ jaraibʌrʌ, maʌ̃gʌra beuida b̶ʌa.”
MAR 7:11 Baribʌrʌ bãrãba dji zeza wa dji papa careba amaaba ab̶abe naʌ̃da jarabadaa: “Jũma mʌ̃a erob̶ʌra Ãcõrẽa diad̶a bẽrã mʌ̃a bʌra poya carebaẽ́a.”
MAR 7:13 Mãwã bãrã drõã naẽnabemaba jaradiaped̶ad̶a ẽpẽ panʌneba Ãcõrẽ bed̶eara igarabadaa. Bãrãba ne zocãrã maʌ̃ quĩrãca obadaa.–
MAR 7:14 Maʌ̃be Jesuba ẽberãrã arima duanʌra jũma trʌ̃ped̶a nãwã jarasia: –Jũmarãba mʌ̃ bed̶eara ũrĩnadua cawad̶amãrẽã.
MAR 7:15 Dadjia cobadaba Ãcõrẽ quĩrãpita mititia b̶ʌcaa. Ãtebʌrʌ sod̶eba ze b̶ʌbʌrʌ dadjira mititia b̶ʌbaria.
MAR 7:16 Dji cʌwʌrʌ bara b̶ʌba quĩrãcuita ũrĩdua.–
MAR 7:17 Maʌ̃be Jesuba ẽberãrã arima duanʌra ameped̶a diguid̶aa wãsia. Mama idji ume nĩbabadarãba dadji mititia b̶ʌbarid̶ebemada iwid̶isid̶aa.
MAR 7:18 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –¿Bãrã bid̶a wad̶i adua panʌca? Ũrĩnadua: dadjia cobadaba Ãcõrẽ quĩrãpita mititia b̶ʌcaa, dadji sod̶e ed̶a wãẽ́ b̶ʌ bẽrã. Ãtebʌrʌ b̶ited̶a wãped̶a dajadaa ẽdrʌbaria.– Mãwã jara b̶ʌd̶eba Jesuba cawabisia ne jũma cod̶ira bia b̶ʌda.
MAR 7:20 Maʌ̃bebʌrʌ jarasia: –Ed̶aʌba ze b̶ʌba ẽberãra Ãcõrẽ quĩrãpita mititia b̶ʌbaria.
MAR 7:21 Crĩcha cadjiruada, daunemaida, aud̶ua b̶aida, mĩã beaida, ne drʌaida, jũma erob̶a quĩrĩã b̶aida, ne cadjirua o b̶aida, djãrã cũrũgaida, peraẽ́ oida, djãrãba erob̶ʌ carea biẽ́ b̶aida, ẽcarraare biẽ́ bed̶eaida, djãrã cãyãbara biara b̶ʌda crĩchaida, idjab̶a crĩcha neẽ́ b̶ʌca o b̶ai sid̶a ẽberã sod̶eba zebaria.
MAR 7:23 Jũma maʌ̃ cadjirua ed̶aʌba ze b̶ʌba ẽberãra Ãcõrẽ quĩrãpita mititia b̶ʌbaria.–
MAR 7:24 Jesura mamaʌba Tiro druad̶aa wãped̶a ab̶aʌ ẽberã ded̶e b̶esia. Idji sãma b̶ʌda ni ab̶aʌa cawabi quĩrĩãẽ́ b̶asia. Mãwãmĩna cawasid̶aa.
MAR 7:25 Maʌ̃ druad̶e wẽrãda b̶asia. Idji caura jai bara b̶asia. Maʌ̃ wẽrãba Jesud̶ebema ũrĩsid̶e idji b̶ʌmaa wãped̶a idji jĩrũ caita chĩrãborod̶e cob̶esia.
MAR 7:26 Maʌ̃ne bed̶ea djuburiasia Jesuba jaira idji cau cacuad̶ebemada ãyã jʌretamãrẽã. Baribʌrʌ wẽrãra judioẽ́ basía. Siropenicia druad̶ebema basía.
MAR 7:27 Maʌ̃ carea Jesuba idjía jarasia: –Warrarãda na idu ne cobida b̶ʌa. Biẽ́ b̶ʌa warrarãba co panʌda jãrĩda usaa diai carea.–
MAR 7:28 Maʌ̃ne wẽrãba panusia: –Bʌa jara b̶ʌra wãrãa, mʌ̃ Boro, baribʌrʌ warrarãba djico jurruzoabid̶ada usaba mesa edre cobaria.–
MAR 7:29 Maʌ̃ ũrĩped̶a Jesuba jarasia: –Bʌa mãwã bia panuna bẽrã necai diguid̶aa wãdua. Bʌ cau cacuad̶e b̶ad̶a jaira ãyã wãsia.–
MAR 7:30 Wẽrã idji ded̶e jũẽsid̶e idji caura cʌd̶ad̶e necai b̶ʌda unusia. Dji jaira wãrãda ãyã wãsia.
MAR 7:31 Jesura Tiro druad̶e b̶ad̶ada jẽda wãsia. Sidoʌ̃ druad̶e jũẽne wãped̶a Decapoli druaareba Galilea amene dromanaa wãsia.
MAR 7:32 Mama ẽberãrãba cʌwʌrʌ qui b̶ʌda Jesumaa enesid̶aa. Maʌ̃ ẽberãra idjab̶a quĩrãme cara b̶asia. Ãdjirãba Jesua bed̶ea djuburiasid̶aa idji jʌwara maʌ̃ ẽberã ʌ̃rʌ̃ b̶ʌped̶a biabimãrẽã.
MAR 7:33 Ara maʌ̃da Jesuba cʌwʌrʌ qui b̶ʌra jĩga edesia. Maʌ̃be idji jʌwa jĩwĩnĩra dji ẽberã cʌwʌrʌ uriaza berajusia. Mãwã oped̶a ara idji jʌwa quẽbʌd̶e id̶osia. Ẽberã quĩrãmene ib̶aba maãrĩ wara edasia.
MAR 7:34 Maʌ̃be bajãnaa acʌped̶a ʌ̃yãba drasoa ʌ̃yãbaped̶a arameo bed̶ead̶e jarasia: “¡Epata!” Maʌ̃ bed̶eaba jara b̶ʌa “ogadrʌdua.”
MAR 7:35 Ara maʌ̃da ẽberã cʌwʌrʌra ogadrʌped̶a bia ũrĩ b̶esia. Idji quĩrãmera biad̶a bẽrã bia bed̶ea b̶esia.
MAR 7:36 Jesuba ãdjirãa jarasia maʌ̃nebemada ni ab̶aʌa jararãnamãrẽã. Mãwãmĩna wetara nẽbʌrʌbadjid̶aa.
MAR 7:37 Dji arima panʌba bio cawa crĩchad̶aẽ́ panesid̶aa. Nãwã jarasid̶aa: –Jesuba ne jũmada bia o b̶ʌa. Cʌwʌrʌ qui b̶eara ũrĩbibaria, quĩrãme cara b̶eara bed̶eabibaria.–
MAR 8:1 Maʌ̃ ewarid̶e wayacusa ẽberãrãra Jesuma zocãrã powuasid̶aa. Ãdjirãba cod̶ira neẽ́ panasid̶aa. Maʌ̃ bẽrã Jesuba idji ume nĩbabadarãra trʌ̃ped̶a jarasia:
MAR 8:2 –Mʌ̃a naʌ̃ ẽberãrãra mĩã djuburi unu b̶ʌa. Mʌ̃ ume duanʌda ewari ũbea babʌrʌa. Ãdjia cod̶i carea eropananara jõsia.
MAR 8:3 Mʌ̃a ãdjirãra ne cod̶aẽ́ diguid̶aa wãbigaibʌrʌ, ota cacua norrab̶arid̶ia. Ʌ̃cʌrʌ wãrãda tʌmʌba ze panʌa.–
MAR 8:4 Idji ume nĩbabadarãba iwid̶isid̶aa: –Nama ẽberã neẽ́ma ¿sãma jãʌ̃ ẽberãrã itea cod̶ira edad̶i?–
MAR 8:5 Maʌ̃ne Jesuba iwid̶isia: –¿Bãrãba paʌ̃da jũmasãwã eropanʌ?– Ãdjia panusid̶aa: –Sietebe.–
MAR 8:6 Maʌ̃be Jesuba ẽberãrãra jũma egode chũmebicuasia. Maʌ̃ siete paʌ̃ra idji jʌwad̶e edaped̶a Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a asia. Maʌ̃be paʌ̃ra cõrãcuaped̶a idji ume nĩbabadarãa diasia jed̶ecad̶amãrẽã. Ara maʌ̃da jed̶ecasid̶aa.
MAR 8:7 Idjab̶a b̶eda zaqueda zocãrãẽ́be eropanasid̶aa. Jesuba maʌ̃ carea Ãcõrẽa bia jaraped̶a ẽberãrãa jed̶ecabisia.
MAR 8:8 Ara maʌ̃da jũmarãba cod̶aped̶a jãwũãcuasid̶aa. Dji ad̶ubad̶a jʌrʌ pesid̶ad̶e siete jamara birasid̶aa.
MAR 8:9 Mama ne coped̶ad̶ara mil quĩmãrẽ duanasid̶aca b̶ʌa. Mãwãnacarea Jesuba ẽberãrãra wãbigasia.
MAR 8:10 Maʌ̃be idjira, idji ume nĩbabadarã sid̶a jãbad̶e b̶adod̶aped̶a Dalmanuta druad̶aa wãsid̶aa.
MAR 8:11 Maʌ̃ ewarid̶e pariseorãda zed̶aped̶a Jesu ume ijara panasid̶aa. Ãdjia cawa quĩrĩã panasid̶aa idjira wãrãda bajãneba ze b̶ʌ cawaya. Maʌ̃ bẽrã ãdjia Jesua iwid̶isid̶aa ne ununacada omãrẽã.
MAR 8:12 Ãdjia mãwã mĩã sẽ panʌ bẽrã Jesura ʌ̃yãba drasoa ʌ̃yãbaped̶a jarasia: –Id̶ibema ẽberãrãba ¿cãrẽ cãrẽã ne ununacada unu quĩrĩã panʌ? Wãrã arada mʌ̃a jaraya: mʌ̃ra Ãcõrẽneba ze b̶ʌda cawad̶amãrẽã mʌ̃a ne ununacada oẽ́a.–
MAR 8:13 Mãwã jaraped̶a pariseorãra amesia. Jesura idji ume nĩbabadarã sid̶a jãbad̶e b̶adosid̶aa wayacusa amene droma quĩrãrã chãni carea.
MAR 8:14 Maʌ̃ chã wãbʌdad̶e Jesu ume nĩbabadarãba cawasid̶aa paʌ̃da quĩrãdoasid̶ada. Jãbad̶e paʌ̃da ab̶abe eropanasid̶aa.
MAR 8:15 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Pariseorã harina ẽsãbibarida, Heroded̶e sid̶a quĩrãcuitad̶adua.–
MAR 8:16 Jesu ume nĩbabadarãra ãdub̶a nãwã bed̶easid̶aa: –Idjia mãwã jarasia dadjirãba paʌ̃da eneped̶ad̶aẽ́ bẽrã.–
MAR 8:17 Jesuba cawa b̶asia cãrẽnebemada bed̶ea panʌda. Maʌ̃ carea jarasia: –¿Cãrẽ cãrẽã paʌ̃ra neẽ́ana a panʌ? ¿Mʌ̃a od̶ara bãrãba unusid̶amĩna cawad̶aẽ́ basica? ¿Ab̶ed̶a poya cawad̶aẽ́ca? ¿Adua panʌca mʌ̃ra caida?
MAR 8:18 ¿Bãrãra dau bara b̶eamĩna ununacaca? ¿Cʌwʌrʌ bara b̶eamĩna ũrĩnacaca? Mʌ̃a od̶ara ¿quĩrãdoasid̶aca?
MAR 8:19 Mʌ̃a paʌ̃ juesumaneba ẽberãrã mil juesuma ne cobigad̶acarea bãrãba dji ad̶ubad̶a jʌrʌ pesid̶ad̶e ¿jamara jũmasãwã birasid̶a?– Ãdjirãba panusid̶aa: –Doce.–
MAR 8:20 Jesuba jarasia: –Idjab̶a mʌ̃a siete paʌ̃ba ẽberãrã mil quĩmãrẽ ne cobigad̶acarea bãrãba dji ad̶ubad̶a jʌrʌ pesid̶ad̶e ¿jamara jũmasãwã birasid̶a?– Ãdjirãba panusid̶aa: –Siete.–
MAR 8:21 Maʌ̃be Jesuba ãdjirãa iwid̶isia: –¿Sãwãẽrã bãrãba wad̶ibid̶a cawad̶aẽ́?–
MAR 8:22 Betsaidá purud̶e jũẽsid̶ad̶e ʌ̃cʌrʌba ẽberã daub̶errea b̶ʌda Jesuma enenaped̶a bed̶ea djuburiasid̶aa biabimãrẽã.
MAR 8:23 Jesuba maʌ̃ daub̶errea b̶ʌra jʌwad̶e jidaped̶a puru ãyã edesia. Maʌ̃be dji ẽberã daud̶e id̶osia. Idji jʌwara ʌ̃rʌ̃ b̶ʌped̶a iwid̶isia unubʌrʌ cawaya.
MAR 8:24 Maʌ̃ne ẽberãba acʌped̶a jarasia: –Mʌ̃a ẽberãrãda unu b̶ʌa baribʌrʌ bacuru quĩrãca nĩnada unu b̶ʌa.–
MAR 8:25 Jesuba wayacusa idji jʌwara ẽberã dau ʌ̃rʌ̃ b̶ʌsia. Maʌ̃ne ẽberãba bio unu b̶esia idji daura biad̶a bẽrã. Tʌmʌ ne jũmada ẽsã unu b̶esia.
MAR 8:26 Jesuba idjía nãwã jarasia: –Diguid̶aa wãbʌrʌd̶e purud̶e ed̶a wãrãdua. Mʌ̃a od̶ara ni ab̶aʌa jararãdua.–
MAR 8:27 Mãwãnacarea Jesura idji ume nĩbabadarã sid̶a Cesarea-Pilipo druad̶e puru zaque b̶eaza pʌrrʌad̶e wãsid̶aa. Od̶e nĩnane Jesuba idji ume nĩbabadarãa iwid̶isia: –Ẽberãrãba mʌ̃ra ¿caida crĩcha panʌ?–
MAR 8:28 Ãdjirãba panusid̶aa: –Ʌ̃cʌrʌba jara panʌa bʌra Borocuebari Juaʌ̃da. Dewararãba jara panʌa bʌra Elíada. Dewararãba jara panʌa bʌra Ãcõrẽneba bed̶eabarida.–
MAR 8:29 Maʌ̃ne Jesuba iwid̶isia: –Baribʌrʌ bãrãba mʌ̃ra ¿caida crĩcha panʌ?– Pedroba panusia: –Bʌra Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶aa.–
MAR 8:30 Jesuba ãdjirãa bio jara b̶ʌsia maʌ̃gʌra ni ab̶aʌa jararãnamãrẽã.
MAR 8:31 Mamaʌba ʌ̃taa Jesuba idji ume nĩbabadarãa jarabadjia idjira bia mĩgaida b̶ʌda. Nãwã jarasia: –Purud̶ebema bororãba, sacerdote bororãba, judiorã ley jaradiabada bid̶a mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ada igarad̶aped̶a beabid̶ia. Baribʌrʌ mʌ̃ra ewari ũbead̶e ʌ̃rẽbaya.–
MAR 8:32 Jesuba maʌ̃gʌra ebud̶a jarasia. Maʌ̃ carea Pedroba idjira jĩgabe edeped̶a quẽã b̶ʌ quĩrãca mãwã bed̶earãduad̶a asia.
MAR 8:33 Baribʌrʌ Jesuba jẽda idji ume nĩbabadarãmaa acʌbʌrʌd̶e Pedrora nãwã quẽãsia: –Satana, mʌ̃ caitabemada ãyã wãdua. Bʌa Ãcõrẽ quĩrãca crĩchaẽ́ b̶ʌa. Ãtebʌrʌ ẽberã quĩrãca crĩcha b̶ʌa.–
MAR 8:34 Jesuba idji ume nĩbabadarãra, dewararã sid̶a trʌ̃ped̶a jarasia: –Ab̶aʌba mʌ̃da ẽpẽ quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, idjia o quĩrĩã b̶ʌra igaraped̶a bia mĩgai carea b̶aida b̶ʌa. Maʌ̃be mʌ̃ra ẽpẽida b̶ʌa.
MAR 8:35 Ab̶aʌba naʌ̃ ẽjũãne bia b̶aida jʌrʌ b̶aibʌrʌ, jĩrũare bia b̶aẽ́a. Baribʌrʌ ab̶aʌda mʌ̃ carea beuibʌrʌ wa bed̶ea bia mʌ̃nebema jara b̶ʌ carea beuibʌrʌ, Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶aya.
MAR 8:36 Ẽberãda naʌ̃ ẽjũãne ne jũma erob̶ʌd̶e beuibʌrʌ, ¿idjia erob̶ʌba carebaica?
MAR 8:37 Beu amaaba idjia erob̶ʌd̶ebemada ¿jũmasãwã poya diai?
MAR 8:38 Ab̶aʌba naʌ̃ ẽjũãne cadjirua o b̶ea tãẽna mʌ̃ra, mʌ̃ bed̶ea sid̶a adua b̶ʌad̶a aibʌrʌ, mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶a ʌb̶ʌa bara zebʌrʌd̶e maʌ̃ ẽberãra adua b̶ʌad̶a aya. Maʌ̃ ewarid̶e mʌ̃ Zeza Ãcõrẽ ʌb̶ʌa bara idjab̶a idji bajãnebema nezocarã ʌb̶ʌa bara zeya.–
MAR 9:1 Idjab̶a Jesuba jarasia: –Mʌ̃a wãrãda jaraya: ʌ̃cʌrʌ nama panʌ beud̶i naẽna ebud̶a ununia Ãcõrẽba mʌ̃, jũmarã Boro b̶ʌd̶ara ʌb̶ʌa bara zebʌrʌda.–
MAR 9:2 Sei ewari bad̶acarea Jesuba Pedroda, Santiagoda, Juaʌ̃ sid̶a ãdub̶a eya ʌ̃tʌ b̶ʌmaa edesia. Mama ãdji quĩrãpita Jesura quĩrã awara nũmesia.
MAR 9:3 Idjia cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌra bio totroa b̶esia. Naʌ̃ ẽjũãnebemaba tãtobʌda sid̶a maʌ̃ quĩrãca poya totroa od̶aẽ́a.
MAR 9:4 Maʌ̃ne ãdjia unusid̶aa Elíada, Moise sid̶a Jesu ume bed̶ea panʌda.
MAR 9:5 Maʌ̃ carea Pedroba Jesua jarasia: –Jaradiabari, bia b̶ʌa daira nama panʌda. Daiba de zaqueda ũbea od̶ia; ab̶a bʌ itea, ab̶a Moise itea, idjab̶a ab̶a Elía itea.–
MAR 9:6 Pedrora mãwã bed̶easia ni cãrẽ sid̶a cawaẽ́ bẽrã. Ãdjira wãrãda dauperasid̶aa.
MAR 9:7 Mãwã b̶ʌd̶e jʌ̃rãrãda ãdji ʌ̃rʌ̃ zesia. Maʌ̃ jʌ̃rãrãneba naʌ̃ bed̶eada jĩgua ũrĩsid̶aa: –Naʌ̃gʌra mʌ̃ Warraa. Idjira mʌ̃a bio quĩrĩã b̶ʌa. Idjia jara b̶ʌra ũrĩnadua.–
MAR 9:8 Wayacusa acʌbʌdad̶e waabemarãda ununaẽ́ basía. Ab̶abe Jesudrʌ ãdjirã ume b̶asia.
MAR 9:9 Maʌ̃be eyad̶eba ed̶aa zebʌdad̶e Jesuba ãdjía bio jara b̶ʌsia eyad̶e unuped̶ad̶ara ni ab̶aʌa jararãnamãrẽã ab̶a Naʌ̃ Djara Edad̶a ʌ̃rẽbabʌrʌd̶aa.
MAR 9:10 Maʌ̃gʌra ara ãdji crĩchad̶e eropanesid̶aa. Ãdjidub̶a maʌ̃ ʌ̃rẽbaid̶ebemada iwid̶idruabadjid̶aa.
MAR 9:11 Maʌ̃be Jesua iwid̶isid̶aa: –Mãwãra judiorã ley jaradiabadarãba ¿cãrẽ cãrẽã jarabada Elíada naãrã zeida b̶ʌda?–
MAR 9:12 Jesuba panusia: –Wãrãda Elíara naãrã zeida b̶ʌa ne jũmada bia b̶ʌi carea. Baribʌrʌ ¿cãrẽ cãrẽã Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌ Naʌ̃ Djara Edad̶ara bia mĩgaida b̶ʌda idjab̶a ẽberãrãba igarad̶ida?
MAR 9:13 Mʌ̃a bãrãa jaraya: Elíara wãrãda zesia. Mãwãmĩna Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca ẽberãrãba o quĩrĩã pananara idji ume osid̶aa.
MAR 9:14 Jesura, Pedrora, Santiagora, Juaʌ̃ sid̶a waabema Jesu ume nĩbabadarã duanʌmaa zesid̶aa. Maʌ̃ne unusid̶aa zocãrã ẽberãrãda ãdjirãma powua nũmʌda. Ʌ̃cʌrʌ judiorã ley jaradiabadarãda ãdjirã ume caicaya duanasid̶aa.
MAR 9:15 Jesu unusid̶ad̶e jũmarãba bio cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Ara maʌ̃da idjimaa pira wãnaped̶a audiab̶arisid̶aa.
MAR 9:16 Jesuba ãdjirãa iwid̶isia: –¿Cãrẽ cãrẽã caicaya duanʌ?–
MAR 9:17 Maʌ̃ powua nũmʌneba ab̶aʌba panusia: –Jaradiabari, mʌ̃ warrada enesia bʌa biabimãrẽã. Idjira jai bara b̶ʌa. Maʌ̃ jaiba idjira quĩrãme cara erob̶ʌa.
MAR 9:18 Jaiba jidabʌrʌd̶e b̶aebibaria, yed̶aa cõpepeabibaria, quid̶a cʌrrʌabibaria, idjab̶a cacua ʌb̶ʌa tab̶ʌbaria. Mʌ̃a bʌ ume nĩbabadarãa jarasia jãʌ̃ jaira ãyã jʌretad̶amãrẽã. Mãwãmĩna poyad̶aẽ́ basía.–
MAR 9:19 Jesuba jarasia: –¡Bãrãba Ãcõrẽra ĩjãnacaa! Ĩjãnamãrẽã ¿ab̶a sãʌ̃be mʌ̃a droai? Warrara namaa enenadua.–
MAR 9:20 Ara maʌ̃da warrara Jesumaa edesid̶aa. Dji jaiba Jesu unubʌrʌd̶e warrara wawabisia. Warrara egode b̶aeped̶a bʌrab̶ari tab̶esia, idjab̶a ited̶aa cõpepea tab̶esia.
MAR 9:21 Jesuba dji zezaa iwid̶isia: –¿Dãrãbʌrʌca jãwã b̶ʌra?– Dji zezaba panusia: –Caibe ed̶aʌba jãwã b̶ʌa.
MAR 9:22 Jaiba idjira bea quĩrĩã b̶ʌa. B̸arima zocãrã idjira tʌbʌd̶e b̶aebibaria idjab̶a ed̶aud̶e doed̶a b̶aebibaria. Daira quĩrã djuburiadua. Poya carebaibʌrʌ, carebadua.–
MAR 9:23 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Bʌa ¿sãwã mʌ̃a poya carebaibʌrʌ a b̶ʌ? Bʌa ĩjãida b̶ʌa mʌ̃a poya carebaida. Mãwã ĩjãbʌrʌ itea Ãcõrẽba ne jũmada oida b̶ʌa.–
MAR 9:24 Ara maʌ̃da dji zezaba jĩgua jarasia: –Mʌ̃a ĩjã b̶ʌa baribʌrʌ carebadua biara ĩjãi carea.–
MAR 9:25 Jesuba ẽberãrãda araa powuabʌrʌda ununa bẽrã dji jaira nãwã quẽãsia: –Quĩrãme carabibari jai, cʌwʌrʌ quibibari jai, mʌ̃a bʌ́a jaraya: naʌ̃ warra cacuad̶ebemada ãyã wãdua. Waa idji cacuad̶e ed̶a zerãdua.–
MAR 9:26 Ara maʌ̃da dji jaira b̶iaped̶a wayacusa warrara biara wawabisia. Maʌ̃be idji cacuad̶ebemada ẽdrʌsia baribʌrʌ warrara ab̶ed̶a beud̶a quĩrãca tab̶esia. Maʌ̃ bẽrã dji arima duanʌba jara duanesid̶aa: –¡Ay, jãʌ̃ warrara jaid̶ab̶arisia!–
MAR 9:27 Baribʌrʌ Jesuba warra jʌwad̶e jidaped̶a piradrʌbisia. Maʌ̃ne warrara ʌ̃ta nũmesia.
MAR 9:28 Jesura diguid̶aa wãnacarea idji ume nĩbabadarãba ãdub̶a iwid̶isid̶aa: –¿Sãwãẽrã dairãba jãʌ̃ jaira poya ãyã jʌretad̶aẽ́ basi?–
MAR 9:29 Jesuba panusia: –Jai naʌ̃ca b̶ea ãyã jʌretad̶i carea Ãcõrẽa iwid̶id̶ida panʌa idjab̶a ne cod̶aca ewarida od̶ida panʌa.–
MAR 9:30 Mamaʌba Galilea druad̶e pʌrrʌa wãsid̶aa. Jesuba idji ume nĩbabadarãa jaradia b̶ʌ bẽrã sãma panʌda ni ab̶aʌa cawabi quĩrĩãẽ́ b̶asia. Maʌ̃ne ãdjirãa jarasia: –Mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara ab̶aʌba ẽberãrãa jidabiya. Ãdjirãba mʌ̃ra bead̶ia, baribʌrʌ ewari ũbead̶e mʌ̃ra ʌ̃rẽbaya.–
MAR 9:32 Mãwã jarad̶ara idji ume nĩbabadarãba poya cawad̶aẽ́ basía. Idjía iwid̶id̶ida waya panasid̶aa.
MAR 9:33 Maʌ̃be Capernauʌ̃ purud̶aa jẽda zesid̶aa. Diguid̶a panenacarea Jesuba iwid̶isia: –¿Cãrẽ cãrẽã od̶e caicaya zesid̶a?–
MAR 9:34 Ãdjirãra chupea panesid̶aa wãrãda caicaya zeped̶ad̶a bẽrã. Ãdjirãra ijara panasid̶aa caida dji dromaara b̶ai cawaya.
MAR 9:35 Maʌ̃be Jesura chũmeped̶a idjia edad̶a doce panʌra caitaara trʌ̃ped̶a jarasia: –Ab̶aʌda dji dromaara b̶a quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, jũmarã cãyãbara ed̶aara b̶aida b̶ʌa. Waabemarã nezocada b̶aida b̶ʌa.–
MAR 9:36 Maʌ̃ carea warra zaqueda edaped̶a ãdjirã ẽsi nũmʌsia. Maʌ̃be idji jʌwad̶e bara edaped̶a jarasia:
MAR 9:37 –Ab̶aʌba mʌ̃ ĩjã b̶ʌd̶eba warrarãda bia edaibʌrʌ, mʌ̃da bia edabʌrʌa. Mʌ̃ bia edabʌrʌba ab̶abe mʌ̃da edabʌrʌẽ́a, ãtebʌrʌ mʌ̃ Diabued̶a sid̶a bia edabʌrʌa.–
MAR 9:38 Maʌ̃ne Juaʌ̃ba Jesua jarasia: –Jaradiabari, daiba unusid̶aa ẽberãba bʌ trʌ̃neba jaida ãyã jʌrecua b̶ʌda. Baribʌrʌ idjira dadjirã ume nĩẽ́ bẽrã daiba jarasid̶aa waa mãwã orãmãrẽã.–
MAR 9:39 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Mãwã orãnadua. Mʌ̃ trʌ̃neba ne ununaca o b̶ʌba mʌ̃nebemada poya biẽ́ bed̶eaẽ́a.
MAR 9:40 Dadjirã ume dji quĩrũẽ́ra dadjirãare b̶ʌa.
MAR 9:41 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: bãrãra mʌ̃re bẽrã bariduaba bãrãa baidoda dawaibʌrʌ, Ãcõrẽba wãrãda maʌ̃ ẽberãa nebiada diaya.
MAR 9:42 Bariduaba mʌ̃ ĩjã b̶ea dji dromaẽ́ qued̶eada cadjiruad̶e b̶aebibʌrʌ, Ãcõrẽba maʌ̃ ẽberãra bio cawa oya. Maʌ̃ cawa oira bio zarea b̶ai bẽrã, biara b̶ʌa maʌ̃ ẽberã ochirud̶e yuda jʌ̃naped̶a pusad̶e b̶atabued̶ida.
MAR 9:43 Bʌ jʌwaba bʌ́a cadjiruada obibʌrʌ, maʌ̃ cadjirua o amaaba b̶ʌá tutadua. Bʌa jʌwa ab̶abe erob̶aimĩna ewariza Ãcõrẽ ume b̶aya. Maʌ̃da biara b̶ʌa jʌwa umé erob̶ʌda tʌbʌ urua quicamaa wãi cãyãbara.
MAR 9:45 Ara maʌ̃ quĩrãca bʌ jĩrũba bʌ́a cadjiruada obibʌrʌ, maʌ̃ cadjirua o amaaba b̶ʌá tutadua. Bʌa jĩrũ ab̶abe erob̶aimĩna ewariza Ãcõrẽ ume b̶aya. Maʌ̃da biara b̶ʌa Ãcõrẽba bʌra jĩrũ umé erob̶ʌda tʌbʌ urua quicamaa b̶atabuei cãyãbara.
MAR 9:47 Idjab̶a bʌ dauba bʌ́a cadjiruada obibʌrʌ, maʌ̃ cadjirua o amaaba ẽũtadua. Bʌa dau ab̶abe erob̶aimĩna ewariza Ãcõrẽ ume b̶aya. Maʌ̃da biara b̶ʌa Ãcõrẽba bʌra dau umé erob̶ʌda tʌbʌ urua quicamaa b̶atabuei cãyãbara.
MAR 9:48 Mama qui beud̶acada baraa, idjab̶a dji eradrʌ nũmʌ sid̶a quicaa.
MAR 9:49 Dadjirãra bia mĩga panʌneba Ãcõrẽ itea bia b̶ead̶ia.
MAR 9:50 Tãda bia b̶ʌa baribʌrʌ cʌyada jõibʌrʌ ¿sãwã wayacusa cʌya b̶ei? Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽ itea bia b̶ead̶adua. Idjab̶a ãbaa necai b̶ead̶adua.–
MAR 10:1 Maʌ̃be Jesura Capernauʌ̃ purud̶eba Judea druad̶aa wãsia Jordaʌ̃ do quĩrãare. Ẽberãrã zocãrã wayacusa idjimaa zesesid̶ad̶e idjia obari quĩrãca ãdjirãa jaradia b̶esia.
MAR 10:2 Mãwã b̶ʌd̶e ʌ̃cʌrʌ pariseorãda zesid̶aa. Idji biẽ́ bed̶eabid̶i carea nãwã iwid̶isid̶aa: –¿Umaquĩrãba dji quimada amaida bia b̶ʌca?–
MAR 10:3 Jesuba panusia: –¿Moiseba cãrẽda b̶ʌsi?–
MAR 10:4 Pariseorãba panusid̶aa: –Moiseba iduaribisia. Idjia jarasia ab̶aʌba idji wẽrãa carta mĩã amainebemada diaibʌrʌ amaida b̶ʌda.–
MAR 10:5 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Moiseba maʌ̃ bed̶eara b̶ʌsia bãrãra cʌwʌrʌ zarea b̶ea bẽrã.
MAR 10:6 Baribʌrʌ naʌ̃ ẽjũã osid̶e Ãcõrẽba umaquĩrãda, wẽrã sid̶a osia.
MAR 10:7 Maʌ̃ carea umaquĩrãba dji zezara, dji papa sid̶a ameped̶a idji quima ume ãbaa b̶ebaria.
MAR 10:8 Mãwã cacua ab̶a b̶ʌ quĩrãca panʌa. Ãdjira umé panʌẽ́a, ãtebʌrʌ ab̶a b̶ʌ quĩrãca panʌa.
MAR 10:9 Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽba ãbaa b̶ʌd̶ara dji amanacara panʌa.–
MAR 10:10 Waya diguid̶aa wãped̶ad̶acarea Jesu ume nĩbabadarãba idjía ab̶ari quĩrãca iwid̶isid̶aa.
MAR 10:11 Maʌ̃ne Jesuba panusia: –Baridua umaquĩrãba idji quimada amaped̶a dewara wẽrãda edaibʌrʌ, maʌ̃ umaquĩrãra daunema b̶ʌa.
MAR 10:12 Idjab̶a wẽrãba idji quimada amaped̶a dewara umaquĩrãda edaibʌrʌ, maʌ̃ wẽrãra daunema b̶ʌa.–
MAR 10:13 Maʌ̃ne ẽberãrãba warra zaquerãda Jesuma enesid̶aa idji jʌwada ʌ̃rʌ̃ b̶ʌped̶a bia jara b̶ʌmãrẽã. Baribʌrʌ Jesu ume nĩbabadarãba dji warrarã enebʌdara quẽãsid̶aa.
MAR 10:14 Ãdjia mãwã obʌdara Jesuba bio biẽ́ ununa bẽrã nãwã jarasia: –Idu warra zaquerãra mʌ̃maa zebid̶adua, Ãcõrẽba pe erob̶ʌd̶ebemara ãdjirã quĩrãca panʌ bẽrã.
MAR 10:15 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: warra zaqueba idji zeza ẽpẽbari quĩrãca ab̶aʌba Ãcõrẽda ẽpẽẽ́bʌrʌ, maʌ̃ ẽberãra Ãcõrẽba pe erob̶ʌd̶ebema baẽ́a.–
MAR 10:16 Mãwã jaraped̶a Jesuba warra zaquerãra jʌwad̶e bara edaped̶a idji jʌwara ʌ̃rʌ̃ b̶ʌped̶a bia jara b̶ʌcuasia.
MAR 10:17 Jesu mamaʌba wãbʌrʌd̶e ẽberãda idjimaa pira zesia. Maʌ̃ ẽberãra Jesu quĩrãpita chĩrãborod̶e cob̶eped̶a iwid̶isia: –Jaradiabari bia, Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶ai carea ¿mʌ̃a cãrẽda oida b̶ʌ?–
MAR 10:18 Jesuba panusia: –¿Cãrẽ cãrẽã mʌ̃ra dji biaad̶a a b̶ʌ? Ni ab̶aʌda dji biaẽ́a, ab̶abe Ãcõrẽdrʌ dji biaa.
MAR 10:19 Bʌa cawa b̶ʌa Ãcõrẽba obi b̶ʌ bed̶eara: mĩã bearãdua, daunemarãdua, ne drʌarãdua, sewad̶eba djãrãra biẽ́ jararãdua, djãrã cũrũgarãdua, bʌ zezara, bʌ papa sid̶a wayadua.–
MAR 10:20 Maʌ̃ne ẽberãba jarasia: –Jaradiabari, cũdra ed̶aʌba mʌ̃a jũma maʌ̃gʌra ĩjã o b̶ʌa.–
MAR 10:21 Maʌ̃ne Jesuba ẽberãra quĩrĩãneba acʌped̶a jarasia: –Wad̶i bʌa ne ab̶a oida b̶ʌa. Bʌa erob̶ʌra jũma nẽdobued̶e wãped̶a dji paratara ne neẽ́ qued̶eaa diadua. Mãwã nebiada bajãne erob̶aya. Maʌ̃be mʌ̃ ume nĩbad̶e zedua.–
MAR 10:22 Dji ẽberãba maʌ̃ ũrĩped̶a sopua b̶esia bio bara b̶ʌ bẽrã. Ara maʌ̃da wãsia.
MAR 10:23 Maʌ̃ne Jesuba pʌrrʌga acʌped̶a idji ume nĩbabadarãa jarasia: –Wãrãda bio zarea b̶ʌa ẽberã ne bara b̶ʌba Ãcõrẽra idji Boroda b̶ʌi carea.–
MAR 10:24 Idji ume nĩbabadarãba cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Ãcõrẽba ne bara b̶eara bia pe erob̶ʌda crĩcha panasid̶aa. Maʌ̃ carea Jesuba wayacusa jarasia: –Djabarã, wãrãda bio zarea b̶ʌa ẽberã ne bara b̶ʌba Ãcõrẽra idji Boroda b̶ʌi carea.
MAR 10:25 Parata bara b̶ʌba Ãcõrẽra idji Boroda b̶ʌi cãyãbara cameyoda ãguja uriad̶e ed̶a wãichaara b̶ʌa.–
MAR 10:26 Idji ume nĩbabadarãba wetara cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Maʌ̃ne ãdub̶a iwid̶idruasid̶aa: –Mãwãra Ãcõrẽba ¿caidrʌ ẽdrʌ edai?–
MAR 10:27 Jesuba ãdjirã acʌped̶a jarasia: –Ẽberãba mãwã poya ocaa baribʌrʌ Ãcõrẽba poya oida b̶ʌa. Ãcõrẽmaarã ne jũmada oicha b̶ʌa.–
MAR 10:28 Maʌ̃ne Pedroba Jesua jarasia: –Bʌ ẽpẽni carea daiba ne jũmada amesid̶aa.–
MAR 10:29 Jesuba jarasia: –Wãrã arada mʌ̃a jaraya: mʌ̃ carea idjab̶a bed̶ea bia mʌ̃nebema carea ab̶aʌba idji deda, djabarãda, djabawẽrãrãda, zezada, papada, quimada, warrarãda, ẽjũãda ameibʌrʌ, idjia amena cãyãbara naʌ̃ ewarid̶e cien edaya: deda, djabarãda, djabawẽrãda, papada, warrarãda idjab̶a ẽjũã sid̶a. Ẽberãrãba idjira biẽ́ od̶i carea ẽpẽnia baribʌrʌ jĩrũarebema ewarid̶e Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶aya.
MAR 10:31 Mãwã dji jĩrũarebemada dji nabemarãda b̶ead̶ia, dji nabemarãda dji jĩrũarebemada b̶ead̶ia.–
MAR 10:32 Jerusaleʌ̃naa wãsid̶ad̶e Jesura nocoare nĩbasia. Mama wãbʌda carea idjia doce edad̶arãba cawa crĩchad̶aẽ́ panasid̶aa. Jũma idji caid̶u wãbʌdarã sid̶a ne waya panasid̶aa. Mãwã duanʌne Jesuba wayacusa idjia edad̶a doce panʌra jĩgabe edesia. Maʌ̃be idji sãwãinebemada jarasia:
MAR 10:33 –Ũrĩnadua, dadjirãra Jerusaleʌ̃naa wãbʌdaa. Jãma ab̶aʌba mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara jidabiya sacerdote bororãba, judiorã ley jaradiabadarã bid̶a cawa od̶amãrẽã. Ãdjirãba mʌ̃ra beuida b̶ʌda jarad̶aped̶a judiorãẽ́a diad̶ia.
MAR 10:34 Maʌ̃gʌrãba mʌ̃ra ipid̶a biẽ́ jarad̶aped̶a, id̶od̶aped̶a, ud̶aped̶a bead̶ia. Baribʌrʌ ewari ũbead̶e mʌ̃ra ʌ̃rẽbaya.–
MAR 10:35 Zebedeo warrarã Santiagoda, Juaʌ̃ sid̶a Jesumaa zed̶aped̶a jarasid̶aa: –Jaradiabari, daiba quĩrĩã panʌa bʌa oida ara daiba iwid̶ibʌda quĩrãca.–
MAR 10:36 Jesuba iwid̶isia: –¿Cãrẽda quĩrĩã panʌ mʌ̃a bãrã itea oida?–
MAR 10:37 Ãdjia panusid̶aa: –Bʌra jũmarã boroda b̶ebʌrʌd̶e daida ab̶a bʌ jʌwa araare, ab̶a bʌ jʌwa acʌare idu chũmebidua.–
MAR 10:38 Maʌ̃ne Jesuba ãdjía jarasia: –Bãrãba adua panʌa cãrẽda iwid̶i panʌda. Mʌ̃ra bio bia mĩgaya. ¿Bãrã sid̶a ara maʌ̃ quĩrãca bia mĩgad̶i carea panʌca?–
MAR 10:39 Ãdjia panusid̶aa: –Mãẽ, bia mĩgad̶i carea panʌa.– Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Bãrã sid̶a wãrãda mʌ̃ quĩrãca bia mĩgad̶ia.
MAR 10:40 Baribʌrʌ mʌ̃ jʌwa araare, mʌ̃ jʌwa acʌare chũpananida mʌ̃a poya diaẽ́a. Ãcõrẽbʌrʌ mama chũpananida erob̶ʌa.–
MAR 10:41 Maʌ̃ne Santiagoba, Juaʌ̃ bid̶a iwid̶ibʌdada waabema die panʌba ũrĩsid̶aa. Maʌ̃ carea ãdji ume quĩrũsid̶aa.
MAR 10:42 Baribʌrʌ Jesuba ãdjirã trʌ̃ped̶a jarasia: –Bãrãba cawa panʌa naʌ̃ ẽjũãnebema bororãba ãdji ẽberãrãra jũmawãyã zocabadada. Ãdjirãba unubibadaa ãdjia jarabʌdara jũmarãba ĩjã od̶ida panʌda.
MAR 10:43 Baribʌrʌ bãrãra mãwã b̶ead̶iẽ́ panʌa. Bãrãnebemada dji dromada b̶a quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ waabemarã nezocada b̶aida b̶ʌa.
MAR 10:44 Dji dromaara b̶a quĩrĩã b̶ʌra jũmarã cãyãbara ed̶aara b̶aida b̶ʌa.
MAR 10:45 Maʌ̃ quĩrãca mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara zeẽ́ b̶ʌa ẽberãrã mʌ̃ nezocarãda b̶ead̶amãrẽã. Ãtebʌrʌ ze b̶ʌa ẽberãrã nezocada b̶ai carea. Mãwã mʌ̃ra beuya zocãrã ẽberãrãda ẽdrʌ b̶ʌi carea.–
MAR 10:46 Jesura, idji ume nĩbabadara, dewararã zocãrã panʌ sid̶a Jerico purud̶e jũẽne wãsid̶aa. Ẽdrʌbʌdad̶e ẽberã daub̶errea b̶ʌda o icawa parata iwid̶i b̶ʌda chũmasia. Maʌ̃ ẽberãra Timeo warra Bartimeo basía.
MAR 10:47 Bartimeoba ũrĩsia Jesu Nazared̶ebemara mama wãbʌrʌda. Maʌ̃ carea b̶ia jarasia: –¡Jesu, David̶eba zed̶a, mʌ̃ra quĩrã djuburiadua!–
MAR 10:48 Maʌ̃ne zocãrãba idjira chupeamãrẽã quẽãsid̶aa baribʌrʌ idjia wetara b̶iasia: –¡Jesu, David̶eba zed̶a, mʌ̃ra quĩrã djuburiadua!–
MAR 10:49 Maʌ̃ ũrĩsid̶e Jesura nũmesia. Nãwã jarasia: –Idjira trʌ̃nadua.– Maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌba daub̶errea b̶ʌra trʌ̃naped̶a jarasid̶aa: –Sobiadua. Piradrʌdua. Jesuba bʌra trʌ̃ b̶ʌa.–
MAR 10:50 Ara maʌ̃da Bartimeoba idjia ʌ̃rʌ̃ jʌ̃ b̶ad̶ara ẽrãped̶a isabe piradrʌped̶a Jesumaa wãsia.
MAR 10:51 Maʌ̃ne Jesuba idjía iwid̶isia: –¿Cãrẽda quĩrĩã b̶ʌ mʌ̃a oida?– Dji daub̶errea b̶ʌba jarasia: –Jaradiabari, mʌ̃ dauba unuida quĩrĩã b̶ʌa.–
MAR 10:52 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Wãdua. Bʌa ĩjãna bẽrã biasia.– Ara maʌ̃da daub̶errea b̶ad̶aba unu b̶esia. Maʌ̃be Jesu ume ãbaa od̶e wãsia.
MAR 11:1 Jerusaleʌ̃ purud̶e jũẽbod̶o basid̶e Betpague puru caita, Betania puru caita bid̶a duanasid̶aa Olivo eya carrad̶e. Maʌ̃be Jesuba idji ume nĩbabadarãda umé diabuesia.
MAR 11:2 Ãdjía nãwã jarasia: –Dadjirã quĩrãpe b̶ʌ purud̶aa wãnadua. Jũẽbʌdad̶e bãrãba burro zaqueda ununia. Maʌ̃ burro zaque ʌ̃rʌ̃ wad̶i ni ab̶aʌda wãnacaa. Ẽrã edad̶apeda enenadua.
MAR 11:3 Ab̶aʌba bãrãa cãrẽ cãrẽã jãwã o panʌda iwid̶ibʌrʌ jarad̶adua: “Dadji Boroba quĩrĩã b̶ʌa baribʌrʌ nane jẽda diabueya.”–
MAR 11:4 Od̶e wãbʌdad̶e burrora ded̶e ed̶a wãbada caita jʌ̃ nũmʌda unusid̶aa. Ara maʌ̃da ẽrã edasid̶aa.
MAR 11:5 Ʌ̃cʌrʌ arima duanʌba iwid̶isid̶aa: –¿Cãrẽda o panʌ? ¿Cãrẽ cãrẽã jãʌ̃ burrora ẽrã panʌ?–
MAR 11:6 Jesuba jarad̶a quĩrãca panusid̶ad̶e dji arima duanʌba idu edebisid̶aa.
MAR 11:7 Maʌ̃be burro zaquera Jesumaa eded̶aped̶a ãdji cacuad̶e jʌ̃ panʌra burro ʌ̃rʌ̃ b̶ʌsid̶aa. Maʌ̃bebʌrʌ Jerusaleʌ̃ purud̶aa wãi carea Jesura ʌ̃rʌ̃ chũmesia.
MAR 11:8 Zocãrãba Jesu bia edad̶i carea ãdjia cacuad̶e jʌ̃ panʌda od̶e tõcua wãsid̶aa. Dewararãba bacuru jʌwate quedua bara b̶eada b̶ʌá tud̶aped̶a o icawa b̶ʌcua wãsid̶aa.
MAR 11:9 Mãwã obʌdad̶e idji na nĩnaba, caid̶u zebʌda bid̶a jĩgua jara duanasid̶aa: ¡Bio bia quirua! ¡Bio bia b̶ʌa dadji Ãcõrẽ trʌ̃neba zebʌrʌra!
MAR 11:10 ¡Bio bia b̶ʌa dadji drõãenabema David̶eba zed̶ara! ¡Dadjirã Boro bai carea zebʌrʌa! ¡Bio bia quirua Bajãne B̸ʌra!
MAR 11:11 Jesu Jerusaleʌ̃ne jũẽsid̶e Ãcõrẽ de dromanaa wãsia. Jũma acʌ b̶aped̶a queubʌrʌ bẽrã idjia doce edad̶arã ume Betania purud̶aa jẽda wãsid̶aa.
MAR 11:12 Nurẽma Betania purud̶eba wãbʌdad̶e Jesura jarra nũmesia.
MAR 11:13 Maʌ̃ne higojõ quedua bara b̶ʌda tʌmʌba unusia. Higojõ jaraẽ́mĩna Jesuba acʌd̶e wãsia dji ca zaqueda odja b̶ʌ cawaya. Araa jũẽbʌrʌd̶e quedua awa nũmʌda unusia.
MAR 11:14 Maʌ̃ne Jesuba higojõa jarasia: –¡Ni ab̶aʌba bʌ nejõra waa jõnaẽ́a!– Maʌ̃ bed̶eara idji ume nĩbabadarãba ũrĩsid̶aa.
MAR 11:15 Jesura Jerusaleʌ̃ne wayacusa jũẽped̶a Ãcõrẽ de dromanaa wãsia. Mama dajada Ãcõrẽa diad̶i careabema nẽdobuebadarãda unusia. Ne nẽdo b̶ea sid̶a zocãrã duanasid̶aa. Idjab̶a ʌ̃cʌrʌba Ãcõrẽ de dromane diaida b̶ʌ paratara dji drua ãĩba zebʌdarãa nẽbʌa nẽdobuebadjid̶aa ãĩbema paratara diacara panana bẽrã. Mãwã duanʌne Jesuba ãdjirãra jũma ãyã jʌretacuasia. Dji parata nẽdobuebadarã mesa b̶eada, puchirã nẽdobuebadarã bugue sid̶a jũma coracuasia.
MAR 11:16 Maʌ̃ awara ni cãrẽ sid̶a Ãcõrẽ de droma caita idu enebiẽ́ basía.
MAR 11:17 Ãdjirãa nãwã jaradiasia: –Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Mʌ̃ dera jũma puru b̶ea itea dji iwid̶ibada de ad̶ia.” Baribʌrʌ bãrãba “ne drʌabadarã mĩrũbada uria” quĩrãca eropanʌa.–
MAR 11:18 Maʌ̃ bed̶ea ũrĩsid̶ad̶e sacerdote bororãba, judiorã ley jaradiabada bid̶a Jesura wayasid̶aa idjia jaradia b̶ʌra jũmarãba bia ũrĩ panʌ bẽrã. Mamaʌba ʌ̃taa crĩcha jʌrʌ panesid̶aa bead̶i carea.
MAR 11:19 Queubʌrʌd̶e Jesura idji ume nĩbabadarã ume Jerusaleʌ̃neba ẽdrʌsid̶aa.
MAR 11:20 Nurẽma diaped̶a Jesura idji ume nĩbabadarã sid̶a wayacusa Jerusaleʌ̃naa wãsid̶aa. Wãbʌdad̶e unusid̶aa higo bacurura dji carrad̶e ed̶a purruba nũmʌda.
MAR 11:21 Maʌ̃ne Jesuba jarad̶ara Pedroba quĩrãnebasia. Maʌ̃ carea jarasia: –Jaradiabari, acʌdua. Bʌa biẽ́ jara b̶ʌd̶a higojõra purruba nũmesia.–
MAR 11:22 Jesuba jarasia: –Bãrãba Ãcõrẽra ĩjãnida panʌa.
MAR 11:23 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: bariduaba za b̶ʌ eyaa namaʌba pusad̶e tẽũne wãduad̶a aibʌrʌ, idjia jarabʌrʌ quĩrãca mãwãya. Baribʌrʌ idji sod̶e crĩchaiẽ́ b̶ʌa idjia jarabʌrʌra mãwãẽ́da, ãtebʌrʌ wãrãda mãwãida ĩjãida b̶ʌa.
MAR 11:24 Maʌ̃ carea mʌ̃a bãrãa jaraya: jũma bãrãba Ãcõrẽa iwid̶ibʌdara wãrãda edad̶ida ĩjãnibʌrʌ, edad̶ia.
MAR 11:25 Idjab̶a bãrãba Ãcõrẽa iwid̶i panʌne baridua ẽberã ume biẽ́ panʌbʌrʌ, maʌ̃ ẽberãba biẽ́ od̶ara naãrã quĩrãdoad̶adua. Mãwãbʌrʌ bãrãba biẽ́ oped̶ad̶ara bãrã Zeza bajãne b̶ʌba quĩrãdoaya.
MAR 11:26 Dewaraʌba biẽ́ od̶ada quĩrãdoad̶aẽ́bʌrʌ, bãrãba biẽ́ oped̶ad̶ara bãrã Zeza bajãne b̶ʌba quĩrãdoaẽ́a.–
MAR 11:27 Maʌ̃be ãdjira wayacusa Jerusaleʌ̃ne jũẽsid̶aa. Jesura Ãcõrẽ de droma caita nĩne, sacerdote bororãda, judiorã ley jaradiabadada, judiorã dji dromarã sid̶a idjimaa zesid̶aa.
MAR 11:28 Ãdjirãba iwid̶isid̶aa: –Bʌa nama o b̶ʌra ¿caiba obi b̶ʌ?–
MAR 11:29 Jesuba panusia: –Mʌ̃a bid̶a bãrãa iwid̶iya. Bãrãba panusid̶ara mʌ̃a jaraya caiba mʌ̃́a nãwã obi b̶ʌda.
MAR 11:30 ¿Caiba Juaʌ̃ra diabuesi borocuemãrẽã? ¿Ẽberãba wa Bajãne B̸ʌba? Panunadua.–
MAR 11:31 Maʌ̃ne ara ãdjidub̶a jara duanesid̶aa: –Bajãne B̸ʌba diabuesiad̶a ad̶ibʌrʌ, idjia jaraya: “Maʌ̃da ¿cãrẽ cãrẽã ĩjãnaẽ́ basi?”
MAR 11:32 Baribʌrʌ ¿sãwã jarad̶i ẽberãba diabuesida?– Ãdjia mãwã jara panasid̶aa purura waya panʌ bẽrã. Purumaarã Juaʌ̃ra wãrãda Ãcõrẽneba bed̶eabari basía.
MAR 11:33 Maʌ̃ bẽrã Jesua jarasid̶aa: –Daiba adua panʌa.– Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Mãẽteara mʌ̃a bid̶a bãrãa jaraẽ́a caiba mʌ̃́a jãwã obi b̶ʌda.–
MAR 12:1 Maʌ̃ne Jesuba ne jara b̶ʌd̶eba ãdjirãa jarasia: –Ẽberãda b̶asia. Ewari ab̶a maʌ̃ ẽberãba uvada uped̶a idji néura mõgaraba aud̶u jũrã casía. Uva b̶a piabari sid̶a osia. Idjab̶a deda ʌ̃tʌ osia mamaʌba jũma acʌi carea. Maʌ̃be idji néura ʌ̃cʌrʌ ẽberãrã jʌwaed̶a b̶ʌsia. Ãdjirã ume bed̶ea b̶ʌsia néu zaubʌrʌd̶e jũmasãwã idjía diad̶ida panʌda. Mãwã bed̶ea b̶ʌped̶a djibarira dewara druad̶aa wãsia.
MAR 12:2 Uva jara djibariba nezocada ab̶a diabuesia néud̶ebema idjía diad̶ida panʌra edad̶e wãmãrẽã.
MAR 12:3 Baribʌrʌ néu acʌ panʌba dji nezocara jidad̶aped̶a puosid̶aa. Maʌ̃be jẽda jʌretabuesid̶aa ni cãrẽ sid̶a diad̶aẽ́.
MAR 12:4 Mãwãnacarea djibariba dewara nezocada diabuesia idjía diad̶ida panʌra diad̶amãrẽã. Baribʌrʌ maʌ̃ nezocara boroma usid̶aa. Maʌ̃be wayad̶aẽ́ quẽãsid̶aa.
MAR 12:5 Mãwãnacarea djibariba dewarada diabuesia baribʌrʌ maʌ̃ nezocara beasid̶aa. Mãwãnacarea dewara nezocarãda zocãrã diabuesia. Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌra puosid̶aa, dewararãda beasid̶aa.
MAR 12:6 Djibariba wad̶ibid̶a ab̶a erob̶asia diabuei carea; maʌ̃gʌra idji warra bio quĩrĩã b̶ʌ basía. Idjia crĩchasia: “Mʌ̃ warradrʌ wayad̶ia.” Ara maʌ̃da diabuesia.
MAR 12:7 Baribʌrʌ néu acʌ panʌba dji warra jũẽbʌrʌda unusid̶ad̶e ãdub̶a jarasid̶aa: “Jari uruba dji zezaba erob̶ʌra jũma edaya. ¡Idjira beatad̶ia! Mãwãbʌrʌ dji ẽjũãra dadjirã itea b̶eya.”
MAR 12:8 Ara maʌ̃da warrara jidad̶aped̶a beasid̶aa. Maʌ̃be néu ãĩ b̶atabuesid̶aa.
MAR 12:9 Maʌ̃ carea néu djibariba ¿sãwã obá? Araa wãped̶a ãdjirã jũma quenaped̶a idji néura dewararãa acʌbiya.
MAR 12:10 Bãrãba ¿Ãcõrẽ Bed̶ead̶e acʌd̶acaca? Nãwã jara b̶ʌa: De obadaba mõgara igaraped̶ad̶ara dji biara b̶ʌda b̶esia.
MAR 12:11 Dadjirã Boroba mãwã od̶a bẽrã dadjirãmaarã bio biya quirua.
MAR 12:12 Sacerdote bororãba, judiorã ley jaradiabadaba, judiorã dji dromarã bid̶a cawasid̶aa Jesuba maʌ̃ jara b̶ʌd̶eba ãdjirãda biẽ́ jarasida. Maʌ̃ carea Jesura jida quĩrĩã panasid̶aa. Baribʌrʌ puruda waya panʌ bẽrã idjira idu b̶ʌd̶aped̶a ãyã wãsid̶aa.
MAR 12:13 Mãwãnacarea pariseorãba, Herodeare b̶ea bid̶a Jesumaa ʌ̃cʌrʌ diabuesid̶aa idjía biẽ́ bed̶eabid̶i carea.
MAR 12:14 Jũẽnaped̶a jarasid̶aa: –Jaradiabari, daiba cawa panʌa bʌra ẽberã jipa b̶ʌda. Ni ab̶aʌda biara unuca bẽrã ni ab̶aʌba bʌ́a awara crĩchabid̶acaa. Ãtebʌrʌ bʌa wãrã bed̶ea Ãcõrẽ od̶ebemada jũmarãa jaradiabaria. Maʌ̃da Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebʌdaza ¿dadji judiorãba diad̶ida bia b̶ʌca wa biẽ́ b̶ʌ? ¿Diad̶ida panʌca wa diacara panʌ?–
MAR 12:15 Jesuba cawa b̶asia dji biarã quĩrãca ze panʌda. Maʌ̃ bẽrã jarasia: –Bãrãba ¿cãrẽ cãrẽã mʌ̃ra biẽ́ bed̶eabi quĩrĩã panʌ? Parata pichida enenadua mʌ̃a acʌi carea.–
MAR 12:16 Ara maʌ̃da enesid̶aa. Maʌ̃ne Jesuba iwid̶isia: –¿Cai quĩrãdarrada naʌ̃ paratad̶e b̶ʌ? ¿Cai trʌ̃da b̶ʌ?– Ãdjia panusid̶aa: –Romanebema borod̶eda.–
MAR 12:17 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Mãwã baibʌrʌ Romanebema borod̶era Romanebema boroa diad̶adua, idjab̶a Ãcõrẽnera Ãcõrẽa diad̶adua.– Ãdjirãba Jesu carea cawa crĩchad̶aẽ́ basía.
MAR 12:18 Mãwã panʌne ʌ̃cʌrʌ saduceorãda Jesumaa zesid̶aa. Saduceorãba jarabadaa beuped̶ad̶ara ʌ̃rẽbad̶acada. Maʌ̃ bẽrã Jesua nãwã jarasid̶aa:
MAR 12:19 –Jaradiabari, Moiseba dadjirã itea b̶ʌsia ẽberãda warra neẽ́ b̶ʌd̶e jaid̶aibʌrʌ, idji djababa dji pẽdra wẽrãra edaida b̶ʌda dji djaba jaid̶ad̶a itea warra unui carea.
MAR 12:20 Ewari ab̶a siete djabarãda panasid̶aa. Dji nabemada quima edasia baribʌrʌ warra neẽ́ jaid̶asia.
MAR 12:21 Idjiarebemaba dji pẽdra wẽrãra edasia baribʌrʌ idji sid̶a warra neẽ́ jaid̶asia. Ũbeabema sid̶a ab̶ari quĩrãca mãwãsia.
MAR 12:22 Jũma maʌ̃ siete panʌra warra neẽ́ jaid̶asid̶aa. Mãwãnacarea dji wẽrã sid̶a jaid̶asia.
MAR 12:23 Maʌ̃ siete djabarãba ab̶ari wẽrãda edasid̶aa. Mãwãra ʌ̃rẽbad̶i ewarid̶e ¿sãʌ̃gʌba idjira erob̶ei?–
MAR 12:24 Maʌ̃ carea Jesuba panusia: –Bãrãba Ãcõrẽ Bed̶eada, idji ʌb̶ʌa sid̶a adua panʌ bẽrã ãĩ crĩcha panʌa.
MAR 12:25 Ũrĩnadua. Beuped̶ad̶arã ʌ̃rẽbad̶i ewarid̶e ẽberãra quima edad̶aẽ́a ni quima diad̶aẽ́a, ãtebʌrʌ Ãcõrẽ bajãnebema nezocarã quĩrãca b̶ead̶ia.
MAR 12:26 ¿Bãrãba beuped̶ad̶arã ʌ̃rẽbad̶id̶ebemada Moise cartad̶e acʌd̶acaca? Ãcõrẽba bacuru zaque uruga nũmʌneba Moisea jarasia: “Mʌ̃ra Abrahaʌ̃ Ãcõrẽa, Isa Ãcõrẽa, idjab̶a Jacobo Ãcõrẽa.”
MAR 12:27 ¡Idjira beu b̶ea Ãcõrẽẽ́a ãtebʌrʌ zocai b̶ea Ãcõrẽa! Bãrãba ab̶ed̶a ãĩ crĩcha panʌa.–
MAR 12:28 Mãwã bed̶ea panʌne judiorã ley jaradiabarida Jesu caita zesia. Maʌ̃ jaradiabariba ũrĩsia Jesuba saduceorãa bia panunada. Maʌ̃ carea iwid̶isia: –Ãcõrẽba obi b̶ʌ bed̶ead̶ebemara ¿sãʌ̃gʌda dji dromaara b̶ʌ?–
MAR 12:29 Jesuba panusia: –Ãcõrẽba obi b̶ʌ bed̶ead̶ebema dji dromaara b̶ʌra naʌ̃gʌa: “Ũrĩnadua, israelerã. Dadjirã Boro Ãcõrẽra ab̶abʌrʌ b̶ʌa.
MAR 12:30 Jũma bʌ sod̶eba, jũma bʌ jaured̶eba, jũma bʌ crĩchad̶eba, idjab̶a jũma bʌ ʌb̶ʌad̶eba bʌ Boro Ãcõrẽra quĩrĩãdua.” Ãcõrẽba obi b̶ʌ bed̶ead̶ebemara maʌ̃drʌ dji dromaara b̶ʌa.
MAR 12:31 Idjab̶a maʌ̃are b̶ʌda ab̶ari quĩrãca b̶ʌa. Maʌ̃gʌba nãwã jara b̶ʌa: “Djãrãra quĩrĩãdua ara bʌdji quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca.” Maʌ̃ umébema bed̶ea cãyãbara dji dromaara b̶eada neẽ́a.–
MAR 12:32 Maʌ̃ne judiorã ley jaradiabariba jarasia: –Bia b̶ʌa, Jaradiabari, bʌa jara b̶ʌ quĩrãca Ãcõrẽra ab̶abʌrʌ b̶ʌa, dewarada neẽ́a.
MAR 12:33 Dadjirãba wãrãda Ãcõrẽra jũma dadji sod̶eba, jũma dadji crĩchad̶eba, jũma dadji jaured̶eba, jũma dadji ʌb̶ʌad̶eba bid̶a quĩrĩãnida panʌa. Idjab̶a djãrãra ara dadji quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca quĩrĩãnida panʌa. Maʌ̃gʌra zocãrã animarã Ãcõrẽa babue diai cãyãbara biara b̶ʌa.–
MAR 12:34 Judiorã ley jaradiabariba maʌ̃gʌra crĩcha cawaad̶eba jarad̶a bẽrã Jesuba jarasia: –Bʌra Ãcõrẽba pe erob̶ʌd̶ebemada b̶aida bod̶oa.– Mãwãnacarea dewararãba Jesua iwid̶id̶ida wayasid̶aa.
MAR 12:35 Jesuba Ãcõrẽ de droma dajada jaradia b̶asid̶e ẽberãrãa nãwã iwid̶isia: –Judiorã ley jaradiabadaba ¿sãwãẽrã jara panʌ Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara Davi warrada?
MAR 12:36 Ara maʌ̃ Daviba Ãcõrẽ Jaured̶eba nãwã jarasia: Dadjirã Boroba mʌ̃ boroa jarasia: mʌ̃ jʌwa araare chũmedua ab̶a bʌ ume dji quĩrũrã mʌ̃a bʌ jʌwaed̶a b̶ʌbʌrʌd̶aa.
MAR 12:37 Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada Daviba mʌ̃ Boroad̶a asibʌrʌ, ¿sãwã Davi warra bai?– Jesuba mãwã jaradia b̶ʌda zocãrã ẽberãrãba bia ũrĩ duanasid̶aa.
MAR 12:38 Jesuba wad̶i jaradia b̶ʌd̶e nãwã jarasia: –Judiorã ley jaradiabadarã ume quĩrãcuita b̶ead̶adua. Ãdjirãba djio nẽbʌa b̶eada jʌ̃ awua b̶eaa. Maʌ̃ awara purud̶e nĩnane quĩrĩãbadaa ẽberãrãba wayaad̶eba “mẽrã” ad̶ida.
MAR 12:39 Judiorã dji jʌrebada ded̶e ãdjira dji dromarã chũmebadad̶e chũme quĩrĩãbadaa; ãbaa ne cobʌdad̶e bid̶a ara maʌ̃ quĩrãca obadaa.
MAR 12:40 Baribʌrʌ pẽdra wẽrãrãba eroqued̶eada sewad̶eba jãrĩnaped̶a jũmarã quĩrãpita Ãcõrẽa dãrã iwid̶ibadaa ãdjira jipa b̶eada crĩchad̶amãrẽã. Maʌ̃ carea Ãcõrẽba dewararã cãyãbara ãdjirãra wetara cawa oya.–
MAR 12:41 Ãcõrẽ de droma carea parata b̶ʌbada quĩrãpe chũmasid̶e Jesuba unusia ẽberãrãba paratada ed̶a b̶ʌ́ duanʌda. Zocãrã ne bara b̶eaba paratada waib̶ʌa ed̶a b̶ʌ́ panasid̶aa.
MAR 12:42 Maʌ̃ne pẽdra wẽrã parata neẽ́ quiruda zeped̶a parata ed̶aara quiruda umébe ed̶a b̶ʌsia.
MAR 12:43 Jesuba idji ume nĩbabadarãa jarasia: –Mʌ̃a wãrãda bãrãa jaraya: jãʌ̃ pẽdra wẽrã ne neẽ́ quiruba aud̶uara diasia jũmarãba diaped̶ad̶a cãyãbara.
MAR 12:44 Ãdjirãba dji ad̶ubad̶adrʌ ed̶a b̶ʌsid̶aa baribʌrʌ wẽrã ne neẽ́ quiruba ne coi carea erob̶ad̶ada jũma diasia.–
MAR 13:1 Jesura Ãcõrẽ de droma dajadaare b̶ad̶ada wãbʌrʌ basid̶e idji ume nĩbabariba jarasia: –Jaradiabari, ¡acʌdua naʌ̃ mõgarara sãwã waib̶ʌa b̶eada idjab̶a naʌ̃ de sid̶a sãwã quĩrãwãrẽã qued̶eada!–
MAR 13:2 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Mãẽ, bʌa unu b̶ʌra waib̶ʌa b̶eaa. Baribʌrʌ wãrã arada mʌ̃a jaraya: naʌ̃ mõgara caped̶ad̶ara jũma tod̶ogozoaya.–
MAR 13:3 Maʌ̃be Olivo eyad̶aa wãsid̶aa. Dji eyara Ãcõrẽ de droma quĩrãpe b̶ʌa. Jesu mama chũmasid̶e Pedroba, Santiagoba, Juaʌ̃ba, Andre bid̶a ãdub̶a idjía iwid̶isid̶aa:
MAR 13:4 –Dairãa jaradua: Ãcõrẽ de dromara ¿sãʌ̃be tod̶ogozoai? ¿Cãrẽneba cawad̶i maʌ̃ ewarira caita b̶ʌda?–
MAR 13:5 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Quĩrãcuita b̶ead̶adua ni ab̶aʌba cũrũgarãnamãrẽã.
MAR 13:6 Zocãrãba jarad̶ia ãdjidrʌ Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada. Mãwã ẽberãrãda zocãrã cũrũgad̶ia.
MAR 13:7 Bãrãba ũrĩnia ab̶aʌ puruda dewara ume djõ duanʌda idjab̶a drua ãyã bid̶a mãwã duanʌda. Baribʌrʌ ne wayarãnadua. Maʌ̃gʌra jũma mãwãida b̶ʌa. Baribʌrʌ naʌ̃ ewarira wad̶i jõẽ́a.
MAR 13:8 Ab̶aʌ puruda dewara puru ume djõnia. Ab̶aʌ druad̶ebema boroda dewara druad̶ebema boro ume djõnia. De uremiada druaza wãya, idjab̶a zocãrã druad̶e jarrabada baraya. Baribʌrʌ maʌ̃ naãrã mĩgabʌdara maãrĩ b̶aya wẽrã warra pua za b̶ʌ quĩrãca.
MAR 13:9 Quĩrãcuita b̶ead̶adua. Bãrãra jidabid̶aped̶a dji jʌrebada ded̶aa eded̶aped̶a bia ud̶ia. Mʌ̃ ĩjã panʌ carea ãdjirãba bãrãra dji dromarã quĩrãpita, dji bororã quĩrãpita bid̶a eded̶ia. Maʌ̃nebʌrʌ bãrãba mʌ̃ bed̶eara ãdjirã quĩrãpita jarad̶ia.
MAR 13:10 Wãrãda bed̶ea bia mʌ̃nebemada jũma puruza jarad̶ida panʌa.
MAR 13:11 Ẽberãrãba bãrãra jida edebʌdad̶e sopuarãnadua sãwã bed̶ead̶ida. Maʌ̃nebemada crĩcharãnadua. Ab̶abe jarad̶adua Ãcõrẽba jarabibʌrʌda. Ara bãdji crĩchad̶eba bed̶ead̶aẽ́a, ãtebʌrʌ Ãcõrẽ Jauredrʌ bãrãneba bed̶eaya.
MAR 13:12 Ab̶aʌba ara idji djabada beabiya. Dji zezaba idji warrada beabiya idjab̶a warrarãra ãdji djibarirã ume biẽ́ panenaped̶a beabid̶ia.
MAR 13:13 Mʌ̃ ĩjã panʌ carea jũmarãba bãrãra quĩrãmania. Baribʌrʌ maʌ̃ ewari zaread̶e mʌ̃ ĩjã panʌda igarad̶aẽ́bʌrʌ, Ãcõrẽba ẽdrʌ edaya idji ume ewariza zocai panani carea.
MAR 13:14 Ãcõrẽba quĩrĩãcada idji b̶aiẽ́ b̶ʌma bãrãba unubʌdad̶e jũma Judea druad̶e b̶eara eyad̶aa mĩrũ wãnida panʌa. (Dji carta acʌ b̶ʌba cãrẽ jara b̶ʌda cawaida b̶ʌa.)
MAR 13:15 Maʌ̃ne ẽberã idji de ʌ̃rʌ̃ b̶ʌra idji ded̶e ed̶a wãiẽ́ b̶ʌa ne edai carea.
MAR 13:16 Dji pead̶e b̶ʌba idjia ʌ̃rʌ̃ jʌ̃barira jẽda edad̶e wãiẽ́ b̶ʌa.
MAR 13:17 Maʌ̃ ewarid̶e wẽrãrã b̶iogoa b̶eara, warra ju dawa erob̶ea sid̶a bio mĩã djuburi b̶ead̶ia.
MAR 13:18 Ãcõrẽa iwid̶id̶adua cue jara mĩrũ wãna amaaba.
MAR 13:19 Maʌ̃ ewarid̶e ẽberãrãra bio bia mĩgad̶ia. Ãcõrẽba naʌ̃ ẽjũã od̶ad̶eba ʌ̃taa ẽberãrãra maʌ̃ quĩrãca bia mĩgad̶acaa idjab̶a mãwãnacarea waa ara maʌ̃ quĩrãca mĩgad̶aẽ́a.
MAR 13:20 Maʌ̃ ewarira dãrãya. Dadjirã Boroba jũma daucha bia mĩgabibara, ni ab̶aʌda ẽdrʌd̶aẽ́ bacasia. Baribʌrʌ Ãcõrẽba jũma daucha bia mĩgabiẽ́a idjia edad̶a ẽberãrã carea.
MAR 13:21 Maʌ̃ ewarid̶e ʌ̃cʌrʌba sewad̶eba jarad̶ia ãdjira Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada. Idjab̶a ʌ̃cʌrʌba sewad̶eba jarad̶ia ãdjira Ãcõrẽneba bed̶eabarida. Maʌ̃gʌrãba ne ununaca waib̶ʌa b̶eada od̶ia ẽberãrã cũrũgad̶i carea. Ãcõrẽba edad̶arã sid̶a poya cũrũgad̶ibara, ãdjirã sid̶a cũrũgacasid̶aa. Maʌ̃ bẽrã ab̶aʌba bãrãa jaraibʌrʌ, “Acʌd̶adua, Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara nama b̶ʌa,” maʌ̃ra ĩjãrãnadua. Dewaraʌba idjira jarima b̶ʌad̶a aibʌrʌ, maʌ̃ sid̶a ĩjãrãnadua.
MAR 13:23 Quĩrãcuita b̶ead̶adua. Jũma mʌ̃a bãrãa jarasia mãwãi naẽna.
MAR 13:24 Ẽberãrã bio bia mĩga pananacarea ʌ̃mãdaura pãĩmaya. Jed̶eco sid̶a ʌ̃naẽ́a.
MAR 13:25 Chĩdaura bajãneba b̶aecuad̶ia. Jũma bajãne b̶eara quĩrã awara b̶eya.
MAR 13:26 Maʌ̃gʌ ewarid̶e mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara jʌ̃rãrãne ʌb̶ʌa bara zebʌrʌda idjab̶a quĩrãwãrẽã dorrodorroa b̶ʌda ununia.
MAR 13:27 Maʌ̃ne mʌ̃a bajãnebema nezocarãda drua b̶eaza wãbiya Ãcõrẽba edad̶arãda ãbaa jʌred̶amãrẽã.
MAR 13:28 Higojõneba ne jarabʌrʌda cawad̶adua. Dji jʌwatera tucu nũmeped̶a quedua barabaria. Maʌ̃neba jũmarãba cawa panʌa dãrãẽ́ne poara zeida.
MAR 13:29 Ara maʌ̃ quĩrãca mʌ̃a jarad̶a unubʌdad̶e cawad̶adua mʌ̃ zei ewarira jũẽbod̶oda.
MAR 13:30 Mʌ̃a bãrãa wãrãda jaraya: naʌ̃ ewarid̶ebema ẽberãrã beud̶i naẽna maʌ̃ra jũma mãwãya.
MAR 13:31 Bajãra jõya, naʌ̃ ẽjũã sid̶a jõya, baribʌrʌ mʌ̃a jarad̶ara wãrãda mãwãya.
MAR 13:32 Baribʌrʌ ni ab̶aʌba maʌ̃ ewarira sãʌ̃be mãwãida cawad̶aẽ́a. Ãcõrẽ nezoca bajãne b̶ea bid̶a adua panʌa. Mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶a bid̶a adua b̶ʌa. Ab̶abe mʌ̃ Zezabʌrʌ cawa b̶ʌa.
MAR 13:33 Quĩrãcuita b̶ead̶adua. Dau ʌb̶ʌa b̶ead̶adua idjab̶a Ãcõrẽa iwid̶i b̶ead̶adua. Bãrãba dji ewari sãʌ̃be zeida adua panʌa.
MAR 13:34 Maʌ̃ ewari zebʌrʌra naʌ̃ quĩrãca b̶aya: ẽberãda dewara druad̶aa wãbʌrʌd̶e dji nezocarãda idji de wagad̶amãrẽã amesia. Ãdjiza ne od̶amãrẽã b̶ʌsia. Dji ed̶a wãbada acʌbaría jarasia quĩrãcuita acʌ b̶amãrẽã.
MAR 13:35 Ara maʌ̃ quĩrãca bãrã bid̶a adua panʌa bãrã De Djibarira sãʌ̃be waya zeida: queubʌrʌd̶e, ariquẽtra, eterre berubʌrʌd̶e wa diaped̶a. Maʌ̃ bẽrã dau ʌb̶ʌa b̶ead̶adua, mʌ̃ cawaẽ́ne zebʌrʌd̶e bãrãra cãĩ duanʌda unurãmãrẽã.
MAR 13:37 Mʌ̃a bãrãa jara b̶ʌra jũmarãa jarabʌrʌa: dau ʌb̶ʌa b̶ead̶adua.–
MAR 14:1 Ewari umé babʌrʌd̶e judiorãba Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebabada ewarida od̶i basía. Maʌ̃ ewari dromane paʌ̃ ẽsãbari neẽ́ b̶ʌda cobadaa. Maʌ̃ne sacerdote bororãba, judiorã ley jaradiabadarã ume crĩcha jʌrʌ panasid̶aa Jesura chupea jidad̶aped̶a beabid̶i carea.
MAR 14:2 Baribʌrʌ jarasid̶aa: –Ewari dromane jidad̶aẽ́a ẽberãrã quĩrũbucarãnamãrẽã.–
MAR 14:3 Maʌ̃ ewarid̶e Jesura Betania purud̶e Simoʌ̃ aid̶a bara b̶ad̶a ded̶e b̶asia. Ne co chũmʌne wẽrãda idjimaa zesia. Maʌ̃ wẽrãba boteya alabastro mõgara od̶ada enesia. Boteyara nardo quera idji awa b̶ʌba bira b̶asia. Maʌ̃ nardo querara bio nẽbʌa b̶asia. Maʌ̃ne wẽrãba dji boteya ochiruda b̶ʌaped̶a querara Jesu boro ʌ̃rʌ̃ weasia.
MAR 14:4 Maʌ̃ carea ʌ̃cʌrʌ arima duanʌda quĩrũnaped̶a ãdub̶a jarasid̶aa: –¿Cãrẽ cãrẽã jãʌ̃ querara weatasi?
MAR 14:5 Nẽdobued̶abara poa ab̶a trajabʌrʌd̶e edabari quĩrãca edacasia. Maʌ̃ parataba ne neẽ́ qued̶eara carebacasia.– Maʌ̃ wẽrãra bia quẽãsid̶aa.
MAR 14:6 Baribʌrʌ Jesuba jarasia: –Idu b̶ʌd̶adua. ¿Cãrẽ cãrẽã idjira quẽã panʌ? Idjia mʌ̃ jãwã od̶ara bia b̶asia.
MAR 14:7 Ne neẽ́ qued̶eara ewariza bãrã tãẽna panania; bãrãba quĩrĩãbʌdad̶e poya ãdjirãra carebad̶ida panʌa. Baribʌrʌ mʌ̃ra bãrã ume ewariza b̶aẽ́a.
MAR 14:8 Naʌ̃ wẽrãba arid̶e osia. Dãrãẽ́ne mʌ̃ra beuped̶a tʌb̶arid̶ia. Idjia mʌ̃ra maʌ̃ carea queraba pãsia.
MAR 14:9 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: jũma naʌ̃ ẽjũãne bed̶ea bia mʌ̃nebema jaradiabʌdama naʌ̃ wẽrãba od̶ara nẽbʌrʌd̶ia idji sid̶a quĩrãnebad̶amãrẽã.–
MAR 14:10 Juda Iscarioteda Jesuba doce edad̶ad̶ebema basía. Maʌ̃ Judara sacerdote bororãmaa wãsia Jesu jidabi carea.
MAR 14:11 Maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e ãdjirãra b̶ʌsrid̶ad̶aped̶a Judaa paratada diad̶iad̶a asid̶aa. Ara maʌ̃da Judaba jʌrʌbadjia sãwã Jesura jidabida.
MAR 14:12 Paʌ̃ ẽsãbari neẽ́ b̶ʌ cobada ewarida jũẽsia. Domia ab̶a mãwã cobadjid̶aa. Dji nabema ewarid̶e judiorãba Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebad̶i carea oveja zaqueda bead̶aped̶a cobadaa. Maʌ̃ne Jesu ume nĩbabadarãba idjía iwid̶isid̶aa: –¿Bʌa sãma quĩrĩã b̶ʌ daiba Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebad̶i carea cobadara od̶e wãnida?–
MAR 14:13 Maʌ̃ne Jesuba idji ume nĩbabadarãda umé trʌ̃ped̶a nãwã jarasia: –Jerusaleʌ̃ purud̶aa wãnadua. Jãma bãrãba ununia umaquĩrãba zocoda eronĩda. Idji caid̶u wãnadua.
MAR 14:14 Idji ed̶a wãbʌrʌma dji de djibaría jarad̶adua: “Dadjirãa Jaradiabariba naʌ̃da iwid̶ibisia: mʌ̃a, mʌ̃ ume nĩbabadarã bid̶a Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebad̶i carea cobadara ¿sãma cod̶i?”
MAR 14:15 Maʌ̃ de djibariba ʌ̃taarebema dejã waib̶ʌada jũma biya o nũmʌda acʌbiya. Mama ne cobadara dadjirã itea od̶adua.–
MAR 14:16 Ara maʌ̃da Jesu ume nĩbabadara Jerusaleʌ̃ purud̶aa umé wãsid̶aa. Wãbʌdad̶e Jesuba ãdjía jarad̶a quĩrãca unusid̶aa. Maʌ̃be Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebad̶i carea cobadara osid̶aa.
MAR 14:17 Queud̶acarea Jesura, idjia edad̶a doce panʌ ume jũẽsid̶aa.
MAR 14:18 Ne co chũpanʌne Jesuba jarasia: –Wãrã arada mʌ̃a jaraya: ab̶a mʌ̃ ume ne co b̶ʌba mʌ̃ra jidabiya.–
MAR 14:19 Maʌ̃ carea ãdjira sopua panesid̶aa. Ara maʌ̃da ab̶a ab̶a Jesua iwid̶isid̶aa: –¿Mʌ̃a mãwã oica?–
MAR 14:20 Jesuba jarasia: –Ab̶a bãrã doced̶ebemaba jidabiya. Idjia bid̶a ab̶ari eped̶ecod̶e paʌ̃da su co b̶ʌa.
MAR 14:21 Wãrãda mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara beuida b̶ʌa Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca. ¡Baribʌrʌ mʌ̃ jidabi ẽberãra bio mĩã djuburi b̶ʌa! Idjira toped̶ad̶aẽ́bara biara b̶acasia.–
MAR 14:22 Wad̶i ne co duanʌne Jesuba paʌ̃da jʌwad̶e edaped̶a Ãcõrẽa bia jarasia. Maʌ̃be cõrãcuaped̶a ãdjía diabʌrʌd̶e nãwã jarasia: –Cod̶adua. Naʌ̃gʌra mʌ̃ cacuaa.–
MAR 14:23 Maʌ̃be uva b̶ada edaped̶a Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a asia. Maʌ̃ uva b̶ara ãdjirãza diasia. Jũmarãba dosid̶aa.
MAR 14:24 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Naʌ̃gʌra mʌ̃ oa erozoabʌrʌ́a. Mʌ̃ oad̶eba Ãcõrẽba zocãrã ume bed̶ea djiwid̶ida b̶ʌbʌrʌa.
MAR 14:25 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: uva b̶ara waa doẽ́a ab̶a Ãcõrẽba jũma idji ẽberãrã pe erob̶ebʌrʌd̶aa. Maʌ̃bebʌrʌ mʌ̃a bãrã ume uva b̶ada wayacusa doya.–
MAR 14:26 Maʌ̃be Ãcõrẽ Bed̶ead̶ebemada trʌ̃ãnaped̶a Olivo eyad̶aa wãsid̶aa.
MAR 14:27 Wãbʌdad̶e Jesuba jarasia: –Naʌ̃ diamasi jũma bãrãba mʌ̃ra igarad̶ia. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Mʌ̃a oveja wagabarira beabʌrʌd̶e dji ovejara jãrãzoad̶ia.”
MAR 14:28 Baribʌrʌ mʌ̃ra ʌ̃rẽbaped̶a bãrã na wãya Galilea druad̶aa.–
MAR 14:29 Maʌ̃ne Pedroba Jesua jarasia: –Jũmarãba bʌra igarad̶imĩna mʌ̃a igaraẽ́a.–
MAR 14:30 Jesuba Pedroa jarasia: –Wãrã arada mʌ̃a jaraya: nane diamasi eterre b̶arima umé berui naẽna bʌa b̶arima ũbea mʌ̃ra unucaad̶a aya.–
MAR 14:31 Baribʌrʌ Pedroba wetara jarasia: –Mʌ̃ beabʌda sid̶a bʌra igaraẽ́a.– Jũmarãba ab̶arica jarasid̶aa.
MAR 14:32 Maʌ̃be Getsemani abadama jũẽne wãsid̶aa. Jesuba idji ume nĩbabadarãa jarasia: –Mʌ̃a Ãcõrẽa iwid̶ibʌrʌmisa nama chũpanenadua.–
MAR 14:33 Maʌ̃be Pedroda, Santiagoda, Juaʌ̃ sid̶a jĩga edesia. Idji sãwãinebemada jũmawãyã crĩcha b̶ʌ bẽrã Jesura bio sopua b̶esia.
MAR 14:34 Maʌ̃ne jarasia: –Mʌ̃ra sopuaba beubʌrʌ quĩrãca b̶ʌa. Nama panenadua. Mʌ̃ daucha zocai pananadua.–
MAR 14:35 Maʌ̃be Jesura wagabe wãped̶a b̶arru cob̶eped̶a Ãcõrẽa iwid̶isia quĩrã awara oi cawaya.
MAR 14:36 Nãwã jarasia: –Zeza, bʌa ne jũmada poya oida b̶ʌa. Mʌ̃ra idu bia mĩgabirãdua. Baribʌrʌ mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca orãdua. Odua bʌabʌrʌ quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca.–
MAR 14:37 Jesu jẽda zebʌrʌd̶e unusia ãdjira cãĩ panʌda. Pedroa jarasia: –Simoʌ̃, bʌra ¿cãrẽ cãrẽã cãĩ b̶ʌ? ¿Ni hora ab̶a bid̶a poya zocai b̶aẽ́ca?
MAR 14:38 Bãrãra dau ʌb̶ʌa b̶ead̶adua. Ãcõrẽa iwid̶id̶adua mʌ̃ igarad̶a amaaba. Mʌ̃a cawa b̶ʌa bãrãba biada o quĩrĩã panʌda. Mãwãmĩna naʌ̃ djarad̶e ʌb̶ʌaẽ́ panʌa.–
MAR 14:39 Jesura wayacusa wãped̶a idjia naãrã iwid̶id̶ara Ãcõrẽa iwid̶isia.
MAR 14:40 Maʌ̃be idji ume nĩbabadarãmaa zebʌrʌd̶e wayacusa cãĩ panʌda unusia. Ãdji daura daupeaba oga cara nũpanasid̶aa. Maʌ̃ne cawad̶aẽ́ basía Jesua sãwã jarad̶ida.
MAR 14:41 B̸arima ũbea mãwã ãdjimaa zebʌrʌd̶e Jesuba jarasia: –Bãrãra ¿wad̶ibid̶a cãĩ panʌca? ¡Waaẽ́a! Mʌ̃ ewarira jũẽsia. Mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara ẽberã cadjiruarã jʌwad̶e b̶ebʌrʌa.
MAR 14:42 Piradrʌd̶adua. Wãnia. Jari urua mʌ̃ jidabira.–
MAR 14:43 Jesu wad̶i bed̶ea b̶ʌd̶e Judada zesia. Maʌ̃ Judara Jesuba doce edad̶ad̶ebema basía. Zocãrã ẽberãrãda neco bara, bacuru bara idji ume zesid̶aa. Ãdjirãra sacerdote bororãba, judiorã ley jaradiabadarãba, dji dromarã bid̶a diabueped̶ad̶arã basía.
MAR 14:44 Dji jidabiya b̶ʌba ãdjía jarad̶oasia sãwã oida Jesuda cawad̶amãrẽã. Nãwã jarasia: –Mʌ̃a uridarrad̶e isõbʌrʌda Jesua. Idjida jidad̶aped̶a bio jʌ̃ eded̶adua.–
MAR 14:45 Maʌ̃be Judara Jesu caita wãped̶a jarasia: –¡Jaradiabari, Jaradiabari!– Mãwã jaraped̶a Jesura uridarrad̶e isõsia.
MAR 14:46 Ara maʌ̃da idji ume zeped̶ad̶aba Jesura jidasid̶aa.
MAR 14:47 Maʌ̃ carea Jesu ume nĩbabari ab̶aʌba idji djõbada necoda ẽũta edaped̶a sacerdote dji droma nezoca cʌwʌrʌda tʌtasia.
MAR 14:48 Maʌ̃ne Jesuba ãdjirãa jarasia: –Bãrãra ¿cãrẽ cãrẽã neco bara, bacuru bara mʌ̃ra jãwã jidad̶e ze panʌ? ¿Mãwãra mʌ̃ra ẽberã minijĩchiaca?
MAR 14:49 Mʌ̃a ewariza Ãcõrẽ de droma dajada bãrãa jaradia b̶asia. ¿Cãrẽ cãrẽã mʌ̃ra mama jũmarã daid̶e jidad̶aẽ́ basi? Baribʌrʌ nãwã o panʌa Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌra mãwãida b̶ʌ bẽrã.–
MAR 14:50 Mãwã b̶ʌd̶e Jesu ume nĩbabadarãba idjira b̶eesid̶aa. Jũmarãda mĩrũ wãbʌrʌsid̶aa.
MAR 14:51 Baribʌrʌ cũdra ab̶aʌda Jesu caid̶u wãsia. Maʌ̃ cũdrara borob̶aba ãnẽb̶ari nĩbasia. Mãwã b̶ʌd̶e idji sid̶a jidasid̶aa.
MAR 14:52 Baribʌrʌ idjia borob̶ara wẽãtaped̶a ãcad̶a mĩrũ pira wãsia.
MAR 14:53 Maʌ̃be Jesura sacerdote dji dromaara b̶ʌma jida edesid̶aa. Mama jũma sacerdote bororãda, judiorã dji dromarãda, judiorã ley jaradiabadarã sid̶a ãbaa dji jʌre duanasid̶aa.
MAR 14:54 Maʌ̃ne Pedroba Jesu tʌmʌba ẽpẽ nĩda sacerdote dji droma dema jũẽsia. Dji de aud̶u jũrã ca b̶ʌd̶e ed̶a Pedrora Ãcõrẽ de dromanebema zarrarã ume tʌbʌ cã chũmesia.
MAR 14:55 Maʌ̃ne sacerdote bororãba, jũma dji dromarã bid̶a ẽberãrãda jʌrʌsid̶aa Jesud̶ebemada biẽ́ jarad̶amãrẽã. Idjira nẽbʌrad̶e b̶ʌd̶aped̶a beabid̶ida crĩchasid̶aa. Mãwãmĩna Jesu biẽ́ jarad̶ida neẽ́ b̶asia.
MAR 14:56 Zocãrãba sewad̶eba Jesura biẽ́ jarasid̶aa, baribʌrʌ ãdjia jaraped̶ad̶ara ab̶ari quĩrãca b̶aẽ́ basía.
MAR 14:57 Mãwã panʌne ʌ̃cʌrʌba piradrʌd̶aped̶a sewad̶eba jarasid̶aa:
MAR 14:58 –Daiba ũrĩsid̶aa idjia nãwã jarabʌrʌda: “Ẽberãrãba oped̶ad̶a Ãcõrẽ de dromada mʌ̃a ãrĩya, baribʌrʌ ewari ũbea babʌrʌd̶e mʌ̃a dewarada oya ẽberãrãba od̶aẽ́da.”–
MAR 14:59 Mãwãmĩna ãdjiza maʌ̃nebema jaraped̶ad̶ara quĩrã awara b̶asia.
MAR 14:60 Maʌ̃be sacerdote dji dromaara b̶ʌra ẽsi nũmeped̶a Jesua iwid̶isia: –Naʌ̃gʌrãba bʌra biẽ́ jara panʌa. Ãdjia jara panʌra ¿wãrãca? ¿Bʌa ni cãrẽ sid̶a panuẽ́ca?–
MAR 14:61 Jesura chupea b̶esia. Panuẽ́ basía. Mãwã b̶ʌd̶e sacerdote dji dromaara b̶ʌba wayacusa Jesua iwid̶isia: –¿Bʌra Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶aca? ¿Bʌra dadjia bia jarabada Ãcõrẽ Warraca?–
MAR 14:62 Jesuba panusia: –Mãẽ, mʌ̃́a. Bãrãba mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara ununia Ãcõrẽ ne jũma poya b̶ʌ jʌwa araare chũmʌda idjab̶a jʌ̃rãrãne zebʌrʌda.–
MAR 14:63 Maʌ̃ne sacerdote dji dromaara b̶ʌ quĩrũbʌrʌba idjia jʌ̃ b̶ʌra cõãtaped̶a jarasia: –¿Cãrẽ cãrẽã dewarada jʌrʌd̶i idji biẽ́ jaramãrẽã?
MAR 14:64 ¡Bãrãba ũrĩsid̶aa idjia Ãcõrẽda biẽ́ jara b̶ʌda! Jãʌ̃be bãrãmaarã ¿idjira sãwã od̶i?– Maʌ̃ne jũmarãba jarasid̶aa Jesura bed̶ead̶e b̶ʌ carea bead̶ida panʌda.
MAR 14:65 Maʌ̃be ʌ̃cʌrʌba Jesura dau id̶osid̶aa idjab̶a idji quĩrã bʌrad̶aped̶a chĩbadjid̶aa. Chĩnaped̶a jarabadjid̶aa: –¡Ãcõrẽneba jaradua caiba bʌra chĩsida!– Mãwã duanʌne Ãcõrẽ de dromanebema zarrarãba Jesura jidad̶aped̶a puobadjid̶aa.
MAR 14:66 Pedro maʌ̃ de droma dud̶a b̶asid̶e sacerdote droma nezocawẽrãda ab̶a zesia.
MAR 14:67 Maʌ̃ wẽrãba idjira tʌbʌ cã chũmʌda unusia. Acʌ nũmeped̶a jarasia: –Bʌra Jesu Nazared̶ebema ume nĩbasia.–
MAR 14:68 Maʌ̃ne Pedroba nãwã mẽrãsia: –Mʌ̃a jãʌ̃ ẽberãra unucaa. Mʌ̃a adua b̶ʌa bʌa cãrẽda jara b̶ʌda.– Mãwã jaraped̶a Pedrora de aud̶u jũrã ca b̶ʌd̶e dji ẽdrʌbadamaa wãsia. Maʌ̃ne eterreda berusia.
MAR 14:69 Wayacusa nezocawẽrãba Pedrora unuped̶a dji arima duanʌrãa jarasia: –Za b̶ʌda ãdjid̶ebemaa.–
MAR 14:70 Pedroba mãwã ũrĩped̶a wayacusa mẽrãsia. Dãrãẽ́ne arima duanʌba wayacusa Pedroa jarasid̶aa: –Wãrãda bʌra ãdjid̶ebemaa. Bʌra Galilead̶ebemada jãwã b̶ʌa. Ãdji quĩrãca bed̶eabaria.–
MAR 14:71 Pedroba jarasia: –¡Mʌ̃a sewada jaraibʌrʌ Ãcõrẽba cawa oya! Wãrãneba jaraya: bãrãba jara panʌ ẽberãra mʌ̃a unucaa.–
MAR 14:72 Mãwã b̶ʌd̶e eterrera wayacusa berusia. Ara maʌ̃ne Pedroba quĩrãnebasia Jesuba jarad̶ara: “Eterrera b̶arima umé berui naẽna bʌa b̶arima ũbea mʌ̃ra unucaad̶a aya.” Pedroba maʌ̃nebema crĩchabʌrʌd̶e dãrã jĩãsia.
MAR 15:1 Ãsabod̶od̶e sacerdote bororãra, judiorã dji dromarãra, judiorã ley jaradiabada sid̶a ãbaa bed̶ea ausid̶aa Jesura Pilatomaa eded̶i carea. Ara maʌ̃da Jesura jʌwa jʌ̃ edesid̶aa.
MAR 15:2 Pilatoba Jesua iwid̶isia: –¿Bʌda wãrãda judiorã boroca?– Jesuba panusia: –Mãẽ, bʌa mãwã jara b̶ʌa.–
MAR 15:3 Maʌ̃ne sacerdote bororãba ne zocãrãneba Jesura biẽ́ jarasid̶aa.
MAR 15:4 Maʌ̃ bẽrã Pilatoba waya Jesua iwid̶isia: –Ũrĩdua, ãdjirãba bʌra ne jũmaneba biẽ́ jara duanʌa. ¿Bʌa panuẽ́ca?–
MAR 15:5 Baribʌrʌ Jesuba maʌ̃ sid̶a panuẽ́ basía. Maʌ̃ bẽrã Pilatoba cawa crĩchaẽ́ b̶esia.
MAR 15:6 Poaza judiorãba maʌ̃ ewari droma o panʌne Pilatoba preso b̶eada ab̶a ẽdrʌ b̶ʌbadjia. Ãdjirãba iwid̶ibʌdada ẽdrʌ b̶ʌbadjia.
MAR 15:7 Maʌ̃ne ẽberã Barrabá abadada b̶asia. Maʌ̃ Barrabára idjiare b̶earã sid̶a puru quĩrũbigasid̶ad̶e mĩã beasid̶aa. Maʌ̃ bẽrã preso panasid̶aa.
MAR 15:8 Maʌ̃ne zocãrã judiorãda Pilatomaa zed̶aped̶a iwid̶i duanesid̶aa idjia poaza obarida omãrẽã.
MAR 15:9 Pilatoba cawa b̶asia sacerdote bororãda Jesu ume biẽ́ duanʌ bẽrã idjira jida diasid̶ada. Maʌ̃ carea dji ẽberãrã powua nũmʌ́a iwid̶isia: –¿Bãrãba quĩrĩã panʌca mʌ̃a za b̶ʌ judiorã borora ẽdrʌ b̶ʌida?–
MAR 15:11 Maʌ̃ne sacerdote bororãba dji powua nũmʌ́a nãwã jarasid̶aa: “Pilatoa jarad̶adua Barrabádrʌ ẽdrʌ b̶ʌmãrẽã.”
MAR 15:12 Maʌ̃ carea Pilatoba wayacusa ãdjirãa iwid̶isia: –Mãwãra bãrãba judiorã boro abadara ¿mʌ̃a sãwã oi?–
MAR 15:13 Maʌ̃ne ãdjirãba jĩgua jara duanesid̶aa: –¡Crud̶e cachi beabidua!–
MAR 15:14 Pilatoba iwid̶isia: –¿Cãrẽ cãrẽã mãwã oi? ¿Idjia cãrẽ cadjiruada osi?– Mãwã bed̶ea b̶ʌd̶e ãdjirãba wetara b̶ʌga jara duanasid̶aa: –¡Crud̶e cachi beabidua!–
MAR 15:15 Pilatora ẽberãrã ume biẽ́ b̶e amaaba Barrabádrʌ ẽdrʌ b̶ʌsia. Baribʌrʌ Jesura soaba ubiped̶a sordaorãa diasia crud̶e cachi bead̶amãrẽã.
MAR 15:16 Ara maʌ̃da sordaorãba Jesura ãdji de droma Pretorio abadad̶e ed̶a edesid̶aa. Mama waabema sordaorãda trʌ̃sid̶aa.
MAR 15:17 Maʌ̃be djio pursupursua b̶ʌda Jesua jʌ̃bisid̶aa. Borob̶ari ʌrʌ cad̶ada idji borod̶e wẽãju b̶ʌsid̶aa.
MAR 15:18 Maʌ̃be jĩgua jara duanesid̶aa: –¡Bio bia b̶ʌa, judiorã boro!–
MAR 15:19 Idji borod̶e bacuruba ubadjid̶aa idjab̶a dau id̶obadjid̶aa. Chĩrãborod̶e copanesid̶aa idjira wãrãda bio waya panʌ quĩrãca.
MAR 15:20 Idjira ipid̶a biẽ́ jarad̶aped̶a maʌ̃ pursupursua b̶ʌ jʌ̃biped̶ad̶ara wẽãsid̶aa. Wẽãnaped̶a idjia jʌ̃ b̶ad̶ada wayacusa jʌ̃bisid̶aa. Maʌ̃be crud̶e cachi bead̶i carea edesid̶aa.
MAR 15:21 Jesu puru dajadaa edesid̶ad̶e ẽberã Simoʌ̃ abadada Jerusaleʌ̃naa zebʌrʌ basía. Alejandroba Rupo bid̶a maʌ̃ Simoʌ̃ra ãdji zeza basía. Idjira Cirene purud̶ebema basía. Sordaorãba idjía Jesu crura ataubisid̶aa.
MAR 15:22 Mãwã Jesura ẽjũã Golgota abadamaa edesid̶aa. Golgota trʌ̃ba jara b̶ʌa Boro B̸ʌwʌrʌ.
MAR 15:23 Mama uva b̶a asea mirrad̶a puerad̶ada Jesua diasid̶aa pua droamãrẽã. Baribʌrʌ Jesuba doẽ́ basía.
MAR 15:24 Maʌ̃be crud̶e cachi b̶ʌsid̶aa. Mãwãnacarea ne jemenesid̶aa Jesuba cacuad̶e jʌ̃ b̶ad̶ara sãwã jed̶ecad̶i cawaya.
MAR 15:25 Jesu crud̶e cachi b̶ʌsid̶ad̶e ʌ̃mãdau ʌ̃tʌ b̶asia.
MAR 15:26 Maʌ̃ne bed̶eada cachi jira b̶ʌsid̶aa cawabid̶i carea idjira cãrẽ cãrẽã beabʌdada. Nãwã b̶ʌ́ b̶asia: “Judiorã Boro.”
MAR 15:27 Idjab̶a ne drʌabadada umé Jesu caita crud̶e cachi jira b̶ʌsid̶aa, ab̶a idji jʌwa araare, ab̶a idji jʌwa acʌare.
MAR 15:28 Mãwãsia Ãcõrẽ cartad̶e jara b̶ʌ quĩrãca. Nãwã jara b̶ʌa: “Idjira ẽberã cadjirua quĩrãca beasid̶aa.”
MAR 15:29 Maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌ ẽberãrãda caita wãnaped̶a boro ʌ̃rãtʌ ʌ̃rãtʌd̶aped̶a Jesua nãwã biẽ́ bed̶eabadjid̶aa: –Ãjãã, bʌa Ãcõrẽ de dromara ãrĩped̶a ewari ũbead̶e wayacusa poya oibʌrʌ, ¡ara bʌdub̶a ẽdrʌdua! ¡Jãʌ̃ crud̶eba ud̶aa zedua!–
MAR 15:31 Ab̶ari quĩrãca sacerdote bororãba, judiorã ley jaradiabadarã bid̶a Jesura ipid̶a biẽ́ jarabʌdad̶e nãwã jarabadjid̶aa: –Idjia dewararãda carebasia, baribʌrʌ ara idub̶a poya ẽdrʌẽ́a.
MAR 15:32 Mãwãra ¿idjira Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶aca? ¿Idjira Israeld̶ebema boroca? Jãʌ̃ crud̶eba ud̶aa zeida b̶ʌa dairãba cawad̶aped̶a ĩjãni carea.– Maʌ̃ne Jesu caita crud̶e cachiped̶ad̶a bid̶a ab̶ari quĩrãca biẽ́ jarasid̶aa.
MAR 15:33 Umatipa ʌ̃mãdaura quisia. Maʌ̃ba naʌ̃ ẽjũãra hora ũbea jũma pãĩma nũmasia.
MAR 15:34 Hora ũbea bad̶acarea Jesuba jĩgua jarasia: –Eloi, Eloi, ¿lama sabactani?– Maʌ̃ arameo bed̶eaba jara b̶ʌa: “Mʌ̃ Ãcõrẽ, mʌ̃ Ãcõrẽ, ¿cãrẽ cãrẽã mʌ̃dub̶a b̶eesi?”
MAR 15:35 Maʌ̃ bed̶ea ũrĩbʌdad̶e ʌ̃cʌrʌ mama caita duanʌba jarasid̶aa: –Ũrĩnadua, idjia Elíada trʌ̃ b̶ʌa.–
MAR 15:36 Ara maʌ̃da ab̶a pira wãped̶a uva b̶a oregueada mõda quirud̶e dodoba edasia. Bacurud̶e jʌ̃ped̶a Jesua diasia domãrẽã. Maʌ̃be dji ẽberãba jarasia: –Jʌ̃ãnadua; acʌd̶ia Elíaba idjira ud̶aa b̶ʌd̶e zei cawaya.–
MAR 15:37 Maʌ̃ne Jesura mĩãdua b̶iaped̶a ĩyãdrʌsia.
MAR 15:38 Ara mãwãbʌrʌd̶e Ãcõrẽ de dromane ed̶a wua eatʌ jira b̶ʌda ẽsidra ʌ̃tʌba ed̶aa cõã dogosia.
MAR 15:39 Romanebema sordaorã boro Jesu quĩrãpita b̶ʌba idji mãwã beubʌrʌ unusid̶e jarasia: –Wãrãda naʌ̃ ẽberãra Ãcõrẽ Warra basía.–
MAR 15:40 Maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌ wẽrãrãba tʌmʌba acʌ duanasid̶aa. Ãdjirã tãẽna Maria Magdalenada, Salomé sid̶a panasid̶aa. Dewarabema Maria sid̶a b̶asia. Santiago Tẽãbema abadaba, Jose bid̶a maʌ̃gʌ Mariara ãdji papa basía.
MAR 15:41 Jesu Galilead̶e b̶asid̶e maʌ̃ wẽrãrãra idji ume nĩbasid̶aa idjab̶a careba panasid̶aa. Arima dewara wẽrãrãda baraasia Jesu ume Jerusaleʌ̃naa wãped̶ad̶ada.
MAR 15:42 Nurẽma ʌ̃nãũbada ewari basía. Maʌ̃ ewari carea judiorãra ne o panasid̶aa. Queubod̶od̶e Jose Arimatea purud̶ebemada Pilatomaa wãsia. Maʌ̃ Josera judiorã bororãnebema basía. Jũmarãba idjira bio bia unubadjid̶aa. Idjia jʌ̃ã b̶abadjia Ãcõrẽba jũmarãda pe erob̶amãrẽã. Ne waya neẽ́ Pilatomaa wãped̶a Jesu cacuada iwid̶isia tʌb̶ari carea.
MAR 15:44 Maʌ̃ne Pilatoba cawa crĩchaẽ́ basía sãwã Jesura isabe beusida. Maʌ̃ carea sordaorã boroda trʌ̃ped̶a iwid̶isia Jesura wãrãda beusi cawaya.
MAR 15:45 Sordaorã boroba wãrãda beusiad̶a ad̶a bẽrã Pilatoba Josea Jesu cacuara idu edebisia.
MAR 15:46 Joseba borob̶ada nẽdoped̶a Jesu cacuara crud̶ebemada ud̶aa b̶ʌped̶a maʌ̃ borob̶aba bʌrá b̶ʌsia. Maʌ̃be mõjẽ uria corod̶ad̶e ed̶a b̶ʌped̶a mõgara waib̶ʌaba uriara jũãtrʌ b̶ʌsia.
MAR 15:47 Maria Magdalenaba, Jose papa Maria bid̶a acʌ panasid̶aa Jesu cacuara mama b̶ʌbʌdada.
MAR 16:1 Ʌ̃nãũbada ewari jõnacarea Maria Magdalenaba, Santiago papa Mariaba, Salomé bid̶a querada nẽdosid̶aa Jesu cacuara pʌrʌd̶i carea.
MAR 16:2 Nabema ewari domianebemane diaped̶a ara ʌ̃mãdau odjabʌrʌd̶e ãdjira Jesu tʌb̶ariped̶ad̶amaa wãsid̶aa.
MAR 16:3 Maʌ̃ne nãwã jara nĩbasid̶aa: –Dadjira ed̶a wãni carea ¿jãʌ̃ mõgara waib̶ʌa uria jũãtrʌ b̶ʌra caiba ãyã b̶ʌi?–
MAR 16:4 Baribʌrʌ araa acʌbʌdad̶e unusid̶aa mõgara waib̶ʌara orrocawa cob̶ʌda.
MAR 16:5 Ara maʌ̃da uriad̶e ed̶a wãsid̶aa. Ed̶a wãbʌdad̶e cũdrada unusid̶aa. Idjia drasoa jʌ̃ b̶ʌra totroa querasia. Ãdji jʌwa araare chũmasia. Idji carea wẽrãrãra dauperasid̶aa.
MAR 16:6 Maʌ̃ cũdraba ãdjía jarasia: –Dauperarãnadua. Bãrãba Jesu Nazared̶ebemada crud̶e cachiped̶ad̶ada jʌrʌ panʌa. Idjira ʌ̃rẽbasia. Idji b̶ʌped̶ad̶amaa acʌd̶adua. Nama b̶ʌẽ́a.
MAR 16:7 Jãʌ̃be idji ume nĩbaped̶ad̶arãmaa wãnadua. Pedroa, waabemarãa bid̶a jarad̶adua Jesura ãdji na Galilea druad̶aa wãbʌrʌda. Jãma idjira ununia idjia naẽna jarad̶a quĩrãca.–
MAR 16:8 Maʌ̃ne daupera panʌba cacua ure nũpanasid̶aa. Ara maʌ̃da wẽrãrãra Jesu cacua tʌb̶ariped̶ad̶a uriad̶eba pira wãsid̶aa. Ne waya panʌ bẽrã ni ab̶aʌa bed̶ead̶aẽ́ basía.
MAR 16:9 Jesura diaped̶ed̶a nabema ewari domianebemane ʌ̃rẽbaped̶a naãrã Maria Magdalenaa unubisia. Maʌ̃ wẽrãnebemada Jesuba naẽna jairãda siete ãyã jʌrecuasia.
MAR 16:10 Maʌ̃be Mariara Jesu ume nĩbaped̶ad̶arãmaa wãsia. Idji jũẽsid̶e ãdjirãra wad̶i sopuaba jĩã panasid̶aa. Mãwã panʌne Mariaba ãdjirãa jarasia Jesura zocai b̶ʌda unusida. Mãwã ũrĩbʌdamĩna ĩjãnaẽ́ basía.
MAR 16:12 Mãwãnacarea Jesu ume nĩbaped̶ad̶arãda umé puru dajada nĩbasid̶aa. Maʌ̃gʌrãa Jesuba ara idjida quĩrã awara unubisia.
MAR 16:13 Ãdjira jẽda wãnaped̶a waabemarãa jarasid̶aa. Mãwãmĩna wad̶ibid̶a ĩjãnaẽ́ basía.
MAR 16:14 Mãwãnacarea Jesuba edad̶arã once panʌ ne co chũpanasid̶ad̶e ara idjida unubisia. Ãdji cʌwʌrʌ zaread̶eba ĩjãnaẽ́ panana carea quẽãsia. Idji ʌ̃rẽbad̶a unuped̶ad̶aba ãdjirãa jarasid̶amĩna ĩjãnaẽ́ panasid̶aa.
MAR 16:15 Maʌ̃be Jesuba ãdjirãa jarasia: –Drua b̶eaza wãnaped̶a bed̶ea bia mʌ̃nebemada jũmarãa jarad̶adua.
MAR 16:16 Maʌ̃ bed̶eada ĩjãsid̶ara idjab̶a borocuesid̶ara Ãcõrẽba ẽdrʌ edaya. Baribʌrʌ maʌ̃ bed̶ea ĩjãẽ́ra idjia cawa oya.
MAR 16:17 Mʌ̃ ĩjã b̶eaba naʌ̃gʌda od̶ia Ãcõrẽ ʌb̶ʌa eropanʌda unubid̶i carea: mʌ̃ trʌ̃neba jairãda ãyã jʌretad̶ia idjab̶a adua panʌ bed̶ead̶e bed̶ead̶ia.
MAR 16:18 Dama arada ãdji jʌwaba jidad̶ia. Nẽãrã dadji beabarida dod̶ibʌrʌ maʌ̃ba biẽ́ oẽ́a. Idjab̶a cacua biẽ́ b̶eara ãdji jʌwa ʌ̃rʌ̃ b̶ʌbʌdad̶e biacuad̶ia.–
MAR 16:19 Mãwã jarad̶acarea dadjirã Boro Jesura Ãcõrẽba ʌ̃taa bajãnaa edesia. Mama Ãcõrẽ jʌwa araare chũmesia.
MAR 16:20 Maʌ̃be Jesuba edad̶arãba idji bed̶eara ãdji wãbʌdaza jarasid̶aa. Dadjirã Boroba ãdjirãra carebasia. Ne ununaca obi b̶ʌd̶eba cawabisia ãdjia jara panʌra wãrã arada.
LUK 1:1 Ãcõrẽba dadjirã tãẽna od̶ad̶ebemada zocãrãba b̶ʌ́ quĩrĩãsid̶aa.
LUK 1:2 Jũma maʌ̃ od̶a unuped̶ad̶aba nẽbʌrʌsid̶aa idjab̶a jaradiasid̶aa. Dji carta b̶ʌped̶ad̶aba maʌ̃da b̶ʌsid̶aa.
LUK 1:3 Bʌ dji droma b̶ʌ Teopilo, mʌ̃a bid̶a jũma maʌ̃ mãwãnada bio quĩrãcuita iwid̶id̶a bẽrã, mʌ̃maarã bia b̶ʌa bʌ itea arid̶e b̶ʌ́ diabueida.
LUK 1:4 Mãwã bʌa cawaya bʌ́a jaradiaped̶ad̶ara wãrãda.
LUK 1:5 Herode Judea druad̶ebema boro basid̶e sacerdote Zacariada b̶asia. Maʌ̃ Zacariara sacerdoterã idji ume trajabada sid̶a Abíarã abadjid̶aa. Dji quima Elisabera Aaroʌ̃ ẽberãrãneba yõna basía.
LUK 1:6 Ãdjira umena Ãcõrẽ quĩrãpita jipa panasid̶aa. Ãcõrẽba obi jarad̶ara jũma ĩjã o panʌ bẽrã biẽ́ jarad̶i neẽ́ panasid̶aa.
LUK 1:7 Baribʌrʌ Elisabera warra toca bad̶a bẽrã warra neẽ́ panasid̶aa. Maʌ̃ awara bio drõãda panasid̶aa.
LUK 1:8 Mãwã panʌne Zacaria Ãcõrẽ de dromane trajai ewarida jũẽsia. Maʌ̃ bẽrã idjira, waabema sacerdoterã idji ume trajabada sid̶a Ãcõrẽ quĩrãpita traja panasid̶aa.
LUK 1:9 Maʌ̃ne sacerdoterãba obada quĩrãca ne jemenesid̶aa caiba Ãcõrẽ de dromane ed̶a incienso querada bá diaida b̶ʌ cawaya. Maʌ̃ne Zacaria trʌ̃da odjasia.
LUK 1:10 Incienso quera bá diai horada jũẽna bẽrã Zacariara ed̶a wãsia. Maʌ̃ne puruba dajadaare Ãcõrẽa iwid̶i panasid̶aa.
LUK 1:11 Mãwã b̶ʌd̶e bajãnebema nezocada quera bá diabada jʌwa araare odjasia.
LUK 1:12 Idji unusid̶e Zacariara bio dauperaped̶a ab̶ed̶a cawa crĩchaẽ́ basía.
LUK 1:13 Baribʌrʌ bajãnebema nezocaba jarasia: –Ne wayarãdua. Bʌa Ãcõrẽa iwid̶i b̶ad̶ara idjia ũrĩsia. Bʌ quima Elisabeba warrada toya. Idji trʌ̃ra b̶ʌdua Juaʌ̃.
LUK 1:14 Maʌ̃ warra carea zocãrã b̶ʌsrid̶ad̶ia. Idjira Ãcõrẽ quĩrãpita dji droma bai bẽrã bʌ sid̶a bio b̶ʌsrid̶a b̶aya. Uva b̶a aseada, itua sid̶a doca baya. B̸ited̶a b̶ebʌrʌ ewarid̶eba Ãcõrẽ Jaurera idji ume b̶aya.
LUK 1:16 Idjia zocãrã israelerãra Ãcõrẽmaa jẽda zebiya.
LUK 1:17 Elíaba erob̶ad̶a jaureda, ʌb̶ʌa sid̶a bʌ warraba erob̶aya. Maʌ̃neba idjira dadjirã Boro na wãya dji zezada ãdji warrarã ume ibiabi carea. Maʌ̃ awara ĩjãnaẽ́ b̶ea sid̶a carebaya jipa b̶eaba crĩchabada quĩrãca crĩchad̶amãrẽã. Mãwã carebaya puruba dadjirã Borora bia edad̶amãrẽã.–
LUK 1:18 Maʌ̃ne Zacariaba bajãnebema nezocaa iwid̶isia: –¿Mʌ̃a sãwã cawai bʌa jara b̶ʌra wãrãda? Mʌ̃ra bio drõãda b̶ʌa. Mʌ̃ quima sid̶a djorada b̶ʌa.–
LUK 1:19 Bajãnebema nezocaba Zacaria jarasia: –Mʌ̃ra Gabriel, Ãcõrẽ nezocaa. Idjia mʌ̃ra bʌmaa diabuesia maʌ̃ bed̶ea biada jaramãrẽã.
LUK 1:20 Mʌ̃a jara b̶ʌra Ãcõrẽba b̶ʌd̶a ewarid̶e wãrãda mãwãya. Baribʌrʌ ĩjãnaẽ́ bẽrã bʌra quĩrãme cara b̶eya ab̶a bʌ quima warra tobʌrʌd̶aa.–
LUK 1:21 Maʌ̃misa ẽberãrãba dajada jʌ̃ã panasid̶aa. Ãdjia cawad̶aẽ́ panasid̶aa sãwãẽrã Zacariara jãcua ed̶a dãrãbʌrʌda.
LUK 1:22 Mãwã b̶ʌd̶e idjira dajadaa zesia baribʌrʌ poya bed̶eaẽ́ basía. Quĩrãme cara b̶ed̶a bẽrã ab̶abe sẽyãneba bed̶ea b̶asia. Maʌ̃ba ẽberãrãba cawasid̶aa Ãcõrẽba idjía ne unubisida.
LUK 1:23 Idji Ãcõrẽ de dromane trajai ewari jõnacarea Zacariara diguid̶aa wãsia.
LUK 1:24 Mãwãnacarea idji quima Elisabera b̶iogoa b̶esia. Maʌ̃ bẽrã Elisabera jed̶eco juesuma diguid̶a b̶esia. Nãwã crĩchasia:
LUK 1:25 “Ãcõrẽba mʌ̃ra carebasia b̶iogoa b̶emãrẽã. Jãwã bia od̶aba mʌ̃ quĩrã perara ãyã b̶ʌsia. Ẽberãrãba mʌ̃ra waa biẽ́ jarad̶aẽ́a.”
LUK 1:26 Elisabe sei jed̶eco b̶iogoa b̶ed̶acarea Ãcõrẽba bajãnebema nezoca Gabrielda Galilea druad̶e Nazare purud̶aa diabuesia awẽrã umaquĩrã adua b̶ʌ Mariamaa. Maʌ̃ Mariara Jose ume dji edad̶i carea bed̶ea bia panasid̶aa. Josera David̶eba zed̶a basía.
LUK 1:28 Bajãnebema nezocara Mariama jũẽped̶a nãwã jarasia: –¡Mẽrã! Ãcõrẽba bʌra bia erob̶ʌa. Idjira bʌ ume b̶ʌa.–
LUK 1:29 Maʌ̃ bed̶ea ũrĩsid̶e Mariaba ab̶ed̶a cawa crĩchaẽ́ basía cãrẽ cãrẽã bajãnebema nezocara mãwã bed̶ea b̶ʌda.
LUK 1:30 Maʌ̃ne bajãnebema nezocaba idjía jarasia: –Maria, ne wayarãdua; Ãcõrẽba bʌra careba b̶ʌa.
LUK 1:31 Maʌ̃ bẽrã bʌra b̶iogoa b̶eped̶a warrada toya. Maʌ̃ warra trʌ̃ra b̶ʌdua Jesu.
LUK 1:32 Idjira dji droma baya idjab̶a Ãcõrẽ dji dromaara b̶ʌba idji Warraad̶a aya. Ãcõrẽba idjira israelerã boroda b̶ʌya idji drõãenabema Davi b̶ad̶a quĩrãca.
LUK 1:33 Idjira Jacobod̶eba yõped̶ad̶arã boroda b̶aya. Ewariza ãdjirãra pe erob̶aya.–
LUK 1:34 Maʌ̃ne Mariaba bajãnebema nezocaa iwid̶isia: –Mʌ̃ra umaquĩrã adua b̶ʌda ¿sãwã b̶iogoa b̶ei?–
LUK 1:35 Bajãnebema nezocaba panusia: –Ãcõrẽ Jaurera bʌmaa zeped̶a idji ʌb̶ʌara bʌ ume b̶aya. Maʌ̃ bẽrã idjia dia b̶ʌ warra bʌa tobʌrʌda Ãcõrẽba idji Warraad̶a aya.
LUK 1:36 Bʌ apipi Elisabe sid̶a warra toya. Djorada b̶ʌmĩna idjab̶a warra tocaad̶a abadamĩna sei jed̶eco b̶ʌa b̶iogoa b̶ʌda.
LUK 1:37 Ãcõrẽba poya oẽ́ra neẽ́a.–
LUK 1:38 Mariaba panusia: –Mʌ̃ra Ãcõrẽ nezocaa. Bia b̶ʌa bʌa jarad̶a quĩrãca idjia oida.– Maʌ̃be bajãnebema nezocara idji quĩrãpitabemada wãsia.
LUK 1:39 Mãwãnacarea Mariara isabe Elisabe purud̶aa wãsia. Maʌ̃ purura Judea drua eyaid̶a b̶ʌd̶e b̶ʌa.
LUK 1:40 Mama Zacaria ded̶e ed̶a wãped̶a Elisabea jarasia: –¡Mẽrã!–
LUK 1:41 Elisabeba Maria bed̶ea ũrĩbʌrʌd̶e idji warra b̶ited̶a quirura domicasia. Ara maʌ̃da Elisabera Ãcõrẽ Jaured̶eba b̶esia.
LUK 1:42 Maʌ̃ne Mariaa nãwã jĩgua jarasia: –Bʌra wãrãda dewara wẽrãrã cãyãbara Ãcõrẽba biara careba b̶ʌa. Bʌ warra sid̶a Ãcõrẽba bio bia b̶ʌya.
LUK 1:43 ¿Mʌ̃ra cai mʌ̃ Boro papaba jãwã acʌd̶e ze b̶ʌra?
LUK 1:44 Ara bʌ bed̶ea ũrĩbʌrʌd̶e warra mʌ̃ b̶ited̶a b̶ʌra b̶ʌsrid̶aba domicasia.
LUK 1:45 Ãcõrẽba jarad̶ara wãrãda mãwãida ĩjãna bẽrã bʌra bio bia b̶ʌa.–
LUK 1:46 Maʌ̃ne Mariaba jarasia: Sod̶eba mʌ̃a jaraya: Ãcõrẽra dji dromaa.
LUK 1:47 Ãcõrẽ mʌ̃ ẽdrʌ edabari ume mʌ̃ra bio b̶ʌsrid̶a b̶ʌa.
LUK 1:48 Idjia za quiru nezocara bia erob̶ʌa. Id̶iba ʌ̃taa jũmarãba jarad̶ia Ãcõrẽ jũma poya b̶ʌba mʌ̃ra bio careba b̶ʌda, mʌ̃ itea ne waib̶ʌada o b̶ʌ bẽrã. ¡Ab̶a idjidrʌ Ãcõrẽa!
LUK 1:50 Maʌ̃ bẽrã idji waya b̶eara ewariza quĩrã djuburia b̶aya.
LUK 1:51 Ãcõrẽba idji ʌb̶ʌad̶eba ne waib̶ʌada ocuasia. Ara ãdjidub̶a dji dromada crĩcha b̶eara idjia memenebisia.
LUK 1:52 Dji droma b̶ead̶ara ãyã b̶ʌcuaped̶a dji ed̶aara qued̶eada dji dromada b̶ʌcuasia.
LUK 1:53 Dji ne neẽ́ qued̶eaa ne jũma biada diasia, baribʌrʌ dji ne bara b̶eara jʌwa bari ãyã wãbicuasia.
LUK 1:54 Idji nezoca Israel purura carebasia. Idjia Abrahaʌ̃ra, idjid̶eba yõbʌdarã sid̶a ewariza quĩrã djuburiaya dadji drõã naẽnabemarãa jarad̶a quĩrãca.
LUK 1:56 Mariara Elisabe ded̶e jed̶eco ũbea b̶aped̶a diguid̶aa wãsia.
LUK 1:57 Idji ewari jũẽsid̶e Elisabera warra tosia.
LUK 1:58 Idji caita panabadaba, idji ẽberãrã bid̶a maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e idji ume b̶ʌsrid̶asid̶aa Ãcõrẽba bio quĩrã djuburiad̶a bẽrã.
LUK 1:59 Warra tod̶acarea ocho ewari b̶ʌd̶e ãbaa dji jʌresid̶aa warra cacuara wẽãgod̶i carea. Maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌba idji zeza trʌ̃ Zacariada b̶ʌ́ quĩrĩã panasid̶aa.
LUK 1:60 Baribʌrʌ dji papaba jarasia: –Mãwã trʌ̃ b̶ʌd̶aẽ́a, ãtebʌrʌ idji trʌ̃ra b̶ʌd̶ia Juaʌ̃.–
LUK 1:61 Ãdjirãba jarasid̶aa: –¿Cãrẽã maʌ̃ trʌ̃ra b̶ʌd̶i? Bãrã ẽberãrã tãẽna maʌ̃ trʌ̃ra neẽ́a.–
LUK 1:62 Maʌ̃be dji zeza Zacariaa sẽyãneba iwid̶isid̶aa cãrẽ trʌ̃da b̶ʌ́ quĩrĩã b̶ʌ cawaya.
LUK 1:63 Maʌ̃ carea Zacariaba bacuru pewed̶eada enebisia. Maʌ̃gʌd̶e nãwã b̶ʌsia: “Idji trʌ̃ra b̶ʌd̶ia Juaʌ̃.” Maʌ̃ unusid̶ad̶e jũmarãba cawa crĩchad̶aẽ́ basía.
LUK 1:64 Ara maʌ̃ne Zacariara quĩrãme cara b̶ad̶ada waya bed̶easia. Ara maʌ̃da idjia Ãcõrẽa bia bed̶easia.
LUK 1:65 Jũma ãdji caita panabadaba maʌ̃nebema ũrĩsid̶ad̶e Ãcõrẽ waya panʌba jũma Judea drua eyaid̶a b̶ʌd̶e nẽbʌrʌbadjid̶aa.
LUK 1:66 Jũma maʌ̃ ũrĩped̶ad̶aba jarabadjid̶aa: “Mãwã baibʌrʌ, maʌ̃gʌ warrara dji droma baya.” Mãwã jarasid̶aa Ãcõrẽ ʌb̶ʌara dji warra ume b̶ʌ bẽrã.
LUK 1:67 Zacariara Ãcõrẽ Jaured̶eba b̶eped̶a nãwã bed̶easia:
LUK 1:68 ¡Israelerã Ãcõrẽra bio bia b̶ʌa, idji ẽberãrãra ẽdrʌ edai carea ze b̶ʌ bẽrã!
LUK 1:69 Idji nezoca David̶eba zed̶ada diabuebʌrʌa dadji Ẽdrʌ Edabarida b̶amãrẽã.
LUK 1:70 Naẽna Ãcõrẽba idjid̶eba bed̶eabadarãa maʌ̃nebemada jarabisia.
LUK 1:71 Idjia jarabisia jũma dadjirã dji quĩrũnebemada, dadjirã quĩrãma panʌnebema sid̶a ẽdrʌ edaida.
LUK 1:72 Mãwã oya dadji drõã naẽnabemarãa quĩrã djuburiayad̶a ad̶a bẽrã idjab̶a ãdjirã ume bed̶ea b̶ʌd̶ada jũma oyad̶a ad̶a bẽrã.
LUK 1:73 Idjia dadji drõãenabema Abrahaʌ̃a jarasia dadjirã dji quĩrũ jʌwaed̶abemada ẽdrʌ b̶ʌida. Mãwã ne wayaa neẽ́ dadjirãba idjira poya ẽpẽ panania.
LUK 1:75 Dadjirã zocai panʌmisa idji quĩrãpita biya, jipa nĩbad̶ia.
LUK 1:76 Maʌ̃be Zacariaba idji warrad̶ebemada nãwã jarasia: Warra, bʌra Ãcõrẽ dji dromaara b̶ʌd̶eba bed̶eabariad̶a ad̶ia. Bʌra dadjirã Boro na wãya idji o jari carea.
LUK 1:77 Bʌa israelerãa cawabiya sãwã Ãcõrẽba ãdji cadjiruara quĩrãdoaped̶a ẽdrʌ edaida.
LUK 1:78 Ãcõrẽ quĩrĩãra bio waib̶ʌa b̶ʌa. Dadji Ẽdrʌ Edabarira bajãneba zeya ʌ̃mãdau odjabari quĩrãca.
LUK 1:79 Maʌ̃ba dji pãĩmane b̶eaa, dji beud̶i waya b̶eaa bid̶a Ãcõrẽra cawabiya. Idjab̶a dadjirãa cawabiya sãwã idji ume necai pananida.
LUK 1:80 Dji warrara warisia idjab̶a Ãcõrẽ Jaured̶eba zarea b̶esia. Drõã b̶ad̶acarea ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e b̶ad̶e wãsia. Mama b̶abadjia ab̶a jũmarã quĩrãpita bed̶eabʌrʌ ewarid̶aa.
LUK 2:1 Maʌ̃ ewarid̶e Romanebema boro Cesar Augustoba idji jʌwaed̶a b̶eara jũma juachabisia. Maʌ̃ bẽrã jarasia puru ãĩ b̶eara ãdji purud̶aa wãnamãrẽã.
LUK 2:2 Maʌ̃ ẽberãrã juachabid̶ara idjia naãrã obid̶a basía. Maʌ̃ ewarid̶e Cirenioda Siria druad̶e dji boro basía.
LUK 2:3 Maʌ̃ne jũmarãda juachad̶amãrẽã ãdji puruza wãsid̶aa.
LUK 2:4 Maʌ̃ ewarid̶e Josera Galilea druad̶e Nazare purud̶e b̶abadjia. Idjira David̶eba zed̶a bẽrã Judea druad̶e Beleʌ̃ purud̶aa wãsia. Beleʌ̃ra Davi toped̶ad̶a puru basía.
LUK 2:5 Ãdji juachad̶amãrẽã idji quima bai Maria ume wãsia. Maʌ̃ ewarid̶e Mariara b̶iogoa b̶asia.
LUK 2:6 Beleʌ̃ne panʌne Maria warra toi ewarira jũẽsia.
LUK 2:7 Cãĩbada de bari b̶ʌra neẽ́ bẽrã idji warra iwina tod̶ara wuaba bʌraped̶a animarã ne cobadad̶e coquirusia.
LUK 2:8 Maʌ̃ diamasi oveja wagabadarãba ãdji ovejara Beleʌ̃ caita waga panasid̶aa.
LUK 2:9 Cawaẽ́ne bajãnebema nezocada ãdjima odjasia. Maʌ̃ne Ãcõrẽ quĩrãwãrẽã dorrodorroaba ãdjima bio ʌ̃naga nũmesia. Maʌ̃ carea oveja wagabadara bio dauperasid̶aa.
LUK 2:10 Baribʌrʌ bajãnebema nezocaba ãdjía jarasia: –Ne wayarãnadua. Mʌ̃a bed̶ea biada bãrãa jarad̶e ze b̶ʌa. Maʌ̃ bed̶ea carea jũmarãda b̶ʌsrid̶ad̶ia.
LUK 2:11 Id̶i Davi toped̶ad̶a puru Beleʌ̃ne bãrã ẽdrʌ edabarida tosid̶aa. Idjira Critoa, dadjirã Boroa.
LUK 2:12 Naʌ̃gʌd̶eba bãrãba cawad̶ia mʌ̃a jarabʌrʌra wãrãda: bãrãba maʌ̃ warra zaquera wuaba bʌrá b̶ʌda animarã ne cobadad̶e ununia.–
LUK 2:13 Ara mãwã jarabʌrʌd̶e bajãnebema nezocarãda zocãrã odjasid̶aa. Jũma ãdjirãba Ãcõrẽa nãwã bia bed̶easid̶aa:
LUK 2:14 ¡Ãcõrẽ ʌ̃tʌ bajãne b̶ʌra bio bia quirua! ¡Ẽberãrã Ãcõrẽba bia unu b̶ʌra naʌ̃ ẽjũãne necai b̶ead̶ia!
LUK 2:15 Maʌ̃be bajãnebema nezocarãra bajãnaa wãsid̶aa. Ara maʌ̃da oveja wagabadarãba jarasid̶aa: –Mãẽteara dadjirã Boroba cawabid̶ara Beleʌ̃naa acʌd̶e wãnia.–
LUK 2:16 Ara maʌ̃da wãbʌrʌsid̶aa. Jũẽsid̶ad̶e Mariada, Joseda, dji warra zaque sid̶a unusid̶aa. Warra zaquera animarã ne cobadad̶e b̶asia.
LUK 2:17 Maʌ̃ unuped̶ad̶acarea bajãnebema nezocaba warrad̶ebema jarad̶ara ãdjia jũmarãa nẽbʌrʌsid̶aa.
LUK 2:18 Oveja wagabadaba jara panʌ ũrĩsid̶ad̶e jũmarãba cawa crĩchad̶aẽ́ panesid̶aa.
LUK 2:19 Baribʌrʌ dji papa Mariaba maʌ̃gʌd̶ebemada idji sod̶e jũma quĩrãcuita crĩcha b̶abadjia.
LUK 2:20 Oveja wagabadarã jẽda wãbʌdad̶e ãdjia unuped̶ad̶a carea idjab̶a ũrĩped̶ad̶a carea Ãcõrẽa bia bed̶easid̶aa. Bajãnebema nezocaba jarad̶a quĩrãca wãrãda jũma mãwãsia.
LUK 2:21 Warra tod̶acarea ocho ewari b̶ʌd̶e dji warra cacuara wẽãgosid̶aa. Maʌ̃ne idji trʌ̃ra b̶ʌsid̶aa Jesu, dji papa b̶iogoai naẽna bajãnebema nezocaba jarad̶a quĩrãca.
LUK 2:22 Warra tod̶a carea dji papaba wagaida b̶ʌ ewarira wagasia Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyd̶e b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca. Maʌ̃ ewari jõnacarea idjia dji zeza ume warra zaquera Jerusaleʌ̃naa edesid̶aa Ãcõrẽ quĩrãpita b̶ʌd̶i carea.
LUK 2:23 Mãwã osid̶aa Ãcõrẽ leyd̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌ bẽrã: “Jũma warra iwinara Ãcõrẽa diad̶ida panʌa.”
LUK 2:24 Maʌ̃ awara Ãcõrẽ quĩrãpita bia b̶ei carea dji papaba puchirãda babue diabisia Ãcõrẽ leyd̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌ bẽrã: “Puchirãda wa putujuda umé diaida b̶ʌa.”
LUK 2:25 Maʌ̃ ewarid̶e ẽberã Simeoʌ̃ abadada Jerusaleʌ̃ne b̶asia. Maʌ̃ Simeoʌ̃ra jipa b̶asia idjab̶a Ãcõrẽba jara b̶ʌra quĩrãcuita ĩjã obadjia. Idjia jʌ̃ã b̶asia Ãcõrẽba Israel puru sobiabi ewarida. Ãcõrẽ Jaurera idji ume b̶asia.
LUK 2:26 Naẽna Ãcõrẽ Jaureba idjía cawabisia idji jaid̶ai naẽna Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara unuida.
LUK 2:27 Ãcõrẽ leyd̶e b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca od̶i carea djibarirãba Jesura Ãcõrẽ de dromanaa edesid̶ad̶e Ãcõrẽ Jaureba Simeoʌ̃ra araa wãbisia.
LUK 2:28 Simeoʌ̃ba dji warra unusid̶e bara edaped̶a Ãcõrẽa nãwã bia jarasia:
LUK 2:29 Mʌ̃ Boro, jãʌ̃bebʌrʌ bʌ nezocara idu necai beubidua bʌa jarad̶a quĩrãca od̶a bẽrã.
LUK 2:30 Bʌa ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara mʌ̃́a unubisia.
LUK 2:31 Bʌa idjira b̶ʌsia jũma puru b̶eaba ununamãrẽã.
LUK 2:32 Idjira ʌ̃naa quĩrãca b̶aya judiorãẽ́ba bʌd̶ebemada cawad̶amãrẽã. Idji carea bʌ puru Israelera bia jarad̶ia.
LUK 2:33 Simeoʌ̃ba ãdji warrad̶ebema jara b̶ʌ ũrĩsid̶ad̶e Jesu djibarirãba cawa crĩchad̶aẽ́ basía.
LUK 2:34 Maʌ̃ne Simeoʌ̃ba ãdjira bia jara b̶ʌped̶a Mariaa nãwã jarasia: –Ãcõrẽba naʌ̃ warrara diasia israelerã zocãrã bia b̶ʌmãrẽã idjab̶a zocãrã biẽ́ b̶ʌmãrẽã. Cawabiya idjira Ãcõrẽneba ze b̶ʌda, mãwãmĩna idjira biẽ́ jarad̶ia.
LUK 2:35 Mãwã zocãrãba ãdji sod̶e mẽrã erob̶eara unubid̶ia. Idjab̶a bʌra bio sopua b̶aya mĩãsuba subʌda quĩrãca.–
LUK 2:36 Arima Ãcõrẽneba bed̶eabari Ana abadada b̶asia. Idjira Aserd̶eba yõna Panuel cau basía. Idjira djorada b̶asia. Awẽrã quiruda quima edaped̶a siete poa b̶ʌd̶e pẽdra basía.
LUK 2:37 Idji pẽdra b̶ed̶ara 84 poa b̶asia. Ewariza ãsa, diamasi bid̶a Ãcõrẽ de dromanaa wãbadjia Ãcõrẽa bia jarai carea, ne cod̶aca ewari oi carea idjab̶a Ãcõrẽa iwid̶i carea.
LUK 2:38 Maʌ̃ djorara Jesu djibarirã caita wãped̶a Ãcõrẽa bia bed̶easia. Maʌ̃be Ãcõrẽba Jerusaleʌ̃ puru ẽdrʌ edai ewari jʌ̃ã b̶eaa dji warra zaqued̶ebemada bed̶easia.
LUK 2:39 Ãcõrẽ leyd̶e b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca jũma oped̶ad̶acarea Josera, Maria sid̶a Galilea druad̶e ãdji puru Nazared̶aa jẽda wãsid̶aa.
LUK 2:40 Dji warrara cacua ʌb̶ʌa warisia. Idjira bio ne cawasia idjab̶a Ãcõrẽba ne jũmane idjira carebabadjia.
LUK 2:41 Poaza Jesu djibarirãra Jerusaleʌ̃naa wãbadjid̶aa judiorã Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebabada ewari od̶i carea.
LUK 2:42 Jesu doce poa b̶asid̶e ãdjira wãsid̶aa maʌ̃ ewari droma bad̶i carea jũma judiorãba obada quĩrãca. Jesu sid̶a ãdji ume wãsia.
LUK 2:43 Maʌ̃ ewari droma jõnacarea ãdjira jẽda wãsid̶aa. Baribʌrʌ ãdji warra Jesura Jerusaleʌ̃ne b̶esia. Maʌ̃ra ãdjia adua panasid̶aa.
LUK 2:44 Crĩcha panasid̶aa Jesura ẽberãrã tãẽna nĩda. Mãwã ewari ab̶a nĩbasid̶aa. Quewara idji jʌrʌsid̶ad̶e ãdji ẽberãrã tãẽna ununaẽ́ basía. Ara maʌ̃da jẽda Jerusaleʌ̃naa Jesu jʌrʌd̶e wãsid̶aa.
LUK 2:46 Ewari ũbea babʌrʌd̶e idjira unusid̶aa Ãcõrẽ de droma dajadaare judiorã ley jaradiabadarã tãẽna chũmʌda. Ãdjia jaradia panʌra ũrĩ b̶asia idjab̶a ãdjía iwid̶ibadjia.
LUK 2:47 Maʌ̃ne ãdjia iwid̶ibʌd̶ad̶e idjia arid̶e panubadjia. Jũma idji ũrĩ panʌba cawa crĩchad̶aẽ́ panasid̶aa necawaad̶eba panu b̶ʌ bẽrã.
LUK 2:48 Djibarirãba idji unusid̶ad̶e cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Dji papaba idjía iwid̶isia: –Warra, ¿bʌa cãrẽ cãrẽã jãwã osi? ¿Cãrẽ cãrẽã nama b̶esi? Bio sopua panʌba mʌ̃a, bʌ zeza bid̶a bʌra jʌrʌ panasid̶aa.–
LUK 2:49 Jesuba panusia: –Bãrãba ¿cãrẽ cãrẽã mʌ̃ra jʌrʌ panasid̶a? ¿Mʌ̃ Zeza ded̶e b̶aida b̶ʌda adua panʌca?–
LUK 2:50 Baribʌrʌ Jesuba jarad̶ara djibarirãba cawad̶aẽ́ basía.
LUK 2:51 Maʌ̃be Jesura ãdji ume Nazared̶aa wãsia. Ãdjia jarabʌdara idjia jũma ĩjã obadjia. Jũma Jerusaleʌ̃ne mãwãnara dji papaba bio quĩrãcuita crĩcha b̶abadjia.
LUK 2:52 Jesura cacua ʌb̶ʌa warisia idjab̶a ewariza ne cawaara wãsia. Ãcõrẽba, ẽberãrã bid̶a idjira bia unusid̶aa.
LUK 3:1 Tiberio Cesar quince poa Romanebema boro b̶ʌd̶e Poncio Pilatoda Judea druad̶e dji boro basía. Herodeda Galilea druad̶e dji boro basía. Dji djaba Pelipeda Traconite druad̶e idjab̶a Iturrea druad̶e dji boro basía. Lisaniada Abilene druad̶e dji boro basía.
LUK 3:2 Anáda idjab̶a Caipáda sacerdote dji dromarã basía. Maʌ̃ ewarid̶e ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e Ãcõrẽba Zacaria warra Juaʌ̃a bed̶easia.
LUK 3:3 Maʌ̃ bẽrã Juaʌ̃ra jũma Jordaʌ̃ do caita b̶earãa jarad̶e wãsia ãdji cadjiruara igarad̶aped̶a Ãcõrẽmaa zed̶amãrẽã. Idjia jaradiasia mãwã osid̶ara Ãcõrẽba ãdji cadjiruara quĩrãdoaida. Dji ĩjãbʌdara idjia doed̶a borocuebadjia.
LUK 3:4 Jũma maʌ̃gʌra mãwãsia Ãcõrẽneba bed̶eabari Isaíaba naẽna b̶ʌd̶a quĩrãca: Ẽberãda ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e jĩgua bed̶ea b̶ʌa: Ora jarid̶adua dadjirã Boro bia edad̶amãrẽã. Ora idji itea jipa jarid̶adua.
LUK 3:5 Jogoa b̶eara jũma daucha ocuaya. Eya ʌ̃tʌ b̶eara, eya jewed̶ea b̶ea sid̶a daucha ocuaya. O jũrẽã b̶eara jipa jariya, o biẽ́ b̶eara jũma biya ocuaya.
LUK 3:6 Mãwã jũmarãba ununia sãwã Ãcõrẽba ẽdrʌ edabarida.
LUK 3:7 Zocãrã ẽberãrãda zebadjid̶aa Juaʌ̃ba borocuemãrẽã. Baribʌrʌ Juaʌ̃ba ʌ̃cʌrʌa jarabadjia: –Dama ẽberãrã, ¿caiba jarasi bãrãra Ãcõrẽ quĩrũbid̶ebemada poya mĩrũnida?
LUK 3:8 Bãrãba o panʌneba unubid̶adua wãrãda Ãcõrẽmaa zesid̶ada. Crĩcharãnadua Abrahaʌ̃ warrarã bẽrã Ãcõrẽba cawa oẽ́da. Mʌ̃a bãrãa ebud̶a jaraya: Ãcõrẽba quĩrĩãibʌrʌ za tab̶ea mõgarara Abrahaʌ̃ warrarã babicuaya.
LUK 3:9 Maʌ̃ awara mʌ̃a jaraya Ãcõrẽba zagarada erob̶ʌa bacuru tutacuai carea. Jũma bacuru bia zaud̶acara tutacuaped̶a tʌbʌd̶e b̶atacuaya. Ara maʌ̃ quĩrãca Ãcõrẽba cadjirua obadarãda cawa oya.–
LUK 3:10 Maʌ̃ carea ẽberãrãba idjía iwid̶ibadjid̶aa: –Mãẽteara daiba ¿cãrẽda od̶ida panʌ?–
LUK 3:11 Juaʌ̃ba panusia: –Cacuad̶e jʌ̃bada umé erob̶ʌba dji neẽ́ quirúa ab̶a diaida b̶ʌa. Dji coi erob̶ʌba dji coi neẽ́ quirúa diaida b̶ʌa.–
LUK 3:12 Mãwã b̶ʌd̶e Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebadarãda borocued̶i carea zesid̶aa. Maʌ̃be ãdjia iwid̶isid̶aa: –Jaradiabari, dairãba ¿cãrẽda od̶ida panʌ?–
LUK 3:13 Juaʌ̃ba ãdjía jarasia: –Bãrãba parata jʌrʌ ped̶ida panʌ aud̶u diabirãnadua.–
LUK 3:14 Maʌ̃ne sordaorã arima duanʌba Juaʌ̃a iwid̶isid̶aa: –Dairãba ¿cãrẽda od̶ida panʌ?– Juaʌ̃ba panusia: –Bãrã trajubari parata dia panʌneba necai b̶ead̶adua. Waraga panʌneba djãrã paratara jãrĩrãnadua idjab̶a sewad̶eba djãrã biẽ́ jararãnadua.–
LUK 3:15 Arima duanʌba maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e bio quĩrãcuita duanesid̶aa cãrẽda sãwãi cawaya. Ara ãdub̶a nãwã crĩcha panasid̶aa: “¿Juaʌ̃ra Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶aca?”
LUK 3:16 Baribʌrʌ Juaʌ̃ba jũmarãa jarasia: –Wãrãda mʌ̃a bãrãra baidoba borocue b̶ʌa. Baribʌrʌ mʌ̃ cãyãbara dji dromaara b̶ʌda zeya. Idjia jĩrũne jʌ̃ b̶ʌ ẽrãi carea mʌ̃ra bia b̶ʌẽ́a. Idjiabʌrʌ Ãcõrẽ Jaureda diaya. Baribʌrʌ ĩjãnaẽ́bʌrʌ cawa oya.
LUK 3:17 Ezoai careabemara idji jʌwad̶e erob̶ʌa porara dji ta umebemada ãyã b̶ʌi carea. Maʌ̃be dji tara wagaya baribʌrʌ dji porara tʌbʌ uruad̶e babueya.–
LUK 3:18 Ara maʌ̃ quĩrãca ne quĩrãtanoaneba Juaʌ̃ba bed̶ea bia dadji ẽdrʌd̶id̶ebemada jaradia b̶aped̶a jarabadjia ĩjãnamãrẽã.
LUK 3:19 Baribʌrʌ Juaʌ̃ba Galilead̶ebema boro Herodera quẽãbadjia idjia wẽrã erob̶ʌ Herodía carea. Maʌ̃ Herodíara ara Herode djaba Pelipe quima basía. Maʌ̃ awara Juaʌ̃ba idjira quẽãbadjia ne jũma cadjirua o b̶ʌ carea.
LUK 3:20 Herodeba maʌ̃ cadjirua o b̶ʌ awara naʌ̃gʌ cadjirua sid̶a osia: Juaʌ̃ra preso b̶ʌbisia idji quẽã b̶ʌ carea.
LUK 3:21 Juaʌ̃ba ẽberãrã borocuecua b̶asid̶e Jesu sid̶a borocuesia. Maʌ̃ne Jesuba Ãcõrẽa bed̶eabʌrʌd̶e bajãda ewasia.
LUK 3:22 Ewaped̶a Ãcõrẽ Jaureda bajãneba puchirã quĩrãca idji ʌ̃rʌ̃ zesia. Maʌ̃ne Ãcõrẽba bajãneba ed̶aa nãwã bed̶easia: –Bʌra mʌ̃ Warra quĩrĩã b̶ʌ́a. Bʌ carea mʌ̃ra bio b̶ʌsrid̶a b̶ʌa.–
LUK 3:23 Jesuba jaradia b̶esid̶e treinta poa b̶asica b̶ʌa. Ẽberãrãba idjira Jose warrada crĩcha panasid̶aa. Josera Eli warra basía,
LUK 3:24 Elira Matá warra basía, Matára Levi warra basía, Levira Melqui warra basía, Melquira Janai warra basía, Janaira Jose warra basía.
LUK 3:25 Josera Matatía warra basía, Matatíara Amó warra basía, Amóra Nahuʌ̃ warra basía, Nahuʌ̃ra Esli warra basía, Eslira Nagai warra basía.
LUK 3:26 Nagaira Máha warra basía, Máhara Matatía warra basía, Matatíara Semei warra basía, Semeira Jose warra basía, Josera Juda warra basía.
LUK 3:27 Judara Johanaʌ̃ warra basía, Johanaʌ̃ra Resa warra basía, Resara Zorobabel warra basía, Zorobabelera Salatiel warra basía, Salatielera Neri warra basía.
LUK 3:28 Nerira Melqui warra basía, Melquira Adi warra basía, Adira Cosaʌ̃ warra basía, Cosaʌ̃ra Elmodaʌ̃ warra basía, Elmodaʌ̃ra Ere warra basía.
LUK 3:29 Erera Josue warra basía, Josuera Elieze warra basía, Eliezera Joriʌ̃ warra basía, Joriʌ̃ra Matá warra basía.
LUK 3:30 Matára Levi warra basía, Levira Simeoʌ̃ warra basía, Simeoʌ̃ra Juda warra basía, Judara Jose warra basía, Josera Jonaʌ̃ warra basía, Jonaʌ̃ra Eliaquiʌ̃ warra basía.
LUK 3:31 Eliaquiʌ̃ra Melea warra basía, Meleara Mainaʌ̃ warra basía, Mainaʌ̃ra Matata warra basía, Matatara Nataʌ̃ warra basía, Nataʌ̃ra Davi warra basía.
LUK 3:32 Davira Jesé warra basía, Jeséra Obé warra basía, Obéra Boo warra basía, Boora Salmoʌ̃ warra basía, Salmoʌ̃ra Naasoʌ̃ warra basía.
LUK 3:33 Naasoʌ̃ra Aminadá warra basía, Aminadára Araʌ̃ warra basía, Araʌ̃ra Esroʌ̃ warra basía, Esroʌ̃ra Paré warra basía, Paréra Juda warra basía.
LUK 3:34 Judara Jacobo warra basía, Jacobora Isa warra basía, Isara Abrahaʌ̃ warra basía, Abrahaʌ̃ra Tare warra basía, Tarera Naco warra basía, Nacora Seru warra basía.
LUK 3:35 Serura Ragau warra basía, Ragaura Pele warra basía, Pelera Hebere warra basía, Heberera Sala warra basía.
LUK 3:36 Salara Cainaʌ̃ warra basía, Cainaʌ̃ra Arpaxa warra basía, Arpaxara Seʌ̃ warra basía, Seʌ̃ra Noé warra basía, Noéra Lame warra basía.
LUK 3:37 Lamera Matusaleʌ̃ warra basía, Matusaleʌ̃ra Enoco warra basía, Enocora Jaré warra basía, Jaréra Majalaleel warra basía, Majalaleelera Cainaʌ̃ warra basía.
LUK 3:38 Cainaʌ̃ra Enó warra basía, Enóra Se warra basía, Sera Adaʌ̃ warra basía, Adaʌ̃ra Ãcõrẽ warra basía.
LUK 4:1 Jesura Ãcõrẽ Jaured̶eba b̶ʌda Jordaʌ̃ dod̶eba jẽda wãsia. Maʌ̃ne Ãcõrẽ Jaureba idjira ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶aa edesia.
LUK 4:2 Cuarenta ewari mama b̶asia. Maʌ̃ne diauruba idjira mĩã sẽ b̶asia Ãcõrẽda igarabi carea. Maʌ̃ ewarid̶e Jesuba ni cãrẽ sid̶a coẽ́ b̶ʌ bẽrã jarra b̶asia.
LUK 4:3 Mãwã b̶ʌd̶e diauruba Jesua nãwã jarasia: –Bʌda wãrãda Ãcõrẽ warrabʌrʌ, naʌ̃ mõgarada paʌ̃ babidua.–
LUK 4:4 Jesuba panusia: –Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: ab̶abe ne co b̶ʌd̶eba ẽberãra zocai b̶aẽ́a, [ãtebʌrʌ jũma Ãcõrẽba jara b̶ʌ ĩjã b̶ʌd̶eba zocai b̶aya].–
LUK 4:5 Mãwãnacarea diauruba Jesura eya ʌ̃tʌ b̶ʌd̶e edesia. Mamaʌba naʌ̃ ẽjũãne b̶ea puruda jũma acʌbitasia.
LUK 4:6 Maʌ̃ne diauruba jarasia: –Naʌ̃ ẽjũãne b̶ea purura, maʌ̃ purud̶e ne bia b̶ea sid̶a jũma bʌ jʌwaed̶a b̶ʌya. Mʌ̃re bẽrã mʌ̃a dia quĩrĩãbʌrʌ́a diaida b̶ʌa.
LUK 4:7 Mʌ̃ quĩrãpita chĩrãborod̶e cob̶eped̶a mʌ̃́a bia bed̶eaibʌrʌ mʌ̃a jũma diaya.–
LUK 4:8 Baribʌrʌ Jesuba jarasia: –Satana, ãyã wãdua. Ãcõrẽ cartad̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ab̶a bãrã Boro Ãcõrẽabʌrʌ bia bed̶ead̶adua. Idjia jara b̶ʌdrʌ ĩjã o pananadua.”–
LUK 4:9 Mãwãnacarea diauruba Jesura Jerusaleʌ̃naa edesia Ãcõrẽ de droma boro ʌ̃tʌara b̶ʌmaa. Maʌ̃be jarasia: –Bʌda wãrãda Ãcõrẽ warrabʌrʌ, namaʌba ud̶u jʌ̃drʌdua. Ãcõrẽ cartad̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Ãcõrẽba idji nezocarãda bʌmaa diabueya carebad̶amãrẽã.
LUK 4:11 Bʌra ãdji jʌwad̶e edad̶ia bʌ jĩrũra mõgaraba puarãmãrẽã.
LUK 4:12 Baribʌrʌ Jesuba jarasia: –Idji bed̶ead̶e naʌ̃ sid̶a b̶ʌ́ b̶ʌa: “Bariduada orãnadua bãrã Boro Ãcõrẽba carebai cawaya.”–
LUK 4:13 Mãwã mĩã sẽ b̶aped̶a diaurura Jesu caitabemada ãyã wãsia ab̶a dewara ewarid̶aa.
LUK 4:14 Mãwãnacarea Jesura Ãcõrẽ Jaure ʌb̶ʌad̶eba b̶ʌda Galilea druad̶aa jẽda wãsia. Jũma maʌ̃ druad̶e idjira bio trʌ̃ b̶ʌgasia.
LUK 4:15 Judiorã dji jʌrebada deza idjia Ãcõrẽ bed̶eara jaradia b̶abadjia. Maʌ̃ bẽrã jũmarãba idjira bia jarabadjid̶aa.
LUK 4:16 Mãwãnacarea Jesura idji warid̶a puru Nazared̶aa wãsia. Ʌ̃nãũbada ewarid̶e idjia obari quĩrãca judiorã dji jʌrebada ded̶e ed̶a wãsia. Maʌ̃be idjira piradrʌsia Ãcõrẽ Bed̶eada nocoare lei carea.
LUK 4:17 Maʌ̃ne Ãcõrẽneba bed̶eabari Isaía cartada idjía diasid̶aa. Maʌ̃ra ewara edaped̶a naʌ̃ bed̶eada jʌrʌped̶a jĩgua lesia:
LUK 4:18 Ãcõrẽ Jaurera mʌ̃ ume b̶ʌa. Idjia mʌ̃ra edasia dji ne neẽ́ qued̶eaa jaramãrẽã Ãcõrẽba ãdjirãra carebaida. Idjia mʌ̃ra diabuesia sopua b̶eada sobiabicuamãrẽã, jida edeped̶ad̶arã ẽdrʌd̶ida jaramãrẽã, daub̶errea b̶eaa unubimãrẽã, djãrã jʌwaed̶a mĩga b̶eara bia b̶ʌcuamãrẽã, idjab̶a jaramãrẽã Ãcõrẽba ẽdrʌ edai ewarira jũẽsida.
LUK 4:20 Led̶acarea cartara bʌraped̶a dji wagabaría diasia. Maʌ̃be chũmesia jaradiai carea. Jũmarãba idjira acʌ duanasid̶aa.
LUK 4:21 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Maʌ̃ bed̶eaba jara b̶ʌra id̶i bãrã quĩrãpita mãwãbʌrʌa.–
LUK 4:22 Jũmarãba idjid̶ebemada bia bed̶easid̶aa. Idjia bia jaradia b̶ʌ carea cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Ara ãdjidub̶a jara duanasid̶aa: “¿Idjira Jose warrada jãwã b̶ʌẽ́ca?”
LUK 4:23 Jesuba jarasia: –Bãrãba naʌ̃ bed̶eada mʌ̃́a jarad̶ia: “Nẽãrã diabari, ara bʌdjida biabidua. Bʌa Capernauʌ̃ne od̶ara daiba ũrĩsid̶aa. Nama bʌ purud̶e bid̶a ab̶arica odua.”–
LUK 4:24 Maʌ̃ awara jarasia: –Mʌ̃a bãrãa wãrãda jaraya: ni ab̶aʌ Ãcõrẽneba bed̶eabarida ara idji druad̶e bia edad̶acaa.
LUK 4:25 Quĩrãnebad̶adua, Elía b̶asi ewarid̶e Israel druad̶e pẽdra wẽrãrãra zocãrã panasid̶aa. Maʌ̃ ewarid̶e poa ũbea ẽsidra cue zeẽ́ b̶ad̶a bẽrã jarrabada zesia.
LUK 4:26 Baribʌrʌ Ãcõrẽba Elíara ni ab̶aʌ pẽdra wẽrã Israeld̶ebema carebad̶e wãbiẽ́ basía. Ãtebʌrʌ pẽdra wẽrã Sidoʌ̃ druad̶e Sarepta purud̶e b̶ʌmaa wãbisia.
LUK 4:27 Ara maʌ̃ quĩrãca Eliseo b̶asi ewarid̶e aid̶a bara b̶eada Israel druad̶e zocãrã panasid̶aa baribʌrʌ ãdjirãnebema ni ab̶aʌda idjia biabiẽ́ basía. Ãtebʌrʌ Siria druad̶ebema Naamaʌ̃da biabisia.–
LUK 4:28 Maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e jũma dji jʌrebada ded̶e duanʌra quĩrũbucasid̶aa.
LUK 4:29 Ara maʌ̃da Jesura puru dajadaa erreb̶ari eded̶aped̶a eya ed̶aa tuca jira b̶ʌd̶e b̶atabued̶i carea edesid̶aa.
LUK 4:30 Baribʌrʌ Jesura ara ãdji daid̶u necai wãsia.
LUK 4:31 Mãwãnacarea Jesura Galilea druad̶e Capernauʌ̃ purud̶aa wãsia. Ʌ̃nãũbada ewarid̶e idjia jaradia b̶asia.
LUK 4:32 Bio cawa b̶ʌd̶eba ebud̶a jaradia b̶ʌ bẽrã jũmarãba cawa crĩchad̶aẽ́ basía.
LUK 4:33 Judiorã dji jʌrebada ded̶e ẽberã jai bara b̶ʌda b̶asia. Cawaẽ́ne idjia jĩgua jarasia:
LUK 4:34 –¡Jesu Nazared̶ebema! ¿Cãrẽ cãrẽã daira mĩã sẽ b̶ʌ? ¿Dai biẽ́ b̶ʌi carea zesica? Mʌ̃a cawa b̶ʌa bʌra caida: ¡Bʌra Ãcõrẽba diabued̶aa!–
LUK 4:35 Maʌ̃ carea Jesuba idjía jarasia: –Chupeadua. Idji cacuad̶ebemada ẽdrʌdua.– Ara maʌ̃da jaiba ẽberãra egode b̶aebiped̶a ẽdrʌsia. Baribʌrʌ maʌ̃ ẽberãra ni cãrẽ sid̶a biẽ́ oẽ́ basía.
LUK 4:36 Maʌ̃ unusid̶ad̶e jũmarãba cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Ãdjiza iwid̶i duanesid̶aa: –Idji bed̶eaba ¿sãwã jãwã o b̶ʌ? Idjia jarabʌrʌra jairãba ĩjãbadaa. Idjira ʌb̶ʌa b̶ʌ bẽrã bed̶eabʌrʌd̶e jaira ẽdrʌcuabadaa.–
LUK 4:37 Maʌ̃ bẽrã idjira puru caita b̶eaza bio trʌ̃ b̶ʌgasia.
LUK 4:38 Judiorã dji jʌrebada ded̶eba ẽdrʌped̶a Jesura Simoʌ̃ ded̶aa wãsia. Mama Simoʌ̃ pãcõrẽda bio cʌwa nũmasia. Maʌ̃ carea Jesua bed̶ea djuburiasid̶aa biabimãrẽã.
LUK 4:39 Jesuba ed̶aa acʌped̶a dji cʌwamiara quẽãsia. Ara maʌ̃da cʌwamiara dugusia. Maʌ̃be wẽrãra piradrʌped̶a ãdjira ne cobisia.
LUK 4:40 Queubʌrʌd̶e zocãrã quĩrãtanoa cacua biẽ́ b̶eada Jesumaa enesid̶aa. Jesuba idji jʌwara ãdjirã ʌ̃rʌ̃ b̶ʌped̶a biabicuasia.
LUK 4:41 Ara maʌ̃ quĩrãca zocãrã jairãda ẽberãrã cacuad̶ebemada ẽdrʌbicuasia. Ẽdrʌbʌdad̶e nãwã b̶ia jarasid̶aa: “¡Bʌra wãrãda Ãcõrẽ warraa!” Ãdjia cawa panasid̶aa idjira Ãcõrẽba diai jarad̶a ẽdrʌ edabarida. Maʌ̃ carea Jesuba ãdjira quẽãbadjia chupead̶amãrẽã.
LUK 4:42 Diaped̶ed̶a Jesura puru dajadaa wãsia ẽberã neẽ́maa. Baribʌrʌ ẽberãrãba idjira jʌrʌ panasid̶aa. Unusid̶ad̶e jarasid̶aa ãdji purud̶e b̶emãrẽã.
LUK 4:43 Baribʌrʌ Jesuba ãdjía jarasia: –Mʌ̃a dewara puru b̶ead̶e jaradiaida b̶ʌa Ãcõrẽra zebʌrʌda ãdji Boro bai carea. Maʌ̃ bed̶ea bia jaramãrẽã Ãcõrẽba mʌ̃ra diabuesia.–
LUK 4:44 Maʌ̃ bẽrã Jesuba judiorã druad̶e dji jʌrebada deza jaradia wãsia.
LUK 5:1 Ewari ab̶a Jesura amene droma Genesare abada icawa b̶asia. Maʌ̃ne Ãcõrẽ bed̶ea jaradia b̶ʌ ũrĩni carea ẽberãrãra zocãrã idjima powua duanasid̶aa.
LUK 5:2 Arima do icawa jãbada umé ũ panasid̶aa. Maʌ̃ jãba djibarirãba ãdji b̶eda jidabadada caita sʌgʌ panasid̶aa.
LUK 5:3 Maʌ̃ne Jesura Simoʌ̃ Pedro jãbad̶e b̶adoped̶a jarasia quẽsaarabe edemãrẽã. Maʌ̃be jãbad̶e chũmeped̶a jũma arima duanʌrãa jaradia b̶esia.
LUK 5:4 Jaradiad̶acarea Jesuba Simoʌ̃a jarasia: –Jãʌ̃be bʌ jãbara do quẽsaara edeped̶a b̶eda b̶arid̶adua.–
LUK 5:5 Baribʌrʌ Simoʌ̃ba panusia: –Jaradiabari, daira diamasi b̶eda b̶ari panʌda ʌ̃nadrʌsid̶aa. Mãwãmĩna ni cãrẽ sid̶a jidad̶aẽ́ basía. Baribʌrʌ bʌa mãwã jara b̶ʌ bẽrã ĩjãya.–
LUK 5:6 Ara maʌ̃da ãdjira b̶eda b̶arisid̶aa. Bio zocãrã jidabʌda bẽrã dji b̶eda jidabadara cõãbʌrʌ basía.
LUK 5:7 Maʌ̃ carea dewara jãbad̶e b̶eada jʌwaba trʌ̃sid̶aa carebad̶e zed̶amãrẽã. Zed̶aped̶a jãbara umena b̶edaba birasid̶aa. Maʌ̃ba biru b̶aebod̶od̶a basía.
LUK 5:8 Simoʌ̃ Pedroba idji ume panʌ bid̶a b̶eda zocãrã jidaped̶ad̶a unusid̶ad̶e cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Idji ume panʌra Santiago idjab̶a Juaʌ̃ basía. Ãdjira Zebedeo warrarã basía. Maʌ̃ne Simoʌ̃ra Jesu caita wãped̶a chĩrãborod̶e cob̶eped̶a jarasia: –Mʌ̃ Boro, biara b̶ʌa bʌra mʌ̃ caitabemada ãyã wãida, mʌ̃ra cadjirua obari bẽrã.– Jesuba Simoʌ̃a jarasia: –Dauperarãdua, id̶iba ʌ̃taa bʌra mʌ̃ itea ẽberã enebarida b̶eya.–
LUK 5:11 Ãdjirãba jãbara doyaa enenaped̶a jũma amesid̶aa. Maʌ̃be Jesu ume wãsid̶aa.
LUK 5:12 Ewari ab̶a Jesura purud̶e b̶asia. Maʌ̃ne ẽberã aid̶aba jũma bira b̶ʌda jũẽsia. Maʌ̃ ẽberãba Jesu unusid̶e idji quĩrãpita chĩrãborod̶e b̶arru cob̶eped̶a nãwã quĩrã djuburiada iwid̶isia: –Mʌ̃ Boro, bʌa quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃ra poya biabida b̶ʌa.–
LUK 5:13 Maʌ̃ne Jesuba jʌwa ʌ̃rʌ̃ b̶ʌbʌrʌd̶e jarasia: –Mãwã o quĩrĩã b̶ʌa. ¡Biadua!– Ara maʌ̃da aid̶ara anisia.
LUK 5:14 Maʌ̃ne Jesuba idjía jarasia: –Bʌ biad̶ara ni ab̶aʌa jararãdua. Ãtebʌrʌ sacerdotemaa wãdua bʌra biasida unumãrẽã. Jãʌ̃be Ãcõrẽ quĩrãpita bia b̶ei carea Moiseba jarad̶a quĩrãca ne diacuadua. Mãwã ẽberãrãba cawad̶ia bʌra wãrãda biasida.–
LUK 5:15 Baribʌrʌ Jesura trʌ̃ b̶ʌgaara wãsia. Maʌ̃ bẽrã ẽberãrãra zocãrã zebadjid̶aa idjia jaradia b̶ʌ ũrĩni carea. Cacua biẽ́ b̶eara zebadjid̶aa biabicuamãrẽã.
LUK 5:16 Baribʌrʌ Jesura ed̶aud̶e ẽberã neẽ́maa wãbadjia Ãcõrẽa bed̶eai carea.
LUK 5:17 Ewari ab̶a Jesuba jaradia b̶ʌd̶e pariseorãda, judiorã ley jaradiabadarã sid̶a arima duanasid̶aa. Ãdjirãra Galilea druad̶eba, Judea druad̶eba idjab̶a Jerusaleʌ̃ purud̶eba zeped̶ad̶a basía. Maʌ̃ne Ãcõrẽ ʌb̶ʌad̶eba Jesuba cacua biẽ́ b̶eara biabibadjia.
LUK 5:18 Mãwã b̶ʌd̶e ʌ̃cʌrʌba ẽberã cacua beu b̶ʌda idji cʌd̶ad̶e enenaped̶a ed̶a ede quĩrĩã panasid̶aa Jesu quĩrãpita b̶ʌd̶i carea.
LUK 5:19 Baribʌrʌ ẽberãrã cãbana nũmʌ bẽrã poya Jesuma jũẽbid̶aẽ́ basía. Maʌ̃ carea ãdjirãba dji cacua beu b̶ʌra de ʌ̃rʌ̃ edesid̶aa. Maʌ̃be de ʌ̃rʌ̃bemada ogad̶aped̶a dji cacua beu b̶ʌra dji cʌd̶ad̶eba ed̶aa b̶ʌsid̶aa. Ẽberãrã ẽsi Jesu quĩrãpita b̶ʌsid̶aa.
LUK 5:20 Jesuba unusia ãdjia wãrãda ĩjã panʌda idjia cacua beu b̶ʌra poya biabida. Maʌ̃ carea dji cacua beu b̶ʌ́a nãwã jarasia: –Ache, bʌa cadjirua od̶ara mʌ̃a quĩrãdoasia.–
LUK 5:21 Maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e arima duanʌ pariseorãba, judiorã ley jaradiabadarã bid̶a nãwã crĩchasid̶aa: “Idjira ¿caida crĩcha b̶ʌ? ¿Cãrẽ cãrẽã mãwã Ãcõrẽ quĩrãpita biẽ́ bed̶ea b̶ʌ? Ab̶a Ãcõrẽbʌrʌ ẽberãba cadjirua od̶ara poya quĩrãdoaya.”
LUK 5:22 Baribʌrʌ Jesuba ãdjia crĩcha panʌra cawad̶a bẽrã nãwã iwid̶isia: –¿Cãrẽ cãrẽã bãrã sod̶e jãwã crĩcha panʌ?
LUK 5:23 Bãrãmaarã ¿sãʌ̃gʌda zareaara b̶ʌ? ¿Cadjirua od̶ara quĩrãdoayad̶a aida wa naʌ̃ ẽberã cacua beu b̶ʌra piradrʌbiped̶a nĩbabida?
LUK 5:24 Ãcõrẽba mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara b̶ʌsia naʌ̃ ẽjũãne duanʌba cadjirua obadara quĩrãdoamãrẽã. Maʌ̃ra bãrãa unubiya.– Ara maʌ̃da dji cacua beu b̶ʌ́a nãwã jarasia: –Piradrʌdua. Bʌ cʌd̶ara edaped̶a diguid̶aa wãdua.–
LUK 5:25 Ara mãwã jarabʌrʌd̶e cacua beu b̶ad̶ara pirab̶ariped̶a idji cʌd̶ara edaped̶a jũmarã quĩrãpita nĩbad̶e wãsia. Maʌ̃be Ãcõrẽra bio bia jara b̶ʌda diguid̶aa wãsia.
LUK 5:26 Maʌ̃ unusid̶ad̶e jũmarãba cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽra bio bia jarasid̶aa. Ãcõrẽ wayaad̶eba jarasid̶aa: –¡Id̶i wãrãda ne ununaca waib̶ʌada unusid̶aa!–
LUK 5:27 Mãwãnacarea Jesu wãbʌrʌd̶e parata Romanebema boro itea jʌrʌ pebarida unusia. Idji trʌ̃ra Levi abadjid̶aa. Maʌ̃ ẽberãra parata diabada ded̶e chũmasia. Jesuba unuped̶a jarasia: –Mʌ̃ ume zedua.–
LUK 5:28 Ara maʌ̃da Levira piradrʌped̶a idjia o b̶ad̶ara ameped̶a Jesu ume wãsia.
LUK 5:29 Maʌ̃be Jesu carea Leviba idji ded̶e ne cod̶i waib̶ʌada osia. Zocãrã Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebadarãda, dewara ẽberãrã sid̶a ãdji ume ne co panasid̶aa.
LUK 5:30 Maʌ̃ unusid̶ad̶e judiorã ley jaradiabadarãba, pariseorã bid̶a Jesu ume nĩbabadarãa nãwã biẽ́ jarasid̶aa: –¿Cãrẽ cãrẽã parata jʌrʌ pebadarã ume idjab̶a dewara cadjirua obadarã ume bid̶a ãbaa ne co panʌ?–
LUK 5:31 Jesuba ãdjía jarasia: –Cacua bia b̶eaba nẽãrã diabarira jʌrʌd̶acaa. Ab̶abe cacua biẽ́ b̶eabʌrʌ jʌrʌbadaa.
LUK 5:32 Mʌ̃ra jipa b̶ea trʌ̃i carea zeẽ́ b̶ʌa, ãtebʌrʌ cadjirua obadarãda trʌ̃ b̶ʌa Ãcõrẽmaa zed̶amãrẽã.–
LUK 5:33 Ʌ̃cʌrʌba Jesua jarasid̶aa: –Borocuebari Juaʌ̃ ume nĩbabadarãba Ãcõrẽa iwid̶ibʌdad̶e ara cadrʌa ne cod̶aca ewarira obadaa. Ara maʌ̃ quĩrãca pariseorã ẽpẽbadarã bid̶a obadaa. Baribʌrʌ bʌ ume nĩbabadarãba ¿sãwãẽrã od̶aca?–
LUK 5:34 Jesuba ãdjía jarasia: –Mãwãra wẽrã edabʌrʌba b̶ʌsrid̶a ewari o b̶ʌd̶e ¿idjia ed̶od̶arãa ne cod̶aca ewarida obica?
LUK 5:35 Baribʌrʌ ewari ab̶a dewara ẽberãrãba idjira ãyã eded̶ia. Maʌ̃ ewarid̶ebʌrʌ idjia ed̶od̶arãba ne cod̶aca ewarira od̶ia.–
LUK 5:36 Maʌ̃ awara Jesuba ãdjía ne jara b̶ʌd̶eba nãwã jarasia: –Ni ab̶aʌba wua djiwid̶ida tʌd̶aped̶a wua sored̶e capirud̶acaa. Mãwã od̶ibʌrʌ wua djiwid̶ira ãrĩya. Maʌ̃ awara dji wua djiwid̶i tʌd̶ara dji sore ume bia b̶eẽ́a.
LUK 5:37 Idjab̶a ni ab̶aʌba uva b̶a djiwid̶ira animarã e od̶a dji sored̶e tʌd̶acaa. Mãwã od̶ibʌrʌ aseabʌrʌd̶e animarã e od̶a dji sorera cõãya. Maʌ̃be uva b̶ara, animarã e od̶a sid̶a aduaya.
LUK 5:38 Maʌ̃ carea uva b̶a djiwid̶ira animarã e od̶a djiwid̶id̶e tʌd̶ida panʌa. Mãwã umena dãrã droad̶ia.
LUK 5:39 Idjab̶a uva b̶a asea dji drõã dobʌrʌba djiwid̶ira do quĩrĩãcaa. Ãtebʌrʌ jarabaria: “Uva b̶a dji drõãra djiwid̶i cãyãbara biara b̶ʌa.”–
LUK 6:1 Ʌ̃nãũbada ewarid̶e Jesura idji ume nĩbabadarã sid̶a ẽjũã trigo ud̶ad̶e nĩbasid̶aa. Mama nĩnane Jesu ume nĩbabadarãba trigora tʌ edad̶aped̶a jʌwaba cʌratʌd̶aped̶a co nĩbasid̶aa.
LUK 6:2 Ʌ̃cʌrʌ pariseorãba maʌ̃ unusid̶ad̶e iwid̶isid̶aa: –¿Bãrãba cãrẽ cãrẽã ʌ̃nãũbada ewarid̶e ocara panʌda o panʌ?–
LUK 6:3 Jesuba panusia: –¿Bãrãba Ãcõrẽ Bed̶eara acʌd̶acaca? Davi, idji ume nĩbabadarã sid̶a jarra panasid̶ad̶e ¿sãwã osid̶a?
LUK 6:4 Davira Ãcõrẽ ded̶e ed̶a wãped̶a Ãcõrẽ quĩrãpita b̶ad̶a paʌ̃da edasia. Maʌ̃ paʌ̃ra ¿ab̶abe sacerdoterãba cod̶ida panasid̶aẽ́ca? Baribʌrʌ Daviba coped̶a idji ume nĩbabadarãa diasia.–
LUK 6:5 Idjab̶a Jesuba jarasia: –Mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara ʌ̃nãũbada ewari djibaria.–
LUK 6:6 Dewara ʌ̃nãũbada ewarid̶e Jesura judiorã dji jʌrebada ded̶aa wãped̶a jaradia b̶asia. Mama ẽberã jʌwa ara beu b̶ʌda b̶asia.
LUK 6:7 Judiorã ley jaradiabadarãda, pariseorã sid̶a panasid̶aa. Ãdjia Jesura acʌ panasid̶aa ʌ̃nãũbada ewarid̶e ẽberã jʌwa beu b̶ʌda biabi cawaya. Biabisira biẽ́ jarad̶ida crĩcha panasid̶aa.
LUK 6:8 Baribʌrʌ ãdjia crĩcha panʌra Jesuba cawa b̶ad̶a bẽrã dji ẽberã jʌwa beu b̶ʌ́a nãwã jarasia: –Piradrʌped̶a ẽsi nũmane zedua.– Ara maʌ̃da dji ẽberãra piradrʌped̶a ẽsi nũmane wãsia.
LUK 6:9 Maʌ̃be Jesuba ãdjía jarasia: –Mʌ̃a bãrãa iwid̶iya: ʌ̃nãũbada ewarid̶e ¿cãrẽda od̶ida panʌ? ¿Biada wa cadjiruada? ¿Djãrã carebaida wa idu beubida?–
LUK 6:10 Maʌ̃be arima panʌra acʌped̶a dji ẽberãa nãwã jarasia: –Jʌwa jiradua.– Mãwã jirabʌrʌd̶e idji jʌwara biasia.
LUK 6:11 Maʌ̃ carea arima panʌra bio quĩrũnaped̶a ãdjidub̶a iwid̶i duanesid̶aa Jesura sãwã od̶i cawaya.
LUK 6:12 Ewari ab̶a Jesura eyad̶aa wãsia. Mama Ãcõrẽa iwid̶i b̶ʌda ʌ̃nadrʌsia.
LUK 6:13 Ãsa bad̶acarea idji ẽpẽ b̶eara ãbaa trʌ̃cuaped̶a doce edasia. Maʌ̃ doce edad̶ara idjia trʌ̃ b̶ʌsia “mʌ̃a diabued̶arã.”
LUK 6:14 Ãdji trʌ̃ra naʌ̃gʌa: Simoʌ̃ (Jesuba idjira trʌ̃ b̶ʌsia Pedro), dji djaba Andre, Santiago, Juaʌ̃, Pelipe, Bartolomé,
LUK 6:15 Mateo, Tomá, Alpeo warra, Santiago, Simoʌ̃ Zelote abada,
LUK 6:16 Santiago djaba Juda, idjab̶a Juda Iscariote. Jĩrũare maʌ̃gʌba Jesura jidabisia.
LUK 6:17 Maʌ̃be Jesura idjia edad̶arã ume eyad̶eba ed̶aa zesid̶aa. Jewed̶ad̶e idji ẽpẽ b̶ea zocãrã panʌ ume idjab̶a ẽberãrã cãbana zebʌda ume b̶esia. Maʌ̃ ẽberãrãra Judea druad̶eba, Jerusaleʌ̃neba, pusa icawabema puru Tirod̶eba idjab̶a Sidoʌ̃neba zesesid̶aa Jesuba jaradia b̶ʌ ũrĩni carea idjab̶a cacua biẽ́ b̶eara biabicuamãrẽã.
LUK 6:18 Maʌ̃ awara Jesuba jai b̶eara ẽberãrã cacuad̶ebemada ãyã jʌrecuasia.
LUK 6:19 Jũma dji cacua biẽ́ b̶eaba idjira tã quĩrĩã panasid̶aa Ãcõrẽ ʌb̶ʌad̶eba biabi b̶ʌ bẽrã.
LUK 6:20 Jesuba idji ẽpẽ b̶ea acʌped̶a nãwã jarasia: Bio bia b̶ead̶ia bãrã dji ne neẽ́ panʌra Ãcõrẽba bãrãra pe erob̶ʌ bẽrã.
LUK 6:21 Bio bia b̶ead̶ia jarra b̶eara Ãcõrẽba jãwũãbi bẽrã. Bio bia b̶ead̶ia sopuaba jĩã b̶eara Ãcõrẽba b̶ʌsrid̶abi bẽrã.
LUK 6:22 Bio bia b̶ead̶ia ẽberãba mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶a carea bãrã quĩrãmabʌdad̶e, igarabʌdad̶e idjab̶a biẽ́ jarabʌdad̶e.
LUK 6:23 Bãrã biẽ́ obʌdad̶e bio capipiad̶adua, bãrãba nebia waib̶ʌada bajãne eropanani bẽrã. Ãdji drõã naẽnabemarãba Ãcõrẽneba bed̶eabadarãra ara maʌ̃ quĩrãca biẽ́ obadjid̶aa.
LUK 6:24 Baribʌrʌ mĩã djuburi b̶ead̶ia bãrã dji ne bara b̶eara. Bãrãba eropanʌneba necai panʌ bẽrã nocoarebema ewarid̶e necai pananaẽ́a.
LUK 6:25 Mĩã djuburi b̶ead̶ia bio ne co panʌneba jãwũã b̶eara, nocoarebema ewarid̶e jarra panani bẽrã. Mĩã djuburi b̶ead̶ia ara nawena ipid̶a b̶eara nocoarebema ewarid̶e jĩãni bẽrã idjab̶a sopuad̶i bẽrã.
LUK 6:26 Mĩã djuburi b̶ead̶ia ẽberãrãba bãrãda bia jarad̶ibʌrʌ. Bãrã drõã naẽnabemarãba ẽberãrã Ãcõrẽ trʌ̃neba sewa jaradia b̶eara bia jarabadjid̶aa.
LUK 6:27 Baribʌrʌ mʌ̃a jara b̶ʌ ũrĩ panʌ́a jaraya: bãrã dji quĩrũra quĩrĩãnadua. Bãrã quĩrãma panʌra bia od̶adua.
LUK 6:28 Bãrã biẽ́ jarabadara bia jarad̶adua. Bãrã biẽ́ obada carea Ãcõrẽa iwid̶id̶adua ãdjirãra carebamãrẽã.
LUK 6:29 Ab̶aʌba bʌda uridarrad̶e uibʌrʌ, dewarabema uridarrad̶e idu ubidua. Ab̶aʌba bʌa cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌd̶ebemada ab̶a jãrĩbʌrʌ, dewarabema bʌa jʌ̃ b̶ʌ sid̶a idu edebidua.
LUK 6:30 Ab̶aʌba bʌ́a ne iwid̶ibʌrʌ, wãgarãdua. Maʌ̃ awara bʌa erob̶ʌd̶ebemada ab̶aʌba jãrĩsira iwid̶irãdua jẽda diamãrẽã.
LUK 6:31 Bãrãba quĩrĩã panʌa djãrãba bãrãra bia od̶ida. Ara maʌ̃ quĩrãca bãrãba djãrãra bia od̶adua.
LUK 6:32 Ab̶abe bãrã dji biarãdrʌ quĩrĩã panʌbʌrʌ, ¿caiba bãrãra bia jarai? Cadjirua obadarã bid̶a ãdji dji biarãra quĩrĩãbadaa.
LUK 6:33 Maʌ̃ awara ab̶abe bãrã dji biarãdrʌ bia od̶ibʌrʌ, ¿caiba bãrãra bia jarai? Cadjirua obadarã bid̶a ara maʌ̃ quĩrãca obadaa.
LUK 6:34 Maʌ̃ awara bãrãba ab̶abe dji poya jẽda diad̶ida b̶eaa diad̶ibʌrʌ ¿caiba bãrãra bia jarai? Cadjirua obadarã bid̶a ara maʌ̃ quĩrãca obadaa ãdjia diaped̶ad̶ara waya jẽda edad̶ida crĩcha panʌ bẽrã.
LUK 6:35 Maʌ̃ carea bãrã dji quĩrũra quĩrĩãnadua. Ãdjirãra bia od̶adua. Ãdjirãa ne diad̶adua. Baribʌrʌ diabʌdad̶e ãdjirãneba edad̶ida crĩcharãnadua. Mãwãbʌrʌ bãrãba Ãcõrẽneba edad̶ira bio waib̶ʌa b̶aya idjab̶a unubid̶ia wãrãda bãrãra Ãcõrẽ dji dromaara b̶ʌ warrarãda. Idjia cadjirua obadarãda, idjía bia b̶ʌad̶a ad̶aca sid̶a idji biad̶eba carebabaria.
LUK 6:36 Ara maʌ̃ quĩrãca bãrãba quĩrã djuburia b̶ead̶ida panʌa bãrã Zeza bajãne b̶ʌba quĩrã djuburiabari quĩrãca.
LUK 6:37 Djãrãra biẽ́ jararãnadua Ãcõrẽba bãrã biẽ́ jararãmãrẽã. Ni ab̶aʌda bed̶ead̶e b̶ʌad̶a arãnadua, Ãcõrẽba bãrãda bed̶ead̶e b̶ead̶a arãmãrẽã. Bãrã biẽ́ oped̶ad̶ara quĩrãdoad̶adua. Mãwã bãrãba biẽ́ oped̶ad̶ara Ãcõrẽba quĩrãdoaya.
LUK 6:38 Djãrãa ne diad̶adua. Mãwãbʌrʌ Ãcõrẽba bãrãa bio ad̶uba diaya ẽ bio biraped̶a cuguzoa b̶ʌ quĩrãca. Idjia diaya bãrãba djãrãa diabada quĩrãca.–
LUK 6:39 Maʌ̃ awara Jesuba jarasia: –¿Daub̶errea b̶ʌba dewara daub̶errea b̶ʌda poya eronĩbaica? ¿Eronĩbaibʌrʌ, ãdjira umena uriad̶e b̶aed̶aẽ́ca?
LUK 6:40 Ne cawa quĩrĩã b̶ʌra dji jaradiabari cãyãbara ne cawaara b̶ʌẽ́a. Baribʌrʌ idjia bio cawad̶acarea dji jaradiabari quĩrãca b̶eya.
LUK 6:41 Bãrãba ¿cãrẽ cãrẽã nejarra djãrã daud̶e b̶ʌda acʌbada? ¿Sãwãẽrã bacuru waib̶ʌa bãdji daud̶e b̶ʌda acʌd̶aca?
LUK 6:42 Bacuru waib̶ʌa bãdji daud̶e b̶ʌda ununaẽ́ panʌbʌrʌ ¿sãwã djãrãa nãwã jarad̶i? “Nejarra bʌ daud̶e b̶ʌra mʌ̃a aub̶ariya.” ¡Bãrãba jarabada quĩrãca od̶acaa! Naãrã bacuru waib̶ʌa bãdji daud̶e b̶ʌda aub̶arid̶adua. Mãwã poya ununia nejarra djãrã daud̶e b̶ʌra aub̶arid̶i carea. Ara maʌ̃ quĩrãca bʌa cadjirua o b̶ʌra naãrã idu b̶ʌdua. Maʌ̃bebʌrʌ djãrãra carebaida b̶ʌa.–
LUK 6:43 Bacuru cadjiruaba nejõ biada zaucaa. Ara maʌ̃ quĩrãca bacuru biaba nejõ cadjiruada zaucaa.
LUK 6:44 Bacurura dji nejõneba cawabadaa. Ʌrʌ bara b̶ʌba higojõda zaucaa. Idjab̶a jũĩchichiba uvada zaucaa.
LUK 6:45 Ara maʌ̃ quĩrãca ẽberã biaba idji sod̶e ne bia erob̶ʌd̶eba ne biada jarabaria. Baribʌrʌ ẽberã cadjiruaba idji sod̶e ne cadjirua erob̶ʌd̶eba ne cadjiruada jarabaria. Ẽberãba idji sod̶e crĩcha b̶ʌ quĩrãca bed̶eabaria.
LUK 6:46 Mʌ̃a jara b̶ʌra bãrãba od̶acaa. Maʌ̃da ¿cãrẽ cãrẽã mʌ̃ra bãrã boroad̶a abada?
LUK 6:47 Mʌ̃maa zebʌrʌba mʌ̃ bed̶eada ũrĩped̶a ĩjã oibʌrʌ mʌ̃a jaraya idjira cai quĩrãca b̶ʌda.
LUK 6:48 Idjira ẽberãba de obʌrʌ quĩrãca b̶ʌa. Maʌ̃ ẽberãba bio ed̶u corosia ab̶a mõgara zarea unubʌrʌd̶aa. Maʌ̃ ʌ̃rʌ̃ de jĩrũra u nũmʌsia. Maʌ̃ dera bio zarea nũmʌ bẽrã do waib̶ʌa zebʌrʌd̶e cora edeẽ́ basía.
LUK 6:49 Baribʌrʌ mʌ̃ bed̶eada ũrĩped̶a ĩjãẽ́ra naʌ̃ quĩrãca b̶ʌa. Ẽberãba deda osia baribʌrʌ de jĩrũra ed̶u uẽ́ basía. Maʌ̃ bẽrã do waib̶ʌa zebʌrʌd̶e idji dera cora wãsia. Ab̶ed̶a jũma ãrĩsia.–
LUK 7:1 Jesuba ẽberãrãa mãwã jarad̶acarea Capernauʌ̃naa wãsia.
LUK 7:2 Mama sordaorã boroda b̶asia. Idjia nezoca bio quĩrĩã b̶ʌda erob̶asia. Baribʌrʌ maʌ̃ nezocara cacua biẽ́ b̶ʌ bẽrã jũãcãyã nũmasia.
LUK 7:3 Dji sordaorã boroba Jesud̶ebema ũrĩsid̶e ʌ̃cʌrʌ judiorã dji dromarãda Jesumaa diabuesia idji nezoca biabid̶e zemãrẽã.
LUK 7:4 Ãdjirãra wãnaped̶a nãwã bed̶ea djuburiasid̶aa: –Jãʌ̃ sordaorã borora ẽberã biaa. Maʌ̃ bẽrã bia b̶ʌa bʌa carebaida.
LUK 7:5 Idjia dadji judiorãra bio quĩrĩã b̶ʌ bẽrã dadjirã dji jʌrebada deda o diasia.–
LUK 7:6 Mãwã jaraped̶ad̶a bẽrã Jesura ãdji ume sordaorã boro ded̶aa wãsia. Baribʌrʌ de caita jũẽbʌdad̶e sordaorã boroba idji dji biarãda Jesua nãwã jarad̶e diabuesia: –Mʌ̃ Boro, mʌ̃ra dji biaẽ́ bẽrã, biara b̶ʌa bʌra mʌ̃ ded̶e ed̶a zeẽ́da.
LUK 7:7 Maʌ̃ carea mʌ̃ra bʌmaa wãẽ́ basía. Baribʌrʌ mʌ̃ nezoca biamãrẽã bʌa jãmaʌba jaraibʌrʌ biaya.
LUK 7:8 Mʌ̃ boroba jara b̶ʌra mʌ̃a ĩjãida b̶ʌa. Idjab̶a mʌ̃a jara b̶ʌra sordaorã mʌ̃ jʌwaed̶a b̶eaba ĩjãnida panʌa; mʌ̃a ab̶aʌa zeduad̶a aibʌrʌ zebaria; wãduad̶a aibʌrʌ, wãbaria; idjab̶a mʌ̃ nezocaa nãwã oduad̶a aibʌrʌ ara maʌ̃da idjia obaria.–
LUK 7:9 Maʌ̃ ũrĩsid̶e Jesuba idjid̶ebemada bia crĩchasia. Maʌ̃ carea idji ẽpẽ panʌra acʌped̶a jarasia: –Mʌ̃a jaraya: naʌ̃ ẽberãba bio ĩjã b̶ʌ quĩrãca israelerã tãẽna ni ab̶a bid̶a unucaa.–
LUK 7:10 Sordaorã boroba diabued̶arã jẽda wãsid̶ad̶e unusid̶aa nezoca cacua biẽ́ b̶ad̶ara biasida.
LUK 7:11 Mãwãnacarea Jesura, idji ume nĩbabadarã sid̶a Naiʌ̃ purud̶aa wãsid̶aa. Ãdjirã ume ẽberãrãra zocãrã wãsid̶aa.
LUK 7:12 Jesu dji purud̶e ed̶a wãbada caita jũẽsid̶e unusia ẽberãrãba cũdra jaid̶ad̶ada tʌb̶arid̶e edebʌdada. Dji papara pẽdra wẽrã basía. Ab̶abe maʌ̃ warrada erob̶asia. Dji pẽdra wẽrã ume ẽberãrãra cãbana duanasid̶aa.
LUK 7:13 Jesuba dji pẽdra wẽrãra mĩã djuburi unuped̶a nãwã jarasia: –Waa jĩãrãdua.–
LUK 7:14 Maʌ̃be caita wãped̶a dji bẽwãrã edebada bacuruda tãsia. Maʌ̃ carea dji edebʌdarãra nũpanesid̶aa. Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Cũdra, mʌ̃a bʌ́a jaraya, piradrʌdua.–
LUK 7:15 Ara maʌ̃da dji beu b̶ad̶ara piradrʌped̶a bed̶easia. Maʌ̃be Jesuba idjira dji papaa diasia.
LUK 7:16 Maʌ̃ carea dji arima duanʌra bio dauperasid̶aa. Jũmarãba Ãcõrẽra nãwã bia jarasid̶aa: –Wãrãda Ãcõrẽneba bed̶eabari dji dromada dadjirã tãẽna jũẽsia. Ãcõrẽba idji purura carebad̶e ze b̶ʌa.–
LUK 7:17 Maʌ̃ bẽrã Jesura jũma Judea druad̶e idjab̶a mama caita b̶ea purud̶e bid̶a trʌ̃ b̶ʌgasia.
LUK 7:18 Juaʌ̃ ume nĩbaped̶ad̶aba Jesuba od̶ara Juaʌ̃a jũma nẽbʌrʌsid̶aa. Maʌ̃ carea Juaʌ̃ba umé trʌ̃ped̶a Jesua nãwã iwid̶id̶e wãbisia: “¿Bʌra dji zeida b̶ad̶aca, wa dewarada jʌ̃ãnida panʌ?”
LUK 7:20 Ara maʌ̃da Jesumaa wãnaped̶a iwid̶isid̶aa: –Borocuebari Juaʌ̃ba daira bʌmaa diabuesia. Idjia nãwã iwid̶ibisia: “¿Bʌra dji zeida b̶ad̶aca, wa dewarada jʌ̃ãnida panʌ?”–
LUK 7:21 Ara maʌ̃ ewarid̶e Jesuba cacua biẽ́ b̶eada, jai bara b̶eada, daub̶errea b̶ea sid̶a zocãrã biabicua b̶asia.
LUK 7:22 Maʌ̃ bẽrã Jesuba ãdjía nãwã panusia: –Bãrãba unu panʌda idjab̶a ũrĩ panʌda Juaʌ̃a jarad̶e wãnadua: daub̶errea b̶ead̶aba unu panʌa, jĩrũ biẽ́ b̶ead̶ara bia nĩnaa, aid̶a bara b̶ead̶ara biasid̶aa, cʌwʌrʌ qui b̶ead̶aba ũrĩ panʌa, idjab̶a beuped̶ad̶ara ʌ̃rẽbacuasid̶aa. Maʌ̃ awara ne neẽ́ qued̶eaba bed̶ea bia Ãcõrẽba carebaid̶ebemada ũrĩ panʌa.
LUK 7:23 Mʌ̃ igaraẽ́ ĩjã b̶ʌra bio bia b̶aya.–
LUK 7:24 Juaʌ̃ba diabued̶arã wãped̶ad̶acarea Jesuba arima duanʌ́a Juaʌ̃nebemada nãwã jarasia: –Ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶aa bãrãba Juaʌ̃ acʌd̶e wãsid̶ad̶e ¿cãrẽda ununida crĩchasid̶a? ¿Nãũrãba cha ureurea eronũmʌda ununida crĩchasid̶aca?
LUK 7:25 Mãwã crĩchad̶aẽ́ basía. Maʌ̃da ¿cãrẽda ununida crĩchasid̶a? ¿Ẽberã bio djio b̶ʌda ununida crĩchasid̶aca? Mãwãẽ́a; dji bio djio b̶ea, jũma nebia erob̶eara dji bororã de dromane panabadaa.
LUK 7:26 Maʌ̃da ¿cãrẽda ununida crĩchasid̶a? ¿Ãcõrẽneba bed̶eabarida ununida crĩchasid̶aca? Mãẽ, Ãcõrẽneba bed̶eabarida acʌd̶e wãsid̶aa. Juaʌ̃ra Ãcõrẽneba bed̶eabari dji dromaa.
LUK 7:27 Idjid̶ebemada Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Bed̶ea jarabarida mʌ̃a bʌ na diabueya bʌ o jarimãrẽã.
LUK 7:28 Mʌ̃a jaraya: naʌ̃ ẽjũãne ni ab̶aʌda Juaʌ̃ cãyãbara dji dromaara b̶ʌẽ́a. Baribʌrʌ Ãcõrẽ purud̶ebema dji ed̶aara quiruda idji cãyãbara dji dromaara b̶ʌa.–
LUK 7:29 Jesuba jara b̶ʌ ũrĩsid̶ad̶e ẽberãrãba, Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebadarã bid̶a jarasid̶aa Ãcõrẽba o b̶ʌra jipa b̶ʌda, Juaʌ̃ba ãdjirãra borocued̶a bẽrã.
LUK 7:30 Baribʌrʌ pariseorãba, judiorã ley jaradiabadarã bid̶a Ãcõrẽba ãdji itea o quĩrĩã b̶ad̶ara igarasid̶aa. Maʌ̃ carea Juaʌ̃ba ãdjirãra borocueẽ́ basía.
LUK 7:31 Dadjirã Boro Jesuba idjab̶a jarasia: –Id̶ibema ẽberãrãra ¿cãrẽ quĩrãca panʌ?
LUK 7:32 Purud̶e warrarã jemene panʌne nãwã ijarabada quĩrãca panʌa: Daiba chiru zasid̶ad̶e bãrãra carid̶aẽ́ basía. Sopuad̶ebema trʌ̃ãbi trʌ̃ãsid̶ad̶e bãrãra jĩãnaẽ́ basía.
LUK 7:33 Bãrãra ara maʌ̃ quĩrãca panʌa. Juaʌ̃ zesid̶e bariduada coca basía idjab̶a uva b̶a aseada doca basía. Maʌ̃ne bãrãba jarasid̶aa idjira jai bara b̶ʌda.
LUK 7:34 Maʌ̃be mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara ze b̶ʌa. Mʌ̃a ne jũmada cobaria idjab̶a ne jũmada dobaria. Maʌ̃ne bãrãba jarabadaa mʌ̃ra ne coya b̶ʌda idjab̶a itua awua b̶ʌda. Maʌ̃ awara jarabadaa mʌ̃ra cadjirua obadarã ume, Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebadarã ume bid̶a nĩbabarida.
LUK 7:35 Baribʌrʌ cawa panʌa Ãcõrẽ necawaara jipa b̶ʌda idji ĩjã panʌba jipa obada bẽrã.–
LUK 7:36 Pariseoda b̶asia. Maʌ̃ pariseoba Jesura ed̶osia idjima ne cod̶e wãmãrẽã. Ara maʌ̃da Jesura wãped̶a ne co chũmesia.
LUK 7:37 Maʌ̃ purud̶e wẽrã bio cadjirua obarida b̶asia. Maʌ̃ wẽrãba Jesu pariseo ded̶e ne co b̶ʌda cawasid̶e alabastro mõgara od̶ad̶e querada enesia.
LUK 7:38 Jesu caita cob̶eped̶a jĩã b̶ʌba idji daub̶aba Jesu jĩrũra sʌgʌsia. Maʌ̃be idji bud̶aba jareped̶a Jesu jĩrũra isõped̶a idjia quera enenaba pʌrʌsia.
LUK 7:39 Maʌ̃ unusid̶e Jesu ed̶od̶a pariseoba nãwã crĩchasia: “Naʌ̃ ẽberãda wãrãda Ãcõrẽneba bed̶eabari bad̶abara cawacasia cadjirua obari wẽrãba jãwã o b̶ʌda.”
LUK 7:40 Maʌ̃ carea Jesuba nãwã jarasia: –Simoʌ̃, mʌ̃a bʌ́a ne jara quĩrĩã b̶ʌa.– Simoʌ̃ba jarasia: –Mãẽteara jaradua, Jaradiabari.– Jesuba jarasia:
LUK 7:41 –Ẽberãda umé panasid̶aa. Ãdjia ẽberã bara b̶ʌ́a diai bara panasid̶aa. Ab̶aʌba quiniento ewari trajabʌrʌd̶e edabari quĩrãca diaida b̶asia. Dewarabemaba cincuenta ewari trajabʌrʌd̶e edabari quĩrãca diaida b̶asia.
LUK 7:42 Baribʌrʌ ãdjia poya diad̶aẽ́da cawad̶a bẽrã, dji bara b̶ʌ ẽberãba ãdjia diad̶ida panʌra quĩrãdoasia. Mʌ̃a bʌ́a iwid̶iya: ¿sãʌ̃gʌba dji bara b̶ʌ ẽberãra biara quĩrĩãi?–
LUK 7:43 Simoʌ̃ba panusia: –Mʌ̃maarã dji aud̶uara diaida b̶ad̶aba biara quĩrĩãya.– Jesuba jarasia: –Bʌa arid̶e panusia.–
LUK 7:44 Maʌ̃be wẽrãmaa acʌped̶a Simoʌ̃a jarasia: –¿Bʌa naʌ̃ wẽrãra unu b̶ʌca? Bʌ ded̶e jũẽsid̶e mʌ̃ jĩrũ sʌgʌmãrẽã bʌa baidoda diaẽ́ basía, baribʌrʌ naʌ̃ wẽrãba ara idji daub̶aba mʌ̃ jĩrũra sʌgʌped̶a idji bud̶aba põãsa jaresia.
LUK 7:45 Mʌ̃ jũẽsid̶e bia edai carea bʌa isõẽ́ basía, baribʌrʌ naʌ̃ wẽrãba mʌ̃ jĩrũra isõ jõẽ́ b̶ʌa.
LUK 7:46 Mʌ̃ bia edai carea bʌa mʌ̃ boro ʌ̃rʌ̃ olivo dragara weaẽ́ basía, baribʌrʌ naʌ̃ wẽrãba mʌ̃ jĩrũra queraba pʌrʌsia.
LUK 7:47 Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a nãwã jaraya: idjia cadjirua zocãrã od̶ara mʌ̃a jũma quĩrãdoasia. Maʌ̃ carea idjia mʌ̃ra bio quĩrĩã b̶ʌa. Baribʌrʌ ab̶aʌba mãcua cadjirua od̶aẽ́da mʌ̃a quĩrãdoaibʌrʌ maʌ̃ba mʌ̃ra mãcua quĩrĩã b̶aẽ́a.–
LUK 7:48 Maʌ̃be idjia wẽrãa jarasia: –Bʌa cadjirua od̶ara mʌ̃a jũma quĩrãdoasia.–
LUK 7:49 Baribʌrʌ dewararã arima ne co chũmeaba nãwã jara duanesid̶aa: –Naʌ̃ra ¿caida crĩcha b̶ʌ? ¿Mãwãra dewaraba cadjirua od̶ara idjia poya quĩrãdoaida b̶ʌca?–
LUK 7:50 Maʌ̃ne Jesuba wẽrãa jarasia: –Bʌa mʌ̃ra ĩjãna bẽrã cadjiruad̶ebemada ẽdrʌsia. Necai wãdua.–
LUK 8:1 Mãwãnacarea Jesura puru waib̶ʌa b̶eaza idjab̶a puru zaque b̶eaza wãsia. Maʌ̃ne jarabadjia Ãcõrẽra ãdji Boro bai carea zebʌrʌda. Maʌ̃ bed̶ea bia jaradia nĩne idjia doce edad̶arãda idji ume nĩbabadjid̶aa.
LUK 8:2 Maʌ̃ awara wẽrãrãda idji ume nĩbabadjid̶aa. Maʌ̃ wẽrãrã ʌ̃cʌrʌ cacua biẽ́ b̶ead̶ada Jesuba biabisia idjab̶a ʌ̃cʌrʌ jai bara b̶ead̶ada Jesuba dji jaira ãyã jʌretasia. Ab̶a Maria Magdalena basía. Jesuba idji cacuad̶ebemada jairãda siete ãyã jʌretasia.
LUK 8:3 Cuza quima Juana sid̶a b̶asia. Cuzaba Herode ded̶ebemada jũma cawa obadjia. Susana sid̶a b̶asia. Maʌ̃ awara dewara wẽrãrãda zocãrã panasid̶aa. Ãdjirãba Jesu carebad̶i carea ne diabadjid̶aa.
LUK 8:4 Zocãrã ẽberãrã puruzabemada Jesumaa zesid̶aa. Maʌ̃ne ne jara b̶ʌd̶eba Jesuba ãdjirãa nãwã jaradiasia:
LUK 8:5 –Ẽberãda idji ẽjũãne ne pod̶e wãsia. Mãwã po nĩne ʌ̃cʌrʌ tara od̶e b̶aecuasia. Maʌ̃ bẽrã ẽberãrãba ʌ̃rʌ̃ tʌgasid̶aa idjab̶a ĩbanaba mĩcuasid̶aa.
LUK 8:6 Ʌ̃cʌrʌ tara mõgara ʌ̃rʌ̃ egoro nãũcha b̶ʌd̶e b̶aecuasia. Tununacarea mãcua baido neẽ́ b̶ʌ bẽrã jũma purrubasia.
LUK 8:7 Ʌ̃cʌrʌ tara ẽjũã ʌrʌid̶a b̶ʌd̶e b̶aecuasia. Tununacarea jʌ̃cara ʌrʌ bara b̶ʌba bʌrá quenasia.
LUK 8:8 Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌ tara ẽjũã biad̶e b̶aecuasia. Maʌ̃ tara bia warid̶aped̶a bio zausid̶aa.– Mãwã jaraped̶a Jesuba jĩgua jarasia: –Dji cʌwʌrʌ bara b̶ʌba quĩrãcuita ũrĩdua.–
LUK 8:9 Maʌ̃ carea Jesu ume nĩbabadarãba idjía iwid̶isid̶aa: –Bʌa mãwã ne jara b̶ʌd̶eba jaradiad̶aba ¿cãrẽda jara b̶ʌ?–
LUK 8:10 Jesuba panusia: –Ãcõrẽba ẽberãrã pe erob̶ʌd̶ebemada jũmarãa cawabiẽ́ b̶ʌmĩna bãrãa cawabi b̶ʌa. Baribʌrʌ dewararãa mʌ̃a ne jara b̶ʌd̶eba bed̶ea b̶ʌa Ãcõrẽ cartad̶e jara b̶ʌra mãwãmãrẽã. Nãwã jara b̶ʌa: Naʌ̃ ẽberãrãba ũrĩ panʌmĩna cawad̶aẽ́a. Unu panʌmĩna cawad̶aẽ́a.
LUK 8:11 Mʌ̃a ne jara b̶ʌd̶eba jarad̶ara naʌ̃gʌa: dji tara Ãcõrẽ bed̶eaa.
LUK 8:12 Ta od̶e b̶aed̶aba naʌ̃da jara b̶ʌa: ʌ̃cʌrʌ ẽberãrãba Ãcõrẽ bed̶eada ũrĩnaped̶a diauruba maʌ̃ bed̶ea ãdji sod̶e jũẽnara quĩrãdoabibaria ĩjãrãnamãrẽã. Mãwã ãdjirãra cadjiruad̶ebemada ẽdrʌd̶acaa.
LUK 8:13 Ta mõgara ʌ̃rʌ̃ egoro nãũcha b̶ʌd̶e b̶aed̶aba naʌ̃da jara b̶ʌa: ʌ̃cʌrʌ ẽberãrãba Ãcõrẽ bed̶eada bio b̶ʌsrid̶a edabadaa baribʌrʌ bio carra jidad̶aca bẽrã sod̶eba ĩjãnacaa. Maʌ̃ bẽrã dãrãẽ́ne bia mĩgabʌdad̶e idu b̶ʌbadaa.
LUK 8:14 Ta ẽjũã ʌrʌid̶a b̶ʌd̶e b̶aed̶aba naʌ̃da jara b̶ʌa: ʌ̃cʌrʌ ẽberãrãba Ãcõrẽ bed̶eada ũrĩnaped̶a naʌ̃ ẽjũãne sãwã bia b̶ead̶ida, ne jũma erob̶ead̶ida, sãwã b̶ʌsrid̶ad̶i sid̶a biara crĩchabadaa. Maʌ̃ bẽrã ãdjia ũrĩped̶ad̶ara igarad̶aped̶a warid̶acaa.
LUK 8:15 Baribʌrʌ ta ẽjũã biad̶e b̶aed̶aba naʌ̃da jara b̶ʌa: so jipa b̶eaba idjab̶a crĩcha bia b̶eaba Ãcõrẽ bed̶eara ũrĩnaped̶a wãrãda ĩjãbadaa. Ãdjia ĩjã panʌra idu b̶ʌd̶aca bẽrã ne biada obadaa.
LUK 8:16 Ni ab̶aʌba ĩbĩrãda coad̶aped̶a mẽrã nũmʌnacaa wa eped̶eco droma edre b̶ʌd̶acaa. Ãtebʌrʌ ʌ̃tʌ dji ĩbĩrã b̶ʌbadad̶e nũmʌbadaa dji ded̶e ed̶a zebʌdarãba ʌ̃naa ununamãrẽã.
LUK 8:17 Ara maʌ̃ quĩrãca ne jũma ebud̶a b̶ʌẽ́ra mẽrã b̶eẽ́a. Dadjia cawad̶aẽ́ panʌra Ãcõrẽba ebud̶a cawabiya.
LUK 8:18 Maʌ̃ bẽrã bio quĩrãcuita ũrĩ pananadua. Ab̶aʌba wãrãda cawaibʌrʌ, Ãcõrẽba aud̶uara cawabiya. Baribʌrʌ adua b̶ʌba cawa b̶ʌda crĩchaibʌrʌ idjia crĩcha b̶ʌ sid̶a Ãcõrẽba jãrĩya.
LUK 8:19 Ewari ab̶a Jesu papaba, idji djabarã bid̶a idjira acʌd̶e wãsid̶aa. Baribʌrʌ poya araa jũẽnaẽ́ basía ẽberãrãda zocãrã duanʌ bẽrã.
LUK 8:20 Maʌ̃ carea ʌ̃cʌrʌba idjía jarasid̶aa: –Bʌ papara, bʌ djabarã sid̶a dajadaare panʌa. Ãdjia bʌ acʌd̶e ze panʌa.–
LUK 8:21 Jesuba jarasia: –Ãcõrẽ bed̶ea ũrĩnaped̶a ĩjã b̶eada mʌ̃ papaa idjab̶a mʌ̃ djabarãa.–
LUK 8:22 Ewari ab̶a Jesuba idji ume nĩbabadarãa nãwã jarasia: –Amene wa quĩrãrẽ wãnadrʌ.– Ara maʌ̃da jãbad̶e b̶adod̶aped̶a wãsid̶aa.
LUK 8:23 Chãbʌdad̶e Jesura cãĩ b̶asia. Mãwã b̶ʌd̶e nãũrãda dji cãbãyã puá nũmesia. Maʌ̃ bẽrã jãbara baidoba biru b̶aebod̶osia. Ab̶ed̶a minijĩchiad̶e panasid̶aa.
LUK 8:24 Maʌ̃ carea Jesura ʌ̃rʌ̃manaped̶a nãwã jarasid̶aa: –¡Jaradiabari, Jaradiabari, dadjirãra b̶arrubod̶od̶aa!– Jesura pirab̶ariped̶a nãũrãa, baido bogozoa bid̶a jarasia tumanamãrẽã. Ara maʌ̃da jũma tuma nũmesia.
LUK 8:25 Maʌ̃be idji ume nĩbabadarãa nãwã jarasia: –Bãrãba ĩjã panʌra ¿sãwãsi?– Baribʌrʌ idji ume nĩbabadarãba ne wayaaba cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Ara ãdjidub̶a iwid̶i duanesid̶aa: –¿Naʌ̃gʌra caida jãwã b̶ʌ? Idji bed̶eara nãũrãba, baido bogozoa bid̶a ĩjãbadaa.–
LUK 8:26 Amene chãnaped̶a Gerasa druad̶e jũẽsid̶aa. Gerasara Galilea amene wa quĩrãrẽ b̶ʌa.
LUK 8:27 Jesu drua b̶adobʌrʌd̶e ẽberã maʌ̃ purud̶ebemada idjimaa zesia. Maʌ̃ ẽberãra jai bara b̶ʌda dãrãbʌrʌ basía. Idjia cacuad̶e ni cãrẽ sid̶a jʌ̃ca basía. Ded̶e bid̶a b̶aca basía, ãtebʌrʌ beud̶arã tʌb̶aribada uriad̶e b̶abadjia.
LUK 8:28 Idjia Jesu unusid̶e b̶iasia. Maʌ̃be Jesu quĩrãpita chĩrãborod̶e cob̶eped̶a jĩgua jarasia: –Jesu, Ãcõrẽ dji Dromaara b̶ʌ Warra, ¿cãrẽ cãrẽã mʌ̃ra mĩã sẽ b̶ʌ? ¡Mʌ̃ djuburia mʌ̃ra biẽ́ b̶ʌrãdua!–
LUK 8:29 Jaiba mãwã jarasia Jesuba maʌ̃ ẽberã cacuad̶ebemada ẽdrʌmãrẽã jarad̶a bẽrã. Dãrãbʌrʌ basía maʌ̃ jaiba ẽberãra biẽ́ o erob̶ʌda. Dewararãba dji ẽberãra carenaba jʌ̃naped̶a quĩrãcuita wagabadjid̶amĩna carenara tucuaped̶a ẽberã neẽ́maa jaiba edebadjia.
LUK 8:30 Maʌ̃ne Jesuba idjía iwid̶isia: –¿Bʌra casa trʌ̃ jarabada?– Idjia panusia: –Mʌ̃ra Cãbana abadaa.– Idjia mãwã jarasia ãdjira ẽberã cacuad̶e bio cãbana panʌ bẽrã.
LUK 8:31 Maʌ̃ne ãdjia Jesua bed̶ea djuburiasid̶aa uria dau cʌre b̶ʌd̶aa diabuerãmãrẽã.
LUK 8:32 Mãwã panʌne ãdji caita eya zaqued̶e chinada zocãrã ne co duanasid̶aa. Maʌ̃ carea jairãba Jesua bed̶ea djuburiasid̶aa maʌ̃ china cacuad̶e idu ed̶a wãbimãrẽã. Maʌ̃ne Jesuba iduaribisia.
LUK 8:33 Ara maʌ̃da jairãra ẽberã cacuad̶ebemada ẽdrʌd̶aped̶a china cacuad̶e ed̶a wãcuasid̶aa. Maʌ̃be cawaẽ́ne chinara pirapod̶aped̶a perawad̶eba daid̶u tẽũcuad̶aped̶a nãbʌrʌ quinisid̶aa.
LUK 8:34 Maʌ̃ unusid̶ad̶e dji china waga pananara daupera pira wãsid̶aa. Ãdjia unuped̶ad̶ara purud̶e b̶eaa, puru jĩga b̶eaa bid̶a nẽbʌrʌsid̶aa.
LUK 8:35 Ẽberãrãba acʌd̶e zesid̶ad̶e dji ẽberã jai zocãrã erob̶ad̶ara Jesu caita chũmʌda unusid̶aa. Quĩrã b̶aped̶a cacuad̶e jʌ̃badara jʌ̃ b̶asia. Maʌ̃ carea ẽberãrãra dauperasid̶aa.
LUK 8:36 Dji unuped̶ad̶aba nẽbʌrʌsid̶aa sãwãbʌrʌ idjira biasida.
LUK 8:37 Maʌ̃ba jũma Gerasad̶ebemarãra ne wayad̶aped̶a Jesua bed̶ea djuburiasid̶aa ãdji druad̶ebemada ãyã wãmãrẽã. Ara maʌ̃da Jesura wayacusa jãbad̶e b̶adoped̶a Galilead̶aa wãsia.
LUK 8:38 Wãi naẽna ẽberã jai bara b̶ad̶aba Jesua bed̶ea djuburiasia idji ume wãi carea. Baribʌrʌ Jesuba nãwã jarasia:
LUK 8:39 –Diguid̶aa wãped̶a jũmarãa jaradua Ãcõrẽba bʌ ume ne waib̶ʌa od̶ada.– Ara maʌ̃da ẽberãra idji purud̶aa wãsia. Mama jũmarãa nẽbʌrʌsia Jesuba idji ume ne waib̶ʌa od̶ada.
LUK 8:40 Galilea druad̶e ẽberãrã cãbana panʌba Jesura jʌ̃ã panasid̶aa. Idji jũẽsid̶e ãdjirãba bio capipia edasid̶aa.
LUK 8:41 Maʌ̃ne ẽberã Jairo abadada idjimaa zesia. Maʌ̃ Jairora judiorã dji jʌrebada ded̶e dji boro basía. Idjia cauda ab̶abe erob̶asia doce poa b̶ʌda. Maʌ̃ wẽrãcaura jũãcãyã nũmasia. Jairora Jesu jĩrũ caita cob̶eped̶a bed̶ea djuburiasia idji diguid̶aa wãmãrẽã. Ara maʌ̃da Jesura wãsia baribʌrʌ wãbʌrʌd̶e ẽberãrãba idjira pẽsua eropanasid̶aa.
LUK 8:43 Ãdjirã tãẽna wẽrã doce poa oamiaba jida b̶ʌda nĩbasia. Maʌ̃ wẽrãba nẽãrã diabadarãa idji paratara jũma diad̶oasia, baribʌrʌ ni ab̶aʌba poya biabid̶aẽ́ basía.
LUK 8:44 Wẽrãra jẽdaareba zeped̶a Jesuba cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌ id̶e maãrĩ tãsia. Ara maʌ̃da oara poasia.
LUK 8:45 Maʌ̃ne Jesuba iwid̶isia: –¿Caiba mʌ̃ra tãsi?– Jũmarãba panusid̶aa tãnaẽ́ panʌda. Maʌ̃ carea Pedroba jarasia: –Jaradiabari, ẽberãrãba bʌra pẽsua eropanʌa. ¿Sãwã bʌa iwid̶i b̶ʌ caiba bʌra tãsida?–
LUK 8:46 Baribʌrʌ Jesuba jarasia: –Ab̶aʌba mʌ̃ra tãsia. Mʌ̃a cawa b̶ʌa mʌ̃ ʌb̶ʌad̶eba idjira biasida.–
LUK 8:47 Wẽrãba od̶ara poya mẽrãẽ́da cawad̶a bẽrã ne wayaaba ure nũmʌda wãped̶a Jesu jĩrũ caita chĩrãborod̶e cob̶esia. Maʌ̃be jũmarã quĩrãpita idjia jarasia cãrẽ cãrẽã Jesura tãsida idjab̶a ara maʌ̃ba biasida.
LUK 8:48 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Cau, wãrãda biaida ĩjãna bẽrã bʌra biasia. Necai wãdua.–
LUK 8:49 Wad̶i mama bed̶ea panʌne Jairo ded̶eba ab̶a zeped̶a Jairoa nãwã jarasia: –Bʌ caura jaid̶asia. Jaradiabarira waa mĩã sẽrãdua.–
LUK 8:50 Maʌ̃ ũrĩsid̶e Jesuba jarasia: –Ne wayarãdua. Bʌa sod̶eba ĩjãibʌrʌ, idjira ʌ̃rẽbaya.–
LUK 8:51 Jairo ded̶e jũẽped̶a Jesuba Pedroda, Santiagoda, Juaʌ̃da, dji wẽrãcau zezada, dji papa sid̶a ed̶a edesia. Waa dewarada ed̶a wãbiẽ́ basía.
LUK 8:52 Maʌ̃ne ẽberãrãda dji wẽrãcau carea aujĩã duanasid̶aa. Maʌ̃ carea Jesuba jarasia: –Jĩãrãnadua, naʌ̃ wẽrãcaura beuẽ́ b̶ʌa, ãtebʌrʌ cãĩ b̶ʌa.–
LUK 8:53 Maʌ̃ carea ẽberãrãba Jesumaa acʌd̶aped̶a ipid̶asid̶aa, wẽrãcaura wãrãda beusida cawa panana bẽrã.
LUK 8:54 Baribʌrʌ Jesuba dji wẽrãcau jʌwad̶e jidaped̶a jarasia: –¡Cau zaque, pirab̶aridua!–
LUK 8:55 Mãwã jarabʌrʌd̶e wẽrãcaura ʌ̃rẽbaped̶a pirab̶arisia. Maʌ̃be Jesuba jarasia wẽrãcaura ne cobid̶amãrẽã.
LUK 8:56 Maʌ̃ unusid̶ad̶e djibarirãba cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Baribʌrʌ Jesuba ãdjía jarasia ni ab̶aʌa jararãnamãrẽã.
LUK 9:1 Jesuba idji ume nĩbabadarã doce panʌra ãbaa trʌ̃ped̶a ʌb̶ʌada diasia jaida ãyã jʌretad̶amãrẽã idjab̶a cacua biẽ́ b̶ea sid̶a biabid̶amãrẽã.
LUK 9:2 Maʌ̃be ãdjía jarasia: –Ãcõrẽra dji Boro bai carea zebʌrʌda jarad̶e wãnadua idjab̶a cacua biẽ́ b̶eada biabid̶adua.–
LUK 9:3 Wãni naẽna Jesuba ãdjirãa jarasia: –Bãrã wãbʌdad̶e ni cãrẽ sid̶a ederãnadua. Bardonada, buchacada, cod̶ida, parata sid̶a ederãnadua. Cacuad̶e jʌ̃ panʌ awa eded̶adua.
LUK 9:4 Djãrã purud̶e jũẽnaped̶a ab̶aʌba bãrãda bia edasira maʌ̃ ded̶ebemada ãyã wãrãnadua ab̶a purud̶eba ẽdrʌbʌdad̶aa.
LUK 9:5 Baribʌrʌ puruba bãrãda bia edaẽ́bʌrʌ mamaʌba ẽdrʌd̶adua. Ẽdrʌbʌdad̶e egoro pora bãrã jĩrũne b̶ʌra jãrãpetad̶adua. Maʌ̃ba cawabiya ãdjia Ãcõrẽ igara panʌ carea idjia cawa oida.–
LUK 9:6 Ara maʌ̃da wãnaped̶a puru b̶eaza jarasid̶aa Ãcõrẽra ãdji Boro bai carea zebʌrʌda. Maʌ̃ bed̶ea bia jaradia panʌne cacua biẽ́ b̶eada biabicuabadjid̶aa.
LUK 9:7 Herodeda Galilea druad̶ebema boro basía. Maʌ̃ Herodeba jũma Jesuba o b̶ʌda ũrĩsia. Idjia cawa crĩchaẽ́ b̶asia ʌ̃cʌrʌba nãwã jara panʌ bẽrã: –Borocuebari Juaʌ̃da ʌ̃rẽbasia.–
LUK 9:8 Maʌ̃ne dewararãba jara panasid̶aa: –Elíada waya dadjirã tãẽna zesia.– Dewararãba jara panasid̶aa: –Ãcõrẽneba bed̶eabari naẽna b̶ad̶ada ʌ̃rẽbasia.–
LUK 9:9 Maʌ̃ carea Herodeba jarasia: –Mʌ̃a Borocuebari Juaʌ̃ra ob̶ʌá tʌ beabisia. Mãẽteara za jara panʌra ¿caida mãwã b̶ʌ?– Maʌ̃ carea Jesura unu quĩrĩã b̶asia.
LUK 9:10 Jesuba diabued̶arã jẽda zesid̶ad̶e ãdjia oped̶ad̶ada jũma nẽbʌrʌsid̶aa. Mãwãnacarea Jesuba ãdjirãra Betsaidá puru caita ẽberã neẽ́maa edesia.
LUK 9:11 Baribʌrʌ ẽberãrãba idjira mama b̶ʌda cawad̶aped̶a araa wãbʌrʌsid̶aa. Maʌ̃ne Jesuba ãdjirãra bia edaped̶a jaradia b̶esia Ãcõrẽra ãdji Boro bai carea zebʌrʌda. Maʌ̃ bed̶ea bia jaradia b̶ʌd̶e dji cacua biẽ́ qued̶eara biabicuasia.
LUK 9:12 Queubʌrʌd̶e Jesuba doce edad̶arãra idjimaa wãnaped̶a jarasid̶aa: –Ẽberãrãa jaradua puru b̶eamaa idjab̶a de b̶eamaa wãnamãrẽã. Mamabʌrʌ poya cãĩnia idjab̶a cod̶ida nẽdod̶ia. Namara ne neẽ́a.–
LUK 9:13 Jesuba jarasia: –Bãrãbʌrʌ ne cobid̶adua.– Baribʌrʌ ãdjirãba panusid̶aa: –Dairãba ne nẽdod̶e wãnaẽ́bʌrʌ, naʌ̃ ẽberãrã cãbana panʌra poya ne cobid̶aẽ́a. Paʌ̃da juesumabe idjab̶a b̶edada umébe eropanʌa.–
LUK 9:14 Mama panʌra umaquĩrã awa mil juesuma panasid̶aca b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã Jesuba idji ume nĩbabadarãa nãwã jarasia: –Ãdjirãa jarad̶adua cincuenta awara awara egode chũpanenamãrẽã.–
LUK 9:15 Idji ume nĩbabadarãba idjia jarad̶a quĩrãca osid̶aa. Ẽberãrãra jũma chũpanesid̶aa.
LUK 9:16 Jesuba paʌ̃ juesuma panʌra, b̶eda umé panʌ sid̶a idji jʌwad̶e edaped̶a bajãnaa acʌped̶a Ãcõrẽa bia jarasia. Maʌ̃be cõrãcuaped̶a idji ume nĩbabadarãa jarasia jed̶ecad̶amãrẽã.
LUK 9:17 Jũmarãda ne cod̶aped̶a jãwũãsid̶aa. Dji ad̶ubad̶ada jʌrʌ pesid̶ad̶e doce jamara birasid̶aa.
LUK 9:18 Ewari ab̶a Jesura ẽberãrãnebemada ãyã wãped̶a Ãcõrẽa iwid̶i b̶asia. Idji ume nĩbabadarãda arima panasid̶aa. Ãcõrẽa iwid̶id̶acarea Jesuba ãdjía nãwã iwid̶isia: –¿Ẽberãrãba mʌ̃ra caiad̶a a panʌ?–
LUK 9:19 Ãdjirãba panusid̶aa: –Ʌ̃cʌrʌba jara panʌa bʌra Borocuebari Juaʌ̃da. Dewararãba jara panʌa bʌra Elíada. Dewararãba jara panʌa bʌra naẽnabema Ãcõrẽneba bed̶eabari bad̶ada ʌ̃rẽbaped̶a jãwã b̶ʌda.–
LUK 9:20 Maʌ̃ne idjia waya iwid̶isia: –Bãrãba mʌ̃ra ¿caida crĩcha panʌ?– Pedroba panusia: –Bʌra Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶aa.–
LUK 9:21 Jesuba bio jara b̶ʌsia maʌ̃gʌra ni ab̶aʌa jararãnamãrẽã.
LUK 9:22 Maʌ̃ awara jarasia: –Mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara bio bia mĩgaida b̶ʌa. Purud̶ebema bororãba, sacerdote bororãba, dadji judiorã ley jaradiabadarã bid̶a mʌ̃ra igarad̶aped̶a beabid̶ia. Baribʌrʌ mʌ̃ra ewari ũbead̶e ʌ̃rẽbaya.–
LUK 9:23 Jesuba jũmarãa jarasia: –Ab̶aʌba mʌ̃da ẽpẽ quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, idjia o quĩrĩã b̶ʌra igaraped̶a ewariza bia mĩgai carea b̶aida b̶ʌa. Maʌ̃be mʌ̃ra ẽpẽida b̶ʌa.
LUK 9:24 Ab̶aʌba naʌ̃ ẽjũãne bia b̶aida jʌrʌ b̶aibʌrʌ, jĩrũare bia b̶aẽ́a. Baribʌrʌ ab̶aʌda mʌ̃ carea beuibʌrʌ Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶aya.
LUK 9:25 Bio crĩchad̶adua: ẽberãda naʌ̃ ẽjũãne ne jũma erob̶ʌd̶e beuped̶a tʌbʌ uruad̶aa wãibʌrʌ, ¿idjia erob̶ad̶aba carebaica?
LUK 9:26 Ab̶aʌba mʌ̃ra, mʌ̃ bed̶ea sid̶a adua b̶ʌad̶a aibʌrʌ, mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶a ʌb̶ʌa bara zebʌrʌd̶e maʌ̃ ẽberãra adua b̶ʌad̶a aya. Maʌ̃ ewarid̶e mʌ̃ Zeza Ãcõrẽ ʌb̶ʌa bara idjab̶a idji bajãnebema nezocarã ʌb̶ʌa bara zeya.
LUK 9:27 Mʌ̃a wãrãda jaraya: ʌ̃cʌrʌ nama panʌ beud̶i naẽna Ãcõrẽba mʌ̃ra jũmarã Boro b̶ʌd̶ada ebud̶a ununia.–
LUK 9:28 Mãwã jarad̶acarea ocho ewari b̶ʌd̶e Jesura eyad̶e ʌ̃taa Ãcõrẽa iwid̶id̶e wãsia. Pedroda, Juaʌ̃da, Santiago sid̶a edesia.
LUK 9:29 Mama Jesuba Ãcõrẽa iwid̶i b̶ʌd̶e idji quĩrãdarrara dorrodorroa nũmesia. Idjia cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌ sid̶a totroaba dorrodorroa nũmesia.
LUK 9:30 Cawaẽ́ne ẽberãda umé odjad̶aped̶a Jesu ume bed̶easid̶aa. Ab̶a Moise basía. Dewarabemara Elía basía.
LUK 9:31 Ãdji sid̶a Ãcõrẽ quĩrãwãrẽãneba dorrodorroa panasid̶aa. Ãdjia bed̶ea panasid̶aa Jesu Jerusaleʌ̃ne bead̶id̶ebemada.
LUK 9:32 Mãwã b̶ʌd̶e Pedrora dewararã sid̶a bio daupea panasid̶amĩna cãĩnaẽ́ basía. Maʌ̃ne Jesura dorrodorroa b̶ʌda idjab̶a ẽberã umé idji caita panʌ sid̶a unusid̶aa.
LUK 9:33 Maʌ̃ ẽberãrã Jesu ume pananada wãbʌdad̶e Pedroba Jesua jarasia: –Jaradiabari, bio bia b̶ʌa daira nama panʌda. De zaqueda ũbea od̶ia: ab̶a bʌ itea, ab̶a Moise itea idjab̶a ab̶a Elía itea.– Pedrora mãwã bed̶easia ni cãrẽ sid̶a cawaẽ́ bẽrã.
LUK 9:34 Mãwã b̶ʌd̶e jʌ̃rãrãda ed̶aa zeped̶a ãdjirãra ãnẽb̶ari edasia. Maʌ̃ carea ãdjira bio ne wayasid̶aa.
LUK 9:35 Ara mãwãbʌrʌd̶e bed̶eada jʌ̃rãrãne ũrĩsid̶aa. Maʌ̃ba nãwã jarasia: –Naʌ̃drʌ mʌ̃ Warraa. Mʌ̃a idjira edasia. Idjia jara b̶ʌra ũrĩnadua.–
LUK 9:36 Maʌ̃ bed̶ea chupead̶acarea Jesura idub̶a nũmʌda unusid̶aa. Ãdjia unuped̶ad̶ara dãrãsid̶aa ni ab̶aʌa nẽbʌrʌd̶aẽ́ panʌda.
LUK 9:37 Nurẽma eyad̶eba ed̶aa zesid̶ad̶e ẽberãrã zocãrãba Jesura acʌd̶e zesid̶aa.
LUK 9:38 Maʌ̃ne ab̶aʌba nãwã jĩgua jarasia: –Jaradiabari, mʌ̃ djuburia mʌ̃ warrada acʌdua. Mʌ̃ra waa warra neẽ́ b̶ʌa.
LUK 9:39 Idjira jai bara b̶ʌa. Maʌ̃ba cawaẽ́ne idjira b̶iabibaria, wawabibaria, idjab̶a yed̶aa cõpepea nũmebibaria. Idjia mʌ̃ warrara idu b̶ʌcaa.
LUK 9:40 Mʌ̃a bʌ ume nĩbabadarãa jarasia jaira ãyã jʌretad̶amãrẽã, mãwãmĩna poyad̶aẽ́ basía.–
LUK 9:41 Maʌ̃ carea Jesuba panusia: –¡Bãrãba Ãcõrẽra ĩjãnacaa! ¡Bãrãra dji cadjiruarãa! Bãrãba ĩjãnamãrẽã ¿ab̶a sãʌ̃be mʌ̃a droai? Bʌ warrara namaa enedua.–
LUK 9:42 Warrara Jesumaa wãbʌrʌd̶e jaiba egode b̶aebiped̶a biara wawabisia. Baribʌrʌ Jesuba jaira ãyã jʌretasia. Warrara biabiped̶a dji zezaa diasia.
LUK 9:43 Ãcõrẽ ʌb̶ʌad̶eba mãwãna unusid̶ad̶e jũmarãba cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Idjia o b̶ʌ carea ẽberãrãba wad̶ibid̶a bio crĩcha duanʌne Jesuba idji ume nĩbabadarãa jarasia:
LUK 9:44 –Mʌ̃a bãrãa jarabʌrʌra bio quĩrãcuita ũrĩnadua. Mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara ab̶aʌba ẽberãrãa jidabiya.–
LUK 9:45 Baribʌrʌ ãdjirãba cawad̶aẽ́ basía cãrẽ cãrẽã Jesura mãwã bed̶eabʌrʌda. Ãcõrẽba wad̶ibid̶a ãdjirãa cawabiẽ́ b̶asia. Maʌ̃ne ãdjia Jesua iwid̶id̶ida waya panasid̶aa.
LUK 9:46 Mãwã panʌne ara ãdjidub̶a bed̶ea duanesid̶aa caida dji dromaara b̶ai cawaya.
LUK 9:47 Baribʌrʌ Jesuba maʌ̃ra cawad̶a bẽrã warra zaqueda edaped̶a idji caita nũmʌsia.
LUK 9:48 Maʌ̃ne nãwã jarasia: –Bariduaba mʌ̃ ĩjã b̶ʌd̶eba warrarãda bia edaibʌrʌ, mʌ̃da bia edabʌrʌa. Idjab̶a mʌ̃ bia edabʌrʌba mʌ̃ Diabued̶ada bia edabʌrʌa. Bãrãnebema dji ed̶aara quirura Ãcõrẽ quĩrãpita dji dromaara b̶ʌa.–
LUK 9:49 Maʌ̃be Juaʌ̃ba nãwã jarasia: –Jaradiabari, daiba ẽberãda unusid̶aa bʌ trʌ̃neba jaida ãyã jʌreta b̶ʌda. Baribʌrʌ dadjirã ume nĩbaca bẽrã daiba idjía jarasid̶aa waa mãwã orãmãrẽã.–
LUK 9:50 Jesuba jarasia: –Bãrãba mãwã jarad̶iẽ́ panasid̶aa. Dadjirã dji quĩrũẽ́ra dadjirãare b̶ʌa.–
LUK 9:51 Jesu bajãnaa wãi ewari jũẽbod̶osid̶e wãrãda Jerusaleʌ̃naa wãida crĩchaped̶a wãsia.
LUK 9:52 Wãbʌrʌd̶e ʌ̃cʌrʌda Samaria druad̶aa na diabuesia. Puru zaqued̶e jũẽnaped̶a sãma cãĩnida jʌrʌsid̶aa.
LUK 9:53 Baribʌrʌ maʌ̃ purud̶ebemarãba cawasid̶aa Jesura Jerusaleʌ̃naa wãbʌrʌda. Maʌ̃ carea idjira bia edad̶aẽ́ basía.
LUK 9:54 Maʌ̃ bẽrã Juaʌ̃ba, Santiago bid̶a Jesua jarasid̶aa: –Dai Boro, Elíaba od̶a quĩrãca ¿Ãcõrẽa iwid̶id̶ica tʌbʌ urua bajãneba diabuebʌrʌba ãdjirãra jũma quenamãrẽã?–
LUK 9:55 Jesuba ãdji acʌped̶a quẽãsia. [Nãwã jarasia: –Bãrãra ¿cãrẽ cãrẽã mãwã bed̶ea panʌ?
LUK 9:56 Mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara zeẽ́ b̶ʌa ẽberãrã biẽ́ b̶ʌi carea ãtebʌrʌ ze b̶ʌa ẽdrʌ edai carea.–] Maʌ̃be dewara purud̶aa wãsid̶aa.
LUK 9:57 Od̶e wãbʌdad̶e ab̶aʌba Jesua jarasia: –Jaradiabari, bʌ wãbʌrʌza mʌ̃ra bʌ ume wãya.–
LUK 9:58 Jesuba jarasia: –Usa pãra de bara b̶ʌa, ĩbana sid̶a de bara b̶ʌa, baribʌrʌ mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara sãma cãĩ sid̶a neẽ́ b̶ʌa.–
LUK 9:59 Maʌ̃ne Jesuba dewara ẽberãa jarasia: –Mʌ̃ ume zedua.– Dji ẽberãba panusia: –Mʌ̃ Boro, bʌ ume wãi naẽna idu mʌ̃ zezada tʌb̶aribidua.–
LUK 9:60 Jesuba idjía jarasia: –Beu b̶earãba beud̶arãra tʌb̶arid̶ida panʌa. Baribʌrʌ bʌa ẽberãrãa jarad̶e wãdua Ãcõrẽra ãdji Boro bai carea zebʌrʌda.–
LUK 9:61 Maʌ̃ne dewaraba Jesua jarasia: –Mʌ̃ sid̶a bʌ caid̶u wãya, baribʌrʌ naãrã mʌ̃ ẽberãrãmaa jarad̶e wãida b̶ʌa.–
LUK 9:62 Jesuba panusia: –Ab̶aʌda trajad̶e wãped̶a waya jẽda crĩchaibʌrʌ, idjira bia b̶ʌẽ́a Ãcõrẽ purud̶e trajai carea.–
LUK 10:1 Mãwãnacarea dadji Boro Jesuba idji ẽpẽ b̶eada setenta edasia Ãcõrẽ bed̶ea jarad̶e wãnamãrẽã. Idji wãida b̶ʌ puruza umé uméa wãbisia.
LUK 10:2 Ãdjirãa nãwã jarasia: –Zocãrãba mʌ̃ bed̶eara ĩjãni carea panʌa. Maʌ̃ ẽberãrãra néu waib̶ʌa waraga tab̶ʌ quĩrãca b̶eaa. Baribʌrʌ dji ewabadarãda zocãrãẽ́be panʌa. Maʌ̃ bẽrã Néu Djibaría iwid̶id̶adua ewabadarãda idji néumaa diabuemãrẽã.
LUK 10:3 ¡Wãnadua! Mʌ̃a bãrãra ẽberã cadjirua tãẽna diabuebʌrʌa. Ãdjirãba bãrãra biẽ́ od̶ia usa cadrʌaba oveja zaque orrabari quĩrãca.
LUK 10:4 Wãbʌdad̶e buchacada, parata sid̶a ederãnadua. Bãrãba jĩrũne jʌ̃badara dewara ederãnadua. Wãnane ni ab̶aʌ ume od̶e bed̶earãnadua.
LUK 10:5 Ded̶e ed̶a wãbʌdad̶e maʌ̃ ded̶ebemarãa nãwã jarad̶adua: “Ãcõrẽneba necai pananadua.”
LUK 10:6 Maʌ̃ ded̶ebemarãba bãrãda necai edad̶ibʌrʌ, bãrãba bed̶eaped̶ad̶a quĩrãca ãdjirãra necai panania. Necai edad̶aẽ́bʌrʌ, ãdjirãra necai pananaẽ́a.
LUK 10:7 Bãrãra necai edad̶ibʌrʌ, maʌ̃ ded̶e panenadua. Deza cãĩrãnadua. Bãrãba o panʌbari ne edad̶ida panʌ bẽrã mama panʌmisa ãdjia diabʌdara cod̶adua.
LUK 10:8 Purud̶e jũẽbʌdad̶e ẽberãrãba bãrãda bia edad̶ibʌrʌ, ãdjia bãrãa diabʌdara cod̶adua.
LUK 10:9 Maʌ̃ awara dji cacua biẽ́ b̶eara biabicuad̶adua. Ãdjía nãwã jarad̶adua: “Ãcõrẽra bãrã Boro bai carea zebʌrʌa.”
LUK 10:10 Baribʌrʌ purud̶e jũẽbʌdad̶e ẽberãrãba bãrãda bia edad̶aẽ́bʌrʌ, ãdjía nãwã jarad̶adua:
LUK 10:11 “Naʌ̃ purud̶ebema pora dai jĩrũnebemada bãrã quĩrãpita jãrãpetabʌdaa unubid̶i carea Ãcõrẽba cawa oida. Bio cawad̶adua Ãcõrẽra dji Boro bai carea zebʌrʌda.”
LUK 10:12 Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a jaraya: Ãcõrẽba cawa oi ewarid̶e idjia maʌ̃ purura wetara cawa oya Sodomanebema ẽberãrã cawa oi cãyãbara.
LUK 10:13 ¡Coraziʌ̃nebemarãra, Betsaidad̶ebemarã sid̶a mĩã djuburi b̶eaa Ãcõrẽba cawa oi bẽrã! Mʌ̃a ne ununaca bãrã tãẽna od̶ara Tirod̶e, Sidoʌ̃ne bid̶a od̶abara, maʌ̃ purud̶ebemarãba isabe cadjiruada igarad̶aped̶a Ãcõrẽda ĩjãcasid̶aa. Maʌ̃ carea tʌbʌ porad̶e chũpanecasid̶aa idjab̶a sopuad̶ebema jʌ̃badara jʌ̃casid̶aa.
LUK 10:14 Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽba cawa oi ewarid̶e Tirod̶ebemarã idjab̶a Sidoʌ̃nebemarã cãyãbara bãrãra wetara cawa oya.
LUK 10:15 ¿Capernauʌ̃nebemarãra bajãnaa wãnica? ¡Wãnaẽ́a! ¡Ãcõrẽba bãrãra beud̶arã panabadamaa b̶atabueya!–
LUK 10:16 Maʌ̃be idji ume nĩbabadarãa jarasia: –Bãrã bed̶ea ĩjã b̶ʌba mʌ̃ bed̶eada ĩjã b̶ʌa. Bãrã igara b̶ʌba mʌ̃da igara b̶ʌa. Idjab̶a mʌ̃ igara b̶ʌba mʌ̃ Diabued̶ada igara b̶ʌa.–
LUK 10:17 Jesuba setenta diabued̶ara jẽda bio b̶ʌsrid̶a zesid̶aa. Maʌ̃be ãdjia Jesua nãwã jarasid̶aa: –¡Dai Boro, bʌ trʌ̃neba jairã ãyã jʌretabʌdad̶e ãdjirãba ĩjãbadaa!–
LUK 10:18 Maʌ̃ carea Jesuba ãdjía jarasia: –Mãẽ, mʌ̃a unu b̶asia diaurura bajãneba baa purepurea quĩrãca b̶aebʌrʌda.
LUK 10:19 Mʌ̃a bãrãa ʌb̶ʌada diasia diauru poyad̶amãrẽã idjab̶a dama ʌ̃rʌ̃, drusõrẽ ʌ̃rʌ̃ bid̶a poya tʌgad̶amãrẽã. Ni cãrẽ bid̶a bãrãra poya biẽ́ oẽ́a.
LUK 10:20 Baribʌrʌ ab̶abe b̶ʌsrid̶ad̶iẽ́ panʌa bãrãba jairã ãyã jʌretabʌdad̶e ãdjia ĩjãbada bẽrã, ãtebʌrʌ biara b̶ʌsrid̶ad̶ida panʌa Ãcõrẽba bãrã trʌ̃rã bajãne b̶ʌ́ erob̶ʌ bẽrã.
LUK 10:21 Mãwã bed̶ea panʌne Jesura Ãcõrẽ Jaured̶eba bio b̶ʌsrid̶a nũmesia. Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽa nãwã jarasia: –Zeza, bʌra bajãnebema Boroa idjab̶a naʌ̃ ẽjũãnebema Boroa. Bʌa ne adua b̶eaa mʌ̃a jaradiad̶ara cawabid̶a bẽrã mʌ̃a bʌra bia jaraya. Ne cawa b̶eaa bʌa cawabiẽ́ basía. Mãẽ, Zeza, bʌa mãwã o quĩrĩãsia.
LUK 10:22 Mʌ̃ Zezaba mʌ̃́a ara idjid̶ebemada jũma cawabisia. Ni ab̶aʌba adua panʌa mʌ̃, dji Warrara sãwã b̶ʌda; ab̶a mʌ̃ Zezabʌrʌ cawa b̶ʌa. Ara maʌ̃ quĩrãca ni ab̶aʌba adua panʌa mʌ̃ Zezara sãwã b̶ʌda; ab̶abe mʌ̃, dji Warrabʌrʌ cawa b̶ʌa. Mʌ̃a ab̶aʌa mʌ̃ Zezada cawabisira, maʌ̃ ẽberã bid̶a cawaya.–
LUK 10:23 Maʌ̃be idji ume nĩbabadarãra awara edeped̶a nãwã jarasia: –Bãrãra bio bia panʌa mʌ̃a o b̶ʌda unu panʌ bẽrã. Dewaraba unusira maʌ̃ ẽberã sid̶a bio bia b̶aya.
LUK 10:24 Wãrãda zocãrã Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba, ẽberãrã bororã bid̶a bãrãba unu panʌda unu quĩrĩã panasid̶aa, baribʌrʌ ununaẽ́ basía. Idjab̶a bãrãba ũrĩ panʌra ũrĩ quĩrĩã pananamĩna ũrĩnaẽ́ basía.–
LUK 10:25 Ewari ab̶a Jesu wãrãda ne cawa b̶ʌ cawaya judiorã ley jaradiabarida piradrʌped̶a nãwã iwid̶isia: –Jaradiabari, ¿mʌ̃a cãrẽda oida b̶ʌ Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶ai carea?–
LUK 10:26 Jesuba panusia: –Ãcõrẽ leyd̶e ¿cãrẽda b̶ʌ́ b̶ʌ? ¿Bʌmaarã cãrẽda jara b̶ʌ?–
LUK 10:27 Judiorã ley jaradiabariba panusia: –Jũma bʌ sod̶eba, jũma bʌ jaured̶eba, jũma bʌ ʌb̶ʌad̶eba idjab̶a jũma bʌ crĩchad̶eba bʌ Boro Ãcõrẽra quĩrĩãdua. Idjab̶a djãrãra quĩrĩãdua ara bʌdji quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca.–
LUK 10:28 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Bʌa arid̶e panusia. Maʌ̃ quĩrãca bʌa osira ewariza Ãcõrẽ ume zocai b̶aya.–
LUK 10:29 Baribʌrʌ judiorã ley jaradiabariba ara idjida jipa b̶ʌda unubi quĩrĩãsia. Maʌ̃ carea Jesua iwid̶isia: –Baribʌrʌ djãrã a b̶ʌd̶e ¿caida jara b̶ʌ?–
LUK 10:30 Jesuba panusia: –Ewari ab̶a ẽberãda Jerusaleʌ̃neba Jericod̶aa wãsia. Wãbʌrʌd̶e ne drʌabadarãba idjira jidad̶aped̶a bio puod̶aped̶a beud̶a quĩrãca tab̶ʌsid̶aa. Idjia erob̶ad̶ara jũma jãrĩnaped̶a wãsid̶aa.
LUK 10:31 Mãwã b̶ʌd̶e sacerdoteda ab̶ari od̶e zesia. Dji ẽberãra tab̶ʌda ununamĩna wãyã wãsia.
LUK 10:32 Ara maʌ̃ quĩrãca Levid̶eba yõnada maʌ̃ od̶e zesia. Idjia bid̶a ẽberã tab̶ʌda ununamĩna wãyã wãsia.
LUK 10:33 Maʌ̃are ẽberã Samariad̶ebemada maʌ̃ od̶e zesia. Dji ẽberã tab̶ʌ unusid̶e sopuasia.
LUK 10:34 Araa wãped̶a dji ẽberã cacua cõãdrʌcuaped̶ad̶ara olivo dragaba, uva b̶a bid̶a soaped̶a wuaba bʌrasia. Maʌ̃be idji burro ʌ̃rʌ̃ b̶ʌped̶a cãĩbada ded̶aa edesia. Mama dji ẽberãra biara carebasia.
LUK 10:35 Nurẽma Samariad̶ebemaba de djibaría paratada diaped̶a nãwã jarasia: “Idjira bio carebadua. Za mʌ̃a diad̶a parataba araẽ́bʌrʌ, bʌ parataba carebadua. Mʌ̃ jẽda zebʌrʌd̶e bʌ parata b̶ʌd̶ara mʌ̃a jũma jẽda diaya.”–
LUK 10:36 Mãwã nẽbʌrʌped̶a Jesuba iwid̶isia: –Ẽberã ũbeabemaba dji ne drʌabadaba puoped̶ad̶ara unusid̶aa. Bʌmaarã ¿sãʌ̃gʌba idjira quĩrĩãsi?–
LUK 10:37 Maʌ̃ne judiorã ley jaradiabariba panusia: –Dji quĩrã djuburiad̶aba.– Jesuba idjía jarasia: –Ara maʌ̃ quĩrãca djãrãra quĩrĩãdua.–
LUK 10:38 Nocod̶aa wãbʌdad̶e puru zaqued̶e jũẽsid̶aa. Mama wẽrã Marta abadada b̶abadjia. Maʌ̃ Martaba Jesura idji ded̶e bia edasia.
LUK 10:39 Martaba djabawẽrãda erob̶asia Maria abadada. Mariara Jesu jĩrũ caita chũmasia idjia jaradia b̶ʌ ũrĩ carea.
LUK 10:40 Mãwã b̶ʌd̶e Martara jʌwa tãbʌra b̶ʌ bẽrã sobiẽ́ b̶esia. Jesu caita wãped̶a jarasia: –Jaradiabari ¿bʌmaarã bia b̶ʌca mʌ̃ djabawẽrãba mʌ̃ra carebaẽ́ b̶ʌda? Idjía jaradua mʌ̃ carebamãrẽã.–
LUK 10:41 Jesuba jarasia: –Marta, Marta, bʌa ne zocãrã oida b̶ʌ carea jũmawãyã crĩcha b̶ʌa.
LUK 10:42 Baribʌrʌ ¿Ãcõrẽ bed̶ea ũrĩda biara b̶ʌẽ́ca? Maʌ̃gʌda Mariaba o b̶ʌa. Ni ab̶aʌba idjía maʌ̃ra ocara b̶ʌad̶a ad̶aẽ́a.–
LUK 11:1 Ewari ab̶a Jesuba Ãcõrẽa iwid̶i b̶asia. Mãwãnacarea idji ume nĩbabari ab̶aʌba nãwã iwid̶isia: –Dai Boro, daiba Ãcõrẽa arid̶e iwid̶id̶i carea jaradiadua Juaʌ̃ba idji ume nĩbabadarãa jaradiad̶a quĩrãca.–
LUK 11:2 Jesuba jarasia: –Bãrãba Ãcõrẽa iwid̶ibʌdad̶e nãwã bed̶ead̶adua: Dai Zeza bajãne b̶ʌ, jũmarãba bʌra wayad̶ida panʌa. Daiba quĩrĩã panʌa bʌra jũmarã Boro bai carea isabe zeida. [Idjab̶a quĩrĩã panʌa naʌ̃ ẽjũãnebemarãba bʌa quĩrĩã b̶ʌra od̶ida bajãnebemarãba obada quĩrãca.]
LUK 11:3 Cod̶ira ewariza daia diadua.
LUK 11:4 Daiba cadjirua oped̶ad̶ara quĩrãdoadua djãrãba dai biẽ́ oped̶ad̶ara quĩrãdoabada quĩrãca. Daira idu cadjiruad̶e b̶aebirãdua, ãtebʌrʌ cadjiruad̶ebemada ẽdrʌ b̶ʌdua.
LUK 11:5 Idjab̶a Jesuba nãwã jarasia: –Ãĩbẽrã bãrãnebemaba ariquẽtra dji biamaa wãped̶a nãwã jaraisicada: “Ache, mʌ̃́a paʌ̃da ũbea diadua.
LUK 11:6 Naʌ̃ diamasi ab̶aʌda cawaẽ́ne mʌ̃ ded̶e jũẽsia baribʌrʌ ne cobi carea mʌ̃a neẽ́ b̶ʌa.”
LUK 11:7 Maʌ̃ne dji ed̶a b̶ʌba nãwã panuisicada: “Ache, mĩã sẽrãdua. Mʌ̃ ded̶e ed̶a wãbadara jũãtrʌ erob̶ʌa. Daira jũma cʌd̶ad̶e duanʌa, mʌ̃ warrarãra cãĩ duanʌa. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a ni cãrẽ sid̶a poya diaẽ́a.”
LUK 11:8 Mʌ̃a jaraya: idjia paʌ̃ra diaẽ́a bʌ ume dji bia bẽrã, ãtebʌrʌ diaya bʌa mĩã sẽ b̶ʌ bẽrã.
LUK 11:9 Mʌ̃a jaraya: ara maʌ̃ quĩrãca Ãcõrẽa iwid̶i pananadua; maʌ̃ne idjia bãrãa diaya. Idjia diamãrẽã jʌrʌ pananadua; maʌ̃ne ununia. Ded̶e ed̶a wãbadamaʌba trʌ̃nadua; maʌ̃ne dji ed̶a wãbadara ewaya diai carea.
LUK 11:10 Dji iwid̶i b̶ʌba edaya. Dji jʌrʌ b̶ʌba unuya. Dji trʌ̃ b̶ʌ itea ded̶e ed̶a wãbadara ewaya ne diai carea.
LUK 11:11 Warraba paʌ̃ iwid̶ibʌrʌd̶e ¿dji zezaba mõgarada diaica? Warraba b̶eda iwid̶ibʌrʌd̶e ¿dji zezaba damada diaica?
LUK 11:12 Warraba ne ʌ̃mʌ̃da iwid̶ibʌrʌd̶e ¿dji zezaba drusõrẽda diaica?
LUK 11:13 Bãrã dji cadjiruarãba bãrã warrarãa ne biada dia cawa panʌbʌrʌ, ¿bãrã Zeza bajãne b̶ʌba idji Jaureda dji iwid̶i panʌ́a diaẽ́ca?–
LUK 11:14 Ewari ab̶a Jesuba jaida ãyã jʌretasia. Maʌ̃ jaiba ẽberãda quĩrãme cara erob̶asia. Jai ẽdrʌd̶acarea dji ẽberãra bed̶easia. Maʌ̃ unusid̶ad̶e ẽberãrãba cawa crĩchad̶aẽ́ panesid̶aa.
LUK 11:15 Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌba jarasid̶aa: –Jãʌ̃ Jesuba jaira ãyã jʌretabaria, jairã boro Beelzebúba maʌ̃ ʌb̶ʌada diad̶a bẽrã.–
LUK 11:16 Maʌ̃ne Jesu Ãcõrẽneba ze b̶ʌ cawaya dewararãba idjía iwid̶isid̶aa ne ununacada omãrẽã.
LUK 11:17 Baribʌrʌ Jesuba ãdji crĩchara cawa b̶ad̶a bẽrã nãwã jarasia: –Ab̶ari druad̶ebemarãda ara ãdjidub̶a djõ pananibʌrʌ, ãdub̶a dji quininia. Ara maʌ̃ quĩrãca ab̶ari ded̶e b̶eada djõ pananibʌrʌ dãrã pananaẽ́a.
LUK 11:18 Bãrãba jara panʌa mʌ̃a jaira Beelzebú ʌb̶ʌad̶eba ãyã jʌretabarida. Maʌ̃ carea mʌ̃a bãrãa iwid̶iya: Satanada ara idji jairã ume djõ b̶aibʌrʌ ¿sãwã idjia poya b̶ʌra dãrã erob̶ai?
LUK 11:19 Bãrãmaarã mʌ̃a Beelzebúd̶eba jairãda ãyã jʌreta b̶ʌa. Mãwãra bãrã ẽpẽ b̶eaba ¿caid̶eba jaira ãyã jʌretabada? Ãdjirãba cawabid̶ia bãrãba ãĩ crĩcha panʌda.
LUK 11:20 Baribʌrʌ Ãcõrẽ ʌb̶ʌad̶eba mʌ̃a jairãda ãyã jʌreta b̶ʌbʌrʌ, Ãcõrẽba bãrãa unubi b̶ʌa idjira jũẽsida bãrã Boro bai carea.
LUK 11:21 Ẽberã mẽsrã b̶ʌba djõbada necoba bio waga erob̶ʌbʌrʌ, idjia erob̶ʌra ni ab̶aʌba poya drʌad̶aẽ́a.
LUK 11:22 Baribʌrʌ idji cãyãbara ẽberã ʌb̶ʌara b̶ʌda zeped̶a idjira poyaibʌrʌ, idji djõbada necora jãrĩya. Maʌ̃be jũma idjia erob̶ad̶ara jãrĩped̶a dji biarã ume jed̶ecaya.
LUK 11:23 Mʌ̃are b̶ʌẽ́ra mʌ̃ ume dji quĩrũa. Mʌ̃ ume ẽberãrã careba jʌrʌ peẽ́ b̶ʌba dji jʌrʌ ped̶ara ẽjĩzoabibaria.
LUK 11:24 Ẽberã cacuad̶ebemada ẽdrʌd̶acarea jaira ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e ʌ̃nãũi carea jʌrʌ b̶abaria. Unuẽ́ bẽrã idjidub̶a nãwã jarabaria: “Mʌ̃dji b̶ad̶amaa jẽda wãya.”
LUK 11:25 Jũẽbʌrʌd̶e maʌ̃ ẽberã sora de bia ima b̶ʌ quĩrãca unubaria. Ne jũma bia nũmeada unubaria.
LUK 11:26 Maʌ̃be siete jai idji cãyãbara cadjiruara b̶eada maʌ̃ ẽberãmaa eneped̶a dji ẽberã sod̶e ed̶a panebadaa. Maʌ̃ bẽrã dji ẽberãra idji naãrã b̶ad̶a cãyãbara wetara biẽ́ b̶ebaria.–
LUK 11:27 Jesuba mãwã jara b̶ʌd̶e wẽrã ẽberãrã tãẽna b̶ʌba jĩgua jarasia: –¡Bʌ tod̶a idjab̶a ju dawad̶a wẽrãra bio bia b̶ʌa!–
LUK 11:28 Baribʌrʌ Jesuba jarasia: –Maʌ̃ cãyãbara Ãcõrẽ bed̶ea ũrĩnaped̶a ĩjã obadarãda biara b̶eaa.–
LUK 11:29 Ẽberãrã zocãrã idjimaa zebʌda unusid̶e Jesuba jarasia: –Id̶ibema ẽberãrãra dji cadjiruarãa. Bãrãba mʌ̃ra bajãneba ze b̶ʌda cawad̶i carea quĩrĩã panʌa mʌ̃a ne ununacada oida. Baribʌrʌ mʌ̃a ne ununacada oẽ́a. Bãrãba ab̶abe Joná mãwãna quĩrãca ununia.
LUK 11:30 Joná mãwãnaba Ninived̶ebema ẽberãrãa cawabisia idjira Ãcõrẽneba ze b̶ʌda. Mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara ara maʌ̃ quĩrãca mãwãya id̶ibemarãba cawad̶amãrẽã Ãcõrẽneba ze b̶ʌda.
LUK 11:31 Salomoʌ̃ ewarid̶e Sabá druad̶ebema borora wẽrã basía. Idjira drua tʌmʌba zesia Salomoʌ̃ necawaa ũrĩ carea. Baribʌrʌ naʌ̃ ewarid̶e Salomoʌ̃ cãyãbara dji dromaara b̶ʌda nama b̶ʌmĩna bãrãba ĩjãnaẽ́ panʌa. Maʌ̃ carea Ãcõrẽba cawa oi ewarid̶e maʌ̃ wẽrãba pirab̶ariped̶a bãrãra biẽ́ jaraya.
LUK 11:32 Ãcõrẽba cawa oi ewarid̶e Ninived̶ebemarã sid̶a pirab̶arid̶aped̶a id̶ibemarãra biẽ́ jarad̶ia. Jonába jarad̶a ũrĩsid̶ad̶e ãdjirãba cadjiruada igarad̶aped̶a Ãcõrẽmaa zesid̶aa. Baribʌrʌ bãrãba nama ab̶a eropanʌa Joná cãyãbara dji dromaara b̶ʌda. Mãwãmĩna ĩjãnacaa.
LUK 11:33 Ni ab̶aʌba ĩbĩrãda coad̶aped̶a mẽrã nũmʌnacaa wa eped̶eco droma edre b̶ʌd̶acaa. Ãtebʌrʌ ʌ̃tʌ dji ĩbĩrã b̶ʌbadad̶e nũmʌbadaa dji ded̶e ed̶a zebʌdarãba ʌ̃naa ununamãrẽã.
LUK 11:34 Bʌ daura ĩbĩrã quĩrãca b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã bʌ dauda bia b̶ʌbʌrʌ, ʌ̃naane b̶ʌa. Baribʌrʌ bʌ dauda biẽ́ b̶ʌbʌrʌ, pãĩmane b̶ʌa.
LUK 11:35 Maʌ̃ carea bio quĩrãcuita b̶adua. Bʌa ʌ̃naa quĩrãca crĩcha b̶ʌra pãĩmanebemasicada.
LUK 11:36 Baribʌrʌ bʌda wãrãda ʌ̃naane b̶ʌbʌrʌ, pãĩmane ni maãrĩ bid̶a b̶ʌẽ́bʌrʌ, wãrã bed̶eara ebud̶a cawaya ĩbĩrãba bio ʌ̃na erob̶ʌ quĩrãca.–
LUK 11:37 Jesuba mãwã jarad̶acarea pariseo ab̶aʌba idjira ed̶osia idji ume ne cod̶e wãmãrẽã. Ara maʌ̃da Jesura maʌ̃ ẽberã ded̶aa wãped̶a ne coi carea chũmesia.
LUK 11:38 Baribʌrʌ Jesu ne coi naẽna jʌwa sʌgʌẽ́ basía ãdjia obada quĩrãca. Maʌ̃ unusid̶e pariseoba cawa crĩchaẽ́ basía.
LUK 11:39 Maʌ̃ne Jesuba idjía jarasia: –Bãrã pariseorãba tazara, eped̶eco sid̶a ʌ̃rʌ̃bemada quĩrãcuita sʌgʌbadaa, baribʌrʌ bãrã sod̶e ne jũmada awuabadaa idjab̶a cadjirua sid̶a crĩchabadaa.
LUK 11:40 Bãrãra crĩcha neẽ́ panʌ quĩrãca panabaria. ¿Dji ʌ̃rʌ̃bema od̶aba dadji so sid̶a oẽ́ basica?
LUK 11:41 Sobiad̶eba ne neẽ́ qued̶earãa bãrãba eropanʌnebemada diad̶adua. Mãwãbʌrʌ wãrãda bãrãra bia sʌgʌ b̶ead̶ia.
LUK 11:42 ¡Bãrã pariseorã mĩã djuburi b̶eaa Ãcõrẽba cawa oi bẽrã! Bãrãba menta queduada, ruda queduada, idjab̶a néud̶ebema sid̶a die ewabʌdaza ab̶a Ãcõrẽa diabadaa. Mãwãmĩna djãrã ume jipa od̶acaa idjab̶a Ãcõrẽra quĩrĩãnacaa. Bãrãba Ãcõrẽa ne diabʌda awara ¿cãrẽ cãrẽã maʌ̃ sid̶a od̶aẽ́ panʌ?
LUK 11:43 ¡Bãrã pariseorã mĩã djuburi b̶eaa Ãcõrẽba cawa oi bẽrã! Bãrãra judiorã dji jʌrebada ded̶e ãdjira dji dromarã chũmebadad̶e chũme quĩrĩãbadaa. Maʌ̃ awara purud̶e nĩnane quĩrĩãbadaa ẽberãrãba wayaad̶eba “mẽrã” ad̶ida.
LUK 11:44 ¡Mĩã djuburi b̶eaa Ãcõrẽba bãrãra cawa oi bẽrã! Bãrãra bẽwãrã jouped̶ad̶a ẽjũã quĩrãca b̶eaa. Dji boromeada neẽ́ bẽrã dji ʌ̃rʌ̃ wã duanʌba adua panʌa bẽwãrãda tʌga panʌda. Ara maʌ̃ quĩrãca bãrãba obadara ẽberãrãba ẽpẽbadaa baribʌrʌ ãdjia adua panʌa maʌ̃neba cadjirua obʌdada.–
LUK 11:45 Maʌ̃ne judiorã ley jaradiabari ab̶aʌba Jesua jarasia: –Jaradiabari, mãwã jarabʌrʌd̶e dairã sid̶a biẽ́ jara b̶ʌa.–
LUK 11:46 Maʌ̃ carea Jesuba idjía jarasia: –¡Judiorã ley jaradiabadarã, bãrãra mĩã djuburi b̶eaa Ãcõrẽba cawa oi bẽrã! Bãrãba ne poya od̶iẽ́ b̶eada ẽberãrãa obibadaa. Baribʌrʌ mãwã od̶amãrẽã bãrãba ni maãrĩ bid̶a carebad̶acaa.
LUK 11:47 ¡Bãrãra mĩã djuburi b̶eaa Ãcõrẽba cawa oi bẽrã! Bãrã drõã naẽnabemarãba Ãcõrẽneba bed̶eabadarãda beasid̶aa. Maʌ̃be ãdji tʌb̶ariped̶ad̶ama bãrãba ʌ̃rʌ̃bemada bia quiruda obadaa. Mãwã o panʌneba unubibadaa bãrã drõã naẽnabemarãba oped̶ad̶ada bia unubadada.
LUK 11:49 Maʌ̃ carea Ãcõrẽba idji necawaad̶eba nãwã jarasia: “Mʌ̃neba bed̶eabadarãda idjab̶a mʌ̃a diabued̶arã sid̶a bãrã israelerãmaa wãbiya. Maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌ bead̶ia idjab̶a dewararãda biẽ́ od̶i carea ẽpẽnia.”
LUK 11:50 Ãcõrẽba id̶ibema ẽberãrãra cawa oya bãrã drõã naẽnabemarãba jũma idjid̶eba bed̶eabadarã beaped̶ad̶a carea. Mãẽ, mʌ̃a jaraya: naʌ̃ ẽjũã od̶ad̶eba ʌ̃taa beaped̶ad̶arã carea Ãcõrẽba bãrãra cawa oya; Abel beaped̶ad̶a carea, Zacaria beaped̶ad̶a carea idjab̶a jũma dewararã beaped̶ad̶a carea bid̶a. Zacariara Ãcõrẽ de dajadaare dji animarã babue diabada caita beasid̶aa.
LUK 11:52 ¡Judiorã ley jaradiabadarã, bãrãra mĩã djuburi b̶eaa Ãcõrẽba cawa oi bẽrã! Bãrãba ẽberãrãa Ãcõrẽra idu wãrãda cawabid̶acaa. Bãrãba adua panʌa Ãcõrẽra wãrãda sãwãbʌrʌ b̶ʌda. Maʌ̃ awara dewararãba cawa quĩrĩã panʌ sid̶a bãrãba idu cawabid̶acaa.–
LUK 11:53 Jesu ẽdrʌd̶acarea pariseorãba, judiorã ley jaradiabada bid̶a caicayad̶eba Jesua aud̶uara zarea b̶eada iwid̶i panesid̶aa.
LUK 11:54 Ãdjia quĩrĩã panasid̶aa Jesuba ãĩ panuida idji biẽ́ jarad̶i carea.
LUK 12:1 Mãwã panʌne ẽberãra bio zocãrã ãbaa powua nũmesia. Bio pẽsua nũmʌ bẽrã djãrãra tʌ chãb̶ari duanasid̶aa. Maʌ̃ne Jesuba naãrã idji ume nĩbabadarãa nãwã jarasia: –Pariseorã harina ẽsãbibarida quĩrãcuitad̶adua. Ãdjirãra dji biaca b̶eaa.
LUK 12:2 Ne jũma mẽrã od̶ara Ãcõrẽba cawabiya. Dadjia cawad̶aẽ́ panʌra mẽrã b̶eẽ́a.
LUK 12:3 Bãrãba pãĩmane jaraped̶ad̶ara ẽberãrãba ʌ̃naane jũma ũrĩnia. Bãrã diguid̶a djãrã cʌwʌrʌ caita jaraped̶ad̶a sid̶a ab̶aʌba de ʌ̃rʌ̃ba jĩgua jaraya jũmarãba cawad̶amãrẽã.–
LUK 12:4 Mʌ̃ dji biarã, mʌ̃a bãrãa jaraya: naʌ̃ cacua beabadarãda wayarãnadua, ãdjia beaped̶ad̶acarea waa poya od̶aẽ́ bẽrã.
LUK 12:5 Mʌ̃a bãrãa jaraya caidrʌ wãrãda wayad̶ida panʌda. Bãrãba wayad̶ida panʌa naʌ̃ cacua beaped̶a poya dadji jaure tʌbʌ uruad̶aa diabueida b̶ʌdrʌ. Mʌ̃a wãrãda jaraya idjidrʌ wayad̶ida panʌa.
LUK 12:6 Ĩbana zaqueda juesuma nẽdod̶i carea parata pichida umé diabadaa. Baribʌrʌ Ãcõrẽba ĩbanara jũma wagabaria.
LUK 12:7 Maʌ̃ awara Ãcõrẽba cawa b̶ʌa bãrãba bud̶ara jũmasãwã eropanʌda. Ãcõrẽba bãrãra ĩbana zocãrã panʌ cãyãbara biara waga b̶ʌ bẽrã ne wayad̶iẽ́ panʌa.
LUK 12:8 Mʌ̃a naʌ̃da jaraya: ab̶aʌba ẽberãrã quĩrãpita mʌ̃da ĩjã b̶ʌad̶a aibʌrʌ, Ãcõrẽ nezocarã bajãnebema quĩrãpita mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶aba idjira mʌ̃reana aya.
LUK 12:9 Ara maʌ̃ quĩrãca ab̶aʌba ẽberãrã quĩrãpita mʌ̃da adua b̶ʌad̶a aibʌrʌ, Ãcõrẽ nezocarã bajãnebema quĩrãpita mʌ̃a idjira adua b̶ʌad̶a aya.
LUK 12:10 Ab̶aʌba mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ada biẽ́ jaraibʌrʌ, Ãcõrẽba maʌ̃ra quĩrãdoaya. Baribʌrʌ ab̶aʌba Ãcõrẽ Jaureda biẽ́ jaraibʌrʌ Ãcõrẽba maʌ̃ra quĩrãdoaẽ́a.
LUK 12:11 Bãrãda mʌ̃ ĩjã panʌ carea judiorã dji jʌrebada ded̶aa, wa dji cawa obadarã quĩrãpita, wa dji bororãmaa cawa od̶e eded̶ibʌrʌ, sopuarãnadua sãwã bed̶ead̶ida.
LUK 12:12 Cawa obʌdad̶e Ãcõrẽ Jaurebʌrʌ bãrãa cawabiya cãrẽda jarad̶ida panʌda.–
LUK 12:13 Maʌ̃ne ẽberãrã tãẽna b̶ʌba nãwã jarasia: –Jaradiabari, mʌ̃ djabaa jaradua dai zezad̶eba edad̶ada mʌ̃́a bid̶a diamãrẽã.–
LUK 12:14 Baribʌrʌ Jesuba idjía jarasia: –Ache, ¿caiba mʌ̃ra b̶ʌsi bãrã nẽbʌra cawa omãrẽã?–
LUK 12:15 Maʌ̃ne idjia jũmarãa jarasia: –¡Quĩrãcuita b̶ead̶adua! Paratada awua b̶earãnadua. Parata bara b̶ʌd̶eba dadjira zocai b̶acaa.–
LUK 12:16 Maʌ̃ne Jesuba ne jara b̶ʌd̶eba nãwã jaradiasia: –Ẽberãda b̶asia bio ne bara b̶ʌda. Maʌ̃ ẽberãba ne ud̶ara bio zausia.
LUK 12:17 Maʌ̃ carea nãwã crĩchasia: “¿Mʌ̃a sãwã oi? Naʌ̃gʌra wagai carea neẽ́ b̶ʌa.”
LUK 12:18 Maʌ̃be crĩchasia: “Nãwã oya. Mʌ̃a ewad̶a wagabari dera ẽgapetaped̶a waib̶ʌara oya. Mama ed̶a ne jũma mʌ̃a erob̶ʌra wagaya.
LUK 12:19 Mãwãnacarea ara mʌ̃djidub̶a jaraya: mʌ̃a waga erob̶ʌra poa zocãrã droaya. Jãʌ̃be bio necai b̶aya. Mʌ̃djia quĩrĩã b̶ʌda co b̶aya idjab̶a b̶ʌsrid̶a b̶aya.”
LUK 12:20 Baribʌrʌ Ãcõrẽba idjía jarasia: “¡Bʌra crĩcha neẽ́ tab̶ʌa! Ara naʌ̃ diamasi bʌra beuya. Maʌ̃be bʌa waga erob̶ʌra ¿cai itea b̶ei?”
LUK 12:21 Ab̶aʌba naʌ̃ ẽjũãnebemada aud̶uara edaida crĩcha b̶ʌbʌrʌ, baribʌrʌ Ãcõrẽnebemada mãcua crĩchaẽ́ b̶ʌbʌrʌ, maʌ̃ quĩrãca mãwãya.–
LUK 12:22 Maʌ̃ carea Jesuba idji ume nĩbabadarãa jarasia: –Bãrã sãwã b̶ead̶ida, cod̶i careabemada, cacuad̶e jʌ̃ni careabema sid̶a jũmawãyã crĩcharãnadua.
LUK 12:23 Dadji zocai b̶aida djico cãyãbara biara b̶ʌa. Dadjida dadji cacuad̶e jʌ̃bada cãyãbara biara b̶ʌa.
LUK 12:24 Acʌd̶adua, ĩbanara ne ud̶acaa idjab̶a ewad̶acaa. Ne wagabada de sid̶a od̶acaa. Baribʌrʌ Ãcõrẽba ãdjira ne cobibaria. ¿Bãrãra ĩbana cãyãbara biara b̶eaẽ́ca?
LUK 12:25 Jũmawãyã crĩcha b̶ʌd̶eba ni ab̶aʌda dãrãara zocai b̶aẽ́a.
LUK 12:26 Dãrãara zocai b̶aẽ́bʌrʌ, ¿cãrẽ cãrẽã cod̶ira, cacuad̶e jʌ̃bada sid̶a jũmawãyã crĩchabada?
LUK 12:27 Acʌd̶adua nepõnõda sãwã waribarida. Nepõnõra trajacaa idjab̶a wuara cacaa. Baribʌrʌ mʌ̃a jaraya: dadji drõãenabema boro Salomoʌ̃ra bio ne bara b̶ad̶amĩna nepõnõ quĩrãca quĩrãwãrẽã djioca basía.
LUK 12:28 Id̶i chirua mẽã unubadara nurẽma babuebadamĩna Ãcõrẽba wad̶ibid̶a põnõbibaria. Maʌ̃ bẽrã ¿idjia biara bãrãba jʌ̃namãrẽã diaẽ́ca? Maʌ̃gʌra ¿sãwãẽrã poya ĩjãnaẽ́?
LUK 12:29 Maʌ̃ carea ab̶abe cod̶i careabemada, dod̶i careabema sid̶a jʌrʌrãnadua. Jũmawãyã crĩcharãnadua.
LUK 12:30 Jũma maʌ̃gʌra naʌ̃ ẽjũãnebemarãba jʌrʌbadaa, baribʌrʌ bãrã Zeza Ãcõrẽba cawa b̶ʌa bãrãba cãrẽda erob̶ead̶ida panʌda.
LUK 12:31 Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽra bãrã Boroda b̶ʌd̶adua. Maʌ̃ne idjia jũma maʌ̃gʌra diaya.–
LUK 12:32 Bãrãra cãbana panʌẽ́mĩna ne waya b̶earãnadua. Ãcõrẽba quĩrĩãna bẽrã bãrãra bia pe erob̶esia.
LUK 12:33 Maʌ̃ carea bãrãba erob̶ead̶ebemada nẽdobued̶aped̶a ne neẽ́ qued̶eaa diad̶adua. Nebiada bajãne erob̶ead̶i careabʌrʌ jʌrʌd̶adua. Bajãnebemara jõcaa. Chimia bid̶a cocaa. Ne drʌabadarã bid̶a poya drʌad̶acaa.
LUK 12:34 Bãrãmaarã dji biara b̶ʌra sod̶eba awuabadaa.
LUK 12:35 Nezoca bia quĩrãca Ãcõrẽba jara b̶ʌra ĩjã od̶i carea b̶ead̶adua. Nezoca biaba ĩbĩrãda coa erob̶abaria idji boro zebʌrʌd̶e bia edai carea. Quima edabʌda b̶ʌsrid̶aa o panʌmaʌba zeped̶a dji boroba trʌ̃bʌrʌd̶e nezoca biaba ara maʌ̃da ded̶e ed̶a wãbadara ewaya.
LUK 12:37 Nezocaba jʌ̃ã b̶ʌda dji boroba unune zeibʌrʌ, wãrãda maʌ̃ nezocara bio bia b̶aya. Mʌ̃a wãrãda jaraya: ara maʌ̃da idji borora nezoca quĩrãca djioped̶a idji nezocara ne cobarima chumebiya ne cobi carea.
LUK 12:38 Nezoca biaba ariquẽtra, ãsabod̶od̶e bid̶a dji borora jʌ̃ãya. Dji boroba idji jʌ̃ã b̶ʌda unune zeibʌrʌ maʌ̃ nezocara bio bia b̶aya.
LUK 12:39 Naʌ̃da cawad̶adua: de djibariba ne drʌabarira sãʌ̃be zeida cawa b̶ʌbara, cãĩẽ́ bacasia ni cãrẽ sid̶a drʌabi amaaba.
LUK 12:40 Ara maʌ̃ quĩrãca bãrã bid̶a jʌ̃ã b̶ead̶adua. Bãrãba mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶a zeẽ́da crĩcha panʌne zeya.–
LUK 12:41 Pedroba Jesua iwid̶isia: –Dai Boro, ¿maʌ̃gʌra bʌa dairãa jara b̶ʌca, wa jũmarãa jara b̶ʌ?–
LUK 12:42 Jesuba panusia: –Nezocaba crĩcha cawaad̶eba jipa o b̶ʌbʌrʌ, de djibariba idji ded̶e b̶ea nezocarãra maʌ̃ nezoca jʌwaed̶a b̶ʌya ãdjia cod̶ira arid̶e diamãrẽã.
LUK 12:43 Nezocaba mãwã o b̶ʌda idji boroba unune zeibʌrʌ, idjira bio bia b̶aya.
LUK 12:44 Mʌ̃a wãrãda jaraya: dji boroba jũma idjia erob̶ʌra maʌ̃ nezoca jʌwaed̶a b̶ʌya.
LUK 12:45 Baribʌrʌ maʌ̃ nezocaba idji sod̶e mʌ̃ boro zeira dãrãyana aibʌrʌ, waabema nezocarãda, nezoca wẽrãrã sid̶a biẽ́ o b̶eya, b̶ʌsrid̶a ne cobada ewarida o b̶eya idjab̶a ituaba beu nĩbaya.
LUK 12:46 Ab̶ed̶a idji boro zeida jʌ̃ãẽ́ b̶aya. Mãwã b̶ʌd̶e idji borora cawaẽ́ne zeya. Maʌ̃ nezocara bio cawa oped̶a dji ĩjãnaca ume biẽ́ b̶ʌya.
LUK 12:47 Nezocaba idji boroba obi b̶ʌra cawa b̶ʌda oẽ́bʌrʌ, dji boroba maʌ̃ nezocara dji cãbãyã uya.
LUK 12:48 Baribʌrʌ nezocaba adua b̶ʌd̶eba dji boroba jara b̶ʌ ãĩ osira maʌ̃ nezocara mãcua uẽ́a. Wãrãda Ãcõrẽba ʌ̃cʌrʌa waib̶ʌa dia b̶ʌa idji itea od̶amãrẽã. Dji waib̶ʌara edad̶arãba idji itea waib̶ʌara od̶ida panʌa.–
LUK 12:49 Mʌ̃ra zesia naʌ̃ ẽjũã cawa oi carea. Ara nawena mãwã obʌrʌbara bio bia b̶acasia.
LUK 12:50 Baribʌrʌ naãrã mʌ̃ra bio bia mĩgaida b̶ʌa. Maʌ̃ carea bio sopua b̶abaria ab̶a maʌ̃ ewari jũẽbʌrʌd̶aa.
LUK 12:51 ¿Mʌ̃a ẽberãrã ãbaa necai b̶ʌi carea zesida crĩcha panʌca? Mʌ̃a jaraya maʌ̃ carea zeẽ́ b̶ʌa, ãtebʌrʌ ze b̶ʌa ẽberãrãda ãbaa bia panarãnamãrẽã.
LUK 12:52 Namaʌba ʌ̃taa ab̶ari ded̶ebemada mʌ̃ carea dji quĩrũda b̶ead̶ia. Juesuma panʌne umébemada dewara ũbea panʌ ume dji quĩrũda b̶ead̶ia.
LUK 12:53 Dji zezada dji warra ume dji quĩrũda b̶ead̶ia. Dji warrada dji zeza ume dji quĩrũda b̶ead̶ia. Dji papada dji cau ume dji quĩrũda b̶ead̶ia, dji cauda dji papa ume dji quĩrũda b̶ead̶ia. Dji pãcõrẽda dji ãĩgu ume dji quĩrũda b̶ead̶ia. Idjab̶a dji ãĩgura dji pãcõrẽ ume dji quĩrũda b̶ead̶ia.
LUK 12:54 Maʌ̃ awara Jesuba ẽberãrãa nãwã jarasia: –Bãrãba jʌ̃rãrã pãĩmada ʌ̃mãdau b̶aebariare unubʌdad̶e jarabadaa cuera zeida. Maʌ̃ne wãrãda cuera zebaria.
LUK 12:55 Baribʌrʌ nãũrãda ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌareba puásira jarabadaa ewarira bio jʌ̃wʌ̃rʌ̃ã b̶aida. Maʌ̃ne ewarira wãrãda jʌ̃wʌ̃rʌ̃ãbaria.
LUK 12:56 Bãrã dji biaca b̶earãba ewari quĩrãra cawa panʌmĩna Ãcõrẽba naʌ̃ ewarid̶e o b̶ʌra cawad̶acaa.
LUK 12:57 Bãrãba ¿sãwãẽrã poya cawad̶aca cãrẽda jipa b̶ʌda?
LUK 12:58 Bʌ dji quĩrũba bʌda ẽberãrã cawa obarimaa edeibʌrʌ, wãbʌdad̶e jũma odua ibiad̶i carea. Mãwã oẽ́bʌrʌ idjia bʌra dji cawa obari jʌwad̶e b̶ʌya. Maʌ̃be dji cawa obariba bʌra dji zarraa jidabiya preso b̶ʌmãrẽã.
LUK 12:59 Mʌ̃a jaraya: bʌra jãmabemada ẽdrʌẽ́a ab̶a bʌa diaida b̶ʌ parata jũma diabʌrʌd̶aa.–
LUK 13:1 Mãwã panʌne ẽberãrãba Jesua jarasid̶aa ʌ̃cʌrʌ Galilead̶ebemarãba animarã Ãcõrẽa babue dia panʌne Pilatoba ãdjirãra quenabisida.
LUK 13:2 Maʌ̃ carea Jesuba jarasia: –Maʌ̃ ẽberãrãra bia mĩga beuped̶ad̶a bẽrã ¿bãrãba crĩcha panʌca ãdjia wetara cadjiruara obadjid̶ada waabema Galilead̶ebemarãba obada cãyãbara?
LUK 13:3 Mʌ̃a jaraya: mãwãẽ́a. Baribʌrʌ bãrãba cadjirua obadara igarad̶aped̶a Ãcõrẽmaa zed̶aẽ́bʌrʌ bãrã sid̶a beud̶ia.
LUK 13:4 Siloed̶e de ʌ̃tʌ drasoa b̶ʌda dieciocho ẽberãrã ʌ̃rʌ̃ b̶aesid̶e jũma beusid̶aa. Mãwã beuped̶ad̶a bẽrã ¿bãrãba crĩcha panʌca ãdjia wetara cadjiruara obadjid̶ada waabema Jerusaleʌ̃ne b̶eaba obada cãyãbara?
LUK 13:5 Mʌ̃a jaraya: mãwãẽ́a. Baribʌrʌ bãrãba cadjirua obadara igarad̶aped̶a Ãcõrẽmaa zed̶aẽ́bʌrʌ, bãrã sid̶a beud̶ia.–
LUK 13:6 Maʌ̃be ne jara b̶ʌd̶eba Jesuba ãdjirãa nãwã jaradiasia: –Ẽberãba idji néud̶e higojõ bacuruda erob̶asia. Ewari ab̶a maʌ̃ bacuru zau b̶ʌ cawaya acʌd̶e wãsia baribʌrʌ zauẽ́ b̶asia.
LUK 13:7 Maʌ̃ carea djibariba idji néu wagabaría nãwã jarasia: “Naʌ̃ bacuru zau b̶ʌ cawaya naʌ̃ba poa ũbea acʌd̶e ze b̶ʌa baribʌrʌ zaucaa. Maʌ̃ bẽrã biara b̶ʌa tutabueida. ¿Cãrẽ cãrẽã bacuru zaucada erob̶ai?”
LUK 13:8 Baribʌrʌ dji néu wagabariba jarasia: “Mʌ̃ boro, biara b̶ʌa poa ab̶a jʌ̃ãnida. Mʌ̃a dji carrad̶e egorora bogajuped̶a ne b̶ʌya. Ãĩbẽrã maʌ̃ba zauisicada.
LUK 13:9 Za zei poad̶e zausira idu b̶ʌya. Zauẽ́bʌrʌ tutabueya.”–
LUK 13:10 Ʌ̃nãũbada ewarid̶e Jesuba judiorã dji jʌrebada ded̶e jaradia b̶asia.
LUK 13:11 Mama wẽrãda b̶asia. Maʌ̃ wẽrãra dieciocho poa jaiba ejũrẽã erob̶asia. Maʌ̃ bẽrã poya jipa jĩrũca basía.
LUK 13:12 Jesuba idji unusid̶e caita trʌ̃ped̶a nãwã jarasia: –Wẽrã, bʌ cacua biẽ́ b̶ʌd̶ebemada biadua.–
LUK 13:13 Mãwã jaraped̶a Jesuba idji jʌwara ʌ̃rʌ̃ b̶ʌsia. Ara maʌ̃da wẽrãra jipa ʌ̃ta nũmeped̶a Ãcõrẽa bia jarasia.
LUK 13:14 Baribʌrʌ Jesuba ʌ̃nãũbada ewarid̶e biabid̶a bẽrã dji jʌrebada ded̶ebema borora quĩrũsia. Maʌ̃ne jũmarãa nãwã jarasia: –Ʌ̃nãũbada ewari awara sei ewarida eropanʌa trajad̶i carea. Maʌ̃gʌ ewarid̶ebʌrʌ zed̶adua bãrãra biabid̶amãrẽã. Baribʌrʌ ʌ̃nãũbada ewarid̶era zerãnadua.–
LUK 13:15 Maʌ̃ carea Jesuba jarasia: –¡Bãrãba jaradiabada quĩrãca od̶acaa! ¿Ʌ̃nãũbada ewarid̶e bãrã pacada wa burroda ẽrãnaped̶a baido dod̶e eded̶acaca?
LUK 13:16 Mãwã baibʌrʌ ¿biẽ́ b̶ʌca naʌ̃ wẽrãra, diauruba dieciocho poa biẽ́ erob̶ad̶ad̶ebemada ʌ̃nãũbada ewarid̶e biabida? ¿Idji sid̶a Abrahaʌ̃neba yõnaẽ́ca?–
LUK 13:17 Jesuba maʌ̃ jarasid̶e idji biẽ́ jara panʌra bio perasid̶aa, baribʌrʌ idjia ne bia o b̶ʌ carea purura bio b̶ʌsrid̶a panasid̶aa.
LUK 13:18 Maʌ̃be Jesuba jarasia: –Ãcõrẽba ẽberãrã pe erob̶ʌra ¿cãrẽ quĩrãca b̶ʌ?
LUK 13:19 Mostaza ta quĩrãca b̶ʌa. Ẽberãba maʌ̃ tada idji ẽjũãne úsia. Tunuped̶a warisia ab̶a bacuru waitabe nũmebʌrʌd̶aa. Maʌ̃ bẽrã ĩbanara dji jʌwated̶e de ocuad̶e zesid̶aa.–
LUK 13:20 Maʌ̃ awara jarasia: –Ãcõrẽba ẽberãrã pe erob̶ʌra ¿cãrẽ quĩrãca b̶ʌ?
LUK 13:21 Paʌ̃ ẽsãbari quĩrãca b̶ʌa. Maʌ̃ paʌ̃ ẽsãbarira wẽrãba maãrĩ edaped̶a harina waib̶ʌad̶e abuesia. Maʌ̃be bio pueraped̶a chũmʌsia ab̶a jũma ẽsãbʌrʌd̶aa.–
LUK 13:22 Jerusaleʌ̃naa wãbʌrʌd̶e Jesuba puru waib̶ʌad̶e, puru zaqued̶e bid̶a jaradiasia.
LUK 13:23 Maʌ̃ne ab̶aʌba idjía iwid̶isia: –Mʌ̃ Boro, ¿Ãcõrẽba zocãrãẽ́be ẽdrʌ edaica?– Jesuba panusia:
LUK 13:24 –Ne jũma od̶adua dji ed̶a wãbada pẽsua b̶ʌd̶e ed̶a wãni carea. Wãrãda ed̶a wãni carea b̶eara zocãrã panʌa baribʌrʌ poya jũma ed̶a wãnaẽ́a.
LUK 13:25 De djibariba dji ed̶a wãbadara jũãtrʌ nũmʌnacarea dji dajada panʌba ewamãrẽã nãwã trʌ̃ jarad̶ia: “Dai boro, dai boro, ewadua.” Baribʌrʌ de djibariba panuya: “Mʌ̃a bãrãra unucaa idjab̶a sãmabemada adua b̶ʌa.”
LUK 13:26 Dji dajada panʌba nãwã jarad̶ia: “Dairãra bʌ ume ãbaa ne cosid̶aa, idjab̶a bʌa dai purud̶e jaradia nĩbasid̶e arima panasid̶aa.”
LUK 13:27 Maʌ̃ne idjia bãrãa jaraya: “Mʌ̃a bãrãra unucaa idjab̶a sãmabemada adua b̶ʌa. Cadjirua obadarã, ãyã wãnadua.”
LUK 13:28 Bãrã dji dajada b̶eara aujĩã panania idjab̶a puaba quid̶a ĩchia panania. Abrahaʌ̃da, Isada, Jacoboda idjab̶a Ãcõrẽneba bed̶eabadarã sid̶a Ãcõrẽ purud̶e ununia, baribʌrʌ bãrãda Ãcõrẽba idu ed̶aa wãbiẽ́a.
LUK 13:29 Maʌ̃ ewarid̶e drua ãĩbemarãda ʌ̃mãdau odjabariareba, ʌ̃mãdau b̶aebariareba, jʌwa acʌareba, jʌwa arad̶eba bid̶a zed̶ia. Maʌ̃gʌrãra Ãcõrẽ purud̶e ne co chũpanenia.
LUK 13:30 Maʌ̃ne dji jĩrũarebemada dji nabemarãda b̶ead̶ia, dji nabemarãda dji jĩrũarebemada b̶ead̶ia.–
LUK 13:31 Maʌ̃ ewarid̶e ʌ̃cʌrʌ pariseorãda zed̶aped̶a Jesua jarasid̶aa: –Namabemada isabe wãdua. Herodeba bʌra bea quĩrĩã b̶ʌa.–
LUK 13:32 Maʌ̃ne Jesuba ãdjía jarasia: –Jãʌ̃ ẽberã usa pã quĩrãca b̶ʌ́a nãwã jarad̶e wãnadua: “Nane, nu bid̶a mʌ̃a cacua biẽ́ b̶eara, jai bara b̶ea sid̶a biabicuaya. Mʌ̃a oida b̶ʌra ewari ũbead̶e jũma o erob̶aya.”
LUK 13:33 Baribʌrʌ id̶i, nu, nu nurẽma bid̶a od̶e nĩbaya Jerusaleʌ̃ne jũẽi carea. Ãcõrẽneba bed̶eabadarãda Jerusaleʌ̃ne beabada bẽrã mama wãida b̶ʌa.
LUK 13:34 ¡Jerusaleʌ̃, Jerusaleʌ̃, bãrãba Ãcõrẽneba bed̶eabadarãda beabadaa! ¡Ãcõrẽba diabued̶arã sid̶a mõgaraba tab̶ari beabadaa! Mʌ̃a b̶arima zocãrã bãrãra ãbaa pe eda quĩrĩã b̶asia eterre wẽrãba idji warrarã i edre edabari quĩrãca. Mãwãmĩna bãrãba quĩrĩãnaẽ́ basía.
LUK 13:35 Maʌ̃ carea Ãcõrẽra waa bãrã ume b̶aẽ́a. Bãrãba mʌ̃ra waa ununaẽ́a ab̶a mʌ̃ bia edabʌdad̶aa. Maʌ̃ ewarid̶e nãwã jarad̶ia: “¡Bio bia b̶ʌa dadji Ãcõrẽ trʌ̃neba zebʌrʌra!”–
LUK 14:1 Ʌ̃nãũbada ewarid̶e Jesura pariseo dji droma ded̶e ne cod̶e wãsia. Maʌ̃ne dewara pariseorãba bio acʌ panasid̶aa idjia biẽ́ oi cawaya.
LUK 14:2 Jesu caita ẽberã ogoro b̶ʌda b̶asia.
LUK 14:3 Jesuba judiorã ley jaradiabadarãa, pariseorãa bid̶a nãwã iwid̶isia: –¿Bãrãmaa bia b̶ʌca ʌ̃nãũbada ewarid̶e cacua biẽ́ b̶eara biabida?–
LUK 14:4 Baribʌrʌ ãdjirãba ni cãrẽ sid̶a jarad̶aẽ́ basía. Maʌ̃ carea Jesuba dji cacua biẽ́ b̶ʌra jidaped̶a biabiped̶a diguid̶aa wãbisia.
LUK 14:5 Maʌ̃be Jesuba ãdjía jarasia: –Ʌ̃nãũbada ewarid̶e bãrã warrada wa pacada baido juebada uriad̶e b̶aesira ¿ara maʌ̃da erreb̶ari ẽdrʌ edad̶aẽ́ca?–
LUK 14:6 Baribʌrʌ ãdjirãba ni cãrẽ sid̶a panunaẽ́ basía.
LUK 14:7 Jesuba unusia ne cod̶e zeped̶ad̶arãda bugue dji droma b̶ea careabemane chũmebʌdada. Maʌ̃ carea Jesuba ne jara b̶ʌd̶eba ãdjía nãwã jarasia:
LUK 14:8 –Ẽberãba quima edabʌrʌd̶e bʌ́a b̶ʌsrid̶a ne cod̶e wãmãrẽã jaraibʌrʌ, dji droma chũmebadama chũmerãdua. Ãĩbẽrã bʌ cãyãbara dji dromaara b̶ʌda jũẽisicada.
LUK 14:9 Mãwãra djibariba bʌ́a jaraya: “Ãyã wãdua. Za b̶ʌ ẽberãda nama chũmeya.” Mãwã obʌrʌd̶e bʌra bio quĩrã peraya dji ed̶aara b̶ea ume chũmei bẽrã.
LUK 14:10 Maʌ̃ bẽrã bʌda ed̶od̶ibʌrʌ dji ed̶aara b̶eama chũmedua. Mãwãra bʌ ed̶od̶aba unubʌrʌd̶e nocod̶aa trʌ̃ped̶a jaraya: “Zedua, nama dji dromarã ume chũmedua.” Mãwã bʌ ed̶od̶aba jũma dji chũmea quĩrãpita bʌra dji dromada unubiya.
LUK 14:11 Bariduada dji dromaara b̶a quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ Ãcõrẽba ed̶aara b̶ʌya. Ab̶aʌba ara idjida ed̶aara b̶ʌibʌrʌ Ãcõrẽba dji dromaara b̶ʌya.–
LUK 14:12 Maʌ̃be Jesuba idji ed̶od̶aa nãwã jarasia: –Bʌa ẽberãrã ne cod̶e trʌ̃bʌrʌd̶e bʌ dji biarãda, bʌ djabarãda, bʌ ẽberãrã sid̶a trʌ̃rãdua. Ne bara b̶ea bʌ caita panabada sid̶a trʌ̃rãdua. Ãdjirãda trʌ̃ibʌrʌ dewara ewarid̶e ãdjia ẽberãrã trʌ̃bʌdad̶e bʌ sid̶a trʌ̃nia. Mãwã bʌa od̶abari ne edaya.
LUK 14:13 Maʌ̃ bẽrã bʌa ẽberãrã trʌ̃bʌrʌd̶e biara dji ne neẽ́ b̶eada, dji nʌcanʌca b̶eada, jĩrũ biẽ́ b̶eada, daub̶errea b̶ea sid̶a trʌ̃cuadua.
LUK 14:14 Mãwãbʌrʌ wãrãda bʌra bio bia b̶aya. Ãdjia ni cãrẽ sid̶a bʌ́a poya diad̶aẽ́ bẽrã, dji jipa b̶ea ʌ̃rẽbabʌda ewarid̶e Ãcõrẽba bʌ́a nebiada diaya.–
LUK 14:15 Jesu ume chũpanʌba maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e ab̶aʌba jarasia: –Ãcõrẽ purud̶e ne cobʌda ẽberãra bio bia b̶ead̶ia.–
LUK 14:16 Maʌ̃ carea Jesuba idjía jarasia: –Ewari ab̶a ẽberãba ãbaa ne cod̶i waib̶ʌada obʌrʌ bẽrã zocãrãa jarasia ãbaa ne cod̶ida.
LUK 14:17 Djico wibod̶od̶e djibariba idji nezocaa nãwã jarad̶e wãbisia: “Zed̶adua, djicora wisia.”
LUK 14:18 Baribʌrʌ ẽberãrãba wãna amaaba jarasid̶aa jʌwa tãbʌra panʌda. Ab̶aʌba jarasia: “Aretewa mʌ̃a ẽjũãda nẽdosia. Maʌ̃da acʌd̶e wãida b̶ʌ bẽrã poya wãẽ́a. Mʌ̃ djuburia maʌ̃ carea biẽ́ crĩcharãdua.”
LUK 14:19 Dewaraba jarasia: “Mʌ̃a aretewa pacada die nẽdod̶a bẽrã poya wãẽ́a. Maʌ̃ pacada acʌd̶e wãbʌrʌa wãrãda bia b̶ea cawaya. Mʌ̃ djuburia maʌ̃ carea biẽ́ crĩcharãdua.”
LUK 14:20 Maʌ̃ne dewaraba jarasia: “Mʌ̃ra aretewa quima edad̶a bẽrã poya wãẽ́a.”
LUK 14:21 Dji nezocara jẽda wãped̶a ãdjia jaraped̶ad̶ara de djibaría jarasia. Maʌ̃ carea djibarira bio quĩrũped̶a idji nezocaa jarasia: “Purud̶aa isabe wãdua. Maʌ̃be dji ne neẽ́ b̶eada, dji jĩrũ biẽ́ b̶eada, dji daub̶errea b̶eada, dji nʌcanʌca b̶ea sid̶a jũma zebicuadua.”
LUK 14:22 Dji nezocaba mãwã od̶acarea jarasia: “Bʌa jarad̶a quĩrãca mʌ̃a osia, mãwãmĩna wad̶i dera bari cob̶ʌa.”
LUK 14:23 Maʌ̃ carea de djibariba idji nezocaa waya jarasia: “Puru jĩga o b̶eaza wãdua. Ẽberãrãda unusira isabe zebicuadua mʌ̃ dera bio bira cob̶emãrẽã.
LUK 14:24 Mʌ̃a jaraya: mʌ̃a naãrã trʌ̃cuad̶arãba mʌ̃a waib̶ʌa djubid̶ara ni maãrĩ bid̶a cod̶aẽ́a.”–
LUK 14:25 Ẽberãrãda Jesu caid̶u zocãrã nĩbabadjid̶aa. Maʌ̃ carea Jesuba ãdjimaa acʌped̶a nãwã jarasia:
LUK 14:26 –Ab̶aʌba mʌ̃da ẽpẽ quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, naãrã bio crĩchaida b̶ʌa. Idji djibarirãda, quimada, warrarãda, djabarãda, djabawẽrãrãda, wa idji zocai b̶aida mʌ̃ cãyãbara biara quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, poya mʌ̃ ume nĩbaẽ́a.
LUK 14:27 Bia mĩga b̶ai carea b̶ʌẽ́bʌrʌ, poya mʌ̃ ume nĩbaẽ́a.
LUK 14:28 Ab̶aʌba de waib̶ʌada o quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, naãrã quĩrãcuita crĩchaida b̶ʌa idjia erob̶ʌ parataba jũma pãrãi cawaya.
LUK 14:29 Ãĩbẽrã de jĩrũ joud̶acarea cawaisicada poya pãrãẽ́da. Dewararãba maʌ̃ ununaped̶a nãwã ipid̶a jarad̶ia:
LUK 14:30 “¿Jãʌ̃ acheba ab̶a poya oi quĩrãca naʌ̃ dera jãwã jʌwa osica?”
LUK 14:31 Ab̶aʌ druad̶ebema boroba sordaorãda die mil erob̶ʌbʌrʌ, maʌ̃ne dewara druad̶ebema boroda veinte mil sordaorã bara idji ume djõne zeibʌrʌ, djõni naẽna ¿idjia quĩrãcuita crĩchaẽ́ca poyai cawaya?
LUK 14:32 Idjia poyaẽ́da cawasira dewarabema wad̶i tʌmʌ b̶ʌd̶e ¿ʌ̃cʌrʌ diabueẽ́ca idji ume bed̶ead̶e wãnamãrẽã?
LUK 14:33 Ara maʌ̃ quĩrãca mʌ̃ ẽpẽni naẽna bãrãba bio crĩchad̶aped̶a ne jũma igarad̶i carea b̶ead̶aẽ́bʌrʌ mʌ̃ ume poya nĩbad̶aẽ́a.
LUK 14:34 Wãrãda tãra bio bia b̶ʌa, baribʌrʌ cʌyaa jõibʌrʌ ¿sãwã wayacusa cʌya b̶ei?
LUK 14:35 Maʌ̃ tãra egorod̶e jĩãpoi carea ni animarã ãcaca ʌ̃rʌ̃ b̶ʌi carea ab̶ed̶a biẽ́ b̶ʌa. Biara b̶ʌa b̶atabued̶ida. ¡Dji cʌwʌrʌ bara b̶ʌba quĩrãcuita ũrĩdua!–
LUK 15:1 Ewari ab̶a Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebadarãda, cadjirua obadarã sid̶a Jesuba jaradia b̶ʌ ũrĩni carea zesid̶aa.
LUK 15:2 Maʌ̃ carea pariseorãba, judiorã ley jaradiabadarã bid̶a idjira nãwã biẽ́ jarasid̶aa: –Idjia cadjirua obadarãda bia edaped̶a ãdji ume ne cobaria.–
LUK 15:3 Maʌ̃ carea Jesuba ãdjía ne jara b̶ʌd̶eba nãwã jarasia:
LUK 15:4 –Ab̶aʌba cien oveja erob̶ʌd̶ebemada ab̶a aduaibʌrʌ ¿sãwã oi? ¿Dji 99 panʌra ẽjũã ewaraga b̶ʌd̶e ameped̶a dji aduad̶ada jʌrʌd̶e wãẽ́ca ab̶a unubʌrʌd̶aa?
LUK 15:5 Unusira idji equiad̶e edaped̶a bio b̶ʌsrid̶aa diguid̶aa edeya. Maʌ̃be idji dji biarãra, idji caita panabadarã sid̶a trʌ̃cuaped̶a jaraya: “Bãrãra mʌ̃ ume b̶ʌsrid̶ad̶adua. Mʌ̃ oveja aduad̶ara unusia.”
LUK 15:7 Ara maʌ̃ quĩrãca mʌ̃a bãrãa jaraya: 99 jipa b̶ea carea bajãnebemarãra b̶ʌsrid̶abadamĩna, biara b̶ʌsrid̶abadaa ẽberã ab̶a cadjirua obarida Ãcõrẽmaa zebʌrʌd̶e.–
LUK 15:8 Wẽrãba parata torro die erob̶ʌd̶ebemada ab̶a aduaibʌrʌ, ¿ĩbĩrã coaped̶a idji dera bio imaẽ́ca ab̶a dji parata unubʌrʌd̶aa?
LUK 15:9 Unusira idji dji biarãra, idji caita panabadarã sid̶a trʌ̃cuaped̶a jaraya: “Zed̶adua, mʌ̃ ume b̶ʌsrid̶ad̶adua. Mʌ̃ parata aduad̶ara unusia.”
LUK 15:10 Mʌ̃a jaraya ara maʌ̃ quĩrãca cadjirua obarida ab̶a Ãcõrẽmaa zebʌrʌd̶e Ãcõrẽra bajãnebema nezocarã ume bio b̶ʌsrid̶abadaa.
LUK 15:11 Maʌ̃ awara Jesuba jarasia: –Ẽberãda b̶asia. Maʌ̃ ẽberãba warrada umé erob̶asia.
LUK 15:12 Ewari ab̶a dji tẽãbemaba dji zezaa jarasia: “Zeza, bʌa erob̶ʌd̶ebema mʌ̃a edaida b̶ʌra mʌ̃́a diadua.” Maʌ̃ carea dji zezaba erob̶ʌra ãdjiza diasia.
LUK 15:13 Dãrãẽ́ne dji tẽãbemaba edad̶ara jũma nẽdobueped̶a tʌmʌ dewara druad̶aa wãsia. Mama ne jũma cadjiruada o b̶esia ab̶a dji parata jõbʌrʌd̶aa.
LUK 15:14 Ni cãrẽ sid̶a neẽ́ b̶ed̶acarea maʌ̃ druad̶e jarraba waib̶ʌada zesia. Maʌ̃ bẽrã warrara bio jarra b̶abadjia.
LUK 15:15 Maʌ̃ carea idjira maʌ̃ druad̶ebema ne bara b̶ʌ ẽberãmaa traju jʌrʌd̶e wãsia. Maʌ̃gʌba chinada idjía wagabisia.
LUK 15:16 Bio jarra b̶ad̶a bẽrã chinaba co panʌnebemada idjia bid̶a co quĩrĩã b̶abadjia. Mãwãmĩna ni ab̶aʌba idjía diad̶aca basía ne comãrẽã.
LUK 15:17 Maʌ̃be cawasia biẽ́ od̶a bẽrã mãwã b̶ʌda. Maʌ̃ne ara idjidub̶a jarasia: “Mʌ̃ zeza itea trajabadarãra bio ne cobadaa maʌ̃ne mʌ̃ra nama jarrababa beubod̶oa.
LUK 15:18 Biara b̶ʌa ara nawena idjimaa wãida. Jũẽnacarea mʌ̃a idjía jaraya: Zeza, wãrãda mʌ̃a Ãcõrẽ quĩrãpita, bʌ quĩrãpita bid̶a cadjiruada osia.
LUK 15:19 Maʌ̃ bẽrã biara b̶ʌa mʌ̃ra waa bʌ warraad̶a aẽ́da. Ãtebʌrʌ mʌ̃ra bʌ nezocada b̶ʌdua.”
LUK 15:20 Ara maʌ̃da dji zezamaa wãsia. Dji zezaba idjira tʌmʌ zebʌrʌda unusia. Mĩã djuburi unuped̶a idjimaa pira wãsia. Idjira bʌrʌped̶a uridarrad̶e isõsia.
LUK 15:21 Maʌ̃ne dji warraba jarasia: “Zeza, wãrãda mʌ̃a Ãcõrẽ quĩrãpita, bʌ quĩrãpita bid̶a cadjiruada osia. Maʌ̃ bẽrã biara b̶ʌa mʌ̃ra waa bʌ warraad̶a aẽ́da.”
LUK 15:22 Baribʌrʌ dji zezaba idji nezocarãa jarasia: “Djio biyaara quiruda edad̶aped̶a idjía jʌ̃bid̶adua. Idji jʌwad̶e sortijada jʌ̃bid̶adua. Maʌ̃ awara jĩrũne jʌ̃bada sid̶a jʌ̃bid̶adua.
LUK 15:23 Maʌ̃be paca zaque boreguea b̶ʌda bead̶adua ne cod̶i carea. ¡B̸ʌsrid̶ada od̶ia! Mʌ̃ warrara beu b̶ad̶ada ʌ̃rẽbasia; adua b̶ad̶ada dadjirãba waya unusid̶aa.” Maʌ̃be bio b̶ʌsrid̶a duanesid̶aa.
LUK 15:25 Maʌ̃ne dji djaba nabemara traja b̶ad̶ada diguid̶aa zebʌrʌ basía. De caita jũẽbʌrʌd̶e ũrĩsia chiru zá panʌda idjab̶a cari duanʌda.
LUK 15:26 Maʌ̃ carea nezoca ab̶a trʌ̃ped̶a iwid̶isia cãrẽ cãrẽã mãwã o panʌ cawaya.
LUK 15:27 Dji nezocaba jarasia: “Bʌ zezaba paca zaque boreguea b̶ʌda beabisia bʌ djabada jẽda bia zed̶a bẽrã.”
LUK 15:28 Maʌ̃ ũrĩsid̶e quĩrũped̶a dji ded̶e ed̶a wã quĩrĩãẽ́ basía. Mãwã b̶ʌd̶e dji zezara idjimaa wãped̶a bed̶ea djuburiasia ed̶a wãmãrẽã.
LUK 15:29 Maʌ̃ne dji warra nabemaba dji zezaa jarasia: “Ewari ze nũmʌza mʌ̃ra bʌ itea bio trajabaria. Bʌa jarabʌrʌra jũma o b̶abaria. Mãwãmĩna wad̶ibid̶a bʌa chiwatu zaqueda ab̶a bid̶a mʌ̃́a diacaa mʌ̃ dji biarã ume ãbaa b̶ʌsrid̶a ne cod̶i carea.
LUK 15:30 Baribʌrʌ bʌdji warraba bʌ paratara wẽrãrã aud̶ua b̶ea ume jũma cosia. Maʌ̃be bʌmaa zebʌrʌd̶e bʌa idji itea paca zaque boreguea b̶ʌda beabisia ãbaa b̶ʌsrid̶a ne cod̶i carea.”
LUK 15:31 Maʌ̃ne dji zezaba jarasia: “Warra, bʌra ewariza mʌ̃ ume b̶abaria. Jũma mʌ̃a erob̶ʌra bʌrea.
LUK 15:32 Baribʌrʌ bia b̶ʌa bʌ djaba waya dadjimaa zebʌrʌ carea b̶ʌsrid̶ada od̶ida. Idjira beu b̶ad̶ada ʌ̃rẽbasia; adua b̶ad̶ada dadjirãba waya unusid̶aa.”–
LUK 16:1 Jesuba idji ume nĩbabadarãa nãwã jarasia: –Ẽberã bio bara b̶ʌba nezoca dji dromada erob̶asia. Maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌba dji boroa jarasid̶aa maʌ̃ nezocaba idji paratara ãĩ o b̶ʌda.
LUK 16:2 Maʌ̃ carea dji boroba idjira trʌ̃ped̶a nãwã quẽãsia: “Bʌa mʌ̃ parata ãĩ o b̶ʌra mʌ̃a ũrĩsia. Bʌa sãwã od̶ara cartad̶e acʌbidua. Mʌ̃a bʌra b̶atabueya.”
LUK 16:3 Maʌ̃ ũrĩsid̶e nezocaba ara idjidub̶a jarasia: “Mʌ̃ boroba mʌ̃ra b̶atabuebʌrʌa. ¿Jãʌ̃be mʌ̃a sãwã oi? Mʌ̃ra traju zarea oi carea ʌb̶ʌaẽ́ b̶ʌa; maʌ̃ awara bio pera b̶aya djãrãa ne iwid̶i carea.
LUK 16:4 Mʌ̃a cawa b̶ʌa sãwã oida mʌ̃ wãi naẽna. Mãwãra dewararãba mʌ̃ra ãdji ded̶e bia edad̶ia.”
LUK 16:5 Ara maʌ̃da idji boroa diad̶i bara b̶eada ab̶a ab̶a trʌ̃cuasia. Dji naãrãbemaa iwid̶isia: “¿Bʌa jũmasãwã mʌ̃ boroa diaida b̶ʌ?”
LUK 16:6 Maʌ̃ba panusia: “Mʌ̃a olivo dragada mil galoʌ̃ diaida b̶ʌa.” Maʌ̃ne nezocaba jarasia: “Mãẽteara isabe chũmeped̶a bʌ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌra quĩrã awara odua. B̸ʌdua bʌa quinientobe diaida b̶ʌda.”
LUK 16:7 Maʌ̃be dewaraa iwid̶isia: “¿Bʌa jũmasãwã diaida b̶ʌ?” Maʌ̃ba panusia: “Mʌ̃a trigoda cien ẽ diaida b̶ʌa.” Nezocaba jarasia: “Bʌ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌra quĩrã awara odua. B̸ʌdua bʌa ochentabe diaida b̶ʌda.”
LUK 16:8 Nezoca cadjiruaba mãwã od̶a carea dji boroba jarasia idjira crĩcha cawa b̶ʌda. Wãrãda Ãcõrẽ ẽberãrã cãyãbara naʌ̃ ẽjũãnebemarãba ne edad̶i carea ãdji ab̶aricarã ume biara crĩcha cawaad̶eba obadaa.
LUK 16:9 Ara maʌ̃ quĩrãca mʌ̃a bãrãa jaraya: naʌ̃ ẽjũãnebema parataba zocãrã ẽberãrãda carebad̶adua. Mãwã bãrã dji biarãda zocãrã eropanania. Maʌ̃be bãrã beubʌdad̶e bajãne bia edad̶ia.
LUK 16:10 Ab̶aʌba maãrĩ erob̶ʌda bia o cawa b̶ʌbʌrʌ, waib̶ʌa erob̶ʌ sid̶a bia o cawa b̶aya. Idjab̶a maãrĩ erob̶ʌda bia ocabʌrʌ, waib̶ʌa erob̶ʌ sid̶a bia oca baya.
LUK 16:11 Ara maʌ̃ quĩrãca bãrãba naʌ̃ ẽjũãnebema nebiada jipa od̶aẽ́bʌrʌ ¿Ãcõrẽba bajãnebema nebiada bãrãa diaica?
LUK 16:12 Idjab̶a Ãcõrẽba naʌ̃ ẽjũãne diad̶ada bãrãba jipa od̶aẽ́bʌrʌ ¿idjia bãrã itea bajãne erob̶ʌra diaica?
LUK 16:13 Ni ab̶aʌ nezocaba poya idji boroda umé erob̶aẽ́a. Umé erob̶ʌbʌrʌ ab̶a biara quĩrĩãya. Ab̶a ẽpẽya maʌ̃ne dewarabemara igaraya. Ara maʌ̃ quĩrãca ne bara b̶ai awua b̶ʌba poya Ãcõrẽda ẽpẽẽ́a.–
LUK 16:14 Jesuba jara b̶ʌra pariseorãba jũma ũrĩ duanasid̶aa. Ãdjirãra parata awua b̶ea bẽrã isud̶aped̶a ipid̶asid̶aa.
LUK 16:15 Maʌ̃ne Jesuba ãdjirãa jarasia: –Bãrãra dewararã quĩrãpita ẽberã bia quĩrãca panabadaa. Baribʌrʌ Ãcõrẽba cawa b̶ʌa bãrãra wãrãda sãwã b̶eada. Ẽberãrãba bia unubadara Ãcõrẽba bia unucaa.
LUK 16:16 Juaʌ̃ zei naẽna Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyda, Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba b̶ʌped̶ad̶a sid̶a dadjirãba eropanasid̶aa. Mamaʌba ʌ̃taa daiba bed̶ea bia Ãcõrẽ purud̶ebemada jaradia panʌa. Wãrãda ẽberãrãba ne jũmada o panʌa Ãcõrẽ purud̶ebemarãda b̶ead̶i carea.
LUK 16:17 Baribʌrʌ Ãcõrẽba diad̶a leyra ni maãrĩ bid̶a jõẽ́a. Bajãda idjab̶a naʌ̃ ẽjũã sid̶a jõichaara b̶ʌa.
LUK 16:18 Ẽberãba idji quimada amaped̶a dewara wẽrãda edaibʌrʌ daunema b̶ʌa. Idjia amana wẽrãda dewara umaquĩrãba edaibʌrʌ maʌ̃ umaquĩrã sid̶a daunema b̶ʌa.
LUK 16:19 Ẽberãda b̶asia bio bara b̶ʌda. Idjira ewariza wua pursupursuaba idjab̶a dji biara b̶ʌ lino cad̶aba djiobadjia. Maʌ̃ awara ne cobada dromada ewariza obadjia. Maʌ̃ ẽberãra naʌ̃ ẽjũãne bio bia b̶asia.
LUK 16:20 Maʌ̃ne ẽberã ne neẽ́ quiru Lazaro abadada b̶asia. Lazarora ne bara b̶ʌ ded̶e ed̶a wãbadama egode b̶abadjia. Idjira bio chãdaid̶a b̶asia.
LUK 16:21 Idjia ne bara b̶ʌ ne cobadad̶eba jurrud̶ada co quĩrĩã b̶abadjia. Maʌ̃ne usaba zed̶aped̶a idji chãdara senebadjid̶aa.
LUK 16:22 Mãwã panʌne dji ne neẽ́ querad̶ara jaid̶asia. Ara maʌ̃da bajãnebema nezocarãba idjira Abrahaʌ̃ b̶ʌmaa edesid̶aa. Mãwãnacarea dji ne bara b̶ʌ sid̶a jaid̶asia. Maʌ̃be idjira tʌb̶arisid̶aa.
LUK 16:23 Tʌbʌ uruad̶e bia mĩga b̶ʌd̶e ne bara b̶ad̶aba Abrahaʌ̃da, Lazaro ume ãbaa panʌda tʌmʌba unusia.
LUK 16:24 Maʌ̃ carea jĩgua jarasia: “Zeza Abrahaʌ̃, mʌ̃ quĩrã djuburia Lazarora diabuedua. Idji jʌwa jĩwĩnĩra baidoba begueaped̶a mʌ̃ quĩrãme beguead̶e zebidua. Naʌ̃ tʌbʌ uruad̶e mʌ̃ra bio bia mĩga b̶ʌa.”
LUK 16:25 Baribʌrʌ Abrahaʌ̃ba panusia: “Poya diabueẽ́a. Warra, quĩrãnebadua bʌ zocai b̶asid̶e ne jũmane bia b̶asida, baribʌrʌ Lazarora biẽ́ b̶asia. Id̶ira Lazarora necai b̶ʌa, maʌ̃ne bʌra bio bia mĩga b̶ʌa.
LUK 16:26 Maʌ̃ awara uria dau cʌre b̶ʌda dadjirã ẽsi b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã bʌmaa wã quĩrĩã b̶ea sid̶a poya wãnaẽ́a. Idjab̶a jãmaʌba ni ab̶aʌda poya daimaa zed̶aẽ́a.”
LUK 16:27 Maʌ̃ne ne bara b̶ad̶aba jarasia: “Zeza Abrahaʌ̃, mãẽteara mʌ̃ quĩrã djuburia Lazarora mʌ̃ zeza diguid̶aa diabuedua mʌ̃ djabarã juesuma panʌ́a jaramãrẽã nama sãwã b̶ʌda. Mʌ̃a quĩrĩãẽ́ b̶ʌa ãdjirã sid̶a nama bia mĩgad̶e zed̶ida.”
LUK 16:29 Baribʌrʌ Abrahaʌ̃ba idjía jarasia: “Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyda, Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba b̶ʌped̶ad̶a sid̶a ãdjirãba eropanʌa. Maʌ̃drʌ ĩjãnida panʌa.”
LUK 16:30 Maʌ̃ne dji ẽberãba panusia: “Zeza Abrahaʌ̃, maʌ̃gʌ carea ĩjãnaẽ́a. Baribʌrʌ ab̶aʌ beud̶ada ʌ̃rẽbaped̶a ãdjimaa jarad̶e wãibʌrʌ, ãdjia cadjiruara igarad̶aped̶a ĩjãnia.”
LUK 16:31 Baribʌrʌ Abrahaʌ̃ba jarasia: “Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyra, Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba b̶ʌped̶ad̶a sid̶a ĩjãnaẽ́bʌrʌ, beud̶a ʌ̃rẽbad̶aba jarabʌrʌ sid̶a ĩjãnaẽ́a.”–
LUK 17:1 Jesuba idji ume nĩbabadarãa jarasia: –Ẽberã cadjiruad̶e b̶aebibadara baraa. Maʌ̃ra ewariza mãwã b̶aya baribʌrʌ ne cadjirua obibari ẽberãda mĩã djuburi b̶ʌa.
LUK 17:2 Bariduaba dji dromaẽ́ qued̶eada cadjiruad̶e b̶aebibʌrʌ, Ãcõrẽba maʌ̃ ẽberãra bio cawa oya. Maʌ̃ cawa oira bio zarea b̶ai bẽrã biara b̶ʌa maʌ̃ ẽberã ochirud̶e yuda jʌ̃naped̶a pusad̶e b̶atabued̶ida.
LUK 17:3 Maʌ̃ bẽrã quĩrãcuita b̶ead̶adua. Bʌ djababa bʌda biẽ́ oibʌrʌ, idjira quẽãdua. Idjia biẽ́ od̶ada igaraibʌrʌ maʌ̃ od̶ara quĩrãdoadua.
LUK 17:4 Ab̶ari ewarid̶e idjia bʌda b̶arima siete biẽ́ oibʌrʌ, maʌ̃be b̶arima siete bʌmaa wãped̶a mʌ̃a biẽ́ od̶ara quĩrãdoaduad̶a aibʌrʌ, idjia od̶ara quĩrãdoadua.–
LUK 17:5 Maʌ̃ne Jesuba edad̶arãba idjía jarasid̶aa: –Daira carebadua biara ĩjãni carea.–
LUK 17:6 Jesuba jarasia: –Mostaza ta djuburi quiru quĩrãca bãrãba maãrĩ bid̶a ĩjã panʌbara, za b̶ʌ bacurua bʌ carrara ẽũtaped̶a pusad̶e b̶ad̶e wãduad̶a abʌdad̶e ara maʌ̃da bacuruba bãrã bed̶eara ĩjãcasia.
LUK 17:7 Bʌ nezocada ẽjũãne traja b̶aped̶a wa oveja waga b̶aped̶a zed̶acarea ¿bʌa idjía jaraica “chũmedua ne comãrẽã”?
LUK 17:8 Mãwã jaraẽ́a. Ãtebʌrʌ jaraya: “Ara nawena ne djudua. Maʌ̃be djioped̶a mʌ̃maa enedua coi carea. Maʌ̃bebʌrʌ bʌra ne coida b̶ʌa.”
LUK 17:9 Bʌa jarad̶ara bʌ nezocaba od̶a bẽrã ¿bʌa idjía bia b̶ʌad̶a aica? Mãwã oẽ́a idjia oida b̶ʌdrʌ od̶a bẽrã.
LUK 17:10 Ara maʌ̃ quĩrãca bãrãba od̶ida panʌra jũma osid̶ara nãwã jarad̶ida panʌa: “Daira dji nezoca ed̶aara qued̶eaa; ab̶abe daiba od̶ida panʌdrʌ osid̶aa.”–
LUK 17:11 Mãwãnacarea Jesura Galilead̶eba Jerusaleʌ̃naa wãsia. Wãbʌrʌd̶e Samaria druad̶e jũẽne wãsia.
LUK 17:12 Puru zaqued̶e jũẽbʌrʌd̶e die ẽberã aid̶a bara b̶eada idjimaa zesid̶aa. Baribʌrʌ caita jũẽnaẽ́ basía.
LUK 17:13 Jesua nãwã jĩgua b̶iasid̶aa: –¡Jaradiabari, Jesu, dairãra quĩrã djuburiadua!–
LUK 17:14 Jesuba ãdji unusid̶e nãwã jarasia: –Sacerdoterãmaa wãnadua bãrã biaped̶ad̶ara acʌd̶amãrẽã.– Ara maʌ̃da ãdjira wãbʌrʌsid̶aa. Wãbʌdad̶e ab̶ed̶a biacuasid̶aa.
LUK 17:15 Maʌ̃ unusid̶e ab̶a Ãcõrẽa jĩgua bia bed̶ea b̶ʌda Jesumaa jẽda zesia.
LUK 17:16 Egode b̶arru cob̶eped̶a Jesua bio bia b̶ʌad̶a asia idji biabid̶a carea. Maʌ̃ ẽberãra Samariad̶ebema basía.
LUK 17:17 Jesuba idjía iwid̶isia: –¿Dji biaped̶ad̶ara die panʌẽ́ca? Waabema nuevera ¿sãma panʌ?
LUK 17:18 Naʌ̃ judioẽ́ awara ¿ni ab̶aʌda Ãcõrẽa bia bed̶ead̶e jẽda zeẽ́ basica?–
LUK 17:19 Maʌ̃ne Jesuba dji ẽberãa jarasia: –Pirab̶ariped̶a necai wãdua. Bʌa wãrãda ĩjãna bẽrã biasia.–
LUK 17:20 Pariseorãba Jesua iwid̶isid̶aa: –¿Ãcõrẽ jũmarã Boro b̶ebʌrʌda sãʌ̃be ununi?– Maʌ̃ne Jesuba panusia: –Ãcõrẽ jũmarã boro b̶ebʌrʌd̶e ni cãrẽ sid̶a ununaẽ́a.
LUK 17:21 Maʌ̃ bẽrã poya jarad̶aẽ́a: “Dadjirã Borora nama b̶ʌa” wa “awuá b̶ʌa.” Ãtebʌrʌ Ãcõrẽra ẽberãrã sod̶ebʌrʌ dji boroda b̶ebaria.–
LUK 17:22 Maʌ̃be Jesuba idji ume nĩbabadarãa nãwã jarasia: –Ewari zareada zeya. Maʌ̃ ewarid̶e bãrãba mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara maãrĩ bid̶a unu quĩrĩãnia, baribʌrʌ ununaẽ́a.
LUK 17:23 Maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌba jarad̶ia idjira nama b̶ʌda wa awuá b̶ʌda. Baribʌrʌ acʌd̶e wãrãnadua. Ãdjira ẽpẽrãnadua.
LUK 17:24 Baa purewa edabʌrʌd̶e jũma naʌ̃ ẽjũãra ʌ̃nabaria. Ara maʌ̃ quĩrãca mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶a zebʌrʌd̶e jũmarãba ununia.
LUK 17:25 Baribʌrʌ maʌ̃ ewari jũẽi naẽna mʌ̃ra bio bia mĩgaida b̶ʌa. Idjab̶a id̶ibema ẽberãrãba mʌ̃ra igarad̶ida panʌa.
LUK 17:26 Naʌ̃ Djara Edad̶a zei ewarira Noé ewarid̶e b̶ad̶a quĩrãca b̶aya.
LUK 17:27 Maʌ̃ ewarid̶e ẽberãrãra ne co duanabadjia, mĩã cãĩ duanabadjia, idjab̶a dji caurãra quima diacua duanabadjia. Mãwã duanabadjia ab̶a Noé jãba dromane b̶adobʌrʌd̶aa. Mãwãnacarea dopapada zeped̶a ẽberãrãra jũma nãbʌrʌ quinisid̶aa.
LUK 17:28 Lo ewarid̶e bid̶a ara maʌ̃ quĩrãca b̶asia. Ẽberãrãra ne co duanabadjia, ne nẽdo duanabadjia, ne nẽdobue duanabadjia, de o duanabadjia idjab̶a ne u duanabadjia.
LUK 17:29 Baribʌrʌ Lo Sodomaneba ẽdrʌd̶acarea bajãneba tʌbʌ uruada cue quĩrãca zesia. Maʌ̃gʌba dji ẽberãrãra jũma bá quenasia.
LUK 17:30 Mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶a zebʌrʌ ewarid̶e ara maʌ̃ quĩrãca mãwãya.
LUK 17:31 Maʌ̃ ewarid̶e dji de ʌ̃rʌ̃ b̶ʌra idji ded̶e ed̶a wãiẽ́ b̶ʌa ne edai carea. Dji pead̶e b̶ʌra diguid̶aa ne jʌrʌd̶e wãiẽ́ b̶ʌa.
LUK 17:32 Lo quima sãwãnada quĩrãnebad̶adua.
LUK 17:33 Bariduaba naʌ̃ ẽjũãne bia b̶ai carea jʌrʌ b̶ʌbʌrʌ aduaya. Baribʌrʌ ne jũmada aduaibʌrʌ, Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶aya.
LUK 17:34 Mʌ̃a jaraya: maʌ̃ ewarid̶e ab̶ari cʌd̶ad̶e umé panania. Maʌ̃ne Ãcõrẽba ab̶a edeya baribʌrʌ dewarabemara b̶eeya.
LUK 17:35 Wẽrãrãda umé ne b̶a panania. Maʌ̃ne Ãcõrẽba ab̶a edeya baribʌrʌ dewarabemara b̶eeya.
LUK 17:36 Ẽberãda umé ãdji néud̶e panania. Maʌ̃ne Ãcõrẽba ab̶a edeya baribʌrʌ dewarabemara b̶eeya.–
LUK 17:37 Ãdjirãba Jesua iwid̶isid̶aa: –¿Maʌ̃gʌra sãma mãwãi?– Jesuba panusia: –Jũmarãba cawa panʌa ãgoso powua nũmʌma ne beud̶ara tab̶ʌda. Ara maʌ̃ quĩrãca jũmarãba cawad̶ia.–
LUK 18:1 Jesuba ne jara b̶ʌd̶eba jaradiasia Ãcõrẽa sẽnaẽ́ iwid̶id̶ida panʌda.
LUK 18:2 Nãwã jarasia: –Purud̶e cawa obarida b̶asia. Idjia Ãcõrẽda, ẽberã sid̶a wayaca basía.
LUK 18:3 Ara maʌ̃ purud̶e pẽdra wẽrãda b̶asia. Maʌ̃gʌra dewara ume nẽbʌra bara b̶asia. Maʌ̃ bẽrã ewariza wãbadjia cawa obariba carebamãrẽã.
LUK 18:4 Baribʌrʌ wãbʌrʌza cawa obariba idjia jara b̶ʌra ũrĩ quĩrĩãca basía. Mãwãmĩna jũmawãyã mĩã sẽ b̶ʌ bẽrã ara idjidub̶a jarasia: “Mʌ̃a Ãcõrẽda, ẽberã sid̶a wayacaa. Baribʌrʌ naʌ̃ wẽrãra baridua ze b̶ʌ bẽrã mʌ̃ sẽbi naẽna idjia iwid̶i b̶ʌra oya.”–
LUK 18:6 Maʌ̃be Jesuba jarasia: –Bãrãba dji cawa obari jipaẽ́ b̶ʌba jarad̶ara ũrĩsid̶aa.
LUK 18:7 Ãcõrẽba edad̶arãba diamasi ãsa bid̶a quĩrã djuburia iwid̶i panʌne ¿idjia jipa o b̶ʌd̶eba carebaẽ́ca? ¿Dãrãica panui carea?
LUK 18:8 Mʌ̃a jaraya: wãrãda dãrãẽ́ne Ãcõrẽba carebaya. Baribʌrʌ mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶a zebʌrʌd̶e ¿naʌ̃ ẽjũãne wad̶i mʌ̃ bed̶ea ĩjã panʌda unune zeica?–
LUK 18:9 Ʌ̃cʌrʌba ara ãdjidrʌ jipaara b̶eada crĩcha panasid̶aa. Maʌ̃ carea dewararãda igarabadjid̶aa. Jesuba ãdjirãa ne jara b̶ʌd̶eba nãwã jarasia:
LUK 18:10 –Ẽberãda umé Ãcõrẽ de dromanaa ewari iwid̶id̶e wãsid̶aa. Ab̶a pariseo basía. Dewarabemara Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebari basía.
LUK 18:11 Pariseo ʌ̃ta nũmʌba ara idjid̶ebemada nãwã jarasia: “Ãcõrẽ, mʌ̃a bʌ́a bia jaraya mʌ̃ra dewararã quĩrãca b̶aca bẽrã. Ãdjira ne drʌabadaa, cadjirua obadaa, daunemabadaa. Idjab̶a mʌ̃ra jari b̶ʌ Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebari quĩrãca b̶ʌẽ́a.
LUK 18:12 Domiaza b̶arima umé ne cod̶aca ewarida obaria, idjab̶a die edabʌrʌza mʌ̃a bʌ́a ab̶a diabaria.”
LUK 18:13 Maʌ̃ne Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebarira jĩga nũmasia. Baribʌrʌ bajãnaa acʌẽ́ basía. Ãtebʌrʌ sopuad̶eba idji so ʌ̃rʌ̃ uped̶a jarasia: “Ãcõrẽ, mʌ̃ra quĩrã djuburiadua. Mʌ̃a jũmawãyã cadjiruada obaria.”
LUK 18:14 Mʌ̃a bãrãa jaraya: pariseo cãyãbara maʌ̃ ẽberãra diguid̶aa wãsid̶e Ãcõrẽ quĩrãpita jipa b̶asia. Bariduada dji dromaara b̶a quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ Ãcõrẽba ed̶aara b̶ʌya. Ab̶aʌba ara idjida ed̶aara b̶ʌibʌrʌ Ãcõrẽba dji dromaara b̶ʌya.–
LUK 18:15 Maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌba ãdji warra zaquerãda Jesuma enesid̶aa idji jʌwada ʌ̃rʌ̃ b̶ʌped̶a bia jara b̶ʌmãrẽã. Jesu ume nĩbabadarãba maʌ̃ unusid̶ad̶e djibarirãda quẽãsid̶aa.
LUK 18:16 Baribʌrʌ Jesuba warrarãra trʌ̃cuaped̶a idji ume nĩbabadarãa jarasia: –Idu warra zaquerãra mʌ̃maa zebid̶adua, Ãcõrẽba pe erob̶ʌd̶ebemara ãdjirã quĩrãca panʌ bẽrã.
LUK 18:17 Mʌ̃a wãrãda jaraya: warra zaqueba idji zeza ẽpẽbari quĩrãca ab̶aʌba Ãcõrẽda ẽpẽẽ́bʌrʌ, maʌ̃ ẽberãra Ãcõrẽba pe erob̶aẽ́a.–
LUK 18:18 Ẽberã dji droma b̶ʌba Jesua iwid̶isia: –Jaradiabari bia, Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶ai carea ¿mʌ̃a cãrẽda oida b̶ʌ?–
LUK 18:19 Jesuba idjía jarasia: –¿Cãrẽ cãrẽã mʌ̃ra dji biaad̶a a b̶ʌ? Ni ab̶aʌda dji biaẽ́a, ab̶abe Ãcõrẽdrʌ dji biaa.
LUK 18:20 Bʌa cawa b̶ʌa Ãcõrẽba obi b̶ʌ bed̶eara. Nãwã jara b̶ʌa: daunemarãdua, mĩã bearãdua, ne drʌarãdua, sewad̶eba djãrãra biẽ́ jararãdua, bʌ zezara bʌ papa sid̶a wayadua.–
LUK 18:21 Dji ẽberãba panusia: –Cũdra ed̶aʌba mʌ̃a jũma maʌ̃gʌra o b̶ʌa.–
LUK 18:22 Maʌ̃ ũrĩped̶a Jesuba idjía jarasia: –Wad̶i bʌa ne ab̶a oida b̶ʌa: bʌa ne erob̶ʌra jũma nẽdobueped̶a dji paratara ne neẽ́ qued̶eaa diadua. Mãwã nebiada bajãne erob̶aya. Maʌ̃be mʌ̃ ume nĩbad̶e zedua.–
LUK 18:23 Maʌ̃ ũrĩsid̶e dji ẽberãra bio sopuasia bio bara b̶ʌ bẽrã.
LUK 18:24 Jesuba idjira mãwã b̶ʌda unusid̶e nãwã jarasia: –Wãrãda bio zarea b̶ʌa ẽberã ne bara b̶ʌba Ãcõrẽra idji Boroda b̶ʌi carea.
LUK 18:25 Ne bara b̶ʌba Ãcõrẽra idji Boroda b̶ʌi cãyãbara cameyoda ãguja uriad̶e ed̶a wãichaara b̶ʌa.–
LUK 18:26 Maʌ̃ ũrĩped̶ad̶aba iwid̶isid̶aa: –Mãwãra Ãcõrẽba ¿caidrʌ ẽdrʌ edai?–
LUK 18:27 Jesuba panusia: –Ẽberãba poya ocara Ãcõrẽmaarã oicha b̶ʌa.–
LUK 18:28 Maʌ̃ne Pedroba jarasia: –Bʌ ẽpẽni carea daiba ne jũmada amesid̶aa.–
LUK 18:29 Jesuba ãdjía jarasia: –Mʌ̃a wãrãda jaraya: ab̶aʌba Ãcõrẽda idji Boro b̶ʌi carea idji deda, djibarirãda, djabarãda, quimada, warrarã sid̶a ameibʌrʌ, idjia amena cãyãbara naʌ̃ ewarid̶e bio aud̶uara edaya. Idjab̶a jĩrũarebema ewarid̶e Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶aya.–
LUK 18:31 Jesuba doce edad̶arãra awara edeped̶a jarasia: –Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ad̶ebemada cartad̶e b̶ʌsid̶aa. Dadjirã Jerusaleʌ̃ne jũẽbʌdad̶e ãdjia b̶ʌped̶ad̶ara jũma mãwãya.
LUK 18:32 Ʌ̃cʌrʌba mʌ̃ra judiorãẽ́a jida diad̶ia. Mʌ̃ra ipid̶a biẽ́ jarad̶ia idjab̶a mʌ̃ quĩrãdarrara id̶od̶ia.
LUK 18:33 Maʌ̃be mʌ̃ra ud̶aped̶a bead̶ia. Baribʌrʌ ewari ũbead̶e mʌ̃ra ʌ̃rẽbaya.–
LUK 18:34 Maʌ̃gʌd̶ebemada ãdjirãba ni maãrĩ bid̶a cawad̶aẽ́ basía. Ãdjia cawa crĩchad̶aẽ́ bẽrã adua panasid̶aa idjia cãrẽda jara b̶ʌda.
LUK 18:35 Jesu Jerico puru caita jũẽbʌrʌd̶e ẽberã daub̶errea b̶ʌda o icawa parata iwid̶i b̶ʌda chũmasia.
LUK 18:36 Idjia ẽberãrã b̶ʌga zebʌdada ũrĩsid̶e iwid̶isia cãrẽ cãrẽã mãwã duanʌda.
LUK 18:37 Maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌba jarasid̶aa: –Jesu Nazared̶ebemada zebʌrʌ bẽrã b̶ʌga duanʌa.–
LUK 18:38 Maʌ̃ carea daub̶errea b̶ʌra jĩgua b̶iasia: –¡Jesu, David̶eba zed̶a, mʌ̃ra quĩrã djuburiadua!–
LUK 18:39 Idjira Jesu nocoare wãbʌdarãba quẽãsid̶aa chupeamãrẽã. Baribʌrʌ jĩguaara b̶iasia: –¡David̶eba zed̶a, mʌ̃da quĩrã djuburiadua!–
LUK 18:40 Maʌ̃ ũrĩsid̶e Jesura nũmesia. Maʌ̃be daub̶errea b̶ʌra caita enebiped̶a iwid̶isia:
LUK 18:41 –¿Cãrẽda quĩrĩã b̶ʌ mʌ̃a oida?– Daub̶errea b̶ʌba panusia: –Mʌ̃ Boro, mʌ̃ dauba unuida quĩrĩã b̶ʌa.–
LUK 18:42 Jesuba jarasia: –Unu b̶edua. Bʌa ĩjãna bẽrã biasia.–
LUK 18:43 Ara maʌ̃da unu b̶eped̶a Jesu caid̶u nĩbad̶e wãsia. Idjia Ãcõrẽra bio bia jara nĩbasia. Maʌ̃ unuped̶ad̶arã bid̶a Ãcõrẽra bia jara panesid̶aa.
LUK 19:1 Jesura Jerico purud̶e jũẽped̶a wãyã wãbʌrʌ basía.
LUK 19:2 Mama ẽberã Zaqueo abadada b̶asia. Maʌ̃ Zaqueora Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebadarã boro basía. Bio ne bara b̶asia.
LUK 19:3 Idjia Jesura unu quĩrĩã b̶asia. Baribʌrʌ ẽberã maãrĩ quiru bẽrã ẽberãrã powua nũmʌba poya unuẽ́ b̶asia.
LUK 19:4 Maʌ̃ bẽrã Jesu wãbʌrʌ na pira wãped̶a sicomoro bacurud̶e ʌ̃tʌ wãsia.
LUK 19:5 Mãwã b̶ʌd̶e Jesura arima jũẽsia. Maʌ̃be ʌ̃taa acʌped̶a jarasia: –Zaqueo, isabe ed̶aa zedua. Id̶i mʌ̃ra bʌ ded̶e cãĩne wãya.–
LUK 19:6 Ara maʌ̃da Zaqueora b̶ʌsrid̶a ed̶aa zeped̶a Jesura idji ded̶aa edesia.
LUK 19:7 Maʌ̃ ununaped̶a jũmarãba Jesud̶ebemada nãwã biẽ́ bed̶ea duanesid̶aa: –Jãʌ̃ Jesura ẽberã cadjirua obari ded̶e cãĩne wãsia.–
LUK 19:8 Idji ded̶e Zaqueora Jesu quĩrãpita nũmeped̶a jarasia: –Mʌ̃ Boro, ne neẽ́ qued̶earãa mʌ̃a erob̶ʌd̶ebemada ẽsadra diaya. Maʌ̃ awara sewad̶eba djãrãneda aud̶u edad̶abari mʌ̃a b̶arima quĩmãrẽ jẽda diaya.–
LUK 19:9 Jesuba idjía jarasia: –Id̶i Ãcõrẽba bʌra, bʌ ẽberãrã sid̶a ẽdrʌ edasia, Abrahaʌ̃ba ĩjãna quĩrãca bʌa ĩjã b̶ʌ bẽrã.
LUK 19:10 Wãrãda mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶aba dji adua b̶eada ẽdrʌ edai carea jʌrʌd̶e zesia.–
LUK 19:11 Jesura Jerusaleʌ̃ caita b̶ʌ bẽrã dji arima duanʌba crĩcha panasid̶aa ara maʌ̃ ewarid̶e Ãcõrẽra ãdjirã Boro bai carea zeida. Jesuba jara b̶ʌra ũrĩ panʌ bẽrã ne jara b̶ʌd̶eba nãwã jarasia:
LUK 19:12 –Ẽberã dji dromada tʌmʌ dewara druad̶aa wãsia jũmarã boroba idjira ara idji druad̶ebema boroda b̶ʌmãrẽã. Idjia crĩchasia mãwãnacarea jẽda zeida.
LUK 19:13 Wãi naẽna idji nezocarãda die trʌ̃ped̶a paratada waib̶ʌa ãdjiza diasia. Maʌ̃ne jarasia: “Mʌ̃ neẽ́misa naʌ̃ paratara waribid̶adua.”
LUK 19:14 Baribʌrʌ idji druad̶ebemarãba idjira bio quĩrãma panʌ bẽrã, ẽberãrãda diabuesid̶aa jũmarã boroa nãwã jarad̶amãrẽã: “Daiba quĩrĩãẽ́ panʌa idjira dai boro baida.”
LUK 19:15 Mãwãmĩna dji boroda b̶esia. Jẽda zed̶acarea idji nezocarãra trʌ̃cuasia idjia parata diad̶ara waribisid̶a cawaya.
LUK 19:16 Maʌ̃ne ab̶a na zeped̶a jarasia: “Mʌ̃ boro, bʌa parata diad̶ara mʌ̃a b̶arima die aud̶u waribisia.”
LUK 19:17 Maʌ̃ carea dji boroba jarasia: “Bia b̶ʌa, nezoca bia. Mʌ̃a maãrĩ diad̶ara bʌa arid̶e od̶a bẽrã mʌ̃a bʌ jʌwaed̶a die puruda b̶ʌya.”
LUK 19:18 Dewara nezocada zeped̶a jarasia: “Mʌ̃ boro, bʌa parata diad̶ara mʌ̃a b̶arima juesuma aud̶u waribisia.”
LUK 19:19 Maʌ̃ carea dji boroba jarasia: “Mʌ̃a puruda juesuma bʌ jʌwaed̶a b̶ʌya.”
LUK 19:20 Maʌ̃be dewara nezocada zeped̶a jarasia: “Mʌ̃ boro, bʌa parata diad̶ara nama b̶ʌa. Mʌ̃a wuad̶e bʌrá waga erob̶asia.
LUK 19:21 Mãwã osia bʌra waya b̶ʌ bẽrã. Mʌ̃a cawa b̶ʌa bʌa quĩrã djuburiacada djãrãneda edai carea. Maʌ̃ awara djãrãba uped̶ad̶ara ewabaria.”
LUK 19:22 Maʌ̃ carea dji boroba jarasia: “Nezoca cadjirua, ara bʌdjia jara b̶ʌd̶eba ebud̶a b̶ʌa mʌ̃a jarad̶ara oẽ́ basida. Bʌa mʌ̃ra mãwã b̶ʌda bio cawa b̶asibʌrʌ ¿cãrẽ cãrẽã parata wagabada ded̶e mʌ̃ paratara b̶ʌd̶e wãẽ́ basi? Mãwã od̶abara mʌ̃ paratara dji eabad̶a sid̶a edacasia.”
LUK 19:24 Maʌ̃be dji boroba dji arima duanʌ́a jarasia: “Idjia erob̶ʌra jãrĩnaped̶a dji die erob̶ʌ́a diad̶adua.”
LUK 19:25 Ãdjirãba jarasid̶aa: “Baribʌrʌ, dai boro, idjia die erob̶ʌa.”
LUK 19:26 Dji boroba jarasia: “Mʌ̃a jaraya: dji arid̶e obaría mʌ̃a aud̶uara diaya, baribʌrʌ dji arid̶e ocaa mʌ̃a maãrĩ diad̶a sid̶a jãrĩya.
LUK 19:27 Maʌ̃ awara mʌ̃ ãdji boro baida quĩrĩãẽ́ pananara enenaped̶a mʌ̃ quĩrãpita quenanadua.”–
LUK 19:28 Mãwã jarad̶acarea Jesura nocod̶aa Jerusaleʌ̃naa wãsia.
LUK 19:29 Wãbʌrʌd̶e Betpague puru idjab̶a Betania puru caita Olivo eyad̶e jũẽsia. Maʌ̃be idji ume nĩbabadarãda umé purud̶aa diabuesia.
LUK 19:30 Ãdjía nãwã jarasia: –Puru quĩrãpe b̶ʌd̶aa wãnadua. Jũẽbʌdad̶e bãrãba burro zaqueda ununia. Maʌ̃ burro zaque ʌ̃rʌ̃ wad̶i ni ab̶aʌda wãnacaa. Ẽrã edad̶apeda enenadua.
LUK 19:31 Maʌ̃ne ab̶aʌba bãrãa cãrẽ cãrẽã jãwã ẽrã panʌda iwid̶ibʌrʌ jarad̶adua: “Dadji Boroba quĩrĩã b̶ʌa.”–
LUK 19:32 Ara maʌ̃da wãnaped̶a Jesuba ãdjía jarad̶a quĩrãca unusid̶aa.
LUK 19:33 Burro ẽrã panʌne djibariba ãdjía iwid̶isia: –¿Cãrẽ cãrẽã mʌ̃ burrora jãwã ẽrã panʌ?–
LUK 19:34 Ãdjirãba panusid̶aa: –Dadjirã Boroba idjimaa edebisia.–
LUK 19:35 Ara maʌ̃da burrora Jesumaa eded̶aped̶a ãdjia cacuad̶e jʌ̃ panʌra burro ʌ̃rʌ̃ b̶ʌsid̶aa. Maʌ̃be Jesura ʌ̃rʌ̃ chũmʌnaped̶a edesid̶aa.
LUK 19:36 Jesu wãbʌrʌ nocoare ẽberãrãba cacuad̶e jʌ̃ panʌra tõcua wãsid̶aa idji bia edad̶i carea.
LUK 19:37 Jesu Olivo eyad̶eba ed̶aa wãi carea b̶ʌd̶e jũma idji ume nĩnaba Ãcõrẽa jĩgua bia bed̶ea duanesid̶aa. Bio b̶ʌsrid̶a panasid̶aa Jesuba ne ununacada ãdji quĩrãpita o b̶ad̶a bẽrã.
LUK 19:38 Ãdjirãba jara duanasid̶aa: ¡Bio bia b̶ʌa jũmarã Boro Ãcõrẽ trʌ̃neba zebʌrʌra! ¡Jãʌ̃bebʌrʌ dadjirãra Ãcõrẽ ume necai duanania! ¡Bajãne B̸ʌra dji Dromaara b̶ʌa!
LUK 19:39 Maʌ̃ carea ʌ̃cʌrʌ pariseorã arima duanʌba Jesua jarasid̶aa: –Jaradiabari, ¡bʌ ume nĩbabadarãra chupeabidua!–
LUK 19:40 Baribʌrʌ Jesuba ãdjía jarasia: –Mʌ̃a wãrãda bãrãa jaraya ãdjirãda chupead̶ibʌrʌ mõgarada b̶ʌgad̶ia.–
LUK 19:41 Jesu nocod̶aa wãbʌrʌd̶e Jerusaleʌ̃ puruda unusia. Maʌ̃ puru carea jĩãsia.
LUK 19:42 Maʌ̃ne jarasia: –¡Bʌa cawabʌrʌbara naʌ̃gʌ ewarid̶e caid̶eba bʌra necai b̶aida! Baribʌrʌ dau bʌrá b̶ʌ quĩrãca b̶ʌ bẽrã bʌa maʌ̃gʌra poya cawaẽ́a.
LUK 19:43 Maʌ̃ bẽrã ewari ab̶a bʌ dji quĩrũra bʌ ume djõne zed̶ia. Bʌra jũrã edad̶aped̶a bʌ icawa mõgarara egoro sid̶a boromea bued̶ia ni ab̶aʌda ẽdrʌrãnamãrẽã.
LUK 19:44 Bʌ egode b̶aebibʌdad̶e jũma bʌ ẽberãrãra quenania. Ãdjirãba ni ab̶aʌ mõgarara dewara mõgara ʌ̃rʌ̃ b̶ed̶aẽ́a. Mãwã od̶ia Ãcõrẽba ẽdrʌ edamãrẽã diabued̶ara bʌa cawad̶aẽ́ bẽrã.–
LUK 19:45 Jesu Ãcõrẽ de droma dajadaare jũẽbʌrʌd̶e Ãcõrẽa diad̶i careabema nẽdobuebadarãda unusia. Ne nẽdo b̶ea sid̶a zocãrã duanasid̶aa. Jesuba jũma ãdjirãra ãyã jʌretacuasia. Nãwã jarasia:
LUK 19:46 –Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Mʌ̃ dera dji iwid̶ibada dea.” Baribʌrʌ bãrãba “ne drʌabadarã mĩrũbada uria” quĩrãca eropanʌa.–
LUK 19:47 Jesuba ewariza Ãcõrẽ de droma dajada jaradia b̶abadjia. Maʌ̃ne sacerdote bororãba, judiorã ley jaradiabadarãba, ẽberãrã dji droma b̶ea bid̶a idjira bea quĩrĩã panasid̶aa.
LUK 19:48 Baribʌrʌ poya bead̶aẽ́ basía jũmarãba idji bed̶eara ewariza ũrĩ panʌ bẽrã.
LUK 20:1 Ewari ab̶a Jesuba Ãcõrẽ de droma dajada ẽberãrãa bed̶ea bia Ãcõrẽ ãdjirã Boro baid̶ebemada jaradia b̶asia. Maʌ̃ne sacerdote bororãda, judiorã ley jaradiabadarãda, judiorã dji dromarã sid̶a zesid̶aa.
LUK 20:2 Ãdjirãba Jesua nãwã iwid̶isid̶aa: –Daia jaradua, bʌa nama o b̶ʌra ¿caiba obi b̶ʌ?–
LUK 20:3 Jesuba ãdjía jarasia: –Mʌ̃a bid̶a bãrãa iwid̶iya. Panunadua.
LUK 20:4 ¿Caiba Juaʌ̃ra diabuesi borocuemãrẽã? ¿Ẽberãba wa Bajãne B̸ʌba?–
LUK 20:5 Maʌ̃ne ara ãdjidub̶a jara duanesid̶aa: –Bajãne B̸ʌba diabuesiad̶a ad̶ibʌrʌ idjia jaraya: “Maʌ̃da ¿cãrẽ cãrẽã ĩjãnaẽ́ basi?”
LUK 20:6 Baribʌrʌ ẽberãba diabuesiad̶a ad̶ibʌrʌ, puruba dadjirãra mõgaraba tab̶ari bead̶ia. Purumaarã Juaʌ̃ra Ãcõrẽneba bed̶eabari basía.–
LUK 20:7 Maʌ̃ bẽrã ãdjirãba nãwã panusid̶aa: –Daiba adua panʌa caiba diabuesida.–
LUK 20:8 Maʌ̃ carea Jesuba jarasia: –Mãẽteara mʌ̃a bid̶a bãrãa jaraẽ́a caiba mʌ̃́a jãwã obi b̶ʌda.–
LUK 20:9 Mãwãnacarea Jesuba ẽberãrãa ne jara b̶ʌd̶eba nãwã jarasia: –Ẽberãda b̶asia. Maʌ̃ ẽberãba uvada idji ẽjũãne úsia. Maʌ̃be idji néura ʌ̃cʌrʌ ẽberãrã jʌwaed̶a b̶ʌsia. Ãdjirã ume bed̶ea b̶ʌsia néu zaubʌrʌd̶e jũmasãwã idjía diad̶ida panʌda. Maʌ̃be tʌmʌ wãped̶a mama dãrãsia.
LUK 20:10 Uva jara idji nezocada ab̶a diabuesia néud̶ebema idjía diad̶ida panʌra edad̶e wãmãrẽã. Baribʌrʌ néu acʌ panʌba dji nezocara puod̶aped̶a jẽda jʌretabuesid̶aa ni cãrẽ sid̶a diad̶aẽ́.
LUK 20:11 Maʌ̃ carea dewara nezocada diabuesia. Baribʌrʌ maʌ̃gʌ sid̶a puod̶aped̶a biẽ́ jarad̶aped̶a jẽda jʌretabuesid̶aa ni cãrẽ sid̶a diad̶aẽ́.
LUK 20:12 Maʌ̃ carea dewarada diabuesia, baribʌrʌ maʌ̃gʌ sid̶a bio puod̶aped̶a ãyã jʌretabuesid̶aa.
LUK 20:13 Maʌ̃ carea néu djibariba ara idjidub̶a jarasia: “¿Jãʌ̃be mʌ̃a sãwã oi? Mʌ̃ warra bio quĩrĩã b̶ʌda ãdjimaa diabueya; ãĩbẽrã idjidrʌ wayad̶isicada.”
LUK 20:14 Mãwãmĩna idji néu acʌ panʌba dji warra unubʌdad̶e jarasid̶aa: “Jari uruba dji zezaba erob̶ʌra jũma edaya. ¡Idjira beatad̶ia! Mãwãbʌrʌ dji ẽjũãra dadjirã itea b̶eya.”
LUK 20:15 Ara maʌ̃da dji warrara néu ãĩ eded̶aped̶a beasid̶aa. Bãrãmaarã néu djibariba ¿sãwã obá?
LUK 20:16 Araa wãped̶a ãdjirã jũma quenaped̶a idji néura dewararãa acʌbiya.– Dji arima b̶eaba maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e jarasid̶aa: –Biara b̶ʌa Ãcõrẽba maʌ̃gʌra idu mãwãbiẽ́da.–
LUK 20:17 Baribʌrʌ Jesuba ãdjimaa acʌped̶a jarasia: –Mãẽteara ¿cãrẽ cãrẽã Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌ? De obadaba mõgara igaraped̶ad̶ara dji biara b̶ʌda b̶esia.
LUK 20:18 Bariduada maʌ̃ mõgara ʌ̃rʌ̃ b̶aeibʌrʌ ab̶ed̶a jũma b̶ʌgʌzoaya, idjab̶a maʌ̃ mõgarada ab̶aʌ ʌ̃rʌ̃ b̶aeibʌrʌ dji ẽberãra peped̶ea tab̶eya.–
LUK 20:19 Sacerdote bororãba, judiorã ley jaradiabadarã bid̶a cawasid̶aa Jesuba maʌ̃ jara b̶ʌd̶eba ãdjirãda biẽ́ jarasida. Jesura jida quĩrĩã panasid̶aa baribʌrʌ puruda waya panasid̶aa.
LUK 20:20 Maʌ̃be judiorã dji dromarãba ʌ̃cʌrʌ diabuesid̶aa Jesuda quĩrãcuita acʌd̶amãrẽã. Maʌ̃gʌrãba Jesu biẽ́ bed̶eabʌrʌda ũrĩsid̶ara ara maʌ̃da jidad̶aped̶a ãdji druad̶ebema boro jʌwad̶e diad̶ida crĩcha panasid̶aa. Ẽberã biarã quĩrãca wãnaped̶a Jesua nãwã iwid̶isid̶aa: –Jaradiabari, daiba cawa panʌa bʌa jipa jaradiabarida. Bʌra ni ab̶aʌare b̶acada, ãtebʌrʌ wãrã bed̶ea Ãcõrẽ od̶ebemada jũmarãa jaradiabarida.
LUK 20:22 Mãẽteara daia jaradua, Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebʌdaza ¿dadji judiorãba diad̶ida bia b̶ʌca wa biẽ́ b̶ʌ?–
LUK 20:23 Baribʌrʌ Jesuba cawa b̶asia idjira nẽbʌrad̶e b̶ʌd̶i carea mãwã panʌda. Maʌ̃ bẽrã jarasia: –[¿Bãrãba cãrẽ cãrẽã mʌ̃ra biẽ́ bed̶eabi quĩrĩã panʌ?]
LUK 20:24 Mʌ̃́a parata pichida ab̶a acʌbid̶adua. ¿Cai quĩrãdarrada naʌ̃ paratad̶e b̶ʌ? ¿Cai trʌ̃da b̶ʌ?– Ãdjirãba panusid̶aa: –Romanebema borod̶eda.–
LUK 20:25 Maʌ̃ carea Jesuba ãdjía jarasia: –Mãwã baibʌrʌ Romanebema borod̶era Romanebema boroa diad̶adua, idjab̶a Ãcõrẽnera Ãcõrẽa diad̶adua.–
LUK 20:26 Ãdjirãba Jesura jũmarã quĩrãpita poya biẽ́ bed̶eabid̶aẽ́ basía. Ãtebʌrʌ idjia jarad̶a carea bio cawa crĩchad̶aẽ́ bẽrã ab̶ed̶a chupea duanesid̶aa.
LUK 20:27 Mãwã panʌne ʌ̃cʌrʌ saduceorãda idjimaa zesid̶aa. Saduceorãba ĩjãnacaa beuped̶ad̶ara ʌ̃rẽbad̶ida. Maʌ̃ bẽrã Jesua nãwã iwid̶isid̶aa:
LUK 20:28 –Jaradiabari, Moiseba dadjirã itea b̶ʌsia ẽberãda warra neẽ́ b̶ʌd̶e jaid̶aibʌrʌ, idji djababa dji pẽdra wẽrãra edaida b̶ʌda dji djaba jaid̶ad̶a itea warra unui carea.
LUK 20:29 Ewari ab̶a djabarãda siete panasid̶aa. Dji nabemada quima edasia, baribʌrʌ warra neẽ́ jaid̶asia.
LUK 20:30 Maʌ̃ carea dji djaba idjiarebemaba dji pẽdra wẽrãra edasia baribʌrʌ idji sid̶a warra neẽ́ jaid̶asia.
LUK 20:31 Maʌ̃ carea dji ũbeabemaba edasia baribʌrʌ idji sid̶a warra neẽ́ jaid̶asia. Jũma dji djabarãba maʌ̃ wẽrãra edasid̶aa baribʌrʌ warra neẽ́ jaid̶asid̶aa.
LUK 20:32 Mãwãnacarea dji wẽrã sid̶a jaid̶asia.
LUK 20:33 Maʌ̃ siete djabarãba ab̶ari wẽrãda edasid̶aa. Mãwãra ʌ̃rẽbad̶i ewarid̶e ¿sãʌ̃gʌba idjira erob̶ei?–
LUK 20:34 Maʌ̃ carea Jesuba panusia: –Naʌ̃ ẽjũãne ẽberãra quima edabadaa idjab̶a quima diacuabadaa.
LUK 20:35 Baribʌrʌ ẽberãrã Ãcõrẽba bia unu b̶ʌda ʌ̃rẽbad̶ia. Maʌ̃ne ãdjirãra quima edad̶aẽ́a ni quima diad̶aẽ́a. Waa beud̶aẽ́a. Ãdjirãra Ãcõrẽ bajãnebema nezocarã quĩrãca b̶ead̶ia. Ʌ̃rẽbaped̶ad̶a bẽrã Ãcõrẽ warrarãa.
LUK 20:37 Maʌ̃ awara Moiseba bacuru zaque uruga nũmʌnebemada cartad̶e b̶ʌsid̶e cawabisia beud̶arãra ʌ̃rẽbad̶ida. Idjia Ãcõrẽra nãwã trʌ̃ jarasia: Abrahaʌ̃ Ãcõrẽ, Isa Ãcõrẽ, idjab̶a Jacobo Ãcõrẽ.
LUK 20:38 Idjira beu b̶ea Ãcõrẽẽ́a ãtebʌrʌ zocai b̶ea Ãcõrẽa. Ãcõrẽmaarã jũmarãda zocai b̶eaa.–
LUK 20:39 Maʌ̃ carea ʌ̃cʌrʌ judiorã ley jaradiabadaba Jesua jarasid̶aa: –Bʌa arid̶e panusia, Jaradiabari.–
LUK 20:40 Jesuba jũma bia panuna bẽrã dewararãba iwid̶id̶ida wayasid̶aa.
LUK 20:41 Maʌ̃be Jesuba ãdjía iwid̶isia: –¿Sãwãẽrã ẽberãrãba jara panʌ Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara Davi warrada?
LUK 20:42 Daviba Salmo cartad̶e nãwã jarasia: Dadjirã Boroba mʌ̃ boroa jarasia: mʌ̃ jʌwa araare chũmedua ab̶a bʌ ume dji quĩrũrã mʌ̃a bʌ jʌwaed̶a b̶ʌbʌrʌd̶aa.
LUK 20:44 Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada Daviba mʌ̃ Boroad̶a asibʌrʌ, ¿sãwã Davi warra bai?–
LUK 20:45 Jũmarãba ũrĩ duanʌne Jesuba idji ume nĩbabadarãa jarasia:
LUK 20:46 –Judiorã ley jaradiabadad̶ebemada quĩrãcuita b̶ead̶adua. Ãdjirãba djio nẽbʌa b̶eada jʌ̃ awua b̶eaa. Maʌ̃ awara purud̶e nĩnane quĩrĩãbadaa ẽberãrãba wayaad̶eba “mẽrã” ad̶ida. Judiorã dji jʌrebada ded̶e ãdjira dji dromarã chũmebadad̶e chũme quĩrĩãbadaa; ãbaa ne cobʌdad̶e bid̶a ara maʌ̃ quĩrãca obadaa.
LUK 20:47 Pẽdra wẽrãrãba erob̶eara jũma jãrĩbadamĩna dji biarãda crĩchabid̶i carea jũmarã quĩrãpita dãrã Ãcõrẽa iwid̶ibadaa. Maʌ̃ carea Ãcõrẽba ãdjirãra biara cawa oya.–
LUK 21:1 Mãwã b̶ʌd̶e Jesuba unusia ne bara b̶eaba Ãcõrẽ de dromane ne dia panʌda.
LUK 21:2 Maʌ̃ne unusia pẽdra wẽrã ne neẽ́ quiruba parata ed̶aara quiruda umé diabʌrʌda.
LUK 21:3 Maʌ̃ carea Jesuba jarasia: –Mʌ̃a wãrãda bãrãa jaraya: jãʌ̃ pẽdra wẽrã ne neẽ́ quiruba aud̶uara diasia jũmarãba diaped̶ad̶a cãyãbara.
LUK 21:4 Ãdjirãba dji ad̶ubad̶adrʌ diasid̶aa, baribʌrʌ wẽrã ne neẽ́ quiruba ne coi carea erob̶ad̶ada jũma diasia.–
LUK 21:5 Ʌ̃cʌrʌba jara duanasid̶aa Ãcõrẽ de dromara mõgara biya qued̶eaba o cob̶ʌcãdada idjab̶a ẽberãrãba Ãcõrẽ itea nebia edeped̶ad̶aba biya cob̶ʌcãdada. Mãwã panʌne Jesuba ãdjía jarasia:
LUK 21:6 –Bãrãba nama unu panʌra ewari ab̶a jũma ãrĩnia. Naʌ̃ mõgara caped̶ad̶ara jũma tod̶ogozoaya.–
LUK 21:7 Maʌ̃ bẽrã ãdjia Jesua nãwã iwid̶isid̶aa: –Jaradiabari, Ãcõrẽ de dromara ¿sãʌ̃be tod̶ogozoai? ¿Cãrẽneba cawad̶i maʌ̃ ewarira caita b̶ʌda?–
LUK 21:8 Jesuba panusia: –Quĩrãcuita b̶ead̶adua ni ab̶aʌba cũrũgarãnamãrẽã. Zocãrãba jarad̶ia ãdjidrʌ Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada. Maʌ̃ awara dji ewarira bio caita b̶ʌad̶a ad̶ia. Mãwãmĩna ãdjirãra ẽpẽrãnadua.
LUK 21:9 Bãrãba ũrĩnia puruda dewara puru ume djõ duanʌda idjab̶a ara ãdjidub̶a djõ duanʌda, baribʌrʌ dauperarãnadua. Maʌ̃gʌra jũma mãwãida b̶ʌa. Baribʌrʌ jĩrũarebema ewarira ara maʌ̃da jũẽẽ́a.–
LUK 21:10 Maʌ̃ awara Jesuba jarasia: –Ab̶aʌ puruda dewara puru ume djõnia; ab̶aʌ druad̶ebema borora dewara druad̶ebema boro ume djõnia.
LUK 21:11 De uremia minijĩchiada baraya, puru zocãrãne jarrabada zeya, idjab̶a cacua biẽ́ b̶aida quĩrãtanoa odjacuad̶ia. Maʌ̃ awara bajãne ununaca bad̶ada ununia. Maʌ̃ba ẽberãrãra bio ne wayad̶ia.
LUK 21:12 Baribʌrʌ maʌ̃ naẽna bãrãra biẽ́ od̶i carea ẽpẽnia. Ʌ̃cʌrʌ jidad̶aped̶a judiorã dji jʌrebada ded̶e eded̶ia. Maʌ̃be cawa od̶aped̶a preso b̶ʌbid̶ia. Idjab̶a mʌ̃ ĩjã panʌ carea bãrãra dji dromarã quĩrãpita, dji bororã quĩrãpita bid̶a eded̶ia.
LUK 21:13 Maʌ̃ne bãrãba mʌ̃nebemada ãdjirã quĩrãpita jarad̶ia.
LUK 21:14 Baribʌrʌ crĩcharãnadua maʌ̃ ewarid̶e dji bororãa cãrẽda jarad̶ida bãrã bed̶ead̶e panʌẽ́da cawabid̶i carea.
LUK 21:15 Mʌ̃abʌrʌ bãrãa crĩcha cawaada diaya bed̶ea cawad̶amãrẽã. Maʌ̃ bẽrã bãrãba jarabʌdara bãrã quĩrãma panʌba ni cãrẽ sid̶a poya biẽ́ jarad̶aẽ́a.
LUK 21:16 Ara bãrã zezaba, bãrã djabarãba, bãrã ẽberãrãba, bãrã ume dji biarã bid̶a bãrãra jida diad̶ia. Mãwã bãrãra ʌ̃cʌrʌ quenabid̶ia.
LUK 21:17 Mʌ̃ ĩjã panʌ carea jũmarãba bãrãra quĩrãmania.
LUK 21:18 Baribʌrʌ bãrã jaurera mʌ̃a ewariza bio waga erob̶aya.
LUK 21:19 Maʌ̃ ewari zaread̶e bãrãba mʌ̃ ĩjã panʌda igarad̶aẽ́bʌrʌ, ewariza Ãcõrẽ ume zocai panania.
LUK 21:20 Bãrãba ununia sordaorãba Jerusaleʌ̃ purura jũrãbʌdada. Maʌ̃ unubʌdad̶e cawad̶ia dji puru jũma ãrĩni ewarira jũẽsida.
LUK 21:21 Maʌ̃ne Judea druad̶e b̶eara eyad̶aa isabe wãnadua, Jerusaleʌ̃ne b̶eara ẽdrʌd̶adua, dji puru caita b̶eara purud̶aa wãrãnadua.
LUK 21:22 Maʌ̃ ewarid̶e Ãcõrẽba idji purura cawa oya. Idji cartad̶e b̶ʌped̶ad̶ara jũma mãwãya.
LUK 21:23 Maʌ̃ ewarid̶e wẽrãrã b̶iogoa b̶eara, warra ju dawa erob̶ea sid̶a bio mĩã djuburi b̶ead̶ia. Jũmarãda bia mĩgad̶ia Ãcõrẽba naʌ̃ purura cawa obʌrʌ bẽrã.
LUK 21:24 Ʌ̃cʌrʌ necoba quenania, ʌ̃cʌrʌ drua b̶eaza jida edecuad̶ia. Maʌ̃ne judiorãẽ́ba Jerusaleʌ̃ra ãdji jʌwaed̶a eropanania ab̶a Ãcõrẽba b̶ʌd̶a ewarid̶aa.
LUK 21:25 Bãrãba ʌ̃mãdaura, jed̶ecora, chĩdau sid̶a quĩrã awara ununia. Maʌ̃gʌba unubiya ewari minijĩchiada zebʌrʌda. Maʌ̃ carea naʌ̃ ẽjũãne ẽberãrãra bio dauperad̶ia. Ãdjirãba cawa crĩchad̶aẽ́a pusa quĩrũ b̶ʌba dji cãbãyã jĩgua nũmʌ bẽrã.
LUK 21:26 Bajãne b̶ea quĩrã awara b̶ebʌrʌd̶e ẽberãrãra bio dauperad̶ia. Naʌ̃ ẽjũãra minijĩchia nũmʌda unu panʌ bẽrã ab̶ed̶a ʌ̃yãba neẽ́ b̶aecuad̶ia.
LUK 21:27 Maʌ̃nebʌrʌ mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶a jʌ̃rãrãne ʌb̶ʌa bara zebʌrʌda idjab̶a quĩrãwãrẽã dorrodorroa b̶ʌda ununia.
LUK 21:28 Maʌ̃ unubʌdad̶e b̶ʌsrid̶ad̶adua, bãrã ẽdrʌd̶i ewarira ʌ̃rʌ̃ b̶ʌ bẽrã.–
LUK 21:29 Maʌ̃be Jesuba ne jara b̶ʌd̶eba nãwã jarasia: –Higojõda wa baridua bacuruda bio quĩrãcuita acʌd̶adua.
LUK 21:30 Bacuru itucu nũmebʌrʌd̶e bãrãba cawabadaa dãrãẽ́ne poara zeida.
LUK 21:31 Ara maʌ̃ quĩrãca bãrãba jũma maʌ̃ unubʌdad̶e cawad̶ia Ãcõrẽ jũmarã Boro bai ewarira caita b̶ʌda.
LUK 21:32 Mʌ̃a bãrãa wãrãda jaraya: naʌ̃ ewarid̶ebema ẽberãrã beud̶i naẽna maʌ̃ra jũma mãwãya.
LUK 21:33 Bajãra jõya, naʌ̃ ẽjũã sid̶a jõya baribʌrʌ mʌ̃a jarad̶ara wãrãda mãwãya.
LUK 21:34 Quĩrãcuita b̶ead̶adua Ãcõrẽra quĩrãdoad̶a amaaba. Beu nĩbarãnadua idjab̶a naʌ̃ djaraba o quĩrĩã b̶ʌra orãnadua. Naʌ̃ ẽjũãnebemada jũmawãyã crĩcharãnadua. Quĩrãcuita b̶ead̶aẽ́bʌrʌ, maʌ̃ ewariba bãrãra jidaya animarã jidabada dji animarã ʌ̃rʌ̃ cawaẽ́ne b̶aebari quĩrãca. Maʌ̃ ewarira jũmarã ʌ̃rʌ̃ cawaẽ́ne zeya.
LUK 21:36 Maʌ̃ carea bio quĩrãcuita b̶ead̶adua. Ãcõrẽa ewariza iwid̶i pananadua maʌ̃ ewari minijĩchiad̶ebemada ẽdrʌd̶i carea idjab̶a mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶a quĩrãpita perad̶i neẽ́ panani carea.–
LUK 21:37 Jesuba Ãcõrẽ de droma dajada ãsa jaradia b̶aped̶a diamasi Olivo eyad̶aa wãbadjia.
LUK 21:38 Maʌ̃ bẽrã diaped̶ed̶a ẽberãrãra Ãcõrẽ de dromanaa wãbadjid̶aa Jesuba jaradia b̶ʌ ũrĩni carea.
LUK 22:1 Paʌ̃ ẽsãbari neẽ́ cobada ewarira caita b̶asia. Maʌ̃ ewarira judiorã Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebabada ewari abadaa.
LUK 22:2 Maʌ̃ne sacerdote bororãba, judiorã ley jaradiabadarã bid̶a Jesu bead̶i carea crĩcha jʌrʌ panasid̶aa. Baribʌrʌ puruda waya panʌ bẽrã ebud̶a o quĩrĩãẽ́ panasid̶aa.
LUK 22:3 Mãwã b̶ʌd̶e diauruba Juda Iscariote crĩchara poyasia. Maʌ̃ Judara Jesuba doce edad̶ad̶ebema basía.
LUK 22:4 Judara sacerdote bororãmaa, Ãcõrẽ de droma zarrarã dji bororãmaa bid̶a wãsia. Ãdjirãa jarasia sãwãbʌrʌ Jesura jidabida.
LUK 22:5 Maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e ãdjirãra bio b̶ʌsrid̶ad̶aped̶a idjía paratada diad̶iad̶a asid̶aa.
LUK 22:6 Bia b̶ʌad̶a aped̶a Judara wãsia. Maʌ̃be idjia jʌrʌbadjia ẽberãrã neẽ́ne Jesura jidabi carea.
LUK 22:7 Paʌ̃ ẽsãbari neẽ́ b̶ʌ cobada ewarira jũẽsia. Maʌ̃ ewarid̶e judiorã Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebad̶i carea oveja zaqueda bead̶aped̶a cobadaa.
LUK 22:8 Maʌ̃ carea Jesuba Pedroda, Juaʌ̃ sid̶a diabuesia maʌ̃ cobadara ãdji itea od̶e wãnamãrẽã. Nãwã jarasia: –Dadji judiorã Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebad̶i carea cobadara jũma od̶e wãnadua.–
LUK 22:9 Maʌ̃ne ãdjia iwid̶isid̶aa: –¿Bʌa sãma quĩrĩã b̶ʌ daiba maʌ̃gʌra od̶e wãnida?–
LUK 22:10 Jesuba panusia: –Purud̶e ed̶a wãbʌdad̶e bãrãba ununia umaquĩrãba zocoda eronĩda. Idji caid̶u wãnadua idji wãbʌrʌ ded̶aa.
LUK 22:11 Maʌ̃ de djibaría nãwã jarad̶adua: “Dadjirãa Jaradiabariba naʌ̃da iwid̶ibisia: mʌ̃a, mʌ̃ ume nĩbabadarã bid̶a Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebad̶i carea cobadara ¿sãma cod̶i?”
LUK 22:12 Maʌ̃ne idjia ʌ̃taarebema dejã waib̶ʌada jũma biya o nũmʌda acʌbiya. Mama od̶adua.–
LUK 22:13 Wãbʌdad̶e Jesuba ãdjía jarad̶a quĩrãca unusid̶aa. Ara maʌ̃da Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebad̶i carea cobadara osid̶aa.
LUK 22:14 Ne cod̶i bẽrã Jesura, idjia diabued̶arã sid̶a mesa icawa chũpanesid̶aa.
LUK 22:15 Maʌ̃ne ãdjía jarasia: –Mʌ̃ bio bia mĩgai naẽna mʌ̃a wãrãda naʌ̃ cobadara bãrã ume ãbaa co quĩrĩã b̶asia.
LUK 22:16 Mʌ̃a bãrãa wãrãda jaraya: naʌ̃ cod̶aba waa coẽ́a ab̶a Ãcõrẽba jũma idji ẽberãrã pe erob̶ebʌrʌd̶aa. Naʌ̃ cobadaba jara b̶ʌ jũma mãwãnacarea wayacusa coya.–
LUK 22:17 Maʌ̃be tazada idji jʌwad̶e edaped̶a Ãcõrẽa bia jaraped̶a nãwã jarasia: –Naʌ̃ra dod̶adua.
LUK 22:18 Mʌ̃a jaraya: uva b̶ara waa doẽ́a ab̶a Ãcõrẽba jũma idji ẽberãrã pe erob̶ebʌrʌd̶aa.–
LUK 22:19 Maʌ̃be paʌ̃da idji jʌwad̶e edaped̶a Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a asia. Cõrãcuaped̶a ãdjía diabʌrʌd̶e nãwã jarasia: –Naʌ̃ra mʌ̃ cacuaa, bãrã carea diabʌrʌa. Cod̶adua. Mʌ̃ quĩrãnebad̶i carea ara naʌ̃ quĩrãca o pananadua.–
LUK 22:20 Ara maʌ̃ quĩrãca ne coped̶ad̶acarea tazara idji jʌwad̶e edaped̶a jarasia: –Naʌ̃ tazad̶e b̶ʌra mʌ̃ oa bãrã carea erozoabʌrʌ́a. Mʌ̃ oad̶eba Ãcõrẽba bãrã ume bed̶ea djiwid̶ida b̶ʌbʌrʌa.
LUK 22:21 Baribʌrʌ mʌ̃ jidabira nama mʌ̃ ume ne co b̶ʌa.
LUK 22:22 Wãrãda mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara bia mĩgaida b̶ʌa Ãcõrẽba jarad̶a quĩrãca, ¡baribʌrʌ mʌ̃ jidabi ẽberãra bio mĩã djuburi b̶ʌa!–
LUK 22:23 Maʌ̃ carea idji ume nĩbabadarãba ara ãdjidub̶a iwid̶i duanesid̶aa caibʌrʌ Jesura mãwã oida.
LUK 22:24 Mãwã panʌne ara ãdjidub̶a iwid̶i duanesia caida dji dromaara b̶ʌ cawaya.
LUK 22:25 Maʌ̃ carea Jesuba ãdjía jarasia: –Ni ab̶aʌba idjira dji dromaara b̶ʌda crĩchaiẽ́ b̶ʌa. Naʌ̃ ẽjũãnebema bororãba ãdji ẽberãrãra jũmawãyã zocabadaa idjab̶a ãdji purura carebabariad̶a abadaa. Baribʌrʌ bãrãra mãwã b̶ead̶iẽ́ panʌa. Dji drõãara b̶ʌra dji cũdraara b̶ʌ quĩrãca b̶aida b̶ʌa. Dji borora nezoca quĩrãca b̶aida b̶ʌa.
LUK 22:27 Ẽberãmaarã ¿caida dji dromaara b̶ʌ: dji mesad̶e ne coi carea chũmebarida wa dji ne cobibarida? ¿Dji mesad̶e chũmebarida dji dromaara b̶ʌẽ́ca? Baribʌrʌ mʌ̃ra dji dromada b̶ʌmĩna nama bãrã tãẽna nezoca quĩrãca b̶ʌa.
LUK 22:28 Mʌ̃ bia mĩga b̶asid̶e bãrãba mʌ̃ ume jũma droasid̶aa.
LUK 22:29 Maʌ̃ bẽrã mʌ̃ Zezaba mʌ̃ b̶ʌd̶a quĩrãca mʌ̃a bãrãra dji bororãda b̶ʌcuaya.
LUK 22:30 Mʌ̃ purud̶e bãrãra mʌ̃ ume ne cod̶ia. Bãrãra Israeld̶eba yõped̶ad̶a doce purud̶ebema bororãda b̶ead̶i bẽrã bugue biya qued̶ead̶e chũpanania.–
LUK 22:31 Maʌ̃ awara Jesuba jarasia: –Simoʌ̃, Simoʌ̃, diauruba Ãcõrẽa iwid̶isia bãrã mĩã sẽ b̶ʌd̶eba mʌ̃ ĩjã panʌra igarabi carea.
LUK 22:32 Baribʌrʌ mʌ̃a Ãcõrẽa iwid̶isia bʌa ĩjã b̶ʌra igararãmãrẽã. Mãwãmĩna igaraya. Baribʌrʌ bʌa jẽda crĩchaped̶a bʌ djabarãra carebadua biara ĩjãnamãrẽã.–
LUK 22:33 Maʌ̃ carea Pedroba Jesua nãwã panusia: –Mʌ̃ Boro, mʌ̃ra bʌ ume ab̶abe preso wãida crĩcha b̶ʌẽ́a; ãtebʌrʌ bʌ ume beuida crĩcha b̶ʌa.–
LUK 22:34 Jesuba idjía jarasia: –Mʌ̃a jaraya, Pedro, ara naʌ̃ diamasi eterre berui naẽna bʌa b̶arima ũbea mʌ̃ra unucaad̶a aya.–
LUK 22:35 Maʌ̃be Jesuba ãdjía jarasia: –Mʌ̃a bãrã parata neẽ́, buchaca neẽ́ idjab̶a jĩrũne jʌ̃bada neẽ́ diabuesid̶e ¿ne cʌre b̶aesid̶aca?– Ãdjirãba panusid̶aa: –Ni cãrẽ sid̶a cʌre b̶aeẽ́ basía.–
LUK 22:36 Maʌ̃ carea idjia jarasia: –Baribʌrʌ mʌ̃a jaraya: id̶ira parata erob̶ʌbʌrʌ ededua. Buchaca bara b̶ʌbʌrʌ maʌ̃ sid̶a ededua. Djõbada neco neẽ́ b̶ʌba idjia cacuad̶e jʌ̃barira nẽdobueped̶a ab̶a nẽdodua.
LUK 22:37 Mʌ̃a jaraya: Ãcõrẽneba bed̶eabariba mʌ̃nebema b̶ʌd̶ara wãrãda mãwãida b̶ʌa. Nãwã b̶ʌsia: ara idjida ẽberã cadjirua quĩrãca idu beabisia. Mʌ̃nebema b̶ʌped̶ad̶ara wãrãda jũma mãwãya.–
LUK 22:38 Maʌ̃ carea ãdjirãba jarasid̶aa: –Dai Boro, nama djõbada necoda umé eropanʌa.– Jesuba jarasia: –B̸esia. Waa bed̶earãnadua.–
LUK 22:39 Maʌ̃be Jesura wayacusa Olivo eyad̶aa wãsia idjia obari quĩrãca. Idji ume nĩbabadarã sid̶a wãsid̶aa.
LUK 22:40 Araa jũẽsid̶ad̶e Jesuba ãdjía jarasia: –Ãcõrẽa iwid̶id̶adua mʌ̃ igarad̶a amaaba.–
LUK 22:41 Maʌ̃be Jesura mõgara tab̶arida b̶ʌ tʌmʌane wãsia. Chĩrãborod̶e cob̶eped̶a Ãcõrẽa nãwã iwid̶isia:
LUK 22:42 –Zeza, bʌmaa bia b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃ra idu bia mĩgabirãdua. Baribʌrʌ mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca orãdua, ãtebʌrʌ bʌa quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca odua.– [
LUK 22:43 Mãwã b̶ʌd̶e bajãnebema nezocaba ʌb̶ʌada idjía diad̶e zesia.
LUK 22:44 Jesura bio sopua b̶ʌ bẽrã Ãcõrẽa wetara iwid̶i b̶asia. Maʌ̃ne idji jʌara oa quĩrãca egorod̶aa erozoasia.]
LUK 22:45 Jesuba Ãcõrẽa iwid̶i b̶aped̶a jẽda wãsia. Maʌ̃ne idji ume nĩbabadarãra sopuaba cãĩ panʌda unusia.
LUK 22:46 Maʌ̃ carea ãdjía jarasia: –¿Cãrẽ cãrẽã bãrãra cãĩ panʌ? Pirab̶arid̶aped̶a Ãcõrẽa iwid̶id̶adua mʌ̃ igarad̶a amaaba.–
LUK 22:47 Wad̶i Jesu bed̶ea b̶ʌd̶e ẽberãrãda zocãrã jũẽcuasid̶aa. Judada ãdji nocoare b̶asia. Idjira Jesuba doce edad̶ad̶ebema basía. Jesu uridarrad̶e isõi carea caita wãsia.
LUK 22:48 Maʌ̃ne Jesuba idjía jarasia: –Juda, isõbʌrʌd̶eba ¿mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara bʌa jida diaica?–
LUK 22:49 Jesu ume nĩnaba cawasid̶aa idjira jidad̶ida. Maʌ̃ carea nãwã iwid̶isid̶aa: –Dai Boro, ¿necoba djõnica?–
LUK 22:50 Ara mãwãbʌrʌd̶e ab̶aʌba sacerdote dji droma nezoca cʌwʌrʌ jʌwa araarebemada tʌtasia.
LUK 22:51 Maʌ̃ carea Jesuba jarasia: –¡Djõrãnadua! ¡Idu b̶ʌd̶adua!– Ara maʌ̃da dji ẽberã cʌwʌrʌra tãped̶a anibisia.
LUK 22:52 Maʌ̃be Jesuba sacerdote bororãa, Ãcõrẽ de dromanebema zarrarãa, dji droma b̶ea zeped̶ad̶arãa bid̶a nãwã jarasia: –Bãrãba ¿cãrẽ cãrẽã neco bara, bacuru bara mʌ̃ra jãwã jidad̶e ze panʌ? ¿Mãwãra mʌ̃ra ẽberã minijĩchiaca?
LUK 22:53 Ewariza mʌ̃ra Ãcõrẽ de droma dajada bãrã tãẽna b̶ad̶amĩna jidad̶aca basía. Baribʌrʌ ara nawena Ãcõrẽba diaurua idu poyabi b̶ʌa. Mãwã bãrãba o quĩrĩã panʌra o panʌa.–
LUK 22:54 Jesura jidad̶aped̶a sacerdote dji droma ded̶aa edesid̶aa. Pedroba tʌmʌba ẽpẽ nĩbasia.
LUK 22:55 Maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌba de dud̶a tʌbʌda coad̶aped̶a caita chũpanesid̶aa. Pedro sid̶a ãdjirã tãẽna chũmesia.
LUK 22:56 Mãwã b̶ʌd̶e nezocawẽrã ab̶aʌba Pedrora tʌbʌ cã chũmʌda unuped̶a bio acʌ nũmesia. Maʌ̃ne jarasia: –Za b̶ʌra Jesu ume nĩbabadjia.–
LUK 22:57 Baribʌrʌ Pedroba nãwã mẽrãsia: –Bʌa jara b̶ʌ ẽberãra mʌ̃a unucaa.–
LUK 22:58 Dãrãẽ́ne dewaraba Pedrora unuped̶a nãwã jarasia: –Bʌra ãdjid̶ebemada jãwã b̶ʌa.– Maʌ̃ carea Pedroba jarasia: –Ache, mãwãẽ́a.–
LUK 22:59 Mãwãnacarea dewaraba jarasia: –Wãrãda za b̶ʌra Jesu ume nĩbabadjia. Idjira Galilead̶ebemada jãwã b̶ʌa.–
LUK 22:60 Baribʌrʌ Pedroba panusia: –Ache, mʌ̃a adua b̶ʌa bʌa cãrẽda jara b̶ʌda.– Pedro wad̶ibid̶a bed̶ea b̶ʌd̶e eterrera berusia.
LUK 22:61 Ara mãwãbʌrʌd̶e Jesuba Pedrora jẽdaa pʌrrʌga acʌsia. Maʌ̃ne Pedroba quĩrãnebasia Jesuba idjía jarad̶ara: eterre berui naẽna bʌa b̶arima ũbea mʌ̃ra unucaad̶a aya.
LUK 22:62 Ara maʌ̃da Pedrora ãyã wãped̶a bio sopuaba jĩãsia.
LUK 22:63 Maʌ̃ne Jesu jida eropanʌ ẽberãrãba idjira ipid̶a biẽ́ jarabadjid̶aa idjab̶a puobadjid̶aa.
LUK 22:64 Jesura quĩrã bʌrad̶aped̶a ubadjid̶aa. Maʌ̃ne nãwã jarabadjid̶aa: –¡Ãcõrẽneba bed̶eadua! ¡Daia jaradua caibʌrʌ bʌra usida!–
LUK 22:65 Maʌ̃ awara ne quĩrãtanoa jara panʌneba Jesura biẽ́ jarabadjid̶aa.
LUK 22:66 Ãsa bad̶acarea purud̶ebema dji dromarãda ãbaa dji jʌresid̶aa. Sacerdote bororãda, judiorã ley jaradiabadarã sid̶a duanasid̶aa. Maʌ̃be Jesura ãdjirã quĩrãpita enebisid̶aa. Idjía nãwã jarasid̶aa:
LUK 22:67 –Dairãa jaradua: ¿bʌra Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶aca?– Jesuba panusia: –Mʌ̃a bãrãa jarabʌrʌ sid̶a ĩjãnaẽ́a.
LUK 22:68 Maʌ̃ awara mʌ̃a bãrãa cãrẽ cãrẽã ĩjãnaẽ́ panʌda iwid̶ibʌrʌ panunaẽ́a. Idjab̶a mʌ̃ra ẽdrʌ b̶ʌd̶aẽ́a.
LUK 22:69 Baribʌrʌ id̶iba ʌ̃taa mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara Ãcõrẽ ne jũma poya b̶ʌ jʌwa araare chũmaya.–
LUK 22:70 Maʌ̃ carea jũmarãba iwid̶isid̶aa: –Mãwã baibʌrʌ ¿bʌra Ãcõrẽ Warraca?– Jesuba panusia: –Mãẽ, bãrãba mãwã jara panʌa.–
LUK 22:71 Maʌ̃ne ãdjirãba jarasid̶aa: –¿Dadjirãba waa cãrẽda jʌrʌd̶i? ¿Ara idji iteba jara b̶ʌẽ́ca idjira Ãcõrẽ Warrada?–
LUK 23:1 Ara maʌ̃da jũma dji dromarã ãbaa dji jʌre panʌra piradrʌd̶aped̶a Jesura Pilatomaa edesid̶aa.
LUK 23:2 Maʌ̃be Jesura Pilato quĩrãpita nãwã biẽ́ jara duanesid̶aa: –Dairãba ũrĩsid̶aa naʌ̃ ẽberãba dai purura quĩrũbiga b̶ʌda. Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebʌdad̶e idjia diabi ama b̶ʌa. Maʌ̃ awara jara b̶ʌa idjira Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada. Maʌ̃ba idjira jũmarã boroad̶a a b̶ʌa.–
LUK 23:3 Maʌ̃ carea Pilatoba Jesua iwid̶isia: –¿Bʌda wãrãda judiorã boroca?– Jesuba panusia: –Mãẽ, bʌa mãwã jara b̶ʌa.–
LUK 23:4 Maʌ̃be Pilatoba sacerdote bororãa, ẽberãrã arima duanʌ́a bid̶a jarasia: –Mʌ̃a unuẽ́ b̶ʌa naʌ̃ ẽberãra bed̶ead̶e b̶ʌda.–
LUK 23:5 Baribʌrʌ wetara jara duanesid̶aa: –Idjia jaradia b̶ʌd̶eba dai judiorãra quĩrũbiga b̶ʌa. Naãrã Galilea druad̶e mãwã osia idjab̶a naʌ̃ purud̶e bid̶a mãwã o b̶ʌa.–
LUK 23:6 Maʌ̃ ũrĩsid̶e Pilatoba ãdjía iwid̶isia Jesura Galilead̶ebema cawaya.
LUK 23:7 Mamabemada cawasid̶e Jesura Herodemaa diabuesia cawa omãrẽã. Herodera Galilead̶e dji boro basía baribʌrʌ maʌ̃ ewarid̶e Jerusaleʌ̃ purud̶e b̶asia.
LUK 23:8 Jesura trʌ̃ b̶ʌga b̶ʌ bẽrã dãrãbʌrʌ basía Herodeba idjira unu quĩrĩã b̶ʌda. Maʌ̃ bẽrã Jesu unusid̶e bio b̶ʌsrid̶asia. Idjia unu quĩrĩã b̶asia Jesuba ne ununacada obʌrʌda.
LUK 23:9 Herodeba Jesua quĩrãtanoa iwid̶isia, baribʌrʌ Jesuba ni cãrẽ sid̶a panuẽ́ basía.
LUK 23:10 Sacerdote bororãda, judiorã ley jaradiabadarã sid̶a arima panasid̶aa. Ãdjia Jesura bio biẽ́ jara panasid̶aa.
LUK 23:11 Mãwã panʌne Herodeba idji sordaorã bid̶a Jesuda ipid̶a biẽ́ jara duanasid̶aa. Djio biya quiruda Jesua jʌ̃bid̶aped̶a idji carea ipid̶a duanasid̶aa. Mãwãnacarea Herodeba idjira Pilatomaa jẽda diabuesia.
LUK 23:12 Maʌ̃ ewarid̶eba ʌ̃taa Pilatora Herode ume dji quĩrũ bad̶ada dji biada panesid̶aa.
LUK 23:13 Maʌ̃be Pilatoba puru bororãda, sacerdote bororãda, puru sid̶a ãbaa trʌ̃cuasia.
LUK 23:14 Ãdjirãa nãwã jarasia: –Bãrãba mʌ̃maa naʌ̃ ẽberãra enesid̶aa jarad̶i carea idjia purura quĩrũbiga b̶ʌda; baribʌrʌ bãrã quĩrãpita bio iwid̶id̶amĩna bed̶ead̶e b̶ʌda unuẽ́a.
LUK 23:15 Herode bid̶a idjira bed̶ead̶e b̶ʌẽ́da ununa bẽrã mʌ̃maa jẽda diabuesia. Maʌ̃ bẽrã ebud̶a b̶ʌa idjira bead̶iẽ́ panʌda.
LUK 23:16 Ab̶abe soaba ubiped̶a ẽdrʌ b̶ʌya.–
LUK 23:17 Poaza maʌ̃ ewarid̶e Pilatoba preso b̶eada ab̶a ẽdrʌ b̶ʌbadjia.
LUK 23:18 Baribʌrʌ jũma dji powua nũmʌ ẽberãrãba nãwã b̶ia jarasid̶aa: –¡Jãʌ̃gʌra beabidua! ¡Barrabádrʌ ẽdrʌ b̶ʌdua!–
LUK 23:19 Maʌ̃ Barrabára preso b̶asia puru quĩrũbigad̶a carea idjab̶a mĩã bead̶a carea.
LUK 23:20 Pilatoba Jesuda ẽdrʌ b̶ʌ quĩrĩã b̶ʌ bẽrã purua waya bed̶easia.
LUK 23:21 Mãwãmĩna waya jĩgua b̶ia jarasid̶aa: –¡Crud̶e cachi beabidua, crud̶e cachi beabidua!–
LUK 23:22 Maʌ̃ne Pilatoba waya ãdjía jarasia: –¿Baribʌrʌ naʌ̃ ẽberãba cãrẽ cadjiruada osi? Idjia cadjiruara oẽ́ b̶ʌa bead̶i carea. Maʌ̃ bẽrã soaba ubiped̶a ẽdrʌ b̶ʌya.–
LUK 23:23 Baribʌrʌ ãdjirãra wad̶ibid̶a jĩgua b̶ia duanasid̶aa Jesu crud̶e cachi beabimãrẽã. Maʌ̃ awara sacerdote bororãba ara maʌ̃ quĩrãca jĩgua jara duanesid̶aa ab̶a Pilatoba ĩjãbʌrʌd̶aa.
LUK 23:24 Maʌ̃ bẽrã Pilatoba ãdjirãba jara panʌ quĩrãca osia.
LUK 23:25 Barrabába purura quĩrũbigad̶amĩna idjab̶a mĩã bead̶amĩna Pilatoba idjira ẽdrʌ b̶ʌsia ẽberãrãbʌrʌ iwid̶iped̶ad̶a bẽrã. Maʌ̃be ãdjia quĩrĩã panʌ quĩrãca Jesura obisia.
LUK 23:26 Jesu crud̶e cachid̶i carea edesid̶ad̶e Cirenenebema Simoʌ̃da purud̶aa zebʌrʌ basía. Jesuba cru eronĩbad̶ara maʌ̃ Simoʌ̃a ataubid̶aped̶a idji caid̶u edebisid̶aa.
LUK 23:27 Ãdji caid̶u ẽberãrãda bio cãbana wãbʌda basía. Maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌ wẽrãrãda Jesu carea jĩã panasid̶aa.
LUK 23:28 Jesuba ãdjimaa acʌped̶a jarasia: –Jerusaleʌ̃nebema wẽrãrã, mʌ̃ carea jĩãrãnadua; ãtebʌrʌ ara bãdji carea, bãrã warrarã carea bid̶a jĩãnadua.
LUK 23:29 Ewari ab̶a ẽberãrãba jarad̶ia: “Bio bia b̶eaa wẽrãrã warra tod̶acara idjab̶a ju dawad̶acara.”
LUK 23:30 Maʌ̃ne eyaa nãwã jarad̶ia: “Dai ʌ̃rʌ̃ b̶aedua.” Dewara eyaa jarad̶ia: “Daira ãnã nũmʌdua.”
LUK 23:31 Ẽberãrãba mʌ̃, bacuru onoa quĩrãca b̶ʌda bead̶ibʌrʌ, bacuru põ quĩrãca b̶eara ¿sãwãni?–
LUK 23:32 Jesu ume crud̶e bead̶i carea ẽberã cadjiruarãda umé edesid̶aa.
LUK 23:33 Ẽjũã Boro B̸ʌwʌrʌ abadama jũẽsid̶ad̶e Jesura crud̶e cachi jira b̶ʌsid̶aa. Dji ẽberã cadjiruarã sid̶a crud̶e cachi jira b̶ʌsid̶aa, ab̶a Jesu jʌwa araare, ab̶a idji jʌwa acʌare.
LUK 23:34 [Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Zeza, ãdjia o panʌra quĩrãdoadua. Ãdjia adua panʌa cãrẽda o panʌda.–] Maʌ̃ awara sordaorãra ne jemenesid̶aa Jesuba cacuad̶e jʌ̃ b̶ad̶ara sãwã jed̶ecad̶i cawaya.
LUK 23:35 Jũma maʌ̃gʌra ẽberãrãba acʌ duanasid̶aa. Maʌ̃ne dji bororãba idjira ipid̶a biẽ́ jara duanesid̶aa: –Dewararãda carebasia. Ãcõrẽba idjida dadjirã ẽdrʌ edamãrẽã b̶ʌsibʌrʌ, ¿ara idub̶a poya ẽdrʌẽ́ca?–
LUK 23:36 Maʌ̃ awara sordaorã arima duanʌba Jesura ipid̶a biẽ́ jarabadjid̶aa. Ãdjia Jesua uva b̶a oregueada diad̶e wãnaped̶a jarabadjid̶aa: –Bʌda wãrãda judiorã borobʌrʌ, ara bʌdub̶a ẽdrʌdua.–
LUK 23:38 Jesu boro nocoare bed̶eada cachi jira b̶ʌsid̶aa cawabid̶i carea idjira cãrẽ carea beabʌdada. [Griego bed̶ead̶e, latiʌ̃ bed̶ead̶e, hebreod̶e bid̶a] nãwã b̶ʌ́ b̶asia: “Naʌ̃gʌra judiorã boroa.”
LUK 23:39 Maʌ̃ne ẽberã ab̶a cadjirua od̶a carea crud̶e cachiped̶ad̶aba Jesura nãwã biẽ́ jarabadjia: –Bʌda wãrãda Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶abʌrʌ, bʌdub̶a ẽdrʌped̶a dai sid̶a ẽdrʌ b̶ʌdua.–
LUK 23:40 Baribʌrʌ dewarabemaba idjira nãwã quẽãsia: –¿Bʌ sid̶a cawa o panʌmĩna wad̶ibid̶a Ãcõrẽra wayaẽ́ca?
LUK 23:41 Wãrãda dadjira nama jira pananida panʌa cadjiruada oped̶ad̶a bẽrã. Baribʌrʌ za b̶ʌ ẽberãba ¿cãrẽ cadjiruada osi?–
LUK 23:42 Maʌ̃be idjia Jesua nãwã jarasia: –Bʌ jũmarã boroda b̶ebʌrʌd̶e mʌ̃ra quĩrãnebadua.–
LUK 23:43 Maʌ̃ carea Jesuba idjía jarasia: –Mʌ̃a wãrãda jaraya: bʌra nane mʌ̃ ume bajãne b̶aya.–
LUK 23:44 Umatipa ʌ̃mãdaura quisia. Maʌ̃ba naʌ̃ ẽjũãra hora ũbea jũma pãĩma nũmasia. Ãcõrẽ de dromane ed̶a wua eatʌ jira b̶ʌra ẽsidra cõã dogosia.
LUK 23:46 Ara maʌ̃ne Jesuba jĩgua jarasia: –Zeza, mʌ̃ jaurera bʌ jʌwad̶e b̶ʌbʌrʌa.– Mãwã jaraped̶a ĩyãdrʌsia.
LUK 23:47 Maʌ̃ unusid̶e sordaorã boro arima b̶ʌba Ãcõrẽra nãwã bia jarasia: –Wãrãda naʌ̃ ẽberãra jipa b̶asia.–
LUK 23:48 Jesu crud̶e beabʌda acʌd̶e wãped̶ad̶aba jũma mãwãnara ununaped̶a sopuad̶eba ãdji so ʌ̃rʌ̃ u duanʌda jẽda wãsid̶aa.
LUK 23:49 Mãwã duanʌne jũma Jesu unubadarãba, wẽrãrã Galilead̶eba idji caid̶u nĩbaped̶ad̶arã bid̶a tʌmʌba acʌ panasid̶aa.
LUK 23:50 Ẽberã Jose abadada b̶asia. Idjira Arimatea puru Judea druad̶ebema basía. Ẽberã bia basía idjab̶a jipa b̶asia. Ãcõrẽra jũmarã Boroda b̶emãrẽã jʌ̃ã b̶asia. Idjira judiorã dji bororãnebema basía baribʌrʌ bed̶ea ausid̶ad̶e bia b̶ʌad̶a aẽ́ basía. Ãdjia oped̶ad̶ara biẽ́ unusia.
LUK 23:52 Maʌ̃ Josera Pilatomaa wãped̶a Jesu cacuada iwid̶isia tʌb̶ari carea.
LUK 23:53 Maʌ̃be Jesura ed̶aa edaped̶a borob̶aba bʌraped̶a mõjẽ uria corod̶ad̶e ed̶a b̶ʌsia. Maʌ̃ uria corod̶ad̶e ni ab̶aʌ bẽwãrãda wad̶i b̶ʌd̶aca basía.
LUK 23:54 Ʌ̃nãũbada ewarira ʌ̃rʌ̃ b̶ʌ bẽrã judiorãba maʌ̃ ewari carea ne jũmada o eropananida panasid̶aa.
LUK 23:55 Ʌ̃cʌrʌ wẽrãrã Jesu ume Galilead̶eba zeped̶ad̶ada Jose caid̶u wãsid̶aa. Jũẽnaped̶a mõjẽ corod̶ara unusid̶aa. Idjab̶a unusid̶aa Jesura ed̶a b̶ʌbʌdada.
LUK 23:56 Mamaʌba jẽda wãnaped̶a ãdjirãba bẽwãrã pʌrʌbada querada osid̶aa. Nurẽma ʌ̃nãũsid̶aa Ãcõrẽ leyba jara b̶ʌ quĩrãca.
LUK 24:1 Nabema ewari domianebemane wẽrãrãra diaped̶ed̶a Jesu tʌb̶ariped̶ad̶amaa wãsid̶aa. Ãdjia bẽwãrã pʌrʌbada quera oped̶ad̶ara edesid̶aa. [Ãdji ume dewara wẽrãrã sid̶a wãsid̶aa.]
LUK 24:2 Baribʌrʌ mõgara waib̶ʌa dji uria jũãtrʌ b̶ad̶ara orrocawa cob̶ʌda unune wãsid̶aa.
LUK 24:3 Dji uriad̶e ed̶a wãbʌdad̶e dadjirã Boro Jesu beud̶ara ununaẽ́ basía.
LUK 24:4 Maʌ̃ carea ãdjia ab̶ed̶a cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Cawaẽ́ne ãdji caita ẽberãda umé odjasid̶aa. Maʌ̃ ẽberãba cacuad̶e jʌ̃ panʌra dorrodorroa b̶asia.
LUK 24:5 Maʌ̃ carea wẽrãrãra bio dauperabʌdaba ed̶aa b̶arrusid̶aa. Maʌ̃ne dji ẽberãrãba ãdjía jarasid̶aa: –¿Cãrẽ cãrẽã bãrãba zocai b̶ʌda beud̶arã tãẽna jʌrʌ panʌ?
LUK 24:6 Idjira nama b̶ʌẽ́a ʌ̃rẽbad̶a bẽrã. Wad̶i Galilead̶e panasid̶ad̶e idjia bãrãa jarad̶ara quĩrãnebad̶adua.
LUK 24:7 Idjia nãwã jarasia: “Ʌ̃cʌrʌba mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara ẽberã cadjiruarãa jida diad̶ida panʌa. Mʌ̃ra crud̶e bead̶ia, baribʌrʌ ewari ũbead̶e ʌ̃rẽbaya.”–
LUK 24:8 Maʌ̃nebʌrʌ ãdjirãba quĩrãnebasid̶aa Jesuba mãwã jarad̶ada.
LUK 24:9 Ara maʌ̃da wẽrãrã jẽda wãnaped̶a Jesuba edad̶arã once panʌ́a, waabemarãa bid̶a ãdjia unuped̶ad̶ara nẽbʌrʌsid̶aa.
LUK 24:10 Maria Magdalenaba, Juanaba, Santiago papa Mariaba, dewara wẽrãrã ãdji ume panʌ bid̶a Jesuba edad̶arãa mãwã nẽbʌrʌsid̶aa.
LUK 24:11 Baribʌrʌ wẽrãrãba jara panʌra crĩcha neẽ́ b̶ʌca b̶ad̶a bẽrã ãdjirãba ĩjãnaẽ́ basía.
LUK 24:12 Mãwãmĩna Pedrora ara maʌ̃da Jesu tʌb̶ariped̶ad̶amaa pira wãsia. Dji uriad̶e ed̶a acʌsid̶e ab̶abe dji bẽwãrã bʌrá b̶ad̶a wuada unusia. Maʌ̃ carea cawa crĩchaẽ́ diguid̶aa wãsia.
LUK 24:13 Ara maʌ̃ ewarid̶e Jesu ĩjã b̶ead̶ada umé Emaú puru zaqued̶aa wãbʌda basía. Maʌ̃ purura Jerusaleʌ̃neba mĩgaẽ́ b̶ʌa.
LUK 24:14 Ãdjia jũma Jesu mãwãnanebemada bed̶ea nĩbasid̶aa.
LUK 24:15 Mãwã bed̶ea nĩnane Jesura caita zeped̶a ãdji ume nĩbasia.
LUK 24:16 Baribʌrʌ Jesuda mãwã b̶ʌda Ãcõrẽba ãdjía idu cawabiẽ́ basía.
LUK 24:17 Maʌ̃ne Jesuba ãdjía iwid̶isia: –¿Bãrãba cãrẽda jara nĩna?– Maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e nũpanesid̶aa. Ebud̶a b̶asia bio sopua panʌda.
LUK 24:18 Ab̶a Cleopa abadaba panusia: –Zocãrã Jerusaleʌ̃ne jũẽped̶ad̶ad̶ebemaba ¿ab̶abe bʌabʌrʌ adua b̶ʌca naʌ̃ ewarid̶e sãwãnada?–
LUK 24:19 Jesuba ãdjía iwid̶isia: –¿Cãrẽnebemada jara panʌ?– Ãdjia panusid̶aa: –Jesu Nazared̶ebemada jara panʌa. Idjia od̶ad̶eba idjab̶a jarad̶ad̶eba cawabisia idjira Ãcõrẽneba bed̶eabarida. Ãcõrẽba, puru bid̶a idjira bia unusid̶aa.
LUK 24:20 Baribʌrʌ puru bororãba, sacerdote bororã bid̶a idjira crud̶e cachi beabisid̶aa.
LUK 24:21 Daiba crĩchasid̶aa idjiabʌrʌ dadji Israel purura biẽ́ b̶ʌd̶ebemada ẽdrʌ b̶ʌida. Mãwãmĩna idji beaped̶ad̶ara id̶iba ewari ũbea b̶ʌa.
LUK 24:22 Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌ wẽrãrã dai tãẽnabemaba jaraped̶ad̶a carea daira wetara cawa crĩchad̶aẽ́ panesid̶aa. Ãdjira id̶i diaped̶ed̶a idji tʌb̶ariped̶ad̶amaa wãsid̶aa.
LUK 24:23 Dji bẽwãrãra ununaẽ́ bẽrã daimaa jarad̶e zesid̶aa ãdjia bajãnebema nezocarãda unusid̶ada. Maʌ̃gʌrãba ãdjía jarasid̶amanaa Jesura ʌ̃rẽbasida.
LUK 24:24 Maʌ̃ carea ʌ̃cʌrʌ dairãnebemaba acʌd̶e wãsid̶aa. Idji tʌb̶ariped̶ad̶ama ara wẽrãrãba jaraped̶ad̶a quĩrãca unusid̶aa. Baribʌrʌ idjida ununaẽ́ basía.–
LUK 24:25 Maʌ̃ carea Jesuba ãdjía jarasia: –¡Jũma Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba jaraped̶ad̶ara bãrãba ĩjãna ama panʌa! ¡Bãrãra crĩcha neẽ́ panʌa!
LUK 24:26 ¿Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara dji Dromada b̶ei naẽna bia mĩgaida b̶asiẽ́ca?–
LUK 24:27 Maʌ̃be Ãcõrẽ cartad̶e idjid̶ebema b̶ʌped̶ad̶ada jũma cawa jarasia. Moiseba b̶ʌd̶ada, Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba b̶ʌped̶ad̶a sid̶a jũma cawa jarasia.
LUK 24:28 Mãwã nĩnane ãdji wãbʌda purud̶e jũẽsid̶aa. Maʌ̃ne Jesura nocod̶aa wãbʌrʌ basía.
LUK 24:29 Baribʌrʌ ãdjirã ume b̶emãrẽã nãwã bio bed̶ea djuburiasid̶aa: –Ewarira queubod̶o bẽrã wãrãdua. Dai ume b̶edua.– Maʌ̃ bẽrã ãdji ume b̶esia.
LUK 24:30 Ne cobʌdad̶e Jesuba paʌ̃da edaped̶a Ãcõrẽa bia jarasia. Cõrãcuaped̶a ãdjía diasia.
LUK 24:31 Maʌ̃nebʌrʌ Ãcõrẽba ãdjía idu cawabisia Jesuda mãwã b̶ʌda. Baribʌrʌ Jesura ara maʌ̃da nẽbasia.
LUK 24:32 Maʌ̃ne ãdjidub̶a nãwã jarasid̶aa: –Idjia Ãcõrẽ bed̶ea cawa jara nĩbasid̶e ¿dadjira bio b̶ʌsrid̶a pananaẽ́ basica?–
LUK 24:33 Ara maʌ̃da ãdjira jẽda Jerusaleʌ̃naa wãsid̶aa. Maʌ̃ne Jesuba edad̶arã once panʌra dewararã ume ãbaa dji jʌre panʌda unune wãsid̶aa.
LUK 24:34 Maʌ̃gʌrãba nãwã jara panasid̶aa: –¡Jesura wãrãda ʌ̃rẽbasia! Simoʌ̃a ara idjida unubisia.–
LUK 24:35 Ara maʌ̃da ãdjia bid̶a nẽbʌrʌsid̶aa od̶e sãwãped̶ad̶ada. Ãdjia jarasid̶aa: –Jesuba paʌ̃ cõrãcuasid̶e daiba cawasid̶aa idjida mãwã b̶ʌda.–
LUK 24:36 Wad̶ibid̶a maʌ̃gʌd̶ebema bed̶ea duanʌne Jesuda ãdji ẽsi odjasia. [Maʌ̃be ãdjirãa jarasia: –¡Necai pananadua!–]
LUK 24:37 Maʌ̃ unusid̶ad̶e ãdjirãra bio dauperasid̶aa, bẽwãrãda mãwã b̶ʌda crĩchasid̶a bẽrã.
LUK 24:38 Baribʌrʌ Jesuba ãdjía jarasia: –¿Cãrẽ cãrẽã bãrãra daupera panʌ? ¿Cãrẽ cãrẽã ĩjãnaẽ́ panʌ mʌ̃ra ʌ̃rẽbasida?
LUK 24:39 Mʌ̃ jʌwara, mʌ̃ jĩrũ sid̶a acʌd̶adua. Mʌ̃da jãwã b̶ʌa. Mʌ̃ra tãnadua. Jaurera djara neẽ́ b̶ʌa, maʌ̃ne acʌd̶adua: mʌ̃ra djara bara b̶ʌa.–
LUK 24:40 Mãwã jaraped̶a idji jʌwara, jĩrũ sid̶a acʌbisia.
LUK 24:41 Mãwãmĩna b̶ʌsrid̶aba ãdjia wad̶i poya ĩjãnaẽ́ basía. Ãdjia ab̶ed̶a cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Maʌ̃ carea Jesuba ãdjía nãwã iwid̶isia: –¿Bãrãba cod̶ira neẽ́ panʌca?–
LUK 24:42 Maʌ̃ carea ãdjirãba Jesua b̶eda bad̶ada diasid̶aa. Urrajõ sid̶a diasid̶aa.
LUK 24:43 Ara maʌ̃da ãdji quĩrãpita cosia.
LUK 24:44 Mãwãnacarea ãdjía jarasia: –Mʌ̃ wad̶i bãrã ume b̶asid̶e jara b̶abadjia mʌ̃nebema naẽna b̶ʌped̶ad̶ara jũma mãwãida b̶ʌda. Maʌ̃ra Moiseba b̶ʌsia, Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba b̶ʌsid̶aa, idjab̶a Salmo cartad̶e bid̶a b̶ʌ́ b̶ʌa.–
LUK 24:45 Maʌ̃be Jesuba ãdji crĩchara ewasia Ãcõrẽ bed̶ea cawad̶amãrẽã.
LUK 24:46 Nãwã jarasia: –Ãcõrẽ cartad̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara bia mĩgaida b̶ʌa. Beud̶acarea ewari ũbead̶e ʌ̃rẽbaya.
LUK 24:47 Maʌ̃be idji trʌ̃neba idji ĩjã b̶eaba ẽberãrãa jarad̶ia cadjiruada igarad̶aped̶a Ãcõrẽmaa zed̶amãrẽã. Mãwãbʌrʌ Ãcõrẽba ãdji cadjiruara quĩrãdoaya. Maʌ̃gʌra naãrã Jerusaleʌ̃ purud̶e jarad̶aped̶a jũma puru b̶eaza jarad̶e wãnia.
LUK 24:48 Ara bãdji dauba mʌ̃ mãwãnara jũma unusid̶aa.
LUK 24:49 Wãrãda mʌ̃a bãrãmaa mʌ̃ Zezaba diai jarad̶ada diabueya. Maʌ̃ra idji Jaurea. Maʌ̃ bẽrã bãrãra nama Jerusaleʌ̃ne pananadua ab̶a idji ʌb̶ʌa bajãneba zeida b̶ʌ edabʌdad̶aa.–
LUK 24:50 Mãwãnacarea Jesuba ãdjirãra Jerusaleʌ̃ puru dajadaa Betania caita pe edesia. Maʌ̃be idji jʌwara ʌ̃taa waped̶a ãdjirãra bia jarasia Ãcõrẽba careba b̶amãrẽã.
LUK 24:51 Mãwã bed̶ea b̶ʌd̶e Ãcõrẽba idjira bajãnaa edesia.
LUK 24:52 Ãdjirãba Jesua bia bed̶ea pananaped̶a bio b̶ʌsrid̶aa Jerusaleʌ̃naa jẽda wãsid̶aa.
LUK 24:53 Mamaʌba ʌ̃taa ãdjirãra ewariza Ãcõrẽ de droma dajadaare wãbadjid̶aa Ãcõrẽa bia bed̶ead̶i carea.
JOH 1:1 Naãrãed̶a “Bed̶ea” abadada b̶asia. Maʌ̃ Bed̶ea abadara Ãcõrẽ ume ãbaa b̶asia. Wãrãda Ãcõrẽda mãwã b̶asia.
JOH 1:2 Idjira naãrãed̶a Ãcõrẽ ume b̶asia.
JOH 1:3 Idjid̶eba Ãcõrẽba ne jũmada osia. Idji neẽ́ Ãcõrẽba ni cãrẽ sid̶a oẽ́ basía.
JOH 1:4 Bed̶ea abadaba zocai b̶ai arada dia b̶ʌa. Maʌ̃ zocai b̶ai arara ʌ̃naa quĩrãca b̶ʌa, maʌ̃neba Ãcõrẽba ẽberãrãa idjid̶ebemada cawabi b̶ʌ bẽrã.
JOH 1:5 Ãcõrẽba cawabi b̶ʌra pãĩmane urua eradrʌ b̶ʌ quĩrãca b̶ʌa. Maʌ̃ uruara pãĩmaba poya quiaẽ́a.
JOH 1:6 Ẽberãda b̶asia Borocuebari Juaʌ̃ abadada. Ãcõrẽba idjira diabuesia ʌ̃naanebemada bed̶eamãrẽã, jũmarãba ĩjãnamãrẽã.
JOH 1:8 Juaʌ̃ra maʌ̃ ʌ̃naaẽ́ basía, ãtebʌrʌ maʌ̃ ʌ̃naanebemada bed̶eabadjia.
JOH 1:9 Naʌ̃ ẽjũãne zeida b̶ad̶adrʌ maʌ̃ ʌ̃naa dji ara basía. Idjira jũmarã itea urua b̶ʌa.
JOH 1:10 Maʌ̃gʌ ʌ̃naara naʌ̃ ẽjũãne b̶asia. Ãcõrẽba idjid̶eba naʌ̃ ẽjũãra od̶amĩna naʌ̃ ẽjũãnebemarãba idjira cawad̶aẽ́ basía.
JOH 1:11 Bajãneba idji druad̶ebemarãmaa zesia. Mãwãmĩna idjira bia edad̶aẽ́ basía.
JOH 1:12 Baribʌrʌ idji bia edaped̶ad̶arãba idjira ĩjãsid̶aa. Maʌ̃ bẽrã idjia ãdjirãra b̶ʌsia Ãcõrẽ warrarãda b̶ead̶amãrẽã.
JOH 1:13 Ãdjira Ãcõrẽ warrarã bad̶aẽ́ basía ãdji papaba tod̶ad̶eba wa ãdji djibarirãneba. Ãtebʌrʌ Ãcõrẽbʌrʌ idji warrarãda b̶ʌsia.
JOH 1:14 Bed̶ea abadara naʌ̃ djara edaped̶a dadjirã tãẽna nĩbabadjia. Idji biad̶eba dadjirãra bio carebasia. Idjia dadjirãa ebud̶a cawabisia Ãcõrẽra wãrãda sãwã b̶ʌda. Maʌ̃ne dairãba unusid̶aa idjira dji droma b̶ʌda, dadjirã Zeza Warrada mãwã b̶ʌ bẽrã.
JOH 1:15 Borocuebari Juaʌ̃ba idjid̶ebemada nãwã jĩgua jarabadjia: –Mʌ̃a naʌ̃ ẽberãnebemada nãwã jara b̶abadjia: “Mʌ̃ caid̶u zebʌrʌra mʌ̃ cãyãbara dji dromaara b̶ʌa, idjira mʌ̃ naẽna b̶ad̶a bẽrã.”–
JOH 1:16 Ãcõrẽba naẽna idji leyda Moised̶eba dadjirãa diasia, baribʌrʌ Jesucritod̶eba dadjirãa cawabisia idjira wãrãda sãwã b̶ʌda idjab̶a idji biad̶eba dadjirãra bio careba b̶ʌda. Wãrãda idji bia waib̶ʌa b̶ʌd̶eba jũma dadjirãra b̶arima zocãrã careba b̶ʌa.
JOH 1:18 Ni ab̶aʌba Ãcõrẽra ununacaa. Baribʌrʌ dji Warra ab̶abe b̶ʌra Ãcõrẽ bẽrã idjab̶a dji Zeza ume ãbaa b̶ʌ bẽrã, dadjirãa cawabisia Ãcõrẽra wãrãda sãwã b̶ʌda.
JOH 1:19 Judiorã dji dromarãba Jerusaleʌ̃neba sacerdoterãda, levitarã sid̶a Juaʌ̃maa diabuesid̶aa. Maʌ̃gʌrãba Juaʌ̃a iwid̶isid̶aa: –¿Bʌra cai? ¿Bʌra Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶aca?– Maʌ̃ne idjia ebud̶a jarasia: –Mʌ̃ra Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶aẽ́a.–
JOH 1:21 Ãdjirãba wayacusa iwid̶isid̶aa: –¿Mãẽteara bʌra cai? ¿Bʌra Elíaca?– Idjia panusia: –Mʌ̃ra Eliaẽ́a.– Ãdjirãba waya iwid̶isid̶aa: –Bʌra ¿Ãcõrẽneba bed̶eabari dji droma b̶ʌ zeida b̶ad̶aca?– Idjia panusia: –Mʌ̃ra maʌ̃gʌẽ́a.–
JOH 1:22 Maʌ̃ carea ãdjirãba iwid̶isid̶aa: –¿Mãẽteara bʌra cai? Dai diabueped̶ad̶arãa bʌd̶ebemada jarad̶e wãnida panʌa. Ara bʌdjid̶ebemada daia ¿cãrẽda jarai?–
JOH 1:23 Maʌ̃ne Juaʌ̃ba panusia: –Ãcõrẽneba bed̶eabari Isaíaba nãwã jarasia: “Ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e ab̶aʌba naʌ̃da jara b̶ʌa: Dadji Boro ora jipa jarid̶adua.” Mʌ̃ra maʌ̃ ẽberãa.–
JOH 1:24 Juaʌ̃maa diabueped̶ad̶arãra ʌ̃cʌrʌ pariseorã basía.
JOH 1:25 Maʌ̃gʌrãba idjía iwid̶isid̶aa: –Bʌda Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶aẽ́bʌrʌ, idjab̶a Eliaẽ́bʌrʌ, idjab̶a Ãcõrẽneba bed̶eabari dji dromaẽ́bʌrʌ, ¿cai trʌ̃neba bʌa ẽberãrãra jãwã borocuecua b̶ʌ?–
JOH 1:26 Juaʌ̃ba nãwã panusia: –Mʌ̃ara baidoba borocuebaria. Baribʌrʌ mʌ̃ caid̶u zeida b̶ad̶ara bãrã tãẽna b̶ʌmĩna bãrãba idjira adua panʌa. Idjira mʌ̃ cãyãbara dji dromaara b̶ʌ bẽrã, idjia jĩrũne jʌ̃ b̶ʌ ẽrãi carea mʌ̃ra bia b̶ʌẽ́a.–
JOH 1:28 Jũma maʌ̃gʌra mãwãsia ẽjũã Betania abadama, Jordaʌ̃ do waa quĩrãrẽ ʌ̃mãdau odjabariare Juaʌ̃ba borocue b̶ad̶ama.
JOH 1:29 Maʌ̃ nurẽma Juaʌ̃ba Jesuda idjimaa zebʌrʌda unusia. Maʌ̃ne idjia jarasia: –¡Acʌd̶adua! Jãʌ̃drʌ Ãcõrẽ oveja zaquea. Idjid̶eba Ãcõrẽba naʌ̃ ẽjũãnebemarãba cadjirua obadara quĩrãdoaya.
JOH 1:30 Idjid̶ebemada mʌ̃a naẽna jarasia: “Mʌ̃ caid̶u zebʌrʌra mʌ̃ cãyãbara dji dromaara b̶ʌa, idjira mʌ̃ naẽna b̶ad̶a bẽrã.”
JOH 1:31 Naẽna mʌ̃a adua b̶asia Jesuda mãwã b̶ʌda. Baribʌrʌ mʌ̃a baidoba borocue b̶ʌa israelerãba cawad̶amãrẽã caida Ãcõrẽba diabued̶ada.–
JOH 1:32 Idjab̶a jarasia: –Mʌ̃a unusia Ãcõrẽ Jaurera bajãneba puchirã quĩrãca zeped̶a Jesu ume b̶ebʌrʌda.
JOH 1:33 Mʌ̃a adua b̶asia idjira dji dromaara b̶ʌda. Baribʌrʌ mʌ̃a borocuemãrẽã Ãcõrẽba diabuesid̶e nãwã jarasia: “Bʌa unuya mʌ̃ Jaurera ab̶aʌ ẽberã ʌ̃rʌ̃ zeped̶a idji ume b̶ebʌrʌda. Unubʌrʌd̶e bʌa cawaya maʌ̃ ẽberãbʌrʌ mʌ̃ Jaurera dia b̶eida.”
JOH 1:34 Mʌ̃a maʌ̃gʌra unusia. Maʌ̃ carea mʌ̃a jara b̶ʌa idjira wãrãda Ãcõrẽ Warrada.–
JOH 1:35 Maʌ̃ nurẽma Borocuebari Juaʌ̃ra wayacusa arima b̶asia. Idjab̶a idji ume nĩbabadarãda umé panasid̶aa.
JOH 1:36 Maʌ̃ne Juaʌ̃ba Jesura caita wãbʌrʌda unuped̶a jarasia: –¡Acʌd̶adua! Jari b̶ʌdrʌ Ãcõrẽ Oveja zaquea.–
JOH 1:37 Maʌ̃ ũrĩnaped̶a Juaʌ̃ ume nĩbabadarã umébemara Jesu caid̶u wãsid̶aa.
JOH 1:38 Jesuba jẽda acʌbʌrʌd̶e idji caid̶u zebʌdada unusia. Maʌ̃ne iwid̶isia: –Bãrãba ¿cãrẽda quĩrĩã panʌ?– Ãdjia jarasid̶aa: –Rabi, bʌra ¿sãma b̶abari?– (Maʌ̃ bed̶ea Rabiba jara b̶ʌa “Jaradiabari.”)
JOH 1:39 Jesuba panusia: –Acʌd̶e zed̶adua.– Ara maʌ̃da wãnaped̶a unusid̶aa sãma b̶abarida. Maʌ̃ ewarid̶e idji ume panesid̶aa quewara babʌrʌ bẽrã.
JOH 1:40 Juaʌ̃ba jarad̶a ũrĩnaped̶a Jesu caid̶u wãped̶ad̶ara umé panasid̶aa. Ab̶a Simoʌ̃ Pedro djaba Andre basía.
JOH 1:41 Andrera Jesuma b̶aped̶a naãrã idji djaba Simoʌ̃da jʌrʌd̶e wãsia. Unuped̶a jarasia: –Daiba unusid̶aa Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada.–
JOH 1:42 Maʌ̃be Andreba Simoʌ̃ra Jesumaa edesia. Jũẽped̶ad̶acarea Jesuba Simoʌ̃maa acʌped̶a jarasia: –Bʌra Joná warra Simoʌ̃a, baribʌrʌ id̶iba ʌ̃taa bʌra Cepa ad̶ia.– (Maʌ̃ trʌ̃ Cepara idjab̶a Pedro abadaa.)
JOH 1:43 Nurẽma Jesuba Galilea druad̶aa wãida crĩchasia. Maʌ̃ bẽrã Pelipeda jʌrʌsia. Unuped̶a jarasia: –Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bʌra mʌ̃ ume nĩbaida.–
JOH 1:44 Maʌ̃ Pelipera Betsaidá purud̶ebema basía. Andrera idjab̶a Pedro sid̶a mamabema basía.
JOH 1:45 Maʌ̃ne Pelipeba Natanaelda jʌrʌd̶e wãsia. Unuped̶a jarasia: –Moiseba b̶ʌd̶a leyd̶e jara b̶ʌ ẽberãda daiba unusid̶aa. Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba idjid̶ebemada b̶ʌsid̶aa. Idjira Jose warra Jesu Nazared̶ebemaa.–
JOH 1:46 Natanaelba Pelipea jarasia: –¿Mãwãra dadjirã bia duananira Nazared̶eba zeica?– Pelipeba jarasia: –Wãna acʌd̶e.–
JOH 1:47 Jesuba Natanael idjimaa zebʌrʌ unusid̶e jarasia: –¡Acʌd̶adua! Naʌ̃drʌ wãrãda israelerã dji araa. Djãrãra cũrũgacaa.–
JOH 1:48 Natanaelba Jesura unuca bad̶a bẽrã iwid̶isia: –Bʌa mʌ̃nebemada ¿sãwã cawa b̶ʌ?– Jesuba panusia: –Pelipeba bʌ jʌrʌd̶e wãi naẽna mʌ̃a cawa b̶asia bʌra higojõ bacuru edrecare b̶ʌda.–
JOH 1:49 Maʌ̃ carea Natanaelba jarasia: –Jaradiabari, bʌra wãrãda Ãcõrẽ Warraa. Bʌra dadji israelerã Boroa.–
JOH 1:50 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Mʌ̃a bʌra higojõ bacuru edrecare b̶ʌda cawasiad̶a a b̶ʌ carea ¿bʌa mãwã crĩcha b̶ʌca? Maʌ̃ cãyãbara ne ununaca waib̶ʌara b̶eada zocãrã unuya.–
JOH 1:51 Maʌ̃be Jesuba jarasia: –Wãrã arada mʌ̃a jaraya: bãrãba bajãra ewa nũmʌda ununia. Idjab̶a ununia bajãnebema nezocarãra mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶a b̶ʌmaa ud̶aa zed̶aped̶a ʌ̃taa wã duanʌda.–
JOH 2:1 Ewari ũbea bad̶acarea ẽberãda dji edasid̶aa Caná purud̶e Galilea druad̶e. Maʌ̃ carea b̶ʌsrid̶a ewarida o panasid̶aa. Jesu papada mama b̶asia.
JOH 2:2 Jesura, idji ume nĩbabadarã sid̶a maʌ̃ quima edabʌrʌ b̶ʌsrid̶a o panʌmaa jarasid̶aa wãnamãrẽã.
JOH 2:3 Mãwã panʌne uva b̶ara jõna bẽrã dji papaba Jesua jarasia: –Uva b̶ara jõsia.–
JOH 2:4 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Papa, ¿cãrẽ cãrẽã bʌa mʌ̃́a maʌ̃gʌra jara b̶ʌ? Mʌ̃ ewarira wad̶i jũẽẽ́ b̶ʌa.–
JOH 2:5 Baribʌrʌ Jesu papaba dji jed̶e panʌ́a jarasia: –Idjia jarabʌrʌra jũma od̶adua.–
JOH 2:6 Maʌ̃ne sei zoco waib̶ʌa mõgara od̶ada arima panasid̶aa. Judiorãba maʌ̃ zocod̶eba baidoda juebadjid̶aa ne sʌgʌd̶aped̶a Ãcõrẽ quĩrãpita bia b̶ead̶i carea. Zocoza veinte wa treinta galoʌ̃ poya b̶easia.
JOH 2:7 Maʌ̃ne Jesuba uva b̶a jed̶e panʌ́a jarasia: –Za b̶ea zocoda baidoba birad̶adua.– Ara maʌ̃da bira tʌ nũmʌsid̶aa.
JOH 2:8 Maʌ̃be Jesuba jarasia: –Jãʌ̃be maãrĩ jued̶aped̶a uva b̶a jed̶e panʌ boromaa eded̶adua.– Ara maʌ̃da mãwã osid̶aa.
JOH 2:9 Maʌ̃be uva b̶a jed̶e panʌ boroba maʌ̃ baido bad̶ada do zasia. Wãrãda uva b̶ada dosia, baribʌrʌ idjia adua b̶asia sãma juesid̶ada. Ab̶abe dji jed̶e panʌbʌrʌ cawa panasid̶aa. Uva b̶a jed̶e panʌ boroba dji umaquĩrã quima edaya b̶ʌda trʌ̃ped̶a jarasia:
JOH 2:10 –Jũmarãba naãrã uva b̶a biara b̶ʌda jed̶ebadaa. Jĩrũare quĩrã pʌrrʌa duanenacarea uva b̶a mãcuaẽ́ b̶ʌda jed̶ebadaa. Baribʌrʌ bʌa uva b̶a dji biara b̶ʌ mẽrã erob̶ad̶ada ʌ̃rãbʌrʌ jed̶ebibʌrʌa.–
JOH 2:11 Maʌ̃ ne ununaca naãrã od̶ara Jesuba Caná purud̶e Galilea druad̶e osia. Maʌ̃gʌd̶eba idjira dji Dromada unubisia. Mãwã idji ume nĩbabadarãba idjira wãrãda ĩjãsid̶aa.
JOH 2:12 Mãwãnacarea Jesura Capernauʌ̃ purud̶aa wãsia. Idji papada, idji djabarãda, idji ume nĩbabadarã sid̶a idji ume ãbaa wãsid̶aa. Mama dãrã pananaẽ́ basía.
JOH 2:13 Judiorã Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebabada ewarida caita b̶asia. Maʌ̃ bẽrã Jesura Jerusaleʌ̃naa wãsia.
JOH 2:14 Mama Ãcõrẽ de droma dajada unusia Ãcõrẽa babue diad̶i careabemada nẽdobue panʌda. Pacada, ovejada, puchirã sid̶a nẽdobue panasid̶aa. Idjab̶a ʌ̃cʌrʌba Ãcõrẽ de dromane diaida b̶ʌ paratara dji drua ãĩba zebʌdarãa nẽbʌa nẽdobuebadjid̶aa ãĩbema paratara diacara panana bẽrã.
JOH 2:15 Maʌ̃ carea Jesuba jʌ̃carada soa quĩrãca osia. Maʌ̃ba Ãcõrẽ de dajada duanʌra, ãdji ovejada, ãdji paca sid̶a jũma ãyã jʌretacuasia. Dji parata nẽdobuebada mesa coretacuabʌrʌd̶e ãdji paratara egode cua dogosia.
JOH 2:16 Mãwã obʌrʌd̶e idjia puchirã nẽdobuebadarãa jarasia: –Jũma naʌ̃gʌra ãyã eded̶adua. Mʌ̃ Zeza dera ne nẽdobuebada deda orãnadua.–
JOH 2:17 Maʌ̃ne idji ume nĩbabadarãba quĩrãnebasid̶aa Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌda: “Bʌ de dromara mʌ̃a bio quĩrĩã b̶ʌ bẽrã mʌ̃ra beuya.”
JOH 2:18 Mãwã b̶ʌd̶e judiorã dji dromarãda arima panasid̶aa. Maʌ̃gʌrãba Jesua jarasid̶aa: –Dairãa unubidua Ãcõrẽba bʌ́a jãwã obi b̶ʌda.–
JOH 2:19 Jesuba panusia: –Naʌ̃ de dromada ãrĩnibʌrʌ, mʌ̃a ewari ũbead̶e wayacusa oya.–
JOH 2:20 Maʌ̃ne judiorã dji dromarãba jarasid̶aa: –Naʌ̃ Ãcõrẽ de dromara 46 poa edesia jũma pãrãni carea. Maʌ̃da bʌa ¿sãwã ewari ũbead̶e jũma oyad̶a a b̶ʌ?–
JOH 2:21 Jesuba naʌ̃ de dromaana asid̶e ara idjid̶ebemada bed̶ea b̶asia.
JOH 2:22 Idji ʌ̃rẽbad̶acarea idji ume nĩbabadarãba quĩrãnebasid̶aa idjia mãwã jarad̶ada. Maʌ̃be ãdjirãba Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌra, Jesuba jarad̶a sid̶a wãrãda ĩjãsid̶aa.
JOH 2:23 Judiorã Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebabada ewarid̶e Jesura Jerusaleʌ̃ne b̶asia. Maʌ̃ne zocãrã ne ununacada osia. Maʌ̃ carea zocãrãba idjira ĩjãsid̶aa.
JOH 2:24 Baribʌrʌ Jesuba jũmarã crĩchada cawa b̶ʌ bẽrã ĩjãẽ́ basía ãdjia wãrãda ĩjã panʌda.
JOH 2:25 Jũmarã soda cawa b̶ʌ bẽrã ni ab̶aʌba idjía ẽberãrã sãwã b̶eada jarad̶iẽ́ panasid̶aa.
JOH 3:1 Pariseoda b̶asia Nicodemo abadada. Idjira judio dji droma basía.
JOH 3:2 Maʌ̃ Nicodemora diamasi Jesumaa wãsia. Maʌ̃be Jesua jarasia: –Jaradiabari, dairãba cawa panʌa bʌra Ãcõrẽba diabued̶ada. Bʌa o b̶ʌ ne ununacara ni ab̶aʌ ẽberãba poya oẽ́a Ãcõrẽda idji ume b̶ʌẽ́bʌrʌ.–
JOH 3:3 Jesuba idjía jarasia: –Wãrã arada mʌ̃a bʌ́a jaraya: ẽberãda wayacusa tod̶aẽ́bʌrʌ Ãcõrẽ purud̶ebema baẽ́a.–
JOH 3:4 Maʌ̃ carea Nicodemoba idjía iwid̶isia: –¿Sãwã dadji drõã b̶ʌda wayacusa tod̶i? Mãẽteara ¿dadji papa b̶ited̶a wãida b̶ʌca wayacusa tod̶amãrẽã?–
JOH 3:5 Jesuba panusia: –Wãrãda mʌ̃a bʌ́a jaraya: baidod̶eba, Ãcõrẽ Jaured̶eba bid̶a tod̶aẽ́bʌrʌ, Ãcõrẽ purud̶ebema baẽ́a.
JOH 3:6 Dadji papaba tod̶ara naʌ̃ djarad̶eba zed̶aa, baribʌrʌ wayacusa tod̶ara Ãcõrẽ Jaured̶eba tod̶aa.
JOH 3:7 Mʌ̃a wayacusa tod̶ida panʌana ad̶a carea jũmawãyã crĩcharãdua.
JOH 3:8 Nãũrãra bariduaareba puábaria. Dji jĩguara ũrĩbarimĩna cawacaa sãmaareba zeida idjab̶a sãmaa wãida. Ara maʌ̃ quĩrãca b̶ʌa Ãcõrẽ Jaured̶eba tod̶ara. Ãcõrẽ Jaurera ununacamĩna cawa panʌa ẽberã sod̶e sãwã o b̶ʌda.–
JOH 3:9 Nicodemoba jarasia: –Ãcõrẽ Jaureba ¿sãwã maʌ̃ra mãwã oi?–
JOH 3:10 Jesuba panusia: –Bʌra Israeld̶ebemarãa Ãcõrẽ bed̶ea jaradiabari dji dromamĩna ¿maʌ̃da adua b̶ʌca?
JOH 3:11 Wãrã arada mʌ̃a bʌ́a jaraya: daiba cawa panʌnebemada, unu panʌnebema sid̶a bed̶ea panʌa baribʌrʌ daiba bed̶ea panʌra bãrãba ĩjãnacaa.
JOH 3:12 Mʌ̃a naʌ̃ ẽjũãne unubadad̶ebema jara b̶ʌda bãrãba ĩjãnacabʌrʌ, bajãnebemada jaraibʌrʌ ¿sãwã ĩjãni?
JOH 3:13 Ni ab̶aʌda bajãnaa wãnacaa maʌ̃ cawai carea. Ab̶abe mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶aba maʌ̃ra cawa b̶ʌa, bajãneba zed̶a bẽrã.
JOH 3:14 Moiseba ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e dama ʌ̃tʌ jira b̶ʌd̶a quĩrãca, mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara ʌ̃tʌ jira b̶ʌd̶ia mʌ̃ ĩjãbʌdara Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶ead̶amãrẽã.–
JOH 3:16 Wãrãda Ãcõrẽba ẽberãrã bio quĩrĩã b̶ʌ bẽrã idji Warra ab̶a b̶ʌda naʌ̃ ẽjũãnaa diabuesia jũma idji ĩjãbʌdara aduarãnamãrẽã, ãtebʌrʌ idji ume ewariza zocai b̶ead̶amãrẽã.
JOH 3:17 Ãcõrẽba idji Warrara naʌ̃ ẽjũãnaa diabueẽ́ basía ẽberãrã bed̶ead̶e b̶ʌmãrẽã ãtebʌrʌ diabuesia ẽdrʌ edamãrẽã.
JOH 3:18 Ãcõrẽba idji Warra ĩjã b̶ʌra bed̶ead̶e b̶ʌad̶a aẽ́a. Baribʌrʌ idji Warra ĩjãẽ́ b̶ʌra Ãcõrẽba bed̶ead̶e b̶ʌad̶a abaria, idji Warra ab̶a b̶ʌda igara b̶ʌ bẽrã.
JOH 3:19 Ãcõrẽba naʌ̃ ẽjũãnebemarãra bed̶ead̶e panʌana abaria naʌ̃ carea: ʌ̃naara naʌ̃ ẽjũãne zesia jũmarãba sãwã nĩbad̶ida panʌda ununamãrẽã. Baribʌrʌ ẽberãrãba obadara cadjirua bẽrã pãĩmadrʌ biara quĩrĩãsid̶aa.
JOH 3:20 Jũma cadjirua obadaba ʌ̃naara quĩrĩãnacaa. Ʌ̃naanaa zed̶acaa ãdjia cadjirua o panʌra cawarãnamãrẽã.
JOH 3:21 Baribʌrʌ jũma wãrã ẽpẽ b̶eara ʌ̃naanaa ze panʌa ãdjia Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca obadada jũmarãba cawad̶amãrẽã.
JOH 3:22 Mãwãnacarea Jesura idji ume nĩbabadarã sid̶a Judea druad̶aa wãsid̶aa. Mama panasid̶ad̶e idji ĩjãbʌdara borocuebadjia.
JOH 3:23 Maʌ̃misa Juaʌ̃ba borocue b̶abadjia Enoʌ̃ne Salim puru caita. Mama baidoda egorod̶eba ʌ̃taa bogadrʌ nũmabadjia. Ẽberãrãra idjimaa wãbadjid̶aa, maʌ̃ne idjia borocuebadjia. (
JOH 3:24 Maʌ̃gʌra mãwãsia Juaʌ̃ preso jidad̶i naẽna.)
JOH 3:25 Maʌ̃ ewarid̶e ʌ̃cʌrʌ Juaʌ̃ ume nĩbabadarãda dewara judio ume caicayasid̶aa Ãcõrẽ quĩrãpita bia b̶ead̶i carea ne sʌgʌbadad̶ebema carea.
JOH 3:26 Mãwãnacarea Juaʌ̃maa wãnaped̶a jarasid̶aa: –Jaradiabari, bʌ ume Jordaʌ̃ quĩrãrẽ b̶ad̶aba ẽberãrãra borocue b̶ʌa. Idjid̶ebemada bʌa bed̶easia. Jũmarãda idjimaa wã duanʌa.–
JOH 3:27 Maʌ̃ carea Juaʌ̃ba jarasia: –Ãcõrẽba iduaribiẽ́bʌrʌ, ni ab̶aʌba ẽberãrãra zocãrã jʌrʌ peẽ́a.
JOH 3:28 Bãrãba mʌ̃a jarad̶ara ũrĩsid̶aa. Mʌ̃a jarasia mʌ̃ra Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶aẽ́da. Idjab̶a jarasia mʌ̃ra Ãcõrẽba idji na diabuesida ẽberãrãba cawad̶amãrẽã mʌ̃ caid̶u zeid̶ebemada.
JOH 3:29 Quima edabʌdad̶e dji wẽrã edabʌrʌ umaquĩrãda dji dromaa. Idji ume dji biada arima b̶ebaria idjia jarabʌrʌra ĩjã oi carea. Baribʌrʌ b̶ʌsrid̶a b̶ʌa idji bed̶eada ũrĩ b̶ʌ bẽrã. Ara maʌ̃ quĩrãca mʌ̃a ũrĩ b̶ʌa mʌ̃ dji biaba ẽberãrãra jʌre b̶ʌda. Maʌ̃ carea mʌ̃ra bio b̶ʌsrid̶a b̶ʌa.
JOH 3:30 Idjida dji dromaara b̶aida b̶ʌa. Mʌ̃ra ed̶aara b̶aida b̶ʌa.–
JOH 3:31 Ʌ̃taareba ze b̶ʌra jũmarã cãyãbara dji dromaara b̶ʌa. Naʌ̃ ẽjũãne b̶eara naʌ̃ ẽjũãnebema bẽrã ab̶a namabemadrʌ bed̶eabadaa. Maʌ̃ bẽrã bajãneba ze b̶ʌra jũmarã cãyãbara dji dromaara b̶ʌa.
JOH 3:32 Idjiabʌrʌ bed̶ea b̶ʌa bajãne ununanebemada, ũrĩnanebema sid̶a. Mãwãmĩna idjia bed̶ea b̶ʌra naʌ̃ ẽjũãnebemarã ni ab̶aʌba ĩjãnacaa.
JOH 3:33 Baribʌrʌ idji bed̶ea ĩjã b̶ʌba cawa b̶ʌa Ãcõrẽba jara b̶ʌra wãrãda.
JOH 3:34 Ãcõrẽba diabued̶aba Ãcõrẽ bed̶eada jarabaria, Ãcõrẽba idji Jaureda idji ume b̶emãrẽã diad̶a bẽrã.
JOH 3:35 Dadji Zeza Ãcõrẽba idji Warrara quĩrĩã b̶ʌa; maʌ̃ bẽrã ne jũmada diasia idji jʌwaed̶a erob̶amãrẽã.
JOH 3:36 Idji Warra ĩjã b̶ʌra Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶aya, baribʌrʌ dji Warra igara b̶ʌra Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶aẽ́a. Ara nawena Ãcõrẽba idjira cawa o b̶ʌcãrĩa.
JOH 4:1 Maʌ̃ ewarid̶e pariseorãba ũrĩsid̶aa Jesuba Juaʌ̃ cãyãbara ẽberãrã zocãrãara erob̶ʌda idjab̶a borocue b̶ʌda. (
JOH 4:2 Wãrãda Jesuba ẽberãrãra borocueẽ́ basía. Idji ume nĩbabadarãbʌrʌ borocuebadjid̶aa.)
JOH 4:3 Pariseorãba maʌ̃ ũrĩped̶ad̶ada Jesuba cawad̶a bẽrã Judea druad̶e b̶ad̶ada Galilea druad̶aa wayacusa wãsia.
JOH 4:4 Baribʌrʌ Galilead̶aa wãi carea Samaria druad̶e wãida b̶asia.
JOH 4:5 Wãbʌrʌd̶e Samariad̶e b̶ʌ puru Sicar abadama jũẽne wãsia. Maʌ̃ purura Jacoboba idji warra Josea diad̶a ẽjũã caita b̶ʌa.
JOH 4:6 Mama baido juebada uriada b̶asia Jacobo querasid̶e bad̶ada. Umatipa babod̶od̶e Jesura od̶e nĩba sẽ b̶asia. Maʌ̃ bẽrã maʌ̃ baido juebada uria caita chũmesia.
JOH 4:7 Jesu ume nĩbabadarãra purud̶aa wãnoasid̶aa cod̶i carea ne nẽdod̶e. Mãwã b̶ʌd̶e wẽrã Samariad̶ebemada baido jued̶e zesia. Jesuba maʌ̃ wẽrãa jarasia: –Mʌ̃́a baidoda diadua.–
JOH 4:9 Maʌ̃ne wẽrãba Jesua jarasia: –Mʌ̃ra Samariad̶ebema wẽrãa. ¿Cãrẽ cãrẽã judioba mʌ̃́a baidoda iwid̶i b̶ʌ?– Idjia mãwã jarasia judiorãba Samariad̶ebemarã quĩrĩãnaca bẽrã.
JOH 4:10 Jesuba panusia: –Ãcõrẽba dia b̶ʌda bʌa cawabʌrʌbara idjab̶a za baido iwid̶i b̶ʌda caida cawabʌrʌbara, bʌa mʌ̃́a baidoda iwid̶icasia. Maʌ̃be mʌ̃a baido zocai b̶ai djiwid̶i diabarida diacasia.–
JOH 4:11 Wẽrãba jarasia: –Bʌa ¿cãrẽba baido juei? Naʌ̃ baidora ed̶u b̶ʌa. Maʌ̃ zocai b̶ai djiwid̶i diabari baidora ¿bʌa sãma juei?
JOH 4:12 Dairã drõã naẽnabema Jacoboba naʌ̃ baidora dairã itea amesia. Naʌ̃gʌd̶ebemada idjia do b̶abadjia. Idji warrarãba, idji animarã bid̶a dobadjid̶aa. ¿Mãwãra bʌra Jacobo cãyãbara dji dromaara b̶ʌca?–
JOH 4:13 Jesuba panusia: –Bariduaba za b̶ʌ baidoda doibʌrʌ, wayacusa opichiaya.
JOH 4:14 Baribʌrʌ mʌ̃a dia b̶ʌ baido dobʌrʌra waa opichiaẽ́a. Idjira Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶aya, mʌ̃a dia b̶ʌ baidora idjid̶e ewariza bogadrʌ b̶ʌ quĩrãca b̶ai bẽrã.–
JOH 4:15 Maʌ̃ne wẽrãba jarasia: –Mãẽteara maʌ̃ baidora mʌ̃́a diadua waa opichiarãmãrẽã, idjab̶a waa nama baido jued̶e ze amaaba.–
JOH 4:16 Maʌ̃ carea Jesuba jarasia: –Bʌ quimada trʌ̃ne wãped̶a namaa zed̶adua.–
JOH 4:17 Wẽrãba jarasia: –Mʌ̃ra quima neẽ́ b̶ʌa.– Jesuba jarasia: –Bʌa jara b̶ʌra wãrãa. Bʌra quima neẽ́ b̶ʌa.
JOH 4:18 Wãrãda bʌa quima juesuma edabʌrʌa. Idjab̶a bʌa naʌ̃ ewarid̶e erob̶ʌra bʌ quimaẽ́a. Bʌa jara b̶ʌra wãrãa.–
JOH 4:19 Maʌ̃ carea wẽrãba jarasia: –Mʌ̃maarã bʌra Ãcõrẽneba bed̶eabarida jãwã b̶ʌa.
JOH 4:20 Dai drõã naẽnabemarãba naʌ̃ eyad̶e Ãcõrẽa bia bed̶eabadjid̶aa, baribʌrʌ bãrã judiorãba jarabadaa Jerusaleʌ̃nebʌrʌ idjía bia bed̶ead̶ida panʌda. ¿Sãmabʌrʌ wãnida panʌ Ãcõrẽa bia bed̶ead̶i carea?–
JOH 4:21 Jesuba panusia: –Mʌ̃a jara b̶ʌra ĩjãdua. Ewari ab̶a naʌ̃ eyad̶e idjab̶a Jerusaleʌ̃ne bid̶a dadji Zeza Ãcõrẽa bia bed̶ead̶e wãnaẽ́a.
JOH 4:22 Bãrã Samariad̶ebemarãba Ãcõrẽa bia bed̶eabadamĩna idjira adua panʌa. Baribʌrʌ dai judiorãba idjira cawa panʌa, judiorãneba Ãcõrẽba sãwã ẽberãrã ẽdrʌ edabarida cawabi b̶ʌ bẽrã.
JOH 4:23 Baribʌrʌ ewari jũẽida b̶ad̶ara jũẽsia. Id̶ira dadji Zezaba quĩrĩã b̶ʌa ẽberãrãba ãdji b̶eamaʌba bia bed̶ead̶ida idji Jaured̶eba idjab̶a wãrãda cawa panʌneba. Ab̶a mãwãbʌrʌ idjía arid̶e bia bed̶ead̶ia.
JOH 4:24 Ãcõrẽra jaurea. Maʌ̃ bẽrã ẽberãrãba idjía bia bed̶ea quĩrĩã panʌbʌrʌ mãwã od̶ida panʌa idji Jaured̶eba idjab̶a wãrãda cawa panʌneba.–
JOH 4:25 Wẽrãba jarasia: –Mʌ̃a cawa b̶ʌa Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara wãrãda zeida. Idji zebʌrʌd̶e dadjirãa ne jũmada cawabiya.–
JOH 4:26 Maʌ̃ bẽrã Jesuba jarasia: –Mʌ̃, bʌ ume bed̶ea b̶ʌda idjía.–
JOH 4:27 Mãwã b̶ʌd̶e Jesu ume nĩbabadarãra purud̶eba jẽda zesid̶aa. Ãdjirãba cawa crĩchad̶aẽ́ panesid̶aa Jesura wẽrã ume bed̶ea b̶ʌda unune zeped̶ad̶a bẽrã. Baribʌrʌ ni ab̶aʌba Jesua iwid̶id̶aẽ́ basía cãrẽda quĩrĩã b̶asida wa cãrẽã wẽrã ume bed̶ea b̶asida.
JOH 4:28 Maʌ̃be wẽrãba idji zocora ameped̶a purud̶aa wãsia. Jũẽped̶a ẽberãrãa jarasia:
JOH 4:29 –Mʌ̃a ununa ẽberãda acʌd̶e wãnadrʌ. Idjia mʌ̃́a jarasia jũma mʌ̃a naẽna od̶ada. Mʌ̃a crĩcha b̶ʌa idjira Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada.–
JOH 4:30 Ara maʌ̃da ẽberãrãra purud̶eba wãbʌrʌsid̶aa Jesu b̶ʌmaa.
JOH 4:31 Maʌ̃misa Jesu ume nĩbabadarãba idjía bed̶ea djuburia panasid̶aa ne comãrẽã.
JOH 4:32 Baribʌrʌ Jesuba jarasia: –Ne coẽ́a, mʌ̃a coi carea erob̶ʌra bãrãba adua panʌa.–
JOH 4:33 Idji ume nĩbabadarãba ãdjidub̶a jara duanesia: –Ab̶aʌba idjira ne cobisisicada.–
JOH 4:34 Maʌ̃ bẽrã Jesuba ãdjirãa jarasia: –Mʌ̃ Diabued̶aba obi b̶ʌra jũma o b̶ʌd̶e ne co b̶ʌ quĩrãca b̶ʌa.
JOH 4:35 Bãrãba jarabadaa: “Wad̶i jed̶eco quĩmãrẽ b̶ʌa néu ewad̶i carea.” Baribʌrʌ mʌ̃a jaraya: acʌd̶adua, ẽberãrã mʌ̃maa zebʌdara néu purea tab̶ʌ quĩrãca panʌa. Ãcõrẽ bed̶eara ara nawena ĩjãni carea b̶eaa.
JOH 4:36 Néu ewad̶i ewarira jũẽsia. Néu ewabʌda quĩrãca bãrãra trajad̶ia ẽberãrãba mʌ̃da ĩjãnamãrẽã. Mãwã ãdjirãra Ãcõrẽ ume ewariza zocai panania. Néu ewabariba edabʌrʌ carea b̶ʌsrid̶abaria. Ara maʌ̃ quĩrãca bãrãra b̶ʌsrid̶ad̶ia ẽberãrãba mʌ̃ ĩjãbʌda carea. Maʌ̃ bẽrã dji néu ewabarira dji ubari ume b̶ʌsrid̶a panania.
JOH 4:37 Dadjia jarabadara wãrãa: “Ab̶aʌda ne uida b̶ʌa idjab̶a ab̶aʌba ewaida b̶ʌa.”
JOH 4:38 Ara maʌ̃ quĩrãca mʌ̃a bãrãra diabuesia dewararãba uped̶ad̶ada ewad̶amãrẽã. Ãdjia uped̶ad̶ada bãrãba bia ewa panʌa.–
JOH 4:39 Zocãrã Samariad̶ebemarã maʌ̃ purud̶e panabadaba Jesura ĩjãsid̶aa, wẽrãba nãwã jarad̶a bẽrã: “Idjia mʌ̃́a jarasia jũma mʌ̃a naẽna od̶ara.”
JOH 4:40 Samariad̶ebemarãra Jesumaa zed̶aped̶a bed̶ea djuburiasid̶aa ãdji ume b̶emãrẽã. Maʌ̃be Jesura ãdji purud̶e ewari umé b̶esia.
JOH 4:41 Idjia jaradia b̶ʌd̶e ãdjirã awara zocãrãba ĩjãsid̶aa.
JOH 4:42 Ãdjirãba wẽrãa jarasid̶aa: –Dairãba ab̶abe bʌa jarad̶a carea ĩjã panʌẽ́a, ãtebʌrʌ ĩjã panʌa idjia jaradia b̶ʌda ũrĩped̶ad̶a bẽrã. Dairãba cawasid̶aa idjira wãrãda jũmarã ẽdrʌ edabarida.–
JOH 4:43 Samariad̶e ewari umé b̶aped̶a Jesura Galilea druad̶aa wãsia.
JOH 4:44 Maʌ̃ naẽna idjia jarad̶oasia Ãcõrẽneba bed̶eabarira ara idji druad̶ebemarãba wayad̶acada.
JOH 4:45 Jesu Jerusaleʌ̃ne b̶asid̶e Galilead̶ebemarã sid̶a duanasid̶aa Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebabada ewari bad̶i carea. Mama Jesuba ne ununaca o b̶ʌda unusid̶aa. Maʌ̃ carea idji Galilead̶e jũẽsid̶e ãdjirãba bia edasid̶aa.
JOH 4:46 Galilea druad̶e b̶ʌd̶e Jesura wayacusa Caná purud̶aa wãsia idjia naẽna baido uva b̶a babid̶amaa. Maʌ̃misa Capernauʌ̃ purud̶e b̶asia dji boroare trajabari dji dromada. Maʌ̃ ẽberã warrada bio cacua biẽ́ b̶asia.
JOH 4:47 Maʌ̃ne idjia ũrĩsia Jesura Judead̶eba Galilea druad̶aa zesida. Ara maʌ̃da Caná purud̶aa wãsia Jesu b̶ʌmaa. Jũẽped̶a bed̶ea djuburiasia idji warra jũãcãyã nũmʌda biabid̶e wãmãrẽã.
JOH 4:48 Jesuba idjía jarasia: –Bãrãba ne ununacada ununaẽ́bʌrʌ mʌ̃a jara b̶ʌra ĩjãnaẽ́a.–
JOH 4:49 Baribʌrʌ dji ẽberãba jarasia: –Mʌ̃ Boro, mʌ̃ warra jaid̶ai naẽna isabe wãna.–
JOH 4:50 Jesuba jarasia: –Diguid̶aa wãdua. Bʌ warrara biasia.– Dji ẽberãba ĩjãna bẽrã ara maʌ̃da wãsia.
JOH 4:51 Diguid̶aa jũẽbʌrʌd̶e idji nezocarãba audiab̶arid̶aped̶a jarasid̶aa: –Bʌ warrara biasia.–
JOH 4:52 Maʌ̃ne idjia iwid̶isia: –¿Sãʌ̃be mãwã biasi? Ãdjia panusid̶aa: –Nuena ʌ̃mãdau buyad̶acarea dji cʌwamiara dugusia.–
JOH 4:53 Maʌ̃ne dji zezaba cawasia ara maʌ̃ hora quĩrãca Jesuba bʌ warrara biasiad̶a asida. Maʌ̃ba idjia, jũma idji ẽberãrã bid̶a Jesura ĩjãsid̶aa.
JOH 4:54 Jesura Judead̶eba Galilead̶aa jẽda zebʌrʌza ne ununacada o b̶abadjia. Maʌ̃gʌ ne ununaca od̶ara dji umébema ne ununaca od̶a basía.
JOH 5:1 Mãwãnacarea judiorãba Jerusaleʌ̃ purud̶e ewari dromada osid̶aa. Maʌ̃ bẽrã Jesura mamaa wãsia.
JOH 5:2 Jerusaleʌ̃ purud̶e cuibadada b̶ʌa judiorãba coroped̶ad̶ada. Maʌ̃ cuibadara dji purud̶e ed̶a wãbada Oveja abada caita b̶ʌa. Hebreo bed̶ead̶e Betzatá abadaa. Dji baido caita de zaqueda juesuma panʌa.
JOH 5:3 Mama egode cacua biẽ́ b̶eada, daub̶errea b̶eada, jĩrũ biẽ́ b̶eada, b̶ʌradrʌ b̶ea sid̶a zocãrã baraasia. [Ãdjirãba domimiada jʌ̃ã panabadjid̶aa.
JOH 5:4 Ed̶aud̶e bajãnebema nezocada maʌ̃ baido domimia od̶e zebadjia. Mãwã obʌrʌd̶e dji naãrã maʌ̃ baidod̶e ed̶a wãbʌrʌda idji cacua biẽ́ b̶ad̶ara biabadjia.]
JOH 5:5 Maʌ̃ne ẽberãda b̶asia 38 poa cacua biẽ́ b̶ʌda.
JOH 5:6 Jesuba maʌ̃ ẽberã egode tab̶ʌ unusid̶e cawasia idjira mama dãrãbʌrʌda. Maʌ̃ bẽrã idjía iwid̶isia: –¿Bʌra bia quĩrĩã b̶ʌca?–
JOH 5:7 Maʌ̃ne dji cacua biẽ́ b̶ʌba panusia: –Mãẽ mʌ̃ Boro, baribʌrʌ mʌ̃a neẽ́ b̶ʌa caiba mʌ̃ra doed̶a b̶ʌida domimiabʌrʌd̶e. Mʌ̃ ed̶a wãya b̶ʌmisa dewarada mʌ̃ na ed̶a wãbaria.–
JOH 5:8 Jesuba jarasia: –Piradrʌdua. Bʌ cʌd̶ara edaped̶a nĩbad̶e wãdua.–
JOH 5:9 Ara maʌ̃da dji ẽberãra biasia. Idji cʌd̶ara edaped̶a nĩbad̶e wãsia. Baribʌrʌ maʌ̃ ewarid̶era ʌ̃nãũbada ewari basía.
JOH 5:10 Maʌ̃ bẽrã judiorã dji dromarãba ẽberã cacua biad̶aa jarasid̶aa: –Id̶ira ʌ̃nãũbada ewari bẽrã bʌ cʌd̶ara edecara b̶ʌa.–
JOH 5:11 Maʌ̃ne idjia panusia: –Baribʌrʌ mʌ̃ biabid̶aba jarasia: “Bʌ cʌd̶ara edaped̶a wãdua.”
JOH 5:12 Ãdjirãba iwid̶isid̶aa: –¿Caiba bʌ́a mãwã bʌ cʌd̶ara edaped̶a wãduad̶a asi?–
JOH 5:13 Baribʌrʌ idji cacua biabid̶a trʌ̃ra adua b̶asia. Jesura ẽberãrã zocãrã nũmʌ tãẽna b̶ad̶ada ãyã wãna bẽrã idjia poya jaraẽ́ basía.
JOH 5:14 Mãwãnacarea Jesuba idjira Ãcõrẽ de droma dajada unusia. Maʌ̃be jarasia: –Bio ũrĩdua: bʌra biad̶a bẽrã waa cadjiruara orãdua bʌ biẽ́ b̶ad̶a cãyãbara biẽ́ara b̶erãmãrẽã.–
JOH 5:15 Mãwãnacarea dji ẽberãra judiorã dji dromarãmaa wãped̶a jarasia idji biabid̶ara Jesuda.
JOH 5:16 Mamaʌba ʌ̃taa judiorã dji dromarãba Jesura bio biẽ́ jara panesid̶aa maʌ̃ ẽberãra ʌ̃nãũbada ewarid̶e biabid̶a bẽrã.
JOH 5:17 Baribʌrʌ Jesuba ãdjirãa jarasia: –Mʌ̃ Zeza Ãcõrẽba wad̶ibid̶a ʌ̃nãũẽ́ ẽberãrãra careba b̶ʌa idjab̶a mʌ̃a bid̶a ʌ̃nãũẽ́ careba b̶ʌa.–
JOH 5:18 Jesuba mãwã Ãcõrẽra idji Zezaad̶a asid̶e judiorã dji dromarãba wãrãda idjira bea quĩrĩã panesid̶aa. Idjia ʌ̃nãũbada ewarid̶e ocara panʌda od̶a awara jarasia ara idjida Ãcõrẽda.
JOH 5:19 Maʌ̃be Jesuba ãdjía jarasia: –Mʌ̃a wãrã bed̶eada bãrãa jaraya: mʌ̃, Ãcõrẽ Warraba ara mʌ̃dub̶a cãrẽ sid̶a poya oẽ́a. Baribʌrʌ mʌ̃a unu b̶ʌa mʌ̃ Zezaba o b̶ʌda. Jũma mʌ̃ Zezaba o b̶ʌra mʌ̃a bid̶a o b̶ʌa.
JOH 5:20 Mʌ̃ Zezaba mʌ̃ra quĩrĩã b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã jũma idjia o b̶ʌra mʌ̃́a unubibaria. Maʌ̃ awara idjia naʌ̃ ne ununaca od̶a cãyãbara ne waib̶ʌara b̶ʌda unubiya. Maʌ̃ carea bãrãba cawa crĩchad̶aẽ́ duanenia.
JOH 5:21 Mʌ̃ Zezaba beud̶arã ʌ̃rẽbabiped̶a zocai b̶ʌbari quĩrãca mʌ̃a zocai b̶aira mʌ̃a dia quĩrĩãbʌrʌ́a diabaria.
JOH 5:22 Maʌ̃ awara mʌ̃ Zezaba ni ab̶aʌda cawa oẽ́a. Ãtebʌrʌ mʌ̃ra b̶ʌsia jũmarãda cawa omãrẽã.
JOH 5:23 Mãwã jũmarãba mʌ̃ Zeza waya panʌ quĩrãca mʌ̃ sid̶a wayad̶ia. Mʌ̃ wayaẽ́ b̶ʌba mʌ̃ Zeza sid̶a wayaẽ́ b̶ʌa, mʌ̃ Zezaba mʌ̃ra naʌ̃ ẽjũãnaa diabued̶a bẽrã.
JOH 5:24 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: bariduaba mʌ̃ bed̶eada ũrĩped̶a mʌ̃ Diabued̶ada ĩjãibʌrʌ, maʌ̃ ẽberãra idji ume ewariza zocai b̶aya. Ãcõrẽba idjira biẽ́ b̶ʌẽ́a. Wãrãda maʌ̃ ẽberãra beu b̶ad̶ada zocai b̶aya.
JOH 5:25 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: ewari zeida b̶ad̶ara jũẽsia. Namaʌba ʌ̃taa beud̶a quĩrãca b̶eaba mʌ̃, Ãcõrẽ Warra bed̶eada ũrĩnia. Mʌ̃ ĩjãbʌdaba zocai b̶ai arada edad̶ia.
JOH 5:26 Mʌ̃ Zezara zocai b̶ai djibaria. Mʌ̃a maʌ̃ zocai b̶aira diabaria idjia mʌ̃́a diad̶a bẽrã.
JOH 5:27 Maʌ̃ awara mʌ̃ra b̶ʌsia jũmarãda cawa omãrẽã, mʌ̃ra Naʌ̃ Djara Edad̶a bẽrã.
JOH 5:28 Mʌ̃a jara b̶ʌ carea cawa crĩchad̶aẽ́ b̶earãnadua. Wãrãda ewari ab̶a jũmarã beud̶arãba mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶a bed̶eara ũrĩnia.
JOH 5:29 Maʌ̃ne jũmarãda ʌ̃rẽbad̶ia. Ne bia o b̶ead̶ara ʌ̃rẽbad̶ia Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶ead̶i carea, baribʌrʌ cadjirua o b̶ead̶ara ʌ̃rẽbad̶ia mʌ̃a biẽ́ b̶ʌmãrẽã.
JOH 5:30 Ara mʌ̃dub̶a cãrẽ sid̶a poya oẽ́a. Mʌ̃a ẽberãra cawa obaria mʌ̃ Zezaba jarabʌrʌ quĩrãca. Mʌ̃a jipa cawa obaria. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca ocaa ãtebʌrʌ mʌ̃ Zeza, mʌ̃ Diabued̶aba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca obaria.
JOH 5:31 Mʌ̃a jara b̶ʌra wãrãmĩna ara mʌ̃djid̶ebemada bed̶ea b̶ʌ bẽrã bãrãmaarã wãrãẽ́ca b̶ʌa.
JOH 5:32 Baribʌrʌ mʌ̃ Zezara mʌ̃are bed̶ea b̶ʌa. Mʌ̃a cawa b̶ʌa idjia jara b̶ʌra wãrãda.
JOH 5:33 Maʌ̃ awara bãrãba ẽberãrãda Borocuebari Juaʌ̃maa diabuesid̶aa mʌ̃nebemada iwid̶id̶amãrẽã. Maʌ̃ne idjia jarad̶ara wãrã basía.
JOH 5:34 Mʌ̃a jʌrʌẽ́ b̶ʌa ẽberãda mʌ̃are bed̶eamãrẽã. Baribʌrʌ Juaʌ̃ba mʌ̃nebema jarad̶ara mʌ̃a bid̶a bãrãa jara b̶ʌa ẽdrʌd̶amãrẽã.
JOH 5:35 Juaʌ̃ra ĩbĩrã urua quĩrãca b̶asia. Bãrãra idji ʌ̃naane b̶ʌsrid̶a panasid̶aa idjira bãrã ume dãrã b̶ad̶aẽ́mĩna.
JOH 5:36 Baribʌrʌ Juaʌ̃ba jarad̶a cãyãbara naʌ̃gʌda mʌ̃are biara bed̶ea b̶ʌa. Mʌ̃ Zezaba obi b̶ʌda mʌ̃a jũma o b̶ʌ bẽrã cawabi b̶ʌa mʌ̃ Zezaba mʌ̃ra wãrãda diabuesida.
JOH 5:37 Wãrãda mʌ̃ Zeza, mʌ̃ Diabued̶ara mʌ̃are bed̶ea b̶ʌa. Baribʌrʌ bãrãba idji bed̶eara ũrĩnacaa idjab̶a idjira ununacaa.
JOH 5:38 Idjab̶a idji bed̶eara bãrã sod̶e neẽ́ b̶eaa, mʌ̃, idjia Diabued̶ara ĩjãnaca bẽrã.
JOH 5:39 Bãrãba Ãcõrẽ Bed̶eara quĩrãcuita acʌbadaa crĩcha panʌ bẽrã maʌ̃gʌd̶eba Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶ead̶ida. Maʌ̃ cartaba mʌ̃nebemadrʌ bed̶ea b̶ʌa.
JOH 5:40 Mãwãmĩna bãrãra mʌ̃maa ze quĩrĩãnacaa zocai b̶ai edad̶i carea.
JOH 5:41 Mʌ̃a jʌrʌẽ́ b̶ʌa bãrãba mʌ̃ra bia ununamãrẽã.
JOH 5:42 Maʌ̃ awara mʌ̃a bãrãra cawa b̶ʌa. Cawa b̶ʌa bãrãba Ãcõrẽra quĩrĩãnacada.
JOH 5:43 Mʌ̃ra mʌ̃ Zeza trʌ̃neba ze b̶ʌa, baribʌrʌ bãrãba mʌ̃ra bia edad̶aẽ́ panʌa. Maʌ̃ne dewarada ara idji trʌ̃neba zeibʌrʌ, maʌ̃gʌra bãrãba bia edabadaa.
JOH 5:44 Bãrãba ab̶abe quĩrĩã panʌa dewararãba bãrãra bia ununida. Ãcõrẽ ab̶a b̶ʌba bãrãda bia unuida jʌrʌd̶aẽ́bʌrʌ ¿sãwã idjida ĩjãni?
JOH 5:45 Crĩcharãnadua mʌ̃ Zeza quĩrãpita mʌ̃a bãrãra biẽ́ jaraida. Bãrãba Moised̶eba bia pananida jʌ̃ã panʌa. Baribʌrʌ ara maʌ̃ Moiseba bãrãra mʌ̃ Zeza quĩrãpita biẽ́ jaraya.
JOH 5:46 Bãrãba Moiseba jarad̶ada wãrãda ĩjã pananabara mʌ̃ra ĩjãcasid̶aa, Moiseba mʌ̃nebemada Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌd̶a bẽrã.
JOH 5:47 Baribʌrʌ Moiseba b̶ʌd̶a sid̶a ĩjãnaẽ́bʌrʌ ¿sãwã mʌ̃ bed̶eada ĩjãni?–
JOH 6:1 Mãwãnacarea Jesura Galilea amene droma wa quĩrãrã wãsia. Maʌ̃ amene dromara idjab̶a Tiberia abadaa.
JOH 6:2 Jesuba ne ununaca o b̶ʌd̶eba cacua biẽ́ b̶eara biabicuasia. Zocãrã ẽberãrãba maʌ̃ra unu panana bẽrã idji caid̶u wãsid̶aa.
JOH 6:3 Maʌ̃be Jesura idji ume nĩbabadarã ume eya zaqued̶aa wãnaped̶a egode chũpanesid̶aa.
JOH 6:4 Maʌ̃ ewarid̶e judiorã Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebabada ewarida caita b̶asia.
JOH 6:5 Maʌ̃ne Jesuba unusia ẽberãrã zocãrã idjimaa zebʌdada. Jesuba bio cawa b̶asia cãrẽda oida baribʌrʌ Pelipea iwid̶isia: –Paʌ̃ra ¿sãma nẽdod̶i jũma naʌ̃gʌrã ẽberãrã ne cobid̶i carea?– Jesuba mãwã iwid̶isia Pelipeba casa panui cawaya.
JOH 6:7 Pelipeba panusia: –Ẽberã dosciento ewari trajad̶a parataba paʌ̃ nẽdobʌda sid̶a araẽ́a ãdjirãza maãrĩ cobid̶i carea.–
JOH 6:8 Maʌ̃ne Simoʌ̃ Pedro djaba Andreda b̶asia. Idjira Jesu ume nĩbabari basía. Maʌ̃ Andreba jarasia:
JOH 6:9 –Warra nama b̶ʌba cebada od̶a paʌ̃da juesuma erob̶ʌa idjab̶a b̶edada umé erob̶ʌa. Baribʌrʌ jãcua ẽberãrã zocãrã duanʌ itea maʌ̃da ¿sãwãi?–
JOH 6:10 Mama põãjãrã id̶a b̶asia. Maʌ̃ bẽrã Jesuba jarasia: –Jũmarãa jarad̶adua põãjãrãne chũpanenamãrẽã.– Ara maʌ̃da egode chũpanesid̶aa. Ãdjirãra dji umaquĩrã awa mil juesuma panasid̶aca b̶ʌa.
JOH 6:11 Jesuba paʌ̃ra jʌwad̶e edaped̶a Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a asia. Maʌ̃be idji ume nĩbabadarãa jarasia ẽberãrãa jed̶ecad̶amãrẽã. B̸eda sid̶a ara maʌ̃ quĩrãca osia jũmarãba ad̶uba cod̶amãrẽã.
JOH 6:12 Jũmarãda jãwũã ne coped̶ad̶acarea Jesuba idji ume nĩbabadarãa jarasia: –Dji ad̶ubad̶ara jũma jʌrʌ ped̶adua ni maãrĩ bid̶a ãrĩrãmãrẽã.–
JOH 6:13 Ara maʌ̃da jʌrʌ pesid̶aa. Doce jamara birasid̶aa maʌ̃ paʌ̃ cebada od̶a juesumanebema ad̶ubad̶aba.
JOH 6:14 Jesuba mãwã od̶ad̶eba cawabisia idjira Ãcõrẽneba ze b̶ʌda. Ẽberãrãba maʌ̃ ununaped̶a jarasid̶aa: –Wãrãda naʌ̃gʌra Ãcõrẽneba bed̶eabari dji droma, dji naʌ̃ ẽjũãne zeida b̶ad̶aa.–
JOH 6:15 Baribʌrʌ Jesuba cawasia ẽberãrãba idjira õgo eded̶ida ãdjirã boroda b̶ʌd̶i carea. Maʌ̃ carea wayacusa idub̶a eyad̶e ʌ̃taa wãsia.
JOH 6:16 Queud̶acarea Jesu ume nĩbabadarãra doed̶a amene dromanaa wãsid̶aa.
JOH 6:17 Jãbad̶e b̶adosid̶ad̶e Jesura ãdjimaa wad̶ibid̶a jũẽẽ́ b̶asia. Baribʌrʌ waa quĩrãrã chã wãsid̶aa Capernauʌ̃ne jũẽni carea. Mãwã b̶ʌd̶e bio pãĩsosoa nũmesia.
JOH 6:18 Maʌ̃ne nãũrãda dji cãbãyã puá nũmʌ bẽrã amene dromara bogozoa nũmesia.
JOH 6:19 Do quẽsidra wãbʌdad̶e unusid̶aa Jesura do ʌ̃rʌ̃ nĩda. Ãdjimaa zebʌrʌ bẽrã ne wayasid̶aa.
JOH 6:20 Baribʌrʌ Jesuba jarasia: –Mʌ̃da jãwã b̶ʌa. Ne wayarãnadua.–
JOH 6:21 Maʌ̃ne idjira jãbad̶e b̶ʌsrid̶a edasid̶aa. Ara maʌ̃da ãdji wãbʌdama jũẽsid̶aa.
JOH 6:22 Maʌ̃ nurẽma ẽberãrã waa quĩrãrẽ duanenaba quĩrãnebasid̶aa jãbada ab̶abe b̶asida. Cawa panasid̶aa maʌ̃ jãbad̶e Jesu ume nĩbabadarãra wãsid̶ada. Idjab̶a cawa panasid̶aa Jesura ãdjirã ume wãẽ́ basida.
JOH 6:23 Maʌ̃ne dewara jãbada Tiberia purud̶eba jũẽcuasia Jesuba Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a aped̶a ẽberãrãa paʌ̃ cobigad̶ama.
JOH 6:24 Mãwã b̶ʌd̶e ẽberãrãba cawasid̶aa Jesura, idji ume nĩbabadarã sid̶a mama panʌẽ́da. Maʌ̃ carea ãdjirãra maʌ̃ jãbad̶e b̶adocuad̶aped̶a Capernauʌ̃naa Jesu jʌrʌd̶e wãsid̶aa.
JOH 6:25 Jesu amene droma quĩrãrẽ unusid̶ad̶e iwid̶isid̶aa: –Jaradiabari, bʌra ¿sãʌ̃be nama jũẽsi?–
JOH 6:26 Jesuba panusia: –Wãrã arada mʌ̃a jaraya: bãrãba cawad̶aẽ́ panʌa mʌ̃a ne ununaca od̶aba cawabi b̶ʌda. Mʌ̃ra ab̶abe jʌrʌ panʌa jãʌ̃ paʌ̃ coped̶ad̶aba jãwũãped̶ad̶a bẽrã.
JOH 6:27 Trajarãnadua paʌ̃ b̶erawabarida edad̶i carea. Ãtebʌrʌ trajad̶adua paʌ̃ Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶ai diabarida edad̶i carea. Maʌ̃gʌra mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶aba diaya. Dadji Zeza Ãcõrẽba mʌ̃ra maʌ̃ carea b̶ʌsia.–
JOH 6:28 Maʌ̃ bẽrã ãdjirãba iwid̶isid̶aa: –Dairãba ¿cãrẽda od̶ida panʌ Ãcõrẽ traju od̶i carea?–
JOH 6:29 Jesuba panusia: –Ãcõrẽba obi b̶ʌ trajura naʌ̃gʌa: mʌ̃, idjia Diabued̶ada ĩjãnida panʌa.–
JOH 6:30 Maʌ̃ carea ãdjirãba Jesua iwid̶isid̶aa: –¿Bʌa dairãa cãrẽda unubi bʌ bed̶ea ĩjãnamãrẽã? Dadjirã drõã naẽnabemaba ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e manáda cosid̶aa. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e jara b̶ʌa: “Idjia bajãnebema paʌ̃da diasia ãdjirãba cod̶amãrẽã.” ¿Bʌa cãrẽda oi?–
JOH 6:32 Maʌ̃ne Jesuba panusia: –Wãrã arada mʌ̃a jaraya, maʌ̃ bajãnebema paʌ̃ra Moiseba diaẽ́ basía. Mʌ̃ Zezabʌrʌ diasia. Maʌ̃ awara bajãnebema paʌ̃ dji arada ẽberãrãa dia b̶ʌa.
JOH 6:33 Maʌ̃ paʌ̃ bajãneba zed̶aba zocai b̶ai arada dia b̶ʌa.–
JOH 6:34 Ãdjirãba jarasid̶aa: –Dai Boro, maʌ̃ paʌ̃ra dairãa ewariza dia b̶adua.–
JOH 6:35 Jesuba jarasia: –Mʌ̃drʌ maʌ̃ paʌ̃a. Mʌ̃abʌrʌ zocai b̶ai arada diabaria. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃maa zebʌrʌra waa jarra b̶aẽ́a. Mʌ̃ ĩjã b̶ʌra waa opichia b̶aẽ́a.
JOH 6:36 Baribʌrʌ mʌ̃a jarad̶a quĩrãca, mʌ̃a ne ununaca od̶ada bãrãba unusid̶amĩna ĩjãnaẽ́ panʌa.
JOH 6:37 Mʌ̃ Zezaba mʌ̃́a dia b̶ʌ ẽberãrãra mʌ̃ ĩjãne zed̶ia. Mʌ̃maa zebʌdara mʌ̃a ãyã jʌretaẽ́a.
JOH 6:38 Mʌ̃ra bajãneba zeẽ́ b̶ʌa mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌda oi carea. Ãtebʌrʌ zesia mʌ̃ Diabued̶aba quĩrĩã b̶ʌda oi carea.
JOH 6:39 Mʌ̃ Diabued̶aba quĩrĩã b̶ʌa idjia mʌ̃́a diad̶arãra ni ab̶a bid̶a aduaẽ́da. Quĩrĩã b̶ʌa naʌ̃ ewari jõnacarea mʌ̃a jũma ãdjirãra ʌ̃rẽbabida.
JOH 6:40 Mʌ̃ Zezaba wãrãda quĩrĩã b̶ʌa ẽberãrãba mʌ̃ra idji Warrada cawad̶aped̶a ĩjãnida idji ume ewariza zocai b̶ead̶amãrẽã. Mãwãbʌrʌ mʌ̃a ãdjirãra naʌ̃ ewari jõnacarea ʌ̃rẽbabiya.–
JOH 6:41 Jesuba jarad̶oasia “bajãneba zed̶a paʌ̃ra mʌ̃́a.” Maʌ̃ carea judiorã arima b̶eaba idjid̶ebemada biẽ́ bed̶easid̶aa.
JOH 6:42 Nãwã jarasid̶aa: –¿Naʌ̃gʌra Jesu, Jose warraẽ́ca? Dji zeza, dji papa sid̶a dadjirãba unubadaa. ¿Cãrẽ cãrẽã idjira bajãneba zesiad̶a a b̶ʌ?–
JOH 6:43 Mãwã panʌne Jesuba jarasia: –Waa biẽ́ bed̶earãnadua.
JOH 6:44 Ni ab̶aʌba poya mʌ̃ra ĩjãẽ́a mʌ̃ Zeza, mʌ̃ Diabued̶aba idjida mʌ̃maa eneẽ́bʌrʌ. Baribʌrʌ mʌ̃ Zezaba eneibʌrʌ naʌ̃ ewari jõnacarea maʌ̃ ẽberãra mʌ̃a ʌ̃rẽbabiya ewariza zocai b̶amãrẽã.
JOH 6:45 Ãcõrẽneba bed̶eabadarã cartad̶e nãwã jara b̶ʌa: “Ãcõrẽbʌrʌ jũmarãa jaradiaya.” Mãwã bariduaba mʌ̃ Zeza bed̶ea ũrĩped̶a idjid̶eba cawaped̶a mʌ̃ ĩjãne zeya.
JOH 6:46 Maʌ̃gʌba jaraẽ́ b̶ʌa ab̶aʌba dadji Zezara unusida. Ab̶abe mʌ̃abʌrʌ Ãcõrẽra unubaria idjimaʌba zed̶a bẽrã.
JOH 6:47 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: ẽberãba mʌ̃da ĩjãibʌrʌ Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶aida erob̶aya.
JOH 6:48 Mʌ̃ra paʌ̃ zocai b̶ai araa.
JOH 6:49 Bãrã drõã naẽnabemarãba ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e maná co pananara ab̶abe djico basía. Co pananamĩna beusid̶aa.
JOH 6:50 Baribʌrʌ bariduaba naʌ̃ paʌ̃ bajãneba zed̶ada coibʌrʌ beuẽ́a.
JOH 6:51 Paʌ̃ zocai b̶ai arara mʌ̃́a. Bariduaba maʌ̃ paʌ̃da coibʌrʌ ewariza zocai b̶aya. Mʌ̃a dia b̶ʌ paʌ̃ra mʌ̃ djaraa. Maʌ̃gʌra mʌ̃a diaya ẽberãrãba zocai b̶ai arada erob̶ead̶amãrẽã.–
JOH 6:52 Mãwã b̶ʌd̶e judiorã ãdjidub̶a quĩrũquĩrũ duanʌba jara duanesid̶aa: –¿Sãwã idji djarada dadjirãa cobi?–
JOH 6:53 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Wãrã arada mʌ̃a jaraya: bãrãba mʌ̃ djarada cod̶aẽ́bʌrʌ, mʌ̃ oa sid̶a dod̶aẽ́bʌrʌ, zocai b̶ai arada edad̶aẽ́a.
JOH 6:54 Mʌ̃ djarara cobada dji wãrã araa. Mʌ̃ oara dobada dji wãrã araa. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃ djara co b̶ʌ, mʌ̃ oa do b̶ʌba Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶aira erob̶ʌa. Naʌ̃ ewari jõnacarea mʌ̃a maʌ̃ ẽberãra ʌ̃rẽbabiya.
JOH 6:56 Mʌ̃ djara co b̶ʌ, mʌ̃ oa do b̶ʌra mʌ̃ ume b̶ʌa idjab̶a mʌ̃ra idji ume b̶ʌa.
JOH 6:57 Mʌ̃ Zeza, mʌ̃ Diabued̶aba zocai b̶aida diai carea erob̶ʌa. Mʌ̃ra idjid̶eba zocai b̶ʌa. Ara maʌ̃ quĩrãca mʌ̃ djara co b̶ʌba mʌ̃neba zocai b̶ai arada erob̶ʌa.
JOH 6:58 Mʌ̃ra paʌ̃ bajãneba zed̶a dji araa. Bãrã drõã naẽnabemarãba manára cobadjid̶amĩna jũma beusid̶aa. Baribʌrʌ mʌ̃ra maná quĩrãca b̶ʌẽ́a. Naʌ̃ paʌ̃ co b̶ʌra ewariza zocai b̶aya.–
JOH 6:59 Jesuba jũma maʌ̃gʌra Capernauʌ̃ne jaradiasia judiorã dji jʌrebada ded̶e.
JOH 6:60 Maʌ̃ jaradia b̶ʌ ũrĩsid̶ad̶e zocãrã Jesu ẽpẽ b̶eaba jarasid̶aa: –Idjia jarad̶ara zarea b̶ʌa. ¿Caiba poya ĩjãi?–
JOH 6:61 Jesuba cawasia idjia jaradiad̶a carea ãdjirãra mãwã biẽ́ bed̶ea panʌda. Maʌ̃ bẽrã jarasia: –Mʌ̃a jaradiad̶ara ¿bãrãmaa zarea b̶ʌca?
JOH 6:62 Mãwã baibʌrʌ bãrãba ¿sãwã crĩchad̶i mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara ʌ̃taa naẽna b̶ad̶amaa wãbʌrʌda unusid̶ara?
JOH 6:63 Ãcõrẽ Jaurebʌrʌ zocai b̶ai arara diabaria. Naʌ̃ djaraba diacaa. Mʌ̃a bãrãa jaradia b̶ʌra Ãcõrẽ Jaureba zocai b̶ai ara dia b̶ʌd̶ebemaa.
JOH 6:64 Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌ bãrãba wad̶ibid̶a mʌ̃ bed̶eara ĩjãnaẽ́ panʌa.– Jesuba mãwã jarasia idjia naẽnaed̶a cawa b̶ad̶a bẽrã cairãba idji bed̶eara ĩjãnaẽ́da idjab̶a caibʌrʌ idjira jidabida.
JOH 6:65 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Maʌ̃ carea mʌ̃a jarasia: mʌ̃ Zezaba ẽberãda mʌ̃maa eneẽ́bʌrʌ, maʌ̃ ẽberãba poya mʌ̃ra ĩjãẽ́a.–
JOH 6:66 Maʌ̃ carea zocãrã Jesu ẽpẽ pananarãba idjira igarasid̶aa. Waa idji ume nĩbad̶aẽ́ basía.
JOH 6:67 Maʌ̃ bẽrã Jesuba idjia doce edad̶arãa jarasia: –¿Bãrã sid̶a wãbʌrʌd̶ica?–
JOH 6:68 Simoʌ̃ Pedroba panusia: –Dai Boro, daida ¿caimaa wãni? Ab̶a bʌabʌrʌ dairãa jaradiabaria Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶ead̶amãrẽã.
JOH 6:69 Dairãba bʌ bed̶eara wãrãda ĩjã panʌa, idjab̶a dairãba wãrãda cawa panʌa bʌra Ãcõrẽba diabued̶a jipa b̶ʌda.–
JOH 6:70 Jesuba jarasia: –Bãrã doce panʌra mʌ̃a edasia mʌ̃ ume nĩbad̶amãrẽã. Baribʌrʌ bãrãnebemada ab̶a diaurud̶ea.–
JOH 6:71 Jesuba Juda, Simoʌ̃ Iscariote warrad̶ebemada bed̶ea b̶asia. Idjia jĩrũare Jesura jidabisia idji ume nĩbabadarã doce panʌnebemamĩna.
JOH 7:1 Mãwãnacarea Jesura Galilea druad̶e pʌrrʌa nĩbasia. Judea druad̶aa wã quĩrĩãẽ́ basía judiorã bororãba idjira bea quĩrĩã panana bẽrã.
JOH 7:2 Maʌ̃ne judiorã de zaqued̶e warrewarrea panabada ewarira caita b̶asia.
JOH 7:3 Maʌ̃ bẽrã Jesu djabarãba idjía jarasid̶aa: –Biara b̶ʌa bʌra Judead̶aa wãida bʌ ẽpẽ b̶ea jãmabemarã bid̶a bʌa obarira ununamãrẽã.
JOH 7:4 Trʌ̃ b̶ʌga b̶a quĩrĩã b̶ʌba ne o b̶ʌra mẽrã ocaa. Bʌa ne ununacada o b̶ʌ bẽrã ebud̶a odua jũmarãba cawad̶amãrẽã.–
JOH 7:5 Jesu djabarãba mãwã jarasid̶aa ãdjia bid̶a idjira Ãcõrẽba diabued̶ada ĩjãnaẽ́ panʌ bẽrã.
JOH 7:6 Maʌ̃ne Jesuba ãdjía jarasia: –Mʌ̃ wãi ewarira wad̶ibid̶a jũẽẽ́ b̶ʌa baribʌrʌ bãrãra baridua ewarid̶e wãnida panʌa.
JOH 7:7 Naʌ̃ ẽjũãnebemarãba bãrãra quĩrãma panʌẽ́a. Mʌ̃drʌ quĩrãma panʌa, ãdjirãba cadjirua obadada mʌ̃a ebud̶a jara b̶ʌ bẽrã.
JOH 7:8 Wãnadua maʌ̃ ewari droma o panʌmaa. Mʌ̃ra wad̶i wãẽ́a mʌ̃ wãi ewarira jũẽẽ́ b̶ʌ bẽrã.–
JOH 7:9 Mãwã jaraped̶a Galilea druad̶e b̶esia.
JOH 7:10 Jesu djabarãra maʌ̃ ewari droma o panʌmaa wãsid̶aa. Mãwãnacarea Jesura wãsia. Baribʌrʌ ebud̶a wãẽ́ basía ẽberãrãba cawarãnamãrẽã.
JOH 7:11 Judiorã bororãba idjira jʌrʌ panasid̶aa. Ãdjirãba iwid̶ibadjid̶aa: –¿Jãʌ̃ Jesura sãma b̶ʌ?–
JOH 7:12 Maʌ̃ne zocãrã arima duanʌba Jesud̶ebemada iwidrʌa bed̶ea duanasid̶aa. Ʌ̃cʌrʌba jarabadjid̶aa: “Idjira ẽberã biaa,” baribʌrʌ dewararãba jarabadjid̶aa: “Mãwãẽ́a; idjira sewaid̶a b̶ʌa.”
JOH 7:13 Baribʌrʌ judiorã bororãda waya panʌ bẽrã ni ab̶aʌba Jesud̶ebemada jĩgua bed̶ead̶aca basía.
JOH 7:14 Maʌ̃ ewari droma ẽsidra obʌdad̶e Jesura Ãcõrẽ de dromanaa wãped̶a dajadaare jaradia b̶esia.
JOH 7:15 Mãwã b̶ʌd̶e judiorã bororãba cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Nãwã jĩgua jarasid̶aa: –Ni ab̶aʌba naʌ̃ ẽberãa jaradiad̶aẽ́ bad̶amĩna ¿sãwã jãcua cawa b̶ʌ?–
JOH 7:16 Maʌ̃ne Jesuba ãdjía jarasia: –Mʌ̃a jaradia b̶ʌra mʌ̃reẽ́a, ãtebʌrʌ mʌ̃ Diabued̶ad̶ea.
JOH 7:17 Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌda bariduaba oi carea b̶ʌbʌrʌ, maʌ̃ ẽberãba ebud̶a cawaya ara mʌ̃dji crĩchad̶eba bed̶eaẽ́ b̶ʌda. Ãtebʌrʌ idjia cawaya mʌ̃a jaradia b̶ʌra Ãcõrẽneda.
JOH 7:18 Bariduada ara idji crĩchad̶eba bed̶ea b̶ʌbʌrʌ mãwã o b̶ʌa ẽberãrãba idjid̶ebemada bia bed̶ead̶amãrẽã. Baribʌrʌ ab̶aʌba quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ dewararãba idji diabued̶ad̶ebemada bia bed̶ead̶ida, wãrã bed̶eada jarabaria; sewa ocaa.
JOH 7:19 Moiseba Ãcõrẽ leyra bãrãa diasia. Baribʌrʌ bãrãba maʌ̃ leyra ĩjãnacaa. Maʌ̃ careabʌrʌ bãrãba mʌ̃ra bea quĩrĩã panʌa.–
JOH 7:20 Maʌ̃ne ẽberãrãba iwid̶isid̶aa: –¿Caiba bʌra bea quĩrĩã b̶ʌ? ¿Jai bʌ cacuad̶e b̶ʌba mãwã crĩchabi b̶ʌca?–
JOH 7:21 Jesuba panusia: –Mʌ̃a ʌ̃nãũbada ewarid̶e ne ununaca ab̶a od̶a carea bãrãba cawa crĩchad̶aẽ́ basía.
JOH 7:22 Baribʌrʌ bãrã sid̶a ʌ̃nãũbada ewarid̶e ne obadaa. Umaquĩrã cacuara wẽãgobadaa Moiseba b̶ʌd̶a quĩrãca. (Wãrãda mãwã od̶ira Moised̶eba zeẽ́ basía, ãtebʌrʌ bãrã drõã naẽnabemaneba zesia.)
JOH 7:23 Ãcõrẽba Moisea diad̶a ley ĩjã od̶i carea bãrãba ʌ̃nãũbada ewarid̶e bid̶a warra zaque cacuara wẽãgobadaa. Maʌ̃da bãrãra ¿cãrẽ cãrẽã mʌ̃ ume quĩrũ panʌ ʌ̃nãũbada ewarid̶e ẽberã biabid̶a carea?
JOH 7:24 Bãrãba unu panʌ carea biẽ́ bed̶earãnadua, ãtebʌrʌ wãrã arada cawad̶aped̶a jipa bed̶ead̶adua.–
JOH 7:25 Jesuba Jerusaleʌ̃ne jaradia b̶asid̶e maʌ̃ purud̶ebemarãba jara panasid̶aa: –¿Idjiẽ́ca bead̶i carea jʌrʌ panʌra?
JOH 7:26 Acʌd̶adua, idjira nama ebud̶a bed̶ea b̶ʌa. Baribʌrʌ ni ab̶aʌba idjía ni cãrẽ sid̶a jarad̶aẽ́ panʌa. Mãẽteara dadjirã bororãba crĩcha panʌsicada idjira Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada.
JOH 7:27 Baribʌrʌ dadjirãba cawa panʌa idjira sãmabemada. Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶a zebʌrʌd̶e ni ab̶aʌba cawad̶aẽ́a idjira sãmaʌba zebʌrʌda.–
JOH 7:28 Maʌ̃ne Jesuba Ãcõrẽ de droma dajada jaradia b̶ʌd̶e jĩgua jarasia: –Wãrãda bãrãba mʌ̃ra unubadaa idjab̶a cawa panʌa sãma b̶abarida. Baribʌrʌ mʌ̃ra ara mʌ̃djid̶eba zeẽ́ b̶ʌa, ãtebʌrʌ mʌ̃ra ze b̶ʌa wãrã jarabarid̶eba. Bãrãba idjira cawad̶aẽ́ panʌa.
JOH 7:29 Mʌ̃a idjira cawa b̶ʌa idjid̶eba zed̶a bẽrã. Idjia mʌ̃ra diabuesia.–
JOH 7:30 Maʌ̃ carea ãdjirãba Jesura jida quĩrĩã panasid̶aa, baribʌrʌ ni ab̶aʌba jidad̶aẽ́ basía idji ewarira jũẽẽ́ b̶ad̶a bẽrã.
JOH 7:31 Maʌ̃ne zocãrãba idjira ĩjãsid̶aa. Ãdjirãba jarasid̶aa: –Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶a zebʌrʌd̶e ¿naʌ̃ ẽberãba o b̶ʌ cãyãbara ne ununaca waib̶ʌara b̶ʌda oica?–
JOH 7:32 Pariseorãba cawasid̶aa ẽberãrãba Jesud̶ebemada iwidrʌa bed̶ea duanʌda. Maʌ̃ carea ãdjirãba, sacerdote bororã bid̶a Ãcõrẽ de dromanebema zarrarãda diabuesid̶aa Jesu jidad̶e wãnamãrẽã.
JOH 7:33 Mãwã panʌne Jesuba ẽberãrãa jarasia: –Mʌ̃ra bãrã ume dãrã b̶aẽ́a. Jãwã b̶aped̶a mʌ̃ Diabued̶amaa wãya.
JOH 7:34 Bãrãba mʌ̃ra jʌrʌd̶ia mãwãmĩna ununaẽ́a. Mʌ̃ wãbʌrʌmaa bãrãra poya wãnaẽ́a.–
JOH 7:35 Maʌ̃ carea judiorã arima b̶eaba ara ãdub̶a jara duanasid̶aa: –¿Sãmaa wãi bẽrã dadjirãba idjira waa ununaẽ́? ¿Griegorã druad̶aa wãica judiorã jãma b̶eaa jaradiai carea?
JOH 7:36 ¿Cãrẽ cãrẽã idjia mãwã jara b̶ʌ: “Bãrãba mʌ̃ra jʌrʌd̶ia mãwãmĩna ununaẽ́a”? Idjab̶a ¿cãrẽã jara b̶ʌ “mʌ̃ wãbʌrʌmaa bãrãra poya wãnaẽ́a”?–
JOH 7:37 Maʌ̃ ewari droma o panʌne dji jĩrũarebema ewarira dji dromaara b̶asia. Jesura jĩrũarebema ewarid̶e ʌ̃ta nũmeped̶a jĩgua jarasia: –Bariduada opichia b̶ʌbʌrʌ mʌ̃maa zedua, maʌ̃be baido zocai b̶ai arad̶ebemada dodua.
JOH 7:38 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e jara b̶ʌa bariduaba mʌ̃da ĩjãibʌrʌ zocai b̶ai arara idjid̶eba do quĩrãca dewararãmaa wea jira b̶eya ãdjia bid̶a edad̶amãrẽã.–
JOH 7:39 Jesuba maʌ̃gʌd̶eba cawabisia idji ĩjãbʌdaba Ãcõrẽ Jaurera edad̶ida. Maʌ̃ ewarid̶e Ãcõrẽ Jaurera wad̶i zeẽ́ b̶asia Jesura wad̶ibid̶a bajãnaa wãẽ́ b̶ad̶a bẽrã.
JOH 7:40 Maʌ̃ bed̶ea ũrĩsid̶ad̶e arima duanʌrãba jarasid̶aa: –Wãrãda naʌ̃ ẽberãra Ãcõrẽneba bed̶eabari dji droma zeida b̶ad̶aa.–
JOH 7:41 Idjab̶a ʌ̃cʌrʌba jarasid̶aa: –Idjira Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶aa.– Baribʌrʌ dewararãba jarasid̶aa: –Mãwãẽ́a. Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara Galilead̶eba zeẽ́a.
JOH 7:42 ¿Ãcõrẽ Bed̶ead̶e jara b̶ʌẽ́ca idjira David̶eba zeida? ¿Davi puru Beleʌ̃neba zeẽ́ca?–
JOH 7:43 Mãwã Jesud̶ebemada wariwaria bed̶ea duanʌne ʌ̃cʌrʌba idjira jida quĩrĩã panasid̶aa, baribʌrʌ ni ab̶aʌba jidad̶aẽ́ basía.
JOH 7:45 Ãcõrẽ de dromanebema zarrarãra jẽda wãsid̶aa pariseorã, sacerdote bororã ume ãbaa duanʌmaa. Baribʌrʌ Jesura jidad̶aẽ́ basía. Maʌ̃ bẽrã ãdjirãba zarrarãa iwid̶isid̶aa: –¿Cãrẽ cãrẽã idjira enenaẽ́ basi?–
JOH 7:46 Maʌ̃ne zarrarãba panusid̶aa: –Ni ab̶aʌ ẽberãda jãʌ̃ ẽberã bed̶eabari quĩrãca bed̶eacaa.–
JOH 7:47 Maʌ̃ carea pariseorãba jarasid̶aa: –¿Mãẽteara idjia bãrã sid̶a cũrũgasica?
JOH 7:48 Dai pariseorãba, dewara dji droma b̶ea bid̶a ni ab̶aʌba idjira ĩjãnaẽ́ panʌa.
JOH 7:49 Idji ĩjã b̶eaba Ãcõrẽ leyra adua tab̶eaa. Ãcõrẽba ãdjira cawa oya.–
JOH 7:50 Maʌ̃ne Nicodemoda ãdjirã ume b̶asia. Idjira Jesumaa naẽna diamasi bed̶ead̶e wã b̶ad̶a basía. Maʌ̃gʌba ãdjirãa jarasia:
JOH 7:51 –Baribʌrʌ ¿dadjirã leyba jara b̶ʌca baridua ẽberãda cawa od̶ida panʌda idji bed̶ea ũrĩni naẽna? ¿Idjia od̶ada naãrã cawad̶ida panʌẽ́ca?–
JOH 7:52 Ãdjirãba panusid̶aa: –¿Mãwãra bʌra Galilead̶ebemaca? Ãcõrẽ Bed̶eara bio acʌb̶ari b̶adua. Maʌ̃ne bʌa cawaya ni ab̶aʌ Ãcõrẽneba bed̶eabarida Galilead̶eba zeẽ́da.– [
JOH 7:53 Mãwã duananaped̶a jũmarãda ãdji deza wãbʌrʌsid̶aa.
JOH 8:1 Maʌ̃be Jesura Olivo eyad̶aa wãsia.
JOH 8:2 Nurẽma diaped̶a wayacusa Ãcõrẽ de droma dajadaa wãsia. Mama b̶ʌd̶e ẽberãrã zocãrã idjimaa zesesid̶aa. Egode chũmeped̶a ãdjirãa jaradia b̶esia.
JOH 8:3 Mãwã duanʌne judiorã ley jaradiabadaba, pariseorã bid̶a wẽrã daunema b̶ʌ jidaped̶ad̶ada enesid̶aa. Maʌ̃ wẽrãra arima duanʌ ẽsi b̶ʌd̶aped̶a Jesua jarasid̶aa: –Jaradiabari, naʌ̃ wẽrãra daiba jidasid̶aa ab̶aʌ ume daunema b̶ʌda.
JOH 8:5 Dadjirã leyd̶e Moiseba nãwã b̶ea wẽrãrãda mõgaraba tab̶ari beabisia. ¿Bʌmaarã bia b̶ʌca mãwã od̶ida?–
JOH 8:6 Ãdjirãba mãwã jarasid̶aa Jesuba sãwã panui cawaya. Idjida biẽ́ jarad̶ida crĩchasid̶aa. Maʌ̃ne Jesura ed̶aa b̶arru chũmeped̶a idji jʌwa jĩwĩnĩba egorod̶e b̶ʌ́ b̶esia.
JOH 8:7 Baribʌrʌ ãdjirãba mĩã sẽ iwid̶i panʌ bẽrã piradrʌped̶a jarasia: –Dji cadjirua ocaba naʌ̃ wẽrãra mõgaraba tab̶arida b̶ʌa.–
JOH 8:8 Mãwã jaraped̶a Jesura wayacusa ed̶aa b̶arru chũmeped̶a egorod̶e b̶ʌ́ b̶esia.
JOH 8:9 Jesuba jarad̶a ũrĩsid̶ad̶e ara maʌ̃da ab̶a ab̶a wãbʌrʌ nũmesia. Naãrã drõãrãda ãyã wãsid̶aa. Maʌ̃be cũdrarã sid̶a wãbʌrʌsid̶aa. Jesura maʌ̃ wẽrã ume idub̶a b̶esia.
JOH 8:10 Jesu ʌ̃ta nũmebʌrʌd̶e wẽrãra idub̶a nũmʌda unusia. Maʌ̃be iwid̶isia: –Bʌ biẽ́ jara duananara ¿sãma panʌ? ¿Caiba bʌra biẽ́ b̶ʌi?–
JOH 8:11 Wẽrãba panusia: –Ni ab̶aʌba, mʌ̃ Boro.– Jesuba jarasia: –Mʌ̃a bid̶a bʌra biẽ́ b̶ʌẽ́a. Wãdua, baribʌrʌ waa cadjiruara orãdua.–]
JOH 8:12 Mãwãnacarea Jesuba ẽberãrãa wayacusa jarasia: –Mʌ̃ra naʌ̃ ẽjũãnebemarã itea ʌ̃naa quĩrãca b̶ʌa. Bariduaba mʌ̃da ẽpẽibʌrʌ pãĩmane nĩbaẽ́a, ãtebʌrʌ ʌ̃naane b̶ʌ bẽrã zocai b̶ai arada erob̶aya.–
JOH 8:13 Maʌ̃ne pariseorãba Jesua jarasid̶aa: –Bʌa ara bʌdjid̶ebemada bed̶ea b̶ʌ bẽrã maʌ̃ba jaraẽ́ b̶ʌa bʌa jara b̶ʌra wãrãda.–
JOH 8:14 Jesuba jarasia: –Ara mʌ̃djid̶ebemada bed̶ea b̶ʌmĩna mʌ̃a jara b̶ʌra wãrã araa. Mʌ̃a cawa b̶ʌa mʌ̃ra sãmaʌba zesida idjab̶a sãmaa waya wãida. Baribʌrʌ bãrãba maʌ̃ra adua panʌa.
JOH 8:15 Bãrãba naʌ̃ ẽjũãnebema crĩchad̶eba mʌ̃ra acʌ panʌa. Mʌ̃a ni ab̶aʌda mãwã acʌcaa.
JOH 8:16 Mʌ̃a djãrã sãwã b̶eada acʌped̶a jaraibʌrʌ, mʌ̃a jara b̶ʌra wãrã araa, mʌ̃dub̶aʌba mãwã jaraẽ́ b̶ʌ bẽrã. Ãtebʌrʌ mʌ̃ Zeza, mʌ̃ Diabued̶aba mʌ̃ ume mãwã jara b̶ʌa.
JOH 8:17 Bãrã leyd̶e jara b̶ʌa ẽberã uméba ab̶ari bed̶eada jarad̶ibʌrʌ ãdjia jara panʌra wãrãda.
JOH 8:18 Ara maʌ̃ quĩrãca ara mʌ̃djid̶ebemada bed̶ea b̶ʌa, idjab̶a mʌ̃ Zeza, mʌ̃ Diabued̶ara mʌ̃are bed̶ea b̶ʌa.–
JOH 8:19 Maʌ̃ne ãdjirãba Jesua iwid̶isid̶aa: –Mãẽteara bʌ Zezara ¿sãma b̶ʌ?– Jesuba panusia: –Bãrãba mʌ̃ra adua panʌa idjab̶a mʌ̃ Zeza sid̶a adua panʌa. Bãrãba mʌ̃da wãrãda cawabʌdabara, mʌ̃ Zeza sid̶a cawacasid̶aa.–
JOH 8:20 Jesuba Ãcõrẽ de droma dajada, parata Ãcõrẽa diabadama jaradia b̶asid̶e jũma maʌ̃gʌra jarasia. Baribʌrʌ ni ab̶aʌba idjira jidad̶aẽ́ basía idji ewarira wad̶i jũẽẽ́ b̶ad̶a bẽrã.
JOH 8:21 Maʌ̃be Jesuba jarasia: –Mʌ̃ra wãya. Wãnacarea bãrãba mʌ̃ra jʌrʌd̶ia baribʌrʌ ununaẽ́a. Bãrãba mʌ̃da ĩjãnaẽ́ bẽrã cadjiruad̶e beud̶ia. Wãrãda mʌ̃ wãbʌrʌmaa bãrãra poya wãnaẽ́a.–
JOH 8:22 Maʌ̃ bẽrã judiorã bororãda ãdjidub̶a bed̶ea duanasid̶aa: –Mãẽteara ¿idub̶a beuica? ¿Idjia maʌ̃ carea jara b̶ʌca: “Mʌ̃ wãbʌrʌmaa bãrãra poya wãnaẽ́a”?–
JOH 8:23 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Bãrãra naʌ̃ ẽjũãnebemaa baribʌrʌ mʌ̃ra bajãnebemaa. Mʌ̃ra naʌ̃ ẽjũãnebemaẽ́a.
JOH 8:24 Maʌ̃ carea mʌ̃a jarasia bãrãra cadjiruad̶e beud̶ida. Bãrãba Mʌ̃ra Mʌ̃da ĩjãnaẽ́ bẽrã cadjiruad̶e beud̶ia.–
JOH 8:25 Maʌ̃ carea ãdjirãba iwid̶isid̶aa: –¿Bʌra cai?– Jesuba panusia: –Dãrãbʌrʌa mʌ̃a bãrãa jara b̶ʌda.
JOH 8:26 Mʌ̃a ne zocãrãneba bãrãra bed̶ead̶e b̶ead̶a aida b̶ʌa. Baribʌrʌ mʌ̃ Diabued̶abʌrʌ cawa b̶ʌa. Idji bed̶eara wãrã araa. Mʌ̃a idjid̶eba ũrĩ b̶ʌda naʌ̃ ẽjũãnebemarãa jarabaria.–
JOH 8:27 Baribʌrʌ ãdjirãba cawad̶aẽ́ basía Jesuba idji Zezad̶ebemada bed̶ea b̶ʌda.
JOH 8:28 Maʌ̃ carea idjia jarasia: –Bãrãba mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara crud̶e cachibʌdad̶e cawad̶ia Mʌ̃ra Mʌ̃da. Cawad̶ia mʌ̃a ni maãrĩ bid̶a ara mʌ̃djia quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca oca basida. Idjab̶a cawad̶ia mʌ̃ra bed̶ea b̶asida mʌ̃ Zezaba jaradiad̶a quĩrãca.
JOH 8:29 Mʌ̃ Diabued̶ara mʌ̃ ume b̶ʌa. Mʌ̃ Zezaba mʌ̃dub̶a amecaa mʌ̃a ewariza idjia quĩrĩã b̶ʌda o b̶abari bẽrã.–
JOH 8:30 Jesuba maʌ̃gʌd̶ebema bed̶ea b̶asid̶e zocãrãba idjira ĩjãsid̶aa.
JOH 8:31 Maʌ̃be Jesuba judiorã idji ĩjãbʌdarãa jarasia: –Bãrãba mʌ̃ bed̶eada ĩjã pananibʌrʌ, wãrãda mʌ̃ ume nĩbabadarãda b̶ead̶ia.
JOH 8:32 Mʌ̃neba bãrãba Ãcõrẽra wãrãda cawad̶ia. Maʌ̃ba bãrãra djãrã nezoca b̶ead̶ada ẽdrʌ b̶ʌya.–
JOH 8:33 Ãdjirãba jarasid̶aa: –Baribʌrʌ dairãra Abrahaʌ̃neba yõped̶ad̶a bẽrã djãrã nezocarãẽ́a. ¿Sãwã bʌa dairãra ẽdrʌ b̶ʌyad̶a a b̶ʌ?–
JOH 8:34 Jesuba panusia: –Wãrã arada mʌ̃a jaraya: cadjirua o b̶eara cadjirua nezocarãa.
JOH 8:35 Nezocara idji boro ẽberãrãẽ́a, baribʌrʌ dji boro warrara idji zeza ume ewariza b̶abaria.
JOH 8:36 Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽ Warraba bãrãra nezoca b̶ead̶ada ẽdrʌ b̶ʌibʌrʌ, wãrãda ewariza Ãcõrẽ ẽberãrãda b̶ead̶ia.
JOH 8:37 Mʌ̃a cawa b̶ʌa bãrãra Abrahaʌ̃neba yõped̶ad̶ada, baribʌrʌ bãrãba mʌ̃ra bea quĩrĩã panʌa mʌ̃ bed̶eara ĩjãnaẽ́ panʌ bẽrã.
JOH 8:38 Mʌ̃a jara b̶ʌa jũma mʌ̃ Zezaba mʌ̃́a jaradiad̶ada. Maʌ̃ne bãrãba ĩjã o panʌa bãrã zezad̶eba ũrĩped̶ad̶ada.–
JOH 8:39 Ãdjirãba panusid̶aa: –Dai drõãenabema zezara Abrahaʌ̃a.– Baribʌrʌ Jesuba jarasia: –Bãrãra Abrahaʌ̃ warrarã dji ara bad̶abara idjia od̶a quĩrãca ocasid̶aa.
JOH 8:40 Mʌ̃a bãrãa wãrã bed̶eada jara b̶ʌa Ãcõrẽba mʌ̃́a cawabid̶a quĩrãca. Mãwãmĩna bãrãba mʌ̃ra bea quĩrĩã panʌa. ¿Abrahaʌ̃ba mãwã osica?
JOH 8:41 Bãrãba bãdji zezaba obari quĩrãca obadaa.– Maʌ̃ne ãdjirãba jarasid̶aa: –¡Baribʌrʌ dairãra wẽrã deu b̶ʌba tod̶aẽ́a! Dairãba Zezada ab̶abe eropanʌa. Idjira Ãcõrẽa.–
JOH 8:42 Jesuba jarasia: –Ãcõrẽda bãrã Zezabara, bãrãba mʌ̃ra wãrãda quĩrĩãcasid̶aa, Ãcõrẽneba zeped̶a nama b̶ʌ bẽrã. Mʌ̃ra ara mʌ̃djid̶eba zeẽ́ basía. Idjiabʌrʌ diabuesia.
JOH 8:43 Mʌ̃a jara b̶ʌra ¿sãwãẽrã bãrãba cawad̶aẽ́ panʌ? Bãrãba cawad̶aẽ́ panʌa, mʌ̃ bed̶eada ũrĩ quĩrĩãnaca bẽrã.
JOH 8:44 Bãrã zezara diaurua. Maʌ̃ bẽrã idjia quĩrĩã b̶ʌdrʌ bãrãba o quĩrĩã panʌa. Idjira naãrãed̶aʌba mĩã beabaria. Wãrãneba b̶acaa idjab̶a wãrã bed̶eara jaracaa. Sewa obaria sewaid̶a b̶ʌ bẽrã idjab̶a sewa zeza bẽrã.
JOH 8:45 Mʌ̃a wãrã bed̶eada jara b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã bãrãba mʌ̃ bed̶eara ĩjãnacaa.
JOH 8:46 Mʌ̃a cadjiruada o b̶ʌbʌrʌ ¿cãrẽ cadjiruada o b̶ʌ? ¿Cai bãrãnebemaba poya jarai? Mʌ̃a wãrã bed̶eada jara b̶ʌbʌrʌ, ¿cãrẽ cãrẽã mʌ̃ bed̶eara ĩjãnaẽ́ panʌ?
JOH 8:47 Ãcõrẽ ĩjã b̶ʌba idji bed̶eara ĩjã obaria baribʌrʌ bãrãra Ãcõrẽ warrarãẽ́ bẽrã idji bed̶eara ĩjã od̶acaa.–
JOH 8:48 Maʌ̃be judiorãba Jesua jarasid̶aa: –Bʌra Samariad̶ebemada jãwã tab̶ʌa idjab̶a jai bara b̶ʌa. ¿Dairãba arid̶e jara panʌẽ́ca?–
JOH 8:49 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Mʌ̃ra jai neẽ́ b̶ʌa. Mʌ̃ Zezad̶ebemada bia bed̶eabaria. Baribʌrʌ bãrãba mʌ̃nebemada bia bed̶ead̶acaa.
JOH 8:50 Mʌ̃a jʌrʌẽ́ b̶ʌa ẽberãrãba mʌ̃nebemada bia bed̶ead̶amãrẽã. Baribʌrʌ ab̶aʌba quĩrĩã b̶ʌa ẽberãrãba mʌ̃nebemada bia bed̶ead̶ida. Idjiabʌrʌ cawa obaria.
JOH 8:51 Wãrã arada mʌ̃a jaraya, mʌ̃ bed̶ea ĩjã o b̶ʌra beuca baya.–
JOH 8:52 Maʌ̃ne judiorãba Jesua jarasid̶aa: –Id̶ibʌrʌ dairãba cawabʌdaa bʌra jai bara b̶ʌda. Abrahaʌ̃ra beusia. Jũma Ãcõrẽneba bed̶eabadarã sid̶a beusid̶aa, baribʌrʌ bʌa jara b̶ʌa: “Mʌ̃ bed̶ea ĩjã o b̶ʌra beuca baya.”
JOH 8:53 Mãwãra ¿bʌra dai drõã naẽnabema Abrahaʌ̃ cãyãbara dji dromaara b̶ʌca? Idjira beusia, idjab̶a jũma Ãcõrẽneba bed̶eabadarã sid̶a beusid̶aa. Bʌra ¿caida crĩcha b̶ʌ?–
JOH 8:54 Jesuba panusia: –Ara mʌ̃djid̶ebemada bia bed̶eaibʌrʌ maʌ̃ba jaraẽ́ b̶ʌa mʌ̃ra dji biada. Baribʌrʌ mʌ̃ Zezaba mʌ̃nebemada bia bed̶ea b̶ʌa. Bãrãba idjira bãrã Ãcõrẽana a panʌa.
JOH 8:55 Baribʌrʌ idjira adua panʌa. Maʌ̃ne mʌ̃a idjira cawa b̶ʌa. Idjida adua b̶ʌad̶a ad̶abara mʌ̃ra bãrã quĩrãca sewaid̶a b̶acasia. Baribʌrʌ mʌ̃a idjira cawa b̶ʌ bẽrã idji bed̶eada ĩjã o b̶ʌa.
JOH 8:56 Bãrã drõã naẽnabema Abrahaʌ̃ra b̶ʌsrid̶asia mʌ̃ naʌ̃ ẽjũãnaa zebʌrʌ ewarira unuida cawa b̶ad̶a bẽrã. Wãrãda unuped̶a bio b̶ʌsrid̶a b̶esia.–
JOH 8:57 Maʌ̃ne judiorãba Jesua jarasid̶aa: –Bʌra wad̶ibid̶a cincuenta poa b̶ʌẽ́a. ¿Sãwã bʌa Abrahaʌ̃ra unusiad̶a a b̶ʌ?–
JOH 8:58 Jesuba panusia: –Mʌ̃a wãrã arada jaraya: Abrahaʌ̃ b̶ai naẽnaʌba Mʌ̃ra Mʌ̃́a.–
JOH 8:59 Jesuba mãwã jarad̶a carea judiorãba mõgarada edasid̶aa idji tab̶ari b̶ead̶i carea. Baribʌrʌ Jesura mĩrũped̶a Ãcõrẽ de dajadabemada ãyã wãsia.
JOH 9:1 Wãbʌrʌd̶e Jesuba unusia ẽberã daub̶errea toped̶ad̶ada.
JOH 9:2 Maʌ̃ne Jesu ume nĩbabadarãba iwid̶isid̶aa: –Jaradiabari, ¿caiba cadjirua od̶ad̶eba naʌ̃ ẽberãra jãwã daub̶errea tosid̶a? ¿Idji djibarirãba cadjirua oped̶ad̶ad̶eba, wa idjia cadjirua od̶ad̶eba?–
JOH 9:3 Jesuba panusia: –Cadjirua oped̶ad̶ad̶eba jãwã tod̶aẽ́ basía. Idjira daub̶errea tosid̶aa idjid̶eba Ãcõrẽba ne obʌrʌda jũmarãba ununamãrẽã.
JOH 9:4 Maʌ̃ bẽrã wad̶i ãsa b̶ʌd̶e ed̶a mʌ̃ Diabued̶aba obi b̶ʌra mʌ̃a oida b̶ʌa. Queud̶acarea ni ab̶aʌda poya trajad̶acaa.
JOH 9:5 Baribʌrʌ naʌ̃ ẽjũãne b̶ʌd̶e mʌ̃ra ẽberãrã itea ʌ̃naa quĩrãca b̶ʌa ãdjirãba sãwã nĩbad̶ida cawad̶amãrẽã.–
JOH 9:6 Mãwã jaraped̶a Jesura egorod̶e id̶otasia. Maʌ̃ba egorora susua osia. Maʌ̃ egoro susuaba dji daub̶errea b̶ʌ dauza pʌrʌsia.
JOH 9:7 Maʌ̃be Jesuba idjía jarasia: –Cuibada Siloe abadamaa sʌgʌd̶e wãdua.– (Maʌ̃ trʌ̃ba jara b̶ʌa “diabued̶a.”) Ara maʌ̃da daub̶errea b̶ʌra wãped̶a idji daura sʌgʌped̶a unu b̶esia. Maʌ̃be diguid̶aa wãsia.
JOH 9:8 Idji de caita b̶eabariba idjab̶a idji daub̶errea b̶ʌ unuped̶ad̶aba jara duanasid̶aa: –¿Naʌ̃gʌẽ́ca od̶e chũmeped̶a ne iwid̶i b̶abadara?–
JOH 9:9 Ʌ̃cʌrʌba idjíad̶a asid̶aa. Dewararãba idji quĩrãca b̶ʌmĩna idjiẽ́ana asid̶aa. Baribʌrʌ dji daub̶errea b̶ad̶aba jarasia: –Wãrãda mʌ̃́a.–
JOH 9:10 Maʌ̃ne idjía iwid̶isid̶aa: –¿Sãwã bʌa unu b̶esi?–
JOH 9:11 Idjia panusia: –Ẽberã Jesu abadaba egoroda susua oped̶a mʌ̃ dauza pʌrʌsia. Maʌ̃be idjia jarasia: “Cuibada Siloe abadamaa sʌgʌd̶e wãdua.” Wãped̶a mʌ̃ dau sʌgʌbʌrʌd̶e unu b̶esia.–
JOH 9:12 Maʌ̃ne ãdjirãba iwid̶isid̶aa: –Maʌ̃gʌ ẽberãra ¿sãma b̶ʌ?– Idjia panusia: –Mʌ̃a adua b̶ʌa.–
JOH 9:13 Jesuba egoro susua oped̶a daub̶errea b̶ʌ biabid̶a ewarira ʌ̃nãũbada ewari basía. Maʌ̃ carea daub̶errea b̶ad̶ara ʌ̃cʌrʌba pariseorãmaa edesid̶aa.
JOH 9:15 Maʌ̃be pariseorã bid̶a maʌ̃ ẽberãa iwid̶isid̶aa sãwãbʌrʌ unu b̶esida. Maʌ̃ne idjia jarasia: –Idjia egoroda susua oped̶a mʌ̃ dauza pʌrʌsia. Maʌ̃be mʌ̃a baidod̶e sʌgʌbʌrʌd̶e unu b̶esia.–
JOH 9:16 Ʌ̃cʌrʌ pariseorãba jarasid̶aa: –Maʌ̃ ẽberãra Ãcõrẽneba zeẽ́ b̶ʌa, ʌ̃nãũbada ewarida wayaca bẽrã.– Baribʌrʌ dewararãba jarasid̶aa: –¿Sãwã cadjirua obari ẽberãba maʌ̃ ne ununacada poya osi?– Mãwã wariwaria bed̶ea duanasid̶aa.
JOH 9:17 Mãwã duananaped̶a wayacusa dji daub̶errea b̶ad̶aa iwid̶isid̶aa: –Maʌ̃ ẽberã, bʌ dau biabid̶ara bʌmaarã ¿caida mãwã b̶ʌ? Daub̶errea b̶ad̶aba panusia: –Mʌ̃maarã idjira Ãcõrẽneba bed̶eabaria.–
JOH 9:18 Judiorã dji bororãba ĩjãnaẽ́ panasid̶aa maʌ̃ ẽberãra naẽna daub̶errea b̶asida. Maʌ̃ carea idji djibarirãda trʌ̃bisid̶aa.
JOH 9:19 Maʌ̃be ãdjía iwid̶isid̶aa: –¿Naʌ̃gʌra bãrã warra daub̶errea toped̶ad̶aca? ¿Sãwã id̶ira idjia unu b̶ʌ?–
JOH 9:20 Ãdjia panusid̶aa: –Daiba cawa panʌa naʌ̃gʌra dai warra daub̶errea toped̶ad̶ada.
JOH 9:21 Baribʌrʌ adua panʌa sãwã id̶ira unu b̶esida, idjab̶a adua panʌa caiba idjira biabisida. Idjira drõã bẽrã idjía iwid̶id̶adua.–
JOH 9:22 Idji djibarirãba mãwã jarasid̶aa judiorã bororãra waya panʌ bẽrã. Wãrãda maʌ̃ judiorãba jarad̶oasid̶aa ẽberãrãba Jesura Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶aad̶a acara panʌda. Ab̶aʌba mãwã jarasira dji bororãba idjira judiorã dji jʌrebada ded̶ebemada ãyã jʌretad̶iad̶a asid̶aa.
JOH 9:23 Maʌ̃ carea djibarirãba jarasid̶aa: “Idjira drõã bẽrã idjía iwid̶id̶adua.”
JOH 9:24 Maʌ̃ bẽrã judiorã bororãba daub̶errea b̶ad̶ara wayacusa trʌ̃naped̶a jarasid̶aa: –Ãcõrẽ quĩrãpita daia wãrã bed̶ead̶eba jãʌ̃ ẽberãnebemada jaradua. Dairãba cawa panʌa idjira cadjirua obarida.–
JOH 9:25 Daub̶errea b̶ad̶aba jarasia: –Mʌ̃a adua b̶ʌa idjia cadjirua obarida wa ocada. Ab̶abe cawa b̶ʌa mʌ̃ra daub̶errea b̶asida baribʌrʌ id̶ira unu b̶ʌda.–
JOH 9:26 Maʌ̃ne ãdjirãba wayacusa idjía iwid̶isid̶aa: –Idjia ¿sãwã osi? ¿Cãrẽda osi bʌ dau biabi carea?–
JOH 9:27 Idjia panusia: –Mʌ̃a bãrãa jarasia baribʌrʌ ĩjã quĩrĩãnaẽ́ basía. Maʌ̃da ¿cãrẽ cãrẽã wayacusa ũrĩ quĩrĩã panʌ? ¿Bãrã sid̶a idji ume nĩba quĩrĩã panʌca?–
JOH 9:28 Maʌ̃ carea ãdjirãba idjira nãwã quẽãsid̶aa: –Bʌdrʌ jãʌ̃ ẽberã ume nĩa, baribʌrʌ dairãra Moise leyd̶eba nĩbabadaa.
JOH 9:29 Dairãba cawa panʌa Ãcõrẽba Moisea bed̶easida, baribʌrʌ jãʌ̃ ẽberãra sãmabemada adua panʌa.–
JOH 9:30 Maʌ̃ne daub̶errea b̶ad̶aba jarasia: –¿Sãwãẽrã bãrãba jara panʌ adua panʌda idjira sãmabemada? ¿Idjia mʌ̃ daura biabiẽ́ basica?
JOH 9:31 Dadjirãba cawa panʌa cadjirua obadaba iwid̶ibʌdara Ãcõrẽba bia ũrĩcada. Maʌ̃ awara cawa panʌa bariduaba Ãcõrẽda waya b̶ʌbʌrʌ idjab̶a idjia quĩrĩã b̶ʌda o b̶ʌbʌrʌ, maʌ̃gʌba iwid̶ibʌrʌra Ãcõrẽba bia ũrĩbarida.
JOH 9:32 Naãrã ed̶aʌba ab̶a id̶ibema ewarid̶aa ¿bãrãba ũrĩbadjid̶aca ẽberã daub̶errea tod̶ada biabibʌdada?
JOH 9:33 Naʌ̃ ẽberãda Ãcõrẽneba zed̶aẽ́bara ni cãrẽ sid̶a poya oẽ́ bacasia.–
JOH 9:34 Maʌ̃ne pariseorãba idjira quẽãsid̶aa: –Bʌ toped̶ad̶ad̶eba ʌ̃taa cadjirua obaria. ¿Sãwã dairãa ne jaradiai?– Maʌ̃ carea idjira judiorã dji jʌrebada ded̶ebemada ãyã jʌretasid̶aa.
JOH 9:35 Jesuba ũrĩsia daub̶errea b̶ad̶ara ãyã jʌretasid̶ada. Maʌ̃ carea idjira jʌrʌd̶e wãsia. Unuped̶a iwid̶isia: –¿Bʌa Naʌ̃ Djara Edad̶ara wãrãda ĩjã b̶ʌca?–
JOH 9:36 Idjia jarasia: –Mʌ̃ boro, jaradua idjira caida mʌ̃a wãrãda ĩjãi carea.–
JOH 9:37 Jesuba panusia: –Bʌa idjira unu b̶ʌa. Mʌ̃, bʌ ume bed̶ea b̶ʌda idjía.–
JOH 9:38 Ara maʌ̃da Jesu quĩrãpita chĩrãborod̶e cob̶eped̶a jarasia: –Mʌ̃ Boro, mʌ̃a ĩjã b̶ʌa.–
JOH 9:39 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Mʌ̃ra naʌ̃ ẽjũãnaa zesia ẽberãrã cawa oi carea. Mãwã dji daub̶errea b̶ea quĩrãca b̶eaba ununia idjab̶a dji unu panʌana a panʌra daub̶errea b̶ea quĩrãca panenia.–
JOH 9:40 Ʌ̃cʌrʌ pariseorã Jesu caita duanʌba maʌ̃ bed̶ea ũrĩsid̶ad̶e iwid̶isid̶aa: –Bʌa ¿cãrẽ cãrẽã mãwã jara b̶ʌ? ¿Dairãra daub̶errea b̶eaca?–
JOH 9:41 Jesuba panusia: –Bãrãda wãrãda daub̶errea b̶ead̶abara, cadjirua obada carea bed̶ead̶e pananaẽ́ bacasia. Baribʌrʌ bãrãba unu panʌana a panʌ bẽrã bed̶ead̶e panʌa.–
JOH 10:1 Maʌ̃ ewarid̶e Jesuba jarasia: –Mʌ̃a wãrã arada jaraya: bariduada oveja corrad̶e ed̶a wãbadad̶e ed̶a wãẽ́bʌrʌ, ãtebʌrʌ ãyã areba ed̶a wãibʌrʌ, maʌ̃gʌba ovejara drʌabaria idjab̶a biẽ́ obaria.
JOH 10:2 Baribʌrʌ dji corrad̶e ed̶a wãbadama ed̶a wãbaridrʌ oveja wagabari araa.
JOH 10:3 Maʌ̃ iteabʌrʌ corra wagabariba dji ed̶a wãbadara ewabaria. Ovejaba ãdji wagabari bed̶eara cawa panʌa. Ãdjiza trʌ̃cuaped̶a dajadaa edebaria.
JOH 10:4 Jũma dajadaa edeped̶a ãdji na wãbaria. Ovejara idji caid̶u wãbadaa idji bed̶eara cawa panʌ bẽrã.
JOH 10:5 Baribʌrʌ ãdjia ununacara ẽpẽnacaa, ãtebʌrʌ mĩrũbadaa idji bed̶eada adua panʌ bẽrã.–
JOH 10:6 Jesura ne jara b̶ʌd̶eba mãwã bed̶easia baribʌrʌ judiorãba cawad̶aẽ́ basía cãrẽda jara b̶ʌda.
JOH 10:7 Maʌ̃ bẽrã Jesuba nãwã jarasia: –Mʌ̃a wãrã arada jaraya, oveja ed̶a wãbadara mʌ̃́a.
JOH 10:8 Mʌ̃ zei naẽna zocãrã ne drʌabadarã quĩrãca zebadjid̶aa idjab̶a purura biẽ́ obadjid̶aa. Baribʌrʌ ãdjirã bed̶eara Ãcõrẽ ẽpẽ b̶eaba ĩjãnaẽ́ basía.
JOH 10:9 Ed̶a wãbadara mʌ̃́a. Mʌ̃neba ed̶a wãbʌrʌra minijĩchiad̶ebemada ẽdrʌya. Bio necai b̶aya idjia neẽ́ b̶ʌra Ãcõrẽba jũma diai bẽrã.
JOH 10:10 Ne drʌabarira zebaria oveja drʌai carea, beai carea idjab̶a aduabi carea. Baribʌrʌ mʌ̃ra zesia ẽberãrãba zocai b̶ai arada ad̶uba erob̶ead̶amãrẽã.
JOH 10:11 Mʌ̃ra oveja wagabari dji biaa. Oveja wagabari biara idji oveja carea beuida b̶ʌa.
JOH 10:12 Baribʌrʌ ab̶aʌba parata carea ovejada waga b̶aibʌrʌ, usa cadrʌa zebʌrʌd̶e ovejara amecuaped̶a mĩrũ wãya. Ovejara idjid̶eẽ́ bẽrã wãrãda wagacaa. Maʌ̃ne usa cadrʌaba oveja ab̶a ca edabʌrʌd̶e dewararãda jãrãzoabadaa.
JOH 10:13 Maʌ̃ ẽberãra mĩrũ wãbaria ab̶abe parata careabʌrʌ ovejara wagabari bẽrã. Idjia oveja bia pananamãrẽã crĩchacaa.
JOH 10:14 Mʌ̃ra oveja wagabari dji biaa. Mʌ̃djid̶erãra cawa b̶ʌa oveja wagabariba idji oveja cawa b̶ʌ quĩrãca. Idjab̶a mʌ̃reba mʌ̃ra cawa panʌa.
JOH 10:15 Ara maʌ̃ quĩrãca mʌ̃ Zezaba mʌ̃ra cawa b̶ʌa idjab̶a mʌ̃a mʌ̃ Zezara cawa b̶ʌa. Mʌ̃ra mʌ̃dji oveja carea beuida b̶ʌa.
JOH 10:16 Mʌ̃a erob̶ʌa dewara oveja naʌ̃ corrad̶e b̶eaẽ́da. Maʌ̃gʌrã sid̶a mʌ̃a ed̶a eneya. Ãdjirãba mʌ̃ bed̶eara ĩjãnia. Mãwã jũmarãda ãbaa panania. Maʌ̃ne ãdjirã wagabarira ab̶a b̶aya.
JOH 10:17 Mʌ̃ Zezaba mʌ̃ra quĩrĩã b̶ʌa, ara mʌ̃djida idu beabi bẽrã. Maʌ̃be wayacusa zocai b̶eya.
JOH 10:18 Mʌ̃a iduaribiẽ́bʌrʌ ni ab̶aʌba mʌ̃ra poya bead̶aẽ́a, baribʌrʌ mʌ̃ra beuya mãwã quĩrĩã b̶ʌ bẽrã. Mʌ̃ra beuped̶a poya ʌ̃rẽbaya. Mʌ̃ Zezaba mʌ̃́a mãwã obisia.–
JOH 10:19 Maʌ̃ bed̶ea ũrĩbʌdad̶e judiorãra wayacusa wariwaria bed̶ea duanasid̶aa.
JOH 10:20 Zocãrãba jarasid̶aa: –Jãʌ̃ ẽberãra jai bara b̶ʌa. Idjira quĩrãẽ́ b̶ʌa. ¿Cãrẽ cãrẽã idji bed̶eada ũrĩni?–
JOH 10:21 Baribʌrʌ dewararãba jarasid̶aa: –Idjia jara b̶ʌra jai bara b̶ʌ bed̶eaẽ́a. ¿Jaiba daub̶errea b̶eara biabibarica?–
JOH 10:22 Maʌ̃ ewarid̶e judiorãba Jerusaleʌ̃ne ewari dromada o panasid̶aa. Ãdjirãba quĩrãneba panasid̶aa Ãcõrẽ de dromara idji quĩrãpita biẽ́ b̶ad̶ada waya bia b̶ʌped̶ad̶ada. Maʌ̃ ewari dromara dji cũrãsaara b̶ʌ jed̶ecod̶e obadjid̶aa.
JOH 10:23 Ãcõrẽ de droma mõgaraba aud̶u jũrã ca b̶ʌ ed̶aare Jesura nĩbasia. Idji nĩbad̶ama Salomoʌ̃ abadaa.
JOH 10:24 Mãwã b̶ʌd̶e ʌ̃cʌrʌ judiorãba Jesura aud̶u jũrã edad̶aped̶a iwid̶isid̶aa: –Ab̶a ¿sãʌ̃be bʌa dairã crĩchara cawaẽ́ pe erob̶ai? Bʌda Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶abʌrʌ, dairãa ebud̶a jaradua.–
JOH 10:25 Jesuba panusia: –Mʌ̃a bãrãa jarasia baribʌrʌ ĩjãnaẽ́ duanʌa. Jũma mʌ̃ Zeza trʌ̃neba o b̶ʌba mʌ̃nebemada ebud̶a cawabi b̶ʌa.
JOH 10:26 Baribʌrʌ bãrãba ĩjãnacaa, mʌ̃ ovejarãẽ́ bẽrã.
JOH 10:27 Mʌ̃ ovejarãba mʌ̃ bed̶eara cawa panʌa. Mʌ̃a ãdjirãra cawa b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã ãdjirãba mʌ̃ra ẽpẽbadaa.
JOH 10:28 Mʌ̃a ãdjirãa Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶aida dia b̶ʌa. Maʌ̃ carea ãdjirãra aduad̶aẽ́a idjab̶a ni ab̶aʌba ãdjirãra mʌ̃ jʌwad̶ebemada poya jãrĩnaẽ́a.
JOH 10:29 Mʌ̃ Zezaba ãdjirãra mʌ̃́a diasia. Idjira jũmarã cãyãbara dji dromaara b̶ʌa. Ni ab̶aʌba ãdjirãra mʌ̃ Zeza jʌwad̶ebemada poya jãrĩnaẽ́a.
JOH 10:30 Mʌ̃ra mʌ̃ Zeza ume ab̶arida mãwã b̶ʌa.–
JOH 10:31 Maʌ̃ carea arima b̶ea judiorãba wayacusa mõgarada edasid̶aa idji tab̶ari bead̶i carea.
JOH 10:32 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Mʌ̃ Zezad̶eba ne zocãrã biada bãrãa unubisia. ¿Sãʌ̃gʌ ne bia od̶a carea mʌ̃ra mõgaraba tab̶ari bead̶i?–
JOH 10:33 Judiorãba panusid̶aa: –Dairãba bʌra mõgaraba tab̶arid̶aẽ́a ne bia o b̶ʌ carea, ãtebʌrʌ tab̶arid̶ia bʌ naʌ̃ djarad̶e b̶ʌba ara bʌdjida Ãcõrẽana a b̶ʌ carea. Maʌ̃ba bʌa Ãcõrẽra biẽ́ jara b̶ʌa.–
JOH 10:34 Jesuba jarasia: –Bãrã leyd̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Mʌ̃a jarasia bãrãra ãcõrẽrãda.”
JOH 10:35 Dadjirãba cawa panʌa Ãcõrẽ Bed̶eara ewariza wãrãda. Ãcõrẽba maʌ̃ ẽberãrãa bed̶easid̶e jarasia: “Bãrãra ãcõrẽrãa.”
JOH 10:36 Maʌ̃ne mʌ̃a ab̶abe idji Warraad̶a a b̶ʌa Ãcõrẽba mʌ̃ra ara idji itea b̶ʌd̶a bẽrã idjab̶a naʌ̃ ẽjũãnaa diabued̶a bẽrã. ¿Bãrãba maʌ̃ carea jara panʌca mʌ̃a idjid̶ebemada biẽ́ bed̶easida?
JOH 10:37 Mʌ̃ Zezaba o b̶ʌda mʌ̃a oẽ́ b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃ bed̶eara ĩjãrãnadua.
JOH 10:38 Baribʌrʌ idjia o b̶ʌda mʌ̃a o b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃a jara b̶ʌ carea bãrãba ĩjãnaẽ́ panʌmĩna mʌ̃a o b̶ʌ carea ĩjãnadua. Mãwã bãrãba wãrãda cawad̶ia mʌ̃ Zezara mʌ̃ ume b̶ʌda idjab̶a mʌ̃ra mʌ̃ Zeza ume b̶ʌda.–
JOH 10:39 Maʌ̃ne ãdjirãba wayacusa Jesura jida quĩrĩã panasid̶aa, baribʌrʌ ẽdrʌ wãsia.
JOH 10:40 Mãwãnacarea Jesura wayacusa Jordaʌ̃ do quĩrãrã wãsia Borocuebari Juaʌ̃ba naãrã ẽberãrã borocue b̶ad̶amaa. Jesura mama b̶esia.
JOH 10:41 Mãwã b̶ʌd̶e zocãrã ẽberãrãda idjimaa wãbadjid̶aa. Ãdub̶a nãwã jarabadjid̶aa: –Juaʌ̃ba ne ununacada oẽ́ basía baribʌrʌ jũma idjia naʌ̃ Jesud̶ebema jarad̶ara wãrã araa.–
JOH 10:42 Mama zocãrãba Jesura ĩjãsid̶aa.
JOH 11:1 Maʌ̃ ewarid̶e ẽberã Lazaro abadada jũãcãyã nũmasia. Maʌ̃ Lazarora Betanianebema basía. Ab̶ari purud̶e idji djabawẽrãrã Mariada, Marta sid̶a panasid̶aa. Maʌ̃gʌ Mariaba dadjirã Boro jĩrũne querada weaped̶a idji bud̶aba põãsa jared̶a basía.
JOH 11:3 Maʌ̃ne Lazaro djabawẽrãrãba Jesua bed̶eada diabuesid̶aa: –Dai Boro, bʌ dji biara jũãcãyã nũmʌa.–
JOH 11:4 Maʌ̃ bed̶ea ũrĩsid̶e Jesuba jarasia: –Lazarora beuẽ́a, baribʌrʌ jũãcãyã nũmʌa ẽberãrãba cawad̶amãrẽã Ãcõrẽra idji Warra sid̶a dji dromarãda.–
JOH 11:5 Jesuba Lazarora, dji djabawẽrãrã sid̶a bio quĩrĩã b̶asia.
JOH 11:6 Baribʌrʌ Lazaro bio jũãcãyã b̶ʌda cawad̶acarea wad̶i ewari umé b̶esia idji b̶ad̶ama.
JOH 11:7 Mãwãnacarea idji ume nĩbabadarãa nãwã jarasia: –Wãnadrʌ wayacusa Judead̶aa.–
JOH 11:8 Maʌ̃ bẽrã idji ume nĩbabadarãba jarasid̶aa: –Jaradiabari, dãrãẽ́ b̶ʌa Judead̶ebemarãba bʌra mõgaraba tab̶ari bea quĩrĩã pananada. ¿Bʌra wayacusa jãmaa wãica?–
JOH 11:9 Jesuba jarasia: –¿Ewarira doce hora b̶ʌẽ́ca? Ãsa nĩra tenedrʌcaa, idjia ʌ̃naa naʌ̃ ẽjũãne b̶ʌda unu b̶ʌ bẽrã.
JOH 11:10 Baribʌrʌ diamasi nĩra tenedrʌbaria, ʌ̃naa neẽ́ b̶ʌ bẽrã.–
JOH 11:11 Mãwã jarad̶acarea Jesuba jarasia: –Dadjirã dji bia Lazarora cãĩ b̶ʌa baribʌrʌ mʌ̃a idjira ʌ̃rʌ̃mane wãya.–
JOH 11:12 Maʌ̃ne Jesu ume nĩbabadarãba idjía jarasid̶aa: –Dai Boro, idjira cãĩ b̶ʌbʌrʌ biabʌrʌa.–
JOH 11:13 Jesuba maʌ̃ jarad̶ad̶eba Lazaro beud̶ad̶ebemada bed̶ea b̶asia, baribʌrʌ idji ume nĩbabadarãba crĩchasid̶aa Lazaro cãĩ b̶ʌd̶ebemada bed̶ea b̶ʌda.
JOH 11:14 Maʌ̃be Jesuba ebud̶a jarasia: –Lazarora jaid̶asia.
JOH 11:15 Arima b̶ad̶aẽ́ bẽrã mʌ̃ra b̶ʌsrid̶a b̶ʌa maʌ̃neba bãrãba mʌ̃ra biara ĩjãni bẽrã. Waya idjimaa wãnadrʌ.–
JOH 11:16 Maʌ̃ne Tomá, Mĩguiso abadada b̶asia. Maʌ̃gʌba Jesu ume nĩbabadarã waabemarãa jarasia: –Judead̶aa wãnadrʌ dadjirã sid̶a bead̶amãrẽã.–
JOH 11:17 Betania purud̶e jũẽsid̶e Jesuba cawasia Lazaro tʌb̶ariped̶ad̶ara ewari quĩmãrẽ b̶ʌda.
JOH 11:18 Betaniara Jerusaleʌ̃neba mãcua tʌmʌẽ́ b̶asia.
JOH 11:19 Maʌ̃ bẽrã zocãrã judiorãda zesid̶aa Marta, Maria sobiabid̶e ãdji djaba jaid̶ad̶a carea.
JOH 11:20 Mãwã panʌne Martaba cawasia Jesura jũẽbʌrʌda. Ara maʌ̃da idji audiab̶arid̶e wãsia. Maʌ̃ne Mariara diguid̶a b̶esia.
JOH 11:21 Martaba Jesu unusid̶e idjía jarasia: –Mʌ̃ Boro, bʌda nama b̶ad̶abara mʌ̃ djabara jaid̶aẽ́ bacasia.
JOH 11:22 Baribʌrʌ mʌ̃a cawa b̶ʌa jũma bʌa Ãcõrẽa iwid̶ibʌrʌra idjia oida.–
JOH 11:23 Jesuba idjía jarasia: –Bʌ djabara ʌ̃rẽbaya.–
JOH 11:24 Maʌ̃ne Martaba jarasia: –Mãẽ, mʌ̃a cawa b̶ʌa idjira jĩrũarebema ewarid̶e ʌ̃rẽbaida beud̶arã ʌ̃rẽbabʌdad̶e.–
JOH 11:25 Jesuba jarasia: –Mʌ̃drʌ beud̶arã ʌ̃rẽbabibaria idjab̶a zocai b̶ai diabaria. Bariduaba mʌ̃da ĩjãibʌrʌ, naʌ̃ djarad̶e beubʌrʌ sid̶a ewariza Ãcõrẽ ume zocai b̶aya.
JOH 11:26 Mʌ̃ ĩjã b̶ʌra mʌ̃neba zocai b̶ʌ bẽrã ewariza zocai b̶aya. ¿Bʌa maʌ̃gʌra ĩjã b̶ʌca?–
JOH 11:27 Maʌ̃ne Martaba panusia: –Mãẽ mʌ̃ Boro, mʌ̃a ĩjã b̶ʌa bʌra Ãcõrẽ Warrada, Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada, naʌ̃ ẽjũãne zeida b̶ad̶ada.–
JOH 11:28 Mãwã jarad̶acarea Martara wãsia idji djabawẽrãmaa. Maʌ̃be iwidrʌa jarasia: –Dji Jaradiabarira nama b̶ʌa. Idjia bʌ́a ne jara quĩrĩã b̶ʌa.–
JOH 11:29 Maʌ̃ ũrĩped̶a Mariara piradrʌped̶a Jesu b̶ʌmaa isabe wãsia.
JOH 11:30 Jesura purud̶e ed̶a wãẽ́ b̶asia. Wad̶ibid̶a Martaba idji ununama b̶asia.
JOH 11:31 Maʌ̃ne judiorã Maria sobiabid̶i carea idji diguid̶a panʌba unusid̶aa idjira isabe piradrʌped̶a dajadaa wãbʌrʌda. Maʌ̃ carea idji caid̶u wãbʌdaba jarasid̶aa: –Idjira Lazaro tʌb̶ariped̶ad̶amaa jĩãne wãbʌrʌa.–
JOH 11:32 Mariara Jesu b̶ʌma jũẽsid̶e ara idji unubʌrʌda idji jĩrũ caita b̶arru cob̶esia. Maʌ̃ne jarasia: –Mʌ̃ Boro, bʌda nama b̶ad̶abara, mʌ̃ djabara jaid̶aẽ́ bacasia.–
JOH 11:33 Jesuba Maria jĩgua jĩãbʌrʌda idjab̶a judiorã idji ume zeped̶ad̶a sid̶a jĩãbʌdada unusid̶e ãdjirã carea bio sopua nũmeped̶a jĩgua ʌ̃gasia.
JOH 11:34 Maʌ̃be iwid̶isia: –Idjira ¿sãma tʌb̶arisid̶a?– Ãdjirãba panusid̶aa: –Dai Boro, acʌd̶e wãna.–
JOH 11:35 Jesura jĩãsia.
JOH 11:36 Mãwã b̶ʌd̶e judiorã arima duanʌba jarasid̶aa: –Acʌd̶adua idjia sãcua Lazarora quĩrĩã b̶asida.–
JOH 11:37 Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌ ãdjirãnebemaba jarasid̶aa: –Daub̶errea b̶ʌ biabid̶aba ¿sãwãẽrã poya carebaẽ́ basi Lazaro beurãmãrẽã?–
JOH 11:38 Jesura wayacusa jĩgua ʌ̃gasia. Maʌ̃be Lazaro tʌb̶ariped̶ad̶ama jũẽsia. Maʌ̃gʌra eya uria basía. Dji ed̶a wãbadara mõgaraba jũãtrʌ b̶asia.
JOH 11:39 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Jãʌ̃ mõgarara ãyã b̶ʌd̶adua.– Marta, dji jaid̶ad̶a djabawẽrãba Jesua jarasia: –Mʌ̃ Boro, idji jaid̶ad̶ara ewari quĩmãrẽ b̶ʌ bẽrã cõbusia cadjirua b̶ʌa.–
JOH 11:40 Baribʌrʌ Jesuba jarasia: –¿Mʌ̃a jaraẽ́ basica bʌa wãrãda ĩjãibʌrʌ, Ãcõrẽra dji droma b̶ʌda unuida?–
JOH 11:41 Mãwã b̶ʌd̶e ẽberãrãba mõgarara ãyã b̶ʌsid̶aa. Maʌ̃be Jesuba ʌ̃taa acʌped̶a jarasia: –Zeza, mʌ̃a bʌ́a bia jaraya mʌ̃a iwid̶id̶ara ũrĩna bẽrã.
JOH 11:42 Mʌ̃a cawa b̶ʌa bʌa mʌ̃ bed̶eara ũrĩ b̶abarida, baribʌrʌ mʌ̃a maʌ̃gʌra jarasia naʌ̃gʌrã ẽberãrãba cawad̶amãrẽã bʌabʌrʌ mʌ̃ra diabuesida.–
JOH 11:43 Mãwã jarad̶acarea Jesuba jĩgua trʌ̃ jarasia: –¡Lazaro, dajadaa zedua!–
JOH 11:44 Ara maʌ̃da Lazaro beu b̶ad̶ada dajadaa zesia. Idji jʌwara, idji jĩrũ sid̶a wad̶i wuaba bʌrá b̶easia. Idjab̶a idji quĩrãra wuaba ãnẽb̶ari b̶asia. Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Ẽrãnadua bia tʌgamãrẽã.–
JOH 11:45 Zocãrã judiorã Maria acʌd̶e wãped̶ad̶aba unusid̶aa Jesuba od̶ara. Maʌ̃ bẽrã ãdjirãba ĩjãsid̶aa.
JOH 11:46 Ʌ̃cʌrʌra pariseorãmaa wãsid̶aa Jesuba od̶a jarad̶e.
JOH 11:47 Maʌ̃ carea pariseorãra, sacerdote bororã sid̶a jũma judiorã dji dromarã ume ãbaa dji jʌresid̶aa. Nãwã jarasid̶aa: –Dadjirãba ¿sãwã od̶i? Maʌ̃ ẽberãba ne ununacada zocãrã o b̶ʌa.
JOH 11:48 Idjida idu b̶ʌd̶ibʌrʌ jũmarãba crĩchad̶ia idjira dadjirã boroda. Idjida ẽpẽnibʌrʌ romanorãra zed̶aped̶a dadji Ãcõrẽ de dromara babued̶ia idjab̶a jũma dadji judiorã sid̶a quenania.–
JOH 11:49 Mama ab̶a b̶asia Caipá abadada. Idjira maʌ̃ poad̶e dji dromaara b̶ʌ sacerdote basía. Maʌ̃ Caipába jarasia: –¡Bãrãra crĩcha neẽ́ panʌa!
JOH 11:50 Romanorãba jũma dadjirã bead̶i cãyãbara biara b̶ʌa ẽberã ab̶a dadji judiorã carea beuida.–
JOH 11:51 Caipába ara idji crĩchad̶eba mãwã jaraẽ́ basía. Ãtebʌrʌ idjira maʌ̃ poad̶e dji dromaara b̶ʌ sacerdote bẽrã Ãcõrẽbʌrʌ idjía jarabisia Jesura jũma judiorã carea beuida b̶ʌda.
JOH 11:52 Baribʌrʌ ab̶abe judiorã carea beuẽ́ basía, ãtebʌrʌ beusia jũma Ãcõrẽ warrarã naʌ̃ ẽjũãne b̶eara puru ab̶a b̶ʌi carea.
JOH 11:53 Judiorã dji dromarãba bed̶ea b̶ʌsid̶aa mamaʌba ʌ̃taa crĩcha jʌrʌd̶ida Jesu bead̶i carea.
JOH 11:54 Maʌ̃ bẽrã Jesura judiorã tãẽna ebud̶a nĩbaca basía, ãtebʌrʌ Judead̶ebemada ãyã wãsia. Epraiʌ̃ purud̶e idji ume nĩbabadarã ume b̶ad̶e wãsia. Maʌ̃ purura ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌ caita b̶ʌa.
JOH 11:55 Judiorã Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebabada ewarira caita b̶asia. Maʌ̃ra ewari droma bẽrã puruzabemarãda Jerusaleʌ̃naa wãsid̶aa ãdjia obada quĩrãca o panʌneba Ãcõrẽ quĩrãpita bia b̶ead̶i carea.
JOH 11:56 Maʌ̃ ewarid̶e ẽberãrãba Jesura jʌrʌ nĩbasid̶aa. Ãcõrẽ de droma dajada ãbaa duanʌne iwid̶ibadjid̶aa: –Bãrãmaarã ¿idjira naʌ̃ ewari droma obadad̶e zebá?–
JOH 11:57 Baribʌrʌ sacerdote bororãba pariseorã bid̶a jarasid̶aa bariduaba Jesuda jũẽsida cawasid̶ara jaraida b̶ʌda idji jidad̶amãrẽã.
JOH 12:1 Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebabada ewari jũẽi carea wad̶i sei ewari b̶ʌd̶e Jesura Betania purud̶aa wãsia Lazaro b̶abarimaa. Maʌ̃ Lazarora Jesuba ʌ̃rẽbabid̶a basía.
JOH 12:2 Jesura zed̶a bẽrã quewarabema cod̶ira waib̶ʌa osid̶aa. Martaba cod̶i careabemara jed̶eca b̶asia. Maʌ̃ne Lazaro sid̶a Jesu ume ne co b̶asia.
JOH 12:3 Mãwã panʌne Mariaba nardo quera idji awa quiruda, nẽbʌa b̶ʌda taza umé eneped̶a Jesu jĩrũne weasia. Maʌ̃be idji bud̶aba põãsa jaresia. Maʌ̃ queraba dji dera jũma tũãpa nũmesia.
JOH 12:4 Maʌ̃ne Jesu ume nĩbabarida ab̶a b̶asia Juda Iscariote abadada. Judaba Jesura jidabi basía. Maʌ̃ Judaba jarasia:
JOH 12:5 –¿Cãrẽ cãrẽã jãʌ̃ querara nẽdobueẽ́ basi? Nẽdobued̶abara poa ab̶a trajabʌrʌd̶e edabari quĩrãca edacasia. Maʌ̃ba ne neẽ́ qued̶eara carebacasia.–
JOH 12:6 Baribʌrʌ idjia mãwã jaraẽ́ basía ne neẽ́ qued̶eada crĩcha b̶ʌ bẽrã, ãtebʌrʌ mãwã jarasia ne drʌabari bẽrã. Ãdji parata wagabada buchacara idjia erob̶abadjia baribʌrʌ maʌ̃nebemada drʌabadjia.
JOH 12:7 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Naʌ̃ wẽrãa mãwã jararãdua. Idjia naʌ̃ querara waga erob̶asia mʌ̃ tʌb̶arid̶i ewari carea.
JOH 12:8 Ne neẽ́ qued̶eara ewariza bãrã tãẽna panania, baribʌrʌ mʌ̃ra bãrã ume ewariza b̶aẽ́a.–
JOH 12:9 Zocãrã judiorãba cawasid̶aa Jesura Betaniane b̶ʌda. Maʌ̃ bẽrã idji acʌd̶e wãsid̶aa. Maʌ̃ awara Lazaro, Jesuba ʌ̃rẽbabid̶a sid̶a acʌd̶e wãsid̶aa.
JOH 12:10 Lazaro ʌ̃rẽbad̶a carea judiorã zocãrãba sacerdote bororãra igarad̶aped̶a Jesuda ĩjãsid̶aa. Maʌ̃ carea sacerdote bororãra bed̶ea ausid̶aa Lazaro sid̶a bead̶i carea.
JOH 12:12 Nurẽma zocãrã ẽberãrã ewari droma od̶i carea Jerusaleʌ̃naa zeped̶ad̶aba cawasid̶aa Jesura Jerusaleʌ̃ne jũẽbʌrʌda.
JOH 12:13 Maʌ̃ carea ãdjirãba uruta quedua quĩrãca b̶eada tʌd̶aped̶a idjira audiab̶arid̶e wãsid̶aa. Nãwã jĩgua jarasid̶aa: –¡Bio biya quirua! ¡Bio bia b̶ʌa dadjirã Ãcõrẽ trʌ̃neba zebʌrʌra! ¡Bia quirua Israeld̶ebema Borora!–
JOH 12:14 Maʌ̃ne Jesuba burro zaqueda unuped̶a ʌ̃rʌ̃ chũmesia. Mãwãsia Ãcõrẽ Bed̶ead̶e jara b̶ʌ quĩrãca:
JOH 12:15 Wayarãnadua, Sioʌ̃ eyad̶e b̶earã. Acʌd̶adua, bãrã Borora burro zaque ʌ̃rʌ̃ zebʌrʌa.
JOH 12:16 Jesu ume nĩbabadarãba maʌ̃ra unu panʌmĩna cawad̶aẽ́ panasid̶aa. Baribʌrʌ Jesu ʌ̃rẽbaped̶a bajãnaa wãnacareabʌrʌ cawasid̶aa Ãcõrẽ Bed̶ead̶e idjid̶ebema naẽna b̶ʌd̶ada jũma wãrãda mãwãsida.
JOH 12:17 Jesuba Lazaro beu b̶ad̶ada trʌ̃ped̶a ʌ̃rẽbabisid̶e zocãrã ẽberãrãda arima duanasid̶aa. Mãwãnacarea ãdjia unuped̶ad̶ada nẽbʌrʌbadjid̶aa.
JOH 12:18 Jesuba maʌ̃ ne ununaca od̶ara zocãrãba ũrĩsid̶aa. Maʌ̃ bẽrã idji audiab̶arid̶e wãsid̶aa.
JOH 12:19 Maʌ̃ne pariseorãba ara ãdjidub̶a jara duanasia: –¡Acʌd̶adua! Jũmarãda idji caid̶u wãbʌdaa. Maʌ̃ bẽrã dadjirãba o quĩrĩã panʌra poya od̶aẽ́a.–
JOH 12:20 Maʌ̃ ewari droma o panʌne ʌ̃cʌrʌ griegorãda Ãcõrẽa bia bed̶ead̶i carea Jerusaleʌ̃ne jũẽsid̶aa.
JOH 12:21 Maʌ̃gʌrãra Pelipe, Jesu ume nĩbabarimaa wãsid̶aa. Maʌ̃ Pelipera Galilead̶e b̶ʌ puru Betsaidad̶ebema basía. Ãdjia Pelipea jarasid̶aa: –Dairãba Jesura unu quĩrĩã panʌa.–
JOH 12:22 Maʌ̃ carea Pelipeba Andréa jarad̶e wãsia. Maʌ̃be ãdjia Jesua jarasid̶aa.
JOH 12:23 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Ewarira jũẽsia. Ãcõrẽba mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara dji Dromada b̶ʌya.
JOH 12:24 Mʌ̃a wãrã arada jaraya: beud̶a quĩrãca trigo tada joud̶aẽ́bʌrʌ, ara mãwã ab̶ari tada b̶abaria. Baribʌrʌ joud̶ibʌrʌ maʌ̃ tara tunuped̶a bio zaubaria.
JOH 12:25 Ara maʌ̃ quĩrãca Ãcõrẽ cãyãbara naʌ̃ djarad̶e zocai b̶aida biara jʌrʌ b̶ʌba maʌ̃ zocai b̶aira aduaya. Baribʌrʌ naʌ̃ djarad̶e zocai b̶ai jʌrʌi cãyãbara mʌ̃da ẽpẽibʌrʌ Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶aya.
JOH 12:26 Bariduada mʌ̃ nezoca ba quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃ ume nĩbaida b̶ʌa. Mʌ̃ wãbʌrʌmaa mʌ̃ nezoca sid̶a wãya. Bariduada mʌ̃ nezocabʌrʌ, mʌ̃ Zezaba idjira dji dromada b̶ʌya.
JOH 12:27 Wãrãda mʌ̃ra bio sopua b̶ʌa. ¿Mʌ̃a cãrẽda jarai? ¿Mʌ̃a jaraica “Zeza, mʌ̃ bia mĩgaid̶ebemada ẽdrʌ b̶ʌdua”? Mãwã jaraẽ́a mʌ̃ra maʌ̃ carea zed̶a bẽrã.
JOH 12:28 Ãtebʌrʌ jaraya: Zeza, maʌ̃gʌd̶eba jũmarãa cawabidua bʌra dji Dromaara b̶ʌda.– Ara mãwãbʌrʌd̶e ẽberãrã arima duanʌba bed̶eada bajãnaa ũrĩsid̶aa. Maʌ̃ bed̶eaba jarasia: –Mʌ̃a naẽna cawabisia mʌ̃ra dji Dromaara b̶ʌda idjab̶a wayacusa cawabiya.–
JOH 12:29 Maʌ̃ bed̶ea ũrĩsid̶ad̶e ʌ̃cʌrʌba jarasid̶aa baada jururuasida. Dewararãba jarasid̶aa: –Bajãnebema nezocaba Jesua bed̶easia.–
JOH 12:30 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Maʌ̃ bed̶eara mʌ̃ iteaẽ́ basía. Biara bãrã itea basía.
JOH 12:31 Ʌ̃rãbʌrʌ Ãcõrẽba cawabiya naʌ̃ ẽjũãnebemarãra bed̶ead̶e duanʌda. Ʌ̃rãbʌrʌ diauru, naʌ̃ ẽjũãnebema borora Ãcõrẽba poyaya.
JOH 12:32 Mʌ̃ ʌ̃tʌ jira b̶ʌbʌdad̶e mʌ̃a jũmarãda eneya mʌ̃ ĩjãnamãrẽã.–
JOH 12:33 Mãwã jarasia idjira crud̶e cachi bead̶ida cawabi carea.
JOH 12:34 Ẽberãrã mama duanʌba Jesua jarasid̶aa: –Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyd̶eba dairãba cawa panʌa Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara beuca baida. Bʌa ¿sãwã jara b̶ʌ Naʌ̃ Djara Edad̶ara crud̶e cachid̶ida? Naʌ̃ Djara Edad̶ara ¿cai?–
JOH 12:35 Jesuba jarasia: –Naʌ̃ ʌ̃naara bãrã ume dãrã b̶aẽ́a. Maʌ̃ carea ʌ̃naane nĩbad̶adua idji bãrã ume b̶ʌmisa cawad̶aẽ́ne pãĩmane b̶ead̶a amaaba. Pãĩmane nĩba adua b̶ʌa sãmaa wãda.
JOH 12:36 Ʌ̃naa bãrã tãẽna eropanʌne maʌ̃ ʌ̃naara ĩjãnadua ʌ̃naanebema ẽberãrãda b̶ead̶i carea.– Maʌ̃ bed̶ea jarad̶acarea Jesura ara maʌ̃da wãped̶a mĩrũsia.
JOH 12:37 Jesuba ne ununacada zocãrã ẽberãrã quĩrãpita od̶amĩna ãdjirãba wad̶ibid̶a ĩjãnaẽ́ panasid̶aa.
JOH 12:38 Ãcõrẽneba bed̶eabari Isaíaba jarad̶a quĩrãca wãrãda mãwãsia. Nãwã jarasia: Dai Boro, ¿daiba jaraped̶ad̶ara caiba ĩjãsi? Ãcõrẽba idji ʌb̶ʌara ¿caia cawabisi?
JOH 12:39 Maʌ̃ bẽrã ãdjirãba poya ĩjãnaẽ́ basía, Isaíaba jarad̶a quĩrãca:
JOH 12:40 Mʌ̃a ãdjirãra daub̶errea b̶ea quĩrãca b̶ʌsia idjab̶a so zarea b̶ʌsia ãdji dauba unu panʌmĩna cawarãnamãrẽã idjab̶a ũrĩ panʌmĩna sod̶eba cawarãnamãrẽã. Mãwã panʌ bẽrã mʌ̃maa zed̶acaa mʌ̃a biabimãrẽã.
JOH 12:41 Isaíaba idji cartad̶e mãwã b̶ʌsia Jesura dji Dromada b̶eida unuped̶a maʌ̃nebemada bed̶ead̶a bẽrã.
JOH 12:42 Isaíaba mãwã b̶ʌd̶amĩna zocãrã judiorãba, judiorã dji dromarã bid̶a Jesura ĩjãsid̶aa baribʌrʌ ebud̶a jarad̶aẽ́ basía. Waya panasid̶aa pariseorãba ãdjirãra judiorã dji jʌrebada ded̶ebemada ãyã jʌretad̶ida.
JOH 12:43 Ãcõrẽba ãdjida bia jarai cãyãbara maʌ̃ judiorãba biara quĩrĩã panasid̶aa ẽberãrãba bia jarad̶ida.
JOH 12:44 Maʌ̃be Jesuba jĩgua jarasia: –Mʌ̃ ĩjã b̶ʌba mʌ̃ Diabued̶a sid̶a ĩjã b̶ʌa.
JOH 12:45 Mʌ̃ unu b̶ʌba mʌ̃ Diabued̶a sid̶a unu b̶ʌa.
JOH 12:46 Mʌ̃ra naʌ̃ ẽjũãnaa ʌ̃naa quĩrãca ze b̶ʌa mʌ̃ ĩjãbʌdara pãĩmane b̶earãnamãrẽã.
JOH 12:47 Ab̶aʌba mʌ̃ bed̶eada ũrĩped̶a ĩjãẽ́bʌrʌ, mʌ̃a idjira biẽ́ b̶ʌẽ́a, mʌ̃ra naʌ̃ ẽjũãne b̶ea biẽ́ b̶ʌi carea zeẽ́ b̶ʌ bẽrã. Mʌ̃ra naʌ̃ ẽjũãne b̶ea ẽdrʌ edai careabʌrʌ zesia.
JOH 12:48 Baribʌrʌ mʌ̃ igara b̶ʌra, mʌ̃ bed̶ea bia edaẽ́ b̶ʌra Ãcõrẽbʌrʌ cawa oya. Jĩrũarebema ewarid̶e Ãcõrẽba cawabiya idjira bed̶ead̶e b̶ʌda mʌ̃a jarad̶a bed̶eara ĩjãnaẽ́ bẽrã.
JOH 12:49 Mʌ̃ra ara mʌ̃djid̶eba bed̶ea b̶ʌẽ́a. Mʌ̃ Zeza, mʌ̃ namaa diabued̶aba mʌ̃́a jarasia cãrẽda jaraida b̶ʌda idjab̶a sãwã maʌ̃ bed̶eara jaraida b̶ʌ sid̶a.
JOH 12:50 Mʌ̃a cawa b̶ʌa idjia maʌ̃ bed̶eara jarabi b̶ʌda ẽberãrã idji ume ewariza zocai duananamãrẽã. Maʌ̃ carea mʌ̃ Zezaba mʌ̃́a jarad̶a quĩrãca mʌ̃a bed̶ea b̶ʌa.–
JOH 13:1 Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebabada ewari bai naẽna Jesuba cawa b̶asia idji ewarira jũẽbʌrʌda. Cawasia naʌ̃ ẽjũãra ameped̶a idji Zezamaa wãida. Jesuba jũma idjid̶erã naʌ̃ ẽjũãne b̶eara bio quĩrĩã b̶ad̶a bẽrã idjia maʌ̃ quĩrĩãra unubisia ab̶a idji beubʌrʌ ewarid̶aa.
JOH 13:2 Quewara pãĩmabʌrʌd̶e ne co panasid̶aa. Baribʌrʌ maʌ̃ naẽna diauruba Simoʌ̃ warra Juda Iscariote sod̶e crĩchada diad̶oasia Jesu jidabimãrẽã.
JOH 13:3 Jesuba cawa b̶asia idji Zezaba ne jũmada idji jʌwad̶e b̶ʌsida, idjab̶a cawa b̶asia idjira Ãcõrẽmaʌba zeped̶a waya Ãcõrẽmaa wãida.
JOH 13:4 Baribʌrʌ Jesuba osia nezocaba obari quĩrãca. Ãdjirãra quewara ne co panʌne pirab̶ariped̶a idjia ʌ̃rʌ̃ jʌ̃ b̶abarida ẽrãsia. Maʌ̃be cacua jarebadada edaped̶a cʌrrʌ bʌrá jʌ̃sia.
JOH 13:5 Eped̶eco jũguruad̶e baidoda jue edaped̶a idji ume nĩbabadarã jĩrũra sʌgʌsia. Ãdjiza sʌgʌped̶a ãdji jĩrũra cacua jarebadaba põãsa jaresia.
JOH 13:6 Jesuba Simoʌ̃ Pedro jĩrũ sʌgʌbʌrʌd̶e Pedroba jarasia: –Mʌ̃ Boro, ¿bʌa mʌ̃ jĩrũda sʌgʌica?–
JOH 13:7 Jesuba panusia: –Mʌ̃a o b̶ʌra bʌa nawena cawaẽ́ b̶ʌa baribʌrʌ nocoare ebud̶a cawaya.–
JOH 13:8 Baribʌrʌ Pedroba jarasia: –Mʌ̃ jĩrũra bʌa sʌgʌcara b̶ʌa.– Jesuba jarasia: –Mʌ̃a bʌ jĩrũda sʌgʌẽ́bʌrʌ, bʌra mʌ̃reẽ́a.–
JOH 13:9 Maʌ̃ bẽrã Simoʌ̃ Pedroba jarasia: –Mãwã baibʌrʌ, mʌ̃ Boro, mʌ̃ jĩrũ awa sʌgʌrãdua, ¡ãtebʌrʌ mʌ̃ jʌwara, mʌ̃ boro sid̶a sʌgʌdua!–
JOH 13:10 Maʌ̃ carea Jesuba jarasia: –Ẽberã cuid̶acarea ab̶abe idji jĩrũ awa sʌgʌida b̶ʌa idji cacuara jũma bia sʌgʌ b̶ʌ bẽrã. Bãrãra jũmaena sʌgʌ b̶eaa, mãwãmĩna ab̶a nama b̶ʌa sʌgʌẽ́ b̶ʌda.–
JOH 13:11 Jesuba cawa b̶asia caiba idjira jidabida. Maʌ̃ carea jarasia: “Ab̶a nama b̶ʌa sʌgʌẽ́ b̶ʌda.”
JOH 13:12 Ãdjirã jĩrũ sʌgʌcuad̶acarea Jesuba wayacusa idjia ʌ̃rʌ̃ jʌ̃ b̶abarira jʌ̃sia. Maʌ̃be ne cobadama wayacusa chũmeped̶a jarasia: –¿Cawasid̶aca cãrẽã mʌ̃a bãrã jĩrũra sʌgʌsida?
JOH 13:13 Bãrãba mʌ̃ra Jaradiabariad̶a abadaa idjab̶a bãrã Boroad̶a abadaa. Wãrãda arid̶e jara panʌa, mãwã b̶ʌ bẽrã.
JOH 13:14 Maʌ̃ba mʌ̃, bãrã Boroba idjab̶a Jaradiabariba nezoca quĩrãca bãrã jĩrũra sʌgʌd̶a bẽrã bãrã bid̶a nezoca quĩrãca bãdjiza jĩrũ sʌgʌd̶ida panʌa.
JOH 13:15 Mʌ̃a jãwã unubisia bãdjiza dji carebad̶amãrẽã.
JOH 13:16 Mʌ̃a wãrã arada jaraya: ni ab̶aʌ nezocada idji boro cãyãbara aud̶uara b̶ʌẽ́a. Diabued̶ara idji diabued̶a cãyãbara aud̶uara b̶ʌẽ́a. Nezocaba obari quĩrãca mʌ̃a od̶a bẽrã, bãrã bid̶a ab̶ari quĩrãca od̶ida panʌa.
JOH 13:17 ¿Cawasid̶aca? Mãwã ĩjã od̶ibʌrʌ wãrãda bia panania.
JOH 13:18 Mʌ̃a jaraẽ́ b̶ʌa jũma bãrãra bia b̶ead̶ida, mʌ̃a edad̶arã sãwã b̶eada cawa b̶ʌ bẽrã. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca wãrãda mãwãmãrẽã mʌ̃a jarabʌrʌa: “Ab̶a mʌ̃ ume ne co b̶ad̶ada mʌ̃ ume dji quĩrũda b̶esia.”
JOH 13:19 Mʌ̃a ara nawena maʌ̃gʌra jarabʌrʌa wad̶i mãwãi naẽna, wãrãda mãwãbʌrʌd̶e bãrãba Mʌ̃ra Mʌ̃da ĩjãnamãrẽã.
JOH 13:20 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: mʌ̃a diabuebʌrʌda ab̶aʌba bia edaibʌrʌ mʌ̃da bia edabʌrʌa. Idjab̶a mʌ̃ bia edabʌrʌba mʌ̃ Diabued̶ara bia edabʌrʌa.–
JOH 13:21 Mãwã jaraped̶a Jesura bio sopua b̶esia. Mãwã b̶ʌd̶e ebud̶a jarasia: –Wãrã arada mʌ̃a jaraya: ab̶a bãrãnebemaba mʌ̃ra jidabiya.–
JOH 13:22 Idji ume nĩbabadarãra ab̶arica dji acʌ duanesid̶aa Jesuba jarad̶ara cawad̶aẽ́ bad̶a bẽrã.
JOH 13:23 Maʌ̃ne ab̶a b̶asia Jesuare chũmʌda. Maʌ̃gʌba ara idjida “Jesuba bio quĩrĩã b̶ʌ” abadjia.
JOH 13:24 Simoʌ̃ Pedroba idjía boroba jarasia caid̶ebemada bed̶ea b̶ʌda Jesua iwid̶imãrẽã.
JOH 13:25 Maʌ̃be Jesuare chũmʌba iwid̶isia: –Dai Boro, ¿caiba bʌra jidabi?–
JOH 13:26 Jesuba panusia: –Mʌ̃a paʌ̃da sõberaped̶a ab̶aʌa diaya. Maʌ̃ ẽberãra idjía.– Ara maʌ̃da paʌ̃ra sõberaped̶a Jesuba Simoʌ̃ Iscariote warra Judaa diasia.
JOH 13:27 Judaba maʌ̃ cod̶acarea Satana jʌwaed̶a b̶esia. Maʌ̃ne Jesuba Judaa jarasia: –Bʌa oya b̶ʌra isabe odua.–
JOH 13:28 Baribʌrʌ ne co duanʌba ni ab̶aʌba cawad̶aẽ́ basía Jesuba cãrẽ cãrẽã mãwã jarasida.
JOH 13:29 Judaba ãdji parata wagabada buchacara erob̶abadjia. Maʌ̃ bẽrã ʌ̃cʌrʌba crĩchasid̶aa Jesuba dji ewari droma careabemada nẽdomãrẽã jarasida wa parata neẽ́ qued̶eaa diabi b̶ʌda.
JOH 13:30 Judaba paʌ̃ra coped̶a ara maʌ̃da dajadaa wãsia. Maʌ̃ra pãĩmanacarea basía.
JOH 13:31 Juda wãnacarea Jesuba jarasia: –Ʌ̃rãbʌrʌ Ãcõrẽba unubiya mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara dji dromada. Maʌ̃ awara mʌ̃neba Ãcõrẽba unubiya ara idjida dji dromada.
JOH 13:32 Mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶aba Ãcõrẽra dji dromada unubibʌrʌ, Ãcõrẽba mʌ̃ra ab̶arica dji dromada unubiya. Idjia dãrãẽ́ne maʌ̃ra unubiya.
JOH 13:33 Bãrãra mʌ̃ dji biarã bẽrã mʌ̃a jaraya: mʌ̃ra bãrã ume dãrã b̶aẽ́a. Mʌ̃a judiorã bororãa jarad̶a quĩrãca nawena bãrãa jaraya: bãrãba mʌ̃ra jʌrʌd̶ia, mãwãmĩna mʌ̃ wãbʌrʌmaa poya wãnaẽ́a.
JOH 13:34 Mʌ̃a obi b̶ʌ bed̶ea djiwid̶ida bãrãa jaraya: bãrãra bio dji quĩrĩã b̶ead̶adua. Mʌ̃a bãrã bio quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca bãrã sid̶a ab̶arica dji quĩrĩãnadua.
JOH 13:35 Bãrãda mãwã dji quĩrĩã pananibʌrʌ, jũmarãba cawad̶ia bãrãra mʌ̃ ume nĩbabadarãda.–
JOH 13:36 Simoʌ̃ Pedroba Jesua iwid̶isia: –Dai Boro, ¿bʌra sãmaa wãi?– Maʌ̃ne Jesuba panusia: –Mʌ̃ wãbʌrʌmaa bʌra nawena poya wãẽ́a, baribʌrʌ tẽãbe mʌ̃ caid̶u wãya.–
JOH 13:37 Pedroba iwid̶isia: –Dai Boro, ¿sãwãẽrã mʌ̃ra bʌ ume poya wãẽ́? Mʌ̃ra bʌ carea beuida b̶ʌa.–
JOH 13:38 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –¿Bʌra mʌ̃ carea wãrãda beuida b̶ʌca? Wãrã arada mʌ̃a jaraya: eterre berui naẽna bʌa b̶arima ũbea jaraya mʌ̃ra unucada.
JOH 14:1 Sopua b̶earãnadua. Ãcõrẽba arid̶e o b̶ʌda wãrãda ĩjãnadua. Idjab̶a mʌ̃a arid̶e o b̶ʌ sid̶a wãrãda ĩjãnadua.
JOH 14:2 Mʌ̃ Zeza b̶abarima dadjirã duananira baraa. Mʌ̃ra mamaa wãya bãrã b̶ead̶ima bia oi carea. Mãwãẽ́bara mʌ̃a jaraẽ́ bacasia.
JOH 14:3 Mʌ̃ra bãrã b̶ead̶ima bia od̶e wãya. Maʌ̃be wayacusa zeya bãrã edei carea mʌ̃ ume b̶ead̶amãrẽã.
JOH 14:4 Bãrãba cawa panʌa mʌ̃ra sãmaa wãida. Dji o sid̶a cawa panʌa.–
JOH 14:5 Baribʌrʌ Tomába jarasia: –Dai Boro, adua panʌa bʌra sãmaa wãida. ¿Sãwã maʌ̃ ora cawad̶i?–
JOH 14:6 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Maʌ̃ ora mʌ̃́a. Mʌ̃neba Ãcõrẽra wãrãda cawa panʌa idjab̶a zocai b̶ai arada eropanʌa. Mʌ̃neba wãnaẽ́bʌrʌ ni ab̶aʌda mʌ̃ Zezamaa poya jũẽnaẽ́a.
JOH 14:7 Bãrãba mʌ̃da wãrãda cawa panʌbʌrʌ, mʌ̃ Zeza sid̶a cawa panʌa. Id̶ibʌrʌ bãrãba idjira cawa panʌa unu panʌ bẽrã.–
JOH 14:8 Maʌ̃ne Pelipeba idjía jarasia: –Dai Boro, dadji Zezara daia unubidua. Ara maʌ̃ba bia b̶ʌa.–
JOH 14:9 Maʌ̃ carea Jesuba jarasia: –Pelipe, mʌ̃ra dãrãbʌrʌa bãrã ume b̶ʌda. Bʌa mʌ̃ra ¿wad̶ibid̶a cawaẽ́ b̶ʌca? Mʌ̃ unu b̶ʌba mʌ̃ Zeza sid̶a unu b̶ʌa. Bʌa ¿sãwã jara b̶ʌ “dadji Zezara daia unubidua”?
JOH 14:10 ¿Bʌa ĩjãẽ́ b̶ʌca mʌ̃ra mʌ̃ Zeza ume ãbaa b̶ʌda idjab̶a mʌ̃ Zezara mʌ̃ ume ãbaa b̶ʌda? Mʌ̃a bed̶ea b̶ʌra ara mʌ̃djid̶eba bed̶eacaa. Ãtebʌrʌ mʌ̃ Zeza mʌ̃ ume ãbaa b̶ʌra mʌ̃neba bed̶ea b̶ʌa. Wãrãda mʌ̃neba ne jũmada idjia obaria.
JOH 14:11 Ĩjãnadua mʌ̃ra mʌ̃ Zeza ume ãbaa b̶ʌda idjab̶a mʌ̃ Zezara mʌ̃ ume ãbaa b̶ʌda. Mʌ̃a mãwã jara b̶ʌ carea bãrãba ĩjãnaẽ́ panʌbʌrʌ, mʌ̃a o b̶ʌ carea ĩjãnadua.
JOH 14:12 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: bariduaba mʌ̃da ĩjã b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃a o b̶ʌra idjia bid̶a oya. Wãrãda mʌ̃a o b̶ʌ cãyãbara idjia aud̶uara oya, mʌ̃ra mʌ̃ Zezamaa wãi bẽrã.
JOH 14:13 Bãrãba mʌ̃da ĩjã panʌ bẽrã mʌ̃ trʌ̃neba iwid̶ibʌdara mʌ̃a jũma oya. Mãwã mʌ̃neba ebud̶a b̶aya mʌ̃ Zezara dji dromada.
JOH 14:14 Wãrãda bãrãba mʌ̃da ĩjã panʌ bẽrã jũma mʌ̃ trʌ̃neba iwid̶ibʌdara mʌ̃a oya.
JOH 14:15 Bãrãba mʌ̃da wãrãda quĩrĩã panʌbʌrʌ, mʌ̃ bed̶eara ĩjã o panania.
JOH 14:16 Maʌ̃ bẽrã mʌ̃ Zezaa iwid̶iya bãrã Carebabarida diabuemãrẽã. Maʌ̃gʌra bãrã ume ewariza b̶aya.
JOH 14:17 Idjira Ãcõrẽ Jaurea. Idjia Ãcõrẽra wãrãda cawabibaria. Naʌ̃ ẽjũãnebemarãba idjira poya edad̶aẽ́a, ununaca bẽrã idjab̶a adua panʌ bẽrã. Maʌ̃ne bãrãbʌrʌ idjira cawa panʌa, bãrã ume b̶ʌ bẽrã idjab̶a bãrã sod̶e b̶ai bẽrã.
JOH 14:18 Mʌ̃a bãrãra jẽrãmãrã quĩrãca ameẽ́a. Mʌ̃ra wayacusa bãrãmaa zeya.
JOH 14:19 Dãrãẽ́ne naʌ̃ ẽjũãnebemarãba mʌ̃ra waa ununaẽ́a baribʌrʌ bãrãba mʌ̃ra ununia. Mʌ̃a zocai b̶ai arada erob̶ʌ bẽrã, bãrã bid̶a zocai b̶ai arada erob̶ead̶ia.
JOH 14:20 Mʌ̃ zed̶acarea bãrãba cawad̶ia mʌ̃ra mʌ̃ Zeza ume ãbaa b̶ʌda, bãrãra mʌ̃ ume ãbaa panʌda, idjab̶a mʌ̃ra bãrã ume ãbaa b̶ʌda.
JOH 14:21 Mʌ̃ bed̶ea ũrĩped̶a ĩjã o b̶ʌba mʌ̃ra quĩrĩã b̶ʌa. Ab̶aʌba mʌ̃da quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃ Zezaba idjira quĩrĩã b̶aya. Mʌ̃a bid̶a idjira quĩrĩã b̶aya, idjab̶a ara mʌ̃da idjía unubiya.–
JOH 14:22 Maʌ̃be dewara Juda, Iscarioteẽ́ba Jesua iwid̶isia: –Dai Boro, ¿sãwã bʌra dairãa unubi baribʌrʌ naʌ̃ ẽjũãnebemarãa unubiẽ́?–
JOH 14:23 Jesuba panusia: –Mʌ̃ quĩrĩã b̶ʌba mʌ̃ bed̶eara ĩjã o b̶aya. Mʌ̃ Zezaba idjira quĩrĩã b̶aya. Maʌ̃be daira idjimaa zed̶ia idji ume ãbaa panani carea.
JOH 14:24 Mʌ̃ quĩrĩãẽ́ b̶ʌba mʌ̃ bed̶eara ĩjã ocaa. Bãrãba ũrĩ panʌ bed̶eara mʌ̃reẽ́a, ãtebʌrʌ mʌ̃ Zeza, mʌ̃ Diabued̶ad̶ea.
JOH 14:25 Maʌ̃gʌra mʌ̃a bãrãa jara b̶ʌa wad̶ibid̶a bãrã ume b̶ʌ bẽrã.
JOH 14:26 Baribʌrʌ mʌ̃ Zezaba mʌ̃ trʌ̃neba idji Jaureda diabueya bãrã Carebabarida b̶amãrẽã. Ãcõrẽ Jaureba ne jũmada bãrãa jaradiaya. Idjia bãrãa jũma mʌ̃a jarad̶ara quĩrãnebabiya.
JOH 14:27 Mʌ̃a necai b̶aida bãrã sod̶e ameya. Mʌ̃a dia b̶ʌ necai b̶aira naʌ̃ ẽjũãnebemarãba poya diad̶acaa. Maʌ̃ bẽrã jũmawãyã sopuarãnadua. Ne wayarãnadua.
JOH 14:28 Mʌ̃a bãrãa jarasia mʌ̃ra wãbʌrʌda idjab̶a waya bãrã ume b̶ad̶e zeida. Bãrãba mʌ̃da wãrãda quĩrĩã panʌbara b̶ʌsrid̶acasid̶aa mʌ̃ Zezamaa wãyana ad̶a carea. Mʌ̃ Zezara mʌ̃ cãyãbara dji dromaara b̶ʌ bẽrã mʌ̃ra wayacusa b̶ʌya mʌ̃dji naãrã b̶ad̶amaa.
JOH 14:29 Mʌ̃a maʌ̃gʌra jara b̶ʌa wad̶i mãwãi naẽna, wãrãda mãwãbʌrʌd̶e bãrãba ĩjãnamãrẽã.
JOH 14:30 Mʌ̃ra bãrã ume dãrã bed̶eaẽ́a, naʌ̃ ẽjũãnebema borora zebʌrʌ bẽrã. Idjia mʌ̃ra poyaẽ́mĩna beabiya.
JOH 14:31 Mãwã mʌ̃ Zezaba obi b̶ʌda mʌ̃a ĩjã oya. Maʌ̃gʌd̶eba naʌ̃ ẽjũãnebemarãba cawad̶ia mʌ̃a mʌ̃ Zezara bio quĩrĩã b̶ʌda. Piradrʌd̶adua. Wãnadrʌ.–
JOH 15:1 Jesuba jarasia: –Mʌ̃ra uva jʌ̃cara dji araa. Mʌ̃ Zezara djibaria.
JOH 15:2 Mʌ̃ jʌwate zaud̶acara idjia jũma tʌcuaya, baribʌrʌ dji zaubada jʌwatera quĩrãcuita tʌcuabaria biara zaud̶amãrẽã.
JOH 15:3 Mʌ̃ bed̶eada ĩjã panʌ bẽrã bãrãra jʌwate quĩrãcuita tʌcuad̶a quĩrãca biya b̶eaa.
JOH 15:4 Mʌ̃ ume ãbaa b̶ead̶adua mʌ̃ bãrã ume ãbaa b̶ʌ quĩrãca. Jʌ̃carad̶e caraẽ́ b̶ʌ jʌwatera ara idub̶a zaucaa. Ara maʌ̃ quĩrãca bãrãda mʌ̃ ume b̶ead̶aẽ́bʌrʌ zaud̶aẽ́a.
JOH 15:5 Mʌ̃ra uva jʌ̃cara dji araa. Bãrãra mʌ̃ jʌwaterãa. Mʌ̃ ume ãbaa b̶eara bio zaubadaa, mʌ̃ra bãrã ume ãbaa b̶ʌ bẽrã. Bãrãba mʌ̃ neẽ́ ni cãrẽ sid̶a Ãcõrẽ itea poya od̶aẽ́a.
JOH 15:6 Mʌ̃ ume ãbaa b̶ʌẽ́ra mʌ̃ Zezaba ãyã b̶atabueya jʌwate zauca quĩrãca. Maʌ̃ jʌwate purrubad̶acarea dadjia ãbaa bued̶aped̶a babuebadaa.
JOH 15:7 Bãrãda mʌ̃ ume ãbaa b̶ead̶ibʌrʌ, mʌ̃ bed̶eada ĩjã o pananibʌrʌ, iwid̶id̶adua jũma bãrãba quĩrĩãbʌdada. Maʌ̃ne mʌ̃a diaya.
JOH 15:8 Bãrãda bia zaud̶ibʌrʌ unubid̶ia wãrãda mʌ̃ ume nĩbabadarãda mãwã b̶eada. Mãwã unubid̶ia mʌ̃ Zezara dji dromada.
JOH 15:9 Mʌ̃a bãrãra quĩrĩã b̶ʌa mʌ̃ Zezaba mʌ̃ quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃ quĩrĩãneba pananadua.
JOH 15:10 Mʌ̃a obi b̶ʌ bed̶eada ĩjã od̶ibʌrʌ, wãrãda mʌ̃ quĩrĩãneba panania. Ara maʌ̃ quĩrãca mʌ̃ Zezaba obi b̶ʌ bed̶ea ĩjã o b̶ʌ bẽrã idji quĩrĩãneba b̶abaria.
JOH 15:11 Jũma maʌ̃gʌra mʌ̃a jara b̶ʌa bãrãra mʌ̃ ume bio b̶ʌsrid̶a b̶ead̶amãrẽã.
JOH 15:12 Mʌ̃a obi b̶ʌ bed̶eara naʌ̃gʌa: bãrãra dji quĩrĩãnadua mʌ̃a bãrã quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca.
JOH 15:13 Ẽberãda idji dji bia carebai carea beuibʌrʌ, ni ab̶aʌba maʌ̃ cãyãbara poya biara quĩrĩãra erob̶aẽ́a.
JOH 15:14 Mʌ̃a obi b̶ʌ bed̶eada bãrãba ĩjã od̶ibʌrʌ bãrãra mʌ̃ dji biarãa.
JOH 15:15 Mʌ̃a bãrãra waa mʌ̃ nezocaad̶a aẽ́a. Nezocaba idji boroba oi crĩcha b̶ʌra adua b̶ʌa. Mʌ̃a bãrãra mʌ̃ dji biarãana aya. Mʌ̃a bãrãa cawabisia ne jũma mʌ̃ Zezad̶eba ũrĩnada.
JOH 15:16 Bãrãba mʌ̃ra edad̶aẽ́ basía. Mʌ̃abʌrʌ bãrãra edasia. Mʌ̃a bãrãra b̶ʌsia wãnaped̶a bia zaud̶amãrẽã, idjab̶a maʌ̃ zaubʌdara dãrã droamãrẽã. Mʌ̃a bãrãra edad̶a bẽrã mʌ̃ Zezaba jũma bãrãba mʌ̃ trʌ̃neba iwid̶ibʌdara diaya.
JOH 15:17 Waya mʌ̃a bãrãa jaraya: ab̶arica dji quĩrĩãnadua.
JOH 15:18 Naʌ̃ ẽjũãnebemarãba bãrãda quĩrãma panʌbʌrʌ, cawad̶adua ãdjirãba naãrã mʌ̃da quĩrãmasid̶ada.
JOH 15:19 Bãrãda naʌ̃ ẽjũãnebema bad̶abara ãdjirãba bãrãra quĩrĩãcasid̶aa ãdjirãnebema bẽrã. Baribʌrʌ mʌ̃a bãrãra naʌ̃ ẽjũãnebemada edasia ãdjirã awara b̶ead̶amãrẽã. Maʌ̃ bẽrã bãrãra quĩrãmabadaa.
JOH 15:20 Quĩrãnebad̶adua mʌ̃a naʌ̃ jarad̶ara: “Ni ab̶aʌ nezocada idji boro cãyãbara aud̶uara b̶ʌẽ́a.” Maʌ̃gʌba jara b̶ʌa ẽberãrãba mʌ̃ bed̶eada ĩjã o panʌbʌrʌ, bãrã bed̶ea sid̶a ĩjã od̶ia. Baribʌrʌ ãdjirãba mʌ̃da biẽ́ od̶i carea ẽpẽ panʌbʌrʌ, bãrã sid̶a biẽ́ od̶i carea ẽpẽnia.
JOH 15:21 Bãrãra mʌ̃ carea biẽ́ od̶ia ãdjia mʌ̃ Diabued̶ara adua panʌ bẽrã.
JOH 15:22 Mʌ̃a ãdjirãa jaradiad̶e zed̶aẽ́bara ãdjia cadjirua oped̶ad̶a carea bed̶ead̶e b̶ead̶aẽ́ bacasia. Baribʌrʌ mʌ̃ bed̶eada ũrĩped̶ad̶a bẽrã poya jarad̶aẽ́a adua panasid̶ada ãdjia o panʌra cadjiruada.
JOH 15:23 Ab̶aʌba mʌ̃da quĩrãma b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃ Zeza sid̶a quĩrãma b̶ʌa.
JOH 15:24 Mʌ̃a ãdjirã quĩrãpita ne ununacada od̶aẽ́bara, ãdjirãba cadjirua o panʌ carea bed̶ead̶e b̶ead̶aẽ́ bacasia. Baribʌrʌ mʌ̃a od̶ara ãdjirãba unusid̶amĩna mʌ̃ra, mʌ̃ Zeza sid̶a quĩrãma panʌa.
JOH 15:25 Mãwã duanʌa ara ãdjirã leyd̶e jara b̶ʌ quĩrãca. Nãwã jara b̶ʌa: “Mʌ̃ra bed̶ea neẽ́ b̶ʌda quĩrãmasid̶aa.”
JOH 15:26 Ãcõrẽ Jaure bãrã Carebabarira zeya. Idjia wãrã bed̶eada jarabaria. Mʌ̃a idjira mʌ̃ Zezamaʌba diabuebʌrʌd̶e idjia mʌ̃nebemada bãrãa bed̶eaya.
JOH 15:27 Bãrã bid̶a mʌ̃nebemada bed̶ead̶ia, bãrãra naãrãed̶aʌba mʌ̃ ume panʌ bẽrã.
JOH 16:1 Mʌ̃a jũma maʌ̃gʌra bãrãa jara b̶ʌa mʌ̃ ĩjã panʌra igararãnamãrẽã.
JOH 16:2 Judiorãba bãrãra ãdjirã dji jʌrebada ded̶ebemada ãyã jʌrecuad̶ia. Maʌ̃ awara bãrã bead̶i ewarira zeya. Bãrã beabʌdad̶e ãdjirãba crĩchad̶ia Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌda o panʌda.
JOH 16:3 Mãwã od̶ia mʌ̃ Zezada, mʌ̃ sid̶a adua panʌ bẽrã.
JOH 16:4 Baribʌrʌ mʌ̃a jũma maʌ̃gʌra bãrãa jarabʌrʌa, maʌ̃ ewari jũẽbʌrʌd̶e mʌ̃a jarad̶ara quĩrãnebad̶aped̶a sozarra b̶ead̶amãrẽã. Mʌ̃a bãrã bia mĩgad̶id̶ebemada naẽna jaraẽ́ basía bãrã ume b̶ad̶a bẽrã.
JOH 16:5 Baribʌrʌ mʌ̃ra mʌ̃ Diabued̶amaa wãya. Mãwãmĩna ni ab̶aʌ bãrãnebemaba mʌ̃́a iwid̶id̶aẽ́ panʌa “bʌra ¿sãma wãi?”
JOH 16:6 Ãtebʌrʌ bãrãra sopua panʌa mʌ̃ra wãyana ad̶a bẽrã.
JOH 16:7 Mʌ̃a wãrã arada jaraya: bãrã itea biara b̶ʌa mʌ̃ra wãida. Mʌ̃da wãẽ́bʌrʌ bãrã Carebabarida zeẽ́a. Baribʌrʌ mʌ̃da wãibʌrʌ idjira diabueya.
JOH 16:8 Ãcõrẽ Jaure zebʌrʌd̶e naʌ̃ ẽjũãnebemarãa cawabiya caida cadjirua obarida, caida jipa b̶ʌda, idjab̶a caida bed̶ead̶e b̶ʌda. Cawabiya ãdjirãba jũma maʌ̃gʌd̶ebemada ãĩ crĩcha panʌda.
JOH 16:9 Ãcõrẽ Jaureba ãdjirãa cawabiya mʌ̃ bed̶ea ĩjãnaca bẽrã cadjirua obadada.
JOH 16:10 Cawabiya mʌ̃ra jipa b̶ʌda mʌ̃ Zezamaa wãna bẽrã. Maʌ̃ne bãrãba mʌ̃ra waa ununaẽ́a.
JOH 16:11 Idjab̶a Ãcõrẽ Jaureba cawabiya naʌ̃ ẽjũãnebemarãra wãrãda bed̶ead̶e panʌda, Ãcõrẽba naʌ̃ ẽjũãnebema borora bed̶ead̶e b̶ʌad̶a ad̶a bẽrã.
JOH 16:12 Mʌ̃a wad̶ibid̶a ne zocãrã bãrãa jara quĩrĩã b̶ʌa. Maʌ̃ra bãrãba nawena jũma poya cawad̶aẽ́a.
JOH 16:13 Baribʌrʌ Ãcõrẽ Jaureba wãrã bed̶eara cawabibari bẽrã idji zebʌrʌd̶e bãrãa jaradiaya wãrã bed̶ea Ãcõrẽneba ze b̶ʌda jũma cawad̶amãrẽã. Idjira ara idji crĩchad̶eba bed̶eaẽ́a, ãtebʌrʌ jũma mʌ̃neba ũrĩbʌrʌda jaraya. Idjia bãrãa cawabiya nocoarebema ewarid̶e cãrẽda sãwãida.
JOH 16:14 Cawabiya mʌ̃ra dji dromada, mʌ̃ bed̶ea ũrĩped̶a jũma bãrãa jaradiai bẽrã.
JOH 16:15 Jũma mʌ̃ Zezad̶era mʌ̃rea. Maʌ̃ carea mʌ̃a jarasia Ãcõrẽ Jaureba mʌ̃ bed̶ea ũrĩped̶a bãrãa jaradiaida.
JOH 16:16 Dãrãẽ́ne bãrãba mʌ̃ra ununaẽ́a, baribʌrʌ mãwãnacarea wayacusa dãrãẽ́ne mʌ̃ra ununia.–
JOH 16:17 Maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌ idji ume nĩbabadarãba ara ãdjidub̶a iwid̶i duanasid̶aa: –Idjia dadjirãa “dãrãẽ́ne bãrãba mʌ̃ra ununaẽ́a, baribʌrʌ mãwãnacarea wayacusa dãrãẽ́ne mʌ̃ra ununiana” a b̶ʌba ¿cãrẽda jara b̶ʌ? Idji Zezamaa wãyana a b̶ʌba ¿cãrẽda jara b̶ʌ?
JOH 16:18 Maʌ̃ bed̶ea “dãrãẽ́ne” a b̶ʌba ¿cãrẽda jara b̶ʌ? Dadjirãba cawad̶aẽ́ panʌa cãrẽnebemada bed̶ea b̶ʌda.–
JOH 16:19 Jesuba cawasia ãdjia maʌ̃gʌd̶ebemada iwid̶i quĩrĩã panʌda. Maʌ̃ carea jarasia: –Mʌ̃a bãrãa jarasia dãrãẽ́ne mʌ̃ra ununaẽ́da idjab̶a mãwãnacarea dãrãẽ́ne mʌ̃ra wayacusa ununida. ¿Maʌ̃gʌd̶ebemada ara bãdub̶a iwid̶i duanʌẽ́ca?
JOH 16:20 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: bãrãra sopuaba jĩãnia baribʌrʌ naʌ̃ ẽjũãnebemarãra b̶ʌsrid̶ad̶ia. Bãrãra sopuaba jĩãnimĩna maʌ̃ sopuara jõped̶a b̶ʌsrid̶ad̶ia.
JOH 16:21 Wãrãda wẽrã warra tobʌrʌd̶e pua b̶ʌa idji ewarira jũẽna bẽrã. Baribʌrʌ warra tod̶acarea maʌ̃ puara quĩrãdoabaria idji warra carea b̶ʌsrid̶a b̶ʌ bẽrã.
JOH 16:22 Ara maʌ̃ quĩrãca bãrãra ara nawena sopua panʌa, baribʌrʌ mʌ̃ra wayacusa bãrã acʌd̶e zeya. Maʌ̃be bãrãra b̶ʌsrid̶ad̶ia. Ni ab̶aʌba maʌ̃ b̶ʌsrid̶ara poya jõbiẽ́a.
JOH 16:23 Maʌ̃gʌ ewarid̶e bãrãba ni cãrẽ sid̶a mʌ̃́a waa iwid̶id̶aẽ́a. Wãrã arada mʌ̃a jaraya: bãrãba mʌ̃ Zezaa mʌ̃ trʌ̃neba iwid̶ibʌdara idjia diaya.
JOH 16:24 Bãrãba wad̶ibid̶a dadji Zezaa ni cãrẽ sid̶a mʌ̃ trʌ̃neba iwid̶id̶aẽ́ panʌa. Baribʌrʌ mãwã iwid̶id̶ibʌrʌ edad̶ia. Mãwã bãrãra bio b̶ʌsrid̶a b̶ead̶ia.
JOH 16:25 Mʌ̃a ne jara b̶ʌd̶eba maʌ̃gʌra bãrãa jarasia, baribʌrʌ ewari ab̶a mʌ̃ra waa ne jara b̶ʌd̶eba bed̶eaẽ́a. Ãtebʌrʌ mʌ̃ Zezad̶ebemada ebud̶a jaraya.
JOH 16:26 Maʌ̃ ewarid̶e bãrãba mʌ̃ trʌ̃neba Ãcõrẽa iwid̶id̶ia. Mʌ̃ra bãrãbari Ãcõrẽa bed̶eaẽ́a, mʌ̃ Zezaba bãrãra quĩrĩã b̶ʌ bẽrã. Idjia bãrãra quĩrĩã b̶ʌa, mʌ̃da quĩrĩã panʌ bẽrã idjab̶a mʌ̃ra Ãcõrẽneba zed̶ada ĩjã panʌ bẽrã.
JOH 16:28 Mʌ̃ Zezamaʌba naʌ̃ ẽjũãnaa zesia. Baribʌrʌ mʌ̃a naʌ̃ ẽjũãra ameya mʌ̃ Zezamaa wayacusa wãi carea.–
JOH 16:29 Maʌ̃be idji ume nĩbabadarãba jarasid̶aa: –Ʌ̃rãbʌrʌ bʌa jara b̶ʌra daima ebud̶a b̶ʌa. Ne jara b̶ʌd̶eba bed̶ea b̶ʌẽ́a.
JOH 16:30 Ʌ̃rãbʌrʌ dairãba cawabʌdaa bʌa ne jũmada cawa b̶ʌda. Daiba iwid̶id̶i naẽna bʌa sãwã panuida cawa b̶ʌa. Maʌ̃neba dairãba cawa panʌa bʌra Ãcõrẽneba zesida.–
JOH 16:31 Jesuba jarasia: –¿Ʌ̃rãbʌrʌ bãrãba wãrãda ĩjãbʌdaca?
JOH 16:32 Ewari jũẽida b̶ad̶ada jũẽbʌrʌa. Bãrãra jũma ab̶a ab̶a memenenaped̶a mʌ̃dub̶a amenia. Baribʌrʌ mʌ̃dub̶a b̶aẽ́a mʌ̃ Zezada mʌ̃ ume b̶ʌ bẽrã.
JOH 16:33 Jũma maʌ̃gʌra mʌ̃a bãrãa jarasia mʌ̃neba necai b̶ead̶amãrẽã. Naʌ̃ ẽjũãne bia mĩga b̶ead̶ia, baribʌrʌ ne wayarãnadua: naʌ̃ ẽjũãnebema cadjiruada mʌ̃a poyasia.–
JOH 17:1 Jesuba mãwã jarad̶acarea bajãnaa acʌped̶a jarasia: –Zeza, mʌ̃ ewarira jũẽsia. Bʌ Warrara dji dromada unubidua bʌ Warraba bʌra wãrãda dji dromada unubimãrẽã.
JOH 17:2 Bʌa jũma ẽberãrãra mʌ̃ jʌwaed̶a b̶ʌsia. Maʌ̃gʌrãnebemada bʌa mʌ̃́a ʌ̃cʌrʌ diasia. Mʌ̃a ãdjirãa ewariza zocai b̶aida diasia.
JOH 17:3 Ewariza zocai b̶eaba cawa panʌa bʌra wãrã Ãcõrẽ ab̶a b̶ʌda. Idjab̶a za bʌa diabued̶a Jesucritoda cawa panʌa.
JOH 17:4 Bʌa mʌ̃́a naʌ̃ ẽjũãne obid̶ara mʌ̃a jũma osia. Mãwã cawabisia bʌra dji dromada.
JOH 17:5 Maʌ̃ carea Zeza, mʌ̃ra bʌ quĩrãpita dji dromada b̶ʌdua bʌ ume naʌ̃ ẽjũã oi naẽna dji dromada b̶ad̶a quĩrãca.
JOH 17:6 Bʌa mʌ̃́a ẽberãrã naʌ̃ ẽjũãne b̶eada ʌ̃cʌrʌ diasia. Mʌ̃a jũma ãdjirãa bʌra cawabisia. Ãdjirãra bʌrea, baribʌrʌ bʌa mʌ̃́a diasia bʌ bed̶eada jaradiamãrẽã. Ãdjia ĩjã o panʌa.
JOH 17:7 Maʌ̃ba cawa panʌa jũma mʌ̃a erob̶ʌra bʌd̶eba ze b̶ʌda.
JOH 17:8 Bʌa mʌ̃́a jarad̶ara mʌ̃a ãdjirãa jaradiasia. Ãdjirãba wãrãda maʌ̃ bed̶eara ĩjãsid̶aa. Maʌ̃ bẽrã cawa panʌa wãrãda mʌ̃ra bʌmaʌba zesida. Wãrãda ĩjã panʌa bʌa mʌ̃ra diabuesida.
JOH 17:9 Mʌ̃a bʌ́a iwid̶iya ãdjirã carebamãrẽã. Mʌ̃a bʌ́a iwid̶iẽ́ b̶ʌa naʌ̃ ẽjũãnebemarã carea. Ãtebʌrʌ bʌa mʌ̃́a diad̶arã careabʌrʌ iwid̶i b̶ʌa, ãdjirãra bʌre bẽrã.
JOH 17:10 Jũma mʌ̃rera bʌrea idjab̶a jũma bʌrera mʌ̃rea. Ãdjirãba o panʌneba mʌ̃ra dji dromada unubi panʌa.
JOH 17:11 Mʌ̃ra naʌ̃ ẽjũãne b̶aẽ́a baribʌrʌ ãdjirãra wad̶ibid̶a naʌ̃ ẽjũãne panania. Zeza, bʌra bio biya quirua. Mʌ̃ra bʌmaa wãbʌrʌ bẽrã bʌ ʌb̶ʌad̶eba ãdjirãra bio wagadua. Bʌa mʌ̃́a maʌ̃ ʌb̶ʌara diasia. Mãwã ãdjirãra cacua ab̶a b̶ʌ quĩrãca b̶ead̶ia, dadji cacua ab̶a panʌ quĩrãca.
JOH 17:12 Bʌ ʌb̶ʌad̶eba mʌ̃a jũma bʌa diad̶arãra naʌ̃ ẽjũãne waga erob̶asia. Ãdjirãnebemarã ni ab̶aʌda aduad̶aẽ́ basía. Ab̶abe dji aduaida b̶ad̶adrʌ aduasia bʌ bed̶eaba jara b̶ʌ quĩrãca wãrãda mãwãmãrẽã.
JOH 17:13 Ʌ̃rãbʌrʌ mʌ̃ra bʌmaa wãya. Baribʌrʌ wad̶ibid̶a naʌ̃ ẽjũãne b̶ʌd̶e jũma maʌ̃gʌra jarabʌrʌa. Mãwã mʌ̃ bʌ ume b̶ʌsrid̶a b̶ʌ quĩrãca ãdjirã sid̶a bio b̶ʌsrid̶a panania.
JOH 17:14 Bʌa jarad̶ara mʌ̃a ãdjirãa jaradiasia. Baribʌrʌ naʌ̃ ẽjũãnebemarãba ãdjirãra quĩrãma panʌa mʌ̃ quĩrãca naʌ̃ ẽjũãnebemarãẽ́ bẽrã.
JOH 17:15 Mʌ̃a bʌ́a iwid̶iẽ́ b̶ʌa ãdjirãra naʌ̃ ẽjũãnebemada ãyã edemãrẽã, ãtebʌrʌ iwid̶i b̶ʌa cadjiruad̶ebemada waga b̶amãrẽã.
JOH 17:16 Ãdjirãra naʌ̃ ẽjũãnebemaẽ́a mʌ̃ naʌ̃ ẽjũãnebemaẽ́ quĩrãca.
JOH 17:17 Bʌ bed̶eaba bʌra wãrãda cawabi b̶ʌa. Maʌ̃ba ãdjirãra ab̶a bʌ itea bia b̶ʌdua.
JOH 17:18 Bʌa mʌ̃ naʌ̃ ẽjũãnebemarã tãẽna diabued̶a quĩrãca mʌ̃a ãdjirãra naʌ̃ ẽjũãnebemarã tãẽna diabuebʌrʌa.
JOH 17:19 Ãdjirã carea ara mʌ̃djida ab̶a bʌ itea bia b̶ʌbʌrʌa, ãdjirã sid̶a ab̶a bʌ itea bia b̶ead̶amãrẽã bʌ wãrãda cawa panʌneba.
JOH 17:20 Mʌ̃a ab̶abe ãdjirã carea iwid̶iẽ́ b̶ʌa. Ãtebʌrʌ ãdjirãba mʌ̃ bed̶ea jarabʌdad̶e mʌ̃ ĩjãbʌda carea bid̶a iwid̶i b̶ʌa.
JOH 17:21 Zeza, bʌra mʌ̃ ume b̶ʌ bẽrã idjab̶a mʌ̃da bʌ ume b̶ʌ bẽrã mʌ̃a iwid̶i b̶ʌa ãdjirã sid̶a dadji ume cacua ab̶a b̶ʌ quĩrãca b̶ead̶amãrẽã. Mãwã naʌ̃ ẽjũãne b̶eaba ĩjãnia bʌa mʌ̃ra diabuesida.
JOH 17:22 Bʌa mʌ̃ra edasia dadjira ãbaa pananamãrẽã. Mãwã mʌ̃ra dji dromada b̶ʌsia. Ara maʌ̃ quĩrãca mʌ̃a ãdjirãra dji dromada b̶ʌsia dadji ume cacua ab̶a b̶ʌ quĩrãca pananamãrẽã.
JOH 17:23 Mʌ̃ra ãdjirã ume b̶ʌ bẽrã idjab̶a bʌra mʌ̃ ume b̶ʌ bẽrã dadjirãra jũma ãbaa cacua ab̶a b̶ʌ quĩrãca panania. Mãwã naʌ̃ ẽjũãne b̶eaba cawad̶ia bʌa mʌ̃ra diabuesida idjab̶a cawad̶ia bʌa ãdjirãra quĩrĩã b̶ʌda mʌ̃ quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca.
JOH 17:24 Zeza, bʌa naʌ̃ ẽjũã oi naẽnaʌba mʌ̃ra quĩrĩã b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã bajãne mʌ̃ra dji dromada b̶ʌsia. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa jũma bʌa mʌ̃́a diad̶arãra mama mʌ̃ ume ãbaa b̶ead̶ida bʌa mʌ̃ dji dromada b̶ʌd̶ara ununamãrẽã.
JOH 17:25 Zeza, bʌra jipa b̶ʌa. Naʌ̃ ẽjũãnebemarãba bʌra adua panʌa, baribʌrʌ mʌ̃a bʌra cawa b̶ʌa. Idjab̶a za b̶ea bid̶a cawa panʌa bʌa mʌ̃ra namaa diabuesida.
JOH 17:26 Mʌ̃a ãdjirãa bʌra cawabisia. Maʌ̃ awara wad̶ibid̶a aud̶uara cawabi b̶aya bʌa mʌ̃ quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca ãdjirã sid̶a dji quĩrĩã pananamãrẽã idjab̶a mʌ̃ra ãdjirã sod̶e eropananamãrẽã.–
JOH 18:1 Jũma maʌ̃gʌ jarad̶acarea Jesura idji ume nĩbabadarã sid̶a Cedroʌ̃ do zaque waa quĩrãrẽ wãsid̶aa. Arima néuda b̶asia. Jesura idji ume nĩbabadarã sid̶a mamaa wãsid̶aa.
JOH 18:2 Juda, Jesu jidabiya b̶ʌba maʌ̃ néura cawa b̶asia, Jesura idji ume nĩbabadarã ume mama b̶arima zocãrã dji jʌrebadjid̶a bẽrã.
JOH 18:3 Maʌ̃ bẽrã Judaba zocãrã romano sordaorãda, Ãcõrẽ de dromanebema zarrarã sid̶a maʌ̃ néud̶aa pe edesia. Ãdjirãra sacerdoterã bororãba, pariseorã bid̶a Juda ume diabuesid̶aa. Ãdjirãba ĩbĩrãda idjab̶a mĩãsu sid̶a eropanasid̶aa.
JOH 18:4 Maʌ̃ne Jesuba jũma sãwãida cawa b̶ʌ bẽrã ãdjimaa wãped̶a iwid̶isia: –Bãrãba ¿caida jʌrʌ panʌ?–
JOH 18:5 Ãdjirãba panusid̶aa: –Jesu Nazared̶ebemada.– Jesuba jarasia: –Mʌ̃da idjía.– Maʌ̃ne Juda, Jesu jidabiya b̶ʌra ãdjirã ume b̶asia.
JOH 18:6 Jesuba mʌ̃da idjíad̶a abʌrʌd̶e ãdjirãra jẽda ʌradrʌbʌdad̶e b̶aecuasid̶aa.
JOH 18:7 Maʌ̃be Jesuba wayacusa iwid̶isia: –¿Caida jʌrʌ panʌ?– Ãdjirãba wayacusa panusid̶aa: –Jesu Nazared̶ebemada.–
JOH 18:8 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Mʌ̃da idjíad̶a asia. Mʌ̃da jʌrʌ panʌbʌrʌ, za duanʌ ẽberãrãra idu wãbid̶adua.–
JOH 18:9 Mãwã jarasia idjia naẽna jarad̶a bẽrã: “Zeza, bʌa mʌ̃́a diad̶ara ni ab̶a bid̶a aduad̶aẽ́a.” Idjia jarad̶a quĩrãca wãrãda mãwãsia.
JOH 18:10 Maʌ̃ne Simoʌ̃ Pedroba djõbada necoda erob̶asia. Maʌ̃da ẽũta edaped̶a sacerdote dji droma nezoca cʌwʌrʌ jʌwa araarebemada tʌtasia. Maʌ̃ nezoca trʌ̃ra Malco abadaa.
JOH 18:11 Maʌ̃ carea Jesuba Pedroa jarasia: –Bʌdji necora wagadua. Bʌmaarã ¿mʌ̃ Zezaba mʌ̃ mĩgayad̶a ad̶ara mʌ̃a droaida b̶ʌẽ́ca?–
JOH 18:12 Maʌ̃be romano sordaorãba Jesura jidad̶aped̶a jʌwa jʌ̃sid̶aa. Ãdji borora, Ãcõrẽ de dromanebema zarrarã sid̶a arima panasid̶aa.
JOH 18:13 Jesura naãrã ẽberã Aná demaa edesid̶aa. Anára Caipá zãwãrẽ basía. Maʌ̃ poad̶e Caipára sacerdote dji droma basía.
JOH 18:14 Ara maʌ̃ Caipába judiorãa jarad̶oasia biara b̶ʌda ẽberã ab̶a jũmarã carea beuida.
JOH 18:15 Maʌ̃ne Jesu ume nĩbabadarã Simoʌ̃ Pedroda idjab̶a dewarada Jesu caid̶u wãsid̶aa. Simoʌ̃ Pedro ume wãnara sacerdote dji dromaba unubadjia. Maʌ̃ bẽrã idjira Jesu caid̶u ed̶a wãsia sacerdote dji droma de dud̶aa.
JOH 18:16 Baribʌrʌ Pedrora ed̶a wãbada dajadaare b̶esia. Maʌ̃ bẽrã idji ume wãna, sacerdote dji dromaba unubarira dajadaa wãsia. Dji ed̶a wãbada wagabari wẽrã ume bed̶eaped̶a Pedrora ed̶a edesia.
JOH 18:17 Maʌ̃ wẽrãba Pedroa iwid̶isia: –¿Bʌ sid̶a Jesu ume nĩbabariẽ́ca?– Pedroba panusia: –Mʌ̃ẽ́a.–
JOH 18:18 Maʌ̃ne sacerdote dji droma nezocarãba, Ãcõrẽ de dromanebema zarrarã bid̶a tʌbʌda coa nũmʌsid̶aa cũrãsa nũmʌ bẽrã. Coad̶aped̶a tʌbʌ cã duanasid̶aa. Maʌ̃ne Pedrora ãdjirã ume tʌbʌ cã nũmasia.
JOH 18:19 Maʌ̃be sacerdote dji dromaba Jesua bio iwid̶isia idji ume nĩbabadarãnebemada, idjia jaradia b̶ad̶ad̶ebema sid̶a.
JOH 18:20 Maʌ̃ne Jesuba panusia: –Mʌ̃ra naʌ̃ ẽjũãnebemarã quĩrãpita ebud̶a bed̶ea b̶asia. Mʌ̃a jaradia b̶asia dadjirã dji jʌrebada deza idjab̶a Ãcõrẽ de droma dajada, jũma dadji judiorã ãbaa dji jʌrebadama. Ni maãrĩ bid̶a chupea jaraẽ́ basía.
JOH 18:21 ¿Cãrẽ cãrẽã mʌ̃́a iwid̶i b̶ʌ? Mãwã oiẽ́ b̶ʌa. Ãtebʌrʌ mʌ̃ bed̶ea ũrĩped̶ad̶arãa iwid̶ida b̶ʌa. Ãdjirãbʌrʌ cawa panʌa mʌ̃a jaradiad̶ara.–
JOH 18:22 Jesuba mãwã jarabʌrʌd̶e zarra idji caita nũmʌba jʌwajãba Jesu quĩrãdarrad̶e uped̶a jarasia: –¿Bʌa sacerdote dji dromada wayaẽ́ b̶ʌca?–
JOH 18:23 Jesuba panusia: –Mʌ̃a biẽ́ jarasibʌrʌ, jaradua mʌ̃a cãrẽneba biẽ́ jarasida. Baribʌrʌ bia jarasibʌrʌ, bʌa ¿cãrẽ cãrẽã mʌ̃ra usí?–
JOH 18:24 Maʌ̃be Anába Jesura jʌwa jʌ̃ b̶ʌda Caipámaa diabuesia, idjira sacerdote dji dromaara b̶ʌ bẽrã.
JOH 18:25 Pedrora wad̶ibid̶a ʌ̃ta nũmasia tʌbʌ cã b̶ʌda. Maʌ̃ne ẽberãrãba idjía iwid̶isid̶aa: –¿Bʌ sid̶a jãʌ̃gʌ ẽberã ume nĩbabariẽ́ca?– Pedroba mẽrã jarasia: –Mʌ̃ẽ́a.–
JOH 18:26 Maʌ̃ne sacerdote droma nezoca ab̶aʌba Pedroa iwid̶isia: –¿Mʌ̃a bʌra idji ume néud̶e unuẽ́ basica?– Maʌ̃ nezocara Pedroba cʌwʌrʌ tʌtad̶a ume dji ẽberãrã basía.
JOH 18:27 Pedroba wayacusa mẽrãsia. Ara mãwã jarabʌrʌd̶e eterrera berusia.
JOH 18:28 Maʌ̃be diaped̶ed̶a Jesura Caipá ded̶eba romanorã boro de dajadaa edesid̶aa. Jesu edeped̶ad̶a judiorãra maʌ̃ de Pretorio abadad̶e ed̶a wãnaẽ́ basía ãdjirãmaarã ed̶a wãsid̶ara Ãcõrẽ quĩrãpita biẽ́ panani bẽrã. Idji quĩrãpita bia b̶a quĩrĩã panasid̶aa Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebabada cod̶i carea.
JOH 18:29 Maʌ̃ bẽrã Pilatoda ãdjirãmaa dajadaa wãped̶a iwid̶isia: –Naʌ̃ ẽberã, bãrãba biẽ́ jara panʌba ¿cãrẽ cadjiruada osi?–
JOH 18:30 Ãdjirãba panusid̶aa: –Naʌ̃gʌba cadjiruada od̶aẽ́bara dairãba idjira bʌmaa enenaẽ́ bacasia.–
JOH 18:31 Maʌ̃ carea Pilatoba ãdjirãa jarasia: –Bãrãbʌrʌ idjira eded̶aped̶a cawa od̶adua ara bãdji leyba jara b̶ʌ quĩrãca.– Maʌ̃ne judiorãba jarasid̶aa: –Daiba djãrãra beabid̶acara panʌa. Bãrãbʌrʌ beabid̶ida panʌa.–
JOH 18:32 Maʌ̃gʌra wãrãda mãwãsia Jesuba jarad̶a quĩrãca. Idjia jarasia sãwã beuida b̶ʌda.
JOH 18:33 Maʌ̃be Pilatora wayacusa ded̶e ed̶a wãsia. Jesura ed̶a edebiped̶a iwid̶isia: –¿Bʌda wãrãda judiorã boroca?–
JOH 18:34 Jesuba panusia: –¿Maʌ̃gʌra bʌa iwid̶i b̶ʌca bio cawai carea, wa iwid̶i b̶ʌ dewararãba bʌ́a mʌ̃nebemada mãwã jarasid̶a bẽrã?–
JOH 18:35 Maʌ̃ carea Pilatoba jarasia: –¿Mãwãra mʌ̃da judioca? Bʌ purubʌrʌ, sacerdote bororãbʌrʌ bʌra mʌ̃maa enesid̶aa. ¿Bʌa cãrẽda osi ãdjirãba mãwã od̶amãrẽã?–
JOH 18:36 Jesuba panusia: –Mʌ̃ra ẽberãrã boromĩna mʌ̃ purura naʌ̃ ẽjũãnebemaẽ́a. Naʌ̃ ẽjũãnebema bad̶abara mʌ̃ purura djõcasid̶aa judiorãba mʌ̃ jidarãnamãrẽã. Baribʌrʌ mʌ̃ purura naʌ̃ ẽjũãnebemaẽ́a.–
JOH 18:37 Maʌ̃ bẽrã Pilatoba jarasia: –¿Mãẽteara wãrãda bʌra ẽberãrã boroca?– Jesuba panusia: –Mãẽ, bʌa mãwã jara quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃ra ẽberãrã Boroa. Baribʌrʌ mʌ̃ra naʌ̃ ẽjũãnaa zesia wãrã bed̶eada jaradiai carea. Jũma wãrãare b̶eaba mʌ̃ bed̶eara ĩjãbadaa.–
JOH 18:38 Maʌ̃ne Pilatoba iwid̶isia: –¿Cãrẽda wãrã?– Mãwã jarad̶acarea Pilatora wayacusa dajadaa judiorãmaa wãped̶a jarasia: –Mʌ̃a unuẽ́a naʌ̃ ẽberãba cãrẽ cadjiruada osida.
JOH 18:39 Baribʌrʌ dai romanorãba poaza bãrã itea obada quĩrãca od̶ia. Bãrã Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebabada ewari bẽrã mʌ̃a preso b̶ʌda ab̶a ẽdrʌ b̶ʌya, bãrãba jarabʌdada. ¿Bãrãba quĩrĩã panʌca mʌ̃a za b̶ʌ judiorã boroda ẽdrʌ b̶ʌida?–
JOH 18:40 Maʌ̃ne ãdjirãba jĩgua jarasid̶aa: –Jãʌ̃gʌẽ́a. ¡Barrabádrʌ ẽdrʌ b̶ʌdua!– Maʌ̃ Barrabára mĩã beabada boro basía.
JOH 19:1 Maʌ̃be Pilatoba Jesura soaba ubisia.
JOH 19:2 Mãwã b̶ʌd̶e romano sordaorãba borob̶ari ʌrʌ cad̶ada Jesu borod̶e jʌ̃ b̶ʌsid̶aa, idjab̶a cacua ʌ̃rʌ̃ jʌ̃bada pursupursua b̶ʌda jʌ̃bisid̶aa.
JOH 19:3 Maʌ̃be Jesu caita zed̶aped̶a ipid̶a jarasid̶aa: –¡Bio bia b̶ʌa, judiorã boro!– Mãwã jarad̶aped̶a jʌwajãba idji quĩrãdarrad̶e ubadjid̶aa.
JOH 19:4 Maʌ̃be Pilatora wayacusa dajada judiorãmaa wãped̶a jarasia: –Ũrĩnadua. Mʌ̃a ẽberãra dajadaa eneya bãrã quĩrãpita. Mʌ̃maarã idjia cadjiruada oẽ́ basía.–
JOH 19:5 Jesu dajadaa enebʌdad̶e ʌrʌ cad̶a borob̶arida idjab̶a cacuad̶e jʌ̃bada pursupursua b̶ʌda jʌ̃ b̶asia. Maʌ̃ne Pilatoba jarasia: –Za b̶ʌa dji ẽberãra.–
JOH 19:6 Baribʌrʌ Jesu unubʌdad̶e sacerdote bororãba, Ãcõrẽ de dromanebema zarrarã bid̶a jĩgua jarasid̶aa: –¡Idjira crud̶e cachi beabidua! ¡Crud̶e cachi beabidua!– Maʌ̃ne Pilatoba jarasia: –¡Bãrãbʌrʌ eded̶aped̶a crud̶e cachi bead̶adua! Mʌ̃maarã idjia cadjiruada oẽ́ basía.–
JOH 19:7 Maʌ̃ne judiorãba panusid̶aa: –Dairãba leyda eropanʌa. Maʌ̃ leyd̶e jara b̶ʌ quĩrãca idjira beuida b̶ʌa ara idjida Ãcõrẽ Warraad̶a a b̶ʌ bẽrã.–
JOH 19:8 Maʌ̃ bed̶ea ũrĩsid̶e Pilatora bio ne wayasia.
JOH 19:9 Maʌ̃be idji de dromane ed̶a wayacusa wãped̶a Jesua iwid̶isia: –¿Bʌra sãmabema?– Baribʌrʌ Jesuba panuẽ́ basía.
JOH 19:10 Mãwã b̶ʌd̶e Pilatoba jarasia: –¿Bʌa panuẽ́ca? ¿Adua b̶ʌca mʌ̃a bʌra poya crud̶e cachi beabida idjab̶a poya ẽdrʌ b̶ʌida b̶ʌda?–
JOH 19:11 Maʌ̃ne Jesuba panusia: –Ãcõrẽba bʌda b̶ʌd̶aẽ́bara bʌa mʌ̃ra ni cãrẽ sid̶a oẽ́ bacasia. Mʌ̃ bʌ jʌwad̶e diaped̶ad̶aba mãwã o quĩrĩã panana bẽrã bʌ cãyãbara cadjiruada aud̶uara osid̶aa.–
JOH 19:12 Maʌ̃ ũrĩsid̶e Pilatoba crĩcha b̶esia Jesura sãwã ẽdrʌ b̶ʌida. Baribʌrʌ judiorãba wetara jĩgua jarasid̶aa: –Bʌa jãʌ̃ ẽberãda ẽdrʌ b̶ʌibʌrʌ bʌra romanorã boro ume dji biaẽ́a. Bariduaba ara idjida dji boroad̶a aibʌrʌ, maʌ̃ ẽberãra romanorã boro ume dji quĩrũa.–
JOH 19:13 Pilatoba maʌ̃gʌda ũrĩna bẽrã Jesura dajadaa enebisia. Maʌ̃be idji ãbugued̶e chũmesia dejã “mõgara dowa od̶a” abadama. Hebreo bed̶ead̶e Gabata abadaa.
JOH 19:14 Judiorã Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebabada ewarira nurẽma bẽrã ãdjirãra ne o panasid̶aa. Umatipa babod̶od̶e Pilatoba judiorãa jarasia: –Acʌd̶adua. Bãrã Borora nama b̶ʌa.–
JOH 19:15 Baribʌrʌ ãdjirãba jĩgua jarasid̶aa: –¡Beabidua! ¡Beabidua! ¡Crud̶e cachi beabidua!– Maʌ̃ carea Pilatoba jarasia: –¿Mãwãra mʌ̃a bãrã Boroda crud̶e cachi beabica?– Maʌ̃ne sacerdote bororãba panusid̶aa: –¡Dairãba dewara borora neẽ́ panʌa! ¡Ab̶abe romanorã borodrʌ dairã boroa!–
JOH 19:16 Maʌ̃be Pilatoba Jesura romano sordaorãa diasia crud̶e cachi bead̶amãrẽã. Ara maʌ̃da idjira edesid̶aa.
JOH 19:17 Jesuba idji cruda atauped̶a sordaorãba idjira edesid̶aa ẽjũã Boro B̸ʌwʌrʌ abadamaa. Hebreo bed̶ead̶e Golgota abadaa.
JOH 19:18 Mama ãdjirãba Jesura crud̶e cachisid̶aa. Idjab̶a idji caita ẽberãda umé crud̶e cachisid̶aa, ab̶a Jesu jʌwa araare, ab̶a jʌwa acʌare.
JOH 19:19 Maʌ̃ awara Pilatoba bed̶ea b̶ʌd̶ada Jesu boro nocoare jira b̶ʌbisia. Nãwã b̶ʌsia: “Jesu Nazared̶ebema, judiorã Boro.”
JOH 19:20 Maʌ̃ bed̶eara b̶ʌsia hebreo bed̶ead̶e, latiʌ̃ bed̶ead̶e, idjab̶a griegod̶e bid̶a. Zocãrã judiorãba maʌ̃ bed̶eara unusid̶aa, Jesu crud̶e cachiped̶ad̶ara puru caita b̶ʌ bẽrã.
JOH 19:21 Judiorã sacerdote bororãba maʌ̃ bed̶ea unusid̶ad̶e Pilatoa jarasid̶aa: –B̸ʌrãdua “Judiorã Boro.” Ãtebʌrʌ b̶ʌdua: “Naʌ̃ ẽberãba jarasia idjira judiorã boroda.”–
JOH 19:22 Baribʌrʌ Pilatoba jarasia: –Mʌ̃a b̶ʌd̶ara ara mãwã b̶eya.–
JOH 19:23 Romano sordaorãba Jesu crud̶e cachiped̶ad̶acarea idjia cacuad̶e jʌ̃ b̶ad̶ada edad̶aped̶a dji ʌ̃rʌ̃bemara quĩmãrẽ cõãnaped̶a ãdjiza edasid̶aa. Idjia dewara jʌ̃ b̶ad̶a sid̶a edasid̶aa. Maʌ̃gʌra quĩrã tẽũ cajud̶a neẽ́ b̶asia, ãtebʌrʌ ʌ̃tʌba ed̶a cad̶a basía.
JOH 19:24 Maʌ̃ne sordaorãba ãdjidub̶a jarasid̶aa: –Naʌ̃gʌra cõãnaẽ́a. Biara b̶ʌa naʌ̃ carea ne jemenenida caiba edai cawaya.– Maʌ̃gʌra mãwãsia Ãcõrẽ Bed̶ead̶e naẽnaena b̶ʌd̶a quĩrãca: “Mʌ̃a cacuad̶e jʌ̃ b̶ad̶ara ãdjiza jed̶ecasid̶aa; mʌ̃a jʌ̃ b̶ad̶a edad̶i carea jemenesid̶aa.” Wãrãda sordaorãba mãwã osid̶aa.
JOH 19:25 Jesu crud̶e jira b̶ʌ caita Jesu papada, dji papa djabawẽrãda, Cleopa quima Mariada, Maria Magdalena sid̶a panasid̶aa.
JOH 19:26 Jesuba idji papa unusid̶e idjab̶a unusia idji ume nĩbabari “idjia bio quĩrĩã b̶ʌ” abadada. Idjira arima nũmasia. Maʌ̃ne Jesuba idji papaa jarasia: –Papa, za b̶ʌda bʌ warraa.–
JOH 19:27 Maʌ̃be idji ume nĩbabaría jarasia: –Za b̶ʌda bʌ papaa.– Maʌ̃ ewarid̶eba ʌ̃taa Jesu papara Jesu ume nĩbabari ded̶e b̶abadjia.
JOH 19:28 Mãwã jarad̶acarea Jesuba cawasia jũma idjia oida b̶ad̶ara osida. Maʌ̃ne jarasia: –Mʌ̃ra opichia nũmʌa.– Maʌ̃gʌra jarasia Ãcõrẽ Bed̶ead̶e jara b̶ʌ quĩrãca.
JOH 19:29 Maʌ̃ne arima zocoda uva b̶a oregueaba bira nũmasia. Ʌ̃cʌrʌba maʌ̃ uva b̶a oregueaba mõda quiruda b̶eguea edasid̶aa. Mõda quirura hisopo bacuru jʌwated̶e jʌ̃naped̶a Jesu ited̶e tẽũ nũmʌsid̶aa.
JOH 19:30 Jesuba maʌ̃ uva b̶a oregueara doped̶a jarasia: –Mʌ̃a oida b̶ad̶ara jũma osia.– Maʌ̃be idji boro ed̶aa jab̶ariped̶a jaid̶asia.
JOH 19:31 Judiorã Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebabada ewarira nurẽma bẽrã ne o panasid̶aa. Maʌ̃ ewari dromara ʌ̃nãũbada ewari bẽrã ãdjirãba quĩrĩãẽ́ panasid̶aa ẽberãra crud̶e jira b̶ead̶ida. Maʌ̃ bẽrã Pilatoa jarasid̶aa crud̶e cachi b̶eara jĩrũ b̶ʌapetacuabimãrẽã isabe beud̶aped̶a ãdji cacuara mamabemada ãyã b̶ʌd̶amãrẽã.
JOH 19:32 Maʌ̃ carea sordaorãra wãnaped̶a Jesu ume crud̶e cachi panʌra ab̶a naãrã jĩrũ b̶ʌapetasid̶aa. Ara maʌ̃ quĩrãca dewarabema ẽberã jĩrũ sid̶a b̶ʌapetasid̶aa.
JOH 19:33 Baribʌrʌ Jesuma jũẽsid̶ad̶e unusid̶aa idjira beud̶oasida. Maʌ̃ bẽrã idji jĩrũra b̶ʌapetad̶aẽ́ basía.
JOH 19:34 Mãwã b̶ʌd̶e sordaoba Jesu orrod̶e mĩãsuba susia wãrãda beusi cawaya. Ara maʌ̃da oara, b̶a sid̶a erozoasia.
JOH 19:35 Naʌ̃ carta b̶ʌd̶aba wãrãda maʌ̃ra unusia. Idjia jara b̶ʌra wãrãa. Idjia cawa b̶ʌa wãrã bed̶eada jara b̶ʌda bãrã bid̶a sod̶eba ĩjãnamãrẽã.
JOH 19:36 Jũma maʌ̃gʌra wãrãda mãwãsia Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca. Nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Idji b̶ʌwʌrʌra ni ab̶a bid̶a b̶ʌad̶aẽ́a.”
JOH 19:37 Idjab̶a Ãcõrẽ Bed̶ead̶e naʌ̃ sid̶a b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ãdjia suped̶ad̶ara acʌd̶ia.”
JOH 19:38 Jũma mãwãnacarea judio Jose abadada Pilatomaa wãsia. Maʌ̃ Josera Arimatead̶ebema basía. Idjira Jesu ume nĩbabari basía, baribʌrʌ ni ab̶aʌa jaraca basía dewara judiorãda waya b̶ʌ bẽrã. Idjia Jesu cacuara Pilatoa iwid̶isia tʌb̶arid̶e edei carea. Maʌ̃ bẽrã Pilatoba idu edebisia. Ara maʌ̃da Joseba Jesu cacuara edad̶e wãped̶a tʌb̶arid̶e edesia.
JOH 19:39 Maʌ̃ awara Nicodemo, naẽna Jesuma diamasi bed̶ead̶e ze b̶ad̶aba pora mirra quera áloe ume puerad̶ada enesia. Maʌ̃ zʌgʌara 34 kilo b̶asica b̶ʌa.
JOH 19:40 Ãdjia Jesu cacua edad̶aped̶a maʌ̃ pora mirra quera áloe ume puerad̶ada wua torrod̶e posid̶aa. Pod̶aped̶a idji cacuara maʌ̃ wua torroba bʌrá b̶ʌsid̶aa judiorãba tʌb̶arid̶i naẽna obada quĩrãca.
JOH 19:41 Jesu crud̶e cachiped̶ad̶a caita néuda b̶asia. Maʌ̃ néud̶e beud̶a tʌb̶aribada uriada b̶asia mõjẽ corod̶a djiwid̶ida. Mama beud̶ara wad̶ibid̶a b̶ʌd̶aca basía.
JOH 19:42 Maʌ̃ uriara caita b̶ʌ bẽrã idjab̶a judiorã ʌ̃nãũbada ewarira jũẽbod̶o bẽrã Jesura mama tʌb̶arisid̶aa.
JOH 20:1 Nabema ewari domianebemane Maria Magdalenara diaped̶ed̶a wad̶i pãĩmaena Jesu tʌb̶ariped̶ad̶amaa wãsia. Jũẽbʌrʌd̶e unusia mõgara waib̶ʌa uria jũãtrʌ b̶ad̶ara orrocawa cob̶ʌda.
JOH 20:2 Maʌ̃ carea pira wãsia Simoʌ̃ Pedromaa. Jesu ume nĩbabari “Jesuba bio quĩrĩã b̶ʌ” abadara mama b̶asia. Jũẽped̶a jarasia: –Dadjirã Borora idji tʌb̶ariped̶ad̶amaʌba ãyã edesid̶aa. Daiba adua panʌa sãmaa edesid̶ada.–
JOH 20:3 Maʌ̃be Jesu ume nĩbaped̶ad̶arã Pedroda idjab̶a dewarada Jesu tʌb̶ariped̶ad̶amaa wãsid̶aa.
JOH 20:4 Umena pira wãsid̶aa, baribʌrʌ dewarabemara Pedro cãyãbara isabeara pira wãna bẽrã Jesu tʌb̶ariped̶ad̶ama naãrã jũẽsia.
JOH 20:5 Jũẽped̶a ed̶a acʌi carea ed̶aa b̶arrusia. Maʌ̃ne wua Jesu cacua bʌrá b̶ad̶ara arima tab̶ʌda unusia, baribʌrʌ ed̶aa wãẽ́ basía.
JOH 20:6 Simoʌ̃ Pedrora idji jĩrũare jũẽped̶a uriad̶e ed̶a wãsia. Idjia bid̶a unusia Jesu cacua bʌrá b̶ad̶a wuara arima tab̶ʌda.
JOH 20:7 Maʌ̃ awara unusia wua Jesu boro ãnẽb̶ari b̶ad̶ada. Baribʌrʌ maʌ̃gʌra dewarabema wua ume ãbaa b̶aẽ́ basía, ãtebʌrʌ jĩga b̶ed̶á cob̶asia.
JOH 20:8 Maʌ̃be naãrã jũẽna sid̶a ed̶aa wãsia. Wua mãwã tab̶ʌra unusid̶e wãrãda ĩjãsia Jesura ʌ̃rẽbasida.
JOH 20:9 Baribʌrʌ ãdjia wad̶ibid̶a bio cawad̶aẽ́ panasid̶aa Ãcõrẽ Bed̶ead̶e Jesu ʌ̃rẽbaida b̶ʌd̶ebemada b̶ʌ́ b̶ʌda.
JOH 20:10 Maʌ̃be Jesu ume nĩbaped̶ad̶arãra ãdji pananamaa jẽda wãsid̶aa.
JOH 20:11 Maʌ̃misa Mariara uria icawa jĩã b̶asia. Mãwã jĩã b̶ʌba ed̶aa b̶arrusia ed̶a acʌi carea.
JOH 20:12 Maʌ̃ne bajãnebema nezocarã cacuad̶e jʌ̃bada torroa jʌ̃ panʌda umé ed̶a unusia. Ab̶a Jesu b̶ad̶a boro nocoare chũmasia. Dewarabemada idji jĩrũ b̶ad̶aare chũmasia.
JOH 20:13 Ãdjia iwid̶isid̶aa: –Wẽrã, ¿cãrẽ cãrẽã jĩã b̶ʌ?– Maʌ̃ne idjia panusia: –Mʌ̃ Boro Jesuda edesid̶aa. Mʌ̃a adua b̶ʌa sãmaa edesid̶ada.–
JOH 20:14 Ara mãwã jarabʌrʌd̶e Mariara ãyã pʌrʌwasia. Maʌ̃ne Jesuda unusia baribʌrʌ cawaẽ́ basía Jesuda mãwã b̶ʌda.
JOH 20:15 Jesuba idjía iwid̶isia: –Wẽrã, ¿cãrẽ cãrẽã jĩã b̶ʌ? ¿Caida jʌrʌ b̶ʌ?– Mariaba crĩchasia néu wagabarida mãwã b̶ʌda. Maʌ̃ bẽrã jarasia: –Bʌa Jesu cacuada ãyã edesibʌrʌ, mʌ̃́a jaradua sãma b̶ʌsida mʌ̃a ãyã tʌb̶arid̶e edei carea.–
JOH 20:16 Maʌ̃ne Jesuba trʌ̃ jarasia: –¡Maria!– Mariaba araa acʌped̶a –¡Raboni!– asia. (Maʌ̃ra hebreo bed̶ead̶e jara b̶ʌa “Jaradiabari.”)
JOH 20:17 Jesuba jarasia: –Mʌ̃ra bʌrʌrãdua mʌ̃ Zezamaa wad̶i wãẽ́ b̶ʌ bẽrã. Jãʌ̃be mʌ̃ djabarãmaa wãped̶a jaradua mʌ̃ Zezamaa wãbʌrʌda. Idjira bãrã Zezaa. Mʌ̃ Ãcõrẽa idjab̶a bãrã Ãcõrẽa.–
JOH 20:18 Ara maʌ̃da Maria Magdalenara Jesu ume nĩbabadarãmaa wãped̶a jarasia: –Mʌ̃a dadjirã Boroda unusia.– Maʌ̃ awara Jesuba jarad̶ara jũma nẽbʌrʌsia.
JOH 20:19 Maʌ̃gʌ ewarira nabema ewari domianebema basía. Queud̶acarea Jesu ume nĩbabadarãra ded̶e ed̶a ãbaa dji jʌre panasid̶aa. Dewararã judiorãda waya panʌ bẽrã dji ed̶a wãbadara bio jũãtrʌ nũmʌsid̶aa. Maʌ̃ne Jesura cawaẽ́ne ed̶a odjasia. Ãdjirã ẽsi nũmeped̶a jarasia: –¡Mẽrã! ¡Necai duananadua!–
JOH 20:20 Maʌ̃ jaraped̶a idji jʌwada, idji orro sid̶a ãdjirãa acʌbisia. Dadjirã Boro unubʌda carea b̶ʌsrid̶asid̶aa.
JOH 20:21 Maʌ̃be Jesuba wayacusa ãdjirãa jarasia: –Necai duananadua. Mʌ̃ Zezaba mʌ̃ naʌ̃ ẽjũãnaa diabued̶a quĩrãca mʌ̃a bãrãda puru b̶eaza diabueya.–
JOH 20:22 Mãwã jaraped̶a ãdjirãmaa jãrãpuasia. Jãrãpuaped̶a jarasia: –Ãcõrẽ Jaurera edad̶adua.
JOH 20:23 Ẽberãba cadjirua od̶ada bãrãba Ãcõrẽ Jaured̶eba quĩrãdoad̶ibʌrʌ, maʌ̃ba jara b̶ʌa Ãcõrẽba maʌ̃ cadjiruara quĩrãdoasida. Idjab̶a ẽberãba cadjirua od̶ada bãrãba Ãcõrẽ Jaured̶eba quĩrãdoad̶aẽ́bʌrʌ maʌ̃ba jara b̶ʌa Ãcõrẽba maʌ̃ cadjiruara quĩrãdoaẽ́ b̶ʌda.–
JOH 20:24 Tomára Jesuba edad̶a doce panʌnebema basía. Idji ĩyãgad̶a trʌ̃ra Mĩguiso abadjid̶aa. Jesu odjasid̶e idjira waabemarã ume b̶aẽ́ basía.
JOH 20:25 Maʌ̃ bẽrã idjía jarasid̶aa: –Dairãba dadjirã Borora unusid̶aa.– Baribʌrʌ Tomába jarasia: –Mʌ̃dji dauba idji jʌwa clavoba cachiped̶ad̶ada unuẽ́bʌrʌ, idjab̶a mʌ̃ jʌwa jĩwĩnĩda dji clavo cachi b̶ad̶ad̶e berajuẽ́bʌrʌ, idjab̶a mʌ̃ jʌwada idji orrod̶e berajuẽ́bʌrʌ, idji ʌ̃rẽbad̶ara mʌ̃a ĩjãẽ́a.–
JOH 20:26 Ocho ewari bad̶acarea Jesu ume nĩbabadarãra wayacusa ded̶e ed̶a ãbaa dji jʌre duanasia. Maʌ̃ne Tomá sid̶a b̶asia. Mãwã panʌne dji ed̶a wãbadara bio jũãtrʌ nũmʌmĩna Jesura cawaẽ́ne odjasia. Ãdjirã ẽsi nũmeped̶a Jesuba jarasia: –¡Mẽrã! ¡Necai duananadua!–
JOH 20:27 Mãwã jaraped̶a Tomáa jarasia: –Bʌ jʌwa jĩwĩnĩra nama berajudua, mʌ̃ jʌwaza acʌdua, idjab̶a bʌ jʌwara mʌ̃ orrod̶e berajudua. Waa ĩjãẽ́ b̶arãdua, ãtebʌrʌ ĩjãdua mʌ̃ra wãrãda ʌ̃rẽbasida.–
JOH 20:28 Maʌ̃ne Tomába jarasia: –¡Mʌ̃ Boro! ¡Mʌ̃ Ãcõrẽ!–
JOH 20:29 Mãwã b̶ʌd̶e Jesuba idjía jarasia: –Bʌa mʌ̃ra unubʌrʌ bẽrã ĩjãbʌrʌa. ¡Baribʌrʌ ẽberãrãba mʌ̃ra ununaẽ́mĩna ĩjãnibʌrʌ, bio bia b̶ead̶ia!–
JOH 20:30 Jesuba dewara ne ununacada idji ume nĩbabadarã quĩrãpita zocãrã osia, baribʌrʌ jũma maʌ̃gʌra naʌ̃ cartad̶e b̶ʌẽ́a.
JOH 20:31 Baribʌrʌ jũma naʌ̃gʌra b̶ʌsia bãrãba Jesura Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada, Ãcõrẽ Warrada ĩjãnamãrẽã. Mãwã ĩjãnibʌrʌ idjid̶eba zocai b̶ai arada erob̶ead̶ia.
JOH 21:1 Mãwãnacarea Jesuba ara idjida wayacusa idji ume nĩbabadarãa unubisia Tiberia amene droma icawa. Nãwã basía:
JOH 21:2 maʌ̃ ewarid̶e ãbaa panasid̶aa Simoʌ̃ Pedroda, Tomá idji ĩyãgad̶a trʌ̃ra “Mĩguiso” abadada, Natanael Galilead̶e b̶ʌ puru Canánebemada, Zebedeo warrarãda, idjab̶a dewararãda umé.
JOH 21:3 Mãwã panʌne Simoʌ̃ Pedroba jarasia: –Mʌ̃ra b̶eda bead̶e wãya.– Maʌ̃ne ãdjirãba jarasid̶aa: –Dairã sid̶a bʌ ume wãnia.– Ara maʌ̃da jãbad̶e b̶adod̶aped̶a wãsid̶aa. Mãwãmĩna maʌ̃ diamasi b̶edara jidad̶aẽ́ basía.
JOH 21:4 Diaped̶ed̶a Jesuda ĩbʌd̶e nũmasia baribʌrʌ ãdjia unusid̶amĩna adua panasid̶aa Jesuda mãwã b̶ʌda.
JOH 21:5 Mãwã b̶ʌd̶e Jesuba ãdjirãa jĩgua iwid̶isia: –Warrarã, ¿b̶edara jidasid̶aca?– Ãdjia panusid̶aa: –Jidad̶aẽ́ basía.–
JOH 21:6 Jesuba jarasia: –Mãẽteara jʌwa araare b̶aribued̶adua. Maʌ̃ne jidad̶ia.– Ara maʌ̃da idjia jarad̶aare b̶aribuesid̶aa. Maʌ̃ne ãtarrayara poya erreb̶arid̶aẽ́ basía b̶edara zocãrã jidaped̶ad̶a bẽrã.
JOH 21:7 Mama b̶asia Jesu ume nĩbabari “Jesuba bio quĩrĩã b̶ʌ” abadada. Maʌ̃gʌba Pedroa jarasia: –¡Jãʌ̃gʌra dadjirã Boroa!– Simoʌ̃ Pedrora cacua egod̶a b̶asia. Maʌ̃ ẽberãra dadjirã Boroda ũrĩsid̶e ara maʌ̃da idjia cacuad̶e jʌ̃barira jʌ̃ped̶a daid̶u tẽũ dogosia.
JOH 21:8 Baribʌrʌ waabemarãra doya arid̶e panʌ bẽrã ãtarrayara b̶edaba bira b̶ʌda jãbad̶eba ĩbʌd̶aa erreb̶ari edesid̶aa. Doya jũẽni carea dji tʌmʌara cien metro b̶asica b̶ʌa.
JOH 21:9 Drua b̶adocuasid̶ad̶e tʌbʌda urua b̶ʌda unusid̶aa. B̸eda bá b̶ʌda idjab̶a paʌ̃ ãbud̶a sid̶a unusid̶aa.
JOH 21:10 Jesuba jarasia: –Bãrãba b̶eda jidaped̶ad̶ada ʌ̃cʌrʌ enenadua.–
JOH 21:11 Ara maʌ̃da Simoʌ̃ Pedrora jãbad̶aa wãped̶a ãtarrayara ĩbʌd̶aa erreb̶ari enesia. Ãtarrayara b̶eda waib̶ʌa b̶eaba bira b̶asia. 153 juachasid̶aa. Baribʌrʌ zocãrã jidasid̶amĩna dji ãtarrayara cõãẽ́ basía.
JOH 21:12 Maʌ̃be Jesuba jarasia: –Ne cod̶e zed̶adua.– Maʌ̃ne ãdjirãba wayasid̶aa idjira caida iwid̶id̶i carea. Cawasid̶aa idjira dadjirã Boroda.
JOH 21:13 Mãwã panʌne Jesuba paʌ̃ra edaped̶a ãdjirãa diasia. B̸eda sid̶a diasia.
JOH 21:14 Maʌ̃ba b̶arima ũbea babʌrʌ basía Jesu ʌ̃rẽbad̶acarea ara idjida idji ume nĩbabadarãa unubibʌrʌda.
JOH 21:15 Ne coped̶ad̶acarea Jesuba Simoʌ̃ Pedroa iwid̶isia: –Simoʌ̃, Joná warra, ¿bʌa mʌ̃ra biara quĩrĩã b̶ʌca za b̶eaba mʌ̃ quĩrĩã panʌ cãyãbara?– Pedroba panusia: –Mãẽ mʌ̃ Boro, bʌa cawa b̶ʌa mʌ̃a bʌra quĩrĩã b̶ʌda.– Jesuba jarasia: –Mʌ̃ ĩjã b̶eara bio waga b̶adua oveja zaquerã wagabari quĩrãca.–
JOH 21:16 Jesuba wayacusa Pedroa iwid̶isia: –Simoʌ̃, Joná warra, ¿mʌ̃ra quĩrĩã b̶ʌca?– Pedroba panusia: –Mãẽ mʌ̃ Boro, bʌa cawa b̶ʌa mʌ̃a bʌra quĩrĩã b̶ʌda.– Jesuba jarasia: –Mʌ̃ ĩjã b̶eara bio waga b̶adua oveja zaquerã wagabari quĩrãca.–
JOH 21:17 Jesuba wayacusa iwid̶isia: –Simoʌ̃, Joná warra, ¿mʌ̃ra quĩrĩã b̶ʌca?– Maʌ̃gʌba b̶arima ũbea iwid̶ibʌrʌ basía. Pedrora sopua nũmesia, Jesuba b̶arima ũbea ab̶arida iwid̶id̶a bẽrã. Maʌ̃be idjia jarasia: –Mʌ̃ Boro, bʌa ne jũmada cawa b̶ʌa. Bʌa cawa b̶ʌa mʌ̃a bʌra quĩrĩã b̶ʌda.– Jesuba jarasia: –Mʌ̃ ĩjã b̶eara bio waga b̶adua oveja zaquerã wagabari quĩrãca.
JOH 21:18 Wãrã arada jaraya: cũdraed̶a bʌdub̶a djiobadjia bʌdji wã quĩrĩãbʌrʌmaa wãi carea. Baribʌrʌ bʌ drõã b̶ed̶acarea dewararãba bʌ jʌwara jirad̶aped̶a õgo djiod̶ia. Maʌ̃be eded̶ia bʌ wã quĩrĩãẽ́ b̶ʌmaa.–
JOH 21:19 Maʌ̃ jara b̶ʌd̶eba Jesuba cawabisia Pedrora sãwã beuida, idji beubʌrʌd̶eba ẽberãrãba cawad̶amãrẽã Ãcõrẽra dji dromada. Mãwã jaraped̶a Jesuba Pedroa jarasia: –¡Mʌ̃ ume nĩbadua!–
JOH 21:20 Pedroba jẽda acʌped̶a Jesu ume nĩbabari “Jesuba bio quĩrĩã b̶ʌ” abadara caid̶u zebʌrʌda unusia. Maʌ̃gʌra Jesu caita chũmasia Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebabada cobada cosid̶ad̶e. Idjia iwid̶isia: “Dai Boro, ¿caiba bʌra jidabi?”
JOH 21:21 Pedroba maʌ̃gʌ ẽberã unuped̶a Jesua iwid̶isia: –Mʌ̃ Boro, za zebʌrʌra ¿sãwã b̶ai?–
JOH 21:22 Jesuba panusia: –Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ idjira zocai b̶aida ab̶a mʌ̃ waya zebʌrʌd̶aa ¿bʌa maʌ̃da sãwãi? Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bʌra mʌ̃ ume nĩbaida.–
JOH 21:23 Mãwã jarad̶a carea zocãrã djabarãba crĩchasid̶aa Jesuba bio quĩrĩã b̶ʌ abadara beuẽ́da. Baribʌrʌ Jesuba jaraẽ́ basía idjira beuẽ́da. Ãtebʌrʌ jarasia: “Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ idjira zocai b̶aida ab̶a mʌ̃ waya zebʌrʌd̶aa, ¿bʌa maʌ̃da sãwãi?”
JOH 21:24 Ara maʌ̃ Jesu ume nĩ b̶ad̶aba maʌ̃nebemada jara b̶ʌa idjab̶a naʌ̃ cartad̶e nãwã b̶ʌbʌrʌa. Dadjirãba cawa panʌa idjia jara b̶ʌra wãrãda.
JOH 21:25 Wad̶i baraa Jesuba ocuad̶ara. Baribʌrʌ jũma maʌ̃gʌda cartad̶e ab̶a ab̶a b̶ʌbʌdabara, mʌ̃maarã maʌ̃ carta b̶ʌcuad̶ara naʌ̃ dud̶a araẽ́ bacasia.
ACT 1:1 Teopilo, naãrã mʌ̃a cartad̶e bʌ itea jũma b̶ʌ́ diabuesia Jesuba o b̶ad̶ad̶ebemada, idjia jaradia b̶ad̶a sid̶a ab̶a Ãcõrẽba bajãnaa edebʌrʌd̶aa. Wad̶i bajãnaa wãi naẽna idjia diabuei carea edad̶arãa Ãcõrẽ Jaured̶eba jaradiasia cãrẽda od̶ida panʌda.
ACT 1:3 Jesu beud̶acarea ãdjirãa ara idjida b̶arima zocãrã unubisia cawad̶amãrẽã idjira wãrãda ʌ̃rẽbasida. Cuarenta ewari mãwã osia. Maʌ̃ne ãdjirãa jaradiabadjia sãwã Ãcõrẽba idji ĩjã b̶eara bia pe erob̶ʌda.
ACT 1:4 Ewari ab̶a Jesu ãdjirã ume b̶asid̶e nãwã jarasia: –Jerusaleʌ̃ purud̶eba ãyã wãrãnadua. Nama jʌ̃ãnadua ab̶a dadjirã Zezaba idji Jaure diai jarad̶a diabʌrʌd̶aa. Maʌ̃nebemada mʌ̃a bãrãa naẽna jarasia.
ACT 1:5 Wãrãda Juaʌ̃ba ẽberãrãra baidoba borocuesia, baribʌrʌ dãrãẽ́ne Ãcõrẽba idji Jaureda bãrãa diaya.–
ACT 1:6 Maʌ̃be Jesu ume ãbaa duanʌba idjía iwid̶isid̶aa: –Dai Boro, ¿id̶ibʌrʌ bʌa dadji Israel purura djãrã jʌwaed̶abemada ẽdrʌ b̶ʌped̶a dji boroda b̶eica?–
ACT 1:7 Jesuba panusia: –Mãwãi ewarira bãrãba cawad̶iẽ́ panʌa. Ab̶abe mʌ̃ Zezabʌrʌ cawa b̶ʌa maʌ̃ ewarira b̶ʌd̶a bẽrã.
ACT 1:8 Baribʌrʌ Ãcõrẽ Jaure bãrã ume b̶ad̶e zebʌrʌd̶e bãrãba idji ʌb̶ʌada edad̶ia. Maʌ̃ba bãrãba Jerusaleʌ̃ne, jũma Judea druad̶e, Samaria druad̶e, drua tʌmʌara b̶ead̶e bid̶a mʌ̃nebemada bed̶ead̶ia.–
ACT 1:9 Jesuba mãwã jarad̶acarea jũmarãba acʌ duanʌne ʌ̃taa jira wãsia. Maʌ̃ne jʌ̃rãrãba idjira ãnã edad̶a bẽrã waa ununaẽ́ basía.
ACT 1:10 Wad̶ibid̶a Jesu ʌ̃taa wãnamaa acʌ duanʌne cawaẽ́ne ãdjirã caita ẽberãda umé odjasid̶aa. Ãdjia cacuad̶e jʌ̃ panʌra totroa b̶asia.
ACT 1:11 Maʌ̃ ẽberãba nãwã jarasid̶aa: –Achirã Galilead̶ebema, ¿cãrẽ cãrẽã bajãnaa acʌ panʌ? Jesu bãrã ume b̶ad̶a bajãnaa wãnara wayacusa zeya idji bajãnaa wãna quĩrãca.–
ACT 1:12 Maʌ̃be Jesuba diabued̶arãra Olivo eyad̶eba Jerusaleʌ̃naa jẽda wãsid̶aa. Maʌ̃ eyara Jerusaleʌ̃ caita b̶ʌa. Dji tʌmʌara judiorã ʌ̃nãũbada ewarid̶e wãbada quĩrãca b̶ʌa.
ACT 1:13 Jerusaleʌ̃ne jũẽnaped̶a ʌ̃tʌarebema dejãne ãdji cãĩbadamaa wãsid̶aa. Ãdjirãra naʌ̃gʌrã basía: Pedro, Juaʌ̃, Santiago, Andre, Pelipe, Tomá, Bartolomé, Mateo, Alpeo warra Santiago, Simoʌ̃ Celote, idjab̶a Santiago warra Juda.
ACT 1:14 Jũma ãdjirãra Jesu djabarã ume, idji papa Maria ume, dewara wẽrãrã ume bid̶a ãbaa dji jʌrebadjid̶aa Ãcõrẽa iwid̶id̶i carea.
ACT 1:15 Mãwã duanʌne ewari ab̶a Pedrora djabarã ẽsi ʌ̃ta nũmesia bed̶eai carea. Ãdjirãra ciento veinte panasid̶aca b̶ʌa. Maʌ̃ne jarasia:
ACT 1:16 –Djabarã, naẽnaed̶a Ãcõrẽ Jaureba Judaba oid̶ebemada Davia b̶ʌbisia. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca wãrãda mãwãida b̶ad̶a bẽrã Judaba ẽberãrãda pe edesia Jesu jidad̶amãrẽã.
ACT 1:17 Judara dadjirã quĩrãca Jesuba edad̶a basía. Dadjirãba obadara idjia bid̶a o b̶abadjia.– (
ACT 1:18 Judaba Jesu jidabid̶a carea paratada edasia. Maʌ̃ parataba ẽjũãda nẽdosia. Baribʌrʌ ara maʌ̃ ẽjũãne Judara quĩrã ed̶aa boroare b̶aesia. Idji b̶ira jẽsaped̶a idji jʌ̃sira jũma ẽdrʌsia.
ACT 1:19 Jũma Jerusaleʌ̃nebemarãba maʌ̃ cawasid̶ad̶e dji ẽjũãra trʌ̃ b̶ʌsid̶aa Aceldama. Maʌ̃ trʌ̃ra ãdji bed̶ead̶e jara b̶ʌa Oa Ẽjũã.)
ACT 1:20 Maʌ̃ne Pedroba jarasia: –Judara mãwãsia Salmo cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca: Idji dera deduma b̶eya. Ni ab̶aʌda mama b̶ead̶aẽ́a. Idjab̶a jara b̶ʌa: Idjia o b̶ad̶ara dewaraʌba o b̶eya.
ACT 1:21 Maʌ̃ bẽrã idji cacuabari bãrãnebemada ab̶a dairã ume b̶eida b̶ʌa ẽberãrãa jarai carea Jesura wãrãda ʌ̃rẽbasida. Maʌ̃ ẽberãra dadjirã ume b̶aida b̶ʌa Juaʌ̃ba dadji Boro Jesu borocued̶ad̶eba ab̶a Ãcõrẽba Jesu bajãnaa eded̶a ewarid̶aa.–
ACT 1:23 Maʌ̃ne ẽberãda umé b̶ʌsid̶aa ãdjid̶ebemada ab̶a edad̶i carea. Ab̶a Jose basía. Idjira Barsabá wa Justo abadaa. Dewarabemara Matía basía.
ACT 1:24 Maʌ̃be jũmarãba Ãcõrẽa nãwã iwid̶isid̶aa: –Dai Boro, Judara bʌa diabued̶ada b̶aesia. Idjia oida b̶ʌra igarasia idji b̶aida b̶ʌmaa wãi carea. Jũmarãba sod̶e crĩcha panʌra bʌa cawa b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã dairãa cawabidua naʌ̃gʌ ẽberã umébemarã sãʌ̃gʌda edabʌrʌda bʌa diabued̶aba obadara omãrẽã.–
ACT 1:26 Maʌ̃be ne jemenesid̶aa caida b̶ei cawaya. Maʌ̃ne Matíadrʌ b̶esia. Ara maʌ̃da idjira Jesuba diabued̶arã once panʌ ume ãbaa b̶esia.
ACT 2:1 Mãwãnacarea Pentecoste ewarida jũẽsia. Maʌ̃ne Jesu ĩjã b̶eara jũma ãbaa dji jʌre duanasid̶aa.
ACT 2:2 Mãwã panʌne cawaẽ́ne ũrĩsid̶aa bajãnaa jĩgua nũmʌda nãũrã dji cãbãyã puá nũmʌ quĩrãca. Dji ded̶e jũmarãba maʌ̃ jĩguara ũrĩsid̶aa.
ACT 2:3 Ara mãwãbʌrʌd̶e tʌbʌ uruada unusid̶aa. Maʌ̃ tʌbʌ uruara ãdji boroza maãrĩ uruasia.
ACT 2:4 Maʌ̃ne Ãcõrẽ Jaured̶eba panesid̶aa. Ara maʌ̃da ãdjia ũrĩnaca bed̶ead̶e bed̶ea duanesia Ãcõrẽ Jaureba bed̶eabid̶a quĩrãca.
ACT 2:5 Pentecoste ewari bẽrã judiorã druazabema Ãcõrẽ waya b̶eada Jerusaleʌ̃ne duanasid̶aa.
ACT 2:6 Ãdjirãba maʌ̃ jĩgua ũrĩsid̶ad̶e acʌd̶e wãsid̶aa. Maʌ̃ne ũrĩsid̶aa Jesu ĩjã b̶eaba ãdji bed̶eaza bed̶ea duanʌda. Maʌ̃ bẽrã cawa crĩchad̶aẽ́ basía.
ACT 2:7 Mãwã panʌne jarasid̶aa: –¿Za bed̶ea duanʌra jũma Galilead̶ebemaẽ́ca?
ACT 2:8 ¿Sãwã dadjirãba ũrĩ panʌ ara dadji bed̶eaza bed̶ea duanʌda?
ACT 2:9 Dadjirã tãẽna Partiad̶ebemada, Mediad̶ebemada, Elaʌ̃nebemada, Mesopotamiad̶ebemada, Judead̶ebemada, Capadociad̶ebemada, Pontod̶ebemada, Asiad̶ebemada,
ACT 2:10 Prigiad̶ebemada, Panpiliad̶ebemada, Egiptod̶ebemada, Romanebemada, ʌ̃cʌrʌ Libia druad̶e Cirene puru caita b̶eabada sid̶a nama duanʌa. Dadji judiorã arada, judiorã crĩcha ẽpẽbada sid̶a nama panʌa.
ACT 2:11 Idjab̶a ẽberãrã Cretad̶ebemada, Arabiad̶ebema sid̶a nama panʌa. ¡Jũmarãba ara dadji bed̶eaza ũrĩ panʌa Ãcõrẽba waib̶ʌa od̶ad̶ebemada bed̶ea duanʌda!–
ACT 2:12 Maʌ̃ carea jũmarãba cawa crĩchad̶aẽ́ bẽrã nãwã jara duanesid̶aa: –Naʌ̃ ẽberãrãra ¿sãwã jãwã bed̶ea duanʌ?–
ACT 2:13 Maʌ̃ne dewararãba ipid̶a jara duanasid̶aa: –Ãdjirãra ituaba beu duanʌa.–
ACT 2:14 Maʌ̃ne Pedrora dewara once ume ãbaa b̶ʌda piradrʌped̶a jĩgua jarasia: –Achirã judiorã, jũma Jerusaleʌ̃ne b̶eabari bid̶a naʌ̃da cawad̶adua; mʌ̃a jarabʌrʌra quĩrãcuita ũrĩnadua.
ACT 2:15 Bãrãba crĩcha panʌa dairãra ituaba beu duanʌda baribʌrʌ mãwãẽ́a. ¡Wad̶ibid̶a diaped̶a nũmʌa!
ACT 2:16 Ãtebʌrʌ dai mãwã bed̶ea duanʌnebemada Ãcõrẽneba bed̶eabari Joelba nãwã b̶ʌsia:
ACT 2:17 Ãcõrẽba nãwã jara b̶ʌa: Jĩrũarebema ewarid̶e mʌ̃ Jaurera jũma ẽberãrãa diaya. Mãwã bãrã warrarãra, bãrã caurã sid̶a mʌ̃neba bed̶ead̶ia. Mʌ̃a cũdrarãa cãĩmocara quĩrãca ne unubiya. Drõãrãa bid̶a cãĩmocarad̶e ne unubiya.
ACT 2:18 Maʌ̃ ewarid̶e mʌ̃ Jaurera mʌ̃ nezocarãa diaya, wẽrãa, umaquĩrãa bid̶a. Maʌ̃ne ãdjirãra mʌ̃neba bed̶ead̶ia.
ACT 2:19 Maʌ̃ ewarid̶e ne ununacada bajãne unubicuaya. Naʌ̃ ẽjũãne bid̶a unubicuaya. Oada, uruada, nãrĩ cowa sid̶a unubicuaya.
ACT 2:20 Ãcõrẽba cawa oi ewari jũẽi naẽna ʌ̃mãdaura quiya. Jed̶eco sid̶a oa baya. Maʌ̃ ewarira ewari droma baya.
ACT 2:21 Baribʌrʌ dadjirã Boroa quĩrã djuburia iwid̶ibʌdara idjia jũma ẽdrʌ edaya.
ACT 2:22 Achirã Israeld̶ebema, naʌ̃ bed̶eara ũrĩnadua: Ãcõrẽba Jesu Nazared̶ebemaa ne ununaca waib̶ʌa b̶eada bãrã tãẽna obicuasia. Mãwã o b̶ʌd̶eba Jesuba cawabisia Ãcõrẽra idji ume b̶ʌda. Maʌ̃gʌra bãrãba bio cawa panʌa.
ACT 2:23 Ãcõrẽba naẽna crĩcha b̶ad̶a quĩrãca ab̶aʌa idu Jesura bãrã jʌwaed̶a b̶ʌbisia. Maʌ̃be bãrãba ẽberãrã cadjiruarãa crud̶e cachi beabisid̶aa. Ãcõrẽba cawa b̶asia maʌ̃ra jũma mãwãida.
ACT 2:24 Jesura bia mĩga beusia. Baribʌrʌ Ãcõrẽba idjira ʌ̃rẽbabid̶a bẽrã beuba poya erob̶eẽ́ basía.
ACT 2:25 Dadji boro Daviba idjid̶ebemada nãwã jarasia: Mʌ̃a unusia dadji Borora ewariza mʌ̃ ume b̶ʌda. Idjira mʌ̃ jʌwa araare b̶ʌ bẽrã ne wayaa neẽ́ b̶ʌa.
ACT 2:26 Maʌ̃ carea mʌ̃ sora b̶ʌsrid̶a b̶ʌa; mʌ̃ra bio b̶ʌsrid̶a trʌ̃ã b̶ʌa. Mʌ̃a cawa b̶ʌa idjia mʌ̃ra ʌ̃rẽbabida. Maʌ̃ bẽrã beuimĩna necai b̶ʌa.
ACT 2:27 Mʌ̃a cawa b̶ʌa bʌa mʌ̃ra beud̶arã jaure panabadama ameẽ́da. Mʌ̃, bʌ nezoca jipa b̶ʌra idu b̶erawabiẽ́a.
ACT 2:28 Bʌa cawabisia mʌ̃ra wayacusa zocai b̶aida, idjab̶a bʌra mʌ̃ ume b̶ʌ bẽrã mʌ̃ra bio b̶ʌsrid̶abiya.
ACT 2:29 Mʌ̃ djabarã judiorã, mʌ̃a ebud̶a jaraya: dadjirã drõãenabema Davi beud̶acarea idjira tʌb̶arisid̶aa. Idji tʌb̶ariped̶ad̶ara dadjirãba wad̶ibid̶a unubadaa.
ACT 2:30 Davira Ãcõrẽneba bed̶eabari basía. Maʌ̃ bẽrã cawa b̶asia Ãcõrẽba wãrãneba jarasida idjid̶eba yõbʌrʌda ab̶a idji cacuabari israelerã boroda b̶ʌida.
ACT 2:31 Mãwãida cawa b̶ad̶a bẽrã idjia bed̶easia Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶a ʌ̃rẽbaid̶ebemada. Idjia jarasia Ãcõrẽba ẽdrʌ edabarira beud̶arã jaure panabadama ameẽ́da idjab̶a idji cacuara b̶erawabiẽ́da.
ACT 2:32 Daviba jarad̶a quĩrãca Ãcõrẽba Jesura beu b̶ad̶ada ʌ̃rẽbabisia. Jũma dairãba maʌ̃gʌra unusid̶aa.
ACT 2:33 Dadji Zeza Ãcõrẽba idji jʌwa araare Jesura dji dromada b̶ʌsia. Maʌ̃be idji Jaure diai jarad̶ada Jesua diasia idjid̶erãa diamãrẽã. Jesuba maʌ̃ Jaurera wãrãda dairãa diasia. Bãrãba unu panʌra, ũrĩ panʌ sid̶a idji Jaureba mãwã obi b̶ʌa.
ACT 2:34 Dadjirãba cawa panʌa Davira ara idjid̶ebemada bed̶eaẽ́ basida bajãne dji dromada b̶eẽ́ bad̶a bẽrã. Ãtebʌrʌ idjia nãwã jarasia: Dadjirã Boroba mʌ̃ boroa jarasia: mʌ̃ jʌwa araare chũmedua ab̶a bʌ ume dji quĩrũrã mʌ̃a bʌ jʌwaed̶a b̶ʌbʌrʌd̶aa.
ACT 2:36 Maʌ̃ carea jũma israelerã, wãrãda cawad̶adua: Jesu, bãrãba crud̶e cachibiped̶ad̶ara Ãcõrẽba jũmarã Boroda b̶ʌsia. Idjidrʌ dadji ẽdrʌ edabari diai jarad̶aa.–
ACT 2:37 Maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e jũmarãda bio sopuasid̶aa. Maʌ̃ carea ãdjirãba Pedroa, Jesuba diabued̶a dewararãa bid̶a iwid̶isid̶aa: –Djabarã, ¿ẽdrʌd̶i carea cãrẽda od̶ida panʌ?–
ACT 2:38 Maʌ̃ne Pedroba panusia: –Cadjiruada igarad̶aped̶a Ãcõrẽmaa zed̶adua. Jesucrito trʌ̃neba borocued̶adua. Maʌ̃ne bãrãba cadjirua oped̶ad̶ara Ãcõrẽba quĩrãdoaped̶a idji Jaureda bãrãa diaya.
ACT 2:39 Ãcõrẽba idji Jaure diai jarad̶ara bãrã itea b̶ʌa, bãrã warrarã itea b̶ʌa, ẽberãrã tʌmʌ b̶eabadarã itea bid̶a b̶ʌa. Jũma dadji Boro Ãcõrẽba trʌ̃ b̶ʌ ẽberãrã itea b̶ʌa.–
ACT 2:40 Pedrora dãrã bed̶easia ãdjirãba ĩjãnamãrẽã. Nãwã jara b̶asia: –¡Ãcõrẽba id̶ibema ẽberã cadjiruarã cawa oid̶ebemada ẽdrʌd̶adua!–
ACT 2:41 Zocãrã ẽberãrãba idji bed̶eara ĩjãnaped̶a borocuesid̶aa. Maʌ̃ ewarid̶e Jesu ĩjãped̶ad̶ada mil ũbea panasid̶aca b̶ʌa.
ACT 2:42 Jesuba diabued̶arãba jaradia panʌra ãdjirãba bio ẽpẽbadjid̶aa. Ãbaa bia duanabadjid̶aa. Jesu quĩrãnebad̶i carea cobada sid̶a cobadjid̶aa. Idjab̶a Ãcõrẽa iwid̶i panabadjid̶aa.
ACT 2:43 Jesuba diabued̶arãba ne ununacada zocãrã obadjid̶aa. Maʌ̃ carea jũmarãba Ãcõrẽra bio wayasid̶aa.
ACT 2:44 Jũma Jesu ĩjã b̶eara ãbaa bia duanabadjid̶aa. Ʌ̃cʌrʌba ãdji ẽjũãda, nebia sid̶a nẽdobued̶aped̶a djaba ab̶a ne neẽ́ b̶ebʌrʌd̶e paratara diabadjid̶aa. Mãwã ãdjia erob̶eaba dji carebabadjid̶aa.
ACT 2:46 Ewariza Ãcõrẽ de droma dajadaare ãbaa dji jʌrebadjid̶aa idjab̶a djabarã deza sobiad̶eba b̶ʌsrid̶a ãbaa ne cobadjid̶aa.
ACT 2:47 Ãdjirãba Ãcõrẽa bia bed̶eabadjid̶aa. Idjab̶a dewararãba ãdjirãra bia unubadjid̶aa. Maʌ̃ne dadji Boroba ewariza ẽberãrãra ẽdrʌ edabadjia. Mãwã Ãcõrẽneba ãdjirãra yõ wãsid̶aa.
ACT 3:1 Ewari ab̶a ʌ̃mãdau ʌ̃tʌed̶a judiorãba Ãcõrẽa iwid̶ibada horad̶e Pedrora Juaʌ̃ sid̶a Ãcõrẽ de dromanaa wãsid̶aa.
ACT 3:2 Maʌ̃ne Ãcõrẽ de dromane ed̶a wãbada Quĩrãwãrẽã B̸ʌ abadad̶e ẽberã jĩrũ biẽ́ toped̶ad̶ada b̶asia. Ẽberãrãba idjira ewariza mamaa edebadjid̶aa dji ed̶aa wãbʌdarãa parata iwid̶imãrẽã.
ACT 3:3 Idjia Pedro, Juaʌ̃ sid̶a ed̶a wãbʌdada unusid̶e paratada iwid̶isia.
ACT 3:4 Pedroba, Juaʌ̃ bid̶a idjimaa acʌsid̶aa. Maʌ̃ne Pedroba jarasia: –Daimaa acʌdua.–
ACT 3:5 Idjía ne diad̶ida crĩchad̶a bẽrã ãdjimaa acʌsia.
ACT 3:6 Baribʌrʌ Pedroba jarasia: –Mʌ̃a paratada, oro sid̶a neẽ́ b̶ʌa, baribʌrʌ mʌ̃a erob̶ʌda bʌ́a diaya: ¡Jesucrito Nazared̶ebema trʌ̃neba piradrʌped̶a nĩbad̶e wãdua!–
ACT 3:7 Maʌ̃ne Pedroba dji ẽberã jʌwa araare jidaped̶a piradrʌ edasia. Piradrʌbʌrʌd̶e dji ẽberã jĩrũra, idji cõrãcõrã sid̶a biasia.
ACT 3:8 Ara maʌ̃da ʌ̃tʌ jʌ̃drʌped̶a taibad̶e wãsia. Jʌ̃drʌ jʌ̃drʌ nĩne Ãcõrẽa bia bed̶ea b̶ʌda ãdji ume Ãcõrẽ de dromane ed̶a wãsia.
ACT 3:9 Jũmarãba idjira Ãcõrẽa bia bed̶ea nĩda unusid̶aa.
ACT 3:10 Maʌ̃ unusid̶ad̶e cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Ãdjirãba cawasid̶aa idjira ewariza Ãcõrẽ de dromane ed̶a wãbada Quĩrãwãrẽã B̸ʌ abadama parata iwid̶i chũmabadjida.
ACT 3:11 Ẽberã jĩrũ biẽ́ b̶ad̶aba Pedrora, Juaʌ̃ sid̶a quenab̶arica basía. Ãdjira Ãcõrẽ de droma mõgaraba aud̶u jũrã ca b̶ʌ ed̶aare panasid̶aa. Ãdji pananamaa Salomoʌ̃ abadaa. Jũmarãba cawa crĩchad̶aẽ́ bẽrã ãdjimaa pira wãsid̶aa.
ACT 3:12 Pedroba maʌ̃ unusid̶e jarasia: –Achirã Israeld̶ebema, ¿cãrẽ cãrẽã cawa crĩchad̶aẽ́ panʌ? ¿Cãrẽ cãrẽã daida acʌ panʌ? ¿Crĩcha panʌca dai ʌb̶ʌad̶eba wa daira Ãcõrẽ quĩrãpita jipa panʌ bẽrã naʌ̃ ẽberãra biabisid̶ada? ¡Mãwãẽ́a!
ACT 3:13 Ãcõrẽ dadjirã drõãenabema Abrahaʌ̃ ume, Isa ume, idjab̶a Jacobo ume b̶ad̶aba idji nezoca Jesura dji Dromada b̶ʌsia. Bãrãba idjira Pilatoa jida diasid̶aa beamãrẽã. Pilatoba idjira ẽdrʌ b̶ʌ quĩrĩã b̶ad̶amĩna bãrãba igarasid̶aa.
ACT 3:14 Bãrãba Ãcõrẽ Nezoca Jipa B̸ʌra igarad̶aped̶a mĩã sẽ iwid̶i panasid̶aa Pilatoba mĩã bead̶ada ẽdrʌ b̶ʌmãrẽã.
ACT 3:15 Mãwã bãrãba dadji Zocai B̸ai Diabarida beasid̶aa. Baribʌrʌ Ãcõrẽba idjira beu b̶ad̶ada ʌ̃rẽbabisia. Maʌ̃ ʌ̃rẽbad̶ara daiba unusid̶aa.
ACT 3:16 Ara maʌ̃ Jesu ʌb̶ʌaba naʌ̃ ẽberã bãrãba unubadara biasia. Daiba ĩjã panʌa Jesuba cacua biẽ́ b̶eara biabibarida. Mãwã ĩjã panʌneba naʌ̃ ẽberãra wãrãda biasia. Maʌ̃ra bãrãba ebud̶a unu panʌa.
ACT 3:17 Mʌ̃ djabarã judiorã, mʌ̃a cawa b̶ʌa bãrãba, bãrã bororã bid̶a Jesura beasid̶ada idjira Ãcõrẽba diai jarad̶a ẽdrʌ edabarida cawad̶aẽ́ basi bẽrã.
ACT 3:18 Baribʌrʌ maʌ̃gʌd̶eba Ãcõrẽba naẽna jarad̶ara jũma mãwãbisia. Idjid̶eba bed̶eabadarãneba jarasia idjia ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara bia mĩgaped̶a beuida.
ACT 3:19 Jãʌ̃be bãrãba cadjiruada igarad̶aped̶a Ãcõrẽmaa zed̶adua. Mãwã osid̶ara bãrãba cadjirua oped̶ad̶ara Ãcõrẽba quĩrãdoaped̶a sobiabiya.
ACT 3:20 Idjia Jesura diabueya naẽnaena bãrã Boroda b̶ʌd̶a bẽrã.
ACT 3:21 Nawena Jesucritora bajãne b̶ʌa ab̶a Ãcõrẽba ne jũmada wayacusa bia obʌrʌd̶aa. Ãcõrẽba drõãenabema ewarid̶e idjid̶eba bed̶eabadarãneba wãrãda mãwã oyad̶a asia.
ACT 3:22 Moiseba dadji drõãenabemarãa nãwã jarasia: “Dadji Boro Ãcõrẽba mʌ̃ diabued̶a quĩrãca idjid̶eba bed̶eabarida ab̶a bãrãmaa diabueya. Maʌ̃ ẽberãra ara bãrã purud̶ebema baya. Idjia jarabʌrʌra jũma ĩjãnadua.
ACT 3:23 Idjia jara b̶ʌda ab̶aʌba ĩjãẽ́bʌrʌ, Ãcõrẽba maʌ̃ ẽberãra idji purud̶ebemada ãyã b̶ʌya.”
ACT 3:24 Maʌ̃ awara Samuel ewarid̶eba ʌ̃taa jũma Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba naʌ̃ ewarid̶ebemada bed̶easid̶aa.
ACT 3:25 Ãcõrẽba ãdjirãneba bed̶ead̶ara id̶i wãrãda unu panʌa. Maʌ̃ awara Ãcõrẽba bãrã drõãenabemarã ume bed̶eada b̶ʌsia. Idjia Abrahaʌ̃a nãwã jarasia: “Mʌ̃a bʌd̶eba yõbʌrʌd̶eba naʌ̃ ẽjũãne b̶ea purura jũma carebaya.” Maʌ̃ bed̶ea b̶ʌd̶ara bãrãba id̶i wãrãda unu panʌa.
ACT 3:26 Ãcõrẽba idji nezoca Jesura edaped̶a naãrã bãrãmaa diabuesia carebamãrẽã. Bãdjiza careba b̶ʌa bãrãba cadjirua obadara igarad̶amãrẽã.–
ACT 4:1 Pedro, Juaʌ̃ sid̶a ẽberãrã ume wad̶i bed̶ea panʌne sacerdoterãda, Ãcõrẽ de dromanebema zarrarã boroda, saduceorã sid̶a ãdjimaa zesid̶aa.
ACT 4:2 Maʌ̃ne Pedroba Juaʌ̃ bid̶a ẽberãrãa jaradia panasid̶aa Jesu ʌ̃rẽbad̶a quĩrãca ẽberãrã sid̶a ʌ̃rẽbad̶ida. Maʌ̃ carea dji bororãra quĩrũsid̶aa.
ACT 4:3 Pedrora, Juaʌ̃ sid̶a jidad̶aped̶a queubod̶o bẽrã ab̶a nurẽma preso b̶ʌsid̶aa.
ACT 4:4 Baribʌrʌ Pedroba jaradia b̶ad̶a ũrĩ panana zocãrãba Jesura ĩjãsid̶aa. Maʌ̃rã bara Jesu ĩjã b̶eara dji umaquĩrãrã awa mil juesuma panasid̶aca b̶ʌa.
ACT 4:5 Nurẽma judiorã dji bororãda, dji drõãrãda, ãdji ley jaradiabadarã sid̶a Jerusaleʌ̃ne ãbaa dji jʌresid̶aa.
ACT 4:6 Sacerdote dji droma Anáda arima b̶asia. Idjab̶a idji ẽberãrãda zocãrã panasid̶aa: Caipáda, Juaʌ̃da, Alejandroda, dewararã sid̶a.
ACT 4:7 Maʌ̃ne ãdjirãba Pedrora Juaʌ̃ sid̶a enebisid̶aa. Ãdjirã quĩrãpita nũmʌnaped̶a nãwã iwid̶isid̶aa: –Jãʌ̃ ẽberã jĩrũ biẽ́ b̶ad̶ara bãrãba ¿cai ʌb̶ʌad̶eba biabisid̶a? ¿Cai trʌ̃neba jãwã osid̶a?–
ACT 4:8 Maʌ̃ne Pedroba Ãcõrẽ Jaured̶eba nãwã panusia: –Dadji purud̶ebema bororã, Israeld̶ebema drõãrã dji dromarã:
ACT 4:9 id̶i bãrãba daira cawa obʌdaa ẽberã jĩrũ biẽ́ b̶ad̶a carebaped̶ad̶a carea. Iwid̶i panʌa idjira sãwã biasida.
ACT 4:10 Mãẽteara daiba ebud̶a panunia bãrãba, jũma israelerã bid̶a bio cawad̶amãrẽã. Naʌ̃gʌ ẽberã bãrã quĩrãpita nũmʌra Jesucrito Nazared̶ebema ʌb̶ʌad̶eba biasia. Maʌ̃ Jesucritora bãrãba crud̶e cachi beasid̶aa, baribʌrʌ Ãcõrẽba idjira ʌ̃rẽbabisia.
ACT 4:11 Ãcõrẽ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “De obadaba mõgara igaraped̶ad̶ara dji biara b̶ʌda b̶esia.” Jesura maʌ̃ mõgara quĩrãca b̶ʌa. Bãrã dji de obada quĩrãca panʌba idjira igarasid̶aa. Baribʌrʌ Ãcõrẽba idjira dji biara b̶ʌda b̶ʌsia.
ACT 4:12 Ab̶a idjiabʌrʌ dadjirãra poya ẽdrʌ edaya. Idji awara Ãcõrẽba ni ab̶aʌda naʌ̃ ẽjũãne b̶ʌẽ́ basía ẽberãrã ẽdrʌ edamãrẽã.–
ACT 4:13 Dji bororãba Pedro, Juaʌ̃ sid̶a ne wayaa neẽ́ bed̶ea panʌda unusid̶ad̶e cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Ãdjirãba cawa panasid̶aa Pedrora Juaʌ̃ sid̶a mãcua carta cawa panʌẽ́da. Maʌ̃ awara cawasid̶aa ãdjira Jesu ume nĩbabadjid̶ada.
ACT 4:14 Baribʌrʌ dji ẽberã biad̶ara ãdji ume nũmʌ bẽrã ãdjira poya biẽ́ jarad̶aẽ́ basía.
ACT 4:15 Maʌ̃ne dji bororãba Pedroa, Juaʌ̃a bid̶a jarasid̶aa dajadaa jʌ̃ãne wãnamãrẽã. Maʌ̃be ara ãdjidub̶a bed̶easid̶aa.
ACT 4:16 Nãwã jarasid̶aa: –Jãʌ̃ ẽberãrãra ¿sãwã od̶i? Ãdjia maʌ̃ ne ununaca od̶aped̶ad̶ara jũma Jerusaleʌ̃nebemarãba cawa panʌa. Dadjia poya sewaad̶a ad̶aẽ́a.
ACT 4:17 Baribʌrʌ maʌ̃nebemada dewararãa idu cawabid̶a amaaba jãʌ̃ Jesuare panʌrãa waragad̶ia idji trʌ̃neba waa bed̶earãnamãrẽã.–
ACT 4:18 Ara maʌ̃da Pedrora Juaʌ̃ sid̶a waya trʌ̃naped̶a ebud̶a jarasid̶aa ni maãrĩ bid̶a Jesud̶ebemada bed̶earãnamãrẽã idjab̶a jaradiarãnamãrẽã.
ACT 4:19 Baribʌrʌ Pedroba, Juaʌ̃ bid̶a jarasid̶aa: –Bio crĩchad̶adua. ¿Biara b̶ʌca Ãcõrẽda ĩjãnida wa bãrãba jara panʌda ĩjãnida? Daimaarã biara b̶ʌa Ãcõrẽdrʌ ĩjãnida.
ACT 4:20 Daiba unuped̶ad̶ada, ũrĩped̶ad̶a sid̶a jaradia panania. Poya chupead̶aẽ́a.–
ACT 4:21 Maʌ̃be dji bororãba wetara waragad̶aped̶a Pedrora Juaʌ̃ sid̶a ẽdrʌ b̶ʌsid̶aa. Puruda waya panʌ bẽrã cawad̶aẽ́ basía sãwã cawa od̶ida. Dji ẽberã biad̶a carea jũmarãda Ãcõrẽa bia bed̶ea duanasid̶aa.
ACT 4:22 Maʌ̃ ẽberã ne ununacad̶eba biad̶ara cuarenta poa aud̶u b̶asia.
ACT 4:23 Pedrora Juaʌ̃ sid̶a preso pananada ẽdrʌd̶aped̶a waabema Jesu ĩjã b̶ea ãbaa duanʌmaa wãsid̶aa. Maʌ̃be sacerdote bororãba, drõãrã dji dromarã bid̶a ãdjía jaraped̶ad̶ada jũma nẽbʌrʌsid̶aa.
ACT 4:24 Maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e jũma ãbaa Ãcõrẽa iwid̶isid̶aa: –Dai Boro jũma poya b̶ʌ, bʌabʌrʌ bajãra, naʌ̃ ẽjũãra, pusara, jũma ãdjid̶e nũmʌ sid̶a osia.
ACT 4:25 Bʌ Jaured̶eba bʌ nezoca Davia nãwã jarabisia: ¿Cãrẽ cãrẽã judiorãẽ́ puru b̶eara quĩrũ duanʌ? ¿Cãrẽ cãrẽã puru b̶eara ãdji quĩrĩãbe bed̶ea au panʌ djõni carea?
ACT 4:26 Druazabema bororãda dji dromarã ume ãbaa dji jʌresid̶aa dadji Ãcõrẽ ume, idjia b̶ʌd̶a Boro ume bid̶a djõni carea.
ACT 4:27 Ara maʌ̃ quĩrãca naʌ̃ purud̶e Herodeda, Poncio Pilatoda, judiorãẽ́da, dadji Israel puru sid̶a dji jʌred̶aped̶a bed̶ea ausid̶aa bʌ nezoca jipa b̶ʌ Jesu bead̶i carea. Bʌa idjira dadjirã Boroda b̶ʌd̶amĩna ãdjia mãwã osid̶aa bʌa naẽna crĩcha b̶ad̶a quĩrãca. Bʌra bio ʌb̶ʌa b̶ʌ bẽrã naẽna b̶ʌsia ãdjia mãwã od̶amãrẽã.
ACT 4:29 Dai Boro, acʌdua sãwã ãdjirãba dairãra waraga panʌda. Sozarrada dairã bʌ nezocarãa diadua bʌ bed̶eara ne wayaa neẽ́ jarad̶i carea.
ACT 4:30 Bʌ ʌb̶ʌa sid̶a diadua cacua biẽ́ b̶eara biabid̶i carea idjab̶a bʌ nezoca jipa b̶ʌ Jesu trʌ̃neba ne ununacada od̶i carea.–
ACT 4:31 Ãcõrẽa iwid̶iped̶ad̶acarea ãdji duanʌ dera uresia. Maʌ̃ne jũmarãda Ãcõrẽ Jaured̶eba duanesid̶aa. Maʌ̃ba Ãcõrẽ bed̶eara ne wayaa neẽ́ jara duanesid̶aa.
ACT 4:32 Maʌ̃ ewarid̶e Jesu ĩjã b̶eara ab̶ari crĩchad̶eba, ab̶ari sod̶eba ãbaa bia duanasid̶aa. Ni ab̶aʌba jarad̶aca basía idjia ne erob̶ʌra ab̶abe idjid̶eda, ãtebʌrʌ ãdjia erob̶eaba dji carebabadjid̶aa.
ACT 4:33 Jesuba diabued̶arãba Ãcõrẽ ʌb̶ʌad̶eba dadji Boro Jesu ʌ̃rẽbad̶ad̶ebemada ebud̶a jaradiabadjid̶aa. Idjab̶a Ãcõrẽba idji biad̶eba djabarãra bio carebabadjia.
ACT 4:34 Maʌ̃ bẽrã ãdjirã tãẽna ne neẽ́ b̶eara neẽ́ basía. Ẽjũã erob̶eaba ãdji ẽjũãra nẽdobuebadjid̶aa idjab̶a de erob̶eaba ãdji dera nẽdobuebadjid̶aa. Nẽdobued̶aped̶a dji paratara Jesuba diabued̶arãmaa edebadjid̶aa cawa jed̶ecad̶amãrẽã. Djaba ab̶a ne neẽ́ b̶ebʌrʌd̶e parata diabadjid̶aa.
ACT 4:36 Maʌ̃ne ẽberã Jose abadada ãdjirã ume b̶asia. Jesuba diabued̶arãba idjira trʌ̃ b̶ʌsid̶aa Bernabe. (Bernabe trʌ̃ba jara b̶ʌa “Sobiabibari Warra.”) Idjira Levid̶eba yõna basía. Chipre druad̶e tosid̶aa.
ACT 4:37 Maʌ̃ Bernabeba ẽjũãda nẽdobueped̶a dji paratara Jesuba diabued̶arãba cawa jed̶ecad̶amãrẽã edesia.
ACT 5:1 Idjab̶a ẽberã Ananía abadada b̶asia. Idji quimara Sapira abadjid̶aa. Ãdjia bid̶a ẽjũãda nẽdobuesid̶aa.
ACT 5:2 Baribʌrʌ Ananíara dji quima ume bed̶ea aud̶aped̶a dji paratara jũma diaẽ́ basía. Mãwãmĩna Jesuba diabued̶arãba cawa jed̶ecad̶amãrẽã diabʌrʌd̶e jũma diabʌrʌad̶a asia.
ACT 5:3 Maʌ̃ne Pedroba jarasia: –Ananía, bʌa ¿cãrẽ cãrẽã diaurura bʌ sod̶e idu ed̶a wãbisi? Bʌa Ãcõrẽ Jaurea sewada o b̶ʌa. Bʌ ẽjũã nẽdobued̶ad̶ebema paratara ʌ̃cʌrʌ mẽrã erob̶ʌa.
ACT 5:4 Jãʌ̃ ẽjũãra ¿bʌreẽ́ basica? Nẽdobueped̶a dji parata sid̶a ¿bʌreẽ́ basica? Jũma dia quĩrĩãẽ́ basibʌrʌ ¿cãrẽ cãrẽã jãwã bʌ sod̶e sewa oida crĩchasi? Bʌa ẽberãa sewa oẽ́ basía, ãtebʌrʌ Ãcõrẽa sewa osia.–
ACT 5:5 Maʌ̃ ũrĩsid̶e Ananíara ab̶ed̶a beu b̶aesia. Maʌ̃nebema ũrĩped̶ad̶ara bio ne wayasid̶aa.
ACT 5:6 Maʌ̃be ʌ̃cʌrʌ cũdrarãba dji bẽwãrãra wuaba bʌrad̶aped̶a tʌb̶arid̶e edesid̶aa.
ACT 5:7 Dãrãẽ́ne Ananía quima Sapirada jũẽsia. Idjia Ananía sãwãnada adua b̶asia.
ACT 5:8 Pedroba idjía iwid̶isia: –Mʌ̃́a jaradua ¿bãrã ẽjũãra nẽdobuesid̶aca bʌ quimaba parata enena quĩrãca?– Sapiraba panusia: –Mãẽ, jãʌ̃gʌ nẽbʌad̶e nẽdobuesid̶aa.–
ACT 5:9 Maʌ̃ bẽrã Pedroba jarasia: –Bãrãra ¿cãrẽ cãrẽã sewa od̶i carea bed̶ea ausid̶a dadji Boro Jaureba sãwã oi cawaya? ¡Acʌdua! Bʌ quima tʌb̶arid̶e wã pananada awuá zebʌdaa. Ara nawena bʌ sid̶a tʌb̶arid̶e eded̶ia.–
ACT 5:10 Ara maʌ̃ jarabʌrʌd̶e idjira Pedro jĩrũ caita beu b̶aesia. Cũdrarã ed̶a jũẽbʌdad̶e unusid̶aa idjira beu tab̶ʌda. Maʌ̃ne dajadaa eded̶aped̶a dji quima caita tʌb̶arisid̶aa.
ACT 5:11 Maʌ̃ carea djabarãra, jũma maʌ̃nebema ũrĩped̶ad̶a sid̶a ne wayasid̶aa.
ACT 5:12 Maʌ̃ ewarid̶e Jesuba diabued̶arãba ne ununacada zocãrã ocuabadjid̶aa. Mãwã cawabisid̶aa Ãcõrẽra ãdjirã ume b̶ʌda. Ab̶ari crĩchad̶eba jũma djabarãda Ãcõrẽ de droma mõgaraba aud̶u jũrã ca b̶ʌ ed̶aare ãbaa dji jʌrebadjid̶aa. Dji jʌre pananama Salomoʌ̃ abadaa.
ACT 5:13 Djabarã awara ne wayaaba ni ab̶aʌda ãdjirã ume pananaẽ́ basía, baribʌrʌ zocãrãba ãdjirãnebemada bia bed̶ea duanasid̶aa.
ACT 5:14 Maʌ̃ne zocãrã umaquĩrãrãba wẽrãrã bid̶a dadji Borora ĩjãsid̶aa. Mãwã idji ĩjã b̶eara yõ wãsid̶aa.
ACT 5:15 Jesuba diabued̶arãba ne ununacada zocãrã o panʌ bẽrã ẽberãrãba cacua biẽ́ b̶eada o icawa cʌd̶ad̶e wa jueporod̶e b̶ʌbadjid̶aa Pedro wãyã wãbʌrʌd̶e idji cacua jaureba waramãrẽã.
ACT 5:16 Zocãrã ẽberãrã Jerusaleʌ̃ caita b̶ea purud̶ebema bid̶a cacua biẽ́ b̶eada, jai bara b̶ea sid̶a ãdjimaa edebadjid̶aa. Maʌ̃be jũmarãda biacuabadjid̶aa.
ACT 5:17 Jesuba diabued̶arãmaa zocãrã wã panʌ carea sacerdote dji dromada, jũma saduceorã idjiare b̶ea sid̶a sod̶e biẽ́ duanesid̶aa.
ACT 5:18 Maʌ̃ carea Jesuba diabued̶arãra jidad̶aped̶a preso b̶ʌcuasid̶aa.
ACT 5:19 Baribʌrʌ ara maʌ̃ diamasi dadjirã Boro nezoca bajãnebemaba dji ed̶a wãbadara ewaped̶a ãdjirãra ẽdrʌ b̶ʌsia. Maʌ̃be jarasia:
ACT 5:20 –Ãcõrẽ de dromanaa wãnaped̶a ẽberãrãa dadji zocai b̶ai djiwid̶id̶ebemada jarad̶adua.–
ACT 5:21 Ãdjia ũrĩped̶ad̶ara ĩjãsid̶aa. Nurẽma diaped̶a Ãcõrẽ de dromanaa wãnaped̶a jaradia panesid̶aa. Maʌ̃misa sacerdote dji dromaba, idji ume duanʌ bid̶a jũma Israeld̶ebema drõãrã dji dromarãda trʌ̃sid̶aa ãbaa dji jʌred̶i carea. Maʌ̃ne Ãcõrẽ de dromanebema zarrarãda preso b̶ʌbada ded̶aa wãbisid̶aa Jesuba diabued̶arã jʌrʌd̶e wãnamãrẽã.
ACT 5:22 Baribʌrʌ zarrarãra preso b̶ʌbada ded̶e jũẽsid̶ad̶e ãdjirãra ununaẽ́ basía. Maʌ̃ bẽrã jẽda jarad̶e wãsid̶aa.
ACT 5:23 Zarrarãba dji dromarãa nãwã jarasid̶aa: –Dairãba preso b̶ʌbada dera bio jũãtrʌ b̶ʌda idjab̶a zarrarãda dji ed̶aa wãbadaza panʌda unusid̶aa, baribʌrʌ ewa acʌbʌdad̶e ni ab̶aʌda ununaẽ́ basía.–
ACT 5:24 Maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e Ãcõrẽ de dromanebema zarrarã boroba, sacerdoterã bororã bid̶a cawa crĩchad̶aẽ́ basía idjab̶a cawad̶aẽ́ basía mamaʌba ʌ̃taa cãrẽda sãwãida.
ACT 5:25 Mãwã duanʌne ẽberãda ed̶a zeped̶a jarasia: –¡Bãrãba preso b̶ʌped̶ad̶arãba Ãcõrẽ de droma dajada jaradia panʌa!–
ACT 5:26 Maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e Ãcõrẽ de dromanebema zarrarãra, ãdji boro sid̶a Jesuba diabued̶arã jʌrʌd̶e wãsid̶aa. Baribʌrʌ enebʌdad̶e biẽ́ od̶aẽ́ basía. Wayasid̶aa puruba ãdjida mõgaraba tab̶ari bead̶ida.
ACT 5:27 Enenaped̶a dji jʌre duanʌ quĩrãpita nũmʌsid̶aa. Maʌ̃be sacerdote dji dromaba ãdjirãa jarasia:
ACT 5:28 –Naẽna dairãba bio jarasid̶aa bãrãba jãʌ̃ ẽberã trʌ̃neba waa jaradiarãnamãrẽã. Baribʌrʌ bãrãba jũma Jerusaleʌ̃nebemarãa jaradia panʌa. Maʌ̃ awara jãʌ̃ ẽberã beaped̶ad̶a carea daidrʌ bed̶ead̶e b̶ʌ́ quĩrĩã panʌa.–
ACT 5:29 Maʌ̃ne Pedroba, Jesuba diabued̶arã waabemarã bid̶a panusid̶aa: –Ẽberãrãba jara panʌ cãyãbara Ãcõrẽba jara b̶ʌdrʌ ĩjãnida panʌa.
ACT 5:30 Bãrãba Jesura crud̶e cachi beasid̶aa. Baribʌrʌ bãrãba beaped̶ad̶ara dadji drõã naẽnabemarã Ãcõrẽba ʌ̃rẽbabisia.
ACT 5:31 Ãcõrẽba Jesura dadjirã Boroda b̶amãrẽã idji jʌwa araare b̶ʌsia. Idjab̶a dadji Ẽdrʌ Edabarida b̶ʌsia. Idjid̶eba israelerãba cadjiruara igarad̶aped̶a waya Ãcõrẽmaa poya zed̶ia. Mãwãra ãdjirãba cadjirua oped̶ad̶ara Ãcõrẽba quĩrãdoaya.
ACT 5:32 Maʌ̃gʌd̶ebemada dairãba ebud̶a jarabadaa. Ãcõrẽ Jaure bid̶a ab̶arida jarabaria. Ãcõrẽba idji Jaurera idji ĩjãbʌdarãa diabaria.–
ACT 5:33 Maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e dji dromarãra bio quĩrũsid̶aa. Maʌ̃ba Jesuba diabued̶arãra bea quĩrĩã panesid̶aa.
ACT 5:34 Maʌ̃ne pariseo Gamaliel abadada b̶asia. Maʌ̃ Gamalielera judiorã ley jaradiabari dji droma basía. Jũmarãba idjira bio waya panasid̶aa. Gamalielera piradrʌped̶a Jesuba diabued̶arãra dajadaa edebisia.
ACT 5:35 Maʌ̃be dji dromarãa jarasia: –Achirã Israeld̶ebema, bãrãba maʌ̃ ẽberãrã sãwã od̶id̶ebemada bio crĩchad̶adua.
ACT 5:36 Ẽberã Teudá sãwãnada quĩrãnebad̶adua. Maʌ̃ra dãrãẽ́ b̶ʌa. Maʌ̃ ẽberãba ara idjida dji dromaana abadjia. Maʌ̃ bẽrã cuatrociento ẽberãrãba idjira ẽpẽsid̶aa. Baribʌrʌ romanorãba idji beasid̶ad̶e jũma idji ume nĩbaped̶ad̶ara memenesid̶aa. Maʌ̃be jũma idjia oi crĩcha b̶ad̶ara jõsia.
ACT 5:37 Mãwãnacarea Romanebema boroba jũmarãda juachabisia. Maʌ̃ ewarid̶e ẽberã Juda Galilead̶ebemada b̶asia. Maʌ̃ Judaba ẽberãrãra zocãrã idji ume eronĩbasia. Baribʌrʌ romanorãba idji beasid̶ad̶e jũma idji ume nĩbaped̶ad̶ara memenesid̶aa.
ACT 5:38 Maʌ̃ carea mʌ̃a jaraya: naʌ̃gʌ ẽberãrãra idu b̶ʌd̶adua. Ãdjirãra biẽ́ orãnadua. Ãdjia o panʌra, ãdjia oi crĩcha panʌ sid̶a ara ãdji crĩchad̶eba ze b̶ʌbʌrʌ, dãrãẽ́ne jũma jõya.
ACT 5:39 Baribʌrʌ Ãcõrẽba obi b̶ʌbʌrʌ, bãrãba poyad̶aẽ́a. Maʌ̃ bẽrã quĩrãcuita b̶ead̶adua Ãcõrẽ ume djõna amaaba.– Gamalielba jarad̶ara jũmarãba ĩjãsid̶aa.
ACT 5:40 Maʌ̃be Jesuba diabued̶arãra wayacusa ed̶aa trʌ̃sid̶aa. Soaba ubid̶aped̶a ãdjirãa jarasid̶aa waa Jesu trʌ̃neba ẽberãrãa bed̶earãnamãrẽã. Maʌ̃be ẽdrʌ b̶ʌsid̶aa.
ACT 5:41 Ara maʌ̃da Jesuba diabued̶arãra dji dromarã ãbaa jʌre panʌmaʌba b̶ʌsrid̶a wãsid̶aa. Cawasid̶aa Ãcõrẽba ãdjirãra bia unusida, Jesu ĩjã panʌ carea idu bia mĩgabid̶a bẽrã.
ACT 5:42 Ãcõrẽ de droma dajadaare, ẽberãrã deza bid̶a ãdjirãba ewariza chupead̶aẽ́ Jesucritod̶ebemada jaradiabadjid̶aa. Ebud̶a jarabadjid̶aa Jesura Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada.
ACT 6:1 Maʌ̃ ewarid̶e Jesu ĩjã b̶eara aud̶uara yõ wãsid̶aa. Maʌ̃ne griego bed̶ead̶e bed̶eabadaba hebreo bed̶ead̶e bed̶eabadara biẽ́ jara panesid̶aa. Jarasid̶aa djabarãba pẽdra wẽrãrã ewariza carebabʌdad̶e ãdji pẽdra wẽrãrãda carebad̶acada.
ACT 6:2 Maʌ̃ carea Jesuba diabued̶a doce panʌba jũma Jesu ĩjã b̶eara ãbaa jʌred̶aped̶a nãwã jarasid̶aa: –Bia b̶ʌẽ́a dairãba Ãcõrẽ bed̶ea jaradia panʌra idu b̶ʌd̶ida ab̶abe pẽdra wẽrãrã carebad̶i carea.
ACT 6:3 Maʌ̃ bẽrã djabarã, bãrãnebema siete ẽberãrã jipa b̶eada edad̶adua. Ãdjira Ãcõrẽ Jaured̶eba b̶ead̶ida panʌa idjab̶a crĩcha cawa b̶ead̶ida panʌa. Maʌ̃gʌrãra dairãba b̶ʌd̶ia pẽdra wẽrãrã, dewararã sid̶a carebad̶amãrẽã.
ACT 6:4 Mãwã osid̶ara dairãba poya biara Ãcõrẽa iwid̶i panania idjab̶a idji bed̶eara jaradia panania.–
ACT 6:5 Ãdjia jaraped̶ad̶ara jũmarãba bia ũrĩsid̶aa. Maʌ̃ bẽrã Estebaʌ̃da edasid̶aa. Maʌ̃ Estebaʌ̃ba Jesura bio ĩjã b̶asia; Ãcõrẽ Jaured̶eba b̶asia. Idji awara Pelipeda, Procoroda, Nicanorda, Timoʌ̃da, Parmenada, idjab̶a Nicolá Antioquía purud̶ebemada edasid̶aa. Maʌ̃ Nicolára griego basía baribʌrʌ judio quĩrãca b̶abadjia.
ACT 6:6 Djabarãba maʌ̃gʌrãra Jesuba diabued̶arãmaa edesid̶aa. Maʌ̃be Jesuba diabued̶arãba Ãcõrẽa iwid̶ibʌdad̶e jʌwada ãdjirã ʌ̃rʌ̃ b̶ʌsid̶aa Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌda od̶amãrẽã.
ACT 6:7 Maʌ̃ne djabarãba bed̶ea dadji Boro Jesud̶ebemada aud̶uara jarasid̶aa. Mãwã Jesu ĩjã b̶eara Jerusaleʌ̃ne aud̶uara yõsid̶aa. Maʌ̃ awara zocãrã sacerdoterã bid̶a ĩjãsid̶aa.
ACT 6:8 Ãcõrẽba idji biad̶eba Estebaʌ̃ra bio careba b̶asia. Idji ʌb̶ʌara Estebaʌ̃a diasia ne ununaca waib̶ʌada ẽberãrã tãẽna o b̶amãrẽã.
ACT 6:9 Maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌ judiorã Cirene druad̶ebemada idjab̶a Alejandría purud̶ebemada panasid̶aa. Ãdjirã dji jʌrebada dera “Nezoca Ẽdrʌped̶ad̶arã” abadjid̶aa. Dewara judiorã Cilicia druad̶ebemada idjab̶a Asia druad̶ebema sid̶a panasid̶aa. Jũma maʌ̃ judiorãra Estebaʌ̃ ume caicaya duanesid̶aa.
ACT 6:10 Baribʌrʌ ãdjirãba Estebaʌ̃ra poyad̶aẽ́ basía, idjira Ãcõrẽ Jaure necawaad̶eba bed̶eabadji bẽrã.
ACT 6:11 Maʌ̃ carea ãdjirãba ʌ̃cʌrʌ ẽberãrãa paratada diasid̶aa nãwã sewa od̶amãrẽã: –Daiba ũrĩsid̶aa jãʌ̃ ẽberãba Moised̶ebemada, Ãcõrẽnebema sid̶a biẽ́ bed̶ea b̶ʌda.–
ACT 6:12 Mãwã ãdjirãba puruda, judio dji dromarãda, judiorã ley jaradiabada sid̶a quĩrũbigasid̶aa. Maʌ̃ carea Estebaʌ̃ra jidad̶aped̶a judiorã dji bororã ãbaa jʌre duanʌmaa edesid̶aa.
ACT 6:13 Maʌ̃ne sewa jarad̶amãrẽã ʌ̃cʌrʌ ẽberãda mamaa edesid̶aa. Maʌ̃gʌrãba nãwã jarasid̶aa: –Jãʌ̃ ẽberãba Ãcõrẽ de dromanebemada, dadjirã leyd̶ebema sid̶a biẽ́ bed̶ea b̶abaria.
ACT 6:14 Idjia jarasia Jesu Nazared̶ebemaba Ãcõrẽ de dromara ãrĩda idjab̶a Moiseba jaradia b̶ad̶ara quĩrã awara oida. Idjira mãwã bed̶ea b̶ʌda daiba ũrĩsid̶aa.–
ACT 6:15 Jũma dji bororã mama chũmeaba Estebaʌ̃ acʌbʌdad̶e unusid̶aa idji quĩrãra bajãnebema nezoca quĩrãdarra quĩrãca b̶ʌda.
ACT 7:1 Maʌ̃ne sacerdote dji dromaba Estebaʌ̃a iwid̶isia: –¿Ãdjia jara panʌra wãrãca?–
ACT 7:2 Estebaʌ̃ba nãwã panusia: –Mʌ̃ djabarã judiorã, mʌ̃ bororã, mʌ̃ djuburia mʌ̃ bed̶eada ũrĩnadua. Dadji drõã naẽnabema Abrahaʌ̃ wad̶i Mesopotamia druad̶e b̶asid̶e Haraʌ̃ purud̶e b̶ad̶e wãi naẽna Ãcõrẽ dji Droma b̶ʌra idjima odjasia.
ACT 7:3 Ãcõrẽba idjía jarasia: “Bʌ druara, bʌ ẽberãra sid̶a ameped̶a wãdua. Mʌ̃a druada bʌ́a acʌbiya mamaa wãmãrẽã.”
ACT 7:4 Ara maʌ̃da Abrahaʌ̃ra caldeorã druad̶ebemada ẽdrʌped̶a Haraʌ̃ne b̶ad̶e wãsia. Abrahaʌ̃ zeza jaid̶ad̶acarea Ãcõrẽba Abrahaʌ̃ra id̶i dadjirã duanʌ druad̶aa enesia.
ACT 7:5 Baribʌrʌ Ãcõrẽba Abrahaʌ̃a naʌ̃ druad̶e ẽjũãra ni maãrĩ bid̶a diaẽ́ basía. Ãtebʌrʌ wãrãneba jarasia idjía, idjid̶eba yõbʌdarãa bid̶a naʌ̃ druara diaida. Ãcõrẽba mãwã jarasia Abrahaʌ̃ba wad̶i warra neẽ́ b̶asid̶e.
ACT 7:6 Idjab̶a Ãcõrẽba Abrahaʌ̃a jarasia idjid̶eba yõbʌrʌ purura djãrã druad̶e b̶aida, mama djãrã nezocarãda b̶ead̶ida, idjab̶a maʌ̃ ẽberãrãba ãdjirãra cuatrociento poa biẽ́ eropananida.
ACT 7:7 Baribʌrʌ Ãcõrẽba Abrahaʌ̃a nãwã jarasia: “Ãdjirã zoca eropanʌ purura mʌ̃a cawa oya. Mãwãnacarea bʌ purura ẽdrʌped̶a naʌ̃ druad̶e mʌ̃́a bia bed̶ead̶ia.”
ACT 7:8 Maʌ̃be Ãcõrẽba Abrahaʌ̃a jarasia jũma idjid̶eba yõbʌdarãda cacua wẽãgod̶ida panʌda Ãcõrẽneda cawabid̶i carea. Maʌ̃ bẽrã idji warra Isa tod̶acarea ocho ewari b̶ʌd̶e dji warrara cacua wẽãgosia. Isaba idji warra Jacobora ab̶ari quĩrãca osia. Jacoboba idji doce warrarã sid̶a ab̶ari quĩrãca osia.
ACT 7:9 Mãwãnacarea Jacobo warrarãba ãdji djaba Jose ume biẽ́ panʌneba idjira nẽdobuesid̶aa Egipto druad̶e nezocada b̶amãrẽã. Baribʌrʌ mama Ãcõrẽra idji ume b̶asia.
ACT 7:10 Maʌ̃ bẽrã jũma idji bia mĩga b̶ʌd̶ebemada Ãcõrẽba ẽdrʌ b̶ʌsia. Idjía necawaada diasia Egiptod̶ebema boroba bia unumãrẽã. Maʌ̃ bẽrã dji boroba Josera idjiarebemada b̶ʌsia. Mãwã Egiptora idjab̶a dji boro ẽberãrã sid̶a Jose jʌwaed̶a panesid̶aa.
ACT 7:11 Maʌ̃ ewarid̶e Egipto druad̶e, Canaaʌ̃ druad̶e bid̶a jarrabada zesia. Maʌ̃ba jũmarãda bia mĩga duanasia. Maʌ̃ bẽrã Jacobo warrarãba trigoda nẽdo quĩrĩã pananamĩna ununaẽ́ basía.
ACT 7:12 Maʌ̃ne Jacoboba ũrĩsia Egipto druad̶e trigora barada. Maʌ̃ carea idji warrarãra mamaa trigo nẽdod̶e diabuesia. Maʌ̃ra ãdji naãrã wãped̶ad̶a basía.
ACT 7:13 Wayacusa wãsid̶ad̶e Joseba idji djabarãa cawabisia idjira ãdji djabada. Mãwã Egiptod̶ebema boroba Jose ẽberãrãra cawasia.
ACT 7:14 Maʌ̃be Joseba idji zeza Jacobora, jũma idji ẽberãrã sid̶a idji b̶ʌma enebisia. Ãdjirãra 75 panasid̶aa.
ACT 7:15 Mãwã Jacobora Egipto druad̶e jũẽsia. Mama dãrã b̶aped̶a jaid̶asia. Idji warrarã sid̶a mama jaid̶asid̶aa.
ACT 7:16 Maʌ̃be ãdjira Siqueʌ̃ purud̶aa edesid̶aa. Mama beud̶a tʌb̶aribada uriad̶e b̶ʌsid̶aa. Maʌ̃ uriara Abrahaʌ̃ba Hamo warrarãa nẽdod̶a basía.
ACT 7:17 Ãcõrẽba Abrahaʌ̃ ume bed̶ea b̶ʌd̶ara dãrãẽ́ne oida b̶asia. Maʌ̃ ewarid̶e israelerãra Egipto druad̶e isabe yõbʌda bẽrã zocãrã panasid̶aa.
ACT 7:18 Baribʌrʌ dewarada Egiptod̶ebema boroda b̶esia. Maʌ̃gʌba Josed̶ebemada adua b̶asia.
ACT 7:19 Maʌ̃ carea dadji purura cũrũgaped̶a bio biẽ́ osia. Ãdji warrarã djiwid̶i tod̶ara õgo igarabisia beud̶amãrẽã.
ACT 7:20 Maʌ̃ ewarid̶e Moisera tosid̶aa. Idjira bio quĩrãwãrẽã querasia. Djibarirãba ãdji ded̶e jed̶eco ũbea waga eropanasid̶aa.
ACT 7:21 Baribʌrʌ dji warra zaque ãyã b̶ʌsid̶ad̶e Egiptod̶ebema boro cauba unuped̶a idji warra ara quĩrãca daupẽsia.
ACT 7:22 Mãwã b̶ʌd̶e Egiptod̶ebema ne cawa b̶eaba Moisea ãdji crĩcha cawaara jũma jaradiasid̶aa. Mãwã idjira crĩcha cawaad̶eba bed̶eabadjia idjab̶a ne waib̶ʌada obadjia.
ACT 7:23 Moise cuarenta poa b̶asid̶e idji ẽberãrã israelerã acʌd̶e wãida crĩchasia.
ACT 7:24 Wãbʌrʌd̶e unusia Egiptod̶ebemaba Israeld̶ebemada ab̶a biẽ́ o b̶ʌda. Maʌ̃ carea Moiseba Israeld̶ebemara carebad̶e wãsia. Maʌ̃ne idjia Egiptod̶ebemara beasia Israeld̶ebema biẽ́ o b̶ʌ carea.
ACT 7:25 Moiseba crĩchasia israelerãba cawad̶ida idjid̶eba Ãcõrẽba ãdjirãra ẽdrʌ b̶ʌida. Baribʌrʌ ãdjirãba cawad̶aẽ́ basía.
ACT 7:26 Nurẽma Moiseba unusia israelerãda umé djõ panʌda. Ãdji ibiad̶amãrẽã nãwã jarasia: “¡Bãrãra ab̶ari purud̶ebemaa! ¿Cãrẽ cãrẽã jãwã djõ panʌ?”
ACT 7:27 Baribʌrʌ dji puo b̶ad̶aba Moisera tʌ chãtaped̶a jarasia: “¿Caiba bʌra dai boroda b̶ʌsi? ¿Caiba bʌra dai cawa obarida b̶ʌsi?
ACT 7:28 ¿Mʌ̃ sid̶a bea quĩrĩã b̶ʌca Egiptod̶ebema nuena bead̶a quĩrãca?”
ACT 7:29 Maʌ̃ ũrĩsid̶e Moisera mĩrũ wãsia. Maʌ̃be Madiaʌ̃ druad̶e drua ãĩbema quĩrãca b̶abadjia. Madiaʌ̃ne b̶ʌd̶e warrada umé unusia.
ACT 7:30 Cuarenta poa bad̶acarea ewari ab̶a Moisera ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e Sinai eya caita b̶asia. Maʌ̃ne bajãnebema nezocada bacuru zaque uruga nũmʌne idjima odjasia.
ACT 7:31 Moiseba maʌ̃ unusid̶e cawa crĩchaẽ́ basía. Maʌ̃ carea caitaara wãsia biara acʌi carea. Maʌ̃ne Ãcõrẽ bed̶eabʌrʌda ũrĩsia.
ACT 7:32 Ãcõrẽba idjía nãwã jarasia: “Mʌ̃ra bʌ drõã naẽnabemarãba ĩjã panana Ãcõrẽa. Abrahaʌ̃ba, Isaba, Jacobo bid̶a mʌ̃ra ĩjã panasid̶aa.” Maʌ̃ ũrĩsid̶e Moisera ne wayaaba ure nũmesia. Maʌ̃ba araa acʌida waya b̶asia.
ACT 7:33 Maʌ̃ne dadji Boroba Moisea jarasia: “Naʌ̃ eyad̶e bʌra mʌ̃ quĩrãpita b̶ʌ bẽrã bʌ jĩrũne jʌ̃ b̶ʌra ẽrãdua.
ACT 7:34 Mʌ̃a unu b̶ʌa mʌ̃ purura Egipto druad̶e bio bia mĩga b̶ʌda. Idjab̶a mʌ̃a ũrĩ b̶ʌa ãdub̶a mĩã sopua bed̶ea panʌda. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃ra ze b̶ʌa ãdjirã ẽdrʌ b̶ʌi carea. Mʌ̃a bʌra Egiptod̶aa diabueya.”
ACT 7:35 Israelerãba Moisera igarasid̶aa. Idjía nãwã jarasid̶aa: “¿Caiba bʌra dai boroda b̶ʌsi? ¿Caiba bʌra dai cawa obarida b̶ʌsi?” Baribʌrʌ ara maʌ̃ Moisera Ãcõrẽba Egiptod̶aa diabuesia israelerã boroda b̶amãrẽã idjab̶a ãdjirãra mamaʌba ẽdrʌ edamãrẽã. Moiseba bajãnebema nezoca bacuru zaque uruga nũmʌne odjad̶a ʌb̶ʌad̶eba mãwã osia.
ACT 7:36 Moiseba zocãrã ne ununaca o b̶ʌd̶eba dadji drõã naẽnabemarãra Egiptod̶ebemada ẽdrʌ enesia. Pusa Purrud̶e ne ununacada osia bia chãni carea. Idjab̶a cuarenta poa ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e bid̶a ne ununacada obadjia.
ACT 7:37 Ara maʌ̃ Moiseba israelerãa jarasia: “Dadji Boro Ãcõrẽba mʌ̃ diabued̶a quĩrãca idjid̶eba bed̶eabarida ab̶a bãrãmaa diabueya. Maʌ̃ ẽberãra bãrã purud̶ebema baya. Idjia jarabʌrʌra ĩjãnadua.”
ACT 7:38 Idjab̶a Moisera ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e jũma israelerã ume b̶asia. Mama Sinai eyad̶e idjira bajãnebema nezoca ume bed̶easia. Bed̶ea dadji sãwã b̶ead̶ida panʌnebemada edaped̶a dadji drõã naẽnabemarãa jarasia.
ACT 7:39 Baribʌrʌ Moiseba jarad̶ara dadji drõã naẽnabemarãba ĩjã quĩrĩãnaẽ́ basía, ãtebʌrʌ idjira igarasid̶aa. Egipto druad̶aa jẽda wã quĩrĩã panasid̶aa.
ACT 7:40 Moise eyad̶e b̶asid̶e ãdjirãba Aaroʌ̃a jarasid̶aa: “Jãʌ̃ Moiseba dairãra Egiptod̶eba ẽdrʌ enesia. Baribʌrʌ idji sãwãnada cawad̶aẽ́a. Maʌ̃ bẽrã dairã nocod̶aa edemãrẽã ãcõrẽda odua.”
ACT 7:41 Ara maʌ̃da ãdjirãba paca zaque zaca b̶ʌda osid̶aa. Maʌ̃gʌ́a animarãda babue diasid̶aa. Maʌ̃ne ãdji jʌwaba oped̶ad̶a carea b̶ʌsrid̶a ewarida osid̶aa.
ACT 7:42 Maʌ̃ carea Ãcõrẽba ãdjirãra igaraped̶a dewara ãcõrẽda idu ẽpẽbisia. Maʌ̃ne ãdjirãba bajãne unubadarãa bia bed̶ea panesid̶aa. Maʌ̃nebemada Ãcõrẽneba bed̶eabadarã cartad̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Israelerã, bãrã cuarenta poa ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e duanasid̶ad̶e ¿animarãda mʌ̃́a babue diabadjid̶aca?
ACT 7:43 ¡Mãwãẽ́a! Ãtebʌrʌ ãcõrẽ Moloc abada wua deda jira edebadjid̶aa idjab̶a bãrã ãcõrẽ Repaʌ̃ abada chĩdau zaca od̶a sid̶a edebadjid̶aa. Maʌ̃ra ara bãdji jʌwaba osid̶aa ãdjía bia bed̶ead̶i carea. Maʌ̃ carea mʌ̃a bãrãra Babilonia drua wagaa jʌretaya.
ACT 7:44 Ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e dadji drõãenabemarãba Ãcõrẽ wua deda eronĩbadjid̶aa. Maʌ̃ wua deba cawabisia Ãcõrẽra ãdjirã ume b̶ʌda. Ãcõrẽba Moisea wua dera obisia idjía unubid̶a quĩrãca.
ACT 7:45 Mãwãnacarea ãdjid̶eba yõped̶ad̶arãba wua dera eropanasid̶aa. Josue ãdji boro basid̶e wua dera naʌ̃ druad̶aa enesid̶aa. Maʌ̃ ewarid̶e dewara puru naʌ̃ druad̶e b̶eada Ãcõrẽba dadji drõãenabemarã quĩrãpita ãyã jʌrecuasia. Mãwã naʌ̃ druara jũma jãrĩsid̶aa. Ãcõrẽ wua dera Davi ewarid̶e wad̶ibid̶a naʌ̃ druad̶e b̶asia.
ACT 7:46 Jacobo Ãcõrẽba Davira bia unusia. Daviba Ãcõrẽa iwid̶isia idji itea de biada oi carea.
ACT 7:47 Maʌ̃ dera idji warra Salomoʌ̃ba osia.
ACT 7:48 Baribʌrʌ Ãcõrẽ dji Dromaara b̶ʌra jʌwaba od̶a ded̶e b̶acaa. Ãcõrẽneba bed̶eabariba cartad̶e nãwã b̶ʌsia:
ACT 7:49 Mʌ̃ chũmebarira bajãa. Naʌ̃ ẽjũãra mʌ̃ jĩrũ b̶ʌbaría. Bãrãba ¿cãrẽ deda mʌ̃ itea od̶i? ¿Sãma mʌ̃ra ʌ̃nãũbid̶i?
ACT 7:50 ¿Mʌ̃a ara mʌ̃dji jʌwaba ne jũmada osiẽ́ca?
ACT 7:51 ¡Bãrãra cʌwʌrʌ zarea tab̶eaa! ¡Sod̶eba ĩjãnacaa! Ãcõrẽ bed̶eara ũrĩ quĩrĩãnacaa. Ãcõrẽ Jaureba jara b̶ʌra bãrãba ewariza igarabadaa. Ara bãdji drõãenabemarã quĩrãca panʌa.
ACT 7:52 Ãdjirãba Ãcõrẽneba bed̶eabadarãda biẽ́ od̶i carea jũma ẽpẽsid̶aa. Ẽberã Jipa B̸ʌ zei jaraped̶ad̶arã sid̶a beabadjid̶aa. Ara maʌ̃ quĩrãca bãrãba maʌ̃gʌ Ẽberã Jipa B̸ʌra jidad̶aped̶a beasid̶aa.
ACT 7:53 Ãcõrẽba idji leyra bajãnebema nezocarãneba bãrãa diad̶amĩna ¡bãrãba ĩjã od̶acaa!–
ACT 7:54 Maʌ̃ bed̶ea ũrĩsid̶ad̶e judiorã bororãra Estebaʌ̃ ume bio quĩrũbʌdaba ãdji quid̶ara cʌrrʌabisid̶aa.
ACT 7:55 Mãwã duanʌne Estebaʌ̃ra Ãcõrẽ Jaured̶eba b̶asia. Bajãnaa acʌbʌrʌd̶e Ãcõrẽ quĩrãwãrẽã dorrodorroada idjab̶a Jesura Ãcõrẽ jʌwa araare nũmʌda unusia.
ACT 7:56 Maʌ̃ne Estebaʌ̃ba nãwã jarasia: –¡Acʌd̶adua! ¡Mʌ̃a bajãra ewa nũmʌda unu b̶ʌa! ¡Naʌ̃ Djara Edad̶ara Ãcõrẽ jʌwa araare nũmʌda unu b̶ʌa!–
ACT 7:57 Maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e ãdjirãra dji cãbãyã b̶ia duanenaped̶a ãdji cʌwʌrʌra jʌwaba jũãtrʌsid̶aa. Maʌ̃ne jũmarãba Estebaʌ̃ra orra edasid̶aa.
ACT 7:58 Puru ãyã eded̶aped̶a mõgaraba tab̶ari jidasid̶aa. Idji naãrã biẽ́ jaraped̶ad̶aba ãdjia ʌ̃rʌ̃ jʌ̃badara ẽrãnaped̶a cũdra caita b̶ʌcuasid̶aa wagamãrẽã. Maʌ̃ cũdrara Saulo abadjid̶aa.
ACT 7:59 Mõgaraba tab̶ari eropanʌne Estebaʌ̃ba Ãcõrẽa nãwã iwid̶isia: –Mʌ̃ Boro Jesu, mʌ̃ jaurera edadua.–
ACT 7:60 Maʌ̃be chĩrãborod̶e cob̶eped̶a jĩgua jarasia: –Mʌ̃ Boro, naʌ̃gʌ ẽberãrãra bed̶ead̶e b̶ʌrãdua naʌ̃ cadjirua o panʌ carea.– Mãwã bed̶eaped̶a jaid̶asia.
ACT 8:1 Maʌ̃be ʌ̃cʌrʌ Ãcõrẽ waya b̶eaba Estebaʌ̃ra tʌb̶arisid̶aa. Idji carea jĩãbi b̶ʌga duanesia. Maʌ̃ne Estebaʌ̃ beaped̶ad̶ara Sauloba bia unusia. Maʌ̃ ewarid̶e ẽberãrãba Jerusaleʌ̃ne Jesu ĩjã b̶eara bio biẽ́ o panesid̶aa. Maʌ̃ carea Jesu ĩjã b̶eara jũma Judea druad̶aa idjab̶a Samaria druad̶aa mĩrũ wãsid̶aa. Jesuba diabued̶arãdrʌ Jerusaleʌ̃ne panesid̶aa.
ACT 8:3 Maʌ̃ne Sauloba Jesu ĩjã b̶eara biẽ́ obadjia waa ĩjãrãnamãrẽã. Deza wãped̶a umaquĩrãra, wẽrãrã sid̶a jidacuaped̶a preso b̶ʌbadamaa erreb̶ari edebadjia.
ACT 8:4 Baribʌrʌ Jerusaleʌ̃neba mĩrũ wãped̶ad̶aba ãdji wãbʌdaza bed̶ea bia Jesucritod̶ebemada jarabadjid̶aa.
ACT 8:5 Pelipera Samaria druad̶e puru ab̶aʌd̶aa wãsia. Mama jaradiabadjia Jesura Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada.
ACT 8:6 Pelipeba jara b̶ʌda ũrĩsid̶ad̶e idjab̶a ne ununaca o b̶ʌda unusid̶ad̶e jũmarãba quĩrãcuita ũrĩ duanabadjid̶aa.
ACT 8:7 Zocãrã ẽberãrã jai bara b̶eada biacuasid̶aa. Maʌ̃ jairãra ãdji cacuad̶ebemada b̶ia ẽdrʌcuabadjid̶aa. Idjab̶a zocãrã b̶ʌradrʌ b̶eada, jĩrũ biẽ́ b̶ea sid̶a biacuabadjid̶aa.
ACT 8:8 Maʌ̃ carea maʌ̃ purud̶ebemarãra bio b̶ʌsrid̶a duanasid̶aa.
ACT 8:9 Jãĩbana Simoʌ̃ abadada mama b̶asia. Ara idjida dji dromada crĩchabid̶a bẽrã Samariad̶ebemarãra cũrũga erob̶asia.
ACT 8:10 Idjia jarabʌrʌra ẽberãrã dji ed̶aara b̶eaba, dji dromaara b̶ea bid̶a quĩrãcuita ũrĩbadjid̶aa. Jũmarãba jarabadjid̶aa idjira Ãcõrẽ Ʌb̶ʌa Droma abadada.
ACT 8:11 Ẽberãrãba maʌ̃ jãĩbanara bio ẽpẽ panasid̶aa idjia o b̶ʌd̶eba dãrã cũrũga erob̶ad̶a bẽrã.
ACT 8:12 Baribʌrʌ Pelipeba bed̶ea bia Jesucritod̶ebemada idjab̶a Ãcõrẽba idji ẽberãrã bia pe erob̶ʌd̶ebemada ãdjirãa jaradia b̶abadjia. Maʌ̃ne zocãrã umaquĩrãrãba, wẽrãrã bid̶a ĩjãnaped̶a borocuesid̶aa.
ACT 8:13 Simoʌ̃ bid̶a ĩjãsia. Maʌ̃be borocueped̶a Pelipe ume nĩbad̶e wãsia. Pelipeba ne ununaca waib̶ʌa o b̶ʌda Simoʌ̃ba unubʌrʌd̶e cawa crĩchaẽ́ b̶esia.
ACT 8:14 Maʌ̃ne Jesuba diabued̶arã Jerusaleʌ̃ne b̶eaba ũrĩsid̶aa Samariad̶ebemarãba Ãcõrẽ bed̶eara ĩjãsid̶ada. Maʌ̃ carea Pedroda Juaʌ̃ sid̶a ãdjirãmaa diabuesid̶aa.
ACT 8:15 Jũẽnaped̶a Ãcõrẽa iwid̶isid̶aa ãdjirãba Ãcõrẽ Jaureda edad̶amãrẽã.
ACT 8:16 Mãwã osid̶aa Ãcõrẽ Jaurera wad̶ibid̶a maʌ̃ djabarãmaa zeẽ́ b̶ad̶a bẽrã. Ab̶abe dadji Boro Jesu trʌ̃neba borocuesid̶aa.
ACT 8:17 Pedroba Juaʌ̃ bid̶a Ãcõrẽa iwid̶ibʌdad̶e ãdji jʌwara djabarã ʌ̃rʌ̃ b̶ʌsid̶aa. Ara maʌ̃da Ãcõrẽ Jaurera edasid̶aa.
ACT 8:18 Maʌ̃ne Simoʌ̃ba unusia Jesuba diabued̶arãba ãdji jʌwa djabarã ʌ̃rʌ̃ b̶ʌbʌdad̶e djabarãba Ãcõrẽ Jaurera edasid̶ada. Maʌ̃ unusid̶e ãdjía parata diayad̶a asia ab̶ari quĩrãca poya oi carea.
ACT 8:19 Nãwã jarasia: –Jãʌ̃ ʌb̶ʌada mʌ̃́a diad̶adua, mʌ̃a bid̶a mʌ̃ jʌwa baridua ʌ̃rʌ̃ b̶ʌbʌrʌd̶e Ãcõrẽ Jaure edamãrẽã.–
ACT 8:20 Baribʌrʌ Pedroba jarasia: –¿Mãwãra bʌa crĩcha b̶ʌca Ãcõrẽba bari dia b̶ʌra nẽdobadada? ¡Bʌdji parata ume tʌbʌ uruad̶aa wãdua!
ACT 8:21 Bʌ sora Ãcõrẽ quĩrãpita jipaẽ́ b̶ʌ bẽrã naʌ̃ trajura dairã ume ocara b̶ʌa.
ACT 8:22 Maʌ̃ crĩcha cadjiruara igaradua. Ãcõrẽa quĩrã djuburiada iwid̶idua. Ãĩbẽrã maʌ̃ crĩcha cadjirua bʌ sod̶e b̶ʌra idjia quĩrãdoaisicada.
ACT 8:23 Mʌ̃a unu b̶ʌa bʌra daiba o panʌ carea bio sobiẽ́ b̶ʌda. Cadjiruaba bʌra preso erob̶ʌa.–
ACT 8:24 Maʌ̃ne Simoʌ̃ba jarasia: –Mʌ̃ carea dadjirã Boroa iwid̶id̶adua bãrãba jaraped̶ad̶ara mãwãrãmãrẽã.–
ACT 8:25 Pedroba Juaʌ̃ bid̶a bed̶ea dadjirã Boro Jesud̶ebemada jarad̶aped̶a Jerusaleʌ̃naa jẽda wãsid̶aa. Wãbʌdad̶e Samaria druad̶e zocãrã puru b̶ead̶e maʌ̃ bed̶ea biara jara wãsid̶aa.
ACT 8:26 Mãwãnacarea dadji Boro nezoca bajãnebemada ab̶a Pelipemaa zeped̶a nãwã jarasia: –¡Piradrʌdua! Jerusaleʌ̃neba Gaza purud̶aa wãbada od̶aa wãdua.– (Maʌ̃ ora ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e wã b̶ʌa.)
ACT 8:27 Ara maʌ̃da Pelipera wãsia. Od̶e nĩne ẽberã Etiopía druad̶ebemada unusia. Maʌ̃ ẽberãra Etiopíad̶ebema boro nezoca droma basía. Dji borora wẽrã basía. Maʌ̃ nezocaba dji boro paratara jũma wagabadjia. Idjira Jerusaleʌ̃naa wã b̶asia Ãcõrẽa bia bed̶eai carea.
ACT 8:28 Idji druad̶aa jẽda wãbʌrʌd̶e idji carretad̶e Ãcõrẽneba bed̶eabari Isaía cartada acʌ chũmasia.
ACT 8:29 Mãwã b̶ʌd̶e Ãcõrẽ Jaureba Pelipea jarasia: “Jari b̶ʌ carreta caita nĩbad̶e wãdua.”
ACT 8:30 Ara maʌ̃da araa pira wãped̶a ũrĩsia dji nezocaba Isaía cartada jĩgua le chũmʌda. Maʌ̃ne Pelipeba iwid̶isia: –¿Bʌa le b̶ʌra cawa b̶ʌca?–
ACT 8:31 Idjia panusia: –Ni ab̶aʌba jaradiaẽ́bʌrʌ mʌ̃a ¿sãwã cawai?– Maʌ̃ne idjia Pelipea jarasia b̶adoped̶a idji caita chũmemãrẽã.
ACT 8:32 Idjia Ãcõrẽ Bed̶ead̶e le b̶ad̶ara naʌ̃gʌ basía: Oveja beabadamaa edebada quĩrãca idjira bead̶e edesid̶aa. Dji cara tʌbarima b̶ʌd̶e oveja chupea b̶abari quĩrãca chupea b̶esia.
ACT 8:33 Idji carea ipid̶ad̶aped̶a jipa cawa od̶aẽ́ basía. Beaped̶ad̶a bẽrã ¿caiba idji warrarãnebemada poya nẽbʌrʌi?
ACT 8:34 Maʌ̃be Etiopíad̶ebema nezoca dromaba Pelipea iwid̶isia: –Ãcõrẽneba bed̶eabariba nama ¿caid̶ebemada b̶ʌsi? ¿Ara idjid̶ebemada b̶ʌsica wa dewarad̶ebemada b̶ʌsi? Mʌ̃ djuburia jaradua.–
ACT 8:35 Ara maʌ̃da Pelipeba maʌ̃ bed̶ead̶eba bed̶ea bia Jesud̶ebemada jaradia b̶esia.
ACT 8:36 Mãwã panʌne baido b̶ʌma jũẽne wãsid̶aa. Maʌ̃ne nezoca dromaba jarasia: –Acʌdua. Nama baidoda b̶ʌa. Mʌ̃ra ¿borocueiẽ́ b̶ʌca?– [
ACT 8:37 Pelipeba jarasia: –Bʌa Jesura Ãcõrẽ Warrada wãrãda sod̶eba ĩjã b̶ʌbʌrʌ, borocueida b̶ʌa.– Maʌ̃ne nezoca dromaba panusia: –Mʌ̃a wãrãda ĩjã b̶ʌa Jesucritora Ãcõrẽ Warrada.–]
ACT 8:38 Ara maʌ̃da idji carretara nũmebisia. Ãdji umena doed̶aa wãnaped̶a Pelipeba idjira borocuesia.
ACT 8:39 Drua zebʌdad̶e dadjirã Boro Jaureba Pelipera ãyã edesia. Nezoca dromaba idjira waa unuẽ́ basía, baribʌrʌ od̶e b̶ʌsrid̶a wãsia.
ACT 8:40 Maʌ̃ne Pelipera Azoto purud̶e odjasia. Maʌ̃be puruza bed̶ea bia Jesud̶ebemada jara wãsia ab̶a Cesarea purud̶e jũẽbʌrʌd̶aa.
ACT 9:1 Maʌ̃ ewarid̶e Sauloba wad̶ibid̶a dadjirã Boro ĩjã b̶eara quenai carea waraga b̶abadjia. Sacerdote dji droma b̶ʌmaa wãped̶a iwid̶isia cartada b̶ʌcua diamãrẽã. Maʌ̃ cartara Damasco purud̶e judiorã dji jʌrebada deza edeida crĩcha b̶asia. Cartad̶e b̶ʌ́ b̶asia ãdjirã tãẽna Jesu Od̶e nĩna umaquĩrãrãda, wẽrãrã sid̶a jidaped̶a Jerusaleʌ̃naa jũma edeida b̶ʌda.
ACT 9:3 Maʌ̃ cartara edaped̶a wãsia. Od̶e nĩne Damasco caita jũẽbʌrʌd̶e cawaẽ́ne bajãneba uruada jʌ̃rã tẽũsia.
ACT 9:4 Maʌ̃ba Saulora egode b̶aebisia. Maʌ̃ne bed̶eada ũrĩsia. Maʌ̃ bed̶eaba jarasia: –Saulo, Saulo, ¿cãrẽ cãrẽã mʌ̃ra biẽ́ oi carea ẽpẽ b̶ʌ?–
ACT 9:5 Maʌ̃ne Sauloba iwid̶isia: –Mʌ̃ boro, ¿bʌra cai?– Dji bed̶eaba panusia: –Mʌ̃ra Jesua. Bʌa biẽ́ oi carea ẽpẽ b̶ʌra mʌ̃́a. Ara bʌdub̶a puabʌrʌa cũmia ʌ̃rʌ̃ tʌgabʌrʌ quĩrãca.
ACT 9:6 Jãʌ̃be piradrʌped̶a Damasco purud̶aa wãdua. Jãma ab̶aʌba jaraya bʌa cãrẽda oida b̶ʌda.–
ACT 9:7 Saulo ume wãbʌdara bio dauperasid̶aa. Ãdjirãba bed̶eara ũrĩsid̶amĩna ni ab̶aʌda ununaẽ́ basía.
ACT 9:8 Saulora egode tab̶aped̶a piradrʌsia, baribʌrʌ dau ogabʌrʌd̶e poya unuẽ́ basía. Maʌ̃be idji ume wãbʌdaba idji jʌwad̶e jidad̶aped̶a Damascod̶aa edesid̶aa.
ACT 9:9 Mama idjia ewari ũbea unuẽ́ b̶asia, ne coẽ́ b̶asia, idjab̶a baido doẽ́ b̶asia.
ACT 9:10 Damascod̶e ẽberã Ananía abadada b̶asia. Maʌ̃ Ananíaba Jesucritora ĩjã b̶asia. Cãĩmocara quĩrãca idjia unusia dadjirã Boroba nãwã jarabʌrʌda: –¡Ananía!– Idjia panusia: –Mʌ̃ra nama b̶ʌa, mʌ̃ Boro.–
ACT 9:11 Dadjirã Boroba jarasia: –Piradrʌped̶a Juda ded̶aa wãdua. Maʌ̃ dera O Jipa B̸ʌ abadad̶e b̶ʌa. Jũẽsira jaradua bʌa ẽberã Saulo Tarsod̶ebemada acʌd̶e ze b̶ʌda. Ara nawena idjia Ãcõrẽa iwid̶i b̶ʌa.
ACT 9:12 Idjia cãĩmocara quĩrãca unusia umaquĩrã Ananía abadada idjimaa zeped̶a idji ʌ̃rʌ̃ jʌwa b̶ʌbʌrʌda idji dauba wayacusa unumãrẽã.–
ACT 9:13 Maʌ̃ne Ananíaba jarasia: –Mʌ̃ Boro, mʌ̃a jãʌ̃ ẽberãnebemada ũrĩ b̶ʌa. Zocãrãba jarabadaa Jerusaleʌ̃ne idjia bʌ ẽberãrãra bio biẽ́ o b̶ʌda.
ACT 9:14 Maʌ̃ awara sacerdote bororã trʌ̃neba naʌ̃ purud̶aa ze b̶ʌa bʌ ĩjã b̶eara jũma jida edei carea.–
ACT 9:15 Baribʌrʌ dadji Boroba jarasia: –Wãdua. Mʌ̃a idjira edasia mʌ̃nebemada judiorãẽ́a, ãdjirã bororãa, idjab̶a israelerãa bid̶a bed̶eamãrẽã.
ACT 9:16 Mʌ̃a idjía cawabiya sãwã bia mĩga b̶aida b̶ʌda mʌ̃nebemada bed̶eai carea.–
ACT 9:17 Ara maʌ̃da Ananíara Saulo b̶ʌmaa wãsia. Dji ded̶e ed̶a wãped̶a idji jʌwara Saulo ʌ̃rʌ̃ b̶ʌped̶a jarasia: –Djaba Saulo, dadji Boro Jesu bʌma od̶e odjad̶aba mʌ̃ra zebisia wayacusa bʌ dauba unumãrẽã idjab̶a Ãcõrẽ Jaured̶eba b̶emãrẽã.–
ACT 9:18 Ara maʌ̃da Saulo daud̶eba b̶eda e quĩrãca b̶eada jurrusia. Maʌ̃ne wayacusa unu b̶esia. Maʌ̃be piradrʌped̶a borocuesia.
ACT 9:19 Maʌ̃bebʌrʌ ne coped̶a cacua ʌb̶ʌasia. Saulora Damascod̶e Jesu ĩjã b̶ea ume dãrãsia.
ACT 9:20 Maʌ̃ne judiorã dji jʌrebada deza idjia jaradia b̶esia Jesura wãrãda Ãcõrẽ Warrada.
ACT 9:21 Jũma maʌ̃ ũrĩbʌdaba cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Ãdjirãba nãwã iwid̶i duanasid̶aa: –¿Naʌ̃gʌẽ́ca Jerusaleʌ̃ne Jesu ĩjã b̶earã jõbi quĩrĩã b̶ad̶ara? ¿Nama ze b̶ʌẽ́ca ãdjirãra sacerdote bororãmaa preso edei carea?–
ACT 9:22 Baribʌrʌ Sauloba ewariza ebud̶aara cawabibadjia Jesura wãrãda Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada. Maʌ̃ba Damascod̶ebema judiorãba cawa crĩchad̶aẽ́ panesid̶aa.
ACT 9:23 Ewari zocãrã bad̶acarea judiorã Damascod̶ebemara Saulo bead̶i carea bed̶ea ausid̶aa.
ACT 9:24 Maʌ̃ carea ãsa, diamasi bid̶a dji purud̶e ed̶a wãbadama jʌ̃ã panasid̶aa. Baribʌrʌ ãdjia crĩcha panʌra Sauloba cawasia.
ACT 9:25 Maʌ̃ bẽrã diamasi Jesu ĩjã b̶eaba Saulora ẽ waib̶ʌad̶e b̶ʌd̶aped̶a dji puru mõgaraba aud̶u jũrã ca b̶ʌd̶eba ud̶aa puru dajada ʌrab̶ari b̶ʌsid̶aa.
ACT 9:26 Saulo jẽda Jerusaleʌ̃naa wãsid̶e Jesu ĩjã b̶ea ume b̶e quĩrĩã b̶asia. Baribʌrʌ idjira waya panasid̶aa. Ãdjirãba ĩjãnaẽ́ panasid̶aa idjia wãrãda Jesura ĩjã b̶ʌda.
ACT 9:27 Baribʌrʌ Bernabeba Saulora edesia Jesuba diabued̶arãmaa. Maʌ̃be idjia nẽbʌrʌsia sãwã Sauloba dadji Borora od̶e unusida, dadji Borora idji ume bed̶ead̶ada, idjab̶a sãwã Sauloba Damascod̶e Jesud̶ebemada ne wayaa neẽ́ bed̶eabadjida.
ACT 9:28 Mãwã Saulora ãdjirã ume b̶esia. Maʌ̃ne Jerusaleʌ̃ne Jesud̶ebemada ne wayaa neẽ́ bed̶ea nĩbabadjia.
ACT 9:29 Judiorã dji griego bed̶ead̶e bed̶eabadarã ume Jesud̶ebemada bed̶eabadjia baribʌrʌ idjira bea quĩrĩã panasid̶aa.
ACT 9:30 Djabarãba maʌ̃ cawasid̶ad̶e Saulora Cesarea purud̶aa edesid̶aa. Mamaʌba idji puru Tarsod̶aa diabuesid̶aa.
ACT 9:31 Mãwãnacarea Judea druad̶e, Galilea druad̶e, Samaria druad̶e bid̶a djabarãra necai duanasid̶aa. Ãcõrẽ Jaured̶eba biara ĩjãsid̶aa, dadjirã Boro waya panʌneba nĩbasid̶aa idjab̶a Ãcõrẽ Jaure ʌb̶ʌad̶eba yõ wãsid̶aa.
ACT 9:32 Maʌ̃ ewarid̶e Pedrora Ãcõrẽ ẽberãrã acʌ nĩbabadjia. Ewari ab̶a Lida purud̶e b̶eada acʌd̶e wãsia.
ACT 9:33 Mama ẽberã Enea abadada unusia. Maʌ̃ ẽberãra b̶ʌradrʌ b̶ʌ bẽrã ocho poa cʌd̶ad̶e b̶asia.
ACT 9:34 Maʌ̃ne Pedroba jarasia: –Enea, Jesucritoba bʌra biabisia. ¡Piradrʌdua! Bʌ cʌd̶ara b̶ed̶adua.– Ara maʌ̃da Eneara piradrʌsia.
ACT 9:35 Lida purud̶e, Saroʌ̃ ẽjũãne bid̶a jũmarãba dji biad̶ara unusid̶aa. Maʌ̃ carea dadjirã Borora ĩjãsid̶aa.
ACT 9:36 Maʌ̃ ewarid̶e Jesu ĩjã b̶ʌ wẽrã Tabita abadada Jope purud̶e b̶asia. Griego bed̶ead̶e idji trʌ̃ra Dorca abadjid̶aa. Maʌ̃ djabawẽrãba ne biada o b̶abadjia. Ne neẽ́ qued̶eara bio carebabadjia.
ACT 9:37 Ewari ab̶a Dorcara cacua biẽ́ b̶eped̶a jaid̶asia. Maʌ̃be idjira sʌgʌd̶aped̶a ʌ̃taarebema dejãne urraju b̶ʌsid̶aa.
ACT 9:38 Jope purura Lida caita b̶asia. Jesu ĩjã b̶eaba ũrĩsid̶aa Pedrora Lidad̶e b̶ʌda. Maʌ̃ carea ẽberãda umé idjimaa diabuesid̶aa nãwã bed̶ea djuburiad̶amãrẽã: “Daimaa isabe zedua.”
ACT 9:39 Ara maʌ̃da Pedrora ãdji ume wãsia. Jũẽsid̶ad̶e idjira dji bẽwãrã b̶ʌmaa edesid̶aa. Mama jũma pẽdra wẽrãrãda jĩã duanasid̶aa. Ãdjia Pedroa Dorcaba wua cajud̶ada acʌbisid̶aa.
ACT 9:40 Maʌ̃ne Pedroba jũmarãda dajadaa wãbisia. Chĩrãborod̶e cob̶eped̶a Ãcõrẽa iwid̶isia Dorca ʌ̃rẽbabimãrẽã. Iwid̶iped̶a dji bẽwãrãmaa acʌbʌrʌd̶e jarasia: –Tabita, ¡piradrʌdua!– Ara maʌ̃da idjira dau ogasia. Pedro unubʌrʌd̶e ʌ̃ta chũmesia.
ACT 9:41 Pedroba idjira jʌwad̶e jidaped̶a ʌ̃ta nũmebisia. Maʌ̃be djabarãra, pẽdra wẽrãrã sid̶a trʌ̃cuaped̶a Dorca ʌ̃rẽbad̶ada acʌbisia.
ACT 9:42 Jũma Jope purud̶e maʌ̃nebemada cawasid̶aa. Mãwã zocãrãba dadjirã Borora ĩjãsid̶aa.
ACT 9:43 Maʌ̃be Pedrora Joped̶e dãrãsia ẽberã Simoʌ̃ abadama. Maʌ̃ Simoʌ̃ba animarã eda biya obadjia.
ACT 10:1 Cesarea purud̶e Cornelioda b̶asia. Idjira Italia druad̶ebema sordaorã boro basía.
ACT 10:2 Maʌ̃ Corneliora idji ẽberãrã sid̶a jũma jipa b̶easia. Ãcõrẽra waya panasid̶aa. Cornelioba judiorã carebai carea paratada waib̶ʌa diabadjia idjab̶a Ãcõrẽa iwid̶i b̶abadjia.
ACT 10:3 Ewari ab̶a quewara ʌ̃mãdau ʌ̃tʌed̶a Cornelioba cãĩmocara quĩrãca bajãnebema nezocada idjimaa zebʌrʌda ebud̶a unusia. Maʌ̃ba jarasia: –¡Cornelio!–
ACT 10:4 Cornelioba bajãnebema nezocara bio acʌped̶a ne wayaaba iwid̶isia: –¿Cãrẽ, mʌ̃ boro?– Maʌ̃ne bajãnebema nezocaba jarasia: –Bʌa Ãcõrẽa iwid̶i b̶ʌra, ne neẽ́ qued̶ea careba b̶ʌ sid̶a idjia bia unu b̶ʌa idjía ne babue diabʌrʌ quĩrãca.
ACT 10:5 Maʌ̃ bẽrã Jope purud̶aa ẽberãrãda diabuedua Simoʌ̃ Pedro abada jʌrʌd̶e wãnamãrẽã.
ACT 10:6 Idjira pusa icawa dewarabema Simoʌ̃ dji animarã e biya obari ded̶e b̶ʌa.–
ACT 10:7 Bajãnebema nezocara idji ume bed̶ea b̶aped̶a wãsia. Wãnacarea Cornelioba idji nezocada umé idjab̶a sordaoda ab̶a trʌ̃sia. Maʌ̃ sordaoba Corneliora carebabadjia idjab̶a Ãcõrẽra waya b̶asia.
ACT 10:8 Cornelioba ununara ãdjía jũma nẽbʌrʌped̶a Joped̶aa diabuesia.
ACT 10:9 Nurẽma ãdji od̶e nĩnane umatipa babod̶od̶e Jope puru caita jũẽbʌda basía. Maʌ̃misa Pedrora ʌ̃taarebema dejãne Ãcõrẽa iwid̶id̶e wãsia.
ACT 10:10 Jarra nũmʌ bẽrã ne co quĩrĩã b̶asia. Ne dju panʌmisa Pedroba cãĩmocara quĩrãca unusia bajãra ewabʌrʌda. Bajãneba borob̶a waib̶ʌa quĩrãca b̶ʌda ed̶aa zebʌrʌda unusia. Maʌ̃ borob̶ara iquid̶aza jʌ̃caraba jʌ̃ b̶asia.
ACT 10:12 Borob̶ad̶e ed̶a quĩrãtanoa animarã jĩrũ quĩmãrẽ b̶eada, ãdji jãne wãbadada, ĩbana sid̶a b̶easia. (Ʌ̃cʌrʌ animarãra judiorãba cod̶acara panasid̶aa.)
ACT 10:13 Mãwã b̶ʌd̶e Pedroba bed̶eada ũrĩsia. Maʌ̃ bed̶eaba jarasia: –Pedro, piradrʌdua. Beaped̶a codua.–
ACT 10:14 Baribʌrʌ Pedroba jarasia: –Mʌ̃a coẽ́a, mʌ̃ Boro. Daiba cod̶acara panʌda wa bʌ quĩrãpita mititia b̶ʌda mʌ̃a cocaa.–
ACT 10:15 Dji bed̶eaba wayacusa jarasia: –Bãrãba cod̶amãrẽã Ãcõrẽba bia b̶ʌd̶ara mititia b̶ʌad̶a arãdua.–
ACT 10:16 Mãwã bed̶eabʌrʌda Pedroba b̶arima ũbea ũrĩsia. Maʌ̃be borob̶ara wayacusa bajãnaa wãsia.
ACT 10:17 Maʌ̃ ununa carea Pedroba ab̶ed̶a cawa crĩchaẽ́ b̶esia. Wad̶ibid̶a maʌ̃gʌba cãrẽ jara b̶ʌda crĩcha b̶ʌmisa Cornelioba diabued̶arãba Simoʌ̃ dera iwid̶i wãnaped̶a dji ed̶a wãbadama jũẽsid̶aa.
ACT 10:18 Ãdjirãba jĩgua iwid̶isid̶aa Simoʌ̃ Pedro abadara maʌ̃ ded̶e b̶ʌ cawaya.
ACT 10:19 Pedroba ununara wad̶i crĩcha b̶ʌd̶e Ãcõrẽ Jaureba idjía jarasia: “Ẽberãrã ũbea panʌba bʌra jʌrʌ panʌa.
ACT 10:20 Piradrʌped̶a dud̶aa wãdua. Ãdji ume wãida biẽ́ crĩcharãdua. Mʌ̃a ãdjira zebisia.”
ACT 10:21 Ara maʌ̃da Pedrora ed̶aa wãsia Cornelioba diabued̶arãmaa. Idjia jarasia: –Bãrãba mʌ̃drʌ jʌrʌ panʌa. ¿Cãrẽma ze panʌ?–
ACT 10:22 Ãdjirãba panusid̶aa: –Daira sordaorã boro Cornelioba diabuesia. Idjira ẽberã jipa b̶ʌa idjab̶a Ãcõrẽra waya b̶ʌa. Jũma judiorãba idjid̶ebemada bia crĩcha panʌa. Ãcõrẽ nezoca bajãnebemaba idjía bʌra idji ded̶aa trʌ̃bisia bʌ bed̶ea ũrĩ carea.–
ACT 10:23 Maʌ̃be Pedroba ded̶e ed̶a wãbisia. Maʌ̃ diamasi Pedro ume panesid̶aa. Nurẽma Pedrora pirab̶ariped̶a ãdjirã ume wãsia. Idjab̶a ʌ̃cʌrʌ djabarã Joped̶ebemada ãdjirã ume wãsid̶aa.
ACT 10:24 Maʌ̃ nurẽma Cesaread̶e jũẽsid̶aa. Cornelioba idji ẽberãrãda, idji dji biarã sid̶a ãbaa trʌ̃na bẽrã idji ded̶e jʌ̃ã panasid̶aa.
ACT 10:25 Pedro dji de caita jũẽsid̶e Cornelioba araa audiab̶arid̶e wãsia. Pedro quĩrãpita egode b̶arru cob̶eped̶a bia bed̶easia.
ACT 10:26 Baribʌrʌ piradrʌmãrẽã Pedroba nãwã jarasia: –¡Piradrʌdua! Mʌ̃ra ẽberãda jãwã b̶ʌa.–
ACT 10:27 Pedrora Cornelio ume bed̶ea b̶ʌda ed̶a wãsia. Mama ẽberãrã zocãrã duanʌda unusia.
ACT 10:28 Maʌ̃be Pedroba jarasia: –Bãrãba cawa panʌa dai judiorãra judiorãẽ́ ume nĩbacara panʌda idjab̶a judiorãẽ́ ded̶e ed̶a wãcara panʌda. Baribʌrʌ Ãcõrẽba mʌ̃́a cawabisia ni ab̶aʌda jaraiẽ́ b̶ʌda Ãcõrẽ quĩrãpita biẽ́ b̶ʌda wa idji quĩrãpita mititia b̶ʌda.
ACT 10:29 Maʌ̃ bẽrã mʌ̃ nama zemãrẽã jarad̶e wãsid̶ad̶e ara maʌ̃da ne jaraẽ́ zesia. Jãʌ̃be mʌ̃a cawa quĩrĩã b̶ʌa cãrẽ cãrẽã mʌ̃ra trʌ̃sid̶ada.–
ACT 10:30 Maʌ̃ne Cornelioba jarasia: –Ewari quĩmãrẽ b̶ʌa ara naʌ̃ horaca mʌ̃a ne cod̶aca ewarida o b̶asia. Quewara ʌ̃mãdau ʌ̃tʌed̶a Ãcõrẽa iwid̶i b̶ʌd̶e ẽberãda mʌ̃ quĩrãpita nũmʌda unusia. Idjia cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌra dorrodorroa b̶asia.
ACT 10:31 Maʌ̃ ẽberãba mʌ̃́a jarasia: “Cornelio, bʌa iwid̶i b̶ad̶ara Ãcõrẽba bia ũrĩsia. Idjia quĩrãdoaẽ́ b̶ʌa bʌa ne neẽ́ qued̶eara carebabarida.
ACT 10:32 Maʌ̃be ẽberãrãda Joped̶aa diabuedua Simoʌ̃ Pedro abadada jʌrʌd̶e wãnamãrẽã. Idjira pusa icawa dewarabema Simoʌ̃ dji animarã e biya obari ded̶e b̶ʌa. Maʌ̃ Simoʌ̃ Pedrora jũẽsira idjia bʌ́a bed̶eaya.”
ACT 10:33 Ara maʌ̃da mʌ̃a bʌra jʌrʌbisia. Bio bia b̶ʌa bʌra namaa zed̶a bẽrã. Nawena jũma dairãra nama Ãcõrẽ quĩrãpita duanʌa dadjirã Boroba bʌ́a jarabi b̶ʌda ũrĩni carea.–
ACT 10:34 Maʌ̃ne Pedroba jarasia: –Ʌ̃rãbʌrʌ mʌ̃a cawabʌrʌa wãrãda Ãcõrẽba ni ab̶aʌda quĩrã awara ocada.
ACT 10:35 Ãtebʌrʌ puruzabema idji wayaaba jipa o b̶eada bia unubaria.
ACT 10:36 Ãcõrẽba bed̶ea bia Jesucritod̶eba idji ume ibiad̶id̶ebemada israelerãa diabuesia. Maʌ̃ Jesucritora jũmarã Boroa.
ACT 10:37 Bãrãba cawa panʌa jũma judiorã druad̶e Jesud̶ebemada nẽbʌrʌbadada. Naãrã Galilead̶e Juaʌ̃ba jaradia b̶asia ẽberãrã borocued̶amãrẽã.
ACT 10:38 Maʌ̃ ewarid̶e Ãcõrẽba idji Jaureda, idji ʌb̶ʌa sid̶a Jesu Nazared̶ebemaa diasia. Ãcõrẽra idji ume b̶ʌ bẽrã Jesuba ne biada o nĩbasia idjab̶a ẽberãrã diauruba biẽ́ erob̶ʌra jũma biabibadjia.
ACT 10:39 Judiorã druad̶e, Jerusaleʌ̃ purud̶e bid̶a Jesuba od̶ara daiba jũma unusid̶aa. Idjia ne biada od̶amĩna judiorãba crud̶e cachi beasid̶aa.
ACT 10:40 Ara maʌ̃ Jesuda Ãcõrẽba ewari ũbead̶e ʌ̃rẽbabiped̶a ʌ̃cʌrʌa unubisia.
ACT 10:41 Ãcõrẽba jũmarãa unubiẽ́ basía baribʌrʌ dairãa unubisia maʌ̃ carea edad̶a bẽrã. Idji ʌ̃rẽbad̶acarea dairãra idji ume ne cosid̶aa idjab̶a baido dosid̶aa.
ACT 10:42 Jesuba dairãra diabuesia jũma ẽberãrãa nãwã jarad̶amãrẽã: Ãcõrẽba idjira b̶ʌsia zocai b̶eara, beuped̶ad̶a sid̶a jipa cawa omãrẽã.
ACT 10:43 Jũma Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba maʌ̃nebemada bed̶easid̶aa. Ãdjirãba cawabisid̶aa bariduaba Jesuda ĩjãibʌrʌ, maʌ̃ ẽberãba cadjirua o b̶ad̶ara Ãcõrẽba idjid̶eba quĩrãdoaida.–
ACT 10:44 Pedro wad̶ibid̶a bed̶ea b̶ʌd̶e jũma idji ũrĩ duanʌmaa Ãcõrẽ Jaureda zesia.
ACT 10:45 Maʌ̃ne dewara bed̶ead̶e bed̶ea duanesid̶aa idjab̶a Ãcõrẽa bia bed̶ea duanesid̶aa. Judiorã Jesu ĩjã b̶ea Pedro ume zeped̶ad̶aba maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e cawa crĩchad̶aẽ́ basía Ãcõrẽba idji Jaureda judiorãẽ́a bid̶a diad̶a bẽrã.
ACT 10:47 Maʌ̃ne Pedroba jarasia: –Naʌ̃gʌ ẽberãrãba Ãcõrẽ Jaurera edasid̶aa dadjirãba edaped̶ad̶a quĩrãca. ¿Ãdjirãra borocued̶iẽ́ panʌca?–
ACT 10:48 Maʌ̃be Pedroba ãdjirãra Jesucrito trʌ̃neba borocuebisia. Mãwãnacarea ãdjirãba bed̶ea djuburiasid̶aa idjira ãdjirã ume dãrã b̶amãrẽã.
ACT 11:1 Mãwãnacarea Jesuba diabued̶arãba, dewara djabarã Judea druad̶e b̶ea bid̶a ũrĩsid̶aa judiorãẽ́ba Ãcõrẽ bed̶eara ĩjãsid̶ada.
ACT 11:2 Maʌ̃ carea Pedro Jerusaleʌ̃naa wãsid̶e ʌ̃cʌrʌ djabarã judiorãba idjira biẽ́ jarasid̶aa.
ACT 11:3 Nãwã jarasid̶aa: –¿Cãrẽ cãrẽã bʌra judiorãẽ́ ded̶e ed̶a wãped̶a ãdji ume ne co b̶asi?–
ACT 11:4 Maʌ̃ne Pedroba idji mãwãnada ãdjirãa jũma nẽbʌrʌsia.
ACT 11:5 –Jope purud̶e b̶asid̶e mʌ̃a Ãcõrẽa iwid̶i b̶asia. Maʌ̃ne cãĩmocara quĩrãca borob̶a waib̶ʌa quĩrãca b̶ʌda unusia. Maʌ̃ra iquid̶aza jʌ̃caraba jʌ̃ b̶ʌda bajãneba ed̶aa zeped̶a mʌ̃ma jũẽsia.
ACT 11:6 Mʌ̃a bio acʌsia cãrẽda ed̶a b̶ʌ cawaya. Maʌ̃ne daupẽbada animarãda, mẽãbema animarãda, ãdji jãne wãbadada, ĩbana b̶ea sid̶a unusia.
ACT 11:7 Mãwã b̶ʌd̶e bed̶eada ũrĩsia. Maʌ̃ bed̶eaba mʌ̃́a jarasia: “Pedro, piradrʌdua. Beaped̶a codua.”
ACT 11:8 Baribʌrʌ mʌ̃a jarasia: “Mʌ̃a coẽ́a, mʌ̃ Boro. Dairãba cocara panʌda wa bʌ quĩrãpita mititia b̶ʌda mʌ̃a cocaa.”
ACT 11:9 Maʌ̃ne bajãneba bed̶eaba mʌ̃́a jarasia: “Bãrãba cod̶amãrẽã Ãcõrẽba bia b̶ʌd̶ara mititia b̶ʌad̶a arãdua.”
ACT 11:10 Mãwã bed̶eabʌrʌda mʌ̃a b̶arima ũbea ũrĩsia. Maʌ̃be borob̶ara wayacusa bajãnaa wãsia.
ACT 11:11 Mãwã b̶ʌd̶e ẽberãda ũbea mʌ̃ b̶ʌ ded̶e jũẽsid̶aa. Ãdji boroba Cesarea purud̶eba mʌ̃maa diabuesia.
ACT 11:12 Ãcõrẽ Jaureba mʌ̃ra ãdji ume biẽ́ crĩchaẽ́ wãbisia. Cesaread̶e jũẽnaped̶a dairãra ãdji boro ded̶e ed̶aa wãsid̶aa. Naʌ̃ sei djabarãda mʌ̃ ume panasid̶aa.
ACT 11:13 Maʌ̃ ẽberãba daia nẽbʌrʌsia bajãnebema nezocada idji ded̶e nũmʌda unusida. Maʌ̃gʌba idjía jarasia: “Jope purud̶aa ẽberãrãda diabuedua Simoʌ̃ Pedro abadada jʌrʌd̶e wãnamãrẽã.
ACT 11:14 Idjia jaraya sãwãbʌrʌ Ãcõrẽba bʌra, bʌ ded̶ebemarã sid̶a ẽdrʌ edaida.”
ACT 11:15 Mʌ̃a maʌ̃nebema bed̶ea nũmʌne Ãcõrẽ Jaurera ãdjirãmaa zesia dadjirãmaa naãrã zed̶a quĩrãca.
ACT 11:16 Maʌ̃ne dadjirã Boroba jarad̶ara mʌ̃a quĩrãnebasia: “Wãrãda Juaʌ̃ba ẽberãrãra baidoba borocuesia, baribʌrʌ Ãcõrẽba bãrãa idji Jaureda diaya.”
ACT 11:17 Dadji Boro Jesucritoda ĩjã panʌ bẽrã Ãcõrẽba dadjirãa idji Jaureda diasia. Idji Jaureda ãdjirãa bid̶a diad̶a bẽrã ¿mʌ̃a sãwã idjia od̶ad̶ebemada biẽ́ jarai?–
ACT 11:18 Jerusaleʌ̃nebema djabarãba maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e waa biẽ́ jarad̶aẽ́ basía, ãtebʌrʌ Ãcõrẽa nãwã bia bed̶easid̶aa: –¡Wãrãda Ãcõrẽba judiorãẽ́ sid̶a carebasia ãdji cadjiruara igarad̶aped̶a idjimaa zed̶amãrẽã! ¡Mãwã ewariza idji ume zocai panania!–
ACT 11:19 Estebaʌ̃ beaped̶ad̶acarea ẽberãrãba Jesu ĩjã b̶ea biẽ́ od̶i carea ẽpẽsid̶aa. Maʌ̃ bẽrã zocãrã djabarãra Jerusaleʌ̃neba mĩrũ wãbʌrʌsid̶aa. Ʌ̃cʌrʌra Penicia druad̶aa, Chipre morrod̶aa idjab̶a Antioquía purud̶aa bid̶a wãsid̶aa. Ãdji wãbʌdaza bed̶ea Jesud̶ebemada ab̶abe judiorãa jarabadjid̶aa.
ACT 11:20 Mãwã panʌne ʌ̃cʌrʌ Jesu ĩjã b̶ea Chipred̶ebemada, Cirene purud̶ebema sid̶a Antioquíad̶e b̶ad̶e wãsid̶aa. Maʌ̃gʌrãba griegorãa bid̶a bed̶ea bia dadji Boro Jesud̶ebemada jara panesid̶aa.
ACT 11:21 Dadji Boroba idji ʌb̶ʌad̶eba ãdjirãra carebasia. Maʌ̃ba ãdjia jara panʌra zocãrãba ĩjãsid̶aa. Ãdjia naẽna ẽpẽ pananada igarad̶aped̶a dadjirã Borora ĩjãsid̶aa.
ACT 11:22 Djabarã Jerusaleʌ̃nebemaba maʌ̃ cawasid̶ad̶e Bernabeda Antioquíad̶aa diabuesid̶aa.
ACT 11:23 Maʌ̃ Bernabera ẽberã jipa b̶asia. Jesura bio ĩjã b̶asia; Ãcõrẽ Jaured̶eba b̶asia. Bernabe Antioquíad̶e jũẽsid̶e unusia Ãcõrẽba idji biad̶eba djabarãra careba b̶ʌda. Maʌ̃ carea idjira bio b̶ʌsrid̶asia. Maʌ̃ne idjia jũmarãa jarabadjia dadji Borora sod̶eba wãrãda ẽpẽnamãrẽã. Mãwã b̶ʌd̶e zocãrãba dadjirã Borora ĩjãsid̶aa.
ACT 11:25 Mãwãnacarea Bernabera Tarso purud̶aa Saulo jʌrʌd̶e wãsia. Unuped̶a Antioquíad̶aa edesia.
ACT 11:26 Mama djabarã ume poa ab̶a dji jʌrebadjid̶aa. Ãdjia zocãrã ẽberãrãa Jesucritod̶ebemada jaradiabadjid̶aa. Maʌ̃ Antioquíad̶e ẽberãrãba Jesu ĩjã b̶eara “cristiano” abadjid̶aa. Mamabʌrʌ maʌ̃ trʌ̃ra naãrã odjasia.
ACT 11:27 Maʌ̃ ewarid̶e Ãcõrẽneba bed̶eabadarãda Jerusaleʌ̃neba Antioquíad̶aa wãsid̶aa.
ACT 11:28 Ab̶a Agabo abadada ʌ̃ta nũmeped̶a Ãcõrẽ Jaured̶eba jarasia jũma naʌ̃ ẽjũãne jarrabada zeida. Maʌ̃ jarrabara wãrãda zesia Claudio Romanebema boro basid̶e.
ACT 11:29 Maʌ̃ carea Jesu ĩjã b̶ea Antioquíad̶e duanʌra bed̶ea ausid̶aa paratada djabarã Judea druad̶e b̶ea itea diabued̶i carea. Ãdjiza poya diabʌda quĩrãca diad̶iad̶a asid̶aa.
ACT 11:30 Maʌ̃ parata jʌrʌ peped̶ad̶acarea Bernabeda Saulo sid̶a edasid̶aa djabarã bororãmaa eded̶amãrẽã.
ACT 12:1 Maʌ̃ ewarid̶e dewara Herodeda jũma judiorã druad̶ebema boroda b̶esia. Maʌ̃ Herodeba djabarãda ʌ̃cʌrʌ jidabiped̶a biẽ́ obisia.
ACT 12:2 Juaʌ̃ djaba Santiagoda necoba beabisia.
ACT 12:3 Herodeba unusia judiorãra maʌ̃ carea b̶ʌsrid̶asid̶ada. Maʌ̃ bẽrã Pedro sid̶a jidabisia. Mãwã osia paʌ̃ ẽsãbari neẽ́ b̶ʌ cobada ewarid̶e.
ACT 12:4 Pedrora jidabiped̶a preso b̶ʌbisia. Maʌ̃be sordaorãda diecisei edaped̶a quĩmãrẽ quĩmãrẽ Pedrora bio wagabisia. Herodeba crĩcha b̶asia Pedrora jũmarã quĩrãpita cawa oida judiorã Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebabada ewari jõnacarea.
ACT 12:5 Pedrora preso b̶ʌbada ded̶e jida eropanʌmisa djabarãba Ãcõrẽa bio iwid̶i panasid̶aa idji carebamãrẽã.
ACT 12:6 Herodeba cawa oi ewari jũẽbod̶o diamasi Pedrora sordaorã umé panʌ ẽsi cãĩ b̶asia. Carena uméba jʌ̃ b̶asia. Preso b̶ʌbada ded̶e ed̶a wãbadama dewara sordaorãda nũpanasid̶aa.
ACT 12:7 Mãwã b̶ʌd̶e cawaẽ́ne dadjirã Boro nezoca bajãnebemada Pedromaa zesia. Maʌ̃ba preso b̶ʌbada dera ed̶a ʌ̃na nũmesia. Bajãnebema nezocaba Pedro orrod̶e tãped̶a ʌ̃rʌ̃matasia. Maʌ̃ne jarasia: –Isabe piradrʌdua.– Cawaẽ́ne Pedro jʌwad̶e carena jʌ̃ b̶ʌra ẽrã b̶aesid̶aa.
ACT 12:8 Maʌ̃be bajãnebema nezocaba jarasia: –Bʌa cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌra bio trãjʌ̃dua. Jĩrũne jʌ̃bari sid̶a jʌ̃dua.– Pedroba mãwã od̶acarea bajãnebema nezocaba jarasia: –Bʌa ʌ̃rʌ̃ jʌ̃bari sid̶a jʌ̃ped̶a mʌ̃ caid̶u zedua.–
ACT 12:9 Ara maʌ̃da Pedrora bajãnebema nezoca caid̶u wãsia, baribʌrʌ idjia adua b̶asia bajãnebema nezocaba o b̶ʌra wãrãda mãwã b̶ʌda. Cãĩmocarada crĩcha b̶asia.
ACT 12:10 Mãwã b̶ʌd̶e sordaorã dji ed̶aare panʌ caita wãyã wãsid̶aa. Maʌ̃are dewararã caita wãyã wãnaped̶a dji dajada wãbada jiorro od̶ama jũẽsid̶aa. Jũẽbʌdad̶e maʌ̃ jiorro od̶ara idub̶a ewa dogosia. Ara maʌ̃da ẽdrʌsid̶aa. Mĩgaẽ́ wãbʌdad̶e bajãnebema nezocara Pedro ume b̶ad̶ada nẽbasia.
ACT 12:11 Maʌ̃bebʌrʌ Pedroba cawasia wãrãda ẽdrʌsida. Idjidub̶a jarasia: “Ʌ̃rãbʌrʌ mʌ̃a cawasia dadji Boroba wãrãda bajãnebema nezocada diabueped̶a mʌ̃ra Herode jʌwaed̶abemada ẽdrʌ b̶ʌsida. Judiorãba biẽ́ o quĩrĩã panananebemada wãrãda ẽdrʌ b̶ʌsia.”
ACT 12:12 Pedroba wãrãda ẽdrʌsida cawasid̶e Juaʌ̃ Marco papa Maria ded̶aa wãsia. Maria ded̶e zocãrã djabarãba Ãcõrẽa iwid̶i panʌda ãbaa dji jʌre panasid̶aa.
ACT 12:13 Maʌ̃ne Pedroba dajadaareba trʌ̃ b̶ʌd̶e nezocawẽrã Rode abadaba acʌd̶e wãsia caiba trʌ̃ b̶ʌ cawaya.
ACT 12:14 Rodeba Pedro bed̶eara cawasia. Maʌ̃ bẽrã b̶ʌsrid̶asia baribʌrʌ ed̶a wãbadara ewaẽ́ basía. Ãtebʌrʌ ed̶a pira wãped̶a djabarãa jarasia Pedrora dajada b̶ʌda.
ACT 12:15 Maʌ̃ne jũmarãba Rodea jarasid̶aa: –Bʌra quĩrãẽ́ nũmʌa.– Baribʌrʌ idjia wãrãana asia. Maʌ̃ne ãdjirãba jarasid̶aa: –Mãẽteara idji bajãnebema nezocada mãwã b̶ʌa.–
ACT 12:16 Mãwã panʌne Pedroba dajadaareba mĩã sẽ trʌ̃ b̶asia. Ewasid̶ad̶e ãdjirãba unusid̶aa wãrãda Pedroda mãwã b̶ʌda. Ab̶ed̶a cawa crĩchad̶aẽ́ basía.
ACT 12:17 Baribʌrʌ Pedroba jʌwaba jarasia chupead̶amãrẽã. Maʌ̃be jũma nẽbʌrʌsia sãwãbʌrʌ dadji Boroba idjira preso b̶ad̶ada ẽdrʌ edasida. Jũma nẽbʌrʌped̶a jarasia: –Jũma maʌ̃gʌra Santiagoa, waabema djabarãa bid̶a jarad̶adua.– Maʌ̃be Pedrora mamaʌba ãyã wãsia.
ACT 12:18 Ʌ̃nadrʌsid̶e sordaorãba cawad̶aẽ́ basía Pedrora sãmaa wãsida. Ab̶ed̶a cawa crĩchad̶aẽ́ basía idjab̶a ne wayasid̶aa.
ACT 12:19 Herodeba idjira jʌrʌbisia, baribʌrʌ sordaorãba ununaẽ́ basía. Herodeba ãdjirãa maʌ̃gʌd̶ebemada bio iwid̶iped̶a jũma quenabisia. Mãwãnacarea Herodera judiorã druad̶eba Cesarea purud̶aa wãped̶a mama dãrãsia.
ACT 12:20 Maʌ̃ ewarid̶e Herodera Tirod̶ebemarã ume, Sidoʌ̃nebemarã ume bid̶a quĩrũ b̶asia. Baribʌrʌ maʌ̃gʌrãba cobadara Herode druad̶e edabadjid̶aa. Maʌ̃ carea ãdjirãra bed̶ea aud̶aped̶a ãbaa wãsid̶aa idji ume ibiad̶i carea. Naãrã Blasto abadamaa wãsid̶aa. Maʌ̃ Blastora Herodeare dji droma basía. Maʌ̃ne ãdjia jara panʌra Blastoa ĩjãbid̶aped̶a idjid̶eba Herodea bed̶ea djuburiasid̶aa ibiad̶i carea.
ACT 12:21 Herodeba b̶ʌd̶a ewarid̶e djio bia quiruda jʌ̃ped̶a idji bugued̶e chũmesia. Maʌ̃be ãdjirã quĩrãpita bed̶easia.
ACT 12:22 Mãwã b̶ʌd̶e ãdjirãba jĩgua jarabadjid̶aa: –¡Za bed̶ea b̶ʌra ẽberãẽ́a, ãtebʌrʌ Ãcõrẽa!–
ACT 12:23 Baribʌrʌ Herodeba Ãcõrẽa bia bed̶ead̶aduad̶a aẽ́ basía. Ara maʌ̃ne dadjirã Boro nezoca bajãnebemaba idjira cacua biẽ́ b̶ʌsia. Maʌ̃be idjira quiba co beasia.
ACT 12:24 Maʌ̃misa djabarãba bed̶ea dadji Boro Jesud̶ebemada tʌmʌara jaradia wãsid̶aa. Maʌ̃ne zocãrãba ĩjãbʌda bẽrã yõ wãsid̶aa.
ACT 12:25 Bernabeba, Saulo bid̶a Jerusaleʌ̃ne parata djabarã itea diaped̶ad̶acarea jẽda wãsid̶aa. Juaʌ̃ Marco abadada edesid̶aa.
ACT 13:1 Djabarã Antioquía purud̶ebema tãẽna Ãcõrẽneba bed̶eabadada, Critod̶ebema jaradiabada sid̶a b̶easia. Bernabeda, Sauloda, Lucio Cirenenebemada idjab̶a Simoʌ̃da b̶asia. Simoʌ̃ trʌ̃ ĩyãgad̶ara “Dji Pãĩma” abadjid̶aa. Manaeʌ̃ sid̶a b̶asia. Idjira Galilea druad̶ebema boro Herode ume ãbaa warisia.
ACT 13:2 Ewari ab̶a djabarãba ne cod̶aca ewari o panʌne dadjirã Boroa bia bed̶ea panasid̶aa. Mãwã panʌne Ãcõrẽ Jaureba ãdjirãa jarasia: –Bernabeda, Saulo sid̶a mʌ̃a trʌ̃sia. Maʌ̃ bẽrã ãdjida b̶ʌd̶adua mʌ̃a obi b̶ʌra od̶amãrẽã.–
ACT 13:3 Ãdjia ne cod̶aca ewari od̶aped̶a Ãcõrẽa iwid̶ibʌdad̶e ãdji jʌwara Bernabe ʌ̃rʌ̃, Saulo ʌ̃rʌ̃ bid̶a b̶ʌsid̶aa. Maʌ̃be ãdjira diabuesid̶aa dadjirã Boroba obi b̶ʌra od̶e wãnamãrẽã.
ACT 13:4 Ãdjira Ãcõrẽ Jaureba diabued̶a bẽrã Seleucia purud̶aa wãsid̶aa. Mamaʌba barcod̶e Chipre morrod̶aa wãsid̶aa.
ACT 13:5 Salamina purud̶e jũẽnaped̶a judiorã dji jʌrebada deza Ãcõrẽ bed̶eara jaradiasid̶aa. Ãdji carebai carea Juaʌ̃ Marcoda ãdji ume nĩbasia.
ACT 13:6 Jũma maʌ̃ morro dromane pʌrrʌabʌdad̶e Papo purud̶e jũẽne wãsid̶aa. Mama judio Barjesu abadada unusid̶aa. Maʌ̃ Barjesura jãĩbana basía. Sewad̶eba jarabadjia Ãcõrẽneba bed̶eabarida.
ACT 13:7 Idjira Chipred̶ebema boro Sergio Paulo abadama b̶abadjia. Maʌ̃ Sergio Paulora crĩcha cawa b̶asia. Ewari ab̶a idjia Bernabera, Saulo sid̶a trʌ̃bisia Ãcõrẽ bed̶eada ũrĩ quĩrĩã b̶ad̶a bẽrã.
ACT 13:8 Baribʌrʌ ãdjia jaradia panʌne jãĩbana Barjesuba sewaad̶a abadjia dji boroba Ãcõrẽ bed̶eara ĩjãrãmãrẽã. (Barjesu trʌ̃ra griego bed̶ead̶e Elimá abadaa.)
ACT 13:9 Maʌ̃ne Saulora Ãcõrẽ Jaured̶eba b̶asia. (Saulora idjab̶a Paulo abadaa.) Pauloba Elimámaa bio acʌ nũmeped̶a nãwã jarasia:
ACT 13:10 –¡Bʌra sewaid̶a b̶ʌa! ¡Bʌ sora cadjiruaba bira b̶ʌa! Diauru warra, ¡bʌa ne jũma jipa b̶ʌda quĩrĩãcaa! ¿Cãrẽ cãrẽã ara pichia Ãcõrẽ wãrã bed̶eara sewaad̶a a b̶ʌ?
ACT 13:11 Jãʌ̃be dai Boroba idji ʌb̶ʌad̶eba bʌra cawa oya. Nawena bʌra daub̶errea b̶eya. Dãrã ʌ̃mãdaura unuẽ́ b̶aya.– Ara maʌ̃da jãĩbanaba towa pãĩsosoa b̶ʌda unuped̶a daub̶errea b̶esia. Maʌ̃be bed̶ea djuburiasia bariduaba idji jʌwad̶e jidad̶aped̶a careba eded̶amãrẽã.
ACT 13:12 Sergio Pauloba maʌ̃ unusid̶e ãdjia dadjirã Borod̶ebema jaradia panʌra bio bia ũrĩna bẽrã ĩjãsia.
ACT 13:13 Paulora idji ume nĩna sid̶a Papo purud̶eba Panpilia druad̶aa barcod̶e wãsid̶aa. Mama Pergue purud̶e jũẽsid̶aa. Baribʌrʌ Juaʌ̃ Marcoba ãdjira ameped̶a Jerusaleʌ̃naa jẽda wãsia.
ACT 13:14 Pergued̶eba dewara Antioquía purud̶aa wãsid̶aa. Maʌ̃ Antioquíara Pisidia druad̶e b̶ʌa. Mama ʌ̃nãũbada ewarid̶e judiorã dji jʌrebada ded̶e ed̶a wãnaped̶a chũpanesid̶aa.
ACT 13:15 Maʌ̃be dji bororãba Ãcõrẽ leyd̶ebemada idjab̶a Ãcõrẽneba bed̶eabadaba b̶ʌped̶ad̶ad̶ebema sid̶a jĩgua lesid̶aa. Maʌ̃be ab̶aʌda Paulo, Bernabe chũpanʌmaa nãwã jarad̶e wãbisid̶aa: –Djabarã, bãrãba dai carebad̶i carea bed̶eada eropanʌbʌrʌ, jarad̶adua.–
ACT 13:16 Maʌ̃ne Paulora piradrʌped̶a jʌwaba jarasia jũmarãda chupead̶amãrẽã. Maʌ̃be jarasia: –Achirã Israeld̶ebema idjab̶a judiorãẽ́ Ãcõrẽ waya b̶earã, ũrĩnadua:
ACT 13:17 Israel Ãcõrẽba dadji drõã naẽnabemarãda edasia. Ãdjirã Egipto druad̶e ãĩbemarã quĩrãca panasid̶ad̶e Ãcõrẽba puru dromada yõbisia. Maʌ̃be idji ʌb̶ʌaba ãdjirãra Egipto druad̶ebemada ẽdrʌ enesia.
ACT 13:18 Mãwãnacarea ãdjirãba ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e biẽ́ obʌdara Ãcõrẽba cuarenta poa droa b̶asia.
ACT 13:19 Maʌ̃be Canaaʌ̃ druad̶e Ãcõrẽba siete puru poyabipeda ãdji ẽjũãda dadji drõã naẽnabemarãa diasia.
ACT 13:20 Egiptod̶aa wãped̶ad̶ad̶eba ab̶a ãdji ẽjũã edabʌdad̶aa 450 poa b̶asia. Mãwãnacarea Ãcõrẽba idji purua ãdji ẽdrʌ b̶ʌbadarãda diabadjia ab̶a Ãcõrẽneba bed̶eabari Samuel ewarid̶aa.
ACT 13:21 Maʌ̃ ewarid̶e ãdjirãba Ãcõrẽa bed̶ea djuburiasid̶aa ẽberã ab̶a ãdjirã boroda b̶ʌmãrẽã. Maʌ̃ carea Ãcõrẽba Quis warra Saulda b̶ʌsia. Maʌ̃ Saulora Benjamiʌ̃neba yõna basía. Cuarenta poa israelerã boroda b̶asia.
ACT 13:22 Baribʌrʌ Ãcõrẽba Saulora ãyã b̶ʌped̶a Davida b̶ʌsia ãdjirã boroda b̶amãrẽã. David̶ebemada Ãcõrẽba nãwã jarasia: “Mʌ̃a Jesé warra Davida bia unu b̶ʌa. Mʌ̃a obi quĩrĩã b̶ʌra idjia jũma oya.”
ACT 13:23 Maʌ̃be Ãcõrẽba naẽna jarad̶a quĩrãca osia. Idjia David̶eba yõped̶ad̶ad̶ebemada ab̶a b̶ʌsia israelerã Ẽdrʌ Edabarida b̶amãrẽã. Maʌ̃ ẽberãra Jesua.
ACT 13:24 Maʌ̃ Jesu zei naẽna Juaʌ̃ba jũma israelerãa jaradia b̶asia ãdji cadjirua igarad̶aped̶a Ãcõrẽmaa zed̶amãrẽã. Mãwã obʌdara idjia doed̶a borocuebadjia.
ACT 13:25 Idji beui ewari caita b̶asid̶e Juaʌ̃ba jarasia: “Bãrãba mʌ̃ra ¿caida crĩcha panʌ? Mʌ̃ra Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶aẽ́a. Baribʌrʌ mʌ̃ caid̶u zebʌrʌda mʌ̃ cãyãbara dji dromaara b̶ʌa. Idjia jĩrũne jʌ̃ b̶ʌ ẽrãi carea mʌ̃ra bia b̶ʌẽ́a.”
ACT 13:26 Achirã Abrahaʌ̃neba yõped̶ad̶arã, judiorãẽ́ Ãcõrẽ waya b̶ea, Ãcõrẽba dadjirãa maʌ̃ bed̶ea dadji ẽdrʌ edaid̶ebemada diabuesia.
ACT 13:27 Jerusaleʌ̃nebemaba, ãdji bororã bid̶a Jesura dadji Ẽdrʌ Edabarida cawad̶aẽ́ basía. Ãcõrẽneba bed̶eabadaba b̶ʌped̶ad̶ara ʌ̃nãũbada ewariza jĩgua lebadamĩna idjid̶ebema b̶ʌped̶ad̶ada cawad̶aẽ́ basía. Ãtebʌrʌ Jesu beabisid̶ad̶e maʌ̃ bed̶eaba jara b̶ʌra wãrãda osid̶aa.
ACT 13:28 Ni cãrẽ cadjirua od̶ara ununaẽ́mĩna ãdjirãba Pilatoa jarasid̶aa beamãrẽã.
ACT 13:29 Ãcõrẽ cartad̶e idji bead̶id̶ebema b̶ʌped̶ad̶a jũma mãwãnacarea idjira crud̶ebemada ud̶aa b̶ʌd̶aped̶a tʌb̶arisid̶aa.
ACT 13:30 Baribʌrʌ Ãcõrẽba idjira ʌ̃rẽbabisia.
ACT 13:31 Mãwãnacarea Jesuba idji ume Galilead̶eba Jerusaleʌ̃naa wãped̶ad̶arãa ara idjida b̶arima zocãrã unubisia. Id̶i maʌ̃ ẽberãrãba idjid̶ebemada jũma israelerãa bed̶ea panʌa.
ACT 13:32 Ara maʌ̃ quĩrãca daiba naʌ̃ bed̶ea biada jara panʌa: Ãcõrẽra dadji drõã naẽnabemarã ume bed̶ea b̶ʌsia idjab̶a dadjirã, ãdjirãneba yõped̶ad̶arã ewarid̶e maʌ̃ bed̶ea b̶ʌd̶ara jũma osia. Jesura ʌ̃rẽbabisia salmo umébemane b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca. Nãwã jara b̶ʌa: “Bʌra mʌ̃ Warraa. Id̶i bʌra mʌ̃ Warraad̶a abʌrʌa.”
ACT 13:34 Ãcõrẽba Jesura beu b̶ad̶ada ʌ̃rẽbabisia waa beurãmãrẽã. Maʌ̃nebemada idji cartad̶e nãwã jarasia: “Mʌ̃a Davia carebai jarad̶ara bãrã ume wãrãda oya.”
ACT 13:35 Maʌ̃ carea dewara salmone naʌ̃da jara b̶ʌa: “Mʌ̃, bʌ nezoca jipa b̶ʌra bʌa idu b̶erawabiẽ́a.”
ACT 13:36 Davi zocai b̶asid̶e Ãcõrẽba idjid̶eba osia idjia quĩrĩã b̶ad̶a quĩrãca. Maʌ̃be Davira jaid̶aped̶a tʌb̶arisid̶aa idji drõãenabemarã tʌb̶ariped̶ad̶ama. Maʌ̃ne idjira b̶erawasia.
ACT 13:37 Baribʌrʌ Ãcõrẽba ʌ̃rẽbabid̶ara b̶erawaẽ́ basía.
ACT 13:38 Maʌ̃ bẽrã djabarã, naʌ̃gʌda cawad̶adua: bãrãba cadjirua obadara Ãcõrẽba Jesud̶eba quĩrãdoaya. Moise ley ĩjã o panʌ carea Ãcõrẽba bãrãra jipa panʌana acaa. Baribʌrʌ jũma Jesu ĩjãbʌdara Ãcõrẽba jipa panʌana abaria. Maʌ̃drʌ bãrãa jara panʌa.
ACT 13:40 Quĩrãcuita b̶ead̶adua Ãcõrẽneba bed̶eabadaba b̶ʌped̶ad̶ada bãrã ume mãwãrãmãrẽã. Nãwã b̶ʌsid̶aa:
ACT 13:41 Ãcõrẽba jara b̶ʌ igara b̶earã, ¡acʌd̶adua! ¡Dauperad̶adua! ¡Beud̶adua! Mʌ̃a bãrã ewarid̶e ne minijĩchiada oya. Maʌ̃ra ab̶aʌba bãrãa jarabʌrʌ sid̶a ĩjãnaẽ́a.
ACT 13:42 Paulo, Bernabe sid̶a judiorã dji jʌrebada ded̶eba ẽdrʌbʌdad̶e ẽberãrãba bed̶ea djuburiasid̶aa dewarabema ʌ̃nãũbada ewarid̶e bid̶a maʌ̃nebemada bed̶ead̶amãrẽã.
ACT 13:43 Dji jʌre panana wãsid̶ad̶e zocãrã judiorãba, judiorã crĩcha ẽpẽbada bid̶a Paulora, Bernabe sid̶a ẽpẽsid̶aa. Ãdjia maʌ̃ ẽberãrãa bio jarasid̶aa Ãcõrẽba idji biad̶eba ãdjirã careba b̶ʌda ĩjã pananamãrẽã.
ACT 13:44 Dewarabema ʌ̃nãũbada ewarid̶e purura berara jũma ãbaa dji jʌresid̶aa Ãcõrẽ bed̶ea ũrĩni carea.
ACT 13:45 Baribʌrʌ judiorã bororãba ẽberãrã cãbana unusid̶ad̶e sod̶e biẽ́ duanesid̶aa. Pauloba jaradia b̶ʌd̶e ãdjirãba sewaad̶a abadjid̶aa idjab̶a Paulod̶ebemada biẽ́ bed̶eabadjid̶aa.
ACT 13:46 Maʌ̃ne Pauloba, Bernabe bid̶a ne wayaa neẽ́ ãdjirãa jarasid̶aa: –Wãrãda daiba bãrãa Ãcõrẽ bed̶eara naãrã jarad̶ida panasid̶aa. Baribʌrʌ bãrãba igara panʌ bẽrã idjab̶a bãrãmaarã ewariza Ãcõrẽ ume zocai b̶aida biẽ́ b̶ʌ bẽrã, daiba judiorãẽ́a jarad̶e wãnia.
ACT 13:47 Daiba mãwã od̶amãrẽã dadjirã Boroba nãwã jarasia: Mʌ̃a bʌra ʌ̃naa quĩrãca b̶ʌsia judiorãẽ́ba mʌ̃nebemada cawad̶amãrẽã. Bʌa jũma naʌ̃ ẽjũãne b̶earãa cawabiya mʌ̃a ẽdrʌ edaid̶ebemada.
ACT 13:48 Judiorãẽ́ba maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e b̶ʌsrid̶asid̶aa. Ara maʌ̃da dadjirã Boro bed̶ead̶ebemada bia bed̶easid̶aa. Maʌ̃ne Ãcõrẽba ewariza idji ume zocai b̶ead̶i carea b̶ʌd̶arãba ĩjãsid̶aa.
ACT 13:49 Maʌ̃be dadjirã Boro bed̶eara jũma maʌ̃ druad̶e jarasid̶aa.
ACT 13:50 Baribʌrʌ judiorãba Ãcõrẽ waya b̶ea wẽrãrã dji dromarãa, umaquĩrã dji dromarãa bid̶a jarasid̶aa Paulo, Bernabe sid̶a biẽ́ od̶amãrẽã. Mãwã ãdji purud̶ebemada ãyã jʌretasid̶aa.
ACT 13:51 Maʌ̃ne Pauloba Bernabe bid̶a purud̶ebema pora ãdji jĩrũnebemada jãrãpetasid̶aa unubid̶i carea Ãcõrẽba cawa oida. Maʌ̃be Iconio purud̶aa wãsid̶aa.
ACT 13:52 Baribʌrʌ Jesu ĩjã b̶ea maʌ̃ Antioquíad̶e panʌra bio b̶ʌsrid̶a panasid̶aa idjab̶a Ãcõrẽ Jaured̶eba panasid̶aa.
ACT 14:1 Iconio purud̶e ãdjia obada quĩrãca Paulora Bernabe sid̶a judiorã dji jʌrebada ded̶e ed̶aa wãsid̶aa. Ãdjia jaradia panʌ carea zocãrã judiorãba griegorã bid̶a Jesura ĩjãsid̶aa.
ACT 14:2 Baribʌrʌ judiorã Jesu ĩjãẽ́ b̶eaba judiorãẽ́a djabarãnebemada biẽ́ crĩchabisid̶aa.
ACT 14:3 Mãwãmĩna Paulora Bernabe sid̶a mama dãrã panasid̶aa. Dadjirã Boroba careba b̶ʌda sod̶eba ĩjã panʌ bẽrã idjid̶ebemada ne wayaa neẽ́ jaradiabadjid̶aa. Maʌ̃ne dadjirã Boroba ãdjía ʌb̶ʌada diasia ne ununacada od̶amãrẽã. Mãwã cawabisia idji biad̶ebema ãdjia jaradia panʌra wãrãda.
ACT 14:4 Baribʌrʌ maʌ̃ purud̶ebemarãba awara awara crĩcha b̶easia. Ʌ̃cʌrʌ Pauloare, Bernabeare bid̶a panasid̶aa, maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌ judiorãare panasid̶aa.
ACT 14:5 Maʌ̃ne judiorãda, judiorãẽ́ sid̶a dji purud̶ebema bororã ume bed̶ea ausid̶aa Paulo, Bernabe sid̶a mõgaraba tab̶ari bead̶i carea.
ACT 14:6 Baribʌrʌ Pauloba, Bernabe bid̶a maʌ̃ cawasid̶ad̶e Licaonia druad̶aa mĩrũ wãsid̶aa. Listra purud̶aa, Derbe purud̶aa bid̶a wãsid̶aa. Jũma maʌ̃ Licaonia druad̶e pʌrrʌa wãsid̶aa.
ACT 14:7 Mama ãdjia bed̶ea bia Jesud̶ebemada jarabadjid̶aa.
ACT 14:8 Listra purud̶e ẽberã jĩrũ biẽ́ b̶ʌda b̶asia. Mãwã toped̶ad̶a bẽrã poya nĩbaca basía.
ACT 14:9 Maʌ̃ ẽberãba ũrĩ chũmasia Pauloba Jesud̶ebema bed̶ea b̶ʌda. Pauloba idjimaa acʌbʌrʌd̶e cawasia idjia wãrãda ĩjã b̶ʌda Jesuba idjira poya biabida.
ACT 14:10 Maʌ̃ bẽrã Pauloba idjía jĩgua jarasia: –¡Piradrʌdua! ¡Ʌ̃ta nũmedua!– Ara maʌ̃da idjira ʌ̃tʌ jʌ̃drʌped̶a nĩbad̶e wãsia.
ACT 14:11 Pauloba od̶a unusid̶ad̶e maʌ̃ purud̶ebemarãba licaonia bed̶ead̶e jĩgua jara duanesid̶aa: –¡Ãcõrẽda umé dadjirãmaa ẽberã quĩrãca ed̶aa zesid̶aa!–
ACT 14:12 Ãdjirãba jarasid̶aa Bernabera ãdji ãcõrẽ droma Zeuda idjab̶a Paulora ãdji ãcõrẽ Hermeda, idjira dji bed̶ea jarabari bẽrã.
ACT 14:13 Listra puru quĩrãpe ãdji ãcõrẽ Zeu de dromada b̶asia. Mamaʌba Zeu sacerdoteba pacada, nepõnõ sid̶a dji purud̶e ed̶a wãbadamaa enesia. Idjia, puru ume Pauloa, Bernabea bid̶a maʌ̃ pacara babue dia quĩrĩã panasid̶aa.
ACT 14:14 Baribʌrʌ Jesuba diabued̶a Bernabeba, Paulo bid̶a maʌ̃ cawasid̶ad̶e ãdjia cacuad̶e jʌ̃ panʌra cõãcuad̶aped̶a ẽberãrã tãẽna pira wãnaped̶a nãwã jĩgua jarasid̶aa:
ACT 14:15 –Achirã, ¿cãrẽ cãrẽã jãwã o panʌ? Daira ãcõrẽẽ́a. Daira ẽberãa, bãrã quĩrãca. Bãrãa jarad̶e ze panʌa naʌ̃ ãcõrẽ siriẽ́ b̶eada igarad̶aped̶a Ãcõrẽ zocai b̶ʌdrʌ ĩjãnamãrẽã. Maʌ̃gʌ Ãcõrẽba bajãda, ẽjũãda, pusada, ne jũma ãdjid̶e nũmʌ sid̶a osia.
ACT 14:16 Naẽna Ãcõrẽba idji adua b̶ea purua ara ãdjia o quĩrĩã panʌda idu obibadjia.
ACT 14:17 Mãwãmĩna ewariza bia o b̶ʌd̶eba idjia cawabi b̶ʌa idjira wãrãda b̶ʌda. Idjia bajãneba cueda zebibaria idjab̶a néuda zaubibaria. Mãwã idjia dadjirãra jãwũã ne cobibaria idjab̶a sod̶e b̶ʌsrid̶abibaria.–
ACT 14:18 Pauloba Bernabe bid̶a mãwã jara panasid̶amĩna maʌ̃ ẽberãrãba berara ãdjía pacara babue diasid̶aa.
ACT 14:19 Listrad̶e panʌne ʌ̃cʌrʌ judiorã Antioquía purud̶ebemada, Iconio purud̶ebema sid̶a jũẽsid̶aa. Ãdjirãba Listrad̶ebemarãa Paulod̶ebemada biẽ́ crĩchabisid̶aa. Maʌ̃ carea jũmarãba Paulora mõgaraba tab̶ari jidasid̶aa. Idjira beusida crĩchasid̶a bẽrã erreb̶ari eded̶aped̶a puru dajada b̶atabuesid̶aa.
ACT 14:20 Maʌ̃be Jesu ĩjã b̶eaba Paulora jũrãnaped̶a acʌ panasid̶aa. Mãwã panʌne idjira piradrʌsia. Piradrʌped̶a jẽda purud̶aa wãsia. Nurẽma Bernabe ume Derbe purud̶aa wãsid̶aa.
ACT 14:21 Derbe purud̶e Pauloba, Bernabe bid̶a bed̶ea bia Jesud̶ebema jarasid̶ad̶e zocãrãba ĩjãsid̶aa. Mãwãnacarea Listra purud̶aa, Iconio purud̶aa, Pisidia druad̶e b̶ʌ Antioquíad̶aa bid̶a jẽda wãsid̶aa.
ACT 14:22 Puruza djabarãra carebabadjid̶aa Jesuda biara ĩjãnamãrẽã. Ãdjia Jesu ĩjã panʌra igararãnamãrẽã nãwã jarabadjid̶aa: “Ãcõrẽda dadjirã Boroda b̶ʌd̶ibʌrʌ naʌ̃ ẽjũãne bio bia mĩgad̶ia.”
ACT 14:23 Puruza djabarã tãẽna ʌ̃cʌrʌ b̶ʌsid̶aa dji bororãda b̶ead̶amãrẽã. Maʌ̃be Ãcõrẽa iwid̶id̶aped̶a, ne cod̶aca ewarida od̶aped̶a dadjirã Boro ĩjã panʌra idji jʌwad̶e b̶ʌsid̶aa.
ACT 14:24 Mãwãnacarea Pisidia druad̶eba Panpilia druad̶e jũẽne wãsid̶aa.
ACT 14:25 Ãcõrẽ bed̶ea Pergue purud̶e jaradiad̶aped̶a Atalia purud̶aa wãsid̶aa.
ACT 14:26 Mamaʌba barcod̶e Siria druad̶e b̶ʌ Antioquíad̶aa jẽda wãsid̶aa ãdjia od̶e wãped̶ad̶ara jũma oped̶ad̶a bẽrã. Maʌ̃gʌ purud̶eba djabarãba ãdjira naãrã diabuesid̶aa Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌra od̶amãrẽã idjab̶a Ãcõrẽ jʌwad̶e b̶ʌsid̶aa idji biad̶eba carebamãrẽã.
ACT 14:27 Jũẽnaped̶a djabarã ume ãbaa dji jʌresid̶aa. Maʌ̃ne nẽbʌrʌsid̶aa jũma Ãcõrẽba ãdjid̶eba od̶ada. Jarasid̶aa sãwã Ãcõrẽba osida judiorãẽ́ bid̶a Jesura ĩjãnamãrẽã.
ACT 14:28 Mama Jesu ĩjã b̶ea ume dãrã panesid̶aa.
ACT 15:1 Maʌ̃ ewarid̶e ʌ̃cʌrʌ Judea druad̶ebemarãda Antioquía purud̶aa wãsid̶aa. Mama ãdjia djabarã judiorãẽ́a jaradia panesid̶aa Moiseba b̶ʌd̶a quĩrãca umaquĩrã cacuada wẽãgod̶aẽ́bʌrʌ, Ãcõrẽba ẽdrʌ edaẽ́da.
ACT 15:2 Maʌ̃ carea Paulora, Bernabe sid̶a ãdjirã ume bio caicayasid̶aa. Maʌ̃be djabarãba Pauloda, Bernabeda, dewararã sid̶a Jerusaleʌ̃naa diabuesid̶aa maʌ̃nebemada Jesuba diabued̶arã ume, djabarã bororã ume bid̶a ãbaa bed̶ead̶amãrẽã.
ACT 15:3 Djabarã Antioquíad̶ebemaba diabuesid̶ad̶e ãdjirãra Penicia druad̶e, Samaria druad̶e bid̶a pʌrrʌa nĩbasid̶aa. Puruza nẽbʌrʌsid̶aa sãwã judiorãẽ́ba ãdji crĩcha drõãra igarad̶aped̶a Jesuda ĩjãsid̶ada. Maʌ̃ bed̶ea ũrĩsid̶ad̶e jũma djabarãra b̶ʌsrid̶asid̶aa.
ACT 15:4 Jerusaleʌ̃ne jũẽsid̶ad̶e Jesuba diabued̶arãba, djabarãba, dji bororã bid̶a ãdjirãra bia edasid̶aa. Maʌ̃ne Pauloba, Bernabe bid̶a jũma Ãcõrẽba ãdjid̶eba judiorãẽ́ tãẽna od̶ada nẽbʌrʌsid̶aa.
ACT 15:5 Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌ pariseorã Jesu ĩjã b̶eaba ʌ̃ta nũpanenaped̶a jarasid̶aa: –Jũma djabarã judiorãẽ́ra cacua wẽãgod̶ida panʌa. Ãdjirãa jaradiad̶ida panʌa Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyra ĩjã od̶amãrẽã.–
ACT 15:6 Maʌ̃nebemada bed̶ead̶i carea Jesuba diabued̶arãra djabarã bororã ume ãbaa dji jʌresid̶aa.
ACT 15:7 Dãrã bed̶eabʌdad̶e Pedrora piradrʌped̶a jarasia: –Djabarã, bãrãba cawa panʌa bãrã tãẽna Ãcõrẽba mʌ̃da naãrã edasida judiorãẽ́a jaradiamãrẽã. Maʌ̃ne dãrãbʌrʌa judiorãẽ́ba bed̶ea bia Jesud̶ebemada ũrĩnaped̶a ĩjãsid̶ada.
ACT 15:8 Ãcõrẽba jũmarã sora cawa b̶ʌa. Maʌ̃ judiorãẽ́ba ĩjãsid̶ad̶e Ãcõrẽba cawabisia ãdjirãra bia edasida. Idji Jaurera ãdjirãa diasia dadjirãa naẽna diad̶a quĩrãca.
ACT 15:9 Ãcõrẽba dadjirãra ãdjirã ume quĩrã awara oẽ́ basía. Ãdjia ĩjãsid̶ad̶e ãdji sora sʌgʌsia.
ACT 15:10 Bãrãba ¿cãrẽ cãrẽã Ãcõrẽba cawabid̶ara igara panʌ? ¿Idjia sãwã oi cawaya mãwã panʌca? ¿Cãrẽ cãrẽã dadjirãba, dadji drõãenabemarã bid̶a poya od̶aẽ́ bad̶ada ãdjirãa obi quĩrĩã panʌ?
ACT 15:11 Dadjirãba ĩjã panʌa dadji Boro Jesuba idji biad̶eba dadjirãra, ãdjirã sid̶a ẽdrʌ edasida.–
ACT 15:12 Maʌ̃ne Bernabeba Paulo bid̶a nẽbʌrʌsid̶aa Ãcõrẽba ne ununacada ãdjid̶eba judiorãẽ́ tãẽna osida. Maʌ̃ba cawabisia idjira ãdji ume b̶ʌda. Maʌ̃ne jũmarãba chupea ũrĩ duanasid̶aa.
ACT 15:13 Maʌ̃ nẽbʌrʌped̶ad̶acarea Santiagoba jarasia: –Djabarã, mʌ̃ bed̶eara ũrĩnadua.
ACT 15:14 Simoʌ̃ba dadjirãa nẽbʌrʌsia Ãcõrẽba judiorãẽ́ crĩcha b̶ʌd̶eba ãdjirãra edasida idji purud̶ebemada b̶ead̶amãrẽã.
ACT 15:15 Simoʌ̃ba jarad̶ara Ãcõrẽneba bed̶eabadaba b̶ʌped̶ad̶a quĩrãca b̶ʌa. Nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa:
ACT 15:16 Mãwãnacarea mʌ̃ra wayacusa zeya Davi jʌwaed̶a b̶ad̶a ãrĩ b̶ʌda bia oi carea. Daviba pe erob̶ad̶ara wayacusa mʌ̃a bia b̶ʌya.
ACT 15:17 Mãwã waabema ẽberãrãba, judiorãẽ́ mʌ̃a edad̶arãba mʌ̃ra jʌrʌd̶ia.
ACT 15:18 Dadjirã Boroba mãwã jara b̶ʌa. Idjia drõã naẽnaʌba jũma maʌ̃gʌra ebud̶a cawabi b̶ʌa.
ACT 15:19 Maʌ̃ carea mʌ̃maarã dadjirãba judiorãẽ́ Ãcõrẽ ĩjãbʌdara mĩã sẽniẽ́ panʌa jũma dadji judiorã ley ĩjã od̶amãrẽã.
ACT 15:20 Baribʌrʌ cartad̶e b̶ʌd̶ida panʌa jʌwaba od̶a ãcõrẽa nedjara diad̶ara cod̶iẽ́ panʌda, aud̶ua nĩbad̶iẽ́ panʌda, animarã otrãjʌ̃ bead̶ara cod̶iẽ́ panʌda, idjab̶a oa sid̶a cod̶iẽ́ panʌda.
ACT 15:21 Mãwã od̶iẽ́ panʌa dadji drõã naẽnabema ewarid̶eba Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyra puruza jaradiabada bẽrã. Ʌ̃nãũbada ewariza maʌ̃ leyra dadji judiorã dji jʌrebada deza jĩgua lebadaa.–
ACT 15:22 Maʌ̃ crĩchara Jesuba diabued̶arãba, djabarã bororãba, jũma djabarã bid̶a bia ũrĩsid̶aa. Maʌ̃ bẽrã ʌ̃cʌrʌ edasid̶aa Paulo ume idjab̶a Bernabe ume Antioquíad̶aa wãnamãrẽã. Silada, Juda Barsabá abada sid̶a edasid̶aa. Ãdjira djabarã tãẽna dji dromarã basía.
ACT 15:23 Ãdjirã ume cartada nãwã b̶ʌ́ diabuesid̶aa: Jesuba diabued̶arãba, djabarã bororãba, jũma djabarã bid̶a naʌ̃ cartara b̶ʌbʌdaa djabarã judiorãẽ́ Antioquía purud̶ebema itea, Siria druad̶ebema itea, Cilicia druad̶ebema itea bid̶a. Dairãba quĩrĩã panʌa bãrãra bia pananida.
ACT 15:24 Dairãba ũrĩsid̶aa ʌ̃cʌrʌ ẽberãrãda namaʌba bãrãmaa wãnaped̶a ãdjia jaradia panʌ carea bãrãra bio sopuad̶aped̶a ab̶ed̶a cawa crĩchad̶aẽ́ panesid̶ada. Baribʌrʌ maʌ̃ ẽberãrãra dairãba diabued̶aẽ́ basía.
ACT 15:25 Maʌ̃ carea ãbaa dji jʌred̶aped̶a jũmarãba crĩchasid̶aa ʌ̃cʌrʌ djabarãda edad̶aped̶a bãrãmaa diabued̶ida. Ãdjira dadjia quĩrĩã panʌ djaba Bernabe ume, Paulo ume bid̶a wãnia.
ACT 15:26 Minijĩchiad̶e panʌne bid̶a Bernabeba, Paulo ume dadjirã Boro Jesucritoba quĩrĩã b̶ʌda o panabaria.
ACT 15:27 Dairãba Judada, Sila sid̶a diabuebʌdaa. Maʌ̃ djabarãba daiba naʌ̃ cartad̶e b̶ʌbʌda quĩrãca jarad̶ia.
ACT 15:28 Ãcõrẽ Jauremaarã, dairãmaa bid̶a bia b̶ʌa jũma dai judiorã leyra bãrãa õgo ĩjã obid̶aẽ́da. Ab̶abe naʌ̃gʌda ĩjã obid̶ia:
ACT 15:29 jʌwaba od̶a ãcõrẽa nedjara diad̶ara cod̶iẽ́ panʌa, oa sid̶a cod̶iẽ́ panʌa, animarã otrãjʌ̃ bead̶ara cod̶iẽ́ panʌa, idjab̶a aud̶ua nĩbad̶iẽ́ panʌa. Jũma maʌ̃gʌda ĩjã osid̶ara bia panania. Waaẽ́a. Bia b̶ead̶adua.
ACT 15:30 Maʌ̃be ãdjia diabueped̶ad̶arãra Antioquía purud̶aa wãsid̶aa. Jũẽnaped̶a jũma djabarãda ãbaa trʌ̃naped̶a maʌ̃ cartara diasid̶aa.
ACT 15:31 Djabarãba maʌ̃ cartara jĩgua led̶aped̶a bio b̶ʌsrid̶asid̶aa ãdjirã crĩchara biabid̶a bẽrã.
ACT 15:32 Judara, Sila sid̶a Ãcõrẽneba bed̶eabadarã basía. Maʌ̃ bẽrã ne zocãrã jarasid̶aa djabarãba biara ĩjãnamãrẽã idjab̶a zarea pananamãrẽã.
ACT 15:33 Judara, Sila sid̶a mama dãrã pananaped̶a djabarãba ãdji diabueped̶ad̶amaa jẽda bia wãbisid̶aa. [
ACT 15:34 Baribʌrʌ Silaba crĩchasia biara b̶ʌda Antioquíad̶e b̶eida.]
ACT 15:35 Maʌ̃ne Paulora Bernabe sid̶a Antioquíad̶e panesid̶aa. Ãdjia, zocãrã djabarã bid̶a dadji Boro bed̶eara jaradia panasid̶aa idjab̶a bed̶ea bia Jesud̶ebemada ebud̶a jarabadjid̶aa.
ACT 15:36 Dãrãbʌrʌd̶e Pauloba Bernabea jarasia: –Puruza dadji Boro bed̶ea jaradia pananamaa wayacusa wãnaa djabarã sãwã duanʌ cawad̶i carea.–
ACT 15:37 Maʌ̃ne Bernabeba Juaʌ̃ Marcoda ãdji ume ede quĩrĩã b̶asia.
ACT 15:38 Naãrã wãsid̶ad̶e maʌ̃ Juaʌ̃ Marcoba Panpilia druad̶e ãdjira ameped̶a jẽda wãsia. Ãdji ume nocod̶aa jaradiad̶e wãẽ́ basía. Maʌ̃ carea Paulomaarã biẽ́ b̶asia Juaʌ̃ Marcora wayacusa edeida.
ACT 15:39 Paulora Bernabe ume maʌ̃ carea caicayad̶aped̶a awara wãsid̶aa. Bernabeba Marcora edaped̶a barcod̶e Chipre druad̶aa wãsid̶aa.
ACT 15:40 Maʌ̃ne Pauloba Silada edasia idji ume wãmãrẽã. Djabarãba ãdjira dadji Boro jʌwad̶e b̶ʌsid̶aa idji biad̶eba carebamãrẽã.
ACT 15:41 Maʌ̃bebʌrʌ wãsid̶aa. Siria druad̶e, Cilicia druad̶e bid̶a pʌrrʌabʌdad̶e puruza djabarãra carebabadjid̶aa dadji Borora biara ĩjãnamãrẽã.
ACT 16:1 Maʌ̃ne ãdjira Derbe purud̶aa wãsid̶aa. Mamaʌba Listra purud̶aa wãsid̶aa. Mama Jesu ĩjã b̶ʌ Timoteo abadada b̶asia. Timoteo papara judio basía; Jesuda ĩjã b̶asia. Idji zezara griego basía.
ACT 16:2 Djabarã Listrad̶ebemaba, Iconio purud̶ebema bid̶a maʌ̃ Timoteod̶ebemada bia jarabadjid̶aa.
ACT 16:3 Maʌ̃ne Pauloba Timoteora ede quĩrĩã b̶asia. Baribʌrʌ jũmarãba cawa panasid̶aa Timoteo zezara griegoda. Maʌ̃ carea Pauloba Timoteora cacua wẽãgosia judiorã maʌ̃ druad̶e b̶eaba idjid̶ebemada biẽ́ crĩcharãnamãrẽã. Maʌ̃bebʌrʌ wãsid̶aa.
ACT 16:4 Ãdji wãbʌda puruza jarasid̶aa Jesuba diabued̶arãba, djabarã bororã Jerusaleʌ̃ne b̶eaba cartad̶e b̶ʌped̶ad̶ara djabarãba ĩjã o pananamãrẽã.
ACT 16:5 Mãwã djabarãba dadji Borora biara ĩjãsid̶aa idjab̶a ewariza cãbanaara yõ wãsid̶aa.
ACT 16:6 Pauloda idji ume nĩna sid̶a Prigia druad̶e, Galacia druad̶e bid̶a pʌrrʌa wãsid̶aa Ãcõrẽ Jaureba bed̶ea Jesud̶ebemara Asia druad̶e idu jarabid̶aẽ́ bẽrã.
ACT 16:7 Misia druad̶e jũẽne wãsid̶ad̶e crĩchasid̶aa Bitinia druad̶aa wãnida, baribʌrʌ Jesu Jaureba mamaa bid̶a idu wãbiẽ́ basía.
ACT 16:8 Maʌ̃ bẽrã Misia druad̶e wãyã wãnaped̶a Troa purud̶aa jũẽne wãsid̶aa.
ACT 16:9 Diamasi Pauloba cãĩmocara quĩrãca unusia ẽberã Macedonia druad̶ebemada ʌ̃ta nũmʌda. Maʌ̃ ẽberãba Pauloa nãwã bed̶ea djuburiasia: “Macedonianaa dairã carebad̶e zedua.”
ACT 16:10 Pauloba maʌ̃da ununa bẽrã daiba cawasid̶aa Ãcõrẽba daira trʌ̃ b̶asida bed̶ea bia Jesud̶ebemada Macedoniad̶ebemarãa jarad̶amãrẽã. Ara maʌ̃da wãni carea panesid̶aa.
ACT 16:11 Troad̶eba jipa wãnaped̶a Samotracia morrod̶e wib̶arisid̶aa. Nurẽma Neápoli purud̶e jũẽsid̶aa.
ACT 16:12 Mamaʌba Pilipo purud̶aa jĩrũba wãnaped̶a mama dãrãsid̶aa. Maʌ̃ purura Macedonia druad̶e puru droma basía. Romanorãda mama panabadjid̶aa.
ACT 16:13 Ʌ̃nãũbada ewarid̶e daira puru dajadaa wãnaped̶a doed̶aa wãsid̶aa. Crĩchasid̶aa mama judiorãba Ãcõrẽa iwid̶ibadada. Wãbʌdad̶e wẽrãrãda ãbaa dji jʌre duanʌda unusid̶aa. Egode chũpanenaped̶a daiba ãdjirãa bed̶easid̶aa.
ACT 16:14 Maʌ̃ wẽrãrãnebemada ab̶a Lidia abadjid̶aa. Idjira Tiatira purud̶ebema basía. Wua pursupursuada nẽdobuebadjia. Maʌ̃ judioẽ́ wẽrãba Ãcõrẽra waya b̶asia. Dadji Boroba idji sod̶e tãna bẽrã Pauloba bed̶ea b̶ʌra Lidiaba quĩrãcuita ũrĩped̶a ĩjãsia.
ACT 16:15 Lidia, jũma idji ded̶ebemarã sid̶a borocuesid̶ad̶e dairãa bed̶ea djuburiasia idji ded̶e panenamãrẽã. Nãwã jarasia: –Bãrãmaa mʌ̃a wãrãda dadjirã Boroda ĩjãsibʌrʌ, mʌ̃ ded̶e panane zed̶adua.– Mãwã daira idji ded̶e panebisia.
ACT 16:16 Ewari ab̶a Ãcõrẽa iwid̶ibadamaa wãbʌdad̶e daiba nezocawẽrã jai bara b̶ʌda unusid̶aa. Maʌ̃ wẽrãba dji jaid̶eba jarabadjia cãrẽda sãwãida. Maʌ̃neba idji bororãba bio parata edabadjid̶aa.
ACT 16:17 Maʌ̃ wẽrãra Paulo caid̶u, dai caid̶u bid̶a zebʌrʌd̶e ara pichia jĩgua jarabadjia: –¡Naʌ̃ ẽberãrãra Ãcõrẽ dji Dromaara b̶ʌ nezocarãa! Ãdjia bãrãa jara panʌa sãwã maʌ̃ Ãcõrẽba ẽdrʌ edabarida.–
ACT 16:18 Idjia ewari zocãrã mãwã jĩgua jara nĩmi bẽrã Paulora sẽsia. Idjimaa acʌped̶a dji jaia jarasia: –Mʌ̃a Jesucrito trʌ̃neba bʌ́a jaraya: naʌ̃ wẽrãnebemada ãyã wãdua.– Ara maʌ̃da dji jaira ẽdrʌsia.
ACT 16:19 Maʌ̃ne nezocawẽrã bororãba cawasid̶aa idjid̶eba waa parata edad̶aẽ́da. Maʌ̃ carea Paulora, Sila sid̶a jidad̶aped̶a puru bororãmaa edesid̶aa.
ACT 16:20 Dji cawa obadarã quĩrãpita nũmʌnaped̶a jarasid̶aa: –Za panʌ judiorãba dadjirã purura quĩrũbiga panʌa.
ACT 16:21 Dadji romanorãba ocara panʌda ãdjia jaradia panʌa.–
ACT 16:22 Maʌ̃ne jũma dji arima duanʌba Paulora, Sila sid̶a orra edasid̶aa. Mãwã duanʌne dji cawa obadarãba ãdjia cacuad̶e jʌ̃ panʌra wẽãbid̶aped̶a bacuruba ubisid̶aa.
ACT 16:23 Bio ud̶aped̶a preso b̶ʌsid̶aa. Dji preso b̶ea wagabaría jarasid̶aa bio wagamãrẽã.
ACT 16:24 Ara maʌ̃da preso b̶ea wagabariba Paulora Sila sid̶a preso b̶ʌbada ded̶e ed̶uara b̶ʌd̶e b̶ʌped̶a ãdji jĩrũra chicharod̶e catʌ nũmʌsia.
ACT 16:25 Ariquẽtra babʌrʌd̶e Pauloba Sila bid̶a Ãcõrẽa iwid̶i panasid̶aa idjab̶a idjía trʌ̃ã panasid̶aa. Maʌ̃da waabema preso b̶eaba ũrĩ panasid̶aa.
ACT 16:26 Cawaẽ́ne de uremiada wãsia. Maʌ̃gʌba preso b̶ʌbada dera dji cãbãyã uresia. Jũma ed̶a wãbadara ewacuasia. Preso b̶ea jʌ̃ b̶ʌ carena sid̶a jũma ẽrã b̶aecuasia.
ACT 16:27 Maʌ̃ne preso b̶ea wagabarira ʌ̃rʌ̃masia. Ed̶a wãbada ewa nũmea unusid̶e crĩchasia preso b̶eara jũma mĩrũ wãbʌrʌsid̶ada. Maʌ̃ carea idji necoda ẽũta edasia idub̶a beui carea.
ACT 16:28 Baribʌrʌ Pauloba jĩgua jarasia: –Bʌdub̶a beurãdua. Dairãra jũma nama duanʌa.–
ACT 16:29 Maʌ̃be preso b̶ea wagabariba ĩbĩrãda enebiped̶a Paulo, Sila panʌmaa isabe ed̶aa wãsia. Ne wayaaba cacua ure nũmʌba ãdji jĩrũ caita b̶arru cob̶esia.
ACT 16:30 Maʌ̃be ãdjira dajadaare edeped̶a iwid̶isia: –Achirã, mʌ̃a ¿cãrẽda oida b̶ʌ Ãcõrẽba mʌ̃ra ẽdrʌ edamãrẽã?–
ACT 16:31 Ãdjia panusid̶aa: –Bʌa, bʌ ẽberãrã bid̶a dadji Boro Jesucritoda ĩjãnibʌrʌ, idjia bãrãra ẽdrʌ edaya.–
ACT 16:32 Maʌ̃be dadji Boro bed̶eara idjía, jũma idji ded̶ebemarãa bid̶a jarasid̶aa.
ACT 16:33 Ara maʌ̃ diamasi preso b̶ea wagabariba ãdji djara cõãped̶ad̶ara sʌgʌsia. Mãwãnacarea idjira, jũma idji ded̶ebemarã sid̶a borocuesid̶aa.
ACT 16:34 Paulora, Sila sid̶a idji ded̶aa edeped̶a ne cobisia. Ãcõrẽ ĩjãped̶ad̶a bẽrã idjira, idji ded̶ebemarã sid̶a bio b̶ʌsrid̶asid̶aa.
ACT 16:35 Nurẽma dji cawa obadaba zarrarãda preso wagabarimaa nãwã jarad̶e diabuesid̶aa: –Paulora, Sila sid̶a ẽdrʌ b̶ʌdua.–
ACT 16:36 Maʌ̃be preso b̶ea wagabariba Pauloa jarasia: –Dji cawa obadaba bãrãra ẽdrʌ b̶ʌbisid̶aa. Maʌ̃ba necai wãnadua.–
ACT 16:37 Baribʌrʌ Pauloba dji zarrarãa jarasia: –Daira romanorã bẽrã baridua carea preso b̶ʌcara panasid̶aa. Baribʌrʌ ãdjia daia bio iwid̶id̶aẽ́ jũmarã quĩrãpita ubid̶aped̶a preso b̶ʌsid̶aa. Maʌ̃da ¿daira chupea ẽdrʌ b̶ʌbid̶ica? ¡Mãwãẽ́a! ¡Ãdjidrʌ zed̶ida panʌa dai ẽdrʌ b̶ʌd̶i carea!–
ACT 16:38 Pauloba jarad̶ara zarrarãba dji cawa obadarãa jarad̶e wãsid̶aa. Idjab̶a jarasid̶aa Paulora, Sila sid̶a romanorãda. Maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e dji cawa obadarãra ne wayasid̶aa.
ACT 16:39 Ara maʌ̃da ãdjimaa wãnaped̶a quĩrã djuburia iwid̶isid̶aa ãdjia oped̶ad̶ara quĩrãdoad̶amãrẽã. Maʌ̃be ẽdrʌ b̶ʌd̶aped̶a bed̶ea djuburiasid̶aa purud̶ebemada ãyã wãnamãrẽã.
ACT 16:40 Paulo, Sila sid̶a preso panana ẽdrʌped̶ad̶acarea Lidia ded̶aa wãsid̶aa. Djabarã ume dji jʌred̶aped̶a ãdjirã ume bed̶easia dadji Borora biara ĩjãnamãrẽã. Maʌ̃bebʌrʌ wãsid̶aa.
ACT 17:1 Paulora, Silara, ãdji ume nĩna sid̶a Anpipoli purud̶e, Apolonia purud̶e bid̶a wãyã wãnaped̶a Tesalonica purud̶e jũẽne wãsid̶aa. Mama judiorã dji jʌrebada deda b̶asia.
ACT 17:2 Pauloba obari quĩrãca judiorã ume dji jʌred̶e wãsia. Domia ũbea ʌ̃nãũbada ewariza ãdjirã ume bed̶ea b̶abadjia.
ACT 17:3 Ãcõrẽ Bed̶ead̶eba idjia ebud̶a jaradiabadjia Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara bia mĩga b̶aida b̶asida, idjab̶a beuped̶a ʌ̃rẽbaida b̶asida. Maʌ̃ awara nãwã jarabadjia: –Mʌ̃a bãrãa jara b̶ʌ Jesura wãrãda Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶aa.–
ACT 17:4 Ʌ̃cʌrʌ judiorãba maʌ̃gʌra ĩjãnaped̶a Paulo ume, Sila ume bid̶a ãbaa panesid̶aa. Idjab̶a zocãrã griegorã Ãcõrẽ waya b̶eaba, ʌ̃cʌrʌ wẽrãrã dji dromarã bid̶a ĩjãsid̶aa.
ACT 17:5 Baribʌrʌ judiorã Jesu ĩjãẽ́ b̶eara sod̶e biẽ́ duanesid̶aa. Maʌ̃ carea ẽberã cadjiruarãda zocãrã jʌred̶aped̶a purura quĩrũbigad̶e wãsid̶aa. Pirapod̶aped̶a Jasoʌ̃ ded̶e ed̶a wãsid̶aa Pauloda, Sila sid̶a jidad̶aped̶a jũmarã quĩrãpita nũmʌni carea.
ACT 17:6 Baribʌrʌ ãdjira maʌ̃ ded̶e ununaẽ́ basía. Maʌ̃ carea Jasoʌ̃da, ʌ̃cʌrʌ djabarã sid̶a jidad̶aped̶a dji purud̶ebema bororãmaa erreb̶ari edesid̶aa. Jũmarãba b̶ia jarasid̶aa: –Ẽberãrã jũma naʌ̃ ẽjũãne nẽbʌra o panʌba ab̶ari quĩrãca nama od̶e zesid̶aa.
ACT 17:7 Maʌ̃ awara za b̶ʌ Jasoʌ̃ba ãdjirãra idji ded̶e bia edasia. Jũma ãdjirãba dadji romanorã boroba obi b̶ʌra igara panʌa. Jesumanada dadjirã boroad̶a abadaa.–
ACT 17:8 Maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e purura, ãdjirã bororã sid̶a quĩrũbucasid̶aa.
ACT 17:9 Mãwã duanʌne dji bororãba Jasoʌ̃a, waabemarãa bid̶a jarasid̶aa ẽdrʌd̶i carea paratada diad̶ida panʌda. Diaped̶ad̶acarea idu wãbisid̶aa.
ACT 17:10 Ara maʌ̃ diamasi djabarãba Paulora, Sila sid̶a Berea purud̶aa diabuesid̶aa. Jũẽnaped̶a judiorã dji jʌrebada ded̶aa wãsid̶aa.
ACT 17:11 Beread̶ebema judiorãra Tesalonicad̶ebemarã quĩrãca pananaẽ́ basía. Ãtebʌrʌ Jesud̶ebemara ũrĩ quĩrĩã panasid̶aa. Ewariza Ãcõrẽ Bed̶eara bio quĩrãcuita acʌbadjid̶aa ãdjia jara panʌra wãrã cawaya.
ACT 17:12 Maʌ̃ba zocãrã judiorãba Jesura ĩjãsid̶aa. Idjab̶a zocãrã griego wẽrãrã dji dromarãba, umaquĩrãrã dji dromarã bid̶a ĩjãsid̶aa.
ACT 17:13 Maʌ̃misa judiorã Tesalonicad̶ebemaba cawasid̶aa Pauloba Ãcõrẽ bed̶eara Berea purud̶e jaradia b̶ʌda. Maʌ̃ carea wãnaped̶a mamabemarã sid̶a quĩrũbigasid̶aa Paulo biẽ́ od̶amãrẽã.
ACT 17:14 Ara maʌ̃da djabarãba Paulora pusad̶aa diabuesid̶aa. Baribʌrʌ Silara, Timoteo sid̶a Beread̶e panesid̶aa.
ACT 17:15 Paulo edeped̶ad̶aba idjira Atena purud̶aa diad̶e wãsid̶aa. Maʌ̃be Pauloba ãdjirã ume bed̶eada diabuesia Silara, Timoteo sid̶a idjimaa isabe zed̶amãrẽã. Ara maʌ̃da djabarãra jẽda wãsid̶aa.
ACT 17:16 Pauloba Sila, Timoteo sid̶a Atena purud̶e jʌ̃ã b̶ʌd̶e unusia maʌ̃ purura jʌwaba od̶a ãcõrẽba bira b̶ʌda. Maʌ̃ bẽrã idji sod̶e biẽ́ b̶esia.
ACT 17:17 Mãwã b̶ʌd̶e Paulora judiorã dji jʌrebada ded̶e ãdjirã ume, judiorãẽ́ Ãcõrẽ waya b̶ea ume bid̶a Jesud̶ebemada bed̶ea b̶abadjia. Maʌ̃ awara purud̶e ewariza ẽberãrã duanʌma bed̶ea b̶abadjia.
ACT 17:18 Ʌ̃cʌrʌ ẽberãrã epicúreo crĩcha ẽpẽ b̶eada, estoico crĩcha ẽpẽ b̶ea sid̶a mama panasid̶aa. Maʌ̃ ẽberãrã Paulo ume bed̶ea panʌne ʌ̃cʌrʌba ara ãdjidub̶a iwid̶i duanasid̶aa: –Jãʌ̃ ẽberã nẽbʌrʌi awua b̶ʌba ¿cãrẽnebemada bed̶ea b̶ʌ?– Dewararãba panusid̶aa: –Ãĩbemarãba ẽpẽ b̶ea ãcõrẽnebemada jaradia b̶ʌca b̶ʌa.– Mãwã jarasid̶aa Pauloba bed̶ea bia Jesud̶ebemada idjab̶a dadji ʌ̃rẽbad̶id̶ebemada jaradia b̶ad̶a bẽrã.
ACT 17:19 Mãwã panʌne Paulora Areópago eyad̶aa edesid̶aa ãdji dji jʌrebada demaa. Maʌ̃be jarasid̶aa: –Bʌa jaradia b̶ʌra dairãmaarã crĩcha djiwid̶ia. Maʌ̃ra dairãba wad̶i ũrĩnacaa. Maʌ̃ bẽrã cawa quĩrĩã panʌa cãrẽda jara b̶ʌda. ¿Bʌa dairãa jaradiaẽ́ca?–
ACT 17:21 Jũma Atenanebemarãba, drua ãĩbemarã mama b̶ea bid̶a ab̶abe crĩcha djiwid̶i ũrĩped̶ad̶ada nẽbʌrʌbada bẽrã mãwã iwid̶isid̶aa.
ACT 17:22 Maʌ̃ne Paulora ãdjirã ẽsi Areópago eyad̶e ʌ̃ta nũmeped̶a jarasia: –Achirã Atenanebema, mʌ̃a unu b̶ʌa bãrãba zocãrã ãcõrẽda bio ẽpẽbadada.
ACT 17:23 Purud̶e pʌrrʌa nĩne mʌ̃a unusia bãrãba ãdjirãa bia bed̶ead̶i carea oped̶ad̶ada. Mõgara od̶a ab̶aʌd̶e naʌ̃ bed̶eada b̶ʌ́ b̶asia: “Ãcõrẽ dadjia adua panʌ itea od̶a.” Bãrãba adua panʌ Ãcõrẽa bia bed̶eabadaa. Ara maʌ̃ Ãcõrẽnebemada mʌ̃a bãrãa jaraya.
ACT 17:24 Maʌ̃ Ãcõrẽba naʌ̃ ẽjũãra, naʌ̃ ẽjũãne nũmʌ sid̶a jũma osia. Idjira bajãnebema Boroa idjab̶a naʌ̃ ẽjũãnebema Boroa. Idjira ẽberãba od̶a ded̶e b̶acaa.
ACT 17:25 Bia b̶ai carea iwid̶icaa ẽberãba idji itea ne omãrẽã. Idjiabʌrʌ jũma dadjirãa dia b̶ʌa zocai b̶ead̶amãrẽã, ʌ̃yãbad̶amãrẽã, idjab̶a ne jũma dadjia erob̶aida b̶ʌra erob̶ead̶amãrẽã.
ACT 17:26 Idjia ẽberã ab̶aʌd̶eba puruda zocãrã yõbisia jũma naʌ̃ ẽjũãne b̶ead̶amãrẽã. Idjia b̶ʌsia maʌ̃gʌrã purura ab̶a sãʌ̃be b̶ead̶ida idjab̶a sãma b̶ead̶ida.
ACT 17:27 Mãwã osia ẽberãrãba idjira jʌrʌd̶amãrẽã. Mãwãra tãnaca jʌrʌbʌda quĩrãca ãĩbẽrã ununisicada. Wãrãda Ãcõrẽra tʌmʌ b̶ʌẽ́a, ãtebʌrʌ dadjirãza caita b̶ʌa.
ACT 17:28 Idjid̶eba dadjirãra zocai b̶eaa, nĩbabadaa, idjab̶a panabadaa. Maʌ̃ bẽrã ʌ̃cʌrʌ bãrãnebemaba jarasid̶aa: “Dadjirãra idji warrarãa.”
ACT 17:29 Dadjirãda Ãcõrẽ warrarãbʌrʌ, crĩchad̶iẽ́ panʌa Ãcõrẽra oro od̶ada, parata od̶ada, wa mõgara od̶ada, maʌ̃gʌra ẽberãba ara idji crĩchad̶eba od̶a bẽrã.
ACT 17:30 Ẽberãrãba Ãcõrẽ adua b̶ead̶eba mãwã oped̶ad̶ara idjia naẽna iduaribisia. Baribʌrʌ id̶ira jara b̶ʌa jũma druazabemaba cadjirua igarad̶aped̶a idjida ĩjãnamãrẽã.
ACT 17:31 Mãwã quĩrĩã b̶ʌa idjia b̶ʌd̶a ewarid̶e jũma naʌ̃ ẽjũãnebemarã jipa cawa oi bẽrã. Maʌ̃ awara ab̶a edasia mãwã omãrẽã. Idjab̶a maʌ̃ ẽberãra cawabisia beu b̶ad̶ada ʌ̃rẽbabid̶a bẽrã.–
ACT 17:32 Maʌ̃ beu b̶ad̶a ʌ̃rẽbabid̶ad̶ebema ũrĩsid̶ad̶e ʌ̃cʌrʌra ipid̶asid̶aa. Baribʌrʌ dewararãba jarasid̶aa: –Dewara ewarid̶e bʌa maʌ̃nebema bed̶ea b̶ʌda waya ũrĩnia.–
ACT 17:33 Maʌ̃be Paulora ãdjirã ume b̶ad̶ada wãsia.
ACT 17:34 Ʌ̃cʌrʌ dji jʌre pananaba Paulo bed̶eara ĩjãsid̶aa. Ab̶a Dionisio basía. Idjira maʌ̃ Areópagoma dji jʌrebadad̶ebema basía. Idjab̶a wẽrã Damari abadaba, dewararã bid̶a ĩjãsid̶aa.
ACT 18:1 Mãwãnacarea Paulora Atena purud̶eba Corinto purud̶aa wãsia.
ACT 18:2 Mama judio Aquila abadada unusia. Maʌ̃ Aquilara Ponto druad̶ebema basía. Dji quima Priscila ume Italia druad̶eba jũẽped̶ad̶ada dãrãẽ́ b̶asia. Italiad̶eba ẽdrʌsid̶aa Romanebema boro Claudioba jũma judiorã Romane b̶eara ãyã wãbid̶a bẽrã. Corintod̶e Paulora ãdjimaa wãsia ãdji quĩrãca wua deda o cawa b̶ʌ bẽrã. Maʌ̃be ãdji ume b̶esia ãbaa trajai carea.
ACT 18:4 Ʌ̃nãũbada ewariza Paulora judiorã dji jʌrebada ded̶e bed̶ea b̶abadjia judiorãba, griegorã bid̶a Jesura ĩjãnamãrẽã.
ACT 18:5 Mãwã b̶ʌd̶e Silara, Timoteo sid̶a Macedonia druad̶eba jũẽsid̶aa. Mamaʌba ʌ̃taa Pauloba ewariza Ãcõrẽ bed̶eada jaradia b̶abadjia. Idjia judiorãa jarabadjia Jesura wãrãda Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada.
ACT 18:6 Baribʌrʌ idjia jara b̶ʌra ãdjirãba igarasid̶aa. Idjab̶a idjid̶ebemada biẽ́ bed̶eabadjid̶aa. Maʌ̃ carea Pauloba cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌra jãrãpetaped̶a jarasia: –Bãrãba maʌ̃ bed̶ea igara panʌ carea Ãcõrẽba cawa obʌrʌd̶e mʌ̃ra bed̶ead̶e b̶aẽ́a. Maʌ̃gʌra ara bãdjid̶e b̶ʌa. Namaʌba ʌ̃taa mʌ̃ra judiorãẽ́maa wãya.–
ACT 18:7 Ara maʌ̃da judiorã dji jʌrebada ded̶e jaradia b̶ad̶ada Ticio Justo ded̶e jaradiad̶e wãsia. Maʌ̃ ẽberãba Ãcõrẽra waya b̶asia. Idji dera judiorã dji jʌrebada de orrocawa b̶asia.
ACT 18:8 Judiorã dji jʌrebada ded̶ebema borora Crispo abadjid̶aa. Maʌ̃ Crispoba, jũma idji ẽberãrã bid̶a dadji Borora ĩjãsid̶aa. Maʌ̃ awara zocãrã Corintod̶ebemarãba ũrĩsid̶aa Pauloba Jesud̶ebema jaradia b̶ʌda. Ĩjãnaped̶a borocuesid̶aa.
ACT 18:9 Ewari ab̶a diamasi Pauloba cãĩmocara quĩrãca unusia dadji Boroba idjía nãwã jarabʌrʌda: “Ne wayarãdua. Jaradia b̶adua. Chupearãdua.
ACT 18:10 Mʌ̃ra bʌ ume b̶ʌa. Ni ab̶aʌba bʌra poya biẽ́ od̶aẽ́a, mʌ̃a ẽberãrã zocãrã naʌ̃ purud̶e erob̶ʌ bẽrã.”
ACT 18:11 Maʌ̃ bẽrã Pauloba poa ab̶a ẽsidra Ãcõrẽ bed̶eara mama jaradia b̶esia.
ACT 18:12 Galioʌ̃ abada Acaya druad̶ebema boroda b̶esid̶e judiorãra bed̶ea ausid̶aa Paulo biẽ́ od̶i carea. Idjira maʌ̃ Galioʌ̃maa jida edesid̶aa.
ACT 18:13 Ãdjirãba jarasid̶aa: –Za b̶ʌba ẽberãrãa jara b̶ʌa Ãcõrẽra wayad̶ida panʌda baribʌrʌ dadji romanorã leyba jara b̶ʌ quĩrãca jaradiacaa.–
ACT 18:14 Paulo bed̶eabʌrʌ basid̶e Galioʌ̃ba judiorãa jarasia: –Naʌ̃ ẽberãba biẽ́ od̶abara wa cadjirua dromada od̶abara mʌ̃a bãrã bed̶eara sẽẽ́ ũrĩcasia.
ACT 18:15 Baribʌrʌ bãrãba ab̶abe bed̶ea carea, bãrã ãcõrẽ trʌ̃ carea, bãrã ley carea bid̶a ijara panʌa. Maʌ̃ bẽrã ara bãdub̶a cawa od̶adua. Mʌ̃a maʌ̃gʌd̶ebemada cawa oi carea b̶ʌẽ́a.–
ACT 18:16 Mãwã jaraped̶a ãyã jʌrecuasia.
ACT 18:17 Maʌ̃ne jũmarãba judiorã dji jʌrebada ded̶ebema boro Sosteneda jidad̶aped̶a ara mama puosid̶aa. Baribʌrʌ Galioʌ̃ba maʌ̃ carea crĩchaẽ́ basía.
ACT 18:18 Paulora Corinto purud̶e dãrã b̶asia. Maʌ̃ne djabarã ãbaa jʌreped̶a wãyana asia. Barcod̶e b̶adoi naẽna Paulora Cencrea purud̶e borob̶ichia tʌbisia Ãcõrẽ itea ne oi jarad̶ara jũma od̶a bẽrã. Maʌ̃bebʌrʌ Siria druad̶aa wãsia. Aquilara dji quima Priscila sid̶a idji ume wãsid̶aa.
ACT 18:19 Wãbʌdad̶e Epeso purud̶e jũẽsid̶aa. Mama Paulora Aquila, Priscila ume b̶ad̶ada awara wãsia. Maʌ̃ne judiorã dji jʌrebada ded̶aa wãped̶a judiorã ume Jesud̶ebemada bed̶easia.
ACT 18:20 Ãdjirãba idjía bed̶ea djuburiasid̶aa mama dãrã b̶emãrẽã, baribʌrʌ b̶e quĩrĩãẽ́ basía.
ACT 18:21 Ãtebʌrʌ wãbʌrʌd̶e nãwã jarasia: –Ãcõrẽba quĩrĩãsira mʌ̃ra waya bãrã acʌd̶e zeya.– Maʌ̃be barcod̶e b̶adoped̶a Epesod̶eba wãsia.
ACT 18:22 Cesarea purud̶e jũẽped̶a Paulora Jerusaleʌ̃naa djabarã acʌd̶e wãsia. Mamaʌba Antioquía purud̶aa wãsia.
ACT 18:23 Paulo mama dãrã b̶ad̶acarea Galacia druad̶e, Prigia druad̶e bid̶a pʌrrʌa wãsia. Puruza Jesu ĩjã b̶eaa jaradiasia biara ĩjãnamãrẽã.
ACT 18:24 Maʌ̃misa judio Apolo abadada Epeso purud̶e jũẽsia. Maʌ̃ Apolora Alejandría purud̶ebema basía. Idjira bia bed̶eabadjia idjab̶a Ãcõrẽ carta sid̶a bio cawa b̶asia.
ACT 18:25 Apoloba dadji Boro Jesu Ora dewarad̶eba cawasia. Jesud̶ebemada bio b̶ʌsrid̶a bed̶eabadjia idjab̶a arid̶e jaradia b̶abadjia. Baribʌrʌ borocueid̶ebemada ab̶abe Juaʌ̃ba jaradia b̶ad̶adrʌ cawa b̶asia.
ACT 18:26 Maʌ̃ne Apoloba judiorã dji jʌrebada ded̶e ne wayaa neẽ́ jaradia b̶asia. Idjia jaradia b̶ʌra Aquilaba, Priscila bid̶a ũrĩsid̶aa. Maʌ̃ carea idjira ãyã eded̶aped̶a Ãcõrẽ Od̶ebemada biara jaradiasid̶aa.
ACT 18:27 Mãwãnacarea Apolora Acaya druad̶aa wã quĩrĩã b̶asia. Maʌ̃ carea djabarã Epesod̶ebemaba idjira wãida bio bia b̶ʌad̶a asid̶aa. Cartada b̶ʌsid̶aa Jesu ĩjã b̶eaba idjira mama bia edad̶amãrẽã. Acayad̶e jũẽsid̶e Apoloba djabarã Ãcõrẽ biad̶eba Jesu ĩjãped̶ad̶ada bio carebasia.
ACT 18:28 Idjia jaradia b̶ʌd̶e judiorãba sewaad̶a abʌdaza jũmarã quĩrãpita ebud̶a cawabibadjia ãdjia Jesud̶ebemada ãĩ crĩcha panʌda. Ãcõrẽ Bed̶ead̶eba cawabibadjia Jesura wãrãda Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada.
ACT 19:1 Apolo Corintod̶e b̶ʌmisa Paulora ẽjũã eyaid̶a b̶ʌd̶e wãyã wãped̶a Epeso purud̶e jũẽsia. Mama Jesu ĩjã b̶eada ʌ̃cʌrʌ unusia.
ACT 19:2 Idjia maʌ̃ djabarãa iwid̶isia: –Bãrãba Jesu ĩjãsid̶ad̶e ¿Ãcõrẽ Jaurera edasid̶aca? Ãdjirãba panusid̶aa: –Dairãba wad̶ibid̶a Ãcõrẽ Jaured̶ebemada ũrĩnacaa.–
ACT 19:3 Maʌ̃ne Pauloba iwid̶isia: –Mãẽteara ¿sãwã borocuesid̶a?– Ãdjirãba panusid̶aa: –Juaʌ̃ba jarad̶a quĩrãca borocuesid̶aa.–
ACT 19:4 Maʌ̃ne Pauloba jarasia: –Juaʌ̃ba jarabadjia ẽberãrãba cadjirua obadara igarad̶aped̶a Ãcõrẽmaa zed̶amãrẽã. Mãwã osid̶ara idjia borocuebadjia. Maʌ̃ awara jarabadjia ab̶a idji caid̶u zebʌrʌda ĩjãnamãrẽã. Maʌ̃gʌra Jesu basía.
ACT 19:5 Maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e dadji Boro Jesu trʌ̃neba borocuesid̶aa.
ACT 19:6 Maʌ̃be Pauloba idji jʌwa ãdji ʌ̃rʌ̃ b̶ʌsid̶e Ãcõrẽ Jaurera ãdjirãmaa zesia. Maʌ̃ne dewara bed̶ead̶e bed̶easid̶aa idjab̶a Ãcõrẽneba bed̶easid̶aa.
ACT 19:7 Jũma ãbaa ãdjira doce panasid̶aca b̶ʌa.
ACT 19:8 Jed̶eco ũbea Paulora judiorã dji jʌrebada ded̶aa wã b̶abadjia. Mama ne wayaa neẽ́ judiorã ume bed̶ea b̶abadjia Ãcõrẽra ãdji Boroda b̶ʌd̶amãrẽã.
ACT 19:9 Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌra cʌwʌrʌ zareacuad̶aped̶a ĩjãnaẽ́ basía. Ẽberãrã quĩrãpita Jesu Od̶ebemada biẽ́ bed̶eabadjid̶aa. Maʌ̃ carea Paulora ãdji ume b̶ad̶ada ãyã wãsia. Idjia Jesu ĩjã b̶eara jaradiabada ded̶aa edesia. Maʌ̃ dera Tiranone basía. Mama ewariza Pauloba jaradia b̶esia.
ACT 19:10 Poa umé mãwã osia. Mãwã jũma Asia druad̶ebema judiorãba, judiorãẽ́ bid̶a dadji Boro Jesud̶ebemada ũrĩsid̶aa.
ACT 19:11 Ãcõrẽba zocãrã ne ununaca waib̶ʌada Paulod̶eba obadjia.
ACT 19:12 Pauloba baridua wua tãnada ẽberãrãba cacua biẽ́ b̶eamaa edebadjid̶aa. Maʌ̃ba dji cacua biẽ́ b̶eara biabibadjid̶aa idjab̶a jairã sid̶a ẽberãrã cacuad̶ebemada ãyã jʌretabadjid̶aa.
ACT 19:13 Maʌ̃ ewarid̶e ʌ̃cʌrʌ judiorãba jai ãyã jʌrecua panʌda pʌrrʌa nĩbabadjid̶aa. Maʌ̃ne dadji Boro Jesu trʌ̃neba jaira ẽberãrã cacuad̶ebemada ãyã jʌreta quĩrĩãsid̶aa. Nãwã jarasid̶aa: “Pauloba jaradia b̶ʌ Jesu trʌ̃neba mʌ̃a jaraya: ãyã wãdua.”
ACT 19:14 Mãwã o panʌra judio Esceva warrarã basía. Ãdjira siete panasid̶aa. Escevara sacerdote bororãnebema basía.
ACT 19:15 Ewari ab̶a jai ãyã jʌreta panʌne jaiba maʌ̃gʌrã siete ẽberãrãa jarasia: –Jesura mʌ̃a cawa b̶ʌa. Paulo sid̶a mʌ̃a cawa b̶ʌa. Baribʌrʌ bãrãra ¿cai?–
ACT 19:16 Maʌ̃be ẽberã jai bara b̶ʌba ãdjira orra edaped̶a jũma poyacuasia. Bio puocuad̶a bẽrã ãdjirã cacuara jũma cõãcuasia. Maʌ̃be dji jai bara b̶ʌ ded̶eba ãcad̶a pira wãsid̶aa.
ACT 19:17 Jũma Epesod̶e b̶ea judiorãba, griegorã bid̶a maʌ̃ cawasid̶ad̶e ne wayasid̶aa. Maʌ̃ne dadji Boro Jesu trʌ̃nebemada bia bed̶easid̶aa.
ACT 19:18 Maʌ̃ ewarid̶e zocãrãba Jesura ĩjãsid̶aa. Maʌ̃be zed̶aped̶a ebud̶a jarasid̶aa ãdjia jaid̶eba o pananada.
ACT 19:19 Ʌ̃cʌrʌba ãdji carta jaid̶ebemada enenaped̶a jũmarã quĩrãpita babuesid̶aa. Jũma maʌ̃gʌrã carta nẽbʌa cawasid̶ad̶e cincuenta mil parata torro nẽbʌad̶e b̶asia.
ACT 19:20 Mãwã Ãcõrẽba idji ʌb̶ʌad̶eba od̶a carea dadji Boro Jesud̶ebema bed̶eara tʌmʌara trʌ̃ b̶ʌgasia. Maʌ̃ne Jesu ĩjã b̶eara yõ wãsid̶aa.
ACT 19:21 Mãwãnacarea Pauloba idji sod̶eba crĩchasia Macedonia druad̶e, Acaya druad̶e bid̶a pʌrrʌaped̶a Jerusaleʌ̃ purud̶aa wãida. Idjab̶a jarasia: “Jerusaleʌ̃ne b̶aped̶a mʌ̃ra Roma purud̶aa wãida b̶ʌa.”
ACT 19:22 Maʌ̃ bẽrã idji carebabadarã Timoteoda, Erasto sid̶a Macedonia druad̶aa na diabuesia baribʌrʌ idjira Asia druad̶e b̶esia.
ACT 19:23 Ara maʌ̃ ewarid̶e Jesu O carea ẽberãrãda cãbana quĩrũbucasid̶aa.
ACT 19:24 Maʌ̃gʌra nãwã basía: ẽberã Demetrio abadada b̶asia. Maʌ̃ ẽberãra paratad̶ebema ne obari basía. Deda ãdji ãcõrẽwẽrã Artemisa de droma quĩrãca djuburi ocuabadjia. Maʌ̃ o b̶ʌd̶eba Demetrioba, idji ume ne obadarã bid̶a parata waib̶ʌa edabadjid̶aa.
ACT 19:25 Demetrioba maʌ̃ ẽberãrãra, dewarabema ne obadarã sid̶a ãbaa dji jʌresia. Maʌ̃be nãwã jarasia: –Achirã, bãrãba cawa panʌa dadjirãba naʌ̃ de zaque o panʌneba parata waib̶ʌa edabadada.
ACT 19:26 Baribʌrʌ bãrãba unu panʌa idjab̶a ũrĩ panʌa jãʌ̃ Pauloba jʌwaba od̶a ãcõrẽra dji wãrãẽ́ana abarida. Idjia naʌ̃ Epesod̶e idjab̶a berara jũma Asia druad̶e bid̶a mãwã jara nĩa. Maʌ̃ bẽrã zocãrã ẽberãrãba Artemisara igarabʌdaa.
ACT 19:27 Maʌ̃ba dadjirãba nẽdobue panʌra ẽberãrãba biẽ́ ununisicada. Artemisa de droma sid̶a waa trʌ̃ b̶ʌga b̶aẽ́sicada. Mãwãra Asia druad̶e, jũma naʌ̃ ẽjũãne bid̶a Artemisa ẽpẽ panʌba waa dji dromada crĩchad̶aẽ́a.–
ACT 19:28 Maʌ̃ bed̶ea ũrĩsid̶ad̶e bio quĩrũnaped̶a b̶ia jara duanesid̶aa: –¡Bio bia b̶ʌa Artemisa Epesod̶ebemara!–
ACT 19:29 Mãwã duanʌne jũma purud̶ebemarãra cawa crĩchad̶aẽ́ piraposid̶aa. Maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌba Paulo ume nĩbabadada umé jidad̶aped̶a puru dji jʌrebadad̶aa edesid̶aa: ab̶a Gayo basía, ab̶abemara Aristarco basía. Ãdjira Macedonia druad̶ebema basía.
ACT 19:30 Paulora mama ẽberãrã ume bed̶ead̶e wã quĩrĩã b̶asia, baribʌrʌ Jesu ĩjã b̶eaba iduaribid̶aẽ́ basía.
ACT 19:31 Maʌ̃ awara ʌ̃cʌrʌ Asiad̶ebema bororãba Pauloa bed̶eada diabuesid̶aa. Idji ume dji biarã bẽrã bed̶ea djuburiasid̶aa dji jʌrebadad̶aa wãrãmãrẽã.
ACT 19:32 Maʌ̃misa ãbaa dji jʌre panʌma jũmarãba cawa crĩchad̶aẽ́ bẽrã b̶ʌga nũmesia. Jũmarãda quĩrã awara b̶ia duanasid̶aa. Zocãrãba adua panasid̶aa cãrẽ cãrẽã ãbaa dji jʌre duanʌda.
ACT 19:33 Mãwã duanʌne ʌ̃cʌrʌba judio Alejandroda edasid̶aa puru quĩrãpita bed̶eamãrẽã. Mãwã osid̶aa dewara judiorãba idjira nocod̶aa chãb̶ari edeped̶ad̶a bẽrã. Maʌ̃ne Alejandroba jũmarãda jʌwaba chupeabisia. Idjia jara quĩrĩã b̶asia judiorãra bed̶ead̶e panʌẽ́da.
ACT 19:34 Baribʌrʌ idjira judioda cawasid̶ad̶e jũmarãba nãwã dãrã b̶ia jarasid̶aa: –¡Bio bia b̶ʌa Artemisa Epesod̶ebemara!–
ACT 19:35 Maʌ̃be Epesod̶ebema carta b̶ʌbariba ẽberãrã powua nũmʌra chupeabiped̶a jarasia: –Achirã Epesod̶ebema, jũmarãba cawa panʌa ãcõrẽwẽrã Artemisa de dromara, idji zaca b̶ʌ bajãneba b̶aed̶a sid̶a dadji purud̶e wagabadada.
ACT 19:36 Ni ab̶aʌba maʌ̃gʌra poya sewaad̶a ad̶aẽ́a. Maʌ̃ bẽrã biara b̶ʌa chupead̶ida. Bio crĩchad̶aẽ́ne ni cãrẽ sid̶a orãnadua.
ACT 19:37 Naʌ̃ ẽberãrãba dadjirã ãcõrẽwẽrã de dromane ne drʌad̶aẽ́ panʌmĩna wa idjid̶ebemada biẽ́ bed̶ead̶aẽ́ panʌmĩna bãrãba namaa enesid̶aa.
ACT 19:38 Demetrioba idji ume ne obadarã bid̶a djãrãda jara quĩrĩã panʌbʌrʌ, nẽbʌra cawa obadarã quĩrãpita wãnida panʌa.
ACT 19:39 Bãrãba dewara nẽbʌrada jara quĩrĩã panʌbʌrʌ, dji bororãba puru ãbaa jʌre panʌne jarad̶adua. Ãdjiabʌrʌ cawa jarad̶ia.
ACT 19:40 Id̶i quĩrũbucaped̶ad̶a carea romanorãba jarad̶isicada dadjirãba ãdji leyra igara panʌda. Ãdjia cãrẽ cãrẽã mãwã osid̶aad̶a ad̶ibʌrʌ, ni cãrẽ sid̶a poya panunaẽ́a.–
ACT 19:41 Mãwã jaraped̶a dji carta b̶ʌbariba jũmarãda wãbigasia.
ACT 20:1 Mãwã quĩrũ duananacarea Pauloba Jesu ĩjã b̶eara trʌ̃cuaped̶a ãdjirã ume bed̶easia dadjirã Borora biara ĩjãnamãrẽã. Maʌ̃be wãyaana aped̶a ojũẽcuaped̶a Macedonia druad̶aa wãsia.
ACT 20:2 Jũma maʌ̃ druad̶e pʌrrʌa nĩbasid̶e djabarãda carebabadjia dadjirã Borora biara ĩjãnamãrẽã. Maʌ̃bebʌrʌ Grecia druad̶e jũẽsia.
ACT 20:3 Mama jed̶eco ũbea b̶asia. Paulo Siria druad̶aa barcod̶e wãi basid̶e cawasia judiorãba idji biẽ́ od̶i carea bed̶ea ausid̶ada. Maʌ̃ carea Macedonia druaareba wãsia.
ACT 20:4 Pirro warra Sopater Berea purud̶ebemada, Segundo idjab̶a Aristarco Tesalonica purud̶ebemada, Gayo Derbe purud̶ebemada, Tiquico idjab̶a Tropimo Asia druad̶ebemada, Timoteo sid̶a idji ume Asia druad̶aa wãsid̶aa.
ACT 20:5 Maʌ̃ djabarãra dai na wãnaped̶a Troa purud̶e jʌ̃ã panasid̶aa.
ACT 20:6 Paʌ̃ ẽsãbari neẽ́ b̶ʌ cobada ewari bad̶acarea daira Pilipo purud̶eba barcod̶e wãsid̶aa. Ewari juesumane ãdji ume Troad̶e dji unusid̶aa. Mama siete ewari panesid̶aa.
ACT 20:7 Maʌ̃be nabema ewari domiane Jesu ĩjã b̶ea ume ãbaa dji jʌresid̶aa Jesu quĩrãnebad̶i carea cobadara cod̶i carea. Maʌ̃ne Pauloba jaradia b̶asia. Nurẽma wãida b̶ʌ bẽrã wad̶i ariquẽtra bed̶ea b̶asia.
ACT 20:8 Dairãra ʌ̃taarebema dejãne ãbaa dji jʌre panasid̶aa. Ĩbĩrãda zocãrã coa nũmeasia.
ACT 20:9 Maʌ̃ne cũdra Eutico abadada dajadaa acʌbadad̶e chũmasia. Paulora dãrã bed̶ea b̶ʌ bẽrã maʌ̃ cũdrara daupeaba cãĩ dogosia. Mãwã b̶ʌd̶e dejã ũbead̶eba ud̶u wãsia. Idjira jaid̶ad̶ada ẽberãrãba bara edasid̶aa.
ACT 20:10 Paulora ud̶aa zeped̶a dji cũdra ʌ̃rʌ̃ b̶arru cob̶eped̶a bʌrʌsia. Maʌ̃ne jarasia: –Dauperarãnadua. Idjira zocai b̶ʌa.–
ACT 20:11 Paulora wayacusa ded̶e ed̶a wãped̶a Jesu quĩrãnebad̶i carea cobadada ãdjirã ume cosia. Maʌ̃be wad̶ibid̶a bed̶ea b̶ʌd̶e ʌ̃nadrʌped̶a wãsia.
ACT 20:12 Dji cũdrara diguid̶aa zocai edesid̶aa. Maʌ̃ carea jũmarãda b̶ʌsrid̶a duanesid̶aa.
ACT 20:13 Paulora Asoʌ̃ purud̶aa óare wã quĩrĩãsia. Baribʌrʌ daira barcod̶e na wãbisia. Mama idjira b̶adoyad̶a asia. Daira ara maʌ̃da wãsid̶aa.
ACT 20:14 Asoʌ̃ne Paulo ume dji ununaped̶a barcod̶e b̶adosia. Maʌ̃be Mitilené purud̶aa wãsid̶aa.
ACT 20:15 Mamaʌba wãnaped̶a nurẽma Quío morro quĩrãpe jũẽne wãsid̶aa. Nurẽma Samo purud̶e wib̶arisid̶aa. Maʌ̃be Trogiliod̶e wib̶arid̶aped̶a nurẽma Mileto purud̶e jũẽsid̶aa.
ACT 20:16 Paulora Asia druad̶e dãrã b̶a amaaba Epeso purud̶e wib̶ariẽ́ wãyã wãsia. Idjira isabe Jerusaleʌ̃ne jũẽ quĩrĩã b̶asia. Idjia crĩchasia poya jũẽibʌrʌ Pentecoste ewarid̶e mama b̶aida.
ACT 20:17 Mileto purud̶e b̶ʌd̶e Pauloba Epesod̶ebema djabarã wagabadada trʌ̃bisia.
ACT 20:18 Idjima jũẽsid̶ad̶e Pauloba jarasia: –Bãrãba cawa panʌa mʌ̃ naʌ̃ Asia druad̶e jũẽnaneba ab̶a wãbʌrʌd̶aa sãwã bãrã tãẽna nĩbabadjida.
ACT 20:19 Mʌ̃ra dji dromada crĩchaẽ́ dadjirã Boroba quĩrĩã b̶ʌra o b̶asia. Ed̶aud̶e jĩã b̶abadjia idjab̶a judiorãba mʌ̃ra biẽ́ o quĩrĩã panana bẽrã bia mĩga b̶abadjia.
ACT 20:20 Mãwãmĩna mʌ̃a jũmarã quĩrãpita, bãrã deza bid̶a bãrã carebai carea jaradia b̶abadjia. Ni maãrĩ bid̶a jaradia ama b̶aca basía.
ACT 20:21 Judiorãa, judiorãẽ́a bid̶a mʌ̃a jarasia cadjirua obadara igarad̶aped̶a Ãcõrẽmaa zed̶amãrẽã idjab̶a dadjirã Boro Jesucritora ĩjãnamãrẽã.
ACT 20:22 Jãʌ̃be Ãcõrẽ Jaureba mʌ̃ra wãbi b̶ʌ bẽrã Jerusaleʌ̃naa wãya. Baribʌrʌ mʌ̃a adua b̶ʌa jãma cãrẽda sãwãida.
ACT 20:23 Ab̶abe cawa b̶ʌa Ãcõrẽ Jaureba mʌ̃́a puruza ebud̶a jarabarida mʌ̃ra bia mĩga b̶aida idjab̶a preso b̶aida.
ACT 20:24 Baribʌrʌ maʌ̃nebemada mʌ̃a jũmawãyã crĩchacaa, mʌ̃ bia b̶aira jʌrʌẽ́ b̶ʌ bẽrã. Ab̶abe dadjirã Boro Jesuba mʌ̃́a obi b̶ʌra pãrã quĩrĩã b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã bed̶ea bia Ãcõrẽba idji biad̶eba careba b̶ʌd̶ebemada mʌ̃a jara b̶aya.
ACT 20:25 Ãcõrẽba idji ẽberãrã bia pe erob̶ʌd̶ebemada mʌ̃a bãrãa jara b̶abadjia. Baribʌrʌ id̶i cawa b̶ʌa bãrãba mʌ̃ra waa ununaẽ́da.
ACT 20:26 Mʌ̃a ne wayaa neẽ́ Ãcõrẽba bãrã itea o quĩrĩã b̶ʌda jũma ebud̶a jara b̶abadjia. Maʌ̃ carea id̶i mʌ̃a jaraya: ab̶aʌda aduaibʌrʌ, mʌ̃ra bed̶ead̶e b̶ʌẽ́a.
ACT 20:28 Ãcõrẽba idji Warra oad̶eba ẽberãrãra idji itea edasia. Ãcõrẽ Jaureba bãrãra b̶ʌcãrĩa djabarãra waga pananamãrẽã. Maʌ̃ bẽrã ara bãdub̶a bio quĩrãcuita b̶ead̶adua idjab̶a Ãcõrẽ warrarã sid̶a jũma waga pananadua.
ACT 20:29 Mʌ̃a cawa b̶ʌa mʌ̃ wãnacarea ẽberã cadjiruarãda usa cadrʌa quĩrãca bãrã tãẽna zed̶ida djabarã jũma ãrĩni carea.
ACT 20:30 Ara bãdjid̶ebemarã bid̶a sewada jaradiad̶ia Jesu ĩjã b̶earãba ẽpẽnamãrẽã.
ACT 20:31 Maʌ̃ carea quĩrãcuita b̶ead̶adua. Quĩrãnebad̶adua mʌ̃a poa ũbea ãsa, diamasi bid̶a jĩã b̶ʌba bãdjiza sãwã nĩbad̶ida panʌda jaradia b̶asida.
ACT 20:32 Jãʌ̃be djabarã, mʌ̃a bãrãra Ãcõrẽ jʌwad̶e b̶ʌya. Idji biad̶eba dadjirã careba b̶ʌd̶ebema bed̶eara quĩrãnebad̶adua. Idji biad̶eba ʌb̶ʌada diabaria bãrãba biara ĩjãnamãrẽã. Idjia diai jarad̶ara idji biad̶eba bãrãba edad̶ia. Jũma idji itea bia b̶ʌd̶arãba maʌ̃ra edad̶ia.
ACT 20:33 Mʌ̃a djãrã paratada, oroda, cacuad̶e jʌ̃bari sid̶a ara mʌ̃dji itea awuaẽ́ basía.
ACT 20:34 Bãrãba bio cawa panʌa ara mʌ̃dji jʌwaba trajasida mʌ̃a erob̶aida b̶ʌra edai carea idjab̶a mʌ̃ ume nĩnaa diai carea.
ACT 20:35 Jũma mʌ̃a od̶ad̶eba bãrãa cawabisia ʌb̶ʌa traja panʌneba dji poya trajad̶aẽ́ qued̶eada carebad̶ida panʌda. Quĩrãnebad̶ida panʌa dadjirã Boro Jesuba nãwã jarasida: “Djãrãa ne dia b̶ʌra Ãcõrẽ quĩrãpita biara b̶ʌa djãrãneba ne eda b̶ʌ cãyãbara.”–
ACT 20:36 Mãwã jarad̶acarea Paulora chĩrãborod̶e cob̶eped̶a jũma ãdjirã ume Ãcõrẽa iwid̶isia.
ACT 20:37 Maʌ̃be bia wãbid̶i carea jũmarã bio jĩã panʌba Paulora ojũẽnaped̶a isõsid̶aa.
ACT 20:38 Bio sopuasid̶aa waa ununaẽ́ana ad̶a bẽrã. Maʌ̃be idjira barcod̶aa diad̶e wãsid̶aa.
ACT 21:1 Maʌ̃ djabarã amenaped̶a dairãra barcod̶e Cos morrod̶aa jipa wãsid̶aa. Nurẽma Roda morrod̶aa wãnaped̶a Patará purud̶e jũẽne wãsid̶aa.
ACT 21:2 Maʌ̃ Patarád̶e barco Penicia druad̶aa jipa wãi carea b̶ʌda unusid̶aa. Maʌ̃gʌd̶e b̶adod̶aped̶a wãsid̶aa.
ACT 21:3 Wãbʌdad̶e Chipre morro dromada jʌwa acʌare unusid̶aa baribʌrʌ Siria druad̶aa wãyã wãsid̶aa. Barcod̶ebemarãba ne ameni carea Tiro purud̶e wib̶arisid̶aa.
ACT 21:4 Mama dairãba Jesu ĩjã b̶eada unuped̶ad̶a bẽrã ãdjirã ume siete ewari panesid̶aa. Maʌ̃ne ãdjirãba Ãcõrẽ Jaured̶eba Pauloa jarasid̶aa Jerusaleʌ̃naa wãrãmãrẽã.
ACT 21:5 Maʌ̃ siete ewari bad̶acarea dairãra wãsid̶aa. Jũma djabarãra, ãdji quimarã, ãdji warrarã sid̶a dairã ume puru dajadaa wãsid̶aa. Mama pusa ĩbʌd̶e chĩrãborod̶e duanenaped̶a Ãcõrẽa iwid̶isid̶aa.
ACT 21:6 Maʌ̃be wãniana ad̶aped̶a barcod̶e b̶adosid̶aa. Maʌ̃ne ãdjirãra diguid̶aa wãsid̶aa.
ACT 21:7 Maʌ̃be Tirod̶eba barcod̶e wãnaped̶a Tolemaida purud̶e jũẽsid̶aa. Mama djabarã acʌd̶e wãnaped̶a ãdjirã ume ewari ab̶a panesid̶aa.
ACT 21:8 Nurẽma wãnaped̶a Cesarea puru dromane jũẽsid̶aa. Mama Pelipe ded̶e panesid̶aa. Maʌ̃ Pelipera bed̶ea bia Jesud̶ebema jarabari basía. Djabarã carebad̶amãrẽã siete edaped̶ad̶ad̶ebema basía.
ACT 21:9 Idjia caurãda wad̶i quima edad̶acada quĩmãrẽ erob̶asia. Maʌ̃ wẽrãrãra Ãcõrẽneba bed̶eabadarã basía.
ACT 21:10 Mama dãrã panʌne Ãcõrẽneba bed̶eabari Agaboda Judea druad̶eba zesia.
ACT 21:11 Dairã acʌd̶e zesid̶e Paulo b̶i trãjʌ̃barida edasia. Maʌ̃ba ara idji jĩrũra, jʌwa sid̶a jʌ̃ped̶a nãwã jarasia: –Ãcõrẽ Jaureba nãwã jara b̶ʌa: naʌ̃ b̶i trãjʌ̃bari djibarida judiorãba Jerusaleʌ̃ne nãwã jʌ̃nia. Maʌ̃be judiorãẽ́a jida diad̶ia.–
ACT 21:12 Maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e dairãba, djabarã Cesaread̶ebema bid̶a Pauloa bed̶ea djuburiasid̶aa Jerusaleʌ̃naa wãrãmãrẽã.
ACT 21:13 Baribʌrʌ Pauloba jarasia: –¿Cãrẽ cãrẽã jĩã panʌ? ¿Cãrẽã mʌ̃ra jãwã sopuabi panʌ? Ab̶abe mʌ̃ jʌ̃namãrẽã b̶ʌẽ́a, ãtebʌrʌ Mʌ̃ Boro Jesu bed̶ea carea Jerusaleʌ̃ne beui carea b̶ʌa.–
ACT 21:14 Maʌ̃ne dairãba idjía jara panesid̶aa wãrãmãrẽã baribʌrʌ idji crĩchara poyad̶aẽ́ basía. Maʌ̃ bẽrã waa maʌ̃nebemada bed̶ead̶aẽ́ basía. Ãtebʌrʌ jarasid̶aa: –Mãwã b̶aibʌrʌ, dadjirã Boroba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca oya.–
ACT 21:15 Maʌ̃be wãni carea jũma od̶aped̶a Jerusaleʌ̃naa wãsid̶aa.
ACT 21:16 Ʌ̃cʌrʌ Jesu ĩjã b̶ea Cesaread̶ebemada dairã ume wãsid̶aa. Ãdjia ẽberã Mnasoʌ̃ abadamaa eded̶aped̶a dairãra idji ded̶e panesid̶aa. Idjira Chipred̶ebema basía. Jesu ĩjãnada dãrãbʌrʌ basía.
ACT 21:17 Jerusaleʌ̃ne jũẽsid̶ad̶e djabarãba dairãra bio b̶ʌsrid̶a edasid̶aa.
ACT 21:18 Nurẽma Paulora dairã ume Santiago acʌd̶e wãsid̶aa. Djabarã bororã sid̶a jũma mama duanasid̶aa.
ACT 21:19 Maʌ̃be Pauloba “mẽrã djabarã” aped̶a Ãcõrẽba idjid̶eba judiorãẽ́ma od̶ada jũma daucha nẽbʌrʌsia.
ACT 21:20 Maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e djabarãba Ãcõrẽa bia bed̶easid̶aa. Maʌ̃be ãdjia Pauloa jarasid̶aa: –Djaba, bʌa cawa b̶ʌa judiorã bio zocãrãba Jesura ĩjã panʌda. Ãcõrẽba Moisea diad̶a ley sid̶a ãdjirãba bio ẽpẽbadaa.
ACT 21:21 Baribʌrʌ ãdjirãba bʌd̶ebemada sewada ũrĩsid̶aa. Ʌ̃cʌrʌba ãdjirãa jarasid̶aa bʌa jũma judiorã griego tãẽna b̶earãa Moisera igarabi b̶ʌda, ãdji warrarãra cacua wẽãgobicada, idjab̶a waabema dadji judiorãba obada sid̶a obicada.
ACT 21:22 ¿Sãwã od̶i maʌ̃ra sewada cawad̶amãrẽã? Bʌ jũẽnara dãrãẽ́ne cawad̶ia. Maʌ̃be wãrãda bʌ biẽ́ od̶i carea powuad̶ia.
ACT 21:23 Maʌ̃ carea daimaarã bʌa nãwã oida b̶ʌa: dairã tãẽna djabarãda quĩmãrẽ panʌa. Ãdjia Ãcõrẽ quĩrãpita ne oi jaraped̶ad̶ara jũma obʌdaa.
ACT 21:24 Maʌ̃ djabarãra Ãcõrẽ de dromanaa ededua. Mama Ãcõrẽ quĩrãpita bia b̶ead̶i carea od̶adua. Ãdjia Ãcõrẽa diad̶ida panʌra bʌabʌrʌ diadua. Mãwãra ãdjira poya borob̶ichia tʌd̶ia cawabid̶i carea ãdjia ne oi jaraped̶ad̶ara jũma osid̶ada. Maʌ̃ba jũmarãba cawad̶ia bʌd̶ebema jara panʌra sewada, idjab̶a cawad̶ia bʌra wãrãda jipa nĩbabarida Moise leyba jara b̶ʌ quĩrãca.
ACT 21:25 Baribʌrʌ judiorãẽ́ Jesu ĩjã b̶eaba od̶ida panʌra daiba cawa jarad̶aped̶a cartad̶e b̶ʌsid̶aa: ãdjirãba nedjara jʌwaba od̶a ãcõrẽa diad̶ada cod̶iẽ́ panʌa, oa sid̶a cod̶iẽ́ panʌa, animarã otrãjʌ̃ bead̶a sid̶a cod̶iẽ́ panʌa, idjab̶a aud̶ua nĩbad̶iẽ́ panʌa.–
ACT 21:26 Nurẽma Pauloba, maʌ̃ ẽberãrã bid̶a jʌwa osid̶aa Ãcõrẽ quĩrãpita bia b̶ead̶i carea. Maʌ̃ne Ãcõrẽ de dromanaa wãnaped̶a jarasid̶aa cãrẽ ewarid̶e Ãcõrẽ quĩrãpita bia pananida. Maʌ̃ ewarid̶e ãdjiza Ãcõrẽa animarãda babue diad̶ida panasid̶aa.
ACT 21:27 Baribʌrʌ siete ewari jũẽbʌrʌ basid̶e ʌ̃cʌrʌ judiorã Asia druad̶ebemada Ãcõrẽ de droma dajada panasid̶aa. Maʌ̃ judiorãba Paulo unusid̶ad̶e jũma ẽberãrã arima duanʌra quĩrũbigad̶aped̶a Paulora jidasid̶aa.
ACT 21:28 Maʌ̃ne jĩgua jara panasid̶aa: –¡Israelerã, dairãra carebad̶adua! Naʌ̃gʌ ẽberãba druaza jaradia b̶ʌa dadji israelerãra, dadjirã leyra idjab̶a Ãcõrẽ de droma sid̶a biẽ́ tab̶eada. ¡Maʌ̃ awara griegorãda Ãcõrẽ de droma caita edesia! ¡Naʌ̃ de ab̶abe Ãcõrẽ itea b̶ʌda biẽ́ b̶ʌsia!–
ACT 21:29 Ãdjirãba mãwã jarasid̶aa Tropimo Epesod̶ebemada Paulo ume purud̶e nĩda unuped̶ad̶a bẽrã. Crĩchasid̶aa Pauloba Tropimora Ãcõrẽ de droma caita ede b̶asida.
ACT 21:30 Maʌ̃ne jũma Jerusaleʌ̃nebemarã quĩrũnaped̶a piraposid̶aa. Ʌ̃cʌrʌba Paulora jidad̶aped̶a Ãcõrẽ de droma dajadaa erreb̶ari edesid̶aa. Maʌ̃be ed̶a wãbadara jũma jũãtrʌcuasid̶aa.
ACT 21:31 Paulo bea quĩrĩã panʌmisa ab̶aʌba romano sordaorã boro dji dromaa jarad̶e wãsia jũma Jerusaleʌ̃ne duanʌra quĩrũbucasid̶ada.
ACT 21:32 Ara maʌ̃da idji sordaorãda, ãdji bororã sid̶a trʌ̃ped̶a ẽberãrã quĩrũbuca duanʌmaa pira wãsid̶aa. Judiorãba ãdjirã zebʌda unusid̶ad̶e Paulo puo pananada idu b̶ʌsid̶aa.
ACT 21:33 Sordaorã boro dji droma araa jũẽsid̶e Paulora jidaped̶a carena uméba jʌ̃ b̶ʌbisia. Maʌ̃be ẽberãrã powua nũmʌ́a iwid̶isia Paulora caida idjab̶a cãrẽda osi cawaya.
ACT 21:34 Maʌ̃ne jũmarãda quĩrã awara b̶ia duanasid̶aa. Baribʌrʌ sordaorã boro dji dromaba cawa ũrĩca basía ẽberãrã bio b̶ʌga duanʌ bẽrã. Maʌ̃ carea Paulora sordaorã duanabadamaa edebisia.
ACT 21:35 Dji dumema jũẽsid̶ad̶e mamaʌba sordaorãba Paulora jira edesid̶aa, judiorãra bio quĩrũ duanʌ bẽrã.
ACT 21:36 Ãdjirãba sordaorã caid̶u jĩgua jarabadjid̶aa: –¡Idjira beatad̶adua!–
ACT 21:37 Sordaorãba Paulo ãdjirã duanabada ded̶e ed̶a edebʌdad̶e Pauloba ãdjirã boro dji dromaa griego bed̶ead̶eba iwid̶isia: –¿Bia b̶ʌca mʌ̃ra bʌ ume bed̶eaida?– Dji dromaba panusia: –¿Bʌa griego bed̶eara cawa b̶ʌca?
ACT 21:38 ¿Bʌẽ́ca Egiptod̶ebema, ẽberãrã sãʌ̃bed̶a quĩrũbigad̶ada? ¿Mĩã beabadarãda ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶aa mil quĩmãrẽ pe edesiẽ́ca?–
ACT 21:39 Maʌ̃ne Pauloba jarasia: –Mãwãẽ́a, mʌ̃ra judioa. Cilicia druad̶ebemaa. Tarso puru dromane tosid̶aa. Mʌ̃ quĩrã djuburia puru quĩrãpita idu bed̶eabidua.–
ACT 21:40 Dji dromaba idu bed̶eabisia. Maʌ̃be Paulo dumene ʌ̃ta nũmʌba idji jʌwaba ẽberãrãra chupeabisia. Chupeasid̶ad̶e hebreo bed̶ead̶e bed̶easia.
ACT 22:1 Pauloba jarasia: –Mʌ̃ djabarã, mʌ̃ bororã, ũrĩnadua. Ara mʌ̃djid̶ebemada jaraya.–
ACT 22:2 Idjira hebreod̶e bed̶ea b̶ʌda ũrĩsid̶a bẽrã ãdjirãra chupea duanesid̶aa. Maʌ̃ne Pauloba jarasia:
ACT 22:3 –Mʌ̃ra judioa. Cilicia druad̶e Tarso purud̶e tosid̶aa. Baribʌrʌ mʌ̃ra nama Jerusaleʌ̃ne warisia. Jaradiabari Gamalielba mʌ̃́a jũma dadji drõã naẽnabemarã leyba jara b̶ʌra bio jaradiasia. Mʌ̃a Ãcõrẽra bio ẽpẽ b̶abadjia bãrãba ẽpẽbada quĩrãca.
ACT 22:4 Maʌ̃ba O Djiwid̶i ĩjã b̶eada biẽ́ oi carea mʌ̃a ẽpẽbadjia. Umaquĩrãrãda, wẽrãrã sid̶a preso b̶ʌcuabisia. Idjab̶a ʌ̃cʌrʌ beabisia.
ACT 22:5 Maʌ̃gʌra sacerdote dji dromaba, jũma judio drõãrã dji dromarã bid̶a cawa panʌa. Ãdjia mʌ̃́a cartada diasid̶aa judiorã Damascod̶ebemaba cawad̶amãrẽã O Djiwid̶i ẽpẽ b̶eara mʌ̃a jidaida b̶ʌda. Maʌ̃ba mʌ̃ra Damascod̶aa wãsia ãdjirã naʌ̃ Jerusaleʌ̃naa jida eneped̶a dji bororãba cawa od̶amãrẽã.
ACT 22:6 Baribʌrʌ Damascod̶e jũẽbod̶od̶e umatipa basica b̶ʌa. Maʌ̃ne cawaẽ́ne bajãneba uruada mʌ̃ma jʌ̃rã tẽũsia.
ACT 22:7 Mʌ̃ egode b̶aesid̶e bed̶eada ũrĩsia. Maʌ̃ bed̶eaba mʌ̃́a jarasia: “Saulo, Saulo, ¿cãrẽ cãrẽã mʌ̃ra biẽ́ oi carea ẽpẽ b̶ʌ?”
ACT 22:8 Mʌ̃a iwid̶isia: “Mʌ̃ boro, ¿bʌra cai?” Idjia panusia: “Mʌ̃ra Jesu Nazared̶ebemaa. Bʌa biẽ́ oi carea ẽpẽ b̶ʌra mʌ̃́a.”
ACT 22:9 Mʌ̃ ume nĩnaba maʌ̃ urua unusid̶ad̶e dauperasid̶aa, baribʌrʌ mʌ̃ ume bed̶eabʌrʌra ũrĩnaẽ́ basía.
ACT 22:10 Maʌ̃ne mʌ̃a iwid̶isia: “Mʌ̃ Boro, ¿bʌa cãrẽda quĩrĩã b̶ʌ mʌ̃a oida?” Dadji Boroba panusia: “Piradrʌped̶a Damascod̶aa wãdua. Mʌ̃a jãma jaraya cãrẽda oida b̶ʌda.”
ACT 22:11 Maʌ̃ urua jʌ̃rã tẽũbʌrʌba mʌ̃ra daub̶erreasia. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃ ume nĩnaba mʌ̃ jʌwad̶e jidad̶aped̶a Damascod̶aa edesid̶aa.
ACT 22:12 Mama ẽberã Ananía abadada b̶asia. Maʌ̃ Ananíaba Ãcõrẽda waya b̶ʌ bẽrã dadjirã leyra bio ĩjã o b̶asia. Jũma judiorã Damascod̶ebemaba idjid̶ebemada bia bed̶eabadjid̶aa.
ACT 22:13 Maʌ̃ Ananíaba mʌ̃ra acʌd̶e wãsia. Caita wãped̶a jarasia: “Djaba Saulo, wayacusa bʌ dauba unu b̶edua.” Ara maʌ̃da mʌ̃ daura biaped̶a idjira unusia.
ACT 22:14 Maʌ̃be Ananíaba jarasia: “Ãcõrẽ dadji drõã naẽnabema ume b̶ad̶aba bʌra edasia idjia quĩrĩã b̶ʌda cawamãrẽã, dji Jipa B̸ʌda unumãrẽã, idjab̶a idji bed̶eabʌrʌda ũrĩmãrẽã.
ACT 22:15 Jũma bʌa ununada, ũrĩna sid̶a jũmarãa jaraya.
ACT 22:16 ¡Waa jʌ̃ãrãdua! Piradrʌped̶a borocuedua. Idjía iwid̶idua. Bʌa cadjirua od̶ara idjia jũma quĩrãdoaya.”
ACT 22:17 Mãwãnacarea mʌ̃ra jẽda Jerusaleʌ̃naa zesia. Ewari ab̶a Ãcõrẽ de dromanaa wãped̶a idjía iwid̶i b̶asia. Maʌ̃ne mʌ̃a cãĩmocara quĩrãca dadji Boroda unusia. Idjia mʌ̃́a jarasia: “Jerusaleʌ̃neba isabe ãyã wãdua. Bʌa mʌ̃nebema jara b̶ʌra namabemarãba ĩjãnaẽ́a.”
ACT 22:19 Ĩjãnida crĩcha b̶ad̶a bẽrã mʌ̃a nãwã jarasia: “Mʌ̃ Boro, ãdjirãba bio cawa panʌa naẽna mʌ̃ra judiorã dji jʌrebada deza wãped̶a bʌ ĩjã b̶eara jidaped̶a puobadjida idjab̶a preso b̶ʌbadjida.
ACT 22:20 Bʌd̶ebema bed̶ea b̶ʌ carea Estebaʌ̃ beasid̶ad̶e mʌ̃ sid̶a arima b̶asia. Idji beabʌdada mʌ̃a bia unusia. Maʌ̃ awara ãdjia ʌ̃rʌ̃ jʌ̃badara mʌ̃a waga b̶asia.”
ACT 22:21 Baribʌrʌ dadji Boroba mʌ̃́a jarasia: “Wãdua. Mʌ̃a bʌra tʌmʌ judiorãẽ́maa diabueya.”–
ACT 22:22 Pauloba jara b̶ʌra judiorãba chupea ũrĩ duanasid̶aa. Baribʌrʌ Ãcõrẽba idjira judiorãẽ́maa diabueyad̶a asid̶e jĩgua jara duanesid̶aa: –¡Jãʌ̃ ẽberãra zocai b̶acara b̶ʌa! ¡Bead̶adua!–
ACT 22:23 Mãwã b̶ia duanʌne ãdjia ʌ̃rʌ̃ jʌ̃badara quĩrũbid̶eba jãrãpe duanesia idjab̶a egoro porara ʌ̃taa jãmãposid̶aa.
ACT 22:24 Maʌ̃ bẽrã sordaorã boro dji dromaba jarasia Paulora sordaorã duanabada ded̶e ed̶a eded̶aped̶a soaba ud̶amãrẽã. Mãwã obisia Pauloba jaramãrẽã cãrẽ cãrẽã judiorãra idji ume quĩrũ duanʌda.
ACT 22:25 Baribʌrʌ idji ud̶i carea jʌ̃bʌdad̶e Pauloba sordaorã boro arima b̶ʌ́a jarasia: –¿Bãrãba romanoda ud̶ida panʌca idji cawa od̶i naẽna?–
ACT 22:26 Maʌ̃ ũrĩsid̶e sordaorã borora dji dromamaa wãped̶a jarasia: –¿Bʌa cawa b̶ʌca cãrẽda obʌrʌda? Jãʌ̃ ẽberãra romanoa.–
ACT 22:27 Maʌ̃be sordaorã boro dji dromara Paulomaa wãped̶a iwid̶isia: –¿Wãrãda bʌra romanoca?– Pauloba panusia: –Mãẽ, mʌ̃ra romanoa.–
ACT 22:28 Sordaorã boro dji dromaba jarasia: –Romano bai carea mʌ̃a paratada waib̶ʌa diasia.– Pauloba jarasia: –Mʌ̃ra tod̶ad̶eba romanoa.–
ACT 22:29 Ara maʌ̃da Paulo ud̶i carea pananaba idu b̶ʌsid̶aa. Sordaorã boro dji dromaba Paulora romanoda cawasid̶e bio ne wayasia romanoda ubi carea jʌ̃bid̶a bẽrã.
ACT 22:30 Nurẽma sordaorã boro dji dromaba wad̶ibid̶a cawa quĩrĩã b̶asia cãrẽ cãrẽã judiorãba Paulora biẽ́ jara panasid̶ada. Maʌ̃ carea idjira carenaba jʌ̃ b̶ad̶ada ẽrã b̶ʌsia. Maʌ̃be sacerdote bororãda, jũma judiorã dji dromarã sid̶a ãbaa jʌresia. Maʌ̃ne Paulora eneped̶a ãdjirã quĩrãpita b̶ʌsia.
ACT 23:1 Pauloba judiorã dji dromarãmaa acʌped̶a jarasia: –Mʌ̃ djabarã, mʌ̃ra necai b̶ʌa cawa b̶ʌ bẽrã id̶i bid̶a Ãcõrẽ quĩrãpita bia nĩda.–
ACT 23:2 Maʌ̃ne sacerdote dji droma Ananíaba Paulo caita panʌ́a jarasia idji ited̶e ud̶amãrẽã.
ACT 23:3 Maʌ̃ carea Pauloba Ananíaa jarasia: –¡Bʌda Ãcõrẽba uya! ¡Bʌa jaradiabari quĩrãca ocaa! Bʌra jãma chũmʌa Ãcõrẽ leyd̶eba mʌ̃ra cawa oi carea baribʌrʌ ¡mʌ̃ ubi b̶ʌd̶eba ara maʌ̃ leyda igara b̶ʌa!–
ACT 23:4 Maʌ̃ne caita duanʌba Pauloa jarasid̶aa: –Sacerdote dji droma Ãcõrẽba b̶ʌd̶ada ¿bʌa jãwã quẽãica?–
ACT 23:5 Pauloba jarasia: –Djabarã, mʌ̃a adua b̶asia idjira sacerdote dji dromada. Cawad̶abara mʌ̃a mãwã jaraẽ́ bacasia, Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌ bẽrã: “Bãrã borora biẽ́ jararãnadua.”
ACT 23:6 Mãwã b̶ʌd̶e Pauloba cawasia dji dromarãra ʌ̃cʌrʌ saduceorãda, ʌ̃cʌrʌ pariseorãda. Maʌ̃ carea ãdjirãa jĩgua jarasia: –Djabarã, mʌ̃ra pariseoa. Mʌ̃ drõã naẽnabemarã sid̶a pariseorã basía. Maʌ̃ bẽrã ĩjã b̶ʌa beud̶arãra ʌ̃rẽbad̶ida. Maʌ̃ carea ʌ̃cʌrʌba mʌ̃ra cawa od̶a quĩrĩã panʌa.–
ACT 23:7 Pauloba mãwã jarad̶a carea pariseorãra saduceorã ume caicayad̶aped̶a awara awara crĩcha duanesid̶aa. (
ACT 23:8 Saduceorãba jarabadaa beud̶arãra ʌ̃rẽbad̶acada, bajãnebema nezocarã neẽ́da, jaure sid̶a neẽ́da. Baribʌrʌ pariseorãba jũma maʌ̃gʌra ĩjã panʌa.)
ACT 23:9 Caicaya duanʌ bẽrã b̶ʌga duanesid̶aa. Judiorã ley jaradiabada dji pariseorãba piradrʌd̶aped̶a jĩgua jarasid̶aa: –Dairãba unu panʌa naʌ̃ ẽberãra bed̶ead̶e b̶ʌẽ́da. Ãĩbẽrã jaureda wa bajãnebema nezocada idji ume bed̶easisicada. Mãwã baibʌrʌ ¿sãwã Ãcõrẽ ume djõni?–
ACT 23:10 Ãdjirãra wetara caicaya duanʌ bẽrã sordaorã boro dji dromaba waya b̶asia Paulora tʌ eub̶ari bead̶ida. Maʌ̃ bẽrã sordaorãda wãbisia Paulora ãdji tãẽnabemada jãrĩnaped̶a sordaorã duanabada ded̶e ed̶a eded̶amãrẽã.
ACT 23:11 Maʌ̃ diamasi dadji Borora Paulomaa zeped̶a nãwã jarasia: “Paulo, sobiadua. Mʌ̃nebema nama Jerusaleʌ̃ne bed̶ead̶a quĩrãca Roma purud̶e bid̶a bed̶eaida b̶ʌa.”
ACT 23:12 Nurẽma judiorãda ʌ̃cʌrʌ bed̶ea ausid̶aa Paulo bead̶i carea. Maʌ̃ ẽberãrãba wãrãneba bed̶ea b̶ʌsid̶aa ne cod̶aẽ́da idjab̶a baido dod̶aẽ́da ab̶a Paulo beabʌdad̶aa.
ACT 23:13 Dji bed̶ea b̶ʌped̶ad̶ara cuarenta aud̶u panasid̶aa.
ACT 23:14 Ãdjirãra sacerdote bororãmaa, judiorã dji dromarãmaa bid̶a wãnaped̶a jarasid̶aa: –Dairãba wãrãneba bed̶ea b̶ʌsid̶aa ne cod̶aẽ́da idjab̶a baido dod̶aẽ́da ab̶a jãʌ̃ Paulo beabʌdad̶aa.
ACT 23:15 Maʌ̃ bẽrã nãwã od̶adua. Bãrãba, jũma dji bororã bid̶a sordaorã boro dji dromaa iwid̶id̶adua nu Paulora wayacusa bãrãmaa enebimãrẽã. Jarad̶adua bãrãba idjid̶ebemada quĩrãcuitaara iwid̶i quĩrĩã panʌda. Enebʌdad̶e nama jũẽi naẽna dairãba idjira bead̶ia.–
ACT 23:16 Baribʌrʌ Paulo djabawẽrã warrada arima b̶asia. Maʌ̃ cũdraba ãdjia jara panʌra ũrĩped̶a sordaorã duanabadamaa Pauloa jarad̶e wãsia.
ACT 23:17 Maʌ̃ carea Pauloba sordao boroda ab̶a trʌ̃ped̶a jarasia: –Naʌ̃ cũdrada dji dromaara b̶ʌmaa ededua. Idjia ne jara quĩrĩã b̶ʌa.–
ACT 23:18 Ara maʌ̃da cũdrara sordaorã boro dji dromamaa edeped̶a jarasia: –Paulo, dji preso b̶ʌba mʌ̃ra trʌ̃ped̶a jarasia naʌ̃ cũdrada bʌmaa enemãrẽã. Idjia bʌ́a ne jara quĩrĩã b̶ʌa.–
ACT 23:19 Maʌ̃be sordaorã boro dji dromaba cũdra jʌwad̶e jidaped̶a ãyã edesia. Maʌ̃be iwid̶isia: –¿Cãrẽda mʌ̃́a jara quĩrĩã b̶ʌ?–
ACT 23:20 Maʌ̃ne cũdraba jarasia: –Judiorãra bed̶ea ausid̶aa nãwã od̶i carea: ãdjia bʌ́a bed̶ea djuburiad̶ia Pauloda nu dji dromarã ãbaa dji jʌre panʌmaa edebimãrẽã. Jarad̶ia idjid̶ebemada quĩrãcuitaara iwid̶i quĩrĩã panʌda.
ACT 23:21 Baribʌrʌ ãdji bed̶eara ĩjãrãdua. Paulo bead̶i carea o caita cuarenta aud̶u mĩrũ panʌa. Ãdjirãba wãrãneba bed̶ea b̶ʌsid̶aa ne cod̶aẽ́da idjab̶a baido dod̶aẽ́da ab̶a Paulo beabʌdad̶aa. Ara nawena idji bead̶i carea panʌa. Ab̶abe jʌ̃ã panʌa bʌa Paulo edebimãrẽã.–
ACT 23:22 Maʌ̃be sordaorã boro dji dromaba cũdraa jarasia: –Bʌa mʌ̃́a jarad̶ara ni ab̶aʌa jararãdua.– Mãwã jaraped̶a wãbisia.
ACT 23:23 Maʌ̃be sordaorã boro dji dromaba idjiare b̶eada umé trʌ̃ped̶a jarasia: –Dosciento sordaorãda, setenta sordaorã cawayod̶e wãbadada idjab̶a dosciento sordaorã mĩãsu catʌ b̶eada edad̶aped̶a Cesarea purud̶aa diamasi wãnadua.
ACT 23:24 Maʌ̃ awara cawayoda Paulo itea edad̶adua naʌ̃ Judea druad̶ebema boro Pelimaa bia eded̶i carea.–
ACT 23:25 Sordaorã boro dji dromaba cartada nãwã b̶ʌ diabuesia:
ACT 23:26 Mʌ̃, Claudio Lisiaba naʌ̃ cartara b̶ʌbʌrʌa mʌ̃ boro dji droma Peli itea. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bʌra bia b̶aida.
ACT 23:27 Judiorãba naʌ̃ ẽberãra jidad̶aped̶a bead̶i basía. Baribʌrʌ mʌ̃a cawasia idjira romanoda. Maʌ̃ bẽrã sordaorã ume wãped̶a judiorã jʌwaed̶abemada ẽdrʌ edasia.
ACT 23:28 Mʌ̃a cawa quĩrĩã b̶asia cãrẽ cãrẽã idjira biẽ́ jara panʌda. Maʌ̃ bẽrã idjira edesia judio dji dromarã ãbaa dji jʌre panʌmaa.
ACT 23:29 Maʌ̃ne mʌ̃a cawasia ab̶abe ãdji ley carea idjira biẽ́ jara panʌda. Baribʌrʌ idjia cadjiruada oẽ́ b̶ʌ bẽrã bead̶iẽ́ panʌa ni preso b̶ʌd̶iẽ́ panʌa.
ACT 23:30 Mãwãnacarea mʌ̃a cawasia judiorãra bed̶ea ausid̶ada idji bead̶i carea. Ara maʌ̃da idjira bʌmaa diabuesia. Idjab̶a mʌ̃a ãdjirãa jarasia idjida biẽ́ jara quĩrĩã panʌbʌrʌ bʌ quĩrãpita jarad̶e wãnida panʌda. Bia b̶adua.
ACT 23:31 Ara maʌ̃da sordaorãba ãdji boroba jarad̶ara osid̶aa. Diamasi Paulora Antipatri purud̶aa edesid̶aa.
ACT 23:32 Nurẽma sordaorã jĩrũba wãbadara ãdji duanabada ded̶aa jẽda wãsid̶aa. Maʌ̃ne cawayod̶e wãbadaba Paulora Cesaread̶aa edesid̶aa.
ACT 23:33 Cesaread̶e jũẽsid̶ad̶e sordaorãba cartara dji boroa diasid̶aa. Idjab̶a Paulo sid̶a idjimaa edesid̶aa.
ACT 23:34 Maʌ̃ carta acʌped̶a dji boroba Pauloa iwid̶isia sãmabema cawaya. Paulora Ciliciad̶ebemada cawasid̶e nãwã jarasia: –Bʌ biẽ́ jara panʌda zesid̶ara mʌ̃a ãdjira, bʌ sid̶a ũrĩya.– Maʌ̃be idjia sordaorãa jarasia Paulora Herodeba obid̶a de dromane wagad̶amãrẽã.
ACT 24:1 Ewari juesuma bad̶acarea sacerdote dji droma Ananíara ʌ̃cʌrʌ judiorã dji dromarã ume Cesaread̶e jũẽsid̶aa. Ãdjiare bed̶eabari Tertuloda edesid̶aa. Maʌ̃ne Peli quĩrãpita Paulod̶ebemada biẽ́ jarasid̶aa.
ACT 24:2 Peliba Paulo enebisid̶e maʌ̃ Tertuloba Paulod̶ebemada biẽ́ jara nũmesia. Nãwã jarasia: –Dji droma Peli, bʌ dai boro b̶ed̶a ewarid̶eba naʌ̃ druad̶e dãrã necai panʌa. Idjab̶a bʌ crĩcha cawaad̶eba ne zocãrãda o b̶ʌa dairãra biara duananamãrẽã.
ACT 24:3 Bʌa o b̶ʌ carea dai b̶eaza ne jũmane bia b̶ʌad̶a abadaa.
ACT 24:4 Baribʌrʌ dãrã mĩã sẽ amaaba mʌ̃a bʌ́a bed̶ea djuburiaya bʌ biad̶eba dai bed̶eara ũrĩmãrẽã.
ACT 24:5 Dairãba cawa panʌa naʌ̃ ẽberãba nẽbʌrada o b̶abarida. Idjia jũma naʌ̃ ẽjũãne judiorãra quĩrũbiga b̶abaria. Idjira dji nazareno ĩjã b̶earã boroa.
ACT 24:6 Maʌ̃ awara idjia Ãcõrẽ de dromara biẽ́ b̶ʌ́ quĩrĩãsia. Maʌ̃ carea daiba idjira jidasid̶aa. [Dai leyd̶eba cawa od̶i basía.
ACT 24:7 Mãwãmĩna sordaorã boro Lisiaba idjira dai jʌwaed̶abemada jãrĩsia.
ACT 24:8 Maʌ̃ awara jarasia naʌ̃ ẽberã biẽ́ jara panʌra bʌmaa zed̶ida panʌda.] Bʌa idjía bio iwid̶ibʌrʌ cawaya jũma daiba jara panʌra wãrãda.–
ACT 24:9 Judiorã mama duanʌ bid̶a jũma maʌ̃ bed̶eara wãrãana asid̶aa.
ACT 24:10 Maʌ̃be dji boroba jʌwaba Pauloa jarasia bed̶eamãrẽã. Ara maʌ̃da Pauloba jarasia: –Mʌ̃a cawa b̶ʌa bʌa poa zocãrã naʌ̃ druad̶ebemada cawa obarida. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃ra ara mʌ̃djid̶ebemada b̶ʌsrid̶a bed̶eaya.
ACT 24:11 Doce ewari b̶ʌa mʌ̃ra Ãcõrẽa bia bed̶eai carea Jerusaleʌ̃ne jũẽnada. Bʌa bariduaa iwid̶ibʌrʌ cawaya maʌ̃ra wãrãda.
ACT 24:12 Za mʌ̃ biẽ́ jara panʌba mʌ̃ra ununaẽ́ basía djãrã ume caicaya nũmʌda wa ẽberãrã quĩrũbiga b̶ʌda. Ãcõrẽ de dromane, judiorã dji jʌrebada ded̶e, ni purud̶e bid̶a mʌ̃a mãwã o b̶ʌda ununaẽ́ basía.
ACT 24:13 Naʌ̃ ẽberãrãba poya cawabid̶aẽ́a ãdjia jara panʌra wãrãda.
ACT 24:14 Baribʌrʌ ebud̶a jaraya mʌ̃a dai drõã naẽnabemarã Ãcõrẽda ĩjã b̶ʌda. Mʌ̃ra O Djiwid̶i abadad̶ebemaa. Ãdjirãba jarabadaa maʌ̃ O Djiwid̶ira ab̶ed̶a ãĩ b̶ʌda baribʌrʌ mʌ̃a Ãcõrẽ leyra, Ãcõrẽneba bed̶eabadaba b̶ʌped̶ad̶a sid̶a jũma ĩjã b̶ʌa.
ACT 24:15 Mʌ̃a cawa b̶ʌa beud̶arãra Ãcõrẽba jũma ʌ̃rẽbabida: dji jipa b̶eada, dji cadjiruarã sid̶a. Za mʌ̃ biẽ́ jara panʌ bid̶a maʌ̃ra cawa panʌa.
ACT 24:16 Maʌ̃ carea mʌ̃a ne jũmada obaria Ãcõrẽ quĩrãpita, ẽberãrã quĩrãpita bid̶a jipa nĩbai carea.
ACT 24:17 Mʌ̃ Jerusaleʌ̃neba ãyã wãnara poa zocãrã b̶ʌa. Mama nĩbaped̶a mʌ̃ purud̶ebemarã dji ne neẽ́ qued̶ea itea paratada diad̶e zesia. Idjab̶a Ãcõrẽa animarãda babue diad̶e zesia.
ACT 24:18 Maʌ̃da Ãcõrẽ de dromane o b̶asia. Mamaa wãsid̶e idji quĩrãpita bia b̶asia. Maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌ judiorã Asiad̶ebemaba mʌ̃ra unusid̶aa, baribʌrʌ ẽberã powua nĩbaẽ́ basía idjab̶a ẽberãrãra quĩrũbigaẽ́ basía. Mʌ̃ unuped̶ad̶aba mʌ̃da biẽ́ jara quĩrĩã panʌbʌrʌ, ãdjidrʌ bʌ quĩrãpita zed̶ida panʌa.
ACT 24:20 Mãwãẽ́bʌrʌ za duanʌba jarad̶ida panʌa cãrẽ cadjiruada unusid̶ada dji dromarã quĩrãpita mʌ̃ edesid̶ad̶e.
ACT 24:21 Ab̶abe poya jarad̶ia mʌ̃a nãwã jĩgua jarasida: id̶i bãrãba mʌ̃ra biẽ́ jara panʌa beud̶arãra ʌ̃rẽbad̶ida ĩjã b̶ʌ carea.–
ACT 24:22 Peliba O Djiwid̶id̶ebemada bio cawa b̶asia. Baribʌrʌ ara maʌ̃da Paulora cawa oẽ́ basía. Ãtebʌrʌ jarasia: –Sordaorã boro Lisia zebʌrʌd̶e mʌ̃a bãrã nẽbʌrara cawa oya.–
ACT 24:23 Maʌ̃be idjia sordaorã boroa Paulora wagabisia, baribʌrʌ jarasia Pauloba o quĩrĩã b̶ʌra idu obimãrẽã. Idjab̶a iduaribisia Paulo ume dji biarãba idjira carebad̶e zed̶amãrẽã.
ACT 24:24 Mãwãnacarea Pelira dji quima Drusila ume wayacusa zesia. Maʌ̃ wẽrãra judio basía. Maʌ̃ne Peliba Paulora trʌ̃sia idjia Jesucrito ĩjãninebema bed̶ea b̶ʌda ũrĩ carea.
ACT 24:25 Mãwã b̶ʌd̶e Pauloba dadji jipa nĩbaid̶ebemada, cacua jipa erob̶aid̶ebemada, Ãcõrẽba cawa oi ewari zeid̶ebema sid̶a bed̶easia. Peliba maʌ̃gʌd̶ebema ũrĩsid̶e ne wayaped̶a nãwã jarasia: –Jãʌ̃be wãdua. Mʌ̃ bari b̶ʌd̶e wayacusa bʌra trʌ̃ya.–
ACT 24:26 Peliba crĩcha b̶asia Pauloba idjía paratada diaida ẽdrʌ b̶ʌmãrẽã. Maʌ̃ carea ara cadrʌa Paulora trʌ̃badjia idji ume bed̶eai carea.
ACT 24:27 Poa umé bad̶acarea Pelira dji boro b̶ad̶ada ẽdrʌsia. Maʌ̃be Porcio Pestoda dji boroda b̶esia. Baribʌrʌ Peli ẽdrʌsid̶e judiorã ume bia b̶e quĩrĩã b̶asia. Maʌ̃ carea Paulora preso b̶eesia.
ACT 25:1 Dji boro b̶ed̶acarea Pestora Cesarea purud̶e jũẽsia. Ewari ũbea b̶aped̶a Jerusaleʌ̃naa wãsia.
ACT 25:2 Mama sacerdote bororãba, judiorã dji dromarã bid̶a Pestoa Pauloda biẽ́ jarasid̶aa. Ãdjirãba Pestoa bed̶ea djuburiasid̶aa Paulora Jerusaleʌ̃naa enebimãrẽã. Mãwã jarasid̶aa Paulora ota cawaẽ́ne bead̶ida crĩcha panʌ bẽrã.
ACT 25:4 Baribʌrʌ Pestoba panusia: –Paulora Cesaread̶e preso b̶ʌa. Mʌ̃ra dãrãẽ́ne mamaa wãya.
ACT 25:5 Maʌ̃ bẽrã bãrã dji dromaara b̶eara mʌ̃ ume Cesaread̶aa wãnida panʌa. Maʌ̃ ẽberãba baridua cadjiruada osibʌrʌ, mamabʌrʌ bãrãba jarad̶ida panʌa.–
ACT 25:6 Pestora Jerusaleʌ̃ne ocho wa die ewari b̶asica b̶ʌa. Maʌ̃bebʌrʌ Cesaread̶aa wãsia. Nurẽma cawa obada ded̶e chũmeped̶a Paulora enebisia.
ACT 25:7 Paulo enesid̶ad̶e judiorã Jerusaleʌ̃neba zeped̶ad̶aba idjira jũrã edasid̶aa. Maʌ̃ne jarasid̶aa idjia cadjirua dromada zocãrã osida, baribʌrʌ poya cawabid̶aẽ́ basía ãdjia jara panʌra wãrãda.
ACT 25:8 Maʌ̃ne Paulora ara idjiare bed̶easia: –Mʌ̃a ni ab̶aʌ cadjiruada oẽ́ b̶ʌa. Judiorã leyra igaraẽ́ b̶ʌa, Ãcõrẽ de dromara biẽ́ b̶ʌẽ́ basía idjab̶a Romanebema boro sid̶a igaraẽ́ b̶ʌa.–
ACT 25:9 Baribʌrʌ Pestora judiorã ume bia b̶e quĩrĩã b̶ʌ bẽrã Pauloa iwid̶isia: –¿Bʌra Jerusaleʌ̃naa wã quĩrĩã b̶ʌca mʌ̃a jãma cawa omãrẽã?–
ACT 25:10 Maʌ̃ne Pauloba panusia: –Mʌ̃ra nama Romanebema boroba b̶ʌd̶a cawa obari quĩrãpita b̶ʌa. Namabʌrʌ bʌa mʌ̃ra cawa oida b̶ʌa. Bʌa bio cawa b̶ʌa mʌ̃a judiorãra biẽ́ oẽ́ b̶ʌda.
ACT 25:11 Mʌ̃a cadjiruada osibʌrʌ, bʌa mʌ̃ra beaida b̶ʌa. Mʌ̃ra beacara b̶ʌad̶a aẽ́a. Baribʌrʌ naʌ̃ ẽberãrãba mʌ̃ biẽ́ jara panʌra wãrãẽ́ bẽrã ni ab̶aʌba mʌ̃ra ãdji jʌwad̶e b̶ʌcara b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa Romanebema borobʌrʌ mʌ̃ra cawa oida.–
ACT 25:12 Maʌ̃ne Pestora idjía crĩcha diabadarã ume bed̶eaped̶a Pauloa jarasia: –Bʌa quĩrĩã b̶ʌa Romanebema boroba bʌra cawa oida. Mãwã baibʌrʌ, idjimaa diabueya.–
ACT 25:13 Mãwãnacarea judiorã boro Agripada idji djabawẽrã Berenice ume Cesaread̶aa Pesto acʌd̶e wãsid̶aa.
ACT 25:14 Ãdjira mama dãrã panʌ bẽrã Pestoba Agripaa Paulod̶ebemada nãwã jarasia: –Peliba ab̶a preso amenada nama b̶ʌa.
ACT 25:15 Mʌ̃ Jerusaleʌ̃naa wã b̶asid̶e sacerdote bororãba, judiorã dji dromarã bid̶a maʌ̃ ẽberãnebemada biẽ́ bed̶ead̶aped̶a jarasid̶aa idjira beamãrẽã.
ACT 25:16 Mʌ̃a ãdjirãa jarasia ab̶aʌda idji biẽ́ jara b̶ea quĩrãpita ara idjiare poya bed̶eaẽ́bʌrʌ, romanorãba bead̶acada.
ACT 25:17 Maʌ̃ carea judiorãra namaa zesid̶aa. Ãdji jũẽped̶ad̶a nurẽma mʌ̃ra cawa obada ded̶e chũmeped̶a maʌ̃ ẽberãra enebisia.
ACT 25:18 Baribʌrʌ idji biẽ́ jara panʌba jarad̶aẽ́ basía idjia cadjiruara osida mʌ̃a crĩcha b̶ad̶a quĩrãca.
ACT 25:19 Ãtebʌrʌ idjira biẽ́ jara panasid̶aa ãdjia ĩjã panʌ awara jaradia b̶ʌ carea idjab̶a ẽberã Jesu abada carea. Maʌ̃gʌra beud̶amĩna Pauloba jara b̶ʌa zocai b̶ʌda.
ACT 25:20 Mʌ̃a cawaẽ́ b̶esia sãwã oida. Maʌ̃ carea mʌ̃a Pauloa iwid̶isia Jerusaleʌ̃naa wã quĩrĩã b̶ʌ cawaya mama cawa oi carea.
ACT 25:21 Baribʌrʌ idjia quĩrĩã b̶asia Romanebema borobʌrʌ idjira cawa oida. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a idjira nama preso b̶ʌbisia ab̶a dji boromaa diabuebʌrʌd̶aa.–
ACT 25:22 Maʌ̃ne Agripaba Pestoa jarasia: –Mʌ̃a maʌ̃ ẽberã bed̶eada ũrĩ quĩrĩã b̶ʌa.– Pestoba jarasia: –Nubʌrʌ bʌa ũrĩya.–
ACT 25:23 Nurẽma Agripara Berenice ume ed̶a wãsid̶ad̶e ebud̶a b̶asia ãdjira dji dromarãda. Maʌ̃ne sordaorã bororãda, purud̶ebema dji dromarã sid̶a ed̶a errubusibasid̶aa. Maʌ̃be Pestoba Paulora enebisia.
ACT 25:24 Pestoba jarasia: –Judiorã boro Agripa idjab̶a jũma ẽberãrã nama dai ume ãbaa dji jʌre duanʌ, za b̶ʌ ẽberã bãrã quĩrãpita b̶ʌra jũma judiorãba Jerusaleʌ̃ne, naʌ̃ Cesaread̶e bid̶a biẽ́ jara panʌa. Ãdjirãba mʌ̃́a b̶ia jara panasid̶aa idjira beamãrẽã.
ACT 25:25 Baribʌrʌ mʌ̃maarã ni cãrẽ cadjiruara oẽ́ b̶ʌa idji bead̶i carea. Maʌ̃ne idjia iwid̶isia Romanebema boroba cawa omãrẽã. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a idjira Romanaa diabuei carea b̶ʌa.
ACT 25:26 Idjia cadjirua od̶ara dadjirã boroba cawamãrẽã mʌ̃a cartad̶e ebud̶a b̶ʌida b̶ʌa. Baribʌrʌ cãrẽda b̶ʌida neẽ́ b̶ʌa. Mʌ̃maarã ni cãrẽ sid̶a b̶ʌẽ́bʌrʌ crĩcha neẽ́ b̶ʌ quĩrãca diabueya. Maʌ̃ carea idjira bãrã quĩrãpita enebisia. Judiorã boro Agripa, mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bʌabʌrʌ biara ũrĩda. Mãwã bãrãba idjía bio iwid̶iped̶ad̶acarea mʌ̃a dadjirã boro itea idjia cadjirua od̶ada poya cawa b̶ʌisicada.–
ACT 26:1 Maʌ̃be Agripaba Pauloa jarasia: –Ara bʌdjiare idu bed̶eabiya.– Ara maʌ̃da Paulora jʌwa waped̶a bed̶easia:
ACT 26:2 –Mʌ̃ boro Agripa, mʌ̃ra b̶ʌsrid̶a b̶ʌa id̶i bʌ quĩrãpita ara mʌ̃djiare bed̶eai bẽrã. Mʌ̃a cawabiya judiorãba biẽ́ jara panʌmĩna mʌ̃ra bed̶ead̶e b̶ʌẽ́da.
ACT 26:3 Bʌa bio cawa b̶ʌa dadji judiorãra sãwã b̶eabarida idjab̶a cãrẽ cãrẽã caicayabadada. Maʌ̃ bẽrã bed̶ea djuburiaya mʌ̃ bed̶eara sẽẽ́ ũrĩmãrẽã.
ACT 26:4 Jũma judiorãba cawa panʌa mʌ̃ra cũdraed̶a sãwã b̶asida mʌ̃ druad̶e idjab̶a Jerusaleʌ̃ne bid̶a.
ACT 26:5 Ãdjirãba cawa panʌa mʌ̃ra pariseoda. Bariduaba maʌ̃da bʌ quĩrãpita jara quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ jaraida b̶ʌa. Bʌa cawa b̶ʌa judiorã ley ĩjã od̶i carea pariseorãba quĩrãcuitaara obadada.
ACT 26:6 Baribʌrʌ Ãcõrẽba dadji drõã naẽnabemarãa diai jarad̶ada jʌ̃ã b̶ʌ carea id̶ira ãdjirãba mʌ̃ra biẽ́ jara panʌa.
ACT 26:7 Wãrãda jũma Israel doce warrarãneba yõped̶ad̶arãba ĩjã panʌa Ãcõrẽba dadjirãra ʌ̃rẽbabida. Maʌ̃ carea dadjirãba ãsa, diamasi bid̶a Ãcõrẽa bia bed̶eabadaa. Mʌ̃ boro Agripa, maʌ̃ ĩjã b̶ʌ carea dewara judiorãba mʌ̃ra biẽ́ jara panʌa.– Maʌ̃ne Pauloba judiorã mama b̶earãa jarasia: –Ãcõrẽba dadjirãra ʌ̃rẽbabida ĩjã panʌbʌrʌ ¿cãrẽ cãrẽã ĩjãnaẽ́ panʌ idjia beu b̶ad̶ada ab̶a ʌ̃rẽbabisida?– Mãwã jaraped̶a Agripaa nẽbʌrʌsia:
ACT 26:9 –Mʌ̃a naẽna crĩcha b̶asia ne jũmada oida b̶ʌda ẽberãrãba Jesu Nazared̶ebemara ĩjãrãnamãrẽã.
ACT 26:10 Mʌ̃a Jerusaleʌ̃ne wãrãda mãwã osia. Sacerdote bororãba ãdji trʌ̃neba mʌ̃́a idu Jesu ĩjã b̶eara zocãrã preso b̶ʌbisid̶aa. Idjab̶a maʌ̃ ẽberãrã beabisid̶ad̶e mʌ̃a bid̶a bia b̶ʌad̶a asia.
ACT 26:11 Judiorã dji jʌrebada deza mʌ̃a ãdjirãra cawa obibadjia. B̸arima zocãrã ãdjirãa Jesud̶ebemada õgo biẽ́ bed̶eabisia. Mʌ̃ra ãdjirã ume bio quĩrũ b̶ad̶a bẽrã drua ãĩbema purud̶e bid̶a biẽ́ oi carea ẽpẽbadjia.
ACT 26:12 Ewari ab̶a sacerdote bororãba mʌ̃ra Damasco purud̶aa diabuesid̶aa ãdji trʌ̃neba Jesu ĩjã b̶eara preso jidacuamãrẽã.
ACT 26:13 Baribʌrʌ, mʌ̃ boro, umatipa od̶e nĩne uruada ʌ̃mãdau cãyãbara dorrodorroara b̶ʌda unusia. Maʌ̃ uruaba mʌ̃ra, mʌ̃ ume nĩna sid̶a bajãneba jʌ̃rã tẽũsia.
ACT 26:14 Jũma dairãra egode b̶aesid̶aa. Maʌ̃ne mʌ̃a bed̶eada ũrĩsia. Maʌ̃ bed̶eaba mʌ̃́a hebreod̶e nãwã jarasia: “Saulo, Saulo, ¿cãrẽ cãrẽã mʌ̃ra biẽ́ oi carea ẽpẽ b̶ʌ? Ara bʌdub̶a puabʌrʌa cũmia ʌ̃rʌ̃ tʌgabʌrʌ quĩrãca.”
ACT 26:15 Maʌ̃ne mʌ̃a iwid̶isia: “Mʌ̃ boro, ¿bʌra cai?” Mʌ̃ Boroba panusia: “Mʌ̃ra Jesua. Bʌa biẽ́ oi carea ẽpẽ b̶ʌra mʌ̃́a.
ACT 26:16 Baribʌrʌ piradrʌdua. Ara mʌ̃da bʌ́a unubisia mʌ̃ nezocada b̶ʌi carea. Bʌa ununada idjab̶a mʌ̃a unubi sid̶a bed̶eaida b̶ʌa.
ACT 26:17 Mʌ̃a bʌra bʌ ẽberãrã jʌwad̶ebemada idjab̶a judiorãẽ́ jʌwad̶ebemada ẽdrʌ edaya. Mʌ̃a bʌra judiorãẽ́maa diabueya mʌ̃ wãrã bed̶eara cawad̶amãrẽã. Maʌ̃ bẽrã pãĩmane duananada ʌ̃naane nĩbad̶ia. Diauru jʌwaed̶abemada ẽdrʌd̶aped̶a Ãcõrẽmaa zed̶ia. Mʌ̃ ĩjãbʌda carea ãdjia cadjirua oped̶ad̶ara Ãcõrẽba quĩrãdoaya. Idjab̶a Ãcõrẽba ãdjirãra b̶ʌya idjia edad̶a purud̶ebemarãda b̶ead̶amãrẽã.”
ACT 26:19 Mʌ̃ boro Agripa, Jesuba maʌ̃ ewarid̶e mʌ̃́a jarad̶ara jũma ĩjã osia.
ACT 26:20 Mʌ̃a naãrã Damasco purud̶ebemarãa jarasia ãdjia cadjirua obadara igarad̶aped̶a Ãcõrẽmaa zed̶amãrẽã. Mãwãnacarea Jerusaleʌ̃ purud̶e, jũma Judea druad̶e, idjab̶a judiorãẽ́ma bid̶a ab̶arida jarasia. Jũmarãa jarasia bia o panʌneba unubid̶ida panʌda ãdjia cadjirua oped̶ad̶ara wãrãda igarasid̶ada.
ACT 26:21 Maʌ̃ careabʌrʌ judiorãba mʌ̃ra Ãcõrẽ de dromane jidad̶aped̶a bea quĩrĩãsid̶aa.
ACT 26:22 Baribʌrʌ Ãcõrẽba maʌ̃ ewarid̶eba ʌ̃taa careba b̶ʌ bẽrã mʌ̃a dji dromarãa, dji dromarãẽ́a bid̶a wad̶ibid̶a Jesud̶ebemada bed̶ea b̶ʌa. Ãcõrẽneba bed̶eabadaba, Moise bid̶a cãrẽda sãwãida jarasid̶aa. Maʌ̃drʌ mʌ̃a jara b̶ʌa.
ACT 26:23 Ãdjirãba jarabadjid̶aa Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara bia mĩgaida b̶asida idjab̶a beud̶arãnebemada naãrã ʌ̃rẽbaida b̶asida ʌ̃naa dadjirã ẽdrʌd̶id̶ebemada judiorãa, judiorãẽ́a bid̶a jarai carea.–
ACT 26:24 Pauloba mãwã idjiare bed̶ea b̶ʌd̶e Pestoba jĩgua jarasia: –Paulo, bʌra quĩrãẽ́ b̶ʌa. Bʌa jũmawãyã carta cawa b̶ʌd̶eba quĩrãẽ́ b̶esia.–
ACT 26:25 Baribʌrʌ Pauloba jarasia: –Dji droma Pesto, mʌ̃ra dji quĩrã biaa. Mʌ̃a jara b̶ʌra wãrã bẽrã arid̶e b̶ʌa.
ACT 26:26 Mʌ̃ boro Agripaba maʌ̃nebemada cawa b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃ra idji quĩrãpita ne wayaa neẽ́ bed̶ea b̶ʌa. Mʌ̃maarã idjia Jesu mãwãnara jũma cawa b̶ʌa jũmarãba ebud̶a nẽbʌrʌbada bẽrã.
ACT 26:27 Mʌ̃ boro Agripa, Ãcõrẽneba bed̶eabadaba maʌ̃nebema b̶ʌped̶ad̶ara ¿bʌa ĩjã b̶ʌca? Mʌ̃a cawa b̶ʌa bʌa ĩjã b̶ʌda.–
ACT 26:28 Agripaba Pauloa jarasia: –¿Bʌa ara naʌ̃da mʌ̃́a Critora ĩjãbica?–
ACT 26:29 Pauloba jarasia: –Mʌ̃a Ãcõrẽa iwid̶i b̶ʌa dãrãẽ́ne wa dãrãbʌrʌd̶e bid̶a bʌra idjab̶a jũma za mʌ̃ bed̶ea ũrĩ duanʌ sid̶a mʌ̃ quĩrãca b̶ead̶amãrẽã, baribʌrʌ naʌ̃ carena neẽ́.–
ACT 26:30 Mãwã jarad̶acarea Agripara, Pestora, Berenicera, jũma mama chũmea sid̶a piradrʌsid̶aa.
ACT 26:31 Dajadaa wãnaped̶a ãdjirãza jara duanasid̶aa: –Jãʌ̃ ẽberãba cadjirua oẽ́ b̶ʌa idji bead̶i carea wa preso b̶ʌd̶i carea.–
ACT 26:32 Maʌ̃ne Agripaba Pestoa jarasia: –Romanebema boroba cawa omãrẽã naʌ̃ ẽberãba iwid̶id̶aẽ́bara, bʌa idjira poya ẽdrʌ b̶ʌcasia.–
ACT 27:1 Maʌ̃ ewarid̶e dji boroba jarasia dairãra Italia druad̶aa wãnida panʌda. Maʌ̃ bẽrã Paulora, dewara preso b̶ea sid̶a Julio jʌwaed̶a b̶ʌsia. Maʌ̃ Juliora sordaorã Augusto abadad̶ebema dji boro basía.
ACT 27:2 Maʌ̃be dairãra barco Adramitio purud̶ebemane b̶adod̶aped̶a wãsid̶aa. Maʌ̃ barcora Asia druad̶e puruza wãbʌrʌ basía. Djaba Aristarco Macedonia druad̶ebemada dairã ume wãsia. Idjira Tesalonica purud̶ebema basía.
ACT 27:3 Nurẽma Sidoʌ̃ purud̶e wib̶arisid̶aa. Maʌ̃ne Julioba biad̶eba Paulora idji biarãmaa idu wãbisia idjia neẽ́ b̶ʌra diad̶amãrẽã.
ACT 27:4 Maʌ̃be Sidoʌ̃neba wãnane nãũrãra minijĩchia puá nũmʌ bẽrã Chipre morro idjab̶a Asia ẽsi wãsid̶aa.
ACT 27:5 Cilicia drua quĩrãpe idjab̶a Panpilia quĩrãpe aud̶u tʌd̶aped̶a Liciad̶ebema puru Mirad̶e wib̶arisid̶aa.
ACT 27:6 Mama sordaorã boroba dewara barco Alejandría purud̶ebemada unusia. Maʌ̃ barcora Italia druad̶aa wãbʌrʌ basía. Daira idji ume maʌ̃ barcod̶e b̶adod̶aped̶a wãsid̶aa.
ACT 27:7 Ewari zocãrã nãũrã carea pĩãca wãsid̶aa. Gnido quĩrãpe jũẽne wãni carea bia mĩgasid̶aa. Wad̶i nãũrãra minijĩchia puá nũmʌ bẽrã Creta morro icawa pʌrrʌga wãsid̶aa Salmoʌ̃ amia quĩrãpe.
ACT 27:8 Pusa icawa bia mĩga wãbʌdada Lasea puru caita Necai Wib̶aribada abadama jũẽne wãsid̶aa.
ACT 27:9 Bio dãrãbʌda bẽrã judiorã ne cod̶aca ewari dromada wãsia. Maʌ̃ ewarid̶eba ʌ̃taa pusad̶e wãida minijĩchia b̶abaria. Maʌ̃ carea Pauloba dji bororãa jarasia nocod̶aa wãrãnamãrẽã.
ACT 27:10 Nãwã jarasia: –Achirã, mʌ̃a cawa b̶ʌa nawena wãnibʌrʌ minijĩchiad̶e wãnida. Barcora ãrĩya. Bãrãba edebʌda sid̶a jũma aduad̶ia. Maʌ̃ awara dadjirã sid̶a zocãrã quininia.–
ACT 27:11 Baribʌrʌ sordaorã boroba Paulo bed̶ea cãyãbara barco djibari bed̶eada, barco peratʌbari bed̶ea sid̶a ĩjãsia.
ACT 27:12 Doid̶aad̶e panani carea maʌ̃ Necai Wib̶aribadara biẽ́ b̶asia. Maʌ̃ bẽrã zocãrãba crĩchasid̶aa biara b̶ʌda Penice purud̶aa wãnida ab̶a doid̶aa jõbʌrʌd̶aa. Maʌ̃ puru sid̶a Creta morrod̶e b̶ʌa. Mama nãũrãra mãcua puáca bẽrã pusara tuma b̶abaria.
ACT 27:13 Maʌ̃ne nãũrãda jʌwa acʌareba arid̶e puá nũmesia. Maʌ̃ carea ʌ̃mãdau b̶aebariare bia wãnida crĩchasid̶aa. Ancla jira edad̶aped̶a Creta icawa wãsid̶aa.
ACT 27:14 Baribʌrʌ dãrãẽ́ne nãũrã cadjirua Euroclidoʌ̃ abadada jʌwa araareba dji cãbãyã tʌ nũmesia.
ACT 27:15 Maʌ̃ba barcora ãyã edesia. Barco quẽbʌra poya araa b̶ʌd̶aẽ́ bẽrã nãũrãa idu edebisid̶aa.
ACT 27:16 Morro zaque Clauda abada ãbudecare wãsid̶ad̶e nãũrãra maãrĩ tumasia. Maʌ̃ne jãba zaque ãdauare ũmʌda barcod̶e ed̶a poya b̶ʌd̶aẽ́ pananaped̶a ed̶a b̶ʌsid̶aa.
ACT 27:17 Jãba zaque ed̶a b̶ʌped̶ad̶acarea barcora sogaba bio bʌrasid̶aa ãrĩrãmãrẽã. Maʌ̃ne waya panasid̶aa Sirte ĩbʌd̶e poad̶e wãnida. Maʌ̃ carea barcod̶e wua ʌ̃tʌ jira b̶ʌbadada ed̶aa b̶ʌd̶aped̶a idu nãũrãa edebisid̶aa.
ACT 27:18 Nurẽma nãũrãra wad̶ibid̶a dji cãbãyã puá nũmasia. Maʌ̃ carea barcod̶e traja panʌba netata edebʌdada daid̶u b̶atacuasid̶aa barcora wẽsaara ũmemãrẽã.
ACT 27:19 Nãũrãra wad̶ibid̶a dji cãbãyã puá nũmʌ bẽrã, ewari ũbead̶e ara ãdji jʌwaba netata barcod̶ebema dji zʌgʌa b̶eada daid̶u b̶atacuasid̶aa.
ACT 27:20 Mãwã panʌne ewari zocãrã ʌ̃mãdau, chĩdau sid̶a ununaẽ́ panasid̶aa. Maʌ̃ ewari cadjiruad̶e wad̶i panʌ bẽrã dairãba crĩchasid̶aa ẽdrʌd̶aẽ́da.
ACT 27:21 Zocãrã ewari ne cod̶aẽ́ duanasid̶aa. Maʌ̃ bẽrã Paulora dji bororã ẽsi nũmeped̶a jarasia: –Achirã, mʌ̃a bãrãa jarasia Cretad̶eba wãrãnamãrẽã. Mʌ̃ bed̶eada ĩjãped̶ad̶abara naʌ̃ minijĩchiad̶e duananaẽ́ bacasia idjab̶a ne aduad̶aẽ́ bacasia.
ACT 27:22 Baribʌrʌ sopuarãnadua. Naʌ̃ barcora jũma ãrĩmĩna ni ab̶aʌda beud̶aẽ́a.
ACT 27:23 Mʌ̃ra Ãcõrẽnea. Idjida ĩjã b̶ʌa. Id̶i diamasi ara maʌ̃ Ãcõrẽba idji nezoca bajãnebemada mʌ̃maa diabuesia.
ACT 27:24 Maʌ̃gʌba mʌ̃́a jarasia: “Ne wayarãdua, Paulo. Bʌra Romanebema boro quĩrãpita bed̶eaida b̶ʌa. Bʌ carea Ãcõrẽba jũmarã naʌ̃ barcod̶e wãbʌdara idu quinibiẽ́a.”
ACT 27:25 Maʌ̃ carea, achirã, sopuarãnadua. Mʌ̃a ĩjã b̶ʌa Ãcõrẽba oida idji nezoca bajãnebemaba mʌ̃́a jarad̶a quĩrãca.
ACT 27:26 Baribʌrʌ baridua morrod̶e poad̶e wãnida panʌa.–
ACT 27:27 Domia umé babʌrʌd̶e diamasi wad̶i nãũrãra dji cãbãyã puá nũmasia. Maʌ̃ba Adria pusad̶e awacãrĩ basid̶aa. Ariquẽtra babʌrʌd̶e barcod̶e trajabadaba crĩchasid̶aa ẽjũã caita jũẽbʌdada.
ACT 27:28 Pusa nãbuada zasid̶ad̶e veinte braza b̶asia. Wagabe wãbʌdad̶e wayacusa zasid̶aa. Maʌ̃ne quince braza b̶asia.
ACT 27:29 Mõgarad̶aa tẽũne wãni wayaaba anclada quĩmãrẽ barco ãdauare b̶atabuesid̶aa. Maʌ̃be bio daupera duanʌba isabe ʌ̃nadrʌida quĩrĩã panasid̶aa.
ACT 27:30 Mãwã panʌne barcod̶e trajabadara barcod̶eba chupea ẽdrʌd̶ida crĩchasid̶aa. Maʌ̃ bẽrã jãba zaquera doed̶a b̶ʌsid̶aa ancla nocoarebemada doed̶a b̶ʌbʌda quĩrãca.
ACT 27:31 Baribʌrʌ Pauloba sordaorã boroa, idji sordaorãa bid̶a jarasia: –Jãʌ̃gʌrãda barcod̶e panenaẽ́bʌrʌ bãrãra poya ẽdrʌd̶aẽ́a.–
ACT 27:32 Maʌ̃ carea sordaorãba jãba zaque jʌ̃ b̶ʌ jʌ̃carara tʌtasid̶aa. Ara maʌ̃da jãba zaquera pusaba edesia.
ACT 27:33 Ãsabod̶od̶e Pauloba jũmarãda ne cod̶amãrẽã jarasia: –Dadji sãwãnida adua panʌ bẽrã domia umé bãrãra ne cod̶aẽ́ panʌa.
ACT 27:34 Mʌ̃a bed̶ea djuburiaya ne cod̶amãrẽã. Mãwã cacua ʌb̶ʌa b̶ead̶ia poya ẽdrʌd̶i carea. Ni ab̶aʌda cãrẽ sid̶a sãwãnaẽ́a.–
ACT 27:35 Mãwã jaraped̶a Pauloba paʌ̃da jʌwad̶e edaped̶a jũmarã quĩrãpita Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a asia. Maʌ̃be cõrãcuaped̶a cosia.
ACT 27:36 Maʌ̃ unubʌdad̶e jũmarãda sobiad̶aped̶a ne cosid̶aa.
ACT 27:37 Dairãra barcod̶e 276 panasid̶aa.
ACT 27:38 Ãdjirã jãwũãnaped̶a trigoda pusad̶e b̶atacuasid̶aa barcora wẽsaara ũmemãrẽã.
ACT 27:39 Ʌ̃nadrʌsid̶e ãdjirãba ẽjũãda unusid̶aa baribʌrʌ cawad̶aẽ́ basía sãma panʌda. Maʌ̃ ẽjũãne jogoada b̶asia ĩbʌ bara b̶ʌda. Crĩchasid̶aa poyad̶ibʌrʌ, barcora mama poabid̶ida.
ACT 27:40 Maʌ̃ bẽrã ancla jʌ̃carara tʌcuad̶aped̶a pusad̶e jũma amesid̶aa. Idjab̶a barco bia eded̶i carea dji peratʌbari jʌ̃ b̶ad̶ada ẽrãsid̶aa. Maʌ̃be nocoarebema wua ʌ̃tʌ jira b̶ʌbadara eub̶arisid̶aa nãũrãba ĩbʌd̶aa edemãrẽã.
ACT 27:41 Baribʌrʌ barco quẽbʌra ĩchitad̶e poa nũmeped̶a poya nocod̶aa wãẽ́ basía. Mãwã b̶ʌd̶e pusaba jĩãwẽ nũmʌba barco ãdaura ãrĩ wãsia.
ACT 27:42 Maʌ̃ne sordaorãba preso b̶eara bead̶ida crĩchasid̶aa doyaa ũ wãnaped̶a mĩrũ wãrãnamãrẽã.
ACT 27:43 Baribʌrʌ sordaorã boroba Paulora ẽdrʌ b̶ʌ quĩrĩã b̶asia. Maʌ̃ bẽrã idu quenabiẽ́ basía, ãtebʌrʌ jũma dji ũbi cawa b̶eada naãrã daid̶u tẽũbicuasia doyaa wãnamãrẽã.
ACT 27:44 Waabemara bacurud̶e wa barcod̶e ne b̶ead̶a ʌ̃rʌ̃ wãbisia. Mãwã jũmarãda drua bia jũẽsid̶aa.
ACT 28:1 Drua jũẽped̶ad̶acarea dairãba cawasid̶aa maʌ̃ morrora Malta abadada.
ACT 28:2 Mamabemarãba dairãra bio bia edasid̶aa. Cue ze nũmʌ bẽrã idjab̶a cũrãsa nũmʌ bẽrã ãdjirãba tʌbʌda cajẽrãnaped̶a coa nũmʌsid̶aa. Maʌ̃be dairãa jarasid̶aa tʌbʌ cãne zed̶amãrẽã.
ACT 28:3 Pauloba bacuru põãsada jʌrʌ peped̶a tʌbʌ uruad̶aa b̶atacua b̶asia. Maʌ̃ne jʌ̃wʌ̃rʌ̃ã carea dama arada ẽdrʌsia. Maʌ̃ba Paulo jʌwad̶e ca jira b̶esia.
ACT 28:4 Maʌ̃ damaba Paulo jʌwad̶e ca jira b̶ʌ unusid̶ad̶e morrod̶ebemarãba ara ãdjidub̶a jara duanesia: “¡Jãʌ̃ ẽberãra mĩã bead̶aa! Pusad̶eba ẽdrʌd̶amĩna dadji ãcõrẽwẽrã Jipa Cawa Obari abadaba idjira idu zocai b̶abiẽ́a.”
ACT 28:5 Maʌ̃ne Pauloba damara tʌbʌd̶aa jĩãpetatasia. Idjira cãrẽ sid̶a sãwãẽ́ basía.
ACT 28:6 Jũmarãba acʌ duanasia Paulora ogoroi cawaya wa cawaẽ́ne beui cawaya, baribʌrʌ mãwã dãrã acʌ panʌne Paulora ni maãrĩ bid̶a biẽ́ b̶eẽ́ basía. Maʌ̃ bẽrã ãdjirãba dewara crĩchada edad̶aped̶a jarasid̶aa Paulora ãcõrẽda.
ACT 28:7 Maʌ̃ morrod̶e dji borora Publio abadjid̶aa. Maʌ̃ Publioba dairã duanʌ caita ẽjũãda erob̶asia. Idjia dairãra idji ded̶e ewari ũbea bio bia edasia.
ACT 28:8 Mãwã panʌne Publio zezara amine b̶ʌ bẽrã idjab̶a cʌwa nũmʌ bẽrã cʌd̶ad̶e b̶asia. Maʌ̃ne Pauloba idjira acʌd̶e wãsia. Ãcõrẽa iwid̶iped̶a idji jʌwara ʌ̃rʌ̃ b̶ʌped̶a biabisia.
ACT 28:9 Maʌ̃ carea dewararã cacua biẽ́ b̶eada zed̶aped̶a Pauloba biabisia.
ACT 28:10 Maʌ̃ ẽberãrãba dairãra dji dromarã quĩrãca bia osid̶aa. Wayacusa barcod̶e b̶adosid̶ad̶e daiba neẽ́ pananara ãdjirãba jũma diasid̶aa.
ACT 28:11 Malta morrod̶e dewara barco Alejandríad̶ebemada b̶asia. Doid̶aa bẽrã maʌ̃ barcora ãyã wãẽ́ b̶asia. Jed̶eco ũbea bad̶acarea dairãra maʌ̃ barcod̶e wãsid̶aa. Dji barco quẽbʌd̶e ãdji ãcõrẽ zaca b̶eada umé o erob̶asia: ab̶a Cástor abadaa, dewarabemara Polu abadaa.
ACT 28:12 Wãbʌdad̶e Siracusa purud̶e wib̶arisid̶aa. Ewari ũbea mama panasid̶aa.
ACT 28:13 Mamaʌba pusa icawa wãnane Regio purud̶e wib̶arisid̶aa. Nurẽma wãnane nãũrãra ãdauareba tʌ nũmʌ bẽrã ewari uméne Puteoli purud̶e jũẽsid̶aa.
ACT 28:14 Mama dairãba djabarãda ʌ̃cʌrʌ unusid̶aa. Ãdjirãba dairãa jarasid̶aa ãdji ume domia ab̶a pananamãrẽã. Mamaʌba Roma purud̶aa jĩrũba wãsid̶aa.
ACT 28:15 Djabarã Romanebemaba dai wãbʌda ũrĩsid̶ad̶e audiab̶arid̶e zesid̶aa. Ʌ̃cʌrʌda Apio purud̶aa zesid̶aa idjab̶a ʌ̃cʌrʌda Tres Taberna purud̶aa zesid̶aa. Pauloba ãdjirã unusid̶e Ãcõrẽa bia bed̶easia. Ãdjirã carea b̶ʌsrid̶asia.
ACT 28:16 Romane jũẽped̶ad̶acarea sordaorã boroba preso b̶eara idji boroa diasia. Idjia Paulora idub̶a b̶ebisia. Sordaoda ab̶abe b̶ʌsia idji waga b̶amãrẽã.
ACT 28:17 Ewari ũbea bad̶acarea Pauloba judiorã dji droma b̶ea Romanebemada trʌ̃bisia. Jũma ãbaa dji jʌresid̶ad̶e Pauloba jarasia: –Djabarã, mʌ̃ra Jerusaleʌ̃neba preso enesid̶aa. Judiorãra biẽ́ oẽ́ b̶asia. Idjab̶a dadji drõã naẽnabemaba obada sid̶a biẽ́ bed̶eaẽ́ b̶asia. Mãwãmĩna judiorãba mʌ̃ra jidad̶aped̶a romanorã jʌwaed̶a b̶ʌsid̶aa.
ACT 28:18 Romanorãba mʌ̃́a bio iwid̶isid̶ad̶e cawasid̶aa mʌ̃ra beacara panʌda cadjirua oẽ́ b̶ʌ bẽrã. Maʌ̃ne mʌ̃ra ẽdrʌ b̶ʌ quĩrĩã panasid̶aa.
ACT 28:19 Baribʌrʌ judiorãba maʌ̃gʌra bia ũrĩnaẽ́ basía. Maʌ̃ carea mʌ̃a iwid̶isia Romanebema boroba mʌ̃ra cawa omãrẽã. Mʌ̃a mãwã osia ẽdrʌi carea. Mʌ̃ purura dji boro quĩrãpita biẽ́ jara quĩrĩãẽ́a.
ACT 28:20 Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a bãrãra unu quĩrĩã b̶asia bãrã ume bed̶eai carea. Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara jũma israelerãba jʌ̃ã panʌa. Idji carea mʌ̃ra nãwã carenaba jʌ̃ b̶ʌa.–
ACT 28:21 Maʌ̃ne ãdjirãba jarasid̶aa: –Judead̶ebemarãba dairãa bʌd̶ebema cartada diabued̶aẽ́ panʌa. Dadji djabarã judiorã ni ab̶aʌda jãmaʌba zeẽ́ b̶ʌa bʌd̶ebema biẽ́ jarai carea.
ACT 28:22 Baribʌrʌ dairãba cawa panʌa jũma druaza maʌ̃ crĩcha djiwid̶id̶ebemada biẽ́ bed̶ea panʌda. Maʌ̃ carea ũrĩ quĩrĩã panʌa bʌa sãwã crĩcha b̶ʌda.–
ACT 28:23 Maʌ̃ne ãdjirãba ewarida b̶ʌsid̶aa. Maʌ̃ ewari jũẽsid̶e ẽberãrãda zocãrã Paulo b̶ʌmaa zesid̶aa. Diaped̶aʌba ab̶a quewara Pauloba bed̶ea b̶asia Ãcõrẽba ẽberãrã pe erob̶ʌd̶ebemada. Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyd̶eba, Ãcõrẽneba bed̶eabadaba b̶ʌped̶ad̶ad̶eba bid̶a jaradia b̶asia Jesuda ĩjãnamãrẽã.
ACT 28:24 Pauloba jarad̶ara ʌ̃cʌrʌba ĩjãsid̶aa, baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌba ĩjãnaẽ́ basía.
ACT 28:25 Maʌ̃ bẽrã caicayad̶aped̶a wãbʌrʌbʌda basía. Maʌ̃ne Pauloba nãwã jarasia: –Ãcõrẽ Jaureba bãrã drõãenabemarãa wãrã bed̶eada Ãcõrẽneba bed̶eabari Isaíad̶eba nãwã jarasia:
ACT 28:26 Naʌ̃ purua nãwã jarad̶e wãdua: Bãrãba ũrĩ panʌmĩna cawad̶aẽ́a. Bio unu panʌmĩna cawad̶aẽ́a.
ACT 28:27 Ãdjirãba sod̶eba poya cawad̶aẽ́a, ũrĩ quĩrĩãnaẽ́a idjab̶a unu quĩrĩãnaẽ́a. Mãwã b̶ead̶aẽ́bara ãdjirãba unucasid̶aa, ũrĩcasid̶aa idjab̶a sod̶eba cawacasid̶aa. Maʌ̃be mʌ̃ ĩjãnaped̶a mʌ̃a ãdjirãra biabicasia.
ACT 28:28 Jãʌ̃be cawad̶adua: Ãcõrẽba dadji ẽdrʌ edaid̶ebema jara b̶eara judiorãẽ́maa diabueya. Ãdjirãbʌrʌ bia ũrĩnia.–
ACT 28:29 Pauloba mãwã jarasid̶e judiorãra ãdub̶a caicaya duanʌda ãyã wãbʌrʌsid̶aa.
ACT 28:30 Mãwãnacarea Paulora poa umé Romane b̶asia. Idji b̶ʌ debari paratada djibaría diabadjia. Idji acʌd̶e wãbʌdara jũma bia edabadjia.
ACT 28:31 Idjia bed̶eabadjia Ãcõrẽba ẽberãrã pe erob̶ʌd̶ebemada idjab̶a dadji Boro Jesucritod̶ebemada ebud̶a jaradiabadjia. Maʌ̃ne ni ab̶aʌba mĩã sẽnaca basía.
ROM 1:1 Mʌ̃ra Pauloa, Jesucrito nezocaa. Ãcõrẽba mʌ̃ra edasia Jesucritoba diabued̶ada b̶amãrẽã idjab̶a b̶ʌsia bed̶ea bia Ãcõrẽnebemada jaradiad̶e wãmãrẽã.
ROM 1:2 Maʌ̃ bed̶ea biara Ãcõrẽba naẽnaed̶a diai jarasia. Idjid̶eba bed̶eabadarãba maʌ̃ra Idji Bed̶ead̶e b̶ʌsid̶aa.
ROM 1:3 Maʌ̃ bed̶ea biara idji Warrad̶ebemaa. Idji Warra dadjirã Boro Jesucritora naʌ̃ djarad̶e Israeld̶ebema boro David̶eba zed̶aa. Baribʌrʌ idji beu b̶ad̶ada ʌ̃rẽbasid̶e Ãcõrẽ Jaureba unubisia Ãcõrẽ Warra ʌb̶ʌa b̶ʌda.
ROM 1:5 Jesucritod̶eba Ãcõrẽba mʌ̃ra b̶ʌsia idjia diabued̶ada b̶amãrẽã. Idji biad̶eba mãwã b̶ʌsia jũma druazabemaba Jesucritoda ĩjãnamãrẽã, idji bed̶eada ĩjã od̶amãrẽã, idjab̶a idjida bia jarad̶amãrẽã.
ROM 1:6 Bãrã sid̶a Ãcõrẽba trʌ̃sia Jesucrito itea b̶ead̶amãrẽã.
ROM 1:7 Mʌ̃a naʌ̃ cartara b̶ʌbʌrʌa jũma Romanebema djabarã itea. Ãcõrẽba bãrãra quĩrĩã b̶ʌa idjab̶a trʌ̃sia idji ẽberãrãda b̶ead̶amãrẽã. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa dadjirã Zeza Ãcõrẽba dadjirã Boro Jesucrito ume ãdji biad̶eba bãrãra careba pananida idjab̶a necai b̶ai sid̶a dia pananida.
ROM 1:8 Naãrã mʌ̃a jaraya: Jesucritod̶eba mʌ̃a jũma bãrã carea Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a abaria bãrãba Jesucrito ĩjã panʌnebemada druazabemaba bed̶ea panʌ bẽrã.
ROM 1:9 Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌra jũma mʌ̃ sod̶eba o b̶ʌa bed̶ea bia idji Warrad̶ebemada jaradia b̶ʌ bẽrã. Idjia cawa b̶ʌa mʌ̃a iwid̶ibʌrʌza bãrã carea iwid̶ibarida.
ROM 1:10 Mʌ̃a iwid̶ibaria idjia quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ mʌ̃ra idu bãrã acʌd̶e wãbimãrẽã.
ROM 1:11 Wãrãda mʌ̃a bãrãra unu quĩrĩã b̶ʌa Ãcõrẽ Jaured̶eba carebai carea. Mãwã bãrãra zarea b̶ead̶ia.
ROM 1:12 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa dadjirãba ab̶arica Crito ĩjã panʌneba dji careba pananida zarea panani carea.
ROM 1:13 Djabarã, mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bãrãba cawad̶ida wãrãda b̶arima zocãrã bãrãmaa wãida crĩcha b̶abarida. Baribʌrʌ wad̶ibid̶a poya wãẽ́ b̶ʌa. Bãrãmaa wã quĩrĩã b̶ʌa mʌ̃a jaradia b̶ʌd̶eba jãmabemarãba Jesucritoda ĩjãnamãrẽã dewara druad̶ebemarãba ĩjãped̶ad̶a quĩrãca.
ROM 1:14 Mʌ̃a bed̶ea bia Jesucritod̶ebemada jũmarãa jaradiaida b̶ʌa. Ne cawa b̶eaa, ne adua qued̶eaa, carta cawa b̶eaa, carta adua b̶eaa bid̶a jaradiaida b̶ʌa. Maʌ̃ carea bãrã Romanebemarãa bid̶a jaradiad̶e wã quĩrĩã b̶ʌa.
ROM 1:16 Mʌ̃ra peracaa bed̶ea bia Jesucritod̶ebemada jaradiai carea, maʌ̃ bed̶ea ĩjãbʌdara Ãcõrẽba idji ʌb̶ʌad̶eba jũma ẽdrʌ edabari bẽrã; judiorãda, judiorãẽ́ sid̶a.
ROM 1:17 Maʌ̃ bed̶ea biad̶eba Ãcõrẽba cawabi b̶ʌa sãwã ẽberãrãra jipa unubarida. Jesucritoda ĩjãsira mãwã unubaria. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Ãcõrẽ quĩrãpita jipa b̶ʌra idji ĩjã b̶ʌd̶eba zocai b̶aya.
ROM 1:18 Ãcõrẽba bajãneba cawabi b̶ʌa cadjirua o b̶eara, jipaẽ́ b̶ea sid̶a idji quĩrũbid̶eba jũma cawa oida. Ãdjia cadjirua o panʌneba wãrã bed̶eara idu cawabid̶acaa.
ROM 1:19 Ãcõrẽnebema poya cawaida b̶ʌra ãdjirãba bio cawa panʌa, idjia cawabi b̶ʌ bẽrã.
ROM 1:20 Naʌ̃ ẽjũã od̶ad̶eba ʌ̃taa Ãcõrẽ ununacad̶ebemada ẽberãrãba ebud̶a unubadaa. Idjia od̶a acʌ panʌneba cawa panʌa idjira Ãcõrẽda idjab̶a ewariza ne jũma poya o b̶ʌda. Maʌ̃ carea cadjirua o b̶eaba poya jarad̶aẽ́a Ãcõrẽ adua panʌ bẽrã bed̶ead̶e panʌẽ́da.
ROM 1:21 Ãdjirãba Ãcõrẽra cawa panasid̶amĩna idjía bia bed̶ead̶aẽ́ basía idjab̶a bia b̶ʌad̶a ad̶aẽ́ basía. Ãtebʌrʌ crĩcha neẽ́ b̶ea quĩrãca crĩcha panesid̶aa. Mãwã ãdji crĩchara biẽ́ b̶eped̶a pãĩmane panesid̶aa.
ROM 1:22 Ãdjirãba crĩcha cawa b̶ead̶a asid̶amĩna crĩcha neẽ́ b̶easia.
ROM 1:23 Ãcõrẽ beuca bia quiruda igarasid̶aa. Maʌ̃be dadji beuida b̶ʌ zaca b̶ʌda od̶aped̶a maʌ̃gʌ́a bia bed̶ea panesid̶aa. Ĩbana za quĩrãca, animarã jĩrũ quĩmãrẽ b̶ea za quĩrãca, idjab̶a jãne wãbada animarã za quĩrãca od̶aped̶a maʌ̃gʌ́a bia bed̶ea panesid̶aa.
ROM 1:24 Maʌ̃ carea Ãcõrẽba iduaribisia ãdji soba cadjirua o quĩrĩã b̶ʌda od̶amãrẽã. Maʌ̃ bẽrã ãdjirãba mĩã perada o panesid̶aa.
ROM 1:25 Wãrã Ãcõrẽda igarad̶aped̶a sewadrʌ ẽpẽ panesid̶aa. Ãcõrẽba ne jũmada od̶amĩna idji cãyãbara idjia od̶adrʌ ẽpẽ panesid̶aa idjab̶a bia bed̶ea panesid̶aa. Baribʌrʌ dadjirãba ab̶abe Ãcõrẽabʌrʌ ewariza bia bed̶ead̶ida panʌa. Bia b̶ʌa mãwã b̶aida.
ROM 1:26 Ãdjirãba sewada ẽpẽped̶ad̶a bẽrã Ãcõrẽba iduaribisia mĩã perada od̶amãrẽã. Wẽrãra umaquĩrã ume b̶aida b̶ʌda idu b̶ʌd̶aped̶a ab̶arica wẽrã ume panesid̶aa.
ROM 1:27 Ara maʌ̃ quĩrãca umaquĩrãra wẽrã ume b̶aida b̶ʌda idu b̶ʌd̶aped̶a ab̶arica umaquĩrãda dji awuad̶aped̶a mĩã perada o panesid̶aa. Maʌ̃ cadjirua o panʌ carea Ãcõrẽba ãdjirãra cawa oya idjia cawa oida b̶ʌ quĩrãca.
ROM 1:28 Ãdjirãba Ãcõrẽra igaraped̶ad̶a bẽrã idjia iduaribisia crĩcha cadjiruada ẽpẽnaped̶a mĩã oiẽ́ b̶eada o pananamãrẽã.
ROM 1:29 Ne jũma cadjiruada obadaa. Mĩã peraida b̶ʌda obadaa, ne jũma awuabadaa, djãrãra biẽ́ obadaa, djãrãba erob̶ʌ carea biẽ́ crĩchabadaa, mĩã beabadaa, caicayabadaa, djãrã cũrũgabadaa, djãrã biẽ́ jarabadaa, idjab̶a nẽbʌra obadaa.
ROM 1:30 Djãrã ẽcarraare biẽ́ bed̶eabadaa, Ãcõrẽra quĩrãmabadaa, idjab̶a djãrã quĩrãpita biẽ́ bed̶eabadaa. Ãdjirãra dji biara b̶ead̶a abadaa idjab̶a dji dromaana abadaa. Djãrã biẽ́ od̶i carea jʌrʌbadaa. Ãdji djibari bed̶eara ĩjãnacaa.
ROM 1:31 Cʌwʌrʌ zarea b̶eaa. Ãdjia bed̶ea b̶ʌped̶ad̶ara od̶acaa. Quĩrĩã neẽ́ b̶eaa, ãdji biẽ́ od̶ara quĩrãdoad̶acaa idjab̶a djãrãra quĩrã djuburiad̶acaa.
ROM 1:32 Ãdjirãba bio cawa panʌa Ãcõrẽba mãwã o b̶eara bio cawa oida. Baribʌrʌ ara mãwã o nĩnaa idjab̶a dewararãba ab̶ari quĩrãca cadjirua obʌdad̶e bia crĩchabadaa.
ROM 2:1 Maʌ̃ba ni ab̶aʌba crĩchaiẽ́ b̶ʌa Ãcõrẽ quĩrãpita bed̶ead̶e b̶ʌẽ́da. Dji jipaara o b̶ʌad̶a a b̶ʌ bid̶a mãwã crĩchaiẽ́ b̶ʌa. Djãrãba cadjirua o b̶ʌda jarabʌrʌd̶e ara idjida jara b̶ʌa, idjia bid̶a ab̶ari quĩrãca obari bẽrã.
ROM 2:2 Dadjirãba cawa panʌa jũma cadjirua o b̶eara Ãcõrẽba jipa cawa obarida.
ROM 2:3 Maʌ̃ bẽrã djãrãba cadjirua o b̶ʌda ab̶aʌba jaraibʌrʌ, baribʌrʌ ab̶arica o b̶ʌbʌrʌ, idjia crĩchaiẽ́ b̶ʌa Ãcõrẽba cawa oẽ́da.
ROM 2:4 Mãwã crĩcha b̶ʌba igara b̶ʌa Ãcõrẽba quĩrã djuburia b̶ʌd̶ebemada, jũma droa b̶ʌd̶ebemada, idjab̶a cadjirua od̶a isabe cawa ocad̶ebemada. Idjia adua b̶ʌa Ãcõrẽba mãwã bio quĩrã djuburia b̶ʌda cadjiruada igaraped̶a idjimaa zemãrẽã.
ROM 2:5 Baribʌrʌ cʌwʌrʌ zarea b̶ʌ bẽrã idjia cadjiruada igaracaa Ãcõrẽmaa ze amaaba. Maʌ̃ carea Ãcõrẽba cawa oi ewarid̶e idji quĩrũbid̶eba wetara cawa oya. Maʌ̃ ewarid̶e Ãcõrẽba unubiya sãwã jũmarãda jipa cawa oida.
ROM 2:6 Idjia jũmarãa diaya ãdjia oped̶ad̶a quĩrãca.
ROM 2:7 Ʌ̃cʌrʌba biada o panʌa Ãcõrẽba ãdjida bia unumãrẽã, bia jaramãrẽã, idjab̶a ewariza idji ume zocai b̶ʌmãrẽã. Maʌ̃ ẽberãrãra Ãcõrẽba wãrãda b̶ʌya ewariza idji ume zocai pananamãrẽã.
ROM 2:8 Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌba crĩcha biẽ́ b̶ʌd̶eba djãrã cãyãbara biara b̶ead̶i carea jʌrʌbadaa. Maʌ̃ bẽrã wãrã bed̶eara ĩjã quĩrĩãnacaa idjab̶a cadjiruada obadaa. Maʌ̃ ẽberãrãra Ãcõrẽba idji quĩrũbid̶eba bio cawa oya.
ROM 2:9 Idjia cawa obʌrʌd̶e jũma cadjirua o b̶eara bia mĩga b̶ead̶ia idjab̶a sopua b̶ead̶ia. Judiorãda, judiorãẽ́ sid̶a mãwã b̶ead̶ia.
ROM 2:10 Baribʌrʌ jũma bia o b̶eara Ãcõrẽba bia unuya, bia jaraya, idjab̶a necai b̶ʌya. Judiorãda, judiorãẽ́ sid̶a mãwã oya.
ROM 2:11 Ãcõrẽba ẽberãrãra jũmaena ab̶ari quĩrãca jipa cawa oya.
ROM 2:12 Ãcõrẽba Moisea diad̶a ley adua b̶eaba cadjiruara obada bẽrã maʌ̃ leyra adua panʌmĩna Ãcõrẽba cawa oya. Idjab̶a maʌ̃ ley cawa b̶eaba cadjiruara obada bẽrã Ãcõrẽba ara maʌ̃ leyd̶eba cawa oya.
ROM 2:13 Ley ũrĩ panʌneba ẽberãrãra Ãcõrẽ quĩrãpita jipa b̶eaẽ́a, ãtebʌrʌ ĩjã o panʌneba Ãcõrẽ quĩrãpita jipa b̶eaa.
ROM 2:14 Judiorãẽ́ba maʌ̃ leyra adua panʌmĩna ãdji crĩchad̶eba maʌ̃ leyba jara b̶ʌ quĩrãca ed̶aud̶e obadaa. Mãwã unubibadaa biada, cadjirua sid̶a cawa panʌda.
ROM 2:15 Ara ãdjia o panʌneba unubi panʌa maʌ̃ leyba jara b̶ʌra sod̶eba cawa panʌda. Ãdji crĩchad̶e cawa panʌa biada wa cadjiruada o panʌda, bed̶ead̶e panʌda wa bed̶ead̶e panʌẽ́da.
ROM 2:16 Jũmarãba ãdji sod̶e mẽrã eropanʌra Ãcõrẽba cawa oi ewarid̶e Jesucritod̶eba cawa oya. Mãwãya bed̶ea bia mʌ̃a jaradia b̶ʌba jara b̶ʌ quĩrãca.
ROM 2:17 Bãrã judiorãba dji biarãana abadaa. Ãcõrẽra biara cawa panʌana abadaa. Crĩcha panʌa ẽdrʌd̶ida Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyra cawa panʌ bẽrã.
ROM 2:18 Maʌ̃ leyra eropanʌ bẽrã cawa panʌa Ãcõrẽba cãrẽda quĩrĩã b̶ʌda idjab̶a cãrẽda jipa b̶ʌda.
ROM 2:19 Bãrãba crĩcha panʌa Ãcõrẽ adua b̶earãa poya bia jaradia pananida daub̶errea b̶ea jipa edebʌda quĩrãca, pãĩmane b̶ea ʌ̃naanaa edebʌda quĩrãca.
ROM 2:20 Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyra eropanʌ bẽrã crĩcha panʌa jũma necawaada eropanʌda idjab̶a wãrã bed̶ea sid̶a cawa panʌda. Maʌ̃ bẽrã crĩcha panʌa crĩcha neẽ́ b̶earãa, wad̶i bio adua b̶earãa bid̶a poya jaradia pananida.
ROM 2:21 Bãrãba dewararãa jaradia panʌbʌrʌ, ¿cãrẽ cãrẽã ara bãdub̶a jaradiad̶aẽ́? Bãrãba jaradiabadaa ne drʌacara b̶ʌda. Baribʌrʌ bãrãra ne drʌabadaa.
ROM 2:22 Bãrãba jaradiabadaa daunemacara b̶ʌda. Baribʌrʌ bãrãra daunemabadaa. Bãrãba quĩrĩãnacaa jʌwaba od̶a ãcõrẽa bia bed̶ead̶ida. Baribʌrʌ jʌwaba od̶a ãcõrẽ ded̶ebema nebiada drʌabadaa.
ROM 2:23 Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyra bãrãba bio cawa panʌana abadaa. Baribʌrʌ maʌ̃ leyba jara b̶ʌ ĩjãnaẽ́ panʌ bẽrã, bãrã carea dewararãba Ãcõrẽnebemada biẽ́ bed̶eabadaa.
ROM 2:24 Maʌ̃ carea Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Judiorãẽ́ba Ãcõrẽra biẽ́ jarabadaa bãrãba biẽ́ obada carea.”
ROM 2:25 Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyda bãrãba ĩjã osid̶ara, bãrã cacua wẽãgod̶ada bia b̶ʌa Ãcõrẽ ẽberãrã bẽrã. Baribʌrʌ maʌ̃ leyra ĩjã od̶aẽ́bʌrʌ, bãrãra Ãcõrẽ quĩrãpita cacua wẽãgoẽ́ b̶ea quĩrãca panʌa.
ROM 2:26 Maʌ̃ne judioẽ́ba maʌ̃ leyra ĩjã o b̶ʌbʌrʌ, cacua wẽãgoẽ́ b̶ʌmĩna Ãcõrẽ quĩrãpita cacua wẽãgo b̶ʌ quĩrãca b̶ʌa.
ROM 2:27 Bãrã judiorãra cacua wẽãgobadaa unubid̶i carea Ãcõrẽ ẽberãrãda. Idjab̶a Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyda cawa panʌa. Baribʌrʌ maʌ̃ leyra ĩjã od̶aẽ́ panʌa. Maʌ̃ bẽrã cacua wẽãgoẽ́ b̶ʌba maʌ̃ leyda ĩjã oibʌrʌ, cawabiya bãrãra judiorãmĩna bed̶ead̶e panʌda.
ROM 2:28 Judio arara ab̶abe naʌ̃ djarad̶eba mãwã b̶ʌẽ́a. Idjab̶a cacua wẽãgod̶a arara naʌ̃ djarad̶ebemaẽ́a.
ROM 2:29 Ãtebʌrʌ sod̶e jipa b̶ʌra Ãcõrẽmaarã judio araa. Sod̶e jipa b̶ʌd̶ara Ãcõrẽmaarã cacua wẽãgod̶a araa. Ãcõrẽ Jaureba mãwã jipa b̶ʌbaria. Ãcõrẽba Moisea diad̶a ley ẽpẽ b̶ʌd̶eba jipa b̶aẽ́a. Sod̶e jipa b̶ʌra ẽberãrãba bia jarad̶acamĩna Ãcõrẽba bia jarabaria.
ROM 3:1 Mʌ̃a mãwã jara b̶ʌ bẽrã bãrãba crĩcha panʌsicada judiora Ãcõrẽ quĩrãpita mãcuaẽ́ b̶ʌda. Crĩcha panʌsicada cacua wẽãgo b̶ʌ sid̶a mãcuaẽ́ b̶ʌda.
ROM 3:2 Mãwãẽ́a. Ne zocãrãneba judiorãra dji biarãa. Naãrã mʌ̃a jaraya mãwã panʌda Ãcõrẽba idji bed̶eara ãdjirãa diad̶a bẽrã.
ROM 3:3 Mãwãmĩna ʌ̃cʌrʌ ãdjirãnebemaba idji bed̶eara ĩjãnaẽ́ basía. ¿Maʌ̃gʌ carea Ãcõrẽba oi jarad̶ara oẽ́ca?
ROM 3:4 Mãwãẽ́a. Ãcõrẽba oi jarad̶ara wãrãda jũma oya. Ẽberãrãra jũmaena sewaid̶a b̶eamĩna Ãcõrẽra bed̶ea ab̶a b̶ʌa. Idji Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Bʌ bed̶eabʌrʌd̶e jũmarãba cawad̶ia bʌa jara b̶ʌra jipa b̶ʌda; ab̶aʌba bʌ biẽ́ jarabʌrʌd̶e bʌa cawabiya bʌra jipa b̶ʌda.
ROM 3:5 Mʌ̃ra bed̶eaya ẽberãrã bed̶eabada quĩrãca. Ʌ̃cʌrʌba jarabadaa cadjirua o panʌne Ãcõrẽra jipa b̶ʌda ebud̶a unubibadada. Maʌ̃ne Ãcõrẽba cawa oibʌrʌ, idjira jipa b̶ʌẽ́ana abadaa. ¿Dji mãwã jara panʌ́a cãrẽda jarad̶i? ¿Jarad̶ica Ãcõrẽra jipa b̶ʌẽ́da cadjirua o b̶eara cawa oi bẽrã?
ROM 3:6 ¡Wãrãda mãwãẽ́a! Ãcõrẽda jipa b̶ʌẽ́bara, ¿sãwã naʌ̃ ẽjũãnebemarãra jipa cawa ocasi?
ROM 3:7 Ʌ̃cʌrʌba jarabadaa sewa o panʌneba Ãcõrẽra sewa ocada ebud̶a unubibadada. Crĩchabadaa ãdjia sewa o panʌ carea ẽberãrãba Ãcõrẽa aud̶uara bia bed̶ead̶ida. Maʌ̃ bẽrã ãdjimaarã Ãcõrẽba cawa oiẽ́ b̶ʌa.
ROM 3:8 Mãwãra ¿dadjirãba aud̶uara cadjiruada od̶ida panʌca ẽberãrãba Ãcõrẽa aud̶uara bia bed̶ead̶amãrẽã? Ʌ̃cʌrʌba ãdji crĩcha cadjiruad̶eba jarabadaa daiba mãwã jaradia panʌda. Mãwã jara b̶eara Ãcõrẽba wãrãda biẽ́ b̶ʌida b̶ʌa.
ROM 3:9 Maʌ̃ bẽrã ¿cãrẽda jarad̶i? ¿Jarad̶ica dai judiorãda dewararã cãyãbara biara b̶eada? ¡Mãwãẽ́a! Mʌ̃a naʌ̃ cartad̶e cawabisia judiorãba, judiorãẽ́ bid̶a cadjiruara obadada.
ROM 3:10 Maʌ̃gʌd̶ebemada Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Ẽberã jipa b̶ʌra ni ab̶a bid̶a neẽ́a.
ROM 3:11 Ni ab̶aʌba adua b̶ʌa cãrẽda jipa b̶ʌda. Ni ab̶aʌba Ãcõrẽra jʌrʌcaa.
ROM 3:12 Jũmarãba Ãcõrẽra igarasid̶aa. Jũmarãda Ãcõrẽ quĩrãpita biẽ́ panesid̶aa. Ni ab̶aʌba biada ocaa. Bia o b̶ʌra ni ab̶a bid̶a neẽ́a.
ROM 3:13 Ãdjia cadjirua bed̶eabadara beud̶a uria ewa nũmʌ quĩrãca b̶ʌa. Ãdji iteba sewada obadaa. Ãdjia jara panʌneba djãrãra biẽ́ obadaa damaba cabʌrʌ quĩrãca.
ROM 3:14 Djãrã quĩrãma panʌneba ãdji iteba biẽ́ jarabadaa.
ROM 3:15 Baridua carea mĩã beabadaa.
ROM 3:16 Ãdji wãbʌdaza djãrã bia pananada ãrĩnaped̶a bia mĩgabibadaa.
ROM 3:17 Djãrã ume necai b̶ead̶ira adua panʌa.
ROM 3:18 Ni maãrĩ bid̶a Ãcõrẽra wayad̶acaa.
ROM 3:19 Maʌ̃ bed̶ea Ãcõrẽ leyd̶e b̶ʌra dji ley ẽpẽ b̶earãa jara b̶ʌa. Mãwã ni ab̶aʌba poya jarad̶aẽ́a cadjirua neẽ́ b̶ʌda. Maʌ̃ leyd̶eba cawa panʌa jũma naʌ̃ ẽjũãnebemarãra Ãcõrẽ quĩrãpita bed̶ead̶e panʌda.
ROM 3:20 Wãrãda Ãcõrẽba Moisea diad̶a ley ĩjã o b̶ʌd̶eba ni ab̶aʌda Ãcõrẽ quĩrãpita jipa b̶aẽ́a. Maʌ̃ leyba cawabi b̶ʌa dadjia cadjiruada obadada.
ROM 3:21 Baribʌrʌ id̶ira Ãcõrẽba cawabisia maʌ̃ ley od̶aẽ́ne sãwã ẽberãrãra jipa unubarida. Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyd̶e idjab̶a Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba b̶ʌped̶ad̶a cartad̶e bid̶a maʌ̃nebemada b̶ʌ́ b̶ʌa.
ROM 3:22 Ab̶aʌba Jesucritoda ĩjãsira Ãcõrẽba idjira jipa unubaria. Jesu ĩjãbʌdara idjia jũma mãwã jipa unubaria. Ni ab̶aʌda quĩrã awara unucaa.
ROM 3:23 Wãrãda jũmarãba cadjiruada obadaa. Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽ biya quirud̶ebemada ãĩ b̶eaa.
ROM 3:24 Baribʌrʌ Ãcõrẽba ni cãrẽ sid̶a obiẽ́ne idji biad̶eba ẽberãra jipa unubaria. Mãwã unubaria Jesucritoba idji beud̶ad̶eba cadjiruad̶ebemada ẽdrʌ b̶ʌd̶a bẽrã.
ROM 3:25 Ãcõrẽba Jesucritora b̶ʌsia cadjirua carea beumãrẽã. Dadjirã carea idji oara erozoasia. Maʌ̃ ĩjãbʌdad̶e Ãcõrẽba dadji cadjiruara quĩrãdoabaria. Jesucrito dadjirã cadjirua carea beud̶aba cawabi b̶ʌa Ãcõrẽba jipa cawa obarida. Crito zei naẽna cadjirua oped̶ad̶ara Ãcõrẽba jũma droa b̶ʌd̶eba cawa oẽ́ b̶asia.
ROM 3:26 Baribʌrʌ id̶ira Jesucritod̶eba Ãcõrẽba cadjiruara jũma jipa cawa obaria. Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽba Jesu ĩjãbʌdara jũma jipa unubaria. Mãwã ebud̶a b̶ʌa Ãcõrẽra ne jũmane jipa b̶ʌda.
ROM 3:27 Maʌ̃ bẽrã ¿cãrẽã ara dadjid̶ebemada bia bed̶ead̶i? Poya bia bed̶ead̶aẽ́a. ¿Sãwãẽrã? Poya bia bed̶ead̶aẽ́a, Ãcõrẽba Moisea diad̶a ley ĩjã o panʌneba idji quĩrãpita jipa panʌẽ́ bẽrã, ãtebʌrʌ Jesu ĩjã panʌneba dadjirãra idji quĩrãpita jipa panʌa.
ROM 3:28 Dadjirãba jaradia panʌa Jesuda ĩjã panʌ bẽrã Ãcõrẽba dadjirãra jipa unubarida. Ãcõrẽba Moisea diad̶a ley ĩjã o panʌneba dadjirãra idji quĩrãpita jipa b̶ead̶acaa.
ROM 3:29 ¿Ãcõrẽra ab̶abe judiorã Ãcõrẽca? ¿Idjira judiorãẽ́ Ãcõrẽẽ́ca? Wãrãda Ãcõrẽra ab̶abʌrʌ b̶ʌ bẽrã idjab̶a judiorãẽ́ Ãcõrẽa. Idjia jũma Jesu ĩjãbʌdara jipa unubaria. Cacua wẽãgo b̶eaba, cacua wẽãgoẽ́ b̶ea bid̶a Jesuda ĩjãsid̶ara jipa unubaria.
ROM 3:31 Jesuda ĩjã panʌ bẽrã ¿Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyra igara panʌca? Mãwãẽ́a, ãtebʌrʌ maʌ̃ leyba jara b̶ʌra obadaa.
ROM 4:1 ¿Cãrẽda jarad̶i drõã naẽnabema Abrahaʌ̃nebemada? ¿Sãwã Ãcõrẽba jipa unusi?
ROM 4:2 Abrahaʌ̃ba ne bia o b̶ʌd̶eba Ãcõrẽ quĩrãpita jipa b̶ad̶abara, ara idjid̶ebemada poya bia bed̶eacasia. Baribʌrʌ wãrã arada ni cãrẽ sid̶a oẽ́ basía Ãcõrẽ quĩrãpita bia bed̶eai carea.
ROM 4:3 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã jara b̶ʌa: “Abrahaʌ̃ba Ãcõrẽra ĩjãsia. Maʌ̃ carea Ãcõrẽba idjira jipa unusia.”
ROM 4:4 Ab̶aʌba trajuda oibʌrʌ, idjia edabʌrʌra bari edaẽ́a, ãtebʌrʌ idji trajubari dji boroba diaya.
ROM 4:5 Baribʌrʌ Ãcõrẽ quĩrãpita jipa b̶ai carea ne oẽ́ b̶ʌba Ãcõrẽda ĩjãibʌrʌ, Ãcõrẽba maʌ̃ ẽberãra jipa unuya. Cadjirua o b̶eaba Ãcõrẽda ĩjãsid̶ara Ãcõrẽba jipa unubaria.
ROM 4:6 Ara maʌ̃ quĩrãca Daviba jarasia: Ãcõrẽ quĩrãpita jipa b̶ai carea ne oẽ́ b̶ʌra Ãcõrẽba jipa unusira bio bia b̶aya.
ROM 4:7 Nãwã jarasia: Ẽberãrãba Ãcõrẽ ley ĩjã od̶aẽ́ pananada idjab̶a cadjirua oped̶ad̶ada Ãcõrẽba quĩrãdoasira bio bia panania.
ROM 4:8 Ẽberãba cadjirua od̶a carea Ãcõrẽba bed̶ead̶e b̶ʌẽ́ana aibʌrʌ, maʌ̃ ẽberãra bio bia b̶aya.
ROM 4:9 Maʌ̃ba ¿ab̶abe cacua wẽãgo b̶eadrʌ bio bia pananica? ¿Cacua wẽãgoẽ́ b̶ea sid̶a bio bia pananaẽ́ca? Daiba jarasid̶aa Abrahaʌ̃ba Ãcõrẽra ĩjãna bẽrã Ãcõrẽba idjira jipa unusida.
ROM 4:10 Baribʌrʌ ¿Ãcõrẽba idjira sãʌ̃be jipa unusi? ¿Jipa unusica idji cacua wẽãgod̶acarea wa wẽãgoi naẽna? Wãrãda idji cacua wẽãgoi naẽna Ãcõrẽba idjira jipa unusia.
ROM 4:11 Abrahaʌ̃ba Ãcõrẽra ĩjãna bẽrã, cacua wẽãgoẽ́ b̶ad̶amĩna Ãcõrẽba idjira jipa unusia. Maʌ̃ cawabi carea Abrahaʌ̃ba jĩrũare idji cacuara wẽãgosia. Cacua wẽãgoẽ́ b̶eaba Ãcõrẽda ĩjãnibʌrʌ, Abrahaʌ̃ra ãdjirã zezaa, ab̶ari quĩrãca ĩjã panʌneba Ãcõrẽba jipa unu b̶ʌ bẽrã.
ROM 4:12 Idjab̶a Abrahaʌ̃ba idji cacua wẽãgoi naẽna ĩjã b̶ad̶a quĩrãca cacua wẽãgo b̶eaba ĩjãnibʌrʌ Abrahaʌ̃ra ãdjirã zezaa.
ROM 4:13 Ãcõrẽba Abrahaʌ̃a, idjid̶eba zed̶i ẽberãrãa bid̶a naʌ̃ ẽjũãra diayad̶a asia. Baribʌrʌ mãwã jaraẽ́ basía Abrahaʌ̃ba idji leyda ĩjã od̶a bẽrã. Ãtebʌrʌ mãwã jarasia Abrahaʌ̃ra jipa ununa bẽrã. Mãwã jipa unusia Abrahaʌ̃ba idjida ĩjãna bẽrã.
ROM 4:14 Ãcõrẽba Moisea diad̶a ley ĩjã o b̶eaba Ãcõrẽba diai jarad̶ara edabʌdabara, dadji quĩrĩãbe Critora ĩjã panacasid̶aa idjab̶a Ãcõrẽba diai jarad̶ara edad̶aẽ́ bacasia.
ROM 4:15 Maʌ̃ leyd̶eba Ãcõrẽba cawa oya. Wãrãda leyda neẽ́ bad̶abara, dadjirãra maʌ̃ ley igarabʌda carea bed̶ead̶e pananaẽ́ bacasia.
ROM 4:16 Ãcõrẽba diai jarad̶ara dadjirãba edad̶ia idjida ĩjã panʌ bẽrã. Ãcõrẽba idji biad̶eba maʌ̃ra bari dia b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã jũma Abrahaʌ̃ ẽberãrãba maʌ̃ra wãrãda edad̶ia. Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyd̶eba panʌba Ãcõrẽda ĩjã panʌbʌrʌ maʌ̃ra edad̶ia. Baribʌrʌ ab̶abe ãdjiabʌrʌ edad̶aẽ́a, ãtebʌrʌ judiorãẽ́ bid̶a Abrahaʌ̃ quĩrãca Ãcõrẽda ĩjãnibʌrʌ edad̶ia. Mãwã Abrahaʌ̃ra jũma dadjirã, dji Ãcõrẽ ĩjã b̶ea zezaa.
ROM 4:17 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Mʌ̃a bʌra b̶ʌsia zocãrã puru b̶ea zezada b̶amãrẽã.” Wãrãda Ãcõrẽ quĩrãpita Abrahaʌ̃ra jũma dadjirã, dji Ãcõrẽ ĩjã b̶ea zezaa. Ãcõrẽba beuped̶ad̶ara ʌ̃rẽbabibaria idjab̶a ne neẽ́nebemada obaria. Ara maʌ̃ Ãcõrẽda Abrahaʌ̃ba ĩjã b̶asia.
ROM 4:18 Ãcõrẽba nãwã jarasia: “Bʌd̶eba yõbʌdarãda zocãrã duanania.” Abrahaʌ̃ba poya warra unuẽ́da cawa b̶ʌmĩna ĩjãsia Ãcõrẽba warra unubida idjia jarad̶a quĩrãca. Mãwã ĩjã b̶ʌd̶eba zocãrã puru b̶ea zezada b̶esia Ãcõrẽba jarad̶a quĩrãca.
ROM 4:19 Warra unui carea jũmawãyã drõãda b̶ʌmĩna Abrahaʌ̃ba maʌ̃gʌra wad̶ibid̶a bio ĩjã b̶asia. Idjira berara cien poa b̶asia. Idji quima Sara sid̶a warra tocada cawa b̶ʌmĩna Abrahaʌ̃ba wad̶ibid̶a bio ĩjã b̶asia.
ROM 4:20 Idjia ni maãrĩ bid̶a crĩchaẽ́ basía Ãcõrẽba diai jarad̶ara diaẽ́da. Ãtebʌrʌ sod̶eba wãrãda bio ĩjã b̶asia idjab̶a Ãcõrẽa bia bed̶eabadjia.
ROM 4:21 Idjia cawa b̶asia Ãcõrẽba oi jarad̶ara wãrãda jũma poya oida.
ROM 4:22 Abrahaʌ̃ba mãwã ĩjãna bẽrã Ãcõrẽba jipa unusia.
ROM 4:23 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e mãwã b̶ʌ́ b̶ʌa. Baribʌrʌ maʌ̃ bed̶eara ab̶abe idjid̶ebemada bed̶ea b̶ʌẽ́a.
ROM 4:24 Ãtebʌrʌ dadjirãnebema sid̶a bed̶ea b̶ʌa, dadjirãba ĩjã panʌneba Ãcõrẽba jipa unu b̶ʌ bẽrã. Ãcõrẽba dadji Boro Jesura beu b̶ad̶ada ʌ̃rẽbabisia. Ara maʌ̃ Ãcõrẽda dadjirãba ĩjã panʌa.
ROM 4:25 Idjia Jesura b̶ʌsia dadjirã cadjirua carea beumãrẽã. Maʌ̃be beu b̶ad̶ada ʌ̃rẽbabisia dadjirãra idji quĩrãpita jipa b̶ʌi carea.
ROM 5:1 Jesucritoda ĩjã panʌ bẽrã Ãcõrẽba dadjirãra jipa unu b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã dadjirã Boro Jesucritod̶eba Ãcõrẽ ume necai duanʌa.
ROM 5:2 Maʌ̃ awara Jesucrito ĩjã panʌ bẽrã Ãcõrẽba idji biad̶eba dadjirãra ewariza carebabaria. Idjab̶a b̶ʌsrid̶a panʌa cawa panʌ bẽrã Ãcõrẽ biya quirud̶ebemada edad̶ida.
ROM 5:3 Maʌ̃ awara dadjirã bia mĩga panʌne b̶ʌsrid̶a panabadaa cawa panʌ bẽrã maʌ̃gʌd̶eba biara droa cawad̶ida.
ROM 5:4 Maʌ̃ droa panʌneba cawa panʌa Ãcõrẽba dadjirãra bia unu b̶ʌda. Maʌ̃gʌd̶eba cawa panʌa Ãcõrẽ bia quirud̶ebemada edad̶ida.
ROM 5:5 Maʌ̃ra sewaẽ́a, ãtebʌrʌ wãrãda edad̶ia. Mãwã cawa panʌa Ãcõrẽba idji Jaureda dadjirãa diad̶a bẽrã. Idji Jaured̶eba dadjirã sod̶e cawabi b̶ʌa dadjirãra wãrãda bio quĩrĩã b̶ʌda.
ROM 5:6 Dadjirã cadjiruad̶ebemada poya ẽdrʌd̶aẽ́ panasid̶ad̶e Ãcõrẽba b̶ʌd̶a ewarid̶e Critora dadjirã dji cadjiruarã carea beusia.
ROM 5:7 Zarea b̶ʌa ẽberã jipa b̶ʌ carea ab̶aʌba ara idjida idu beabida. Ãĩbẽrã ẽberã bia carea ab̶aʌba ara idjida idu beabisicada.
ROM 5:8 Baribʌrʌ Ãcõrẽba dadjirãra bio quĩrĩã b̶ʌda unubisia wad̶i cadjiruad̶e panʌne Critora dadjirã carea beud̶a bẽrã.
ROM 5:9 Crito oa erozoad̶ad̶eba Ãcõrẽba dadjirãra jipa unu b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã Critod̶eba dadjirãra Ãcõrẽba cawa oid̶ebemada wãrãda ẽdrʌd̶ia.
ROM 5:10 Dadjirã wad̶ibid̶a Ãcõrẽ ume dji quĩrũda b̶easid̶e idji Warra beud̶ad̶eba dadjirãra idji ume bia b̶ʌsia. Mãwã dadjirãra wãrãda ẽdrʌd̶ia Critora zocai b̶ʌ bẽrã.
ROM 5:11 Maʌ̃ awara dadjirã Boro Jesucritod̶eba Ãcõrẽ ume bia panʌ bẽrã idjid̶eba Ãcõrẽ ume b̶ʌsrid̶a panʌa.
ROM 5:12 Ẽberã ab̶aʌd̶eba cadjiruara naʌ̃ ẽjũãne zesia. Idjab̶a maʌ̃ cadjiruad̶eba dadji beud̶ira zesia. Jũmarãba cadjiruada obada bẽrã beubadaa.
ROM 5:13 Ãcõrẽba Moisea idji ley diai naẽna ẽberãrãba naʌ̃ ẽjũãne cadjiruara obadjid̶aa. Baribʌrʌ maʌ̃ ley neẽ́ b̶ad̶a bẽrã jaraca basía ẽberãba cadjirua o panʌ carea bed̶ead̶e panʌda.
ROM 5:14 Mãwãmĩna Adaʌ̃ ewarid̶eba ab̶a Moise ewarid̶aa ẽberãrãda beusid̶aa cadjiruara obadjid̶a bẽrã. Baribʌrʌ Adaʌ̃ba cadjirua od̶a quĩrãca od̶aẽ́ basía. Adaʌ̃ba igarasia Ãcõrẽba idjía ebud̶a jarad̶ara baribʌrʌ ãdjirãba mãwã od̶aẽ́ basía. Adaʌ̃neba jũmarãda biẽ́ panena quĩrãca dji zeida b̶ad̶ad̶eba jũmarãda poya bia panesid̶aa.
ROM 5:15 Wãrãda ẽberã ab̶aʌba cadjirua od̶a carea jũmarãda beusid̶aa. Baribʌrʌ ẽberã ab̶aʌd̶eba Ãcõrẽba idji biad̶eba zocai b̶aida bari diasia jũmarãda zocai b̶ead̶amãrẽã. Jesucritoba idji biad̶eba dadjirã itea od̶ara Adaʌ̃ba cadjirua od̶ad̶eba zed̶a cãyãbara ʌb̶ʌara b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽba bari dia b̶ʌra Adaʌ̃ba cadjirua od̶ad̶eba zed̶a quĩrãca b̶ʌẽ́a. Maʌ̃ awara Adaʌ̃ba cadjirua ab̶abe od̶a carea Ãcõrẽba cawa oped̶a jũmarãda bed̶ead̶e panʌana asia. Baribʌrʌ ẽberãrãba cadjiruada zocãrã oped̶ad̶amĩna Ãcõrẽba ni cãrẽ sid̶a obiẽ́ne idji biad̶eba ãdjirãra jipa unubaria.
ROM 5:17 Wãrãda ẽberã ab̶aʌba cadjirua od̶ad̶eba jũmarãda beubadaa. Baribʌrʌ dewara ẽberãda b̶ʌa, Jesucritoda. Idjid̶eba Ãcõrẽba ni cãrẽ sid̶a obiẽ́ne ẽberãrãra jipa unubaria. Idji biad̶eba bio carebabaria. Ãcõrẽba mãwã erob̶ʌra Jesucritod̶eba ewariza idji ume zocai panania.
ROM 5:18 Wãrãda ẽberã ab̶aʌba cadjirua od̶a carea Ãcõrẽba cawa oped̶a jũmarãda bed̶ead̶e panʌana asia. Idjab̶a ẽberã ab̶aʌba jipa od̶a carea Ãcõrẽba jũmarãda poya jipa unuya ewariza idji ume zocai pananamãrẽã.
ROM 5:19 Wãrãda ẽberã ab̶aʌba Ãcõrẽba jarad̶ara ĩjã od̶aẽ́ bẽrã zocãrã ẽberãra dji cadjiruarãda panesid̶aa. Idjab̶a ẽberã ab̶aʌba jũma ĩjã od̶a bẽrã zocãrã ẽberãra Ãcõrẽba jipa unuya.
ROM 5:20 Ãcõrẽba Moisea idji leyra diasia ẽberãrãba cawad̶amãrẽã cadjiruara zocãrã obadada. Baribʌrʌ ẽberãrãba cadjiruara biara osid̶ad̶e Ãcõrẽba idji biad̶eba biara quĩrã djuburiasia.
ROM 5:21 Wãrãda ẽberãrãba cadjiruada obada bẽrã beubadaa. Baribʌrʌ Ãcõrẽba idji biad̶eba ẽberãrãra jipa unubaria dadjirã Boro Jesucritod̶eba ewariza idji ume zocai pananamãrẽã.
ROM 6:1 ¿Maʌ̃nebemada sãwã crĩcha panʌ? ¿Dadjirãra wad̶ibid̶a cadjiruad̶e nĩbad̶ica Ãcõrẽba idji biad̶eba biara quĩrã djuburiamãrẽã?
ROM 6:2 ¡Wãrãda mãwã od̶iẽ́ panʌa! Dadjirãra cadjiruad̶ebemada beusid̶aa. Maʌ̃ bẽrã ¿sãwã cadjiruad̶e nĩbad̶i?
ROM 6:3 Bãrãba cawa panʌa borocuesid̶ad̶e unubisid̶ada Crito ume ãbaa panʌda. Mãwã unubisid̶aa idji ume beusid̶ada idjab̶a jousid̶ada. Maʌ̃be dadjirã Zeza Ãcõrẽba idji ʌb̶ʌa waib̶ʌa b̶ʌd̶eba Crito ʌ̃rẽbabid̶a quĩrãca dadjirã sid̶a ʌ̃rẽbabisia zocai b̶ai djiwid̶id̶e nĩbad̶amãrẽã.
ROM 6:5 Dadjirãra Crito ume beusid̶a bẽrã idji ʌ̃rẽbad̶a quĩrãca zocai b̶ai djiwid̶id̶e nĩbad̶ia.
ROM 6:6 Dadjirãba cawa panʌa dadji crĩcha drõãra beusida Crito ume crud̶e cachid̶a quĩrãca. Mãwãbʌrʌ dadjirã crĩcha drõãba naʌ̃ cacuaba cadjirua o quĩrĩã b̶ʌda waa poya obiẽ́a. Dadjirãra waa cadjirua nezocarãẽ́a.
ROM 6:7 Wãrãda ab̶aʌda Crito ume ãbaa beusibʌrʌ, cadjiruad̶ebemada ẽdrʌsia.
ROM 6:8 Dadjirãra Crito ume ãbaa beuped̶ad̶a bẽrã ĩjã panʌa idji ume zocai pananida.
ROM 6:9 Dadjirãba cawa panʌa Critora beu b̶ad̶ada ʌ̃rẽbad̶a bẽrã waa beuẽ́da. Beuba idjira waa poyaẽ́a.
ROM 6:10 Crito b̶arima ab̶a beud̶aba jũma cadjiruada poyasia. Idjira waa beuẽ́a ãtebʌrʌ Ãcõrẽ itea zocai b̶ʌa.
ROM 6:11 Ara maʌ̃ quĩrãca cawad̶ida panʌa bãrãra cadjiruad̶ebemada beusid̶ada idjab̶a dadjirã Boro Jesud̶eba Ãcõrẽ itea zocai panʌda.
ROM 6:12 Maʌ̃ bẽrã cadjiruara idu bãrã boro babirãnadua. Mãwã bãrã cacua beuida b̶ʌba cadjirua o quĩrĩã b̶ʌda od̶aẽ́a.
ROM 6:13 Bãrã cacuaa idu cadjiruara obirãnadua. Ãtebʌrʌ ara bãdjida Ãcõrẽa diad̶adua. Bãrãra cadjiruad̶e beu pananada Ãcõrẽ itea zocai panesid̶aa. Maʌ̃ bẽrã bãrã cacuada Ãcõrẽa diad̶adua jipa od̶i carea.
ROM 6:14 Ãcõrẽba idji biad̶eba bãrãra ẽdrʌ b̶ʌd̶a bẽrã idjab̶a Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyd̶eba panʌẽ́ bẽrã, cadjiruara bãrã boroda b̶aiẽ́ b̶ʌa.
ROM 6:15 ¿Maʌ̃nebemada sãwã crĩcha panʌ? Ãcõrẽba idji biad̶eba dadjirãra ẽdrʌ edad̶a bẽrã idjab̶a dadjirãra Moisea diad̶a leyd̶eba panʌẽ́ bẽrã ¿cadjiruada od̶ida panʌca? ¡Mãwãẽ́a!
ROM 6:16 Bãrãba cawa panʌa ara bãdjida djãrã nezocada b̶ead̶i carea diad̶ibʌrʌ, dji boroba jarabʌrʌra jũma ĩjã od̶ida panʌa. Ara maʌ̃ quĩrãca bãrãba cadjiruara bãrã boroda b̶ʌd̶ibʌrʌ, cadjiruara od̶aped̶a beud̶ia. Baribʌrʌ Ãcõrẽda bãrã boroda b̶ʌd̶ibʌrʌ, idji bed̶ea ĩjã obʌdad̶e jipa nĩbad̶ia.
ROM 6:17 Naẽna bãrãra cadjirua nezocarã basía. Baribʌrʌ jũma Ãcõrẽnebema jaradiaped̶ad̶ara sod̶eba ĩjã o panʌ bẽrã mʌ̃a Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a abaria.
ROM 6:18 Bãrãra cadjiruad̶ebemada ẽdrʌd̶aped̶a Ãcõrẽ nezocarãda panesid̶aa jipa od̶i carea.
ROM 6:19 Mʌ̃a mãwã nezocad̶ebemada bed̶ea b̶ʌa naʌ̃ crĩchada jaradiai carea. Ara bãdjid̶eba cawad̶ida zarea b̶ʌ bẽrã mãwã jaradia b̶ʌa. Wãrãda naẽna bãrãba ara bãdjida b̶ʌsid̶aa cadjirua nezocada b̶ead̶i carea. Mãwã bãrãba mĩã peraid̶ebemada, jũma cadjirua sid̶a ewariza wetara o panabadjid̶aa. Baribʌrʌ id̶ira Ãcõrẽ nezocarã bẽrã ara bãdjida b̶ʌd̶adua jipa od̶i carea. Mãwãbʌrʌ Ãcõrẽ itea bia b̶ead̶ia.
ROM 6:20 Bãrãra cadjirua nezocarã basid̶e jipa od̶ida crĩchad̶aca basía.
ROM 6:21 Baribʌrʌ cadjirua o panʌneba ¿cãrẽ biada edasid̶a? ¿Mãwã o panana carea id̶ira quĩrã pera panʌẽ́ca? Cadjirua o panʌ carea ẽberãrãra beud̶ia.
ROM 6:22 Id̶ira bãrãra cadjiruad̶ebemada ẽdrʌped̶ad̶a bẽrã Ãcõrẽ nezocada panesid̶aa. Mãwã bãrãra Ãcõrẽ itea bia panesid̶aa. Maʌ̃ bẽrã idji ume ewariza zocai panania.
ROM 6:23 Wãrãda cadjirua o panʌ carea ẽberãrãra beud̶ia. Baribʌrʌ dadjirã Boro Jesucritod̶eba Ãcõrẽba ewariza zocai b̶aida bari dia b̶ʌa.
ROM 7:1 Djabarã, Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyra cawa panʌ bẽrã maʌ̃ leyd̶eba mʌ̃a bãrãa bed̶eaya. Bãrãba cawa panʌa ab̶abe zocai panʌnebʌrʌ dadjirãra maʌ̃ leyd̶eba panʌda.
ROM 7:2 Naʌ̃ quĩrãca b̶ʌa. Maʌ̃ leyba jara b̶ʌa wẽrã quima bara b̶ʌra idji quima zocai b̶ʌd̶e idji ume b̶aida b̶ʌda. Idji quima wad̶i zocai b̶ʌd̶e maʌ̃ wẽrãba dewara umaquĩrãda edaibʌrʌ, leyba jara b̶ʌa wẽrãra daunemasida. Baribʌrʌ idji quimada beusira wẽrãra idji quima ume b̶aida b̶ʌ leyd̶ebemada ẽdrʌsia. Maʌ̃ne idjia dewara umaquĩrãda edaibʌrʌ, daunemaẽ́ b̶ʌa.
ROM 7:4 Djabarã, ara maʌ̃ quĩrãca Crito beud̶ad̶eba bãrãra Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyd̶ebemada beusid̶aa. Mãwã dewarad̶eba poya panania. Id̶ira bãrãra Crito dji ʌ̃rẽbad̶ad̶ea. Idjid̶eba panʌ bẽrã Ãcõrẽ itea poya bia od̶ia.
ROM 7:5 Dadjirãra naʌ̃ djaraba o quĩrĩã b̶ʌd̶eba nĩbasid̶ad̶e Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyba jara b̶ʌ carea wetara cadjiruada o quĩrĩãsid̶aa. Maʌ̃ne cadjirua o panʌ carea beud̶ida panasid̶aa.
ROM 7:6 Baribʌrʌ Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyd̶eba pananada dadjirãra ẽdrʌsid̶aa. Maʌ̃ leyd̶ebemada beusid̶a bẽrã id̶ira Ãcõrẽra idji Jaured̶eba ẽpẽnia. Waa crĩchad̶aẽ́a Moiseba b̶ʌd̶a leyd̶eba ẽpẽnida.
ROM 7:7 ¿Maʌ̃nebemada sãwã crĩcha panʌ? ¿Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyra cadjiruaca? ¡Mãwãẽ́a! Maʌ̃ ley neẽ́ bad̶abara mʌ̃a adua b̶acasia cãrẽda cadjiruada. Maʌ̃ leyba djãrãnera awuarãduad̶a ad̶aẽ́bara, mʌ̃a djãrãne awuaira cadjiruada adua b̶acasia.
ROM 7:8 Baribʌrʌ awuarãduad̶a ad̶a bẽrã cadjirua o quĩrĩã b̶ʌd̶eba mʌ̃a ne jũmada wetara awuasia. Wãrãda Ãcõrẽba Moisea diad̶a ley neẽ́ bad̶abara wetara cadjiruara o quĩrĩãẽ́ bacasia.
ROM 7:9 Naẽna maʌ̃ ley adua b̶asid̶e mʌ̃ra necai b̶abadjia. Baribʌrʌ cawasid̶e mʌ̃a cadjiruada o quĩrĩãsia. Maʌ̃be cadjirua carea beuida b̶asia.
ROM 7:10 Maʌ̃ ley ĩjã o b̶ʌd̶eba mʌ̃ra Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶aida b̶asia. Baribʌrʌ oca bẽrã maʌ̃ leyba cawabisia mʌ̃ra beuida b̶ʌda.
ROM 7:11 Maʌ̃ leyba jara b̶ʌ carea mʌ̃a cadjiruada wetara o quĩrĩãsia. Maʌ̃be cadjiruaba mʌ̃ra cũrũgasia crĩchamãrẽã maʌ̃ leyd̶eba jipa b̶aida. Baribʌrʌ ĩjã oca bẽrã beuida b̶asia.
ROM 7:12 Wãrãda maʌ̃ leyra Ãcõrẽnea. Maʌ̃ leyba jara b̶ʌra jũma bio bia b̶ʌa, jipa b̶ʌa, idjab̶a arid̶e b̶ʌa.
ROM 7:13 Mãwãra ¿ley bia b̶ʌba mʌ̃ra beubisica? ¡Mãwãẽ́a! Ãtebʌrʌ cadjirua o b̶ʌ carea mʌ̃ra mãwã beuida b̶asia. Mʌ̃a cadjirua o b̶ʌ carea maʌ̃ ley bia b̶ʌba jara b̶ʌa mʌ̃ra beuida b̶ʌda. Mãwã ebud̶a b̶ʌa cadjiruara sãwãbʌrʌ b̶ʌda. Mʌ̃a cadjirua o b̶ʌra wãrãda bio cadjirua b̶ʌa.
ROM 7:14 Dadjirãba cawa panʌa Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyra Ãcõrẽ Jaured̶eba zesida. Baribʌrʌ mʌ̃ra naʌ̃ djarad̶e b̶ʌa. Mʌ̃ra cadjiruaba nẽdod̶a quĩrãca b̶ʌa idji nezocada b̶amãrẽã.
ROM 7:15 Mʌ̃a adua b̶ʌa cãrẽ cãrẽã jãwã obarida. Mʌ̃a ne bia o quĩrĩã b̶ʌra ocaa, ãtebʌrʌ mʌ̃a cadjirua o quĩrĩãẽ́ b̶ʌda obaria.
ROM 7:16 Baribʌrʌ mʌ̃a cadjirua o b̶ʌra o quĩrĩãẽ́ b̶ʌ bẽrã ebud̶a b̶ʌa Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyra mʌ̃a bia unu b̶ʌda.
ROM 7:17 Maʌ̃ bẽrã ara mʌ̃djia quĩrĩã b̶ʌd̶eba cadjiruara o b̶ʌẽ́a, ãtebʌrʌ cadjirua mʌ̃ sod̶e b̶ʌba mãwã obibaria.
ROM 7:18 Mʌ̃a cawa b̶ʌa mʌ̃ sod̶era biada neẽ́da. Biara jaraibʌrʌ, mʌ̃ra naʌ̃ djarad̶e b̶ʌ bẽrã ara mʌ̃djia quĩrĩã b̶ʌd̶eba biada poya ocaa. Mʌ̃a biada o quĩrĩã b̶ʌmĩna poya ocaa.
ROM 7:19 Wãrãda mʌ̃a bia o quĩrĩã b̶ʌra ocaa, ãtebʌrʌ cadjirua o quĩrĩãẽ́ b̶ʌda obaria.
ROM 7:20 Mʌ̃a cadjirua o quĩrĩãẽ́ b̶ʌda o b̶ʌmĩna, ara mʌ̃djia quĩrĩã b̶ʌd̶eba mãwã o b̶ʌẽ́a. Ãtebʌrʌ cadjirua mʌ̃ sod̶e b̶ʌba mãwã obi b̶ʌa.
ROM 7:21 Maʌ̃ bẽrã naʌ̃da cawa b̶ʌa: mʌ̃a biada o quĩrĩã b̶ʌmĩna cadjirua mʌ̃ sod̶e b̶ʌba cadjiruada obibaria.
ROM 7:22 Wãrãda mʌ̃a sod̶eba Ãcõrẽ leyra bio bia unu b̶ʌa.
ROM 7:23 Mãwãmĩna dewara crĩcha sid̶a mʌ̃ sod̶e b̶ʌa. Maʌ̃gʌba mʌ̃ preso erob̶ʌ quĩrãca mʌ̃́a cadjiruada obibaria. Mʌ̃a bia o quĩrĩã b̶ʌra maʌ̃ crĩchaba idu obi quĩrĩãcaa ne bia oi crĩcha ume djõ b̶ʌ quĩrãca.
ROM 7:24 ¡Mʌ̃ra mĩã djuburi b̶ʌa! ¿Caiba mʌ̃ra ẽdrʌ b̶ʌi naʌ̃ cacua beuida b̶ʌba cadjirua o quĩrĩã b̶ʌd̶ebemada?
ROM 7:25 Ab̶abe Ãcõrẽbʌrʌ dadjirã Boro Jesucritod̶eba mʌ̃ra ẽdrʌ b̶ʌya. Maʌ̃ carea mʌ̃a idjía bia b̶ʌad̶a aya. Wãrãda mʌ̃ crĩchad̶e Ãcõrẽ leyra ĩjã o quĩrĩã b̶ʌa, baribʌrʌ naʌ̃ djarad̶e b̶ʌ bẽrã cadjirua mʌ̃ sod̶e b̶ʌba cadjiruada obibaria.
ROM 8:1 Id̶ira dadjirãra Jesucrito ume panʌ bẽrã ni maãrĩ bid̶a bed̶ead̶e panʌẽ́a. Ãcõrẽ Jaureba dadjirãa zocai b̶ai djiwid̶ida Jesucritod̶eba diasia. Dadjirãra cadjiruad̶ebemada idjab̶a beud̶id̶ebemada ẽdrʌ b̶ʌsia.
ROM 8:3 Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyba dadjirãra cadjiruad̶ebemada poya ẽdrʌ b̶ʌẽ́ basía. Naʌ̃ djaraba o quĩrĩã b̶ʌd̶eba nĩnaba maʌ̃ ley ĩjã od̶i cãyãbara cadjiruada obadaa. Baribʌrʌ Ãcõrẽba idji Warrada diabuesia dadjirã dji cadjiruarã quĩrãca b̶amãrẽã. Maʌ̃ne idji Warrara dadjirã cadjirua carea beusia. Mãwã Ãcõrẽba idji Warrad̶eba dadjirãra cadjiruad̶ebemada ẽdrʌ b̶ʌsia.
ROM 8:4 Idjia mãwã osia dadjirãba poya jipa od̶amãrẽã idji leyba jara b̶ʌ quĩrãca. Id̶ira dadjirãra poya jipa nĩbad̶ia naʌ̃ djaraba o quĩrĩã b̶ʌd̶eba nĩnaẽ́ bẽrã, ãtebʌrʌ Ãcõrẽ Jaured̶eba nĩna bẽrã.
ROM 8:5 Naʌ̃ djaraba o quĩrĩã b̶ʌd̶eba nĩnaba ab̶abe naʌ̃ djaraba cadjirua o quĩrĩã b̶ʌdrʌ crĩchabadaa. Baribʌrʌ Ãcõrẽ Jaured̶eba nĩnaba Ãcõrẽ Jaureba quĩrĩã b̶ʌdrʌ crĩchabadaa.
ROM 8:6 Naʌ̃ djaraba o quĩrĩã b̶ʌda ab̶aʌba crĩcha b̶aibʌrʌ beuya. Baribʌrʌ Ãcõrẽ Jaureba quĩrĩã b̶ʌda crĩcha b̶aibʌrʌ necai b̶aya idjab̶a ewariza Ãcõrẽ ume zocai b̶aya.
ROM 8:7 Ab̶aʌba naʌ̃ djaraba o quĩrĩã b̶ʌda crĩcha b̶aibʌrʌ, Ãcõrẽ ume dji quĩrũa. Ãcõrẽ leyra ĩjã o quĩrĩãẽ́a, ni poya ĩjã oẽ́a.
ROM 8:8 Naʌ̃ djaraba o quĩrĩã b̶ʌd̶eba nĩnara Ãcõrẽba bia unucaa.
ROM 8:9 Baribʌrʌ Ãcõrẽ Jaureda wãrãda bãrã sod̶e b̶ʌbʌrʌ, idjid̶eba nĩnaa. Naʌ̃ djaraba o quĩrĩã b̶ʌd̶eba nĩnaẽ́a. Wãrãda Crito Jaure neẽ́ b̶ʌra Critod̶eẽ́a.
ROM 8:10 Baribʌrʌ Critoda bãrã sod̶e b̶ʌbʌrʌ, bãrã jaurera zocai b̶ʌa Ãcõrẽba bãrãra jipa unu b̶ʌ bẽrã. Mãwãmĩna bãrãba cadjirua o panana carea naʌ̃ djarad̶e beud̶ia.
ROM 8:11 Baribʌrʌ idji Jaureda bãrã sod̶e b̶ʌ bẽrã, idjid̶eba bãrã cacua beuida b̶ʌra ʌ̃rẽbabiya Jesu ʌ̃rẽbabid̶a quĩrãca.
ROM 8:12 Djabarã, dadjirãra wãrãda Ãcõrẽ Jaured̶eba nĩbad̶ida panʌa. Naʌ̃ djaraba o quĩrĩã b̶ʌd̶eba nĩbad̶iẽ́ panʌa.
ROM 8:13 Bãrãda naʌ̃ djaraba o quĩrĩã b̶ʌd̶eba nĩbad̶ibʌrʌ beud̶ia. Baribʌrʌ naʌ̃ djaraba cadjirua o quĩrĩã b̶ʌda Ãcõrẽ Jaured̶eba igarad̶ibʌrʌ, ewariza Ãcõrẽ ume zocai panania.
ROM 8:14 Jũma Ãcõrẽ Jaured̶eba nĩnara Ãcõrẽ warrarãa.
ROM 8:15 Bãrãba Ãcõrẽ Jaure edasid̶ad̶e nezocada b̶ʌẽ́ basía. Ãtebʌrʌ b̶ʌsia Ãcõrẽ warrarãda b̶ead̶amãrẽã. Idjid̶eba ne wayad̶acaa ãtebʌrʌ Ãcõrẽa “mʌ̃ Zeza” abadaa.
ROM 8:16 Dadjirã sod̶e Ãcõrẽ Jaureba cawabi b̶ʌa wãrãda Ãcõrẽ warrarãda.
ROM 8:17 Idji warrarã bẽrã Crito ume ãbaa idjia erob̶ʌd̶ebemada edad̶ia. Dadjirãda wãrãda Crito bia mĩgad̶a quĩrãca bia mĩga pananibʌrʌ, Ãcõrẽba Crito ume ãbaa bio bia b̶ʌya.
ROM 8:18 Dadjirã naʌ̃ ewarid̶e bia mĩga panʌnebemada mʌ̃a mãcua crĩchacaa, nocoarebema ewarid̶e Ãcõrẽba dadjirãra bia b̶ʌi bẽrã.
ROM 8:19 Ne jũma Ãcõrẽba ocuad̶aba quĩrĩã b̶ʌa idji warrarã bia panebʌdada isabe unubida.
ROM 8:20 Naẽna ne jũma Ãcõrẽba bia ocuad̶ara biẽ́ b̶esia. Baribʌrʌ idub̶a mãwã biẽ́ b̶eẽ́ basía, ãtebʌrʌ Ãcõrẽba biẽ́ b̶ʌsia. Mãwãmĩna ne jũma biẽ́ b̶ed̶aba jʌ̃ã b̶ʌa Ãcõrẽba idji warrarã bia b̶ʌi quĩrãca bia b̶ʌmãrẽã. Maʌ̃be waa b̶erawaẽ́a.
ROM 8:22 Dadjirãba cawa panʌa wẽrãba warra tobʌrʌd̶e pua carea isabe to quĩrĩãbarida. Ara maʌ̃ quĩrãca ne jũma Ãcõrẽba ocuad̶ara puad̶eba b̶eaca b̶ʌa. Maʌ̃ carea isabe bia b̶e quĩrĩã b̶ʌa. Ãcõrẽba ocuad̶a biẽ́ b̶ed̶a ewarid̶eba ab̶a id̶id̶aa mãwã b̶ʌa.
ROM 8:23 Maʌ̃ awara Ãcõrẽba dadjirã cacuara bia b̶ʌmãrẽã jʌ̃ã panʌmisa dadjirã sid̶a puad̶eba panʌa. Idji warrarã edabʌrʌd̶e mãwã oya. Idji Jaureda dadjirãa naãrã diasia wãrãda idji warrarãda cawad̶amãrẽã.
ROM 8:24 Ãcõrẽba dadjirãra ẽdrʌ edad̶a bẽrã maʌ̃gʌra jʌ̃ã panʌa. Dadjia jʌ̃ã panʌra wad̶ibid̶a neẽ́ panʌa. Eropanʌbara ¿cãrẽ cãrẽã jʌ̃ã panacasid̶a? ¿Caiba idjia erob̶ʌ edai carea jʌ̃ã b̶ai?
ROM 8:25 Baribʌrʌ dadjirãba jʌ̃ã panʌra wad̶ibid̶a neẽ́ panʌ bẽrã jũma droa panʌneba cawa panʌa wãrãda edad̶ida.
ROM 8:26 Maʌ̃ awara ara dadjidub̶a ʌb̶ʌaẽ́ panʌ bẽrã Ãcõrẽ Jaureba dadjirãra careba b̶ʌa. Wãrãda adua panʌa sãwã Ãcõrẽa arid̶e iwid̶id̶ida. Baribʌrʌ Ãcõrẽ Jaureba dadjia poya jarad̶aca bed̶ead̶eba dadjirã carea Ãcõrẽa iwid̶ibaria.
ROM 8:27 Maʌ̃ne Ãcõrẽ dadji so acʌbariba idji Jaureba iwid̶i b̶ʌra cawa b̶ʌa, idjia quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca idjid̶erã carea iwid̶ibari bẽrã.
ROM 8:28 Ãcõrẽba crĩcha b̶ad̶a quĩrãca idji quĩrĩã b̶eada trʌ̃sia. Dadjirãba cawa panʌa maʌ̃gʌrã itea Ãcõrẽba ne jũmaneba biada obarida.
ROM 8:29 Idjia naẽnaed̶a cawa b̶asia cairãda idjid̶erã baida. Ãdjirãra b̶ʌsia idji Warra Jesu quĩrãca b̶ead̶amãrẽã. Mãwã idji Warra Jesura djabarã zocãrã panʌnebemada dji nabemaa.
ROM 8:30 Ãcõrẽba idji Warra Jesu quĩrãca b̶ead̶amãrẽã naẽnaed̶a b̶ʌd̶ara idjimaa trʌ̃cuasia. Idjia trʌ̃cuad̶ara jipa unusia. Idjia jipa ununarãa idji biya quirud̶ebemada diaya.
ROM 8:31 ¿Maʌ̃gʌd̶ebemada sãwã crĩcha panʌ? Ãcõrẽra dadjirãare b̶ʌ bẽrã ¿caiba dadjirãra poyai?
ROM 8:32 Wãrãda Ãcõrẽba idji Warra arada wãgaẽ́ basía ãtebʌrʌ jũma dadjirã carea idu beabisia. Maʌ̃ bẽrã ¿idjia dadjirãa ne jũma biada Crito ume ãbaa diaẽ́ca?
ROM 8:33 ¿Caiba Ãcõrẽa idjia edad̶arãda poya biẽ́ jarai? Ãcõrẽba dadjirãra jipa unubaria.
ROM 8:34 ¿Caiba dadjirãra bed̶ead̶e panʌana ad̶i? Ni ab̶aʌba mãwã jarad̶aẽ́a Jesucritora dadjirã carea beud̶a bẽrã. Idjira beu b̶ad̶ada ʌ̃rẽbasia. Id̶ira Ãcõrẽ jʌwa araare b̶ʌa. Mama dadjirã carea Ãcõrẽa bed̶ea djuburia b̶ʌa.
ROM 8:35 ¿Caiba dadjirãra Crito quĩrĩãnebemada poya ãyã b̶ʌi? Ewari zarea zebʌrʌd̶e, bia mĩga panʌne, ẽberãrãba dadjirã biẽ́ od̶i carea ẽpẽ panʌne, jarraba zebʌrʌd̶e, cacuad̶e jʌ̃ni carea neẽ́ panʌne, minijĩchiad̶e panʌne, ẽberãrãba bea quĩrĩã panʌne ni ab̶aʌba dadjirãra Crito quĩrĩãnebemada poya ãyã b̶ʌẽ́a.
ROM 8:36 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Ewariza bʌ carea daira bea quĩrĩã panʌa. Oveja beabʌda quĩrãca bead̶ida crĩcha panʌa.
ROM 8:37 Baribʌrʌ Critoba dadjirãra quĩrĩã b̶ʌa. Idjid̶eba jũma maʌ̃gʌra dadjirãba poyabadaa.
ROM 8:38 Maʌ̃ carea mʌ̃a cawa b̶ʌa dadjirãda beud̶ibʌrʌ wa zocai pananibʌrʌ, Ãcõrẽ quĩrĩãnebemada jĩga pananaẽ́da. Naʌ̃ ewarid̶e, nubema ewarid̶e bid̶a jĩga pananaẽ́a. Idjab̶a bajãnebema nezocarãba, jairãba, dji droma b̶eaba, naʌ̃ ded̶aad̶e ʌ̃tʌara b̶eaba, naʌ̃ ded̶aad̶e jewed̶aara b̶eaba, ni cãrẽ Ãcõrẽba od̶ad̶ebema bid̶a dadjirãra idji quĩrĩãnebemada poya ãyã b̶ʌd̶aẽ́a. Ara maʌ̃ quĩrĩãra dadjirã Boro Jesucritod̶eba unubisia.
ROM 9:1 Mʌ̃ra Critod̶e bẽrã wãrã bed̶eada jaraya. Sewa oẽ́a. Ãcõrẽ Jaureba mʌ̃ sod̶e naʌ̃ bed̶eara wãrã arada cawabi b̶ʌa.
ROM 9:2 Naʌ̃da jaraya: mʌ̃ ẽberãrã judiorã carea ewariza bio sopua b̶abaria. Ãdjirãra Ãcõrẽ ume biẽ́ panʌnebemada poya bia b̶ʌibara, mʌ̃da ãdjirã cacuabari Critod̶ebemada jĩga b̶ecasia.
ROM 9:4 Ãdjirãra Israeld̶ebemaa. Ãcõrẽba ãdjirãra naãrã edasia idji warrarãda b̶ead̶amãrẽã. Idji quĩrãwãrẽã dorrodorroada ãdjirãa unubisia. Ãdji drõã naẽnabemarã ume bed̶ea b̶ʌsia. Idji ley sid̶a Moised̶eba ãdjirãa diasia. Ãdjirãa cawabisia idji ded̶e cãrẽda od̶ida panʌda idjab̶a jũma idjia diai jarad̶ara ãdjirã itea b̶asia.
ROM 9:5 Ãdji drõã naẽnabemarãra dji dromarãda b̶easia. Ãdjirãneba Critora naʌ̃ djarad̶e zesia. Idjidrʌ jũmarã Ãcõrẽa. Idjíabʌrʌ dadjirãba ewariza bia bed̶ead̶ida panʌa. Bia b̶ʌa mãwã b̶aida.
ROM 9:6 Mʌ̃a jaraẽ́ b̶ʌa Ãcõrẽba israelerã itea oyad̶a ad̶ara oẽ́ b̶ʌda. Ãtebʌrʌ mʌ̃a jara b̶ʌa jũma Israeld̶eba yõped̶ad̶ara Ãcõrẽ quĩrãpita israelerãẽ́da.
ROM 9:7 Idjab̶a jũma Abrahaʌ̃neba yõped̶ad̶ara Ãcõrẽ quĩrãpita Abrahaʌ̃ warrarã araẽ́a. Ãcõrẽba Abrahaʌ̃a nãwã jarasia: “Mʌ̃a warrarã diai jarad̶ara bʌ warra Isad̶eba zed̶ia.”
ROM 9:8 Maʌ̃ bed̶eaba dadjirãa cawabi b̶ʌa jũma Abrahaʌ̃neba naʌ̃ djarad̶e toped̶ad̶ara Ãcõrẽ warrarãẽ́da. Ãcõrẽba diai jarad̶a warrarãdrʌ Abrahaʌ̃ warrarã araa.
ROM 9:9 Ãcõrẽba Abrahaʌ̃a diai jarad̶a bed̶eara naʌ̃gʌa: “Za zei poad̶e ara naʌ̃ ewari quĩrãca mʌ̃ra wayacusa zeya. Maʌ̃ne Saraba warrada to erob̶aya.”
ROM 9:10 Maʌ̃ awara Ãcõrẽba cawabisia idjia eda quĩrĩã b̶ʌda edabarida. Idjab̶a cawabisia ni ab̶aʌda edacada ãdjia o panʌra bia unu b̶ʌ bẽrã ãtebʌrʌ edabaria idjia trʌ̃na bẽrã. Nãwã cawabisia: Rebecaba mĩguisoda tosia. Dji zezara dadji drõã naẽnabema Isa basía. Baribʌrʌ maʌ̃ warrarã tod̶i naẽna idjab̶a biada ni cadjiruada od̶i naẽna Ãcõrẽba Rebecaa jarasia: “Dji nabemada dji tẽãbema jʌwaed̶a b̶aya.”
ROM 9:13 Maʌ̃ carea Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Mʌ̃a Jacoboda quĩrĩãsia, maʌ̃ne Esaúra unu amasia.”
ROM 9:14 ¿Maʌ̃nebemada sãwã crĩcha panʌ? ¿Ãcõrẽba jipa ocada crĩcha panʌca? ¡Mãwãẽ́a!
ROM 9:15 Ãcõrẽba Moisea nãwã jarasia: Mʌ̃a quĩrã djuburia quĩrĩã b̶ʌ ẽberãda quĩrã djuburiaya idjab̶a mʌ̃a quĩrĩãneba careba quĩrĩã b̶ʌ ẽberãda quĩrĩãneba carebaya.
ROM 9:16 Wãrãda Ãcõrẽba edabʌrʌ ẽberãra edacaa maʌ̃ ẽberãba o b̶ʌda bia unu b̶ʌ bẽrã ni dji ẽberãba mãwã quĩrĩã b̶ʌ bẽrã. Ãtebʌrʌ idjia quĩrã djuburia quĩrĩã b̶ʌdrʌ edabaria.
ROM 9:17 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e idjia Egiptod̶ebema boroa jarad̶ada nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Mʌ̃a bʌra dji boroda b̶ʌsia bʌ mĩgabi b̶ʌd̶eba mʌ̃ ʌb̶ʌada unubi carea. Mãwã mʌ̃ra jũma naʌ̃ ẽjũãne trʌ̃ b̶ʌga b̶aya.
ROM 9:18 Maʌ̃ba cawabi b̶ʌa Ãcõrẽba ab̶aʌda quĩrã djuburia quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ mãwã obarida idjab̶a ab̶aʌda cʌwʌrʌ zarea b̶ʌ quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ mãwã b̶ʌbarida.
ROM 9:19 Maʌ̃ bed̶ea carea ab̶aʌba nãwã jaraisicada: “Ãcõrẽba mãwã obari bẽrã ¿cãrẽ cãrẽã dadjirãra bed̶ead̶e panʌana a b̶ʌ? ¿Idjia dadjirã b̶ʌd̶a quĩrãca panʌẽ́ca?”
ROM 9:20 Baribʌrʌ dji mãwã bed̶ea b̶ʌra ¿cai mãwã Ãcõrẽa bed̶eai carea? Zocoba dji cad̶aa jaraida b̶ʌca: “Bʌa ¿cãrẽ cãrẽã mʌ̃ra jãwã osi?”
ROM 9:21 ¿Dji egoro cabariba o quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca oiẽ́ b̶ʌca? ¿Ab̶ari egoroba zoco ewari droma careabemada, baridua ewari careabema sid̶a oida b̶ʌẽ́ca?
ROM 9:22 Ara maʌ̃ quĩrãca Ãcõrẽba o quĩrĩãnada osia. Ẽberãrãba cadjirua o panʌ carea Ãcõrẽba idji quĩrũbid̶eba idjab̶a idji ʌb̶ʌad̶eba cawa oped̶a tʌbʌ uruad̶e b̶atabueida b̶asia. Baribʌrʌ ãdjia cadjirua o panʌra jũma droasia.
ROM 9:23 Mãwã droasia idji biya quiru waib̶ʌa b̶ʌd̶ebemada idjia quĩrã djuburia b̶ʌ ẽberãrãa cawabi carea. Ãdjirãra idjia naẽna edasia idji bia quirud̶ebemada erob̶ead̶amãrẽã.
ROM 9:24 Dadjirãra maʌ̃ ẽberãrãnebemaa. Ʌ̃cʌrʌ judiorãa idjab̶a ʌ̃cʌrʌra judiorãẽ́a. Baribʌrʌ Ãcõrẽba jũma dadjirãra trʌ̃sia.
ROM 9:25 Ãcõrẽba jarad̶ada Osea cartad̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Mʌ̃ puruẽ́ bad̶ada mʌ̃ puruad̶a aya. Mʌ̃a quĩrĩãẽ́ b̶ad̶a puruda mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌ puruad̶a aya.
ROM 9:26 Idjab̶a nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Mʌ̃a jarasia bãrãra mʌ̃ ẽberãrãẽ́da. Mãwã jarad̶ama mʌ̃a bãrãra mʌ̃ warrarãana aya.
ROM 9:27 Idjab̶a Isaíaba israelerãnebemada nãwã jarasia: Israelerãra zocãrã panʌa pusa ĩbʌ quĩrãca. Mãwãmĩna ãdjirãra zocãrãẽ́be ẽdrʌd̶ia dadjirã Boro Ãcõrẽba naʌ̃ ẽjũãne b̶eara isabe jũma cawa oi bẽrã.
ROM 9:29 Idjab̶a maʌ̃ naẽna Isaíaba nãwã jarasia: Dadjirã Boro jũma poya b̶ʌba dadji israelerãra ʌ̃cʌrʌ zocai b̶ʌd̶aẽ́bara, Sodomanebemarã, Gomorrad̶ebemarã quĩrãca ni ab̶a bid̶a neẽ́ bacasia.
ROM 9:30 ¿Maʌ̃ba cãrẽda jara b̶ʌ? Judiorãẽ́ba jʌrʌd̶aca basía Ãcõrẽ quĩrãpita jipa b̶ead̶i carea. Baribʌrʌ Critora ĩjãped̶ad̶a bẽrã Ãcõrẽba ãdjirãra jipa unusia.
ROM 9:31 Maʌ̃ne israelerãba Ãcõrẽ quĩrãpita jipa b̶ead̶i carea leyd̶eba jʌrʌ pananamĩna Ãcõrẽba jipa unuẽ́ basía.
ROM 9:32 ¿Cãrẽ cãrẽã ãdjirãra jipa unuẽ́ basi? Jipa unuẽ́ basía Crito ĩjãni cãyãbara ãdjia o panʌneba idji quĩrãpita jipa b̶ead̶i carea jʌrʌ panana bẽrã. Wãrãda ãdjirãba Critora ĩjãnaẽ́ basía mõgarad̶e tẽnedrʌbʌda quĩrãca.
ROM 9:33 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e maʌ̃nebemada nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Ũrĩnadua. Mʌ̃a Sioʌ̃ purud̶e de oi careabema mõgarada b̶ʌbʌrʌa. Maʌ̃ mõgarad̶e ẽberãrãra tẽnedrʌd̶aped̶a b̶aed̶ia. Baribʌrʌ idji ĩjã b̶ʌba idji quĩrĩãbe ĩjã b̶aẽ́a.
ROM 10:1 Djabarã, mʌ̃a sod̶eba quĩrĩã b̶ʌa Ãcõrẽba israelerãra ẽdrʌ edaida. Maʌ̃ carea mʌ̃a Ãcõrẽa iwid̶i b̶abaria.
ROM 10:2 Mʌ̃a jaraya ãdjirãba Ãcõrẽra wãrãda ẽpẽ quĩrĩã panʌda. Mãwãmĩna Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌd̶ebemada ãĩ crĩcha panʌa.
ROM 10:3 Ãcõrẽba sãwã ẽberãrã jipa unubarida ãdjirãba cawad̶acaa. Maʌ̃da igarad̶aped̶a ara ãdjia o panʌneba jʌrʌ panʌa Ãcõrẽ quĩrãpita jipa b̶ead̶i carea.
ROM 10:4 Baribʌrʌ Crito ĩjãbʌdara Ãcõrẽba jipa unubaria. Maʌ̃ bẽrã ley ĩjã o panʌneba jipa b̶ead̶i carea waa jʌrʌd̶iẽ́ panʌa.
ROM 10:5 Moiseba b̶ʌsia sãwã ẽberãrãra Ãcõrẽba diad̶a leyd̶eba poya jipa b̶ead̶ida. Nãwã b̶ʌsia: “Ẽberãba naʌ̃ leyba jara b̶ʌra ĩjã o b̶aibʌrʌ, zocai b̶aya.”
ROM 10:6 Baribʌrʌ Crito ĩjãbʌrʌda Ãcõrẽba jipa unubaria. Maʌ̃ ẽberãba jarabaria: “Bʌ sod̶e crĩcharãdua ab̶aʌda bajãnaa wãida b̶ʌda Crito naʌ̃ dud̶aa zebi carea.
ROM 10:7 Crĩcharãdua ab̶aʌda beud̶arã panabadamaa wãida b̶ʌda Crito ʌ̃rẽbabi carea.”
ROM 10:8 Baribʌrʌ Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Bʌa Ãcõrẽ bed̶eara cawaicha b̶ʌa. Bʌ iteba idji bed̶eara jaraida b̶ʌa idjab̶a bʌ sod̶eba ĩjãida b̶ʌa.” Idji bed̶eara daiba nãwã jaradia panʌa jũmarãba ĩjãnamãrẽã:
ROM 10:9 bʌ iteba Jesura jũmarã Boroad̶a aibʌrʌ, idjab̶a Ãcõrẽba idjira ʌ̃rẽbabisida bʌ sod̶eba ĩjãibʌrʌ, Ãcõrẽba ẽdrʌ edaya.
ROM 10:10 Wãrãda ab̶aʌba sod̶eba ĩjãibʌrʌ, Ãcõrẽba jipa unuya. Iteba Jesura jũmarã Boroad̶a aibʌrʌ Ãcõrẽba ẽdrʌ edaya.
ROM 10:11 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Idji ĩjã b̶ʌba idji quĩrĩãbe ĩjã b̶aẽ́a.”
ROM 10:12 Ãcõrẽra jũmarã Boro bẽrã judiorãra, judiorãẽ́ sid̶a ab̶arica obaria. Idjía quĩrã djuburia iwid̶ibʌdara bio carebabaria.
ROM 10:13 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Dadjirã Boro Ãcõrẽa quĩrã djuburia iwid̶ibʌdara jũma ẽdrʌ edaya.”
ROM 10:14 Baribʌrʌ ẽberãrãba wad̶i dadjirã Boro Jesucrito ĩjãnaẽ́ panʌne ¿sãwã idjía quĩrã djuburiada iwid̶id̶i? Idjid̶ebemada wad̶i ũrĩnaẽ́ panʌne ¿sãwã ĩjãni? Idjab̶a ni ab̶aʌba ãdjía jaradiad̶e wãẽ́bʌrʌ ¿sãwã idjid̶ebemada ũrĩni?
ROM 10:15 Ãcõrẽba ni ab̶aʌda diabueẽ́bʌrʌ, ¿sãwã jaradiad̶e wãni? Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Bed̶ea bia jarad̶e zebʌdara bio bia b̶eaa.”
ROM 10:16 Baribʌrʌ jũma judiorãba bed̶ea bia Critod̶ebemada ĩjãnaẽ́ basía. Isaía cartad̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Mʌ̃ Boro, daiba jaraped̶ad̶ara ¿caiba ĩjãsi?”
ROM 10:17 Wãrãda ẽberãrãba Critod̶ebemada naãrã ũrĩnida panʌa poya ĩjãni carea.
ROM 10:18 Baribʌrʌ mʌ̃a iwid̶iya: ¿Judiorãba maʌ̃ bed̶eara ũrĩnaẽ́ basica? Wãrãda ũrĩsid̶aa. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Idjid̶ebemada jũma naʌ̃ ẽjũãne jarasid̶aa. Maʌ̃ bed̶eara tʌmʌed̶a jara wãsid̶aa.
ROM 10:19 Mʌ̃a wayacusa iwid̶iya: ¿judiorãba maʌ̃ bed̶eara cawad̶aca basica? Mãẽ, cawasid̶aa judiorãẽ́ba cawaped̶ad̶a quĩrãca. Maʌ̃ carea Moiseba Ãcõrẽneba judiorãa naãrã jarasia: Mʌ̃a edad̶aẽ́ puru careba b̶ʌd̶eba mʌ̃a bãrãra jiwaid̶a b̶ʌya mʌ̃da quĩrĩãnamãrẽã. Mʌ̃ adua b̶ad̶a puru careba b̶ʌd̶eba mʌ̃a bãrãra quĩrũbigaya mʌ̃da quĩrĩãnamãrẽã.
ROM 10:20 Idjab̶a Isaíaba Ãcõrẽneba ne wayaa neẽ́ nãwã jarasia: Mʌ̃ jʌrʌd̶aẽ́ pananaba mʌ̃ra unusid̶aa. Mʌ̃nebema iwid̶id̶aẽ́ pananarãa ara mʌ̃djid̶ebemada cawabisia.
ROM 10:21 Baribʌrʌ israelerãnebemada Isaíaba Ãcõrẽneba nãwã jarasia: Ewariza mʌ̃a jʌwa wabadjia ẽberãrã cʌwʌrʌ zarea b̶ea, mʌ̃ ĩjãẽ́ b̶eara mʌ̃maa zed̶amãrẽã.
ROM 11:1 Maʌ̃ carea mʌ̃a naʌ̃da iwid̶iya: ¿Ãcõrẽba israelerã idji ẽberãrãda igarasica? ¡Mãwãẽ́a! Mʌ̃da israelerãnebemaa, Abrahaʌ̃ ẽberãrãnebemaa, Benjamiʌ̃neba yõnaa.
ROM 11:2 Ãcõrẽba naẽna israelerãra edasia idji puruda b̶amãrẽã. Maʌ̃ bẽrã ãdjirãra igaraẽ́ b̶ʌa. Bãrãba Ãcõrẽ Bed̶ead̶e Elíad̶ebema b̶ʌd̶ada cawa panʌa. Elíaba Ãcõrẽa israelerãra nãwã biẽ́ jarasia.
ROM 11:3 “Mʌ̃ Boro, bʌd̶eba bed̶eabadarãda jũma quenasid̶aa idjab̶a bʌ́a animarã babue diabadada jũma ãrĩsid̶aa. Ab̶abe mʌ̃drʌ b̶ʌa, baribʌrʌ mʌ̃ sid̶a bead̶i carea jʌrʌ panʌa.”
ROM 11:4 Maʌ̃ne Ãcõrẽba nãwã panusia: “Mʌ̃a siete mil ẽberãrãda mʌ̃ itea waga erob̶ʌa. Ãdjirãra Baal quĩrãpita chĩrãborod̶e b̶arru cob̶ead̶acaa.”
ROM 11:5 Ara maʌ̃ quĩrãca naʌ̃ ewarid̶e bid̶a Ãcõrẽba idji biad̶eba dai judiorãda zocãrãẽ́be edasia idjid̶erãda b̶ead̶amãrẽã.
ROM 11:6 Mãwã Ãcõrẽba idji biad̶eba edasibʌrʌ, daiba o panʌ carea edaẽ́ basía. Daiba o panʌ carea edad̶abara, mãwãra idji biad̶eba edaẽ́ bacasia.
ROM 11:7 ¿Maʌ̃nebemada sãwã crĩcha panʌ? Israelerãba Ãcõrẽ quĩrãpita jipa b̶ead̶i carea jʌrʌ pananamĩna jipa b̶ead̶aẽ́ basía. Baribʌrʌ israelerã zocãrãẽ́ panʌba ĩjãsid̶aa, Ãcõrẽba edad̶a bẽrã. Ãdjirãda Ãcõrẽba jipa unusia. Waabemarãba ĩjã quĩrĩãnaẽ́ basía.
ROM 11:8 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Ãcõrẽba ãdjirã crĩchara b̶ʌsia poya cawarãnamãrẽã, ãdji dauba ununara poya cawarãnamãrẽã, idjab̶a ãdji cʌwʌrʌba ũrĩnara poya cawarãnamãrẽã. Ãdjirãra wad̶ibid̶a ara mãwã panʌa.
ROM 11:9 Idjab̶a judiorã boro Daviba maʌ̃gʌd̶ebemada Ãcõrẽa jarasia: Ãdjirã bia ne cobʌda carea idu crĩchabidua bʌa cawa oẽ́da. Mãwã ãdub̶a cũrũgad̶ia animarã jidabadad̶e ed̶aa b̶aebʌda quĩrãca. Maʌ̃ne ãdjirãra cawa odua.
ROM 11:10 Ãdjirãra daub̶errea b̶ea quĩrãca b̶ʌdua ãdjia unu panʌra cawarãnamãrẽã. Idjab̶a ewariza bia mĩgabidua.
ROM 11:11 Naʌ̃da mʌ̃a iwid̶iya: ¿judiorãba Critora igarasid̶a bẽrã ab̶ed̶a waa Ãcõrẽ ume poya bia b̶ead̶aẽ́ca? ¡Mãwãẽ́a! Ãtebʌrʌ Crito igaraped̶ad̶a bẽrã Ãcõrẽba judiorãẽ́da ẽdrʌ edabaria. Mãwã judiorãra jiwaid̶a b̶ead̶aped̶a idjida quĩrĩãnia.
ROM 11:12 Judiorãba Crito igaraped̶ad̶a bẽrã ãdjirã cãyãbara Ãcõrẽba jũma naʌ̃ ẽjũãnebema judiorãẽ́ra bio careba b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã judiorã wayacusa Ãcõrẽ ume bia panebʌda ewarid̶e ¿Ãcõrẽba jũmarãda biara carebaẽ́ca?
ROM 11:13 Mʌ̃a judiorãẽ́a ne jaraya. Ãcõrẽba mʌ̃ra bãrãmaa diabuesia jaradia b̶amãrẽã. Maʌ̃da mʌ̃a jũma jipa o quĩrĩã b̶ʌa.
ROM 11:14 Mʌ̃a judiorãẽ́a jaradia b̶ʌd̶eba quĩrĩã b̶ʌa mʌ̃ ẽberãrã judiorã bid̶a maʌ̃ bed̶eara ũrĩ quĩrĩãnida jiwaid̶a panʌ quĩrãca. Mãwã Ãcõrẽba ãdjirãra ʌ̃cʌrʌ ẽdrʌ edaya.
ROM 11:15 Ãcõrẽba judiorãra igarad̶a bẽrã ʌ̃cʌrʌ naʌ̃ ẽjũãnebemarãra idji ume bia b̶ʌsia. Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽba judiorã wayacusa bia edabʌrʌd̶e ¿cãrẽda sãwãi? Ãdjirã sid̶a beud̶arã quĩrãca pananada Ãcõrẽ ume zocai b̶ead̶ia.
ROM 11:16 Trigo naãrã ewabʌdad̶e paʌ̃da ocuad̶aped̶a maʌ̃ paʌ̃nebemada Ãcõrẽa ab̶a diad̶ibʌrʌ, waabema paʌ̃ sid̶a Ãcõrẽnea. Ara maʌ̃ quĩrãca jũma judiorãra Ãcõrẽnea, ãdji drõã naẽnabemarãda idjid̶e bad̶a bẽrã. Idjab̶a bacuru carrada bia b̶ʌbʌrʌ, dji jʌwate sid̶a bia b̶eaa. Ara maʌ̃ quĩrãca jũma judiorãra Ãcõrẽnea, ãdji drõã naẽnabemarãda idjid̶e bad̶a bẽrã.
ROM 11:17 Ʌ̃cʌrʌ judiorãra Ãcõrẽnebemada jĩga panesid̶aa olivo bacuru jʌwate tẽtacuad̶a quĩrãca. Bãrã judiorãẽ́ra Ãcõrẽ neẽ́ panasid̶aa olivo bacuru idub̶a mẽã warid̶a quĩrãca. Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌ bãrã judiorãẽ́ra ʌ̃cʌrʌ judiorã cacuabari Ãcõrẽ ẽberãrãda panesid̶aa idub̶a mẽã warid̶a olivo bacuru jʌwatera dji tẽtacuad̶ad̶e cara b̶ʌcuad̶a quĩrãca. Mãwã id̶ira Ãcõrẽba bãrã sid̶a careba b̶ʌa judiorã careba b̶ad̶a quĩrãca.
ROM 11:18 Baribʌrʌ crĩcharãnadua bãrã judiorãẽ́ra judiorã cãyãbara Ãcõrẽ quĩrãpita biara b̶eada. Quĩrãnebad̶adua bãrãra dji carrad̶eba zocai panʌda. Dji carrara bãrãneba zocai b̶ʌẽ́a.
ROM 11:19 Ãĩbẽrã bãrã judiorãẽ́ba crĩchad̶isicada Ãcõrẽba judiorãra igarasida bãrãda ãdjirã cacuabari edai carea.
ROM 11:20 Wãrãda mãwã b̶ʌa. Baribʌrʌ Ãcõrẽba ãdjirãra igarasia Critoda ĩjãped̶ad̶aẽ́ bẽrã. Maʌ̃be bãrãda edasia Critoda ĩjãped̶ad̶a bẽrã. Maʌ̃ carea bãrãra judiorã cãyãbara biara b̶eada crĩcharãnadua, ãtebʌrʌ Ãcõrẽra waya pananadua.
ROM 11:21 Judiorãba ĩjãnaẽ́ panʌ carea Ãcõrẽba ãdjirãra igarasia bacuru jʌwate tẽtacuabʌrʌ quĩrãca. Ara maʌ̃ quĩrãca bãrã judiorãẽ́ba ĩjãnaẽ́bʌrʌ, Ãcõrẽba bãrã sid̶a igaraya.
ROM 11:22 Bio crĩchad̶adua sãwã Ãcõrẽba idji biad̶eba carebabarida idjab̶a sãwã cawa obarida. Judiorãba ĩjãped̶ad̶aẽ́ bẽrã Ãcõrẽba cawa oped̶a ãdjirãra igarasia. Maʌ̃ne bãrã judiorãẽ́ra idji biad̶eba careba b̶ʌa idjab̶a careba b̶aya. Baribʌrʌ maʌ̃neba pananida panʌa. Bãrãba ĩjã pananaẽ́bʌrʌ, Ãcõrẽba bãrã sid̶a cawa oped̶a igaraya bacuru jʌwate tẽtacuabʌrʌ quĩrãca.
ROM 11:23 Idjab̶a judiorã Crito ĩjãnaẽ́ pananaba ĩjãnibʌrʌ, Ãcõrẽba ãdjirãra wayacusa bia edaya dji jʌwate tẽtad̶ad̶e wayacusa cara b̶ʌbʌrʌ quĩrãca. Idji ʌb̶ʌad̶eba mãwã poya oya.
ROM 11:24 Wãrãda bãrã judiorãẽ́ra olivo bacuru idub̶a mẽã warid̶a quĩrãca panasid̶aa. Ãcõrẽba maʌ̃ bacurud̶ebemada tẽtacuaped̶a olivo bacuru ud̶ad̶e cara b̶ʌcuasia. Mãwã b̶aiẽ́ b̶ʌmĩna Ãcõrẽba osia. Maʌ̃ bẽrã ¿judiorãra wayacusa poya edaẽ́ca dji ud̶a bacuru jʌwatera wayacusa cara b̶ʌcuabʌrʌ quĩrãca?
ROM 11:25 Djabarã, mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa Ãcõrẽba naẽna cawabiẽ́ b̶ad̶ada bãrãba cawad̶ida. Mãwã judiorã cãyãbara biara b̶eada crĩchad̶aẽ́a. Ãcõrẽba naẽna cawabiẽ́ b̶ad̶ara naʌ̃gʌa: zocãrã judiorãda cʌwʌrʌ zarea panesid̶aa idjab̶a cʌwʌrʌ zarea panenia ab̶a jũma dji Crito ĩjãnida panʌ judiorãẽ́ba ĩjãbʌdad̶aa.
ROM 11:26 Mãwãnacarea Israel purura Ãcõrẽba jũma ẽdrʌ edaya. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Dadjirã Ẽdrʌ Edabarira Sioʌ̃ purud̶eba zeya. Idjia Jacobod̶eba yõped̶ad̶arãba cadjirua oped̶ad̶ara jũma quĩrãdoaya.
ROM 11:27 Mʌ̃a ãdjirã ume bed̶ea b̶ʌd̶ara oya. Ãdjia cadjirua oped̶ad̶ara quĩrãdoaya.
ROM 11:28 Judiorãba bed̶ea bia Jesud̶ebemada igara panʌ bẽrã Ãcõrẽ ume dji quĩrũa. Maʌ̃ bẽrã bãrã judiorãẽ́ra Ãcõrẽ ẽberãrãda poya b̶ead̶ia. Baribʌrʌ Ãcõrẽba ãdjirã drõã naẽnabemarãra edad̶a bẽrã wad̶ibid̶a quĩrĩã b̶ʌa.
ROM 11:29 Wãrãda Ãcõrẽba diad̶ara jãrĩcaa. Idjia trʌ̃nara igaracaa.
ROM 11:30 Bãrã judiorãẽ́ba naẽna Ãcõrẽra ĩjãnaca basía. Baribʌrʌ judiorãba ĩjãnaẽ́ panʌ bẽrã id̶ira Ãcõrẽba bãrãra quĩrã djuburia b̶ʌa.
ROM 11:31 Ãdjirãba id̶ira ĩjãnacaa nocoarebema ewarid̶e Ãcõrẽba quĩrã djuburiamãrẽã bãrã judiorãẽ́ quĩrã djuburia b̶ʌ quĩrãca.
ROM 11:32 Wãrãda Ãcõrẽba iduaribisia jũmarãda cʌwʌrʌ zarea b̶ead̶amãrẽã. Mãwã jũmarãda quĩrã djuburiaya.
ROM 11:33 Ãcõrẽra bio ne cawa b̶ʌa idjab̶a crĩcha cawa b̶ʌa. Idjia oi crĩcha b̶ʌra ni ab̶aʌba poya cawad̶aẽ́a. Idjia o b̶ʌ sid̶a poya cawad̶aẽ́a.
ROM 11:34 ¿Caiba Ãcõrẽ crĩchara cawa b̶ʌ? ¿Caiba idjía crĩchada jaradiabari?
ROM 11:35 ¿Caiba Ãcõrẽa ne diasi jẽda diamãrẽã?
ROM 11:36 Ãcõrẽbʌrʌ ne jũmada osia. Ne jũmada idjid̶eba b̶ʌa idjab̶a idji itea b̶ʌa. Dadjirãba ewariza idjía bia bed̶ead̶ida panʌa. Bia b̶ʌa mãwã b̶aida.
ROM 12:1 Maʌ̃ba djabarã, Ãcõrẽba bãrãra quĩrã djuburiad̶a bẽrã, mʌ̃a bãrãa bed̶ea djuburiaya ara bãdjida Ãcõrẽa diad̶amãrẽã. Idji itea bia b̶ead̶adua bãrãra bia unumãrẽã. Mãwã bãrãba wãrãda idji itea bia od̶ia.
ROM 12:2 Naʌ̃ ẽjũãnebemarãba quĩrĩã panʌ quĩrãca nĩbarãnadua, ãtebʌrʌ crĩcha djiwid̶i Ãcõrẽba dia b̶ʌd̶eba jipa nĩbad̶adua. Mãwã Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌra bãrãba cawad̶ia. Jũma idjia quĩrĩã b̶ʌra bia b̶ʌa, jipa b̶ʌa, idjab̶a idjia bia unu b̶ʌa.
ROM 12:3 Ãcõrẽba idji biad̶eba mʌ̃ra b̶ʌsia idji itea ne o b̶amãrẽã. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a bãrãa naʌ̃da jaraya: ni ab̶aʌba crĩchaiẽ́ b̶ʌa ara idjida dji dromaara b̶ʌda. Bãrãba Critora ĩjãped̶ad̶a bẽrã Ãcõrẽba bãdjiza awara awara diasia ne od̶amãrẽã. Maʌ̃ bẽrã idjia diad̶a quĩrãca bãdjia o panʌnebemada jipa crĩchad̶adua.
ROM 12:4 Dadji cacuara ab̶a b̶ʌmĩna dadji cacuad̶e zocãrã eropanʌa, jʌwada, jĩrũda, boroda, ne jũmaa. Baribʌrʌ dadji cacuad̶e b̶eaba ab̶arida od̶acaa.
ROM 12:5 Ara maʌ̃ quĩrãca dadjirãra zocãrã panʌmĩna, Crito ume panʌ bẽrã cacua ab̶a b̶ʌ quĩrãca panʌa. Mãwã dadjirã jũmarãda cacua ab̶aʌd̶e ãbaa panʌa.
ROM 12:6 Ãcõrẽba idji biad̶eba dadjirãza ne od̶amãrẽã awara awara diasia. Idjia ʌ̃cʌrʌa diasia idjid̶eba bed̶ead̶amãrẽã. Mãwã diasibʌrʌ, ãdjia wãrãda ĩjã panʌneba mãwã bed̶ead̶ida panʌa.
ROM 12:7 Idjia ʌ̃cʌrʌa diasia djãrã carebad̶amãrẽã. Mãwã diasibʌrʌ, djãrãra carebad̶ida panʌa. Idjia ʌ̃cʌrʌa diasia idji bed̶eada jaradiad̶amãrẽã. Mãwã diasibʌrʌ, idji bed̶eara jaradiad̶ida panʌa.
ROM 12:8 Idjia ʌ̃cʌrʌa diasia djabarã careba panʌneba biara ĩjãnamãrẽã. Mãwã diasibʌrʌ, djabarãra carebad̶ida panʌa biara ĩjãnamãrẽã. Ʌ̃cʌrʌa diasia ne dia panʌneba djãrã carebad̶amãrẽã. Mãwã diasibʌrʌ, sobiad̶eba diad̶ida panʌa. Ʌ̃cʌrʌa diasia djabarã boroda b̶ead̶amãrẽã. Mãwã diasibʌrʌ, quĩrãcuita jipa o b̶ead̶ida panʌa. Idjab̶a ʌ̃cʌrʌa diasia djãrã quĩrã djuburiad̶amãrẽã. Mãwã diasibʌrʌ, b̶ʌsrid̶ad̶eba quĩrã djuburiad̶ida panʌa.
ROM 12:9 Sod̶eba dji quĩrĩã b̶ead̶adua. Jũma cadjiruara igarad̶adua. Biadrʌ ẽpẽnadua.
ROM 12:10 Wãrã quĩrĩãneba dji quĩrĩã b̶ead̶adua. Crĩcha biad̶eba dji waya b̶ead̶adua idjab̶a djãrãda biara crĩchad̶adua.
ROM 12:11 Coa b̶earãnadua, ãtebʌrʌ zoquea b̶ead̶adua. Dadjirã Boro Jesuba quĩrĩã b̶ʌra sod̶eba jũma od̶adua.
ROM 12:12 Ãcõrẽneba ne edad̶ida cawa panʌ bẽrã b̶ʌsrid̶a b̶ead̶adua. Bia mĩga panʌne droad̶adua. Ewariza Ãcõrẽa iwid̶id̶adua.
ROM 12:13 Ãcõrẽ ẽberãrã dji ne neẽ́ qued̶eara carebad̶adua. Bãrã ded̶e zebʌdara bia edad̶adua.
ROM 12:14 Bãrã biẽ́ od̶i carea ẽpẽ b̶earãa bia jarad̶adua. Wãrãda biyabʌrʌ jarad̶adua. Biẽ́ b̶ead̶ida jararãnadua.
ROM 12:15 B̸ʌsrid̶a b̶ea ume b̶ʌsrid̶a b̶ead̶adua. Sopua b̶ea ume sopua b̶ead̶adua.
ROM 12:16 Jũmarã ume bia b̶ead̶adua. Djãrã cãyãbara biara b̶eada crĩcharãnadua, ãtebʌrʌ mĩã djuburi qued̶ea ume bia b̶ead̶adua. Crĩcharãnadua bãrãba djãrã cãyãbara biara cawa panʌda.
ROM 12:17 Ab̶aʌba bãrãda biẽ́ oibʌrʌ, ab̶ari quĩrãca orãnadua. Jũmarã quĩrãpita biada od̶adua.
ROM 12:18 Bãrãareba jʌrʌd̶adua jũmarã ume necai panani carea.
ROM 12:19 Djabarã, ab̶aʌba bãrãda biẽ́ osira ab̶arica biẽ́ orãnadua. Ãtebʌrʌ iduaribid̶adua Ãcõrẽba cawa omãrẽã. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Mʌ̃abʌrʌ cadjirua o b̶eara cawa oya. Mʌ̃abʌrʌ cawa oya ãdjia cadjirua oped̶ad̶a quĩrãca.”
ROM 12:20 Idjab̶a Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Bʌ dji quĩrũda jarra b̶ʌd̶e ne cobidua. Opichia b̶ʌd̶e baido diadua. Mãwã oibʌrʌ, idjira bio peraya.”
ROM 12:21 Ab̶aʌba bãrãda biẽ́ o b̶aibʌrʌ ab̶arica orãnadua. Ãtebʌrʌ bia od̶adua idjira peraped̶a idjia biẽ́ o b̶ʌra idu b̶ʌmãrẽã.
ROM 13:1 Jũmarãda naʌ̃ ẽjũãnebema bororã jʌwaed̶a b̶ead̶ida panʌa Ãcõrẽba b̶ʌd̶a bẽrã. Neẽ́a Ãcõrẽba b̶ʌd̶aẽ́ra.
ROM 13:2 Maʌ̃ bẽrã naʌ̃ ẽjũãnebema bororã igara b̶ʌba Ãcõrẽba b̶ʌd̶ada igara b̶ʌa. Dji mãwã igara b̶eara ãdji boroba cawa oya.
ROM 13:3 Wãrãda jipa o b̶eaba ãdji boroba cawa oida wayad̶acaa, ãtebʌrʌ cadjirua o b̶eabʌrʌ wayabadaa. Maʌ̃ bẽrã bãrã bororã ume ne wayaa neẽ́ b̶a quĩrĩã panʌbʌrʌ, biada od̶adua ãdjia bia ununamãrẽã.
ROM 13:4 Wãrãda bãrã bororãra Ãcõrẽba idji nezocarã quĩrãca b̶ʌsia bãrãda carebad̶amãrẽã. Baribʌrʌ bãrãba cadjiruada od̶ibʌrʌ, ãdjida wayad̶adua wãrãda bio cawa od̶ida panʌ bẽrã. Ãdjira Ãcõrẽ nezocarã quĩrãca panʌa cadjirua o b̶eara cawa od̶i carea.
ROM 13:5 Maʌ̃ bẽrã bãrãra naʌ̃ ẽjũãnebema bororã jʌwaed̶a b̶ead̶ida panʌa cawa orãnamãrẽã. Maʌ̃ awara ãdjirã jʌwaed̶a b̶ead̶ida panʌa, cawa panʌ bẽrã mãwã b̶aira jipa b̶ʌda.
ROM 13:6 Maʌ̃ carea bãrãba parata diad̶ida panʌra bãrã bororãa diabadaa. Jũma dadjirã druara ãdjid̶e b̶ʌ bẽrã idjab̶a ãdjirãra Ãcõrẽ nezocarã quĩrãca panʌ bẽrã, bãrãba maʌ̃ paratara diad̶ida panʌa.
ROM 13:7 Jũmarãa diad̶adua bãrãba ãdjiza diad̶ida panʌ quĩrãca. Bãrã bororãa parata diad̶ida panʌra diad̶adua. Bãrãba wayad̶ida panʌra wayad̶adua. Bãrãba bia jarad̶ida panʌra bia jarad̶adua.
ROM 13:8 Bãrãba diai bara panʌbʌrʌ, jẽda diad̶aẽ́ b̶earãnadua. Ab̶abe dji quĩrĩã b̶ead̶adua. Djãrã quĩrĩã b̶ʌba jũma Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyra ĩjã o b̶ʌa.
ROM 13:9 Maʌ̃ leyba jara b̶ʌa: “Daunemarãdua, mĩã bearãdua, ne drʌarãdua, djãrãba erob̶ʌra awuarãdua.” Maʌ̃ra idjab̶a jũma maʌ̃ leyba jara b̶ʌ sid̶a naʌ̃ crĩcha ab̶aʌba jũma jara b̶ʌa: “Djãrãra quĩrĩãdua ara bʌdji quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca.”
ROM 13:10 Quĩrĩã erob̶ʌba djãrãra biẽ́ ocaa. Djãrã quĩrĩã b̶ʌd̶e jũma Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyra ĩjã o b̶ʌa.
ROM 13:11 Jũma maʌ̃gʌra o pananadua cawa panʌ bẽrã naʌ̃ ewarira sãwã b̶ʌda. Ʌ̃rʌ̃manadua. Waa cãĩ b̶earãnadua. Dadjirã naʌ̃ ẽjũã cadjiruad̶ebema ẽdrʌd̶i ewarira caitaara b̶ʌa dadjia naãrã ĩjãped̶ad̶a cãyãbara.
ROM 13:12 Naʌ̃ ewari cadjiruara jõbod̶oa diamasi nũmanada ʌ̃nadrʌbod̶o quĩrãca. Maʌ̃ bẽrã dadjirãba cadjiruada idu b̶ʌd̶aped̶a biada od̶ida panʌa. Mãwã dadjirãra cadjiruad̶ebemada jũma jũãtrʌ b̶ead̶ia sordaoba jũãtrʌbariba idji cacua jũãtrʌ erob̶ʌ quĩrãca.
ROM 13:13 Dadjirãra quĩrãipa nĩbad̶ida panʌa ãsa nĩbabada quĩrãca. B̸ʌsrid̶a obadad̶e beu nĩbad̶iẽ́ panʌa, aud̶uada o nĩbad̶iẽ́ panʌa, caicaya b̶ead̶iẽ́ panʌa, idjab̶a djãrãba erob̶ʌ carea biẽ́ crĩchad̶iẽ́ panʌa.
ROM 13:14 Ãtebʌrʌ dadjirã Boro Jesucrito nĩbad̶a quĩrãca nĩbad̶adua. Naʌ̃ djaraba cadjirua o quĩrĩã b̶ʌra iduaribirãnadua.
ROM 14:1 Djaba ab̶aʌba dadjia Jesucrito ĩjã panʌnebemada wad̶i bio adua b̶ʌbʌrʌ, idjira bia edad̶adua. Baribʌrʌ idjia adua b̶ʌd̶ebema carea idji ume caicayarãnadua.
ROM 14:2 Mʌ̃a naʌ̃da jara b̶ʌa: ʌ̃cʌrʌ djabarãba cawa panʌa ne jũmada cod̶ida panʌda. Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌ djabarãba dadjia Jesucrito ĩjã panʌnebemada wad̶i bio adua panʌ bẽrã crĩcha panʌa ab̶abe néud̶ebemada cod̶ida panʌda.
ROM 14:3 Baribʌrʌ ne jũma cobariba ne jũma cocada igaraiẽ́ b̶ʌa. Idjab̶a ne jũma cocaba ne jũma cobarida biẽ́ jaraiẽ́ b̶ʌa, umena Ãcõrẽba edad̶a bẽrã.
ROM 14:4 ¿Bʌra cai mãwã djãrã nezocada biẽ́ jarai carea? Idji borobʌrʌ jaraya bia o b̶ʌda wa biẽ́ o b̶ʌda. Baribʌrʌ dadjirã Boro Ãcõrẽba jaraya jũma idji nezocarãba bia o panʌda, idji ʌb̶ʌad̶eba careba b̶ʌ bẽrã bia o pananamãrẽã.
ROM 14:5 Idjab̶a ʌ̃cʌrʌ djabarãba crĩcha panʌa ʌ̃cʌrʌ ewarira ewari dromada. Ʌ̃cʌrʌ djabarãba crĩcha panʌa ewarira jũmaena ab̶arida. Baribʌrʌ ãdjiza sod̶eba crĩcha panʌ quĩrãca od̶ida panʌa.
ROM 14:6 Ewari droma waga b̶ʌba dadjirã Boro Ãcõrẽ itea mãwã o b̶ʌa. Ne jũma cobariba mãwã cobaria dadjirã Boro Ãcõrẽra waya b̶ʌ bẽrã. Maʌ̃ carea ne cobʌrʌd̶e idjia Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a abaria. Idjab̶a ne jũma cocaba mãwã cocaa dadjirã Boro Ãcõrẽra waya b̶ʌ bẽrã. Maʌ̃ carea ne cobʌrʌd̶e idjia bid̶a Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a abaria.
ROM 14:7 Ni ab̶aʌda ara idji itea zocai b̶ʌẽ́a. Idjab̶a ni ab̶aʌda ara idji itea beuẽ́a.
ROM 14:8 Zocai panʌne dadjirã Boro Ãcõrẽ itea zocai panʌa. Idjab̶a beusid̶ara dadjirã Boro Ãcõrẽ itea beud̶ia. Mãwã zocai panʌne wa beubʌdad̶e bid̶a dadjirã Boro Ãcõrẽnea.
ROM 14:9 Critora beusia beud̶arã Boro bai carea. Idjab̶a ʌ̃rẽbasia zocai b̶ea Boro bai carea.
ROM 14:10 Maʌ̃ bẽrã ¿cãrẽ cãrẽã bʌ djabada biẽ́ jara b̶ʌ? ¿Cãrẽ cãrẽã idjira igara b̶ʌ? Jũma dadjirãra Ãcõrẽ quĩrãpita panania dadjiza oped̶ad̶ara cawa omãrẽã.
ROM 14:11 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Dadjirã Boroba nãwã jara b̶ʌa: mʌ̃ra wãrãda zocai b̶ʌ bẽrã wãrãneba jaraya jũmarãda mʌ̃ quĩrãpita chĩrãborod̶e cob̶ead̶ida mʌ̃́a bia bed̶ead̶i carea. Idjab̶a jũmarãba jarad̶ia mʌ̃ra Ãcõrẽda.
ROM 14:12 Wãrãda dadjiza oped̶ad̶ara Ãcõrẽa jũma jarad̶ia.
ROM 14:13 Maʌ̃ bẽrã djãrãba o b̶ʌ carea waa biẽ́ bed̶ead̶iẽ́ panʌa. Ãtebʌrʌ sod̶eba nãwã crĩchad̶ida panʌa: dadjia o panʌneba djaba ab̶aʌda cadjiruad̶e b̶aebid̶ibʌrʌ, biara b̶ʌa od̶aẽ́da.
ROM 14:14 Mʌ̃ra dadjirã Boro Jesucrito ume b̶ʌ bẽrã wãrãda cawa b̶ʌa ni ab̶aʌ djicoda cadjirua b̶ʌẽ́da. Baribʌrʌ ab̶aʌba baridua djico coida cadjiruada crĩchaibʌrʌ, maʌ̃gʌra cocara b̶ʌa.
ROM 14:15 Bʌa co b̶ʌd̶eba bʌ djabada idji sod̶e biẽ́ b̶eibʌrʌ, bʌra quĩrĩãneba nĩẽ́a. Bʌa co b̶ʌd̶eba bʌ djaba crĩchara ãrĩrãdua Critora idji carea beud̶a bẽrã.
ROM 14:16 Bãrãba o panʌra biada cawa panʌa. Baribʌrʌ djãrãba maʌ̃da biẽ́ jarad̶ibʌrʌ, orãnadua biẽ́ bed̶earãnamãrẽã.
ROM 14:17 Ãcõrẽba pe erob̶ʌd̶ebemarãa jaracaa cãrẽda cod̶ida panʌda idjab̶a cãrẽda dod̶ida panʌda. Ãtebʌrʌ quĩrĩã b̶ʌa ãdjirãba idji Jaured̶eba jipa o pananida, necai pananida, idjab̶a b̶ʌsrid̶a pananida.
ROM 14:18 Crito mãwã ẽpẽ b̶eara Ãcõrẽba bia unu b̶ʌa. Ẽberãrã bid̶a bia unubadaa.
ROM 14:19 Maʌ̃ carea jʌrʌd̶ida panʌa djabarã ume necai b̶ead̶i carea. Mãwã dji careba panania biara ĩjãni carea.
ROM 14:20 Bãrãba co panʌneba Ãcõrẽba djãrã sod̶e od̶ara ãrĩrãnadua. Wãrãda Ãcõrẽ quĩrãpita jũma djicora bia b̶ʌa. Baribʌrʌ biẽ́ b̶ʌa dadjia co panʌneba dewaraʌda cadjiruad̶e b̶aebid̶ida.
ROM 14:21 Biara b̶ʌa nedjara coẽ́da, uva b̶a doẽ́da, wa ni cãrẽ sid̶a oẽ́da bʌ djabara cadjiruad̶e b̶aebi amaaba.
ROM 14:22 Bʌa ne jũmada coida b̶ʌda crĩcha b̶ʌbʌrʌ, wa ne jũmada cocara b̶ʌda crĩcha b̶ʌbʌrʌ, ab̶abe bʌabʌrʌ Ãcõrẽ ume bʌ crĩchara cawaida b̶ʌa. Bʌa crĩcha b̶ʌ quĩrãca djãrãa õgo crĩchabirãdua. Wãrãda dadjia o panʌ carea dadji sod̶e biẽ́ crĩchad̶aẽ́bʌrʌ, bio b̶ʌsrid̶a panania.
ROM 14:23 Baribʌrʌ ab̶aʌba nãwã crĩchaisicada: “Ãĩbẽrã naʌ̃gʌra cocara b̶ʌa.” Dji mãwã crĩcha b̶ʌba maʌ̃da coibʌrʌ, idji sod̶e biẽ́ b̶eya, biẽ́ o b̶ʌda crĩcha b̶ʌ bẽrã. Wãrãda ab̶aʌba o b̶ʌra ãĩbẽrã jipa b̶ʌẽ́da crĩchaibʌrʌ, cadjiruada o b̶ʌa.
ROM 15:1 Dadjia ĩjã b̶ʌd̶ebema bio cawa b̶eaba mãcua adua qued̶eara carebad̶ida panʌa. Ab̶abe dadjia quĩrĩã panʌda od̶iẽ́ panʌa.
ROM 15:2 Ãtebʌrʌ djãrãba quĩrĩã panʌdrʌ od̶ida panʌa ãdjida bia b̶ead̶amãrẽã idjab̶a biara ĩjãnamãrẽã.
ROM 15:3 Wãrãda Crito bid̶a ara idjia quĩrĩã b̶ʌra oẽ́ basía, ãtebʌrʌ Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca mãwãsia. Nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ãcõrẽ, ãdjirãba bʌ biẽ́ jarasid̶ad̶e mʌ̃ sid̶a biẽ́ jarasid̶aa.”
ROM 15:4 Ne jũma Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌd̶ara dadjirãa jaradiai carea b̶ʌa. Dadjirãra sobiabibaria idjab̶a carebabaria jũma droad̶amãrẽã. Mãwã dadjirãba wãrãda cawa panʌa Ãcõrẽ ume ewariza bia pananida.
ROM 15:5 Ãcõrẽba dadjirãra sobiabibaria idjab̶a carebabaria jũma droad̶amãrẽã. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa ara maʌ̃ Ãcõrẽba bãrãra careba b̶aida ab̶arica crĩchad̶amãrẽã Jesucritoba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca.
ROM 15:6 Mãwã bãrãba dadjirã Boro Jesucrito Zeza Ãcõrẽa ãbaa bia bed̶ea panania.
ROM 15:7 Critoba bãrã bia edad̶a quĩrãca dji bia edad̶adua. Maʌ̃ unubʌdad̶e ẽberãrãba Ãcõrẽa bia bed̶ead̶ia.
ROM 15:8 Mʌ̃a jaraya: Critora zesia dai judiorã carebai carea. Mãwã Ãcõrẽba judiorã drõã naẽnabemarã ume bed̶ea b̶ʌd̶ara Jesucritoba osia. Maʌ̃ba unubisia Ãcõrẽra wãrãda bed̶ea ab̶a b̶ʌda.
ROM 15:9 Idjab̶a Critora zesia judiorãẽ́ba Ãcõrẽa bia bed̶ead̶amãrẽã ãdjirãra quĩrã djuburiad̶a bẽrã. Maʌ̃nebemada Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Mʌ̃a bʌda judiorãẽ́ tãẽna bia jaraya. Mʌ̃a bʌ́a bia jara trʌ̃ãya.
ROM 15:10 Idjab̶a nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Bãrã judiorãẽ́, Ãcõrẽ puru ume b̶ʌsrid̶ad̶adua.
ROM 15:11 Idjab̶a nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Jũma bãrã judiorãẽ́, dadjirã Boro Ãcõrẽa bia bed̶ead̶adua. Jũma puru b̶ea, idjía bia bed̶ead̶adua.
ROM 15:12 Idjab̶a Isaíaba idji cartad̶e nãwã b̶ʌsia: Jeséd̶eba ab̶a zeya. Maʌ̃gʌra jũma puru b̶ea Boroda b̶eya. Israelerãẽ́ba idjira ĩjãnia ne jũma bia ãdjia jʌ̃ã panʌra diamãrẽã.
ROM 15:13 Ne jũma bia dadjia jʌ̃ã panʌra Ãcõrẽba diaya. Bãrãba idjida ĩjã panʌ bẽrã mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa idjia bãrãra bio b̶ʌsrid̶abida idjab̶a necai b̶ʌida. Mãwã Ãcõrẽ Jaure ʌb̶ʌad̶eba bãrãba biara cawad̶ia ne jũma bia dadjia jʌ̃ã panʌra wãrãda edad̶ida.
ROM 15:14 Djabarã, mʌ̃a cawa b̶ʌa bãrãba biada wãrãda o panʌda idjab̶a bio cawa panʌ bẽrã poya dji jaradiad̶ida.
ROM 15:15 Mãwãmĩna naʌ̃ cartad̶e mʌ̃a ʌ̃cʌrʌ crĩchada ebud̶a b̶ʌsia bãrãba quĩrãdoarãnamãrẽã. Mãwã b̶ʌsia Ãcõrẽba idji biad̶eba mʌ̃ra b̶ʌd̶a bẽrã judiorãẽ́ tãẽna Jesucrito nezocada b̶amãrẽã. Maʌ̃ bẽrã bed̶ea bia Ãcõrẽnebemada ãdjirãa jaradia b̶ʌa. Ĩjãsid̶ara sacerdoteba animarã babue diabʌrʌ quĩrãca mʌ̃a ãdjirãra Ãcõrẽa dia b̶ʌa bia unumãrẽã. Maʌ̃ne Ãcõrẽ Jaureba ãdjirãra Ãcõrẽ itea bia b̶ʌya.
ROM 15:17 Jesucrito ume b̶ʌ bẽrã mʌ̃a Ãcõrẽ itea o b̶ʌ carea bio b̶ʌsrid̶a b̶ʌa.
ROM 15:18 Baribʌrʌ ara mʌ̃djid̶ebemada ni maãrĩ bid̶a bia bed̶eaẽ́a. Ab̶abe Critoba mʌ̃neba od̶ad̶ebemada bia bed̶eaya. Wãrãda mʌ̃neba Critoba carebasia judiorãẽ́ba Ãcõrẽra ĩjãnamãrẽã. Mʌ̃a jaradia b̶ʌd̶eba, o b̶ʌd̶eba, ne ununaca o b̶ʌd̶eba bid̶a mãwã carebasia. Mʌ̃a Ãcõrẽ Jaure ʌb̶ʌad̶eba jũma maʌ̃gʌra osia. Jerusaleʌ̃neba ab̶a Ilirico druad̶aa bed̶ea bia Critod̶ebemada mʌ̃a jũma jaradiaida b̶ad̶ama jaradiasia.
ROM 15:20 Wãrãda bed̶ea bia Critod̶ebemada mʌ̃a jaradia quĩrĩã b̶ʌa wad̶i ũrĩnacama. Dewaraʌba jaradia b̶ʌma mʌ̃a jaradia quĩrĩãẽ́a.
ROM 15:21 Mãwã mʌ̃a Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca o b̶ʌa. Nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Idjid̶ebema jarad̶aca bad̶ama ẽberãrãba ũrĩnia. Idjid̶ebema ũrĩnaca bad̶aba cawad̶ia.
ROM 15:22 Maʌ̃ carea b̶arima zocãrã mʌ̃ra bãrãmaa wã quĩrĩã b̶ʌmĩna poya wãẽ́ b̶ʌa.
ROM 15:23 Baribʌrʌ namara jũma jaradiad̶a bẽrã ara nama caitara neẽ́a sãma Critod̶ebema jaradiaida. Maʌ̃ba mʌ̃ra España druad̶aa wãida crĩcha b̶ʌa. Wãbʌrʌd̶e bãrãma wib̶ariya. Mãwã crĩcha b̶ʌa dãrãbʌrʌ bẽrã bãrã acʌd̶e wã quĩrĩã b̶ʌda. Bãrã ume dãrã b̶ʌsrid̶ad̶acarea ãĩbẽrã bãrãba poya carebad̶isicada mʌ̃ bia wãmãrẽã.
ROM 15:25 Baribʌrʌ ara nawena mʌ̃ra Jerusaleʌ̃naa wãya paratada Ãcõrẽ ẽberãrãa diai carea.
ROM 15:26 Maʌ̃ paratara djabarã Macedonia druad̶ebemarãba, Acaya druad̶ebemarã bid̶a b̶ʌsrid̶a jʌrʌ pesid̶aa Ãcõrẽ ẽberãrã Jerusaleʌ̃nebema dji ne neẽ́ qued̶eara carebad̶i carea.
ROM 15:27 Maʌ̃ djabarã judiorãẽ́ba b̶ʌsrid̶a maʌ̃ paratara djabarã judiorã itea jʌrʌ pesid̶aa. Wãrãda mãwã od̶ida panasid̶aa judiorãa diai bara panʌ quĩrãca. Judiorãẽ́ba ne jũma bia Ãcõrẽnebemada judiorãneba edasid̶a bẽrã, djabarã judiorãa ne bia naʌ̃ ẽjũãnebemada diad̶ida panʌa.
ROM 15:28 Maʌ̃ parata djabarã Jerusaleʌ̃nebemarãa diad̶acarea mʌ̃ra España druad̶aa wãya. Wãbʌrʌd̶e bãrãma wib̶ariya.
ROM 15:29 Mʌ̃a cawa b̶ʌa bãrãma jũẽbʌrʌd̶e Critoba dadjirãra bio carebaida.
ROM 15:30 Djabarã, Ãcõrẽ Jaured̶eba dadjirãra dji quĩrĩã panʌa. Maʌ̃ bẽrã dadjirã Boro Jesucritod̶eba mʌ̃a bãrãa bed̶ea djuburiaya mʌ̃ careba Ãcõrẽa iwid̶id̶amãrẽã.
ROM 15:31 Idjía iwid̶id̶adua Judea druad̶ebema Jesu ĩjãẽ́ b̶eaba mʌ̃ra biẽ́ orãnamãrẽã. Idjab̶a iwid̶id̶adua mʌ̃a parata Ãcõrẽ ẽberãrã Jerusaleʌ̃nebema itea edebʌrʌra bia edad̶amãrẽã.
ROM 15:32 Mãwãnacarea Ãcõrẽba quĩrĩãibʌrʌ, mʌ̃ra bãrãmaa b̶ʌsrid̶a wãya idjab̶a bãrã tãẽna bia ʌ̃nãũ b̶aya.
ROM 15:33 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa Ãcõrẽ dadji necai b̶ai diabarira jũma bãrã ume b̶aida. Bia b̶ʌa mãwã b̶aida.
ROM 16:1 Mʌ̃a bãrãa dadjirã djabawẽrã Pebeda bia jaraya. Idjira Cencrea purud̶e djabarã carebabaría.
ROM 16:2 Dadjirã Boro trʌ̃neba bia edad̶adua Ãcõrẽ ẽberãrãba od̶ida panʌ quĩrãca. Idjia ẽberãrãda zocãrã carebasia. Mʌ̃ sid̶a bio carebasia. Maʌ̃ bẽrã ne jũmaneba idjira carebad̶adua.
ROM 16:3 Djabawẽrã Priscilaa, djaba Aquilaa bid̶a jarad̶adua mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌda ãdjira bia pananida. Ãdjia mʌ̃ quĩrãca ab̶arica Jesucrito trajura o panʌa.
ROM 16:4 Ãdjira mʌ̃ carebad̶i carea minijĩchiad̶e panasid̶aa. Mʌ̃a, jũma djabarã judiorãẽ́ bid̶a ãdjía bia b̶ʌad̶a abadaa.
ROM 16:5 Idjab̶a djabarã ãdji ded̶e dji jʌrebadarãa jarad̶adua mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌda ãdjirãra bia duananida. Mʌ̃ djaba bio quĩrĩã b̶ʌ Epenetoa ab̶ari quĩrãca jarad̶adua. Acaya druad̶e idjiabʌrʌ naãrã Jesucritora ĩjãsia.
ROM 16:6 Djabawẽrã Mariaa jarad̶adua mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌda idjira bia b̶aida. Idjia bãrãra bio careba b̶ʌa.
ROM 16:7 Mʌ̃ djabarã judiorã Andronicoa, Juniaa bid̶a ab̶ari quĩrãca jarad̶adua. Ãdjira mʌ̃ ume ãbaa preso panasid̶aa. Ãdjid̶ebemada Jesuba diabued̶arãba bia crĩcha panʌa. Mʌ̃a Crito ĩjãi naẽna ãdjia ĩjãsid̶aa.
ROM 16:8 Mʌ̃ djaba Ampliatoa jarad̶adua mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌda idjira bia b̶aida. Dadjirã Boro Jesucritod̶eba idjira bio quĩrĩã b̶ʌa.
ROM 16:9 Djaba Urbanoa jarad̶adua mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌda idjira bia b̶aida. Idjia dai ume ãbaa Jesucritod̶ebemada jaradia b̶ʌa. Djaba Estaquía bid̶a ab̶arica jarad̶adua. Idji sid̶a mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa.
ROM 16:10 Djaba Apelea jarad̶adua mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌda idjira bia b̶aida. Idjia unubisia Critora wãrãda ĩjã b̶ʌda. Jũma Aristobulo ẽberãrãa bid̶a ab̶ari quĩrãca jarad̶adua.
ROM 16:11 Mʌ̃ djaba judio Herodioʌ̃a jarad̶adua mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌda idjira bia b̶aida. Narciso ẽberãrã dadjirã Boro ĩjã b̶eaa jarad̶adua mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌda ãdjirãra bia duananida.
ROM 16:12 Djabawẽrã Tripenaa, Triposaa bid̶a jarad̶adua mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌda ãdjira bia pananida. Ãdjia dadjirã Boro itea bia o panʌa. Idjab̶a djabawẽrã Persidáa ab̶arica jarad̶adua. Idjia bid̶a dadjirã Boro itea bia o b̶ʌa.
ROM 16:13 Djaba Rupo dadjirã Boroba edad̶aa, idji papaa bid̶a jarad̶adua mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌda ãdjira bia pananida. Idji papara mʌ̃ papaca b̶ʌa.
ROM 16:14 Djaba Asincritoa, Plegontea, Hermaa, Patrobáa, Hermea, idjab̶a djabarã ãdjirã ume duanʌ́a bid̶a jarad̶adua mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌda ãdjirãra bia duananida.
ROM 16:15 Idjab̶a djaba Pilologoa, Juliaa, Olimpaa, Nereóa, idji djabawẽrãa, idjab̶a jũma Ãcõrẽ ẽberãrã ãdjirã ume duanʌ́a bid̶a jarad̶adua mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌda ãdjirãra bia duananida.
ROM 16:16 Wãrã quĩrĩãneba dji bia edad̶adua. Jũma Crito ẽberãrãba quĩrĩã panʌa bãrãra bia duananida.
ROM 16:17 Djabarã, mʌ̃a bãrãa bed̶ea djuburiaya quĩrãcuita b̶ead̶amãrẽã. Ʌ̃cʌrʌba djabarãa awara awara crĩchabibadaa. Bãrãba wãrã bed̶ea cawaped̶ad̶ara ãdjirãba quĩrã awara jaradiabadaa. Maʌ̃ ẽberãrã ume ãbaa b̶earãnadua.
ROM 16:18 Ãdjirãba dadjirã Boro Jesucritoba quĩrĩã b̶ʌra o panʌẽ́a, ãtebʌrʌ ãdjia quĩrĩã panʌdrʌ o panʌa. Ãdji bed̶ea biya quirud̶eba dji cũrũgaicha b̶eara cũrũgabadaa.
ROM 16:19 Jũmarãba cawa panʌa bãrãba Ãcõrẽ bed̶eara wãrãda ĩjã o panʌda. Maʌ̃ carea mʌ̃ra b̶ʌsrid̶a b̶ʌa. Wãrãda mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bãrãba biada o cawad̶ida idjab̶a cadjiruada od̶aẽ́da.
ROM 16:20 Ãcõrẽ dadji necai b̶ai diabariba dãrãẽ́ne diaurura poyaped̶a bãrã jʌwaed̶a b̶ʌya. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa dadjirã Boro Jesucritoba idji biad̶eba bãrãra careba b̶aida.
ROM 16:21 Djaba Timoteo mʌ̃ ume ãbaa jaradia b̶ʌba quĩrĩã b̶ʌa bãrãra bia duananida. Idjab̶a mʌ̃ djabarã judiorã Lucioba, Jasoʌ̃ba, Sosipatero bid̶a quĩrĩã panʌa bãrãra bia duananida.
ROM 16:22 Mʌ̃ra Tercioa. Pauloba mʌ̃́a naʌ̃ cartara b̶ʌbi b̶ʌa. Dadjirã Boro Jesucritod̶eba mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bãrãra bia duananida.
ROM 16:23 Djaba Gayo bid̶a quĩrĩã b̶ʌa bãrãra bia duananida. Mʌ̃ra idji ded̶e b̶ʌa. Djabarã jũmarãda idji ded̶e ãbaa dji jʌrebadaa. Naʌ̃ purud̶ebema parata wagabari Erastoba, djaba Cuarto bid̶a quĩrĩã panʌa bãrãra bia duananida.
ROM 16:24 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa dadjirã Boro Jesucritoba idji biad̶eba bãrãra careba b̶aida.
ROM 16:25 Mʌ̃a bed̶ea bia Jesucritod̶ebemada jaradia b̶abaria. Ara maʌ̃ bed̶ead̶eba Ãcõrẽba bãrãra poya carebaya zarea b̶ead̶amãrẽã. Maʌ̃ bed̶eara Ãcõrẽba naẽna cawabiẽ́ b̶asia baribʌrʌ id̶ira cawabisia. Idjid̶eba bed̶eabadarãba maʌ̃ra cartad̶e b̶ʌsid̶aa. Ãcõrẽ beucaba mãwã b̶ʌbisia druazabemarãba ũrĩnaped̶a Jesucritoda ĩjãnamãrẽã. Ãcõrẽa bia bed̶ead̶ida panʌa.
ROM 16:27 Idjira ab̶abʌrʌ b̶ʌa. Ne jũmada cawa b̶ʌa. Jesucritod̶eba dadjirãba ewariza idjía bia bed̶ead̶ida panʌa. Bia b̶ʌa mãwã b̶aida.
1CO 1:1 Mʌ̃ra Pauloa. Ãcõrẽba quĩrĩãna bẽrã mʌ̃ra trʌ̃sia Jesucritoba diabued̶ada b̶amãrẽã. Dadjirã djaba Sosteneda mʌ̃ ume b̶ʌa.
1CO 1:2 Mʌ̃a naʌ̃ cartara b̶ʌbʌrʌa Ãcõrẽ ẽberãrã Corinto purud̶ebema itea. Jesucritod̶eba Ãcõrẽba bãrãra edasia idji itea bia b̶ead̶amãrẽã. Ara maʌ̃ quĩrãca idjia druaza jũma dadjirã Boro Jesucritoa iwid̶ibadara edasia. Idjira ãdjirã Boroa idjab̶a dadjirã Boroa.
1CO 1:3 Daiba quĩrĩã panʌa dadjirã Zeza Ãcõrẽba, dadjirã Boro Jesucrito bid̶a ãdji biad̶eba bãrãra careba pananida idjab̶a necai b̶aira dia pananida.
1CO 1:4 Bãrãra Jesucrito ume panʌ bẽrã Ãcõrẽba idji biad̶eba careba b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a Ãcõrẽa iwid̶ibʌrʌza bãrã carea bia b̶ʌad̶a abaria.
1CO 1:5 Jesucrito ume panʌ bẽrã Ãcõrẽba bãrãa jũma diasia bia od̶amãrẽã. Idji bed̶eara poya cawa jaradia panania idjab̶a idjid̶ebemada poya bio cawa panania.
1CO 1:6 Jũma Ãcõrẽba bãrãa diad̶aba unubi b̶ʌa Crito bed̶ea daiba jaradiaped̶ad̶ara wãrã arada.
1CO 1:7 Bãrãba dadjirã Boro Jesucrito ununi carea jʌ̃ã panʌmisa Ãcõrẽba idji Jaured̶eba dia b̶ʌra jũma eropanʌa.
1CO 1:8 Maʌ̃ba Ãcõrẽba bãrãra zarea erob̶aya ab̶a naʌ̃ ewari jõbʌrʌd̶aa. Mãwãra dadjirã Boro Jesucritoba cawa od̶e zebʌrʌd̶e bãrãra biẽ́ jarad̶i neẽ́ b̶ead̶ia.
1CO 1:9 Ãcõrẽra bed̶ea ab̶a b̶ʌa. Idjia bãrãra trʌ̃sia idji Warra dadjirã Boro Jesucrito ume ãbaa b̶ead̶amãrẽã.
1CO 1:10 Djabarã, dadjirã Boro Jesucritod̶eba mʌ̃a bãrãa bed̶ea djuburiaya ãbaa bia duananamãrẽã. Crĩcha awara awara duananiẽ́ panʌa, ãtebʌrʌ crĩcha ab̶aʌd̶eba ãbaa bia duananida panʌa.
1CO 1:11 Djabarã, mʌ̃a ũrĩna carea mãwã jara b̶ʌa. Djabawẽrã Cloe ẽberãrãba mʌ̃́a jarasid̶aa bãrãra ijara duanabarida.
1CO 1:12 Ebud̶a jaraibʌrʌ, ʌ̃cʌrʌ bãrãnebemaba jarabadaa: “Mʌ̃ra Paulod̶ea.” Dewararãba jarabadaa: “Mʌ̃ra Apolod̶ea.” Dewararãba jarabadaa: “Mʌ̃ra Pedrod̶ea.” Idjab̶a dewararãba jarabadaa: “Mʌ̃ra Critod̶ea.”
1CO 1:13 Mãwãra ¿Critora zocãrã b̶ʌca? ¿Mʌ̃da bãrã carea crud̶e cachisid̶aca? ¿Bãrãra mʌ̃ trʌ̃neba borocuesid̶aca?
1CO 1:14 Mʌ̃a ni ab̶aʌ bãrãnebemada borocued̶aẽ́ bẽrã b̶ʌsrid̶a b̶ʌa. Mʌ̃a ab̶abe djaba Crispoda, Gayo sid̶a borocuesia.
1CO 1:15 Mãwã ni ab̶aʌba poya jarad̶aẽ́a mʌ̃ trʌ̃neba borocuesid̶ada.
1CO 1:16 Idjab̶a mʌ̃a djaba Estepana ẽberãrã sid̶a borocuesia. Ãdjirã awara dewarada borocuesibʌrʌ mʌ̃a quĩrãnebaẽ́a.
1CO 1:17 Critoba mʌ̃ra diabueẽ́ basía ẽberãrã borocue b̶amãrẽã, ãtebʌrʌ diabuesia bed̶ea bia idjid̶ebemada jaradiamãrẽã. Baribʌrʌ naʌ̃ dud̶abema necawaad̶eba mʌ̃a jaradiaẽ́ b̶ʌa Crito crud̶e beud̶ada ara idji quĩrĩãbe beud̶a quĩrãca b̶erãmãrẽã.
1CO 1:18 Tʌbʌ uruad̶aa wãni ẽberãrãmaarã Crito crud̶e beud̶ad̶ebema bed̶eara siriẽ́ b̶ʌa. Baribʌrʌ dadjirã, dji Ãcõrẽba ẽdrʌ edad̶arãba cawa panʌa maʌ̃ bed̶eaba Ãcõrẽ ʌb̶ʌara cawabi b̶ʌda.
1CO 1:19 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Ne cawa b̶ea necawaada mʌ̃a siriẽ́ b̶ʌda unubiya. Crĩcha cawa b̶ea crĩchara biẽ́ tab̶ʌda cawabiya.
1CO 1:20 Wãrãda Ãcõrẽba naʌ̃ ẽjũãnebema necawaara siriẽ́ b̶ʌda cawabisia. Jãʌ̃be ¿ne cawa b̶eara sãwãsid̶a? ¿Judiorã ley jaradiabadara sãwãsid̶a? ¿Naʌ̃ ewarid̶e necawaad̶eba bed̶eabadara sãwãsid̶a?
1CO 1:21 Ãcõrẽba idji necawaad̶eba od̶aba idjida cawabi b̶ʌa. Baribʌrʌ naʌ̃ ẽjũãnebemarãba ara ãdji necawaad̶eba idjira cawad̶acaa. Ãdjirãmaarã daiba jaradia panʌra siriẽ́ b̶ʌmĩna Ãcõrẽmaarã bia b̶asia maʌ̃neba jũma idji ĩjãbʌdara ẽdrʌ edaida.
1CO 1:22 Crito ĩjãni carea judiorãba ne ununacada unu quĩrĩãbadaa. Judiorãẽ́ba naʌ̃ ẽjũãnebema necawaada jʌrʌbadaa.
1CO 1:23 Baribʌrʌ daiba Crito crud̶e beud̶ada jaradia panʌa. Maʌ̃ bed̶eara judiorãba bia ũrĩnacaa. Idjab̶a judiorãẽ́ba maʌ̃ bed̶eara siriẽ́ b̶ʌda crĩchabadaa.
1CO 1:24 Baribʌrʌ Ãcõrẽba ʌ̃cʌrʌ judiorãda, ʌ̃cʌrʌ judiorãẽ́ sid̶a trʌ̃sia Critod̶eba ẽdrʌ edai carea. Maʌ̃gʌrãba cawa panʌa Ãcõrẽba Critod̶eba idji ʌb̶ʌada, necawaa sid̶a unubisida.
1CO 1:25 Ẽberãrãmaarã Critora crud̶e beud̶a bẽrã Ãcõrẽra ne cawa b̶ʌẽ́a, ʌb̶ʌaẽ́ b̶ʌa. Baribʌrʌ ne adua b̶ʌ quĩrãca b̶ʌmĩna Ãcõrẽra jũma naʌ̃ ẽjũãnebemarã cãyãbara ne cawaara b̶ʌa. Idjab̶a Ãcõrẽra ʌb̶ʌaẽ́ b̶ʌca b̶ʌmĩna jũma naʌ̃ ẽjũãnebemarã cãyãbara ʌb̶ʌara b̶ʌa.
1CO 1:26 Djabarã, crĩchad̶adua Ãcõrẽba bãrã edasid̶e sãwã b̶easida. Ẽberãmaarã zocãrã bãrãnebemada ne cawa b̶ead̶aẽ́ basía, dji dromada b̶ead̶aẽ́ basía, dji droma b̶ead̶eba tod̶aẽ́ basía.
1CO 1:27 Maʌ̃ bẽrã naʌ̃ ẽjũãnebema ne cawa b̶eamaarã bãrãra ne adua qued̶eaa. Baribʌrʌ ãdjirãba ne adua qued̶ea abadara Ãcõrẽba edasia. Mãwã naʌ̃ ẽjũãnebema ne cawa b̶eara perabibaria. Ara maʌ̃ quĩrãca naʌ̃ ẽjũãnebema ʌb̶ʌa b̶eamaarã bãrãra ʌb̶ʌaẽ́ b̶eaa. Baribʌrʌ ãdjirãba ʌb̶ʌaẽ́ b̶ea abadara Ãcõrẽba edasia. Mãwã naʌ̃ ẽjũãnebema ʌb̶ʌa b̶eara perabibaria.
1CO 1:28 Naʌ̃ ẽjũãnebemarãba dji ed̶aara qued̶ea abadara, ãdjia igarabada sid̶a Ãcõrẽba edasia. Mãwã dji dromaẽ́ b̶eara edasia dji droma b̶ea ed̶aara b̶ʌi carea.
1CO 1:29 Maʌ̃ bẽrã ni ab̶aʌba ara idjid̶ebemada Ãcõrẽ quĩrãpita poya bia bed̶ead̶aẽ́a.
1CO 1:30 Baribʌrʌ Ãcõrẽba bãrãra Jesucrito ume ãbaa b̶ʌsia. Mãwã Critod̶eba Ãcõrẽba idji necawaada dadjirãa cawabisia. Idjia dadjirãra jipa b̶ʌsia, ara idji itea bia b̶ʌsia, idjab̶a cadjiruad̶ebemada ẽdrʌ edasia.
1CO 1:31 Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca dadjia od̶ida panʌa. Nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ab̶aʌda bia bed̶eaibʌrʌ, dadji Borod̶ebemada bia bed̶eaida b̶ʌa.”
1CO 2:1 Djabarã, mʌ̃a Ãcõrẽnebemada bãrãmaa jaradiad̶e wãsid̶e bed̶ea bia quirud̶eba ni mʌ̃ necawaad̶eba jaradiaẽ́ basía.
1CO 2:2 Bãrã tãẽna b̶asid̶e mʌ̃a ab̶abe Jesucritod̶ebemada, idji crud̶e beaped̶ad̶ada cawabi quĩrĩã b̶asia.
1CO 2:3 Maʌ̃ne mʌ̃ra ʌb̶ʌaẽ́ b̶ʌda crĩchasia. Idjab̶a poya bia jaradiaẽ́da crĩcha b̶ad̶a bẽrã ne wayaaba cacua ure nũmabadjia.
1CO 2:4 Mʌ̃a Jesud̶ebema nẽbʌrʌ b̶asid̶e idjab̶a jaradia b̶asid̶e mʌ̃ necawaad̶eba mãwã oẽ́ basía bãrãba ĩjãnamãrẽã. Ãtebʌrʌ jaradia b̶ʌd̶e Ãcõrẽ Jaureba idji ʌb̶ʌad̶eba cawabisia maʌ̃ bed̶eara wãrã arada.
1CO 2:5 Mãwã bãrãba naʌ̃ ẽjũãnebema necawaad̶eba Jesucritora ĩjãnaẽ́ basía, ãtebʌrʌ Ãcõrẽ ʌb̶ʌad̶eba ĩjãsid̶aa.
1CO 2:6 Mãwãmĩna daiba necawaada Ãcõrẽ bio ĩjã b̶eaa jaradia panʌa. Maʌ̃ necawaara naʌ̃ ẽjũãnebemaẽ́a, naʌ̃ ẽjũãnebema bororã necawaẽ́a. Ãdjirãra dãrã pananaẽ́a.
1CO 2:7 Daiba Ãcõrẽ necawaa naẽna cawabiẽ́ b̶ad̶ada jaradia panʌa. Naʌ̃ ẽjũã oi naẽna Ãcõrẽba maʌ̃ necawaad̶eba ne oida b̶ʌsia dadjirãra idji ume ãbaa bia b̶ead̶amãrẽã.
1CO 2:8 Naʌ̃ ẽjũãnebema bororã ni ab̶aʌba maʌ̃ necawaara cawad̶aẽ́ basía. Cawa pananabara dadjirã Boro biya quirura crud̶e bead̶aẽ́ bacasia.
1CO 2:9 Baribʌrʌ cawad̶aẽ́ basía Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca. Nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Ãcõrẽba idji quĩrĩã b̶ea itea bia o erob̶ʌra ni ab̶aʌba wad̶i ununacaa, cʌwʌrʌba ũrĩnacaa, ni cawa crĩchad̶acaa.
1CO 2:10 Jũma maʌ̃gʌra Ãcõrẽba idji Jaured̶eba dadjirãa cawabisia. Idji Jaureba ne jũmada cawa b̶ʌa. Ãcõrẽ crĩcha sid̶a jũma cawa b̶ʌa.
1CO 2:11 ¿Ẽberã crĩchara caiba cawa b̶ʌ? Ara idjidub̶abʌrʌ cawa b̶ʌa. Ara maʌ̃ quĩrãca ni ab̶aʌba Ãcõrẽ crĩchara poya cawad̶aẽ́a. Ab̶abe Ãcõrẽ Jaurebʌrʌ cawa b̶ʌa.
1CO 2:12 Dadjirãba naʌ̃ ẽjũãnebema crĩchada edad̶aẽ́ basía, ãtebʌrʌ Ãcõrẽ Jauredrʌ edasid̶aa jũma Ãcõrẽba idji biad̶eba diad̶ada cawad̶amãrẽã.
1CO 2:13 Ara maʌ̃gʌd̶ebemada daiba bed̶ea panʌa. Baribʌrʌ daiba naʌ̃ ẽjũãnebema necawaad̶eba bed̶ea panʌẽ́a, ãtebʌrʌ Ãcõrẽ Jaureba daia jaradia b̶ʌ quĩrãca bed̶ea panʌa. Mãwã Ãcõrẽ Jaureba cawabi b̶ʌra daiba jaradia panʌa idjia bed̶eabi b̶ʌ quĩrãca.
1CO 2:14 Baribʌrʌ Ãcõrẽ Jaureba cawabi b̶ʌra Ãcõrẽ Jaure neẽ́ b̶ʌba cawa quĩrĩãcaa, idjimaarã siriẽ́ b̶ʌ bẽrã. Idjab̶a poya cawacaa, ab̶abe Ãcõrẽ Jaured̶eba cawaida b̶ʌ bẽrã.
1CO 2:15 Ãcõrẽ Jaure neẽ́ b̶ʌba Ãcõrẽ Jaure erob̶ʌ crĩchara poya cawaẽ́a. Baribʌrʌ Ãcõrẽ Jaure erob̶ʌba Ãcõrẽnebemada poya bio cawaya.
1CO 2:16 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “¿Caiba dadjirã Boro crĩchara cawa b̶ʌ? ¿Caiba idjía jaradiai?” Baribʌrʌ dadjirãba Crito crĩchada eropanʌa.
1CO 3:1 Djabarã, mʌ̃a bãrãa jaradiasid̶e Ãcõrẽ Jaured̶eba nĩbabadarãa jaradia b̶ʌ quĩrãca poya jaradiaẽ́ basía. Ãtebʌrʌ naʌ̃ ẽjũãnebemarãa, Crito ĩjãna djiwid̶i b̶earãa jaradiaida b̶ʌ quĩrãca jaradiasia.
1CO 3:2 Mʌ̃a Critod̶ebema zareaẽ́ b̶ʌda jaradiasia warra zaquerãa jub̶a dobi b̶ʌ quĩrãca. Djico cobi b̶ʌ quĩrãca zareara b̶ʌda jaradiaẽ́ basía, bãrãba poya cawad̶aẽ́ basi bẽrã. Idjab̶a wad̶ibid̶a poya cawad̶aẽ́a.
1CO 3:3 Bãrãra wad̶ibid̶a naʌ̃ djaraba o quĩrĩã b̶ʌd̶eba nĩnaa: djãrãba erob̶ʌ carea biẽ́ crĩchabadaa idjab̶a caicayabadaa. Mãwã b̶ea bẽrã ebud̶a b̶ʌa wad̶ibid̶a naʌ̃ djaraba o quĩrĩã b̶ʌd̶eba nĩnada naʌ̃ ẽjũãnebemarã quĩrãca.
1CO 3:4 Ab̶aʌba jarabaria: “Mʌ̃ra Paulod̶ea.” Dewaraba jarabaria: “Mʌ̃ra Apolod̶ea.” Bãrãba mãwã jarabada bẽrã naʌ̃ ẽjũãnebemarã quĩrãca b̶eaa.
1CO 3:5 Baribʌrʌ ¿Paulora cai? ¿Apolora cai? Ab̶abe daira Ãcõrẽ nezocaa. Daid̶eba bãrãba dadjirã Borora ĩjãsid̶aa. Ãcõrẽba daiza obid̶a quĩrãca osid̶aa.
1CO 3:6 Ne ubʌrʌ quĩrãca mʌ̃a bãrãa Jesud̶ebemada naãrã jaradiasia. Maʌ̃be mʌ̃a ud̶a cuebʌrʌ quĩrãca Apoloba Ãcõrẽ bed̶eara biara jaradiasia. Baribʌrʌ Ãcõrẽbʌrʌ carebasia bãrãba ĩjãnamãrẽã mʌ̃a ud̶a waribibʌrʌ quĩrãca.
1CO 3:7 Maʌ̃ bẽrã ne ubarira dji dromaẽ́a. Cuebari sid̶a dji dromaẽ́a. Ãcõrẽdrʌ dji dromaa. Idjiabʌrʌ néura waribibaria.
1CO 3:8 Ne ubarira, cuebari sid̶a Ãcõrẽ quĩrãpita ab̶aria. Idjia dadjiza ne biada diaya dadjia o b̶ad̶a quĩrãca.
1CO 3:9 Mʌ̃a Apolo ume ab̶arica Ãcõrẽ trajura o panʌa. Bãrãra Ãcõrẽ néua. Maʌ̃ awara bãrãra Ãcõrẽba de quĩrãca o b̶ʌa.
1CO 3:10 Mʌ̃ra de obari bia quĩrãca b̶ʌa. Ãcõrẽba idji biad̶eba mʌ̃́a diad̶aba de jĩrũda bio ed̶u jousia. Dewararãba carawabadaa. Baribʌrʌ dadjiza quĩrãcuita b̶aida b̶ʌa sãwã idji trajura o b̶ʌda.
1CO 3:11 De jĩrũra ed̶u joud̶a bẽrã ni ab̶aʌba dewara de jĩrũda poya b̶ʌd̶aẽ́a. Jesucritoda dji de jĩrũa.
1CO 3:12 Maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌba Ãcõrẽ bed̶eara arid̶e jaradiabadaa de bia o panʌ quĩrãca. Ãdjia o panʌra oro, parata, mõgara bia qued̶ea ãrĩca quĩrãca b̶aya. Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌba Ãcõrẽ bed̶eara arid̶e jaradiad̶acaa de biẽ́ o panʌ quĩrãca. Ãdjia o panʌra bacuru, quedua, chaba od̶a de quĩrãca b̶aya.
1CO 3:13 Critoba cawa oi ewarid̶e dadjiza od̶ara tʌbʌ uruaba acʌ zaya droai cawaya. Maʌ̃ba ebud̶a cawabiya dadjia od̶ara sãwã b̶asida.
1CO 3:14 Dadjia od̶aba maʌ̃ tʌbʌ uruada droasira Critoba dji o b̶ad̶aa ne biada diaya.
1CO 3:15 Baribʌrʌ dadjia od̶ara bá wãsira dji o b̶ad̶aba ni cãrẽ bia sid̶a edaẽ́a. Idjira ẽdrʌimĩna de babʌrʌd̶e ẽdrʌbʌrʌ quĩrãca ẽdrʌya.
1CO 3:16 ¿Adua panʌca Ãcõrẽ Jaurera bãrã sod̶e b̶ʌda? ¿Adua panʌca bãrãra Ãcõrẽ deda?
1CO 3:17 Bariduaba Ãcõrẽ dera ãrĩbʌrʌ, maʌ̃gʌ ẽberãra Ãcõrẽba bio cawa oya idji dera ab̶abe idji itea b̶ʌ bẽrã. Idji dera bãrãa.
1CO 3:18 Ara bãdjidub̶a cũrũgarãnadua. Naʌ̃ ẽjũãnebema necawaada wãrãda b̶ʌa. Ab̶aʌba maʌ̃ quĩrãca ne cawa b̶ʌda crĩcha b̶ʌbʌrʌ, waa mãwã crĩchaiẽ́ b̶ʌa. Ãtebʌrʌ wãrã necawaara erob̶ai carea naʌ̃ ẽjũãnebemarã quĩrãpita ne adua b̶ʌ quĩrãca b̶aida b̶ʌa.
1CO 3:19 Naʌ̃ ẽjũãnebema necawaara Ãcõrẽmaarã siriẽ́ b̶ʌa. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ãcõrẽba naʌ̃ ẽjũãne ne cawa b̶eara ara ãdji necawaad̶eba cawabibaria ne cawa panʌẽ́da.”
1CO 3:20 Idjab̶a nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ãcõrẽba cawa b̶ʌa naʌ̃ ẽjũãne ne cawa b̶ea crĩchara siriẽ́ b̶ʌda.”
1CO 3:21 Maʌ̃ carea crĩcharãnadua ab̶aʌ ẽberã ẽpẽ panʌneba dewararã cãyãbara biara b̶eada. Ãcõrẽneba bãrãba ne jũmada eropanʌa bia b̶ead̶i carea.
1CO 3:22 Bãrãba mʌ̃da, Apoloda, Pedro sid̶a eropanʌa. Jũma naʌ̃ ẽjũãne b̶ʌ sid̶a eropanʌa. Ara nawenabema, nubema sid̶a eropanʌa. Dadjirãra zocai pananibʌrʌ wa beud̶ibʌrʌ Ãcõrẽneba ne jũmada eropanania bia b̶ead̶i carea.
1CO 3:23 Jũma bãrãra Critod̶erãa. Idjab̶a Critora Ãcõrẽnea.
1CO 4:1 Bãrãba crĩchad̶ida panʌa daira Crito nezocarãda. Ãcõrẽba daira b̶ʌsia idjid̶ebema cawabiẽ́ b̶ad̶ada ebud̶a jaradiad̶amãrẽã.
1CO 4:2 Wãrãda nezocaba idji boroba obi b̶ʌra jũma jipa o b̶aida b̶ʌa dji boroba bia unumãrẽã.
1CO 4:3 Maʌ̃ bẽrã bãrãba wa baridua ẽberãba mʌ̃nebema biẽ́ jarabʌdad̶e mãcua crĩchacaa. Idjab̶a ara mʌ̃djidub̶a jaraẽ́a mʌ̃a o b̶ʌra sãwã b̶ʌda.
1CO 4:4 Mʌ̃a ni maãrĩ bid̶a ãĩ oẽ́ b̶ʌda cawa b̶ʌmĩna maʌ̃ba jaraẽ́ b̶ʌa mʌ̃a jũma jipa osida. Dadjirã Borobʌrʌ cawa jaraya.
1CO 4:5 Maʌ̃ carea idjia cawa oi ewari naẽna dadjia jarad̶iẽ́ panʌa idji traju o b̶ʌba jipa o b̶ʌda wa jipa oẽ́ b̶ʌda. Dadjirã Boro zebʌrʌd̶e dadjia sod̶e crĩcha b̶ad̶ada, ne jũma dadji sod̶e mẽrã b̶ead̶ada ebud̶a cawabiya. Maʌ̃ ewarid̶e Ãcõrẽbʌrʌ dadjirãza bia jaraya dadjia bia oped̶ad̶a quĩrãca.
1CO 4:6 Djabarã, mʌ̃nebemada Apolod̶ebema sid̶a b̶ʌsia bãrã carebai carea. Daid̶eba cawad̶ida panʌa Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌ aud̶u crĩchad̶iẽ́ panʌda. Mãwãra bãrãba ni ab̶aʌda dewara cãyãbara biara b̶ʌda crĩchad̶aẽ́a.
1CO 4:7 ¿Caiba bʌra dewara cãyãbara biara b̶ʌsi? Ãcõrẽba diad̶a awara ¿bʌa cãrẽda erob̶ʌ? Bʌa Ãcõrẽneba ne jũmada edasibʌrʌ, ¿cãrẽ cãrẽã ara bʌdub̶a edad̶a quĩrãca bed̶ea b̶ʌ?
1CO 4:8 Ãcõrẽneba eda quĩrĩã pananara bãrãba jũma eropanʌana abadaa. Ãcõrẽba dia b̶ʌra ad̶uba eropanʌana abadaa. Dai neẽ́ bãdub̶a Ãcõrẽ quĩrãpita dji dromarãda panesid̶ada crĩcha panʌa. Baribʌrʌ mãwãẽ́a. Bãrãra wãrãda dji dromarãda panenabara bia b̶acasia. Mãwãra dai sid̶a bãrã ume ãbaa dji dromarãda panecasid̶aa.
1CO 4:9 Baribʌrʌ mʌ̃a crĩcha b̶ʌa dairã dji Jesucritoba diabued̶arãda Ãcõrẽba jũmarã cãyãbara ed̶aara b̶ʌsida. Dairãra dji cawa obariba jũmarã quĩrãpita bead̶e edebʌrʌ quĩrãca panʌa. Ẽberãrãba, bajãnebema nezocarãba, jũmarãba acʌ duanʌa beud̶i cawaya.
1CO 4:10 Ẽberãrãmaarã daira Crito carea ne adua b̶eaa idjab̶a ʌb̶ʌaẽ́ b̶eaa. Baribʌrʌ bãrãra Crito ume panʌ bẽrã dji ne cawaara b̶ead̶a abadaa idjab̶a dji ʌb̶ʌa b̶ead̶a abadaa. Ẽberãrãba bãrãnebemada bia bed̶ea panʌa, baribʌrʌ daira igara panʌa.
1CO 4:11 Wad̶i ara naʌ̃ ewarid̶e daiba jarrabada droa panʌa, opichiada droa panʌa, idjab̶a soresorea qued̶eadrʌ jʌ̃ni carea eropanʌa. Dai de arada neẽ́ panʌa idjab̶a ẽberãrãba daira biẽ́ obadaa.
1CO 4:12 Daira ʌ̃nãũnaẽ́ traja panʌa ne eropanani carea. Ẽberãrãba daia biẽ́ bed̶eabʌdad̶e daiba ãdjía bia bed̶eabadaa. Dai biẽ́ obʌdad̶e droabadaa.
1CO 4:13 Sewad̶eba dai biẽ́ jarabʌdad̶e bed̶ea biad̶eba panubadaa. Wad̶i ara naʌ̃ ewarid̶e ẽberãrãba daira ne b̶atabued̶a quĩrãca unubadaa, ne mititia quĩrãca unubadaa.
1CO 4:14 Mʌ̃a maʌ̃gʌra b̶ʌẽ́ b̶ʌa bãrã perabi carea. Ãtebʌrʌ mʌ̃ warrarã quĩrãca bãrãra quĩrĩã b̶ʌ bẽrã mãwã b̶ʌ́ b̶ʌa jipa crĩchabi carea.
1CO 4:15 Bãrãba Critod̶ebema jaradiabadarãda zocãrã eropanʌbara wad̶i zezada ab̶a eropanacasid̶aa. Mʌ̃neba bãrãba bed̶ea bia Jesucritod̶ebema ĩjãped̶ad̶a bẽrã idjid̶eba mʌ̃ra bãrã zezaa.
1CO 4:16 Maʌ̃ carea mʌ̃a bãrãa bed̶ea djuburiaya mʌ̃ nĩbabari quĩrãca nĩbad̶amãrẽã.
1CO 4:17 Maʌ̃ bẽrã Timoteoda bãrãmaa diabuebʌrʌa. Idjira dadjirã Boro ume jipa nĩbabaria. Dadjirã Borod̶eba mʌ̃ warraca b̶ʌa. Mʌ̃a idjira bio quĩrĩã b̶ʌa. Idjia bãrãa quĩrãnebabiya mʌ̃ra Jesucrito ume sãwã jipa nĩda. Mʌ̃a mãwã nĩbaira Jesucrito ẽberãrã b̶eaza jaradia b̶ʌa.
1CO 4:18 Ʌ̃cʌrʌ bãrãnebemada dji dromarã quĩrãca nĩnaa, crĩcha panʌ bẽrã mʌ̃ra bãrãmaa wãẽ́da.
1CO 4:19 Baribʌrʌ dadjirã Boroba quĩrĩãibʌrʌ, mʌ̃ra bãrãmaa isabe wãya. Maʌ̃ne dji dromaana abadaba jara panʌ awa ũrĩne wãẽ́a, ãtebʌrʌ acʌd̶e wãya ãdjia wãrãda Ãcõrẽ ʌb̶ʌada eropanʌ cawaya.
1CO 4:20 Ãcõrẽba pe erob̶ʌd̶ebemarãba ara jãwã idjid̶ebemada bed̶ead̶acaa, ãtebʌrʌ idji ʌb̶ʌad̶eba jipa obadaa.
1CO 4:21 Maʌ̃da ¿bãrãba sãwã quĩrĩã panʌ? ¿Quĩrĩã panʌca mʌ̃a quẽãne wãida wa quĩrĩãneba, ibiad̶eba wãida?
1CO 5:1 Ẽberãrãba jara panʌa bãrã tãẽna ab̶aʌda daunemaya b̶ʌda. Jara panʌa maʌ̃ba dji papacauda erob̶ʌda. Wãrãda Jesucrito ĩjãẽ́ b̶ea bid̶a maʌ̃ cadjiruara od̶acaa.
1CO 5:2 Mãwãmĩna bãrãba wad̶ibid̶a jara panʌa dewararã cãyãbara biara b̶eada. Baribʌrʌ ¿maʌ̃ cadjirua carea bio sopua b̶ead̶ida panʌẽ́ca? ¿Maʌ̃ cadjirua o b̶ʌra bãrã umebemada ãyã b̶ʌd̶ida panasid̶aẽ́ca?
1CO 5:3 Mʌ̃ra bãrã ume b̶ʌẽ́mĩna crĩchad̶eba bãrã ume ãbaa b̶ʌa. Maʌ̃ carea bãrã ume b̶ʌ quĩrãca maʌ̃ cadjirua o b̶ʌ ẽberãra dadjirã Boro Jesu trʌ̃neba cawa osia.
1CO 5:4 Bãrã ãbaa dji jʌrebʌdad̶e mʌ̃ra crĩchad̶eba bãrã ume b̶aya. Idjab̶a dadjirã Boro Jesuba ʌb̶ʌada bãrãa diaya maʌ̃ ẽberãra jipa cawa od̶amãrẽã.
1CO 5:5 Idjira ãyã b̶ʌd̶ida panʌa diauruba bia mĩgabimãrẽã. Mãwãra naʌ̃ djaraba cadjirua o quĩrĩã b̶ʌda igaraya. Idjab̶a Ãcõrẽba cawa oi ewarid̶e idjira ẽdrʌ edaya.
1CO 5:6 Ara bãdjida dewararã cãyãbara biara b̶ead̶a abadaa. Baribʌrʌ mãwã jaraira biẽ́ b̶ʌa. ¿Bãrãba adua panʌca harina ẽsãbibari maãrĩ b̶ʌba harinara jũma ẽsãbibarida? Ara maʌ̃ quĩrãca cadjirua maãrĩ b̶ʌba jũmarãda ãrĩbaria.
1CO 5:7 Maʌ̃ bẽrã harina ẽsãbibari drõã ãyã b̶atabuebʌda quĩrãca maʌ̃ cadjirua o b̶ʌra bãrã tãẽnabemada ãyã b̶ʌd̶adua. Mãwã bãrãra cadjirua neẽ́ b̶ead̶ia harina djiwid̶i bʌratʌd̶a ẽsãbari neẽ́ b̶ʌ quĩrãca. Bãrãra maʌ̃ quĩrãca b̶eaa, Critora dadjirã cadjirua carea beud̶a bẽrã. Idjira dadjirã ẽdrʌ edai carea beaped̶ad̶a oveja basía.
1CO 5:8 Dadjirãba cadjiruad̶ebema ẽdrʌped̶ad̶ara quĩrãnebabada bẽrã crĩcha biad̶eba, wãrãneba nĩbad̶ida panʌa. Mãwã nĩbaira paʌ̃ ẽsãbari neẽ́ b̶ʌ quĩrãca b̶ʌa. Djãrã quĩrãma b̶ʌd̶eba idjab̶a biẽ́ o b̶ʌd̶eba waa nĩbad̶iẽ́ panʌa. Mãwã nĩbaira harina ẽsãbibari drõã quĩrãca b̶ʌa.
1CO 5:9 Naẽna mʌ̃a cartad̶e b̶ʌsia bãrãra dji aud̶ua b̶ea ume ãbaa b̶ead̶iẽ́ panʌda.
1CO 5:10 Baribʌrʌ maʌ̃ba jaraẽ́ b̶ʌa naʌ̃ ẽjũãnebema aud̶ua b̶ea ume, parata awua b̶ea ume, ne drʌabada ume, idjab̶a jʌwaba od̶a ãcõrẽ ẽpẽbada ume b̶ead̶iẽ́ panʌda. Ãdjirã ume pana quĩrĩãnaẽ́bʌrʌ, naʌ̃ ẽjũãnebemada ẽdrʌd̶ida panʌa.
1CO 5:11 Ãtebʌrʌ mʌ̃a bãrã itea b̶ʌsia bariduaba ara idjida djabaad̶a aibʌrʌ, baribʌrʌ aud̶uada o nĩbaibʌrʌ, parata awua b̶aibʌrʌ, jʌwaba od̶a ãcõrẽ ẽpẽ b̶aibʌrʌ, sewad̶eba djãrãda biẽ́ jara b̶aibʌrʌ, beu nĩbaibʌrʌ, wa ne drʌa b̶aibʌrʌ, maʌ̃gʌ ẽberã ume ãbaa b̶ead̶iẽ́ panʌda idjab̶a ãbaa ne cod̶iẽ́ panʌda.
1CO 5:12 Ãcõrẽ ĩjãẽ́ b̶eara cawa oi carea mʌ̃ra b̶ʌẽ́a. Ãcõrẽbʌrʌ idji ĩjãẽ́ b̶eara cawa oya. Baribʌrʌ bãrã tãẽna b̶eara bãrãba cawa od̶ida panʌa. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Cadjirua o b̶ʌra bãrã tãẽnabemada ãyã b̶ʌd̶adua.”
1CO 6:1 Bãrã ijarabʌdad̶e ¿cãrẽ cãrẽã Ãcõrẽ adua b̶ea cawa obadamaa jarad̶e wãbada? ¿Biara b̶ʌẽ́ca Ãcõrẽ ẽberãrãba cawa od̶ida?
1CO 6:2 ¿Bãrãba adua panʌca Jesu zebʌrʌd̶e Ãcõrẽ ẽberãrãba naʌ̃ ẽjũãne b̶eara cawa od̶ida? Bãrãba naʌ̃ ẽjũãne b̶eara cawa od̶i bẽrã ¿sãwãẽrã nẽbʌra maãrĩ qued̶eada poya cawa od̶aẽ́?
1CO 6:3 ¿Adua panʌca dadjirãba bajãnebema nezocarã sid̶a cawa od̶ida? Mãwã b̶ʌ bẽrã ¿naʌ̃ ewarid̶e nẽbʌra bãrã tãẽna b̶eara poya cawa od̶aẽ́ca?
1CO 6:4 Bãrãda ijarad̶ibʌrʌ, ¿cãrẽ cãrẽã Ãcõrẽ adua b̶eamaa wãbadaa cawa od̶amãrẽã?
1CO 6:5 Mʌ̃a maʌ̃gʌra jara b̶ʌa bãrã perad̶amãrẽã. ¿Bãrã tãẽna crĩcha cawa b̶ʌra ni ab̶a bid̶a neẽ́ca djabarã ijara panʌra ibiabi carea?
1CO 6:6 Baribʌrʌ djabada djaba ume ijarad̶aped̶a naʌ̃ ẽjũãnebema cawa obadarãmaa wãbadaa. Mãwã od̶ira wãrãda bio biẽ́ b̶ʌa Ãcõrẽ ĩjãẽ́ b̶ea quĩrãpita ijarabada bẽrã.
1CO 6:7 Wãrãda ʌ̃cʌrʌ bãrãnebemada ijarabada bẽrã unubi panʌa jipa nĩbad̶acada. ¿Biara b̶ʌẽ́ca bʌ biẽ́ od̶ara droaida cawa obadamaa edei cãyãbara? ¿Biara b̶ʌẽ́ca bʌa erob̶ʌra bʌ djabaa idu drʌabida cawa obadamaa edei cãyãbara?
1CO 6:8 Baribʌrʌ bãrãba ẽberãrãra biẽ́ obadaa idjab̶a ne drʌabadaa. Wãrãda bio biẽ́ o panʌa ara bãrã djabarãda mãwã obada bẽrã.
1CO 6:9 ¿Bãrãba adua panʌca cadjirua obadara Ãcõrẽ purud̶e b̶ead̶aẽ́da? Ara bãdjidub̶a cũrũgarãnadua. Aud̶ua nĩbabadara, jʌwaba od̶a ãcõrẽ ẽpẽ b̶eara, daunemabadara, umaquĩrã wẽrã quĩrãca b̶eabadara, umaquĩrãda ab̶ari umaquĩrã ume b̶eabadara, ne drʌabadara, parata awua b̶eara, beu nĩbabadara, sewad̶eba djãrã biẽ́ jarabadara, djãrã cũrũgabada sid̶a Ãcõrẽ purud̶e b̶ead̶aẽ́a.
1CO 6:11 Ʌ̃cʌrʌ bãrãra naẽna mãwã b̶easia. Baribʌrʌ bãrãba cadjirua oped̶ad̶ara Ãcõrẽba sʌgʌsia, idji itea bia b̶ʌsia, idjab̶a jipa unusia dadjirã Boro Jesucritod̶eba idjab̶a idji Jaured̶eba.
1CO 6:12 Ʌ̃cʌrʌba jarabadaa: “Crito ĩjã b̶ʌ bẽrã mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca jũma oida b̶ʌa.” Baribʌrʌ mʌ̃a jaraya mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌda jũma oida b̶ʌmĩna, jũma mʌ̃a o quĩrĩã b̶ʌba mʌ̃ra carebacaa. Maʌ̃ bẽrã jũma mʌ̃a o quĩrĩã b̶ʌ́a iduaribiẽ́a.
1CO 6:13 Idjab̶a ʌ̃cʌrʌba jarabadaa: “Djicora dadji b̶i itea b̶ʌa, idjab̶a dadji b̶ira djico itea b̶ʌa.” Baribʌrʌ mʌ̃a jaraya mãwã b̶ʌmĩna Ãcõrẽba umena jõbiya. Dadji cacuara b̶ʌẽ́a aud̶ua o b̶amãrẽã, ãtebʌrʌ dadjirã Boro Ãcõrẽ itea b̶ʌa. Idjab̶a dadjirã Boro Ãcõrẽra dadji cacua wagai carea b̶ʌa.
1CO 6:14 Ãcõrẽba idji ʌb̶ʌad̶eba dadjirã Boro Jesura beu b̶ad̶ada ʌ̃rẽbabisia. Ara maʌ̃ quĩrãca idji ʌb̶ʌad̶eba dadjirã sid̶a ʌ̃rẽbabiya.
1CO 6:15 ¿Bãrãba adua panʌca bãrã cacuara Critod̶eda? Mãwãra ¿mʌ̃a Critod̶eda wẽrã aud̶ua ume b̶ʌica? Wãrãda mãwã oira biẽ́ b̶ʌa.
1CO 6:16 ¿Bãrãba adua panʌca wẽrã aud̶ua ume b̶ʌra maʌ̃ wẽrã ume cacua ab̶a b̶ʌ quĩrãca b̶ʌda? Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã jara b̶ʌa: “Ãdjira cacua ab̶a b̶ʌ quĩrãca panania.”
1CO 6:17 Baribʌrʌ dadjirã Boro Crito ume ãbaa b̶ʌra idji ume jaure ab̶a b̶ʌ quĩrãca panʌa.
1CO 6:18 Ni maãrĩ bid̶a aud̶ua nĩbarãnadua. Dewara cadjiruada oibʌrʌ, maʌ̃gʌba dadji cacuara ãrĩẽ́a. Baribʌrʌ aud̶uada oibʌrʌ, dadji cacuada biẽ́ b̶eya.
1CO 6:19 ¿Bãrãba adua panʌca bãrã cacuara Ãcõrẽ Jaure deda? Ãcõrẽba idji Jaurera bãrãa diasia. Idjira bãrã sod̶e b̶ʌa. Bãrãra ara bãrãneẽ́a ãtebʌrʌ Ãcõrẽnea.
1CO 6:20 Ãcõrẽba bãrãra nẽbʌa nẽdosia. Ãcõrẽne bẽrã bãrã cacuad̶e, jaured̶e bid̶a quĩrãipa b̶ead̶adua.
1CO 7:1 Jãʌ̃bebʌrʌ bãrãba cartad̶eba iwid̶iped̶ad̶ada mʌ̃a panuya. Wãrãda biara b̶ʌa umaquĩrãba wẽrã edaẽ́da.
1CO 7:2 Baribʌrʌ bãrã tãẽna aud̶ua obadara bara bẽrã umaquĩrãba idji quimada erob̶aida b̶ʌa, idjab̶a wẽrãba idji quimada erob̶aida b̶ʌa.
1CO 7:3 Umaquĩrãda idji quima ume cãĩda b̶ʌa. Wẽrã sid̶a idji quima ume cãĩda b̶ʌa.
1CO 7:4 Wẽrãra ara idji cacua djibariẽ́a, ãtebʌrʌ dji quimadrʌ djibaria. Ara maʌ̃ quĩrãca umaquĩrãra ara idji cacua djibariẽ́a, ãtebʌrʌ idji quimadrʌ djibaria.
1CO 7:5 Bãrã cacuara bãrã quimaa wãgarãnadua. Baribʌrʌ bãrãba ãbaa cãĩnaẽ́da bed̶ea aud̶ibʌrʌ, mãwã pananira bia b̶ʌa. Baribʌrʌ dãrã mãwã pananiẽ́ panʌa idjab̶a ab̶abe Ãcõrẽa iwid̶id̶i carea mãwã pananida panʌa. Mãwãnacarea wayacusa ãbaa cãĩnida panʌa bãrã cacuaba quĩrĩã b̶ʌra droad̶aẽ́ne diauruba aud̶ua obirãmãrẽã.
1CO 7:6 Mʌ̃a jaraya: bãrãba mãwã o quĩrĩã panʌbʌrʌ, bia b̶ʌa. Baribʌrʌ mʌ̃a õgo obiẽ́a.
1CO 7:7 Mʌ̃maarã jũmarãda mʌ̃ quĩrãca poya deu b̶ead̶ibara bia b̶acasia. Baribʌrʌ Ãcõrẽba dadjiza diasia sãwã b̶aida. Ãcõrẽba ʌ̃cʌrʌa dia b̶ʌa poya deu b̶ead̶amãrẽã. Idjab̶a ʌ̃cʌrʌa dia b̶ʌa quima edad̶amãrẽã.
1CO 7:8 Mʌ̃a deu b̶earãa, pẽdrarãa bid̶a jaraya: biara b̶ʌa mʌ̃ quĩrãca quima neẽ́ b̶ead̶ida.
1CO 7:9 Baribʌrʌ bãrã cacuaba quĩrĩã b̶ʌda poya droad̶aẽ́bʌrʌ, quima edad̶ida panʌa. Bãrã cacuaba quĩrĩã b̶ʌd̶ebemada jũmawãyã crĩcha b̶ai cãyãbara biara b̶ʌa quima edad̶ida.
1CO 7:10 Quima bara b̶earãa mʌ̃a naʌ̃da jaraya. Naʌ̃ bed̶eara mʌ̃reẽ́a, ãtebʌrʌ dadjirã Borod̶ea. Wẽrãba idji quimara amaiẽ́ b̶ʌa.
1CO 7:11 Baribʌrʌ idji quimara amaibʌrʌ, dewara umaquĩrãda edaiẽ́ b̶ʌa. Ãtebʌrʌ deu b̶aida b̶ʌa wa dji quima ume waya bed̶eaida b̶ʌa. Ab̶ari quĩrãca umaquĩrãba idji quimara amaiẽ́ b̶ʌa.
1CO 7:12 Waabema djabarãa mʌ̃a naʌ̃da jaraya. Naʌ̃gʌra dadjirã Boro Jesuba jaradiad̶aẽ́a: djababa wẽrã Jesu ĩjãẽ́ b̶ʌda erob̶ʌbʌrʌ, idjab̶a maʌ̃ wẽrãra idji ume b̶a quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, maʌ̃ djababa idjira amaiẽ́ b̶ʌa.
1CO 7:13 Djabawẽrãba quima Jesu ĩjãẽ́ b̶ʌda erob̶ʌbʌrʌ, idjab̶a maʌ̃ umaquĩrãba idjida ama quĩrĩãẽ́bʌrʌ, maʌ̃ djabawẽrãba idjira amaiẽ́ b̶ʌa.
1CO 7:14 Maʌ̃ umaquĩrã Jesu ĩjãẽ́ b̶ʌra Ãcõrẽ itea b̶esia idji quimaba ĩjã b̶ʌ bẽrã. Ab̶ari quĩrãca wẽrã Jesu ĩjãẽ́ b̶ʌra Ãcõrẽ itea b̶esia idji quimaba ĩjã b̶ʌ bẽrã. Mãwãẽ́bara bãrã warrarãra Ãcõrẽ itea b̶ead̶aẽ́ bacasia. Baribʌrʌ djibarirãra Ãcõrẽ itea panʌ bẽrã ãdjirã sid̶a Ãcõrẽ itea panʌa.
1CO 7:15 Jesu ĩjãẽ́ b̶ʌba idji quimada ama quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, amaida b̶ʌa. Mãwã djabada wa djabawẽrãda mĩã amaiẽ́ b̶ʌ leyd̶ebemada ẽdrʌya. Ãcõrẽba dadjirãra necai b̶ead̶amãrẽã trʌ̃sia.
1CO 7:16 Djabawẽrã, bʌa adua b̶ʌa. Ãĩbẽrã bʌ quimaba bʌd̶eba Jesura ĩjãisicada Ãcõrẽba ẽdrʌ edamãrẽã. Djaba, bʌa bid̶a adua b̶ʌa. Ãĩbẽrã bʌ quimaba bʌd̶eba Jesura ĩjãisicada Ãcõrẽba ẽdrʌ edamãrẽã.
1CO 7:17 Ãcõrẽba dadjirã trʌ̃sid̶e ara dadji panana quĩrãca b̶ead̶ida panʌa. Cacua wẽãgo b̶asibʌrʌ ara mãwã b̶aida b̶ʌa. Cacua wẽãgoẽ́ b̶asibʌrʌ ara mãwã b̶aida b̶ʌa. Dadjirãza b̶ead̶ida panʌa dadjirã Boro Ãcõrẽba b̶ʌd̶a quĩrãca. Mʌ̃a Ãcõrẽ ẽberãrã b̶eaza mãwã jaradia b̶ʌa.
1CO 7:19 Cacua wẽãgo b̶aida biara b̶ʌẽ́a. Cacua wẽãgoẽ́ b̶ai sid̶a biara b̶ʌẽ́a. Ãcõrẽba obi b̶ʌra ĩjã o b̶aida biara b̶ʌa.
1CO 7:20 Ãcõrẽba dadjirã trʌ̃sid̶e ara dadji panana quĩrãca b̶ead̶ida panʌa.
1CO 7:21 Ãcõrẽba bʌ trʌ̃sid̶e nezocada b̶asibʌrʌ, jũmawãyã sopua b̶arãdua. Baribʌrʌ bʌ nezoca b̶ʌd̶ebemada poya ẽdrʌibʌrʌ, mãwã odua.
1CO 7:22 Nezoca Ãcõrẽba trʌ̃nara dadjirã Boro Critoba cadjiruad̶ebemada ẽdrʌ b̶ʌsia idji itea ne o b̶amãrẽã. Maʌ̃ne nezocaẽ́ Ãcõrẽba trʌ̃nara Crito nezocaa.
1CO 7:23 Ãcõrẽba bãrãra nẽbʌa nẽdosia. Maʌ̃ carea djãrã nezocada b̶earãnadua.
1CO 7:24 Djabarã, Ãcõrẽba dadjirã trʌ̃sid̶e ara dadji panana quĩrãca b̶ead̶ida panʌa. Maʌ̃ne ara dadji panʌ quĩrãca Ãcõrẽ quĩrãpita jipa nĩbad̶ida panʌa.
1CO 7:25 Maʌ̃ awara quima wad̶i edad̶acad̶ebemada mʌ̃a jaraya. Dadjirã Boro Jesucritoba maʌ̃gʌd̶ebemada jaradiad̶aẽ́ bẽrã mʌ̃a crĩcha b̶ʌda jaraya. Bãrãba cawa panʌa dadjirã Boroba mʌ̃ra quĩrã djuburiad̶a bẽrã mʌ̃a wãrãda jarabarida.
1CO 7:26 Nãwã jaraya: mʌ̃maarã naʌ̃ ewarid̶e bia mĩga panʌ bẽrã dadji umaquĩrã deu b̶eara ara dadji b̶ʌ quĩrãca b̶ead̶ida panʌa.
1CO 7:27 Baribʌrʌ quima erob̶ʌbʌrʌ, bʌ quima amaida crĩcharãdua. Quima neẽ́ b̶ʌbʌrʌ, quima edaida crĩcharãdua.
1CO 7:28 Baribʌrʌ quima edaibʌrʌ cadjiruaẽ́a. Wẽrãda quima edaibʌrʌ cadjiruaẽ́a. Baribʌrʌ quima edabʌrʌra naʌ̃ ẽjũãne bia mĩga b̶aya. Bãrã mãwã bia mĩga pananida mʌ̃a quĩrĩãẽ́ b̶ʌa.
1CO 7:29 Djabarã, mʌ̃a naʌ̃gʌda jara quĩrĩã b̶ʌa: naʌ̃ ewarira jõbod̶oa. Maʌ̃ carea djabarã quima erob̶eaba ãdjia Ãcõrẽ ẽpẽ panʌra igarad̶iẽ́ panʌa ãdji quima ume b̶ead̶i carea. Ãtebʌrʌ quima neẽ́ b̶ʌba ẽpẽida b̶ʌ quĩrãca ẽpẽnida panʌa.
1CO 7:30 Ara maʌ̃ quĩrãca djabarã sopua b̶eara sopuaẽ́ b̶ʌ quĩrãca b̶ead̶ida panʌa Ãcõrẽda bio ẽpẽni carea. B̸ʌsrid̶a b̶eara b̶ʌsrid̶aẽ́ b̶ʌ quĩrãca b̶ead̶ida panʌa. Ne nẽdod̶aba idjia nẽdod̶ara ewariza erob̶aida crĩcha b̶aiẽ́ b̶ʌa.
1CO 7:31 Naʌ̃ ẽjũã dadjia unu panʌra jũma jõbod̶o bẽrã ne bara b̶eaba ne neẽ́ b̶ʌ quĩrãca crĩcha b̶ead̶ida panʌa.
1CO 7:32 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bãrãba naʌ̃ ẽjũãnebemada jũmawãyã crĩchad̶aẽ́da. Umaquĩrã quima neẽ́ b̶ʌba biara crĩcha b̶abaria dadjirã Boroba quĩrĩã b̶ʌda oi carea. Dadjirã Borora b̶ʌsrid̶abi quĩrĩã b̶ʌa.
1CO 7:33 Baribʌrʌ umaquĩrã quima erob̶ʌba naʌ̃ ẽjũãne idji quima bia erob̶aida biara crĩcha b̶abaria. Idji quimada b̶ʌsrid̶abi quĩrĩã b̶ʌa.
1CO 7:34 Mãwã quima bara b̶ʌba crĩchada umé erob̶abaria. Ab̶ari quĩrãca wẽrã quima erob̶ʌba naʌ̃ ẽjũãne idji quima bia erob̶aida biara crĩcha b̶abaria. Idji quimada b̶ʌsrid̶abi quĩrĩã b̶ʌa. Baribʌrʌ wẽrã quima neẽ́ b̶ʌba dadjirã Borod̶ebemada biara crĩcha b̶abaria. Naʌ̃ cacuad̶e, jaured̶e bid̶a idji itea bia b̶a quĩrĩã b̶ʌa.
1CO 7:35 Maʌ̃gʌra mʌ̃a jaraẽ́ b̶ʌa bãrãba quĩrĩã panʌ quĩrãca b̶earãnamãrẽã ãtebʌrʌ bia b̶ead̶amãrẽã. Mʌ̃a ab̶abe quĩrĩã b̶ʌa bãrãra quĩrãipa b̶ead̶ida idjab̶a jũma bãrã sod̶eba dadjirã Boroba quĩrĩã b̶ʌda od̶ida.
1CO 7:36 Ab̶aʌ djabada awẽrã djora ume dji edad̶i carea bed̶ea bia panʌbʌrʌ, dji edad̶i naẽna poya droaẽ́da crĩchaibʌrʌ idjab̶a isabe eda quĩrĩãibʌrʌ, edaida b̶ʌa. Maʌ̃ra cadjiruaẽ́a.
1CO 7:37 Baribʌrʌ djabada dji edad̶i carea bed̶ea b̶ʌd̶acarea maʌ̃ wẽrãra edaẽ́da idji sod̶eba wãrãda crĩcha b̶ʌbʌrʌ idjab̶a idji cacuaba quĩrĩã b̶ʌra poya droaibʌrʌ, bia b̶ʌa maʌ̃ wẽrãra edaẽ́da.
1CO 7:38 Wãrãda quima edabʌrʌba bia o b̶ʌa. Baribʌrʌ mʌ̃maarã quima edaẽ́ba biara o b̶ʌa.
1CO 7:39 Djabawẽrã quima bara b̶ʌra dji quima zocai b̶ʌmisa idji ume b̶aida b̶ʌa. Baribʌrʌ dji quimara beuibʌrʌ, dewara umaquĩrãda eda quĩrĩãibʌrʌ, edaida b̶ʌa. Baribʌrʌ ab̶abe dadjirã Boro Jesucrito ĩjã b̶ʌdrʌ edaida b̶ʌa.
1CO 7:40 Mʌ̃a crĩcha b̶ʌa idjira quima edaẽ́bʌrʌ b̶ʌsrid̶aara b̶aida. Mʌ̃maarã Ãcõrẽ Jaureba mãwã crĩchabi b̶ʌda.
1CO 8:1 Idjab̶a jʌwaba od̶a ãcõrẽa djico diad̶ad̶ebemada mʌ̃a jaraya. Dadjirãba cawa panʌa jũmarãda crĩcha cawa panʌda. Mãwãmĩna crĩcha cawaaba dadjira djãrã cãyãbara biara b̶ʌda crĩchabibaria. Baribʌrʌ quĩrĩãba djãrãra carebabaria.
1CO 8:2 Ab̶aʌba bio cawa b̶ʌda crĩcha b̶ʌbʌrʌ, wad̶ibid̶a adua b̶ʌa idjia cawaida b̶ʌ quĩrãca.
1CO 8:3 Baribʌrʌ ab̶aʌba Ãcõrẽda quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, Ãcõrẽba idjira cawa b̶ʌa.
1CO 8:4 Maʌ̃ bẽrã jʌwaba od̶a ãcõrẽa djico diad̶a cobadad̶ebemada mʌ̃a jaraya. Dadjirãba cawa panʌa jʌwaba od̶a ãcõrẽra wãrãẽ́da. Idjab̶a cawa panʌa wãrã Ãcõrẽra ab̶abʌrʌ b̶ʌda.
1CO 8:5 Bajãne, naʌ̃ ẽjũãne bid̶a ẽberãrãba ãcõrẽ abadara baraa. Wãrãda maʌ̃gʌrãra idjab̶a ẽberãrãba ãdji boro abada sid̶a zocãrã baraa.
1CO 8:6 Baribʌrʌ dadjirãmaarã Ãcõrẽra ab̶abʌrʌ b̶ʌa. Idjira dadjirã Zezaa. Idjiabʌrʌ ne jũmada osia. Dadjirãra idji itea zocai panʌa. Idjab̶a dadjirã Boro Jesucritora ab̶abʌrʌ b̶ʌa. Idjid̶eba Ãcõrẽba ne jũmada osia. Idjid̶eba dadjirãra zocai panʌa.
1CO 8:7 Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌba maʌ̃gʌra cawad̶aẽ́ panʌa. Ʌ̃cʌrʌ djabarãba wad̶ibid̶a crĩcha panʌa jʌwaba od̶a ãcõrẽ ãdjia naẽna ẽpẽ pananara zocai b̶eada. Maʌ̃ bẽrã jʌwaba od̶a ãcõrẽa djico diad̶ada cosid̶ara crĩchabadaa jʌwaba od̶a ãcõrẽra wayacusa ẽpẽbʌdada. Wãrã bed̶eada bio adua panʌ bẽrã maʌ̃ djico co panʌneba crĩchabadaa Ãcõrẽ quĩrãpita biẽ́ panebʌdada.
1CO 8:8 Baribʌrʌ djicoba dadjirãra Ãcõrẽ quĩrãpita bia b̶ʌcaa. Maʌ̃ bẽrã dadjia co panʌneba, cod̶aẽ́ panʌneba bid̶a Ãcõrẽ quĩrãpita biara b̶ead̶aẽ́a.
1CO 8:9 Wãrãda dadjia co quĩrĩã panʌra cod̶ida panʌa. Baribʌrʌ quĩrãcuita b̶ead̶adua bãrãba co panʌneba djaba bio adua b̶ʌra cadjiruad̶e b̶aerãmãrẽã.
1CO 8:10 Ne jũma coida b̶ʌ cawa b̶ʌ djabada jʌwaba od̶a ãcõrẽ ded̶e ed̶a ne co chũmeibʌrʌ, maʌ̃ne ne jũma coida b̶ʌ adua b̶ʌba idjira mama chũmʌda unuibʌrʌ, idjia bid̶a jʌwaba od̶a ãcõrẽa djico diad̶ara coida crĩchaya. Baribʌrʌ jʌwaba od̶a ãcõrẽra ẽpẽbʌrʌda crĩcha b̶ʌ bẽrã idjimaa cadjiruada o b̶ʌa.
1CO 8:11 Mãwã ne jũma coida b̶ʌ cawa b̶ʌba dji bio adua b̶ʌ djabara cadjiruad̶e b̶aebiya. Baribʌrʌ quĩrãnebad̶adua Critora beusida maʌ̃ adua b̶ʌ djaba carea.
1CO 8:12 Bãrãba maʌ̃ adua b̶ea djabarã cadjiruad̶e b̶aebibʌdad̶e Crito quĩrãpita cadjiruada o panʌa.
1CO 8:13 Maʌ̃ carea mʌ̃a co b̶ʌd̶eba mʌ̃ djabada cadjiruad̶e b̶aebibʌrʌ, waa coẽ́a.
1CO 9:1 ¿Mʌ̃djia o quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca ocara b̶ʌca? ¿Mʌ̃ra Jesucritoba diabued̶aẽ́ca? ¿Mʌ̃a bid̶a dadjirã Boro Jesura unusiẽ́ca? ¿Bãrãba mʌ̃neba dadjirã Borora ĩjãsid̶aẽ́ca?
1CO 9:2 Ʌ̃cʌrʌ djabarãba mʌ̃ra Jesucritoba diabued̶ada crĩchad̶aẽ́ panʌmĩna bãrãba cawad̶ida panʌa mʌ̃ra wãrãda idjia diabued̶ada mãwã b̶ʌda. Mʌ̃a jaradiad̶ad̶eba bãrãba dadjirã Boroda ĩjãsid̶a bẽrã maʌ̃gʌra ebud̶a b̶ʌa.
1CO 9:3 Mʌ̃ biẽ́ jarabadarãa mʌ̃a naʌ̃gʌda iwid̶iya:
1CO 9:4 ¿mʌ̃a jaradia b̶ʌbari ne coi carea edaiẽ́ b̶ʌca? ¿Doi carea bid̶a edaiẽ́ b̶ʌca?
1CO 9:5 Waabema Jesuba diabued̶arãda, dadjirã Boro Jesu djabarãda, Pedro sid̶a ãdji quima ume ãbaa nĩbabadaa. Ara ãdjirã quĩrãca ¿mʌ̃ra Jesu ĩjã b̶ʌ wẽrã ume dji edaped̶a mʌ̃ ume ãbaa eronĩbaiẽ́ b̶ʌca?
1CO 9:6 Bernabeba, mʌ̃a bid̶a Ãcõrẽ bed̶ea jaradia nĩnane dewara traju sid̶a obadaa ne eropanani carea. Baribʌrʌ ¿waabemarã quĩrãca daiba jaradia panʌneba ne edad̶ida panʌẽ́ca?
1CO 9:7 ¿Sordaora ara idji parataba djõne wãbarica? ¿Uva ud̶a erob̶ʌba idji uvara jõcaca? ¿Oveja wagabariba oveja jub̶ara docaca?
1CO 9:8 ¿Jũma maʌ̃gʌra ab̶abe mʌ̃dji crĩchad̶eba jara b̶ʌca? ¿Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyba ab̶ari quĩrãca jaracaca?
1CO 9:9 Maʌ̃ leyd̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Bʌa pacaa ne cʌradʌgabi b̶ʌd̶e idji itera jʌ̃rãdua.” Ãcõrẽba maʌ̃ bed̶ea jarasid̶e ¿ab̶abe pacad̶ebemada crĩcha b̶asica?
1CO 9:10 ¿Dadjirãnebema sid̶a crĩcha b̶asiẽ́ca? Wãrãda dadjirã careabʌrʌ Ãcõrẽba maʌ̃ leyra diasia. Ẽjũã o b̶ʌra, dji ewa b̶ʌ sid̶a trajabadaa maʌ̃neba ne erob̶ead̶ida cawa panʌ bẽrã.
1CO 9:11 Ara maʌ̃ quĩrãca daiba bãrãa Ãcõrẽ bed̶eara jaradiasid̶a bẽrã ¿bia b̶ʌẽ́ca daiba bãrãneba ne edad̶ida?
1CO 9:12 Dewararãba bãrãneba ne edad̶ida panʌbʌrʌ, daiba ãdjirã cãyãbara biara ne edad̶ida panʌa. Mãwãmĩna ne iwid̶id̶acaa. Ãtebʌrʌ jũma droa panʌa ẽberãrãba bed̶ea bia Critod̶ebemada biẽ́ crĩcharãnamãrẽã.
1CO 9:13 Bãrãba cawa panʌa Ãcõrẽ de dromane trajabadarãba ãdjia o panʌneba cod̶ira edabadada. Animarã babue diabadarãba maʌ̃ djarad̶ebemada edabadaa cod̶i carea.
1CO 9:14 Ab̶ari quĩrãca dadjirã Boro Jesuba jarasia bed̶ea bia idjid̶ebema jaradia nĩnaba maʌ̃neba cod̶ira edad̶ida panʌda.
1CO 9:15 Mãwãmĩna mʌ̃a edacaa. Idjab̶a maʌ̃gʌd̶ebemada naʌ̃ cartad̶e b̶ʌẽ́ b̶ʌa bãrãba ne diad̶amãrẽã. Mʌ̃a jaradia b̶ʌbari ne edaca bẽrã b̶ʌsrid̶a b̶ʌa. Mʌ̃a quĩrĩãẽ́a ni ab̶aʌba ne dia b̶ʌd̶eba maʌ̃ b̶ʌsrid̶ara jõbida. Mʌ̃maarã bãrãneba ne edai cãyãbara beuida biara b̶ʌa.
1CO 9:16 Mʌ̃a bed̶ea bia Critod̶ebemada jaradia b̶ʌmĩna mʌ̃ra dji dromaana acaa, Ãcõrẽbʌrʌ jaradiabi b̶ʌ bẽrã. Wãrãda bed̶ea bia Critod̶ebemada jaradiaẽ́bʌrʌ, mʌ̃ra mĩã djuburi b̶eya.
1CO 9:17 Mʌ̃djiareba jaradia b̶aibʌrʌ, ne edaida b̶ʌa. Baribʌrʌ mʌ̃djiareba jaradiaẽ́ b̶ʌa. Ãcõrẽbʌrʌ mʌ̃ra b̶ʌsia jaradia b̶amãrẽã. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a jaradia b̶aida b̶ʌa.
1CO 9:18 Mãwãra ¿mʌ̃a jaradia b̶ʌbari cãrẽda edai? Ne edaẽ́a. Ab̶abe b̶ʌsrid̶a b̶aya ne iwid̶iẽ́ne bed̶ea bia Critod̶ebemada jaradia b̶ʌ bẽrã. Mʌ̃a jaradia b̶ʌbari ne edaida b̶ʌmĩna iwid̶icaa.
1CO 9:19 Mʌ̃ra djãrã nezocaẽ́mĩna ara mʌ̃djida jũmarã nezocada b̶esia zocãrãba mʌ̃neba Jesucritoda ĩjãnamãrẽã.
1CO 9:20 Mʌ̃ra judiorã tãẽna b̶ʌd̶e judiorã quĩrãca b̶abaria mʌ̃neba Jesucritoda ĩjãnamãrẽã. Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyd̶eba b̶ea tãẽna b̶ʌd̶e mʌ̃ra maʌ̃ leyd̶eba b̶ʌẽ́mĩna maʌ̃neba b̶ʌ quĩrãca b̶abaria. Mãwã b̶abaria ãdjirãba mʌ̃neba Jesucritoda ĩjãnamãrẽã.
1CO 9:21 Idjab̶a Ãcõrẽba Moisea diad̶a ley adua b̶ea tãẽna b̶ʌd̶e mʌ̃ra ãdjirã quĩrãca b̶abaria mʌ̃neba Jesucritoda ĩjãnamãrẽã. Baribʌrʌ mʌ̃a Ãcõrẽ leyra igaracaa. Jũma Critoba obi b̶ʌra ẽpẽbaria.
1CO 9:22 Mʌ̃ra djabarã wãrã bed̶ea mãcua adua b̶ea tãẽna b̶ʌd̶e ãdjirã quĩrãca b̶abaria mʌ̃neba Jesucritod̶ebemada biara cawad̶amãrẽã. Mʌ̃ wãbʌrʌza ẽberãrã tãẽna b̶ʌd̶e ãdjirã quĩrãca b̶abaria mʌ̃neba ʌ̃cʌrʌba Critoda ĩjãnaped̶a cadjiruad̶ebemada ẽdrʌd̶amãrẽã.
1CO 9:23 Mʌ̃a jũma maʌ̃ quĩrãca obaria bed̶ea bia Critod̶ebemada cawabi carea. Mãwã mʌ̃a bid̶a Ãcõrẽneba ne biada edaya.
1CO 9:24 Bãrãba cawa panʌa ẽberãra pirabadada caida jĩrũ mẽsrãara b̶ʌ cawaya. Maʌ̃ne zocãrã pirabadamĩna ab̶abe dji naãrã jũẽnabʌrʌ ne edabaria. Bãrã sid̶a isabe pirabʌda quĩrãca jũma bia od̶adua Ãcõrẽba diai jarad̶ada edad̶i carea.
1CO 9:25 Jemenebadarãba ãdji cacuara quĩrãcuita wagabadaa zarea b̶ead̶i carea. Mãwã obadaa dewararã cãyãbara biara jemenenaped̶a borob̶arida edad̶i carea. Maʌ̃ borob̶arira isabe ãrĩbaria. Baribʌrʌ dadjirãba ne jũmada bia obadaa Ãcõrẽba diai jarad̶a ãrĩcada edad̶i carea.
1CO 9:26 Maʌ̃ bẽrã ẽberã baridua pira wãbʌrʌ quĩrãca mʌ̃a ocaa. Idjab̶a ẽberã djõ b̶ʌd̶e baridua djõbari quĩrãca ocaa.
1CO 9:27 Ãtebʌrʌ mʌ̃ cacua zarea o b̶ʌ quĩrãca idjab̶a mʌ̃ cacuaba o ama b̶ʌda obi b̶ʌ quĩrãca jũma o b̶ʌa Ãcõrẽba diai jarad̶ara edai carea. Mãwã oẽ́bʌrʌ, mʌ̃a ẽberãrãa jaradia b̶ad̶amĩna mʌ̃abʌrʌ Ãcõrẽba diai jarad̶ara poya edaẽ́a.
1CO 10:1 Djabarã, mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bãrãba Moise ewarid̶e mãwãnada quĩrãdoad̶aẽ́da. Maʌ̃ ewarid̶e jũma dadji drõãenabemarã Moise ume nĩbaped̶ad̶ara Ãcõrẽba diabued̶a jʌ̃rãrã edre nĩbasid̶aa idjab̶a Pusa Purrud̶e chãsid̶aa.
1CO 10:2 Maʌ̃ pusad̶e, jʌ̃rãrã edre bid̶a jũma ãdjirãra Moise ume ãbaa panasid̶a bẽrã Moise trʌ̃neba borocueped̶ad̶a quĩrãca panasid̶aa.
1CO 10:3 Idjab̶a jũmarãba ab̶ari djico Ãcõrẽba bajãneba diabued̶ada cobadjid̶aa.
1CO 10:4 Jũmarãba ab̶ari baido Ãcõrẽba mõgarad̶eba weabid̶ada dobadjid̶aa. Maʌ̃ mõgarara Critoda mãwã b̶asia, ãdjirã wãbʌdaza Critora jaured̶eba ãdjirã ume b̶ad̶a bẽrã.
1CO 10:5 Baribʌrʌ Ãcõrẽba zocãrãda biẽ́ unusia ãdjia o panana carea. Maʌ̃ bẽrã ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e quinisid̶aa.
1CO 10:6 Maʌ̃ ewarid̶e mãwãnaba dadjirãa cawabi b̶ʌa ne cadjiruara awuad̶iẽ́ panʌda ãdjirãba awuaped̶ad̶a quĩrãca.
1CO 10:7 Jʌwaba od̶a ãcõrẽra ẽpẽrãnadua ʌ̃cʌrʌ ãdjirãba ẽpẽped̶ad̶a quĩrãca. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e ãdjirãnebemada nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ẽberãrãra chũpanenaped̶a b̶ʌsrid̶a ãbaa ne co duanasid̶aa idjab̶a itua do duanasid̶aa. Mãwãnacarea pirab̶arid̶aped̶a ãdji cacuaba o quĩrĩã b̶ʌra o duanesid̶aa.”
1CO 10:8 Dadjirãba aud̶uada od̶iẽ́ panʌa ʌ̃cʌrʌ ãdjirãba oped̶ad̶a quĩrãca. Ãdjia mãwã o panʌ carea ewari ab̶aʌd̶e veintitres mil quinisid̶aa.
1CO 10:9 Idjab̶a Ãcõrẽba sãwã oi cawaya dadjirãba biẽ́ od̶iẽ́ panʌa ʌ̃cʌrʌ ãdjirãba oped̶ad̶a quĩrãca. Maʌ̃ carea ãdjirãra damaba zocãrã cácuaped̶a quinisid̶aa.
1CO 10:10 Idjab̶a sobiẽ́ panʌneba Ãcõrẽnebemada biẽ́ bed̶earãnadua ʌ̃cʌrʌ ãdjirãba oped̶ad̶a quĩrãca. Maʌ̃ carea bajãnebema nezoca dadji quinibibariba ãdjirãra zocãrã quinibisia.
1CO 10:11 Jũma ãdjirã mãwãnaba unubi b̶ʌa sãwã Ãcõrẽba cadjiruara cawa obarida. Maʌ̃gʌra Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa dadjirã naʌ̃ jĩrũarebema ewarid̶e b̶earãba ab̶ari quĩrãca orãnamãrẽã.
1CO 10:12 Maʌ̃ bẽrã ab̶aʌba bio ĩjã b̶ʌda crĩcha b̶ʌbʌrʌ, ara idub̶a quĩrãcuita b̶aida b̶ʌa cadjiruad̶e b̶ae amaaba.
1CO 10:13 Dadji cadjiruad̶e b̶aebida b̶ʌ crĩchada bãrãmaa zebaria jũmarãmaa zebari quĩrãca. Baribʌrʌ Ãcõrẽra bed̶ea ab̶a b̶ʌa. Maʌ̃ crĩchara poya droad̶aẽ́bʌrʌ, idjia idu jũmawãyã zebiẽ́a. Idjab̶a maʌ̃ crĩcha zebʌrʌd̶e Ãcõrẽba carebaya droad̶aped̶a ẽdrʌd̶amãrẽã.
1CO 10:14 Maʌ̃ carea mʌ̃ djabarã, jʌwaba od̶a ãcõrẽra igarad̶adua.
1CO 10:15 Mʌ̃a bãrãa bed̶eabʌrʌa crĩcha cawa b̶earãa bed̶eabʌrʌ quĩrãca. Bio crĩchad̶adua mʌ̃a jara b̶ʌra wãrã cawaya.
1CO 10:16 Crito quĩrãnebad̶i carea cobadara co panʌne dadjirãba uva b̶a tazad̶e b̶ʌ carea Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a ad̶aped̶a dobadaa. Maʌ̃ dobʌdad̶e unubibadaa dadjirãra Crito oad̶eba idji ume ãbaa panʌda. Idjab̶a paʌ̃ cõrãcuad̶a cobʌdad̶e unubibadaa Crito naʌ̃ djarad̶e bia mĩgad̶ad̶eba dadjirãra idji ume ãbaa panʌda.
1CO 10:17 Dadjirãba paʌ̃ ab̶a b̶ʌda zocãrã cõrãcuaped̶a cobadaa. Ara maʌ̃ quĩrãca dadjirãra zocãrã panʌmĩna cacua ab̶a b̶ʌ quĩrãca panʌa.
1CO 10:18 Israelerãba obadad̶ebemada crĩchad̶adua. Ãdjirãba animarã Ãcõrẽa babue diabʌdad̶e maʌ̃ djarad̶ebemada cobadaa. Maʌ̃ cobʌdad̶e unubibadaa Ãcõrẽra ẽpẽ panʌda. (Ara maʌ̃ quĩrãca ab̶aʌba jʌwaba od̶a ãcõrẽa nedjara diad̶ad̶ebemada coibʌrʌ, unubiya maʌ̃ jʌwaba od̶a ãcõrẽra ẽpẽ b̶ʌda.)
1CO 10:19 Baribʌrʌ mʌ̃a jaraẽ́ b̶ʌa jʌwaba od̶a ãcõrẽra wãrã arada. Jʌwaba od̶a ãcõrẽa nedjara diad̶ara ara jãwãbema djara quĩrãca b̶ʌa.
1CO 10:20 Mãwãmĩna Ãcõrẽ adua b̶eaba nedjarada ãdji jʌwaba od̶a ãcõrẽa diabʌdad̶e wãrãda jairãa dia panʌa. Ãcõrẽa dia panʌẽ́a. Bãrãba maʌ̃ djarara cod̶ibʌrʌ, unubid̶ia jaida ẽpẽ panʌda. Maʌ̃gʌra mʌ̃a quĩrĩãẽ́a.
1CO 10:21 Jaia diad̶a tazad̶e b̶ʌda bãrãba dod̶ibʌrʌ, Jesucrito oa quĩrãnebad̶i careabema tazad̶e b̶ʌda dod̶iẽ́ panʌa. Jaia djico diad̶ada bãrãba cod̶ibʌrʌ, dadjirã Boro quĩrãnebad̶i careabema cobadara cod̶iẽ́ panʌa.
1CO 10:22 Mãwã od̶ibʌrʌ ¿dadjirã Borora quĩrũbid̶aẽ́ca? ¿Dadjirãra idji cãyãbara ʌb̶ʌara panʌca?
1CO 10:23 Ʌ̃cʌrʌba jara panʌa dadjia o quĩrĩã b̶ʌra jũma oida b̶ʌda. Baribʌrʌ mʌ̃a jaraya: ne jũma oida b̶ʌmĩna jũma dadjia o quĩrĩã b̶ʌba dadjira carebacaa. Wãrãda jũma dadjia o quĩrĩã b̶ʌra oida b̶ʌmĩna jũma maʌ̃gʌba djabarãra carebacaa.
1CO 10:24 Ni ab̶aʌba ara idji bia b̶aira jʌrʌ b̶aiẽ́ b̶ʌa, ãtebʌrʌ dewararãda bia b̶ead̶amãrẽã jʌrʌ b̶aida b̶ʌa.
1CO 10:25 Nedjara nẽdobuebadama nẽdod̶ada cod̶ida panʌa. Baribʌrʌ bãrã crĩcha ãrĩna amaaba iwid̶irãnadua maʌ̃ nedjarara jʌwaba od̶a ãcõrẽa diad̶a basi cawaya.
1CO 10:26 Naʌ̃ ẽjũãra, ne jũma naʌ̃ ẽjũãne nũmʌ sid̶a dadjirã Boro Ãcõrẽba osia. Maʌ̃ bẽrã ne jũmada cod̶ida panʌa.
1CO 10:27 Jesu ĩjãẽ́ b̶ʌba bʌda ne comãrẽã ed̶oibʌrʌ, maʌ̃ne wã quĩrĩãibʌrʌ, wãdua. Idjia diabʌrʌra codua. Bʌ crĩcha ãrĩ amaaba iwid̶irãdua maʌ̃ djicora jʌwaba od̶a ãcõrẽa diad̶a basi cawaya.
1CO 10:28 Baribʌrʌ ab̶aʌba nedjarara jʌwaba od̶a ãcõrẽa diad̶aad̶a aibʌrʌ, corãdua idji crĩcha ãrĩ amaaba.
1CO 10:29 Mʌ̃a jaraẽ́ b̶ʌa bãrãmaarã maʌ̃ djicora cocara panʌda. Baribʌrʌ dewaraba mãwã crĩcha b̶ʌbʌrʌ, idji crĩchara ãrĩya. Ab̶aʌba nãwã crĩchaisicada: “Mʌ̃a o quĩrĩã b̶ʌda obʌrʌd̶e ab̶aʌba biẽ́ crĩchaibʌrʌ, ¿maʌ̃gʌra ocara b̶ʌca? ¿Mʌ̃a o quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca oida b̶ʌẽ́ca?
1CO 10:30 Mʌ̃a cobʌrʌ carea Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a aibʌrʌ, ¿cãrẽ cãrẽã dewaraba mʌ̃da biẽ́ jaraida b̶ʌ? Biẽ́ jaraiẽ́ b̶ʌa.”
1CO 10:31 Baribʌrʌ mʌ̃a jaraya: bãrã ne co panʌne, ne o panʌne bid̶a jũma od̶adua ẽberãrãba Ãcõrẽda bia jarad̶amãrẽã.
1CO 10:32 Bãrãba ne o panʌneba judiorãra, judiorãẽ́ra, Ãcõrẽ ẽberãrã sid̶a cadjiruad̶e b̶aebirãnadua.
1CO 10:33 Ara maʌ̃ quĩrãca mʌ̃a o b̶ʌd̶eba jũmarãa bia crĩchabi quĩrĩã b̶ʌa. Ab̶abe mʌ̃djidrʌ bia b̶ai carea jʌrʌcaa, ãtebʌrʌ ẽberãrã zocãrã bia b̶ead̶amãrẽã jʌrʌbaria. Mãwã mʌ̃a o b̶ʌd̶eba ãdjirãba Critora ĩjãnia Ãcõrẽba ẽdrʌ edamãrẽã.
1CO 11:1 Mʌ̃ra Crito nĩbad̶a quĩrãca nĩbabari bẽrã mʌ̃ quĩrãca nĩbad̶adua.
1CO 11:2 Djabarã, ewariza mʌ̃ra quĩrãneba panʌ bẽrã idjab̶a mʌ̃a jaradiad̶ara ẽpẽ panʌ bẽrã bãrãra bia jaraya.
1CO 11:3 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bãrãba cawad̶ida Critora umaquĩrã Boroda, umaquĩrãra dji wẽrã boroda, idjab̶a Ãcõrẽra Crito Boroda.
1CO 11:4 Djabarã ãbaa dji jʌre panʌne umaquĩrãda boro ãnẽb̶ariped̶a Ãcõrẽa iwid̶ibʌrʌ wa Ãcõrẽneba bed̶eaibʌrʌ, idji Boro Critora wayaẽ́ b̶ʌda unubi b̶ʌa.
1CO 11:5 Baribʌrʌ wẽrãba Ãcõrẽa iwid̶i b̶ʌd̶e wa Ãcõrẽneba bed̶ea b̶ʌd̶e boro ãnẽb̶ariẽ́bʌrʌ, idji quimara wayaẽ́ b̶ʌda unubi b̶ʌa. Mãwã o b̶ʌra borob̶ichia tʌ b̶ʌ quĩrãca b̶ʌa.
1CO 11:6 Wẽrãda boro ãnẽb̶ari quĩrĩãẽ́bʌrʌ, borob̶ichia tʌida b̶ʌa. Baribʌrʌ borob̶ichia tʌsira peraida b̶ʌ bẽrã boro ãnẽb̶arida b̶ʌa.
1CO 11:7 Djabarã ãbaa dji jʌre panʌne umaquĩrãrãda boro ãnẽb̶arid̶iẽ́ panʌa Ãcõrẽba ara idji quĩrãca od̶a bẽrã idjab̶a umaquĩrãrãba Ãcõrẽra ãdji boroda unubi panʌ bẽrã. Baribʌrʌ wẽrãrãba unubi panʌa umaquĩrãra ãdji boroda.
1CO 11:8 Ãcõrẽba umaquĩrãra wẽrãneba oẽ́ basía, ãtebʌrʌ wẽrãra umaquĩrãneba osia.
1CO 11:9 Idjab̶a umaquĩrãra oẽ́ basía wẽrã carebamãrẽã, ãtebʌrʌ wẽrãda osia umaquĩrã carebamãrẽã.
1CO 11:10 Maʌ̃ carea djabarã ãbaa dji jʌre panʌne wẽrãba idji borora ãnẽb̶arida b̶ʌa unubi carea dji quimara idji boroda. Mãwã oida b̶ʌa bajãnebema nezocarãba bia ununamãrẽã.
1CO 11:11 Baribʌrʌ Jesucrito ĩjã b̶ea bẽrã wẽrãba idji quimada carebaida b̶ʌa idjab̶a umaquĩrãba idji quimada carebaida b̶ʌa.
1CO 11:12 Naãrãbema wẽrãda umaquĩrãneba zesia. Mamaʌba ʌ̃taa umaquĩrãra wẽrãba tobaria. Baribʌrʌ wãrãda jũmaena Ãcõrẽneba ze panʌa.
1CO 11:13 Bãrãmaarã, ¿bia b̶ʌca wẽrãba boro ãnẽb̶ariẽ́ne Ãcõrẽa iwid̶ida? Bio crĩchad̶adua bia b̶ʌ cawaya.
1CO 11:14 Ara dadji b̶ead̶eba cawa panʌa umaquĩrãba bud̶a ureabisira peraida b̶ʌda.
1CO 11:15 Baribʌrʌ wẽrã bud̶a urea b̶ʌra bia unubadaa. Ãcõrẽba wẽrãa bud̶ara diasia boro ãnẽb̶arimãrẽã.
1CO 11:16 Bariduada maʌ̃gʌ carea caicaya b̶eibʌrʌ, mʌ̃a naʌ̃da idjía jaraya: daiba, Ãcõrẽ ẽberãrã bid̶a awara od̶acaa.
1CO 11:17 Naʌ̃ b̶ʌbʌrʌd̶e mʌ̃a bãrãra poya bia jaraẽ́a. Bãrã ãbaa dji jʌrebʌdad̶e quĩrãipa od̶acaa. Bia panani cãyãbara biẽ́ panebadaa.
1CO 11:18 Naãrã jaraya mʌ̃a ũrĩ b̶ʌda bãrãra ãbaa dji jʌre duanʌne crĩcha awara awara duanabarida. Maʌ̃ bed̶eara jũma wãrãẽ́ sid̶a mʌ̃a ĩjãbaria.
1CO 11:19 Wãrãda bãrãra crĩcha awara awara duanʌneba ebud̶a b̶aya cairãdrʌ Ãcõrẽba bia unu b̶ʌda.
1CO 11:20 Bãrã ãbaa dji jʌre duanʌne Crito quĩrãnebad̶i carea cobadara quĩrãipa cod̶acaa. Ãcõrẽmaa maʌ̃ co panʌra wãrã araẽ́a.
1CO 11:21 Jũmarã jũẽni naẽna bãdjiza eneped̶ad̶ara cobadaa. Maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌra jarra duanebaria idjab̶a ʌ̃cʌrʌra beu duanebaria.
1CO 11:22 ¿Bãrãra de neẽ́ b̶eaca mama ne cod̶i carea? ¿Bãrãba Ãcõrẽ ẽberãrãra igara panʌẽ́ca? ¿Maʌ̃ba dji ne neẽ́ qued̶eara perabi panʌẽ́ca? ¿Mʌ̃a cãrẽda jarai? ¿Maʌ̃gʌ carea mʌ̃a bãrãra bia jaraica? Maʌ̃ carea bia jaraẽ́a.
1CO 11:23 Mʌ̃a bãrãa jaradiad̶ara dadjirã Boro Jesud̶eba cawasia. Maʌ̃gʌra nãwã b̶ʌa: diamasi dadjirã Boro Jesu jidabi naẽna idji jʌwad̶e paʌ̃da edasia.
1CO 11:24 Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a aped̶a cõrãcuabʌrʌd̶e jarasia: “Edad̶adua. Cod̶adua. Naʌ̃ra mʌ̃ cacuaa, bãrã carea diabʌrʌa. Mʌ̃ quĩrãnebad̶i carea ara naʌ̃ quĩrãca o pananadua.”
1CO 11:25 Ara maʌ̃ quĩrãca ne coped̶ad̶acarea tazara idji jʌwad̶e edaped̶a jarasia: “Naʌ̃ tazad̶e b̶ʌra mʌ̃ oaa. Mʌ̃ oad̶eba Ãcõrẽba bãrã ume bed̶ea djiwid̶ida b̶ʌbʌrʌa. Naʌ̃ dobʌdaza mʌ̃ quĩrãnebad̶i carea dod̶adua.”
1CO 11:26 Dadjirã Boro Jesu zebʌrʌmisa maʌ̃ paʌ̃ cobʌdaza idjab̶a maʌ̃ tazad̶e b̶ʌ dobʌdaza bãrãba idji beud̶ad̶ebemada jara panʌa.
1CO 11:27 Maʌ̃ carea bariduaba dadjirã Boro wayaẽ́ maʌ̃ paʌ̃da coibʌrʌ, maʌ̃ tazad̶e b̶ʌda doibʌrʌ, cadjiruada o b̶ʌa. Dadjirã Boro cacuara, oa sid̶a siriẽ́ b̶ʌda crĩcha b̶ʌa.
1CO 11:28 Maʌ̃ paʌ̃ coi naẽna, maʌ̃ tazad̶e b̶ʌ doi naẽna dadjiza bio acʌida b̶ʌa wãrãda dadjirã Boro waya b̶ʌ cawaya.
1CO 11:29 Dadjirã Boro Jesu cacua wayaẽ́ b̶ʌba maʌ̃ paʌ̃da coibʌrʌ, maʌ̃ tazad̶e b̶ʌda doibʌrʌ, Ãcõrẽba cawa oya.
1CO 11:30 Maʌ̃ carea zocãrã bãrãra cacua biẽ́ b̶eaa, cacua norrab̶ari b̶eaa, idjab̶a ʌ̃cʌrʌ beusid̶aa.
1CO 11:31 Baribʌrʌ ara dadjiza bio quĩrãcuita acʌd̶ida panʌa jipa o panʌ cawaya. Mãwãra Ãcõrẽba cawa oẽ́a.
1CO 11:32 Dadjirã Boroba ubaria jipa nĩbad̶amãrẽã. Mãwã dadjirãra naʌ̃ ẽjũãne b̶ea ume biẽ́ b̶ʌẽ́a.
1CO 11:33 Maʌ̃ bẽrã mʌ̃ djabarã, dadjirã Boro quĩrãnebad̶i carea cobadara obʌdad̶e jũmarãda jʌ̃ãnadua ãbaa cod̶i carea.
1CO 11:34 Ab̶aʌda jarra b̶ʌbʌrʌ idji diguid̶a ne coida b̶ʌa. Mãwã ãbaa dji jʌrebʌdad̶e Ãcõrẽba bãrãra cawa oẽ́a biẽ́ o panʌ carea. Mʌ̃a wad̶i jaradiaida b̶ʌra jãmaa wãbʌrʌd̶e jũma jaradiaya.
1CO 12:1 Djabarã, mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa Ãcõrẽ Jaureba obi b̶ʌd̶ebemada bãrãba bio cawad̶ida.
1CO 12:2 Bãrãba cawa panʌa Ãcõrẽ adua b̶easid̶e baridua carea ãĩ crĩchabadjid̶ada. Maʌ̃ bẽrã jʌwaba od̶a ãcõrẽ b̶eada ẽpẽbadjid̶aa. Maʌ̃ra zocai b̶eaẽ́ bẽrã bed̶ead̶acaa.
1CO 12:3 Maʌ̃ carea mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bãrãba naʌ̃da cawad̶ida: Ãcõrẽ Jaured̶eba bed̶ea b̶ʌba Jesura biẽ́ b̶ʌad̶a acaa. Idjab̶a Ãcõrẽ Jaured̶eba bed̶eaẽ́ b̶ʌba Jesura jũmarã Boroad̶a acaa.
1CO 12:4 Ãcõrẽ Jaure ab̶a b̶ʌba dadjirãa dia b̶ʌa ne quĩrãtanoa od̶amãrẽã.
1CO 12:5 Dadjirã Boro ab̶a b̶ʌ itea ne quĩrãtanoa obadaa.
1CO 12:6 Ãcõrẽ ab̶a b̶ʌba dadjirãa ne quĩrãtanoa obi b̶ʌa. Idjiabʌrʌ dadjirãneba maʌ̃ra jũma obaria.
1CO 12:7 Ãcõrẽ Jaureba dadjirãza ne obibaria djabarã jũmarãda carebad̶amãrẽã.
1CO 12:8 Ãcõrẽ Jaureba ʌ̃cʌrʌa dia b̶ʌa idji necawaad̶eba poya bed̶ead̶amãrẽã. Ab̶ari Ãcõrẽ Jaureba ʌ̃cʌrʌa dia b̶ʌa idjid̶eba cawaped̶ad̶ada poya jaradiad̶amãrẽã.
1CO 12:9 Ab̶ari Ãcõrẽ Jaureba ʌ̃cʌrʌa dia b̶ʌa poya bio ĩjã pananamãrẽã. Idjab̶a ab̶ari Ãcõrẽ Jaureba ʌ̃cʌrʌa dia b̶ʌa cacua biẽ́ b̶eara poya biabid̶amãrẽã.
1CO 12:10 Idjab̶a Ãcõrẽ Jaureba ʌ̃cʌrʌa dia b̶ʌa ne ununacada poya od̶amãrẽã. Ʌ̃cʌrʌa dia b̶ʌa poya Ãcõrẽneba bed̶ead̶amãrẽã. Ʌ̃cʌrʌa dia b̶ʌa poya cawad̶amãrẽã ab̶aʌba Ãcõrẽ Jaured̶eba bed̶ea b̶ʌda wa jaid̶eba bed̶ea b̶ʌda. Idjab̶a ʌ̃cʌrʌa dia b̶ʌa quĩrãtanoa dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e bed̶ead̶amãrẽã. Idjab̶a ʌ̃cʌrʌa dia b̶ʌa dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e jarad̶ara cawa jarad̶amãrẽã.
1CO 12:11 Ab̶ari Ãcõrẽ Jaureba jũma maʌ̃ra obi b̶ʌa. Idjia dadjirãza obi b̶ʌa idjia quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca.
1CO 12:12 Dadji cacuara ab̶a b̶ʌa. Baribʌrʌ dadji cacuad̶e ne jũmada eropanʌa. Critora idji ĩjã b̶ea ume ara maʌ̃ quĩrãca panʌa.
1CO 12:13 Ʌ̃cʌrʌ dadjirãra judiorãa, ʌ̃cʌrʌra judiorãẽ́a, ʌ̃cʌrʌra nezocarãa, ʌ̃cʌrʌra nezocarãẽ́a. Baribʌrʌ ab̶ari Ãcõrẽ Jaureba dadjirã jũmarãda cacua ab̶aʌd̶e b̶ʌsia. Jũma dadjirãba ab̶ari Ãcõrẽ Jaureda edasid̶aa.
1CO 12:14 Dadji cacuad̶e ne jũmada eropanʌa. Baribʌrʌ dadji cacuad̶e b̶eara ab̶arica b̶eaẽ́a.
1CO 12:15 Dadji jĩrũba jaraibʌrʌ: “Mʌ̃ra jʌwaẽ́ bẽrã naʌ̃ cacuad̶ebemaẽ́a,” maʌ̃ba ¿wãrãda dadji cacuad̶ebemaẽ́ca?
1CO 12:16 Idjab̶a cʌwʌrʌba jaraibʌrʌ: “Mʌ̃ra dauẽ́ bẽrã naʌ̃ cacuad̶ebemaẽ́a,” maʌ̃ba ¿wãrãda dadji cacuad̶ebemaẽ́ca?
1CO 12:17 Dadji cacuad̶e ab̶abe dauda b̶ʌbara ¿cãrẽba ũrĩcasi? Dadji cacuad̶e ab̶abe cʌwʌrʌda b̶ʌbara ¿cãrẽba ʌ̃casi?
1CO 12:18 Ãcõrẽba dadji cacuad̶e ne jũmada b̶ʌsia idjia quĩrĩã b̶ad̶a quĩrãca.
1CO 12:19 Dadji cacuad̶e b̶eara jũma ab̶arica b̶ad̶abara cacuara neẽ́ bacasia.
1CO 12:20 Dadji cacuad̶e ne jũmada eropanʌmĩna dadji cacuara ab̶a b̶ʌa.
1CO 12:21 Maʌ̃ bẽrã dauba jʌwaa poya jaraẽ́a: “Bʌ neẽ́ mʌ̃ra bia b̶aya.” Idjab̶a boroba jĩrũa poya jaraẽ́a: “Bãrã neẽ́ mʌ̃ra bia b̶aya.”
1CO 12:22 Wãrãda naʌ̃ cacuad̶e b̶eara ʌ̃cʌrʌ dadjirãmaarã mãcua siriẽ́ b̶eaa. Baribʌrʌ maʌ̃gʌ neẽ́ dadji cacuara bia b̶acaa.
1CO 12:23 Idjab̶a naʌ̃ cacuad̶e b̶ea dadjirãmaarã mãcuaẽ́ b̶eara biara djiobadaa bia ununamãrẽã. Idjab̶a naʌ̃ cacuad̶e b̶ea dadjia unubid̶iẽ́ panʌra quĩrãcuita mẽrãbadaa.
1CO 12:24 Baribʌrʌ dadji cacuad̶e quĩrãwãrẽã b̶eara mẽrãnacaa. Ãcõrẽba dadji cacuad̶e b̶eara jũma arid̶e osia. Dadjia unubid̶aca sid̶a osia bia wagad̶amãrẽã.
1CO 12:25 Mãwã osia dadji cacuara biẽ́ b̶erãmãrẽã, ãtebʌrʌ dadji cacuad̶e b̶eara dji careba pananamãrẽã.
1CO 12:26 Dadji cacuad̶ebemada ab̶a puaibʌrʌ, jũmaena puabaria. Ara maʌ̃ quĩrãca dadji cacuad̶ebemada ab̶a bia jarad̶ibʌrʌ, jũmaena capipia b̶abaria.
1CO 12:27 Ara maʌ̃ quĩrãca bãrãra jũma ãbaa Crito cacua quĩrãca panʌa. Bãrãra idji cacuad̶ebemarãa.
1CO 12:28 Ãcõrẽba djabarã tãẽna Jesucritoba diabued̶arãda naãrã b̶ʌsia. Maʌ̃are idjid̶eba bed̶eabadarãda b̶ʌsia. Maʌ̃are idji bed̶ea jaradiabadarãda b̶ʌsia. Maʌ̃are ʌ̃cʌrʌda b̶ʌsia ne ununacada poya od̶amãrẽã, ʌ̃cʌrʌda b̶ʌsia cacua biẽ́ b̶eara poya biabid̶amãrẽã, ʌ̃cʌrʌda b̶ʌsia djabarã carebad̶amãrẽã, ʌ̃cʌrʌda b̶ʌsia djabarã cawa jipa eded̶amãrẽã, idjab̶a ʌ̃cʌrʌda b̶ʌsia quĩrãtanoa dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e bed̶ead̶amãrẽã.
1CO 12:29 ¿Jũmarãda Jesucritoba diabued̶arãca? ¿Jũmarãda Ãcõrẽneba bed̶eabadarãca? ¿Jũmarãda Ãcõrẽ bed̶ea jaradiabadarãca? ¿Jũmarãba ne ununacada poya obadaca?
1CO 12:30 ¿Ãcõrẽba jũmarãa diasica cacua biẽ́ b̶eara poya biabid̶amãrẽã? ¿Ãcõrẽba jũmarãa diasica dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e poya bed̶ead̶amãrẽã? ¿Jũmarãba dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e jarad̶ara poya cawa jarad̶ica?
1CO 12:31 Ãcõrẽ Jaureba obi b̶ʌd̶ebema dji biara carebaida b̶eadrʌ jʌrʌd̶adua. Jãʌ̃be mʌ̃a bãrãa cawabiya sãwã ne jũmada poya biara o pananida.
1CO 13:1 Mʌ̃da naʌ̃ ẽjũãne b̶ea bed̶ead̶e bed̶eaibʌrʌ idjab̶a bajãnebema nezoca bed̶ead̶e bed̶eaibʌrʌ, maʌ̃ne quĩrĩãda neẽ́ b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃ra jiorro od̶a jĩguabari quĩrãca wa pĩrãchiru jĩguabari quĩrãca b̶ʌa.
1CO 13:2 Mʌ̃da Ãcõrẽneba bed̶eaibʌrʌ, Ãcõrẽba crĩcha cawabiẽ́ b̶ad̶ada jũma cawa b̶ʌbʌrʌ, Ãcõrẽ necawaada jũma cawa b̶ʌbʌrʌ, idjab̶a sod̶eba wãrãda ĩjã b̶ʌd̶eba eyada poya ãyã b̶ʌibʌrʌ, maʌ̃ne quĩrĩãda neẽ́ b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃ra ara jãwãbema quĩrãca b̶ʌa.
1CO 13:3 Ne jũma mʌ̃a erob̶ʌda ne neẽ́ qued̶eaa diaibʌrʌ idjab̶a Ãcõrẽ carea ara mʌ̃djida idu bá beabibʌrʌ, baribʌrʌ quĩrĩãda neẽ́ b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃ra ara jãwãbema quĩrãca b̶ʌa.
1CO 13:4 Quĩrĩã erob̶ʌba jũma droa b̶ʌa, djãrãra quĩrã djuburiabaria, djãrãba erob̶ʌra awuacaa, djãrã cãyãbara biara b̶ʌda jaracaa ni dji dromada crĩchacaa.
1CO 13:5 Quĩrĩã erob̶ʌba djãrãra wayabaria, ab̶abe idji iteabʌrʌ crĩchacaa, maãrĩã carea quĩrũcaa, djãrãba idji biẽ́ od̶ara quĩrãdoabaria.
1CO 13:6 Quĩrĩã erob̶ʌra ne cadjirua carea b̶ʌsrid̶acaa, ãtebʌrʌ jũma wãrã careabʌrʌ b̶ʌsrid̶abaria.
1CO 13:7 Quĩrĩã erob̶ʌba djãrãba biẽ́ od̶ara jũma droabaria, ne jũma biada ĩjãbaria, jũma bia odjamãrẽã jʌ̃ãbaria, idjab̶a ne jũmane droa b̶abaria.
1CO 13:8 Quĩrĩãra jõcaa. Baribʌrʌ ewari ab̶a Ãcõrẽneba bed̶eabadara waa bed̶ead̶aẽ́a, dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e bed̶eabadara waa bed̶ead̶aẽ́a, Ãcõrẽ Jaured̶eba cawaped̶ad̶a jaradiabadaba waa jaradiad̶aẽ́a.
1CO 13:9 Dadjirãba ab̶abe maãrĩ cawa panʌa idjab̶a Ãcõrẽneba maãrĩ bed̶eabadaa.
1CO 13:10 Baribʌrʌ dji biara b̶ʌ zebʌrʌd̶e maʌ̃ maãrĩ b̶ʌra jõya. Maʌ̃ne ne jũmada cawad̶ia.
1CO 13:11 Mʌ̃ wad̶i caibe querasid̶e warra zaque quĩrãca bed̶eabadjia idjab̶a warra zaque quĩrãca crĩchabadjia. Baribʌrʌ drõã b̶ed̶acarea warra zaque quĩrãca b̶ad̶ara idu b̶ʌsia.
1CO 13:12 Ara nawena dadjirãba Ãcõrẽnebemada jarijaria unu panʌa quĩrã acʌbadad̶e unu panʌ quĩrãca. Baribʌrʌ ewari ab̶a dadjirãba jũma ebud̶a ununia sãwãbʌrʌ b̶ʌda. Ara nawena mʌ̃a maãrĩ cawa b̶ʌa, baribʌrʌ ewari ab̶a jũma cawaya Ãcõrẽba mʌ̃ cawa b̶ʌ quĩrãca.
1CO 13:13 Naʌ̃ ũbea panʌra jõcaa: ne jũma biada ĩjã b̶aida, jũma bia odjamãrẽã jʌ̃ã b̶aida idjab̶a quĩrĩãda. Baribʌrʌ maʌ̃ ũbead̶ebemada quĩrĩãda biara b̶ʌa.
1CO 14:1 Quĩrĩãda biara ẽpẽnadua. Idjab̶a Ãcõrẽ Jaureba obi b̶ʌra jũma o quĩrĩãnadua. Baribʌrʌ biara Ãcõrẽneba bed̶ead̶ida quĩrĩãnadua.
1CO 14:2 Dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e bed̶ea b̶ʌba ẽberãrãa bed̶ea b̶ʌẽ́a, idjia jarabʌrʌra ni ab̶aʌba cawa ũrĩnaca bẽrã. Ab̶abe Ãcõrẽa bed̶ea b̶ʌa. Dadjia cawad̶acada Ãcõrẽ Jaured̶eba bed̶ea b̶ʌa.
1CO 14:3 Baribʌrʌ Ãcõrẽneba bed̶ea b̶ʌba ẽberãrãa bed̶ea b̶ʌa biara ĩjãnamãrẽã, zareaara b̶ead̶amãrẽã, idjab̶a sobiad̶amãrẽã.
1CO 14:4 Dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e bed̶ea b̶ʌba ara idjida careba b̶ʌa biara ĩjãi carea. Baribʌrʌ Ãcõrẽneba bed̶ea b̶ʌba djabarãda careba b̶ʌa biara ĩjãnamãrẽã.
1CO 14:5 Mʌ̃maarã jũma bãrãra dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e poya bed̶eabʌdabara bia b̶acasia. Baribʌrʌ jũmarãda Ãcõrẽneba poya bed̶eabʌdabara biara b̶acasia. Wãrãda dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e bed̶eai cãyãbara Ãcõrẽneba bed̶eaida biara b̶ʌa. Baribʌrʌ ab̶aʌba dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e bed̶eaped̶a cawa jaraibʌrʌ, maʌ̃ sid̶a bia b̶ʌa. Djabarãba cawa ũrĩnaped̶a Ãcõrẽra biara ĩjãnia.
1CO 14:6 Maʌ̃ carea djabarã, mʌ̃da bãrãmaa wãped̶a dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e bed̶eaibʌrʌ, ¿bãrãda sãwã carebai? Carebaẽ́a. Baribʌrʌ dadjia ũrĩbada bed̶ead̶e Ãcõrẽba mʌ̃́a cawabid̶ada jaraibʌrʌ, wa Ãcõrẽ necawaad̶eba bed̶eaibʌrʌ, wa Ãcõrẽneba bed̶eaibʌrʌ, wa Ãcõrẽ bed̶eada jaradiaibʌrʌ poya carebaya.
1CO 14:7 Ara maʌ̃ quĩrãca ab̶aʌba chiruda wa arpada zaibʌrʌ baribʌrʌ jipa zaẽ́bʌrʌ, jĩgua b̶ʌmĩna dadjia cawad̶aẽ́a cãrẽ trʌ̃ãbida za b̶ʌda.
1CO 14:8 Cachiru sid̶a jipa zaẽ́bʌrʌ, ¿sordaorãda sãwã isabe cob̶ead̶i djõni carea?
1CO 14:9 Ara maʌ̃ quĩrãca bãrãba ũrĩbada bed̶ead̶e bed̶ead̶aẽ́bʌrʌ, ẽberãrãba ¿sãwã cawad̶i bãrãba jara panʌda? Mãwã bed̶ead̶ibʌrʌ, bãrãra ara jãwã bed̶ea panʌa.
1CO 14:10 Naʌ̃ ẽjũãne bed̶ea quĩrãtanoa baraa. Maʌ̃ bed̶eaza dji cawa b̶ʌba cawa ũrĩbaria.
1CO 14:11 Baribʌrʌ mʌ̃a maʌ̃ bed̶eada adua b̶ʌbʌrʌ, dji bed̶eabʌrʌmaarã mʌ̃ra drua ãĩbema quĩrãca b̶ʌa, idjab̶a mʌ̃maarã idjida drua ãĩbema quĩrãca b̶ʌa.
1CO 14:12 Bãrãra ara maʌ̃ quĩrãca b̶eaa. Ãcõrẽ Jaureba obi b̶ʌra bãrãba bio o quĩrĩã panʌ bẽrã djabarã carebai careabemada biara o quĩrĩãnadua ãdjirãba biara Ãcõrẽra ĩjãnamãrẽã.
1CO 14:13 Maʌ̃ carea dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e bed̶ea b̶ʌba Ãcõrẽa iwid̶ida b̶ʌa ara idjia jarad̶ara poya cawa jarai carea.
1CO 14:14 Dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e mʌ̃a Ãcõrẽa iwid̶ibʌrʌ, mʌ̃ jaureba iwid̶i b̶ʌa. Baribʌrʌ mʌ̃a adua b̶ʌa cãrẽda iwid̶i b̶ʌda.
1CO 14:15 Mãwãra ¿sãwã jipaara oi? Mʌ̃ jaureba Ãcõrẽa iwid̶iya baribʌrʌ mʌ̃a cawa b̶ʌ bed̶ead̶e bid̶a iwid̶iya. Mʌ̃ jaureba Ãcõrẽa bia jara trʌ̃ãya, baribʌrʌ mʌ̃a cawa b̶ʌ bed̶ead̶e bid̶a trʌ̃ãya.
1CO 14:16 Bʌ jaureba Ãcõrẽa bia bed̶eaibʌrʌ, bʌa jarad̶a cawa ũrĩcaba ¿sãwã wãrãana ai?
1CO 14:17 Wãrãda bʌa mãwã bed̶eabʌrʌd̶e Ãcõrẽa bia bed̶ea b̶ʌa, baribʌrʌ dewararãda carebaẽ́ b̶ʌa biara ĩjãnamãrẽã.
1CO 14:18 Mʌ̃a Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a abaria mʌ̃ra bãrã cãyãbara dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e aud̶uara bed̶eabari bẽrã.
1CO 14:19 Baribʌrʌ djabarã dji jʌre duanʌne mʌ̃maarã dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e dãrã bed̶eai cãyãbara biara b̶ʌa dadjia ũrĩbada bed̶ead̶e dãrãẽ́ jaradiaida.
1CO 14:20 Djabarã, warra zaquerã quĩrãca b̶ead̶adua. Ãdjirãba cadjiruada bio adua panʌa. Baribʌrʌ Ãcõrẽ Jaureba obi b̶ʌd̶ebemada drõãrã quĩrãca crĩcha b̶ead̶adua. Waa warra zaquerã quĩrãca crĩcharãnadua.
1CO 14:21 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Dadjirã Boroba jara b̶ʌa: mʌ̃ra naʌ̃ puru ume drua ãĩbemarã ited̶eba, ãdjia ũrĩnaca bed̶eabada ẽberãrãneba bed̶eaya. Mãwãmĩna mʌ̃ bed̶eara ũrĩ ama panania.”
1CO 14:22 Maʌ̃ba cawa panʌa dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e bed̶eaira Jesu ĩjã b̶ea carea b̶ʌẽ́da, ãtebʌrʌ Jesu ĩjãẽ́ b̶eaa unubi b̶ʌa Ãcõrẽba cawa oida. Baribʌrʌ Ãcõrẽneba bed̶eaira Jesu ĩjã b̶ea carea b̶ʌa, Jesu ĩjãẽ́ b̶ea carea b̶ʌẽ́a.
1CO 14:23 Maʌ̃ carea djabarã ãbaa dji jʌre duanʌne jũmarãda dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e bed̶ea duananibʌrʌ, maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌ Jesu ĩjãẽ́ b̶eada wa Ãcõrẽ bed̶ea ũrĩ quĩrĩã b̶eada ed̶a zesid̶ara ¿ãdjia jarad̶aẽ́ca bãrãra quĩrãẽ́ duanʌda?
1CO 14:24 Baribʌrʌ jũmarãda Ãcõrẽneba bed̶ead̶ibʌrʌ, maʌ̃ne Jesu ĩjãẽ́ b̶ʌda wa Ãcõrẽ bed̶ea ũrĩ quĩrĩã b̶ʌda ed̶a zesira bãrãba jara panʌ ũrĩ b̶ʌd̶eba idjia cawaya cadjirua obarida idjab̶a Ãcõrẽ quĩrãpita bed̶ead̶e b̶ʌda.
1CO 14:25 Idji sod̶e mẽrã erob̶ad̶ara ebud̶a cawaya. Maʌ̃ne chĩrãborod̶e cob̶eped̶a Ãcõrẽa bia bed̶eaya idjab̶a jaraya Ãcõrẽra wãrãda bãrã ume b̶ʌda.
1CO 14:26 Maʌ̃ carea djabarã, ¿sãwã jipaara od̶i? Bãrã ãbaa dji jʌre panʌne ʌ̃cʌrʌba trʌ̃ãbi Ãcõrẽ Bed̶ead̶ebemada trʌ̃ãnida panʌa, ʌ̃cʌrʌba Ãcõrẽ bed̶eara jaradiad̶ida panʌa, ʌ̃cʌrʌba Ãcõrẽba cawabid̶ada jarad̶ida panʌa, ʌ̃cʌrʌba dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e bed̶ead̶ida panʌa, idjab̶a ʌ̃cʌrʌba maʌ̃ bed̶ead̶ara cawa jarad̶ida panʌa. Baribʌrʌ jũma maʌ̃gʌra od̶ida panʌa djabarãba biara ĩjãnamãrẽã.
1CO 14:27 Dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e bed̶ead̶ibʌrʌ, djaba umé wa ũbeabe mãwã bed̶ead̶ida panʌa. Baribʌrʌ ab̶a ab̶a bed̶ead̶ida panʌa. Bed̶ead̶acarea ab̶aʌba maʌ̃ bed̶ead̶ara cawa jaraida b̶ʌa.
1CO 14:28 Baribʌrʌ djabarã ãbaa dji jʌre panʌne maʌ̃ bed̶ead̶a cawa jarabarida neẽ́bʌrʌ, dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e bed̶ea quĩrĩã b̶ʌra chupea b̶aida b̶ʌa. Idji crĩchad̶e Ãcõrẽa chupea bed̶eaida b̶ʌa.
1CO 14:29 Ara maʌ̃ quĩrãca Ãcõrẽneba bed̶eabadara umé wa ũbea bed̶ead̶ida panʌa. Maʌ̃ne jũmarãba ãdjia bed̶ea panʌra quĩrãcuita ũrĩnida panʌa wãrã cawaya.
1CO 14:30 Djaba ab̶a bed̶ea b̶ʌd̶e Ãcõrẽba dji ũrĩ duanʌnebema ab̶aʌa ne cawabisira, dji bed̶ea b̶ʌba maʌ̃ djabara idu bed̶eabida b̶ʌa.
1CO 14:31 Jũmarãda ab̶a ab̶a Ãcõrẽneba bed̶ead̶ida panʌa cawa wãnamãrẽã idjab̶a biara ĩjãnamãrẽã.
1CO 14:32 Ãcõrẽneba bed̶eabarira cawaẽ́ne bed̶ea nũmecaa, ãtebʌrʌ poya jʌ̃ãbaria bed̶eai carea.
1CO 14:33 Ãcõrẽba b̶ʌga nũmebicaa, ãtebʌrʌ necai b̶aida diabaria.
1CO 14:34 Ãcõrẽ ẽberãrã ãbaa dji jʌrebʌdaza wẽrãrãra bed̶ead̶iẽ́ panʌa, ãtebʌrʌ chupea ũrĩnida panʌa. Ãdji quima bed̶eara ĩjã b̶ead̶ida panʌa judiorã leyba jara b̶ʌ quĩrãca.
1CO 14:35 Wẽrãrãba iwid̶i quĩrĩãnibʌrʌ, diguid̶a panʌne ãdji quimaa iwid̶id̶ida panʌa. Djabarã ãbaa dji jʌre duanʌne wẽrã bed̶eaira biẽ́ b̶ʌa.
1CO 14:36 ¿Ãcõrẽ bed̶eara bãrãneba zesica? ¿Ab̶abe bãrãmaa zesica?
1CO 14:37 Bariduaba Ãcõrẽneba bed̶eabarida crĩcha b̶ʌbʌrʌ, wa Ãcõrẽ Jaured̶eba ne o b̶ʌda crĩcha b̶ʌbʌrʌ, maʌ̃ ẽberãba jaraya mʌ̃a naʌ̃ cartad̶e b̶ʌbʌrʌra dadjirã Boroba obi b̶ʌda.
1CO 14:38 Bariduaba maʌ̃gʌda igaraibʌrʌ, idji sid̶a igarad̶adua.
1CO 14:39 Maʌ̃ba djabarã, biara jʌrʌd̶adua Ãcõrẽneba bed̶ead̶ida. Idjab̶a dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e bed̶eabadara idu bed̶eabid̶adua.
1CO 14:40 Baribʌrʌ jũmaena quĩrãcuita quĩrãipa od̶adua.
1CO 15:1 Maʌ̃ awara djabarã, mʌ̃a bãrãa quĩrãnebabiya bed̶ea bia Jesucritod̶ebema mʌ̃a bãrãa jaradiad̶ada. Maʌ̃ bed̶eara bãrãba mʌ̃neba cawasid̶aa idjab̶a bio ĩjã panʌa.
1CO 15:2 Mʌ̃a jaradiad̶ara wãrãda ĩjã pananibʌrʌ, Ãcõrẽba ẽdrʌ edaya. Ĩjã pananaẽ́bʌrʌ, bãdji quĩrĩãbe ĩjãsid̶aa.
1CO 15:3 Mʌ̃a cawad̶a crĩcha dromaara b̶ʌda naãrã bãrãa jaradiasia. Naʌ̃gʌ basía: Critora dadjirã cadjirua carea beusia Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca.
1CO 15:4 Idjira tʌb̶arisid̶aa, maʌ̃be ewari ũbead̶e beu b̶ad̶ada ʌ̃rẽbasia Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca.
1CO 15:5 Ʌ̃rẽbad̶acarea ara idjida Pedroa unubisia. Maʌ̃are idjia doce edad̶arãa ara idjida unubisia.
1CO 15:6 Mãwãnacarea ara idjida djabarã quiniento aud̶u ãbaa panʌ́a unubisia. Ãdjirãnebemada ʌ̃cʌrʌ jaid̶asid̶aa baribʌrʌ zocãrã wad̶ibid̶a zocai panʌa.
1CO 15:7 Maʌ̃ quiniento djabarãba Jesu unuped̶ad̶acarea ara idjida Santiagoa unubisia. Mãwãnacarea ara idjida jũma idjia diabued̶arãa unubisia.
1CO 15:8 Jĩrũare mʌ̃́a unubisia. Mʌ̃ra warra ʌradʌgad̶a quĩrãca dji biẽ́ bad̶amĩna mãwã unubisia.
1CO 15:9 Wãrãda mʌ̃ra Jesucritoba diabued̶ad̶ebema dji ed̶aara b̶ʌa. Ãcõrẽ ẽberãrã biẽ́ oi carea ẽpẽ b̶ad̶a bẽrã bia b̶ʌẽ́a ẽberãrãba mʌ̃ra idjia diabued̶ada jarad̶amãrẽã.
1CO 15:10 Baribʌrʌ Ãcõrẽba idji biad̶eba mʌ̃ra b̶ʌsia Jesucritoba diabued̶ada b̶amãrẽã. Idji quĩrĩãbe mʌ̃ra mãwã b̶ʌẽ́ basía. Ãtebʌrʌ jũma Jesucritoba diabued̶arã cãyãbara mʌ̃a idji itea aud̶uara o b̶ʌa. Baribʌrʌ ara mʌ̃djid̶eba mãwã oẽ́ b̶ʌa. Ãcõrẽbʌrʌ idji biad̶eba mʌ̃ra careba b̶ʌa mãwã omãrẽã.
1CO 15:11 Waabema Jesuba diabued̶arãba idjid̶ebemada jaradia panʌbʌrʌ wa mʌ̃a jaradia b̶ʌbʌrʌ, ab̶arida jaradia panʌa. Idjab̶a bãrãba ara maʌ̃ bed̶eara ĩjãsid̶aa.
1CO 15:12 Dairãba Crito ʌ̃rẽbad̶ad̶ebemada jaradia panʌa. Maʌ̃da ¿sãwã ʌ̃cʌrʌ bãrãnebemaba beuped̶ad̶ara ʌ̃rẽbad̶aẽ́ana a panʌ?
1CO 15:13 Beuped̶ad̶ada ʌ̃rẽbad̶aẽ́bʌrʌ, maʌ̃ba jara b̶ʌa Crito sid̶a ʌ̃rẽbaẽ́ basida.
1CO 15:14 Critoda ʌ̃rẽbaẽ́ basibʌrʌ, mãwãra dadji quĩrĩãbe jaradia panʌa idjab̶a bãrãba bãdji quĩrĩãbe idjira ĩjã panʌa.
1CO 15:15 Critoda ʌ̃rẽbaẽ́ basibʌrʌ, Ãcõrẽba idji ʌ̃rẽbabisiad̶a abʌdad̶e daiba Ãcõrẽnebemada sewada jara panʌa. Wãrãda beuped̶ad̶ada ʌ̃rẽbad̶aẽ́bʌrʌ, maʌ̃ba jara b̶ʌa Crito sid̶a ʌ̃rẽbaẽ́ basida.
1CO 15:17 Critoda ʌ̃rẽbaẽ́ basibʌrʌ, bãdji quĩrĩãbe idjira ĩjã panʌa idjab̶a wad̶ibid̶a cadjiruad̶e panʌa.
1CO 15:18 Mãwãra jũma Crito ĩjã b̶ea beuped̶ad̶ara aduasid̶aa.
1CO 15:19 Dadjirãba Critod̶eba ab̶abe naʌ̃ ẽjũãne bia b̶ead̶ida crĩcha panʌbʌrʌ, jũmarã cãyãbara mĩã djuburiara panʌa.
1CO 15:20 Baribʌrʌ Ãcõrẽba wãrãda Critora beu b̶ad̶ada ʌ̃rẽbabisia. Beuped̶ad̶ad̶ebemada idjidrʌ dji naãrã ʌ̃rẽbad̶aa. Mãwã Ãcõrẽba unubisia jũma idjid̶erã sid̶a wãrãda ʌ̃rẽbad̶ida.
1CO 15:21 Ẽberã ab̶aʌba cadjirua od̶a carea dadjirãra beud̶ia. Ara maʌ̃ quĩrãca ẽberã ab̶aʌba bia od̶a carea dadjirãra ʌ̃rẽbad̶ia.
1CO 15:22 Jũmarãda Adaʌ̃neba zeped̶ad̶a bẽrã beubadaa. Ara maʌ̃ quĩrãca Critod̶eba jũma idjid̶erãda wayacusa zocai panania.
1CO 15:23 Critoda naãrã ʌ̃rẽbasia. Idji waya zebʌrʌd̶e idjid̶erãda ʌ̃rẽbad̶ia.
1CO 15:24 Mãwãnacarea naʌ̃ ẽjũãra jõya. Maʌ̃ ewarid̶e Critoba jai bororãda, jai dromarãda, jai mẽsrã b̶ea sid̶a jũma poyaya. Maʌ̃be idji puruda dadji Zeza Ãcõrẽa diaya.
1CO 15:25 Wãrãda Critora jũmarã boroda b̶aida b̶ʌa ab̶a jũma idji dji quĩrũra poyabʌrʌd̶aa.
1CO 15:26 Jĩrũare idjia dadji beuira jõbiya, maʌ̃gʌ sid̶a idji ume dji quĩrũ bẽrã.
1CO 15:27 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e jara b̶ʌa: “Bʌa ne jũmada idji jʌwaed̶a b̶ʌsia.” Ne jũma Crito jʌwaed̶a b̶ʌsida jara b̶ʌmĩna ebud̶a b̶ʌa Ãcõrẽba ara idjida Crito jʌwaed̶a b̶ʌẽ́ basida. Ãcõrẽbʌrʌ ne jũmada Crito jʌwaed̶a b̶ʌsia.
1CO 15:28 Ãcõrẽ Warra Critoba ne jũma poyad̶acarea ara idjida Ãcõrẽ jʌwaed̶a b̶eya Ãcõrẽba ne jũmada idji jʌwaed̶a b̶ʌd̶a quĩrãca. Mãwãbʌrʌ Ãcõrẽba ne jũmada idji jʌwaed̶a erob̶aya.
1CO 15:29 Beuped̶ad̶ada ʌ̃rẽbad̶aẽ́bʌrʌ, ¿cãrẽ cãrẽã ʌ̃cʌrʌra beuped̶ad̶a cacuabari borocue panʌ? Ãcõrẽba beuped̶ad̶ara ʌ̃rẽbabiẽ́bʌrʌ, ¿cãrẽ cãrẽã ãdjirã cacuabari borocued̶i?
1CO 15:30 Idjab̶a beuped̶ad̶ada ʌ̃rẽbad̶aẽ́bʌrʌ, ¿daira cãrẽ cãrẽã Jesucrito bed̶ea carea ewariza minijĩchiad̶e bia mĩga panʌ?
1CO 15:31 Djabarã, bãrãba dadjirã Boro Jesucrito ĩjã panʌ carea mʌ̃ra wãrãda b̶ʌsrid̶a b̶ʌa. Wãrãda jaraya: ewariza crĩcha b̶ʌa ẽberãrãba mʌ̃ra Jesu bed̶ea carea bead̶ida.
1CO 15:32 Epeso purud̶e Ãcõrẽ bed̶ea jaradiai carea mʌ̃ra bia mĩgasia animarã cadjirua b̶ea ume djõ b̶ʌ quĩrãca. Beuped̶ad̶ada ʌ̃rẽbad̶aẽ́bʌrʌ, ¿mʌ̃ bia mĩgad̶a carea cãrẽ biada edasi? Wãrãda dadjirãra ʌ̃rẽbad̶aẽ́bʌrʌ, biara b̶ʌa od̶ida ʌ̃cʌrʌba jarabada quĩrãca: “Bia ne cod̶ia, itua dod̶ia nu beud̶i bẽrã.”
1CO 15:33 Idu cũrũgabirãnadua. Bãrãda cadjirua obadarã ume ãbaa nĩbad̶ibʌrʌ, ãdjirãba bãrã bia nĩbabadara ãrĩnia.
1CO 15:34 Jipa crĩchad̶adua. Cadjiruada waa orãnadua. Ʌ̃cʌrʌ bãrãnebemaba Ãcõrẽra adua b̶eaa. Maʌ̃ carea bãrãra perad̶ida panʌa.
1CO 15:35 Ʌ̃cʌrʌba iwid̶id̶isicada: “¿Beuped̶ad̶ada sãwãbʌrʌ ʌ̃rẽbad̶i? ¿Ãdjirã cacuara sãwã b̶ead̶i?”
1CO 15:36 ¡Dji mãwã iwid̶i b̶ʌra crĩcha neẽ́ tab̶ʌa! Ne ud̶a tunubʌrʌd̶e dji tara b̶erawabaria.
1CO 15:37 Trigoda uibʌrʌ wa baridua tada uibʌrʌ, dji b̶ʌwʌrʌda ucaa ãtebʌrʌ dji tadrʌ ubaria.
1CO 15:38 Baribʌrʌ maʌ̃ tad̶eba Ãcõrẽba dji b̶ʌwʌrʌda tunubibaria idji b̶aida b̶ʌ quĩrãca.
1CO 15:39 Naʌ̃ ẽjũãne zocai b̶eara ab̶ari cacua quĩrãca b̶eaẽ́a. Ẽberã cacuara awara b̶ʌa, animarã cacuara awara b̶ʌa, ĩbana cacuara awara b̶ʌa, b̶eda cacuara awara b̶ʌa.
1CO 15:40 Idjab̶a bajãne ne quĩrãtanoa baraa. Naʌ̃ ẽjũãne bid̶a ne quĩrãtanoa baraa. Baribʌrʌ bajãne ne biya qued̶eara awara b̶eaa. Naʌ̃ ẽjũãne ne biya qued̶eara awara b̶eaa.
1CO 15:41 Ʌ̃mãdau ʌ̃naara awara b̶ʌa, jed̶eco ʌ̃naara awara b̶ʌa, chĩdau ʌ̃naara awara b̶ʌa. Chĩdauza ʌ̃naara awara b̶eaa.
1CO 15:42 Beuped̶ad̶a ʌ̃rẽbad̶ira ne ud̶a quĩrãca b̶ʌa. Cacua b̶erawabarida joubadaa baribʌrʌ cacua b̶erawacada ʌ̃rẽbaya.
1CO 15:43 Cacua biaẽ́da joubadaa baribʌrʌ cacua biya quiruda ʌ̃rẽbaya. Cacua ʌb̶ʌaẽ́ b̶ʌda joubadaa baribʌrʌ cacua ʌb̶ʌa b̶ʌda ʌ̃rẽbaya.
1CO 15:44 Naʌ̃ ẽjũãnebema cacuada joubadaa baribʌrʌ bajãnebema cacuada ʌ̃rẽbaya. Naʌ̃ ẽjũãnebema cacuada b̶ʌbʌrʌ bajãnebema cacua sid̶a b̶ʌa.
1CO 15:45 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Nabema ẽberã Adaʌ̃ abadara Ãcõrẽba zocai b̶abisia.” Baribʌrʌ Crito dji jĩrũarebema Adaʌ̃ abadada b̶ʌsia idji jaured̶eba zocai b̶aida diamãrẽã.
1CO 15:46 Bajãnebema cacuada naãrãbema cacuaẽ́a, ãtebʌrʌ naʌ̃ ẽjũãnebema cacuadrʌ dji naãrãbemaa. Dji naãrãbema cacua jõnacarea bajãnebema cacuada edaya.
1CO 15:47 Nabema ẽberã Adaʌ̃ abadara egoro od̶a basía. Jĩrũarebema ẽberã Jesucrito abadara bajãnebemaa.
1CO 15:48 Adaʌ̃ cacuara egoro od̶a basía. Ara maʌ̃ quĩrãca naʌ̃ ẽjũãnebemarãba eropanʌa. Baribʌrʌ Critoba bajãnebema cacuada erob̶ʌ quĩrãca bajãnaa wãbʌda ẽberãrãba eropanania.
1CO 15:49 Dadjirãra nabema ẽberã egoro od̶a quĩrãca panʌa idjab̶a bajãneba zed̶a ẽberã Crito quĩrãca panania.
1CO 15:50 Djabarã, mʌ̃a naʌ̃da jaraya: naʌ̃ ẽjũãnebema cacuara Ãcõrẽ bajãnebema purud̶e poya b̶aẽ́a. Cacua b̶erawabarira cacua b̶erawacama poya b̶aẽ́a.
1CO 15:51 Ũrĩnadua. Ãcõrẽba naẽna cawabiẽ́ b̶ad̶ara mʌ̃a cawabiya: jũma dadjirãra beud̶aẽ́a, ãtebʌrʌ cacua quĩrã awara panenia.
1CO 15:52 Cawaẽ́ne, daupica edabʌrʌd̶e, jĩrũarebema cachiru jĩguabʌrʌd̶e mãwã quĩrã awara panenia. Wãrãda Ãcõrẽ cachirura jĩguaya. Maʌ̃ne beuped̶ad̶ada cacua ãrĩnacad̶e ʌ̃rẽbad̶ia. Idjab̶a dadjirã wad̶i zocai b̶eara cacua quĩrã awara panenia.
1CO 15:53 Dadjirã cacua ãrĩbarira cacua ãrĩcada b̶eya. Dadji beuida b̶ʌ cacuara beuca cacuada b̶eya.
1CO 15:54 Naʌ̃ cacua beuida b̶ʌra cacua beuca b̶ebʌrʌd̶e Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca wãrãda b̶aya. Nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ãcõrẽba dadji beuira jõbisia.”
1CO 15:55 Idjab̶a b̶ʌ́ b̶ʌa: Beuba waa poya beubiẽ́a. Beuba waa poya puabiẽ́a.
1CO 15:56 Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyba cawabi b̶ʌa dadjirãba cadjirua obadada. Cadjiruada obada bẽrã beud̶ia.
1CO 15:57 Baribʌrʌ Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a ad̶ida panʌa dadjirã Boro Jesucritod̶eba beud̶id̶ebemada ẽdrʌ edad̶a bẽrã.
1CO 15:58 Maʌ̃ carea mʌ̃ djabarã, bio ĩjã pananadua. Dadjirã Boroba quĩrĩã b̶ʌra bio ẽpẽ od̶adua. Bãrãba cawa panʌa dadjirã Boro itea o panʌra bãdji quĩrĩãbe o panʌẽ́da.
1CO 16:1 Maʌ̃ awara bãrãba djabarã Jerusaleʌ̃nebema itea parata jʌrʌ pebʌdad̶ebemada mʌ̃a jaraya. Mʌ̃a djabarã Galacia druad̶ebemarãa jarad̶a quĩrãca od̶adua.
1CO 16:2 Nabema ewari domiaza bãdjiza edabʌdad̶ebemada waga b̶ʌd̶adua. Mãwãra mʌ̃ jũẽbʌrʌd̶e bãrãba ewabe jʌrʌ ped̶aẽ́a.
1CO 16:3 Mʌ̃ jũẽbʌrʌd̶e djabarã bãrãba edabʌdada mʌ̃a Jerusaleʌ̃naa parata diad̶e diabueya. Djabarã Jerusaleʌ̃nebemarãba ãdjira bia edad̶amãrẽã mʌ̃a ãdji ume cartada b̶ʌ́ diabueya.
1CO 16:4 Baribʌrʌ bãrãmaarã mʌ̃ sid̶a wãida bia b̶ʌbʌrʌ, ãdji ume wãya.
1CO 16:5 Mʌ̃ra naãrã Macedonia druad̶aa wãida b̶ʌa. Maʌ̃be bãrãmaa wãya.
1CO 16:6 Mʌ̃ra bãrã ume dãrãisicada. Ãĩbẽrã jũma naʌ̃ doid̶aara b̶aisicada. Maʌ̃be bãrãba mʌ̃ra poya carebad̶ia mʌ̃dji wãbʌrʌmaa bia wãmãrẽã.
1CO 16:7 Ara nawena poya dãrã b̶aẽ́ bẽrã mʌ̃a bãrãra acʌd̶e wã quĩrĩãẽ́a. Baribʌrʌ dadjirã Boroba quĩrĩãibʌrʌ, bãrãmaa wãbʌrʌd̶e dãrãica b̶ʌa.
1CO 16:8 Nama Epeso purud̶e b̶aya ab̶a Pentecoste ewari droma jõbʌrʌd̶aa.
1CO 16:9 Nama mʌ̃ ume dji quĩrũda baramĩna nawena poya Ãcõrẽ bed̶eara bia jaradia b̶aya idjab̶a zocãrãba ĩjãbʌdaa.
1CO 16:10 Djaba Timoteoda bãrãma jũẽibʌrʌ, idjira bãrã tãẽna bia edad̶adua wayarãmãrẽã. Dadjirã Boroba quĩrĩã b̶ʌra idjia bia o b̶ʌa mʌ̃a o b̶ʌ quĩrãca.
1CO 16:11 Maʌ̃ carea idjira igararãnadua, ãtebʌrʌ carebad̶adua mʌ̃ acʌd̶e zebʌrʌd̶e necai zemãrẽã. Mʌ̃a, dewara djabarã bid̶a idji zeida jʌ̃ã panʌa.
1CO 16:12 Dadjirã djaba Apoloa mʌ̃a bed̶ea djuburiasia dewara djabarã ume bãrã acʌd̶e wãnamãrẽã. Baribʌrʌ ara nawena idjira wã quĩrĩãẽ́ b̶ʌa. Poya wãbʌrʌd̶e wãya.
1CO 16:13 Quĩrãcuita b̶ead̶adua. Jesucritora bio ĩjã pananadua. Idjid̶eba sozarra b̶ead̶adua idjab̶a zarea b̶ead̶adua.
1CO 16:14 Ne jũma bãrãba obʌdara quĩrĩãneba od̶adua.
1CO 16:15 Djabarã, bãrãba cawa panʌa Acaya druad̶e Estepanaba, idji ẽberãrã bid̶a naãrã Jesura ĩjãsid̶ada idjab̶a ãdji crĩchara b̶ʌcãdada jũma djabarã carebad̶i carea.
1CO 16:16 Mʌ̃a bãrãa bed̶ea djuburiaya ãdjira, jũma ãdji quĩrãca b̶ea sid̶a ẽpẽnamãrẽã. Jũma Ãcõrẽ traju o panʌra, djabarã careba panʌ sid̶a ẽpẽnadua.
1CO 16:17 Djaba Estepanada, Portunatoda, Acaico sid̶a mʌ̃ma jũẽped̶ad̶a bẽrã b̶ʌsrid̶a b̶ʌa. Ãdjirãba bãrã cacuabari mʌ̃ra careba panʌa.
1CO 16:18 Ãdjirãba mʌ̃ sora b̶ʌsrid̶abisid̶aa bãrã so b̶ʌsrid̶abiped̶ad̶a quĩrãca. Ãdjirãnebemada, djabarã ãdjirã quĩrãca panʌ sid̶a bia crĩchad̶adua.
1CO 16:19 Djabarã Asia druad̶ebemaba quĩrĩã panʌa bãrãra bia pananida. Djaba Aquilaba, djabawẽrã Priscilaba, djabarã ãdji ded̶e ãbaa dji jʌrebada bid̶a dadjirã Borod̶eba quĩrĩã panʌa bãrãra bia pananida.
1CO 16:20 Djabarã jũmarãba quĩrĩã panʌa bãrãra bia pananida. Wãrã quĩrĩãneba dji bia edad̶adua.
1CO 16:21 Mʌ̃ra Pauloa. Naʌ̃gʌ bed̶eara ara mʌ̃dji jʌwaba b̶ʌbʌrʌa.
1CO 16:22 Bariduaba dadjirã Boro Jesucritoda quĩrĩãẽ́bʌrʌ, Ãcõrẽba maʌ̃ ẽberãra biẽ́ b̶ʌya. ¡Zedua, dadjirã Boro!
1CO 16:23 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa dadjirã Boro Jesucritoba idji biad̶eba bãrãra careba b̶aida.
1CO 16:24 Jesucritod̶eba mʌ̃a bãrãra wãrãda quĩrĩã b̶ʌa.
2CO 1:1 Mʌ̃ra Pauloa. Ãcõrẽba quĩrĩãna bẽrã mʌ̃ra Jesucritoba diabued̶aa. Dadjirã djaba Timoteora mʌ̃ ume b̶ʌa. Naʌ̃ cartara b̶ʌbʌrʌa Ãcõrẽ ẽberãrã Corinto purud̶ebema itea, jũma idji ẽberãrã Acaya druad̶e b̶ea itea bid̶a.
2CO 1:2 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa dadjirã Zeza Ãcõrẽba, dadjirã Boro Jesucrito bid̶a ãdji biad̶eba bãrãra careba pananida idjab̶a necai b̶aira bãrãa dia pananida.
2CO 1:3 Dadjirã Boro Jesucrito Zeza Ãcõrẽa bia bed̶ead̶ida panʌa. Idjira dadjirã quĩrã djuburiabari Zezaa, dadjirã sobiabibari Ãcõrẽa.
2CO 1:4 Ne jũmane bia mĩga panʌne idjia daira sobiabibaria dewara bia mĩga b̶eada sobiabid̶amãrẽã idjia dai sobiabid̶a quĩrãca.
2CO 1:5 Wãrãda Crito carea daira bio bia mĩgabadamĩna idjid̶eba ne jũmane sobiabadaa.
2CO 1:6 Baribʌrʌ daira mãwã bia mĩga panʌa bãrã sobiad̶amãrẽã idjab̶a cadjiruad̶ebemada ẽdrʌd̶amãrẽã. Ãcõrẽba dai sobiabibʌrʌd̶e bãrã sid̶a daid̶eba sobiabadaa. Mãwã bãrãra dai quĩrãca bia mĩgabʌdad̶e poya droad̶ia.
2CO 1:7 Daiba cawa panʌa bãrãba Ãcõrẽra wãrãda bio ĩjã panʌda. Cawa panʌa bãrãra dai quĩrãca bia mĩgabadamĩna Ãcõrẽba bãrãra dai quĩrãca sobiabibarida.
2CO 1:8 Djabarã, daiba quĩrĩã panʌa bãrãba cawad̶ida daira Asia druad̶e wãrãda bia mĩga panasid̶ada. Jãcua mĩga panana bẽrã waa poya droad̶aẽ́da crĩchasid̶aa. Ab̶ed̶a poya zocai ẽdrʌd̶aẽ́da crĩchasid̶aa.
2CO 1:9 Wãrãda daira bead̶ida crĩchasid̶aa. Baribʌrʌ jũma mãwãsia ara dadub̶a poya ẽdrʌd̶ida crĩcharãnamãrẽã ãtebʌrʌ beuped̶ad̶a ʌ̃rẽbabibari Ãcõrẽba ẽdrʌ b̶ʌida ĩjãnamãrẽã.
2CO 1:10 Idjia dai bead̶id̶ebemada ẽdrʌ b̶ʌsia idjab̶a wayacusa bead̶ida crĩchasid̶ara ẽdrʌ b̶ʌya. Daiba wãrãda ĩjã panʌa idjia dai bead̶id̶ebemada ẽdrʌ b̶ʌ b̶aida.
2CO 1:11 Bãrã bid̶a dai carea Ãcõrẽ iwid̶i panʌneba careba panʌa. Zocãrãba mãwã iwid̶i panʌ bẽrã zocãrãba Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a ad̶ia idji biad̶eba dai careba b̶ʌ carea.
2CO 1:12 Naʌ̃ carea b̶ʌsrid̶a panʌa: daiba cawa panʌa so jipa panʌneba, crĩcha biad̶eba naʌ̃ ẽjũãnebemarã tãẽna, bãrã tãẽna bid̶a bia nĩnada. Maʌ̃ so jipa b̶aira, crĩcha bia sid̶a Ãcõrẽbʌrʌ diabaria. Daira naʌ̃ ẽjũãnebema necawaad̶eba mãwã nĩnaẽ́a, ãtebʌrʌ Ãcõrẽba idji biad̶eba careba b̶ʌ bẽrã mãwã nĩnaa.
2CO 1:13 Daiba cartad̶e b̶ʌd̶acaa bãrãba poya cawad̶aẽ́da. Mʌ̃a crĩcha b̶ʌa bãrãba maãrĩ cawaped̶ad̶ara biara cawa wãnida. Mãwã bãrãra dai carea b̶ʌsrid̶ad̶ia idjab̶a dadjirã Boro Jesu zebʌrʌd̶e daira bãrã carea b̶ʌsrid̶ad̶ia.
2CO 1:15 Bãrãra mʌ̃ carea wãrãda b̶ʌsrid̶ad̶ida crĩcha b̶ʌ bẽrã, naãrã mʌ̃a crĩcha b̶asia b̶arima umé bãrã acʌd̶e wãida biara carebai carea.
2CO 1:16 Mʌ̃a crĩcha b̶asia Macedonia druad̶aa wãbʌrʌd̶e naãrã bãrãda acʌd̶e wãida. Maʌ̃be Macedonianaa wãped̶a jẽda bãrã acʌd̶e wãida crĩcha b̶asia. Mãwã Judea druad̶aa wãbʌrʌd̶e bãrãba mʌ̃ra poya carebad̶ida crĩcha b̶asia.
2CO 1:17 Baribʌrʌ mʌ̃a crĩcha b̶ad̶a quĩrãca od̶aẽ́ bẽrã ¿bãrãmaarã mʌ̃a wariwaria jarasica? ¿Bãrãmaarã mʌ̃a oyad̶a ad̶ara waya oẽ́ana abarica mʌ̃djia o quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca oi carea?
2CO 1:18 Ãcõrẽra bed̶ea ab̶a b̶ʌa. Idjia cawa b̶ʌa daiba jaraped̶ad̶ara wãrã basida. Daiba bãrãmaa wãniana ad̶aped̶a ara maʌ̃ne wãnaẽ́ana ad̶aẽ́ basía.
2CO 1:19 Silvanoba, Timoteoba, mʌ̃a bid̶a bãrãa Ãcõrẽ Warra Jesucritod̶ebemada jaradia panasid̶aa. Jesucritoba oyad̶a ad̶ara waya oẽ́ana acaa. Idjia oyad̶a ad̶ara jũma obaria. (Ara maʌ̃ quĩrãca daira panʌa.)
2CO 1:20 Wãrãda Ãcõrẽba oi jarad̶ara jũma Critod̶eba obaria. Maʌ̃ carea dadjia Ãcõrẽa iwid̶ibʌdad̶e Critod̶eba wãrãana abadaa. Mãwã idjida bia jara panʌa.
2CO 1:21 Ãcõrẽbʌrʌ daira, bãrã sid̶a Crito ume bio waga erob̶ʌa. Idjia dadjirãra edasia.
2CO 1:22 Idji Jaureda dadjirãza diasia sẽyãda b̶amãrẽã. Mãwã cawabi b̶ʌa dadjirãra idjid̶eda. Idjab̶a dadjirã sod̶e b̶ʌsia cawad̶amãrẽã jũma idjia diai jarad̶ara wãrãda edad̶ida.
2CO 1:23 Mʌ̃a Ãcõrẽ quĩrãpita jaraya: Corintod̶aa wad̶i wãẽ́ b̶ʌa bãrã quẽã b̶ʌd̶eba sopuabi amaaba.
2CO 1:24 Bãrãba Critora bio ĩjã panʌ bẽrã daiba jara panʌra õgo obid̶aẽ́a. Ab̶abe bãrãra careba quĩrĩã panʌa b̶ʌsrid̶a pananamãrẽã.
2CO 2:1 Maʌ̃ carea mʌ̃a crĩchasia bãrãra acʌd̶e wãẽ́da. Wayacusa bãrã quẽã b̶ʌd̶eba sopuabi quĩrĩãẽ́ basía.
2CO 2:2 Mʌ̃a bãrãda sopuabibʌrʌ ¿caiba mʌ̃ra b̶ʌsrid̶abi? ¿Bãrã sopua b̶eaba mʌ̃ra b̶ʌsrid̶abid̶ica?
2CO 2:3 Maʌ̃ carea bãrã acʌd̶e wãi cãyãbara cartada diabuesia. Mãwã mʌ̃ wãbʌrʌd̶e bãrãba mʌ̃ra sopuabid̶aẽ́a. Bãrãba mʌ̃ra b̶ʌsrid̶abid̶ida panʌa. Mʌ̃a cawa b̶ʌa bãrãba mãwã od̶i bẽrã mʌ̃ ume ãbaa b̶ʌsrid̶a pananida.
2CO 2:4 Wãrãda maʌ̃ cartara b̶ʌsia bãrã quẽãi carea. Baribʌrʌ mãwã b̶ʌẽ́ basía bãrã sopuad̶amãrẽã, ãtebʌrʌ cawad̶amãrẽã mʌ̃a bãrãra wãrãda quĩrĩã b̶ʌda. Maʌ̃ carea mʌ̃a sopuad̶eba, jũmawãyã crĩcha b̶ʌd̶eba, idjab̶a jĩã b̶ʌd̶eba maʌ̃ cartara b̶ʌ́ b̶asia.
2CO 2:5 Wãrãda ab̶aʌba cadjirua o b̶ʌd̶eba mʌ̃ra sopuabisia. Baribʌrʌ ab̶abe mʌ̃drʌ sopuabiẽ́ basía, ãtebʌrʌ berara jũma bãrã sid̶a sopuabisia. (Berara jũma bãrãda jara b̶ʌa, idjia od̶ara jũmawãyã cadjirua b̶ʌad̶a a quĩrĩãẽ́ bẽrã.)
2CO 2:6 Berara jũmarãba maʌ̃ ẽberã cadjirua od̶ara quẽãnaped̶a ãĩ b̶ʌsid̶aa. Ara maʌ̃ba bia b̶ʌa.
2CO 2:7 Maʌ̃ bẽrã idjia od̶ara quĩrãdoad̶ida panʌa idjab̶a sobiabid̶ida panʌa jũmawãyã sopua b̶ʌba biẽ́ b̶erãmãrẽã.
2CO 2:8 Maʌ̃ carea mʌ̃a bãrãa bed̶ea djuburiaya wayacusa cawabid̶amãrẽã bãrãba idjira quĩrĩã panʌda.
2CO 2:9 Mʌ̃a naẽna maʌ̃nebemada b̶ʌsia bãrãba wãrãda jũma mʌ̃a jarad̶ada ĩjã od̶i cawaya.
2CO 2:10 Ab̶aʌba cadjirua od̶ada bãrãba quĩrãdoasid̶ara mʌ̃a bid̶a quĩrãdoaya. Cadjirua mʌ̃a quĩrãdoaida b̶ʌda wãrãda b̶asibʌrʌ, maʌ̃ cadjiruara Crito quĩrãpita jũma quĩrãdoasia bãrã bia duananamãrẽã.
2CO 2:11 Mãwã quĩrãdoasia diauruba dadjirãra cũrũgarãmãrẽã. Idjia sãwã obarida dadjirãba bio cawa panʌa.
2CO 2:12 Mʌ̃ra Troa purud̶aa wãsia bed̶ea bia Critod̶ebemada jaradiai carea. Mama dadjirã Boroba ed̶a wãbadara ewabʌrʌ quĩrãca osia ẽberãrãba ũrĩ quĩrĩãnamãrẽã.
2CO 2:13 Baribʌrʌ mʌ̃ djaba Titoda unuẽ́ bẽrã sod̶e necai b̶aẽ́ basía. Maʌ̃ carea djabarã ume dji jʌreped̶a mʌ̃ra wãyaana asia. Ara maʌ̃da Macedonia druad̶aa Tito jʌrʌd̶e wãsia.
2CO 2:14 Baribʌrʌ Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a ad̶ida panʌa. Jesucritoba jũma poyaped̶a daira jũmarã quĩrãpita nocod̶aa edebʌrʌa idjab̶a daid̶eba druaza idjid̶ebemada cawabi b̶ʌa. Critod̶ebema jaradia panʌne Ãcõrẽ quĩrãpita daira quera quĩrãca tũãpa panʌa. Idjab̶a idjid̶ebema cawaira quera quĩrãca b̶ʌa. Maʌ̃ querara dji ẽdrʌd̶i ẽberãrãba, dji aduad̶i ẽberãrã bid̶a ʌ̃badaa.
2CO 2:16 Dji aduad̶imaarã maʌ̃ querara ẽberã beud̶a mĩguiaca b̶ʌa, Jesu ĩjãnaẽ́ panʌneba beud̶i bẽrã. Baribʌrʌ dji ẽdrʌd̶imaarã maʌ̃ querara bio tũãpa b̶ʌa, Jesu ĩjã panʌneba zocai panani bẽrã. ¿Caiba ara idji ʌb̶ʌad̶eba Ãcõrẽ bed̶eara poya jaradiai?
2CO 2:17 Daiba parata edad̶i carea Ãcõrẽ bed̶eara jaradia nĩnaẽ́a zocãrãba obada quĩrãca. Ãtebʌrʌ Crito ume panʌ bẽrã Ãcõrẽba daira diabuesia. Maʌ̃ne idji quĩrãpita crĩcha biad̶eba jaradiabadaa.
2CO 3:1 ¿Maʌ̃ jara panʌneba wayacusa ara daid̶ebemada bia bed̶ea panʌca? ¿Dai bia nĩnanebema cartada bãrãa acʌbid̶ida panʌca jaradiad̶i carea? ¿Daiba bãrãa cartada iwid̶id̶ida panʌca jaradiad̶e wãni carea ʌ̃cʌrʌba obada quĩrãca?
2CO 3:2 Bãrãdrʌ carta dai sod̶e b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca panʌa. Jũmarãba maʌ̃ carta acʌd̶aped̶a cawa panʌa daiba jipa jaradiabadada.
2CO 3:3 Daid̶eba bãrãba Crito ĩjãped̶ad̶a bẽrã bãrãra carta Critoba b̶ʌ́ diad̶a quĩrãca panʌa. Idjia maʌ̃ cartara tintaba b̶ʌẽ́ basía, ãtebʌrʌ zocai b̶ʌ Ãcõrẽ Jaured̶eba b̶ʌsia. Mõgara pewed̶ead̶e b̶ʌẽ́ basía, ãtebʌrʌ dadjirã sod̶e b̶ʌsia.
2CO 3:4 Ãcõrẽ quĩrãpita daiba Critod̶eba cawa panʌa maʌ̃gʌra wãrãda.
2CO 3:5 Daiba poya jarad̶aẽ́a ara dadub̶a Ãcõrẽ trajura poya od̶ida. Ãtebʌrʌ cawa panʌa Ãcõrẽneba jũma poya od̶ida.
2CO 3:6 Ãcõrẽba daira b̶ʌsia idjia ẽberãrã ume bed̶ea b̶ʌd̶a djiwid̶ida poya jaradiad̶amãrẽã. Maʌ̃ bed̶ea b̶ʌd̶a djiwid̶ira Ãcõrẽba Moisea diad̶a ley quĩrãca jʌwaba b̶ʌd̶aẽ́a, ãtebʌrʌ Ãcõrẽ Jaureba cawabid̶aa. Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyba cawabi b̶ʌa cadjirua o panʌ carea ẽberãrãra beud̶ida panʌda, baribʌrʌ Ãcõrẽ Jaureba dadjirãa zocai b̶aida diabaria.
2CO 3:7 Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyra mõgara pewed̶ead̶e b̶ʌd̶a basía. Maʌ̃ leyba cawabisia cadjirua o panʌ carea ẽberãrãra beud̶ida panʌda. Ãcõrẽba maʌ̃ ley diasid̶e idji dorrodorroaba Moise quĩrãra dorrodorroabisia. Maʌ̃ carea israelerãba Moise quĩrãra poya acʌd̶aẽ́ basía. Maʌ̃ dorrodorroa b̶ʌra pĩãca jõbʌrʌ bad̶amĩna wad̶ibid̶a poya acʌd̶aẽ́ panasid̶aa. Wãrãda Ãcõrẽba idji dorrodorroaba unubisia maʌ̃ leyra bio bia b̶ʌda. Baribʌrʌ idjia bed̶ea b̶ʌd̶a djiwid̶ira idji Jaureba cawabi b̶ʌ bẽrã ¿Moisea diad̶a ley cãyãbara biara b̶ʌẽ́ca?
2CO 3:9 Wãrãda maʌ̃ leyba ẽberãrãra beud̶ida panʌda jara b̶ʌmĩna bio bia b̶ʌa. Baribʌrʌ Ãcõrẽba bed̶ea b̶ʌd̶a djiwid̶ira biara b̶ʌa. Maʌ̃ba cawabi b̶ʌa sãwã Ãcõrẽba dadjirãra jipa unubarida.
2CO 3:10 Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyra bio bia b̶ad̶amĩna id̶ira mãcuaẽ́ b̶ʌa idjia bed̶ea b̶ʌd̶a djiwid̶ira biara b̶ʌ bẽrã.
2CO 3:11 Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyra naẽna bio bia b̶ad̶amĩna ewariza b̶ai careabemaẽ́ basía. Baribʌrʌ idjia bed̶ea b̶ʌd̶a djiwid̶ira jõca bẽrã biara b̶ʌa.
2CO 3:12 Maʌ̃ bed̶ea b̶ʌd̶a djiwid̶ira wãrãda jõcada cawa panʌ bẽrã daiba maʌ̃gʌra ebud̶a jaradiabadaa.
2CO 3:13 Daiba ni cãrẽ sid̶a mẽrãnacaa Moiseba idji quĩrã mẽrãna quĩrãca. Moiseba idji quĩrãra bʌrabadjia israelerãba idji quĩrã dorrodorroa jõbʌrʌda unurãnamãrẽã.
2CO 3:14 Baribʌrʌ ãdjirãba maʌ̃gʌd̶ebemada cawad̶aẽ́ basía. Ãdji crĩchara wuaba bʌrá eropanʌ quĩrãca b̶asia. Id̶i bid̶a Ãcõrẽba Moisea diad̶a ley acʌbʌdad̶e judiorãba cawad̶acaa. Ãdji crĩchara wad̶ibid̶a wuaba bʌrá eropanʌ quĩrãca b̶ʌa. Ab̶abe Critod̶eba poya cawad̶ia. Idjiabʌrʌ ãdji crĩcha wuaba bʌrá eropanʌra ẽrã b̶ʌya.
2CO 3:16 Wãrãda ab̶aʌba ĩjãbʌrʌd̶e idji crĩcha wuaba bʌrá erob̶ʌ quĩrãca b̶ʌra dadjirã Boroba ẽrã b̶ʌya.
2CO 3:17 Dadjirã Boro abʌrʌd̶e Ãcõrẽ Jaureda jara b̶ʌa. Dadjirã Boro Jaured̶eba nĩbabarira cadjiruad̶ebemada, Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyd̶ebema sid̶a ẽdrʌsia.
2CO 3:18 Dadjirãba Critoda ĩjã panʌ bẽrã dadji quĩrãra wuaba bʌrá eropanʌ quĩrãca panʌẽ́a. Maʌ̃ bẽrã dadjirãneba dewararãba dadjirã Boro quĩrãwãrẽãra unu panʌa quĩrã acʌbadad̶e acʌ panʌ quĩrãca. Maʌ̃ne dadjirã Boro Jaureba dadjirãra ewariza biara o wãa dadjirã Boro quĩrãca pananamãrẽã.
2CO 4:1 Ãcõrẽba quĩrã djuburiad̶eba idji bed̶eara idu jaradiabi b̶ʌ bẽrã daiba poyad̶aẽ́da crĩchad̶acaa.
2CO 4:2 Ne jũma cadjirua ẽberãrãba mẽrã obadada, mĩã pera obada sid̶a daiba igarasid̶aa. Djãrãra cũrũgad̶acaa. Ãcõrẽ bed̶eara ãĩ jaradiad̶acaa, ãtebʌrʌ wãrã bed̶eara ebud̶a jaradiabadaa. Mãwã Ãcõrẽ quĩrãpita daiba jũmarãa cawabibadaa jipa o panʌda.
2CO 4:3 Baribʌrʌ bed̶ea bia Critod̶ebema daiba jaradia panʌda wad̶ibid̶a ebud̶a b̶ʌẽ́bʌrʌ, ab̶abe dji aduad̶imaarã mãwã b̶ʌa.
2CO 4:4 Jipa jaraibʌrʌ, Ãcõrẽ ĩjãẽ́ b̶eamaarã ebud̶a b̶ʌẽ́a. Naʌ̃ ẽjũãne diauruda ãdjirã boroa. Diauruba ãdjirãa wãrã bed̶ea bia Critod̶ebemada idu cawabiẽ́ b̶ʌa daub̶errea o b̶ʌ quĩrãca. Mãwã ãdjirãba Crito bia quirud̶ebemada poya cawad̶aẽ́a. Critora Ãcõrẽ bẽrã mãwã bia quirua.
2CO 4:5 Ara daid̶ebemada jaradia panʌẽ́a, ãtebʌrʌ jaradia panʌa Jesucritora jũmarã Boroda. Idjab̶a daiba jara panʌa Jesura quĩrĩã panʌ bẽrã daira bãrã nezocada.
2CO 4:6 Naʌ̃ ẽjũãra jũma pãĩma b̶ad̶ada Ãcõrẽba ʌ̃nabisia. Ara maʌ̃ quĩrãca idji ʌ̃naada dadjirã sod̶e ʌ̃nabisia. Maʌ̃ba jara b̶ʌa idji biya quirud̶ebemada Critod̶eba dadjirãa cawabisida.
2CO 4:7 Critod̶ebema bed̶ea biya quirura daiba eropanʌa. Mãwãmĩna naʌ̃ cacuara ʌb̶ʌaẽ́ b̶ʌa idjab̶a ãrĩcha b̶ʌa zoco quĩrãca. Maʌ̃ bẽrã jũmarãba cawa panʌa dai ʌb̶ʌad̶eba maʌ̃ bed̶eara jaradia panʌẽ́da, ãtebʌrʌ Ãcõrẽ ʌb̶ʌa waib̶ʌa b̶ʌd̶eba jaradia panʌda.
2CO 4:8 Daira ne jũmane bia mĩga panʌmĩna poya ẽdrʌd̶aẽ́da crĩchad̶acaa. Sãwã od̶ida cawad̶aẽ́ panʌne poya od̶aẽ́da crĩchad̶acaa.
2CO 4:9 Ẽberãrãba daira biẽ́ o panʌmĩna Ãcõrẽba igaraẽ́ b̶ʌa. Ãdjirãba daira bia mĩgabi panʌmĩna poya bead̶aẽ́a.
2CO 4:10 Dai wãbʌdaza ẽberãrãba daira bea quĩrĩã panʌa Jesu beaped̶ad̶a quĩrãca. Baribʌrʌ Jesuba daira careba b̶ʌ bẽrã ãdjia daid̶eba Jesu zocai b̶ʌda unubadaa.
2CO 4:11 Wãrãda dai wad̶i zocai panʌne Jesu carea ẽberãrãba daira bea quĩrĩã panania. Mãwã dai cacua beuida b̶ʌd̶eba jũmarãba Jesu zocai b̶ʌda ununia.
2CO 4:12 Wãrãda ẽberãrãba daira bea quĩrĩã panʌmĩna daiba jaradia panʌra bãrãba ĩjãsid̶aa. Maʌ̃ bẽrã ewariza Ãcõrẽ ume zocai panania.
2CO 4:13 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Mʌ̃a Ãcõrẽra ĩjãna bẽrã bed̶easia.” Ab̶ari quĩrãca daiba Ãcõrẽra wãrãda ĩjã panʌ bẽrã idjid̶ebemada bed̶ea panʌa.
2CO 4:14 Ãcõrẽba dadjirã Boro Jesura ʌ̃rẽbabisia. Daiba cawa panʌa ara maʌ̃ Ãcõrẽba dai sid̶a Jesu quĩrãca ʌ̃rẽbabida. Maʌ̃be daira bãrã ume ãbaa idji quĩrãpita b̶ʌya.
2CO 4:15 Daira bia mĩga panʌa bãrã bia b̶ead̶amãrẽã. Maʌ̃ne Ãcõrẽba idji biad̶eba ẽberãrãda zocãrã ẽdrʌ edabʌrʌa. Mãwã zocãrãba idjía bia b̶ʌad̶a ad̶ia idjab̶a idjida bia jarad̶ia.
2CO 4:16 Maʌ̃ bẽrã daiba waa jaradiad̶aẽ́da crĩchad̶acaa. Daira ewariza cacua ʌb̶ʌaẽ́ara wãnamĩna Ãcõrẽba careba b̶ʌa dai sod̶e ʌb̶ʌara b̶ead̶amãrẽã.
2CO 4:17 Dai ara nawena bia mĩgabadara dãrãẽ́ne jõya. Baribʌrʌ daiba bajãnebema crĩcha panʌne jũma maʌ̃gʌ droa panʌra mãcua zarea b̶ʌẽ́a. Wãrãda dai bia mĩga panʌ carea bajãne bio bia panania. Maʌ̃ bia pananira ewariza b̶aya.
2CO 4:18 Maʌ̃ carea dauba unubadara daiba crĩcha panʌẽ́a, ãtebʌrʌ dauba ununacada crĩcha panʌa. Dadji dauba unubadara isabe jõbaria, baribʌrʌ dauba ununacara jõcaa.
2CO 5:1 Naʌ̃ ẽjũãne naʌ̃ cacuara dãrã droaca bẽrã wua de quĩrãca b̶ʌa. Dadjirãba cawa panʌa naʌ̃ cacua beud̶acarea Ãcõrẽba dadjirãa cacua beucada bajãne diaida. Maʌ̃ cacuara ẽberãba od̶aẽ́a.
2CO 5:2 Maʌ̃ carea naʌ̃ cacuad̶e panʌne dadjirãba cacua bajãnebemada bio eda quĩrĩã panʌa.
2CO 5:3 Maʌ̃ cacuara dadjirãba bajãne eropanania. Bajãne cacua neẽ́ b̶ead̶aẽ́a.
2CO 5:4 Wãrãda dadjirã naʌ̃ cacuad̶e panʌne bia mĩgabadaa idjab̶a mĩã sopua bed̶eabadaa. Baribʌrʌ mʌ̃a jaraẽ́ b̶ʌa dadjirãra beu quĩrĩã panʌda naʌ̃ cacua erob̶ead̶a amaaba. Ãtebʌrʌ bajãnebema cacuada eda quĩrĩã panʌa. Mãwã dadji cacua beuida b̶ʌra jõped̶a dadji cacua beucadrʌ b̶eya.
2CO 5:5 Wãrãda Ãcõrẽba dadjirãra maʌ̃ carea osia. Idji Jaurera dadjirãa diasia cawad̶amãrẽã jũma idjia diai jarad̶ara wãrãda edad̶ida.
2CO 5:6 Maʌ̃ bẽrã dadjirã crĩchara Ãcõrẽmaa wãrãda b̶ʌcãrĩnaa. Dadjirãba cawa panʌa naʌ̃ cacuad̶e panʌne dadjirã Boro b̶ʌma panʌẽ́da.
2CO 5:7 Dadji dauba unu panʌneba nĩnaẽ́a, ãtebʌrʌ Ãcõrẽ ĩjã panʌneba nĩnaa.
2CO 5:8 Maʌ̃ carea dadjirã crĩchara Ãcõrẽmaa wãrãda b̶ʌcãrĩnaa. Dadjirãra biara naʌ̃ cacuad̶ebemada ẽdrʌ quĩrĩã panʌa dadjirã Boro ume ãbaa b̶ead̶i carea.
2CO 5:9 Maʌ̃ carea naʌ̃ cacuad̶e panʌne wa beusid̶ara, dadjirãba jũma o quĩrĩã panʌa Ãcõrẽba bia unumãrẽã.
2CO 5:10 Wãrãda Critoba jũma dadjirãra cawa oya. Idjia dadjiza diaya dadjia naʌ̃ cacuad̶e o b̶ad̶a quĩrãca. Bia o b̶asibʌrʌ, ara maʌ̃ quĩrãca diaya. Biẽ́ o b̶asibʌrʌ, ara maʌ̃ quĩrãca diaya.
2CO 5:11 Dadjirã Borora waya panʌ bẽrã daiba ẽberãrãa jara panʌa idjida ĩjãnamãrẽã. Ãcõrẽba cawa b̶ʌa daiba crĩcha biad̶eba jaradia nĩnada. Mʌ̃a crĩcha b̶ʌa bãrã bid̶a cawa panʌda.
2CO 5:12 Wayacusa daid̶ebemada bãrãa bia bed̶ea panʌẽ́a, ãtebʌrʌ quĩrĩã panʌa bãrãba daid̶ebemada poya bia crĩchad̶ida. Mãwã ʌ̃cʌrʌba dai biẽ́ jarabʌdad̶e bãrãba daid̶ebemada poya bia jarad̶ia. Maʌ̃gʌrãba ãdji dauba bia unu b̶ʌda biara crĩchabadaa. Sod̶ebemada crĩchad̶acaa.
2CO 5:13 Ʌ̃cʌrʌba jara panʌa daira quĩrãẽ́ panʌda. Daida mãwã panʌbʌrʌ, Ãcõrẽba jara b̶ʌ od̶i carea mãwã panʌa. Daida quĩrã biabʌrʌ, bãrã carebad̶i carea mãwã panʌa.
2CO 5:14 Critoba daira quĩrĩã b̶ʌ bẽrã idjia quĩrĩã b̶ʌdrʌ daiba o panʌa. Daiba cawa panʌa Ẽberã Ab̶a beusida jũmarã carea. Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽ quĩrãpita jũmarãda beusid̶aa.
2CO 5:15 Wãrãda Critora jũmarã carea beuped̶a ʌ̃rẽbasia dadji zocai b̶eaba ara dadjia o quĩrĩã panʌ quĩrãca waa orãnamãrẽã, ãtebʌrʌ idjia quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca o pananamãrẽã.
2CO 5:16 Maʌ̃ carea naʌ̃ ẽjũãnebemarãba djãrã acʌbada quĩrãca id̶ira daiba ni ab̶aʌda acʌd̶acaa. Naẽna daiba Critod̶ebemada mãwã crĩcha pananamĩna id̶ira mãwã od̶acaa.
2CO 5:17 Wãrãda ab̶aʌda Crito ume b̶ʌbʌrʌ, idjira ẽberã djiwid̶ida mãwã b̶ʌa. Idji naẽna b̶ad̶a quĩrãca b̶ʌẽ́a ãtebʌrʌ ẽberã djiwid̶ia.
2CO 5:18 Jũma maʌ̃gʌra Ãcõrẽba osia. Critod̶eba dadjirãra idji ume bia b̶ʌsia idjab̶a daira b̶ʌsia maʌ̃gʌd̶ebemada ẽberãrãa jaradiad̶amãrẽã.
2CO 5:19 Wãrãda Critod̶eba Ãcõrẽba naʌ̃ ẽjũãnebemarãra idji ume bia b̶ʌsia. Dadjia cadjirua oped̶ad̶ara jũma quĩrãdoasia. Idjab̶a maʌ̃ bed̶ea idji ume bia b̶aid̶ebemada daia diasia jaradiad̶amãrẽã.
2CO 5:20 Maʌ̃ bẽrã daira Critoba diabued̶arãa. Daid̶eba Ãcõrẽba bãrãa bed̶ea djuburia b̶ʌa idji ume ibiad̶amãrẽã. Daiba Crito trʌ̃neba bãrãa bed̶ea djuburiabʌdaa: Ãcõrẽ ume ibiad̶adua.
2CO 5:21 Critoba cadjiruada oca basía. Baribʌrʌ dadjirã carea Ãcõrẽba idjira dji cadjirua quĩrãca unusia. Mãwã Critod̶eba Ãcõrẽba dadjirãra jipa unu b̶ʌa.
2CO 6:1 Daiba Ãcõrẽ ume ãbaa idji trajuda o panʌa. Maʌ̃ bẽrã daiba bãrãa bed̶ea djuburiad̶ia Ãcõrẽba idji biad̶eba careba b̶ʌda igararãnamãrẽã.
2CO 6:2 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã jara b̶ʌa: Mʌ̃a carebai carea b̶ʌd̶a ewarid̶e bʌa iwid̶id̶ara mʌ̃a ũrĩsia. Bʌ ẽdrʌ edad̶a ewarid̶e mʌ̃a bʌra carebasia. Wãrã arada mʌ̃a jaraya: id̶i Ãcõrẽba idji biad̶eba careba b̶ʌa. Id̶i Ãcõrẽba ẽdrʌ edabaria.
2CO 6:3 Ni cãrẽneba daid̶ebemada biẽ́ unubid̶aẽ́ panʌa daiba jaradia panʌnebemada, ni ab̶aʌba biẽ́ bed̶earãnamãrẽã.
2CO 6:4 Ãtebʌrʌ ne jũmane unubi panʌa daira Ãcõrẽ nezocarãda. Bia mĩga panʌne, ne neẽ́ panʌne, minijĩchiad̶e panʌne bid̶a jũma droa panʌneba mãwã unubi panʌa.
2CO 6:5 Ẽberãrãba u eropanʌne, jida eropanʌne, dai ume quĩrũbʌca duanʌne bid̶a mãwã unubi panʌa. Jũmawãyã traja panʌne, cãĩnaẽ́ panʌne, ne cod̶aẽ́ panʌne bid̶a mãwã unubi panʌa.
2CO 6:6 Dai jipa nĩnaneba, wãrã crĩcha cawaad̶eba, jũma droa panʌneba, sobiad̶eba, Ãcõrẽ Jaure dai sod̶e b̶ʌd̶eba, wãrã quĩrĩãneba, wãrã bed̶ea jaradia panʌneba, idjab̶a Ãcõrẽ ʌb̶ʌad̶eba bid̶a mãwã unubi panʌa. Dai jipa panʌneba cadjiruara poyabadaa idjab̶a ara maʌ̃ba daida cadjiruad̶ebemada jũãtrʌbadaa.
2CO 6:8 Ed̶aud̶e ʌ̃cʌrʌba daida bia jarabadaa. Ed̶aud̶e biẽ́ jarabadaa. Ed̶aud̶e daira biẽ́ trʌ̃ b̶ʌgabibadaa. Ed̶aud̶e bia trʌ̃ b̶ʌgabibadaa. Daiba wãrã bed̶eada jara panʌmĩna ʌ̃cʌrʌba jara panʌa daira sewaid̶a panʌda.
2CO 6:9 Daira bio cawa panʌmĩna ãdjia ununaca ẽberãrã quĩrãca obadaa. Daira beubod̶od̶ada crĩcha panʌmĩna wad̶i zocai panʌa. Daira puobadamĩna bead̶acaa.
2CO 6:10 Daira sopuabadamĩna ewariza b̶ʌsrid̶a panʌa. Daira ne neẽ́ panʌa. Mãwãmĩna daiba zocãrã ẽberãrãa Ãcõrẽnebemada cawabibadaa ãdjirãra ne bara b̶ea quĩrãca b̶ead̶amãrẽã. Daira ne neẽ́ panʌmĩna Ãcõrẽneba ne jũmada eropanʌa.
2CO 6:11 Djabarã Corintod̶ebema, daiba sod̶eba bãrãra bio quĩrĩã panʌ bẽrã ebud̶a mãwã jara panʌa.
2CO 6:12 Wãrãda daiba bãrãra sod̶eba quĩrĩã panʌa, baribʌrʌ bãrãba daira sod̶eba quĩrĩãẽ́ panʌa.
2CO 6:13 Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a bãrãa bed̶ea djuburiaya zezaba idji warrarãa bed̶ea djuburiabari quĩrãca: daiba sod̶eba bãrã quĩrĩã panʌ quĩrãca bãrã bid̶a daira sod̶eba quĩrĩã pananadua.
2CO 6:14 Crito ĩjãẽ́ b̶ea ume bed̶ea b̶ʌrãnadua. ¿Ẽberã jipa b̶ʌda sãwã ẽberã cadjirua ume bia b̶ai? ¿Ʌ̃naada sãwã pãĩma ume bia b̶ai?
2CO 6:15 ¿Critoda sãwã diauru ume bia b̶ai? ¿Crito ĩjã b̶ʌra sãwã Crito ĩjãẽ́ b̶ʌ ume bia nĩbai?
2CO 6:16 ¿Jʌwaba od̶a ãcõrẽda Ãcõrẽ ded̶e b̶aida b̶ʌca? Wãrãda dadjirãra Ãcõrẽ zocai b̶ʌ de dromaa. Maʌ̃ carea Ãcõrẽba idji bed̶ead̶e nãwã jarasia: Mʌ̃ra ãdjirã ume b̶aya. Ãdjirã tãẽna nĩbaya. Mʌ̃ra ãdji Ãcõrẽ baya idjab̶a ãdjirãra mʌ̃ ẽberãrãda b̶ead̶ia.
2CO 6:17 Idjab̶a dadjirã Boroba nãwã jarasia: Ãdjirãmabemada ãyã wãnadua. Ãdjirã ume ãbaa b̶earãnadua. Mʌ̃a bia unucara igarad̶adua. Maʌ̃be mʌ̃a bãrãra bia edaya.
2CO 6:18 Mʌ̃ra bãrã Zeza baya. Bãrãra mʌ̃ warrarãda b̶ead̶ia idjab̶a mʌ̃ caurãda b̶ead̶ia. Dadjirã Boro jũma poya b̶ʌba mãwã jara b̶ʌa.
2CO 7:1 Djabarã, Ãcõrẽba dadjirãa maʌ̃gʌra jũma oyad̶a ad̶a bẽrã naʌ̃ cacuaba cadjirua obarira, dadji crĩchad̶eba obari sid̶a jũma igarad̶ida panʌa. Ãcõrẽ bio waya panʌneba idji itea bia b̶ead̶ida panʌa.
2CO 7:2 Sod̶eba daira quĩrĩãnadua. Daiba ni ab̶aʌda biẽ́ od̶aẽ́ panʌa, cadjiruada crĩchabid̶aẽ́ panʌa, cũrũgad̶aẽ́ panʌa.
2CO 7:3 Mʌ̃a maʌ̃gʌra jaraẽ́ b̶ʌa bãrã biẽ́ jarai carea. Mʌ̃a naẽna jarasia daiba bãrãra sod̶eba quĩrĩã panʌda. Idjab̶a mãwã quĩrĩã panania bãrã ume ãbaa panʌne wa beubʌdad̶e bid̶a.
2CO 7:4 Mʌ̃a bãrãa ebud̶a bed̶ea b̶ʌa cawa b̶ʌ bẽrã jipa od̶ida. Bãrã carea mʌ̃ra b̶ʌsrid̶a b̶ʌa. Dai bia mĩga panʌne mʌ̃ra bãrã carea sobia b̶abaria idjab̶a bio b̶ʌsrid̶a b̶abaria.
2CO 7:5 Macedonia druad̶e jũẽsid̶ad̶e daira poya ʌ̃nãũnaẽ́ panasid̶aa, ãtebʌrʌ ne jũmane bia mĩga panasid̶aa. Daira ne waya nĩbabadjid̶aa idjab̶a ẽberãrãra dai ume caicayabadjid̶aa.
2CO 7:6 Baribʌrʌ Tito jũẽsid̶e daira sobiasid̶aa Ãcõrẽba sopua b̶eara sobiabibari bẽrã.
2CO 7:7 Daira ab̶abe idji jũẽna carea b̶ʌsrid̶ad̶aẽ́ basía, ãtebʌrʌ bãrã carea b̶ʌsrid̶asid̶aa. Idjia jarasia bãrã ume b̶asid̶e bãrãba idjira sobiabisid̶ada. Maʌ̃ awara nẽbʌrʌsia bãrãba daira unu quĩrĩã panʌda, cadjirua oped̶ad̶a carea sopuaba jĩã panʌda, idjab̶a quĩrĩãneba mʌ̃ra crĩcha panʌda. Maʌ̃ carea mʌ̃ra biara b̶ʌsrid̶asia.
2CO 7:8 Mʌ̃a carta naẽna b̶ʌd̶aba bãrãra sopuabid̶amĩna mʌ̃ra sopuaẽ́ b̶ʌa. Naãrã sopua b̶asia. Cawasia bãrãra dãrã sopuaẽ́ pananamĩna maʌ̃ cartad̶eba bãrãra sopuabisida.
2CO 7:9 Baribʌrʌ id̶ira mʌ̃ra b̶ʌsrid̶a b̶ʌa. B̸ʌsrid̶a b̶ʌẽ́a bãrãra sopuabid̶a bẽrã, ãtebʌrʌ b̶ʌsrid̶a b̶ʌa bãrãba cadjirua o pananara sopuad̶eba igarad̶aped̶a wayacusa Ãcõrẽmaa zesid̶a bẽrã. Wãrãda Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca bãrãra sopuasid̶aa. Mãwã daiba quẽãped̶ad̶a carea bãrãra biẽ́ b̶ead̶aẽ́ basía.
2CO 7:10 Ab̶aʌba cadjirua od̶a carea Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca sopuaibʌrʌ, idjia cadjirua od̶ara igaraped̶a Ãcõrẽmaa zeya. Maʌ̃be Ãcõrẽba idjira ẽdrʌ edaya. Ãcõrẽ ume bia b̶ed̶a bẽrã maʌ̃ sopuad̶ebemada biẽ́ crĩchacaa. Baribʌrʌ ab̶aʌda naʌ̃ ẽjũãnebemarã sopuabada quĩrãca sopuaibʌrʌ, cadjiruara igaraẽ́ bẽrã beuya.
2CO 7:11 Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca bãrãra sopuasid̶a bẽrã maʌ̃ sopuaba bãrãa jipa crĩchabisia idjab̶a jipaara obisia. Maʌ̃ bẽrã bãrãba jipa o panʌda jũmarãa cawabi quĩrĩã panʌa. Djababa cadjirua od̶a carea bãrãra quĩrũsid̶aa idjab̶a Ãcõrẽba cawa oid̶ebemada wayasid̶aa. Maʌ̃ carea ara maʌ̃da dji cadjirua od̶a ẽberãda quẽãnaped̶a ãĩ b̶ʌsid̶aa. Ne jũmaneba bãrãba unubisid̶aa maʌ̃ cadjirua od̶a carea bed̶ead̶e panʌẽ́da. Maʌ̃ awara mʌ̃ra unu quĩrĩã panʌa.
2CO 7:12 Mʌ̃a maʌ̃ cartara ab̶abe dji cadjirua od̶a ẽberãa quẽãi carea b̶ʌẽ́ basía. Idjab̶a dji biẽ́ b̶ed̶a ẽberã carebai carea b̶ʌẽ́ basía. Ãtebʌrʌ b̶ʌsia bãrãba ĩjã o panʌneba Ãcõrẽ quĩrãpita cawad̶amãrẽã wãrãda daiare panʌda.
2CO 7:13 Jũma maʌ̃gʌba daira sobiabisia. Maʌ̃ awara bãrãba Titora b̶ʌsrid̶abisid̶aa. Idjira bãrãmaʌba b̶ʌsrid̶a zed̶a bẽrã daira biara b̶ʌsrid̶asid̶aa.
2CO 7:14 Tito bãrãmaa wãi naẽna mʌ̃a bãrãnebemada idjía bia jarasia. Mʌ̃a jarad̶a quĩrãca Titoba unune wãna bẽrã mʌ̃ra bãrã carea quĩrã peraẽ́ b̶ʌa. Jũma daiba bãrãa jaradiaped̶ad̶ara wãrã basía. Ara maʌ̃ quĩrãca jũma daiba Titoa bãrãnebema bia jaraped̶ad̶ara wãrã basía.
2CO 7:15 Titoba quĩrãneba b̶abaria bãrãba idji bed̶eara ĩjã osid̶ada idjab̶a waya panʌneba idjira bia edasid̶ada. Maʌ̃ bẽrã bãrãra biara quĩrĩã b̶ʌa.
2CO 7:16 Id̶ira mʌ̃ sid̶a b̶ʌsrid̶a b̶ʌa. Mʌ̃a cawa b̶ʌa bãrãba wãrãda jipa o pananida.
2CO 8:1 Maʌ̃ awara djabarã, daiba cawabi quĩrĩã panʌa Ãcõrẽba idji biad̶eba djabarã Macedonia druad̶ebemada careba b̶ʌda.
2CO 8:2 Ãdjirãra bio bia mĩga panʌmĩna b̶ʌsrid̶a panʌa. Ne neẽ́ panʌmĩna b̶ʌsrid̶aba Ãcõrẽa paratada waib̶ʌa diasid̶aa.
2CO 8:3 Mʌ̃a jaraya: ãdjia poya diabʌda quĩrãca sobiad̶eba diasid̶aa. Idjab̶a ãdjia poya diad̶ida panana aud̶u diasid̶aa.
2CO 8:4 Ãdjirãba daia bio bed̶ea djuburiasid̶aa ãdjia bid̶a djabarã Jerusaleʌ̃nebemada carebad̶i carea.
2CO 8:5 Maʌ̃ne ãdjia ab̶abe daiba crĩcha panana quĩrãca od̶aẽ́ basía. Ãtebʌrʌ naãrã ara ãdjida diasid̶aa dadjirã Boro Jesucritoba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca od̶i carea. Maʌ̃are daiba jaraped̶ad̶ara osid̶aa. Mãwã Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca arid̶e osid̶aa.
2CO 8:6 Djaba Titoba naãrã bãrãa crĩchada diasia bãrã bid̶a paratada djabarã Jerusaleʌ̃nebema itea jʌrʌ ped̶amãrẽã. Maʌ̃ carea daiba Titoa bed̶ea djuburiasid̶aa bãrãa jarad̶e wãmãrẽã jũma bãrãba sobiad̶eba diad̶iad̶a aped̶ad̶ara wãrãda jʌrʌ ped̶amãrẽã.
2CO 8:7 Bãrãba ne jũmane bio bia o panʌa; Jesura bio ĩjã panʌa, bio bed̶ea cawa panʌa, Ãcõrẽneba bio ne cawa panʌa, Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca bio o quĩrĩã panʌa, idjab̶a daira bio quĩrĩã panʌa. Maʌ̃ bẽrã bãrãba sobiad̶eba parata jʌrʌ pe panʌra waib̶ʌa diad̶adua.
2CO 8:8 Mʌ̃a maʌ̃gʌra õgo obiẽ́ b̶ʌa, ãtebʌrʌ mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bãrãba acʌbid̶ida djabarã wãrãda quĩrĩã panʌda. Maʌ̃ carea mʌ̃a bãrãa cawabi b̶ʌa sãwã dewararãba paratara djabarã Jerusaleʌ̃nebema itea jʌrʌ pe panʌda. Bãrã bid̶a ara maʌ̃ quĩrãca od̶ibʌrʌ, acʌbid̶ia wãrãda djabarãra quĩrĩã panʌda.
2CO 8:9 Bãrãba bio cawa panʌa dadjirã Boro Jesucritoba idji biad̶eba bãrã carea od̶ada. Idjira bajãne ne jũma bara b̶ʌmĩna, bãrã carea naʌ̃ djarad̶e ne neẽ́ b̶ʌ quĩrãca b̶asia bãrãba ne jũma Ãcõrẽba dia b̶ʌd̶ebemada erob̶ead̶amãrẽã.
2CO 8:10 Bãrãba parata jʌrʌ pe panʌnebemada mʌ̃a jaraya. Mʌ̃maarã bãrãba nãwã od̶ibʌrʌ bia panania: za wãsi poad̶e bãrãbʌrʌ naãrã jʌwa osid̶aa parata jʌrʌ ped̶i carea idjab̶a maʌ̃gʌra o quĩrĩãsid̶aa.
2CO 8:11 Bãrãba naãrã parata jʌrʌ pe panasid̶ad̶e sobiad̶eba mãwã o panasid̶aa. Ara maʌ̃ quĩrãca bãrãba sobiad̶eba diad̶iad̶a aped̶ad̶ara jũma daucha diad̶adua. Bãdjiza poya diabʌda quĩrãca diad̶adua.
2CO 8:12 Wãrãda ab̶aʌba poya diabʌrʌ quĩrãca sobiad̶eba diaibʌrʌ, maʌ̃ diad̶ara Ãcõrẽba bia unuya. Dadjia neẽ́ b̶ʌbʌrʌ, Ãcõrẽba diabicaa.
2CO 8:13 Mʌ̃a mãwã jaraẽ́ b̶ʌa dewararã careba panʌneba bãrãra bia mĩgad̶amãrẽã. Ãtebʌrʌ mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa ab̶arica dji carebad̶ida.
2CO 8:14 Mʌ̃a jara b̶ʌa id̶ira bãrãba ad̶uba eropanʌ bẽrã djabarãra carebad̶ida panʌda. Ara maʌ̃ quĩrãca bãrã ne neẽ́ panʌne ãdjirãba ad̶uba eropanʌba bãrãra carebad̶ida panʌa. Mãwã jũmarãda ab̶arica dji careba b̶ead̶ia.
2CO 8:15 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã jara b̶ʌa: “Dji waitabeara jʌrʌ ped̶aba ad̶uba erob̶aẽ́ basía idjab̶a dji maãrĩara jʌrʌ ped̶aba cʌrebaeẽ́ basía.”
2CO 8:16 Mʌ̃a Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a abaria. Idjia djaba Tito sod̶e b̶ʌsia bãrãra quĩrĩã b̶amãrẽã mʌ̃a bãrã quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca.
2CO 8:17 Daiba idjía jarasid̶aa bãrã acʌd̶e wãmãrẽã. Maʌ̃ne idjia bia b̶ʌad̶a asia. Idjira wãrãda bãrã acʌd̶e wã quĩrĩã b̶ʌa.
2CO 8:18 Idji ume daiba djabada ab̶a diabuebʌdaa. Maʌ̃ djababa bed̶ea bia Critod̶ebemada careba jaradia nĩbabari bẽrã djabarã puruzabemaba idjira bia jarabadaa.
2CO 8:19 Maʌ̃ awara djabarã puruzabemaba idjira edasid̶aa dai ume parata djabarã itea jʌrʌ peped̶ad̶a Jerusaleʌ̃naa diad̶e wãmãrẽã. Maʌ̃gʌra daiba o panʌa djabarãba dadjirã Boroa bia bed̶ead̶amãrẽã idjab̶a daiba wãrãda careba quĩrĩã panʌda acʌbid̶i carea.
2CO 8:20 Daiba quĩrãcuita o panʌa maʌ̃ parata waib̶ʌa jʌrʌ peped̶ad̶a edebʌdad̶e ni ab̶aʌba biẽ́ jararãnamãrẽã.
2CO 8:21 Wãrãda daiba Ãcõrẽ quĩrãpita, ẽberãrã quĩrãpita bid̶a jipa o quĩrĩã panʌa.
2CO 8:22 Umébema djabarã bãrãmaa wãbʌdad̶e dewara djabada ãdji ume diabued̶ia. Maʌ̃ djababa b̶arima zocãrã daia unubisia djabarãra bio careba quĩrĩã b̶ʌda. Id̶ira bãrãra biara careba quĩrĩã b̶ʌa bãrãba jipa od̶ida cawa b̶ʌ bẽrã.
2CO 8:23 Bariduaba Titod̶ebemada iwid̶isid̶ara jarad̶adua idjira mʌ̃ ume nĩbabarida idjab̶a mʌ̃ ume bãrã tãẽna Ãcõrẽ trajura o b̶ʌda. Bariduaba dewara djabarãnebemada iwid̶isid̶ara jarad̶adua ãdjira djabarãba diabueped̶ad̶arãda idjab̶a ãdji carea ẽberãrãba Critod̶ebemada bia bed̶ea panʌda.
2CO 8:24 Maʌ̃ djabarãa unubid̶adua bãrãba ãdjira wãrãda quĩrĩã panʌda. Mãwã ãdjia cawad̶ia daiba bãrãnebema bia jaraped̶ad̶ara wãrã basida. Maʌ̃ne djabarã b̶eaza bid̶a ara maʌ̃ quĩrãca cawad̶ia.
2CO 9:1 Bãrãba djabarã Jerusaleʌ̃nebema itea parata jʌrʌ pe panʌnebemada mʌ̃a naʌ̃ cartad̶e waa b̶ʌiẽ́ b̶ʌa.
2CO 9:2 Mʌ̃a cawa b̶ʌa bãrãba careba quĩrĩã panʌda. Maʌ̃ carea nama Macedonia druad̶e mʌ̃a djabarãa bãrãnebemada bia bed̶eabaria. Mʌ̃a ãdjirãa jarabaria poa ab̶a b̶abʌrʌda bãrã Acaya druad̶e panʌba carebad̶i carea panʌda. Mãwã ũrĩped̶ad̶a bẽrã zocãrã djabarã Macedonianebemaba ab̶ari quĩrãca careba quĩrĩã panʌa.
2CO 9:3 Maʌ̃ carea mʌ̃a naʌ̃ djabarãda bãrãmaa diabuebʌrʌa bãrãba diad̶iad̶a aped̶ad̶ara wãrãda jũma jʌrʌ ped̶amãrẽã. Mãwã mʌ̃a bãrãnebema bia jarad̶ara sewa baẽ́a, ãtebʌrʌ bãrãba wãrãda diad̶i carea panania.
2CO 9:4 Mãwã od̶aẽ́bʌrʌ, ʌ̃cʌrʌ Macedonianebema djabarã mʌ̃ ume bãrãmaa wãbʌdad̶e ãĩbẽrã ununisicada bãrãba paratara jʌrʌ ped̶aẽ́ panʌda. Mãwãra daira quĩrã perad̶ia, crĩcha panana bẽrã bãrãba wãrãda jʌrʌ ped̶ida. Idjab̶a bãrã sid̶a biara quĩrã perad̶ia.
2CO 9:5 Maʌ̃ carea mʌ̃a naʌ̃ djabarãa bed̶ea djuburiasia mʌ̃ na bãrãa jarad̶e wãnamãrẽã bãrãba sobiad̶eba diad̶iad̶a aped̶ad̶ara jũma jʌrʌ ped̶amãrẽã. Mãwã mʌ̃ jũẽbʌrʌd̶e bãrãba sobiad̶eba diad̶iad̶a aped̶ad̶ara jũma eropanania. Maʌ̃ba cawabid̶ia daiba õgo diabid̶aẽ́ panʌda ãtebʌrʌ bãrãba sobiad̶eba diasid̶ada.
2CO 9:6 Naʌ̃da quĩrãnebad̶adua: “Maãrĩ ubʌrʌba maãrĩ ewaya. Waib̶ʌa ubʌrʌba waib̶ʌa ewaya.”
2CO 9:7 Ẽberãza diaida b̶ʌa idji sod̶e crĩcha b̶ʌ quĩrãca. Dia amaaneba diaiẽ́ b̶ʌa, idjab̶a õgo diabi panʌ carea diaiẽ́ b̶ʌa. B̸ʌsrid̶a dia b̶ʌra Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌa.
2CO 9:8 Wãrãda Ãcõrẽba ne jũmada bãrãa ad̶uba poya diaya. Mãwã ewariza ne jũmane bãrãba erob̶ead̶ida panʌda wãrãda eropanania maʌ̃neba ne jũma biada od̶i carea.
2CO 9:9 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Idjia jed̶ecasid̶e ne neẽ́ qued̶eaa waib̶ʌa diasia. Ewariza idjia jipa obaria.
2CO 9:10 Ãcõrẽba netada diabaria ud̶amãrẽã. Cod̶i careabema sid̶a diabaria. Neta ud̶amãrẽã ad̶uba diabʌrʌ quĩrãca idjia ne jũmada ad̶uba bãrãa diaya djãrãra bio carebad̶amãrẽã. Maʌ̃ne jipa o panʌneba ne biada zocãrã ununia ne ud̶a bio zau b̶ʌ quĩrãca.
2CO 9:11 Wãrãda Ãcõrẽba bãrãa ne jũmada ad̶uba diaya djãrãra sobiad̶eba poya carebad̶amãrẽã. Maʌ̃be bãrãba dai ume parata diabuebʌda carea djabarãba Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a ad̶ia.
2CO 9:12 Bãrãba parata diabʌdaba ab̶abe carebaẽ́a djabarã ne neẽ́ panʌba erob̶ead̶amãrẽã, ãtebʌrʌ maʌ̃gʌ carea djabarãba Ãcõrẽa bio bia b̶ʌad̶a a panania.
2CO 9:13 Bãrãba careba panʌneba unubi panʌa bed̶ea bia Critod̶ebemada wãrãda ĩjã panʌda. Maʌ̃ bẽrã ãdjirãba Ãcõrẽa bia bed̶ead̶ia. Maʌ̃ awara Ãcõrẽa bia bed̶ead̶ia bãrãba sobiad̶eba ãdjirã itea diaped̶ad̶a carea idjab̶a dewararã sid̶a sobiad̶eba carebabada bẽrã.
2CO 9:14 Ãcõrẽba idji biad̶eba bãrãra bio carebasia ãdjirã carebad̶amãrẽã. Maʌ̃ bẽrã ãdjirãba bãrã bio quĩrĩã panʌneba Ãcõrẽa bãrã carea iwid̶i panania.
2CO 9:15 Wãrãda Ãcõrẽba diad̶a carea dadjirãba Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a ad̶ida panʌa. Maʌ̃ diad̶ara jãcua bio biya quiru bẽrã dadjirãba poya cawa jarad̶aẽ́a sãwã b̶ʌda.
2CO 10:1 Mʌ̃ra Pauloa. Crito quĩrĩãneba, idji biad̶eba bid̶a mʌ̃a bãrãa bed̶ea djuburiaya jipa od̶amãrẽã. Ʌ̃cʌrʌba jara panʌa bãrã ume b̶ʌd̶e bãrã quẽãi carea mʌ̃a waya b̶abarida, baribʌrʌ bãrã ume b̶ʌẽ́ne cartad̶eba quẽãi carea wayacada.
2CO 10:2 Mãwã jara panʌmĩna bãrãma jũẽbʌrʌd̶e dai biẽ́ jara panʌra mʌ̃a wãrãda quẽãya. Ãdjia jara panʌa daira naʌ̃ djaraba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca nĩnada. Maʌ̃ bẽrã bãrã sid̶a quẽã amaaba mʌ̃a bed̶ea djuburiaya jipa od̶amãrẽã.
2CO 10:3 Daira naʌ̃ djarad̶e panʌa baribʌrʌ cadjirua poyad̶i carea naʌ̃ djarad̶eba djõ panʌẽ́a.
2CO 10:4 Daiba djõni carea eropanʌra naʌ̃ ẽjũãnebemaẽ́a, ãtebʌrʌ Ãcõrẽ ʌb̶ʌad̶eba jũma idjid̶ebema idu cawabid̶acara daiba poyabadaa.
2CO 10:5 Jũma crĩcha ãĩ b̶eara, jũma Ãcõrẽnebema idu cawabid̶aca crĩcha droma b̶ea sid̶a daiba sewada cawabibadaa. Preso jidabʌda quĩrãca daiba mãwã crĩcha b̶eara jipa crĩchabibadaa Crito ĩjãnamãrẽã.
2CO 10:6 Daiba djabarã cʌwʌrʌ zarea b̶eara quẽãni carea panʌa. Baribʌrʌ naãrã jʌ̃ã panʌa bãrãba ne jũmane ĩjã od̶amãrẽã.
2CO 10:7 Bãrãba ʌ̃rʌ̃bemada acʌ panʌa. Bariduada wãrãda Critod̶eda crĩcha b̶ʌbʌrʌ, cawa b̶aida b̶ʌa dai sid̶a Critod̶erãda.
2CO 10:8 Ãcõrẽba daia obi b̶ʌd̶ebemada mʌ̃a ãĩbẽrã jũmawãyã bed̶ea b̶ʌmĩna maʌ̃gʌ carea quĩrã pera b̶ʌẽ́a. Dadjirã Boroba daia mãwã obi b̶ʌa bãrãba biara ĩjãnamãrẽã. Idjia daira b̶ʌẽ́ basía bãrã biẽ́ b̶ead̶amãrẽã.
2CO 10:9 Mʌ̃a quĩrĩãẽ́a bãrãba crĩchad̶ida mʌ̃ cartad̶eba bãrãra dauperabi quĩrĩã b̶ʌda.
2CO 10:10 Ʌ̃cʌrʌba jara panʌa cartad̶eba mʌ̃a bio quẽãbarida idjab̶a jũmawãyã obibarida. Baribʌrʌ bãrã ume b̶ʌd̶e mʌ̃ra, mʌ̃ bed̶ea sid̶a mãcuaẽ́ b̶ʌad̶a abadaa.
2CO 10:11 Mãwã jara panʌba cawad̶ida panʌa daiba tʌmʌba cartad̶eba jara panʌ quĩrãca bãrã ume panʌne od̶ida.
2CO 10:12 Ʌ̃cʌrʌba ara ãdjid̶ebemada bia bed̶eabadaa. Ãdjirãra crĩcha neẽ́ b̶eaa. Ara ãdjida acʌbadaa cãrẽda biara b̶ʌ cawaya. Baribʌrʌ daiba jara quĩrĩãnaẽ́a ãdji quĩrãca panʌda wa ãdji cãyãbara biara panʌda.
2CO 10:13 Ara daid̶ebemada jũmawãyã bed̶ead̶aẽ́a, ãtebʌrʌ Ãcõrẽba daia obi b̶ʌd̶ebemada bia bed̶ead̶ia. Idjia obi b̶ʌra jũma o panʌ bẽrã daiba bãrãa bid̶a jaradiabadaa.
2CO 10:14 Daibʌrʌ bãrãa naãrã bed̶ea bia Critod̶ebemada jaradiad̶e wãsid̶aa. Mãwãnaẽ́bara id̶ira bãrãa jaradiabʌdad̶e Ãcõrẽba diabued̶aẽ́ma jaradia panacasid̶aa.
2CO 10:15 Djãrãba oped̶ad̶a carea ara daid̶ebemada bia bed̶ead̶acaa daibʌrʌ oped̶ad̶a quĩrãca. Ãtebʌrʌ daiba quĩrĩã panʌa bãrãba Critora biara ĩjãnida. Mãwã daiba bãrã druad̶e poya biara jaradiad̶ia ara Ãcõrẽba obi b̶ʌ quĩrãca.
2CO 10:16 Maʌ̃be bed̶ea bia Critod̶ebemara dewara druad̶e bid̶a jaradiad̶ia. Baribʌrʌ djãrãba jaradiaped̶ad̶amaa wãnaẽ́a dewaraba od̶ara daibʌrʌ osid̶aad̶a ad̶a amaaba.
2CO 10:17 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ab̶aʌda bia bed̶eaibʌrʌ, dadji Borod̶ebemada bia bed̶eaida b̶ʌa.”
2CO 10:18 Ab̶aʌba ara idjida bia jaraibʌrʌ, maʌ̃ba jara b̶ʌẽ́a Ãcõrẽba maʌ̃ ẽberãra bia unu b̶ʌda. Ãtebʌrʌ Ãcõrẽba bia jara b̶ʌ ẽberãdrʌ bia unu b̶ʌa.
2CO 11:1 Mʌ̃ra crĩcha neẽ́ b̶ʌ quĩrãca bed̶ea b̶ʌmĩna quĩrĩã b̶ʌa bãrãba droad̶ida. Mʌ̃ djuburia mʌ̃a jara b̶ʌra ũrĩnadua.
2CO 11:2 Ãcõrẽba wagabi b̶ʌ quĩrãca mʌ̃a bãrãra bio waga quĩrĩã b̶ʌa. Ẽberãba idji cau quima diabʌrʌ quĩrãca mʌ̃a bãrãra Critoa dia quĩrĩã b̶ʌa ab̶abe idjid̶erãda b̶ead̶amãrẽã. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bãrãra idji itea bio bia b̶ead̶ida awẽrã umaquĩrã adua quiru quĩrãca.
2CO 11:3 Baribʌrʌ mʌ̃a waya b̶ʌa ʌ̃cʌrʌba bãrãra cũrũgad̶ida damaba crĩcha cawaad̶eba Eva cũrũgad̶a quĩrãca. Mãwãra bãrãba Crito wãrãda sod̶eba ĩjã panʌra igarad̶ia.
2CO 11:4 Ãĩba zed̶aba Jesud̶ebemada daiba jaradiaped̶ad̶a awara jaradiabʌrʌd̶e bãrãba iduaribibadaa. Idjab̶a Ãcõrẽ Jaure bãrãba edaped̶ad̶ad̶ebemada awara jaradiabʌrʌd̶e bãrãba iduaribibadaa. Idjab̶a bed̶ea bia bãrãba ĩjãped̶ad̶a awara jaradiabʌrʌd̶e bãrãba iduaribibadaa.
2CO 11:5 Mãwã jaradia b̶eara ¿bãrãmaarã Jesucritoba diabued̶a dji dromarãca? Mʌ̃maarã ãdjirã cãyãbara mʌ̃ra ni maãrĩ bid̶a ed̶aara b̶ʌẽ́a.
2CO 11:6 Mʌ̃ra bed̶ea biya quirud̶eba bed̶eacamĩna wãrã bed̶eara bio cawa b̶ʌa. Maʌ̃ wãrã bed̶eara daiba ne jũmaneba bãrãa ebud̶a cawabisid̶aa.
2CO 11:7 Mʌ̃a bed̶ea bia Ãcõrẽnebemada bãrãa bari jaradiad̶a bẽrã mʌ̃ra bãrã quĩrãpita ed̶aara b̶esia Ãcõrẽ ume bia b̶ead̶amãrẽã. ¿Mãwãra cadjirua osica?
2CO 11:8 Dewara djabarãba paratada mʌ̃́a diasid̶aa bãrãa poya bio jaradia b̶amãrẽã.
2CO 11:9 Mʌ̃ bãrãma b̶asid̶e ne jũma erob̶ad̶aẽ́mĩna bãrãa ne iwid̶iẽ́ basía. Ãtebʌrʌ mʌ̃a neẽ́ b̶ad̶ara djabarã Macedonianebema zeped̶ad̶aba jũma diasid̶aa. Mʌ̃a ni maãrĩ bid̶a bãrãa iwid̶iẽ́ basía idjab̶a iwid̶iẽ́ b̶aya.
2CO 11:10 Wãrã bed̶ea Critod̶ebemada mʌ̃ sod̶e b̶ʌ bẽrã wãrãneba jaraya: bãrã drua Acayad̶e mʌ̃a ni ab̶aʌa paratada iwid̶iẽ́a. Mãwã bãrãneba parata edaẽ́ b̶ʌad̶a abʌrʌd̶e ni ab̶aʌba poya jarad̶aẽ́a maʌ̃ra jaracara b̶ʌda.
2CO 11:11 ¿Mʌ̃ra cãrẽ cãrẽã mãwã bed̶ea b̶ʌ? ¿Bãrãda quĩrĩãẽ́ b̶ʌ bẽrã mãwã bed̶ea b̶ʌca? Ãcõrẽba cawa b̶ʌa mʌ̃a bãrãra quĩrĩã b̶ʌda.
2CO 11:12 Ara mʌ̃djia obari quĩrãca o b̶aya. Mãwã dai quĩrãca o panʌana abadaba ni maãrĩ bid̶a poya jarad̶aẽ́a dai quĩrãca o panʌda.
2CO 11:13 Ãdjira Critoba diabued̶arãẽ́a, ãtebʌrʌ djãrã cũrũgabadarãa. Sewad̶eba ãdjia crĩchabibadaa ãdjira Critoba diabued̶arãda.
2CO 11:14 Baribʌrʌ bãrãba crĩchad̶iẽ́ panʌa ãdjira mãwã zed̶aẽ́da. Diauru sid̶a bajãnebema nezoca ʌ̃naanebema quĩrãca zebaria.
2CO 11:15 Maʌ̃ bẽrã idji nezocarã bid̶a jipa o panʌ quĩrãca zed̶ibʌrʌ bãrãba crĩchad̶iẽ́ panʌa sãwã jãwã zebʌdada. Baribʌrʌ ãdjirã beubʌda ewarid̶e ãdjia cadjirua oped̶ad̶a quĩrãca edad̶ia.
2CO 11:16 Mʌ̃a wayacusa jaraya: ni ab̶aʌba crĩchaiẽ́ b̶ʌa mʌ̃ra crĩcha neẽ́ b̶ʌda. Baribʌrʌ mãwã crĩchad̶ibʌrʌ, mʌ̃ra crĩcha neẽ́ b̶ʌ quĩrãca idu bed̶eabid̶adua mʌ̃a bid̶a ara mʌ̃djid̶ebemada maãrĩ bia bed̶eai carea.
2CO 11:17 Ara mʌ̃djid̶ebemada bia bed̶ea b̶ʌd̶e dadjirã Boroba mãwã bed̶eabiẽ́ b̶ʌa, ãtebʌrʌ mʌ̃ra crĩcha neẽ́ b̶ʌ quĩrãca bed̶ea b̶ʌa.
2CO 11:18 Zocãrãba ara ãdjid̶ebemada bia bed̶eabadaa naʌ̃ ẽjũãnebemarãba obada quĩrãca. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a bid̶a ara mʌ̃djid̶ebemada bia bed̶eaya.
2CO 11:19 Bãrãmaarã bãrãra crĩcha bara b̶eaa. Baribʌrʌ crĩcha neẽ́ b̶eaba jaradia panʌra bãrãba bia ũrĩbadaa.
2CO 11:20 Ara ãdji bed̶eada õgo ĩjã obibʌdad̶e, bãrã orrod̶eba ne cobʌdad̶e, bãrã cũrũgabʌdad̶e, bãrã igarabʌdad̶e, bãrã uridarrad̶e ubʌdad̶e bid̶a bãrãba iduaribibadaa.
2CO 11:21 Mʌ̃a jaraya: jãʌ̃ ẽberãrãba jãcua bia o panʌ bẽrã ãdjidrʌ dji dromaca b̶eaa. Mãwãra mʌ̃ra pera b̶ʌa daira ʌb̶ʌaẽ́ qued̶ea bẽrã. Maʌ̃ carea ãdjia obada quĩrãca poya od̶aẽ́ca b̶ʌa. Ab̶aʌba ara idjid̶ebemada poya bia bed̶eaibʌrʌ, mʌ̃a bid̶a ara mʌ̃djid̶ebemada poya bia bed̶eaya. Baribʌrʌ mãwã bed̶eaira crĩcha neẽ́ b̶ʌ quĩrãca bed̶eaida b̶ʌa.
2CO 11:22 Ãdjira hebreorãana a panʌa. ¿Mʌ̃ sid̶a ab̶ariẽ́ca? Ãdjira israelerãana a panʌa. ¿Mʌ̃ sid̶a ab̶ariẽ́ca? Ãdjira Abrahaʌ̃ warrarãana a panʌa. ¿Mʌ̃ sid̶a ab̶ariẽ́ca?
2CO 11:23 Ãdjira Crito nezocaad̶a a panʌa. Baribʌrʌ ãdjirã cãyãbara mʌ̃a biara Critoba quĩrĩã b̶ʌda obaria. Mãwã bed̶ea b̶ʌd̶e crĩcha neẽ́ b̶ʌ quĩrãca bed̶ea b̶ʌa. Wãrãda ãdjirã cãyãbara mʌ̃a Ãcõrẽ trajura aud̶uara obaria. Ãdjirã cãyãbara ẽberãrãba mʌ̃ra b̶arima zocãrã usid̶aa. Ãdjirã cãyãbara mʌ̃ra b̶arima zocãrã preso b̶ʌsid̶aa. B̸arima zocãrã mʌ̃ra beuidia b̶asia.
2CO 11:24 B̸arima juesuma judiorãba mʌ̃ra jidasid̶aa. Jidabʌdaza soaba b̶arima 39 usid̶aa.
2CO 11:25 B̸arima ũbea mʌ̃ra jidad̶aped̶a bacuruba usid̶aa. B̸arima ab̶a mʌ̃ra mõgaraba tab̶ari jidasid̶aa bead̶i carea. B̸arima ũbea mʌ̃ra pusad̶e b̶arrusia. Maʌ̃ne b̶arima ab̶a ãsa, diamasi bid̶a mʌ̃ra pusad̶e ũmasia.
2CO 11:26 Mʌ̃ra pi b̶aca basía, ãtebʌrʌ baridua pʌrrʌa nĩbabadjia. Do minijĩchiad̶e nĩbabadjia idjab̶a ne drʌabada barama minijĩchiad̶e nĩbabadjia. Ara mʌ̃ ẽberãrã judiorã tãẽna, judiorãẽ́ tãẽna bid̶a mʌ̃ra minijĩchiad̶e b̶asia. Purud̶e, puru jĩga bid̶a mʌ̃ra minijĩchiad̶e b̶asia. Pusad̶e bid̶a minijĩchiad̶e b̶asia. Wãrãẽ́ djabarãma bid̶a mʌ̃ra minijĩchiad̶e b̶asia.
2CO 11:27 Traja b̶ʌd̶e mʌ̃ra bia mĩgabadjia. B̸arima zocãrã cãĩẽ́ b̶abadjia, jarra b̶abadjia, opichia b̶abadjia, ne coẽ́ b̶abadjia. Cũrãsaba mʌ̃ra jĩsua b̶abadjia, idjab̶a jʌ̃i carea neẽ́ b̶abadjia.
2CO 11:28 Maʌ̃ awara ewariza jũma djabarã druazabema carea mʌ̃a bio crĩcha b̶abaria.
2CO 11:29 Ab̶a cacua biẽ́ b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃ sid̶a cacua biẽ́ b̶ʌca b̶abaria. Ab̶aʌba dewara djabada cadjiruad̶e b̶aebibʌrʌ, mʌ̃ra maʌ̃ ẽberã ume quĩrũbaria.
2CO 11:30 Ara mʌ̃djid̶ebemada bia bed̶eaibʌrʌ, mʌ̃ ʌb̶ʌaẽ́ b̶ʌd̶ebemada bia bed̶eaya.
2CO 11:31 Dadjirã Boro Jesucrito Zeza Ãcõrẽa ewariza bia bed̶ead̶ida panʌa. Idjia cawa b̶ʌa mʌ̃ra sewa oẽ́ b̶ʌda.
2CO 11:32 Damasco purud̶e b̶asid̶e dji nocoba idji zarrarãa mʌ̃ra jʌrʌbisia preso b̶ʌi carea. Dji nocora dji druad̶ebema boro Aretaba b̶ʌd̶a basía.
2CO 11:33 Purura mõgaraba aud̶u jũrã ca b̶asia. Maʌ̃ne dajadaa acʌbadada ʌ̃tʌ b̶asia. Djabarãba mʌ̃ra ẽ waib̶ʌad̶e b̶ʌd̶aped̶a maʌ̃gʌd̶eba ud̶aa ʌrab̶ari b̶ʌsid̶aa puru dajada. Mãwã mʌ̃ra dji noco jʌwad̶ebemada ẽdrʌsia.
2CO 12:1 Waya ara mʌ̃djid̶ebemada bia bed̶eaya, maʌ̃ba djãrãra carebacamĩna. Dadjirã Boroba mʌ̃́a cãĩmocara quĩrãca unubid̶ada idjab̶a cawabid̶a sid̶a mʌ̃a jaraya.
2CO 12:2 Mʌ̃a ẽberãda unubaria Crito ĩjã b̶ʌda. Catorce poa babʌrʌa Ãcõrẽba maʌ̃ djabara bajãnaa idji b̶ʌmaa ede b̶ad̶ada. Mʌ̃a adua b̶ʌa Ãcõrẽba idji cacuada ede b̶asida wa ab̶abe idji jaureda ede b̶asida. Ãcõrẽbʌrʌ cawa b̶ʌa.
2CO 12:3 Baribʌrʌ mʌ̃a cawa b̶ʌa Ãcõrẽba maʌ̃ djabara idji bajã biya quirumaa ede b̶asida. Mama maʌ̃ djababa ũrĩsia bed̶ea biya quiru dadjia poya cawa jarad̶aẽ́da idjab̶a naʌ̃ ẽjũãne jaracara panʌda. Wãrãda mʌ̃a adua b̶ʌa Ãcõrẽba idji cacuada ede b̶asida wa ab̶abe idji jaureda ede b̶asida. Ãcõrẽbʌrʌ cawa b̶ʌa.
2CO 12:5 Maʌ̃ djabad̶ebemada mʌ̃a bia bed̶eaya, baribʌrʌ ara mʌ̃djid̶ebemada bia bed̶eaẽ́a. Ab̶abe mʌ̃ ʌb̶ʌaẽ́ b̶ʌd̶ebemada bia bed̶eaya.
2CO 12:6 Wãrãda ara mʌ̃djid̶ebemada bia bed̶ea quĩrĩã b̶ʌbara mʌ̃ra crĩcha neẽ́ b̶ʌ quĩrãca bed̶eaẽ́ bacasia, wãrã bed̶eada bed̶ea b̶ʌ bẽrã. Baribʌrʌ mʌ̃ra mãwã bed̶eaẽ́a ni ab̶aʌba crĩcharãnamãrẽã mʌ̃ra biara b̶ʌda. Ãtebʌrʌ mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bãrãba mʌ̃nebemada arid̶e crĩchad̶ida mʌ̃a o b̶ʌda unu panʌ bẽrã idjab̶a mʌ̃a jaradia b̶ʌda ũrĩ panʌ bẽrã.
2CO 12:7 Ãcõrẽba mʌ̃́a bajãne unubid̶ara bio biya querasia. Mãwãmĩna ara mʌ̃djid̶ebemada jũmawãyã bia crĩcharãmãrẽã Ãcõrẽba mʌ̃́a puada idu unubi b̶ʌa. Maʌ̃ puara ʌrʌba su nũmʌ quĩrãca b̶ʌa. Diauru nezocaba mãwã o b̶ʌa.
2CO 12:8 Mʌ̃a b̶arima ũbea dadjirã Boro Jesucritoa bed̶ea djuburiasia maʌ̃ puara jõbimãrẽã.
2CO 12:9 Baribʌrʌ idjia jarasia: “Mʌ̃ biad̶eba bʌra carebaya jũma droa b̶amãrẽã. Bʌ ʌb̶ʌaẽ́ b̶ʌd̶e mʌ̃ ʌb̶ʌara bʌd̶eba biara unubi b̶ʌa.” Mʌ̃ ʌb̶ʌaẽ́ b̶ʌd̶e Crito ʌb̶ʌara erob̶abari bẽrã mʌ̃ ʌb̶ʌaẽ́ b̶ʌd̶ebemada b̶ʌsrid̶aba bia bed̶eaya.
2CO 12:10 Crito carea bia mĩga b̶ʌd̶e, ʌb̶ʌaẽ́ b̶ʌd̶e, ne neẽ́ b̶ʌd̶e, ẽberãrãba biẽ́ jara panʌne idjab̶a biẽ́ od̶i carea ẽpẽ panʌne mʌ̃ra b̶ʌsrid̶a b̶ʌa. Wãrãda mʌ̃ ʌb̶ʌaẽ́ b̶ʌd̶e Critod̶eba ʌb̶ʌa b̶ʌa.
2CO 12:11 Mʌ̃ra crĩcha neẽ́ b̶ʌ quĩrãca ara mʌ̃djid̶ebemada bia bed̶ea b̶ʌa, baribʌrʌ bãrãbʌrʌ mʌ̃ra mãwã bed̶eabisid̶aa. Bãrãba mʌ̃nebemada bia bed̶ead̶ida panʌmĩna bia bed̶ead̶aẽ́ panʌa. Crĩcha panʌa bãrãba ẽpẽ panʌ ẽberãrãra Jesucritoba diabued̶arã dji dromarãda. Mʌ̃ra dji dromaẽ́mĩna ãdjirã cãyãbara ed̶aara b̶ʌẽ́a.
2CO 12:12 Mʌ̃ bãrã tãẽna b̶asid̶e jũma droa b̶asia. Idjab̶a ne ununaca waib̶ʌa b̶eada obadjia Jesucritoba diabued̶arãba obada quĩrãca. Mãwã cawabisia mʌ̃ra wãrãda Jesucritoba diabued̶ada.
2CO 12:13 ¿Mʌ̃a cãrẽneba bãrãra dewara purud̶ebema djabarã cãyãbara biẽ́ara osi? Ab̶abe bãrãba mʌ̃ra carebad̶amãrẽã iwid̶id̶aẽ́ bẽrã biẽ́ osisicadame. Mãẽteara ¡maʌ̃ biẽ́ od̶ara mʌ̃ quĩrã djuburia quĩrãdoad̶adua!
2CO 12:14 Mʌ̃ra bãrãmaa wãi carea b̶ʌa. Naʌ̃ba b̶arima ũbea wãya. Baribʌrʌ mʌ̃a iwid̶iẽ́a bãrãba carebad̶amãrẽã. Bãrãba erob̶eara jʌrʌ b̶ʌẽ́a, ãtebʌrʌ quĩrĩã b̶ʌa bãrãba mʌ̃ra ẽpẽnida. Warra zaquerãba ne jʌrʌd̶acaa ãdji djibarirãa ne diad̶i carea, ãtebʌrʌ djibarirãba ne jʌrʌbadaa ãdji warrarãa diad̶i carea.
2CO 12:15 Ara mʌ̃djida, jũma mʌ̃a erob̶ʌ sid̶a b̶ʌsrid̶a diaya bãrã carebai carea. Mʌ̃a bãrãra bio quĩrĩã b̶ʌ bẽrã ¿bãrãba mʌ̃ra quĩrĩãẽ́ panebʌdaca? Mʌ̃maarã mãwãẽ́a.
2CO 12:16 Bãrãba cawa panʌa mʌ̃a bãrã paratara ni maãrĩ bid̶a edaẽ́ basida. Mãwãmĩna ʌ̃cʌrʌ bãrãnebemaba jara panʌa mʌ̃ crĩcha cawaad̶eba bãrãra cũrũgasida parata edai carea.
2CO 12:17 Mʌ̃a djabarã diabuesid̶e ¿ãdjid̶eba bãrãra cũrũgasica parata edai carea?
2CO 12:18 Mʌ̃a Titoa bed̶ea djuburiasia bãrã acʌd̶e wãmãrẽã. Dewara djaba sid̶a idji ume diabuesia. Ãdji wãsid̶ad̶e ¿Titoba bãrãra cũrũgasica parata edai carea? ¿Daiba ab̶ari crĩchada eropananaẽ́ basica? ¿Ab̶ari quĩrãca nĩbad̶aẽ́ basica?
2CO 12:19 ¿Bãrãmaarã daiba mãwã jara panʌca daid̶ebemada biẽ́ crĩcharãnamãrẽã? Mãwãẽ́a. Djabarã, daira Critod̶e bẽrã Ãcõrẽ quĩrãpita jũma maʌ̃gʌra jara panʌa bãrãba biara ĩjãnamãrẽã.
2CO 12:20 Mʌ̃a waya b̶ʌa bãrãma jũẽbʌrʌd̶e bãrãba jipa o panʌda unune wãẽ́da mʌ̃a unu quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca. Maʌ̃ne bãrãba quĩrĩãnaẽ́mĩna mʌ̃a quẽãya. Wãrãda mʌ̃a waya b̶ʌa unune wãida bãrãra caicaya duanʌda, djãrãba ne erob̶ea carea biẽ́ duanʌda, quĩrũ duanʌda, ara bãdji bia panani carea jʌrʌ duanʌda, nẽbʌra o duanʌda, djãrã biẽ́ jara duanʌda, dji dromaca crĩcha duanʌda, idjab̶a quĩrãipa od̶aẽ́ duanʌda.
2CO 12:21 Mʌ̃a waya b̶ʌa bãrãma jũẽbʌrʌd̶e Ãcõrẽba mʌ̃ra bãrã carea wayacusa quĩrã perabida. Maʌ̃ne zocãrã bãrãba naẽna cadjirua o pananada wad̶ibid̶a o panʌ bẽrã mʌ̃ra jĩãya. Bãrãba cadjirua obadara, aud̶ua nĩbabadara, naʌ̃ cacuaba cadjirua o quĩrĩã b̶ʌ obada sid̶a wad̶ibid̶a igarad̶aẽ́ panʌ bẽrã jĩãya.
2CO 13:1 Ãcõrẽ Bed̶eaba nãwã jara b̶ʌa: “Ab̶aʌba biẽ́ od̶a cawa obʌdad̶e ẽberãda umé wa ũbea arima pananida panʌa. Maʌ̃ne idjia biẽ́ od̶ad̶ebemada ab̶arida jarad̶ibʌrʌ, cawad̶ia wãrãda biẽ́ osida.” Naʌ̃ba b̶arima ũbea mʌ̃ra bãrãmaa wãbʌrʌ bẽrã cawa oya Ãcõrẽ Bed̶eaba jara b̶ʌ quĩrãca.
2CO 13:2 B̸arima umé bãrãmaa wãsid̶e mʌ̃a cadjirua o b̶earãa jarasia waa orãnamãrẽã. Mãwã od̶aẽ́bʌrʌ, wayacusa zebʌrʌd̶e mʌ̃a ãdjirãra quĩrã djuburiaẽ́ana asia. Idjab̶a ara nawena mʌ̃ra bãrã ume b̶ʌẽ́mĩna ab̶arida jaraya: cadjirua o b̶earãba igarad̶aẽ́bʌrʌ, mʌ̃ wayacusa wãbʌrʌd̶e ãdjirãra quĩrã djuburiaẽ́a.
2CO 13:3 Mãwã mʌ̃a unubiya Critora wãrãda mʌ̃neba bed̶ea b̶ʌda. Bãrãba maʌ̃da cawa quĩrĩã panʌa. Critoba ara idjida ʌb̶ʌaẽ́ b̶ʌda bãrãa unubicaa, ãtebʌrʌ ʌb̶ʌa b̶ʌda unubi b̶ʌa.
2CO 13:4 Idjira ʌb̶ʌaẽ́ b̶ʌ quĩrãca crud̶e cachiped̶ad̶amĩna Ãcõrẽ ʌb̶ʌad̶eba zocai b̶ʌa. Dai sid̶a ʌb̶ʌaẽ́ panʌa idji ʌb̶ʌaẽ́ b̶ad̶a quĩrãca, baribʌrʌ idji ume daira Ãcõrẽ ʌb̶ʌad̶eba panania bãrã carebad̶i carea.
2CO 13:5 Ara bãdjiza bio crĩchad̶adua wãrãda Jesura ĩjã panʌ cawaya. Ara bãdjiza bio acʌd̶adua jipa nĩna cawaya. ¿Bãrãba adua panʌca Jesucritora bãrã sod̶e b̶ʌda? Bãrã sod̶e b̶ʌẽ́bʌrʌ idjid̶erãẽ́a.
2CO 13:6 Baribʌrʌ bãrã sod̶e b̶ʌda cawasid̶ara mʌ̃a crĩcha b̶ʌa bãrãba cawad̶ida daira wãrãda Jesucritoba diabued̶arãda.
2CO 13:7 Daiba Ãcõrẽa iwid̶i panʌa bãrãba cadjirua orãnamãrẽã. Baribʌrʌ mãwã iwid̶i panʌẽ́a acʌbid̶i carea daira Jesucritoba diabued̶arãda. Ãtebʌrʌ iwid̶i panʌa bãrãba jũma biada od̶amãrẽã, daira Jesucritoba diabued̶arãda crĩchad̶aẽ́ panʌ sid̶a.
2CO 13:8 Daiba wãrã bed̶eara poya quĩrã awara od̶aẽ́a, ãtebʌrʌ wãrã bed̶eara jũma ĩjã od̶ida panʌa.
2CO 13:9 Bãrãba bio ĩjã pananibʌrʌ daira ʌb̶ʌaẽ́ panʌmĩna b̶ʌsrid̶a panʌa. Maʌ̃ awara daiba Ãcõrẽa iwid̶i panʌa bãrãba jipaara o pananamãrẽã.
2CO 13:10 Maʌ̃ carea bãrãmaa wãi naẽna mʌ̃a naʌ̃ cartara b̶ʌ́ diabuebʌrʌa. Bãrãba ĩjãsid̶ara bãrãma jũẽbʌrʌd̶e mʌ̃a quẽãẽ́a. Wãrãda dadjirã Boro Jesuba mʌ̃ra b̶ʌẽ́ basía bãrãra biẽ́ b̶ead̶amãrẽã, ãtebʌrʌ mʌ̃ra b̶ʌsia bãrãba biara ĩjãnamãrẽã.
2CO 13:11 Djabarã, jĩrũare mʌ̃a nãwã b̶ʌya: b̶ʌsrid̶a b̶ead̶adua, wayacusa jipa o pananadua, mʌ̃a jara b̶ʌra ĩjã o pananadua, ab̶ari crĩchada erob̶ead̶adua, idjab̶a ãbaa necai b̶ead̶adua. Mãwãra Ãcõrẽra bãrã ume b̶aya. Idjid̶eba quĩrĩãda, necai b̶ai sid̶a ze b̶ʌa.
2CO 13:12 Wãrã quĩrĩãneba dji bia edad̶adua.
2CO 13:13 Jũma namabema djabarãba quĩrĩã panʌa bãrãra bia duananida.
2CO 13:14 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa dadjirã Boro Jesucritoba idji biad̶eba bãrãra careba b̶aida, Ãcõrẽba bio quĩrĩã b̶aida, idjab̶a ewariza Ãcõrẽ Jaureba ãbaa bia erob̶aida.
GAL 1:1 Mʌ̃ra Pauloa, Jesucritoba diabued̶aa. Ẽberãrãba mʌ̃ra b̶ʌd̶aẽ́ basía idjab̶a edad̶aẽ́ basía Jesucritoba diabued̶ada b̶amãrẽã. Ãtebʌrʌ Jesucritoba idjab̶a idji Zeza Ãcõrẽ, idji beu b̶ad̶a ʌ̃rẽbabid̶aba mʌ̃ra mãwã b̶ʌsid̶aa.
GAL 1:2 Mʌ̃a naʌ̃ cartara b̶ʌbʌrʌa djabarã Galacia druad̶ebema itea. Mʌ̃a, jũma djabarã mʌ̃ ume panʌ bid̶a quĩrĩã panʌa dadjirã Zeza Ãcõrẽba, dadjirã Boro Jesucrito bid̶a ãdji biad̶eba bãrãra careba pananida idjab̶a necai b̶ai sid̶a bãrãa dia pananida.
GAL 1:4 Dadjirã Boro Jesucritoba ara idjida dadjirã cadjirua carea idu beabisia naʌ̃ ewari cadjiruad̶ebemada ẽdrʌ edai carea. Mãwã osia dadjirã Zeza Ãcõrẽba quĩrĩãna bẽrã.
GAL 1:5 Ewariza idjía bia bed̶ead̶ida panʌa. Bia b̶ʌa mãwã b̶aida.
GAL 1:6 Mʌ̃a cawa crĩchaẽ́a sãwã bãrãra dãrãẽ́ne Ãcõrẽnebemada ãĩ wãbʌdada. Ãcõrẽba bãrãra trʌ̃sia Crito biad̶eba ẽdrʌ edai carea, baribʌrʌ bãrãba biara ẽpẽ panʌa dewararãba bed̶ea bia quĩrãca jara panʌda.
GAL 1:7 Wãrãda ãdjia jaradia panʌra bed̶ea biaẽ́a. Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌba bãrãa ãĩ crĩchabibadaa bed̶ea bia Critod̶ebemada ãĩ jaradia panʌ bẽrã.
GAL 1:8 Bariduaba bed̶ea bia Critod̶ebemada daiba bãrãa jaradiaped̶ad̶a awara jaradiaibʌrʌ, Ãcõrẽba idjira ewariza biẽ́ b̶ʌya; daiba wa bajãnebema nezoca bid̶a awara jaradiad̶ibʌrʌ, dai sid̶a Ãcõrẽba ewariza biẽ́ b̶ʌya.
GAL 1:9 Daiba naãrã jaraped̶ad̶ara mʌ̃a wayacusa jaraya: bãrãba bed̶ea bia Critod̶ebema ĩjãped̶ad̶ada bariduaba awara jaradiaibʌrʌ, Ãcõrẽba idjira ewariza biẽ́ b̶ʌya.
GAL 1:10 Mãwã jara b̶ʌd̶eba mʌ̃a jʌrʌẽ́ b̶ʌa ẽberãrãba mʌ̃ra bia ununida, ãtebʌrʌ quĩrĩã b̶ʌa Ãcõrẽba mʌ̃ra bia unuida. Crito ĩjãi naẽna mʌ̃a jʌrʌ b̶abadjia ẽberãrãba mʌ̃ra bia ununamãrẽã. Wad̶ibid̶a mãwã o b̶ʌbara, mʌ̃ra Crito nezocaẽ́ bacasia.
GAL 1:11 Djabarã, cawad̶adua bed̶ea bia Critod̶ebema mʌ̃a bãrãa jaradiad̶ara ẽberã crĩchaẽ́da.
GAL 1:12 Maʌ̃ bed̶eara mʌ̃a ni ab̶aʌ ẽberãneba cawaẽ́ basía. Ni ab̶aʌ ẽberãba mʌ̃́a jaradiaẽ́ basía. Ãtebʌrʌ Jesucritobʌrʌ mʌ̃́a cawabisia.
GAL 1:13 Bãrãba ũrĩsid̶aa mʌ̃ra sãwã nĩbasida judiorãba jaradiabada jũma ĩjã o b̶asid̶e. Bãrãba cawa panʌa mʌ̃a Ãcõrẽ ẽberãrãra bio biẽ́ obadjida. Ab̶ed̶a jũma jõbi quĩrĩã b̶asia.
GAL 1:14 Judiorãba jaradiabadara mʌ̃a biara cawabʌrʌ basía mʌ̃ daucharã cãyãbara. Dai drõã naẽnabemaba obadara mʌ̃a bio ĩjã obadjia.
GAL 1:15 Baribʌrʌ mʌ̃ tod̶i naẽna Ãcõrẽba mʌ̃ra edasia. Idji biad̶eba mʌ̃ra trʌ̃sia idji nezocada b̶amãrẽã. Idjia crĩchad̶a quĩrãca idji Warrara mʌ̃́a cawabisia judiorãẽ́a idjid̶ebemada jaramãrẽã. Maʌ̃ne mʌ̃a ni ab̶aʌa iwid̶iẽ́ basía sãwã oida b̶ʌ cawaya.
GAL 1:17 Idjab̶a Jesucritoba mʌ̃ naẽna diabued̶arãa Jerusaleʌ̃naa iwid̶id̶e wãẽ́ basía. Ãtebʌrʌ mʌ̃ra Arabia druad̶aa wãsia. Mãwãnacarea Damasco purud̶aa jẽda wãsia.
GAL 1:18 Poa ũbea bad̶acarea mʌ̃ra Jerusaleʌ̃naa Pedro cawai carea wãsia. Mama quince ewari idji ume b̶asia.
GAL 1:19 Pedro awara dadji Boro Jesucritoba diabued̶arãnebemada ab̶abe idji djaba Santiagoda unusia. Dewararãra mʌ̃a unuẽ́ basía.
GAL 1:20 Ãcõrẽ quĩrãpita mʌ̃a bãrãa jaraya: mʌ̃nebema b̶ʌbʌrʌra sewaẽ́a.
GAL 1:21 Jerusaleʌ̃naa wãnacarea mʌ̃ra Siria druad̶aa idjab̶a Cilicia druad̶aa wãsia.
GAL 1:22 Crito ĩjã b̶ea Judea druad̶ebemarãba mʌ̃ra ununaca basía.
GAL 1:23 Ãdjirãba ab̶abe ũrĩbadjid̶aa djabarãba nãwã jara panʌda: “Dadjirã biẽ́ oi carea ẽpẽ b̶ad̶aba id̶ira jaradia nĩa jũmarãba Jesu ĩjãnamãrẽã. Naẽna maʌ̃gʌra idjia ab̶ed̶a jõbi quĩrĩã b̶asia.”
GAL 1:24 Maʌ̃ bẽrã mʌ̃ carea ãdjirãba Ãcõrẽa bia bed̶easid̶aa.
GAL 2:1 Catorce poa bad̶acarea mʌ̃ra Bernabe ume wayacusa Jerusaleʌ̃naa wãsia. Tito sid̶a wãsia.
GAL 2:2 Mʌ̃ra wãsia Ãcõrẽba cawabid̶a bẽrã mama wãida b̶ʌda. Jũẽped̶a naãrã mʌ̃a ab̶abe djabarã dji dromarãa jarasia bed̶ea bia Critod̶ebema mʌ̃a judiorãẽ́a sãwã jaradia b̶ʌda. Mãwã osia mʌ̃a o b̶ʌra ãdjirãba bia unu panʌ cawaya.
GAL 2:3 Maʌ̃ne Tito mʌ̃ ume b̶ʌra judioẽ́mĩna ãdjia jarad̶aẽ́ basía idji cacuara wẽãgoida b̶ʌda.
GAL 2:4 Maʌ̃nebemada bed̶easid̶aa ʌ̃cʌrʌ wãrã djabarãẽ́ba jarabadjid̶a bẽrã jũmarãda cacua wẽãgod̶ida panʌda Ãcõrẽ ẽberãrã b̶ead̶i carea. Ãdjirãra djabarã quĩrãca djabarãmaa zed̶aped̶a Jesucritoba ẽdrʌ b̶ʌd̶ada igarabi quĩrĩã panasid̶aa. Ãdjirãba dadjirãa wayacusa judiorã leyda ĩjã obi quĩrĩã panasid̶aa nezoca quĩrãca.
GAL 2:5 Baribʌrʌ ãdjia jaraped̶ad̶ara daiba ni maãrĩ bid̶a ĩjãnaẽ́ basía bãrãba bed̶ea bia Critod̶ebema dji wãrã arada ewariza erob̶ead̶amãrẽã.
GAL 2:6 Djabarã dji dromarãba dewara crĩchada jarad̶aẽ́ basía mʌ̃a jaradiamãrẽã. Ãtebʌrʌ cawasid̶aa Ãcõrẽba mʌ̃ra diabuesida bed̶ea bia Critod̶ebemada judiorãẽ́a jaradiamãrẽã Pedro judiorãmaa diabued̶a quĩrãca. (Ãdjirãra dji dromarãda dãrãbʌdamĩna mʌ̃a quĩrãcuitaẽ́ b̶ʌa, Ãcõrẽba dadjira quĩrã awara unuca bẽrã.)
GAL 2:8 Wãrãda Ãcõrẽba Pedrora edaped̶a judiorãmaa jaradiamãrẽã diabuesia. Ara maʌ̃ Ãcõrẽba mʌ̃ra edaped̶a judiorãẽ́maa diabuesia.
GAL 2:9 Djabarã dji dromarã Santiagoba, Pedroba, Juaʌ̃ bid̶a cawasid̶aa Ãcõrẽba idji biad̶eba wãrãda mʌ̃ra judiorãẽ́maa diabuesida. Maʌ̃ne ãdjira mʌ̃ ume, Bernabe ume bid̶a jʌwa jidasid̶aa cawabid̶i carea ab̶ari crĩchada eropanʌda. Ãdjia jarasid̶aa daiba judiorãẽ́ma jaradia pananida, maʌ̃ne ãdjia judiorãma jaradia pananida.
GAL 2:10 Ab̶abe daia jarasid̶aa djabarã ne neẽ́ qued̶eara carebad̶amãrẽã. Maʌ̃gʌra mʌ̃maarã bio bia b̶asia mãwã o quĩrĩã b̶ad̶a bẽrã.
GAL 2:11 Ewari ab̶a Pedrora Antioquía purud̶aa djabarã acʌd̶e wãsia. Mama mʌ̃a idjira jũmarã djabarã quĩrãpita quẽãsia, idjia wãrãda biẽ́ od̶a bẽrã.
GAL 2:12 Nãwã biẽ́ osia: ʌ̃cʌrʌ djabarã judiorãra Santiago b̶ʌmaʌba Antioquía purud̶aa wãsid̶aa. Ãdjirãba jarabadjid̶aa judiorãẽ́ra cacua wẽãgod̶ida panʌda Ãcõrẽ ẽberãrã b̶ead̶i carea. Ãdji jũẽni naẽna Pedrora djabarã judiorãẽ́ ume ne cobadjia, baribʌrʌ maʌ̃ djabarã judiorã jũẽped̶ad̶acarea idjira waa djabarã judiorãẽ́ ume ne coẽ́ basía. Ãtebʌrʌ jĩga nĩbad̶e wãsia. Idjia wayasia djabarã judiorãba idjira biẽ́ jarad̶ida judiorãẽ́ ume ne co b̶ʌ carea.
GAL 2:13 Idjab̶a dewararã djabarã judiorã bid̶a djabarã judiorãẽ́ra igarasid̶aa Pedroba sewad̶eba o b̶ʌ quĩrãca. Mãwã o panʌ bẽrã Bernabe bid̶a ab̶ari quĩrãca biẽ́ osia.
GAL 2:14 Baribʌrʌ mʌ̃a unusia ãdjirãra wãrã bed̶ea bia Critod̶ebemaba jara b̶ʌ quĩrãca nĩnaẽ́da. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a Pedrora jũmarã djabarã quĩrãpita nãwã quẽãsia: “Bʌra judiomĩna judio quĩrãca b̶acaa. Ãtebʌrʌ judioẽ́ quĩrãca b̶abaria. Maʌ̃da ¿cãrẽ cãrẽã judiorãba obadara bʌa djabarã judiorãẽ́a obi b̶ʌ?
GAL 2:15 Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyra judiorãẽ́ba neẽ́ panʌ bẽrã dadji judiorãba ãdjirãra cadjirua obadarãana abadaa. Dadjirãra tod̶ad̶eba judiorã bẽrã maʌ̃ leyra eropanʌa.
GAL 2:16 Baribʌrʌ dadjirãba cawa panʌa maʌ̃ ley ĩjã o b̶ʌd̶eba ni ab̶aʌda Ãcõrẽ quĩrãpita jipa b̶aẽ́da, ãtebʌrʌ Jesucrito ĩjã b̶ʌ carea Ãcõrẽba jipa unuya. Dadjirã bid̶a Jesucritora ĩjãsid̶aa Ãcõrẽba bia unumãrẽã. Wãrãda Ãcõrẽba Moisea diad̶a ley ĩjã o panʌneba dadjirãra Ãcõrẽ quĩrãpita jipa b̶ead̶aẽ́a, ni ab̶aʌda maʌ̃ ley ĩjã o b̶ʌd̶eba idji quĩrãpita jipa b̶aẽ́ bẽrã.
GAL 2:17 Ãcõrẽba Moisea ley diad̶a cãyãbara dadjirãba jʌrʌsid̶aa Critod̶eba Ãcõrẽba jipa unumãrẽã. Maʌ̃ bẽrã ʌ̃cʌrʌmaarã dadjirãra cadjirua obadarãa. Mãwãra ¿Critoba dadjirãa cadjiruada obi b̶ʌca? ¡Mãwãẽ́a!
GAL 2:18 Mʌ̃a ley naẽna ẽpẽ b̶ad̶ada wayacusa ẽpẽibʌrʌ, mʌ̃drʌ bed̶ead̶e b̶eya.
GAL 2:19 Naẽna mʌ̃ra Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyd̶eba b̶asia. Baribʌrʌ maʌ̃ leyd̶ebemada ẽdrʌsia. Mãwã mʌ̃ra Ãcõrẽ itea zocai b̶esia.
GAL 2:20 Mʌ̃ra Crito ume ãbaa crud̶e cachisid̶aa. Maʌ̃ bẽrã ara mʌ̃djid̶eba b̶ʌẽ́a, ãtebʌrʌ Critodrʌ mʌ̃ sod̶e b̶ʌa. Naʌ̃ djarad̶e zocai b̶ʌmisa mʌ̃ra Ãcõrẽ Warra Jesu ĩjã b̶ʌd̶eba b̶aya. Ara maʌ̃ Jesuba mʌ̃ra quĩrĩãsia idjab̶a mʌ̃ carea ara idjida idu beabisia.
GAL 2:21 Ãcõrẽba idji biad̶eba dadji jipa b̶ʌd̶ada mʌ̃a igaraẽ́a. Ãcõrẽba Moisea diad̶a ley ĩjã o panʌneba idji quĩrãpita poya jipa b̶ead̶ibara, Critora idji quĩrĩãbe beucasia.”
GAL 3:1 Djabarã Galacia druad̶ebema, ¡bãrãra crĩcha neẽ́ b̶eaa! ¿Caiba bãrãra cũrũgasi wãrã bed̶eara idu b̶ʌd̶amãrẽã? Daiba bãrã quĩrãpita ebud̶a jaradiabadjid̶aa Jesucritora bãrã carea crud̶e cachi beasid̶ada.
GAL 3:2 Mʌ̃a naʌ̃da bãrãa iwid̶iya: ¿Ãcõrẽba Moisea diad̶a ley ĩjã o panʌneba bãrãba Ãcõrẽ Jaurera edasid̶aca? ¿Bed̶ea bia Jesucritod̶ebemada ũrĩnaped̶a ĩjãsid̶ad̶e edasid̶aẽ́ca?
GAL 3:3 ¡Bãrãra wãrãda crĩcha neẽ́ b̶eaa! Crito ĩjãsid̶ad̶e naãrã Ãcõrẽ Jaured̶eba bia nĩbasid̶aa. ¿Id̶ira ara bãdjia o panʌneba jũma jipa b̶ead̶ica?
GAL 3:4 Crito ĩjã panʌ carea bãrãra bio bia mĩgasid̶aa. Maʌ̃da Critoda igarad̶ibʌrʌ, ¿bãdji quĩrĩãbe bia mĩgasid̶aẽ́ca? Mʌ̃maarã bãdji quĩrĩãbe bia mĩgad̶aẽ́ basía.
GAL 3:5 Ãcõrẽba idji Jaurera bãrãa diasia idjab̶a bãrã tãẽna ne ununacada o b̶ʌa. ¿Ãcõrẽba cãrẽ cãrẽã mãwã o b̶ʌ? Mãwã o b̶ʌa bãrãba bed̶ea bia Critod̶ebemada ũrĩnaped̶a ĩjãsid̶a bẽrã. Ãcõrẽba mãwã oẽ́ b̶ʌa idjia Moisea diad̶a leyra bãrãba ĩjã o panʌ bẽrã.
GAL 3:6 Abrahaʌ̃nebemada crĩchad̶adua. “Abrahaʌ̃ba Ãcõrẽra wãrãda ĩjãsia. Maʌ̃ carea Ãcõrẽba idjira jipa unusia.”
GAL 3:7 Maʌ̃ba cawad̶adua wãrãda Ãcõrẽ ĩjã b̶eadrʌ Abrahaʌ̃ warrarãda.
GAL 3:8 Naẽnaed̶aʌba Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa judiorãẽ́ba Ãcõrẽda ĩjãsid̶ara idjia ãdjirã sid̶a jipa unuida. Maʌ̃ carea naẽnaed̶a Ãcõrẽba Abrahaʌ̃a bed̶ea bia dadji ẽdrʌd̶id̶ebemada bed̶easia. Idjia nãwã jarasia: “Bʌd̶eba mʌ̃a naʌ̃ ẽjũãne b̶ea purura jũma carebaya.”
GAL 3:9 Maʌ̃ bẽrã Abrahaʌ̃ba ĩjãna quĩrãca ĩjã b̶eara Ãcõrẽba jũma carebaya Abrahaʌ̃ carebad̶a quĩrãca.
GAL 3:10 Ãcõrẽba Moisea diad̶a ley ĩjã o panʌneba jipa b̶ead̶ida crĩcha b̶eara Ãcõrẽba biẽ́ b̶ʌya. Maʌ̃ leyd̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Naʌ̃ ley jũma ĩjã oẽ́ b̶eara Ãcõrẽba biẽ́ b̶ʌya.”
GAL 3:11 Wãrãda ebud̶a b̶ʌa Ãcõrẽba Moisea diad̶a ley ĩjã o b̶ʌd̶eba ni ab̶aʌda Ãcõrẽ quĩrãpita jipa b̶aẽ́da. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ãcõrẽ quĩrãpita jipa b̶ʌ ẽberãra Ãcõrẽ ĩjã b̶ʌd̶eba b̶aya.”
GAL 3:12 Baribʌrʌ Ãcõrẽba Moisea diad̶a ley ĩjã o b̶ʌd̶eba jipa b̶aida crĩcha b̶ʌba crĩchacaa Ãcõrẽ ĩjã b̶ʌd̶eba jipa b̶aida. Ãtebʌrʌ idjid̶ebemada nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Naʌ̃ ley ĩjã o b̶ʌra maʌ̃gʌd̶eba b̶aya.”
GAL 3:13 Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyba biẽ́ b̶ʌid̶ebemada Jesucritoba dadjirãra ẽdrʌ b̶ʌsia. Idjidrʌ Ãcõrẽba dadjirã cacuabari biẽ́ b̶ʌsia. Ãcõrẽ leyd̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ab̶aʌda bacurud̶e jira b̶ʌd̶ibʌrʌ, Ãcõrẽba idjira biẽ́ b̶ʌya.”
GAL 3:14 Maʌ̃gʌra mãwãsia Ãcõrẽba Jesucritod̶eba judiorãẽ́ sid̶a carebamãrẽã idjia naẽna Abrahaʌ̃a carebayad̶a ad̶a quĩrãca. Dadjirãba Jesucritoda ĩjã panʌ bẽrã Ãcõrẽba idji Jaure diai jarad̶ara edasid̶aa.
GAL 3:15 Djabarã, mʌ̃ra ne jara b̶ʌd̶eba bed̶eaya: ẽberãba dewara ume bed̶ea b̶ʌd̶ara cartad̶e b̶ʌped̶a idji trʌ̃da maʌ̃ cartad̶e b̶ʌsira, ni ab̶aʌba maʌ̃ bed̶ea b̶ʌd̶ara poya ãyã b̶ʌd̶aẽ́a, idjab̶a dewara crĩchada poya ed̶a b̶ʌd̶aẽ́a. Ara maʌ̃ quĩrãca Ãcõrẽba wãrãneba jarad̶ara quĩrã awara oẽ́a.
GAL 3:16 Ãcõrẽba Abrahaʌ̃a, idjid̶eba yõida b̶ʌ́a bid̶a jarasia idjia jũmarãda carebaida. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌẽ́ b̶ʌa “Abrahaʌ̃neba yõni ẽberãrãda” zocãrã ẽberãrã jara b̶ʌ quĩrãca. Ãtebʌrʌ b̶ʌ́ b̶ʌa Ãcõrẽba Abrahaʌ̃neba yõida b̶ʌ́a mãwã jarasida ab̶aʌd̶ebemada bed̶ea b̶ʌ bẽrã. Maʌ̃ra Critoa.
GAL 3:17 Mʌ̃a jara b̶ʌra naʌ̃gʌa: Ãcõrẽra Abrahaʌ̃ ume bed̶ea b̶ʌsia. 430 poa bad̶acarea idji leyra Moisea diasia. Baribʌrʌ idjia Abrahaʌ̃ ume naãrã bed̶ea b̶ʌd̶ara maʌ̃ leyba ãyã b̶ʌẽ́ basía. Ãyã b̶ʌd̶abara idjia carebayad̶a ad̶ara oẽ́ bacasia.
GAL 3:18 Ãcõrẽba Moisea diad̶a ley ĩjã o panʌ carea idjia dadjirãda carebaibʌrʌ, idjia carebayad̶a ad̶a quĩrãca carebaẽ́a. Baribʌrʌ Ãcõrẽba Abrahaʌ̃ra carebayad̶a ad̶a bẽrã idji biad̶eba carebasia.
GAL 3:19 Maʌ̃da ¿Ãcõrẽba cãrẽ cãrẽã idji leyra Moisea diasi? Idji leyra diasia ẽberãrãba cadjirua obadada cawad̶amãrẽã. Ẽberãrãra maʌ̃ leyd̶eba panasid̶aa ab̶a Abrahaʌ̃neba yõida b̶ad̶a zebʌrʌd̶aa, idjid̶eba Ãcõrẽba carebayad̶a ad̶a bẽrã. Ãcõrẽba Moisea maʌ̃ leyra bajãnebema nezocarãneba diasia. Maʌ̃be Moiseba ẽberãrãa diasia.
GAL 3:20 Baribʌrʌ Ãcõrẽba Abrahaʌ̃a carebayad̶a asid̶e ni ab̶aʌda maʌ̃ bed̶ea jarad̶e diabueẽ́ basía, ãtebʌrʌ ara idjiabʌrʌ Abrahaʌ̃a mãwã jarasia.
GAL 3:21 Mãẽteara Ãcõrẽba idji ley Moisea diasid̶e ¿idjia Abrahaʌ̃ ume bed̶ea b̶ʌd̶ara igarasica? ¡Mãwãẽ́a! Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyd̶eba dadjirãda ewariza Ãcõrẽ ume poya zocai b̶ead̶ibara, maʌ̃ ley ĩjã o panʌneba Ãcõrẽ quĩrãpita jipa panacasid̶aa.
GAL 3:22 Baribʌrʌ Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa cadjiruaba jũmarãda preso erob̶ʌda. Mãwã Ãcõrẽba Abrahaʌ̃a ẽberãrã carebayad̶a ad̶ara poya oya. Wãrãda Jesucrito ĩjãbʌdara mãwã careba b̶ʌa.
GAL 3:23 Crito zei naẽna dadjirãba idjida poya ĩjãnaẽ́ basía. Maʌ̃ne dadjirãra Ãcõrẽba Moisea diad̶a ley jʌwaed̶a panasid̶aa. Maʌ̃ leyd̶ebemada poya ẽdrʌd̶aẽ́ basía ab̶a Ãcõrẽba Crito cawabibʌrʌd̶aa.
GAL 3:24 Wãrãda Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyba dadjirãra pe eronĩbasia ab̶a Crito zebʌrʌd̶aa. Crito zed̶acarea idji ĩjã panʌ carea Ãcõrẽba dadjirãra jipa unu b̶ʌa.
GAL 3:25 Id̶ira dadjirãba Critoda ĩjã panʌ bẽrã Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyba pe eronĩẽ́a.
GAL 3:26 Jesucritoda ĩjã panʌ bẽrã jũma bãrãra Ãcõrẽ warrarãa.
GAL 3:27 Bãrã borocuesid̶ad̶e unubisid̶aa Crito ume ãbaa panʌda. Maʌ̃ bẽrã idji quĩrãca panesid̶aa.
GAL 3:28 Jũma bãrãra Jesucrito ume ãbaa panʌ bẽrã Ãcõrẽ quĩrãpita judiora griego ume ab̶aria, nezocara nezocaẽ́ ume ab̶aria, idjab̶a umaquĩrãra wẽrã ume ab̶aria.
GAL 3:29 Bãrãra Critod̶e bẽrã wãrãda Abrahaʌ̃ warrarãa. Maʌ̃ba Ãcõrẽba bãrãra carebasia idjia Abrahaʌ̃a carebayad̶a ad̶a bẽrã.
GAL 4:1 Mʌ̃a jara b̶ʌra naʌ̃ quĩrãca b̶ʌa: warraba idji zezad̶era jũma edaida b̶ʌmĩna caibe b̶ʌd̶e nezoca quĩrãca b̶ʌa.
GAL 4:2 Caibe b̶ʌra warra wagabada jʌwaed̶a b̶ʌa, idjab̶a idji zezad̶e edaida b̶ʌra dewararãba wagabadaa ab̶a dji zezaba jarad̶a ewarid̶aa.
GAL 4:3 Ara maʌ̃ quĩrãca Crito ĩjãni naẽna dadjirãra warra zaque quĩrãca b̶easia. Maʌ̃ ewarid̶e dadjirãba naʌ̃ ẽjũãnebema crĩchara ĩjã o panasid̶aa nezoca quĩrãca.
GAL 4:4 Baribʌrʌ Ãcõrẽba jarad̶a ewari jũẽsid̶e idji Warrara naʌ̃ ẽjũãnaa diabuesia. Maʌ̃ Warrara wẽrãba tosia, idjab̶a Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyra ĩjã oida b̶asia.
GAL 4:5 Ãcõrẽba idjira diabuesia dadjirã maʌ̃ ley jʌwaed̶a b̶ead̶ara ẽdrʌ b̶ʌped̶a idji warrarãda b̶ʌi carea.
GAL 4:6 Bãrãra Ãcõrẽ warrarã bẽrã idji Warra Jaureda diabuesia bãrã sod̶e b̶amãrẽã. Idji Jaure dadjirã sod̶e b̶ʌba Ãcõrẽa “¡Mʌ̃ Zeza!” abaria cawad̶amãrẽã dadjirãra Ãcõrẽ warrarãda.
GAL 4:7 Maʌ̃ bẽrã id̶ira bãrãra nezocarãẽ́a, ãtebʌrʌ Ãcõrẽ warrarãa. Ãcõrẽ warrarã bẽrã idji warrarã itea erob̶ʌda edad̶ia.
GAL 4:8 Naẽna bãrãba Ãcõrẽ adua panasid̶ad̶e wãrãẽ́ ãcõrẽda ẽpẽ panasid̶aa ãdji nezoca quĩrãca.
GAL 4:9 Baribʌrʌ id̶ira bãrãba Ãcõrẽra cawa panʌa. Jipa jaraibʌrʌ, Ãcõrẽba bãrãra cawa b̶ʌa. Maʌ̃da ¿cãrẽ cãrẽã crĩcha ʌb̶ʌaẽ́ b̶eada wayacusa ẽpẽ panʌ nezoca quĩrãca? Maʌ̃ba bãrãra carebacaa.
GAL 4:10 Bãrãba quĩrãtanoa ewarida, jed̶ecoda, poa sid̶a wagabadaa Ãcõrẽba bia unumãrẽã.
GAL 4:11 Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a crĩcha b̶ʌa mʌ̃dji quĩrĩãbe bãrãa jaradiasida.
GAL 4:12 Djabarã, bãrã judiorãẽ́ quĩrãca b̶ai carea mʌ̃ra Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyd̶ebemada ẽdrʌsia. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a bãrãa bed̶ea djuburiaya mʌ̃ quĩrãca maʌ̃ leyd̶e b̶earãnamãrẽã. Naẽna bãrãba mʌ̃ra biẽ́ od̶aẽ́ basía.
GAL 4:13 Bãrãba cawa panʌa mʌ̃a bãrãma bed̶ea bia Critod̶ebemada naãrã jaradiasid̶e cacua biẽ́ b̶ʌ bẽrã bãrã druad̶e jaradia b̶esida.
GAL 4:14 Cacua biẽ́ b̶ʌmĩna bãrãba mʌ̃ra igarad̶aẽ́ basía idjab̶a jʌretad̶aẽ́ basía. Ãtebʌrʌ bia edasid̶aa Ãcõrẽ nezoca bajãnebema edabʌda quĩrãca, Jesucrito edabʌda quĩrãca.
GAL 4:15 ¿Sãwãsi bãrã b̶ʌsrid̶a naẽna erob̶ead̶ara? Mʌ̃a wãrãda jaraya bãrãba poya oped̶ad̶abara ara bãdji daura nuẽtacasid̶aa mʌ̃́a diad̶i carea.
GAL 4:16 Mʌ̃a wãrã bed̶ead̶eba quẽã b̶ʌ bẽrã ¿mʌ̃ra bãrã ume dji quĩrũca?
GAL 4:17 Bãrã tãẽna ãĩ jaradia b̶eaba ne jũma o panʌa bãrãba ãdji bed̶eara ĩjãnamãrẽã. Baribʌrʌ ãdjia jaradia panʌba bãrãra carebacaa. Bãrãra dai umebemada ãĩ ede quĩrĩã panʌa ãdjidrʌ sod̶eba ẽpẽnamãrẽã.
GAL 4:18 Wãrãda bia b̶ʌa ewariza crĩcha biada sod̶eba ẽpẽ pananida. Baribʌrʌ mãwã ẽpẽniẽ́ panʌa ab̶abe mʌ̃ bãrã ume b̶ʌd̶ebʌrʌ. Ãtebʌrʌ mʌ̃ neẽ́ne bid̶a ewariza sod̶eba ẽpẽ pananida panʌa.
GAL 4:19 Djabarã mʌ̃ warrarãca b̶ea, mʌ̃ra wayacusa bãrã carea bia mĩga b̶ʌa wẽrã warra pua nũmʌ quĩrãca. Mʌ̃ra mãwã bia mĩga b̶aya ab̶a bãrã Crito quĩrãca panebʌdad̶aa.
GAL 4:20 ¡Mʌ̃da ara nawena bãrã ume b̶ad̶abara cawacasia sãwã bãrã ume bed̶eaida b̶ʌda! Mʌ̃a wãrãda adua b̶ʌa bãrãnebemada sãwã crĩchaida.
GAL 4:21 Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyd̶e b̶a quĩrĩã b̶eaba mʌ̃́a jarad̶adua: ¿Ãcõrẽ leyd̶e b̶ʌ́ b̶ʌra adua panʌca?
GAL 4:22 Nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Abrahaʌ̃ba warrada umé erob̶asia. Ab̶a nezocawẽrã Agaraba tosia. Dewarabemara idji quima Saraba tosia. Sarara nezocawẽrãẽ́ basía.
GAL 4:23 Nezoca wẽrãba warrara tosia Abrahaʌ̃ba naʌ̃ djarad̶eba mãwã quĩrĩãna bẽrã. Baribʌrʌ dji quimaba tod̶ara Ãcõrẽba diai jarad̶a basía.
GAL 4:24 Maʌ̃gʌba crĩcha dromada dia b̶ʌa. Ãcõrẽba bed̶ea b̶ʌd̶ada umé panʌa. Maʌ̃ bed̶ea b̶ʌd̶a umé panʌra Sara idjab̶a Agara quĩrãca panʌa. Ãcõrẽba bed̶ea b̶ʌd̶ara ab̶a Sinai eyad̶e diasia. Maʌ̃ bed̶ea b̶ʌd̶ara nezocawẽrã Agara quĩrãca b̶ʌa, maʌ̃ bed̶ea b̶ʌd̶a ẽpẽ b̶eara nezoca quĩrãca panʌ bẽrã.
GAL 4:25 Sinai eya Arabia druad̶e b̶ʌra Agara quĩrãca b̶ʌa maʌ̃ eyad̶e diad̶a leyd̶e b̶eara nezoca quĩrãca panʌ bẽrã. Idjab̶a Jerusaleʌ̃ naʌ̃ ẽjũãne b̶ʌra Agara quĩrãca b̶ʌa maʌ̃ purud̶ebemarãra nezoca quĩrãca panʌ bẽrã. Nezoca quĩrãca panʌa Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyd̶e panʌ bẽrã.
GAL 4:26 Baribʌrʌ bajãnebema Jerusaleʌ̃ra Sara quĩrãca b̶ʌa maʌ̃ purud̶ebemarãra nezoca quĩrãca panʌẽ́ bẽrã. Mãwã panʌa Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyd̶e panʌẽ́ bẽrã. Dadjirãra mamabema bẽrã Sara warrarãca panʌa.
GAL 4:27 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Wẽrã warra tocara, b̶ʌsrid̶adua. Warra pua unucara, bio b̶ʌsrid̶adua. Wẽrã umaquĩrãba igarad̶aba warrarãda aud̶uara erob̶aya wẽrã quima bara b̶ʌ cãyãbara.
GAL 4:28 Djabarã, dadjirãra Isa quĩrãca panʌa. Isara tosid̶aa Ãcõrẽba Abrahaʌ̃a mãwã jarad̶a bẽrã. Ara maʌ̃ quĩrãca dadjirãra Ãcõrẽ warrarãda panesid̶aa idjia mãwã jarad̶a bẽrã.
GAL 4:29 Abrahaʌ̃ ewarid̶e Ismael, baridua warra quĩrãca tod̶aba Isa, Ãcõrẽ Jaure ʌb̶ʌad̶eba tod̶ara biẽ́ obadjia. Ara maʌ̃ quĩrãca id̶i bid̶a Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyd̶e b̶eaba Crito ĩjã b̶eara biẽ́ obadaa.
GAL 4:30 Baribʌrʌ Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Nezoca wẽrãra, idji warra sid̶a ãyã jʌretadua. Nezoca wẽrã warraba nezocaẽ́ wẽrã warra ume dji zezaba erob̶ʌra poya edaẽ́a.”
GAL 4:31 Maʌ̃ bẽrã djabarã, dadjirãra nezocawẽrã warrarã quĩrãca panʌẽ́a. Ãtebʌrʌ nezocaẽ́ warrarã quĩrãca panʌa.
GAL 5:1 Critoba dadjirãra ẽdrʌ b̶ʌsia maʌ̃ ẽdrʌ b̶ʌd̶ad̶e nĩbad̶amãrẽã. Maʌ̃gʌra bio ĩjã pananadua. Wayacusa nezoca quĩrãca b̶earãnadua.
GAL 5:2 ¡Ũrĩnadua! Mʌ̃ra Pauloa. Mʌ̃a naʌ̃gʌda bãrãa jaraya: Ãcõrẽ quĩrãpita jipa b̶ead̶i carea bãrã cacuada wẽãgod̶ida panʌda crĩcha panʌbʌrʌ, Critoba bãrã carea od̶aba carebaẽ́a.
GAL 5:3 Wayacusa mʌ̃a jaraya: baridua umaquĩrãba idji cacuada wẽãgobibʌrʌ, Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyra jũma ĩjã o b̶aida b̶ʌa.
GAL 5:4 Maʌ̃ ley ĩjã o panʌneba Ãcõrẽ quĩrãpita jipa b̶ead̶ida crĩcha b̶eara Crito jĩga wãsid̶aa. Idji biad̶eba jipa b̶ʌd̶ara ãdjirãba igarasid̶aa.
GAL 5:5 Baribʌrʌ dadjirãba Critoda ĩjã panʌ bẽrã Ãcõrẽ Jaured̶eba wãrãda cawa panʌa Ãcõrẽba dadjirãra jipa unuida.
GAL 5:6 Cacua wẽãgo b̶ʌd̶eba dadjira Jesucrito ume ãbaa b̶acaa idjab̶a cacua wẽãgoẽ́ b̶ʌd̶eba idji ume ãbaa b̶acaa. Ãtebʌrʌ idji ĩjã b̶ʌd̶eba idji ume ãbaa b̶ʌa. Mãwã ĩjã b̶ʌba djãrãra quĩrĩã b̶ʌa.
GAL 5:7 Bãrãba wãrã bed̶eara bia ẽpẽ panasid̶aa. ¿Caiba mĩã sẽsi bãrãba maʌ̃ bed̶eara igarad̶amãrẽã?
GAL 5:8 Ãdjia jaradia panʌra Bãrã Trʌ̃naneba zeẽ́ b̶ʌa.
GAL 5:9 Quĩrãnebad̶adua: harina ẽsãbibari maãrĩ b̶ʌba harinara jũma ẽsãbibaria. Ara maʌ̃ quĩrãca maãrĩ ãĩ jaradia b̶ʌba ab̶ed̶a jũma ãĩ crĩchabibaria.
GAL 5:10 Mãwãmĩna dadjirã Boro Jesucritod̶eba mʌ̃a cawa b̶ʌa bãrãba mʌ̃a jara b̶ʌ awara crĩchad̶aẽ́da. Baribʌrʌ bariduaba bãrãda mãwã mĩã sẽibʌrʌ Ãcõrẽba cawa oya.
GAL 5:11 Djabarã, Ãcõrẽ quĩrãpita jipa b̶ead̶i carea cacua wẽãgod̶ida panʌda mʌ̃a wad̶i jaradia b̶ʌbara, dji mãwã jaradia b̶eaba mʌ̃ra biẽ́ od̶i carea ẽpẽnaẽ́ bacasia. Mʌ̃a mãwã jaradia b̶ʌbara ãdjirãba Jesu crud̶e beud̶ad̶ebemada biẽ́ crĩchad̶aẽ́ bacasia.
GAL 5:12 Mʌ̃maarã biara b̶acasia bãrã mãwã mĩã sẽ b̶eaba ãdji umaquĩrã cacuara ab̶ed̶a jũma tʌtad̶ida.
GAL 5:13 Djabarã, Ãcõrẽba bãrãra trʌ̃sia idjia ẽdrʌ b̶ʌd̶ad̶e nĩbad̶amãrẽã. Baribʌrʌ ẽdrʌped̶ad̶a bẽrã crĩcharãnadua bãdji cacuaba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca od̶ida panʌda. Ãtebʌrʌ wãrã quĩrĩãneba dji carebad̶adua.
GAL 5:14 Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyra naʌ̃ bed̶ea ab̶aʌba jũma jara b̶ʌa: “Djãrãra quĩrĩãdua ara bʌdji quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca.”
GAL 5:15 Quĩrãcuita b̶ead̶adua. Ijara duananibʌrʌ, djõ duananibʌrʌ, ara bãdub̶a jũma ãrĩnia.
GAL 5:16 Maʌ̃ carea mʌ̃a jaraya: Ãcõrẽ Jaured̶eba nĩbad̶adua. Mãwãbʌrʌ bãrã cacuaba cadjirua o quĩrĩã b̶ʌra od̶aẽ́a.
GAL 5:17 Naʌ̃ djaraba cadjirua o quĩrĩã b̶ʌra Ãcõrẽ Jaureba quĩrĩãcaa. Idjab̶a Ãcõrẽ Jaureba obi quĩrĩã b̶ʌra naʌ̃ djaraba quĩrĩãcaa. Ãdjira ãbaa bia pananaca bẽrã bãrãba o quĩrĩã panʌra poya od̶aẽ́a.
GAL 5:18 Baribʌrʌ Ãcõrẽ Jaureba bãrãda eronĩbʌrʌ, Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyd̶e panʌẽ́a.
GAL 5:19 Naʌ̃ cacuaba cadjirua obarira ebud̶a b̶ʌa. Maʌ̃ra naʌ̃gʌa: daunemabadara, aud̶ua nĩbabadara, baridua ume aud̶ua o quĩrĩãbadara,
GAL 5:20 jʌwaba od̶a ãcõrẽa iwid̶ibadara, jãĩbanaba obadara, djãrã quĩrãmabadara, ijarabadara, djãrãne awuabadara, maãrĩã carea quĩrũbadara, ara ãdji bia b̶aidrʌ jʌrʌbadara, caicayabadara, Ãcõrẽ bed̶ea quĩrã awara jaradia panʌneba awara wãbadara,
GAL 5:21 djãrãba erob̶ʌ carea biẽ́ crĩchabadara, mĩã beabadara, beu nĩbabadara, b̶ʌsrid̶a ewari o panʌne jũmawãyã cadjirua obadara, idjab̶a ne jũma cadjirua maʌ̃ quĩrãca b̶ea sid̶a. Mʌ̃a bãrãa naẽna jarad̶a quĩrãca wayacusa jaraya: maʌ̃ cadjirua o b̶eara Ãcõrẽ purud̶e b̶ead̶aẽ́a.
GAL 5:22 Baribʌrʌ Ãcõrẽ Jaureba naʌ̃gʌda diabaria: djãrã quĩrĩã b̶ead̶ida, b̶ʌsrid̶aada, necai b̶ead̶ida, jũma droa b̶ead̶ida, ẽberã biada b̶ead̶ida, sobiada, bed̶ea ab̶a b̶ead̶ida, jũmarã ume aduá b̶ead̶ida, idjab̶a dadji cacua jipa erob̶ead̶i sid̶a. Jũma maʌ̃gʌra ni ab̶aʌ leyba cadjiruad̶a acaa.
GAL 5:24 Naʌ̃ djaraba ne jũma cadjirua o quĩrĩã b̶abarira Critod̶erãba crud̶e cachi beasid̶aa.
GAL 5:25 Dadjirãra Ãcõrẽ Jaured̶eba zocai panʌ bẽrã idjid̶eba nĩbad̶ida panʌa.
GAL 5:26 Djãrã cãyãbara biara b̶eada crĩchad̶iẽ́ panʌa, caicaya duananiẽ́ panʌa, idjab̶a djãrãba erob̶ʌ carea biẽ́ crĩchad̶iẽ́ panʌa.
GAL 6:1 Djabarã, djabada cawaẽ́ne cadjiruad̶e b̶aesira, bãrã dji Ãcõrẽ Jaured̶eba nĩnaba biad̶eba carebad̶ida panʌa wayacusa jipa nĩbamãrẽã. Baribʌrʌ quĩrãcuita b̶ead̶adua bãrã sid̶a ab̶ari quĩrãca cadjiruad̶e b̶aed̶a amaaba.
GAL 6:2 Bia mĩga panʌne dji carebad̶adua. Mãwãbʌrʌ Critoba obi b̶ʌra bãrãba jũma od̶ia.
GAL 6:3 Dji dromaẽ́ b̶ʌba idjida dji dromada crĩcha b̶ʌbʌrʌ, ara idjidub̶a cũrũga b̶ʌa.
GAL 6:4 Djãrãba o b̶ʌ acʌi cãyãbara ara dadjia o b̶ʌdrʌ acʌida b̶ʌa jipa o b̶ʌ cawaya. Mãwã ara dadjia o b̶ʌ carea b̶ʌsrid̶a b̶aya.
GAL 6:5 Dadjiza od̶ida panʌra jũma jipa od̶ida panʌa.
GAL 6:6 Ãcõrẽ bed̶ea cawabʌrʌba dji jaradiabaría ne jũma bia idjia erob̶ʌd̶ebemada diaida b̶ʌa.
GAL 6:7 Ara bãdub̶a cũrũgarãnadua. Ni ab̶aʌba Ãcõrẽra poya cũrũgaẽ́a. Quĩrãnebad̶adua: ne u b̶ʌba idjia ubʌrʌ quĩrãca ewaya.
GAL 6:8 Maʌ̃ carea naʌ̃ djaraba cadjirua o quĩrĩã b̶ʌda ab̶aʌba o b̶ʌbʌrʌ, Ãcõrẽba maʌ̃ ẽberãra biẽ́ b̶ʌya. Baribʌrʌ Ãcõrẽ Jaureba quĩrĩã b̶ʌda ab̶aʌba o b̶ʌbʌrʌ, Ãcõrẽba maʌ̃ ẽberãra ewariza idji ume zocai b̶ʌya.
GAL 6:9 Maʌ̃ bẽrã sẽnaẽ́ ne biada o pananadua. Sẽnaẽ́bʌrʌ, Ãcõrẽba b̶ʌd̶a ewarid̶e dadjirãba biada edad̶ia.
GAL 6:10 Maʌ̃ carea dadjirãba poya obʌdaza jũmarãda bia carebad̶ida panʌa. Biara Jesu ĩjã b̶eada mãwã carebad̶ida panʌa.
GAL 6:11 Acʌd̶adua, ara mʌ̃dji jʌwaba letra waib̶ʌaba naʌ̃ cartara b̶ʌbʌrʌa.
GAL 6:12 Bãrã cacua wẽãgobi quĩrĩã b̶eaba Crito crud̶e beud̶ad̶ebemada jaradiabadaa baribʌrʌ cacua wẽãgobi panʌa judiorãba bia ununamãrẽã idjab̶a ãdjia jaradia panʌ carea biẽ́ orãnamãrẽã.
GAL 6:13 Baribʌrʌ dji cacua wẽãgoped̶ad̶aba Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyra jũma ĩjã od̶acaa. Mãwãmĩna ãdjirãba bãrã cacuada wẽãgobi quĩrĩã panʌa, bãrãba mãwã osid̶ara ara ãdjid̶ebemada bia bed̶ead̶i carea.
GAL 6:14 Baribʌrʌ mʌ̃ra mãwã b̶ʌẽ́a. Mʌ̃nebemada ni maãrĩ bid̶a bia bed̶eaẽ́a. Ãtebʌrʌ ab̶abe dadjirã Boro Jesucrito crud̶e beud̶ad̶ebemada bia bed̶eaya. Critora crud̶e beud̶a bẽrã naʌ̃ ẽjũãnebemaba bia unubadara mʌ̃maarã jũma beusia. Idjab̶a naʌ̃ ẽjũãne b̶eamaarã mʌ̃ra beusia.
GAL 6:15 Ãcõrẽmaarã cacua wẽãgo b̶aida wa cacua wẽãgoẽ́ b̶ai sid̶a biara b̶ʌẽ́a. Idjia ẽberã djiwid̶i od̶adrʌ bia unu b̶ʌa.
GAL 6:16 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa jũma mʌ̃a jara b̶ʌ quĩrãca ĩjã b̶eara Ãcõrẽba quĩrã djuburia b̶aida, necai b̶ai sid̶a ãdjirãa dia b̶aida. Maʌ̃gʌrãra Ãcõrẽ ẽberãrã araa.
GAL 6:17 Id̶iba ʌ̃taa mʌ̃a quĩrĩãẽ́a ab̶aʌba mʌ̃ra mĩã sẽida. Jesud̶ebema jaradia b̶ʌ carea ẽberãrãba mʌ̃ra biẽ́ osid̶aa. Mʌ̃ djara cõãcuad̶a aninada erob̶ʌa unubi carea mʌ̃ra idjid̶eda.
GAL 6:18 Djabarã, mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa dadjirã Boro Jesucritoba idji biad̶eba jũma bãrãra careba b̶aida. Bia b̶ʌa mãwã b̶aida.
EPH 1:1 Mʌ̃ra Pauloa. Ãcõrẽba quĩrĩãna bẽrã mʌ̃ra Jesucritoba diabued̶aa. Mʌ̃a naʌ̃ cartara b̶ʌbʌrʌa jũma Ãcõrẽ ẽberãrã Jesucrito ĩjã b̶ea Epeso purud̶ebema itea.
EPH 1:2 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa dadjirã Zeza Ãcõrẽba, dadjirã Boro Jesucrito bid̶a ãdji biad̶eba bãrãra careba pananida idjab̶a necai b̶ai sid̶a bãrãa dia pananida.
EPH 1:3 Dadjirã Boro Jesucrito Zeza Ãcõrẽa bia bed̶ead̶ida panʌa. Crito ume panʌ bẽrã idji Jaured̶eba ne jũma biada dadjirãa bajãneba dia b̶ʌa.
EPH 1:4 Naʌ̃ ẽjũã oi naẽna Critod̶eba dadjirãra edasia idji itea bia b̶ead̶amãrẽã idjab̶a idji quĩrãpita cadjirua neẽ́ b̶ead̶amãrẽã.
EPH 1:5 Naẽnaed̶a Jesucritod̶eba dadjirãra edasia idji warrarãda b̶ead̶amãrẽã, mãwã o quĩrĩã b̶ad̶a bẽrã idjab̶a dadjirãra quĩrĩãna bẽrã.
EPH 1:6 Idji bia waib̶ʌa b̶ʌd̶eba dadjirãra bio carebasia idjia quĩrĩã b̶ʌ Warrad̶eba. Maʌ̃ carea idjía bia bed̶ead̶ida panʌa.
EPH 1:7 Idji Warra oa erozoad̶ad̶eba Ãcõrẽba dadjirãra cadjiruad̶ebemada ẽdrʌ edasia. Dadjirãba cadjirua oped̶ad̶ara idji biad̶eba jũma quĩrãdoasia.
EPH 1:8 Idji biad̶eba dadjirãra bio carebasia jũma idji necawaada, crĩcha cawaa sid̶a diad̶a bẽrã.
EPH 1:9 Idjia o quĩrĩã b̶ʌda naẽna cawabiẽ́ b̶asia. Baribʌrʌ dadjirãa cawabisia idji biad̶eba quĩrĩãna bẽrã. Idjia Critod̶eba naẽnaed̶a oi crĩcha b̶ad̶ara idjia b̶ʌd̶a ewarid̶e jũma oya. Maʌ̃ ewarid̶e ne jũma bajãnebemada, naʌ̃ ẽjũãnebema sid̶a Crito jʌwaed̶a b̶ʌya.
EPH 1:11 Ãcõrẽba naẽnaed̶a crĩcha b̶ad̶a quĩrãca Critod̶eba dadjirãra edasia idjia diaid̶ebemada edad̶amãrẽã. Mãwã osia ne jũmada idjia o quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca obari bẽrã.
EPH 1:12 Idjia quĩrĩãsia dai judiorã dji naãrã Crito ĩjãped̶ad̶aba idji biya quirud̶ebemada bia bed̶ead̶ida.
EPH 1:13 Maʌ̃ awara bãrã judiorãẽ́ bid̶a wãrã bed̶ea bia dadji ẽdrʌd̶id̶ebemada ũrĩnaped̶a Critora ĩjãsid̶aa. Mãwã bãrã sid̶a idji ẽberãrãda panesid̶aa. Crito ĩjãsid̶ad̶e Ãcõrẽba jarad̶a quĩrãca idji Jaureda bãrãa diasia sẽyãda b̶amãrẽã. Maʌ̃ba cawabi b̶ʌa bãrãra idjid̶erãda.
EPH 1:14 Ãcõrẽ Jaurera edaped̶ad̶a bẽrã dadjirãba cawa panʌa jũma Ãcõrẽba diai jarad̶ara wãrãda edad̶ida idjid̶erã jũma bia b̶ʌi ewarid̶e. Maʌ̃ carea idji biya quirud̶ebemada bia bed̶ead̶ida panʌa.
EPH 1:15 Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a ewariza bãrã carea Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a abaria. Dãrãbʌrʌa mʌ̃a ũrĩ b̶ʌda bãrãba dadjirã Boro Jesura ĩjã panʌda idjab̶a jũma Ãcõrẽ ẽberãrãra quĩrĩã panʌda. Maʌ̃ ewarid̶eba ʌ̃taa mʌ̃a bãrã carea Ãcõrẽa iwid̶ibaria.
EPH 1:17 Mʌ̃a dadjirã Boro Jesucrito Ãcõrẽa, dadjirã Zeza biya quirúa iwid̶ibaria idji Jaured̶eba bãrãa necawaada diamãrẽã idjab̶a idjid̶ebemada cawabimãrẽã. Mãwã bãrãba idjida biara cawad̶ia.
EPH 1:18 Idjab̶a iwid̶ibaria Ãcõrẽba bãrã crĩchara ewamãrẽã. Mãwã bãrãba cawad̶ia cãrẽda idjid̶eba edad̶i carea jʌ̃ã panʌda, maʌ̃ edad̶amãrẽã trʌ̃na bẽrã. Maʌ̃ne bãrãba cawad̶ia idji ẽberãrãba edad̶ira waib̶ʌa bio biya quiruda.
EPH 1:19 Idjab̶a mʌ̃a iwid̶ibaria bãrãba cawad̶amãrẽã idji ʌb̶ʌara jũmarã cãyãbara ʌb̶ʌara b̶ʌda. Maʌ̃ ʌb̶ʌad̶eba idjia dadjirã idji ĩjã b̶eara careba b̶ʌa. Ara maʌ̃ ʌb̶ʌa waib̶ʌa b̶ʌd̶eba Ãcõrẽba Critora beu b̶ad̶ada ʌ̃rẽbabiped̶a bajãne idji jʌwa araare chumebisia.
EPH 1:21 Ãcõrẽba idjira jũma jai bororã cãyãbara, bajãnebema dji droma b̶ea cãyãbara, dji mẽsrã b̶ea cãyãbara, idjab̶a dji ʌb̶ʌa b̶ea cãyãbara dji dromaara b̶ʌsia. Naʌ̃ ewarid̶e idjira jũmarã cãyãbara dji dromaara b̶ʌa, tẽãbema ewarid̶e bid̶a mãwã b̶aya.
EPH 1:22 Ãcõrẽba ne jũmada Crito jʌwaed̶a b̶ʌsia, idjab̶a Critora b̶ʌsia ne jũmane idji ẽberãrã Boroda b̶amãrẽã.
EPH 1:23 Crito ẽberãrãra idji cacuaa. Ãdjirãra ne jũmane idjid̶eba panʌa. Idjab̶a ne jũmada idjid̶eba b̶ʌa.
EPH 2:1 Naẽna bãrãra Ãcõrẽnebemada beu b̶easia, ĩjãnaẽ́ panʌneba cadjiruada obadjid̶a bẽrã.
EPH 2:2 Mãwã nĩbasid̶aa naʌ̃ ẽjũãnebema crĩchada ẽpẽ panana bẽrã idjab̶a naʌ̃ ẽjũã ded̶aad̶e panʌ jairã boro sid̶a ẽpẽ panana bẽrã. Naʌ̃ ewarid̶e idjia Ãcõrẽ bed̶ea ĩjãẽ́ b̶eara idji jʌwaed̶a erob̶ʌa.
EPH 2:3 Naẽna jũma dadjirãda ãdji quĩrãca nĩbasid̶aa naʌ̃ cacuaba cadjirua oya b̶ʌda ẽpẽ panana bẽrã. Naʌ̃ cacuaba cadjirua o quĩrĩã b̶ʌda, cadjirua dadji crĩchad̶e b̶ʌ sid̶a o panasid̶aa. Dji cadjiruarã bẽrã Ãcõrẽba idji quĩrũbid̶eba dadjirãra cawa oida b̶asia jũma cadjirua obadarã cawa obari quĩrãca.
EPH 2:4 Baribʌrʌ Ãcõrẽba bio quĩrã djuburiabaria. Idjia dadjirãra bio quĩrĩã b̶ʌ bẽrã cadjiruad̶e beu b̶ead̶ada Crito ume ãbaa zocai b̶ʌsia. Ãcõrẽba idji biad̶eba bãrãra ẽdrʌ edasia.
EPH 2:6 Jesucrito ume ãbaa panʌ bẽrã Ãcõrẽba dadjirãra idji ume ãbaa ʌ̃rẽbabisia idjab̶a idji ume ãbaa bajãne chũmebisia.
EPH 2:7 Maʌ̃gʌra jũma osia nocoarebema ewarid̶e unubi carea sãwã idji bia waib̶ʌa b̶ʌd̶eba carebasida dadjirãra Jesucrito ume panʌ bẽrã.
EPH 2:8 Jesuda ĩjãped̶ad̶a bẽrã Ãcõrẽba idji biad̶eba bãrãra ẽdrʌ edasia. Ara bãdjia oped̶ad̶ad̶eba ẽdrʌd̶aẽ́ basía, ãtebʌrʌ Ãcõrẽbʌrʌ bari ẽdrʌ edasia.
EPH 2:9 Bãrãba bia o panʌ carea Ãcõrẽba ẽdrʌ edaẽ́ basía. Mãwã ni ab̶aʌda ara idjid̶ebemada poya bia bed̶ead̶aẽ́a.
EPH 2:10 Ãcõrẽba dadjirãra Jesucritod̶eba djiwid̶ida osia ne biada o pananamãrẽã. Maʌ̃ ne biara idjiabʌrʌ naẽna b̶ʌsia dadjirãba od̶amãrẽã.
EPH 2:11 Maʌ̃ carea quĩrãnebad̶adua bãrãra naʌ̃ djarad̶e judiorãẽ́ bẽrã judiorãba “cacua wẽãgoẽ́ b̶ea” abadaa Ãcõrẽ neẽ́ b̶ea ad̶i carea. Ara ãdjida “cacua wẽãgo b̶ea” abadaa Ãcõrẽ ẽberãrã ad̶i carea. Baribʌrʌ ãdji cacuara wẽãgosid̶a bẽrã ab̶abe naʌ̃ djarad̶e quĩrã awara b̶eaa.
EPH 2:12 Quĩrãnebad̶adua naẽna bãrãra Crito neẽ́ b̶easida idjab̶a Israeld̶ebemaẽ́ basida. Ãcõrẽ ãdjirã ume bed̶ea b̶ʌsid̶e idjia bãrãa ni cãrẽ sid̶a diai jaraẽ́ basía. Maʌ̃ awara bãrãra sãwã bia b̶ead̶ida neẽ́ panasid̶aa idjab̶a naʌ̃ ẽjũãne Ãcõrẽ neẽ́ b̶easia.
EPH 2:13 Baribʌrʌ id̶ira Jesucrito ume panʌ bẽrã, bãrãra naẽna tʌmʌ b̶ead̶ada Ãcõrẽba Crito oad̶eba idji caita enesia.
EPH 2:14 Wãrãda Critoba dadjirãra necai b̶ʌsia. Idjia judiorãra judiorãẽ́ ume ãbaa b̶ʌsia puru ab̶a b̶emãrẽã. Idji beud̶ad̶eba dadjirãra awara pananada ãbaa b̶ʌsia.
EPH 2:15 Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyba ne zocãrã obibaria. Baribʌrʌ idji beud̶ad̶eba Critoba maʌ̃ leyra ãyã b̶ʌsia judiorãda, judiorãẽ́ ume ãbaa necai b̶ʌi carea. Idjia puru umé pananada puru djiwid̶ida ab̶a osia.
EPH 2:16 Idji crud̶e beud̶ad̶eba puru umé b̶ad̶ada puru ab̶a oped̶a umena Ãcõrẽ ume bia b̶ʌsia. Mãwã dadjirãra awara pananada idjia ãbaa bia b̶ʌsia.
EPH 2:17 Critoba bed̶ea bia Ãcõrẽ ume necai b̶aid̶ebemada bãrã dji Ãcõrẽnebema tʌmʌ b̶ead̶aa, dai dji Ãcõrẽ caita b̶eaa bid̶a jarad̶e zesia.
EPH 2:18 Critod̶eba dadji umérãba ab̶arica dadjirã Zeza Ãcõrẽa idji Jaure ab̶a b̶ʌd̶eba poya iwid̶id̶ia.
EPH 2:19 Maʌ̃ bẽrã bãrã judiorãẽ́ra waa Ãcõrẽ purud̶ebemada ãĩ b̶ead̶aẽ́a, ãtebʌrʌ Ãcõrẽ purud̶ebemarã ume ãbaa panʌa. Id̶ira bãrãra Ãcõrẽ ẽberãrãa.
EPH 2:20 Bãrãra mõgara de quĩrãca panʌa. Jesuba diabued̶arãda, Ãcõrẽneba bed̶eabadarã sid̶a maʌ̃ de edrebema mõgara quĩrãca panʌa. Bãrãra mõgara ãdjirã ʌ̃rʌ̃ ca wãbʌda quĩrãca panʌa. Maʌ̃ ded̶ebema dji biara b̶ʌ mõgarara Jesucritoa.
EPH 2:21 Idjid̶eba maʌ̃ dera biya cara b̶ebaria idjab̶a waib̶ʌara wari wãbaria dadjirã Boro itea bia b̶emãrẽã.
EPH 2:22 Crito ume panʌ bẽrã bãrã sid̶a jũma Ãcõrẽ ẽberãrã ume ãbaa de quĩrãca panʌa. Maʌ̃ ded̶e Ãcõrẽra idji Jaured̶eba b̶abaria.
EPH 3:1 Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a [bãrã carea Ãcõrẽa iwid̶ibaria.] Mʌ̃ra Pauloa. Bãrã judiorãẽ́a Jesucritod̶ebemada jaradia b̶ʌ carea preso b̶ʌa.
EPH 3:2 Mʌ̃maarã bãrãba bio cawa panʌa Ãcõrẽba idji biad̶eba mʌ̃ra b̶ʌsida bãrãa jaradiamãrẽã.
EPH 3:3 Idjia naẽna cawabiẽ́ b̶ad̶ada mʌ̃́a cawabisia. Maʌ̃gʌd̶ebemada mʌ̃a naʌ̃ cartad̶e maãrĩ b̶ʌsia.
EPH 3:4 Naʌ̃ carta acʌ panʌne bãrãba cawad̶ia Ãcõrẽba Critod̶ebema cawabiẽ́ b̶ad̶ara mʌ̃a cawa b̶ʌda.
EPH 3:5 Naãrãed̶a Ãcõrẽba ẽberãrãa maʌ̃ra cawabiẽ́ b̶asia, baribʌrʌ id̶ira idjid̶eba bed̶eabadarãa, Jesucritoba diabued̶arãa bid̶a idji Jaured̶eba cawabisia.
EPH 3:6 Idjia cawabiẽ́ b̶ad̶ara naʌ̃gʌa: judiorãẽ́ba bed̶ea bia Critod̶ebemada ĩjã panʌneba judiorã ume ãbaa Ãcõrẽba diaid̶ebemada edad̶ia, ab̶ari cacuad̶e duanʌa, idjab̶a Ãcõrẽba Jesucritod̶eba diai jarad̶ada ãbaa eropanʌa.
EPH 3:7 Ãcõrẽba idji biad̶eba mʌ̃ra idji nezocada b̶ʌsia bed̶ea bia Critod̶ebemada jaradiamãrẽã. Idji ʌb̶ʌad̶eba mãwã osia.
EPH 3:8 Jũma Ãcõrẽ ẽberãrã tãẽna ed̶aara b̶ʌmĩna Ãcõrẽba idji biad̶eba mʌ̃ra b̶ʌsia judiorãẽ́ma Critoba bio careba b̶ʌd̶ebemada jaradiamãrẽã. Critoba bio careba b̶ʌra dadjirãba poya jũma cawa jarad̶aẽ́a.
EPH 3:9 Ãcõrẽ ne jũma od̶aba mʌ̃ra b̶ʌsia jũmarãa ebud̶a cawabimãrẽã sãwã osida idjia naẽna oi crĩcha b̶ad̶ara. Maʌ̃ oi crĩcha b̶ad̶ara naẽna cawabiẽ́ b̶asia.
EPH 3:10 Id̶ira judiorãra judiorãẽ́ ume ãbaa b̶ʌd̶a bẽrã ãdjirãneba bajãnebema dji droma b̶eaa, dji ʌb̶ʌa b̶eaa bid̶a cawabisia idjira ne jũmane bio ne cawa b̶ʌda.
EPH 3:11 Mãwã osia idjia naãrãed̶a dadjirã Boro Jesucritod̶eba oida crĩcha b̶ad̶a bẽrã.
EPH 3:12 Dadjirãba ara maʌ̃ Jesucritora ĩjã panʌ bẽrã idjab̶a idji ume ãbaa panʌ bẽrã Ãcõrẽa ne wayaa neẽ́ iwid̶id̶ida panʌa.
EPH 3:13 Maʌ̃ carea mʌ̃a bãrãa nãwã bed̶ea djuburiaya: mʌ̃ra bãrã carea bia mĩga b̶ʌmĩna jũmawãyã sopuarãnadua. Mãwã bia mĩga b̶ʌa bãrãra Ãcõrẽ ume bia b̶ead̶amãrẽã.
EPH 3:14 Maʌ̃ carea mʌ̃ra dadjirã Boro Jesucrito Zeza quĩrãpita chĩrãborod̶e cob̶ebaria.
EPH 3:15 Idjia jũma bajãne b̶eara, naʌ̃ ẽjũãne b̶ea sid̶a osia idjab̶a idjid̶eba panʌa.
EPH 3:16 Idjid̶erã itea ne erob̶ʌra bio biya quirua. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a iwid̶i b̶ʌa idji Jaured̶eba idji ʌb̶ʌara bãrãa sod̶e diamãrẽã. Mãwã bãrãra zarea b̶ead̶ia.
EPH 3:17 Idjab̶a iwid̶i b̶ʌa ĩjã panʌ bẽrã Critora bãrã sod̶e b̶amãrẽã. Iwid̶i b̶ʌa bãrãra ne jũmane quĩrĩãneba pananamãrẽã. Mãwã zarea b̶ead̶ia bio carra jida panʌ quĩrãca.
EPH 3:18 Maʌ̃ne bãrãba jũma Ãcõrẽ ẽberãrã ume poya cawad̶ia Crito quĩrĩãra waib̶ʌa b̶ʌda, jed̶ea b̶ʌda, drasoa b̶ʌda, ʌ̃tʌ b̶ʌda, idjab̶a nãbua b̶ʌda.
EPH 3:19 Ara dadji crĩchad̶eba poya cawad̶acamĩna mʌ̃a iwid̶i b̶ʌa bãrãba maʌ̃ quĩrĩãra cawad̶amãrẽã. Cawasid̶ara ne jũmane Ãcõrẽ quĩrãca b̶ead̶ia.
EPH 3:20 ¡Ãcõrẽra bio bia quirua! Idji ʌb̶ʌa dadjirã sod̶e b̶ʌd̶eba waib̶ʌara poya oya dadjirãba crĩchabada cãyãbara wa idjía iwid̶ibada cãyãbara. Djabarã, Jesucrito ume panʌ bẽrã ¡ewariza Ãcõrẽa bia bed̶ead̶adua! Bia b̶ʌa mãwã b̶aida.
EPH 4:1 Mʌ̃ra dadjirã Boro Jesu carea preso b̶ʌa. Mʌ̃a bãrãa bed̶ea djuburiaya jipa nĩbad̶amãrẽã. Ãcõrẽba bãrãra trʌ̃sia mãwã nĩbad̶amãrẽã.
EPH 4:2 Crĩcharãnadua bãrãra dji dromarãda, ãtebʌrʌ sobiad̶eba b̶ead̶adua. Quĩrĩãneba ab̶arica dji droad̶adua.
EPH 4:3 Jũma od̶adua ãbaa necai b̶ead̶i carea. Mãwã Ãcõrẽ Jaureba bãrã ãbaa bia b̶ʌd̶ara ãrĩnaẽ́a.
EPH 4:4 Dadjirãra cacua ab̶a panʌa. Ãcõrẽ Jaure ab̶a b̶ʌda eropanʌa. Ãcõrẽba bãrãra trʌ̃sia ab̶arida jʌ̃ã pananamãrẽã.
EPH 4:5 Dadjirã Boro Jesura ab̶abʌrʌ b̶ʌa. Dadjirãba ab̶ari Jesuda ĩjã panʌa. Idjab̶a ab̶ari trʌ̃neba borocuesid̶aa.
EPH 4:6 Ãcõrẽra ab̶abʌrʌ b̶ʌa. Idjira jũmarã Zezaa, jũmarã Boroa. Jũma idjid̶erã sod̶e b̶ʌa idjab̶a dadjirãneba idjia o quĩrĩã b̶ʌra obaria.
EPH 4:7 Baribʌrʌ Critoba dia quĩrĩã b̶ad̶a quĩrãca idji biad̶eba dadjirãza idji itea ne od̶amãrẽã awara awara diasia.
EPH 4:8 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Idji ʌ̃taa wãsid̶e idjia poyad̶ara preso edesia. Maʌ̃be ne biada ẽberãrãa diasia.
EPH 4:9 Idjira ʌ̃taa wãsiad̶a a b̶ʌba ¿cãrẽda jara b̶ʌ? Jara b̶ʌa ʌ̃taa wãi naẽna idjira ʌ̃tʌba naʌ̃ ẽjũãnaa zesida.
EPH 4:10 Dji ʌ̃tʌba ed̶aa zed̶adrʌ wayacusa bajã ʌ̃tʌara b̶ʌmaa wãsia ne jũmada idjid̶eba b̶ead̶amãrẽã.
EPH 4:11 Idjiabʌrʌ ʌ̃cʌrʌ b̶ʌsia idjia diabued̶arãda b̶ead̶amãrẽã, ʌ̃cʌrʌ b̶ʌsia Ãcõrẽneba bed̶eabadarãda b̶ead̶amãrẽã, ʌ̃cʌrʌ b̶ʌsia bed̶ea bia Critod̶ebemada jaradia nĩbad̶amãrẽã, idjab̶a ʌ̃cʌrʌ b̶ʌsia idji ẽberãrã wagabadada idjab̶a jaradiabadada b̶ead̶amãrẽã.
EPH 4:12 Idjia mãwã b̶ʌsia Ãcõrẽ ẽberãrã carebad̶amãrẽã, ãdjirã bid̶a Ãcõrẽ itea poya bia od̶amãrẽã. Mãwã jũma Crito ẽberãrã idji cacua abadara zareara wari wãnia ab̶a jũmarãda Ãcõrẽ Warra ĩjã panʌneba idjab̶a cawa panʌneba ãbaa bia panebʌdad̶aa. Maʌ̃ne dadjirãra ne jũmane Crito quĩrãca b̶ead̶ia.
EPH 4:14 Mãwãra waa warra zaque quĩrãca b̶ead̶aẽ́a. Warra zaqueba baridua bed̶eada ĩjãbaria. Maʌ̃ awara ẽberãrã cũrũga cawa b̶eaba jaradia panʌneba sewada ĩjãbibadaa nãũrãba jãba ãyã edebʌrʌ quĩrãca. Baribʌrʌ dadjirãra maʌ̃ quĩrãca b̶ead̶aẽ́a.
EPH 4:15 Ãtebʌrʌ quĩrĩãneba wãrã bed̶eada ẽpẽnida panʌa ne jũmane dadjirã Boro Crito quĩrãca b̶ead̶i carea.
EPH 4:16 Idjid̶eba jũma dadjirã idji cacua abadara ãbaa cara panʌa dji carebad̶i carea. Dadjirãza od̶ida panʌ quĩrãca obʌdad̶e jũmarãda quĩrĩãneba bia wari wãnia.
EPH 4:17 Bãrãba wãrãda od̶amãrẽã mʌ̃a dadjirã Boro trʌ̃neba naʌ̃da jaraya: waa Ãcõrẽ adua b̶ea quĩrãca nĩbarãnadua. Ãdjirãra crĩcha siriẽ́ b̶ead̶eba nĩbabadaa.
EPH 4:18 Ãdji crĩchara pãĩmane b̶ʌ bẽrã Ãcõrẽnebemada cawad̶acaa. Ãdji so zareaba Ãcõrẽra adua panʌ bẽrã idjia zocai b̶ai dia b̶ʌda neẽ́ panʌa.
EPH 4:19 Ãdjia cadjirua o panʌ carea perad̶acaa. Ab̶abe cadjiruada o quĩrĩãbadaa. Ne jũma mĩã perada o panʌba sẽnacaa.
EPH 4:20 Baribʌrʌ bãrãba Crito ĩjãsid̶ad̶e cawasid̶aa mãwã b̶ead̶iẽ́ panʌda.
EPH 4:21 Wãrãda bãrãba Jesucritod̶ebemada ũrĩnaped̶a ĩjãsid̶aa. Ĩjãped̶ad̶acarea djabarãba wãrã bed̶ea idjid̶ebemada biara jaradiasid̶aa.
EPH 4:22 Ãdjia jaradiaped̶ad̶ara naʌ̃gʌa: bãrã crĩcha drõãneba waa nĩbarãnadua naẽna o panana quĩrãca. Bãrã crĩcha drõãra jũma ãrĩ b̶ʌa naʌ̃ cacua cadjirua o awua b̶ʌba cũrũga erob̶ʌ bẽrã.
EPH 4:23 Ãtebʌrʌ idu Ãcõrẽa bãrã crĩchara djiwid̶ida obid̶adua.
EPH 4:24 Maʌ̃ crĩcha djiwid̶ira Ãcõrẽba osia bãrãra idji quĩrãca b̶ead̶amãrẽã. Maʌ̃ bẽrã wua djiwid̶i jʌ̃ panʌ quĩrãca crĩcha djiwid̶id̶eba nĩbad̶adua. Mãwã bãrãra Ãcõrẽ quĩrãpita jipa, biya nĩbad̶ia wãrã bed̶eaba jara b̶ʌ quĩrãca.
EPH 4:25 Maʌ̃ bẽrã sewara idu b̶ʌd̶adua. Ab̶abe wãrãdrʌ djãrã ume bed̶ead̶adua, jũma dadjirãra ab̶ari cacuad̶ebema bẽrã.
EPH 4:26 Quĩrũnibʌrʌ cadjiruada orãnadua. Maʌ̃ quĩrũbira sod̶e ewari ab̶a erob̶earãnadua.
EPH 4:27 Diaurua idu cũrũgabirãnadua.
EPH 4:28 Ne drʌabari bad̶ara waa ne drʌaiẽ́ b̶ʌa, ãtebʌrʌ ara idji jʌwaba trajaida b̶ʌa ne erob̶ai carea. Mãwã idjia erob̶aya ne neẽ́ qued̶eara carebai carea.
EPH 4:29 Bed̶ea cadjiruara bed̶earãnadua. Ãtebʌrʌ djãrã carebad̶i carea ab̶abe bed̶ea biadrʌ bed̶ead̶adua. Mãwã bãrã bed̶ea ũrĩ b̶eara bia panania.
EPH 4:30 Cadjirua o panʌba Ãcõrẽ Jaurera sopuabirãnadua. Ãcõrẽba idji Jaureda bãrãa diasia sẽyãda b̶amãrẽã. Maʌ̃ba cawabi b̶ʌa bãrãra idjid̶erãda. Idji Jaurera bãrã ume b̶aya ab̶a Ãcõrẽba idji ẽberãrã jũma bia b̶ʌi ewarid̶aa.
EPH 4:31 Jũma bãrãba sod̶e biẽ́ crĩchabadara, sod̶eba quĩrũbadara, quẽguea bed̶eabadara, caicayabadara, djãrã biẽ́ jarabadara, idjab̶a jũma djãrã biẽ́ od̶i crĩchabada sid̶a ãyã b̶ʌd̶adua.
EPH 4:32 Sobia b̶ead̶adua. Quĩrã djuburiaya b̶ead̶adua. Bãrã biẽ́ oped̶ad̶ara quĩrãdoad̶adua Ãcõrẽba bãrã cadjirua Critod̶eba quĩrãdoad̶a quĩrãca.
EPH 5:1 Ãcõrẽba bãrã, idji warrarãra bio quĩrĩã b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã idji quĩrãca b̶ead̶adua.
EPH 5:2 Jũmarãda quĩrĩãnadua Critoba dadjirã quĩrĩã b̶ʌda unubid̶a quĩrãca. Quĩrĩãneba dadjirã carea ara idjida idu beabisia Ãcõrẽa animarã babue diabʌrʌ quĩrãca. Ãcõrẽba maʌ̃da bia unusia.
EPH 5:3 Bãrãra Ãcõrẽ ẽberãrã bẽrã daunemaniẽ́ panʌa, aud̶ua nĩbad̶iẽ́ panʌa, idjab̶a djãrãneda awuad̶iẽ́ panʌa. Maʌ̃nebemada ni maãrĩ bid̶a bed̶ead̶iẽ́ panʌa.
EPH 5:4 Bed̶ea cadjiruada, siriẽ́ b̶ʌ bed̶eada, ijaramia cadjirua sid̶a bed̶earãnadua mãwã bed̶eaira biẽ́ b̶ʌ bẽrã. Ãtebʌrʌ Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a ad̶adua.
EPH 5:5 Bãrãba cawa panʌa daunemabadara, aud̶ua nĩbabadara, ne jũma awuabada sid̶a Critoba, Ãcõrẽ bid̶a ãdji purud̶e edad̶aẽ́da. Ne jũma awua b̶aira jʌwaba od̶a ãcõrẽ ẽpẽ b̶ʌ quĩrãca b̶ʌa, Ãcõrẽ cãyãbara idjia awua b̶ʌda biara ẽpẽ b̶ʌ bẽrã.
EPH 5:6 Ab̶aʌba sewad̶eba cadjiruada od̶ida panʌana aibʌrʌ, idu cũrũgabirãnadua. Cadjirua o panʌ carea Ãcõrẽba idji bed̶ea ĩjãẽ́ b̶eara cawa oya.
EPH 5:7 Maʌ̃ bẽrã cadjirua obadarã ume ab̶arica orãnadua.
EPH 5:8 Naẽna bãrãra pãĩmanebema basía, baribʌrʌ id̶ira dadjirã Boro ume panʌ bẽrã bãrãra ʌ̃naanebemaa. Maʌ̃ bẽrã ʌ̃naanebema warrarã quĩrãca nĩbad̶adua.
EPH 5:9 Ʌ̃naane nĩbad̶ibʌrʌ sobia b̶ead̶ia, jipa od̶ia, idjab̶a wãrãneba nĩbad̶ia.
EPH 5:10 Dadjirã Boroba bia unu b̶ʌda cawad̶i carea jʌrʌd̶adua.
EPH 5:11 Pãĩmanebemarãba cadjirua obadad̶eba ne biada zecaa. Maʌ̃ bẽrã ab̶arica orãnadua, ãtebʌrʌ cawabid̶adua ãdjia obadara cadjiruada.
EPH 5:12 Wãrãda dadjira perad̶ida panʌa ãdjia cadjirua mẽrã obadad̶ebemada bed̶ead̶i carea.
EPH 5:13 Baribʌrʌ ne jũmada ʌ̃naane b̶ʌbʌdad̶e sãwãbʌrʌ b̶ʌda ebud̶a unubibadaa, ʌ̃naane ne jũmada ebud̶a unubada bẽrã. Maʌ̃ carea nãwã jarabadaa: Ʌ̃rʌ̃madua bʌ cãĩ b̶ʌra. Cadjiruad̶e beu b̶ad̶ada piradrʌdua. Maʌ̃be Critoba bʌra ʌ̃naane b̶ʌya.
EPH 5:15 Maʌ̃ bẽrã quĩrãcuita nĩbad̶adua. Adua b̶ea quĩrãca nĩbarãnadua, ãtebʌrʌ necawaad̶eba nĩbad̶adua.
EPH 5:16 Bãrãba poya obʌdaza bia od̶adua, naʌ̃ ewarid̶e ẽberãrãba ne jũma cadjiruada obada bẽrã.
EPH 5:17 Crĩcha neẽ́ b̶ea quĩrãca b̶earãnadua, ãtebʌrʌ bio cawad̶adua cãrẽda dadjirã Boroba obi b̶ʌda.
EPH 5:18 Ituaba beu nĩbarãnadua. Maʌ̃gʌba cadjiruada wetara obibaria. Beu nĩbad̶i cãyãbara Ãcõrẽ Jaured̶eba b̶ead̶adua.
EPH 5:19 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ trʌ̃ãbida, djabarãba trʌ̃ãbadada, idjab̶a Ãcõrẽ Jaureba trʌ̃ãbi b̶ʌ sid̶a dji carebad̶i carea ãbaa trʌ̃ãnadua. Dadjirã Boroa sod̶eba trʌ̃ãnadua bia bed̶ead̶i carea.
EPH 5:20 Dadjirã Boro Jesucrito trʌ̃neba ewariza dadjirã Zeza Ãcõrẽa ne jũma carea bia b̶ʌad̶a ad̶adua.
EPH 5:21 Crito waya panʌneba ab̶arica dji ĩjãnadua.
EPH 5:22 Wẽrã quima bara b̶ea, bãrãba dadjirã Boro Crito bed̶ea ĩjã obada quĩrãca bãrã quima bed̶eara ĩjã od̶adua.
EPH 5:23 Umaquĩrãda idji quima boroa. Ara maʌ̃ quĩrãca Critora idji ẽberãrã Boroa idjab̶a idji ẽberãrãra idji cacua quĩrãca panʌa. Idjira ãdjirã Ẽdrʌ Edabaria.
EPH 5:24 Crito ẽberãrãba idji bed̶ea ĩjã obada quĩrãca wẽrãba idji quima bed̶eara jũma ĩjã b̶aida b̶ʌa.
EPH 5:25 Umaquĩrãrã, bãrã quimara quĩrĩã b̶ead̶adua Critoba dadjirã quĩrĩã b̶ʌda unubid̶a quĩrãca. Quĩrĩãneba dadjirã carea ara idjida idu beabisia.
EPH 5:26 Idjia mãwã osia dadjirãra Ãcõrẽ itea bia b̶ʌi carea. Idji bed̶eaba dadjirã cadjiruara sʌgʌsia baidoba sʌgʌd̶a quĩrãca.
EPH 5:27 Jũma maʌ̃gʌra osia dadjirãra idji itea bio biya b̶ʌi carea, jaigua neẽ́, bidrubidrua neẽ́, ni baridua mititia neẽ́ bid̶a. Idjia quĩrĩã b̶asia dadjirãra idji itea biya b̶ead̶ida biẽ́ jarad̶i neẽ́.
EPH 5:28 Ara maʌ̃ quĩrãca umaquĩrãba idji quimara bio quĩrĩã b̶aida b̶ʌa ara idji cacua quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca. Umaquĩrãba idji quimada quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, ara idjida quĩrĩã b̶ʌa.
EPH 5:29 Ni ab̶aʌba ara idji cacuada quĩrãmacaa, ãtebʌrʌ bia ne co b̶ʌd̶eba bio wagabaria. Ara maʌ̃ quĩrãca Critoba idji ẽberãrãra wagabaria, idji cacua quĩrãca panʌ bẽrã.
EPH 5:31 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Maʌ̃ carea umaquĩrãba dji zezara, dji papa sid̶a ameped̶a idji quima ume ãbaa b̶eya. Mãwã cacua ab̶a b̶ʌ quĩrãca panania.
EPH 5:32 Maʌ̃ bed̶eaba crĩcha droma cawaẽ́ pananada cawabi b̶ʌa. Mʌ̃a jara b̶ʌa Crito idji ẽberãrã ume ãbaa panʌnebemada.
EPH 5:33 Maʌ̃nebemada cawabi b̶ʌmĩna bãdjiza bãrã quimara quĩrĩã b̶ead̶ida panʌa ara bãdji quĩrĩã panʌ quĩrãca. Idjab̶a wẽrãba idji quimara waya b̶aida b̶ʌa.
EPH 6:1 Warrarã, bãrã djibarirã bed̶eara ĩjãnadua dadjirã Boroba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca. Maʌ̃gʌra jipa b̶ʌa.
EPH 6:2 Ãcõrẽ leyd̶e nãwã jara b̶ʌa: “Bãrã zezara, bãrã papa sid̶a waya pananadua.” Maʌ̃da ĩjã osid̶ara Ãcõrẽba nãwã carebayad̶a asia: “Mãwã bãrãra naʌ̃ ẽjũãne dãrã bia duanania.” Maʌ̃ basía idji leyd̶e naãrã carebayad̶a ad̶ara.
EPH 6:4 Zezarã, bãrã warrarãra quĩrũbirãnadua. Ãtebʌrʌ quĩrãcuita jaradia panʌneba idjab̶a jipa obi panʌneba dadjirã Boroba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca daupẽnadua.
EPH 6:5 Nezocarã, bãrã boro naʌ̃ ẽjũãnebema waya panʌneba idjia jarabʌrʌra sod̶eba jũma ĩjã od̶adua Crito bed̶ea ĩjã o panʌ quĩrãca.
EPH 6:6 Ab̶abe idjia acʌ b̶ʌd̶e mãwã orãnadua idji ume bia b̶ead̶i carea. Ãtebʌrʌ sod̶eba ĩjã od̶adua bãrãra Crito nezocarã bẽrã. Ãcõrẽba mãwã quĩrĩã b̶ʌa.
EPH 6:7 Bãrã boroba jara b̶ʌ o panʌne crĩcha biad̶eba od̶adua dadjirã Boro Crito itea o panʌ quĩrãca. Crĩcharãnadua ab̶abe naʌ̃ dud̶abema boro itea mãwã o panʌda.
EPH 6:8 Bãrãba cawa panʌa nezocabʌrʌ wa nezocaẽ́bʌrʌ, dadji Boro Critoba dadjirãza bajãne diaya dadjia od̶a quĩrãca.
EPH 6:9 Nezoca bororã, bãrã bid̶a bãrã nezocara bia od̶adua. Ãdjira waragarãnadua. Quĩrãnebad̶adua ãdji Boro bajãne b̶ʌra idjab̶a bãrã Boroda. Idjia jũmarãda arid̶e cawa obaria.
EPH 6:10 Maʌ̃ awara djabarã, dadjirã Boro ʌb̶ʌa waib̶ʌa b̶ʌd̶eba zarea b̶ead̶adua.
EPH 6:11 Ãcõrẽba bãrãa diasia cadjiruad̶ebemada jũãtrʌd̶amãrẽã. Maʌ̃gʌba jũãtrʌ b̶ead̶adua sordaoba idji jũãtrʌbari jʌ̃bari quĩrãca. Mãwã bãrãra zarea b̶ead̶ia diauruba cũrũgarãmãrẽã.
EPH 6:12 Dadjirãra ẽberãrã ume djõ panʌẽ́a. Ãtebʌrʌ jairã cadjirua naʌ̃ ẽjũã ded̶aad̶e panʌ ume djõ panʌa. Ãdjirãra dji dromaa, ʌb̶ʌa b̶eaa, naʌ̃ ẽjũã cadjirua bororãa.
EPH 6:13 Maʌ̃ carea Ãcõrẽba jũãtrʌd̶amãrẽã diad̶aba jũãtrʌ b̶ead̶adua. Mãwã diauruba mĩã sẽbʌrʌd̶e bãrãba poya droad̶ia. Poyad̶aped̶a biara zarea b̶ead̶ia.
EPH 6:14 Maʌ̃ bẽrã wãrã bed̶ea ĩjã panʌneba zarea b̶ead̶adua sordaoba jʌ̃ b̶ʌ bio trãjʌ̃ erob̶ʌ quĩrãca. Jipa nĩbad̶adua cadjiruad̶ebemada jũãtrʌd̶i carea sordaoba ne zareaba idji so ʌ̃rʌ̃ jũãtrʌbari quĩrãca.
EPH 6:15 Bed̶ea bia Ãcõrẽ ume necai b̶aid̶ebema jarad̶e wãni carea b̶ead̶adua sordaoba djõne wãi carea idji jĩrũne jʌ̃bari quĩrãca.
EPH 6:16 Maʌ̃ awara ne jũmane Critora ĩjã pananadua. Maʌ̃ra sordaoba jũãtrʌbari idji jʌwad̶e erob̶ʌ quĩrãca b̶ʌa. Diauruba mĩã sẽbʌrʌd̶e cha uruaba drʌbʌrʌ quĩrãca b̶ʌa. Baribʌrʌ bãrãba Critoda ĩjã pananibʌrʌ, droad̶ia jũãtrʌbariba cha urua quiabʌda quĩrãca.
EPH 6:17 Idjab̶a sod̶eba bio cawad̶adua Ãcõrẽba bãrãra wãrãda ẽdrʌ edasida. Maʌ̃ cawa b̶ʌra sordaoba ne zarea idji borod̶e jʌ̃bari quĩrãca b̶ʌa. Maʌ̃ awara Ãcõrẽ bed̶eara idji Jaured̶eba bio cawad̶adua. Ãcõrẽ bed̶eaba cadjiruara poyabari bẽrã djõbada neco quĩrãca b̶ʌa.
EPH 6:18 Ewariza ne jũma carea Ãcõrẽ Jaured̶eba idjía iwid̶i pananadua. Jũma idji ẽberãrã carea quĩrãcuita sẽnaẽ́ idjía iwid̶i pananadua.
EPH 6:19 Idjab̶a mʌ̃ carea Ãcõrẽa iwid̶i pananadua. Idjía iwid̶id̶adua mʌ̃́a cawabimãrẽã sãwã Critod̶ebemada bed̶eaida b̶ʌda. Mãwã mʌ̃a ne wayaa neẽ́ ẽberãrãa cawabiya bed̶ea bia Critod̶ebema Ãcõrẽba naẽna cawabiẽ́ b̶ad̶ada.
EPH 6:20 Critoba mʌ̃ra diabuesia maʌ̃ bed̶ea jaradiamãrẽã. Jaradia b̶ʌ carea id̶ira mʌ̃ra preso b̶ʌa. Ãcõrẽa iwid̶id̶adua mʌ̃a ne wayaa neẽ́ Critod̶ebemada bed̶eai carea mʌ̃a oida b̶ʌ quĩrãca.
EPH 6:21 Dadjia quĩrĩã panʌ djaba Tiquicoba mʌ̃nebemada bãrãa jũma nẽbʌrʌya cawad̶amãrẽã mʌ̃ra sãwã b̶ʌda idjab̶a cãrẽda o b̶ʌda. Idjira dadjirã Boro nezocaa. Dadjirã Boro trajura ne jũmane bia obaria.
EPH 6:22 Idjira mʌ̃a bãrãmaa diabuebʌrʌa cawad̶amãrẽã daira sãwã panʌda. Idjia bãrãra sobiabiya.
EPH 6:23 Djabarã, mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa dadjirã Zeza Ãcõrẽba, dadjirã Boro Jesucrito bid̶a bãrãra carebad̶ida dji quĩrĩã pananamãrẽã idjab̶a biara ĩjã pananamãrẽã. Idjab̶a quĩrĩã b̶ʌa ãdji necai b̶ai sid̶a bãrãa dia pananida.
EPH 6:24 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa Ãcõrẽba idji biad̶eba jũma dadjirã Boro Jesucrito wãrãda bio quĩrĩã b̶eara careba b̶aida. Bia b̶ʌa mãwã b̶aida.
PHI 1:1 Mʌ̃ra Pauloa. Timoteora mʌ̃ ume b̶ʌa. Daira Jesucrito nezocaa. Mʌ̃a naʌ̃ cartara djabarã Pilipo purud̶ebemarã itea b̶ʌbʌrʌa: djabarã wagabadarã, djabarã carebabadarã, jũma Ãcõrẽ ẽberãrã Jesucrito ume b̶earã itea.
PHI 1:2 Daiba quĩrĩã panʌa dadjirã Zeza Ãcõrẽba, dadjirã Boro Jesucrito bid̶a ãdji biad̶eba bãrãra careba pananida idjab̶a ãdji necai b̶ai sid̶a dia pananida.
PHI 1:3 Mʌ̃a bãrã quĩrãnebabʌrʌza Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a abaria.
PHI 1:4 Ãcõrẽa iwid̶ibʌrʌza mʌ̃a bãrã carea b̶ʌsrid̶a iwid̶ibaria, bãrãba idji bed̶ea ĩjãsid̶a ewarid̶eba ʌ̃taa bed̶ea bia Critod̶ebemada mʌ̃ careba jaradia panʌ bẽrã.
PHI 1:6 Mʌ̃a naʌ̃gʌda wãrãda cawa b̶ʌa: Ãcõrẽba bãrã sod̶e traju bia jʌwa od̶ara biara o wãya ab̶a Jesucrito zebʌrʌd̶aa. Maʌ̃ne idjia bãrãra jũma biya o erob̶aya.
PHI 1:7 Bia b̶ʌa mʌ̃a jũma bãrãnebemada mãwã crĩcha b̶aida, bãrãra bio quĩrĩã b̶ʌ bẽrã. Mʌ̃ preso b̶ʌd̶e wa bed̶ea bia Critod̶ebemada wãrã arada cawabi b̶ʌd̶e Ãcõrẽba idji biad̶eba bãrãra mʌ̃ sid̶a careba b̶ʌa idji bed̶ea jaradia pananamãrẽã.
PHI 1:8 Ãcõrẽba cawa b̶ʌa mʌ̃a Jesucrito quĩrĩã waib̶ʌad̶eba jũma bãrãra bio quĩrĩã b̶ʌda.
PHI 1:9 Mʌ̃a Ãcõrẽa iwid̶i b̶ʌa bãrãra biara dji quĩrĩã b̶ead̶amãrẽã, idjida biara cawad̶amãrẽã idjab̶a sãwã nĩbad̶ida panʌda cawad̶amãrẽã.
PHI 1:10 Mãwã bãrãba bio cawad̶ia cãrẽda biara b̶ʌda idjab̶a Crito zebʌrʌd̶e idji quĩrãpita cadjirua neẽ́ b̶ead̶ia, biẽ́ jarai sid̶a neẽ́ b̶ead̶ia.
PHI 1:11 Mʌ̃a iwid̶i b̶ʌa bãrãra Jesucritod̶eba ne jũmane jipa b̶ead̶amãrẽã, ẽberãrãba Ãcõrẽra dji dromaara b̶ʌad̶a ad̶amãrẽã idjab̶a idjía bia bed̶ead̶amãrẽã.
PHI 1:12 Djabarã, mʌ̃a bãrãa cawabi quĩrĩã b̶ʌa mʌ̃ preso b̶ʌra cadjiruaẽ́da, ãtebʌrʌ careba b̶ʌa ẽberãrãba bed̶ea bia Critod̶ebemada ĩjãnamãrẽã.
PHI 1:13 Romanebema boro de wagabada sordaorãba, dewararã bid̶a cawa panʌa mʌ̃ra Crito carea preso b̶ʌda.
PHI 1:14 Maʌ̃ carea zocãrã djabarãba dadjirã Boro Jesud̶eba biara Ãcõrẽ bed̶eara ne wayaa neẽ́ jara nĩnaa.
PHI 1:15 Wãrãda ʌ̃cʌrʌ mʌ̃ ume biẽ́ panʌ bẽrã Critod̶ebemada jara nĩnaa mʌ̃ cãyãbara cawaara panʌana ad̶i carea. Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌba crĩcha biad̶eba jara nĩnaa.
PHI 1:16 Maʌ̃gʌrãba quĩrĩãneba mãwã obadaa. Cawa panʌa Ãcõrẽba mʌ̃ra nama b̶ʌsida bed̶ea bia Critod̶ebemada wãrã arada cawabimãrẽã. Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌba idjid̶ebemada jara nĩnaa cawaara b̶eada crĩcha panʌ bẽrã. Crĩcha biad̶eba mãwã od̶acaa. Ãdjirãba crĩcha panʌa maʌ̃gʌd̶eba mʌ̃ nama preso b̶ʌra wetara sopuabid̶ida.
PHI 1:18 Baribʌrʌ ¿maʌ̃da sãwãi? Crĩcha biad̶eba wa crĩcha biẽ́ panʌneba jara nĩnabʌrʌ, Critod̶ebemada jara panʌa. Maʌ̃ carea mʌ̃ra b̶ʌsrid̶a b̶ʌa. Idjab̶a b̶ʌsrid̶a b̶aya.
PHI 1:19 Bãrãba Ãcõrẽa iwid̶i panʌ bẽrã idjab̶a Jesucritoba diad̶a Jaureba careba b̶ʌ bẽrã mʌ̃a cawa b̶ʌa mʌ̃ra namaʌba bia ẽdrʌida.
PHI 1:20 Crito carea mʌ̃ra ni maãrĩ bid̶a pera quĩrĩãẽ́ b̶ʌa, ãtebʌrʌ idjid̶ebemada bed̶eai carea sozarra b̶a quĩrĩã b̶ʌa. Mãwã mʌ̃a jũmarãa Critora dji dromaara b̶ʌda cawabiya ewariza o b̶abari quĩrãca. Zocai b̶eibʌrʌ wa bead̶ibʌrʌ, mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa jũmarãba mʌ̃neba cawad̶ida Critora dji dromaara b̶ʌda.
PHI 1:21 Mʌ̃maarã zocai b̶ʌd̶e ab̶abe Crito carea b̶aida b̶ʌa, baribʌrʌ beuibʌrʌ biara b̶aya.
PHI 1:22 Mʌ̃ zocai b̶ʌd̶e Critod̶ebemada poya jaradia b̶aya. Maʌ̃ carea mʌ̃a adua b̶ʌa sãwã quĩrĩã b̶ʌda, zocai b̶aida wa beuida.
PHI 1:23 Zarea b̶ʌa jaraida maʌ̃ umébemarã sãʌ̃gʌda biara b̶ʌda. Mʌ̃maarã biara b̶ʌa beuida Crito ume b̶ai carea.
PHI 1:24 Baribʌrʌ bãrã carea biara b̶ʌa mʌ̃ra zocai b̶aida.
PHI 1:25 Maʌ̃ bẽrã cawa b̶ʌa bãrã carebai carea mʌ̃ra wad̶ibid̶a zocai b̶aida idjab̶a waya bãrã ume ãbaa b̶aida. Mãwã bãrãba Critora biara ĩjã panʌneba b̶ʌsrid̶a panania.
PHI 1:26 Jesucritoba mʌ̃ra wayacusa bãrãmaa edebʌrʌd̶e bãrãra idji carea biara b̶ʌsrid̶ad̶aped̶a bia jarad̶ia.
PHI 1:27 Jipa nĩbad̶adua bed̶ea bia Critod̶ebemaba jara b̶ʌ quĩrãca. Mãwãra mʌ̃a bãrãda acʌd̶e wãibʌrʌ, wa bãrã ume b̶ʌẽ́ne bãrãnebemada ũrĩbʌrʌ, cawaya bãrãba ab̶ari crĩchad̶eba ãbaa bio ĩjã panʌda idjab̶a ãbaa bio traja panʌda maʌ̃ bed̶ea biada cawabid̶i carea.
PHI 1:28 Bãrã ume dji quĩrũra ni maãrĩ bid̶a wayarãnadua. Maʌ̃ba cawabiya Ãcõrẽba ãdjirãra biẽ́ b̶ʌida, baribʌrʌ bãrãra ẽdrʌ b̶ʌida. Maʌ̃gʌra Ãcõrẽba jũma o b̶ʌa.
PHI 1:29 Ãcõrẽba bãrãra edaẽ́ basía ab̶abe Crito ĩjã pananamãrẽã, ãtebʌrʌ edasia Crito carea bia mĩgad̶amãrẽã.
PHI 1:30 Bãrãba unusid̶aa mʌ̃ra bia mĩga b̶ʌda idjab̶a id̶i ũrĩ panʌa wad̶ibid̶a mĩga b̶ʌda. Ara maʌ̃ quĩrãca bãrã sid̶a bia mĩga panʌa.
PHI 2:1 Critoba bãrã crĩchara careba b̶ʌ bẽrã, idji quĩrĩãba bãrã sora biabi b̶ʌ bẽrã, Ãcõrẽ Jaurera bãrã ume b̶ʌ bẽrã, idjia bãrãra quĩrĩã b̶ʌ bẽrã, idjab̶a quĩrã djuburia b̶ʌ bẽrã mʌ̃ra nãwã bio b̶ʌsrid̶abid̶adua: ab̶ari crĩchada erob̶ead̶adua, dji quĩrĩã pananadua, idjab̶a ab̶ari crĩchad̶eba jũma od̶adua.
PHI 2:3 Djãrã cãyãbara biara b̶eada crĩcha panʌneba ni cãrẽ sid̶a orãnadua. Idjab̶a orãnadua ab̶abe bãdji iteabʌrʌ bia b̶ead̶i carea. Ãtebʌrʌ crĩchad̶adua dewararãda bãrã cãyãbara biara b̶eada.
PHI 2:4 Ara bãdjiza bia b̶ead̶i carea jʌrʌrãnadua, ãtebʌrʌ jʌrʌd̶adua djãrã sid̶a bia b̶ead̶amãrẽã.
PHI 2:5 Jesucritoba crĩcha b̶ad̶a quĩrãca crĩchad̶adua:
PHI 2:6 Idjira Ãcõrẽmĩna Ãcõrẽca b̶aida crĩchaca basía.
PHI 2:7 Ãtebʌrʌ idji bad̶ada idu b̶ʌsia nezoca bai carea. Maʌ̃be dadjirã quĩrãca naʌ̃ djarad̶e b̶esia.
PHI 2:8 Maʌ̃be ed̶aara b̶esia. Ãcõrẽba beuida b̶ʌad̶a asid̶e idjia ĩjã osia. Crud̶e bia mĩga beuimĩna ĩjã osia.
PHI 2:9 Maʌ̃ carea bajãne Ãcõrẽba idjira dji dromaara b̶ʌsia. Idjira jũmarã Boroda b̶ʌsia.
PHI 2:10 Mãwã jũma bajãne b̶eara, naʌ̃ ẽjũãne b̶eara, beud̶arã panabadama b̶earã sid̶a Jesu quĩrãpita chĩrãborod̶e cob̶ead̶ia.
PHI 2:11 Maʌ̃ne jũmarãba ebud̶a jarad̶ia Jesucritora jũmarã Boroda idjab̶a jũmarãda dadjirã Zeza Ãcõrẽa bia bed̶ead̶ia.
PHI 2:12 Mʌ̃ djabarã, mʌ̃ bãrã ume b̶ad̶ad̶eba ʌ̃taa Ãcõrẽ bed̶eara ĩjã o panʌa. Id̶i mʌ̃ra bãrã ume b̶ʌẽ́mĩna Ãcõrẽ bio waya panʌneba ĩjã o pananadua idjia bãrãra ẽdrʌ edad̶a bẽrã.
PHI 2:13 Ãcõrẽbʌrʌ bãrãra careba b̶ʌa idjia quĩrĩã b̶ʌra o pananamãrẽã idjab̶a mãwã o quĩrĩã b̶ead̶amãrẽã.
PHI 2:14 Idarrad̶aẽ́ne, caicayad̶aẽ́ne jũma od̶adua.
PHI 2:15 Mãwã bãrãra biẽ́ jarad̶i neẽ́ b̶ead̶ia idjab̶a jipa b̶ead̶ia. Ẽberãrã bio cadjirua obada tãẽna panʌmĩna cadjirua neẽ́ b̶ead̶adua. Ãcõrẽ warrarã bẽrã ãdjirã tãẽna chĩdau udjizua b̶ea quĩrãca panʌa.
PHI 2:16 Bed̶ea zocai b̶aid̶ebemada ãdjirãa ebud̶a cawabi pananadua. Mãwã Crito zebʌrʌd̶e mʌ̃ra bãrã carea b̶ʌsrid̶aya. Maʌ̃ne mʌ̃a cawaya mʌ̃dji quĩrĩãbe nĩbaẽ́ basida idjab̶a mʌ̃dji quĩrĩãbe trajaẽ́ basida.
PHI 2:17 Dãrãẽ́ne mʌ̃ra Crito carea bead̶isicada. Mãwã uva b̶a Ãcõrẽa wea diad̶a quĩrãca b̶aya. Idjab̶a bãrãba Crito ĩjã panʌra animarã Ãcõrẽa babue diad̶a quĩrãca b̶ʌa. Maʌ̃ carea mʌ̃ra bãrã ume bio b̶ʌsrid̶a b̶ʌa.
PHI 2:18 Ara maʌ̃ quĩrãca bãrã sid̶a mʌ̃ ume ãbaa b̶ʌsrid̶a b̶ead̶ida panʌa.
PHI 2:19 Dadjirã Boro Jesuba quĩrĩãsira mʌ̃a Timoteoda isabe bãrãmaa wãbiya. Mãwã idji wayacusa mʌ̃maa zebʌrʌd̶e mʌ̃ sid̶a b̶ʌsrid̶a b̶aya bãrã sãwã duanʌda cawai bẽrã.
PHI 2:20 Nama mʌ̃ ume idji quĩrãca b̶ʌda dewara neẽ́a. Idjia bãrãra wãrãda careba quĩrĩã b̶ʌa.
PHI 2:21 Jũmarãba ara ãdji bia b̶ead̶ida jʌrʌbadaa Jesucritoba quĩrĩã b̶ʌ jʌrʌd̶i cãyãbara.
PHI 2:22 Baribʌrʌ bãrãba cawa panʌa Timoteoba biada obarida. Warraba idji zeza carebabari quĩrãca idjia bed̶ea bia Critod̶ebemada careba jaradia b̶ʌa.
PHI 2:23 Mʌ̃ sãwã od̶ida cawasira Timoteora bãrãmaa diabueida crĩcha b̶ʌa.
PHI 2:24 Baribʌrʌ crĩcha b̶ʌa dadjirã Boroba mʌ̃ra carebaida dãrãẽ́ne mʌ̃ sid̶a bãrãmaa wãmãrẽã.
PHI 2:25 Bãrãba djaba Epaproditoda mʌ̃ carebamãrẽã diabuesid̶aa. Idjia mʌ̃ ume ab̶arica Ãcõrẽ bed̶eara jaradia b̶ʌa sordao djõ b̶ʌ quĩrãca. Nawena mʌ̃a idjira jẽda wãbiya.
PHI 2:26 Idjia bãrãra wãrãda unu quĩrĩã b̶ʌa. Idjira bio sopua b̶ʌa, bãrãba idji cacua biẽ́ b̶ʌda ũrĩsid̶ad̶e sopuasid̶a bẽrã.
PHI 2:27 Wãrãda idjira cacua biẽ́ b̶asia. Berara beusia. Baribʌrʌ Ãcõrẽba idjira quĩrã djuburiasia. Ab̶abe idjida quĩrã djuburiaẽ́ basía, ãtebʌrʌ mʌ̃ sid̶a quĩrã djuburiasia wetara sopuarãmãrẽã.
PHI 2:28 Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a idjira isabe jẽda wãbi quĩrĩã b̶ʌa bãrãba idji unubʌdad̶e wayacusa b̶ʌsrid̶ad̶amãrẽã. Mãwã mʌ̃ra bãrã carea mãcua sopua b̶aẽ́a.
PHI 2:29 Idjira bio b̶ʌsrid̶a edad̶adua dadjirã Boro Jesucritod̶e bẽrã. Idjida, djabarã idji quĩrãca b̶ea sid̶a bia wayad̶adua.
PHI 2:30 Critoba obi b̶ʌ carea idjira berara beusia. Bãrãba jãmaʌba mʌ̃ carea poya od̶aẽ́ panʌda idjia beui adua osia.
PHI 3:1 Maʌ̃ awara djabarã, dadjirã Boro Jesud̶eba b̶ʌsrid̶a b̶ead̶adua. Mʌ̃a naʌ̃gʌ bed̶eara naẽna b̶ʌd̶amĩna sẽcaa ab̶arida wayacusa b̶ʌi carea. Mãwã bãrãra cadjiruad̶ebemada waga b̶aya.
PHI 3:2 Ẽberãrã usa quĩrãca b̶ead̶ebemada quĩrãcuitad̶adua ãdjia obadara biẽ́ b̶ʌ bẽrã. Ãdjia jaradiabadaa umaquĩrã cacuada wẽãgod̶ida panʌda Ãcõrẽ ẽberãrã b̶ead̶i carea.
PHI 3:3 Baribʌrʌ dadjirãdrʌ dji wãrã wẽãgoped̶ad̶arãa. Dadjirãbʌrʌ Ãcõrẽ Jaured̶eba idjía bia bed̶eabadaa. Idjab̶a Jesucritoba dadjirã carea od̶ara bia jarabadaa. Dadjia naʌ̃ djarad̶e o panʌ carea Ãcõrẽba jipa unuida crĩchad̶acaa.
PHI 3:4 Mʌ̃a naʌ̃ djarad̶e bia od̶a carea mãwã crĩcha b̶aida b̶ʌmĩna mãwã crĩchacaa. Wãrãda bariduaba idjia o b̶ʌ carea Ãcõrẽba jipa unuida crĩcha b̶ʌbʌrʌ, idji cãyãbara mʌ̃abʌrʌ biara mãwã crĩcha b̶aida b̶ʌa.
PHI 3:5 Mʌ̃ toped̶ad̶acarea ocho ewari b̶ʌd̶e mʌ̃ra cacua wẽãgosid̶aa. Mʌ̃ra israelerãnebemaa, Benjamiʌ̃neba yõnaa. Mʌ̃da, mʌ̃ djibarirã sid̶a hebreorã araa. Pariseo bẽrã mʌ̃a judiorã leyra quĩrãcuitaara ĩjã obadjia.
PHI 3:6 Maʌ̃ ley bio ẽpẽ b̶ad̶a bẽrã Crito ĩjã b̶eara biẽ́ oi carea ẽpẽbadjia. Judiorã leyra jũma ĩjã o b̶ad̶a bẽrã ni ab̶aʌba poya jarad̶aca basía mʌ̃ra jipaẽ́ b̶ʌda.
PHI 3:7 Baribʌrʌ Critoda ĩjã b̶ʌ bẽrã ne jũma mʌ̃a bia unu b̶ad̶ara id̶ira bia unucaa.
PHI 3:8 Wãrãda mʌ̃ Boro Jesucrito cawaida ne jũma cãyãbara biara b̶ʌa. Mʌ̃a crĩcha b̶ad̶ara idji carea jũma igarasia. Jũma maʌ̃gʌra nejarra quĩrãca unusia Crito cawai carea idjab̶a idji ume b̶ai carea. Mʌ̃a crĩchacaa Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyd̶eba mʌ̃ra idji quĩrãpita jipa b̶ʌda. Ãtebʌrʌ cawa b̶ʌa Crito ĩjã b̶ʌ carea Ãcõrẽba mʌ̃ra jipa unu b̶ʌda.
PHI 3:10 Mʌ̃a Critoda biara cawa quĩrĩã b̶ʌa. Idjira Ãcõrẽ ʌb̶ʌad̶eba ʌ̃rẽbasia. Mʌ̃ra ara maʌ̃ ʌb̶ʌad̶eba idji ume nĩba quĩrĩã b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã idji bia mĩgad̶a quĩrãca mʌ̃ra mĩga quĩrĩã b̶ʌa, idjab̶a idji beud̶a quĩrãca beu quĩrĩã b̶ʌa.
PHI 3:11 Mãwã quĩrĩã b̶ʌa Ãcõrẽba mʌ̃ra ʌ̃rẽbabi bẽrã.
PHI 3:12 Mʌ̃a jaraẽ́ b̶ʌa mʌ̃ra ab̶ed̶a mãwã b̶ʌda. Idjab̶a jaraẽ́ b̶ʌa mʌ̃ra ab̶ed̶a jipa b̶ʌda. Baribʌrʌ mãwã b̶ai carea mʌ̃ra nocod̶aa wãa Jesucritoba mʌ̃ra maʌ̃ carea edad̶a bẽrã.
PHI 3:13 Djabarã, mʌ̃a jaraẽ́ b̶ʌa mʌ̃ra wãrãda mãwã b̶ʌda baribʌrʌ mʌ̃a naʌ̃da o b̶ʌa: mʌ̃a naẽna o b̶ad̶ara quĩrãdoaped̶a biara Crito quĩrãca b̶ai carea nocod̶aa wãa.
PHI 3:14 Idji quĩrãca b̶ai carea nĩa, Ãcõrẽba mʌ̃ra mãwã b̶amãrẽã Jesucritod̶eba trʌ̃na bẽrã.
PHI 3:15 Jũma dadjirã Crito bio cawa b̶eaba maʌ̃ quĩrãca crĩchad̶ida panʌa. Bãrãba quĩrã awara crĩcha panʌbʌrʌ, sãwã crĩchad̶ida panʌda Ãcõrẽba ebud̶a cawabiya.
PHI 3:16 Baribʌrʌ dadjirãba cawaped̶ad̶ara jũma ĩjã od̶ida panʌa.
PHI 3:17 Djabarã, mʌ̃ quĩrãca b̶ead̶adua. Bãrã tãẽna nĩbasid̶ad̶e daiba unubisid̶aa sãwã b̶ead̶ida panʌda. Djabarã mãwã b̶eada ẽpẽ pananadua.
PHI 3:18 Mʌ̃a naʌ̃da b̶arima zocãrã bãrãa jarasia idjab̶a jĩã b̶ʌba wayacusa jaraya: zocãrã ẽberãrãba ãdjia o panʌneba unubibadaa Crito crud̶e beud̶ad̶ebema bed̶eara quĩrĩãnacada.
PHI 3:19 Maʌ̃ bẽrã beubʌdad̶e Ãcõrẽba ãdjirãra jũma biẽ́ b̶ʌya. Ãdji cacuaba quĩrĩã b̶ʌdrʌ ãdji ãcõrẽa. Mĩã pera o panʌnebemada bia bed̶eabadaa. Ab̶abe naʌ̃ ẽjũãnebemada crĩchabadaa.
PHI 3:20 Baribʌrʌ dadjirãra bajãnebemaa. Dadjirã Ẽdrʌ Edabarira mamaʌba zeida jʌ̃ã panʌa. Idjira dadjirã Boro Jesucritoa.
PHI 3:21 Idji zebʌrʌd̶e dadjirã cacua beuida b̶ʌra quĩrã awara oya. Maʌ̃ne idji cacua quĩrãca bio biya b̶eya. Idji ʌb̶ʌad̶eba mãwã oya. Maʌ̃ ʌb̶ʌad̶eba idjia ne jũmada poyaya.
PHI 4:1 Maʌ̃ carea mʌ̃ djabarã, mʌ̃a jarad̶a quĩrãca dadjirã Boro Jesucritora bio ĩjã pananadua. Mʌ̃a bãrãra bio quĩrĩã b̶ʌa idjab̶a unu quĩrĩã b̶ʌa. Bãrã carea mʌ̃ra bio b̶ʌsrid̶a b̶ʌa. Bãrãra mʌ̃ b̶ʌsrid̶aa.
PHI 4:2 Mʌ̃a djabawẽrã Evodiaa, djabawẽrã Sintiquea bid̶a bed̶ea djuburiaya ibiad̶amãrẽã dadjirã Boro Jesucrito ume panʌ bẽrã.
PHI 4:3 Djaba, mʌ̃ ume Ãcõrẽ traju obari, mʌ̃a bʌ́a iwid̶iya maʌ̃ djabawẽrãrã carebamãrẽã. Ãdjida, Clementeda, waabemarã sid̶a mʌ̃ ume bio trajasid̶aa bed̶ea bia Critod̶ebemada cawabid̶i carea. Jũma ãdjirã trʌ̃ra Ãcõrẽba idji zocai b̶aid̶ebema cartad̶e b̶ʌ́ erob̶ʌa.
PHI 4:4 Dadjirã Boro Jesucrito ume panʌ bẽrã ewariza b̶ʌsrid̶a b̶ead̶adua. Mʌ̃a wayacusa jaraya: ¡B̸ʌsrid̶a b̶ead̶adua!
PHI 4:5 Bãrãra ẽberã biada jũmarãa unubid̶adua. Dadjirã Boro Jesucrito zei ewarira caita b̶ʌa.
PHI 4:6 Baridua carea jũmawãyã crĩcharãnadua, ãtebʌrʌ Ãcõrẽa iwid̶id̶adua, idjía bed̶ea djuburiad̶adua, idjab̶a ne jũma carea bia b̶ʌad̶a ad̶adua.
PHI 4:7 Maʌ̃ba Ãcõrẽba bãrã sora, bãrã crĩcha sid̶a necai b̶ʌya Jesucrito ume panʌ bẽrã. Maʌ̃ necai b̶aira ẽberãrãba ãdub̶a poya cawad̶aẽ́a.
PHI 4:8 Maʌ̃ awara djabarã, jũma wãrãnebemada, ne jũma dadjia bia unubadad̶ebemada, jũma jipa b̶ʌd̶ebemada, jũma cadjirua neẽ́ b̶ʌd̶ebemada, jũmarãba quĩrĩãbadad̶ebemada, jũma bia trʌ̃ b̶ʌga b̶ʌd̶ebemada, ne jũma biad̶ebemada, ne jũma dadjia bia jarabadad̶ebema sid̶a crĩcha pananadua.
PHI 4:9 Mʌ̃a jaradiad̶ara, bãrãba mʌ̃neba cawaped̶ad̶ara, mʌ̃neba ũrĩped̶ad̶ara, unuped̶ad̶a sid̶a jũma o pananadua. Maʌ̃ne Ãcõrẽra bãrã ume b̶aya idjab̶a bãrãra necai b̶ʌya.
PHI 4:10 Dadjirã Boro Jesucritod̶eba mʌ̃ra bio b̶ʌsrid̶a b̶ʌa, bãrãba mʌ̃ crĩcha panʌneba wayacusa ne diabuesid̶a bẽrã. Maʌ̃gʌra bãrãba naẽna o quĩrĩã pananamĩna poya od̶aẽ́ basía.
PHI 4:11 Mãwã jaraẽ́ b̶ʌa mʌ̃ra ne neẽ́ b̶ʌ bẽrã. Mʌ̃a cawasia sãwãbʌrʌ necai b̶aida ara mʌ̃djia erob̶ʌba.
PHI 4:12 Ne neẽ́ b̶ʌd̶e idjab̶a ad̶uba erob̶ʌd̶e sãwã b̶aida cawa b̶ʌa. Mʌ̃a cawasia bariduad̶e sãwã necai b̶aida, jãwũã b̶ʌd̶e idjab̶a jarra b̶ʌd̶e, ad̶uba erob̶ʌd̶e idjab̶a ne neẽ́ b̶ʌd̶e bid̶a.
PHI 4:13 Critod̶eba jũma poya oya idjia mʌ̃́a ʌb̶ʌada dia b̶ʌ bẽrã.
PHI 4:14 Baribʌrʌ mʌ̃a bãrãa bia b̶ʌad̶a aya, mʌ̃ bia mĩga b̶ʌd̶e carebaped̶ad̶a bẽrã. Wãrãda bãrãba bia osid̶aa.
PHI 4:15 Djabarã Pilipod̶ebema, bãrãba cawa panʌa bed̶ea bia Critod̶ebemada naãrã ĩjãsid̶ad̶e mʌ̃ sãwãnada. Macedonia druad̶eba dewara druad̶aa jaradiad̶e wãsid̶e djabarã dewara purud̶ebemarãba mʌ̃́a ne diabued̶aẽ́ basía. Ab̶abe bãrãbʌrʌ mʌ̃́a ne diabuesid̶aa.
PHI 4:16 Mʌ̃ Tesalonica purud̶e b̶asid̶e bãrãba b̶arima zocãrã ne diabuesid̶aa carebad̶i carea.
PHI 4:17 Mʌ̃a iwid̶iẽ́ b̶ʌa bãrãba ne diabued̶amãrẽã, ãtebʌrʌ quĩrĩã b̶ʌa bia o panʌ carea Ãcõrẽba bãrãra biara carebaida.
PHI 4:18 Ne jũma bãrãba djaba Epaprodito ume diabueped̶ad̶ara mʌ̃a edasia. Maʌ̃ bẽrã ad̶uba erob̶ʌa. Maʌ̃gʌba mʌ̃ra bia b̶aya. Bãrãba diabueped̶ad̶ara quera tũãpa Ãcõrẽa diad̶a quĩrãca b̶ʌa. Maʌ̃ra Ãcõrẽba bia unu b̶ʌa.
PHI 4:19 Wãrãda jũma bãrãba neẽ́ panʌda mʌ̃ Ãcõrẽba ne jũma erob̶ʌd̶ebemada Jesucritod̶eba diaya.
PHI 4:20 Maʌ̃ bẽrã ewariza dadjirã Zeza Ãcõrẽa bia bed̶ead̶ida panʌa. Bia b̶ʌa mãwã b̶aida.
PHI 4:21 Jũma Ãcõrẽ ẽberãrã Jesucrito ume b̶eaa jarad̶adua mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌda ãdjirãra bia duananida. Djabarã mʌ̃ ume panʌ bid̶a quĩrĩã panʌa bãrãra bia duananida.
PHI 4:22 Jũma Ãcõrẽ ẽberãrã namabemarãba quĩrĩã panʌa bãrãra bia duananida. Djabarã Romanebema boro itea traja panʌba biara mãwã jara panʌa.
PHI 4:23 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa dadjirã Boro Jesucritoba idji biad̶eba bãrãra careba b̶aida.
COL 1:1 Mʌ̃ra Pauloa. Ãcõrẽba quĩrĩãna bẽrã mʌ̃ra Jesucritoba diabued̶aa. Dadjirã djaba Timoteora mʌ̃ ume b̶ʌa.
COL 1:2 Mʌ̃a naʌ̃ cartara b̶ʌbʌrʌa Ãcõrẽ ẽberãrã Jesucrito ĩjã b̶ea Colosa purud̶ebema itea. Daiba quĩrĩã panʌa dadjirã Zeza Ãcõrẽba idji biad̶eba bãrãra careba b̶aida, necai b̶ai sid̶a dia b̶aida.
COL 1:3 Dadjirã Boro Jesucrito Zeza Ãcõrẽa iwid̶ibʌdaza daiba bãrã carea bia b̶ʌad̶a abadaa.
COL 1:4 Daiba ũrĩ panʌa bãrãba Jesucritora ĩjã panʌda idjab̶a jũma Ãcõrẽ ẽberãrãra bio quĩrĩã panʌda.
COL 1:5 Bãrãra mãwã panʌa, cawa panʌ bẽrã Ãcõrẽba bãrã itea nebiada bajãne waga erob̶ʌda. Maʌ̃gʌra bãrãba naẽna ũrĩsid̶aa wãrã bed̶ea Jesucritod̶ebemada bãrãma jũẽsid̶e. Maʌ̃ bed̶eara jũma druaza wari wãa idjab̶a zau b̶ʌa bãrãma zau b̶ʌ quĩrãca. Bãrãba maʌ̃ bed̶ea naãrã ũrĩsid̶ad̶e Ãcõrẽba idji biad̶eba bãrãra wãrãda ẽdrʌ edaida bio cawasid̶aa. Maʌ̃ ewarid̶eba ʌ̃taa maʌ̃ bed̶eara bãrãma bio zau b̶ʌa.
COL 1:7 Maʌ̃ bed̶eara djaba Epaproba bãrãa cawabisia. Idjira daiba wãrãda quĩrĩã panʌa. Dai ume ab̶arida o b̶ʌa. Idjira Crito nezocaa. Bãrã carebai carea ne jũmane jipa obaria.
COL 1:8 Idjia daia jarasia bãrãra Ãcõrẽ Jaured̶eba wãrãda dji quĩrĩã panʌda.
COL 1:9 Mãwã ũrĩped̶ad̶ad̶eba ʌ̃taa daiba bãrã carea ewariza Ãcõrẽa iwid̶i panʌa idjia obi quĩrĩã b̶ʌra bãrãa jũma cawabimãrẽã idjab̶a crĩcha cawaada, necawaa sid̶a idji Jaured̶eba jũma diamãrẽã.
COL 1:10 Mãwã bãrãra poya jipa nĩbad̶ia dadjirã Boroba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca idjab̶a ne jũmane idjia bãrãra bia unuya. Wãrãda bãrãba ne jũma bia o panʌneba nejõ bia zau b̶ʌ quĩrãca duanania idjab̶a Ãcõrẽra biara cawa wãnia.
COL 1:11 Daiba Ãcõrẽa iwid̶i panʌa idji ʌb̶ʌa waib̶ʌa b̶ʌd̶eba bãrãra zarea b̶ʌmãrẽã. Maʌ̃ba bãrã bia mĩga panʌra, bãrã biẽ́ o panʌ sid̶a bia droad̶ia.
COL 1:12 Mãwã b̶ʌsrid̶a dadjirã Zeza Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a ad̶ia. Bãrãra jũma idji ẽberãrã ume bia b̶ʌsia idjia erob̶ʌd̶ebemada bajãne edad̶amãrẽã.
COL 1:13 Ãcõrẽba dadjirãra diauru jʌwaed̶abemada ẽdrʌ edaped̶a b̶ʌsia idji Warra quĩrĩã b̶ʌba pe erob̶amãrẽã.
COL 1:14 Idji Warrad̶eba Ãcõrẽba dadjirãra cadjiruad̶ebemada ẽdrʌ edasia. Dadjirãba cadjirua oped̶ad̶ara jũma quĩrãdoasia.
COL 1:15 Dadjia ununaca Ãcõrẽra Jesucritod̶eba unubadaa. Idjidrʌ Ãcõrẽ Warra iwina bẽrã ne jũma Ãcõrẽba od̶a Boroa.
COL 1:16 Idjid̶eba Ãcõrẽba ne jũmada osia. Bajãne b̶eada, naʌ̃ ẽjũãne b̶eada, dadjia unubadada, dadjia ununaca sid̶a jũma osia. Jũma ununaca bororãda, dji dromarãda, dji ʌb̶ʌa b̶ea sid̶a osia. Ãcõrẽba ne jũmada Critod̶eba osia idjab̶a Crito itea osia.
COL 1:17 Ne jũma oi naẽna Critoda b̶asia. Ne jũmada idjid̶eba b̶eaa.
COL 1:18 Critora idji ẽberãrã boroa. Idjid̶eba ãdjirãra b̶eaa. Idjida ewariza zocai b̶ai carea naãrã ʌ̃rẽbasia. Maʌ̃ bẽrã ne jũma cãyãbara dji dromaara b̶ʌa.
COL 1:19 Ãcõrẽba quĩrĩãsia Critora ara idji quĩrãca b̶aida.
COL 1:20 Idjab̶a quĩrĩãsia Critod̶eba ne jũma bajãnebemada, naʌ̃ ẽjũãnebema sid̶a idji ume bia b̶ead̶amãrẽã. Maʌ̃ bẽrã Crito crud̶e oa erozoad̶ad̶eba idji ume necai b̶ʌsia.
COL 1:21 Cadjirua o panʌneba bãrãda naẽna Ãcõrẽnebemada jĩga b̶easia idjab̶a biẽ́ crĩcha panʌneba Ãcõrẽ ume dji quĩrũda b̶easia.
COL 1:22 Baribʌrʌ Crito beud̶ad̶eba Ãcõrẽba bãrãra idji ume bia b̶ʌsia idji quĩrãpita cadjirua neẽ́, biẽ́ jarad̶i neẽ́ b̶ead̶amãrẽã.
COL 1:23 Maʌ̃ bẽrã Crito bio ĩjã panʌneba zarea b̶ead̶ida panʌa. Bed̶ea bia Critod̶ebema bãrãba ũrĩped̶ad̶ara igarad̶iẽ́ panʌa, ãtebʌrʌ Ãcõrẽba diai jarad̶ada jʌ̃ã pananida panʌa. Maʌ̃ bed̶ea biara jũma naʌ̃ ẽjũãne jaradia panʌa. Ara maʌ̃ bed̶eada mʌ̃a bid̶a jaradia b̶ʌa.
COL 1:24 Id̶ira mʌ̃a bãrã carebai carea bia mĩga b̶ʌmĩna b̶ʌsrid̶a b̶ʌa. Idjab̶a Crito carea wad̶ibid̶a wetara bia mĩgaida b̶ʌ bẽrã bia mĩga nĩbaya jũma idji ẽberãrã carebai carea.
COL 1:25 Ãcõrẽba mʌ̃ra idji ẽberãrã nezocada b̶ʌsia. Maʌ̃ bẽrã idji bed̶eara jũma daucha bãrãa jaradia b̶ʌa.
COL 1:26 Maʌ̃ bed̶eara drõã naẽnabema ewarid̶e Ãcõrẽba cawabiẽ́ b̶asia, baribʌrʌ id̶ira idji ẽberãrãa cawabisia.
COL 1:27 Maʌ̃ bed̶ea bia quiru cawabiẽ́ b̶ad̶ara idjid̶erã dji judiorãẽ́a bid̶a cawabisia. Maʌ̃ cawabiẽ́ b̶ad̶ara naʌ̃gʌa: Critora bãrã sod̶e b̶ʌa. Idjid̶eba cawa panʌa idji bia quirud̶ebemada edad̶ida.
COL 1:28 Jũma crĩcha cawaad̶eba daiba Critod̶ebemada jũmarãa jaradia panʌa jipa nĩbad̶amãrẽã. Mãwã daiba jũmarãda Critod̶eba ne jũmane jipa panʌda Ãcõrẽa unubid̶ia.
COL 1:29 Maʌ̃ carea mʌ̃ra ʌ̃nãũẽ́ traja b̶ʌa Critoba idji ʌb̶ʌa waib̶ʌa dia b̶ʌd̶eba.
COL 2:1 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bãrãba naʌ̃da cawad̶ida: mʌ̃ra bio traja b̶ʌa bãrã Colosad̶ebemarãda, djabarã Laodicea purud̶ebemada, jũma djabarã mʌ̃ ununaca sid̶a carebai carea.
COL 2:2 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa jũmarãda sod̶eba zarea b̶ead̶ida, quĩrĩãneba ãbaa bia duananida, idjab̶a wãrã crĩcha cawaa eropanʌneba bia duananida. Mãwãbʌrʌ Ãcõrẽba naẽna cawabiẽ́ b̶ad̶ara cawad̶ia. Maʌ̃ra Critoa.
COL 2:3 Idjiabʌrʌ Ãcõrẽ necawaada, crĩcha cawaa sid̶a poya diaya. Maʌ̃ necawaara, crĩcha cawaa sid̶a bio bia panʌa.
COL 2:4 Jũma maʌ̃gʌra mʌ̃a jara b̶ʌa ni ab̶aʌba sewa jaradia panʌneba bãrãra cũrũgarãnamãrẽã.
COL 2:5 Mʌ̃ra bãrã ume b̶ʌẽ́mĩna crĩchad̶eba bãrã ume b̶ʌa. Mʌ̃a cawa b̶ʌa bãrãra ãbaa bia duanʌda idjab̶a Critora bio ĩjã panʌda. Maʌ̃ carea b̶ʌsrid̶a b̶ʌa.
COL 2:6 Bãrãba dadjirã Boro Jesucritora ĩjãped̶ad̶a bẽrã idjid̶eba nĩbad̶adua.
COL 2:7 Idjid̶eba zarea pananadua bio carra jida panʌ quĩrãca, de b̶aub̶awa b̶ʌ quĩrãca. Idjira bio ĩjã pananadua djabarãba jaradiaped̶ad̶a quĩrãca. Maʌ̃ awara ewariza Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a ad̶adua.
COL 2:8 Quĩrãcuita b̶ead̶adua ni ab̶aʌba bãrãra cũrũgarãnamãrẽã dadji carebaca wãrãẽ́ crĩchad̶eba. Jũma maʌ̃gʌra drõã naẽnabema crĩchaa, naʌ̃ ẽjũãnebema crĩchaa. Bed̶ea Critod̶ebemaẽ́a.
COL 2:9 Critora naʌ̃ djarad̶e b̶asimĩna wãrãda Ãcõrẽ basía.
COL 2:10 Bãrãra Crito ẽberãrã bẽrã idjid̶eba ne jũmada eropanʌa Ãcõrẽ ume bia b̶ead̶i carea. Idjidrʌ jũma dadjia ununaca dji droma b̶ea Boroa.
COL 2:11 Bãrãra idji ẽberãrã bẽrã cacua wẽãgoped̶ad̶a quĩrãca panʌa. Baribʌrʌ maʌ̃gʌra jʌwaba od̶aẽ́a. Ãtebʌrʌ jara b̶ʌa bãrãra naʌ̃ djaraba cadjirua o quĩrĩã b̶ʌd̶ebemada ẽdrʌsid̶ada. Maʌ̃gʌ cacua wẽãgod̶ara Critobʌrʌ osia.
COL 2:12 Ãcõrẽba idji ʌb̶ʌad̶eba Critora ʌ̃rẽbabisia. Bãrãba Ãcõrẽra mãwã ʌb̶ʌa b̶ʌda ĩjãped̶ad̶a bẽrã borocuesid̶ad̶e unubisid̶aa Crito ume jousid̶ada idjab̶a Ãcõrẽba bãrãra idji ume ʌ̃rẽbabisida.
COL 2:13 Naẽna cadjirua o panʌneba bãrãra beu b̶easia. Maʌ̃ne naʌ̃ djaraba cadjirua o quĩrĩã b̶ʌra ẽpẽbadjid̶aa. Baribʌrʌ Ãcõrẽba bãrãra Crito ume zocai b̶ʌsia. Wãrãda cadjirua o panʌ carea dadjirãba Ãcõrẽa ne diai bara panasid̶aa. Ãcõrẽ leyd̶e b̶ʌ́ b̶ʌa dadjirãra beud̶ida panʌda. Baribʌrʌ Crito crud̶e beusid̶e Ãcõrẽba maʌ̃ diai bara pananara jũma jõbisia. Jũma dadjia cadjirua oped̶ad̶ara idjia quĩrãdoasia.
COL 2:15 Crito crud̶e beusid̶e Ãcõrẽba jũma dadjia ununaca dji droma b̶eara poyasia. Mãwã poyad̶ara idjia jũmarãa cawabisia.
COL 2:16 Maʌ̃ bẽrã bãrãba cobada carea, dobada carea bid̶a ẽberãrãba biẽ́ jarad̶ibʌrʌ, ãdji bed̶eara ĩjãrãnadua. Bãrãba ewari droma wagad̶aca carea, jed̶eco djiwid̶i wagad̶aca carea, ʌ̃nãũbada ewari wagad̶aca carea bid̶a ãdjirãba biẽ́ jarad̶ibʌrʌ, ĩjãrãnadua.
COL 2:17 Jũma maʌ̃gʌba Ãcõrẽba oid̶ebemada jarijaria unubi b̶asia. Baribʌrʌ Ãcõrẽba oi jarad̶ara Critod̶eba jũma osia.
COL 2:18 Maʌ̃ carea ab̶aʌba bãrãba nebiada bajãne edad̶aẽ́ana ad̶ibʌrʌ, ĩjãrãnadua. Mãwã bed̶eabadara djãrã cãyãbara ed̶aara b̶ea quĩrãca nĩbabadamĩna dji dromarãda crĩchabadaa. Ãdjirãba bajãnebema nezocarãa bia bed̶eabadaa. Cãĩmocara quĩrãca unuped̶ad̶ada biara jaradiabadaa. Baribʌrʌ ara ãdji crĩchad̶eba mãwã jaradiabadaa idjab̶a mãwã crĩcha panʌneba djãrã cãyãbara biara b̶eada crĩchabadaa.
COL 2:19 Ãdjirãra dadjirã Boro Crito ume panʌẽ́a. Baribʌrʌ Crito ẽberãrãba idjid̶eba ne jũmada eropanʌa idji ume ãbaa bia panani carea. Idjid̶eba dadjirãra waribadaa Ãcõrẽba waribi b̶ʌ quĩrãca.
COL 2:20 Bãrãra Crito ume ãbaa beusid̶a bẽrã naʌ̃ ẽjũãnebema crĩchara ẽpẽniẽ́ panʌa. Maʌ̃da ¿cãrẽ cãrẽã wad̶ibid̶a maʌ̃ crĩchara ẽpẽ panʌ naʌ̃ ẽjũãnebemarãba ẽpẽbada quĩrãca?
COL 2:21 Nãwã jarabadaa: “Jãʌ̃gʌra tãrãnadua, jari b̶ʌra corãnadua, jidarãnadua.”
COL 2:22 Jũma maʌ̃ra naʌ̃ ẽjũãnebema crĩchaa. Maʌ̃ crĩcha b̶eara ẽpẽniẽ́ panʌa jũma dadjia coped̶ad̶ara, doped̶ad̶a sid̶a jõbari bẽrã.
COL 2:23 Wãrãda maʌ̃ crĩcha ẽpẽ b̶eara ne cawa b̶eaca b̶eaa. Ãdjia jarabadaa ara dadjidub̶a ne obi panʌneba Ãcõrẽra poya bia ẽpẽnida, djãrã cãyãbara ed̶aara nĩbad̶ida panʌda, idjab̶a ara dadub̶a puad̶eba bia mĩga b̶ead̶ida panʌda. Baribʌrʌ jũma maʌ̃gʌba dadji cacuaba cadjirua o quĩrĩã b̶ʌra jõbicaa.
COL 3:1 Bãrãra Crito ume ʌ̃rẽbaped̶ad̶a bẽrã bajãnebemada jʌrʌ pananadua. Mama Critora Ãcõrẽ jʌwa araare chũmʌa.
COL 3:2 Bajãnebemada crĩcha pananadua. Naʌ̃ ẽjũãnebemada crĩcharãnadua.
COL 3:3 Bãrãra Crito ume beuped̶ad̶a bẽrã idji ume zocai panʌa. Maʌ̃ zocai b̶aid̶ebemada ẽberãrãba cawad̶acaa. Baribʌrʌ Critora Ãcõrẽ ume zocai b̶ʌ bẽrã, bãrã sid̶a Ãcõrẽ ume zocai panʌa.
COL 3:4 Bãrãba Critod̶eba zocai b̶aira eropanʌa. Ara idjida waya unubibʌrʌd̶e bãrãra idji ume panania. Maʌ̃ne idji quĩrãca quĩrãwãrẽã panania.
COL 3:5 Maʌ̃ bẽrã jũma naʌ̃ ẽjũãnebema crĩcha bãrã sod̶e b̶ʌra igarad̶adua. Aud̶ua nĩbarãnadua, mĩã perada orãnadua, bãrã cacuaba cadjirua o awua b̶ʌra orãnadua, crĩcha cadjiruara ẽpẽrãnadua, idjab̶a ne awua b̶earãnadua. Ne awua b̶ʌba Ãcõrẽ cãyãbara maʌ̃da biara ẽpẽbari bẽrã jʌwaba od̶a ãcõrẽ ẽpẽ b̶ʌ quĩrãca b̶ʌa.
COL 3:6 Jũma maʌ̃ cadjirua carea Ãcõrẽba idji ĩjãẽ́ b̶eara cawa oya.
COL 3:7 Bãrã sid̶a naẽna mãwã nĩbabadjid̶aa.
COL 3:8 Jãʌ̃be bãrã sod̶eba quĩrũbadara, quẽguea bed̶eabadara, djãrã biẽ́ obadara, djãrã biẽ́ jarabadara, bed̶ea cadjirua jarabada sid̶a jũma igarad̶adua.
COL 3:9 Djãrãa sewa orãnadua. Bãrãra naẽna cadjiruad̶e pananada ẽdrʌsid̶aa. Bãrãba cadjirua obadaped̶ad̶ara idu b̶ʌsid̶aa.
COL 3:10 Wua djiwid̶i jʌ̃bʌda quĩrãca bãrãra djiwid̶ida panesid̶aa. Ãcõrẽba mãwã osia. Maʌ̃ awara bãrãra biara o wãa idji quĩrãca b̶ead̶amãrẽã idjab̶a idjida biara cawad̶amãrẽã.
COL 3:11 Ãcõrẽba mãwã od̶a bẽrã idji quĩrãpita griegora judio ume ab̶aria. Cacua wẽãgo b̶eara cacua wẽãgoẽ́ b̶ea ume ab̶aria. Drua ãĩbemada, ne adua b̶ʌ ẽberãda, nezocada, nezocaẽ́ sid̶a ab̶aria. Critoda dji biara b̶ʌa. Idjira jũmarã sod̶e b̶ʌa.
COL 3:12 Ãcõrẽba bãrãra quĩrĩãneba edasia idji itea bia b̶ead̶amãrẽã. Maʌ̃ bẽrã djãrãra quĩrã djuburia b̶ead̶adua. Ẽberã biada b̶ead̶adua. Bãrãra djãrã cãyãbara biara b̶eada crĩcharãnadua. Jũmarã ume crĩcha biad̶eba b̶ead̶adua. Ne jũmane droad̶adua.
COL 3:13 Jũmarã ume droa cawa b̶ead̶adua. Ab̶aʌba biẽ́ osira maʌ̃ biẽ́ od̶ara quĩrãdoad̶adua. Bãrãba biẽ́ oped̶ad̶ara dadjirã Boroba quĩrãdoad̶a quĩrãca bãrã bid̶a quĩrãdoad̶adua.
COL 3:14 Maʌ̃ awara biara jũmarã ume dji quĩrĩã duananadua. Mãwã bãrãra jũmarã ume ãbaa bia duanania.
COL 3:15 Bãrãra cacua ab̶a b̶ʌ quĩrãca panʌ bẽrã Ãcõrẽba bãrãra trʌ̃sia ãbaa necai duananamãrẽã. Critoba necai b̶aira bãrã sod̶e dia b̶ʌa. Maʌ̃ba cawabiya cãrẽda od̶ida panʌda. Maʌ̃neba b̶ead̶adua. Idjab̶a Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a ad̶adua.
COL 3:16 Bed̶ea Critod̶ebemara bãrã sod̶e erob̶ead̶adua. Jũma Ãcõrẽ necawaad̶eba dji jaradiad̶adua idjab̶a dji carebad̶adua biara ĩjãni carea. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ trʌ̃ãbida, djabarãba trʌ̃ãbadada, Ãcõrẽ Jaureba trʌ̃ãbi b̶ʌ sid̶a Ãcõrẽa trʌ̃ãnadua. Sod̶eba bia jara panʌneba trʌ̃ãnadua.
COL 3:17 Bãrã bed̶eabʌdad̶e, ne obʌdad̶e bid̶a jũma od̶adua dadjirã Boro Jesuba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca. Idjid̶eba dadjirã Zeza Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a ad̶adua.
COL 3:18 Wẽrã quima bara b̶ea, bãrã quimaba jara b̶ʌra ĩjã od̶adua. Dadjirã Boro Jesu ume panʌ bẽrã mãwã od̶ida panʌa.
COL 3:19 Umaquĩrã quima bara b̶ea, bãrã quimada quĩrĩãnadua. Ãdjirã ume quĩrũ b̶earãnadua.
COL 3:20 Warrarã, bãrã djibarirã bed̶eara ne jũmane ĩjãnadua. Ãcõrẽba maʌ̃gʌra bia unu b̶ʌa.
COL 3:21 Zezarã, bãrã warrarãra quĩrũbirãnadua so ãrĩrãnamãrẽã.
COL 3:22 Nezocarã, bãrã boro naʌ̃ ẽjũãnebemaba obibʌrʌra jũma ĩjã od̶adua. Ab̶abe idjia acʌ b̶ʌd̶e idji ume bia b̶ead̶i carea orãnadua. Ãtebʌrʌ Ãcõrẽra waya panʌ bẽrã biad̶eba jũma od̶adua.
COL 3:23 Jũma bãrãba o panʌra zoquead̶eba od̶adua dadjirã Boro itea o panʌ quĩrãca. Ab̶abe ẽberãrãba bia ununamãrẽã orãnadua. Bãrãra dadjirã Boro Crito nezocarãa. Bãrãba cawa panʌa idji itea bia o panʌbari idjia bãrãa ne diaida.
COL 3:25 Baribʌrʌ dji biẽ́ o b̶ʌra Ãcõrẽba cawa oya. Ãcõrẽba jũmarãda arid̶e cawa obaria.
COL 4:1 Nezoca bororã, bãrã nezocarã ume jipa od̶adua. Bãrã bid̶a Boroda bajãne eropanʌda cawa panʌa.
COL 4:2 Ewariza Ãcõrẽa iwid̶i pananadua. Iwid̶ibʌdad̶e dau ʌb̶ʌa b̶ead̶adua idjab̶a bia b̶ʌad̶a ad̶adua.
COL 4:3 Dai carea iwid̶id̶adua Ãcõrẽba ed̶a wãbadara ewabʌrʌ quĩrãca idu Critod̶ebema naẽna cawabiẽ́ b̶ad̶ada jaradiabimãrẽã. Maʌ̃ jaradia b̶ʌ carea mʌ̃ra preso b̶ʌa.
COL 4:4 Iwid̶id̶adua mʌ̃a ebud̶a jaradiai carea mʌ̃a oida b̶ʌ quĩrãca.
COL 4:5 Crito ĩjãẽ́ b̶ea tãẽna crĩcha cawaad̶eba nĩbad̶adua. Ewariza jʌrʌd̶adua idjid̶ebemada ãdjirãa cawabid̶i carea.
COL 4:6 Bed̶ea biad̶eba bed̶ead̶adua jũmarãba bia ũrĩnamãrẽã. Mãwã Critod̶ebema iwid̶ibʌdad̶e bãrãba cawa b̶ead̶ia sãwã panunida panʌda.
COL 4:7 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌ djaba Tiquicoda bãrãmaa diabuebʌrʌa mʌ̃nebemada cawad̶amãrẽã idjab̶a sobiad̶amãrẽã. Idjia mʌ̃ ume ãbaa Ãcõrẽ trajura ne jũmane bia o b̶ʌa. Idjia daid̶ebemada bãrãa jũma cawabiya.
COL 4:9 Jãmabema djaba Onesimoda djaba Tiquico ume diabuebʌrʌa. Idjia ne jũmane jipa o b̶ʌa idjab̶a daiba idjira quĩrĩã panʌa. Tiquicoba, Onesimo bid̶a bãrãa nẽbʌrʌd̶ia jũma nama sãwã nũmʌda.
COL 4:10 Djaba Aristarcoda mʌ̃ ume ãbaa preso b̶ʌa. Idjia quĩrĩã b̶ʌa bãrãra bia duananida. Bernabe djabawarra Marcoba quĩrĩã b̶ʌa bãrãra bia duananida. Idjid̶ebemada mʌ̃a naẽna cartad̶e b̶ʌsia. Idjira bãrãmaa wãibʌrʌ, bia edad̶adua.
COL 4:11 Idjab̶a djaba Jesu, Justo abadaba quĩrĩã b̶ʌa bãrãra bia duananida. Djabarã judiorãnebema maʌ̃ ũbeabe panʌba nama mʌ̃ careba jaradia panʌa ẽberãrãba Ãcõrẽra ãdjirã Boroda b̶ʌd̶amãrẽã. Maʌ̃ djabarãneba mʌ̃ra sobia b̶abaria.
COL 4:12 Jesucrito nezoca jãmabema Epaproba quĩrĩã b̶ʌa bãrãra bia duananida. Idjia ewariza Ãcõrẽa iwid̶i b̶abaria bãrãra ne jũmane zarea b̶ead̶amãrẽã, bio ĩjã pananamãrẽã, idjab̶a jũma Ãcõrẽba obi quĩrĩã b̶ʌda cawad̶aped̶a ĩjã od̶amãrẽã.
COL 4:13 Mʌ̃a jaraya: djaba Epaproda wãrãda traja b̶ʌa bãrãra, jũma djabarã Laodicea purud̶ebemara, Hierapoli purud̶ebema sid̶a carebai carea.
COL 4:14 Djaba nẽãrã diabari Lucaba quĩrĩã b̶ʌa bãrãra bia duananida. Idjira daiba quĩrĩã panʌa. Djaba Demá bid̶a quĩrĩã b̶ʌa bãrãra bia duananida.
COL 4:15 Dadjirã djabarã Laodicea purud̶ebemarãa jarad̶adua mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌda ãdjirãra bia duananida. Dadjirã djabawẽrã Ninpaa, jũmarã djabarã idji ded̶e ãbaa dji jʌrebadarãa bid̶a jarad̶adua mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌda ãdjirãra bia duananida.
COL 4:16 Bãrãba naʌ̃ carta acʌped̶ad̶acarea djabarã Laodicea purud̶ebemarãa bid̶a acʌbid̶adua. Bãrã bid̶a carta mʌ̃a ãdjirãa diabued̶ara acʌd̶adua.
COL 4:17 Djaba Arquipoa jarad̶adua: “Dadji Boroba obi b̶ʌra jũma quĩrãcuita o b̶adua.”
COL 4:18 Mʌ̃ra Pauloa. Ara mʌ̃dji jʌwaba b̶ʌbʌrʌa mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌda bãrãra bia duananida. Mʌ̃ preso b̶ʌ carea Ãcõrẽa iwid̶i pananadua. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa Ãcõrẽba idji biad̶eba bãrãra careba b̶aida.
1TH 1:1 Mʌ̃ra Pauloa. Naʌ̃ cartara b̶ʌbʌrʌa djabarã Tesalonica purud̶ebemarã itea. Bãrãra dadjirã Zeza Ãcõrẽnea, dadjirã Boro Jesucritod̶ea. Djaba Silvanoda, Timoteo sid̶a mʌ̃ ume panʌa. Daiba quĩrĩã panʌa dadjirã Zeza Ãcõrẽba, dadjirã Boro Jesucrito bid̶a ãdji biad̶eba bãrãra careba pananida, necai b̶ai sid̶a bãrãa dia pananida.
1TH 1:2 Daiba ewariza Ãcõrẽa iwid̶ibʌdad̶e bãrã carea bia b̶ʌad̶a abadaa.
1TH 1:3 Daiba dadjirã Zeza Ãcõrẽ quĩrãpita ewariza quĩrãneba panʌa bãrãba Ãcõrẽ ĩjã panʌneba biada o panʌda, quĩrĩãneba dji careba panʌda, idjab̶a bia mĩga panʌmĩna dadjirã Boro Jesucritoba nebia diamãrẽã jʌ̃ã panʌra quenatʌd̶aẽ́ panʌda.
1TH 1:4 Djabarã, Ãcõrẽba bãrãra bio quĩrĩã b̶ʌa. Daiba cawa panʌa idjia bãrãra edasida.
1TH 1:5 Daiba bed̶ea bia Critod̶ebema bãrãa jaradiasid̶ad̶e ara jãwã bed̶ead̶aẽ́ basía. Ãtebʌrʌ maʌ̃ bed̶eara wãrã arada cawa panʌ bẽrã Ãcõrẽ Jaure ʌb̶ʌad̶eba bed̶easid̶aa. Bãrãba cawa panʌa daira sãwã bãrã tãẽna nĩbasid̶ada bia pananamãrẽã.
1TH 1:6 Ara maʌ̃ quĩrãca bãrãba ẽpẽsid̶aa. Dadjirã Boro nĩbad̶a quĩrãca ẽpẽsid̶aa. Bãrãra bio bia mĩga panʌmĩna Ãcõrẽ Jaureba b̶ʌsrid̶a dia b̶ʌd̶eba bed̶ea Critod̶ebemara ĩjãsid̶aa.
1TH 1:7 Mãwã jũma Crito ĩjã b̶ea Macedonia druad̶ebemaba, Acaya druad̶ebema bid̶a bãrãneba unusid̶aa sãwã nĩbad̶ida panʌda.
1TH 1:8 Ãdjirã awa bãrãneba dadjirã Boro bed̶eara ũrĩnaẽ́ basía, ãtebʌrʌ druazabemaba cawasid̶aa bãrãba Ãcõrẽra ĩjã panʌda. Maʌ̃ bẽrã ¿daiba bãrãnebemada cãrẽda jarad̶i?
1TH 1:9 Ãdjirãbʌrʌ jara panʌa sãwã bãrãba daira bia edasid̶ada, idjab̶a jʌwaba od̶a ãcõrẽ b̶eara igarasid̶ada Ãcõrẽ wãrãda zocai b̶ʌ ĩjãni carea.
1TH 1:10 Ãdjirãba jara panʌa sãwã bãrãba Ãcõrẽ Warra Jesu bajãneba zeida jʌ̃ã panʌda. Ara maʌ̃ Jesuda Ãcõrẽba ʌ̃rẽbabisia. Idjia dadjirãra Ãcõrẽba cawa od̶e zeid̶ebemada ẽdrʌ edasia.
1TH 2:1 Djabarã, bãrãba cawa panʌa dai bãrãma panasid̶ad̶e dadji quĩrĩãbe pananaẽ́ basida.
1TH 2:2 Cawa panʌa bãrãmaa wãni naẽna Pilipod̶ebemarãba daira biẽ́ jarasid̶ada idjab̶a biẽ́ osid̶ada. Maʌ̃ awara bãrãma jũẽsid̶ad̶e zocãrãba quĩrĩãnaẽ́ basía daiba jaradiad̶ida. Baribʌrʌ Ãcõrẽba carebasia idji bed̶ea biada bãrãa ne wayaa neẽ́ jaradiad̶amãrẽã.
1TH 2:3 Daiba crĩcha biaẽ́neba wa sewad̶eba bãrãa jaradiad̶aẽ́ basía. Idjab̶a bãrãra cũrũgad̶ida crĩchad̶aẽ́ basía.
1TH 2:4 Ãtebʌrʌ Ãcõrẽba bia ununa bẽrã daira b̶ʌsia idji bed̶ea bia Critod̶ebemada jaradiad̶amãrẽã. Maʌ̃ bẽrã daiba jaradia panʌa. Daiba jʌrʌd̶aẽ́ panʌa ẽberãrãba bia ununamãrẽã ãtebʌrʌ quĩrĩã panʌa dadji so acʌ b̶ʌ Ãcõrẽba bia unumãrẽã.
1TH 2:5 Bãrãba cawa panʌa daiba bed̶ea bia quirud̶eba jaradiad̶aẽ́ panasid̶ada. Idjab̶a parata edad̶i carea sewad̶eba jaradiad̶aẽ́ basía. Maʌ̃ra Ãcõrẽba cawa b̶ʌa.
1TH 2:6 Daiba jʌrʌd̶aẽ́ panasid̶aa bãrãba, dewararã bid̶a daida bia jarad̶amãrẽã. Maʌ̃ awara daira Critoba diabued̶arã bẽrã iwid̶id̶ida panasid̶aa bãrãba ne diad̶amãrẽã. Baribʌrʌ iwid̶id̶aẽ́ basía. Ãtebʌrʌ quĩrĩãneba daiba bãrãra careba panasid̶aa dji papaba warra zaquerã wagabari quĩrãca.
1TH 2:8 Daiba bãrãra bio quĩrĩã panʌ bẽrã ab̶abe bed̶ea bia Ãcõrẽnebemada bãrãa jaradiad̶aẽ́ basía, ãtebʌrʌ ne jũmaneba carebad̶i carea panasid̶aa.
1TH 2:9 Djabarã, bãrãba cawa panʌa daiba bed̶ea bia Ãcõrẽnebemada bãrãa jaradia panasid̶ad̶e ãsa diamasi bid̶a ʌ̃nãũnaẽ́ dewara traju sid̶a obadjid̶ada parata edad̶i carea. Quĩrĩãnaẽ́ basía bãrãba daia õgo ne dia panʌneba bia mĩgad̶ida.
1TH 2:10 Bãrãba cawa panʌa, Ãcõrẽ bid̶a cawa b̶ʌa daira bãrã dji Crito ĩjã b̶ea tãẽna biya, jipa, biẽ́ jarad̶i neẽ́ nĩbasid̶ada.
1TH 2:11 Maʌ̃ awara cawa panʌa zezaba idji warrarã ume obari quĩrãca daiba bãdjiza sobiabisid̶ada idjab̶a jipa nĩbad̶amãrẽã jara panasid̶ada.
1TH 2:12 Daiba jarasid̶aa bãrãra Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca nĩbad̶amãrẽã. Idjia bãrãra trʌ̃sia pe erob̶ai carea idjab̶a idji biya quirud̶ebemada erob̶ead̶amãrẽã.
1TH 2:13 Daiba ewariza bãrã carea Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a abadaa. Bãrãba Ãcõrẽ bed̶eada daid̶eba ũrĩsid̶ad̶e ẽberã crĩcha quĩrãca ĩjãnaẽ́ basía. Ãtebʌrʌ maʌ̃ bed̶eara wãrãda Ãcõrẽ bed̶eada cawaped̶ad̶a bẽrã ĩjãsid̶aa. Ara maʌ̃ bed̶eaba bãrã dji Crito ĩjã b̶ea crĩchara biara o wãa.
1TH 2:14 Djabarã, bãrãba ĩjã panʌ carea ara bãdji druad̶ebemarãba biẽ́ o panasid̶aa Ãcõrẽ ẽberãrã judiorã druad̶e mãwãna quĩrãca. Mama Jesucrito ĩjã b̶ea judiorãra dji ĩjãẽ́ b̶eaba biẽ́ o panasid̶aa.
1TH 2:15 Dadjirã Boro Jesura, Ãcõrẽneba bed̶eabadarã sid̶a beasid̶aa. Maʌ̃ awara daira ãyã jʌretasid̶aa. Ãdjirãra Ãcõrẽba bia unucaa. Ãdjira jũmarã ume dji quĩrũa.
1TH 2:16 Ãcõrẽba ẽdrʌ edamãrẽã daiba judiorãẽ́a jaradia quĩrĩã panʌne ãdjirãba iduaribid̶acaa. Mãwã cadjiruara waib̶ʌada o panʌa. Maʌ̃ carea Ãcõrẽba idji quĩrũbid̶eba ãdjirãra cawa oya.
1TH 2:17 Djabarã, dãrãẽ́ b̶ʌa daira bãrã ume pananada ãyã wãped̶ad̶ada. Ara nawena daiba bãrãra ununaẽ́ panʌmĩna crĩchad̶eba bãrã ume panʌa. Daiba wãrãda bãrã acʌd̶e wã quĩrĩã panasid̶aa baribʌrʌ diauruba mĩã sẽ b̶asia wãrãnamãrẽã. Mʌ̃ra wãrãda b̶arima zocãrã bãrãmaa wãi carea b̶asia.
1TH 2:19 Bãrã carea b̶ʌsrid̶a panʌ bẽrã mãwã panʌa. Maʌ̃ awara cawa panʌa dadjirã Boro Jesucrito zebʌrʌd̶e daiba bãrãra jipa panʌda idjía unubid̶ida. Maʌ̃ne idji quĩrãpita bãrãda dai b̶ʌsrid̶aa baya.
1TH 2:20 Wãrãda bãrã carea b̶ʌsrid̶a panʌa. Bãrãra dai b̶ʌsrid̶aa.
1TH 3:1 Daiba waa poya droad̶aẽ́ bẽrã crĩchasid̶aa dadub̶a Atena purud̶e panʌmisa djaba Timoteoda bãrãmaa wãida. Ara maʌ̃da idjira diabuesid̶aa Crito biara ĩjã panʌneba zarea b̶ead̶amãrẽã. Ãcõrẽ nezoca Timoteoba dai ume ab̶ari bed̶ea bia Critod̶ebemada jaradiabaria.
1TH 3:3 Maʌ̃ awara idjira diabuesid̶aa bãrã bia mĩga panʌne jũmawãyã crĩcharãnamãrẽã. Bãrãba cawa panʌa Crito ĩjã panʌ carea dadjirãra bia mĩgad̶ida panʌda.
1TH 3:4 Bãrã ume panasid̶ad̶e daiba jarabadjid̶aa ẽberãrãba dadjirãra bia mĩgabid̶ida. Bãrãba cawa panʌa maʌ̃gʌra wãrãda mãwãsida.
1TH 3:5 Maʌ̃ carea mʌ̃a waa poya droaẽ́ bẽrã Timoteora bãrãmaa diabuesia wad̶i Critora ĩjã panʌ cawaya. Mʌ̃a crĩchasia ãĩbẽrã diauruba bãrãa Critora igarabisida. Mãwãnabara daiba bãrãa Critod̶ebema jaradiaped̶ad̶ara ara jãwã b̶ecasia.
1TH 3:6 Baribʌrʌ Timoteora bãrãma b̶ad̶ada daima jũẽsia. Bãrãba Crito ĩjã panʌnebemada, bãrã quĩrĩãnebema sid̶a idjia mĩã biya jarad̶e zesia. Idjia jarasia bãrãba quĩrĩãneba wad̶ibid̶a daira quĩrãnebabadada idjab̶a unu quĩrĩã panʌda daiba bãrã unu quĩrĩã panʌ quĩrãca.
1TH 3:7 Maʌ̃ba djabarã, daiba cawasid̶aa bãrãba Jesura wad̶i ĩjã panʌda. Maʌ̃ bẽrã daira bia mĩga panʌmĩna sobiasid̶aa.
1TH 3:8 Id̶ibʌrʌ daira wãrãda so aduá panesid̶aa, cawa panʌ bẽrã bãrãba wad̶ibid̶a dadjirã Borora ĩjã panʌda.
1TH 3:9 Bãrã carea daira Ãcõrẽ quĩrãpita bio b̶ʌsrid̶a panʌa. Jãcua b̶ʌsrid̶a panʌ bẽrã Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a abʌdad̶e wad̶ibid̶a maʌ̃ra cʌrebae b̶ʌa.
1TH 3:10 Ãsa, diamasi bid̶a daiba Ãcõrẽa iwid̶ibadaa bãrã acʌd̶e wãni carea. Mãwã bãrãba Critod̶ebema wad̶i adua panʌra daiba poya jaradiad̶ia jũma daucha ĩjãnamãrẽã.
1TH 3:11 Daiba dadjirã Zeza Ãcõrẽa, dadjirã Boro Jesua iwid̶i panʌa bãrãmaa wayacusa wãbid̶amãrẽã.
1TH 3:12 Daiba quĩrĩã panʌa dadjirã Boroba bãrãra careba b̶aida jũmarã ume biara dji quĩrĩã b̶ead̶amãrẽã daiba bãrã bio quĩrĩã panʌ quĩrãca.
1TH 3:13 Idjab̶a iwid̶i panʌa Critoba bãrãra careba b̶aida sod̶eba bio ĩjãnamãrẽã. Mãwã dadjirã Boro Jesura jũma idjid̶erã ume zebʌrʌd̶e bãrãra dadjirã Zeza Ãcõrẽ quĩrãpita biya b̶ead̶ia biẽ́ jarad̶i neẽ́.
1TH 4:1 Maʌ̃ awara djabarã, daiba bãrãa jaradiasid̶aa sãwã Ãcõrẽ quĩrãpita nĩbad̶ida panʌda idjia bia unumãrẽã. Dadjirã Boro Jesud̶eba daiba bãrãa bed̶ea djuburiad̶ia ara maʌ̃ quĩrãca nĩbad̶amãrẽã. Wãrãda bãrãba mãwã o panʌa, baribʌrʌ biara od̶adua.
1TH 4:2 Dadjirã Boro Jesud̶eba daiba jaradiaped̶ad̶ada bãrãba cawa panʌa.
1TH 4:3 Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌa bãrãra idji itea bia b̶ead̶ida. Maʌ̃ bẽrã aud̶uada orãnadua.
1TH 4:4 Bãrã cacuara jipa cawa erob̶ead̶adua Ãcõrẽ quĩrãpita, ẽberãrã quĩrãpita bid̶a bia b̶ead̶amãrẽã.
1TH 4:5 Naʌ̃ djaraba cadjirua o awua b̶ʌra orãnadua Ãcõrẽ adua b̶eaba obada quĩrãca.
1TH 4:6 Maʌ̃gʌd̶eba djabarãda biẽ́ orãnadua idjab̶a cũrũgarãnadua. Jũma maʌ̃gʌra dadjirã Boroba cawa oya daiba bãrãa jaraped̶ad̶a quĩrãca.
1TH 4:7 Ãcõrẽba dadjirãra edaẽ́ basía cadjiruad̶e b̶ead̶amãrẽã, ãtebʌrʌ edasia idji itea bia b̶ead̶amãrẽã.
1TH 4:8 Maʌ̃ igara b̶ʌba ẽberãba jarad̶ada igaraẽ́ b̶ʌa, ãtebʌrʌ Ãcõrẽba jara b̶ʌda igara b̶ʌa. Ara maʌ̃ Ãcõrẽba idji Jaureda bãrãa diasia cadjirua neẽ́ b̶ead̶amãrẽã.
1TH 4:9 Maʌ̃ awara bãrãra sãwã djabarã ume dji quĩrĩãnida panʌda mʌ̃a naʌ̃ cartad̶e ¿cãrẽã b̶ʌi? Ãcõrẽbʌrʌ bãrãa maʌ̃ra jaradiasia.
1TH 4:10 Bãrãba jũma djabarã Macedonia druad̶ebemara mãwã quĩrĩã panʌa. Baribʌrʌ djabarã, daiba bãrãa bed̶ea djuburiad̶ia biara dji quĩrĩã b̶ead̶amãrẽã.
1TH 4:11 Idjab̶a jʌrʌd̶adua jũmarã ume necai duanani carea. Djãrã nẽbʌrad̶e b̶earãnadua. Bãrã jʌwaba trajad̶adua daiba jaraped̶ad̶a quĩrãca.
1TH 4:12 Mãwãbʌrʌ bãrãba ne erob̶ead̶ia idjab̶a Jesu ĩjãẽ́ b̶eaba bãrãra bia ununia.
1TH 4:13 Djabarã, daiba quĩrĩã panʌa bãrãba Jesu ĩjã b̶ea jaid̶aped̶ad̶ad̶ebemada cawad̶ida. Mãwã bãrãra sopuad̶aẽ́a Ãcõrẽ ĩjãẽ́ b̶ea sopuabada quĩrãca. Ãdjirãra sopuabadaa dji beuped̶ad̶ara sãwãbʌrʌ duananida cawad̶aẽ́ bẽrã.
1TH 4:14 Baribʌrʌ dadjirãba Jesura beu b̶ad̶ada ʌ̃rẽbasida ĩjã panʌa. Maʌ̃ bẽrã cawa panʌa Jesu ĩjã b̶ea jaid̶aped̶ad̶ara Ãcõrẽba jũma ʌ̃rẽbabida idji ume b̶ead̶amãrẽã.
1TH 4:15 Maʌ̃ carea dadjirã Boroba jarad̶ara daiba bãrãa jarabʌdaa: dadjirã Boro zebʌrʌd̶e dadjirã, dji wad̶i zocai b̶eara dji jaid̶aped̶ad̶a na idjimaa wãnaẽ́a.
1TH 4:16 Bajãnaa dadjirã Borora bed̶eabʌrʌda jĩgua ũrĩnia, bajãnebema nezoca dji droma sid̶a bed̶eabʌrʌda ũrĩnia, idjab̶a Ãcõrẽ cachiru jĩgua sid̶a ũrĩnia. Maʌ̃ne dadjirã Borora bajãneba zeya. Idji ĩjã b̶ea jaid̶aped̶ad̶ada naãrã ʌ̃rẽbad̶ia.
1TH 4:17 Ara maʌ̃da dadjirã, dji zocai b̶eara, ãdjirã ume ãbaa ʌ̃taa wãnia dadjirã Boro ume jʌ̃rãrãne dji ununi carea. Maʌ̃be dadjirã Boro ume ewariza duanania.
1TH 4:18 Maʌ̃ bed̶eaba bãrãra dji sobiabid̶adua.
1TH 5:1 Djabarã, mʌ̃a naʌ̃ cartad̶e b̶ʌẽ́a sãʌ̃be dadjirã Borora zeida.
1TH 5:2 Bãrãba bio cawa panʌa dadjirã Boroba cawa oi ewarira cawaẽ́ne zeida diamasi ne drʌabari zebari quĩrãca.
1TH 5:3 Ẽberãrãba nãwã jara panania: “Jũma necai nũmʌa, dauperad̶ira neẽ́a.” Mãwã panʌne cawaẽ́ne ãdjirã jũma ãrĩ ewarira zeya wẽrã b̶iogoa b̶ʌ cawaẽ́ne puabari quĩrãca. Maʌ̃ne ãdjirãra ni ab̶aʌda ẽdrʌd̶aẽ́a.
1TH 5:4 Baribʌrʌ djabarã, bãrãra pãĩmane b̶eaẽ́a. Maʌ̃ bẽrã dadjirã Boroba cawa od̶e zebʌrʌ ewarid̶e bãrãra dauperad̶aẽ́a ne drʌabari zebʌrʌd̶e dauperabada quĩrãca.
1TH 5:5 Jũma bãrãra ʌ̃naanebemaa, ãsabemaa. Dadjirãra diamasibemaẽ́a, pãĩmanebemaẽ́a.
1TH 5:6 Maʌ̃ bẽrã dadjirãra cãĩ b̶ead̶aẽ́a dewararã cãĩ b̶ea quĩrãca, ãtebʌrʌ dau ʌb̶ʌa b̶ead̶ia, quĩrãcuita jipa b̶ead̶ia.
1TH 5:7 Cãĩ b̶eara diamasi cãĩ b̶eaa, beu nĩmira diamasi beu nĩa.
1TH 5:8 Baribʌrʌ dadjirãra ãsabema bẽrã quĩrãcuita jipa b̶ead̶ida panʌa. Critora ĩjã pananida panʌa, dji quĩrĩã b̶ead̶ida panʌa, idjab̶a Ãcõrẽba cawa oid̶ebema ẽdrʌd̶ira jʌ̃ã pananida panʌa. Mãwã ara dadjida cadjiruad̶ebemada jũãtrʌ b̶ead̶ia sordaoba idji jãare ne zareaba jũãtrʌbari quĩrãca, idji boro sid̶a ne zareaba jũãtrʌbari quĩrãca.
1TH 5:9 Ãcõrẽba dadjirãra trʌ̃ẽ́ basía cawa oi carea, ãtebʌrʌ trʌ̃sia dadjirã Boro Jesucritod̶eba ẽdrʌd̶amãrẽã.
1TH 5:10 Idjira dadjirã carea beusia. Maʌ̃ bẽrã dadjirãda zocai b̶ead̶ibʌrʌ wa beud̶ibʌrʌ, idji zebʌrʌd̶e idji ume ãbaa zocai panania.
1TH 5:11 Maʌ̃ carea dji sobiabid̶adua. Idjab̶a dji carebad̶adua biara ĩjãni carea bãrãba o panʌ quĩrãca.
1TH 5:12 Maʌ̃ awara djabarã, daiba bed̶ea djuburiad̶ia djabarã bãrã tãẽna Ãcõrẽ traju o panʌda bio wayad̶amãrẽã. Ãdjirãra dadjirã Boro Jesucritod̶eba bãrã bororãa. Bãrãra sãwã nĩbad̶ida panʌda jaradiabadaa.
1TH 5:13 Ãdjid̶ebemada bia crĩchad̶adua. Ãdjia o panʌ carea bio quĩrĩãnadua. Jũmarã ume bia duananadua.
1TH 5:14 Djabarã, daiba jarad̶ia bãrã tãẽna djuburia b̶eara quẽãnamãrẽã. Sod̶e b̶ʌsrid̶aẽ́ b̶eara sobiabid̶adua. Sod̶e ʌb̶ʌaẽ́ b̶eara carebad̶adua. Jũmarã ume droad̶adua.
1TH 5:15 ¡Ũrĩnadua! Ab̶aʌba bãrãda biẽ́ osira idjida ab̶arica biẽ́ orãnadua. Ãtebʌrʌ ewariza bãdjiza biadrʌ od̶adua. Jũmarã ume bia od̶adua.
1TH 5:16 Ne jũmane b̶ʌsrid̶a b̶ead̶adua.
1TH 5:17 Ʌ̃nãũnaẽ́ Ãcõrẽa iwid̶i pananadua.
1TH 5:18 Ne jũma carea Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a ad̶adua. Maʌ̃drʌ Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌa, bãrãra Jesucrito ĩjã b̶ea bẽrã.
1TH 5:19 Ãcõrẽ Jaureba o b̶ʌra idu obi ama b̶earãnadua.
1TH 5:20 Ãcõrẽneba bed̶eabariba jara b̶ʌra igararãnadua.
1TH 5:21 Jũma maʌ̃ra quĩrãcuita ũrĩnadua, maʌ̃be ab̶abe dji wãrãdrʌ ĩjãnadua.
1TH 5:22 Ni maãrĩ bid̶a cadjiruara orãnadua.
1TH 5:23 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa dadji necai b̶ai diabari Ãcõrẽba bãrãra biara o wãida ne jũmane idji itea bia b̶ead̶amãrẽã. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa Ãcõrẽba bãrã jaureda, bãrã crĩchada, bãrã cacua sid̶a jũma wagaida. Mãwã dadjirã Boro Jesucrito zebʌrʌd̶e bãrãra ni maãrĩ bid̶a biẽ́ jarad̶i neẽ́ b̶ead̶ia.
1TH 5:24 Bãrã Trʌ̃nara bed̶ea ab̶a b̶ʌ bẽrã jũma maʌ̃gʌra oya.
1TH 5:25 Djabarã, dai carea Ãcõrẽa iwid̶id̶adua.
1TH 5:26 Wãrã quĩrĩãneba jũma djabarãa nãwã jarad̶adua: daiba quĩrĩã panʌa bãrãra bia duananida.
1TH 5:27 Mʌ̃a dadjirã Borod̶eba jaraya: naʌ̃ cartara jũma djabarã quĩrãpita led̶adua.
1TH 5:28 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa dadjirã Boro Jesucritoba idji biad̶eba bãrãra careba b̶aida.
2TH 1:1 Mʌ̃ra Pauloa. Naʌ̃ cartara b̶ʌbʌrʌa djabarã Tesalonica purud̶ebema itea. Bãrãra dadjirã Zeza Ãcõrẽnea, dadjirã Boro Jesucritod̶ea. Djaba Silvanoda, Timoteo sid̶a mʌ̃ ume panʌa.
2TH 1:2 Daiba quĩrĩã panʌa dadjirã Zeza Ãcõrẽba, dadjirã Boro Jesucrito bid̶a ãdji biad̶eba bãrãra careba pananida, necai b̶ai sid̶a bãrãa dia pananida.
2TH 1:3 Djabarã, daiba ewariza bãrã carea Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a abadaa. Daiba mãwã obadara bia b̶ʌa. Bãrãba ewariza Critora biara ĩjã panʌa idjab̶a biara dji quĩrĩã panʌa.
2TH 1:4 Maʌ̃ carea daiba Ãcõrẽ ẽberãrã duanʌza bãrãnebemada b̶ʌsrid̶a nẽbʌrʌbadaa. Jarabadaa ẽberãrãba biẽ́ od̶i carea ẽpẽ panʌmĩna bãrãba Critora wad̶i ĩjã panʌda idjab̶a bia mĩga panʌmĩna jũma droa panʌda.
2TH 1:5 Maʌ̃ba cawabi b̶ʌa Ãcõrẽba jipa cawa obarida. Idjia bãrãra bia unu b̶ʌa pe erob̶ai carea. Maʌ̃ carea ara nawena bia mĩga panʌa.
2TH 1:6 Ãcõrẽba jipa cawa obaria. Bãrã bia mĩgabi panʌra idjia bia mĩgabiya.
2TH 1:7 Baribʌrʌ bãrã, dji bia mĩga b̶eara ʌ̃nãũbiya dai ʌ̃nãũbi quĩrãca. Maʌ̃gʌra mãwãya dadjirã Boro Jesura idji nezocarã mẽsrã b̶ea ume urua eradrʌ nũmʌne bajãneba zebʌrʌd̶e. Maʌ̃ne jũma Ãcõrẽ ĩjãẽ́ b̶eada, bed̶ea bia dadjirã Boro Jesud̶ebema ĩjãnacada cawa oya.
2TH 1:9 Ãdjirãra tʌbʌ uruad̶e ewariza bia mĩgabiya. Dadjirã Boro quĩrãpitabemada, idji ʌb̶ʌa dromanebema sid̶a tʌmʌ b̶ead̶ia.
2TH 1:10 Maʌ̃ ewarid̶e idjid̶erãba idjía bia bed̶ead̶ia. Ãdjirã ume bia od̶a carea jũma idji ĩjã b̶eaba idjira bio bia ununia. Daiba idjid̶ebema jaradiaped̶ad̶ara bãrãba ĩjãped̶ad̶a bẽrã bãrã sid̶a maʌ̃ ẽberãrãnebemaa.
2TH 1:11 Maʌ̃ carea daiba ewariza dadjirã Ãcõrẽa iwid̶ibadaa bãrãda bia unumãrẽã. Idjia bãrãra maʌ̃ carea trʌ̃sia. Daiba iwid̶i panʌa Ãcõrẽba idji ʌb̶ʌad̶eba bãrãra ne jũmane carebamãrẽã. Mãwã idji ĩjã panʌneba bia o quĩrĩã panʌra bãrãba jũma od̶ia.
2TH 1:12 Mãwãra bãrãneba jũmarãba dadjirã Boro Jesucritora bia jarad̶ia idjab̶a idjid̶eba bãrãda bia jarad̶ia. Dadjirã Ãcõrẽba, dadjirã Boro Jesucrito bid̶a ãdji biad̶eba careba panʌ bẽrã mãwã bia jarad̶ia.
2TH 2:1 Maʌ̃ awara djabarã, daiba bãrãa bed̶ea djuburiad̶ia dadjirã Boro Jesucrito zeid̶ebemada idjab̶a dadjirã idji ume ãbaa dji jʌred̶id̶ebemada ãĩ crĩcharãnamãrẽã. Ab̶aʌba dadjirã Boroba cawa oi ewarira jũẽsiad̶a aibʌrʌ, dauperarãnadua. Bariduaba Ãcõrẽneba bed̶ea b̶ʌ quĩrãca mãwã jaraibʌrʌ, wa mãwã jaradiaibʌrʌ, wa daiba cartad̶e mãwã b̶ʌsid̶aad̶a aibʌrʌ, ĩjãrãnadua.
2TH 2:3 Ni maãrĩ bid̶a ab̶aʌa idu cũrũgabirãnadua. Dadjirã Boroba cawa oi ewari zei naẽna zocãrã ẽberãrãba Ãcõrẽra igarad̶ia. Maʌ̃ne cadjiruad̶ebema ẽberãda odjaya. Maʌ̃ ẽberãra Ãcõrẽba tʌbʌ uruad̶e b̶atabueya.
2TH 2:4 Idjia Ãcõrẽra idjab̶a ne jũma ẽberãrãba ãcõrẽ abada sid̶a quĩrĩãca baya. Idjida jũma maʌ̃gʌ cãyãbara dji dromaara b̶ʌad̶a aya. Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽ de dromane chũmeped̶a jaraya idjidrʌ Ãcõrẽda.
2TH 2:5 Bãrãma b̶asid̶e mʌ̃a ¿maʌ̃gʌra jaraẽ́ basica? ¿Quĩrãnebad̶aẽ́ca?
2TH 2:6 Maʌ̃ bẽrã cawa panʌa cãrẽba maʌ̃ ẽberãra idu odjabiẽ́ b̶ʌda. Baribʌrʌ idji ewari jũẽbʌrʌd̶e odjaya.
2TH 2:7 Nawena cadjiruara mẽrã o nĩnaa, baribʌrʌ dji iduaribiẽ́ b̶ʌba maʌ̃ cadjiruad̶ebema ẽberãra idu odjabiẽ́ b̶ʌa. Mãwã b̶aya ab̶a Ãcõrẽba dji iduaribiẽ́ b̶ʌra ãyã edebʌrʌd̶aa.
2TH 2:8 Maʌ̃bebʌrʌ cadjiruad̶ebema ẽberãra odjaya. Baribʌrʌ dadjirã Boro Jesu quĩrãwãrẽã dorrodorroa zebʌrʌd̶e ara bed̶eabʌrʌba maʌ̃ ẽberãra beaya.
2TH 2:9 Cadjiruad̶ebema ẽberãra diauruba zebiya. Diauru ʌb̶ʌaba ne ununacada quĩrãtanoa ocuaya ẽberãrãba Ãcõrẽba mãwã o b̶ʌda crĩchad̶amãrẽã.
2TH 2:10 Ne quĩrãtanoa cadjirua o b̶ʌd̶eba ẽberãrã tʌbʌ uruad̶e bia mĩgad̶ida panʌra cũrũgaya. Ãdjirãba wãrã bed̶eada quĩrĩãnaca bẽrã Ãcõrẽba ẽdrʌ edaẽ́a.
2TH 2:11 Ãtebʌrʌ idu sewada ĩjãbiya. Mãwã ara ãdjidub̶a bio cũrũga b̶ead̶ia.
2TH 2:12 Maʌ̃ ẽberãrã wãrã bed̶ea ĩjãẽ́ b̶eaba cadjiruada b̶ʌsrid̶aa obada bẽrã Ãcõrẽba biẽ́ b̶ʌya.
2TH 2:13 Djabarã, daiba ewariza bãrã carea Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a abadaa. Dadjirã Boroba bãrãra quĩrĩã b̶ʌa. Idjia bãrãra ẽdrʌ edai carea naẽnaed̶a edasia. Bãrãba idji wãrã bed̶ea ĩjã panʌ bẽrã idjab̶a idji Jaureba bãrãra idji itea bia b̶ʌd̶a bẽrã ẽdrʌ edaya.
2TH 2:14 Daiba bed̶ea bia Critod̶ebema jaradia panʌneba Ãcõrẽba bãrãra trʌ̃sia dadjirã Boro Jesucrito bia quirud̶ebemada edad̶amãrẽã.
2TH 2:15 Maʌ̃ bẽrã djabarã, zarea b̶ead̶adua. Daiba jaradiaped̶ad̶ara, cartad̶e b̶ʌped̶ad̶a sid̶a quĩrãdoarãnadua.
2TH 2:16 Ãcõrẽba dadjirãra quĩrĩãsia. Idji biad̶eba sobiabicuasia ewariza mãwã b̶ead̶amãrẽã. Idjab̶a cawabisia wãrãda idjid̶eba nebiada edad̶ida. Daiba quĩrĩã panʌa dadjirã Boro Jesucritoba, dadjirã Zeza Ãcõrẽ bid̶a bãrãra sobiabid̶ida idjab̶a zarea b̶ʌd̶ida. Mãwã bãrãba bed̶ea panʌra, o panʌ sid̶a jũma bia b̶aya.
2TH 3:1 Maʌ̃ awara djabarã, dai carea Ãcõrẽa iwid̶id̶adua dadjirã Boro bed̶eara druaza isabe jũẽmãrẽã idjab̶a ẽberãrãba maʌ̃nebemada bia jarad̶amãrẽã bãrã tãẽna mãwãna quĩrãca.
2TH 3:2 Ãcõrẽa iwid̶id̶adua daira ẽberã cadjiruarãba biẽ́ o quĩrĩã panʌnebemada wagamãrẽã. Ãcõrẽ ĩjã quĩrĩãẽ́ b̶eada baraa.
2TH 3:3 Baribʌrʌ dadjirã Borora bed̶ea ab̶a b̶ʌa. Idjia bãrãra careba b̶aya zarea b̶ead̶amãrẽã idjab̶a cadjiruad̶ebemada waga b̶aya.
2TH 3:4 Dadjirã Borod̶eba cawa panʌa daiba jaradiaped̶ad̶ara bãrãba wãrãda o panʌda idjab̶a o pananida.
2TH 3:5 Quĩrĩã panʌa dadjirã Boro Ãcõrẽba cawabida bãrãra bio quĩrĩã b̶ʌda. Idjab̶a quĩrĩã panʌa idjia carebaida Critoba droad̶a quĩrãca droad̶amãrẽã.
2TH 3:6 Djabarã, dadjirã Boro Jesucrito trʌ̃neba daiba bãrãa jarad̶ia djabarã coaid̶a b̶ea ume ãbaa b̶earãnamãrẽã. Daiba jaradiaped̶ad̶a quĩrãca od̶acaa.
2TH 3:7 Bãrãba cawa panʌa dai nĩbaped̶ad̶a quĩrãca bãrãra nĩbad̶ida panʌda. Bãrã tãẽna panasid̶ad̶e daira bari pananaca basía.
2TH 3:8 Daiba bãrãneda bari cod̶aẽ́ basía, ãtebʌrʌ ãsa, diamasi bid̶a ʌ̃nãũnaẽ́ dewara traju sid̶a o panasid̶aa bãrãba daia õgo ne diarãnamãrẽã.
2TH 3:9 Wãrãda bãrãba carebad̶amãrẽã iwid̶id̶ida pananamĩna iwid̶id̶aẽ́ basía. Ãtebʌrʌ daira trajasid̶aa cawabid̶i carea bãrãba ab̶ari quĩrãca od̶ida panʌda.
2TH 3:10 Bãrã tãẽna panasid̶ad̶e daiba naʌ̃da jarasid̶aa: dji traja quĩrĩãẽ́ b̶ʌra ne cobirãnadua.
2TH 3:11 Daiba ũrĩ panʌa ʌ̃cʌrʌ bãrãnebemada coaid̶a b̶eada. Ãdjirãra trajad̶acaa ãtebʌrʌ djãrã nẽbʌrad̶e panabadaa.
2TH 3:12 Maʌ̃ djabarãa daiba dadjirã Boro Jesucritod̶eba bed̶ea djuburiad̶ia necai trajad̶amãrẽã cod̶ira erob̶ead̶amãrẽã.
2TH 3:13 Baribʌrʌ djabarã, bia o panʌneba sẽrãnadua.
2TH 3:14 Daiba naʌ̃ cartad̶e jaradiaped̶ad̶ada ab̶aʌba ĩjãẽ́bʌrʌ, jũmarãa cawabid̶adua biẽ́ o b̶ʌda. Idji ume ãbaa b̶earãnadua peramãrẽã.
2TH 3:15 Baribʌrʌ idjira bãrã ume dji quĩrũ quĩrãca erob̶earãnadua, ãtebʌrʌ bãrã djaba bẽrã jarad̶adua jipa omãrẽã.
2TH 3:16 Daiba quĩrĩã panʌa dadjirã Boro necai b̶ai diabariba idji necai b̶aira bãrãa ewariza ne jũmane dia b̶aida. Quĩrĩã panʌa dadjirã Borora bãrã ume b̶aida.
2TH 3:17 Mʌ̃ra Pauloa. Naʌ̃gʌ bed̶eada mʌ̃ jʌwaba b̶ʌbʌrʌa. Jũma mʌ̃ cartad̶e nãwã b̶ʌbaria cawabi carea mʌ̃abʌrʌ b̶ʌbʌrʌda. Nãwã b̶ʌ́ b̶abaria.
2TH 3:18 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa dadjirã Boro Jesucritoba idji biad̶eba bãrãra careba b̶aida.
1TI 1:1 Mʌ̃ra Pauloa, Jesucritoba diabued̶aa. Ãcõrẽ dadji Ẽdrʌ Edabariba dadji Boro Jesucrito ume mʌ̃ra mãwã b̶ʌsid̶aa. Ara maʌ̃ Jesucritod̶eba dadjira wãrãda bia b̶ead̶ida cawa panʌa.
1TI 1:2 Timoteo, mʌ̃a naʌ̃ cartara bʌ itea b̶ʌbʌrʌa. Mʌ̃neba Critora ĩjãna bẽrã bʌra wãrãda mʌ̃ warraca b̶ʌa. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa dadji Zeza Ãcõrẽba dadji Boro Jesucrito bid̶a quĩrã djuburia pananida, ãdji biad̶eba careba pananida, idjab̶a necai b̶ai sid̶a dia pananida.
1TI 1:3 Macedonia druad̶aa wãi naẽna mʌ̃a bʌ́a bed̶ea djuburiasia Epesod̶e b̶emãrẽã. Mãwã osia bʌa quĩrã awara jaradia b̶eaa waa idu jaradiabirãmãrẽã.
1TI 1:4 Ãdjirãa jaradua drõã naẽnabema nẽbʌrʌbadara, dadji drõã naẽnabemarã trʌ̃ zocãrã jaradiabada sid̶a waa jaradiarãnamãrẽã. Maʌ̃ba ab̶abe caicaya duanebibaria. Dadjirãra carebacaa Ãcõrẽba obi b̶ʌda od̶amãrẽã. Ab̶abe idji bed̶ea ĩjã panʌneba poya od̶ia.
1TI 1:5 Mʌ̃a mãwã jara b̶ʌa djabarãba crĩcha biad̶eba, sobiad̶eba, wãrãda Ãcõrẽ ĩjã panʌneba dji quĩrĩã duananamãrẽã.
1TI 1:6 Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌra maʌ̃nebemada ãĩ wãsid̶aa. Maʌ̃be baridua bed̶ea dadji carebacada ẽpẽsid̶aa.
1TI 1:7 Ãdjirãra Ãcõrẽba Moisea diad̶a ley jaradiabadada b̶a quĩrĩã panʌa, baribʌrʌ bio cawa panʌ quĩrãca jaradiabadamĩna adua panʌa cãrẽda jaradia panʌda.
1TI 1:8 Dadjirãba cawa panʌa maʌ̃ leyra biada. Baribʌrʌ arid̶e jaradiad̶ida panʌa.
1TI 1:9 Maʌ̃ bẽrã cawad̶ida panʌa Ãcõrẽba maʌ̃ leyra diaẽ́ basida dji jipa o b̶ea carea, ãtebʌrʌ diasia dji ĩjã od̶aca carea, cʌwʌrʌ zarea b̶ea carea, Ãcõrẽ neẽ́ b̶ea carea, cadjirua o b̶ea carea, Ãcõrẽ wayad̶aca carea, Ãcõrẽ igarabada carea, ãdji djibarirã beabada carea, mĩã beabada carea,
1TI 1:10 daunemabada carea, ara ãdji ab̶aricarã ume mĩã perada obada carea, djãrã nẽdobuebada carea, sewaid̶a b̶ea carea, sewad̶eba djãrã biẽ́ jarabada carea, idjab̶a wãrã bed̶eaba jara b̶ʌra od̶aca carea.
1TI 1:11 Bed̶ea bia quiru Ãcõrẽnebemaba maʌ̃ wãrã bed̶eara cawabi b̶ʌa. Dadji Ãcõrẽ bia quiruba maʌ̃ra mʌ̃́a diasia jaradia b̶amãrẽã.
1TI 1:12 Dadjirã Boro Jesucritoba mʌ̃́a ʌb̶ʌada diasia idji bed̶ea jaradia b̶amãrẽã. Idjia cawasia mʌ̃a ne jũmada jipa oida. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃ra b̶ʌsia idjia quĩrĩã b̶ʌda o b̶amãrẽã. Maʌ̃ carea mʌ̃a idjía bia b̶ʌad̶a aya.
1TI 1:13 Naẽna mʌ̃a idjid̶ebemada biẽ́ bed̶eabadjia idjab̶a idjid̶erãda biẽ́ oi carea ẽpẽbadjia. Djãrãa biẽ́ bed̶eabadjia. Baribʌrʌ idjia mʌ̃ra quĩrã djuburiasia. Idjida wad̶i ĩjãẽ́ b̶ad̶a bẽrã adua b̶ʌd̶eba mãwã biẽ́ obadjia.
1TI 1:14 Dadjirã Boro Jesucritoba idji biad̶eba mʌ̃ra bio carebasia idjida ĩjãmãrẽã idjab̶a idji quĩrĩãda erob̶amãrẽã.
1TI 1:15 Naʌ̃ bed̶eara wãrã ara bẽrã jũmarãba ĩjãnida panʌa: Jesucritora naʌ̃ ẽjũãnaa zesia cadjirua obadarã ẽdrʌ edai carea. Cadjirua obadarãnebemada mʌ̃drʌ dji cadjiruaara b̶asia.
1TI 1:16 Baribʌrʌ Ãcõrẽba mʌ̃ra quĩrã djuburiasia. Mãwã Jesucritoba mʌ̃, dji cadjiruaara b̶ad̶ad̶eba unubisia idjia jũma bia droa b̶ʌda. Mʌ̃neba dji wad̶i ĩjãẽ́ b̶eaa cawabisia sãwã ẽberã cadjiruara quĩrã djuburiabarida zocai b̶ai jõcada erob̶ead̶amãrẽã.
1TI 1:17 Ãcõrẽda ewariza jũmarã Boroa. Idjira beucaa. Dadjirãba ununacaa. Ab̶abe idjidrʌ b̶ʌa. Idjíabʌrʌ dadjirãba ewariza bia bed̶ead̶ida panʌa idjab̶a wayad̶ida panʌa. Bia b̶ʌa mãwã b̶aida.
1TI 1:18 Mʌ̃ warra Timoteo, bʌa oida b̶ʌra mʌ̃a jara b̶ʌbʌrʌa. Ãcõrẽneba bʌd̶ebema jaraped̶ad̶ara quĩrãnebadua. Mãwã Crito ĩjã b̶ʌd̶eba, crĩcha biad̶eba bʌa wãrã bed̶eara waga erob̶aya bia djõ b̶ʌ quĩrãca. Ʌ̃cʌrʌba crĩcha bia erob̶ead̶ada igarad̶aped̶a ãdjia Crito ĩjã panʌra idu b̶ʌsid̶aa.
1TI 1:20 Maʌ̃gʌ ẽberãrãnebemarã ab̶a Himeneo basía. Ab̶ara Alejandro basía. Ãdjira mʌ̃a diauru jʌwad̶e b̶ʌsia cawad̶amãrẽã Ãcõrẽnebemada waa biẽ́ bed̶ead̶iẽ́ panʌda.
1TI 2:1 Naʌ̃da biara jaraya: jũma ẽberãrã carea djabarãba Ãcõrẽa bed̶ea djuburiad̶ida panʌa, carebamãrẽã iwid̶id̶ida panʌa, idjab̶a bia b̶ʌad̶a ad̶ida panʌa.
1TI 2:2 Jũma naʌ̃ ẽjũãnebema bororã carea, zarra b̶ea carea bid̶a Ãcõrẽa iwid̶id̶ida panʌa dadjirãra necai b̶ead̶i carea, aduá b̶ead̶i carea, Ãcõrẽ waya b̶ead̶i carea, idjab̶a ne jũmane jipa b̶ead̶i carea.
1TI 2:3 Mãwã iwid̶i pananida bia b̶ʌa. Ãcõrẽ dadji Ẽdrʌ Edabariba maʌ̃gʌra bia unu b̶ʌa.
1TI 2:4 Idjia quĩrĩã b̶ʌa jũmarãba wãrã bed̶eada cawad̶aped̶a cadjiruad̶ebemada ẽdrʌd̶ida.
1TI 2:5 Ãcõrẽra ab̶abʌrʌ b̶ʌa. Idjab̶a ẽberãrã Ãcõrẽ ume bia b̶ʌbarida ab̶abʌrʌ b̶ʌa. Maʌ̃ ẽberãra Jesucritoa.
1TI 2:6 Ara idjida idu beabisia jũma ẽberãrãda ẽdrʌ b̶ʌi carea. Ãcõrẽba b̶ʌd̶a ewarid̶e Jesucritoba maʌ̃ra cawabisia.
1TI 2:7 Maʌ̃ carea mʌ̃ra idji bed̶ea jarabarida b̶ʌsia. Mʌ̃ra idjia diabued̶ada b̶ʌsia wãrã bed̶ea idji ĩjãnida panʌnebemada judiorãẽ́a jaradiad̶e wãmãrẽã. Mʌ̃a wãrã bed̶eada jara b̶ʌa. Sewada oẽ́ b̶ʌa.
1TI 2:8 Djabarã ãbaa dji jʌrebʌdaza mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa umaquĩrãrãba crĩcha biad̶eba Ãcõrẽa iwid̶id̶ida. Maʌ̃ne quĩrũ b̶ead̶iẽ́ panʌa, caicaya b̶ead̶iẽ́ panʌa.
1TI 2:9 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa wẽrãrãra quĩrãipa, arid̶e djiod̶ida. Ãdji bud̶ara jũmawãyã biya erud̶iẽ́ panʌa. Oroda wa neta nẽbʌa b̶eada jũmawãyã pẽũniẽ́ panʌa. Djio nẽbʌa b̶ʌ sid̶a jʌ̃niẽ́ panʌa.
1TI 2:10 Ãtebʌrʌ Ãcõrẽ waya b̶ea bẽrã wẽrãrãba bia o panʌneba bio djio panʌ quĩrãca b̶ead̶ida panʌa.
1TI 2:11 Djabarã ãbaa dji jʌre panʌne wẽrãrãba chupea ũrĩnida panʌa idjab̶a dji bororãda waya b̶ead̶ida panʌa.
1TI 2:12 Ãbaa dji jʌrebʌdad̶e mʌ̃a iduaribicaa wẽrãba jaradia b̶aida wa umaquĩrãda idji jʌwaed̶a erob̶aida. Ãtebʌrʌ wẽrãba chupea ũrĩ b̶aida b̶ʌa.
1TI 2:13 Mãwã b̶aida b̶ʌa Ãcõrẽba Adaʌ̃da naãrã od̶a bẽrã. Mãwãnacarea Evada osia.
1TI 2:14 Maʌ̃ awara diauruba Adaʌ̃ra cũrũgaẽ́ basía, ãtebʌrʌ wẽrãda cũrũgasia. Cũrũgasid̶e wẽrãba cadjiruada osia.
1TI 2:15 Baribʌrʌ warra to panʌneba wẽrãrãra ẽdrʌd̶ia Critoda ĩjã pananibʌrʌ, wãrã quĩrĩãda eropananibʌrʌ, idjab̶a Ãcõrẽ itea bia pananibʌrʌ. Jũma maʌ̃gʌra quĩrãipa ẽpẽnida panʌa.
1TI 3:1 Naʌ̃ bed̶eara wãrã araa: ab̶aʌda djabarã wagabarida b̶a quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, biada o quĩrĩã b̶ʌa.
1TI 3:2 Maʌ̃ bẽrã djabarã wagabarira biẽ́ jarad̶i neẽ́ b̶aida b̶ʌa, quima ab̶a erob̶aida b̶ʌa, jũmawãyã b̶aiẽ́ b̶ʌa, crĩcha biad̶eba b̶aida b̶ʌa, quĩrãipa b̶aida b̶ʌa, idji ded̶e jũẽbʌdara bia edaida b̶ʌa, idjab̶a jaradia cawa b̶aida b̶ʌa.
1TI 3:3 Idjira beu nĩbaiẽ́ b̶ʌa. Quĩrũbi jʌrʌya b̶aiẽ́ b̶ʌa, ãtebʌrʌ aduá b̶aida b̶ʌa. Jũmarã ume necai b̶aida b̶ʌa. Paratada awua b̶aiẽ́ b̶ʌa.
1TI 3:4 Idji ded̶ebemarãra bio waga cawa b̶aida b̶ʌa, idji warrarãra cʌwʌrʌ ĩjã erob̶aida b̶ʌa, idjab̶a ãdjirãba idjira wayad̶ida panʌa.
1TI 3:5 Ara idji ded̶ebemarãda waga adua b̶ʌbʌrʌ, ¿sãwã Ãcõrẽ ẽberãrãda bia wagai?
1TI 3:6 Crito ĩjãẽ́ b̶ea bid̶a idjid̶ebemada bia crĩchad̶ida panʌa. Mãwã ẽberãrãba idjid̶ebemada biẽ́ bed̶ead̶aẽ́a idjab̶a diauruba idjira ẽberãrã quĩrãpita biẽ́ b̶ʌẽ́a. Ãcõrẽ bed̶ea ĩjãna djiwid̶i b̶ʌra djabarã wagabarida b̶aiẽ́ b̶ʌa dji dromada crĩcharãmãrẽã. Mãwã crĩchasira Ãcõrẽba idjira cawa oya diauru cawa od̶a quĩrãca.
1TI 3:8 Ara maʌ̃ quĩrãca djabarã carebabada sid̶a jipa nĩbad̶ida panʌa ẽberãrãba wayad̶amãrẽã. Ãdjirãba sewada o b̶ead̶iẽ́ panʌa, beu nĩbad̶iẽ́ panʌa, idjab̶a paratada awua b̶ead̶iẽ́ panʌa.
1TI 3:9 Dadjia ĩjã panʌ bed̶ea Ãcõrẽba cawabid̶ara crĩcha biad̶eba bio wagad̶ida panʌa.
1TI 3:10 Djabarã carebabada b̶ʌd̶i naẽna bio quĩrãcuita acʌd̶ida panʌa. Maʌ̃be biẽ́ jarad̶i neẽ́ b̶eabʌrʌ, djabarã carebabadada b̶ead̶ida panʌa.
1TI 3:11 Ab̶ari quĩrãca ãdji quima sid̶a jipa nĩbad̶ida panʌa ẽberãrãba wayad̶amãrẽã. Nẽbʌra o b̶ead̶iẽ́ panʌa. Jũmawãyã b̶ead̶iẽ́ panʌa ãtebʌrʌ ne jũmane jipa b̶ead̶ida panʌa.
1TI 3:12 Djabarã carebabariba wẽrãda ab̶a erob̶aida b̶ʌa. Idji warrarãra, idji ded̶ebemarã sid̶a bio waga cawa b̶aida b̶ʌa.
1TI 3:13 Djabarã carebabadaba od̶ida panʌra jipa od̶ibʌrʌ, jũmarãba ãdjirãnebemada bia bed̶ead̶ia. Mãwã ne wayaa neẽ́ ãdjirãba Jesucrito ĩjã panʌnebemada poya bed̶ead̶ia.
1TI 3:14 Mʌ̃ra isabe bʌ acʌd̶e wã quĩrĩã b̶ʌa. Mãwãmĩna mʌ̃ra dãrãisicada. Maʌ̃ bẽrã naʌ̃ cartara bʌ itea b̶ʌbʌrʌa Ãcõrẽ ẽberãrãra sãwã ãbaa b̶ead̶ida panʌda cawamãrẽã. Dadjirãra Ãcõrẽ zocai b̶ʌ ẽberãrãa. Idji wãrã bed̶eara quĩrãcuita jaradiabadaa ni ab̶aʌba quĩrã awara jaradiarãnamãrẽã.
1TI 3:16 Wãrãda Ãcõrẽba naʌ̃ bed̶ea cawabid̶ara bio bia b̶ʌa: Critora naʌ̃ djarad̶e zesia. Ãcõrẽ Jaureba cawabisia idjira jipa b̶ʌda. Bajãnebema nezocarãba idjira unusid̶aa. Djabarãba idjid̶ebemada judiorãẽ́ma jaradiasid̶aa. Zocãrãba naʌ̃ ẽjũãne idjira ĩjãsid̶aa. Ãcõrẽba idjira bajã bia quirud̶e wayacusa edasia.
1TI 4:1 Ãcõrẽ Jaureba ebud̶a jara b̶ʌa naʌ̃ jĩrũarebema ewarid̶e ʌ̃cʌrʌba Crito ĩjã pananara igarad̶aped̶a jai cũrũgaya b̶eada, ãdjia jaradiabi panʌ sid̶a ẽpẽnida.
1TI 4:2 Maʌ̃ jairãba jaradiabi panʌra ẽberãrã dji biaca b̶ea sewaid̶a b̶eaba jaradiabadaa. Cadjirua obadad̶eba maʌ̃ ẽberãrã crĩchara jũma ãrĩ b̶eaa.
1TI 4:3 Ãdjirãba idu quima edabid̶acaa. Ne jũma cod̶i sid̶a idu cobid̶acaa. Baribʌrʌ Ãcõrẽba jũma diasia idji ĩjã b̶eaba, wãrã bed̶ea cawa b̶eaba idjía bia b̶ʌad̶a ad̶aped̶a cod̶amãrẽã.
1TI 4:4 Ne jũma Ãcõrẽba ocuad̶ara bia b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a asid̶ara ni ab̶aʌ cod̶id̶ebemara igarad̶iẽ́ panʌa.
1TI 4:5 Maʌ̃ cod̶ira Ãcõrẽ quĩrãpita bia b̶ʌa Ãcõrẽ bed̶eaba mãwã jara b̶ʌ bẽrã idjab̶a idjía bia b̶ʌad̶a abada bẽrã.
1TI 4:6 Bʌa jũma maʌ̃gʌda djabarãa jaradia b̶aibʌrʌ, Jesucrito nezoca biada b̶aya. Ãcõrẽ wãrã bed̶ea dadjia ĩjã panʌ ẽpẽ b̶ʌd̶eba bʌ jaurera ʌb̶ʌa wari b̶aya bia ne co b̶ʌ quĩrãca.
1TI 4:7 Drõã naẽnabema nẽbʌrʌbada biẽ́ b̶eara igaradua. Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca nĩbai carea cawa wãdua.
1TI 4:8 Wãrãda naʌ̃ cacuara zarea o pananibʌrʌ, ara dadji cacuada carebad̶ia. Baribʌrʌ Ãcõrẽ ume nĩbad̶i carea cawa wãnibʌrʌ, maʌ̃ba dadjira ne jũmane carebaya. Id̶ibema ewarid̶e, tẽãbema ewarid̶e bid̶a carebaya.
1TI 4:9 Maʌ̃ bed̶eara wãrã araa. Jũmarãba maʌ̃ra ĩjãnida panʌa.
1TI 4:10 Maʌ̃ carea dadjira traja panʌa idjab̶a bia mĩga panʌa. Ãcõrẽ zocai b̶ʌba ẽdrʌ edamãrẽã jʌ̃ã panʌa. Idjia jũmarãda ẽdrʌ edabaria. Biara jaraibʌrʌ, idji ĩjãbʌdadrʌ ẽdrʌ edabaria.
1TI 4:11 Jũma maʌ̃gʌra jaradiadua idjab̶a ĩjã od̶amãrẽã jaradua.
1TI 4:12 Bʌra cũdramĩna ni ab̶aʌa idu igarabirãdua. Ãtebʌrʌ bʌa bed̶eabʌrʌd̶eba, ne o b̶ʌd̶eba, wãrã quĩrĩãneba, quĩrãipa b̶ʌd̶eba, idjab̶a Crito ĩjã b̶ʌd̶eba djabarãa unubidua sãwã b̶ead̶ida panʌda.
1TI 4:13 Jũmarã quĩrãpita Ãcõrẽ Bed̶eara jĩgua ledua, jaradia b̶adua, idjab̶a djabarãra careba b̶adua biara ĩjãnamãrẽã ab̶a mʌ̃ jũẽbʌrʌd̶aa.
1TI 4:14 Ãcõrẽba bʌa omãrẽã diad̶ara quĩrãdoarãdua. Djabarã wagabadaba ãdji jʌwa bʌ ʌ̃rʌ̃ b̶ʌsid̶ad̶e Ãcõrẽneba jarasid̶aa idjia maʌ̃ra diabʌrʌda.
1TI 4:15 Jũma maʌ̃gʌra quĩrãipa o b̶adua jũmarãba cawad̶amãrẽã bʌa ewariza biara o wãda.
1TI 4:16 Ara bʌdjid̶ebemada, bʌa jaradia b̶ʌ sid̶a quĩrãcuita b̶adua. Jũma maʌ̃gʌra jipa o nĩbadua. Mãwã o b̶aibʌrʌ bʌra ẽdrʌya. Bʌa jaradia b̶ʌ ũrĩ b̶ea sid̶a ẽdrʌd̶ia.
1TI 5:1 Drõãrãra quẽãrãdua, ãtebʌrʌ bʌ zeza ume bed̶eabari quĩrãca ãdji ume biad̶eba bed̶eadua ĩjãnamãrẽã. Cũdrarãa bed̶eadua bʌ djabarã ume bed̶eabari quĩrãca.
1TI 5:2 Djorarãa bed̶eadua bʌ papa ume bed̶eabari quĩrãca. Awẽrãrãa crĩcha biad̶eba bed̶eadua bʌ djabawẽrã ume bed̶eabari quĩrãca.
1TI 5:3 Pẽdra wẽrãrã dji carebad̶i neẽ́ b̶eara carebadua.
1TI 5:4 Baribʌrʌ pẽdra wẽrãba warrarãda erob̶ʌbʌrʌ, wiuzaquerãda erob̶ʌbʌrʌ, maʌ̃gʌrãba carebad̶ida panʌa. Ãdjirãba bio cawad̶ida panʌa sãwã ãdji ẽberãrãra carebad̶ida panʌda. Ãdji djibarirãa ne diad̶ida panʌa djibarirãba ãdjirãa dia panana quĩrãca. Maʌ̃gʌra Ãcõrẽ quĩrãpita jipa b̶ʌa.
1TI 5:5 Pẽdra wẽrã wãrãda idub̶a b̶ʌba bio cawa b̶ʌa jũma idjia erob̶aida b̶ʌra Ãcõrẽbʌrʌ diaida. Ãsa, diamasi bid̶a Ãcõrẽa iwid̶ibaria carebamãrẽã.
1TI 5:6 Baribʌrʌ pẽdra wẽrãba ab̶abe b̶ʌsrid̶ada jʌrʌ b̶aibʌrʌ, zocai b̶ʌmĩna beud̶aca b̶ʌa. Maʌ̃ pẽdra wẽrãra djabarãba carebad̶iẽ́ panʌa.
1TI 5:7 Jũma maʌ̃gʌra djabarãa obidua pẽdra wẽrãrã carea biẽ́ jarad̶iẽ́ neẽ́ b̶ead̶amãrẽã.
1TI 5:8 Ab̶aʌba ara idji ẽberãrãda, idji ded̶ebemarã sid̶a carebaca baibʌrʌ, Ãcõrẽ bed̶eara igara b̶ʌa. Idjia Crito ĩjãẽ́ b̶ea cãyãbara biẽ́ara o b̶ʌa.
1TI 5:9 Djabarãba baridua pẽdra wẽrã trʌ̃da cartad̶e b̶ʌd̶iẽ́ panʌa carebad̶i carea. Ãtebʌrʌ nãwã b̶eadrʌ b̶ʌd̶ida panʌa: sesenta poa aud̶u b̶eada, umaquĩrã ab̶abe erob̶ead̶ada.
1TI 5:10 Ãdjia bia oped̶ad̶a carea trʌ̃ b̶ʌga b̶ead̶ida panʌa. Ãdji warrarãda bia daupẽbadjid̶abʌrʌ, ãdji ded̶e zeped̶ad̶ara bia edabadjid̶abʌrʌ, djabarã jĩrũra sʌgʌbadjid̶abʌrʌ, bia mĩga b̶eara carebabadjid̶abʌrʌ, idjab̶a ne jũma biada obadjid̶abʌrʌ, maʌ̃ pẽdra wẽrã trʌ̃ra cartad̶e b̶ʌd̶ida panʌa.
1TI 5:11 Baribʌrʌ pẽdra wẽrã wad̶i warrada b̶ea trʌ̃ra cartad̶e b̶ʌrãnadua. Ãdji cacuaba o quĩrĩã b̶ʌd̶eba wayacusa quima eda quĩrĩãbadaa. Mãwã ãdjia Crito traju od̶i carea waa quima edad̶aẽ́ana aped̶ad̶ara igarabadaa.
1TI 5:12 Ãdjia naãrã bed̶ea b̶ʌped̶ad̶a quĩrãca b̶ead̶aca bẽrã bed̶ead̶e panebaria.
1TI 5:13 Maʌ̃ awara ãdjirãra deza nĩbabadaa idjab̶a coa panebadaa. Coa b̶ea awara nẽbʌrada o panebadaa, djãrã nẽbʌrad̶e panebadaa, idjab̶a ne jaraiẽ́ b̶eada bed̶ea panebadaa.
1TI 5:14 Maʌ̃ carea mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa pẽdra wẽrã wad̶i warra b̶eara quima edad̶ida, warra tod̶ida, idjab̶a ãdji de sid̶a bia wagad̶ida. Mãwãra dadjirã dji quĩrũba poya biẽ́ bed̶eaẽ́a.
1TI 5:15 Mʌ̃a maʌ̃da jara b̶ʌa ʌ̃cʌrʌ pẽdra wẽrãrãra ãĩ wãnaped̶a diauruda ẽpẽ panʌ bẽrã.
1TI 5:16 Crito ĩjã b̶ʌ wẽrãba pẽdra wẽrã idji ẽberãrã tãẽna b̶eada carebaida b̶ʌa. Maʌ̃ pẽdra wẽrãra djabarãba carebad̶iẽ́ panʌa. Ãtebʌrʌ pẽdra wẽrã ẽberãrã neẽ́ b̶ʌdrʌ carebad̶ida panʌa.
1TI 5:17 Djabarã wagabadarãba bia o panʌ carea djabarãba crĩcha biad̶eba ãdjirãda carebad̶ida panʌa ara jãwã b̶earãnamãrẽã. Biara Ãcõrẽ bed̶ea jaradiabadara, dadji sãwã nĩbaid̶ebema jaradiabada sid̶a carebad̶ida panʌa.
1TI 5:18 Ãcõrẽ Bed̶eaba nãwã jara b̶ʌa: “Bʌa pacaa ne cʌradʌgabi b̶ʌd̶e idji itera jʌ̃rãdua.” Idjab̶a nãwã jara b̶ʌa: “Ne o b̶ʌba paratada edaida b̶ʌa idjia o b̶ʌbari.”
1TI 5:19 Ab̶aʌba djabarã wagabarida biẽ́ jaraibʌrʌ, baribʌrʌ ẽberã uméba wa ũbeaba ab̶arida jarad̶aẽ́bʌrʌ, maʌ̃ bed̶eara ĩjãrãdua.
1TI 5:20 Baribʌrʌ djabarã wagabariba cadjiruada o b̶aibʌrʌ, jũmarã quĩrãpita quẽãdua waabemarãba wayad̶amãrẽã.
1TI 5:21 Ãcõrẽ quĩrãpita, Crito quĩrãpita, bajãnebema nezocarã quĩrãpita bid̶a mʌ̃a bʌ́a jaraya: jũma mʌ̃a jarad̶ara ĩjã odua. Ni ab̶aʌare b̶arãdua, ãtebʌrʌ jũmarã ume quĩrãipa o b̶adua.
1TI 5:22 Quĩrãcuita crĩchaẽ́ne bʌ jʌwara ni ab̶aʌ ʌ̃rʌ̃ b̶ʌrãdua djabarã wagabarida b̶amãrẽã. Bʌa mãwã oibʌrʌ, idjia cadjiruada osira bʌ sid̶a maʌ̃ cadjirua carea bed̶ead̶e b̶aya. Jũma cadjiruad̶ebemada ãĩ b̶adua.
1TI 5:23 Bʌra baridua cacua biẽ́ b̶abari bẽrã ab̶abe baidoda dorãdua. Ãtebʌrʌ uva b̶a sid̶a bʌ b̶i carea maãrĩ dodua.
1TI 5:24 Ãcõrẽba cawa oi naẽna ʌ̃cʌrʌba cadjirua o panʌra dadjia ebud̶a unubadaa baribʌrʌ dewararãba cadjirua o panʌra tẽãbe cawad̶ia.
1TI 5:25 Ara maʌ̃ quĩrãca ʌ̃cʌrʌba bia o panʌra dadjia ebud̶a unubadaa, idjab̶a ʌ̃cʌrʌba bia o panʌra ebud̶a ununacamĩna mẽrã b̶eẽ́a.
1TI 6:1 Crito ĩjã panʌ nezocarãba ãdji borora waya b̶ead̶ida panʌa. Mãwãra dewararãba Ãcõrẽda, dadjia jaradia panʌ sid̶a biẽ́ jarad̶aẽ́a.
1TI 6:2 Ãdjirã boroba Critoda ĩjã b̶ʌbʌrʌ, crĩchad̶iẽ́ panʌa djaba bẽrã wayad̶aẽ́da. Ãtebʌrʌ idji itea biara trajad̶ida panʌa. Ãdji trajud̶eba Crito ĩjã b̶ʌba parata edabari bẽrã quĩrĩãneba idji itea trajad̶ida panʌa. Maʌ̃gʌra jaradia b̶adua. Idjab̶a mãwã od̶amãrẽã ãdjirãa jaradua.
1TI 6:3 Ab̶aʌba quĩrã awara jaradia b̶aibʌrʌ, dadjirã Boro Jesucritoba jipa jaradiad̶ada ãĩ b̶ʌad̶a aibʌrʌ, idjab̶a dadji jipa nĩbad̶id̶ebema sid̶a quĩrã awara jaradia b̶aibʌrʌ, jũma cawa b̶ʌda crĩcha b̶ʌmĩna wãrãda adua b̶ʌa. Sobiẽ́ b̶ʌd̶eba ijara bed̶ea b̶ebaria. Baridua bed̶ea carea caicaya b̶ebaria. Maʌ̃gʌd̶eba zebaria djãrãba erob̶ʌ carea biẽ́ b̶aida, djãrã ume quĩrũbi jʌrʌ b̶aida, djãrã ẽcarraare biẽ́ bed̶ea b̶aida, idjab̶a djãrã ume biẽ́ crĩcha b̶aida.
1TI 6:5 Maʌ̃ ẽberã crĩcha ãrĩ b̶eara, wãrã bed̶ea adua b̶ea sid̶a baridua ijara bed̶eabadaa. Ãdjirãba crĩchabadaa Ãcõrẽ ĩjã b̶ʌd̶eba parata edad̶ida.
1TI 6:6 Wãrãda Ãcõrẽ ĩjã b̶ʌd̶eba nebia waib̶ʌada eropanʌa. Baribʌrʌ ara dadjia naʌ̃ ẽjũãne eropanʌba necai b̶ead̶ida panʌa.
1TI 6:7 Tosid̶ad̶e dadjirãba naʌ̃ ẽjũãnaa ni cãrẽ sid̶a enenaẽ́ basía. Beubʌdad̶e ni cãrẽ sid̶a eded̶aẽ́a.
1TI 6:8 Maʌ̃ bẽrã cod̶ida eropanʌbʌrʌ, cacuad̶e jʌ̃nida eropanʌbʌrʌ, ara maʌ̃ba necai b̶ead̶ida panʌa.
1TI 6:9 Baribʌrʌ parata bara b̶a quĩrĩã b̶eaba ne jũma awua panʌneba cadjiruad̶e b̶aebadaa. Maʌ̃ne ne siriẽ́ b̶ea awua panʌneba, dadji ãrĩda b̶ea awua panʌneba bid̶a cadjiruad̶e panebadaa animarã jʌ̃caraba jidad̶a quĩrãca. Maʌ̃ne ãdjirãra bio ãrĩnaped̶a bio biẽ́ b̶eabaria.
1TI 6:10 Ne jũma cadjiruara parata awua b̶ʌd̶eba zebaria. Ara maʌ̃ awua panʌneba ʌ̃cʌrʌba Crito ĩjã pananara igarasid̶aa. Mãwã ãdjira bio biẽ́ara panesid̶aa.
1TI 6:11 Baribʌrʌ bʌa Critora ĩjã b̶ʌ bẽrã jũma maʌ̃gʌd̶ebemada ãĩ nĩbadua. Jipa nĩbadua. Ãcõrẽra ẽpẽdua. Sod̶eba wãrãda Critora ĩjã b̶adua. Jũmarãda quĩrĩã b̶adua. Jũma droadua. Jũmarã ume aduá b̶adua.
1TI 6:12 Ne jũmane Critora ĩjã b̶adua bia djõ b̶ʌ quĩrãca. Mãwã bʌra ewariza Ãcõrẽ ume zocai b̶aya. Bʌa Crito ĩjã b̶ʌda zocãrã duanʌ quĩrãpita jarasid̶e Ãcõrẽba bʌra trʌ̃sia maʌ̃ zocai b̶aira erob̶amãrẽã.
1TI 6:13 Jũma zocai b̶eara Ãcõrẽneba zocai panʌa. Ara maʌ̃ Ãcõrẽ quĩrãpita mʌ̃a bed̶eada jaraya bʌa ĩjã o b̶amãrẽã. Jesucrito quĩrãpita bid̶a ab̶ari bed̶eada jaraya idjia wãrã bed̶eada Poncio Pilato quĩrãpita jarad̶a quĩrãca. Mʌ̃a naʌ̃gʌda jaraya: mʌ̃a jaradia b̶ʌra quĩrãipa ĩjã o b̶adua biẽ́ jarad̶i neẽ́ ab̶a dadjirã Boro Jesucrito zebʌrʌd̶aa.
1TI 6:15 Ãcõrẽba b̶ʌd̶a ewarid̶e idjira unubiya. Ãcõrẽ biya quiruda jũmarã Boroa. Idjira jũma bororã cãyãbara dji dromaara b̶ʌa idjab̶a jũma dji droma b̶ea Boroa.
1TI 6:16 Ab̶abe idjida beucaa. Idji b̶ʌma dorrodorroa nũmʌ bẽrã ni ab̶aʌda caita poya wãnaẽ́a. Idjira ni ab̶aʌba ununaẽ́ panʌa idjab̶a poya ununacaa. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa ewariza jũmarãba idjía bia bed̶ea pananida idjab̶a jũmarãda poya erob̶aida. Bia b̶ʌa mãwã b̶aida.
1TI 6:17 Naʌ̃ ẽjũãne parata bara b̶earãa jaradua dji dromarãda crĩcharãnamãrẽã. Ãdjia ne eropanʌra dãrã droaca bẽrã jaradua maʌ̃neba bia b̶ead̶ida crĩcharãnamãrẽã. Biara Ãcõrẽdrʌ crĩchad̶ida panʌda. Idjiabʌrʌ dadjirãa ne jũmada ad̶uba dia b̶ʌa necai b̶ead̶amãrẽã.
1TI 6:18 Dji ne bara b̶eaa jaradua jũmarã ume bia od̶amãrẽã. Idjab̶a jaradua ãdjia eropanʌnebemada sobiad̶eba dewararãa diad̶i carea b̶ead̶ida panʌda.
1TI 6:19 Mãwã bia o panʌneba ne waga wãbʌrʌ quĩrãca o panʌa nocoarebema ewarid̶e bia b̶ead̶i carea. Maʌ̃ne ãdjia wãrã zocai b̶aira erob̶ead̶ia.
1TI 6:20 Timoteo, jũma Ãcõrẽba jarad̶ara bio wagadua. Ãcõrẽ quĩrãpita biẽ́ b̶ea nẽbʌrʌbadara igaradua. Idjab̶a jũma crĩcha Ãcõrẽ bed̶ea ume quĩrã awara b̶eara igaradua. Ʌ̃cʌrʌba maʌ̃ crĩcha b̶eara necawaad̶a abadaa. Baribʌrʌ necawaẽ́a.
1TI 6:21 Ʌ̃cʌrʌba maʌ̃ necawaara eropanʌana abadaa. Maʌ̃ carea ãdjia Crito ĩjã pananara igarasid̶aa. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa Ãcõrẽba idji biad̶eba bʌra careba b̶aida.
2TI 1:1 Mʌ̃ra Pauloa. Ãcõrẽba quĩrĩãna bẽrã mʌ̃ra Jesucritoba diabued̶aa. Idjia mʌ̃ra diabuesia Ãcõrẽba diai jarad̶a zocai b̶aid̶ebemada jarad̶e wãmãrẽã. Maʌ̃ zocai b̶aira Jesucritod̶eba b̶ʌa.
2TI 1:2 Timoteo, naʌ̃ cartara bʌ itea b̶ʌbʌrʌa. Mʌ̃a bʌra bio quĩrĩã b̶ʌa mʌ̃ warra quĩrãca. Quĩrĩã b̶ʌa dadji Zeza Ãcõrẽba, dadji Boro Jesucrito bid̶a bʌra quĩrã djuburia pananida, ãdji biad̶eba careba pananida, necai b̶ai sid̶a dia pananida.
2TI 1:3 Ãsa, diamasi bid̶a mʌ̃a Ãcõrẽa iwid̶ibʌrʌd̶e bʌ carea bia b̶ʌad̶a abaria. Ãcõrẽba jara b̶ʌra crĩcha biad̶eba obaria mʌ̃ drõã naẽnabemarãba oped̶ad̶a quĩrãca.
2TI 1:4 Mʌ̃ wãbʌrʌ carea bʌra jĩãsia. Maʌ̃ crĩchabʌrʌd̶e acʌd̶e wã quĩrĩã b̶abaria bio b̶ʌsrid̶a b̶ai carea.
2TI 1:5 Mʌ̃a quĩrãneba b̶abaria bʌa Critora wãrãda ĩjã b̶ʌda bʌ papadjora Loidaba, bʌ papa Eunice bid̶a bʌ naẽna ĩjã panana quĩrãca. Mʌ̃a cawa b̶ʌa bʌa bid̶a ab̶ari quĩrãca Critora ĩjã b̶ʌda.
2TI 1:6 Mʌ̃ jʌwara bʌ ʌ̃rʌ̃ b̶ʌsid̶e Ãcõrẽba bʌ́a diasia idji itea ne omãrẽã. Maʌ̃ carea mʌ̃a jaraya: Ãcõrẽba diad̶ara biara ẽpẽ odua.
2TI 1:7 Ãcõrẽba dadjía ne waya b̶ai soda diaẽ́ basía, ãtebʌrʌ dadji sod̶e diasia jũma poya od̶amãrẽã, quĩrĩãda erob̶ead̶amãrẽã, idjab̶a dadji cacuara jipa erob̶ea cawad̶amãrẽã.
2TI 1:8 Maʌ̃ bẽrã dadji Boro Jesucritod̶ebemada jarai carea perarãdua. Mʌ̃ra Jesucrito carea preso b̶ʌmĩna perarãdua. Ãtebʌrʌ bed̶ea bia Jesucritod̶ebema jaradiabʌrʌd̶e Ãcõrẽ ʌb̶ʌad̶eba bʌ sid̶a bia mĩgai carea b̶adua.
2TI 1:9 Ãcõrẽba dadjirãra ẽdrʌ edasia idjab̶a trʌ̃sia idji itea bia b̶ead̶amãrẽã. Dadjia bia o panʌ carea mãwã oẽ́ basía, ãtebʌrʌ idji biad̶eba oida crĩcha b̶ad̶a bẽrã mãwã osia. Wãrãda naʌ̃ ẽjũã b̶ai naẽna Ãcõrẽba idji biad̶eba crĩchasia Jesucritod̶eba dadjirãra carebaida.
2TI 1:10 Maʌ̃be Jesucrito dadji Ẽdrʌ Edabari zesid̶e unubisia sãwã idji biad̶eba carebabarida. Dadji beuida b̶ad̶ara Jesucritoba jõbiped̶a ewariza zocai b̶aida diasia. Bed̶ea bia idjid̶ebemaba maʌ̃ra ebud̶a cawabi b̶ʌa.
2TI 1:11 Ãcõrẽba mʌ̃ra b̶ʌsia maʌ̃ bed̶ea bia jarabarida b̶amãrẽã, Jesucritoba diabued̶ada b̶amãrẽã, idjab̶a judiorãẽ́a jaradiabarida b̶amãrẽã.
2TI 1:12 Maʌ̃ carea mʌ̃ra bia mĩga b̶ʌa. Baribʌrʌ peraẽ́ b̶ʌa. Mʌ̃a cawa b̶ʌa caida ĩjã b̶ʌda. Idjab̶a cawa b̶ʌa mʌ̃a idji jʌwad̶e wagamãrẽã b̶ʌd̶ada idjia poya wagaida ab̶a idjia cawa oi ewarid̶aa.
2TI 1:13 Mʌ̃a jipa jaradia b̶ad̶a quĩrãca jaradia b̶adua. Jesucrito ĩjã b̶ʌd̶eba, quĩrĩãneba nĩbadua.
2TI 1:14 Ãcõrẽ Jaure dadji sod̶e b̶ʌba wãrã bed̶ea Ãcõrẽba bʌ́a diad̶ara bio waga b̶adua.
2TI 1:15 Bʌa cawa b̶ʌa berara jũma djabarã Asia druad̶ebemaba mʌ̃ra igarasid̶ada. Djaba Pigeloba, Hermogene bid̶a mãwã osid̶aa.
2TI 1:16 Baribʌrʌ mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa dadji Boroba djaba Onesiporo ẽberãrãra quĩrã djuburia b̶aida. Idjia mʌ̃ra b̶arima zocãrã carebasia. Mʌ̃ra carenaba jʌ̃ b̶ʌmĩna mʌ̃ carea quĩrã peraẽ́ basía.
2TI 1:17 Ãtebʌrʌ Roma purud̶e jũẽped̶a mʌ̃ra quĩrãcuita jʌrʌ nĩne unusia.
2TI 1:18 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa dadji Boroba cawa oi ewarid̶e idjira quĩrã djuburiaida. Bʌa cawa b̶ʌa Onesiporoba Epesod̶e bio carebasida.
2TI 2:1 Mʌ̃ warra, Jesucrito biad̶eba zarea b̶adua.
2TI 2:2 Mʌ̃a zocãrã ẽberãrã quĩrãpita jaradia b̶ad̶ada bʌa ũrĩsia. Ara maʌ̃ jaradia b̶ad̶ara bʌa bid̶a djabarã jipa b̶eaa jaradia b̶adua ãdjirãba ab̶ari quĩrãca dewararãa jaradiad̶amãrẽã.
2TI 2:3 Bʌra Jesucrito sordao bia bẽrã mʌ̃ quĩrãca bia mĩgai carea b̶adua.
2TI 2:4 Sordaoba ne baridua ocaa, ãtebʌrʌ idji boroba quĩrĩã b̶ʌdrʌ obaria bia unumãrẽã.
2TI 2:5 Idjab̶a dji jemenebarida idji jemeneida b̶ʌ quĩrãca jemeneẽ́bʌrʌ, idjia poyabʌrʌ sid̶a idjia edaida b̶ad̶ara edaẽ́a.
2TI 2:6 Ẽjũã o b̶ʌra bia mĩgabaria. Maʌ̃ bẽrã idjiabʌrʌ néu zaud̶ad̶ebemada naãrã edaida b̶ʌa.
2TI 2:7 Mʌ̃a jara b̶ʌra bio crĩchadua. Dadji Boro Jesuba bʌ́a jũma maʌ̃gʌra cawabiya.
2TI 2:8 Jesucritod̶ebemada quĩrãnebadua. Idjira David̶eba zed̶aa. Idjira beu b̶ad̶ada Ãcõrẽba ʌ̃rẽbabisia. Maʌ̃ bed̶ea bia idjid̶ebemada mʌ̃a jaradia b̶ʌa.
2TI 2:9 Maʌ̃ carea mʌ̃ra bia mĩga b̶ʌa. Mʌ̃ra ẽberã cadjirua quĩrãca carenaba jʌ̃ eropanʌa. Baribʌrʌ Ãcõrẽ bed̶eara jʌ̃ eropanʌẽ́a.
2TI 2:10 Maʌ̃ carea mʌ̃a jũma droa b̶ʌa Ãcõrẽba edad̶a ẽberãrã carebai carea. Mãwã Ãcõrẽba ãdjirã sid̶a Jesucritod̶eba ẽdrʌ edaya ewariza idji bia quirud̶ebemada erob̶ead̶amãrẽã.
2TI 2:11 Naʌ̃ bed̶eara wãrã araa: Dadjirãda Crito ume beusid̶abʌrʌ, idji ume zocai panania.
2TI 2:12 Dadjirã bia mĩga panʌda droad̶ibʌrʌ, idji ume dji bororãda b̶ead̶ia. Dadjirãba Critoda adua panʌana ad̶ibʌrʌ, idjia bid̶a dadjirãra adua b̶ʌad̶a aya.
2TI 2:13 Dadjirãda idji ume jipa nĩbad̶aẽ́bʌrʌ, idjida jipa b̶abaria ara idjia jarad̶ara o ama b̶aca bẽrã.
2TI 2:14 Jũma maʌ̃gʌra djabarãa quĩrãnebabi b̶adua. Dadjirã Boro quĩrãpita jaradua ãdjirãra baridua bed̶ea carea caicaya b̶ead̶iẽ́ panʌda. Maʌ̃ caicayaba biada diacaa, ãtebʌrʌ dji ũrĩ b̶ea crĩchara ãrĩbaria.
2TI 2:15 Ãcõrẽ wãrã bed̶eara jipa jaradia b̶ʌda unubi b̶adua. Ne obari bia quĩrãca quĩrãcuita o b̶adua Ãcõrẽba bʌra quĩrã pera neẽ́ bia unumãrẽã.
2TI 2:16 Ãcõrẽ quĩrãpita biẽ́ b̶ea nẽbʌrʌbadara igaradua. Maʌ̃ ẽpẽ b̶eara Ãcõrẽnebemada tʌmʌara wãbadaa.
2TI 2:17 Ãdjia jaradia panʌba ẽberãrãra ãrĩ wãbaria aid̶aba pea co wãbari quĩrãca. Mãwã jaradiabadarã tãẽna Himeneoda, Pileto sid̶a panʌa.
2TI 2:18 Ãdjira wãrã bed̶ead̶ebemada ãĩ wãsid̶aa. Ãdjia jaradiabadaa ẽberãrã jaid̶aped̶ad̶ara ʌ̃rẽbacuasid̶ada. Maʌ̃gʌd̶eba ʌ̃cʌrʌba Crito ĩjã panʌra ãdjia ãrĩbʌdaa.
2TI 2:19 Baribʌrʌ Ãcõrẽ ẽberãrãba Critora bio ĩjã panʌa de jĩrũba dera zarea erob̶abari quĩrãca. Ãcõrẽba idjid̶erãda cawabi carea nãwã jarasia: “Dadjirã Boroba jũma idjid̶erãra cawa b̶ʌa.” Idjab̶a jarasia: “Dadjirã Boro ĩjã panʌana a b̶eaba jũma cadjiruara igarad̶ida panʌa.”
2TI 2:20 De waib̶ʌad̶e ab̶abe oro od̶ada, parata od̶a sid̶a b̶eaẽ́a, ãtebʌrʌ bacuru od̶ada, egoro cad̶a sid̶a b̶eaa. Ʌ̃cʌrʌra dji biara b̶ea bẽrã baridua ewari carea b̶eaẽ́a, baribʌrʌ waabemara baridua ewari carea b̶eaa.
2TI 2:21 Dadjirã sid̶a ara maʌ̃ quĩrãca panʌa. Dadjirãba cadjiruara igarad̶ibʌrʌ, dadjirã Boro itea dji biara b̶eada panania. Mãwã dadjirãneba idjia ne poya oya idjab̶a ne jũma biada od̶i carea b̶ead̶ia.
2TI 2:22 Cũdrarãba cadjirua awua panʌnebemada ãĩ b̶adua. Jipa oida ẽpẽ b̶adua. Jesura ĩjã b̶adua. Jũmarãda quĩrĩã b̶adua. Jũmarã ume necai b̶adua. Dadjirã Boro Ãcõrẽa iwid̶ibadarã ume so jipa b̶ʌd̶eba jũma maʌ̃gʌra ẽpẽ b̶adua.
2TI 2:23 Ẽberãrãba crĩcha siriẽ́ b̶ea bed̶ea panʌne ed̶a bed̶earãdua. Bʌa cawa b̶ʌa maʌ̃gʌd̶eba caicayabadada.
2TI 2:24 Dadjirã Boro nezocara ijara b̶aiẽ́ b̶ʌa, ãtebʌrʌ jũmarã ume aduá b̶aida b̶ʌa. Jaradia cawa b̶aida b̶ʌa. Jũmarã ume droa b̶aida b̶ʌa.
2TI 2:25 Idjia jaradia b̶ʌ quĩrĩãnaca ẽberãrãa bed̶ea biad̶eba Ãcõrẽ bed̶eara cawabida b̶ʌa. Mãwãra Ãcõrẽba ãdjirãra carebaisicada idjimaa jẽda zed̶aped̶a wãrã bed̶eada cawad̶amãrẽã.
2TI 2:26 Quĩrãipa crĩchasid̶ara ãdjirãra diauruba jida erob̶ʌd̶ebemada ẽdrʌd̶ia. Ara nawena diauruba jida pe erob̶ʌa idjia quĩrĩã b̶ʌra od̶amãrẽã.
2TI 3:1 Bʌa naʌ̃gʌda cawa b̶aida b̶ʌa. Jĩrũarebema ewarid̶e minijĩchiada zeya.
2TI 3:2 Ẽberãrãba ne jũmada ãdji itea quĩrĩãnia, parata awua b̶ead̶ia, ãdjida biara b̶ead̶a ad̶ia, dji dromada crĩchad̶ia, djãrãda biẽ́ jarad̶ia, ãdji djibarirã bed̶eara ĩjãnaca baya, ãdji carebabʌrʌ ẽberãa bia b̶ʌad̶a ad̶aca baya, idjab̶a Ãcõrẽra wayad̶aca baya.
2TI 3:3 Ãdjirãba djãrãda quĩrĩãnaca baya, quĩrã djuburiad̶aca baya, nẽbʌra oya b̶ead̶ia, cadjirua od̶ira poya igarad̶aca baya, jʌwaichia b̶ead̶ia, idjab̶a ne jũma biada igarad̶ia.
2TI 3:4 Ãdji dji bia quĩrãca eropanʌra cũrũga b̶ʌd̶eba biẽ́ od̶ia. Bio crĩchad̶aẽ́ne ne bariduada o b̶ead̶ia. Jũmarã cãyãbara ne cawaara b̶ead̶a ad̶ia. Ãcõrẽ cãyãbara b̶ʌsrid̶ada biara quĩrĩã b̶ead̶ia.
2TI 3:5 Ãcõrẽ ĩjã b̶eaca b̶ead̶ia baribʌrʌ iduaribid̶aẽ́a Ãcõrẽba idji ʌb̶ʌad̶eba ãdjira jipa b̶ʌmãrẽã. Maʌ̃gʌrã ume ãbaa b̶arãdua.
2TI 3:6 Mãwã b̶eara djãrã deza wãbadaa wẽrã crĩcha neẽ́ b̶ea, cadjiruaba bira b̶eada cũrũgad̶i carea. Maʌ̃gʌ wẽrãrãba ne jũma cadjirua o quĩrĩã b̶ʌd̶eba bariduada ĩjãbadaa.
2TI 3:7 Ãdjirãra ewariza ne cawa wãnaa, baribʌrʌ wãrã bed̶eara poya cawad̶acaa.
2TI 3:8 Janéba, Jambre bid̶a Moise bed̶ea igaraped̶ad̶a quĩrãca ãĩ jaradia b̶ea bid̶a wãrã bed̶eara igarabadaa. Ãdji crĩchara cadjiruaba jũma ãrĩ b̶eaa. Wãrã bed̶eara cawad̶acaa.
2TI 3:9 Baribʌrʌ ãdjia o panʌra bia odjaẽ́a. Jũmarãba ãdjira crĩcha neẽ́ b̶eada ebud̶a cawad̶ia Moise ewarid̶e Jané, Jambre mãwãped̶ad̶a quĩrãca.
2TI 3:10 Baribʌrʌ bʌabʌrʌ jũma mʌ̃a jaradia b̶ʌra bio cawa b̶ʌa. Mʌ̃ nĩbada, mʌ̃a o quĩrĩã b̶ʌda, mʌ̃a Crito ĩjã b̶ʌda, mʌ̃a jũmarã ume droa b̶ʌda, mʌ̃a quĩrĩã erob̶ʌda, mʌ̃ biẽ́ od̶i carea ẽpẽbʌda jũma droa b̶ʌda, mʌ̃ bia mĩga b̶ʌ sid̶a bʌa cawa b̶ʌa. Antioquíad̶e, Iconione, Listrad̶e bid̶a mʌ̃ biẽ́ od̶i carea ẽpẽped̶ad̶ada bʌa bio cawa b̶ʌa. Mʌ̃ra bio bia mĩgasia. Baribʌrʌ dadji Boroba jũma maʌ̃gʌd̶ebemada ẽdrʌ b̶ʌsia.
2TI 3:12 Wãrãda jũma Jesucrito ĩjã b̶ea Ãcõrẽ quĩrãpita bia nĩnada ẽberãrãba biẽ́ od̶i carea ẽpẽnia.
2TI 3:13 Baribʌrʌ ẽberã cadjiruarãba, djãrã cũrũgabada bid̶a wetara cadjiruara o wãnia. Djãrãra cũrũga b̶ead̶ia idjab̶a dewararãba ãdjira cũrũgad̶ia.
2TI 3:14 Baribʌrʌ bʌa cawad̶ara wãrã arada cawa b̶ʌ bẽrã maʌ̃ra ẽpẽ wãdua. Bʌa cawa b̶ʌa bʌ́a jaradiaped̶ad̶aba jipa jaradiasid̶ada.
2TI 3:15 Caibe ed̶a Ãcõrẽ Bed̶eara cawasia. Maʌ̃ bed̶eaba bʌ́a cawabi b̶aya ab̶aʌba Critoda ĩjãsira Ãcõrẽba ẽdrʌ edaida.
2TI 3:16 Ãcõrẽbʌrʌ jũma Idji Bed̶eara b̶ʌbisia. Jũma maʌ̃gʌra bia b̶ʌa jaradiai carea, cadjirua o b̶eara quẽãi carea, ãĩ o b̶eara jipa o cawabi carea, idjab̶a sãwã quĩrãipa nĩbad̶ida cawabi carea.
2TI 3:17 Mãwã Ãcõrẽ ẽberãrãba ne jũma biada o cawad̶aped̶a poya o panania.
2TI 4:1 Jesucritora zeya jũmarã Boroda b̶ai carea. Maʌ̃ne ẽberãrã zocai b̶eara, beuped̶ad̶a sid̶a cawa oya. Maʌ̃ bẽrã Jesucrito quĩrãpita, Ãcõrẽ quĩrãpita bid̶a mʌ̃a naʌ̃ bed̶eada jaraya bʌa omãrẽã.
2TI 4:2 Ãcõrẽ bed̶eara jaradia b̶adua. Ẽberãrãba ũrĩ quĩrĩã panʌne, ũrĩ quĩrĩãẽ́ panʌne bid̶a jaradiai carea b̶adua. Ãĩ o b̶eara jipa o cawabidua. Cadjirua o b̶eara quẽãdua. Idjab̶a djabarãra carebadua biara ĩjãnamãrẽã. Jũma droa b̶ʌd̶eba, quĩrãcuita jaradia b̶ʌd̶eba mãwã odua.
2TI 4:3 Ewari ab̶a ẽberãrãba wãrã bed̶eara ũrĩ quĩrĩãẽ́ panania. Ãtebʌrʌ ãdjia quĩrĩã panʌda ẽpẽnia. Maʌ̃ bẽrã jaradiabadada zocãrã jʌrʌd̶ia ãdjia ũrĩ quĩrĩã panʌra jaradiad̶amãrẽã.
2TI 4:4 Ãdjirãba wãrã bed̶eara ũrĩ ama b̶ead̶ia, maʌ̃ne naʌ̃ dud̶abemaba nẽbʌrʌbadada ẽpẽnia.
2TI 4:5 Baribʌrʌ bʌra ne jũmane quĩrãipa b̶adua. Bia mĩga b̶ʌd̶e droa b̶adua. Bed̶ea bia Critod̶ebemada jaradia b̶adua. Jũma bʌa Ãcõrẽ itea oida b̶ʌra jipa o b̶adua.
2TI 4:6 Dãrãẽ́ne mʌ̃ra bead̶ia. Mʌ̃ beui ewarira caita b̶ʌa.
2TI 4:7 Mʌ̃a Ãcõrẽ itea oida b̶ad̶ara jũma osia. Jũma jipa osia bia djõna quĩrãca. Mʌ̃a Critora igaraẽ́ b̶ʌa.
2TI 4:8 Mʌ̃a jipa o b̶ʌ carea dadji Boroba mʌ̃ itea nepeda waga erob̶ʌa. Idjia jipa cawa obari bẽrã maʌ̃ nepera mʌ̃́a diaya idjia cawa obʌrʌd̶e. Baribʌrʌ ab̶abe mʌ̃́a diaẽ́a, ãtebʌrʌ jũma idji zei ewari unu quĩrĩã b̶earãa diaya.
2TI 4:9 Isabe mʌ̃ acʌd̶e zedua.
2TI 4:10 Djaba Cresentera Galacia druad̶aa wã b̶ʌa. Titora Dalmacia druad̶aa wã b̶ʌa. Maʌ̃ awara djaba Demába naʌ̃ ẽjũãnebemada biara quĩrĩãna bẽrã mʌ̃ra igaraped̶a Tesalonica purud̶aa wãsia.
2TI 4:11 Ab̶abe djaba Lucada mʌ̃ ume b̶ʌa. Bʌ zebʌrʌd̶e djaba Marcoda jʌrʌd̶e wãped̶a enedua. Mʌ̃a Ãcõrẽ itea o b̶ʌra idjia carebaida b̶ʌa.
2TI 4:12 Djaba Tiquicora mʌ̃a Epesod̶aa wãbisia.
2TI 4:13 Bʌ zebʌrʌd̶e mʌ̃a jĩsua carea jʌ̃barida enedua. Maʌ̃da Troa purud̶e, djaba Carpo ded̶e b̶esia. Idjab̶a mʌ̃ carta b̶eara enedua. Mʌ̃a biara quĩrĩã b̶ʌa mʌ̃ carta animarã ed̶e b̶ʌ́ b̶eada.
2TI 4:14 Jiorrod̶eba ne obari Alejandroba mʌ̃ biẽ́ od̶a carea dadjirã Boroba cawa oya.
2TI 4:15 Idji ume quĩrãcuita b̶adua. Dadjia jaradia panʌnebemada idjia bio biẽ́ jara b̶ʌa.
2TI 4:16 Ara mʌ̃dji carea dji dromarã quĩrãpita bed̶easid̶e ni ab̶aʌda mʌ̃are bed̶ead̶aẽ́ basía. Ãtebʌrʌ jũmarãba mʌ̃ra igarasid̶aa. Mʌ̃a quĩrĩãẽ́a ãdjira maʌ̃ carea Ãcõrẽ quĩrãpita bed̶ead̶e b̶ead̶ida.
2TI 4:17 Baribʌrʌ dadji Borora mʌ̃ ume b̶asia. Idji ʌb̶ʌada mʌ̃́a diasia idji bed̶ea jaramãrẽã. Mãwã jũma judiorãẽ́ arima duanʌba ũrĩsid̶aa. Maʌ̃ne dadjirã Boroba mʌ̃ra imama ited̶ebemada ẽdrʌ edasia.
2TI 4:18 Maʌ̃ awara dadjirã Boroba jũma mʌ̃ biẽ́ obʌdad̶ebemada ẽdrʌ edaya. Idjia mʌ̃ra waga edeya idji ẽberãra bajãne bia pe erob̶ʌmaa. Ewariza idjía bio bia bed̶ead̶ida panʌa. Bia b̶ʌa mãwã b̶aida.
2TI 4:19 Djaba Aquilaa, Priscaa bid̶a jaradua mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌda ãdjira bia pananida. Ara maʌ̃ quĩrãca djaba Onesiporo ẽberãrãa jaradua.
2TI 4:20 Djaba Erastora Corinto purud̶e b̶esia. Djaba Tropimora cacua biẽ́ b̶ed̶a bẽrã idjira Mileto purud̶e amesia.
2TI 4:21 Cue jara bai naẽna isabe zedua. Djabarã Eubuloba, Pudenteba, Linoba, Claudiaba, jũma djabarã bid̶a quĩrĩã panʌa bʌra bia b̶aida.
2TI 4:22 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa dadjirã Boro Jesucritora bʌ ume b̶aida idjab̶a Ãcõrẽba idji biad̶eba bãrãra careba b̶aida. Bia b̶ʌa mãwã b̶aida.
TIT 1:1 Mʌ̃ra Pauloa, Ãcõrẽ nezocaa idjab̶a Jesucritoba diabued̶aa. Mʌ̃ra diabuesia Ãcõrẽba edad̶arãba idjida ĩjãnamãrẽã idjab̶a wãrã bed̶ea cawad̶aped̶a Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca b̶ead̶amãrẽã.
TIT 1:2 Ãdjirãba ewariza Ãcõrẽ ume zocai panani carea jʌ̃ã panʌa. Naʌ̃ ẽjũã oi naẽna Ãcõrẽ sewa ocaba maʌ̃ zocai b̶aira diaida jarasia.
TIT 1:3 Maʌ̃be idjia b̶ʌd̶a ewarid̶e mʌ̃a jaradia b̶ʌd̶eba idji bed̶ea Critod̶ebemada ebud̶a cawabisia. Maʌ̃ bed̶eara Ãcõrẽ dadji Ẽdrʌ Edabariba mʌ̃́a jaradiabisia.
TIT 1:4 Tito, mʌ̃a naʌ̃ cartara bʌ itea b̶ʌbʌrʌa. Dadjia ab̶ari quĩrãca Critora ĩjã panʌ bẽrã bʌra wãrãda mʌ̃ warra quĩrãca b̶ʌa. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa dadji Zeza Ãcõrẽba, dadji Boro Jesucrito bid̶a ãdji biad̶eba bʌra careba pananida, necai b̶ai sid̶a dia pananida.
TIT 1:5 Mʌ̃a bʌra Creta morro dromane amesia ota o b̶ed̶ara jũma omãrẽã. Mʌ̃a jarad̶a quĩrãca djabarã wagabadada puruza b̶ʌcuadua.
TIT 1:6 Djabarã wagabarira biẽ́ jarad̶i neẽ́ b̶aida b̶ʌa. Quima ab̶a erob̶aida b̶ʌa. Idji warrarãba Critora ĩjã b̶ead̶ida panʌa idjab̶a jipa nĩbad̶ida panʌa. Mãwãra ẽberãrãba jarad̶aẽ́a cadjirua o panʌda wa cʌwʌrʌ zarea panʌda.
TIT 1:7 Djabarã wagabariba Ãcõrẽ trajura obari bẽrã biẽ́ jarad̶i neẽ́ b̶aida b̶ʌa. Idjira cawaara b̶ʌ quĩrãca b̶aiẽ́ b̶ʌa, caicaya b̶aiẽ́ b̶ʌa, beu nĩbaiẽ́ b̶ʌa, jʌwaichia b̶aiẽ́ b̶ʌa idjab̶a parata awua b̶aiẽ́ b̶ʌa.
TIT 1:8 Ãtebʌrʌ idji ded̶e jũẽbʌdara jũma bia edaida b̶ʌa, ne jũma biada o quĩrĩã b̶aida b̶ʌa, crĩcha biad̶eba b̶aida b̶ʌa, jipa b̶aida b̶ʌa, Ãcõrẽ itea b̶aida b̶ʌa, idjab̶a idji cacuara jipa erob̶aida b̶ʌa.
TIT 1:9 Wãrã bed̶ea idjía jaradiaped̶ad̶ara bio ĩjã b̶aida b̶ʌa. Mãwã idjia wãrã bed̶ea jipa jaradia b̶ʌd̶eba ẽberãrãra poya carebaya biara ĩjãnamãrẽã, idjab̶a wãrã bed̶ea biẽ́ tab̶ʌad̶a abadarãa poya cawabiya ãĩ crĩcha panʌda.
TIT 1:10 Mʌ̃a mãwã jara b̶ʌa wãrã bed̶ea quĩrĩãnacada, dadji carebaca bed̶ea jaradiabadada, djãrã cũrũgabada sid̶a bara bẽrã. Dadji umaquĩrã cacua wẽãgod̶ida panʌana abadara maʌ̃ ẽberãrãnebemaa.
TIT 1:11 Ãdjia jaradiaiẽ́ b̶eada jaradia panʌneba deza ẽberãrã crĩchara jũma ãrĩbadaa. Ab̶abe parata carea jaradiabadaa. Maʌ̃gʌrãa idu jaradiabirãdua.
TIT 1:12 Cretad̶ebema drõã naẽnabema dji dromaba nãwã jarasia: “Cretad̶ebemarãra sewaid̶a b̶eaa, animarã cadrʌa quĩrãca b̶eaa, ne coya b̶eaa, djuburia b̶eaa.”
TIT 1:13 Maʌ̃ba jarad̶ara wãrãa. Maʌ̃ carea maʌ̃ ẽberãrãra quẽã b̶adua wãrã bed̶eada ĩjãnamãrẽã, judiorãba drõã naẽna nẽbʌrʌbadara igarad̶amãrẽã, idjab̶a wãrã bed̶ea ĩjãnacaba jaradia panʌda ĩjãrãnamãrẽã.
TIT 1:15 Ãcõrẽ quĩrãpita bia b̶eamaarã ne jũmada Ãcõrẽ quĩrãpita bia b̶ʌa. Baribʌrʌ Ãcõrẽ ĩjãẽ́ b̶eamaarã ni cãrẽ sid̶a bia b̶ʌẽ́a. Ãdji crĩchara, ãdji so sid̶a cadjiruaba jũma ãrĩ b̶eaa.
TIT 1:16 Ãdjia jarabadaa Ãcõrẽra cawa panʌda, baribʌrʌ ãdjia o panʌneba unubibadaa idjira igara panʌda. Ãdjirãra cʌwʌrʌ zarea b̶eaa idjab̶a ne bia od̶i carea b̶ead̶acaa. Ãdjia obadara Ãcõrẽba quĩrĩãcaa.
TIT 2:1 Baribʌrʌ bʌabʌrʌ wãrã bed̶eara jipa jaradia b̶aida b̶ʌa.
TIT 2:2 Drõãrãa jaradiadua ãdji cacuara jipa erob̶ead̶amãrẽã, quĩrãipa b̶ead̶amãrẽã, crĩcha biad̶eba nĩbad̶amãrẽã, Critora bio ĩjã b̶ead̶amãrẽã, wãrã quĩrĩãneba b̶ead̶amãrẽã, idjab̶a jũma droad̶amãrẽã.
TIT 2:3 Idjab̶a djorarãa jaradiadua Ãcõrẽ quĩrãpita jipa b̶ead̶amãrẽã, nẽbʌra orãnamãrẽã idjab̶a beu nĩbarãnamãrẽã. Ãtebʌrʌ ne jũma biada jaradiad̶ida panʌa.
TIT 2:4 Ãdjirãba awẽrãrãa jaradiad̶ida panʌa ãdji quimara, ãdji warrarã sid̶a quĩrĩãnamãrẽã, crĩcha biad̶eba jipa nĩbad̶amãrẽã, wẽrã biada b̶ead̶amãrẽã, ãdji dera bia wagad̶amãrẽã, sobia b̶ead̶amãrẽã, idjab̶a ãdji quimaba jara b̶ʌra ĩjã od̶amãrẽã. Mãwãra ni ab̶aʌba Ãcõrẽ bed̶eara biẽ́ jarad̶aẽ́a.
TIT 2:6 Cũdrarãa jaradiadua crĩcha biad̶eba jipa nĩbad̶amãrẽã.
TIT 2:7 Jũma bia o b̶ʌd̶eba jũmarãa unubi b̶adua sãwã nĩbad̶ida panʌda. Crĩcha biad̶eba jipa jaradia b̶adua.
TIT 2:8 Wãrã bed̶eada jaradia b̶adua ni ab̶aʌba bʌra biẽ́ jararãnamãrẽã. Mãwã jaradia b̶aibʌrʌ, bʌ ume dji quĩrũra perad̶ia. Ãdjia ni maãrĩ bid̶a dadjirãra poya biẽ́ jarad̶aẽ́a.
TIT 2:9 Nezocarãa jaradiadua ãdji boroba jara b̶ʌra jũma ĩjã od̶amãrẽã. Ne jũmada bia od̶ida panʌa ãdji boroba bia unumãrẽã. Ãdji boroba jarabʌrʌra daucha panuniẽ́ panʌa.
TIT 2:10 Ãdji borod̶eda drʌad̶iẽ́ panʌa, ãtebʌrʌ unubid̶ida panʌa ãdjia ne jũmada jipa o panʌda. Mãwãra ẽberãrãba cawad̶ia Ãcõrẽ dadji Ẽdrʌ Edabari bed̶eara bio bia b̶ʌda.
TIT 2:11 Ãcõrẽba jũmarãa unubisia idji biad̶eba ẽberãrãra ẽdrʌ edabarida.
TIT 2:12 Maʌ̃gʌba dadjirãa cawabi b̶ʌa ne jũma cadjiruara, naʌ̃ ẽjũãnebemarãba quĩrĩãbada sid̶a igarad̶ida panʌda. Idjab̶a cawabi b̶ʌa dadjirã naʌ̃ ẽjũãne panʌne crĩcha biad̶eba jipa nĩbad̶ida panʌda Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca.
TIT 2:13 Dadjirã bia panani ewari jʌ̃ã panʌmisa mãwã pananida panʌa. Maʌ̃ ewarid̶e dadjirã Ẽdrʌ Edabari Jesucritora zeya. Maʌ̃ne idji quĩrãwãrẽãra ununia. Idjira dadjirã Ãcõrẽ dji dromaa.
TIT 2:14 Dadjirã carea Jesucritoba ara idjida idu beabisia ne jũma cadjiruad̶ebemada ẽdrʌ edai carea. Dadjirãra ara idji itea bia b̶ʌsia idji puruda b̶ead̶amãrẽã idjab̶a ne jũma biada o quĩrĩã pananamãrẽã.
TIT 2:15 Jũma maʌ̃gʌra jaradia b̶adua. Carebadua djabarãba maʌ̃ bed̶eara ĩjã od̶amãrẽã. Ãĩ o b̶eara quẽãdua, Ãcõrẽba bʌra b̶ʌd̶a bẽrã mãwã omãrẽã. Djabarãa bʌra idu igarabirãdua.
TIT 3:1 Djabarãa quĩrãnebabidua naʌ̃ ẽjũãnebema bororã jʌwaed̶a pananamãrẽã. Ãdjia jarabʌdara ĩjã od̶ida panʌa idjab̶a ne jũma biada od̶i carea b̶ead̶ida panʌa.
TIT 3:2 Djabarãa jaradua: ni ab̶aʌd̶ebemada biẽ́ bed̶ead̶iẽ́ panʌa, caicaya b̶ead̶iẽ́ panʌa, ãtebʌrʌ sobia b̶ead̶ida panʌa, jũmarã ume aduá b̶ead̶ida panʌa.
TIT 3:3 Wãrãda naẽna dadjirã bid̶a crĩcha biada neẽ́ panasid̶aa, Ãcõrẽra ĩjãnaẽ́ panasid̶aa, ãĩ crĩcha panasid̶aa. Dadjia cadjirua o awua b̶eara, b̶ʌsrid̶a o quĩrĩã b̶ea sid̶a nezoca quĩrãca jũma obadjid̶aa. Baridua cadjiruad̶e nĩbabadjid̶aa, djãrãba erob̶ʌ carea sod̶e biẽ́ panebadjid̶aa, djãrãba dadjirãra quĩrãmabadjid̶aa, idjab̶a dadjirãba djãrãda quĩrãmabadjid̶aa.
TIT 3:4 Baribʌrʌ dadjirã Ẽdrʌ Edabari Ãcõrẽba idji biada, idji quĩrĩã sid̶a jũmarãa cawabisia.
TIT 3:5 Maʌ̃ba dadjirãra ẽdrʌ edasia. Dadjia bia oped̶ad̶a carea ẽdrʌ edaẽ́ basía, ãtebʌrʌ idji quĩrã djuburiad̶eba ẽdrʌ edasia. Dadjirã cadjiruara sʌgʌsia djiwid̶i tod̶a quĩrãca b̶ead̶amãrẽã idjab̶a Ãcõrẽ Jaureba dadjirãa zocai b̶ai djiwid̶ida diasia.
TIT 3:6 Dadji Ẽdrʌ Edabari Jesucritod̶eba Ãcõrẽba idji Jaurera dadjirãa wãgaẽ́ diasia.
TIT 3:7 Ãcõrẽba idji biad̶eba dadjirãra jipa unu b̶ʌ bẽrã ewariza idji ume zocai panania. Maʌ̃da jʌ̃ã panʌa.
TIT 3:8 Maʌ̃ bed̶eara wãrã araa. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bʌa maʌ̃gʌra bio jaradia b̶aida Ãcõrẽ ĩjã b̶eaba ne jũma biada o wãnamãrẽã. Maʌ̃ bed̶eara bio bia b̶ʌa. Jũmarãda carebabaria.
TIT 3:9 Baribʌrʌ baridua bed̶ea siriẽ́ b̶ʌ carea caicayarãdua. Ãcõrẽba Moisea diad̶a ley carea bid̶a caicayarãdua. Idjab̶a dadji drõã naẽnabemarã trʌ̃ jaradiabadara igaradua. Jũma maʌ̃gʌra biẽ́ b̶ʌ bẽrã carebacaa.
TIT 3:10 Ab̶aʌba djabarãda ijarabibʌrʌ, idjira quẽãdua waa mãwã orãmãrẽã. Idjia ĩjãẽ́bʌrʌ, wayacusa quẽãdua. Maʌ̃ne wad̶ibid̶a ĩjãẽ́bʌrʌ, idji ume b̶arãdua.
TIT 3:11 Bʌa bio cawa b̶ʌa maʌ̃ ẽberãba wãrã bed̶eara igaraped̶a biẽ́ o b̶ʌda. Cadjirua o b̶ʌd̶eba unubi b̶ʌa ara idjida Ãcõrẽ quĩrãpita bed̶ead̶e b̶ʌda.
TIT 3:12 Mʌ̃a djaba Artemada wa djaba Tiquicoda bʌmaa wãbiya. Jãma jũẽnacarea isabe Nicopoli purud̶aa mʌ̃ acʌd̶e zedua. Mʌ̃a za uru cue jara mama b̶aida crĩcha b̶ʌa.
TIT 3:13 Ẽberãare bed̶eabari Zenada, Apolo sid̶a bʌmaʌba wãbʌdad̶e ne jũmaneba carebadua bia wãnamãrẽã.
TIT 3:14 Dadjirã dji Crito ĩjã b̶eaba biada o cawa wãnida panʌa ne neẽ́ qued̶ea carebad̶i carea. Mãwãra ara dadji quĩrĩãbe b̶ead̶aẽ́a.
TIT 3:15 Jũma mʌ̃ ume duanʌba quĩrĩã panʌa bʌra bia b̶aida. Dai quĩrĩã panʌ Crito ĩjã b̶eaa jaradua daiba quĩrĩã panʌda ãdjirãra bia duananida. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa Ãcõrẽba idji biad̶eba jũma bãrãra careba b̶aida.
PHM 1:1 Mʌ̃ra Pauloa. Jesucrito carea preso b̶ʌa. Dadji djaba Timoteoda nama b̶ʌa. Djaba Pilemoʌ̃, daiba bʌra quĩrĩã panʌa. Bʌa dai quĩrãca Ãcõrẽ trajura o b̶ʌ bẽrã mʌ̃a naʌ̃ cartara bʌ itea b̶ʌbʌrʌa.
PHM 1:2 Idjab̶a b̶ʌbʌrʌa jũma djabarã bʌ ded̶e ãbaa dji jʌrebadarã itea, dadji djabawẽrã Apia itea, dadji djaba Arquipo itea bid̶a. Arquipoba Ãcõrẽ bed̶eara dai careba jaradiabaria.
PHM 1:3 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa dadjirã Zeza Ãcõrẽba, dadjirã Boro Jesucrito bid̶a ãdji biad̶eba bãrãra careba pananida idjab̶a necai b̶ai sid̶a bãrãa dia pananida.
PHM 1:4 Mʌ̃a Ãcõrẽa iwid̶ibʌrʌza bʌ carea bia b̶ʌad̶a abaria.
PHM 1:5 Mʌ̃a ũrĩsia bʌa dadjirã Boro Jesura bio ĩjã b̶ʌda idjab̶a jũma Ãcõrẽ ẽberãrãra quĩrĩã b̶ʌda.
PHM 1:6 Mʌ̃a Ãcõrẽa iwid̶i b̶ʌa Crito ĩjã b̶ea ume bʌra bio bia b̶amãrẽã. Mãwã jũma ne bia dadjia Jesucritod̶eba eropanʌda bʌa bio cawaya.
PHM 1:7 Djaba, bʌa Ãcõrẽ ẽberãrãra quĩrĩãneba sobiabid̶a bẽrã mʌ̃ sid̶a sobiabisia idjab̶a bio b̶ʌsrid̶abisia.
PHM 1:8 Maʌ̃ carea bʌ́a iwid̶iya mʌ̃a jarabʌrʌ quĩrãca omãrẽã. Critod̶eba mʌ̃a obida b̶ʌmĩna obiẽ́a.
PHM 1:9 Ãtebʌrʌ mʌ̃a bed̶ea djuburiaya quĩrĩãneba mãwã omãrẽã. Mʌ̃ra drõã Pauloa. Jesucrito carea preso b̶ʌa.
PHM 1:10 Bʌ nezoca Onesimo carea mʌ̃a bed̶ea djuburiaya. Idjira mʌ̃ warra quĩrãca b̶ʌa. Mʌ̃ nama preso b̶ʌd̶e idjia mʌ̃neba Critora ĩjãna bẽrã mʌ̃ warra quĩrãca b̶esia.
PHM 1:11 Naẽna bʌ nezoca dji biaẽ́ basía, baribʌrʌ id̶ira nezoca biada b̶esia. Mãwã idjia bʌ itea bia trajaya idjab̶a mʌ̃ra bia carebaya.
PHM 1:12 Idjira bʌmaa jẽda diabuebʌrʌa. Mʌ̃a idjira bio quĩrĩã b̶ʌa. Mʌ̃ quĩrã djuburia idjira bia edadua mʌ̃ edabʌrʌ quĩrãca.
PHM 1:13 Bed̶ea bia Critod̶ebema carea mʌ̃ preso b̶ʌd̶e idjira mʌ̃ ume erob̶a quĩrĩã b̶asia jũma bʌa mʌ̃ carea jãmaʌba poya oẽ́ b̶ʌda omãrẽã.
PHM 1:14 Baribʌrʌ bʌa bia b̶ʌad̶a aẽ́ne mãwã o quĩrĩãẽ́ basía. Mʌ̃a quĩrã djuburia iwid̶i b̶ʌra bʌ́a õgo obiẽ́a ãtebʌrʌ quĩrĩã b̶ʌa bʌabʌrʌ mãwã o quĩrĩã b̶aida.
PHM 1:15 Dãrãẽ́ b̶ʌa bʌ nezoca Onesimora bʌ ume b̶ad̶ada mĩrũ wãnada. Ãĩbẽrã mãwãsia idji jẽda wãbʌrʌd̶e bʌa ewariza erob̶amãrẽã.
PHM 1:16 Baribʌrʌ idjira nezoca quĩrãca erob̶aiẽ́ b̶ʌa, ãtebʌrʌ nezoca cãyãbara biara erob̶aida b̶ʌa. Critod̶eba bʌ djaba bẽrã quĩrĩãneba erob̶aida b̶ʌa. Mʌ̃a idjira bio quĩrĩã b̶ʌa, baribʌrʌ maʌ̃ cãyãbara bʌa idjira biara quĩrĩãida b̶ʌa, bʌ nezoca bẽrã idjab̶a dadjirã Borod̶eba bʌ djaba bẽrã.
PHM 1:17 Bʌmaarã dadjia Ãcõrẽ itea ab̶arida o panʌbʌrʌ, Onesimora bia edadua mʌ̃ edabʌrʌ quĩrãca.
PHM 1:18 Idjia bariduad̶eba bʌda biẽ́ osibʌrʌ wa bʌ́a jẽda diai bara b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃́a iwid̶idua.
PHM 1:19 Ara mʌ̃ jʌwaba nãwã b̶ʌbʌrʌa: idjia jẽda diaida b̶ʌra mʌ̃a diaya. Quĩrãnebadua mʌ̃neba Crito ĩjãna bẽrã bʌa mʌ̃́a diai bara b̶ʌda.
PHM 1:20 Djaba, dadji Boro carea mʌ̃ quĩrã djuburia iwid̶i b̶ʌra odua. Dadjira Critod̶eba djabarã bẽrã mʌ̃ sora b̶ʌsrid̶abidua.
PHM 1:21 Mʌ̃a mãwã b̶ʌbʌrʌa cawa b̶ʌ bẽrã bʌa mʌ̃ bed̶eara ĩjãida. Cawa b̶ʌa mʌ̃a jara b̶ʌ cãyãbara bʌa biara oida.
PHM 1:22 Maʌ̃ awara mʌ̃a crĩcha b̶ʌa bãrãba Ãcõrẽa iwid̶i panʌneba mʌ̃ra ẽdrʌida. Mãwã mʌ̃ra bãrãmaa poya wãya. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃ cãĩ sid̶a waga erob̶adua.
PHM 1:23 Djaba Epaproda Jesucrito carea mʌ̃ ume preso b̶ʌa. Idjia quĩrĩã b̶ʌa bʌra bia b̶aida.
PHM 1:24 Marcoba, Aristarcoba, Demába, Luca bid̶a quĩrĩã panʌa bʌra bia b̶aida. Ãdjirãba mʌ̃ ume Ãcõrẽ trajura o panʌa.
PHM 1:25 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa dadjirã Boro Jesucritoba idji biad̶eba bãrãra careba b̶aida.
HEB 1:1 Naẽnaed̶a Ãcõrẽba dadji drõã naẽnabemarãa b̶arima zocãrã quĩrãtanoaneba bed̶eabadjia. Idjid̶eba bed̶eabadarãneba mãwã osia.
HEB 1:2 Baribʌrʌ naʌ̃ jĩrũarebema ewarid̶e idji Warrad̶eba dadjirãa bed̶easia. Idji Warrad̶eba Ãcõrẽba ne jũmada osia idjab̶a idjida b̶ʌsia ne jũma erob̶amãrẽã.
HEB 1:3 Idji Warraba Ãcõrẽ quĩrãwãrẽã dorrodorroada unubibaria. Idjiabʌrʌ Ãcõrẽra sãwã b̶ʌda cawabibaria. Idji bed̶ea ʌb̶ʌa b̶ʌd̶eba ne jũma od̶ara ara mãwã b̶ʌa. Idjia dadjirã cadjiruara sʌgʌped̶a Ãcõrẽ dji droma b̶ʌ jʌwa araare bajãne chũmesia.
HEB 1:4 Ãcõrẽba idjira bajãnebema nezocarã cãyãbara dji dromaara b̶ʌsia. Ãcõrẽba idjira trʌ̃ b̶ʌsia “mʌ̃ Warra,” maʌ̃ne ãdjirãra trʌ̃ b̶ʌsia “mʌ̃ nezocarã.” Mãwã Ãcõrẽba idji trʌ̃ b̶ʌd̶ara ãdjirã trʌ̃ b̶ʌd̶a cãyãbara biara b̶ʌa.
HEB 1:5 Ãcõrẽba ni ab̶aʌ bajãnebema nezocaa nãwã jaraẽ́ basía: Bʌra mʌ̃ Warraa. Id̶i bʌra mʌ̃ Warraad̶a abʌrʌa. Idjab̶a ãdjid̶ebemada nãwã jaraẽ́ basía: Mʌ̃ra idji zeza baya, idjab̶a idjira mʌ̃ warra baya.
HEB 1:6 Ãcõrẽba idji Warra iwina naʌ̃ ẽjũãnaa diabuebʌrʌd̶e nãwã jarasia: Jũma Ãcõrẽ bajãnebema nezocarãba idjía bia bed̶ead̶ida panʌa.
HEB 1:7 Bajãnebema nezocarãnebemada Ãcõrẽba nãwã jarasia: Bajãnebema nezocarãda osia nãũrã quĩrãca b̶ead̶amãrẽã. Ãdjirãra osia tʌbʌ urua quĩrãca b̶ead̶amãrẽã.
HEB 1:8 Baribʌrʌ idji Warrad̶ebemada Ãcõrẽba nãwã jarasia: Ãcõrẽ, bʌra ewariza jũmarã boroda b̶aya. Bʌ purura jipa pe erob̶aya.
HEB 1:9 Bʌa biadrʌ quĩrĩãsia. Cadjiruara quĩrãmasia. Maʌ̃ carea Ãcõrẽ, bʌ Ãcõrẽba jũma bʌ ume panʌ cãyãbara bʌdrʌ dji dromaara b̶ʌsia. Mãwã bʌra bio b̶ʌsrid̶abisia.
HEB 1:10 Idjab̶a nãwã jarasia: Jũmarã Boro, naãrãed̶a bʌa naʌ̃ ẽjũãda, bajã sid̶a osia.
HEB 1:11 Jũma maʌ̃gʌra jõya baribʌrʌ bʌra ara mãwã b̶aya. Jũma maʌ̃gʌra dji sore baya wua dji sore babari quĩrãca.
HEB 1:12 Wua sore ẽrãped̶a djiwid̶i jʌ̃bʌrʌ quĩrãca bʌa jũma maʌ̃gʌra ãyã b̶ʌped̶a djiwid̶ida oya. Baribʌrʌ bʌra ara bʌdji b̶ʌda b̶aya. Bʌra beucaa.
HEB 1:13 Ãcõrẽba ni ab̶aʌ bajãnebema nezocaa jaraẽ́ basía: Mʌ̃ jʌwa araare chũmedua ab̶a bʌ dji quĩrũra mʌ̃a jũma bʌ jʌwaed̶a b̶ʌbʌrʌd̶aa.
HEB 1:14 Jũma bajãnebema nezocarãda Ãcõrẽba zocabaria. Ãcõrẽba ãdjirãra diabuebaria dji ẽdrʌd̶irã carebad̶amãrẽã.
HEB 2:1 Maʌ̃ bẽrã ãĩ wãna amaaba dadjirãba wãrã bed̶ea ũrĩped̶ad̶ara quĩrãcuita biara ẽpẽnida panʌa.
HEB 2:2 Ãcõrẽba naẽna obi b̶ad̶a bed̶eara bajãnebema nezocarãneba diasia. Maʌ̃ bed̶eara ẽberãrãba jũma ĩjã od̶ida panasid̶aa. Jũma ĩjã oẽ́ b̶eara, igara b̶ea sid̶a Ãcõrẽba arid̶e cawa obadjia.
HEB 2:3 Ara maʌ̃ quĩrãca Ãcõrẽba ẽdrʌ edaid̶ebema bed̶eada dadjirãba igarad̶ibʌrʌ, ¿Ãcõrẽba cawa oid̶ebemada sãwã ẽdrʌd̶i? Maʌ̃ bed̶ea bio bia b̶ʌra dadjirã Boro Jesuba naãrã jaradiasia. Maʌ̃ ũrĩped̶ad̶aba dadjirãa jarasid̶aa maʌ̃gʌra wãrãda. Maʌ̃ awara Ãcõrẽba ne ununaca waib̶ʌada quĩrãtanoa obisia. Idjia quĩrĩã b̶ad̶a quĩrãca idji Jaureba obi b̶ʌra idjid̶erãza diasia. Jũma maʌ̃gʌd̶eba cawabisia maʌ̃ bed̶eara wãrãda. Maʌ̃da dadjirãba igarad̶ibʌrʌ, ¿sãwã ẽdrʌd̶i?
HEB 2:5 Ẽjũã djiwid̶i zeida b̶ʌ daiba jara panʌra Ãcõrẽba bajãnebema nezocarã jʌwaed̶a b̶ʌẽ́ basía.
HEB 2:6 Ãtebʌrʌ Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Mʌ̃ Ãcõrẽ, ẽberãda ¿cãrẽ? ¿Cãrẽã dairãma crĩchabari? Ẽberãda ¿cãrẽ? ¿Cãrẽã dairãda wagabari?
HEB 2:7 Bʌa daira bajãnebema nezocarã cãyãbara ed̶aara b̶ʌsia. Mãwãmĩna daira naʌ̃ ẽjũãne bia b̶ʌsia idjab̶a dji dromarãda b̶ʌsia.
HEB 2:8 Bʌa ne jũmada dai jʌwaed̶a b̶ʌsia. Ãcõrẽba ne jũmada dadji jʌwaed̶a b̶ʌsia. Dadji jʌwaed̶a b̶ʌd̶aẽ́ra neẽ́a. Mãwãmĩna wad̶ibid̶a ununaẽ́a ne jũma dadji jʌwaed̶a b̶ʌda.
HEB 2:9 Baribʌrʌ Jesud̶ebemada cawa panʌa. Ãcõrẽba idjira bajãnebema nezocarã cãyãbara naʌ̃ ẽjũãne ed̶aara b̶ʌsia. Ãcõrẽba idji biad̶eba mãwã osia Jesura jũmarã carea beumãrẽã. Bia mĩga beud̶a bẽrã Ãcõrẽba idjira bia b̶ʌsia idjab̶a dji dromada b̶ʌsia.
HEB 2:10 Ãcõrẽba ne jũmada osia. Idjid̶eba ne jũmada b̶eaa. Ãcõrẽmaarã bia b̶asia Jesura bia mĩgaida. Mãwã idjira ẽberãrã Ẽdrʌ Edabarida arid̶e b̶ʌsia. Idjid̶eba Ãcõrẽba idji warrarãda zocãrã edasia idji biya quirud̶ebemada edad̶amãrẽã.
HEB 2:11 Jesuba ẽberãrãda Ãcõrẽ itea bia b̶ʌbaria. Idjia, maʌ̃ ẽberãrã bid̶a ab̶ari Zezada eropanʌa. Maʌ̃ carea Jesura peracaa ãdjirãra idji djabarã ai carea.
HEB 2:12 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Mʌ̃a bʌd̶ebemada mʌ̃ djabarãa bed̶eaya. Jũmarã ãbaa dji jʌre duanʌne mʌ̃a bʌda bia jaraya.
HEB 2:13 Idjab̶a nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Mʌ̃a idjidrʌ ĩjã b̶aya. Idjab̶a naʌ̃ sid̶a b̶ʌ́ b̶ʌa: Mʌ̃ra nama b̶ʌa, idjab̶a warrarã Ãcõrẽba mʌ̃́a diad̶ara mʌ̃ ume ãbaa panʌa.
HEB 2:14 Maʌ̃ warrarãba djarada, oa sid̶a eropanʌ bẽrã Jesu bid̶a ab̶arida edasia idji beud̶ad̶eba diauru poyai carea. Diaurura beu djibaria.
HEB 2:15 Jesuba diaurura poyad̶a bẽrã, beud̶i carea waya b̶ead̶ara idjia jũma ẽdrʌ b̶ʌsia. Ewariza beud̶i waya panʌneba ãdjirãra biẽ́ panasid̶aa nezoca quĩrãca.
HEB 2:16 Wãrãda Jesura bajãnebema nezocarã carebad̶e zeẽ́ basía, ãtebʌrʌ Abrahaʌ̃ quĩrãca Ãcõrẽ ĩjã b̶eadrʌ carebad̶e zesia.
HEB 2:17 Idji zesid̶e ne jũmane dadji quĩrãca b̶asia djãrã quĩrã djuburiabari Sacerdote dji Droma bai carea. Wãrãda Ãcõrẽ quĩrãpita sacerdote dji droma jũma arid̶e obarida b̶esia. Maʌ̃ba ara idjida idu beabisia ẽberãrãba cadjirua obadara Ãcõrẽba quĩrãdoamãrẽã.
HEB 2:18 Diauruba mĩã sẽ b̶asid̶e Jesura bia mĩgasia. Maʌ̃ bẽrã diauruba mĩã sẽ b̶eara careba cawa b̶ʌa.
HEB 3:1 Djabarã, bãrãra Ãcõrẽ ẽberãrã bẽrã idjab̶a Ãcõrẽba bãrãra trʌ̃na bẽrã, Jesucritod̶ebemada bio quĩrãcuita crĩchad̶adua. Idjira Ãcõrẽba diabued̶aa idjab̶a Sacerdote dji Dromaa. Dadjirãba ebud̶a jarabadaa idjidrʌ wãrãda ĩjã panʌda.
HEB 3:2 Ãcõrẽba obid̶ara Jesuba jũma arid̶e osia Moiseba Ãcõrẽ ẽberãrã ume od̶a quĩrãca.
HEB 3:3 Ẽberãrãba de bia obarid̶ebemada dji de cãyãbara biara bed̶eabadaa. Ara maʌ̃ quĩrãca dadjirãba Moised̶ebema cãyãbara Jesud̶ebemada biara bed̶ead̶ida panʌa.
HEB 3:4 Dera dji od̶a bara b̶eaa. Baribʌrʌ Ãcõrẽba ne jũmada osia.
HEB 3:5 Moisera Ãcõrẽ nezoca bẽrã Ãcõrẽ ẽberãrã ume jũma arid̶e osia. Maʌ̃ne idjia cawabisia Ãcõrẽba nocoarebema ewarid̶e cãrẽda jaraida.
HEB 3:6 Baribʌrʌ Ãcõrẽ warra Critora idji ẽberãrã boroa. Ãdjirã ume jũma arid̶e o b̶ʌa. Dadjirãba Critoda ĩjã pananibʌrʌ idjab̶a idjid̶eba edad̶ira b̶ʌsrid̶a jʌ̃ã pananibʌrʌ, Ãcõrẽ ẽberãrãa.
HEB 3:7 Maʌ̃ carea Ãcõrẽ Jaureba nãwã jara b̶ʌa: Id̶i Ãcõrẽ bed̶ea ũrĩbʌdad̶e bãrã sora zarearãnadua bãrã drõã naẽnabemarã so zareaped̶ad̶a quĩrãca. Ãdjirã ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e duanasid̶ad̶e Ãcõrẽba jarad̶ara igarasid̶aa idjia sãwã oi cawaya.
HEB 3:9 Mama idjia od̶ara cuarenta poa unusid̶amĩna ãdjirãba ĩjãnaẽ́ basía sãwã oi cawaya.
HEB 3:10 Maʌ̃ carea ãdjirã ume quĩrũped̶a Ãcõrẽba nãwã jarasia: “Ãdjirãba mʌ̃ra sod̶eba wãrãda ẽpẽnacaa. Mʌ̃ ora cawa quĩrĩãnacaa.”
HEB 3:11 Idjab̶a quĩrũ b̶ʌd̶e wãrãneba nãwã jarasia: “Mʌ̃a ʌ̃nãũbima ãdjirãra jũẽnaẽ́a.”
HEB 3:12 Djabarã, quĩrãcuita b̶ead̶adua. So cadjiruaba Ãcõrẽ ĩjãnaẽ́ b̶earãnadua. So cadjiruaba Ãcõrẽ zocai b̶ʌra igarabaria.
HEB 3:13 Wad̶i ewari b̶ʌd̶e ed̶a ewariza dji carebad̶adua biara ĩjãni carea. Mãwã ni ab̶aʌda cadjiruaba cũrũgaped̶a so zarea b̶ead̶aẽ́a.
HEB 3:14 Dadjirãba naãrã ĩjãped̶ad̶ad̶eba ab̶a beubʌdad̶aa Critoda ĩjã pananibʌrʌ, idji ume panania.
HEB 3:15 Maʌ̃ carea Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã jara b̶ʌa: Id̶i Ãcõrẽ bed̶ea ũrĩbʌdad̶e bãrã sora zarearãnadua bãrã drõã naẽnabemarã so zareaped̶ad̶a quĩrãca.
HEB 3:16 Ãcõrẽ bed̶ea ũrĩped̶ad̶acarea ¿cairãda so zareasid̶a? ¿Jũma Moiseba Egiptod̶eba ẽdrʌ edad̶arãda mãwã so zareasid̶aẽ́ca?
HEB 3:17 ¿Ãcõrẽra cairã ume cuarenta poa quĩrũ b̶asi? ¿Cadjirua oped̶ad̶arã ume quĩrũ b̶asiẽ́ca? ¿Maʌ̃ carea ãdjirãra ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e quinisid̶aẽ́ca?
HEB 3:18 ¿Ãcõrẽba cairãa wãrãneba jarasi idjia ʌ̃nãũbima jũẽnaẽ́da? ¿Idji bed̶ea ĩjãnaẽ́ b̶ead̶arãa mãwã jarasiẽ́ca?
HEB 3:19 Maʌ̃gʌd̶eba dadjirãba cawa panʌa ãdjirãba ĩjãped̶ad̶aẽ́ bẽrã Ãcõrẽba ʌ̃nãũbida b̶ad̶ama poya jũẽnaẽ́ basida.
HEB 4:1 Ãcõrẽba wãrãda jara b̶ʌa dadjirãra wad̶ibid̶a idjia ʌ̃nãũbima poya jũẽnida panʌda. Baribʌrʌ quĩrãcuita b̶ead̶adua. Mãwãẽ́ra ʌ̃cʌrʌ bãrãnebemada mama jũẽnaẽ́a.
HEB 4:2 Bed̶ea bia Ãcõrẽba ʌ̃nãũbid̶ebemada dadjirãba ũrĩsid̶aa drõã naẽnabemarãba ũrĩped̶ad̶a quĩrãca. Dadjirãba sod̶eba ĩjã panʌ bẽrã Ãcõrẽba ʌ̃nãũbima jũẽnia. Baribʌrʌ drõã naẽnabemarãba ũrĩnaped̶a ĩjãped̶ad̶aẽ́ bẽrã maʌ̃ bed̶eaba carebaẽ́ basía. Ãdjirãnebemada Ãcõrẽba nãwã jarasia: Quĩrũ b̶ʌd̶e mʌ̃a wãrãneba nãwã jarasia: “Mʌ̃a ʌ̃nãũbima ãdjirãra jũẽnaẽ́a.” Mãwã jarasia naʌ̃ ẽjũã od̶ad̶eba ʌ̃taa idjia oida b̶ad̶ara jũma o erob̶ʌmĩna.
HEB 4:4 Ãcõrẽba idji bed̶ead̶e ʌ̃nãũbada ewarid̶ebemada nãwã jarasia: Sietebema ewarid̶e Ãcõrẽba jũma pãrã erob̶asia. Maʌ̃ bẽrã sietebema ewarid̶e ʌ̃nãũsia.
HEB 4:5 Idjab̶a Ãcõrẽba idji bed̶ead̶e nãwã jara b̶ʌa: Mʌ̃a ʌ̃nãũbima ãdjirãra jũẽnaẽ́a.
HEB 4:6 Bed̶ea bia Ãcõrẽba ʌ̃nãũbid̶ebema naãrã ũrĩped̶ad̶aba ĩjãnaẽ́ basía. Maʌ̃ bẽrã idjia ʌ̃nãũbida b̶ad̶ama jũẽnaẽ́ basía. Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌ ẽberãrãda wad̶ibid̶a Ãcõrẽba ʌ̃nãũbima poya jũẽnia.
HEB 4:7 Maʌ̃ carea Ãcõrẽba dewara ewarida b̶ʌsia idjia ʌ̃nãũbima jũẽnamãrẽã. Maʌ̃ ewarira Ãcõrẽba trʌ̃ b̶ʌsia “id̶i.” Maʌ̃ ewari b̶ʌd̶acarea dãrãbʌrʌd̶e idjia David̶eba maʌ̃nebemada bed̶easia. Maʌ̃ bed̶eara mʌ̃a naẽna naʌ̃ cartad̶e b̶ʌsia. Nãwã b̶ʌa: Id̶i Ãcõrẽ bed̶ea ũrĩbʌdad̶e bãrã sora zarearãnadua.
HEB 4:8 Josueba israelerãra Ãcõrẽba wãrãda ʌ̃nãũbimaa eded̶abara Ãcõrẽba dewara ʌ̃nãũbid̶ebemada bed̶eaẽ́ bacasia.
HEB 4:9 Maʌ̃ bẽrã ʌ̃nãũbada ewarida Ãcõrẽ ẽberãrã itea wad̶ibid̶a b̶ʌa.
HEB 4:10 Ab̶aʌda Ãcõrẽba ʌ̃nãũbima b̶ʌbʌrʌ, idjia o b̶ad̶ad̶ebemada ʌ̃nãũsia Ãcõrẽba ne jũma oped̶a ʌ̃nãũna quĩrãca.
HEB 4:11 Maʌ̃ bẽrã dadjirãba biara jʌrʌd̶ida panʌa Ãcõrẽba ʌ̃nãũbima jũẽni carea. Mãwãra ni ab̶aʌda b̶aed̶aẽ́a drõã naẽnabemarã ĩjãnaẽ́ panʌneba b̶aeped̶ad̶a quĩrãca.
HEB 4:12 Wãrãda Ãcõrẽ bed̶eara zocai b̶ʌa idjab̶a ʌb̶ʌa b̶ʌa. Idji bed̶eara djõbada neco quid̶a umé era b̶ʌ cãyãbara pewed̶eara b̶ʌa. Idji bed̶eaba dadji crĩchara, dadji soba o quĩrĩã b̶ʌ sid̶a jũma ebud̶a cawabibaria dadji crĩcha, dadji jaure, dadji so sid̶a ed̶u cõbʌrʌ quĩrãca.
HEB 4:13 Ãcõrẽba ne jũmada unubaria. Idjia unuẽ́ b̶ʌra neẽ́a. Idjia od̶ara, dadjia mẽrã erob̶ʌ sid̶a ebud̶a unu b̶ʌa. Idjia cawa obʌrʌd̶e jũma dadjia od̶ara idjía jarad̶ida panʌa.
HEB 4:14 Ãcõrẽ Warra Jesura bajãnaa wãsia. Idjira dadjirã Sacerdote dji Dromaa. Dadjirãba idjira ĩjã panʌana a panʌ bẽrã wãrãda ĩjã pananida panʌa.
HEB 4:15 Jesu dadjirã Sacerdote dji Dromaba cawa b̶ʌa dadjirãra ʌb̶ʌaẽ́ panʌda. Diauruba idjira mĩã sẽsia dadjirã mĩã sẽbari quĩrãca. Baribʌrʌ Jesuba cadjiruara oẽ́ basía.
HEB 4:16 Dadji ʌb̶ʌaẽ́ b̶ʌd̶ebemada cawa b̶ʌ bẽrã dadjirã idji bugue caita wãbʌda quĩrãca ne wayaa neẽ́ Ãcõrẽa iwid̶id̶ida panʌa. Mãwã idjia dadjirãra quĩrã djuburiaya idjab̶a idjia carebamãrẽã iwid̶ibʌdad̶e idji biad̶eba carebaya.
HEB 5:1 Ãcõrẽba sacerdote dji droma b̶ʌbʌrʌza ẽberãda ab̶a edaped̶a b̶ʌbaria. Maʌ̃ bẽrã ẽberãrãba cadjirua oped̶ad̶a carea sacerdoteba Ãcõrẽa ne diabaria idjab̶a animarãda babue diabaria.
HEB 5:2 Ẽberãrãba adua panʌneba ãĩ oped̶ad̶ara sacerdote dji dromaba poya cawa quĩrã djuburiaya idjia bid̶a ab̶arica obari bẽrã.
HEB 5:3 Ẽberãrãba cadjirua oped̶ad̶a carea animarã babue diabʌrʌd̶e idjia od̶a carea bid̶a animarã babue diaida b̶ʌa.
HEB 5:4 Ni ab̶aʌda ara idjidub̶a sacerdote dji dromada b̶ecaa, ãtebʌrʌ Ãcõrẽbʌrʌ ab̶a trʌ̃ped̶a b̶ʌbaria Aaroʌ̃ b̶ʌd̶a quĩrãca.
HEB 5:5 Ara maʌ̃ quĩrãca Critora ara idjidub̶a Sacerdote dji Dromada b̶eẽ́ basía, ãtebʌrʌ Ãcõrẽbʌrʌ idjira mãwã b̶ʌsia. Ãcõrẽba idjía nãwã jarasia: Bʌra mʌ̃ Warraa. Id̶i bʌra mʌ̃ Warraad̶a abʌrʌa.
HEB 5:6 Idjab̶a nãwã jarasia: Bʌra ewariza sacerdoteda b̶aya Melquisedé b̶ad̶a quĩrãca.
HEB 5:7 Crito naʌ̃ djarad̶e b̶asid̶e jĩã b̶ʌba Ãcõrẽa jĩgua bed̶ea djuburiasia, Ãcõrẽba idji beuida b̶ʌd̶ebemada poya ẽdrʌ b̶ʌida b̶ad̶a bẽrã. Maʌ̃ne Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca ĩjã oyad̶a ad̶a bẽrã, Ãcõrẽba idji bed̶eara ũrĩsia.
HEB 5:8 Critora Ãcõrẽ Warramĩna idji bia mĩga b̶ʌd̶eba ĩjã o cawasia.
HEB 5:9 Ne jũmane daucha ĩjã od̶a bẽrã, idjia jara b̶ʌ ĩjã o b̶eara jũma ẽdrʌ edaya ewariza zocai b̶ead̶amãrẽã.
HEB 5:10 Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽba idjira Sacerdote dji Dromada b̶ʌsia Melquisedé b̶ad̶a quĩrãca.
HEB 5:11 Maʌ̃gʌd̶ebemada daiba zocãrã jaradia quĩrĩã panʌa. Baribʌrʌ zarea b̶ʌa ebud̶a cawabid̶ida, bãrãba isabe cawad̶aca bẽrã.
HEB 5:12 Bãrãba Jesu ĩjãped̶ad̶ara dãrãbʌdaa. Maʌ̃ bẽrã id̶ira bãrãra Ãcõrẽ bed̶ea jaradiabadada b̶ead̶ida panasid̶aa. Mãwãmĩna Ãcõrẽ bed̶eara mãcua adua panʌ bẽrã poya bia jaradiad̶acaa. Ab̶aʌba bãrãa Ãcõrẽ bed̶ead̶ebema cawaichaara b̶ʌda wayacusa jaradiaida b̶ʌa jub̶a dawabʌrʌ quĩrãca. Bãrãra warra zaque quĩrãca b̶ea bẽrã djico cod̶i cãyãbara jub̶adrʌ dod̶ida panʌa.
HEB 5:13 Jub̶a do b̶eara wad̶i djuburi qued̶ea bẽrã sãwã jipa oira adua b̶eaa.
HEB 5:14 Baribʌrʌ djico zareara drõãrã iteaa. Ãdjirãba Ãcõrẽ bed̶ea quĩrãcuita crĩcha panʌneba cawa panʌa cãrẽda biada idjab̶a cãrẽda cadjiruada.
HEB 6:1 Maʌ̃ bẽrã nocod̶aa wãnia Critoda biara cawad̶i carea. Dadjirãba idjid̶ebema naãrã cawaped̶ad̶a awa jaradiad̶aẽ́a. Wayacusa jaradiad̶aẽ́a cadjirua o panʌ carea beud̶ida panʌda, cadjirua igarad̶aped̶a Ãcõrẽmaa zed̶ida panʌda, Ãcõrẽ ĩjãninebemada, borocued̶id̶ebemada, djabarã ʌ̃rʌ̃ jʌwa b̶ʌd̶id̶ebemada, beud̶arã ʌ̃rẽbad̶id̶ebemada, idjab̶a Ãcõrẽba cawa od̶arã ewariza bia mĩgad̶id̶ebema sid̶a.
HEB 6:3 Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, jũma maʌ̃gʌd̶ebemada wayacusa jaradiad̶i cãyãbara dadjirãra nocod̶aa wãnia Critoda biara cawad̶i carea.
HEB 6:4 Ʌ̃cʌrʌba wãrã bed̶eara cawa panasid̶aa. Ãcõrẽba dia b̶ʌ carea b̶ʌsrid̶a panasid̶aa. Idji Jaured̶eba ne edasid̶aa.
HEB 6:5 Idji bed̶ea bio bia b̶ʌda, idji ʌb̶ʌa nocoarebema ewarid̶e unubi sid̶a cawa panasid̶aa.
HEB 6:6 Ãdjirãba Critoda igaraped̶ad̶a bẽrã wayacusa poya jẽda idjimaa zed̶aẽ́a. Zesid̶ara Ãcõrẽ Warra wayacusa crud̶e cachibʌda quĩrãca idjid̶ebemada jũmarãa biẽ́ bed̶eabid̶ia.
HEB 6:7 Cue zebʌrʌza egoroba dobaria. Maʌ̃ba egoro biad̶e ne ud̶ara dji ud̶a itea bia zaubaria. Ãcõrẽba maʌ̃ ẽjũãra bia jarabaria. Crito igaraẽ́ b̶eara maʌ̃ ẽjũã quĩrãca panʌa.
HEB 6:8 Baribʌrʌ cue zed̶acarea ʌrʌda, chirua cadjirua sid̶a tunuibʌrʌ, maʌ̃ egorora biẽ́ b̶ʌa. Ãcõrẽba maʌ̃ ẽjũãra biẽ́ jaraped̶a jĩrũare jũma babueya. Crito igara b̶eara maʌ̃ ẽjũã cadjirua quĩrãca panʌa.
HEB 6:9 Djabarã, daira mãwã bed̶ea panʌmĩna cawa panʌa Ãcõrẽba bãrãra ẽdrʌ edad̶a bẽrã o biad̶e wãbʌdada.
HEB 6:10 Ãcõrẽra jipa b̶ʌ bẽrã bãrãba bia o panʌra idjab̶a idji quĩrĩã panʌra quĩrãdoaẽ́a. Idji ẽberãrã careba panʌneba unubisid̶aa idjira quĩrĩã panʌda. Id̶i bid̶a careba panʌa.
HEB 6:11 Daiba quĩrĩã panʌa bãdjiza mãwã o pananida ab̶a beubʌdad̶aa. Mãwãbʌrʌ bãrãba Ãcõrẽneba edad̶i carea jʌ̃ã panʌra jũma edad̶ia.
HEB 6:12 Daiba quĩrĩãnaẽ́a bãrãra coa b̶ead̶ida, ãtebʌrʌ quĩrĩã panʌa bãrãra dewararã djabarã quĩrãca b̶ead̶ida. Ãdjirãba Critoda ĩjã panʌ bẽrã idjab̶a jũma droa panʌ bẽrã, Ãcõrẽba diai jarad̶ara jũma edad̶ia.
HEB 6:13 Ãcõrẽ cãyãbara dji dromaara b̶ʌda neẽ́a. Maʌ̃ bẽrã Abrahaʌ̃ ume bed̶ea b̶ʌsid̶e ara idji trʌ̃neba wãrãda carebayad̶a asia.
HEB 6:14 Nãwã jarasia: “Wãrãda mʌ̃a bʌra carebaya idjab̶a bʌd̶eba zocãrã yõbiya.”
HEB 6:15 Abrahaʌ̃ba jũma droa b̶ʌd̶eba jʌ̃ã b̶aped̶a Ãcõrẽba warra diai jarad̶ada unusia.
HEB 6:16 Ẽberãrãba wãrãneba jarabʌdad̶e ãdji cãyãbara dji dromaara b̶ʌ trʌ̃neba mãwã jarabadaa. Maʌ̃ne ni ab̶aʌba poya sewaad̶a ad̶acaa.
HEB 6:17 Ara maʌ̃ quĩrãca Ãcõrẽba ebud̶a cawabi quĩrĩãsia idjia diai jarad̶a edad̶i ẽberãrãba maʌ̃ra wãrãda edad̶ida idjab̶a idjia crĩcha b̶ʌ quĩrãca wãrãda obarida. Maʌ̃ carea ara idji trʌ̃neba diayad̶a asia.
HEB 6:18 Ãcõrẽra sewa oca bẽrã idjia diai jarad̶ara wãrãda diaya idjab̶a idji trʌ̃neba jarad̶ara quĩrã awara oẽ́a. Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽba dadjirã waga b̶amãrẽã jʌrʌsid̶aa. Idjia jarad̶ara wãrãda oida cawa panʌ bẽrã dadjirãba poya sozarra ĩjã panania. Maʌ̃ba Jesud̶eba edad̶i carea jʌ̃ã panʌra quenab̶arid̶aẽ́a.
HEB 6:19 Dadjia jʌ̃ã panʌra wãrãda edad̶ida cawa panʌa. Maʌ̃ba dadjirãra careba b̶ʌa bio ĩjã pananamãrẽã anclaba barco ero ũmabari quĩrãca. Dadjia jʌ̃ã panʌra wãrãda edad̶ida cawa panʌa Jesura bajãnaa dadjirã na wãna bẽrã. Idjira Ãcõrẽ ded̶e wuaba eatʌ jira b̶ʌ ed̶aare wãsia dadjirã carebai carea. Mama idjira dadjirã Sacerdote dji Dromada b̶esia Melquisedé b̶ad̶a quĩrãca. Ewariza mãwã b̶ʌa.
HEB 7:1 Maʌ̃ Melquisedéra Saleʌ̃ purud̶ebema boro basía idjab̶a Ãcõrẽ dji Dromaara b̶ʌ sacerdote basía. Maʌ̃ ewarid̶e Abrahaʌ̃ra ʌ̃cʌrʌ puru bororã ume djõped̶a jũma poyasia. Abrahaʌ̃ jẽda zebʌrʌd̶e Melquisedéba audiab̶arid̶e wãped̶a idjira bia jarasia Ãcõrẽba carebamãrẽã.
HEB 7:2 Maʌ̃be Abrahaʌ̃ba djõ b̶aped̶a jãrĩnanebemada Melquisedéa diasia. Die juachabʌrʌza ab̶a diasia. Melquisedé trʌ̃ba jara b̶ʌa “ẽberãrã boro jipa b̶ʌ.” Idjab̶a idjira Saleʌ̃nebema boro abadjid̶aa. Maʌ̃ trʌ̃ba jara b̶ʌa “necai b̶aid̶ebema boro.”
HEB 7:3 Ni ab̶aʌba adua panʌa Melquisedé zezara, dji papa sid̶a cairã basida. Adua panʌa idji ẽberãrã drõã naẽnabemara cairã basida. Idji tod̶ad̶ebemada, beud̶ad̶ebema sid̶a adua panʌa. Mãwã idjira Ãcõrẽ Warra quĩrãca ewariza sacerdotea.
HEB 7:4 ¡Melquisedéd̶ebemada bio crĩchad̶adua! Idjira wãrãda dji droma basía. Dadjirã drõã naẽnabema dji droma b̶ʌ Abrahaʌ̃ba djõ b̶aped̶a jãrĩnanebemada idjía diasia. Die juachabʌrʌza ab̶a diasia.
HEB 7:5 Mãwãnacarea Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyd̶e jarasia jũma israelerãba edabʌdad̶ebemada Levid̶eba yõped̶ad̶a sacerdoterãa diad̶ida panʌda. Die edabʌdaza ab̶a diad̶ida panʌa. Israelerãra maʌ̃ sacerdoterã djabarãmĩna, ab̶ari Abrahaʌ̃neba yõped̶ad̶amĩna, mãwã diad̶ida panʌa.
HEB 7:6 Baribʌrʌ Melquisedéra Levid̶eba yõnaẽ́ basía. Mãwãmĩna Abrahaʌ̃ba jãrĩnanebemada idjía diasia. Die juachabʌrʌza ab̶a diasia. Maʌ̃ne Melquisedéba Abrahaʌ̃ra bia jarasia Ãcõrẽba carebamãrẽã. Mãwã osia Ãcõrẽba Abrahaʌ̃a naẽna wãrãda carebayad̶a ad̶amĩna.
HEB 7:7 Jũmarãba cawa panʌa dji dromaara b̶ʌba dji ed̶aara b̶ʌra bia jarabarida Ãcõrẽba carebamãrẽã.
HEB 7:8 Israelerãba edabʌdad̶ebemada Levid̶eba yõped̶ad̶a sacerdoterãa diabadaa. Maʌ̃ sacerdoterã beud̶imĩna die edabʌdaza ãdjía ab̶a diabadaa. Baribʌrʌ Melquisedéra wad̶i zocai b̶ʌca b̶ʌa Ãcõrẽ bed̶eaba idjira beusida jaraẽ́ b̶ʌ bẽrã. Mãwã Abrahaʌ̃ba jãrĩnanebemada maʌ̃ beuca sacerdotea diasia. Die juachabʌrʌza ab̶a diasia.
HEB 7:9 Israelerãba die edabʌdad̶ebemada Levid̶eba yõped̶ad̶a sacerdoterãa ab̶a diabadaa. Baribʌrʌ Melquisedéba Abrahaʌ̃ audiab̶arisid̶e Abrahaʌ̃ wiuzaque Levira wad̶i neẽ́ basía. Maʌ̃ bẽrã dadjirãba nãwã jarad̶ida panʌa: Abrahaʌ̃ba die juachabʌrʌza Melquisedéa ab̶a diasid̶e idji wiuzaque Levid̶eba yõnirã bid̶a ara maʌ̃gʌda diasid̶aa.
HEB 7:11 Ãcõrẽba idji ley diasid̶e Levid̶eba yõped̶ad̶a sacerdoterãda b̶ʌsia israelerã maʌ̃ leyd̶eba pe eronĩbad̶amãrẽã. Naãrã Aaroʌ̃da sacerdote dji droma basía. Maʌ̃ sacerdoterãba o panʌneba ẽberãrãda poya jipa b̶ead̶ibara, ¿cãrẽ cãrẽã Aaroʌ̃ awara sacerdote Melquisedé quĩrãca b̶ʌda zeida b̶asi?
HEB 7:12 Maʌ̃ sacerdotera Levid̶eba yõped̶ad̶a sacerdoterã cacuabari b̶esia. Maʌ̃ bẽrã dji ley sid̶a awara b̶esia.
HEB 7:13 Jũma maʌ̃gʌba dadjirã Boro Jesud̶ebemada bed̶ea b̶ʌa. Idjira Levid̶eba yõnaẽ́ basía, ãtebʌrʌ Judad̶eba yõna basía. Maʌ̃ naẽna ni ab̶aʌ Judad̶eba yõnada sacerdote b̶ead̶aẽ́ basía.
HEB 7:14 Moiseba jaraca basía sacerdoterãra maʌ̃ ẽberãrãneba zed̶ida. Baribʌrʌ jũmarãba cawa panʌa dadjirã Boro Jesura Judad̶eba yõna basida.
HEB 7:15 Jũma mʌ̃a jarad̶ara ebud̶aara b̶ʌa naʌ̃da cawad̶ibʌrʌ: Levid̶eba yõped̶ad̶arã awara Jesuda sacerdoteda b̶esia Melquisedé b̶ad̶a quĩrãca.
HEB 7:16 Idjira sacerdoteda b̶eẽ́ basía leyba b̶ʌd̶a bẽrã. Leyba ab̶abe Levid̶eba yõped̶ad̶adrʌ b̶ʌbaria. Jesura sacerdoteda b̶esia idji ʌb̶ʌad̶eba beuca bẽrã.
HEB 7:17 Maʌ̃ carea Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Bʌra ewariza sacerdoteda b̶aya Melquisedé b̶ad̶a quĩrãca.
HEB 7:18 Naãrã b̶ad̶a leyba ni ab̶aʌda carebad̶aẽ́ bẽrã Ãcõrẽba ãyã b̶ʌsia.
HEB 7:19 Maʌ̃ leyba ni ab̶a bid̶a jipa b̶ʌẽ́ basía. Maʌ̃ ley cãyãbara Ãcõrẽba ne biara b̶ʌda diasia dadjirã carebai carea. Maʌ̃gʌd̶eba dadjirãra Ãcõrẽ caita wãbadaa.
HEB 7:20 Ãcõrẽba dji naãrã panana sacerdoterã b̶ʌsid̶e ewariza b̶ead̶ida jaraẽ́ basía. Baribʌrʌ Ãcõrẽba Jesura sacerdoteda b̶ʌsid̶e wãrãneba jarasia ewariza mãwã b̶aida. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Dadjirã Boroba wãrãneba jarasia bʌra ewariza sacerdoteda b̶aida Melquisedé b̶ad̶a quĩrãca. Idjia jarad̶ara quĩrã awara oẽ́a.
HEB 7:22 Maʌ̃gʌra Ãcõrẽba wãrãneba jarad̶a bẽrã dadjirãba cawa panʌa Ãcõrẽba Jesud̶eba dadjirã ume bed̶ea b̶ʌd̶ara wãrãda oida. Maʌ̃ bed̶ea b̶ʌd̶ara idjia naãrã diad̶a ley cãyãbara biara b̶ʌa.
HEB 7:23 Naãrã b̶ead̶a sacerdoterãra beubadjid̶aa. Ab̶a jaid̶asira idjia o b̶ad̶ara waa poya oẽ́ bẽrã idji cacuabari dewarada b̶ebadjia. Mãwã zocãrãda sacerdote basid̶aa.
HEB 7:24 Baribʌrʌ Jesura beuca bẽrã ewariza sacerdote baya.
HEB 7:25 Maʌ̃ bẽrã idjid̶eba Ãcõrẽmaa zebʌdara jũma poya ẽdrʌ edaya ewariza zocai b̶ead̶amãrẽã. Idjira beuca bẽrã ewariza dadjirã carea Ãcõrẽa bed̶ea djuburiabaria.
HEB 7:26 Dadji Sacerdote dji Droma Jesuba cadjiruara ocaa, ne jũmane jipa b̶ʌa. Ãcõrẽba idjira bia unu b̶ʌa. Cadjirua obadarã tãẽnabemada ãyã b̶ʌped̶a bajãne dji dromada b̶ʌsia. Maʌ̃ bẽrã ne jũmane dadjirãra poya carebaya.
HEB 7:27 Idjia ocaa dewararã sacerdote dji dromarãba ewariza obada quĩrãca. Maʌ̃ sacerdoterãba ara ãdjia cadjirua oped̶ad̶a carea naãrã Ãcõrẽa animarãda babue diabadaa. Maʌ̃bebʌrʌ dewara animarãda babue diabadaa ẽberãrãba cadjirua oped̶ad̶a carea. Baribʌrʌ Jesuba animarã babue diabʌrʌ quĩrãca ara idjida idu beabisia ẽberãrãba cadjirua obada carea. B̸arima ab̶a mãwã od̶aba cadjiruara jũma sʌgʌsia.
HEB 7:28 Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyba ẽberãrã ne jũmane jipaẽ́ b̶eada b̶ʌbaria sacerdote dji dromarãda b̶ead̶amãrẽã. Baribʌrʌ maʌ̃ ley diad̶acarea Ãcõrẽba wãrãneba jarasia idji Warrara ewariza Sacerdote dji Dromada b̶aida. Mãwã idji Warrara b̶ʌsia dadjirã carea sacerdote arid̶e b̶ʌda b̶emãrẽã.
HEB 8:1 Dji crĩcha droma daiba jara panʌra naʌ̃gʌa: dadjirã Sacerdote dji Dromada bajãne Ãcõrẽ bugue biya quiru jʌwa araare chũmʌa.
HEB 8:2 Bajãne Ãcõrẽ de dji wãrã arad̶e idjira sacerdotea. Maʌ̃ dera ẽberãba od̶aẽ́a, ãtebʌrʌ dadjirã Boro Ãcõrẽba od̶aa.
HEB 8:3 Sacerdote dji dromarãda Ãcõrẽba jũma b̶ʌbaria idjía ne diad̶amãrẽã idjab̶a animarãda babue diad̶amãrẽã. Maʌ̃ bẽrã Jesucrito bid̶a ne diaida b̶asia.
HEB 8:4 Idjida naʌ̃ ẽjũãne b̶ʌbara sacerdote baẽ́ bacasia naʌ̃ ẽjũãne sacerdoterã bara bẽrã. Maʌ̃ sacerdoterãba Ãcõrẽa ne diabadaa idji leyd̶e b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca.
HEB 8:5 Sacerdoterãba o panʌneba unubibadaa bajãne sãwãbʌrʌ b̶ʌda. Maʌ̃ carea Moiseba Ãcõrẽ wua de oi naẽna Ãcõrẽba idjía nãwã jarasia: “Jũma daucha od̶adua mʌ̃a naʌ̃ eyad̶e unubid̶a quĩrãca.”
HEB 8:6 Baribʌrʌ Jesu dadjirã Sacerdote dji Dromaba bajãne o b̶ʌra sacerdoterãba naʌ̃ ẽjũãne o panʌ cãyãbara biara b̶ʌa. Ara maʌ̃ quĩrãca Ãcõrẽba Jesud̶eba bed̶ea b̶ʌd̶ara biara b̶ʌa Moised̶eba bed̶ea b̶ʌd̶a cãyãbara. Mãwã biara b̶ʌa maʌ̃ bed̶ea b̶ʌsid̶e Ãcõrẽba ẽberãrãra biara carebayad̶a ad̶a bẽrã.
HEB 8:7 Ãcõrẽba Moised̶eba naãrã bed̶ea b̶ʌd̶aba wãrãda carebad̶abara waya dewara bed̶eada b̶ʌẽ́ bacasia.
HEB 8:8 Baribʌrʌ Ãcõrẽba Moised̶eba bed̶ea b̶ʌd̶ara ẽberãrãba jũma oped̶ad̶aẽ́ bẽrã idjia bed̶ead̶e panʌda unusia. Maʌ̃ carea nãwã jarasia: Jũmarã Boroba nãwã jara b̶ʌa: “Ewari ab̶a mʌ̃a israelerã ume, Judad̶ebemarã ume bid̶a bed̶ea djiwid̶ida b̶ʌya.
HEB 8:9 Maʌ̃ bed̶ea djiwid̶ira bãrã drõã naẽnabemarã ume bed̶ea b̶ʌd̶a quĩrãca b̶aẽ́a. Bãrã drõã naẽnabemarã ume bed̶ea b̶ʌsia Egiptod̶eba quĩrãcuita waga ẽdrʌ enesid̶e. Baribʌrʌ wãrãda ĩjãped̶ad̶aẽ́ bẽrã mʌ̃a ãdjirãra igarasia.” Mãwã jara b̶ʌa jũmarã Boroba.
HEB 8:10 Idjab̶a jũmarã Boroba nãwã jara b̶ʌa: “Nocoarebema ewarid̶e mʌ̃a bed̶ea djiwid̶ida israelerã ume nãwã b̶ʌya: mʌ̃ leyra ãdjirã crĩchad̶e, ãdjirã sod̶e bid̶a b̶ʌya. Mʌ̃ra ãdjirã Ãcõrẽ baya, idjab̶a ãdjirãra mʌ̃ puru baya.
HEB 8:11 Maʌ̃ne jũmarãba mʌ̃ra cawa panania. Dji ed̶aara b̶eaba, dji dromarã bid̶a cawa panania. Maʌ̃ bẽrã ni ab̶aʌba idji druad̶ebemarãa, idji ẽberãrãa bid̶a waa jaradiad̶aẽ́a mʌ̃ jũmarã Boroda cawad̶amãrẽã.
HEB 8:12 Ãdjirãba biẽ́ oped̶ad̶ara mʌ̃a jũma quĩrãdoaya. Ãdjirãba cadjirua oped̶ad̶ara mʌ̃a waa crĩcha b̶aẽ́a.”
HEB 8:13 Ãcõrẽba bed̶ea djiwid̶i b̶ʌyad̶a asid̶e cawabisia idjia naãrã bed̶ea b̶ʌd̶ara dji drõãda. Dji drõã bẽrã dãrãẽ́ne ãyã b̶ʌya.
HEB 9:1 Ãcõrẽ israelerã ume naãrã bed̶ea b̶ʌsid̶e jarasia idji wua deda naʌ̃ ẽjũãne od̶ida panʌda, maʌ̃ ded̶e sãwã od̶ida panʌ sid̶a.
HEB 9:2 Maʌ̃ de od̶aped̶a dji nocoarebema dejãra “Ãcõrẽ itea b̶ʌ dejã” abadjid̶aa. Maʌ̃ dejãne ĩbĩrãda, mesa sid̶a b̶asia. Paʌ̃ Ãcõrẽ quĩrãpita b̶ʌd̶a sid̶a b̶asia.
HEB 9:3 Dji ed̶aara b̶ʌ dejãne wuaba eatʌ jira b̶asia. Maʌ̃gʌ dejãra “Ãcõrẽ itea biara b̶ʌ dejã” abadjid̶aa.
HEB 9:4 Quera bá diabadada mama b̶asia. Maʌ̃ra oroba jũma bʌrá b̶asia. Ãcõrẽ baurude sid̶a b̶asia. Maʌ̃ sid̶a oroba jũma bʌrá b̶asia. Eped̶eco jũgurua oro od̶ada manába bira b̶ʌda maʌ̃ bauruded̶e ed̶a b̶asia. Aaroʌ̃ bacuru tununa sid̶a ed̶a b̶asia. Ãcõrẽba diad̶a ley mõgara pewed̶ead̶e b̶ʌd̶a sid̶a ed̶a b̶asia.
HEB 9:5 Baurude ʌ̃rʌ̃ bajãnebema nezoca quĩrãca i bara panʌda umé panasid̶aa. Ãdji iba dji baurude ʌ̃rʌ̃ cob̶ʌra jũãtrʌ eropanasid̶aa. Ãdji panʌmaa Ãcõrẽ quĩrãwãrẽã dorrodorroada zebadjia. Maʌ̃ baurude ʌ̃rʌ̃ cob̶ʌmaa sacerdoteba oa jĩãpobʌrʌd̶e Ãcõrẽba ẽberãrãba cadjirua oped̶ad̶ara quĩrãdoabadjia. Maʌ̃gʌd̶ebemada ara nawena daiba naʌ̃ cartad̶e jũma jaradiad̶aẽ́a.
HEB 9:6 Jũma maʌ̃gʌ pãrãped̶ad̶acarea sacerdoterãra ewariza dji nocoarebema dejãne ed̶a wãbadjid̶aa ãdjia Ãcõrẽ itea od̶ida panʌra jũma od̶i carea.
HEB 9:7 Baribʌrʌ dji ed̶aara b̶ʌ dejãne ab̶abe sacerdote dji dromadrʌ poaza b̶arima ab̶a ed̶a wãbadjia. Ed̶a wãbʌrʌd̶e idjia cadjirua od̶a carea idjab̶a ẽberãrãba adua panʌneba cadjirua oped̶ad̶a carea bid̶a animarã oada Ãcõrẽ quĩrãpita jĩãpoi carea edebadjia.
HEB 9:8 Maʌ̃neba Ãcõrẽ Jaureba cawabi b̶asia ẽberãrãra wad̶i Ãcõrẽ de bajãne b̶ʌd̶e poya ed̶a wãnaẽ́da. Sacerdoterãba wad̶i Ãcõrẽ de naʌ̃ ẽjũãne b̶ʌd̶e ne od̶ida panʌmisa mãwã b̶asia.
HEB 9:9 Naʌ̃ ewarid̶e jũma maʌ̃gʌba cawabi b̶ʌa Ãcõrẽa ne dia panʌneba idjab̶a animarã babue dia panʌneba bid̶a dji mãwã o b̶ea crĩchara poya jipa b̶ʌẽ́da.
HEB 9:10 Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyba ab̶abe cawabisia cãrẽda cod̶ida panʌda, cãrẽda dod̶ida panʌda, idjab̶a Ãcõrẽba sʌgʌbi b̶ʌra sãwã sʌgʌd̶ida panʌda. Jũma maʌ̃gʌra naʌ̃ djarad̶e obadjid̶aa ab̶a Ãcõrẽba jũma quĩrã awara obʌrʌd̶aa.
HEB 9:11 Baribʌrʌ Critora zesia dadjirã Sacerdote dji Droma bai carea. Jũma ne bia naʌ̃ ewarid̶e b̶ʌda idjia dadjirãa dia b̶ʌa. Idjira Ãcõrẽ de bajãne b̶ʌd̶e dadjirã carea ne o b̶ʌa. Maʌ̃ dera dji araa. Ãcõrẽ de naʌ̃ ẽjũãne b̶ʌ cãyãbara biara b̶ʌa. Ẽberãba od̶aẽ́a; naʌ̃ ẽjũãnebemaẽ́a.
HEB 9:12 Critora Ãcõrẽ de bajãne b̶ʌd̶e dji ed̶aara b̶ʌ dejãne b̶arima ab̶a ed̶a wãsia. Maʌ̃ dejãra “Ãcõrẽ itea biara b̶ʌ dejã” abadaa. Wãsid̶e chiwatu oada, paca zaque oa sid̶a Ãcõrẽ quĩrãpita jĩãpoi carea edeẽ́ basía. Ãtebʌrʌ ara idji oada edesia. B̸arima ab̶a mãwã od̶aba dadjirãra ẽdrʌ b̶ʌsia ewariza bed̶ea neẽ́ b̶ead̶amãrẽã.
HEB 9:13 Sacerdoteba paca dji umaquĩrã oada, chiwatu oada, paca zaque wẽrã babue diad̶a pora sid̶a ẽberãrã ʌ̃rʌ̃ jĩãpobaria. Maʌ̃ba ẽberãrã Ãcõrẽ quĩrãpita biẽ́ b̶ead̶ara naʌ̃ djarad̶e bia b̶ʌbaria.
HEB 9:14 Mãwã baibʌrʌ, ¿Crito oaba dadjirãra biara b̶ʌẽ́ca? Critora cadjirua neẽ́ b̶asia. Ãcõrẽ Jaure beucaba carebad̶a bẽrã ara idjida idu beabisia animarã Ãcõrẽa babue diabʌrʌ quĩrãca. Cadjirua o panʌ carea dadjirãra beud̶ida panasid̶aa. Baribʌrʌ Critoba ara idjida idu beabid̶a bẽrã dadjirãba cadjirua oped̶ad̶ara Ãcõrẽba quĩrãdoaped̶a dadjirã crĩchara jipa b̶ʌsia. Mãwã Ãcõrẽ zocai b̶ʌra dadjirãba poya ĩjãnia.
HEB 9:15 Ãcõrẽba naãrã bed̶ea b̶ʌd̶ad̶eba panasid̶ad̶e ẽberãrãba cadjiruada obadjid̶aa. Baribʌrʌ Critodrʌ beusia ãdjia cadjirua obadad̶ebemada ẽdrʌ b̶ʌi carea. Critora beud̶a bẽrã idjid̶eba Ãcõrẽba bed̶ea djiwid̶ida b̶ʌsia. Mãwã Ãcõrẽba ne jũma bia jõca diai jarad̶ara idjia trʌ̃narãba Critod̶eba poya edad̶ia.
HEB 9:16 Naʌ̃ quĩrãca b̶ʌa: ẽberãba cartad̶e b̶ʌbaria idji beud̶acarea caiba idjia erob̶ʌra edaida. Baribʌrʌ dji edaida b̶ʌba dji bed̶ea b̶ʌd̶ara wãrãda beusida acʌbiẽ́bʌrʌ, poya edaẽ́a.
HEB 9:17 Dji bed̶ea b̶ʌd̶a wad̶i zocai b̶ʌmisa dji edaida b̶ʌba maʌ̃ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌra poya edaẽ́a. Ab̶abe beud̶acareabʌrʌ poya edaya.
HEB 9:18 Ara maʌ̃ quĩrãca Ãcõrẽba israelerã ume naãrã bed̶ea b̶ʌsid̶e animarã oada erozoasia. Maʌ̃ba cawabisia ãdjirãba maʌ̃ bed̶ea b̶ʌd̶ara ĩjã od̶ida panasid̶ada.
HEB 9:19 Maʌ̃ra nãwã b̶asia: Ãcõrẽba diad̶a leyra Moiseba naãrã ẽberãrãa jũma jarasia. Maʌ̃be paca zaque oada, chiwatu oa sid̶a baidod̶aa puerasia. Hisopo bacuru jʌwated̶e oveja cara purea od̶ada jʌ̃ped̶a oad̶e b̶eguea edasia. Maʌ̃ oaba idjia Ãcõrẽba diad̶a ley cartara, ẽberãrã sid̶a jĩãposia.
HEB 9:20 Jĩãpobʌrʌd̶e nãwã jarasia: “Naʌ̃ oaba jara b̶ʌa Ãcõrẽ bãrã ume bed̶ea b̶ʌd̶ara jũma ĩjã od̶ida panʌda.”
HEB 9:21 Ara maʌ̃ quĩrãca Moiseba Ãcõrẽ wua dera, jũma maʌ̃ ded̶e ed̶a b̶ea sid̶a oaba jĩãposia.
HEB 9:22 Wãrãda Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyba jara b̶ʌa berara ne jũmada oaba jĩãpoida b̶ʌda Ãcõrẽ quĩrãpita bia b̶amãrẽã. Oada erozoaẽ́bʌrʌ dadjia cadjirua oped̶ad̶ara Ãcõrẽba quĩrãdoaẽ́a.
HEB 9:23 Ãcõrẽ wua dera, maʌ̃ ded̶e ed̶a b̶ea sid̶a Ãcõrẽ de bajãne b̶ʌ zaca b̶asia. Jũma maʌ̃gʌra animarã oaba jĩãpoida b̶asia Ãcõrẽ quĩrãpita bia b̶amãrẽã. Baribʌrʌ Ãcõrẽ de bajãne b̶ʌra, maʌ̃ ded̶e ed̶a b̶ea sid̶a animarã oa cãyãbara oa biara b̶ʌba jĩãpoida b̶asia.
HEB 9:24 Critoba idji oara Ãcõrẽ de ẽberãba od̶ad̶e ed̶a edeẽ́ basía, maʌ̃gʌra ab̶abe Ãcõrẽ de ara bajãne b̶ʌ zaca b̶ad̶a bẽrã. Critoba idji oara bajãnebʌrʌ Ãcõrẽ quĩrãpita edesia. Id̶ira mama dadjirã carea Ãcõrẽa quĩrã djuburia iwid̶i b̶ʌa.
HEB 9:25 Idjira bajãnaa wãẽ́ basía idji oada b̶arima zocãrã jĩãpoi carea naʌ̃ ẽjũãnebema sacerdote dji dromaba poaza Ãcõrẽ itea biara b̶ʌ dejãne obari quĩrãca.
HEB 9:26 Mãwã b̶ad̶abara naʌ̃ ẽjũã od̶ad̶eba ʌ̃taa Critora b̶arima zocãrã beuida b̶acasia. Baribʌrʌ naʌ̃ jĩrũarebema ewarid̶e zeped̶a ara idjida idu beabisia. B̸arima ab̶a mãwã od̶aba dadjirãba cadjirua oped̶ad̶ara jũma ãyã b̶ʌsia.
HEB 9:27 Jũmarãda b̶arima ab̶a beud̶ia. Mãwãnacarea Ãcõrẽba cawa oya.
HEB 9:28 Ara maʌ̃ quĩrãca Critoba b̶arima ab̶a ara idjida idu beabisia zocãrãba cadjirua oped̶ad̶ara ãyã b̶ʌi carea. Idjira wayacusa zeya, baribʌrʌ maʌ̃ne dadjirãba cadjirua obadara ãyã b̶ʌi carea zeẽ́a. Ãtebʌrʌ zeya idji jʌ̃ã b̶eara ẽdrʌ edai carea.
HEB 10:1 Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyba jũma ne bia Critod̶eba zeid̶ebemada jarijaria unubi b̶ʌa. Maʌ̃ ne biara leyba diacaa. Maʌ̃ bẽrã poaza Ãcõrẽa animarã babue diad̶e wãbadara leyba poya jipa b̶ʌcaa.
HEB 10:2 Leyba ãdjirãra wãrãda jipa b̶ʌd̶abara, waa animarãra babue diad̶e wãnaẽ́ bacasia. Animarã babue dia panʌneba wãrãda cadjirua neẽ́ panenabara, waa crĩchad̶aẽ́ bacasia idji quĩrãpita bed̶ead̶e panʌda.
HEB 10:3 Baribʌrʌ paca dji umaquĩrã oaba, chiwatu oa bid̶a cadjiruara poya ãyã b̶ʌca bẽrã, poaza animarã babue dia panʌneba quĩrãnebabi b̶ʌa ãdjia cadjirua obadada.
HEB 10:5 Maʌ̃ carea Crito naʌ̃ ẽjũãnaa zesid̶e idjia Ãcõrẽa nãwã jarasia: Bʌa animarãra bʌ́a babue diad̶ida quĩrĩãẽ́ b̶ʌa. Ne diad̶i sid̶a quĩrĩãẽ́ b̶ʌa. Bʌa mʌ̃́a cacua diad̶adrʌ quĩrĩã b̶ʌa.
HEB 10:6 Ãdji cadjirua carea animarã babue diabʌdad̶e, ne diabʌdad̶e bid̶a bʌra b̶ʌsrid̶a b̶acaa.
HEB 10:7 Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a jarasia: Ãcõrẽ, mʌ̃ra nama b̶ʌa bʌa quĩrĩã b̶ʌda oi carea. Bʌ Bed̶ead̶e mʌ̃nebemada mãwã b̶ʌ́ b̶ʌa.
HEB 10:8 Critoba naãrã jarasia Ãcõrẽba quĩrĩãẽ́ b̶ʌda ẽberãrãba ãdji cadjirua carea animarãda idjía babue diad̶ida idjab̶a ne diad̶ida. Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyba mãwã obi b̶ʌmĩna, maʌ̃neba Ãcõrẽra b̶ʌsrid̶a b̶acaad̶a asia.
HEB 10:9 Maʌ̃be Critoba Ãcõrẽa nãwã jarasia: “Mʌ̃ra nama b̶ʌa bʌa quĩrĩã b̶ʌda oi carea.” Maʌ̃ba cawabi b̶ʌa naãrã Ãcõrẽba animarã babue diabi b̶ad̶ara Critoba ãyã b̶ʌsida. Maʌ̃ cacuabari ara idjida idu beabid̶a bẽrã idjidrʌ b̶esia.
HEB 10:10 Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌra Jesucritoba jũma osia. Ara idjida idu beabisia. B̸arima ab̶a mãwã od̶aba dadjirãra ewariza Ãcõrẽ itea bia b̶ʌsia.
HEB 10:11 Sacerdoterãba ewariza Ãcõrẽ itea ne obadaa idjab̶a animarãra babue diabadaa. Mãwãmĩna maʌ̃gʌba cadjiruara ãyã b̶ʌcaa.
HEB 10:12 Baribʌrʌ Jesucritoba cadjirua carea ara idjida idu beabisia. B̸arima ab̶a mãwã od̶aba jũma cadjiruara ãyã b̶ʌsia. Maʌ̃be Ãcõrẽ jʌwa araare chũmesia.
HEB 10:13 Mama jʌ̃ã b̶ʌa ab̶a Ãcõrẽba jũma idji ume dji quĩrũra idji jʌwaed̶a b̶ʌbʌrʌd̶aa.
HEB 10:14 Critoba ara idjida idu beabisia. Mãwã b̶arima ab̶a od̶aba jũma Ãcõrẽ itea b̶eara jipa b̶ʌsia. Maʌ̃ jipa b̶ʌd̶ara ewariza b̶aya.
HEB 10:15 Ãcõrẽ Jaure bid̶a ab̶arida dadjirãa cawabi b̶ʌa. Naãrã jarasia:
HEB 10:16 Jũmarã Boro Ãcõrẽba nãwã jara b̶ʌa: “Nocoarebema ewarid̶e mʌ̃a bed̶ea djiwid̶ida israelerã ume nãwã b̶ʌya: mʌ̃ leyra ãdjirã crĩchad̶e, ãdjirã sod̶e bid̶a b̶ʌya.”
HEB 10:17 Maʌ̃are nãwã jarasia: Ãdjirãba biẽ́ oped̶ad̶ara mʌ̃a jũma quĩrãdoaya. Ãdjirãba cadjirua oped̶ad̶ara mʌ̃a waa crĩcha b̶aẽ́a.
HEB 10:18 Critod̶eba Ãcõrẽba dadjirã cadjiruara jũma quĩrãdoad̶a bẽrã, waa dadjirã cadjirua carea idjía ne diad̶iẽ́ panʌa.
HEB 10:19 Maʌ̃ bẽrã djabarã, Ãcõrẽ itea biara b̶ʌ dejãne ed̶a wãbʌda quĩrãca naʌ̃ ewarid̶e Jesucrito oad̶eba dadjirãra Ãcõrẽ caita ne wayaa neẽ́ wãnida panʌa.
HEB 10:20 Maʌ̃ dejãne wua eatʌ jira b̶ʌ cõãbʌrʌ quĩrãca Jesucritoba idji beud̶ad̶eba o djiwid̶ida jarisia dadjirã Ãcõrẽ caita poya wãnamãrẽã. Maʌ̃ od̶e wãbʌrʌra ewariza Ãcõrẽ ume zocai b̶aya.
HEB 10:21 Dadjirãba Sacerdote dji Dromada bajãne eropanʌa. Idjia Ãcõrẽ ẽberãrãra jũma carebabaria.
HEB 10:22 Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽ caita wãnadrʌ. Critoba dadjirã crĩcha cadjirua b̶ad̶ada jipa b̶ʌsia dadjirã so idji oaba jĩãpobʌrʌ quĩrãca. Ãcõrẽ quĩrãpita bia b̶ʌsia dadjirã cacuara baido pãpãrã quiruba sʌgʌd̶a quĩrãca. Maʌ̃ bẽrã crĩcha ab̶a panʌneba idjab̶a wãrãda ĩjã panʌneba Ãcõrẽ caita wãnida panʌa.
HEB 10:23 Ãcõrẽra bed̶ea ab̶a b̶ʌ bẽrã dadjirãba jʌ̃ã panʌra idjab̶a maʌ̃nebema jũmarãa jara panʌ sid̶a ni maãrĩ bid̶a quenab̶arid̶iẽ́ panʌa.
HEB 10:24 Jʌrʌd̶ida panʌa sãwã dji carebad̶ida biara dji quĩrĩãni carea idjab̶a ne biada od̶i carea.
HEB 10:25 Ãbaa dji jʌrebadara idu b̶ʌd̶iẽ́ panʌa ʌ̃cʌrʌba idu b̶ʌbada quĩrãca. Ãtebʌrʌ dji carebad̶ida panʌa biara ĩjãni carea. Dadjirã Boro Ãcõrẽba cawa oi ewarira dãrãẽ́ne zeida cawa panʌ bẽrã biara mãwã od̶ida panʌa.
HEB 10:26 Wãrã bed̶ea cawaped̶ad̶acarea ara dadjiareba cadjiruada o pananibʌrʌ, waa neẽ́a Ãcõrẽa diad̶i carea maʌ̃ cadjiruara quĩrãdoamãrẽã.
HEB 10:27 Mãwã o b̶ʌba ab̶abe ne wayaad̶eba jʌ̃ãida b̶ʌa Ãcõrẽba cawa omãrẽã. Maʌ̃ ewarid̶e Ãcõrẽba jũma idji ume dji quĩrũra tʌbʌ uruga nũmʌne b̶atabueya ewariza bá nũmamãrẽã.
HEB 10:28 Naẽna ab̶aʌba Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyda igarasira, maʌ̃ne ẽberã uméba wa ũbeaba jarasid̶ara wãrãda mãwã b̶ʌda, idjira ab̶ed̶a quĩrã djuburia neẽ́ beabadjid̶aa.
HEB 10:29 Maʌ̃ba ¿sãwã crĩcha panʌ? ¿Ãcõrẽba idji Warra igarabadara wetara cawa oẽ́ca? Ãcõrẽba idji Warra oad̶eba bed̶ea djiwid̶ida b̶ʌsia dadjirãra idji itea bia b̶ʌi carea. Mãwãra Ãcõrẽ Warra oa erozoad̶a siriẽ́ b̶ʌda crĩchabadara ¿idjia wetara cawa oẽ́ca? Maʌ̃ awara Ãcõrẽ Jaureba idji biad̶eba dadjirãra careba b̶ʌa. Mãwãra Ãcõrẽ Jaure biẽ́ jarabadara ¿idjia wetara cawa oẽ́ca?
HEB 10:30 Dadjirãba cawa panʌa Ãcõrẽba nãwã jarasida: “Mʌ̃abʌrʌ cawa oya. Jũmarãa diaya ãdjirãba oped̶ad̶a quĩrãca.” Idjab̶a nãwã jarasia: “Jũmarã Boro Ãcõrẽba idji ẽberãrãra cawa oya.”
HEB 10:31 Ãcõrẽ zocai b̶ʌba dadjida cawa oibʌrʌ wãrãda bio minijĩchia b̶ʌa.
HEB 10:32 Quĩrãnebad̶adua bãrãba naãrã wãrã bed̶ea cawasid̶ad̶e sãwã panasid̶ada. Maʌ̃ ewarid̶e bãrã bia mĩgaped̶ad̶ara jũma droasid̶aa.
HEB 10:33 Ed̶aud̶e jũmarã quĩrãpita Crito carea biẽ́ jarasid̶aa idjab̶a biẽ́ osid̶aa. Ed̶aud̶e djabarã Crito carea bia mĩga panʌ ume bia mĩgasid̶aa.
HEB 10:34 Crito carea preso b̶ʌped̶ad̶ara bãrãba quĩrã djuburiasid̶aa. Idjab̶a bãrãba ne erob̶ead̶ara b̶ʌsrid̶a idu jãrĩbisid̶aa, cawa panʌ bẽrã maʌ̃ cãyãbara ne biara b̶ʌ jõcada bajãne eropanʌda.
HEB 10:35 Maʌ̃ bẽrã bãrãba Ãcõrẽ ĩjã panʌra igararãnadua. Ĩjã pananibʌrʌ, Ãcõrẽba bajãne ne biada waib̶ʌa diaya.
HEB 10:36 Bãrãba jũma droad̶ida panʌa. Mãwã Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌda od̶aped̶a idjia diai jarad̶ara jũma edad̶ia.
HEB 10:37 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Dji zeida b̶ʌra dãrãẽ́ne zeya. Idjira wãrãda dãrãẽ́a.
HEB 10:38 Ẽberã jipa b̶ʌra mʌ̃ ĩjã b̶ʌd̶eba zocai b̶aya. Baribʌrʌ idjia ĩjã b̶ʌda igaraibʌrʌ, mʌ̃a idjira bia unuẽ́a.
HEB 10:39 Ʌ̃cʌrʌba Ãcõrẽ ĩjã panʌra igarad̶aped̶a aduad̶ia. Baribʌrʌ dadjirãra maʌ̃ ẽberãrã quĩrãca panʌẽ́a, ãtebʌrʌ Ãcõrẽ ĩjã panʌneba ewariza zocai panania.
HEB 11:1 Dadjirãba Ãcõrẽda ĩjã panʌ bẽrã cawa panʌa dadjia jʌ̃ã panʌra wãrãda edad̶ida idjab̶a ununaẽ́ panʌ sid̶a wãrãda.
HEB 11:2 Dadji drõã naẽnabemarãba Ãcõrẽra ĩjã panana bẽrã Ãcõrẽba bia unusia.
HEB 11:3 Dadjirãba Ãcõrẽda ĩjã panʌ bẽrã cawa panʌa Ãcõrẽ bed̶eabʌrʌba naʌ̃ ẽjũãra, bajã sid̶a jũma osida. Mãwã dadjia ununacad̶eba idjia ne jũma dadjia unubadara osia.
HEB 11:4 Abelba Ãcõrẽda ĩjã b̶ad̶a bẽrã Caiʌ̃ba diad̶a cãyãbara ne biara b̶ʌda diasia. Ĩjãna bẽrã idjia diad̶ara Ãcõrẽba bia unuped̶a jarasia idjira jipa b̶ʌda. Abelera beud̶amĩna idjia wãrãda ĩjã b̶ad̶aba dadjirãa wad̶ibid̶a cawabi b̶ʌa Ãcõrẽra ĩjãnida panʌda.
HEB 11:5 Enocoba Ãcõrẽra ĩjã b̶ad̶a bẽrã beurãmãrẽã Ãcõrẽba zocai edesia. Ãcõrẽba eded̶a bẽrã idjira waa ununaẽ́ basía. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa Enoco edei naẽna Ãcõrẽba idjira bia unusida.
HEB 11:6 Baribʌrʌ Ãcõrẽ ĩjãẽ́ b̶ʌra Ãcõrẽba bia unucaa. Ãcõrẽmaa ze quĩrĩã b̶ʌba ĩjãida b̶ʌa Ãcõrẽra wãrãda b̶ʌda idjab̶a jũma idji jʌrʌbʌdara carebabarida.
HEB 11:7 Noéba wad̶i unuca zeid̶ebemada Ãcõrẽba idjía jarasia. Maʌ̃ra Noéba ĩjãsia. Ara maʌ̃da Ãcõrẽra waya b̶ad̶a bẽrã idji ẽberãrãra ẽdrʌ edai carea jãba dromada osia. Ãcõrẽda ĩjãna bẽrã Noéba cawabisia naʌ̃ ẽjũãne b̶eara dji cadjiruarãda. Noéba ĩjãna bẽrã Ãcõrẽba jipa unusia.
HEB 11:8 Ãcõrẽba Abrahaʌ̃a jarasia idjia diai jarad̶a druad̶aa wãmãrẽã. Abrahaʌ̃ba Ãcõrẽra ĩjãna bẽrã sãma wãda adua b̶ʌmĩna idji druara ameped̶a wãsia.
HEB 11:9 Ãcõrẽra ĩjãna bẽrã idjira Ãcõrẽba diai jarad̶a druad̶e ãĩbema quĩrãca wua ded̶e b̶abadjia. Idji warra Isara, idji wiuzaque Jacobo sid̶a ara maʌ̃ quĩrãca panabadjid̶aa, Ãcõrẽba ãdjía bid̶a maʌ̃ druara diai jarad̶a bẽrã.
HEB 11:10 Abrahaʌ̃ra mãwã b̶abadjia, bajãne b̶ʌ puru jõcad̶aa wãi carea jʌ̃ã b̶ad̶a bẽrã. Maʌ̃ purura Ãcõrẽba bio crĩcha b̶aped̶a jũma osia.
HEB 11:11 Abrahaʌ̃ra drõãda b̶asia. Idji quima Sarara warra toca basía. Baribʌrʌ Abrahaʌ̃ba ĩjãsia Ãcõrẽba idjía warrara unubida. Ãcõrẽba diai jarad̶ara ĩjãna bẽrã warrada unusia.
HEB 11:12 Mãwã Abrahaʌ̃ra beuyama b̶ad̶amĩna idjid̶eba ẽberãrãra zocãrã yõsid̶aa chĩdau zocãrã b̶ʌ quĩrãca, pusa ĩbʌ poya juachaiẽ́ b̶ʌ quĩrãca.
HEB 11:13 Jũma nama trʌ̃ odjaped̶ad̶ara Ãcõrẽ ĩjã panʌda beusid̶aa. Mãwãmĩna Ãcõrẽba diai jarad̶ara ãdjirãba naʌ̃ ẽjũãne edad̶aẽ́ basía. Baribʌrʌ cawasid̶aa nocoarebema ewarid̶e idjia jũma diaida. Maʌ̃ carea b̶ʌsrid̶asid̶aa idjab̶a ebud̶a jarasid̶aa naʌ̃ ẽjũãne ãdjirãra drua ãĩbemarãda, djãrã druad̶e pʌrrʌa b̶eada.
HEB 11:14 Mãwã jara panʌneba ebud̶a cawabisid̶aa ãdji drua arada edad̶i carea jʌ̃ã panʌda.
HEB 11:15 Ãdji ẽdrʌped̶ad̶a druada jẽda crĩchaped̶ad̶abara poya jẽda wãnida panacasid̶aa.
HEB 11:16 Baribʌrʌ drua biara b̶ʌ bajãne b̶ʌda quĩrĩã panasid̶aa. Maʌ̃ carea Ãcõrẽra peracaa idjira ãdjirã Ãcõrẽ abʌdad̶e. Idjia puruda ãdjirã itea bajãne o erob̶ʌa.
HEB 11:17 Abrahaʌ̃ba wãrãda ĩjã b̶ʌ cawaya Ãcõrẽba jarasia idji warrada babue diamãrẽã. Abrahaʌ̃ba Ãcõrẽra ĩjã b̶ad̶a bẽrã idji warra Isara babue diad̶e wãsia. Baribʌrʌ maʌ̃ naẽna Ãcõrẽba idjía nãwã jarad̶oasia: “Bʌ warra Isad̶eba bʌ warrarãra zocãrã yõnia.” Ãcõrẽba mãwã jarad̶amĩna Abrahaʌ̃ba idji warra ab̶abe quiruda babue diai carea b̶asia.
HEB 11:19 Abrahaʌ̃ba crĩchasia idji warra Isa bead̶acarea Ãcõrẽba idjira poya ʌ̃rẽbabida. Wãrãda Ãcõrẽba Isa ʌ̃rẽbabibʌrʌ quĩrãca idu beabiẽ́ basía. Mãwã Abrahaʌ̃ba Isara zocai erob̶esia.
HEB 11:20 Isaba Ãcõrẽda ĩjã b̶ad̶a bẽrã idji warra Jacobora, Esaú sid̶a bia jarasia Ãcõrẽba nocoarebema ewarid̶e carebamãrẽã.
HEB 11:21 Jacobo beuyama b̶asid̶e Ãcõrẽda ĩjã b̶ad̶a bẽrã idjia Jose warrarãra ab̶a ab̶a bia jarasia Ãcõrẽba carebamãrẽã. Maʌ̃be idji bardonane jida nũmʌba Ãcõrẽa bia bed̶easia.
HEB 11:22 Jose beuyama b̶asid̶e Ãcõrẽda ĩjã b̶ad̶a bẽrã israelerãra Egipto druad̶eba ẽdrʌd̶iad̶a asia. Ẽdrʌbʌdad̶e idji b̶ʌwʌrʌra Canaaʌ̃ druad̶aa joud̶e eded̶aduad̶a asia.
HEB 11:23 Moise tosid̶a ewarid̶e Egiptod̶ebema boroba israelerã warra umaquĩrã zaquerãda jũma quenabisia. Baribʌrʌ Moise djibarirãba Ãcõrẽda ĩjã panana bẽrã dji boroba jarad̶ara wayad̶aẽ́ basía. Moise tod̶acarea unusid̶aa idjira warra quĩrãwãrẽã b̶ʌda. Maʌ̃ bẽrã dji boroba bearãmãrẽã jed̶eco ũbea mẽrã eropanasid̶aa.
HEB 11:24 Moiseba Ãcõrẽda ĩjã b̶ad̶a bẽrã drõã bad̶acarea quĩrĩãẽ́ b̶asia ẽberãrãba idjira Egiptod̶ebema boro cau warraad̶a ad̶ida.
HEB 11:25 Idjimaarã cadjirua o b̶ʌd̶eba warrewarrea b̶ʌsrid̶a b̶ai cãyãbara biara b̶asia Ãcõrẽ ẽberãrã ume ãbaa bia mĩga b̶aida.
HEB 11:26 Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara wãrãda zeida ĩjãna bẽrã, idjia crĩchasia Egiptod̶ebema ne biada erob̶ai cãyãbara biara b̶ʌda bia mĩga b̶aida. Ãcõrẽba nocoarebema ewarid̶e diai jarad̶ada biara eda quĩrĩãna bẽrã mãwã crĩcha b̶asia.
HEB 11:27 Moiseba Ãcõrẽda ĩjã b̶ad̶a bẽrã Egiptod̶ebema boro quĩrũbi wayaẽ́ ẽdrʌsia. Ãcõrẽ ununacara unu b̶ʌ quĩrãca idjia ĩjã b̶ʌra igaraẽ́ basía.
HEB 11:28 Moiseba Ãcõrẽda ĩjã b̶ad̶a bẽrã israelerã Egiptod̶eba ẽdrʌd̶i ewarida obisia. Maʌ̃ne deza dji ed̶a wãbada icawa oada jĩãpobisia dji beabariba ãdji umaquĩrã warra dji nabemarãda bearãmãrẽã.
HEB 11:29 Ãcõrẽda ĩjã panana bẽrã israelerãra Ãcõrẽba Pusa Purru ẽsi ewad̶a od̶e põãsa chãsid̶aa. Baribʌrʌ Egiptod̶ebemarã ab̶ari od̶e chãbʌdad̶e jũma nãbʌrʌ quinisid̶aa.
HEB 11:30 Ãcõrẽda ĩjã panana bẽrã israelerãra siete ewari Jerico puru aud̶u pʌrrʌgabʌdad̶e maʌ̃ puru aud̶u jũrã ca b̶ʌra jũma tod̶ogozoasia.
HEB 11:31 Israelerã uméba Jerico puru sãwã b̶ʌ cawaya acʌd̶e wãsid̶ad̶e wẽrã aud̶ua Rahába Ãcõrẽda ĩjã b̶ad̶a bẽrã ãdjira bia edasia. Maʌ̃ carea israelerãba Ãcõrẽ ĩjãẽ́ b̶eara jũma quenasid̶ad̶e idjira bead̶aẽ́ basía.
HEB 11:32 ¿Ãcõrẽ ĩjã b̶ead̶ad̶ebemada mʌ̃a cãrẽda wad̶i jarai? Sansoʌ̃nebemada, Gedeoʌ̃nebemada, Baracod̶ebemada, Jepted̶ebemada, David̶ebemada, Samueld̶ebemada, Ãcõrẽneba bed̶eabadarãnebema sid̶a bed̶eai carea ewariba araẽ́a.
HEB 11:33 Ãcõrẽda ĩjã panana bẽrã ʌ̃cʌrʌba drua b̶eara poyasid̶aa, ʌ̃cʌrʌba ãdji druara jipa erob̶easia, idjab̶a ʌ̃cʌrʌba naʌ̃ ẽjũãne Ãcõrẽba diai jarad̶ara edasid̶aa. Ãcõrẽda ĩjã panana bẽrã ʌ̃cʌrʌra Ãcõrẽba imamaa idu cobiẽ́ basía.
HEB 11:34 Ãcõrẽda ĩjã panana bẽrã ʌ̃cʌrʌra tʌbʌ uruga nũmʌba baẽ́ basía, ʌ̃cʌrʌra necoba bead̶id̶ebemada ẽdrʌsid̶aa, ʌ̃cʌrʌ cacua ʌb̶ʌaẽ́ b̶ead̶ada cacua ʌb̶ʌasid̶aa idjab̶a mẽsrã b̶easia dji quĩrũ ume djõni carea. Maʌ̃ba ãdji dji quĩrũra poyasid̶aa.
HEB 11:35 Ʌ̃cʌrʌ wẽrãrãba Ãcõrẽda ĩjã panana bẽrã ãdji ẽberãrã beuped̶ad̶ara ʌ̃rẽbasid̶aa. Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌda Ãcõrẽ ĩjã panʌ carea ẽberãrãba bio puod̶aped̶a beasid̶aa. Ãcõrẽda igarad̶ibʌrʌ ẽdrʌ b̶ʌd̶iad̶a asid̶ad̶e igarad̶aẽ́ basía. Ãtebʌrʌ idu beabisid̶aa ʌ̃rẽbad̶aped̶a zocai b̶ai biara b̶ʌda edad̶i carea.
HEB 11:36 Ʌ̃cʌrʌda Ãcõrẽ ĩjã panʌ carea ẽberãrãba ipid̶a biẽ́ jarasid̶aa, soaba usid̶aa, idjab̶a carenaba jʌ̃naped̶a preso b̶ʌsid̶aa.
HEB 11:37 Ʌ̃cʌrʌda mõgaraba tab̶ari beasid̶aa. Ʌ̃cʌrʌda ẽsidra b̶ʌá ʌrrasid̶aa. Ʌ̃cʌrʌda necoba beasid̶aa. Ʌ̃cʌrʌda de neẽ́ b̶ea bẽrã pʌrrʌa wãsid̶aa. Maʌ̃ne ãdjia jʌ̃ni carea neẽ́ b̶ead̶a bẽrã oveja e od̶ada, chiwatu e od̶a sid̶a jʌ̃badjid̶aa. Ãdjirãra ab̶ed̶a ne neẽ́ b̶easia. Ẽberãrãba ãdjirãra bia mĩga eropanabadjid̶aa idjab̶a biẽ́ obadjid̶aa.
HEB 11:38 Maʌ̃ ẽberãrãra Ãcõrẽ quĩrãpita dji biara b̶easia. Maʌ̃ bẽrã naʌ̃ ẽjũãne b̶ead̶iẽ́ panasid̶aa. Ãdjirãra de neẽ́ b̶ea bẽrã ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e, eyad̶e bid̶a pʌrrʌa nĩbabadjid̶aa. Eya uriad̶e, egoro uriad̶e bid̶a panabadjid̶aa.
HEB 11:39 Jũma maʌ̃ ẽberãrãba Ãcõrẽra ĩjã panana bẽrã Ãcõrẽba ãdjirãra bia unusia. Mãwãmĩna idjia diai jarad̶ara naʌ̃ ẽjũãne edad̶aẽ́ basía.
HEB 11:40 Ãcõrẽba dadjirã itea ne biara b̶ʌda erob̶ʌ bẽrã quĩrĩãsia ãdjirãra dadjirã ume ne jũmane bia pananida.
HEB 12:1 Maʌ̃ ẽberãrã zocãrãba unubisid̶aa Ãcõrẽra wãrãda ĩjãsid̶ada. Maʌ̃da cawa panʌ bẽrã dadjirã bid̶a ara maʌ̃ quĩrãca ĩjã pananida panʌa. Dadjirãa idu ĩjãbicara, cadjiruaba dadjirã bʌrá edabari sid̶a ãyã b̶ʌd̶aped̶a jũma droa panʌneba nocod̶aa wãnadrʌ dadjirã jũẽnida panʌmaa.
HEB 12:2 Jesudrʌ biara crĩchad̶ida panʌa. Idjiabʌrʌ carebasia dadjirãba naãrã ĩjãnamãrẽã idjab̶a carebabaria ewariza ĩjã pananamãrẽã. Crĩchad̶adua sãwã idjira crud̶e bia mĩgasida. Maʌ̃ carea peraida b̶ad̶amĩna peraẽ́ basía. Idjia cawasia mãwãnacarea bio b̶ʌsrid̶a b̶aida. Id̶ira Ãcõrẽ bugue biya quiru jʌwa araare chũmʌa.
HEB 12:3 Bio crĩchad̶adua ẽberã cadjiruarãba Jesu biẽ́ osid̶ad̶e sãwã droasida. Mãwã bãrãra sẽnaẽ́a idjab̶a bãrãba ĩjã panʌra igarad̶ida crĩchad̶aẽ́a.
HEB 12:4 Bãrãra cadjirua ume djõ panʌa. Baribʌrʌ wad̶ibid̶a bãrãra bead̶aẽ́ panʌa Jesu beaped̶ad̶a quĩrãca.
HEB 12:5 Biara ĩjãnamãrẽã Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌra ¿bãrãba quĩrãdoasid̶aca? Idji warrarãa nãwã jarasia: Mʌ̃ warra, Jũmarã Boroba quẽãbʌrʌd̶e sopuarãdua. Jipa omãrẽã quẽãbʌrʌd̶e biẽ́ crĩcharãdua.
HEB 12:6 Jũmarã Boro Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ ẽberãrãra quẽãbaria jipa od̶amãrẽã. Idji warrarã b̶ead̶amãrẽã edad̶arãba cadjirua osid̶ara idjia ubaria.
HEB 12:7 Bãrã bia mĩga panʌra droad̶adua Ãcõrẽba maʌ̃gʌd̶eba jipa obi b̶ʌ bẽrã. Bãrãra idji warrarã bẽrã, Ãcõrẽba mãwã idu bia mĩgabi b̶ʌa cawa jipa od̶amãrẽã. ¿Warraba jipa omãrẽã dji zezaba quẽãcaca?
HEB 12:8 Ãcõrẽba idji warrarãra jũma quẽãbaria jipa od̶amãrẽã. Mãwã oẽ́bʌrʌ, bãrãra idji warrarã araẽ́a.
HEB 12:9 Dadjirãba naʌ̃ djarad̶e zezada eropanasid̶aa. Ãdjirãba dadjirãra quẽãbadjid̶aa jipa od̶amãrẽã. Maʌ̃ carea ãdjirãra wayabadjid̶aa. Maʌ̃ba ¿ewariza zocai b̶ead̶i carea dadjirã Zeza bajãnebemara biara wayad̶iẽ́ panʌca?
HEB 12:10 Dadjirã zeza naʌ̃ ẽjũãne zocai panasid̶ad̶e dadjirãra quẽãbadjid̶aa jipa od̶amãrẽã ara ãdjia crĩcha panana quĩrãca. Baribʌrʌ Ãcõrẽba mãwã obaria idji quĩrãca cadjirua neẽ́ bia b̶ead̶amãrẽã.
HEB 12:11 Jipa od̶amãrẽã quẽãbʌdad̶e dadjirãra b̶ʌsrid̶ad̶acaa ãtebʌrʌ sopuabadaa. Baribʌrʌ tẽã bad̶acarea dji ĩjãped̶ad̶aba jipa obadaa idjab̶a necai b̶eabadaa.
HEB 12:12 Maʌ̃ carea sẽ panʌmĩna bãrã jʌwa norrab̶ari b̶eada, bãrã chĩrãboro ureurea b̶ea sid̶a wayacusa ʌb̶ʌabibʌda quĩrãca biara ĩjã pananadua.
HEB 12:13 O jipa b̶ʌd̶e nĩbad̶adua. Mãwã dji sẽ panʌra ãĩ wãnaẽ́a ãtebʌrʌ biara ĩjã panania.
HEB 12:14 Jũmarã ume necai b̶ead̶adua. Idjab̶a Ãcõrẽ itea bia b̶ead̶adua. Ãcõrẽ itea bia b̶eaẽ́ba idjira poya ununaẽ́a.
HEB 12:15 Quĩrãcuita b̶ead̶adua Ãcõrẽba idji biad̶eba careba b̶ʌra ni ab̶aʌba igararãnamãrẽã. Idjab̶a quĩrãcuita b̶ead̶adua bãrã tãẽna ni ab̶aʌda ne carra asea quĩrãca b̶earãnamãrẽã. Maʌ̃ba djabarãa biẽ́ crĩchabiped̶a ãrĩbaria.
HEB 12:16 Quĩrãcuita b̶ead̶adua bãrã tãẽna ni ab̶aʌda aud̶ua nĩbarãnamãrẽã ni Esaú quĩrãca Ãcõrẽnebemada crĩchad̶aẽ́ b̶earãnamãrẽã. Esaúra warra iwina bẽrã dji zezaba erob̶ʌd̶ebemada waib̶ʌara edaida b̶asia. Mãwãmĩna idji djababa b̶arima ab̶a ne cobid̶abari idjia edaida b̶ad̶ara jũma idji djabaa diasia.
HEB 12:17 Bãrãba cawa panʌa mãwãnacarea Esaúba quĩrĩã b̶asida dji zezaba idjira bia jaraida Ãcõrẽba carebamãrẽã. Mãwãmĩna dji zezaba idjira igarasia. Esaúra jĩãnamĩna idjia naãrã od̶ara poya bia b̶ʌẽ́ basía.
HEB 12:18 Bãrã Ãcõrẽmaa zeped̶ad̶ara israelerã zeped̶ad̶a quĩrãca b̶ʌẽ́a. Israelerãra Sinai eyad̶aa wãsid̶aa. Maʌ̃ eyara ãdji dauba unusid̶aa. Maʌ̃ne eyara uruga nũmasia, ewarira pãĩsosoa nũmesia, idjab̶a nãũrãda minijĩchia pua nũmesia.
HEB 12:19 Ãdjirãba cachiru jĩguara, Ãcõrẽba jĩgua bed̶eabʌrʌ sid̶a ũrĩsid̶aa. Maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e ne wayaaba bed̶ea djuburiasid̶aa Ãcõrẽra waa bed̶earãmãrẽã.
HEB 12:20 Bio ne wayasid̶aa Ãcõrẽba nãwã jarad̶a bẽrã: “Baridua ẽberãda, animarã sid̶a naʌ̃ eya caita zeibʌrʌ, mõgaraba tab̶ari bead̶ida panʌa wa chaba drʌ bead̶ida panʌa.”
HEB 12:21 Israelerãba unu panʌra bio minijĩchia b̶ʌ bẽrã Moiseba nãwã jarasia: “Mʌ̃ra ne wayaaba ure nũmʌa.”
HEB 12:22 Baribʌrʌ bãrãra Ãcõrẽmaa zesid̶ad̶e bajãnebema Sioʌ̃ eyad̶aa, bajãnebema Jerusaleʌ̃naa zesid̶aa. Maʌ̃ purura Ãcõrẽ zocai b̶ʌd̶ea. Mama bajãnebema nezocarãda mil zocãrã ãbaa b̶ʌsrid̶a dji jʌre duanʌa.
HEB 12:23 Bãrãra Ãcõrẽ warrarã dji jʌre duanʌmaa zesid̶aa. Ãcõrẽmaarã jũmarãda warra iwinaa. Bajãnebema bẽrã ãdji trʌ̃ra mama b̶ʌ́ b̶ʌa. Bãrãra jũmarã Cawa Obari Ãcõrẽmaa zesid̶aa. Ẽberãrã jipa b̶ea Ãcõrẽba bia b̶ʌd̶amaa zesid̶aa.
HEB 12:24 Bãrãra Jesumaa zesid̶aa. Idjid̶eba Ãcõrẽra ẽberãrã ume bed̶ea djiwid̶ida b̶ʌsia. Bãrãra idji oa jĩãpod̶amaa zesid̶aa. Jesu oa erozoad̶aba cawabi b̶ʌra Abel oa erozoad̶aba cawabi b̶ʌ cãyãbara biara b̶ʌa. Jesu oa erozoad̶aba cawabi b̶ʌa Ãcõrẽba cadjiruara sʌgʌbarida. Baribʌrʌ Abel oa erozoad̶aba cawabi b̶ʌa Ãcõrẽba cadjiruara cawa obarida.
HEB 12:25 Maʌ̃ carea quĩrãcuita b̶ead̶adua Ãcõrẽba jara b̶ʌra igarad̶a amaaba. Idjia Sinai eyad̶e jarad̶a igaraped̶ad̶ara cawa osid̶e ẽdrʌd̶aẽ́ basía. Maʌ̃ bẽrã idjia bajãneba dadjirã sod̶e jara b̶ʌda igarad̶ibʌrʌ ¿ẽdrʌd̶ica? Ẽdrʌd̶aẽ́a.
HEB 12:26 Sinai eyad̶e Ãcõrẽ bed̶easid̶e de uremiada wãsia. Baribʌrʌ naʌ̃ ewarid̶e idjia nãwã jara b̶ʌa: Wayacusa mʌ̃a de uremiara wãbiya. Maʌ̃ne ab̶abe naʌ̃ ẽjũãda urebiẽ́a, ãtebʌrʌ bajã sid̶a urebiya.
HEB 12:27 Wayacusa urebiyad̶a asid̶e Ãcõrẽba cawabisia ne jũma idjia ocuad̶ara ureped̶a jõbida. Maʌ̃ne ab̶abe jõcadrʌ b̶eya.
HEB 12:28 Dadjirãra Ãcõrẽ puru jõcad̶e panani bẽrã idjía bia b̶ʌad̶a ad̶ida panʌa. Bio waya panʌneba idjía bia bed̶ead̶ida panʌa idjia quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca.
HEB 12:29 Mãwã wayad̶ida panʌa dadji Ãcõrẽba idji ĩjãẽ́ b̶eara cawa oi bẽrã tʌbʌ uruaba jũma bábari quĩrãca.
HEB 13:1 Bãrãra djabarã bẽrã ab̶arica dji quĩrĩã b̶ead̶adua.
HEB 13:2 Quĩrãdoarãnadua bãrã ded̶e zebʌdara bia edad̶ida panʌda. Ʌ̃cʌrʌba cawad̶aẽ́ne bajãnebema nezocarãda ãdji ded̶e bia edasid̶aa.
HEB 13:3 Preso b̶eara quĩrãdoarãnadua bãrã sid̶a ãdjirã ume preso panʌ quĩrãca. Ẽberãrãba biẽ́ o panʌneba bia mĩga b̶eara quĩrãdoarãnadua bãrã sid̶a ãdjirã ume bia mĩga panʌ quĩrãca.
HEB 13:4 Jũmarãba ãdji quimara waya b̶ead̶ida panʌa. Ãcõrẽba aud̶ua obadara, daunemabada sid̶a cawa oi bẽrã ab̶abe bãrã quima ume cãĩnida panʌa.
HEB 13:5 Paratara awua b̶earãnadua. Ãtebʌrʌ bãdjia erob̶eaba b̶ʌsrid̶a b̶ead̶adua Ãcõrẽba nãwã jarad̶a bẽrã: “Mʌ̃a bʌra ameẽ́a idjab̶a igaraẽ́a.”
HEB 13:6 Maʌ̃ carea dadjirãba ne wayaa neẽ́ nãwã jarad̶ida panʌa: Mʌ̃ Boroba mʌ̃ra careba b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃ra ne wayaẽ́ b̶ʌa. ¿Ẽberãba mʌ̃da sãwã biẽ́ oi?
HEB 13:7 Bãrã bororãda quĩrãnebad̶adua. Ãdjirãba Ãcõrẽ bed̶eara bãrãa jaradiasid̶aa. Crĩchad̶adua sãwã ãdjira nĩbasid̶ada idjab̶a maʌ̃gʌba cãrẽda sãwãsida. Ãdjia Crito ĩjã panana quĩrãca bãrã bid̶a ĩjã pananadua.
HEB 13:8 Jesucritora quĩrã awara b̶acaa. Nuena b̶ad̶a quĩrãca id̶i bid̶a ab̶arica b̶ʌa, idjab̶a ewariza mãwã b̶aya.
HEB 13:9 Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌba ne quĩrãtanoa ãĩ jaradiabadaa. Ãdjirãa idu cũrũgabirãnadua. Bãrãba co panʌneba wa cod̶aẽ́ panʌneba Ãcõrẽra biara ĩjãnaẽ́a. Maʌ̃ba ni ab̶aʌda carebacaa. Ãtebʌrʌ Ãcõrẽba idji biad̶eba careba b̶ʌa bãrãba biara sod̶eba ĩjãnamãrẽã.
HEB 13:10 Dadjirãba Jesuda eropanʌa animarã dadji cadjirua carea babue diaped̶ad̶a quĩrãca. Baribʌrʌ Ãcõrẽ ded̶e wad̶ibid̶a ãdji cadjirua carea animarã babue diabadarãba Jesura poya edad̶aẽ́a.
HEB 13:11 Cadjirua carea sacerdote dji dromaba animarã oara Ãcõrẽ itea biara b̶ʌ dejãne ed̶a jĩãpod̶e wãbaria. Baribʌrʌ dji animarãra puru jĩga eded̶aped̶a babuebadaa.
HEB 13:12 Ara maʌ̃ quĩrãca Jesura puru jĩga bia mĩgasia idji oaba ẽberãrãra Ãcõrẽ itea bia b̶ʌi carea.
HEB 13:13 Maʌ̃ bẽrã puru jĩga Jesumaa wãbʌda quĩrãca idjira ẽpẽnida panʌa. Ẽberãrãba Jesu biẽ́ jaraped̶ad̶a quĩrãca dadjirã sid̶a biẽ́ jarabʌdad̶e droad̶ida panʌa.
HEB 13:14 Naʌ̃ ẽjũãne dadjirãra puru jõcad̶e panʌẽ́a, ãtebʌrʌ jʌ̃ã panʌa bajãnebema puru jõcad̶e panani carea.
HEB 13:15 Maʌ̃ carea Jesucritod̶eba dadjirãba ewariza Ãcõrẽa bia bed̶ead̶ida panʌa. Dadji Ãcõrẽ ĩjã panʌana a panʌba idjía bia bed̶eabʌdad̶e animarã babue diabʌda quĩrãca o panʌa.
HEB 13:16 Quĩrãdoarãnadua bia od̶i carea idjab̶a bãrãba eropanʌneba dji careba panani carea. Jũma maʌ̃gʌra Ãcõrẽba bia unu b̶ʌa animarã babue diabʌda quĩrãca.
HEB 13:17 Djabarã, bãrã bororãba jara panʌra ĩjã od̶adua. Bãrãra waga panʌ bẽrã ãdji jʌwaed̶a b̶ead̶adua. Ãdjirãba cawa panʌa Ãcõrẽba cawa obʌrʌd̶e jũma ãdjia oped̶ad̶ara idjía ebud̶a jarad̶ida. Maʌ̃ bẽrã ãdjia jara panʌra ĩjã od̶adua. Mãwã ãdjirãba b̶ʌsrid̶a, sopua neẽ́ jũma od̶ia. Bãrãba ĩjã od̶aẽ́ panʌneba ãdjirãda sopuabid̶ibʌrʌ, bãrãra poya bia carebad̶aẽ́a.
HEB 13:18 Dai carea Ãcõrẽa iwid̶id̶adua. Daira ne jũmane jipa nĩba quĩrĩã panʌa. Cawa panʌa cadjiruara od̶aẽ́ panʌda.
HEB 13:19 Mʌ̃ djuburia, Ãcõrẽa iwid̶id̶adua wayacusa isabe bãrãmaa wãbimãrẽã.
HEB 13:20 Dadjirã Boro Jesucritora Oveja Wagabari dji Dromaa. Necai b̶ai diabari Ãcõrẽba idjira beu b̶ad̶ada ʌ̃rẽbabisia. Jesucrito oad̶eba Ãcõrẽra ẽberãrã ume bed̶ea b̶ʌsia. Maʌ̃ra ewariza b̶aya. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa Ãcõrẽba ne jũma biada bãrãa o cawabida idjia quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca poya od̶amãrẽã. Idjab̶a quĩrĩã b̶ʌa Jesucritod̶eba idjia dadjirã sod̶e ne jũma oida idjia quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca b̶ead̶amãrẽã. Dadjirãba ewariza Jesucritoa bia bed̶ead̶ida panʌa. Bia b̶ʌa mãwã b̶aida.
HEB 13:22 Djabarã, mʌ̃a naʌ̃ carta zaqueda b̶ʌsia bãrãba biara ĩjãnamãrẽã. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a bãrãa bed̶ea djuburiaya naʌ̃ bed̶eara bia edad̶amãrẽã.
HEB 13:23 Cawad̶adua dadjirã djaba Timoteo preso b̶ad̶ara ẽdrʌsida. Idjida isabe mʌ̃maa zeibʌrʌ, bãrã acʌd̶e wãbʌrʌd̶e mʌ̃a idjira edeya.
HEB 13:24 Djabarã, bãrã bororãa, jũma Ãcõrẽ ẽberãrãa bid̶a jarad̶adua mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌda ãdjirãra bia duananida. Djabarã Italia druad̶ebemarãba quĩrĩã panʌa bãrãra bia duananida.
HEB 13:25 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa Ãcõrẽba idji biad̶eba bãrãra jũma careba b̶aida.
JAM 1:1 Mʌ̃ra Santiagoa, Ãcõrẽ nezocaa idjab̶a dadjirã Boro Jesucrito nezocaa. Naʌ̃ cartara b̶ʌbʌrʌa Israel doce warrarãneba yõped̶ad̶arã druaza b̶ea itea. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bãrãra bia pananida.
JAM 1:2 Djabarã, bariduad̶eba bia mĩga panʌne b̶ʌsrid̶a b̶ead̶adua.
JAM 1:3 Bãrãba cawa panʌa mãwã bia mĩga panʌne Ãcõrẽda ĩjã pananibʌrʌ, biara droa cawad̶ida.
JAM 1:4 Maʌ̃ bẽrã jũma bia droa pananadua. Mãwã ne jũmane biya, jipa b̶ead̶ia. Ni maãrĩ bid̶a biẽ́ b̶ead̶aẽ́a.
JAM 1:5 Bãrãnebemaba crĩcha cawaada neẽ́ b̶ʌbʌrʌ, Ãcõrẽa iwid̶ida b̶ʌa. Maʌ̃ne Ãcõrẽba diaya. Idjía iwid̶isid̶ara quẽãẽ́ne jũmarãa ad̶uba diabaria.
JAM 1:6 Baribʌrʌ wãrãda ĩjã b̶ʌd̶eba iwid̶ida b̶ʌa. Ni maãrĩ bid̶a crĩchaiẽ́ b̶ʌa Ãcõrẽba diaẽ́da. Mãwã crĩcha b̶ʌra nãũrãba pusa bogozoa ãyã edebari quĩrãca b̶ʌa.
JAM 1:7 Mãwã b̶ʌba crĩchaiẽ́ b̶ʌa dadjirã Borod̶eba ne edaida.
JAM 1:8 Idjira crĩcha umé b̶ʌ bẽrã ab̶ari crĩchad̶e b̶acaa.
JAM 1:9 Djaba mĩã djuburi b̶ʌra b̶ʌsrid̶a b̶aida b̶ʌa Ãcõrẽ quĩrãpita dji droma bẽrã.
JAM 1:10 Baribʌrʌ parata bara b̶ʌra b̶ʌsrid̶a b̶aida b̶ʌa Ãcõrẽba idjira mĩã djuburi unu b̶ʌ bẽrã. Parata bara b̶ʌra dãrã b̶aẽ́a nepõnõ dãrã b̶aca quĩrãca.
JAM 1:11 Ʌ̃mãdau odjad̶acarea jʌ̃wʌ̃rʌ̃ãba chiruara põpõnozoabaria. Maʌ̃be dji põnõ jurruped̶a idji biya quirura jõbaria. Ara maʌ̃ quĩrãca ne bara b̶ʌra ewariza parata edai carea b̶ʌd̶e beuya.
JAM 1:12 Ab̶aʌba bia mĩga b̶ʌd̶e jũma droa b̶ʌbʌrʌ, Ãcõrẽ quĩrãpita bio bia b̶ʌa. Jũma droad̶acarea Ãcõrẽba borob̶ari diabʌrʌ quĩrãca idjira ewariza zocai b̶ʌya. Ãcõrẽba jũma idji quĩrĩã b̶earãa wãrãneba mãwã zocai b̶ʌyad̶a asia.
JAM 1:13 Cadjirua oi crĩcha zebʌrʌd̶e ni ab̶aʌba jaraiẽ́ b̶ʌa Ãcõrẽba maʌ̃ra dia b̶ʌda. Cadjirua oi crĩchara Ãcõrẽmaa zeca bẽrã idjia ni ab̶aʌa maʌ̃ra diacaa.
JAM 1:14 Ãtebʌrʌ cadjirua oi crĩchara zebaria ara dadjia mãwã o quĩrĩã b̶ʌ bẽrã.
JAM 1:15 Cadjirua oi crĩchara zeped̶a maʌ̃da o b̶ebaria. Mãwã o b̶ed̶a bẽrã beud̶acarea Ãcõrẽnebemada ewariza jĩga b̶aya.
JAM 1:16 Djabarã, ara bãdub̶a cũrũgarãnadua.
JAM 1:17 Ʌ̃taareba dadjirã Zeza Ãcõrẽba ne jũma bio biya qued̶eadrʌ dadjirãa diabaria. Idjiabʌrʌ ne jũma bajãne uruabadara ocuasia. Maʌ̃ra ewariza ab̶arica uruad̶acaa. Baribʌrʌ Ãcõrẽra quĩrã awara b̶acaa idjab̶a quĩrã awara ocaa.
JAM 1:18 Idjia quĩrĩãna bẽrã idji wãrã bed̶ead̶eba dadjirãra zocai b̶ʌsia. Mãwã néud̶ebema naãrã ewad̶a idjía diad̶a quĩrãca dadjirãra jũma idjia od̶ad̶ebemada idji itea biara panʌa.
JAM 1:19 Maʌ̃ bẽrã djabarã, jũmarãba quĩrãcuita ũrĩni carea b̶ead̶ida panʌa, quĩrãcuita bed̶ead̶ida panʌa, idjab̶a baridua carea isabe quĩrũniẽ́ panʌa.
JAM 1:20 Dadji quĩrũbʌdad̶e Ãcõrẽba jipa obi b̶ʌra od̶acaa.
JAM 1:21 Maʌ̃ bẽrã ne jũma cadjiruara, ne jũma jipaẽ́ b̶ʌ sid̶a igarad̶adua. Maʌ̃be Ãcõrẽba idji bed̶ea bãrã sod̶e b̶ʌd̶ada crĩcha biad̶eba ĩjãnadua. Ara maʌ̃ bed̶eaba bãrãra Ãcõrẽba cawa oid̶ebemada poya ẽdrʌ edaya.
JAM 1:22 Ãcõrẽ bed̶eara ĩjã o pananadua. Ab̶abe ũrĩbadada b̶earãnadua. Mãwã b̶ead̶ibʌrʌ, ara bãdub̶a cũrũga b̶ead̶ia.
JAM 1:23 Ãcõrẽ bed̶ea ũrĩ b̶ʌba ĩjã oẽ́bʌrʌ, ẽberãba quĩrã acʌbadad̶e idji quĩrã acʌbʌrʌ quĩrãca b̶ʌa.
JAM 1:24 Acʌbʌrʌd̶e idjira sãwã b̶ʌda unubarimĩna, ãyã wãsira ab̶ed̶a quĩrãdoabaria.
JAM 1:25 Baribʌrʌ bariduaba Ãcõrẽ bed̶eada ũrĩped̶a quĩrãdoaẽ́bʌrʌ, bio bia b̶aya. Maʌ̃ bed̶ea jipa b̶ʌ dadji ẽdrʌ b̶ʌbarida ewariza quĩrãcuita crĩchaped̶a ĩjã o b̶aibʌrʌ, idjia o b̶ʌd̶eba bio bia b̶aya.
JAM 1:26 Ab̶aʌba Ãcõrẽda ĩjã b̶ʌda crĩcha b̶ʌbʌrʌ, baribʌrʌ idji quĩrãmeda quĩrãcuita wagaẽ́bʌrʌ, ara idjidub̶a cũrũga b̶ʌa. Wãrãda ĩjãẽ́ b̶ʌa.
JAM 1:27 Wãrãda ĩjã b̶ʌba nãwã oida b̶ʌa dadji Zeza Ãcõrẽba idjia o b̶ʌra bia unumãrẽã idjab̶a jipa unumãrẽã: jẽrãmãrãda, pẽdra wẽrãrã sid̶a bia mĩga panʌne carebaida b̶ʌa, idjab̶a naʌ̃ ẽjũãne b̶ea cadjiruada oiẽ́ b̶ʌa.
JAM 2:1 Djabarã, bãrãba dadjirã Boro biya quiru Jesucritoda ĩjã panʌ bẽrã ni ab̶aʌ ume quĩrã awara orãnadua.
JAM 2:2 Ãĩbẽrã ewari ab̶a bãrã ãbaa dji jʌre panʌne ẽberãba jʌwad̶e oro od̶a jʌ̃ b̶ʌda, djio nẽbʌa jʌ̃ b̶ʌda ed̶a zeisicada. Maʌ̃ne idjab̶a ẽberã ne neẽ́ b̶ʌba djio sore jʌ̃ b̶ʌda ed̶a zeisicada.
JAM 2:3 Bãrãba bio djio nũmʌda bia ununaped̶a idjía nama biara b̶ʌma chũmeduad̶a ad̶ibʌrʌ, maʌ̃ne dji ne neẽ́ quirúa jãma ʌ̃ta nũmeduad̶a ad̶ibʌrʌ, wa nama mʌ̃ jĩrũ caita egode chũmeduad̶a ad̶ibʌrʌ, ¿ara bãrã tãẽna quĩrã awara o panʌẽ́ca? ¿Crĩcha biẽ́ b̶ʌd̶eba mãwã o panʌẽ́ca?
JAM 2:5 Djabarã, ¡ũrĩnadua! ¿Ãcõrẽba naʌ̃ ẽjũãne ne neẽ́ qued̶eara Jesucrito ĩjãnamãrẽã edasiẽ́ca? Mãwã ãdjirãra ne bara panʌ quĩrãca b̶eaa. Ãcõrẽba ãdjirãra bia pe erob̶aya idji quĩrĩã b̶earãa wãrãneba mãwã jarad̶a bẽrã.
JAM 2:6 Mãwãmĩna bãrãba ne neẽ́ qued̶eara biẽ́ obadaa. Parata bara b̶eadrʌ bia obadaa. Baribʌrʌ ¿parata bara b̶eabʌrʌ bãrãra biẽ́ od̶acaca? ¿Ãdjiabʌrʌ bãrãra cawa obadamaa õgo eded̶acaca?
JAM 2:7 Bãrãra Jesucritod̶ea. Baribʌrʌ ¿ãdjirãba idji trʌ̃ biya quiruda biẽ́ jarad̶acaca?
JAM 2:8 Bãrãba Ãcõrẽ leyd̶ebema dji dromaara b̶ʌda wãrãda ĩjã o panʌbʌrʌ, bia o panʌa. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e maʌ̃ leyba nãwã jara b̶ʌa: “Djãrãra quĩrĩãdua ara bʌdji quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca.”
JAM 2:9 Baribʌrʌ bãrãba ʌ̃cʌrʌda quĩrã awara o panʌbʌrʌ, cadjiruada o panʌa. Ãcõrẽ leyba jara b̶ʌa bãrãra maʌ̃ carea bed̶ead̶e panʌda.
JAM 2:10 Ab̶aʌba Ãcõrẽ leyd̶ebemada ab̶a ĩjã oẽ́bʌrʌ, jũma ĩjã oẽ́ b̶ʌ carea bed̶ead̶e b̶ʌa.
JAM 2:11 Naʌ̃ quĩrãca b̶ʌa. Ãcõrẽba jarasia “daunemarãdua” idjab̶a “mĩã bearãdua.” Daunemaẽ́mĩna mĩã beaibʌrʌ, Ãcõrẽ leyra ĩjã oẽ́ b̶ʌa.
JAM 2:12 Quĩrãcuita bed̶ead̶adua idjab̶a jipa od̶adua, Ãcõrẽba dadji ẽdrʌ b̶ʌbari leyd̶eba cawa oi bẽrã.
JAM 2:13 Djãrã quĩrã djuburiacara Ãcõrẽba cawa obʌrʌd̶e quĩrã djuburiaẽ́a. Maʌ̃ne djãrã quĩrã djuburiabadara bia b̶ead̶ia.
JAM 2:14 Djabarã, ab̶aʌba Jesucritoda wãrãda ĩjã b̶ʌad̶a aibʌrʌ, baribʌrʌ biada oẽ́ b̶ʌbʌrʌ, ¿maʌ̃ba carebaica? ¿Maʌ̃ba idjira wãrãda ẽdrʌica?
JAM 2:15 Naʌ̃ quĩrãca b̶ʌa. Djababa wa djabawẽrãba cacuad̶e jʌ̃i carea idjab̶a coi carea neẽ́ b̶ʌsicada.
JAM 2:16 Maʌ̃ne ab̶a bãrãnebemaba idjía jaraibʌrʌ, “mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bʌra bia wãida, cacuad̶e jʌ̃i careabemara erob̶aida, idjab̶a bia ne co b̶aida,” baribʌrʌ ni cãrẽ sid̶a diaẽ́bʌrʌ, ¿maʌ̃ jarad̶aba carebasica? Carebaẽ́ basía.
JAM 2:17 Ara maʌ̃ quĩrãca Jesucrito ĩjã b̶ʌad̶a a b̶ʌba biada oẽ́bʌrʌ, wãrãda ĩjãẽ́ b̶ʌa. Idjia ĩjã b̶ʌad̶a a b̶ʌra ẽberã beud̶a quĩrãca b̶ʌa.
JAM 2:18 Ab̶aʌba jaraisicada: “Bʌa Jesucritora ĩjã b̶ʌad̶a abaria, maʌ̃ne mʌ̃a biada obaria.” Mʌ̃a naʌ̃da jaraya: bʌa bia oẽ́ne acʌbidua Jesucritora wãrãda ĩjã b̶ʌda. Maʌ̃ne mʌ̃a bia o b̶ʌd̶eba acʌbiya Jesucritora wãrãda ĩjã b̶ʌda.
JAM 2:19 Bʌa ĩjã b̶ʌa Ãcõrẽra ab̶abʌrʌ b̶ʌda. ¡Bio bia b̶ʌa! Jairã bid̶a mãwã ĩjã panʌa, baribʌrʌ Ãcõrẽ wayaaba urebadaa.
JAM 2:20 Bʌra crĩcha neẽ́ b̶ʌa. ¿Mʌ̃a bʌ́a cawabida b̶ʌca Jesucrito ĩjã b̶ʌad̶a a b̶ʌba biada oẽ́bʌrʌ wãrãda ĩjãẽ́ b̶ʌda?
JAM 2:21 ¿Dadji judiorã zeza Abrahaʌ̃ba od̶a carea Ãcõrẽba idjira jipa unuẽ́ basica? Ãcõrẽba Abrahaʌ̃a idji warra Isara babue diaduad̶a asid̶e Abrahaʌ̃ba mãwã od̶e wãsia. ¿Ãcõrẽba idjira maʌ̃ carea jipa unuẽ́ basica?
JAM 2:22 Bʌa cawaida b̶ʌa Abrahaʌ̃ba wãrãda Ãcõrẽra ĩjãna bẽrã mãwã osida. Idjab̶a mãwã od̶a bẽrã unubisia Ãcõrẽra wãrãda ĩjã b̶ʌda.
JAM 2:23 Abrahaʌ̃ba od̶aba cawabi b̶ʌa Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌra wãrãda. Nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Abrahaʌ̃ba Ãcõrẽra ĩjãsia. Maʌ̃ carea Ãcõrẽba idjira jipa unusia.” Idjab̶a Abrahaʌ̃ra Ãcõrẽ ume dji biaad̶a abadjid̶aa.
JAM 2:24 Maʌ̃gʌd̶eba bãrãba cawa panʌa Ãcõrẽba dadjira jipa unuẽ́ b̶ʌda ab̶abe idjida ĩjã panʌana a panʌ bẽrã, ãtebʌrʌ jipa unu b̶ʌa idjira ĩjãnaped̶a biada o panʌ bẽrã.
JAM 2:25 Ara maʌ̃ quĩrãca wẽrã aud̶ua Rahába od̶a carea Ãcõrẽba idjira jipa unusia. Josueba diabued̶arãra idji ded̶e bia edasia idjab̶a dewara óare jẽda wãbisia.
JAM 2:26 Beud̶ara jaure neẽ́ b̶ʌa. Ara maʌ̃ quĩrãca Ãcõrẽ ĩjã b̶ʌad̶a a b̶ʌba biada oẽ́bʌrʌ, wãrãda ĩjãẽ́ b̶ʌa. Idjia ĩjã b̶ʌad̶a a b̶ʌra ẽberã beud̶a quĩrãca b̶ʌa.
JAM 3:1 Djabarã, bãrãba cawa panʌa Ãcõrẽba dji jaradiabadada biara cawa oida. Maʌ̃ bẽrã zocãrã bãrãnebemaba jʌrʌd̶iẽ́ panʌa Ãcõrẽ bed̶ea jaradiabadada b̶ead̶i carea.
JAM 3:2 Jũma dadjirãba b̶arima zocãrã ãĩ obadaa. Ab̶aʌba bed̶ea b̶ʌd̶e dewara soda ãrĩcabʌrʌ, ne jũmane jipa b̶ʌa idjab̶a idji cacuara jũma jipa erob̶ʌa.
JAM 3:3 Dadjirãba cawayo quẽbʌra jʌ̃badaa ĩjã obid̶i carea. Mãwã cawayora dadji wã quĩrĩã panʌmaa edebadaa.
JAM 3:4 Idjab̶a barcod̶ebemada crĩchad̶adua. Barcora waib̶ʌa b̶eamĩna, nãũrã dji cãbãyã pua nũmʌba edebarimĩna, dji edebʌrʌba peratʌbari maãrĩ quiruba idji wã quĩrĩã b̶ʌmaa edebaria.
JAM 3:5 Ara maʌ̃ quĩrãca dadji quĩrãmera maãrĩ quirumĩna jũmawãyã bed̶eabaria. Crĩchad̶adua sãwã urua maãrĩ quiruba oi waib̶ʌada jũma bábibarida.
JAM 3:6 Dadji quĩrãmera tʌbʌ urua quĩrãca b̶ʌ bẽrã jũmarãda ãrĩda b̶ʌa. Ne jũma cadjiruada bed̶eabaria. Ara dadji cacuad̶e b̶ʌ bẽrã dadjira jũma ãrĩbaria ab̶a beubʌdad̶aa. Idjab̶a diauruba cadjiruada bed̶eabibaria tʌbʌ jidabibʌrʌ quĩrãca.
JAM 3:7 Quĩrãtanoa animarã b̶eada, ĩbana b̶eada, ãdji jãne wãbada b̶eada, pusad̶e b̶ea sid̶a ẽberãrãba jidad̶aped̶a ʌ̃mʌ̃mʌ̃rʌ̃ãbibadaa.
JAM 3:8 Baribʌrʌ dadji quĩrãmera ni ab̶aʌba poyad̶acaa. Dadji quĩrãmeba cadjiruada baridua bed̶eabaria. Nẽãrã cadjiruaba bira b̶ʌ quĩrãca b̶ʌa.
JAM 3:9 Dadji quĩrãmeba dadji Zeza Ãcõrẽa bia bed̶eabadaa, idjab̶a ab̶ari quĩrãmeba ẽberãrãda biẽ́ jarabadaa Ãcõrẽba ara idji quĩrãca od̶amĩna.
JAM 3:10 Ab̶ari iteba bed̶ea biada, bed̶ea cadjirua sid̶a bed̶eabaria. Djabarã, mãwã b̶aiẽ́ b̶ʌa.
JAM 3:11 Egorod̶eba ʌ̃taa bogadrʌ b̶ʌ baidod̶eba ¿baido cũãda idjab̶a baido cʌyada zebarica?
JAM 3:12 ¿Higojõ bacuruba olivoda zaubarica? ¿Uvaba higojõda zaubarica? Zaucaa. Ara maʌ̃ quĩrãca egorod̶eba ʌ̃taa bogadrʌ b̶ʌ baidod̶eba baido cũãda idjab̶a baido cʌyada zecaa.
JAM 3:13 Bãrãra crĩcha cawa b̶eada, ne cawa b̶eada crĩcha panʌbʌrʌ, bia nĩnaneba unubid̶adua wãrãda mãwã b̶eada. Dji dromada crĩchad̶aẽ́ne necawaad̶eba bia od̶ida panʌa.
JAM 3:14 Baribʌrʌ djãrãba erob̶ʌ carea wa o b̶ʌ carea sobiẽ́ b̶ead̶ibʌrʌ, idjab̶a djãrã cãyãbara biara b̶ead̶i carea jʌrʌd̶ibʌrʌ, jararãnadua bãrãra ne cawa b̶eada. Mãwã jarad̶ibʌrʌ, wãrã bed̶eara igara panʌa.
JAM 3:15 Bãrã necawaad̶eba mãwã crĩcha panʌbʌrʌ, maʌ̃ necawaara Ãcõrẽneba zecaa, ãtebʌrʌ naʌ̃ ẽjũãnebema necawaa, ẽberã necawaa, idjab̶a diauru necawaa.
JAM 3:16 Djãrãba erob̶ʌ carea wa o b̶ʌ carea sobiẽ́ b̶eara, djãrã cãyãbara biara b̶ead̶i carea jʌrʌ b̶ea sid̶a baridua caicayabadaa idjab̶a ne jũma cadjiruada obadaa.
JAM 3:17 Baribʌrʌ Ãcõrẽba dia b̶ʌ necawaa erob̶eaba ne jũmane jipa obadaa, jũmarãda ãbaa necai b̶ead̶amãrẽã jʌrʌbadaa, jũmarã ume bia panabadaa, dewaraba jara b̶ʌra ũrĩni carea panabadaa, djãrãra quĩrã djuburiabadaa idjab̶a ne jũma biada obadaa. Ni ab̶aʌ ume quĩrã awara od̶acaa. Idjia jaradia b̶ʌ quĩrãca wãrãda obaria.
JAM 3:18 Ẽberãrã ãbaa necai b̶ead̶amãrẽã jʌrʌbariba ãdjirãra ãbaa necai b̶ʌbaria necai b̶ai bed̶ea ubʌrʌ quĩrãca. Mãwã idjia unuya ẽberãrãba jipa o panʌda ne bia ewabʌrʌ quĩrãca.
JAM 4:1 ¿Bãrãra cãrẽ cãrẽã djõbada idjab̶a ijarabada? Bãrãba o quĩrĩã panʌ cadjiruara bãrã sod̶e djõ b̶ʌa mãwã od̶amãrẽã.
JAM 4:2 Bãrãra ne eda quĩrĩãbadamĩna poya edad̶acaa. Maʌ̃ bẽrã mĩã beabadaa. Djãrãneda eda quĩrĩãbadaa. Baribʌrʌ poya edad̶aca bẽrã ijarabadaa idjab̶a djõbadaa. Bãrãba quĩrĩã panʌra edad̶acaa Ãcõrẽa iwid̶id̶aca bẽrã.
JAM 4:3 Idjab̶a bãrãba Ãcõrẽa iwid̶ibʌdad̶e edad̶acaa crĩcha biẽ́ b̶ʌd̶eba iwid̶ibada bẽrã. Bãrãba ab̶abe iwid̶ibadaa edad̶aped̶a bãdjia quĩrĩã panʌ quĩrãca od̶i carea.
JAM 4:4 Daunemabʌda quĩrãca bãrãba Ãcõrẽra igarasid̶aa naʌ̃ ẽjũãnebemada ẽpẽni carea. ¿Bãrãba wad̶ibid̶a adua panʌca naʌ̃ ẽjũãnebema quĩrĩã b̶ʌra Ãcõrẽ ume dji quĩrũda? Wãrãda bariduaba naʌ̃ ẽjũãnebemada quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, Ãcõrẽ ume dji quĩrũa.
JAM 4:5 Ãcõrẽba dadjirã sod̶e b̶ʌd̶a Jaureba quĩrĩã b̶ʌa ab̶abe Ãcõrẽdrʌ quĩrĩã pananida. ¿Bãrãba crĩcha panʌca Ãcõrẽ Bed̶ead̶e ara idji quĩrĩãbe mãwã b̶ʌbisida?
JAM 4:6 Baribʌrʌ Ãcõrẽba idji biad̶eba dadjirãra bio careba b̶ʌa. Maʌ̃ carea Idji Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Dji dromada crĩcha b̶eara Ãcõrẽba idu bia wãbicaa. Baribʌrʌ dji dromada crĩchaẽ́ b̶eara Ãcõrẽba idji biad̶eba carebabaria.
JAM 4:7 Maʌ̃ carea Ãcõrẽ jʌwaed̶a b̶ead̶adua. Diaurura ĩjãrãnadua. Mãwã idjira bãrãmabemada ãyã wãya.
JAM 4:8 Ãcõrẽ caita zed̶adua, mãwãra idjira bãrã caita zeya. Bãrã dji cadjirua obadarã, ¡jʌwa sʌgʌbʌda quĩrãca waa cadjiruara orãnadua! Bãrã dji crĩcha umé erob̶ea, ¡crĩcha cadjirua igarad̶aped̶a ab̶abe Ãcõrẽdrʌ crĩchad̶adua!
JAM 4:9 Bãrãba cadjirua oped̶ad̶a carea sopua b̶ead̶adua, jĩãnadua, aujĩãnadua. Waa b̶ʌsrid̶aba ipid̶arãnadua, ãtebʌrʌ bãrãba cadjirua oped̶ad̶a carea wãrãda sopuad̶adua.
JAM 4:10 Crĩcha ed̶aara b̶ʌd̶eba dadjirã Boro Ãcõrẽ quĩrãpita zed̶adua. Mãwã bãrãra dji dromarãda b̶ʌya.
JAM 4:11 Djabarã, djãrãra biẽ́ jararãnadua. Ab̶aʌba idji djabada biẽ́ jaraibʌrʌ wa cadjiruad̶e b̶ʌad̶a aibʌrʌ, Ãcõrẽ leyda biẽ́ jara b̶ʌa, idjab̶a maʌ̃ leyra biẽ́ b̶ʌda crĩcha b̶ʌa. Ab̶aʌba Ãcõrẽ leyda biẽ́ b̶ʌda crĩcha b̶ʌbʌrʌ, maʌ̃ leyba jara b̶ʌra ĩjã oẽ́ b̶ʌa. Ãcõrẽ leyba jara b̶ʌ cãyãbara idjidrʌ djãrã cawa obarida b̶esia.
JAM 4:12 Baribʌrʌ maʌ̃ leyra Ãcõrẽbʌrʌ diasia. Idjiabʌrʌ cawa obaria. Ab̶abe idjiabʌrʌ ẽberãrãra poya ẽdrʌ edaya idjab̶a poya biẽ́ b̶ʌya. Maʌ̃ bẽrã ¿bʌra cai, bʌ djaba cawa oi carea?
JAM 4:13 ¡Mʌ̃ bed̶eara ũrĩnadua! Ʌ̃cʌrʌba nãwã jarabadaa: “Nane wa nu dadjira dewara purud̶aa wãnia. Mama poa ab̶a panania. Maʌ̃ne ne od̶ia parata edad̶i carea.”
JAM 4:14 Baribʌrʌ bãrãba adua panʌa nubema ewarid̶e cãrẽda sãwãida. ¿Bãrãba cawa panʌca nubema ewarid̶e zocai b̶ead̶ida? Adua panʌa. Bãrãra jʌ̃rãrã towaa quĩrãca b̶eaa. Jʌ̃rãrã towaa odjaped̶a isabe nẽbabari quĩrãca bãrã sid̶a dãrã b̶ead̶aẽ́a.
JAM 4:15 Maʌ̃ bẽrã biara b̶ʌa bãrãba nãwã jarad̶ida: “Dadji Boro Ãcõrẽba quĩrĩãibʌrʌ, dadjirãra zocai b̶ead̶ia. Maʌ̃be ne ocuad̶ia.”
JAM 4:16 Baribʌrʌ bãrãba mãwã od̶acaa. Ãtebʌrʌ dji dromada crĩcha panʌ bẽrã jarabadaa bãdjia o quĩrĩã panʌra poya od̶ida. Wãrãda maʌ̃ quĩrãca bed̶ead̶ira biẽ́ b̶ʌa.
JAM 4:17 Bariduaba biada o cawa b̶ʌmĩna oẽ́bʌrʌ, cadjiruada o b̶ʌa.
JAM 5:1 Parata bara b̶ea, ¡mʌ̃ bed̶eara ũrĩnadua! ¡Jĩãnadua! Dãrãẽ́ne bãrãra biẽ́ b̶ead̶i bẽrã aujĩãnadua.
JAM 5:2 Jũma bãrãba eropanʌra b̶erawad̶a quĩrãca b̶ʌa. Bãrãba cacuad̶e jʌ̃badara chimiaba ãrĩna quĩrãca b̶ʌa.
JAM 5:3 Naʌ̃ jĩrũarebema ewarid̶e bãrãba paratara waib̶ʌa waga panʌa. Baribʌrʌ bãrã oroda, parata sid̶a menazau b̶ʌa. Ãcõrẽba cawa obʌrʌd̶e bãrã parata menazau b̶ʌba cawabiya bãrãba biẽ́ osid̶ada. Maʌ̃ bẽrã tʌbʌ uruad̶e bia mĩga b̶ead̶ia.
JAM 5:4 Bãrã néu ewaped̶ad̶arãa paratada diad̶aẽ́ panʌa ãdji trajubari. Maʌ̃ bẽrã ãdjirãba Ãcõrẽa iwid̶i panʌa cawa omãrẽã. ¡Ũrĩnadua! Ãdjia iwid̶i panʌra dadjirã Boro Ãcõrẽ jũma poya o b̶ʌba ũrĩsia.
JAM 5:5 Naʌ̃ ẽjũãne bãrãba ne jũmada eropanʌa idjab̶a bãrãba o quĩrĩã panʌra obadaa. Mãwã bãrãra paca boreguea b̶ʌ quĩrãca panʌa. Baribʌrʌ paca beabʌrʌ quĩrãca dãrãẽ́ne Ãcõrẽba bãrãra biẽ́ b̶ʌya.
JAM 5:6 Bãrãba ẽberã jipa b̶eara cawa od̶aped̶a beasid̶aa. Maʌ̃ne bearãnamãrẽã ãdjia ni cãrẽ sid̶a od̶aẽ́ basía.
JAM 5:7 Maʌ̃ bẽrã djabarã, jũma droad̶adua ab̶a dadjirã Boro Jesucrito zebʌrʌd̶aa. Ẽberã pea o b̶ʌd̶ebemada crĩchad̶adua. Idji néu ud̶acarea cueda jʌ̃ãbaria tunuped̶a bia waragamãrẽã. Dãrã jʌ̃ãbaria zaumãrẽã.
JAM 5:8 Ara maʌ̃ quĩrãca jũma droa panʌneba jʌ̃ã pananadua idjab̶a sod̶eba ĩjã pananadua, dadjirã Boro Jesucrito zeira caita b̶ʌ bẽrã.
JAM 5:9 Djabarã, Jesucritoba bãrã cawa orãmãrẽã djãrãra biẽ́ jararãnadua. Jesucrito dadji cawa obarira dãrãẽ́ne zeya.
JAM 5:10 Djabarã, crĩchad̶adua sãwã Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba droasid̶ada. Dadjirã Boro Ãcõrẽ trʌ̃neba bed̶ea panʌ carea bia mĩgaped̶ad̶ara jũma droasid̶aa. Ara maʌ̃ quĩrãca bãrã bid̶a jũma droad̶ida panʌa.
JAM 5:11 Dadjirãba crĩchabadaa bia mĩga panʌne droa b̶eara bio bia b̶eada. Bãrãba ũrĩbadaa Joba idji dãrã bia mĩgad̶ara jũma droasida. Dãrã mĩgad̶acarea cawa panʌa dadjirã Boro Ãcõrẽba idjira bia b̶ʌsida. Dadjirã Boro Ãcõrẽra quĩrã djuburiaid̶a b̶ʌa idjab̶a quĩrĩãneba carebaya b̶ʌa.
JAM 5:12 Maʌ̃ awara djabarã, ni ab̶aʌ trʌ̃neba wãrãda od̶iad̶a arãnadua. Bajãnebema trʌ̃neba, naʌ̃ ẽjũãnebema trʌ̃neba, ni bariduad̶eba wãrãda od̶iad̶a arãnadua. Od̶iad̶a ad̶ibʌrʌ, wãrãda od̶adua. Idjab̶a od̶aẽ́ana ad̶ibʌrʌ, wãrãda orãnadua. Mãwã Ãcõrẽba cawa oẽ́a.
JAM 5:13 Bãrãnebemada ab̶a bia mĩga b̶ʌbʌrʌ, Ãcõrẽa iwid̶ida b̶ʌa. Ab̶a b̶ʌsrid̶a b̶ʌbʌrʌ, trʌ̃ãbid̶eba Ãcõrẽa bia bed̶eaida b̶ʌa.
JAM 5:14 Bãrãnebemada ab̶a cacua biẽ́ b̶ʌbʌrʌ, djabarã wagabadarãda trʌ̃ida b̶ʌa idji carea Ãcõrẽa iwid̶id̶amãrẽã. Ãdjirãba iwid̶ibʌdad̶e dadjirã Boro Jesu trʌ̃neba nedragaba maãrĩ pʌrʌd̶ida panʌa.
JAM 5:15 Idjab̶a ĩjã pananida panʌa Ãcõrẽba idjira biabida. Mãwã iwid̶id̶ibʌrʌ dadjirã Boroba biabiya. Dji cacua biẽ́ b̶ad̶aba cadjiruada osibʌrʌ, dadjirã Boroba maʌ̃gʌra quĩrãdoaya.
JAM 5:16 Maʌ̃ carea bãrãba cadjirua oped̶ad̶ara dji jarad̶adua. Idjab̶a ãbaa Ãcõrẽa iwid̶id̶adua bia duanani carea. Ẽberã jipa b̶ʌba Ãcõrẽa iwid̶isira Ãcõrẽ ʌb̶ʌad̶eba ne waib̶ʌada obaria.
JAM 5:17 Elíara dadjirã quĩrãca ẽberã basía. Idjia sod̶eba Ãcõrẽa iwid̶isia cue zerãmãrẽã. Maʌ̃be Israel druad̶e poa ũbea ẽsidra cue zeẽ́ basía.
JAM 5:18 Mãwãnacarea idjia Ãcõrẽa iwid̶isia cuera zemãrẽã. Ara maʌ̃da cue zesia. Maʌ̃ba néura tunuped̶a zausia.
JAM 5:19 Djabarã, naʌ̃da cawad̶adua: wãrã bed̶ead̶ebemada ab̶a ãĩ wãibʌrʌ, maʌ̃ne ab̶aʌba idjía cadjiruada igarabiped̶a jẽda zebibʌrʌ, maʌ̃ ẽberãba cadjirua zocãrã o b̶ad̶ara Ãcõrẽa quĩrãdoabiya idjab̶a ewariza Ãcõrẽ jĩga b̶aid̶ebemada ẽdrʌ b̶ʌya.
1PE 1:1 Mʌ̃ra Pedroa, Jesucritoba diabued̶aa. Mʌ̃a naʌ̃ cartara b̶ʌbʌrʌa Ãcõrẽba edad̶arã Ponto druad̶e, Galacia druad̶e, Capadocia druad̶e, Asia druad̶e, Bitinia druad̶e bid̶a ãĩbemarã quĩrãca panabada itea.
1PE 1:2 Dadjirã Zeza Ãcõrẽba bãrãra edasia idjia naẽnaed̶a crĩcha b̶ad̶a quĩrãca. Ãcõrẽ Jaureba bãrãra idji itea b̶ʌsia Jesucritoda ĩjãnamãrẽã idjab̶a idji oad̶eba Ãcõrẽ quĩrãpita cadjirua neẽ́ b̶ead̶amãrẽã. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa Ãcõrẽba idji biad̶eba bãrãra careba b̶aida, necai b̶ai sid̶a bãrãa dia b̶aida.
1PE 1:3 Dadjirã Boro Jesucrito Zeza Ãcõrẽa bia bed̶ead̶ida panʌa. Idjia dadjirãra bio quĩrã djuburiad̶a bẽrã Jesucrito beu b̶ad̶a ʌ̃rẽbad̶ad̶eba zocai b̶ai djiwid̶ida diasia. Maʌ̃ bẽrã idji ume bajãne pananida jʌ̃ã panʌa.
1PE 1:4 Ãcõrẽba zocai b̶ai djiwid̶ida diad̶a bẽrã idjia dadjirã itea bajãne waga erob̶ʌra jũma edad̶ia. Maʌ̃gʌra ãrĩcaa, jõcaa, idjab̶a cadjirua neẽ́ b̶ʌa.
1PE 1:5 Jesucritoda ĩjã panʌ bẽrã Ãcõrẽba idji ʌb̶ʌad̶eba bãrãra waga erob̶aya ab̶a jĩrũarebema ewarid̶e ẽdrʌ edabʌrʌd̶aa.
1PE 1:6 Maʌ̃ carea ara nawena ne quĩrãtanoaneba bãrãra bia mĩga panʌmĩna bio b̶ʌsrid̶a panʌa.
1PE 1:7 Mãwã bia mĩgad̶ida panʌa maʌ̃ droa panʌneba unubid̶i carea Jesucritora wãrãda ĩjã panʌda. Bãrãba ĩjã panʌra oro quĩrãca b̶ʌa. Orora jʌ̃wʌ̃rʌ̃ãba dorrab̶aribibadaa idji awa b̶emãrẽã. Ara maʌ̃ quĩrãca bãrã bia mĩga panʌ droa panʌneba unubi panʌa Jesucritora wãrãda ĩjã panʌda. Maʌ̃gʌra oro cãyãbara biara b̶ʌa orora ãrĩbari bẽrã. Bãrãba Jesucritora wãrãda ĩjã panʌda unubi panʌ bẽrã, idji unubʌdad̶e Ãcõrẽba bãrãra bia unuya, bia jaraya idjab̶a dji dromarãda b̶ʌya.
1PE 1:8 Bãrãba ununacamĩna Jesucritora quĩrĩã panʌa. Nawena ununaẽ́ panʌmĩna idjida ĩjã panʌa. Idji carea bio b̶ʌsrid̶a panʌa. Jãcua b̶ʌsrid̶a panʌ bẽrã maʌ̃ b̶ʌsrid̶ara sãwãbʌrʌ b̶ʌda poya cawa jarad̶aẽ́a.
1PE 1:9 Mãwã b̶ʌsrid̶a panʌa Jesucrito ĩjã panʌneba Ãcõrẽba ẽdrʌ edai bẽrã.
1PE 1:10 Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba naẽnaed̶a jarabadjid̶aa Ãcõrẽba idji biad̶eba bãrã ẽdrʌ edaida. Maʌ̃gʌd̶ebema cawad̶i carea ãdjirãba quĩrãcuita crĩchabadjid̶aa idjab̶a iwid̶ibadjid̶aa.
1PE 1:11 Crito Jaure ãdji sod̶e b̶ʌba bed̶eabibadjia Crito bia mĩgaped̶a Ãcõrẽba bia b̶ʌid̶ebemada. Bed̶eaped̶ad̶acarea cawa quĩrĩã panasid̶aa caid̶ebemada Crito Jaureba ãdjirãa bed̶eabisida idjab̶a sãʌ̃be jũma maʌ̃gʌra mãwãida.
1PE 1:12 Baribʌrʌ Ãcõrẽba cawabisia ãdjia bed̶eaped̶ad̶ara ãdji ewarid̶e mãwãẽ́da, ãtebʌrʌ nocoarebema ewarid̶e mãwãida jũma dadjirã carebai carea. Ãdjia bed̶eaped̶ad̶ara id̶ira bed̶ea bia Critod̶ebema jaradia panʌba dadjirãa ebud̶a cawabi panʌa Ãcõrẽ Jaure bajãneba diabued̶ad̶eba. Maʌ̃gʌra bajãnebema nezocarã bid̶a cawa quĩrĩã panʌa.
1PE 1:13 Maʌ̃ bẽrã bia od̶i carea crĩcha cawaad̶eba b̶ead̶adua. Quĩrãipa b̶ead̶adua. Sẽnaẽ́ jʌ̃ã pananadua Jesucrito unubʌda ewarid̶e Ãcõrẽba idji biad̶eba bãrãra bia edamãrẽã.
1PE 1:14 Warra cʌwʌrʌ ĩjã b̶ʌ quĩrãca b̶ead̶adua. Naʌ̃ cacuaba cadjirua o quĩrĩã b̶ʌra waa orãnadua Ãcõrẽ adua b̶easid̶e obadaped̶ad̶a quĩrãca.
1PE 1:15 Ãcõrẽba bãrãra trʌ̃sia. Idjira ne jũmane jipa b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã bãdjia obʌdaza jipa b̶ead̶adua.
1PE 1:16 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Jipa b̶ead̶adua mʌ̃ra jipa b̶ʌ bẽrã.”
1PE 1:17 Bãrãba Ãcõrẽa bed̶eabʌdad̶e bãrã Zeza abadaa. Dadjia oped̶ad̶a quĩrãca idjia jũmarãda cawa oya. Maʌ̃ bẽrã wad̶i naʌ̃ ẽjũãne ãĩbemarã quĩrãca panʌmisa ewariza idji waya panʌneba jipa nĩbad̶adua.
1PE 1:18 Bãrãra naẽna siriẽ́ b̶ea crĩchad̶eba nĩbabadjid̶aa bãrã drõã naẽnabemarãba mãwã jaradiabadjid̶a bẽrã. Baribʌrʌ cawa panʌa Ãcõrẽba bãrãra maʌ̃nebemada ẽdrʌ edasida. Idjia bãrãra nẽdoẽ́ basía oro ãrĩda b̶ʌba wa parata ãrĩda b̶ʌba, ãtebʌrʌ Crito oaba nẽbʌa nẽdosia. Critora dji biara b̶ʌ oveja zaque Ãcõrẽa babue diad̶a quĩrãca b̶asia.
1PE 1:20 Naʌ̃ ẽjũã oi naẽna Ãcõrẽba Critora edaped̶a naʌ̃ jĩrũarebema ewarid̶e diabuesia bãrãra bia b̶ead̶amãrẽã.
1PE 1:21 Critod̶eba bãrãba Ãcõrẽra ĩjã panʌa. Ãcõrẽba idjira beu b̶ad̶ada ʌ̃rẽbabiped̶a dji dromada b̶ʌsia. Maʌ̃ bẽrã bãrãba Ãcõrẽra wãrãda ĩjã panʌa idjab̶a jʌ̃ã panʌa Ãcõrẽba jarad̶ara jũma omãrẽã.
1PE 1:22 Wãrã bed̶eada ĩjã o panʌ bẽrã bãrãra cadjirua neẽ́ panesid̶aa. Maʌ̃ bẽrã djabarãra wãrãda quĩrĩã panʌa. Sod̶eba wãrãda bio dji quĩrĩã b̶ead̶adua.
1PE 1:23 Naʌ̃ djara beuida b̶ʌd̶eba bãrãra djiwid̶ida tod̶aẽ́ basía, ãtebʌrʌ Ãcõrẽ beucad̶eba djiwid̶ida tosid̶aa. Ãcõrẽ bed̶ea jõcaba zocai b̶aida diabaria. Maʌ̃ bed̶ead̶eba bãrãra djiwid̶ida tosid̶aa.
1PE 1:24 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Jũmarãda chirua quĩrãca b̶eaa. Ãdji quĩrãwãrẽãra nepõnõ quĩrãca b̶ʌa. Chiruara purrubaped̶a dji põnõra jurrubaria.
1PE 1:25 Baribʌrʌ dadjirã Boro bed̶eara jõcaa. Maʌ̃ bed̶ea jõcara bed̶ea bia Critod̶ebemaa. Maʌ̃gʌra djabarãba bãrãa jarasid̶aa.
1PE 2:1 Djãrã biẽ́ od̶ira igarad̶adua. Djãrãra cũrũgarãnadua. Ʌ̃cʌrʌba ara ãdjia jarabada quĩrãca od̶acaa. Maʌ̃ ẽberãrã quĩrãca b̶earãnadua. Djãrãba erob̶ʌ carea biẽ́ crĩcharãnadua. Djãrãra biẽ́ jararãnadua.
1PE 2:2 Dadjirã Boroba biad̶eba bãrãra carebabarida cawasid̶aa. Maʌ̃ bẽrã warra zaque djiwid̶i tod̶aba ju do quĩrĩã b̶abari quĩrãca Ãcõrẽ bed̶eara biara cawa quĩrĩãnadua. Idji bed̶eara jub̶a idji awa quiru quĩrãca b̶ʌa. Idji bed̶eada cawa wãnibʌrʌ warid̶ia ab̶a idjia bãrã ẽdrʌ edabʌrʌd̶aa.
1PE 2:4 Dadjirã Boro Jesucritomaa zed̶adua. Idjira zocai b̶ʌa, de oi careabema mõgara quĩrãca b̶ʌa. Ẽberãrãba idjira igarasid̶aa, baribʌrʌ Ãcõrẽba edasia mõgara biya quiru nẽbʌa b̶ʌ quĩrãca.
1PE 2:5 Bãrãra idjid̶eba zocai b̶ea bẽrã de oi careabema mõgara quĩrãca b̶eaa. Bãrãneba Ãcõrẽba idji deda obʌrʌa. Idjab̶a bãrãra sacerdoterã idji itea b̶ʌd̶aa. Bãrãba Jesucritod̶eba Ãcõrẽ itea ne o panʌne idjía animarã babue diabʌda quĩrãca o panʌa. Mãwã o panʌra idjia bia unu b̶ʌa.
1PE 2:6 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e Jesucritod̶ebemada nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Ũrĩnadua, Sioʌ̃ purud̶e mʌ̃a de oi careabema mõgara dji biara b̶ʌda b̶ʌbʌrʌa. Maʌ̃ mõgara biya quiru nẽbʌa b̶ʌda mʌ̃a edasia. Maʌ̃ bẽrã idji ĩjã b̶ʌba idji quĩrĩãbe ĩjã b̶ʌẽ́a.
1PE 2:7 Bãrã dji Crito ĩjã b̶eamaarã idjira bio bia b̶ʌa. Baribʌrʌ idji ĩjãẽ́ b̶eamaarã biẽ́ b̶ʌa. Ãdjid̶ebemada Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: De obadaba mõgara igaraped̶ad̶ara dji biara b̶ʌda b̶esia.
1PE 2:8 Idjab̶a nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Maʌ̃ mõgarad̶e ẽberãrãra tenedrʌd̶aped̶a b̶aed̶ia. Ãdjirãba Ãcõrẽ bed̶eara ĩjãnaẽ́ panʌ bẽrã mõgarad̶e tenedrʌbʌda quĩrãca panʌa. Ãcõrẽba ãdjirãra b̶ʌsia mãwã b̶ead̶amãrẽã.
1PE 2:9 Baribʌrʌ bãrãra Ãcõrẽba edad̶arãa, jũmarã Boro Ãcõrẽ sacerdoterãa, idji itea b̶ʌd̶a ẽberãrãa, idji purua. Mãwã Ãcõrẽba bio biya od̶ad̶ebemada bãrãba bed̶eabadaa. Ãcõrẽba bãrãra pãĩmanebemada trʌ̃sia idji ʌ̃naa bio biya quirud̶e b̶ead̶amãrẽã.
1PE 2:10 Naẽna bãrãra Ãcõrẽ puruẽ́ basía, baribʌrʌ id̶ira Ãcõrẽ purua. Naẽna Ãcõrẽba bãrãra quĩrã djuburiaẽ́ b̶asia, baribʌrʌ id̶ira quĩrã djuburia b̶ʌa.
1PE 2:11 Mʌ̃ djabarã, naʌ̃ ẽjũãne bãrãra drua ãĩbemarãa. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a bãrãa bed̶ea djuburiaya naʌ̃ cacuaba cadjirua o quĩrĩã b̶ʌda igarad̶amãrẽã. Maʌ̃gʌra dadji jaure ume djõ b̶ʌa.
1PE 2:12 Ãcõrẽ adua b̶ea tãẽna jipa nĩbad̶adua. Ara nawena ãdjirãba bãrãra cadjirua obadarãana a panʌmĩna, bãrãba bia o panʌra unu panʌa. Maʌ̃be Ãcõrẽ zebʌrʌd̶e bãrã carea idjía bia bed̶ead̶ia.
1PE 2:13 Dadjirã Boro Jesucrito carea jũma naʌ̃ ẽjũãnebema bororã bed̶eara ĩjãnadua. Naʌ̃ druad̶ebema boroba jarabʌrʌra ĩjãnadua idjira dji dromaara b̶ʌ bẽrã.
1PE 2:14 Idjiarebemarãba jarabʌda sid̶a ĩjãnadua. Dji boroba ãdjirãra b̶ʌsia cadjirua obadarãda cawa od̶amãrẽã idjab̶a bia obadarãda bia jarad̶amãrẽã.
1PE 2:15 Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌa bãrãba biada o pananida. Mãwã bãrãba crĩcha neẽ́ b̶eada chupeabid̶ia adua panʌneba bãrãra biẽ́ jarabada bẽrã.
1PE 2:16 Critoba bãrãra ẽdrʌ b̶ʌd̶a bẽrã, maʌ̃ ẽdrʌ b̶ʌd̶ad̶e nĩbad̶adua. Baribʌrʌ ẽdrʌ b̶ʌd̶a bẽrã crĩcharãnadua cadjiruara od̶ida panʌda. Ãtebʌrʌ Ãcõrẽ nezocarãda b̶ead̶adua.
1PE 2:17 Jũmarãda wayad̶adua. Djabarãra bio quĩrĩãnadua. Ãcõrẽra wayad̶adua. Naʌ̃ druad̶ebema boro dji droma sid̶a wayad̶adua.
1PE 2:18 Nezocarã, bãrã borora waya pananadua. Idji bed̶eara ĩjã od̶adua. Ab̶abe bãrã boro dji quĩrã djuburiabari ume mãwã b̶earãnadua, ãtebʌrʌ dji cadrʌa ume bid̶a mãwã b̶ead̶adua.
1PE 2:19 Ed̶aud̶e bia o b̶ʌ carea dadjira bia mĩgabaria. Baribʌrʌ Ãcõrẽba idu mĩgabi b̶ʌda cawaped̶a jũma droaibʌrʌ, Ãcõrẽba bia unuya.
1PE 2:20 Bãrãba biẽ́ o panʌ carea dji boroba uibʌrʌ, bãrãba droad̶imĩna ¿caiba bãrãnebemada bia bed̶eai? Baribʌrʌ bia o panʌ carea mĩga panʌne droad̶ibʌrʌ, Ãcõrẽba bia unuya.
1PE 2:21 Critora bãrã carea bia mĩgad̶a bẽrã Ãcõrẽba bãrãra trʌ̃sia bia mĩgad̶amãrẽã. Crito bia mĩgasid̶e unubisia bãrã mĩgabʌdad̶e sãwã nĩbad̶ida panʌda.
1PE 2:22 Critoba cadjiruara oca basía idjab̶a sewa oca basía.
1PE 2:23 Ẽberãrãba idji biẽ́ jarasid̶ad̶e ãdjirãra biẽ́ jaraẽ́ basía. Idji biẽ́ osid̶ad̶e ãdjirãra waragaẽ́ basía. Ãtebʌrʌ Ãcõrẽba jipa cawa obari bẽrã idji biẽ́ o panʌra Ãcõrẽ jʌwad̶e b̶ʌbadjia.
1PE 2:24 Critoba dadjirã cadjiruara idji ʌ̃rʌ̃ crud̶e edesia dadjirãra cadjiruad̶ebemada beud̶aped̶a jipa b̶ead̶amãrẽã. Idji djara cõãdrʌcuaped̶ad̶ad̶eba bãrãra bia panesid̶aa.
1PE 2:25 Bãrãra naẽna oveja adua nĩna quĩrãca nĩbasid̶aa, baribʌrʌ id̶ira Critomaa jẽda zesid̶aa. Idjia bãrãra waga b̶ʌa oveja wagabariba idji oveja wagabari quĩrãca.
1PE 3:1 Wẽrã quima bara b̶ea, bãrã quima bed̶eara ĩjã od̶adua. Mãwã ʌ̃cʌrʌba Ãcõrẽ bed̶ea ĩjãnaẽ́ panʌmĩna bãrãra quĩrãipa b̶eada, Ãcõrẽ waya b̶eada ununaped̶a ĩjãnia. Bãrãba ãdjía ĩjãnamãrẽã jarad̶aẽ́mĩna bia o panʌ carea ĩjãbid̶ia.
1PE 3:3 Bãrã quĩrãwãrẽãra ab̶abe ʌ̃rʌ̃bemada b̶aiẽ́ b̶ʌa; bud̶a biya eruped̶a ne jũma pẽũ jʌ̃ b̶ʌd̶eba b̶aiẽ́ b̶ʌa, djio oro od̶a jʌ̃ b̶ʌd̶eba b̶aiẽ́ b̶ʌa, wua biya quiru jʌ̃ b̶ʌd̶eba b̶aiẽ́ b̶ʌa.
1PE 3:4 Ãtebʌrʌ bãrã quĩrãwãrẽãra sod̶ebʌrʌ b̶aida b̶ʌa; biya, necai b̶ʌd̶eba b̶aida b̶ʌa. Maʌ̃ quĩrãwãrẽãra ãrĩcaa idjab̶a Ãcõrẽba bia unu b̶ʌa.
1PE 3:5 Ara maʌ̃ quĩrãca drõã naẽnabema wẽrãrã Ãcõrẽ itea b̶ead̶ara quĩrãwãrẽã b̶easia. Ãcõrẽba jarad̶ara ãdjirãba sod̶eba wãrãda ĩjã panasid̶aa idjab̶a ãdji quima bed̶eara ĩjã obadjid̶aa.
1PE 3:6 Saraba Abrahaʌ̃ bed̶eara ĩjã obadjia idjab̶a mʌ̃ boroad̶a abadjia. Ne wayaa neẽ́ bãrãba ne jũma biada o pananibʌrʌ, Sara cauda b̶ead̶ia.
1PE 3:7 Umaquĩrãrã quima bara b̶ea, crĩcha biad̶eba bãrã quima ume bia b̶ead̶adua. Bãrã quima waya panʌneba ãdjira bia wagad̶adua, wẽrãra umaquĩrã cãyãbara ʌb̶ʌaẽ́ b̶ʌ bẽrã idjab̶a bãrã ume ãbaa Ãcõrẽ biad̶eba bajãne zocai b̶ead̶i bẽrã. Mãwã od̶aẽ́bʌrʌ, bãrãba iwid̶ibʌdara Ãcõrẽba bia ũrĩẽ́a.
1PE 3:8 Maʌ̃ awara djabarã, ab̶ari crĩchad̶eba jũma bãrãra ãbaa bia duananadua. Djãrã carebai crĩchad̶eba b̶ead̶adua. Djabarã bẽrã dji quĩrĩãnadua. Dji quĩrã djuburiad̶adua idjab̶a djãrã cãyãbara biara b̶eada crĩcharãnadua.
1PE 3:9 Ab̶aʌba bãrãda biẽ́ osira ab̶ari quĩrãca orãnadua. Biẽ́ jarasira ab̶ari quĩrãca biẽ́ jararãnadua. Ãtebʌrʌ iwid̶id̶adua Ãcõrẽba idjira carebamãrẽã. Cawa panʌa Ãcõrẽba bãrãra edasida mãwã b̶ead̶amãrẽã. Mãwã b̶ead̶ibʌrʌ, Ãcõrẽba bãrã sid̶a carebaya.
1PE 3:10 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Bariduada b̶ʌsrid̶a b̶a quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, cadjirua bed̶ea amaaba idji quĩrãmera wagaida b̶ʌa. Dãrã bia b̶a quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, sewa o amaaba idji itera wagaida b̶ʌa.
1PE 3:11 Idjia ne jũma cadjiruada igaraped̶a biada o b̶aida b̶ʌa. Djãrã ume necai b̶ai carea jʌrʌped̶a mãwã b̶aida b̶ʌa.
1PE 3:12 Jũmarã Boro Ãcõrẽba ẽberã jipa b̶eara waga b̶ʌa. Ãdjirãba iwid̶ibʌdara bia ũrĩ b̶ʌa. Baribʌrʌ cadjirua obadara idu bia wãbicaa.
1PE 3:13 Bãrãba biada o pananibʌrʌ, ¿caiba bãrãda biẽ́ oi?
1PE 3:14 Baribʌrʌ bãrãba bia o panʌ carea bia mĩgad̶ibʌrʌ, Ãcõrẽ quĩrãpita bio bia b̶eaa. Bãrã biẽ́ obʌdara wayarãnadua. Jũmawãyã crĩcharãnadua.
1PE 3:15 Critora bãrã Boro bẽrã sod̶eba idjidrʌ wayad̶adua. Bãrãba Critod̶eba edad̶i carea jʌ̃ã panʌnebemada ab̶aʌba iwid̶isira arid̶e panuni carea b̶ead̶adua. Wayaad̶eba ijarad̶aẽ́ panunadua.
1PE 3:16 Ara bãdub̶a cawa pananadua cadjiruada od̶aẽ́ panʌda. Mãwãra bãrã Critod̶eba bia nĩnanebema biẽ́ bed̶eabadara perad̶ia.
1PE 3:17 Ãcõrẽba bãrãda idu bia mĩgabibʌrʌ, biara b̶ʌa bia o panʌ carea bia mĩgad̶ida biẽ́ o panʌ carea bia mĩgad̶i cãyãbara.
1PE 3:18 Critora jipa b̶ʌmĩna cadjirua carea b̶arima ab̶a beusia. Maʌ̃ba dadjirã dji jipaẽ́ b̶eara Ãcõrẽ ume bia b̶ʌsia. Idjira naʌ̃ djarad̶e beusia, baribʌrʌ Ãcõrẽ Jaured̶eba ʌ̃rẽbasia.
1PE 3:19 Idjab̶a Ãcõrẽ Jaured̶eba idjira jaure preso b̶eamaa wãsia. Wãped̶a jarasia jũma cadjiruara poyasida.
1PE 3:20 Maʌ̃gʌrã jaureba Noé ewarid̶e Ãcõrẽ bed̶eara ĩjãnaẽ́ basía. Maʌ̃ne Noéba jãba dromada o b̶ʌmisa Ãcõrẽba jũma droa b̶ʌd̶eba jʌ̃ã b̶asia ãdjirãba ĩjãnamãrẽã. Baribʌrʌ ẽberã zocãrãẽ́be dopapad̶ebemada ẽdrʌsid̶aa. Jipa jaraibʌrʌ, ochobe ẽdrʌsid̶aa.
1PE 3:21 Maʌ̃ dopapaba borocuebadad̶ebemada jara b̶ʌa. Borocuebʌdad̶e Jesucrito ʌ̃rẽbad̶ad̶eba dadjirãra ẽdrʌbadaa. Borocuebʌrʌba dadji cacua mititiara sʌgʌcaa ãtebʌrʌ mãwã obadaa dadjirãra Ãcõrẽ quĩrãpita waa bed̶ead̶e panʌẽ́da cawa panʌ bẽrã.
1PE 3:22 Jesucritora bajãnaa wãped̶a Ãcõrẽ jʌwa araare b̶ʌa. Jũma bajãnebema nezocarãra, jũma jairã dji dromarãra, dji ʌb̶ʌa b̶ea sid̶a idji jʌwaed̶a erob̶ʌa.
1PE 4:1 Critora naʌ̃ djarad̶e bia mĩgad̶a bẽrã bãrã bid̶a ab̶ari crĩchada erob̶ead̶adua. Naʌ̃ djarad̶e bia mĩga b̶ʌba cadjiruada igarasia.
1PE 4:2 Maʌ̃ba wad̶i naʌ̃ ẽjũãne b̶ʌd̶e naʌ̃ cacuaba cadjirua o quĩrĩã b̶ʌra o b̶aẽ́a, ãtebʌrʌ Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌdrʌ o b̶aya.
1PE 4:3 Naẽna bãrãba cadjiruara o b̶easia Ãcõrẽ adua b̶eaba obada quĩrãca. ¡B̸esia! ¡Waa mãwã orãnadua! Jũmawãyã aud̶uada obadjid̶aa, naʌ̃ cacuaba cadjirua o quĩrĩã b̶ʌda obadjid̶aa, beu nĩbabadjid̶aa, b̶ʌsrid̶a obadad̶e jũmawãyã cadjiruada obadjid̶aa, itua do awua b̶easia, idjab̶a jʌwaba od̶a ãcõrẽda ẽpẽbadjid̶aa. Maʌ̃ra Ãcõrẽba quĩrĩãcaa.
1PE 4:4 Id̶ira bãrãba waa Ãcõrẽ adua b̶ea ume cadjiruada od̶aca bẽrã ãdjirãba cawa crĩchad̶acaa. Maʌ̃ carea bãrãnebemada biẽ́ bed̶eabadaa.
1PE 4:5 Baribʌrʌ Ãcõrẽba cawa obʌrʌd̶e ãdjia oped̶ad̶ara idjía jũma jarad̶ia. Idjia zocai b̶eara, beud̶arã sid̶a cawa oi carea b̶ʌa.
1PE 4:6 Maʌ̃ bẽrã bed̶ea bia Critod̶ebemada beud̶arãa jaradiasid̶aa ãdji jaurera zocai b̶ead̶amãrẽã Ãcõrẽ zocai b̶ʌ quĩrãca. Mãwãmĩna ãdjirãra naʌ̃ djarad̶e beusid̶aa Ãcõrẽba jũmarãda beud̶ida panʌana ad̶a bẽrã.
1PE 4:7 Ne jũma jõi ewarira caita b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã jipa crĩcha b̶ead̶adua idjab̶a quĩrãcuita b̶ead̶adua. Mãwã Ãcõrẽa poya iwid̶id̶ia.
1PE 4:8 Bio dji quĩrĩã b̶ead̶adua. Maʌ̃gʌra ne jũma cãyãbara biara b̶ʌa. Quĩrĩã erob̶ʌba cadjiruara b̶arima zocãrã quĩrãdoabaria.
1PE 4:9 Bãdji diguid̶a biẽ́ crĩchad̶aẽ́ dji bia edad̶adua.
1PE 4:10 Ãcõrẽba idji biad̶eba dadjirãza djãrã carebad̶amãrẽã awara awara diasia. Ãcõrẽ nezoca biarã bẽrã idjia bãdjiza diad̶ad̶eba djãrãra carebad̶adua.
1PE 4:11 Ab̶aʌba jaradiaibʌrʌ, Ãcõrẽ bed̶eada jaradia b̶ʌ bẽrã quĩrãcuita jaradiaida b̶ʌa. Ab̶aʌba djãrãda carebaibʌrʌ, Ãcõrẽba dia b̶ʌ ʌb̶ʌad̶eba carebaida b̶ʌa. Ne jũma od̶adua jũmarãba Jesucritod̶eba Ãcõrẽa bia bed̶ead̶amãrẽã. Idjíabʌrʌ ewariza bia bed̶ead̶ida panʌa. Bia b̶ʌa ne jũmada idji jʌwaed̶a erob̶aida. Bio bia b̶ʌa mãwã b̶aida.
1PE 4:12 Djabarã, bãrã bia mĩga panʌ carea jũmawãyã crĩcharãnadua. Mãwã panʌa Critoda biara ĩjãni carea. Maʌ̃ bẽrã bia mĩgad̶iẽ́ panʌda crĩcharãnadua.
1PE 4:13 Ãtebʌrʌ Crito quĩrãca bia mĩga panʌ bẽrã b̶ʌsrid̶a b̶ead̶adua. Mãwã Ãcõrẽba Critora dji dromaara b̶ʌda unubibʌrʌd̶e bãrãra bio b̶ʌsrid̶ad̶ia.
1PE 4:14 Bãrãda Crito ĩjã panʌ carea biẽ́ jarad̶ibʌrʌ, Ãcõrẽ quĩrãpita bio bia b̶eaa. Ãcõrẽ Jaure quĩrãwãrẽã quirura bãrã ume b̶ʌa.
1PE 4:15 Bãrãra bia mĩgad̶imĩna ni ab̶aʌda mĩã bead̶a carea, ne drʌad̶a carea, djãrã nẽbʌrad̶e ed̶a b̶ad̶a carea, dewara cadjirua od̶a carea bid̶a mĩgaiẽ́ b̶ʌa.
1PE 4:16 Baribʌrʌ ab̶aʌda Crito ĩjã b̶ʌ carea bia mĩgaibʌrʌ, peraiẽ́ b̶ʌa. Ãtebʌrʌ Critod̶e bẽrã Ãcõrẽa bia bed̶eaida b̶ʌa.
1PE 4:17 Ewarira jũẽsia Ãcõrẽba idjid̶erãda cawa omãrẽã. Ãcõrẽba dadjirãda naãrã cawa oibʌrʌ, ¿bed̶ea bia Ãcõrẽnebema ĩjãẽ́ b̶eara sãwã panani?
1PE 4:18 Ẽberã jipa b̶ʌda ẽdrʌi carea zarea b̶ʌbʌrʌ, ¿Ãcõrẽ igaraped̶a cadjirua obarira sãwã ẽdrʌi?
1PE 4:19 Maʌ̃ carea Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca bia mĩga panʌba ara ãdjida idji jʌwad̶e b̶ʌd̶aped̶a ne biada od̶ida panʌa. Dadji Od̶ara bed̶ea ab̶a b̶ʌa.
1PE 5:1 Bãrã wagabadarãa mʌ̃a bed̶ea djuburiaya, mʌ̃ sid̶a djabarã wagabari bẽrã. Crito bia mĩgad̶ara mʌ̃a unusia. Idjab̶a Ãcõrẽba Crito dji dromaara b̶ʌda unubibʌrʌd̶e mʌ̃ sid̶a idji ume b̶aya. Maʌ̃ bẽrã nãwã bed̶ea djuburiaya:
1PE 5:2 Ãcõrẽba djabarã bãrã jʌwad̶e b̶ʌd̶ara bio wagad̶adua. Mãwã orãnadua dewararãba õgo obi panʌ bẽrã. Ãtebʌrʌ waga quĩrĩã panʌ bẽrã mãwã od̶adua. Parata awua panʌneba wagarãnadua, ãtebʌrʌ sod̶eba waga quĩrĩã panʌ bẽrã mãwã od̶adua.
1PE 5:3 Bãrãba waga panʌra nezocarã quĩrãca erob̶earãnadua, ãtebʌrʌ bãdji nĩbad̶eba unubid̶adua sãwã nĩbad̶ida panʌda.
1PE 5:4 Maʌ̃be Crito dadjirã Wagabari dji Droma zebʌrʌd̶e bãrãra dji dromarãda b̶ʌya borob̶ari ãrĩcada diabʌrʌ quĩrãca.
1PE 5:5 Cũdrarã, drõãrãba jarabʌdara ĩjã od̶adua. Jũmarãda dji careba b̶ead̶ida panʌa djãrã cãyãbara dji dromaara b̶ʌda crĩchad̶aẽ́. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Dji dromada crĩcha b̶eara Ãcõrẽba idu bia wãbicaa. Baribʌrʌ dji dromada crĩchaẽ́ b̶eara Ãcõrẽba idji biad̶eba carebabaria.
1PE 5:6 Maʌ̃ bẽrã ne jũma poya o b̶ʌ Ãcõrẽ quĩrãpita dji droma quĩrãca b̶earãnadua. Mãwãbʌrʌ idjia quĩrĩã b̶ʌ ewarid̶e bãrãra dji dromarãda b̶ʌya.
1PE 5:7 Bãrãba jũmawãyã crĩcha panʌra Ãcõrẽa jũma jarad̶adua, idjia bãrãra waga b̶ʌ bẽrã.
1PE 5:8 Quĩrãcuita b̶ead̶adua idjab̶a dau ʌb̶ʌa b̶ead̶adua. Diauru bãrã ume dji quĩrũra imama quĩrãca ʌrrʌa nĩa caia Ãcõrẽda poya igarabi cawaya.
1PE 5:9 Baribʌrʌ diaurura ĩjãrãnadua. Critodrʌ bio ĩjã pananadua, cawa panʌ bẽrã bãrã djabarã jũma druaza b̶eara ab̶ari quĩrãca bia mĩga panʌda.
1PE 5:10 Baribʌrʌ bãrãra dãrã mĩgad̶aẽ́a. Mãwãnacarea Ãcõrẽba ne jũmane bia b̶ʌya. Idjia bãrãra carebaya biara ĩjãnamãrẽã, jũma droad̶amãrẽã idjab̶a zarea b̶ead̶amãrẽã. Ãcõrẽba idji biad̶eba ne jũmane carebabaria. Idjia bãrãra Jesucritod̶eba trʌ̃sia idji ume ewariza bajãne dji dromada b̶ead̶amãrẽã.
1PE 5:11 Bia b̶ʌa ewariza ne jũmada idji jʌwaed̶a erob̶aida. Bia b̶ʌa mãwã b̶aida.
1PE 5:12 Djaba Silvanoba naʌ̃ carta zaqueda careba b̶ʌsia. Mʌ̃a cawa b̶ʌa idjia ne jũmane jipa obarida. Naʌ̃ cartad̶eba mʌ̃a bãrãra careba quĩrĩã b̶ʌa biara ĩjãnamãrẽã. Idjab̶a cawabi quĩrĩã b̶ʌa wãrãda Ãcõrẽba idji biad̶eba careba b̶ʌda. Maʌ̃gʌra ĩjã pananadua.
1PE 5:13 Djabarã Babilonianebemaba quĩrĩã panʌa bãrãra bia pananida. Bãrã edad̶a quĩrãca ãdjirã sid̶a Ãcõrẽba edasia. Mʌ̃ warraca b̶ʌ Marco bid̶a quĩrĩã b̶ʌa bãrãra bia pananida.
1PE 5:14 Wãrã quĩrĩãneba dji bia edad̶adua. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa jũma bãrã, Jesucrito ume b̶eara necai b̶ead̶ida.
2PE 1:1 Mʌ̃ra Simoʌ̃ Pedroa, Jesucrito nezocaa idjab̶a idjia diabued̶aa. Mʌ̃a naʌ̃ cartara b̶ʌbʌrʌa dai quĩrãca Jesucrito ĩjã b̶earã itea. Dadjirãba ĩjã panʌra bio biya quirua. Jesucritora dadjirã Ãcõrẽa idjab̶a Ẽdrʌ Edabaria. Idjira jipa b̶ʌ bẽrã dadjirãra carebasia ĩjãnamãrẽã.
2PE 1:2 Bãrãba Ãcõrẽra, dadjirã Boro Jesu sid̶a cawa panʌ bẽrã, mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa ãdji biad̶eba bãrãra bio careba pananida idjab̶a necai b̶ai sid̶a ad̶uba dia pananida.
2PE 1:3 Ãcõrẽda cawa panʌ bẽrã, idji ʌb̶ʌad̶eba dadjirãa ne jũma diasia idjia quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca nĩbad̶amãrẽã idjab̶a ewariza idji ume zocai b̶ead̶amãrẽã. Idjira dji droma bẽrã idjab̶a jipa b̶ʌ bẽrã dadjirãra trʌ̃ped̶a ne waib̶ʌa bio bia b̶ʌda dadjirã itea oyad̶a asia. Mãwã o b̶ʌ bẽrã naʌ̃ ẽjũãnebemarãba cadjirua o quĩrĩã panʌra bãrãba igarad̶aped̶a poya idji quĩrãca jipa b̶ead̶ia.
2PE 1:5 Maʌ̃ba bãrãba nãwã od̶ida panʌa: Critoda ĩjã panʌ bẽrã bio jʌrʌd̶adua jipa nĩbad̶i carea; jipa nĩnane jʌrʌd̶adua crĩcha cawaada erob̶ead̶i carea;
2PE 1:6 crĩcha cawaa eropanʌne jʌrʌd̶adua bãrã cacuara jipa erob̶ead̶i carea; bãrã cacua jipa eropanʌne jʌrʌd̶adua jũma droad̶i carea; jũma droa panʌne jʌrʌd̶adua Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca b̶ead̶i carea;
2PE 1:7 Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca panʌne jʌrʌd̶adua djabarã cʌ̃ãgad̶i carea; djabarã cʌ̃ãga panʌne jʌrʌd̶adua jũmarãda quĩrĩãni carea.
2PE 1:8 Bãrãba maʌ̃da jũma biara o wãnibʌrʌ, dadjirã Boro Jesucritoda cawa panʌ bẽrã ne bia od̶i carea zoquea b̶ead̶ia.
2PE 1:9 Baribʌrʌ mãwã oẽ́ b̶ʌra dau towa b̶ʌ quĩrãca b̶ʌa, daub̶errea b̶ʌ quĩrãca b̶ʌa. Idjia quĩrãdoasia naẽna cadjirua o b̶ad̶ara Ãcõrẽba jũma sʌgʌsida.
2PE 1:10 Djabarã, Ãcõrẽba bãrãra trʌ̃ped̶a edasia. Wãrãda mãwã b̶eada unubid̶i carea zoquea b̶ead̶adua. Mãwã od̶ibʌrʌ b̶aed̶aẽ́a.
2PE 1:11 Maʌ̃be Ãcõrẽba bãrãra dadjirã Boro Jesucrito purud̶e bio bia edaya. Mama dadjirã Ẽdrʌ Edabariba ewariza bia pe erob̶aya.
2PE 1:12 Jũma maʌ̃gʌra cawa panʌmĩna idjab̶a wãrã bed̶ea bãrãa jaradiaped̶ad̶ara bio ĩjã panʌmĩna, mʌ̃a jũma maʌ̃gʌra bãrãa quĩrãnebabi b̶aya.
2PE 1:13 Mʌ̃maarã jipa b̶ʌa wad̶i zocai b̶ʌmisa maʌ̃ra quĩrãnebabi b̶aida.
2PE 1:14 Dadjirã Boro Jesucritoba mʌ̃́a ebud̶a cawabisia dãrãẽ́ne mʌ̃ra beuida.
2PE 1:15 Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a jũma oya mʌ̃ beud̶acarea bãrãba jũma maʌ̃gʌra ewariza quĩrãnebad̶amãrẽã.
2PE 1:16 Dadjirã Boro Jesucrito ʌb̶ʌad̶ebemada, idji waya zeid̶ebema sid̶a daiba bãrãa jaradiasid̶ad̶e ẽberãba ara ãdji crĩchad̶eba jaraped̶ad̶ada jaradiad̶aẽ́ basía. Ãtebʌrʌ dadjirã Boro Jesu quĩrãwãrẽã dorrodorroada unuped̶ad̶a bẽrã mãwã jaradiasid̶aa.
2PE 1:17 Dadjirã Zeza Ãcõrẽba idjid̶ebema bia jarasid̶e idjab̶a dji dromada unubisid̶e daira aria panasid̶aa. Maʌ̃ne Ãcõrẽ dji droma bio quĩrãwãrẽã b̶ʌba nãwã jarasia: “Naʌ̃drʌ mʌ̃ Warraa. Mʌ̃a idjira bio quĩrĩã b̶ʌa. Mʌ̃ra idji carea b̶ʌsrid̶a b̶ʌa.”
2PE 1:18 Daiba maʌ̃ bed̶eara wãrãda bajãnaa ũrĩsid̶aa Jesu ume Ãcõrẽ eyad̶e panasid̶ad̶e.
2PE 1:19 Maʌ̃ awara cawa panʌa Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba jaraped̶ad̶ara wãrãda. Maʌ̃ bed̶eara ĩbĩrã pãĩmane urua b̶ʌ quĩrãca b̶ʌ bẽrã bãrãba bio quĩrãcuita ũrĩnida panʌa. Ĩbĩrãra urua b̶abaria ab̶a ʌ̃nadrʌbʌrʌd̶aa, ab̶a diaped̶abema chĩdau odjabʌrʌd̶aa. Ara maʌ̃ quĩrãca dadjirã naʌ̃ ẽjũã cadjiruad̶e panʌmisa maʌ̃ bed̶eaba dadjirã sod̶e cawabi b̶ʌa sãwã nĩbad̶ida panʌda ab̶a Crito zebʌrʌd̶aa.
2PE 1:20 Naʌ̃da bio cawad̶adua: Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba Idji Bed̶ead̶e b̶ʌped̶ad̶ara ara ãdji crĩchad̶eba ni maãrĩ bid̶a b̶ʌd̶aẽ́ basía.
2PE 1:21 Jũma ãdjia jaraped̶ad̶ara ẽberã crĩchad̶eba zeẽ́ basía. Ãtebʌrʌ Ãcõrẽ Jaured̶eba bed̶easid̶aa.
2PE 2:1 Israelerã tãẽna ʌ̃cʌrʌba sewad̶eba jarabadjid̶aa Ãcõrẽneba bed̶eabadada. Bãrã tãẽna bid̶a sewa jaradiabadarãda baraya. Sewad̶eba ãdjirãba dadji ãrĩbari crĩchada Ãcõrẽ bed̶ea quĩrãca jaradiad̶ia. Dadjirã Boro Jesuba ãdjirã ẽdrʌ b̶ʌd̶ada igarad̶ia. Maʌ̃ carea Ãcõrẽba isabe cawa oya.
2PE 2:2 Ãdjia mĩã pera obadara zocãrãba bio ẽpẽnia. Ãdjirã carea ẽberãrãba wãrã bed̶ea ẽpẽbadad̶ebemada biẽ́ bed̶ead̶ia.
2PE 2:3 Ãdjirãba paratada awua panʌ bẽrã, bãrã parata edad̶i carea ara ãdji crĩchad̶eba sewada jaradiad̶ia. Maʌ̃ carea dãrãẽ́ne Ãcõrẽba wãrãda cawa oya. Dãrãbʌrʌa Ãcõrẽba ãdjirã cawa oi carea b̶ʌda.
2PE 2:4 Bajãnebema nezocarãba cadjirua osid̶ad̶e Ãcõrẽba quĩrã djuburiaẽ́ basía. Ãtebʌrʌ preso b̶ʌbada uria pãĩsosoa b̶ʌd̶e b̶atacuasia. Mama carenaba jʌ̃ b̶eaa ab̶a Ãcõrẽba cawa oi ewarid̶aa.
2PE 2:5 Idjab̶a drõã naẽnabemarãba Ãcõrẽ igarasid̶ad̶e idjia quĩrã djuburiaẽ́ basía. Ãtebʌrʌ dopapada zebisia maʌ̃ ẽberãrã jũma nãbʌrʌ quininamãrẽã. Baribʌrʌ Noéba dadji jipa nĩbaid̶ebemada jaradiabadjia. Idjida, idji ẽberãrã siete panʌ sid̶a Ãcõrẽba ẽdrʌ edasia.
2PE 2:6 Idjab̶a Ãcõrẽba Sodoma puru, Gomorra puru sid̶a cawa osid̶e jũma babuesia. Ab̶ed̶a jũma pora babisia. Maʌ̃gʌd̶eba idjia cawabisia idji quĩrĩãnacara sãwãnida.
2PE 2:7 Baribʌrʌ ẽberã jipa b̶ʌ Lo abadara Ãcõrẽba Sodoma babueid̶ebemada ẽdrʌ edasia. Lora sopua b̶abadjia maʌ̃ purud̶ebemarãba ne jũma cadjirua o panʌ carea.
2PE 2:8 Maʌ̃ ẽberã jipa b̶ʌra Sodomanebemarã tãẽna b̶abadjia. Jipa b̶ʌ bẽrã ãdjia cadjirua o panʌ unubʌrʌd̶e idjab̶a ũrĩbʌrʌd̶e ewariza sopua b̶abadjia.
2PE 2:9 Maʌ̃ba ebud̶a b̶ʌa jipa o b̶eara dadjirã Boro Ãcõrẽba bia mĩga panʌnebemada ẽdrʌ eda cawa b̶ʌda. Idjab̶a jipa oẽ́ b̶eara sãwã erob̶aida cawa b̶ʌa ab̶a idjia cawa oi ewarid̶aa.
2PE 2:10 Naʌ̃ cacuaba cadjirua o quĩrĩã b̶ʌ obadara idjab̶a Ãcõrẽ ãdji Boro bai quĩrĩãnaca sid̶a wetara cawa oya. Sewa jaradiabadara cadjirua od̶i carea perad̶acaa. Cawaara b̶ea quĩrãca panabadaa. Jairã dji droma b̶ea biẽ́ jarad̶i carea wayad̶acaa.
2PE 2:11 Bajãnebema nezocarãda ãdji cãyãbara ʌb̶ʌara b̶eamĩna idjab̶a ne waib̶ʌara obadamĩna, dadjirã Boro Ãcõrẽ quĩrãpita jairã dji droma b̶eara biẽ́ jarad̶acaa.
2PE 2:12 Baribʌrʌ sewa jaradiabadaba ãdjia adua panʌnebemada biẽ́ bed̶eabadaa. Animarã quĩrãca crĩcha neẽ́ b̶eaa. Ab̶abe ãdji cacuaba quĩrĩã b̶ʌdrʌ obadaa. Animarãda tobaria ẽberãba jidad̶aped̶a bead̶amãrẽã. Ara maʌ̃ quĩrãca sewa jaradiabadara jũma beud̶ia.
2PE 2:13 Ãcõrẽba ãdjirãra bio biẽ́ b̶ʌya ara ãdjia oped̶ad̶a quĩrãca. Ãdjirãra ne co awua b̶eaa idjab̶a itua awua b̶eaa. Maʌ̃drʌ ãdji b̶ʌsrid̶aa. Diamasi, ãsa bid̶a mãwã obadaa. Djabarã ume ãbaa ne co panʌne bid̶a mãwã obadaa. Mãwã bãrã tãẽna wua jaigua mititia quĩrãca b̶eaa.
2PE 2:14 Ãdjirãra daunemaya b̶eaa. Ne jũma cadjirua o panʌba sẽnacaa. Bio ĩjãẽ́ b̶eada cũrũgabadaa. Ne jũmada awuabadaa. Maʌ̃ carea Ãcõrẽba ãdjirãra biẽ́ b̶ʌya.
2PE 2:15 Ãcõrẽ o jipa b̶ʌda igarad̶aped̶a ãĩ wãsid̶aa. Beor warra Balaaʌ̃ba od̶a quĩrãca obadaa. Balaaʌ̃ra parata awua b̶ad̶a bẽrã parata carea cadjiruada oida crĩchasia.
2PE 2:16 Baribʌrʌ cadjirua od̶e wãbʌrʌd̶e burroba idjira quẽãsia. Maʌ̃ animarã bed̶eacada ẽberã quĩrãca bed̶easia. Ãcõrẽneba bed̶eabari Balaaʌ̃ba crĩcha neẽ́ b̶ʌ quĩrãca biẽ́ od̶e wãida crĩcha b̶ʌmĩna burroba idu wãbiẽ́ basía.
2PE 2:17 Sewa jaradiabadara do zaque baido neẽ́ b̶ʌ quĩrãca b̶eaa. Ãdjirãra jʌ̃rãrã nãũrãba ãyã edebʌrʌ quĩrãca b̶eaa. Nãũrãba jʌ̃rãrã ãyã edebʌrʌd̶e cue zecaa. Ara maʌ̃ quĩrãca ãdjia jaradia panʌba carebacaa. Ãcõrẽba uria bio pãĩsosoa b̶ʌda o b̶ʌsia ãdjirã biẽ́ b̶ʌi carea.
2PE 2:18 Ãdjirãba bed̶ea biya quirud̶eba jaradiabadaa. Baribʌrʌ maʌ̃ba carebacaa. Ãdjirãba jaradiabadaa naʌ̃ cacuaba cadjirua o quĩrĩã b̶ʌra od̶ida panʌda. Mãwã cadjiruad̶eba ẽdrʌped̶ad̶a dãrãẽ́ b̶eara ãdjirãba cũrũgabadaa wayacusa cadjiruada od̶amãrẽã.
2PE 2:19 Jarabadaa ãdjida ẽpẽnibʌrʌ, nezoca ẽdrʌ b̶ʌped̶ad̶a quĩrãca biara b̶ead̶ida. Mãwãmĩna cadjiruada poya igarad̶aca bẽrã biara b̶eaẽ́a. Maʌ̃ba ãdjirãda cadjirua nezocarãa. Wãrãda baridua cadjiruada poya igarad̶aẽ́bʌrʌ, dadjirãra maʌ̃gʌ nezocaa.
2PE 2:20 Jesucrito dadjirã Boro, dadji Ẽdrʌ Edabarira cawasid̶a bẽrã naʌ̃ ẽjũãne b̶ʌ cadjiruad̶ebemada ẽdrʌsid̶aa. Baribʌrʌ jʌ̃carad̶e bʌrá panebʌda quĩrãca wayacusa cadjiruada od̶ibʌrʌ, naãrã panana cãyãbara biẽ́ara panenia.
2PE 2:21 Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽ bed̶ea cawaped̶ad̶a igarad̶i cãyãbara biara b̶acasia Ãcõrẽ o jipa b̶ʌd̶ebemada adua b̶ead̶ida.
2PE 2:22 Ãdjirãra ẽberãba jarabada quĩrãca b̶eaa. Nãwã jarabadaa: “Usaba wed̶ara wayacusa cobaria.” Idjab̶a nãwã jarabadaa: “Chinara cuiped̶a wayacusa egoro b̶a susuad̶e tab̶ebaria.”
2PE 3:1 Djabarã, naʌ̃ba cartara b̶arima umé mʌ̃a bãrã itea b̶ʌbʌrʌa. Carta umerãne mʌ̃a wãrã bed̶eara quĩrãnebabi b̶ʌa jipa crĩchad̶amãrẽã.
2PE 3:2 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba naẽna jaraped̶ad̶ara bãrãba quĩrãnebad̶ida. Idjab̶a quĩrĩã b̶ʌa Jesucrito dadjirã Boro, dadji Ẽdrʌ Edabariba jarad̶ada quĩrãnebad̶ida. Maʌ̃ra idjia diabued̶arãba bãrãa jaradiasid̶aa.
2PE 3:3 Naʌ̃da bio cawad̶adua: jĩrũarebema ewarid̶e Ãcõrẽ ipid̶a biẽ́ jarabadara baraya. Ãdji cacuaba cadjirua o quĩrĩã b̶ʌda o b̶ead̶ia.
2PE 3:4 Nãwã ipid̶a jarad̶ia: “Crito zei jarad̶ara ¿sãwãsi? Dadji drõã naẽnabemarãra jũma beusid̶aa. Baribʌrʌ naʌ̃ ẽjũã od̶ad̶eba jũma ara mãwã b̶ʌa.”
2PE 3:5 Maʌ̃ ẽberãrãba ĩjã quĩrĩãnaẽ́a naẽnaed̶a Ãcõrẽ bed̶eabʌrʌba bajãda osida, ẽjũãda pusad̶e odjabisida, idjab̶a baidod̶eba mãwã osida.
2PE 3:6 Ara maʌ̃ baidoba jũma naʌ̃ ẽjũãne naẽna b̶ead̶ara ũped̶a nãbʌrʌ quinibisia.
2PE 3:7 Ara maʌ̃ quĩrãca Ãcõrẽ bed̶eabʌrʌba naʌ̃ ẽjũãda, bajã sid̶a waga erob̶ʌa idjab̶a idjia cawa oi ewarid̶e babueya. Maʌ̃ ewarid̶e idji quĩrĩãnacara cawa oped̶a jũma biẽ́ b̶ʌya.
2PE 3:8 Baribʌrʌ djabarã, naʌ̃da quĩrãdoarãnadua: dadjirã Boromaarã ewari ab̶ara mil poa quĩrãca b̶ʌa idjab̶a mil poara ewari ab̶a quĩrãca b̶ʌa.
2PE 3:9 Dadjirã Boro zeyad̶a ad̶ara dãrãbʌrʌ bẽrã ʌ̃cʌrʌba crĩcha panʌa zeẽ́da. Baribʌrʌ mãwãẽ́a. Ãtebʌrʌ bãrã carea jũma droa b̶ʌ bẽrã dãrãbʌrʌa. Idjia quĩrĩãẽ́ b̶ʌa ni ab̶aʌda aduaida. Quĩrĩã b̶ʌa jũmarãba cadjiruada igarad̶aped̶a idjimaa zed̶ida.
2PE 3:10 Dadjirã Boroba cawa oi ewarira cawaẽ́ne zeya ne drʌabari zebari quĩrãca. Maʌ̃ ewarid̶e minijĩchia jururuaped̶a bajãra nẽbaya. Ne jũma dadjia bajãne unubadara bá wãya. Idjab̶a naʌ̃ ẽjũãra, ne jũma naʌ̃ ẽjũãne b̶ea sid̶a bá wãya.
2PE 3:11 Ne jũmada jõi bẽrã bãrãra Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca jipa, cadjirua neẽ́ nĩbad̶ida panʌa.
2PE 3:12 Ãcõrẽba cawa oi ewarira jʌ̃ã pananida panʌa. Maʌ̃misa Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌra o pananadua maʌ̃ ewarira isabeara zemãrẽã. Maʌ̃ ewarid̶e Ãcõrẽba bajãra babueya. Maʌ̃ne ne jũma dadjia bajãne unubadara, naʌ̃ ẽjũãne unubada sid̶a jʌ̃wʌ̃rʌ̃ãba dorrab̶ariya.
2PE 3:13 Baribʌrʌ Ãcõrẽba bajã djiwid̶ida, ẽjũã djiwid̶i sid̶a oyad̶a asia. Maʌ̃da dadjirãba jʌ̃ã panʌa. Mama jũmarãba jipa o b̶ead̶ia.
2PE 3:14 Djabarã, bãrãba jũma maʌ̃ra jʌ̃ã panʌ bẽrã ne jũmane quĩrãipa nĩbad̶adua Ãcõrẽba bãrã biya, cadjirua neẽ́, idji ume necai panʌda unumãrẽã.
2PE 3:15 Quĩrãnebad̶adua dadjirã Boroba ẽberãrã ẽdrʌ edai carea jũma droa b̶ʌda. Dadji djaba Paulo bid̶a ab̶arida cartad̶e bãrãa b̶ʌ́ diabuesia Ãcõrẽba idjía diad̶a necawaad̶eba.
2PE 3:16 Cartaza maʌ̃gʌd̶ebemada b̶ʌsia. Ʌ̃cʌrʌ crĩcha idjia b̶ʌd̶ara cawad̶i carea zarea b̶ʌa. Wãrã bed̶ea cawad̶acaba, bio ĩjãẽ́ b̶eaba idjia b̶ʌd̶ara ãĩ jaradiabadaa jũma Ãcõrẽ Bed̶ea ãĩ jaradiabada quĩrãca. Maʌ̃ carea Ãcõrẽba ãdjirãra biẽ́ b̶ʌya.
2PE 3:17 Djabarã, bãrãba maʌ̃da cawa panʌ bẽrã quĩrãcuita b̶ead̶adua ẽberã cadjiruarãba ãĩ jaradia panʌneba cũrũgarãnamãrẽã. Mãwã bãrãba bio ĩjã panʌra igarad̶aẽ́a.
2PE 3:18 Jesucrito dadjirã Boro, dadji Ẽdrʌ Edabarira biara cawa wãnadua. Idji biad̶eba warid̶adua. Id̶i idjab̶a ewariza idjía bia bed̶ead̶ida panʌa. Bia b̶ʌa mãwã b̶aida.
1JO 1:1 Naãrãed̶a b̶asia Zocai B̸ai Diabari Bed̶ea abadada. Idjira wad̶ibid̶a b̶ʌa. Idjia jaradia b̶ʌda daiba ũrĩsid̶aa. Idjira dai dauba unusid̶aa idjab̶a jʌwaba tãsid̶aa. Idjia o b̶ʌra quĩrãcuita acʌsid̶aa. Idjid̶ebemada mʌ̃a naʌ̃ cartad̶e b̶ʌbʌrʌa.
1JO 1:2 Maʌ̃ zocai b̶ai diabarira Ãcõrẽba naʌ̃ ẽjũãne unubisia. Daiba idjira unusid̶aa idjab̶a idjid̶ebemada wãrãda bed̶ea panʌa. Daiba bãrãa jara panʌa maʌ̃ zocai b̶ai diabarira ewariza b̶abarida. Naãrãed̶a idjira dadji Zeza Ãcõrẽ ume bajãne b̶abadjia. Idji bajãne b̶ad̶ada Ãcõrẽba daia naʌ̃ ẽjũãne unubisia.
1JO 1:3 Daiba unuped̶ad̶ada, ũrĩped̶ad̶a sid̶a bãrãa jara panʌa bãrã sid̶a dai ume ãbaa ab̶arica dadjirã Zeza Ãcõrẽ ume idjab̶a idji Warra Jesucrito ume bia pananamãrẽã.
1JO 1:4 Jũma maʌ̃gʌra mʌ̃a b̶ʌbʌrʌa dadjirãra bio b̶ʌsrid̶ad̶i carea.
1JO 1:5 Daiba Jesucritod̶eba ũrĩped̶ad̶a bãrãa jara panʌra naʌ̃gʌa: Ãcõrẽra ʌ̃naa quĩrãca b̶ʌa ne jũmane jipa b̶ʌ bẽrã. Maʌ̃ba idjima pãĩmara ni maãrĩ bid̶a neẽ́a.
1JO 1:6 Dadjirãda idji ume ãbaa bia panʌana a panʌbʌrʌ, baribʌrʌ pãĩmane nĩnabʌrʌ, sewa o panʌa. Wãrã bed̶eara ẽpẽnaẽ́ panʌa.
1JO 1:7 Baribʌrʌ idji ʌ̃naane b̶ʌ quĩrãca dadjirãda ʌ̃naane nĩbad̶ibʌrʌ, dadjirã djabarã ume ãbaa bia panania. Idjab̶a idji Warra Jesucrito oa erozoad̶aba dadjirã cadjiruara jũma sʌgʌbaria.
1JO 1:8 Dadjirãda cadjirua neẽ́ panʌana a panʌbʌrʌ, ara dadjidub̶a cũrũga panʌa idjab̶a wãrã bed̶eara adua panʌa.
1JO 1:9 Baribʌrʌ Ãcõrẽra bed̶ea ab̶a b̶ʌ bẽrã idjab̶a jipa obari bẽrã, dadjirãba cadjirua oped̶ad̶ada idjía jarad̶ibʌrʌ, maʌ̃ cadjiruara idjia quĩrãdoaya. Ab̶ed̶a jũma dadjirãba biẽ́ oped̶ad̶ara sʌgʌya.
1JO 1:10 Baribʌrʌ dadjirãba cadjiruada od̶acaad̶a ad̶ibʌrʌ, Ãcõrẽra sewaid̶a b̶ʌad̶a a panʌa idjab̶a idji bed̶eara ĩjãnaẽ́ panʌa.
1JO 2:1 Djabarã, bãrãra mʌ̃ warrarã quĩrãca b̶eaa. Mʌ̃a naʌ̃gʌra b̶ʌbʌrʌa bãrãba cadjiruara orãnamãrẽã. Baribʌrʌ ab̶aʌba cadjiruada oibʌrʌ, ab̶a eropanʌa dadji Zeza Ãcõrẽa dadjirã carea bed̶ea djuburiabarida. Maʌ̃ bed̶ea djuburiabarira Jesucritoa. Idjira ne jũmane jipa b̶ʌa.
1JO 2:2 Idjira beusia Ãcõrẽba dadjirã cadjiruada quĩrãdoamãrẽã. Ab̶abe dadjirã cadjirua carea beuẽ́ basía, ãtebʌrʌ beusia jũma naʌ̃ ẽjũãne duanʌrã cadjirua carea bid̶a.
1JO 2:3 Ãcõrẽba obi b̶ʌda dadjirãba ĩjã o panʌbʌrʌ, ebud̶a b̶ʌa idjira wãrãda cawa panʌda.
1JO 2:4 Baribʌrʌ ab̶aʌba jaraibʌrʌ: “Mʌ̃a idjira cawa b̶ʌa,” maʌ̃ne idjia obi b̶ʌda ĩjã oẽ́ b̶ʌbʌrʌ, maʌ̃ ẽberãra sewaid̶a b̶ʌa. Idjia wãrã bed̶eara adua b̶ʌa.
1JO 2:5 Baribʌrʌ Ãcõrẽ bed̶ea ĩjã o b̶ʌba Ãcõrẽra wãrãda quĩrĩã b̶ʌa. Ãcõrẽ ume ãbaa b̶ʌad̶a a b̶ʌra nĩbaida b̶ʌa Jesucrito nĩbad̶a quĩrãca. Dadjirãda mãwã nĩbad̶ibʌrʌ, cawa panʌa wãrãda idji ume ãbaa panʌda.
1JO 2:7 Djabarã, mʌ̃a bãrãa b̶ʌẽ́ b̶ʌa Ãcõrẽba obi b̶ʌ bed̶ea djiwid̶ida, ãtebʌrʌ b̶ʌ́ b̶ʌa idjia naẽna obi jarad̶ada. Maʌ̃ obi jarad̶ara bãrãba Crito ĩjãped̶ad̶ad̶eba ʌ̃taa cawa panʌa. Wãrãda bãrãba ũrĩped̶ad̶ara Ãcõrẽba naẽna obi jarad̶a basía.
1JO 2:8 Mãwãmĩna mʌ̃a b̶ʌbʌrʌra Ãcõrẽba obi b̶ʌ bed̶ea djiwid̶i quĩrãca b̶ʌa. Maʌ̃ bed̶eara djiwid̶i quĩrãca b̶ʌa Critoba ĩjã od̶a bẽrã idjab̶a bãrã bid̶a wãrãda ĩjã o panʌ bẽrã. Djiwid̶i quĩrãca b̶ʌa pãĩma jãrãdrʌbʌrʌ quĩrãca bãrãba cadjiruara igara wãbʌda bẽrã. Idjab̶a djiwid̶i quĩrãca b̶ʌa wãrã ʌ̃naa odjabʌrʌ quĩrãca bãrãba quĩrĩãneba jipa o wãbʌda bẽrã.
1JO 2:9 Bariduaba ʌ̃naane b̶ʌad̶a aibʌrʌ, baribʌrʌ idji djabada quĩrãma b̶aibʌrʌ, wad̶ibid̶a pãĩmane b̶ʌa.
1JO 2:10 Idji djaba quĩrĩã b̶ʌra ʌ̃naane b̶ʌa. Idji sod̶e neẽ́a cãrẽba cadjiruad̶e b̶aebida.
1JO 2:11 Baribʌrʌ idji djaba quĩrãma b̶ʌra pãĩmane b̶ʌa. Pãĩmane nĩ bẽrã adua b̶ʌa sãmaa wãda, pãĩmaba idjira daub̶errea erob̶ʌ bẽrã.
1JO 2:12 Warrarã, mʌ̃a naʌ̃ cartara bãrãa b̶ʌbʌrʌa Ãcõrẽba Critod̶eba bãrã cadjiruara quĩrãdoad̶a bẽrã.
1JO 2:13 Drõãrã, mʌ̃a naʌ̃ cartara bãrãa b̶ʌbʌrʌa naãrãed̶a b̶ad̶ada wad̶ibid̶a b̶ʌda cawa panʌ bẽrã. Cũdrarã, mʌ̃a naʌ̃ cartara bãrãa b̶ʌbʌrʌa diaurura poyaped̶ad̶a bẽrã. Warrarã, mʌ̃a naʌ̃ cartara bãrãa b̶ʌbʌrʌa dadji Zeza Ãcõrẽra cawasid̶a bẽrã.
1JO 2:14 Drõãrã, mʌ̃a naʌ̃ cartara bãrãa b̶ʌbʌrʌa naãrãed̶a b̶ad̶ada wad̶ibid̶a b̶ʌda cawasid̶a bẽrã. Cũdrarã, mʌ̃a naʌ̃ cartara bãrãa b̶ʌbʌrʌa bio ĩjã panʌ bẽrã, Ãcõrẽ bed̶eara bãrã sod̶e b̶ʌ bẽrã, idjab̶a diaurura poyaped̶ad̶a bẽrã.
1JO 2:15 Naʌ̃ ẽjũãnebema crĩchara, ne jũma cadjirua naʌ̃ ẽjũãne b̶ʌ sid̶a quĩrĩãrãnadua. Naʌ̃ ẽjũãnebema cadjirua quĩrĩã b̶ʌba dadji Zeza Ãcõrẽra quĩrĩãẽ́ b̶ʌa.
1JO 2:16 Naʌ̃ ẽjũãnebema cadjiruara naʌ̃gʌa: naʌ̃ cacuaba awua b̶ʌ cadjirua o b̶aida, dadji dauba unu b̶ʌ awua b̶aida, idjab̶a dadjia erob̶ʌ carea wa o b̶ʌ carea ara dadjida dji biara b̶ʌda crĩcha b̶ai sid̶a. Jũma maʌ̃gʌra dadjirã Zeza Ãcõrẽneba zeẽ́ b̶ʌa, ãtebʌrʌ naʌ̃ ẽjũã cadjiruad̶eba ze b̶ʌa.
1JO 2:17 Naʌ̃ ẽjũã cadjiruara idjab̶a jũma cadjirua ẽberãrãba o awua panʌ sid̶a jõya. Baribʌrʌ Ãcõrẽba jara b̶ʌ ĩjã o b̶ʌra ewariza idji ume zocai b̶aya.
1JO 2:18 Djabarã mʌ̃ warrarãca b̶ea, naʌ̃ ewarira jõbod̶oa. Bãrãba ũrĩsid̶aa Crito ume dji quĩrũda zeida. Crito ume dji quĩrũrã id̶ira baraa. Maʌ̃ bẽrã dadjirãba cawa panʌa naʌ̃ ewarira jõbod̶oda.
1JO 2:19 Ãdjirãra dadjirã ume pananada ẽdrʌsid̶aa, baribʌrʌ wãrãda dadjirãnebemaẽ́ basía. Ãdjirãda wãrãda dadjirãnebema bad̶abara, dadjirã ume ãbaa wad̶i panacasid̶aa. Baribʌrʌ maʌ̃gʌra mãwãsia ebud̶a b̶amãrẽã jũmarãda dadjirãnebemaẽ́da.
1JO 2:20 Baribʌrʌ bãrãba Ãcõrẽ Jaure Critoba diad̶ada eropanʌa. Idjid̶eba jũma bãrãba wãrã bed̶eara cawa panʌa.
1JO 2:21 Mʌ̃a naʌ̃ cartara b̶ʌẽ́ b̶ʌa bãrãba wãrã bed̶eada adua panʌ bẽrã ãtebʌrʌ b̶ʌbʌrʌa cawa panʌ bẽrã. Idjab̶a bãrãba cawa panʌa sewara wãrãneba zecada.
1JO 2:22 ¿Caida sewaid̶a b̶ʌ? Jesura Ãcõrẽba diai jarad̶a ẽdrʌ edabariẽ́ana a b̶ʌda sewaid̶a b̶ʌa. Idjira Crito ume dji quĩrũa. Idjia dadji Zeza Ãcõrẽra, Ãcõrẽ Warra sid̶a igara b̶ʌa.
1JO 2:23 Ãcõrẽ Warra igara b̶ʌba dadji Zeza Ãcõrẽra neẽ́ b̶ʌa. Jesura Ãcõrẽ Warraad̶a a b̶ʌba dadji Zeza Ãcõrẽ sid̶a erob̶ʌa.
1JO 2:24 Maʌ̃ bẽrã bãrãba ĩjãped̶ad̶ad̶eba ʌ̃taa Critod̶ebema ũrĩ panʌra bãrã sod̶e bio waga erob̶ead̶adua. Maʌ̃da bio waga panʌbʌrʌ, bãrãra dadji Zeza Ãcõrẽ ume, idji Warra ume bid̶a ãbaa panʌa.
1JO 2:25 Mãwã ãbaa panʌbʌrʌ, Critoba dadjirãa wãrãneba jarasia ewariza Ãcõrẽ ume zocai pananida.
1JO 2:26 Mʌ̃a maʌ̃ra b̶ʌsia ʌ̃cʌrʌba bãrãra cũrũga quĩrĩã panʌ bẽrã.
1JO 2:27 Baribʌrʌ bãrãba Ãcõrẽ Jaure Critoba diad̶ara eropanʌa. Maʌ̃ bẽrã jʌrʌd̶iẽ́ panʌa dewararãba bãrãa jaradiad̶amãrẽã. Ãcõrẽ Jaureba bãrãa ne jũmada jaradia b̶ʌa. Idjia jaradia b̶ʌra sewaẽ́a, ãtebʌrʌ wãrã araa. Maʌ̃ carea Crito ume ãbaa b̶ead̶adua Ãcõrẽ Jaureba bãrãa jaradiad̶a quĩrãca.
1JO 2:28 Djabarã mʌ̃ warrarãca b̶ea, Crito ume ãbaa b̶ead̶adua. Mãwã idji zebʌrʌd̶e dadjirãra ne wayaa neẽ́, quĩrã pera neẽ́ idji quĩrãpita b̶ead̶ia.
1JO 2:29 Bãrãba cawa panʌa Jesucritora jipa b̶ʌda. Idjab̶a cawa panʌa jũma jipa o b̶eara Ãcõrẽ warrarãda.
1JO 3:1 Crĩchad̶adua sãwã dadji Zeza Ãcõrẽba dadjirãra jãcua quĩrĩã b̶ʌda. Jãcua quĩrĩã b̶ʌ bẽrã dadjirãra idji warrarãana abaria. Wãrãda dadjirãra idji warrarãa. Naʌ̃ ẽjũãnebemarãba dadjirãra Ãcõrẽ warrarãda adua panʌa, Ãcõrẽra adua panʌ bẽrã.
1JO 3:2 Djabarã, dadjirãra Ãcõrẽ warrarãa. Mãwãmĩna Ãcõrẽba wad̶ibid̶a cawabiẽ́ b̶ʌa dadjirãra sãwã b̶ead̶ida. Baribʌrʌ dadjirãba cawa panʌa Crito zebʌrʌd̶e idji quĩrãca b̶ead̶ida, maʌ̃ ewarid̶e idjira sãwãbʌrʌ b̶ʌda ununi bẽrã.
1JO 3:3 Crito quĩrãca b̶ai carea jʌ̃ã b̶ʌra cadjirua neẽ́ b̶abaria Crito cadjirua neẽ́ b̶ʌ quĩrãca.
1JO 3:4 Cadjirua o b̶ʌba Ãcõrẽ bed̶eara ĩjã ocaa. Idjia maʌ̃ bed̶eara ab̶ed̶a igara b̶ʌa.
1JO 3:5 Baribʌrʌ bãrãba cawa panʌa Jesucritora naʌ̃ ẽjũãnaa zesida dadjirã cadjirua ãyã b̶ʌi carea. Ni maãrĩ bid̶a idjira cadjirua neẽ́ b̶ʌa.
1JO 3:6 Idji ume ãbaa b̶ʌba cadjiruara ocaa. Baribʌrʌ cadjirua o b̶ʌba Jesucritora adua b̶ʌa idjab̶a sãwãbʌrʌ b̶ʌda cawacaa.
1JO 3:7 Djabarã mʌ̃ warrarãca b̶ea, ni ab̶aʌa idu cũrũgabirãnadua. Jipa o b̶ʌra Ãcõrẽ quĩrãpita jipa b̶ʌa Crito jipa b̶ʌ quĩrãca.
1JO 3:8 Baribʌrʌ cadjirua o b̶ʌra diaurud̶ea, diaurura naãrãed̶aʌba cadjirua obari bẽrã. Ãcõrẽ Warrara naʌ̃ ẽjũãnaa zesia diauruba o b̶ʌ poyai carea.
1JO 3:9 Ãcõrẽneba tod̶aba cadjiruara o b̶acaa, idji Zeza Ãcõrẽba obari quĩrãca o b̶ʌ bẽrã. Ãcõrẽneba tod̶a bẽrã cadjiruara o b̶aẽ́a.
1JO 3:10 Naʌ̃gʌd̶eba dadjirãba cawa panʌa cairãda Ãcõrẽ warrarãda idjab̶a cairãda diauru warrarãda. Jipa oẽ́ b̶ʌra Ãcõrẽ warraẽ́a. Idjab̶a idji djaba quĩrĩãẽ́ b̶ʌra Ãcõrẽ warraẽ́a.
1JO 3:11 Bãrãba ĩjãped̶ad̶ad̶eba ʌ̃taa ũrĩ panʌ bed̶eara naʌ̃gʌa: dadjirãra dji quĩrĩã b̶ead̶ida panʌa.
1JO 3:12 Caiʌ̃ quĩrãca b̶ead̶iẽ́ panʌa. Idjira diaurud̶e basía. Maʌ̃ bẽrã idji djabara beasia. ¿Cãrẽ cãrẽã idji djabara beasi? Beasia idji djababa o b̶ad̶ara Ãcõrẽ quĩrãpita bia b̶ad̶a bẽrã baribʌrʌ idjia od̶ara biẽ́ b̶ad̶a bẽrã.
1JO 3:13 Djabarã, naʌ̃ ẽjũãnebemarãba bãrãda quĩrãmanibʌrʌ, jũmawãyã crĩcharãnadua.
1JO 3:14 Dadjirãba djabarãra quĩrĩã panʌ bẽrã cawa panʌa dadjirãra beu pananada zocai panesid̶ada. Idji djaba quĩrĩãẽ́ b̶ʌra wad̶ibid̶a beu b̶ʌa.
1JO 3:15 Idji djaba quĩrãma b̶ʌra Ãcõrẽ quĩrãpita mĩã beabaria. Bãrãba cawa panʌa mĩã beabarira ewariza Ãcõrẽ ume zocai b̶aẽ́da.
1JO 3:16 Wãrã quĩrĩãra sãwãbʌrʌ b̶ʌda dadjirãba cawa panʌa naʌ̃gʌd̶eba: Jesucritora dadjirã carea beusia. Ara maʌ̃ quĩrãca dadjirã sid̶a quĩrĩãneba djabarã carea beud̶i carea b̶ead̶ida panʌa.
1JO 3:17 Naʌ̃ ẽjũãne ne bara b̶ʌ djababa ne neẽ́ b̶ʌ djabada unu b̶ʌda carebaẽ́bʌrʌ, ¿Ãcõrẽ quĩrĩãra idji sod̶e erob̶ʌca? Neẽ́ b̶ʌa.
1JO 3:18 Djabarã mʌ̃ warrarãca b̶ea, dadjirã quĩrĩãra ab̶abe bed̶ead̶eba b̶aiẽ́ b̶ʌa, ãtebʌrʌ dadjia o panʌneba wãrãda quĩrĩã bara panʌda unubid̶ida panʌa.
1JO 3:19 Maʌ̃neba cawa panʌa dadjirãra wãrãda Ãcõrẽneda. Idjab̶a ara dadjirãda sod̶e dji biaẽ́da crĩchad̶ibʌrʌ, Ãcõrẽ quĩrãpita poya necai panania. Ãcõrẽba dadjirãnebemada biara cawa b̶ʌa dadjirã sod̶e crĩcha panʌ cãyãbara. Idjia ab̶ed̶a jũma cawa b̶ʌa.
1JO 3:21 Djabarã, dadjirã sod̶e cawa panʌbʌrʌ cadjiruad̶e panʌẽ́da, ne wayaa neẽ́ Ãcõrẽa poya iwid̶id̶ia.
1JO 3:22 Maʌ̃ne dadjirãba Ãcõrẽa iwid̶ibʌdara idjia diaya, idjia obi b̶ʌda idjab̶a bia unu b̶ʌda ĩjã o panʌ bẽrã.
1JO 3:23 Idjia obi b̶ʌra naʌ̃gʌa: idji Warra Jesucritora ĩjãnida idjab̶a dji quĩrĩã b̶ead̶ida idjia dadjirãa jarad̶a quĩrãca.
1JO 3:24 Ãcõrẽba obi b̶ʌ bed̶ea ĩjã o b̶ʌra Ãcõrẽ ume b̶ʌa, idjab̶a Ãcõrẽra idji ume b̶ʌa. Dadjirãba cawa panʌa Ãcõrẽra dadjirã ume b̶ʌda, idji Jaureda dadjirãa diad̶a bẽrã.
1JO 4:1 Djabarã, Ãcõrẽ Jaured̶eba bed̶ea panʌana abadara jũma ĩjãrãnadua, ãtebʌrʌ quĩrãcuita acʌd̶adua ãdjia wãrãda Ãcõrẽ Jaured̶eba wa dewarad̶eba bed̶ea panʌ cawaya. Mãwã od̶adua zocãrãba naʌ̃ ẽjũãne sewad̶eba ãdjia Ãcõrẽ Jaured̶eba bed̶ea panʌana abada bẽrã.
1JO 4:2 Nãwãbʌrʌ bãrãba cawad̶ia caida Ãcõrẽ Jaured̶eba bed̶ea b̶ʌda: ab̶aʌba Jesucritora naʌ̃ djarad̶e wãrãda zesiad̶a aibʌrʌ, Ãcõrẽ Jaured̶eba bed̶ea b̶ʌa.
1JO 4:3 Baribʌrʌ ab̶aʌba Jesucritora naʌ̃ djarad̶e zeẽ́ basiad̶a aibʌrʌ, Ãcõrẽ Jaured̶eba bed̶ea b̶ʌẽ́a. Crito ume dji quĩrũneba bed̶ea b̶ʌa. Bãrãba ũrĩsid̶aa Crito ume dji quĩrũra zeida b̶ʌda. Wãrãda idjira ara nawena naʌ̃ ẽjũãne b̶ʌa.
1JO 4:4 Djabarã mʌ̃ warrarãca b̶ea, bãrãra Ãcõrẽnea. Bãrãba maʌ̃ sewaid̶a b̶eaa idu cũrũgabid̶aẽ́ basía bãrã sod̶e b̶ʌra naʌ̃ ẽjũãne b̶ea sod̶e b̶ʌ cãyãbara ʌb̶ʌara b̶ʌ bẽrã.
1JO 4:5 Maʌ̃ sewaid̶a b̶eara naʌ̃ ẽjũã cadjiruad̶ebemaa. Maʌ̃ bẽrã ãdjirãba naʌ̃ ẽjũãnebema crĩchada jaradiabadaa idjab̶a ãdjia jaradia panʌra naʌ̃ ẽjũãne Ãcõrẽ adua b̶eaba ĩjãbadaa.
1JO 4:6 Baribʌrʌ dadjirãra Ãcõrẽnea. Ãcõrẽ cawa b̶ʌba dadjia jaradia panʌra ĩjãbaria. Baribʌrʌ Ãcõrẽ adua b̶ʌba dadjia jaradia panʌra ĩjãcaa. Maʌ̃neba dadjirãba cawa panʌa caiba Ãcõrẽ Jaured̶eba wãrã bed̶eara jaradia b̶ʌda idjab̶a caiba dewara jaured̶eba sewara jaradia b̶ʌda.
1JO 4:7 Djabarã, dadjirãra dji quĩrĩã b̶ead̶ida panʌa, wãrã quĩrĩãra Ãcõrẽneba ze b̶ʌ bẽrã. Jũma dji quĩrĩã erob̶eara Ãcõrẽ warrarãa idjab̶a Ãcõrẽra cawa panʌa.
1JO 4:8 Ãcõrẽra ne jũmane quĩrĩã bara b̶ʌ bẽrã quĩrĩã neẽ́ b̶ʌba Ãcõrẽra adua b̶ʌa.
1JO 4:9 Ãcõrẽba dadjirãra quĩrĩã b̶ʌda unubisia idji Warra ab̶a b̶ʌda naʌ̃ ẽjũãnaa diabuesid̶e idjid̶eba ewariza zocai b̶ead̶amãrẽã.
1JO 4:10 Wãrã quĩrĩãra nãwãbʌrʌ b̶ʌa: quĩrĩãneba Ãcõrẽba idji Warrara diabuesia beumãrẽã dadjirã cadjirua poya quĩrãdoai carea. Ãcõrẽba mãwã oẽ́ basía dadjirãba idjira quĩrĩã panana bẽrã, ãtebʌrʌ mãwã osia idjia dadjirãra quĩrĩãna bẽrã.
1JO 4:11 Djabarã, Ãcõrẽba dadjirãra mãwã quĩrĩãna bẽrã dadjirã sid̶a dji quĩrĩã b̶ead̶ida panʌa.
1JO 4:12 Ni ab̶aʌba Ãcõrẽra ununacaa. Baribʌrʌ dadjirãda dji quĩrĩã panʌbʌrʌ, Ãcõrẽra dadjirã ume b̶ʌa idjab̶a idji quĩrĩãneba dadjirãba wãrãda jũmarãda quĩrĩã panʌa.
1JO 4:13 Ãcõrẽba idji Jaureda dadjirãa diad̶a bẽrã cawa panʌa dadjirãra Ãcõrẽ ume panʌda idjab̶a idjira dadjirã ume b̶ʌda.
1JO 4:14 Daiba unusid̶aa idjab̶a jara panʌa dadjirã Zeza Ãcõrẽba idji Warrara wãrãda diabuesida naʌ̃ ẽjũãnebemarã ẽdrʌ edamãrẽã.
1JO 4:15 Bariduaba Jesura wãrãda Ãcõrẽ Warraad̶a aibʌrʌ, Ãcõrẽra idji ume b̶ʌa idjab̶a idjira Ãcõrẽ ume b̶ʌa.
1JO 4:16 Dadjirãba cawa panʌa idjab̶a ĩjã panʌa Ãcõrẽba dadjirãra quĩrĩã b̶ʌda. Ãcõrẽba ne jũmane quĩrĩã b̶ʌa. Wãrã quĩrĩã erob̶ʌra Ãcõrẽ ume b̶ʌa idjab̶a Ãcõrẽra idji ume b̶ʌa.
1JO 4:17 Mãwã dadjirãba Ãcõrẽra, jũma ẽberãrã sid̶a wãrãda quĩrĩã panʌa. Ãcõrẽba cawa oi ewarid̶e dadjirãra ne wayaa neẽ́ b̶ead̶ia, naʌ̃ ẽjũãne Jesucrito nĩbad̶a quĩrãca nĩbaped̶ad̶a bẽrã.
1JO 4:18 Dadjirãba Ãcõrẽda, jũma ẽberãrã sid̶a quĩrĩã panʌbʌrʌ, Ãcõrẽba cawa oid̶ebemada wayad̶aẽ́ panʌa, wãrã quĩrĩãba maʌ̃ wayad̶ira jõbibari bẽrã. Ãcõrẽba cawa oi waya b̶ʌba cawa b̶ʌa Ãcõrẽba idjira cawa oida. Idjia Ãcõrẽra, jũma ẽberãrã sid̶a wad̶ibid̶a wãrãda quĩrĩã b̶ʌẽ́a.
1JO 4:19 Dadjirãba Ãcõrẽra quĩrĩã panʌa idjia dadjirãra naãrã quĩrĩãna bẽrã.
1JO 4:20 Ab̶aʌba Ãcõrẽda quĩrĩã b̶ʌad̶a aibʌrʌ, maʌ̃ne idji djabada quĩrãma b̶aibʌrʌ, idjira sewaid̶a b̶ʌa. Idji djaba unu b̶ʌda quĩrĩãẽ́ b̶aibʌrʌ, ¿sãwã Ãcõrẽ unuẽ́ b̶ʌda quĩrĩã b̶ai?
1JO 4:21 Jesucritoba dadjirãa obi b̶ʌra naʌ̃gʌa: Ãcõrẽ quĩrĩã b̶ʌba idji djabara quĩrĩã b̶aida b̶ʌa.
1JO 5:1 Jesura Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada ab̶aʌba ĩjãibʌrʌ, maʌ̃ ẽberãra Ãcõrẽ warraa. Dadji Zeza Ãcõrẽ quĩrĩã b̶ʌba idji warrarã sid̶a quĩrĩã b̶ʌa.
1JO 5:2 Dadjirãba Ãcõrẽda quĩrĩã panʌbʌrʌ idjab̶a idjia obi b̶ʌda ĩjã o panʌbʌrʌ, cawa panʌa idji warrarã sid̶a quĩrĩã panʌda.
1JO 5:3 Dadjirãba Ãcõrẽda wãrãda quĩrĩã panʌbʌrʌ, idjia obi b̶ʌra jũma ĩjã od̶ia. Idjia obi b̶ʌra zareaẽ́ b̶ʌa.
1JO 5:4 Jũma Ãcõrẽ warrarãba naʌ̃ ẽjũãnebema cadjiruara igarabadaa. Wãrãda dadjia Jesucritoda ĩjã panʌ bẽrã naʌ̃ ẽjũãnebema cadjiruara poya igarad̶ia.
1JO 5:5 ¿Caiba naʌ̃ ẽjũãnebema cadjiruara poya igarai? Ab̶aʌba Jesura wãrãda Ãcõrẽ Warrada ĩjã b̶ʌbʌrʌ, maʌ̃ ẽberãba naʌ̃ ẽjũãnebema cadjiruara poya igaraya.
1JO 5:6 Jesucritora naʌ̃ ẽjũãnaa zeped̶a baidod̶e borocuesia idjab̶a idji oara crud̶e erozoasia. Naʌ̃ ẽjũãnaa zeped̶a ab̶abe baidod̶e borocueẽ́ basía, ãtebʌrʌ idji oa sid̶a crud̶e erozoasia. Ãcõrẽ Jaureba cawabi b̶ʌa maʌ̃gʌra wãrãda, idjia wãrã bed̶eara cawabibari bẽrã. [
1JO 5:7 Idjab̶a bajãne ũbea panʌba maʌ̃gʌra wãrã arada jara panʌa; dadji Zeza Ãcõrẽba mãwã jara b̶ʌa, “Bed̶ea” abadaba mãwã jara b̶ʌa, idji Jaure bid̶a mãwã jara b̶ʌa. Maʌ̃ ũbeara ab̶a b̶ʌda mãwã b̶ʌa.]
1JO 5:8 Naʌ̃ sẽyã ũbea panʌba cawabibadaa Jesud̶ebema bed̶eara wãrãda: Jesura borocued̶a bẽrã, idji oara crud̶e erozoad̶a bẽrã, idjab̶a Ãcõrẽ Jaureba cawabi b̶ʌ bẽrã. Maʌ̃ ũbea panʌba ab̶arida cawabi panʌa.
1JO 5:9 Ẽberãba ununara wãrãana aibʌrʌ dadjirãba ĩjãbadaa. Baribʌrʌ Ãcõrẽba jara b̶ʌra biara ĩjãnida panʌa, idji Warrad̶ebemada wãrãda jara b̶ʌ bẽrã.
1JO 5:10 Ãcõrẽ Warra ĩjã b̶ʌba idji sod̶e cawa b̶ʌa Ãcõrẽba jara b̶ʌra wãrãda. Baribʌrʌ Ãcõrẽba jara b̶ʌ ĩjãẽ́ b̶ʌba Ãcõrẽra sewaid̶a b̶ʌda crĩcha b̶ʌa, Ãcõrẽba idji Warrad̶ebema jara b̶ʌra ĩjãẽ́ b̶ʌ bẽrã.
1JO 5:11 Ãcõrẽba jara b̶ʌra naʌ̃gʌa: idji Warrad̶eba dadjirãa diasia ewariza idji ume zocai b̶ead̶ida.
1JO 5:12 Wãrãda Ãcõrẽ Warra ĩjã b̶ʌra idji ume ewariza zocai b̶aya. Baribʌrʌ Ãcõrẽ Warra ĩjãẽ́ b̶ʌba idji ume ewariza zocai b̶aida neẽ́ b̶ʌa.
1JO 5:13 Mʌ̃a naʌ̃ cartara bãrã dji Ãcõrẽ Warra ĩjã b̶ea itea b̶ʌbʌrʌa cawad̶amãrẽã ewariza Ãcõrẽ ume zocai b̶ead̶ida.
1JO 5:14 Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca dadjirãba iwid̶id̶ibʌrʌ, cawa panʌa idjia bia ũrĩbarida. Maʌ̃ bẽrã poya ne wayaa neẽ́ idjía iwid̶id̶ida panʌa.
1JO 5:15 Dadjia iwid̶ibʌdara ũrĩbarida cawa panʌ bẽrã, idjab̶a cawa panʌa maʌ̃ iwid̶ibʌdara idjia diaida.
1JO 5:16 Cadjiruada b̶ʌa Ãcõrẽba quĩrãdoacada. Ab̶aʌba maʌ̃ cadjiruada osira beuya. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a jaraẽ́ b̶ʌa ẽberã maʌ̃ cadjirua od̶a carea iwid̶id̶amãrẽã. Baribʌrʌ cadjiruada b̶ʌa Ãcõrẽba quĩrãdoabarida. Ab̶aʌba maʌ̃ cadjiruada osira wad̶ibid̶a poya ẽdrʌya ewariza Ãcõrẽ neẽ́ b̶aid̶ebemada. Maʌ̃ bẽrã ab̶aʌba idji djababa maʌ̃ cadjiruada o b̶ʌda unuibʌrʌ, idji carea Ãcõrẽa iwid̶ida b̶ʌa. Maʌ̃ne Ãcõrẽba dji ẽberã cadjirua od̶aa idji ume ewariza zocai b̶aida diaya.
1JO 5:17 Jũma Ãcõrẽ quĩrãpita biẽ́ o b̶ʌra cadjiruaa. Baribʌrʌ cadjiruada b̶ʌa Ãcõrẽba quĩrãdoabarida. Ab̶aʌba maʌ̃ cadjiruada osira wad̶ibid̶a beud̶ebemada poya ẽdrʌya.
1JO 5:18 Dadjirãba cawa panʌa Ãcõrẽ warrarãba cadjiruara o pananacada, Ãcõrẽ Warra Jesucritoba ãdjirãra waga b̶ʌ bẽrã. Maʌ̃ba diauruba ãdjirãra poya biẽ́ oẽ́a.
1JO 5:19 Dadjirãba cawa panʌa dadjirãra Ãcõrẽneda. Idjab̶a cawa panʌa jũma naʌ̃ ẽjũãne Ãcõrẽ adua b̶eara diauru jʌwaed̶a panʌda.
1JO 5:20 Dadjirãba cawa panʌa Ãcõrẽ Warrara zesida idjab̶a crĩcha cawaada dadjirãa diasida wãrã Ãcõrẽda cawad̶amãrẽã. Idji Warra Jesucrito ume panʌ bẽrã dadjirãra wãrã Ãcõrẽ ume panʌa. Ãcõrẽdrʌ dji wãrã Ãcõrẽa. Idjiabʌrʌ ẽberãrãa diabaria idji ume ewariza zocai b̶ead̶ida.
1JO 5:21 Djabarã mʌ̃ warrarãca b̶ea, jʌwaba od̶a ãcõrẽ b̶eara ẽpẽrãnadua.
2JO 1:1 Mʌ̃ra djabarã wagabari drõãa. Mʌ̃a naʌ̃ cartara b̶ʌbʌrʌa wẽrã Ãcõrẽba ẽdrʌ edad̶a itea, idji warrarã itea bid̶a. Mʌ̃a bãrãra wãrãda quĩrĩã b̶ʌa. Baribʌrʌ ab̶abe mʌ̃abʌrʌ bãrãra quĩrĩã b̶ʌẽ́a, ãtebʌrʌ jũma wãrã bed̶ea cawa b̶eaba bãrãra quĩrĩã panʌa.
2JO 1:2 Mʌ̃a bãrãra quĩrĩã b̶ʌa, wãrã bed̶eara dadjirã sod̶e b̶ʌ bẽrã. Wãrã bed̶eara dadjirã sod̶e ewariza b̶aya.
2JO 1:3 Dadjirãba wãrã bed̶eada ẽpẽ panʌ bẽrã idjab̶a dji quĩrĩã panʌ bẽrã, mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa dadjirã Zeza Ãcõrẽba, dadjirã Zeza Warra Jesucrito ume ãdji biad̶eba bãrãra careba pananida, quĩrã djuburia pananida, ãdji necai b̶ai sid̶a bãrã sod̶e b̶aida.
2JO 1:4 Mʌ̃a ʌ̃cʌrʌ bʌ warrarãnebemada ũrĩsia. Mʌ̃ra b̶ʌsrid̶asia ãdjirãra wãrãneba nĩna bẽrã dadjirã Zeza Ãcõrẽba jara b̶ʌ quĩrãca.
2JO 1:5 Djabawẽrã, mʌ̃a bed̶ea djuburiaya dadjirãra dji quĩrĩãnamãrẽã. Maʌ̃gʌra Ãcõrẽba obi b̶ʌ bed̶ea djiwid̶iẽ́a, ãtebʌrʌ maʌ̃ bed̶eara dadjirãba naãrãed̶a ũrĩsid̶aa.
2JO 1:6 Maʌ̃ wãrã quĩrĩãra naʌ̃gʌa: Ãcõrẽba obi b̶ʌ bed̶eara ĩjã o pananida. Maʌ̃ obi b̶ʌ bed̶eara bãrãba naãrãed̶a ũrĩsid̶aa. Maʌ̃ bed̶eaba jara b̶ʌa quĩrĩãneba nĩbad̶ida panʌda.
2JO 1:7 Djãrã cũrũgabadara naʌ̃ ẽjũãne zocãrã nĩnaa. Ãdjirãba ĩjãnacaa Jesucritora naʌ̃ djarad̶e dadjirã quĩrãca zesida. Dji mãwã b̶ʌra djãrã cũrũgabaria idjab̶a Crito ume dji quĩrũa.
2JO 1:8 Quĩrãcuita b̶ead̶adua maʌ̃gʌrãba cũrũgarãnamãrẽã. Mãwã bãrãba Ãcõrẽ itea o panʌbari idjia diaira aduad̶aẽ́a, ãtebʌrʌ jũma daucha edad̶ia.
2JO 1:9 Bariduaba idji crĩchada Critoba jaradiad̶a aud̶u jaradia nĩbaibʌrʌ, idjab̶a Critoba jaradiad̶ada ĩjã ama b̶aibʌrʌ, maʌ̃ba Ãcõrẽra neẽ́ b̶ʌa. Baribʌrʌ bariduaba Critoba jaradiad̶ada ĩjã b̶aibʌrʌ, dji Zezara, dji Warra sid̶a erob̶ʌa.
2JO 1:10 Bariduada bãrãmaa wãbʌrʌd̶e Critoba jaradiad̶a quĩrãca jaradiaẽ́bʌrʌ, maʌ̃gʌra bãrã ded̶e edarãnadua idjab̶a “bia b̶ʌa bʌra zesida” arãnadua.
2JO 1:11 “Bia b̶ʌa bʌra zesida” a b̶ʌba maʌ̃ ẽberãba cadjirua o b̶ʌra idji ume ãbaa o b̶ʌa.
2JO 1:12 Mʌ̃a ne quĩrãtanoa bãrãa jara quĩrĩã b̶ʌa. Baribʌrʌ naʌ̃ cartad̶e jũma b̶ʌẽ́a. Mʌ̃a bãrãra acʌd̶e wã quĩrĩã b̶ʌa. Maʌ̃ne bãrã ume ãbaa bed̶ead̶ia bio b̶ʌsrid̶ad̶i carea.
2JO 1:13 Bʌ djabawẽrã warrarã Ãcõrẽba ẽdrʌ edad̶aba quĩrĩã panʌa bãrãra bia duananida.
3JO 1:1 Mʌ̃ra djabarã wagabari drõãa. Mʌ̃a naʌ̃ cartara b̶ʌbʌrʌa mʌ̃ djaba Gayo itea. Mʌ̃a bʌra wãrãda quĩrĩã b̶ʌa.
3JO 1:2 Djaba, mʌ̃a Ãcõrẽa iwid̶i b̶ʌa bʌra idji ume bia b̶ʌ bẽrã ne jũmane bia b̶amãrẽã idjab̶a cacua bia b̶amãrẽã.
3JO 1:3 Mʌ̃ra bio b̶ʌsrid̶asia, ʌ̃cʌrʌ djabarã mʌ̃ma jũẽped̶ad̶aba nẽbʌrʌsid̶a bẽrã bʌa wãrã bed̶eada ẽpẽ b̶ʌda.
3JO 1:4 Mʌ̃ djabarãba wãrã bed̶eara ẽpẽ panʌda ũrĩbʌrʌd̶e mʌ̃ra biara b̶ʌsrid̶a b̶abaria.
3JO 1:5 Djaba, bʌa djabarã careba b̶ʌd̶eba bia o b̶ʌa. Bʌa unuca djabarã sid̶a carebabari bẽrã wãrãda bio bia o b̶ʌa.
3JO 1:6 Maʌ̃gʌrãba bʌ quĩrĩãnebemada namabema djabarãa nẽbʌrʌsid̶aa ãbaa dji jʌre panasid̶ad̶e. Mʌ̃ quĩrã djuburia, ãdjirãra carebadua bia wãnamãrẽã Ãcõrẽba idji traju o b̶ea carebabibari quĩrãca.
3JO 1:7 Ãdjirãba Jesucritod̶ebemada jaradia nĩnaa. Maʌ̃ne ãdjia Ãcõrẽ adua b̶eaa iwid̶id̶acaa carebad̶amãrẽã.
3JO 1:8 Maʌ̃ carea dadjirãba maʌ̃ djabarãra bia edad̶ida panʌa. Mãwã ãdjirã ume ãbaa traja panʌa Ãcõrẽ wãrã bed̶eada cawabid̶i carea.
3JO 1:9 Mʌ̃a cartada jũma djabarã jãmabema itea naẽna b̶ʌsia. Baribʌrʌ djaba Diotrepeba dai bed̶eara ĩjãẽ́ b̶ʌa. Idjira djabarã tãẽna dji dromaara b̶a quĩrĩã b̶ʌa.
3JO 1:10 Maʌ̃ carea jãmaa wãbʌrʌd̶e mʌ̃a jũmarãa cawabiya idjia biẽ́ o b̶ʌda. Idjia daida sewad̶eba biẽ́ jarabaria. Maʌ̃ awara djabarã jãmaa wãbʌdara idjia bia edacaa idjab̶a djabarãba ãdji ded̶e eda quĩrĩã panʌne iduaribicaa. Bia edasid̶ara maʌ̃ djabarãra ãyã jʌretabaria.
3JO 1:11 Djaba, cadjiruara ẽpẽrãdua ãtebʌrʌ biadrʌ ẽpẽdua. Bia obarira Ãcõrẽnea, baribʌrʌ cadjirua obariba Ãcõrẽra adua b̶ʌa.
3JO 1:12 Djaba Demetriod̶ebemada jũmarãba bia bed̶ea panʌa. Wãrã bed̶ea ẽpẽ b̶ʌd̶eba unubi b̶ʌa idjira jipa b̶ʌda. Dai bid̶a idjid̶ebemada bia bed̶ea panʌa. Bãrãba cawa panʌa daiba jara panʌra wãrãda.
3JO 1:13 Mʌ̃a ne quĩrãtanoa bʌ́a jara quĩrĩã b̶ʌa baribʌrʌ cartad̶e b̶ʌẽ́a.
3JO 1:14 Dãrãẽ́ne bʌ acʌd̶e wã quĩrĩã b̶ʌa. Maʌ̃be ãbaa bed̶ead̶ia.
3JO 1:15 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa Ãcõrẽba idji necai b̶aira bʌ sod̶e dia b̶aida. Namabema djabarãba quĩrĩã panʌa bʌra bia b̶aida. Jãmabema djabarãza jaradua mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌda ãdjirãra bia duananida.
JUD 1:1 Mʌ̃ra Judaa, Santiago djabaa idjab̶a Jesucrito nezocaa. Naʌ̃ cartara b̶ʌbʌrʌa jũma dadjirã Zeza Ãcõrẽba trʌ̃narã itea. Idjia bãrãra quĩrĩã b̶ʌa idjab̶a Jesucritod̶eba waga erob̶ʌa.
JUD 1:2 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa idjia bãrãra bio quĩrã djuburia b̶aida, necai b̶aira ad̶uba dia b̶aida, idjab̶a bãrãra bio quĩrĩã b̶aida.
JUD 1:3 Djabarã, mʌ̃a naʌ̃ cartad̶e Ãcõrẽba dadjirã ẽdrʌ edad̶ad̶ebemada b̶ʌ́ quĩrĩã b̶asia. Baribʌrʌ mʌ̃maarã biara b̶ʌa ara nawena b̶ʌida quĩrãcuita b̶ead̶amãrẽã. Bãrãba ĩjã panʌra ni ab̶aʌa idu quĩrã awara jaradiabirãnadua. Ãcõrẽba wãrã bed̶eara jũma idji ẽberãrãa b̶arima ab̶a diasia. Quĩrã awara diacaa.
JUD 1:4 Mãwã b̶ʌ́ b̶ʌa ʌ̃cʌrʌda djabarã quĩrãca zed̶aped̶a bãrã tãẽna panʌ bẽrã. Maʌ̃ ẽberãrãba sewad̶eba jaradiabadaa Ãcõrẽba idji biad̶eba dadjirãra ẽdrʌ edad̶a bẽrã dadji cacuaba cadjirua o quĩrĩã b̶ʌda od̶ida panʌda. Ãdjirãba dadjirã Boro ab̶a b̶ʌ Jesucritora igarabadaa. Naãrãed̶aʌba b̶ʌ́ b̶asia Ãcõrẽba ãdjirãra cawa oida.
JUD 1:5 Bãrãba cawa panʌmĩna mʌ̃a quĩrãnebabiya dadjirã Boroba idji purura Egiptod̶eba ẽdrʌ edasida. Baribʌrʌ ẽdrʌ edad̶acarea idji ĩjãped̶ad̶aẽ́ra quinibisia.
JUD 1:6 Idjab̶a quĩrãnebad̶adua ʌ̃cʌrʌ bajãnebema nezocarãda Ãcõrẽba b̶ʌd̶a quĩrãca b̶ead̶aẽ́ basida. Ãtebʌrʌ ãdji pananara igarasid̶aa. Maʌ̃ carea Ãcõrẽba uria pãĩsosoa b̶ʌd̶e preso b̶ʌcãrĩa ab̶a idjia cawa oi ewarid̶aa.
JUD 1:7 Ara maʌ̃ quĩrãca Ãcõrẽba Sodomanebemarãda, Gomorrad̶ebemarãda, ãdji caita b̶ea purud̶ebemarã sid̶a cawa osia. Maʌ̃ ẽberãrãba aud̶uada obadjid̶aa. Ab̶ed̶a ne jũma cadjirua dadji cacuaba oiẽ́ b̶ʌda obadjid̶aa. Maʌ̃ carea Ãcõrẽba ãdjirãra tʌbʌ urua quicad̶e ewariza bia mĩga erob̶ʌa. Maʌ̃ba cawabi b̶ʌa jũma cadjirua obadara mãwã bia mĩga pananida.
JUD 1:8 Bãrã tãẽna zeped̶ad̶ara maʌ̃ ẽberãrã quĩrãca panʌa. Ãdjirãba cãĩmocarad̶ada ẽpẽbadaa. Ãdji cacuaba cadjirua o quĩrĩã b̶ʌda obadaa, dadjirã Borora igarabadaa, idjab̶a jairã dji droma b̶eada biẽ́ jarabadaa.
JUD 1:9 Baribʌrʌ bajãnebema nezoca dji droma Miguelba mãwã oca basía. Moise beud̶acarea Miguelera idji cacua carea diauru ume caicayasia. Mãwãmĩna diaurura biẽ́ jaraida crĩchaẽ́ basía, ãtebʌrʌ jarasia: “Dadji Boroba bʌra quẽãya.”
JUD 1:10 Baribʌrʌ maʌ̃ ẽberãrã bãrã tãẽna zeped̶ad̶aba ãdjia adua panʌnebemada biẽ́ bed̶eabadaa. Ãdjia cawa panʌra animarã crĩcha quĩrãca b̶ʌa. Animarã quĩrãca ab̶abe ãdji cacuaba quĩrĩã b̶ʌda obadaa. Maʌ̃ carea Ãcõrẽba biẽ́ b̶ʌya.
JUD 1:11 Ãdjira mĩã djuburi b̶eaa. Caiʌ̃ba od̶a quĩrãca obadaa. Parata awua panʌneba Balaaʌ̃ba od̶a quĩrãca ãĩ o nĩnaa. Coreba Moise igarad̶a quĩrãca Ãcõrẽda igara panʌ bẽrã ãdjirã sid̶a biẽ́ b̶ʌya.
JUD 1:12 Quĩrĩãneba bãrã ãbaa ne co panʌne ãdjirã sid̶a ne wayaa neẽ́ b̶ʌsrid̶a ne cobadaa. Mãwã bãrãba o panʌra ãrĩbadaa. Ab̶abe ãdjidrʌ crĩchabadaa. Ãdjirãra jʌ̃rãrã nãũrãba ãyã edebari quĩrãca b̶eaa. Nãũrãba jʌ̃rãrã ãyã edebʌrʌd̶e cue zecaa. Ara maʌ̃ quĩrãca ãdjia jaradia panʌba carebacaa. Ãdjirãra bacuru zauca quĩrãca b̶eaa. Nejõ zauca cora wãna quĩrãca b̶eaa. Mãwã b̶arima ume beud̶a quĩrãca b̶eaa.
JUD 1:13 Ãdjirãra pusa bogozoa quĩrãca b̶eaa. Pusa bogozoaba cõpepea do icawa b̶atabuebari quĩrãca ãdjirãba mĩã perada baridua obadaa. Ãĩ wãped̶ad̶a bẽrã chĩdau b̶aebʌrʌ quĩrãca b̶eaa. Ãcõrẽba uria bio pãĩsosoa b̶ʌda o b̶ʌsia ãdjirã ewariza biẽ́ b̶ʌi carea.
JUD 1:14 Maʌ̃ ẽberãrãnebemada Enocoba bed̶easia. (Adaʌ̃neba ab̶a Enocod̶aa siete drõãenabemarã panasid̶aa.) Enocora Ãcõrẽneba nãwã bed̶easia: “¡Ũrĩnadua! Dadjirã Boroba jũmarã cawa oi carea idjid̶erã zocãrã panʌ ume zebʌrʌa. Maʌ̃ne jũma idji quĩrĩãnacara biẽ́ b̶ʌya. Idji quĩrĩãnacad̶eba cadjirua oped̶ad̶a bẽrã idjab̶a idjid̶ebemada bio biẽ́ bed̶eaped̶ad̶a bẽrã mãwã oya.”
JUD 1:16 Maʌ̃ ẽberãrãra baridua carea biẽ́ duanebaria, idjab̶a baridua carea djãrãra biẽ́ jarabadaa. Ab̶abe ãdjia quĩrĩã b̶eadrʌ jʌrʌbadaa. Dji droma quĩrãca bed̶eabadaa. Ãdji ẽpẽnamãrẽã djãrãa bia bed̶eabadaa.
JUD 1:17 Baribʌrʌ djabarã, dadjirã Boro Jesucritoba diabued̶arãba naẽna jaraped̶ad̶ara quĩrãnebad̶adua.
JUD 1:18 Bãrãa nãwã jarasid̶aa: “Jĩrũarebema ewarid̶e Ãcõrẽ ipid̶a biẽ́ jarabadara baraya. Ãcõrẽda quĩrĩãnaca bẽrã ãdji cacuaba o quĩrĩã b̶ʌda o b̶ead̶ia.”
JUD 1:19 Ãdjirãba djabarãa awara awara crĩchabibadaa, baridua ãdjia quĩrĩã panʌda obadaa, Ãcõrẽ Jaureda neẽ́ b̶eaa.
JUD 1:20 Baribʌrʌ djabarã, biara Critoda ĩjãni carea dji carebad̶adua. Ãcõrẽa idji Jaured̶eba iwid̶id̶adua.
JUD 1:21 Ãcõrẽ quĩrĩãneba nĩbad̶adua. Dadjirã Boro Jesucritoba quĩrã djuburiad̶eba zocai b̶ai jõcada diamãrẽã jʌ̃ãnadua.
JUD 1:22 Djabarã bio ĩjãẽ́ b̶eara quĩrã djuburiad̶adua.
JUD 1:23 Tʌbʌ uruad̶aa wãbʌdara ẽdrʌd̶amãrẽã carebad̶adua. Djãrãra quĩrã djuburiad̶adua, baribʌrʌ quĩrãcuita b̶ead̶adua. Ãdjia cadjirua obadara jũma igarad̶adua.
JUD 1:24 Ãcõrẽba bãrãra poya wagaya cadjiruad̶e b̶aerãnamãrẽã. Idji quĩrãwãrẽã quĩrãpita cadjirua neẽ́ poya bia b̶ʌya. Mama bãrãra b̶ʌsrid̶a b̶ead̶ia.
JUD 1:25 Ãcõrẽra ab̶abʌrʌ b̶ʌa. Idjira dadjirã Ẽdrʌ Edabaria. Idjidrʌ dji dromaa, ne jũma poya o b̶ʌa. Idjira jũmarã Boroa. Naẽnaed̶a mãwã b̶asia, id̶i mãwã b̶ʌa, idjab̶a ewariza mãwã b̶aya. Dadjirã Boro Jesucritod̶eba idjíabʌrʌ bia bed̶ead̶ida panʌa. Bia b̶ʌa mãwã b̶aida.
REV 1:1 Mʌ̃ra Jesucrito nezoca Juaʌ̃a. Naʌ̃ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌa Jesucritoba bajãneba mʌ̃́a cawabid̶ada. Maʌ̃ cawabid̶ara Ãcõrẽba Jesucritoa cawabisia idji ĩjã b̶eaa cawabimãrẽã dãrãẽ́ne cãrẽda sãwãida. Jesucritoba bajãnebema nezocada mʌ̃maa diabuesia maʌ̃ra cawabimãrẽã.
REV 1:2 Jũma mʌ̃a ununara wãrãda jara b̶ʌa. Mʌ̃a jaraya naʌ̃ bed̶eara Ãcõrẽneba ze b̶ʌda idjab̶a Jesucritoba wãrãda cawabisida.
REV 1:3 Maʌ̃ sãwãinebema bed̶ea djabarã quĩrãpita lebʌrʌra bio bia b̶aya. Idjab̶a naʌ̃ bed̶ea ũrĩnaped̶a ĩjã o b̶eara bio bia b̶ead̶ia, naʌ̃ bed̶eara dãrãẽ́ne mãwãi bẽrã.
REV 1:4 Mʌ̃ra Juaʌ̃a. Naʌ̃ cartara b̶ʌbʌrʌa djabarã Asia druad̶ebemarã itea. Siete purud̶aa diabuebʌrʌa. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa Ãcõrẽba idji biad̶eba bãrãra careba b̶aida idjab̶a necai b̶aira bãrãa dia b̶aida. Idjira b̶ʌa, naẽna b̶asia, idjab̶a ewariza b̶aya. Idjab̶a mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa Ãcõrẽ bugue biya quiru quĩrãpita siete jaure panʌba mãwã o pananida.
REV 1:5 Maʌ̃ awara quĩrĩã b̶ʌa Jesucritoba mãwã o b̶aida. Idjia Ãcõrẽnebemada wãrãda jarabaria. Beu b̶ad̶ada naãrã ʌ̃rẽbasia ewariza zocai b̶ai carea. Jũma naʌ̃ ẽjũãnebema bororã cãyãbara dji dromaara b̶ʌa. Idjia dadjirãra quĩrĩã b̶ʌa idjab̶a idji oad̶eba cadjiruad̶ebemada ẽdrʌ b̶ʌsia.
REV 1:6 Dadjirãra b̶ʌsia Ãcõrẽ purud̶e sacerdoteda b̶ead̶amãrẽã. Mãwã idji Zeza Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌra o panania. Idjía bia bed̶ead̶ida panʌa. Bia b̶ʌa idjidrʌ ewariza jũmarã Boroda b̶aida. Wãrãda bia b̶ʌa mãwã b̶aida.
REV 1:7 Ũrĩnadua. Critora jʌ̃rãrãne zeya. Maʌ̃ne jũmarãba ununia. Idji suped̶ad̶a bid̶a ununia. Idji unubʌdad̶e jũma naʌ̃ ẽjũãnebemara jĩãnia. Wãrãda mãwã b̶aya.
REV 1:8 Dadjirã Boroba jarasia: “Mʌ̃ra ne jũma poya o b̶ʌ Ãcõrẽa. Mʌ̃ra dji Alpaa idjab̶a dji Omegaa. Maʌ̃ba jara b̶ʌa mʌ̃ra dji naãrãbemada idjab̶a dji jĩrũarebemada. Mʌ̃ra b̶ʌa, naẽna b̶asia, idjab̶a ewariza b̶aya.”
REV 1:9 Mʌ̃ra bãrã djaba Juaʌ̃a. Dadjirãra Jesucrito ume panʌ bẽrã mʌ̃ra bãrã ume Ãcõrẽ purud̶ebemaa, bãrã ume bia mĩga b̶ʌa, idjab̶a bãrã ume jũma droa b̶ʌa. Ãcõrẽ bed̶ea jaradia b̶ʌ carea idjab̶a Jesud̶ebema wãrãana a b̶ʌ carea mʌ̃ra morro droma Patmo abadad̶e b̶ʌsid̶aa.
REV 1:10 Dadjirã Boro Jesucrito itea wagabada ewarid̶e mʌ̃ra Ãcõrẽ Jaured̶eba b̶asia. Maʌ̃ne mʌ̃ ẽcarraare ab̶aʌba bed̶ea b̶ʌda ũrĩsia. Idji bed̶eara cachiru jĩgua quĩrãca b̶asia.
REV 1:11 Maʌ̃ba jarasia: “Bʌa unubʌrʌda cartad̶e b̶ʌped̶a djabarã siete puru b̶ead̶e panʌmaa diabuedua: Epesod̶aa, Esmirnanaa, Pergamonaa, Tiatirad̶aa, Sardid̶aa, Piladelpiad̶aa, idjab̶a Laodicead̶aa.”
REV 1:12 Maʌ̃ne mʌ̃a jẽda acʌsia caida bed̶ea b̶ʌ cawaya. Acʌbʌrʌd̶e siete ĩbĩrã oro od̶ada unusia.
REV 1:13 Maʌ̃ siete ĩbĩrã ẽsi ẽberã zaca b̶ʌda unusia. Idjia cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌra ed̶u jĩrũ daucha jũẽ b̶asia. Idji ju caita oro od̶ada trãjʌ̃ b̶asia.
REV 1:14 Idji bud̶ara totroa querasia oveja cara quĩrãca wa nieve quĩrãca. Idji daura tʌbʌ urua quĩrãca b̶asia.
REV 1:15 Idji jĩrũra bronce tʌbʌd̶e dorrab̶ariped̶a ʌrad̶a quĩrãca urua b̶asia. Idji bed̶eara do jururua b̶ʌ quĩrãca jĩguasia.
REV 1:16 Idji jʌwa araare chĩdauda siete erob̶asia. Idji ited̶eba djõbada neco quid̶a umena pewed̶ea era b̶ʌda odja nũmasia. Idji quĩrãra ʌ̃mãdau dorrodorroa quĩrãca b̶asia.
REV 1:17 Idji unusid̶e ne wayaaba mʌ̃ra idji jĩrũ caita beud̶a quĩrãca egode tab̶esia. Baribʌrʌ idji jʌwa araarebemada mʌ̃ ʌ̃rʌ̃ b̶ʌped̶a jarasia: “Ne wayarãdua. Mʌ̃ra dji naãrãbemaa idjab̶a dji jĩrũarebemaa.
REV 1:18 Mʌ̃ra dji Zocai B̸ʌa. Mʌ̃ra beud̶amĩna acʌdua zocai b̶ʌda, idjab̶a ewariza zocai b̶aya. Mʌ̃abʌrʌ beud̶arãra ʌ̃rẽbabida b̶ʌa.
REV 1:19 Bʌa unu b̶ʌda cartad̶e b̶ʌdua. Id̶i sãwã nũmʌda idjab̶a jĩrũare sãwã nũmainebema sid̶a b̶ʌdua.
REV 1:20 Mʌ̃a cawabiya bʌa ununa siete chĩdau mʌ̃ jʌwa araarebemane erob̶ʌba cãrẽda jara b̶ʌda idjab̶a maʌ̃ siete ĩbĩrã oro od̶aba cãrẽda jara b̶ʌda. Maʌ̃ siete chĩdauba jara b̶ʌa bajãnebema nezocarã siete panʌda. Maʌ̃ siete panʌba djabarã siete puru b̶ead̶e panʌda wagabadaa. Ãdjiza djabarã puru ab̶aʌd̶e panʌda wagabadaa. Dji ĩbĩrã siete panʌba jara b̶ʌa djabarã siete puru b̶ead̶e panʌnebemada.”
REV 2:1 Idjia mʌ̃́a nãwã jarasia: “Djabarã Epeso purud̶ebema wagabari bajãnebema nezoca itea cartad̶e nãwã b̶ʌdua: Idji jʌwa araarebemane chĩdau siete erob̶ʌba, siete ĩbĩrã oro od̶a tãẽna nĩba nãwã jara b̶ʌa:
REV 2:2 Bãrãba o panʌra mʌ̃a cawa b̶ʌa. Mʌ̃ itea bio traja panʌda idjab̶a bia mĩga panʌne jũma droa panʌda cawa b̶ʌa. Bãrãba dji cadjirua obadarãa iduaribid̶acada cawa b̶ʌa. Ʌ̃cʌrʌ bãrãmaa wãnaped̶a Jesucritoba diabuesiad̶a abadjid̶aa. Baribʌrʌ bãrãba quĩrãcuita acʌ panʌneba cawasid̶aa ãdjirãra sewaid̶a b̶eada.
REV 2:3 Bãrã mʌ̃ carea bia mĩga panʌne jũma droa panʌa idjab̶a sẽnaẽ́ mʌ̃ itea bia traja panʌa.
REV 2:4 Baribʌrʌ naʌ̃gʌda mʌ̃a biẽ́ unu b̶ʌa: bãrãba naãrã quĩrĩã erob̶ead̶ara id̶ira mãcua neẽ́ panʌa.
REV 2:5 Maʌ̃ bẽrã quĩrãnebad̶adua bãrãba naãrã quĩrĩã eropananada. Wayacusa Ãcõrẽmaa zed̶adua. Od̶adua bãrãba naãrã bia o panana quĩrãca. Bãrãda wayacusa Ãcõrẽmaa zed̶aẽ́bʌrʌ, mʌ̃a bãrã cawa od̶e wãya. Maʌ̃ne bãrã ĩbĩrãra ãyã b̶ʌya.
REV 2:6 Baribʌrʌ naʌ̃gʌda bia o panʌa: Nicolá ẽpẽ b̶eaba biẽ́ obadara bãrãba quĩrĩãnacaa. Mʌ̃a bid̶a quĩrĩãcaa.
REV 2:7 Dji cʌwʌrʌ bara b̶ʌba ũrĩdua Ãcõrẽ Jaureba djabarãa jara b̶ʌra. Cadjirua poyaped̶ad̶arãa mʌ̃a bacuru zocai b̶ai diabarid̶ebema nejõda idu jõbiya. Maʌ̃ bacurura Ãcõrẽ ẽjũã biya quirud̶e b̶ʌa.”
REV 2:8 “Djabarã Esmirna purud̶ebema wagabari bajãnebema nezoca itea cartad̶e nãwã b̶ʌdua: Dji beuped̶a wayacusa zocai b̶ʌra dji naãrãbemaa idjab̶a jĩrũarebemaa. Idjia nãwã jara b̶ʌa:
REV 2:9 Bãrãba o panʌra mʌ̃a cawa b̶ʌa. Bia mĩga panʌda idjab̶a ne neẽ́ b̶eada cawa b̶ʌa. Mãwãmĩna Ãcõrẽneba bãrãra ne bara b̶eaa. Mʌ̃a cawa b̶ʌa ʌ̃cʌrʌ judiorãba bãrãnebemada biẽ́ bed̶eabadada. Ãdjirãra Ãcõrẽ ẽberãrãana abadamĩna mãwãẽ́a. Ãtebʌrʌ diauru ẽberãrãa.
REV 2:10 Bãrã dãrãẽ́ne bia mĩgad̶ira wayarãnadua. ¡Ũrĩnadua! Diauruba ʌ̃cʌrʌ bãrãnebemada preso jidabiya ĩjã panani cawaya. Bãrãra dãrãnaẽ́ bia mĩgad̶ia. Baribʌrʌ bãrã beabʌda sid̶a ĩjã pananadua. Maʌ̃be mʌ̃a bãrãra ewariza zocai b̶ʌya.
REV 2:11 Dji cʌwʌrʌ bara b̶ʌba ũrĩdua Ãcõrẽ Jaureba djabarãa jara b̶ʌra. Cadjirua poyaped̶ad̶ara ewariza Ãcõrẽnebemada jĩga b̶ead̶aẽ́a.”
REV 2:12 “Djabarã Pergamo purud̶ebema wagabari bajãnebema nezoca itea cartad̶e nãwã b̶ʌdua: Djõbada neco quid̶a umena pewed̶ea era erob̶ʌba nãwã jara b̶ʌa:
REV 2:13 Bãrãba o panʌra mʌ̃a cawa b̶ʌa. Idjab̶a cawa b̶ʌa bãrã panabadama diaurura dji droma chũmebada bugued̶e chũmʌda. Mãwãmĩna bãrãba mʌ̃da wad̶ibid̶a ẽpẽ panʌa. Bãrã purud̶e diauru b̶abarima djaba Antipa mʌ̃ carea beasid̶ad̶e bãrãba mʌ̃ ĩjã panʌra igarad̶aẽ́ basía. Djaba Antipaba ne jũmane mʌ̃nebemada bed̶eabadjia.
REV 2:14 Baribʌrʌ naʌ̃gʌda mʌ̃a biẽ́ unu b̶ʌa. Ʌ̃cʌrʌ bãrã tãẽnabemaba Balaaʌ̃ba jaradiad̶ara ẽpẽ panʌa. Balaaʌ̃ba Baláa jaradiasia sãwã israelerãra cadjiruad̶e b̶aebida. Jʌwaba od̶a ãcõrẽa nedjara diad̶ada cobibadjia idjab̶a aud̶uada obibadjia.
REV 2:15 Idjab̶a ʌ̃cʌrʌ bãrã tãẽnabemaba Nicolá ẽpẽ b̶eaba jaradiabadara ẽpẽ panʌa. Maʌ̃ jaradiabadara mʌ̃a quĩrĩãcaa.
REV 2:16 Maʌ̃ bẽrã wayacusa Ãcõrẽmaa zed̶adua. Mãwã od̶aẽ́bʌrʌ, mʌ̃a dãrãẽ́ne bãrã cawa od̶e wãya. Maʌ̃ne neco mʌ̃ ited̶eba odja nũmʌba maʌ̃ ẽberãrã ume djõya.
REV 2:17 Dji cʌwʌrʌ bara b̶ʌba ũrĩdua Ãcõrẽ Jaureba djabarãa jara b̶ʌra. Cadjirua poyaped̶ad̶arãa mʌ̃a maná mẽrã b̶ad̶ara cobiya idjab̶a mõgara zaque totroa quiruda diaya. Maʌ̃ mõgara zaqued̶e trʌ̃ djiwid̶ida b̶ʌ́ b̶ʌa. Ni ab̶aʌba maʌ̃ trʌ̃ra adua b̶ʌa. Baribʌrʌ dji edabʌrʌba cawaya.”
REV 2:18 “Djabarã Tiatira purud̶ebema wagabari bajãnebema nezoca itea cartad̶e nãwã b̶ʌdua: Ãcõrẽ Warra daura tʌbʌ urua quĩrãca b̶ʌa, idji jĩrũra bronce ʌrad̶a uruabari quĩrãca b̶ʌa. Idjia nãwã jara b̶ʌa:
REV 2:19 Bãrãba o panʌra mʌ̃a cawa b̶ʌa. Bãrã quĩrĩãnebemada, mʌ̃ ĩjã panʌnebemada, mʌ̃ itea o panʌnebemada, idjab̶a jũma droa panʌnebema sid̶a cawa b̶ʌa. Bãrãba naãrã o panana cãyãbara id̶i biara o panʌda cawa b̶ʌa.
REV 2:20 Baribʌrʌ naʌ̃gʌda mʌ̃a biẽ́ unu b̶ʌa. Wẽrã Jezabel abadaba sewa jaradia b̶ʌra bãrãba iduaribi panʌa. Idjira Ãcõrẽneba bed̶eabariad̶a abaria. Maʌ̃ne idjia jaradia b̶ʌd̶eba mʌ̃ nezocarãra cũrũgabaria aud̶ua nĩbad̶amãrẽã idjab̶a nedjara jʌwaba od̶a ãcõrẽa diad̶ada cod̶amãrẽã.
REV 2:21 Mʌ̃a jʌ̃ã b̶asia idjia cadjiruara igaraped̶a Ãcõrẽmaa zemãrẽã baribʌrʌ idji aud̶ua nĩra igara quĩrĩãẽ́ basía.
REV 2:22 Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a idjira cacua piraba cʌd̶ad̶e b̶ʌya. Maʌ̃be jũma idji ume daunemabadaba idji quĩrãca cadjirua o panʌda igarad̶aẽ́bʌrʌ, mʌ̃a bia mĩgabiya.
REV 2:23 Idji warrarãra mʌ̃a quinibiya. Mãwã djabarã duanʌza cawad̶ia mʌ̃a jũmarã crĩchara, jũmarãba sod̶eba o quĩrĩã panʌ sid̶a cawa b̶ʌda. Bãdjiza oped̶ad̶a quĩrãca mʌ̃a cawa oya.
REV 2:24 Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌ bãrã Tiatirad̶ebemaba maʌ̃ wẽrãba jaradia b̶ʌra ẽpẽnaẽ́ panʌa. Maʌ̃ awara diauruba idjid̶erãa cawabid̶a mẽrã erob̶ʌra jʌrʌd̶aẽ́ panʌa cawad̶i carea. Mʌ̃a ab̶abe jaraya bãrãba naʌ̃ ewarid̶e ĩjã panʌ quĩrãca ĩjã pananamãrẽã ab̶a mʌ̃ zebʌrʌd̶aa. Dewara bed̶eada ĩjã obiẽ́a.
REV 2:26 Cadjirua poyaped̶ad̶ara idjab̶a mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌ ewariza oped̶ad̶ara mʌ̃a druazabema bororãda b̶ead̶amãrẽã b̶ʌcuaya mʌ̃ Zezaba mʌ̃ra jũmarã boroda b̶ʌd̶a quĩrãca. Maʌ̃be ãdjirãba quĩrã djuburia neẽ́ jũmarãa ĩjã obid̶ia. Zoco tod̶ozoabibʌda quĩrãca jũmarãda poyad̶ia.
REV 2:28 Mʌ̃a diaped̶abema chĩdauda ãdjirãa diaya.
REV 2:29 Dji cʌwʌrʌ bara b̶ʌba ũrĩdua Ãcõrẽ Jaureba djabarãa jara b̶ʌra.”
REV 3:1 “Djabarã Sardi purud̶ebema wagabari bajãnebema nezoca itea cartad̶e nãwã b̶ʌdua: Ãcõrẽ quĩrãpita jaureda siete panʌa. Ãdji zocabariba chĩdauda idji jʌwad̶e siete erob̶ʌa. Idjia nãwã jara b̶ʌa: Bãrãba o panʌra mʌ̃a cawa b̶ʌa. Ẽberãrãba jara panʌa bãrãba Ãcõrẽra bio ĩjã panʌ bẽrã zocai b̶eada. Baribʌrʌ wãrã arada bãrãba Ãcõrẽra ĩjãnaẽ́ panʌ bẽrã dji beud̶arãa.
REV 3:2 ¡Quĩrãcuitad̶adua! Mʌ̃a unu b̶ʌa bãrãba o panʌra Ãcõrẽ quĩrãpita jipa b̶ʌẽ́da. Bãrãba bia o panʌra jũma idu b̶ʌbod̶od̶aa. Baribʌrʌ maʌ̃gʌra wayacusa bia ẽpẽnadua.
REV 3:3 Wãrã bed̶ea bãrãba ũrĩped̶ad̶ara quĩrãnebad̶adua. Maʌ̃gʌra bio ĩjãnadua. Cadjiruada igarad̶aped̶a Ãcõrẽmaa zed̶adua. Bãrãra quĩrãcuita b̶ead̶aẽ́bʌrʌ, ne drʌabari quĩrãca mʌ̃ra cawaẽ́ne zeya bãrã cawa oi carea.
REV 3:4 Baribʌrʌ bãrã Sardid̶ebemarã zocãrãẽ́be cadjiruad̶e nĩnaẽ́a bãrãba cacuad̶e jʌ̃ panʌra mititiabid̶aẽ́ panʌ quĩrãca. Bãrãdrʌ mʌ̃ ume ãbaa nĩbad̶i carea bia panʌ bẽrã totroa quiru jʌ̃ panʌda mʌ̃ ume ãbaa nĩbad̶ia.
REV 3:5 Cadjirua poyaped̶ad̶aba ara maʌ̃ quĩrãca totroa quiruda jʌ̃nia. Ãdji trʌ̃ra ewariza zocai b̶ead̶i cartad̶e ed̶a b̶ʌ́ b̶ea bẽrã mʌ̃a ãyã b̶ʌẽ́a. Ãtebʌrʌ mʌ̃ Zeza quĩrãpita, idji nezocarã bajãnebema quĩrãpita bid̶a ãdjirãra mʌ̃reana aya.
REV 3:6 Dji cʌwʌrʌ bara b̶ʌba ũrĩdua Ãcõrẽ Jaureba djabarãa jara b̶ʌra.”
REV 3:7 “Djabarã Piladelpia purud̶ebema wagabari bajãnebema nezoca itea cartad̶e nãwã b̶ʌdua: Ãcõrẽ quĩrãpita Bio Biya Quirura, Wãrãda Bed̶ea Ab̶a B̸ʌra Davi puru boroa. Idjia ewabʌrʌra ni ab̶aʌba poya jũãtrʌ b̶ʌd̶aẽ́a. Idjia jũãtrʌ b̶ʌbʌrʌra ni ab̶aʌba poya ewad̶aẽ́a.
REV 3:8 Idjia nãwã jara b̶ʌa: Bãrãba o panʌra mʌ̃a cawa b̶ʌa. ¡Ũrĩnadua! Ed̶a wãbadada mʌ̃a bãrã na ewa nũmʌsia. Maʌ̃gʌra ni ab̶aʌba poya jũãtrʌ b̶ʌd̶aẽ́a. Bãrãra mãcua ʌb̶ʌaẽ́ panʌmĩna mʌ̃ bed̶eara bio ĩjã panʌa. Mʌ̃ra igarad̶aẽ́ panʌa.
REV 3:9 ¡Ũrĩnadua! Bãrã jĩrũ caita mʌ̃a diauru ẽberãrãda chĩrãborod̶e copanebiya. Maʌ̃ne ãdjirãba cawad̶ia mʌ̃a bãrãra quĩrĩã b̶ʌda. Ãdjirãra Ãcõrẽ ẽberãrãana abadamĩna wãrãẽ́a. Ãdjirãra sewaid̶a b̶eaa.
REV 3:10 Bãrã mʌ̃ carea bia mĩga panʌra jũma droa panʌa mʌ̃a jarad̶a quĩrãca. Maʌ̃ bẽrã naʌ̃ ẽjũãnebemarã bia mĩgad̶i ewari zebʌrʌd̶e mʌ̃a bãrãra wagaya. Maʌ̃ ewarid̶e mʌ̃a jũma naʌ̃ ẽjũãne b̶eara bia mĩgabiya sãwã od̶i cawaya.
REV 3:11 Mʌ̃ra dãrãẽ́ne zeya. Maʌ̃ bẽrã bãrãba id̶i ĩjã panʌ quĩrãca ĩjã pananadua. Mãwã ni ab̶aʌba bãrã nepeda jãrĩnaẽ́a.
REV 3:12 Cadjirua poyaped̶ad̶ara mʌ̃ Ãcõrẽ ded̶ebema de jĩrũ quĩrãca b̶ʌya. Mãwã idji ded̶ebemada ãyã wãnaca baya. Ãdji dratud̶e mʌ̃ Ãcõrẽ trʌ̃da b̶ʌya idjid̶erãda cawabi carea. Idjab̶a mʌ̃ Ãcõrẽ puru trʌ̃ Jerusaleʌ̃ Djiwid̶i abada sid̶a ãdji dratud̶e b̶ʌya maʌ̃ purud̶ebemada cawabi carea. Maʌ̃ purura bajãneba mʌ̃ Ãcõrẽ b̶ʌmaʌba zeya. Idjab̶a ãdji dratud̶e mʌ̃ trʌ̃ djiwid̶ida b̶ʌya mʌ̃reda cawabi carea.
REV 3:13 Dji cʌwʌrʌ bara b̶ʌba ũrĩdua Ãcõrẽ Jaureba djabarãa jara b̶ʌra.”
REV 3:14 “Djabarã Laodicea purud̶ebema wagabari bajãnebema nezoca itea cartad̶e nãwã b̶ʌdua: Wãrã Bed̶ea trʌ̃ jarabadaba Ãcõrẽnebemada wãrãda jũma arid̶e jarabaria. Idjid̶eba Ãcõrẽba ne jũmada osia. Idjia nãwã jara b̶ʌa:
REV 3:15 Bãrãba o panʌra mʌ̃a cawa b̶ʌa. Mʌ̃ra igarad̶aẽ́ panʌa baribʌrʌ sod̶eba ẽpẽnaẽ́ panʌa. Mãwã bãrãra baido cũrãsa quĩrãca panʌẽ́a ni baido jʌ̃wʌ̃rʌ̃ã quĩrãca panʌẽ́a. Sod̶eba wãrãda ẽpẽnaẽ́bʌrʌ, mʌ̃maarã biara b̶acasia mʌ̃ra ab̶ed̶a ẽpẽnaẽ́da.
REV 3:16 Baribʌrʌ baido jʌ̃wʌ̃rʌ̃ãjʌ̃wʌ̃rʌ̃ã b̶ʌ quĩrãca panʌa; mʌ̃ra igarad̶aẽ́ panʌmĩna sod̶eba wãrãda ẽpẽnaẽ́ panʌa. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a bãrãra igaraya baido jʌ̃wʌ̃rʌ̃ãjʌ̃wʌ̃rʌ̃ã b̶ʌ mʌ̃ ited̶eba webʌrʌ quĩrãca.
REV 3:17 Bãrãba jara panʌa ne jũma eropanʌda, ne jũmada edasid̶ada. Bãrãba edad̶ida panʌra waa neẽ́ana a panʌa. Baribʌrʌ adua panʌa mĩã djuburi panʌda, biẽ́ panʌda, ne neẽ́ panʌda, daub̶errea panʌda, idjab̶a ãcad̶a panʌda.
REV 3:18 Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a bãrãa crĩcha biada diaya: oro tʌbʌd̶e dorrab̶arid̶a idji awa quiruda mʌ̃neba nẽdod̶adua. Mãwã bãrãra wãrã arada ne bara b̶ead̶ia. Idjab̶a wua totroa quiruda mʌ̃neba nẽdod̶adua jʌ̃ni carea. Mãwã bãrã ãcad̶a panana carea quĩrã perad̶aẽ́a. Idjab̶a dau tada mʌ̃neba nẽdod̶adua bãrã daud̶e tad̶aped̶a bia ununi carea.
REV 3:19 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌ ẽberãrãra quẽãbaria idjab̶a ubaria mʌ̃ bed̶ea ĩjã od̶amãrẽã. Maʌ̃ bẽrã wayacusa mʌ̃maa zed̶aped̶a sod̶eba wãrãda ẽpẽ pananadua.
REV 3:20 ¡Ũrĩnadua! Mʌ̃ra ded̶e ed̶a wãbadama b̶ʌa. Dajadaareba trʌ̃ b̶ʌa bãrãba ewad̶aped̶a mʌ̃ra idu ed̶a wãbid̶amãrẽã. Bariduaba mʌ̃ bed̶eada ũrĩped̶a dji ed̶a wãbadara ewaibʌrʌ, mʌ̃ra ed̶a wãped̶a idji ume ne coya.
REV 3:21 Mʌ̃a cadjiruara poyad̶a bẽrã mʌ̃ Zeza ume idji bugue biya quirud̶e chũmesia. Ara maʌ̃ quĩrãca cadjirua poyaped̶ad̶ara mʌ̃ bugue biya quirud̶e mʌ̃ ume chũmebiya.
REV 3:22 Dji cʌwʌrʌ bara b̶ʌba ũrĩdua Ãcõrẽ Jaureba djabarãa jara b̶ʌra.”
REV 4:1 Mãwãnacarea wayacusa cãĩmocara quĩrãca mʌ̃a unusia bajãne ed̶a wãbadada ewa nũmʌda. Maʌ̃ne mʌ̃a naãrã ũrĩna cachiru jĩgua quĩrãca bed̶ea b̶ʌba jarasia: “Nama ʌ̃taa zedua. Mʌ̃a cawabiya nocoarebema ewarid̶e cãrẽda sãwãida.”
REV 4:2 Ara maʌ̃da mʌ̃ra Ãcõrẽ Jaured̶eba b̶esia. Maʌ̃ne mʌ̃a unusia bugue biya quiru bajãne b̶ʌda. Maʌ̃ bugued̶e ab̶a chũmasia.
REV 4:3 Maʌ̃ bugued̶e chũmʌra urua b̶asia jaspe mõgara quĩrãca idjab̶a cornalina mõgara urua b̶abari quĩrãca. Eumada maʌ̃ bugue biya quiru aud̶u jũrã b̶asia. Maʌ̃ eumara esmeralda mõgara quĩrãca urua b̶asia.
REV 4:4 Bugue biya quiru aud̶u veinticuatro bugue biya qued̶eaba jũrã b̶asia. Maʌ̃ bugue biya qued̶ead̶e veinticuatro drõãrãda chũpanasid̶aa. Ãdjia cacuad̶e jʌ̃ panʌra totroa querasia. Idjab̶a oro od̶a nepeda jʌ̃ panasid̶aa.
REV 4:5 Maʌ̃ne Ãcõrẽ bugue biya quiru ẽsi b̶ʌd̶eba baada purewa eda nũmabadjia, jururua nũmabadjia, dji cãbãyã b̶ae nũmabadjia. Maʌ̃ bugue quĩrãpita ĩbĩrãda siete urua nũpanasid̶aa. Siete jaure Ãcõrẽ quĩrãpita b̶eada mãwã panʌa.
REV 4:6 Maʌ̃ bugue quĩrãpe pusa pãpãrã b̶ʌ quĩrãca b̶asia. Maʌ̃ra vidrio ẽsã quiru quĩrãca b̶asia. Bugue jʌwa araare, jʌwa acʌare, jẽdaare, nocoare bid̶a animarã zaca zocai b̶eada quĩmãrẽ panasid̶aa. Ãdjirãra jãare, ẽcarraare bid̶a dauba bira panasid̶aa.
REV 4:7 Ab̶a imama zaca b̶asia. Ab̶a paca zaca b̶asia. Ab̶a dji quĩrãdarrara ẽberã quĩrãca b̶asia. Idjab̶a ab̶a nejõbʌ waib̶ʌa wãb̶ari b̶ʌ zaca b̶asia.
REV 4:8 Maʌ̃ quĩmãrẽbema zocai panʌba ida sei eropanasid̶aa. Ãdji cacuara jũma dauba bira panasid̶aa. I edre bid̶a dauba bira panasid̶aa. Ãsa, diamasi bid̶a ãdjirãba ʌ̃nãũnaẽ́ nãwã jarabadaa: Bio bia quirua, bio bia quirua, bio bia quirua dadjirã Boro Ãcõrẽra. Idjia jũma poya o b̶ʌa. Idjira b̶asia, id̶i b̶ʌa, idjab̶a ewariza b̶aya.
REV 4:9 Ãcõrẽ ewariza zocai b̶ʌra idji bugue biya quirud̶e chũmabaria. Maʌ̃ne dji animarã zaca zocai b̶eaba idjía bio bia quiruad̶a abadaa, bia bed̶eabadaa, idjab̶a bia b̶ʌad̶a abadaa. Mãwã jarabʌdaza veinticuatro drõãrãda Ãcõrẽ ewariza zocai b̶ʌ quĩrãpita chĩrãborod̶e copanenaped̶a bia bed̶eabadaa. Maʌ̃be ãdji nepeda dji bugued̶e chũmʌ quĩrãpita b̶ʌd̶aped̶a nãwã jarabadaa:
REV 4:11 Dairã Boro Ãcõrẽ, bʌdrʌ bia b̶ʌa jũmarãba bio biya quiruad̶a ad̶ida, wayad̶ida, idjab̶a bʌa jũma poya erob̶aida bia b̶ʌad̶a ad̶ida. Bʌa ne jũmada od̶a bẽrã bia b̶ʌa jũmarãba mãwã jarad̶ida. Wãrãda bʌa quĩrĩãna bẽrã ne jũmada osia idjab̶a ne jũmada bʌd̶eba b̶ʌa.
REV 5:1 Maʌ̃be mʌ̃a unusia bugue biya quirud̶e chũmʌba carta tuyad̶ada jʌwa araare erob̶ʌda. Maʌ̃ cartara quĩrã umena b̶ʌ́ b̶asia. Dji quĩrã tẽũne siete ceraba cara panasid̶aa ni ab̶aʌba ewararãnamãrẽã.
REV 5:2 Maʌ̃ne mʌ̃a bajãnebema nezoca dji dromada unusia. Idjia jĩgua iwid̶isia: “¿Caida bia b̶ʌ naʌ̃ cartad̶e cara b̶eara oguecuaped̶a ewarai carea?”
REV 5:3 Baribʌrʌ ni ab̶aʌda bia b̶aẽ́ basía maʌ̃ carta ewaraped̶a acʌi carea. Bajãne, naʌ̃ ẽjũãne, beud̶arã panabadama bid̶a neẽ́ basía.
REV 5:4 Maʌ̃ne mʌ̃ra dji quĩãne jĩã b̶esia ẽberã biada neẽ́ bad̶a bẽrã maʌ̃ carta ewaraped̶a acʌi carea.
REV 5:5 Baribʌrʌ veinticuatro drõãrãnebema ab̶aʌba mʌ̃́a nãwã jarasia: “Waa jĩãrãdua. Acʌdua, Juda ẽberãrãnebema Imama abadaba idji ume dji quĩrũda poyasia. Idjira David̶eba zed̶aa. Idjiabʌrʌ naʌ̃ cartad̶e siete cara b̶eara oguecuaped̶a ewaraida b̶ʌa.”
REV 5:6 Maʌ̃ne Ãcõrẽ bugue biya quiru caita, animarã zaca zocai b̶ea quĩmãrẽ panʌ caita, idjab̶a veinticuatro drõãrã panʌ ẽsi mʌ̃a Oveja Zaqueda ʌ̃ta nũmʌda unusia. Idjira beaped̶ad̶a quĩrãca b̶asia. Idjia cachuda siete erob̶asia. Dau sid̶a siete erob̶asia. Maʌ̃ siete dauba jara b̶ʌa Ãcõrẽ quĩrãpita siete jaure panʌda. Maʌ̃gʌrãra Ãcõrẽba jũma naʌ̃ ẽjũãne diabuebaria.
REV 5:7 Maʌ̃ne Oveja Zaquera bugue biya quirud̶e chũmʌmaa wãped̶a carta idji jʌwa araare erob̶ʌra edasia.
REV 5:8 Maʌ̃ carta edad̶acarea animarã zaca zocai b̶ea quĩmãrẽ panʌra idjab̶a veinticuatro drõãrã sid̶a idji quĩrãpita chĩrãborod̶e copanesid̶aa. Jũma ãdjirãba arpada, eped̶eco jũgurua sid̶a eropanasid̶aa. Maʌ̃ eped̶eco jũguruara incienso queraba bira b̶easia. Maʌ̃ incienso queraba jara b̶ʌa Ãcõrẽ ẽberãrãba idjía iwid̶ibʌdada.
REV 5:9 Veinticuatro drõãrãba, animarã zaca zocai b̶ea quĩmãrẽ panʌ bid̶a naʌ̃ trʌ̃ãbi djiwid̶ida trʌ̃ãsid̶aa: Bʌra beaped̶ad̶a bẽrã bʌdrʌ bia b̶ʌa maʌ̃ carta edaped̶a dji cara b̶eara oguecuaida. Bʌ oa erozoad̶aba ẽberãrãda Ãcõrẽ itea nẽdosia. Bed̶eazabemada, puruzabemada, jũma druazabema sid̶a ʌ̃cʌrʌ nẽdosia.
REV 5:10 Bʌa ãdjirãra b̶ʌsia dadji Ãcõrẽ purud̶e sacerdoterãda b̶ead̶amãrẽã. Idjab̶a naʌ̃ ẽjũãne dji bororãda b̶ead̶ia.
REV 5:11 Maʌ̃be mʌ̃a acʌbʌrʌd̶e bajãnebema nezocarãda trʌ̃ã duanʌda unusia. Maʌ̃gʌrãra zocãrã panʌ bẽrã mʌ̃a poya juachaẽ́ basía. Ãdjirãra Ãcõrẽ bugue biya quiru, dji animarã zaca zocai b̶ea, idjab̶a veinticuatro drõãrã aud̶u jũrã panasid̶aa.
REV 5:12 Nãwã jĩgua trʌ̃ã panasid̶aa: ¡Oveja Zaque beaped̶ad̶ada bio bia b̶ʌa! Jũmarãba idjía bia bed̶ead̶ida panʌa ne jũma poya erob̶ʌ bẽrã, ne jũmada erob̶ʌ bẽrã, jũma cawa b̶ʌ bẽrã idjab̶a bio ʌb̶ʌa b̶ʌ bẽrã. Idjidrʌ dji dromaara b̶ʌad̶a ad̶ida panʌa idjab̶a bio bia quiruad̶a ad̶ida panʌa.
REV 5:13 Maʌ̃ne mʌ̃a ũrĩsia jũma Ãcõrẽba od̶a bajãne b̶eaba, naʌ̃ ẽjũãne b̶eaba, beud̶arã jaureba, pusad̶e b̶ea bid̶a nãwã trʌ̃ã duanʌda: Jũmarãba dji bugue biya quirud̶e chũmʌ́a, Oveja Zaquea bid̶a ewariza bia bed̶ead̶ida panʌa. Ãdjida dji dromaana ad̶ida panʌa, bio bia quiruad̶a ad̶ida panʌa, idjab̶a ãdjia jũma poya eropananida bia b̶ʌad̶a ad̶ida panʌa.
REV 5:14 Maʌ̃be animarã zaca zocai b̶ea quĩmãrẽ panʌba nãwã jarasid̶aa: “Bia b̶ʌa mãwã b̶aida.” Ara maʌ̃da veinticuatro drõãrãda chĩrãborod̶e copanenaped̶a dji ewariza zocai b̶ʌ́a bia bed̶easid̶aa.
REV 6:1 Maʌ̃be mʌ̃a unusia Oveja Zaqueba cartad̶e cara b̶eada ab̶a ogabʌrʌda. Idjab̶a ũrĩsia animarã zaca zocai b̶ea quĩmãrẽ panʌnebema ab̶aʌba nãwã jara b̶ʌda: “Acʌd̶e zedua.” Idji bed̶eara baa jĩguabʌrʌ quĩrãca b̶asia.
REV 6:2 Araa acʌd̶e wãsid̶e cawayo torroda unusia. Maʌ̃ cawayo ʌ̃rʌ̃ chũmʌba idji jʌwad̶e enedrʌmada erob̶asia. Ab̶aʌba idjía nepeda diasia. Ara maʌ̃da ʌ̃cʌrʌ poyaped̶a dewararã poyai carea wãsia.
REV 6:3 Mãwãnacarea Oveja Zaqueba wayacusa cartad̶e cara b̶eada ab̶a ogabʌrʌd̶e mʌ̃a ũrĩsia dewarabema animarã zaca zocai b̶ʌba nãwã jara b̶ʌda: “Acʌd̶e zedua.”
REV 6:4 Araa acʌd̶e wãsid̶e cawaẽ́ne cawayo purea b̶ʌda odjasia. Ab̶aʌba maʌ̃ cawayo ʌ̃rʌ̃ chũmʌ́a djõbada neco waib̶ʌada diasia. Ãcõrẽba idjía idu ãrĩbisia ẽberãrã naʌ̃ ẽjũãne ãbaa necai duanʌda, mãwã djõ duanʌba dji quena duananamãrẽã.
REV 6:5 Mãwãnacarea Oveja Zaqueba wayacusa cartad̶e cara b̶eada ab̶a ogabʌrʌd̶e mʌ̃a ũrĩsia dewarabema animarã zaca zocai b̶ʌba nãwã jara b̶ʌda: “Acʌd̶e zedua.” Araa acʌd̶e wãsid̶e mʌ̃a cawayo pãĩmada unusia. Maʌ̃ cawayo ʌ̃rʌ̃ chũmʌba ne zʌgʌa zabadada idji jʌwad̶e erob̶asia.
REV 6:6 Maʌ̃ne mʌ̃a ũrĩsia animarã zaca zocai b̶ea ẽsi ab̶a bed̶ea b̶ʌda. Maʌ̃ba dji cawayo ʌ̃rʌ̃ chũmʌ́a nãwã jarasia: “Trigoda idu bia zaubirãdua. Mãwã trigo libra ume nẽdoi carea ẽberãda ewari ab̶a trajaida b̶ʌa. Cebada sid̶a idu bia zaubirãdua. Mãwã cebada sei libra nẽdoi carea ẽberãda ewari ab̶a trajaida b̶ʌa. Baribʌrʌ nedraga diabarida, uva sid̶a idu bia zaubidua nedragada, uva b̶a sid̶a baramãrẽã.”
REV 6:7 Mãwãnacarea Oveja Zaqueba wayacusa cartad̶e cara b̶eada ab̶a ogabʌrʌd̶e mʌ̃a ũrĩsia dewarabema animarã zaca zocai b̶ʌba nãwã jara b̶ʌda: “Acʌd̶e zedua.”
REV 6:8 Araa acʌd̶e wãsid̶e mʌ̃a unusia cawayo cuaracuara b̶ʌda. Maʌ̃ cawayo ʌ̃rʌ̃ chũmʌ trʌ̃ra “Beuid̶ebema” abadaa. Idji caid̶u ab̶a nĩbabadjia “Beud̶arã panabada ẽjũã” abadada. Jũma naʌ̃ ẽjũãne ẽberãrã quĩmãrẽ b̶eaza Ãcõrẽba ãdjía ab̶a idu beabisia. Maʌ̃ ẽberãrãra beasid̶aa djõ duanʌba, jarrababa, cacua biẽ́ duanʌba, idjab̶a animarã naʌ̃ ẽjũãnebema minijĩchia b̶ea bid̶a.
REV 6:9 Mãwãnacarea Oveja Zaqueba wayacusa cartad̶e cara b̶eada ab̶a ogabʌrʌd̶e mʌ̃a unusia Ãcõrẽ bed̶ea jaradia panʌ carea beaped̶ad̶arã jaureda. Ãdjirãra bajãne Ãcõrẽa ne babue diabada edrecare duanasid̶aa.
REV 6:10 Nãwã jĩgua jarasid̶aa: “Jũmarã Boro, bʌra bio bia quirua idjab̶a wãrãda bed̶ea ab̶a b̶ʌa. ¿Bʌa sãʌ̃be dud̶abemarãra cawa oi dairã beaped̶ad̶a carea?”
REV 6:11 Ãcõrẽba ãdjiza wua torroda jʌ̃namãrẽã diasia. Maʌ̃be nãwã panusia: “Wad̶i necai jʌ̃ãnadua ab̶a ẽberãrãba bãrã beaped̶ad̶a quĩrãca bãrã djabarã Crito nezocarãda jũma daucha beabʌdad̶aa.”
REV 6:12 Mãwãnacarea Oveja Zaqueba wayacusa cartad̶e cara b̶eada ab̶a ogabʌrʌda mʌ̃a acʌ b̶asia. Maʌ̃ne de uremiada dji cãbãyã uresia. Sopua carea jʌ̃bada pãĩma b̶ʌ quĩrãca ʌ̃mãdaura pãĩmasia. Jed̶ecora oa quĩrãca jũma pureasia.
REV 6:13 Nãũrã dji cãbãyã puábʌrʌd̶e nejõ dji ca jurrubari quĩrãca chĩdaura bajãneba egorod̶aa jurrusia.
REV 6:14 Bajãra carta bʌratʌbʌrʌ quĩrãca nẽbasia. Jũma eyara, pusad̶e b̶ea morro sid̶a naãrã b̶ead̶ama panenaẽ́ basía.
REV 6:15 Maʌ̃be naʌ̃ ẽjũãnebema bororãda, ãdjiarebemada, zarrarã bororãda, ne bara b̶eada, naʌ̃ ẽjũãne dji dromarãda, nezoca b̶eada, nezocaẽ́ b̶ea sid̶a eya uriad̶e idjab̶a eyad̶e mõgara cob̶ead̶e mĩrũcuasid̶aa.
REV 6:16 Ãdjirãba nãwã jarasid̶aa: “Eya, mõgara, dai ʌ̃rʌ̃ b̶aed̶adua. Daida mẽrãnadua jãʌ̃ bugue biya quirud̶e chũmʌ quĩrãpitabemada idjab̶a Oveja Zaqueba cawa oid̶ebemada.
REV 6:17 Ãdjia cawa od̶i ewari dromada jũẽsia. ¿Caiba maʌ̃gʌra droai?”
REV 7:1 Mãwãnacarea mʌ̃a bajãnebema nezocarãda quĩmãrẽ unusia. Ãdjira naʌ̃ ẽjũã iquid̶aza nũmeasia. Ãdjia nãũrãda ni ab̶aʌareba naʌ̃ ẽjũãne, pusad̶e, ni ab̶aʌ bacurumaa bid̶a idu puabid̶aẽ́ basía.
REV 7:2 Maʌ̃ne mʌ̃a unusia dewara nezoca bajãnebemada ʌ̃mãdau odjabariareba zebʌrʌda. Maʌ̃gʌba dji zocai b̶ʌ Ãcõrẽ sẽyã b̶ʌbarida erob̶asia. Idjia bajãnebema nezocarã quĩmãrẽ panʌ́a nãwã jĩgua jarasia: “Naʌ̃ ẽjũãra, pusara, bacuru sid̶a ãrĩrãnadua ab̶a daiba Ãcõrẽ sẽyãra idji nezocarã dratud̶e jũma b̶ʌbʌdad̶aa.” Mãwã jarasia Ãcõrẽba ʌb̶ʌada bajãnebema nezocarã quĩmãrẽ panʌ́a diad̶a bẽrã naʌ̃ ẽjũãra, pusa sid̶a ãrĩnamãrẽã.
REV 7:4 Maʌ̃ne mʌ̃a ũrĩsia Ãcõrẽ sẽyã erob̶eara jũmasãwã panʌda. 144 mil panasid̶aa. Jũma ãdjirãra Israel ẽberãrãnebema basía.
REV 7:5 Israel warra Judad̶eba yõped̶ad̶ada doce mil panasid̶aa. Rubeʌ̃neba yõped̶ad̶ada doce mil panasid̶aa. Gad̶eba yõped̶ad̶ada doce mil panasid̶aa.
REV 7:6 Aserd̶eba yõped̶ad̶ada doce mil panasid̶aa. Neptalid̶eba yõped̶ad̶ada doce mil panasid̶aa. Manased̶eba yõped̶ad̶ada doce mil panasid̶aa.
REV 7:7 Simeoʌ̃neba yõped̶ad̶ada doce mil panasid̶aa. Levid̶eba yõped̶ad̶ada doce mil panasid̶aa. Isacard̶eba yõped̶ad̶ada doce mil panasid̶aa.
REV 7:8 Zabuloʌ̃neba yõped̶ad̶ada doce mil panasid̶aa. Josed̶eba yõped̶ad̶ada doce mil panasid̶aa. Idjab̶a Benjamiʌ̃neba yõped̶ad̶ada doce mil panasid̶aa.
REV 7:9 Mãwãnacarea wayacusa cãĩmocara quĩrãca mʌ̃a ẽberãrãda zocãrã unusia. Ni ab̶aʌba ãdjirãra poya juachad̶aẽ́ basía. Druazabemada, puruzabemada, bed̶eazabema sid̶a ʌ̃cʌrʌ duanasid̶aa. Jũmarãba cacuad̶e jʌ̃bada torroada jʌ̃ b̶easia idjab̶a b̶ʌsrid̶a panʌ bẽrã uruta queduaca b̶eada ãdji jʌwad̶e erob̶easia. Ãdjirãra Ãcõrẽ bugue biya quiru quĩrãpita idjab̶a Oveja Zaque quĩrãpita bid̶a ʌ̃ta duanasid̶aa.
REV 7:10 Maʌ̃ne jũmarãba nãwã jĩgua jarasid̶aa: “¡Dai Ãcõrẽ naʌ̃ bugue biya quirud̶e chũmʌba, Oveja Zaque bid̶a dairãra ẽdrʌ edasid̶aa!”
REV 7:11 Maʌ̃ne animarã zaca b̶ea quĩmãrẽ panʌra, veinticuatro drõãrã sid̶a Ãcõrẽ bugue biya quiru caita panasid̶aa. Jũma bajãnebema nezocarãda ãdjirã aud̶u jũrã ʌ̃ta duanasid̶aa. Maʌ̃ne bugue biya quiru quĩrãpita maʌ̃ bajãnebema nezocarãra chĩrãborod̶e quĩrã ed̶aa b̶arru copanenaped̶a Ãcõrẽa bia bed̶easid̶aa.
REV 7:12 Nãwã jarasid̶aa: ¡Bãrãba jara panʌ quĩrãca wãrãa! Ewariza jũmarãba dairã Ãcõrẽa bia bed̶ead̶ida panʌa dji dromaara b̶ʌ bẽrã, ne cawaara b̶ʌ bẽrã, ne jũma poya erob̶ʌ bẽrã idjab̶a bio ʌb̶ʌa b̶ʌ bẽrã. Idjía bia b̶ʌad̶a ad̶ida panʌa idjab̶a bio biya quiruad̶a ad̶ida panʌa. ¡Wãrãda bia b̶ʌa mãwã b̶aida!
REV 7:13 Maʌ̃be veinticuatro drõãrãnebema ab̶aʌba mʌ̃́a iwid̶isia: “¿Bʌa cawa b̶ʌca za cacuad̶e jʌ̃bada torroa jʌ̃ b̶eara cairãda jãwã b̶eada? ¿Cawa b̶ʌca sãmaʌba zesid̶ada?”
REV 7:14 Mʌ̃a panusia: “Bʌabʌrʌ cawa b̶ʌa.” Maʌ̃ne idjia jarasia: “Naʌ̃ ẽberãrãra jĩrũarebema ewari bio minijĩchia b̶ʌd̶ebema ẽdrʌped̶ad̶arãa. Oveja Zaque oaba ãdjia cacuad̶e jʌ̃badara totroa tãtosid̶aa.
REV 7:15 Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽ bugue biya quiru quĩrãpita duanʌa. Idji ded̶e ãsa, diamasi bid̶a idji itea ne o panʌa. Maʌ̃ bugue biya quirud̶e chũmʌba ãdjirãra waga b̶aya.
REV 7:16 Waa jarra b̶ead̶aẽ́a ni opichia b̶ead̶aẽ́a. Beseaba waa baẽ́ b̶ead̶ia idjab̶a jʌ̃wʌ̃rʌ̃ãba mĩã sẽẽ́a.
REV 7:17 Oveja Zaqueba ãdjirãra Ãcõrẽ bugue biya quiruma waga b̶aya. Ãdjirãra edeya zocai b̶ai dia b̶ʌ baido bogadrʌ nũmeamaa dod̶amãrẽã. Maʌ̃ne Ãcõrẽba ãdjirã daub̶ara jũma jareya.”
REV 8:1 Oveja Zaqueba cartad̶e siete cara b̶ead̶a jĩrũarebema ogasid̶e bajãne dãrã chupea nũmesia.
REV 8:2 Mãwãnacarea mʌ̃a unusia bajãnebema nezocarãda Ãcõrẽ quĩrãpita siete ʌ̃ta duanʌda. Siete cachiruda ãdjirãa diasia.
REV 8:3 Maʌ̃be dewara nezoca bajãnebemada zeped̶a Ãcõrẽa quera babadama ʌ̃ta nũmesia. Maʌ̃ quera babada oro od̶ara Ãcõrẽ bugue quĩrãpita b̶ʌa. Bajãnebema nezocaba idji jʌwad̶e quera babada eped̶ecoda erob̶asia. Maʌ̃ eped̶ecora oro od̶a basía. Ab̶aʌba idjía incienso querada waib̶ʌa diasia jũma Ãcõrẽ ẽberãrãba iwid̶iped̶ad̶a ume ãbaa bá diamãrẽã. Ara maʌ̃da quera babada ʌ̃rʌ̃ incienso querara bá nũmʌsia.
REV 8:4 Ãcõrẽ ẽberãrãba iwid̶iped̶ad̶ara maʌ̃ bajãnebema nezocaba incienso quera bá nũmʌ cowaa ume ãbaa Ãcõrẽmaa tũãpa cowasia.
REV 8:5 Maʌ̃be bajãnebema nezocaba quera babada eped̶ecoda edaped̶a quera babada ʌ̃rʌ̃ tʌbʌdau urua b̶ʌba birasia. Maʌ̃ tʌbʌdau uruara naʌ̃ ẽjũãnaa peatasia. Maʌ̃ba baada jururuasia, dji cãbãyã jĩgua b̶ae nũmesia, purewa eda nũmesia, idjab̶a naʌ̃ ẽjũãra ure nũmesia.
REV 8:6 Maʌ̃be bajãnebema nezocarã siete panʌba ãdji siete cachiru edaped̶ad̶ara zad̶i carea eronũpanesid̶aa.
REV 8:7 Ab̶aʌba idji cachiruda zásia. Ara maʌ̃da hieloda cue quĩrãca naʌ̃ ẽjũãnaa jurrusia. Idjab̶a uruada oa ume puera b̶ʌda naʌ̃ ẽjũãnaa jurrusia. Maʌ̃ba naʌ̃ ẽjũãra, bacuru sid̶a berara ẽsidra bá wãsia. Mama chiruara jũma bá wãsia.
REV 8:8 Mãwãnacarea dewarabema nezocaba idji cachiruda zásia. Ara maʌ̃da eya waib̶ʌa quĩrãca b̶ʌda purega jida nũmʌda ab̶aʌba pusad̶e b̶atabuesia. Maʌ̃ba pusara berara ẽsidra oa babisia.
REV 8:9 Maʌ̃ne pusad̶ebema animarãda berara ẽsidra quinisid̶aa idjab̶a barcora berara ẽsidra jũma ãrĩsid̶aa.
REV 8:10 Mãwãnacarea dewarabema nezocaba idji cachirura zásia. Ara maʌ̃ne chĩdau waib̶ʌa uruga jida nũmʌda bajãneba b̶aesia. Berara ẽsidra naʌ̃ ẽjũãne b̶ea dod̶e, baido bogadrʌ b̶ead̶e bid̶a b̶aesia.
REV 8:11 Maʌ̃ chĩdau trʌ̃ra Asea abadaa. Idji b̶aed̶ama baidora jũma aseasia. Maʌ̃ baidoba ẽberãrãra zocãrã quinisid̶aa.
REV 8:12 Mãwãnacarea dewarabema nezocaba idji cachirura zásia. Ara maʌ̃da ʌ̃mãdaura, jed̶eco sid̶a berara ẽsidra pãĩma nũmesia. Chĩdau b̶ea sid̶a berara ẽsidra pãĩmacuasid̶aa. Maʌ̃ bẽrã ãsa b̶aida b̶ad̶ada berara ẽsidra pãĩma nũmasia. Diamasi bid̶a jed̶ecora, chĩdau b̶ea sid̶a ʌ̃na b̶aida b̶ad̶ada berara ẽsidra ʌ̃naẽ́ basía.
REV 8:13 Mʌ̃a ʌ̃taa acʌbʌrʌd̶e ũrĩsia nejõbʌ ʌ̃tʌ wãb̶ari b̶ʌba jĩgua jara b̶ʌda: “¡Mĩã djuburi b̶ead̶ia! ¡Mĩã djuburi b̶ead̶ia! ¡Mĩã djuburi b̶ead̶ia naʌ̃ ẽjũãne b̶eara dewarabema nezoca ũbea panʌba ãdji cachiru zabʌdad̶e!”
REV 9:1 Mãwãnacarea dewarabema nezocaba idji cachiruda zásia. Maʌ̃ne mʌ̃a chĩdau bajãneba naʌ̃ ẽjũãnaa b̶aed̶ada unusia. Ab̶aʌba uria dau cʌre b̶ʌ jũãtrʌ b̶ʌ ewabarida maʌ̃ chĩdaúa diasia.
REV 9:2 Maʌ̃ uria jũãtrʌ b̶ʌ ewasid̶e uriad̶eba nãrĩda ʌ̃taa cowasia pea bá wãbʌrʌ cowabari quĩrãca. Maʌ̃ cowaaba ʌ̃mãdaura, bajã pãwãrã b̶ʌ sid̶a jũma pãĩma nũmesia.
REV 9:3 Maʌ̃ne ad̶ichichi waib̶ʌada maʌ̃ cowaad̶eba naʌ̃ ẽjũãnaa wãwãzoasia. Ãcõrẽba maʌ̃ ad̶ichichia ʌb̶ʌada diasia ẽberãrã cad̶amãrẽã drusõrẽba cabʌrʌ quĩrãca.
REV 9:4 Idjia ad̶ichichia jarasia naʌ̃ ẽjũãnebema chiruara, bacuru sid̶a ãrĩrãnamãrẽã. Ãtebʌrʌ ab̶abe ẽberãrã Ãcõrẽ sẽyã ãdji dratud̶e neẽ́ b̶eada cabisia.
REV 9:5 Ãcõrẽba ad̶ichichia ẽberãrãra idu beabiẽ́ basía, ãtebʌrʌ jed̶eco juesumabe idu puabisia. Maʌ̃ puara drusõrẽba cad̶a pua quĩrãca b̶asia.
REV 9:6 Maʌ̃ ewarid̶e ẽberãrãra beu jʌrʌd̶ia baribʌrʌ beud̶aẽ́a. Wãrãda beu quĩrĩã pananimĩna beud̶aẽ́a.
REV 9:7 Maʌ̃ ad̶ichichira cawayo sordaoba djõne edebari quĩrãca b̶easia. Ãdji borod̶e nepe oro od̶a quĩrãca b̶ʌda jʌ̃ b̶easia. Ãdji quĩrãdarrara ẽberã quĩrãca b̶easia.
REV 9:8 Ãdji bud̶ara wẽrã bud̶aca b̶easia. Ãdji quid̶ara imama quid̶aca b̶easia.
REV 9:9 Ãdji cacuara jiorro od̶aba jũãtrʌ b̶easia. Ãdji i jĩguara jururuga nũmasia cawayo zocãrã ãdji carreta bara ẽberãrã djõ panʌmaa pira wãbʌda quĩrãca.
REV 9:10 Ãdji drura drusõrẽne quĩrãca quid̶a cũmia b̶easia. Jed̶eco juesuma ãdji druba ẽberãrãra poya biẽ́ o panania.
REV 9:11 Maʌ̃ ad̶ichichi borora uria dau cʌre b̶ʌ wagabaria. Idji trʌ̃ra hebreo bed̶ead̶e Abadoʌ̃ abadaa. Griego bed̶ead̶e Apolioʌ̃ abadaa.
REV 9:12 Nabema mĩã djuburi b̶ead̶i jarad̶ara jõsia, baribʌrʌ wad̶ibid̶a umé panʌa.
REV 9:13 Mãwãnacarea dewarabema nezocaba idji cachiruda zásia. Maʌ̃ne Ãcõrẽ quĩrãpita quera babada oro od̶a cachu quĩmãrẽ panʌareba ab̶a bed̶ea b̶ʌda mʌ̃a ũrĩsia.
REV 9:14 Dji bed̶ea b̶ʌba bajãnebema nezoca cachiru zad̶aa nãwã jarasia: “Do waib̶ʌa Euprate abadama bajãnebema nezoca quĩmãrẽ jʌ̃ panʌda ẽrã b̶ʌdua.”
REV 9:15 Ara maʌ̃da idjia maʌ̃ quĩmãrẽ panʌra ẽrã b̶ʌsia naʌ̃ ẽjũãne b̶eara berara ẽsidra quenanamãrẽã. Ãcõrẽba ãdjira erob̶asia ara maʌ̃ poad̶e, ara maʌ̃ jed̶ecod̶e, ara maʌ̃ ewarid̶e mãwã quenanamãrẽã.
REV 9:16 Maʌ̃ne mʌ̃a ũrĩsia ab̶aʌba jarabʌrʌda cawayod̶e wãbada sordaorãda jũmasãwã enebʌdada. Dosciento miyoʌ̃ enebʌdaad̶a asia.
REV 9:17 Mʌ̃a cãĩmocara quĩrãca ununa cawayora nãwã b̶easia: ãdji borora imama boro quĩrãca b̶easia. Ãdji ited̶eba uruada, azupreda, idjab̶a nãrĩda cowabadjia. Dji ʌ̃rʌ̃ chũmeaba ãdji jãare jũãtrʌbarida jʌ̃ b̶easia. Maʌ̃ jũãtrʌbarira purega b̶asia, zapiro mõgara quĩrãca pãwãrã b̶asia idjab̶a azupre quĩrãca cuara b̶asia.
REV 9:18 Cawayo ited̶eba cowa b̶ʌ nãrĩba, uruaba, azupre bid̶a naʌ̃ ẽjũãne b̶eara berara ẽsidra quenasid̶aa.
REV 9:19 Maʌ̃gʌrã cawayoba ãdji ited̶eba cowa b̶ʌba, ãdji dru bid̶a ẽberãrãra beabadjid̶aa. Ãdji drura dama quĩrãca b̶asia. Maʌ̃ba ẽberãrãra cad̶aped̶a beabadjid̶aa.
REV 9:20 Mãwãmĩna ẽberãrã quininaẽ́ bad̶aba wad̶ibid̶a ãdjia cadjirua obadara igarad̶aẽ́ basía. Ãdjia jai ẽpẽbadara igarad̶aẽ́ basía. Jʌwaba od̶a ãcõrẽra igarad̶aẽ́ basía: dji oro od̶ada, parata od̶ada, bronce od̶ada, mõgara od̶ada, bacuru od̶a sid̶a igarad̶aẽ́ basía. Maʌ̃ jʌwaba od̶a ãcõrẽba ununacamĩna, ũrĩnacamĩna, idjab̶a nĩbad̶acamĩna, ẽberãrãba maʌ̃ra igarad̶aẽ́ basía.
REV 9:21 Idjab̶a mĩã beabadara, djãrã nʌ̃gʌbadara, aud̶ua nĩbabadara, ne drʌabada sid̶a ẽberãrãba igarad̶aẽ́ basía.
REV 10:1 Mãwãnacarea cãĩmocara quĩrãca mʌ̃a unusia bajãnebema nezoca dji dromada ed̶aa zebʌrʌda. Idjia cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌra jʌ̃rãrã basía. Idji boro ʌ̃rʌ̃ eumada b̶asia. Idji quĩrãra ʌ̃mãdau quĩrãca urua b̶asia. Idji jĩrũra tʌbʌ eradrʌ nũmʌ quĩrãca b̶asia.
REV 10:2 Idji jʌwad̶e carta zaqueda ewara erob̶asia. Idji jĩrũ araarebemara pusad̶e tʌga nũmasia. Jĩrũ acʌarebemara drua tʌga nũmasia.
REV 10:3 Maʌ̃be idjira imama jarragabari quĩrãca jĩgua b̶iasia. Mãwã b̶iabʌrʌd̶e baara b̶arima siete jururuasia.
REV 10:4 Baa b̶arima siete jururuad̶acarea maʌ̃ jururuaba jarad̶ara mʌ̃a cartad̶e b̶ʌi basía. Maʌ̃ne bajãnaa mʌ̃a bed̶eada ũrĩsia nãwã jarabʌrʌda: “Baaba b̶arima siete jururua jarad̶ara mẽrã erob̶adua. Cartad̶e b̶ʌrãdua.”
REV 10:5 Maʌ̃be mʌ̃a ununa bajãnebema nezoca pusad̶e idjab̶a drua tʌga nũmʌba idji jʌwa araarebemada ʌ̃taa bajãnaa wasia.
REV 10:6 Mãwã b̶ʌd̶e idjira naʌ̃ ẽjũãnebema, bajãnebema, pusad̶ebema jũma od̶a Ãcõrẽ trʌ̃neba bed̶easia. Nãwã jarasia Ãcõrẽ ewariza zocai b̶ʌ trʌ̃neba: “Ãcõrẽba jarad̶ara dãrãẽ́ne jũma mãwãya.
REV 10:7 Idjid̶eba bed̶eabadarãda idji nezocarãa. Naẽna Ãcõrẽba ãdjirãa jarabadjia idjia cawabiẽ́ b̶ʌda jĩrũare jũma mãwãida. Bajãnebema nezoca dji jĩrũarebemaba cachiru zabʌrʌd̶e wãrãda jũma mãwãya.”
REV 10:8 Maʌ̃be bajãnaa bed̶ea mʌ̃a naẽna ũrĩnaba wayacusa nãwã jarasia: “Bajãnebema nezoca jĩrũ ab̶a pusad̶e jĩrũ ab̶a drua tʌga nũmʌba carta zaque idji jʌwad̶e ewara erob̶ʌda edad̶e wãdua.”
REV 10:9 Ara maʌ̃da bajãnebema nezocamaa wãped̶a mʌ̃a iwid̶isia carta zaquera diamãrẽã. Idjia panusia: “Edadua. Codua. Bʌ ited̶era urrajõ quĩrãca cũã b̶aya, baribʌrʌ bʌ b̶ited̶a asea nũmeya.”
REV 10:10 Maʌ̃ carta zaquera bajãnebema nezoca jʌwad̶ebemada edaped̶a cosia. Mʌ̃ ited̶e urrajõ quĩrãca cũã b̶asia baribʌrʌ cod̶acarea mʌ̃ b̶ited̶a asea nũmesia.
REV 10:11 Maʌ̃be idjia mʌ̃́a jarasia: “Bʌa wayacusa Ãcõrẽneba bed̶eaida b̶ʌa zocãrã puru sãwãninebemada, zocãrã drua sãwãninebemada, bed̶eaza sãwãninebemada, idjab̶a ẽberãrã bororã sãwãninebema sid̶a.”
REV 11:1 Mãwãnacarea ab̶aʌba de zabada bacuru quĩrãca b̶ʌda mʌ̃́a diasia. Idjia nãwã jarasia: “Ãcõrẽ de dromara, animarã babue diabada sid̶a zad̶e wãdua. Idjab̶a Ãcõrẽa mama bia bed̶ea panʌ sid̶a jũma juachadua.
REV 11:2 Baribʌrʌ Ãcõrẽ de droma mõgaraba aud̶u jũrã ca b̶ʌ ed̶aarebema ẽjũãda zarãdua, maʌ̃gʌra Ãcõrẽ ĩjãẽ́ b̶eaa diad̶a bẽrã. Ãdjirãba Ãcõrẽ puru Jerusaleʌ̃ra 42 jed̶eco poya eropanania.
REV 11:3 Maʌ̃ ewarid̶e mʌ̃a ẽberãda umé diabueya mʌ̃nebemada ebud̶a bed̶ead̶amãrẽã. Ãdjia sopua carea jʌ̃bada jʌ̃ panʌne 1,260 ewari Ãcõrẽneba bed̶ead̶ia.”
REV 11:4 Ãcõrẽ naʌ̃ ẽjũãnebema boro quĩrãpita olivo bacuruda umé panʌa, ĩbĩrã sid̶a umé panʌa. Maʌ̃ba idjid̶ebema bed̶eabada umé panʌda jara b̶ʌa.
REV 11:5 Bariduaba ãdjida biẽ́ o quĩrĩãnibʌrʌ, ãdji ited̶eba urua eradrʌbʌrʌba ãdji ume dji quĩrũra bá bead̶ia. Jũma ãdji biẽ́ o quĩrĩãbʌdara ara maʌ̃ quĩrãca bead̶ia.
REV 11:6 Maʌ̃ ẽberã umé panʌba Ãcõrẽneba bed̶ea panʌne bajãra poya jũãtrʌd̶ia cue zerãmãrẽã. Baido sid̶a ãdjia poya oa babid̶ia idjab̶a naʌ̃ ẽjũã ãrĩnira quĩrãtanoa poya zebid̶ia ãdjia o quĩrĩã panʌ quĩrãca.
REV 11:7 Baribʌrʌ Ãcõrẽnebema jũma bed̶eaped̶ad̶acarea animarã cadjirua uria dau cʌre b̶ʌd̶eba zebʌrʌba ãdjira orraya. Maʌ̃ba ãdjira poyaped̶a beaya.
REV 11:8 Dji bewãrãra Jerusaleʌ̃ puru dromane tapanania. (Jerusaleʌ̃ purud̶e dadjirã Boro Jesura crud̶e cachi beasid̶aa. Ʌ̃cʌrʌba maʌ̃ purura trʌ̃ jarabadaa “Sodoma” idjab̶a “Egipto”, Jerusaleʌ̃nebemaba cadjiruara ab̶arica obada bẽrã.)
REV 11:9 Puruzabemaba, bed̶eazabemaba, druazabema bid̶a bẽwãrã mama tapanʌda ewari ũbea ẽsidra acʌ panania. Maʌ̃ bewãrãra idu joubid̶aẽ́a.
REV 11:10 Ãdji beuped̶ad̶a carea naʌ̃ ẽjũãne b̶eara b̶ʌsrid̶ad̶ia. B̸ʌsrid̶a panʌba ãdjiza nebiada diadruad̶ia maʌ̃ Ãcõrẽneba bed̶eabada umé pananaba ãdjirãra bia mĩga eropanana bẽrã.
REV 11:11 Baribʌrʌ ewari ũbea ẽsidra bad̶acarea Ãcõrẽba ãdjira ʌ̃rẽbabisia. Ãdji piradrʌbʌda unuped̶ad̶ara bio dauperasid̶aa.
REV 11:12 Maʌ̃be dji Ãcõrẽneba bed̶eabadaba bed̶eada bajãnaa jĩgua ũrĩsid̶aa. Nãwã jarasia: “Nama ʌ̃taa zed̶adua.” Ara maʌ̃da ãdji ume dji quĩrũba acʌ panʌne jʌ̃rãrãne bajãnaa wãsid̶aa.
REV 11:13 Maʌ̃be de uremiada dji cãbãyã uresia. Maʌ̃ba Jerusaleʌ̃ purud̶e deda zocãrã coracuasia. Ẽberãrãda siete mil quinisid̶aa. Maʌ̃ne dji zocai b̶eara bio daupera duanʌba Ãcõrẽ bajãne b̶ʌ́a bia bed̶easid̶aa.
REV 11:14 Maʌ̃ mĩã djuburi b̶ead̶i jarad̶ara jõsia. Baribʌrʌ jĩrũarebema mĩã djuburi b̶ead̶i jarad̶ara dãrãẽ́ne zeya.
REV 11:15 Bajãnebema nezoca dji jĩrũarebemaba idji cachirura zásia. Maʌ̃ne bajãne zocãrã nãwã jĩgua bed̶easid̶aa: Dadjirã Boro Ãcõrẽda, idjia ẽdrʌ edabari diai jarad̶a ume naʌ̃ ẽjũãnebema boroda panesid̶aa. Id̶iba ʌ̃taa Ãcõrẽra ewariza jũmarã Boroda b̶aya.
REV 11:16 Maʌ̃be veinticuatro drõãrãda ãdji bugue biya quirud̶e Ãcõrẽ quĩrãpita chũmeanada chĩrãborod̶e b̶arru copanenaped̶a Ãcõrẽa bia bed̶easid̶aa.
REV 11:17 Nãwã jarasid̶aa: Dairã Boro Ãcõrẽ jũma poya b̶ʌ, bʌra naãrãed̶a b̶asia idjab̶a wad̶ibid̶a b̶ʌa. Bʌ ʌb̶ʌa waib̶ʌa b̶ʌda unubi b̶ʌ bẽrã idjab̶a jũmarã Boroda b̶ed̶a bẽrã daiba bia b̶ʌad̶a a panʌa.
REV 11:18 Druazabemarãra bʌ ume quĩrũbucasid̶aa. Baribʌrʌ bʌa cawa oi ewarira jũẽsia. Id̶ibʌrʌ bʌa beud̶arãra cawa oya. Maʌ̃ne bʌ nezocarã bʌd̶eba bed̶eaped̶ad̶arãa, bʌ ẽberãrãa, bʌ waya b̶ea dji dromarãa, ed̶aara b̶earãa bid̶a bʌa ne biada diaya ãdjia oped̶ad̶a quĩrãca. Baribʌrʌ naʌ̃ ẽjũãne cadjirua oped̶ad̶ara bʌa biẽ́ b̶ʌya.
REV 11:19 Maʌ̃be Ãcõrẽ de droma bajãne b̶ʌra ewasia. Maʌ̃ ded̶e ed̶a Ãcõrẽ ley wagabada baurudeda mʌ̃a unusia. Maʌ̃ne baada purewa eda nũmesia, jururua nũmesia, idjab̶a dji cãbãyã b̶ae nũmesia. Naʌ̃ ẽjũãra ure nũmesia idjab̶a hieloda cue quĩrãca jurru nũmesia.
REV 12:1 Ne jarai waib̶ʌada bajãne odjasia. Mʌ̃a unusia wẽrãba ʌ̃mãdauda wua quĩrãca jʌ̃ b̶ʌda. Idji jĩrũra jed̶eco ʌ̃rʌ̃ b̶asia. Doce chĩdauda borob̶ari quĩrãca jʌ̃ b̶asia.
REV 12:2 Maʌ̃ wẽrãra b̶iogoa b̶asia. Warra toid̶e nũmʌ bẽrã puaba b̶iabadjia.
REV 12:3 Maʌ̃be dewara ne jaraida bajãne odjasia. Mʌ̃a je droma purega b̶ʌda unusia. Maʌ̃ jeba boroda siete erob̶asia idjab̶a cachuda die erob̶asia. Nepeda boroza jʌ̃ b̶easia.
REV 12:4 Idji druba jãrãwẽbʌrʌba chĩdauda berara ẽsidra bajãneba naʌ̃ ẽjũãnaa jurrubisia. Maʌ̃ jera wẽrã warra toi carea b̶ʌma nũmesia warra zaque ara tobʌrʌda mĩ carea.
REV 12:5 Maʌ̃ne wẽrãba umaquĩrã warrada tosia. (Maʌ̃ warraba quĩrã djuburia neẽ́ jũma naʌ̃ ẽjũãne b̶eaa idji bed̶eada ĩjã obiya.) Baribʌrʌ jeba mĩ naẽna Ãcõrẽba maʌ̃ warrara ʌ̃taa edesia idji bugue biya quirud̶e chũmʌmaa.
REV 12:6 Maʌ̃be wẽrãra ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌmaa mĩrũ wãsia. Mama 1,260 ewari idjira waga erob̶ai carea Ãcõrẽba jũma o erob̶asia.
REV 12:7 Mãwãnacarea bajãnebema nezoca dji droma Miguel abadada idjiare panʌ nezocarã sid̶a je ume bajãne djõbucasid̶aa. Maʌ̃ne jera idjiare panʌ sid̶a djõbucasid̶aa.
REV 12:8 Baribʌrʌ jeba, idjiare panʌ bid̶a poyad̶aẽ́ basía. Maʌ̃ bẽrã ãdjira bajãne waa poya pananaẽ́ basía.
REV 12:9 Maʌ̃ne je dromara, jũma idjiare panʌ sid̶a naʌ̃ ẽjũãnaa b̶atabuesid̶aa. Maʌ̃ jera naẽnaed̶a bad̶a dama basía. Idji trʌ̃ra Diauru idjab̶a Satana abadaa. Idjia naʌ̃ ẽjũãne b̶eara jũma cũrũga erob̶ʌa.
REV 12:10 Maʌ̃be mʌ̃a ũrĩsia ab̶aʌda bajãne jĩgua bed̶ea b̶ʌda. Maʌ̃ba nãwã jarasia: Id̶ibʌrʌ dadji Ãcõrẽba idji ẽberãrãra ẽdrʌ edabʌrʌa. Id̶ibʌrʌ idji ʌb̶ʌad̶eba jũmarã boroda b̶aya. Crito idjia ẽdrʌ edabari diai jarad̶aba jũma poya erob̶aya. Dadji djabarã biẽ́ jarabarida bajãneba ud̶aa b̶atabuesid̶aa. Idjia ãsa, diamasi bid̶a dadji Ãcõrẽ quĩrãpita djabarãra biẽ́ jarabadjia.
REV 12:11 Dadji djabarãba Oveja Zaque oa erozoad̶aba idjab̶a idji bed̶ea jara panʌneba poyasid̶aa. Ãdjirã Crito carea bead̶ira wayad̶aẽ́ basía, ãtebʌrʌ beud̶i carea panasid̶aa.
REV 12:12 ¡Maʌ̃ bẽrã jũma bajãne b̶eara b̶ʌsrid̶ad̶adua! Baribʌrʌ naʌ̃ ẽjũãne b̶eara, pusad̶e b̶ea sid̶a mĩã djuburi b̶ead̶ia diaurura bãrãmaa zed̶a bẽrã. Idjira dãrã b̶aẽ́da cawa b̶ʌ bẽrã bio quĩrũ b̶ʌa.
REV 12:13 Jeba cawasia idjira naʌ̃ ẽjũãnaa b̶atabuesid̶ada. Maʌ̃ carea wẽrã warra tod̶ara biẽ́ oi carea ẽpẽsia.
REV 12:14 Baribʌrʌ jeba biẽ́ orãmãrẽã Ãcõrẽba wẽrãa nejõbʌ droma ida diasia ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌmaa wãb̶ari wãmãrẽã. Mama Ãcõrẽba idjira poa ũbea ẽsidra waga erob̶ai carea jũma o erob̶asia.
REV 12:15 Maʌ̃ bẽrã jeba idji ited̶eba baidoda do quĩrãca cumabuesia wẽrãra do b̶arrea edemãrẽã.
REV 12:16 Baribʌrʌ egoroba wẽrãra carebasia. Egorora yã dogoped̶a jeba ited̶eba do quĩrãca cumabued̶ara jũma dosia.
REV 12:17 Maʌ̃ carea jera wẽrã ume bio quĩrũsia. Ara maʌ̃da idjira wẽrãneba yõped̶ad̶a waabemarã ume djõne wãsia. Maʌ̃ yõped̶ad̶ara Ãcõrẽ bed̶ea ĩjã o b̶earãa, Jesucritoba jaradiad̶a ĩjã b̶earãa.
REV 13:1 Mãwãnacarea jera pusa ĩbʌd̶e nũmesia. Maʌ̃ne mʌ̃a unusia animarã minijĩchia b̶ʌda pusad̶eba odjabʌrʌda. Maʌ̃ animarãra siete boroda idjab̶a die cachuda erob̶asia. Cachuza nepeda jʌ̃ b̶easia. Boroza Ãcõrẽ biẽ́ jara b̶ʌ bed̶eada trʌ̃ quĩrãca b̶ʌ́ erob̶easia.
REV 13:2 Maʌ̃ animarã mʌ̃a ununara imama gorogoroa quĩrãca b̶asia. Idji jĩrũra wi jĩrũ quĩrãca b̶asia. Idji itera imama ite quĩrãca b̶asia. Jeba maʌ̃ animarãa idji ʌb̶ʌada diasia. Idjab̶a idji bugue biya quirud̶e chũmebisia naʌ̃ ẽjũãne b̶eara poya erob̶amãrẽã.
REV 13:3 Maʌ̃ animarã boro ab̶a cõnara anina bara b̶asia. Maʌ̃ cõnaba idjira wãrãda beuida b̶asia baribʌrʌ dji cõnara ani b̶asia. Maʌ̃ carea jũma naʌ̃ ẽjũãne b̶eaba cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Maʌ̃ bẽrã idjira ẽpẽsid̶aa.
REV 13:4 Ãdjirãba jea bia bed̶eabadjid̶aa, idji ʌb̶ʌara maʌ̃ animarãa diad̶a bẽrã. Idjab̶a dji animarãa bid̶a bia bed̶eabadjid̶aa. Nãwã jarabadjid̶aa: “¿Caida naʌ̃ animarã quĩrãca b̶ʌ? ¿Caida idji ume poya djõi?”
REV 13:5 Ãcõrẽba maʌ̃ animarãa idu jarabisia ara idjidrʌ dji dromada idjab̶a Ãcõrẽra biẽ́ tab̶ʌda. 42 jed̶eco naʌ̃ ẽjũãne b̶eada idu poyabisia.
REV 13:6 Maʌ̃ne idjia Ãcõrẽda, Ãcõrẽ trʌ̃da, Ãcõrẽ b̶ʌmabemada, jũma bajãne b̶ea sid̶a biẽ́ jarabadjia.
REV 13:7 Idjab̶a Ãcõrẽba iduaribisia maʌ̃ animarãra idji ẽberãrã ume djõnaped̶a poyamãrẽã. Iduaribisia puruzabemada, bed̶eazabemada, druazabema sid̶a poya erob̶amãrẽã.
REV 13:8 Maʌ̃ne jũma naʌ̃ ẽjũãne b̶eaba maʌ̃ animarãa bia bed̶eabadjid̶aa. Naʌ̃ ẽjũã oi naẽna ãdji trʌ̃ra Oveja Zaqueba erob̶ʌ cartad̶e b̶ʌẽ́ b̶easia. Maʌ̃ cartad̶e ẽberãrã ewariza zocai b̶ead̶i trʌ̃da jũma b̶ʌ́ b̶ʌa.
REV 13:9 Dji cʌwʌrʌ bara b̶ʌba ũrĩdua:
REV 13:10 Ab̶aʌda preso b̶eida Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, preso b̶eya. Ab̶aʌda necoba beuida quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, necoba beuya. Maʌ̃ carea Ãcõrẽ ẽberãrãba bio droad̶ida panʌa idjab̶a bio ĩjã pananida panʌa.
REV 13:11 Mãwãnacarea mʌ̃a dewara animarã minijĩchia b̶ʌda egorod̶eba odjabʌrʌda unusia. Maʌ̃ animarãba cachu zaqueda umé erob̶asia oveja zaque cachu quĩrãca. Baribʌrʌ je bed̶eabʌrʌ quĩrãca bed̶eabadjia.
REV 13:12 Idjira pusad̶eba odjad̶a animarãare b̶asia. Maʌ̃ne animarã pusad̶eba odjad̶aba jarabʌrʌra idjia ẽberãrãa jũma ĩjã obibadjia. Maʌ̃ bẽrã jarasia jũma naʌ̃ ẽjũãne b̶eaba animarã pusad̶eba odjad̶aa bia bed̶ead̶amãrẽã. Maʌ̃ animarã boro cõna aninara beuida b̶ad̶amĩna wad̶i zocai b̶asia.
REV 13:13 Animarã egorod̶eba odjad̶aba ne ununaca waib̶ʌa b̶eada ocuabadjia. Ẽberãrãba acʌ panʌne urua sid̶a bajãneba naʌ̃ ẽjũãnaa b̶aebisia.
REV 13:14 Ãcõrẽba iduaribisia egorod̶eba odjad̶a animarãba maʌ̃ ne ununacara pusad̶eba odjad̶a animarã trʌ̃neba poya o b̶amãrẽã. Mãwã egorod̶eba odjad̶a animarãba naʌ̃ ẽjũãne b̶eara cũrũgasia. Djõbada necoba animarã cõna wad̶i zocai b̶ʌ za quĩrãca b̶ʌda idjia obisia. Mãwã od̶acarea idjia jarasia jũmarãba maʌ̃gʌ́a bia bed̶ead̶amãrẽã.
REV 13:15 Ãcõrẽba iduaribisia animarã egorod̶eba odjad̶aba animarã jʌwaba od̶aa zocai b̶aira diaida. Maʌ̃be animarã jʌwaba od̶ara bed̶easia. Maʌ̃ jʌwaba od̶a animarãba idjía bia bed̶ead̶aẽ́ra jũma quenabisia.
REV 13:16 Maʌ̃ awara egorod̶eba odjad̶a animarãba jũmarãa sẽyãda ãdji jʌwa arad̶e wa dratud̶e b̶ʌbisia. Dji dromarãa, dji ed̶aara qued̶eaa, ne bara b̶eaa, ne neẽ́ qued̶eaa, nezocarãa, nezocarãẽ́a bid̶a maʌ̃ sẽyãda b̶ʌbisia.
REV 13:17 Ab̶abe maʌ̃ sẽyã erob̶eaba poya ne nẽdod̶ida panasid̶aa idjab̶a poya nẽdobued̶ida panasid̶aa. Maʌ̃ sẽyãra pusad̶eba odjad̶a animarã trʌ̃a wa idji trʌ̃nebema numeroa.
REV 13:18 Maʌ̃ numeroba caida jara b̶ʌ cawai careara ne cawa b̶aida b̶ʌa. Crĩcha cawa b̶ʌba poya cawaya caida jara b̶ʌda. Maʌ̃ numerora ẽberã trʌ̃da mãwã b̶ʌa. Idji numerora naʌ̃gʌa: 666.
REV 14:1 Mãwãnacarea mʌ̃a unusia Oveja Zaquera Sioʌ̃ eya borod̶e nũmʌda. Idji ume ẽberãrãda 144 mil panasid̶aa. Ãdjirã dratud̶e Oveja Zaque trʌ̃da, dji Zeza trʌ̃ sid̶a b̶ʌ́ erob̶easia.
REV 14:2 Maʌ̃ne bajãnaa mʌ̃a ũrĩsia do bũga nũmʌ quĩrãca, baa jururua nũmʌ quĩrãca. Mʌ̃a ũrĩnara arpa zabadarãba biya zá duanʌ quĩrãca b̶asia.
REV 14:3 Maʌ̃ne Ãcõrẽ bugue biya quiru quĩrãpita, animarã zaca zocai b̶ea quĩmãrẽ panʌ quĩrãpita, veinticuatro drõãrã quĩrãpita bid̶a trʌ̃ãbi djiwid̶ida trʌ̃ã duanasid̶aa. Ni ab̶aʌba maʌ̃ trʌ̃ãbira poya trʌ̃ã cawad̶aẽ́ basía. Ab̶abe maʌ̃ 144 mil ẽberãrã Ãcõrẽba naʌ̃ ẽjũãnebema ẽdrʌ edad̶aba trʌ̃ã cawasid̶aa.
REV 14:4 Maʌ̃ ẽberãrãra wẽrã adua b̶easia. Ãcõrẽ itea ni maãrĩ bid̶a biẽ́ b̶ead̶aẽ́ basía. Oveja Zaque wãbʌrʌza ẽpẽbadaa. Ãcõrẽba ãdjirãra idji itea, Oveja Zaque itea bid̶a b̶ead̶amãrẽã naʌ̃ ẽjũãnebemada ẽdrʌ edasia. Néud̶ebema naãrã ewad̶a Ãcõrẽa diad̶a quĩrãca panʌa.
REV 14:5 Sewara ni ab̶a bid̶a od̶acaa. Ab̶ed̶a cadjirua neẽ́ b̶eaa.
REV 14:6 Mãwãnacarea mʌ̃a bajãnebema nezocada unusia bajãne wãb̶aribusida. Idjia bed̶ea biada erob̶asia jũma naʌ̃ ẽjũãnebemarãa, druazabemarãa, bed̶eazabemarãa, puruzabemarãa bid̶a jarai carea. Maʌ̃ bed̶eara ewariza mãwã b̶aya.
REV 14:7 Idjia nãwã jĩgua jarasia: “¡Ãcõrẽra wayad̶adua! Idjia cawa oi ewarira jũẽna bẽrã idjidrʌ dji dromaana ad̶adua. Bajãda, egoroda, pusada, baido bogadrʌ b̶ea sid̶a od̶a bẽrã idjía bia bed̶ead̶adua.”
REV 14:8 Maʌ̃ bajãnebema nezoca caid̶u dewarada zeped̶a nãwã jarasia: “Babilonia puru dromara jũma ãrĩsia. Wãrãda jũma ãrĩsia. Maʌ̃ purud̶ebemarãba aud̶ua o duanʌba druazabemarãa ab̶arica cadjiruada obisid̶aa itua õgo diabʌda quĩrãca.”
REV 14:9 Maʌ̃ bajãnebema nezoca wãnacarea dewarada wãb̶ari zesia. Idjia nãwã jĩgua jarasia: “Bariduaba animarã minijĩchia b̶ʌ́a, jʌwaba od̶a idji za quĩrãca b̶ʌ́a bid̶a bia bed̶eaibʌrʌ, idjab̶a dratud̶e wa jʌwad̶e maʌ̃ animarã sẽyãda idu b̶ʌbibʌrʌ, Ãcõrẽba quĩrũbid̶eba maʌ̃ ẽberãra bio biẽ́ b̶ʌya uva b̶a asega b̶ʌ dawabʌrʌ quĩrãca. Maʌ̃ ẽberãra jũma bajãnebema nezocarã quĩrãpita, Oveja Zaque quĩrãpita bid̶a azupre uruaba bio bia mĩga b̶aya.
REV 14:11 Maʌ̃ ẽberã bia mĩga b̶ʌma tʌbʌ uruara quica baya. Ewariza cowa nũmaya. Bariduaba animarã minijĩchia b̶ʌ́a, jʌwaba od̶a idji za quĩrãca b̶ʌ́a bid̶a bia bed̶eaibʌrʌ, ʌ̃nãũnira neẽ́ b̶aya. Maʌ̃ animarã trʌ̃ idu b̶ʌbiped̶ad̶aba ãsa, diamasi bid̶a ʌ̃nãũnira neẽ́ panania.”
REV 14:12 Maʌ̃ carea Ãcõrẽ ẽberãrãba naʌ̃ ẽjũãne bio droad̶ida panʌa. Idjia ĩjã obi b̶ʌ bed̶eada ĩjã o b̶ead̶ida panʌa idjab̶a Jesura bio ĩjã pananida panʌa.
REV 14:13 Mãwãnacarea mʌ̃a bajãnaa ũrĩsia ab̶a nãwã bed̶eabʌrʌda: “Cartad̶e nãwã b̶ʌdua: id̶iba ʌ̃taa bia b̶ead̶ia dadjirã Boro Jesu ĩjã panʌne beubʌdara.” Maʌ̃ne Ãcõrẽ Jaureba nãwã jarasia: “Wãrãda bia b̶ead̶ia. Ãdjirãra bia mĩga panananebemada ʌ̃nãũnia. Ãdjia bia oped̶ad̶a carea Ãcõrẽba ne biada bajãne diaya.”
REV 14:14 Mãwãnacarea mʌ̃a ʌ̃taa acʌbʌrʌd̶e jʌ̃rãrã torroda unusia. Ẽberã zaca b̶ʌda maʌ̃ jʌ̃rãrã ʌ̃rʌ̃ chũmʌda unusia. Nepe oro od̶ada jʌ̃ b̶asia. Idji jʌwad̶e neco pewed̶ea era b̶ʌda erob̶asia.
REV 14:15 Mãwã b̶ʌd̶e Ãcõrẽ de droma bajãne b̶ʌd̶eba nezocada ab̶a dajadaa zeped̶a dji jʌ̃rãrã ʌ̃rʌ̃ chũmʌ́a nãwã jĩgua jarasia: “Ẽjũãnebema néura jũma purea tab̶ʌa. Ewai jara nũmʌ bẽrã bʌ necoba ewadua.”
REV 14:16 Ara maʌ̃da jʌ̃rãrã ʌ̃rʌ̃ chũmʌba idji necoba naʌ̃ ẽjũãnebema néura b̶arima ab̶abe orrawe tubʌrʌba jũma ewasia.
REV 14:17 Maʌ̃be dewara nezocada Ãcõrẽ de droma bajãne b̶ʌd̶eba dajadaa zesia. Idjia bid̶a neco pewed̶ea era b̶ʌda erob̶asia.
REV 14:18 Maʌ̃ne quera babada bajãne b̶ʌmaʌba dewara nezocada zesia. Maʌ̃ nezocaba quera babada uruada urua erob̶abaria. Idjia bajãnebema nezoca neco pewed̶ea era erob̶ʌ́a nãwã jĩgua jarasia: “Ẽjũãnebema uvara jũma purea nũmʌ bẽrã bʌ neco pewed̶ea era b̶ʌba uvara dji cʌmʌne ewadua.”
REV 14:19 Ara maʌ̃da bajãnebema nezocaba idji necoba naʌ̃ ẽjũãnebema néura b̶arima ab̶abe orrawe tubʌrʌba uvara cʌmʌne jũma ewasia. Maʌ̃be uvara dji biwadʌgabadad̶e cuabuesia dji b̶a piai carea. Maʌ̃ba jara b̶ʌa Ãcõrẽba cawa oid̶ebemada.
REV 14:20 Uvara Jerusaleʌ̃ puru dajada biwadʌgasia. Maʌ̃ne oada mamaʌba mĩga weab̶ari wãsia. Dji nãbuada cawayo ite jʌ̃bada ʌ̃tʌad̶e jũẽsia.
REV 15:1 Wayacusa ne jarai waib̶ʌada mʌ̃a bajãne unusia. Maʌ̃ ne jarai carea mʌ̃a cawa crĩchaẽ́ b̶esia. Bajãnebema nezocarãda siete panasid̶aa. Ãdjirãza jĩrũarebema bia mĩgabid̶ira ab̶a eropanasid̶aa. Maʌ̃ bia mĩgabi siete panʌ jũma mãwãnacarea Ãcõrẽ quĩrũbid̶eba cawa oira jõya.
REV 15:2 Maʌ̃ awara mʌ̃a pusa quĩrãca unusia vidrio quĩrãca ẽsã quiruda idjab̶a urua nũmʌda. Maʌ̃ icawa jũma dji animarã minijĩchia b̶ʌ ĩjãped̶ad̶aẽ́ra duanasid̶aa. Ãdjirãba maʌ̃ animarãa, jʌwaba od̶a idji za quĩrãca b̶ʌ́a bid̶a bia bed̶ead̶aẽ́ basía idjab̶a idji trʌ̃nebema numeroda ãdji dratud̶e, jʌwad̶e bid̶a idu b̶ʌbid̶aẽ́ basía. Ãcõrẽba arpa diad̶ada ãdjirãba eropanasid̶aa.
REV 15:3 Arpa zabʌdad̶e Ãcõrẽ nezoca Moise trʌ̃ãbida, Oveja Zaque trʌ̃ãbi sid̶a nãwã trʌ̃ã panasid̶aa: Dairã Boro Ãcõrẽ jũma poya b̶ʌ, bʌa o b̶ʌra waib̶ʌa b̶ʌa. Bʌa o b̶ʌ carea ẽberãrãba cawa crĩchad̶aẽ́ panabadaa. Jũmarã Boro, bʌa o b̶ʌra jipa b̶ʌa idjab̶a arid̶e b̶ʌa.
REV 15:4 Dairã Boro, ¿caiba bʌra wayaẽ́ b̶ai? ¿Caiba bʌra dji dromaana aẽ́? Bʌdrʌ dji wãrã Ãcõrẽa. Druazabemarãda zed̶aped̶a bʌ́a bia bed̶ead̶ia bʌa jipa o b̶ʌra unubid̶a bẽrã.
REV 15:5 Mãwãnacarea ʌ̃taa acʌbʌrʌd̶e mʌ̃a Ãcõrẽ deda bajãne unusia. Dji ed̶aara b̶ʌ dejãne wua eatʌ jira b̶ʌra ewa nũmasia.
REV 15:6 Maʌ̃ ded̶eba bajãnebema nezoca siete panʌra dajadaa zesid̶aa. Bia mĩgabid̶i siete panʌra eropanasid̶aa. Lino wua od̶a totroa dorrodorroa quiruda jʌ̃ panasid̶aa. Ãdji ju caita oro od̶aba trãjʌ̃ b̶easia.
REV 15:7 Maʌ̃be animarã zaca zocai b̶ea quĩmãrẽ panʌnebema ab̶aʌba ãdjirãa eped̶eco jũgurua oro od̶ada ab̶a ab̶a diasia. Maʌ̃ eped̶ecora ewariza zocai b̶ʌ Ãcõrẽ quĩrũbiba bira b̶easia.
REV 15:8 Maʌ̃be Ãcõrẽ dorrodorroaba, ʌb̶ʌa bid̶a idji ded̶e ed̶a cowaga nũmesia. Maʌ̃ba ni ab̶aʌda maʌ̃ ded̶e ed̶a poya wãnaẽ́ basía ab̶a bajãnebema nezocarã siete panʌba bia mĩgabid̶i siete panʌ jõbʌrʌd̶aa.
REV 16:1 Maʌ̃be mʌ̃a ũrĩsia ab̶aʌda Ãcõrẽ de bajãne b̶ʌd̶eba jĩgua bed̶eabʌrʌda. Maʌ̃ba bajãnebema nezocarã siete panʌ́a nãwã jarasia: “Jãʌ̃ siete eped̶eco jũgurua Ãcõrẽ quĩrũbiba bira b̶eara ẽjũãnaa weabued̶e wãnadua.”
REV 16:2 Ara maʌ̃da ab̶a wãped̶a idji eped̶ecod̶e b̶ʌda naʌ̃ ẽjũãnaa weabuesia. Maʌ̃ba animarã minijĩchia b̶ʌ trʌ̃ dratud̶e wa jʌwad̶e b̶ʌ́ erob̶eara, maʌ̃ animarã za quĩrãca b̶ʌ jʌwaba od̶aa bia bed̶eabada sid̶a aid̶a cadjirua minijĩchia b̶ʌba jũma birasia.
REV 16:3 Mãwãnacarea dewara nezocaba idji eped̶ecod̶e b̶ʌda pusad̶e weabuesia. Maʌ̃ba pusara oa babisia. Ẽberã beud̶a oa quĩrãca ũmesia. Maʌ̃ne jũma pusad̶e zocai b̶eara quinisid̶aa.
REV 16:4 Mãwãnacarea dewara nezocaba idji eped̶ecod̶e b̶ʌda doza idjab̶a baido bogadrʌ b̶eaza weabuesia. Maʌ̃ba baidora jũma oa bacuasia.
REV 16:5 Maʌ̃ne mʌ̃a ũrĩsia baido wagabari bajãnebema nezocaba Ãcõrẽa nãwã jarabʌrʌda: ¡Bʌdrʌ dji wãrã Ãcõrẽa! Bʌra id̶i b̶ʌa idjab̶a naẽna b̶asia. Bʌa ẽberãrãra jipa cawa osia.
REV 16:6 Ãdjirãba bʌ ẽberãrã oada, bʌd̶eba bed̶eabadarã oa sid̶a erozoabisid̶aa. Maʌ̃ carea bʌa ãdjirãa oada dobibʌrʌa ãdjia biẽ́ oped̶ad̶a quĩrãca.
REV 16:7 Maʌ̃be mʌ̃a ũrĩsia ab̶aʌba bajãne b̶ʌ quera babadamaʌba nãwã jarabʌrʌda: “Dai Boro Ãcõrẽ jũma poya b̶ʌ, wãrãda bʌa jipa arid̶e cawa obaria.”
REV 16:8 Mãwãnacarea dewara nezocaba idji eped̶ecod̶e b̶ʌda ʌ̃mãdau ʌ̃rʌ̃ weabuesia. Maʌ̃ba ʌ̃mãdaura wetara uruabisia ẽberãrãda bámãrẽã.
REV 16:9 Ʌ̃mãdau jʌ̃wʌ̃rʌ̃ãba ãdjirã bio babʌda carea Ãcõrẽda biẽ́ jarabadjid̶aa, idjiabʌrʌ mãwã bia mĩgabi b̶ʌ bẽrã. Baribʌrʌ ãdjia cadjirua obadara igarad̶aẽ́ basía idjab̶a Ãcõrẽdrʌ dji dromaana ad̶aẽ́ basía.
REV 16:10 Mãwãnacarea dewara nezocaba idji eped̶ecod̶e b̶ʌda animarã minijĩchia b̶ʌ bugue ʌ̃rʌ̃ weabuesia. Ara maʌ̃da maʌ̃ animarãba poya b̶ʌ druad̶e ewarira pãĩma nũmesia. Maʌ̃ne puaba ẽberãrãba ãdji quĩrãmera cabadjid̶aa.
REV 16:11 Ãdji pua carea, ãdji aid̶a carea Ãcõrẽ bajãne b̶ʌda biẽ́ jarabadjid̶aa. Baribʌrʌ ãdjia cadjirua obadara igarad̶aẽ́ basía.
REV 16:12 Mãwãnacarea dewara nezocaba idji eped̶ecod̶e b̶ʌda Euprate do waib̶ʌad̶e weabuesia. Ara maʌ̃da dora poasia ʌ̃mãdau odjabariareba druazabema bororã djõne zebʌdad̶e bia chãnamãrẽã.
REV 16:13 Idjab̶a mʌ̃a jai cadjirua baujĩã quĩrãca b̶eada ũbea unusia. Ab̶a je ited̶eba ẽdrʌsia. Ab̶a animarã minijĩchia b̶ʌ ited̶eba ẽdrʌsia. Idjab̶a Ãcõrẽneba bed̶eabari dji wãrãẽ́ b̶ʌ ited̶eba ab̶a ẽdrʌsia.
REV 16:14 Maʌ̃ jairãba ne ununaca waib̶ʌada quĩrãtanoa obadjid̶aa. Idjab̶a jũma druazabema bororãmaa wãnaped̶a jarasid̶aa ãbaa Ãcõrẽ ume djõne wãnamãrẽã. Ãcõrẽ dji droma b̶ʌba jũmarã poyai ewarid̶e mãwã djõnia.
REV 16:15 Maʌ̃ bororãra ẽjũã Armagedoʌ̃ abadamaa djõne edesid̶aa. Maʌ̃ trʌ̃ra hebreo bed̶eaa. (Jesuba nãwã jarasia:) “¡Ũrĩnadua! Ne drʌabari quĩrãca mʌ̃ra cawaẽ́ne zeya. Bio bia b̶ead̶ia dau ʌb̶ʌa b̶eara idjab̶a cacuad̶e jʌ̃bada jʌ̃ b̶eara. Mãwã mʌ̃ zebʌrʌd̶e ãdjira ãcad̶a b̶ead̶aẽ́a ni quĩrã perad̶aẽ́a.”
REV 16:17 Mãwãnacarea jĩrũarebema nezocaba idji eped̶ecod̶e b̶ʌda naʌ̃ ded̶aad̶e weabuesia. Maʌ̃ne Ãcõrẽ de bajãne b̶ʌd̶eba idji bugue biya quirumaʌba bed̶eaba nãwã jĩgua jarasia: “Ya jõsia. Waaẽ́a.”
REV 16:18 Ara maʌ̃da baara purewa eda nũmesia, dji cãbãyã b̶ae nũmesia, jururua nũmesia, idjab̶a de uremiada dji cãbãyã ure nũmasia. Ãcõrẽba ẽberã od̶a ewarid̶eba maʌ̃ de uremia quĩrãca wad̶i urecaa.
REV 16:19 Maʌ̃ de uremiaba egorora draped̶a puru droma b̶ad̶ada puru ũbea panʌ quĩrãca tab̶esia. Idjab̶a jũma naʌ̃ ẽjũãnebema purura ãrĩsid̶aa. Ãcõrẽba quĩrãdoaẽ́ basía Babilonia puru dromada cawa oi carea. Idji quĩrũbid̶eba maʌ̃ purura bio cawa osia uva b̶a bio asega b̶ʌ dawabʌrʌ quĩrãca.
REV 16:20 De uremiaba pusad̶e morro b̶eara, eya b̶ea sid̶a jũma nẽbabisia.
REV 16:21 Bajãneba hieloda mõgara waib̶ʌa quĩrãca ẽberãrã ʌ̃rʌ̃ jurrusia. Maʌ̃ hielo zʌgʌara berara cien libra b̶easia. Maʌ̃ hielo jurru nũmʌba bio mĩga panʌ bẽrã ẽberãrãba Ãcõrẽda biẽ́ jarasid̶aa.
REV 17:1 Bajãnebema nezocarã siete eped̶eco eropananada ab̶a mʌ̃maa zeped̶a nãwã jarasia: “Wãna. Mʌ̃a acʌbiya sãwã Ãcõrẽba wẽrã aud̶ua trʌ̃ b̶ʌga b̶ʌda cawa oida. Maʌ̃ wẽrãra do zocãrã ʌ̃rʌ̃ chũmabaria.
REV 17:2 Naʌ̃ ẽjũãnebema bororãba idji ume cadjiruada obadjid̶aa. Idjab̶a maʌ̃ wẽrãba aud̶ua o b̶ʌda unu panʌ bẽrã naʌ̃ ẽjũãnebemarãba aud̶uada obadjid̶aa ituaba beu duanʌ quĩrãca.”
REV 17:3 Ara maʌ̃da Ãcõrẽ Jaured̶eba b̶ʌd̶e bajãnebema nezocaba mʌ̃ra ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶aa edesia. Mama mʌ̃a unusia wẽrãda animarã minijĩchia b̶ʌ ʌ̃rʌ̃ chũmʌda. Maʌ̃ animarãra purea b̶asia idjab̶a trʌ̃ zocãrã Ãcõrẽ biẽ́ jara b̶ʌda idji cacuad̶e b̶ʌ́ erob̶asia. Maʌ̃ animarãba siete boroda idjab̶a die cachuda erob̶asia.
REV 17:4 Maʌ̃ wẽrãba wua pursupursua b̶ʌda idjab̶a purea b̶ʌda jʌ̃ b̶asia. Oroba, mõgara nẽbʌaba, neta nẽbʌa b̶ʌ bid̶a djio b̶asia. Taza oro od̶ada idji jʌwad̶e erob̶asia. Maʌ̃ tazara ne jũma Ãcõrẽba quĩrĩãcaba idjab̶a jũma maʌ̃ wẽrãba aud̶ua o b̶ʌba bira b̶asia.
REV 17:5 Ẽberãba cawaiẽ́ b̶ʌ trʌ̃da idji dratud̶e erob̶asia. Nãwã b̶ʌ́ b̶asia: Mʌ̃ra Babilonia puru dromaa. Mʌ̃ra wẽrã aud̶uarã papaa, idjab̶a ne jũma naʌ̃ ẽjũãne Ãcõrẽba quĩrĩãca papaa.
REV 17:6 Acʌbʌrʌd̶e mʌ̃a cawasia maʌ̃ wẽrãra Ãcõrẽ ẽberãrã oaba, Jesud̶ebema jaradia panʌ carea beaped̶ad̶a oaba beu chũmʌda. Maʌ̃ wẽrã ununa carea mʌ̃a cawa crĩchaẽ́ b̶esia.
REV 17:7 Maʌ̃be bajãnebema nezocaba mʌ̃́a nãwã iwid̶isia: “¿Sãwãẽrã cawa crĩchaẽ́ b̶ʌ? Maʌ̃ wẽrãnebemada, idji edebʌrʌ animarã minijĩchia b̶ʌd̶ebema sid̶a mʌ̃a cawabiya. Animarã siete boro erob̶ʌd̶ebemada, die cachu erob̶ʌd̶ebema sid̶a cawabiya.
REV 17:8 Bʌa ununa animarã minijĩchia b̶ʌra naẽna zocai b̶asia, id̶ira neẽ́a, baribʌrʌ ewari ab̶a uria dau cʌre b̶ʌd̶eba ẽdrʌya. Mãwãnacarea Critoba idjira ewariza biẽ́ b̶ʌya. Naʌ̃ ẽjũãne b̶eaba idji unubʌdad̶e cawa crĩchad̶aẽ́ panenia. Naʌ̃ ẽjũã oi naẽna ãdjirã trʌ̃ra ewariza zocai b̶ead̶i cartad̶e b̶ʌẽ́ b̶easia.
REV 17:9 Bʌa ununaba ne jara quĩrĩã b̶ʌ cawai careara ne cawa b̶aida b̶ʌa. Siete bororãba jara b̶ʌa siete eyada. Maʌ̃ siete eya ʌ̃rʌ̃ dji wẽrã aud̶uada chũmʌa.
REV 17:10 Idjab̶a maʌ̃ siete bororãba jara b̶ʌa ẽberãrã bororãda siete panʌda. Maʌ̃ siete bororãnebemada juesuma beusid̶aa. Ab̶aʌba wad̶i ẽberãrãra poya erob̶ʌa. Idjab̶a ab̶abemada wad̶i odjaẽ́ b̶ʌa. Baribʌrʌ idji zebʌrʌd̶e ẽberãrã boroda b̶eimĩna dãrã b̶aẽ́a.
REV 17:11 Animarã minijĩchia b̶ʌ naẽna b̶ad̶a id̶i neẽ́ba jara b̶ʌa ẽberãrã boro dewara zeid̶ebemada. Idjira maʌ̃ siete bororãnebemaa. Critoba idjira ewariza biẽ́ b̶ʌya.
REV 17:12 Bʌa die cachu ununaba jara b̶ʌa ẽberãrã bororã die pananinebemada. Ãdjirãra wad̶ibid̶a ẽberãrã bororãẽ́a. Baribʌrʌ animarã minijĩchia b̶ʌra ẽberãrã boroda b̶ebʌrʌd̶e ãdjirã sid̶a ẽberãrã bororãda b̶ead̶ia. Mãwãmĩna dãrãnaẽ́a.
REV 17:13 Maʌ̃ die bororãba ab̶ari crĩchada edad̶ia. Ãdji druara animarã minijĩchia b̶ʌ jʌwaed̶a b̶ʌd̶ia.
REV 17:14 Maʌ̃ne ãdjirãra Oveja Zaque ume djõnia. Baribʌrʌ Oveja Zaqueba ãdjirãra poyaya idjida jũma dji droma b̶ea Boro bẽrã idjab̶a jũma bororã cãyãbara dji dromaara b̶ʌ bẽrã. Poyabʌrʌd̶e idji bio ĩjã panʌra idji ume panania. Ãdjirãra trʌ̃sia idjab̶a edasia.”
REV 17:15 Maʌ̃be bajãnebema nezocaba mʌ̃́a nãwã jarasia: “Wẽrã aud̶ua chũmʌma bʌa doda zocãrã unusia. Maʌ̃ do zocãrãba jara b̶ʌa puruzabemada, bed̶eazabemada, druazabema sid̶a.
REV 17:16 Bʌa die cachu ununaba, animarã minijĩchia b̶ʌ bid̶a maʌ̃ wẽrã aud̶ua b̶ʌra igarad̶aped̶a quĩrãmania. Maʌ̃ bẽrã jũma idjia erob̶ʌra jãrĩnia. Ab̶ed̶a ãcad̶a b̶ʌd̶ia. Ãdjirãba idji djarada cod̶ia idjab̶a babued̶ia.
REV 17:17 Ãcõrẽba maʌ̃ die bororã sod̶e b̶ʌsia idjia quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca od̶amãrẽã. Maʌ̃ carea ab̶ari crĩchada edad̶aped̶a ãdji druara animarã minijĩchia b̶ʌ jʌwaed̶a b̶ʌd̶ia ab̶a Ãcõrẽba jarad̶ara jũma mãwãbʌrʌd̶aa.
REV 17:18 Bʌa ununa wẽrã aud̶uaba puru dromada jara b̶ʌa. Maʌ̃ purud̶ebema boroba druazabema bororãda idji jʌwaed̶a erob̶ʌa.”
REV 18:1 Mãwãnacarea mʌ̃a bajãnebema nezocada unusia bajãneba ed̶aa zebʌrʌda. Maʌ̃ra dji droma basía. Idji dorrodorroaba naʌ̃ ẽjũãra ʌ̃naga nũmesia.
REV 18:2 Idjia nãwã jĩgua jarasia: ¡Babilonia puru dromara ãrĩsia! ¡Wãrãda jũma ãrĩsia! Ẽberãrã neẽ́a, ãtebʌrʌ jairãda mama panabadaa. Jũma jai cadjirua b̶eara mama panabadaa. Jũma ĩbana Ãcõrẽ quĩrãpita mititia b̶eara mama panabadaa.
REV 18:3 Maʌ̃ purud̶ebemarãba aud̶ua o duanʌba druazabemarãa ab̶arica cadjiruada obisid̶aa itua õgo diabʌda quĩrãca. Druazabema bororãba ab̶ari quĩrãca obadjid̶aa wẽrã aud̶ua ume daunemabʌda quĩrãca. Maʌ̃ carea Babilonia purura jũma ãrĩsia. Maʌ̃ puruba ne bia waib̶ʌada jũmawãyã eda quĩrĩã b̶ad̶a bẽrã naʌ̃ ẽjũãnebema ne nẽdobuebadarãda ne barasid̶aa.
REV 18:4 Maʌ̃be mʌ̃a ũrĩsia ab̶aʌba bajãneba nãwã jarabʌrʌda: Mʌ̃ ẽberãrã, Babilonia purud̶ebemada ãyã wãbʌrʌd̶adua jãʌ̃ puruba cadjirua o b̶ʌ quĩrãca orãnamãrẽã. Mãwãra Ãcõrẽba jãʌ̃ puru cawa obʌrʌd̶e bãrãra cawa oẽ́a.
REV 18:5 Jãʌ̃ puruba jũmawãyã cadjiruada o b̶ʌa. Ãdji cadjiruara mõgara pã buebʌda quĩrãca bajãnaa jũẽsia. Jũma ãdjia cadjirua oped̶ad̶ara Ãcõrẽba quĩrãdoaẽ́ b̶ʌa.
REV 18:6 Jãʌ̃ purura biẽ́ od̶adua djãrã biẽ́ od̶a quĩrãca. Idjia djãrã biẽ́ od̶a cãyãbara b̶arima umé biẽ́ara od̶adua. Idjia djãrãra biẽ́ osia uva b̶a asega b̶ʌ õgo diabʌrʌ quĩrãca. Maʌ̃ bẽrã idjira b̶arima umé biẽ́ara od̶adua uva b̶a asega b̶ʌ b̶arima umé õgo diabʌda quĩrãca.
REV 18:7 Jãʌ̃ purura bio bia mĩgabid̶adua idjab̶a bio sopuabid̶adua ãdji purura dji dromaana a panʌ bẽrã idjab̶a ne biada ad̶uba eropanʌana a panʌ bẽrã. Jãʌ̃ puruba nãwã crĩcha b̶ʌa: “Mʌ̃ra wẽrã dji droma idji bugued̶e chũmʌ quĩrãca b̶ʌa. Mʌ̃ra pẽdra wẽrã quĩrãca b̶ʌẽ́a. Mʌ̃ra sopua b̶aẽ́a.”
REV 18:8 Mãwã crĩcha b̶ʌ bẽrã dãrãẽ́ne jãʌ̃ purud̶ebemarãra quininia, sopuaba jĩãnia, idjab̶a jarrababa biẽ́ duanania. Dadjirã Boro Ãcõrẽ jũma poya b̶ʌba cawa obʌrʌd̶e jãʌ̃ purura babueya.
REV 18:9 Jãʌ̃ puru ume druazabema bororãba cadjiruada obadjid̶aa daunemabʌda quĩrãca. Idjab̶a jãʌ̃ puruba ne bia ad̶uba erob̶ʌd̶ebemada edaped̶ad̶a bẽrã ne barasid̶aa. Maʌ̃ carea jãʌ̃ puru bá nũmʌ cowaa unubʌdad̶e jĩãnia.
REV 18:10 Waya panania Ãcõrẽba Babilonia puru cawa od̶a quĩrãca ãdjirã sid̶a cawa oida. Maʌ̃ carea tʌmʌba acʌ panʌne nãwã jarad̶ia: ¡Mĩã djuburi, mĩã djuburi Babilonia puru droma ne jũma obari bad̶ara! Ãcõrẽba jãʌ̃ purura isabe cawa osia.
REV 18:11 Naʌ̃ ẽjũãnebema ne nẽdobuebadara maʌ̃ puru carea aujĩãnia ãdjia nẽdobue panʌ nẽdod̶ira neẽ́ b̶ai bẽrã.
REV 18:12 Maʌ̃ purud̶e ne jũmada nẽdobuebadjid̶aa: oroda, paratada, mõgara nẽbʌa b̶eada, neta nẽbʌa b̶eada, dji biara b̶ʌ lino wuada, seda wuada, wua pursupursua b̶ʌda, wua purea b̶ʌda, bacuru tũã qued̶eada, elepante quid̶a od̶ada, bacuru nẽbʌa b̶ʌ od̶ada, bronce od̶ada, jiorro od̶ada, marmol mõgara od̶a sid̶a nẽdobuebadjid̶aa.
REV 18:13 Idjab̶a canelada, ne jũma tũãpa qued̶eada, incienso querada, mirra querada, olibano querada, uva b̶ada, olivo dragada, harina biada, trigoda, pacada, ovejada, cawayoda, carreta sid̶a nẽdobuebadjid̶aa. Ẽberãrã sid̶a nẽdobuebadjid̶aa nezocada b̶ead̶amãrẽã.
REV 18:14 Jũma maʌ̃ nẽdobuebadarãba nãwã jarad̶ia: “Ne jũma jãʌ̃ puruba awua b̶ad̶ara neẽ́ b̶esia. Jãʌ̃ puruba parata waib̶ʌa erob̶ad̶ara, ne biya qued̶ea ad̶uba erob̶ad̶a sid̶a jũma jõsia. Waa edad̶aẽ́a.”
REV 18:15 Wãrãda maʌ̃ purud̶aa ne jũma nẽdobued̶e wãbadaped̶ad̶ara bio ne barasid̶aa. Ãdjirãba waya panania Ãcõrẽba maʌ̃ puru cawa od̶a quĩrãca ãdjirã sid̶a cawa oida. Maʌ̃ carea tʌmʌba acʌ panʌne nãwã aujĩãnia:
REV 18:16 ¡Mĩã djuburi, mĩã djuburi jãʌ̃ puru droma b̶ad̶ara! Jãʌ̃ purura wẽrã lino wua dji biara b̶ʌba djio b̶ʌ quĩrãca b̶asia. Wua pursupursua b̶ʌba idjab̶a purea b̶ʌba djio b̶ʌ quĩrãca b̶asia. Oro od̶aba, neta nẽbʌa b̶ʌba, mõgara nẽbʌa qued̶eaba djio b̶ʌ quĩrãca b̶asia.
REV 18:17 Baribʌrʌ jãʌ̃ puruba ne bara b̶ad̶ara isabe jõsia. Jũma barcod̶ebema bororãba, barcod̶e wãbadaba, barcod̶e trajabadaba, pusad̶e trajabada bid̶a tʌmʌba acʌ duanania.
REV 18:18 Maʌ̃ puru bá nũmʌ cowaa unubʌdad̶e nãwã jĩgua jarad̶ia: “¿Sãʌ̃gʌ puruda jãʌ̃ puru quĩrãca b̶ʌ?”
REV 18:19 Maʌ̃be sopuaba ãdji boro ʌ̃rʌ̃ egoro porada jãmãpod̶aped̶a nãwã jĩgua aujĩãnia: ¡Mĩã djuburi, mĩã djuburi jãʌ̃ puru droma b̶ad̶ara! Jãʌ̃ purura ne bara b̶ad̶a bẽrã, barco erob̶eara jãma ne barasid̶aa. Baribʌrʌ jãʌ̃ purura isabe jũma ãrĩsia.
REV 18:20 ¡Jũma bajãne b̶eara b̶ʌsrid̶ad̶adua jãʌ̃ purura ãrĩna bẽrã! Ãcõrẽ ẽberãrã, Jesuba diabued̶arã, Ãcõrẽneba bed̶eabadarã sid̶a b̶ʌsrid̶ad̶adua. Jãʌ̃ puruba bãrã biẽ́ od̶a carea Ãcõrẽba cawa osia.
REV 18:21 Maʌ̃be bajãnebema nezoca dji dromaba mõgara waib̶ʌada yu droma quĩrãca b̶ʌda edaped̶a b̶atabuesia. Mãwã obʌrʌd̶e nãwã jarasia: Maʌ̃ mõgara juerza pusad̶aa b̶atabued̶a quĩrãca Babilonia puru dromara isabe jũma ãrĩya. Maʌ̃ purura waa ununaẽ́a.
REV 18:22 Maʌ̃ purud̶e arpa, chiru, cachiru zá duanʌ sid̶a waa ũrĩnaẽ́a. Ẽberãrãra trʌ̃ã duanʌ sid̶a waa ũrĩnaẽ́a. Maʌ̃ purud̶e ne obadara waa ununaẽ́a. Yud̶e ne b̶a duanʌ jĩguada waa ũrĩnaẽ́a.
REV 18:23 Maʌ̃ purud̶e ĩbĩrã uruara waa ununaẽ́a. Quima edabʌdad̶e b̶ʌsrid̶a b̶ʌga nũmʌra waa ũrĩnaẽ́a. Mamabema ne nẽdobuebadara naʌ̃ ẽjũãne dji dromada b̶easia. Mamabema jãĩbanarãba druazabemarãda jũma cũrũgabadjid̶aa. Maʌ̃ carea purura jũma ãrĩsia.
REV 18:24 Ãcõrẽneba bed̶eabadarã beaped̶ad̶a carea, Ãcõrẽ ẽberãrã beaped̶ad̶a carea, idjab̶a jũma naʌ̃ ẽjũãne beaped̶ad̶a carea bid̶a maʌ̃ purura bed̶ead̶e b̶ʌa.
REV 19:1 Mãwãnacarea mʌ̃a bajãnaa zocãrã nãwã bed̶ea duanʌda ũrĩsia. ¡Biya quirua dadjirã Boro Ãcõrẽra! Idjiabʌrʌ ẽberãrãra ẽdrʌ edasia. Idjidrʌ dji dromaara b̶ʌa idjab̶a dji ʌb̶ʌara b̶ʌa.
REV 19:2 Idjia jipa arid̶e cawa obaria. Wẽrã aud̶ua trʌ̃ b̶ʌga b̶ad̶ara cawa osia maʌ̃ wẽrãba cadjirua o b̶ʌd̶eba jũma naʌ̃ ẽjũãnebemarãa ab̶arica cadjiruada obid̶a bẽrã. Ãcõrẽba maʌ̃ wẽrãra biẽ́ b̶ʌsia idji nezocarãda quenana bẽrã.
REV 19:3 Wayacusa nãwã jĩgua jarasid̶aa: ¡Biya quirua dadjirã Boro Ãcõrẽra! Jãʌ̃ puru bá nũmʌ cowaara ewariza cowa nũmaya.
REV 19:4 Maʌ̃ne veinticuatro drõãrãda, animarã zaca zocai b̶ea quĩmãrẽ panʌ sid̶a chĩrãne b̶arru copanesid̶aa Ãcõrẽa bia bed̶ead̶i carea. Ãcõrẽ idji bugue biya quirud̶e chũmʌne ãdjirãba nãwã bia bed̶easid̶aa: ¡Maʌ̃gʌra wãrãa! ¡Dadjirã Boro Ãcõrẽra biya quirua!
REV 19:5 Idjab̶a mʌ̃a ũrĩsia Ãcõrẽ bugue biya quirumaʌba ab̶a nãwã bed̶eabʌrʌda: ¡Jũma Ãcõrẽ nezocarã, dadjirã Ãcõrẽa bia bed̶ead̶adua! ¡Ãcõrẽ waya b̶earã, idjía bia bed̶ead̶adua! ¡Dji droma b̶eaba, dji ed̶aara b̶ea bid̶a bia bed̶ead̶adua!
REV 19:6 Maʌ̃be zocãrã jĩgua bed̶ea duanʌda mʌ̃a ũrĩsia. Maʌ̃ra do jururuga nũmʌ quĩrãca b̶asia, baa dji cãbãyã b̶aebʌrʌ quĩrãca b̶asia. Ãdjirãba nãwã jara duanasid̶aa: ¡Biya quirua dadjirã Boro Ãcõrẽra! ¡Dadjirã Boro Ãcõrẽba jũma poya o b̶ʌa! ¡Idjidrʌ jũmarã Boroa!
REV 19:7 ¡B̸ʌsrid̶ad̶ia! ¡Capipiad̶ia! Idjidrʌ dji Dromaana ad̶ia, Oveja Zaque quima edai ewarira jũẽna bẽrã. Idji quima baira djiosia.
REV 19:8 Ãcõrẽba idjira dji biara b̶ʌ lino wua totroa dorrodorroa quiruba djiobisia. (Maʌ̃ biara b̶ʌ lino wuaba jara b̶ʌa Ãcõrẽ ẽberãrãba jipa obadad̶ebemada.)
REV 19:9 Bajãnebema nezocaba mʌ̃́a jarasia: “Cartad̶e nãwã b̶ʌdua: Oveja Zaque quima edabʌrʌ carea ne cobʌdamaa jʌred̶arãda bio bia b̶eaa.” Idjab̶a jarasia: “Maʌ̃gʌra wãrã bed̶ea Ãcõrẽba jarad̶aa.”
REV 19:10 Ara maʌ̃da mʌ̃ra bajãnebema nezoca jĩrũ caita chĩrãne b̶arru cob̶esia idjía bia bed̶eai carea. Baribʌrʌ idjia mʌ̃́a jarasia: “Jãwã orãdua, ãtebʌrʌ Ãcõrẽabʌrʌ bia bed̶eadua. Mʌ̃ra Ãcõrẽ nezocada jãwã quirua bʌ quĩrãca idjab̶a djabarã Jesuba jaradiad̶a ĩjã b̶ea quĩrãca.” Jesuba jaradiad̶ara Ãcõrẽ Jaureba idji nezocarãa bed̶eabibaria.
REV 19:11 Mãwãnacarea mʌ̃a unusia bajãne ed̶a wãbadada ewa nũmʌda. Cawaẽ́ne cawayo torroda odjasia. Maʌ̃ cawayo ʌ̃rʌ̃ chũmʌra “Bed̶ea Ab̶a B̸ʌ” idjab̶a “Wãrã Ara” abadaa. Idjia ẽberãrãra jipa cawa obaria idjab̶a jipa o b̶ʌd̶eba dji quĩrũ ume djõbaria.
REV 19:12 Idji daura tʌbʌ quĩrãca urua b̶asia. Nepeda zocãrã jʌ̃ b̶asia. Idji borod̶e trʌ̃da b̶ʌ́ erob̶asia baribʌrʌ ab̶abe idjiabʌrʌ maʌ̃ trʌ̃ra cawa b̶asia.
REV 19:13 Idjia cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌra oad̶e tʌ edad̶a basía. Idji trʌ̃ra Ãcõrẽ Bed̶ea abadaa.
REV 19:14 Idji caid̶u bajãnebema sordaorãda cawayo torro b̶ea ʌ̃rʌ̃ zesid̶aa. Ãdjia cacuad̶e jʌ̃ b̶eara dji biara b̶ʌ lino wua totroa quiru basía. Ni maãrĩ bid̶a mititiaẽ́ b̶easia.
REV 19:15 Ãcõrẽ Bed̶ea abada ited̶eba djõbada neco pewed̶ea b̶ʌda odja b̶asia druazabemarã poyai carea. Idji jʌwad̶e erob̶ʌ jiorro od̶aba ãdjirãa ĩjã obiya. Uva biwadʌgabʌrʌ quĩrãca ãdjirãra cawa oya Ãcõrẽ jũma poya b̶ʌba quĩrũbid̶eba mãwã cawa obi bẽrã.
REV 19:16 Idjia ʌ̃rʌ̃ jʌ̃ b̶ʌd̶e idji b̶acara ʌ̃rʌ̃ naʌ̃ trʌ̃da b̶ʌ́ erob̶ʌa: “Jũmarã bororã cãyãbara dji dromaara b̶ʌ, idjab̶a jũma dji droma b̶ea Boro.”
REV 19:17 Maʌ̃be mʌ̃a unusia bajãnebema nezocada ʌ̃mãdau ʌ̃rʌ̃ nũmʌda. Idjia jũma ne mĩguia cobada ʌ̃tʌ wãb̶aribadarãa nãwã jĩgua jarasia: “Zed̶adua. Ãbaa dji jʌred̶adua ne cod̶i waib̶ʌa Ãcõrẽba o b̶ʌma.
REV 19:18 Mama ẽberãrã boro djarada, sordaorã boro djarada, mẽsrã b̶ea djarada, cawayo djarada, cawayo ʌ̃rʌ̃ wãbada djara sid̶a cod̶ia. Jũma ẽberãrã djarada cod̶ia: nezocaẽ́ djarada, nezoca djarada, dji ed̶aara qued̶ea djarada, idjab̶a dji dromarã b̶ea djara sid̶a cod̶ia.”
REV 19:19 Maʌ̃be mʌ̃a unusia animarã minijĩchia b̶ʌda, naʌ̃ ẽjũãnebema bororãda, jũma ãdji sordaorã sid̶a ãbaa dji jʌre duanʌda. Cawayo ʌ̃rʌ̃ chũmʌ ume, idjiare panʌ sordaorã ume djõni carea duanasid̶aa.
REV 19:20 Djõbʌdad̶e cawayo ʌ̃rʌ̃ chũmʌba animarã minijĩchia b̶ʌra, Ãcõrẽneba bed̶eabari dji wãrãẽ́ sid̶a jidasia. Maʌ̃ Ãcõrẽneba bed̶eabari dji wãrãẽ́ba animarã minijĩchia b̶ʌ trʌ̃neba ne ununaca waib̶ʌa b̶eada obadjia. Mãwã animarã minijĩchia b̶ʌ sẽyã idu b̶ʌbiped̶ad̶ara jũma cũrũgabadjia. Maʌ̃ animarã za quĩrãca b̶ʌ jʌwaba od̶aa bia bed̶eaped̶ad̶ara cũrũgabadjia. Cawayo ʌ̃rʌ̃ chũmʌba maʌ̃ animarã minijĩchia b̶ʌra, Ãcõrẽneba bed̶eabari dji wãrãẽ́ sid̶a zocai panʌda tʌbʌ urua azupre bara uruga nũmʌne b̶atabuesia.
REV 19:21 Djõbada neco idji ited̶eba odja b̶ʌba dewararãda jũma quenasia. Maʌ̃be jũma ne mĩguia cobada ʌ̃tʌ wãb̶aribadara maʌ̃ djara co duanʌba jãwũãsid̶aa.
REV 20:1 Mãwãnacarea mʌ̃a bajãnebema nezocada ed̶aa zebʌrʌda unusia. Idjia uria dau cʌre b̶ʌ jũãtrʌ b̶ʌ ewabarida erob̶asia. Idjab̶a carena omoga chũmʌda idji jʌwad̶e erob̶asia.
REV 20:2 Jera jidaped̶a mil poa jʌ̃ b̶ʌsia. Maʌ̃ jera drõã naẽnabema damaa, diauru idjab̶a Satana abadaa.
REV 20:3 Bajãnebema nezocaba idjira uria dau cʌre b̶ʌd̶e ed̶aa b̶atabueped̶a jũãtrʌ nũmʌsia ni ab̶aʌba poya ewarãnamãrẽã. Maʌ̃ba diauruba druazabemarãda waa cũrũgaẽ́a ab̶a mil poa jõbʌrʌd̶aa. Mil poa bad̶acarea idjira ẽrã b̶ʌya naʌ̃ ẽjũãne dãrãẽ́ b̶amãrẽã.
REV 20:4 Maʌ̃be mʌ̃a bugueda zocãrã unusia. Maʌ̃ ʌ̃rʌ̃ chũmeara Ãcõrẽba b̶ʌsia Crito ume dji bororãda b̶ead̶amãrẽã. Idjab̶a mʌ̃a ẽberãrã ob̶ʌá tʌped̶ad̶a jaureda unusia. Mãwã ob̶ʌá tʌsid̶aa Jesuba jaradiad̶a ĩjã panʌ carea idjab̶a Ãcõrẽ bed̶ea jaradia panʌ carea. Ãdjirãba animarã minijĩchia b̶ʌ́a, idji za quĩrãca b̶ʌ jʌwaba od̶aa bid̶a bia bed̶ead̶aẽ́ basía. Idji sẽyãra ãdji dratud̶e, jʌwad̶e bid̶a idu b̶ʌbid̶aẽ́ basía. Ãdjirãra ʌ̃rẽbad̶aped̶a Crito ume dji bororãda mil poa panesid̶aa.
REV 20:5 Maʌ̃ ʌ̃rẽbaped̶ad̶ara Ãcõrẽba naãrã ʌ̃rẽbabid̶a basía. Dewara beud̶arãra ʌ̃rẽbad̶aẽ́ basía ab̶a mil poa jõnacarea.
REV 20:6 Ãcõrẽba naãrã ʌ̃rẽbabi ẽberãrãra bio bia b̶ead̶ia. Ãdjirãra waa beud̶aẽ́a, ãtebʌrʌ Ãcõrẽ sacerdoterãda, Crito sacerdoterã sid̶a b̶ead̶ia. Idjab̶a mil poa Crito ume dji bororãda b̶ead̶ia.
REV 20:7 Mil poa jõnacarea diaurura jʌ̃ b̶ad̶ada ẽrã b̶ʌya.
REV 20:8 Maʌ̃ne idjia jũma druaza cũrũgad̶e wãya. Gog druad̶ebemarãda, Magog druad̶ebemarã sid̶a cũrũgaya. Maʌ̃ druad̶ebema sordaorãda pusa ĩbʌ quĩrãca zocãrã panʌda edeya Ãcõrẽ ẽberãrã ume djõnamãrẽã.
REV 20:9 Jũma naʌ̃ ẽjũãra ãdjirãba biraya. Maʌ̃ne Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ puruda, idji ẽberãrã duanʌmaa aud̶u jũrã edad̶ia. Baribʌrʌ Ãcõrẽba uruada bajãneba b̶aebiya. Maʌ̃ba ãdjirãra jũma bá quenaya.
REV 20:10 Mãwãnacarea Ãcõrẽba diaurura ẽberãrã cũrũga erob̶ad̶ada tʌbʌ urua azupre bara uruga nũmʌne b̶atabueya. Naẽna Ãcõrẽba animarã minijĩchia b̶ʌda, Ãcõrẽneba bed̶eabari dji wãrãẽ́ sid̶a maʌ̃ tʌbʌ uruad̶e b̶atabuesia. Mama ãdjira, diauru sid̶a ewariza ãsa, diamasi bid̶a bio bia mĩga panania.
REV 20:11 Mãwãnacarea mʌ̃a bugue waib̶ʌa torroa b̶ʌda unusia. Maʌ̃ bugued̶e chũmʌ sid̶a unusia. Idji quĩrãpita jũma naʌ̃ ẽjũãra, bajã sid̶a nẽbasid̶aa. Ni ab̶aʌba waa ununaẽ́ basía.
REV 20:12 Idjab̶a mʌ̃a unusia beuped̶ad̶arã dji dromarãda, dji ed̶aara qued̶ea sid̶a Ãcõrẽ quĩrãpita duanʌda. Maʌ̃ne cartada ewaracuasia. Maʌ̃ cartad̶e jũma ẽberãrãba oped̶ad̶ada b̶ʌ́ b̶easia. Dewara carta sid̶a ewarasia. Maʌ̃ cartad̶e ewariza zocai b̶ead̶i ẽberãrã trʌ̃da b̶ʌ́ b̶easia. Jũma beuped̶ad̶ara Ãcõrẽba cawa osia ãdjirãba oped̶ad̶a quĩrãca. Jũma ãdjia oped̶ad̶ara cartad̶e b̶ʌ́ b̶asia.
REV 20:13 Jũma pusad̶e beuped̶ad̶ara Ãcõrẽ quĩrãpita zesid̶aa. Ab̶ed̶a jũma beuped̶ad̶a jaurera ãdji panabadamaʌba Ãcõrẽ quĩrãpita zesid̶aa. Maʌ̃be Ãcõrẽba ãdjiza cawa osia ãdjia oped̶ad̶a quĩrãca.
REV 20:14 Beud̶ira Ãcõrẽba jõbisia tʌbʌ uruad̶e b̶atabuebʌrʌ quĩrãca. Beuped̶ad̶a panabada ẽjũã sid̶a tʌbʌ uruad̶e b̶atabuesia. Ãcõrẽba bariduada tʌbʌ uruad̶e b̶atabueibʌrʌ, b̶arima umé beusiad̶a abadaa.
REV 20:15 Ẽberãrã ewariza zocai b̶ead̶i cartad̶e trʌ̃ b̶ʌẽ́ b̶eara Ãcõrẽba tʌbʌ uruad̶e b̶atabuesia.
REV 21:1 Mãwãnacarea mʌ̃a bajã djiwid̶ida, ẽjũã djiwid̶i sid̶a unusia. Maʌ̃ne naʌ̃ ẽjũãra, bajã sid̶a neẽ́ basía. Pusa sid̶a neẽ́ basía.
REV 21:2 Idjab̶a mʌ̃a unusia Ãcõrẽ puru djiwid̶i Jerusaleʌ̃ abadada idji b̶ʌmaʌba bajãneba ed̶aa zebʌrʌda. Maʌ̃ purura biya querasia wẽrã quima edabʌrʌd̶e bio djio b̶ʌ quĩrãca.
REV 21:3 Maʌ̃be mʌ̃a ũrĩsia ab̶aʌda Ãcõrẽ bugue biya quirumaʌba nãwã jĩgua bed̶eabʌrʌda: “¡Ũrĩnadua! Id̶ira Ãcõrẽra ẽberãrã tãẽna b̶ʌa. Idjira ãdjirã ume b̶aya. Maʌ̃ne ãdjirãra idji ẽberãrãda b̶ead̶ia. Wãrãda idjidrʌ ãdjirã ume b̶aya idjab̶a ãdjirã Ãcõrẽ baya.
REV 21:4 Ãdji daub̶ara idjia jũma jareya. Jũma naẽna b̶ad̶ara jõna bẽrã waa beud̶aẽ́a, jĩãnaẽ́a, aujĩãnaẽ́a, idjab̶a puara neẽ́ b̶aya.”
REV 21:5 Maʌ̃be dji bugue biya quirud̶e chũmʌba nãwã jarasia: “Mʌ̃a ne jũma djiwid̶ida o b̶ʌa.” Idjab̶a nãwã jarasia: “Naʌ̃ bed̶eara cartad̶e b̶ʌdua wãrã bed̶ea bẽrã idjab̶a wãrãda mãwãi bẽrã.”
REV 21:6 Mãwãnacarea idjia mʌ̃́a nãwã jarasia: “Mʌ̃a oida b̶ad̶ara jũma osia. Mʌ̃ra dji Alpaa idjab̶a dji Omegaa. Maʌ̃ba jara b̶ʌa mʌ̃ra dji naãrãbemada idjab̶a dji jĩrũarebemada. Bariduada opichia b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃a baido bogadrʌ b̶ʌda bari dobiya. Maʌ̃ baidoba zocai b̶aida diabaria.
REV 21:7 Cadjirua poyaped̶ad̶arãba jũma maʌ̃gʌra edad̶ia warraba dji zezad̶eba ne edabari quĩrãca. Mʌ̃ra ãdji Ãcõrẽ baya idjab̶a mʌ̃ warrarãda b̶ead̶ia.
REV 21:8 Baribʌrʌ Crito ẽpẽni carea waya b̶eara, mʌ̃ bed̶ea ĩjãnaẽ́ b̶eara, mʌ̃a quĩrĩãca o b̶eara, mĩã beabadara, aud̶ua obadara, jãĩbanara, jʌwaba od̶a ãcõrẽ ĩjã b̶eara, sewaid̶a b̶ea sid̶a tʌbʌ urua azupre bara uruga nũmʌne bia mĩga b̶ead̶ia. Ãcõrẽba bariduada tʌbʌ uruad̶e b̶atabueibʌrʌ, b̶arima umé beusiad̶a abadaa.”
REV 21:9 Maʌ̃be bajãnebema nezocarã siete eped̶eco eropananada ab̶a mʌ̃maa zesia. Maʌ̃ bajãnebema nezocarãba ãdji eped̶ecod̶e siete eropananaba naʌ̃ ẽjũãne b̶eara jĩrũare bia mĩgabisid̶aa. Dji mʌ̃maa zed̶aba nãwã jarasia: “Wãna. Mʌ̃a acʌbiya Oveja Zaqueba quima edabʌrʌda.”
REV 21:10 Ara maʌ̃da Ãcõrẽ Jaured̶eba b̶ʌd̶e idjia mʌ̃ra eya waib̶ʌa ʌ̃tʌ b̶ʌmaa edesia. Mama unubisia Ãcõrẽ puru djiwid̶i Jerusaleʌ̃ abadada Ãcõrẽ b̶ʌmaʌba bajãneba ed̶aa zebʌrʌda.
REV 21:11 Ãcõrẽ dorrodorroaba maʌ̃ purura dorrodorroa b̶asia. Urua b̶asia mõgara biya quiru nẽbʌa b̶ʌ quĩrãca, jaspe mõgara quĩrãca. Ẽsã querasia vidrio quĩrãca.
REV 21:12 Maʌ̃ purura ʌ̃tʌ mõgaraba aud̶u jũrã ca b̶asia. Ed̶a wãbadara doce panasid̶aa. Ed̶a wãbadaza bajãnebema nezocada ab̶a b̶asia. Maʌ̃ awara Israel warrarã doce panana trʌ̃da ed̶a wãbadaza ab̶a b̶ʌ́ b̶easia.
REV 21:13 Ed̶a wãbadara ʌ̃mãdau odjabariare ũbea panasid̶aa, ʌ̃mãdau b̶aebariare ũbea panasid̶aa, orro ab̶aare ũbea panasid̶aa, idjab̶a dewarabema orroare ũbea panasid̶aa.
REV 21:14 Maʌ̃ puru aud̶u jũrã ca b̶ʌra doce mõgara ʌ̃rʌ̃ b̶asia. Mõgaraza Oveja Zaqueba doce diabued̶arã trʌ̃da ab̶a b̶ʌ́ b̶easia.
REV 21:15 Bajãnebema nezoca mʌ̃ ume bed̶ea b̶ad̶aba ẽjũã zabada oro od̶ada erob̶asia. Puru, dji ed̶a wãbada, puru aud̶u jũrã ca b̶ʌ sid̶a zai carea erob̶asia.
REV 21:16 Maʌ̃ ẽjũã zabadaba bajãnebema nezocaba purura zasía. Dji puru zad̶ara jũmaena ab̶arica b̶asia. Dji drasoara, dji jed̶ea sid̶a ab̶arica b̶asia. Dji zad̶ara 2,200 kilómetro b̶asia. Dji drasoada, dji ʌ̃tʌada, dji jed̶ea sid̶a jũmaena ab̶arica b̶asia.
REV 21:17 Maʌ̃be puru aud̶u jũrã ca b̶ʌ sid̶a zasía. Dji zad̶ara bicaca 144 b̶asia. Naʌ̃ ẽjũãnebemarãba zabada quĩrãca bajãnebema nezocaba zasía.
REV 21:18 Maʌ̃ purura jũmaena oro idji awa quiru od̶a basía. Maʌ̃ra vidrio ẽsã quiru quĩrãca b̶asia. Dji puru aud̶u jũrã ca b̶ʌra jaspe mõgaraba cad̶a basía.
REV 21:19 Maʌ̃ aud̶u jũrã ca b̶ʌra doce mõgara ʌ̃rʌ̃ b̶asia. Maʌ̃ mõgarara jũmaena biya qued̶easia. Naãrãbemada jaspe mõgara basía. Maʌ̃are zapiro mõgarada b̶asia. Maʌ̃are ágata mõgarada b̶asia. Maʌ̃are esmeralda mõgarada b̶asia.
REV 21:20 Maʌ̃are ónice mõgarada b̶asia. Maʌ̃are cornalina mõgarada b̶asia. Maʌ̃are crisólito mõgarada b̶asia. Maʌ̃are berilo mõgarada b̶asia. Maʌ̃are topacio mõgarada b̶asia. Maʌ̃are crisopraso mõgarada b̶asia. Maʌ̃are jacinto mõgarada b̶asia. Jĩrũare amatista mõgarada b̶asia.
REV 21:21 Maʌ̃ purud̶e ed̶a wãbada doce panʌra neta nẽbʌa b̶ʌ od̶a basía. Ed̶a wãbadaza neta ab̶a od̶a basía. O puru ẽsi b̶ʌra oro idji awa quiru od̶a basía. Maʌ̃ra ẽsã querasia vidrio quĩrãca.
REV 21:22 Maʌ̃ purud̶e Ãcõrẽ de dromara mʌ̃a unuẽ́ basía neẽ́ bẽrã. Ẽberãrãba dadjirã Boro Ãcõrẽ jũma poya b̶ʌ quĩrãpita, Oveja Zaque quĩrãpita bid̶a bia bed̶ead̶ia idji de dromane obadaped̶ad̶a quĩrãca.
REV 21:23 Ʌ̃mãdau neẽ́, jed̶eco neẽ́ bid̶a maʌ̃ purura ʌ̃na nũmabaria Ãcõrẽ dorrodorroaba, Oveja Zaqueba dia b̶ʌ ʌ̃naa bid̶a.
REV 21:24 Maʌ̃ puru ʌ̃naaba druaza ʌ̃na b̶ead̶ia jũmarãda maʌ̃ ʌ̃naane nĩbad̶amãrẽã. Idjab̶a druazabema bororãba ne bia eropanʌra maʌ̃ purud̶aa eded̶ia.
REV 21:25 Diamasira neẽ́ bai bẽrã maʌ̃ purud̶e ed̶a wãbadara ewariza jũãtrʌd̶aca baya.
REV 21:26 Jũma druazabemarãba ne bia eropanʌra maʌ̃ purud̶aa eded̶ia.
REV 21:27 Baribʌrʌ ne jũma Ãcõrẽba bia unucara maʌ̃ purud̶e ed̶a edecara panʌa. Cadjirua obadara, sewaid̶a b̶ea sid̶a ed̶a wãcara panʌa. Ab̶abe ewariza zocai b̶ead̶i cartad̶e trʌ̃ b̶ʌ́ b̶eadrʌ poya ed̶a wãnia. Maʌ̃ cartara Oveja Zaqueba erob̶ʌa.
REV 22:1 Mãwãnacarea bajãnebema nezocaba do pãpãrã quiruda mʌ̃́a unubisia. Ẽsã querasia vidrio quĩrãca. Maʌ̃ baidoba zocai b̶aida diabaria. Ãcõrẽ idjab̶a Oveja Zaque bugue biya quirud̶eba maʌ̃ dora purud̶ebema o jed̶ea b̶ʌ ẽsi wea b̶ʌa. Do orroza bacuru nejõ zocai b̶ai diabarida b̶asia. Maʌ̃ bacurura jed̶ecoza zaubaria. Maʌ̃ba jara b̶ʌa poaza b̶arima doce zaubarida. Maʌ̃ bacuru queduada b̶ʌa druazabemarã cacua bia pananamãrẽã.
REV 22:3 Ãcõrẽba biẽ́ b̶ai jarad̶ada maʌ̃ purud̶e neẽ́ baya. Ãcõrẽ idjab̶a Oveja Zaque bugue biya quirura maʌ̃ purud̶e b̶aya. Mama Ãcõrẽ nezocarãba idjía bia bed̶ead̶ia.
REV 22:4 Idji quĩrãra ununia idjab̶a idji trʌ̃ra ãdjirã dratud̶e b̶ʌ́ erob̶ead̶ia.
REV 22:5 Diamasira neẽ́ baya. Dadji Boro Ãcõrẽba ʌ̃naada diai bẽrã, ĩbĩrã neẽ́ idjab̶a ʌ̃mãdau neẽ́ bid̶a ẽberãrãra bia b̶ead̶ia. Ewariza ãdjirãra idji ume ãbaa dji bororãda b̶ead̶ia.
REV 22:6 Maʌ̃be bajãnebema nezocaba mʌ̃́a jarasia: “Jũma naʌ̃ bed̶eara wãrãa idjab̶a wãrãda mãwãya. Dadjirã Boro Ãcõrẽba idjid̶eba bed̶eabadarãa bed̶eabibaria. Idjiabʌrʌ bajãnebema nezocada diabuesia idji nezocarãa cawabimãrẽã dãrãẽ́ne cãrẽda sãwãida.”
REV 22:7 Jesuba jarasia: “¡Ũrĩnadua, mʌ̃ra isabe zeya! Naʌ̃ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌa dãrãẽ́ne cãrẽda sãwãida. Bio bia b̶ʌa jũma naʌ̃ cartad̶e jara b̶ʌ ĩjã b̶ʌra.”
REV 22:8 Mʌ̃ra Juaʌ̃a. Jũma maʌ̃gʌra unusia idjab̶a ũrĩsia. Mãwãnacarea mʌ̃ra bajãnebema nezoca jĩrũ caita chĩrãne b̶arru cob̶esia bia bed̶eai carea. Mãwã osia idjia jũma maʌ̃gʌra unubid̶a bẽrã.
REV 22:9 Baribʌrʌ idjia jarasia: “Jãwã orãdua, ãtebʌrʌ Ãcõrẽabʌrʌ bia bed̶eadua. Mʌ̃ra Ãcõrẽ nezocada jãwã quirua bʌ quĩrãca, djabarã Ãcõrẽneba bed̶eabadarã quĩrãca, idjab̶a jũma naʌ̃ cartad̶e jara b̶ʌ ĩjã b̶ea quĩrãca.”
REV 22:10 Idjab̶a jarasia: “Naʌ̃ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌa dãrãẽ́ne cãrẽda sãwãida. Maʌ̃ra mẽrã erob̶arãdua jũma dãrãẽ́ne mãwãi bẽrã.
REV 22:11 Cadjirua o b̶ʌra idji cawa cadjiruad̶e b̶adua. Ne jũma Ãcõrẽba quĩrĩãca o b̶ʌra idji cawa maʌ̃ne b̶adua. Baribʌrʌ jipa o b̶ʌba ewariza jipa o b̶aida b̶ʌa. Idjab̶a Ãcõrẽ itea bia b̶ʌra ewariza Ãcõrẽ itea bia b̶aida b̶ʌa.”
REV 22:12 Jesuba jarasia: “¡Ũrĩnadua, mʌ̃ra isabe zeya! Zebʌrʌd̶e mʌ̃a jũmarãa ne diai carea eneya ãdjia oped̶ad̶a quĩrãca.
REV 22:13 Mʌ̃ra dji Alpaa idjab̶a dji Omegaa. Maʌ̃ba jara b̶ʌa mʌ̃ra dji naãrãbemada idjab̶a dji jĩrũarebemada.
REV 22:14 Bio bia b̶eaa cacuad̶e jʌ̃bada tãto erob̶eara. Ãdjirãra purud̶e ed̶a wãnida panʌa nejõ zocai b̶ai diabarida jõni carea.
REV 22:15 Baribʌrʌ cadjirua obadara, jãĩbanara, aud̶ua obadara, mĩã beabadara, jʌwaba od̶a ãcõrẽ ẽpẽbadara, idjab̶a sewa oya b̶eara jũma dajadaare duanenia.
REV 22:16 Mʌ̃ra Jesua. Bajãnebema nezocada diabuesia jũma maʌ̃gʌra djabarã b̶eaza jaramãrẽã. Mʌ̃ra David̶eba zed̶aa, idjid̶eba tununaa. Mʌ̃ra Diaped̶abema Chĩdau Uruga B̸ʌ abadaa.”
REV 22:17 Ãcõrẽ Jaureba, Oveja Zaque quima abada bid̶a nãwã jara panʌa: “¡Zedua!” Maʌ̃ ũrĩ b̶ʌba jaraida b̶ʌa: “¡Zedua!” Dji opichia b̶ʌra zeida b̶ʌa baido zocai b̶ai diabarida domãrẽã. Maʌ̃ baido do quĩrĩã b̶ʌba bari doida b̶ʌa.
REV 22:18 Naʌ̃ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌa dãrãẽ́ne cãrẽda sãwãida. Naʌ̃ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌ ũrĩ b̶earãa mʌ̃a jaraya: bariduaba naʌ̃ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌda aud̶u jaraibʌrʌ, Ãcõrẽba naʌ̃ cartad̶e bia mĩgai jara b̶ʌba idjira bia mĩgabiya. Idjab̶a bariduaba naʌ̃ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌda maãrĩ awara jaraibʌrʌ, Ãcõrẽba idjía nejõ zocai b̶ai diabarid̶ebemada idu jõbiẽ́a idjab̶a Ãcõrẽ purud̶e ed̶a idu wãbiẽ́a. Maʌ̃ nejõnebemada, maʌ̃ purud̶ebema sid̶a naʌ̃ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌa.
REV 22:20 Jũma naʌ̃ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌda Jesuba wãrãana a b̶ʌa. Nãwã jara b̶ʌa: “¡Wãrãda mʌ̃ra isabe zeya!” Bia b̶ʌa isabe zeida. ¡Zedua dairã Boro Jesu!
REV 22:21 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa dadjirã Boro Jesuba idji biad̶eba jũma bãrãra careba b̶aida.
