MAT 1:1 Yʉ toivaquijivʉ ne ãmiáre ina Jesucristo ʉ̃i jipocacavʉ bácavʉre, ʉ̃i jipoca põeteivʉ bácavʉre. Ʉ̃́tame ñai jabocʉ bácʉ David bácʉi pãramecʉ, aru Abraham mácʉi pãramecʉ máre.
MAT 1:2 Abraham mácʉ Isaac bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Isaac bácʉ Jacob bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Jacob bácʉ Judájã mácavʉ népacʉ barejaquémavʉ.
MAT 1:3 Judá bácʉ Fares bácʉ aru Zara bácʉ népacʉ barejaquémavʉ. Aru Tamar báco népaco barejaquémavʉ. Fares bácʉ Esrom mácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Esrom mácʉ Aram mácʉi pacʉ barejaquémavʉ.
MAT 1:4 Aram mácʉ Aminadab bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Aminadab bácʉ Naasón mácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Naasón mácʉ Salmón mácʉi pacʉ barejaquémavʉ.
MAT 1:5 Salmón mácʉ Booz bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Aru Rahab báco jípaco barejaquémavʉ. Booz bácʉ Obed bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Aru Rut báco jípaco barejaquémavʉ. Obed bácʉ Isaí bácʉi pacʉ barejaquémavʉ.
MAT 1:6 Isaí bácʉ David bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Ñai David bácʉ Israecavʉ bácavʉ ne jabocʉ barejaquémavʉ. David bácʉ Salomón mácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Aru Urías bácʉi márepaco jípaco barejaquémavʉ.
MAT 1:7 Salomón mácʉ Roboam mácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Roboam mácʉ Abías bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Abías bácʉ Asa bácʉi pacʉ barejaquémavʉ.
MAT 1:8 Asa bácʉ Josafat bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Josafat bácʉ Joram mácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Joram mácʉ Uzías bácʉi ñecu marejaquémavʉ.
MAT 1:9 Uzías bácʉ Jotam mácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Jotam mácʉ Acaz bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Acaz bácʉ Ezequías bácʉi pacʉ barejaquémavʉ.
MAT 1:10 Ezequías bácʉ Manasés bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Manasés bácʉ Amón mácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Amón mácʉ Josías bácʉi pacʉ barejaquémavʉ.
MAT 1:11 Josías bácʉ Jeconíajã mácavʉ néñecu marejaquémavʉ. Dinʉmʉare, ne cʉrinʉmʉare, ina Babilonia ãmicʉrõcavʉ bácavʉ ne bʉorĩ nʉvaimara marejaquémavʉ maja Israecavʉ maje jipocacavʉ bácavʉ. Na mácavʉre nʉvarejaquemavʉ pʉ Babilonia ãmicʉrõita.
MAT 1:12 Na mácavʉre ne bʉorĩ nʉvariburu yóboi, Jeconías bácʉ Salatiel bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Salatiel bácʉ Zorobabel bácʉi pacʉ barejaquémavʉ.
MAT 1:13 Zorobabel bácʉ Abiud bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Abiud bácʉ Eliaquim mácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Eliaquim mácʉ Azor bácʉi pacʉ barejaquémavʉ.
MAT 1:14 Azor bácʉ Sadoc bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Sadoc bácʉ Aquim mácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Aquim mácʉ Eliud bácʉi pacʉ barejaquémavʉ.
MAT 1:15 Eliud bácʉ Eleazar bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Eleazar bácʉ Matán mácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Matán mácʉ Jacob bácʉi pacʉ barejaquémavʉ.
MAT 1:16 Jacob bácʉ Joséi pacʉ barejámed̶a. Ñai José Maríai márepacʉ barejámed̶a. Aru María Jesúi paco barejácod̶a. Ñai Jesús Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i epeimʉ, Cristo, barejámed̶a.
MAT 1:17 Que baru Abraham mácʉi cʉrinʉmʉre, pʉ David bácʉi cʉrinʉmʉita, catorce paiyajuboa bácavʉ cʉrejaquemavʉ. Aru David bácʉi cʉrinʉmʉre, pʉ ina Babilonia ãmicʉrõcavʉ bácavʉ ne bʉorĩ nʉvaiyeta maja Israecavʉ maje jipocacavʉ bácavʉre Babiloniaita, apevʉ catorce paiyajuboa bácavʉ cʉrejaquemavʉ. Aru maja Israecavʉ maje jipocacavʉ bácavʉre ne bʉorĩ nʉvaiyede, pʉ ñai Cristoi põeteiyeta, apevʉ catorce paiyajuboa bácavʉ cʉrejaquemavʉ.
MAT 1:18 Yópe barejávʉ̃ya Jesucristo ʉ̃i põeteino mácarõ. Jípaco bacod̶ó María ãmicʉco barejácod̶a. Joséi márepaco bacod̶ó barejácod̶a. Ṍre ʉ̃i nomicʉbedata cãreja, javeta õ micatedejaquemavʉ ñai Espíritu Santo ʉ̃i parʉéque.
MAT 1:19 José boropatebecʉ barejámed̶a Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Que baru María õi jʉed̶ojĩcʉre eaiyede coreóvarĩ, judíova ne d̶aicõjeiyepedeca d̶aiyʉrĩ, ṍre jarʉvacʉyʉ barejámed̶a. Ʉbenita Josécapũravʉ ye jarʉvaiyʉbedejamed̶a ṍre põeva ne jã́iyede, “Cʉyoje tede d̶aquijichʉvʉ yʉ ṍre” ayʉ. Que baru ṍre põeva ne jã́mene jarʉvaiyʉrĩdurejamed̶a ñai José.
MAT 1:20 Ʉ̃i nópe dápiarĩburu yóboi, cũinácʉ ángele, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ, earejamed̶a vʉorʉ̃mʉi José yebai. Aru yópe arĩ, coyʉrejamed̶a ʉ̃́re: —Mʉ, José, David bácʉi pãramecʉ, jidʉbecʉva Maríare nomicʉjacʉ mʉ. Espíritu Santo ʉ̃i jʉed̶ojímo mácotame õ.
MAT 1:21 Ʉ̃mʉ jʉed̶ojĩcʉre cʉvacod̶ome õ. Ʉ̃ macʉyʉ́me mead̶acʉyʉ ʉ̃i põevare, ne ãmeina teiyede jarʉvarĩ. Que baru ʉ̃ macʉyʉ́ Jesús ãmicʉcʉyʉme ʉ̃, arejamed̶a ñai ángele Joséde.
MAT 1:22 Caiye iye nópe vaidéjavʉ̃ya cũinátʉrʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i coyʉicõjeiye báquepedeca cũinácʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre Jʉ̃menijicʉ:
MAT 1:23 Nomió ʉ̃mʉcʉbecova jʉed̶oearĩ jʉed̶ocʉvacod̶ome õ. Emanuel ãmicʉcʉyʉme ʉ̃ macʉyʉ́, arejaquemavʉ ñai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ. Emanuel aiyʉrõ, “Jʉ̃menijicʉ majaque cʉbi”, aiyʉrõtamu.
MAT 1:24 Que teni José coedarĩ, ángele ʉ̃i aiye báquepe d̶arejamed̶a. Maríare nʉvarejamed̶a ʉ̃i cʉ̃rami.
MAT 1:25 Ʉbenita ṍque cʉbedejamed̶a cãreja, pʉ õi mácʉre jʉed̶ocʉvarĩburu yóboita. Aru õi jʉed̶ocʉvaede, “Jesús bájacʉ mʉ” arĩ, ãmidorejamed̶a José.
MAT 2:1 Belén ãmicʉriĩmaroi, Judea ãmicʉrijoborõi, põetedejamed̶a Jesús. Ʉ̃i põeteiyede dijoborõcavʉ ne jabocʉ Herodes ãmicʉcʉ barejámed̶a. Ʉ̃ cʉrejamed̶a Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. Dinʉmʉre aviá dainocavʉ, abiácovare bueipõeva, earejaimad̶a Herodes yebai.
MAT 2:2 Earĩ, yópe arĩ, jẽniari jã́rejaimad̶a: —¿Mʉja judíova mʉje jabocʉ bacʉyʉ́, ã́ri põetecʉba ʉ̃? Cũinácʉ abiácorʉ ʉ̃i põeteiyede jã́d̶ovañʉre jã́ri, daivʉbu ñʉja, jínajivʉ mearore ʉ̃́re, arejaimad̶a ina abiácovare bueipõeva.
MAT 2:3 Apevʉ diede ne coyʉiyede jápiarĩ, ãmei cãrijiñʉ marejámed̶a ñai jabocʉ. Ʉ̃i jabocʉ bae boje, apecʉ jabocʉ ʉ̃i põeteiyede jápiaiyʉbedejaquemavʉ. Aru obedivʉ Jerusalẽ́cavʉ máre cãrijivʉ barejáimad̶a.
MAT 2:4 Cãrijiñʉ, ʉ̃́re memecaivʉre órejaicõjenejamed̶a Herodes apevʉ sacerdotevare jaboteipõevare aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevare máre. Ne eaiyede, yópe arĩ, jẽniari jã́rejamed̶a ñai jabocʉ: —¿Ã́ri põeteyʉba Jʉ̃menijicʉi epeimʉ ijãravʉi, ñai Cristo? arejamed̶a náre.
MAT 2:5 Yópe arĩ, coyʉrejaimad̶a ʉ̃́re: —Belén ãmicʉriĩmaroi, Judeacarõi, põetecʉyʉme Jʉ̃menijicʉi epeimʉ, ñai Cristo. Yopedeca toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre:
MAT 2:6 Judea ãmicʉrijoborõcarõ ĩmaro, Belén ãmicʉriĩmaroi, põetecʉyʉme ñai, Israecavʉ ne jabocʉ bacʉyʉ́, náre jipocatecʉyʉ. Que baru diĩmaro quĩ́jinovacari, parʉrõ maquiyébu, arĩ coyʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre, arejaimad̶a ina judíovai jabova Herodede.
MAT 2:7 Ne coyʉrĩburu yóboi, ʉ̃́re memecaivʉre yavenina órejaicõjenejamed̶a Herodes ina abiácovare bueipõevare, põeva ne jápiabenoi. Náque boroteni, coreóvarĩ majidejamed̶a aipiye bajure abiácorʉ ʉ̃i járorõ mácarõre.
MAT 2:8 Majicʉ bácʉ, náre jarorejamed̶a pʉ Belén ãmicʉriĩmaroita. Yópe d̶aicõjenejamed̶a náre: —Vorãnʉjara mʉja jʉed̶ojĩcʉre. Vorĩ eaivʉ bácavʉ, coyʉrãdajarã yʉre cojedeca. Yʉ máre nʉcʉyʉmu ʉ̃i yebai, mearore jícʉyʉ ʉ̃́re, arejamed̶a borocʉcʉ ñai Herodes.
MAT 2:9 Jápiaivʉ bácavʉ ʉ̃i coyʉiyede, ina abiácovare bueipõeva mái nʉrejaimad̶a, yópe ñai jabocʉ ʉ̃i aiye báquepedeca. Que teni abiácorʉ, ne jã́imʉ mácʉ aviá dainocapũravʉi, náre jipocateni nʉrejamed̶a pʉ ʉ̃i eaiyede jʉed̶ojĩcʉi cʉriñamine. Aru diñami pʉenoi mautedejamed̶a.
MAT 2:10 Ne jã́iyede abiácorʉ mauteyʉre cuibeda diñami pʉenoi, ʉrarõ torojʉrejaimad̶a ne ũmei.
MAT 2:11 Diñami cʉ̃rami jívʉi ne ecoiyede, jã́rejaimad̶a jʉed̶ojĩcʉre jípaco Maríaque. Ñʉatutarĩ ʉ̃i yebai, jídejaimad̶a mearore ʉ̃́re. Que teni ne cʉve ĩmaritõcuare voarĩ, úrure, olíbano ãmicʉe mumijʉede, aru mirra ãmicʉe mumijʉede máre jídejaimad̶a ʉ̃́re.
MAT 2:12 No yóboi, vʉorʉ̃mʉi, Jʉ̃menijicʉ copainʉicõjemenejamed̶a náre Herodes yebai. Que baru ma apemamata copainʉrejaimad̶a ne cʉrõita.
MAT 2:13 Ina abiácovare bueipõeva ne nʉriburu yóboi, cũinácʉ ángele, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ, cʉetedejamed̶a Joséde vʉorʉ̃mʉi. Yópe arĩ, coyʉrejamed̶a ʉ̃́re: —Coedarĩ, nacajari, nʉvajacʉ jʉed̶ojĩcʉre, jípacore máre, Egipto ãmicʉrijoborõita. Dupini nʉjara mʉja. Jʉed̶ojĩcʉre vorĩ, boarĩ́ jarʉvaicõjecʉyʉme Herodes. Que baru mautejarã mʉja nore pʉ “Nʉjara”, ji aiyeta cojedeca, arejamed̶a ñai ángele Joséde.
MAT 2:14 Coedarĩ, jʉed̶ojĩcʉre, jípacore máre, nʉvarejamed̶a José. Diñamimareca Egipto ãmicʉrijoborõita dupini nʉrejaimad̶a na.
MAT 2:15 Aru nore, Herodes ʉ̃i yaibéde cãreja, mautedejaimad̶a na. Caiye iye nópe vaidéjavʉ̃ya cũinátʉrʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i coyʉicõjeiye báquepedeca cũinácʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre Jʉ̃menijicʉ: “Jímacʉre cutucacʉ yʉ, ʉ̃i etaquiyepe ayʉ Egipto ãmicʉrijoborõre jocarĩ”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
MAT 2:16 Ina abiácovare bueipõeva, ne copainʉmene Herodes yebai yópe ʉ̃i cõjeino mácarõpe, Herodecapũravʉ jorojĩnejamed̶a, ne jʉ abe boje ʉ̃́re. Ne jʉjovaiyede coreóvayʉ bácʉ, jorojĩñʉ, churaravare boarĩ́ jarʉvaicõjenejamed̶a caivʉ ina ʉ̃mʉ jʉed̶ojĩna pʉcaʉjʉa cʉvabevʉre cãreja. Yópe ʉ̃i corevaiyepe ina abiácovare bueipõeva ne coyʉiye báquepe, mamarʉmʉre ne jã́iye báquede abiácorʉre, Herodes boarĩ́ jarʉvaicõjenejamed̶a caivʉ ina ʉ̃mʉ jʉed̶ojĩnare, Belén ãmicʉriĩmaroi cʉrivʉre aru no ĩmaro joabenoi cʉrivʉre máre.
MAT 2:17 Yópe Raquel báco õi oiye báquepe, nopedeca ina Belẽ́cavʉ máre orejaimad̶a. Caiye iye nópe vaidéjavʉ̃ya cũinátʉrʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i coyʉicõjeiye báquepedeca ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ Jeremías bácʉre. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre Jʉ̃menijicʉ:
MAT 2:18 Ramá ãmicʉriĩmarore jápurateavʉ̃ya ʉrarõ ne chĩori oiye. Ico Raquedecabe od̶o mamara mácavʉre boje. Nárecabu yaivʉ bácavʉ. Que baru orĩ dajocabebico õ, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ.
MAT 2:19 Apenʉmʉa vaiyede, Herodes bácʉ ʉ̃i yainíburu yóboi, José ʉ̃i cʉede Egipto ãmicʉrijoborõi, bedióva cojedeca vʉorʉ̃mʉi cʉetedejamed̶a ʉ̃́re cũinácʉ ángele, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ. Yópe arĩ, coyʉrejamed̶a ʉ̃́re:
MAT 2:20 —Coedarĩ, nacajari, nʉvajacʉ jʉed̶ocʉre, jípacore máre. Mʉje joborõ, Israel ãmicʉrijoborõi, nʉjara cojedeca. Ñai boaiyʉcʉ bácʉ jʉed̶ocʉre jave yaibí, arejamed̶a ñai ángele Joséde.
MAT 2:21 José coedarĩ, nʉvarejamed̶a jʉed̶ocʉre jípacoque. Aru copainʉrejaimad̶a Israel ãmicʉrijoborõita.
MAT 2:22 Israecarõ Judea ãmicʉrijoborõi nʉ́jʉrorivʉ barejáimad̶a na. Ʉbenita Herodes bácʉi mácʉ, Arquelao ãmicʉcʉ, Judeacavʉre jaboteyʉ barejámed̶a jípacʉ bácʉ yóboi. Aru die borore jápiarĩ, jidʉcʉ, Josécapũravʉ cʉiyʉbedejamed̶a noi. Bedióva cojedeca vʉorʉ̃mʉi, Joséde nore nʉicõjemenejamed̶a Jʉ̃menijicʉ. Que baru apeno Israecarõ, Galilea ãmicʉrijoborõi, nʉrejaimad̶a Joséjã.
MAT 2:23 Nazaret ãmicʉriĩmaroi nʉri, earĩ, cʉrejaimad̶a na. Nópe vaidéjavʉ̃ya cũinátʉrʉ Jʉ̃menijicʉi coyʉicõjeiye báquepedeca ina ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre. Yópe arĩ, “Ñai Cristo Nazarecacʉ bacʉyʉ́me”, arejaquemavʉ na mácavʉ.
MAT 3:1 Obediʉjʉa yóboi, Juan Bautista coyʉrĩ bʉ́rejamed̶a Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Judea ãmicʉrijoborõcarõ põecʉbenoi, põeva vaivʉre coyʉre curejamed̶a nore.
MAT 3:2 Yópe arĩ, coyʉrejamed̶a: —Chĩori dápiarĩ mʉje ãmeina teiyede, oatʉvajarã mʉje d̶aiyede. Mʉje nópe d̶aiyede, maumena mʉjare jabotecʉyʉme Jʉ̃menijicʉ, arejamed̶a, coyʉyʉ náre.
MAT 3:3 Ñai Juan Bautista barejaquémavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ Isaías ʉ̃i coyʉimʉ mácʉ. Javede yópe arĩ, Isaías bácʉre coyʉicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Juan Bautista bacʉyʉ́rã: Jʉ̃menijicʉre coyʉcaipõecʉ cod̶oboboyʉre jápiarãjarama põecʉbenoi: “Mead̶ajarã mʉje ũmene copʉ etaburĩ maje jabocʉre, nopedeca mʉje mead̶aiyepe daimare ñai ʉ̃mʉ, mʉje pued̶aimʉ, ʉ̃i daquiye jipocai. Que d̶arĩ dajocajarã mʉje ãmeina teiyede Jʉ̃menijicʉi daroimʉ macʉyʉ́ ʉ̃i daquiye jipocai, Jʉ̃menijicʉi copʉ etaquiyepe ayʉ mʉjare”, arejaquemavʉ Isaías bácʉ, coyʉyʉ Juan Bautista bacʉyʉ́rã.
MAT 3:4 Juan Bautista dorejamed̶a camello ãmicʉcʉi pod̶aque d̶aicajede ʉ̃i cuitótecaje. Aru ʉ̃i jãrióicãva máre ãimacajeque d̶aicãva marejávʉ̃ya. Ʉ̃ ãre curejamed̶a mujuñuvare aru mumicorore máre, yópe apevʉ nócavʉ cʉve cʉvabevʉpe.
MAT 3:5 Obedivʉ põeva, Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉ, Judea ãmicʉrijoborõcavʉ, aru Jordán ãmicʉriya jia ẽcarʉacavʉ máre jápiarãnʉrejaimad̶a Juan Bautista yebai.
MAT 3:6 Aru jiai, Jordán ãmicʉriyai, na coapa “Ãmecʉbu yʉ” ne arĩburu yóboi Jʉ̃menijicʉre, ne chĩori dápiaiye boje ne ãmeina teiyede, jã́d̶ovarejamed̶a Jʉ̃menijicʉque.
MAT 3:7 Obedivʉ judíovai jabova, fariseo ãmicʉriyajubocavʉ aru saduceo ãmicʉriyajubocavʉ máre, jã́d̶ovaranʉrejaimad̶a Jʉ̃menijicʉque jiai. Ʉbenita na eaivʉre jã́ri, yópe arejamed̶a Juan Bautista: —¡Mʉja jʉjovaivʉbu, mʉje d̶aiye boje mearape! ¡Aru ãd̶avape paivʉbu mʉja, mʉje ãmed̶aiye boje apevʉre! Jʉ̃menijicʉi jorojĩquijãravʉ eaiyede, jãve dupini bʉojabenamu mʉja.
MAT 3:8 D̶ajarã mʉja yópe põeva chĩoivʉ ne ãmeina teiyede, oatʉvaivʉ ne d̶aiyepe.
MAT 3:9 Yópe arĩ, “Majeñecu Abraham mácʉ meacʉ barejaquémavʉ. Jʉ̃menijicʉ yóvarejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre. Que baru meara bajutamu maja Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Aru ʉ̃i jorojĩquinore dupini bʉojarãjaramu maja”, arĩ dápiabejarã mʉja. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Mʉja oatʉvabevʉ baru, Jʉ̃menijicʉi jorojĩquijãravʉ eaiyede dupini bʉojabenamu mʉja. Jápiajarã. Jʉ̃menijicʉ ʉcʉ baru, bʉojaibi oatʉvayʉ iboá cʉ̃raboare Abraham mácʉi pãramena márajivʉre d̶acʉyʉ, ne d̶arãjiyepe ayʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe.
MAT 3:10 Yópe jiore memeipõecʉ ʉ̃i jã́iyede jocʉcʉa jẽidʉa mearʉa cʉbecʉre ʉ̃i jioi, ʉ̃i jarʉvajʉroepe dicʉáre toaboi, nopedeca Jʉ̃menijicʉ jã́ñʉ mʉjare mearo d̶abevʉre, jarʉvacʉyʉme mʉjare toabo cũiméboi.
MAT 3:11 ’Yʉ jãve mʉjare jã́d̶ovaivʉ Jʉ̃menijicʉre ocoque, mʉje chĩori dápiaiye boje mʉje ãmeina teiyede. Ʉbenita dacʉyʉme ji yóboi cũinácʉ, ji pʉeno parʉcʉ. Ʉ̃ macʉyʉ́me jã́d̶ovañʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉque Espíritu Santoque, ʉ̃i cʉquiyepe ayʉ mʉjaque aru ʉ̃i cad̶atequiyepe ayʉ mʉjare máre. Aru ʉ̃ macʉyʉ́me jã́d̶ovañʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉque toaque máre, mʉje meara tenajiyepe ayʉ yópe põeva ne mead̶aiyepe tãure toaque, aru ʉ̃i ñájine d̶aquiyepe ayʉ mʉjare, meara tebedu. Que baru caivʉ pʉeno meacʉ bajube ʉ̃. Yʉ́capũravʉ pare ʉ̃i cãchinocacʉbu. Que baru ʉ̃́re cad̶ateni bʉojabevʉ yʉ. Pʉ oarĩ bʉojabevʉ yʉ nʉvacayʉ ʉ̃́re ʉ̃i cʉraidoare.
MAT 3:12 Yópe oteiye memeipõecʉ ʉ̃i veoiyepe jaraboque, oteiyede epecʉyʉ ʉ̃i epeiñami, aru oteiye cajeáre juacʉyʉ, nopedeca Jʉ̃menijicʉ ʉ̃́re jʉ aivʉre epecʉyʉme ʉ̃i jaboteinoi aru ʉ̃́re jʉ abevʉre jarʉvacʉyʉme toabo cũiméboi, arĩ buedejamed̶a Juan Bautista.
MAT 3:13 Dinʉmʉre Jesús nʉrejamed̶a, etacʉyʉ Galilea ãmicʉrijoborõre jocarĩ, pʉ Juan Bautista yebaita, Jordán ãmicʉriya jiai, ʉ̃i jã́d̶ovaquiyepe ayʉ ʉ̃́re Jʉ̃menijicʉque.
MAT 3:14 Juan Bautistacapũravʉ ʉ̃́re jã́d̶ovaiyʉbedejamed̶a. Que baru arejamed̶a Jesúre: —Yʉre jaʉvʉ mi jã́d̶ovaino ocoi Jʉ̃menijicʉque, ji ãmeina teiye boje. Mʉrecabu meacʉ baju. Que baru mʉre jaʉbevʉ ji jã́d̶ovaino ocoi Jʉ̃menijicʉque, arejamed̶a Jesúre Juan Bautista.
MAT 3:15 Ʉbenita Jesúcapũravʉ arejamed̶a: —Yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe d̶aiye jaʉvʉ majare. Que baru mʉre jaʉvʉ mi jã́d̶ovaino yʉre ocoi Jʉ̃menijicʉque, arejamed̶a ʉ̃́re Jesús. Que baru Juan Bautista jã́d̶ovarejamed̶a Jesúre Jʉ̃menijicʉque no jiai.
MAT 3:16 Ʉ̃i jã́d̶ovariburu yójĩboi, maumena marejamed̶a Jesús jiare jocarĩ. Dinʉmʉmiareca vorĩ nʉrejavʉ̃ya cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõ. Aru Jʉ̃menijicʉi Espíritu jurecope ẽmeni tubacodad̶ore ʉ̃i pʉenora jã́rejamed̶a Jesús.
MAT 3:17 Aru ina cʉrivʉ noi jápiarejaimad̶a apeno yávainore, cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõque aiyede yópe: “Ñainecabe jímacʉ, ji ʉmʉ. Me torojʉvʉ yʉ ʉ̃́re”, arejamed̶a Jesúre Jʉ̃menijicʉ.
MAT 4:1 Dinʉmʉre ñai Espíritu Santo nʉvarejamed̶a Jesúre põecʉbenoi, ñai abujuvai jabocʉ ʉ̃i jʉjovarĩduquiyepe ayʉ ʉ̃́re.
MAT 4:2 Aru cuarenta paijãravʉa, cuarenta paiñamia yéde ãmenejamed̶a Jesús. Que baru no yóboi ãvʉé ijidejavʉ̃ya ʉ̃́re.
MAT 4:3 Ñai jʉjovayʉ, Satanás ãmicʉcʉ, earĩ, Jesús ãuyaiyʉre coreóvarĩ, arejamed̶a ʉ̃́re: —Jãveneca Jʉ̃menijicʉi mácʉ baru, ãiye d̶ajacʉ iboá cʉ̃raboare, arejamed̶a.
MAT 4:4 Ʉbenita Jesús arejamed̶a ñai abujuvai jabocʉre: —Mi aiyepe d̶abevʉ yʉ. Jʉ̃menijicʉi yávaiye ʉ̃i toivaicõjeiye báque coyʉivʉ yópe: “Põeva cʉbenama ne ãiye matʉiyeda. Quénora cʉrãjarama caiye Jʉ̃menijicʉi yávaiyeque máre”, arejamed̶a Jesús.
MAT 4:5 Que arĩburu yóboi, ñai abujuvai jabocʉ nʉvarejamed̶a Jesúre Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. Ʉ̃́re mʉri nʉre d̶arejamed̶a Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami pʉenora.
MAT 4:6 Aru arejamed̶a ʉ̃́re: —Jãve Jʉ̃menijicʉi mácʉ baru, tʉrĩ nʉjacʉ yore jocarĩ, pʉ joborõita. Que baru Jʉ̃menijicʉi yávaiye ʉ̃i toivaicõjeiye báque coyʉivʉ mi borore yópe: “Jʉ̃menijicʉ jarocʉyʉme ʉ̃i ángelevare, ne corenajiyepe ayʉ mʉre. Jãmʉórajarama mʉre ne pʉrʉáque mi ijié tebequiyepe aivʉ mi cʉbobare cʉ̃raboque”, arĩ toivarejaquemavʉ. Que baru mi tʉrĩ nʉru, yʉ jã́ñʉ bʉojacʉyʉmu Jʉ̃menijicʉ d̶ayʉre yópe ʉ̃i aiye báquepedeca, arejamed̶a Jesúre ñai abujuvai jabocʉ.
MAT 4:7 Aru Jesúcapũravʉ arejamed̶a ʉ̃́re: —Mi aiyepe d̶abevʉ yʉ. Jʉ̃menijicʉi yávaiye ʉ̃i toivaicõjeiye báque coyʉivʉ yópe: “Jʉjovabejacʉ mi jabocʉ Jʉ̃menijicʉre. Jã́d̶ovaicõjemejacʉ ʉ̃i parʉéde”, arĩ toivarejaquemavʉ. Que baru yéde d̶abevʉ yʉ, jã́d̶ovaicõjejʉrocʉ ʉ̃i parʉéde. Majivʉ yʉ parʉcʉre, arejamed̶a Jesús.
MAT 4:8 Aru bedióva cojedeca ñai abujuvai jabocʉcapũravʉ nʉvarejamed̶a Jesúre. Cʉ̃racũ ʉ̃mʉjʉricũ pʉenoi jã́d̶ovarejamed̶a caiye ijãravʉcarõa ĩmaroare aru caiye die cʉve méne máre. Aru arejamed̶a ʉ̃́re:
MAT 4:9 —Caiye iye jabocʉbu yʉ. Que baru jíquijivʉ mʉre caiye iyede, mi ñʉatutarĩ mearore jídu yʉre, arejamed̶a Jesúre ñai abujuvai jabocʉ.
MAT 4:10 Dinʉmʉre Jesúcapũravʉ arejamed̶a ʉ̃́re: —Mi aiyepe d̶abevʉ yʉ. Aru mʉ, Satanás, maumena nʉjacʉ mʉ yʉre jocarĩ. Jʉ̃menijicʉi yávaiye ʉ̃i toivaicõjeiye báque coyʉivʉ yópe: “Mearore jíjacʉ mi jabocʉ Jʉ̃menijicʉre aru ʉ̃́re cũinácʉra memecajacʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe”, arejamed̶a Jesús.
MAT 4:11 Que baru ñai abujuvai jabocʉ nʉrejamed̶a Jesúre jocarĩ. Aru ángeleva coreni cad̶atedejaimad̶a ʉ̃́re.
MAT 4:12 Dinʉmʉre Herodes ãmicʉcʉ jabocʉ bʉoicõjenejamed̶a Juan Bautistare. Die borore jápiayʉ bácʉ Jesús, nʉrejamed̶a Galilea ãmicʉrijoborõi.
MAT 4:13 Nazaret ãmicʉriĩmarore dajocarĩ, nʉri apeno joborõi, Zabulón aru Neftalí ãmicʉriyajuboa põeyajuboacavʉ ne cʉrijoborõi, nʉrejamed̶a Jesús. Capernaum ãmicʉriĩmaroi cʉcʉnʉrejamed̶a, macajitabʉ ʉrabʉ ẽcarʉi.
MAT 4:14 Nópe vaidéjavʉ̃ya cũinátʉrʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i coyʉicõjeiye báquepedeca ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre, Isaías ãmicʉcʉre. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre Jʉ̃menijicʉ:
MAT 4:15 Zabulón aru Neftalí ãmicʉrijoborõai, Jordán ãmicʉriya apedʉve, jia ʉrad̶acapũravʉi, Galilea ãmicʉrõ, judíova ãmevʉ ne cʉrõtamu.
MAT 4:16 Ina põeva ñeminoi dobarivʉ bácavʉ ʉrarõ mearo miad̶árore jã́d̶ama. Ina põeva bótainope painoi dobarivʉ bácavʉre, ne ũme yaijʉroede, miad̶áe tʉivʉ náre, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ. Nópe ʉ̃i coyʉiyede, yópe aiyʉrejaquemavʉ: Ina judíova ãmevʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene majibedejaquemavʉ aru jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvabedejaquemavʉ Cristoi daquiye jipocai.
MAT 4:17 Dinʉmʉmiata bueni bʉ́rejamed̶a Jesús. Yópe arĩ, coyʉre curejamed̶a: —Chĩori dápiarĩ mʉje ãmeina teiyede, oatʉvajarã mʉje d̶aiyede. Mʉje nópe d̶aiyede, maumena mʉjare jabotecʉyʉme Jʉ̃menijicʉ, are nʉrejamed̶a Jesús.
MAT 4:18 Que teniburu yóboi, Jesús cuyʉ macajitabʉ ʉrabʉ Galilea ãmicʉrijitabʉ ẽcarʉi, jã́rejamed̶a pʉcarã ʉ̃mʉvare, Simóre aru Andrés ĩmacʉmaquevʉre. Moa boarĩ́ bojed̶aipõeva marejáimad̶a na. Que baru dʉvaivʉ barejáimad̶a ne pápicʉ ʉracʉre dibʉ macajitabʉi.
MAT 4:19 Ne que teiyede, Jesús arejamed̶a náre: —Dajarã yʉ́que. Epequijivʉ mʉjare, mʉje davarãjiyepe põevare ji yebai, yópe mʉje moare davaiyepe pápicʉque, ji mead̶aquiyepe náre, arejamed̶a Jesús.
MAT 4:20 Que ayʉre jápiarĩ, dajocarejaimad̶a ne pápicʉare, nʉrajivʉ Jesúque.
MAT 4:21 Aru cuyʉ cãreja, jipocai jã́rejamed̶a apevʉ pʉcarã ʉ̃mʉvare, Zebedeoi márare, Santiago aru ĩmacʉ Juan. Ĩmarejaimad̶a népacʉque ne jiad̶ocũi, mead̶aivʉ ne pápicʉare. Jã́rina, cuturejamed̶a náre.
MAT 4:22 Quénora cũiná dajocarejaimad̶a dicũre aru népacʉre máre, nʉrajivʉ Jesúque.
MAT 4:23 Jesús bueyʉ barejáme Jʉ̃menijicʉi yávaiyede caino Galilea ãmicʉrijoborõi judíovai cójijiñamiai. Coyʉyʉ barejáme iye yávaiye méne Jʉ̃menijicʉi jaboteiyede põevare. Aru mead̶ayʉ barejáme põevare caiye duica ijié coapa aru caino ijinore máre.
MAT 4:24 Que baru caivʉ põeva Siria ãmicʉrijoborõcavʉ jápiarejaquemavʉ Jesúi borore. Aru obedivʉ põeva névʉ ijimarare mead̶arãnʉvarejaima Jesús yebai. Ina duica ijiéde cʉvarivʉre, ijiéde ñájivʉre, ijinore cʉrivʉre, abujuva ĩmamarare, bidivʉre aburi ne jijecamure etaiyeque, aru nacajaiye majibevʉre máre mead̶arejame Jesús.
MAT 4:25 Aru obedivʉ põeva nʉrejaima ʉ̃i yóboi, Galilea ãmicʉrijoborõcavʉ, Decápolis ãmicʉrõcavʉ, Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉ, Judea ãmicʉrijoborõcavʉ, aru Jordán ãmicʉriya jia apedʉvecavʉ máre.
MAT 5:1 Jesús jã́ñʉ ina obedivʉ põevare, mʉri nʉrejamed̶a cʉ̃racũi. Noi ʉ̃i dobacʉnʉiyede, buecʉyʉ ʉ̃i bueimarare, ina põeva nʉrejaimad̶a ʉ̃i yebai.
MAT 5:2 Náre yópe arĩ bueni bʉ́rejamed̶a Jesús, ne majinajiyepe ayʉ aipe ãrojarivʉre ina põevare, Jʉ̃menijicʉi jaboteimara márajivʉre. Yópe arejamed̶a:
MAT 5:3 —Torojʉrãjarama ina cõmaje ãrojarivʉ ne ũmei, ne coreóvaiye boje ne baju ãmeina teivʉ. Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i cad̶atebedu náre, bʉojabema d̶aivʉ mearore. Nárecabu Jʉ̃menijicʉi jaboteimara.
MAT 5:4 Torojʉrãjarama ina chĩoivʉ ne baju ãmeina teiye boje, aru ijãravʉcavʉ ne ãmeina d̶aiye boje máre. Nárecabu Jʉ̃menijicʉi torojʉre d̶aquimara.
MAT 5:5 Torojʉrãjarama ina “¿Meara márica ñʉja?” abevʉ, ne coreóvaiye boje Jʉ̃menijicʉ jíyʉre caiye náre jaʉéde, ne cʉvarãjiyepe ayʉ méne, aru ne d̶arãjiyepe ayʉ mearore. Mamajãravʉ edaquijãravʉ baquinóre, nárecabu Jʉ̃menijicʉi mearore jícaquimara.
MAT 5:6 Torojʉrãjarama ina teiyʉrivʉ boropatebevʉpe Jʉ̃menijicʉi jã́inore, yópe ãuyaivʉ ne ãiyʉepe aru náre cũiñóiyede ne ũcuiyʉepe. Nárecabu Jʉ̃menijicʉi boropatebede d̶aquimara.
MAT 5:7 Torojʉrãjarama ina cõmaje ãroje jã́ivʉ apevʉre, ne coreóvaiye boje Jʉ̃menijicʉi náre cõmaje ãroje jã́menu, na máre ñájijʉrorivʉre ne ãmeina teiye boje. Nárecabu Jʉ̃menijicʉi cõmaje ãroje jã́quimara.
MAT 5:8 Torojʉrãjarama ina pʉcaũmea cʉbevʉ, ne d̶aiyʉe boje caiyede yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, ne baju ʉrõpe d̶aiyʉbevʉva. Nárecabu Jʉ̃menijicʉre jã́rajivʉ.
MAT 5:9 Torojʉrãjarama ina cãrijimene d̶aivʉ apevʉre, ne baju cãrijimevʉva cʉe boje Jʉ̃menijicʉque. Nárecabu Jʉ̃menijicʉ “Jímaramu”, ʉ̃i aquimara.
MAT 5:10 Torojʉrãjarama ina põeva apevʉ ne ñájine d̶aimara, ne d̶aiye boje mearore yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe dajocabevʉva. Nárecabu Jʉ̃menijicʉi jaboteimara.
MAT 5:11 Torojʉrãjaramu mʉja põeva Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ ne jaraiyede mʉjare, ne ñájine d̶aiyede mʉjare, aru ne borocʉrĩ ãmeina coyʉiyede mʉjara máre, mʉje yóvaiye boje yʉre.
MAT 5:12 Me torojʉrãjaramu mʉja. Que teni boje ʉrarõre cʉvarãjaramu mʉja cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Nopedeca ina javecavʉ bácavʉ, Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ bácavʉ máre, ñájine d̶arejaquemavʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre, mʉje jipocacavʉ bácavʉre, arejamed̶a Jesús.
MAT 5:13 Bedióva Jesús, yópe arĩ, buedejamed̶a náre: —Mʉjarecabu yópe yuquirape paivʉ ijãravʉi. Mead̶aivʉbu maje ãiyede yuquiraque. Nopedeca mʉja meara d̶aivʉbu põevare. Yuquira maje ãiyede mead̶aivʉ. Ʉbenita yuquira ejʉé bíjaru, ãiyede mead̶arĩ bʉojabevʉ. Quédata põeva jarʉvad̶ama diede mára, dimai cuivʉ ne cʉrarãjiyepe aivʉ diena.
MAT 5:14 Mʉjarecabu yópe miad̶árope paivʉ ijãravʉi. Cũináro ĩmaro cʉ̃racũ pʉenoi cʉrõ maru, ye yaveni bʉojaino ãmevʉ. Que baru caivʉ põeva jã́rajarama diĩmarore.
MAT 5:15 Põecʉ pẽoibʉre pẽoriburu yóboi, ñómemi dibʉre pʉebʉ cãchinoi. Quénora ñoimi dibʉre jocʉve pʉenora. Que baru caivʉ diñami cʉ̃rami cʉrivʉ jã́rajarama me.
MAT 5:16 Nopedecabu mʉje cʉe põeva ne jã́inore. Ména cʉjarã mʉja ijãravʉi, yócavʉ ne jã́rajiyepe aivʉ mʉje mearore d̶aiyede. Diede jã́ri, coreóvarãjarama aipe ãrojacʉre majepacʉ cavarõ mearocacʉre. Aru “Meacʉbu mʉ”, arãjarama ʉ̃́re, arejamed̶a Jesús.
MAT 5:17 Cojedeca Jesús, yópe arĩ, buedejamed̶a náre: —“Jarʉvacʉdayʉbe”, arĩ dápiabejarã yʉre iye d̶aicõjeiyede Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquede Moisés bácʉre, aru ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne coyʉiye báquede máre. Diede jarʉvacʉdabevʉ yʉ. Quénora mʉjare jã́d̶ovacʉdayʉbu aipe aiyʉrõre, aru aipe d̶aiye jaʉrõre caiye diede jaʉbevʉva.
MAT 5:18 Que baru jãve coyʉyʉbu mʉjare: Cũinájãravʉ yo cavarõ aru yo joborõ máre cũiquíyebu. Ʉbenita caiye iye Jʉ̃menijicʉi yávaiye, ʉ̃i toivaicõjeiye báque, ye cũiméquiyebu. Quénora caiye vaiquíyebu yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepedeca ʉ̃i yávaiyede.
MAT 5:19 Caiye iye Jʉ̃menijicʉi yávaiye, ʉ̃i toivaicõjeiye báque, jaʉvʉ majare. Que baru caivʉ põevare jʉ are d̶aiye jaʉvʉ caiye diede. ’Ʉbenina yávabecʉbe Jʉ̃menijicʉ. Ácʉ põecʉ apejĩe ʉ̃i yávaiyede jʉ abede d̶abecʉ baru, aru apevʉre máre bueyʉ baru ne jʉ abede d̶abenajiyepe ayʉ, ʉ̃́recabe jaboteimʉ ãmecʉyʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Ʉbenita ácʉ põecʉ caiye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jʉ are d̶ayʉ baru, aru apevʉre máre bueyʉ baru ne jʉ are d̶arãjiyepe ayʉ, ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi jaboteimʉ me pued̶aimʉ macʉyʉ́ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi.
MAT 5:20 Que baru coyʉyʉbu mʉjare: Mearore d̶aiye jaʉvʉ mʉjare ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva pʉeno aru ina fariseova pʉeno máre. Ne pʉeno Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe d̶arĩ, mearore d̶abevʉ baru mʉja, ye Jʉ̃menijicʉi jaboteimara ãmenajaramu mʉja, aru cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi cʉbenajaramu mʉja, arejamed̶a Jesús.
MAT 5:21 Yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús: —Jápiad̶avʉ̃ mʉja ina javecavʉ jápiaivʉ bácavʉre iye coyʉiye báquede yópe arĩ: “Põevare boarĩ́ jarʉvabejarã mʉja. Ácʉ põecʉ apecʉre boarĩ́ jarʉvayʉ baru, ʉ̃́recabe ñájicʉyʉ”, arejaquemavʉ.
MAT 5:22 Ʉbenita yʉ́capũravʉ coyʉyʉbu mʉjare yópe: Ácʉ põecʉ jarayʉ baru apecʉre, ʉ̃́recabe ñájicʉyʉ. Ácʉ põecʉ “Ãrʉmecʉbu mʉ” ayʉ baru apecʉre, ʉ̃́recabe ñájicʉyʉ. Aru ácʉ põecʉ “Jʉ̃menijicʉre coreóvabecʉbu mʉ” ayʉ baru apecʉre, ʉ̃́recabe ñájicʉyʉ toabo cũiméboi. Põeva nópe ãmeina yávaivʉ apecʉre ãmeina d̶aivʉbu, yópe ne boarĩ́ jarʉvajʉroepe ʉ̃́re.
MAT 5:23 ’Que baru mʉ nʉvañʉ maru mi Jʉ̃menijicʉre jícaquiyede ʉ̃i cʉ̃rami, aru nore earĩ, dápiayʉ baru apecʉ chĩoñʉre mi ãmeina d̶aiye boje ʉ̃́re, epeni dajocajacʉ mi Jʉ̃menijicʉre jícaquiyede iva ʉ̃́re jícaiyede juaiva jipocai. Nʉjacʉ ñai mi ãmeina teimʉ yebai, jẽniacʉyʉ ʉ̃i ãrʉmetequiyepe ayʉ iye mi ãmeina teiye báquede ʉ̃́re copʉ. Mi cãrijimene d̶arĩburu yóboi ʉ̃́que, copainʉri Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami, mi jícaquiyede jíjacʉ ʉ̃́re.
MAT 5:25 ’Apecʉ ʉ̃i ãmecororu mʉre, aru ʉ̃i nʉvaiyʉru mʉre jabova ne ãmeina teivʉre jẽniari jã́iñami, maumena “Mead̶arãjarevʉ” ajacʉ ʉ̃́re, ʉ̃i nʉvamequiyepe ayʉ mʉre jabova ne ãmeina teivʉre jẽniari jã́ipõecʉre, aru ʉ̃i jẽni jíbequiyepe ayʉ mʉre churaravare, aru ne jarʉvabenajiyepe aivʉ mʉre ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi.
MAT 5:26 Jãve coyʉyʉbu mʉre: Ne bʉoru mʉre ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami, etabecʉyʉmu mʉ caiye iye mi bojecʉbe d̶aiyede bojed̶ayʉta, arejamed̶a náre Jesús.
MAT 5:27 Bedióva Jesús buedejamed̶a, yópe arĩ: —Jápiad̶avʉ̃ mʉja ina javecavʉ jápiaivʉ bácavʉre iye coyʉiye báquede yópe arĩ: “Ãmeina d̶abejarã mʉja apevʉ némarebʉcʉvaque”, arejaquemavʉ.
MAT 5:28 Ʉbenita yʉ́capũravʉ coyʉyʉbu mʉjare yópe: Ácʉ põecʉ jã́ñʉ maru nomióre, jẽiyʉrĩ dápiayʉ baru ṍre, ʉ̃́recabe ãmeina d̶ayʉ ṍque ʉ̃i que dápiaiye boje.
MAT 5:29 ’Que baru mʉ ãmeina teyʉ baru mi jã́iyede yacorʉ meapũravʉcarʉque, ĩni jarʉvajacʉ didʉre. Meaquiyebu bíjaru mʉre cũinárʉ yacorʉ, Jʉ̃menijicʉi jarʉvabequiyepe ayʉ mi baju caibajure toabo cũiméboi.
MAT 5:30 Aru mʉ ãmeina teyʉ baru mi d̶aiyede pʉrʉ meapũravʉcapʉrʉque, burarĩ jarʉvajacʉ dipʉrʉre. Meaquiyebu bíjaru mʉre cũinápʉrʉ, Jʉ̃menijicʉi jarʉvabequiyepe ayʉ mi baju caibajure toabo cũiméboi, arejamed̶a náre Jesús.
MAT 5:31 Bedióva Jesús buedejamed̶a, yópe arĩ: —Jápiad̶avʉ̃ mʉja ina javecavʉ jápiaivʉ bácavʉre iye coyʉiye báquede yópe arĩ: “Ácʉ põecʉ jarʉvayʉ baru jímarepacore, ṍre jíjacʉrĩ cũináyoca ‘Mʉre jarʉvayʉbu yʉ’ aiyocare”, arejaquemavʉ.
MAT 5:32 Ʉbenita yʉ́capũravʉ coyʉyʉbu mʉjare yópe: Ácʉ põecʉ jarʉvayʉ baru jímarepacore ãmeina d̶abecoreca apecʉque, ʉ̃́recabe ãmeina d̶are d̶acʉyʉ ṍre, ʉ̃i jarʉvarĩburu yóboi cʉco baru apecʉque. Aru ácʉ põecʉ pʉrʉbʉoyʉ apecʉ ʉ̃i jarʉvaimo mácoque, ʉ̃́recabe ãmeina d̶ayʉ ṍque õi mamarʉmʉcacʉre jarʉvarĩ, arejamed̶a Jesús. Nópe ayʉ, “Nomi jarʉvainore ʉbevʉ yʉ”, aiyʉcʉ barejaquémavʉ Jesús.
MAT 5:33 Yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús: —Jápiad̶avʉ̃ mʉja ina javecavʉ jápiaivʉ bácavʉre iye coyʉiye báquede yópe arĩ: “Borocʉrĩ, ‘Jãve d̶acʉyʉmu yʉ ji coyʉiyepe’, abejarã mʉja. Quénora d̶acajarã Jʉ̃menijicʉre caiyede yópe mʉje coyʉiye báquepedeca ʉ̃́re”, arejaquemavʉ.
MAT 5:34 Ʉbenita yʉ́capũravʉ coyʉyʉbu mʉjare yópe: Mʉje yávaiyede ye jẽniamejara apecʉre, ʉ̃i jã́d̶ovaquiyepe aivʉ mʉje coyʉiye jãvene. Cavarõ mearotamu Jʉ̃menijicʉi dobarõ mearo cʉrõ. Que baru jẽniamejara cavarõ mearocacʉre, ʉ̃i jã́d̶ovaquiyepe aivʉ mʉje coyʉiye jãvene.
MAT 5:35 Ijãravʉtamu yópe Jʉ̃menijicʉi cʉboba tʉoinope, ʉ̃i cʉed̶aiye báque boje ijãravʉre aru ʉ̃i pʉrʉcʉvae boje caiyede. Que baru jẽniamejara ijãravʉcacʉre, ʉ̃i jã́d̶ovaquiyepe aivʉ mʉje coyʉiye jãvene. Jerusalén ãmicʉriĩmarotamu Jʉ̃menijicʉ, ñai jabocʉ parʉcʉ baju, ʉ̃i ĩmaro. Que baru jẽniamejara Jerusalẽ́cacʉre, ʉ̃i jã́d̶ovaquiyepe aivʉ mʉje coyʉiye jãvene.
MAT 5:36 Mʉja oarĩ d̶abevʉ cũináme mʉje pod̶amene boede aru ñemiéne máre. Jʉ̃menijicʉ cũinácʉrecabe oarĩ d̶ayʉ diede. Que baru jã́d̶ovamejara mʉje coyʉiye jãvene mi jipobʉque.
MAT 5:37 Que baru mʉje yávaiyede jʉ ajarã aru bi ajarã quénora. Apejĩene coyʉivʉ baru, ãmeina d̶ajebu. Ina borocʉrĩ yávaivʉre jẽniaiye jaʉvʉ apecʉre, ʉ̃i jã́d̶ovariduquiyepe aivʉ ne coyʉiye jãvene. Ʉbenita mʉja jãvene yávaivʉre jaʉbevʉ diede, arejamed̶a Jesús.
MAT 5:38 Bedióva yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús: —Jápiad̶avʉ̃ mʉja ina javecavʉ jápiaivʉ bácavʉre iye coyʉiye báquede yópe arĩ: “Ácʉ põecʉ ʉ̃i ãmed̶aru apecʉi yacorʉre, ʉ̃i yacorʉre máre ãmed̶ajarã mʉja. Aru ácʉ põecʉ ʉ̃i ãmed̶aru apecʉi cõpiyore, ʉ̃i cõpiyore máre ãmed̶ajarã mʉja”, arejaquemavʉ.
MAT 5:39 Ʉbenita yʉ́capũravʉ coyʉyʉbu mʉjare yópe: Maucʉvabejarã ina mʉjare ãmed̶aivʉre. Quénora cũinácʉ põecʉ ʉ̃i pẽvaru mʉje meapũravʉcaviobʉre, copedini pẽvaicõjejara mʉje cãcopũravʉcaviobʉre máre.
MAT 5:40 Aru cũinácʉ põecʉ ʉ̃i nʉvaicõjenu mʉjare jabova ne ãmeina teivʉre jẽniari jã́iñami, aru ʉ̃i ãmecororu mʉjare, jabocʉ ʉ̃i jícõjequiyepe ayʉ mʉjare mʉje camisare ñai põecʉre, ʉ̃i nʉvaicõjequiye jipocai, ʉ̃́re jíjarã dicajede aru mʉje pʉenocacajede máre.
MAT 5:41 Cũinácʉ churara ʉ̃i nʉvacaicõjenu mʉjare ʉ̃i cʉvede cũinákilometro, yópe Romacavʉ ne jabova ne cõjeinope, nʉvacajarã diede pʉcakilometros, diede d̶aiyʉbevʉvacari.
MAT 5:42 Ñai mʉjare jẽniañʉre jíjarã ʉ̃i jẽniaiyede, bojed̶abecʉreca mʉjare. Aru ñai mʉjenore “Jíjarã cãreja” ʉ̃i aru, jʉ arĩ jíjarã mʉjare ʉ̃i jẽniaiyede máre, jacopaiyovabecʉreca mʉjare mʉje jíye báquede ʉ̃́re, arejamed̶a Jesús.
MAT 5:43 Jesús buedejamed̶a cojedeca: —Jápiad̶avʉ̃ mʉja ina javecavʉ jápiaivʉ bácavʉre iye coyʉiye báquede yópe arĩ: “Ʉjarã mʉjevʉre aru ʉbejarã mʉje mauvare”, arejaquemavʉ.
MAT 5:44 Ʉbenita yʉ́capũravʉ coyʉyʉbu mʉjare yópe: Ʉjarã mʉje mauvare. Ina mʉjare ñájine d̶aivʉre jẽniacajarã Jʉ̃menijicʉque, ʉ̃i mearo d̶acaquiyepe aivʉ náre.
MAT 5:45 Que d̶aivʉ baru, majepacʉ cavarõ mearocacʉ ʉ̃i mára marajáramu mʉja. Ʉ̃́pe paivʉ barãjáramu mʉja, mʉje mearo d̶aiyede mearare aru ãmenare máre. Ʉ̃́recabe aviáre bóre d̶ayʉ ina mearare aru ina ãmenare máre, aru ocare d̶ayʉ ina boropatebevʉre aru ina boropateivʉre máre.
MAT 5:46 Mʉja, Jʉ̃menijicʉi põeva, mʉje ʉru náre ina ʉrivʉre mʉjare, Jʉ̃menijicʉ ye bojed̶abecʉyʉme ména põevare ne que d̶aiyede. Ina máre, jabovare tãutʉra ĩcaipõeva, ãmeina d̶aivʉvacari, nópe d̶ad̶ama.
MAT 5:47 Mʉja, Jʉ̃menijicʉi põeva, jacoyʉivʉ baru mʉjevʉ quévʉra, mearore d̶abevʉ mʉja. Ina máre, judíova ãmevʉ, ãmeina d̶aivʉvacari, nópe d̶ad̶ama.
MAT 5:48 Que baru mʉjacapũravʉ, cõmaje ãroje jã́ri, mearore d̶ajarã apevʉre jaʉbevʉva, yópe majepacʉ cavarõ mearocacʉ ʉ̃i d̶aiyepe, arejamed̶a Jesús.
MAT 6:1 Bedióva cojedeca Jesús, yópe arĩ, buedejamed̶a: —Me jã́jara mʉja mʉje d̶aiyede mearore, cad̶atenajivʉ ina cõmaje ãrojarivʉre. Náre cad̶atedu, jã́icõjenajivʉ apevʉre mʉje d̶aiyede mearore. meamejebu. Nópe d̶aru, majepacʉ cavarõ mearocacʉ ye bojed̶abecʉyʉme mʉjare.
MAT 6:2 ’Que baru cainʉmʉa mʉje jícaiyede cad̶atenajivʉ ina cõmaje ãrojarivʉre, jíbejarã caivʉ ne jã́inoi, yópe ina jʉjovaivʉ ne jíyepe. Nácapũravʉ jíyaima maje cójijiñamiai aru mái máre, jã́icõjenajivʉ apevʉre, ne mearo yávarãjiyepe aivʉ nára. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Nácapũravʉ javede cʉvama ne boje caiyede. Apevʉ põeva ne mearore jíye náre, diebu ne boje matʉiye. Majepacʉ cavarõ mearocacʉ ye bojed̶abecʉyʉme náre.
MAT 6:3 Ʉbenita mʉjacapũravʉ, mʉje jícaiyede cad̶atenajivʉ ina cõmaje ãrojarivʉre, ñamene coyʉbejarã mʉje d̶aiyede.
MAT 6:4 Quénora cainʉmʉa jíjarã yavenina, apevʉ ne coreóvabenajiyepe aivʉ. Nópe d̶aru, majepacʉ cavarõ mearocacʉ, ñai jã́ñʉ mʉje d̶aiyede yavenina, bojed̶acʉyʉme mʉjare ména, arejamed̶a Jesús.
MAT 6:5 Yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús: —Cainʉmʉa mʉje jẽniaiyede majepacʉ Jʉ̃menijicʉque, d̶abejarã yópe ina jʉjovaivʉ ne d̶aiyepe. Nácapũravʉ jẽniad̶aima Jʉ̃menijicʉque, núrivʉ maje cójijiñamiai aru tãibʉai máre, jã́icõjenajivʉ apevʉre, ne ména yávarãjiyepe aivʉ nára. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Nácapũravʉ javede cʉvama ne boje caiyede. Apevʉ põeva ne mearore jíye náre, diebu ne boje matʉiye. Majepacʉ cavarõ mearocacʉ ye bojed̶abecʉyʉme náre.
MAT 6:6 Ʉbenita mʉjacapũravʉ, mʉje jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque, ecorĩ mʉje cʉ̃ramiai, jedevacobede bieniburu, apevʉ ne jã́menoi, jẽniajara majepacʉque mʉja coapa. Nópe d̶aru, majepacʉ cavarõ mearocacʉ, ñai jã́ñʉ mʉje d̶aiyede yavenina, bojed̶acʉyʉme mʉjare ména.
MAT 6:7 ’Mʉje jẽniaiyede majepacʉ Jʉ̃menijicʉque, cúpecare nʉmejara cũináromia borore mʉje coyʉiyede. Nópe d̶ad̶ama ina judíova ãmevʉ, Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉ, “Ʉrarõ ñʉje coyʉru Jʉ̃menijicʉre, jápiaquijichʉbi ñʉjare”, ne ʉbenina arĩ dápiaiye boje.
MAT 6:8 Ne d̶aiyepe d̶abejarã mʉja. Mʉje jẽniarajiye jipocai javeta coreóvaibi majepacʉ cavarõ mearocacʉ aipe jaʉrõre mʉjare.
MAT 6:9 Que baru yópe arĩ, jẽniajara majepacʉ Jʉ̃menijicʉque: Mʉ, ñʉjepacʉ, cavarõ mearocacʉ, meacʉ bajubu mʉ. Que baru caivʉ põeva mʉre pued̶arĩ mearore jíjarãri.
MAT 6:10 Bʉ́re d̶ajacʉ mʉ mi jabotequiyede põevare. Caivʉ ijãravʉcavʉ d̶ajarãri mearore yópe mi ʉrõpe, yópe ina cavarõ mearocavʉ ne d̶aiyepe mi ʉrõpe cainʉmʉa.
MAT 6:11 Jíjacʉ ñʉjare jãravʉa coapa ñʉje ãiyeva.
MAT 6:12 Aru ãrʉmetejacʉ ñʉje ãmeina teiyede, yópe ñʉja máre ñʉje ãrʉmeteiyepe caiye apevʉ ne ãmeina d̶aiyede ñʉjaque.
MAT 6:13 Ñai abujuvai jabocʉ ʉ̃i jʉjovajʉroede ñʉjare vainí tʉicõjemejacʉ ñʉjare, ñʉje d̶abenajiyepe ãmenore. Quénora ñʉjare ãmed̶are d̶aicõjemejacʉ ñai abujuvai jabocʉre, arejamed̶a Jesús, náre bueyʉ Jʉ̃menijicʉque jẽniaiyede.
MAT 6:14 Aru yópe arĩ, coyʉre nʉrejamed̶a Jesús: —Mʉjacapũravʉi ãrʉmetedu põevare ne ãmeina teiye báquede mʉjare, majepacʉ cavarõ mearocacʉcapũravʉ máre ãrʉmetecʉyʉme mʉje ãmeina teiyede.
MAT 6:15 Ʉbenita mʉjacapũravʉi ãrʉmetebedu põevare ne ãmeina teiye báquede mʉjare, majepacʉ cavarõ mearocacʉcapũravʉ máre ãrʉmetebecʉbe mʉje ãmeina teiyede, arejamed̶a Jesús.
MAT 6:16 Yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús: —Mʉje ãmene ãiyede jẽniarajivʉ Jʉ̃menijicʉque, chĩore cubejarã põeva ne jã́inore, ne coreóvarãjiyepe aivʉ mʉja ãmevʉre ãiyede, mʉje jẽniarajiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉque. Nópe d̶ad̶ama ina jʉjovaivʉ. Nácapũravʉ chĩore cuyama, jã́icõjenajivʉ apevʉre ne ména yávarãjiyepe aivʉ nára, ne ãiyede ãme boje. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Nácapũravʉ javede cʉvama ne boje caiyede. Apevʉ põeva ne mearore jíye náre, diebu ne boje matʉiye. Majepacʉ cavarõ mearocacʉ ye bojed̶abecʉyʉme náre.
MAT 6:17 Ʉbenita mʉjacapũravʉ, mʉje ãiyede ãmene jẽniarajivʉ Jʉ̃menijicʉque, chĩore cubejarã. Quénora vaivéni mʉje pod̶are, cũitútujara mʉje jivare.
MAT 6:18 Mʉje nópe d̶aru, apevʉ põeva coreóvabenama mʉja ãmevʉre ãiyede. Quénora majepacʉ cavarõ mearocacʉ cũinácʉra coreóvacʉyʉme mʉja ãmevʉre ãiyede. Aru ñai jã́ñʉ mʉje d̶aiyede yavenina, bojed̶acʉyʉme mʉjare ména, arejamed̶a Jesús.
MAT 6:19 Cojedeca yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús: —Vobejarã mʉja ʉrarõ mʉje cʉvae méne ijãravʉi. Diede bocomiva ãinomu, cʉra etainomu, aru ñavacʉrivʉ ecorĩ ñavainomu.
MAT 6:20 Ʉbenita vojarã mʉja ʉrarõ mʉje cʉvae méne cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi, bocomiva ne ãmenoi, cʉra etabenoi, aru ñavacʉrivʉ ne ĩmenoi máre.
MAT 6:21 Que baru mʉje cʉvae cʉrõre dápiarãjaramu mʉje ũmeque máre, arejamed̶a Jesús.
MAT 6:22 Cojedeca Jesús buedejamed̶a náre, ʉ̃́que cʉrivʉre: —Põeva ne yacorʉa, pẽoinope, jã́re d̶aivʉ náre, ne memenajiyepe aino aru ne majinajiyepe aino ã́ri ne nʉiyede. Põeva ne yacorʉa ijetedu náre, ye ne memeiyede aru ne nʉiyede máre majibenama. Aru põeva ne ũme, yacorʉape paino, pẽore d̶aivʉ ne dápiaiyede.
MAT 6:23 Que teni põecʉ cainʉmʉa dápiayʉ baru ijãravʉquede, ijetede d̶aibi ʉ̃i ũmene, ʉ̃i dápiabe boje cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõquede. Aru ñai põecʉ ʉ̃i ũme bíjacʉyʉme. Que baru põeva ne jã́menu ne yacorʉaque ãmenotamu. Ʉbenita pʉeno ãmenotamu ne ũme ñemino maru, arĩ buedejamed̶a Jesús.
MAT 6:24 Yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús cojedeca: —Jʉ̃menijicʉre aru tãutʉrare máre ãrʉmejara mʉja. Cũinácʉ põecʉ Jʉ̃menijicʉre ãrʉcʉ baru, pare ãrʉmemi tãutʉrare. Aru tãutʉrare pare ãrʉcʉ baru, ãrʉmemi Jʉ̃menijicʉre. Que baru ñai tãutʉrare ʉcʉ baru, Jʉ̃menijicʉre ʉbecʉyʉme, arejamed̶a Jesús.
MAT 6:25 Bedióva yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús: —Que baru coyʉyʉbu mʉjare: Mʉja ãrʉrivʉ baru Jʉ̃menijicʉre, cãrijimejara mʉja apʉrivʉ mʉje ãrajiyede, mʉje ũcurajiyede máre. Aru cãrijimejara mʉja mʉje bajure, mʉje dorãjiyede máre. Jʉ̃menijicʉi apʉre d̶aiye boje mʉjare, jãve mʉje ãiyede máre cʉvare d̶acʉyʉme. Aru ʉ̃i cʉe d̶aiye boje mʉje bajuáre, jãve mʉje doiyede máre cʉvare d̶acʉyʉme.
MAT 6:26 Jã́rijide apa mʉja ina míjinare. Majepacʉ cavarõ mearocacʉ jíbi náre ne ãiyeva, na otebevʉreca, aru oteiyede ĩmevʉreca, aru diede máre epebevʉreca oteiyede epeiñamia jívʉi. Aru caivʉ míjina obedivʉ pʉeno bojecʉrivʉtamu mʉja, Jʉ̃menijicʉi pʉeno ʉe boje mʉjare. Que baru mʉjare jaʉéde jícʉyʉme ʉ̃.
MAT 6:27 Aru mʉjacacʉ cãrijiñʉ maru, cũináora cʉre d̶arĩ majibebi ʉ̃i cʉede ijãravʉi. Que baru cãrijiye meamevʉ mʉjare.
MAT 6:28 ’Que baru, ¿aipe teni cãrijivʉrʉ̃ mʉja mʉje dorãjiyede? Jã́rijide apa mʉja iye cóvʉare, dácarõre. Die bʉcʉiyavʉ̃, mememevacari, aru ne cuitótecajeare máre naremevacari.
MAT 6:29 Ʉbenita coyʉyʉbu mʉjare: Iye cóvʉa métamu, caiye icajea ñai jabocʉ bácʉ Salomón mácʉi cuitótecajea bojecʉricajea pʉeno.
MAT 6:30 ¡Mʉja pare quĩ́jino jʉ aivʉbu Jʉ̃menijicʉre! Jʉ̃menijicʉ nópe mearo d̶aibi iye cõriáre, caride dái cʉede aru javenare põeva ne juarãjiyede. Nopedeca Jʉ̃menijicʉ jícʉyʉme mʉjare mʉje cuitótecajea meacajeare caiye iye cóvʉa pʉeno.
MAT 6:31 Que baru cãrijimejara mʉja yéde mʉje ãrajiyede, mʉje ũcurajiyede, aru mʉje dorãjiyede máre.
MAT 6:32 Ina judíova ãmevʉ, Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ, cãrijini vod̶ama caiye iyede, ne ãrajiyede, ne ũcurajiyede, aru ne dorãjiyede máre. Aru majepacʉ cavarõ mearocacʉ majibi caiye iye mʉjare jaʉéde.
MAT 6:33 Ʉbenita vojarã mʉja iye Jʉ̃menijicʉi jaboteinoquede, mʉje d̶aiyʉe boje mearore yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyepe. Aru Jʉ̃menijicʉ jícʉyʉme mʉje ãrajiyede, mʉje ũcurajiyede, aru cuitótecajeare máre.
MAT 6:34 Que baru cãrijimejara iye vaiquíyede mʉjare javenare. Caijãravʉa coapa põeva ñájiñama ãmenore. Que baru dápiajarã cari jãravʉque ãmenore, apejãravʉ edaquijãravʉque ãmenore dápiabevʉva, arĩ buedejamed̶a náre Jesús.
MAT 7:1 Jesús, yópe arĩ, buedejamed̶a náre cojedeca: —“Ãmenatamu” arĩ, ãmecorobejarã mʉja apevʉre. Mʉje nópe aru, majepacʉ Jʉ̃menijicʉ ãmecororĩ, “Ãmenatamu mʉja” acʉyʉme mʉjare.
MAT 7:2 Yópe mʉje ãmecoroiyepe apevʉre, nopedeca mʉjare ãmecorocʉyʉme Jʉ̃menijicʉ. Nópe mʉje apevʉre jíyepedeca, jícʉyʉme mʉjare Jʉ̃menijicʉ.
MAT 7:3 Ʉrarõ ãmeina teino mʉje cʉvaru, ãmecoroiye jaʉbevʉ apevʉ quĩ́jino ãmeina teivʉre. Nópe d̶aiye yópe bájebu: Me jã́ivʉbu mʉja mʉjecʉ ʉ̃i docʉjĩe cʉrõre ʉ̃i yacorʉi. Ʉbenita jã́mevʉ mʉja mʉje ʉrarõ docʉcʉrõre mʉje yacorʉi.
MAT 7:4 Aru jã́mevʉvacari mʉja ʉrarõ docʉcʉrõre mʉje yacorʉi, mʉjecʉre “¿Mi docʉjĩene ĩnaji mi cʉvaede mi yacorʉi?” arĩ bʉojabevʉ mʉja.
MAT 7:5 ¡Jʉjovaivʉtamu mʉja! Mamarʉmʉ ĩjara mʉja mʉje ʉrarõ docʉcʉrõre mʉje yacorʉre. No yóboi mearo jã́ivʉta, ĩjara mʉjecʉ ʉ̃i docʉjĩene ʉ̃i cʉvaede ʉ̃i yacorʉi.
MAT 7:6 Jʉ̃menijicʉi yávaiye pʉeno me bajure coyʉbejarã ina põeva ãmenare, diede jápiarĩ eabevʉre. Nópe d̶aru, yópe põeva ne jíjʉroepebu jiarʉare yavimivare. Jiarʉa méne aru ãmene máre coreóvabeni, copedini cũñaima náre jívʉre. Nopedeca ina põeva ãmena, Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jápiaiyʉbevʉ, ãmed̶arãjarama mʉjare diede coyʉrĩduivʉre náre. Aru ji yávaiye méne, pʉeno bojecʉede põevare ne ũmei, buebejarã ina põeva ãmenare, diede jápiarĩ eabevʉre. Nópe d̶aru, yópe põeva ne dʉvajʉroepebu cʉ̃rajiboa bojecʉrijĩboa perla ãmicʉrijĩboare vã́riva ne jipocai. Nijiboare coreóvabeni, cʉrad̶aima nijiboare jobo jívʉi. Nopedeca ina põeva ãmena, ji yávaiye méne jápiaiyʉbevʉ, ãmed̶arãjarama mʉjare diede bueniduivʉre náre, arĩ buedejamed̶a Jesús.
MAT 7:7 Jesús coyʉrejamed̶a náre yópe: —Jẽniare nʉjara Jʉ̃menijicʉque, aru jícʉyʉme mʉje jẽniainore ʉ̃́que. Vore nʉjara ʉ̃́re, aru earãjaramu. Mʉje órejare nʉiyede jedevacobei, Jʉ̃menijicʉ voacacʉyʉme mʉjare.
MAT 7:8 Que baru caivʉ jẽniaivʉ Jʉ̃menijicʉque cʉvama ne jẽniainore. Caivʉ voivʉ ead̶ama ne voimʉre. Aru caivʉ órejaivʉre jedevacobei voaibi náre Jʉ̃menijicʉ, arĩ buedejamed̶a Jesús.
MAT 7:9 Aru cojedeca Jesús, yópe arĩ, buedejamed̶a náre: —¿Mʉja jʉed̶ocʉvarivʉ, mʉjemacʉ ʉ̃i jẽniaru mʉjare pã́ubore, jíje bárica mʉja ʉ̃́re cʉ̃rabore?
MAT 7:10 ¿Aru mʉjemacʉ ʉ̃i jẽniaru mʉjare moacʉre, jíje bárica mʉja ʉ̃́re ãd̶are? ¡Que ãmevʉ!
MAT 7:11 Que baru mʉja ãmena méne cʉvaede jíni majiépedeca mʉjemarare, majepacʉ cavarõ mearocacʉ pʉeno méne cʉvaede jíni majibi mʉja jẽniaivʉre ʉ̃́que.
MAT 7:12 ’Que baru d̶ajarã apevʉre yópe mʉje ʉepe d̶aivʉre mʉjaque me. Nopedeca d̶aicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ põevare ʉ̃i coyʉiye báquede ʉ̃i yávaiyede Moisés bácʉre aru ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre máre, arejamed̶a Jesús.
MAT 7:13 Yópe arĩ, náre buede nʉrejamed̶a Jesús: —Ecojarã Jʉ̃menijicʉi jaboteinoi, yópe mʉje ecoiyepe jedevacobe quĩ́jicobei. Yópe jedevacobe ʉracobepe aru ʉrama maiyójabe ne cuimape, obedivʉ põeva nʉivʉbu, ne bíjarãjiyede toabo cũiméboi.
MAT 7:14 Ʉbenita yópe jedevacobe quĩ́jicobepe aru quĩ́jima maiyójae ne cuima, obebejĩna nʉivʉbu, ne mead̶arãjiyede cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi, arejamed̶a Jesús.
MAT 7:15 Cojedeca Jesús buedejamed̶a náre, ne majinajiyepe ayʉ aipe ãrojarivʉre bueipõevare: —Me jã́jara ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevape teivʉ, ʉbenina ne buenajiyepe aivʉ borocʉede. Námu yópe ãimara jijecʉrivʉ lobova ãmicʉrivʉpe paivʉ. Ovejavape teni ina lobova ecod̶ama ne yebai, boarã́jivʉ náre. Nopedeca ina borocʉede bueivʉ, Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉpe yávad̶ama, ecorãjivʉ mʉje yebai. Ʉbenita ãmed̶aiyʉrivʉbu mʉjare mʉje ũmei.
MAT 7:16 Náre coreóvarãjaramu mʉja ne d̶aiyeque, yópe maje coreóvaiyepe jocʉcʉre dicʉ jẽidʉaque. Miuñʉa jẽmevʉ ʉ́yaiboare. Nopedeca jẽmevʉ higo ãmicʉridʉa miuñʉare.
MAT 7:17 Jocʉcʉ meacʉ cʉvavʉ jẽidʉa mearʉare. Ʉbenita jocʉcʉ ãmecʉ, ãmedʉare cʉvavʉ.
MAT 7:18 Jocʉcʉ meacʉ cʉbevʉ jẽiye ãmene jícʉ. Aru jocʉcʉ ãmecʉ cʉbevʉ jẽiye méne jícʉ.
MAT 7:19 Caiye jocʉcʉa jẽidʉa mearʉa cʉbedu, jiore memeipõecʉ coení jarʉvajebu toaboi. Nopedeca Jʉ̃menijicʉ ina borocʉede bueivʉre ñájine d̶acʉyʉme.
MAT 7:20 Nopedeca coreóvarãjaramu mʉja ina borocʉede bueivʉre aru ina yávaiyede jãvene bueivʉre máre ne d̶aiyeque, arejamed̶a Jesús.
MAT 7:21 Bedióva buede nʉrejamed̶a Jesús: —Caivʉ ina yʉre aivʉ “mʉ, ñʉje jabocʉ”, ʉbenita d̶abevʉvacari yópe jipacʉ, cavarõ mearocacʉ, ʉ̃i ʉrõpe, ecobenama ʉ̃i jaboteinore. Quévʉra ina ʉ̃i ʉrõpe d̶aivʉ ecorãjarama nore.
MAT 7:22 Ãnijãravʉ daquijãravʉ baquinóre obedivʉ põeva, yópe arĩ, coyʉrãjarama yʉre: “Mʉ, ñʉje jabocʉ, ñʉjarecabu Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaivʉ bácavʉ, aru jarʉvaivʉ bácavʉ abujuvare, aru ʉre põeva ne d̶arĩ majibede máre d̶aivʉ bácavʉ mi ãmiái, mi parʉéque”, arãjarama.
MAT 7:23 Dinʉmʉ maquinóre náre coyʉcʉyʉmu yʉ: “Jívʉ ãmevʉ mʉja. ¡Que baru caivʉ mʉja ãmeina teivʉ nʉjara yʉre jocarĩ!” acʉyʉmu, arejamed̶a Jesús, náre ecoicõjemecʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteinore.
MAT 7:24 Cojedeca Jesús, yópe arĩ, buedejamed̶a náre: —Ina jápiaivʉ yʉre aru d̶aivʉ ji cõjeiyepe d̶aivʉbu yópe ñai cʉ̃ramine d̶ayʉpe jãjaroi.
MAT 7:25 Ocarĩ, jia yaborĩ, oco eaquemavʉ diñamine. Ʉrarõ japuquemavʉ ũmevʉ. Ʉbenita cújibetequemavʉ diñami, jãjaroi núe boje.
MAT 7:26 Ʉbenita ina jápiaivʉvacari yʉre, d̶abevʉ baru ji cõjeiyepe d̶aivʉbu yópe ñai cʉ̃ramine d̶ayʉpe jãjamenoi.
MAT 7:27 Ocarĩ, jia yaborĩ, oco eaquemavʉ diñamine. Ʉrarõ japuquemavʉ ũmevʉ. Aru tʉquemavʉ diñami. Ʉrarõ bíjaino matequémavʉ, arĩ buedejamed̶a Jesús. Ʉ̃i nópe aiyede, yópe aiyʉcʉ barejaquémavʉ Jesús: Ina d̶aivʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe bíjabenajarama, ʉbenita ina d̶abevʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe bíjarãjarama.
MAT 7:28 Aru Jesús ʉ̃i bueni bʉojaiyede, ina obedivʉ põeva, ʉ̃i coyʉiyede jápiaivʉ bácavʉ ʉrarõ dápiarĩ cuecumarejaimad̶a, ʉ̃i bueiye boje náre yópe parʉcʉpe ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva pʉeno.
MAT 8:1 Jesús ẽmeñʉ mácʉre dicũ cʉ̃racũre jocarĩ, obedivʉ põeva nʉrejaimad̶a ʉ̃i yóboi.
MAT 8:2 Aru nʉrejamed̶a Jesús yebai cũinácʉ pojeyʉ. Ñʉatutarĩ, arejamed̶a ʉ̃́re: —Mʉ, ji jabocʉ, ʉcʉ baru, mead̶ajacʉ ji pojeiyede. Bʉojaivʉ mʉ mead̶ayʉ yʉre, arejamed̶a.
MAT 8:3 Dinʉmʉre Jesús, ʉ̃i pʉrʉque jabióvarĩ tʉoyʉ, arejamed̶a ʉ̃́re: —Ʉvʉ yʉ. Caride meatejacʉ mʉ, arejamed̶a Jesús. Aru maumejiena Jesús ʉ̃i que aiyede, meatedejamed̶a.
MAT 8:4 Jesús coyʉicõjemecʉ apevʉre arejamed̶a: —Cũiná, nʉri Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, jã́d̶ovajacʉ sacerdotede. Aru jíjacʉ mi meateiye boje, yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre, põeva ne coreóvarãjiyepe ayʉ mi meateinore, arejamed̶a ʉ̃́re Jesús.
MAT 8:5 Jesús ʉ̃i ecoiyede Capernaum ãmicʉriĩmaroi, cũinácʉ ʉ̃mʉ, cien paivʉ churaravai jabocʉ, nʉrejame ʉ̃i yebai. Yópe arĩ, jẽniañʉ marejáme, ʉ̃i cad̶atequiyepe ayʉ:
MAT 8:6 —Mʉ, ji jabocʉ, cũinácʉ ji yebacacʉ cʉbi cʉ̃rami, parayʉ, nacajaiye majibecʉ. Aru pare ñájiñʉme ʉ̃, arejame Jesúre ñai jabocʉ.
MAT 8:7 Aru Jesús arejame: —Yʉ́vacari ʉ̃́re mead̶acʉdaquijivʉ, arejame Jesús.
MAT 8:8 Ʉbenita ñai jabocʉ arejame Jesúre: —Mʉ, ji jabocʉ, meacʉbu mʉ. Ʉbenita yʉ́capũravʉ ãmecʉtamu. Que baru darĩ ecobejacʉ ji cʉ̃rami. Quénora coyʉjacʉ mi cõjeinore. Aru ji yebacacʉ meatecʉyʉme.
MAT 8:9 Yʉrecabu cʉcʉ ne cõjeiyeque ina ji jabova. Aru cʉvavʉ churaravare, ji cõjeimarare. Nácacʉ cũinácʉre “Nʉjacʉ” ji arĩburu, nʉimi ʉ̃. Aru “Dajacʉ” ji arĩburu, daibi ʉ̃. Aru ji d̶aicõjenu apejĩene ji yebacacʉre, d̶aibi ʉ̃, arejame Jesúre. Ʉ̃i que aiyede, “Ijiéde cõjeipõecʉbu mʉ” aiyʉcʉ barejaquémavʉ Jesúre.
MAT 8:10 Que ayʉre jápiarĩ, pare dápiarejame Jesús. Aru jã́ri ina nʉivʉre ʉ̃i yóboi, arejame: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Eabevʉ cãreja majacacʉre, Israecacʉre, me jʉ ayʉre yʉre yópe ñai churaravai jabocʉpe.
MAT 8:11 Coyʉyʉbu mʉjare: Darãjarama põeva cainoa joborõacavʉ, yʉre jʉ aipõeva. Dobarãjarama tʉoiva yebai, ãrajivʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteinoi ʉ̃i põevaque, Abrahãque, Isaaque, aru Jacoque máre.
MAT 8:12 Ʉbenita obedivʉ mʉjacavʉ, judíova, ina cʉ́jʉrorivʉ bácavʉ noi, jarʉvaimara marajárama ñeminoita, ne jʉ abe boje yʉre, ne coatenajiyepe ayʉ yʉre jarʉvarĩ. Chĩoivʉ orĩ mautenajarama nore. Aru jararĩ cõpi cũrajarama na, arejame Jesús.
MAT 8:13 Dinʉmʉ ñai jabocʉre arejame Jesús: —Copainʉjacʉ mʉ mi cʉ̃rami. Jave d̶acavʉ yʉ yópe mi jẽniaiyepe. Jave mi yebacacʉre mead̶avʉ yʉ, mi jʉ aiye boje yʉre, arejame Jesús. Aru dinʉmʉmareca meatedejamed̶a ʉ̃.
MAT 8:14 Jesús nʉrejamed̶a Simón Pedroi cʉ̃rami. Ecoyʉ bácʉ noi, jã́rejamed̶a Pedroi vácore, moimo parad̶ore.
MAT 8:15 Õi yebai nʉri, ṍre tʉorejamed̶a Jesús ʉ̃i pʉrʉque. Aru dajocarejavʉ̃ya moino ṍre. Dinʉmʉmia nacajari, ãiyede mead̶arĩ jídejacod̶a ina noi cʉrivʉre.
MAT 8:16 Dinainumica ñamijie baji, jabʉóvaijãravʉ vaiyede, ina ĩmarocavʉ nʉvarejaimad̶a Jesús yebai obedivʉ abujuva ne ĩmamarare. Ina abujuvare yávarĩ jaetovarejamed̶a Jesús. Aru caivʉ ina ijimarare máre mead̶arejamed̶a.
MAT 8:17 Caiye iye nópe vaidéjavʉ̃ya cũinátʉrʉ Jʉ̃menijicʉi coyʉicõjeiye báquepedeca ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ, Isaías ãmicʉcʉ, ʉ̃i aiye báquede Jʉ̃menijicʉi epequimʉra: “Ʉ̃́recabe maja parʉbevʉre mead̶ayʉ, aru majare ijiéde jarʉvayʉ”, arejaquemavʉ Isaías bácʉ Jesúrã.
MAT 8:18 Jesús ina obedivʉ põevare jã́ñʉ ʉ̃i yebai, jataicõjenejame ʉ̃i bueimarare. —Jã́rica, macajitabʉ ʉrabʉ apedʉvei nʉrevʉ, arejame Jesús.
MAT 8:19 Dinʉmʉ cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõecʉ ʉ̃i yebai nʉri, arejame: —Mʉ, bueipõecʉ, mʉ́que nʉquijivʉ yʉ caino mi nʉinoita, arejame Jesúre.
MAT 8:20 Aru Jesús arejame ʉ̃́re: —Macayavimiva cʉvama ne cobeá. Aru míjina cʉvama ne juaiboa. Ʉbenita yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, ji cʉrõ cʉvabevʉ, arejame Jesús.
MAT 8:21 Apecʉ, ʉ̃i bueimʉ, arejame ʉ̃́re: —Mʉ, ji jabocʉ, mamarʉmʉre jarʉvaquijivʉ cãreja jipacʉre cʉ̃racobei, ʉ̃i yaiyede. No yóboi mʉ́que nʉquijivʉ, arejame Jesúre.
MAT 8:22 Ʉbenita Jesúcapũravʉ arejame: —Dajacʉ yʉ́que. Ina yaivʉ bácavʉpe paivʉ, ne jápiabe boje Jʉ̃menijicʉi jaboteinoque yávaiyede, jarʉvajarãri ina yaivʉ bácavʉre, arejame Jesús.
MAT 8:23 Jesús jatuyʉ jiad̶ocũi, ñʉjare ʉ̃i bueimara máre jaturejacarã.
MAT 8:24 No macajitabʉ ʉrabʉre jataivʉre japurejavʉ̃ ũmevʉ parʉrõ baju. Aru pãcaiboa coiyede jiad̶ocũi, buidéjavʉ̃ dicũre oco.
MAT 8:25 Ʉbenita Jesús cãñʉ marejáme. Que baru ʉ̃i yebai nʉri, yópe arĩ, coedavarejacarã ʉ̃́re: —¡Mʉ, ñʉje jabocʉ, mead̶ajacʉ ñʉjare! ¡Coivʉbu maja! ¡Bíjarãjivʉbu maja! arejacarã ñʉja.
MAT 8:26 Aru Jesús arejame ñʉjare: —¿Aipe teni jidʉrivʉrʉ̃ mʉja? ¿Aipe teni “Jesús mead̶acʉyʉme ñʉjare”, abevʉrʉ̃ mʉja? arejame ñʉjare Jesús. Dinʉmʉre nacajari, jararejame ũmevʉre. Iboá ʉraboa pãcaiboa bíjarejavʉ̃. Aru cãrijimene d̶arejame ʉ̃.
MAT 8:27 Cuecumari, ʉrarõ dápiarejacarã. Aru arejacarã ñʉje bajumia: —¿Yécʉba ñai, yópe cõjeñʉ ũmevʉre aru macajitabʉre máre jʉ aimʉ? arejacarã ñʉja.
MAT 8:28 No macajitabʉ ʉrabʉre jatarĩ nʉri, apedʉvei Gadara ãmicʉrõi earejacarã ñʉja. Ñʉje maiyede jiad̶ocũre jocarĩ, pʉcarã ʉ̃mʉva, abujuva ne ĩmamara, Jesúre copʉ nʉrejaima. Cʉ̃racobeai, põeva ne yaivʉ bácavʉre jarʉvainoi, cʉrivʉ barejaquémavʉ na. Ne pare jijecʉe boje, põeva ye oabedejaquemavʉ vaivʉ nore.
MAT 8:29 Aru bʉjié cod̶oboborejaima: —Mʉ, Jesús, Jʉ̃menijicʉi mácʉ, ¿yéde ʉcʉrʉ̃ ñʉjaque? ¿Ñʉjare ñájine d̶acʉyʉrʉ̃ Jʉ̃menijicʉi abujuvare ñájiovaquijãravʉ jipocamia? arejaima.
MAT 8:30 Joabenoi ãivʉ barejáima obedivʉ oteivãriva.
MAT 8:31 Aru jẽniarejaima ina abujuva Jesúre: —Ñʉjare jaetovayʉ baru, coicõjejacʉ ina oteivãrivara, arejaima.
MAT 8:32 —Corãnʉjara nára, arejame Jesús. Aru etarĩ, corejaima ina oteivãrivara. Cúyarĩ nʉri, tʉrejaima cʉ̃racũ ẽmeinoi, macajitabʉ ʉrabʉi. Tʉrĩ, corĩ, bíjarejaima na.
MAT 8:33 Aru ina oteivãriva mácavʉre coreipõeva cúyarĩ nʉrejaima, coyʉrãjivʉ ʉraĩmarocavʉre caiye iye vaiye báquede ina pʉcarã abujuva ne ĩmamara mácavʉre.
MAT 8:34 Caivʉ no ĩmarocavʉ copʉ nʉrejaima Jesúre. Aru ʉ̃́re jã́ri, “Nʉjacʉ mʉ” arĩ parʉrõque, etaicõjenejaima ʉ̃́re ne cʉrõre jocarĩ.
MAT 9:1 No yóboi Jesújã jiad̶ocũi jaturĩ, macajitabʉ ʉrabʉre jatarĩ, earejaimad̶a ʉ̃i ĩmarore.
MAT 9:2 Apevʉ ʉ̃mʉva nʉvarejaimad̶a ʉ̃i yebai cũinácʉ ʉ̃mʉ, nacajaiye majibecʉre, ʉ̃i parainoque. Coreóvayʉ bácʉ Jesús náre jʉ aivʉre ʉ̃́re, arejamed̶a ñai nacajaiye majibecʉre: —Mʉ, ji ʉmʉ, chĩomejacʉ. Mi ãmeina teiyede jarʉvarĩ, diede ãrʉmeteivʉ yʉ, arejamed̶a Jesús.
MAT 9:3 Apevʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevacavʉ nore cʉrivʉ, “Ñai ʉ̃mʉ Jʉ̃menijicʉi ʉbenore d̶aibi. Jʉ̃menijicʉpe páyʉ teibi ʉ̃”, arĩ dápiarejaimad̶a na ne ũmei.
MAT 9:4 Ʉbenita Jesús jã́ri, coreóvarĩ ne dápiaiyede ʉ̃́re, jẽniari jã́rejamed̶a náre: —¿Aipe teni ãmeno dápiaivʉrʉ̃ mʉja?
MAT 9:5 Maiyójabevʉ yópe aru apecʉre, “Mi ãmeina teiyede jarʉvarĩ, diede ãrʉmeteivʉ yʉ”, ji parʉéde jã́d̶ovame boje, ji que coyʉiyede. Ʉbenita maiyójarõtamu nacajari cuicõjenu nacajaiye majibecʉre. Ʉ̃́re cure d̶ayʉ baru, jã́d̶ovaquijivʉ ji parʉéde. “Mi ãmeina teiyede jarʉvaivʉ” ji aiyede, coreóvabevʉ mʉja Jʉ̃menijicʉi ãrʉmeteinore diede. Ʉbenita ñai cʉvacʉ Jʉ̃menijicʉi majié parʉéde, ʉ̃́rame yópe d̶arĩ jã́d̶ovaiye majicʉ. Quécʉra Jʉ̃menijicʉvacari mead̶arĩ majibi ijimarare.
MAT 9:6 Que baru mʉje majinajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, yʉ, parʉéde cʉvacʉre ijãravʉre, jarʉvacʉyʉ ãmeina teiyede, yópe d̶aquijivʉ yʉ, arejamed̶a Jesús. Dinʉmʉ arejamed̶a nacajaiye majibecʉre: —Nacajari, mi parainore ĩni, nʉjacʉ mi cʉ̃rami, arejamed̶a ʉ̃́re Jesús.
MAT 9:7 Dinʉmʉma, yópe Jesús ʉ̃i d̶aicõjeiyepedeca d̶arejamed̶a.
MAT 9:8 Ina obedivʉ põeva diede jã́ri, cuecumari, mearore jídejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i nópe parʉre d̶aiye boje ʉ̃mʉre.
MAT 9:9 Jesús ʉ̃i vaiyede jã́rejame yʉre, Mateore, dobacʉre ji memeitucubʉi, põeva ne Roma ãmicʉrõ jaboteino bojed̶ainoi. Aru arejame yʉre, “Dajacʉ yʉ́que”. Que baru nacajari, nʉrejacacʉ ʉ̃́que.
MAT 9:10 No yóboi, Jesús ʉ̃i ãcʉnʉiyede ji cʉ̃rami, obedivʉ jabovare tãutʉra ĩcaipõeva, ãmeno d̶aipõeva, aru ʉ̃i bueimara máre dobarejaima, ãrajivʉ ʉ̃́que.
MAT 9:11 Apevʉ judíova, d̶aicõjeiyede d̶aiye cõmajivʉ, fariseo ãmicʉriyajubocavʉ, cʉrejaima nore. Ina fariseovacavʉ, Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, Jesús ãñʉre jã́rejaima ina jabovare tãutʉra ĩcaipõevaque aru ãmeno d̶aipõevaque. Aru arejaima ʉ̃i bueimarare: —¿Aipe teni ãñʉma jabovare tãutʉra ĩcaipõevaque aru ãmeno d̶aipõevaque máre? jẽniari jã́rejaima ñʉjare.
MAT 9:12 Que aivʉre jápiarĩ, Jesús arejame: —Meara põevare jʉoipõecʉi cad̶ateiye jaʉbevʉ. Quénora ijimarare ʉ̃i cad̶ateiye jaʉvʉ.
MAT 9:13 Buejarã mʉja, coreóvarãjivʉ me cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉi toivaiye báquede. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃ mácʉre: “Ʉvʉ yʉ mʉje cõmaje ãroje jã́rajiyepe ayʉ apevʉre, mʉje yʉre jícaiye pʉeno”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. Dabedejacacʉ yʉ ijãravʉi, cutucʉyʉ mearare ne baju dápiainore. Quénora darejacacʉ yʉ, mead̶acʉyʉ ãmenare, ne chĩorajiyepe ayʉ ne ãmeina teiyede, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe ayʉ diede, arejame Jesús.
MAT 9:14 Dinʉmʉ Juan Bautistai bueimara, Jesús yebai nʉri, jẽniari jã́rejaima ʉ̃́re judíova ne d̶arĩ cõmajiyede, ne jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque ãmevʉva ãiyede: —¿Aipe teni ñʉja aru ina fariseova máre ãmevʉba ãiyede, ʉbenita mi bueimara ãmevʉ ãmema ãiyede? arejaima.
MAT 9:15 Jesús jẽvari coyʉrĩ, arejame náre: —Ina pʉrʉbʉoyʉ ʉ̃i cutuimara ne torojʉve tenajiyepe ayʉ ʉ̃i pʉrʉbʉoiyede, ye chĩomenama ʉ̃i cʉede cãreja náque. Que baru ãmevʉ ãmema ãiyede. Nopedeca ji bueimara torojʉrivʉ ji cʉede náque, ãmevʉ ãmema ãiyede. Ʉbenita ji mauva ne nʉvarajiyede yʉre, ji bueimara chĩoivʉ ãmenajarama ãiyede, arejame Jesús.
MAT 9:16 Cojedeca Jesús buedejame náre: —Põeva jẽomema cuitótecaje mamacaje joabecajei javecarõre. Nópe d̶aru, no jẽoicajeva mamacaje jad̶evajebu javecarõre. Que d̶aru, pʉeno baju járojebu cod̶eicobe. Quédeca ñame bʉojabema jʉ aivʉ ji bueiye mamaene aru javeque bueiyede máre.
MAT 9:17 Põeva yuabema vino ʉ́yaicorore mamacorore ãimacaje curubʉ javecacurubʉque. Que d̶aru, cod̶eóvajebu dicurubʉre. Yurĩ bíjajebu dicoro. Aru bíjajebu dicurubʉ máre. Ʉbenita ne yuaru mamacorore mamacurubʉque, bíjabebu dicoro aru dicurubʉ máre. Quédeca ñame bʉojabema d̶aivʉ yópe ji bueiye mamaepe, d̶are nʉivʉ baru yópe ne jave d̶aiye báquepe, náre arĩ buedejame Jesús.
MAT 9:18 Jesús ʉ̃i coyʉiyede náre, cũinácʉ maja judíova maje jabovacacʉ darĩ, pued̶arĩ, ñʉatutarejame Jesús jipocai. Que teni yópe arejame: —Carijĩe yaibíco jímaco. Ʉbenita yʉ́que darĩ, tʉojacʉ ṍre mi pʉrʉque, õi apʉcojiyepe ayʉ, arejame Jesúre.
MAT 9:19 Ʉ̃i que aiyede, Jesús nacajari, nʉrejame ʉ̃́que, ñʉja ʉ̃i bueimaraque.
MAT 9:20 Ñʉje vaivárĩ nʉiyede, obedivʉ põeva jẽneboi cʉrejaquemavʉ cũináco nomió, ijimo doce paiʉjʉa baju jive yuiyeque. Jesús yóboi nʉri, jẽni jã́rejaquemavʉ ʉ̃i doicaje tʉrʉvarã.
MAT 9:21 Yópe arĩ dápiarejaquemavʉ õ: “Yʉ jẽni jã́d̶o maru ʉ̃i doicajede, quénora ũmedacod̶omu yʉ”, arejaquemavʉ õ.
MAT 9:22 Ʉbenita Jesús copedini, ṍre jã́ri, arejame: —Mʉ, ji ʉmo, torojʉjaco. “Ʉ̃ mead̶aiye majibi yʉre”, arĩ dápiarebu mʉ. Que baru mi que arĩ dápiaiye boje, mead̶aivʉ mʉre, arejame ṍre Jesús. Aru dinʉmʉmareca ico nomió, ijimo máco, meatedejaquemavʉ.
MAT 9:23 Jesús eayʉ ñai judíovai jabocʉi cʉ̃rami, pedu japuivʉre aru obedivʉ põeva bʉjié oivʉre jã́rejame.
MAT 9:24 Náre etaicõjeñʉ arejame: —Etajarã mʉja. Ico jʉed̶oco yaiyó ãmemico. Quénora cãd̶otame, arejame Jesús. Náre nópe arejame Jesús, ʉ̃i majié boje ʉ̃i nacovaquinore ṍre yainore jarʉvarĩ. Ʉ̃i que aiyede, yʉridejaima ʉ̃́re.
MAT 9:25 Ʉ̃i etavarĩburu yóboi ina põevare, ecorejame Jesús jʉed̶oco bácoi cʉritucubʉi. Õ mácoi pʉrʉre jẽnejamed̶a. Aru nacajarejacod̶a õ, apʉco cojedeca.
MAT 9:26 Aru ʉ̃i que d̶aiye borore jápiarejaimad̶a caivʉ põeva dijoborõcavʉ.
MAT 9:27 Jesús ʉ̃i dajocarĩ nʉiyede nore jocarĩ, pʉcarã ʉ̃mʉva, jã́ri eabevʉ, darejaima ʉ̃i yóboi. Bʉjié, yópe arĩ, cod̶oboborejaima: —Mʉ, David bácʉi pãramecʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ, ñʉje jabocʉ bacʉyʉ́, ñʉjare cõmaje ãroje jã́jacʉ mʉ, cod̶oboborĩ are nʉrejaima na.
MAT 9:28 Jesús ʉ̃i ecoiyede cʉ̃rami, ina pʉcarã jã́ri eabevʉ darejaima ʉ̃i yebai. Aru jẽniari jã́rejame náre: —¿Dápiaivʉrʉ̃ mʉja yʉre mead̶aiye majicʉre? arejame. —Jʉ̃́jʉ, ñʉje jabocʉ, majivʉ ñʉja mʉre mead̶aiye majicʉre, arejaima na.
MAT 9:29 Dinʉmʉ ne yacorʉarã tʉorĩ, arejame: —Meatejarã mʉja. Yópe mʉje jʉ aiyepe d̶acaivʉ yʉ mʉjare, arejame Jesús.
MAT 9:30 Que d̶ayʉre, jã́rejaima ina jã́ri eabevʉ bácavʉ. Parʉrõreca Jesús apevʉre coyʉicõjemenidurejame náre: —Ñamene coyʉbejarã iye ji mead̶aiyede mʉjare, arĩdurejame.
MAT 9:31 Ʉbenita cũiná, etaivʉ bácavʉ diñamine jocarĩ, coyʉrejaimad̶a caivʉ dijoborõcavʉre Jesús ʉ̃i mead̶aiye báquede náre.
MAT 9:32 Ina pʉcarã jã́ri eabevʉ bácavʉ ne etaiyede, cũinácʉ ʉ̃mʉ, yávaiye majibecʉre, davarejaima apevʉ Jesús yebai. Ñai ʉ̃mʉ abujucʉ ʉ̃i ĩmamʉ marejaquémavʉ.
MAT 9:33 Jesús ʉ̃i jaetovarĩburu yóboi ñai abujucʉre, yávaiye majidejame ñai abujucʉ ʉ̃i ĩmamʉ mácʉ. Caivʉ ina obedivʉ põeva Jesús ʉ̃i nópe d̶aiyede jã́ivʉ bácavʉ, cuecumari, ʉrarõ dápiarĩ aivʉ barejáima: —Javede pʉ cari jãravʉita ye jã́mevʉ ñʉja iyepe paiye d̶aiyede yore, ñʉje joborõ, Israel ãmicʉrijoborõi, arejaima.
MAT 9:34 Ʉbenita ina fariseova yópe are curejaima Jesúrã: —Abujuvai jabocʉi parʉéque jarʉvaibi abujuvare, arejaima ʉbenina.
MAT 9:35 Jesús buede nʉrejame cainoa ĩmaroai aru ĩmajinoai máre. Judíova ne cójijiñamiai bueni, coyʉyʉ barejáme iye yávaiye méne Jʉ̃menijicʉi jaboteiyede põevare. Aru mead̶ayʉ barejáme caiye duica ijié coapa aru caino ijinore máre.
MAT 9:36 Ʉ̃i jã́iyede põeva chĩoivʉre ne ñájiye boje aru ne baju cad̶ateiye majibe boje, cõmaje ãroje jã́rejame náre, yópe ovejava náre coreipõecʉ cʉbevʉpe paivʉre.
MAT 9:37 Que baru ñʉja ʉ̃i bueimarare arejame Jesús: —Obedivʉ põeva cʉrivʉbu, Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne majibevʉ cãreja, mʉje buenajimara iye yávaiye méne, ʉ̃i mead̶aquiyepe aivʉ náre. Ʉbenita obebevʉ memecaivʉbu Jʉ̃menijicʉre.
MAT 9:38 Que baru jẽniajara ʉ̃́que, ʉ̃i bueicõjequiyepe aivʉ apevʉre ʉ̃i yávaiye méne ina diede coreóvabevʉre cãreja, arejame ñʉjare Jesús.
MAT 10:1 No yóboi Jesús órejarejame doce paivʉ ñʉjare ʉ̃i bueimarare. Aru parʉre d̶arejame ñʉjare, ñʉje jaetovarãjiyepe ayʉ abujuvare aru ñʉje mead̶arãjiyepe ayʉ caiye duica ijié coapa aru caino ijinore máre.
MAT 10:2 Ñʉjare beorĩ epedejame ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare: Mamarʉmʉ Simón, ʉ̃i ãmidoimʉ mácʉ Pedro, aru Andrés, Simón Pedroi yócʉ; aru Zebedeoi mácʉ Santiago, aru Santiagoi yócʉ Juan; Felipe aru Bartolomé; Tomás aru yʉ, Mateo, jabovare tãutʉra ĩcaipõecʉ bácʉ; Santiago, Alfeoi mácʉ, aru Tadeo; Simón, ãmicʉcʉ Celote, aru Judas Iscariote máre. Ñai marejáme jẽni jícʉyʉ Jesúre ʉ̃i mauvare. Ñʉja marejacárã Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara.
MAT 10:5 Ñʉja doce paivʉre jarocʉyʉ barejáme Jesús, ñʉje coyʉrãjiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteinoquede yávaiye méne. Yópe arĩ, majicarejame ñʉjare ʉ̃i jaroquiye jipocai: —Judíova ãmevʉ ne joborõai nʉmejara. Aru Samaria ãmicʉrijoborõque ĩmaroare ecobejarã mʉja.
MAT 10:6 Quénora coyʉrãnʉjara mʉja majevʉre, ina judíova, Israel bácʉi pãramenare. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jápiabeni, ʉ̃i ʉrõpe d̶abeni, ʉ̃́re jaboteicõjemema na. Que baru ovejava mamateivʉpe paivʉbu na.
MAT 10:7 Mʉje nʉiyede yópe arĩ: “Jʉ̃menijicʉ jabotecʉyʉme põevare maumejiena”, arĩ coyʉjarã náre. Mead̶ajarã ijimarare. Nacovajara yaivʉ bácavʉre yainore jarʉvarĩ. Mead̶ajarã pojeivʉre. Aru jaetovajarã abujuvare ne ĩmamarare jocarĩ.
MAT 10:8 Bojecʉbeda jívʉ yʉ mʉje parʉéva, mʉje mead̶arãjiyepe ayʉ põevare. Que baru mead̶ajarã náre bojecʉbeda.
MAT 10:9 Nʉvamejara tãutʉrare mʉje jãrióicãvai. Úrure, platare, aru cobrede máre nʉvamejara.
MAT 10:10 Curubʉare máre, mʉje curãnʉri cʉve nʉvajʉroricurubʉare, nʉvamejara mʉja. Aru pʉcacajea mʉje cuitótecajeare, cʉraidoare, aru tuturiteiyoare máre nʉvamejara mʉja. Memecaipõecʉre bojed̶aiye jaʉvʉ ʉ̃i memeinore. Que baru ina mʉje mead̶aimara márajivʉre jíye jaʉvʉ mʉjare jaʉéde.
MAT 10:11 ’Ĩmaroi mʉje eaiyede, vorĩ eajarã cũinácʉ põecʉre, ne pued̶aimʉre, jápiaiyʉcʉre mʉje coyʉiyede. Ʉ̃́que cʉjarã mʉja ʉ̃i cʉ̃rami pʉ dajocarĩ nʉivʉta nore jocarĩ.
MAT 10:12 Mʉje ecoiyede cʉ̃rami, diñamicavʉre jacoyʉjarã mʉja, jẽniacaivʉ Jʉ̃menijicʉque ʉ̃i mearo d̶acaquiyepe aivʉ náre.
MAT 10:13 Na meara maru, náre mearo d̶acacʉyʉme Jʉ̃menijicʉ yópe mʉje jẽniaiyepe. Ʉbenita na ãmena maru, náre mearo d̶acabecʉyʉme ʉ̃.
MAT 10:14 Apecʉ ʉ̃i copʉ etabedu mʉjare, aru mʉje coyʉiyede jápiaiyʉbedu máre, pʉpejarã jobore mʉjare jẽiyede mʉje cʉboba cãchinoi ʉ̃i jã́iyede, mʉje etaiyede ʉ̃i cʉ̃ramine jocarĩ, no ĩmarore jocarĩ máre.
MAT 10:15 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ina Sodomacavʉ bácavʉ aru ina Gomorracavʉ bácavʉ máre pare ãmeina d̶aivʉ barejaquémavʉ. Ʉbenita diĩmarocavʉ mʉjare copʉ etabevʉ ñájinajarama nócavʉ bácavʉ pʉeno baju, Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóre põevare, ne ãmeina teiye boje, arejame Jesús, ñʉjare jaroyʉ.
MAT 10:16 Jesús coyʉre nʉrejame ñʉjare, yópe arĩ: —Jã́jara. Jaroivʉ yʉ mʉjare ijãravʉcavʉ jẽneboi, yópe ovejava nʉiyepe ãimara jijecʉrivʉ jẽneboi. Ávaivʉbu maja judíova: Ãd̶a me majibi, aru jureco jijecʉbebico. Que baru ãd̶ape me majijarã, aru jurecope jijecʉbejarã põevaque, mʉje coyʉiyede náre.
MAT 10:17 Me jã́jara mʉja. Mʉjare jẽni nʉvarajarama jabova ne ãmeina teivʉre jẽniari jã́iñami. Jara popenajarama mʉjare maja judíova maje cójijiñamiai.
MAT 10:18 Aru mʉjare nʉvarajarama cõjeipõeva ne jipocai aru jabova ne jipocai máre, yʉre mʉje jʉ aiye boje, mʉje coyʉrãjiyepe aivʉ ji borore náre aru ina judíova ãmevʉre máre.
MAT 10:19 Ne jẽni nʉvaiyede mʉjare ãmeina teivʉre jẽniari jã́iñami, “¿Aipe coyʉrãjidi náre?” arĩ cãrijimejara mʉja. Dinʉmʉ maquinómareca majinajaramu mʉje coyʉrãjiye mʉjare jaʉéde.
MAT 10:20 Coyʉjarã mʉja yópe majepacʉi Espíritu ʉ̃i dápiare d̶aquiyepe aivʉ dinʉmʉ maquinóre.
MAT 10:21 ’Mʉjare, yʉre jʉ aivʉre, ina yʉre jʉ abevʉ ʉbenajarama. Que baru ʉ̃mʉ jẽni jícʉyʉme jíbʉcʉre o ĩmacʉre máre, jabova ne boarĩ́ jarʉvaicõjenajiyepe ayʉ ʉ̃́re. Aru nopedeca jípacʉ jẽni jícʉyʉme mamacʉre. Aru nopedeca némara jʉ abeni nébʉcʉvare maucʉvarĩ boarã́jarama náre.
MAT 10:22 Caivʉ mʉjare, yʉre mʉje jʉ aiye boje, jorojĩni jã́rajarama cainoa joborõacavʉ. Ʉbenita ñai jʉ ayʉ yʉre ʉ̃i yainʉmʉita, ʉ̃ macʉyʉ́me ji mead̶aimʉ.
MAT 10:23 Cũináro ĩmarocavʉ ne ñájine d̶aiyede mʉjare, dupini nʉjara mʉja apeno ĩmaroi. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, copaidacʉyʉmu mʉje coyʉrĩ bubarãjiye jipocamia ji yávaiye méne cainoa maje ĩmaroa, Israeque ĩmaroai.
MAT 10:24 ’Ina bueimara ñame majibema náre bueipõecʉ pʉeno. Aru ina memecaivʉ ñame parʉbema ne jabocʉ pʉeno.
MAT 10:25 Ñai bueimʉre vaiye jaʉvʉ caiye iye ʉ̃́re bueipõecʉi vaiye báquede. Aru ñai memecayʉre vaiye jaʉvʉ caiye iye ʉ̃i jabocʉi vaiye báquede. Põeva ãmeina yávaivʉ baru cʉ̃rami upacʉre, pʉeno baju ãmeina yávarãjarama ʉ̃i cʉ̃ramicavʉre. Quédecabu ina yʉre jʉ abevʉ “Abujuvai jabocʉbu mʉ” aiyʉrĩ yʉre, ãmidoivʉ Beelzebúre. Que baru mʉjare majicayʉbu: Pʉeno baju ãmeina yávarĩ ñájine d̶arãjarama mʉjare, arejame ñʉjare Jesús.
MAT 10:26 Ñʉjare coyʉre nʉrejame Jesús: —Põevareca jidʉbejarã mʉja. Caiye yaveiye báque jároquiyebu. Aru dupióvaiye báquede máre majinajarama caivʉ põeva.
MAT 10:27 Caiye ji coyʉiyede mʉjare ñeminoi, põeva ne jápiabede, coyʉjarã põevare miad̶ároi, ne jápiaiyede. Aru caiye mʉje jápiaiyede, põeva ne jũjuvaiyede, coyʉjarã obedivʉ põevare ne cójijinoai.
MAT 10:28 Jidʉbejarã ina boarĩ́ jarʉvaivʉre mʉje bajure, ʉbenita mʉje ũmene boarĩ́ jarʉvaivʉ oabevʉre. Quénora jidʉjarã Jʉ̃menijicʉre, ñaine mʉje bajure aru mʉje ũmene máre, bíjarorĩ majicʉre toabo cũiméboi.
MAT 10:29 ’Yócavʉ bojed̶aivʉ pʉcajĩna míjina quĩ́jinare cũinátʉrava tãutʉratʉrava bojecʉbetʉravaque. Ʉbenita cũinájicʉ nácacʉ tʉrĩburu joborõita ʉ̃i yaidú, majepacʉ Jʉ̃menijicʉ tʉicõjeimi ʉ̃́re. Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i tʉicõjemenu cũinájicʉ nácacʉre joborõita, tʉbecʉyʉme.
MAT 10:30 Aru caiye iye pod̶amea cʉede mʉje jipobʉi majibi majepacʉ Jʉ̃menijicʉ.
MAT 10:31 Que baru jidʉbejarã. Mʉja bojecʉrivʉtamu caivʉ míjina obedivʉ pʉeno. Que baru Jʉ̃menijicʉi cõjemenu, ãmeno vaibéquiyebu mʉjare, arejame ñʉjare Jesús.
MAT 10:32 Yópe arĩ, coyʉre nʉrejame Jesús: —Caivʉ ina jʉ aivʉre yʉre põeva ne jã́iyede, yʉ máre náre jʉ acʉyʉmu jipacʉ, cavarõ mearocacʉ, ʉ̃i jã́inoi.
MAT 10:33 Ʉbenita caivʉ ina jʉ abevʉre yʉre põeva ne jã́iyede, yʉ máre náre jʉ abecʉbu jipacʉ, cavarõ mearocacʉ, ʉ̃i jã́inoi, arejame Jesús.
MAT 10:34 Cojedeca Jesús, yópe arĩ, buedejame ñʉjare: —Dápiabejarã mʉja yʉ dayʉ bácʉre, cãrijimene d̶acʉyʉ ijãravʉcavʉre. Dabedejacacʉ yʉ ijãravʉi, cãrijimene d̶acʉyʉ mʉjare. Quénora darejacacʉ yʉ, põevare coatede d̶acʉyʉ, apevʉ yʉre ne jʉ aiye boje ʉbenita apevʉ yʉre ne jʉ abe boje.
MAT 10:35 Ji daiye báque boje, mamacʉ maucʉvacʉyʉme jípacʉre, aru mamaco maucʉvacod̶ome jípacore, aru mamacʉi márepaco maucʉvacod̶ome õi vácore máre.
MAT 10:36 Que baru põecʉ ʉ̃i cʉ̃ramicavʉvacaribu ʉ̃i mauva márajivʉ.
MAT 10:37 ’Ácʉ põecʉ jípacʉre o jípacore ʉcʉ baru ji pʉeno, ʉ̃ bʉojabebi jícʉ bacʉyʉ́. Ácʉ põecʉ mamacʉre o mamacore ʉcʉ baru ji pʉeno, ʉ̃ bʉojabebi jícʉ bacʉyʉ́.
MAT 10:38 Ácʉ põecʉ daiyʉcʉ yʉ́que, dajocajacʉrĩ põeva ne mearo jã́iyede ʉ̃́re, cʉyebejacʉrĩ yʉre yóvaiyede, aru jidʉbejacʉrĩ ʉ̃i ñájiquiyede. Nópe d̶abecʉ baru, ʉ̃ bʉojabebi jícʉ bacʉyʉ́.
MAT 10:39 Ñai põecʉ ʉ̃i baju ʉrõpe d̶arĩ, mead̶aiyʉcʉ baru ʉ̃i bajure, coatecʉyʉme ʉ̃i bajure Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, yópe yaiyʉ́ bácʉpe ʉ̃i ũmei. Ʉbenita ñai põecʉ, “Ye baju ãmevʉ, ji yaidú Cristore boje” ayʉ, ʉ̃i baju ʉrõpe d̶abecʉva quénora ji ʉrõpe d̶arĩ, ʉ̃́recabe ji mead̶aquimʉ, cʉcʉyʉ Jʉ̃menijicʉque cainʉmʉa, ñʉjare arĩ buedejame Jesús.
MAT 10:40 Jesús buedejame ñʉjare cojedeca: —Ñai põecʉ copʉ etayʉ baru mʉjare mʉje coyʉrãnʉiyede ji yávaiye méne, yʉre máre copʉ etaibi ʉ̃. Aru ñai põecʉ copʉ etayʉ baru yʉre, copʉ etaibi ñai yʉre daroyʉre máre.
MAT 10:41 Ñame copʉ etaivʉ cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉre, Jʉ̃menijicʉ bojed̶acʉyʉme náre yópe ʉ̃i bojed̶aiyepedeca ñai ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉre. Aru ñame copʉ etaivʉ cũinácʉ ʉ̃mʉ meacʉre, Jʉ̃menijicʉ bojed̶acʉyʉme náre yópe ʉ̃i bojed̶aiyepedeca ñai ʉ̃mʉ meacʉre.
MAT 10:42 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ñai põecʉ jíyʉ cũinárʉ jororʉre ocoque, cad̶atecʉyʉ cũinácʉ ji bueimaracacʉre, parʉbecʉreca ʉ̃i yóvaiye boje yʉre, jãve bíjabecʉyʉme ʉ̃ Jʉ̃menijicʉi bojed̶aiyede ʉ̃́re, arĩ buedejame Jesús.
MAT 11:1 Jesús ñʉja doce paivʉ ʉ̃i bueimarare majicarĩ bʉojayʉ bácʉ, nore jocarĩ nʉrejame dijoborõcaĩmaroai, põevare buecʉyʉ aru coyʉcʉyʉ ʉ̃i yávaiye méne.
MAT 11:2 Dinʉmʉre Juan Bautista ñai jabocʉ Herodes ʉ̃i bʉoimʉ marejámed̶a. Cʉrejamed̶a ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi. Noi cʉcʉ, jápiarejamed̶a Cristo ʉ̃i d̶aiye borore. Que baru jarorejamed̶a apevʉ ʉ̃i bueimarare Jesús yebai.
MAT 11:3 Jẽniari jã́icõjenejamed̶a náre yópe: —¿Jãveneca mʉ́rʉ Juan Bautista “Ji yóboi dacʉyʉme apecʉ coyʉipõecʉ” arĩ, ʉ̃i buevacamʉ? ¿Ʉ̃i que arĩ buevacamʉ ãmenu, corenajidi ñʉja apecʉre? aicõjenejamed̶a náre Juan Bautista.
MAT 11:4 Ne que arĩburu yóboi, Jesús jʉ ayʉ arejame náre: —Nʉri coyʉjarã Juan Bautistare mʉje jã́iyede aru mʉje jápiaiyede caride:
MAT 11:5 Ina jã́ri eabevʉ bácavʉ jã́ri ead̶ama aru ina cuiye majibevʉ bácavʉ cuyama caride. Ina pojeivʉ bácavʉ meama aru ina jápiabevʉ bácavʉ jápiad̶ama caride. Ina yaivʉ bácavʉ nacovaimara yainore jarʉvarĩ apʉma cojedeca caride. Aru cõmaje ãrojarivʉre coyʉyʉbu iye yávaiye méne, Jʉ̃menijicʉi mead̶aiyede põevare.
MAT 11:6 Aru torojʉbi ñai jʉ arĩ dajocabecʉ yʉre, arejame náre Jesús.
MAT 11:7 Ina daroimara ne nʉriburu yóboi, Jesús Juan Bautistai borore yávarĩ bʉ́yʉ arejame ina obedivʉ põevare noi cʉrivʉre: —Jãve jã́ranʉmeteavʉ̃ mʉja cõriáre ũmevʉ japuiyede põecʉbenoi.
MAT 11:8 Aru jãve jã́ranʉmeteavʉ̃ mʉja põecʉ cuitótecaje meacajede doyʉre máre põecʉbenoi. Majivʉ mʉja ina doivʉre cuitótecajea meacajeare cʉrivʉre cainʉmʉa jabovai cʉ̃ramiai.
MAT 11:9 Quénora jãve jã́ranʉavʉ mʉja cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉre. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Jã́quemavʉ mʉja Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉre pʉeno meacʉ bajure.
MAT 11:10 Juan Bautistabe ñai Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeimʉ mácʉ ʉ̃́re coyʉcaipõecʉ bácʉre: Jaroivʉ yʉre coyʉcaipõecʉre mi jipocai, ʉ̃i mead̶aquiyepe ayʉ põevare, ne copʉ etarãjiyepe ayʉ mʉre, nopedeca põeva ne mead̶aiyepe cuimare ñai ʉ̃mʉ, ne pued̶aimʉ, ʉ̃i daquiye jipocai, arĩ coyʉicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
MAT 11:11 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Cʉbebi apecʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ meacʉ baju Juan Bautista pʉeno, ina ijãravʉre põeteivʉ jẽneboi. Ʉbenita caivʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteimara ʉ̃i mearo d̶acaimaramu Juan Bautista pʉeno. Aru nácacʉ ʉbeni cʉcʉ máre Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaimʉme Juan Bautista pʉeno, arejame Jesús.
MAT 11:12 Aru yópe arĩ, buede nʉrejame: —Ãnijãravʉ bácarõ Juan Bautista Jʉ̃menijicʉi yávaiyede ʉ̃i coyʉrĩ bʉijãravʉmata pʉ caride máre, obedivʉ põeva parʉrõ d̶ad̶ama, ecoiyʉrivʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteinore. Aru põeva Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ parʉrõ ãd̶amated̶ama, cũiné d̶aiyʉrivʉ ʉ̃i jaboteinore.
MAT 11:13 Juan Bautista ʉ̃i cʉrinʉmʉre cʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye Moisés bácʉre toivaicõjeni bueiye báque aru ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ toivarĩ bueiye báque Jʉ̃menijicʉ jabotecʉyʉre ʉ̃i põevare.
MAT 11:14 Aru ji coyʉiyede mʉje jʉ aiyʉru, coyʉyʉbu mʉjare: Juan Bautistarecabe ñai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ Elíape páyʉ dacʉyʉ Jʉ̃menijicʉi epequimʉ ʉ̃i daquiye jipocamia.
MAT 11:15 Me jápiajarã mʉja iye ji bueiyede, arejame Jesús.
MAT 11:16 Aru yópe arĩ, buede nʉrejame: —¿Yéque jẽvari coyʉji ina põeva ijãravʉcavʉre? ¿Aipe ãrojari na? Jʉed̶ova tãibʉi dobarivʉpebu, yajurãjivʉ nácavʉque. Aru yópe aivʉpebu:
MAT 11:17 “Japuvʉ ñʉja yʉriainore. Ʉbenita upabetevʉ mʉja. Yʉriavʉ ñʉja chĩore d̶aiyede. Ʉbenita obetevʉ mʉja”. Aru nópe ijãravʉcavʉ máre cãrijiñama na.
MAT 11:18 Que baru Juan Bautista ʉ̃i daiyede, ʉ̃ ãmeni aru ũcumeni teiyede, “Abujucʉre cʉvabi”, ʉ̃́ra ʉbenina aivʉbu mʉja.
MAT 11:19 Aru Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, ji daiyede, ãri aru ũcuri teiyede yópe caivʉ apevʉpe, “Ñai ʉ̃mʉ ʉrarõ ãri ʉ̃i vainí tʉiyeta, aru ʉrarõ ũcuri ʉ̃i pacoteiyeta, yóvaibi ãmenare aru jabovare tãutʉra ĩcaipõevare máre”, yʉrã ʉbenina aivʉbu mʉja. Que baru mʉja máre, ijãravʉcavʉpedeca cãrijivʉbu. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi majiéde põeva jã́d̶ama ʉ̃́re jʉ aivʉque, arejame Jesús.
MAT 11:20 Apeĩmaroai ʉre põeva ne d̶arĩ majibede d̶arejame Jesús. Ʉbenita nócavʉ chĩomeni ne ãmeina teiyede, oatʉvabedejaima ne d̶aiyede. Que baru Jesús, yópe arĩ, jijateni bʉ́rejame ina ĩmaroacavʉre:
MAT 11:21 —¡Mʉja, judíova, Corazĩ́cavʉ, ãmeno ñájinajaramu mʉja! ¡Aru mʉja, judíova, Betsaidacavʉ máre, ãmeno ñájinajaramu mʉja! Põecʉ ʉ̃i d̶aru põeva ne d̶arĩ majibede yópe ji d̶aiyepe mʉje jã́iyede, judíova ãmevʉ Tirocavʉ aru Sidṍcavʉ máre ne jã́iyede, nócavʉ jave chĩori ne ãmeina teiyede, oatʉvajebu ne d̶aiyede. Ñeminicajeare dorĩ, ũapenare tʉorĩ ne jipobʉi, jã́d̶ovajebu ne chĩori dápiaiyede.
MAT 11:22 Ʉbenita yʉ coyʉyʉbu mʉjare: Mʉja ñájinajaramu Tirocavʉ aru Sidṍcavʉ pʉeno baju, Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóre põevare, ne ãmeina teiye boje.
MAT 11:23 Aru mʉja, judíova, Capernaucavʉ, jãve nʉmenajaramu mʉja cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Quénora mʉja nʉrajaramu toabo cũiméboi. Ina Sodomacavʉ bácavʉ ãmena bajuvacari, jã́ivʉ bácavʉ baru põeva ne d̶arĩ majibede, yópe ji d̶aiye báquepe Capernaui, chĩori ne ãmeina teiyede, oatʉvajebu ne d̶aiyede. Aru na mácavʉre bíjare d̶abejebu Jʉ̃menijicʉ.
MAT 11:24 Ʉbenita yʉ coyʉyʉbu mʉjare: Ina Sodomacavʉ bácavʉ pare ãmeina teivʉreca, ne pʉeno ñájinajaramu mʉja, Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóre põevare, ne ãmeina teiye boje, arejame Jesús.
MAT 11:25 Dinʉmʉmareca Jesús, yópe arĩ, coyʉrejame Jʉ̃menijicʉre: —Mʉ, jipacʉ, cavarõ mearocavʉ ne jabocʉ aru ijãravʉcavʉ ne jabocʉ máre, mearore jívʉ mʉre, mi jã́d̶ovame boje caiye iye ji coyʉiyede ina majidivʉre aru mi jã́d̶ovaiye boje caiye iyede ina majibevʉre.
MAT 11:26 Mʉ, jipacʉ, mearore jívʉ mʉre mi nópe d̶aiye boje, arejame Jesús.
MAT 11:27 Jʉ̃menijicʉre coyʉrĩ bʉojarĩ, Jesús arejame ñʉjare, ʉ̃́que cʉrivʉre: —Jipacʉ Jʉ̃menijicʉ yʉre majide d̶aibi caiyede, aru parʉre d̶aibi máre. Ñame majibema yʉre, quénora majibi jipacʉva. Ñame majibema jipacʉre quénora majivʉ yʉ, aru na máre ina ji majide d̶aimara.
MAT 11:28 Caivʉ mʉja ʉetʉivʉ mʉje d̶arĩduiye boje yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe, dajarã ji yebai. Jabʉóvare d̶aquijivʉ mʉjare diede jocarĩ, mʉje cãrijimenajiyepe ayʉ.
MAT 11:29 Jʉ ajarã yʉre aru ji coyʉiyede máre. Buejarã yʉ́que ji bueiyede. Majicaicõjejara mʉjare yʉre, d̶arãjivʉ ji d̶aiyepe. Yʉ cõmaje ãroje jã́ñʉmu põevare. “¿Meacʉ bárica yʉ?” arĩ dápiabevʉ. Que baru yʉ jabʉóvare d̶aquijivʉ mʉjare mʉje ũmene.
MAT 11:30 Jʉ arĩ yʉre, ji coyʉiyede máre, maiyójabevʉ mʉjare. Mʉje d̶aiye majibede d̶aicõjemevʉ mʉjare, arejame Jesús.
MAT 12:1 Apejãravʉ, judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi, ñʉja Jesújã vaidéjacarã oteiye cʉrõi. Ñʉja ʉ̃i bueimarare ãvʉé ijidejavʉ̃. Que baru die oteiyede jẽni pʉyorĩ ãrejacarã ñʉja.
MAT 12:2 Aru apevʉ fariseovacavʉ ñʉje nópe d̶aiyede jã́ri, arejaima Jesúre: —Jã́jacʉ. Mi bueimara maja judíova maje d̶aicõjemenope d̶arĩ, ãmeno d̶aivʉbu jabʉóvaijãravʉre, arejaima.
MAT 12:3 Ʉbenita Jesús, ʉ̃i dápiaiye boje ñʉja ãmeno d̶abevʉre, arejame náre: —¿Jãve ãrʉmetenarʉ mʉja yo David bácʉi d̶aino mácarõre ãvʉé ijiéde ʉ̃́re aru ʉ̃́que cʉrivʉre máre?
MAT 12:4 Ʉ̃ mácʉ ecorejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami. Aru ãrejaquemavʉ pã́ure, Jʉ̃menijicʉre jíye báquede, ina sacerdoteva ne ãiyede, sacerdote ãmecʉ bácʉvacari. Aru jídejaquemavʉ ʉ̃́que cʉrivʉre máre, sacerdoteva ãmevʉ bácavʉreca. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶abedejaquemavʉ na mácavʉre.
MAT 12:5 ¿Aru jãve ãrʉmetenarʉ mʉja Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede sacerdotevare ʉ̃i toivaicõjeiye báquede Moisés bácʉre? Ina sacerdoteva memeivʉvacari Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jabʉóvaijãravʉare, ãmeno d̶abema na.
MAT 12:6 Yʉ coyʉyʉbu mʉjare: Ji cʉede mʉje jẽneboi mearotamu mʉjare, mʉje Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine cʉvae pʉeno.
MAT 12:7 Mʉja ji bueimarara “Ãmeno d̶aivʉbu” abejebu, majidivʉ bácavʉ baru aipe aiyʉrõre iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede toivaicõjeiye báquede: “Ʉvʉ yʉ mʉje cõmaje ãroje jã́rajiyepe ayʉ apevʉre, mʉje yʉre jícaiye pʉeno”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
MAT 12:8 Yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, jabocʉbu yʉ. Que baru d̶aicõjeni bʉojaivʉ yʉ põevare ne d̶aiyede caijãravʉare aru jabʉóvaijãravʉare máre, arejame Jesús.
MAT 12:9 Nore jocarĩ nʉrejacarã ñʉja, Jesújã. Aru cũinád̶ami judíovai cójijiñami ecorejacarã. Noi cʉrejame cũinácʉ ʉ̃mʉ, ãmuve cũinápũravʉ jiacʉbecʉ.
MAT 12:10 Apevʉ fariseovacavʉ jẽniari jã́rejaima Jesúre: —¿Mi dápiaru, mead̶aicõjeini Jʉ̃menijicʉ jabʉóvaijãravʉ sábadoi? arejaima na. Nópe arejaima, boro coyʉrĩ ad̶aiyʉrĩduivʉ ʉ̃́re.
MAT 12:11 Jesús arejame náre: —¿Ácʉ mʉjacacʉ ʉ̃i oveja tʉru cobe jívʉi, cũiná jẽni ĩmeje bárica ʉ̃́re judíovai jabʉóvaijãravʉ, mʉjare memeicõjemejãravʉre? ¡Põecʉ bojecʉcʉtame oveja pʉeno!
MAT 12:12 Que baru Jʉ̃menijicʉ mearore d̶aicõjeimi põevare jabʉóvaijãravʉ sábadoi. Aru yʉ mead̶ayʉ baru ñai ʉ̃mʉre caride, mearo d̶ajebu yʉ, arejame Jesús.
MAT 12:13 Nópe ayʉva, ñai ʉ̃mʉ ãmuve jiacʉbecʉre arejame: —Jabióvajacʉ mi ãmuvede, arejame. Ʉ̃i jabióvaiyede, meatedejavʉ̃ ʉ̃i ãmuve, yópe apepũravʉcaãmuvepe.
MAT 12:14 Que teni ina fariseova etaivʉ bácavʉ cójijidejaimad̶a. “Boarĩ́ jarʉvarãjarevʉ”, arĩ dápiaivʉ barejáimad̶a Jesúre.
MAT 12:15 Jesús coreóvayʉ ina fariseova ne boarĩ́ jarʉvaiyʉede ʉ̃́re, náre dajocarĩ nʉrejame nore jocarĩ. Obedivʉ põeva cujurejaima ʉ̃i yóboi. Aru caivʉ nácavʉ ijimarare mead̶arejame Jesús.
MAT 12:16 Yávaicõjemenidurejame náre apevʉre, ne coreóvabenajiyepe ayʉ ʉ̃i d̶aiyede.
MAT 12:17 Caiye iye nópe vaidéjavʉ̃ cũinátʉrʉ Jʉ̃menijicʉi coyʉicõjeiye báquepedeca ñai Isaías ãmicʉcʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre Jʉ̃menijicʉ:
MAT 12:18 Jápiajarã. Ñaime yʉre memecayʉ, ji beoimʉ mácʉ. Ʉ̃́recabe ji ʉmʉ. Ʉ̃́que torojʉvʉ yʉ ji ũmei. Ʉ̃́re darocʉyʉmu ji Espíriture, ʉ̃i cõjequiyepe ayʉ yʉre memecayʉ ʉ̃i dápiaiyede, ʉ̃i coyʉiyede, aru ʉ̃i d̶aiyede máre. Que baru coyʉcʉyʉme yʉre memecayʉ judíova ãmevʉre aipe d̶arĩ bʉojaivʉre, boropatebenajivʉva ji jã́inore.
MAT 12:19 Ʉ̃́recabe ãd̶amatebecʉ, cod̶obobobecʉ mái, aru órejabecʉ ĩmaroacarõ tãibʉi.
MAT 12:20 Napiñʉ cad̶atecʉyʉme ina parʉbevʉre. Aru cõmaje ãroje jã́ñʉ mead̶acʉyʉme ina ijimara yaijʉrorivʉre. Nópe d̶acʉyʉme pʉ ʉ̃i vainí tʉrĩburu yóboita ãmenore jarʉvarĩ, ʉ̃i jaboteiyeta.
MAT 12:21 Ʉ̃́recabe põevare mead̶arĩ bʉojayʉ. Que baru ʉ̃́re napini corenajarama ina judíova ãmevʉ, ʉ̃i mead̶aquiyepe aivʉ náre, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Isaías bácʉre Jʉ̃menijicʉ.
MAT 12:22 Dinʉmʉre apevʉ davarejaima cũinácʉ ʉ̃mʉre, abujucʉ ʉ̃i ĩmamʉre, Jesús yebai. Ñai ʉ̃mʉ jã́ri eabecʉ aru yávaiye majibecʉ barejáme. Aru ʉ̃́re mead̶arejame Jesús.
MAT 12:23 Ʉ̃i que d̶aiyede, caivʉ ina põeva, nócavʉ, cuecumari arejaima: —¿David bácʉi pãramecʉ, Jʉ̃menijicʉi epeimʉ mácʉ maje jabocʉ bacʉyʉ́ bárica ñai? jẽniari jã́rejaima ne bajumia.
MAT 12:24 Ʉbenita ina fariseova, jápiaivʉ põeva nópe ne coyʉiyede, yópe arejaima: —Ñai ʉ̃mʉ cʉvabi Beelzebúre. Que baru abujuvai jabocʉi parʉéque jaetovaibi abujuvare, arejaima na.
MAT 12:25 Jesús coreóvayʉ ne dápiaiyede, arejame náre: —Cũináro jaborõcavʉ ãd̶amateivʉ baru ne bajumia, ina jaborõcavʉ cũinájarama na. Aru nopedeca cũináro ĩmarocavʉ o cũinád̶ami cʉ̃ramicavʉ máre ãd̶amateivʉ baru ne bajumia, diĩmarocavʉ o diñamicavʉ máre cũinájarama na.
MAT 12:26 Aru nopedeca bájebu ñai abujuvai jabocʉ, jaetovayʉ baru abujuvai jabocʉre. Ãd̶amateyʉ bájebu ʉ̃i bajuma. Aru jaetovayʉ baru abujuvare, joe parʉcʉ cʉbejebu ʉ̃.
MAT 12:27 ¿Ji jaetovaru abujuvare ne jabocʉi parʉéque, ñamei parʉéque jaetovaidi mʉjacavʉ abujuvare? Que baru mʉjacavʉ, abujuvare jaetovaivʉ, jã́d̶ovad̶ama mʉjare mʉje borocʉede yʉre ʉbenina.
MAT 12:28 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santo ʉ̃i parʉéque jaetovayʉbu yʉ abujuvare. Que baru jã́d̶ovaivʉ yʉ Jʉ̃menijicʉ jaboteyʉre mʉjare.
MAT 12:29 ’Ʉbenita bʉojaino ãmevʉ ecoivʉ ñai ʉ̃mʉ parʉcʉi cʉ̃ramine, ñavarajivʉ ʉ̃i cʉvaede. Mamarʉmʉre ʉ̃́re bʉorĩ, que d̶aivʉ bácavʉta bʉojaivʉ ñavaivʉ ʉ̃i cʉvaede, arejame Jesús. Nópe ayʉ, Jesús yópe aiyʉcʉ barejaquémavʉ: Ʉ̃́vacari parʉbi abujuvai jabocʉ pʉeno, ʉ̃i jaetovaiye boje abujuvare põevare jocarĩ.
MAT 12:30 Aru Jesús arejame: —Ñai yóvabecʉ maucʉvabi yʉre. Aru ñai apevʉre yóvare d̶abebi yʉre, náre maucʉvare d̶aibi yʉre.
MAT 12:31 ’Que baru coyʉyʉbu mʉjare: Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetecʉyʉme caiye iye mʉje ãmeina teiyede, aru caiye iye ʉ̃́re ãmeina yávaiyede máre. Ʉbenita ácʉ põecʉ ʉ̃i yávaru ãmeina ñai Espíritu Santore, aipinʉmʉ Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetebecʉbe ʉ̃i ãmeina teiyede. Quédata boropatecʉyʉme, bíjacʉyʉ Jʉ̃menijicʉre jocarĩ cainʉmʉa.
MAT 12:32 Que baru caivʉ ina ãmeina yávaivʉre yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetecʉyʉme ne ãmeina teiyede. Ʉbenita ina ãmeina yávaivʉre ñaine, Espíritu Santore, Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetebecʉbe ne ãmeina teiyede, ijãravʉre aru daquijãravʉ baquinóre máre, arejame Jesús.
MAT 12:33 Cojedeca Jesús, yópe arĩ, buedejame: —Jocʉcʉ meacʉ cʉvavʉ jẽidʉa mearʉare. Ʉbenita jocʉcʉ ãmecʉ, ãmedʉare cʉvavʉ. Que baru coreóvaivʉbu iye jocʉcʉare dicʉá jẽiyeque. Nopedeca mʉja coreóvarĩ bʉojaivʉbu yʉre ji d̶aiyeque.
MAT 12:34 ¡Mʉja, jʉjovaivʉ, ãd̶avape paivʉbu mʉja! Mʉjarecabu dápiaivʉ ãmene. Que baru ãme matʉiyede yávaivʉbu mʉja. Aru méne yávarĩ bʉojabevʉ mʉja.
MAT 12:35 Ñai põecʉ meacʉ yávayʉbe méne, ʉ̃i ũmei mearo cʉe boje. Aru ñai põecʉ ãmecʉ yávayʉbe ãmene, ʉ̃i ũmei ãmeno cʉe boje. Que baru põecʉ yávaibi ʉ̃i jijecamuque ʉ̃́re cʉede ʉ̃i ũmei.
MAT 12:36 Coyʉyʉbu mʉjare: Ãnijãravʉ daquijãravʉ baquinó Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóre põevare, ne ãmeina teiye boje, caivʉ ʉbenina yávaivʉ bácavʉre ñájine d̶acʉyʉme Jʉ̃menijicʉ, ne nópe yávaiye báque boje.
MAT 12:37 Mʉje yávaiyeque jã́d̶ovaivʉbu aipe mʉje dápiaiyede. Que baru Jʉ̃menijicʉ bojed̶acʉyʉme mʉjare yópe mʉje yávaiyepe. Mʉje ména yávaru, mʉjare boropatebevʉpe jã́cʉyʉme Jʉ̃menijicʉ. Ʉbenita mʉje ãmeina yávaru, mʉjare boropateivʉpe jã́cʉyʉme ʉ̃, arĩ buedejame Jesús.
MAT 12:38 Dinʉmʉre apevʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevacavʉ aru apevʉ fariseovacavʉ máre yópe arĩdurejaima Jesúre: —Mʉ, bueipõecʉ, Jʉ̃menijicʉi majiéque d̶arĩ jã́d̶ovajacʉ põeva ne d̶arĩ majibenore, arĩdurejaima.
MAT 12:39 Ʉbenita Jesúcapũravʉ yópe arejame náre: —Ãmena bajutamu mʉja. Jʉ̃menijicʉre dajocaiyʉrivʉbu mʉja yópe nomió ãmeco õi dajocaiyepe jímarepacʉre jocarĩ. Que baru jẽniariduivʉbu ji jã́d̶ovaquiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉi majiéque d̶ainore, põeva ne d̶arĩ majibenore. Ʉbenita jã́menamu apenore Jʉ̃menijicʉi d̶ainore mʉjare, quénora yo Jonás mácʉre vaino mácarõre.
MAT 12:40 Yópe Jonás mácʉi cʉe báquepe moacʉ ʉracʉi yapibʉ jívʉi yóbecʉrijãravʉa aru yóbecʉriñamia máre, nopedeca yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, cʉcʉyʉmu joborõ jívʉi yóbecʉrijãravʉa aru yóbecʉriñamia máre.
MAT 12:41 ’Aru Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóre põevare, ne ãmeina teiye boje, ina ʉ̃mʉva mácavʉ, Nínivecavʉ bácavʉ, nacajarajarama mʉja ijãravʉcavʉque, aru ãmecororãjarama mʉjare, yʉre mʉje jʉ abe boje. Aru ina Nínivecavʉ bácavʉ chĩori ne ãmeina teiye báquede oatʉvarejaquemavʉ, jápiaivʉ bácavʉ Jonás mácʉi coyʉiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Ʉbenita Jonás mácʉi majié pʉeno baju bueyʉbu yʉ.
MAT 12:42 Aru Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóre põevare, ne ãmeina teiye boje, ico jaboco, aviá daino cãcopũravʉcaco báco, nacajacod̶ome mʉja ijãravʉcavʉque aru ãmecorocod̶ome mʉjare, yʉre mʉje jʉ abe boje. Õ máco darejaquemavʉ joarõ joborõre jocarĩ, jápiacod̶o ñai Salomón mácʉi coyʉiye báquede ʉ̃i majiéque. Ʉbenita Salomón mácʉi majié pʉeno baju bueyʉbu yʉ, arejame Jesús.
MAT 12:43 Bedióva cojedeca Jesús, yópe arĩ, buedejame: —Abujucʉ etayʉ bácʉ ʉ̃mʉre jocarĩ, voibi ʉ̃i jabʉóvaino penenoi, põecʉbenoi.
MAT 12:44 Ʉbenita jabʉóvaino eabecʉ baru, copaiyʉbi ñai ʉ̃mʉ, ʉ̃i etaimʉ mácʉrecata. Aru copaini dayʉ, eaibi ñai ʉ̃mʉ meacʉre, yópe cʉ̃rami oeni mead̶aiñamipe páyʉre.
MAT 12:45 Que teni nʉñʉ, nʉvaimi apevʉ siete paivʉ abujuva ʉ̃i pʉeno ãmenare. Aru ne ecoiyede ñai ʉ̃mʉre, ãmed̶ad̶ama ʉ̃́re pʉeno baju. Nopedeca vaiquíyebu ijãravʉcavʉ ãmenare. Ñájinajarama yóbocajãravʉare ne mamarʉmʉ ñájiye báque pʉeno, arejame Jesús.
MAT 12:46 Jesús ʉ̃i coyʉiyede ina põevare, jípaco aru ʉ̃i yóva máre ʉ̃́que boroteiyʉrivʉ edarejaimad̶a ʉ̃i cʉrõi. Ʉbenita jedevamia mautedejaimad̶a na.
MAT 12:47 Aru cũinácʉ nore cʉcʉ arejame Jesúre: —Mipaco aru míyova máre, mʉre jã́radaivʉ, jedevai núma, arejame.
MAT 12:48 Ʉbenita Jesúcapũravʉ arejame ʉ̃́re coyʉyʉ bácʉre: —¿Ñamema jipaco aru jíyova? jẽniari jã́rejame ʉ̃.
MAT 12:49 Aru ʉ̃i pʉrʉre jabióvarĩ jã́d̶ovacʉñʉ ñʉjare, ʉ̃i bueimarare, arejame: —Yuibu jipacope paivʉ aru jíyovape paivʉ máre.
MAT 12:50 Que baru caivʉ ina d̶aivʉ jipacʉ, cavarõ mearocacʉ, ʉ̃i ʉrõpe, nárecabu jíyocʉpe páyʉ, jíyocope pád̶o, aru jipacope pád̶o máre, arejame Jesús.
MAT 13:1 Dijãravʉmareca cʉ̃ramine etarĩ, macajitabʉ ʉrabʉ ẽcarʉi nʉri, dobarejame Jesús.
MAT 13:2 Obedivʉ põeva cójijidejaima ʉ̃i yebai. Que baru jiad̶ocũ ẽcarʉ joabenoi cʉricũre jã́ri, jaturĩ, dobarejame dicũra, buecʉyʉ põevare. Aru caivʉ ina põeva cʉrejaima macajitabʉ ʉrabʉ ẽcarʉi.
MAT 13:3 Jesús buedejame ñʉjare jã́ri dápiarĩ ñʉje d̶arãjiyepe ayʉ caijĩe apejĩene. Yópe arĩ, buedejame: —Yui oteipõecʉ otecʉnʉquemavʉ.
MAT 13:4 Ʉ̃i oteiyede, ape oteiye tʉquemavʉ ma ẽcarʉi. Aru míjina darĩ, ãradaquemavʉ caiye iye oteiyede.
MAT 13:5 Ape oteiye tʉquemavʉ joborõ edubenoi, cʉ̃raboa pʉenoi. Nore joborõ yaʉrijĩe cʉbeniburu, maumejiena pĩarí etaquemavʉ.
MAT 13:6 Ʉbenita aviá ʉ̃i boiyede, ẽ́quemavʉ. Aru nʉomua ʉ̃mʉjʉrimua cʉbeni, yaiquémavʉ.
MAT 13:7 Ape oteiye tʉquemavʉ miucʉa jẽneboi. Aru yóboi miucʉa bʉcʉrĩ, chĩoquemavʉ iye oteiyede.
MAT 13:8 Aru ape oteiye tʉquemavʉ mearo joborõi. Aru die jẽquemavʉ, apeñʉ jẽiñʉ cien paivʉa, apeñʉ jẽiñʉ sesenta paivʉa, aru apeñʉ jẽiñʉ treinta paivʉa, caiye oteiyabea coapa.
MAT 13:9 Me jápiajarã mʉja iye ji bueiyede, arejame Jesús.
MAT 13:10 Dinʉmʉre ñʉja, ʉ̃i bueimara, ʉ̃i yebai nʉri, jẽniari jã́rejacarã Jesúre: —¿Aipe teni bueyʉrʉ̃ mʉ jã́ri dápiarĩ ñʉje d̶arãjiyepe ayʉ mi coyʉiyeque? arejacarã.
MAT 13:11 Aru Jesús coyʉrejame ñʉjare, yópe arĩ: —Mʉjare coyʉrĩ majide d̶ayʉbu iye Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i coyʉicõjeme máquede. Ʉ̃ jaboteibi mʉjare, ʉ̃i põevare. Ʉbenita ina apevʉ, iyede majibevʉre, quéda jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ayʉ, bueyʉbu yʉ náre.
MAT 13:12 Nopedeca ina jápiaivʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, Jʉ̃menijicʉ pʉeno baju majide d̶acʉyʉme náre. Ʉbenita ina jápiabevʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, iye ne quĩ́jino majiéde, Jʉ̃menijicʉ náre ĩcʉyʉme.
MAT 13:13 Jã́ivʉvacari ji d̶aiyede, coreóvaiyʉbema yʉre. Aru jápiaivʉvacari ji coyʉiyede, jʉ aiyʉbema yʉre. Yéde majibema na ji yávaiyede. Que baru jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyeque coyʉyʉbu yʉ náre.
MAT 13:14 Ne d̶aiye nópe vaidéjaquemavʉ cũinátʉrʉ Jʉ̃menijicʉi coyʉicõjeiye báquepedeca ñai Isaías ãmicʉcʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre: Jãve jápiarĩdurãjaramu mʉja. Ʉbenita ye jápiarĩ eabenajaramu. Jãve jã́ridurãjaramu mʉja. Ʉbenita ye jã́ri eabenajaramu.
MAT 13:15 Mʉja coreóvaiyʉbevʉ, mʉje yávaiyede jãvene jápiarĩ eaiyʉbe boje. Mʉja jápiabevʉ, mʉje yávaiyede jãvene jápiaiyʉbe boje. Mʉja bieivʉ mʉje yacorʉare, mʉje jãvene jã́iyʉbe boje. Yʉre jã́ri coreóvaivʉ baru mʉje yacorʉaque, jʉ ajebu mʉja. Yʉre jápiaivʉ baru mʉje cámucobeaque, jʉ ajebu mʉja. Yʉre jápiarĩ ad̶aivʉ baru mʉje ũmeque, jʉ ajebu mʉja. Que d̶aivʉre, mead̶ajebu yʉ mʉjare, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Isaías bácʉre.
MAT 13:16 ’Ʉbenita torojʉrãjaramu mʉja, ji bueimara. Ji d̶aiyede jã́ri coreóvaivʉbu mʉje jã́iyede. Aru ji coyʉiyede jápiarĩ, jʉ aivʉbu diede. Que baru Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaimaramu mʉja.
MAT 13:17 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Obedivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva aru meara põeva máre jã́iyʉrĩduquemavʉ caiye iye mʉje jã́iyede. Ʉbenita jã́metequemavʉ. Aru jápiaiyʉrĩduquemavʉ caiye iye mʉje jápiaiyede. Ʉbenita jápiabetequemavʉ, arĩ coyʉrejame ñʉjare Jesús.
MAT 13:18 Yópe arĩ, Jesús coyʉrejame ñʉja ʉ̃i bueimarare: —Yo jã́ri dápiarĩ mʉje d̶arãjiyepe ayʉ ji aino mácarõ yópe coyʉiyʉrõmu mʉjare: Iye oteiye Jʉ̃menijicʉi yávaiyepe paiyebu ʉ̃i jaboteinoque yávaiye. Aru ñai oteipõecʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede bueipõecʉpe páyʉbe.
MAT 13:19 Aru inamu ma ẽcarʉi oteiye tʉrĩduiye báquepe paivʉ. Náre coyʉiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jápiad̶ama, ʉbenita coreóvarĩ eabevʉva. Que baru ne jápiarĩburu yóboi, ñai abujuvai jabocʉ darĩ, ãrʉmetede d̶aibi Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, ne jápiaiye báquede.
MAT 13:20 Aru inamu joborõ edubenoi, cʉ̃raboa pʉenoi, oteiye tʉrĩduiye báquepe paivʉ. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jápiarĩ, torojʉma me.
MAT 13:21 Ʉbenita diede jʉ arĩduyama na. Que baru quĩ́jino yóboi, põeva ne cãrijovaru aru ñájine d̶aru náre, ne jʉ aiye boje, maumena dajocad̶ama ne jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Que teni jʉ abema na.
MAT 13:22 Aru inamu miucʉa jẽneboi oteiye tʉrĩduiye báquepe paivʉ. Na máre jápiaivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, ʉbenita cãrijiñama ijãravʉquede. Aru torojʉma tãutʉraque. Que baru dápiad̶ama caiye diede. Ʉbenita dápiabema Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Que baru Jʉ̃menijicʉ cad̶atebebi náre ʉ̃i yávaiyeque yópe ʉ̃i ʉrõpe.
MAT 13:23 Ʉbenita inamu mearo joborõi oteiye tʉiye báquepe paivʉ. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jápiad̶ama. Aru diede jápiarĩ coreóvad̶ama. Nárecabu jʉ are d̶aivʉ apevʉ põevare, apevʉ cien paivʉre, aru apevʉ sesenta paivʉre, aru apevʉ treinta paivʉre, arĩ buedejame Jesús ñʉja ʉ̃i bueimarare.
MAT 13:24 Apeno jã́ri dápiarĩ ñʉje d̶arãjiyepe ainoque buedejame Jesús: —Jʉ̃menijicʉi jaboteino yópe painomu. Cũinácʉ ʉ̃mʉ ʉ̃i oteiye méne, trigo ãmicʉede, otequemavʉ jioi.
MAT 13:25 Ʉbenita ñami, põeva ne cãiyede, ʉ̃i maucʉ dupini darĩ, otequemavʉ ãmecõriare ʉ̃i oteiye jẽneboi. Aru que d̶arĩ bʉojarĩ, nʉquemavʉ ñai ʉ̃i maucʉ.
MAT 13:26 Que baru oteiye me pĩarí bʉcʉiyede, ãmecõria máre pĩarí bʉcʉquemavʉ.
MAT 13:27 Dinʉmʉre ñai jio upacʉ ʉ̃́re memecaivʉ ʉ̃i yebai nʉri, aquemavʉ: “Mʉ, ñʉje jabocʉ, ¿otebetecʉrʉ̃ oteiye méne jioi? Jã́jacʉ. Mi oteiyeque ãmecõria máre cʉvʉ”, arĩ coyʉquemavʉ.
MAT 13:28 Ñai jio upacʉ náre coyʉyʉ: “Ji maucʉ que d̶ayʉme”, aquemavʉ. Ʉ̃́re memecaivʉ jẽniari jã́quemavʉ: “¿Iye ãmecõriare ĩnajidi ñʉja?” aquemavʉ.
MAT 13:29 Ʉbenita ñai jio upacʉ aquemavʉ: “Bítamu. Mʉje ĩ́yede ãmene, méne máre ĩnajichʉvʉ mʉja.
MAT 13:30 Bʉcʉicõjejara caiyede, oteiye méne aru ãmecõriare máre, pʉ jẽijãravʉ eaiyeta. Jẽijãravʉ eaiyede, yópe coyʉcʉyʉmu yʉ ji oteiyede ĩcaipõevare: ‘Mamarʉmʉ ĩjara mʉja iye ãmecõriare. Ĩni, tóroa d̶arĩ, ditoroa coapa bʉorĩ, juajarã mʉja. Ʉbenita iye oteiye méne trigo ãmicʉede ĩniburu, epejarã ji epeiñami jívʉi’, coyʉcʉyʉmu náre”, aquemavʉ ñai jio upacʉ, arĩ buedejame Jesús.
MAT 13:31 Apeno jã́ri dápiarĩ ñʉje d̶arãjiyepe ainoque buedejame Jesús: —Coyʉquijivʉ mʉjare aipe ãrojarore yo Jʉ̃menijicʉi jaboteinore. Yópe mostaza ãmicʉriyabe oteiyabepebu. Cũinácʉ ʉ̃mʉ diyabede ĩni, oteibi ʉ̃i jioi.
MAT 13:32 Diyabedecabu oteiyabe quĩ́jiyabe caiye oteiye pʉeno. Ʉbenita ʉ̃i oteniburu yóboi, bʉcʉrĩ mʉivʉ ʉracʉ ape oteiye pʉeno. Aru dicʉ cavabʉa ʉracavabʉa nʉivʉ, dicʉ taino cãchinoi míjina ne juaiboa d̶ad̶ama, arejame Jesús. Nopedeca mamarʉmʉre Jʉ̃menijicʉi jaboteino quĩ́jinotamu, põeva obebevʉ ne cʉe boje noi. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne coyʉrĩburu yóboi, ʉrarõtamu no Jʉ̃menijicʉi jaboteino, obedivʉ põeva ne cʉe boje noi.
MAT 13:33 Bedióva diede buedejame Jesús apeno jã́ri dápiarĩ ñʉje d̶arãjiyepe ainoque, yópe arĩ: —Jʉ̃menijicʉi jaboteino yópebu nomió õi pã́ure bʉcʉre d̶aiyepe. Diede ad̶arĩ jĩvaiyepebu yóbecʉricurubʉa pã́u d̶aicurubʉare. Aru caino jĩvaibore bʉcʉóvainopebu, arejame Jesús.
MAT 13:34 Caiye iye jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aiyede coyʉrejame Jesús ina obedivʉ põevare. Coyʉre curejame cainʉmʉa jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aiyeque ʉ̃i bueinore.
MAT 13:35 Nópe vaidéjavʉ̃ cũinátʉrʉ Jʉ̃menijicʉi coyʉicõjeiye báquepedeca cũinácʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre Jʉ̃menijicʉ: Jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainoque coyʉcʉyʉmu yʉ põevare. Iye yávaiye jã́d̶ovame máquede Jʉ̃menijicʉi jãravʉre cʉed̶aquiye jipocamata coyʉcʉyʉmu yʉ náre, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
MAT 13:36 Dinʉmʉ ina obedivʉ põevare dajocarĩ, cʉ̃rami ecorejame Jesús. Aru noi ñʉja, ʉ̃i bueimara, ʉ̃i yebai nʉri, yópe arejacarã ʉ̃́re: —Mʉ, bueipõecʉ, coyʉjacʉ ñʉjare aipe aiyʉrõre yo jã́ri dápiarĩ ñʉje d̶arãjiyepe ayʉ mi aino mácarõre, ãmecõria oteiye jẽneboi, arejacarã.
MAT 13:37 Yópe arĩ, coyʉrejame ñʉjare Jesús: —Ñai jio upacʉ oteiye méne oteicõjeñʉpe páyʉbu yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe.
MAT 13:38 Ʉ̃i jio ijãravʉpe painomu. Iye trigo ãmicʉe oteiyebu Jʉ̃menijicʉi jaboteimarape paivʉ. Aru iye ãmecõriamu abujuvai jabocʉi jaboteimarape paivʉ.
MAT 13:39 Ñai jio upacʉi maucʉbe, ãmecõriare oteyʉ, abujuvai jabocʉpe páyʉ. No jãravʉ oteiye jẽijãravʉ ijãravʉ cũiquíjãravʉpe painomu. Aru ina oteiyede ĩcaipõevamu ángelevape paivʉ.
MAT 13:40 Yópe ne ĩni juaiyepe toaque iye ãmecõriare, nopedeca vaiquíyebu ijãravʉ cũiyede.
MAT 13:41 ’Yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, darocʉyʉmu ji ángelevare ji jaboteimara yebai. Ina ángeleva ĩnajarama caivʉ ina ji jaboteimara jẽneboi ãmeina d̶aivʉre aru apevʉre ãmeina d̶are d̶aivʉre máre.
MAT 13:42 Náre ĩni jarorãjarama toabo cũiméboi. Chĩoivʉ orĩ cʉrãjarama nore. Aru jararĩ cõpi cũrajarama na.
MAT 13:43 Dinʉmʉ maquinóre ina põeva meara, ina d̶aivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, cʉrãjarama majepacʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteinoi, miad̶áre d̶aivʉpe yópe aviá ʉ̃i boiyepe. Me jápiajarã mʉja iye ji bueiyede, arejame Jesús.
MAT 13:44 Apeno jã́ri dápiarĩ ñʉje d̶arãjiyepe ainoque buedejame Jesús: —Jʉ̃menijicʉi jaboteinomu yópe bojecʉede yaveiye báquepe jioi. Cũinácʉ ʉ̃mʉ memeñʉ, ʉ̃i ũiyede joborõ jívʉi eayʉ baru bojecʉede yaveiye báquede noi, epeni yaveyʉbe diede cojedeca. Aru jiore copainʉri, caiye ʉ̃i cʉvaede jíni bojed̶arĩ, no jiore bojed̶ayʉbe, cʉvacʉyʉ iye bojecʉede, arejame Jesús.
MAT 13:45 Apeno jã́ri dápiarĩ ñʉje d̶arãjiyepe ainoque buedejame Jesús: —Jʉ̃menijicʉi jaboteinomu yópe bojed̶aipõecʉi voiyepe cʉ̃rajiboa perla ãmicʉrijĩboa bojecʉrijĩboare.
MAT 13:46 Ñai ʉ̃mʉ eayʉ baru cũinájibo perla ãmicʉrijĩbo cʉ̃rajibore, bojecʉrijĩbo caiboa apeboa pʉeno, caiye ʉ̃i cʉvaede jíni bojed̶acʉnʉñʉme, ĩni bojed̶acʉyʉ nijibore, arejame Jesús.
MAT 13:47 Apeno jã́ri dápiarĩ ñʉje d̶arãjiyepe ainoque buedejame Jesús: —Jʉ̃menijicʉi jaboteinomu yópe pápicʉ ʉracʉ ne jaboáicʉ jia ʉrad̶ai, obedivʉ moa ne coiyepe dicʉi.
MAT 13:48 Dicʉ buiyede, ina moa boaipõeva dicʉre nʉvari, jabʉborĩ ẽcarʉita, noi dobarĩ, jã́ri beorĩ ad̶aivʉbu caivʉ ina moa mearare ne pʉeá jívʉi. Aru caivʉ ina ãmenare jarʉvaivʉbu na.
MAT 13:49 Nopedeca vaiquíyebu ijãravʉ cũiyede. Ina ángeleva darĩ, jã́ri beorĩ ĩnajarama ina põeva ãmenare ina meara jẽneboi.
MAT 13:50 Ina ãmenare jarorãjarama toabo cũiméboi. Chĩoivʉ orĩ cʉrãjarama nore. Aru jararĩ cõpi cũrajarama na, arejame Jesús.
MAT 13:51 Yópe arĩ, jẽniari jã́rejame ñʉjare Jesús: —¿Caiye iye ji coyʉiyede mʉjare jápiarĩ eaivʉrʉ̃ mʉja? arejame ñʉjare. Aru arejacarã ʉ̃́re: —Jápiarĩ eaivʉbu ñʉja, arejacarã.
MAT 13:52 Que arĩ, Jesús arejame ñʉjare: —Caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva bueivʉ baru Jʉ̃menijicʉi jaboteiyede ʉ̃i põevare yópe ji coyʉiyepe, bueni bʉojarãjarama Jʉ̃menijicʉi yávaiye báque javede aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye mamaene máre, cad̶atenajivʉ ina jápiaivʉre, ne majinajiyepe aivʉ aipe d̶aiye jaʉrõre. Nopedeca cʉ̃rami upacʉ davaibi ʉ̃i cʉvae javequede aru mamaene máre ʉ̃i epeiye báquede ʉ̃i cʉ̃rami jívʉi, cad̶atecʉyʉ diñamicavʉre ne d̶aiyede, arejame Jesús.
MAT 13:53 Caiye iye jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aiyede coyʉrĩburu yóboi, nʉrejame Jesús nore jocarĩ.
MAT 13:54 Copainʉrejame ʉ̃i joborõi. Aru judíovai cójijiñami buedejame põevare. Ʉ̃́re jápiaivʉ cuecumari arejaima: —¿Ã́roqueba caiye iye ʉ̃i majié aru iye ʉ̃i d̶aiye põeva ne d̶arĩ majibede?
MAT 13:55 ¿Ñai ãmeni jocʉre memeipõecʉi mácʉ? ¿Ico María ãmicʉco ãmeni jípaco? ¿Ʉ̃i yóva ãmeni Santiago, José, Simón, aru Judas máre?
MAT 13:56 ¿Aru ʉ̃i yórõmiva máre cʉbedi majaque yui? Que baru, ¿ã́roqueba caiye iye ʉ̃i d̶aiye ñai ʉ̃mʉ, majape páyʉ? jẽniari jã́rejaima na.
MAT 13:57 Que arĩ, ãmeina jã́rejaima ʉ̃́re. Ʉbenita Jesúcapũravʉ náre arejame, ne jʉ abe boje ʉ̃́re: —Cʉbebi Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ ne pued̶aimʉ ʉ̃i joborõcavʉ aru ʉ̃i cʉ̃ramicavʉ máre, arejame.
MAT 13:58 Aru obebejĩe põeva ne d̶arĩ majibede d̶arejame nore, ne jʉ abe boje ʉ̃́re.
MAT 14:1 Dinʉmʉ ñai Herodes, ñʉja Galilea ãmicʉrijoborõcavʉ ñʉje jabocʉ, jápiarejamed̶a Jesúi borore.
MAT 14:2 Jápiayʉ, ʉ̃́re memecaivʉre arejamed̶a: —Ñaime Juan Bautista. Nacajacʉbe yainore jarʉvarĩ. Que baru yópe parʉcʉbe ʉ̃, ʉbenina arejamed̶a.
MAT 14:3 Nópe dápiarejamed̶a Herodes, Juan Bautista bácʉ apʉcʉre cãreja, ʉ̃i yaiquíye jipocai, Herodes ʉ̃i bʉoicõjeiye báque boje ʉ̃́re. Aru bʉoicõjenejamed̶a, jacocʉyʉ ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami, yópe Herodei márepaco Herodíai ʉrõpe. Nópe ʉrejacod̶a, õi jorojĩye boje ʉ̃i ãmecoroiye báquede Herodede, ʉ̃i cʉvae boje ṍre, ĩmacʉ Felipei márepacore.
MAT 14:4 Javede Juan Bautista bácʉ ávarejamed̶a Herodede: “Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye Moisés bácʉ ʉ̃i coyʉiye báque cʉvaicõjemevʉ mʉre apecʉi márepacore”, ávarejamed̶a ʉ̃́re.
MAT 14:5 Herodecapũravʉ Juan Bautista bácʉre boarĩ́ jarʉvaiyʉcʉvacari, jidʉrejamed̶a ina obedivʉ põevare, “Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉbe Juan Bautista”, arĩ dápiaivʉre.
MAT 14:6 Ʉbenita cũinájãravʉ ʉ̃i ãrʉrijãravʉ eaiyede, Herodei põeteijãravʉ bácarõre, torojʉve teino d̶arejamed̶a ʉ̃. Dijãravʉre Herodíai máco nʉri, uparejacod̶a caivʉ ina Herodei cutuimara ne jã́iyede. Que teni Herodede pare cojʉyarejacod̶a õ.
MAT 14:7 Que baru parʉéque arejamed̶a ṍre: —Jíquijivʉ mʉre yéde mi ʉrõre. Yʉre ñájine d̶ajacʉrĩ Jʉ̃menijicʉ, ji d̶abedu yópe ji ainope, arejamed̶a.
MAT 14:8 Jípaco jẽniaicõjenejacod̶a ṍre. Aru ico nomió bojʉyo arejacod̶a Herodede: —Jíjacʉ yʉre carijĩe Juan Bautistai jipobʉre jororʉque, arejacod̶a õ.
MAT 14:9 Õi jẽniainore jápiarĩ, chĩorejamed̶a ñai jabocʉ. Ʉbenita ʉ̃i aiye báque boje parʉéque ʉ̃i cutuimara ne jápiaiyede, jícaicõjenejamed̶a ṍre.
MAT 14:10 Boaipõecʉre jarorejamed̶a ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi, ʉ̃i burarĩ jarʉvaquiyepe ayʉ Juan Bautistai jipobʉre.
MAT 14:11 Burarĩ bʉojarĩ, jororʉque nʉvari, jídejamed̶a ico nomió bojʉyore. Aru jídejacod̶a jípacore, õi majicojiyepe ad̶o Juan Bautista bácʉ jãve yaiyʉ́ bácʉre.
MAT 14:12 Aru Juan Bautista bácʉi bueimara nʉvarejaimad̶a ʉ̃i baju bácarõre, jarʉvarãjivʉ cʉ̃racobe jívʉi. Que teniburu yóboi, coyʉrãnʉrejaimad̶a Jesúre die borore.
MAT 14:13 Jesús diede jápiayʉ bácʉ, nore jocarĩ nʉrejame jiad̶ocũi, ina põeva obedivʉre dajocarĩ, pʉ põecʉbenoita. Ʉbenita nʉñʉre majidejaimad̶a na. Aru mái ʉ̃i yóboi nʉrejaima na, obedivʉ ĩmaroacavʉ.
MAT 14:14 Ʉ̃i jataiyede, ẽcarʉi mari, ina obedivʉ põevare cõmaje ãroje jã́rejame Jesús. Nácavʉ ijimarare mead̶arejame ʉ̃.
MAT 14:15 Nainúta ñʉja ʉ̃i bueimara ʉ̃i yebai nʉri, coyʉrejacarã ʉ̃́re: —Nainútamu majare yui põecʉbenoi. Põeva ne ãrajiyede bojed̶arãnʉicõjejacʉ mʉ. Noi ĩmajinoai jarorĩ, náre “Ãranʉjara” ajacʉ mʉ, arĩdurejacarã Jesúre.
MAT 14:16 Ñʉjare arejame: —Ne ãrajiyede bojed̶arãnʉiye jaʉbevʉ náre. Jíjarã mʉja ne ãrajiyede, arejame ñʉjare.
MAT 14:17 Ʉ̃́re arejacarã: —Pã́uboa cũinápʉrʉpe paiboa aru moa pʉcarã cʉvavʉ ñʉja, arejacarã Jesúre.
MAT 14:18 —Diede davajarã ji yebai, arejame Jesús.
MAT 14:19 Dinʉmʉre cõriá pʉenora põevare dobaicõjenejame Jesús. Aru die pã́uboa cũinápʉrʉpe paiboa aru moa pʉcarãre jẽni, cavarõi jã́ñʉ, torojʉede jídejame Jʉ̃menijicʉre. Ʉ̃i cotʉvarĩburu yóboi pã́uboare, ñʉja ʉ̃i bueimara jídejacarã diede ina põevare, yópe Jesús ʉ̃i jícõjeiye báquepedeca ñʉjare.
MAT 14:20 Aru caivʉ ãri, yapidejaima na. Ãri bubarĩburu yóboi, iye cotʉvaiye báquede, ne ãri oabede, ĩni, mead̶arĩ, pʉebʉa doce paibʉa, judíovai pʉebʉare, buivárejacarã ñʉja.
MAT 14:21 Aru ina ãivʉ bácavʉ ʉ̃mʉva cũinápʉrʉpe paimil baju barejáima. Apevʉ, nomiva aru jʉed̶ova máre, ãrejaima na.
MAT 14:22 Dinʉmʉ Jesús jatuicõjenejame ñʉja ʉ̃i bueimarare jiad̶ocũi, ñʉje nʉrajiyepe ayʉ ʉ̃i jipocai macajitabʉ ʉrabʉ apedʉvei. Que teni copaicõjenejamed̶a ina põevare ne cʉ̃ramiai.
MAT 14:23 Ne nʉriburu yóboi, Jʉ̃menijicʉre coyʉcʉnʉrejamed̶a cũinácʉva cʉ̃racũi. Noi ʉ̃i coyʉiyede Jʉ̃menijicʉque, ñami marejávʉ̃ya.
MAT 14:24 Dicũ, ñʉje jiad̶ocũ, macajitabʉ ʉrabʉ coricai cʉrejavʉ̃. Pãcaiboa ʉraboa jarʉrʉrejavʉ̃ dicũre. Aru ũmevʉ cobarejavʉ̃ ñʉjare.
MAT 14:25 Aru jãravʉcapũravʉi aviá ʉ̃i daquiye jipocai, Jesús curĩ macajitabʉ ʉrabʉ pʉenora darejame ñʉje yebai.
MAT 14:26 Ʉbenita ñʉja jã́ivʉ ʉ̃ cuyʉre macajitabʉ ʉrabʉ pʉenora, jidʉrivʉ baju cod̶oboborejacarã: —¡Põe decocʉ bácʉtame! arĩ cod̶oboborejacarã ñʉja, jidʉrivʉ.
MAT 14:27 Ʉbenita maumena ñʉjare coyʉrĩ, arejame Jesús: —Parʉéque dápiajarã. Yʉ́tamu Jesús. Jidʉbejarã mʉja, arejame ʉ̃.
MAT 14:28 Dinʉmʉma Pedro arejame ʉ̃́re: —Mʉ, ji jabocʉ, jãve mʉ maru, yʉre daicõjejacʉ mi yebai, oco pʉenora, arejame ʉ̃.
MAT 14:29 Aru Jesús arejame ʉ̃́re: —Dajacʉ, arejame. Que jápiayʉ, Pedro etarejame dicũre jocarĩ. Aru vaivárejame oco pʉenora, nʉriducʉyʉ Jesús yebai.
MAT 14:30 Ʉbenita ũmevʉ pare japuiyede jã́ri, jidʉrejamed̶a ʉ̃. Jidʉcʉ, corĩ bʉ́rejame. Que baru cod̶oboborejame: —¡Mʉ, ji jabocʉ, cad̶atejacʉ yʉre! arejame.
MAT 14:31 Maumejiena Jesús jabióvarejame Pedrore ʉ̃i pʉrʉi. Aru arejame ʉ̃́re: —¿Aipe teni jidʉcʉrʉ̃ mʉ? ¿Aipe teni “Jesús mead̶acʉyʉme yʉre”, abecʉrʉ̃ mʉ? arejame Pedrore.
MAT 14:32 Ne jatuiyede dicũ jiad̶ocũi, ũmevʉ bíjarejavʉ̃.
MAT 14:33 Aru ñʉja dicũi cʉrivʉ mearore jídejacarã Jesúre. —Jãve mʉ́tamu Jʉ̃menijicʉi mácʉ, arejacarã ʉ̃́re.
MAT 14:34 Jatarĩburu yóboi, earejacarã Genesaret ãmicʉrijoborõi.
MAT 14:35 Aru dicũre jocarĩ etaivʉ bácavʉre, obedivʉ põeva coreóvarejaima Jesúre. Que baru ʉ̃i borore jarorejaimad̶a caino ne ĩmaroai, ne davarãjiyepe aivʉ ijimarare.
MAT 14:36 Ʉ̃́re jẽniarejaima, jẽni jã́rajivʉ ʉ̃i cuitótecaje tʉrʉvarã. Aru caivʉ jẽni jã́ivʉ meateivʉ barejáima na, ijimara mácavʉ.
MAT 15:1 Dinʉmʉ fariseovacavʉ apevʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevaque, Jerusalén ãmicʉriĩmarore jocarĩ daivʉ bácavʉ, jã́radarejaima Jesúre. Aru ʉ̃́re yópe arĩ, jẽniari jã́rejaima:
MAT 15:2 —¿Aipe teni mi bueimara ne pʉrʉáre cojabedi ne ãrajiye jipocai, Jʉ̃menijicʉi me jã́quiyepe aivʉ náre? Yópe ne ãiyede, majeñecuva mácavʉ ne d̶aicõjeiye báquede vainí tʉyama na, arejaima.
MAT 15:3 Jesús náre yópe arĩ, coyʉrejame: —¿Mʉja máre, aipe teni vainí tʉivʉrʉ̃ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede, d̶arãjivʉ yópe mʉjeñecuva mácavʉ ne d̶aicõjeiye báquepe?
MAT 15:4 Jʉ̃menijicʉ yópe aicõjenejaquemavʉ: “Mipacʉre aru mipacore máre ʉrĩ, jʉ ajarã. Ʉbenita ñaine ãmeno coyʉyʉre jípacʉre o jípacore máre, mʉje jabova boarĩ́ jarʉvajarãri ʉ̃́re”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ, ʉ̃i ʉe boje põeva ne cad̶atequiyepe ayʉ nébʉcʉvare.
MAT 15:5 Ʉbenita mʉja bueivʉbu yópe: “Cũinácʉ põecʉ jípacʉre o jípacore ayʉ baru, ‘Mʉre cad̶ateyʉ bʉojabevʉ. Ji tãutʉrare, mʉje jacopʉjʉroede, javeita jícacʉ yʉ Jʉ̃menijicʉre’, ayʉ bájebu ʉ̃.
MAT 15:6 Ñai põecʉre cad̶ateiye jaʉbevʉ ʉ̃i bʉcʉvare”, aivʉbu mʉja. Que baru mʉje d̶aiye boje yópe mʉjeñecuva mácavʉ ne d̶aicõjeiye báquepe, Jʉ̃menijicʉi yávaiyede bojecʉbede d̶aivʉbu mʉja.
MAT 15:7 Mʉja, jʉjovaivʉ, jãve Jʉ̃menijicʉ, yópe arĩ, coyʉcaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede Isaías bácʉre mʉjara:
MAT 15:8 Ina põeva yʉre jʉ ad̶ama ne jijecamuque. Ʉbenita d̶abema yópe ji ʉrõpe.
MAT 15:9 Bojecʉbenoque mearore jíniduyama yʉre. Bueniduyama põeva ne bueinore Jʉ̃menijicʉi yávaiyepe, arejaquemavʉ. Que arejame Jesús ina fariseovare aru ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevare.
MAT 15:10 Jesús órejarejame ina põevare ʉ̃i yebai. Aru arejame náre: —Caivʉ yʉre jápiaivʉ dápiajarã.
MAT 15:11 Caiye iye ecoiye põeva ne jijecamui jedevaque ãmeina tede d̶abevʉ náre. Ʉbenita caiye iye etaiye põeva ne jijecamure jocarĩ ne ũmeque ãmeina tede d̶aivʉ náre, arejame Jesús.
MAT 15:12 Dinʉmʉre ñʉja, ʉ̃i bueimara, ʉ̃i yebai nʉri, arejacarã Jesúre: —Ina fariseova jorojĩñama mʉre, ne jápiaiyede mi coyʉiyede, arejacarã ʉ̃́re.
MAT 15:13 Yópe arĩ, coyʉrejame ñʉjare: —Yópe jio upacʉi ĩni jarʉvaiyepe caiye ãmene bʉcʉiyede ʉ̃i jioi, ʉ̃i oteiye báque ãmene, nopedeca jipacʉ, cavarõ mearocacʉ, ĩni jarʉvacʉyʉme ʉ̃́re jocarĩ caivʉ ina ʉ̃́re coyʉcaipõevape teivʉre ʉbenina.
MAT 15:14 Náre cãrijovaicõjemejara mʉja. Námu jã́ri eabevʉpe paivʉ jipocateiyʉrivʉ apevʉre, ʉbenita jãve ñamene cad̶ateni majibevʉ. Cũinácʉ jã́ri eabecʉ bʉojabebi nʉñʉ mái apecʉ jã́ri eabecʉque. Que baru caipʉcarã jã́ri eabevʉ baru, tʉjebu na cobei, arejame Jesús.
MAT 15:15 Pedrocapũravʉ arejame ʉ̃́re: —Coyʉjacʉ ñʉjare aipe aiyʉrõre yo jã́ri dápiarĩ ñʉje d̶arãjiyepe ainore, arejame ʉ̃.
MAT 15:16 Aru arejame: —¿Mʉja máre jápiarĩ coreóvabenarʉ?
MAT 15:17 ¿Coreóvabenarʉ caiye iye ecoiyede põeva ne jijecamui jedevaque, ne yapibʉi earĩ etaiyede ne bajure jocarĩ?
MAT 15:18 Ʉbenita caiye iye etaiye põeva ne jijecamure jocarĩ ne ũmeque, diedecabu, ne dápiaiye, ãmeina tede d̶aiye náre.
MAT 15:19 Ne ũmei ãmeina dápiad̶ama apevʉre. Boarĩ́ jarʉvad̶ama põevare. Nomicʉrivʉvacari apecoque cʉma. O nomiva máre ʉ̃mʉcʉrivʉvacari apecʉque cʉma. Nomicʉbevʉ, aru ʉ̃mʉcʉbevʉ máre, d̶ad̶ama caiyede ãmeina d̶aiyede apevʉque. Ñavad̶ama apevʉ ne cʉvaede. Borocʉma apevʉi borore. Aru coyʉyama ãmenore apevʉi borore caivʉ ne jápiaiyede.
MAT 15:20 Caiye iye ãmene etaiye põeva ne ũme jívʉquede, ãmeũme cʉre d̶aivʉ náre. Ʉbenita ne ãiyede ne pʉrʉáre cojabevʉva, d̶abevʉ yópe mʉjeñecuva mácavʉ ne d̶aicõjeiye báquepe, ãmeina tede d̶abevʉ náre, arejame Jesús.
MAT 15:21 Diĩmarore jocarĩ, Jesús nʉrejame apejoborõi, Tiro aru Sidón ãmicʉriĩmaroa yebai.
MAT 15:22 Aru cũináco nócaco, judíova ãmevʉcaco, Canaán ãmicʉriyajubocaco, ʉ̃i yebai darĩ, yópe arĩ, cod̶oboborejaco: —Mʉ, ji jabocʉ, David bácʉi pãramecʉ, judíovai jabocʉ bacʉyʉ́, cõmaje ãroje jã́jacʉ yʉre. Jímacobe abujucʉ ʉ̃i ĩmamo. Pare ñájiñome õ, arejaco õ.
MAT 15:23 Ʉbenita Jesúcapũravʉ bi ayʉ, yéde coyʉbedejame ṍre. Aru ñʉja ʉ̃i bueimaracapũravʉ Jesús yebai nʉri, ʉ̃́re jaroicõjenidurejacarã ṍre. —Maje yóboi cod̶oboborĩ daibico õ. Que baru ṍre copainʉre d̶ajacʉ mʉ, arĩdurejacarã.
MAT 15:24 Jesús arejame: —Jipacʉ Jʉ̃menijicʉ daroibi yʉre, ji cad̶atequiyepe ayʉ ñʉja Israecavʉre quévʉra. Námu yópe ovejava mamateivʉpe paivʉ, náre coreipõecʉ cʉvabevʉpe, arejame Jesús.
MAT 15:25 Ʉbenita õ darĩ, ñʉatutarĩ ʉ̃i jipocai, pued̶acod̶o ʉ̃́re, arejaco: —Mʉ, ji jabocʉ, cad̶atejacʉ yʉre, arejaco.
MAT 15:26 Jesúcapũravʉ arejame ṍre: —Meamevʉ ĩnu jʉed̶ova ne ãiyede, jínajivʉ yavimivare, arejame ʉ̃. Que arĩ, aiyʉcʉ barejaquémavʉ judíovare Jʉ̃menijicʉi márape aru judíova ãmevʉre yavimivape.
MAT 15:27 Aru ṍcapũravʉ arejaco: —Mʉ, ji jabocʉ, jãve coyʉivʉ mʉ. Ʉbenita yavimiva máre ãd̶ama náre upacʉ jivʉ ne ãri jarʉvaiye tʉiye báquede tʉoivare jocarĩ, arejaco Jesúre.
MAT 15:28 Jesús arejame: —Mʉ, ji ʉmo, ʉrarõ jʉ ad̶obu yʉre. Que baru d̶acaivʉ mʉre yópe mi ʉrõpe, arejame ṍre Jesús. Aru cũiná meatedejaquemavʉ õi máco.
MAT 15:29 Jesús nʉrejame nore jocarĩ. Vaidéjame macajitabʉ ʉrabʉ Galilea ãmicʉrijitabʉ ẽcarʉi. Aru cʉ̃racũ ʉracũi mʉri nʉriburu yóboi, dicũ pʉenoi dobarejame ʉ̃.
MAT 15:30 Noi dobacʉre, obedivʉ põeva darejaima ʉ̃i yebai. Davarejaima cuiye majibevʉre, jã́ri eabevʉre, pʉrʉ ijimarare, yávaiye majibevʉre, aru apevʉre máre. Náre jũarejaima Jesúi cʉboba yebai. Aru náre mead̶arejame ʉ̃.
MAT 15:31 Que teni caivʉ ina obedivʉ põeva cuecumarejaima ne jã́iyede ina yávaiye majibevʉ bácavʉ yávaivʉre, ina ijimara mácavʉ mead̶aimarare, ina cuiye majibevʉ bácavʉ vaiváivʉre, aru ina jã́ri eabevʉ bácavʉ jã́ivʉre. Aru caivʉ ina põeva mearore jídejaima Jʉ̃menijicʉre, maja Israecavʉ maje mearore jímʉre.
MAT 15:32 Dinʉmʉ Jesús órejarejame ñʉja ʉ̃i bueimarare ʉ̃i yebai. Aru arejame: —Cõmaje ãroje jã́ivʉ yʉ ina põevare. Ina obedivʉ cʉma yʉ́que yóbecʉrijãravʉa. Aru ãiyede cʉvabema. Apevʉ ne cʉ̃ramia joarõtamu. Que baru copaicõjeiyʉbevʉ yʉ náre. Mái nʉri, mamad̶ajebu, ne ãvʉé ñájiye boje, arejame Jesús.
MAT 15:33 Ñʉjacapũravʉ jẽniari jã́rejacarã ʉ̃́re: —¿Ã́ri earãjidica ñʉja ãiyede yui põecʉbenoi, jínajivʉ caivʉ ina obedivʉ põevare? arejacarã ñʉja.
MAT 15:34 Jesúcapũravʉ jẽniari jã́rejame ñʉjare: —¿Aipino pã́uboare cʉvarãrʉ mʉja? arejame ʉ̃. Aru arejacarã: —Siete paiboabu. Aru obebejĩna moajinare máre cʉvavʉ, arejacarã.
MAT 15:35 Que aiyede, ina põevare dobaicõjenejame joborõi.
MAT 15:36 Diboá pã́uboa siete paiboare ĩni, aru ina moajinare máre ĩni, torojʉede jídejame Jʉ̃menijicʉre. Ʉ̃i cotʉvarĩburu yóboi pã́uboare, ñʉja ʉ̃i bueimara jídejacarã diede ina põevare, yópe Jesús ʉ̃i jícõjeiye báquepedeca ñʉjare.
MAT 15:37 Que d̶aiyede, ãri yapidejaima caivʉ. Aru ãri bubarĩburu yóboi, iye cotʉvaiye báque pã́u aru moa máre, põeva ne ãri oabede ĩni, mead̶arĩ, pʉeá siete paipʉea, judíova ãmevʉ ne pʉeáre, buivárejacarã ñʉja.
MAT 15:38 Ina ãivʉ bácavʉ ʉ̃mʉva yóvaicʉvaimil baju barejáima na. Aru apevʉ, nomiva aru jʉed̶ova máre, ãrejaima na.
MAT 15:39 Jesús ʉ̃i copaicõjeniburu yóboi ina põevare ne cʉ̃ramiai, jiad̶ocũi jaturĩ, nʉrejacarã ʉ̃́que apejoborõi, Magadán ãmicʉrijoborõita.
MAT 16:1 Apevʉ fariseovacavʉ aru saduceovacavʉ máre jʉjovaiyʉrãdarejaima Jesús yebai. Jẽniarejaima ʉ̃i jã́d̶ovaquiyepe aivʉ náre põeva ne d̶arĩ majibede, cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõquede.
MAT 16:2 Jesús, yópe arĩ, coyʉrejame náre: —Aviá ʉ̃i doiyede, “Ocopenibobu jũaripenibo. Que baru javena meajãravʉ baquiyébu”, aiyavʉ̃ mʉja.
MAT 16:3 Aru aviá ʉ̃i cõaiyede, “Ocopenibobu jũaripenibo. Que baru cari jãravʉ ocaquiyebu”, aiyavʉ̃ mʉja. Cavarõquede coreóvaivʉvacari, ʉbenita pare coreóvabevʉbu mʉja ijãravʉi vaiyede.
MAT 16:4 Mʉja ãmena bajutamu, dajocaiyʉrivʉ Jʉ̃menijicʉre yópe nomió ãmeco õi dajocaiyepe jímarepacʉre jocarĩ. Mʉjarecabu jẽniariduivʉ jã́d̶ovaiye põeva ne d̶arĩ majibede. Ʉbenita jã́menamu mʉja apenore Jʉ̃menijicʉi d̶ainore mʉjare, quénora yo Jonás mácʉre vaino mácarõre, arejame Jesús. Que arĩ, náre dajocarĩ nʉrejame ʉ̃.
MAT 16:5 Jataivʉ bácavʉ macajitabʉ ʉrabʉ apedʉveita, ñʉja Jesúi bueimara coreóvarejacarã ãrʉmeteivʉ bácavʉ pã́ure.
MAT 16:6 Jesús arejame ñʉjare: —Me d̶ajarã. Me jã́jara ina fariseova aru ina saduceova máre ne pã́ure bʉcʉóvare d̶aiyede, arejame ʉ̃.
MAT 16:7 Que teni yávarejacarã ñʉje bajumia: —Ʉ̃ yópe aibi, maje pã́ure cʉvabe boje, arejacarã.
MAT 16:8 Ʉbenita Jesús coreóvarejaquemavʉ ñʉje yávainore. Que baru arejame: —¿Aipe teni yʉre jʉ abenarʉ mʉja? ¿Aipe teni coyʉivʉrʉ̃ mʉja, “Pã́ure cʉvabevʉ maja” aivʉ?
MAT 16:9 ¿Coreóvabenarʉ mʉja? ¿Aru ãrʉmenarʉ mʉja? ¿Ji cotʉvacaiye báquede cũinápʉrʉpe paiboa pã́uboare ina cũinápʉrʉpe paimil baju ʉ̃mʉvare, doce paibʉa pʉebʉa baju cotʉvaiye báqueque ĩmetecarãrʉ mʉja?
MAT 16:10 ¿Aru ji cotʉvacaiye báquede siete paiboare ina yóvaicʉvaimil baju ʉ̃mʉvare, siete paipʉea baju cotʉvaiye báqueque ĩmetecarãrʉ mʉja?
MAT 16:11 Que baru mʉjare jaʉéde, mʉje ãrajiyede, jíyʉ majivʉ yʉ. Ʉbenita, “Me jã́jara ina fariseova aru ina saduceova máre ne pã́ure bʉcʉóvare d̶aiyede” ji ainore, coyʉbetevʉ yʉ pã́ure. Quénora coyʉyʉbu yʉ ne dápiaiyede. Que baru me jã́jara, mʉje dápiabenajiyepe aivʉ yópe ne dápiaiyepe, arejame ñʉjare Jesús.
MAT 16:12 Dinʉmʉ coreóvarejacarã coyʉyʉre ina fariseova aru ina saduceova máre ne bueiyede. Yópe pã́ure bʉcʉre d̶aiye jĩvaiyepe, caiye iye pã́u d̶aiyede, nopedeca ne bueiye jãve ãmeque jʉjovad̶ama obedivʉ põevare, arejame Jesús.
MAT 16:13 Jesús, ʉ̃i eaiyede Cesarea de Filipo ãmicʉrõi, ñʉja ʉ̃i bueimarare jẽniari jã́rejame: —¿Aipe aidi põeva yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe? arejame ʉ̃.
MAT 16:14 Ʉ̃́re arejacarã: —Apevʉ ad̶ama, “Juan Bautistabe”. Aru apevʉ ad̶ama, “Elíabe”. Aru apevʉ ad̶ama, “Jeremíame”. Aru apevʉ ad̶ama, “Cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉbe ʉ̃”, arejacarã ʉ̃́re.
MAT 16:15 Aru arejame ñʉjare: —¿Ʉbenita aipe aivʉrʉ̃ mʉja yʉre? arejame Jesús.
MAT 16:16 Aru Simón Pedro arejame ʉ̃́re: —Mʉ Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉbu, ñʉjare jabotecʉyʉ. Cristobu mʉ. Jʉ̃menijicʉ apʉcʉi mácʉbu mʉ, arejame Pedro Jesúre.
MAT 16:17 Aru Jesúcapũravʉ, yópe arĩ, coyʉrejame Pedrore: —Mʉ, Simón, Jonái mácʉ, torojʉcʉyʉmu mʉ. Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaimʉmu mʉ. Põecʉ cʉbebi coreóvare d̶ayʉ mʉre diede. Quénora jipacʉ, cavarõ mearocacʉrecabe coreóvare d̶ayʉ mʉre diede.
MAT 16:18 Coyʉyʉbu mʉre: Mi ãmiámu Pedro. No ãmiá cʉ̃ravacarõ aiyʉrõmu. Mi coyʉiyebu yʉre yópe cʉ̃rava ʉrava parʉrivape paiye cʉ̃rami cãchinoi. Caivʉ jʉ aivʉre yʉre, aru caivʉ jʉ arãjivʉre yʉre máre, coyʉiye jaʉvʉ yʉre mi coyʉiyepe paiye. Aru caivʉ ina yaibénajarama ne ũmei. Que baru coatebenajarama Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ.
MAT 16:19 Yópe ñai cʉvacʉ cʉ̃ramine voainore, llavede, ʉ̃i ecoicõjeiyepe põevare diñamine, nopedeca coyʉicõjeivʉ mʉre ji yávaiye méne põevare, ne ecorãjiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteinore, diede ne jʉ aru. Mi jacopʉbemarare ijãravʉi jacopʉbecʉyʉme Jʉ̃menijicʉ cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi. Aru mi jacopʉimarare ijãravʉi jacopʉcʉyʉme Jʉ̃menijicʉ cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi, arejame Jesús.
MAT 16:20 Aru parʉéque ñʉjare “Jesúbe ñai Cristo, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ”, arĩ coyʉicõjemenejame apevʉre.
MAT 16:21 Dinʉmʉmata Jesús jã́d̶ovari bʉ́rejame ñʉja ʉ̃i bueimarare ñájicʉnʉcʉyʉre Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. Yópe arĩ, buedejame ñʉjare: —Jaʉvʉ yʉre ʉrarõ ji ñájiquino. Ina judíova bʉcʉva, aru sacerdotevare jaboteipõeva, aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva máre yʉre ñájine d̶arãjarama. Yʉre boarĩ́ jarʉvarãjarama. Aru yóbecʉrijãravʉa yóboi nacajacʉyʉmu yʉ yainore jarʉvarĩ, arĩ coyʉrejame ñʉjare.
MAT 16:22 Pedro ʉ̃́re nʉvarejame apevʉ ñʉjare jocarĩ. Aru yópe arĩ, jararĩdurejame Jesúre: —¡Mʉ, ji jabocʉ, mi que aiyepe vaicõjemejacʉrĩ mʉre Jʉ̃menijicʉ! arejame Pedro.
MAT 16:23 Ʉbenita Jesús copedini, arejame Pedrore: —Mʉ, Satanás, jʉjovarĩdubejacʉ yʉre. Nʉjacʉ mʉ yʉre jocarĩ. Mʉrecabu maucʉvacʉ yʉre mi nópe aiyeque. Dápiaivʉ mʉ põevape. Aru dápiabevʉ mʉ Jʉ̃menijicʉ jiede, arejame Jesús.
MAT 16:24 No yóboi Jesús, yópe arĩ, coyʉrejame ñʉja ʉ̃i bueimarare: —Ácʉ põecʉ daiyʉcʉ yʉ́que, dajocajacʉrĩ põeva ne mearo jã́iyede ʉ̃́re, cʉyebejacʉrĩ yʉre yóvaiyede, aru jidʉbejacʉrĩ ʉ̃i ñájiquiyede. Nópe d̶abecʉ baru, ʉ̃ bʉojabebi jícʉ bacʉyʉ́.
MAT 16:25 Ñai põecʉ ʉ̃i baju ʉrõpe d̶arĩ, mead̶aiyʉcʉ baru ʉ̃i bajure, coatecʉyʉme ʉ̃i bajure Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, yópe yaiyʉ́ bácʉpe ʉ̃i ũmei. Ʉbenita ñai põecʉ, “Ye baju ãmevʉ, ji yaidú Cristore boje” ayʉ, ʉ̃i baju ʉrõpe d̶abecʉva quénora ji ʉrõpe d̶arĩ, ʉ̃́recabe ji mead̶aquimʉ, cʉcʉyʉ Jʉ̃menijicʉque cainʉmʉa.
MAT 16:26 Ñai põecʉ cʉvacʉ baru caiye ijãravʉquede, ʉbenita bíjayʉ baru ʉ̃i ũmene, ñájicʉyʉme cainʉmʉa toabo cũiméboi.
MAT 16:27 Que teni yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, meacʉ baju dacʉyʉmu jipacʉi mearoque aru ji ángelevaque, bojed̶acʉyʉ caivʉ põevare yópe ne d̶aiyepe.
MAT 16:28 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Apevʉ cʉrivʉ yui, ne yainájiye jipocai jã́rajarama yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, jaboteyʉre, arejame ñʉjare Jesús.
MAT 17:1 Seis paijãravʉa yóboi, Jesús nʉvarejamed̶a Pedrore, aru Santiagore, ĩmacʉ Jũare máre. Jipocatedejamed̶a náre cʉ̃racũ ʉ̃mʉjʉricũ pʉenoi, apevʉre jocarĩ.
MAT 17:2 Aru na jã́rejaimad̶a ʉ̃i oatʉvaiye me bajure. Ʉ̃i jiva pẽorejavʉ̃ya, yópe aviá ʉ̃i pẽoiyepe. Ʉ̃i cuitótecaje máre pẽorejavʉ̃ya, pare boricaje yópe miad̶árope.
MAT 17:3 Aru járorejaimad̶a Elías Moisémaque. Núrejaimad̶a boroteivʉ Jesúque.
MAT 17:4 Aru Pedro arejamed̶a Jesúre: —Mʉ, ji jabocʉ, mearotamu ñʉje cʉru yui. Mi ʉru, d̶acaquijivʉ yʉ yóbecʉriñamia cʉ̃ramia quĩ́jiñamia maquiyéde. Cũinád̶ami míñami maquinóre, aru aped̶ãmi maquinóre Moiséde, aru aped̶ãmi maquinóre Elíare d̶acaquijivʉ yʉ, arejamed̶a Pedro.
MAT 17:5 Ʉ̃i coyʉiyedeca, ocopenibo miad̶áripenibo ẽmeni, taorejavʉ̃ya náre. Aru jápiarejaimad̶a apeno yávainore, ocopeniboi etaiyede: “Ñaime jímacʉ, ji ʉmʉ. Me torojʉvʉ yʉ ʉ̃́re. Que baru jápiajarã ʉ̃i coyʉiyede”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
MAT 17:6 Ina yóbecʉrã Jesúi bueimara ne jápiaiyede diede, jidʉrĩ, mori tʉrejaimad̶a joborõi.
MAT 17:7 Ʉbenita Jesús ne yebai nʉri, náre tʉorĩ, arejamed̶a: —Nacajajara mʉja. Jidʉbejarã, arejamed̶a Jesús.
MAT 17:8 Ne jã́iyede, jã́rejaimad̶a Jesúre cũinácʉra.
MAT 17:9 Aru ẽmeni daiyede dicũ cʉ̃racũre jocarĩ, Jesús apevʉre coyʉicõjemenejamed̶a náre ne jã́ino mácarõre. Yópe arejamed̶a: —Me jápiajarã mʉja. Coyʉbejarã apevʉre no mʉje jã́ino mácarõre cʉ̃racũ ʉ̃mʉjʉricũ pʉenoi pʉ ji nacajariburu yóboita yainore jarʉvarĩ. Yʉ́bu Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, arejamed̶a náre Jesús.
MAT 17:10 Aru ina ʉ̃i bueimara, coreóvaivʉ ʉ̃́re Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre, ʉ̃́re jẽniari jã́rejaimad̶a: —¿Aipe teni aivʉba ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, “Mamarʉmʉ Elías dacʉyʉme, ñai Jʉ̃menijicʉi daroimʉ ʉ̃i daquiye jipocai”? arejaimad̶a na.
MAT 17:11 Aru Jesús arejamed̶a náre: —Jãve Elíarecabe mead̶acʉdacʉyʉ caiyede, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ ʉ̃i daquiye jipocai.
MAT 17:12 Jave dáme Elías, ayʉbu yʉ mʉjare. Ʉbenita põeva ʉ̃́re coreóvabeteima na. Quénora ne ʉrõpe d̶aima ʉ̃́re. Quédecabu yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe. Yʉre máre põeva ñájine d̶arãjarama, arejamed̶a Jesús.
MAT 17:13 Dinʉmʉre ina ʉ̃i bueimara coreóvarejaimad̶a ʉ̃i coyʉiyede náre Juan Bautista bácʉre.
MAT 17:14 Jesújã ne eaiyede obedivʉ põeva yebai, cũinácʉ ʉ̃mʉ nʉrejame Jesús yebai. Ñʉatutarĩ ʉ̃i jipocai, pued̶acʉyʉ ʉ̃́re, arejame:
MAT 17:15 —Mʉ, ji jabocʉ, cõmaje ãroje jã́jacʉ jímacʉre. Bidini, aru aburi etarĩ ʉ̃i jijecamure, pare ñájimi ʉ̃. Apenʉmʉa tʉibi toaboi. Aru apenʉmʉa jiai tʉrĩ coibi ʉ̃.
MAT 17:16 Ʉ̃́re davavʉ yʉ mi bueimara yebai, ʉbenita mead̶aiye majibetema na, arejame Jesúre.
MAT 17:17 Jesús arejame: —Mʉja, ijãravʉcavʉ, Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ aru ãmeina teivʉ máre, ¿aipijãravʉa cʉquidi yʉ mʉjaque? ¿Aru aipijãravʉa ñájiquidi yʉ mʉjaque, mʉje jʉ arãjiyepe ayʉ ji coyʉiyede? Davajacʉ mímacʉre ji yebai, arejame Jesús.
MAT 17:18 Que teni Jesús ñai abujucʉre jararĩ, jaetovarejame jʉed̶ocʉre jocarĩ. Aru maumejiena meatedejame ʉ̃.
MAT 17:19 Que d̶arĩburu yóboi, ñʉja ʉ̃i bueimara jẽniari jã́re nʉrejacarã Jesúre cũinácʉra, yópe arĩ: —¿Aipe teni ñʉja jaetovarĩ majibetedi ñai abujucʉre? arejacarã ñʉja.
MAT 17:20 Aru Jesús arejame ñʉjare: —Quĩ́jino mʉje jʉ aiye boje yʉre, que baru jaetovarĩ majibetevʉ mʉja. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Oteiyabe mostaza ãmicʉriyabe quĩ́jiyabetamu. Ʉbenita pĩaríburu yóboi, jocʉcʉ ʉracʉtamu. Nopedeca mʉje jʉ aru yʉre quĩ́jino, nópe quĩ́jiyabe oteiyabepe, Jʉ̃menijicʉ ʉrarõ mearore d̶ajebu mʉjare. Mʉja me jʉ aivʉ Jʉ̃menijicʉre mʉje cõjenu icũ cʉ̃racũ ʉracũre yópe: “Nʉjacũ yore jocarĩ pʉ ãnoita”, dicũ jʉ ajebu mʉje cõjeiyede. Jãve jʉ aivʉ baru yʉre, caiye d̶aiyede majinajaramu mʉja.
MAT 17:21 Jʉ̃menijicʉre jẽniaiye jaʉvʉ ãmevʉva ãiyede, abujucʉ ñaipe páyʉre mʉje jaetovarãjiyepe aivʉ, arejame ñʉjare Jesús.
MAT 17:22 Ñʉje cójijiyedeca Galilea ãmicʉrijoborõi, Jesús, yópe arĩ, buedejame ñʉjare: —Yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, jẽni jínajivʉbu ji mauvare, ne boarĩ́ jarʉvarãjiyepe ayʉ yʉre. Aru yóbecʉrijãravʉa yóboi, Jʉ̃menijicʉ nacovacʉyʉme yʉre yainore jarʉvarĩ, arejame Jesús. Ʉ̃i nópe aiyede, pare cãrijivʉ barejacárã ñʉja.
MAT 17:24 Ñʉje copaidaiyede Capernaum ãmicʉriĩmaroi, Pedro yebai darejaimad̶a ina Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine tãutʉra ĩcaipõeva. Ʉ̃́re jẽniari jã́rejaimad̶a, yópe arĩ: —¿Jíbedi ñai mi bueipõecʉ tãutʉratʉravare, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine mead̶aiye boje? arejaimad̶a.
MAT 17:25 Aru Pedro jʉ arejamed̶a náre: —Jʉ̃́jʉ, jíbi ʉ̃, arejamed̶a. Aru cʉ̃rami copaiyede, mamarʉmʉre Jesús jẽniari jã́rejamed̶a ʉ̃́re, yópe arĩ: —Mʉ, Simón, ¿aipe dápiayʉrʉ̃ mʉ? ¿Ñamene jocarĩ tãutʉrare ĩni ijãravʉcavʉ jabova? ¿Ĩni ne jaboteimarare jocarĩ o apevʉre jocarĩ? arejamed̶a Jesús.
MAT 17:26 Pedro arejamed̶a: —Tãutʉrare ĩñama apevʉre jocarĩ, arejamed̶a. Jesús arejamed̶a: —Que baru ne jaboteimarare jíye jaʉbevʉ tãutʉrare ne jabovare. Quédeca tãutʉrare jíye jaʉbevʉ yʉre, Jʉ̃menijicʉi mácʉre, ne mead̶arãjiyepe jipacʉi cʉ̃ramine.
MAT 17:27 Ʉbenita ne jorojĩmenajiyepe majare, jajovacʉnʉjacʉ mʉ macajitabʉ ʉrabʉ ẽcarʉi. Ñai mamarʉmʉ mi ĩ́mʉ moacʉ ʉ̃i jijecamure voarĩ, eacʉyʉmu mʉ cũinátʉrava tãutʉratʉravare, jícacʉyʉ yʉre aru mʉre máre. Ditʉrava cũinátʉrʉ baquiyébu maja pʉcarã majare jíye jaʉé Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine mead̶aiyede, arejamed̶a Jesús. Aru yópe Jesús ʉ̃i d̶aicõjeiyepe d̶arejamed̶a Pedro.
MAT 18:1 Dinʉmʉre ñʉja, ʉ̃i bueimara, nʉrejacarã Jesús yebai. Aru jẽniari jã́rejacarã ʉ̃́re: —¿Ñamema parʉcʉ apevʉ pʉeno Jʉ̃menijicʉi jaboteinore? arejacarã.
MAT 18:2 Jesús órejarejame cũinácʉ jʉed̶ocʉre. Núvarejame ʉ̃́re ñʉje coricai.
MAT 18:3 Aru arejame: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Jʉed̶ova “¿Meara márica ñʉja?” arĩ dápiabevʉpe dápiajarã mʉja. Oatʉvabevʉ baru mʉje dápiaiyede, Jʉ̃menijicʉi jaboteimara teivʉ bʉojabenajaramu mʉja.
MAT 18:4 Ácʉ põecʉ “¿Meacʉ bárica yʉ?” abecʉ baru, yópe ñai jʉed̶ocʉpe, ʉ̃́recabe parʉcʉ apevʉ pʉeno Jʉ̃menijicʉi jaboteinore.
MAT 18:5 Cũinácʉ põecʉ copʉ etayʉ baru cũinácʉ jʉed̶ocʉre ji ãmiái, ji cõjeiyepe, que d̶ayʉ copʉ etaibi yʉre, arejame Jesús.
MAT 18:6 Ñʉjare yópe arĩ, buede nʉrejame Jesús: —Ácʉ põecʉ ʉ̃i ãmeina tede d̶aru apecʉ yʉre jʉ ayʉre parʉbecʉreca, ʉ̃i dajocaquiyepe ayʉ ʉ̃i jʉ aiyede yʉre, meajebu ʉ̃́re jarʉvaru ʉ̃i ñamemui bʉorĩ cũinábo cʉ̃rabo ʉraboque jia ʉrad̶ai.
MAT 18:7 Chĩori ãmeno ñájinajarama ina ijãravʉcavʉ jʉjovaivʉ apevʉre, ne ãmeno d̶arãjiyepe aivʉ. Jãve jʉjovarãjarama mʉjare. Ʉbenita ñai jʉjovare d̶ayʉ apevʉre chĩori ãmeno ñájicʉyʉme ʉ̃.
MAT 18:8 Aru mʉ ãmeno d̶ayʉ baru mi pʉrʉque o mi cʉbobaque, burarĩ jarʉvajacʉ dipʉrʉre o dibare. Meaquiyebu mʉre, mi earu Jʉ̃menijicʉi cʉrõi cũinápʉrʉque o cũinába cʉbobaque. Ʉbenita meamequiyebu mʉre, mi nʉru toabo cũiméboi caipʉcapʉrʉaque o caipʉcaba cʉbobaque.
MAT 18:9 Aru mʉ ãmeno d̶ayʉ baru mi yacorʉque, ĩni jarʉvajacʉ didʉre. Meaquiyebu mʉre, mi earu Jʉ̃menijicʉi cʉrõi cũinárʉ yacorʉque. Ʉbenita meamequiyebu mʉre, mi nʉru toabo cũiméboi caipʉcarʉa yacorʉaque, majicarĩ arejame Jesús.
MAT 18:10 Jesús, yópe arĩ, buedejame bedióva cojedeca jʉed̶ovarã: —Cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi ina ángeleva jʉed̶ovare coreivʉ cʉma cainʉmʉa Jʉ̃menijicʉi jivateinoi. Que baru cũinájicʉ ina jʉed̶ovacacʉre ye ãmeina jã́mejara mʉja. Yéde ãmeina d̶abejarã cũinájicʉre.
MAT 18:11 Yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, mead̶acʉdaivʉ ina bíjare d̶aivʉre Jʉ̃menijicʉre jocarĩ.
MAT 18:12 ¿Aipe dápiaivʉrʉ̃ mʉja iye ji coyʉquiyede mʉjare? Cũinácʉ ʉ̃mʉ, ovejavare coreipõecʉ, cʉvacʉ baru cien paivʉ ovejavare, aru cũinácʉ nácacʉ ʉ̃i mamatedu, ñai dajocajebu ina noventa y nueve paivʉ ovejavare cʉ̃racũai, vocʉñʉ ñai bíjayʉ bácʉre.
MAT 18:13 Aru jãve coyʉyʉbu mʉjare: Eayʉ baru ñai mamateyʉ bácʉre, torojʉjebu ʉ̃́que ina noventa y nueve paivʉ mamatebevʉ pʉeno.
MAT 18:14 Quédeca cũinájicʉ ina quĩ́jinacacʉ ʉ̃i bíjaiyede ʉbebi jipacʉ cavarõ mearocacʉ, arejame Jesús.
MAT 18:15 Yópe arĩ, buedejame ñʉjare Jesús: —Apecʉ ʉ̃i ãmeina d̶aru mʉre, apevʉ ne jápiabenoi coyʉjacʉ ʉ̃́re ʉ̃i ãmeina d̶aiyede. Mi coyʉiyede jápiaru, ãrʉmetejacʉ ʉ̃i ãmeina d̶aiyede. Aru cãrijimene d̶ajarã mʉja.
MAT 18:16 Ʉbenita mi coyʉiyede jápiaiyʉbedu, nʉvajacʉ ʉ̃i yebai cũinácʉ mʉjecʉre, ʉ̃i majiquiyepe ayʉ, o pʉcarã mʉjevʉre, ne majinajiyepe ayʉ, aipe mi coyʉiyede ʉ̃́re aru aipe ʉ̃i coyʉiyede mʉre máre, ne majicarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re.
MAT 18:17 Ne coyʉiyede máre jápiaiyʉbedu, coyʉjacʉ ʉ̃i ãmeina d̶aiyede caivʉ ina yʉre jʉ aivʉre ne cójijinoi. Aru ne coyʉiyede máre jápiaiyʉbedu, d̶ajacʉ ʉ̃́re yópe mi d̶aiyepe ina judíova ãmevʉre aru ina jabovare tãutʉra ĩcaipõevare.
MAT 18:18 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Caivʉ mʉje jacopʉbemarare ijãravʉi jacopʉbecʉyʉme Jʉ̃menijicʉ cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi. Aru caivʉ mʉje jacopʉimarare ijãravʉi jacopʉcʉyʉme Jʉ̃menijicʉ cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi.
MAT 18:19 ’Bedióva cojedeca coyʉyʉbu mʉjare: Pʉcarã mʉjacavʉ cũinátʉrʉ baru mʉje ũmei, mʉje jẽniaiyede jipacʉ cavarõ mearocacʉre, ʉ̃́capũravʉ d̶acʉyʉme yópe mʉje jẽniaiyepe.
MAT 18:20 Pʉcarã o yóbecʉrã ne cójijidu, jẽniarajivʉ ji ãmiái, ji parʉéque, yʉ́vacari cʉvʉ ne jẽneboi, arĩ buedejame Jesús.
MAT 18:21 Dinʉmʉre Pedro jẽniari jã́rejame Jesúre: —Mʉ, ji jabocʉ, ¿aipiye baju majecʉ ʉ̃i ãmeina d̶aiyede yʉre ãrʉmeteji? ¿Siete baju ʉ̃i ãmeina d̶aiyede ãrʉmeteji? arejame Pedro.
MAT 18:22 Aru Jesús arejame ʉ̃́re: —Siete baju abevʉ yʉ. Quénora corevabecʉva ãrʉmetejacʉ ʉ̃i ãmeina d̶aiyede cainʉmʉa, arejame Jesús.
MAT 18:23 Yópe arĩ, buedejame Jesús, jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ayʉ, põeva ne ãrʉmetenajiyepe ayʉ apevʉre ne ãmeina d̶aiyede: —Jʉ̃menijicʉi jaboteino yópebu cũinácʉ jabocʉ mead̶aiyʉcʉ ʉ̃́re memecaivʉ ne bojecʉbe d̶aiyede.
MAT 18:24 Ʉ̃i corevarĩ bʉiyede, apevʉ davaquemavʉ ʉ̃i yebai cũinácʉ ʉ̃́re memecaipõecʉre, bojecʉbe d̶ayʉre obedimillones tãutʉrare.
MAT 18:25 Ʉ̃i bojecʉbe d̶aiyede ye bojed̶ayʉ bʉojabetequemavʉ. Que baru ñai jabocʉ, yebacavʉpe teni, bojed̶aicõjequemavʉ ʉ̃́re, aru jímarepacore, aru némarare máre. Caiye ne cʉvaede máre bojed̶aicõjequemavʉ, ĩcʉyʉ ʉ̃i bojecʉbe d̶aiyede.
MAT 18:26 Ñai memecaipõecʉ pued̶arĩ ñai jabocʉre, ñʉatutaquemavʉ ʉ̃i jipocai. “Mʉ, ji jabocʉ, napijacʉ yʉre. Aru caiyede bojed̶acʉyʉmu mʉre”, aquemavʉ.
MAT 18:27 Que baru ñai jabocʉ, cõmaje ãroje jã́ri, ãrʉmetequemavʉ caiye iye ʉre bojecʉbe d̶aiyede. Aru jod̶eicõjequemavʉ ʉ̃́re.
MAT 18:28 ’Ʉbenita ñai memecaipõecʉ etayʉ bácʉ, apecʉ memecaipõecʉ ʉ̃i yóvaimʉre copʉquemavʉ. Ñai ʉ̃i copʉimʉ majiéda bojecʉbe d̶aquemavʉ ʉ̃́re, obebecentenares tãutʉrare. Ñai ʉ̃i copʉimʉre ʉ̃i ñamemui jẽni, yaiváiyʉrĩduquemavʉ ʉ̃́re. “¡Mi bojecʉbe d̶aiyede jíjacʉ yʉre!” aquemavʉ.
MAT 18:29 Que d̶ayʉre, apecʉ ñʉatutaquemavʉ ʉ̃i jipocai. “Napijacʉ yʉre. Caiyede bojed̶acʉyʉmu mʉre”, aquemavʉ.
MAT 18:30 Ʉbenita apecʉ jápiaiyʉbetequemavʉ ʉ̃́re. Quénora jarʉvaicõjequemavʉ ʉ̃́re ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi, pʉ ʉ̃i bojed̶aiyeta caiye iye bojecʉbe d̶aiyede.
MAT 18:31 Apevʉ ñai jabocʉre memecaivʉ ʉ̃i d̶aiyede jã́ri, chĩori, coyʉrãnʉquemavʉ diede ne jabocʉre.
MAT 18:32 Ne coyʉiyede ʉ̃i jápiarĩburu yóboi, ñai jabocʉ órejaicõjequemavʉ ñai ʉ̃i ãrʉmeteimʉ mácʉre. Aru aquemavʉ: “¡Ãmecʉ bajutamu mʉ! Yʉ́capũravʉ ãrʉmetevʉ caiye iye mi bojecʉbe d̶aiye báque ʉrarõ bajure, mi jẽniaiye báque boje yʉre.
MAT 18:33 Que baru mʉre máre, cõmaje ãroje jã́iye jaʉvʉ mícʉre, yópe ji cõmaje ãroje jã́iyepe mʉre”, aquemavʉ.
MAT 18:34 Pare jarayʉ, ñai jabocʉ ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami coreipõevare nʉvaicõjequemavʉ ʉ̃́re, ʉ̃i ñájiquiyepe ayʉ, pʉ ʉ̃i bojed̶aiyeta caiye iye bojecʉbe d̶aiyede, arejame Jesús.
MAT 18:35 Aru arejame Jesús: —Quédeca d̶acʉyʉme mʉjare jipacʉ, cavarõ mearocacʉ, mʉje ãrʉmetebedu mʉjecʉre ʉ̃i ãmeina d̶aiyede, arejame ñʉjare, majicayʉ Jesús.
MAT 19:1 Jesús caiye iyede coyʉrĩ bʉojarĩ, nʉrejame Galilea ãmicʉrijoborõre jocarĩ. Aru ecorejame Judea ãmicʉrijoborõi, Jordán ãmicʉriya jia apedʉvei.
MAT 19:2 Obedivʉ põeva darejaima ʉ̃i yóboi. Aru noi ijimarare mead̶arejame.
MAT 19:3 Fariseovacavʉ máre nʉrejaima ʉ̃i yebai. Ʉ̃́re jʉjovaiyʉrivʉ, jẽniari jã́rejaima: —¿Cũinácʉ ʉ̃mʉ jarʉvayʉ baru jímarepacore, apejĩe õi d̶aiye boje, d̶aidi yópe maje d̶aicõjeiyepe? arejaima na.
MAT 19:4 Jesús arejame náre: —Jãve bued̶avʉ̃ mʉja. Mamarʉmʉre Jʉ̃menijicʉ cʉed̶arejaquemavʉ caiyede, “Ʉ̃mʉ macʉyʉ́re aru nomió macod̶óre máre d̶arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ”.
MAT 19:5 Aru arejaquemavʉ: “Que baru caride ácʉ põecʉ, jímarepaco bacod̶ó cʉvacʉyʉ, ʉ̃i bʉcʉvare dajocacʉyʉme. Aru jímarepacore cʉvarĩ, ṍmaque cũinávʉpetamu na Jʉ̃menijicʉi jã́inore”.
MAT 19:6 Que baru pʉcarã ãmema. Quénora cũinávʉpetamu na. Que baru põecʉ Jʉ̃menijicʉi cójijovaimara mácavʉre coavabejacʉrĩ ʉ̃, arĩ buedejame Jesús.
MAT 19:7 Jesúre jẽniari jã́rejaima na: —¿Aipe teni Moisés bácʉ jícõjenejaquemari jímarepacʉre cũináyoca, “Mʉre jarʉvayʉbu yʉ” aiyocare, jímarepacore? arejaima.
MAT 19:8 Aru Jesús arejame náre: —Moisés bácʉ jarʉvaicõjenejaquemavʉ mʉjare mʉjemarepacore, mʉje Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede jápiaiyʉbe boje. Ʉbenita mamarʉmʉmata nópe ãmenejaquemavʉ.
MAT 19:9 Aru yʉ́capũravʉ coyʉyʉbu mʉjare: Ácʉ põecʉ jímarepacore ãmeina d̶abecoreca jarʉvarĩburu yóboi pʉrʉbʉoyʉ baru apecoque, ãmeina d̶aibi ṍre ʉ̃i mamarʉmʉcacore jarʉvarĩ, arejame Jesús. Nópe ayʉ, “Nomi jarʉvainore ʉbevʉ yʉ”, aiyʉcʉ barejaquémavʉ Jesús.
MAT 19:10 Que ayʉre, ñʉja ʉ̃i bueimara arejacarã ʉ̃́re: —Nópe mi coyʉiyepe baru, meamequiyebu pʉrʉbʉoiye majare, arejacarã.
MAT 19:11 Ʉbenita ñʉjare yópe arĩ, coyʉrejame Jesús: —Caivʉ põeva cũinácʉva cʉrivʉ majibema. Quénora na quévʉra Jʉ̃menijicʉi torojʉre d̶aimara cʉrivʉ cũinácʉva coapa majima na.
MAT 19:12 Apevʉ põeva nomicʉrĩ, ʉ̃mʉcʉrĩ máre, bʉojabema, ne nópe põeteiye báque boje. Que baru pʉrʉbʉobema na. Aru apevʉ põeva ne baju buraicõjeiye boje, nomicʉrĩ bʉojabema na. Que baru pʉrʉbʉobema na. Aru apevʉ põeva ne baju burabevʉvacari, buraivʉ bácavʉpe paivʉ ted̶ama na, ne memecarãjiye boje Jʉ̃menijicʉre cainʉmʉa ʉ̃i jaboteinore. Que baru na máre pʉrʉbʉobema, ne baju nópe d̶aiyʉe boje. Ácʉ põecʉ Jʉ̃menijicʉre torojʉre d̶aimʉ cʉcʉ cũinácʉva, que d̶ajacʉrĩ ʉ̃, arĩ buedejame Jesús.
MAT 19:13 Põeva davare cuivʉ barejáima némarare Jesús yebai, ʉ̃i tʉoquiyepe aivʉ náre ʉ̃i pʉrʉáque, ʉ̃i jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque náre boje. Que teni ñʉja ʉ̃i bueimara davaicõjemenidurejacarã némarare.
MAT 19:14 Ʉbenita Jesús arejame: —Ina jʉed̶ova dajarãri ji yebai. Jʉ̃menijicʉ jabotecʉyʉme põevare nápe paivʉre. Que baru, “Davabejarã jʉed̶ovare”, abejarã náre, arejame Jesús.
MAT 19:15 Aru náre coapa tʉorĩ ʉ̃i pʉrʉáque, jẽniarejame Jʉ̃menijicʉque náre boje. Que teniburu yóboi, nʉrejacarã ñʉja, Jesújã.
MAT 19:16 Cũinácʉ bojʉyo, Jesús yebai nʉri, jẽniari jã́rejame: —Mʉ, bueipõecʉ meacʉ, ¿aipe d̶aiye me jaʉri yʉre, cʉvacʉyʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi? arejame ʉ̃.
MAT 19:17 Jesús arejame ʉ̃́re: —¿Aipe teni jẽniari jã́ñʉrʉ mʉ yʉre d̶aiye ména? Cũinácʉrabe meacʉ baju. Jʉ̃menijicʉvacaribe. Cʉvaiyʉcʉ baru jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, d̶ajacʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe, arejame Jesús.
MAT 19:18 —¿Ád̶eba d̶aicõjeiye? jẽniari jã́rejame. Aru Jesús arejame: —Põevare boarĩ́ jarʉvabejacʉ. Cʉvabejacʉ apecore mimarepacore jarʉvarĩ. Ñavamejacʉ apecʉ ʉ̃i cʉvaede. Borod̶abejacʉ apecʉre.
MAT 19:19 Jʉ ajacʉ mipacʉre aru mipacore máre. Aru mícʉre, mi bajure jecʉépedeca, ʉ̃́re máre jecʉjacʉ mʉ, arejame Jesús.
MAT 19:20 Que ayʉre, ñai bojʉyo arejame: —D̶aivʉ caiye iye mi coyʉiyede. ¿Ã́roma yʉre jaʉrõ cãreja? arejame.
MAT 19:21 Jesús ʉ̃́re arejame: —Jaʉbecʉva cʉiyʉcʉ baru Jʉ̃menijicʉi jã́inore, nʉjacʉ aru jíni bojed̶ajacʉ mi cʉvede. Aru mi ĩquiyede jíjacʉ ina cõmaje ãrojarivʉre. Que teni cʉvacʉyʉmu mʉ mi boje méne cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Aru dajacʉ yʉ́que, arejame Jesús.
MAT 19:22 Ʉbenita iyede jápiarĩ, ʉrarõreca chĩorejame, dajocaiyʉbecʉ ʉ̃i ʉre cʉvede.
MAT 19:23 Que baru Jesús arejame ñʉja ʉ̃i bueimarare: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ina põeva cʉve cʉvarivʉre pare maiyójavʉ ne jʉ aiye Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i mead̶aquiyepe aivʉ náre aru ne ecorãjiyepe aivʉ ʉ̃i jaboteinore, cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõre.
MAT 19:24 Bedióva cojedeca coyʉyʉbu mʉjare: Cũinácʉ ãimacʉ ʉracʉ, camello ãmicʉcʉ, ʉ̃i ecoru aviyo cobei, maiyójajebu ʉ̃́re. Aru pʉeno maiyójavʉ cʉve cʉvacʉre ʉ̃i ecoquino Jʉ̃menijicʉi jaboteinore, arejame Jesús.
MAT 19:25 Que ayʉre jápiaivʉ ñʉja, cuecumarejacarã pare. Aru arejacarã: —¿Ñame bʉojarĩ ecorãjidica Jʉ̃menijicʉi jaboteinore, cʉvarãjivʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre? jẽniari jã́rejacarã Jesúre.
MAT 19:26 Ʉ̃́capũravʉ ñʉjare jã́ri, arejame: —Põeva ne d̶arĩ majibeno maiyójabevʉ Jʉ̃menijicʉre. Ʉ̃ cũinácʉra bʉojarĩ mead̶ayʉbe põevare, arejame Jesús.
MAT 19:27 Aru Pedro arejame: —Dajocacarã ñʉja caiye ñʉje cʉvaede, ñʉje daiye boje mʉ́que. ¿Yéde earãjidica ñʉja? arejame Pedro.
MAT 19:28 Aru ñʉjare arejame Jesús: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Mamajãravʉ daquijãravʉ baquinó yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, dobacʉyʉmu jabocʉi dobarõ mearoi, jabotecʉyʉ põevare. Aru mʉja máre, daivʉ bácavʉ yʉ́que, dobarãjaramu doce painoa jabovai dobarõa mearoa coapa, coyʉrãjivʉ ina doce paiyajuboacavʉ Israecavʉre méne o ãmene ne d̶aiyede.
MAT 19:29 Ácʉ põecʉ dajocayʉ baru ʉ̃i cʉ̃ramine, o jíbʉrãre, ĩmarare, jípacʉre, jípacore, mamarare, o ʉ̃i joborõre máre ji ãmiá boje, ʉ̃i daiye boje yʉ́que, memecacʉyʉ yʉre, eacʉyʉme pʉeno baju mearo bajure. Aru cʉvacʉyʉme jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre.
MAT 19:30 Ʉbenita dinʉmʉ maquinóre apevʉ, jaboteivʉ bácavʉ ijãravʉre, jabotebenajarama na Jʉ̃menijicʉi jabotequiyede. Aru apevʉ, mʉjapedeca, jabotebevʉ bácavʉ ijãravʉre, jabotenajarama na Jʉ̃menijicʉi jabotequiyede, arĩ buedejame Jesús.
MAT 20:1 Jesús, yópe arĩ, buedejame: —Jʉ̃menijicʉi jaboteinomu yópe jio upacʉi memeipõevare vorĩ, earĩ bojed̶aiyepe náre ne memeiyede. Javejĩnara, seis baji, ñai jio upacʉ tãibʉi vocʉnʉquemavʉ memeipõevare, ne jẽnajiyepe ayʉ ʉ́yaiboare ʉ̃i jioi.
MAT 20:2 Náre earĩ, “Cũinátʉrava tãutʉratʉrava, cũinájãravʉ memeiye bojed̶aitʉravare jíquijivʉ mʉjare coapa”, aquemavʉ ʉ̃. Aru ʉ̃i nópe aiyede, jʉ aquemavʉ na coapa. Ne jʉ arĩburu yóboi, ñai jio upacʉ náre jaroquemavʉ jioi.
MAT 20:3 Yóbecʉriora vainíburu yóboi, nueve baji, bedióva tãibʉi nʉquemavʉ ñai jio upacʉ. Noi jã́quemavʉ apevʉ memeipõevare, ne memeino cʉvabevʉre.
MAT 20:4 Aru náre máre, “Memenanʉjara mʉja ji jioi. Aru bojed̶acʉyʉmu mʉjare me, yópe jaʉépe”, aquemavʉ ʉ̃. Que baru memenanʉquemavʉ na.
MAT 20:5 No yóboi, jãravʉ corica baji, aru no yóboi tres baji máre, nopedeca d̶aquemavʉ ʉ̃.
MAT 20:6 Bedióva cojedeca, cinco baji, cũináora ne memeiora jaʉéde cãreja, nʉquemavʉ ñai jio upacʉ tãibʉi. Noi jã́quemavʉ apevʉ memeipõevare, ne memeino cʉvabevʉre. Náre jẽniari jã́quemavʉ, “¿Aipe teni cʉrivʉrʉ̃ mʉja yui caijãravʉ mememevʉva?” aquemavʉ.
MAT 20:7 Ʉ̃́re aquemavʉ na, “Põecʉ cʉbebi memeicõjeñʉ ñʉjare”, aquemavʉ. Náre máre “Memenanʉjara ji jioi”, aquemavʉ.
MAT 20:8 ’Aviá ʉ̃i doiyede, ñai jio upacʉ yópe arĩ, coyʉquemavʉ ʉ̃i cʉ̃ramine corecaipõecʉre: “Ina memeipõevare órejarĩ bojed̶ajacʉ náre. Ina memeni bʉivʉ bácavʉi yóbocavʉre bojed̶ajacʉ mamarʉmʉ. Aru no yóboi ina mamarʉmʉ memeni bʉivʉ bácavʉre bojed̶ajacʉ mʉ”, aquemavʉ.
MAT 20:9 Ina cũináora memeivʉ bácavʉ ne daiyede, cũinátʉrava tãutʉratʉrava, cũinájãravʉ memeiye bojed̶aitʉravare jacopʉquemavʉ na coapa.
MAT 20:10 Diede jã́ri, ina javejĩnara memeni bʉivʉ bácavʉ dápiarĩduquemavʉ ne baju jacopʉrãjivʉpe pʉeno baju ne bojed̶aiyede. Ʉbenita na máre quédeca, cũinátʉrava tãutʉratʉrava, cũinájãravʉ memeiye bojed̶aitʉravare jacopʉquemavʉ na coapa.
MAT 20:11 Ne jacopʉiyede, jaraquemavʉ ñai jio upacʉre.
MAT 20:12 Ʉ̃́re aquemavʉ, “Nácapũravʉ cũináora quénora memema. Aru ñʉjacapũravʉ memevʉ caijãravʉ. Aviá ʉ̃i boiyede ñájivʉ ñʉja. Ʉbenita ñájimevʉ bácavʉreca, náre bojed̶aivʉ mʉ cũinátʉrʉreca mi bojed̶aiyepe ñʉjare, ñájivʉ bácavʉre”, aquemavʉ ina javejĩnara memeni bʉivʉ bácavʉ.
MAT 20:13 Ʉbenita ñai jio upacʉ aquemavʉ cũinácʉ nácacʉre, “Pacomá, mʉre ãmeno d̶abevʉ yʉ. Mʉ́capũravʉ jʉ avʉ yʉre, ‘Cũinájãravʉ memeiye bojed̶aitʉravare jíquijivʉ mʉre’, ji aiyede.
MAT 20:14 Que baru ĩjacʉ iye mi bojede aru nʉjacʉ mʉ. Cũinátʉrʉ iye ji jíyepe mʉre, jíyʉvʉ yʉ ñai cũináora memecayʉre.
MAT 20:15 ¿Yʉre jícõjemeniduyʉrʉ̃ ji cʉvaequede yópe ji ʉrõpe? Ãmeina jã́mejacʉ yʉre, ji cad̶atequiyepe ayʉ põevare, ji mearo d̶aiye boje”, aquemavʉ ñai jio upacʉ, arejame Jesús.
MAT 20:16 Põeva ne jã́ri dápiabede yópe maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉi jã́ri dápiaiyepe arĩ coyʉrejame Jesús: —Apevʉ jabotebevʉ bácavʉ ijãravʉre jabotenajarama na Jʉ̃menijicʉi jabotequiyede. Aru apevʉ jaboteivʉ bácavʉ ijãravʉre jabotebenajarama na Jʉ̃menijicʉi jabotequiyede, arĩ buedejame Jesús.
MAT 20:17 Mái nʉri, cuivʉ barejacárã Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. Ñʉje nʉiyede, ñʉja ʉ̃i bueimarare nʉvarejame apevʉre jocarĩ. Aru yópe arĩ, coyʉrejame Jesús:
MAT 20:18 —Jerusalẽ́i nʉivʉbu. Nore cʉrĩ, yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, ji maucʉ jẽni jíquijibi sacerdotevare jaboteipõevare aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevare máre. Ina põeva arãjivʉbu: “¡Boarĩ́ jarʉvaicõjejara ʉ̃́re! ¡Yaijácʉrĩ!”
MAT 20:19 Que arĩ, jínajivʉbu yʉre ina judíova ãmevʉre. Que teni ina põeva yʉrinajivʉbu yʉre. Jara popenajivʉbu yʉre. Aru yʉre pẽvari jocʉcʉjaravena, boarĩ́ jarʉvarãjivʉbu. Ʉbenita yóbecʉrijãravʉa yóboi, jipacʉ, Jʉ̃menijicʉ, nacovacʉyʉme yʉre yainore jarʉvarĩ, arejame Jesús.
MAT 20:20 No yóboi Zebedeoi márai paco nʉrejacod̶a Jesús yebai mamaraque, Santiago aru Jũaque máre. Ʉ̃i jipocai ñʉatutarejacod̶a, õi jẽniaiyʉe boje apejĩene ʉ̃́re.
MAT 20:21 Aru Jesús jẽniari jã́rejamed̶a ṍre: —¿Yéde d̶acaji mʉre? arejamed̶a. Ʉ̃́re arejacod̶a: —Dobaicõjejacʉ ina jímara pʉcarãre mi yebai, cũinácʉre meapũravʉi aru apecʉre cãcopũravʉi, mi jabotequinʉmʉ maquinóre, arejacod̶a õ.
MAT 20:22 Ʉbenita Jesúcapũravʉ arejamed̶a: —Mi jẽniaiyede coreóvabevʉ mʉ. Põecʉ dobaiyʉcʉ baru yʉ́que ji jabotequinʉmʉ maquinóre, mamarʉmʉ ñájiye jaʉvʉ ʉ̃́re yʉ́que. ¿Ũcuri bʉojarãjidica mʉja ji ũcuinore? arejamed̶a náre Jesús. Aru jʉ arejaimad̶a ʉ̃́re: —Bʉojaivʉbu ñʉja, arejaimad̶a.
MAT 20:23 Aru Jesús arejamed̶a náre: —Ji ũcuinore ũcurajivʉbu mʉja. Ji que aiyede, yópe ayʉbu: Ji ñájiyepedeca ñájinajivʉbu mʉja. Ʉbenita yʉ́vacari beobevʉ náre, dobarãjivʉre ji meapũravʉi aru ji cãcopũravʉi máre. Quénora dobarãjarama nore ina jipacʉi beoimara mácavʉ, javeta ʉ̃i mead̶aimara mácavʉ, arejamed̶a Jesús.
MAT 20:24 No yóboi, jápiarejacarã ne borore apevʉ ñʉja caipʉcapʉrʉape paivʉ Jesúi bueimara. Que baru jararejacarã inare.
MAT 20:25 Dinʉmʉ Jesús órejarejame ñʉjare ʉ̃i yebai. Aru arejame ñʉjare: —Mʉja majivʉ ina jaboteivʉre judíova ãmevʉre ne d̶aiyede. Parʉéque cõjeivʉbu ina ne jaborõcavʉre, ne d̶acarãjiyepe aivʉ náre ne ʉrõpe.
MAT 20:26 Ʉbenita nápe d̶abejarã mʉja. Ñai mʉjacacʉ parʉcʉ baiyʉcʉ baru, memecajacʉrĩ mʉjare.
MAT 20:27 Aru nopedeca ñai mʉjacacʉ jabocʉ baiyʉcʉ baru, yebacatejacʉrĩ caivʉre.
MAT 20:28 Nopedeca Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, yʉ, dabedejacacʉ, põeva ne memecarãjiyepe ayʉ yʉre. Quénora darejacacʉ yʉ, memecacʉyʉ apevʉre aru boarĩ́ jarʉvaicõjecʉyʉ ji bajure, mead̶acʉyʉ obedivʉ põevare, ji yaiquíyede náre boje, arejame ñʉjare Jesús.
MAT 20:29 Jericó ãmicʉriĩmarore etarejacarã ñʉja, Jesújã. Obedivʉ põeva darejaima ñʉje yóboi.
MAT 20:30 Aru pʉcarã ʉ̃mʉva, jã́ri eabevʉ, ma ẽcarʉi dobarejaima. Põeva “Jesús Nazarecacʉbe ʉ̃”, aivʉre jápiaivʉ, cod̶oboborejaima na, jã́ri eabevʉ: —Mʉ, David bácʉi pãramecʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ, ñʉje jabocʉ bacʉyʉ́, cõmaje ãroje jã́jacʉ ñʉjare, arejaima na.
MAT 20:31 Ina obedivʉ põeva náre arĩdurejaima: —Bi ajarã mʉja, arĩdurejaima. Ʉbenita pʉeno baju cod̶oboborejaima cojedeca: —Mʉ, ñʉje jabocʉ, David bácʉi pãramecʉ, cõmaje ãroje jã́jacʉ ñʉjare, arejaima na.
MAT 20:32 Que teni ʉ̃́re cod̶oboboivʉre jápiayʉ Jesús, dajocarejame. Aru apevʉre cutuicõjenejame ina pʉcarã jã́ri eabevʉre ʉ̃i yebai. Eaivʉre, Jesús jẽniari jã́rejame náre: —¿Aipe d̶acaji yʉ mʉjare? arejame ʉ̃.
MAT 20:33 Ʉ̃́re arejaima na: —Mʉ, ñʉje jabocʉ, jã́ri eabevʉbu ñʉja. Ʉrarõ jã́iyʉrivʉbu ñʉja, arejaima.
MAT 20:34 Jesús cõmaje ãroje jã́ñʉ, ne yacorʉare tʉorejame ʉ̃. Aru cũiná jã́rejaima na, jã́ri eabevʉ bácavʉ. Que teni Jesúre yóvarĩ nʉrejaima na máre.
MAT 21:1 Jerusalén ãmicʉriĩmaro joabejĩnoi cʉrĩ, Betfajé ãmicʉriĩmajino baji, no cʉ̃racũ Olivocũ ãmicʉricũ ẽmeino baji, earejacarã ñʉja, Jesújã. Nore earĩ, pʉcarã ñʉja ʉ̃i bueimaracavʉre yópe arĩ, jarorejame Jesús:
MAT 21:2 —No cõchinoi cʉriĩmajinoi nʉjara mʉja. Cũiná earãjaramu mʉja põevare ũmaiãimacʉre, burra ãmicʉco, mamacʉque, nácacʉi bʉoimarare. Náre bʉoimeare jod̶eni, davajarã yʉre.
MAT 21:3 Aru, “¿Aipe teni ina ãimarare náre bʉoimeare jod̶eni, náre nʉvaivʉrʉ̃ mʉja?” ne aruta, yópe ajarã: “Ñʉjare ĩ́cõjeni darobi maje jabocʉ. Ʉ̃́re ũmacayʉ ãimacʉ jaʉbi ʉ̃. Carijĩeneca mʉjare jacopaiyovacʉyʉme cojedeca”, ajarã, arejame Jesús.
MAT 21:4 Caiye iye nópe vaidéjavʉ̃ cũinátʉrʉ Jʉ̃menijicʉi coyʉicõjeiye báquepedeca cũinácʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre Jʉ̃menijicʉ:
MAT 21:5 Coyʉjacʉ ina Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉre. Jã́jara. Mʉje jabocʉ bacʉyʉ́ mʉjare dacʉyʉme. “¿Meacʉ bárica yʉ?” abecʉbe. Burrore tubarĩ dacʉyʉme. Burro bojʉyovacari bacʉyʉ́me ʉ̃i tubamʉ macʉyʉ́, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
MAT 21:6 Jesúi daroimara nʉrejaima. Aru d̶arejaimad̶a yópe ʉ̃i aiye báquepedeca náre.
MAT 21:7 Davacarejaima Jesúre ico burrare mamacʉque. Aru ñʉje doicajea pʉenocacajeare burrare aru mamacʉre máre tʉorejacarã. Mamacʉre tubarejame Jesús.
MAT 21:8 Dinʉmʉma ina obedivʉ põeva, ñʉjaque cʉrivʉ, ne pʉenocacajeare jũarejaima mára. Aru apevʉ jocʉcʉ cavabʉa yoca cʉricavabʉare burarĩ, jũarejaima mára, Jesúre mead̶aiyʉrivʉ, ne pued̶arĩ jacoyʉrãjiyepe aivʉ.
MAT 21:9 Ʉ̃́re jipocateivʉ aru ʉ̃i yóbocavʉ máre cod̶oboborejaima na: —David bácʉi pãramecʉ, maje jabocʉ bacʉyʉ́re torojʉe bajad̶éni. Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acaimʉme ʉ̃, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ. Cari jabocʉ bacʉyʉ́re ména borotenajarevʉ, cod̶oboborĩ arejacarã ñʉja caivʉ.
MAT 21:10 Jesús ʉ̃i eaiyede Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, caivʉ nócavʉ etarĩ, jã́ri, jẽniari jã́rejaima na, “¿Ñamema ñai?”
MAT 21:11 Aru ina põeva ñʉjare yóvaivʉ arejaima náre: —Ʉ̃́tame ñai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ, Jesús Nazarecacʉ, Galileacarõcacʉ, arejaima ina põeva.
MAT 21:12 Jesús edarĩ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami yebai, diñami tãibʉ ʉratãibʉi ecorejame ʉ̃. Aru nore diñami cʉrivʉ bojed̶aipõevare jarʉvarejame Jesús. Tãutʉra oatʉvaipõeva ne jã́d̶ovaivare moari najuárejame ʉ̃. Aru jurevare bojed̶aipõeva ne dobarõare máre moari najuárejame.
MAT 21:13 Náre yópe arejame Jesús: —Yópe arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: “Ji cʉ̃rami caivʉ põeva ne yʉre, Jʉ̃menijicʉre, coyʉiñamimu”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. Ʉbenita diñamine tatorĩ ĩ́vʉ ne dupiñamipe d̶aquemavʉ mʉja, mʉje pʉeno ʉrarõ tãutʉra ĩ́ye boje põevare jocarĩ, ne bojed̶aiyede mʉje cʉvaede, arejame náre Jesús.
MAT 21:14 Jã́ri eabevʉ darĩ, aru cuiye majibevʉ máre daivʉ barejáima ʉ̃i yebai no Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami. Náre coapa mead̶arejame Jesús.
MAT 21:15 Apevʉ fariseova aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva caiye iye põeva ne d̶arĩ majibede Jesús ʉ̃i d̶aiyede jã́rejaima. Aru ina jʉed̶ova noi cʉrivʉ, “David bácʉi pãramecʉ, maje jabocʉ bacʉyʉ́re torojʉe bajad̶éni”, ne arĩ cod̶oboboiyede jápiarejaima ina fariseovajã. Que baru jorojĩnejaima ʉ̃́re.
MAT 21:16 Aru arĩdurejaima: —¿Jápiabecʉrʉ̃ mʉ ne aiyede? arĩdurejaima. Ʉbenita Jesús arejame náre: —Jápiaivʉ yʉ. ¿Ãrʉmetenarʉ mʉja? Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiye báquede toivaicõjenejaquemavʉ cũinácʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre yópe arĩ yʉrã: Mʉ, ñʉje jabocʉ, jʉed̶ovare aru jʉed̶ojĩnare máre mearore jícõjeivʉ mʉre, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ, arejame Jesús.
MAT 21:17 Que arĩburu yóboi, náre dajocarĩ etarejacarã ñʉja, Jesújã, diĩmarore jocarĩ. Cãranʉrejacarã Betania ãmicʉriĩmajinoi.
MAT 21:18 Cõmiáijãravʉ javejĩnara copainʉrejacarã Jerusalén ãmicʉriĩmaroita. Aru ãvʉé ijidejavʉ̃ya Jesúre.
MAT 21:19 Que baru ʉ̃i jã́iyede cũinácʉ jocʉcʉ higuera ãmicʉricʉre ma ẽcarʉi, jẽidʉare vocʉnʉridurejame dicʉ yebai. Ʉbenita yoca matʉiyeda earejame. Aru arejame dicʉre: —Cainʉmʉa jẽmejad̶eni mi jẽidʉa cojedeca, arejame ʉ̃. Aru cũiná dicʉ yaidéjavʉ̃.
MAT 21:20 Ñʉja ʉ̃i bueimara diede jã́ri, cuecumarejacarã. Aru arejacarã: —¿Aipe teni cũiná yaidí dicʉ higueracʉ? arejacarã.
MAT 21:21 Aru Jesús, yópe arĩ, coyʉrejame ñʉjare: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Mʉja me jʉ aivʉ baru Jʉ̃menijicʉre, aru “Jʉ̃menijicʉ iye d̶aiyede majibebi” arĩ dápiabevʉ baru, mʉja máre d̶arĩ bʉojarãjaramu yópe ji d̶aiye báquepe dicʉ higueracʉre. Aru pʉeno baju d̶arĩ bʉojarãjaramu mʉja. Icũ cʉ̃racũre “Nʉjacũ yore jocarĩ pʉ jia ʉrad̶aita, cocʉnʉjacũ” mʉje aru, nópe d̶aquiyebu dicũ.
MAT 21:22 Caiye iye mʉje Jʉ̃menijicʉre jẽniaiyede, “Jãve Jʉ̃menijicʉ jícʉyʉme yʉre” arĩ dápiaru, Jʉ̃menijicʉ jícʉyʉme mʉjare mʉje ʉede, arĩ buedejame ñʉjare Jesús.
MAT 21:23 Diede coyʉyʉ bácʉ, Jesús Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami ecorejame cojedeca. Noi põevare bueyʉre, sacerdotevare jaboteipõeva aru judíova bʉcʉva máre ʉ̃i yebai nʉrejaima. Aru jẽniari jã́rejaima ʉ̃́re: —¿Ye parʉéque d̶ayʉrʉ̃ mʉ iye mi d̶aiyede? ¿Ñame jídi mʉre iye parʉéde mi nópe d̶aiyede? arejaima na.
MAT 21:24 Jesús arejame náre: —Yʉ máre jẽniari jã́quijivʉ mʉjare cũináro jẽniari jã́inore. Yʉre coyʉru, yʉ máre coyʉquijivʉ mʉjare ji parʉéque ji d̶aiyede.
MAT 21:25 ¿Juan Bautista bácʉ jã́d̶ovaquemari põevare Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i parʉéque o põeva ne parʉéque? Coyʉjarã yʉre, arejame náre Jesús. Ʉ̃i que aiyede, ne bajumia boroteivʉ arejaimad̶a yópe: —Maje aru “Jʉ̃menijicʉque”, ʉ̃ aquijibi “¿Aipe teni jʉ abetecarãrʉ ʉ̃́re?”
MAT 21:26 Ʉbenita maje aru “põevaque”, jidʉé jaʉvʉ majare. Ina obedivʉ põeva coreóvad̶ama Juan Bautista bácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre. Que baru nácapũravʉ ãmed̶ajebu majare, arejaimad̶a.
MAT 21:27 Que baru arejaima Jesúre: —Majibevʉ ñʉja, arejaima. Dinʉmʉre Jesús arejame náre: —Yʉ máre coyʉbevʉ mʉjare ñamei parʉéque ji d̶aiyede, arejame Jesús.
MAT 21:28 Bedióva yópe arĩ, buedejame Jesús: —¿Aipe dápiaivʉrʉ̃ mʉja iye ji coyʉquiyede mʉjare? Cũinácʉ ʉ̃mʉ pʉcarã mamarare cʉvacʉ yópe aquemavʉ cũinácʉre: “Mʉ, bʉcʉ, memecʉnʉjacʉ ʉ́yaimu jioi cari jãravʉ”, aquemavʉ jípacʉ.
MAT 21:29 Ʉbenita ʉ̃́capũravʉ “Nʉiyʉbevʉ”, aquemavʉ jípacʉre. Ʉbenita nópe arĩburu yóboi, chĩori dápiaquemavʉ ʉ̃i jʉ abe báquede jípacʉre. Aru jioi nʉquemavʉ ʉ̃, mamacʉ.
MAT 21:30 Népacʉ ñai mamacʉre ʉ̃i coyʉrĩburu yóboi, apecʉ mamacʉre quédeca arĩduquemavʉ. Aru ñai mamacʉcapũravʉ “Báyʉ, memecʉnʉñʉmu yʉ”, jʉ arĩduyʉvacari, ʉbenita ye nʉmetequemavʉ ʉ̃, arejame Jesús.
MAT 21:31 Náre jẽniari jã́rejame Jesús: —¿Ácʉba ina pʉcarã mamaracacʉ jípacʉi ʉrõpe d̶ayʉ bácʉ? arejame Jesús. Arejaima Jesúre: —Ʉ̃i mamarʉmʉ jẽniaimʉ mácʉ ʉ̃i ʉrõpe d̶aquemavʉ, arejaima. Aru Jesús arejame náre: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ina jabovare tãutʉra ĩcaipõeva aru ina nomiva ãmena ne bajure bojed̶aivʉ ecorãjarama Jʉ̃menijicʉi jaboteinore mʉje jipocai.
MAT 21:32 Quédeca Juan Bautista bácʉ buecʉdame mʉjare aipe d̶arĩ Jʉ̃menijicʉ jã́ñʉre põevare boropatebevʉpe. Ʉbenita mʉjacapũravʉ ʉ̃ mácʉre jʉ abetequemavʉ. Quénora ina jabovare tãutʉra ĩcaipõeva aru ina nomiva ãmena ne bajure bojed̶aivʉ ʉ̃ mácʉre jʉ aquemavʉ, arejame náre Jesús.
MAT 21:33 Jesús, yópe arĩ, buede nʉrejame náre: —Apeno jã́ri dápiarĩ mʉje d̶arãjiyepe aino ji coyʉquiyede jápiajarã mʉja. Cũinácʉ cʉ̃rami upacʉ doaicõjequemavʉ jiore ʉ́yaimuque. Doarĩ bʉojarĩ, d̶aicõjequemavʉ biaidore jio tʉrʉvai. Aru ũicõjequemavʉ cobede ʉ́yai pipoicobede. Aru d̶aicõjequemavʉ ʉ̃mʉjʉriñami cʉ̃ramine, jiore coreipõecʉ ʉ̃i jã́quiñamine máre. Caiye iyede mead̶arĩ bʉojarĩ, vorĩ earĩ jiore memeipõevare, epequemavʉ náre, ne memecarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re. Ina memecaipõeva ĩnajivʉ batequémavʉ apeboa ʉ́yaiboare, ne memeiye boje. Aru nʉquemavʉ ñai jio upacʉ apeno joborõi.
MAT 21:34 Ʉ́yai jẽijãravʉ yóboi, ñai jio upacʉ jarorĩduquemavʉ apevʉ ʉ̃i yebacavʉre memecaipõeva yebai, ne ĩnajiyepe ayʉ apeboa ʉ́yaiboare, ñai jio upacʉ jiede.
MAT 21:35 Ʉbenita ina memecaipõeva ina yebacavʉ eaivʉre jẽni, cũinácʉre jara popequemavʉ, aru apecʉre boarĩ́ jarʉvaquemavʉ, aru apecʉre cʉ̃raboaque dʉvarĩ boarĩ́ jarʉvaquemavʉ máre.
MAT 21:36 Ñai jio upacʉ jarorĩduquemavʉ apevʉ yebacavʉre. Ʉbenita náre quédeca d̶aquemavʉ ina memecaipõeva.
MAT 21:37 ’No yóboi, ñai jio upacʉ jarorĩduquemavʉ mamacʉre memecaipõeva yebai. “Jímacʉre jã́ivʉ pued̶arãjichʉma na”, arĩ dápiarĩ, que d̶arĩduquemavʉ.
MAT 21:38 Ʉbenita ina memecaipõeva jã́ivʉ ñai jio upacʉi mácʉre, aquemavʉ ne bajumia, “Ñai ñʉje jabocʉ bacʉyʉ́me. Jípacʉ ʉ̃i yainíburu yóboi, cʉvacʉyʉme caiye ʉ̃i cʉvaede. Jã́rica, boarĩ́ jarʉvarãjarevʉ ʉ̃́re, maja cʉvaburĩ caiye ʉ̃i cʉvaede”, aquemavʉ na.
MAT 21:39 Que arĩ, ʉ̃́re jẽni jaetovaquemavʉ jiore jocarĩ. Aru boarĩ́ jarʉvaquemavʉ ʉ̃́re, arejame Jesús.
MAT 21:40 Na ʉ̃i coyʉiyede jápiaivʉre jẽniari jã́rejame Jesús: —¿Ñai jio upacʉ copaini dayʉ, aipe d̶aquidi ina memecaipõevare? arejame ʉ̃.
MAT 21:41 Ʉ̃́re jápiaivʉ arejaima: —Ina ãmenare pare ñájine d̶arĩ boarĩ́ jarʉvaicõjecʉyʉme ʉ̃. Aru epecʉyʉme apevʉ memecaipõevare noi, ʉ̃i jioi, ʉ̃́re jínajivʉre ʉ̃i jẽidʉare jẽijãravʉ eaiyeta, arejaima na.
MAT 21:42 Jesús arejame náre: —¿Ãrʉmetenarʉ mʉja iye Jʉ̃menijicʉi yávaiye ʉ̃i toivaicõjeiye báquede? Yópe toivarejaquemavʉ yʉrã, Cristo ji borore: Iva cʉ̃ravare cʉ̃ramine d̶aipõeva ʉbeni jarʉvaquemavʉ. Caride iva cʉ̃rava caiva apeva pʉeno parʉrivabu. Nópe d̶aino mácarõre d̶aquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Que baru pare mearotamu majare, maje dápiaru, arĩ toivarejaquemavʉ.
MAT 21:43 Que baru coyʉyʉbu mʉjare: Mʉja judíova mʉje d̶abe boje mearore yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe ʉ̃i jaboteimarare d̶aiye jaʉépe, apevʉ põeva, judíova ãmevʉ, mearore d̶aivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, ʉ̃i jaboteimara marajárama na mʉje pʉeno.
MAT 21:44 Ácʉ põecʉ tʉyʉ baru divarã, tʉrĩ yavacʉyʉme ʉ̃i bajure. Aru diva tʉiva baru põecʉ pʉenora chĩtoquiyebu ʉ̃́re, arejame náre Jesús. Yópe aiyʉrõtamu no: Põeva “Ãmecʉbe ʉ̃”, arĩdurãjarama Jesúi borore. Ʉbenita meacʉ bajube ʉ̃, Jesús, caivʉ apevʉ pʉeno.
MAT 21:45 Ina sacerdotevare jaboteipõeva aru ina fariseova jápiaivʉ bácavʉ Jesús ʉ̃i jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aiyede, coreóvarejaimad̶a coyʉyʉre nára, “Mʉja judíova mʉje d̶abe boje mearore yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, judíova ãmevʉ ʉ̃i jaboteimara marajárama mʉje pʉeno” ʉ̃i aiye báque boje. Que baru jẽni nʉvaiyʉrĩdurejaima.
MAT 21:46 Ʉbenita ne jẽiyʉrĩduiyede ʉ̃́re, obedivʉ põeva “Jesúbe Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ” arĩ dápiaivʉre jidʉrejaimad̶a.
MAT 22:1 Bedióva cojedeca Jesús, yópe arĩ, buedejame náre apeno jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainoque:
MAT 22:2 —Jʉ̃menijicʉi jaboteinomu yópe cũinácʉ jabocʉi mácʉ pʉrʉbʉoyʉre torojʉve tede d̶ainope.
MAT 22:3 Ñai torojʉve teino upacʉ jarorĩ, “Nʉjara” aicõjeniduquemavʉ ʉ̃i yebacavʉre ʉ̃i cutuimarare. Ʉbenita ina cutuimaracapũravʉ nʉiyʉbetequemavʉ.
MAT 22:4 Bedióva cojedeca jarorĩ, aicõjeniduquemavʉ apevʉ ʉ̃i yebacavʉre yópe: “Coyʉjarã ina ji cutuimarare yópe: ‘Ji torojʉve teinore mead̶aivʉ yʉ. Boaicõjeivʉ oteivecʉva ʉrarãre aru ina mamara jiacʉrivʉre máre. Caiyede mead̶aivʉ yʉ. Que baru ãranʉjara cari’, ajarã ji cutuimarare”, aquemavʉ ñai jabocʉ.
MAT 22:5 Ʉbenita ina cutuimara ñai jabocʉre ãmeina jã́ri, yʉrini, nʉmetequemavʉ ʉ̃i torojʉve teinore. Cũinácʉ memecʉnʉquemavʉ ʉ̃i jioi. Apecʉ memecʉnʉquemavʉ ʉ̃i bojed̶aitucubʉi.
MAT 22:6 Aru apevʉ ina yebacavʉre jẽni, cʉyojarõ d̶arĩ, boarĩ́ jarʉvaquemavʉ náre.
MAT 22:7 Diede jápiarĩ, ñai jabocʉ jaraquemavʉ. Churaravare jaroquemavʉ, ne boarĩ́ jarʉvarãjiyepe ayʉ ina boarĩ́ jarʉvaivʉ bácavʉre ʉ̃i yebacavʉre aru ne juarãjiyepe ayʉ ne ĩmarore.
MAT 22:8 ’Dinʉmʉre ñai jabocʉ aquemavʉ apevʉ ʉ̃i yebacavʉre, “Jímacʉ ʉ̃i pʉrʉbʉoiye torojʉve teino mead̶arĩ bʉojainomu. Ʉbenita ina ji cutuimara mácavʉ ãmena bajure daiye jaʉbetedebu.
MAT 22:9 Que baru ma ʉramai nʉjara mʉja. Nore caivʉ mʉje eaimarare cutujarã, ne darãjiyepe aivʉ ji torojʉve teinoi”, aquemavʉ ñai jabocʉ.
MAT 22:10 Ʉ̃i que arĩburu yóboi, ina yebacavʉ mái nʉri cójijovaquemavʉ caivʉ ne eaimarare, mearare aru ãmenare máre, ne torojʉve teitucubʉ buiquíyepe aivʉ.
MAT 22:11 Ʉbenita ñai jabocʉ jã́cʉnʉri ina ʉ̃i cutuimarare no torojʉve teitucubʉi, jã́quemavʉ cũinácʉ põecʉre pʉrʉbʉoino doiyede dobecʉva.
MAT 22:12 Que baru ʉ̃́re jẽniari jã́quemavʉ, “Pacomá, ¿aipe teni ecoyʉ bʉojacʉrʉ̃ yore pʉrʉbʉoino doiyede dobecʉva?” aquemavʉ. Ʉbenita ñai cutuimʉcapũravʉ bi aquemavʉ.
MAT 22:13 Dinʉmʉre ñai jabocʉ ʉ̃́re cad̶ateipõevare yópe aquemavʉ, “Ʉ̃i pʉrʉáre, ʉ̃i cʉbobare máre bʉorĩ, jarʉvajarã ʉ̃́re joai, ñeminoi, ʉ̃i jʉ abe boje yʉre, ʉ̃i coatequiyepe aivʉ yʉre jarʉvarĩ. Chĩoivʉ orĩ cʉrãjarama põeva nore. Aru jararĩ cõpi cũrajarama na, aquemavʉ ñai jabocʉ”, arejame Jesús.
MAT 22:14 Jesús, yópe arĩ, buede nʉrejame: —Obedivʉ põevatamu ina Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i cuturĩduimara. Ʉbenita obebejĩnatamu ina ʉ̃i beoimara, ʉ̃i jaboteimara márajivʉ, arejame Jesús.
MAT 22:15 No yóboi apevʉ fariseova ne bajumia borotedejaimad̶a aipe d̶arĩ ne jʉjovarĩ jacotʉjʉroede Jesúre ʉ̃i coyʉiyequede.
MAT 22:16 Apevʉ ne bueimarare apevʉ Herodecavʉque jarorejaimad̶a na. Ʉ̃i yebai edarĩ, ʉ̃́re yópe arejaima, mamad̶aiyʉrivʉ: —Mʉ, bueipõecʉ, mʉre coreóvaivʉbu ñʉja. Nurié yávaivʉ mʉ. Jãveneca bueivʉ mʉ põevare, ne d̶arãjiyepe ayʉ mearore yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe. Caivʉre cũinácamuara yávaivʉ mʉ. Coyʉbevʉ mʉ põevare yópe ne d̶aiyepe. Quénora jidʉbecʉva coyʉivʉ mʉ náre yópe ne dápiaiyepe.
MAT 22:17 Que baru coyʉjacʉ yéde mi dápiaiyede iye ñʉje jẽniaiyede mʉre caride. ¿Maje jabocʉ César ʉ̃i ĩ́cõjejʉroede, ʉ̃i jaboteiye boje, maje bojed̶aru, mearica die? ¿O bojed̶abejeba maja? arejaima na, ʉ̃́re jʉjovaiyʉrĩduivʉ.
MAT 22:18 Ʉbenita ne ʉ̃́re ãmeina d̶ájʉroede majini, yópe arejame Jesús: —Mʉja, jʉjovaivʉ, ¿aipe teni yʉre jʉjovaiyʉrĩdurãrʉ mʉja?
MAT 22:19 Jã́d̶ovajara yʉre tãutʉratʉravare, arejame Jesús. Que ayʉre, nácacʉ cũinátʉrava tãutʉratʉravare davarejame ʉ̃́re.
MAT 22:20 Ʉ̃́re ʉ̃i davarĩ jíyede, arejame Jesús: —¿Ñamema ñai, ditʉravare jẽñʉ? ¿Aru ñamei ãmiá cʉritʉravaba ditʉrava? arejame náre Jesús.
MAT 22:21 —Ñai jabocʉ Césai decocʉ aru ʉ̃i ãmiá máre cʉritʉravatamu, arejaima Jesúre. Que aivʉre arejame Jesús: —César jiede ʉ̃́re jacopaiyovajarã mʉja. Jíjarã ʉ̃́re tãutʉra yópe ʉ̃i bojed̶aicõjeiyepe mʉjare. Aru Jʉ̃menijicʉ jiede ʉ̃́re jacopaiyovajarã mʉja. D̶ajarã yópe ʉ̃i ʉrõpe, arejame náre, jẽniari jã́radaivʉre, Jesús.
MAT 22:22 Ʉ̃i que aiyede jápiarĩ, pare dápiarĩ cuecumarejaimad̶a ina ʉ̃́re jʉjovaiyʉrĩduivʉ bácavʉ. Que baru ʉ̃́re dajocarĩ etarĩ nʉrejaima na.
MAT 22:23 Dijãravʉmareca apevʉ saduceova darejaima Jesús yebai. Saduceo ãmicʉriyajubobu judíovacavʉ ne yajubo cũináyajubo. Caivʉ saduceova “Yainore jarʉvarĩ nacajaiye cʉbevʉ”, ad̶ama na. Jesúre jẽniari jã́rejaima ina saduceova yópe arĩ:
MAT 22:24 —Mʉ, bueipõecʉ, Jʉ̃menijicʉi cõjeiyede Moisés bácʉ coyʉrejaquemavʉ: “Cũinácʉ némamicʉ yaidú, jʉed̶ocʉvabecʉva, yaiyʉ́ bácʉi yócʉre pʉrʉbʉoiye jaʉvʉ nomiópecoque, jʉed̶ocʉvacʉyʉ. Aru ina jʉed̶ova bárãjivʉ yaiyʉ́ bácʉi ãmiáre cʉvarãjarama na”, coyʉicõjenejaquemavʉ Moisés bácʉre Jʉ̃menijicʉ.
MAT 22:25 Javede cʉ́tequemavʉ siete paivʉ ʉ̃mʉva ñʉjacavʉ. Cũinácʉ ʉ̃mʉi mára matequémavʉ na. Aru némamicʉ pʉrʉbʉoquemavʉ. No yóboi yaiquémavʉ ʉ̃ mácʉ, jʉed̶ocʉvabecʉva.
MAT 22:26 Que baru apecʉ, némamicʉ bácʉrã cutuyʉ, pʉrʉbʉoquemavʉ jíbʉcʉ bácʉi márepacoque. Aru jíbʉcʉ bácʉpedeca, yaiquémavʉ ʉ̃ mácʉ máre, jʉed̶ocʉvabecʉva. Aru apecʉ, ʉ̃ mácʉrã cutuyʉ máre, nopedeca, aru caivʉ ina siete paivʉ bácavʉ ṍque pʉrʉbʉorĩ, yaiquémavʉ na mácavʉ caivʉ jʉed̶ocʉvabevʉva.
MAT 22:27 Caivʉ ne yóboi, ico nomió máco máre yaiquémavʉ.
MAT 22:28 ¿Aru yainore jarʉvarĩ nacajaijãravʉ baquinóre, ñamei márepaco bacod̶óba ico? Ijãravʉi caivʉ ina siete paivʉ cʉvatequemavʉ ṍre, arejaima na Jesúre.
MAT 22:29 Ʉbenita Jesús arejame ina saduceovare: —Mamateivʉbu mʉja, mʉje majibe boje Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Aru Jʉ̃menijicʉi parʉéde máre majibevʉbu mʉja.
MAT 22:30 Yainore jarʉvarĩ nacajaijãravʉ baquinóre pʉrʉbʉobenajarama. Aru jíbenajarama némaromivare, ne pʉrʉbʉorãjiyepe aivʉ. Quénora ángeleva, ina pʉrʉbʉobevʉ, cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõcavʉpe paivʉ, barãjárama ina yainore jarʉvarĩ nacajarajivʉ.
MAT 22:31 ¿Iye yainore jarʉvarĩ nacajaiyede, jápiarĩ eabenarʉ mʉja iye Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquede Moisés bácʉre?
MAT 22:32 “Yʉ́tamu Jʉ̃menijicʉ. Abraham, Isaac, aru Jacob ne mearore jímʉmu yʉ”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Que arĩ, yaivʉ bácavʉ ne mearore jímʉ ãmemi Jʉ̃menijicʉ. Quénora apʉrivʉ ne mearore jímʉtame ʉ̃, arĩ coyʉrejame náre Jesús.
MAT 22:33 Ina obedivʉ põeva Jesús ʉ̃i nópe coyʉiyede jápiaivʉ, pare dápiarĩ cuecumarejaimad̶a, ʉ̃i nópe aiye boje.
MAT 22:34 Apevʉ fariseova ne jápiaiyede Jesús vainí tʉyʉ bácʉre ina saduceovare, bi are d̶ayʉ bácʉre náre, cójijidejaima ʉ̃i yebai.
MAT 22:35 Aru cũinácʉ nácacʉ, Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede majicʉ, Jesúre jʉjovarĩ jacotʉiyʉrĩduyʉ jẽniari jã́rejame yópe:
MAT 22:36 —Mʉ, bueipõecʉ, ¿ã́roma majare Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeino pʉeno parʉrõ cõjeino? arejame ʉ̃.
MAT 22:37 Jesús arejame ʉ̃́re: —“Ʉjacʉ mi jabocʉ Jʉ̃menijicʉre caino mi ũmedʉque, caino mi ũmeque, aru caino mi majiéque”.
MAT 22:38 Nótamu Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeino pʉeno parʉrõ, pʉeno mearo máre.
MAT 22:39 Aru no yóbo cãchijino parʉrõ d̶aicõjeinotamu mamaro cõjeinope paino. “Mi bajure mi jecʉépedeca jecʉjacʉ mícʉre máre”.
MAT 22:40 Caiye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, aru caiye ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne bueiye báquede máre coyʉiyetamu cũinátʉrʉra iye pʉque d̶aicõjeiyeque. Põevare ʉe jaʉvʉ majepacʉ Jʉ̃menijicʉre aru jecʉé jaʉvʉ apevʉ põevare máre, arĩ buedejame Jesús.
MAT 22:41 Ina fariseovacavʉ cójijivʉreca cãreja Jesús yebai, náre yópe arĩ, jẽniari jã́rejame Jesús:
MAT 22:42 —¿Aipe dápiaivʉrʉ̃ mʉja ñai Cristore? ¿Ñamei mácʉba ñai? arejame. Ʉ̃́re arejaima: —David bácʉi pãramecʉbe ʉ̃, arejaima.
MAT 22:43 Náre arejame Jesús: —Que baru, ¿aipe teni David bácʉvacari Espíritu Santoi parʉéque coyʉicõjeimʉ marejaquémari “mʉ, ji jabocʉ” Cristorã? David bácʉ, yópe arĩ, coyʉrejaquemavʉ Cristorã:
MAT 22:44 Jʉ̃menijicʉ aquemavʉ ji jabocʉre, “Dobajacʉ ji meapũravʉi, mi cʉvae boje parʉéde yʉpedeca. Aru yʉ epecʉyʉmu mi mauvare mi cʉboba cãchinoi. Que teni mʉre vainí jarʉvare d̶acʉyʉmu yʉ náre, mi jabotequiyepe ayʉ náre”, arĩ toivarejaquemavʉ David bácʉ Cristorã.
MAT 22:45 David bácʉvacari Cristoi borore arejaquemavʉ, “Ʉ̃́recabe ji jabocʉ”. Que baru, ¿aipe teni David bácʉi pãramecʉba ʉ̃? arejame Jesús.
MAT 22:46 Ñame bʉojarĩ cũiná coyʉbeteima ʉ̃́re. Dijãravʉmata ñame yéde jẽniari jã́menejaima Jesúre bedióva cojedeca.
MAT 23:1 No yóboi Jesús, yópe arĩ, coyʉrejame ina obedivʉ põevare aru ñʉja ʉ̃i bueimarare máre:
MAT 23:2 —Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva aru fariseova bued̶ama mʉjare Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. Jʉ̃menijicʉi yávaiye jãvene bued̶ama na. Que baru d̶ajarã mʉja yópe ne bueiyepedeca.
MAT 23:3 Ʉbenita návacari d̶abenama yópe ne bueiyepe. Que baru d̶abejarã mʉja yópe ne d̶aiyepe.
MAT 23:4 Ne baju dápiaiyepe d̶aicõjed̶ama põevare. Ʉbenita yópe Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquepe dápiabenama na. Maiyójajebu iye d̶aicõjeiye ne baju dápiaiye báque. Návacari caiye iyede ye d̶abenama na. Aru ne d̶aicõjeimarare ye cad̶atebenama, ne d̶arãjiyepe aivʉ die maiyójae d̶aiyede.
MAT 23:5 Caiye ne d̶aiyede d̶ad̶ama apevʉre jã́icõjenajivʉ, “¿Meara márica na?” ne arĩ dápiarãjiyepe aivʉ. Que baru Jʉ̃menijicʉi yávaiyequede ne toivaino mácarõ yocarã, ne ad̶aino mácarõ quĩ́jitõcua jívʉi bʉod̶ama na. Ditõcuare ne bʉoiyede ne tʉ̃tʉva coapa aru ne ãmuve cãcopũravʉcaãmuve coapa, ʉramea bʉoimeaque bʉod̶ama na, jã́icõjenajivʉ apevʉre. Aru ne cuitótecajea coapa nareicõjed̶ama tʉrʉvacajea ʉracajeare, jã́icõjenajivʉ apevʉre. Que teni apevʉre dápiare d̶aiyʉrĩduyama mearore jívaivʉre Jʉ̃menijicʉre aru jʉ ávaivʉre máre. Ʉbenita nópe dápiajebu põeva náre ʉbenina.
MAT 23:6 Torojʉve teinore cʉiyʉma na ñai torojʉve teino upacʉ yebai, apevʉ ne pued̶arãjiyepe aivʉ náre. Judíovai cójijiñamiare ʉma na ne dobae mearoa baji, apevʉ ne jã́rajiyepe aivʉ náre parʉrivʉpe.
MAT 23:7 Aru ʉma na põeva pued̶arĩ ne jacoyʉinore tãibʉi aru “mʉ, bueipõecʉ” ne ainore máre náre.
MAT 23:8 ’Ʉbenita mʉjacapũravʉ “mʉ, bueipõecʉ” aicõjemejara apevʉre mʉja coapa, mʉje dápiaiye boje meara apevʉ pʉeno. Yʉ cũinácʉratamu mʉje bueipõecʉ. Aru cũinátʉrʉbu mʉja, caivʉ cũinávʉpe paivʉ.
MAT 23:9 Aru ijãravʉcacʉ cʉbebi “mʉ, ñʉjepacʉ, ñʉje jabocʉ” mʉje aimʉ. Nópe abejarã põecʉre. Majepacʉ cũinácʉratame cavarõ mearocacʉ.
MAT 23:10 Aru “mʉ, jabocʉ” aicõjemejara apevʉre mʉja coapa. Yʉ, Cristo, cũinácʉratamu mʉje jabocʉ.
MAT 23:11 Que baru ñai mʉjacacʉ parʉcʉ baiyʉcʉ baru, memecajacʉrĩ mʉjare.
MAT 23:12 Ñai cʉiyʉcʉ me apevʉ pʉeno, parʉbecʉyʉme pʉeno baju. Aru ñai parʉbede d̶aiyʉcʉ ʉ̃i baju apevʉ cãchino, me cʉcʉyʉme pʉeno baju, Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiye boje ʉ̃́re, arĩ buedejame ñʉjare Jesús.
MAT 23:13 Aru yópe arĩ, coyʉre nʉrejame ʉ̃: —Mʉja, Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, aru mʉja, fariseova, jʉjovaivʉ, chĩorajaramu mʉja. Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme mʉjare. Mʉja d̶ad̶avʉ̃ yópe põecʉ ʉ̃i bieiyepe cʉ̃ramine, apevʉ ne ecobenajiyepe ayʉ, aru ʉ̃ máre ecobecʉyʉ. Mʉja coreóvad̶avʉ̃ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Ʉbenita diede jʉ are d̶abevʉ apevʉre, ne ecobenajiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteinore, aru mʉja máre jʉ abevʉ. Que baru ecobenajaramu nore.
MAT 23:14 ’Mʉja, Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, aru mʉja, fariseova, jʉjovaivʉ, chĩorajaramu mʉja. Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme mʉjare. Jʉjovarĩ ñavad̶avʉ ina nomiópeva ne apejĩene. Aru jẽniad̶avʉ joe Jʉ̃menijicʉque, põeva ne dápiarãjiyepe aivʉ ʉbenina mʉja me Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉpe. Caiye iyede mʉje d̶aiye boje, pʉeno ʉrarõ ñájinajaramu mʉja, mʉje ãmeina teiye boje.
MAT 23:15 ’Mʉja, Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, aru mʉja, fariseova, jʉjovaivʉ, chĩorajaramu mʉja. Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme mʉjare. Joai curãnʉñavʉ mʉja jia ʉrad̶ai aru joborõi máre. Cũinácʉ põecʉre vorãnʉñavʉ, oatʉvarãjivʉ ʉ̃i dápiaiyede, ʉ̃i dápiaquiyepe aivʉ mʉje dápiaiyepe. Aru ʉ̃i d̶aiyede máre oatʉvad̶avʉ̃ mʉja, ʉ̃i d̶aquiyepe aivʉ pʉeno ãmenore, ʉ̃i ñájiquiyepe aivʉ toabo cũiméboi mʉje pʉeno.
MAT 23:16 ’Mʉja, Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, aru mʉja, fariseova, jʉjovaivʉ, chĩorajaramu mʉja. Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme mʉjare. “Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueni bʉojaivʉbu ñʉja”, ad̶avʉ̃ mʉja põevare ʉbenina. Yópe jã́ri eabevʉ ne jipocateiyepe põevare, mʉja Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueni bʉojabenamu. Yópe ʉbenina bued̶avʉ̃ mʉja: “Põecʉ ayʉ baru ‘Ji aiyepe d̶acʉyʉmu yʉ, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami cʉe boje’, d̶aiye jaʉbevʉ ʉ̃́re. Ʉbenita ayʉ baru ‘Ji aiyepe d̶acʉyʉmu yʉ, úru cʉe boje Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jívʉi’, d̶aiye jaʉvʉ ʉ̃́re”, ad̶avʉ̃ mʉja.
MAT 23:17 Mʉjatamu jã́ri eabevʉpe paivʉ mʉje ũmei. Mʉjatamu ãrʉmevʉ. Coreóvabevʉ mʉja Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine pʉeno parʉrõre caiye iye úru pʉeno. Iye úrubu pʉeno me, die cʉe boje Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jívʉi.
MAT 23:18 Aru yópe ʉbenina bued̶avʉ̃ mʉja: “Põecʉ ayʉ baru ‘Ji aiyepe d̶acʉyʉmu yʉ, Jʉ̃menijicʉre jícaiyede jícaiva cʉe boje ʉ̃i cʉ̃rami jívʉi’, d̶aiye jaʉbevʉ ʉ̃́re. Ʉbenita ayʉ baru ‘Ji aiyepe d̶acʉyʉmu yʉ, Jʉ̃menijicʉre jícaiye boje jícaiva pʉenora ʉ̃i cʉ̃rami jívʉi’, d̶aiye jaʉvʉ ʉ̃́re”, ad̶avʉ̃ mʉja.
MAT 23:19 Mʉjatamu jã́ri eabevʉpe paivʉ mʉje ũmei. Coreóvabevʉ mʉja Jʉ̃menijicʉre jícaivare pʉeno parʉrõre caiye iye jícaiye pʉeno. Iye jícaiyebu pʉeno me, die cʉe boje Jʉ̃menijicʉre jícaiva pʉenora.
MAT 23:20 Que baru põecʉ ayʉ baru “Ji aiyepe d̶acʉyʉmu yʉ, Jʉ̃menijicʉre jícaiva cʉe boje ʉ̃i cʉ̃rami jívʉi”, jãve aiyʉrõ “Jʉ̃menijicʉre jícaiva aru caiye Jʉ̃menijicʉre jícaiye diva pʉenora”, aiyʉbi ʉ̃.
MAT 23:21 Aru põecʉ ayʉ baru “Ji aiyepe d̶acʉyʉmu yʉ, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami cʉe boje”, jãve aiyʉrõ “Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami aru ñai cʉcʉ noi”, aiyʉbi ʉ̃.
MAT 23:22 Aru põecʉ ayʉ baru “Ji aiyepe d̶acʉyʉmu yʉ, cavarõ mearo cʉe boje”, jãve aiyʉrõ “Jʉ̃menijicʉi dobarõ mearo aru ñai dobacʉ nore”, aiyʉbi ʉ̃, arejame Jesús. Ʉ̃i que aiyede, Jesús yópe aiyʉcʉ barejaquémavʉ: Cainʉmʉa d̶aiye jaʉvʉ põevare yópe ne aiye báquepedeca.
MAT 23:23 Aru yópe arĩ, coyʉre nʉrejame Jesús: —Mʉja, Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, aru mʉja, fariseova, jʉjovaivʉ, chĩorajaramu mʉja. Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme mʉjare. Caiye mʉje oteiyoca, quĩ́jiyoca bojecʉbeyoca, caipʉcapʉrʉape paiyocare cʉvarivʉ, cũináyocare jíyavʉ̃ Jʉ̃menijicʉre. Ʉbenita mearo d̶aivʉre apevʉre, cõmaje ãroje jã́ivʉre apevʉre, aru jʉ aivʉre Jʉ̃menijicʉre máre ãrʉmevʉ mʉja. Caipʉcapʉrʉape paiye mʉje cʉvaede jocarĩ, cũinárore Jʉ̃menijicʉre jíye jaʉvʉ mʉjare. Ʉbenita pʉeno baju jaʉvʉ mʉjare mʉje mearo d̶aiye apevʉre, mʉje cõmaje ãroje jã́iye apevʉre, aru mʉje jʉ aiye Jʉ̃menijicʉre máre.
MAT 23:24 Mʉja d̶ad̶avʉ̃ yópe jã́ri eabevʉ ne jipocateiyepe põevare. Iye parʉbede dápiad̶avʉ̃ mʉja. Que teni d̶ad̶avʉ̃ yópe põecʉ ʉ̃i ĩ́yepe jujicʉre ʉ̃i ũcuidore jocarĩ, ʉbenita ʉ̃i jãrʉóiyepe camello ãmicʉcʉ ãimacʉ ʉracʉre.
MAT 23:25 ’Mʉja, Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, aru mʉja, fariseova, jʉjovaivʉ, chĩorajaramu mʉja. Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme mʉjare. Mʉja joad̶avʉ̃ mʉje ũcuidoare aru jororʉare máre pʉenomia, põeva ne jã́inore. Ʉbenita mʉjavacari tatoiyʉrivʉbu apevʉ ne cʉvaede. Que teni ãmeno baju d̶ad̶avʉ̃ mʉja. Que baru mearo d̶aiye apevʉre mearotamu joare d̶aicõjeiye pʉeno.
MAT 23:26 Mʉja, fariseova, d̶ad̶avʉ̃ yópe jã́ri eabevʉpe paivʉ ne ũmei. Mʉje joaru mamarʉmʉre ũcuido jívʉi aru jororʉ jívʉi máre, ũcuido pʉeno aru jororʉ pʉeno máre docʉcʉbequiyebu. Quédeca dápiaivʉ baru me, d̶arãjaramu me máre.
MAT 23:27 ’Mʉja, Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, aru mʉja, fariseova, jʉjovaivʉ, chĩorajaramu mʉja. Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme mʉjare. Mʉjatamu yópe yaivʉ bácavʉ ne epeiñamia boriñamiape paivʉ. Diñamiare põeva ne jã́ru jedevai, mead̶amiape ãrojariñamiamu. Ʉbenita diñamia jívʉi, buidíñamiamu yaivʉ bácavʉ ne cũad̶oaque, aru docʉcʉeque máre.
MAT 23:28 Quédeca põeva ne jã́ru mʉjare, mearape aru mearore d̶aivʉpe ãrojarivʉbu mʉja ne jã́iyede. Ʉbenita mʉje ũmei dápiad̶avʉ̃ jʉjovaivʉpe paivʉ aru ãmenore d̶aivʉpe paivʉ máre.
MAT 23:29 ’Mʉja, Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, aru mʉja, fariseova, jʉjovaivʉ, chĩorajaramu mʉja. Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme mʉjare. Mʉja d̶ad̶avʉ̃ mead̶amia cʉ̃ramiare ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne jobocobea báque pʉenoi. Aru mʉja mead̶ad̶avʉ̃ ãrʉriñamia cʉ̃ramiare ina meara mácavʉre.
MAT 23:30 Yópe borocʉrĩ ad̶avʉ̃ mʉja: “Majeñecuva mácavʉ ne cʉrinʉmʉ cʉrivʉ baru maja, ne boarĩ́ jarʉvaiye báquede ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre cad̶atebejebu maja”, ad̶avʉ̃ mʉja.
MAT 23:31 Ʉbenita mʉjavacari jã́d̶ovad̶avʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre boarĩ́ jarʉvaivʉ bácavʉpe paivʉre.
MAT 23:32 Maumejiena iye ãmeina d̶aiyede mʉjeñecuva mácavʉ ne bʉiye báquede bubajarã mʉja, mʉje boarĩ́ jarʉvarãjiyede yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre.
MAT 23:33 ’¡Mʉja, jʉjovaivʉ, ãd̶avape paivʉbu mʉja! Mʉje toabo cũiméboi ñájinajiyede jocarĩ, dupini nʉivʉ bʉojabenamu mʉja.
MAT 23:34 Que baru yʉ daroquijivʉ mʉje yebai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevare aru ʉ̃mʉva majidivʉre, aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevare máre. Apevʉ nácavʉre boarĩ́ jarʉvarãjaramu mʉja. Apevʉre jocʉcʉjaravena pẽvari, boarĩ́ jarʉvarãjaramu. Apevʉre jara popenajaramu maja judíova maje cójijiñamiai. Aru apevʉre cujurãjaramu mʉja ĩmaroa coapa.
MAT 23:35 Que baru Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme mʉjare, caivʉ meara mácavʉ ne yaiye báque boje ijãravʉre, apecʉ ʉ̃i boarĩ́ jarʉvaiye báque boje ñai Abel bácʉre, aru apevʉ ne boarĩ́ jarʉvaiye báque boje caivʉ Abel bácʉi yóbocavʉ bácavʉre máre, pʉ Zacarías bácʉ bajita, Berequías bácʉi mácʉ bácʉre, ñai mʉjacavʉ bácavʉ ne boarĩ́ jarʉvaimʉ mácʉre Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami tãibʉ coricai.
MAT 23:36 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Mʉja ijãravʉcavʉ ñájinajaramu, mʉje ãmeina d̶aiye boje, arĩ buedejame Jesús.
MAT 23:37 Yópe arejame Jesús: —¡Mʉja, Jerusalẽ́cavʉ, mʉjeñecuva mácavʉ boarĩ́ jarʉvarejaquemavʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre! Cʉ̃raboaque dʉvarĩ boarĩ́ jarʉvarejaquemavʉ ina Jʉ̃menijicʉi daroimara mácavʉre ne yebai. Obedinʉmʉa cójijovaiyʉrĩduvʉ yʉ mʉjare ji yebai, yópe cáyuco õi cójijovaiyepe mamarare õi caveba cãchinoi. Ʉbenita ʉbeteavʉ̃ mʉja.
MAT 23:38 Jã́jara. Dinʉmʉ maquinó mʉje cʉrõre Jʉ̃menijicʉ dajocarĩ jarʉvacʉyʉme.
MAT 23:39 Aru coyʉyʉbu mʉjare: Yʉre jã́menajaramu mʉja cojedeca pʉ jã́d̶ovacʉdayʉre meacʉ bajure jã́ivʉta. Dinʉmʉ maquinóre arãjaramu yópe: “Torojʉe bajad̶éni ñai dayʉre Jʉ̃menijicʉi ãmiái, ʉ̃i parʉéque”, arejame Jesús.
MAT 24:1 Jesús etayʉ bácʉ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine jocarĩ, ñʉja ʉ̃i bueimara ʉ̃i yebai nʉri, jã́d̶ovarejacarã diñamia cʉ̃ramiare, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramicad̶ãmiare.
MAT 24:2 Aru ñʉjare arejame: —Caiñamia diñamia ʉrad̶ãmia cʉ̃ramiare jã́ivʉbu mʉja. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Cũináva cʉ̃rava mautebequiyebu apeva pʉenora. Caiye iva cʉ̃rava tʉquiyebu, arejame Jesús.
MAT 24:3 Jesús dobarejame cʉ̃racũ Olivocũ ãmicʉricũ pʉenoi. Ʉ̃i dobaede noi, ñʉja, ʉ̃i bueimara, jẽniari jã́rejacarã ʉ̃́re yavenina, põevare jocarĩ: —Coyʉjacʉ ñʉjare: ¿Aipiyede tʉquidi caiye iye cʉ̃ramia ʉrad̶ãmia? ¿Aipe d̶arĩ coreóvarãjidica ñʉja mi copaidaquiyede? ¿Aipe d̶arĩ majinajidica ñʉja ijãravʉ cũiquíyede? jẽniari jã́rejacarã ʉ̃́re.
MAT 24:4 Ñʉjare yópe arĩ, coyʉrejame Jesús: —Me jã́jara apecʉ jʉjovaiyʉcʉre mʉjare.
MAT 24:5 Obedivʉ ʉ̃mʉva darĩ arãjarama “Cristobu yʉ”, jʉjovarãjivʉ obedivʉ põevare.
MAT 24:6 Aru “Põeva boad̶áma apevʉ põevaque” ne borore jápiarĩ, aru “Põeva boarã́jarama apevʉ põevaque” ne borore máre jápiarĩ, jidʉbejarã mʉja. Que baru caiye iye vaiye jaʉvʉ, jãravʉ cũiquíye jipocai. Ʉbenita cũimébu cãreja.
MAT 24:7 Cũináyajubo põeyajubocavʉ ãd̶amatenajarama apeyajubo põeyajubocavʉque. Aru cũináro jaboteinocavʉ ãd̶amatenajarama apeno jaboteinocavʉque. Joborõ cújiquiyebu obedicʉrõare. Ñájinajarama ãvʉéna.
MAT 24:8 Iye ñájiye baquiyébu yópe jʉed̶ocʉ põeteyʉre ñájiyepe. Yópe bʉ́quiyebu caiye iye ãmeina ñájinajiye.
MAT 24:9 ’Mʉjare jẽni jínajarama, mʉje ñájinajiyepe aivʉ. Aru mʉjare boarĩ́ jarʉvarãjarama na. Mʉjare cainoa jaborõacavʉ jorojĩni jã́rajarama, yʉre mʉje jʉ aiye boje.
MAT 24:10 Dinʉmʉ maquinóre obedivʉ yʉre jʉ aivʉ bácavʉ dajocarãjarama ne yʉre jʉ aiye báquede. Obedivʉ jẽni jínajarama névʉre ne mauvare. Aru obedivʉ jorojĩni jã́rajarama névʉre máre.
MAT 24:11 Obedivʉ borocʉrivʉ “Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉbu yʉ” arĩ, ʉbenina coyʉcarĩduivʉ, põevare jʉjovarãdarãjarama.
MAT 24:12 Dinʉmʉ maquinóre obedivʉ põeva ʉrarõ baju ãmenore d̶arãjarama. Que baru obedivʉ põeva ʉbenajarama apevʉ põevare.
MAT 24:13 Ʉbenita ñai jʉ ayʉ yʉre ʉ̃i yainʉmʉita, ʉ̃ macʉyʉ́me ji mead̶aimʉ.
MAT 24:14 Mamarʉmʉre yávaiye méne Jʉ̃menijicʉi jaboteinora coyʉiye jaʉvʉ cainoa joborõacavʉre, ne jápiarãjiyepe aivʉ diede. Que baru cainoa joborõacavʉ iye yávaiye méne coreóvaivʉ barãjárama. No yóboi jãravʉ cũiquíyebu.
MAT 24:15 ’Ʉbenita iye vaiquíye jipocai, ñai ʉ̃mʉ pare ãmecʉ núcʉyʉme nore, Jʉ̃menijicʉi cʉicõjemenore ʉ̃́re, yópe Daniel ãmicʉcʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ ʉ̃i coyʉiye báquepedeca. Caivʉ jã́ri boroteivʉ iye toivaiyede me dápiajarãri caiye iyede. Ñai ʉ̃mʉre jã́rajaramu mʉja.
MAT 24:16 Judeacavʉ dupini nʉjarari cʉ̃racũai, ne jidʉé boje ñai ʉ̃mʉre.
MAT 24:17 Aru ñai cʉ̃rami pʉenora cʉcʉyʉ, ʉ̃i dupini nʉiyede, ẽmeni, darĩ, nʉvariducʉyʉ ʉ̃i apejĩene, ecobejacʉrĩ ʉ̃i cʉ̃rami.
MAT 24:18 Aru ñai jiore memecʉyʉ, ʉ̃i dupini nʉiyede, copainʉmejacʉrĩ, ĩniducʉyʉ ʉ̃i cuitótecaje pʉenocacajede.
MAT 24:19 ¡Cõmaje ãrojarajarama ina nomiva micava bárãjivʉ dijãravʉa baquiyéde! ¡Aru ina nomiva némajina nuri dajocabevʉre cʉvarãjivʉ máre pare ñájinajarama dijãravʉa baquiyéde!
MAT 24:20 Jẽniajara Jʉ̃menijicʉque iye vaibéquiyepe aivʉ ocorʉ̃mʉre aru jabʉóvaijãravʉ sábadore máre.
MAT 24:21 ’Dijãravʉa baquiyéde põeva ʉrarõ ñájinajarama. Nópe paiye cʉbevʉ cãreja, mamarʉmʉmata Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i cʉed̶arĩ bʉinʉmʉre pʉ caride máre. Aru cainʉmʉa cʉbequiyebu.
MAT 24:22 Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i javaiyobedu dijãravʉa ñájiovaquijãravʉa baquiyéde, caivʉ yaijébu. Mead̶aimara cʉbejebu. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ javaiyocʉyʉme dijãravʉa ñájiovaquijãravʉa baquiyéde, ʉ̃i beoimara mácavʉre boje.
MAT 24:23 ’Dijãravʉa baquiyéde apecʉ ʉ̃i aru mʉjare yópe, “Jã́jara. ¡Ñainecabe Cristo!” o apecʉ ʉ̃i aru mʉjare, “¡Ãñʉrecabe Cristo!” náre jʉ abejarã.
MAT 24:24 Que teni obedivʉ borocʉrivʉ darĩ, coyʉrãjarama “Cristobu yʉ”. Aru apevʉ máre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarĩdurãjarama. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva baju ãmenajarama na. Ʉrarõ põeva ne jã́mene aru ne d̶arĩ majibede máre d̶arãjarama, jʉjovaiyʉrĩduivʉ Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉre.
MAT 24:25 Ʉbenita me jã́jara mʉja. Coyʉyʉbu mʉjare ne borore, mʉje majinajiyepe ayʉ, ne darãjiye jipocai.
MAT 24:26 Que baru apevʉ ne aru “Jã́jara. Ñai Cristo cʉbi põecʉbenoi”, nʉmejara mʉja nore. Aru apevʉ ne aru “Jã́jara. Ñai Cristo cʉbi tucubʉ jívʉi”, jʉ abejarã ne nópe coyʉiyede.
MAT 24:27 ’Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, yaroinope nʉquiyebu ji copaidaquijãravʉ baquinóre. Yópe no yaroino pẽoiyepe cavarõi, aviá dainocapũravʉre jocarĩ pʉ aviá doinocapũravʉita, caivʉ põeva ne jã́rajiyepe ayʉ nore, nopedeca copaidacʉyʉmu yʉ. Aru caivʉ põeva jã́rajarama ji copaidaquiyede ijãravʉi.
MAT 24:28 Ã́ri yaiyʉ́ bácʉi cʉrõi, noi cójijinajarama cavava. Nopedeca caiye iye ji coyʉiyede jã́ivʉ, majinajaramu mʉja ji copaidaquino joabenore, ji ñájiovaquinore põevare, ne ãmeina teiye boje, arĩ buedejame Jesús.
MAT 24:29 Bedióva cojedeca Jesús, yópe arĩ, coyʉrejame ñʉjare: —Cũinájãravʉ dijãravʉacajãravʉ baquinói, iye ʉrarõ ñájiniburu yóboi, aviá ñemitecʉyʉme. Aru aviá ñamicacʉ máre pẽomecʉyʉme. Na abiácova tʉrãjarama cavarõre jocarĩ. Aru caivʉ ina parʉrivʉ cʉrivʉ cavarõi cújinajarama.
MAT 24:30 Dinʉmʉ maquinóre Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe ji copaidaquiyede jã́d̶ovaiye jároquiyebu cavarõi. Aru caivʉ põeyajuboacavʉ ijãravʉcavʉ chĩori orãjarama. Dinʉmʉ maquinóre jã́rajarama yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, dayʉre ocopeniboai, ʉrarõ parʉéque, jã́d̶ovañʉre meacʉ bajure.
MAT 24:31 Que teni trompeta ãmicʉriyo japuiyore japuiye pare bʉjiéque, ji ángelevare darocʉyʉmu yʉ. Nácapũravʉ cójijovarãjarama Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉre, caivʉ aviá dainocavʉre aru caivʉ aviá doinocavʉre máre, cainoa joborõacavʉre.
MAT 24:32 ’Majijarã yo mʉje jã́inore. Icʉ jocʉcʉ higueracʉ ãmicʉricʉre yoca yuiyede, majivʉ mʉja ʉjʉrʉ̃mʉ joabenore.
MAT 24:33 Nopedeca jã́ivʉ caiye iye teiyede, majinajaramu mʉja jãravʉ cũino joabenore.
MAT 24:34 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Apevʉ ijãravʉi cʉrivʉ yaibédeca cãreja, vaiquíyebu caiye iye yópe ji coyʉiyepe.
MAT 24:35 Caino cavarõ, aru caino joborõ máre cũiquíyebu. Yópe ji yávaiyepedeca jãve vaiquíyebu.
MAT 24:36 ’Ʉbenita dijãravʉ baquinóre aru diora baquinóre ñame majibema. Ángeleva, ina cʉrivʉ Jʉ̃menijicʉque cavarõ mearoi, aru yʉ, Jʉ̃menijicʉi mácʉ máre, majibevʉ ñʉja. Quénora jipacʉ majibi dijãravʉ baquinóre.
MAT 24:37 ’Dijãravʉa baquiyéde, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe ji copaidaquijãravʉ jipocai, cʉquiyebu nópe ãnijãravʉa Noé mácʉi cʉrijãravʉa báquepe.
MAT 24:38 Ãnijãravʉa báquede, muiváibo daquiye jipocai, caivʉ põeva ãivʉ barejaquémavʉ, aru ũcuivʉ barejaquémavʉ. Ʉ̃mʉva pʉrʉbʉoivʉ barejaquémavʉ. Aru jívʉ barejaquémavʉ némaromivare, ne pʉrʉbʉorãjiyepe aivʉ. Nópe tedejaquemavʉ, Noé mácʉi jiad̶ocũ ʉracũre ecoijãravʉ bácarõita.
MAT 24:39 Ʉbenita ne bíjarãjiyede coreóvabedejaquemavʉ, pʉ muiváibo daiyeta. Aru caivʉ ina põeva corĩ bíjarejaquemavʉ na mácavʉ. Nopedeca baquiyébu Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe ji copaidaquiyede.
MAT 24:40 Dinʉmʉ maquinóre pʉcarã ʉ̃mʉva memenajarama ne jioi. Cũinácʉ nʉvaimʉ macʉyʉ́me, yʉre ʉ̃i jʉ aiye boje. Aru apecʉ mautecʉyʉme, yʉre ʉ̃i jʉ abe boje.
MAT 24:41 Pʉcarã nomiva jĩorajarama ne cʉ̃rami jívʉi. Cũináco nʉvaimo macod̶óme, yʉre õi jʉ aiye boje. Aru apeco mautecod̶ome, yʉre õi jʉ abe boje.
MAT 24:42 ’Que baru me jã́jara mʉja. Mʉja majibevʉ ji copaidaquijãravʉre, ji jabotequiyede mʉjare.
MAT 24:43 Ñai cʉ̃rami upacʉ majibebi aipiyede ñavaipõecʉ dacʉyʉre. Majicʉ baru ñavaipõecʉ ʉ̃i daiyede, coreni, ecoicõjemeni, ñavaicõjemejebu ʉ̃i cʉ̃ramiquede.
MAT 24:44 Aru mʉjare máre mead̶aiye jaʉvʉ. Que baru yʉ máre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, dacʉyʉmu mʉje corebeorai yʉre, arĩ buedejame Jesús.
MAT 24:45 Bedióva jã́ri dápiarĩ ñʉje d̶arãjiyepe arĩ, buedejame Jesús: —Coyʉquijivʉ mʉjare ʉ̃i borore ñai memecaipõecʉre jʉ ayʉre ʉ̃i jabocʉre aru majicʉre máre. Ñai cʉ̃rami upacʉ coreicõjecʉyʉbe ñai memecaipõecʉ majicʉre, ʉ̃i jíquiyepe ayʉ yebacavʉre ne ãrajiyeva caijãravʉa.
MAT 24:46 Ñai cʉ̃rami upacʉ copaini dayʉ earu ʉ̃́re memecaipõecʉre d̶ayʉre yópe ʉ̃i cõjeinope, torojʉcʉyʉbe ñai memecaipõecʉ, cʉ̃rami upacʉ ʉ̃i jíquiye boje ʉ̃́re bojed̶aino mearore.
MAT 24:47 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ñai cʉ̃rami upacʉ coreicõjecʉyʉbe ñai memecaipõecʉre caiye ʉ̃i cʉvaede.
MAT 24:48 Ʉbenita ñai memecaipõecʉ, jʉ abecʉ baru ʉ̃i jabocʉre, “Ji jabocʉ maume dabecʉbe” arĩ, aru ãmeina d̶ayʉ baru ʉ̃i yebacavʉre aru yebacarõmivare máre, ʉrarõ ãri aru ũcuri pacotecʉyʉbe ʉ̃.
MAT 24:50 Que teiyede ʉ̃i jabocʉ dacʉyʉbe ñai memecaipõecʉ ʉ̃i corebejãravʉ baquinói aru ʉ̃i majibeora baquinói máre.
MAT 24:51 Aru ñai jabocʉ jarʉvaicõjecʉyʉbe ʉ̃́re jʉjovaivʉre ne jarʉvainoi, ʉ̃i ñájiquiyepe ayʉ noi. Nore chĩoivʉ orĩ, cʉrãjarama põeva. Aru jararĩ cõpi cũrajarama na, arĩ buedejame Jesús.
MAT 25:1 Yópe arĩ, jã́ri dápiarĩ ñʉje d̶arãjiyepe ainoque buedejame Jesús: —Dijãravʉ baquinói, ji copaidaquijãravʉi, Jʉ̃menijicʉi jaboteino yópe baquiyébu caipʉcapʉrʉape paivʉ bojʉrõmiva ne d̶aiye báquepe. Ina bojʉrõmiva, ne pẽoibʉare náre coapa ĩni, copʉ etaquemavʉ ñai pʉrʉbʉoyʉre ʉ̃i daiyede.
MAT 25:2 Cũinápʉrʉpe paivʉ nácavʉ majibevʉ batequémavʉ. Aru apevʉ cũinápʉrʉpe paivʉ nácavʉ majidivʉ batequémavʉ.
MAT 25:3 Ina majibevʉ, ne nʉvaiyede ne pẽoibʉare, neore nʉvametequemavʉ.
MAT 25:4 Ʉbenita ina majidivʉ, ne nʉvaiyede ne pẽoibʉare, nʉvaquemavʉ ne neobʉare máre neoque.
MAT 25:5 Ñai pʉrʉbʉoyʉ ʉ̃i dabe boje cãreja, caivʉ ina bojʉrõmiva cãquemavʉ.
MAT 25:6 ’Ʉbenita ñami corica baji cod̶oboboiyede jápiaquemavʉ na. “Jã́jara. Ñai pʉrʉbʉoyʉ daibi. Ʉ̃́re copʉ etajarã mʉja”.
MAT 25:7 Diede jápiarĩ, caivʉ ina bojʉrõmiva coedaquemavʉ. Aru ne pẽoibʉare mead̶aquemavʉ na.
MAT 25:8 Que teni ina majibevʉ, yópe arĩ, jẽniariduquemavʉ ina majidivʉre, “Ñʉje pẽoibʉa cod̶aibʉatamu. Que baru jíjarã ñʉjare majióvarijĩno mʉje neoquede”, arĩduquemavʉ na.
MAT 25:9 Ʉbenita ina majidivʉ, yópe arĩ, coyʉquemavʉ náre, “Bi, jíbevʉ mʉjare. Neo eabequiyebu ñʉjare aru mʉjare máre. Quénora neore bojed̶ainoi bojed̶arãnʉjara mʉja, ĩnajivʉ mʉjeva”, aquemavʉ na.
MAT 25:10 Ne neore bojed̶arãnʉiyede, ñai pʉrʉbʉoyʉ daquemavʉ. Ina bojʉrõmiva mead̶aivʉ bácavʉ ecoquemavʉ ʉ̃́que, ãrajivʉ torojʉve teinoi. Aru no cʉ̃rami jedevacobede biequemavʉ.
MAT 25:11 No yóboi ina bojʉrõmiva mead̶abevʉ bácavʉ edaquemavʉ torojʉve teiñami máre. Aru yópe arĩ, “Mʉ, ñʉje jabocʉ, voacajacʉ ñʉjare”, jẽniariduquemavʉ.
MAT 25:12 Ʉbenita ñai pʉrʉbʉoyʉ yópe aquemavʉ náre: “Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Jívʉ ãmevʉ mʉja. Mʉjare coreóvabevʉ yʉ”, aquemavʉ ʉ̃ ina bojʉrõmiva majibevʉre, arejame Jesús.
MAT 25:13 Aru buede nʉrejame Jesús: —Que baru mead̶aimara májara mʉja, mʉje majibe boje ye jãravʉre aru ye órare máre ji copaidaquiyede, mʉjare mead̶aiye jaʉquinore, arejame Jesús.
MAT 25:14 Yópe arĩ, jã́ri dápiarĩ ñʉje d̶arãjiyepe ainoque buedejame Jesús: —Dijãravʉ, ji copaidaquijãravʉ baquinói, Jʉ̃menijicʉi jaboteino yópe baquiyébu cũinácʉ ʉ̃mʉ apeno jaborõi nʉcʉyʉ ʉ̃i d̶aiye báquepe. Ʉ̃i nʉquiye jipocai, órejaquemavʉ ʉ̃́re memecaipõevare, epecʉyʉ ʉ̃i cʉvaede náque, ne jã́ri corenajiyepe ayʉ diede.
MAT 25:15 Cũinácʉ nácacʉre epequemavʉ cũinápʉrʉpe paimil tʉrava tãutʉratʉravare. Apecʉ nácacʉre epequemavʉ pʉcamil tʉrava tãutʉratʉravare. Aru apecʉre epequemavʉ cũinámil tʉrava tãutʉratʉravare. Ne majiépe epequemavʉ náre coapa. Caiye iyede epeniburu yóboi, nʉquemavʉ ñai ʉ̃mʉ.
MAT 25:16 Ñai memecaipõecʉ jacopʉyʉ bácʉ cũinápʉrʉpe paimil tʉrava tãutʉratʉravare bojed̶acʉnʉquemavʉ dieque. Aru eaquemavʉ ape cũinápʉrʉpe paimil tʉrava tãutʉratʉravare.
MAT 25:17 Quédeca ñai memecaipõecʉ jacopʉyʉ bácʉ pʉcamil tʉrava tãutʉratʉravare bojed̶acʉnʉquemavʉ dieque. Aru eaquemavʉ ape pʉcamil tʉrava tãutʉratʉravare.
MAT 25:18 Ʉbenita ñai memecaipõecʉ jacopʉyʉ bácʉ cũinámil tʉrava tãutʉratʉravare ũcʉnʉquemavʉ joborõi, yavecʉyʉ ditʉrava, ʉ̃i jabocʉi tãutʉratʉravare.
MAT 25:19 ’Obedijãravʉa yóboi, ñai jabocʉ copaidaquemavʉ. Corevacʉdaquemavʉ ne bojed̶aiyede ʉ̃i epeiye báqueque náre.
MAT 25:20 Ñai jacopʉyʉ bácʉ cũinápʉrʉpe paimil tʉrava tãutʉratʉravare nʉquemavʉ ʉ̃i jabocʉ yebai. Nʉvaquemavʉ caipʉcapʉrʉape paimil tʉrava tãutʉratʉravare. Aru aquemavʉ, “Mʉ, ji jabocʉ, mʉ epeávʉ̃ cũinápʉrʉpe paimil tʉrava tãutʉratʉravare yʉre. Diede bojed̶arĩ, ĩ́vʉ yʉ ape cũinápʉrʉpe paimil tʉrava tãutʉratʉravare”, aquemavʉ ʉ̃.
MAT 25:21 Que baru ñai jabocʉ aquemavʉ ʉ̃́re, “Mearo d̶arebu mʉ. Memecaipõecʉ meacʉbu mʉ. D̶aivʉ mʉ yópe d̶aiye jaʉépe. Mi mearo d̶aiye boje quĩ́jinoque, epequijivʉ mʉre pʉeno baju. Caride torojʉcʉyʉmu mʉ, yópe ji torojʉepe”, aquemavʉ ñai jabocʉ.
MAT 25:22 Aru ñai jacopʉyʉ bácʉ pʉcamil tʉrava tãutʉratʉravare nʉquemavʉ ʉ̃i jabocʉ yebai. Ʉ̃i jabocʉre aquemavʉ, “Mʉ, ji jabocʉ, mʉ epeávʉ̃ pʉcamil tʉrava tãutʉratʉravare yʉre. Diede bojed̶arĩ, ĩ́vʉ yʉ ape pʉcamil tʉrava tãutʉratʉravare”, aquemavʉ ʉ̃.
MAT 25:23 Que baru ñai jabocʉ aquemavʉ ʉ̃́re máre, “Mearo d̶arebu mʉ. Memecaipõecʉ meacʉbu mʉ. D̶aivʉ mʉ yópe d̶aiye jaʉépe. Mi mearo d̶aiye boje quĩ́jinoque, epequijivʉ mʉre pʉeno baju. Caride torojʉcʉyʉmu mʉ, yópe ji torojʉepe”, aquemavʉ ñai jabocʉ.
MAT 25:24 ’Ʉbenita ñai jacopʉyʉ bácʉ cũinámil tʉrava tãutʉratʉravare nʉquemavʉ ʉ̃i jabocʉ yebai. Ʉ̃i jabocʉre aquemavʉ, “Mʉ, ji jabocʉ, jidojacʉbu mʉ. Mʉ ĩñʉmu apecʉ ʉ̃i epeiye báquede. Aru mʉ jẽñʉmu apecʉ ʉ̃i oteiye báquede.
MAT 25:25 Que baru jidʉvʉ yʉ mʉre. Aru yavecacʉ mi tãutʉrare joborõ jívʉi. Yui cʉvavʉ mi tãutʉrare”, aquemavʉ ʉ̃.
MAT 25:26 Ʉbenita ñai jabocʉ aquemavʉ ʉ̃́re, “Mʉ, memecaipõecʉ ãmecʉbu. Jũracʉcʉbu mʉ. Yʉ ĩñʉre apecʉ ʉ̃i epeiye báquede aru jẽñʉre apecʉ ʉ̃i oteiye báquede majicʉvacari, epecʉnʉri jaʉrĩdurebu mʉre ji tãutʉrare tãutʉra epeiñami. Mi que d̶aru, copaini dayʉ jacopʉjebu yʉ ji tãutʉrare pʉeno baju, diñamicavʉ ne bojed̶aiye báque cojiórĩ”, aquemavʉ ñai jabocʉ.
MAT 25:28 Que baru ñai jabocʉ apevʉre ĩ́cõjeni aquemavʉ, “Ĩjara ʉ̃́re jocarĩ yo cũinámil tʉrava tãutʉratʉravare. Aru jíjarã ñai caipʉcapʉrʉape paimil tʉrava cʉvacʉre.
MAT 25:29 Caivʉ cʉvarivʉ jacopʉrãjarama pʉeno baju, cʉvarãjivʉ ʉrarõ baju. Ʉbenita caivʉ dápiaivʉre cʉvarivʉpe apevʉ pʉeno, caiyede náre ĩcʉyʉmu yʉ.
MAT 25:30 Aru ñai memecaipõecʉ yʉre cad̶atebecʉre jaetovajarã joai ñeminoi, ʉ̃i jʉ abe boje yʉre, ʉ̃i coatequiyepe aivʉ yʉre jarʉvarĩ. Noi põeva chĩoivʉ orĩ, cʉrãjarama. Aru jararĩ, cõpi cũrajarama na”, arĩ buedejame Jesús.
MAT 25:31 Yópe arĩ, coyʉrejame Jesús: —Yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, meacʉ baju dacʉyʉmu ijãravʉi. Aru caivʉ ina ángeleva darãjarama yʉ́que. Edarĩburu yóboi, dobacʉyʉmu jabocʉi dobarõ mearora.
MAT 25:32 Ji jipocai cójijinajarama caivʉ ijãravʉi joborõacavʉ. Yópe oteiãimarare coreipõecʉ ʉ̃i beoiyepe ovejavare ĩni cabravare jocarĩ, nopedeca beocʉyʉmu yʉ ina põevare.
MAT 25:33 Yópe ʉ̃i epeiyepe ina ovejavare ʉ̃i meapũravʉi aru ina cabravare ʉ̃i cãcopũravʉi, nopedeca beorĩ epecʉyʉmu yʉ ina põevare.
MAT 25:34 ’Beorĩburu yóboi, acʉyʉmu yʉ, caivʉ ne jabocʉ, ina põeva meara ji meapũravʉi cʉrivʉre, “Dajarã mʉja. Mʉjamu jipacʉi mearo d̶acaimara. Ji jaboteimara májara mʉja. Jipacʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i cʉed̶aiye báquedata caiyede, mead̶acarejaquemavʉ yo jaboteinore mʉjare boje.
MAT 25:35 Yʉre ãvʉé ijiteavʉ̃. Aru ãiyede jiavʉ̃ mʉja yʉre. Yʉre cũiñóavʉ. Aru ũcuiyede jiavʉ̃ mʉja yʉre. Joai cucʉdacacʉ mʉje yebai. Aru yʉre copʉ etavʉ̃ mʉja.
MAT 25:36 Cuitótecaje cʉvabetecacʉ yʉ. Aru ji doiyeva jiavʉ̃ mʉja yʉre. Ijimʉ matecácʉ yʉ. Aru ji yebai curãdavʉ̃ mʉja. Jabova ne bʉoimʉ matecácʉ yʉ ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi. Aru yʉre jã́radavʉ̃ mʉja noi”, acʉyʉmu mʉjare.
MAT 25:37 Que ayʉre, ina põeva meara, ji meapũravʉcavʉ, yópe arãjarama yʉre: “Mʉ, ñʉje jabocʉ, ¿aipiyede mʉre ãuyaiyʉre jã́ri, ãiyede jiarĩ ñʉja? ¿Aipiyede mʉre cũiñóimʉre jã́ri, ũcuiyede jiarĩ ñʉja?
MAT 25:38 ¿Aipiyede mʉre joai cucʉdayʉre jã́ri, copʉ etarĩ ñʉja? ¿Aipiyede mʉre cuitótecaje cʉvabecʉre jã́ri, mi doiyeva jiarĩ ñʉja?
MAT 25:39 ¿Aipiyede mʉre ijimʉre aru mʉre ne bʉoimʉre jã́ri, jã́radarĩ ñʉja?” arãjarama yʉre.
MAT 25:40 Aru yʉ, caivʉ ne jabocʉ, acʉyʉmu náre: “Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Mʉje cad̶ateiyede cũinájicʉ ina jívʉcacʉre parʉbecʉreca, yʉre mʉje cad̶ateiyepebu”, acʉyʉmu yʉ.
MAT 25:41 ’Dinʉmʉ maquinóre ina põeva ãmenare, ji cãcopũravʉi cʉrivʉre yópe acʉyʉmu yʉ: “Nʉjara mʉja yʉre jocarĩ. Mʉjamu jipacʉi ãmed̶aimara. Nʉjara mʉja toabo cũiméboi. No mead̶aino mácarõre abujuvai jabocʉi cʉrõre ʉ̃i ángelevaque.
MAT 25:42 Yʉre ãvʉé ijiteavʉ̃. Ʉbenita ãiyede jíbeteavʉ̃ mʉja yʉre. Yʉre cũiñóavʉ. Ʉbenita ũcuiyede jíbeteavʉ̃ mʉja yʉre.
MAT 25:43 Joai cucʉdacacʉ mʉje yebai. Ʉbenita yʉre copʉ etabeteavʉ̃ mʉja. Cuitótecaje cʉvabetecacʉ yʉ. Ʉbenita ji doiyeva jíbeteavʉ̃ mʉja yʉre. Ijimʉ matecácʉ yʉ. Aru jabova ne bʉoimʉ matecácʉ yʉ ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi. Ʉbenita yʉre jã́radabeteavʉ̃ mʉja”, acʉyʉmu yʉ.
MAT 25:44 Que ayʉre, ina põeva ãmena, ji cãcopũravʉcavʉ, yópe arãjarama yʉre: “Mʉ, ñʉje jabocʉ, ¿aipiyede mʉre ãuyaiyʉre, o cũiñóimʉre, o joai cucʉdayʉre, o cuitótecaje cʉvabecʉre, o ijimʉre, o jabova ne bʉoimʉre jã́ri, ʉbenita mʉre cad̶atebetearĩ ñʉja?” arãjarama na.
MAT 25:45 Aru yʉ acʉyʉmu náre: “Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Mʉje cad̶atebede cũinájicʉ ina jívʉcacʉre parʉbecʉreca, yʉre mʉje cad̶atebepedecabu”, acʉyʉmu yʉ.
MAT 25:46 Aru nácapũravʉ nʉrajarama toabo cũiméboi, ñájinajivʉ cainʉmʉa. Ʉbenita ina meara ecorãjarama ji jaboteinore, me cʉrãjivʉ cainʉmʉa, arĩ coyʉrejame Jesús.
MAT 26:1 Caiye iyede Jesús coyʉrĩ bʉojarĩ, yópe arejame ñʉja ʉ̃i bueimarare:
MAT 26:2 —Majivʉ mʉja. Pascua ãmicʉrijãravʉ aru pã́ure bʉcʉre d̶aiye cʉbe ãiye torojʉve teinʉmʉ pʉcajãravʉa jipocai barejávʉ̃ cãreja. Aru dinʉmʉ maquinóre yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, jẽni jínajarama ji mauvare, ji yaiquíyepe aivʉ jocʉcʉjaravena, arejame Jesús.
MAT 26:3 Dinʉmʉre sacerdotevare jaboteipõecʉ Caifás ãmicʉrejame. Apevʉ sacerdotevare jaboteipõeva aru judíova bʉcʉva cójijidejaimad̶a ñai Caifás ʉ̃i cʉ̃rami.
MAT 26:4 Cójijivʉ, ne bajumia majicarejaimad̶a Jesúre jʉjovarĩ jẽni, boarĩ́ jarʉvarãjivʉ yavenina.
MAT 26:5 Ne bajumia arejaimad̶a: —Torojʉve teinʉmʉ ʉ̃́re jẽmenajarevʉ maja. Ʉ̃́re jẽnu torojʉve teinʉmʉ, põevacapũravʉ jorojĩni, majare boarĩ́ jarʉvaiyʉjebu, arejaimad̶a ina judíovai jabova.
MAT 26:6 Dinʉmʉre Jesús ʉ̃i cʉede Betania ãmicʉriĩmajinoi, Simón pojeyʉ bácʉi cʉ̃rami tʉoiva yebai ãivʉ barejacárã ñʉja. Que teni cũináco nomió darejaco Jesús yebai. Ico nomió davarejaco cũinábʉ ʉ̃mʉjʉribʉ boribʉre, mumijʉricoro cʉribʉre. Iye mumijʉe, nardo ãmicʉe, pare mearo corajʉrejavʉ̃. Aru pare bojecʉe barejávʉ̃ya. Que d̶arĩ ico nomió yuarejaco caiye iye mumijʉede Jesúi jipobʉrã.
MAT 26:8 Ʉbenita ñʉja Jesúi bueimara õi nópe d̶aiyede jã́ri, jorojĩni arejacarã: —¿Aipe teni iye mumijʉede jarʉvad̶oba õ?
MAT 26:9 Diede bojed̶arĩ, ʉrarõ boje ĩni, jíye jaʉjebu ṍre cʉve cʉvabevʉre, arejacarã ñʉja.
MAT 26:10 Ʉbenita Jesús, diede coreóvayʉ, arejame ñʉjare: —¿Aipe teni ico nomióre cãrijovaivʉrʉ̃ mʉja? Õi d̶aiye yʉre mearotamu.
MAT 26:11 Cainʉmʉa ina cʉve cʉvabevʉ cʉrãjarama mʉjaque. Ʉbenita yʉ cʉbecʉbu mʉjaque cainʉmʉa.
MAT 26:12 Õi yuaiyede dicorore yʉrã, mead̶acaibico ji bajure, ne jarʉvarãjiyepe ad̶o.
MAT 26:13 Que baru jãve coyʉyʉbu mʉjare: Cainoa joborõai ijãravʉi põeva ne coyʉiyede iye yávaiye méne ji mead̶aiyede põevare, iye õi yʉre d̶acaiyede máre coyʉrãjarama, ne ãrʉrajiyepe aivʉ ṍre, arejame Jesús.
MAT 26:14 No yóboi cũinácʉ ñʉjacacʉ, doce paivʉ Jesúi bueimaracacʉ, ʉ̃i ãmiá Judas Iscariote, nʉrejamed̶a ina sacerdotevare jaboteipõeva yebai.
MAT 26:15 Ñai Judas náre jẽniari jã́rejamed̶a: —¿Ji Jesúre jẽni jídu mʉjare, aipino jínajivʉrʉ̃ mʉja yʉre? arejamed̶a ʉ̃. Aru treinta paitʉrava plataque d̶aitʉrava tãutʉratʉravare jídejaimad̶a ʉ̃́re.
MAT 26:16 Que baru dinʉmʉmata Judas jã́ri, coreni bʉ́rejamed̶a yavenina, jẽni jícʉyʉ Jesúre.
MAT 26:17 Pã́ure bʉcʉre d̶aiye cʉbe ãiye torojʉve teinʉmʉ mamabʉijãravʉ barejávʉ̃. Aru dijãravʉre Jesús yebai nʉri, jẽniari jã́rejacarã ñʉja, ʉ̃i bueimara: —¿Ã́ri nʉri, mʉre maje Pascua jãravʉque ãiyede mead̶acarãjidica ñʉja? arejacarã ʉ̃́re.
MAT 26:18 Aru arejame Jesús: —Jerusalẽ́i nʉri, ñai ʉ̃mʉ, ji aimʉ mácʉ, ʉ̃i cʉ̃rami nʉjara mʉja. Ʉ̃́re yópe ajarã mʉja, “Maje bueipõecʉ aibi, ‘Joabejĩnotamu ji yaiquíno. Que baru mi cʉ̃rami ãquijivʉ yʉ Pascua jãravʉquede ji bueimaraque’, aibi maje bueipõecʉ”, ajarã mʉja, ñʉjare arejame Jesús.
MAT 26:19 Ʉ̃́re jʉ arĩ, ĩmaroi nʉri, d̶arejacarã ñʉja yópe Jesús ʉ̃i aiye báquepedeca. Noi Pascua jãravʉque ãiyede mead̶arejacarã ñʉja.
MAT 26:20 Que teni mead̶arĩ bʉojarĩ, nainú baji, aviá ʉ̃i dorĩburu yóboi, darĩ dobarejame Jesús tʉoiva yebai, ñʉja ʉ̃i bueimara doce paivʉque.
MAT 26:21 Ñʉje ãiyedeca, Jesús arejame ñʉjare: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Mʉjacacʉ cũinácʉ yʉre ji mauvare jẽni jícʉyʉme ʉ̃, arejame Jesús.
MAT 26:22 Que baru chĩoivʉ barejacárã. Aru ñʉja coapa yópe arĩ bʉ́rejacarã Jesúre: —¡Mʉ, ji jabocʉ, que d̶abecʉbu yʉ! ¿Mʉ́carĩ? arejacarã ñʉja coapa.
MAT 26:23 Que arĩ, Jesús arejame ñʉjare: —Cũinácʉ mʉjacacʉ jóyʉ pã́ure jororʉmica yʉ́que, ʉ̃ macʉyʉ́me ji mauvare yʉre jẽni jíyʉ.
MAT 26:24 Yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe ijãravʉi, ji yaijãravʉi nʉcʉyʉmu yʉ, yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepedeca ʉ̃i yávaiyede. Ʉbenita ãmeno vaicʉ́yʉme ʉ̃, ñai yʉre jẽni jíyʉ bacʉyʉ́. Ñai nópe d̶acʉyʉ, ʉ̃i põetebedu meajebu, arejame Jesús.
MAT 26:25 Judas, ʉ̃́re jẽni jícʉyʉ, arejame ʉ̃́re: —Mʉ, bueipõecʉ, yʉ ãmevʉ mi coyʉimʉ nópe. ¿Mʉ́carĩ? arejame Judas. Ʉ̃́re arejame Jesús: —Mʉ́tamu ji coyʉimʉ nópe, arejame Jesús.
MAT 26:26 Ñʉje ãiyedeca, pã́ure ĩni, Jʉ̃menijicʉre torojʉede jídejame Jesús. No yóboi, pã́ure cotʉvarejame. Aru ñʉjare coapa jídejame. —Pã́ure ãjara mʉja. Diedecabu ji bajupe, jã́d̶ovaiye ji yaiquínore mʉjare boje, arejame ñʉjare Jesús. Aru ãrejacarã ñʉja.
MAT 26:27 Ũcuidore máre ĩni, torojʉede jíni Jʉ̃menijicʉre, ñʉjare jídejame Jesús, yópe arĩ: —Jẽni, ũcuri, veorĩ, ũcujara caivʉ mʉja coapa.
MAT 26:28 Diedecabu ji jivepe, jã́d̶ovaiye ji yaiquínore mʉjare boje, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe ayʉ mʉje ãmeina teiyede. Jʉ̃menijicʉ “Yópe d̶ajarã mʉja, boropatebenajivʉ ji jã́inoi”, ʉ̃i yóbocarõ coyʉino mácarõre põevare ãrʉrajaramu mʉja, mʉje ũcuiyede diede.
MAT 26:29 Coyʉyʉbu mʉjare: Quénora vino ʉ́yaicorore ũcuñʉmu yʉ ijãravʉre. Ʉbenita ãnijãravʉ, jipacʉi jabotequinʉmʉ maquinóre, bedióva cojedeca ũcuri jã́cʉyʉmu yʉ, arejame Jesús ñʉja ʉ̃i bueimarare. Aru ũcurejacarã ñʉja.
MAT 26:30 Ñʉje ãriburu yóboi, Salmos ãmicʉe yʉriaiyede yʉriarejacarã ñʉja. Yʉriarĩ bʉojarĩ, no cʉ̃racũ Olivocũ ãmicʉricũi nʉrejacarã ñʉja, Jesújã.
MAT 26:31 Mái nʉri, arejame Jesús: —Yʉre dajocarĩ nʉrajaramu mʉja. Yʉre vaiquíyede Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ, yópe arĩ: “Ovejavare coreipõecʉre boarĩ́ jarʉvacʉyʉmu yʉ. Aru coateni nʉrajarama na, ovejava”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
MAT 26:32 Ʉbenita ji yainíburu yóboi, Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i nacovaiyede yʉre yainore jarʉvarĩ, mʉje jipocai nʉcʉyʉmu Galileai, arejame Jesús.
MAT 26:33 Que ayʉre, Pedrocapũravʉ arĩdurejame ʉ̃́re: —Caivʉ apevʉ ne dajocarĩ nʉiyedeca, yʉ́capũravʉ mʉre jocarĩ nʉmecʉbu yʉ, arĩdurejame.
MAT 26:34 Aru Jesús arejame ʉ̃́re: —Jãve coyʉyʉbu mʉre: Cari ñami cáyu ʉ̃i órejaquiye jipocai, yóbecʉe baju “Jesúre yʉ coreóvabevʉ” acʉyʉmu mʉ, arejame Pedrore Jesús.
MAT 26:35 Ʉbenita Pedrocapũravʉ copʉ ayʉ barĩdurejame: —Mʉ́que yʉre ne boarĩ́ jarʉvaruta, “Jesúre yʉ coreóvabevʉ” abecʉbu yʉ, arĩdurejame Pedro. Aru ñʉja coapa nópe arĩdurejacarã.
MAT 26:36 No yóboi Jesús nʉrejame ñʉja ʉ̃i bueimaraque Getsemaní ãmicʉrõi. Nore earĩ, arejame ñʉjare: —Yui dobarĩ corejarã mʉja ji Jʉ̃menijicʉque boroteiyede ãnoi, arejame Jesús.
MAT 26:37 Ñʉjacavʉ Pedrore aru ina pʉcarã Zebedeoi márare máre nʉvarejame Jesús. Chĩoñʉ baju ãmeno vaidéjamed̶a.
MAT 26:38 Que teni arejamed̶a náre: —Yʉ ãmeno chĩori dápiaivʉ ji yaiquínore. Yui mauteni, jã́ri capʉjarã mʉja, arejamed̶a ʉ̃.
MAT 26:39 Jipojĩca báque nʉñʉ Jesús, ñʉatutarĩ, mori tʉrejamed̶a joborõita. Aru Jʉ̃menijicʉque boroteyʉ barejámed̶a ʉ̃: —Mʉ, jipacʉ, yʉre cari vaiquíye vaibéjad̶eni. Caiyede d̶aiye majicʉtamu mʉ. Ʉbenita ji ʉrõpe d̶abejacʉ. Quénora mi ʉrõpe d̶ajacʉ mʉ, arejamed̶a jípacʉre Jesús.
MAT 26:40 Ina ʉ̃i bueimara yóbecʉrã ne yebai copainʉri, náre cãivʉre earejamed̶a Jesús. Aru arejamed̶a Pedrore: —¿Cũináorajĩe cãmevʉva coreiye majibenarʉ mʉja yʉ́que? arejamed̶a Pedrore.
MAT 26:41 Caivʉ náre arejamed̶a: —Coreni, Jʉ̃menijicʉque borotejarã mʉja, abujuvai jabocʉ mʉjare jʉjovarĩ, ãmeina tede d̶abequiyepe aivʉ. Mʉje ũme ʉe parʉrõ mariduivʉ. Ʉbenita mʉje baju d̶aiye bajure parʉbevʉ mʉja, arejamed̶a náre Jesús.
MAT 26:42 Cojedeca Jʉ̃menijicʉque borotecʉnʉrejamed̶a, yópe arĩ: —Mʉ, jipacʉ, yʉre cari vaiquíye jaʉru, mi ʉrõpe d̶ajacʉ mʉ, arejamed̶a Jesús.
MAT 26:43 Ʉ̃i bueimara yóbecʉrã ne yebai copainʉri, náre cãivʉre earejamed̶a Jesús cojedeca. Ãmei vʉo ijidejavʉ̃ya náre.
MAT 26:44 Que baru Jʉ̃menijicʉque ʉ̃i boroteiye báquepedeca bedióva borotecʉnʉrejamed̶a, yóbecʉe borotecʉñʉ.
MAT 26:45 Boroteni bʉojarĩ, ne yebai copainʉri, arejamed̶a náre: —¿Cãivʉrʉ̃ mʉja cãreja? Jede, quénoramu. Iora jave eaivʉ. Ijãravʉi dayʉ bácʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, ãmeina teivʉ ne jẽni jínajimʉmu yʉ.
MAT 26:46 Nacajajara mʉja. Copʉ nʉrajarevʉ. Yʉre ji mauvare jẽni jícʉyʉ daibi, arejamed̶a Jesús.
MAT 26:47 Jesús ʉ̃i boroteiyedeca, edarejame Judas, ñʉjacacʉ, doce paivʉcacʉ. Obedivʉ põeva ʉ̃́que darĩ, boaicarovea aru boaidʉa dʉrʉrĩ edarejaima, sacerdotevare jaboteipõeva aru judíova bʉcʉva máre ne daroimara.
MAT 26:48 Judas, ñai Jesúre jẽni jícʉyʉ, ʉ̃i edaquiye jipocamia nore, javeta Jesúre boarĩ́ jarʉvaiyʉrivʉre coyʉrejamed̶a yópe: “Ji jacoyʉrĩ jiva nuimʉ macʉyʉ́me mʉje jẽnajimʉ. Ʉ̃́re jẽjara”, arejamed̶a náre Judas.
MAT 26:49 Jesús yebai nʉri, cũiná Judas ʉ̃́re earĩ, arejame: —Aru, bueipõecʉ, arejame Jesúre Judas. Que arĩ, ʉ̃́re jiva nuri jacoyʉrejame.
MAT 26:50 Que teni Jesúcapũravʉ jẽniari jã́rejame Judare: —Mʉ, jícʉ, ¿aipe teni dacʉrʉ̃ mʉ? arejame Jesús. Que teiyede, Judaque edaivʉ bácavʉ Jesúre jẽnejaima na.
MAT 26:51 Nópe teiyede jã́inata, ñʉjacacʉ cũinácʉ, Jesúque cʉrivʉcacʉ, ʉ̃i boaicarovede tatorĩ, duarĩ, ĩni, sacerdotevare jaboteipõecʉ ʉ̃i yebacacʉre juijórĩ, najuárejame ʉ̃i cámucare.
MAT 26:52 Nópe d̶ayʉre jã́ri, Jesús arejame ʉ̃́re: —Mi boaicarovede mead̶ajacʉ mʉ. Caivʉ boaicarovede ĩni, põevare boarã́jivʉ, yainájarama na boaicarovequedeca.
MAT 26:53 ¿Coreóvabenarʉ mʉja yʉre jipacʉ cad̶ateni bʉojayʉre? Ji jẽniaru jipacʉre, cũiná darojebu yʉre doce paiyajuboa ángeleva obedivʉ ne yajuboare, ne cad̶atenajiyepe ayʉ yʉre.
MAT 26:54 Ʉbenita ji nópe d̶aru, vaibéjebu yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepe ʉ̃i yávaiyede, arejame ñʉjare Jesús.
MAT 26:55 Dinʉmʉre Jesús arejame ina obedivʉ põevare: —¿Tatorĩ ñavaipõecʉre jẽivʉpe yʉre boaicaroveaque aru boaidʉaque jẽni jacorãdaivʉrʉ̃ mʉja? Jãravʉa coapa mʉje jẽneboi Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami bueyʉ batecácʉ yʉ. Apʉrĩ mʉjaque cʉcʉre, yʉre jẽni jacobeteavʉ̃ mʉja.
MAT 26:56 Ʉbenita caiye iye vaivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepedeca ina ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre, arejame náre Jesús. Que tedurata ñʉja ʉ̃i bueimara ʉ̃́re jocarĩ, dupini nʉrejacarã ñʉja.
MAT 26:57 Jesúre Caifás yebai, ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ yebai, nʉvarejaimad̶a na, ʉ̃́re jẽivʉ bácavʉ. Nore ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva aru judíova bʉcʉva ne baju cójijini borotenanʉrejaimad̶a ne jabova baju.
MAT 26:58 Aru Pedrocapũravʉ joajĩenata Jesús yóboi nʉre nʉñʉ mácʉ, sacerdotevare jaboteipõecʉi tãibʉi ecorejamed̶a ʉ̃. Nore ecorĩ, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine coreipõevaque dobarejamed̶a ʉ̃, jã́cʉyʉ aipe vaiquíyede Jesúre.
MAT 26:59 Na sacerdotevare jaboteipõeva aru caivʉ ne cójijinocavʉ Jesúre ãmecororãjivʉre vorĩdurejaimad̶a, ʉ̃́re boarĩ́ jarʉvaiyʉrivʉ.
MAT 26:60 Ʉbenita obedivʉ Jesúre borocʉrĩ, ãmecororĩduivʉreca, eabedejaimad̶a na. No yóboi, pʉcarã darĩ, borocʉrĩ ãmecororejaimad̶a Jesúre:
MAT 26:61 —Ñai põecʉ yópe arĩ coyʉyʉre jápiacarã ñʉja: “Iñami Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine jarʉvarĩ majivʉ yʉ. Yóbecʉrijãravʉa jarʉvarĩburu yóboi aped̶ãmi d̶acʉyʉmu”, áme Jesús, arejaimad̶a na.
MAT 26:62 Que teni ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ nacajari, arejamed̶a Jesúre: —¿Coyʉrĩ majibecʉrʉ̃ mʉ? ¿Ne nópe ãmecoroiyede, aipe ayʉrʉ̃ mʉ? arejamed̶a Jesúre.
MAT 26:63 Ʉbenita Jesúcapũravʉ bi arejamed̶a. Dinʉmʉ arejamed̶a Jesúre sacerdotevare jaboteipõecʉ: —Yʉ coyʉicõjeivʉ mʉre Jʉ̃menijicʉ apʉcʉ cʉe boje. ¿Mʉ́rʉ ñai Cristo, Jʉ̃menijicʉi mácʉ? Coyʉjacʉ ñʉjare, arejamed̶a ʉ̃.
MAT 26:64 Aru Jesús jʉ ayʉ arejamed̶a ʉ̃́re: —Quédeca mi aimʉtamu yʉ. Ʉbenita yʉ́capũravʉ coyʉyʉbu mʉjare: Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, yʉre, jã́rajaramu mʉja, Jʉ̃menijicʉ parʉcʉi meapũravʉi dobacʉre. Aru ji ocopeniboai jõd̶ari ẽmeiyede máre jã́rajaramu mʉja, arejamed̶a náre Jesús.
MAT 26:65 Que ayʉre, ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ jorojĩni, ʉ̃i baju doiyede tatorĩ, jad̶evarĩ, arejamed̶a: —Ñai ʉ̃mʉ Jʉ̃menijicʉre copʉ ãmeina yávaibi. Quénora ʉ̃i ãmeina teiyede coyʉjarã mʉja. Apevʉ ne coyʉiye jaʉbevʉ. Javeta mʉja jápiad̶avʉ̃. Jʉ̃menijicʉ ʉbebi ñai yópe yávayʉre.
MAT 26:66 ¿Aipe ad̶arãrʉ mʉja? arejamed̶a ʉ̃. Aru arejaimad̶a na: —Boarĩ́ jarʉvaimʉ macʉyʉ́me ʉ̃, arejaimad̶a na caivʉ, ʉ̃́re boarĩ́ jarʉvaicõjeivʉ.
MAT 26:67 Que arĩ, ʉ̃i jivarã jẽcututurejaimad̶a na. Ʉ̃́re jara popedejaimad̶a. Aru pẽvavarejaimad̶a máre ʉ̃́re.
MAT 26:68 Aru arejaimad̶a: —Mʉ, Cristo, coyʉjacʉ ñʉjare. ¿Ñame matedí pẽvañʉ mʉre? ʉ̃́re pẽvavaivʉ arejaimad̶a na. Ʉbenita Jesúcapũravʉ ye coyʉbedejamed̶a.
MAT 26:69 Pedro sacerdotevare jaboteipõecʉi tãibʉi dobacʉ barejámed̶a. Ʉ̃i noi dobaedeca, yebacarõmivacaco cũináco ʉ̃i yebai earejacod̶a. Aru arejacod̶a: —Mʉ máre ñai Jesús Galileacacʉque cʉ́tevʉ mʉ, arejacod̶a ʉ̃́re.
MAT 26:70 Ʉbenita caivʉ ne jápiaiyede, Pedrocapũravʉ jʉ abedejamed̶a ṍre: —¡Nácacʉ ãmevʉ! Jesúre yʉ coreóvabevʉ. ¿Aipe arĩ, mʉ que ad̶orʉ̃? arejamed̶a.
MAT 26:71 Que arĩ, tãibʉi etarĩ, jedevai nʉitenevei nʉrejamed̶a Pedro. Aru apeco yebacarõmivacaco ʉ̃́re jã́ri, arejacod̶a náre, nore cʉrivʉre coyʉyo: —Ñai cʉ́tebi Jesús Nazarecacʉque, arejacod̶a.
MAT 26:72 Aru bedióva cojedeca Pedrocapũravʉ jʉ abedejamed̶a: —¡Nácacʉ ãmevʉ! Jesúre yʉ coreóvabevʉ. Jʉ̃menijicʉ majibi jãve coyʉyʉre, arejamed̶a.
MAT 26:73 No yójĩboi ina nore cʉrivʉ Pedro yebai nʉri, arejaimad̶a ʉ̃́re: —Jãve mʉ máre nácacʉbu mʉ. Mi yávaiyeque majivʉ Galileacacʉre mʉre, arejaimad̶a na.
MAT 26:74 Dinʉmʉma jãve ayʉpe, náre pare baju arĩ, coyʉrejamed̶a Pedro: —¡Jãveneca Jʉ̃menijicʉi jã́inoi yʉ mʉjare coyʉyʉtamu! ¡Jãve ji coyʉbedu, Jʉ̃menijicʉ ãmed̶ajacʉrĩ yʉre! Jesúre yʉ coreóvabevʉ, arejamed̶a. Ʉ̃i que aiye bajure, órejarejamed̶a cáyu.
MAT 26:75 Ʉ̃i órejaiyede, ãrʉrejamed̶a Pedro Jesús ʉ̃i coyʉiye báquede: “Cáyu ʉ̃i órejaquiye jipocai, yóbecʉe baju ‘Jesúre yʉ coreóvabevʉ’, acʉyʉmu mʉ”, arĩ coyʉiye báquede ãrʉrejamed̶a. Aru ãrʉcʉ, cũiná etarĩ, pare chĩori orejamed̶a ʉ̃.
MAT 27:1 Aviá ʉ̃i tucʉmʉiyede, caivʉ ina sacerdotevare jaboteipõeva aru judíova bʉcʉva cójijidejaimad̶a na, ne bajumia boroteni majicarãjivʉ aipe ne boarĩ́ jarʉvarãjiyede Jesúre.
MAT 27:2 Boroteni bʉojarĩ, Jesúre bʉorĩ, nʉvari, jabocʉ ʉ̃i ãmiá Pilato yebai jacorãnʉrejaimad̶a na.
MAT 27:3 Judas, Jesúre jẽni jíyʉ bácʉ ʉ̃i mauvare, coreóvayʉ ne boarĩ́ jarʉvarãjiyede Jesúre, chĩoñʉ marejámed̶a ʉ̃. Chĩori dápiarĩ, oatʉvaiyʉrĩdurejamed̶a ʉ̃i d̶aiye báquede. Que baru iye tãutʉratʉrava treinta paitʉrava plataque d̶aitʉravare nʉvarejamed̶a ina sacerdotevare jaboteipõeva aru ina judíova bʉcʉva ne yebai. Diede náre nʉvari jacopaiyovacʉnʉridurejamed̶a Judas.
MAT 27:4 Ne yebai earĩ, arejamed̶a: —Yʉrecabu ãmeina teyʉ bácʉ. Jẽni jívʉ mʉjare põecʉ meacʉre, ãmeina d̶abecʉre. Que baru mʉje tãutʉrare, mʉje jíye báquede yʉre jẽni jíye bojede, jacopaiyovaquijivʉ mʉjare caride, arejamed̶a Judas. Ʉbenita nácapũravʉ arejaimad̶a ʉ̃́re: —Ye baquiyé ãmevʉ; míyetamura die, arejaimad̶a na.
MAT 27:5 Que aivʉre, Judacapũravʉ iye tãutʉrare dʉvarĩ jarʉvarejamed̶a Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jívʉi. Aru etarĩ, nʉri, ʉ̃i ñamemure bʉorĩ, jocʉcʉ cavabʉi yuyurĩ boarĩ́ jarʉvarejamed̶a ʉ̃i baju.
MAT 27:6 Die tãutʉrare ĩni, ina sacerdotevare jaboteipõeva arejaimad̶a ne bajumia: —Maje d̶aicõjeiyepe iye tãutʉrare epeicõjememaramu maja Jʉ̃menijicʉre jícaiyeque. Diedecabu bojed̶arĩ jíye báque põecʉre ʉ̃i boarĩ́ jarʉvare d̶aiyede apecʉ põecʉre. Que baru diede jíye jaʉbevʉ majare Jʉ̃menijicʉre, arejaimad̶a na.
MAT 27:7 Que arĩ, ne baju boroteni majicarejaimad̶a. Boroteni bʉojarĩ, iye tãutʉraque jíni, jiore bojed̶arejaimad̶a. No jio jorod̶aipõecʉi jio bácarõ marejávʉ̃ya. “Apenocavʉ yaivʉ bácavʉre yore, ne yuarĩ jarʉvarãjinomu” arĩ, no jiore bojed̶arejaimad̶a.
MAT 27:8 No jiore bojed̶arejaimad̶a tãutʉraque, põecʉ ʉ̃i jíye báque, apecʉ põecʉre boarĩ́ jarʉvaicõjecʉyʉ. Que baru aivʉbu maja “Jivecʉrõ” no jiore, pʉ caride máre.
MAT 27:9 Nópe vaidéjavʉ̃ya cũinátʉrʉ Jʉ̃menijicʉi coyʉicõjeiye báquepedeca ñai Jeremías ãmicʉcʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre Jʉ̃menijicʉ: Ĩñama iye tãutʉratʉrava treinta paitʉrava plataque d̶aitʉravare. Apevʉ Israecavʉ bojed̶aicõjenejaquemavʉ nópe paiye bojede ʉ̃́re boje.
MAT 27:10 Iye tãutʉraque jíni bojed̶ad̶ama no jiore, jorod̶aipõecʉi jio bácarõre. Que teni yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeino mácarõpedeca yʉre, d̶ad̶ama na, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
MAT 27:11 Jesús ʉ̃i eaiyede ñai jabocʉ Pilato yebai, núrejamed̶a ʉ̃i jipocai. Ñai jabocʉ jẽniari jã́rejamed̶a ʉ̃́re: —¿Mʉ́rʉ judíovai jabocʉ? arejamed̶a. Jesúcapũravʉ arejamed̶a: —Quédeca mi aimʉrecabu yʉ, arejamed̶a.
MAT 27:12 Ʉbenita ina sacerdotevare jaboteipõeva aru ina judíova bʉcʉva ne ãmecoroiyede ʉ̃́re, náre coyʉbedejamed̶a Jesús.
MAT 27:13 Dinʉmʉre Pilatocapũravʉ arejamed̶a ʉ̃́re: —¿Jápiabecʉrʉ̃ caiye ne ãmecoroiyede mʉre? arejamed̶a.
MAT 27:14 Ʉbenita bi arejamed̶a Jesús. Caiye ne ãmecoroiyede ye coyʉbedejamed̶a ʉ̃. Aru ʉ̃i que yávabede cuecumañʉ ʉrarõ dápiarejamed̶a Pilato.
MAT 27:15 No torojʉve teinʉmʉre, ñai jabocʉ Pilatocapũravʉ ʉjʉá coapa etavavarejamed̶a cũinácʉ jacoimʉ mácʉre, põeva ne etavaicõjeimʉre.
MAT 27:16 Dinʉmʉre, cũinácʉ ʉ̃i bʉoimaracacʉ, caivʉ ne coreóvaimʉ marejámed̶a, Barrabás ãmicʉcʉ.
MAT 27:17 Que baru põeva obedivʉ ne cójijiyede Pilato yebai, náre yópe arĩ, jẽniari jã́rejamed̶a Pilato: —¿Ñamene etavaji yʉ? ¿Barrabáre ʉrivʉrʉ̃ mʉja? ¿O Jesúre, Cristo ne aimʉre, ʉrivʉrʉ̃ mʉja? arejamed̶a ʉ̃.
MAT 27:18 Ina sacerdotevare jaboteipõeva Jesúre ne jorojĩyede majini, obedivʉ põeva ne ʉe boje ʉ̃́re, nópe náre jẽniari jã́rejamed̶a Pilato.
MAT 27:19 Pilato dobarejamed̶a nore, coyʉcʉyʉ ina põevare ñamene ʉ̃i etavaquimʉre. Coyʉbecʉ cãreja, ʉ̃i dobaedeca, jímarepaco ʉ̃́re yópe arĩ, boro jarorejacod̶a: “Ñai ʉ̃mʉ Jesúre ãmed̶abejacʉ mʉ. Ʉ̃́recabe meacʉ baju. Cari ñami marede decoboavʉ yʉ ʉ̃́re. Aru pare ʉrarõ cãrijivʉ yʉ, iye decoboaiye báque boje. Que baru me d̶ajacʉ mʉ” arĩ, boro jarorĩ majicarejacod̶a jímarepaco Pilatore.
MAT 27:20 Ina sacerdotevare jaboteipõeva aru ina judíova bʉcʉva máre ina obedivʉ põevare jẽniaicõjenejaimad̶a Pilatore, ʉ̃i etavaquiyepe aivʉ Barrabáre aru ʉ̃i boarĩ́ jarʉvaquiyepe aivʉ Jesúre.
MAT 27:21 Bedióva cojedeca ñai jabocʉ Pilato jẽniari jã́rejamed̶a ina põevare: —¿Ñamene ina pʉcarã bʉoimaracacʉre jaetovaji? arejamed̶a. Aru arejaimad̶a: —Barrabáre jaetovajacʉ mʉ, arejaimad̶a na.
MAT 27:22 Ne que coyʉrĩburu, arejamed̶a náre Pilato: —¿Dinʉmʉ ñai Jesús, Cristo ne aimʉre, aipe d̶aji yʉ? arejamed̶a. Caivʉ ina põeva arejaimad̶a: —¡Ʉ̃́re jocʉcʉjaravena pẽvari boarĩ́ jarʉvaicõjejacʉ mʉ! arejaimad̶a ñai jabocʉre.
MAT 27:23 —¿Yéde ãmeina tearĩ ñai? jẽniari jã́rejamed̶a náre Pilato. Ʉbenita pʉeno baju cod̶oboborĩ, arejaimad̶a na: —¡Ʉ̃́re jocʉcʉjaravena pẽvari boarĩ́ jarʉvaicõjejacʉ mʉ! arĩ, cod̶oboborejaimad̶a na.
MAT 27:24 Ne que aiyede, Pilato coreóvarejamed̶a ʉ̃́re jʉ abevʉre. Quédata pʉeno cãrijovari bʉ́rejaimad̶a na. Que baru ocoque joarejamed̶a ʉ̃i pʉrʉáre, yópe judíova ne d̶aiyepe, ne jã́d̶ovarajiyepe ayʉ boropatebevʉre. Ʉ̃i joaiyedeca arejamed̶a: —Yʉ́vacari boropatebecʉbu, mʉje boarĩ́ jarʉvaru ñai Jesúre, ʉ̃mʉ meacʉre ji jã́inoi. Mʉjemu die, arejamed̶a Pilato.
MAT 27:25 Aru caivʉ ina põeva arejaimad̶a: —Jaʉ, ñʉjavacari aru ñʉjemara máre boropatenajivʉbu ñai ʉ̃mʉ ʉ̃i yaiye boje, arejaimad̶a na.
MAT 27:26 Ne que arĩburu yóboi, Barrabáre etavarĩ darorejamed̶a Pilato. Aru Jesúre jara popeicõjenejamed̶a. No yóboi, ina churaravare Jesúre jocʉcʉjaravena pẽvaicõjenejamed̶a Pilato.
MAT 27:27 Que teni ina churarava Jesúre ĩni, nʉvari, ecovarejaimad̶a ñai jabocʉ Pilatoi cʉ̃rami. Nore ecovarĩ, apevʉ churarava caivʉre cójijovarejaimad̶a Jesús jipocai.
MAT 27:28 Ʉ̃i cuitótecajeare ʉ̃́re duarejaimad̶a. Jesúre pʉenocacaje, jabocʉi doicajepe paicaje ñemijuaricajede doarejaimad̶a na.
MAT 27:29 Doarĩ bʉojarĩ, miumua cãteni, cainitarabʉ d̶arĩ, ʉ̃i jipobʉrã ditarabʉre tʉorejaimad̶a na. Aru jocʉyo, jabocʉi cõjeiyope paiyore, dʉrʉre d̶arejaimad̶a Jesúre ʉ̃i meapũravʉcapʉrʉi, yópe jabocʉi jẽiyepe. Ne que teimʉre yʉrivʉ, jacoyʉrejaimad̶a na: —Ména cʉjacʉ mʉ, judíovai jabocʉ, arejaimad̶a churarava Jesúre, ʉbenita ʉ̃́re yʉrivʉ.
MAT 27:30 Ʉ̃́ra jẽcututuivʉ barejáimad̶a. Aru ʉ̃́re jipobʉrã iyo jocʉyoque jãd̶ovaivʉ barejáimad̶a na.
MAT 27:31 Que teni ʉ̃́re yʉrini bʉojarĩ, ʉ̃́re ne doicaje ñemijuaricaje bácarõre, no jabocʉi doicajepe paicajede ĩni, duarĩ, ʉ̃i doicaje bácarõre bedióva ʉ̃́re doarejaimad̶a cojedeca. Que teni, bʉojarĩ, ʉ̃́re nʉvari, jocʉcʉjaravena ʉ̃́re pẽvari jẽoranʉrejaimad̶a na, churarava.
MAT 27:32 Ina churarava Jesúque nʉivʉ, jocʉcʉjaravede ture nʉñʉ maridurejame Jesús. Nʉri, copʉrejaima cũinácʉ ʉ̃mʉre, Cirene ãmicʉriĩmarocacʉre, ʉ̃i ãmiá Simón. Ʉ̃́re Jesús ʉ̃i jocʉcʉjaravede tuino mácarõre tuicõjenejaima na, churarava.
MAT 27:33 Ina churarava nʉvarejaima Jesúre cʉ̃racũ Gólgota ãmicʉricũi. Põe jipobʉcũ aiyʉrõmu no.
MAT 27:34 Noi ũcuiye upiáteiye báque cʉrijororʉ cʉrejavʉ̃ vino ʉ́yaicoro mirra ãmicʉe jocʉcʉ cuidóque, churarava ne nʉvaiye báquede. Die ũcuiyede jínidurejaima Jesúre, ʉ̃́re ijibequiyepe aivʉ. Ʉbenita ʉ̃ ũcuri jã́ri, ʉbecʉ, ũcumenejame.
MAT 27:35 Que teni ʉ̃́re jocʉcʉjaravena pẽvari jẽorejaima. Aru ne yajuiyede dʉvarejaima. Cainijidʉa etaiyede jã́ri, Jesús ʉ̃i doiyede náre coapa ĩnejaima na, ʉ̃́re pẽvaivʉ bácavʉ.
MAT 27:36 Que teniburu yóboi, dobarejaima, jã́ri capʉrãjivʉ ʉ̃́re.
MAT 27:37 Jocʉcʉjaravena ʉ̃i jipobʉ pʉenoi toivaino jẽnejavʉ̃, apevʉ ne majinajiyepe aino Jesúre boarĩ́ jarʉvaivʉ ne dápiainore, “¿Aipe teni ʉ̃́re boarĩ́ jarʉvarãma na?” ne aino. Yópe aiyʉrejavʉ̃ no toivaino: “Ñaime Jesús, judíovai jabocʉ”.
MAT 27:38 Ʉ̃́que máre pẽvari boarĩ́ jarʉvarejaima pʉcarã tatorĩ ñavaipõevare, ape pʉcarõa jocʉcʉjaravearã. Cũinácʉ Jesús ʉ̃i meapũravʉi aru apecʉ ʉ̃i cãcopũravʉi cʉrejaima.
MAT 27:39 Ina vainánʉraivʉ jã́ri, ne jipobʉare cújiovarĩ, ãmeina yávarejaima ʉ̃́re, yópe arĩ: —Mʉ, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine jarʉvaiyʉvacacʉ aru yóbecʉrijãravʉa yóboi diñamine mead̶aiyʉvacacʉ, mi bajure mead̶ajacʉ mʉ. Mʉ Jʉ̃menijicʉi mácʉ baru, caride jocʉcʉjaravede dajocarĩ, ẽmeni, dajacʉ mʉ, arejaima Jesúre ina vainánʉraivʉ.
MAT 27:41 Nopedeca ina sacerdotevare jaboteipõeva, ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevaque, aru ina judíova bʉcʉvaque máre, ne baju yʉrivʉ Jesúre, yópe arejaima:
MAT 27:42 —Apevʉre mead̶avacacʉvacari, ʉbenita ʉ̃i bajure mead̶arĩ majibebi ʉ̃. Cristo, maja Israecavʉ maje jabocʉ baru, jocʉcʉjaravede dajocarĩ ẽmeni dajacʉrĩ ʉ̃. Que d̶aru, maja jʉ arãjaramu ʉ̃́re.
MAT 27:43 Ʉ̃ “Yʉ́bu Jʉ̃menijicʉi mácʉ”, ayʉ bateáme. Ʉ̃́recabe jʉ ayʉ Jʉ̃menijicʉre aru “Jʉ̃menijicʉ yʉre cad̶atecʉyʉme”, arĩ dápiayʉ. Que baru Jʉ̃menijicʉ, ʉ̃́re ʉcʉ baru, cad̶atejacʉrĩ caride, arejaima na.
MAT 27:44 Aru ina pʉcarã tatorĩ ñavaipõeva pẽvaimara mácavʉ máre ʉ̃́que, nopedeca ãmeina yávarejaima ʉ̃́re.
MAT 27:45 Jãravʉ corica baji ñemié tʉrĩ darejavʉ̃ caino joborõi. Pʉ yóbecʉriora yóboita vaidéjavʉ̃.
MAT 27:46 Aru yóbecʉriora bajita, iye ñemié tʉiyede dajocaiyede pare bʉjié cod̶oboborĩ, yávarĩ darorejame Jesús: —Elí, Elí, ¿lama sabactani? Nópe aino: “Mʉ, ji mearore jímʉ, mʉ, Jʉ̃menijicʉ, ¿aipe teni yʉre dajocarĩ, nʉñʉrʉ mʉ?” aiyʉrõ marejávʉ̃.
MAT 27:47 Que ayʉre, apevʉ nore núrivʉcavʉ ʉ̃́re jápiarĩ, ʉbenita jápiarĩ eabeni, arejaima: —Jápiajarã. Elíare órejaibi ʉ̃, arejaima na.
MAT 27:48 Dinʉmʉre maumena nácacʉ cúyarĩ, jaʉbore ĩni, ʉyovarejame vino ʉ́yaicoro upiáricoroque. Aru dijaʉ́bore abod̶orã bʉorĩ, jẽori, jarʉrʉrejame Jesús ʉ̃i ũcuquiyepe ayʉ.
MAT 27:49 Ʉbenita apevʉ arejaima: —Corejarã. Jã́rajarevʉ Elías jõd̶avacʉdayʉre ʉ̃́re, arejaima na.
MAT 27:50 Cojedeca Jesús pare bʉjié cod̶oboborĩ, yaidéjame ʉ̃.
MAT 27:51 Dinʉmʉ ʉ̃i yaitʉ́vabomica Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramicacaje ʉracaje coricõpavaicaje bácarõ quéda corica baji jad̶eni nʉrejavʉ̃ya, pʉenocatʉrʉvai bʉ́rĩ pʉ cãchinocatʉrʉvaita. Joborõ cújidejavʉ̃. Aru cʉ̃raboa ʉraboa pãrejavʉ̃ máre.
MAT 27:52 Yaivʉ bácavʉ ne jarʉvainoa voarejavʉ̃ya. Obedivʉ Jʉ̃menijicʉi põeva yaivʉ bácavʉ nacovaimara marejáimad̶a na, apʉrãjivʉ bedióva cojedeca.
MAT 27:53 Aru ina nacovaimara mácavʉ ne jarʉvainoare jocarĩ etarejaimad̶a, Jesús ʉ̃i nacajariburu yóboi. Etarĩ bʉojarĩ, Jerusalén ãmicʉriĩmaroi ecorejaimad̶a. Obedivʉ põeva jã́rejaimad̶a náre, yaivʉ bácavʉ nacovaimara mácavʉre.
MAT 27:54 Nore Jesús bácʉre cocorĩ núrivʉ barejáima apevʉ churarava ne jabocʉque. No joborõ cújinore jã́ri, aru caiye iye vaiye jidojaede máre, pare dápiaivʉ cuecumarejaima. Aru arejaima: —Jãveneca Jʉ̃menijicʉi mácʉ baju batecʉ́be ñai, arejaima na.
MAT 27:55 Obedivʉ nomiva máre cocorĩ núrivʉ joajĩemia cʉrejaima. Ne jẽneboi cʉrejaima cũináco nomió, Magdala ãmicʉriĩmarocaco, õi ãmiá María, aru apeco nomió, õi ãmiá María máre, ico Santiago aru José népaco, aru apeco máre, Zebedeoi márai paco. Jesús ʉ̃i cʉede Galilea ãmicʉrõi cad̶ateivʉ barejáima ʉ̃́re. Aru apevʉ nomiva, ina daivʉ bácavʉ ʉ̃́que Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, cʉrejaima nore.
MAT 27:57 Dijãravʉ bácarõ, nainú, aviá ʉ̃i dorĩburu yóboi, cũinácʉ ʉ̃mʉ nʉrejamed̶a Pilato yebai. Ʉ̃ marejámed̶a cʉve cʉvacʉ, Arimatea ãmicʉriĩmarocacʉ, ʉ̃i ãmiá José. Ʉ̃ máre Jesús bácʉi bueimaracacʉ barejámed̶a ʉ̃.
MAT 27:58 Pilato yebai nʉri, Jesús bácʉi baju bácarõre jẽniacʉnʉrejamed̶a ʉ̃. Ʉ̃i jẽniaiyede Pilato churaravacavʉre jícõjenejamed̶a Jesús bácʉi baju bácarõre ʉ̃́re.
MAT 27:59 Aru Jesús bácʉre jocʉcʉjaravede jõd̶avari, ĩni, meacaje docʉcʉbecaje lino ãmicʉricajeque ʉ̃ mácʉre cũmarejaimad̶a Joséjã.
MAT 27:60 Ʉ̃ mácʉre nʉvari, cʉ̃racobe mamacobe, José jicobei, Jesús bácʉre jarʉvarejaimad̶a Joséjã. Nore jarʉvarĩburu yóboi, apetʉrava cʉ̃ratʉravare ĩni, jãturuvari, dicobede biedejaimad̶a. Aru bieniburu yóboi, nʉrejaimad̶a na.
MAT 27:61 Ne Jesús bácʉre jarʉvaiyede cʉrejaimad̶a nore María Magdalacaco aru apeco María máre, dobarivʉ dicobe jipocai.
MAT 27:62 Dijãravʉ yóbocajãravʉi, maja judíova maje jabʉóvaijãravʉ sábadoi, ina sacerdotevare jaboteipõeva aru fariseovacavʉ cójijidejaimad̶a Pilato yebai.
MAT 27:63 Aru ʉ̃́re arejaimad̶a: —Mʉ, ñʉje jabocʉ, ãrʉrivʉbu ñʉja ñai jʉjovayʉ bácʉ ʉ̃i aiyede apʉcʉ cãreja, yópe arĩ: “Yóbecʉrijãravʉa ji yainíburu yóboi nacajacʉyʉmu yʉ yainore jarʉvarĩ”, ayʉ bateáme.
MAT 27:64 Que baru churaravare me jã́ri coreicõjejacʉ mʉ Jesús bácʉi baju bácarõre ne jarʉvainore yóbecʉrijãravʉa vaiyeta. Nópe d̶ajacʉ, ʉ̃i bueimara ne ñavamenajiyepe ayʉ ʉ̃ mácʉi baju bácarõre ñamine. Ʉ̃ mácʉi baju bácarõre ñavaivʉ baru, “Jesús nacajaimi yainore jarʉvarĩ”, arĩ coyʉrãjarama põevare. Nópe d̶aivʉ baru, ãmei jʉjovajebu põevare ne mamarʉmʉ jʉjovaiye báque pʉeno. Ʉ̃ mácʉi “Nacajacʉyʉmu” ʉ̃i aiye báqueque põevare jʉjovarĩduame. Ʉbenita “Nacajaimi” ne ájʉroeque, põevare jãve jʉjovajebu, arejaimad̶a na Pilatore.
MAT 27:65 Pilatocapũravʉ arejamed̶a náre: —Churaravare cʉvavʉ mʉja. Náre jarorĩ me coreicõjejara Jesús bácʉi baju bácarõre ne jarʉvainore, arejamed̶a Pilato.
MAT 27:66 Que baru churaravare jarorĩ, cʉ̃ratʉrava ʉratʉrava Jesús bácʉre jarʉvaicobede bieitʉravare me jãjare d̶aicõjenejaimad̶a na. Aru ditʉravare jãjare d̶arĩburu yóboi, no ne jarʉvainore me jã́ri coreicõjenidurejaimad̶a churaravare.
MAT 28:1 No judíovai jabʉóvaijãravʉ sábado yóbocajãravʉ, sumana bʉijãravʉ, domingo, miad̶áe tʉquiye jipocai, María Magdalacaco apeco Maríamaque jã́ranʉrejaimad̶a Jesús bácʉi baju bácarõre ne jarʉvainore.
MAT 28:2 Aru ʉrarõ baju joborõ cújidejavʉ̃ya, ángele ʉ̃i ẽmeni daiye boje cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ. Ñai ángele, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ, ẽmeni, darĩ jãturuvarejamed̶a diva cʉ̃rava ʉravare, no cʉ̃racobede bieitʉrava bácarõre. Ditʉravare ʉ̃i jãturuvariburu yóboi, dobarejamed̶a ditʉrava pʉenora.
MAT 28:3 Ñai ángele pẽoñʉpe páyʉ ãrojacʉ barejámed̶a, yópe yaroinope. Ʉ̃i cuitótecaje boricaje baju barejávʉ̃ya.
MAT 28:4 Ʉ̃́re jã́ivʉ, ina churarava dicobede jã́ri coreniduivʉ jidʉrivʉ bididejaimad̶a, ne jidʉé boje. Bidini, tʉrejaimad̶a joborõi, yópe yaivʉ bácavʉpe.
MAT 28:5 Aru ñai ángele arejamed̶a ina nomivare: —Jidʉbejarã mʉja. Coreóvaivʉ yʉ voivʉre Jesúre, ne jocʉcʉjaravena pẽvaimʉ mácʉre.
MAT 28:6 Yore cʉbebi ʉ̃. Javeta nacajami, yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Dajarã. Jã́rijide apa. Ʉ̃i baju bácarõre ne jarʉvaino mácarõre jã́jara mʉja.
MAT 28:7 Maumena nʉjara mʉja. Yópe arĩ, coyʉjarã ʉ̃i bueimarare: “Jesús nacajaimi yainore jarʉvarĩ. Nʉcʉyʉme mʉje jipocai Galilea ãmicʉrijoborõi. Noi jã́rajaramu mʉja ʉ̃́re”, coyʉjarã. Jede, quénoramu ji coyʉino mʉjare, arejamed̶a náre.
MAT 28:8 Que arĩburu yóboi, maumejiena dicobede etarĩ, nʉrejaimad̶a ina nomiva, jidʉrivʉ ʉbenita pare torojʉrivʉ. Cúyarĩ coyʉrãnʉrejaimad̶a iye borore ʉ̃i bueimarare.
MAT 28:9 Ne nʉiyede, Jesúvacari náre copʉrejamed̶a. Aru náre jacoyʉrejamed̶a. Ʉ̃i yebai nʉri, mori tʉrejaimad̶a joborõi ʉ̃i jipocai. Aru ʉ̃i cʉbobare jẽni, mearore jídejaimad̶a ʉ̃́re, yópe judíova ne d̶arĩ cõmajiyepe.
MAT 28:10 Que teni Jesús arejamed̶a náre: —Jidʉbejarã mʉja. Jívʉre yópe arĩ, coyʉrãnʉjara mʉja, “Galileai nʉri, noi yʉre jã́ranʉjara mʉja, aibi Jesús”, náre ajarã mʉja, arejamed̶a dinomivare Jesús.
MAT 28:11 Ina nomiva ne nʉiyedeca, apevʉ ina churarava, Jesús bácʉi baju bácarõre jã́ri coreniduivʉ bácavʉ, Jerusalén ãmicʉriĩmaroi nʉrejaimad̶a. Coyʉrãnʉrejaimad̶a ina sacerdotevare jaboteipõevare caiye iye vaiye báquede náre.
MAT 28:12 Ina churarava ne coyʉiyede jápiaivʉ bácavʉ, ina sacerdotevare jaboteipõeva ina judíova bʉcʉvaque cójijidejaimad̶a, majicarãjivʉ ne bajumia. Cójijini bʉojarĩ, ʉrarõ tãutʉrare jídejaimad̶a ina churaravare.
MAT 28:13 Aru yópe arĩ, borocʉicõjenejaimad̶a náre: —Yópe ajarã mʉja põevare, “Jesús bácʉi bueimara ñamine darĩ, ñʉje cãiyede, ñavarama ʉ̃ mácʉi baju bácarõre”, ajarã mʉja.
MAT 28:14 Aru ñai jabocʉ ʉ̃i jápiaru diede, “Ina churarava boropateivʉbu ne jã́ri corebe boje” arĩ dápiaru, ñʉjavacari mead̶arãjaramu caiyede ʉ̃́que, ʉ̃i ñájine d̶abequiyepe aivʉ mʉjare, arejaimad̶a ina judíovai jabova.
MAT 28:15 Que baru iye tãutʉrare ĩni, borocʉrĩ coyʉrejaimad̶a ina churarava, yópe ina sacerdotevare jaboteipõeva ne coyʉicõjeiye báquepe. Aru no coyʉino borocʉrõre coyʉvaivʉbu judíova ne bajumia pʉ caride máre.
MAT 28:16 Ñʉja once paivʉ Jesúi bueimara Galilea ãmicʉrijoborõi nʉrejacarã. Yópe Jesús ʉ̃i nʉicõjeiye báquepe, cʉ̃racũi nʉrejacarã ñʉja.
MAT 28:17 Noi ʉ̃́re jã́ri, mearore jídejacarã. Ʉbenita apevʉ ñʉjacavʉ, “Jesús ãmemi” arĩ, jʉ abedejaima.
MAT 28:18 Aru Jesús arejame ñʉjare: —Caiye parʉéde cʉvavʉ yʉ. Jipacʉ Jʉ̃menijicʉ parʉre d̶aibi yʉre, ji cõjequiyepe ayʉ caivʉ cavarõ mearocavʉre aru caivʉ ijãravʉcavʉre máre.
MAT 28:19 Que baru jaroivʉ yʉ mʉjare. Buenanʉjara caivʉ ijãravʉcavʉre ji yávaiye méne, ne jʉ arãjiyepe aivʉ diede, aru ne d̶arãjiyepe aivʉ ji ʉrõre. Ocoque jã́d̶ovajara ina jʉ aivʉre jipacʉ Jʉ̃menijicʉre; aru yʉre, Jʉ̃menijicʉi mácʉre; aru ñai Espíritu Santore máre.
MAT 28:20 Buejarã náre, ne d̶arãjiyepe aivʉ caiyede yópe ji d̶aicõjeiye báquepe mʉjare. Aru yʉ́vacari cʉcʉyʉmu mʉjaque cainʉmʉa, pʉ ijãravʉ bʉojaiyeta, arejame ñʉjare Jesús. Quénoramu.
MAR 1:1 Yópeda teni bʉ́rejaquemavʉ iye yávaiye me Jesucristo Jʉ̃menijicʉi mácʉrã coyʉiye.
MAR 1:2 Javede toivarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ ʉ̃i ãmiá Isaías, yópe Jʉ̃menijicʉi aiye báquede mamacʉre: Jaroivʉ yʉre coyʉcaipõecʉre mi jipocai, mi cuimare mead̶aquiyepe ayʉ.
MAR 1:3 Jʉ̃menijicʉre coyʉcaipõecʉ cod̶oboboyʉre jápiarãjarama põecʉbenoi: “Mead̶ajarã mʉje ũmene copʉ etaburĩ maje jabocʉre, nopedeca mʉje mead̶aiyepe daimare ñai ʉ̃mʉ, mʉje pued̶aimʉ, ʉ̃i daquiye jipocai”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ, arĩ toivarejaquemavʉ Isaías bácʉ.
MAR 1:4 Nópe Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcayʉ, Isaías bácʉ, ʉ̃i aiye báquepedeca tedejaquemavʉ Juan Bautista põecʉbenoi. Põeva vaivʉre coyʉre curejamed̶a nore. Ocoque jã́d̶ovacʉyʉ põevare Jʉ̃menijicʉque, coyʉyʉ barejámed̶a põevare, ne chĩori dápiarãjiyepe ayʉ ne ãmeina teiyede, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe ayʉ diede.
MAR 1:5 Obedivʉ põeva Judea ãmicʉrijoborõcavʉ aru Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉ máre jápiarãnʉrejaimad̶a Juan Bautista yebai. Aru na coapa “Ãmecʉbu yʉ” ne arĩburu yóboi Jʉ̃menijicʉre, ne chĩori dápiaiye boje ne ãmeina teiyede, jã́d̶ovarejamed̶a náre Jʉ̃menijicʉque Jordán ãmicʉriya jiai.
MAR 1:6 Juan Bautista dorejamed̶a ãimacʉ camello ãmicʉcʉi pod̶aque d̶aicajede ʉ̃i cuitótecaje. Aru ʉ̃i jãrióicãva máre ãimacajeque d̶aicãva marejávʉ̃ya. Ʉ̃ ãre curejamed̶a mujuñuvare aru mumicorore máre, yópe apevʉ nócavʉ cʉve cʉvabevʉpe.
MAR 1:7 Yópe arĩ, coyʉrejamed̶a põevare: —Dacʉyʉme ji yóboi cũinácʉ, ji pʉeno parʉcʉ. Que baru caivʉ pʉeno meacʉ bajube ʉ̃. Bʉojabevʉ yʉ oarĩ nacachini duayʉ ʉ̃i cʉraidoa bʉoimeare.
MAR 1:8 Yʉ ocoque jã́d̶ovaivʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉre. Ʉbenita ʉ̃ macʉyʉ́me jã́d̶ovañʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉque, daroyʉ Espíritu Santore, arejamed̶a Juan Bautista.
MAR 1:9 Dijãravʉai Jesús nʉrejamed̶a Nazaret ãmicʉriĩmarore jocarĩ, etacʉyʉ Galilea ãmicʉrijoborõre jocarĩ, nʉñʉ Juan Bautista yebai. Aru Juan Bautista jã́d̶ovarejamed̶a ʉ̃́re Jʉ̃menijicʉque Jordán ãmicʉriya jiai.
MAR 1:10 Maumena ʉ̃i maiyede jiare jocarĩ, Jesús jã́rejamed̶a cavarõ mearo vorĩ nʉinore. Aru ñai Espíritu Santo jurecope ẽmeni darejamed̶a ʉ̃i pʉenora.
MAR 1:11 Aru jápiarejamed̶a apeno yávainore, cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõque aiyede yópe: “Mʉ, jímacʉ, ji ʉmʉ, me torojʉvʉ yʉ mʉre”, arejamed̶a Jesúre Jʉ̃menijicʉ.
MAR 1:12 No yóboi ñai Espíritu Santo nʉvarejamed̶a Jesúre põecʉbenoi.
MAR 1:13 Cuarenta paijãravʉa Jesús cʉrejamed̶a nore, ãimara jijecʉrivʉ ne jẽneboi. Que teni ñai abujuvai jabocʉ, Satanás ãmicʉcʉ, jʉjovaiyʉrĩdurejamed̶a ʉ̃́re. Aru ángeleva coreni cad̶atedejaimad̶a Jesúre.
MAR 1:14 Dinʉmʉre Herodes ãmicʉcʉ jabocʉ bʉorejamed̶a Juan Bautistare. Ʉ̃́re bʉorĩburu yóboi, Jesús nʉrejamed̶a Galilea ãmicʉrijoborõi, coyʉcʉyʉ iye yávaiye méne, Jʉ̃menijicʉi coyʉicõjeiyede ʉ̃́re.
MAR 1:15 Que teni arejamed̶a põevare: —Jave eaivʉ dijãravʉ. Maumena Jʉ̃menijicʉ mʉjare jabotecʉyʉme. Que baru chĩojara mʉje ãmeina teiyede. Oatʉvajarã mʉje d̶aiyede. Aru jʉ ajarã iye yávaiye méne, Jʉ̃menijicʉi coyʉcaiyede mʉjare, arejamed̶a Jesús.
MAR 1:16 No yóboi Jesús cuyʉ macajitabʉ ʉrabʉ Galilea ãmicʉrijitabʉ ẽcarʉi, jã́rejamed̶a Simóre aru Andrés ĩmacʉmaquevʉre. Moa boarĩ́ bojed̶aipõeva marejáimad̶a na. Que baru dʉvaivʉ barejáimad̶a ne pápicʉre no macajitabʉi.
MAR 1:17 Ne que teiyede, Jesús arejamed̶a náre: —Dajarã yʉ́que. Aru epequijivʉ mʉjare, mʉje davarãjiyepe põevare ji yebai, yópe mʉje moare davaiyepe pápicʉque, ji mead̶aquiyepe náre, arejamed̶a Jesús.
MAR 1:18 Que ayʉre jápiarĩ, dajocarejaimad̶a ne pápicʉare, nʉrajivʉ Jesúque.
MAR 1:19 Aru cuyʉ cãreja, jipocai jã́rejamed̶a Zebedeoi márare, ne ãmiá Santiago aru ĩmacʉ Juan. Ĩmarejaimad̶a ne jiad̶ocũi, mead̶aivʉ ne pápicʉare.
MAR 1:20 Jã́rina cuturejamed̶a náre. Quénora cũiná dajocarejaimad̶a népacʉre ʉ̃́re memecaipõevaque jiad̶ocũi, nʉrajivʉ Jesúque.
MAR 1:21 Jesús ʉ̃i bueimaraque earejaimad̶a Capernaum ãmicʉriĩmaroi judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi. Judíovai cójijiñami ecorĩ, Jesús buedejamed̶a ina põeva noi cʉrivʉre.
MAR 1:22 Ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva pʉeno buedejamed̶a náre, yópe parʉcʉpe. Que baru ina jápiaivʉ ʉ̃i bueiyede torojʉrĩ cuecumarejaimad̶a.
MAR 1:23 Aru cʉrejamed̶a judíovai cójijiñami cũinácʉ ʉ̃mʉ, abujucʉ ʉ̃i ĩmamʉ.
MAR 1:24 Cod̶oboborĩ arejamed̶a Jesúre: —Mʉ, Jesús Nazarecacʉ, ¿yéde ʉcʉrʉ̃ mʉ ñʉjaque? ¿Jarʉvacʉdayʉ dacʉrʉ̃ mʉ ñʉjare? Coreóvaivʉ yʉ mʉre. Jʉ̃menijicʉi mácʉ meacʉ bajubu mʉ, arĩ cod̶oboborejamed̶a.
MAR 1:25 Ʉbenita Jesús bi aicõjenejamed̶a ʉ̃́re: —Mʉ, bída etajacʉ ñai ʉ̃mʉre jocarĩ, arejamed̶a Jesús.
MAR 1:26 Que baru abujucʉ bidióvarejamed̶a pare ñai ʉ̃mʉre. Cod̶oboborĩ pare, etarejamed̶a ʉ̃́re jocarĩ.
MAR 1:27 Aru cuecumari jã́ivʉ ina põeva, arejaimad̶a ne bajumia: —¿Yéba yo? ¿Ye bueiye mamaema iye? Ʉ̃i yávaiye parʉéque jarʉvaibi abujuvare. Aru nácapũravʉ jʉ ad̶ama ʉ̃́re, arejaimad̶a na.
MAR 1:28 Aru maumejiena majidejaimad̶a Jesúi borore caino Galilea ãmicʉrijoborõcavʉ caivʉ.
MAR 1:29 Etaivʉ bácavʉ judíovai cójijiñamine jocarĩ, ecorãnʉrejaimad̶a maumena ne cʉ̃rami ina Simón aru Andrés máre. Santiago aru Juan máre yóvarejaimad̶a náre.
MAR 1:30 Ico Simói váco moimo pararejacod̶a. Aru cũiná coyʉrejaimad̶a Jesúre õi borore.
MAR 1:31 Que baru Jesús nʉrejamed̶a õi yebai. Jẽni õi pʉrʉre, ṍre nacovarejamed̶a. Aru maumejiena dajocarejavʉ̃ya moino ṍre. Dinʉmʉmia ãiyede mead̶arĩ jídejacod̶a náre.
MAR 1:32 Dinainumica ñamijie baji aviá ʉ̃i dorĩburu yóboi, jabʉóvaijãravʉ vaiyede, ina ĩmarocavʉ nʉvarejaimad̶a Jesús yebai caivʉ ijimarare, aru abujuva ne ĩmamarare máre.
MAR 1:33 Que teni caivʉ ina ĩmarocavʉ cójijidejaimad̶a jedevacobena.
MAR 1:34 Jesús mead̶arejamed̶a obedivʉ ijimarare. Caiye ijiéde jarʉvarejamed̶a. Jarorejamed̶a náre jocarĩ ina abujuvare máre. Aru yávare d̶abedejamed̶a, ne coreóvaiye boje ʉ̃́re.
MAR 1:35 Jesús coedarĩ nacajari ñeminomia, aviá ʉ̃i cõaquiye jipocai, nʉrejamed̶a põecʉbenoi. Jẽniare cuyʉ barejámed̶a Jʉ̃menijicʉque.
MAR 1:36 Miad̶áe tʉiyede Simón ʉ̃́cavʉque vorejaimad̶a Jesúre.
MAR 1:37 Vorĩ earĩ, arejaimad̶a ʉ̃́re: —Caivʉ põeva vod̶ama mʉre, arejaimad̶a Jesúre.
MAR 1:38 Náre arejamed̶a: —Jã́rica, apenoa ĩmaroa joabenoai nʉrevʉ, coyʉrãjivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede noi. Que baru daivʉ yʉ, coyʉcʉdayʉ diede, arejamed̶a Jesús.
MAR 1:39 Coyʉrejamed̶a Jʉ̃menijicʉi yávaiyede caino Galilea ãmicʉrijoborõi judíovai cójijiñamiai. Aru jaetovarejamed̶a abujuvare máre.
MAR 1:40 Cũinácʉ pojeyʉ nʉrejamed̶a Jesús yebai. Aru ñʉatutarĩ, arejamed̶a ʉ̃́re: —Mʉ ʉcʉ baru, mead̶ajacʉ ji pojeiyede. Bʉojaivʉ mʉ mead̶ayʉ yʉre, arejamed̶a.
MAR 1:41 Que ayʉre jápiarĩ, Jesús cõmaje ãroje jã́ri, ʉ̃i pʉrʉque jabióvarĩ tʉoyʉ, arejamed̶a ʉ̃́re: —Ʉvʉ yʉ. Caride meatejacʉ mʉ, arejamed̶a Jesús.
MAR 1:42 Maumejiena Jesús ʉ̃i que aiyeda vaidéjavʉ̃ya ʉ̃́re. Meatedejamed̶a ʉ̃.
MAR 1:43 Ʉbenita Jesús majicarejamed̶a parʉrõreca, “Nʉjacʉ” ayʉ ʉ̃́re, arejamed̶a majicarĩduyʉ:
MAR 1:44 —Coyʉbejacʉ apevʉre. Cũiná nʉri, jã́d̶ovajacʉ sacerdotede. Aru jíjacʉ mi meateiye boje, yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre, põeva ne coreóvarãjiyepe ayʉ mi meateinore, arejamed̶a ʉ̃́re Jesús.
MAR 1:45 Ʉbenita coyʉre nʉrejamed̶a Jesúi borore. Que baru ecorĩ majibedejamed̶a Jesús põeva ne jã́inore. Quénora cʉrejamed̶a põecʉbenoi. Aru nʉrejaimad̶a põeva, cainoa ĩmaroacavʉ, ʉ̃i yebai.
MAR 2:1 Ecorejamed̶a Jesús cojedeca Capernaum ãmicʉriĩmaroi obedijãravʉa yóboi. Jápiarejaimad̶a cʉcʉre cʉ̃rami.
MAR 2:2 Que baru cójijidejaimad̶a obedivʉ põeva. Buiní jajidejaimad̶a jedevacobeita. Aru Jesús coyʉrejamed̶a Jʉ̃menijicʉi yávaiyede náre.
MAR 2:3 Dinʉmʉ yóvaicʉvaivʉ ʉ̃mʉva nʉvarejaimad̶a ʉ̃i yebai cũinácʉ ʉ̃mʉ nacajaiye majibecʉre.
MAR 2:4 Ʉbenita ecoivʉ bʉojabedejaimad̶a Jesús yebai, põeva obedivʉ ne cʉe boje. Que baru mʉri nʉri cʉ̃rami pʉenora, voarejaimad̶a diede, ẽmeóvarajivʉ ñai nacajaiye majibecʉre ʉ̃i parainoque Jesús yebai.
MAR 2:5 Náre coreóvayʉ jʉ aivʉre, Jesús arejamed̶a ñai nacajaiye majibecʉre: —Mʉ, ji ʉmʉ, mi ãmeina teiyede jarʉvarĩ ãrʉmeteivʉ yʉ, arejamed̶a Jesús.
MAR 2:6 Noi dobarejaimad̶a obebevʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, dápiaivʉ ne d̶aiyʉrõre: “¿Aipe teni que yávayʉba ñai? Jʉ̃menijicʉi ʉbenore d̶aibi ʉ̃. ¿Ñamema bʉojarĩ jarʉvayʉ ãmeina teiyede, ãrʉmeteni diede? Quénora cũinácʉrabe Jʉ̃menijicʉ jarʉvayʉ diede” arĩ, dápiarejaimad̶a na.
MAR 2:8 Jesús jã́ri coreóvarĩ maumejiena ne baju ne dápiaiyede, jẽniari jã́rejamed̶a náre: —¿Aipe teni que arĩ dápiaivʉrʉ̃ mʉja?
MAR 2:9 Maiyójabevʉ yópe aru apecʉre, “Mi ãmeina teiyede jarʉvarĩ ãrʉmeteivʉ yʉ”, ji parʉéde jã́d̶ovame boje, ji que coyʉiyede. Ʉbenita maiyójarõtamu nacajari cuicõjenu nacajaiye majibecʉre. Ʉ̃́re cure d̶ayʉ baru, jã́d̶ovaquijivʉ ji parʉéde. “Mi ãmeina teiyede jarʉvaivʉ” ji aiyede, coreóvabevʉ mʉja Jʉ̃menijicʉi ãrʉmeteinore diede. Ʉbenita ñai cʉvacʉ Jʉ̃menijicʉi majié parʉéde, ʉ̃́rame yópe d̶arĩ jã́d̶ovaiye majicʉ. Quécʉra Jʉ̃menijicʉvacari mead̶arĩ majibi ijimarare.
MAR 2:10 Que baru mʉje majinajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, yʉ, parʉéde cʉvacʉre ijãravʉre, jarʉvacʉyʉ ãmeina teiyede, yópe d̶aquijivʉ yʉ, arejamed̶a Jesús. Dinʉmʉ arejamed̶a nacajaiye majibecʉre: —Yópe aivʉ yʉ mʉre, nacajari, mi parainore ĩni, nʉjacʉ mi cʉ̃rami, arejamed̶a ʉ̃́re Jesús.
MAR 2:12 Dinʉmʉma nacajari maumejiena, ʉ̃i parainore ĩni, etarejamed̶a ne jẽneboi. Caivʉ cuecumari, mearore jídejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre. Aru, “Aipinʉmʉ jã́meteavʉ̃ maja yópe painore”, arejaimad̶a na.
MAR 2:13 No yóboi Jesús nʉrejamed̶a cojedeca macajitabʉ ʉrabʉ ẽcarʉi. Caivʉ põeva nʉrejaimad̶a ʉ̃i yebai. Aru bueyʉ barejámed̶a náre.
MAR 2:14 Dinʉmʉre vainí nʉñʉ jã́rejamed̶a Levíde, Alfeoi mácʉre, dobacʉre ʉ̃i memeitucubʉi, põeva ne Roma ãmicʉrõ jaboteino bojed̶ainoi. Aru arejamed̶a ʉ̃́re: —Dajacʉ yʉ́que, arejamed̶a Jesús.
MAR 2:15 Nacajari nʉrejamed̶a Jesúque. Aru obedivʉ põeva nʉrejaimad̶a ʉ̃i yóboi. Que teni Jesús ʉ̃i ãcʉnʉiyede Leví cʉ̃rami, obedivʉ jabovare tãutʉra ĩcaipõeva, ãmeno d̶aipõeva, aru ʉ̃i bueimara máre dobarejaimad̶a, ãrajivʉ Jesúque.
MAR 2:16 Apevʉ judíova, d̶aicõjeiyede d̶aiye cõmajivʉ, fariseo ãmicʉriyajubocavʉ, cʉrejaimad̶a nore. Ina fariseovacavʉ, Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, Jesús ãñʉre jã́ri, ina jabovare tãutʉra ĩcaipõevaque aru ãmeno d̶aipõevaque máre, arejaimad̶a ʉ̃i bueimarare: —¿Aipe teni ãñʉma jabovare tãutʉra ĩcaipõevaque aru ãmeno d̶aipõevaque máre? jẽniari jã́rejaimad̶a náre.
MAR 2:17 Que aivʉre jápiarĩ, Jesús arejamed̶a: —Meara põevare jʉoipõecʉi cad̶ateiye jaʉbevʉ. Quénora ijimarare ʉ̃i cad̶ateiye jaʉvʉ. Dabedejacacʉ yʉ ijãravʉi, cutucʉyʉ mearare ne baju dápiainore. Quénora darejacacʉ yʉ, mead̶acʉyʉ ãmenare, ne chĩorajiyepe ayʉ ne ãmeina teiyede, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe ayʉ diede, arejamed̶a Jesús.
MAR 2:18 Dinʉmʉ Juan Bautistai bueimara aru fariseovai bueimara máre ne jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque ãmenejaimad̶a ãiyede. Aru põeva earĩ, jẽniari jã́rejaimad̶a Jesúre: —¿Aipe teni Juan Bautistai bueimara aru fariseovai bueimara máre ãmevʉba ãiyede, ʉbenita mi bueimara ãmevʉ ãmema ãiyede? arejaimad̶a.
MAR 2:19 Jesús arejamed̶a náre: —Ina pʉrʉbʉoyʉ ʉ̃i cutuimara, ne torojʉve tenajiyepe ayʉ ʉ̃i pʉrʉbʉoiyede, ye ãmevʉ ãmema ãiyede ʉ̃i cʉede cãreja náque. Nopedeca ji bueimara torojʉrivʉ ji cʉede náque, ãmevʉ ãmema ãiyede.
MAR 2:20 Ʉbenita ji mauva ne nʉvarajiyede yʉre, ji bueimara chĩoivʉ ãmenajarama ãiyede, arejamed̶a Jesús.
MAR 2:21 Cojedeca Jesús buedejamed̶a náre: —Põeva jẽomema cuitótecaje mamacaje joabecajei javecarõre. Nópe d̶aru, no jẽoicajeva mamacaje jad̶evajebu javecarõre. Que d̶aru, pʉeno baju járojebu cod̶eicobe. Quédeca ñame bʉojabema jʉ aivʉ ji bueiye mamaene aru javeque bueiyede máre.
MAR 2:22 Põeva yuabema vino ʉ́yaicorore mamacorore ãimacaje curubʉ javecacurubʉque. Que d̶aru, cod̶eóvajebu dicurubʉre. Yurĩ bíjajebu dicoro. Aru bíjajebu dicurubʉ máre. Ʉbenita ne yuaru mamacorore mamacurubʉque bíjabebu dicoro. Quédeca ñame bʉojabema d̶aivʉ yópe ji bueiye mamaepe, d̶are nʉivʉ baru yópe ne jave d̶aiye báquepe, náre arĩ buedejamed̶a Jesús.
MAR 2:23 Apejãravʉ, judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi, Jesús vaidéjamed̶a oteiye cʉrõi ʉ̃i bueimaraque. Aru ʉ̃i bueimara jẽnejaimad̶a iye oteiyede.
MAR 2:24 Apevʉ fariseova jẽniari jã́rejaimad̶a ʉ̃́re: —Jã́jacʉ. ¿Aipe teni mi bueimara d̶aivʉba ãmeno, maja judíova maje d̶aicõjemenope, jabʉóvaijãravʉre? arejaimad̶a na.
MAR 2:25 Ʉbenita Jesús, ʉ̃i dápiaiye boje ʉ̃i bueimara ãmeno d̶abevʉre, arejamed̶a náre: —¿Jãve ãrʉmetenarʉ mʉja yo David bácʉi d̶aino mácarõre, ʉ̃́re jaʉéde aru ãvʉé ijiéde ʉ̃́re, ʉ̃́que cʉrivʉre máre?
MAR 2:26 Ʉ̃ mácʉ ecorejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami, Abiatar bácʉ ʉ̃i sacerdotevare jaboteiye báquede. Aru ãrejaquemavʉ pã́ure, Jʉ̃menijicʉre jíye báquede, ina sacerdoteva ne ãiyede, sacerdote ãmecʉ bácʉvacari. Aru jídejaquemavʉ ʉ̃́que cʉrivʉre máre, sacerdoteva ãmevʉ bácavʉreca. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶abedejaquemavʉ na mácavʉre, arejamed̶a Jesús.
MAR 2:27 Cojedeca Jesús arĩ buedejamed̶a: —Jʉ̃menijicʉ epedejaquemavʉ jabʉóvaijãravʉre põevare boje. Ʉbenita epebedejaquemavʉ põevare dijãravʉre boje.
MAR 2:28 Yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, jabocʉbu yʉ. Que baru d̶aicõjeni bʉojaivʉ yʉ põevare ne d̶aiyede caijãravʉare aru jabʉóvaijãravʉare máre, arejamed̶a Jesús.
MAR 3:1 Bedióva Jesús ecorejamed̶a cojedeca judíovai cójijiñami. Noi cʉrejamed̶a cũinácʉ ʉ̃mʉ, ãmuve cũinápũravʉ jiacʉbecʉ.
MAR 3:2 Aru fariseovacavʉ Jesúre coreni jã́rejaimad̶a. Jesús ʉ̃i mead̶aru ñai ʉ̃mʉre, ãmuve jiacʉbecʉre, judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi, jã́iyʉrivʉ, boro coyʉrĩ ad̶aiyʉrĩduivʉ barejáimad̶a ʉ̃́re.
MAR 3:3 Dinʉmʉma Jesús arejamed̶a ñai ʉ̃mʉ ãmuve jiacʉbecʉre: —Nacajari nújacʉ põeva jẽneboi, arejamed̶a Jesús.
MAR 3:4 Aru arejamed̶a apevʉ noi cʉrivʉre: —Jẽniari jã́quijivʉ cũináro mʉjare. ¿Yéde d̶aicõjeini Jʉ̃menijicʉ jabʉóvaijãravʉre, mearore o ãmenore; mead̶aru põevare o boarĩ́ jarʉvaru náre? arejamed̶a Jesús. Ʉbenita bi arejaimad̶a na.
MAR 3:5 Que baru Jesús jararĩ chĩorejamed̶a, ne coreóvabe boje. Aru arejamed̶a ñai ʉ̃mʉ ãmuve jiacʉbecʉre: —Jabióvajacʉ mi ãmuvede, arejamed̶a Jesús. Ʉ̃i jabióvaiyede meatedejavʉ̃ya ʉ̃i ãmuve.
MAR 3:6 Que teni ina fariseova etaivʉ bácavʉ cójijidejaimad̶a Herodede cad̶ateipõevaque. “Boarĩ́ jarʉvarãjarevʉ”, arĩ dápiaivʉ barejáimad̶a Jesúre.
MAR 3:7 Jesús apevʉre dajocarĩ nʉrejamed̶a macajitabʉ ʉrabʉ ẽcarʉi ʉ̃i bueimaraque. Obedivʉ põeva cujurejaimad̶a ʉ̃i yóboi, Galilea aru Judea ãmicʉrijoborõacavʉ, Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉ, Idumea ãmicʉrijoborõcavʉ, aru Jordán ãmicʉriya jia apedʉvecavʉ: Tiro aru Sidón ãmicʉriĩmaroacavʉ máre. Obediyajuboa põeyajuboa nʉrejaimad̶a ʉ̃i yebai, jápiaivʉ d̶ayʉre ʉrarõ põeva ne d̶arĩ majibede.
MAR 3:9 Aru Jesús arejamed̶a ʉ̃i bueimarare: —Mead̶arĩ corejarã jiad̶ocũre, põeva obedivʉ ne darĩburu, jatujivarĩ, ne chĩtomenajiyepe yʉre, arejamed̶a Jesús.
MAR 3:10 Obedivʉre ʉ̃i mead̶aiye báque boje, apevʉ ijimara ʉ̃́re chĩtorejaimad̶a, tʉoiyʉrĩduivʉ ʉ̃́re.
MAR 3:11 Aru ina abujuva ne ĩmamara máre Jesúre jã́ri, mori tʉrĩ cod̶oboborejaimad̶a ʉ̃́re: —Mʉrecabu Jʉ̃menijicʉi mácʉ, arĩ cod̶oboborejaimad̶a.
MAR 3:12 Ʉbenita Jesús yávaicõjemenejamed̶a parʉrõque, apevʉ ne coreóvabenajiyepe ayʉ ʉ̃i d̶aiyede.
MAR 3:13 No yóboi Jesús mʉri nʉrejamed̶a cʉ̃racũi. Aru órejarejamed̶a ʉ̃i ʉmarare.
MAR 3:14 Beorejamed̶a doce paivʉre. Aru epedejamed̶a náre ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare, ne yóvarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re aru jarocʉyʉ náre ne coyʉrãjiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Parʉéde jídejamed̶a náre, ne jaetovarãjiyepe ayʉ abujuvare.
MAR 3:16 Jesús epedejamed̶a ina doce paivʉre: Simón ãmicʉcʉ bácʉre ãmidorejamed̶a Pedro.
MAR 3:17 Zebedeoi mácʉ Santiago, aru Santiagoi yócʉ Juan máre, ãmidorejamed̶a náre Boanerges, õpo tʉinoi mára ayʉ.
MAR 3:18 Apevʉre máre beorejamed̶a Jesús: Andrés, Felipe, Bartolomé, Mateo, Tomás, Alfeoi mácʉ Santiago, Tadeo, Simón ãmicʉcʉ Celote, aru Judas Iscariote máre. Ñai marejámed̶a jẽni jícʉyʉ Jesúre ʉ̃i mauvare. Que teniburu yóboi, Jesús ecorejamed̶a cʉ̃rami.
MAR 3:20 Bedióva cójijidejaimad̶a obedivʉ põeva. Aru ãicõjemenejaimad̶a Jesúre, ʉ̃i bueimarare máre.
MAR 3:21 Põeva “Ãrʉmemi” ne are cuiye boje ʉ̃́re, ʉ̃ jivʉ jápiarĩ, nʉrejaimad̶a, ʉ̃́re jẽnanʉivʉ.
MAR 3:22 Ʉbenita ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, ẽmeni daivʉ bácavʉ Jerusalén ãmicʉriĩmarore jocarĩ, arejaimad̶a: —Cʉvabi Beelzebúre. Que baru abujuvai jabocʉi parʉéque jaetovaibi abujuvare, arejaimad̶a.
MAR 3:23 Jesús náre órejayʉ bácʉ ʉ̃i yebai, yópe coyʉrejamed̶a: —¿Aipe teni bʉojaidica abujuvai jabocʉ jaetovayʉ ʉ̃i baju?
MAR 3:24 Cũináro jaborõcavʉ ãd̶amateivʉ baru ne bajumia, ina jaborõcavʉ cũinájarama na.
MAR 3:25 Aru nopedeca cũinád̶ami cʉ̃ramicavʉ ãd̶amateivʉ baru ne bajumia, diñamicavʉ cũinájarama na.
MAR 3:26 Aru nopedeca bájebu ñai abujuvai jabocʉ, jaetovayʉ baru abujuvai jabocʉre. Ãd̶amateyʉ bájebu ʉ̃i bajuma. Aru jaetovayʉ baru abujuvare, joe parʉcʉ cʉbejebu ʉ̃.
MAR 3:27 ’Ʉbenita bʉojaino ãmevʉ ecoivʉ ñai ʉ̃mʉ parʉcʉi cʉ̃ramine, ñavarajivʉ ʉ̃i cʉvaede. Mamarʉmʉre ʉ̃́re bʉorĩ, que d̶aivʉ bácavʉta bʉojaivʉ ñavaivʉ ʉ̃i cʉvaede, arejamed̶a Jesús. Nópe ayʉ, Jesús yópe aiyʉcʉ barejaquémavʉ: Ʉ̃́vacari parʉbi abujuvai jabocʉ pʉeno, ʉ̃i jaetovaiye boje abujuvare põevare jocarĩ.
MAR 3:28 Aru Jesús arejamed̶a: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetecʉyʉme caiye iye mʉje ãmeina teiyede, aru caiye iye Jʉ̃menijicʉre ãmeina yávaiyede máre.
MAR 3:29 Ʉbenita ácʉ põecʉ ʉ̃i yávaru ãmeina ñai Espíritu Santore, aipinʉmʉ Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetebecʉbe ʉ̃i ãmeina teiyede. Quédata boropatecʉyʉme, bíjacʉyʉ Jʉ̃menijicʉre jocarĩ cainʉmʉa, náre arĩ buedejamed̶a Jesús.
MAR 3:30 Nópe arejamed̶a Jesús, ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva “Ñai ʉ̃mʉ cʉvabi abujucʉre”, ne borocʉrĩ yávaiye boje ʉ̃i borore.
MAR 3:31 Dinʉmʉre Jesúi yóva aru jípaco máre earĩ, jedevamia mauteni órejaicõjenejaimad̶a ʉ̃́re.
MAR 3:32 Aru ina põeva obedivʉ dobarivʉ ʉ̃i cʉrõi arejaimad̶a ʉ̃́re: —Mipaco aru míyova máre jedevai cʉma. Aru vod̶ama mʉre, arejaimad̶a ʉ̃́re.
MAR 3:33 Aru Jesús arejamed̶a: —¿Ñamema jipaco aru jíyova? jẽniari jã́rejamed̶a Jesús.
MAR 3:34 Ina põeva obedivʉ dobarivʉre ʉ̃i cʉrõi jã́ri, arejamed̶a: —Yuibu jipaco aru jíyova máre.
MAR 3:35 Que baru caivʉ ina d̶aivʉ Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, nárecabu jíyocʉpe páyʉ, aru jíyocope pád̶o, aru jipacope pád̶o máre, arejamed̶a náre Jesús.
MAR 4:1 Apejãravʉ Jesús buedejamed̶a cojedeca macajitabʉ ʉrabʉ ẽcarʉi. Aru obedivʉ põeva cójijidejaimad̶a ʉ̃i yebai. Que baru jiad̶ocũ ẽcarʉ joabenoi cʉricũre jã́ri, jaturĩ dobarejamed̶a dicũra, buecʉyʉ põevare. Aru caivʉ ina põeva cʉrejaimad̶a macajitabʉ ʉrabʉ ẽcarʉi.
MAR 4:2 Náre buedejamed̶a jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ayʉ caijĩe apejĩene. Aru arejamed̶a ʉ̃i bueiyeque:
MAR 4:3 —Jápiajarã. Yui oteipõecʉ otecʉnʉquemavʉ.
MAR 4:4 Ʉ̃i oteiyede ape oteiye tʉquemavʉ ma ẽcarʉi. Aru míjina darĩ, ãradaquemavʉ caiye iye oteiyede.
MAR 4:5 Ape oteiye tʉquemavʉ joborõ edubenoi cʉ̃raboa pʉenoi. Nore joborõ yaʉrijĩe cʉbeniburu, maumejiena pĩarí etaquemavʉ.
MAR 4:6 Ʉbenita aviá ʉ̃i boiyede ẽ́quemavʉ. Aru nʉomua ʉ̃mʉjʉrimua cʉbeni, yaiquémavʉ.
MAR 4:7 Ape oteiye tʉquemavʉ miucʉa jẽneboi. Aru yóboi miucʉa bʉcʉrĩ, muiní, chĩoiyede, jẽiye jẽmetequemavʉ.
MAR 4:8 Aru ape oteiye tʉquemavʉ mearo joborõi. Aru jẽiye jẽquemavʉ, apeñʉ jẽiñʉ treinta paivʉa, aru apeñʉ jẽiñʉ sesenta paivʉa, aru apeñʉ jẽiñʉ cien paivʉa, caiye oteiyabea coapa, náre arĩ buedejamed̶a Jesús.
MAR 4:9 Dinʉmʉ Jesús arejamed̶a náre: —Me jápiajarã mʉja iye ji bueiyede, arejamed̶a Jesús.
MAR 4:10 Jesús ʉ̃i cʉede cũinácʉva, apevʉ ʉ̃i yebai joabenoi cʉrivʉ aru ʉ̃i bueimara máre jẽniari jã́rejaimad̶a ʉ̃́re: —¿Aipe teni bueyʉrʉ̃ mʉ jã́ri dápiarĩ ñʉje d̶arãjiyepe ayʉ mi coyʉiyeque? arejaimad̶a.
MAR 4:11 Jesús arejamed̶a náre: —Mʉjare coyʉrĩ majide d̶ayʉbu yʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i coyʉicõjeme máquede. Ʉ̃ jaboteibi mʉjare, ʉ̃i põevare. Ʉbenita ina ʉ̃i jaboteimara ãmevʉ, yópe jedevai cʉrivʉpe, diede majibema. Quéda jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ayʉ bueyʉbu yʉ náre, jã́ivʉreca, ne jã́ri majibenajiyepe ayʉ aipe aiyʉrõre ne jã́iyede, aru jápiaivʉreca, ne jápiarĩ majibenajiyepe ayʉ aipe aiyʉrõre ne jápiaiyede. Na majidivʉ baru, chĩori oatʉvajebu ne d̶aiyede. Jʉ̃menijicʉre jʉ aru, ãrʉmetejebu ʉ̃ ne ãmeina teiyede, arejamed̶a Jesús.
MAR 4:13 Yópe arĩ, Jesús coyʉrejamed̶a ʉ̃i bueimarare: —¿Majibenarʉ yo jã́ri dápiarĩ mʉje d̶arãjiyepe ayʉ ji ainore? ¿Aipe d̶arĩ majinajivʉrʉ̃ caiye ji jã́ri dápiarĩ mʉje d̶arãjiyepe ayʉ arĩ bueiyede?
MAR 4:14 Iye oteiye Jʉ̃menijicʉi yávaiyepe paiyebu. Aru ñai oteipõecʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉipõecʉpe páyʉbe.
MAR 4:15 Aru inamu ma ẽcarʉi oteiye tʉrĩduiye báquepe paivʉ. Náre coyʉiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jápiad̶ama, ʉbenita coreóvarĩ eabevʉva. Que baru ne jápiarĩburu yóboi, ñai abujuvai jabocʉ darĩ, ãrʉmetede d̶aibi Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, ne jápiaiye báquede.
MAR 4:16 Aru inamu joborõ edubenoi, cʉ̃raboa pʉenoi, oteiye tʉrĩduiye báquepe paivʉ. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jápiarĩ, torojʉma me.
MAR 4:17 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jʉ arĩduyama. Que baru quĩ́jino yóboi, põeva ne cãrijovaru aru ñájine d̶aru náre, ne jʉ aiye boje, maumena dajocad̶ama ne jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Que teni jʉ abema na.
MAR 4:18 Aru inamu miucʉa jẽneboi oteiye tʉrĩduiye báquepe paivʉ. Na máre jápiaivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, ʉbenita cãrijiñama ijãravʉquede. Torojʉma tãutʉraque. Aru cʉvaiyʉma caijĩe apejĩene. Que baru dápiad̶ama caiye diede. Ʉbenita dápiabema Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Que baru Jʉ̃menijicʉ cad̶atebebi náre ʉ̃i yávaiyeque yópe ʉ̃i ʉrõpe.
MAR 4:20 Ʉbenita inamu mearo joborõi oteiye tʉiye báquepe paivʉ. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jápiad̶ama. Aru diede jʉ ad̶ama. Nárecabu jʉ are d̶aivʉ apevʉ põevare, apevʉ treinta paivʉre, apevʉ sesenta paivʉre, aru apevʉ cien paivʉre, arĩ buedejamed̶a Jesús.
MAR 4:21 Cojedeca Jesús, yópe arĩ, buedejamed̶a náre: —¿Põecʉ davaidi pẽoibʉre, ñócʉyʉ dibʉre pʉebʉ cãchinoi o paraino cãchinoi? Bi, quénora tʉoibi dibʉre jocʉve pʉenora.
MAR 4:22 Que baru caiye yaveiye báque jároquiyebu. Aru dupióvaiye báquede máre jã́rajarama caivʉ põeva.
MAR 4:23 Me jápiajarã mʉja iye ji bueiyede, arejamed̶a Jesús.
MAR 4:24 Aru cojedeca, yópe arĩ, buedejamed̶a náre: —Me dápiajarã mʉje jápiaiyede ji bueiyede. Yópe põeva ad̶ama: “Mi corevacaru apecʉre cũinárʉ jororʉque, didʉmica Jʉ̃menijicʉ corevacacʉyʉme mʉre. Aru jícʉyʉme pʉeno baju”.
MAR 4:25 Nopedeca ñai jápiayʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede Jʉ̃menijicʉ pʉeno baju ʉ̃i majiéquede jícʉyʉme ʉ̃́re. Ʉbenita ñai jápiabecʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, iye ʉ̃i quĩ́jino majiéde Jʉ̃menijicʉ ʉ̃́re ĩcʉyʉme, arejamed̶a Jesús.
MAR 4:26 Cojedeca Jesús arĩ coyʉrejamed̶a: —Jʉ̃menijicʉi jaboteino yópe painotamu. Cũinácʉ ʉ̃mʉ ʉ̃i oteiye epeiye joborõi, oteni bʉojarĩ cãimi ʉ̃ ñamiá coapa aru coedaibi jãravʉa coapa. Que teni ãrʉmemi diede, oteiye báquede. Ʉ̃i oteiye bʉcʉivʉ, ʉbenita ʉ̃i majibedeca.
MAR 4:28 No joborõ bʉcʉre d̶aivʉ no bajumia. Mamarʉmʉ etaivʉ cainiñʉ. No yóboi etaivʉ yoca. No yóbo baji etaivʉ diñʉ jẽiyoa.
MAR 4:29 Aru jẽijãravʉ eaiyede, jẽiyoa coboiyede, põeva jẽñaima divʉáre, arejamed̶a Jesús.
MAR 4:30 Jesús arejamed̶a: —¿Yépe ãrojari yo Jʉ̃menijicʉi jaboteino? ¿Yéque jã́ri coyʉrãjidi maja nore?
MAR 4:31 Yópe mostaza ãmicʉriyabe oteiyabepebu. Cũinácʉ ʉ̃mʉ diyabede ĩni, oteibi joborõi. Diyabedecabu oteiyabe quĩ́jiyabe caiye oteiye pʉeno.
MAR 4:32 Ʉbenita ʉ̃i oteniburu yóboi, bʉcʉrĩ mʉivʉ ʉracʉ ape oteiye pʉeno. Aru dicʉ cavabʉa ʉracavabʉa nʉivʉ. Dicʉ taino cãchinoi, míjina ne juaiboa d̶ad̶ama, arejamed̶a Jesús. Nopedeca mamarʉmʉre Jʉ̃menijicʉi jaboteino quĩ́jinotamu, põeva obebevʉ ne cʉe boje noi. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne coyʉrĩburu yóboi, ʉrarõtamu no Jʉ̃menijicʉi jaboteino, obedivʉ põeva ne cʉe boje noi.
MAR 4:33 Yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ayʉ. Ne jápiarĩ coreóvarãjiyepe ayʉ buedejamed̶a náre cainʉmʉa.
MAR 4:34 Coyʉre curejamed̶a cainʉmʉa jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aiyeque ʉ̃i bueinore. Ʉbenita coyʉrejamed̶a ʉ̃i bueimarare aipe aiyʉede iye jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aiyede.
MAR 4:35 Dijãravʉmica nainújie baji Jesús arejamed̶a ʉ̃i bueimarare: —Jã́rica, macajitabʉ ʉrabʉ apedʉvei nʉrevʉ, arejamed̶a náre.
MAR 4:36 Quénora dajocarĩ nʉrejaimad̶a, nʉvaivʉ Jesúre põevare jocarĩ jiad̶ocũi. Apevʉ põeva nʉrejaimad̶a jiad̶ocũai, náre coapa yóvaivʉ náre.
MAR 4:37 Aru jataivʉre japurejavʉ̃ya ũmevʉ parʉrõ baju. Pãcaiboa coiye boje jiad̶ocũi, buidéjavʉ̃ya dicũre oco.
MAR 4:38 Ʉbenita Jesús cãñʉ marejámed̶a japʉvaino yebai. Tʉorejamed̶a jabʉóvaiboi. Aru coedavarĩ, arejaimad̶a ʉ̃́re: —¿Mʉ jidʉbecʉrʉ̃ maje corãjinore? arejaimad̶a.
MAR 4:39 Jesús coedarĩ jararejamed̶a ũmevʉre. Aru arejamed̶a macajitabʉre: —Quénora, pãcamejabʉ, arejamed̶a Jesús. Que aiyede, ũmevʉ bíjacʉnʉri, pãcamenejavʉ̃ya dibʉ macajitabʉ.
MAR 4:40 Que teni Jesús arejamed̶a ʉ̃i bueimarare: —¿Aipe teni jidʉrivʉrʉ̃ mʉja? ¿Aipe teni “Jesús mead̶acʉyʉme ñʉjare”, abevʉrʉ̃ mʉja? arejamed̶a.
MAR 4:41 Jesús ʉ̃i que aiyede, cuecumari arejaimad̶a ne bajumia: —¿Yécʉba ñai yópe d̶ayʉ, ũmevʉ aru macajitabʉ máre jʉ aimʉ? arejaimad̶a na.
MAR 5:1 No macajitabʉ ʉrabʉre jatarĩ nʉri, apedʉvei jatarejamed̶a Jesús ʉ̃i bueimaraque. Didʉvei cʉrejaimad̶a na, Gerasa ãmicʉrõcavʉ.
MAR 5:2 Aru Jesús ʉ̃i maiyede jiad̶ocũre jocarĩ, maumejiena copʉ nʉrejamed̶a cũinácʉ ʉ̃mʉ, abujuva ne ĩmamʉ. Yaivʉ bácavʉ ne baju bácarõre jaʉvainore jocarĩ etarejamed̶a.
MAR 5:3 Cʉcʉ barejámed̶a noi. Aru ñame bʉojabedejaimad̶a bʉoivʉ ʉ̃́re tãumeaque.
MAR 5:4 Cainʉmʉa ʉ̃́re ʉ̃i ãrad̶oare aru ʉ̃i ãmuveare máre tãumeaque bʉorĩdurejaimad̶a. Ʉbenita die ʉ̃i ãmuveare ne bʉoiyede cobʉrʉrʉrĩ burarĩ, die ʉ̃i ãrad̶oare ne bʉoiyede máre pẽvari buravarejamed̶a ʉ̃. Tʉijĩbʉa d̶arĩ dajocavarejamed̶a ñai abujuva ne ĩmamʉ. Aru põeva ʉ̃́re jẽivʉ parʉbedejaimad̶a na.
MAR 5:5 Jãravʉa aru ñamiá coapa cuyʉ barejámed̶a cod̶oboborĩ cʉ̃racũai aru põeva ne yaivʉ bácavʉre jarʉvainoi. Ʉ̃i bajure jãd̶od̶ovari, churiá teni, jive copidejamed̶a.
MAR 5:6 Ʉbenita Jesúre joai jã́ri, cúyarĩ nʉri, ñʉatutarejamed̶a ʉ̃i yebai.
MAR 5:7 Aru bʉjié cod̶oboborĩ, arejamed̶a: —Mʉ, Jesús, Jʉ̃menijicʉi mácʉ, caivʉ pʉeno parʉcʉi mácʉ, ¿yéde ʉcʉrʉ̃ yʉ́que? Jẽniaivʉ mʉre Jʉ̃menijicʉque, ñájine d̶abejacʉ yʉre, arĩ cod̶oboborejamed̶a Jesúre.
MAR 5:8 Nópe arejamed̶a, Jesús ʉ̃i aiye báque boje jipocamia: “Mʉja, abujuva, etajarã ñai ʉ̃mʉre jocarĩ”, ayʉ barejámed̶a Jesús.
MAR 5:9 Aru Jesús jẽniari jã́rejamed̶a: —¿Yécʉ ãmicʉcʉrʉ̃ mʉ? arejamed̶a. Jʉ arĩ arejamed̶a: —Obedivʉbu ñʉja. Que baru Obecʉ ãmicʉvʉ yʉ, arejamed̶a.
MAR 5:10 Pare jẽniarejamed̶a Jesús ʉ̃i jarobequiyepe ayʉ náre ne cʉrõre jocarĩ.
MAR 5:11 Cʉrejaimad̶a noi cʉ̃racũ yebai obedivʉ oteivãriva, ãre cuivʉ.
MAR 5:12 Aru jẽniarejaimad̶a ina abujuva Jesúre: —Jarojacʉ ñʉjare ina oteivãrivara, ñʉje corãjiyepe nára, arejaimad̶a na.
MAR 5:13 Dinʉmʉma nʉicõjenejamed̶a náre Jesús. —Nʉjara, arejamed̶a. Aru ina abujuva etarĩ, corejaimad̶a ina oteivãrivara. Na marejáimad̶a pʉcamil paivʉ baju. Cúyarĩ nʉri, tʉrejaimad̶a cʉ̃racũ ẽmeinoi, macajitabʉ ʉrabʉi. Tʉrĩ, corĩ bíjarejaimad̶a na.
MAR 5:14 Diede jã́ri, ina oteivãriva mácavʉre coreipõeva cúyarĩ nʉrejaimad̶a, coyʉivʉ ʉraĩmaroai aru ĩmaro cʉrõvaquede máre. Que baru obedivʉ põeva, “¿Aipe tenama?” arĩ, jã́ranʉrejaimad̶a.
MAR 5:15 Jesús yebai nʉivʉ, jã́rejaimad̶a ñai ʉ̃mʉ abujuva ne ñájine d̶aimʉ mácʉ dobacʉre, cuitótecajede doyʉre, meacʉre cari. Aru jidʉrejaimad̶a ʉ̃́re.
MAR 5:16 Coyʉrejaimad̶a ina jã́ivʉ bácavʉ Jesúi d̶aiye báquede aru aipe vaino mácarõre ñai ʉ̃mʉ abujuva ne ĩmamʉ mácʉre, ina oteivãrivare máre.
MAR 5:17 Quénora “Nʉjacʉ”, arejaimad̶a Jesúre parʉrõque. Etaicõjenejaimad̶a ʉ̃́re ne cʉrõre jocarĩ.
MAR 5:18 Aru Jesús ʉ̃i jatuiyede jiad̶ocũi, jaturĩdurejamed̶a ñai ʉ̃mʉ abujuva ne ĩmamʉ mácʉ. Jẽniaridurejamed̶a parʉrõreca cuiyʉcʉ ʉ̃́que.
MAR 5:19 Ʉbenita Jesús yóvaicõjemecʉ arejamed̶a ʉ̃́re: —Nʉjacʉ mi cʉ̃rami, mívʉ yebai. Aru coyʉjacʉ caiye iye ʉrarõ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i d̶aiyede mʉ́que, aru aipe ʉ̃i cõmaje ãroje jã́inore mʉre, arejamed̶a Jesús.
MAR 5:20 Nʉri, coyʉrĩ bʉ́rejamed̶a Decápolis ãmicʉrijoborõcaĩmaroai caiye iye Jesús ʉ̃i d̶aiye báquede ʉ̃́re. Aru caivʉ cuecumarejaimad̶a jápiaivʉ ʉ̃i que ainore.
MAR 5:21 No macajitabʉ ʉrabʉ Jesús jatayʉ bácʉ cojedeca apedʉvei jiad̶ocũi, cójijidejaimad̶a obedivʉ põeva ʉ̃i yebai. Aru ʉ̃ cʉrejamed̶a macajitabʉ ʉrabʉ ẽcarʉi.
MAR 5:22 Ʉ̃i yebai earejamed̶a cũinácʉ judíovai cójijiñamine coreipõecʉ, Jairo ãmicʉcʉ. Aru maumejie jã́rina ñʉatutarejamed̶a Jesúi cʉboba yebai.
MAR 5:23 Ʉrarõreca jẽniari, arejamed̶a Jesúre: —Jímaco yaiyóta tebico õ. Yʉ́que darĩ, tʉojacʉ ṍre mi pʉrʉque, õi yaibécojiyepe ayʉ. Aru cʉcod̶ome õ, arejamed̶a Jesúre.
MAR 5:24 Ʉ̃i que aiyede, Jesús nʉrejamed̶a ʉ̃́que. Cujurejaimad̶a náre obedivʉ põeva. Aru cojivare nʉrejaimad̶a Jesúre.
MAR 5:25 Ne jẽneboi cũináco nomió cʉrejacod̶a. Doce paiʉjʉa baju ijimo marejácod̶a jive yuiyeque.
MAR 5:26 Pare ñájiño mácore, obedivʉ jʉoipõeva jʉorĩdurejaimad̶a ṍre. Aru bojed̶arĩ jarʉvarejacod̶a caiye õi cʉvae báquede, bojed̶acod̶o ina jʉoipõevare. Ʉbenita ye meatebedejavʉ̃ya. Quédata pʉeno baju ijino nʉrejavʉ̃ya ṍre.
MAR 5:27 Jesús ʉ̃i põevare ũmedavaiyede borore jápiad̶o báco, nʉrejacod̶a ʉ̃i yóboi obedivʉ põeva jẽneboi. Aru jẽni jã́rejacod̶a ʉ̃i doicajena.
MAR 5:28 Yópe arĩ dápiarejacod̶a õ: “Yʉ jẽni jã́d̶o maru ʉ̃i doicajede, quénora ũmedacod̶omu yʉ”, arejacod̶a õ.
MAR 5:29 Maumejiena õi jẽni jã́iyede, bíjarejavʉ̃ya õi jive yuino mácarõ. Aru dápiarejacod̶a caino õi baju meateni nʉinore.
MAR 5:30 Ʉbenita Jesús majicʉ ʉ̃i baju ʉ̃i parʉécarõre etaiyede ʉ̃́re jocarĩ, copedini, ina obedivʉ põevare arejamed̶a: —¿Ñame matedí yʉre jẽni jã́d̶o ji cuitótecajede? jẽniari jã́rejamed̶a Jesús.
MAR 5:31 Ʉ̃i bueimara arejaimad̶a Jesúre: —¿Obedivʉ põeva cojivare daivʉre jã́ñʉvacari, “¿Ñame matedí yʉre jẽni jã́d̶o?” ayʉrʉ̃ mʉ? arejaimad̶a na Jesúre.
MAR 5:32 Ʉbenita jã́ridurejamed̶a caino ʉ̃i cʉrõvare, jã́iyʉcʉ ñame jẽni jã́d̶o mácore ʉ̃́re.
MAR 5:33 Que teni ico nomió bidini jidʉco, majico Jesús ʉ̃i ũmedavaino mácarõre ṍre, nʉri ñʉatutarejacod̶a ʉ̃i jipocai. Aru coyʉrejacod̶a jãve õi d̶aino mácarõre.
MAR 5:34 Jesúcapũravʉ arejamed̶a ṍre: —Mʉ, ji ʉmo, “Ʉ̃ mead̶aiye majibi yʉre”, arĩ dápiarebu mʉ. Que baru mi que arĩ dápiaiye boje, mead̶aivʉ mʉre. Ména nʉri cʉjaco mʉ. Caride meateivʉ, arejamed̶a ṍre.
MAR 5:35 Ʉ̃i boroteiyede ṍque, earejaimad̶a ina judíovai cójijiñamine coreipõecʉi cʉ̃ramicavʉ. Jairore arejaimad̶a na: —Javeta mímaco yaibíco õ. Quénora cãrijovamejacʉ bueipõecʉre, arejaimad̶a.
MAR 5:36 Ʉbenita Jesús jápiayʉ bácʉ ne yávainore, jápiabecʉpe teni, arejamed̶a Jairore: —Jidʉbejacʉ mʉ. Quénora jʉ ajacʉ ji coyʉinore, arejamed̶a Jesús.
MAR 5:37 Aru apevʉre nʉicõjemeni, nʉvarejamed̶a Pedrore, Santiagore, aru Jũare, Santiagoi yócʉre máre.
MAR 5:38 Nʉrejaimad̶a Jairoi cʉ̃rami. Cójijivʉre jã́ri, aru cod̶oboborĩ oivʉre jã́ri, aru cõmaje ãroje teivʉre máre jã́ri, ecorĩ arejamed̶a Jesús: —¿Aipe teni cójijini bʉjiéque oivʉrʉ̃ mʉja? Õ yaiyó ãmemico. Quénora cãd̶otame, arejamed̶a. Náre nópe arejamed̶a Jesús, ʉ̃i majié boje ʉ̃i nacovaquinore ṍre yainore jarʉvarĩ.
MAR 5:40 Ʉ̃i que aiyede, yʉridejaimad̶a ʉ̃́re. Ʉbenita Jesúcapũravʉ náre etavarĩ, jarorejamed̶a jedevai. Jípacʉre ĩni, aru jípacore ĩni, aru ʉ̃́que cʉrivʉre máre ĩni, ecorejamed̶a jʉed̶oco bácoi cʉritucubʉi.
MAR 5:41 Õ mácoi pʉrʉre jẽni, “Talita cumi”, arejamed̶a ṍre Jesús. “Jʉed̶oco, nacajajaco”, ayʉ barejámed̶a, ṍre que ayʉ.
MAR 5:42 Cũiná ico jʉed̶oco, doce paiʉjʉa cʉvaco, nacajari, vaivárejacod̶a. Aru ina jã́ivʉ bácavʉ pare cuecumari dápiarejaimad̶a.
MAR 5:43 Ʉbenita Jesús apevʉre coyʉicõjemenejamed̶a náre iye ʉ̃i d̶aiye báquede. Aru “Ãiyede jíjarã ṍre”, arejamed̶a Jesús.
MAR 6:1 Jesús nʉrejamed̶a nore jocarĩ, copainʉñʉ ʉ̃i joborõi ʉ̃i bueimaraque.
MAR 6:2 Aru judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi bueni bʉ́rejamed̶a judíovai cójijiñami. Ina obedivʉ põeva ʉ̃́re jápiaivʉ cuecumari arejaimad̶a: —¿Ã́roqueba caiye iye d̶aiye? ¿Yéba iye ʉ̃́re majide d̶aiye, aru iye d̶aiye põeva ne d̶arĩ majibede?
MAR 6:3 ¿Ñai ãmeni jocʉre memeipõecʉi mácʉ? ¿Ñai ãmeni Maríai mácʉ? ¿Santiago, José, Judas, aru Simón máre némamicʉ ãmeni? ¿Ʉ̃i yórõmiva máre cʉbedi majaque yui? arejaimad̶a na. Que arĩ, ãmeina jã́rejaimad̶a ʉ̃́re.
MAR 6:4 Ʉbenita Jesúcapũravʉ arejamed̶a náre, ne jʉ abe boje: —Cʉbebi Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ ne pued̶aimʉ ʉ̃ jivʉ aru ʉ̃i cʉ̃ramicavʉ máre ʉ̃i joborõi, arejamed̶a.
MAR 6:5 Que baru d̶abedejamed̶a põeva ne d̶arĩ majibede nore. Quénora obebevʉ ijimarare ʉ̃i pʉrʉque tʉorĩ mead̶arejamed̶a.
MAR 6:6 Chĩori dápiarejamed̶a pare ne jʉ abe boje ʉ̃́re. Jesús buede nʉrejamed̶a cainoa ĩmaroa coapa.
MAR 6:7 Cũinájãravʉ ina doce paivʉ ʉ̃i bueimarare órejarejamed̶a ʉ̃i yebai. Jídejamed̶a ne parʉéva, ne jaetovarãjiyepe ayʉ abujuvare. Aru jarorejamed̶a pʉcarã matʉiyeda, ne coyʉrãjiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteinoque yávaiye méne.
MAR 6:8 Nʉvaicõjemenejamed̶a apejĩene ne nʉinore, pã́uboare, aru curubʉare, aru tãutʉrare máre ne jãrióicãvai. Quénora nʉvaicõjenejamed̶a ne tuturiteiyoava ne nʉinoi.
MAR 6:9 Aru doicõjenejamed̶a ne cʉraidoare. Ʉbenita nʉvaicõjemenejamed̶a náre pʉcacajea cuitótecajeare.
MAR 6:10 Que baru arejamed̶a náre: —Ã́ri mʉja ecoivʉre ĩmaroi, cʉjarã cũinácʉ cʉ̃rami upacʉque pʉ dajocarĩ nʉivʉta nore jocarĩ.
MAR 6:11 Aru apenoi ne copʉ etabedu mʉjare, aru ne jápiaiyʉbedu iye yávaiye méne, etarĩ nʉjara. Aru pʉpejarã jobore mʉjare jẽiyede mʉje cʉboba cãchinoi ne jã́iyede, ne jápiaiyʉbe boje. Que teni diĩmarocavʉ coreóvarãjarama jʉ abevʉre Jʉ̃menijicʉre aru mʉjare máre, arejamed̶a Jesús.
MAR 6:12 Que arĩburu yóboi, etarĩ nʉrejaimad̶a ʉ̃i bueimara, yópe arĩ coyʉrãjivʉ põevare: “Chĩori dápiarĩ dajocajarã mʉje ãmeina teiyede, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe aivʉ diede”.
MAR 6:13 Jaetovarejaimad̶a obedivʉ abujuvare. Aru obedivʉ ijimarare olivo ãmicʉricʉ jẽidʉa córoque yuarĩ mead̶arejaimad̶a na.
MAR 6:14 Dinʉmʉ ñai jabocʉ Herodes jápiarejamed̶a Jesúi borore, cainoacavʉ ne yávaiye boje ʉ̃́re. Aru arejamed̶a: —Juan Bautista, yaiyʉ́ bácʉ, nacajacʉbe yainore jarʉvarĩ. Que baru yópe parʉcʉbe ʉ̃, ʉbenina arejamed̶a Herodes.
MAR 6:15 Apevʉ arejaimad̶a: “Ʉ̃́recabe Elías”. Aru apevʉ arejaimad̶a: “Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉbe. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉpe páyʉbe ʉ̃”, ávarejaimad̶a põeva Jesúi borore.
MAR 6:16 Ʉbenita Herodes, jápiayʉ Jesúi borore, arejamed̶a: —Ñaime Juan Bautista, ji buravacamʉ ʉ̃i jipobʉre, nacajañʉ mácʉ yainore jarʉvarĩ, ʉbenina arejamed̶a.
MAR 6:17 Nópe dápiarejaquemavʉ Herodes, Juan Bautistare, apʉcʉre cãreja, ʉ̃i yaiquíye jipocai, Herodei bʉoicõjeiye báque boje ʉ̃́re. Bʉoicõjenejamed̶a, jacocʉyʉ ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami, yópe Herodei márepaco Herodíai ʉrõpe. Nópe ʉrejacod̶a, õi jorojĩye boje, ʉ̃i ãmecoroiye báquede Herodede, ʉ̃i cʉvae boje ṍre, ĩmacʉ Felipei márepacore.
MAR 6:18 Javede Juan Bautista bácʉ ávarejamed̶a Herodede: “Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre cʉvaicõjemevʉ mʉre apecʉi márepacore”, ávarejamed̶a ʉ̃́re.
MAR 6:19 Que baru Herodías jararĩ pare ʉbedejacod̶a Juan Bautistare, apʉcʉre cãreja. Ʉ̃́re boarĩ́ jarʉvaiyʉrĩdurejacod̶a. Ʉbenita majibedejacod̶a õ.
MAR 6:20 Aru Herodes jidʉre curejamed̶a Juan Bautistare, apʉcʉre cãreja, ʉ̃i majié boje meacʉre aru mearo d̶ayʉre. Herodes cãrijiñʉ mácʉvacari Juan Bautistai coyʉiye báque boje, torojʉrĩ jápiarejamed̶a ʉ̃́re. Aru mead̶arejamed̶a ʉ̃́re, apʉcʉre cãreja.
MAR 6:21 Ʉbenita cũinájãravʉ, ʉ̃i ãrʉrijãravʉ eaiyede, Herodei põeteijãravʉ bácarõre torojʉve teino d̶arejamed̶a ʉ̃. Cuturejamed̶a caivʉ ina jabovare, churara jabovare, aru Galilea ãmicʉrijoborõcavʉ parʉrivʉre máre. Dijãravʉi Herodías coreóvarejaquemavʉ aipe boarĩ́ jarʉvarĩ bʉojacod̶ore Juan Bautistare.
MAR 6:22 Herodíai máco nʉri, uparĩ, cojʉyarejacod̶a Herodede aru ʉ̃i cutuimarare máre. Que baru Herodes arejamed̶a ṍre: —Jíquijivʉ mʉre mi ʉrõre, arejamed̶a.
MAR 6:23 Aru parʉéque arejamed̶a ṍre: —Jíquijivʉ mʉre yéde mi ʉrõre. Yʉre ñájine d̶ajacʉrĩ Jʉ̃menijicʉ, ji d̶abedu yópe ji ainope. Coricaita ji jaboteni cʉvarõre jíquijivʉ mʉre, arejamed̶a cojedeca.
MAR 6:24 Náre jocarĩ, etarĩ nʉri, jẽniari jã́rejacod̶a jípacore: —¿Yéde jẽniaji ʉ̃́re? arejacod̶a. Aru jípaco jẽniaicõjenejacod̶a ṍre: —Juan Bautistai jipobʉre jẽniajaco, arejacod̶a.
MAR 6:25 Maumena copainʉri ñai jabocʉ yebai, arejacod̶a: —Jíjacʉ yʉre carijĩe Juan Bautistai jipobʉre jororʉque, arejacod̶a õ Herodede.
MAR 6:26 Õi jẽniainore jápiarĩ, chĩorejamed̶a pare. Ʉbenita ʉ̃i aiye báque boje parʉéque, aru ʉ̃i cutuimarare cʉyeni, jʉ abeni majibedejamed̶a ʉ̃.
MAR 6:27 Que baru maumena boaipõecʉre jarorejamed̶a, ʉ̃i davaquiyepe ayʉ Juan Bautista bácʉi jipobʉre.
MAR 6:28 Ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami nʉri, burarĩ bʉojarĩ nʉvarejamed̶a Juan Bautista bácʉi jipobʉre jororʉque. Jídejamed̶a ico nomió bojʉyore. Aru jídejacod̶a jípacore, õi majicojiyepe ad̶o Juan Bautista bácʉ jãve yaiyʉ́ bácʉre.
MAR 6:29 Aru cũiná jápiaivʉva iyede, Juan Bautista bácʉi bueimara nʉvarejaimad̶a ʉ̃i baju bácarõre, jarʉvarãjivʉ cʉ̃racobe jívʉi.
MAR 6:30 Dinʉmʉ Jesús ʉ̃i daroimara mácavʉ copainʉrejaimad̶a ʉ̃i yebai. Aru ʉ̃́re coyʉrejaimad̶a caino ne d̶aino mácarõre aru ne bueino mácarõre máre.
MAR 6:31 Aru obedivʉ põeva Jesújãre nʉri, jã́ri, copainʉrejaimad̶a. Que baru ina põevacapũravʉ ãicõjemenejaimad̶a Jesújãre. Que teni Jesús arejamed̶a ʉ̃i bueimarare: —Jã́rica, majapeda jabʉóvarãnʉrajarevʉ ne cãrijovamenoi, arejamed̶a.
MAR 6:32 Que teni jiad̶ocũi jaturĩ, nʉri põecʉbenoi, nʉridurejaimad̶a na, Jesújã, põevare jocarĩ nʉivʉ.
MAR 6:33 Ʉbenita náre nʉivʉre jã́rejaimad̶a põeva obedivʉ. Nʉivʉre jã́ri, náre coreóvarĩ arejaimad̶a: “Jesújãmu”. Que arĩ, cúyarĩ nʉri, Jesújã ne earãjinoi ne jipocai ẽmeni, coredejaimad̶a na macajitabʉ ʉrabʉ ẽcarʉi cʉriĩmaroacavʉ obedivʉ.
MAR 6:34 Aru ʉ̃ jatayʉ bácʉ, ẽcarʉi mañʉ, ina obedivʉ põevare jã́ñʉ, náre cõmaje ãroje jã́rejamed̶a Jesús. “Ovejava ne coreipõecʉ cʉbevʉpebebu ina” arĩ, bueni bʉ́rejamed̶a náre Jesús.
MAR 6:35 Ʉrarõ coyʉrĩ buedejamed̶a náre Jesús. Náre bueni, nainúta marejávʉ̃ya. Que baru coyʉrãearejaimad̶a na, ʉ̃i bueimara. —Javeta nainútamu. Aru yo põecʉbenotamu.
MAR 6:36 Mʉ, bueipõecʉ, põevare ne ãrajiye bojed̶aicõjejacʉ mʉ. Ẽcarʉcavʉ ne cʉ̃ramia coapa aru noi ĩmajinoai máre náre jarorĩ, “Ãranʉjara” ajacʉ mʉ, arĩdurejaimad̶a Jesúre ʉ̃i bueimara.
MAR 6:37 —Mʉja náre ãiyede jíjarã, arejamed̶a Jesús. Ʉ̃i bueimara arejaimad̶a ʉ̃́re: —Doscientos paijãravʉa memeiye báque bojeque obedivʉre ne ãrajiye pã́uboare ne bojed̶arãnʉru, eabequiyebu iye náre coapa, arejaimad̶a.
MAR 6:38 Arejamed̶a náre: —¿Aipiboa pã́uboare cʉvarãrʉ mʉja? Jã́ranʉrijide apa, arejamed̶a. Aru na majidivʉ bácavʉ arejaimad̶a, ʉ̃́re coyʉivʉ: —Pã́uboa cũinápʉrʉpe paiboa aru moa pʉcarã cʉvavʉ ñʉja, arejaimad̶a na.
MAR 6:39 Dinʉmʉre cõriá pʉenora põevare dobaicõjenejamed̶a Jesús. Yajuboa teni, náre dobaicõjenejamed̶a ʉ̃.
MAR 6:40 Ʉ̃i dobaicõjeiyede, dobarejaimad̶a ina põevacapũravʉ. Dobarĩ, yajuboa teni, cainimea teni, dobarejaimad̶a na. Cincuenta paivʉ cʉriyajuboa aru cien paivʉ cʉriyajuboa dobarejaimad̶a na.
MAR 6:41 Aru die pã́uboa cũinápʉrʉpe paiboare aru moa pʉcarãre jẽni, cavarõi jã́ñʉ, torojʉede jídejamed̶a Jʉ̃menijicʉre. Torojʉede jíni bʉojarĩ, pã́uboare cotʉvarĩ jebeni, põevare jícõjenejamed̶a Jesús ʉ̃i bueimarare. Aru moare máre quédeca põevare cotʉvarejamed̶a Jesús.
MAR 6:42 Aru caivʉ ãri yapidejaimad̶a na.
MAR 6:43 Ãri bubarĩburu iye cotʉvaiye báque pã́u aru moa máre põeva ne ãri oabede ĩni, mead̶arĩ, pʉebʉa doce paibʉare, judíovai pʉebʉare, buivárejaimad̶a ʉ̃i bueimara.
MAR 6:44 Aru ina ãivʉ bácavʉ ʉ̃mʉva cũinápʉrʉpe paimil baju barejáimad̶a na.
MAR 6:45 Maumejiena Jesús jatuicõjenejamed̶a ʉ̃i bueimarare jiad̶ocũi, ne nʉrajiyepe ayʉ ʉ̃i jipocai apedʉvei, Betsaida ãmicʉriĩmaroi. Que teni copaicõjenejamed̶a ina põevare.
MAR 6:46 Ne nʉriburu yóboi, Jʉ̃menijicʉre coyʉcʉnʉrejamed̶a cʉ̃racũi.
MAR 6:47 Ñami marejávʉ̃ya. Ne jiad̶ocũ macajitabʉ ʉrabʉ coricai cʉrejavʉ̃ya. Aru Jesús cʉ̃racũi cʉrejamed̶a.
MAR 6:48 Nore cʉcʉ, jã́rejamed̶a ũmevʉ cobainore náre. Que baru jatabedejaimad̶a apedʉvei. Pare doarĩ ñájinejaimad̶a. Aru jãravʉcapũravʉi aviá ʉ̃i daquiye jipocai, Jesús curĩ macajitabʉ ʉrabʉ pʉenora nʉrejamed̶a ne yebai. Vaivárejamed̶a náre jocarĩ vaiyʉ́pe.
MAR 6:49 Ʉbenita ʉ̃ cuyʉre macajitabʉ ʉrabʉ pʉenora jã́ri, jidʉrivʉ cod̶oboborejaimad̶a na: —¿Põe decocʉ bácʉ bárica? cod̶oboborĩ arejaimad̶a na.
MAR 6:50 Caivʉ ina ʉ̃́re jã́ri, pare cuecumarejaimad̶a. Ʉbenita maumena náre coyʉyʉ arejamed̶a: —Parʉéque dápiajarã. Yʉ́tamu Jesús. Jidʉbejarã mʉja, arejamed̶a náre Jesús.
MAR 6:51 Que arĩ, jaturejamed̶a ne yebai jiad̶ocũi. Aru ũmevʉ bíjarejavʉ̃ya. Que teni cuecumari pare dápiarejaimad̶a.
MAR 6:52 Coreóvabedejaimad̶a iye Jesús ʉ̃i d̶aiye báquede pã́uboaque, ʉ̃i ãre d̶aiye báquede ina cũinápʉrʉpe paimil baju ʉ̃mʉvare. Que baru ye coreóvarĩ majibedejaquemavʉ na.
MAR 6:53 Jatarĩburu yóboi, earejaimad̶a Genesaret ãmicʉrijoborõi. Aru bʉorejaimad̶a ne jiad̶ocũre ẽcarʉi.
MAR 6:54 Dicũre jocarĩ etaivʉre, obedivʉ põeva coreóvarejaimad̶a Jesúre.
MAR 6:55 Que baru cúyarejaimad̶a caino ne ĩmaroai, nʉvarajivʉ ijimarare ne parainoai, caino cʉrõai, ne jápiaiyede Jesús cʉcʉre.
MAR 6:56 Caino Jesús ʉ̃i nʉino, ĩmaroai, aru ĩmajinoai, aru cʉrõvaquei máre, ijimarare nʉvari epedejaimad̶a tãibʉi. Ʉ̃́re jẽniarejaimad̶a, ʉ̃i jẽni jã́icõjequiyepe aivʉ ʉ̃i cuitótecaje tʉrʉvarã. Aru caivʉ jẽni jã́ivʉ meateivʉ barejáimad̶a na, ijimara mácavʉ.
MAR 7:1 Dinʉmʉ fariseovacavʉ apevʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevaque Jerusalén ãmicʉriĩmarore jocarĩ etaivʉ bácavʉ earĩ, cójijidejaimad̶a Jesús yebai.
MAR 7:2 Aru jã́rejaimad̶a ʉ̃i bueimaracavʉre ãivʉre ne pʉrʉáre cojabevʉva. Ina fariseova dápiarejaimad̶a caivʉre ne cojaiye jaʉéde ne ãrajiye jipocai, Jʉ̃menijicʉi mearo jã́quiyepe aivʉ náre.
MAR 7:3 Que baru ina fariseova ãmeina jã́rejaimad̶a náre. Caivʉ fariseova aru caivʉ apevʉ judíova máre cainʉmʉa cojavarejaimad̶a, ne ãrajiye jipocai. Nópe d̶arejaimad̶a ñʉjeñecuva mácavʉ ne d̶aicõjeiye báquepe.
MAR 7:4 Aru ãiye bojed̶ainore jocarĩ copaivʉ bácavʉ cainʉmʉa cuyavarejaimad̶a ne bajure, ne ãrajiye jipocai. Aru ape ʉrarõ ñʉjeñecuva mácavʉ ne d̶aicõjeiye báquede d̶arejaimad̶a na. Quédeca joavarejaimad̶a ne jororʉare, ne cõaiñʉare, ne tãucõaiñʉare, aru ne paraiboare máre.
MAR 7:5 Que baru ina fariseova aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva jẽniari jã́rejaimad̶a ʉ̃́re: —¿Aipe teni mi bueimara ne pʉrʉáre cojabedi ne ãrajiye jipocai? Yópe ãri majeñecuva mácavʉ ne d̶aicõjeiye báquepe d̶abema na, arejaimad̶a na.
MAR 7:6 Jesúcapũravʉ arejamed̶a náre: —Jãve Isaías bácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarejaquemavʉ mʉjare, jʉjovaivʉre. Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre: Ina põeva yʉre jʉ ad̶ama ne jijecamuque. Ʉbenita d̶abema yópe ji ʉrõpe.
MAR 7:7 Bojecʉbenoque mearore jíniduyama yʉre. Bueniduyama põeva ne bueinore Jʉ̃menijicʉi yávaiyepe, arĩ toivarejaquemavʉ.
MAR 7:8 Mʉja dajocarĩ jarʉvaivʉbu Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede. Ʉbenita jʉ arĩ d̶aivʉbu mʉja põeva ne d̶aicõjeiyede, arejamed̶a Jesús.
MAR 7:9 Aru náre arejamed̶a cojedeca: —Jãve dajocarĩ jarʉvaivʉbu mʉja Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede, d̶arãjivʉ yópe mʉjeñecuva mácavʉ ne d̶aicõjeiye báquepe.
MAR 7:10 Que baru Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ Moisés bácʉre, ʉ̃i toivaquiyepe ayʉ yópe: “Mipacʉre aru mipacore máre ʉrĩ, jʉ ajarã. Ʉbenita ñaine ãmeno coyʉyʉre jípacʉre o jípacore máre, mʉje jabova boarĩ́ jarʉvajarãri ʉ̃́re”, arejaquemavʉ.
MAR 7:11 Ʉbenita mʉja bueivʉbu yópe, “Cũinácʉ põecʉ jípacʉre o jípacore ayʉ baru, ‘Mʉre cad̶ateyʉ bʉojabevʉ. Mʉ jacopʉjebu ji tãutʉrare. Ʉbenita jave jícacʉ yʉ Jʉ̃menijicʉre ji tãutʉrare’, ayʉ bájebu ʉ̃”, aivʉbu mʉja.
MAR 7:12 Mʉja ʉ̃́re cad̶ateicõjemevʉ bájebu jípacʉre o jípacore máre.
MAR 7:13 Que teni Jʉ̃menijicʉi yávaiyede bojecʉbepe d̶arĩ, cõmajivʉbu mʉjeñecuva mácavʉ ne d̶aicõjeiye báquepe d̶aivʉ, ne bueiye báque Jʉ̃menijicʉi yávaiye pʉeno. Aru d̶aivʉbu mʉja cainʉmʉa iyepe paiyede, arejamed̶a náre Jesús.
MAR 7:14 Cojedeca Jesús órejarejamed̶a ina põevare. Aru arejamed̶a náre: —Caivʉ yʉre jápiarĩ dápiajarã.
MAR 7:15 Caiye iye ecoiye põevare jedevaque ãmeina tede d̶abevʉ náre. Ʉbenita caiye iye etaiye põeva ne ũmene ãmeina tede d̶aivʉ náre.
MAR 7:16 Me jápiajarã mʉja iye ji bueiyede, arejamed̶a Jesús.
MAR 7:17 Que arĩ, dajocarĩ nʉri ina põevare jocarĩ, ecorejamed̶a cʉ̃rami. Ʉ̃i bueimara yore ʉ̃i coyʉino mácarõre jẽniari jã́rejaimad̶a ʉ̃́re.
MAR 7:18 Aru náre arejamed̶a: —¿Mʉja máre jápiarĩ eabenarʉ? ¿Coreóvabenarʉ? Caiye iye ecoiye põevare jedevaque ãmeina tede d̶abevʉ náre.
MAR 7:19 Ecobevʉ ne ũmei. Ʉbenita ne yapibʉ jívʉi earĩ etaivʉ bajure jocarĩ, arejamed̶a. Caiye iye maje ãiye métamu aiyʉcʉ barejaquémavʉ Jesús.
MAR 7:20 Cojedeca arejamed̶a: —Ʉbenita caiye iye etaiye põevare jocarĩ, ne dápiaiye, ãmeina tede d̶aivʉ náre.
MAR 7:21 Ne ũmei ãmeina dápiad̶ama apevʉre. D̶ad̶ama ãmeina d̶aiyede apevʉque, némarebʉcʉva ãmevʉque. Ñavad̶ama apevʉ ne cʉvaede. Boarĩ́ jarʉvad̶ama põevare.
MAR 7:22 Nomicʉrivʉvacari apecoque cʉma aru nomiva máre ʉ̃mʉcʉrivʉvacari apecʉque cʉma némarebʉcʉvare jarʉvarĩ. Cʉvaiyʉma apevʉ ne cʉvaede. Ãmeina d̶aiyʉrĩ dápiad̶ama. Jʉjovad̶ama apevʉre. Ne baju ãmeno d̶ad̶ama. Jorojĩñama. Coyʉyama ãmenore apevʉi borore caivʉ ne jápiaiyede. “¿Meara márica?” ad̶ama. Aru ãrʉmevʉpe ãmeina d̶ad̶ama, coreóvaivʉvacari ñájinajivʉre ne que d̶aiye boje.
MAR 7:23 Caiye iye ãmene etaiye põeva ne ũme jívʉquede, ãmeũme cʉre d̶aivʉ náre, arĩ buedejamed̶a Jesús.
MAR 7:24 Diĩmarore jocarĩ Jesús nʉrejamed̶a apejoborõi, Tiro aru Sidón ãmicʉriĩmaroa yebai. Noi cũinád̶ami cʉ̃rami ecorejamed̶a. Aru apevʉ ne majinore ʉbedejamed̶a cʉcʉre noi. Ʉbenita dupini oabedejamed̶a.
MAR 7:25 Maumejie cũináco nomió ʉ̃i borore jápiarĩ, nʉri ʉ̃i yebai, ñʉatutarejacod̶a ʉ̃i cʉboba yebai. Cʉvarejacod̶a mamacore abujucʉ ʉ̃i ĩmamore.
MAR 7:26 Aru õ nomió judíovacaco ãmenejacod̶a. Sirofenicia ãmicʉrijoborõi põetedejacod̶a õ. Jesúre jẽniarejacod̶a, ʉ̃i etavaquiyepe ad̶o abujucʉre õi mácore jocarĩ.
MAR 7:27 Jesús arejamed̶a ṍre: —Meamevʉ ĩnu jʉed̶ova ne ãiyede, jínajivʉ yavimivare. Que baru jʉed̶ova ãjarari mamarʉmʉre, arejamed̶a Jesús. Que arĩ, aiyʉcʉ barejaquémavʉ judíovare Jʉ̃menijicʉi márape aru judíova ãmevʉre yavimivape.
MAR 7:28 Aru arejacod̶a ʉ̃́re: —Mʉ, ji jabocʉ, jãve coyʉivʉ mʉ. Ʉbenita yavimiva máre tʉoiva cãchinoi cʉrivʉ, jʉed̶ova ne ãri jarʉvaiyede ãd̶ama na, arejacod̶a Jesúre.
MAR 7:29 Aru arejamed̶a ṍre: —Me copainʉjaco, mi que aiye boje. Abujucʉ jave etayʉme mímacore jocarĩ, arejamed̶a ṍre Jesús.
MAR 7:30 Cʉ̃rami copainʉri, earĩ, jã́rejacod̶a õi mácore õi parainoi meacore. Aru abujucʉ cʉbedejamed̶a ṍque.
MAR 7:31 No yóboi copainʉrejamed̶a Tiro ãmicʉriĩmaro cʉrijoborõre jocarĩ. Aru vaidéjamed̶a Sidón ãmicʉriĩmarore aru Decápolis ãmicʉrijoborõre máre, pʉ earĩta macajitabʉ ʉrabʉ Galilea ãmicʉrijitabʉre.
MAR 7:32 Noi ʉ̃i cʉede, nʉvarejaimad̶a ʉ̃i yebai cũinácʉ ʉ̃mʉre, ñai jápiabecʉre aru yávarĩ majibecʉre. Aru jẽniarejaimad̶a Jesúre, ʉ̃i pʉrʉque tʉoquiyepe aivʉ ʉ̃́re.
MAR 7:33 Que baru Jesús nʉvarejamed̶a ʉ̃́re joajĩemaque apevʉre jocarĩ. Doarejamed̶a ʉ̃i ãmuyoare ñai ʉ̃mʉ ʉ̃i cámucobea jívʉi. Aru ʉ̃i ãmuyoare jẽcuturi tʉorejamed̶a ñai ʉ̃mʉ ʉ̃i jemedore.
MAR 7:34 Cavarõre jã́ri, ũme dapurĩ, arejamed̶a: “Efata”. “Efata” aino, voajarõ aiyʉrõtamu no.
MAR 7:35 Que arĩ, Jesús ñai jápiabecʉ bácʉre jápiare d̶arĩ, ñai yávabecʉ bácʉre yávare d̶arejamed̶a.
MAR 7:36 Que teniburu Jesús apevʉre coyʉicõjemenejamed̶a náre pare, ne majibenajiyepe ayʉ. Ʉbenita cainʉmʉa ʉ̃i coyʉrĩduiyedeca yóboi, cainʉmʉa coyʉrejaimad̶a ʉ̃i borore pʉeno baju.
MAR 7:37 Aru pare cuecumari arejaimad̶a ʉ̃́re: —Ʉ̃ d̶aibi cainʉmʉa méne. Jápiare d̶ayʉbe jápiabevʉ bácavʉre. Aru yávare d̶ayʉbe yávabevʉ bácavʉre máre, arejaimad̶a na.
MAR 8:1 Apejãravʉi bedióva cójijidejaimad̶a obedivʉ põeva Jesús yebai. Aru ãiyede cʉvabedejaimad̶a na. Que baru Jesús órejarejamed̶a ʉ̃i bueimarare ʉ̃i yebai. Aru arejamed̶a náre:
MAR 8:2 —Cõmaje ãroje jã́ivʉ yʉ ina põevare. Ina obedivʉ cʉma yʉ́que yóbecʉrijãravʉa. Aru ãiyede cʉvabema.
MAR 8:3 Apevʉ ne cʉ̃ramia joarõtamu. Que baru ji copaicõjenu náre ne cʉ̃ramiai, mái nʉri mamad̶ajebu, ne ãvʉé ñájiye boje, arejamed̶a Jesús.
MAR 8:4 Ʉ̃i bueimara jẽniari jã́rejaimad̶a ʉ̃́re: —¿Ʉbenita aipe d̶arĩ jínajidi ãiyede caivʉ ina põevare, ne ãrajiyepe yui põecʉbenoi? arejaimad̶a na.
MAR 8:5 Jesús jẽniari jã́rejamed̶a náre: —¿Aipiboa pã́uboare cʉvarãrʉ mʉja? arejamed̶a. Aru arejaimad̶a: —Siete paiboabu, arejaimad̶a.
MAR 8:6 Que aiyede, ina põevare dobaicõjenejamed̶a joborõi. Aru diboá pã́uboa siete paiboare ĩni, torojʉede jíni Jʉ̃menijicʉre, diboáre cotʉvarĩ jídejamed̶a ʉ̃i bueimarare, ne jínajiyepe ayʉ põevare. Aru nópe d̶arĩ jídejaimad̶a na.
MAR 8:7 Obebejĩna moajinare máre cʉvarejaimad̶a. Jʉ̃menijicʉre torojʉede jíniburu yóboi, jícõjenejamed̶a náre máre.
MAR 8:8 Que d̶aiyede, ãri yapidejaimad̶a caivʉ. Ãri bubarĩburu yóboi, iye cotʉvaiye báque pã́u aru moa máre, põeva ne ãri oabede ĩni, mead̶arĩ, pʉeá siete paipʉeare, judíova ãmevʉ ne pʉeáre, buivárejaimad̶a na.
MAR 8:9 Aru ina ãivʉ bácavʉ põeva yóvaicʉvaimil baju barejáimad̶a na.
MAR 8:10 Jesús copaicõjenejamed̶a náre, ʉ̃́re jocarĩ. No yóboi, maumejiena jaturejamed̶a jiad̶ocũi ʉ̃i bueimaraque. Aru nʉrejaimad̶a apejoborõi, Dalmanúta ãmicʉrijoborõita.
MAR 8:11 Apevʉ fariseovacavʉ nʉrejaimad̶a Jesús yebai. Aru ãmeina boro coyʉrĩ bʉ́rejaimad̶a ʉ̃́re. Jã́iyʉrejaimad̶a ʉ̃i jã́d̶ovaiyede cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõquede, jʉjovarĩdurãjivʉ ʉ̃́re. Yópe arĩ, põeva ne d̶arĩ majibede d̶aicõjenidurejaimad̶a ʉ̃́re: —Mʉ, Jesús, jã́d̶ovajacʉ ñʉjare apede mi d̶aiyede Jʉ̃menijicʉi parʉéque, ñʉje majinajiyepe aivʉ jãve mʉre Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre, arĩdurejaimad̶a Jesúre. Nópe arĩ, ʉ̃́re jʉjovaiyʉrejaimad̶a na.
MAR 8:12 Aru chĩori, ũme dapurĩ pare, arejamed̶a: —¿Aipe teni ijãravʉcavʉ jã́d̶ovaiyede jã́iyʉri? Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ijãravʉcavʉ jã́menajarama jã́d̶ovaiye cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõquede, arejamed̶a Jesús.
MAR 8:13 Que arĩ, náre dajocarĩ, jiad̶ocũi jaturĩ cojedeca, jatarĩ nʉrejamed̶a apedʉvei.
MAR 8:14 Jesúi bueimara ãrʉmeteivʉ bácavʉ pã́ure, quénora cʉvarejaimad̶a cũinábo pã́ubore náque jiad̶ocũi.
MAR 8:15 Aru Jesús cõjeñʉ arejamed̶a náre: —Me d̶ajarã. Me jã́jara ina fariseova aru ñai Herodes máre ne pã́ure bʉcʉóvare d̶aiyede, arejamed̶a Jesús.
MAR 8:16 Ʉ̃i que aiyede, arejaimad̶a ne bajumia: —Ʉ̃ yópe aibi, maje pã́ure cʉvabe boje, arejaimad̶a na.
MAR 8:17 Ʉbenita Jesús coreóvarejamed̶a ne yávainore. Que baru arejamed̶a náre: —¿Aipe teni coyʉivʉrʉ̃ mʉja “Pã́ure cʉvabevʉ ñʉja” aivʉ? ¿Coreóvabenarʉ cãreja? ¿Majibenarʉ cãreja? ¿Dápiabeni coreóvabenarʉ mʉja?
MAR 8:18 ¿Yacorʉa cʉvarivʉvacari, jã́menarʉ? ¿Aru cámucobea cʉvarivʉvacari, jápiabenarʉ?
MAR 8:19 ¿Aru ãrʉmenarʉ? ¿Yʉ cotʉvacavʉ cũinápʉrʉpe paiboa pã́uboare ina cũinápʉrʉpe paimil baju ʉ̃mʉvare, aipipʉebʉa cotʉvaiye báqueque ĩcanarʉ mʉja? arejamed̶a náre Jesús. Na jʉ arejaimad̶a ʉ̃́re: —Doce paibʉa pʉebʉa baju ĩcarã ñʉja, arejaimad̶a na.
MAR 8:20 Jesús arejamed̶a náre cojedeca: —¿Aru yʉ cotʉvacavʉ siete paiboare ina yóvaicʉvaimil baju ʉ̃mʉvare, aipipʉea cotʉvaiye báqueque ĩcanarʉ mʉja? arejamed̶a. Aru na jʉ arejaimad̶a ʉ̃́re: —Siete paipʉea baju ĩcarã ñʉja, arejaimad̶a na.
MAR 8:21 Dinʉmʉre arejamed̶a náre: —¿Aipe teni majibenarʉ cãreja? Coyʉyʉbu mʉjare: Me jã́jara ina fariseova aru Herodes máre ne dápiaiyede, mʉje dápiabenajiyepe ne dápiainope, arejamed̶a náre Jesús.
MAR 8:22 No yóboi earejaimad̶a Betsaida ãmicʉriĩmaroi. Apevʉ põeva nʉvarejaimad̶a Jesús yebai cũinácʉ ʉ̃mʉ, jã́ri eabecʉre. Aru Jesúre jẽniarejaimad̶a, ʉ̃i pʉrʉque tʉoquiyepe aivʉ ñai ʉ̃mʉre.
MAR 8:23 Que teni jã́ri eabecʉ ʉ̃i pʉrʉre jẽni, nʉvarejamed̶a ʉ̃́re diĩmarore jocarĩ. Aru jẽcuturi ʉ̃i yacorʉarã, ʉ̃́re tʉorĩ ʉ̃i pʉrʉáque, jẽniari jã́rejamed̶a ʉ̃́re: —¿Apejĩene jã́ñʉrʉ cari? arejamed̶a Jesús.
MAR 8:24 Quĩ́jino jã́ri, arejamed̶a: —Jã́ivʉ yʉ ʉ̃mʉvare. Ʉbenita jocʉcʉape ãrojama cuivʉ, arejamed̶a Jesúre.
MAR 8:25 Cojedeca Jesús tʉorejamed̶a ʉ̃i yacorʉarã. Que teni ñai ʉ̃mʉ cocorejamed̶a me. Jã́ri earejamed̶a cojedeca. Aru me jã́rejamed̶a caiyede.
MAR 8:26 Jesús copaicõjenejamed̶a ʉ̃́re ʉ̃i cʉ̃rami, yópe arĩ: —Diĩmaroi ecobejacʉ mʉ, arejamed̶a ʉ̃́re Jesús.
MAR 8:27 Jesús nʉrejamed̶a ʉ̃i bueimaraque ĩmaroai Cesarea de Filipo ãmicʉriĩmaro joabejĩnoi. Aru mái nʉre nʉiyede jẽniari jã́rejamed̶a ʉ̃i bueimarare yópe: —¿Aipe aidi põeva yʉre? ¿“Yécʉbebu”, aidi yʉre? arejamed̶a Jesús.
MAR 8:28 Arejaimad̶a ʉ̃́re: —Apevʉ ad̶ama, “Juan Bautistabe”. Aru apevʉ ad̶ama, “Elíabe”. Aru apevʉ ad̶ama, “Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉbe ʉ̃”, ad̶ama mʉre, arejaimad̶a na.
MAR 8:29 Aru jẽniari jã́rejamed̶a náre: —¿Ʉbenita aipe aivʉrʉ̃ mʉja yʉre? arejamed̶a Jesús. Aru Pedro arejamed̶a ʉ̃́re: —Mʉ Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉbu. Ñʉjare jabotecʉyʉmu mʉ, arejamed̶a Pedro Jesúre.
MAR 8:30 Aru náre coyʉicõjemenejamed̶a apevʉre ʉ̃i borore.
MAR 8:31 Jesús, yópe arĩ, bueni bʉ́rejamed̶a náre: —Jaʉvʉ yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, ʉrarõ ji ñájiquino. Ina judíova bʉcʉva, aru sacerdotevare jaboteipõeva, aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva máre yʉre boarĩ́ jarʉvarãjarama. Aru yóbecʉrijãravʉa yóboi nacajacʉyʉmu yʉ yainore jarʉvarĩ, arejamed̶a Jesús.
MAR 8:32 Caiye iyede coyʉrejamed̶a náre. Aru ʉ̃i coyʉiye báque maiyójabedejavʉ̃ya náre, ne jápiarĩ earãjiyepe aiye. Dinʉmʉre Pedro nʉvarejamed̶a ʉ̃́re apevʉ ina bueimarare jocarĩ. Aru parʉrõque jararĩ bʉ́rĩdurejamed̶a Jesúre.
MAR 8:33 Ʉbenita Jesús, copedini jã́rejamed̶a apevʉ ʉ̃i bueimarare. Aru Pedro cʉrejamed̶a ʉ̃i yóboi. Que teni jararĩ arejamed̶a ʉ̃́re: —Mʉ, Satanás, jʉjovarĩdubejacʉ yʉre. Nʉjacʉ yʉre jocarĩ. Dápiaivʉ mʉ põevape. Aru dápiabevʉ mʉ Jʉ̃menijicʉ jiede, arejamed̶a Pedrore.
MAR 8:34 Jesús órejarejamed̶a ʉ̃i yebai obedivʉ põevare ʉ̃i bueimaraque. Aru arejamed̶a náre: —Ácʉ põecʉ daiyʉcʉ yʉ́que, dajocajacʉrĩ põeva ne mearo jã́iyede ʉ̃́re, cʉyebejacʉrĩ yʉre yóvaiyede, aru jidʉbejacʉrĩ ʉ̃i ñájiquiyede. Nópe d̶abecʉ baru, ʉ̃ bʉojabebi jícʉ bacʉyʉ́.
MAR 8:35 Ñai põecʉ ʉ̃i baju ʉrõpe d̶arĩ, mead̶aiyʉcʉ baru ʉ̃i bajure, coatecʉyʉme ʉ̃i bajure Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, yópe yaiyʉ́ bácʉpe ʉ̃i ũmei. Ʉbenita ñai põecʉ, “Ye baju ãmevʉ, ji yaidú Cristore boje” ayʉ, ʉ̃i baju ʉrõpe d̶abecʉva quénora ji ʉrõpe d̶arĩ, ʉ̃́recabe ji mead̶aquimʉ, cʉcʉyʉ Jʉ̃menijicʉque cainʉmʉa.
MAR 8:36 Ñai põecʉ cʉvacʉ baru caiye ijãravʉquede, ʉbenita bíjayʉ baru ʉ̃i ũmene, ñájicʉyʉme cainʉmʉa toabo cũiméboi.
MAR 8:38 Aru ñai põecʉi cʉyedu yʉre aru ji yávaiyede máre ijãravʉcavʉ ãmeina teivʉ ne jã́iyede, yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, máre cʉyeni dápiacʉyʉmu ʉ̃́re ji jã́d̶ovaiyede jipacʉ meacʉ baju ʉ̃i mearore ji daiyede ina ángeleva mearaque máre, arejamed̶a Jesús.
MAR 9:1 Aru arejamed̶a náre cojedeca: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Apevʉ cʉrivʉ yui, ne yainájiye jipocai jã́rajarama Jʉ̃menijicʉi jaboteino cʉrõre parʉéque, ji jaboteiyede põevare, arejamed̶a Jesús.
MAR 9:2 Seis paijãravʉa yóboi, Jesús nʉvarejamed̶a Pedrore, Santiagore, aru Jũare máre. Jipocatedejamed̶a náre cʉ̃racũ ʉ̃mʉjʉricũ pʉenoi, apevʉre jocarĩ. Aru na jã́rejaimad̶a ʉ̃i oatʉvaiye me bajure.
MAR 9:3 Yópe barejávʉ̃ya. Ʉ̃i cuitótecaje pẽorejavʉ̃ya, pare boricaje ʉ̃i cuitótecaje. Ijãravʉre joaipõecʉ yópe boricaje d̶arĩ majibebi.
MAR 9:4 Aru járorejaimad̶a Elías Moisémaque, boroteivʉ Jesúque.
MAR 9:5 Dinʉmʉ Pedro arejamed̶a Jesúre: —Mʉ, bueipõecʉ, mearotamu ñʉje cʉru yui. Que baru d̶arãjivʉbu ñʉja yóbecʉriñamia cʉ̃ramia quĩ́jiñamia maquiyéde, cũinád̶ami míñami maquinóre, aped̶ãmi maquinóre Moiséde, aru aped̶ãmi maquinóre Elíare, arejamed̶a Pedro.
MAR 9:6 Pare cuecumarejaimad̶a na. Que baru Pedro majibedejamed̶a aipe ʉ̃i ainore.
MAR 9:7 Dinʉmʉma ocopenibo ẽmeni taorejavʉ̃ya náre. Aru jápiarejaimad̶a apeno yávainore ocopeniboi etaiyede: “Ñaime jímacʉ, ji ʉmʉ. Que baru jápiajarã ʉ̃́re”, arejamed̶a Jʉ̃menijicʉ.
MAR 9:8 Aru yávarĩburu yóboi, jã́rejaimad̶a Jesúre cũinácʉra.
MAR 9:9 Ne ẽmeni daiyede dicũ cʉ̃racũre jocarĩ, Jesús apevʉre coyʉicõjemenejamed̶a náre ne jã́ino mácarõre. Yópe arejamed̶a: —Me jápiajarã mʉja. Coyʉbejarã apevʉre no mʉje jã́ino mácarõre cʉ̃racũ ʉ̃mʉjʉricũ pʉenoi, ji nacajariburu yóboita yainore jarʉvarĩ. Yʉ́bu Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, arejamed̶a náre Jesús.
MAR 9:10 Que baru jʉ aivʉ ʉ̃́re, coyʉbedejaimad̶a apevʉre no ne jã́ino mácarõre. Aru jẽniari jã́rejaimad̶a ne bajumia, “¿Aipe aiyʉcʉba yo ʉ̃i aino nacajainore yainore jarʉvarĩ?” arejaimad̶a na.
MAR 9:11 Que teni jẽniari jã́rejaimad̶a ʉ̃́re: —¿Aipe teni aivʉba ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, “Mamarʉmʉ Elías dacʉyʉme, ñai Jʉ̃menijicʉi daroimʉ ʉ̃i daquiye jipocai”? arejaimad̶a na.
MAR 9:12 Aru arejamed̶a náre: —Jãve Elías dacʉyʉme Jʉ̃menijicʉi daroimʉ ʉ̃i daquiye jipocai, mead̶acʉdayʉ caiyede. Toivarejaquemavʉ yópe yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe: “Pare ñájine d̶arãjarama põeva ʉ̃́re. Aru ʉbenama ʉ̃́re”, arĩ toivarejaquemavʉ.
MAR 9:13 Ʉbenita jave dáme Elías, ayʉbu yʉ mʉjare. Aru põeva ne ʉrõpe d̶aima ʉ̃́re, yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepedeca ʉ̃́re, arĩ buedejamed̶a náre Jesús.
MAR 9:14 Apevʉ Jesúi bueimara yebai earĩ, jã́rejaimad̶a ina bueimarare obedivʉ põeva jẽneboi. Aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva jararĩ yávarejaimad̶a náque.
MAR 9:15 Jesús ʉ̃i eaiyede, ina põeva ʉ̃́re jã́ri, torojʉrĩ cúyarejaimad̶a ʉ̃i yebai, ʉ̃́re jacoyʉrãnʉivʉ.
MAR 9:16 Jesús jẽniari jã́rejamed̶a náre: —¿Yéde yávaivʉrʉ̃ mʉja náque? arejamed̶a náre.
MAR 9:17 Cũinácʉ põecʉ põeyajubo jẽneboi arejamed̶a ʉ̃́re: —Mʉ, bueipõecʉ, jímacʉre abujucʉ ĩmami. Aru yávaicõjememi ʉ̃́re. Que baru ʉ̃́re davarĩduvʉ yʉ mi yebai.
MAR 9:18 Ñai abujucʉ cainʉmʉa bidióvarĩ tʉre d̶ávabi ʉ̃́re joborõi. Aru aburi etavavʉ ʉ̃́re. Cõpi cṹvabi ʉ̃. Aru ʉ̃i baju jãjatevabi ʉ̃. Que baru yʉ jẽniariduvʉ mi bueimarare, ne jaetovarãjiyepe ayʉ ñai abujucʉre. Ʉbenita na ñaine jarʉvarĩ majibema, arejamed̶a Jesúre.
MAR 9:19 Aru Jesús arejamed̶a náre: —Mʉja, ijãravʉcavʉ, Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ, ¿aipijãravʉa cʉquidi yʉ mʉjaque? ¿Aru aipijãravʉa ñájiquidi yʉ mʉjaque, mʉje jʉ arãjiyepe ayʉ ji coyʉiyede? Davajarã ñai jʉed̶ocʉre ji yebai, arejamed̶a Jesús.
MAR 9:20 Nʉvarejaimad̶a jʉed̶ocʉre Jesús yebai. Aru ñai abujucʉ Jesúre jã́ri, jʉed̶ocʉre bidióvarĩ, tʉre d̶arejamed̶a joborõi. Joborõi tʉrĩ, ñai jʉed̶ocʉ jãtururejamed̶a. Aru aburi etarejavʉ̃ya ʉ̃́re.
MAR 9:21 Jesús jẽniari jã́rejamed̶a jípacʉre yópe: —¿Aipinʉmʉa baju abujucʉ ĩmari ʉ̃́re? arejamed̶a Jesús. Aru jípacʉ jʉ arejamed̶a: —Javeita, quĩ́jicʉrata.
MAR 9:22 Aru apenʉmʉa ʉ̃́re bidióvarĩ, tʉre d̶arĩ toaboi aru jiai, boarĩ́ jarʉvarĩduvabi ʉ̃́re. Ʉbenita bʉojayʉ baru cõmaje ãroje jã́ri, cad̶atejacʉ ñʉjare, arejamed̶a Jesúre.
MAR 9:23 Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: —¿Bʉojayʉ baru, ayʉrʉ̃ mʉ? Yʉ caiyede d̶acarĩ majivʉ mʉre, yʉre mi jʉ aru, arejamed̶a ʉ̃́re Jesús.
MAR 9:24 Maumejie ñai jʉed̶ocʉi pacʉ cod̶oboborejamed̶a: —Mʉre jʉ aivʉ yʉ. Cad̶atejacʉ yʉre ji jʉ aiye parʉé baquiyépe, arejamed̶a Jesúre.
MAR 9:25 Dinʉmʉre Jesús jã́ri obedivʉ põeva cúyaivʉre ʉ̃i yebai, parʉéque etaicõjenejamed̶a abujucʉre. Arejamed̶a: —Mʉ, abujucʉ, ñai jʉed̶ocʉre yávaicõjemecʉ aru jápiaicõjemecʉ, yʉ cõjeivʉ mʉre. Etajacʉ ʉ̃́re jocarĩ. Aru ĩmamejacʉ ʉ̃́re cojedeca, arejamed̶a Jesús.
MAR 9:26 Que ayʉ Jesús, ñai abujucʉ cod̶oboborĩ aru pare bidióvarĩ, tʉre d̶arĩ jʉed̶ocʉre, etarejamed̶a ʉ̃́re jocarĩ. Que teni ñai jʉed̶ocʉ yaiyʉ́ bácʉpe pararejamed̶a. Que baru ina põeva obedivʉ “Jave yaibí ʉ̃”, arĩdurejaimad̶a na.
MAR 9:27 Ʉbenita Jesús, ʉ̃i pʉrʉre jẽni, nacovarejamed̶a ʉ̃́re. Aru ñai jʉed̶ocʉ nacajarejamed̶a.
MAR 9:28 Que d̶arĩburu yóboi, Jesús ecorejamed̶a cʉ̃rami. Nore ʉ̃i bueimara jẽniari jã́rejaimad̶a ʉ̃́re cũinácʉra, yópe arĩ: —¿Aipe teni ñʉja jaetovarĩ majibetedi ñai abujucʉre? arejaimad̶a na.
MAR 9:29 Náre arejamed̶a: —Jʉ̃menijicʉre jẽniaiye jaʉvʉ ãmevʉva ãiyede, abujucʉ ñaipe páyʉre mʉje jaetovarãjiyepe aivʉ, arejamed̶a náre Jesús.
MAR 9:30 Nore jocarĩ nʉivʉ, Jesújã vaidéjaimad̶a Galilea ãmicʉrijoborõre. Aru põeva ne majiéde ʉbedejamed̶a Jesús.
MAR 9:31 Ʉ̃ bueyʉ barejámed̶a ʉ̃i bueimarare. Que baru apevʉ põeva ne eaiyede ʉ̃i yebai ʉbedejamed̶a Jesús. Yópe arĩ, buedejamed̶a ʉ̃i bueimarare: —Yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, jẽni jínajivʉbu ji mauvare, ne boarĩ́ jarʉvarãjiyepe ayʉ yʉre. Aru yóbecʉrijãravʉa yóboi, nacajacʉyʉmu yʉ yainore jarʉvarĩ, arejamed̶a náre Jesús.
MAR 9:32 Ʉbenita jápiarĩ eabedejaimad̶a ʉ̃i coyʉino mácarõre. Aru jidʉrivʉ jẽniari jã́iyʉbedejaimad̶a ʉ̃́re.
MAR 9:33 Jesújã earejaimad̶a Capernaum ãmicʉriĩmaroi. Aru ecorejaimad̶a cʉ̃rami. Cʉ̃rami jívʉi cʉrivʉ, Jesús jẽniari jã́rejamed̶a ʉ̃i bueimarare yópe: —¿Ye batedí mʉje borotede daiye mái? arejamed̶a náre Jesús.
MAR 9:34 Ʉbenita coyʉbedejaimad̶a ʉ̃́re, ne borotede daiye báque boje ñamene parʉcʉre ne jẽneboi apevʉ pʉeno.
MAR 9:35 Dinʉmʉre Jesús dobacʉnʉrejamed̶a, buecʉyʉ. Órejarejamed̶a ina doce paivʉ ʉ̃i bueimarare. Aru arejamed̶a náre: —Ñai põecʉ ʉ̃i cõjeiyʉru apevʉre, dápiaiye jaʉvʉ ʉ̃́re yópe parʉbecʉpe. Aru caivʉ ne yebacacʉpe bacʉyʉ́me ʉ̃. Apevʉre bojecʉbe memecaiye jaʉvʉ ʉ̃́re, arejamed̶a Jesús.
MAR 9:36 Que arĩburu, Jesús jẽnejamed̶a cũinácʉ jʉed̶ocʉre. Aru núvari ʉ̃́re ne coricai, dʉrʉrĩ ʉ̃́re ʉ̃i ãmuveaque, arejamed̶a náre:
MAR 9:37 —Cũinácʉ põecʉ copʉ etayʉ baru cũinácʉ jʉed̶ocʉre ji ãmiái, ji cõjeiyepe, que d̶ayʉ nopedeca copʉ etaibi yʉre. Aru cũinácʉ põecʉ copʉ etayʉ baru yʉre, copʉ etaibi ñai yʉre daroyʉre máre, arejamed̶a Jesús.
MAR 9:38 Juan arejamed̶a Jesúre: —Mʉ, bueipõecʉ, jã́carã ñʉja cũinácʉ ʉ̃mʉ abujuvare jaetovayʉre mi ãmiái, mi parʉéque. Ʉbenita ñʉjaque ʉ̃i cʉbe boje, “D̶abejacʉ” acarã ñʉja ʉ̃́re, arejamed̶a Juan.
MAR 9:39 Ʉbenita Jesús arejamed̶a náre: —Ñai d̶ayʉ põeva ne d̶arĩ majibede ji ãmiái, ji parʉéque, no yóboi ãmeina yávabecʉbe yʉre. Que baru nópe abejarã mʉja ʉ̃́re.
MAR 9:40 Ñai põecʉ maucʉvabecʉ majare quénora majacacʉbe ʉ̃.
MAR 9:41 Que baru jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ácʉ põecʉ jíyʉ baru cũinárʉ jororʉre ocoque, cad̶atecʉyʉ cũinácʉ ji bueimaracacʉre, ʉ̃i yóvaiye boje yʉre, jãve bíjabecʉyʉme Jʉ̃menijicʉi me bojed̶aiyede ʉ̃́re, arejamed̶a Jesús.
MAR 9:42 Bedióva buedejamed̶a Jesús, yópe arĩ: —Ácʉ põecʉ ʉ̃i vainí tʉre d̶aru apecʉ yʉre jʉ ayʉre parʉbecʉreca, ʉ̃i dajocaquiyepe ayʉ ʉ̃i jʉ aiyede yʉre, meajebu ʉ̃́re jarʉvaru jia ʉrad̶ai ʉ̃i ñamemui bʉorĩ cũinábo cʉ̃rabo ʉraboque.
MAR 9:43 Aru mʉ ãmeina teyʉ baru mi pʉrʉque, burarĩ jarʉvajacʉ dipʉrʉre. Meaquiyebu mʉre, mi earu cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi cũinápʉrʉque. Ʉbenita meamequiyebu mʉre, mi nʉru toabo cũiméboi caipʉcapʉrʉaque.
MAR 9:45 Aru mʉ ãmeina teyʉ baru mi cʉbobaque, burarĩ jarʉvajacʉ dibare. Meaquiyebu mʉre, mi earu cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi cũinába cʉbobaque. Ʉbenita meamequiyebu mʉre, mi nʉru toabo cũiméboi caipʉcaba cʉbobaque.
MAR 9:47 Aru mʉ ãmeina teyʉ baru mi yacorʉque, ĩni jarʉvajacʉ didʉre. Meaquiyebu mʉre, mi ecoru Jʉ̃menijicʉi jaboteinore cũinárʉ yacorʉque. Ʉbenita meamequiyebu mʉre, mi nʉru toabo cũiméboi pʉcarʉa yacorʉaque.
MAR 9:48 Nore toabo cũimébo cʉrõi cʉma júva yaibévʉ. Que baru põeva nore nʉivʉ baru cainʉmʉa ñájinajarama na, toabore aru júvare máre.
MAR 9:49 ’Mead̶aivʉ maje ãiyede yuquiraque. Nopedeca ñájiye mead̶aivʉ põevare.
MAR 9:50 Yuquira maje ãiyede mead̶aivʉ. Ʉbenita yuquira vaijʉe bíjaru, ãiyede mead̶aiye bʉojabevʉ. Aru mʉja máre yuquirape bájarã. Nópe yuquira mead̶aiyepedeca maje ãiyede, cad̶atejarã mʉjevʉre. Aru cãrijimene d̶arĩ, me cʉjarã mʉjevʉque, arejamed̶a Jesús.
MAR 10:1 Bueniburu yóboi, Jesús etarejamed̶a ne ĩmarore jocarĩ. Aru nʉrejamed̶a Judea ãmicʉrijoborõi aru Jordán ãmicʉriya jia apedʉvei máre. Bedióva cojedeca obedivʉ põeva cójijidejaimad̶a ʉ̃i yebai. Aru ʉ̃i d̶arĩ cõmajiyepe, bueyʉ barejámed̶a náre.
MAR 10:2 Fariseovacavʉ máre nʉrejaimad̶a ʉ̃i yebai, jʉjovaiyʉrivʉ ʉ̃́re, jẽniari jã́rejaimad̶a: —¿Cũinácʉ ʉ̃mʉ jarʉvayʉ baru jímarepacore, d̶aidi yópe maje d̶aicõjeiyepe? arejaimad̶a na.
MAR 10:3 Náre arejamed̶a Jesús: —¿Aipe d̶aicõjenejaquemari Jʉ̃menijicʉ, ʉ̃i toivaicõjeiye báquede Moisés bácʉre? arejamed̶a.
MAR 10:4 Aru arejaimad̶a: —Moisés bácʉ jícõjenejaquemavʉ põecʉre cũináyoca “Mʉre jarʉvayʉbu yʉ” aiyocare jímarepacore, arejaimad̶a na.
MAR 10:5 Aru Jesús arejamed̶a: —Moisés bácʉ jarʉvaicõjenejaquemavʉ mʉjare mʉjemarepacore, mʉje Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede jápiaiyʉbe boje.
MAR 10:6 Ʉbenita mamarʉmʉre, Jʉ̃menijicʉ cʉed̶arejaquemavʉ caiyede. “Ʉ̃mʉ macʉyʉ́re aru nomió macod̶óre máre d̶arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ”.
MAR 10:7 Aru, “Que baru caride ácʉ põecʉ jímarepaco bacod̶ó cʉvacʉyʉ, ʉ̃i bʉcʉvare dajocacʉyʉme.
MAR 10:8 Aru jímarepacore cʉvarĩ, ṍmaque cũinávʉpetamu na Jʉ̃menijicʉi jã́inore”.
MAR 10:9 Que baru pʉcarã ãmema. Quénora cũinávʉpetamu na. Que baru põecʉ Jʉ̃menijicʉi cójijovaimara mácavʉre coavabejacʉrĩ ʉ̃, arĩ buedejamed̶a Jesús.
MAR 10:10 No yóboi, cʉ̃rami jívʉi ina ʉ̃i bueimara jẽniari jã́rejaimad̶a ʉ̃́re cojedeca aipe iye ʉ̃i coyʉiye báquede.
MAR 10:11 Náre arejamed̶a: —Ácʉ põecʉ jímarepacore jarʉvarĩburu yóboi pʉrʉbʉoyʉ baru apecoque, nomicʉcʉvacari apecoque cʉcʉ baru, ãmeina d̶aibi ṍre ʉ̃i mamarʉmʉcacore jarʉvarĩ.
MAR 10:12 Aru áco põeco jímarepacʉre jarʉvarĩburu yóboi pʉrʉbʉod̶o baru apecʉque, ʉ̃mʉcʉcovacari apecʉque cʉco baru, ãmeina d̶aibico ʉ̃́re õi mamarʉmʉcacʉre jarʉvarĩ, arĩ buedejamed̶a náre Jesús.
MAR 10:13 Põeva nʉvare cuivʉ barejáimad̶a némarare Jesús yebai, ʉ̃i tʉoquiyepe aivʉ náre ʉ̃i pʉrʉáque. Que teni ʉ̃i bueimara nʉvaicõjemenidurejaimad̶a némarare.
MAR 10:14 Ʉbenita Jesús jã́rejamed̶a náre ne que d̶aiyede. Pare cojʉbedejavʉ̃ya ʉ̃́re. Que baru arejamed̶a náre: —Ina jʉed̶ova dajarãri ji yebai. Jʉ̃menijicʉ jabotecʉyʉme põevare nápe paivʉre. Que baru, “Davabejarã jʉed̶ovare”, abejarã náre.
MAR 10:15 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ácʉ põecʉ copʉ etabecʉ baru Jʉ̃menijicʉre jaboteyʉre ʉ̃́re, yópe jʉed̶ocʉ ʉ̃i copʉ etaiyepe, ecobecʉyʉme ʉ̃i jaboteinore, arejamed̶a Jesús.
MAR 10:16 Que arĩ, Jesús ĩni dʉrʉrejamed̶a ina jʉed̶ovare ʉ̃i ãmuveaque. Náre coapa dʉrʉrĩ, tʉorĩ ʉ̃i pʉrʉáque, mearore jídejamed̶a náre Jʉ̃menijicʉque.
MAR 10:17 Jesús ʉ̃i nʉiyede cojedeca, cũinácʉ ʉ̃mʉ cúyarĩ ñʉatutarejamed̶a ʉ̃i yebai. Aru jẽniari jã́rejamed̶a ʉ̃́re: —Mʉ, bueipõecʉ meacʉ, ¿aipe d̶aji yʉ, cʉvacʉyʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre? arejamed̶a ʉ̃.
MAR 10:18 Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: —¿Aipe teni “Meacʉbu mʉ”, ayʉrʉ̃ yʉre? Jʉ̃menijicʉ cũinácʉrabe meacʉ baju.
MAR 10:19 Majivʉra mʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre: “Põevare boarĩ́ jarʉvabejacʉ. Cʉvabejacʉ apecore mimarepacore jarʉvarĩ. Ñavamejacʉ apecʉ ʉ̃i cʉvaede. Borod̶abejacʉ apecʉre. Borocʉrĩ ĩmejacʉ apecʉ ʉ̃i cʉvede. Jʉ ajacʉ mipacʉre aru mipacore máre”, arejamed̶a Jesús.
MAR 10:20 Que teni arejamed̶a Jesúre: —Mʉ, bueipõecʉ, d̶acacʉ caiye iye mi coyʉiyede jʉed̶ocʉ cãreja yʉ, aru caride máre, arejamed̶a.
MAR 10:21 Jesús ʉ̃́re jã́ri, ʉrejamed̶a. Aru arejamed̶a ʉ̃́re: —Cũináro jaʉvʉ mʉre cãreja. Nʉjacʉ aru jíni bojed̶ajacʉ mi cʉvede. Aru mi ĩquiyede jíjacʉ ina cõmaje ãrojarivʉre. Que teni cʉvacʉyʉmu mʉ boje méne cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Aru dajacʉ yʉ́que, arejamed̶a Jesús.
MAR 10:22 Iyede jápiarĩ, ñai ʉ̃mʉ cojʉbeteni aru ʉrarõ baju chĩori nʉrejamed̶a Jesúre jocarĩ, dajocaiyʉbecʉ ʉ̃i ʉre cʉvede.
MAR 10:23 Que teni Jesús ʉ̃i bueimarare jã́ri, arejamed̶a náre: —Ina põeva cʉve cʉvarivʉre pare maiyójavʉ ne jʉ aiye Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i mead̶aquiyepe aivʉ náre aru ne ecorãjiyepe aivʉ ʉ̃i jaboteinore, cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõre, arejamed̶a náre Jesús.
MAR 10:24 Iye ʉ̃i coyʉiyede jápiaivʉ bácavʉ ʉ̃i bueimara, cuecumarejaimad̶a. Aru Jesús arejamed̶a náre cojedeca: —¡Mʉja, ji ʉmara, pare maiyójavʉ cʉve cʉvarivʉre ecoiyʉrivʉre Jʉ̃menijicʉi jaboteinore!
MAR 10:25 Cũinácʉ ãimacʉ ʉracʉ, camello ãmicʉcʉ, ʉ̃i ecoru aviyo cobei, maiyójajebu ʉ̃́re. Aru pʉeno maiyójavʉ cʉve cʉvacʉre ʉ̃i ecoquino Jʉ̃menijicʉi jaboteinore, arejamed̶a Jesús.
MAR 10:26 Ʉrarõreca cuecumaivʉ, arejaimad̶a ʉ̃́re: —¿Ñame bʉojarĩ ecorãjidica Jʉ̃menijicʉi jaboteinore, cʉvarãjivʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre? arejaimad̶a na.
MAR 10:27 Jesúcapũravʉ náre jã́ri, arejamed̶a: —Põeva ne d̶arĩ majibeno maiyójabevʉ Jʉ̃menijicʉre. Ʉ̃ cũinácʉra bʉojarĩ mead̶ayʉbe põevare, arejamed̶a Jesús.
MAR 10:28 Aru Pedro arejamed̶a ʉ̃́re: —Dajocacarã ñʉja caiye ñʉje cʉvaede, ñʉje daiye boje mʉ́que, arejamed̶a Pedro.
MAR 10:29 Jesús arejamed̶a: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ácʉ põecʉ dajocayʉ baru ʉ̃i cʉ̃ramine, o jíbʉrãre, ĩmarare, jípacore, jípacʉre, mamarare, o ʉ̃i joborõre máre, ʉ̃i daiye boje yʉ́que, aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne coyʉiye boje máre, eacʉyʉme pʉeno baju caride ijãravʉi cʉ̃ramiare, aru jíbʉrãre, ĩmarare, jíbʉcʉrõmivare, mamarare, aru ʉ̃i joborõare máre apevʉ ñájine d̶aivʉreca ʉ̃́re, daquijãravʉ baquinói cʉvacʉyʉme jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre.
MAR 10:31 Dinʉmʉre apevʉ jaboteivʉ bácavʉ ijãravʉre, jabotebenajarama na Jʉ̃menijicʉi jabotequiyede. Aru apevʉ jabotebevʉ bácavʉ ijãravʉre, jabotenajarama na Jʉ̃menijicʉi jabotequiyede, náre arĩ buedejamed̶a Jesús.
MAR 10:32 Mái nʉre nʉivʉ barejáimad̶a Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. Jesús nʉrejamed̶a ne jipocai. Ʉ̃i bueimara cuecumarejaimad̶a. Aru apevʉ máre, náre cujuivʉ, jidʉrejaimad̶a. Cojedeca Jesús nʉvarejamed̶a ina doce paivʉre apevʉre jocarĩ. Aru coyʉrĩ bʉ́rejamed̶a náre põeva ne d̶arãjiyede ʉ̃́re.
MAR 10:33 Coyʉrĩ arejamed̶a yópe: —Jerusalẽ́i nʉivʉbu. Nore cʉrĩ, yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, ji maucʉ jẽni jíquijibi sacerdotevare jaboteipõevare aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevare máre. Ina põeva arãjivʉbu: “¡Boarĩ́ jarʉvajarã ʉ̃́re! ¡Yaijácʉrĩ!” Que arĩ, jínajivʉbu yʉre ina judíova ãmevʉre.
MAR 10:34 Que teni ina põeva yʉrinajivʉbu yʉre. Jẽcututurajivʉbu yʉre. Jara popenajivʉbu yʉre. Aru boarĩ́ jarʉvarãjivʉbu yʉre. Ʉbenita yóbecʉrijãravʉa yóboi, jipacʉ, Jʉ̃menijicʉ, nacovacʉyʉme yʉre yainore jarʉvarĩ, arejamed̶a Jesús.
MAR 10:35 Santiago aru Juan máre, Zebedeoi mára eare nʉrejaimad̶a Jesús yebai. Aru arejaimad̶a ʉ̃́re: —Mʉ, bueipõecʉ, d̶ajacʉ ñʉje ʉrõre, ñʉje jẽniarajiyede mʉre, arejaimad̶a na.
MAR 10:36 Jesús jẽniari jã́rejamed̶a náre: —¿Yéde d̶acaji mʉjare? arejamed̶a ʉ̃.
MAR 10:37 Aru arejaimad̶a ʉ̃́re: —Dobaicõjejacʉ ñʉjare mi yebai, cũinácʉ meapũravʉi aru apecʉ cãcopũravʉi, mi jabotequinʉmʉ maquinóre, arejaimad̶a na.
MAR 10:38 Ʉbenita Jesúcapũravʉ arejamed̶a náre: —Mʉje jẽniaiyede coreóvabevʉbu mʉja. Dobaiyʉrivʉ baru yʉ́que ji jabotequinʉmʉ maquinóre, mamarʉmʉ ñájiye jaʉvʉ mʉjare yʉ́que. ¿Ũcuri bʉojarãjidica mʉja ji ũcuinore? ¿Aru jã́d̶ovari bʉojarãjidica mʉja yópe ji jã́d̶ovainope Jʉ̃menijicʉque? arejamed̶a náre Jesús.
MAR 10:39 Na jʉ arejaimad̶a ʉ̃́re: —Bʉojaivʉbu ñʉja, arejaimad̶a. Aru Jesús arejamed̶a náre: —Ji ũcuinore ũcurajivʉbu mʉja. Que teni ji ñájiyepedeca ñájinajivʉbu mʉja. Aru ji Jʉ̃menijicʉque jã́d̶ovaiyepedeca jã́d̶ovarajivʉbu mʉja. Que teni ji d̶aiyepedeca d̶arãjivʉbu mʉja Jʉ̃menijicʉi ʉrõre.
MAR 10:40 Ʉbenita yʉ́vacari beobevʉ náre, dobarãjivʉre ji meapũravʉi aru ji cãcopũravʉi máre. Quénora dobarãjarama nore ina jipacʉi beoimara mácavʉ, javeta ʉ̃i mead̶aimara mácavʉ, arejamed̶a Jesús.
MAR 10:41 No yóboi, jápiarejaimad̶a ne borore apevʉ caipʉcapʉrʉape paivʉ Jesúi bueimara. Que baru jararejaimad̶a inare, Santiagore aru Jũare máre.
MAR 10:42 Dinʉmʉ Jesús órejarejamed̶a ʉ̃i bueimarare ʉ̃i yebai. Aru arejamed̶a náre: —Mʉja majivʉ ina jaboteivʉre judíova ãmevʉre ne d̶aiyede. Parʉéque cõjeivʉbu ina ne jaborõcavʉre, ne d̶acarãjiyepe aivʉ náre ne ʉrõpe.
MAR 10:43 Ʉbenita nápe d̶abejarã mʉja. Ñai mʉjacacʉ parʉcʉ baiyʉcʉ baru, memecajacʉrĩ mʉjare.
MAR 10:44 Aru nopedeca ñai mʉjacacʉ jabocʉ baiyʉcʉ baru, yebacatejacʉrĩ caivʉre.
MAR 10:45 Nopedeca Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, yʉ, dabedejacacʉ, põeva ne memecarãjiyepe ayʉ yʉre. Quénora darejacacʉ yʉ, memecacʉyʉ apevʉre aru boarĩ́ jarʉvaicõjecʉyʉ ji bajure, mead̶acʉyʉ obedivʉ põevare, ji yaiquíyede náre boje, arejamed̶a Jesús.
MAR 10:46 Jericó ãmicʉriĩmaroi earejaimad̶a na Jesújã. Nore cʉrĩduivʉ bácavʉ nʉrejaimad̶a na cojedeca. Jesús ʉ̃i bueimaraque, obedivʉ põeva máre yóvarĩ nʉrejaimad̶a. Ne nʉimai, no ma ẽcarʉi, Bartimeo, Timeoi mácʉ, dobarejamed̶a. Jã́ri eabecʉ barejámed̶a. Que baru tãutʉrare jẽniavarejamed̶a.
MAR 10:47 Aru põeva “Jesús Nazarecacʉbe ʉ̃”, aivʉre jápiayʉ, cod̶oboborejamed̶a Bartimeo: —Mʉ, Jesús, David bácʉi pãramecʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ, ñʉje jabocʉ bacʉyʉ́, yʉre cõmaje ãroje jã́jacʉ mʉ, arejamed̶a ʉ̃.
MAR 10:48 —Bi ajacʉ mʉ, arĩdurejaimad̶a Jesújãque nʉivʉ. Ʉbenita pʉeno baju cod̶oboborejamed̶a ʉ̃ cojedeca: —Mʉ, David bácʉi pãramecʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ, ñʉje jabocʉ bacʉyʉ́, yʉre cõmaje ãroje jã́jacʉ mʉ, arejamed̶a ʉ̃.
MAR 10:49 Que teni ʉ̃́re cod̶oboboyʉre jápiayʉ Jesús, dajocarejamed̶a. Aru ʉ̃́que nʉivʉre cutuicõjenejamed̶a. —“Dajacʉrĩ”, aibi mʉre Jesús. Torojʉjacʉ mʉ, arejaimad̶a Bartimeore.
MAR 10:50 Aru cũiná nacajari, ʉ̃i pʉenocacajede quédata durĩ jarʉvarĩ, Jesús yebai earejamed̶a ʉ̃.
MAR 10:51 —¿Aipe d̶acaji yʉ mʉre? jẽniari jã́rejamed̶a ʉ̃́re Jesús. —Mʉ, bueipõecʉ, jã́ri eabevʉ yʉ. Ʉrarõ jã́iyʉvʉ yʉ, arejamed̶a Jesúre.
MAR 10:52 —Dinʉmʉ meavʉ. Ména nʉjacʉ. “Yʉre mead̶acʉyʉme Jesús”, arĩ dápiarebu mʉ. Que baru mi jã́ri eabede mead̶acaivʉ yʉ caride, arejamed̶a ʉ̃́re Jesús. Aru cũiná jã́rejamed̶a ʉ̃, jã́ri eabecʉ bácʉ. Que teni Jesúre yóvarĩ nʉrejamed̶a ʉ̃ máre, Bartimeo.
MAR 11:1 Jerusalén ãmicʉriĩmaro joabejĩnoi nʉri, Betfajé aru Betania ãmicʉriĩmajinoa baji, no cʉ̃racũ Olivocũ ãmicʉricũ ẽmeino baji, earejaimad̶a na, Jesús ʉ̃i bueimaraque. Nore earĩ ʉ̃i bueimaracavʉ pʉcarãre jarorejamed̶a Jesús.
MAR 11:2 Náre yópe arĩ: —No cõchinoi cʉriĩmajinoi nʉjara mʉja. Ma ẽmeinoi põevare ũmaiãimacʉre, burrore, earãjaramu mʉja, nócacʉ ʉ̃i bʉoimʉre. Põeva ne tubabemʉtame cãreja. Ʉbenita ʉ̃i bʉoimene jod̶eni, ʉ̃́re davacajarã yʉre.
MAR 11:3 Aru, “¿Aipe teni burrore ʉ̃i bʉoimene jod̶eni, ʉ̃́re nʉvaivʉrʉ̃ mʉja?” ne aruta, yópe ajarã: “Ñʉjare ĩ́cõjeni darobi maje jabocʉ. Ʉ̃́re ũmacayʉ ãimacʉ jaʉbi ʉ̃. Carijĩeneca mʉjare jacopaiyovacʉyʉme cojedeca”. Nópe ajarã, arejamed̶a Jesús.
MAR 11:4 Na jʉ arĩ ĩcarãnʉrejaimad̶a. Nʉri, burrore earejaimad̶a na. Cʉ̃rami jedevai, ma ẽcarʉi, bʉoimʉ núrejamed̶a ʉ̃, tubamʉ. Aru ʉ̃i bʉoimene jod̶enidurejaimad̶a na. Dinʉmʉma ina burro yebai núrivʉ arejaimad̶a:
MAR 11:5 —¿Aipe teni jod̶eivʉrʉ̃ mʉja ʉ̃i bʉoimene? arejaimad̶a tubamʉre ĩcaivʉre Jesúre.
MAR 11:6 Jesús ʉ̃i aiye báquepedeca náre, nore núrivʉre coyʉrejaimad̶a tubamʉre ĩ́vʉ.
MAR 11:7 Coyʉrĩ bʉojarĩ, nʉvaicõjenejaimad̶a náre nócavʉ. Nʉvari Jesúre burrore nʉvacarejaimad̶a ina pʉcarã. Ne doicajea, ne pʉenocacajeare tubamʉra tʉorĩ, Jesúi tubaquinore d̶arejaimad̶a ʉ̃i bueimara. Aru burrore tubarejamed̶a Jesús.
MAR 11:8 Dinʉmʉma ne pʉenocacajeare jũarejaimad̶a ina obedivʉ põeva mára. Aru apevʉ jocʉcʉ cavabʉa yoca cʉricavabʉare burarĩ, jũarejaimad̶a mára, Jesúre mead̶aiyʉrivʉ ne pued̶arĩ jacoyʉrãjiyepe aivʉ.
MAR 11:9 Ʉ̃́re jipocateivʉ aru ʉ̃i yóbocavʉ máre cod̶oboborejaimad̶a na: —Jʉ̃menijicʉre torojʉe bajad̶éni. Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acaimʉme ʉ̃, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ.
MAR 11:10 Majeñecu mácʉ, David bácʉi jaboteino mácarõpedeca, cari jabotecʉyʉme. Ʉ̃i jabotequino meaquiyebu. Cari jabocʉ bacʉyʉ́re ména borotenajarevʉ. Jʉ̃menijicʉre torojʉe bajad̶éni, cod̶oboborĩ arejaimad̶a na.
MAR 11:11 Aru Jesús Jerusalén ãmicʉriĩmaroi earĩ, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami nʉrejamed̶a. Nore earĩ, ecorejamed̶a Jesús. Nore cocorĩ jã́ridurejamed̶a Jesús. Ʉbenita nainúta marejávʉ̃ya. Que baru ʉ̃i bueimara doce paivʉque Betania ãmicʉriĩmajinoi nʉrejamed̶a Jesús.
MAR 11:12 Cõmiáijãravʉ javejĩnara, Jesújã ne etaiyede Betania ãmicʉriĩmajinore jocarĩ, ãvʉé ijidejavʉ̃ya Jesúre.
MAR 11:13 Jã́rejamed̶a joai cũinácʉ jocʉcʉ higueracʉre yoca cʉricʉre. Que baru jẽidʉare vocʉnʉridurejamed̶a dicʉ yebai. Ʉbenita nore earĩ, yoca matʉiyeda jã́rejamed̶a. Jẽidʉa cʉbedejavʉ̃ya, jẽidʉa higo ãmicʉridʉa jẽijãravʉ eabe boje.
MAR 11:14 Aru arejamed̶a dicʉre: —Cainʉmʉa ãmejarari põeva mi jẽidʉare cojedeca, arejamed̶a Jesús. Aru nópe ʉ̃i aiyede jápiarejaimad̶a ina ʉ̃i bueimara.
MAR 11:15 Bedióva Jerusalén ãmicʉriĩmaroi earejaimad̶a na Jesújã, Betania ãmicʉrõi nʉivʉ bácavʉ. Earĩ, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami nʉri, diñami tãibʉi ecorejamed̶a Jesús. Nore diñami cʉrivʉ bojed̶aipõevare jarʉvarĩ jarorejamed̶a Jesús. Tãutʉra oatʉvaipõeva ne jã́d̶ovaivare moari najuárejamed̶a ʉ̃. Aru jurevare bojed̶aipõeva ne dobarõare máre moari najuárejamed̶a.
MAR 11:16 Diñami tãibʉi nʉvari jatajʉrorivʉre ye apejĩe paiyede nʉvaicõjemenejamed̶a Jesús.
MAR 11:17 Náre bueyʉ, yópe arejamed̶a ʉ̃: —Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: “Ji cʉ̃rami caivʉ põeva ne yʉre, Jʉ̃menijicʉre, coyʉiñamimu”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. Ʉbenita diñamine tatorĩ ĩ́vʉ ne dupiñamipe d̶aquemavʉ mʉja, mʉje pʉeno ʉrarõ tãutʉra ĩ́ye boje põevare jocarĩ, ne bojed̶aiyede mʉje cʉvaede, arejamed̶a náre Jesús.
MAR 11:18 Sacerdotevare jaboteipõeva aru ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva diede, Jesús ʉ̃i d̶aiye báquede, jápiarĩ, ʉ̃́re boarĩ́ jarʉvaiyʉrĩdurejaimad̶a na. Ʉbenita ina põevacapũravʉ Jesús ʉ̃i bueiyede jápiarĩ, ʉrarõ dápiarejaimad̶a na. Que baru jidʉrĩ, ʉ̃́re ne boarĩ́ jarʉvarãjiyede borotedejaimad̶a ina sacerdotevare jaboteipõeva ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevaque.
MAR 11:19 Aru nainíburu yóboi diĩmarore jocarĩ, nʉrejaimad̶a Jesújã.
MAR 11:20 Cõmiáijãravʉ javejĩnara vainánʉivʉ dicʉ higueracʉ yebai jã́rejaimad̶a. Aru caicʉ dicʉ aru caiye nʉo máre yaidéjavʉ̃ya.
MAR 11:21 Dinʉmʉma Pedro, Jesús ʉ̃i yávaino mácarõre dicʉre ãrʉri, arejamed̶a ʉ̃́re: —¡Mʉ, bueipõecʉ, jã́jacʉ! Dicʉ, mi ẽnoare ãmecorovaricʉ, yaidébu, arejamed̶a Jesúre.
MAR 11:22 Aru Jesús arejamed̶a náre: —Jʉ ajarã mʉja Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i cad̶atequiyepe aivʉ mʉjare.
MAR 11:23 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ácʉ põecʉ icũ cʉ̃racũre ʉ̃i aru yópe: “Nʉjacũ yore jocarĩ pʉ jia ʉrad̶aita, cocʉnʉjacũ”, nópe d̶aquiyebu dicũ. Ácʉ põecʉ ʉ̃i me jʉ aru Jʉ̃menijicʉre aru “Jʉ̃menijicʉ iye d̶aiyede majibebi”, arĩ dápiabedu, caiye ʉ̃i cʉ̃racũre cõjeiyepe tequiyebu.
MAR 11:24 Que baru coyʉyʉbu mʉjare: Caiye iye mʉje Jʉ̃menijicʉre jẽniaiyede, dápiajarã yópe: “Jãve Jʉ̃menijicʉ jícʉyʉme yʉre”, arĩ dápiajarã mʉja. Yópe dápiaru, Jʉ̃menijicʉ jícʉyʉme mʉjare mʉje ʉede.
MAR 11:25 Aru cainʉmʉa mʉje jẽniaiyede majepacʉque, jaraivʉ baru o chĩoivʉ baru apecʉ ʉ̃i ãmeina teiyede, ãrʉmetejarã diede. Cãrijimene d̶ajarã ʉ̃́que, majepacʉ cavarõ mearocacʉ ʉ̃i ãrʉmetequiyepe aivʉ mʉje ãmeina teiyede máre.
MAR 11:26 Ʉbenita apecʉ ʉ̃i ãmeina teiyede mʉjaque ãrʉru, majepacʉ cavarõ mearocacʉ ãrʉmetebecʉbe mʉje ãmeina teiyede máre, náre arĩ buedejamed̶a Jesús.
MAR 11:27 Bedióva cojedeca earejaimad̶a Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. Nore Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami tãibʉi cuyʉ barejámed̶a Jesús. Sacerdotevare jaboteipõeva, aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, aru judíova bʉcʉva máre nʉrejaimad̶a ʉ̃i yebai.
MAR 11:28 Jẽniari jã́rejaimad̶a ʉ̃́re: —¿Ye parʉéque d̶ayʉrʉ̃ mʉ iye mi d̶aiyede? ¿Ñame jídi mʉre iye parʉéde mi nópe d̶aiyede? arejaimad̶a Jesúre.
MAR 11:29 Jesús arejamed̶a náre: —Yʉ máre jẽniari jã́quijivʉ mʉjare cũináro jẽniari jã́inore. Coyʉjarã yʉre. Yʉre mʉje coyʉiyede, yʉ máre coyʉquijivʉ mʉjare ji parʉéque ji d̶aiyede.
MAR 11:30 ¿Juan Bautista bácʉ jã́d̶ovarejaquemari põevare Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i parʉéque o põeva ne parʉéque? Coyʉjarã yʉre, arejamed̶a náre Jesús.
MAR 11:31 Ʉ̃i que aiyede, borotedejaimad̶a ne bajumia yópe: —Maje aru “Jʉ̃menijicʉque”, ʉ̃ aquijibi “¿Aipe teni jʉ abetecarãrʉ ʉ̃́re?”
MAR 11:32 Ʉbenita “põevaque” aiye jaʉbevʉ majare, ne bajumia arejaimad̶a. Caivʉ ina obedivʉ põeva coreóvarejaimad̶a Juan Bautista bácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bajure. Que baru ina jabova jidʉrejaimad̶a náre.
MAR 11:33 Arejaimad̶a Jesúre: —Majibevʉ ñʉja, arejaimad̶a. Dinʉmʉre Jesús arejamed̶a náre: —Yʉ máre coyʉbevʉ mʉjare ñamei parʉéque ji d̶aiyede, arejamed̶a Jesús.
MAR 12:1 Dinʉmʉre Jesús coyʉrĩ bʉ́rejamed̶a náre jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainoque, yópe arĩ: —Cũinácʉ ʉ̃mʉ doaicõjequemavʉ jiore ʉ́yaimuque. Doarĩ bʉojarĩ, d̶aicõjequemavʉ biaidore jio tʉrʉvai. Aru ũicõjequemavʉ cobede ʉ́yai pipoicobede. Aru d̶aicõjequemavʉ ʉ̃mʉjʉriñami cʉ̃ramine, jiore coreipõecʉ ʉ̃i jã́quiñamine máre. Caiye iyede mead̶arĩ bʉojarĩ, vorĩ earĩ jiore memeipõevare, epequemavʉ náre ne memecarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re. Ina memecaipõeva ĩnajivʉ batequémavʉ apeboa ʉ́yaiboare, ne memeiye boje. Aru nʉquemavʉ ñai ʉ̃mʉ apeno joborõi.
MAR 12:2 Ʉ́yai jẽijãravʉ yóboi, ñai ʉ̃mʉ jarorĩduquemavʉ cũinácʉ ʉ̃i yebacacʉre memecaipõeva yebai, ʉ̃i ĩquiyepe ayʉ apeboa ʉ́yaiboare, ñai jabocʉ jiede.
MAR 12:3 Ʉbenita ñai yebacacʉ ʉ̃i eaiyede nore, ina memecaipõeva ʉ̃́re jẽni, pare boarĩ́, copaide d̶aquemavʉ ʉ̃́re quédata.
MAR 12:4 Cojedeca ñai ʉ̃mʉ, jio upacʉ, jarorĩduquemavʉ apecʉ ʉ̃i yebacacʉre memecaipõeva yebai. Ʉbenita churiá d̶aquemavʉ ʉ̃́re ʉ̃i jipobʉi. Aru cʉyojarõ d̶aquemavʉ ʉ̃́re máre.
MAR 12:5 Cojedeca ñai ʉ̃mʉ, jio upacʉ, jarorĩduquemavʉ apecʉ ʉ̃i yebacacʉre nore, memecaipõeva yebai. Ʉbenita boarĩ́ jarʉvaquemavʉ ʉ̃́re. Apevʉre jio upacʉ ʉ̃i jaroimarare máre boaquémavʉ. Aru apevʉre boarĩ́ jarʉvaquemavʉ na.
MAR 12:6 ’No yóboi, mautequemavʉ ñai jio upacʉre cũinácʉ ʉ̃i mácʉ cũinácʉva, pare ʉ̃i ʉmʉ. Quénora jarorĩduquemavʉ mamacʉre. “Ʉ̃́re jã́ivʉ, pued̶arãjichʉma” ayʉ, que dápiaquemavʉ ʉ̃.
MAR 12:7 Ʉbenita ina memecaipõeva jã́ivʉ ñai jio upacʉi mácʉre, aquemavʉ ne bajumia, “Ñai ñʉje jabocʉ bacʉyʉ́me. Jípacʉ ʉ̃i yainíburu yóboi, cʉvacʉyʉme caiye ʉ̃i cʉvaede. Jã́rica, boarĩ́ jarʉvarãjarevʉ ʉ̃́re, maja cʉvaburĩ caiye ʉ̃i cʉvaede”.
MAR 12:8 Que arĩ, ʉ̃́re jẽni, boarĩ́ jarʉvaquemavʉ. Aru ʉ̃i baju bácarõre jaetovaquemavʉ jiore jocarĩ, arejamed̶a Jesús.
MAR 12:9 Na ʉ̃i coyʉiyede jápiaivʉre jẽniari jã́rejamed̶a Jesús: —¿Aipe d̶aquidi ñai jio upacʉ náre? Ʉ̃ boarĩ́ jarʉvacʉnʉcʉyʉme ina memecaipõevare. Aru epecʉyʉme apevʉ memecaipõevare noi, ʉ̃i jioi.
MAR 12:10 ¿Jã́ri borotebenarʉ mʉja iye Jʉ̃menijicʉi yávaiye ʉ̃i toivaicõjeiye báquede? Yópe toivarejaquemavʉ yʉrã, Cristo ji borore: Iva cʉ̃ravare cʉ̃ramine d̶aipõeva ʉbeni jarʉvaquemavʉ. Caride iva cʉ̃rava caiva apeva pʉeno parʉrivabu.
MAR 12:11 Nópe d̶aino mácarõre d̶aquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Que baru pare mearotamu majare, maje dápiaru, arĩ toivarejaquemavʉ, arejamed̶a Jesús. Yópe aiyʉrõtamu no: Põeva “Ãmecʉbe ʉ̃”, arĩdurãjarama Jesúi borore. Ʉbenita meacʉ bajube ʉ̃, Jesús, caivʉ apevʉ pʉeno.
MAR 12:12 Que aiyede, Jesúre jẽni, nʉvaiyʉrĩdurejaimad̶a, ʉ̃i coyʉiye boje nára no jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainore. Ʉbenita jidʉrejaimad̶a ina obedivʉ põevare. Que baru ʉ̃́re dajocarĩ etarĩ nʉrejaimad̶a.
MAR 12:13 Fariseova aru Herodecavʉ jarorejaimad̶a nácavʉre Jesús yebai, ʉ̃́re jʉjovarĩ, jacotʉjʉrorivʉre.
MAR 12:14 Ʉ̃i yebai earĩ, ʉ̃́re yópe arejaimad̶a na, mamad̶aiyʉrivʉ: —Mʉ, bueipõecʉ, mʉre coreóvaivʉbu ñʉja. Nurié yávaivʉ mʉ. Caivʉre cũinácamuara yávaivʉ mʉ. Coyʉbevʉ mʉ põevare yópe ne d̶aiyepe. Quénora jidʉbecʉva coyʉivʉ mʉ náre yópe ne dápiaiyepe. Jãveneca bueivʉ mʉ põevare, ne d̶arãjiyepe ayʉ mearore yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe. ¿Maje jabocʉ César ʉ̃i ĩ́cõjejʉroede, ʉ̃i jaboteiye boje, maje bojed̶aru, mearica die? ¿O bojed̶abejeba maja? ¿Bojed̶aje bárica maja? ¿O bojed̶aicõjeino ãmeni? arejaimad̶a Jesúre ina fariseova aru ina Herodecavʉ.
MAR 12:15 Ʉbenita ne jʉjovajʉroede majicʉ, náre yópe arejamed̶a Jesús: —¿Aipe teni yʉre jʉjovaiyʉrĩdurĩ vainí tʉiyʉrãrʉ mʉja? Yʉre tãutʉratʉrava, ji jã́quitʉravare, davajacʉrĩ mʉjacacʉ, arejamed̶a náre Jesús.
MAR 12:16 Ʉ̃́re tãutʉratʉravare nʉvarejamed̶a nácacʉ. Ʉ̃́re nʉvari jíyede, arejamed̶a Jesús: —¿Ñamema ñai, ditʉravare jẽñʉ? ¿Aru ñamei ãmiá cʉritʉravaba ditʉrava? arejamed̶a náre Jesús. Ʉ̃́re arejaimad̶a: —Ñai jabocʉ Césai decocʉ aru ʉ̃i ãmiá máre cʉritʉravatamu, arejaimad̶a.
MAR 12:17 Que aivʉre arejamed̶a Jesús: —César jiede ʉ̃́re jacopaiyovajarã mʉja. Jíjarã ʉ̃́re tãutʉra yópe ʉ̃i bojed̶aicõjeiyepe mʉjare. Aru Jʉ̃menijicʉ jiede ʉ̃́re jacopaiyovajarã mʉja. D̶ajarã yópe ʉ̃i ʉrõpe, arejamed̶a náre, jẽniari jã́radaivʉre, Jesús. Aru jʉjovaiyʉrĩduivʉ bácavʉ Jesúre ʉ̃i que aiyede, ʉrarõ dápiarejaimad̶a ina fariseova aru ina Herodecavʉ máre.
MAR 12:18 Apevʉ saduceova nʉrejaimad̶a Jesús yebai. Saduceo ãmicʉriyajubobu judíovacavʉ ne yajubo cũináyajubo. Caivʉ saduceova “Yainore jarʉvarĩ nacajaiye cʉbevʉ”, ad̶ama na. Jesúre jẽniari jã́rejaimad̶a ina saduceova yópe:
MAR 12:19 —Mʉ, bueipõecʉ, Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede Moisés bácʉ toivarejaquemavʉ yópe: Cũinácʉ némamicʉ yaidú, jímarepacore jocarĩ jʉed̶ocʉvabecova, yaiyʉ́ bácʉi yócʉre pʉrʉbʉoiye jaʉvʉ ṍque, jʉed̶ocʉvacʉyʉ. Aru ina jʉed̶ova bárãjivʉ yaiyʉ́ bácʉi ãmiáre cʉvarãjarama na. Que arĩ, toivarejaquemavʉ Moisés bácʉ.
MAR 12:20 ’Javede cʉ́tequemavʉ siete paivʉ ʉ̃mʉva. Cũinácʉ ʉ̃mʉi mára matequémavʉ na. Némamicʉ pʉrʉbʉoquemavʉ. No yóboi, yaiquémavʉ ʉ̃ mácʉ, jʉed̶ocʉvabecʉva.
MAR 12:21 Que baru apecʉ, ʉ̃ mácʉrã cutuyʉ, pʉrʉbʉoquemavʉ jíbʉcʉ bácʉi márepacoque. Aru jíbʉcʉ bácʉpedeca, yaiquémavʉ ʉ̃ mácʉ máre, jʉed̶ocʉvabecʉva. Aru apecʉ, ʉ̃ mácʉrã cutuyʉ máre, nopedeca, aru caivʉ ina siete paivʉ bácavʉ ṍque pʉrʉbʉorĩ, yaiquémavʉ, jʉed̶ocʉvabevʉva. Caivʉ ne yóboi, ico nomió máco máre yaiquémavʉ.
MAR 12:23 ¿Yainore jarʉvarĩ nacajaijãravʉ baquinóre, ñamei márepaco bacod̶óba ico? Ijãravʉi caivʉ ina siete paivʉ cʉvatequemavʉ ṍre, arejaimad̶a na Jesúre.
MAR 12:24 Aru Jesús arejamed̶a ina saduceovare: —Mamateivʉbu mʉja mʉje majibe boje Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Aru Jʉ̃menijicʉi parʉéde máre majibevʉbu mʉja.
MAR 12:25 Yainore jarʉvarĩ nacajaijãravʉ baquinóre pʉrʉbʉobenajarama. Aru jíbenajarama némaromivare, ne pʉrʉbʉorãjiyepe aivʉ. Quénora ángeleva, ina pʉrʉbʉobevʉ, cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõcavʉpe paivʉ barãjárama ina yainore jarʉvarĩ nacajarajivʉ.
MAR 12:26 ¿Iye yainore jarʉvarĩ nacajaiyede, jápiarĩ eabenarʉ mʉja iye Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquede Moisés bácʉ ʉ̃i toivaiye báquede, jocʉjĩcʉ uruijĩcʉre coyʉrĩ? “Yʉ́tamu Jʉ̃menijicʉ. Abraham, Isaac, aru Jacob ne mearore jímʉmu yʉ”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Moisés bácʉre.
MAR 12:27 Que arĩ, yaivʉ bácavʉ ne mearore jímʉ ãmemi Jʉ̃menijicʉ. Quénora apʉrivʉ ne mearore jímʉtame ʉ̃. Que baru ina majeñecuva apʉrivʉbu. Que baru pare mamateivʉbu mʉja, arejamed̶a náre Jesús.
MAR 12:28 Cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõecʉ Jesús yebai earĩ, jápiarejamed̶a Jesús apevʉque ne copʉ boroteiyede. Jesús náre ʉ̃i copʉ aiyede cojʉrejavʉ̃ya ʉ̃́re. Dinʉmʉma Jesúre yópe jẽniari jã́rejamed̶a Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõecʉ: —¿Ã́roma majare Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeino mácarõ pʉeno parʉrõ cõjeino? arejamed̶a.
MAR 12:29 Aru Jesús jʉ arejamed̶a ʉ̃́re: —Pʉeno parʉrõ d̶aicõjeinotamu yo: “Jápiajarã mʉja, Israecavʉ. Maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ cũinácʉratame.
MAR 12:30 Ʉjacʉ mi jabocʉ Jʉ̃menijicʉre caino mi ũmedʉque, caino mi ũmeque, caino mi majiéque, aru caino mi baju parʉéque máre”.
MAR 12:31 Aru no yóbo cãchijino parʉrõ d̶aicõjeino yópe ainomu: “Mi bajure mi jecʉépedeca jecʉjacʉ mícʉre máre”. Iye d̶aicõjeiyebu pʉeno parʉé. Apeno d̶aicõjeino pʉeno parʉrõ cʉbevʉ, arejamed̶a Jesús.
MAR 12:32 Arejamed̶a Jesúre: —Mʉ, bueipõecʉ, jãvetamu. Mʉ jãve arĩ coyʉivʉ mʉ. Jʉ̃menijicʉ cũinácʉrabe ʉ̃. Apecʉ cʉbebi.
MAR 12:33 Maje ãimacʉ caicʉre toaque juarĩ, Jʉ̃menijicʉre jíye o maje ape paiyede Jʉ̃menijicʉre jíye meavʉ. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉre caiye maje ũmedʉque, caiye maje majiéque, aru caiye maje parʉéque máre jecʉé aru majecʉre maje bajure jecʉrõpe máre jecʉé, pʉeno mearotamu, arejamed̶a Jesúre ʉ̃.
MAR 12:34 Jesús ʉ̃i jápiaiyede mearo ʉ̃i jʉ aiyede, yópe arejamed̶a: —Quĩ́jino baju jaʉrĩdurebu mi eaquino Jʉ̃menijicʉi jaboteinore, arejamed̶a Jesús. Que arĩburu jidʉrĩ, Jesúre ye jẽniari jã́menejaimad̶a na caivʉ.
MAR 12:35 Jesús buede curejamed̶a Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami. Aru arejamed̶a: —¿Aipe teni “Cristobe David bácʉi pãramecʉ”, aivʉba Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva?
MAR 12:36 David bácʉvacari Espíritu Santoi parʉéque coyʉicõjeimʉ arejaquemavʉ ʉ̃ mácʉ: Jʉ̃menijicʉ aquemavʉ ji jabocʉre, “Dobajacʉ ji meapũravʉi, mi cʉvae boje parʉéde yʉpedeca. Aru yʉ epecʉyʉmu mi mauvare mi cʉboba cãchinoi. Que teni mʉre vainí jarʉvare d̶acʉyʉmu yʉ náre, mi jabotequiyepe ayʉ náre”, arejaquemavʉ David bácʉ Cristorã.
MAR 12:37 ’David bácʉvacari Cristoi borore “Ʉ̃́recabe ji jabocʉ”, arejaquemavʉ. Que baru, ¿aipe teni David bácʉi pãramecʉba ʉ̃? arejamed̶a Jesús. Aru caivʉ ina obedivʉ põeva torojʉrĩ jápiarejaimad̶a Jesúre.
MAR 12:38 Jesús bueyʉ bácʉ arejamed̶a: —Me d̶ajarã ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevare. Námu cuiyʉrivʉ cuitótecajea ʉ̃mʉjʉricajeaque. Aru ʉma na põeva pued̶arĩ ne jacoyʉinore náre tãibʉi.
MAR 12:39 Judíovai cójijiñamiare ne dobae méne ʉma na, põeva ne jã́rajiyepe aivʉ náre. Aru torojʉve teinore, cʉiyʉma na ñai torojʉve teino upacʉ yebai.
MAR 12:40 Ʉbenita jʉjovarĩ ñavad̶ama ina nomiópevare ne apejĩene. Aru jẽniad̶ama joe ʉrarõ Jʉ̃menijicʉque, põeva ne dápiarãjiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva me Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉpe. Caiye iyede ne d̶aiye boje, pʉeno ʉrarõ ñájinajarama na, ne ãmeina teiye boje, arejamed̶a Jesús.
MAR 12:41 Nore, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami, Jesús dobarejamed̶a joabejĩnoi cũinátõcu põeva ne Jʉ̃menijicʉre tãutʉra jíye epeitõcu yebai. Ditõcu cʉrejavʉ̃ya ʉ̃i jipocai. Noi dobarĩ, põeva obedivʉ ne ʉre tãutʉrare ditõcui jíni tʉoivʉre jã́ñʉ marejámed̶a Jesús. Aru obedivʉ cʉve cʉvarivʉ tʉorejaimad̶a ʉre tãutʉrare.
MAR 12:42 Que teiyede cũináco nomiópeco, cʉve cʉvabeco, ditõcu yebai earĩ, tʉorejacod̶a pʉcatʉrava tãutʉratʉravare, me bojecʉbetʉravare.
MAR 12:43 Õi que d̶aiyede jã́ñʉ Jesús, órejarejamed̶a ʉ̃i bueimarare ʉ̃i yebai. Aru arejamed̶a náre: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ico nomiópeco cʉve cʉvabeco, Jʉ̃menijicʉre jíbico apevʉ ne jíye pʉeno baju, õi jíye boje õi cʉvarõ cainore. Ʉbenita nácapũravʉ quénora quĩ́jino ne cʉvarõcarõre jíyama.
MAR 12:44 Caivʉ ina põeva ne ʉrarõ cʉvaecarõre jíyama Jʉ̃menijicʉre náre jaʉbede. Ʉbenita ico nomió õi quĩ́jino cʉvarijĩno mácarõre cainore jíbico Jʉ̃menijicʉre. Caiye õi ijãravʉi cʉvajʉroede jíbico õ Jʉ̃menijicʉre, arejamed̶a náre Jesús.
MAR 13:1 No yóboi Jesús etayʉ bácʉre Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine jocarĩ, cũinácʉ ʉ̃i bueimaracacʉ arejamed̶a ʉ̃́re: —Mʉ, bueipõecʉ, jã́jacʉ. ¡Pare meavabu iva cʉ̃rava! ¡Aru pare mead̶amiamu iñamia cʉ̃ramia! arejamed̶a Jesúre.
MAR 13:2 Ʉ̃i que aiyede, Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: —¿Jã́ñʉrʉ mʉ iñamia ʉrad̶ãmia cʉ̃ramiare? Cũináva cʉ̃rava mautebequiyebu apeva pʉenora. Caiye iva cʉ̃ravare najuárajarama. Que teni cũiquíyebu, arejamed̶a Jesús.
MAR 13:3 Jesús dobarejamed̶a cʉ̃racũ Olivocũ ãmicʉricũ pʉenoi, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami ʉ̃i jipocai jã́ñʉ mácʉ. Ʉ̃i dobaede noi Pedro, Santiago, Juan, aru Andrés máre jẽniari jã́rejaimad̶a ʉ̃́re yavenina, põevare jocarĩ:
MAR 13:4 —Coyʉjacʉ ñʉjare: ¿Aipiyede tʉquidi caiye iye cʉ̃ramia ʉrad̶ãmia? ¿Aipe d̶arĩ coreóvarãjidica ñʉja caiye iye bʉojaquiyede? arejaimad̶a na.
MAR 13:5 Aru Jesús arĩ bʉ́rejamed̶a náre: —Me jã́jara apecʉ jʉjovaiyʉcʉre mʉjare.
MAR 13:6 Darãjarama obedivʉ ʉ̃mʉva. Aru arãjarama “Cristobu yʉ”. Jʉjovarãjarama obedivʉ põevare.
MAR 13:7 ’Mʉje jápiaiyede boaino borore aru boaquíno borore máre, jidʉbejarã. Caiye iye vaiquíyebu jãravʉ cũiquíye jipocai. Ʉbenita cũimébu cãreja.
MAR 13:8 Cũináyajubo põeyajubocavʉ ãd̶amatenajarama apeyajubo põeyajubocavʉque. Aru cũináro jaboteinocavʉ ãd̶amatenajarama apeno jaboteinocavʉque. Joborõ cújiquiyebu obedicʉrõare. Ñájinajarama ãvʉéna. Iye ñájiye baquiyébu yópe jʉed̶ocʉ põeteyʉre ñájiyepe. Yópe bʉ́quiyebu caiye iye ãmeina ñájinajiye.
MAR 13:9 ’Ʉbenita mʉjacapũravʉ me jã́ri me d̶ajarã. Mʉjare jẽni jínajarama ne jabovare. Mʉjare jara popenajarama judíovai cójijiñamiai. Aru mʉja núrajaramu cõjeipõeva ne jipocai aru jabova ne jipocai máre, yʉre mʉje jʉ aiye boje, coyʉrãjivʉ ji borore.
MAR 13:10 Mamarʉmʉre yávaiye méne Jʉ̃menijicʉi jaboteinora coyʉiye jaʉvʉ, cainoa joborõacavʉ ne jápiarãjiyepe aivʉ diede.
MAR 13:11 Ne jẽni nʉvaiyede mʉjare jabova ne ãmeina teivʉre jẽniari jã́iñami, “¿Aipe arĩ coyʉrãjidi náre?” arĩ, cãrijimejara mʉja. Ʉbenita coyʉjarã mʉja yópe ñai Espíritu Santo ʉ̃i dápiare d̶aquiyepe dinʉmʉ maquinóre.
MAR 13:12 Que teni ʉ̃mʉ jẽni jícʉyʉme jíbʉcʉre o ĩmacʉre máre, jabova ne boarĩ́ jarʉvarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re. Nopedeca jípacʉ jẽni jícʉyʉme mamacʉre. Aru nopedeca némara nébʉcʉvare jʉ abeni jẽni jínajarama, boarĩ́ jarʉvaicõjenajivʉ náre.
MAR 13:13 Caivʉ mʉjare mʉje yʉre jʉ aiye boje jorojĩni jã́rajarama. Ʉbenita ñai jʉ ayʉ yʉre pʉ ʉ̃i yainʉmʉita, ʉ̃ macʉyʉ́me ji mead̶aimʉ, arejamed̶a Jesús.
MAR 13:14 Aru Jesús buedejamed̶a náre, ʉ̃i bueimarare, cojedeca: —Ñai ʉ̃mʉ pare ãmecʉ núcʉyʉme nore, Jʉ̃menijicʉi cʉicõjemenore ʉ̃́re. Caivʉ iye toivaiyede jã́ri boroteivʉ me dápiajarãri caiye iyede. Ñai ʉ̃mʉre jã́rajaramu mʉja. Judeacavʉ dupini nʉjarari cʉ̃racũai.
MAR 13:15 Ñai cʉ̃rami pʉenora cʉcʉyʉ, ʉ̃i dupini nʉiyede, ẽmeni darĩ, nʉvariducʉyʉ ʉ̃i apejĩene, ecobejacʉrĩ ʉ̃i cʉ̃rami.
MAR 13:16 Aru ñai jiore memecʉyʉ, ʉ̃i dupini nʉiyede, copainʉmejacʉrĩ ĩniducʉyʉ ʉ̃i cuitótecaje pʉenocacajede.
MAR 13:17 ¡Cõmaje ãrojarajarama ina nomiva micava bárãjivʉ dijãravʉa baquiyéde! ¡Aru ina nomiva némajina nuri dajocabevʉre cʉvarãjivʉ máre pare ñájinajarama dijãravʉa baquiyéde!
MAR 13:18 Jẽniajara Jʉ̃menijicʉque iye vaibéquiyepe aivʉ ocorʉ̃mʉre.
MAR 13:19 Dijãravʉa baquiyéde põeva ʉrarõ ñájinajarama. Nópe paiye cʉbevʉ cãreja, mamarʉmʉmata Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i cʉed̶arĩ bʉinʉmʉre, pʉ caride máre. Aru cainʉmʉa cʉbequiyebu.
MAR 13:20 Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i javaiyobedu dijãravʉa ñájiovaquijãravʉa baquiyéde, caivʉ yaijébu. Mead̶aimara cʉbejebu. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ javaiyocʉyʉme dijãravʉa ñájiovaquijãravʉa baquiyéde, ʉ̃i beoimara mácavʉre boje.
MAR 13:21 ’Dijãravʉa baquiyéde apecʉ ʉ̃i aru mʉjare yópe, “Jã́jara. ¡Ñainecabe Cristo!” o apecʉ ʉ̃i aru mʉjare, “¡Ãñʉrecabe Cristo!” náre jʉ abejarã.
MAR 13:22 Que teni obedivʉ borocʉrivʉ darĩ coyʉrãjarama “Cristobu yʉ”. Aru apevʉ máre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarĩdurãjarama. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva baju ãmenajarama na. Ʉrarõ jã́d̶ovaiye aru põeva ne d̶arĩ majibede máre d̶arãjarama, jʉjovarĩduivʉ Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉre.
MAR 13:23 Ʉbenita me jã́jara mʉja. Coyʉyʉbu mʉjare ne borore, mʉje majinajiyepe ayʉ, ne darãjiye jipocai, arejamed̶a Jesús.
MAR 13:24 Bedióva cojedeca Jesús coyʉrejamed̶a náre: —Cũinájãravʉ dijãravʉacajãravʉ baquinói, iye ʉrarõ ñájiniburu yóboi, aviá ñemitecʉyʉme. Aru aviá ñamicacʉ máre pẽomecʉyʉme.
MAR 13:25 Na abiácova tʉrãjarama cavarõre jocarĩ. Aru caivʉ ina parʉéque cʉrivʉ cavarõi cújinajarama.
MAR 13:26 Dinʉmʉ maquinóre jã́rajarama yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, dayʉre ocopeniboai, ʉrarõ parʉéque, jã́d̶ovañʉre meacʉ bajure.
MAR 13:27 Que teni ina ángelevare darocʉyʉmu yʉ. Nácapũravʉ cójijovarãjarama Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉre, caivʉ aviá dainocavʉre aru caivʉ aviá doinocavʉre máre, cainoa joborõacavʉre.
MAR 13:28 ’Majijarã yo mʉje jã́inore. Icʉ jocʉcʉ higueracʉre yoca yuiyede, majivʉ mʉja ʉjʉrʉ̃mʉ joabenore.
MAR 13:29 Nopedeca jã́ivʉ caiye iye teiyede, majinajaramu mʉja jãravʉ cũino joabenore.
MAR 13:30 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Apevʉ ijãravʉi cʉrivʉ yaibédeca cãreja, vaiquíyebu caiye iye yópe ji coyʉiyepe.
MAR 13:31 Caino cavarõ, aru caino joborõ máre cũiquíyebu. Yópe ji yávaiyepedeca jãve vaiquíyebu.
MAR 13:32 ’Ʉbenita dijãravʉ baquinóre aru diora baquinóre ñame majibema. Ángeleva, ina cʉrivʉ Jʉ̃menijicʉque cavarõ mearoi, aru yʉ, Jʉ̃menijicʉi mácʉ máre majibevʉ ñʉja. Quénora jipacʉ majibi dijãravʉ baquinóre, ji aijãravʉre.
MAR 13:33 Que baru me jã́jara mʉja. Ãrʉjara. Mʉja majibevʉ ji copaidaquijãravʉre.
MAR 13:34 Jẽvari coyʉquijivʉ ji copaidaquinore yópe cũinácʉ ʉ̃mʉ ʉ̃i cucʉnʉquiyepe apejoborõi. Ʉ̃i etaquiye jipocai ʉ̃i cʉ̃ramine, memeicõjeimi ʉ̃i yebacavʉre náre coapa. Aru jedevacobede coreipõecʉre máre coreicõjeimi cãmecʉva.
MAR 13:35 Quédeca memeni corejarã mʉja, cãmevʉva. Mʉja majibevʉ cʉ̃rami upacʉ ʉ̃i copaidaquinore. Daquijichʉbi nainúre, o ñami coricai, o cáyu ʉ̃i órejaiyede, o javejĩnare.
MAR 13:36 Ʉ̃i copaidaru maumejiena aru mʉjare cãivʉre earu, meamejebu mʉjare.
MAR 13:37 Nopedeca ji coyʉinore mʉjare, coyʉyʉbu quédeca caivʉre: Cãmevʉva memeni corejarãri, arĩ buedejamed̶a náre Jesús.
MAR 14:1 Pascua ãmicʉrijãravʉ aru pã́ure bʉcʉre d̶aiye cʉbe ãiye torojʉve teinʉmʉ pʉcajãravʉa jipocai barejávʉ̃ya cãreja. Yavenina Jesúre jʉjovarĩ jẽni, boarĩ́ jarʉvaiyʉrejaimad̶a sacerdotevare jaboteipõeva aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva máre.
MAR 14:2 Ne bajumia arejaimad̶a: —Torojʉve teinʉmʉ ʉ̃́re jẽmenajarevʉ maja. Ʉ̃́re jẽnu torojʉve teinʉmʉ, põevacapũravʉ majare jorojĩni, majare boarĩ́ jarʉvaiyʉjebu, arejaimad̶a ina judíovai jabova.
MAR 14:3 Jesús ʉ̃i cʉede Betania ãmicʉriĩmajinoi, Simón pojeyʉ bácʉi cʉ̃rami tʉoiva yebai ãivʉ barejáimad̶a na, Jesújã. Que teni cũináco nomió earejacod̶a Jesús yebai. Ico nomió nʉvarejacod̶a cũinábʉ ʉ̃mʉjʉribʉ boribʉ mumijʉricoroque. Iye mumijʉe nardo ãmicʉe pare mearo corajʉrejavʉ̃ya. Aru pare bojecʉe barejávʉ̃ya. Ico nomió earĩ, dibʉre cobarĩ yuarejacod̶a caiye iye mumijʉede Jesúi jipobʉrã.
MAR 14:4 Ʉbenita nore cʉrivʉ apevʉ, jorojĩni, ne bajumia arejaimad̶a:
MAR 14:5 —¿Aipe teni iye mumijʉede jarʉvad̶oba õ? Diede bojed̶arĩ, ʉrarõ boje ĩni, cũinácʉ memeipõecʉ cũináʉjʉ ʉ̃i memeino bojede ĩni, jíye jaʉjebu ṍre cʉve cʉvabevʉre, arejaimad̶a na. Que baru jararejaimad̶a ṍre.
MAR 14:6 Ʉbenita Jesús arejamed̶a: —Yávabejarã ãmeno ṍre. ¿Aipe teni cãrijovaivʉrʉ̃ ṍre? Õi d̶aiye yʉre mearotamu.
MAR 14:7 Cainʉmʉa ina cʉve cʉvabevʉ cʉrãjarama mʉjaque. Que baru mʉja cad̶ateiyʉrivʉ cainʉmʉa náre bʉojaivʉ. Ʉbenita yʉ cʉbecʉbu mʉjaque cainʉmʉa.
MAR 14:8 Õ d̶acaibico yʉre õi oainope. Õ mead̶acaibico ji bajure, ne yʉre jarʉvarãjiye jipocai.
MAR 14:9 Que baru jãve coyʉyʉbu mʉjare: Cainoa joborõai ijãravʉi põeva ne coyʉiyede iye yávaiye méne ji mead̶aiyede põevare, iye õi yʉre d̶acaiyede máre coyʉrãjarama, ne ãrʉrajiyepe aivʉ ṍre, arejamed̶a Jesús.
MAR 14:10 No yóboi Judas Iscariote, cũinácʉ doce paivʉ Jesúi bueimaracacʉ, nʉrejamed̶a ina sacerdotevare jaboteipõeva yebai, náre jẽni jíyʉrejamed̶a Jesúre.
MAR 14:11 Ʉ̃i d̶aiyʉede jápiarĩ, torojʉrejaimad̶a na. Que baru arejaimad̶a ʉ̃́re: —Ñʉja jínajivʉbu mʉre tãutʉrare, mi yavenina jẽni jíye boje ʉ̃́re, arejaimad̶a na Judare. Que baru Judas jã́ri coreni bʉ́rejamed̶a yavenina, jẽni jícʉyʉ Jesúre.
MAR 14:12 Pã́ure bʉcʉre d̶aiye cʉbe ãiye torojʉve teinʉmʉ mamabʉijãravʉ barejávʉ̃ya. Pascua jãravʉcacʉre, ovejajĩcʉre, boarĩ́, toaque juarĩ, ã́varejaimad̶a dijãravʉre. Aru dijãravʉre arejaimad̶a Jesúre ʉ̃i bueimara: —¿Ã́ri nʉri mʉre maje Pascua jãravʉque ãiyede mead̶acarãjidica ñʉja? arejaimad̶a na.
MAR 14:13 Aru nácavʉ pʉcarã jarorĩ, arejamed̶a Jesús: —Ĩmaroi nʉri, ẽmeni, nócacʉre oco tuyʉre copʉrãjaramu mʉja.
MAR 14:14 Ʉ̃́que nʉri, cʉ̃ramine ʉ̃i ecoiyede cũinátʉrʉ mʉja máre ecojarã. Diñami upacʉre yópe ajarã mʉja: “ ‘¿Átucubʉba ji bueimaraque ji Pascua jãravʉre ji ãquitucubʉ?’ aibi bueipõecʉ”, ajarã mʉja.
MAR 14:15 Diñami upacʉcapũravʉ pʉenocatucubʉ jave majare jaʉéde mead̶aitucubʉ bácarõre mʉjare jã́d̶ovacʉyʉme ʉ̃. Noi ditucubʉi majare maje ãrajiyede mead̶ajarã mʉja, arejamed̶a náre Jesús.
MAR 14:16 Ʉ̃́re jʉ arĩ, nʉri, ĩmaroi earejaimad̶a. Earĩ, nore Jesús ʉ̃i aiye báquepedeca ʉ̃i aitucubʉre earejaimad̶a na. Noi Pascua jãravʉque ãiyede mead̶arejaimad̶a na pʉcarã.
MAR 14:17 Que teni mead̶arĩ bʉojarĩ, nainú baji, aviá ʉ̃i dorĩburu yóboi, ʉ̃i bueimara ina doce paivʉque no ditucubʉre earejamed̶a Jesús.
MAR 14:18 Nore earĩ, dobarĩ ãivʉre, Jesús arejamed̶a ʉ̃i bueimarare: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Cũinácʉ mʉjacacʉ yʉre ji mauvare jẽni jícʉyʉme ʉ̃. Ñai yʉre nópe d̶acʉyʉ, yʉ́que caride ãñʉme ʉ̃, arejamed̶a náre Jesús.
MAR 14:19 Que baru chĩorejaimad̶a. Aru na coapa yópe arejaimad̶a Jesúre: —¡Que d̶abecʉbu yʉ! ¿Mʉ́carĩ? arejaimad̶a na coapa.
MAR 14:20 Que arĩ, Jesús arejamed̶a náre: —Cũinácʉ mʉjacacʉ, jóyʉ pã́ure jororʉmica yʉ́que, ʉ̃ macʉyʉ́me ji mauvare yʉre jẽni jíyʉ.
MAR 14:21 Yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe ijãravʉi, ji yaijãravʉi nʉcʉyʉmu yʉ, yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepedeca ʉ̃i yávaiyede. Ʉbenita ãmeno vaicʉ́yʉme ʉ̃, ñai yʉre jẽni jíyʉ bacʉyʉ́. Ñai nópe d̶acʉyʉ, ʉ̃i põetebedu meajebu, arejamed̶a ʉ̃i bueimarare Jesús.
MAR 14:22 Ne ãiyedeca, pã́ure ĩni, Jʉ̃menijicʉre torojʉede jídejamed̶a Jesús. Torojʉede jíni bʉojarĩ, pã́ure cotʉvarejamed̶a. Cotʉvarĩ bʉojarĩ, náre coapa jídejamed̶a. Aru arejamed̶a: —Pã́ure ãjara mʉja. Diedecabu ji bajupe, jã́d̶ovaiye ji yaiquínore mʉjare boje, arejamed̶a náre Jesús.
MAR 14:23 Ũcuidore máre ĩni, torojʉede jíni Jʉ̃menijicʉre, náre jídejamed̶a Jesús. Didore jẽni, ũcuri, veorĩ, ũcurejaimad̶a na coapa.
MAR 14:24 Aru Jesús arejamed̶a náre: —Dicorore ũcujara mʉja. Diedecabu ji jivepe, jã́d̶ovaiye ji yaiquínore mʉjare boje, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe ayʉ mʉje ãmeina teiyede. Jʉ̃menijicʉ “Yópe d̶ajarã mʉja, boropatebenajivʉ ji jã́inoi”, ʉ̃i yóbocarõ coyʉino mácarõre põevare ãrʉrajaramu mʉja, mʉje ũcuiyede diede.
MAR 14:25 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Quénora vino ʉ́yaicorore ũcuñʉmu yʉ ijãravʉre. Ʉbenita ãnijãravʉ baquinói, Jʉ̃menijicʉi jabotequinʉmʉ maquinóre, bedióva cojedeca ũcuri jã́cʉyʉmu yʉ, arejamed̶a ʉ̃i bueimarare Jesús.
MAR 14:26 Ne ãriburu yóboi, Salmos ãmicʉe yʉriaiyede yʉriarejaimad̶a. Yʉriarĩ bʉojarĩ, no cʉ̃racũ Olivocũ ãmicʉricũi nʉrejaimad̶a na, Jesújã.
MAR 14:27 Mái nʉri, arejamed̶a Jesús: —Yʉre dajocarĩ nʉrajaramu mʉja. Yʉre vaiquíyede Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ, yópe arĩ: “Ovejavare coreipõecʉre boarĩ́ jarʉvacʉyʉmu yʉ. Aru coateni nʉrajarama na, ovejava”, arĩ toivarejaquemavʉ.
MAR 14:28 Ʉbenita ji yainíburu yóboi, Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i nacovaiyede yʉre yainore jarʉvarĩ, mʉje jipocai nʉcʉyʉmu Galileai, arejamed̶a Jesús.
MAR 14:29 Que ayʉre, Pedrocapũravʉ arĩdurejamed̶a ʉ̃́re: —Caivʉ apevʉ ne dajocarĩ jocarĩ nʉiyedeca, yʉ́capũravʉ mʉre jocarĩ nʉmecʉbu yʉ, arĩdurejamed̶a.
MAR 14:30 Aru Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: —Jãve coyʉyʉbu mʉre: Cari ñami pʉque cáyu ʉ̃i órejaquiye jipocai, yóbecʉe baju “Jesúre yʉ coreóvabevʉ” acʉyʉmu mʉ, arejamed̶a Pedrore Jesús.
MAR 14:31 Ʉbenita Pedrocapũravʉ copʉ ayʉ barĩdurejamed̶a: —Mʉ́que yʉre ne boarĩ́ jarʉvaruta, “Jesúre yʉ coreóvabevʉ”, abecʉbu yʉ, arĩdurejamed̶a Pedro. Aru na coapa nópe arĩdurejaimad̶a, Jesúi bueimara.
MAR 14:32 Getsemaní ãmicʉrõi nʉrejaimad̶a Jesújã. Nore earĩ, arejamed̶a ʉ̃i bueimarare Jesús: —Yui dobarĩ corejarã mʉja ji Jʉ̃menijicʉque boroteiyede ãnoi, arejamed̶a Jesús.
MAR 14:33 Nʉvarejamed̶a ʉ̃́que Pedrore, Santiagore, aru Jũare máre. Aru ʉrarõ ñájiñʉ ʉ̃i dápiaino, ãmeno vaidéjamed̶a Jesús.
MAR 14:34 Que teni arĩdurejamed̶a náre: —Yʉ ãmeno chĩori dápiaivʉ ji yaiquínore. Yui mauteni, jã́ri capʉjarã mʉja, arĩdurejamed̶a ʉ̃.
MAR 14:35 Jipojĩca báque nʉñʉ Jesús, ñʉatutarĩ, mori tʉrejamed̶a joborõita. Aru Jʉ̃menijicʉque boroteyʉ barejámed̶a ʉ̃: —Mʉ, jipacʉ, yʉre cari vaiquíye vaibéjad̶eni. Caiyede d̶aiye majicʉtamu mʉ.
MAR 14:36 Ʉbenita ji ʉrõpe d̶abejacʉ. Quénora mi ʉrõpe d̶ajacʉ mʉ, arejamed̶a jípacʉre Jesús.
MAR 14:37 Ʉ̃i bueimara yebai copainʉri, náre cãivʉre earejamed̶a Jesús. Aru arejamed̶a Pedrore: —Simón, ¿cãñʉtarʉ̃ mʉ? ¿Cũináorajĩe cãmecʉva coreiye majibecʉrʉ̃ mʉ? arejamed̶a Jesús.
MAR 14:38 Caivʉ ʉ̃i bueimarare arĩdurejamed̶a cojedeca: —Coreni, Jʉ̃menijicʉque borotejarã mʉja, abujuvai jabocʉ mʉjare jʉjovarĩ, ãmeina tede d̶abequiyepe aivʉ. Mʉje ũme ʉe parʉrõ mariduivʉ. Ʉbenita mʉje baju d̶aiye bajure parʉbevʉ mʉja, arĩdurejamed̶a náre Jesús.
MAR 14:39 Cojedeca Jʉ̃menijicʉque borotecʉnʉrejamed̶a Jesús. Ʉ̃i Jʉ̃menijicʉque boroteiye báquepedeca bedióva borotecʉnʉrejamed̶a ʉ̃.
MAR 14:40 Ʉ̃i bueimara yebai copainʉri, náre cãivʉre earejamed̶a Jesús cojedeca. Ãmei vʉo ijidejavʉ̃ya náre. Aru ʉ̃́re jʉ aiye majibedejaimad̶a na.
MAR 14:41 Bedióva Jʉ̃menijicʉque borotecʉnʉri, yóbecʉe borotecʉñʉ. Boroteni bʉojarĩ, ne yebai copainʉri, arejamed̶a náre: —¿Cãivʉrʉ̃ mʉja cãreja? Jede, quénoramu. Iora jave eaivʉ. Ijãravʉi dayʉ bácʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, ãmeina teivʉre ne jẽni jínajimʉmu yʉ.
MAR 14:42 Nacajajara mʉja. Copʉ nʉrajarevʉ. Yʉre ji mauvare jẽni jícʉyʉ daibi, arejamed̶a Jesús.
MAR 14:43 Jesús ʉ̃i boroteiyedecata earejamed̶a Judas, nácacʉ, doce paivʉcacʉ. Obedivʉ põeva ʉ̃́que earĩ, boaicarovea aru boaidʉa dʉrʉrĩ earejaimad̶a, sacerdotevare jaboteipõeva, aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, aru judíova bʉcʉva máre ne daroimara.
MAR 14:44 Judas, ñai Jesúre jẽni jícʉyʉ, ʉ̃i eaquiye jipocamia, javeta Jesúre boarĩ́ jarʉvaiyʉrivʉre coyʉrejamed̶a yópe: “Ji jacoyʉrĩ jiva nuimʉ macʉyʉ́me mʉje jẽnajimʉ. Ʉ̃́re jẽjara. Ʉ̃́re jẽni, ména ʉ̃́re jã́ri capʉrĩ nʉvajara mʉja”, arejamed̶a náre Judas.
MAR 14:45 Jesús yebai nʉri, cũiná Judas ʉ̃́re earĩ, arejamed̶a: —Aru, bueipõecʉ, arejamed̶a Jesúre Judas. Que arĩ, ʉ̃́re jiva nuri jacoyʉrejamed̶a.
MAR 14:46 Que teni ina põeva ʉ̃́re jẽnejaimad̶a na.
MAR 14:47 Nópe teiyede jã́ri, cũinácʉ Jesúi bueimaracacʉ ʉ̃i boaicarovede tatorĩ, duarĩ, ĩni, sacerdotevare jaboteipõecʉi yebacacʉre juijórĩ najuárejamed̶a ʉ̃i cámucare.
MAR 14:48 Ʉ̃́re jẽnaeaivʉre arejamed̶a Jesús: —¿Tatorĩ ñavaipõecʉre jẽivʉpe yʉre boaicaroveaque aru boaidʉaque jẽni jacorãdaivʉrʉ̃ mʉja?
MAR 14:49 Jãravʉa coapa mʉje jẽneboi Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami bueyʉ batecácʉ yʉ. Apʉrĩ mʉjaque cʉcʉre, yʉre jẽni jacobeteavʉ̃ mʉja. Ʉbenita yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepedeca, caiye iye vaivʉ, náre arejamed̶a Jesús.
MAR 14:50 Que tedurata ʉ̃i bueimara ʉ̃́re jocarĩ, dupini nʉrejaimad̶a na.
MAR 14:51 Cũinácʉ bojʉyo, nore cʉcʉ, Jesús yóboi nʉñʉ, dorejamed̶a quénora cũinácaje doicaje meacajede, lino ãmicʉricajede. Jesúre jẽivʉ bácavʉ jẽnidurejaimad̶a ñai bojʉyore máre, ʉ̃i doicajede jẽni.
MAR 14:52 Ʉbenita dajocayʉ dicajede ne pʉrʉái, cúyarĩ, dupini nʉrejamed̶a cuitótecaje cʉbecʉva.
MAR 14:53 Jesúre nʉvarejaimad̶a sacerdotevare jaboteipõecʉ yebai na, ʉ̃́re jẽivʉ bácavʉ. Nore ina sacerdotevare jaboteipõeva, aru ina judíova bʉcʉva, aru ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva máre ne baju cójijini borotenanʉrejaimad̶a ne jabova baju ne cójijiñami.
MAR 14:54 Aru Pedro joajĩenata Jesús yóboi nʉre nʉñʉ mácʉ, sacerdotevare jaboteipõecʉi tãibʉi ecorejamed̶a ʉ̃. Nore ecorĩ, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine coreipõevaque toaboi cʉocarĩ dobarejamed̶a ʉ̃.
MAR 14:55 Na sacerdotevare jaboteipõeva aru caivʉ ne cójijinocavʉ Jesúre ãmecororãjivʉre vorĩdurejaimad̶a, ʉ̃́re boarĩ́ jarʉvaiyʉrivʉ. Ʉbenita eabedejaimad̶a na.
MAR 14:56 Obedivʉ Jesúre borocʉrĩ ãmecororĩdurejaimad̶a. Ʉbenita cũinátʉrʉ boro coyʉbedejaimad̶a na.
MAR 14:57 Apevʉ ne jẽneboi cʉrivʉ nacajari, núri, borocʉrĩ ãmecororejaimad̶a Jesúre, yópe arĩ:
MAR 14:58 —Ʉ̃i yópe arĩ coyʉiyede jápiacarã ñʉja: “Iñami Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami, põevai d̶aiñamine, jarʉvacʉyʉmu yʉ. Yóbecʉrijãravʉa ji jarʉvarĩburu yóboi, aped̶ãmi d̶acʉyʉmu yʉ. Ʉbenita ji pʉrʉáque d̶abecʉbu yʉ”, áme Jesús, arejaimad̶a na.
MAR 14:59 Ʉbenita yópe ne ãmecororĩduiyedeca cũinátʉrʉ abedejaimad̶a na.
MAR 14:60 Dinʉmʉre ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ nacajari ne coricai núri, arejamed̶a Jesúre: —¿Coyʉrĩ majibecʉrʉ̃ mʉ? ¿Ne nópe ãmecoroiyede, aipe ayʉrʉ̃ mʉ? arejamed̶a Jesúre.
MAR 14:61 Ʉbenita Jesúcapũravʉ bi arejamed̶a. Dinʉmʉ bedióva cojedeca arejamed̶a Jesúre sacerdotevare jaboteipõecʉ: —¿Mʉ Cristo ãmecʉrʉ̃ mʉ? ¿Jʉ̃menijicʉ meacʉi mácʉrʉ̃ mʉ? arejamed̶a ʉ̃.
MAR 14:62 Aru Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: —Quédeca mi aimʉtamu yʉ. Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, yʉre, jã́rajaramu mʉja, Jʉ̃menijicʉ parʉcʉi meapũravʉi dobacʉre. Aru ji ocopeniboai jõd̶ari ẽmeiyede máre jã́rajaramu mʉja, arejamed̶a náre Jesús.
MAR 14:63 Que ayʉre, ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ jorojĩni, ʉ̃i doiyede tatorĩ, jad̶evarĩ, arejamed̶a: —Apevʉ ne coyʉiye jaʉbevʉ.
MAR 14:64 Javeta mʉja jápiad̶avʉ̃. Jʉ̃menijicʉ ʉbebi ñai nópe yávayʉre. ¿Aipe ad̶arãrʉ mʉja? arejamed̶a ʉ̃. —Boarĩ́ jarʉvaimʉ macʉyʉ́me ʉ̃, arejaimad̶a na caivʉ, ʉ̃́re boarĩ́ jarʉvaicõjeivʉ.
MAR 14:65 Que arĩ, ʉ̃́ra jẽcututurejaimad̶a na. Aru ʉ̃i jivare moari, ʉ̃́re pẽvavarejaimad̶a na. Aru arejaimad̶a: —Coyʉjacʉ mʉ. ¿Ñame matedí mʉre pẽvañʉ? ʉ̃́re pẽvavaivʉ arejaimad̶a na. Ina Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine coreipõeva máre ʉ̃́re totarejaimad̶a na.
MAR 14:66 Pedro ʉ̃i cʉedeca tãibʉi, sacerdotevare jaboteipõecʉi yebacarõmivacaco cũináco nore earejacod̶a õ.
MAR 14:67 Ʉ̃ cʉocayʉre jã́ri, ʉ̃́re me cocorejacod̶a õ. Aru arejacod̶a: —Mʉ máre ñai Jesús Nazarecacʉque cʉ́tevʉ mʉ, arejacod̶a ʉ̃́re.
MAR 14:68 Ʉbenita Pedrocapũravʉ arejamed̶a ṍre: —¡Nácacʉ ãmevʉ! Jesúre yʉ coreóvabevʉ. ¿Aipe arĩ, mʉ que ad̶orʉ̃? arejamed̶a. Que arĩ, tãibʉi etarĩ, jedevai nʉitenevei nʉrejamed̶a Pedro. Dinʉmʉ cáyu órejarejamed̶a.
MAR 14:69 Aru bedióva cojedeca ʉ̃́re jã́ri, arejacod̶a ico yebacaco náre, nore cʉrivʉre coyʉyo: —Ñai nácacʉbe ʉ̃, arejacod̶a.
MAR 14:70 Aru Pedrocapũravʉ arejamed̶a cojedeca: —¡Nácacʉ ãmevʉ! Jesúre yʉ coreóvabevʉ, arejamed̶a. No yójĩboi ina nore cʉrivʉ Pedrore jã́ri, cocorĩ, arejaimad̶a ʉ̃́re cojedeca: —Mʉ máre nácacʉbu mʉ. Galileacacʉtamu mʉ, arejaimad̶a na.
MAR 14:71 Dinʉmʉma jãve ayʉpe, náre pare baju arĩ coyʉrejamed̶a Pedro: —¡Jãveneca Jʉ̃menijicʉi jã́inoi yʉ mʉjare coyʉyʉtamu! ¡Jãve ji coyʉbedu, Jʉ̃menijicʉ ãmed̶ajacʉrĩ yʉre! Mʉje aimʉre ye majibecʉtamu yʉ. Jesúre yʉ coreóvabevʉ, arejamed̶a.
MAR 14:72 Ʉ̃i que aiye bajure, bedióva cojedeca órejarejamed̶a cáyu. Ʉ̃i órejaiyede, Pedro ãrʉrejamed̶a Jesús ʉ̃i coyʉiye báquede: “Cáyu ʉ̃i pʉque órejaquiye jipocai, yóbecʉe baju, ‘Jesúre yʉ coreóvabevʉ’, acʉyʉmu mʉ”, arĩ coyʉiye báquede ãrʉrejamed̶a. Aru ãrʉcʉ, cũiná orejamed̶a ʉ̃.
MAR 15:1 Aviá ʉ̃i tucʉmʉiyede ina sacerdotevare jaboteipõeva, judíova bʉcʉvaque, Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevaque, aru caivʉ ne cójijinocavʉ diede boroteni cójijidejaimad̶a na. Boroteni bʉojarĩ, Jesúre bʉorĩ, nʉvari jabocʉ ʉ̃i ãmiá Pilato yebai jacorãnʉrejaimad̶a na.
MAR 15:2 Ne nʉvaiyede ʉ̃́re, Pilato arejamed̶a Jesúre: —¿Mʉ́rʉ judíovai jabocʉ? arejamed̶a. Jesúcapũravʉ arejamed̶a: —Quédeca, mi aimʉrecabu yʉ, arejamed̶a.
MAR 15:3 Dinʉmʉma Jesúre caijĩe ãmene ãmecororejaimad̶a na.
MAR 15:4 Aru Pilatocapũravʉ arejamed̶a Jesúre: —¿Copʉ náre jʉ abecʉrʉ̃ mʉ? ¿Jápiabecʉrʉ̃ caijĩe ne ãmecoroiyede mʉre? arejamed̶a.
MAR 15:5 Ʉbenita ye yávabedejamed̶a Jesús. Ʉ̃i yávabe boje, ʉrarõ dápiarejamed̶a Pilato.
MAR 15:6 No torojʉve teinʉmʉre Pilatocapũravʉ jacoimʉ mácʉre põeva ne etavaicõjeimʉre etavavarejamed̶a.
MAR 15:7 Roma ãmicʉrõ jaboteinore boainʉmʉre, põevare boarĩ́ jarʉvaivʉ bácavʉ jacoimara marejáimad̶a. Nácacʉ cũinácʉ Barrabás ãmicʉrejamed̶a.
MAR 15:8 Obedivʉ põeva Pilato yebai mʉri nʉri, jẽniari jã́ranʉrejaimad̶a Pilatore: —Mi d̶arĩ cõmajiyepe d̶acajacʉ caride, arejaimad̶a na.
MAR 15:9 Ne jẽniari jã́iyede arejamed̶a náre Pilato: —¿Dinʉmʉ mʉje jabocʉre jaetovaji yʉ? arĩdurejamed̶a.
MAR 15:10 Ina sacerdotevare jaboteipõeva Jesúre ne jorojĩyede majini, obedivʉ põeva ne ʉe boje ʉ̃́re, nópe náre jẽniari jã́rejamed̶a Pilato.
MAR 15:11 Ʉbenita ina põevare majicarĩ, aicõjenejaimad̶a sacerdotevare jaboteipõeva yópe: —“Barrabáre jaetovajacʉ mʉ”, arĩ coyʉjarã mʉja Pilatore, arejaimad̶a sacerdotevare jaboteipõeva. Que baru ina põeva náre jʉ arĩ, que arejaimad̶a Pilatore.
MAR 15:12 Ne que coyʉrĩburu yóboi, arejamed̶a náre Pilato: —¿Dinʉmʉ ñai judíovai jabocʉ, mʉje aimʉre, aipe d̶aji yʉ? arejamed̶a.
MAR 15:13 —¡Ʉ̃́re jocʉcʉjaravena pẽvari, boarĩ́ jarʉvaicõjejacʉ mʉ! cod̶oboborĩ arejaimad̶a.
MAR 15:14 —¿Yéde ãmeina tearĩ ñai? jẽniari jã́rejamed̶a náre Pilato. Ʉbenita pʉeno baju cod̶oboborĩ arejaimad̶a na: —¡Ʉ̃́re jocʉcʉjaravena pẽvari, boarĩ́ jarʉvaicõjejacʉ mʉ! arĩ cod̶oboborejaimad̶a na.
MAR 15:15 Que teiyede Barrabáre jaetovarejamed̶a Pilato, náre ne ʉrõpe d̶aiyʉcʉ. Aru Jesúre jara popeicõjenejamed̶a. No yóboi churaravare Jesúre jocʉcʉjaravena pẽvaicõjenejamed̶a ʉ̃, Pilato.
MAR 15:16 Que teni ina churarava Jesúre ĩni, nʉvari jabocʉi cʉ̃rami, ʉ̃́re ecovarejaimad̶a diñami tãibʉi. Nore ecovarĩ, cójijicõjenejaimad̶a caivʉ apevʉ churaravare.
MAR 15:17 Jesúre pʉenocacaje, jabocʉi doicajepe paicaje ñemijuaricajede doarejaimad̶a na. Doarĩ bʉojarĩ, miumua cãteni, cainitarabʉre d̶arĩ, ʉ̃i jipobʉrã ditarabʉre tʉorejaimad̶a na.
MAR 15:18 Que d̶arĩ ʉ̃́re jacoyʉrejaimad̶a na: —Ména cʉjacʉ mʉ, judíovai jabocʉ, arejaimad̶a churarava Jesúre, ʉbenita ʉ̃́re yʉrivʉ.
MAR 15:19 Ʉ̃́re jipobʉrã jocʉyoque jãd̶ori, ʉ̃́ra jẽcututuri, ʉ̃́re jabocʉre jacoyʉivʉpe ñʉaturĩ tedejaimad̶a na coapa.
MAR 15:20 Ʉ̃́re yʉrini bʉojarĩ, ʉ̃́re ne doicaje ñemijuaricaje bácarõre, no jabocʉi doicajepe paicajede ĩni, duarĩ, ʉ̃i doicaje bácarõre bedióva ʉ̃́re doarejaimad̶a cojedeca. Que teni bʉojarĩ, ʉ̃́re nʉvari, jocʉcʉjaravena ʉ̃́re pẽvari jẽoranʉrejaimad̶a na, churarava.
MAR 15:21 Jesús jocʉcʉjaravede ture nʉñʉ maridurejamed̶a. Aru cuyʉ bácʉ ĩmaroi earejamed̶a Simón, Cirene ãmicʉriĩmarocacʉ. Alejandro aru Rufo népacʉ barejámed̶a ʉ̃, Simón. Nore vaiyʉ́re, ʉ̃́re Jesús ʉ̃i jocʉcʉjaravede tuino mácarõre tuicõjenejaimad̶a na, churarava.
MAR 15:22 Ina churarava nʉvarejaimad̶a Jesúre cʉ̃racũ Gólgota ãmicʉricũi, Põe jipobʉcũ aiyʉrõmu.
MAR 15:23 Noi ũcuiye upiáteiye báque cʉrijororʉ cʉrejavʉ̃ya, vino ʉ́yaicoro mirra ãmicʉe jocʉcʉ cuidóque. Die ũcuiyede jínidurejaimad̶a Jesúre, ʉ̃́re ijibequiyepe aivʉ. Ʉbenita ʉ̃ ũcuri jã́ri, ʉbecʉ, ũcumenejamed̶a.
MAR 15:24 Que teni ʉ̃́re jocʉcʉjaravena pẽvari jẽorejaimad̶a. Aru ne yajuiyede cainijidʉare dʉvarejaimad̶a. Didʉá etaiyede jã́ri, majidejaimad̶a ácʉ nácacʉ ĩcʉyʉre Jesús ʉ̃i doiye báque coapa. Que teni yajurĩ, coavarĩ Jesús ʉ̃i doiye báquede, ĩnejaimad̶a ʉ̃́re pẽvaivʉ bácavʉ.
MAR 15:25 Javejĩna nueve baji, pẽvari jẽorejaimad̶a ʉ̃́re.
MAR 15:26 Jocʉcʉjaravena, ʉ̃i jipobʉ pʉenoi, toivaino jẽnejavʉ̃ya, apevʉ ne majinajiyepe aino Jesúre boarĩ́ jarʉvaivʉ ne dápiainore, “¿Aipe teni ʉ̃́re boarĩ́ jarʉvarãma na?” ne aino. Yópe aiyʉrejavʉ̃ya no toivaino: “Judíovai jabocʉbe”.
MAR 15:27 Ʉ̃́que máre pẽvari jẽorejaimad̶a pʉcarã tatorĩ ñavaipõevare, ape pʉcarõa jocʉcʉjaravearã. Cũinácʉ Jesús ʉ̃i meapũravʉi aru apecʉ ʉ̃i cãcopũravʉi cʉrejaimad̶a.
MAR 15:28 Que teni d̶arejaimad̶a ina yópe Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i toivaicõjeiye báquepedeca ʉ̃i yávaiyede: “Põeva ʉ̃́re d̶arãjarama yópe ne d̶aiyepe ãmeina teivʉre”, toivaicõjenejaquemavʉ.
MAR 15:29 Ina vainánʉraivʉ jã́ri, ne jipobʉare cújiovarĩ, ãmeina yávarejaimad̶a ʉ̃́re, yópe arĩ: —Mʉ, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine jarʉvaiyʉvacacʉ aru yóbecʉrijãravʉa yóboi diñamine mead̶aiyʉvacacʉ, caride jocʉcʉjaravede dajocarĩ, ẽmeni, mi bajure mead̶ajacʉ mʉ, arejaimad̶a Jesúre ina vainánʉraivʉ.
MAR 15:31 Nopedeca ina sacerdotevare jaboteipõeva aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevaque máre, ne baju yʉrivʉ Jesúre, yópe arejaimad̶a: —Apevʉre mead̶avacacʉvacari, ʉbenita ʉ̃i bajure mead̶arĩ majibebi ʉ̃.
MAR 15:32 Cristo, Israecavʉ ne jabocʉ, jocʉcʉjaravede dajocarĩ, ẽmeni, dajacʉrĩ ʉ̃. Que d̶aru, maja jʉ arãjaramu ʉ̃́re, arejaimad̶a na. Aru ina pʉcarã pẽvaimara mácavʉ máre ʉ̃́que, nopedeca ãmeina yávarejaimad̶a ʉ̃́re.
MAR 15:33 Jãravʉ corica baji ñemié tʉrĩ darejavʉ̃ya caino joborõi. Pʉ yóbecʉriora yóboita vaidéjavʉ̃ya.
MAR 15:34 Aru yóbecʉriora bajita, iye ñemié tʉiyede dajocaiyede, pare bʉjié cod̶oboborĩ, yávarĩ darorejamed̶a Jesús: —Eloi, Eloi, ¿lama sabactani? Nópe aino: “Mʉ, ji mearore jímʉ, mʉ, Jʉ̃menijicʉ, ¿aipe teni yʉre dajocarĩ nʉñʉrʉ mʉ?” aiyʉrõ marejávʉ̃ya.
MAR 15:35 Que ayʉre, apevʉ nore núrivʉcavʉ ʉ̃́re jápiarĩ, ʉbenita jápiarĩ eabeni, arejaimad̶a: —Jápiajarã. Elíare órejaibi ʉ̃, arejaimad̶a na.
MAR 15:36 Dinʉmʉre cũinácʉ nácacʉ cúyarĩ, jaʉbore ĩni, ʉyovarejamed̶a vino ʉ́yaicoro upiáricoroque aru dijaʉ́bore abod̶orã bʉorĩ, jẽori, jarʉrʉrejamed̶a Jesús ʉ̃i ũcuquiyepe ayʉ. Aru arejamed̶a: —Corejarã. Jã́rajarevʉ Elías jõd̶avacʉdayʉre ʉ̃́re, arejamed̶a ʉ̃.
MAR 15:37 Cojedeca Jesús pare bʉjié cod̶oboborĩ, “Quénoramu” arĩ, yaidéjamed̶a ʉ̃. Ʉ̃i yaiyeda, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramicacaje ʉracaje coricõpavaicaje bácarõ quéda corica baji jad̶eni nʉrejavʉ̃ya, pʉenocatʉrʉvai bʉ́rĩ pʉ cãchinocatʉrʉvaita.
MAR 15:39 Nore Jesús bácʉre cocorĩ núcʉ barejámed̶a churaravai jabocʉ. Jesús yaiyʉ́re jã́ri, arejamed̶a ñai: —Jãveneca Jʉ̃menijicʉi mácʉ baju batecʉ́be ñai, arejamed̶a churaravai jabocʉ.
MAR 15:40 Nomiva máre cocorĩ núrivʉ joajĩemia cʉrejaimad̶a. Ne jẽneboi cʉrejaimad̶a cũináco nomió, Magdala ãmicʉriĩmarocaco, õi ãmiá María, aru apeco õi ãmiá Salomé, aru apeco õi ãmiá María máre, ico Santiago aru José népaco. Ñai Santiago bojʉyo barejámed̶a. Apecʉ Santiago bʉcʉcʉ ʉ̃i cãchinocacʉ barejámed̶a ʉ̃, Maríai mácʉ.
MAR 15:41 Na Jesús ʉ̃i cʉede Galilea ãmicʉrõi cad̶ateivʉ barejáimad̶a ʉ̃́re. Aru apevʉ nomiva, ina eaivʉ bácavʉ ʉ̃́que Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, cʉrejaimad̶a nore.
MAR 15:42 Dijãravʉ, nainú, torojʉve teijãravʉ baquinóre mead̶aijãravʉ barejávʉ̃ya. Sábado baquinó jipocacajãravʉ barejávʉ̃ya.
MAR 15:43 Pilato yebai nʉrejamed̶a José, Arimatea ãmicʉriĩmarocacʉ. Sacerdotevai cójijinore coyʉipõevacacʉ barejámed̶a ʉ̃. Ne pued̶aimʉ marejámed̶a José. Ʉ̃ máre Jʉ̃menijicʉi jabotequinʉmʉ maquinóre napini coreyʉ barejámed̶a. Jidʉrõ cʉbeno, parʉriũme cʉrĩ, Pilato yebai nʉri, Jesús bácʉi baju bácarõre jẽniacʉnʉrejamed̶a ʉ̃. José ʉ̃i jẽniaiyede, Pilato cuturejamed̶a churaravai jabocʉre. Aru jẽniari jã́rejamed̶a ʉ̃́re:
MAR 15:44 —¿Jave yaidíca ʉ̃? ¿Aipiye bajure yaidí? arejamed̶a.
MAR 15:45 Aru churaravai jabocʉ jʉ arejamed̶a: —Jave yaibí ʉ̃ mácʉ, arejamed̶a. Aru aiyeta, Jesús bácʉi baju bácarõre ĩ́cõjenejamed̶a Pilato, Joséde ĩ́cõjeñʉ.
MAR 15:46 Meacaje boricaje, lino ãmicʉricajede bojed̶arĩ, Jesús bácʉre jocʉcʉjaravede jõd̶avari, ĩni, dicajeque, ʉ̃ mácʉre cũmari bʉorejaimad̶a Joséjã. Ʉ̃ mácʉre nʉvari cʉ̃racobei, Jesús bácʉre jarʉvarejaimad̶a na. Nore ne jarʉvarĩburu yóboi, apetʉrava cʉ̃ratʉravare ĩni, jãturuvari, dicobede biedejaimad̶a.
MAR 15:47 Aru Jesús bácʉre jarʉvainore jã́rejaimad̶a na, María Magdalacaco aru María, Joséi paco máre.
MAR 16:1 No judíovai jabʉóvaijãravʉ sábado, nainú vaiyede, María Magdalacaco, aru Salomé, aru Santiagoi paco mumijʉribʉre ĩni bojed̶arejaimad̶a na. Jesús bácʉre ne jarʉvainoi nʉri, die mumijʉeque ʉ̃ mácʉi baju bácarõre yuarãnʉivʉ barejáimad̶a na.
MAR 16:2 No sumana bʉijãravʉ domingo javejĩnara, aviá ʉ̃i tucʉmʉiyede, Jesús bácʉre ne jarʉvainoi nʉrejaimad̶a ina nomiva.
MAR 16:3 Ne bajumia borotede nʉrejaimad̶a, yópe arĩ: —¿Ñame majare cʉ̃racobe bieitʉravare jãturuvari, cad̶atenajidica na? arejaimad̶a dinomiva.
MAR 16:4 Ne eaiyede nore, dicobe biebecobede jã́rejaimad̶a na. Ditʉrava bieitʉrava bácarõ ʉratʉrava baju barejávʉ̃ya. Ʉbenita joajĩeneca ditʉravare jã́ri earejaimad̶a na.
MAR 16:5 Dicobede ecoivʉ nore meapũravʉi dobacʉre, bojʉyore jã́rejaimad̶a ina nomiva. Boricajede, ʉ̃mʉjʉricajede doyʉ barejámed̶a ʉ̃. Aru dinomiva cuecumarejaimad̶a na.
MAR 16:6 Náre arejamed̶a: —Jidʉbejarã mʉja. Jesús Nazarecacʉre, ne jocʉcʉjaravena pẽvaimʉ mácʉre, vorĩduivʉbu mʉja. Yore cʉbebi ʉ̃. Javeta nacajami. Jã́rijide apa. Ʉ̃i bajure ne jarʉvaino mácarõre jã́jara mʉja.
MAR 16:7 Pedrore aru Jesúi bueimara mácavʉ apevʉre yópe coyʉrãnʉjara mʉja: “Mʉje jipocai Galileai nʉcʉyʉme Jesús. Nore mʉjare ʉ̃i ávarepe ʉ̃́re jã́rajaramu mʉja”, ajarã, arejamed̶a náre.
MAR 16:8 Aru dicobede etarĩ, cúyarĩ nʉrejaimad̶a ina nomiva. Jidʉrĩ bididejaimad̶a na. Nʉri, ne copʉimarare ye abedejaimad̶a dinomiva, cuecumaivʉ.
MAR 16:9 Jesús nacajañʉ mácʉ yainore jarʉvarĩ, sumana bʉijãravʉ domingo javejĩnara, cʉetedejamed̶a mamarʉmʉre María Magdalacacore, ico ʉ̃i jarʉvaimo máco siete paivʉ abujuvare.
MAR 16:10 Õ nʉri, majide d̶arejacod̶a ina ʉ̃́que cʉrivʉ bácavʉre, chĩori oivʉre.
MAR 16:11 Aru na jápiaivʉ nacajañʉre yainore jarʉvarĩ, aru õi jã́ino mácarõre máre jápiarĩ, “Jãve majʉvʉ́”, abedejaimad̶a na.
MAR 16:12 No yóboi cʉetedejamed̶a apecʉpeda ina pʉcarã ʉ̃i bueimaracavʉre ne nʉiyede mái ĩmarore jocarĩ.
MAR 16:13 Na nʉri coyʉrĩdurejaimad̶a nácavʉre. Ʉbenita jʉ abedejaimad̶a náre máre.
MAR 16:14 Yóbo baji Jesús cʉetedejamed̶a caivʉ once paivʉ ʉ̃i bueimarare ne dobaede tʉoiva yebai. Jʉ abevʉ barejáimad̶a ina jã́ivʉ bácavʉ Jesúre, nacajañʉ mácʉre yainore jarʉvarĩ, ne coyʉiyede ʉ̃́ra. Que baru jararejamed̶a ne jʉ abenore aru ne jápiarĩ coreóvabede máre.
MAR 16:15 Arejamed̶a náre: —Buenanʉjara caivʉ ijãravʉcavʉre iye yávaiye méne.
MAR 16:16 Nácavʉ ne jʉ arĩ jã́d̶ovaru Jʉ̃menijicʉre ocoque mead̶acʉyʉmu yʉ. Ʉbenita nácavʉ jʉ abevʉ baru bíjarãjarama na.
MAR 16:17 Ina yʉre jʉ aivʉ põeva ne d̶arĩ majibede d̶arãjarama. Ji ãmiái, ji parʉéque, jaetovarãjarama abujuvare. Yávarãjarama apecamua yávaicamuare ne majibecamuare.
MAR 16:18 Dʉrʉrãjarama ãd̶avare. Ne ũcuiyede ijede ye ãmed̶abequiyebu náre. Ijimarare tʉorãjarama, aru meatenajarama na, arejamed̶a Jesús.
MAR 16:19 Jesús yávayʉ bácʉ náre, mʉri nʉrejaquemavʉ ijãravʉre jocarĩ. Nʉrejaquemavʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Dobarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi meapũravʉi.
MAR 16:20 Aru ʉ̃i bueimara mácavʉ coyʉrãnʉrejaimad̶a iye yávaiye méne põevare cainoai. Que baru cainʉmʉa Jesús cad̶atedejamed̶a ʉ̃i põevare, ne coyʉrãjiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede põeva ne d̶arĩ majibede d̶aiyeque. Quénoramu.
LUK 1:1 Mʉ, Teófilo, obedivʉ põeva toivarĩ bʉ́quemavʉ caiye iye Jesúi d̶aiye báquede maje jẽneboi coyʉinore.
LUK 1:2 Yópe ina mamarʉmʉre jã́ivʉ bácavʉ caiye Jesúi d̶aiye báquede aru Jʉ̃menijicʉi yávaiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquede coyʉivʉ bácavʉ majare toivaquemavʉ. Návacari ʉ̃́que cʉrejaquemavʉ ʉ̃i mamabʉijãravʉi pʉ ʉ̃i jebeijãravʉita.
LUK 1:3 Aru yʉ máre jãve jã́ri coreóvacacʉ joe báque caiye iye d̶aiye báquede. Que baru dápiavʉ yʉ yópe, “Ji toivaru coyʉinore iye teiye báquepe Teófilore, meajebu ʉ̃́re”, arĩ dápiavʉ yʉ.
LUK 1:4 Que baru toivaivʉ mʉre, mi majiquiyepe ayʉ jãveneca iye coyʉiye mi jápiaiye báquede.
LUK 1:5 Ãnijãravʉa báquei Herodes bácʉ Judea ãmicʉrijoborõcavʉ ne jabocʉ baede, cʉrejamed̶a cũinácʉ sacerdote, ʉ̃i ãmiá Zacarías. Abías ãmicʉriyajubocacʉ barejámed̶a ʉ̃. Jímarepaco máre Aarón ãmicʉcʉ bácʉ sacerdote bácʉi pãrameco barejácod̶a, õi ãmiá Isabel.
LUK 1:6 Ina pʉcarã meara marejáimad̶a Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Aru d̶arejaimad̶a iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre.
LUK 1:7 Ʉbenita Isabel jʉed̶oeabedejacod̶a. Aru ina pʉcarã bʉcʉjĩna marejáimad̶a. Que baru jʉed̶ocʉvabedejaimad̶a na.
LUK 1:8 Cũinájãravʉ Zacaríai yajubo, sacerdotevacavʉi yajubo, ne memeijãravʉ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jívʉi barejávʉ̃ya.
LUK 1:9 Aru Zacaríare ne beoiye boje, ʉ̃i juacʉnʉino marejávʉ̃ya. Que baru sacerdoteva ne d̶arĩ cõmajiyepedeca d̶aiye jaʉrejavʉ̃ya ʉ̃́re. Mumijʉede juacʉecorejamed̶a ʉ̃ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami.
LUK 1:10 Que teni obedivʉ põeva jẽniarejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i cʉ̃rami jedevacobei diora, mumijʉede juaiorai.
LUK 1:11 Zacarías mumijʉede juayʉ bácʉ, ʉ̃́re cʉetedejamed̶a cũinácʉ ángele, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ, núcʉ meapũravʉi ne juaino yebai.
LUK 1:12 Aru ʉ̃́re jã́ri, cuecumarejamed̶a Zacarías. Jidʉcʉ barejámed̶a ʉ̃.
LUK 1:13 Ʉbenita ñai ángele arejamed̶a ʉ̃́re: —Mʉ, Zacarías, jidʉbejacʉ mʉ. Jʉ̃menijicʉ jápiaibi mi jẽniaiye báquede. Aru caride Jʉ̃menijicʉ cad̶atecʉyʉme mʉre. Mimarepaco jʉed̶ocʉvacod̶ome. Aru Juan ãmidojacʉ mʉ ʉ̃ macʉyʉ́re.
LUK 1:14 Torojʉcʉyʉmu mʉ mímacʉ bacʉyʉ́re boje. Aru obedivʉ põeva torojʉrãjarama ʉ̃i põeteiyede.
LUK 1:15 Mímacʉ bacʉyʉ́ parʉcʉ bacʉyʉ́me Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santo ʉ̃́que cʉcʉyʉme jípacoi yapibʉ jívʉmiareca. Que baru vino ʉ́yaicoro boqueicorore ũcumecʉyʉme ʉ̃. Aru apecoro boqueicorore máre ũcumecʉyʉme ʉ̃.
LUK 1:16 Ñai mímacʉ bacʉyʉ́ obedivʉ põeva Israel bácʉi pãramena márajivʉre, ʉ̃i coyʉquiyede náre Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne, chĩore d̶arĩ jʉ arãjarama ne jabocʉ Jʉ̃menijicʉre.
LUK 1:17 Jʉ̃menijicʉ nópe d̶are d̶acʉyʉme mímacʉ bacʉyʉ́re. Aru jipocatede d̶acʉyʉme mímacʉ bacʉyʉ́re maje jabocʉre ʉ̃i Espírituque, ʉ̃i parʉéque. Nopedeca Jʉ̃menijicʉ parʉre d̶arejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre máre, ʉ̃i ãmiá Elías, ʉ̃i Espírituque, ina bʉcʉva ne jʉ arĩ jipocatenajiyepe ayʉ némarare ne cãrijimene d̶arãjiyepe ayʉ náque, aru ina jʉ abevʉ ne dápiarãjiyepe ayʉ jʉ aivʉ ne majiépedeca. Caiye iye d̶acʉyʉme mímacʉ bacʉyʉ́ põevare mead̶arĩ, ne jacopʉrãjiyepe ayʉ maje jabocʉre, Jʉ̃menijicʉi daroquimʉre, arejamed̶a ñai ángele Zacaríare.
LUK 1:18 Ñai ángele ʉ̃i arĩburu yóboi, Zacarías jẽniari jã́rejamed̶a ʉ̃́re: —¿Aipe d̶arĩ coreóvaji yʉ jimarepaco jʉed̶ocʉvacod̶ore? Bʉcʉcʉbu yʉ. Aru jimarepaco máre bʉcʉcobe õ, arejamed̶a Zacarías.
LUK 1:19 Aru ñai ángele arejamed̶a ʉ̃́re: —Yʉ́bu Gabriel. Yʉ núcʉbu cainʉmʉa Jʉ̃menijicʉ yebai, memecayʉ ʉ̃́re. Jʉ̃menijicʉi daroimʉmu yʉ. Mʉre coyʉcʉdayʉbu yʉ iye yávaiye méne.
LUK 1:20 Ʉbenita caride yávarĩ majibecʉbu mʉ. Aru yávabecʉyʉmu mʉ mímacʉ bacʉyʉ́ ʉ̃i põeteiyeta, mi jʉ abe boje ji coyʉiyede. Caiye vaiquíyebu yópe ji coyʉiyepe mʉre cari, arejamed̶a ñai ángele.
LUK 1:21 Aru ina nópe coyʉivʉ, caivʉ ina obedivʉ põeva Zacaríai etaiyede coredejaimad̶a na. Ʉrarõ coreni ʉ̃́re, pare dápiarejaimad̶a, “¿Aipe teni Zacarías etabedi Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine jocarĩ?” aivʉ.
LUK 1:22 Bʉojarĩ, etarejamed̶a Zacarías Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine jocarĩ. Etayʉ bácʉ, yávarĩ majibedejamed̶a náre. Que baru ina põeva coreóvarejaimad̶a Zacarías jã́ñʉ mácʉre yópe decoboainope apʉcʉre diñami Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jívʉi. Zacaríacapũravʉ yaredejamed̶a ʉ̃i pʉrʉque náre. Ʉbenita yávarĩ majibecʉ mautedejamed̶a ʉ̃.
LUK 1:23 No yóboi, apejãravʉ ʉ̃i yajubo, sacerdotevacavʉi yajubo, ne Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami memeijãravʉa yóboi, Zacarías copainʉrejamed̶a ʉ̃i cʉ̃rami.
LUK 1:24 Aru dijãravʉa yóboi jímarepaco jʉed̶oearejacod̶a õ. Que teni cũinápʉrʉpe paiaviavare mautedejacod̶a õ cʉ̃rami jívʉi. Aru arejacod̶a:
LUK 1:25 —Yopedeca d̶acaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ yʉre. Cõmaje ãroje jã́ri yʉre, ĩame ji cʉyeno mácarõre. Aru d̶acaibi yʉre põeva ne cõenímenajiyepe ayʉ, arejacod̶a õ, Isabel.
LUK 1:26 Isabel õi seis paiaviava micaco baedata, dinʉmʉita bedióva cojedeca ñai ángele Gabriede darorejamed̶a Jʉ̃menijicʉ, Galilea ãmicʉrõi, Nazaret ãmicʉriĩmaroi.
LUK 1:27 Diĩmaroi cũináco nomió cʉrejacod̶a, María ãmicʉco. Õ marejácod̶a David bácʉi pãramecʉ Joséi márepaco bacod̶ó. Õ ye cʉbedejacod̶a ʉ̃mʉque cãreja. Õi yebai darorejamed̶a Jʉ̃menijicʉ ñai ángelede.
LUK 1:28 Õi yebai earĩ, yópe arejamed̶a Maríare ñai ángele: —¿Me cʉcorʉ̃ mʉ? Mʉ Jʉ̃menijicʉi beoimomu. Mʉ́que cʉbi Jʉ̃menijicʉ, arejamed̶a Maríare.
LUK 1:29 Ʉbenita ñai ángele ʉ̃i nópe aiyede cuecumari, “¿Aipe ayʉ bárica ʉ̃ yʉre?” arĩ dápiarejacod̶a.
LUK 1:30 Aru ñai ángele arejamed̶a ṍre: —Ji coyʉiyede jidʉbejaco mʉ, María. Jʉ̃menijicʉ mʉre jecʉbi.
LUK 1:31 Micateni, jʉed̶ocʉvacod̶omu mʉ. Mi jʉed̶ocʉvacojimʉ Jesús ãmicʉcʉyʉme ʉ̃ macʉyʉ́.
LUK 1:32 Jabocʉ parʉcʉ bacʉyʉ́me mímacʉ bacʉyʉ́. Aru põeva arãjarama ʉ̃i borore, “Jʉ̃menijicʉ parʉcʉi mácʉbe ʉ̃”. Ʉ̃i ñecu mácʉ, David bácʉpe, jabotede d̶acʉyʉme Jʉ̃menijicʉ mímacʉ bacʉyʉ́re.
LUK 1:33 Israel bácʉi pãramena ne jabocʉ bacʉyʉ́me. Mímacʉ bacʉyʉ́ ʉ̃i jaboteiye ye cũiméquiyebu, arejamed̶a Maríare.
LUK 1:34 Maríacapũravʉ arejacod̶a ʉ̃́re: —¿Aipe ayʉrʉ̃ mʉ, nópe ayʉ? Yʉ ye ʉ̃mʉque cʉbecotamu yʉ, arejacod̶a õ.
LUK 1:35 Ñai ángelecapũravʉ arejamed̶a ṍre: —Mʉre dacʉyʉme Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santo. Aru Jʉ̃menijicʉ caivʉ pʉeno parʉcʉ ʉ̃i parʉé cʉquiyebu mʉ́que. Que baru mi jʉed̶ocʉvacojimʉ meacʉ baju bacʉyʉ́me ʉ̃. Jʉ̃menijicʉi mácʉ bacʉyʉ́me ʉ̃.
LUK 1:36 Aru miparĩmo Isabel, bʉcʉcovacari, micacobe õ máre. Caride “jʉed̶oeabeco”, ne aimo máco javeta seis paiaviava micacotamed̶a.
LUK 1:37 Jʉ̃menijicʉ caiyede d̶aiye majibi. Que baru ye cʉbevʉ ʉ̃i d̶abeno, arejamed̶a Maríare ñai ángele.
LUK 1:38 Aru arejacod̶a Maríacapũravʉ: —Jʉ̃menijicʉi yebacacotamu yʉ. Mi aiyepe bajarṍri yʉre, arejacod̶a õ. Coyʉrĩ bʉojarĩ, nʉrejamed̶a ñai ángele ṍre jocarĩ.
LUK 1:39 Dijãravʉai María nʉrejacod̶a maumejie cũináĩmaroi, cʉ̃racũai, Judea ãmicʉrijoborõi.
LUK 1:40 Ĩmaroi earĩ, Zacaríai cʉ̃rami ecorejacod̶a õ. Aru ecorĩ jacoyʉrejacod̶a Isabede.
LUK 1:41 Õi jápiaiyede Maríai jacoyʉiyede, õi mácʉ cújidejamed̶a õi yapibʉi. Aru Espíritu Santo dápiaicõjenejamed̶a Isabede.
LUK 1:42 Que baru Isabel, yópe arĩ, cod̶oboborejacod̶a Maríare: —¡Jʉ̃menijicʉ mʉre me jã́ri, mearo d̶acaquemavʉ mʉre caivʉ nomiva pʉeno! ¡Jʉ̃menijicʉ me jã́ri, mearo d̶acacʉyʉme mímacʉ bacʉyʉ́re máre pʉeno baju!
LUK 1:43 Cuecumari dápiaivʉ yʉ ji jabocʉi paco ji yebai õi cucodaiyede.
LUK 1:44 Ji jápiaiyede mi jacoyʉiyede, jímacʉ torojʉcʉ cújibi ji yapibʉi.
LUK 1:45 Mʉ jʉ arebu ángele ʉ̃i coyʉiye báquede mʉre. Mʉ dápiarebu Jʉ̃menijicʉ d̶acʉyʉre mʉre ʉ̃i aiye báquepedeca. Que baru Jʉ̃menijicʉ me teyʉbe mʉre. Torojʉvʉ mʉ, arejacod̶a õ.
LUK 1:46 Aru María arejacod̶a: Ji ũmei coreóvaivʉ ji jabocʉi parʉéde.
LUK 1:47 Aru ji decocʉi torojʉvʉ Jʉ̃menijicʉre, yʉre mead̶aipõecʉre, boje.
LUK 1:48 Jʉ̃menijicʉ cõmaje ãroje jã́quemavʉ yʉre, ʉ̃i yebacacore. Que baru caivʉ ijãravʉcavʉ “Jʉ̃menijicʉi torojʉre d̶aimome õ”, arãjarama yʉre.
LUK 1:49 Ñai parʉcʉ baju d̶ayʉbe yʉre mearo ʉrarõre. Aru meacʉ bajube. Caivʉ apevʉ pʉeno meacʉbe ʉ̃.
LUK 1:50 Cõmaje ãroje jã́ñʉme caivʉ ina pued̶aivʉre ʉ̃́re, javede aru caride máre.
LUK 1:51 Ʉ̃i d̶aiyeque jã́d̶ovañʉme ʉ̃i parʉéde. Ina põeva ne baju me dápiaivʉre, apevʉ pʉeno meara dápiaivʉre, coavayʉbe.
LUK 1:52 Ina jabova parʉrivʉre ne parʉéde ĩñʉme náre jocarĩ. Aru ina cõmaje ãrojarivʉre mearo d̶acayʉbe ʉ̃.
LUK 1:53 Ina ãuyaivʉre yapide d̶ayʉbe me ãiyeque. Aru ina cʉve cʉvarivʉre jaroyʉbe cʉve cʉvabevʉva.
LUK 1:54 Cad̶ateyʉbe ʉ̃i põevare, maja Israecavʉre, ʉ̃i cõmaje ãroje jã́ri ãrʉé boje.
LUK 1:55 Cũinátʉrʉ yávarejaquemavʉ majeñecuva mácavʉre, Abraham mácʉre aru ʉ̃i pãramenare máre, cainʉmʉa, arejacod̶a María.
LUK 1:56 Cʉrejacod̶a Isabeque yóbecʉrã aviáva. Aru no yóboi copainʉrejacod̶a õi cʉ̃rami.
LUK 1:57 Dinʉmʉai Isabel jʉed̶ocʉvarejacod̶a ʉ̃mʉ jʉed̶ojĩcʉre.
LUK 1:58 Aru õi cad̶ajĩecavʉ, õ jivʉ máre, ne jápiaiyede õi borore Jʉ̃menijicʉ cõmaje ãroje jã́ñʉre ṍre, torojʉrejaimad̶a ṍque.
LUK 1:59 Ocho paijãravʉa põeteniburu yóboi, sacerdoteva õi mácʉi cajede buraicõjeni judíova ne d̶arĩ cõmajiyepe, d̶arãearejaimad̶a na. Aru ãmidorãjivʉ barĩdurejaimad̶a ʉ̃́re Zacarías, jípacʉpe.
LUK 1:60 Ʉbenita jípaco arejacod̶a: —Bi, Zacarías ãmemi. Ʉ̃ ãmicʉcʉyʉme Juan, arejacod̶a õ.
LUK 1:61 Que teni ina põeva arejaimad̶a ṍre: —Cʉbebi apecʉ mívʉ jẽnebore Juan ãmicʉcʉ, arejaimad̶a na.
LUK 1:62 Aru ina põeva yaredejaimad̶a ne pʉrʉque jípacʉre, jẽniari jã́ivʉ ʉ̃́re, “¿Yécʉ ãmidocʉyʉrʉ̃ ʉ̃́re?”
LUK 1:63 Que teni Zacarías jabióvarĩ jẽniarejamed̶a toivaivede. Aru toivarejamed̶a yópe: “Juan ãmicʉbi ʉ̃”. Que baru caivʉ pare dápiarejaimad̶a caiye iyede.
LUK 1:64 Aru cũiná yávarĩ bʉ́rĩ, torojʉrĩ, mearore jídejamed̶a Jʉ̃menijicʉre Zacarías.
LUK 1:65 Que baru caivʉ ina põeva, ʉ̃i cad̶ajĩecavʉ, cuecumarejaimad̶a na. Caiye iye borore borotedejaimad̶a caivʉ caino dijoborõi, Judea ãmicʉrijoborõcacũa cʉ̃racũai.
LUK 1:66 Aru caivʉ ina jápiaivʉ, me dápiarĩ arejaimad̶a: —¿Yécʉ baquidíca ñai jʉed̶ocʉ? arejaimad̶a na. Aru Jʉ̃menijicʉ cad̶atedejaquemavʉ ʉ̃́re.
LUK 1:67 Dinʉmʉre Espíritu Santo dápiaicõjenejamed̶a Zacaríare. Que baru Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉrejamed̶a:
LUK 1:68 Torojʉvʉ yʉ Jʉ̃menijicʉque. Que baru mearore jívʉ yʉ maje jabocʉre, Israecavʉ maje mearore jímʉre. Cõmaje ãroje jã́ri ʉ̃i põevare, mead̶aibi majare abujuvai jabocʉi parʉéde jarʉvarĩ.
LUK 1:69 Jʉ̃menijicʉ daroyʉbe majare cũinácʉ mead̶aipõecʉre, ʉ̃i põecʉ David bácʉi pãramecʉre.
LUK 1:70 Javede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ, yópe arĩ, coyʉrejaimad̶a: “Jʉ̃menijicʉ darocʉyʉme mead̶aipõecʉre, ʉ̃i põevare mead̶aquiyepe ayʉ”.
LUK 1:71 Majare mead̶aipõecʉ mead̶acʉyʉme majare maucʉvarivʉ ne parʉéde jarʉvarĩ.
LUK 1:72 Que d̶acʉyʉme ʉ̃i cõmaje ãroje jã́iye báque boje maje jipocacavʉ bácavʉre aru ʉ̃i ãrʉmetebe boje “Yópe d̶arãjarevʉ”, ʉ̃i aino mácarõpedeca na mácavʉre.
LUK 1:73 Jãve d̶acacʉyʉme majare yópe ʉ̃i aiye báquepedeca majeñecu mácʉ Abraham mácʉre.
LUK 1:74 Mead̶acʉyʉme majare maucʉvarivʉre jarʉvarĩ, maje memecarãjiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteinore jidʉbevʉva maja, mearore dápiarĩ aru mearore d̶arĩ Jʉ̃menijicʉi jã́iyede cainʉmʉa, caride pʉ maje yainʉmʉita, arejamed̶a Jʉ̃menijicʉre.
LUK 1:76 Aru mamacʉre máre arejamed̶a Zacarías: Mʉ, jímacʉ, coreóvarãjarama mʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉre caivʉ pʉeno parʉcʉre. Que baru mʉ nʉcʉyʉmu maje jabocʉ jipocai. Coyʉcʉyʉmu Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne põeva chĩori ne ãmeina teiyede, ne oatʉvarãjiyepe ayʉ ne d̶aiyede ʉ̃i daquiye jipocai.
LUK 1:77 Coreóvare d̶acʉyʉmu mʉ ʉ̃i põevare, ne majinajiyepe ayʉ mead̶aquiyede náre. Ʉ̃́recabe ãrʉmetecʉyʉ ne ãmeina teiyede.
LUK 1:78 Nópe d̶acʉyʉmu mʉ Jʉ̃menijicʉi cõmaje ãroje jã́iye boje põevare ãnijãravʉ, majare mead̶aipõecʉ bacʉyʉ́ ʉ̃i daquijãravʉ baquinói. Yópe mamajãravʉ miad̶áepe baquiyébu majare.
LUK 1:79 Ãnijãravʉ baquinóre yávaiyede jãvene majide d̶acʉyʉme põevare majare mead̶aipõecʉ bacʉyʉ́, yópe pẽoiye jã́re d̶aiyepe ina ñeminoi dobarivʉre, ina yainore jidʉrivʉre. Yópe máre pẽori maje cuiyepe, nopedeca cʉre d̶acʉyʉme majare cãrijimenoque. Jʉ̃menijicʉ majide d̶acʉyʉme caivʉ ina coreóvabevʉre ʉ̃i yávaiyede jãvene. Aru caivʉ majare cʉre d̶acʉyʉme cãrijimevʉva, arejamed̶a Zacarías.
LUK 1:80 Bʉcʉrejamed̶a Zacaríai mácʉ. Parʉriũme cʉrejamed̶a. Aru macarõi, põecʉbenoi, cʉrejamed̶a, ʉ̃i coyʉrĩ bʉijãravʉ baquinó eaiyeta Israel bácʉi pãramenare.
LUK 2:1 Dinʉmʉre ʉ̃i jabod̶aimarare corevaicõjenejamed̶a César Augusto.
LUK 2:2 No mamarʉmʉ ne ãmiáre toivaicõjeinʉmʉre Siria ãmicʉrijoborõcavʉre cõjeipõecʉ barejámed̶a Cirenio.
LUK 2:3 Que baru caivʉ corevaimara márajivʉ ne bʉcʉva bácavʉ ne cʉe báquei copaidejaimad̶a.
LUK 2:4 Aru José máre Galileacarõ ĩmaro, Nazaret ãmicʉriĩmaroi cʉcʉ bácʉ, Judea ãmicʉrõi nʉrejamed̶a ʉ̃. Noi nʉri, Belén ãmicʉriĩmaro, ʉ̃i ñecu mácʉi cʉrõ mácarõi earejamed̶a José, David bácʉi pãramecʉ. Que baru nʉrejamed̶a José noi.
LUK 2:5 Nʉri, jímarepaco bacod̶óre nʉvarejamed̶a José. Ne ãmiáre toivarĩ ĩ́cõjenanʉrejaimad̶a na. Aru dinʉmʉre micacota barejácod̶a õ.
LUK 2:6 Noi earĩ, cʉrĩ, jʉed̶ocʉvarejacod̶a María, ʉ̃mʉ jʉed̶ojĩcʉ, mama jʉed̶ocʉre.
LUK 2:7 Cuipõeva ne cãiñami buidíñami marejávʉ̃ya. Que baru ne cʉ́jʉrorõ eabeni, oteiãimara ne cʉriñami cʉrĩ, jʉed̶ocʉvarejacod̶a María. Jʉed̶ocʉvarĩ, mamacʉre pavaicajeaque cũmari, oteiãimara ne ãitõcui tʉorejacod̶a ʉ̃́re María, ʉ̃i cãquiyepe ad̶o.
LUK 2:8 Nore ovejavare coreipõeva cʉrejaimad̶a dáre ñami, ne oteiãimarare coreivʉ.
LUK 2:9 Cũiná, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ, ángele, nore ẽmenejamed̶a ʉ̃ nára. Cojié nʉrejavʉ̃ya. Jʉ̃menijicʉi cojino pare cojidejavʉ̃ya. Nára pẽorejavʉ̃ya. Ãmei jidʉrejaimad̶a ina oteiãimarare coreipõeva.
LUK 2:10 Ʉbenita ñai ángele arejamed̶a náre: —Jidʉbejarã mʉja. Mʉjare yávaiye méne davayʉtamu yʉ. Mʉjare aru caivʉre mʉje torojʉrãjiyede davayʉbu yʉ.
LUK 2:11 Cari ñami David bácʉi cʉriĩmaro mácarõi põeteibi mʉje ãmeina téjʉroede mead̶acʉyʉ, Jʉ̃menijicʉi epeimʉ, Cristo, mʉje jabocʉ bacʉyʉ́. Jãvetamu.
LUK 2:12 Mʉjare ji coyʉimʉre noi earãjaramu mʉja, cũmaimʉre. Oteiãimara ne ãitõcui paraibi, arejamed̶a ñai ángele.
LUK 2:13 Coyʉrĩ bʉojarĩ, obedivʉ Jʉ̃menijicʉi daroimara, ángeleva, járorejaimad̶a ñai ángeleque. Jʉ̃menijicʉre torojʉrĩ mearore jídejaimad̶a ina ángeleva.
LUK 2:14 Mearore jínajarevʉ Jʉ̃menijicʉre, cavarõ mearocacʉre, caivʉ pʉeno parʉcʉre. Aru ijãravʉcavʉre, ijoborõcavʉre, Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉre, meaquiyebu, arejaimad̶a na.
LUK 2:15 Que arĩ bʉojarĩ, cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi copaidejaimad̶a ina ángeleva. Ne nʉriburu yóboita, ina oteiãimarare coreipõeva arejaimad̶a ne bajumia: —Jã́rica, Belẽ́i nʉri, Jʉ̃menijicʉi cari coyʉiyede jã́ranʉrajarevʉ, arejaimad̶a na.
LUK 2:16 Que arĩ, cũiná nʉrejaimad̶a. Nʉri pʉ Joséde aru Maríare earejaimad̶a na. Aru Maríai mácʉre máre, parayʉre, oteiãimara ne ãitõcui earejaimad̶a na.
LUK 2:17 Que teni jʉed̶ojĩcʉre jã́ri, Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquede náre coyʉrejaimad̶a ina oteiãimarare coreipõeva.
LUK 2:18 Ne coyʉiyede jápiaivʉ bácavʉ cuecumari dápiarejaimad̶a na.
LUK 2:19 Aru Maríacapũravʉ die caiyede jápiarĩ, me dápiarejacod̶a õi ũmei.
LUK 2:20 Que teni ne cʉrõre copainʉrejaimad̶a ina oteiãimarare coreipõeva. Nópe ne jápiaiye báquepe, ñai ángele ʉ̃i coyʉiye báquepedeca, jã́rejaimad̶a na. Que baru torojʉrĩ arejaimad̶a ina oteiãimarare coreipõeva: —¡Mʉ, Jʉ̃menijicʉ, meacʉ bajutamu mʉ! are nʉrejaimad̶a na.
LUK 2:21 Ocho paijãravʉa ʉ̃i põeteniburu yóboi, sacerdotevare Maríai mácʉi cajede buraicõjenejaimad̶a, judíova ne d̶arĩ cõmajiyepe. Aru ãmidorejaimad̶a ʉ̃́re Jesús, yópe ñai ángele ʉ̃i coyʉiye báquepe Jesúi põetequiye jipocai.
LUK 2:22 No yóboi náre d̶aiye jaʉéde nópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre, ne meara marajiyépe ayʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore, Jesúi bʉcʉva, ʉ̃́re nʉvari, mʉri nʉrejaimad̶a Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, jínajivʉ ʉ̃́re Jʉ̃menijicʉre.
LUK 2:23 Nópe d̶arĩ, d̶arejaimad̶a yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquepe: “Caivʉ ina ʉ̃mʉ jʉed̶ova népacore mamarʉmʉ põeteivʉ, Jʉ̃menijicʉi beoimara márajivʉbu. Que baru náre jíjarã Jʉ̃menijicʉre”.
LUK 2:24 Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami nʉrejaimad̶a. Aru míjinare jídejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre, ne boarĩ́ juarãjiyepe aivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe mamarʉmʉ põeteyʉ boje: “Pʉcarã jurevare o pʉcarã cõriájurevare jíjarã Jʉ̃menijicʉre”.
LUK 2:25 Dinʉmʉre cũinácʉ ʉ̃mʉ cʉrejamed̶a Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, ʉ̃i ãmiá Simeón. Ñai Simeón meacʉ barejámed̶a. Jʉ̃menijicʉre ʉrĩ, ʉ̃i d̶aicõjeiyepe d̶are nʉrejamed̶a cainʉmʉa. Napini coreni vore nʉrejamed̶a Israecavʉre cad̶atecʉyʉre. Aru ñai Espíritu Santo ʉ̃́que cʉrejamed̶a.
LUK 2:26 Ñai Espíritu Santo ʉ̃́re coreóvare d̶arejamed̶a yaibécʉyʉre jipocamia jã́mecʉva ñai Jʉ̃menijicʉi epeimʉ, Cristore.
LUK 2:27 Que baru ñai Espíritu Santo ecore d̶arejamed̶a ʉ̃́re Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami. Aru ina bʉcʉva ne nʉvaiyede diñami némacʉ Jesúre, ne d̶arãjiyepe ayʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe, ʉ̃́re dʉrʉrejamed̶a Simeón ʉ̃i ãmuveai. Aru torojʉrĩ mearore jíyʉ Jʉ̃menijicʉre arejamed̶a:
LUK 2:29 Mʉ, ji jabocʉ, caride yʉ, mi põecʉ, yaiquíjivʉ cãrijimecʉva, yópe mi coyʉiye báquepe.
LUK 2:30 Jã́ivʉ yʉ ji baju ñai mi daroimʉ mácʉre, caivʉre mead̶aipõecʉre.
LUK 2:31 Mʉ daroivʉ ʉ̃́re caivʉ põeva ne meatenajiyepe ayʉ abujuvai jabocʉi parʉéde jarʉvarĩ.
LUK 2:32 Ʉ̃ macʉyʉ́me pẽoinope caivʉre ina põeva judíova ãmevʉre, ne majinajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉre. Aru davacʉyʉme mearore mi põevare, Israecavʉre, arejamed̶a Simeón.
LUK 2:33 Caiye iye ʉ̃i yávaiyede Jesúi borore jápiarĩ, Jesúi bʉcʉva cuecumari dápiarejaimad̶a.
LUK 2:34 Aru Simeón torojʉrĩ mearore jíyʉ Jʉ̃menijicʉre náre boje, yópe arejamed̶a Maríare, Jesúi pacore: —Ñai jʉed̶ocʉ Jʉ̃menijicʉi epeimʉme. Obedivʉ Israecavʉ bíjarãjarama, ne ʉbe boje ʉ̃́re. Aru obedivʉ Israecavʉ mead̶aimara marajárama, ne ʉe boje ʉ̃́re. Ʉ̃ coreóvare d̶acʉyʉme obedivʉ põevare Jʉ̃menijicʉi dápiainore. Ʉbenita obedivʉ põeva ʉ̃́re jʉ abeni ʉbenajarama.
LUK 2:35 Caiye iye põeva ne d̶arãjiye mímacʉre ñájine d̶aquiyebu mʉre yópe cũináve tãuve mi ũmene burarĩ cotʉvaiyepe. Que teni caivʉ majinajarama obedivʉ põeva ne dápiainore ne ũmei, arejamed̶a Simeón Maríare.
LUK 2:36 Aru diñamine máre cʉrejacod̶a cũináco Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeco, õi ãmiá Ana, Fanuel bácʉi máco, Aser bácʉi yajubocaco. Pare bʉcʉco barejácod̶a õ. Bojʉyo cãreja, pʉrʉbʉod̶o báco siete paiʉjʉa cʉrejacod̶a jímarepacʉ bácʉque.
LUK 2:37 Aru nomiópeco barejácod̶a õ ochenta y cuatro paiʉjʉaita cãreja. Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine etabeni, nore cʉrĩ cainʉmʉa jíyo mearore Jʉ̃menijicʉre, ãmecova ãiyede jẽniarejacod̶a ʉ̃́re jãravʉre aru ñamine máre.
LUK 2:38 Dinʉmʉmiareca Jesús yebai nʉri, jídejacod̶a mearore Jʉ̃menijicʉre. Aru Jesúi borore coyʉrejacod̶a caivʉ ina napini coreni vore cuivʉre Jʉ̃menijicʉi mead̶aquiyede Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉre.
LUK 2:39 Jesúi bʉcʉva d̶aivʉ bácavʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe, copainʉrejaimad̶a Galileacarõ ĩmaro Nazaret ãmicʉriĩmaroi.
LUK 2:40 Aru némacʉ me bʉcʉrejamed̶a. Parʉcʉ barejámed̶a. Ʉrarõ majidejamed̶a ʉ̃. Aru Jʉ̃menijicʉ me jã́rejamed̶a ʉ̃́re máre.
LUK 2:41 Ʉjʉá coapa Pascua ãmicʉrijãravʉre aru pã́ure bʉcʉre d̶aiye cʉbe ãiye torojʉve teinʉmʉre, Jesúi bʉcʉva mʉri nʉrejaimad̶a Jerusalén ãmicʉriĩmaroi.
LUK 2:42 Que baru Jesúi cʉvaede doce paiʉjʉa nʉvarejaimad̶a ʉ̃́re noi, d̶arãjivʉ yópe ne d̶aiyepe ʉjʉá coapa.
LUK 2:43 Torojʉve teniburu yóboi, obedivʉ ina põeva copainʉivʉ barejáimad̶a Jerusalén ãmicʉriĩmarore jocarĩ. Ʉbenita ñai jʉed̶ocʉ Jesús mautedejamed̶a noi. Aru ʉ̃i bʉcʉva coreóvabedejaimad̶a. Dápiarĩ arĩdurejaimad̶a ne baju yópe:
LUK 2:44 “Obedivʉ põeva mái nʉñama. Que baru Jesús nʉñʉme apevʉque”, arĩdurejaimad̶a na. Que dápiarĩ, nʉrejaimad̶a cũinájãravʉ baju. Aru yóboi vorĩdurejaimad̶a Jesúre névʉ jẽneboi.
LUK 2:45 Ʉbenita ʉ̃́re eabedejaimad̶a. Que baru Jerusalén ãmicʉriĩmaroi copaini vorãnʉrejaimad̶a ʉ̃́re.
LUK 2:46 Pare vore curejaimad̶a na. Yóbecʉrijãravʉa yóboita, ʉ̃́re earejaimad̶a Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami, dobacʉre bueipõeva majidivʉ jẽneboi. Náre jápiayʉ aru jẽniari jã́ñʉ marejámed̶a ʉ̃, Jesús.
LUK 2:47 Caivʉ ina jápiaivʉ ʉ̃́re pare dápiarejaimad̶a, ʉ̃i majié boje aru ʉ̃i yávaiye boje máre.
LUK 2:48 Ʉ̃i bʉcʉva jã́ivʉ ʉ̃́re noi, pare dápiarejaimad̶a. Que teni jípaco arejacod̶a ʉ̃́re: —Bʉcʉ, ¿aipe teni que d̶ayʉrʉ̃ ñʉjare? Jã́jacʉ, mipacʉ aru yʉ máre chĩori voivʉbu ñʉja mʉre, arejacod̶a õ.
LUK 2:49 Jesús arejamed̶a náre: —¿Aipe teni vod̶arãrʉ yʉre? ¿Majibenarʉ mʉja jaʉrõre yʉre memecayʉre jipacʉre? arejamed̶a Jesús.
LUK 2:50 Ʉbenita coreóvabedejaimad̶a na iye ʉ̃i aiyede náre.
LUK 2:51 Náre yóvarĩ ẽmenejamed̶a Nazaret ãmicʉriĩmaroi. Aru náre jʉ arĩ, yópe ne ʉrõpe d̶ayʉ barejámed̶a. Jípaco caiye iyede me dápiarĩ, ãrʉrejacod̶a ʉ̃i yávaiye báquede aru ʉ̃i d̶aiye báquede máre.
LUK 2:52 Jesús me bʉcʉrejamed̶a ʉ̃i baju aru Jʉ̃menijicʉi majiéque máre. Jʉ̃menijicʉ aru põeva máre ʉ̃́que torojʉrejaimad̶a.
LUK 3:1 No yóboi Roma ãmicʉrõ jaboteino jabocʉ cʉrejamed̶a, ʉ̃i ãmiá Tiberius César. Ʉ̃i jaboteiyede quince paiʉjʉa baju, Poncio Pilato jaboteyʉ barejámed̶a Judea ãmicʉrijoborõcavʉre. Aru Herodes jaboteyʉ barejámed̶a Galilea ãmicʉrijoborõcavʉre. Herodei yócʉ, Felipe, jaboteyʉ barejámed̶a Iturea aru Traconite ãmicʉrijoborõacavʉre. Aru Lisanias jaboteyʉ barejámed̶a Abilinia ãmicʉrijoborõcavʉre.
LUK 3:2 Anás aru Caifás máre sacerdotevare jaboteipõeva marejáimad̶a na. Dinʉmʉre Jʉ̃menijicʉ yávarejamed̶a Juan Bautistare, Zacarías bácʉi mácʉre, põecʉbenoi. Põeva vaivʉre coyʉre curejamed̶a nore.
LUK 3:3 Ʉ̃ nʉrejamed̶a caino Jordán ãmicʉriya jia yebai. Coyʉyʉ barejámed̶a põevare, ne Jʉ̃menijicʉre jã́d̶ovarajiyepe ayʉ ocoque, ne chĩori dápiarãjiyepe ayʉ ne ãmeina teiyede. Aru ne oatʉvarãjiyepe ayʉ ne d̶aiyede, “Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetecʉyʉme” ayʉ barejámed̶a diede.
LUK 3:4 Yópe toivarejaquemavʉ javede ñai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ, ʉ̃i ãmiá Isaías: Jʉ̃menijicʉre coyʉcaipõecʉ cod̶oboboyʉre jápiarãjarama põecʉbenoi: “Mead̶ajarã mʉje ũmene copʉ etaburĩ maje jabocʉre, nopedeca mʉje mead̶aiyepe daimare, ñai ʉ̃mʉ, mʉje pued̶aimʉ, ʉ̃i daquiye jipocai. Que d̶arĩ dajocajarã mʉje ãmeina teiyede, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ macʉyʉ́ ʉ̃i daquiye jipocai, Jʉ̃menijicʉi copʉ etaquiyepe ayʉ mʉjare.
LUK 3:5 Caino ẽmeino buiquíyebu. Aru caiye cʉ̃racũa jõd̶aquiyebu. Ma nurimema nuritequiyebu. Aru ma yaribema máre yaritequiyebu. Jabovare aru jabova ãmevʉre máre dajocarĩ ne ãmeina teiyede oatʉvaiye jaʉvʉ náre ñai Jʉ̃menijicʉi daroimʉ macʉyʉ́ ʉ̃i daquiye jipocai.
LUK 3:6 Caivʉ ijãravʉcavʉ jã́rajarama Jʉ̃menijicʉi daroquimʉre, põevare mead̶aipõecʉre”, arĩ toivarejaquemavʉ Isaías bácʉ.
LUK 3:7 Obedivʉ põeva earejaimad̶a Juan Bautista yebai, ʉ̃i jã́d̶ovaquiyepe aivʉ náre Jʉ̃menijicʉque jiai. Ʉ̃i yebai eaivʉre, náre arejamed̶a: —¡Mʉja, jʉjovaivʉbu, mʉje d̶aiye boje mearape! ¡Aru ãd̶avape paivʉbu mʉja, mʉje ãmed̶aiye boje apevʉre! Jʉ̃menijicʉi jorojĩquijãravʉ edaiyede, jãve dupini bʉojabenamu mʉja.
LUK 3:8 D̶ajarã mʉja yópe põeva chĩoivʉ ne ãmeina teiyede, oatʉvaivʉ ne d̶aiyepe. Mʉje baju abejarã: “Majeñecu Abraham mácʉ barejaquémavʉ. Jʉ̃menijicʉ yóvarejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre. Que baru meara bajutamu maja Jʉ̃menijicʉi jã́inore”, abejarã mʉja. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Jʉ̃menijicʉ bʉojaibi oatʉvayʉ cʉ̃raboare Abraham mácʉi pãramena márajivʉre d̶acʉyʉ, ne d̶arãjiyepe ayʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe.
LUK 3:9 Yópe jiore memeipõecʉ ʉ̃i jã́iyede jocʉcʉa jẽidʉa mearʉa cʉbecʉre ʉ̃i jioi, ʉ̃i jarʉvajʉroepe dicʉáre toaboi, nopedeca Jʉ̃menijicʉ jã́ñʉ mʉjare mearo d̶abevʉre, jarʉvacʉyʉme mʉjare toabo cũiméboi, arejamed̶a Juan Bautista.
LUK 3:10 Que teni ina obedivʉ põeva jẽniari jã́rejaimad̶a Juan Bautistare: —¿Aipe d̶arãjidi ñʉja? arejaimad̶a.
LUK 3:11 Juan Bautista arejamed̶a náre: —Pʉcacajea cuitótecajea cʉvacʉ baru, jíjacʉ ñai cʉvabecʉre. Aru ãino cʉvacʉ baru máre, jíjacʉ ñai ãino cʉvabecʉre, arejamed̶a.
LUK 3:12 Ina jabovare tãutʉra ĩcaipõeva Juan Bautista yebai nʉrejaimad̶a, ʉ̃i jã́d̶ovaquiyepe aivʉ náre Jʉ̃menijicʉque jiai. Aru arejaimad̶a ʉ̃́re: —Mʉ, bueipõecʉ, ¿aipe d̶arãjidi ñʉja? arejaimad̶a.
LUK 3:13 Ʉ̃ arejamed̶a náre: —Ĩmejara pʉeno baju yo mʉje jabocʉi cõjeinore mʉjare. arejamed̶a.
LUK 3:14 Apevʉ churarava máre jẽniari jã́rejaimad̶a ʉ̃́re: —¿Aipe d̶arãjidi ñʉja? arejaimad̶a. Ʉ̃ arejamed̶a náre: —Tatobejarã apevʉ ne cʉvaede. Boarĩ́ jarʉvaiyʉbejarã náre. Aru borocʉbejarã ʉbenina ne d̶abedeca, ne jínajiyepe aivʉ mʉjare tãutʉrare, mʉje borocʉbenajiyepe aivʉ. Torojʉjarã mʉje memeni cʉvae boje, arejamed̶a ʉ̃.
LUK 3:15 Obedivʉ põeva coreivʉ barejáimad̶a Jʉ̃menijicʉi epequimʉre. Que baru Juan Bautista ʉ̃i que aiye boje, caivʉ ina põeva dápiarĩ ne ũmei jẽniari jã́rejaimad̶a ne bajumia: “¿Cristo, Jʉ̃menijicʉi epeimʉ, márica ñai?”
LUK 3:16 Ʉbenita Juan Bautista arejamed̶a náre: —Yʉ jãve mʉjare jã́d̶ovaivʉ Jʉ̃menijicʉre ocoque, mʉje chĩori dápiaiye boje mʉje ãmeina teiyede. Ʉbenita dacʉyʉme ji yóboi cũinácʉ, ji pʉeno parʉcʉ. Ʉ̃ macʉyʉ́me jã́d̶ovañʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉque Espíritu Santoque, ʉ̃i cʉquiyepe ayʉ mʉjaque aru ʉ̃i cad̶atequiyepe ayʉ mʉjare máre. Aru ʉ̃ macʉyʉ́me jã́d̶ovañʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉque toaque máre, mʉje meara tenajiyepe ayʉ yópe põeva ne mead̶aiyepe tãure toaque, aru ʉ̃i ñájine d̶aquiyepe ayʉ mʉjare, meara tebedu. Que baru caivʉ pʉeno meacʉ bajube ʉ̃. Yʉ́capũravʉ pare ʉ̃i cãchinocacʉbu. Que baru ʉ̃́re cad̶ateni bʉojabevʉ yʉ. Pʉ oarĩ bʉojabevʉ yʉ duayʉ ʉ̃i cʉraidoa bʉoimeare.
LUK 3:17 Yópe oteiye memeipõecʉ ʉ̃i veoiyepe jaraboque, oteiyede epecʉyʉ ʉ̃i epeiñami jívʉi, aru oteiye cajeáre juacʉyʉ, nopedeca Jʉ̃menijicʉ ʉ̃́re jʉ aivʉre epecʉyʉme ʉ̃i jaboteinoi aru ʉ̃́re jʉ abevʉre jarʉvacʉyʉme toabo cũiméboi, arĩ buedejamed̶a Juan Bautista.
LUK 3:18 Nópe coyʉrejamed̶a Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne mead̶aipõecʉre, darocʉyʉre ina põevare, náre mearo d̶aicõjeñʉ, ne ñájimenajiyepe ayʉ toabo cũiméboi.
LUK 3:19 Aru Galilea ãmicʉrijoborõcavʉ ne jabocʉ Herodede jararejamed̶a Juan Bautista, ʉ̃i cʉvae boje ĩmacʉi márepacore, õi ãmiá Herodías, aru caiye ape ʉ̃i ãmeina teiye boje máre.
LUK 3:20 Ʉbenita Herodes Juan Bautistare jápiaiyʉbecʉ, jarʉvaicõjenejamed̶a ʉ̃́re ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami.
LUK 3:21 Juan Bautista jã́d̶ovañʉ marejámed̶a Jʉ̃menijicʉque jiai caivʉ ina obedivʉ põevare. Aru Jesús máre nʉrejamed̶a ʉ̃i yebai, ʉ̃i jã́d̶ovaquiyepe ayʉ ʉ̃́re Jʉ̃menijicʉque jiai. Ʉ̃i jã́d̶ovariburu yóboi, Jesús jẽniañʉ marejámed̶a Jʉ̃menijicʉre. Dinʉmʉre cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõ vorĩ nʉrejavʉ̃ya.
LUK 3:22 Que teni jurecope Espíritu Santo ẽmeni darejamed̶a ʉ̃i pʉenora. Aru jápiarejaimad̶a apeno yávainore cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõque aiyede yópe: “Mʉ, jímacʉ, ji ʉmʉ, me torojʉvʉ yʉ mʉre”, arejamed̶a Jesúre Jʉ̃menijicʉ.
LUK 3:23 Jesús treinta paiʉjʉa cʉvacʉ mamarʉmʉ bueni bʉ́rejamed̶a põevare. Ina marejáimad̶a Jesúi bʉcʉva: Põeva dápiarejaimad̶a ʉ̃́re Joséi mácʉpe. Aru José Elí bácʉi mácʉ barejaquémavʉ.
LUK 3:24 Aru Elí bácʉ Matat bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Matat bácʉ Leví bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Leví bácʉ Melqui bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Melqui bácʉ Jana mácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Jana mácʉ José bácʉi mácʉ barejaquémavʉ.
LUK 3:25 Aru José bácʉ Matatías bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Matatías bácʉ Amós bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Amós bácʉ Nahúm mácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Nahúm mácʉ Esli bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Esli bácʉ Nagai bácʉi mácʉ barejaquémavʉ.
LUK 3:26 Aru Nagai bácʉ Maat bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Maat bácʉ Matatías bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Matatías bácʉ Semei mácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Semei mácʉ Josec bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Josec bácʉ Judá bácʉi mácʉ barejaquémavʉ.
LUK 3:27 Aru Judá bácʉ Joanán mácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Joanán mácʉ Resa bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Resa bácʉ Zorobabel bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Zorobabel bácʉ Salatiel bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Salatiel bácʉ Neri bácʉi mácʉ barejaquémavʉ.
LUK 3:28 Aru Neri bácʉ Melqui bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Melqui bácʉ Adi bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Adi bácʉ Cosam mácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Cosam mácʉ Elmadam mácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Elmadam mácʉ Er bácʉi mácʉ barejaquémavʉ.
LUK 3:29 Aru Er bácʉ Josué bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Josué bácʉ Eliezer bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Eliezer bácʉ Jorim mácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Jorim mácʉ Matat bácʉi mácʉ barejaquémavʉ.
LUK 3:30 Aru Matat bácʉ Leví bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Leví bácʉ Simeón mácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Simeón mácʉ Judá bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Judá bácʉ José bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. José bácʉ Jonam mácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Jonam mácʉ Eliaquim mácʉi mácʉ barejaquémavʉ.
LUK 3:31 Aru Eliaquim mácʉ Melea bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Melea bácʉ Mena mácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Mena mácʉ Matata bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Matata bácʉ Natán mácʉi mácʉ barejaquémavʉ.
LUK 3:32 Aru Natán mácʉ David bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. David bácʉ Isaí bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Isaí bácʉ Obed bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Obed bácʉ Booz bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Booz bácʉ Sala bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Sala bácʉ Naasón mácʉi mácʉ barejaquémavʉ.
LUK 3:33 Aru Naasón mácʉ Aminadab bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Aminadab bácʉ Admin mácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Admin mácʉ Arni mácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Arni mácʉ Esrom mácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Esrom mácʉ Fares bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Fares bácʉ Judá bácʉi mácʉ barejaquémavʉ.
LUK 3:34 Aru Judá bácʉ Jacob bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Jacob bácʉ Isaac bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Isaac bácʉ Abraham mácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Abraham mácʉ Taré bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Taré bácʉ Nacor bácʉi mácʉ barejaquémavʉ.
LUK 3:35 Aru Nacor bácʉ Serug bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Serug bácʉ Ragau bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Ragau bácʉ Peleg bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Peleg bácʉ Heber bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Heber bácʉ Sala bácʉi mácʉ barejaquémavʉ.
LUK 3:36 Aru Sala bácʉ Cainán mácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Cainán mácʉ Arfaxad bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Arfaxad bácʉ Sem mácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Sem mácʉ Noé mácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Noé mácʉ Lamec bácʉi mácʉ barejaquémavʉ.
LUK 3:37 Aru Lamec bácʉ Matusalén mácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Matusalén mácʉ Enoc, ñai yaibécʉ, ʉ̃i mácʉ barejaquémavʉ. Enoc Jared bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Jared bácʉ Mahalaleel bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Mahalaleel bácʉ Cainán mácʉi mácʉ barejaquémavʉ.
LUK 3:38 Aru Cainán mácʉ Enós bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Enós bácʉ Set bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Set bácʉ Adán mácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Aru Adán mácʉ Jʉ̃menijicʉi mácʉ barejaquémavʉ.
LUK 4:1 Jesús, Espíritu Santoi d̶aicõjeimʉ, copaidejamed̶a Jordán ãmicʉriya jiare jocarĩ. Ñai Espíritu Santo nʉvarejamed̶a ʉ̃́re põecʉbenoi.
LUK 4:2 Jesús cʉrejamed̶a nore cuarenta paijãravʉa. Yéde ãmenejamed̶a noi ʉ̃i cʉrijãravʉare. Aru abujuvai jabocʉ, Satanás ãmicʉcʉ, jʉjovaiyʉrĩdurejamed̶a ʉ̃́re. Que baru no yóboi ãvʉé ijidejavʉ̃ya ʉ̃́re.
LUK 4:3 Que baru ñai abujuvai jabocʉ arejamed̶a Jesúre: —Jãveneca Jʉ̃menijicʉi mácʉ baru, ãiye d̶ajacʉ ibo cʉ̃rabore, arejamed̶a.
LUK 4:4 Jesús arejamed̶a ñai abujuvai jabocʉre: —Mi aiyepe d̶abevʉ yʉ. Jʉ̃menijicʉi yávaiye ʉ̃i toivaicõjeiye báque coyʉivʉ yópe: “Põeva cʉbenama ne ãiye matʉiyeda. Quénora cʉrãjarama caiye Jʉ̃menijicʉi yávaiyeque máre”, arejamed̶a Jesús.
LUK 4:5 Que arĩburu yóboi, ñai abujuvai jabocʉ nʉvarejamed̶a Jesúre cʉ̃racũ ʉ̃mʉjʉricũ pʉenoi. Jã́d̶ovarejamed̶a maumena caiye ijãravʉcarõa ĩmaroare.
LUK 4:6 Aru arejamed̶a ʉ̃́re: —Yʉ jíquijivʉ mʉre ji jaboteinore aru caiye die cʉve méne máre, mi jabotequiyepe ayʉ diede ji parʉéque. Jíyebu caiye iye ijãravʉque. Que baru bʉojaivʉ jíyʉ ji ʉmʉre.
LUK 4:7 Jíquijivʉ mʉre caiye ijãravʉquede, mi ñʉatutarĩ mearore jídu yʉre, arejamed̶a ñai abujuvai jabocʉ Jesúre.
LUK 4:8 Aru Jesúcapũravʉ arejamed̶a ʉ̃́re: —Mi aiyepe d̶abevʉ yʉ. Jʉ̃menijicʉi yávaiye ʉ̃i toivaicõjeiye báque coyʉivʉ yópe: “Mearore jíjacʉ mi jabocʉ Jʉ̃menijicʉre aru cũinácʉra memecajacʉ ʉ̃i ʉrõpe”, arejamed̶a Jesús.
LUK 4:9 Que teniburu yóboi, ñai abujuvai jabocʉcapũravʉ nʉvarejamed̶a Jesúre Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. Ʉ̃́re mʉri nʉre d̶arejamed̶a Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami pʉenora. Aru arejamed̶a ʉ̃́re: —Jãve Jʉ̃menijicʉi mácʉ baru, tʉrĩ nʉjacʉ yore jocarĩ pʉ joborõita.
LUK 4:10 Jʉ̃menijicʉi yávaiye ʉ̃i toivaicõjeiye báque coyʉivʉ mi borore yópe: “Jʉ̃menijicʉ jarocʉyʉme ʉ̃i ángelevare, ne corenajiyepe ayʉ mʉre.
LUK 4:11 Jãmʉórajarama mʉre ne pʉrʉáque, mi ijié tebequiyepe aivʉ mi cʉbobare ibo cʉ̃raboque”, arĩ toivarejaquemavʉ. Que baru mi tʉrĩ nʉru, yʉ jã́ñʉ bʉojacʉyʉmu Jʉ̃menijicʉ d̶ayʉre yópe ʉ̃i aiye báquepedeca, arejamed̶a Jesúre ñai abujuvai jabocʉ.
LUK 4:12 Jesúcapũravʉ arejamed̶a ʉ̃́re: —Mi aiyepe d̶abevʉ yʉ. Nopedeca Jʉ̃menijicʉi yávaiye ʉ̃i toivaicõjeiye báque coyʉivʉ yópe: “Jʉjovabejacʉ mi jabocʉ Jʉ̃menijicʉre. Jã́d̶ovaicõjemejacʉ ʉ̃i parʉéde”, arĩ toivarejaquemavʉ. Que baru yéde d̶abevʉ yʉ, jã́d̶ovaicõjejʉrocʉ ʉ̃i parʉéde. Majivʉ yʉ parʉcʉre, arejamed̶a Jesús.
LUK 4:13 Nópe d̶arĩduyʉ ñai abujuvai jabocʉ jʉjovarĩ majibedejamed̶a Jesúre. Que baru nʉrejamed̶a Jesúre jocarĩ apenʉmʉita.
LUK 4:14 Jesús ʉ̃i copaiyede Galilea ãmicʉrijoborõi Espíritu Santoi d̶aicõjeiye parʉéde cʉvacʉ barejámed̶a. Aru põeva yávarejaimad̶a ʉ̃i borore caino ijoborõcarõi.
LUK 4:15 Jesús buedejamed̶a ne judíovai cójijiñamiai ĩmaroa coapa. Aru caivʉ torojʉrejaimad̶a ʉ̃́re.
LUK 4:16 Jesús nʉrejamed̶a Nazaret ãmicʉriĩmaroi, ʉ̃i bʉcʉiĩmaro mácarõi. Ecorejamed̶a judíovai cójijiñami ne jabʉóvaijãravʉ sábadoi, yópe ʉ̃i d̶aiyepe cainʉmʉa. Aru nacajari jã́ri borotedejamed̶a Jʉ̃menijicʉi yávaiyede.
LUK 4:17 Jídejaimad̶a ʉ̃́re Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ Isaías bácʉi toivaiye báquede. Aru voarĩ jã́ñʉ earejamed̶a yópe arĩ toivaino mácarõre:
LUK 4:18 Ji jabocʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i Espíritu cʉbi yʉ́que. Que baru ʉ̃i epeimʉmu yʉ, coyʉcʉyʉ ʉ̃i yávaiye méne ina cõmaje ãrojarivʉre. Daroibi yʉre, ji mead̶aquiyepe ayʉ ina chĩoivʉre ne ũmei. Aru coyʉicõjeimi yʉre, ji jod̶equiyepe ayʉ ina bʉoimarape paivʉre ne ãmeina teiye boje. Jã́re d̶acʉyʉmu ina jã́ri eabevʉre. Jod̶ede d̶acʉyʉmu ina ãmeina d̶aimarare máre.
LUK 4:19 Coyʉcʉyʉmu ne coreóvaino eainore ne jabocʉi mead̶aquinore náre, jã́ri borotedejamed̶a Jesús.
LUK 4:20 Jã́ri boroteni bʉojarĩ, Jesús iye toivaiye báquede bieni, jídejamed̶a judíovai cójijiñami cad̶ateipõecʉre. Aru dobacʉnʉrejamed̶a, buecʉyʉ ina põevare. Que teiyede jã́rejaimad̶a ʉ̃́re pare caivʉ ina cʉrivʉ judíovai cójijiñami jívʉi.
LUK 4:21 Jesús yávarĩ bʉ́yʉ, arejamed̶a yópe: —Caride yʉ d̶ayʉbu mʉje jẽneboi yópe iye Isaías bácʉi toivaiye báquepe javede, arejamed̶a Jesús.
LUK 4:22 Caivʉ coyʉrejaimad̶a mearo Jesúi borore. Aru pare dápiarejaimad̶a mearo ʉ̃i coyʉiyede jápiarĩ. Aru jẽniari jã́rejaimad̶a ne baju: —¿Joséi mácʉ ãmeni ñai? arejaimad̶a.
LUK 4:23 Náre arejamed̶a Jesús: —Jãveneca arãjaramu mʉja yópe: “Mʉ, jʉoipõecʉ, jʉojacʉ mi bajuma, jã́d̶ovacʉyʉ põevare jʉorĩ majicʉre”. Aru arãjaramu mʉja yʉre: “Ñʉje jápiaiyede mi d̶aiye báquede Capernaui, nopedeca d̶ajacʉ yore, mi joborõ bajure”, arejamed̶a.
LUK 4:24 Aru yávare nʉrejamed̶a: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ cʉbebi ne me copʉ etaimʉ ʉ̃i joborõre.
LUK 4:25 Que baru jãve coyʉyʉbu mʉjare: Cʉrejaquemavʉ obedivʉ nomiópeva Israecavʉ bácavʉ Elíai cʉrijãravʉa báquede. (Ñai Elíare Jʉ̃menijicʉ nʉvarejaquemavʉ Paraíso ãmicʉrõi apʉcʉra.) Aru ocabedejaquemavʉ yóbecʉriʉjʉa corica baji. Que baru ãvʉéne ñájinejaquemavʉ caino joborõre.
LUK 4:26 Ʉbenita Elías cad̶atecʉnʉmenejaquemavʉ ina nomiópeva bácavʉ yebai. Quénora nʉrejaquemavʉ cũináco nomiópeco báco yebai, Sarepta ãmicʉriĩmaroi, Sidón ãmicʉriĩmaro joabenoi cʉco bácore.
LUK 4:27 Nopedeca cʉrejaquemavʉ obedivʉ pojeivʉ Israecavʉ bácavʉ Eliseo bácʉi cʉrijãravʉa báquede. Ʉbenita Eliseo bácʉ mead̶abedejaquemavʉ ina caivʉre. Cũinácʉrata mead̶arejaquemavʉ, Naamán ãmicʉcʉre, Siria ãmicʉrijoborõcacʉ bácʉre. Aru ina pʉcarã, ico nomiópeco báco aru Naamán mácʉ máre, judíova ãmenejaquemavʉ na, arejamed̶a Jesús.
LUK 4:28 Ne jápiaiyede iye ʉ̃i coyʉiyede, caivʉ ina judíovai cójijiñami cʉrivʉ jorojĩnejaimad̶a pare Jesúre.
LUK 4:29 Nacajari jabʉborĩ nʉvarejaimad̶a Jesúre ĩmarore jocarĩ. Ʉ̃́re nʉvarejaimad̶a cʉ̃racũ pʉenoi, jarʉvarãjivʉ dicũ tʉ̃robʉ cãchinoi.
LUK 4:30 Ʉbenita Jesús vaicʉ́nʉrejamed̶a ne jẽneboi, náre jocarĩ.
LUK 4:31 Jesús ẽmeni nʉrejamed̶a Galileacarõ ĩmaroi, Capernaum ãmicʉriĩmaroi. Aru noi buedejamed̶a põevare judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi.
LUK 4:32 Ina jápiaivʉ ʉ̃i bueiyede, torojʉrĩ cuecumarejaimad̶a ʉ̃i bueiyede, ʉ̃i yávaiye boje parʉéque.
LUK 4:33 Aru cʉrejamed̶a judíovai cójijiñami cũinácʉ ʉ̃mʉ, abujucʉ ʉ̃i ĩmamʉ. Cod̶oboborĩ arejamed̶a Jesúre:
LUK 4:34 —Mʉ, Jesús Nazarecacʉ, cãrijovamejacʉ ñʉjare. ¿Yéde ʉcʉrʉ̃ mʉ ñʉjaque? ¿Jarʉvacʉdayʉ dacʉrʉ̃ mʉ ñʉjare? Coreóvaivʉ yʉ mʉre. Jʉ̃menijicʉi mácʉ meacʉ bajubu mʉ, arĩ cod̶oboborejamed̶a.
LUK 4:35 Ʉbenita Jesús bi aicõjenejamed̶a ʉ̃́re: —Mʉ, bída, etajacʉ ñai ʉ̃mʉre jocarĩ, arejamed̶a Jesús. Que baru ñai abujucʉ tʉre d̶arejamed̶a ʉ̃i ĩmamʉre joborõi ne jẽneboi. Etarejamed̶a ʉ̃́re jocarĩ, ãmeno d̶abecʉva ñai ʉ̃mʉre.
LUK 4:36 Aru cuecumari jã́ivʉ ina põeva, arejaimad̶a ne baju: —Parʉéque yávaibi ñai ʉ̃mʉ. Ʉ̃i yávaiye parʉéque jarʉvaibi abujuvare. Aru etad̶ama ména, arejaimad̶a.
LUK 4:37 Que baru yávarejaimad̶a Jesúi borore caino Galilea ãmicʉrijoborõi.
LUK 4:38 Dinʉmʉ Jesús etarejamed̶a judíovai cójijiñamine jocarĩ. Aru ecorejamed̶a Simón Pedroi cʉ̃rami. Ico Simón Pedroi váco moimo marejácod̶a pare. Coyʉrejaimad̶a Jesúre õi borore.
LUK 4:39 Que baru Jesús õi yebai nacachini, dajocaicõjenejamed̶a moinore ṍre jocarĩ. Maumejiena dajocarejavʉ̃ya moino ṍre. Dinʉmʉmia nacajari, ãiyede mead̶arĩ jídejacod̶a náre.
LUK 4:40 Dinainumica ñamijie baji aviá ʉ̃i dorĩburu yóboi, jabʉóvaijãravʉ vaiyede, nʉvarejaimad̶a Jesús yebai obedivʉ ijimarare. Aru tʉorejamed̶a Jesús ʉ̃i pʉrʉque náre coapa. Que d̶arĩ mead̶arejamed̶a náre.
LUK 4:41 Aru etarejaimad̶a ijimarare jocarĩ abujuva, cod̶oboborĩ arejaimad̶a Jesúre: —Mʉrecabu Jʉ̃menijicʉi mácʉ, arejaimad̶a Jesúre. Ʉbenita Jesús bi aicõjenejamed̶a náre, ne majié boje Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ Cristore.
LUK 4:42 Miad̶áe tʉiyede Jesús nʉrejamed̶a põecʉbenoi. Ʉbenita põeva vorĩ earejaimad̶a ʉ̃́re. Ʉ̃i yebai earĩ, jẽniarejaimad̶a ʉ̃́re, ʉ̃i nʉmequiyepe aivʉ náre jocarĩ.
LUK 4:43 Ʉbenita Jesús arejamed̶a náre: —Nʉiye jaʉvʉ yʉre, coyʉcʉyʉ apenoa ĩmaroare máre Jʉ̃menijicʉi jaboteiyede põevare. Que baru daivʉ yʉ, coyʉcʉdayʉ diede, arejamed̶a Jesús.
LUK 4:44 Que arĩ, coyʉre nʉrejamed̶a judíovai cójijiñamiai caino Galilea ãmicʉrijoborõi.
LUK 5:1 Põeva obedivʉ nʉivʉ Jesús yebai, ʉ̃i cʉede macajitabʉ ʉrabʉ Genesaret ãmicʉrijitabʉ ẽcarʉi, pare copiporejaimad̶a ʉ̃́re, jápiaiyʉrivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede.
LUK 5:2 Jesús jã́rejamed̶a pʉcacũa jiad̶ocũare macajitabʉ ʉrabʉ ẽcarʉ yebai. Dicũái moa boaipõeva núrejaimad̶a dicũá yebai, joaivʉ ne pápicʉare.
LUK 5:3 Jesús jatuyʉ bácʉ cũinácũ jiad̶ocũi, Simón Pedro jicũi, jaroicõjenejamed̶a joajĩemaque ẽcarʉre jocarĩ. Aru dobacʉ dicũi, bueni bʉ́rejamed̶a ina obedivʉ põevare.
LUK 5:4 Yávarĩ bʉojayʉ bácʉ arejamed̶a Simón Pedrore: —Nʉvajacʉ mi jiad̶ocũre macajitabʉ ʉ̃mʉjʉrõ baji. Aru noi jaboájarã mʉje pápicʉare, moa boarã́jivʉ, arejamed̶a Jesús.
LUK 5:5 Simón Pedro jʉ ayʉ, arejamed̶a Jesúre: —Mʉ, bueipõecʉ, caiñami memeniduvʉ ñʉja. Ʉbenita ye boabétevʉ. Ʉbenita mi cõjeiye boje, jaboáquijivʉ ji pápicʉre, arejamed̶a.
LUK 5:6 Que teni d̶aivʉ bácavʉ yópe Jesúi coyʉiyepe, jẽnejaimad̶a obedivʉ moare. Cod̶edejaimad̶a ne pápicʉre.
LUK 5:7 Dinʉmʉ “Yareni dajarã”, arejaimad̶a ne yóvaimarare, apecũ jiad̶ocũcavʉre, ne cad̶atenaearãjiyepe aivʉ. Aru earĩ, buivárejaimad̶a caipʉcacũa jiad̶ocũare coicũa baju.
LUK 5:8 Yópe teiyede jã́ri, Simón Pedro ñʉatutarĩ Jesús yebai, arejamed̶a ʉ̃́re: —Mʉ, ji jabocʉ, nʉjacʉ yʉre jocarĩ, ji ãmeina teiye boje, arejamed̶a Jesúre.
LUK 5:9 Que baru Simón Pedro aru ʉ̃́cavʉ máre cuecumarejaimad̶a, ʉrarõ ne moa boaiye boje.
LUK 5:10 Santiago aru Juan máre, Zebedeoi mára, Simón Pedroi yóvaimara marejáimad̶a. Cuecumarejaimad̶a na máre. Ʉbenita Jesús arejamed̶a Simón Pedrore: —Jidʉbejacʉ. Caride epequijivʉ mʉre, mi davaquiyepe põevare ji yebai yópe mi moare davaiyepe pápicʉque, ji mead̶aquiyepe náre, arejamed̶a Jesús.
LUK 5:11 Que teni jiad̶ocũa eaiyede ẽcarʉi, dajocaivʉ bácavʉ caiyede nʉrejaimad̶a Jesúque.
LUK 5:12 Jesús ʉ̃i cʉede cũináro ĩmaroi, ʉ̃i yebai nʉrejamed̶a cũinácʉ pojeyʉ. Aru Jesúre jã́ri, ñʉatutarejamed̶a joborõi, pued̶acʉyʉ ʉ̃́re. Aru jẽniarejamed̶a: —Mʉ, ji jabocʉ, ʉcʉ baru, mead̶ajacʉ ji pojeiyede. Bʉojaivʉ mʉ mead̶ayʉ yʉre, arejamed̶a.
LUK 5:13 Dinʉmʉre Jesús, ʉ̃i pʉrʉque jabióvarĩ tʉoyʉ, arejamed̶a ʉ̃́re: —Ʉvʉ yʉ. Caride meatejacʉ mʉ, arejamed̶a Jesús. Yópe ʉ̃i aiyede vaidéjavʉ̃ya ʉ̃́re.
LUK 5:14 Jesús, coyʉicõjemecʉ apevʉre, arejamed̶a: —Cũiná nʉri, jã́d̶ovajacʉ sacerdotede. Aru jíjacʉ mi meateiye boje, yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre, põeva ne coreóvarãjiyepe ayʉ mi meateinore, arejamed̶a ʉ̃́re Jesús.
LUK 5:15 Ʉbenita pʉeno baju coyʉivʉ barejáimad̶a Jesúi borore. Obedivʉ põeva cójijidejaimad̶a jápiaivʉ, aru ʉ̃́re mead̶aicõjeiyʉrivʉ náre ijiéde.
LUK 5:16 Que baru ina obedivʉ cʉe boje, Jesús nʉrejamed̶a põecʉbenoi, jẽniacʉyʉ Jʉ̃menijicʉque.
LUK 5:17 Cũinájãravʉ Jesús ʉ̃i bueiyede põevare, dobarejaimad̶a noi fariseovacavʉ, ina Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe d̶aivʉ, aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevacavʉ máre, eaivʉ bácavʉ cainoa ĩmaroa Galilea ãmicʉrõre, Judea ãmicʉrõre, aru Jerusalén ãmicʉriĩmarore jocarĩ máre. Jʉ̃menijicʉi parʉéde cʉrejamed̶a Jesús, mead̶acʉyʉ ijimarare.
LUK 5:18 Dinʉmʉ apevʉ ʉ̃mʉva nʉvarejaimad̶a ʉ̃i yebai cũinácʉ ʉ̃mʉ, nacajaiye majibecʉre, ʉ̃i parainoque. Ecoiyʉrejaimad̶a cʉ̃rami jívʉi Jesús yebai.
LUK 5:19 Ʉbenita eabedejaimad̶a ne ecorãjino, obedivʉ põeva cʉe boje. Que baru mʉri nʉri cʉ̃rami pʉenora, voarĩ diede, ẽmeóvarejaimad̶a ijimʉre ʉ̃i parainoque põeva jẽneboi Jesús yebai.
LUK 5:20 Náre coreóvayʉ jʉ aivʉre, Jesús arejamed̶a ñai nacajaiye majibecʉre: —Mʉ, ji ʉmʉ, mi ãmeina teiyede jarʉvarĩ, ãrʉmeteivʉ yʉ diede, arejamed̶a Jesús.
LUK 5:21 Dinʉmʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva aru fariseova máre dápiarĩ bʉ́rejaimad̶a yópe: “¿Yécʉba ñai ʉ̃mʉ ãmeina yávayʉ Jʉ̃menijicʉre? Ñame bʉojabema jarʉvaivʉ ãmeina teiyede. Quénora cũinácʉrabe Jʉ̃menijicʉ bʉojarĩ jarʉvayʉ diede”, arĩ dápiarejaimad̶a.
LUK 5:22 Aru Jesús, jã́ri coreóvarĩ ne baju ne dápiaiyede, arejamed̶a náre:
LUK 5:23 —¿Aipe teni que arĩ dápiaivʉrʉ̃ mʉja? Maiyójabevʉ yópe aru apecʉre: “Mi ãmeina teiyede jarʉvarĩ, ãrʉmeteivʉ yʉ”, ji parʉéde jã́d̶ovame boje ji que coyʉiyede. Ʉbenita maiyójarõtamu nacajari cuicõjenu nacajaiye majibecʉre. Ʉ̃́re cure d̶ayʉ baru, jã́d̶ovaquijivʉ ji parʉéde. “Mi ãmeina teiyede jarʉvaivʉ”, ji aiyede, coreóvabevʉ mʉja Jʉ̃menijicʉi ãrʉmeteinore diede. Ʉbenita ñai cʉvacʉ Jʉ̃menijicʉi majié parʉéde, ʉ̃́rame yópe d̶arĩ jã́d̶ovaiye majicʉ. Quécʉra Jʉ̃menijicʉvacari mead̶arĩ majibi ijimarare.
LUK 5:24 Que baru mʉje majinajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, yʉ, parʉéde cʉvacʉre ijãravʉre jarʉvacʉyʉ ãmeina teiyede, yópe d̶aquijivʉ yʉ, arejamed̶a Jesús. Dinʉmʉ arejamed̶a nacajaiye majibecʉre: —Yópe aivʉ yʉ mʉre: Nacajari, mi parainore ĩni, nʉjacʉ mi cʉ̃rami, arejamed̶a Jesús.
LUK 5:25 Dinʉmʉma nacajari, ʉ̃i parainore ĩni, etarejamed̶a obedivʉ jẽneboi. Aru mearore jídejamed̶a Jʉ̃menijicʉre.
LUK 5:26 Caivʉ ina põeva máre, pare dápiaivʉ, mearore jídejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre.
LUK 5:27 No yóboi, Jesús etarĩ nʉñʉ jã́rejamed̶a cũinácʉ judíovacacʉ, Roma ãmicʉrõ jaboteino jabovare tãutʉra ĩcaipõecʉ, ʉ̃i ãmiá Leví, dobacʉre ne bojed̶ainoi. Aru arejamed̶a ʉ̃́re: —Dajacʉ yʉ́que, arejamed̶a Jesús.
LUK 5:28 Aru nacajari, dajocayʉ caiyede, nʉrejamed̶a Jesúque.
LUK 5:29 Que teniburu yóboi, Leví torojʉve tedejamed̶a ãino ʉrarõque ʉ̃i cʉ̃rami, pued̶acʉyʉ Jesúre. Aru obedivʉ jabovare tãutʉra ĩcaipõeva aru apevʉ põeva máre dobarejaimad̶a Levíque aru Jesúque máre.
LUK 5:30 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevacavʉ aru fariseovacavʉ máre ãmeina yávarĩ bʉ́rejaimad̶a Jesúi bueimarare. Arejaimad̶a: —¿Aipe teni ãri, ũcuri teivʉrʉ̃ mʉja ina jabovare tãutʉra ĩcaipõevaque aru ãmeno d̶aipõevaque máre? arejaimad̶a náre.
LUK 5:31 Jesús jʉ ayʉ, arejamed̶a náre: —Meara põevare jʉoipõecʉi cad̶ateiye jaʉbevʉ. Quénora ijimarare ʉ̃i cad̶ateiye jaʉvʉ.
LUK 5:32 Dabedejacacʉ yʉ ijãravʉi, cutucʉyʉ mearare ne baju dápiainore. Quénora darejacacʉ yʉ, mead̶acʉyʉ ãmenare, ne chĩorajiyepe ayʉ ne ãmeina teiyede, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe ayʉ diede, arejamed̶a Jesús.
LUK 5:33 Dinʉmʉre jẽniari jã́rejaimad̶a Jesúre ina fariseova: —¿Aipe teni Juan Bautistai bueimara aru ñʉje bueimara máre ãmevʉba ãiyede, ʉbenita mi bueimara ãmevʉ ãmema ãiyede? arejaimad̶a.
LUK 5:34 Jesús arejamed̶a náre: —Ina pʉrʉbʉoyʉ ʉ̃i cutuimara ne torojʉve tenajiyepe ayʉ ʉ̃i pʉrʉbʉoiyede, ye ãmevʉ ãmema ãiyede ʉ̃i cʉede cãreja náque. Nopedeca ji bueimara torojʉrivʉ ji cʉede náque, ãmevʉ ãmema ãiyede.
LUK 5:35 Ʉbenita ji mauva ne nʉvarajiyede yʉre, ji bueimara chĩoivʉ ãmenajarama ãiyede, arejamed̶a Jesús.
LUK 5:36 Jẽvari coyʉrejamed̶a náre: —Ñame bʉojabema buraivʉ cũinájeve cuitótecaje mamacajede, jẽorajivʉ cuitótecaje javecarõre. Nópe d̶aru, ãmed̶ajebu cuitótecaje mamarore. Aru mamajeve jẽmejebu cuitótecaje javecarõre. Quédeca ñame bʉojabema jʉ aivʉ ji bueiye mamaene aru javeque bueiyede máre.
LUK 5:37 Nopedeca bʉojabema yuaivʉ vino ʉ́yaicorore mamacorore ãimacaje curubʉ javecacurubʉque. Que d̶aru, cod̶eóvajebu dicurubʉre. Aru yurĩ bíjajebu dicoro. Bíjajebu dicurubʉ máre.
LUK 5:38 Ʉbenita ne yuaru vino ʉ́yaicorore mamacorore mamacurubʉque, bíjabejebu dicoro. Quédeca ñame bʉojabema d̶aivʉ yópe ji bueiye mamaepe, d̶are nʉivʉ baru yópe ne jave d̶aiye báquepe.
LUK 5:39 Aru ñai ũcuñʉ mácʉ icoro mamaboqueicorore ũcuiyʉbecʉ mamaene ajebu yópe: “Javequetamu me baju”. Nopedeca apevʉ põeva jápiaiyʉbevʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye mamaene, ne dápiaiye boje javeque yávaiye pʉeno me bajure, arĩ buedejamed̶a náre Jesús.
LUK 6:1 Apejãravʉ, judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi, Jesús ʉ̃i vaiyede oteiye cʉrõi, ʉ̃i bueimara diede jẽni, pʉrʉáque cõjʉñori, ãrejaimad̶a.
LUK 6:2 Aru apevʉ fariseovacavʉ jẽniari jã́rejaimad̶a náre: —¿Aipe teni ãmeno d̶aivʉrʉ̃ mʉja, maja judíova maje d̶aicõjemenope, jabʉóvaijãravʉre? arejaimad̶a náre.
LUK 6:3 Ʉbenita Jesús, ʉ̃i dápiaiye boje ʉ̃i bueimara ãmeno d̶abevʉre, arejamed̶a náre: —¿Jãve ãrʉmetenarʉ mʉja yo David bácʉi d̶aino mácarõre ãvʉé ijiéde ʉ̃́re aru ʉ̃́que cʉrivʉre máre?
LUK 6:4 Ʉ̃ mácʉ ecorejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami. Aru ãrejaquemavʉ pã́ure, Jʉ̃menijicʉre jíye báquede ina sacerdoteva ne ãiyede, sacerdote ãmecʉ bácʉvacari. Aru jídejaquemavʉ ʉ̃́que cʉrivʉre máre, sacerdoteva ãmevʉ bácavʉreca. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶abedejaquemavʉ na mácavʉre, arejamed̶a Jesús.
LUK 6:5 Cojedeca Jesús arĩ buedejamed̶a: —Yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, jabocʉbu yʉ. Que baru d̶aicõjeni bʉojaivʉ yʉ põevare ne d̶aiyede caijãravʉare aru jabʉóvaijãravʉare máre, arejamed̶a Jesús.
LUK 6:6 Apejãravʉi cojedeca, judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi, Jesús ecorejamed̶a ne cójijiñami. Aru bueni bʉ́rejamed̶a põevare. Noi cʉrejamed̶a cũinácʉ ʉ̃mʉ, ãmuve meapũravʉcaãmuve jiacʉbecʉ.
LUK 6:7 Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva aru fariseova máre nore cʉrivʉ coreni jã́rejaimad̶a Jesúre. Jã́iyʉrivʉ barejáimad̶a mead̶ayʉre ʉ̃́re ne jabʉóvaijãravʉi, boro coyʉrĩ ad̶aiyʉrĩduivʉ Jesúre.
LUK 6:8 Ʉbenita ʉ̃, majicʉ ne dápiaiyede, arejamed̶a ñai ʉ̃mʉ ãmuve jiacʉbecʉre: —Nacajari nújacʉ põeva jẽneboi, arejamed̶a Jesús. Jesús ʉ̃i que aiyede, ñai ʉ̃mʉ nacajari núrejamed̶a.
LUK 6:9 Dinʉmʉma Jesús arejamed̶a náre: —Jẽniari jã́quijivʉ cũináro mʉjare. ¿Yéde d̶aicõjeini Jʉ̃menijicʉ jabʉóvaijãravʉre, mearore o ãmenore; mead̶aru põevare o boarĩ́ jarʉvaru náre? arejamed̶a Jesús. Ʉbenita bi arejaimad̶a na.
LUK 6:10 Que baru Jesús, jã́ñʉ ina cʉrivʉre ʉ̃i yebai, arejamed̶a ñai ʉ̃mʉ ãmuve jiacʉbecʉre: —Jabióvajacʉ mi ãmuvede, arejamed̶a Jesús. Ʉ̃i jabióvaiyede, meatedejavʉ̃ya ʉ̃i ãmuve.
LUK 6:11 Ʉbenita apevʉ, jorojĩni pare, jẽniari jã́rejaimad̶a ne bajumia: —¿Aipe d̶arãjidica maja ñaine? arejaimad̶a na.
LUK 6:12 Cũinájãravʉ Jesús nʉrejamed̶a cʉ̃racũai, jẽniacʉñʉ. Aru noi jẽniarejamed̶a Jʉ̃menijicʉque caiñami.
LUK 6:13 Miad̶áe tʉiyede órejarejamed̶a ʉ̃i bueimarare. Aru doce paivʉre beorĩ epedejamed̶a ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare.
LUK 6:14 Na marejáimad̶a Simón, ʉ̃i ãmidoimʉ mácʉ Pedro; Andrés, Simón Pedroi yócʉ; Santiago, Juan, Felipe, Bartolomé, Mateo, Tomás; Santiago, Alfeoi mácʉ; Simón, ãmicʉcʉ Celote; Judas, Santiagoi mácʉ; aru Judas Iscariote. Ñai marejámed̶a jẽni jícʉyʉ Jesúre ʉ̃i mauvare.
LUK 6:17 Jesús ẽmeñʉ mácʉ cʉ̃racũare jocarĩ, mautedejamed̶a dái ʉ̃i bueimaraque. Aru obedivʉ põeva cʉrejaimad̶a. Judea ãmicʉrijoborõcavʉ, Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉ, aru macajitabʉ ʉrabʉ ẽcarʉi ĩmarocavʉ máre: Tiro aru Sidón ãmicʉriĩmaroacavʉ máre cʉrejaimad̶a. Ina earejaimad̶a, jápiaiyʉrivʉ Jesúre aru ʉ̃i mead̶aquiyepe aivʉ náre ijiéde.
LUK 6:18 Ina abujuva ne ñájine d̶aimarare máre Jesús mead̶arejamed̶a.
LUK 6:19 Caivʉ põeva tʉoiyʉrejaimad̶a Jesúre, ʉ̃i mead̶aiye boje ʉ̃i parʉéque. Aru mead̶arejamed̶a ina caivʉre.
LUK 6:20 Dinʉmʉre Jesús, jã́ñʉ ʉ̃i bueimarare, arejamed̶a: —Mʉja cõmaje ãrojarivʉ, mʉjarecabu Jʉ̃menijicʉi jaboteimara. Que baru torojʉrãjaramu mʉja.
LUK 6:21 Mʉja ãvʉé yaivʉ caride, yapinajaramu. Que baru torojʉrãjaramu mʉja. Mʉja caride oivʉ yʉrinajaramu. Que baru torojʉrãjaramu mʉja.
LUK 6:22 ’Torojʉrãjaramu mʉja põeva Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ ne ãmeina jã́iye boje mʉjare aru ne jarʉvaiye boje mʉjare máre, mʉje yóvaiye boje yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe. Torojʉrãjaramu mʉja, põeva Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ ne jaraiye boje mʉjare aru ne ʉbe boje mʉjare máre, mʉje yóvaiye boje yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe.
LUK 6:23 Torojʉrãjaramu mʉja dijãravʉre. Aru cʉvarãjaramu mʉje boje ʉrarõ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Nopedeca ãnina javecavʉ bácavʉ, mʉjeñecuva mácavʉ máre, ãmeina d̶arejaquemavʉ ãnina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre.
LUK 6:24 ’Ʉbenita mʉja cʉve cʉvarivʉ ijãravʉre torojʉrĩ cʉvʉ mʉja. Que baru ãmeno ñájino cʉvarãjaramu mʉja.
LUK 6:25 Mʉja yapivʉ caride ãino ʉrarõque, ãmei ãvʉé yainájaramu mʉja. Que baru ãmeno ñájino cʉvarãjaramu mʉja. Mʉja yʉrivʉ caride chĩori orãjaramu mʉja. Que baru ãmeno ñájino cʉvarãjaramu mʉja.
LUK 6:26 Ãmeno ñájino cʉvarãjaramu mʉja, põeva ne me yávaiyede mʉjare. Nopedeca ãnina javecavʉ bácavʉ, mʉjeñecuva mácavʉ máre, me yávarejaquemavʉ ãnina borocʉrivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevape teniduivʉ bácavʉre, arĩ buedejamed̶a náre Jesús.
LUK 6:27 Jesús, yópe arĩ, buedejamed̶a náre cojedeca: —Ʉbenita coyʉyʉbu mʉjare, jápiaivʉre ji coyʉiyede. Ʉjarã mʉje mauvare. Me d̶ajarã náre ina ãmeina jã́ivʉre mʉjare.
LUK 6:28 Torojʉrĩ mearore jíjarã náre ina ãmeina yávaivʉre mʉjare. Jẽniajara Jʉ̃menijicʉque ina borocʉrĩ yávaivʉre mʉjare.
LUK 6:29 Cũinácʉ põecʉ ʉ̃i pẽvaru mi cũinápũravʉcaviobʉre, copedini pẽvaicõjejacʉ apepũravʉre máre. Aru cũinácʉ põecʉ ʉ̃i ĩnu mi cuitótecaje pʉenocacajede, jíjacʉ mi camisare máre.
LUK 6:30 Jíjacʉ caivʉre ne jẽniainore mʉre. Aru ne tatoru míyede, jẽniamejacʉ cojedeca.
LUK 6:31 D̶ajarã apevʉre yópe mʉje ʉepe d̶aivʉre mʉjaque.
LUK 6:32 ’Mʉje ʉru náre, ina ʉrivʉre mʉjare, Jʉ̃menijicʉ bojed̶abecʉbe põevare ne que d̶aiyede. Nopedeca ina ãmeina teivʉ máre ʉma ʉrivʉre náre.
LUK 6:33 Mʉje mearore d̶aru náre, ina mearore d̶aivʉre mʉjare, Jʉ̃menijicʉ bojed̶abecʉbe põevare ne que d̶aiyede. Nopedeca ina ãmeina teivʉ máre d̶ad̶ama nópe.
LUK 6:34 Mʉje jídu náre, ina jacopaiyovarãjivʉre mʉjare, Jʉ̃menijicʉ bojed̶abecʉbe põevare ne que d̶aiyede. Nopedeca ina ãmeina teivʉ máre jíyama apevʉ ãmeina teivʉre, ne jacopaiyovarãjiyepe aivʉ cojedeca.
LUK 6:35 Ʉbenita ʉjarã mʉje mauvare. Me d̶ajarã náre. Aru jíjarã jacopaiyovaiyede corebevʉva no boje. Nópe d̶aru, ʉrarõ meaquiyebu mʉje boje jẽino. Aru Jʉ̃menijicʉi mára marajáramu mʉja. Que baru ʉ̃ meacʉbe náque ina jíbevʉre mearore ʉ̃́re aru ina jíyʉbevʉre apevʉre máre.
LUK 6:36 Cõmaje ãroje jã́jara mʉja apevʉre, ñai majepacʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i cõmaje ãroje jã́iyepedeca, náre arĩ buedejamed̶a Jesús.
LUK 6:37 Jesús, yópe arĩ, buedejamed̶a náre cojedeca: —“Ãmenatamu” arĩ, ãmecorobejarã mʉja apevʉre. Mʉje nópe aru, majepacʉ Jʉ̃menijicʉ ãmecororĩ, “Ãmenatamu mʉja”, acʉyʉme mʉjare. Jarʉvabejarã mʉja apevʉre. Mʉje jarʉvabedu, Jʉ̃menijicʉ jarʉvabecʉbe mʉjare. Ãrʉmetejarã mʉja apevʉre ne ãmene. Mʉje ãrʉmetedu, Jʉ̃menijicʉ máre ãrʉmetecʉyʉme mʉje ãmeina teiyede.
LUK 6:38 Jíjarã mʉja apevʉre. Aru Jʉ̃menijicʉ jícʉyʉme mʉjare. Jícʉyʉme mʉje pʉeá buidípʉea, doaipʉea, aru jayuipʉeare. Nopedeca mʉje apevʉre jíyepedeca Jʉ̃menijicʉ jícʉyʉme mʉjare, arejamed̶a náre Jesús.
LUK 6:39 Aru yópe arĩ, jẽvari coyʉrejamed̶a Jesús: —Cũinácʉ jã́ri eabecʉ bʉojabebi nʉñʉ mái apecʉ jã́ri eabecʉque. Que baru caipʉcarã jã́ri eabevʉ baru tʉjebu na cobei.
LUK 6:40 Bueimara ñame baju majibema ne bueipõecʉ pʉeno. Ʉbenita bueni bʉojaivʉ baru, ne bueipõecʉpe tenajarama.
LUK 6:41 ’Me jã́ivʉbu mʉja mʉjecʉi docʉjĩe cʉrõre ʉ̃i yacorʉi. Ʉbenita jã́mevʉ mʉja mʉje ʉrarõ docʉcʉrõre mʉje yacorʉi.
LUK 6:42 Aru jã́mevʉvacari mʉja ʉrarõ docʉcʉrõre mʉje yacorʉi, mʉjecʉre “¿Mi docʉjĩene ĩnaji mi cʉvaede mi yacorʉi?” arĩ bʉojabevʉ mʉja. ¡Jʉjovaivʉtamu mʉja! Mamarʉmʉ ĩjara mʉja mʉje ʉrarõ docʉcʉrõre mʉje yacorʉre. No yóboi, mearo jã́ivʉta, ĩjara mʉjecʉi docʉjĩene ʉ̃i cʉvaede ʉ̃i yacorʉi, arĩ buedejamed̶a náre Jesús. Yópe aiyʉrõtamu iye Jesúi aiye báque: Põecʉ ʉ̃i ʉrarõ ãmenore d̶aru, “Dajocajacʉ mi ãmeina teiyede” arĩ, coyʉiye jaʉbevʉ ʉ̃́re apecʉre, quĩ́jino ãmenore d̶ayʉre. Quénora mamarʉmʉ ñai ʉrarõ ãmenore d̶ayʉre dajocaiye jaʉvʉ ʉ̃i baju ãmeina teiyede cãreja.
LUK 6:43 Cojedeca Jesús arĩ buedejamed̶a náre, ne majinajiyepe ayʉ aipe ãrojarivʉre põevare: —Cʉbevʉ jocʉcʉ meacʉ jẽiye ãmene jícʉ. Aru cʉbevʉ jocʉcʉ ãmecʉ jẽiye méne jícʉ.
LUK 6:44 Que baru coreóvaivʉbu jocʉcʉare dicʉá jẽiyeque. Miuñʉa jẽmevʉ higo ãmicʉridʉare. Nopedeca jẽmevʉ ʉ́yai miuñʉara.
LUK 6:45 Ñai põecʉ meacʉ yávayʉbe méne, ʉ̃i ũmei mearo cʉe boje. Aru ñai põecʉ ãmecʉ yávayʉbe ãmene, ʉ̃i ũmei ãmeno cʉe boje. Que baru põecʉ yávaibi ʉ̃i jijecamuque ʉ̃́re cʉede ʉ̃i ũmei, arĩ buedejamed̶a Jesús.
LUK 6:46 Cojedeca Jesús arĩ buedejamed̶a náre: —¿Aipe teni aivʉrʉ̃ yʉre “ñʉje jabocʉ”, ʉbenita d̶abevʉvacari ji coyʉiyede?
LUK 6:47 Coyʉquijivʉ mʉjare ñamepe ãrojacʉre ñai yʉre darĩ jápiayʉre aru d̶ayʉre yópe ji coyʉiyepe.
LUK 6:48 D̶aibi yópe ñai põecʉ ʉ̃i d̶aiye báquepe ʉ̃i cʉ̃rami jãjaroi. Aru jia yaboiyede, oco eavʉ̃ya diñamine. Ʉbenita cújibeteavʉ̃ya diñami, jãjaro núe boje.
LUK 6:49 Ʉbenita ñai jápiayʉvacari yʉre, d̶abecʉ baru yópe ji coyʉiyepe, ñai põecʉ ʉ̃́pebe ñai d̶ayʉ bácʉpe ʉ̃i cʉ̃ramine jãjamenoi. Aru jia yaboiyede, oco eavʉ̃ya diñamine. Aru tʉavʉ̃ya diñami. Ʉrarõ mateávʉ̃ya diñami bíjaino, arĩ buedejamed̶a Jesús.
LUK 7:1 Jesús yávarĩ dajocayʉ bácʉ põevare, nʉrejamed̶a Capernaum ãmicʉriĩmaroi.
LUK 7:2 Noi cʉrejamed̶a cien paivʉ churarava ne jabocʉ, cʉvacʉ ʉ̃i yebacacʉre pare ʉ̃i ʉmʉ. Ijimʉ baju barejámed̶a ñai yebacacʉ.
LUK 7:3 Ñai churaravai jabocʉ jápiayʉ bácʉ yávaivʉre Jesúi borore, jarorejamed̶a apevʉ judíova bʉcʉvare, ne órejarãjiyepe ayʉ Jesúre, ʉ̃i mead̶aquiyepe ayʉ ñai yebacacʉre.
LUK 7:4 Jesús yebai eaivʉ, pare nʉicõjenejaimad̶a ʉ̃́re. Arejaimad̶a: —Ñai jabocʉ meacʉbe ʉ̃. Que baru mi cad̶ateiye jaʉvʉ ʉ̃́re, ʉ̃i ʉe boje maje cʉrijaborõre. Ʉ̃́vacari d̶aicõjeame cũinád̶ami maje cójijiñamiva, arejaimad̶a na Jesúre.
LUK 7:6 Dinʉmʉmia Jesús nʉrejamed̶a náque. Ʉbenita joabenoi ne tʉvaiyede ʉ̃i cʉ̃rami yebai, ñai jabocʉ jarorejamed̶a ʉ̃i yóvaimarare, yópe arãnʉivʉ Jesúre: —Mʉ, ji jabocʉ, cãrijimejacʉ. Meacʉbu mʉ. Ʉbenita yʉ́capũravʉ ãmecʉtamu. Que baru darĩ ecobejacʉ ji cʉ̃rami.
LUK 7:7 Bʉojarĩ vocʉnʉmetevʉ yʉ mʉre ji baju. Quénora coyʉjacʉ mi cõjeinore. Aru ji yebacacʉ meatecʉyʉme.
LUK 7:8 Yʉrecabu cʉcʉ ne cõjeiyeque ina ji jabova. Aru cʉvavʉ churaravare, ji cõjeimarare. Nácacʉ cũinácʉre “Nʉjacʉ” ji arĩburu, nʉimi ʉ̃. Aru “Dajacʉ” ji arĩburu, daibi ʉ̃. Aru ji d̶aicõjenu apejĩene ji yebacacʉre, d̶aibi ʉ̃. Nópe aicõjemi ñʉjare daroyʉ, cien paivʉ churarava ne jabocʉ, arejamed̶a Jesúre ñai jabocʉi jaroimaracacʉ. Ʉ̃i que aiyede, “Ijiéde cõjeipõecʉbu mʉ” aiyʉcʉ barejaquémavʉ Jesúre.
LUK 7:9 Que ayʉre jápiarĩ, pare dápiarejamed̶a Jesús. Aru jã́ri ina põeva nʉivʉre ʉ̃i yóboi, arejamed̶a: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Eabevʉ cãreja majacacʉre, Israecacʉre, me jʉ ayʉre yʉre yópe ñai churaravai jabocʉpe, arejamed̶a Jesús.
LUK 7:10 Aru ne copaiyede jabovai cʉ̃rami, earejaimad̶a ñai yebacacʉre meacʉta.
LUK 7:11 No yóboi, Jesús nʉrejamed̶a Nain ãmicʉriĩmaroi. Ʉ̃́que nʉrejaimad̶a ʉ̃i bueimara aru apevʉ põeva máre, obedivʉ.
LUK 7:12 Ʉ̃i eaiyede ĩmaro joabenoi, jã́rejamed̶a nʉvaivʉre yaiyʉ́ bácʉre, jarʉvarãnʉivʉ. Jípaco, nomiópeco caride, cũinácʉ õi mácʉ bácʉ barejámed̶a. Aru obedivʉ põeva diĩmarocavʉ yóvarejaimad̶a náre.
LUK 7:13 Jesús cõmaje ãroje jã́ri, arejamed̶a ṍre: —Obejaco, arejamed̶a ʉ̃.
LUK 7:14 Joabejĩnoi nʉri, icad̶ava paraicad̶ava, yaiyʉ́ bácʉi paraicad̶avare, tʉorejamed̶a Jesús ʉ̃i pʉrʉque. Ina nʉvaivʉ bácavʉ dicad̶avare mautedejaimad̶a. Dinʉmʉma Jesús arejamed̶a yaiyʉ́ bácʉre: —Mʉ, bojʉyo, coyʉyʉbu mʉre: Nacajajacʉ, arejamed̶a Jesús.
LUK 7:15 Quénora ñai yaiyʉ́ bácʉ dobarĩ, yávarĩ bʉ́rejamed̶a. Aru Jesús jídejamed̶a ʉ̃́re jípacore.
LUK 7:16 Yópe d̶ayʉre jã́ivʉ, cuecumarejaimad̶a caivʉ. Aru torojʉrĩ, jívʉ mearore Jʉ̃menijicʉre arejaimad̶a: —Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ parʉcʉ edaibi maje jẽneboi. Jʉ̃menijicʉ daibi, cad̶atecʉdayʉ ʉ̃i põevare, arejaimad̶a na.
LUK 7:17 Que teni Jesúi boro earejavʉ̃ya caino Judea ãmicʉrijoborõi aru caiye cʉrõaquede máre. Jápiarejaimad̶a caivʉ Jesúi d̶aiye báquede.
LUK 7:18 Juan Bautistai bueimara, ʉ̃i yebai nʉri, coyʉrejaimad̶a ʉ̃́re caiye Jesúi d̶aiye báquede. Aru órejarejamed̶a Juan Bautista pʉcarã ʉ̃i bueimarare.
LUK 7:19 Jesús yebai jarorĩ, jẽniari jã́icõjenejamed̶a náre yópe: —¿Jãveneca mʉ́rʉ Juan Bautista “Ji yóboi dacʉyʉme apecʉ coyʉipõecʉ” arĩ, ʉ̃i buevacamʉ? ¿Ʉ̃i que arĩ buevacamʉ ãmenu, corenajidi ñʉja apecʉre? aicõjenejamed̶a náre Juan Bautista.
LUK 7:20 Ina daroimara, Jesús yebai earĩ, arejaimad̶a ʉ̃́re: —Juan Bautista darobi ñʉjare jẽniari jã́icõjeñʉ: “¿Jãveneca mʉ́rʉ Jʉ̃menijicʉi daroimʉ, ‘Ji yóboi dacʉyʉme apecʉ coyʉipõecʉ’ arĩ, ʉ̃i buevacamʉ? ¿Ʉ̃i que arĩ buevacamʉ ãmenu, corenajidi ñʉja apecʉre?” arejaimad̶a Jesúre.
LUK 7:21 Aru dinʉmʉmareca Jesús mead̶are cuyʉ barejámed̶a obedivʉ põevare: ijimarare, ñájivʉre, aru abujuva ne ĩmamarare máre. Aru obedivʉ jã́ri eabevʉre cõmaje ãroje jã́ri mead̶arejamed̶a.
LUK 7:22 Que teni Jesús jʉ ayʉ, arejamed̶a Juan Bautistai daroimarare: —Nʉri coyʉjarã Juan Bautistare mʉje jápiaiyede aru mʉje jã́iyede máre: Ina jã́ri eabevʉ bácavʉ jã́ri ead̶ama caride, aru ina cuiye majibevʉ bácavʉ cuyama caride. Ina pojeivʉ bácavʉ meama aru ina jápiabevʉ bácavʉ jápiad̶ama caride. Ina yaivʉ bácavʉ, nacovaimara yainore jarʉvarĩ, apʉma cojedeca caride. Aru cõmaje ãrojarivʉre coyʉyʉbu iye yávaiye méne, Jʉ̃menijicʉi mead̶aiyede põevare.
LUK 7:23 Torojʉbi ñai jʉ arĩ dajocabecʉ yʉre, arejamed̶a náre Jesús.
LUK 7:24 Ina daroimara ne nʉriburu yóboi, Jesús Juan Bautistai borore yávarĩ bʉ́yʉ, arejamed̶a ina põevare: —Jãve jã́ranʉmeteavʉ̃ mʉja cõriáre ũmevʉ japuiyede põecʉbenoi.
LUK 7:25 Aru jãve jã́ranʉmeteavʉ̃ mʉja põecʉ cuitótecaje meacajede doyʉre máre põecʉbenoi. Majivʉ mʉja ina doivʉre cuitótecajea meacajeare cʉrivʉre torojʉve teni cainʉmʉa jabovai cʉ̃ramiai.
LUK 7:26 Quénora jãve jã́ranʉavʉ mʉja cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉre. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Jã́quemavʉ mʉja Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ pʉeno meacʉ bajure.
LUK 7:27 Juan Bautistabe ñai Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeimʉ mácʉ ʉ̃́re coyʉcaipõecʉ bácʉre: Jaroivʉ yʉre coyʉcaipõecʉre mi jipocai, ʉ̃i mead̶aquiyepe ayʉ põevare, ne copʉ etarãjiyepe ayʉ mʉre, nopedeca põeva ne mead̶aiyepe cuimare ñai ʉ̃mʉ, ne pued̶aimʉ, ʉ̃i daquiye jipocai, arĩ coyʉicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
LUK 7:28 ’Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Cʉbebi apecʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ meacʉ baju Juan Bautista pʉeno ina ijãravʉi põeteivʉ jẽneboi. Ʉbenita ñai ʉbeni cʉcʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteinore Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaimʉme Juan Bautista pʉeno, arejamed̶a Jesús.
LUK 7:29 Ʉ̃i que aiyede Juan Bautistai borore jápiarĩ, obedivʉ põeva aru ina jabovare tãutʉra ĩcaipõeva máre coreóvarejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre jãve ayʉre. Que baru Juan Bautistare jã́d̶ovaicõjenejaimad̶a náre Jʉ̃menijicʉque.
LUK 7:30 Ʉbenita ina fariseova aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva máre ʉbedejaimad̶a Jʉ̃menijicʉi d̶aiyʉrõre náre boje. Que baru Juan Bautistare jã́d̶ovaicõjemenejaimad̶a náre Jʉ̃menijicʉque.
LUK 7:31 Que teni Jesús arejamed̶a náre: —¿Yéque jẽvari coyʉji ina põeva ijãravʉcavʉre? ¿Aipe ãrojari na?
LUK 7:32 Jʉed̶ova tãibʉi dobarivʉpebu, yajurãjivʉ nácavʉque. Aru yópe aivʉpebu: “Japuvʉ ñʉja yʉriainore. Ʉbenita upabetevʉ mʉja. Yʉriavʉ ñʉja chĩore d̶aiyede. Ʉbenita obetevʉ mʉja”. Aru nópe ijãravʉcavʉ máre cãrijiñama na.
LUK 7:33 Que baru Juan Bautista ʉ̃i daiyede, ʉ̃ ãmeni aru ũcumeni teiyede, “Abujucʉre cʉvabi”, ʉ̃́ra ʉbenina aivʉbu mʉja.
LUK 7:34 Aru Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, ji daiyede, ãri aru ũcuri teiyede yópe caivʉ apevʉpe, “Ñai ʉ̃mʉ ʉrarõ ãri ʉ̃i vainí tʉiyeta, aru ʉrarõ ũcuri ʉ̃i pacoteiyeta, yóvaibi ãmenare aru jabovare tãutʉra ĩcaipõevare máre”, yʉrã ʉbenina aivʉbu mʉja.
LUK 7:35 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi majiéde põeva jã́d̶ama ʉ̃́re jʉ aivʉque, arejamed̶a Jesús.
LUK 7:36 Cũinácʉ fariseovacacʉ cuturejamed̶a Jesúre, “Ãrevʉ” ayʉ, ʉ̃i cʉ̃rami. Aru Jesús jʉ arĩ, ecorĩ, dobarejamed̶a tʉoiva yebai.
LUK 7:37 Aru cũináco nomió, diĩmarocaco, ãmeina teipõeco, majico Jesús dobacʉre ñai fariseoi cʉ̃rami, nʉvarejacod̶a cũinábʉ ʉ̃mʉjʉribʉ boribʉ mumijʉe cʉribʉre.
LUK 7:38 Orĩ earejacod̶a Jesúi cʉboba yebai. Aru õi orique ẽnuvarejacod̶a ʉ̃i cʉbobare. Que teni popovarejacod̶a õi pod̶aque. Aru nuri ʉ̃i cʉbobare, õi pued̶aiye boje ʉ̃́re, yuarejacod̶a iye mumijʉede ʉ̃i cʉboba pʉenoi.
LUK 7:39 Que teni ñai fariseo, Jesúre cutuyʉ bácʉ, “Ãrevʉ” arĩ ʉ̃́re, yópe teinore jã́ri, dápiarejamed̶a ʉ̃i baju: “Ñai ʉ̃mʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ baru, majijebu yéco põeco ico jẽni jã́d̶ore ʉ̃́re. Põeco ãmeina teipõecobe õ”, arĩ dápiarejamed̶a.
LUK 7:40 Quénora Jesús arejamed̶a ñai fariseore: —Mʉ, Simón, apejĩno coyʉiyʉvʉ mʉre, arejamed̶a Jesús. Ñai fariseo jʉ arejamed̶a ʉ̃́re: —Mʉ, bueipõecʉ, coyʉjacʉ yʉre, arejamed̶a Simón.
LUK 7:41 Ʉ̃i nópe aiyede, Jesús yópe arĩ coyʉrejamed̶a ʉ̃́re: —Pʉcarã ʉ̃mʉva bojecʉbe d̶aquemavʉ tãutʉrare cũinácʉ tãutʉra jípõecʉre. Cũinácʉ bojecʉbe d̶aquemavʉ pʉcaʉjʉa memeiye bojede. Aru apecʉ bojecʉbe d̶aquemavʉ pʉcarã aviáva memeiye bojede.
LUK 7:42 Na yéque bʉojarĩ ne bojed̶abe boje, ñai tãutʉra jípõecʉ ãrʉmetequemavʉ ina pʉcarã ne bojecʉbe d̶aiyede. Coyʉjacʉ yʉre. ¿Ácʉ põecʉ ina pʉcarãcacʉ pʉeno baju ʉri ʉ̃́re? arejamed̶a Jesús.
LUK 7:43 Aru Simón jʉ arejamed̶a: —Dápiaivʉ ʉcʉre pare ʉ̃́re ñai ʉ̃i ãrʉmeteimʉ mácʉ pʉeno bojecʉbe d̶ayʉre, arejamed̶a. Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: —Jãve coyʉivʉ mʉ, arejamed̶a.
LUK 7:44 Jesús copedini, jã́ñʉ ico nomióre, arejamed̶a Simóre: —Jã́jacʉ ico nomióre. Ecovʉ yʉ mi cʉ̃rami, aru jíbetevʉ mʉ oco, joaquiye ji cʉbobare. Ʉbenita ico nomió ẽnuvaimico ji cʉbobare õi orique aru popovaibico õi pod̶aque.
LUK 7:45 Jacoyʉbetevʉ mʉ yʉre. Ʉbenita ico dajocabebico pued̶ad̶o yʉre, ji cʉbobare nuño.
LUK 7:46 Yuabetevʉ mʉ mumijʉeque ji jipobʉre. Ʉbenita õ yuarĩ mumijʉe d̶aibico ji cʉbobare.
LUK 7:47 Que baru aivʉ yʉ, õi ãmeina teiye ʉrede Jʉ̃menijicʉi ãrʉmeteiye báque boje, ʉrarõ õi ʉrõre jã́d̶ovaimico õ. Ʉbenita ñai ʉ̃i ãmeina teiye obebeda Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetedu, quĩ́jino ʉ̃i ʉrõre jã́d̶ovaimi ʉ̃, arejamed̶a Jesús.
LUK 7:48 Aru arejamed̶a ico nomióre: —Mi ãmeina teiyede ãrʉmeteivʉ yʉ, arejamed̶a Jesús.
LUK 7:49 Ina Simói cutuimara, dobarivʉ ʉ̃́que, yávarĩ bʉ́rejaimad̶a ne bajumia: —¿Yécʉ bárica ñai ʉ̃mʉ ãmeina teiyede ãrʉmetede d̶ayʉ? arejaimad̶a na.
LUK 7:50 Aru Jesús arejamed̶a ico nomióre: —Mi jʉ aiye boje, meateivʉ mʉ. Que baru me nʉjaco cãrijimecova, arejamed̶a ṍre Jesús.
LUK 8:1 No yóboi, Jesús coyʉcʉnʉrejamed̶a ĩmaroai aru ĩmajinoa coapa, põeva ne majinajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteinoque borore. Aru ina doce paivʉ ʉ̃i bueimara yóvarejaimad̶a ʉ̃́re.
LUK 8:2 Apevʉ nomiva máre yóvarejaimad̶a náre, Jesúi mead̶ainomiva mácavʉ. Apevʉre ina nomivare Jesús javei jaetovarejamed̶a abujuvare. Aru apevʉre javei mead̶arejamed̶a ʉ̃. Cũináco Magdala ãmicʉriĩmarocaco barejácod̶a, õi ãmiá María. Jipocamia Jesús jaetovarejamed̶a siete paivʉ abujuvare ṍre jocarĩ.
LUK 8:3 Apeco barejácod̶a, õi ãmiá Juana. Ñai jabocʉ Herodes ʉ̃i cʉ̃ramine coreipõecʉi márepaco barejácod̶a õ, ʉ̃i ãmiá Chuza. Aru apeco barejácod̶a, õi ãmiá Susana. Apevʉ obedivʉ nomiva, Jesúi mead̶ainomiva mácavʉ máre yóvarejaimad̶a ʉ̃́re. Ina nomiva Jesújãre jaʉéde jídejaimad̶a.
LUK 8:4 Obedivʉ põeva cójijivʉ Jesús yebai ĩmaroa coapacavʉ. Que teni Jesús buedejamed̶a náre jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainoque, yópe arĩ:
LUK 8:5 —Cũinácʉ oteipõecʉ otecʉnʉquemavʉ ʉ̃i oteiyede. Ʉ̃i oteiyede ape oteiye tʉquemavʉ ma ẽcarʉi. Aru ne cʉraiyede ina cuivʉ noi, míjina vʉivʉ darĩ, ãradaquemavʉ caiye iye oteiyede.
LUK 8:6 Ape oteiye tʉquemavʉ joborõ edubenoi cʉ̃raboa pʉenoi. Aru yóboi pĩarí etaquemavʉ. Ʉbenita yaiquémavʉ, no oco cʉbe boje.
LUK 8:7 Ape oteiye tʉquemavʉ miucʉa jẽneboi. Aru miucʉa bʉcʉrĩ chĩoiyede, jẽiye jẽmetequemavʉ.
LUK 8:8 Ape oteiye tʉquemavʉ mearo joborõi. Aru bʉcʉquemavʉ. Aru jẽquemavʉ jẽiñʉ cien paivʉa caiye oteiyabea coapa, arejamed̶a Jesús. Que yávayʉ bácʉ, Jesús pare bʉjino yávarĩ, arejamed̶a náre: —Me jápiajarã mʉja iye ji bueiyede, arejamed̶a Jesús.
LUK 8:9 Jesúi bueimara jẽniari jã́rejaimad̶a ʉ̃́re: —¿Aipe teni bueyʉrʉ̃ mʉ jã́ri dápiarĩ ñʉje d̶arãjiyepe ayʉ mi coyʉiyeque? arejaimad̶a.
LUK 8:10 Aru Jesús arejamed̶a náre: —Mʉjare coyʉrĩ majide d̶ayʉbu iye Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i coyʉicõjeme máquede. Ʉ̃ jaboteibi mʉjare, ʉ̃i põevare. Ʉbenita ina apevʉ iyede majibevʉre quéda jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ayʉ bueyʉbu yʉ náre, jã́ivʉreca ne jã́ri majibenajiyepe ayʉ aipe aiyʉrõre ne jã́iyede, aru jápiaivʉreca ne jápiarĩ majibenajiyepe ayʉ aipe aiyʉrõre ne jápiaiyede, arejamed̶a Jesús.
LUK 8:11 Yópe arĩ, Jesús coyʉrejamed̶a ʉ̃i bueimarare: —Yo jã́ri dápiarĩ mʉje d̶arãjiyepe ayʉ ji aino yópe coyʉiyʉrõmu mʉjare: Iye oteiye Jʉ̃menijicʉi yávaiyepe paiyebu.
LUK 8:12 Aru inamu ma ẽcarʉi oteiye tʉrĩduiye báquepe paivʉ. Náre coyʉiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jápiad̶ama, ʉbenita coreóvarĩ eabevʉva. Que baru ne jápiarĩburu yóboi, ñai abujuvai jabocʉ darĩ, ãrʉmetede d̶aibi Jʉ̃menijicʉi yávaiye ne jápiaiye báquede, ne jʉ abeni majibenajiyepe ayʉ, meatebenajivʉ.
LUK 8:13 Aru inamu joborõ edubenoi, cʉ̃raboa pʉenoi, oteiye tʉrĩduiye báquepe paivʉ. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jápiarĩ, torojʉma me. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jʉ arĩduyama na. Que baru quĩ́jino yóboi, põeva ne cãrijovaru náre, ne jʉ aiye boje, maumena dajocad̶ama ne jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Que teni jʉ abema na.
LUK 8:14 Aru inamu miucʉa jẽneboi oteiye tʉrĩduiye báquepe paivʉ. Na máre jápiaivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, ʉbenita cãrijiñama ijãravʉquede. Torojʉma tãutʉraque. Aru caiye iye ne torojʉve teiye ijãravʉque cojʉvʉ náre. Que baru Jʉ̃menijicʉ cad̶atebebi náre ʉ̃i yávaiyeque yópe ʉ̃i ʉrõpe.
LUK 8:15 Ʉbenita inamu mearo joborõi oteiye tʉiye báquepe paivʉ. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jápiaivʉ, jʉ ad̶ama jãve diede. Aru me ãrʉma dajocabevʉva. Que baru nárecabu d̶aivʉ Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe cãrijimevʉva, arejamed̶a Jesús.
LUK 8:16 Cojedeca Jesús, yópe arĩ, buedejamed̶a náre: —Põecʉ cʉbebi pẽoibʉre pẽoriburu yóboi moañʉ dibʉre cõaiñʉque o ñóñʉ paraino cãchinoi. Quénora tʉoibi jocʉve pʉenora, pẽoquiyepe ayʉ caivʉ ecoivʉre nore.
LUK 8:17 Que baru caiye yaveiye báque jároquiyebu. Aru dupióvaiye báquede máre jã́rajarama caivʉ põeva.
LUK 8:18 ’Que baru me dápiajarã mʉje jápiaiyede ji bueiyede. Aru d̶ajarã yópe ji coyʉiyepe. Nopedeca ñai jápiayʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, Jʉ̃menijicʉ pʉeno baju ʉ̃i majiéque jícʉyʉme ʉ̃́re. Ʉbenita ñai jápiabecʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, iye ʉ̃i quĩ́jino majiéde dápiayʉ cʉvaede, Jʉ̃menijicʉ ʉ̃́re ĩcʉyʉme diede, arejamed̶a Jesús.
LUK 8:19 Dinʉmʉre Jesúi paco aru ʉ̃i yóva earejaimad̶a ʉ̃i cʉrõi. Ʉbenita ʉ̃́re eabedejaimad̶a, obedivʉ põeva ne cʉe boje.
LUK 8:20 Que baru apevʉ arejaimad̶a Jesúre: —Mipaco aru míyova máre jedevai núrivʉ, mʉre jã́radad̶ama, arejaimad̶a.
LUK 8:21 Ʉbenita Jesús arejamed̶a náre: —Caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jápiaivʉ aru Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe d̶aivʉ, nárecabu jipacope pád̶o aru jíyovape paivʉ máre, arejamed̶a Jesús.
LUK 8:22 Cũinájãravʉ Jesús, jatuyʉ jiad̶ocũi ʉ̃i bueimaraque, arejamed̶a náre: —Jã́rica, macajitabʉ ʉrabʉ apedʉvei nʉrevʉ, arejamed̶a náre. Que baru nʉrejaimad̶a na.
LUK 8:23 Ne jataiyede, Jesús cãrejamed̶a. Japurejavʉ̃ya ũmevʉ parʉrõ baju. Aru pãcaiboa ecorejavʉ̃ya jiad̶ocũre. Que baru dicũ buidéjavʉ̃ya. Pare jidojarejavʉ̃ya no.
LUK 8:24 Que teni Jesús yebai nʉri, yópe arĩ, coedavarejaimad̶a ʉ̃́re: —¡Mʉ, bueipõecʉ, coivʉbu maja! ¡Bíjarãjivʉbu maja! arejaimad̶a na. Jesús coedarĩ, jararejamed̶a ũmevʉre. Iboá ʉraboa pãcaiboa bíjarejavʉ̃ya. Aru cãrijimene d̶arejavʉ̃ya.
LUK 8:25 Que teni Jesús arejamed̶a ʉ̃i bueimarare: —¿Aipe teni “Jesús mead̶acʉyʉme ñʉjare”, abevʉrʉ̃ mʉja? arejamed̶a. Que aiyede, cuecumari ʉrarõ dápiarejaimad̶a. Aru arejaimad̶a ne bajumia: —¿Yécʉba ñai, yópe cõjeñʉ ũmevʉre aru macajitabʉre máre jʉ aimʉ? arejaimad̶a na.
LUK 8:26 Jesújã jatarejaimad̶a no macajitabʉ ʉrabʉre apedʉvei. Aru cʉrejaimad̶a na Gerasa ãmicʉrõcavʉ, Galilea ãmicʉrõ cõchinoi.
LUK 8:27 Jesús ʉ̃i maiyede jiad̶ocũre jocarĩ, copʉ nʉrejamed̶a cũinácʉ ĩmarocacʉ, abujuva ne ĩmamʉ. Joe baju cuitótecajede dobedejamed̶a. Aru cʉ̃rami cʉbedejamed̶a ʉ̃. Quénora põeva ne yaivʉ bácavʉre jarʉvainoi cʉcʉ barejámed̶a.
LUK 8:28 Jesúre jã́ri, ʉ̃i yebai nʉri, ñʉatutarĩ bʉjié cod̶oboborĩ, arejamed̶a: —Mʉ, Jesús, Jʉ̃menijicʉi mácʉ, caivʉ pʉeno parʉcʉi mácʉ, ¿yéde ʉcʉrʉ̃ yʉ́que? Jẽniaivʉ mʉre, ñájine d̶abejacʉ yʉre, arĩ cod̶oboborejamed̶a.
LUK 8:29 Nópe arejamed̶a Jesús ʉ̃i etaicõjeiye báque boje jipocamia ina abujuvare ñai ʉ̃mʉre jocarĩ. Apenʉmʉa abujuva ʉ̃́re ĩmarejaimad̶a. Que baru nócavʉ ʉ̃́re coreni bʉorĩdurejaimad̶a tãumeaque, bʉoimeaque máre. Ʉbenita cobʉrʉrʉrĩ buravarejamed̶a dimeáre. Aru ina abujuva jarorejaimad̶a ʉ̃́re põecʉbenoi.
LUK 8:30 Dinʉmʉre Jesús jẽniari jã́rejamed̶a ʉ̃́re: —¿Yécʉ ãmicʉcʉrʉ̃ mʉ? arejamed̶a. Jʉ arĩ arejamed̶a: —Obecʉ ãmicʉvʉ yʉ, arejamed̶a. Nópe arejamed̶a, obedivʉ abujuva ne ĩmae boje.
LUK 8:31 Ina abujuva pare jẽniarejaimad̶a, ʉ̃i jarobequiyepe aivʉ náre ʉ̃mʉjʉricobei, abujuva ne ñájinoi.
LUK 8:32 Cʉrejaimad̶a noi cʉ̃racũ yebai obedivʉ oteivãriva, ãre cuivʉ. Aru jẽniarejaimad̶a ina abujuva Jesúre: —Jarojacʉ ñʉjare oteivãrivara, ñʉje corãjiyepe nára, arejaimad̶a. Dinʉmʉma, nʉicõjenejamed̶a náre Jesús: —Nʉjara, arejamed̶a.
LUK 8:33 Aru ina abujuva etarĩ, corejaimad̶a oteivãrivara. Cúyarĩ nʉri tʉrejaimad̶a cʉ̃racũ ẽmeinoi, macajitabʉ ʉrabʉi. Tʉrĩ corĩ bíjarejaimad̶a na.
LUK 8:34 Aru ina oteivãriva mácavʉre coreipõeva cúyarĩ nʉrejaimad̶a, coyʉivʉ ʉraĩmaroai aru ĩmaro cʉrõvaquede máre.
LUK 8:35 Que baru obedivʉ põeva “¿Aipe tenama?” arĩ, jã́ranʉrejaimad̶a. Nʉivʉ Jesús yebai, jã́rejaimad̶a ñai ʉ̃mʉ abujuva ne ñájine d̶aimʉ mácʉ dobacʉre, cuitótecajede doyʉre, meacʉre cari. Aru jidʉrejaimad̶a ʉ̃́re.
LUK 8:36 Coyʉrejaimad̶a ina jã́ivʉ bácavʉ Jesúi mead̶aiye báquede ñai ʉ̃mʉ, abujuva ne ĩmamʉ mácʉre.
LUK 8:37 Quénora “Nʉjacʉ”, arejaimad̶a Jesúre parʉrõque caivʉ Gerasa ãmicʉrõcavʉ, ne jidʉé boje.
LUK 8:38 Jiad̶ocũi jaturĩ, Jesús copainʉrejamed̶a. Ʉbenita ʉ̃i copaiquiye jipocamia ñai ʉ̃mʉ, abujuva ne ĩmamʉ mácʉ, jẽniarejamed̶a parʉrõreca cuiyʉcʉ ʉ̃́que. Ʉbenita Jesús yóvaicõjemecʉ arejamed̶a ʉ̃́re:
LUK 8:39 —Copainʉjacʉ mi cʉ̃rami. Aru coyʉjacʉ caiye iye ʉrarõ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i d̶aiyede mʉ́que, arejamed̶a Jesús. Nʉri, coyʉyʉ barejámed̶a caivʉ ĩmarocavʉre caiye iye Jesús ʉ̃i d̶aiye báquede ʉ̃́re.
LUK 8:40 Jesús copaiyʉ bácʉre, obedivʉ põeva coreivʉ barejáimad̶a ʉ̃́re. Que baru cójijidejaimad̶a ʉ̃i yebai, ʉ̃́re jacoyʉivʉ.
LUK 8:41 Aru earejamed̶a cũinácʉ judíovai cójijiñamine coreipõecʉ, Jairo ãmicʉcʉ. Jã́rina ñʉatutarejamed̶a Jesúi cʉboba yebai. Ʉrarõreca jẽniañʉ arejamed̶a Jesúre: —Mʉ, bueipõecʉ, dajacʉ ji cʉ̃rami, arejamed̶a.
LUK 8:42 Cũinácova ʉ̃i máco, doce paiʉjʉa cʉvacore, cʉvarejamed̶a Jairo. Aru yaidé nʉño marejácod̶a õ. Que baru Jesús nʉrejamed̶a ʉ̃́que. Cujurejaimad̶a náre obedivʉ põeva. Aru cojivare nʉrejaimad̶a Jesúre.
LUK 8:43 Ne jẽneboi cũináco nomió cʉrejacod̶a. Doce paiʉjʉa baju ijimo marejácod̶a jive yuiyeque. Aru põecʉ cʉbedejamed̶a jʉoiye majicʉ ṍre.
LUK 8:44 Nʉrejacod̶a ʉ̃i yóboi obedivʉ põeva jẽneboi. Aru jẽni jã́rejacod̶a ʉ̃i doicaje tʉrʉvarã. Cũiná õi jẽni jã́iyede, bíjarejavʉ̃ya õi jive yuino mácarõ.
LUK 8:45 Dinʉmʉ Jesús arejamed̶a: —¿Ñame matedí yʉre jẽni jã́d̶o? arejamed̶a. Caivʉ “Yʉ ãmevʉ” ne aiyede, Pedro arejamed̶a: —¡Mʉ, bueipõecʉ, obedivʉ põeva cojivare daivʉbu mʉre! arejamed̶a.
LUK 8:46 Ʉbenita Jesús arejamed̶a: —Cũináco nomió jẽni jã́cobe yʉre. Que baru majivʉ yʉ. Ji baju ji majiéque mead̶aivʉ yʉ ṍre caride, arejamed̶a Jesús.
LUK 8:47 Ʉ̃i que aiyede, ico nomió õi baju dupini majibe boje, bidini jidʉco, nʉri ñʉatutarejacod̶a ʉ̃i cʉboba yebai. Coyʉrejacod̶a caivʉ ina põeva ne jã́iyede õi jẽni jã́inore ʉ̃́re aru cũiná õi meateinore.
LUK 8:48 Aru Jesús arejamed̶a ṍre: —Mʉ, ji ʉmo, “Ʉ̃ mead̶aiye majibi yʉre”, arĩ dápiarebu mʉ. Que baru mi que arĩ dápiaiye boje, mead̶aivʉ mʉre. Ména nʉri cʉjaco mʉ, arejamed̶a Jesús.
LUK 8:49 Ʉ̃i boroteiyede ṍque, cũinácʉ ñai judíovai cójijiñamine coreipõecʉi cʉ̃ramicacʉ earĩ, arejamed̶a Jairore: —Javeta mímaco yaibíco õ. Quénora cãrijovamejacʉ bueipõecʉre, arejamed̶a.
LUK 8:50 Ʉbenita Jesús, jápiayʉ bácʉ ʉ̃i yávainore, arejamed̶a Jairore: —Jidʉbejacʉ mʉ. Quénora jʉ ajacʉ ji coyʉinore, aru meatecod̶ome õ, arejamed̶a Jesús.
LUK 8:51 Jesús ʉ̃i eaiyede Jairoi cʉ̃rami, apevʉre ecoicõjemeni ʉ̃́que, nʉvarejamed̶a Pedrore, Jũare, Santiagore, aru ico jʉed̶oco bácoi pacʉre aru pacore máre.
LUK 8:52 Caivʉ põeva nócavʉ ṍre oivʉ aru cõmaje ãroje jã́ivʉ barejáimad̶a. Ʉbenita Jesús arejamed̶a: —Obejarã. Õ yaiyó ãmemico. Quénora cãd̶otame, arejamed̶a. Náre nópe arejamed̶a Jesús, ʉ̃i majié boje ʉ̃i nacovaquinore ṍre yainore jarʉvarĩ.
LUK 8:53 Ʉ̃i que aiyede, yʉridejaimad̶a ʉ̃́re, ne majié boje yaiyó bácore.
LUK 8:54 Dinʉmʉ Jesús ecorejamed̶a jʉed̶oco bácoi cʉritucubʉi aru õi pʉrʉre jẽni, bʉjié yávarejamed̶a ṍre: —Mʉ, jʉed̶oco, nacajajaco, arejamed̶a Jesús.
LUK 8:55 Aru ũmedarejacod̶a õ. Que baru cũiná nacajarejacod̶a. Aru, “Ãiyede jíjarã ṍre”, arejamed̶a Jesús.
LUK 8:56 Õi bʉcʉva cuecumari pare dápiarejaimad̶a. Ʉbenita Jesús apevʉre coyʉicõjemenejamed̶a náre iye ʉ̃i d̶aiye báquede.
LUK 9:1 Órejarĩ ina doce paivʉ ʉ̃i bueimarare ʉ̃i yebai, Jesús jídejamed̶a ne parʉéva, ne jaetovarãjiyepe ayʉ abujuvare aru ne mead̶arãjiyepe ayʉ ijimarare.
LUK 9:2 Aru jarorejamed̶a náre, ne coyʉrãjiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteinoque yávaiye méne aru ne mead̶arãjiyepe ayʉ põevare.
LUK 9:3 Jesús arejamed̶a náre: —Nʉvamejara mʉja apejĩene mʉje nʉinore. Tuturiteiyoava nʉvamejara, curubʉare máre, ãiyede máre, aru tãutʉrare máre. Nʉjara mʉje cuitótecaje doino cʉeda.
LUK 9:4 Ã́ri mʉja ecoivʉ ĩmaroi, cʉjarã cũinácʉ cʉ̃rami upacʉque pʉ dajocarĩ nʉivʉta nore jocarĩ.
LUK 9:5 Apenoi ne copʉ etabedu mʉjare, aru ne jápiaiyʉbedu iye yávaiye méne, etarĩ nʉjara. Aru pʉpejarã jobore mʉjare jẽiyede mʉje cʉboba cãchinoi ne jã́iyede, ne jápiaiyʉbe boje. Que teni diĩmarocavʉ coreóvarãjarama jʉ abevʉre Jʉ̃menijicʉre aru mʉjare máre, arejamed̶a Jesús.
LUK 9:6 Que arĩburu yóboi, etarĩ nʉrejaimad̶a ĩmaroai aru ĩmajinoa coapa. Coyʉrejaimad̶a Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne aru mead̶arejaimad̶a põevare caino.
LUK 9:7 Dinʉmʉ ñai jabocʉ Herodes jápiarejamed̶a Jesúi borore, caiye ʉ̃i d̶aiyede. Aru cãrijinejamed̶a, põeva ne yávaiye boje. Apevʉ arejaimad̶a, “Juan Bautista bácʉ nacajacʉbe yainore jarʉvarĩ”.
LUK 9:8 Apevʉ arejaimad̶a, “Elías járocʉbe cojedeca”. Aru apevʉ arejaimad̶a, “Cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ nacajacʉbe yainore jarʉvarĩ”.
LUK 9:9 Herodecapũravʉ arejamed̶a: “Juan Bautista bácʉi jipobʉre buraicõjecacʉ yʉ. Que baru, ¿ñamema ñai ʉ̃i borore ji jápiaimʉ?” arejamed̶a. Aru pare jã́iyʉrejamed̶a Jesúre ñai jabocʉ Herodes.
LUK 9:10 Dinʉmʉ Jesúi daroimara mácavʉ copainʉrejaimad̶a ʉ̃i yebai. Ʉ̃́re coyʉrejaimad̶a caino ne d̶aino mácarõre. Aru Jesús náre nʉvaridurejamed̶a põevare jocarĩ cũináĩmaro joabenoi, Betsaida ãmicʉrõi.
LUK 9:11 Ʉbenita náre nʉivʉre majidejaimad̶a põeva obedivʉ. Aru Jesújãre cujurejaimad̶a na. Jesúcapũravʉ torojʉcʉ jacoyʉrejamed̶a náre. Coyʉrejamed̶a Jʉ̃menijicʉi jaboteinoque yávaiyede. Aru mead̶arejamed̶a nácavʉ ijimarare máre.
LUK 9:12 Aru nainú tʉvaino marejávʉ̃ya. Que baru coyʉrãearejaimad̶a ina doce paivʉ ʉ̃i bueimara. Arejaimad̶a ʉ̃́re: —Põecʉbenotamu yo. Que baru nʉicõjejacʉ ina põevare, ne vorãjiyepe ayʉ ne jabʉóvarãjiyede aru ne bojed̶arãjiyepe ayʉ ne ãrajiyede ĩmaro joabenoi aru no cʉrõvaquei, arejaimad̶a Jesúre.
LUK 9:13 Ʉbenita Jesús arejamed̶a náre: —Mʉja náre ãiyede jíjarã, arejamed̶a. Na arejaimad̶a ʉ̃́re: —Pã́uboa cũinápʉrʉpe paiboa aru moa pʉcarã quénora cʉvavʉ ñʉja. ¿Ñʉja bojed̶acarãnʉrajidi ãiyede, jínajivʉ caivʉ ina põevare? arejaimad̶a na.
LUK 9:14 Aru nácavʉ ʉ̃mʉva cũinápʉrʉpe paimil baju barejáimad̶a na. Jesús arejamed̶a ʉ̃i bueimarare: —Dobaicõjejara mʉja ina põevare yajuboa teni, cainimea teni, cincuenta paivʉ cʉriyajuboa, arejamed̶a Jesús.
LUK 9:15 Ʉ̃i aiye báquepedeca d̶arejaimad̶a na. Que teni dobaicõjenejaimad̶a náre.
LUK 9:16 Aru die pã́uboa cũinápʉrʉpe paiboa aru moa pʉcarãre jẽni, cavarõi jã́ñʉ, torojʉede jídejamed̶a Jʉ̃menijicʉre. Torojʉede jíni bʉojarĩ, pã́uboare aru moare máre cotʉvarĩ jebeni, põevare jícõjenejamed̶a Jesús ʉ̃i bueimarare.
LUK 9:17 Aru caivʉ ãri yapidejaimad̶a na. Ãri bubarĩburu yóboi, iye cotʉvaiye báque pã́u aru moa máre põeva ne ãri oabede ĩni, mead̶arĩ, pʉebʉa doce paibʉare, judíova ne pʉebʉare, buivárejaimad̶a ʉ̃i bueimara cojedeca.
LUK 9:18 Jesús coyʉyʉ barejámed̶a Jʉ̃menijicʉre cũinácʉva. Aru ʉ̃i bueimara cʉrejaimad̶a ʉ̃́que. Dinʉmʉre jẽniari jã́rejamed̶a náre yópe: —¿Aipe aidi põeva yʉre? ¿“Yécʉbebu”, aidi na? arejamed̶a Jesús.
LUK 9:19 Arejaimad̶a ʉ̃́re: —Apevʉ ad̶ama, “Juan Bautistabe”. Aru apevʉ ad̶ama, “Elíabe”. Aru apevʉ ad̶ama, “Cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ nacajañʉ mácʉbe”, ad̶ama mʉre, arejaimad̶a na.
LUK 9:20 Aru Jesús jẽniari jã́rejamed̶a náre: —¿Ʉbenita aipe aivʉrʉ̃ mʉja yʉre? arejamed̶a Jesús. Pedro jʉ arejamed̶a ʉ̃́re: —Mʉ Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉbu. Ñʉjare jabotecʉyʉmu mʉ, arejamed̶a Pedro Jesúre.
LUK 9:21 Ʉbenita ʉ̃i borore apevʉre coyʉicõjemenejamed̶a náre, yópe arĩ:
LUK 9:22 —Jaʉvʉ yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, ʉrarõ ji ñájiquino. Ina judíova bʉcʉva, aru sacerdotevare jaboteipõeva, aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva máre yʉre boarĩ́ jarʉvarãjarama. Aru yóbecʉrijãravʉa yóboi nacajacʉyʉmu yʉ yainore jarʉvarĩ, arejamed̶a Jesús.
LUK 9:23 Aru caivʉre arejamed̶a Jesús: —Ácʉ põecʉ daiyʉcʉ yʉ́que, dajocajacʉrĩ põeva ne mearo jã́iyede ʉ̃́re, cʉyebejacʉrĩ yʉre yóvaiyede, aru jidʉbejacʉrĩ ʉ̃i ñájiquiyede. Nópe d̶abecʉ baru, ʉ̃ bʉojabebi jícʉ bacʉyʉ́.
LUK 9:24 Ñai põecʉ ʉ̃i baju ʉrõpe d̶arĩ, mead̶aiyʉcʉ baru ʉ̃i bajure, coatecʉyʉme ʉ̃i bajure Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, yópe yaiyʉ́ bácʉpe ʉ̃i ũmei. Ʉbenita ñai põecʉ, “Ye baju ãmevʉ, ji yaidú Cristore boje” ayʉ, ʉ̃i baju ʉrõpe d̶abecʉva quénora ji ʉrõpe d̶arĩ, ʉ̃́recabe ji mead̶aquimʉ, cʉcʉyʉ Jʉ̃menijicʉque cainʉmʉa.
LUK 9:25 Ñai põecʉ cʉvacʉ baru caiye ijãravʉquede, ʉbenita bíjayʉ baru ʉ̃i ũmene, ñájicʉyʉme cainʉmʉa toabo cũiméboi.
LUK 9:26 Aru ñai põecʉi cʉyedu yʉre aru ji yávaiyede máre, yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, máre cʉyeni dápiacʉyʉmu ʉ̃́re ji jã́d̶ovaiyede ji mearore, aru jipacʉ meacʉ baju ʉ̃i mearore, aru ina ángeleva meara ne mearore máre, ji daquijãravʉ baquinói.
LUK 9:27 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Apevʉ cʉrivʉ yui, ne yainájiye jipocai jã́rajarama Jʉ̃menijicʉi jaboteino cʉrõre, ji jaboteiyede põevare, arejamed̶a Jesús.
LUK 9:28 Ocho paijãravʉa yóboi, Jesús nʉvarejamed̶a Pedrore, Jũare, aru Santiagore máre, jẽniarajivʉ Jʉ̃menijicʉque cʉ̃racũi.
LUK 9:29 Ʉ̃i jẽniaiyedeca, ʉ̃i jiva oatʉvarejavʉ̃ya. Aru ʉ̃i cuitótecaje boricaje pẽorejavʉ̃ya.
LUK 9:30 Pʉcarã ʉ̃mʉva járorejaimad̶a, boroteivʉ ʉ̃́que. Na marejáimad̶a Moisés aru Elías.
LUK 9:31 Caino ne cʉrõ miad̶ári jajavʉ tedejavʉ̃ya. Borotedejaimad̶a Jesús ʉ̃i copaiquinore ijãravʉre jocarĩ aru ʉ̃́re vaiquínore máre Jerusalén ãmicʉriĩmaroi.
LUK 9:32 Pedro aru ʉ̃́cavʉ máre vʉocʉrivʉvacari, cãmenejaimad̶a. Quénora apʉrivʉ jã́rejaimad̶a Jesús meacʉ bajure aru náre máre, ina pʉcarã ʉ̃mʉva cʉrivʉre ʉ̃́que.
LUK 9:33 Moisés aru Elías ne dajocaiyede Jesúre, Pedro arejamed̶a: —Mʉ, bueipõecʉ, mearotamu ñʉje cʉru yui. Que baru d̶arãjivʉbu ñʉja yóbecʉriñamia cʉ̃ramia quĩ́jiñamia maquiyéde, cũinád̶ami maquinóre míñami, aru aped̶ãmi maquinóre Moiséde, aru aped̶ãmi maquinóre Elíare, arejamed̶a Pedro.
LUK 9:34 Ʉbenita majibedejamed̶a ʉ̃i que ainore. Ʉ̃i coyʉiyedeca, ocopenibo ẽmeni taorejavʉ̃ya náre. Que baru jidʉrejaimad̶a pare.
LUK 9:35 Aru ocopenibo taoiyede náre, jápiarejaimad̶a apeno yávainore ocopeniboi etaiyede: “Ñaime jímacʉ, ji beoimʉ. Que baru jápiajarã ʉ̃́re”, arejamed̶a Jʉ̃menijicʉ.
LUK 9:36 Aru yávarĩburu yóboi, jã́rejaimad̶a Jesúre cũinácʉva. Ʉbenita ne jã́ino mácarõre bi arĩ coyʉbedejaimad̶a apevʉ põevare.
LUK 9:37 Cõmiáijãravʉ, ẽmeivʉ bácavʉ dicũ cʉ̃racũre jocarĩ, obedivʉ põeva copʉ nʉrejaimad̶a Jesúre.
LUK 9:38 Aru cũinácʉ põecʉ põeyajubo jẽneboi, yópe arĩ, cod̶oboborejamed̶a: —Mʉ, bueipõecʉ, jẽniaivʉ mʉre. Jã́jacʉ jímacʉre, cũinácʉra ji cʉvamʉre.
LUK 9:39 Abujucʉ cainʉmʉa bidióvarĩ tʉre d̶ávabi ʉ̃́re joborõi. Ʉ̃́re ñájine d̶arĩ, cod̶obobore d̶ávabi. Aburi etavavʉ ʉ̃́re. Aru ñai abujucʉ dajocaiyʉbevabi ʉ̃́re.
LUK 9:40 Yʉ jẽniariduvʉ mi bueimarare, ne jaetovarãjiyepe ayʉ ñai abujucʉre. Ʉbenita ñaine jaetovarĩ majibema na, arejamed̶a Jesúre.
LUK 9:41 Jesús arejamed̶a: —Mʉja, ijãravʉcavʉ, Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ aru ãmeina teivʉ máre, ¿aipijãravʉa cʉquidi yʉ mʉjaque? ¿Aru aipijãravʉa ñájiquidi yʉ mʉjaque, mʉje jʉ arãjiyepe ayʉ ji coyʉiyede? Davajacʉ mímacʉre ji yebai, arejamed̶a Jesús.
LUK 9:42 Aru ñai jʉed̶ocʉ ʉ̃i eaiyedeca Jesús yebai, ñai abujucʉ bidióvarĩ tʉre d̶arejamed̶a ʉ̃́re. Ʉbenita Jesús jararĩ abujucʉre, jaetovarejamed̶a ʉ̃́re ñai jʉed̶ocʉre jocarĩ. Que d̶arĩ mead̶arejamed̶a ʉ̃́re. Aru jacopaiyovarejamed̶a jípacʉre.
LUK 9:43 Aru caivʉ cuecumarejaimad̶a Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i ʉrarõ parʉéde. Põeva ne ʉrarõ dápiaiyede caiye ʉ̃i d̶aiye báquede, Jesús arejamed̶a ʉ̃i bueimarare:
LUK 9:44 —Me jápiajarã caiye iye ji coyʉquiyede mʉjare. Ãrʉmetebejarã. Yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, jẽni jínajivʉbu ji mauvare, Jesús arejamed̶a náre.
LUK 9:45 Jʉ̃menijicʉ jápiarĩ eaicõjemenejamed̶a náre iye Jesús ʉ̃i coyʉiyede. Que baru jápiarĩ coreóvabedejaimad̶a. Aru jidʉrivʉ jẽniari jã́iyʉbedejaimad̶a ʉ̃́re iye ʉ̃i coyʉino mácarõre náre.
LUK 9:46 Jesúi bueimara jararĩ bʉ́rejaimad̶a ne bajumia ñamene parʉcʉre ne jẽneboi apevʉ pʉeno.
LUK 9:47 Ʉbenita Jesús coreóvayʉ bácʉ ne dápiaiyede ne ũmei, jẽnejamed̶a cũinácʉ jʉed̶ocʉre. Aru ʉ̃́re núvari ʉ̃i yebai, arejamed̶a náre: —Cũinácʉ põecʉ copʉ etayʉ baru ñai jʉed̶ocʉre ji ãmiái, ji cõjeiyepe, que d̶ayʉ nopedeca copʉ etaibi yʉre. Aru ñai copʉ etayʉ baru yʉre, copʉ etaibi ñai yʉre daroyʉre máre. Que baru ñai mʉjacacʉ parʉbecʉ caivʉ pʉeno, ñai cad̶ateiyʉcʉ apevʉre, ʉ̃́recabe jãve parʉcʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Põeva parʉrivʉbu, cad̶ateivʉ baru apevʉre Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Ʉbenita ina jaboteiyʉrivʉ apevʉre, aru d̶aicõjeiyʉrivʉ náre máre, parʉbevʉbu Jʉ̃menijicʉi jã́inore, arĩ buedejamed̶a Jesús.
LUK 9:49 Juan arejamed̶a Jesúre: —Mʉ, bueipõecʉ, jã́carã ñʉja cũinácʉ ʉ̃mʉ abujuvare jaetovayʉre mi ãmiái, mi parʉéque. Ʉbenita ñʉjaque ʉ̃i cʉbe boje, “D̶abejacʉ” acarã ñʉja ʉ̃́re, arejamed̶a Juan.
LUK 9:50 Ʉbenita Jesús arejamed̶a: —Ácʉ põecʉ maucʉvabecʉ baru majare, majacacʉbe ʉ̃. Que baru ʉ̃́re nópe aiye jaʉbeteavʉ̃ mʉjare, arejamed̶a náre Jesús.
LUK 9:51 Joabejĩno marejávʉ̃ya ʉ̃i mʉri nʉquijãravʉ baquinó cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõita. Que baru Jesús, parʉéque dápiarĩ, bʉ́rejamed̶a ʉ̃i nʉiyede Jerusalén ãmicʉriĩmaroi.
LUK 9:52 Ʉ̃i jipocai jarorejamed̶a ʉ̃́re boro nʉvacaipõevare. Aru ina nʉri ecorejaimad̶a Samaria ãmicʉrijoborõcaĩmaroi. Noi Jesús ʉ̃i eaquinore mead̶arãnʉridurejaimad̶a na.
LUK 9:53 Ʉbenita ina Samariacavʉ copʉ etaiyʉbedejaimad̶a Jesúre, ʉ̃i nʉiye boje Jerusalén ãmicʉriĩmaroita, ne ʉbe boje diĩmarocavʉre.
LUK 9:54 Ʉ̃i bueimara pʉcarã, Santiago aru Juan, diede jã́ivʉ bácavʉ, jẽniari jã́rejaimad̶a Jesúre: —Mʉ, ñʉje jabocʉ, ¿jõd̶aicõjenajidi ñʉja toabore cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõquede, ne ẽ́najiyepe aivʉ? arejaimad̶a na.
LUK 9:55 Ʉbenita Jesús copedini jararejamed̶a náre.
LUK 9:56 Aru nʉrejaimad̶a apeno ĩmaroi.
LUK 9:57 Jesújã mái nʉiyede, cũinácʉ ʉ̃mʉ arejamed̶a Jesúre: —Mʉ́que nʉquijivʉ yʉ caino mi nʉinoita, arejamed̶a.
LUK 9:58 Aru Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: —Macayavimiva cʉvama ne cobeá. Aru míjina cʉvama ne juaiboa. Ʉbenita yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, ji cʉrõ cʉvabevʉ, arejamed̶a Jesús.
LUK 9:59 Aru apecʉre arejamed̶a: —Dajacʉ yʉ́que, arejamed̶a. Ʉbenita arejamed̶a Jesúre: —Mʉ, ji jabocʉ, mamarʉmʉre jarʉvaquijivʉ cãreja jipacʉre cʉ̃racobei, ʉ̃i yaiyede, arejamed̶a.
LUK 9:60 Ʉbenita Jesúcapũravʉ arejamed̶a: —Ina yaivʉ bácavʉpe paivʉ, ne jápiabe boje Jʉ̃menijicʉi jaboteinoque yávaiyede, jarʉvajarãri ina yaivʉ bácavʉre. Ʉbenita mʉ́capũravʉ coyʉcʉnʉjacʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteinoque yávaiyede, arejamed̶a Jesús.
LUK 9:61 Aru apecʉ máre arejamed̶a Jesúre: —Mʉ, ji jabocʉ, mʉ́que nʉquijivʉ yʉ. Ʉbenita mamarʉmʉre, “Nʉñʉmu” aicõjejacʉ yʉre ji cʉ̃ramicavʉre, arejamed̶a.
LUK 9:62 Jesúcapũravʉ arejamed̶a ʉ̃́re: —Põecʉ d̶aiyʉcʉ baru ji ʉrõre aru ʉ̃i baju ʉrõre máre, bʉojabebi memecayʉ yʉre. Põeva ʉ̃́pe paivʉre Jʉ̃menijicʉ jabotebecʉbe, arĩ buedejamed̶a náre Jesús.
LUK 10:1 No yóboi Jesús beorejamed̶a apevʉre setenta y dos paivʉre. Náre jarorejamed̶a ʉ̃i jipocai pʉcarã matʉiyeda cainoa ĩmaroai ʉ̃i nʉquinoai.
LUK 10:2 Aru jaroyʉ, arejamed̶a náre: —Obedivʉ põeva cʉrivʉ, Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne majibema na cãreja, mʉje buenajimara iye yávaiye méne, Jʉ̃menijicʉi mead̶arãjiyepe aivʉ náre, ne jʉ aiyede diede. Ʉbenita obebevʉbu memecaivʉ Jʉ̃menijicʉre. Que baru jẽniajara ʉ̃́re, ʉ̃i daroquiyepe aivʉ apevʉ buenajivʉre ina põevare.
LUK 10:3 Nʉri jã́jara mʉja. Jaroivʉ mʉjare ijãravʉcavʉ jẽneboi yópe ovejavai nʉiyepe ãimara jijecʉrivʉ jẽneboi.
LUK 10:4 Nʉvamejara mʉja tãutʉrare, curubʉare, aru cʉraidoare máre. Borotede númejara mʉje mái copʉimaraque.
LUK 10:5 Ã́ri mʉja ecoivʉ cũinád̶ami cʉ̃ramine, mamarʉmʉ ajarã yópe: “Iñamicavʉ, mearo cʉjarã mʉja”.
LUK 10:6 Aru diñamicavʉ mearoque ne cʉru, nópe ajarã náre. Ʉbenita mearoque ne cʉbedu, “Mearo cʉjarã mʉja”, abejarã náre.
LUK 10:7 Cʉjarã cũinád̶amima. Que teni ãri aru ũcuri tejarã ne jíyede mʉjare, mʉje náre cad̶ateiye boje. Mʉja memecaivʉpebu. Aru memecaipõecʉre bojed̶aiye jaʉvʉ ʉ̃i memeinore. Ʉbenita nʉmejara cʉ̃ramia coapa.
LUK 10:8 ’Ecoivʉ baru mʉja ĩmaroi, aru ina ĩmarocavʉ ne copʉ etaru mʉjare me, ãjara apejĩene ne jíyede mʉjare.
LUK 10:9 Mead̶ajarã ijimarare. Aru coyʉjarã náre yópe: “Jʉ̃menijicʉ jabotecʉyʉme põevare maumejiena”.
LUK 10:10 Ʉbenita ecoivʉ baru mʉja ĩmaroi, ne copʉ etabenoi mʉjare diĩmarocavʉ põeva, cuimai nʉri, ajarã yópe:
LUK 10:11 “Mʉje jobore ñʉjare jẽiyede ñʉje cʉboba cãchinoi pʉpeivʉbu ñʉja, mʉje copʉ etabe boje aru mʉje jápiabe boje ñʉjare. Ʉbenita majijarã iyede: Jʉ̃menijicʉ jabotecʉyʉme põevare maumejiena”, ajarã.
LUK 10:12 Coyʉyʉbu mʉjare: Ina Sodomacavʉ bácavʉ pare ãmeina tedejaimad̶a. Ʉbenita diĩmarocavʉ, mʉjare copʉ etabevʉ bácavʉ, ñájinajarama ina Sodomacavʉ bácavʉ pʉeno baju Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóre põevare, ne ãmeina teiye boje, arĩ buedejamed̶a náre Jesús.
LUK 10:13 Jesús arejamed̶a cojedeca: —¡Mʉja, judíova, Corazĩ́cavʉ, ãmeno ñájinajaramu mʉja! ¡Mʉja, judíova, Betsaidacavʉ máre, ãmeno ñájinajaramu mʉja! Põecʉ ʉ̃i d̶aru põeva ne d̶arĩ majibede yópe ji d̶aiyepe mʉje jã́iyede Tirocavʉ aru Sidṍcavʉ máre ne jã́iyede, jave chĩori ne ãmeina teiyede, oatʉvajebu ne d̶aiyede.
LUK 10:14 Ʉbenita mʉja ñájinajaramu Tirocavʉ aru Sidṍcavʉ pʉeno baju, Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóre põevare, ne ãmeina teiye boje.
LUK 10:15 Aru mʉja, judíova, Capernaucavʉ, jãve nʉmenajaramu mʉja cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Quénora mʉja nʉrajaramu toabo cũiméboi, arejamed̶a Jesús.
LUK 10:16 Jesús arejamed̶a ʉ̃i bueimarare cojedeca: —Ñai põecʉ jápiayʉ baru mʉjare, jápiaibi yʉre máre. Ñai põecʉ ʉbecʉ baru mʉjare, ʉbebi yʉre máre. Aru ñai põecʉ ʉbecʉ baru yʉre, ʉbebi ñai yʉre daroyʉ bácʉ, Jʉ̃menijicʉre máre, arejamed̶a Jesús.
LUK 10:17 Ina setenta y dos paivʉ, Jesúi jaroimara mácavʉ, copaidejaimad̶a torojʉrivʉ Jesús yebai. Aru yópe arejaimad̶a ʉ̃́re: —¡Mʉ, ñʉje jabocʉ, abujuva máre jʉ ama ñʉje cõjeiyede náre mi ãmiái, mi parʉéque! arejaimad̶a na.
LUK 10:18 Aru Jesús arejamed̶a náre: —Jã́vʉ yʉ ñai abujuvai jabocʉre, ʉ̃i ãmiá Satanás, tʉyʉre cavarõre jocarĩ yópe yaroino tʉiyepe.
LUK 10:19 Mʉjare parʉre d̶aivʉ yʉ, mʉje jã́ru ãd̶avare aru murivare máre, mʉje cʉrarãjiyepe ayʉ náre. Aru mʉja parʉrivʉtamu ñai mʉje maucʉ, abujucʉ pʉeno. Que baru ãmeno d̶abenama mʉjare ãd̶ava aru muriva máre.
LUK 10:20 Ʉbenita mʉja, torojʉrivʉ ina abujuva ne jʉ aiye boje mʉjare, pʉeno baju torojʉjarã mʉje ãmiá toivaino cʉe boje cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Que baru mʉja cʉvarãjaramu jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, arejamed̶a náre Jesús.
LUK 10:21 Dinʉmʉmiareca Jesús, torojʉrĩ ʉ̃i ũmei Espíritu Santoi parʉéque, yópe arĩ, coyʉrejamed̶a Jʉ̃menijicʉre: —Mʉ, jipacʉ, cavarõ mearocacʉ aru ijãravʉ jabocʉ máre, mearore jívʉ mʉre, mi jã́d̶ovame boje caiye iye ji coyʉiyede ina majidivʉre, aru mi jã́d̶ovaiye boje caiye iyede ina majibevʉre. Mʉ, jipacʉ, jívʉ mʉre mearore mi nópe d̶aiye boje, arejamed̶a Jesús.
LUK 10:22 Jʉ̃menijicʉre coyʉrĩ bʉojarĩ, Jesús arejamed̶a ina ʉ̃́que cʉrivʉre: —Jipacʉ Jʉ̃menijicʉ jíbi yʉre caiye ji majiéde aru caiye ji parʉéde máre. Ñame majibema yʉre. Quénora majibi jipacʉ. Ñame majibema jipacʉre. Quénora majivʉ yʉ, aru na máre ina ji coyʉimara, arejamed̶a Jesús.
LUK 10:23 Dinʉmʉ apevʉre dajocarĩ, Jesús arejamed̶a ʉ̃i bueimarare: —¡Torojʉma ina põeva jã́ivʉ caiye iye mʉje jã́iyede!
LUK 10:24 Coyʉyʉbu mʉjare: Obedivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva aru jabova máre jã́iyʉrĩduquemavʉ caiye iye mʉje jã́iyede. Ʉbenita jã́metequemavʉ. Aru jápiaiyʉrĩduquemavʉ mʉje jápiaiyede. Ʉbenita jápiabetequemavʉ, arejamed̶a Jesús.
LUK 10:25 Cũinácʉ põecʉ, Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede majicʉ, Jesúi majiéde majiyʉcʉ, nacajari, jẽniari jã́rejamed̶a ʉ̃́re: —Mʉ, bueipõecʉ, ¿aipe d̶aquidi yʉ, cʉvacʉyʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre? arejamed̶a ʉ̃ Jesúre.
LUK 10:26 Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: —¿Aipe Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemari ʉ̃i d̶aicõjeiyede Moisés bácʉre javede? ¿Aipe majicʉrʉ̃ iye mi bueiyede? arejamed̶a Jesús.
LUK 10:27 Jʉ ayʉ arejamed̶a ʉ̃́re: —Ʉjacʉ mi jabocʉ Jʉ̃menijicʉre caino mi ũmedʉque, caino mi ũmeque, caino mi baju parʉéque, aru caino mi majiéque máre. Aru ʉjacʉ mícʉre yópe mi ʉepe mi baju, arejamed̶a Jesúre.
LUK 10:28 Que teni Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: —Meavʉ mi jʉ aino. D̶ajacʉ yópe mi coyʉinope, cʉvacʉyʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, arejamed̶a Jesús.
LUK 10:29 Ʉbenita ñai ʉ̃mʉ, apevʉre ne me jã́rajiyepe ayʉ ʉ̃́re, jẽniari jã́rejamed̶a Jesúre: —¿Ñamema ñai jícʉ? arejamed̶a ʉ̃.
LUK 10:30 Jesús jʉ ayʉ, arejamed̶a ʉ̃́re: —Cũinácʉ ʉ̃mʉ ẽmeni nʉquemavʉ Jerusalén ãmicʉriĩmarore jocarĩ, nʉñʉ Jericó ãmicʉriĩmaroi. Que teni ñavacʉrivʉ jẽquemavʉ ʉ̃́re, tatorãjivʉ ʉ̃i cʉvaede. Ĩquemavʉ ʉ̃i cuitótecajede aru caiye ʉ̃i apejĩene máre. Aru jara popequemavʉ ʉ̃́re. Pare churiá d̶aquemavʉ. Que teni dajocaquemavʉ ʉ̃́re, “¿Yaiyʉ́ bárica?” arĩ dápiaivʉ.
LUK 10:31 Nópe teniburu yóboi, cũinácʉ sacerdote ẽmeni nʉquemavʉ dimamica. Aru jã́quemavʉ ñai parayʉre joborõi, ma ẽcarʉi. Ʉbenita ʉ̃́re jã́ri, vaiquémavʉ.
LUK 10:32 Nopedeca cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine memeipõecʉ, levita ãmicʉriyajubocacʉ, eaquemavʉ joabenoi ñai parayʉ yebai. Ʉbenita ʉ̃́re jã́ri, vaiquémavʉ.
LUK 10:33 ’No yóboi, cũinácʉ apenocacʉ, Samaria ãmicʉrijoborõcacʉ, nʉñʉ dimamica, eaquemavʉ ñai parayʉ yebai. Aru cõmaje ãroje jã́quemavʉ ʉ̃́re.
LUK 10:34 Ʉ̃i yebai nʉri, ʉ̃i churiáre yuaquemavʉ olivo ãmicʉricʉ jẽidʉa córore aru vino ʉ́yaicorore máre. Aru cuitótecajecãvaque bʉorĩ jʉoquemavʉ ʉ̃́re. Que teni nacovari ñóquemavʉ ʉ̃i tubamʉra. Aru nʉvaquemavʉ ʉ̃́re cuipõeva ne cãiñami, mead̶acʉyʉ ʉ̃́re.
LUK 10:35 Cõmiáijãravʉ jíquemavʉ tãutʉratʉravare ñai cãiñami upacʉre, bojed̶acʉyʉ ʉ̃i mead̶aquiyede ñai tatoimʉ mácʉre. Aru aquemavʉ ʉ̃́re: “Mead̶ajacʉ ñai ʉ̃mʉre me. Que teni ji copainʉmʉta bojed̶aquijivʉ mʉre caiye mi jíye báquede ʉ̃́re”, aquemavʉ ñai Samariacacʉ, arejamed̶a Jesús.
LUK 10:36 Coyʉrĩ bʉojarĩ, ñai majicʉre Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre jẽniari jã́rejamed̶a Jesús: —¿Ácʉ põecʉ ina yóbecʉrã ʉ̃mʉvacacʉ batequémari cad̶ateyʉ ñai ʉ̃mʉre, ñavacʉrivʉ ne tatoimʉ mácʉre? arejamed̶a Jesús.
LUK 10:37 Ʉ̃ jʉ ayʉ arejamed̶a Jesúre: —Ñai cõmaje ãroje jã́ri, cad̶ateyʉ bácʉbe ʉ̃́re, arejamed̶a. Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: —Caride nʉri d̶ajacʉ ʉ̃i d̶aiye báquepe. Cõmaje ãroje jã́ri, cad̶atejacʉ mʉ apevʉre, arejamed̶a Jesús.
LUK 10:38 Jesús nʉrejamed̶a mái ʉ̃i bueimaraque. Aru ĩmajinoi ecoiyede, cũináco nomió, õi ãmiá Marta, copʉ etarejacod̶a Jesúre õi cʉ̃rami.
LUK 10:39 Martai yóco máre cʉrejacod̶a, õi ãmiá María. Ico dobaco Jesúi cʉboba yebai, nópe ina judíovai d̶arĩ cõmajiyepe ne buenajiyepe aivʉ, jápiad̶o barejácod̶a ʉ̃i bueiyede.
LUK 10:40 Ʉbenita Marta pare cãrijinejacod̶a, õi ãiyede memeiye boje. Que baru Jesús yebai nʉri, arejacod̶a ʉ̃́re: —Mʉ, ji jabocʉ, ¿ye baju ãmeni jíyocoi dajocaino yʉre, cũinácova memeivʉ yʉ? Cad̶ateicõjejacʉ ṍre yʉre, arejacod̶a õ Jesúre.
LUK 10:41 Ʉbenita Jesús arejamed̶a ṍre: —Mʉ, Marta, cãrijivʉ mʉ caijĩe apejĩe boje.
LUK 10:42 Ʉbenita cũinárora jaʉvʉ mʉre. Yópe María õi d̶aiyepe paino mearotamu. Õi jápiaiye ji bueiyede mearotamu. Que baru põecʉ cʉbebi ĩcʉyʉ õi d̶aiyʉrõre, arejamed̶a Jesús.
LUK 11:1 Cũinájãravʉ Jesús jẽniañʉ marejámed̶a jípacʉ Jʉ̃menijicʉque. Aru ʉ̃i jẽniariburu yóboi, cũinácʉ ʉ̃i bueimaracacʉ arejamed̶a ʉ̃́re: —Juan Bautista bácʉ Jʉ̃menijicʉque jẽniainore buequemavʉ ʉ̃i bueimarare. Que baru mʉ máre buejacʉ ñʉjare Jʉ̃menijicʉque jẽniainore, arejaimad̶a na.
LUK 11:2 Aru Jesús arejamed̶a náre: Mʉja jẽniaivʉ Jʉ̃menijicʉque yópe ajarã: “Mʉ, ñʉjepacʉ, meacʉ bajubu mʉ. Que baru caivʉ põeva mʉre pued̶arĩ mearore jíjarãri. Bʉ́re d̶ajacʉ mʉ mi jabotequiyede põevare.
LUK 11:3 Jíjacʉ ñʉjare jãravʉa coapa ñʉje ãiyeva.
LUK 11:4 Aru ãrʉmetejacʉ ñʉje ãmeina teiyede yópe ñʉja máre ñʉje ãrʉmeteiyepe caiye apevʉ ne ãmeina d̶aiyede ñʉjaque. Ñai abujuvai jabocʉi jʉjovajʉroede ñʉjare vainí tʉicõjemejacʉ ñʉjare, ñʉje d̶abenajiyepe ãmenore”, arejamed̶a náre Jesús.
LUK 11:5 Aru Jesús coyʉrejamed̶a náre yópe: —Põecʉ ʉ̃i nʉru cũinácʉ ʉ̃i yóvaimʉ yebai, acʉyʉ ʉ̃́re yópe: “Yʉ́cacʉ, jíjacʉ yʉre yóbecʉriboa pã́uboare. Apecʉ ji yóvaimʉ edaibi ji cʉ̃rami cuyʉ. Aru ãiye cʉbevʉ yʉre. Que baru jíquiye ʉ̃́re eabevʉ yʉ” ayʉre, ñai ʉ̃i yóvaimʉ, ʉ̃i cʉ̃rami cʉcʉ, jʉ abejebu ʉ̃́re yópe: “Cãrijovamejacʉ yʉre. Jave bievʉ yʉ ji cʉ̃ramine. Aru jímara jave cãivʉtamu. Que baru mʉre nacajari jíyʉ bʉojabevʉ yʉ”. Ʉ̃i yóvaimʉ abejebu ʉ̃́re yópe.
LUK 11:8 Coyʉyʉbu mʉjare: Ʉ̃i yóvaiye boje jíbecʉbe ʉ̃́re. Quénora ʉ̃i cãrijovaiye boje, nacajari jícʉyʉme caiye iye jaʉéde ʉ̃́re.
LUK 11:9 Que baru coyʉyʉbu mʉjare: Jẽniare nʉjara Jʉ̃menijicʉre, aru jícʉyʉme mʉje jẽniainore ʉ̃́re. Vore nʉjara ʉ̃́re, aru earãjaramu. Aru mʉje órejare nʉiyede jedevacobei, Jʉ̃menijicʉ voacacʉyʉme mʉjare.
LUK 11:10 Que baru caivʉ jẽniaivʉ Jʉ̃menijicʉre cʉvama ne jẽniainore. Aru caivʉ voivʉ ead̶ama ne voimʉre. Aru caivʉ órejaivʉre jedevacobei voaibi, arejamed̶a Jesús, náre bueyʉ.
LUK 11:11 Cojedeca Jesús, yópe arĩ, buedejamed̶a náre: —Mʉja jʉed̶ocʉvarivʉ, ¿mʉjemacʉ ʉ̃i jẽniaru mʉjare pã́ubore, jíje bárica mʉja ʉ̃́re cʉ̃rabore? ¿Aru mʉjemacʉ ʉ̃i jẽniaru mʉjare moacʉre, jíje bárica mʉja ʉ̃́re ãd̶are?
LUK 11:12 ¿Aru mʉjemacʉ ʉ̃i jẽniaru mʉjare jĩ́dʉre, jíje bárica mʉja ʉ̃́re murine? Nópe d̶abenamu mʉja.
LUK 11:13 Que baru mʉja ãmena méne cʉvede jíni majiépedeca mʉjemarare, majepacʉ Jʉ̃menijicʉ cavarõ mearocacʉ pʉeno méne cʉvaede jíni majibi mʉja jẽniaivʉre ʉ̃́que. Ʉ̃́vacari darocʉyʉme ñai Espíritu Santore caivʉ jẽniaivʉre ʉ̃́re, arejamed̶a Jesús.
LUK 11:14 Dinʉmʉre Jesús jaetovayʉ barejámed̶a abujucʉ yávabecʉre cũinácʉ ʉ̃mʉre jocarĩ. Aru ñai abujucʉ ʉ̃i etarĩburu yóboi, ñai ʉ̃mʉ yávabecʉ bácʉ yávarejamed̶a. Que baru ina põeva jã́ivʉ bácavʉ, pare dápiaivʉ, cuecumarejaimad̶a.
LUK 11:15 Ʉbenita apevʉ ina põevacavʉ arejaimad̶a: —Beelzebú, abujuvai jabocʉ, ĩmamʉme ʉ̃. Que baru ʉ̃i parʉéque jarʉvaibi abujuvare, boro coyʉrĩ ad̶arĩdurejaimad̶a Jesúre.
LUK 11:16 Aru apevʉ jʉjovaiyʉrivʉ barejáimad̶a ʉ̃́re, ne majinajiyepe aivʉ jãve ʉ̃i d̶aru ʉ̃i d̶aiyede Jʉ̃menijicʉi parʉéque. Que baru jẽniarejaimad̶a ʉ̃i jã́d̶ovaquiyepe aivʉ põeva ne d̶arĩ majibenore.
LUK 11:17 Ʉbenita Jesús coreóvayʉ ne dápiaiyede, “Beelzebú ʉ̃i ĩmamʉ” aivʉre, arejamed̶a náre: —Cũináro jaborõcavʉ ãd̶amateivʉ baru ne bajumia, ina jaborõcavʉ cũinájarama na. Nopedeca cũinád̶ami cʉ̃ramicavʉ ãd̶amateivʉ baru ne bajumia, diñamicavʉ cũinájarama na.
LUK 11:18 Nopedeca bájebu ñai abujuvai jabocʉ, jaetovayʉ baru abujuvai jabocʉre. Ãd̶amateyʉ bájebu ʉ̃i bajuma. Aru jaetovayʉ baru abujuvare, joe parʉcʉ cʉbejebu ʉ̃. “Abujuvai jabocʉi parʉéque jaetovaibi abujuvare”, mʉje aiye boje yʉre, yópe coyʉyʉbu mʉjare:
LUK 11:19 ¿Ji jaetovaru abujuvare abujuvai jabocʉi parʉéque, ñamei parʉéque jaetovaidi mʉjacavʉ abujuvare? Que baru mʉjacavʉ abujuvare jaetovaivʉ jã́d̶ovad̶ama mʉjare mʉje borocʉede yʉre ʉbenina.
LUK 11:20 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi parʉéque jaetovayʉbu yʉ abujuvare. Que baru jã́d̶ovaivʉ yʉ Jʉ̃menijicʉ jaboteyʉre mʉjare, arejamed̶a Jesús.
LUK 11:21 Dinʉmʉre Jesús coyʉrejamed̶a náre yo jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainore, ne majinajiyepe ayʉ parʉcʉre abujuvai jabocʉ pʉeno. —Ʉ̃mʉ parʉcʉ jã́ri coreyʉ ʉ̃i cʉ̃ramine ʉ̃i boaiyeque, me mead̶aquemavʉ ʉ̃i cʉvaede.
LUK 11:22 Ʉbenita apecʉ ʉ̃i pʉeno parʉcʉ earĩ, boarĩ́ tatoquemavʉ ʉ̃́re. Ʉ̃i boaiyede, aru ʉ̃i cʉvaede nʉvari, coavaquemavʉ diede apevʉ ʉ̃i yóvaimaraque.
LUK 11:23 Que baru ñai yóvabecʉ maucʉvaibi yʉre. Aru ñai apevʉre yóvare d̶abebi yʉre, náre maucʉvare d̶aibi yʉre, arĩ buedejamed̶a Jesús.
LUK 11:24 Bedióva cojedeca Jesús buedejamed̶a náre: —Abujucʉ etayʉ bácʉ ʉ̃mʉre jocarĩ, voibi ʉ̃i jabʉóvaino penenoi. Ʉbenita jabʉóvaino eabecʉ baru, copaiyʉbi ñai ʉ̃mʉ, ʉ̃i etaimʉ mácʉrecata.
LUK 11:25 Aru copaini nʉñʉ, eaibi ñai ʉ̃mʉ meacʉre, yópe cʉ̃rami oeni mead̶aiñamipe páyʉre.
LUK 11:26 Que baru apevʉ siete paivʉ abujuva ʉ̃i pʉeno ãmenare vorĩ earĩ, nʉvaimi ʉ̃́que. Aru ina d̶aicõjeivʉ ñai ʉ̃mʉre, ãmed̶ad̶ama ʉ̃́re pʉeno baju, arĩ buedejamed̶a Jesús.
LUK 11:27 Jesús ʉ̃i yávaiyedeca, cũináco nomió ina obedivʉ põeva jẽneboi cod̶oboborĩ arejacod̶a ʉ̃́re: —Mʉre jʉed̶ocʉvaco báco, aru mʉre bʉcʉóvad̶o báco mearo torojʉjacorĩ õ, arejacod̶a õ.
LUK 11:28 Ʉbenita Jesús arejamed̶a ṍre: —Õi pʉeno torojʉrãjarama ina põeva Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jʉ arĩ, d̶aivʉ yópe die coyʉinope, arejamed̶a Jesús.
LUK 11:29 Obedivʉ põeva ne cójijiyede Jesús yebai, yávarĩ bʉ́rejamed̶a náre: —Ijãravʉcavʉ ãmena jã́iyʉrĩduyama põeva ne d̶arĩ majibenore. Ʉbenita jã́menama apenore Jʉ̃menijicʉi d̶ainore náre, quénora yo Jonás mácʉre vaino mácarõre.
LUK 11:30 Yópe Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i jaroiye báquepe Jonás mácʉre, ʉ̃i coyʉcaquiyepe ayʉ ʉ̃i yávaiyede nócavʉ, Nínive ãmicʉriĩmarocavʉ bácavʉre, nopedeca Jʉ̃menijicʉ darorejame yʉre, ʉ̃i daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, ji coyʉcaquiyepe ayʉ ʉ̃i yávaiyede ijãravʉcavʉre. Aru yópe Jonás mácʉi cʉe báquepe moacʉ ʉracʉi yapibʉ jívʉi yóbecʉrijãravʉa aru yóbecʉriñamia máre, nopedeca yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, cʉcʉyʉmu joborõ jívʉi yóbecʉrijãravʉa aru yóbecʉriñamia máre.
LUK 11:31 Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóre põevare, ne ãmeina teiye boje, ico jaboco aviá daino cãcopũravʉcaco báco nacajacod̶ome ina põeva ijãravʉcavʉque aru ãmecorocod̶ome náre, ne yʉre jʉ abe boje. Õ máco darejaquemavʉ joarõ joborõre jocarĩ, jápiacod̶o ñai Salomón mácʉi coyʉiye báquede majiéque. Ʉbenita Salomón mácʉi majié pʉeno baju bueyʉbu yʉ.
LUK 11:32 Aru Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóre põevare, ne ãmeina teiye boje, ina ʉ̃mʉva mácavʉ, Nínivecavʉ bácavʉ, nacajarajarama ijãravʉcavʉque aru ãmecororãjarama náre, ne yʉre jʉ abe boje. Ina Nínivecavʉ bácavʉ chĩori ne ãmeina teiye báquede oatʉvarejaquemavʉ, jápiaivʉ bácavʉ Jonás mácʉi coyʉiye báquede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Ʉbenita Jonás mácʉi majié pʉeno baju bueyʉbu yʉ, arejamed̶a Jesús.
LUK 11:33 Cojedeca Jesús buedejamed̶a ina ʉ̃́que cʉrivʉre: —Põecʉ pẽoibʉre pẽoriburu yóboi, ñómemi dibʉre cobe jívʉi aru pʉebʉ cãchinoi máre. Quénora ñoimi dibʉre jocʉve pʉenora, ina ecoivʉ nore ne jã́rajiyepe ayʉ.
LUK 11:34 Põeva ne yacorʉa, pẽoinope, jã́re d̶aivʉ náre, ne memenajiyepe aino aru ne majinajiyepe aino ã́ri ne nʉiyede. Põeva ne yacorʉa ijetedu náre o ne jã́iye bíjaru náre, ye ne memeiyede aru ne nʉiyede máre majibenama. Aru põeva ne ũme, yacorʉape paino, pẽore d̶aivʉ ne dápiaiyede.
LUK 11:35 Que baru põecʉ cainʉmʉa dápiayʉ baru ijãravʉquede, ijetede d̶aibi ʉ̃i ũmene, ʉ̃i dápiabe boje cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõquede. Aru ñai põecʉ ʉ̃i ũmene bíjacʉyʉme.
LUK 11:36 Que baru põeva ne jã́menu ne yacorʉaque ãmenotamu. Ʉbenita pʉeno ãmenotamu ne ũme ñemino maru, arĩ buedejamed̶a Jesús.
LUK 11:37 Jesús ʉ̃i yávarĩburu yóboi, cũinácʉ fariseovacacʉ “Ãcʉdajacʉ” ayʉ, órejarejamed̶a ʉ̃́re ʉ̃i cʉ̃rami. Que baru Jesús ecorĩ, dobarejamed̶a tʉoiva yebai.
LUK 11:38 Aru ñai fariseo ãmeina jã́rejamed̶a ʉ̃́re, ʉ̃i cojabe boje ʉ̃i ãquiye jipocai.
LUK 11:39 Aru Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: —Mʉja fariseova joaivʉbu mʉje ũcuidoare, aru jororʉare máre pʉenomia, põeva ne jã́iyede. Ʉbenita mʉja tatoiyʉrivʉbu apevʉ ne cʉvaede. Que teni ãmeno baju d̶aivʉbu mʉja. Mearo d̶aiye apevʉre mearotamu joare d̶aicõjeiye pʉeno.
LUK 11:40 ¡Ãrʉmevʉ mʉja! Ñai Jʉ̃menijicʉ cʉed̶ayʉ maje baju pʉenocarõre cʉed̶arejaquemavʉ jívʉcarõre, maje ũmene máre.
LUK 11:41 Ʉbenita mʉje cʉvaede jívʉquede jíjarã cõmaje ãrojarivʉre. Nópe d̶aivʉ mearo dápiarĩ cʉrãjaramu mʉja. Que baru mearo baju d̶aivʉbu mʉja.
LUK 11:42 ’¡Mʉja, fariseova, ãmeno ñájino cʉvarãjaramu mʉja! Caiye mʉje oteiyoca, quĩ́jiyoca, bojecʉbeyoca, caipʉcapʉrʉape paiyocare cʉvarivʉ, cũináyocare jíyavʉ̃ Jʉ̃menijicʉre. Ʉbenita mearo d̶aivʉre apevʉre aru jecʉéde Jʉ̃menijicʉre máre ãrʉmevʉ mʉja. Caipʉcapʉrʉape paiye mʉje cʉvede jocarĩ, cũinárore Jʉ̃menijicʉre jíye jaʉvʉ mʉjare. Ʉbenita pʉeno baju jaʉvʉ mʉjare mʉje mearo d̶aiye apevʉre aru mʉje jecʉé Jʉ̃menijicʉre máre. Que d̶aru me cojʉquiyebu Jʉ̃menijicʉre.
LUK 11:43 ’¡Mʉja, fariseova, ãmeno ñájino cʉvarãjaramu mʉja! Mʉje ʉe boje dobae mearoa baji judíovai cójijiñamiare aru mʉje ʉe boje põeva ne jacoyʉiyede mʉjare tãibʉi, ñájinajaramu mʉja. Ñájinajaramu mʉje ʉe boje apevʉre ne dápiaiyede mʉjare mearape apevʉ pʉeno.
LUK 11:44 ’¡Ãmeno ñájino cʉvarãjaramu mʉja! Yaivʉ bácavʉ ne jobocobeape paivʉ. Põeva cuivʉbu dicobea pʉenora, jã́mevʉva. Que baru ne cuiyede jarʉvaino pʉenora majibema na. Nopedeca põeva cuivʉbu mʉje yóboi, ʉbenita mʉje ũmene jã́mevʉva. Que baru mʉje ãmeina dápiaiyede majibema na, arejamed̶a Jesús, náre bueyʉ.
LUK 11:45 Aru cũinácʉ põecʉ, Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede majicʉ, arejamed̶a Jesúre: —Mʉ, bueipõecʉ, mi que aiye ãmecoroivʉ ñʉjare máre, arejamed̶a Jesúre.
LUK 11:46 Aru Jesús arejamed̶a náre: —Mʉja, Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede majidivʉ máre ãmeno ñájino cʉvarãjaramu mʉja, mʉje d̶aicõjeiye boje apevʉre ne d̶aivʉ bʉojabede. Ʉbenita mʉjavacari ye cad̶atebevʉ náre. Que baru mʉja máre ñájinajaramu.
LUK 11:47 ’¡Ãmeno ñájino cʉvarãjaramu mʉja! Mʉja d̶aivʉbu mead̶amia cʉ̃ramiare ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne jobocobea báque pʉenoi, pued̶arãjivʉ na mácavʉre. Ʉbenita mʉjeñecuva mácavʉ boarĩ́ jarʉvarejaquemavʉ na mácavʉre.
LUK 11:48 Mʉje d̶aiyede diñamiare, jã́d̶ovaivʉbu jʉ aivʉre ne ãmeina teiye báquede, ne boarĩ́ jarʉvaiye báquede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre.
LUK 11:49 ’Que baru Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i majiéque arejaquemavʉ yópe: “Jarocʉyʉmu yʉre yávaiyede coyʉcaipõevare aru ji yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare máre. Apevʉ ina yʉre yávaiyede coyʉcaipõevacavʉre aru ina ji yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaracavʉre máre ãmeina d̶arĩ, boarĩ́ jarʉvarãjarama náre”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
LUK 11:50 Ne nópe d̶aiye boje, Jʉ̃menijicʉ yaicõjecʉyʉme ijãravʉcavʉre ijãravʉre d̶arĩ bʉiyedata.
LUK 11:51 Apecʉ ʉ̃i boarĩ́ jarʉvaiye báque boje ñai Abel bácʉre, aru apevʉ ne boarĩ́ jarʉvaiye báque boje caivʉ Abel bácʉi yóbocavʉ bácavʉre máre pʉ Zacarías bácʉ bajita, ñai ne boarĩ́ jarʉvaimʉ mácʉ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami tãibʉ coricai, jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ijãravʉcavʉ ñájinajarama ne boarĩ́ jarʉvaiye báque boje.
LUK 11:52 ’¡Mʉja, Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede majidivʉ, ãmeno ñájino cʉvarãjaramu mʉja! Jʉ̃menijicʉi majiéde bueivʉvacari, coyʉiyʉbevʉbu mʉja apevʉre, ne majibenajiyepe aivʉ. Jãve Jʉ̃menijicʉi majiéde majibevʉ, majidivʉpe teivʉvacari, apevʉre máre majicõjemevʉbu, arĩ buedejamed̶a náre Jesús.
LUK 11:53 Jesús ʉ̃i yávarĩburu yóboi nʉrejamed̶a nore jocarĩ. Aru no yóboi ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva aru ina fariseova máre pare cãrijovari jẽniari jã́rejaimad̶a ʉ̃́re, boro coyʉrĩ ad̶aiyʉrĩduivʉ ʉ̃i yávaiye boje.
LUK 12:1 Dinʉmʉma obedivʉ põeva cójijivʉ ne baju cʉraraiyede, Jesús, yópe arĩ, coyʉrĩ bʉ́rejamed̶a ʉ̃i bueimarare: —Me d̶ajarã. Me jã́jara, mʉje dápiabenajiyepe yópe ina fariseova ne dápiaiyepe. Nácapũravʉ dápiavaivʉbu aipe d̶arĩ jʉjovarãjivʉ apevʉre.
LUK 12:2 Caiye jã́d̶ovame máque jároquiyebu. Aru dupióvaiye báquede máre majinajarama caivʉ põeva.
LUK 12:3 Que baru caiye mʉje aiye báquede ñeminoi, jápiarãjarama caivʉ põeva Jʉ̃menijicʉ coyʉre d̶ayʉre diede miad̶ároi. Caiye mʉje jũjuvaiye báquede máre tucubʉa jívʉi apevʉre jocarĩ, jápiarãjarama caivʉ põeva Jʉ̃menijicʉ coyʉre d̶ayʉre diede ne cójijinoi, arejamed̶a Jesús.
LUK 12:4 Jesús coyʉrejamed̶a náre cojedeca: —Mʉja, ji yóvaimarare, coyʉyʉbu mʉjare yópe: Jidʉbejarã ina boarĩ́ jarʉvaivʉre mʉje bajure aru apeno d̶arĩ bʉojabevʉre.
LUK 12:5 Ʉbenita coyʉquijivʉ mʉjare mʉje jidʉrãjimʉre: Jidʉjarã Jʉ̃menijicʉre, ñaine mʉje baju yainíburu yóboi jarʉvarĩ bʉojayʉre toabo cũiméboi. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: ¡Jidʉjarã ʉ̃́re! arejamed̶a Jesús.
LUK 12:6 Aru cojedeca Jesús arejamed̶a náre: —Yócavʉ bojed̶aivʉ cũinápʉrʉpe paivʉ míjina quĩ́jinare pʉcatʉrava tãutʉratʉrava bojecʉbetʉravaque. Aru Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetebebi caivʉ ina míjinare.
LUK 12:7 Jʉ̃menijicʉ majibi caiye pod̶amea cʉede mʉje jipobʉi máre. Que baru jidʉbejarã. Mʉja bojecʉrivʉtamu caivʉ míjina obedivʉ pʉeno, mʉje ũme yaibé boje, arĩ buedejamed̶a náre Jesús.
LUK 12:8 Bedióva cojedeca Jesús, yópe arĩ, coyʉrejamed̶a ina ʉ̃́que cʉrivʉre: —Coyʉyʉbu mʉjare: Caivʉ ina jʉ aivʉre yʉre põeva ne jã́iyede, yʉ máre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, náre jʉ acʉyʉmu Jʉ̃menijicʉi ángeleva ne jã́iyede.
LUK 12:9 Ʉbenita caivʉ ina jʉ abevʉre yʉre põeva ne jã́iyede, yʉ máre náre jʉ abecʉbu Jʉ̃menijicʉi ángeleva ne jã́iyede.
LUK 12:10 ’Caivʉ ina ãmeina yávaivʉre yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, Jʉ̃menijicʉ ãrʉmeteibi ne ãmeina teiyede. Ʉbenita ina ãmeina yávaivʉre ñai Espíritu Santore, Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetebebi ne ãmeina teiyede.
LUK 12:11 ’Aru ne jẽni nʉvaiyede mʉjare judíovai cójijiñamia yebai, aru ãmeina teivʉre jẽniari jã́ipõeva jipocai, aru jabova jipocai máre, “¿Aipe coyʉrãjidi náre?” arĩ cãrijimejara mʉja.
LUK 12:12 Dinʉmʉ maquinómareca ñai Espíritu Santo majicacʉyʉme mʉjare iye mʉje coyʉrãjiyede náre, arejamed̶a Jesús.
LUK 12:13 Cũinácʉ ina põevacacʉ arejamed̶a Jesúre: —Mʉ, bueipõecʉ, ñʉjepacʉ yaiyʉ́ bácʉ, ʉ̃i cʉvaede dajocame. Aru jimamicʉ ĩame caiye diede. Que baru coavaicõjejacʉ jimamicʉre die ʉ̃i cʉvaede yʉ́que, arejamed̶a Jesúre.
LUK 12:14 Ʉbenita Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: —¿Ñame yʉre epedi ãmeina teivʉre jẽniari jã́ipõecʉpe o coavaipõecʉpe mʉjare? arejamed̶a Jesús.
LUK 12:15 Aru arejamed̶a ina obedivʉ põevare: —¡Me jã́jara! Ãujimejara mʉja. Põecʉ ʉ̃i apʉé ãmevʉ ʉ̃i ʉrarõ cʉvaeque, arejamed̶a Jesús.
LUK 12:16 Que baru ne jápiarĩ earãjiyepe ayʉ, yópe arĩ, jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainore coyʉrejamed̶a Jesús: —Cũinácʉ ʉ̃mʉ cʉve cʉvacʉ ʉrarõ oteiyede ĩquemavʉ ʉ̃i jiore.
LUK 12:17 Que teni dápiaquemavʉ ʉ̃i baju: “¿Aipe d̶aji yʉ? Caiye iye ji ʉrarõ oteiye epeiñami cʉvabevʉ yʉ”.
LUK 12:18 Que dápiarĩ, ʉ̃i baju yópe arĩ dápiaquemavʉ cojedeca: “Tʉvarĩ jarʉvaicõjequijivʉ ji cʉ̃ramia epeiñamiare. Aru tʉvarĩ jarʉvarĩburu yóboi, d̶aicõjequijivʉ aped̶ãmia pʉeno ʉrad̶ãmiare. Aru ʉrad̶ãmia jívʉi epeicõjequijivʉ caiye ji oteiyede aru caiye ji apejĩene máre.
LUK 12:19 Aru ji baju dápiarĩ aquijivʉ yópe: ‘Ʉrarõ cʉvaede cʉvavʉ yʉ. Yʉre apʉre d̶aiyede cʉvavʉ yʉ obediʉjʉaqueva. Que baru jabʉóvarĩ, ãri, ũcuri, torojʉve tequijivʉ yʉ dieque’, aquemavʉ”. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ aquemavʉ ʉ̃́re: “¡Mʉ, ãrʉmecʉ, cari ñamimareca yaiquíjivʉ mʉ! Que teni caiye iye mi cʉvae bíjaquiyebu mʉre”, aquemavʉ ʉ̃́re Jʉ̃menijicʉ.
LUK 12:21 Nopedeca vaivʉ ʉ̃́re, ñai põecʉ jẽñʉre ʉ̃ jieva ʉrarõ cʉvaede. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi jã́inoi ye cʉvabebi ʉ̃, arĩ coyʉrejamed̶a Jesús.
LUK 12:22 No yóboi Jesús arejamed̶a ʉ̃i bueimarare: —Coyʉyʉbu mʉjare: Cãrijimejara mʉja apʉrivʉ mʉje ãrajiyede, aru mʉje bajure, mʉje dorãjiyede.
LUK 12:23 Mʉje apʉrõ ãiye pʉeno bojecʉrõtamu. Aru mʉje baju máre doiye pʉeno bojecʉrõtamu, mʉje ũme yaibé boje.
LUK 12:24 Jã́rijide apa ina míjinare. Na otebevʉreca, aru oteiyede máre ĩmevʉreca, aru ne oteiye epeiñamine máre cʉvabevʉreca, ʉbenita Jʉ̃menijicʉ jíbi náre ne ãiyeva. Aru caivʉ míjina obedivʉ pʉeno mʉja bojecʉrivʉtamu, Jʉ̃menijicʉi pʉeno ʉe boje mʉjare.
LUK 12:25 Aru mʉjacacʉ cãrijiñʉ maru cũináora cʉre d̶aiye majibebi ʉ̃i cʉede ijãravʉi. Que baru cãrijiye meamevʉ mʉjare.
LUK 12:26 ¿Bʉojarĩ d̶abevʉvacari maiyójabenore, aipe teni cãrijivʉrʉ̃ mʉja mʉje d̶aiye majibede?
LUK 12:27 ’Jã́rijide apa mʉja iye cóvʉare. Die bʉcʉiyavʉ̃, mememevacari, aru ne cuitótecajeare máre naremevacari. Ʉbenita coyʉyʉbu mʉjare: Iye cóvʉa métamu, caiye icaje ñai jabocʉ bácʉ Salomón mácʉi cuitótecajea bojecʉricajea pʉeno.
LUK 12:28 ¡Mʉja pare quĩ́jino jʉ aivʉbu Jʉ̃menijicʉre! Jʉ̃menijicʉ nópe mearo d̶aibi iye cõriáre, caride dái cʉede aru javenare põeva ne juarãjiyede. Nopedeca Jʉ̃menijicʉ jícʉyʉme mʉjare mʉje cuitótecajea meacajeare caiye iye cóvʉa pʉeno.
LUK 12:29 Que baru cãrijini vobejarã mʉje ãrajiyede aru mʉje ũcurajiyede máre.
LUK 12:30 Ina Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ cãrijini vod̶ama caiye iyede, ne ãrajiyede, aru ne ũcurajiyede máre. Ʉbenita majepacʉ Jʉ̃menijicʉ majibi caiye iye mʉjare jaʉéde.
LUK 12:31 Ʉbenita vojarã mʉja Jʉ̃menijicʉi jaboteinoquede, mʉje d̶aiyʉe boje mearore yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyepe. Aru Jʉ̃menijicʉ jícʉyʉme mʉje ãrajiyede, mʉje ũcurajiyede, aru cuitótecajeare máre, arĩ buedejamed̶a náre Jesús.
LUK 12:32 Cojedeca yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús: —Mʉja, jívʉ, obebejĩnavacari jidʉbejarã. Majepacʉ Jʉ̃menijicʉ, ʉ̃i me boje, epecʉyʉme mʉjare jabovava ʉ̃i jaboteinʉmʉre.
LUK 12:33 Jíni bojed̶ajarã mʉje cʉvaede aru tãutʉrare ĩniburu, jíjarã cʉve cʉvabevʉre. Que teni cʉvarãjaramu cainʉmʉa mʉje cʉvae me cũiméne cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi, ñavaipõeva ne ĩmenoi aru bocomiva ne ãmenoi.
LUK 12:34 Que baru mʉje cʉvae cʉrõre dápiarãjaramu mʉje ũmeque máre, arejamed̶a Jesús.
LUK 12:35 Jesús, yópe arĩ, buedejamed̶a ina ʉ̃́que cʉrivʉre: —Meatejarã mʉja yópe põeva ne memenajiye jipocamia ne meateiyepe. Bʉojarã mʉje jãrióicãvare aru pẽojara mʉje pẽoibʉre.
LUK 12:36 D̶ajarã yópe ina memecaipõeva ne d̶aiyepe coreivʉ ne jabocʉre, voarãjivʉ maumena ʉ̃i copaiyede pʉrʉbʉorĩ torojʉve teinore jocarĩ.
LUK 12:37 Ñai jabocʉ darĩ earu ina ʉ̃́re memecaipõeva coreivʉre, torojʉrãjarama na. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ñai jabocʉ bʉocʉyʉme ʉ̃i jãrióicãvare. Aru náre dobaicõjeni tʉoiva yebai, jícʉyʉme ne ãrajiyeva.
LUK 12:38 Que teni ñai jabocʉ ʉ̃i daiyede ñami coricai o miad̶áe tʉiyede, ina memecaipõeva coreivʉ baru ʉ̃́re, me torojʉrãjarama na, ʉ̃i mearo d̶acaquiye boje náre.
LUK 12:39 Me dápiajarã iyede: Ñai cʉ̃rami upacʉ majibebi aipiyede ñavaipõecʉ dacʉyʉre. Majicʉ baru ñavaipõecʉi daquiyede, coreni, ecoicõjemeni, ñavaicõjemejebu ʉ̃i cʉ̃ramiquede.
LUK 12:40 Yʉ máre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, dacʉyʉmu yʉre mʉje corebenʉmʉre. Que baru meateiye jaʉvʉ mʉjare máre, arejamed̶a Jesús.
LUK 12:41 Pedro jẽniari jã́rejamed̶a Jesúre: —Mʉ, ñʉje jabocʉ, ¿coyʉcacʉrʉ̃ mʉ yo jã́ri dápiarĩ põeva ne d̶arãjiyepe aino mácarõre ñʉjare? ¿O coyʉcacʉrʉ̃ yore caivʉre? arejamed̶a Jesúre.
LUK 12:42 Aru Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: —Coyʉquijivʉ mʉjare ʉ̃i borore ñai memecaipõecʉre jʉ ayʉre ʉ̃i jabocʉre aru majicʉre máre. Ñai cʉ̃rami upacʉ coreicõjecʉyʉbe ñai memecaipõecʉ majicʉre, ʉ̃i jíquiyepe ayʉ yebacavʉre ne ãrajiyeva caijãravʉa.
LUK 12:43 Ñai cʉ̃rami upacʉ copaini dayʉ, earu ʉ̃́re memecaipõecʉre d̶ayʉre yópe ʉ̃i cõjeinope, torojʉcʉyʉbe ñai memecaipõecʉ, cʉ̃rami upacʉ ʉ̃i jíquiye boje ʉ̃́re bojed̶aino mearore.
LUK 12:44 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ñai cʉ̃rami upacʉ coreicõjecʉyʉbe ñai memecaipõecʉre caiye ʉ̃i cʉvaede.
LUK 12:45 Ʉbenita apecʉ memecaipõecʉ, ñai jʉ abecʉ ʉ̃i jabocʉre, “Ji jabocʉ maume dabecʉbe” arĩ, ãmeina d̶ayʉ baru ʉ̃i yebacavʉre aru yebacarõmivare máre, ʉrarõ ãri aru ũcuri pacotecʉyʉbe ʉ̃.
LUK 12:46 Que teiyede, ʉ̃i jabocʉ dacʉyʉbe ñai memecaipõecʉ ʉ̃i corebejãravʉ baquinói aru ʉ̃i majibeora baquinói máre. Aru jarʉvaicõjecʉyʉbe ʉ̃́re noi, Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉre ne jarʉvainoi, ʉ̃i ñájiquiyepe ayʉ.
LUK 12:47 ’Que baru ñai memecaipõecʉ majicʉreca ʉ̃i jabocʉi ʉrõre, ʉbenita ʉ̃i mememenu, aru jʉ abedu ʉ̃́re, ñai jabocʉ pare jara popeicõjecʉyʉbe ʉ̃́re.
LUK 12:48 Ʉbenita ñai memecaipõecʉi majibedu ʉ̃i jabocʉi ʉrõre, aru ãmenore d̶aru, majiéda jara popeicõjecʉyʉbe ʉ̃́re. Ñai majicʉre ʉ̃i jabocʉi ʉrõre d̶aiye jaʉvʉ ʉ̃i majiépe. Aru ñai põeva ne jímʉ mácʉre ʉrarõ, jacopaiyovaiye jaʉvʉ náre coapa cojedeca, arejamed̶a Jesús, náre bueyʉ.
LUK 12:49 Cojedeca Jesús coyʉrejamed̶a náre: —Darejacacʉ yʉ ijãravʉi, Espíritu Santo ʉ̃i daquiyepe ayʉ ijãravʉcavʉre. Aru pare ʉvʉ yʉ ʉ̃i daquiyede ʉ̃i ʉre parʉéque.
LUK 12:50 Ʉbenita mamarʉmʉ ʉrarõ ñájiye jaʉquiyebu yʉre. Ñájivʉ yʉ caride, aru ñájiquijivʉ ji ñájiye bʉojaiyeta.
LUK 12:51 ¿Dápiaivʉrʉ̃ mʉja yʉ dayʉ bácʉre cãrijimene d̶acʉyʉ ijãravʉcavʉre? Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ji daiye báque boje ijãravʉi, põeva coatenajarama ne baju.
LUK 12:52 Que baru cũinápʉrʉpe paivʉ cũinád̶ami cʉ̃ramicavʉ maucʉvarãjivʉbu ne baju yʉre boje. Pʉcarã ãd̶amatenajivʉbu apevʉ yóbecʉrãque.
LUK 12:53 Apevʉ nácavʉ jʉ arãjivʉbu yʉre. Ʉbenita apevʉ nácavʉ jʉ abenajivʉbu yʉre. Que baru népacʉ ãd̶amatequijibi mamacʉque. Aru mamacʉ ãd̶amatequijibi jípacʉque. Népaco ãd̶amatecojibico mamacoque. Aru mamaco ãd̶amatecojibico jípacoque. Mamacʉi márepaco ãd̶amatecojibico õi vácoque. Aru õi vácore ãd̶amatecojibico ṍque, arejamed̶a Jesús.
LUK 12:54 Jesús arejamed̶a ina obedivʉ põevare: —Mʉja jã́ivʉ ocopenibo nacajainore aviá doinoi, cũiná aiyavʉ̃ mʉja “Ocaquiyebu”. Aru nopedeca ocaiyavʉ̃ no.
LUK 12:55 Aru mʉja jã́ivʉ ũmevʉ japuinore aviá daino cãcopũravʉre jocarĩ, aiyavʉ̃ mʉja “Pare bo daivʉ. Meajãravʉ daivʉ”. Aru nopedeca boiyavʉ̃ no.
LUK 12:56 ¡Mʉja, jʉjovaivʉtamu! Joborõquede aru cavarõquede máre coreóvaivʉvacari, ʉbenita pare coreóvabevʉbu mʉja ijãravʉi vaiyede, arejamed̶a Jesús.
LUK 12:57 Jesús arejamed̶a náre cojedeca: —¿Aipe teni mead̶abenarʉ mʉje d̶aiyede caride mʉje majinomia? Mead̶ajarã mʉje d̶aiyede caride yópe mʉje majinope.
LUK 12:58 Mʉjacacʉ nʉñʉ maru ʉ̃́re ãmecoroyʉque jabova ne ãmeina teivʉre jẽniari jã́iñami, “Mead̶arãjarevʉ” ajacʉrĩ ʉ̃́re, ʉ̃i nʉvamequiyepe ayʉ ʉ̃́re jabova ne ãmeina teivʉre jẽniari jã́ipõecʉre, aru ʉ̃i jẽni jíbequiyepe ayʉ ʉ̃́re churaravare, aru ne jarʉvabenajiyepe ayʉ ʉ̃́re ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi.
LUK 12:59 Coyʉyʉbu mʉjare: Ne bʉoru ʉ̃́re ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi, etabecʉbe pʉ bojed̶ayʉta caiye iye ʉ̃i bojecʉbe d̶aiyede, arejamed̶a náre Jesús.
LUK 13:1 Dinʉmʉ apevʉ põeva, Jesús yebai jã́ranʉri, ʉ̃́re coyʉrejaimad̶a ñai jabocʉ Pilato ãmicʉcʉ ʉ̃i boarĩ́ jarʉvaiyede apevʉ Galilea ãmicʉrijoborõcavʉre aru ʉ̃i jĩvaino mácarõre ne jivede ãimara jiveque, diede juaicõjeni pued̶arĩducʉyʉ Jʉ̃menijicʉre.
LUK 13:2 Aru Jesús arejamed̶a náre: —¿Dápiaivʉrʉ̃ mʉja ina Galileacavʉre, Pilatoi boarĩ́ jarʉvaimara mácavʉ, ãmena mácavʉ bajure apevʉ Galileacavʉ pʉeno?
LUK 13:3 Coyʉyʉbu mʉjare: ¡Que ãmevʉ! Mʉja chĩori dápiarĩ mʉje ãmeina teiyede jarʉvarĩ oatʉvabevʉ baru, napedeca ñájinajaramu mʉja.
LUK 13:4 ¿Aru dápiaivʉrʉ̃ mʉja ina dieciocho paivʉ tʉimara mácavʉre cʉ̃rami ʉ̃mʉjʉriñami Siloé ãmicʉrõcad̶ãmi ãmena mácavʉ bajure caivʉ apevʉ Jerusalẽ́cavʉ pʉeno?
LUK 13:5 Coyʉyʉbu mʉjare: ¡Que ãmevʉ! Mʉja chĩori dápiarĩ mʉje ãmeina teiyede jarʉvarĩ oatʉvabevʉ baru, napedeca ñájinajaramu mʉja, arejamed̶a Jesús.
LUK 13:6 Apeno jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainoque, yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús: —Cũinácʉ ʉ̃mʉ cʉvatequemavʉ higuera ãmicʉricʉre ʉ̃i jioi. Aru cũinájãravʉ nʉri vorĩduquemavʉ dicʉ jẽidʉare. Ʉbenita eabetequemavʉ didʉáre.
LUK 13:7 Que teni aquemavʉ jiore memecaipõecʉre yópe: “Jã́jacʉ. Yóbecʉriʉjʉa coapa vocʉdarĩduivʉ yʉ jẽidʉare icʉ jocʉcʉre. Ʉbenita cainʉmʉa eabevʉ yʉ. Jẽidʉa cʉbevʉ dicʉ. Que baru icʉ higueracʉre coení jarʉvajacʉ mʉ. ¿Aipe teni bíjaji yʉ ji joborõre icʉ ãmecʉ boje?” aquemavʉ ñai jabocʉ memecaipõecʉre.
LUK 13:8 Ʉbenita ñai memecaipõecʉ aquemavʉ ʉ̃́re: “Mʉ, ji jabocʉ, dajocajacʉ icʉ higueracʉre iʉjʉ bajure cãreja. Ũiyʉvʉ yʉ icʉ yebai. Aru etejʉede máre epeiyʉvʉ yʉ dicʉre.
LUK 13:9 Que teni apeʉjʉ jẽidʉa bʉcʉru, meaquiyebu. Ʉbenita apeʉjʉ jẽidʉa bʉcʉbedu, coení jarʉvaicõjejacʉ icʉ higueracʉre”, aquemavʉ ñai memecaipõecʉ, arejamed̶a Jesús.
LUK 13:10 Dinʉmʉ Jesús bueyʉ barejámed̶a cũinád̶ami judíovai cójijiñami jívʉi ne jabʉóvaijãravʉ sábadoi.
LUK 13:11 Aru nore cʉrejacod̶a cũináco nomió abujucʉ ʉ̃i ijide d̶aimo. Ñai abujucʉre cʉrejacod̶a õ dieciocho paiʉjʉa baju. Õ tũijidʉ barejácod̶a. Nurié núco oabedejacod̶a õ.
LUK 13:12 Jesús ṍre jã́ñʉ, cuturejamed̶a ṍre ʉ̃i yebai. Aru arejamed̶a: —Mʉ, nomió, mead̶aimomu mʉ mi ijinore, arejamed̶a Jesús.
LUK 13:13 Que arĩ, tʉorejamed̶a ṍre ʉ̃i pʉrʉáque. Aru cũiná nurié núrejacod̶a õ. Que baru torojʉede jídejacod̶a Jʉ̃menijicʉre.
LUK 13:14 Ʉbenita ñai judíovai cójijiñamine coreipõecʉ Jesúre jarayʉ, ʉ̃i mead̶aiye boje jabʉóvaijãravʉi, arejamed̶a ina põevare: —Seis paijãravʉa cʉvʉ, mʉje memeijãravʉa. Memeijãravʉai meatenadajarã mʉja. Ʉbenita jabʉóvaijãravʉi meatenadabejarã, arejamed̶a ʉ̃.
LUK 13:15 Aru Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: —¡Mʉja jʉjovaivʉtamu! Caivʉ mʉja mʉje oteivecʉre o mʉje burrore máre ʉ̃i ãitõcure jod̶eni jocarĩ, ocore jínanʉvaiyavʉ mʉja jabʉóvaijãravʉi.
LUK 13:16 Quédeca ico nomióre, Abraham mácʉi pãramenacacore, abujuvai jabocʉ ʉ̃i d̶aicõjeimo mácore dieciocho paiʉjʉa baju, mead̶aiye jaʉvʉ ṍre jabʉóvaijãravʉi, arejamed̶a Jesús.
LUK 13:17 Ʉ̃ que ayʉre, caivʉ ʉ̃i mauva cʉyoje tedejaimad̶a na. Aru caivʉ ina obedivʉ põeva pare torojʉrejaimad̶a caiye iye ʉ̃i d̶arĩ majibede d̶aiye boje.
LUK 13:18 Bedióva Jesús arejamed̶a: —Coyʉquijivʉ mʉjare aipe ãrojarore yo Jʉ̃menijicʉi jaboteinore. Jã́ri dápiarĩ mʉje d̶arãjiyepe ainore coyʉquijivʉ mʉjare, mʉje majinajiyepe ayʉ.
LUK 13:19 Yópe mostaza ãmicʉriyabe oteiyabepebu. Cũinácʉ ʉ̃mʉ diyabede ĩni oteibi ʉ̃i jioi. Aru bʉcʉrĩ mʉivʉ jocʉcʉpe. Dicʉ cavabʉa ʉracavabʉa nʉivʉ. Aru dicʉ taino cãchinoi míjina ne juaiboa d̶ad̶ama, arejamed̶a Jesús. Nopedeca mamarʉmʉre Jʉ̃menijicʉi jaboteino quĩ́jinotamu, põeva obebevʉ ne cʉe boje noi. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne coyʉrĩburu yóboi ʉrarõtamu no Jʉ̃menijicʉi jaboteino, obedivʉ põeva ne cʉe boje noi.
LUK 13:20 Bedióva cojedeca Jesús arejamed̶a: —Jã́ri dápiarĩ mʉje d̶arãjiyepe ainore coyʉquijivʉ yo Jʉ̃menijicʉi jaboteinore. Yópebu nomió õi pã́ure bʉcʉre d̶aiyepe.
LUK 13:21 Diede ad̶arĩ jĩvaiyepebu yóbecʉricurubʉa pã́u d̶aicurubʉare. Aru caino jĩvaibore bʉcʉóvainopebu, arejamed̶a Jesús.
LUK 13:22 Jesús ʉ̃i nʉiyede Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, ʉ̃i vaiyede ĩmaroare aru ĩmajinoare máre, buedejamed̶a nócavʉre.
LUK 13:23 Aru cũinácʉ põecʉ jẽniari jã́rejamed̶a ʉ̃́re: —Mʉ, ñʉje jabocʉ, ¿obebevʉ bárãjidica na, Jʉ̃menijicʉi mead̶aimara márajivʉ? Jesúre arejamed̶a. Aru Jesús arejamed̶a caivʉ ina põevare:
LUK 13:24 —Ecojarã mʉja jedevacobe quĩ́jicobei. Norecabu Jʉ̃menijicʉi jaboteino. Coyʉyʉbu mʉjare: Obedivʉ ecoiyʉrĩdurãjarama nore. Ʉbenita bʉojabenajarama.
LUK 13:25 Cũinácʉ cʉ̃rami upacʉ bieniburu yóboi ʉ̃i jedevacobede ñamine, voaiyʉbebi dicobede cojedeca. Nopedeca Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i jaboteino ecoiyede bieniburu yóboi, voabecʉyʉme mʉja núrivʉre jedevai. Órejarãjaramu ʉ̃́re pare: “Mʉ, ñʉje jabocʉ, voajacʉ ñʉjare”. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ acʉyʉme mʉjare: “Jívʉ ãmevʉ mʉja. Mʉje dainore majibevʉ yʉ”, acʉyʉme ʉ̃.
LUK 13:26 Dinʉmʉre yópe arĩ bʉ́rãjaramu mʉja: “Ñʉja ãri aru ũcuri tecarã mʉ́que aru ñʉje ĩmaroa ma ẽcarʉi bueávʉ̃ mʉ ñʉjare”, arãjaramu.
LUK 13:27 Ʉbenita ʉ̃ acʉyʉme: “Coyʉyʉbu mʉjare: Jívʉ ãmevʉ mʉja. Mʉje dainore majibevʉ yʉ. ¡Que baru caivʉ mʉja ãmeina teivʉ nʉjara yʉre jocarĩ!” acʉyʉme ʉ̃.
LUK 13:28 Chĩoivʉ orĩ cʉrãjaramu mʉja nore. Aru jararĩ cõpi cũrajaramu mʉja jã́ivʉ náre; Abrahãre, Isaare, Jacore, aru caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevare máre, cʉrivʉre Jʉ̃menijicʉi jaboteinoi. Ʉbenita mʉjacapũravʉ mautenajaramu jedevai.
LUK 13:29 Aru darãjarama põeva, cainoa joborõacavʉ. Dobarãjarama ʉ̃i tʉoiva yebai, ãrajivʉ ʉ̃i torojʉve teinʉmʉre Jʉ̃menijicʉi jaboteinoi.
LUK 13:30 Dinʉmʉ maquinóre apevʉ jabotebevʉ bácavʉ ijãravʉre jabotenajarama Jʉ̃menijicʉi jaboteino edaiyede. Aru apevʉ jaboteivʉ bácavʉ ijãravʉre jabotebenajarama Jʉ̃menijicʉi jaboteino edaiyede, arejamed̶a Jesús.
LUK 13:31 Dinʉmʉ apevʉ ina fariseovacavʉ nʉrejaimad̶a Jesús yebai. Aru arejaimad̶a ʉ̃́re: —Herodes boarĩ́ yaiváiyʉbi mʉre. Que baru dupini nʉjacʉ mʉ yore jocarĩ, arejaimad̶a na.
LUK 13:32 Ʉbenita Jesús arejamed̶a náre: —Yópe arãnʉjara ãñʉ borocʉcʉre: “Jesús ñʉjare aicõjeimi mʉre yópe, ‘Abujuvare jarʉvaivʉ yʉ aru põevare mead̶aivʉ yʉ caride aru javenare máre. Aru yóbecʉrijãravʉa yóboi ji d̶aiyede bʉojaquijivʉ.
LUK 13:33 Ʉbenita mái nʉiye jaʉvʉ yʉre caride, javenare, aru javena cõmiáijãravʉre máre. Cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ yainí bʉojabecʉbe Jerusalẽ́ne jocarĩ. Que baru nʉquijivʉ yʉ Jerusalẽ́i, ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre ne boarĩ́ jarʉvainoi, põeva ne boarĩ́ jarʉvarãjiyepe ayʉ yʉre’, ajarã Herodede”, náre aicõjenejamed̶a Jesús.
LUK 13:34 Aru arejamed̶a Jesús: —¡Mʉja, Jerusalẽ́cavʉ, mʉjeñecuva mácavʉ boarĩ́ jarʉvarejaquemavʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre! Cʉ̃raboaque dʉvarĩ boarĩ́ jarʉvarejaquemavʉ ina Jʉ̃menijicʉi daroimara mácavʉre. Aipiye baju cójijovaiyʉrĩduvʉ yʉ mʉjare ji yebai, yópe cáyuco õi cójijovaiyepe mamarare õi caveba cãchinoi. Ʉbenita ʉbeteavʉ̃ mʉja.
LUK 13:35 Jã́jara. Dinʉmʉ maquinóre mʉje cʉrõre Jʉ̃menijicʉ dajocarĩ jarʉvacʉyʉme. Aru coyʉyʉbu mʉjare: Yʉre jã́menajaramu mʉja cojedeca pʉ jã́d̶ovacʉdayʉre meacʉ bajure jã́ivʉta. Dinʉmʉ maquinóre arãjaramu yópe: “Torojʉe bajad̶éni ñai dayʉre Jʉ̃menijicʉi ãmiái, ʉ̃i parʉéque”, arejamed̶a Jesús.
LUK 14:1 Cũinájãravʉ, judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi, Jesús ãcʉnʉrejamed̶a cũinácʉ jabocʉ, fariseovacacʉi cʉ̃rami. Ina jabova nore cʉrivʉ cocorejaimad̶a ʉ̃́re, ʉ̃i ãmeina tedu, boro coyʉrĩ ad̶arãjivʉ ʉ̃́re.
LUK 14:2 Aru cũinácʉ ʉ̃mʉ pare ijimʉ járorejamed̶a nore, ʉ̃i ãmuvea aru ʉ̃i ãrad̶oa máre pare cocororejavʉ̃ya ʉ̃́re.
LUK 14:3 Ʉ̃́re jã́ñʉ Jesús, jẽniari jã́rejamed̶a ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevare aru ina fariseovare máre, noi cʉrivʉre, yópe arĩ: —¿Mead̶aiye jaʉri põevare judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi? arejamed̶a Jesús.
LUK 14:4 Ʉbenita bi arejaimad̶a na. Dinʉmʉma Jesús ñai ijimʉre jẽni mead̶arejamed̶a. Ʉ̃i mead̶arĩburu yóboi, nʉicõjenejamed̶a ʉ̃́re.
LUK 14:5 Aru Jesús arejamed̶a náre: —¿Ácʉ mʉjacacʉ mamacʉ o ʉ̃i oteivecʉ máre tʉru cobe ʉ̃mʉjʉricobe jívʉi, cũiná ĩmeje bárica ʉ̃́re judíovai jabʉóvaijãravʉre? arejamed̶a Jesús.
LUK 14:6 Ʉbenita bi arejaimad̶a na.
LUK 14:7 Dinʉmʉre Jesús jã́rejamed̶a ina cutuimara voivʉre apevʉ pʉeno ne dobarõ mearova. Que baru coyʉrejamed̶a náre yo jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainore:
LUK 14:8 —Apecʉ ʉ̃i cuturu mʉre ʉ̃i torojʉve teinoi, apevʉ pʉeno dobabejacʉ dobarõ mearoi. Que d̶aru, ñai torojʉve teino upacʉ cutuyʉ baru apecʉ ʉ̃mʉre, mi pʉeno ne majimʉre, acʉyʉme mʉre: “Jíjacʉ mi dobarõre ñai ʉ̃mʉre”. Que teni cʉyoje teni dobacʉnʉjebu mʉ tʉrʉvaita.
LUK 14:10 Ʉbenita apecʉ ʉ̃i cuturu mʉre ʉ̃i torojʉve teinoi, dobajacʉ tʉrʉvai. Que d̶aru, dacʉyʉme mi yebai ñai cutuyʉ bácʉ aru acʉyʉme mʉre: “Jícʉ, nʉjacʉ pʉenomaque. Vojacʉ mi dobarõ mearova”. Que teni torojʉrĩ jã́rajarama mʉre caivʉ dobarivʉ mʉ́que tʉoiva yebai.
LUK 14:11 Que baru ñai cʉiyʉcʉ me apevʉ pʉeno, parʉbecʉyʉme pʉeno baju. Aru ñai parʉbede d̶aiyʉcʉ ʉ̃i baju apevʉ cãchino, me cʉcʉyʉme pʉeno baju, Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiye boje ʉ̃́re, arejamed̶a Jesús.
LUK 14:12 Aru ñai ʉ̃́re cutuyʉ bácʉre máre arejamed̶a Jesús: —Mi torojʉve teinʉmʉ, cutubejacʉ mʉ mi yóvaimarare, aru mívʉre, aru mi cad̶ajĩecavʉ cʉve cʉvarivʉre máre. Que d̶aivʉ baru, nácapũravʉ ne cuturãjiyede mʉre máre ne torojʉve tenajiyede, cʉvacʉyʉmu mʉ mi bojeva.
LUK 14:13 Ʉbenita mi torojʉve teinʉmʉ cutujacʉ ina cõmaje ãrojarivʉre: cʉve cʉvabevʉre, ijimarare, cuiye majibevʉre, aru jã́ri eabevʉre máre.
LUK 14:14 Aru torojʉcʉyʉmu mʉ. Nácapũravʉ bʉojabenama bojed̶aivʉ mʉre. Ʉbenita eacʉyʉmu mʉ mi bojeva ina boropatebevʉ ne nacajarajijãravʉ baquinóre yainore jarʉvarĩ, arejamed̶a Jesús.
LUK 14:15 Cũinácʉ ʉ̃́que cʉrivʉcacʉ, Jesús ʉ̃i que aiyede jápiayʉ bácʉ, arejamed̶a Jesúre: —¡Torojʉcʉyʉme ñai ãcʉyʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteinore! arejamed̶a ʉ̃.
LUK 14:16 Jesús, ʉ̃́re buecʉyʉ, arejamed̶a: —Apenʉmʉ cũinácʉ ʉ̃mʉ torojʉve teinore mead̶aquemavʉ. Aru cutuquemavʉ obedivʉ põevare.
LUK 14:17 Que teni ne ãiora joabejĩnoi ñai torojʉve teino upacʉ ʉ̃i yebacacʉre jaroyʉ, aicõjequemavʉ ʉ̃i cutuimarare yópe: “Jave mead̶acavʉ caiyede mʉjare, que baru ‘Ãradajarã’ aibi ji jabocʉ”, ajacʉ, aquemavʉ ʉ̃.
LUK 14:18 Ʉbenita ina ʉ̃i cutuimara coapa coyʉrĩ bʉ́quemavʉ nʉiyʉbevʉ ʉ̃i torojʉve teinore. Cũinácʉ ʉ̃i cutuimaracacʉ aquemavʉ: “Mamajiore bojed̶avʉ yʉ. Que baru jã́cʉnʉiye jaʉvʉ yʉre no jiore. Que baru coyʉjacʉ mi jabocʉre, ʉ̃i corebequiyepe yʉre”, aquemavʉ ʉ̃.
LUK 14:19 Aru apecʉ aquemavʉ: “Caipʉcapʉrʉape paivʉ oteivecʉvare bojed̶avʉ yʉ. Que baru jã́cʉnʉiye jaʉvʉ yʉre náre. Que baru coyʉjacʉ mi jabocʉre, ʉ̃i corebequiyepe yʉre”, aquemavʉ ʉ̃.
LUK 14:20 Aru apecʉ aquemavʉ: “Pʉrʉbʉovʉ yʉ. Que baru daiye majibevʉ yʉ mi jabocʉi torojʉve teinoi”, aquemavʉ ʉ̃.
LUK 14:21 Que teni ñai ʉ̃i yebacacʉ copaini coyʉquemavʉ caiye iyede ʉ̃i jabocʉre. ’Ʉ̃i coyʉiyede jápiayʉ bácʉ ñai jabocʉ, jararĩ dápiayʉ, aquemavʉ ʉ̃i yebacacʉre: “Maumejiena nʉjacʉ ĩmarocama ʉramai aru quĩ́jimai máre. Aru davajacʉ ina cõmaje ãrojarivʉre: cʉve cʉvabevʉre, ijimarare, jã́ri eabevʉre, aru cuiye majibevʉre máre”, aquemavʉ ñai jabocʉ.
LUK 14:22 Ñai yebacacʉ ʉ̃i copaiyede, aquemavʉ ʉ̃i jabocʉre: “Mʉ, ji jabocʉ, yópe mi cõjeiyepe d̶avʉ yʉ. Ʉbenita mi ãitucubʉ buibévʉ cãreja”, aquemavʉ ñai yebacacʉ.
LUK 14:23 Aru ñai jabocʉ aquemavʉ ʉ̃i yebacacʉre: “Ĩmarore jocarĩ nʉjacʉ mʉ. Ma nʉimai nʉjacʉ aru daicõjejacʉ põevare ji torojʉve teinoi, ji cʉ̃rami buiquíyepe.
LUK 14:24 Coyʉyʉbu mʉre: Caivʉ ina ji cutuimara mácavʉ ãmenajarama ji torojʉve teinoque ãiyede”, aquemavʉ ñai jabocʉ, arejamed̶a Jesús.
LUK 14:25 Mái nʉiyede obedivʉ põeva yóvarejaimad̶a Jesúre. Aru ʉ̃ copedini, jã́ri, arejamed̶a náre:
LUK 14:26 —Ácʉ põecʉ ʉ̃i daru ji yebai, ji bueimaracacʉ bacʉyʉ́, yʉre jecʉé jaʉvʉ ʉ̃́re caivʉ pʉeno baju. Que baru ʉjacʉrĩ yʉre jípacʉ, jípaco, jímarepaco, mamara, jíbʉrã, ĩmara, aru ʉ̃i baju máre pʉeno baju.
LUK 14:27 Ácʉ põecʉ daiyʉcʉ yʉ́que, dajocajacʉrĩ põeva ne mearo jã́iyede ʉ̃́re, cʉyebejacʉrĩ yʉre yóvaiyede, aru jidʉbejacʉrĩ ʉ̃i ñájiquiyede. Nópe d̶abecʉ baru, ʉ̃ bʉojabebi jícʉ bacʉyʉ́.
LUK 14:28 Ácʉ mʉjacacʉ cʉ̃rami ʉrad̶ãmi d̶aiyʉcʉ baru, dápiarĩ dobajebu, corevacʉyʉ aipino bojecʉrõre diñamine aru ʉ̃i bʉojaquinore máre.
LUK 14:29 Iñamine d̶arĩ bʉ́rĩburu yóboi, ñai cʉ̃ramine d̶ayʉ ʉ̃i bʉojabedu, caivʉ ina jã́ivʉ ʉ̃́re yʉrinajarama yópe aivʉ: “Ñai ʉ̃mʉ cʉ̃ramine d̶arĩ bʉ́cʉbe. Ʉbenita bʉojabebi caride”.
LUK 14:31 Aru ácʉ jabocʉ dápiarĩ dobajebu, ʉ̃ jina caipʉcapʉrʉape paimil baju churaravaque boaiyʉcʉ baru apecʉ jabocʉ veinte mil paivʉ baju churarava cʉvacʉque ãd̶amatecʉdayʉ ʉ̃́re.
LUK 14:32 Aru boarĩ́ bʉojaiyʉbecʉ baru ʉ̃i boro nʉvaipõevare coyʉrĩ jarocʉyʉme ʉ̃i maucʉ joai cʉedeca cãreja, “Boaiyʉbevʉ yʉ” arĩ jaroyʉ.
LUK 14:33 Que baru me dápiaiye jaʉvʉ mʉjare jipocamia, ji bueimara márajivʉ baru. Mʉja dajocabevʉ baru mʉje cʉvaede, ji bueimara teivʉ bʉojabenamu mʉja, arejamed̶a Jesús.
LUK 14:34 Bedióva cojedeca arĩ buedejamed̶a Jesús náre: —Mead̶aivʉ maje ãiyede yuquiraque. Nopedeca ñájiye mead̶aivʉ põevare. Yuquira maje ãiyede mead̶aivʉ. Ʉbenita yuquira vaijʉe bíjaru, ãiyede mead̶aiye bʉojabevʉ.
LUK 14:35 Joborõre aru oteiye ʉ̃rojʉrõre máre mead̶aiye bʉojabevʉ. Quédata põeva jarʉvad̶ama iye yuquira meamene. Nopedeca Jʉ̃menijicʉi põeva ʉ̃i ʉrõpe d̶arĩ dajocaivʉ baru, mead̶arĩ bʉojabenama ijãravʉcavʉre. Me jápiajarã mʉja iye ji bueiyede, arejamed̶a Jesús.
LUK 15:1 Apenʉmʉ earejaimad̶a Jesús yebai obedivʉ Roma ãmicʉrõ jaboteino jabovare tãutʉra ĩcaipõeva aru ãmeno d̶aipõeva máre, jápiarãeaivʉ ʉ̃́re.
LUK 15:2 Fariseova aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva máre borotedejaimad̶a, ne bajumia aivʉ: —Ñai ʉ̃mʉ copʉ etaibi ãmeno d̶aipõevare aru ãimi náque, arejaimad̶a na.
LUK 15:3 Ne que aiye boje, Jesús coyʉrejamed̶a náre yo jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainore:
LUK 15:4 —Mʉjacacʉ ovejavare coreipõecʉ cʉvacʉ baru cien paivʉ ovejavare, aru cũinácʉ nácacʉ ʉ̃i mamatedu, ñai dajocajebu ina noventa y nueve paivʉ ovejavare põecʉbenoi, vocʉñʉ ñai bíjayʉ bácʉre ʉ̃́re earĩta.
LUK 15:5 Aru ʉ̃́re earĩ, ĩni, arʉboi tʉorĩ, torojʉrĩ nʉvajebu ñai ovejare ʉ̃i cʉ̃ramita.
LUK 15:6 Cʉ̃rami earĩ, órejajebu ʉ̃i yóvaimarare aru ʉ̃i cad̶ajĩecavʉre máre. Aru ajebu náre yópe: “Torojʉjarã yʉ́que, ji oveja bíjayʉ bácʉre ji eaiye boje”, ajebu.
LUK 15:7 Nopedeca coyʉyʉbu mʉjare: Ina cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõcavʉ torojʉrãjarama cũinácʉ ãmeno d̶aipõecʉ chĩori, oatʉvaru ʉ̃i d̶aiyede, apevʉ noventa y nueve paivʉ pʉeno, ina “Chĩori oatʉvaiye jaʉbevʉ yʉre”, arĩ dápiaivʉ, arĩ buedejamed̶a Jesús.
LUK 15:8 Cojedeca Jesús coyʉrejamed̶a apeno jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainore, náre buecʉyʉ: —Cũináco nomió cʉvaco baru pʉcapʉrʉape paitʉrava tãutʉratʉravare aru cũinátʉrava bíjaru ṍre, ico nomió pẽoibʉre pẽori, õi cʉ̃ramine oeni, vojebu pʉ ditʉravare earĩta.
LUK 15:9 Ditʉravare earĩ, ĩni, epeni, torojʉrĩ órejajebu õi yóvaimarare aru õi cad̶ajĩecavʉre máre. Aru ajebu náre yópe: “Torojʉjarã yʉ́que, ji tãutʉratʉrava bíjaino mácarõre ji eaiye boje”, ajebu.
LUK 15:10 Nopedeca coyʉyʉbu mʉjare: Ina Jʉ̃menijicʉi ángeleva torojʉrãjarama cũinácʉ ãmeno d̶aipõecʉ chĩori, oatʉvaru ʉ̃i d̶aiyede, arĩ buedejamed̶a Jesús.
LUK 15:11 Cojedeca Jesús coyʉrejamed̶a apeno jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainore, náre buecʉyʉ: —Cũinácʉ ʉ̃mʉ cʉvatequemavʉ pʉcarã mamara.
LUK 15:12 Aru ñai ĩmacʉcapũravʉ pued̶abecʉ jípacʉre aquemavʉ: “Mʉ, jipacʉ, jíjacʉ yʉre, ‘Míye baquiyébu’, mi aiye báquede yʉre”, aquemavʉ. (Mamacʉ nópe ayʉ jípacʉre, “Mi yaiquínore ʉvʉ yʉ”, ayʉbe ʉ̃.) Dinʉmʉma népacʉ jíquemavʉ diede náre coapa.
LUK 15:13 Obebejãravʉa yóboi, ñai ĩmacʉ caiye ʉ̃i apejĩene mead̶arĩ, ĩni, nʉquemavʉ joai, apeno joborõi. Aru noi jarʉvaquemavʉ caiye ʉ̃i cʉvaede ʉ̃i ʉrõpe d̶arĩ.
LUK 15:14 Aru ʉ̃i jarʉvarĩburu yóboi caiye ʉ̃i cʉvae báquede, ãvʉé daquemavʉ caino no ʉ̃i cʉrijoborõre. Que baru ʉ̃ ʉrarõ ñájiquemavʉ ãvʉéna.
LUK 15:15 Nʉri, memeino voquemavʉ apecʉ ʉ̃mʉ, dijoborõcacʉre. Que teni ñai jaroquemavʉ ʉ̃́re, coreicõjeñʉ oteivãrivare.
LUK 15:16 Aru ãiyʉtequemavʉ oteivãriva ne ãinore. Ʉbenita ñame jíbetequemavʉ ʉ̃́re.
LUK 15:17 Ãrʉri earĩ, dápiarĩ aquemavʉ ʉ̃i baju: “Caivʉ ina jipacʉre memecaivʉ cʉvarãma ʉrarõ ne ãiye méne aru pʉpʉiye máre. Ʉbenita yʉ yaiyʉ́tamu ãvʉéna.
LUK 15:18 Caride copaiquijivʉ jipacʉ yebai. Coyʉquijivʉ ʉ̃́re yópe: ‘Mʉ, jipacʉ, ãmeno d̶avʉ yʉ Jʉ̃menijicʉre aru mʉre máre.
LUK 15:19 Que baru “jímacʉ”, abejacʉ yʉre caride. Jã́jacʉ yʉre yópe mi jã́iyepe cũinácʉ memecayʉre mʉre’ ”, arĩ dápiaquemavʉ ʉ̃.
LUK 15:20 ’Que teni nacajari nʉquemavʉ jípacʉ yebai. Aru jípacʉ dayʉre jã́ri joamica, cõmaje ãroje jã́quemavʉ ʉ̃́re. Que baru cúyarĩ, copʉ nʉri, ʉ̃́re narióquemavʉ. Aru ʉ̃i viobʉrã nuquemavʉ mamacʉre.
LUK 15:21 Aru mamacʉ aquemavʉ ʉ̃́re: “Mʉ, jipacʉ, ãmeno d̶avʉ yʉ Jʉ̃menijicʉre aru mʉre máre. Que baru ‘jímacʉ’, abejacʉ mʉ yʉre caride”, aquemavʉ jípacʉre.
LUK 15:22 Ʉbenita jípacʉ aquemavʉ ʉ̃́re memecaivʉre: “Davacajarã maumejiena ʉ̃́re meacaje cuitótecajede. Doajarã ʉ̃́re. Ad̶ajarã ãmuyo ad̶aitarabʉre máre. Aru cʉraidoare máre doajarã ʉ̃́re.
LUK 15:23 Davajarã ñai oteivecʉ mamacʉ me jiacʉcʉre. Boajárã, ãmuri, torojʉve tenajivʉ caivʉ ĩmarocavʉ.
LUK 15:24 Ñai jímacʉ yaiyʉ́ bácʉpe páyʉ ũmedayʉpebe cojedeca. Javede bíjame yʉre jocarĩ. Ʉbenita eaivʉ ʉ̃́re cojedeca”, aquemavʉ jípacʉ. Aru torojʉve teni bʉ́quemavʉ na.
LUK 15:25 ’Que teiyedeca, jíbʉcʉ memeñʉ matequémavʉ jioi. Copaini cʉ̃rami, joabejĩnoi jápiaquemavʉ ne upaiyede.
LUK 15:26 Aru cũinácʉ memecaipõecʉre órejarĩ, jẽniari jã́quemavʉ ʉ̃́re, “¿Aipe teni upaivʉba na?”
LUK 15:27 Jʉ aquemavʉ ʉ̃́re: “Míyocʉ copaini dacʉbe. Que baru mipacʉ boaicõjemi ñai oteivecʉ me jiacʉcʉre, mamacʉ meacʉre copʉ etaiye boje”, aquemavʉ ʉ̃́re.
LUK 15:28 Ʉbenita ñai jíbʉcʉ jarayʉ, torojʉve teinoi ecoiyʉbetequemavʉ. Que baru jípacʉ, etarĩ ʉ̃i yebai, jẽniaquemavʉ ʉ̃́re: “Mʉ, bʉcʉ, ecorĩ, ãjacʉ”.
LUK 15:29 Ʉbenita aquemavʉ jípacʉre: “Obediʉjʉa memecaivʉ mʉre yebacacʉpe. Aru cainʉmʉa jʉ aivʉ mʉre aru mi cõjeiyede d̶aivʉ. Ʉbenita yʉre mʉ jíbevʉ cũinájieneca cũinácʉ oteiãimajicʉre, ñʉje ãrajiyepe ji yóvaimaraque torojʉve teinoi.
LUK 15:30 Ʉbenita ñai mímacʉ ʉ̃i eaiyede, mi jíye báquede ʉ̃́re jarʉvayʉ bácʉreca nomiva ãmenaque, boacáicõjenebu mʉ ʉ̃́re oteivecʉ me jiacʉcʉre”, aquemavʉ ʉ̃.
LUK 15:31 Aru jípacʉ aquemavʉ ʉ̃́re: “Mʉ, bʉcʉ, mʉ cʉvʉ yʉ́que cainʉmʉa. Aru caiye ji cʉvae míyetamu.
LUK 15:32 Ñai míyocʉ yaiyʉ́ bácʉpe páyʉ apʉcʉpebe cojedeca. Ñai bíjayʉ bácʉ eaimʉme caride. Que baru torojʉve teiye jaʉvʉ majare”, aquemavʉ népacʉ, arĩ coyʉrejamed̶a Jesús.
LUK 16:1 Jesús coyʉrejamed̶a ʉ̃i bueimarare, yópe arĩ: —Cʉ́tequemavʉ cũinácʉ ʉ̃mʉ cʉve cʉvacʉ. Cʉvatequemavʉ cũinácʉ ʉ̃i cʉvaede coreyʉre. Aru apevʉ coyʉquemavʉ ñai cʉve cʉvacʉre yópe: “Ñai mi coreipõecʉ jarʉvavaibi caiye mi cʉvaede”, aquemavʉ na.
LUK 16:2 Que baru ñai cʉve cʉvacʉ órejaicõjeni ñai coreipõecʉre ʉ̃i yebai, aquemavʉ ʉ̃́re: “¿Aipe jápiayʉba yʉ mi borore? Jã́d̶ovajacʉ yʉre mi toivarĩ cʉvarõre, ji majiquiyepe aipino mi jacopʉiyede aru aipino mi jíyede ji cʉvede. Caride memecabecʉyʉmu mʉ yʉre cojedeca”, aquemavʉ ñai jabocʉ.
LUK 16:3 Que baru ñai coreipõecʉ ʉ̃i baju dápiarĩ aquemavʉ: “¿Aipe tequidi yʉ? Ji jabocʉ ĩ́mi yʉre ji memeinore jarʉvarĩ. Joborõre ũri bʉojabevʉ yʉ, ji parʉbe boje. Aru tãutʉrare jẽniari cʉyevʉ yʉ.
LUK 16:4 Jave majivʉ yʉ ji d̶aquinore, cʉvacʉyʉ põeva ne copʉ etarãjiyepe ayʉ yʉre ne cʉ̃ramiai ji memeino cʉvabede”, arĩ dápiaquemavʉ ñai coreipõecʉ.
LUK 16:5 ’Que baru ñai coreipõecʉ órejaquemavʉ náre coapa ina bojecʉbe d̶aivʉre ʉ̃i jabocʉre, coreóvabevʉreca ʉ̃́re memeino cʉvabecʉre. Aru ñai mamarʉmʉre ʉ̃i órejaimʉre jẽniari jã́quemavʉ: “¿Aipino bojecʉbe d̶ayʉrʉ̃ mʉ ji jabocʉre?” aquemavʉ.
LUK 16:6 Jʉ aquemavʉ ʉ̃: “Cien paibʉa jocʉbʉa olivocʉ ãmicʉricʉ jẽidʉare pipoicorore bojecʉbe d̶aivʉ yʉ ʉ̃́re”, aquemavʉ. Aru ñai coreipõecʉ aquemavʉ ʉ̃́re: “Ʉ̃jʉ, jẽjacʉ mi bojecʉbe d̶aino cʉriyocare. Maumejiena dobarĩ oatʉvarĩ toivajacʉ iyede: ‘Cincuenta paibʉa bajura’ ”, aquemavʉ.
LUK 16:7 Dinʉmʉma ñai coreipõecʉ jẽniari jã́quemavʉ apecʉ bojecʉbe d̶ayʉre: “¿Aipino bojecʉbe d̶ayʉrʉ̃ mʉ ji jabocʉre?” aquemavʉ. Jʉ aquemavʉ ʉ̃: “Cien paipʉea trigo ãmicʉe oteiyede bojecʉbe d̶aivʉ yʉ ʉ̃́re”, aquemavʉ. Aru ñai coreipõecʉ aquemavʉ ʉ̃́re: “Ʉ̃jʉ, jẽjacʉ mi bojecʉbe d̶aino cʉriyocare. Aru oatʉvarĩ, toivajacʉ iyede: ‘Ochenta paipʉea bajura’ ”, aquemavʉ.
LUK 16:8 Aru ñai jabocʉ, jã́ñʉ ʉ̃i borocʉrĩ majinore, aquemavʉ ñai coreipõecʉi borore: “Ñai ʉ̃mʉ borocʉcʉvacari me majibi ʉ̃”, aquemavʉ. Ina ijãravʉcavʉ Jʉ̃menijicʉre ʉbevʉ, ne cʉvae méne aru ne me cʉede máre ĩni majima, aru me bajura ne tãutʉrare earĩ majima ina Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉ pʉeno, arejamed̶a Jesús.
LUK 16:9 Jesús arĩ buedejamed̶a náre cojedeca: —Mʉje cʉvaede jíyede cõmaje ãrojarivʉre, na pued̶arãjarama mʉjare. Mʉje nópe d̶aru, Jʉ̃menijicʉ jícʉyʉme mʉjare mʉje cʉrõ cũiménore, arejamed̶a Jesús.
LUK 16:10 Bedióva cojedeca Jesús coyʉrejamed̶a ina põevare: —Ñai mearo d̶arĩ epeyʉ baru quĩ́jinore, dinʉmʉre mearo d̶arĩ epecʉyʉme ʉrarõre máre. Aru ñai quĩ́jino ʉ̃i cʉvarõque borocʉcʉ baru, ʉrarõ ʉ̃i cʉvarõque máre borocʉcʉyʉme ʉ̃.
LUK 16:11 Que baru ijãravʉi cʉrivʉ mearo d̶abevʉbu mʉja mʉje cʉvaede. Que d̶aivʉ, mʉjare Jʉ̃menijicʉi jíyede mearo d̶abenamu mʉja.
LUK 16:12 Que baru apecʉi jíyede mearo d̶abedu, ñame bʉojarĩ jíbenama mʉjeneca.
LUK 16:13 Cũinácʉ Jʉ̃menijicʉre ãrʉcʉ baru, pare ãrʉmemi tãutʉrare. Aru tãutʉrare pare ãrʉcʉ baru, ãrʉmemi Jʉ̃menijicʉre. Que baru Jʉ̃menijicʉre aru tãutʉrare máre ãrʉmejara mʉja. Ñai tãutʉrare ʉcʉ baru, Jʉ̃menijicʉre ʉbecʉyʉme ʉ̃, arejamed̶a Jesús.
LUK 16:14 Ina fariseova tãutʉrare pare ʉrejaimad̶a na. Que baru iye Jesús ʉ̃i coyʉiye báquede jápiaivʉ bácavʉ ʉ̃́re yʉridejaimad̶a.
LUK 16:15 Ʉbenita Jesús arejamed̶a náre: —Põeva ne jã́iyede mearape paivʉbu mʉja. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ majibi mʉje dápiainore. Põeva ne mearo jã́iyede Jʉ̃menijicʉ ʉbebi, arejamed̶a Jesús.
LUK 16:16 Jesús, yópe arĩ, buedejamed̶a náre cojedeca: —Juan Bautista bácʉ ʉ̃i cʉrinʉmʉ mácarõ baji cʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye Moisés bácʉre toivaicõjeni bueiye báque aru ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ toivarĩ bueiye báque máre. Dinʉmʉ mácarõre Juan Bautista bácʉ coyʉáme Jʉ̃menijicʉi jaboteinoquede aru ʉ̃i yóbore máre coyʉivʉbu iye yávaiye méne. Aru caivʉ põeva pare ted̶ama ecoiyʉrivʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteinore.
LUK 16:17 ’Caino cavarõ aru caino joborõ máre cũiye maiyójabevʉ. Ʉbenita caiye iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye cũiye maiyójavʉ. Quénora caiye jãve vaiquíyebu yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe, arejamed̶a Jesús.
LUK 16:18 Bedióva cojedeca Jesús arĩ buedejamed̶a ina põevare: —Ácʉ põecʉ jímarepacore jarʉvarĩburu yóboi pʉrʉbʉoyʉ baru apecoque, nomicʉcʉvacari apecoque cʉcʉ baru, ãmeina d̶aibi ṍre ʉ̃i mamarʉmʉcacore jarʉvarĩ. Aru ácʉ põecʉ pʉrʉbʉoyʉ baru cũináco nomió jímarepacʉ mamarʉmʉcacʉ ʉ̃i jarʉvaimore ãmeina d̶aibi ṍque, arejamed̶a Jesús.
LUK 16:19 Jesús coyʉrejamed̶a ina põevare cojedeca: —Cũinácʉ ʉ̃mʉ cʉve cʉvacʉ cʉ́tequemavʉ. Pare meacaje cuitótecajede dorĩ torojʉve teni, javatequemavʉ jãravʉa coapa.
LUK 16:20 Aru apecʉ ʉ̃mʉ cʉve cʉvabecʉ cʉ́tequemavʉ, ʉ̃i ãmiá Lázaro. Ʉ̃ pã́tequemavʉ ñai cʉve cʉvacʉ ʉ̃i cʉ̃rami jedevacobe yebai. Churiá ijié cʉ́tequemavʉ ñai Lázaro.
LUK 16:21 Ãiyʉrĩduquemavʉ ãiye tʉiye báquede ñai ʉ̃mʉ cʉve cʉvacʉ ʉ̃i tʉoivare jocarĩ. Aru yavimiva darĩ nenequemavʉ ʉ̃i churiáre.
LUK 16:22 Cũinájãravʉ ñai cʉve cʉvabecʉ, Lázaro bácʉ, yaiquémavʉ. Aru ángeleva nʉvaquemavʉ ʉ̃́re Abraham yebai. Ñai cʉve cʉvacʉ bácʉ máre yaiquémavʉ. Aru ʉ̃i bajure jarʉvaquemavʉ cʉ̃racobei.
LUK 16:23 Nʉquemavʉ ʉ̃ toabo cũiméboi. ’Noi pare ñájiñʉ, jã́quemavʉ joai Abrahãre aru Lázarore máre.
LUK 16:24 Que baru órejaquemavʉ, ayʉ yópe: “Mʉ, jícʉ, Abraham, cõmaje ãroje jã́jacʉ yʉre. Darojacʉ Lázarore ji yebai ʉ̃i ocoque jórĩ neneóvaquiyepe ãmuyoque ji jemedore, cojʉjovacʉyʉ yʉre. Pare ñájivʉ yʉ yo toaboi”, aquemavʉ.
LUK 16:25 Ʉbenita Abraham aquemavʉ ʉ̃́re: “Mʉ, jícʉ, ãrʉjacʉ mʉ caiye iye méne mi cʉvavaquede apʉcʉ cãreja. Aru Lázaro apʉcʉ cãreja ñájiquemavʉ ʉrarõ ãmenore. Ʉbenita caride torojʉbi ʉ̃ yore, aru ñájivʉ mʉ.
LUK 16:26 Maje coricai cʉvʉ ʉrarõ tʉ̃robʉ. Que baru ñʉjacavʉ jataiyʉrivʉ bʉojabema nʉivʉ nore. Nopedeca nócavʉ máre jataiyʉrivʉ bʉojabema daivʉ yore”, aquemavʉ Abraham.
LUK 16:27 ’Dinʉmʉma aquemavʉ ñai cʉve cʉvacʉ: “Mʉ, jícʉ, jẽniaivʉ mʉre. Jarojacʉ Lázarore jipacʉ bácʉi cʉ̃rami, ʉ̃i coyʉquiyepe ayʉ jíyova cũinápʉrʉpe paivʉre, ne ñájimenajiyepe ayʉ yore”, aquemavʉ.
LUK 16:29 Ʉbenita Abraham aquemavʉ yópe: “Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquede Moisés bácʉre aru ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquede máre cʉvama na. Que baru míyova jápiajarãri diede”, aquemavʉ Abraham.
LUK 16:30 Ʉbenita aquemavʉ ñai cʉve cʉvacʉ: “Mʉ, jícʉ, Abraham, ina jápiabevʉvacari iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, cũinácʉ yainore jarʉvarĩ copainʉru náre, chĩori oatʉvarãjarama ne d̶aiyede”, aquemavʉ Abrahãre.
LUK 16:31 Aru Abraham aquemavʉ ʉ̃́re: “Ina põeva jápiabevʉ baru Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquede Moisés bácʉre aru ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquede máre, jápiabenama cũinácʉ nacajañʉreca yainore jarʉvarĩ”, aquemavʉ Abraham, arĩ coyʉrejamed̶a Jesús.
LUK 17:1 Jesús buedejamed̶a ʉ̃i bueimarare, yópe arĩ: —Jãve jʉjovarãjarama mʉjare. Ʉbenita ñai jʉjovare d̶ayʉ apevʉre chĩori ãmeno ñájicʉyʉme ʉ̃.
LUK 17:2 Ñai põecʉ ʉ̃i vainí tʉre d̶aru apecʉ yʉre jʉ ayʉre parʉbecʉreca, ʉ̃i dajocaquiyepe ayʉ ʉ̃i jʉ aiyede yʉre, meajebu ʉ̃́re jarʉvaru jia ʉrad̶ai ʉ̃i ñamemui bʉorĩ cũinábo cʉ̃rabo ʉraboque.
LUK 17:3 Me jã́jara mʉja. Me dápiajarã mʉje d̶arãjiyede. Apecʉ ʉ̃i ãmeno d̶aru mʉre, majicajacʉ ʉ̃́re ména. Aru ʉ̃i chĩori oatʉvaru ʉ̃i d̶aiyede, ãrʉmetejacʉ iye ʉ̃i ãmeno d̶aiye báquede mʉre.
LUK 17:4 Aru ʉ̃i ãmeno d̶aru mʉre siete paiye baju cũinájãravʉre aru siete paiye bajureca, “Chĩoivʉ yʉ ji ãmeno d̶aiye báquede mʉre” ʉ̃i aru, ʉ̃i ãmeno d̶aiyede ãrʉmetejacʉ mʉ, arejamed̶a Jesús.
LUK 17:5 Ina Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara arejaimad̶a Jesúre yópe: —¡Cad̶atejacʉ ñʉjare, ñʉje jʉ arãjiyepe mʉre pʉeno baju! ʉ̃́re arejaimad̶a na.
LUK 17:6 Aru Jesús arejamed̶a: —Oteiye mostaza ãmicʉe oteiye quĩ́jietamu. Ʉbenita pĩaríburu yóboi jocʉcʉ ʉracʉtamu. Nopedeca mʉje jʉ aru yʉre quĩ́jino, nópe quĩ́jie oteiyepe, Jʉ̃menijicʉ ʉrarõ mearore d̶ajebu mʉjare. Mʉja me jʉ arĩ Jʉ̃menijicʉre, mʉje aru icʉ jocʉcʉ ʉracʉre yópe: “Nʉjacʉ caiye mi nʉoque. Aru nʉri nújacʉ jia ʉrad̶ai”, dicʉ jʉ ajebu mʉje cõjeinore, arejamed̶a Jesús.
LUK 17:7 Jesús arĩ buedejamed̶a cojedeca: —Mʉjare memeni coreyʉre jiore o coreyʉre ãimarare ʉ̃i copaidaiyede cʉ̃rami, “Maumena darĩ, ãcʉdajacʉ”, abevʉ mʉja ʉ̃́re.
LUK 17:8 Quédata, “Mead̶ajacʉ ji ãquiyede. Oatʉvajacʉ mi doiyede. Aru corejacʉ ji ãiyede cãreja. Ji ãriburu yóboita mʉ máre ãri ũcujacʉ”, aivʉbu mʉja ʉ̃́re.
LUK 17:9 Aru ñai jabocʉ jãve abecʉbe ʉ̃i yebacacʉre, “Meavʉ mi memecaino yʉre”, ʉ̃i d̶aicõjeiye báquepe d̶aiye boje.
LUK 17:10 Nopedeca mʉja máre, caiye iye d̶aicõjeiye báquepe mʉjare d̶arĩ bʉojaivʉ, ajarã mʉje baju yópe: “Bojecʉbevʉbu maja. Quénora d̶aivʉbu maja yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe majare”, náre arĩ buedejamed̶a Jesús.
LUK 17:11 Jesús nʉñʉ Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, vaidéjamed̶a Samaria aru Galilea ãmicʉrijoborõa tʉrʉvare.
LUK 17:12 Cũináro ĩmajinoi ecoiyede, copʉ nʉrejaimad̶a ʉ̃́re caipʉcapʉrʉape paivʉ ʉ̃mʉva pojeivʉ. Núrejaimad̶a joai Jesúre jocarĩ.
LUK 17:13 Aru cod̶oboborejaimad̶a na: —Mʉ, Jesús, bueipõecʉ, cõmaje ãroje jã́jacʉ ñʉjare, arejaimad̶a na.
LUK 17:14 Náre jã́ri, arejamed̶a Jesús: —Nʉri jã́d̶ovajara sacerdotevare, arejamed̶a. Nópe arejamed̶a, judíova ne d̶aiye boje Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe. Aru ne nʉiyedeca mái, meatedejaimad̶a ne pojeiyede.
LUK 17:15 Que teni cũinácʉ nácacʉ jã́ri coreóvarĩ meateyʉ ʉ̃i baju, copaini nʉri cod̶oboborĩ torojʉrejamed̶a Jʉ̃menijicʉre.
LUK 17:16 Mori tʉrejamed̶a joborõi Jesús jipocai, jíyʉ mearore ʉ̃́re. Aru Samaria ãmicʉrijoborõcacʉ barejaquémavʉ ñai ʉ̃mʉ.
LUK 17:17 Que teni Jesús arejamed̶a: —Caipʉcapʉrʉape paivʉ meatevʉ mʉja. ¿Ã́rima apevʉ, ina nueve paivʉ?
LUK 17:18 Apevʉ cʉbema ina jínadajʉrorivʉ mearore Jʉ̃menijicʉre. Quénora ñai dacʉbe, apeno joborõcacʉvacari, arejamed̶a Jesús.
LUK 17:19 Aru Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: —Nacajari nʉjacʉ mʉ. “Ʉ̃ yʉre mead̶aiye majibi”, arĩ dápiarebu mʉ yʉre. Que baru, mi que dápiaiye boje, mead̶aivʉ mʉre, arejamed̶a ʉ̃́re Jesús.
LUK 17:20 Cũinájãravʉ apevʉ fariseovacavʉ jẽniari jã́rejaimad̶a Jesúre, yópe arĩ: —¿Aipiyede edaquidica yo Jʉ̃menijicʉi jaboteino maquinó? arejaimad̶a na. Jesús arejamed̶a náre: —Jʉ̃menijicʉi jaboteinore jã́ri majibevʉ mʉja.
LUK 17:21 Que baru abenajarama yópe: “¡Jã́jacʉ, yui cʉvʉ!” Aru abenajarama yópe: “¡Jã́jacʉ, noi cʉvʉ!” Quédata jave Jʉ̃menijicʉ jaboteyʉbe mʉje jẽneboi, arejamed̶a Jesús.
LUK 17:22 Dinʉmʉre Jesús arejamed̶a ʉ̃i bueimarare: —Jãravʉa cʉquiyebu mʉje jã́iyʉrijãravʉa yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, cũinájãravʉra. Ʉbenita jã́menajaramu mʉja.
LUK 17:23 Aru arãjarama mʉjare yópe: “¡Jã́jara noi!” Aru arãjarama yópe: “¡Jã́jara yui!” Ʉbenita nʉmejara mʉja. Nʉmejara ne yóboi.
LUK 17:24 Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe yaroinope nʉquiyebu ji copaidaquijãravʉ baquinó. Yópe no yaroino pẽoiyepe cavarõre cũinápũravʉ pʉ apepũravʉita, caivʉ põeva ne jã́rajiyepe nore, nopedeca copaidacʉyʉmu yʉ. Aru caivʉ põeva jã́rajarama ji copaidaiyede ijãravʉi.
LUK 17:25 Ʉbenita mamarʉmʉ ʉrarõ ñájiye jaʉvʉ yʉre. Aru ijãravʉcavʉ jʉ abenajarama yʉre.
LUK 17:26 ’Dijãravʉa baquiyéi, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, ji copaidaquijãravʉ jipocai, cʉquiyebu nópe ãnijãravʉa Noé mácʉi cʉrijãravʉa báquepe.
LUK 17:27 Dinʉmʉ mácarõre caivʉ põeva ãivʉ barejaquémavʉ, aru ũcuivʉ barejaquémavʉ. Ʉ̃mʉva pʉrʉbʉoivʉ barejaquémavʉ. Aru jídejaquemavʉ némaromivare, ne pʉrʉbʉorãjiyepe aivʉ, Noé mácʉi jiad̶ocũ ʉracũre ecoijãravʉita. Muiváibo darejaquemavʉ. Aru caivʉ ina põeva corĩ bíjarejaquemavʉ na mácavʉ.
LUK 17:28 Nopedeca cʉrejaquemavʉ Lot bácʉi cʉrijãravʉa báquede máre. Caivʉ põeva ãivʉ barejaquémavʉ, aru ũcuivʉ barejaquémavʉ. Bojed̶aivʉ barejaquémavʉ. Oteivʉ barejaquémavʉ. Aru cʉ̃ramiare d̶aivʉ barejaquémavʉ máre.
LUK 17:29 Ʉbenita ãnijãravʉ bácarõ, Lot bácʉi etaiyede Sodomare jocarĩ, Jʉ̃menijicʉ maumena darorejaquemavʉ toabore aru cʉ̃raboa uruiboare máre. Ocainope tʉrejaquemavʉ cavarõre jocarĩ. Aru caivʉ ina diĩmarocavʉ bácavʉ yaidéjaquemavʉ na mácavʉ.
LUK 17:30 Nopedeca baquiyébu Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, ji copaidaquijãravʉ baquinóre. Maumena, põeva yʉre ne corebede, copaidacʉyʉmu yʉ ijãravʉi cojedeca.
LUK 17:31 ’Dijãravʉ baquinói ñai cʉ̃rami pʉenora cʉcʉ bacʉyʉ́ ẽmeni dabejacʉrĩ, nʉvacʉyʉ ʉ̃i apejĩene. Ecobejacʉrĩ ʉ̃i cʉ̃rami. Aru ñai jiore memeñʉ macʉyʉ́ copainʉmejacʉrĩ ʉ̃i cʉ̃rami.
LUK 17:32 Ãrʉjara mʉja iye Lot bácʉi márepaco bácore vaiye báquede. Õ mácoi jʉ abe boje Jʉ̃menijicʉi cõjeiye báquede, yuquirarʉ cainidʉ tedejaquemavʉ õ máco.
LUK 17:33 Ñai põecʉ ʉ̃i baju ʉrõpe d̶arĩ, mead̶aiyʉcʉ baru ʉ̃i bajure, coatecʉyʉme ʉ̃i bajure Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, yópe yaiyʉ́ bácʉpe ʉ̃i ũmei. Ʉbenita ñai põecʉ, “Ye baju ãmevʉ ji yaidú Cristore boje” ayʉ, ʉ̃i baju ʉrõpe d̶abecʉva quénora ji ʉrõpe d̶arĩ, ʉ̃́recabe ji mead̶aquimʉ, cʉcʉyʉ Jʉ̃menijicʉque cainʉmʉa.
LUK 17:34 ’Coyʉyʉbu mʉjare, ji copaidaquijãravʉ baquinói pʉcarã ʉ̃mʉva cãrajarama ne cʉ̃rami jívʉi ñamine. Cũinácʉ nʉvaimʉ macʉyʉ́me, yʉre ʉ̃i jʉ aiye boje. Aru apecʉ mautecʉyʉme, yʉre ʉ̃i jʉ abe boje.
LUK 17:35 Aru pʉcarã nomiva jĩorajarama ne cʉ̃rami jívʉi. Cũináco nʉvaimo macod̶óme, yʉre õi jʉ aiye boje. Aru apeco mautecod̶ome, yʉre õi jʉ abe boje.
LUK 17:36 Aru pʉcarã ʉ̃mʉva memenajarama ne jioi. Cũinácʉ nʉvaimʉ macʉyʉ́me, yʉre ʉ̃i jʉ aiye boje. Aru apecʉ mautecʉyʉme, yʉre ʉ̃i jʉ abe boje, arejamed̶a Jesús, náre bueyʉ.
LUK 17:37 Aru jẽniari jã́rejaimad̶a ʉ̃́re: —Mʉ, ñʉje jabocʉ, ¿ã́ri yópe vaiquídi caiye iye? arejaimad̶a Jesúre. Aru arejamed̶a náre majidivʉ ne aino mácarõque yópe: —Ã́ri yaiyʉ́ bácʉi cʉrõi, noi cójijinajarama cavava. Caiye iye ji coyʉiyede jã́ivʉ, majinajaramu mʉja ji copaidaquino joabenore, ji ñájiovaquinore põevare, ne ãmeina teiye boje, arejamed̶a Jesús.
LUK 18:1 Jesús buedejamed̶a põevare jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainoque ne jẽniarajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉque cainʉmʉa dajocabevʉva.
LUK 18:2 Aru arejamed̶a: —Cũináĩmaroi cʉ́tequemavʉ cũinácʉ jabocʉ, ãmeina teivʉre jẽniari jã́ipõecʉ. Ñai jabocʉ pued̶abetequemavʉ Jʉ̃menijicʉre. Aru pued̶abetequemavʉ põevare máre.
LUK 18:3 Diĩmaromiareca cʉ́tequemavʉ cũináco nomiópeco máre. Õ nʉri, yávare nʉrejaquemavʉ ʉ̃́re: “Cad̶atejacʉ yʉre, ji maucʉ ʉ̃i ñájine d̶abequiyepe yʉre”, aquemavʉ õ.
LUK 18:4 Obedijãravʉare ñai jabocʉ jápiabetequemavʉ ṍre. Ʉbenita no yóboi arĩ dápiaquemavʉ ʉ̃i baju: “Yʉ pued̶abecʉvacari Jʉ̃menijicʉre aru pued̶abecʉvacari põevare máre, ico nomió, ji yebai dad̶o jãravʉa coapa, õi pare cãrijovaiye boje yʉre, cad̶atequijivʉ ṍre, õi ʉetʉre d̶abecojiyepe yʉre”, aquemavʉ ʉ̃, arejamed̶a Jesús.
LUK 18:6 Aru Jesús arejamed̶a: —Jápiajarã ñai ʉ̃mʉ ãmecʉ ʉ̃i aiye báquede.
LUK 18:7 Aru jãve cad̶atecʉyʉme Jʉ̃menijicʉ ina ʉ̃i beoimarare jẽniaivʉre ʉ̃́re, ʉ̃i cad̶atequiyepe aivʉ náre jãravʉre aru ñamine máre. Corede d̶abecʉbe ʉ̃ joe baju, cad̶atecʉyʉ náre.
LUK 18:8 Coyʉyʉbu mʉjare: Maumejiena cad̶atequijibi náre. Ʉbenita yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, ji copaidaiyede ijãravʉi, jãve obebejĩna põeva jʉ aivʉre Jʉ̃menijicʉre parʉriũmeque eacʉyʉmu, arejamed̶a Jesús.
LUK 18:9 Bedióva Jesús buedejamed̶a náre jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainoque. Coyʉrejamed̶a ina põevare “¿Meara márica?” arĩ dápiaivʉre ne baju apevʉ pʉeno. Arejamed̶a:
LUK 18:10 —Pʉcarã ʉ̃mʉva Jʉ̃menijicʉque jẽniaranʉquemavʉ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami. Cũinácʉ fariseovacacʉ batequémavʉ. Aru apecʉ jabovare tãutʉra ĩcaipõecʉ batequémavʉ.
LUK 18:11 Ñai fariseo núri jẽniari dápiaquemavʉ ʉ̃i baju yópe: “Mʉ, ji mearore jímʉ, torojʉede jívʉ mʉre, ji ãmed̶abe boje. Yʉ apevʉpe d̶abevʉ. Apevʉre jʉjovarĩ ĩmevʉ yʉ ne cʉvaede. Ãmeno d̶abevʉ yʉ apevʉre. Nomicʉcʉ, apecoque cʉbevʉ yʉ. Aru ñai jabovare tãutʉra ĩcaipõecʉpe d̶abevʉ yʉ.
LUK 18:12 Pʉcajãravʉa sumana coapa ãmecʉva ãiyede jẽniavaivʉ yʉ mʉre. Aru caiye ji cʉvaede caipʉcapʉrʉape paiyede cʉvarĩ, cũináro jívavʉ yʉ mʉre”, aquemavʉ ñai fariseo.
LUK 18:13 Ʉbenita ñai jabovare tãutʉra ĩcaipõecʉ joai núri, jã́iyʉbecʉ cavarõre, totaquemavʉ ʉ̃i ñarebare, ʉ̃i chĩoiye boje. Aru aquemavʉ: “Mʉ, ji mearore jímʉ, cõmaje ãroje jã́jacʉ yʉre, ãmeina teyʉre”, aquemavʉ ñai jabovare tãutʉra ĩcaipõecʉ.
LUK 18:14 Coyʉyʉbu mʉjare: Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetequemavʉ ñai ʉ̃mʉ ʉ̃i ãmeina teiye báquede. Ʉbenita ãrʉmetebetequemavʉ ñai fariseo ʉ̃i ãmeina teiye báquede. Que baru ñai cʉiyʉcʉ me apevʉ pʉeno, parʉbecʉyʉme pʉeno baju. Aru ñai parʉbede d̶aiyʉcʉ ʉ̃i baju apevʉ cãchino, me cʉcʉyʉme pʉeno baju, arejamed̶a Jesús.
LUK 18:15 Põeva nʉvare cuivʉ barejáimad̶a némarare Jesús yebai, ʉ̃i tʉoquiyepe aivʉ náre ʉ̃i pʉrʉáque. Que teni Jesúi bueimara náre jã́ivʉ, nʉvaicõjemenejaimad̶a némarare.
LUK 18:16 Ʉbenita Jesús órejarejamed̶a náre ʉ̃i yebai. Aru arejamed̶a: —Ina jʉed̶ova dajarãri ji yebai. Jʉ̃menijicʉ jabotecʉyʉme põevare nápe paivʉre. Que baru, “Davabejarã jʉed̶ovare”, abejarã náre.
LUK 18:17 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ácʉ põecʉ copʉ etabecʉ baru Jʉ̃menijicʉre jaboteyʉre ʉ̃́re, yópe jʉed̶ocʉ ʉ̃i copʉ etaiyepe, ecobecʉyʉme ʉ̃i jaboteinore, arejamed̶a Jesús.
LUK 18:18 Cũinácʉ jabocʉ jẽniari jã́rejamed̶a Jesúre: —Mʉ, bueipõecʉ meacʉ, ¿aipe d̶aji yʉ, cʉvacʉyʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre? arejamed̶a Jesúre.
LUK 18:19 Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: —¿Aipe teni “Meacʉbu mʉ”, ayʉrʉ̃ yʉre? Jʉ̃menijicʉ cũinácʉrabe meacʉ baju.
LUK 18:20 Majivʉra mʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre: “Cʉvabejacʉ apecore mimarepacore jarʉvarĩ. Põevare boarĩ́ jarʉvabejacʉ. Ñavamejacʉ apecʉ ʉ̃i cʉvaede. Borod̶abejacʉ apecʉre. Jʉ ajacʉ mipacʉre aru mipacore máre”, arejamed̶a Jesús.
LUK 18:21 Que teni arejamed̶a Jesúre: —D̶acacʉ caiye iye mi coyʉiyede jʉed̶ocʉ cãreja yʉ, aru caride máre, arejamed̶a.
LUK 18:22 Ʉ̃i jʉ aiyede jápiayʉ bácʉ Jesús, arejamed̶a ʉ̃́re: —Cũináro jaʉvʉ mʉre cãreja. Jíni bojed̶ajacʉ mi cʉvede. Aru mi ĩquiyede jíjacʉ ina cõmaje ãrojarivʉre. Que teni cʉvacʉyʉmu mʉ boje méne cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Aru dajacʉ yʉ́que, arejamed̶a Jesús.
LUK 18:23 Ʉbenita iyede jápiarĩ ʉrarõreca chĩorejamed̶a, dajocaiyʉbecʉ ʉ̃i ʉre cʉvede.
LUK 18:24 Que teni Jesús ʉ̃́re jã́ri, arejamed̶a: —Ina põeva cʉve cʉvarivʉre pare maiyójavʉ ne jʉ aiye Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i mead̶aquiyepe aivʉ náre aru ne ecorãjiyepe aivʉ ʉ̃i jaboteinore cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõre.
LUK 18:25 Cũinácʉ ãimacʉ ʉracʉ, camello ãmicʉcʉ, ʉ̃i ecoru aviyo cobei, maiyójajebu ʉ̃́re. Aru pʉeno maiyójavʉ cʉve cʉvacʉre ʉ̃i ecoquino Jʉ̃menijicʉi jaboteinore, arejamed̶a Jesús.
LUK 18:26 Ina ʉ̃́re jápiaivʉ bácavʉ arejaimad̶a: —¿Ñame bʉojarĩ ecorãjidica Jʉ̃menijicʉi jaboteinore, cʉvarãjivʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre? arejaimad̶a na.
LUK 18:27 Jesúcapũravʉ arejamed̶a náre: —Põeva ne d̶arĩ majibeno maiyójabevʉ Jʉ̃menijicʉre. Ʉ̃ cũinácʉra bʉojarĩ mead̶ayʉbe põevare, arejamed̶a Jesús.
LUK 18:28 Aru Pedro arejamed̶a: —Dajocacarã ñʉja caiye ñʉje cʉvaede, ñʉje daiye boje mʉ́que, arejamed̶a Pedro.
LUK 18:29 Aru Jesús arejamed̶a náre: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ácʉ põecʉ dajocayʉ baru ʉ̃i cʉ̃ramine, o jímarepacore, jíbʉrãre, ĩmarare, ʉ̃i bʉcʉvare, o ʉ̃i márare máre, Jʉ̃menijicʉi jaboteino boje, ñai põecʉ eacʉyʉme pʉeno baju caride ijãravʉi. Aru daquijãravʉ baquinói cʉvacʉyʉme jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, arejamed̶a Jesús.
LUK 18:31 Jesús nʉvarejamed̶a ina doce paivʉre. Aru yópe arĩ, coyʉrejamed̶a náre: —Jerusalẽ́i nʉivʉbu. Nore d̶arãjivʉbu na yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, caiye iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquepe.
LUK 18:32 Jínajivʉbu yʉre ina judíova ãmevʉre.
LUK 18:33 Que teni ina põeva yʉrinajivʉbu yʉre. Cʉyoje d̶arãjivʉbu yʉre. Jẽcututurajivʉbu yʉre. Jara popenajivʉbu yʉre. Aru boarĩ́ jarʉvarãjivʉbu yʉre. Ʉbenita yóbecʉrijãravʉa yóboi jipacʉ, Jʉ̃menijicʉ, nacovacʉyʉme yʉre yainore jarʉvarĩ, arejamed̶a Jesús.
LUK 18:34 Ʉbenita caiye iyede jápiarĩ eabedejaimad̶a na, ʉ̃i bueimara. Coreóvabedejaimad̶a aipe aiyʉrõ iye Jesús ʉ̃i coyʉiye báquede náre. Que baru majibedejaimad̶a ʉ̃i coyʉiyede.
LUK 18:35 Jericó ãmicʉriĩmaroi joabenoi earejamed̶a Jesús. No ma ẽcarʉi cũinácʉ ʉ̃mʉ, jã́ri eabecʉ, tãutʉrare jẽniañʉ dobarejamed̶a.
LUK 18:36 Ʉ̃ jápiayʉ bácʉ obedivʉ põeva vaivʉre mái, jẽniari jã́rejamed̶a: —¿Aipe teidi? arejamed̶a.
LUK 18:37 Aru apevʉ arejaimad̶a ʉ̃́re: —Jesús Nazarecacʉ mái nʉimi, arejaimad̶a.
LUK 18:38 Ñai jã́ri eabecʉ cod̶oboborejamed̶a: —Mʉ, Jesús, David bácʉi pãramecʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ, ñʉje jabocʉ bacʉyʉ́, yʉre cõmaje ãroje jã́jacʉ, arejamed̶a ʉ̃.
LUK 18:39 Aru ina ʉ̃i jipocai nʉivʉ, ʉ̃́re jaraivʉ, arĩdurejaimad̶a: —¡Bi ajacʉ mʉ! arĩdurejaimad̶a. Ʉbenita pʉeno baju cod̶oboborejamed̶a ʉ̃ cojedeca: —Mʉ, David bácʉi pãramecʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ, ñʉje jabocʉ bacʉyʉ́, yʉre cõmaje ãroje jã́jacʉ mʉ, arejamed̶a ʉ̃.
LUK 18:40 Que teni ʉ̃́re cod̶oboboyʉre jápiayʉ Jesús, dajocarejamed̶a. Aru arejamed̶a: —Davajarã ʉ̃́re ji yebai, arejamed̶a. Ñai jã́ri eabecʉ ʉ̃i eaiyede, Jesús jẽniari jã́rejamed̶a ʉ̃́re:
LUK 18:41 —¿Aipe d̶acaji yʉ mʉre? arejamed̶a Jesús. Ñai jã́ri eabecʉ arejamed̶a: —Mʉ, ji jabocʉ, jã́ri eabevʉ yʉ. Ʉrarõ jã́iyʉvʉ yʉ, arejamed̶a Jesúre.
LUK 18:42 Jesús jʉ arejamed̶a ʉ̃́re: —Dinʉmʉ meavʉ. Jã́jacʉ mʉ cari. “Yʉre mead̶acʉyʉme Jesús”, arĩ dápiarebu mʉ. Que baru mi jã́ri eabede mead̶acaivʉ yʉ caride, arejamed̶a ʉ̃́re Jesús.
LUK 18:43 Aru cũiná jã́rejamed̶a ʉ̃, jã́ri eabecʉ bácʉ. Que teni Jesúre yóvarĩ nʉrejamed̶a ʉ̃ máre, mearore jíyʉ Jʉ̃menijicʉre. Que baru caivʉ ina põeva máre, ʉ̃́re jã́ri, mearore jídejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre.
LUK 19:1 Jericó ãmicʉriĩmaroi Jesús ecorĩ vaiyʉ́ barejámed̶a.
LUK 19:2 Noi cũinácʉ ʉ̃mʉ cʉrejamed̶a, ʉ̃i ãmiá Zaqueo. Ʉ̃ jabovare tãutʉra ĩcaipõeva ne jabocʉ barejámed̶a. Aru cʉve cʉvacʉ barejámed̶a ʉ̃.
LUK 19:3 Obedivʉ põeva Jesúre jã́iyʉrĩ copʉrejaimad̶a. Zaqueo máre jã́iyʉrĩdurejamed̶a ʉ̃́re. Ʉbenita ñai Zaqueo ʉ̃mʉjʉbecʉ, aru obedivʉ põeva ne nʉiye boje ʉ̃i jipocai, jã́menejamed̶a ʉ̃ Jesúre.
LUK 19:4 Que baru cúyarĩ apevʉ jipocai, jocʉcʉ sicómoro ãmicʉricʉi mʉri, Jesúre jã́cʉnʉrejamed̶a ʉ̃.
LUK 19:5 Que teni Jesús mái vaiyʉ́ jocʉcʉ yebai, jã́ñʉ Zaqueo jocʉcʉi tubacʉre, arejamed̶a ʉ̃́re: —Mʉ, Zaqueo, jõd̶ajacʉ maumena. Mi cʉ̃rami mautecʉyʉbu yʉ caride, arejamed̶a ʉ̃́re Jesús.
LUK 19:6 Que teni Zaqueo maumena jõd̶ari, torojʉrĩ jacoyʉrejamed̶a Jesúre.
LUK 19:7 Aru caivʉ ina põeva jã́ivʉ iyede, ãmeina yávarejaimad̶a. —Ñai Jesús mautecʉnʉimi ãmeina teipõecʉi cʉ̃rami, arejaimad̶a na.
LUK 19:8 Ʉ̃i cʉ̃rami ecorĩburu yóboi, Zaqueo núri, yávayʉ arejamed̶a Jesúre: —Mʉ, ji jabocʉ, coricai ji cʉvaede jíquijivʉ yʉ cõmaje ãrojarivʉre. Aru jacopaiyovaquijivʉ yʉ ina ji jʉjovaimara mácavʉre yóvaicʉvaiye pʉeno baju ji ĩ́no mácarõre náre jocarĩ, arejamed̶a Zaqueo.
LUK 19:9 Que ayʉre, Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: —Mʉ máre Abraham mácʉi pãramecʉbu. Que baru caride iñami cʉ̃ramicavʉ mead̶aimaramu mʉja. Jʉ̃menijicʉ mead̶arejaquemavʉ Abraham mácʉre, ʉ̃i jʉ aiye báque boje ʉ̃́re. Nopedeca Jʉ̃menijicʉ mead̶aibi mʉre aru mi cʉ̃ramicavʉre, mʉje jʉ aiye boje ʉ̃́re.
LUK 19:10 Yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, vocʉdaivʉ ina bíjaivʉre, mead̶acʉyʉ náre, arejamed̶a Jesús.
LUK 19:11 Diede põeva ne jápiarĩburu yóboi, Jesús bueni bʉ́rejamed̶a náre jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainoque, ʉ̃i Jerusalén ãmicʉriĩmaro joabejĩnoi cʉe boje, aru ne dápiaiye boje caivʉ põeva jã́rajivʉre Jʉ̃menijicʉi jaboteiyede põevare maumejiena.
LUK 19:12 Que baru Jesús arejamed̶a: —Cũinácʉ ʉ̃mʉ, jabova jicʉ, nʉcʉyʉ batequémavʉ apeno joarõcajaborõi, ne epenajiyepe ayʉ ʉ̃́re jabocʉva.
LUK 19:13 Ñai jabocʉ bacʉyʉ́ órejaquemavʉ caipʉcapʉrʉape paivʉ ʉ̃́re memecaipõevare. Aru náre coapa tãutʉrare jíyʉ, caivʉre cũinátʉrʉ, “Bojed̶ajarã mʉja iye tãutʉraque ji copaidaiyeta”, aquemavʉ náre ñai jabocʉ. Que teni ñai jabocʉ ʉ́tequemavʉ ne ĩnajiyepe ayʉ tãutʉrare pʉeno baju.
LUK 19:14 Coyʉrĩ bʉojarĩ, ñai jabocʉ nʉquemavʉ apeno joarõcajaborõi. Ʉbenita ʉ̃i jaborõcavʉ baju pare ʉbetequemavʉ ʉ̃́re. Que baru jaroquemavʉ boro nʉvacaipõevare ʉ̃i yóboi, ne jẽniarajiyepe aivʉ ãnijaborõ jabocʉre, ʉ̃i epebequiyepe aivʉ ñai ʉ̃mʉre ne jabocʉva. “Ʉbevʉ ñʉje jabocʉva ñai ʉ̃mʉre”, arĩduquemavʉ na.
LUK 19:15 Ʉbenita ñai ʉ̃mʉ copaiyʉ jabocʉ batequémavʉ ʉ̃. ’Aru órejaicõjequemavʉ ina ʉ̃́re memecaipõevare, ʉ̃i tãutʉrare jímara mácavʉre, majiyʉcʉ ne bojed̶arĩ ĩ́no mácarõ borore.
LUK 19:16 Que teni cũinácʉ ina memecaipõevacacʉ ñai jabocʉ yebai nʉri, aquemavʉ: “Mʉ, ji jabocʉ, mi jíye báqueque bojed̶acacʉ yʉ. Que teni caride caipʉcapʉrʉape paitʉrava cʉvavʉ”, aquemavʉ ñai jabocʉre.
LUK 19:17 Aru ñai jabocʉ aquemavʉ ʉ̃́re: “Mearo d̶arebu mʉ. Memecaipõecʉ meacʉbu mʉ. Mi mearo d̶aiye boje quĩ́jinoque, jíquijivʉ yʉ mʉre caipʉcapʉrʉape paiĩmaroare, mi jabotequiyepe diĩmaroacavʉre”, aquemavʉ ñai jabocʉ ʉ̃́re.
LUK 19:18 Aru apecʉ ina memecaipõevacacʉ ñai jabocʉ yebai nʉri, aquemavʉ: “Mʉ, ji jabocʉ, mi jíye báqueque bojed̶acacʉ yʉ. Que teni caride cũinápʉrʉpe paitʉrava cʉvavʉ”, aquemavʉ ñai jabocʉre.
LUK 19:19 Aru ñai jabocʉ aquemavʉ ʉ̃́re: “Mʉre máre jíquijivʉ yʉ cũinápʉrʉpe paiĩmaroare, mi jabotequiyepe diĩmaroacavʉre”, aquemavʉ ñai jabocʉ ʉ̃́re.
LUK 19:20 ’Ʉbenita apecʉ ina memecaipõevacacʉ ñai jabocʉ yebai nʉri, aquemavʉ: “Mʉ, ji jabocʉ, yui cʉvavʉ mi tãutʉrare, mi jíye báquede yʉre. Epecacʉ yʉ diede cuitótecajeque, mead̶ayʉ diede.
LUK 19:21 Jidojacʉbu mʉ. Mʉ ĩñʉmu apecʉ ʉ̃i epeiye báquede. Aru mʉ jẽñʉmu apecʉ ʉ̃i oteiye báquede. Que baru jidʉtevʉ yʉ mʉre”, aquemavʉ ñai jabocʉre.
LUK 19:22 Aru ñai jabocʉ aquemavʉ ʉ̃́re: “Mʉ, memecaipõecʉ ãmecʉbu. Mi que aiye boje ãmecoroimʉ macʉyʉ́mu mʉ. Yʉ jidojacʉre majicʉvacari, aru yʉ ĩñʉre apecʉ ʉ̃i epeiyede aru jẽñʉre apecʉ ʉ̃i oteiyede majicʉvacari, epebetequemavʉ mʉ ji tãutʉrare tãutʉra epeiñami. Mi que d̶aru, copaini dayʉ jacopʉjebu yʉ ji tãutʉrare pʉeno baju, diñamicavʉ ne bojed̶aiye báque cojiórĩ”, aquemavʉ ñai jabocʉ.
LUK 19:24 ’Que baru ñai jabocʉ aquemavʉ ina núrivʉre nore: “Ĩjara ʉ̃́re jocarĩ yo cũinátʉrava tãutʉratʉravare. Aru jíjarã ñai caipʉcapʉrʉape paitʉrava cʉvacʉre”, aquemavʉ.
LUK 19:25 Aru aquemavʉ na: “Mʉ, ñʉje jabocʉ, ʉ̃ jave cʉvabi caipʉcapʉrʉape paitʉrava tãutʉratʉravare”, aquemavʉ.
LUK 19:26 Ʉbenita ñai jabocʉ aquemavʉ: “Coyʉyʉbu mʉjare: Caivʉ cʉvarivʉ jacopʉrãjarama pʉeno baju. Ʉbenita caivʉ dápiaivʉre cʉvarivʉpe apevʉ pʉeno, caiyede náre ĩcʉyʉmu yʉ.
LUK 19:27 Aru ina ji mauvare, ji jaboteinore ʉbevʉre, davajarã náre yui. Aru boarĩ́ jarʉvajarã náre ji jã́inoi”, aquemavʉ ñai jabocʉ, arejamed̶a Jesús.
LUK 19:28 Jesús ʉ̃i coyʉrĩburu yóboi, nʉñʉ cojedeca mʉri nʉrejamed̶a Jerusalén ãmicʉriĩmaroi nʉimai.
LUK 19:29 Aru Jerusalén ãmicʉriĩmaro joabejĩnoi nʉri, Betfajé aru Betania ãmicʉriĩmajinoa baji, no cʉ̃racũ Olivocũ ãmicʉricũ ẽmeino baji, earejamed̶a Jesús. Noi earĩ ʉ̃i bueimara pʉcarãre, yópe arĩ, jarorejamed̶a Jesús:
LUK 19:30 —No cõchino cʉriĩmajinoi nʉjara mʉja. Ma ẽmeinoi põevare ũmaiãimacʉre, burrore, earãjaramu mʉja, nócacʉi bʉoimʉre. Põeva ne tubabemʉtame cãreja. Ʉbenita ʉ̃i bʉoimene jod̶eni, ʉ̃́re davacajarã yʉre.
LUK 19:31 Aru, “¿Aipe teni burrore ʉ̃i bʉoimene jod̶eni, ʉ̃́re nʉvaivʉrʉ̃ mʉja?” ne aruta, yópe ajarã mʉja: “Ñʉjare ĩ́cõjeni darobi maje jabocʉ. Ʉ̃́re ũmacayʉ ãimacʉ jaʉbi ʉ̃”, arejamed̶a náre Jesús.
LUK 19:32 Ina ʉ̃i daroimara nʉrejaimad̶a. Aru vaidéjavʉ̃ya náre nópe Jesús ʉ̃i aiye báquepedeca.
LUK 19:33 Ne jod̶eiyede burrore, ʉ̃́re uparivʉ arejaimad̶a náre: —¿Aipe teni jod̶eivʉrʉ̃ mʉja ʉ̃i bʉoimene? arejaimad̶a na.
LUK 19:34 Aru arejaimad̶a ina Jesúi bueimara: —Maje jabocʉre ũmacayʉ ãimacʉ jaʉbi ʉ̃, arejaimad̶a.
LUK 19:35 Ne jʉ aiyede náre, nʉvarejaimad̶a burrore Jesúre. Ne doicajea pʉenocacajeare burrorã tʉorĩ, Jesúi tubaquinore d̶arejaimad̶a ʉ̃i bueimara.
LUK 19:36 Ʉ̃i nʉiyedeca ina obedivʉ põeva ma ẽcarʉi núrivʉ jũarejaimad̶a ne pʉenocacajeare mára Jesús jipocai, pued̶arãjivʉ ʉ̃́re.
LUK 19:37 Aru Jerusalén ãmicʉriĩmaro joabejĩnoi, Jesús ʉ̃i ẽmeiyede cʉ̃racũ Olivocũ ãmicʉricũre jocarĩ, caivʉ ina obedivʉ põeva, Jesúi bueimara, torojʉrivʉ Jʉ̃menijicʉre mearore jíni bʉ́rejaimad̶a, ne jã́iye báque boje ʉ̃i d̶aiye báquede caiye iye põeva ne d̶arĩ majibede.
LUK 19:38 Aru parʉrõreca arejaimad̶a: —Jʉ̃menijicʉre torojʉe bajad̶éni. Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaimʉme ñai jabocʉ Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ. Cãrijimena cʉjarãri cavarõ mearocavʉ. Jʉ̃menijicʉre mearo majaróri. Jʉ̃menijicʉre torojʉe bajad̶éni, arejaimad̶a na.
LUK 19:39 Apevʉ fariseovacavʉ cʉrivʉ nore arĩdurejaimad̶a Jesúre: —Mʉ, bueipõecʉ, bi aicõjejacʉ mi bueimarare, arĩdurejaimad̶a na.
LUK 19:40 Ʉbenita Jesús arejamed̶a: —Coyʉyʉbu mʉjare: Na bi aru, iboá cʉ̃raboavareca cod̶obobojebu, arejamed̶a náre Jesús.
LUK 19:41 Jerusalén ãmicʉriĩmaro joabejĩnoi eayʉ Jesús, diĩmarore jã́ñʉ, orejamed̶a, ʉ̃i Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉre cõmaje ãroje jã́iye boje.
LUK 19:42 Aru arejamed̶a: —Mʉja, Jerusalẽ́cavʉ, mʉje coreóvaru cãrijimene d̶aiyede, meajebu mʉjare. Ʉbenita coreóvarĩ majibevʉ mʉja diede. Jʉ̃menijicʉ majide d̶abebi mʉjare diede cãreja.
LUK 19:43 Apejãravʉa baquiyéi jã́rajaramu mʉje mauva edaivʉre mʉje ĩmaro tʉrʉvai. Epenajarama jobore cʉ̃racũape. Etaino cʉbequiyebu mʉjare. Bienajaramu mʉjare ĩmaro jívʉi, mʉje dupibenajiyepe aivʉ.
LUK 19:44 Jarʉvarãjarama mʉje cʉ̃ramiare. Aru ye mautebequiyebu cũináva cʉ̃rava apeva cʉ̃rava pʉenora. Boarĩ́ jarʉvarãjarama mʉjare aru mʉjemarare máre. Caiye diede ñájinajaramu mʉja, mʉje coreóvabe boje cari jãravʉre, Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i daroiyede yʉre, ji mead̶aquiyepe ayʉ mʉjare, mʉje nʉmenajiyepe arĩduyʉ toabo cũiméboi, arejamed̶a Jesús.
LUK 19:45 No yóboi Jesús earejamed̶a Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami tãibʉi ecorejamed̶a. Aru jaetovarejamed̶a ina bojed̶aipõeva cʉrivʉre nore jocarĩ. Arejamed̶a náre:
LUK 19:46 —Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: “Ji cʉ̃rami caivʉ põeva ne yʉre, Jʉ̃menijicʉre, coyʉiñamimu”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. Ʉbenita diñamine tatorĩ ĩ́vʉ ne dupiñamipe d̶aquemavʉ mʉja, mʉje pʉeno ʉrarõ tãutʉra ĩ́ye boje põevare jocarĩ, ne bojed̶aiyede mʉje cʉvaede, arejamed̶a náre Jesús.
LUK 19:47 Caijãravʉa Jesús bueyʉ barejámed̶a Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jívʉi. Ina sacerdotevare jaboteipõeva, aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, aru ina judíova jabova máre boarĩ́ jarʉvaiyʉrivʉ barĩdurejaimad̶a Jesúre.
LUK 19:48 Ʉbenita caivʉ ina obedivʉ põevacapũravʉ torojʉrĩ jápiaiyʉrejaimad̶a Jesús ʉ̃i bueiyede. Que baru ʉ̃́re boarĩ́ jarʉvarĩ bʉojabedejaimad̶a na, ʉ̃i mauva.
LUK 20:1 Cũinájãravʉ Jesús bueyʉ barejámed̶a ina põevare, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami cʉrivʉre. Coyʉyʉ barejámed̶a Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne, ʉ̃i mead̶aquiyede põevare. Sacerdotevare jaboteipõeva, aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, aru judíova bʉcʉva máre ʉ̃i yebai nʉri, arejaimad̶a ʉ̃́re: —Coyʉjacʉ ñʉjare. ¿Ye parʉéque d̶ayʉrʉ̃ mʉ iye mi d̶aiyede? ¿Ñame jídi mʉre iye parʉéde mi nópe d̶aiyede? arejaimad̶a Jesúre.
LUK 20:3 Jesús arejamed̶a náre: —Yʉ máre jẽniari jã́quijivʉ mʉjare cũináro jẽniari jã́inore. Coyʉjarã yʉre. Aru yʉre coyʉiyede, yʉ máre coyʉquijivʉ mʉjare ji parʉéde ji d̶aiyede.
LUK 20:4 ¿Juan Bautista bácʉ jã́d̶ovaquemari põevare Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i parʉéque o põeva ne parʉéque? arejamed̶a náre Jesús.
LUK 20:5 Ʉ̃i que aiyede, ne bajumia boroteivʉ arejaimad̶a yópe: “Maje aru ‘Jʉ̃menijicʉque’, ʉ̃ aquijibi ‘¿Aipe teni jʉ abetecarãrʉ ʉ̃́re?’
LUK 20:6 Ʉbenita maje aru ‘põevaque’, caivʉ ina põeva cʉ̃raboare dʉvarĩ boarĩ́ jarʉvarãjarama majare, ne majié boje Juan Bautista bácʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre jãve”, arejaimad̶a ne bajumia.
LUK 20:7 Que baru arejaimad̶a Jesúre: —Majibevʉ ñʉja, arejaimad̶a na.
LUK 20:8 Dinʉmʉre Jesús arejamed̶a náre: —Yʉ máre coyʉbevʉ mʉjare ñamei parʉéque ji d̶aiyede, arejamed̶a Jesús.
LUK 20:9 No yóboi Jesús coyʉrĩ bʉ́rejamed̶a ina ʉ̃́que cʉrivʉre jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainoque, yópe arĩ: —Cũinácʉ ʉ̃mʉ doaicõjequemavʉ jiore ʉ́yaimuque. Aru epequemavʉ apevʉ ʉ̃́re memecaipõevare noi. Ina memecaipõeva ĩnajivʉ batequémavʉ apeboa ʉ́yaiboare, ne memeiye boje. Aru nʉquemavʉ apeno joborõi. Joe cʉcʉyʉ batequémavʉ ʉ̃.
LUK 20:10 Ʉ́yai jẽijãravʉ yóboi, ñai jio upacʉ jarorĩduquemavʉ cũinácʉ ʉ̃i yebacacʉre memecaipõeva yebai, ʉ̃i ĩquiyepe ayʉ apeboa ʉ́yaiboare, ñai upacʉ jiede. Ʉbenita ñai yebacacʉ ʉ̃i eaiyede nore, ina memecaipõeva ʉ̃́re jẽni, pare boarĩ́ copaide d̶aquemavʉ ʉ̃́re quédata.
LUK 20:11 Cojedeca ñai jio upacʉ jarorĩduquemavʉ apecʉ ʉ̃i yebacacʉre memecaipõeva yebai. Ʉbenita ʉ̃́re máre boaquémavʉ. Aru cʉyojarõ d̶arĩ, copaide d̶aquemavʉ ʉ̃́re máre quédata.
LUK 20:12 Cojedeca ñai jio upacʉ jarorĩduquemavʉ apecʉ ʉ̃i yebacacʉre nore memecaipõeva yebai. Ʉbenita churiá d̶arĩ, jaetovaquemavʉ ʉ̃́re nore jocarĩ.
LUK 20:13 ’Dinʉmʉ ñai jio upacʉ aquemavʉ yópe: “¿Aipe d̶aji yʉ? Jave majivʉ yʉ ji d̶aquiyede. Jaroquijivʉ jímacʉ, ji ʉmʉre. ‘Ʉ̃́re jã́ivʉ pued̶arãjichʉma na’ ayʉ”. Que aquemavʉ ʉ̃.
LUK 20:14 Ʉbenita ina memecaipõeva jã́ivʉ ñai jio upacʉi mácʉre, aquemavʉ ne bajumia: “Ñai ñʉje jabocʉ bacʉyʉ́me. Jípacʉ ʉ̃i yainíburu yóboi, cʉvacʉyʉme caiye ʉ̃i cʉvaede. Jã́rica, boarĩ́ jarʉvarãjarevʉ ʉ̃́re, maja cʉvaburĩ caiye ʉ̃i cʉvaede”, aquemavʉ na.
LUK 20:15 Que arĩ, ʉ̃́re jẽni jaetovaquemavʉ jiore jocarĩ. Aru boarĩ́ jarʉvaquemavʉ ʉ̃́re, arejamed̶a Jesús. Coyʉrĩburu yóboi, Jesús yópe arĩ, jẽniari jã́rejamed̶a ina jápiaivʉre ʉ̃́re: —¿Aipe d̶aquidi ñai jio upacʉ náre?
LUK 20:16 Ʉ̃ boarĩ́ jarʉvacʉnʉcʉyʉme ina memecaipõevare. Aru epecʉyʉme apevʉ memecaipõevare ʉ̃i jioi, arejamed̶a Jesús. Diede jápiaivʉ arejaimad̶a: —¡Que ãmevʉ no! arejaimad̶a.
LUK 20:17 Ʉbenita Jesús, jã́ñʉ náre, arejamed̶a: —¿Aipe aiyʉri iye Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquede ʉ̃i yávaiye? Iva cʉ̃ravare cʉ̃ramine d̶aipõeva ʉbeni jarʉvaquemavʉ. Caride iva cʉ̃rava caiva apeva pʉeno parʉrivabu, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
LUK 20:18 Ácʉ põecʉ tʉyʉ baru divarã, tʉrĩ yavacʉyʉme ʉ̃i bajure. Aru diva tʉiva baru põecʉ pʉenora, chĩtoquiyebu ʉ̃́re, arejamed̶a náre Jesús. Yópe aiyʉrõtamu no: Põeva “Ãmecʉbe ʉ̃”, arĩdurãjarama Jesúi borore. Ʉbenita meacʉ bajube ʉ̃, Jesús, caivʉ apevʉ pʉeno.
LUK 20:19 Ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva aru ina sacerdotevare jaboteipõeva máre jẽni nʉvaiyʉrĩdurejaimad̶a Jesúre dinʉmʉmia, ʉ̃i coyʉiye boje no jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainore, cʉ̃ravare coyʉino mácarõre, nára. Ʉbenita jidʉrejaimad̶a ina obedivʉ põevare.
LUK 20:20 Ina judíovai jabova cocorejaimad̶a Jesúre, meajãravʉi coreivʉ ne jẽni jínajinore ʉ̃́re ñai jabocʉ Pilatore. Que baru ãrojamena jarorejaimad̶a jʉjovaivʉre, d̶aivʉre mearape, ne earĩdurãjiyepe aivʉ ʉ̃i ãmeina tedu aru ʉ̃i borocʉru apevʉre.
LUK 20:21 Que baru jẽniari jã́rejaimad̶a Jesúre: —Mʉ, bueipõecʉ, mʉre coreóvaivʉbu ñʉja. Nurié yávaivʉ mʉ. Caivʉre cũinácamuara yávaivʉ mʉ. Coyʉbevʉ mʉ põevare yópe ne d̶aiyepe. Quénora jidʉbecʉva coyʉivʉ mʉ náre yópe ne dápiaiyepe. Jãveneca bueivʉ mʉ põevare, ne d̶arãjiyepe ayʉ mearore yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe.
LUK 20:22 ¿Maje jabocʉ César ʉ̃i ĩ́cõjejʉroede, ʉ̃i jaboteiye boje, maje bojed̶aru, mearica die? arejaimad̶a Jesúre.
LUK 20:23 Ʉbenita ne jʉjovajʉroede majicʉ, nácacʉre arejamed̶a Jesús:
LUK 20:24 —Jã́d̶ovajacʉ yʉre tãutʉratʉravare. ¿Ñamema ñai, ditʉravare jẽñʉ? ¿Aru ñamei ãmiá cʉritʉravaba ditʉrava? arejamed̶a náre Jesús. —Césai decocʉ aru ʉ̃i ãmiá máre cʉritʉravatamu, arejaimad̶a Jesúre.
LUK 20:25 —César jiede ʉ̃́re jacopaiyovajarã mʉja. Jíjarã ʉ̃́re tãutʉra yópe ʉ̃i bojed̶aicõjeiyepe mʉjare. Aru Jʉ̃menijicʉ jiede ʉ̃́re jacopaiyovajarã mʉja. D̶ajarã yópe ʉ̃i ʉrõpe, arejamed̶a náre, jẽniari jã́radaivʉre, Jesús.
LUK 20:26 Ina jʉjovaiyʉrĩduivʉ bácavʉ Jesúre ʉ̃i que aiyede ʉrarõ dápiarejaimad̶a ʉ̃i coyʉiyede. Aru bi arejaimad̶a na.
LUK 20:27 Apevʉ saduceova nʉrejaimad̶a Jesús yebai. Saduceo ãmicʉriyajubobu judíovacavʉ ne yajubo cũináyajubo. Caivʉ saduceova “Yainore jarʉvarĩ nacajaiye cʉbevʉ”, ad̶ama na.
LUK 20:28 Jesúre jẽniari jã́rejaimad̶a ina saduceova yópe: —Mʉ, bueipõecʉ, Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede Moisés bácʉ toivarejaquemavʉ yópe: Cũinácʉ ʉ̃mʉ yaidú, jímarepacore jocarĩ jʉed̶ocʉvabecova, yaiyʉ́ bácʉi yócʉre pʉrʉbʉoiye jaʉvʉ ṍque, jʉed̶ocʉvacʉyʉ. Aru ina jʉed̶ova bárãjivʉ yaiyʉ́ bácʉi ãmiáre cʉvarãjarama na.
LUK 20:29 Javede cʉ́tequemavʉ siete paivʉ ʉ̃mʉva. Cũinácʉ ʉ̃mʉi mára matequémavʉ na. Némamicʉ pʉrʉbʉoquemavʉ. No yóboi yaiquémavʉ ʉ̃ mácʉ, jʉed̶ocʉvabecʉva.
LUK 20:30 Que baru apecʉ, ʉ̃ mácʉrã cutuyʉ, pʉrʉbʉoquemavʉ jíbʉcʉ bácʉi márepacoque. Aru jíbʉcʉ bácʉpedeca yaiquémavʉ, jʉed̶ocʉvabecʉva.
LUK 20:31 Aru apecʉ, ʉ̃ mácʉrã cutuyʉ, máre nopedeca, aru caivʉ ina siete paivʉ bácavʉ ṍque pʉrʉbʉorĩ, yaiquémavʉ, jʉed̶ocʉvabevʉva.
LUK 20:32 Caivʉ ne yóboi, ico nomió máco máre yaiquémavʉ.
LUK 20:33 ¿Yainore jarʉvarĩ nacajaijãravʉ baquinóre, ñamei márepaco bacod̶óba ico? Ijãravʉre caivʉ ina siete paivʉ cʉvatequemavʉ ṍre, arejaimad̶a na Jesúre.
LUK 20:34 Aru Jesús arejamed̶a ina saduceovare: —Ijãravʉcavʉ pʉrʉbʉod̶ama aru némaromivare jíyama, ne pʉrʉbʉorãjiyepe aivʉ.
LUK 20:35 Ʉbenita ãnijãravʉcavʉ yaibénama na. Que baru Jʉ̃menijicʉi yainore jarʉvarĩ nacajaicõjeimara márajivʉ, pʉrʉbʉobenajarama.
LUK 20:36 Ãnijãravʉcavʉ ángelevape ãrojarajarama na. Que baru Jʉ̃menijicʉi máratamu na, ne yainore jarʉvarĩ nacajaiye boje.
LUK 20:37 ¿Iye yainore jarʉvarĩ nacajaiyede, jápiarĩ eabenarʉ mʉja Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquede, Moisés bácʉ ʉ̃i toivaiye báquede, jocʉjĩcʉ uruijĩcʉre coyʉrĩ? “Yʉ́tamu Jʉ̃menijicʉ. Abraham, Isaac, aru Jacob ne mearore jímʉmu yʉ”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Moisés bácʉre.
LUK 20:38 Yaivʉ bácavʉ ne mearore jímʉ ãmemi Jʉ̃menijicʉ. Quénora apʉrivʉ ne mearore jímʉtame ʉ̃. Que baru ina majeñecuva apʉrivʉbu. Caivʉ Jʉ̃menijicʉi beoimara apʉrivʉbu na, arejamed̶a náre Jesús.
LUK 20:39 Aru apevʉ, Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevacavʉ, jʉ arejaimad̶a ʉ̃́re: —Mʉ, bueipõecʉ, me yávaivʉ mʉ, arejaimad̶a na.
LUK 20:40 Que baru jidʉrivʉ jẽniari jã́iyʉbedejaimad̶a ʉ̃́re bedióva cojedeca, ʉ̃i me jʉ aiye boje ina ʉ̃́re jʉjovaiyʉrĩduivʉ bácavʉre.
LUK 20:41 Ʉbenita Jesús jẽniari jã́rejamed̶a náre: —¿Aipe teni “Cristobe David bácʉi pãramecʉ” aivʉba?
LUK 20:42 David bácʉvacari Espíritu Santoi parʉéque coyʉicõjeimʉ toivarejaquemavʉ Salmos ãmicʉriyoca cãriáiyocarã yópe arĩ: Jʉ̃menijicʉ aquemavʉ ji jabocʉre, “Dobajacʉ ji meapũravʉi, mi cʉvae boje parʉéde yʉpedeca.
LUK 20:43 Aru yʉ epecʉyʉmu mi mauvare mi cʉboba cãchinoi. Que teni mʉre vainí jarʉvare d̶acʉyʉmu yʉ náre, mi jabotequiyepe ayʉ náre”, arĩ toivarejaquemavʉ David bácʉ Cristorã.
LUK 20:44 David bácʉvacari Cristoi borore “Ʉ̃́recabe ji jabocʉ”, arejaquemavʉ. Que baru, ¿aipe teni David bácʉi pãramecʉba ʉ̃? arejamed̶a náre Jesús.
LUK 20:45 Caivʉ ina põeva ne jápiaiyede, Jesús arejamed̶a ʉ̃i bueimarare:
LUK 20:46 —Me d̶ajarã ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevare. Námu cuiyʉrivʉ cuitótecajea ʉ̃mʉjʉricajeaque. Aru ʉma na põeva pued̶arĩ ne jacoyʉinore náre tãibʉi. Judíovai cójijiñamiare ne dobae méne ʉma na. Aru torojʉve teinore cʉiyʉma na ñai torojʉve teino upacʉ yebai. Caiye iyede ʉma na, põeva ne mearo jã́rajiyepe aivʉ náre.
LUK 20:47 Ʉbenita jʉjovarĩ ñavad̶ama ina nomiópevare ne apejĩene. Aru jẽniad̶ama joe ʉrarõ Jʉ̃menijicʉque, põeva ne dápiarãjiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva me Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉpe. Caiye diede ne d̶aiye boje, pʉeno ʉrarõ ñájinajarama na, ne ãmeina teiye boje, arejamed̶a Jesús.
LUK 21:1 Jesús jã́ñʉ marejámed̶a ina põeva cʉve cʉvarivʉre ne ʉre tãutʉrare Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami tãutʉra jíye epeitõcui jíni tʉoivʉre.
LUK 21:2 Jã́rejamed̶a cũináco nomiópecore cʉve cʉvabecore, pʉcatʉrava tãutʉratʉravare, me bojecʉbetʉravare tʉod̶ore.
LUK 21:3 Aru arejamed̶a: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ico nomiópeco cʉve cʉvabeco Jʉ̃menijicʉre jíbico apevʉ ne jíye pʉeno baju, õi jíye boje õi cʉvarõ cainore. Ʉbenita nácapũravʉ quénora quĩ́jino ne cʉvarõcarõre jíyama.
LUK 21:4 Caivʉ ina põeva ne ʉrarõ cʉvaecarõre jíyama Jʉ̃menijicʉre náre jaʉbede. Ʉbenita ico nomió õi quĩ́jino cʉvarijĩno mácarõre jíbico cainore Jʉ̃menijicʉre. Caiye õi ijãravʉi cʉvajʉroede jíbico õ Jʉ̃menijicʉre, arejamed̶a Jesús.
LUK 21:5 Apevʉ, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine jã́ri, arejaimad̶a: —¡Pare meavabu iva cʉ̃rava! ¡Aru pare mead̶amiamu iñamia cʉ̃ramia! ¡Aru pare mearomu põeva ne jíno mácarõre, cojʉyarãjivʉ diñamiare! arejaimad̶a na.
LUK 21:6 Ne que aiyede, Jesús arejamed̶a: —Apejãravʉ cʉquiyebu cũiné d̶aijãravʉ baquinó caiye iye mʉje jã́iyede. Cũináva cʉ̃rava mautebequiyebu apeva pʉenora. Caiye iva cʉ̃ravare tʉvarãjarama. Que teni cũiquíyebu die, arejamed̶a Jesús.
LUK 21:7 Jesúi bueimara jẽniari jã́rejaimad̶a ʉ̃́re: —Mʉ, bueipõecʉ, ¿aipiyede tʉquidi caiye iye cʉ̃ramia ʉrad̶ãmia? ¿Aipe d̶arĩ coreóvarãjidica ñʉja caiye iye bʉojaquiyede? arejaimad̶a na.
LUK 21:8 Aru Jesús arejamed̶a náre: —Me jã́jara apecʉ jʉjovaiyʉcʉre mʉjare. Darãjarama obedivʉ ʉ̃mʉva. Aru arãjarama “Cristobu yʉ” aru “Cristoi daquijãravʉ baquinó joabejĩnotamu”. Náre jʉ abejarã. Aru náque nʉmejara.
LUK 21:9 Mʉje jápiaiyede boaino borore aru boaquíno borore máre, jidʉbejarã. Caiye iye vaiquíyebu jãravʉ cũiquíye jipocai. Ʉbenita cũimébu cãreja, arejamed̶a náre Jesús.
LUK 21:10 Dinʉmʉ arejamed̶a náre: —Cũináyajubo põeyajubocavʉ ãd̶amatenajarama apeyajubo põeyajubocavʉque. Aru cũináro jaboteinocavʉ ãd̶amatenajarama apeno jaboteinocavʉque.
LUK 21:11 Ʉrarõ joborõ cújiquiyebu obedicʉrõare. Ñájinajarama ãvʉéna aru duica ijiéde máre, yainájivʉ. Aru jã́rajarama ʉrarõ jã́d̶ovaino jidojarõre cavarõi.
LUK 21:12 ’Ʉbenita iye vaiquíye jipocai põeva jẽnajarama mʉjare. Ãmeno d̶arãjarama mʉjare. Jẽni jínajarama mʉjare ina judíovai cójijiñamine coreipõevare aru ina ãmeina teivʉre jẽni jacoiñamine coreipõevare máre. Nʉvarajarama mʉjare, mʉje núrajiyepe aivʉ cõjeipõeva ne jã́inoi aru jabova ne jã́inoi máre, yʉre mʉje jʉ aiye boje.
LUK 21:13 Dinʉmʉma mʉja coyʉrãjaramu ji borore.
LUK 21:14 Que baru mʉje baju majijarã, dápiabenajivʉ aipe mʉje arãjinore.
LUK 21:15 Que teni yʉ́vacari majide d̶acʉyʉmu mʉjare, mʉje coyʉrãjiyepe ayʉ méne. Que baru caivʉ ina mʉje mauva mʉjare copʉ yávarĩ aru mʉjare majibevʉpe jã́d̶ovari bʉojabenajarama.
LUK 21:16 Mʉjebʉcʉva máre, mʉjemamina, mʉjevʉ, aru mʉje yóvaimara máre jẽni jínajarama mʉjare, jabovare ne boarĩ́ jarʉvarãjiyepe aivʉ mʉjacavʉre.
LUK 21:17 Aru caivʉ mʉjare, mʉje jʉ aiye boje yʉre, jorojĩni jã́rajarama.
LUK 21:18 Ʉbenita cũinájiyo mʉje pod̶ad̶o bíjabequiyebu. Que baru ye ãmeno d̶abenajarama mʉjare.
LUK 21:19 Mʉja jʉ aivʉ baru yʉre, mʉje yainʉmʉita, earãjaramu mʉja jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre.
LUK 21:20 ’Ʉbenita mʉje jã́iyede ina mʉje mauva churarava jacotʉrãdaivʉre Jerusalẽ́ne, majinajaramu joabenore diĩmaro bíjaquinore.
LUK 21:21 Dinʉmʉma ina Judeacavʉ dupini nʉjarari cʉ̃racũai. Aru ina ĩmarocavʉ cúyarĩ etajarãri ĩmarore jocarĩ. Aru ina jioi cʉrivʉ ecobejarãri ĩmarore.
LUK 21:22 Dijãravʉa Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉa baquiyébu, eaquiyepe ayʉ caiye iye toivaiye báquede ãnijãravʉa baquiyéde.
LUK 21:23 ¡Cõmaje ãrojarajarama ina nomiva micava bárãjivʉ! ¡Aru ina nomiva némajina nuri dajocabevʉre cʉvarãjivʉ máre, pare ñájinajarama na! Dijãravʉa baquiyéde ʉrarõ ãmeno edaquiyebu ijoborõre. Aru ijãravʉcavʉ ñájinajarama ʉrarõ baju.
LUK 21:24 Ne mauva boarĩ́ jarʉvarãjarama nácavʉre. Aru bʉorĩ apevʉre, nʉvarajarama náre cainoa joborõai. Aru bíjarorãjarama Jerusalẽ́ne ina judíova ãmevʉ ne jaboteinʉmʉ bʉojaiyeta, arĩ buedejamed̶a náre Jesús.
LUK 21:25 Jesús buede nʉrejamed̶a, yópe arĩ: —Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovacʉyʉme ʉ̃i parʉéde aviáque, aru aviá ñamicacʉque, aru abiácovaque máre. Ijãravʉcavʉ, cainoa joborõacavʉ, jidʉrivʉ cãrijinajarama jia ʉrad̶a pãcaiye pare bʉjié boje.
LUK 21:26 Aru põeva cuecumarajarama, ne jidʉé boje, dápiaivʉ caino no ãmeno vaiquínore ijãravʉcavʉre. Que baru caivʉ ina parʉéque cʉrivʉvacari cavarõi cújinajarama.
LUK 21:27 Dinʉmʉ jã́rajarama yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe. Dacʉyʉmu ocopeniboi, ʉrarõ parʉéque, jã́d̶ovacʉyʉ meacʉ bajure.
LUK 21:28 Que baru caiye iye bʉiyede yópe ji coyʉiyepe, jidʉbejarã. Dinʉmʉ maquinóre maumena Jʉ̃menijicʉ mead̶aquijibi mʉjare, arejamed̶a náre Jesús.
LUK 21:29 Aru Jesús coyʉrejamed̶a náre jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ayʉ: —Jã́jara icʉ jocʉcʉ higueracʉre aru apecʉa jocʉcʉare máre.
LUK 21:30 Yoca yuiyede majivʉ mʉja ʉjʉrʉ̃mʉ joabenore.
LUK 21:31 Nopedeca jã́ivʉ caiye iye teiyede, majinajaramu mʉja Jʉ̃menijicʉi jabotequinʉmʉ joabenore.
LUK 21:32 ’Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Apevʉ ijãravʉi cʉrivʉ yaibédeca cãreja, vaiquíyebu caiye iye yópe ji coyʉiyepe.
LUK 21:33 Caino cavarõ aru caino joborõ máre cũiquíyebu. Yópe ji yávaiyepedeca jãve vaiquíyebu.
LUK 21:34 ’Cãrijovamejara mʉje torojʉve teiyeque, aru ãiyeque, aru ũcuiyeque mʉje pacoteiyede, aru caiye ijãravʉ d̶aiyeque máre. Me jã́jara mʉja, ãnijãravʉ, ji copaidaquijãravʉ baquinó, edabequiyepe mʉjare mʉje corebede, yópe doriñʉ jẽiyepe moacʉre.
LUK 21:35 Ãnijãravʉ baquinó edaquiyebu caivʉ ijãravʉcavʉre maumejiena.
LUK 21:36 Ʉbenita ãrʉjara cainʉmʉa. Mʉje vaiyede caiye iye ñájiyede, jẽniajara Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i jíquiyepe aivʉ mʉjare ʉ̃i parʉéde, núrajivʉ jidʉbevʉva aru cʉyebevʉva máre Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, ji jã́inoi, arejamed̶a náre Jesús.
LUK 21:37 Caijãravʉa Jesús bueyʉ barejámed̶a Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami. Ʉbenita nainíburu yóboi, ĩmarore jocarĩ nʉri, Jesújã cãranʉvarejaimad̶a cʉ̃racũ Olivocũ ãmicʉricũi.
LUK 21:38 Aru javejĩna coapa ĩmaroi copaini, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami ecovarejamed̶a cojedeca Jesús. Aru obedivʉ põeva ʉ̃́re jápiarãnʉrejaimad̶a ʉ̃i yebai nore.
LUK 22:1 Pascua ãmicʉrijãravʉ, pã́ure bʉcʉre d̶aiye cʉbe ãiye torojʉve teinʉmʉ joabeno marejávʉ̃ya.
LUK 22:2 Ina sacerdotevare jaboteipõeva aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva jʉjovarĩ jẽni, boarĩ́ jarʉvaiyʉrejaimad̶a Jesúre. Ʉbenita jidʉrejaimad̶a ina obedivʉ põevare.
LUK 22:3 Dinʉmʉre ñai abujuvai jabocʉ, Satanás, d̶aicõjenejaquemavʉ Judas Iscariotede, ñai cũinácʉ ina doce paivʉ Jesúi bueimaracacʉre.
LUK 22:4 Que teni ñai Judas coyʉcʉnʉrejamed̶a ina sacerdotevare jaboteipõevare aru ina Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine coreipõevare máre. Náre jẽni jíyʉrejamed̶a Jesúre.
LUK 22:5 Ʉ̃i d̶aiyʉede jápiarĩ, torojʉrejaimad̶a na. Que baru arejaimad̶a ʉ̃́re: “Ñʉja jínajivʉbu mʉre tãutʉrare, ñʉjare mi jẽni jíye boje ʉ̃́re yavenina”, arejaimad̶a Judare.
LUK 22:6 Judas jʉ arejamed̶a náre. Que baru jã́ri coreni bʉ́rejamed̶a, jẽni jícʉyʉ Jesúre yavenina, ina obedivʉ põeva ne jã́menoi.
LUK 22:7 Pã́ure bʉcʉre d̶aiye cʉbe ãiye torojʉve teijãravʉ barejávʉ̃ya. Pascua jãravʉcacʉre, ovejajĩcʉre, boarĩ́, toaque juarĩ, ã́varejaimad̶a dijãravʉre.
LUK 22:8 Que baru Jesús, Pedrore aru Jũare máre jarorĩ, arejamed̶a náre: —Mead̶arãnʉjara maje Pascua jãravʉque ãiyede maje ãrajiyede, arejamed̶a náre Jesús.
LUK 22:9 Aru jẽniari jã́rejaimad̶a Jesúre: —¿Ã́ri nʉri mead̶acarãjidica ñʉja diede? arejaimad̶a na.
LUK 22:10 Ʉ̃ arejamed̶a náre: —Mʉja ecoivʉ bácavʉ ĩmarore, ẽmeni, nócacʉre oco tuyʉre copʉrãjaramu mʉja. Ʉ̃́que nʉri, cʉ̃ramine ʉ̃i ecoiyede cũinátʉrʉ mʉja máre ecojarã.
LUK 22:11 Diñami upacʉre yópe ajarã mʉja: “ ‘¿Átucubʉba ji bueimaraque ji Pascua jãravʉre ji ãquitucubʉ?’ aibi bueipõecʉ”, ajarã mʉja.
LUK 22:12 Diñami upacʉcapũravʉ pʉenocatucubʉ ʉratucubʉ jave majare jaʉéde mead̶aitucubʉ bácarõre mʉjare jã́d̶ovacʉyʉme ʉ̃. Noi ditucubʉi majare maje ãrajiyede mead̶ajarã mʉja, arejamed̶a náre Jesús.
LUK 22:13 Ʉ̃́re jʉ arĩ, nʉri, ĩmaroi earejaimad̶a na. Earĩ, nore Jesús ʉ̃i aiye báquepedeca ʉ̃i aitucubʉre earejaimad̶a. Noi Pascua jãravʉque ãiyede mead̶arejaimad̶a na pʉcarã.
LUK 22:14 Que teni ne Pascua ãiora barejávʉ̃ya. Jesús earĩ, dobarejamed̶a tʉoiva yebai ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaraque.
LUK 22:15 Aru arejamed̶a náre: —Pare ãiyʉvʉ yʉ iye Pascua ãiyede mʉjaque ji ñájiquiye jipocai.
LUK 22:16 Que baru coyʉyʉbu mʉjare: Ãmecʉbu yʉ Pascua jãravʉque ãiyede cojedeca, pʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteino eaiyeta, arejamed̶a Jesús.
LUK 22:17 Ũcuidore ĩni, Jʉ̃menijicʉre torojʉede jíniburu yóboi, arejamed̶a: —Ʉ̃jʉ, coapavajarã dicorore mʉje baju.
LUK 22:18 Que baru coyʉyʉbu mʉjare: Quénora vino ʉ́yaicorore ũcuñʉmu yʉ ijãravʉre. Ũcumecʉbu dicorore cojedeca, pʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteinʉmʉita, arejamed̶a ʉ̃i bueimarare Jesús.
LUK 22:19 Ne ãiyedeca, pã́ure ĩni, Jʉ̃menijicʉre torojʉede jídejamed̶a Jesús. Torojʉede jíni bʉojarĩ, pã́ure cotʉvarejamed̶a. Cotʉvarĩ bʉojarĩ, náre coapa jíni, arejamed̶a: —Dápiajarã iye pã́ure yópe mʉje dápiaiyepe ji bajure. Jíquijivʉ yʉ ji bajure, ne boarĩ́ jarʉvarãjiyepe yʉre, mʉjare ji mead̶aquiye boje. Que baru mʉje ãiyede iye pã́ure, ãrʉjara yʉre, arejamed̶a náre Jesús.
LUK 22:20 Aru nopedeca ũcuidore ĩni, ne ãri bubarĩburu yóboi, Jesús arejamed̶a: —Dápiajarã iye ũcuiyede yópe mʉje dápiaiyepe ji jivede. Jíquijivʉ yʉ ji jivede, ne boarĩ́ jarʉvarãjiyepe yʉre, mʉjare ji mead̶aquiye boje. Que baru yʉre mequiyebu ji jive obedivʉre boje. Jʉ̃menijicʉ “Yópe d̶ajarã mʉja, boropatebenajivʉ ji jã́inoi”, ʉ̃i yóbocarõ coyʉino mácarõre põevare ãrʉrajaramu mʉja, mʉje ũcuiyede diede.
LUK 22:21 Ʉbenita jã́jara. Ñai ʉ̃mʉ jẽni jícʉyʉ yʉre ji mauvare cʉbi yui tʉoiva yebai yʉ́que.
LUK 22:22 Yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe ijãravʉi, ji yaijãravʉi nʉcʉyʉmu yʉ, yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepedeca ʉ̃i yávaiyede. Ʉbenita ãmeno vaicʉ́yʉme ʉ̃, ñai yʉre jẽni jíyʉ bacʉyʉ́, arejamed̶a Jesús.
LUK 22:23 Que baru jẽniari jã́ri bʉ́rejaimad̶a ne bajumia: —¿Ñame maquidí jẽni jíyʉ Jesúre ʉ̃i mauvare? arejaimad̶a na.
LUK 22:24 Jesúi bueimara yópe yávarejaimad̶a ne bajumia: —¿Ñamema majacacʉ parʉcʉ apevʉ pʉeno? arejaimad̶a.
LUK 22:25 Jesús arejamed̶a náre: —Ina judíova ãmevʉ ne jabova parʉéque cõjeivʉbu ne jaborõcavʉre, ne d̶acarãjiyepe aivʉ náre ne ʉrõpe. Aru ina jaborõcavʉ, “Ñʉjare cad̶ateipõevatamu”, aivʉbu ne jabovare.
LUK 22:26 Ʉbenita nápe d̶abejarã mʉja. Ñai mʉjacacʉ parʉcʉ baiyʉcʉ baru, mʉjeyocʉpe memecajacʉrĩ mʉjare.
LUK 22:27 Apevʉ dobarivʉbu tʉoiva yebai. Aru apevʉ, ne yebacavʉ, jíyama ina dobarivʉre ne ãiyede. ¿Ñamema parʉcʉ apevʉ pʉeno? ¿Ñai dobacʉ tʉoiva yebai o ñai yebacacʉ pʉeno parʉcʉba? Jãve ñai dobacʉ tʉoiva yebai pʉeno parʉcʉbe. Ʉbenita yʉ cʉvʉ mʉje jẽneboi yebacacʉpe.
LUK 22:28 ’Mʉja dajocabevʉ yʉre ji ñájiyede, quénora ñájivʉ mʉja cũinátʉrʉ yʉ́que.
LUK 22:29 Yópe jipacʉ ʉ̃i jíyepe yʉre ji jabotequinore, nopedeca yʉ máre jívʉ mʉjare mʉje jabotenajinore, mʉje dobarãjiyepe ayʉ ji tʉoiva yebai ji jabotequiyede, ãrajivʉ aru ũcurajivʉ yʉ́que, aru mʉje dobarãjiyepe ayʉ jabovai dobarõa mearoara, coyʉrãjivʉ mearare o ãmenare ina doce paiyajuboa Israecavʉre, arejamed̶a Jesús ʉ̃i bueimarare.
LUK 22:31 Jesús arejamed̶a Simón Pedrore: —Mʉ, Simón, ñai abujuvai jabocʉ Satanáre Jʉ̃menijicʉ jʉjovaicõjeimi mʉjare, yópe põeva ne jajʉóiyepe matore.
LUK 22:32 Ʉbenita yʉ jẽniaivʉ Jʉ̃menijicʉque, mi dajocabequiyepe ayʉ mi jʉ aiyede ʉ̃́re. Ñai abujuvai jabocʉ mʉre jʉjovarĩburu yóboi, mi me cʉquiyede Jʉ̃menijicʉque cojedeca, cad̶atejacʉ apevʉ ʉ̃́re jʉ aivʉre, mi yóvaimarare, arejamed̶a Jesús.
LUK 22:33 Aru Simón Pedro arĩdurejamed̶a Jesúre: —Mʉ, ji jabocʉ, ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami mʉ́que nʉñʉ bʉojaivʉ yʉ. Aru mʉ́que yaiyʉ́ máre bʉojaivʉ yʉ, arĩdurejamed̶a Jesúre.
LUK 22:34 Ʉbenita Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: —Mʉ, Pedro, coyʉyʉbu mʉre: “Jesúre yʉ coreóvabevʉ”, acʉyʉmu mʉ cari ñami, cáyu ʉ̃i órejaquiye jipocai. Aru yóbecʉe nópe acʉyʉmu mʉ, arejamed̶a Pedrore Jesús.
LUK 22:35 Jesús arejamed̶a náre, ʉ̃i bueimarare: —Javede ji jaroiyede mʉjare nʉvameteavʉ̃ mʉja tãutʉrare, aru curubʉare, aru cʉraidoare máre. ¿Ye jaʉtearĩ mʉjare? arejamed̶a náre Jesús. Aru jʉ arejaimad̶a ʉ̃́re: —Jaʉbeteavʉ̃ ñʉjare, arejaimad̶a na.
LUK 22:36 Ʉ̃ arejamed̶a náre cojedeca: —Ʉbenita caride ñai tãutʉrare cʉvacʉ baru, nʉvajacʉrĩ diede. Aru ñai curubʉre máre cʉvacʉ baru, nʉvajacʉrĩ dicurubʉre. Aru ñai boaicarovede cʉvabecʉ baru, ʉ̃i pʉenocacaje doicajede jíjacʉrĩ, bojed̶acʉyʉ boaicarovede.
LUK 22:37 Coyʉyʉbu mʉjare: Javede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ, yópe arĩ, toivarejaquemavʉ yʉrã: “Põeva ʉ̃́re d̶arãjarama yópe ne d̶aiyepe ãmeina teivʉre”, arĩ toivarejaquemavʉ. Aru ji mauva d̶arãjarama yʉre nópe iye toivaiye báque coyʉiyepe, arejamed̶a Jesús.
LUK 22:38 Arejaimad̶a na: —Mʉ, ñʉje jabocʉ, jã́jacʉ. Yuibu pʉcavea boaicarovea, maje boarã́jivea, arejaimad̶a. Aru Jesús jʉ arejamed̶a náre: —Quénora meaquiyebu, arejamed̶a Jesús.
LUK 22:39 No yóboi Jesús etarejamed̶a ne Pascua ãitucubʉre jocarĩ. Aru ʉ̃i d̶arĩ cõmajiyepe nʉrejamed̶a cʉ̃racũ Olivocũ ãmicʉricũi. Ʉ̃i bueimara máre yóvarejaimad̶a ʉ̃́re.
LUK 22:40 Ne eaiyede ʉ̃i nʉiyʉrõ mácarõi, Jesús arĩdurejamed̶a náre: —Jʉ̃menijicʉque borotejarã mʉja, abujuvai jabocʉi mʉjare jʉjovarĩ, ãmeina tede d̶abequiyepe aivʉ, arĩdurejamed̶a náre Jesús.
LUK 22:41 Que ayʉ bácʉ, náre jocarĩ nʉrejamed̶a, yópe põecʉ cʉ̃rabore dʉvarĩ jaroinope paino baji. Aru ñʉatutarĩ joborõi borotedejamed̶a Jʉ̃menijicʉque.
LUK 22:42 —Mʉ, jipacʉ, yʉre cari vaiquíye vaibéjad̶eni. Caiyede d̶aiye majicʉtamu mʉ. Ʉbenita ji ʉrõpe d̶abejacʉ. Quénora mi ʉrõpe d̶ajacʉ mʉ, arejamed̶a jípacʉre Jesús.
LUK 22:43 Dinʉmʉre cũinácʉ ángele, cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõcacʉ, járorejamed̶a ʉ̃i yebai, cad̶atecʉdayʉ earejamed̶a.
LUK 22:44 Jesús ʉ̃i ʉrarõ ñájiye boje, pʉeno parʉrõ borotedejamed̶a Jʉ̃menijicʉque. Que teni ijove darĩ, jivepe tʉrejavʉ̃ya joborõi.
LUK 22:45 Aru boroteni bʉojarĩ, nacajari copainʉrejamed̶a, ʉ̃i bueimara yebai. Earejamed̶a náre cãivʉre, ʉetʉivʉre, ne chĩoiye boje.
LUK 22:46 Dinʉmʉ Jesús arejamed̶a náre: —¿Aipe teni cãivʉrʉ̃ mʉja? Nacajajara. Jʉ̃menijicʉque borotejarã mʉja, abujuvai jabocʉi mʉjare jʉjovarĩ, ãmeina tede d̶abequiyepe aivʉ, arejamed̶a náre Jesús.
LUK 22:47 Jesús ʉ̃i boroteiyedecata earejaimad̶a obedivʉ põeva. Judas, ina doce paivʉcacʉ, jipocatedejamed̶a náre. Jesús yebai nʉri, ʉ̃́re jiva nuri jacoyʉrejamed̶a.
LUK 22:48 Ʉbenita Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: —Mʉ, Judas, ¿jiva nuri jacoyʉyʉrʉ̃ mʉ yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, jẽni jícʉyʉ yʉre ji mauvare? arejamed̶a Jesús ʉ̃́re.
LUK 22:49 Ina Jesúi yóvaimara, jã́ivʉ iyede vaiyede, jẽniari jã́ridurejaimad̶a Jesúre: —Mʉ, ñʉje jabocʉ, ¿boarã́jidi ñʉja náre iveá boaicaroveaque? arĩdurejaimad̶a na.
LUK 22:50 Dinʉmʉma cũinácʉ Jesúi yóvaimaracacʉ ʉ̃i boaicarovede tatorĩ, duarĩ, ĩni, sacerdotevare jaboteipõecʉi yebacacʉre juijórĩ najuárejamed̶a ʉ̃, ʉ̃i meapũravʉcacamucare.
LUK 22:51 Ʉbenita Jesús arejamed̶a: —Dajocajarã diede quénora, arejamed̶a. Que ayʉva, ʉ̃i cámucare tʉorĩ, ʉ̃́re mead̶arejamed̶a Jesús.
LUK 22:52 Dinʉmʉre Jesús arejamed̶a ina sacerdotevare jaboteipõevare, aru ina Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine coreipõevare, aru ina judíova bʉcʉvare máre: —¿Tatorĩ ñavaipõecʉre jẽivʉpe yʉre boaicaroveaque aru boaidʉaque jẽni jacorãdaivʉrʉ̃ mʉja?
LUK 22:53 Jãravʉa coapa mʉjaque Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami cʉ́tecacʉ yʉ. Apʉrĩ mʉjaque cʉcʉre, yʉre jẽni jacobeteavʉ̃ mʉja. Ʉbenita caride Jʉ̃menijicʉ mʉjare d̶aicõjeñʉme mʉje ʉrõpe yʉ́que. Aru caride abujuvai jabocʉ ãmeno d̶are d̶aibi yʉre, yópe mʉje ʉrõpe, arejamed̶a Jesús.
LUK 22:54 Que arurata Jesúre jẽni, sacerdotevare jaboteipõecʉi cʉ̃rami nʉvarejaimad̶a ʉ̃́re. Aru Pedro joajĩenata ʉ̃i yóboi nʉre nʉñʉ mácʉ, sacerdotevare jaboteipõecʉi tãibʉi ecorejamed̶a ʉ̃.
LUK 22:55 Apevʉ Jesúre nʉvaivʉ bácavʉcavʉ toabore dacuvarĩburu yóboi, dobarejaimad̶a toabo ẽcarʉi nore tãibʉ coricai. Aru Pedro máre dobarejamed̶a ne jẽneboi.
LUK 22:56 Ʉ̃i noi dobaedeca, yebacarõmivacaco cũináco jã́rejacod̶a Pedrore, toabo pẽoiyede ʉ̃i jivare. Ʉ̃́re me cocorĩ, arejacod̶a: —Ñai ʉ̃mʉ máre cʉ́tebi Jesúque, arejacod̶a õ.
LUK 22:57 Ʉbenita Pedro jʉ abedejamed̶a õi yávaiyede: —Jesúre yʉ coreóvabevʉ, arejamed̶a.
LUK 22:58 Que arĩburu yójĩboi, apecʉ, Pedrore jã́ñʉ, arejamed̶a: —Mʉ máre nácacʉbu, arejamed̶a. Ʉbenita Pedrocapũravʉ arejamed̶a cojedeca: —¡Nácacʉ ãmevʉ! Jesúre yʉ coreóvabevʉ, arejamed̶a.
LUK 22:59 Cũináora yóboi, apecʉ máre arejamed̶a parʉrõreca: —Jãve ñai ʉ̃mʉ cʉ́tebi Jesúque. Ʉ̃ máre Galileacacʉtame ʉ̃, arejamed̶a.
LUK 22:60 Ʉbenita Pedrocapũravʉ jãve ayʉpe, pare baju arejamed̶a cojedeca: —¡Jãveneca Jʉ̃menijicʉi jã́inoi yʉ mʉre coyʉyʉtamu! ¡Jãve ji coyʉbedu, Jʉ̃menijicʉ ãmed̶ajacʉrĩ yʉre! Mi aimʉre ye majibecʉtamu yʉ. Ñai Jesúre yʉ coreóvabevʉ, arejamed̶a. Dinʉmʉma, ʉ̃i que aiye bajure, órejarejamed̶a cáyu.
LUK 22:61 Que teiyedata, Jesús copedini jã́rejamed̶a Pedrore. Aru ʉ̃ ãrʉrejamed̶a Jesús ʉ̃i coyʉiye báquede: “Cari ñami, cáyu ʉ̃i órejaquiye jipocai, yóbecʉe baju ‘Jesúre yʉ coreóvabevʉ’, acʉyʉmu mʉ”, arĩ coyʉiye báquede ãrʉrejamed̶a Pedro.
LUK 22:62 Aru ãrʉcʉ, cũiná etarĩ, pare chĩori orejamed̶a ʉ̃.
LUK 22:63 Ina Jesúre coreipõeva yʉridejaimad̶a ʉ̃́re. Aru totatarejaimad̶a ʉ̃́re.
LUK 22:64 Ʉ̃i yacorʉare moari, ʉ̃́re pẽvavari, arejaimad̶a: —Coyʉjacʉ mʉ. ¿Ñame matedí mʉre pẽvañʉ? arejaimad̶a na.
LUK 22:65 Aru ʉrarõ yávarĩ, ãmeina yávarejaimad̶a ʉ̃́re.
LUK 22:66 Aviá ʉ̃i tucʉmʉiyede, ina judíova bʉcʉva, aru ina sacerdotevare jaboteipõeva, aru ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva máre cójijidejaimad̶a na. Nʉvarejaimad̶a Jesúre ne cójijinoi. Aru arejaimad̶a ʉ̃́re:
LUK 22:67 —Mʉ Cristo baru, coyʉjacʉ ñʉjare, arejaimad̶a na. Aru Jesús arejamed̶a náre: —Ji coyʉru, mʉja jʉ abenajaramu yʉre.
LUK 22:68 Aru ji jẽniari jã́ru, jʉ abenajaramu mʉja yʉre.
LUK 22:69 Ʉbenita yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, jã́rajaramu mʉja caride pʉ cainʉmʉa Jʉ̃menijicʉ parʉcʉi meapũravʉi dobacʉre, arejamed̶a.
LUK 22:70 Dinʉmʉ caivʉ ina jẽniari jã́rejaimad̶a: —¿Jʉ̃menijicʉi mácʉrʉ̃ mʉ? arejaimad̶a. Jesús jʉ ayʉ náre arejamed̶a: —Quédeca, mʉje aimʉrecabu yʉ, arejamed̶a ʉ̃.
LUK 22:71 Nácapũravʉ arejaimad̶a: —Apevʉ ne coyʉiye jaʉbevʉ. Javeta jápiad̶avʉ̃ maja ʉ̃i coyʉiyede ʉ̃i baju ãmeina teyʉre, jorojĩni arejaimad̶a na.
LUK 23:1 No yóboi caivʉ ina judíovai cójijinocavʉ nacajari, Jesúre nʉvari, jabocʉ ʉ̃i ãmiá Pilato yebai jacorãnʉrejaimad̶a na.
LUK 23:2 Aru ãmecororĩ bʉ́rejaimad̶a Jesúre. —Ñʉja eavʉ ñai ʉ̃mʉre jarʉvarĩduyʉre maje jaborõre, aru bojed̶aicõjemecʉre ñʉjare tãutʉrare maje jabocʉ Césare, aru ayʉre ʉ̃i baju “Cristobu yʉ” aru jabocʉ máre, arejaimad̶a na Pilatore.
LUK 23:3 Ne que aiyede, Pilato jẽniari jã́rejamed̶a Jesúre: —¿Mʉ́rʉ judíovai jabocʉ? arejamed̶a. Jesús jʉ arejamed̶a: —Quédeca, mi aimʉrecabu yʉ, arejamed̶a.
LUK 23:4 Pilato arejamed̶a ina sacerdotevare jaboteipõevare aru caivʉ ina obedivʉ põevare: —Ãmeina tebecʉtame ʉ̃ ji jã́ru, arejamed̶a.
LUK 23:5 Ʉbenita parʉrõreca arejaimad̶a bedióva cojedeca: —Ñai cãrijovaimi caivʉ Judeacavʉre ʉ̃i bueiyeque. Bueni bʉ́quemavʉ Galileai. Aru edaibi yuita, jorojĩvʉ arejaimad̶a na.
LUK 23:6 Ne nópe ãmecoroiyede jápiarĩ Pilato, jẽniari jã́rejamed̶a: —¿Galileacacʉba ʉ̃? arejamed̶a.
LUK 23:7 Ina Jesúre ãmecoroivʉ ne jʉ aiyede, Pilato majicʉ Jesúre Galileacacʉre, jarorejamed̶a ʉ̃́re Galileacavʉ ne jabocʉ Herodes yebai. Dinʉmʉ ñai Herodes Jerusalén ãmicʉriĩmaroi cʉrejamed̶a.
LUK 23:8 Jesúre jã́ri, torojʉrejamed̶a Herodes, ʉ̃i jápiaiye báque boje Jesúi d̶aiye báque borore. Que baru ʉ̃́re pare jã́iyʉcʉ barejámed̶a. Jesús põeva ne d̶arĩ majibede d̶ayʉre pare jã́iyʉrejamed̶a Herodes.
LUK 23:9 Jesúre caijĩene jẽniari jã́ridurejamed̶a Herodes. Ʉbenita Jesúcapũravʉ bi arejamed̶a ʉ̃́re.
LUK 23:10 Herodes ʉ̃i jẽniari jã́iyede Jesúre, pare ãmecoroivʉ barejáimad̶a ina sacerdotevare jaboteipõeva aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva máre.
LUK 23:11 Dinʉmʉma Jesúre yʉrini, ãmeno baju ʉ̃́re d̶arejaimad̶a na, Herodes ʉ̃i churaravaque. Doicaje meacajede Jesúre doarĩ, ʉ̃́re yʉrini, Pilato yebai jacopaiyovarĩ jarorejamed̶a Herodes.
LUK 23:12 Jipocare ina jabova pʉcarã maucʉvarejaimad̶a ne baju. Ʉbenita ne que teijãravʉi, dijãravʉ baji, boroteni, mead̶arejaimad̶a ne baju, Herodes Pilatomaque.
LUK 23:13 No yóboi Pilato cójijovarejamed̶a ina sacerdotevare jaboteipõevare aru apevʉ judíova cójijinocavʉre máre.
LUK 23:14 Ne cójijiyede ʉ̃i yebai, arejamed̶a náre: —Ñai ʉ̃mʉre davaivʉbu mʉja ji yebai. Ʉ̃́re boro coyʉrĩ ad̶arĩ, “Ʉ̃ jarʉvarĩduibi maje jaborõre”, aivʉbu yʉre. Ʉbenita mʉje jã́inoi yʉ́vacari jẽniari jã́ivʉ ʉ̃́re ʉ̃i d̶aiye báquede. Aru ʉ̃i coyʉiyede jápiarĩburu, coyʉyʉbu mʉjare: Ãmeina tebecʉtame ʉ̃ ji jã́ru.
LUK 23:15 Herodes máre Jesús ʉ̃i ãmeina teiyede eabetecʉbe. Que baru jacopaiyovacʉbe ʉ̃́re ñʉje yebai cojedeca. Jápiajarã. Coreóvaivʉbu mʉja. Ʉ̃i ãmeno d̶aru, ʉ̃́re boarĩ́ jarʉvaicõjejebu yʉ.
LUK 23:16 Que baru jara popeicõjeniburu yóboi, jaetovaquijivʉ ʉ̃́re, arejamed̶a náre Pilato.
LUK 23:17 Nópe d̶ayʉ Pilato, ʉ̃i d̶arĩ cõmajiye boje ʉjʉá coapa no torojʉve teinʉmʉre, cũinácʉ jacoimʉ mácʉre, põeva ne etavaicõjeimʉre, jaetovavarejamed̶a ʉ̃.
LUK 23:18 Ʉbenita caivʉ ina põeva cod̶oboborejaimad̶a cũinátʉrʉ, boarĩ́ jarʉvaicõjeivʉ Jesúre. —¡Ñaine boarĩ́ jarʉvaicõjejacʉ mʉ! Barrabáre jaetovajacʉ mʉ, arĩ cod̶oboborejaimad̶a na.
LUK 23:19 Ñai Barrabás ãmicʉcʉre jacorejaimad̶a ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami ʉ̃i boarĩ́ jarʉvaiyʉe boje Romacavʉre, ne jaboteiye boje Jerusalén ãmicʉriĩmarore, aru põevare ʉ̃i boarĩ́ jarʉvaiye báque boje máre.
LUK 23:20 Ʉbenita Pilatocapũravʉ jaetovaiyʉrejamed̶a Jesúre. Que baru bedióva cojedeca coyʉrĩdurejamed̶a ina põevare.
LUK 23:21 Ʉbenita cojedeca cod̶oboborejaimad̶a ina põevacapũravʉ, boarĩ́ jarʉvaicõjeivʉ Jesúre. —¡Ʉ̃́re jocʉcʉjaravena pẽvari boarĩ́ jarʉvaicõjejacʉ mʉ! arĩ cod̶oboborejaimad̶a Pilatore.
LUK 23:22 Bedióva cojedeca Pilatocapũravʉ arĩdurejamed̶a náre: —¿Yéde ãmeina tearĩ ñai? Coreóvaivʉbu mʉja. Ʉ̃i ãmeno d̶aru, ʉ̃́re boarĩ́ jarʉvaicõjejebu yʉ. Que baru jara popeicõjeniburu yóboi, jaetovaquijivʉ ʉ̃́re, arĩdurejamed̶a Pilato náre.
LUK 23:23 Ʉbenita ina põevacapũravʉ parʉrõreca cod̶oboborĩ bʉjiéque boarĩ́ jarʉvaicõjenejaimad̶a Jesúre. Que baru Pilato jʉ arejamed̶a náre.
LUK 23:24 Boarĩ́ jarʉvaicõjenejamed̶a ʉ̃́re ina põeva ne ʉrõpe.
LUK 23:25 Pilato jaetovarejamed̶a ñai boarĩ́ jarʉvayʉ bácʉre, ãmeina teivʉre jẽni jacoiñamicacʉre, ne jẽniaimʉre. Ʉbenita jídejamed̶a Jesúre náre, ne d̶arãjiyepe ayʉ ʉ̃́re yópe ne ʉrõpe.
LUK 23:26 Jesúre nʉvarejaimad̶a. Jocʉcʉjaravede ture nʉñʉ maridurejamed̶a ʉ̃. Aru cuyʉ bácʉ ĩmaroi earejamed̶a Simón, Cirene ãmicʉriĩmarocacʉ. Nore vaiyʉ́re, ʉ̃́re Jesús ʉ̃i jocʉcʉjaravede tuino mácarõre tuicõjenejaimad̶a na, churarava, Jesús yóboi.
LUK 23:27 Obedivʉ põeva nʉrejaimad̶a ʉ̃i yóboi. Aru nácavʉ nomiva orejaimad̶a pare, ne chĩoiye boje.
LUK 23:28 Ʉbenita Jesús copedini, náre jã́ri, arejamed̶a: —Mʉja, Jerusalẽ́cavʉ, obejarã yʉre. Quénora ojarã mʉje bajure, mʉjemarare máre.
LUK 23:29 Apejãravʉa baquiyéde põeva arãjarama yópe: “Torojʉrãjarama ina jʉed̶ocʉvabevʉ, aru ina jʉed̶oeabevʉ máre”.
LUK 23:30 Arãjarama cʉ̃racũa ʉracũare: “Tʉjacũari ñʉjare”. Aru arãjarama cʉ̃racũare: “Yavejacũari ñʉjare”.
LUK 23:31 Mʉja jã́ivʉ ne d̶aiyede yʉre, meacʉre, jocʉcʉpe páyʉre. Que baru jãve pʉeno ãmeno d̶arãjarama mʉjare, ãmenare, yópe pecacʉape paivʉre, arejamed̶a náre Jesús.
LUK 23:32 Aru pʉcarã ãmeina teivʉre máre nʉvarejaimad̶a ina churarava, Jesúque ne boarĩ́ jarʉvarãjimarare.
LUK 23:33 Põe jipobʉcũ ãmicʉricũ cʉ̃racũi eaivʉ, Jesúre jocʉcʉjaravena pẽvari jẽorejaimad̶a na. Aru ina pʉcarãre máre ne jocʉcʉjaravea coapa pẽvari jẽorejaimad̶a na, cũinácʉre meapũravʉi, apecʉre cãcopũravʉi, aru Jesúre ne coricai.
LUK 23:34 Ʉbenita Jesús arejamed̶a: —Mʉ, jipacʉ, ne ãmeina teiyede ãrʉmetejacʉ mʉ. Coreóvabema ne d̶ainore, arejamed̶a Jesús jípacʉre. Churarava ne yajuiyede dʉvarĩ, cainijidʉa etaiyede jã́ri, Jesús ʉ̃i doiyede náre coapa ĩnejaimad̶a na, ʉ̃́re pẽvaivʉ bácavʉ.
LUK 23:35 Põeva nore cocoivʉ barejáimad̶a. Aru nácavʉ judíovai jabova, Jesúre yʉrivʉ, yópe arejaimad̶a na: —Apevʉre mead̶avacacʉ. Caride jãve Jʉ̃menijicʉi beoimʉ maru, Cristo baju baru, ʉ̃i bajure mead̶ajacʉrĩ ʉ̃, arejaimad̶a na.
LUK 23:36 Ina churarava máre ʉ̃́re yʉrivʉ barejáimad̶a na. Ʉ̃i yebai nʉri, ũcuiye upiáteiye báquede ʉ̃́re jínidurejaimad̶a na, ʉ̃́re ijibequiyepe aivʉ. Aru arejaimad̶a ʉ̃́re:
LUK 23:37 —Mʉ judíovai jabocʉ baru, mi baju mi yaiquínore mead̶ajacʉ, arejaimad̶a Jesúre ina churarava.
LUK 23:38 Jocʉcʉjaravena, ʉ̃i pʉenoi, toivaino jẽnejavʉ̃ya. “Judíovai jabocʉbe”, aiyʉrejavʉ̃ya no toivaino. Griegova ne yávaicamuaque, Romacavʉ ne yávaicamuaque, aru judíova ne yávaicamuaque máre toivarejaimad̶a nore.
LUK 23:39 Aru cũinácʉ ina ãmeina teivʉcacʉ, jocʉcʉjaravena ne pẽvaimʉ mácʉ, Jesúre ãmeina yávarejamed̶a ʉ̃ máre. —Mʉ, ¿Cristo ãmecʉrʉ̃ mʉ? Cristo baju baru, mi baju mi yaiquínore mead̶arĩ, ñʉjare máre ñʉje yainájiyede mead̶acajacʉ mʉ, arejamed̶a Jesúre.
LUK 23:40 Ʉbenita apecʉcapũravʉ Jesúre ãmeina ayʉre jã́ri, jararejamed̶a: —¿Jʉ̃menijicʉre jidʉbecʉrʉ̃ mʉ? Maja yaivʉtamu, maje ãmeina teiye báque boje.
LUK 23:41 Que baru ãmeno vaivʉ majare. Ʉbenita ñai ãmeina tebecʉtame ʉ̃. Majacapũravʉ maje ãmeina teiye báquede bojed̶aivʉtamu maja, arejamed̶a.
LUK 23:42 Que ayʉva, arejamed̶a Jesúre: —Mʉ, Jesús, jabocʉ bacʉyʉ́, ãrʉjacʉ yʉre, arejamed̶a.
LUK 23:43 Aru Jesús jʉ arejamed̶a ʉ̃́re: —Jãve coyʉyʉbu mʉre: Cari jãravʉmica Paraíso ãmicʉrõi yʉ́que cʉcʉyʉmu mʉ, arejamed̶a Jesús ñai chĩoñʉre ʉ̃i ãmeina teiye báquede.
LUK 23:44 Jãravʉ corica baji ñemié tʉrĩ darejavʉ̃ya caino joborõi. Pʉ yóbecʉriora yóboita vaidéjavʉ̃ya.
LUK 23:45 Que baru yóbecʉriora baju ye aviá pẽomenejamed̶a. Aru Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramicacaje ʉracaje coricõpavaicaje bácarõ quéda corica baji jad̶eni nʉrejavʉ̃ya.
LUK 23:46 Dinʉmʉre pare bʉjié cod̶oboborĩ, yávarĩ darorejamed̶a Jesús: —Mʉ, jipacʉ, ji ũmene mʉre jíyʉbu yʉ, arejamed̶a Jʉ̃menijicʉre. Que ayʉva, yaidéjamed̶a ʉ̃.
LUK 23:47 Nore Jesús bácʉre cocorĩ núcʉ barejámed̶a churaravai jabocʉ. Jesús yaiyʉ́re jã́ri, mearore jídejamed̶a Jʉ̃menijicʉre. —¡Jãveneca ñai ʉ̃mʉ ãmeina tebecʉ batecʉ́be! arejamed̶a churaravai jabocʉ.
LUK 23:48 Aru caivʉ ina obedivʉ põeva cójijivʉ bácavʉ nore, Jesús yaiyʉ́ bácʉre jã́ivʉ, copainʉrejaimad̶a ne cʉ̃ramia coapa, totaivʉ ne ñarebare, ne chĩoiye boje.
LUK 23:49 Caivʉ Jesús bácʉi coreóvaimara, aru ina nomiva, Galilea ãmicʉrõre jocarĩ daivʉ bácavʉ ʉ̃́que, na máre cocorĩ núrejaimad̶a joajĩemia.
LUK 23:50 Cũinácʉ ʉ̃mʉ cʉrejamed̶a, ʉ̃i ãmiá José, Arimatea ãmicʉriĩmarocacʉ. Sacerdotevai cójijinore coyʉipõevacacʉ barejámed̶a ʉ̃. Ñai José meacʉ aru ãmeina tebecʉ barejámed̶a ʉ̃.
LUK 23:51 Que baru jʉ abedejamed̶a ina judíovai cójijinocavʉ ne d̶aiye báquede Jesúre. Ʉ̃ máre Jʉ̃menijicʉi jabotequinʉmʉ maquinóre napini coreyʉ barejámed̶a ʉ̃.
LUK 23:52 Pilato yebai nʉri, Jesús bácʉi baju bácarõre jẽniacʉnʉrejamed̶a ʉ̃.
LUK 23:53 Pilato ʉ̃i jẽniaiyede jʉ arĩburu yóboi, Jesús bácʉre jocʉcʉjaravede jõd̶avari, ĩni, meacaje boricaje lino ãmicʉricajeque cũmari nʉvarejaimad̶a ʉ̃ mácʉre cʉ̃racobei. Põeva ne yaivʉ bácavʉ ne ĩmamecobe barejávʉ̃ya dicobe. Aru dicobei Joséjã jarʉvarejaimad̶a Jesús bácʉre.
LUK 23:54 Dijãravʉ, nainú, torojʉve teijãravʉ baquinóre mead̶aijãravʉ barejávʉ̃ya. Sábado baquinó jipocacajãravʉ barejávʉ̃ya.
LUK 23:55 Ina nomiva Jesúque eaivʉ bácavʉ Galilea ãmicʉrõre jocarĩ, Joséjã yóboi nʉri, jã́rejaimad̶a dicobede aru ne jarʉvaiyede Jesús bácʉi baju bácarõre nore.
LUK 23:56 Jã́ri bʉojarĩ, copainʉrejaimad̶a na, mead̶arãjivʉ mumijʉede aru jĩjovaiyede máre, ne nʉvarajiyede sábado jãravʉ yóboi, mead̶arãjivʉ Jesús bácʉi baju bácarõre dieque. Aru judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi, jabʉóvarejaimad̶a na yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye báquepe.
LUK 24:1 No sumana bʉijãravʉ domingo javejĩnara, aviá ʉ̃i tucʉmʉiyede, ina nomiva nʉrejaimad̶a Jesús bácʉre ne jarʉvainoi, nʉvaivʉ mumijʉede, ne mead̶aiye báquede, yuarãjivʉ diede Jesús bácʉi baju bácarõre.
LUK 24:2 Dicobe cʉ̃racobede cʉrejavʉ̃ya bieitʉrava cʉ̃ratʉrava ʉratʉrava. Dinomiva ne eaiyede ʉ̃ mácʉre ne jarʉvainore, earejaimad̶a dicobe biebecobede.
LUK 24:3 Ʉbenita ne ecoiyede dicobei, Jesús bácʉi baju bácarõre eabedejaimad̶a.
LUK 24:4 Cãrijini dápiaivʉ, “¿Ã́ri cʉri Jesús bácʉi baju bácarõ?” arejaimad̶a ne bajumia. Ne nópe dápiaiyedeca, járorejaimad̶a pʉcarã ʉ̃mʉva, núrivʉ ne yebai. Aru ne doicajea boricajea pare pẽorejavʉ̃ya.
LUK 24:5 Que baru ina nomiva, cuecumaivʉ, doco jã́rejaimad̶a na, ne jidʉé boje. Aru ina ʉ̃mʉva arejaimad̶a náre: —¿Aipe teni voivʉrʉ̃ mʉja apʉcʉre yaivʉ bácavʉre ne jarʉvainoi?
LUK 24:6 Jesús jave nacajami yainore jarʉvarĩ. Que baru cʉbebi yore. ¿Ãrʉmetenarʉ mʉja ʉ̃i coyʉiye báquede mʉjare nore Galileai?
LUK 24:7 Coyʉquemavʉ mʉjare yópe: “Jaʉvʉ yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, ji ʉrarõ ñájiquino. Jẽni jínajarama yʉre ina ãmeina teivʉre, ne pẽvari boarĩ́ jarʉvarãjiyepe yʉre. Aru yóbecʉrijãravʉa yóboi yainore jarʉvarĩ nacajacʉyʉmu yʉ”, aquemavʉ mʉjare Jesús, arejaimad̶a na nomivare.
LUK 24:8 Ne que aiyede, ina nomiva ãrʉrejaimad̶a Jesús ʉ̃i coyʉiye báquede náre.
LUK 24:9 Copainʉriburu yóboi Jesús bácʉre ne jarʉvaino mácarõre jocarĩ, caiye ne jã́iye báquede coyʉrejaimad̶a ina once paivʉre aru apevʉ Jesúi yóvaimarare máre.
LUK 24:10 Iye borore coyʉivʉ bácavʉ barejáimad̶a María Magdalacaco, aru Juana, aru apeco María, Santiagoi paco máre, aru apevʉ nomiva náque cʉrivʉ. Ina coyʉrĩdurejaimad̶a ne jã́ino mácarõre Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare.
LUK 24:11 Ʉbenita nácapũravʉ jʉ abedejaimad̶a ina nomiva ne coyʉiyede. “¿Ʉbeni márica?” arĩ dápiarejaimad̶a.
LUK 24:12 Ʉbenita Pedro nacajari, cúyarĩ, earejamed̶a Jesús bácʉre ne jarʉvaino mácarõ yebai. Dicobei nacachini, jã́rejamed̶a Jesúi cũmaicajea báquede, lino ãmicʉricajea paraicajeare cũinároma. Que teni Pedro, pare dápiayʉ, cʉ̃rami copainʉrejamed̶a.
LUK 24:13 Dijãravʉmica Jesúi bueimaracavʉ pʉcarã Emaús ãmicʉriĩmaroi nʉivʉ barejáimad̶a na, Jerusalén ãmicʉriĩmaroi cʉrivʉ bácavʉ. Jerusalén joabejĩnoi, once paikilometros baju barejávʉ̃ya diĩmaro.
LUK 24:14 Nʉre nʉivʉvacari boroteivʉ barejáimad̶a na, yo Jesús bácʉi baju bácarõ bíjaino mácarõre.
LUK 24:15 Diede boroteivʉ ne yávare nʉiyedeca mái, Jesús ʉ̃i baju nára earejamed̶a ʉ̃. Náque vaivárĩ nʉrejamed̶a Jesús.
LUK 24:16 Vaivárĩ nʉñʉreca náque, ʉ̃́re coreóvabedejaimad̶a na.
LUK 24:17 Aru náre arejamed̶a Jesús: —¿Aipe arĩ boroteivʉrʉ̃ mʉja, mái nʉivʉ? ¿Aipe teni chĩoivʉrʉ̃ mʉja? arejamed̶a. Ʉ̃i que aiyede, dajocarĩ, núranʉrejaimad̶a na, chĩoivʉ.
LUK 24:18 Aru nácacʉ cũinácʉ, Cleofas ãmicʉcʉ, arejamed̶a Jesúre: —¿Mʉ máre Jerusalẽ́i cʉcʉvacari, caiye vaiye báquede majibecʉrʉ̃ mʉ? arejamed̶a ʉ̃.
LUK 24:19 —¿Yéde? jẽniari jã́rejamed̶a náre Jesús. Aru arejaimad̶a: —¿Jesús Nazarecacʉ bácʉre vaiye báquede jápiabetecʉrʉ̃? Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ baju bateáme ʉ̃. Jʉ̃menijicʉi jã́inoi aru põeva ne jã́iyede máre caiye ʉ̃i d̶aiye báque aru caiye ʉ̃i coyʉiye báque máre me mateávʉ̃. Coyʉrĩ parʉcʉ bateáme ʉ̃ mácʉ.
LUK 24:20 Aru ʉ̃́re boarĩ́ jarʉvaicõjeni, ʉ̃́re jocʉcʉjaravena pẽvaicõjeima na sacerdotevare jaboteipõeva ina maje jabovaque.
LUK 24:21 Ʉbenita, “Ʉ̃ majʉbí Israecavʉre mead̶aipõecʉ bacʉyʉ́”, aivʉ bateávʉ̃ ñʉja. Cari jãravʉque yóbecʉrijãravʉa nʉivʉ ʉ̃i yainíburu yóboi.
LUK 24:22 Ñʉjacavʉ nomiva ñʉjare cuavama caride. Cari jãravʉ javejĩnara ʉ̃ mácʉre ne jarʉvainoi nʉmad̶a na, ñʉje nomiva.
LUK 24:23 Ʉbenita ʉ̃ mácʉi baju bácarõ cʉbetevʉya. Eabetemad̶a na. Aru yópe arĩ, ñʉjare coyʉrãedama na nomiva: “Ángelevare jã́vʉ ñʉja. ‘Apʉbi ʉ̃ Jesús’, ama na”, ama ñʉjare dinomiva.
LUK 24:24 Dinʉmʉma ñʉjacavʉ apevʉ, “¿Jãve márica no?” arĩ, jã́ranʉma na nomicata. Nomiva ne aiye báquepedeca jã́mad̶a na máre. Ʉbenita ʉ̃́re, Jesúre, jã́metemad̶a na, arĩ coyʉrejaimad̶a ina pʉcarã mái nʉipõeva.
LUK 24:25 Náre arejamed̶a Jesús: —Dápiabevʉtamu mʉja. Coreóvabeni cʉrivʉtamu mʉja. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báque caiyede jápiarĩ coreóvabevʉbu mʉja.
LUK 24:26 Nópe ãmeno vaijébu Cristo. Aru no yóboi, ãmeno vaiyʉ́ bácʉ, caiyede jaʉbeda jebeyʉ bácʉ, meacʉ baju nʉjebu cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi, arĩ coyʉrejamed̶a náre Jesús.
LUK 24:27 Aru coyʉrĩ bʉ́rĩ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquede Moisés bácʉre, aru ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquede coyʉrĩ jebedejamed̶a náre Jesús caiye ʉ̃i borore.
LUK 24:28 Ĩmaro ne earãjino joabejĩnoi eaiyede, nʉñʉpe tedejamed̶a Jesúcapũravʉ.
LUK 24:29 Ʉbenita ne yebai mauteicõjenejaimad̶a na: —Yui ñʉjaque cʉjacʉ mʉ. Jã́jacʉ, jave nainútamu. Jave ñemié tʉinotamu, arejaimad̶a Jesúre. Que teni ne yebai nʉrejamed̶a Jesús.
LUK 24:30 Náque cʉrĩ, dobarejamed̶a Jesús, ãcʉyʉ náque. Pã́ure ĩni, Jʉ̃menijicʉre torojʉede jíni, pã́ure cotʉvarĩ, náre jídejamed̶a Jesús.
LUK 24:31 Ʉ̃i pã́ure cotʉvarĩ jíye bajure, ʉ̃́re coreóvarejaimad̶a na. Ne coreóvaiye bajure cũiná náre bíjarejamed̶a Jesús.
LUK 24:32 Que teiyede, arejaimad̶a na, ne bajumia boroteivʉ: —Jãvemu. Ʉ̃i boroteiyede majare mái Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉyʉ, maja meaũme cʉ́tevʉ, arejaimad̶a na, Jesús ʉ̃i bíjarĩburu yóboi.
LUK 24:33 Que teninata, cũiná Jerusalén ãmicʉriĩmaroi copainʉrejaimad̶a na. Nore eaivʉ, ina Jesúi bueimara mácavʉ once paivʉ baju, aru apevʉ náque cʉrivʉ, cũinároi cójijivʉre earejaimad̶a na.
LUK 24:34 Aru ina Jesúi bueimara mácavʉ once paivʉcapũravʉ arejaimad̶a ina pʉcarã copaivʉ bácavʉre yópe: —Jãve bajubu. Maje jabocʉ yaiyʉ́ bácʉ bedióva cojedeca apʉbiya ʉ̃. Simón Pedro ʉ̃́re jã́miya, arejaimad̶a na.
LUK 24:35 Dinʉmʉma ina copaivʉ bácavʉ náre vaiye báque caiyede coyʉrejaimad̶a ina once paivʉre. Ʉ̃i coyʉiye báquede náre mái coyʉrejaimad̶a na. —Pã́ure ʉ̃i cotʉvaiye bajure ʉ̃́re coreóvavʉ ñʉja, arĩ coyʉrejaimad̶a na.
LUK 24:36 Ne nópe coyʉiyedeca, Jesúvacari cʉetedejamed̶a ne jẽneboi. Aru yópe arĩ, jacoyʉrejamed̶a náre: —¿Ména cʉrãrʉ mʉja? arejamed̶a Jesús.
LUK 24:37 Ʉbenita na cuecumari jidʉrivʉ, yópe arĩ dápiarejaimad̶a: “¿Põe decocʉ bácʉ bárica?” arejaimad̶a na.
LUK 24:38 Ʉbenita Jesús arejamed̶a náre: —¿Aipe teni jidʉrivʉrʉ̃ mʉja? ¿Aipe teni pʉcaũmea cʉrivʉrʉ̃ mʉja? ¿Aipe teni “¿Ñamema ñai?” aivʉrʉ̃ mʉja?
LUK 24:39 Jã́jara ji pʉrʉáre, ji cʉbobare máre. Jãve yʉrecabu. Jẽni jã́jara yʉre. Aru jã́jara yʉre máre. Que baru jiarʉ aru cũad̶o máre cʉvʉ. Põe decocʉ yópe cʉbebi, arejamed̶a Jesús.
LUK 24:40 Que ayʉva, jã́d̶ovarejamed̶a náre ʉ̃i pʉrʉáre aru ʉ̃i cʉbobare máre.
LUK 24:41 Ʉbenita jʉ abedejaimad̶a cãreja, ne ʉrarõ torojʉe boje, aru ne pare dápiaiye boje máre. Jesús jẽniari jã́rejamed̶a náre: —¿Ãiyede cʉvabenarʉ mʉja yore? arejamed̶a náre.
LUK 24:42 Jʉ arĩ, jídejaimad̶a ʉ̃́re cũinátʉibʉ moacʉ joaimʉre, aru mumicorore máre.
LUK 24:43 Aru ditʉibʉre ĩni, aru mumicorore máre ĩni, ãrejamed̶a ne jã́inore.
LUK 24:44 Dinʉmʉ arejamed̶a náre: —Jave yʉ coyʉcacʉ mʉjare caiye iyede ji cʉede mʉjaque. Coyʉcacʉ mʉjare d̶aiye jaʉvʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquepe Moisés bácʉre, aru Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquepe, aru iye Salmos ãmicʉe toivaiye báquepe máre, arejamed̶a náre Jesús.
LUK 24:45 Que ayʉva, Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉrĩ majicarejamed̶a náre, ne me majinajiyepe ayʉ iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede.
LUK 24:46 Aru coyʉrĩ bʉojarĩ, arejamed̶a náre: —Yópe toivainotamu: “Cristore ʉ̃i ʉrarõ ñájiye jaʉvʉ ʉ̃́re. Aru yóbecʉrijãravʉa ʉ̃i yainíburu yóboi nacajacʉyʉme yainore jarʉvarĩ”.
LUK 24:47 Aru, “Coyʉiye jaʉvʉ põevare ne ãmeina teiyede chĩori, ne oatʉvarãjiyepe aivʉ, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe aivʉ náre ne ãmeina teiyede. Cristoi ãmiái, ʉ̃i parʉéque, coyʉiye jaʉvʉ náre caivʉ ijãravʉcavʉre, mamarʉmʉre Jerusalẽ́cavʉre aru yóboi caivʉ apevʉre máre”, arejamed̶a Jesús, Jʉ̃menijicʉi yávaiyede majicayʉ ʉ̃i bueimarare.
LUK 24:48 Bedióva cojedeca Jesús coyʉrejamed̶a náre: —Mʉjavacari jã́ivʉ bácavʉbu caiye iyede. Que baru coyʉiye jaʉvʉ mʉjare apevʉre, ne majinajiyepe aivʉ.
LUK 24:49 Yʉ daroquijivʉ mʉjare ñaine, jipacʉi daroquimʉre, Espíritu Santore. Que baru mautejarã mʉja cãreja yui ĩmaroi, pʉ mʉje jacopʉiyeta Jʉ̃menijicʉi parʉéde, cavarõ mearoquede, arĩ d̶aicõjenejamed̶a Jesús ʉ̃i bueimarare.
LUK 24:50 Ʉ̃i que arĩburu yóboi, Jesús jipocatedejamed̶a ʉ̃i bueimarare pʉ Betania ãmicʉriĩmajinoita. Nore ʉ̃i pʉrʉáre jarʉrʉrĩ, “Jʉ̃menijicʉi jã́inoi me tejarã mʉja”, arejamed̶a náre.
LUK 24:51 Nópe ayʉvacari, mʉri nʉrejaquemavʉ náre jocarĩ pʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõita.
LUK 24:52 No yóboi, ñʉatutarĩ mearore jídejaimad̶a ʉ̃́re. Aru torojʉrivʉ copainʉrejaimad̶a Jerusalén ãmicʉriĩmaroi.
LUK 24:53 Nore Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jívʉi mauteni cainʉmʉa, mearore jídejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre. Quénoramu.
JOH 1:1 Mamarʉmʉre cãreja jãravʉre cʉed̶aquiye jipocai, cʉrejaquemavʉ majare Jʉ̃menijicʉi dápiainore coyʉcʉedacʉyʉ. Jʉ̃menijicʉque cʉrejaquemavʉ. Aru Jʉ̃menijicʉ baju barejaquémavʉ ʉ̃.
JOH 1:2 Mamarʉmʉmiata jãravʉre cʉed̶aquiye jipocamiata, Cristorecabe cʉcʉ bácʉ Jʉ̃menijicʉque.
JOH 1:3 Ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi caiyede cʉed̶are d̶aimʉ mácʉ. Ʉ̃́re põevare, ãimarare, aru caijĩe coapa cʉed̶are d̶arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Ʉ̃i cʉed̶abedu, ye cʉbejebu.
JOH 1:4 Ʉ̃́recabe cʉre d̶ayʉ bácʉ põevare apʉrivʉre, ʉ̃i d̶aicõjeimarare. Yópe pẽoiye jã́re d̶aiyepe põevare, nopedeca Cristo põevare coreóvare d̶arejaquemavʉ jãve baju.
JOH 1:5 Yópe ñami jã́mene d̶aiyepe põevare, nopedeca ijãravʉcavʉ ne ãmeno d̶aiyeque jãvene coreóvabede d̶aimaramu. Ʉbenita Cristo, pẽoinope, darejaquemavʉ ijãravʉi, ñeminitucubʉpe, ãmecʉrijãravʉi, coreóvare d̶acʉyʉ põevare jãve bajure. Aru pẽoiyede cod̶avainope teino coyʉiye jãvene vainí tʉrĩduyama ijãravʉcavʉ ãmeno d̶aivʉ. Ʉbenita ʉ̃i coyʉiye jãvene vainí tʉiye majibenama.
JOH 1:6 Põevare Jʉ̃menijicʉi dápiainore coyʉcʉedacʉyʉre Cristore jã́d̶ovaiyʉcʉ, Juan Bautistare coyʉicõjenejamed̶a Jʉ̃menijicʉ. Juan Bautista coyʉcʉdarejaquemavʉ ijãravʉi iye coyʉiyede, Jʉ̃menijicʉi coreóvare d̶aiye báquede ʉ̃́re Cristorã, caivʉ põevare ne jápiarĩ jʉ arãjiyepe ayʉ iye yávaiye méne.
JOH 1:8 Ñai Juan Bautista Jʉ̃menijicʉi dápiainore coyʉcʉedacʉyʉ baju, Cristo baju, ãmenejamed̶a ʉ̃. Quéda Cristorã, Jʉ̃menijicʉi dápiainore coyʉcʉedacʉyʉ bajura, coyʉcʉdayʉ barejámed̶a ʉ̃.
JOH 1:9 Cristorecabe dayʉ bácʉ ijãravʉi coreóvarĩ bʉojare d̶acʉyʉ caivʉ põevare Jʉ̃menijicʉi dápiainore jãve bajure.
JOH 1:10 Cristo cʉrĩdurejamed̶a ijãravʉi. Jʉ̃menijicʉi cʉed̶are d̶aimʉ mácʉvacari ijãravʉre, ʉ̃́re coreóvabedejaquemavʉ ijãravʉcavʉ.
JOH 1:11 Ʉ̃ jino dijãravʉ ʉ̃i cʉed̶aino mácarõi, darĩdurejaquemavʉ ʉ̃. Ʉbenita ʉ̃́re jacopʉbedejaimad̶a obedivʉ ʉ̃ jina mariduivʉvacari.
JOH 1:12 Ʉbenita apevʉ nácavʉ jãve coreóvarĩ jacopʉrĩ ʉ̃́re jʉ aivʉre Jʉ̃menijicʉi mára teicõjenejaquemavʉ Cristo.
JOH 1:13 “Yʉre jápiarĩ jʉ aivʉ Jʉ̃menijicʉi mára tejarãri na”, ʉ̃i que aino, maja põeva maje jʉed̶ocʉvarõpe ãmevʉ no. Aru maja põeva, “Jʉ̃menijicʉi mára teiyʉrĩ, ʉ̃i mára tenajaramu”, maje aiyepe ãmevʉ no. Aru nomiói márepacʉi jʉed̶ocʉvaiyʉepe máre ãmevʉ no. Quénora “Yʉre jãve baju jápiarĩ jʉ aivʉ Jʉ̃menijicʉi mára tejarãri na. Jʉ̃menijicʉi mára baju tejarãri na”, arejaquemavʉ ʉ̃.
JOH 1:14 Majare Jʉ̃menijicʉi dápiainore coyʉcʉedacʉyʉ põetedejaquemavʉ dijãravʉi. Majaque cʉrejame ʉ̃, põecʉpe páyʉ. Ʉrarõ baju ʉrĩ majare, d̶acaibi méne. Aru ʉ̃́vacari jã́d̶ovarejame majare aipe ãrojacʉre Jʉ̃menijicʉre jãve matʉiyede. Meacʉ bajube ʉ̃. Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i parʉéde jímʉ mácʉi parʉéde jã́rejacarã ñʉja. Cũinácʉbe Jʉ̃menijicʉi mácʉ baju. Cũinácʉrabe ʉ̃.
JOH 1:15 Juan Bautista coyʉrejame ʉ̃i borore ʉ̃́re jã́riburu yóboi. Yópe arĩ, cod̶oboborejame põevare: —Ñaime mʉjare ji coyʉvaimʉ ji ávaiyepe: “Ji yóboi dacʉyʉme ʉ̃. Ʉbenita ji põetequiye jipocamiata cʉrejaquemavʉ ʉ̃, ji mʉjare ji coyʉvaimʉ. Ji jipocacacʉbe ʉ̃. Yʉre vainí tʉibi ʉ̃. Caiyede cʉed̶aquiye jipocai cʉrejaquemavʉ ʉ̃”, acacʉ yʉ mʉjare, arejame Juan Bautista.
JOH 1:16 Ʉrarõ ʉ̃i ʉe boje, mearo d̶acaibi caivʉ majare. Obedinʉmʉa ména cʉre d̶aibi majare. Obedinʉmʉa bedióva mearo d̶acavaibi, cad̶atecʉyʉ majare.
JOH 1:17 Jʉ̃menijicʉi coyʉrĩburu yóboi Moisés bácʉre ʉ̃i d̶aicõjeiyede põevare, ména cʉre d̶aicõjeino majare buenidurejaquemavʉ Moisés bácʉ. Ʉbenita Jesucristo barejáme majare Jʉ̃menijicʉi ʉede jã́d̶ovañʉ. Majare aipe ãrojacʉre Jʉ̃menijicʉre jãve jã́d̶ovarejame Jesús.
JOH 1:18 Jã́imʉ ãmemi Jʉ̃menijicʉ. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi mácʉ cũinácʉra, ʉ̃́vacari Jʉ̃menijicʉ baju, majepacʉque cʉcʉ, majare coreóvare d̶acʉdarejame ʉ̃ Jʉ̃menijicʉre. Edarĩ, jípacʉ jiede coyʉcʉedarejame ʉ̃.
JOH 1:19 Ina judíova Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉ jẽniari jã́icõjeni jarorejaimad̶a Juan Bautistare. Sacerdotevacavʉ aru Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine memeipõevacavʉ, levita ãmicʉriyajubocavʉ, jarorejaimad̶a ina jabova, “¿Ñamenʉ mʉ?” ne arĩ jẽniari jã́rajiyepe aivʉ ʉ̃́re. Que arĩ, yécʉ põecʉpe páyʉre majiyʉrejaquemavʉ na.
JOH 1:20 Juan Bautistacapũravʉ nuriéna coyʉrĩ jebedejame náre. —Cristo ãmevʉ yʉ. Jʉ̃menijicʉi epeimʉ, jabocʉ bacʉyʉ́, ãmevʉ yʉ, arejame náre.
JOH 1:21 —¿Dinʉmʉ ñamenʉ mʉ? Cristo ãmevʉ mʉ. ¿Elíarʉ̃ mʉ? arejaima ina sacerdoteva. —Ʉ̃ ãmevʉ yʉ, arejame. —¿Ñai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bacʉyʉ́, majeñecuva mácavʉ “edacʉyʉ”, ne ávaimʉrʉ mʉ? arejaima ʉ̃́re cojedeca. —Ʉ̃ ãmevʉ yʉ, arejame náre.
JOH 1:22 —¿Dinʉmʉ ácʉpe páyʉrʉ̃ mʉ? Ñʉjare cũiná coyʉjacʉ mʉ, ñʉjare jẽniari jã́icõjeivʉre ñʉje coyʉrãjiyepe. ¿Aipe ayʉrʉ̃ mʉ? ¿Yécʉrʉ̃ mʉ? arejaima ʉ̃́re ina sacerdoteva.
JOH 1:23 Ʉ̃́capũravʉ coyʉrejame náre yópe arĩ, ñai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ, Isaías ãmicʉcʉ bácʉ ʉ̃i toivaiye báqueque: —Yʉrecabu Isaías bácʉ ʉ̃i toivaimʉ mácʉ: “Jʉ̃menijicʉre coyʉcaipõecʉ cod̶oboboyʉre jápiarãjarama põecʉbenoi: ‘Mead̶ajarã mʉje ũmene, copʉ etaburĩ maje jabocʉre, nopedeca mʉje mead̶aiyepe daimare, ñai ʉ̃mʉ, mʉje pued̶aimʉ, ʉ̃i daquiye jipocai. Que d̶arĩ dajocajarã mʉje ãmeina teiyede, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ macʉyʉ́ ʉ̃i daquiye jipocai, Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i copʉ etaquiyepe aivʉ mʉjare’ ”, arejame náre Juan Bautista.
JOH 1:24 Ina fariseovai jaroimara Juan Bautistare are nʉri jẽniari jã́rejaima:
JOH 1:25 —Mʉ Cristo ãmevʉ. Elías ãmevʉ mʉ. Aru ñai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bacʉyʉ́ ãmevʉ mʉ. ¿Dinʉmʉ aipe teni põevare Jʉ̃menijicʉque jã́d̶ovañʉrʉ mʉ ocoque? arejaima ina fariseovai jaroimara.
JOH 1:26 Juan Bautista arejame náre: —Yʉrecabu põevare jã́d̶ovañʉ Jʉ̃menijicʉre ocoque. Ʉbenita cũinácʉ cʉbi mʉje jẽneboi, mʉje coreóvabemʉ.
JOH 1:27 Ji yóboi dacʉyʉme ʉ̃. Ʉbenita ji pʉeno parʉcʉ bacʉyʉ́me. Caivʉ pʉeno meacʉ bajube ʉ̃. Yʉ́capũravʉ pare ʉ̃i cãchinocacʉbu. Que baru ʉ̃́re cad̶ateni bʉojabevʉ yʉ. Pʉ oarĩ bʉojabevʉ yʉ duayʉ ʉ̃i cʉraidoa bʉoimeare, arejame náre.
JOH 1:28 Caiye iye vaidéjavʉ̃ Betania ãmicʉrõi, Jordán ãmicʉriya jia aviá daidʉve ẽcarʉi, Juan Bautista ʉ̃i jã́d̶ovare cuiyede põevare Jʉ̃menijicʉque ocoi nore.
JOH 1:29 Cõmiáijãravʉi yópe barejávʉ̃. Juan Bautista jã́rejame Jesúre dayʉre ʉ̃i yebai. Ʉ̃́re jã́ri, arejame ñʉjare: —Jã́jara mʉja. Ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ijãravʉi, jarʉvacʉyʉ põeva ne ãmeina teiyede. Yópe sacerdoteva ne boaiyepe ovejajĩnare, jínajivʉ Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i ãrʉmetequiyepe aivʉ põeva ne ãmeina teiyede, nopedeca ñai Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre boarĩ́ jarʉvarãjarama põevare boje, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe aivʉ põeva ne ãmeina teiyede. Que baru põeva ne ãmeina teiyede mead̶aipõecʉbe ʉ̃.
JOH 1:30 Ñaime mʉjare ji coyʉvaimʉme ji ávaiyepe: “Ʉ̃ ji yóboi dacʉyʉme. Ʉbenita ji põetequiye jipocamiata cʉrejaquemavʉ. Que baru yʉre vainí tʉibi ʉ̃. Caiyede cʉed̶aquiye jipocamiata cʉrejaquemavʉ”, mʉjare acacʉ yʉ.
JOH 1:31 Mamarʉmʉre yʉ máre coreóvabetecacʉ ʉ̃́re Jʉ̃menijicʉi mácʉre. Ʉbenita põevare Jʉ̃menijicʉque jã́d̶ovacʉdacacʉ yʉ ocoque, Israecavʉ ne coreóvarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re, Jʉ̃menijicʉi mácʉre, arejame ñʉjare, ʉ̃́cavʉre, Israecavʉre, Juan Bautista.
JOH 1:32 Yópe arĩ, ʉ̃i majiéde coyʉrejame ʉ̃: —Yʉ máre ʉ̃́re coreóvabecʉ cãreja, “Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ bajʉbí ʉ̃”, abetecacʉ yʉ. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ, yʉre jã́d̶ovaicõjeñʉ mácʉ põeva Jʉ̃menijicʉ jina teiyʉrivʉre ʉ̃́re ocoque, yópe arĩ coyʉáme yʉre: “Jã́cʉyʉmu mʉ ji Espíritu Santo tubacʉẽmeñʉre cũinácʉ ʉ̃mʉra aru cʉcʉre ʉ̃́que. Ñai ʉ̃mʉ, ʉ̃́recabe põeva jina teiyʉrivʉre yʉre jã́d̶ovacʉyʉ Espíritu Santoque”, áme yʉre Jʉ̃menijicʉ. Quédeca ʉ̃i aiye báquepe, Jesúrã ñai Espíritu Santo tubacʉẽmeñʉre jurecope cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ jã́cacʉ yʉ. Aru ñai Espíritu Santo cʉ́teame ʉ̃́que.
JOH 1:34 Yʉ́capũravʉ majivʉ, ji jã́iye báque boje. Que baru coyʉyʉbu mʉjare. Ñai ʉ̃mʉ, mʉjare ji coyʉvacamʉ, Jʉ̃menijicʉi mácʉbe ʉ̃, arejame Juan Bautista.
JOH 1:35 Cõmiáijãravʉi Juan Bautista cʉrejame nore cojedeca ñʉja pʉcarã ʉ̃i bueimaraque.
JOH 1:36 Que teni Jesús noi vaiyʉ́re jã́ri, arejame ñʉjare: —Ʉ̃́re jã́jara mʉja. Ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ. Yópe sacerdoteva ne boaiyepe ovejajĩnare, jínajivʉ Jʉ̃menijicʉre, nopedeca ñai Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre boarĩ́ jarʉvarãjarama põevare boje, arejame ñʉjare Juan Bautista.
JOH 1:37 Ʉ̃i que aiyede jápiaivʉ, Jesúque nʉrejacarã ñʉja.
JOH 1:38 Jesús núcʉnʉri, copedini, ñʉjare jẽniari jã́rejame: —¿Aru mʉja yéde voivʉrʉ̃? arejame Jesús. —Mʉ, bueipõecʉ, ¿ã́ri cʉcʉrʉ̃ mʉ? arejacarã ñʉja Jesúre.
JOH 1:39 —Yʉ́que jã́radajarã mʉja, arejame ñʉjare Jesús. Ñʉje nʉiyede ʉ̃́que, yóvaicʉvaiora nainú marejávʉ̃. Ʉ̃́que nʉri, ʉ̃i cʉrõi jã́ri, cʉrejacarã ʉ̃́que dijãravʉ joarõ.
JOH 1:40 Cũinácʉ ñʉja pʉcarã Juan Bautistare jápiaivʉ bácavʉcacʉ aru Jesúque nʉivʉ bácavʉcacʉ Andrés ãmicʉcʉ barejáme, Simón Pedroi yócʉ.
JOH 1:41 Cũiná, Andrés vocʉnʉrejame ʉ̃i mamicʉ Simóre. Eayʉ bácʉ, arejamed̶a ʉ̃́re: —Mesíare, Jʉ̃menijicʉi epeimʉre, põevare mead̶aipõecʉre, eavʉ ñʉja, arejamed̶a Andrés. Mesías aino, Cristo aiyʉrõtamu.
JOH 1:42 No yóboi Andrés jíbʉcʉre nʉvarejamed̶a Jesús yebai. Jesús, Simóre jã́ri, yópe arĩ coyʉrejame: —Simómu mʉ. Mipacʉ ãmicʉbi Juan. Ʉbenita Cefas ãmidoimʉ macʉyʉ́mu mʉ, arejame Jesús. Cefas aino, Pedro ainotamu. Aru nóvacari cʉ̃rabo aiyʉrõtamu.
JOH 1:43 Cõmiáijãravʉi Galilea ãmicʉrijoborõi nʉcʉyʉ barejáme Jesús. Nʉñʉ, Felipede copʉrejame ʉ̃: —Yʉ́que dajacʉ mʉ, arejame Felipede Jesús.
JOH 1:44 Betsaida ãmicʉriĩmarocacʉ barejáme Felipe. Andrés aru Pedro ne ĩmarocacʉ barejáme.
JOH 1:45 Dinʉmʉre Natanaene vocʉnʉrejamed̶a Felipe. Ʉ̃́re eayʉ, coyʉrejamed̶a: —Ñaine, Moisés bácʉ aru ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivarĩ coyʉvaimʉre eavʉ ñʉja. Moisés bácʉ ʉ̃i toivaiye báquede Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede toivarejaquemavʉ ʉ̃́ra. Ʉ̃́tame Jesús Nazarecacʉ, Joséi mácʉ, arejamed̶a Natanaene Felipe.
JOH 1:46 Natanaecapũravʉ arejamed̶a: —No ĩmaro Nazarede põeva meara, apevʉre cad̶ateivʉ, cʉbema na, arejamed̶a Natanael. —Dinʉmʉ jã́cʉdajacʉ mʉ mi baju, arejamed̶a ʉ̃́re Felipe. Jã́radarejaima ina pʉcarã.
JOH 1:47 Náre edaivʉre jã́ri Jesús, yópe arejame Natanaena: —Majecʉ, israevacacʉ baju, edaibi ʉ̃. Borocʉbecʉ bajube ʉ̃, arejame Jesús, Natanaene jã́ñʉ.
JOH 1:48 —¿Aipe teni yʉre majitecʉrʉ̃ mʉ? arejame Jesúre Natanael. —Mʉre Felipe ʉ̃i cutubede cãreja jã́vʉ yʉ. Higueracʉ cãchinoi dobatevʉ mʉ, arejame Natanaene Jesús.
JOH 1:49 —Mʉ, bueipõecʉ, Jʉ̃menijicʉi mácʉbu mʉ. Ñʉja Israecavʉ ñʉje jabocʉbu mʉ, arejame Jesúre Natanael.
JOH 1:50 Quénora Jesúcapũravʉ arejame ʉ̃́re: —¿“Jocʉcʉ cãchinoi mʉre jã́vʉ” ji aiyede, “Jʉ̃menijicʉi mácʉbu mʉ”, ayʉrʉ̃ yʉre? Pʉeno ji apejĩe parʉé ji d̶aquiyede jã́cʉyʉmu mʉ.
JOH 1:51 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõ vorĩ nʉinore jã́rajaramu mʉja. Nore Jʉ̃menijicʉi ángeleva, jõd̶aivʉre aru mʉivʉre jã́rajaramu mʉja. Aru ne coricai cʉcʉyʉmu yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, arejame ñʉjare Jesús.
JOH 2:1 Pʉcajãravʉa yóboi, Galilea ãmicʉrõi, Caná ãmicʉriĩmaroi, pʉrʉbʉoivʉ ne torojʉve teino marejávʉ̃. Aru Jesúi paco cʉrejaco noi.
JOH 2:2 Jesús aru ñʉja ʉ̃i bueimara ina pʉrʉbʉoivʉ ne cutuimaracavʉ barejacárã.
JOH 2:3 Ñʉje ãiye bajure ũcuiye cũinéjavʉ̃ya. Jesúre coyʉcodarejaco jípaco: —Bʉcʉrʉ, javeta ũcuiye, vino ʉ́yaicoro, cũivʉ́ die, arejaco Jesúre.
JOH 2:4 —Báco, ¿aipe teni yʉre que ad̶orʉ̃? Ji memeinʉmʉ eabevʉ cãreja, arejame jípacore Jesús. Ãniñami cʉ̃ramicavʉ ne yebacavʉ yebai nʉri, yópe arejacod̶a õ:
JOH 2:5 —Jímacʉi cõjeiyepe d̶ajarã mʉja, arejacod̶a Jesúi paco.
JOH 2:6 Nore cʉrejavʉ̃ seis paibʉa jorobʉa, cʉ̃rajorobʉa. Ʉrabʉa jorobʉa baju, cũinábʉ cincuenta o setenta pailitros baju eaibʉ barejávʉ̃. Dibʉá ocoque buiváibʉare cʉvarejacarã ñʉja judíova, ñʉje cojarãjiyepe aivʉ, ñʉje nópe teni cõmajinope Jʉ̃menijicʉi me jã́quiyepe aivʉ ñʉjare. Que teni iñamicavʉ máre cʉvarejaima dibʉáre.
JOH 2:7 —Ocore ĩni, davarĩ, dibʉáre buivájarã mʉja, arejame nócacʉi yebacavʉre Jesús. Na jʉ arĩ, dibʉáre yuyeni, buivárejaima.
JOH 2:8 —Que d̶arĩ quĩ́jinora doarĩ, torojʉve teino upacʉre nʉvajara mʉja. Ʉ̃i ũcuri dápiaquiyepe arĩ, jínanʉjara, arejame ina yebacavʉre. Jʉ arĩ, ñai torojʉve teino upacʉre diede nʉvari, jídejaima.
JOH 2:9 Die oco báquede Jesús oatʉvarĩ, vino ʉ́yaicoro tede d̶arejame. Ñai torojʉve teino upacʉ die ũcuiyede ũcuri jã́rejame. Ʉ̃́capũravʉ majibedejame ã́roi ne ĩ́ye báquede diede. Ʉbenita ina yebacavʉcapũravʉ, ina ocoque dibʉáre yuyeivʉ bácavʉ, me majidejaima. Ũcuri jã́ri, pʉrʉbʉoyʉre cuturejame ñai torojʉve teino upacʉ.
JOH 2:10 Dayʉ bácʉre yópe arejame ñai torojʉve teino upacʉ: —Mamarʉmʉre ũcuiye me bajure jíyavʉ̃ maja maje cutuimarare. Aru yóbota, na ũcuri vainí tʉivʉre jã́ri, majiéda meacorore náre jíyavʉ̃ maja. Que d̶abetevʉra mʉ. Mamarʉmʉre meacorore yavedebu mʉ. Aru yóbota, méne ũcuiyede jívʉ mʉ, arejame pʉrʉbʉoyʉre ñai torojʉve teino upacʉ.
JOH 2:11 Que teni põeva ne d̶arĩ majibenore d̶arejame Jesús, jã́d̶ovacʉyʉ ʉ̃i majiéde. Galilea ãmicʉrõi, Caná ãmicʉriĩmaroi, ʉ̃i ocore oatʉvainoque, Jesús bʉ́rejame põeva ne d̶arĩ majibede ʉ̃i d̶aiyede. “Jʉ̃menijicʉi epeimʉme ʉ̃”, põevare are d̶ayʉ, nópe náre jã́d̶ovarejame Jesús. Aru “Cristo bajube ʉ̃” arĩ, me jʉ arejacarã ñʉja ʉ̃i bueimara.
JOH 2:12 No yóboi Capernaum ãmicʉriĩmaroi nʉrejame Jesús. Ʉ̃́re yóvarãnʉrejacarã jípaco, ʉ̃i yóva, aru ñʉja ʉ̃i bueimara. Nore obebejãravʉa cʉrejacarã.
JOH 2:13 Pascua ãmicʉrijãravʉ torojʉve teijãravʉ baquinó eare nʉino marejávʉ̃. Ñʉja judíova ñʉje torojʉve teinʉmʉ marejávʉ̃ no, Jʉ̃menijicʉi etavaiye báque boje ñʉjeñecuva mácavʉre Egipto ãmicʉrijoborõre jocarĩ. Dinʉmʉre Jerusalén ãmicʉriĩmaroi nʉrejaima obedivʉ judíova. Que baru Jesús máre mʉri nʉrejame.
JOH 2:14 Mʉri nʉri, earĩ, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine jã́cʉnʉrejame Jesús. Diñami tãibʉrã earĩ, ecorĩ oteivecʉva, ovejava, aru jurevare bojed̶aivʉre jã́rejame. Nácapũravʉ põevare ʉrarõ ne tãutʉrare ĩnejaima. Apenoa joborõacavʉ ne tãutʉrare oatʉvaipõeva dobarivʉre máre jã́rejame nore.
JOH 2:15 Que baru cainimea ĩni, ʉ̃i jara boaquímene cãriárejame. Cãriári bʉojarĩ, dimeque jara popeni, diñami cʉrivʉre jaetovarejame Jesús ina tãibʉi cʉrĩ bojed̶aivʉre ne ãimaraque. Tãutʉrare oatʉvaivʉre máre jararĩ, ne jã́d̶ovaivare japʉporĩ, moari najuárejame, jarʉvacʉyʉ ne tãutʉratʉravare joborõi.
JOH 2:16 Jurevare bojed̶aivʉre yópe arejame: —Nʉjara mʉja, mʉje bojed̶ajʉromarare ĩni. Jipacʉre mearore jíñamimu yo. Bojed̶aiñami d̶abejarã jipacʉi cʉ̃ramine, arejame náre Jesús.
JOH 2:17 Jesús ʉ̃i que aiyede, Jʉ̃menijicʉi yávaiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquede ãrʉrejacarã ñʉja, ʉ̃i bueimara. “Mʉ, Jʉ̃menijicʉ, apevʉ ãmeina d̶arãjivʉbu yʉre. Que baru mi cʉ̃ramine jecʉrĩ vaivʉ yʉ”, apecʉ bácʉ ʉ̃i aiye báquede toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
JOH 2:18 Ina judíova ñʉje jabova yávarãdarejaima Jesúre: —Jʉ̃menijicʉi mʉre que d̶aicõjenu, ñʉjare jã́d̶ovajacʉ põeva ne d̶arĩ majibede mi d̶ainore, arejaima ina jabova.
JOH 2:19 Jesús arejame náre: —Iñamine bíjarorĩ jarʉvajarã mʉja. Iñamine mʉje jarʉvarĩburu yóbecʉrijãravʉa yóboi, mʉje jarʉvaiñami mácarõre mead̶acʉyʉmu yʉ, arejame Jesús.
JOH 2:20 Ina judíova arejaima ʉ̃́re: —Cuarenta y seis paiʉjʉa baju diñamine núvari ñájiquemavʉ memeipõeva. ¿Aru mʉ yóbecʉrijãravʉa memeni, diñamine mead̶ayʉ bʉojaje bárica mʉ? arejaima ñʉje jabova Jesúre.
JOH 2:21 Ʉbenita diñami bajure ayʉ ãmenejame Jesús. Ʉ̃i bajure cʉ̃ramipe ayʉ barejáme ʉ̃. Ʉbenita majibedejaquemavʉ na, jabovacapũravʉ.
JOH 2:22 Majibenidurejacarã ñʉja máre, Jesús ʉ̃i que aiyede. Ʉbenita ʉ̃i nacajariburu yóboi yainore jarʉvarĩ, ʉ̃i que aiye báquede dápiarĩ, ãrʉrejacarã ñʉja, ʉ̃i bueimara. Ãrʉrivʉ ʉ̃i coyʉiye báquede aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede máre jʉ arejacarã ñʉja ʉ̃i bueimara.
JOH 2:23 Pascua torojʉve teinʉmʉ, Jesús ʉ̃i cʉedeca Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, ʉ̃́re jʉ arĩdurejaima põeva obedivʉ. Ne jã́iye boje ʉ̃i jã́d̶ovaiyede põeva ne d̶arĩ majibede, “Jʉ̃menijicʉi epeimʉ Cristobe ʉ̃”, arejaima na.
JOH 2:24 Ʉbenita Jesúcapũravʉ náre coreóvarĩ, “Jãve abema na”, arĩ dápiarejamed̶a. Me baju põevare coreóvarejaquemavʉ ʉ̃.
JOH 2:25 Ʉ̃́re jaʉbevʉ apecʉ ʉ̃i coyʉiye aipe ãrojaene põevare. Me majidejaquemavʉ põeva ne dápiaiyede. Quénora ʉ̃i baju coreóvarejaquemavʉ náre.
JOH 3:1 Cũinácʉ ʉ̃mʉ Nicodemo ãmicʉcʉ barejáme, ñʉja judíova ñʉje jabovacacʉ. Fariseo ãmicʉriyajubocacʉ barejáme Nicodemo.
JOH 3:2 Cũináñami Jesúre borotecʉearejamed̶a. —Mʉ, bueipõecʉ, coreóvaivʉbu ñʉja mʉre Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre, buecʉyʉre ʉ̃ jiede. Que baru ácʉ põecʉ Jʉ̃menijicʉi parʉéde cʉvabecʉ baru, d̶aiye majibebi yópe põeva ne d̶arĩ majibede mi d̶aiyepe. Que baru mʉ́que cʉbi Jʉ̃menijicʉ, arejamed̶a Nicodemo Jesúre.
JOH 3:3 —Jãve coyʉyʉbu mʉre: Ácʉ põecʉ bedióva cojedeca ʉ̃i põetebedu mamaũmeque, ʉ̃́re jabotebecʉyʉme Jʉ̃menijicʉ, arejamed̶a Jesús.
JOH 3:4 —¿Aipe teni? ¿Bedióva cojedeca jʉed̶ocʉpe põeteiye majidi bʉcʉcʉ? Jãve bʉcʉcʉ jípacoi yapibʉrã ĩmari, põeteyʉ bʉojabebi, arejamed̶a Nicodemo.
JOH 3:5 Ʉ̃́re arejamed̶a Jesús: —Jãve coyʉyʉbu mʉre: Ácʉ põecʉ ʉ̃i põetebedu ocoque aru Espíritu Santoque máre, ʉ̃́re jabotebecʉyʉme Jʉ̃menijicʉ.
JOH 3:6 Põevai mára põevatamu. Ʉbenita ñai Espíritu Santoi põed̶aimara mamaũmeque epeimaratamu na. Que baru Jʉ̃menijicʉi máramu.
JOH 3:7 “Ácʉ põecʉ bedióva cojedeca ʉ̃i põetebedu mamaũmeque, ʉ̃́re jabotebecʉyʉme Jʉ̃menijicʉ”, ji aiyede mʉre ʉrarõ baju dápiabejacʉ mʉ.
JOH 3:8 Ũmebo darĩ japuinopebu no. Ã́ri japurĩ nʉiyʉrõ nʉquiyebu. Ũmebo japuinore maja quéda jápiad̶avʉ̃. Jã́ino ãmevʉ no. Quédecabu Espíritu Santoi põed̶aimara mamaũmeque. Jã́ri majino ãmevʉ no, arejamed̶a Jesús.
JOH 3:9 —¿Aipe aiyʉrõ márica no, mi que aino? arejamed̶a Jesúre Nicodemo.
JOH 3:10 Ʉ̃́re arejamed̶a Jesús: —Mʉrecabu judíova ne bueipõeva me majidivʉcacʉ. ¿Jápiarĩ eabecʉrʉ̃ mʉ iye ji mʉre coyʉiyede?
JOH 3:11 Jãve coyʉyʉbu mʉre: Ñʉje majiéde mʉjare coyʉrĩduyavʉ̃ ñʉja. Ñʉje jã́iye bajure coyʉrĩduyavʉ̃. Ʉbenita jʉ abevʉ mʉja ñʉje coyʉrĩduiyede.
JOH 3:12 Ijãravʉquede coyʉrĩduvʉ yʉ. Ʉbenita ji coyʉiyede jʉ abevʉ mʉja. Ijãravʉquede coyʉiyede jʉ abevʉ baru, cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõquede ji coyʉquiyede jʉ abenajaramu mʉja.
JOH 3:13 Cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi mʉri nʉri, cojedeca ijãravʉi ẽmeni dayʉ bácʉ cʉbebi. Que baru ácʉ ijãravʉcacʉ cavarõ mearoquede coyʉiyede coyʉbebi. Yʉrecabu Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe. Cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi cʉcʉ bácʉ ijãravʉi darejacacʉ yʉ. Que baru cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõquede coyʉiyede coyʉiye majivʉ yʉ.
JOH 3:14 Yópe Moisés bácʉi d̶aiye báquepe, ʉ̃i cʉede cãreja põecʉbenoi, ãd̶ape paino bronce ãmicʉrõ tãuque d̶aino mácarõque, nopedeca vaiquíyebu yʉre. Ʉ̃i d̶aimʉ mácʉre jocʉyo ʉ̃mʉjʉriyorã jẽori, jãmʉórejaquemavʉ Moisés bácʉ. Nopedeca yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, jocʉcʉrã jẽori, jãmʉórajarama põeva.
JOH 3:15 Yʉre yópe d̶aivʉre jã́ri, caivʉ põeva yʉre jʉ aivʉ baru, cʉvarãjarama jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cavarõ mearoi, arejamed̶a Jesús.
JOH 3:16 Coyʉre nʉrejamed̶a Jesús: —Quécʉra, cũinácʉrabu yʉ Jʉ̃menijicʉi mácʉ. Pare baju ijãravʉcavʉre ʉcʉ, yʉre darorejame Jʉ̃menijicʉ yore. Jaʉrabeda toabo cũiméboi ne nʉmenajiyepe ayʉ, yʉre jʉ aivʉre jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉre d̶aibi Jʉ̃menijicʉ cavarõ mearoi.
JOH 3:17 Jʉ̃menijicʉ darobedejame yʉre, ji ñájine d̶aquiyepe ayʉ ijãravʉcavʉre ne ãmeina teiye boje. Quénora darorejame yʉre, ji mead̶aquiyepe ayʉ náre.
JOH 3:18 Yʉre jʉ aivʉ bácavʉre ñájine d̶abecʉyʉme Jʉ̃menijicʉ. Ʉbenita yʉre jʉ abevʉre ñájine d̶acʉyʉme Jʉ̃menijicʉ, ne jʉ abe boje yʉre, Jʉ̃menijicʉi mácʉ cũinácʉra.
JOH 3:19 Yópe d̶arĩ Jʉ̃menijicʉ apevʉre “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inoi”, aru apevʉre “Boropateivʉbu mʉja ji jã́inoi”, coyʉyʉbe. Ji daiye boje ijãravʉi, põevare majide d̶aivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene, yópe pẽoino jã́re d̶aiyepe náre. Aru ijãravʉcavʉ ne ãmeina teiye ñeminopebu. Põeva yʉre ʉbema. Quénora ne ãmeina teiyede ʉma na. Nárecabu Jʉ̃menijicʉ “Ñájinajaramu mʉja”, ʉ̃i arĩ coyʉimara, ne ʉbe boje yʉre.
JOH 3:20 Caivʉ ina ãmeina teivʉ yʉre jã́d̶ovaicõjeiyʉbema ne ãmeina teiyede. Que baru yʉre pẽoñʉpe, ne ãmeina teiyede jã́d̶ovañʉre, jã́iyʉbema.
JOH 3:21 Ʉbenita caivʉ ina jʉ aivʉ Jʉ̃menijicʉre, ñai ayʉre jãvene, yaveiyʉbema ne d̶aiyede. Quénora jã́d̶ovad̶ama ne d̶aiye caiyede yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Que baru yʉre pẽoñʉre vod̶ama, arejamed̶a Jesús.
JOH 3:22 No yóboi Judea ãmicʉrijoborõi nʉrejame Jesús, ñʉja ʉ̃i bueimaraque. Nore cʉrejacarã ñʉja obedijãravʉa. Nócavʉre Jʉ̃menijicʉque jã́d̶ovaivʉ barejacárã ocoque.
JOH 3:23 Aru Enón ãmicʉriĩmaro baji, Salim ãmicʉrõ joabejĩno, cʉrejamed̶a Juan Bautista máre. Põeva ʉ̃́re eaivʉre Jʉ̃menijicʉque jã́d̶ovañʉ marejámed̶a, oco ʉrarõ cʉe boje nore.
JOH 3:24 Dinʉmʉre cãreja Juan Bautistare jẽni, nʉvari, bʉobedejaimad̶a ñʉje jabova.
JOH 3:25 Juan Bautista ʉ̃i bueimaracavʉ copʉ yávarĩ bʉ́rejaimad̶a cũinácʉ judíoque, ñʉje d̶arĩ cõmajiyede Jʉ̃menijicʉi me jã́quiyepe aivʉ ñʉjare.
JOH 3:26 Que teni yávarĩ bʉojarĩ, Juan Bautistare coyʉrãearejaimad̶a ina ʉ̃i bueimaracavʉ: —Mʉ, bueipõecʉ, ñai mʉ́que cʉ́vacacʉ Jordã́d̶a ãnidʉvei, mi coyʉvacamʉ Jʉ̃menijicʉi majiéque, ʉ̃́vacari põevare Jʉ̃menijicʉque jã́d̶ovaimi ocoque. Obedivʉ nʉñama ʉ̃́que caride, arejaimad̶a.
JOH 3:27 Yópe arĩ, náre coyʉrejamed̶a Juan Bautista: —Põecʉ cʉbebi ʉ̃i d̶aiyepe d̶arĩ bʉojayʉ, Jʉ̃menijicʉi ʉ̃́re parʉre d̶abedu.
JOH 3:28 Mʉjavacari jápiad̶avʉ̃ ji coyʉrĩduiye báquede. “Cristo ãmevʉ yʉ”, acacʉ yʉ mʉjare. Quéda ʉ̃́re coyʉrĩ jipocateicõjeimʉmu yʉ.
JOH 3:29 Yópebu yʉ Cristoque. Pʉrʉbʉocʉyʉ nomicʉcʉyʉme. Aru ʉ̃i yóvaimʉ, ñai mead̶ayʉ bácʉ ne pʉrʉbʉoiyede, torojʉbi ʉ̃i jápiaiyede ñai pʉrʉbʉocʉyʉ ʉ̃i yávainore. Ñai yóvaimʉ ʉ̃i teinope teyʉbu yʉ. Que baru põeva Jesúque nʉivʉre jã́ñʉ, ʉrarõ torojʉvʉ yʉ ji ũmei.
JOH 3:30 Pʉeno parʉcʉ nʉcʉyʉme Jesús. Ʉbenita parʉbecʉ nʉcʉyʉmu yʉ. Põeva ne pued̶aimʉ macʉyʉ́me ʉ̃. Ʉbenita pued̶abejarãri yʉre, arejamed̶a Juan Bautista.
JOH 3:31 Coyʉre nʉrejamed̶a Juan Bautista: —Cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi cʉcʉ bácʉ, ijãravʉi ẽmeni darĩ, caivʉ ijãravʉcavʉ maje pʉeno majibi. Ijãravʉcacʉ yócacʉbe. Que baru majibi yóque majiéde. Ʉbenita cavarõ mearore ẽmeni dayʉ bácʉ yócavʉ maje pʉeno majibi.
JOH 3:32 Ñai cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi cʉcʉ bácʉ ʉ̃i jã́iye báquede coyʉrĩduibi. Ʉbenita ʉ̃i coyʉiyede jʉ abema obedivʉ yócavʉ.
JOH 3:33 Que baru ácʉ põecʉ jʉ ayʉ baru ʉ̃i coyʉiyede, Jʉ̃menijicʉi jãve aiyede, “Jãvemu”, ayʉtame ʉ̃.
JOH 3:34 Jecʉbecʉva Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i Espíritu Santore cʉre d̶aibi Cristoque. Que baru Cristo, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ijãravʉi, Jʉ̃menijicʉ jiede coyʉibi.
JOH 3:35 Mamacʉre pare ʉbi majepacʉ Jʉ̃menijicʉ. Caiyede aru caivʉre pʉrʉcʉvaicõjeimi ʉ̃ mamacʉre.
JOH 3:36 Caivʉ jʉ aivʉ mamacʉre, Cristore, jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cavarõ mearoi cʉvama na. Ʉbenita caivʉ jápiabevʉ ʉ̃́re, Cristore, jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cavarõ mearoi cʉvabema na. Quénora ne jápiaiyʉbe báque boje, náre ʉrarõ ñájine d̶acʉyʉme Jʉ̃menijicʉ, arejamed̶a Juan Bautista.
JOH 4:1 Obedivʉ ʉ̃i bueimara cʉvarejamed̶a Juan Bautista. Ʉbenita pʉeno obedivʉ ʉ̃i bueimara cʉvarejame Jesús. Aru Jesúi Jʉ̃menijicʉre jã́d̶ovaimara mácavʉ ocoque obedivʉ barejáima Juan Bautista ʉ̃i Jʉ̃menijicʉre ocoque jã́d̶ovaimara mácavʉ pʉeno. Ʉbenita Jesúcapũravʉ põevare Jʉ̃menijicʉre jã́d̶ovamenejame ocoque. Quénora ñʉja, ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare jã́d̶ovaicõjenejame náre ocoque. Ina fariseo ãmicʉriyajubocavʉ, põeva “Jesús obedivʉ ʉ̃i bueimara cʉvabi Juan Bautista pʉeno”, ne arĩ boroteiyede jápiarejaimad̶a.
JOH 4:3 Jesús jápiayʉ bácʉ ina fariseova ne coreóvaiyede iye borore ʉ̃́ra, Judea ãmicʉrõre dajocarĩ nʉri, Galilea ãmicʉrijoborõi nʉrejame. Aru ʉ̃́que nʉrejacarã ñʉja.
JOH 4:4 Ñʉje nʉiyede Galileai, Samaria ãmicʉrijoborõi vaiye jaʉrejavʉ̃ ñʉjare.
JOH 4:5 Vaidé nʉri, Samariacarõ ĩmaro, Sicar ãmicʉriĩmaroi ẽmenejacarã ñʉja. Sicar bajita cʉrejaquemavʉ no joborõ, ñʉjeñecu mácʉ Jacob bácʉ ʉ̃i jíno mácarõ ʉ̃i mácʉ, José bácʉre.
JOH 4:6 Nore cʉvʉ ne oco doaicobe, Jacob bácʉi oco doaicobe. Jãravʉ corica baji barejávʉ̃. Joa baju mari, darĩ, ʉetʉrejame Jesús. Que baru no oco doaicobe ẽcarʉi dobarejame, jabʉóvacʉyʉ.
JOH 4:7 Ʉ̃i jabʉóvaiyede, ĩmaroi ẽmeni nʉrejacarã ñʉja, ñʉje ãrajiyede bojed̶arãnʉivʉ. Ñʉje nʉriburu yóboi, oco doainore ẽmeni earejacod̶a cũináco Samariacaco. Oco doacodad̶o barejácod̶a. —Oco, ji ũcuquiye jíjaco yʉre, arejamed̶a oco doacodad̶ore Jesús.
JOH 4:9 Ʉbenita Samariacavʉre judíova ne pʉque ʉbe boje, cuecumari dápiarĩ yópe arejacod̶a Jesúre: —Judíobu mʉ. Aru yʉ Samariacacobu. ¿Aipe teni yʉre ũcuiye jẽniañʉrʉ mʉ? arejacod̶a.
JOH 4:10 Ṍre arejamed̶a Jesús: —Jʉ̃menijicʉ mʉre jíjʉroede majibevʉ mʉ. Yʉ mʉre ocore jẽniañʉre, majibevʉ mʉ. Yʉre majico baru, “Ocore jíjacʉ”, yʉre ajebu mʉ. Aru nópe jẽniad̶ore apʉre d̶aiocore mʉre jíjebu yʉ, arejamed̶a ṍre Jesús.
JOH 4:11 Jesúre arejacod̶a: —¿Aipe ayʉrʉ̃ mʉ yʉre? Ʉ̃mʉjʉricobebu yo. Aru mi oco doaquino cʉvabevʉ mʉ. ¿Ã́ri apʉre d̶aicorore, mi ocore, ĩcʉyʉrʉ̃ mʉ?
JOH 4:12 Dicobede jídejaquemavʉ majeñecu mácʉ, Jacob bácʉ. Javede ʉ̃ mácʉ aru ʉ̃i mára mácavʉ yore ocore ĩni ũcurejaquemavʉ. Aru jídejaquemavʉ ne oteiãimara mácavʉre. ¿Jacob bácʉ pʉeno parʉcʉrʉ̃ mʉ? arejacod̶a ʉ̃́re.
JOH 4:13 Ṍre arejamed̶a Jesús: —Ácʉ põecʉ ũcuñʉre oco dicobequede, bedióva cojedeca cũiñóquiyebu ʉ̃́re.
JOH 4:14 Ʉbenita ácʉ põecʉ iye ocore, ji jíquicorore, ũcuñʉ mácʉre cũinára, ye cũiñómequiyebu ʉ̃́re cojedeca. Ji jíquicoro oco pĩapóinope teni, jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvacʉyʉme ji jíquicorore ũcuñʉ mácʉ, arejamed̶a Jesús.
JOH 4:15 Ico nomió arejacod̶a: —Jede, mi aicorore, iye ocore, jíjacʉ yʉre caride. Ji ũcucojiye jíjacʉ yʉre, bedióva cojedeca cũiñómequiyepe ayʉ yʉre aru ji oco doacodabecojiyepe ayʉ yore jãravʉa coapa, arejacod̶a õ.
JOH 4:16 Õi que arĩburuta, ṍre yávarejamed̶a Jesús: —Mimarepacʉre cutuconʉjaco mʉ. Ʉ̃́re davajaco yʉre, arejamed̶a ṍre.
JOH 4:17 —Jimarepacʉ cʉbebi, arejacod̶a õ. —Jãve ad̶obu mʉ. Mimarepacʉ baju cʉbebi.
JOH 4:18 Cũinápʉrʉpe paivʉ ʉ̃mʉva cʉrĩduavʉ̃ mʉ. Aru caricacʉ mi yóvaimʉ, mimarepacʉ baju ãmemi ʉ̃. Jãve baju ad̶obu mʉ, arejamed̶a ṍre Jesús.
JOH 4:19 —Yʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ batedébu mʉ.
JOH 4:20 Yore, yócacũ cʉ̃racũre Jʉ̃menijicʉre mearore jídejaquemavʉ ñʉjeñecuva mácavʉ. Ʉbenita “Jerusalẽ́vacari Jʉ̃menijicʉre mearore jíye jaʉvʉ”, ad̶avʉ̃ mʉja judíova, arejacod̶a õ.
JOH 4:21 Jesús arejamed̶a: —Ji coyʉiyede me jápiajaco. Jãvetamu ji coyʉiye. Apejãravʉa daquijãravʉa baquiyé põeva Jʉ̃menijicʉre mearore jínanʉmenajarama Jerusalẽ́i aru dicũ cʉ̃racũi máre.
JOH 4:22 Mʉja Samariacavʉ mʉje mearore jímʉre majibevʉ mʉja. Ʉbenita ñʉja judíova majivʉ. Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i daroimʉ mácʉ põevare mead̶aipõecʉ ñʉjecʉbe. Que baru majinineca Jʉ̃menijicʉre mearore jívʉbu ñʉja judíova.
JOH 4:23 Ji aijãravʉa daquijãravʉa baquiyé jave eare nʉivʉ. Dinʉmʉ maquinóre põevare mearore jíde d̶acʉyʉme ñai Espíritu Santo Jʉ̃menijicʉre yópe jãve coyʉiyepe. Põeva nápe paivʉ quévʉra ʉ̃́re mearore jíyʉrivʉre ʉbi Jʉ̃menijicʉ.
JOH 4:24 Jʉ̃menijicʉrecabe cʉre d̶ayʉ caivʉre. Põeva mearore jíni majidivʉbu ʉ̃́re, yópe jãve coyʉiyepe ñai Espíritu Santo ʉ̃i nópe majide d̶aiyede, ʉ̃i náre cʉre d̶aiyeque mamaũmeque, arejamed̶a Jesús.
JOH 4:25 Ʉ̃́re arejacod̶a: —Majivʉ yʉ Mesíare, Jʉ̃menijicʉi epeimʉre, põeva ne aimʉre Cristo, dacʉyʉre. Aru ʉ̃i daquiyede, caiyede majare coyʉrĩ jebecʉyʉme, arejacod̶a.
JOH 4:26 —Yʉ́bu Cristo, mʉre boroteyʉ, arejamed̶a ṍre Jesús.
JOH 4:27 Ico nomióre ʉ̃i que coyʉiye bajure copaidarejacarã ñʉja, ĩmaroi cuivʉ bácavʉ. Pare dápiaivʉ ñʉje jã́iye boje ʉ̃́re boroteyʉre nomióque, “¿Aipe teni ṍque boroteyʉrʉ̃ mʉ?” ájʉrorivʉ barejacárã ñʉja. Ʉbenita ʉ̃́re jẽniari jã́menejacarã.
JOH 4:28 Ṍcapũravʉ õi oco doaibʉre noi ñóri, copainʉrejacod̶a õi cʉriĩmaroi. Noi nʉri, earĩ, nócavʉre coyʉrejacod̶a:
JOH 4:29 —Jã́radajarã mʉja. ¿Yʉre ji teiye báque caiyede coyʉyʉ, Cristo bárica ʉ̃? arejacod̶a náre.
JOH 4:30 Õi que arĩburu yóboi, ṍque jã́radarejaquemavʉ diĩmarocavʉ.
JOH 4:31 Ĩmarocavʉ ne edabede cãreja, ñʉje bojed̶aiye báque ãiyede Jesúre ãicõjenidurejacarã ñʉja. —Mʉ, bueipõecʉ, ãiyede ãjacʉ mʉ, arĩdurejacarã Jesúre.
JOH 4:32 —Mʉje majibede ãiye cʉvavʉ yʉ, arejame ñʉjare Jesús.
JOH 4:33 Aru ñʉje bajumica boroteivʉ, jẽniari jã́rejacarã: —¿Ʉ̃́re ãiye davarãma apevʉ? arejacarã.
JOH 4:34 Aru Jesús arejamed̶a: —Maja ãiyede ãri bʉojarĩburu ũmedaivʉ maja. Quédeca yʉ d̶ayʉ yópe yʉre daroyʉ bácʉ ʉ̃i ʉrõpe aru bʉojayʉ iye d̶aiyede ʉ̃i d̶aicõjeiye báquede yʉre, ũmedaivʉ yʉ.
JOH 4:35 “Yóvaicʉvaivʉ aviáva bʉcʉquiyebu maje ãiye”, majidivʉ ne coyʉino mácarõpe aiyavʉ̃ mʉja. Ʉbenita yʉ coyʉyʉbu mʉjare. Ãiye jẽinʉmʉ jave eaivʉ. Ãnina majare edaivʉre jã́jara mʉja. Ãiyede jẽiyepebu na. Vea coboiyede jã́ri, ĩ́ye jaʉvʉ no. Quédecabu ãnina, majare edaivʉ. Vea coboiyepedeca javeta yʉre jʉ aivʉ barãjárama na.
JOH 4:36 Põevare yʉre jʉ are d̶ayʉ bácʉ ãiyede jẽñʉ mácʉpedeca torojʉbi. Ʉ̃i memeiye boje, yʉre ʉ̃i jʉ are d̶aimarare torojʉbi. Põevare jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvare d̶aibi. Que baru torojʉbi ʉ̃. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉrĩ bʉ́yʉ bácʉre, oteipõecʉpe páyʉ, cad̶ateibi põevare yʉre jʉ are d̶aipõecʉ. Aru põeva ne jʉ aiyede torojʉma ina pʉcarã.
JOH 4:37 Majidivʉ ne coyʉino mácarõpe, “Cũinácʉ oteibi aru apecʉta ãiyede ĩ́mi”, jãvetamu no caride.
JOH 4:38 Ãiyede jẽivʉpe paivʉre mʉjare jaroyʉtamu yʉ, põeva yʉre ne jʉ arãjiyepe ayʉ. Ʉbenita mʉja ãmeteavʉ̃ mamarʉmʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉrĩ bʉivʉ náre. Mʉje jipocai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉrĩ bʉ́quemavʉ apevʉ. Apevʉ ne coyʉimara mácavʉre yʉre jʉ are d̶ajarã mʉja caride. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jápiarĩduivʉ bácavʉ yʉre jʉ ajarãri na, arejame Jesús ñʉjare majicayʉ. Ʉ̃i que aiyedata edarejaima ĩmarocavʉ, Jesúque boroted̶o bácoi cutuimara mácavʉ.
JOH 4:39 Õi aiye boje Jesúrã, “Ji teiye báque caiyede coyʉibi”, obedivʉ Samariacavʉ jʉ arejaquemavʉ ʉ̃́re.
JOH 4:40 Que baru ne edaiyede ʉ̃i yebai, “Ñʉjaque cʉjacʉ cãreja”, arejaima Jesúre ina Samariacavʉ. Dinʉmʉ pʉcajãravʉa náque cʉrejame Jesús, náre bueyʉ ne ĩmaroi.
JOH 4:41 Jesúque boroted̶o báco õi coyʉiye boje náre, ʉ̃́re jʉ arejaquemavʉ apevʉ. Ʉbenita ʉ̃́que boroteivʉ obedivʉ baju barejáima ʉ̃́re jʉ aivʉ.
JOH 4:42 Que baru Jesúque boroted̶o bácore õi cuturĩ davaimara mácavʉ arejaima: —Caride ʉ̃́re jʉ aivʉ ãmevʉ ñʉja mi coyʉiye báque boje. Quénora ʉ̃́re jʉ aivʉbu ñʉje baju jápiaiye báque boje ʉ̃i coyʉiyede. Me majivʉ ñʉja Jesúre caivʉ põevare mead̶aipõecʉre, arejaima na.
JOH 4:43 Pʉcajãravʉa náque cʉrĩburu yóboi, Galilea ãmicʉrõi nʉrejacarã ñʉja cojedeca, Jesúque nʉivʉ.
JOH 4:44 Javede ʉ̃́vacari arejame ñʉjare: “Cʉbebi Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ ʉ̃i joborõcavʉ ne pued̶aimʉ”, arejame ñʉjare Jesús.
JOH 4:45 Jipocamia, Pascua torojʉve teinʉmʉre, apevʉ Galileacavʉ nʉrejaquemavʉ Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. Nore Jesúre põeva ne d̶arĩ majibede d̶ayʉre jã́ivʉ bácavʉ barejáima. Que baru Jesús ʉ̃i eaiyede ne joborõi cojedeca, ʉ̃́re torojʉrivʉ copʉ etarejaima nócavʉ.
JOH 4:46 Oco báquede Jesús ʉ̃i ũcuiye d̶aino mácarõi Caná ãmicʉriĩmaro, Galileacarõi, copainʉrejacarã ñʉja Jesújã cojedeca. Nore, Canái, cʉrejame cũinácʉ jabovacacʉ. Aru Capernaum ãmicʉriĩmaroi cʉrejamed̶a ʉ̃i mácʉ, pare ijeteyʉ.
JOH 4:47 Que baru ñai jabocʉ jápiayʉ bácʉ Jesúi copaiyede Galileaita, Judeare jocarĩ, jã́cʉdarejame ʉ̃i yebai. Jesús yebai edarĩ, yópe arĩ jẽniarejame Jesúre: —Jímacʉ pare baju ijeteyʉbe ʉ̃. Maumejieneca yaiquíjibi. Ʉ̃́re jã́cʉnʉri, ʉ̃́re mead̶acajacʉ yʉre, arejame Jesúre ñai jabocʉ.
JOH 4:48 —Yʉre põeva ne d̶arĩ majibede d̶ayʉre jã́mevʉ baru, yʉre ye jʉ abenajaramu mʉja, arejame ʉ̃́re Jesús.
JOH 4:49 Ʉbenita Jesúre nʉicõjenidurejame ñai jabocʉ. —Maumena dajacʉ. Yʉ́que jã́cʉdajacʉ mʉ, jímacʉi yaiquíye jipocai. Yaibécʉbe cãreja jímacʉ, arĩdurejame Jesúre.
JOH 4:50 Aru Jesús arejame ʉ̃́re: —Meaquiyebu. Mi cʉrõi copainʉjacʉ mʉ caride. Mímacʉ yaibécʉbe, arejame. Jesús ʉ̃i coyʉiyede jʉ arĩ, cũiná copainʉrejamed̶a ñai jabocʉ.
JOH 4:51 Ʉ̃i cʉrõi eare nʉñʉre copʉrejaimad̶a ʉ̃́re memecaivʉ. —Mímacʉ ũmedabi ʉ̃, arejaimad̶a ʉ̃́re.
JOH 4:52 —¿Aipiye bajure ũmedari ʉ̃? jẽniari jã́rejamed̶a ʉ̃́re memecaivʉre. —Ẽnoa marede, jãravʉ corica yójĩboi moino buruvʉ ʉ̃́re, arejaimad̶a.
JOH 4:53 Ne que aiyede, ñai jabocʉ coreóvarejamed̶a. Jesús “Mímacʉ meacʉbe caride”, ʉ̃i aiora bácarõre ñai jabocʉi mácʉ ũmedarejamed̶a. Dinʉmʉre ñai jabocʉ aru caivʉ ʉ̃i cʉ̃ramicavʉ máre Jesúre jʉ arejaimad̶a.
JOH 4:54 Judea ãmicʉrõi cʉcʉ bácʉ, Galilea ãmicʉrõi edarĩ, cʉcʉ, põeva ne d̶arĩ majibenore d̶arejame Jesús. Jabocʉi mácʉre ũmedavainoque, pʉque põeva ne d̶arĩ majibe bajure d̶arĩ jã́d̶ovarejame Jesús.
JOH 5:1 No yóboi Jerusalén ãmicʉriĩmaroi ñʉja judíova ñʉje torojʉve teino cũináro cʉrejavʉ̃ cojedeca. Que baru ñʉja Jesújã máre no ĩmaroi jã́cʉnʉrejacarã.
JOH 5:2 Diĩmaro biaido jedevacobe bajita, ovejava ne ecoicobe jedevacobena cʉrejavʉ̃ cũinábʉ cuyaibʉ. Judíova ñʉje yávaiyeque dibʉ ãmicʉrejavʉ̃ Betesda. Dibʉ ẽcarʉi põeva ne earĩ cʉrãjinore cũinápʉrʉpe painoa jabʉóvainoa cʉrejavʉ̃.
JOH 5:3 Die jabʉóvaiyena obedivʉ ijimara paraivʉ barejáima. Jã́ri eabevʉ, cuiye majibevʉ, nacajaiye majibevʉ máre, ijimara coapa noi cʉrejaima. Apenʉmʉa pãcarejavʉ̃ dibʉ. Dibʉ oco pãcaiyede coredejaima ina ijimara. Apenʉmʉa nore cũinácʉ ángele cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ ẽmeni darĩ, dibʉ ocore pãcovarejaquemavʉ. Ʉ̃i ocore pãcovaiye bajure dibʉre cuyarãemejʉrorivʉ barejáima ina ijimara. Mamarʉmʉcacʉ pãcovaiye bajure dibʉre cuyacʉẽmeñʉ, cũiná ũmedarejame, ád̶e ijiéde cʉvacʉ bácʉvacari.
JOH 5:5 Ijimaracacʉ cũinácʉ treinta y ocho paiʉjʉa baju corenidurejamed̶a, nore parayʉ.
JOH 5:6 Nomicata Jesús earĩ, ñai parayʉre jã́ri, coreóvarejamed̶a joe baju nore cʉcʉre. Que baru ʉ̃́re borotecʉnʉrejame. —¿Ũmedaiyʉcʉrʉ̃ mʉ? arejame Jesús.
JOH 5:7 Ñai ijimʉ arejame Jesúre: —Jápiajacʉ. Cainʉmʉa pãcovaiyede, ji cuyacʉẽmejʉroede, ji jipocai apecʉcapũravʉ nore ẽmeni, tʉrĩ cóvaibi. Yʉre ocore ẽmevacayʉ cʉbebi, arejame Jesúre.
JOH 5:8 —Nacajajacʉ mʉ, aru mi parainore cututurĩ, ĩni, vaivárĩ nʉjacʉ mʉ, arejame ʉ̃́re Jesús.
JOH 5:9 Quénora cũiná ũmedarejame ñai ijimʉ mácʉ. Ʉ̃i parainore cututurĩ, ĩni, vaivárĩ nʉrejame ʉ̃. Jesús ʉ̃i nópe d̶aijãravʉ ñʉja judíova ñʉje jabʉóvaijãravʉ barejávʉ̃.
JOH 5:10 Que baru ʉ̃́re, ijimʉ mácʉre, coyʉrãearejaimad̶a judíovai jabovacavʉ: —¿Aipe d̶ayʉrʉ̃ mʉ, mi parainore nópe nʉvañʉ? Cari jãravʉ maje jabʉóvaijãravʉbu. Parainore nʉvaicõjemenotamu, arejaimad̶a ʉ̃́re ina jabova.
JOH 5:11 —Ʉbenita yʉre mead̶aipõecʉ yópe abi: “Mi parainore cututurĩ, ĩni, vaivárĩ nʉjacʉ mʉ”, abi yʉre. Que barureca yʉ nʉvañʉmu, arejamed̶a ñai ijimʉ mácʉ.
JOH 5:12 —¿Ñame matedí mʉre que ayʉ? arĩ jẽniari jã́rejaimad̶a na.
JOH 5:13 Ʉbenita coyʉiye majibedejamed̶a náre. Ʉ̃́re mead̶arĩ bʉojarĩnata, põeva ne jẽneboi bíjacʉnʉrejamed̶a Jesús, obedivʉ põeva ne cʉe boje nore. Que baru Jesúre coreóvabedejamed̶a ñai ijimʉ mácʉ.
JOH 5:14 No yóboi, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramita ijimʉ mácʉre copʉrĩ, yópe arĩ, coyʉrejame Jesús: —Meabaju cʉcʉtamu mʉ. Caride mi ãmeina teiye báquede dajocajacʉ. Cojedeca mʉ ãmeina d̶ayʉ baru, pʉeno ãmeno ñájicʉyʉmu mʉ, arejame ʉ̃́re Jesús.
JOH 5:15 Jesús ʉ̃i que arĩburu yóboi, ʉ̃́re coreóvarejamed̶a ñai ijimʉ mácʉ. Cũiná, jabovare coyʉcʉnʉrejamed̶a: —Yʉre mead̶ayʉ bácʉ Jesúbe, arĩ coyʉrejamed̶a náre.
JOH 5:16 Que teni Jesúre pare cãrijovari bʉ́rejaima ñʉje jabova, ʉ̃́re ñájine d̶ájʉrorivʉ ʉ̃i mead̶aiye báque boje ijimʉ mácʉre ñʉje jabʉóvaijãravʉre.
JOH 5:17 Ne ñájine d̶ájʉroede ʉ̃́re, Jesús náre yópe arĩ, coyʉrejame: —Jipacʉ jabʉóvabebi. Quénora cainʉmʉa cad̶atevaibi põevare. Que baru yʉ máre cad̶ateyʉbu náre, arejame Jesús.
JOH 5:18 Jesús ʉ̃i que aiye boje, pʉeno ʉ̃́re boarĩ́ jarʉvaiyʉrejaima ñʉja judíova ñʉje jabova. Ʉ̃i d̶abe boje ne d̶aicõjeiyepe jabʉóvaijãravʉre, ʉ̃́re boarĩ́ jarʉvaiyʉrejaima. Ʉbenita pare boarĩ́ jarʉvaiyʉrejaima ʉ̃́re, “Jipacʉbe Jʉ̃menijicʉ”, ʉ̃i aiye boje. Ne dápiaru, ʉ̃i que aino, “Jʉ̃menijicʉpe majicʉbu yʉ”, ayʉ barejáme Jesús.
JOH 5:19 Jesús, yópe arĩ, coyʉrejame náre: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Yʉ, Jʉ̃menijicʉi mácʉ, ji baju jipacʉi coyʉbenore jaʉrabeda d̶ayʉ bʉojabevʉ. Quénora jipacʉ Jʉ̃menijicʉre jã́ñʉ, ʉ̃i d̶aiyepedeca d̶ayʉbu yʉ. Caiye iye jipacʉi d̶aiyede yʉ, mamacʉ, máre d̶aivʉ diede.
JOH 5:20 Pare ʉbi yʉre jipacʉ. Ʉ̃i d̶aiye caiyede majicaibi yʉre. Pʉeno parʉéde ji d̶aquiyede jã́d̶ovacʉyʉme yʉre jipacʉ. Mʉjavacari ʉrarõ cuecumarajaramu yʉre, jã́d̶ovaicõjecʉyʉre jipacʉ.
JOH 5:21 Yópe yaivʉ bácavʉre jipacʉi nacovaiyepe yainore jarʉvarĩ, nopedeca yʉ, mamacʉ, cʉre d̶ayʉbu ina ji ʉmarare.
JOH 5:22 Jipacʉ ãmemi coyʉcʉyʉ põevare ád̶e ne bojede ne d̶aiye boje ijãravʉi. Quénora yʉre, mamacʉre, coyʉicõjeimi diede náre.
JOH 5:23 Ʉ̃ que cõjeimi, caivʉ põeva ne pued̶arãjiyepe ayʉ yʉre ne pued̶aiyepedeca jipacʉre. Ácʉ põecʉ pued̶abecʉ yʉre, mamacʉre, pued̶abebi jipacʉre máre, yʉre daroyʉ bácʉre ijãravʉi, arejame Jesús.
JOH 5:24 Náre coyʉre nʉrejame Jesús: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ácʉ põecʉ ji coyʉiyede jápiayʉ baru aru yʉre daroyʉ bácʉre jʉ ayʉ baru, jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvabi ʉ̃. Coatejʉrocʉ bácʉvacari Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, ñájiñʉ macʉyʉ́ ãmemi. Javeta jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvabi ʉ̃.
JOH 5:25 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Cũinájãravʉ daquijãravʉ baquinó jave eare nʉinotamu ina coateivʉ Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ ne jápiarãjiyede ji coyʉiyede. Ina coateivʉ Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ yaivʉ bácavʉpe paivʉtamu ne ũmei. Ʉbenita ne jápiaiyede yʉre, Jʉ̃menijicʉi mácʉre, jʉ aivʉ baru ji coyʉiyede, cʉrãjarama na.
JOH 5:26 Yópe jipacʉi apʉre d̶aiyepe põevare, nopedeca yʉre, mamacʉre, apʉre d̶aicõjeimi põevare.
JOH 5:27 Yʉrecabu Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe. Que baru Jʉ̃menijicʉ pʉrʉcʉvaicõjeimi yʉre, ji coyʉquiyepe ayʉ caivʉ põevare ád̶e ne bojede ne d̶aiye boje ijãravʉi.
JOH 5:28 Cuecumamejara mʉja. Apejãravʉ baquinó eare nʉinoi, caivʉ ina yaivʉ bácavʉ jápiarãjarama ji coyʉiyede.
JOH 5:29 Aru nacajarajarama yainore jarʉvarĩ. Ina meara mácavʉ nacajari, jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvarãjarama na cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Ʉbenita ina ãmeina teivʉ bácavʉ nacajari, ñájinajarama cainʉmʉa toabo cũiméboi, arejame Jesús.
JOH 5:30 Náre coyʉre nʉrejame Jesús: —Ji baju jipacʉi coyʉbenore jaʉrabeda d̶ayʉ bʉojabevʉ. Quénora jipacʉ Jʉ̃menijicʉre jápiayʉ, ʉ̃i coyʉiyepeda coyʉyʉbu yʉ põevare ád̶e ne bojede ne d̶aiye boje ijãravʉi. Que baru ji coyʉiyede nurié coyʉyʉbu yʉ. Ji nópe coyʉiye nuriétamu, ji d̶aiyʉbe boje yópe ji baju ʉrõpe. Quénora jipacʉ, ñai daroyʉ bácʉ yʉre ijãravʉi, ʉ̃i ʉrõpe d̶ayʉbu yʉ.
JOH 5:31 Ji baju “Meacʉbu yʉ”, abevʉ. Ji que aru, “Ʉbeni que ayʉbe ʉ̃”, ajebu mʉja.
JOH 5:32 Ʉbenita yʉre apecʉcapũravʉ “Meacʉ bajutame Jesús”, aibi. Jãvetamu ʉ̃i que aino.
JOH 5:33 ’Mʉjavacari mʉje daroimaraque jẽniari jã́icõjeniduquemavʉ Juan Bautista yebai, yʉre majiyʉrĩduivʉ. Aru Juan Bautista náre jãve coyʉquemavʉ.
JOH 5:34 Meavʉ no ʉ̃i coyʉino. Ʉbenita yʉre coyʉcaipõecʉ jaʉbevʉ, ji jã́d̶ovaquiyepe ayʉ ñamene yʉre. Juan Bautista ʉ̃i coyʉino mácarõre coyʉyʉ batevʉ́ yʉ, mʉje majinajiyepe ayʉ ñamene yʉre, ji mead̶aquiyepe ayʉ mʉjare.
JOH 5:35 Yópe pẽoibʉ jã́re d̶aiyepe põevare, nopedeca yávaiyede jãvene majide d̶áme Juan Bautista. Nurinimare pẽoibʉ pẽoinope jã́d̶ovariduame. Ʉ̃i que teiyede torojʉteavʉ̃ mʉja mamarʉmʉre cãreja.
JOH 5:36 Ʉbenita ji baju d̶aiyeque jã́d̶ovaivʉ ñamene yʉre. Yʉ́tamu jã́d̶ovañʉ Juan Bautista ʉ̃i jã́d̶ovaino mácarõ pʉeno. ’Jipacʉi d̶aicõjeiyepeda yʉre, diedecabu ji d̶aiye. Iye d̶aiye jã́d̶ovaiyetamu yʉre jãve jipacʉi daroimʉ mácʉre.
JOH 5:37 Aru jipacʉvacari, ñai daroyʉ bácʉ yʉre, coyʉibi ji borore jãve. Ʉbenita jipacʉre jã́mevʉ mʉja. Aru jápiabevʉ mʉja.
JOH 5:38 Yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre, jʉ abevʉ mʉja. “Jʉ̃menijicʉre coyʉcaipõecʉbu mʉ”, yʉre aiyʉbevʉ mʉja. Que baru ʉ̃i yávaiyede cʉvabevʉ mʉja mʉje ũmei.
JOH 5:39 Jʉ̃menijicʉi yávaiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquede pare bueniduyavʉ̃ mʉja. “¿Jʉ̃menijicʉi yávaiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquede bueivʉ, aipe d̶arĩ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre earãjidi maja?” arĩduyavʉ̃ mʉja. Aru diemiareca mʉje bueiyeque ji borore jãve toivaiyebu.
JOH 5:40 Ʉbenita yʉre jẽniaiyʉbevʉ ji cʉvare d̶aquiyepe aivʉ mʉjare jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, arejame náre Jesús.
JOH 5:41 Náre coyʉre nʉrejame Jesús: —Põeva ne mearore jíyede yʉre vobevʉ yʉ.
JOH 5:42 Mʉjare me majivʉ yʉ. Coreóvaivʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉre ʉbevʉre mʉje ũmei.
JOH 5:43 Yore coyʉicõjeni darorejame yʉre jipacʉ. Ʉbenita yʉre ʉbeni, copʉ etabevʉ mʉja. Ʉbenita apecʉ ʉ̃i coyʉcʉdaru ʉ̃i baju, jaʉrabeda ʉ̃́re copʉ etad̶arãmu mʉja. Ʉ̃́re jápiad̶arãmu. Ʉbenita yʉre ye jápiaiyʉbevʉ mʉja.
JOH 5:44 Mʉje baju copʉ mearore jíyʉrivʉbu mʉja. Mʉje bajumia mearore jíyede vore cuivʉbu mʉja. Ʉbenita ye vobevʉ mʉja ñai Jʉ̃menijicʉ cũinácʉra ʉ̃i jíquiyepe aivʉ mearore mʉjare. Mʉje nópe d̶aiye boje, ji coyʉiyede jãve jʉ arĩ bʉojabevʉ mʉja.
JOH 5:45 Ʉbenita dápiabejarã mʉja ʉbenina. Yʉ́vacari ãmevʉ boro coyʉrĩ ad̶acʉyʉ mʉjare jipacʉi jã́inore. Moisés bácʉ, ñai mʉje coreimʉ cad̶atecʉyʉre, ʉ̃́recabe boro coyʉrĩ ad̶ayʉ mʉjare, mʉje jápiabeni jʉ abe boje iye borore, ʉ̃i toivaino mácarõre.
JOH 5:46 Moisés bácʉ ji borore toivarejaquemavʉ. Que baru mʉja jãve jʉ aivʉ baru ʉ̃ mácʉre, yʉre máre jʉ ajebu mʉja.
JOH 5:47 Ʉbenita mʉje jʉ abe boje ʉ̃i toivarĩ coyʉiye báquede, ji coyʉiyede máre jʉ abevʉ mʉja, arejame náre Jesús.
JOH 6:1 No yóboi jiad̶ocũi jaturĩ, macajitabʉ ʉrabʉ Galilea ãmicʉrijitabʉre jatarĩ nʉrejacarã ñʉja Jesújã pʉ apedʉveita. Dibʉvacari Tiberias máre ãmicʉvʉ.
JOH 6:2 Ñʉja jataivʉque darejaima põeva obedivʉ. Ne ijimarare mead̶ayʉre jã́iye báque boje, põeva ne d̶arĩ majibede jã́d̶ovaiyede jã́ivʉ bácavʉ Jesúque darejaima.
JOH 6:3 Macajitabʉ ʉrabʉre jataivʉ bácavʉ, cʉ̃racũ pʉenoi mʉri dobacʉnʉrejame Jesús, ñʉja ʉ̃i bueimaraque.
JOH 6:4 Pascua ãmicʉrijãravʉ baquinó, ñʉja judíova ñʉje torojʉve teinʉmʉ maquinó eare nʉino marejávʉ̃.
JOH 6:5 Dicũ pʉenoi dobacʉ, põeva obedivʉre ʉ̃́ra mʉre daivʉre jã́rejame Jesús. —Que põeva obedivʉ dare daivʉ jároma. ¿Ne ãrajiyede ã́ri bojed̶arãjidica maja? jẽniari jã́rejame Felipede Jesús.
JOH 6:6 Que arejame Felipede. Aipe ãrojae ʉ̃i jʉ ainore jápiaiyʉcʉ barejáme, ʉ̃́re que ayʉ. Felipede ʉ̃i jẽniari jã́quiye jipocamiata, jãve majidejaquemavʉ Jesús aipe ʉ̃i d̶aquiyede.
JOH 6:7 Felipe arejame: —Tãutʉraque doscientos paijãravʉa memeiye báque bojeque ne ãrajiye quĩ́jie baju pã́ure bojed̶arĩ bʉojabevʉ maja, arejame Felipe Jesúre.
JOH 6:8 Apecʉ ñʉjacacʉ, Jesúi bueimaracacʉ, Simón Pedroi yócʉ Andrés, arejame Jesúre:
JOH 6:9 —Põevaque dayʉ bácʉ jʉed̶ocʉ pã́uboa cũinápʉrʉpe paiboa cebada ãmicʉe oteiyeque ne d̶aiboa báquede aru moajina pʉcajĩna ne joaimara mácavʉre cʉvabi ʉ̃. Ʉbenita põeva obedivʉre eabequiyebu ãru, arejame Jesúre Andrés.
JOH 6:10 —Põevare dobaicõjejara mʉja, arejame Jesús ñʉja ʉ̃i bueimarare. Cõriá meacõria cʉrejavʉ̃ nore. Que baru cõriá pʉenora dobarejaima na. Nácavʉ ʉ̃mʉvacari cũinápʉrʉpe paimil baju barejáima. Aru nomiva, jʉed̶ova máre, obedivʉ cʉrejaima.
JOH 6:11 Põeva ne dobarĩburu yóboi, Jesús pã́uboare jẽni, torojʉede jídejame Jʉ̃menijicʉre. Torojʉede jíni bʉojarĩ, pã́uboare cotʉvarĩ jebeni, ina dobarivʉre jícõjenejame Jesús ñʉjare, ʉ̃i bueimarare. Aru moajinare máre quédeca d̶arejacarã ñʉja. Ne ʉrõpe ãrejaima ina põeva.
JOH 6:12 Ne ãriburu yóboi, Jesús arejame ñʉjare, ʉ̃i bueimarare: —Põeva ne ãri oabede ĩjara mʉja, maje bíjare d̶abenajiyepe aivʉ ãiyede, arejame Jesús.
JOH 6:13 Que baru ĩni, mead̶arĩ iye cebadaque ne d̶aiboa báque pã́uboajeveare põeva ne ãri oabe báquede pʉebʉa doce paibʉare buivárejacarã.
JOH 6:14 Ina põeva jã́ivʉ bácavʉ no põeva ne d̶arĩ majibenore, Jesús ʉ̃i d̶aiyede, yópe arĩ bʉ́rejaima ne bajumia: —Jãve ñaime Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bacʉyʉ́, edacʉyʉ me ijãravʉre ne ávaimʉ, aivʉ barejáima na.
JOH 6:15 Ʉ̃́re que aivʉre majidejaquemavʉ Jesús. Aru ne jẽni jabojacoiyede máre majidejaquemavʉ ʉ̃. Que baru náre jocarĩ cũinácʉva mʉri nʉrejamed̶a cʉ̃racũ pʉenoi, dupiyʉ náre.
JOH 6:16 Ñemié tʉiyede macajitabʉ ʉrabʉi ẽmenejacarã ñʉja, Jesúi bueimara.
JOH 6:17 Nore jiad̶ocũi jaturĩ nʉri, macajitabʉre jatarĩdurejacarã, Capernaum ãmicʉriĩmaroi nʉ́jʉrorivʉ. Que teicavʉre nainéjavʉ̃. Aru Jesús dabedejame cãreja ñʉje yebai.
JOH 6:18 Ũmevʉ ñʉjare edarĩ, japurejavʉ̃. Pare pãcarejavʉ̃ macajitabʉ ʉrabʉ ñʉjare, jatajʉrorivʉre.
JOH 6:19 Ñʉja pare doarĩ, ñájini, cũinápʉrʉpe paikilometros baju nʉri, macajitabʉ ʉrabʉ pʉenora vaivárĩ darejame Jesús, ñʉje yebai dayʉ. Ʉ̃́re jã́ri, ʉrarõ jidʉrejacarã ñʉja.
JOH 6:20 Que teivʉre jã́ri, ñʉjare yávarejame Jesús: —Yʉ Jesútamu. Jidʉbejarã mʉja, arejame ñʉjare.
JOH 6:21 Ʉ̃i que arĩburu, torojʉrĩ “Jatujacʉ”, arejacarã. Ʉ̃i jatuiyedata ẽcarʉi ñʉje earãjinore cũiná datʉórãearejacarã ñʉja.
JOH 6:22 Cõmiáijãravʉ Jesúre vorĩdurejaimad̶a na macajitabʉ ʉrabʉ ẽcarʉi mauteivʉ bácavʉ, ʉ̃i ãoimara mácavʉ. Majidejaimad̶a jiad̶ocũ cũinácũva nore cʉricũ mácarõre no jipocacajãravʉre. Aru majidejaimad̶a ñʉja ʉ̃i bueimaraque nʉmecʉ bácʉre máre. Que baru apecũ ʉ̃i jatajʉroricũ cʉbedejavʉ̃ya.
JOH 6:23 Ne voiyede apevʉ jataivʉ bácavʉ Tiberias ãmicʉriĩmarocavʉ parãnʉrejaimad̶a. Jesús Jʉ̃menijicʉre torojʉede jíniburu yóboi põevare pã́uboa ne ãrajiboa jíno mácarõ joabejĩnoi tuijarejaimad̶a.
JOH 6:24 Jesúre aru ñʉjare ʉ̃i bueimarare máre eabeni, edaicũa máquede jaturejaimad̶a ina ẽcaboi cʉrivʉ bácavʉ. Macajitabʉ ʉrabʉre jatarĩ nʉri, Capernaum ãmicʉriĩmaroi earejaima na, Jesúre voivʉ.
JOH 6:25 Dibʉre jataivʉ bácavʉ Jesúre earĩ, jẽniari jã́rejaima ʉ̃́re: —Mʉ, bueipõecʉ, ¿aipiye bajure idʉvei jatacʉrʉ̃ mʉ? arejaima.
JOH 6:26 Jesúcapũravʉ, yópe arĩ, coyʉrejame náre: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Yʉre vorãdabevʉ mʉja, mʉje jápiarĩ eaiye boje ji jã́d̶ovaiyede põeva ne d̶arĩ majibede ji d̶aiyeque. Quénora yʉre vorãdad̶avʉ̃ mʉja, mʉje ãri yapiye báque boje.
JOH 6:27 Yóque ãiye pojeiyebu. Die matʉiyeda memeni vobejarã mʉja. Quénora iye ãiye cʉre d̶aiyede jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre pare vojarã mʉja. Diedecabu yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, ji jíquiye mʉjare, jipacʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i jã́d̶ovaiye boje ʉ̃i mearo jã́iyede yʉre, arejame Jesús.
JOH 6:28 Ʉ̃́re jẽniari jã́rejaima: —¿Aipe d̶aiye jaʉri ñʉjare, ñʉje d̶arãjiyepe aivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe? arejaima.
JOH 6:29 Jesús arejame: —Yo cũináro d̶aiye jaʉvʉ mʉjare, d̶arãjivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Jʉ ajarã yʉre, ʉ̃i daroimʉ mácʉre, arejame.
JOH 6:30 Ʉ̃́re arejaima: —¿Yéde põeva ne d̶arĩ majibede d̶acʉyʉrʉ̃ mʉ, ñʉje jã́riburu yóboi ñʉje majinajiyepe ayʉ jãvene mi coyʉiyede? ¿Ád̶epe paiyeba mi d̶aiye?
JOH 6:31 Majeñecuva mácavʉ ne cʉede põecʉbenoi maná ãmicʉe ãiyede ãrejaquemavʉ na mácavʉ. Que d̶arejaquemavʉ yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepe ʉ̃i yávaiyede: “Cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ ãiyede jõd̶avari darorĩ jídejaquemavʉ náre”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ, arejaima Jesúre.
JOH 6:32 Aru Jesús jʉ ayʉ arejame náre: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Moisés bácʉ ãmenejaquemavʉ ñai jõd̶avari daroyʉ bácʉ ãiyede cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõquede. Quénora jipacʉrecabe ñai jõd̶avari daroyʉ bácʉ ãiye bajure cavarõ mearoquede.
JOH 6:33 Cavarõ mearoque ãiye Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i daroiye me bajutamu. Iyetamu põevare cʉre d̶aiye jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, arĩ coyʉrejame Jesús.
JOH 6:34 —Ñʉje jabocʉ, iye ãiyede jíjacʉ ñʉjare cainʉmʉa, arejaima ʉ̃́re.
JOH 6:35 Jesús arejame náre: —Yʉrecabu iye ãiye. Ãiyepe põevare jãve cʉre d̶ayʉbu yʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Yópe põecʉi ãri bʉojarĩ, ʉ̃́re ãvʉé ijibepe, nopedeca ácʉ põecʉ yʉre yóvacʉdayʉ baru, ʉ̃́re ye jaʉbequiyebu cainʉmʉa ʉ̃i ũmei. Aru yópe põecʉi ũcuri bʉojarĩ, ʉ̃́re cũiñómepe, nopedeca ácʉ põecʉ yʉre jʉ ayʉ baru, ʉ̃́re jaʉbequiyebu cainʉmʉa ʉ̃i ũmei.
JOH 6:36 Ʉbenita yópe ji mʉjare ávarepe, yʉre jã́ivʉvacari jʉ abevʉ mʉja.
JOH 6:37 ’Yʉre jipacʉ ʉ̃i jʉ are d̶aimara coapa yʉre yóvarĩ cʉrãjarama. Aru jãve náre coapa jʉ arĩ jacopʉcʉyʉmu yʉ.
JOH 6:38 Cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi cʉcʉ bácʉ yore ẽmecʉdarejacacʉ yʉ, d̶acʉyʉ jipacʉ, yʉre daroyʉ bácʉ, ʉ̃i ʉrõpe. Ji ʉrõpeda d̶acʉyʉ ãmenejacacʉ yʉ.
JOH 6:39 Yópe ʉbi ñai yʉre daroyʉ bácʉ: Caivʉ ina yʉre ʉ̃i jʉ are d̶aimarare coreiye jaʉvʉ yʉre, ne bíjabenajiyepe ayʉ, aru ji nacovaquiyepe ayʉ náre coapa yainore jarʉvarĩ ãnijãravʉ bʉojaquijãravʉ baquinóre. Que d̶ainore ʉbi ñai daroyʉ bácʉ yʉre.
JOH 6:40 Jipacʉ ʉbi caivʉ põeva yʉre jã́ri, coreóvarĩ, jʉ aivʉre ne cʉvarãjiyepe ayʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Aru yʉ́vacari náre nacovacʉyʉmu yainore jarʉvarĩ ãnijãravʉ bʉojaquijãravʉ baquinó, arejame Jesús.
JOH 6:41 “Cavarõ mearoque ãiye bajutamu yʉ”, ʉ̃i aiyede jápiarĩ, Jesúre jorojĩnejaimad̶a nócavʉ judíova, ne bajumia jũjuvaivʉre ṹra.
JOH 6:42 —Ñai Jesús José bácʉi mácʉtame. Aru jípacore máre coreóvad̶avʉ̃ maja. ¿Aipe teni, “Cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ ẽmeni darejacacʉ yʉ”, arĩ bʉojaidi ʉ̃? arejaimad̶a na, ne bajumia boroteivʉ.
JOH 6:43 Quénomia Jesús arejame náre: —Mʉje bajumia jorojĩni ãmeina yávabejarã yʉre.
JOH 6:44 Ñame dabenama ne baju yʉre yóvarãdaivʉ jipacʉ, yʉre daroyʉ bácʉi náre daicõjemenu. Jipacʉrecabe yʉre darocaipõecʉ, ji nacovaquiyepe ayʉ ina põevare yainore jarʉvarĩ bʉojaquijãravʉ baquinóre.
JOH 6:45 Javede Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ina ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre yópe arĩ: “Põeva caivʉre buecʉyʉme Jʉ̃menijicʉ”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. Que baru caivʉ ina jipacʉi bueiyede jápiarĩ ad̶arĩ, jʉ aivʉ, yʉre yóvarãdaivʉbu na, arejame Jesús.
JOH 6:46 Náre coyʉre nʉrejame ʉ̃: —Ji nópe aiyeque, “Jʉ̃menijicʉre jã́d̶aima põeva”, aiyʉcʉ ãmevʉ yʉ. Yʉrecabu Jʉ̃menijicʉ yebai cʉcʉ bácʉ, ʉ̃i daroimʉ mácʉ, cũinácʉra ʉ̃́re jã́ñʉ mácʉ.
JOH 6:47 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Caivʉ põeva jʉ aivʉ yʉre jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvarãjarama.
JOH 6:48 Yʉ́tamu ãiyepe páyʉ. Jãve põevare cʉre d̶ayʉbu yʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre.
JOH 6:49 Mʉjeñecuva mácavʉ ne cʉede põecʉbenoi ã́varejaquemavʉ manáre. Aru diede ãivʉ bácavʉvacari bʉcʉteni yaidéjaquemavʉ.
JOH 6:50 Ʉbenita ji coyʉvare ãiyebu, cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi ẽmeni daiye ãiye. Ácʉ põecʉ ji coyʉvare ãiyede ãru, ʉ̃i ũme yaibéquiyebu. Coatebecʉyʉme Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ.
JOH 6:51 Yʉ́tamu iye cavarõ mearore ẽmeni daiye báque ãiye. Ácʉ põecʉ iye ãiyede ãñʉ maru, cʉcʉyʉme cainʉmʉa. Iye ãiye ji jíquiye ji bajubu. Ji bajure jícʉyʉmu caivʉ põevare boje, ne cʉrãjiyepe ayʉ mamaũmeque, arejame Jesús.
JOH 6:52 Jesús ʉ̃i que aiyede, ina judíova ne bajumia boroteni bʉ́rejaima, ʉ̃́re jaraivʉ, ʉ̃i nópe aiye boje. —¿Aipe d̶arĩ majare ʉ̃i bajure ãicõjeni bʉojaquidica ñai? arejaima.
JOH 6:53 Yópe arĩ, jẽvari coyʉrejame náre Jesús: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Yʉ́bu Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe. Ji jiarʉre ãmevʉ baru mʉja, aru ji jivede máre ũcumevʉ baru, cʉbenajaramu mʉja mamaũmeque.
JOH 6:54 Ácʉ põecʉ ji jiarʉre ãñʉ mácʉ aru ji jivede máre ũcuñʉ mácʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvacʉyʉme. Aru yʉ́vacari ʉ̃́re nacovacʉyʉmu yainore jarʉvarĩ ãnijãravʉ bʉojaquijãravʉ baquinóre.
JOH 6:55 Ãiye bajutamu ji jia. Aru ji jive máre ũcuiye bajutamu.
JOH 6:56 Ácʉ põecʉ ji jiarʉre ãñʉ mácʉ aru ji jivede ũcuñʉ mácʉ cʉbi yʉ́que, aru ʉ̃́que cʉvʉ yʉ máre. Cũinávʉpe cʉvʉ ñʉja.
JOH 6:57 Jipacʉ, ñai põevare apʉre d̶ayʉ mamaũmeque, darorejame yʉre aru apʉre d̶arejame. Nopedeca ácʉ põecʉ yʉre ãñʉ mácʉre, ʉ̃́re apʉre d̶acʉyʉmu yʉ.
JOH 6:58 Iye ji coyʉvare ãiyebu cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi ẽmeni daiye báque ãiye. Mʉjeñecuva mácavʉ ne ãiye báquepe paiye ãmevʉ die. Na mácavʉ ãivʉ bácavʉvacari bʉcʉteni yaidéjaquemavʉ. Ʉbenita ácʉ põecʉ ãñʉ ji cari coyʉvare ãiyede cʉcʉyʉme cainʉmʉa, arejame Jesús.
JOH 6:59 Capernaum ãmicʉriĩmaroi cʉcʉ, judíovai cójijiñami põevare bueyʉ, nópe coyʉrejame Jesús.
JOH 6:60 Jesús ʉ̃i nópe bueiyede maiyójeda dápiarĩ, yópe arejaima ʉ̃i bueimara obedivʉ. —Maiyójarõ baju bueibi. Nore jápiarĩ coreóvabevʉ ñʉja, arejaima na Jesúre buejʉrorivʉ ne bajumia.
JOH 6:61 Jesús, coreóvayʉ jorojĩvʉre ne bajumia jũjuvaivʉre ʉ̃́ra, jẽniari jã́rejame náre: —¿Cari mʉjare ji bueiye boje ãmeina jã́ivʉrʉ̃ yʉre?
JOH 6:62 ¿Yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, ji cʉrõ mácarõi ji mʉiyede jã́ivʉ baru, aipe dápiaje bárica mʉja?
JOH 6:63 Jʉ̃menijicʉi Espíriturecabe põevare cʉre d̶ayʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Põeva ne baju apevʉ põevare cʉre d̶aiye majibema. Iye cari ji coyʉiyeque, yʉrecabu mʉjare cʉvare d̶ayʉ Jʉ̃menijicʉi Espíriture, ñai põevare cʉre d̶ayʉre mamaũmeque ne jʉ aiyede yʉre.
JOH 6:64 Ʉbenita apevʉ mʉjacavʉ yʉre jʉ abema cãreja, arejame náre Jesús. Ʉ̃i bueni bʉijãravʉ bácarõre jipocamiata, Jesús coreóvarejamed̶a ñame ʉ̃́re jʉ abenajivʉre aru ácʉ põecʉre ʉ̃́re jẽne d̶acʉyʉre ʉ̃i mauvare máre.
JOH 6:65 Jesús arejame náre cojedeca: —Caivʉ ãmevʉ mʉja jʉ aivʉ yʉre. Que baru coyʉyʉbu mʉjare: Ácʉ põecʉ cʉbebi ʉ̃i baju yóvacʉdayʉ yʉre, jʉ acʉyʉ jipacʉi ʉ̃́re daicõjemenu. Jipacʉrecabe põevare ji yebai darorĩ jʉ are d̶ayʉ, arejame.
JOH 6:66 Dinʉmʉmia Jesúque buejʉrorivʉ bácavʉ ʉ̃́re dajocarejaima. Quénora ʉ̃́que cubedejaima.
JOH 6:67 Que teiyede jã́ri, ñʉjare, ʉ̃i bueimarare, ñʉja doce paivʉ bajure, yópe jẽniari jã́rejame: —¿Mʉja máre yʉre dajocaiyʉrivʉrʉ̃? arejame ñʉjare Jesús.
JOH 6:68 Yópe arĩ darorejame Jesúre ñʉjacacʉ Simón Pedro: —Mʉ, ñʉje jabocʉ, mʉ́tamu ñʉjare jãve baju bueiyede coyʉyʉ. Mi coyʉiyeque ñʉjare cʉre d̶aivʉ mʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre.
JOH 6:69 Javeta mʉre jʉ ad̶avʉ̃ ñʉja. Mʉre coreóvaivʉbu Jʉ̃menijicʉi mácʉ meacʉ bajure, arejame Pedro Jesúre.
JOH 6:70 Jesús arejame ñʉjare: —Mʉjare doce paivʉre beocacʉ yʉ. Ʉbenita cũinácʉ mʉjacacʉ abujuvai jabocʉi cõjeimʉme ʉ̃, arejame ñʉjare ʉ̃i bueimarare.
JOH 6:71 Jesús que ayʉ, Judas, Simón Iscariotei mácʉ, ʉ̃i d̶aquinore coyʉyʉ barejáme. Judas Jesúi bueimʉ mácʉvacari, Jesúre jẽne d̶acʉyʉ barejáme ʉ̃i mauvare.
JOH 7:1 No yóboi Galilea ãmicʉrõcarõa ĩmaroa coapa cucʉñʉ marejáme Jesús. Ʉbenita Judea ãmicʉrõi nʉiyʉbedejame, nócavʉ judíova ñʉje jabova jorojĩni ne boaiyʉe boje ʉ̃́re.
JOH 7:2 Ñʉja judíova ñʉje torojʉve teinʉmʉ, úcũa d̶ainʉmʉ, eare nʉino marejávʉ̃.
JOH 7:3 Que baru Jesúre nʉicõjeivʉ, ʉ̃i yóva arejaimad̶a: —Yui mautebejacʉ mʉ. Quénora nʉjacʉ Judeaita, ina nócavʉre mi bueimara máre ne jã́rajiyepe aivʉ mi d̶aiyede.
JOH 7:4 Põecʉ ʉcʉ baru apevʉ ne coreóvaiyede ʉ̃́re, ʉ̃i d̶aiyede d̶abebi yavenina. Que baru na caivʉre mi parʉéque mi d̶aiyede jã́d̶ovacʉnʉjacʉ mʉ, ãmiyó, arĩ coyʉrejaimad̶a ʉ̃i yóva.
JOH 7:5 Dinʉmʉre ʉ̃i yóva Jesúre, “Jʉ̃menijicʉi mácʉbu mʉ”, abedejaimad̶a. Que barureca Jesúre nópe arejaimad̶a.
JOH 7:6 Náre, yópe arĩ, coyʉrejamed̶a Jesús: —Yʉre ji nʉino eabevʉ cãreja. Ʉbenita mʉjare, mʉje nʉiyʉrinʉmʉ nʉru, meavʉ.
JOH 7:7 Mʉjare cõenímema ina Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ. Ʉbenita yʉre jã́iyʉbema Jʉ̃menijicʉre jʉ abe põeva. Náre ne ãmeina teiyena coyʉivʉ yʉ. Que baru yʉre jã́iyʉbema.
JOH 7:8 Mʉjavacari torojʉve teiyede jã́ranʉjara. Yʉ nʉmevʉ cãreja, ji nʉquino eabe boje, arejamed̶a Jesús.
JOH 7:9 Nópe arĩ coyʉyʉ bácʉ ʉ̃i yóvare, Jesúcapũravʉ mautedejame apejãravʉa no Galilea ãmicʉrõmia.
JOH 7:10 Ʉ̃i yóva ne torojʉve teiyede jã́ranʉriburu yóbore, Jesús máre nore jã́cʉnʉrejame. Aru ãrojamejiena earejame ʉ̃.
JOH 7:11 Torojʉve teinʉmʉre Jesúre pare vorĩdurejaimad̶a ñʉja judíova ñʉje jabova. —¿Ã́ri cʉri ñai? arejaimad̶a na.
JOH 7:12 Ʉbenita ina põevacapũravʉ ne bajumia boroteivʉ barejáimad̶a ʉ̃i borore: —Meacʉbe ʉ̃. Põevare cad̶ateibi, arejaimad̶a. Ʉbenita apevʉ põeva: —Ãmecʉbe ʉ̃. Jʉjovaibi majare, arejaimad̶a na.
JOH 7:13 Ñʉje jabovare jidʉrĩna, bídeca nʉri, borotedejaimad̶a na.
JOH 7:14 Torojʉve teino corica tʉvaiye bajure, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami nʉrejame Jesús. Nore ecorĩ, põevare bueni bʉ́rejame ʉ̃.
JOH 7:15 Ʉ̃́re jápiaivʉ, ñʉje jabova cuecumari arejaima: —¿Buebecʉ bácʉvacari, aipe teni caiye iye jaʉbeda majidi ñai? arejaima.
JOH 7:16 Jesús náre yópe arĩ, coyʉrejame: —Ji bueiyede ji bajuma majibevʉ yʉ. Quénora yʉre daroyʉ bácʉbe yʉre majide d̶ayʉ. Ʉ̃ jiede bueyʉbu yʉ.
JOH 7:17 Ácʉ põecʉ Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe d̶aiyʉcʉ baru, coreóvacʉyʉme ã́roque ji bueiyede. Ji buedu Jʉ̃menijicʉi majiéque o ji baju majiéque, coreóvacʉyʉme.
JOH 7:18 Ácʉ põecʉ ʉ̃i baju majiéque yávayʉ vorĩduibi põeva ne pued̶arãjiyepe ayʉ ʉ̃́re. Ʉbenita ácʉ põecʉ voyʉ põeva ne pued̶arãjiyepe ayʉ ʉ̃́re daroyʉ bácʉre, ʉ̃́recabe coyʉyʉ jãve, ye borocʉbecʉva.
JOH 7:19 ’Moisés bácʉ barejaquémavʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede coyʉyʉ. Ʉbenita ácʉ mʉjacacʉ ʉ̃i toivarĩ epeiye báquepe jʉ arĩ d̶ayʉ cʉbebi. ¿Aipe teni yʉre boarĩ́ jarʉvaiyʉrivʉrʉ̃ mʉja? arejame Jesús ñʉje jabovare.
JOH 7:20 —Abujucʉ cʉbi mʉ́que. ¿Ñamema boaiyʉrivʉ mʉre? arejaima ina põeva obedivʉ.
JOH 7:21 Jesús arejame náre: —Cũinájãravʉ mʉje jabʉóvaijãravʉi cũináro ji d̶aino mácarõre mʉje d̶arĩ majibenore cuecumavʉ mʉja.
JOH 7:22 Mʉja buraicõjevaivʉbu mʉjemara ʉ̃mʉ jʉed̶ovare ne cajede jabʉóvaijãravʉi, ocho paijãravʉa baru ne põeteniburu yóbore, yópe Moisés bácʉ ʉ̃i d̶aicõjeiye báquepe. Ʉbenita Moisés bácʉ ãmenejaquemavʉ buraicõjeni bʉ́yʉ. Quénora majeñecuva mácavʉ, Moisés bácʉi ñecuva mácavʉ barejaquémavʉ ʉ̃mʉvai cajede buraicõjeni bʉivʉ.
JOH 7:23 Mʉja máre buraicõjeivʉ mʉjemara ʉ̃mʉ jʉed̶ovai cajede mʉje jabʉóvaijãravʉi, d̶arãjivʉ yópe Moisés bácʉ ʉ̃i d̶aicõjeiyepe. ¿Dinʉmʉ aipe teni jorojĩvʉrʉ̃ yʉre ji mead̶aiye báque boje cũinácʉ ijimʉ mácʉi bajure maje jabʉóvaijãravʉi?
JOH 7:24 Coyʉrĩ dajocajarã mʉja apecʉ meacʉre o ãmecʉre ʉ̃i ãrojae bojeda. Quénora dápiajarã apecʉ meacʉre o ãmecʉre ʉ̃i jãve d̶aiye boje, arejame Jesús.
JOH 7:25 Jesús nópe ayʉre jápiaivʉ, Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉ arejaima: —¿Ñai ãmeni maje jabova pare ne vóvaimʉ boarĩ́ jarʉvaiyʉrĩduivʉ?
JOH 7:26 Jã́rijide apa. Maje coricai majare bueyʉbe ʉ̃. Ʉbenita aipe abema maje jabova. “Cristo, Jʉ̃menijicʉi epeimʉ bajube ʉ̃”, ad̶arãma na.
JOH 7:27 Cristoi daiyede ñame majibenajarama ã́rocacʉre. Ʉbenita ñai Jesús ʉ̃i cʉrõ mácarõre majivʉ maja, arejaima ĩmarocavʉ.
JOH 7:28 Ne que aiyede coreóvayʉ Jesús, bueyʉvacari Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami, yópe arĩ darorejame bʉjié: —Yʉre aru ji daino mácarõre majivʉ mʉja. Ʉbenita ji bajuma ji majiéque dabedejacacʉ yʉ. Quénora darejacacʉ yʉ apecʉ ʉ̃i daroimʉ mácʉ. Ʉ̃́tame borocʉbecʉ. Ʉ̃́recabe mʉje coreóvabemʉ máre.
JOH 7:29 Ʉ̃́tame daroyʉ bácʉ yʉre, ʉ̃́que cʉcʉ bácʉre. Que baru yʉrecabu ʉ̃́re me coreóvayʉ, arejame Jesús.
JOH 7:30 Dinʉmʉre Jesúre jẽni jacojʉrorivʉ barĩdurejaima ñʉje jabova. Ʉbenita ʉ̃́re ne jẽnajijãravʉ ãmenejaquemavʉ cãreja. Que baru Jesúre ñame jẽmenejaima.
JOH 7:31 Obedivʉ ina põevacavʉ Jesúre jʉ aivʉ, yópe arĩ, coyʉivʉ barejáima: —Cristo, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ macʉyʉ́, ʉ̃i daquiyede jãve põeva ne d̶arĩ majibede jã́d̶ovañʉ bʉojabejebu Jesús pʉeno. ¿Mʉ́carĩ? arejaima ina põeva obedivʉ.
JOH 7:32 Ne que aiyede Jesúi borore jápiarĩ fariseovacavʉ, ina fariseova aru sacerdotevare jaboteipõeva máre Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine coreipõevacavʉre jẽni jacoicõjenidurejaima Jesúre.
JOH 7:33 Dinʉmʉre Jesús yávayʉ, põevare arejame: —Majióvarõ bajura cʉcʉyʉmu mʉjaque. Quĩ́jino bajura jaʉvʉ yʉre ji copaini nʉquino yʉre daroyʉ bácʉ yebai.
JOH 7:34 Dinʉmʉ maquinóre pare vorãjaramu mʉja yʉre. Ʉbenita ji nʉquinore nʉiye majibevʉ mʉja. Que baru eabenajaramu yʉre, arejame náre Jesús.
JOH 7:35 Que ayʉre, ina judíova ñʉje jabova ne bajumia yávaivʉ arejaima: —¿Ã́ri nʉquidica ñai, ñʉje eabenajiyepe ayʉ ʉ̃́re? ¿Apeno joborõi, majevʉ ne cʉrãnʉiĩmaro mácarõi, cʉcʉnʉquidica ʉ̃, buecʉyʉ nócavʉ judíova ãmevʉre?
JOH 7:36 “Yʉre pare vorĩdurãjaramu mʉja. Ʉbenita ji nʉquinore nʉiye majibevʉ mʉja”, aibi. ¿Aipe aiyʉrõ márica no ʉ̃i que aino? arejaima ne baju.
JOH 7:37 No torojʉve teino bʉojaijãravʉ pʉeno meajãravʉ barejávʉ̃. Dijãravʉre Jesús nacajari núcʉ, yópe arĩ darorejame bʉjié: —Ácʉ põecʉ pare cʉvaiyʉcʉ baru jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre yópe põecʉ cũiñóimʉ ʉ̃i pare ũcuiyepe ocore, jʉ ajacʉrĩ yʉre. Aru yópe ji jíjʉroepe ocore cũiñóimʉre, nopedeca ʉ̃́re cʉre d̶acʉyʉmu yʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre.
JOH 7:38 Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: “Ácʉ põecʉ yʉre jʉ ayʉ bácʉre cʉre d̶acʉyʉmu yʉ mamaũmeque yópe cʉre d̶aioco pĩapóri daiyepe”, arejame Jesús.
JOH 7:39 Nópe ayʉ, Espíritu Santo ʉ̃i borore ayʉ barejáme Jesús. Caivʉ Jesúre jʉ aivʉ jacopʉivʉ barãjárama ñai Espíritu Santore. Dinʉmʉre Jʉ̃menijicʉ Espíritu Santore darobedejaquemavʉ cãreja, Jesús ʉ̃i mʉri nʉme boje cãreja, mearore cʉvacʉyʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi.
JOH 7:40 Apevʉ ina obedivʉ põeva ne jápiarĩburu yóboi Jesús ʉ̃i que aiyede, ne bajumia boroteivʉ arejaima: —Jãve ñaime Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bacʉyʉ́, “edacʉyʉ” ne ávaimʉ, arejaima apevʉ.
JOH 7:41 Apevʉ nácavʉ arejaima: —Ñai Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉbe Cristo baju, arejaima. Ʉbenita apevʉ nácavʉ arejaima: —Cristo baju Galileacacʉ ãmecʉyʉme.
JOH 7:42 David bácʉi pãramecʉ bacʉyʉ́me Cristo baju. Belén ãmicʉriĩmarocacʉ, David bácʉi cʉriĩmaro mácarõcacʉ bacʉyʉ́me Cristo. Que arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede, arejaima apevʉ põeva.
JOH 7:43 Que baru Jesúre cũinátʉrʉra yávabedejaima põeva. Cũinátʉrʉ ãmenejavʉ̃ ne ũme.
JOH 7:44 Jesúre jẽni jacoiyʉrejaima apevʉ nácavʉ. Ʉbenita ñame ʉ̃́re jẽmenejaima.
JOH 7:45 Que teiyede Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine coreipõevacavʉ Jesúre jẽni jacoicõjeniduimara mácavʉ copainʉrejaimad̶a fariseova aru sacerdotevare jaboteipõeva yebai. —¿Aipe teni Jesúre jẽmetenarʉ mʉja? arejaimad̶a náre ina fariseova aru sacerdotevare jaboteipõeva.
JOH 7:46 —Ʉ̃i bueiyepe coyʉyʉre ñʉja ye jápiabevʉ. Que baru ʉ̃́re jẽni davabetevʉ ñʉja, arejaimad̶a ina coreipõeva.
JOH 7:47 Quénomia ina fariseova arejaimad̶a: —Mʉja máre ʉ̃i jʉjovaiyede jʉ arebu mʉja.
JOH 7:48 Ñʉja fariseova aru ina jabova máre ye jʉ abevʉ Jesúre. Ye ñʉjacacʉ cũinácʉ ʉ̃́re jʉ abebi.
JOH 7:49 Ʉbenita põevacapũravʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquede Moisés bácʉre majibema na. Ne majibe boje, Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aimara marajárama na toabo cũiméboi, arejaimad̶a ina fariseova.
JOH 7:50 Fariseovacacʉ Nicodemo, Jesúre boroteyʉ bácʉ jipocamia, cʉrejamed̶a náque. Aru apevʉ nore cʉrivʉre arejamed̶a ʉ̃:
JOH 7:51 —Jesús ʉ̃i boro bajure coyʉbebi cãreja. Nópe páyʉre põecʉre ñájine d̶aicõjemevʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i toivaicõjeiye báque majare. Ʉ̃i baju coyʉiyede jápiaiye jaʉvʉ majare, maje majinajiyepe aivʉ yéde ʉ̃i d̶aiyede, arĩdurejamed̶a Nicodemo.
JOH 7:52 Ʉ̃́re arejaimad̶a na: —¿Mʉ máre Galileacacʉrʉ̃? Jʉ̃menijicʉi yávaiye ʉ̃i toivaicõjeiye báquede me buejacʉ mʉ, majicʉyʉ. Ácʉ Galileacacʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ cʉbevaibi ʉ̃, arejaimad̶a Nicodemore ina fariseova.
JOH 7:53 Que arĩ, ne cʉ̃ramia coapa copainʉrejaimad̶a na.
JOH 8:1 Põevare coyʉrĩ bubarĩ cʉ̃racũ Olivocũ ãmicʉricũi mʉri nʉrejame Jesús.
JOH 8:2 Cõmiáijãravʉ javejĩna, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine copainʉrejame Jesús. Ʉ̃i yebai darejaima obedivʉ põeva. Que baru dobarĩ, ʉ̃́re edaivʉre bueni bʉ́rejame Jesús.
JOH 8:3 Ʉ̃i bueiyede, Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevacavʉ aru fariseovacavʉ máre cũináco nomió ne eaimo máco cʉcore apecʉque, jímarepacʉre jarʉvarĩ, davarejaima Jesús yebai. Ṍre núicõjenejaima ina obedivʉ põeva ne coricai.
JOH 8:4 Aru arejaima Jesúre: —Mʉ, bueipõecʉ, ico nomió jímarepacʉre jarʉvarĩ apecʉque cʉcore eavʉ ñʉja.
JOH 8:5 Moisés bácʉ ṍpe pád̶ore cʉ̃raboaque dʉreni boarĩ́ jarʉvaicõjenejaquemavʉ, yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe. ¿Aru mʉ́capũravʉ aipe ayʉrʉ̃ mʉ ṍre? arejaima Jesúre.
JOH 8:6 Que aivʉ ʉ̃́re jʉjovarĩdurejaima, boro coyʉrĩ ad̶aiyʉrĩdurãjivʉ ʉ̃́re, ʉ̃i vainí tʉ́jʉroede ne d̶aicõjeiyede. Ʉbenita Jesús nacachini, joborõi ãmuyoque toivarejame.
JOH 8:7 Ʉ̃i que d̶aiyede, Jesúre jẽniari jã́ranʉrejaima na. Ne que teiyede nacajari, núri, arejame náre: —Jede, mʉjacacʉ ãmeina tebecʉ bácʉ bajacʉ́rĩ mamarʉmʉ dʉreni bʉ́yʉ ṍre cʉ̃raboaque, arejame Jesús.
JOH 8:8 Que arĩ, bedióva cojedeca nacachini, joborõi toivarejame.
JOH 8:9 Nópe ʉ̃i aiyede jápiaivʉva, cũinácʉ, cũinácʉ etarĩ nʉrejaima na, Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva aru fariseova máre. Ne pʉeno bʉcʉcʉ mamarʉmʉ aru ʉ̃i cãchinocavʉ ʉ̃i yóbo etarĩ nʉrejaima. Pʉ mautedejacarã ñʉja, Jesújã, ico nomióque.
JOH 8:10 Cojedeca nacajari, núri, arejame ṍre Jesús: —¿Mʉre boro coyʉrĩ ad̶arĩduivʉ ã́ri cʉri na? ¿Mi ãmenore d̶aiye boje, põecʉ cʉbedi mʉre ñájine d̶ayʉ? arejame ṍre.
JOH 8:11 —Cʉbebi, ji jabocʉ, arejaco õ. —Yʉ máre mʉre ñájine d̶abevʉ. Nʉjaco mʉ caride. Aru ãmeina d̶abejaco cojedeca, arejame ṍre Jesús.
JOH 8:12 Bedióva cojedeca põevare yávarejame Jesús: —Yʉrecabu pẽoinope páyʉ ijãravʉcavʉre ne ũmei, coreóvare d̶acʉyʉ Jʉ̃menijicʉi dápiaiye jãvene ji bueiyeque. Ácʉ põecʉ yʉre yóvacʉdayʉ, ʉ̃́recabe cʉvacʉyʉ iye pẽoiye apʉre d̶aiyede. Que baru mamaũmene cʉvacʉyʉme ʉ̃. Ʉ̃́recabe cʉcʉyʉ yópe miad̶ároi cuyʉpe, cainʉmʉa ñeminoi cubecʉyʉ. Ʉbenita põeva coreóvabevʉ Jʉ̃menijicʉi dápiaiye jãvene cʉrivʉbu yópe ñeminoi cuivʉpe, ne majibe boje ʉ̃i dápiaiye jãvene, arejame náre Jesús.
JOH 8:13 Fariseovacavʉ arejaima ʉ̃́re: —Mʉrecabu mi borore coyʉyʉ mi baju. Que baru ʉbenina que ayʉbu. Bojecʉbevʉ mi que coyʉiye, arejaima ʉ̃́re.
JOH 8:14 Yópe arĩ, coyʉrejame Jesús: —Ji borore ji coyʉiyevacari bojecʉetamu. Yʉ́vacari coreóvaivʉ ji cʉrõ mácarõre aru ji nʉquinore máre. Que baru ji coyʉiye jãvetamu. Ʉbenita ji cʉrõ mácarõre aru ji nʉquinore máre ye coreóvabevʉbu mʉja.
JOH 8:15 Mʉjacapũravʉ apevʉre ñájine d̶ávaivʉbu põevare mʉje coyʉiyeque. Ʉbenita yʉ́capũravʉ ñamene ñájine d̶abecʉbu.
JOH 8:16 Ʉbenita põevare ji ñájine d̶aru, ji nópe d̶aiye jãve májebu. Quénora cũinácʉ ji baju nópe d̶abejebu yʉ. Quénora jipacʉ, ñai daroyʉ bácʉ yʉre yui, nópe d̶ajebu yʉ́que.
JOH 8:17 Mʉje d̶aicõjeiyede yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ: “Pʉcarã cũinátʉrʉ ne coyʉru ne jã́iye báquede, bojecʉvʉ ne que coyʉiye”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
JOH 8:18 Yʉ́vacari ji borore coyʉyʉbu. Aru jipacʉ, ñai daroyʉ bácʉ yʉre, ʉ̃ máre coyʉcaibi ji borore, arejame Jesús.
JOH 8:19 —¿Mipacʉ ã́ri cʉri ʉ̃? jẽniari jã́rejaima Jesúre fariseova. —Yʉre coreóvabevʉbu mʉja. Aru jipacʉre máre coreóvabevʉbu mʉja. Yʉre coreóvaivʉ baru, jipacʉre máre coreóvajebu mʉja, arejame Jesús náre.
JOH 8:20 Caiye iyede coyʉrejame Jesús ʉ̃i bueiyede põevare Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami, Jʉ̃menijicʉre tãutʉra jíye epeitõcua yebai. Ʉbenita põecʉ cʉbedejame jẽni jacocʉyʉ ʉ̃́re, ʉ̃i mauva ʉ̃́re ne jẽnajijãravʉ baquinó eabe boje cãreja.
JOH 8:21 Bedióva cojedeca põevare yávarejame Jesús: —Yʉrecabu nʉcʉyʉ. Yʉre vorĩdurãjaramu mʉja. Ʉbenita yainájaramu mʉja boropateivʉ, mʉje ãmeina d̶aiyede dajocabe boje aru “Jesúbe Jʉ̃menijicʉi mácʉ aru majare mead̶aipõecʉ”, mʉje abe boje. Ji nʉquinore nʉri bʉojabenajaramu mʉja, arejame Jesús.
JOH 8:22 Que ayʉre, ina judíova ñʉje jabova ne bajumia yávaivʉ arejaima: —¿Ñʉjare “Ji nʉquinore nʉri bʉojabenajaramu mʉja” ʉ̃i ainoque, jãve ʉ̃i baju boarĩ́ jarʉvacʉyʉba? arejaima ne bajumia.
JOH 8:23 Náre arejame Jesús: —Mʉjacapũravʉ ijoborõcavʉbu mʉja. Ʉbenita yʉrecabu ʉ̃mʉcacʉ, cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõcacʉ. Mʉjacapũravʉ ijãravʉcavʉbu mʉja. Ʉbenita yʉ́capũravʉ ijãravʉcacʉ ãmevʉ yʉ.
JOH 8:24 Que baru “Yainájaramu mʉja boropateivʉ, mʉje ãmeina d̶aiyede dajocabe boje, ‘Jesúbe Jʉ̃menijicʉi mácʉ aru majare mead̶aipõecʉ’, mʉje abe boje”, avʉ mʉjare. Mʉje jʉ abe boje ji ávarede ji baju, “Jʉ̃menijicʉi mácʉbu yʉ, caivʉre mead̶aipõecʉ”, ji arĩ coyʉvarede, yainájaramu mʉja boropateivʉ, mʉje ãmeina d̶aiyede dajocabe boje, “Jesúbe Jʉ̃menijicʉi mácʉ aru majare mead̶aipõecʉ”, mʉje abe boje, arejame náre Jesús.
JOH 8:25 —¿Yécʉrʉ̃ mʉ? jẽniari jã́rejaima ʉ̃́re. —Mamarʉmʉ ji bʉiyede aru carita ji coyʉvacamʉmu yʉ.
JOH 8:26 Mʉjare ji coyʉjʉroe ʉrarõ cʉvavʉ. Aru ʉrarõ mʉjare ji ñájine d̶ájʉroe máre cʉvavʉ. Ʉbenita ñai daroyʉ bácʉ yʉre borocʉbecʉbe aru jãve yávayʉbe ʉ̃. Que baru ʉ̃i coyʉicõjeino mácarõpeda mʉja ijãravʉcavʉre coyʉivʉ yʉ, arejame Jesús.
JOH 8:27 Ʉbenita “yʉre daroyʉ bácʉ”, ʉ̃i aiyede, “jipacʉ”, ayʉre majibedejaquemavʉ na.
JOH 8:28 Que baru yópe arĩ, coyʉrejame Jesús náre: —Mʉje jocʉcʉrã jẽori jãmʉórajiyede yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, majinajaramu jãvene ji ávarede ji baju, “Jʉ̃menijicʉi mácʉbu yʉ, caivʉre mead̶aipõecʉ”, ji arĩ coyʉvarede. Dinʉmʉ maquinóre majinajaramu mʉja. Ji baju jipacʉi coyʉbenore d̶ayʉ bʉojabevʉ. Quénora jipacʉ, Jʉ̃menijicʉ, ʉ̃i coyʉiyepedata, yópe ʉ̃i coyʉicõjeiye báquepe yʉre, coyʉyʉbu yʉ.
JOH 8:29 Ñai daroyʉ bácʉ yʉre cʉbi yʉ́que. Yʉre cũinácʉra jocarĩ nʉmecʉbe jipacʉ, ji d̶aiye boje ʉ̃i ʉrõpe cainʉmʉa, arejame Jesús.
JOH 8:30 Jesús nópe ayʉre jápiarĩ, jʉ arejaima ʉ̃́re obedivʉ põeva.
JOH 8:31 Ina judíova Jesús yebai cójijivʉre, ʉ̃́re jʉ aivʉ bácavʉre yópe arĩ, coyʉrejame Jesús: —Mʉja jʉ aivʉ baru ji bueiyede, ji bueimara baju barãjáramu mʉja.
JOH 8:32 Ji bueiye jãve bajure majinajaramu mʉja. Aru que baru apecʉi cõjeimarape ãmenajaramu mʉja, arejame Jesús.
JOH 8:33 Ʉ̃́re arejaima ina judíovacavʉ: —Ñʉja Abraham mácʉi pãramenatamu. Que baru cainʉmʉa apecʉi cõjeimara ãmevʉ ñʉja. ¿Aipe teni “Apecʉi cõjeimarape ãmenajaramu mʉja”, ayʉrʉ̃ mʉ ñʉjare? arejaima Jesúre.
JOH 8:34 Náre jʉ ayʉ arejame Jesús: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Yópe cõjeimara ne baju ʉrõpe d̶abevʉ, quénora apecʉi ʉrõpe d̶aivʉ, nopedeca caivʉ ina ãmeina d̶aivʉ cõjeimarapebu, ne ãmeina d̶aiyʉe boje.
JOH 8:35 Cʉ̃rami upacʉi márape ãmema ʉ̃i cõjeimara. Mamara memeivʉ ne ʉe boje népacʉre. Ʉbenita cõjeimara memeivʉ ne jabocʉi cõjeiye boje náre. Quénora ʉbenina cʉrivʉtamu ina cõjeimara. Jabocʉi márape cainʉmʉa ména cʉbema ʉ̃i cõjeimara. Ʉbenita jívʉ bajutamu mamara baju. Que baru me cʉima népacʉque cainʉmʉa. Aru yʉ́vacari Jʉ̃menijicʉi mácʉ bajubu.
JOH 8:36 Que baru yʉ, Jʉ̃menijicʉi mácʉ, mʉjare cõjeimarape ãmevʉre ji d̶aru, jãve bajureca cõjeimarape ãmevʉ barãjáramu mʉja. D̶arãjaramu mʉje d̶aiyede mʉje ʉe boje majepacʉ Jʉ̃menijicʉre. D̶abenajaramu mʉje d̶aiyede apecʉ ʉ̃i cõjeiye boje mʉjare.
JOH 8:37 Coreóvaivʉ yʉ mʉjare Abraham mácʉi pãramenare. Ʉbenita ji bueiyede jʉ aiyʉbevʉbu mʉja. Que baru yʉre boarĩ́ jarʉvaiyʉrivʉbu mʉja.
JOH 8:38 Yʉ́capũravʉ coyʉyʉbu jipacʉi jã́d̶ovaiye báquede yʉre. Ʉbenita mʉjacapũravʉ d̶aivʉbu yópe mʉjepacʉi coyʉiye báquepe mʉjare, arejame náre Jesús.
JOH 8:39 —Ñʉjeñecu mácʉ barejaquémavʉ Abraham mácʉ, arejaima na. Ʉbenita Jesús arejame náre: —Abraham mácʉi pãramena baju baru, ʉ̃i d̶aiye báquepedeca d̶ajebu mʉja.
JOH 8:40 Ʉbenita iye yávaiye jãvene Jʉ̃menijicʉi bueiye báquede yʉre coyʉyʉ bácʉreca mʉjare, mʉjacapũravʉ boarĩ́ jarʉvaiyʉrivʉbu yʉre. Que d̶abedejaquemavʉ Abraham mácʉ.
JOH 8:41 Mʉje que d̶aiyʉeque, yópe mʉjepacʉi d̶aiyepedeca d̶aiyʉrivʉbu mʉja, arejame náre Jesús. Nácapũravʉ arejaima ʉ̃́re: —Ñʉja ʉbenina eaimara ãmevʉ. Jʉ̃menijicʉvacaribe cũinácʉ ñʉjepacʉ baju, arejaima.
JOH 8:42 Náre, yópe arĩ, coyʉrejame Jesús: —Jʉ̃menijicʉi cʉrõi cʉcʉ bácʉ yore ẽmeni darejacacʉ yʉ. Aru cʉvʉ caride yui. Que baru Jʉ̃menijicʉ mʉjepacʉ baju baru, yʉre ʉjebu mʉja. Ji bajuma ji majiéque dabedejacacʉ yʉ. Quénora Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉbu yʉ.
JOH 8:43 ¿Aipe teni ji coyʉiyede jápiarĩ eabenarʉ mʉja? Yʉre ji coyʉiyede jápiaiyʉbevʉbu mʉja. Que baru jápiarĩ eabevʉbu mʉja.
JOH 8:44 Mʉjepacʉbe abujuvai jabocʉ. Ʉ̃́pe paivʉbu mʉja. Ʉ̃i ʉrõpe d̶aiyʉrivʉbu mʉja. Mamarʉmʉre aru caride máre, põevare boarĩ́ jarʉvaipõecʉbe ʉ̃. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene jápiaiyʉbebi ʉ̃. Aru cainʉmʉa yávaiyede jãvene coyʉbebi ʉ̃. Ʉ̃i borocʉede coyʉyʉbe ʉ̃, “¿Jãve márica?” põeva ne arãjiyepe ayʉ. Aru mamarʉmʉcacʉ borocʉcʉbe ʉ̃.
JOH 8:45 Ʉbenita yʉ́capũravʉ coyʉyʉbu yávaiyede jãvene. Mʉjacapũravʉ ji coyʉiyede jʉ abevʉbu.
JOH 8:46 Ñame mʉjacacʉ ji ãmeina d̶aiyede jã́d̶ovañʉ bʉojabebi, ji boropatebe boje. Jãvetamu ji coyʉiye. ¿Dinʉmʉ aipe teni diede jʉ abenarʉ mʉja?
JOH 8:47 Jʉ̃menijicʉ jicʉ jápiaibi ʉ̃i yávaiyede. Ʉbenita mʉjacapũravʉ Jʉ̃menijicʉ jina ãmevʉ. Que baru ʉ̃i yávaiyede jápiaiyʉbevʉbu mʉja, arejame náre Jesús.
JOH 8:48 Dinʉmʉ ina judíova arejaima Jesúre: —Jãve coyʉivʉbu ñʉja: Samariacacʉbu mʉ. Aru abujucʉ cʉbi mʉ́que, arejaima na.
JOH 8:49 Náre arejame Jesús: —Abujucʉ cʉbebi yʉ́que. Jipacʉre pued̶aivʉ yʉ. Ʉbenita yʉre pued̶abevʉ mʉja.
JOH 8:50 Yʉre mearore jívʉre vobevʉ yʉ. Ʉbenita jipacʉ ʉbi põevare ne jínajiyepe ayʉ mearore yʉre. Aru ʉ̃́recabe coyʉyʉ põevare ne d̶aiye báque méne aru ãmene máre.
JOH 8:51 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ácʉ põecʉ jʉ ayʉ ji coyʉiyede yaibécʉyʉme, arejame Jesús. Que ayʉ, põecʉi yaibéde ʉ̃i ũmei aiyʉcʉ barejaquémavʉ Jesús.
JOH 8:52 Arejaima na: —Caride jãve coreóvaivʉbu ñʉja. Abujucʉ cʉbi mʉ́que. Javede Abraham mácʉ aru ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ máre yaidéjaquemavʉ. Ʉbenita “Ácʉ põecʉ jʉ ayʉ ji coyʉiyede yaibécʉyʉme”, mʉ ayʉbu.
JOH 8:53 Majeñecu Abraham mácʉ yaidéjaquemavʉ. ¿Ʉ̃i pʉeno parʉcʉrʉ̃ mʉ? Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ máre yaidéjaquemavʉ. ¿Yécʉpe páyʉrʉ̃ mʉ, mi dápiaru? arejaima na.
JOH 8:54 Que aivʉre, yópe arejame Jesús: —Ji baju “Meacʉtamu yʉ” ji aru, bojecʉbejebu no. Ʉbenita jipacʉrecabe “Meacʉtamu mʉ” ayʉ yʉre. Ʉ̃́recabe “ñʉjepacʉ Jʉ̃menijicʉ”, mʉje aimʉ.
JOH 8:55 Mʉjacapũravʉ ʉ̃́re ye coreóvabevʉbu. Ʉbenita yʉrecabu coreóvayʉ. “Ʉ̃́re coreóvabevʉ yʉ” ayʉ baru, mʉjapedeca borocʉjebu yʉ. Ʉbenita ʉ̃́re coreóvaivʉ yʉ. Ʉ̃i coyʉiyede me jʉ aivʉ yʉ.
JOH 8:56 Aru dápiayʉ bácʉ ji edaquiyede ijãravʉi, torojʉrejaquemavʉ majeñecu Abraham mácʉ. Que teyʉ, ji edaiyede jã́ñʉ mácʉ, yʉre torojʉrejame ʉ̃ mácʉ, arejame náre Jesús.
JOH 8:57 Ina judíova arejaima ʉ̃́re: —Cincuenta paiʉjʉa cʉvabevʉ mʉ. Aru Abraham mácʉ javeita yaidéjaquemavʉ. ¿Aipe teni “Jã́rejacacʉ ʉ̃ mácʉre”, ayʉrʉ̃ mʉ? arejaima Jesúre na.
JOH 8:58 —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Abraham mácʉ ʉ̃i põetequiye jipocai cʉrejacacʉ yʉ, arejame Jesús.
JOH 8:59 Ʉ̃i que aiyede, Jesúre jorojĩvʉ, ina judíova boarĩ́ jarʉvaiyʉrivʉ ʉ̃́re ĩnejaima cʉ̃raboare, dʉrenajivʉ ʉ̃́re. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine jocarĩ etarĩ, dupini nʉrejame Jesús.
JOH 9:1 No yóboi, Jesús ʉ̃i cuiyede, jã́rejame cũinácʉ ʉ̃mʉ, jã́ri eabecʉre. Nópe põetedejamed̶a ñai jã́ri eabecʉ.
JOH 9:2 Ñʉja Jesúi bueimara jẽniari jã́rejacarã ʉ̃́re: —Bueipõecʉ, ¿aipe teni jã́ri eabecʉ põetedejaquemari ñai? ¿Ʉ̃i baju ãmeina d̶aiye boje nópe põetedejaquemari? ¿O ʉ̃i bʉcʉva ne ãmeina d̶aiye boje nópe põetedejaquemari? arejacarã ñʉja Jesúre.
JOH 9:3 Ñʉjare, yópe arĩ, coyʉrejame: —Ʉ̃i baju ãmeina d̶aiye boje ãmevʉ aru ʉ̃i bʉcʉva ne ãmeina d̶aiye boje máre ãmevʉ nópe põeteyʉ bácʉ ʉ̃ jã́ri eabecʉ. Jʉ̃menijicʉi parʉéde jã́d̶ovaquiyepe ayʉ, nópe põetedejaquemavʉ ʉ̃.
JOH 9:4 Jãravʉre põeva memeivʉ bʉojad̶ama. Ʉbenita ñemié tʉiyede memeivʉ bʉojabema. Quédeca majare máre d̶aiye jaʉvʉ yʉre daroyʉ bácʉi d̶aicõjeiyede jãravʉre cãreja. Ʉbenita ji yainíburu yóboi quénora d̶arĩ bʉojabecʉbu yʉ.
JOH 9:5 Ji cʉede cãreja ijãravʉi, pẽoinope páyʉ Jʉ̃menijicʉi dápiaiye jãvene majide d̶aivʉ ijãravʉcavʉre, arejame Jesús.
JOH 9:6 Que ayʉ bácʉ, yebarã jẽcuturi, najuári joboque jĩvarejame. Ʉ̃i jĩvaiye báquede ĩni, jã́ri eabecʉi yacorʉare jobo jĩjovarejame.
JOH 9:7 Jĩjovañʉ mácʉ ʉ̃́re arejame Jesús: —Siloé ãmicʉriocobʉi mi yacorʉare joacʉnʉjacʉ mʉ, arejame jã́ri eabecʉre Jesús. Siloé aino, “Jaroicobe” aiyʉrõtamu. Dibʉi nʉri, ocoque ʉ̃i yacorʉare joarejame. Joarĩ bʉojarĩ, ʉ̃i cʉ̃rami copainʉrejame, jã́ñʉta.
JOH 9:8 Ʉ̃́re, tãutʉrare jẽniañʉre jipocamia, jã́ivʉ bácavʉ arejaima ne bajumia: —Jã́rijide apa. ¿Jã́ri eabecʉ bácʉ tãutʉrare jẽniari dobavayʉ bácʉ ãmeni ñai? arejaima ʉ̃i cʉrõcavʉ.
JOH 9:9 —Jʉ̃́jʉ, ʉ̃ baju apa, arejaima nácavʉ. —Ʉ̃ ãmemi. Ʉ̃́reca páyʉbe. Ʉbenita jã́ri eabecʉ bácʉ ãmemi ʉ̃, arejaima apevʉ. Ne que aiyede, ʉ̃i bajumareca arejame: —Jã́ri eabecʉ bácʉbu yʉ, arejame, náre coyʉyʉ.
JOH 9:10 Dinʉmʉ ʉ̃́re jẽniari jã́rejaima ʉ̃i cʉrõcavʉ: —¿Aipe d̶arĩ jã́ri eayʉrʉ̃ mʉ? arejaima.
JOH 9:11 —Jesús ãmicʉcʉ yebarã jẽcuturi, joboque jĩvacʉbe. Die ʉ̃i joboque jĩvaiye báqueque ji yacorʉare jĩjovami ʉ̃. “Siloé ãmicʉriocobʉi joacʉnʉjacʉ mʉ”, abi yʉre. Que d̶acʉnʉvʉ yʉ. Diede joayʉ bácʉ, jã́vʉ yʉ, arĩ coyʉrejame ʉ̃i cʉrõcavʉre jã́ri eabecʉ bácʉ.
JOH 9:12 —¿Mi aimʉ ã́ri cʉri ʉ̃ caride? arejaima ʉ̃́re ʉ̃i cʉrõcavʉ. —Aidica, majibevʉ yʉ, arejame náre jã́ri eabecʉ bácʉ.
JOH 9:13 Dinʉmʉre jã́ri eabecʉ bácʉre nʉvarejaimad̶a ʉ̃i cʉrõcavʉ fariseova yebai.
JOH 9:14 Dijãravʉ, Jesúi joboque jĩjovari mead̶aijãravʉ bácarõ jã́ri eabecʉ bácʉre ñʉja judíova ñʉje jabʉóvaijãravʉ sábado barejávʉ̃.
JOH 9:15 Ina fariseova jã́ri eabecʉ bácʉre jẽniari jã́rejaimad̶a: —¿Aipe teni jã́ri eayʉrʉ̃ mʉ? arejaimad̶a. —Jobo ʉ̃i jĩvaiye báqueque ji yacorʉare jĩjovame. Joacʉnʉvʉ, ʉ̃i cõjeiyepe. Que teyʉ bácʉ jã́ivʉ caride, arejamed̶a náre.
JOH 9:16 —Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ãmecʉbe ʉ̃, mʉre mead̶ayʉ bácʉ, ʉ̃i memeiye boje maje jabʉóvaijãravʉre, arejaimad̶a apevʉ ina fariseovacavʉ. Ʉbenita apevʉ arejaimad̶a: —¿Ãmeina d̶ayʉ baru, aipe teni põeva ne d̶arĩ majibede jã́d̶ovaiye majidi ʉ̃? arejaimad̶a nácavʉ. Que arĩ ne bajumia cũinátʉrʉra yávabedejaimad̶a. Aru cũinátʉrʉ ãmenejavʉ̃ya ne ũme.
JOH 9:17 Bedióva cojedeca ina fariseova jẽniari jã́rejaimad̶a ʉ̃́re: —¿Ñai mʉre mead̶ayʉ bácʉ mi aimʉ, mi dápiaru, ye põecʉ páyʉ bárica ʉ̃? arejaimad̶a. —Ji dápiaru, Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉbe ʉ̃, arejamed̶a.
JOH 9:18 Ʉbenita ñʉje jabova judíova “Jã́ri eabecʉ bácʉbe jã́ñʉ”, abedejaimad̶a cãreja. Que baru ʉ̃i bʉcʉvare cutuicõjenejaimad̶a, ne darãjiyepe aivʉ ne yebai. Ne eaiyede fariseova jẽniari jã́rejaimad̶a:
JOH 9:19 —¿Mʉjemacʉba ñai? ¿Aru mʉjemacʉ baru, jã́ri eabecʉ põetedejarĩ ʉ̃? ¿Nópe põeteyʉ bácʉvacari, aipe teni jã́ñʉma caride? arejaimad̶a jã́ri eabecʉ bácʉi bʉcʉvare ina fariseova.
JOH 9:20 —Ñʉjemacʉ bajube ñai. Jã́ri eabecʉ põetedejame.
JOH 9:21 Aru caride jã́ri eaibi. Aipe teni jã́ñʉ mácʉre majibevʉbu ñʉja. Ʉ̃́re mead̶ayʉ bácʉre coreóvabevʉbu. Jẽniari jã́jara ñʉjemacʉre. Bʉcʉcʉbe ʉ̃. Ʉ̃i baju coyʉcʉyʉme mʉjare, arejaimad̶a ʉ̃i bʉcʉva.
JOH 9:22 Nópe arejaimad̶a, ne jidʉé boje ñʉja judíova ñʉje jabovare. Jipocamia yópe arĩ, coyʉrejaimad̶a ina fariseova: “Ácʉ põecʉ ‘Jesúbe Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃’ ayʉre, ñʉje cójijiñamine jaetovarãjaramu ñʉja, ʉ̃i cójijibequiyepe aivʉ ñʉjaque bedióva cojedeca”, aivʉ barejáimad̶a na jipocamia.
JOH 9:23 Que baru, “Bʉcʉcʉbe ʉ̃. Ʉ̃́re jẽniari jã́jara mʉja”, arejaimad̶a ina fariseovare ʉ̃i bʉcʉva.
JOH 9:24 Bedióva cojedeca jã́ri eabecʉ bácʉre cutuicõjenejaimad̶a ina fariseova. Eayʉ bácʉre arejaimad̶a: —Mʉre mead̶ayʉ bácʉre majivʉ ñʉja, ãmeina teipõecʉ bajure. Que baru Jʉ̃menijicʉi jã́inore jãve coyʉjacʉ mʉ caride, arejaimad̶a jã́ri eabecʉ bácʉre.
JOH 9:25 —Ãmeina d̶ayʉre o mearore majibevʉ yʉ. Ʉbenita jã́ri eabecʉ batevʉ́ yʉ. Caride que ãmevʉ. Jã́ivʉ yʉ. No quénoratamu ji majino, arejamed̶a ina fariseovare jã́ri eabecʉ bácʉ.
JOH 9:26 —¿Aipe d̶ari ʉ̃ mʉre? ¿Aipe d̶ayʉ, mʉre jã́re d̶ari ʉ̃? arĩ jẽniari jã́rejaimad̶a ʉ̃́re cojedeca.
JOH 9:27 —Mʉjare coyʉivʉ yʉ. ¿Jápiabenarʉ mʉja? ¿Ʉ̃i bueimara teiyʉrivʉrʉ̃ mʉja? Que barureca burubeda yʉre jẽniari jã́ivʉbu mʉja, arejamed̶a fariseovare.
JOH 9:28 Ʉ̃́re, yópe arĩ, ãmeina yávarejaimad̶a: —Mʉ́tamu ʉ̃i bueimʉ. Moisés bácʉi bueimaramu ñʉja.
JOH 9:29 Moisés bácʉre yávarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Aru Moisés bácʉre majivʉ ñʉja. Ʉbenita mʉre mead̶ayʉ bácʉre ye majibevʉbu ñʉja. ¿Ã́rocacʉba ʉ̃? arejaimad̶a ina fariseova.
JOH 9:30 —“¿Ã́rocacʉba ʉ̃?” aivʉbu mʉja. Ʉbenita ji jã́ri eabe báquede mead̶aibi yʉre. Mʉjacapũravʉ ʉ̃i cʉrõ mácarõre majibevʉbu mʉja.
JOH 9:31 Me majivʉ maja: Ãmeina teivʉre jápiabebi Jʉ̃menijicʉ. Quénora ʉ̃́re mearore jívʉre, ʉ̃i ʉrõpe d̶aivʉre, jápiaibi ʉ̃.
JOH 9:32 Jã́ri eabecʉre mead̶aiyede maja jápiabevʉbu. Yʉreca páyʉ nópe ãmepeda põeteyʉ bácʉre mead̶aipõecʉ cʉbebi ʉ̃.
JOH 9:33 Yʉre mead̶ayʉ bácʉ Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ãmenu, ji jã́ri eabe báquede mead̶abejebu ʉ̃, ayʉbu yʉ mʉjare, arejamed̶a náre jã́ri eabecʉ bácʉ.
JOH 9:34 —Mipacoi yapibʉrã põetecʉyʉvacari javeta ãmeina d̶ayʉ barejaquémavʉ mʉ. ¿Quécʉvacari ñʉjare bueyʉrʉ̃ mʉ? arejaimad̶a jã́ri eabecʉ bácʉre ina fariseova. Que arĩ, ʉ̃́re ne cójijiñamine jaetovarejaimad̶a ina fariseova, ʉ̃i cójijibequiyepe aivʉ náque bedióva cojedeca.
JOH 9:35 Jã́ri eabecʉ bácʉre ne jaetovaiye báquede coreóvarejaquemavʉ Jesús. Coreóvayʉ bácʉ, jã́ri eabecʉ bácʉre vocʉnʉrejame. Aru eayʉ bácʉ ʉ̃́re, yópe arĩ, jẽniari jã́rejame Jesús: —¿Mʉ Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe jʉ ayʉrʉ̃? arejame Jesús.
JOH 9:36 —Mʉ, ji jabocʉ, mi aimʉre coreóvare d̶ajacʉ yʉre. Ʉ̃́re majicʉ, jʉ acʉyʉmu yʉ, arejame Jesúre jã́ri eabecʉ bácʉ.
JOH 9:37 —Jave jã́ivʉ mʉ ʉ̃́re. Ʉ̃́mu yʉ, mʉ́que boroteyʉ caride, arejame ʉ̃́re Jesús.
JOH 9:38 Ʉ̃i que aiyeda, ñʉatutarĩ Jesúre mearore jídejame jã́ri eabecʉ bácʉ: —Mʉ, ji jabocʉ, mʉre jʉ aivʉ yʉ, arejame Jesúre.
JOH 9:39 Dinʉmʉre yópe arĩ, coyʉrejame Jesús: —Ijãravʉi darejacacʉ yʉ, beocʉyʉ jʉ aivʉre aru jʉ abevʉre máre. Põeva “Majibevʉbu ñʉja Jʉ̃menijicʉi dápiaiye jãvene” aivʉ, jã́ri eabevʉpe paivʉbu. Nápe paivʉre mead̶acʉdayʉbu yʉ, ne majinajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi dápiaiye jãvene jã́ivʉpe. Ʉbenita põeva “Majidivʉbu ñʉja Jʉ̃menijicʉi dápiaiye jãvene” aivʉ, jã́ivʉpe barĩduyama, ne dápiaru. Nópe ne dápiaiye boje, náre mead̶abecʉbu yʉ. Que baru jã́ri eabevʉpe teni, Jʉ̃menijicʉi dápiaiye jãvene ye majibenama na, arejame Jesús.
JOH 9:40 Jesús que ayʉre jápiarejaima fariseovacavʉ. —Que baru, ¿“Jã́ri eabevʉpe paivʉbu mʉja”, ayʉrʉ̃ mʉ ñʉjare? arejaima Jesúre.
JOH 9:41 Jesús jʉ ayʉ yópe arejame náre: —Mʉja jã́ri eabevʉpe majibevʉ baru aru mʉja coreóvaivʉ baru Jʉ̃menijicʉi cad̶ateiyede jaʉrõre mʉjare, boropatebejebu mʉja. Ʉbenita “Majidivʉbu ñʉja Jʉ̃menijicʉi dápiaiye jãvene” aivʉ, jã́ivʉpe paivʉtamu mʉja. Ʉbenina dápiad̶avʉ̃ mʉja majini bʉojaivʉre Jʉ̃menijicʉi dápiaiye jãvene ʉ̃ cad̶atebecʉva mʉjare. Que baru boropateivʉ mauteivʉbu mʉja cãreja, arejame náre.
JOH 10:1 Dinʉmʉre náre yópe arĩ, coyʉrejame Jesús: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ñai põecʉ ovejavare biaido jedevacobei ecobecʉ, quénora biaidore mʉrina ecoyʉ baru, ʉ̃́recabe ñavaipõecʉ o tatorĩ ĩ́põecʉ.
JOH 10:2 Ʉbenita ñai ecoyʉ ovejavare biaido jedevacobe bajita, ʉ̃́recabe ovejavare coreipõecʉ aru náre upacʉ máre.
JOH 10:3 Ʉ̃́recabe biaido jedevacobede coreipõecʉi voacaimʉ jedevacobede. Aru ovejavare órejarĩ daroibi ne ãmiá coapa náre coreipõecʉ. Ʉ̃i órejaiyede jápiarĩ, coreóvarĩ, dad̶ama ʉ̃i yebai. Aru náre nʉvaimi ʉ̃, ãocʉyʉ.
JOH 10:4 Ovejavare etavayʉ bácʉ biaidore jocarĩ, náre jipocateibi. Aru ʉ̃i yóboi cujuyama na, ne coreóvaiye boje ʉ̃i yávainore.
JOH 10:5 Ʉbenita ne coreóvabemʉque nʉmema na, ʉ̃i órejaiyede. Ʉ̃́re dupivʉ cúyanʉrinata bíjad̶ama na ovejava, ne coreóvabe boje ʉ̃i yávaicamure, arejame Jesús.
JOH 10:6 No jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainore coyʉrĩdurejame náre Jesús. Ʉbenita ye jápiarĩ majibedejaima na.
JOH 10:7 Bedióva cojedeca põevare yávarejame Jesús: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ovejavai biaido jedevacobepe páyʉtamu yʉ, põeva ne earãjiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉre.
JOH 10:8 Ji edaquiye jipocare apevʉ, ovejavare coreipõevape teni, edaquemavʉ. Caivʉ na ñavacʉrivʉpe paivʉ aru tatorĩ ĩ́põevape paivʉ batequémavʉ. Ʉbenita náre jápiarĩ ad̶abetequemavʉ põeva.
JOH 10:9 Jedevacobedeca páyʉtamu yʉ. Yópe ovejava jedevacobe biaidoi ne ecorĩ bʉojaiyepe náre coreipõecʉ, ʉ̃i mead̶aquiyepe aivʉ náre, nopedeca põeva yʉ́que earĩ bʉojaivʉbu Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i mead̶aquiyepe aivʉ náre. Ne ãmeina vaijʉroede mead̶acʉyʉmu yʉ. Yópe ovejava ecorĩ, etarĩ jedevacobei bʉoimara ãmevʉpe, nopedeca põeva yʉ́que cʉrivʉ jidʉbevʉ bʉoimarape ãmema. Yópe ovejava ne ãiyede eaiyepe náre coreipõecʉque, nopedeca ina yʉ́que cʉrivʉ náre apʉre d̶aiyede earĩ, ména cʉrãjarama na ne ũmei, arejame Jesús.
JOH 10:10 Náre, yópe arĩ, coyʉre nʉrejame Jesús: —Ñavaipõecʉ quénora ñavacʉdaibi aru põevare boarĩ́ jarʉvacʉdaibi, náre bíjarocʉyʉ. Ʉbenita yʉ́capũravʉ apʉre d̶acʉdaivʉ põevare mamaũmeque, ne cʉrãjiyepe ayʉ ʉrarõ meaũmeque cainʉmʉa.
JOH 10:11 Ovejavare coreipõecʉ meacʉ me baju jã́ri capʉibi ʉ̃i ovejavare pʉ ʉ̃i yaiyeta náre boje. Quédeca tecʉyʉmu yʉ máre. Põevare mead̶acʉyʉ, yaicʉ́yʉmu náre boje.
JOH 10:12 Ʉbenita nópe d̶abebi ovejava upacʉre memecaipõecʉ. Ʉ̃ ovejavare coreipõecʉ ãmemi. Ʉ̃ jina ãmema na. Que baru ãimacʉ jijecʉcʉ, lobo ãmicʉcʉ, ʉ̃i edaiyede jã́ñʉ, cũiná cúyarĩ dupibi ovejava upacʉre memecaipõecʉ, ovejavare jocarĩ nʉñʉ. Que baru corebemarape ovejavare cujurĩ jaroibi ñai lobo. Cũinácʉre jẽniburu, apevʉ coateni nʉñama.
JOH 10:13 Ñai memecaipõecʉ jecʉbebi ovejavare. Quénora ʉ̃i jabocʉi bojed̶aiyeda ʉbi ʉ̃. Que baru ovejavare jocarĩ, dupini nʉimi ʉ̃, arejame Jesús.
JOH 10:14 Náre, yópe arĩ, coyʉre nʉrejame Jesús: —Yʉ mearo coreyʉbu põevare yópe ovejavare coreipõecʉ meacʉi coreiyepe ovejavare. Jipacʉ coreóvaibi yʉre. Aru coreóvaivʉ yʉ ʉ̃́re máre. Quédeca coreóvaivʉ yʉ ji cʉvamara coapa. Aru yʉre coreóvama na máre. Yʉrecabu mead̶acʉyʉ põevare. Que baru yaicʉ́yʉmu náre boje.
JOH 10:16 Yópe apedoa biaidoacavʉ ovejavai cʉepe, nopedeca apevʉ põeva, yócavʉ ãmema, ʉbenita jína márajivʉ cʉma nore máre. Náre cuturĩ, jipocateni davacʉyʉmu yʉ. Ji cutuiyede jápiarĩ jʉ arãjarama na. Náre epecʉyʉmu jívʉque cũinávʉpe. Na caivʉ cʉrãjarama yʉ́que. Aru náre corecʉyʉmu yʉ. Que teni cũináyajubope teni, yʉ ne coreipõecʉ cũinácʉque cʉrãjarama caivʉ ina jívʉ, arejame Jesús.
JOH 10:17 Náre coyʉre nʉrejame Jesús: —Ji mauvare boarĩ́ jarʉvaicõjeiyʉvʉ yʉ ji bajure, nacajari yainore jarʉvarĩ cʉcʉyʉ bedióva cojedeca. Que baru ʉbi yʉre jipacʉ.
JOH 10:18 Põecʉ cʉbebi yʉre boarĩ́ jarʉvacʉyʉ ji ʉbedu. Ji mauvare boarĩ́ jarʉvaicõjecʉyʉmu. Yʉ bʉojaivʉ boarĩ́ jarʉvaicõjeñʉ ji bajure aru nacajari cʉcʉyʉ bedióva cojedeca máre. Que d̶aicõjeimi yʉre jipacʉ, arejame Jesús.
JOH 10:19 Que ayʉre jápiarĩ, ina judíova cũinátʉrʉ ãmevʉ cojedeca ne ũme, cũinátʉrʉra yávabema Jesúrã.
JOH 10:20 —Abujucʉ cʉbi ʉ̃́que. Que baru ãrʉmemi. ¿Aipe teni ʉ̃i coyʉiyede jápiaivʉrʉ̃ mʉja? arejaima nácavʉ obedivʉ.
JOH 10:21 Ʉbenita apevʉ nácavʉ arejaima: —Abujucʉre cʉvacʉ nópe yávayʉ bʉojabebi. Aru jã́ri eabecʉre mead̶aiye bʉojabebi abujucʉ. ¿Mʉ́carĩ? arejaima ina judíova.
JOH 10:22 Dinʉmʉre ʉracoro ocorʉ̃mʉ marejávʉ̃. Aru Jerusalén ãmicʉriĩmaroi torojʉve teinʉmʉ marejávʉ̃. Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine mead̶aiye báquede ãrʉrivʉ, torojʉrejacarã ñʉja judíova.
JOH 10:23 Nore Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami Salomón mácʉi cuino mácarõ ãmicʉrõi vaiváre nʉrejame Jesús.
JOH 10:24 Nópe vaiváre nʉñʉre tarabʉd̶arĩ ʉ̃́re, jẽniari jã́rejaima judíovacavʉ: —Mʉre ʉrarõ chĩod̶avʉ ñʉja. ¿Yécʉrʉ̃ mʉ? Cristo, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ baru mʉ, cũiná coyʉjacʉ ñʉjare. Coreni ʉetʉyavʉ̃ ñʉja, arejaima Jesúre.
JOH 10:25 Náre, yópe arĩ, coyʉrejame Jesús: —Jave coyʉrĩduvʉ mʉjare. Ʉbenita ji coyʉiyede jʉ abetevʉ mʉja. Mʉje jã́iyede põeva ne d̶arĩ majibede jipacʉi cõjeiye bajure d̶avʉ yʉ. Ʉbenita diede jã́ivʉvacari, yʉ Cristore jʉ abevʉ mʉja cãreja. Yʉ, Cristo, jã́d̶ovaivʉ jãve ji d̶aiyeque.
JOH 10:26 Ʉbenita mʉjacapũravʉ ji ovejavape paivʉcavʉ ãmevʉ. Ji põeva ãmevʉtamu mʉja. Que baru ji coyʉiyede jʉ abevʉ mʉja.
JOH 10:27 Yópe ovejava ne jápiarĩ, jʉ arĩ d̶aiyepe náre coreipõecʉ bajui ʉrõpe, nopedeca ji põeva yʉre jápiarĩ, jʉ arĩ d̶aivʉbu yópe ji ʉrõpe. Jívʉre me coreóvaivʉ yʉ. Yʉre jápiarĩ, jʉ arĩ cʉma yʉ́que.
JOH 10:28 Náre jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvare d̶aivʉ yʉ. Toabo cũiméboi nʉmenajarama na cainʉmʉa. Ji coreimarare yʉre tatojʉrocʉ cʉbebi ʉ̃.
JOH 10:29 Yʉre jipacʉi jímara bojecʉrivʉbu caiye pʉeno. Jipacʉre tatojʉrocʉ náre cʉbebi ʉ̃.
JOH 10:30 Yʉ jipacʉmaque cũinávʉpebu ñʉja, arejame Jesús ina judíovare.
JOH 10:31 Ʉ̃i que aiyede, Jesúre jorojĩvʉ ina judíova, boaiyʉrivʉ ʉ̃́re, ĩnejaima cʉ̃raboare cojedeca, dʉvarãjivʉ ʉ̃́re.
JOH 10:32 Ʉbenita Jesúcapũravʉ arejame: —Jipacʉi ʉre d̶aicõjeiyede põeva ne d̶arĩ majibede jã́d̶ovavʉ yʉ, cad̶atecʉyʉ põevare. ¿Caiye die mʉje jã́iye báquede, ád̶e boje cʉ̃raboare dʉvarãjivʉrʉ̃ yʉre? arejame náre Jesús.
JOH 10:33 Jesúre arejaima na: —Mi d̶aiyede jã́ivʉ bácavʉ cʉ̃raboaque dʉreni, mʉre boabénamu ñʉja. Ʉbenita “Jʉ̃menijicʉque cũinávʉpebu ñʉja”, avʉra mʉ. Jʉ̃menijicʉre ãmeina yávaivʉ mʉ, que ayʉ. Quénora põecʉratamu mʉ. Que baru Jʉ̃menijicʉre mi ãmeina yávaiye boje, mʉre boarã́jaramu ñʉja, arejaima Jesúre ina judíova.
JOH 10:34 Náre, yópe arĩ, coyʉrejame Jesús: —Mʉjeñecuva mácavʉ ne toivarĩ epeiyoca cãriáiyocai yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: “Jʉ̃menijinape paivʉbu mʉja”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
JOH 10:35 Me coreóvaivʉbu maja Jʉ̃menijicʉi yávaiye ʉ̃i toivaicõjeiye báque jãve bajure cainʉmʉa. Ʉ̃i yávaino mácarõre oatʉvaino cʉbevʉ no. Aru Jʉ̃menijicʉvacari, “Jʉ̃menijinape paivʉbu mʉja”, arejaquemavʉ ina javecavʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉimara mácavʉre.
JOH 10:36 ’Yʉrecabu Jʉ̃menijicʉi beoimʉ mácʉ, memecacʉyʉ ʉ̃́re. Yʉre darorĩ epeibi ijãravʉi. Que baru, ¿“Jʉ̃menijicʉi mácʉbu yʉ” ji aiyede, aipe teni yʉre “Jʉ̃menijicʉre ãmeina yávaivʉ mʉ”, aivʉrʉ̃ mʉja?
JOH 10:37 Jipacʉi d̶aicõjeiyede ji d̶abedu, yʉre jʉ abejarã mʉja.
JOH 10:38 Ʉbenita põeva ne d̶arĩ majibede jipacʉi d̶aicõjeiyede ji d̶aru, nópe d̶ayʉre mʉje jã́ri coreóvaiye boje, jʉ ajarã mʉja. Yʉre jʉ abevʉreca, ji d̶aiyede jʉ aiye jaʉvʉ mʉjare, mʉje cũiná majinajiyepe ayʉ jãve jipacʉ cʉcʉre yʉ́que aru yʉ cʉcʉre ʉ̃́que máre cũinávʉpe, arejame náre Jesús.
JOH 10:39 Bedióva cojedeca Jesúre jẽni jacoiyʉrĩdurejaima na. Ʉbenita náre dupidejame ʉ̃.
JOH 10:40 Náre dupiyʉ bácʉ Jordán ãmicʉriya jia ãnidʉvei, Juan Bautista bácʉ ʉ̃i põevare Jʉ̃menijicʉque ocoi jã́d̶ovaino mácarõ yebai nʉrejame Jesús cojedeca. Noi cʉcʉnʉñʉ, ʉ̃́que nʉrejacarã ñʉja ʉ̃i bueimara.
JOH 10:41 Nore ñʉje cʉede põeva obedivʉ Jesúre jã́radarejaima. Ne bajumia yópe arĩ, borotedejaima: —Põeva ne d̶arĩ majibede d̶abeteame Juan Bautista bácʉ. Ʉbenita caino ʉ̃i coyʉino mácarõ Jesúi borore jãve baju batequémavʉ, arejaima ina Jesúre jã́radaivʉ bácavʉ.
JOH 10:42 Aru nore cʉcʉre, Jesúre jʉ arejaima obedivʉ põeva.
JOH 11:1 Dinʉmʉre cũinácʉ ʉ̃mʉ ʉ̃i ãmiá Lázaro ijeteyʉ barejámed̶a. Jíbʉrõmivaque Betania ãmicʉriĩmajinoi cʉrejame ʉ̃. Marta aru María ãmicʉrejaima na, jíbʉrõmiva.
JOH 11:2 Ico María Lázaroi mamico barejácod̶a Jesúre mumijʉe yuad̶o bacod̶ó ʉ̃i cʉbobare aru õi yuarĩburu yóboi õi pod̶aque tʉ̃red̶o macod̶ó máre.
JOH 11:3 Jesúre boro jarorejaimad̶a na, Lázaroi maminomiva: —Ñʉje jabocʉ, mi yóvaimʉ, pare mi jecʉvamʉ, ijeteibi ʉ̃, arĩ boro jarorejaimad̶a Jesúre dinomiva.
JOH 11:4 Ne que aino mácarõre jápiayʉ bácʉ, yópe arejame Jesús: —Ijeteyʉvacari yaibécʉbe Lázaro. Quénora Jʉ̃menijicʉi parʉéde jã́d̶ovaquiyepe ayʉ põevare ijeteibi ʉ̃. Ʉ̃i ijeteiye boje põeva jã́rajarama yʉ, Jʉ̃menijicʉi mácʉ, ji parʉéde, arejame Jesús.
JOH 11:5 Martare, Maríare, aru néyocʉ Lázarore pare jecʉrejaquemavʉ Jesús.
JOH 11:6 Ijimʉre jápiayʉ bácʉvacari, nomicata pʉcajãravʉa mautedejame cãreja.
JOH 11:7 Pʉcajãravʉa yóboi, Jesús arejame ñʉjare ʉ̃i bueimarare: —Jã́rica, Judeai nʉrajarevʉ maja cojedeca, arejame ñʉjare.
JOH 11:8 —Mʉ, bueipõecʉ, javejĩeneca cʉ̃raboaque dʉreni, mʉre boajʉrorivʉ batemá nócavʉ. ¿Nore nʉcʉyʉrʉ̃ mʉ cojedeca? arejacarã Jesúre.
JOH 11:9 “Ji d̶ájʉroede bʉojajebu yʉ” ayʉ, yópe arĩ coyʉrejame Jesús: —Jãravʉa coapa doce paiora cʉvʉ. Ñai cuyʉ jãravʉre, aviá ʉ̃i boiyede, tobebi ʉ̃, aviá ʉ̃i boino cʉe boje jãravʉre.
JOH 11:10 Ʉbenita ñai cuyʉ ñamine, torĩ yavaibi ʉ̃, aviá ʉ̃i miad̶áre d̶aino cʉbe boje, arejame Jesús. Que ayʉre Jesús, yópe aiyʉrõ marejaquémavʉ: Jãravʉa cʉrejaquemavʉ ʉ̃́re cãreja, ʉ̃i bʉojaquiyepe ayʉ ʉ̃́re d̶aiye jaʉrõre.
JOH 11:11 Que coyʉrĩburu yójĩboi, yópe arĩ coyʉrejame Jesús cojedeca: —Maje yóvaimʉ Lázaro cãñʉme. Ʉ̃́re coedavacʉnʉñʉmu yʉ, arejame ñʉjare.
JOH 11:12 —Mʉ, ñʉje jabocʉ, jãve cãru, dinʉmʉ meaquiyebu. Meatecʉyʉme, arejacarã ñʉja.
JOH 11:13 Jesús ʉ̃i nópe aiyede majibedejacarã ñʉja. Ʉbenita “Cãñʉmebu”, arĩ dápiarejacarã ñʉja.
JOH 11:14 Ñʉje que dápiaiyede, yópe arejame Jesús yavebecʉva: —Jave yaicʉ́be Lázaro bácʉ.
JOH 11:15 Ji cʉbe báque boje ʉ̃́que, torojʉvʉ yʉ. Caride yʉre me baju coreóvarĩ jʉ arãjaramu mʉja, ji d̶aquiyede jã́ivʉ. Jã́rica, Lázaro bácʉ yebai nʉrajarevʉ maja, arejame Jesús.
JOH 11:16 Ñʉjacacʉ Tomás, pẽjacʉ ñʉje aimʉ, arejame ñʉjare: —Jã́rica, Jesúque yainánʉrajarevʉ maja máre, arejame.
JOH 11:17 Jã́ranʉrejacarã ñʉja, Jesújã. Earãnʉivʉ bajure Lázaro bácʉi yaino mácarõre coyʉrãdarejaima nócavʉ. Javeta Jesús ʉ̃i eaquiye jipocamia, yóvaicʉvaijãravʉa jipocamiata, ʉ̃ mácʉre jarʉvarejaimad̶a cʉ̃racobei, põe jarʉvaicobei.
JOH 11:18 Lázaro bácʉi cʉriĩmaro, Betania ãmicʉriĩmajino, joabejĩnoi yóbecʉrikilometros baji cʉrejavʉ̃ Jerusalén ãmicʉriĩmaro.
JOH 11:19 Que baru Martare aru Maríare máre, yaiyʉ́ bácʉi maminomivare, jã́ranʉrejaimad̶a Jerusalẽ́cavʉ judíova obedivʉ. Na chĩoivʉque orãnʉrejaimad̶a.
JOH 11:20 Jesús edayʉre majini, ʉ̃́re copʉ darejaco Marta. Ʉbenita Maríacapũravʉ dabedejaco. Quédata cʉ̃ramimia cʉrejaquemavʉ.
JOH 11:21 Jesúre copʉyo, yópe arejaco Marta: —Mʉ, ji jabocʉ, yui mi cʉru, jíyocʉ bácʉ yaibéjebu.
JOH 11:22 Ʉbenita coreóvaivʉ yʉ Jʉ̃menijicʉ d̶ayʉre caiyede yópe mi jẽniaiyepe ʉ̃́re, arejaco Jesúre.
JOH 11:23 —Míyocʉ bácʉ nacajacʉyʉme yainore jarʉvarĩ, arejame Martare.
JOH 11:24 —Jãvemu no. Nore majivʉ yʉ. Jãravʉ cũiyeta, nacajacʉyʉme jíyocʉ bácʉ yainore jarʉvarĩ, arejaco õ cojedeca.
JOH 11:25 Dinʉmʉre Jesús arejame: —Yʉ́bu yaivʉ bácavʉre nacovañʉ yainore jarʉvarĩ. Jãve yaivʉ bácavʉre cainʉmʉa cʉre d̶ayʉbu yʉ. Põecʉ yaiyʉ́ bácʉvacari, yʉre jʉ ayʉ bácʉ baru, bedióva cojedeca apʉcʉyʉme.
JOH 11:26 Yʉre jʉ ayʉ, ji nacovaquimʉ, apʉcʉyʉme cainʉmʉa. Ye nʉmecʉyʉme toabo cũiméboi. ¿Iye ji coyʉiyede jʉ ad̶orʉ̃ mʉ? arejame Martare Jesús.
JOH 11:27 Aru arejaco: —Mʉ, ji jabocʉ, jʉ aivʉ yʉ. Mʉ Cristobu, Jʉ̃menijicʉi mácʉ baju. Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i epeimʉ mácʉ yore ʉ̃i daroimʉ mácʉbu mʉ, arejaco Jesúre Marta.
JOH 11:28 Ʉ̃́re que ad̶o báco copainʉri, ĩmacore, Maríare, cutuconʉrejaco Marta. Yavenijiena cuturejacod̶a Maríare, apevʉ ne jápiabenajiyepe ad̶o: —Bueipõecʉ dare daibi. “Dajacorĩ”, aibi mʉre, arejacod̶a Maríare Marta.
JOH 11:29 Jʉ arĩ, cũiná nacajari, Jesús yebai copʉ nʉrejacod̶a María.
JOH 11:30 Ĩmaro bajure eabedejacarã ñʉja cãreja. Martare ñʉje copʉino mácarõmiata cʉrejacarã cãreja.
JOH 11:31 Jũjujiena nʉñore jã́ivʉ, Maríare yóvarãdarejaima ina judíova. Ṍque orãdaivʉ barĩdurejaimad̶a. “Yaiyʉ́ bácʉre ne jarʉvaino mácarõi oconʉñome õ”, arĩ dápiarĩdurejaimad̶a na.
JOH 11:32 María ñʉje yebai edarĩna, Jesús yebamiata ñʉatutarĩ, arejaco ʉ̃́re: —Mʉ, ji jabocʉ, yui mi cʉru, jíyocʉ bácʉ yaibéjebu ʉ̃, arejaco Jesúre María.
JOH 11:33 María od̶ore jã́ñʉ, aru ṍque edaivʉ oivʉre jã́ñʉ, ṍre cõmaje ãroje jã́ri, ʉrarõ chĩorejame Jesús.
JOH 11:34 —¿Ã́ri yaiyʉ́ bácʉre jarʉvarãrʉ mʉja? arejame Jesús. —Mʉ, ñʉje jabocʉ, jã́cʉdajacʉ, arejaima Jesúre.
JOH 11:35 Dinʉmʉ orejame Jesús máre.
JOH 11:36 —Ʉrarõ yaiyʉ́ bácʉre ʉ́teame Jesús, arejaima ne bajumia ʉ̃́re jã́ivʉ bácavʉ.
JOH 11:37 Apevʉ nácavʉ arejaima: —Jã́ri eabecʉre mead̶ame Jesús. ¿Aipe teni Lázaro bácʉre mead̶abetedi ʉ̃, ʉ̃i yaibéquiyepe ayʉ? arejaima na, ne bajumia yávaivʉ.
JOH 11:38 Yaiyʉ́ bácʉre jarʉvaino mácarõre eare nʉiye bajure bedióva cojedeca orejame Jesús, pare chĩoñʉ. Que teni ʉ̃ mácʉre ne jarʉvaino mácarõre earejacarã ñʉja, Jesúque daivʉ. Cʉ̃racobe, cainitʉravaque ne bieicobe barejávʉ̃ Lázaro bácʉre ne jajuidorĩ ad̶aicobe bácarõ.
JOH 11:39 —Cainitʉravare veojarã mʉja, arejame náre Jesús. —Mʉ, ji jabocʉ, yóvaicʉvaijãravʉa vaivʉ yaiyʉ́ bácʉre ñʉje jarʉvarĩburu yóbo. Javeta ʉ̃rojʉcʉbe ʉ̃ mácʉ, arejaco Jesúre Marta, yaiyʉ́ bácʉi mamico.
JOH 11:40 —Javede coyʉvʉ mʉre. Mʉ yʉre jʉ ad̶o baru, yʉre Jʉ̃menijicʉi parʉéde cʉvacʉre jã́cod̶omu mʉ, avʉ yʉ mʉre, arejame Martare Jesús.
JOH 11:41 Dinʉmʉ dicobede bieitʉravare veorĩ ĩnejaima apevʉ. Ne que d̶arĩburu yóboi, nore núcʉ, cavarõi jã́ñʉ, arejame Jesús: —Mʉ, jipacʉ, yʉre jápiaivʉ mʉ cainʉmʉa. Que baru mʉre torojʉede jívʉ yʉ.
JOH 11:42 Yʉ me coreóvaivʉ jápiayʉre yʉre cainʉmʉa. Ʉbenita yore yʉ́que cʉrivʉ ne majinajiyepe ayʉ, mʉre que aivʉ yʉ. Ne “Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉbe Jesús”, ne arãjiyepe ayʉ, nópe mʉre yávaivʉ yʉ, arejame Jesús.
JOH 11:43 Jípacʉque yávayʉ bácʉ cod̶oboborĩ, órejarejame Jesús: —Lázaro, etarĩ dajacʉ mʉ, arejame.
JOH 11:44 Jesús ʉ̃i que aiyedata, etarĩ darejame ʉ̃ yaiyʉ́ bácʉ. Cuitótecajeaque ʉ̃i cʉboba, ʉ̃i pʉrʉá, aru ʉ̃i jipobʉ máre, caicʉ ne cũmaimʉ mácʉ, Lázaro etarĩ darejame. —Cuitótecajea ʉ̃́re cũmaicajeare jod̶eni jarʉvajarã mʉja, cʉ̃rami ʉ̃i copaiquiyepe aivʉ, arejame náre Jesús.
JOH 11:45 Obedivʉ ina Maríaque yaiyʉ́ bácʉre orãdaivʉ bácavʉcavʉ, Jesúre nópe d̶ayʉre jã́ivʉ bácavʉ, ʉ̃́re jʉ arejaimad̶a.
JOH 11:46 Ʉbenita fariseovacavʉre coyʉrãearejaimad̶a apevʉ. Caiye Jesús ʉ̃i d̶aiye báquede náre coyʉrejaimad̶a.
JOH 11:47 Que teni sacerdotevare jaboteipõevaque cójijidejaimad̶a ñʉja judíova ñʉje jabova, ina fariseova. Aru arejaimad̶a, ne bajumia boroteivʉ: —Põeva ne d̶arĩ majibede ʉre d̶aibi Jesús. Que d̶ayʉ, parʉcʉ nʉñʉme ʉ̃. Jesúre nópe ñʉje d̶are nʉicõjenu, caivʉ põeva ʉ̃́que nʉjebu. Ʉ̃́que põeva ne nʉru, meamejebu majare. Ʉ̃́re jʉ arĩ, jabojacoiyʉma. Aru ne jabojacoru ʉ̃́re, majare boarã́daicõjejebu churaravare ina Romacavʉ, maje jabova baju. Jesúre jabojacojʉrorivʉre jã́ivʉ baru, Romacavʉi jabocʉre vainí tʉivʉpe majare jã́jebu nócavʉ. Dinʉmʉita maje Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine vaivéni jarʉvarĩ, maje joborõre máre tatorĩ ĩjebu ina Romacavʉ. Que baru, ¿aipe d̶arãjidica maja? arejaimad̶a ñʉje jabova.
JOH 11:49 Ʉbenita cũinácʉ nácacʉ ʉ̃i ãmiá Caifás, sacerdotevai jabocʉ baju diʉjʉre, arejamed̶a: —Mʉja, jívʉ, jápiajarã. Majibevʉ mʉja nópe yávaivʉ.
JOH 11:50 ¿Coreóvabenarʉ mʉja? Cũinácʉva yaidú, majare meavʉ. Que teni caivʉ yainí bíjabejebu maja, arejamed̶a jabovare Caifás.
JOH 11:51 Ʉ̃ cũinácʉ nópe abedejaquemavʉ Caifás. Sacerdotevai jabocʉ baju boje, ʉ̃́re nópe are d̶arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ, Jesús ʉ̃i yaiquíyede judíovare boje coyʉyʉ.
JOH 11:52 Ʉbenita náre quévʉ bojeda yaicʉ́yʉ ãmenejame Jesús. Quénora cainoa joborõacavʉre boje máre, yaicʉ́yʉ barejáme Jesús, obedivʉ Jʉ̃menijicʉi mára márajivʉre cũináyajubope d̶acʉyʉ.
JOH 11:53 Sacerdotevare jaboteipõeva aru fariseova máre, “Dinʉmʉ Jesúre boarĩ́ jarʉvarãjarevʉ maja”, arĩ bʉ́rejaimad̶a na dijãravʉ, Caifás ʉ̃i nópe coyʉijãravʉmia.
JOH 11:54 Nore majicʉ Jesús, ʉraĩmaroai cubedejame. Judeacavʉre dupini nʉñʉ, ne joborõre jocarĩ, põecʉbenoi nʉrejame Jesús. Ñʉjare ʉ̃i bueimarare máre nʉvari, Efraín ãmicʉriĩmajinoi curãnʉrejacarã ñʉja.
JOH 11:55 Ñʉja judíova ñʉje torojʉve teijãravʉ, Pascua ãmicʉrijãravʉ baquinó eare nʉino marejávʉ̃. Que baru Jerusalén ãmicʉriĩmaroi obedivʉ põeva, cainoa ĩmaroacavʉ, mʉri nʉrejaima na, d̶arãjivʉ ne torojʉve tenajiye jipocai yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, meara márajivʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore.
JOH 11:56 Que teivʉ, Jesúre vore cuivʉ barejáimad̶a ina põeva. Cójijivʉ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami, ne bajumia boroteivʉ jẽniari jã́rejaimad̶a: —¿Mʉje dápiaru, Jesús máre edaquidica ʉ̃? arejaimad̶a.
JOH 11:57 Jipocamia ina sacerdotevare jaboteipõeva aru ina fariseova máre caivʉre, yópe arĩ, coyʉicõjenejaimad̶a: —Jesúi cʉrõre majidivʉ baru, cũiná ñʉjare coyʉrãdajarã mʉja, ñʉje jẽni jacorãjiyepe aivʉ ʉ̃́re, arejaimad̶a ñʉje jabova.
JOH 12:1 Seis paijãravʉa Pascua ãmicʉrijãravʉ jipocai, Betania ãmicʉriĩmajinoi nʉrejacarã ñʉja Jesúque cojedeca. Lázaro, yaiyʉ́ bácʉre Jesúi nacovaimʉ mácʉi cʉriĩmaroi nʉrejacarã.
JOH 12:2 Ñʉja edaivʉre ʉrarõ ãiye tʉorejaima apevʉ nócavʉ, pued̶arãjivʉ Jesúre. Ãiyede tʉod̶o barejáco Marta. Aru Lázaro máre cʉrejame tʉoiva yebai apevʉ dobarivʉque.
JOH 12:3 Ãñʉre, María davarejaco trescientos paigramos baju mumijʉricorore Jesús yebai. Iye mumijʉe nardo ãmicʉe pare mearo corajʉe barejávʉ̃. Aru pare bojecʉe barejávʉ̃ya máre. Die mumijʉricorore yuarejaco Jesúi cʉbobarã. Yuad̶o báco, õi pod̶aque tʉ̃renejaco Jesúi cʉbobare. Aru caiñami cʉ̃ramine mumijʉrejavʉ̃ die.
JOH 12:4 Dinʉmʉre jararejame Judas Iscariote, ñʉja Jesúi bueimaracacʉ, ʉ̃́re jẽne d̶acʉyʉ. Ṍre jararĩ, yópe arejame ʉ̃:
JOH 12:5 —¿Iye õi jarʉvaicorore, aipe teni apevʉre bojed̶abetedi õ? Tãutʉra ʉrarõ, trescientos paijãravʉare memeiye boje jíye jaʉrĩdurebu ṍre. Diede boje ĩni, cʉve cʉvabevʉre cad̶atejebu maja, arejame Judas.
JOH 12:6 Ʉbenina que ayʉ barejáme Judas. Cʉve cʉvabevʉre cõmaje ãroje jã́ñʉ ãmenejame, que ayʉ. Quénora ñavacʉcʉ barejáme. Ʉ̃ marejáme ñʉjare tãutʉra nʉvacaipõecʉ. Iyede ñʉje tãutʉra corecayʉ, ʉ̃i ʉrõmia ĩni, ñʉje tãutʉrare ñavavarejaquemavʉ ʉ̃.
JOH 12:7 Ʉbenita Jesús arejame: —Ãmeno yávabejacʉ ṍre. Õ que d̶aibico, mead̶acod̶o ji bajure ne jarʉvarãjiyede cʉ̃racobeita.
JOH 12:8 Cainʉmʉa ina cʉve cʉvabevʉ cʉrãjarama mʉjaque. Ʉbenita yʉ cʉbecʉbu mʉjaque cainʉmʉa, arejame Jesús.
JOH 12:9 Dinʉmʉre Jesús Betania ãmicʉriĩmajinoi ʉ̃i cʉede boro jápiarejaimad̶a obedivʉ judíovacavʉ. Que baru Jesúre jã́radarejaima, aru Lázarore máre, Jesúi nacovaimʉ mácʉre yainore jarʉvarĩ.
JOH 12:10 Lázarore máre boarĩ́ jarʉvaiyʉrejaimad̶a ina sacerdotevare jaboteipõeva.
JOH 12:11 Náre jocarĩ nʉrejaima obedivʉ judíovacavʉ, Jesúre jʉ arãjivʉ ʉ̃i nacovaiye báque boje Lázarore yainore jarʉvarĩ. Que baru Lázarore máre boarĩ́ jarʉvaiyʉrejaimad̶a na.
JOH 12:12 Apejãravʉ, Lázaroque Jesús ʉ̃i ãijãravʉ bácarõ yóbocajãravʉi, Jesús Jerusalẽ́i ʉ̃i edaquiyede jápiarejaquemavʉ na, Pascua torojʉve teijãravʉre jã́radaivʉ.
JOH 12:13 Diede jápiarĩ, yapoporʉare burarĩ ĩni, ñʉja Jesújãre copʉ darejaima obedivʉ põeva. “Jʉ̃menijicʉre torojʉe bajad̶éni. Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaimʉme ʉ̃i daroimʉ mácʉ, maja judíova maje jabocʉ bacʉyʉ́”, arĩ cod̶oboborejaima ina judíova Jesúque nʉivʉ.
JOH 12:14 Põevare ũmaiãimacʉ, burro ãmicʉcʉre earĩ, ʉ̃́re tubarĩ nʉrejame Jesús. Nópe teyʉ, yópe Jʉ̃menijicʉi yávaiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquepe, teyʉ barejáme Jesús:
JOH 12:15 Mʉja Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉ, jidʉbejarã mʉja. Jã́jara mʉje jabocʉ bacʉyʉ́ dacʉyʉre, burrojĩcʉrã tubarĩ dacʉyʉre, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
JOH 12:16 Que teinore majibedejacarã ñʉja Jesúi bueimara. Ʉbenita ʉ̃i yainí, nacajari, aru mʉri nʉriburu yóboi cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi, ãrʉrejacarã ñʉja. Dinʉmʉ maquinó “Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeino mácarõpedeca Jesúre tequemavʉ maja, maje mearore jíyede ʉ̃́re burrojĩcʉrã tubarĩ dayʉre”, arãjivʉ barejacárã ñʉja.
JOH 12:17 Ina põeva, Jesúque cʉrivʉ bácavʉ ʉ̃i órejaiye báquede Lázarore ʉ̃i etaquiyepe ayʉ cʉ̃racobede jocarĩ apʉcʉ cojedeca, coyʉre cuivʉ barejáimad̶a iye ne jã́iye báquede.
JOH 12:18 Ne nópe coyʉiye boje no Jesúi jã́d̶ovaino mácarõre põeva ne d̶arĩ majibede, Jesúre copʉrãdarejaima caivʉ ina obedivʉ põeva.
JOH 12:19 Que baru ina fariseova ne bajumia arejaimad̶a: —Coyʉrĩ oabevʉ maja. Majare jápiabema ina põeva. Quédata Jesúque yóvarãnʉñama caivʉ, arejaimad̶a na, ne bajumia yávaivʉ.
JOH 12:20 Apevʉ judíova ãmevʉ, Jʉ̃menijicʉre mearore jívaivʉ, ina obedivʉ põeva jẽneboi Jʉ̃menijicʉre mearore jínanʉrejaimad̶a Jerusalén ãmicʉriĩmaroita Pascua torojʉve teinʉmʉre.
JOH 12:21 Na Felipede borotenanʉrejaimad̶a. Galilea ãmicʉrijoborõcarõ ĩmaro Betsaida ãmicʉriĩmarocacʉ barejáme Felipe. —Jesúque boroteiyʉrĩduivʉbu ñʉja, arejaimad̶a Felipede.
JOH 12:22 Andrés yebai nʉri, coyʉrejamed̶a Felipe ne borore. No yóboi, ina pʉcarã nʉri, coyʉrãearejaimad̶a Jesúre ina judíova ãmevʉ ne borore.
JOH 12:23 Yópe arĩ, coyʉrejame ñʉjare Jesús: —Dijãravʉ ji ávaijãravʉ eaivʉ. Caride jipacʉ Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovacʉyʉme yʉre, ʉ̃i daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, meacʉ bajure.
JOH 12:24 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Jaʉvʉ yʉre ji yaiquínore. Jẽvari coyʉrĩ coyʉquijivʉ. Yópe cũináyabe oteiyabede maje otebedu, quénora cũinárora mauteinomu no. Ʉbenita iyabe oteiyabede maje otedu, joborõ jívʉi cʉede cãreja, yainope teni, pĩarí cũpururi nʉiyavʉ. Nopedeca ji yaidú, obedivʉ põeva mamaũme cʉrivʉ bʉojarãjarama, ji yaiye boje.
JOH 12:25 Ñai põecʉ ʉ̃i baju jecʉcʉ baru, bíjacʉyʉme ʉ̃. Ʉbenita ñai põecʉ jecʉbecʉ baru ʉ̃i baju ijãravʉre, jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvacʉyʉme ʉ̃.
JOH 12:26 Ácʉ põecʉ yʉre memecaiyʉcʉ baru, yʉre ʉ̃i jʉ aiye jaʉvʉ ʉ̃́re. Que baru yʉ́que ji cʉrõi cʉcʉyʉme ʉ̃. Aru ácʉ põecʉ yʉre memecaru, ʉ̃́re pued̶acʉyʉme jipacʉ, arejame Jesús.
JOH 12:27 Náre coyʉre nʉrejame Jesús: —Caride ʉrarõ chĩoivʉ yʉ ji ũmei. ¿Aipe ajeba yʉ jipacʉre? ¿Yʉre ñájino vaijárõri no, ajeba yʉ jipacʉre? Abevʉ yʉ nópe. Ñájinore vaicʉ́yʉ darejacacʉ yʉ ijãravʉi, arejame Jesús ñʉjare, ʉ̃i bueimarare.
JOH 12:28 Ñʉjare nópe coyʉrĩ bʉojarĩ, arejame jípacʉre Jesús: —Mʉ, jipacʉ, põevare jã́d̶ovajacʉ mi baju meacʉ bajure, arejame jípacʉre. Dinʉmʉma cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ yávarĩ darorejavʉ̃: “Meavʉ mi que aino. Que d̶acacʉ javeta. Aru que d̶acʉyʉmu yʉ cojedeca”, arejavʉ̃ no yávarĩ daroino.
JOH 12:29 Ina obedivʉ põeva ñʉjaque cʉrivʉ no bʉjinore jápiarejaima. —Õpo tʉinomebu, arejaima nácavʉ. —Que ãmevʉ. Cũinácʉ ángele yávarĩ daroyʉbebu ʉ̃́re, arejaima apevʉ.
JOH 12:30 Ʉbenita Jesús arejame: —No yávarĩ daroino yʉre boje ãmevʉ. Quénora mʉjare bojetamu no yávarĩ daroino.
JOH 12:31 Caride ijãravʉcavʉre ne ãmene jã́d̶ovari, coreóvare d̶acʉyʉme Jʉ̃menijicʉ caivʉ yʉre jʉ abevʉ ñájinajivʉre cũinájãravʉ. Caride ijãravʉcavʉ ne jabocʉre, ñai abujuvai jabocʉre, jarʉvacʉyʉme Jʉ̃menijicʉ.
JOH 12:32 Ʉbenita yʉ ne jocʉcʉrã pẽvari jẽori jãmʉórajimʉ, yʉrecabu obedivʉ põevare jʉ are d̶acʉyʉ yʉre, arejame Jesús.
JOH 12:33 Nópe arĩ coyʉyʉ, aipe ãrojae teni ʉ̃i yaiquínore coyʉyʉ barejáme Jesús.
JOH 12:34 Ʉ̃i que aiyede, yópe arejaima ʉ̃́re jápiaivʉ: —Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede toivaicõjenejaquemavʉ, ñʉje majinajiyepe ayʉ ʉ̃i daroquimʉre yaibécʉ bacʉyʉ́re cainʉmʉa. ¿Aipe teni “Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe ne jocʉcʉrã pẽvari jẽori jãmʉóimʉ macʉyʉ́mu yʉ”, ayʉrʉ̃ mʉ? ¿Yécʉ páyʉrʉ̃ mʉ? ¿Ñamema Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe? arejaima Jesúre.
JOH 12:35 Náre yávarejame cojedeca Jesús: —Ñai cucʉnʉiyʉcʉre jãravʉre, aviá ʉ̃i boiyede, cuiye jaʉvʉ ʉ̃́re. Que baru ñemié tʉiyede, majibebi ã́ri ʉ̃i nʉinore. Quédeca quĩ́jino baju cʉcʉyʉmu yʉ mʉjaque pẽoipõecʉpe, jã́d̶ovañʉ Jʉ̃menijicʉi jãvene. Mʉjare majide d̶aivʉ Jʉ̃menijicʉi dápiaiye jãvene ji bueiyeque. Que baru mʉja diede majibevʉ baru caride, ji cʉede mʉje jẽneboi cãreja, ji nʉriburu yóbore apa ñeminoi cuivʉpe paivʉ barãjáramu mʉja.
JOH 12:36 Que baru ji cʉepe cãreja mʉje jẽneboi, ji bueiyede jʉ ajarã mʉja. Yʉ́cavʉ tenajaramu mʉja, ji bueiyede jʉ aivʉ baru, arejame náre Jesús. Nópe ayʉ bácʉ, náre dupini nʉrejame.
JOH 12:37 Põeva ne jã́iyede ʉre ne d̶arĩ majibede d̶ayʉreca Jesús, ʉ̃́re jʉ abedejaima na.
JOH 12:38 Caiye iye vaidéjavʉ̃ yópe ñai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ Isaías bácʉ “Yópe tequiyebu” arĩ, ʉ̃i toivaino mácarõpedeca. Mʉ, ji jabocʉ, obebejĩna baju jʉ ad̶ama ñʉje yávaiyede. Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i parʉéde jã́d̶ovaimi obebejĩna bajure, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Isaías bácʉre.
JOH 12:39 Que baru nácapũravʉ jʉ aivʉ bʉojabedejaima. Bedióva cojedeca Jʉ̃menijicʉ, yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Isaías bácʉre:
JOH 12:40 Jã́ri eabevʉre d̶aibi náre Jʉ̃menijicʉ, ne jã́menajiyepe ayʉ. Aru dápiarĩ majibede d̶aibi náre, ne jápiarĩ eabenajiyepe ayʉ. Aru Jʉ̃menijicʉ yópe arĩ, coyʉibi: “Nópe d̶aivʉ yʉ, ne chĩori oatʉvabenajiyepe ayʉ ne d̶aiyede. Que baru náre mead̶abecʉyʉmu”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Isaías bácʉre Jʉ̃menijicʉ.
JOH 12:41 Nópe arejaquemavʉ Isaías bácʉ ʉ̃i jã́iye báque boje Jesucristoi mearore Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovaiye báquede nore aru ʉ̃i coyʉiye báque boje ʉ̃́ra.
JOH 12:42 Ʉbenita obedivʉ põeva ne jabovacavʉ Jesúre majini, jʉ arejaima ʉ̃́re. Ʉbenita fariseovare jidʉrĩ, “Jesúque nʉivʉbu ñʉja”, abedejaima ne jápiaiyede. Jipocamia “ ‘Jesúbe Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ Cristo’, aivʉre maje cójijiñamine jaetovarãjaramu ñʉja, ne cójijibenajiyepe aivʉ ñʉjaque bedióva cojedeca”, arejaimad̶a ina fariseova. Que baru fariseovare jidʉrivʉ, bi arejaima na Jesúre jʉ aivʉ.
JOH 12:43 Jʉ̃menijicʉi mearo jã́iyede náre ʉbeni, pʉeno baju vorejaima põeva ne mearo jã́iyede náre.
JOH 12:44 Yópe arĩ, bʉjino yávarĩ darorejame Jesús: —Ácʉ põecʉ yʉre jʉ ayʉ baru, yʉre daroyʉ bácʉre máre jʉ aibi ʉ̃.
JOH 12:45 Aru quédecabu. Ácʉ põecʉ yʉre jã́ñʉ maru, yʉre daroyʉ bácʉre máre jã́imi ʉ̃.
JOH 12:46 Ijãravʉi darejacacʉ yʉ. Põeva ne majinajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉre, yʉ pẽoñʉpe teyʉ buecʉdarejacacʉ náre. Yʉre que teyʉre jʉ aivʉ, ñeminoi ne mautebenajiyepe ayʉ yópe Jʉ̃menijicʉre majibevʉpe, darejacacʉ yʉ.
JOH 12:47 Ʉbenita ácʉ põecʉ ji coyʉiyede jápiayʉvacari jʉ abedu, yʉ ʉ̃́re ñájine d̶abecʉbu ʉ̃i ãmeina teiye boje caride. Põevare ne ãmeina teiye boje ñájine d̶acʉyʉ dabedejacacʉ. Quénora põeva bíjajʉrorivʉre mead̶acʉdayʉ darejacacʉ yʉ.
JOH 12:48 Ácʉ põecʉ yʉre ʉbecʉ baru aru ji coyʉiyede máre jʉ abecʉ baru, ʉ̃́recabe jãve ñájicʉyʉ. Ʉ̃i jʉ abe boje ji coyʉiyede, ñájicʉyʉme bʉojaquijãravʉ baquinói.
JOH 12:49 Ji baju ji majiéque coyʉbevʉ yʉ. Quénora jipacʉ, yʉre daroyʉ bácʉ, yʉre coyʉicõjeimi ji coyʉiye caiyede. Que baru põeva ñájinajarama, ne jʉ abe boje ji coyʉiyede.
JOH 12:50 Coreóvaivʉ yʉ iyede: Põeva yʉre jʉ aivʉ baru yópe jipacʉi d̶aicõjeiyepe náre, cʉvarãjarama jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Que baru yópe jipacʉi coyʉicõjeiyepeda coyʉyʉbu mʉjare, arejame Jesús.
JOH 13:1 Pascua torojʉve teijãravʉ jipocacajãravʉ barejávʉ̃. Coreóvarejaquemavʉ Jesús dijãravʉ eainore ʉ̃i nʉquinore ijãravʉre jocarĩ, copaicʉyʉ jípacʉ yebai. Ina ijãravʉcavʉre ʉ̃ jinare cainʉmʉa jecʉbi ʉ̃. Que teni ñʉjare jecʉrejaquemavʉ ʉ̃i yaiyeta.
JOH 13:2 Nainú baji ñʉja ʉ̃i bueimaraque ãñʉ marejáme Jesús. Javeta ñʉjacacʉ Judas, Simón Iscariotei mácʉre yópe arĩ, “Jesúre ʉ̃i mauvare jẽni jíquijivʉ yʉ”, dápiare d̶arejaquemavʉ ñai abujuvai jabocʉ, ʉ̃i jẽni jíquiyepe ayʉ Jesúre ʉ̃i mauvare.
JOH 13:3 Jesús coreóvarejaquemavʉ majepacʉ Jʉ̃menijicʉre caiyede aru caivʉre pʉrʉcʉvaicõjeñʉ mácʉre ʉ̃́re parʉéque. Aru coreóvarejaquemavʉ ʉ̃i baju Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ aru copaicʉyʉ ʉ̃i yebai.
JOH 13:4 Que baru coreóvayʉ, ñʉje ãiyedeca nacajari, ʉ̃i pʉenocacajede durĩ, epeni, tʉ̃reicajede ĩni, jãrióri jẽori bʉorejame.
JOH 13:5 Que teyʉ bácʉ oco doaibʉre yuarĩ buivárejame, ñʉje cʉbobare joacʉyʉ. Ñʉje cʉbobare joarĩ bʉ́rejame. Ñʉjacacʉ cũinácʉre joarĩburu yóboi, tʉ̃reicaje ʉ̃i bʉoicajeque tʉ̃renejame.
JOH 13:6 Joarĩ tʉ̃reni ñʉjare coapa, Simón Pedrore eacʉnʉrejame Jesús. Aru Pedro arejame ʉ̃́re: —Mʉ, ji jabocʉ, ¿yʉre ji cʉbobare joacʉyʉrʉ̃ mʉ? arejame.
JOH 13:7 Jesús arejame: —Ji cari d̶aiyede coreóvabevʉ mʉ. Ʉbenita no yóboi coreóvacʉyʉmu, arejame.
JOH 13:8 Pedro arejame Jesúre: —Yʉre ji cʉbobare ye joaicõjemevʉ mʉre, arejame. Aru Jesús arejame ʉ̃́re: —Dinʉmʉ yʉre joaicõjemecʉ baru, yʉ́cacʉ ãmecʉyʉmu mʉ, arejame.
JOH 13:9 Pedro arejame: —Mʉ, ji jabocʉ, ji cʉboba matʉinora joarĩ dajocabejacʉ mʉ. Ji jipobʉre aru ji pʉrʉáre máre joajacʉ mʉ, arejame.
JOH 13:10 Aru Jesús arejame ñʉjare: —Caibaju joaimʉ mácʉre bedióva cojedeca caibaju joaiye jaʉbevʉ. Quénora cʉbobare joaiye jaʉvʉ, docʉcʉru. Javeta caibaju joaimara mácavʉpe paivʉtamu mʉja, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmeteiye báque boje mʉje ãmeina teiyede mʉje chĩori dápiarĩ, diede jarʉvarĩ, jʉ aiye báquede yʉre. Ʉbenita mʉjacacʉ cũinácʉ caibaju joaimʉ mácʉpe ãmemi ʉ̃, ʉ̃i chĩomeni jarʉvaiyʉbe boje ʉ̃i ãmeina teiyede, arejame ñʉjare Jesús.
JOH 13:11 Ʉ̃́re jẽne d̶acʉyʉre coreóvarejaquemavʉ Jesús. Que baru “Mʉjacacʉ caibaju joaimʉ mácʉ ãmemi ʉ̃”, arejame ʉ̃.
JOH 13:12 Que teni ñʉje cʉbobare joarĩ bʉojarĩ, ʉ̃i pʉenocacajede bedióva cojedeca ĩni, dorejame Jesús. Dorĩ bʉojarĩ, ãivarã dobacʉdarĩ, yópe ñʉjare arĩ coyʉrejame: —¿Ji cari d̶aiye báquede, coreóvad̶arãrʉ mʉja?
JOH 13:13 Yʉre “bueipõecʉ” aru “ñʉje jabocʉ” máre aivʉbu mʉja. Mʉje nópe aiye meavʉ yʉre. Quédecabu yʉ. Mʉjare bueipõecʉbu. Aru mʉje jabocʉbu yʉ.
JOH 13:14 Yʉ mʉje jabocʉvacari aru mʉje bueipõecʉvacari yebacacʉpe mʉje cʉbobare joaivʉ yʉ. Que baru quédeca d̶ajarã mʉja. Apevʉ yʉre jʉ aipõeva ne cʉbobare joaiye jaʉvʉ mʉjare coapa.
JOH 13:15 Que d̶aivʉ yʉ mʉjare jã́d̶ovacʉyʉ aipe d̶aiye jaʉrõre mʉjare. Que barureca ji d̶aiyepedeca d̶ajarã mʉja mʉjevʉre.
JOH 13:16 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Yebacacʉ cʉbebi ʉ̃i jabocʉre vainí tʉyʉ. Aru daroimʉ cʉbebi ʉ̃́re daroyʉre vainí tʉyʉ máre.
JOH 13:17 Iye cari coyʉiyede coreóvaivʉbu mʉja caride. Que baru nopedeca d̶aivʉ baru, torojʉrãjaramu mʉja.
JOH 13:18 ’Ʉbenita ji beoimara mácavʉre coreóvaivʉ yʉ. Que baru “Torojʉrãjaramu”, ji aiyede mʉja caivʉre abevʉ yʉ. Yópe Jʉ̃menijicʉi yávaiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquepedeca vaiquíye jaʉvʉ yʉre: “Ñai ãñʉ mácʉ yʉ́que, yʉre boaiyʉbi”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
JOH 13:19 Iye vaiquíye jipocamia nópe coyʉivʉ mʉjare, mʉje jʉ arãjiyepe ayʉ jãvene “Jʉ̃menijicʉi mácʉbu yʉ” ji aino mácarõre. Ji coyʉino mácarõpe vainíburu yóboi, coreóvarãjaramu mʉja.
JOH 13:20 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ácʉ põecʉ ji jaroimarare me jacopʉyʉ baru, yʉre máre me jacopʉibi ʉ̃. Ácʉ põecʉ yʉre me jacopʉyʉ baru, yʉre daroyʉ bácʉre máre me jacopʉibi ʉ̃. Que arĩ, coyʉrejame Jesús ñʉja ʉ̃i bueimarare.
JOH 13:21 Nópe arĩ coyʉyʉ bácʉ ʉrarõ chĩorejame Jesús ʉ̃i ũmei. Chĩori, ñʉjare yópe yávarĩ darorejame cojedeca ye yavebecʉva: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Cũinácʉ mʉjacacʉ yʉre ji mauvare jẽni jícʉyʉme ʉ̃, arejame Jesús.
JOH 13:22 Ʉ̃i que aiyede ñʉje bajumia jã́rejacarã ñʉja, cuecumaivʉ. Ácʉ ñʉjacacʉ ʉ̃i aimʉre majibedejacarã ñʉja.
JOH 13:23 Cũinácʉ ñʉjacacʉ pare Jesús ʉ̃i jecʉmʉ Jesús yebai ʉ̃i tʉcavai dobarejacacʉ yʉ.
JOH 13:24 Yʉre ʉ̃i pʉrʉ jabióvarĩ, jẽniari jã́icõjenejame Simón Pedro: —“¿Ácʉba mʉre jẽni jícʉyʉ?” arĩ, Jesúre jẽniari jã́jacʉ mʉ, arejame yʉre Pedro. Ʉ̃i pʉrʉque nópe arejame.
JOH 13:25 Nópe d̶ayʉre jã́ñʉ, Jesúre pʉeno cad̶ajĩe nʉri, jẽniari jã́rejacacʉ yʉ yavenijiena: —Mʉ, ji jabocʉ, ¿ácʉba ʉ̃, mʉre jẽni jícʉyʉ? arejacacʉ yʉ.
JOH 13:26 Ji nópe arura, jʉ arejame Jesús: —Ji pã́ujevede jórĩ, ji jímʉ, ʉ̃ macʉyʉ́me yʉre jẽni jíyʉ ji mauvare, arejame Jesús. Que arĩ, pã́ure cõpavari ĩni, jórĩ, Judare, Simón Iscariotei mácʉre, jídejame.
JOH 13:27 Dinʉmʉmiareca Judas diede ĩñʉva, cũiná Satanás d̶aicõjeni bʉ́rejaquemavʉ ʉ̃́re. Aru ʉ̃́re arejame Jesús: —Maumena mi d̶aiyʉede d̶acʉnʉjacʉ mʉ, arejame Judare Jesús.
JOH 13:28 Ʉbenita ñʉja náque dobarivʉ tʉoiva yebai aipe teni Jesús ʉ̃i que ainore Judare coreóvabedejacarã cãreja.
JOH 13:29 Judas ʉ̃i cʉvae boje ñʉje tãutʉrare, ñʉjacavʉ, “Ñʉje ãrajiyede torojʉve teinʉmʉ bojed̶aicõjeñʉme Jesús Judare”, arĩ dápiarejaquemavʉ. Aru apevʉ ñʉjacavʉ, “Cʉve cʉvabevʉre tãutʉrare jícʉnʉicõjeñʉme Jesús ʉ̃́re”, arĩ dápiarejaquemavʉ.
JOH 13:30 Iye pã́ure ĩñʉ mácʉ, cũiná etarĩ nʉrejame Judas. Ñami marejávʉ̃ ʉ̃i etarĩ nʉiyede.
JOH 13:31 Judas ʉ̃i etarĩburu yóboi, ñʉjare yópe arĩ, yávarejame Jesús: —Caride põeva jã́rajivʉbu Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe meacʉ bajure. Caride yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, põevare jã́re d̶aquijivʉ Jʉ̃menijicʉ meacʉ bajure.
JOH 13:32 Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe ji jã́d̶ovaru Jʉ̃menijicʉ meacʉ bajure, Jʉ̃menijicʉvacari põevare jã́d̶ovacʉyʉme ʉ̃i daroimʉ mácʉ meacʉ bajure. Aru maumejieneca que d̶acʉyʉme Jʉ̃menijicʉ.
JOH 13:33 Mʉja, jímajinape paivʉ, majióvarõ bajura cʉcʉyʉmu mʉjaque. Yʉre vorãjaramu mʉja. Ʉbenita yópe ji coyʉino mácarõpe maje jabovare, mʉjare máre coyʉyʉbu yʉ: Ji nʉquinore nʉiye majibevʉ mʉja.
JOH 13:34 Caride d̶aicõjeino yóbocarõre d̶aicõjequijivʉ yʉ: Mʉje bajumia ʉjarã mʉja yópe ji ʉepedeca mʉjare. Mʉje bajumia jecʉjarã mʉja.
JOH 13:35 Que d̶aivʉre mʉje bajumia ʉrivʉre jã́ivʉ, majinajarama caivʉ ji bueimara bajure mʉjare, arejame ñʉjare Jesús.
JOH 13:36 Jesús que ayʉre, yópe arejame Simón Pedro: —Mʉ, ji jabocʉ, ¿ã́ri nʉñʉrʉ mʉ? arejame. Jesús arejame: —Ji nʉquinore caride nʉri bʉojabevʉ mʉ. Ʉbenita ji nʉriburu yóboi, mʉ máre nʉcʉyʉmu, arejame.
JOH 13:37 Pedro arejame: —Mʉ, ji jabocʉ, ¿aipe teni caride mʉ́que nʉri bʉojabedi yʉ? Jaʉru, mʉre cad̶ateni, yaiquíjivʉ yʉ, arejame.
JOH 13:38 Aru Jesús arejame Pedrore: —¿“Mʉre boje yaiquíjivʉ yʉ”, ayʉrʉ̃ mʉ? Jãve coyʉyʉbu mʉre: “Jesúre yʉ coreóvabevʉ” acʉyʉmu mʉ cari ñami, cáyu ʉ̃i órejaquiye jipocai. Aru yóbecʉe nópe acʉyʉmu mʉ, arejame Pedrore Jesús.
JOH 14:1 Que ayʉ bácʉ, ñʉjare yópe coyʉrejame Jesús: —Chĩomejara mʉja. Jʉ̃menijicʉre jʉ ajarã mʉja. Ʉ̃́re jʉ arĩ, yʉre máre jʉ ajarã mʉja.
JOH 14:2 Jipacʉi cʉrõi tucubʉa ʉre cʉvʉ. Que ãmenu, yópe arĩ mʉjare coyʉbejebu yʉ. Nore mʉje cʉrãjiyede mead̶acacʉnʉcʉyʉmu yʉ.
JOH 14:3 Nore nʉri, mead̶arĩburu yóboi, copaidacʉyʉmu yʉ cojedeca, mʉjare ĩni nʉvacʉdacʉyʉ, mʉje cʉrãjiyepe ayʉ yʉ́que.
JOH 14:4 Ji nʉquinore majivʉ mʉja, yópe põeva ne majiépe ma nʉimare, arejame Jesús, ñʉjare coyʉyʉ.
JOH 14:5 Tomás arejame Jesúre: —Mʉ, ji jabocʉ, mi nʉquinore ye majibevʉ ñʉja. ¿Aipe ayʉrʉ̃ mʉ, “Ji nʉquinore majivʉ mʉja” ayʉ? arejame.
JOH 14:6 Jesús arejame: —Yʉrecabu põevare eare d̶ayʉ Jʉ̃menijicʉ yebai yópe ma nʉinope cavarõ mearoi. Yʉrecabu põevare majide d̶ayʉ Jʉ̃menijicʉi dápiaiye jãvene aru cʉre d̶ayʉ mamaũmeque máre. Ñame eabenama jipacʉ yebare, ji nʉvamenu náre.
JOH 14:7 Mʉja yʉre jãve coreóvaivʉ baru, jipacʉre máre coreóvajebu mʉja. Caride jãve ʉ̃́re coreóvaivʉbu mʉja cainʉmʉa. Aru ʉ̃́re jã́d̶avʉ mʉja máre, arĩ coyʉrejame ñʉjare Jesús.
JOH 14:8 Ʉ̃i que aiyede, Felipe arejame Jesúre: —Mʉ, ji jabocʉ, majepacʉre jã́d̶ovajacʉ mʉ. Quénora meaquiyebu ñʉjare, arejame ʉ̃.
JOH 14:9 Ʉ̃́re jʉ ayʉ arejame Jesús: —Mʉ, Felipe, ¿que joede mʉjaque ji cʉedeca, yʉre coreóvabecʉrʉ̃ cãreja? Ácʉ põecʉ jã́ñʉ yʉre, jã́imi jipacʉre máre. Que baru, ¿aipe teni “Majepacʉre jã́d̶ovajacʉ”, ayʉrʉ̃ mʉ yʉre?
JOH 14:10 Yʉ cʉvʉ jipacʉque. Aru jipacʉ cʉbi yʉ́que cũinávʉpe. ¿Iye ji coyʉiyede, jʉ ayʉrʉ̃ mʉ? Iye mʉjare ji coyʉiye ji bajuma ji dápiaino ãmevʉ. Quénora jipacʉrecabe, ñai cʉcʉ yʉ́que cainʉmʉa, yʉre coyʉre d̶ayʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe. Aru ji d̶aiyede máre ji bajuma d̶ayʉ ãmevʉ. Quénora jipacʉrecabe yʉre d̶aicõjeñʉ.
JOH 14:11 Ji coyʉino mácarõre, “Cʉvʉ yʉ jipacʉque aru jipacʉ cʉbi yʉ́que cũinávʉpe”, jʉ ajarã mʉja. Ʉbenita jʉ abevʉ baru ji coyʉino mácarõre, quénora jʉ ajarã yʉre ji d̶aiye báque boje.
JOH 14:12 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ácʉ põecʉ yʉre jʉ ayʉ, ji d̶aiye báquepe paiyede d̶acʉyʉme ʉ̃. Aru ape paiye me pʉeno parʉéde d̶acʉyʉme, ji nʉquiye boje jipacʉ yebai.
JOH 14:13 Caiye mʉje jẽniaiyede yʉre ji ãmiái d̶acacʉyʉmu. Yópe mʉje jẽniaiyepedeca d̶acʉyʉmu yʉ, jã́d̶ovacʉyʉ jipacʉ meacʉ bajure.
JOH 14:14 Ád̶e mʉje jẽniarajiyede yʉre ji ãmiái, ji parʉéque, mʉjare d̶acacʉyʉmu yʉ, arejame Jesús.
JOH 14:15 Ñʉjare coyʉre nʉrejame Jesús: —Mʉja ʉrivʉ baru yʉre, caiye ji d̶aicõjeiyepe d̶arãjaramu mʉja.
JOH 14:16 Yʉrecabu jipacʉre jẽniacʉyʉ mʉjare boje, ʉ̃i daroquiyepe ayʉ apecʉ cad̶ateipõecʉre. Ʉ̃ cainʉmʉa cʉcʉyʉme mʉjaque, jipacʉi daroquimʉ.
JOH 14:17 Ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi Espíritu põevare coreóvare d̶acʉyʉ Jʉ̃menijicʉi dápiaiye jãvene. Ijãravʉcavʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ ʉ̃́re jacopʉivʉ bʉojabenama, ne jã́ri eabe boje ʉ̃i d̶aiyede aru ne coreóvaiye majibe boje aipe ãrojacʉre ʉ̃́re. Ʉbenita mʉjacapũravʉ coreóvarãjaramu aipe ãrojacʉre ʉ̃́re, ʉ̃i mautequiye boje mʉjaque. Mʉjaque cʉrĩ, dajocabecʉyʉme mʉjare cainʉmʉa.
JOH 14:18 Tẽumarape d̶abecʉbu yʉ mʉjare. Mʉjare jocarĩ nʉmecʉbu yʉ. Bedióva cojedeca copaidacʉyʉmu, cʉcʉyʉ mʉjaque.
JOH 14:19 ’Quĩ́jino baju yʉre jã́menajarama ijãravʉcavʉ yʉre jʉ abevʉ. Ʉbenita mʉjacapũravʉ yʉre jã́rajaramu. Bedióva cojedeca apʉcʉyʉmu yʉ. Que baru mʉja máre cainʉmʉa apʉrivʉ barãjáramu mʉja mamaũmeque.
JOH 14:20 Ãnijãravʉ, maje copʉrãjijãravʉ baquinóre, jipacʉque ji cʉede majinajaramu mʉja, aru yʉ́que mʉje cʉede, aru mʉjaque ji cʉede máre. Maja cũinávʉpe cʉrãjaramu maja.
JOH 14:21 Ácʉ põecʉ ji d̶aicõjeiye caiyede jʉ arĩ d̶ayʉ, ʉ̃́recabe yʉre ʉcʉ. Aru ñai yʉre ʉcʉ, ʉ̃́recabe jipacʉi ʉquimʉ. Yʉ máre ʉ̃́re, yʉre ʉcʉre, ʉcʉyʉmu. Aru ji bajure jã́d̶ovacʉyʉmu ʉ̃́re, arejame ñʉjare Jesús.
JOH 14:22 Ʉ̃i que arĩburu yóboi, cũinácʉ ñʉjacacʉ, ʉ̃i ãmiá Judas, jẽniari jã́rejame Jesúre. (Judas Iscariote ãmenejame. Apecʉ Judas barejáme ʉ̃.) Yópe arĩ, jẽniari jã́rejame Jesúre: —Mʉ, ji jabocʉ, ¿aipe d̶arĩ ñʉja, mʉre ʉrivʉ, mi bajure jã́d̶ovacʉyʉrʉ̃, ʉbenita apevʉre, ijãravʉcavʉ mʉre jʉ abevʉre, mi bajure jã́d̶ovamecʉyʉrʉ̃ mʉ? arejame Judas.
JOH 14:23 Jesús, yópe arĩ, coyʉrejame: —Ácʉ põecʉ yʉre ʉcʉ, ji coyʉiyede jʉ acʉyʉme. Ʉ̃́recabe jipacʉi ʉquimʉ. Yʉ aru jipacʉmaque ʉ̃i yebai nʉri, ʉ̃́que cʉrãjaramu ñʉja.
JOH 14:24 Ácʉ põecʉ yʉre ʉbecʉ, ji coyʉiyede jʉ abebi. Ji coyʉiye ji bajuma ji dápiaino ãmevʉ. Quénora jipacʉ, yʉre daroyʉ bácʉ, jiede coyʉyʉtamu yʉ.
JOH 14:25 Que arĩ, coyʉivʉ yʉ mʉjare, ji cʉede cãreja mʉjaque.
JOH 14:26 Ʉbenita mʉjaque ji cʉbenʉmʉre ñai Espíritu Santore, cad̶ateipõecʉre, darocʉyʉme mʉjare jipacʉ ji parʉéque. Ʉ̃́recabe caiyede mʉjare buecʉyʉ. Aru ji coyʉiye báque caiyede mʉjare ãrʉre d̶acʉyʉme ʉ̃.
JOH 14:27 ’Mʉjare, meaũme cãrijimeũme cʉrivʉre, epecʉyʉmu yʉ. Ji cãrijimeũmene mʉjare jíquijivʉ. Ijãravʉcavʉ mʉjare ji jíyepe paiyede jíye majibema. Que baru cãrijimevʉva chĩomejara aru jidʉbejarã mʉja, ayʉbu yʉ.
JOH 14:28 Mʉjare ji coyʉino mácarõre, “Yʉ nʉcʉyʉmu. Ʉbenita mʉje yebai copaidacʉyʉmu yʉ” ainore, jápiad̶avʉ̃ mʉja. Yʉre ʉrivʉ baru, ji nʉquiyede jipacʉ yebai torojʉjebu mʉja. Jipacʉ ji pʉeno parʉcʉbe. Que baru ʉ̃i yebai nʉcʉyʉmu yʉ. Aru torojʉe jaʉvʉ mʉjare.
JOH 14:29 Nópe coyʉivʉ mʉjare caride, iye vaiquíye jipocamia, mʉje coreóvarãjiyepe ayʉ jãvene ji coyʉino mácarõre.
JOH 14:30 Caride ijãravʉcavʉ ne jabocʉ, ñai abujuvai jabocʉ, daibi. Que baru ʉrarõ baju mʉjare coyʉbequijivʉ yʉ. Ʉ̃ yʉre ʉ̃i d̶aicõjeiye parʉé cʉvabecʉreca nʉcʉyʉmu yʉ.
JOH 14:31 Vaiquíyebu yʉre yópe ji aiye báquepedeca, ijãravʉcavʉ ne coreóvarãjiyepe ayʉ ji ʉede jipacʉre. Que baru caiye jipacʉi d̶aicõjeiyede d̶aivʉ yʉ. Jã́rica, etarevʉ, arejame ñʉjare Jesús.
JOH 15:1 Ñʉja ʉ̃i bueimarare, yópe arĩ, coyʉre nʉrejame Jesús: —Yʉrecabu oteiʉyaimu yobedope páyʉ. Aru jipacʉrecabe dimure coreipõecʉ, oteipõecʉreca páyʉ.
JOH 15:2 Aru dimu cavajĩbʉape paivʉtamu mʉja. Ãmecavabʉa, jẽmecavabʉare burarĩ jarʉvaibi jipacʉ. Meacavabʉa, jẽicavabʉare majié burarĩ, mead̶aibi jipacʉ, oteipõecʉ ʉ̃i d̶aiyepe d̶ayʉ. Que teni jẽicavabʉare ʉrarõ jẽne d̶aibi jipacʉ.
JOH 15:3 Mʉje jʉ aiye boje ji coyʉiyede, javeta mʉjare mead̶acacʉ yʉ. Que baru jipacʉ ʉ̃i mead̶aimaramu mʉja.
JOH 15:4 Yʉ́que cʉjarã mʉja. Aru yʉ mʉjaque cʉcʉyʉmu. Cũinávʉpe cʉrãjaramu maja. Cavabʉ cʉbedu dimure, cainidʉa jẽmevʉ. Quédecabu mʉjare. Yʉ́que cʉbevʉ baru, Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe d̶abenamu. Yʉ́que mautebevʉ baru, mearore, yópe ji memeiyepe, d̶abejebu mʉja. Põeva mearore d̶abevʉbu, yópe cavabʉa jẽidʉa cʉbepe.
JOH 15:5 ’Oteiʉyaimu yobedope páyʉbu yʉ. Aru dimu cavabʉape paivʉbu mʉja. Ácʉ põecʉ cʉcʉ baru yʉ́que aru ji cʉru máre ʉ̃́que cũinávʉpe, ʉ̃́recabe ʉrarõ mearore d̶acʉyʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Ʉbenita yʉ́que cʉbecʉ baru, Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe d̶aiye majibebi ʉ̃.
JOH 15:6 Yʉ́que mautebecʉ, oteipõecʉ ʉ̃i burarĩ jarʉvaicavabʉpe paicavabʉbe ʉ̃. Dicavabʉ yaicavabʉ jarʉvaquicavabʉre apecʉ jevaiyame mead̶ayʉ. Dicavabʉre jevarĩ, pecatoro d̶arĩ, nʉvaiyame ʉ̃ nore jocarĩ, juarĩ jarʉvacʉñʉ.
JOH 15:7 ’Mʉja yʉre dajocabevʉ baru, aru ji coyʉiyede jʉ are nʉivʉ baru, ád̶e mʉje jẽniaiyede mʉje ʉrõpe cʉvarãjaramu mʉja.
JOH 15:8 Mʉje ʉrarõ mearo d̶aiyede jãve ji bueimara d̶arĩ jã́d̶ovaivʉbu mʉja. Põeva mʉjare nópe d̶aivʉre jã́ivʉ, jipacʉre mearore jínajarama na.
JOH 15:9 Yʉre jipacʉi ʉepedeca ʉvʉ yʉ mʉjare. Que baru ji ʉmarape mautejarã mʉja.
JOH 15:10 Ji d̶aicõjeiye caiyede jʉ arĩ d̶aivʉ baru, ji ʉmara mautenajaramu mʉja. Nopedeca jipacʉi d̶aicõjeiye caiyede jʉ arĩ d̶ayʉ, ʉ̃i ʉmʉ mauteivʉ yʉ.
JOH 15:11 ’Que arĩ, coyʉivʉ yʉ mʉjare, mʉje torojʉrãjiyepe ayʉ ji torojʉepedeca, aru mʉje bʉojarãjiyepe ayʉ torojʉrivʉ mʉje ũme jaʉbevʉva.
JOH 15:12 Ji d̶aicõjeino mʉjare yópe ainotamu: Mʉje bajumia ʉjarã mʉja yópe mʉjare ji ʉepedeca.
JOH 15:13 Põecʉ ʉ̃i yaidú ʉ̃i yóvaimarare boje, ape ʉ̃i d̶aiye cʉbevʉ, ʉ̃i jã́d̶ovaquiyepe náre ʉcʉre.
JOH 15:14 Ji d̶aicõjeiyede jʉ arĩ d̶aivʉ baru, ji ʉmaramu mʉja.
JOH 15:15 Caride “yʉre memecaivʉ” abecʉbu mʉjare. Quénora “ji yóvaimara” acʉyʉmu mʉjare. Põecʉre memecaivʉ ne jabocʉi dápiainore majibema na. Ʉbenita põecʉi yóvaimara ʉ̃i dápiainore majima. Aru yʉre jipacʉi jápiad̶ovaiye báquede mʉjare coyʉiye jebeivʉ yʉ.
JOH 15:16 Yʉre vobeteavʉ̃ mʉja. Yʉ batecácʉ mʉjare vorĩ beoyʉ. Jipacʉi ʉrõpe mʉje d̶arãjiyepe ayʉ, mʉjare beorĩ epecacʉ. Ji epeimaramu mʉja, ʉrarõ mearore d̶arãjivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Aru mʉje d̶arãjiye bíjabequiyebu. Quénora mautequiyebu. Que baru ád̶e mʉje jẽniaiyede jipacʉre ji ãmiái, d̶acacʉyʉme ʉ̃ yópe mʉje jẽniaiyepedeca.
JOH 15:17 Que baru yópe arĩ, coyʉyʉbu yʉ mʉjare cojedeca: Mʉje bajumia ʉjarã mʉja, arĩ coyʉrejame Jesús, ñʉjare bueyʉ.
JOH 15:18 Yópe arĩ, coyʉre nʉrejame Jesús: —Ijãravʉcavʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ mʉjare ʉbenajarama. Ʉbenita coreóvajarã iyede: Mʉjare ne ʉbenajiye jipocai, yʉre ʉbeteima na.
JOH 15:19 Mʉja ijãravʉcavʉ baju baru, mʉjare ʉjebu ijãravʉcavʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ, yópe ne ʉepedeca ne bajumia. Ʉbenita yʉ́vacari mʉjare beorĩ epecacʉ jívʉ barãjiyépe ayʉ ijãravʉcavʉre jocarĩ. Que baru náque cʉrivʉvacari, nácavʉ ãmevʉ mʉja. Que baru mʉjare ʉbema na.
JOH 15:20 Ji coyʉvarede me ãrʉjara mʉja. Yebacacʉ cʉbebi ʉ̃i jabocʉre vainí tʉyʉ. Apevʉ ñájine d̶aima yʉre. Que baru mʉjare máre ñájine d̶arãjarama. Ʉbenita apevʉ ji coyʉiyede jʉ aima. Que baru mʉjare máre jʉ arãjarama.
JOH 15:21 Yʉ́cavʉbu mʉja. Aru ina ijãravʉcavʉ yʉre daroyʉ bácʉre majibema na. Que baru mʉjare máre ñájine d̶arãjarama na.
JOH 15:22 ’Náre ji coyʉcʉdabedu, boropatebejebu ne ãmeina teiye boje. Ʉbenita ji coyʉcʉdaiye báque boje ijãravʉcavʉre, ye bojed̶abemarava cʉma na ne ãmeina teiyede.
JOH 15:23 Ácʉ põecʉ ʉbecʉ yʉre, jipacʉre máre ʉbebi ʉ̃.
JOH 15:24 Põeva ne d̶arĩ majibe bajure jã́d̶ovacacʉ yʉ yócavʉre. Apecʉ cʉbebi ji d̶aiyepe paiyede d̶arĩ majicʉ. Ji que d̶abedu ne jã́iyede, boropatebejebu ne ãmeina teiye boje. Ʉbenita ji nópe d̶aiyede jã́d̶ama na. Aru jã́ivʉvacari, yʉre ʉbeni, jipacʉre máre ʉbema na.
JOH 15:25 Caiye iye vaivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepedeca ʉ̃i yávaiyede: “Jaʉrabeda yʉre ʉbema”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
JOH 15:26 ’Ʉbenita ñai Espíritu Santo, mʉjare cad̶ateipõecʉ, dacʉyʉme mʉje yebai. Ʉ̃́recabe põevare coreóvare d̶acʉyʉ Jʉ̃menijicʉi dápiaiye jãvene. Ʉ̃́re jipacʉi cʉrõre jocarĩ darocʉyʉmu yʉ mʉje yebai. Ʉ̃i edarĩburu yóboi, ʉ̃́recabe coyʉcʉyʉ ji borore ʉ̃i jã́iye báque boje.
JOH 15:27 Aru mʉja mamarʉmʉre ji bueni bʉinʉmʉre yʉ́que cʉ́teavʉ̃ mʉja. Pʉ caride máre cʉrivʉbu yʉ́que. Que baru mʉja máre coyʉrãjivʉbu ji borore mʉje jã́iye báque boje, arejame Jesús.
JOH 16:1 Yópe arĩ, coyʉre nʉrejame Jesús: —Nópe coyʉivʉ yʉ mʉjare, mʉje dajocabenajiyepe ayʉ mʉje jʉ aiyede yʉre.
JOH 16:2 Judíovai jabova jaetovaicõjenajarama mʉjare ne cójijiñamiare jocarĩ. Apejãravʉa daquijãravʉa baquiyé põeva ne boarĩ́ jarʉvarãjiyede mʉjare, “Nópe d̶arĩ Jʉ̃menijicʉre memecaivʉbu maja”, arĩ dápiarãjarama ina mʉjare boarã́jivʉ.
JOH 16:3 Que d̶arãjarama, yʉre aru jipacʉre máre ne coreóvabe boje.
JOH 16:4 Nópe coyʉivʉ yʉ mʉjare, mʉje ãrʉrajiyepe ayʉ iye ji coyʉiye báquede ãnijãravʉa, ne nópe d̶arãjijãravʉa baquiyéde mʉjare, arĩ coyʉrejame Jesús. Yópe arĩ, coyʉre nʉrejame Jesús: —Ji bueni bʉinʉmʉre caiye iye ji cari coyʉiyede mʉjare coyʉbetecacʉ yʉ, ji cʉe boje mʉjaque.
JOH 16:5 Ʉbenita caride yʉre daroyʉ bácʉ yebai nʉcʉyʉmu yʉ. Nʉcʉyʉreca mʉjacacʉ cʉbebi, “¿Ã́ri nʉcʉyʉrʉ̃ mʉ?” arĩ jẽniari jã́ñʉ yʉre.
JOH 16:6 Quénora ʉrarõ chĩoivʉbu mʉja mʉje ũmei ji nópe arĩ coyʉiye boje.
JOH 16:7 Ʉbenita yʉ́capũravʉ mʉjare yávaiyede jãvene coyʉyʉbu yʉ. Ji nʉquino meaquiyebu mʉjare. Ji nʉmenu, mʉjare cad̶ateyʉ bacʉyʉ́ dabejebu. Ʉbenita yʉ nʉñʉ mácʉ darocʉyʉmu ʉ̃́re mʉjare.
JOH 16:8 ’Dacʉyʉ edayʉ bácʉ ijãravʉcavʉ boropateivʉre ne ãmeina teiye boje coreóvare d̶acʉyʉme. Yʉre boropatebecʉre Jʉ̃menijicʉi jã́inore coreóvare d̶acʉyʉme. Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉre põevare ne ãmeina teiye boje máre coreóvare d̶acʉyʉme ʉ̃, ji daroquimʉ.
JOH 16:9 Náre coreóvare d̶acʉyʉme ãmeina teivʉ boropateivʉre ne jʉ abe boje yʉre.
JOH 16:10 Náre coreóvare d̶acʉyʉme yʉre boropatebecʉre Jʉ̃menijicʉi jã́inore, ji nʉquiye boje jipacʉ yebai. Que baru yʉre jã́menajaramu mʉja.
JOH 16:11 Aru náre coreóvare d̶acʉyʉme Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉre põevare ne ãmeina teiye boje, Jʉ̃menijicʉi “Ñájicʉyʉmu mʉ”, ʉ̃i jave coyʉiye báque boje ijãravʉcavʉ ne jabocʉre, ñai abujuvai jabocʉre.
JOH 16:12 ’Ʉrarõ mʉjare ji coyʉjʉroe cʉvavʉ. Ʉbenita cũiná caiyede jápiaiye majibevʉbu mʉja.
JOH 16:13 Ʉbenita ñai Espíritu Santo dacʉyʉme, põevare coreóvare d̶acʉyʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene. Ʉ̃́recabe coreóvare d̶acʉyʉ mʉjare caiye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene. Aru iye vaiquíyede coyʉcʉyʉme mʉjare. Ʉ̃i baju majiéque coyʉbecʉbe.
JOH 16:14 Ji majié matʉiyede jápiayʉ bácʉ, diede mʉjare coreóvare d̶acʉyʉme. Que baru yʉre mearore jícʉyʉme.
JOH 16:15 Caiye jipacʉi majiéde majivʉ yʉ. Que baru “Ñai Espíritu Santo ji majié matʉiyede mʉjare coreóvare d̶acʉyʉme”, avʉ yʉ mʉjare, arejame Jesús.
JOH 16:16 Yópe arĩ, coyʉre nʉrejame Jesús: —Quĩ́jino baju yʉre jã́menajaramu mʉja. Ʉbenita apeno quĩ́jino baju yójĩboi bedióva cojedeca yʉre jã́rajaramu mʉja, arejame Jesús ñʉja ʉ̃i bueimarare.
JOH 16:17 Ʉ̃i que aiyede, ñʉjacavʉ yópe arĩ, jẽniari jã́rejaima ne baju: —¿Aipe ayʉ bárica, “Quĩ́jino baju yʉre jã́menajaramu mʉja. Ʉbenita apeno quĩ́jino baju yójĩboi bedióva cojedeca yʉre jã́rajaramu mʉja” ayʉ? ¿Aru, “Jipacʉ yebai nʉcʉyʉmu yʉ” ayʉ, aipe ayʉba ʉ̃?
JOH 16:18 ¿Carijĩeneca ʉ̃i aiyeque aipe ayʉba Jesús? “Maiyójavʉ majare. Majino ãmevʉ ʉ̃i que coyʉino”, arejaima ñʉjacavʉ ne bajumia boroteivʉ.
JOH 16:19 Ñʉje jẽniari jã́iyede ʉ̃́re coreóvayʉ, ñʉjare yópe arĩ, coyʉrejame Jesús: —¿Ji aiyede, “Quĩ́jino baju yʉre jã́menajaramu mʉja. Ʉbenita apeno quĩ́jino yójĩboi bedióva cojedeca yʉre jã́rajaramu mʉja” jẽniari jã́ivʉrʉ̃ mʉja, mʉje bajumia boroteivʉ?
JOH 16:20 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Mʉjacapũravʉ ʉrarõ chĩori orãjaramu. Ʉbenita ijãravʉcavʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉcapũravʉ torojʉrãjarama na. Ʉbenita mʉja chĩoivʉvacari, no yóboi chĩoivʉ bácavʉ torojʉrãjaramu mʉja.
JOH 16:21 Maje nomiva jʉed̶ocʉvarivʉ ãmeno ñájiñama na. Ijiébu náre. Ʉbenita jʉed̶ocʉvarĩburu yóboi, ijino mácarõre ãrʉmenama jʉed̶ocʉvarivʉ bácavʉ. Némajicʉre jã́ri torojʉrivʉ, no mácarõ ãmeno ne ñájiye báquede ãrʉmenama na.
JOH 16:22 Nópebu mʉjare. Caride ʉrarõ ñájinajaramu. Ʉbenita mʉjare jã́cʉdacʉyʉmu cojedeca. Dinʉmʉ maquinóre ʉrarõ torojʉrãjaramu mʉja mʉje ũmei. Aru mʉjare ñame chĩore d̶aivʉ bʉojabenama cainʉmʉa.
JOH 16:23 ’Dinʉmʉ maquinóre quénora yʉre ye apejĩene jẽniari jã́menajaramu mʉja. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ád̶e mʉje jẽniarajiyede jipacʉre ji ãmiái, d̶acacʉyʉme yópe mʉje jẽniaiyepedeca ʉ̃́re.
JOH 16:24 Javede pʉ carita ye apejĩene jẽniamevʉ mʉja cãreja ji ãmiái. Jʉ̃menijicʉre jẽniajara cari. Mʉje jẽniaru, mʉje jẽniaiyepedeca d̶acacʉyʉme Jʉ̃menijicʉ, mʉje bʉojarãjiyepe ayʉ torojʉrivʉ mʉje ũmei jaʉbevʉva, arejame Jesús ñʉjare.
JOH 16:25 Yópe arĩ, coyʉre nʉrejame Jesús: —Nópe coyʉivʉ yʉ mʉjare apejĩene jẽvari maiyójepeda. Ʉbenita apejãravʉa daquijãravʉa baquiyéde apejĩene jẽvari coyʉbecʉyʉmu mʉjare cojedeca. Quénora mʉjare coyʉcʉyʉmu nuriéne jipacʉi borore yavebecʉva.
JOH 16:26 Dinʉmʉ maquinóre mʉjavacari ʉ̃́re jẽniarajaramu ji ãmiái, ji parʉéque. Que baru, “Jipacʉre jẽniacacʉyʉmu mʉjare”, abevʉ yʉ.
JOH 16:27 Jipacʉvacari ʉbi mʉjare. Mʉjare ʉbi, mʉje ʉe boje yʉre. Mʉjare ʉbi, mʉje jʉ aiye boje yʉre, ʉ̃i daroimʉ mácʉre. Que baru mʉje baju jẽniaiyede ʉ̃́re jápiacʉyʉme jipacʉ.
JOH 16:28 Jipacʉque cʉcʉ bácʉ, ʉ̃i cʉrõre jocarĩ etarejacacʉ, ẽmeni dacʉyʉ yore ijãravʉi. Aru caride yore cʉcʉ, ijãravʉre jocarĩ dajocacʉyʉmu, cojedeca nʉcʉyʉ jipacʉ yebai, arejame Jesús.
JOH 16:29 Dinʉmʉre ñʉja ʉ̃i bueimara arejacarã Jesúre: —Caride me coyʉivʉ mʉ ñʉjare, apejĩene jẽvamecʉva.
JOH 16:30 Caride mʉ caiyede coreóvayʉre majivʉ ñʉja. Mʉre jẽniari jã́iye ye jaʉbevʉ. Que baru mʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ bajure, jʉ aivʉbu ñʉja, arejacarã ñʉja Jesúre.
JOH 16:31 Ñʉjare arejame Jesús: —¿Jãve “Jʉ aivʉbu mʉre”, aivʉrʉ̃ mʉja?
JOH 16:32 Jã́rijide apa. Ãnijãravʉ daquijãravʉ baquinó jave eare nʉinotamu no. Carijĩeneca yʉre jocarĩ nʉrajaramu mʉja mʉje cʉrõai coapa. Cũinácʉva mautecʉyʉmu yʉ. Ʉbenita jipacʉ yʉ́que cʉbi cainʉmʉa. Que baru cũinácʉ bajuva ãmevʉ yʉ.
JOH 16:33 Caiye iyede mʉjare coyʉivʉ yʉ, mʉje cãrijimenajiyepe ayʉ, mʉje cʉe boje yʉ́que cũinávʉpe. Mʉjare ñájine d̶arãjarama ijãravʉcavʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ. Ʉbenita jidʉbejarã mʉja. Ijãravʉque ãmene jave vainí tʉivʉ yʉ. Que baru jʉ ajarã yʉre, arejame ñʉjare Jesús.
JOH 17:1 Que arĩburu yóboi cavarõi jã́ñʉ, yópe arejame Jʉ̃menijicʉre Jesús. —Mʉ, jipacʉ, ji memeinʉmʉ jave eaivʉ yʉre. Põevare yʉre mímacʉ meacʉ bajure jã́d̶ovajacʉ mʉ, ji jã́d̶ovaquiyepe ayʉ mʉre meacʉ bajure.
JOH 17:2 Yʉre jaboteicõjeivʉ mʉ caivʉ põevare, ji cʉvare d̶aquiyepe ayʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre caivʉ ina mi jʉ are d̶aimarare yʉre.
JOH 17:3 Mʉ́vacari Jʉ̃menijicʉ cũinácʉra jãvetamu mʉ. Aru yʉ, Jesucristo, mi daroimʉ mácʉbu yʉ. Ina majare coreóvaivʉ, nárecabu cʉvarãjivʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, ne coreóvaiye boje majare.
JOH 17:4 Iye mi d̶aicõjeiye báquede yʉre d̶arĩ bʉojaivʉ yʉ. Que baru mʉre meacʉ bajure jã́d̶ovaivʉ yʉ yore ijãravʉi.
JOH 17:5 Mamarʉmʉre maje caiyede cʉed̶arãjiye jipocai, meacʉ baju barejacácʉ mi yebare. Caride bedióva yʉre meacʉ bajure epejacʉ mi yebai cojedeca, yópe ji mamarʉmʉre cʉe báquepedeca, arejame Jesús.
JOH 17:6 Yópe arĩ, coyʉre nʉrejame Jesús jípacʉre: —Ijãravʉcavʉ mʉre jʉ abevʉre jarʉvarĩ, beorĩ, ĩni, coatede d̶ávʉ̃ mʉ ina yʉre jʉ arãjivʉre. Mamarʉmʉrata mívʉ bárãjivʉ barejáima na. Aru náre yʉre jʉ are d̶aivʉ mʉ. Nárecabu mʉre ji coyʉimara, majinajivʉ aipe ãrojacʉre mʉre. Aru mi yávaiyede jápiarĩ jʉ ad̶ama na.
JOH 17:7 Caride caiye iye mi majié cʉvare d̶aiyede yʉre jãve míyede coreóvaivʉbu na.
JOH 17:8 Iye mi coyʉicõjevarede yʉre, náre coyʉivʉ yʉ. Aru na jʉ ad̶ama diede. Yʉre, mi daroimʉ mácʉre, jãve coreóvaivʉbu. Aru mʉ yʉre daroyʉ bácʉre jʉ ad̶ama.
JOH 17:9 ’Ijãravʉcavʉ mʉre jʉ abevʉre jẽniacabevʉ yʉ mʉ́que. Quénora ina mi yʉre jʉ are d̶aimarare jẽniacaivʉ yʉ mʉ́que, ne mívʉ bae boje.
JOH 17:10 Caivʉ yʉ́cavʉ mívʉbu na. Aru caivʉ mʉ́cavʉ jívʉbu na. Aru yʉ meacʉ bajure jã́d̶ovad̶ama na.
JOH 17:11 ’Yʉ mautebecʉbu ijãravʉre caride. Quénora maumejieneca dacʉyʉmu mi yebai, cʉcʉyʉ mʉ́que. Ʉbenita nácapũravʉ mautenajivʉbu ijãravʉre. Mʉ, jipacʉ bajutamu mʉ. Que baru ina yore mautenajivʉre corejacʉ mʉ mi parʉéque, iye parʉé mi cʉvare d̶aiye báqueque yʉre. Corejacʉ náre, cũinávʉpeda ne tenajiyepe ayʉ yópe majapedeca.
JOH 17:12 Yore cʉcʉ baju coreivʉ yʉ náre mi parʉéque, iye parʉé mi cʉvare d̶aiyeque yʉre. Náre mead̶aivʉ yʉ. Aru bíjabema na. Cũinácʉ quécʉra, ñai bíjacʉyʉ ʉ̃i ãmeina teiye boje, yʉre bíjaibi ʉ̃, vaiquíyepe ayʉ yópe mi yávaiyede mi toivaicõjeiye báquepedeca.
JOH 17:13 ’Caride mi yebai dacʉyʉmu yʉ. Nópe coyʉivʉ yʉ ji cʉede cãreja ijãravʉre ne jápiainoi, ne bʉojarãjiyepe ayʉ torojʉrivʉ ne ũmei jaʉbevʉva, yópe ji torojʉepedeca ji ũmei.
JOH 17:14 Iye mi coyʉicõjevarede yʉre, náre coyʉivʉ yʉ. Na yʉ́pe dápiaivʉbu cari. Yópe ijãravʉcavʉ mʉre jʉ abevʉ ne dápiaiyepe dápiabema na. Que baru náre ʉbema ijãravʉcavʉ.
JOH 17:15 “Ina mi yʉre jʉ are d̶aimarare ĩni nʉvajacʉ ijãravʉre jocarĩ”, arĩ jẽniamevʉ yʉ mʉre. Quénora “Náre jã́ri corejacʉ me, abujuvai jabocʉ ʉ̃i ãmeina d̶are d̶abequiyepe ayʉ náre”, arĩ jẽniaivʉ yʉ mʉre.
JOH 17:16 Yʉ dápiabevʉ yópe ijãravʉcavʉ mʉre jʉ abevʉ ne dápiaiyepe. Quédeca ina mi yʉre jʉ are d̶aimara máre ijãravʉcavʉ mʉre jʉ abevʉ ne dápiaiyepe dápiabema na.
JOH 17:17 Ijãravʉque ãmene jarʉvarĩ náre coavarĩ, epejacʉ mʉ́cavʉre, ne memecarãjiyepe ayʉ mʉre. Que d̶ajacʉ mi yávaiyeque. Jãvetamu mi yávaiye.
JOH 17:18 Mʉ darorejavʉ̃ yʉre, ji buequiyepe ayʉ ijãravʉcavʉre. Nopedeca yʉ máre jaroivʉ náre, ne buenajiyepe ayʉ ijãravʉcavʉre.
JOH 17:19 Ji baju epeivʉ yʉ, memecacʉyʉ mʉre yópe mi ʉrõpe. Que d̶aivʉ náre boje, na máre ne epenajiyepe ayʉ ne baju, memecarãjivʉ mʉre yópe mi ʉrõpe. Que d̶arãjivʉbu, ne majié boje jãvene mi yávaiyede.
JOH 17:20 ’Ina mi yʉre jʉ are d̶aimara, ji bueimarare, mʉre jẽniacaivʉ yʉ. Aru apevʉre máre, yʉre jʉ aivʉ bárãjivʉre, ji bueimara ne bueiye boje náre, jẽniacaivʉ yʉ mʉre.
JOH 17:21 Mʉre jẽniaivʉ yʉ, ne cʉrãjiyepe ayʉ cũinávʉpe. Mʉ cʉvʉ yʉ́que aru yʉ cʉvʉ mʉ́que cũinávʉpe. Quédeca na márajivʉ máre cʉjarãri majaque cũinávʉpe. Que teivʉre jã́ivʉ, yʉre, mi daroimʉ mácʉre, jʉ arãjarama ijãravʉcavʉ.
JOH 17:22 Yópe mi mead̶aiye báquepe yʉre, quédeca yʉ máre mead̶aivʉ náre, ne cʉrãjiyepe ayʉ cũinávʉpe yópe maje cʉepedeca cũinávʉpe.
JOH 17:23 Náque cʉvʉ yʉ aru yʉ́que cʉvʉ mʉ, ne cʉrãjiyepe aivʉ majaque cũinávʉpeda. Que baru yʉ mi daroimʉ mácʉre aru na mi ʉmarare cũinátʉrʉ yʉre mi ʉepedeca ʉcʉre coreóvarãjarama ijãravʉcavʉ.
JOH 17:24 ’Mʉ, jipacʉ, mi yʉre jʉ are d̶aimara márajivʉre, ne cʉrãjiyepe yʉ́que ji cʉquinore ʉvʉ yʉ, ne jã́rajiyepe ayʉ yʉre meacʉ bajure, mʉ́pe páyʉre. Mamarʉmʉre maje caiyede cʉed̶arãjiye jipocai, yʉre ʉrejavʉ̃ mʉ. Que baru yʉ meacʉ bajure, mʉ́pe páyʉre, jã́d̶ovaivʉ mʉ.
JOH 17:25 Mʉ, jipacʉ, meacʉ baju, boropatebevʉ mʉ. Mʉre coreóvabema ijãravʉcavʉ mʉre jʉ abevʉ. Ʉbenita yʉ́capũravʉ coreóvaivʉ mʉre. Aru ina mi jʉ are d̶aimara yʉre, mi daroimʉ mácʉre, coreóvad̶ama na.
JOH 17:26 Mʉ aipe ãrojacʉre coreóvare d̶aivʉ yʉ náre. Aru mʉre ne coreóvaino pʉeno náre coreóvare d̶acʉyʉmu yʉ, ne ʉrãjiyepe ayʉ apevʉre yópe mi ʉepedeca yʉre. Que teni yʉ́vacari náque cʉcʉyʉmu cũinávʉpe. Que arĩ, jípacʉre coyʉrejame Jesús.
JOH 18:1 Nópe coyʉrĩburu yóboi jípacʉque, Jesús aru ñʉja ʉ̃i bueimara etarĩ, nʉri jiajĩya Cedrón ãmicʉriyare jatarejacarã. Nore eaivʉ oteiye cʉrõi, ecorejacarã ñʉja.
JOH 18:2 No oteiye cʉrõi ñʉje nʉinore javede Jesúque nʉ́varejacarã ñʉja doce paivʉ ʉ̃i bueimara. Que baru noi ñʉje nʉiyede majidejaquemavʉ Judas, ñai Jesúre jẽni jícʉyʉ ʉ̃i mauvare.
JOH 18:3 Majicʉ, no oteiye cʉrõre darejame Judas. Jipocateyʉ barejáme Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine coreipõevacavʉre, sacerdotevare jaboteipõeva aru fariseova ne jaroimarare ʉ̃́que, aru churaravare máre. Ina ʉ̃i jipocateimara ne boarã́jiyede dʉrʉivʉ barejáima. Pẽoibʉaque aru cã́maveaque máre darejaima na.
JOH 18:4 Ʉ̃́re vaiquíyede majicʉ, náre eaivʉre, copʉ nʉri yópe arĩ, jẽniari jã́rejame Jesús: —¿Ñamene voivʉrʉ̃ mʉja? arejame náre.
JOH 18:5 —Jesús Nazarecacʉre vorãdaivʉbu ñʉja, arejaima na. —Yʉ́bu, arejame náre Jesús. Ne nópe boroteiyede, ne coricai núrejame Judas, Jesúre jẽni jíyʉ ʉ̃i mauvare.
JOH 18:6 Jesús ʉ̃i que aiyede, daruíni yebamia pʉaréva tʉrejaima na, Jesúre jẽnadaivʉ.
JOH 18:7 Bedióva cojedeca náre jẽniari jã́rejame Jesús: —¿Ñamene voivʉrʉ̃ mʉja? arejame náre. —Jesús Nazarecacʉre voivʉbu ñʉja, arejaima na.
JOH 18:8 —Javeta mʉjare “Yʉ́bu”, avʉ. Yʉre voivʉ baru, dinʉmʉ ji yóvaimarare nʉicõjejara, arejame ʉ̃́re voivʉre Jesús.
JOH 18:9 Que arejame Jesús yópe ʉ̃i aino mácarõpedeca vaiquíyepe ayʉ, “Mʉ, jipacʉ, ina mi yʉre jʉ are d̶aimaracacʉ ye cũinácʉ bíjacabebi yʉre”, ʉ̃i aino mácarõpe.
JOH 18:10 Dinʉmʉre Simón Pedro ʉ̃i boaicarovede tatorĩ, ĩni, duarĩ, sacerdotevare jaboteipõecʉ ʉ̃i yebacacʉre, Malco ãmicʉcʉre, juijórĩ najuárejame ʉ̃i meapũravʉcacamucare.
JOH 18:11 Nópe d̶ayʉre jã́ri, Jesús arejame ʉ̃́re: —Mi boaicarovede mead̶ajacʉ mʉ. Ãmenore yʉre jipacʉ ʉ̃i vaidé d̶aquiyede jãve vaicʉ́yʉmu yʉ, arejame Pedrore Jesús.
JOH 18:12 Dinʉmʉ ina churarava aru ina Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine coreipõeva máre, Jesúre jẽni, ʉ̃i pʉrʉáre bʉorĩ bʉojarĩ, nʉvarejaima.
JOH 18:13 Ʉ̃́re nʉvarejaima mamarʉmʉ Anás ãmicʉcʉ yebai. Caifás barejáme ʉ̃i vácʉ. Aru ñai Caifás sacerdotevare jaboteipõecʉ barejáme diʉjʉre.
JOH 18:14 Ñai Caifárecabe, “Cũinácʉva yaidú, majare meajebu. Que teni caivʉ yainí bíjabejebu maja”, ayʉ bácʉ barejámed̶a apevʉ judíovai jabovare.
JOH 18:15 Jesúre ne jẽni nʉvaiyede, ne yójĩboi nʉre nʉrejacarã ñʉja, yʉ aru Simón Pedro. Sacerdotevare jaboteipõecʉi coreóvaimʉ marejacácʉ yʉ. Que baru ʉ̃i cʉ̃rami tãibʉre Jesúre ne ecovaiyede, yʉre máre ecoicõjenejaima.
JOH 18:16 Ʉbenita tãibʉcarõ biaido jedevai mautedejame Pedro. Que baru ecoinore coreipõecoque borotecʉnʉrejacacʉ, õi ecoicõjecojiyepe ayʉ ʉ̃́re máre.
JOH 18:17 Pedro ecoyʉ bácʉre, jedevacobede coreipõeco jẽniari jã́rejaco ʉ̃́re: —¿Jesús ʉ̃i bueimaracacʉ ãmecʉrʉ̃ mʉ? arejaco. —¡Nácacʉ ãmevʉ! arejame ṍre Pedro.
JOH 18:18 Diñami ãmei jʉjʉrejavʉ̃. Que baru nócacʉi yebacavʉ ina coreipõevaque nore toabore dacuvarĩ, cʉocarejaima. Aru Pedro máre náque cʉocarejame.
JOH 18:19 Sacerdotevare jaboteipõecʉ Jesús ʉ̃i bueiyede aru ñʉja ʉ̃i bueimarare máre jẽniari jã́rejamed̶a Jesúre.
JOH 18:20 Ʉ̃i jẽniari jã́iyede, Jesúcapũravʉ, yópe arĩ, coyʉrejamed̶a ʉ̃́re: —Yʉ caivʉ ne jápiaiyede buecacʉ yavebecʉva. Maja judíova maje cójijiñamiai aru Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami máre bueyʉ batecácʉ yʉ. Põeva ne cójijinoai buecacʉ yʉ cainʉmʉa. Ye yavenina buebetecacʉ yʉ.
JOH 18:21 Que baru, ¿aipe teni yʉre jẽniari jã́ñʉrʉ mʉ? Yʉre jápiaivʉ bácavʉre jẽniari jã́jacʉ. Náta ji coyʉiye báque caiyede majidivʉ coyʉrãjarama mʉre, arejamed̶a Jesús.
JOH 18:22 Jesús ʉ̃i que aiyede, cũinácʉ ina coreipõevacacʉ ʉ̃i jijecamure pʉrʉque pẽvari, yópe arejamed̶a Jesúre: —Maje jabocʉre nópe arĩ, abejacʉ mʉ, arejamed̶a.
JOH 18:23 Aru Jesús arejamed̶a: —Ãmene ji que aru, yʉre coyʉjacʉ mʉ caride, caivʉ ne jápiaiyede. ¿Ʉbenita méne ji que aru, aipe teni yʉre pẽvacʉrʉ̃? Pẽvaiye jaʉbevʉ mʉre, arejamed̶a ʉ̃́re Jesús.
JOH 18:24 Dinʉmʉre Anás Jesúre bʉoimʉre jarorejamed̶a Caifás, sacerdotevare jaboteipõecʉ yebai.
JOH 18:25 Nore toabo ẽcarʉi cʉocayʉ barejáme Pedro cãreja. Apevʉ nore cʉrivʉ ʉ̃́re jẽniari jã́rejaima: —¿Mʉ máre Jesúi bueimaracacʉ ãmecʉrʉ̃ mʉ? arejaima ʉ̃́re. —¡Nácacʉ ãmevʉ yʉ! arejame náre.
JOH 18:26 Dinʉmʉre sacerdotevare jaboteipõecʉi yebacavʉcacʉ, Pedro ʉ̃i boaicaroveque ʉ̃i buraimʉ mácʉ jicʉ, Pedrore arejame: —Cari ñami marede oteiye cʉrõi Jesúque mʉre jã́vʉ yʉ, arejame.
JOH 18:27 —¡Nácacʉ ãmevʉ yʉ! Jesúre yʉ coreóvabevʉ, arejame Pedro cojedeca. Ʉ̃i que aiye bajure, cáyu órejarejame.
JOH 18:28 Aviá ʉ̃i tucʉmʉiyede, Caifái cʉ̃ramine jocarĩ pʉ jabocʉi cʉ̃ramita Jesúre nʉvarejaima. Ñai jabocʉ, Roma ãmicʉrõ jaboteino jabocʉi epeimʉ marejáme, jabotecʉyʉ ina judíovare. Judío ãmenejame ñai jabocʉ, Pilato ãmicʉcʉ. Ʉ̃i cʉ̃rami ecoivʉ baru, Pascua torojʉve teinoque ãiyede ãicõjememara májebu judíova. Que baru iye ãiyede ãiyʉrivʉ, diñamine corĩ nʉmenejaima ina judíova, Jesúre nʉvaivʉ, Jʉ̃menijicʉi jã́mequiyepe aivʉ náre ãmenape.
JOH 18:29 Que baru náre jẽniari jã́cʉetarejame Pilato. —¿Ye ãmenore boro coyʉrĩ ad̶aivʉrʉ̃ mʉja ñai ʉ̃mʉre? arejame.
JOH 18:30 Ina judíova arejaima: —Ʉ̃i ãmeno d̶abedu, ʉ̃́re davabejebu ñʉja mi yebai, arejaima.
JOH 18:31 Pilato arejame náre: —Dinʉmʉ ʉ̃́re nʉvari, majijarã mʉje baju. Mʉje d̶aicõjeiyepedeca coyʉjarã ʉ̃́re aipe ñájicʉyʉre, ʉ̃i bojed̶aquiyepe aivʉ ʉ̃i ãmeno d̶aiye báquede, arejame. Nácapũravʉ arejaima: —Mʉja Romacavʉ ñʉja judíovare boarĩ́ jarʉvaicõjemevʉ põevare. Que baru ʉ̃́re boarĩ́ jarʉvaivʉ bʉojabevʉ ñʉja, arejaima.
JOH 18:32 Nópe vaidéjavʉ̃, “Yópe vaiquíyebu” Jesús ʉ̃i aiye báquepedeca javede aipe ãrojae jocʉcʉjaravena ʉ̃i mauva ne pẽvaimʉ ʉ̃i yaiquínore.
JOH 18:33 Ʉ̃i cʉ̃ramine corĩ nʉri, Jesúre cutuicõjenejamed̶a Pilato. Ʉ̃i eaiyede ʉ̃i yebai ʉ̃́re jẽniari jã́rejamed̶a: —¿Mʉ́rʉ judíovai jabocʉ? arejamed̶a Jesúre.
JOH 18:34 Jesúcapũravʉ arejamed̶a: —¿Mʉ mi baju majini, yópe jẽniari jã́ñʉrʉ mʉ, que ayʉ? ¿O apevʉ ne coyʉiyede jápiarĩ, yópe jẽniari jã́ñʉrʉ mʉ? arejamed̶a.
JOH 18:35 Pilatocapũravʉ arejamed̶a: —¿Judíovacacʉ bárica yʉ, mi que aiyede? Mi joborõcavʉ aru sacerdotevare jaboteipõeva mʉre boro coyʉrĩ ad̶arãdama na. ¿Aipe d̶acʉrʉ̃ mʉ, ne que ãmecoroiyede? arejamed̶a.
JOH 18:36 Jesús jʉ arejamed̶a: —Ijãravʉcarõ ãmevʉ ji jaboteino. Yore ji jabotedu, ãd̶amatejebu ji yóvaimara, ji mauva ne jẽni jíbenajiyepe aivʉ yʉre ina judíovai jabovare. Ijãravʉcarõ ãmevʉ ji jaboteino, arejamed̶a.
JOH 18:37 Dinʉmʉ jẽniari jã́rejamed̶a Pilato: —¿Jãve “Jabocʉbu yʉ”, ayʉrʉ̃ mʉ? arejamed̶a. Jʉ arejamed̶a Jesús: —Quédeca mi aimʉrecabu yʉ. Jabocʉbu yʉ. Que barureca ijãravʉi edarĩ, põetedejaquemavʉ yʉ, jabotecʉyʉ aru coyʉcʉyʉ yávaiyede jãve bajure. Yávaiyede jãve bajure majiyʉrivʉ, yʉre jápiarĩ ad̶arãjarama na, arejamed̶a Jesús.
JOH 18:38 Aru Pilato jẽniari jã́rejamed̶a: —¿Yéba yávaiye jãve baju? arejamed̶a ʉ̃. Que ayʉ bácʉ Jesúre, jedevai etarĩ, põevare borotecʉnʉrejame Pilato cojedeca: —Ãmeina tebecʉtame ñai ʉ̃mʉ ji jã́ru.
JOH 18:39 Ʉbenita Pascua jãravʉi ji d̶arĩ cõmajiyepedeca d̶aquijivʉ yʉ. Mʉjacacʉ ji bʉoimaracacʉ cũinácʉre jaetovaquijivʉ. ¿Ñai mʉje jabocʉre jaetovaji yʉ? arĩdurejame judíovare Pilato.
JOH 18:40 Pilato ʉ̃i que aiyede cũiná jorojĩni, cod̶oboborejaima: —Bi, ʉ̃́re jaetovabejacʉ mʉ. Barrabáre jaetovarĩ, darojacʉ mʉ, arejaima Pilatore ina judíova. Ñavacʉcʉ barejáme ñai Barrabás.
JOH 19:1 Dinʉmʉre ina judíova ne que aiyede, churaravare jara popeicõjenejamed̶a Pilato Jesúre.
JOH 19:2 Aru ʉ̃́re pʉenocacaje, jabocʉ doicajepe paicaje ñemijuaricajede doarejaimad̶a na. Jesúre que teivʉ, miumua cãteni, cainitarabʉre d̶arĩ, ʉ̃i jipobʉrã ditarabʉre tʉorejaimad̶a ina churarava.
JOH 19:3 Que d̶arĩ Jesúre jacoyʉrejaimad̶a: —Ména cʉjacʉ mʉ, judíovai jabocʉ, arejaimad̶a churarava, ʉ̃́re yʉrivʉ. Que teivʉ, ʉ̃́re pẽvavarejaimad̶a ʉ̃i jivai ne pʉrʉáque.
JOH 19:4 Jesúre ne yʉriniburu yóboi, jedevai etarejame Pilato cojedeca. —Jã́jara. Jaetovaivʉ yʉ ʉ̃́re, mʉje coreóvarãjiyepe ayʉ: Ãmeina tebecʉ bajube ʉ̃ ji jã́ru, arejame.
JOH 19:5 Pilato ʉ̃i que arĩburuta, etarĩ darejame Jesús. Jabocʉi doicajepe paicaje ñemijuaricajeque ne doaimʉ mácʉ, ne jipobʉrã miumua cãteni jacoimʉ mácʉ etarĩ darejame. —Jede, ʉ̃́re jã́jara caride, arejame Pilato.
JOH 19:6 Cũiná Jesúre ne jã́iyede, cod̶oboborejaima ina sacerdotevare jaboteipõeva aru Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine coreipõeva máre: —Ʉ̃́re jocʉcʉjaravena pẽvari boarĩ́ jarʉvaicõjejacʉ mʉ, arĩ cod̶oboborejaima. Pilato arejame: —Mʉje baju ʉ̃́re nʉvari, jocʉcʉjaravena pẽvari boarĩ́ jarʉvajarã. Yʉre ji jã́ru ãmeina tebecʉtame, arejame.
JOH 19:7 Arejaima Pilatore: —“Yʉ Jʉ̃menijicʉi mácʉbu yʉ”, ávaibi Jesús. Que baru yópe cũináro ñʉjare d̶aicõjeinope ñaipe páyʉre boarĩ́ jarʉvaiye jaʉvʉ ñʉjare, arejaima.
JOH 19:8 Ne que aiyede jápiayʉ, pʉeno baju cuecumarejaquemavʉ Pilato.
JOH 19:9 Diñami ecorĩ cojedeca, Jesúre jẽniari jã́rejamed̶a: —¿Ã́rocacʉrʉ̃ mʉ? arĩdurejamed̶a Jesúre Pilato. Ʉbenita Jesúcapũravʉ bi arejamed̶a.
JOH 19:10 Dinʉmʉma Pilato arejamed̶a ʉ̃́re: —¿Yʉre coyʉiyʉbecʉrʉ̃ mʉ? ¿Ji jaboede majibecʉrʉ̃ mʉ? Mʉre jocʉcʉjaravena pẽvaicõjeiyʉcʉ baru, jocʉcʉjaravena mʉre pẽvaicõjecʉyʉmu yʉ. O mʉre jaetovaiyʉcʉ baru, mʉre jaetovacʉyʉmu yʉ. ¿Majicʉrʉ̃ mʉ diede? arejamed̶a.
JOH 19:11 Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: —Jʉ̃menijicʉ mʉre jaboteicõjeimi ʉ̃. Ʉ̃i que d̶abedu, yʉre yópe d̶abejebu mʉ. Que baru ñai yʉre jẽne d̶ayʉ bácʉ mʉre mi pʉeno boropateibi, ʉ̃i ãmeina teiye boje, arejamed̶a.
JOH 19:12 Jesús ʉ̃i nópe coyʉiyede, pʉeno baju ʉ̃́re jaetovaiyʉrĩdurejamed̶a Pilato. Ʉbenita yópe arĩ, cod̶oboborejaima ina judíova: —Jesúre jaetovayʉ baru, ñai jabocʉ ijãravʉcacʉ pʉeno baju parʉcʉ, César maje aimʉ, ʉ̃i yóvaimʉ ãmejebu mʉ. Ácʉ põecʉ “Jabocʉbu yʉ” ayʉ, ñai jabocʉ ijãravʉcacʉ pʉeno baju parʉcʉre, César maje aimʉre, maucʉvaibi ʉ̃, arejaima ina judíova Pilatore.
JOH 19:13 Que aivʉre jápiarĩ, ʉ̃i dobariborã dobacʉnʉrejame Pilato. Noi dobacʉ, Jesúre davaicõjenejame, boarĩ́ jarʉvaicõjecʉyʉ ʉ̃́re. Pilato ʉ̃i dobaribo cʉriva, cʉ̃raboaque ne tʉoiva, ne mead̶aiva ñʉja judíova ñʉje yávaicamuai Gabata ãmicʉrejavʉ̃.
JOH 19:14 Pascua ãmicʉrijãravʉ baquinó jipocacajãravʉ barejávʉ̃, jãravʉ corica baji. Ina obedivʉ judíovare, Jesúre ʉbevʉre, yávarĩ darorejame Pilato: —Jede, jã́jara caride mʉje jabocʉre, arejame.
JOH 19:15 Ina judíovacapũravʉ ʉrarõ cod̶oboborejaima: —¡Yaijácʉrĩ! ¡Yaijácʉrĩ! ¡Jocʉcʉjaravena pẽvari boarĩ́ jarʉvaicõjejacʉ ʉ̃́re! arejaima na. Pilato arejame: —¿Mʉje jabocʉre boarĩ́ jarʉvaji yʉ, mʉje dápiaru? arejame. Ina sacerdotevare jaboteipõeva arejaima: —Cũinácʉrabe ñʉje jabocʉ, ñai jabocʉ ijãravʉcacʉ pʉeno baju parʉcʉ, César maje aimʉ, arejaima.
JOH 19:16 Que baru ne ʉrõpe d̶arĩ, jocʉcʉjaravena Jesúre pẽvari, boarĩ́ jarʉvaicõjenejame Pilato. Que baru Jesúre ĩni, ne pẽvarajinoi nʉvarejaima churarava.
JOH 19:17 Jesúvacari turĩ nʉrejame dijaravede Põe jipobʉcũ ñʉje aicũ cʉ̃racũita, Gólgota ãmicʉricũ ñʉje yávaicamuaque.
JOH 19:18 Dicũre eaivʉ, jocʉcʉjaravena pẽvari jẽorejaima na. Ʉ̃́que apejaravearã apevʉ pʉcarãre máre pẽvari jẽorejaima, cũinácʉre Jesúi meapũravʉi, aru apecʉre Jesúi cãcopũravʉi, aru Jesúre ne coricai.
JOH 19:19 Yópe arĩ, “Jesús Nazarecacʉbe judíovai jabocʉ”, toivaicõjenejamed̶a Pilato jocʉvena, ne jẽorajiyepe ayʉ divede Jesúi jocʉcʉjaravena.
JOH 19:20 Jerusalén ãmicʉriĩmaro joabejĩnoi Jesúre jocʉcʉjaravena jẽorejaima. Que baru obedivʉ põeva nore jã́radaivʉ no toivaino mácarõre jã́ri borotedejaima. Yóbecʉricamua yávaicamuaque toivaicõjenejaquemavʉ Pilato. Ñʉje yávaicamuaque, Romacavʉ ne yávaicamuaque, aru griegova ne yávaicamuaque máre toivaicõjenejaquemavʉ Pilato. Que baru caivʉ divede jã́ri majidejacarã ñʉja.
JOH 19:21 Pilato ʉ̃i nópe toivaicõjeiyede ʉbeni, sacerdotevare jaboteipõeva coyʉrãnʉrejaimad̶a ʉ̃́re: —Nópe mi toivaicõjeino mácarõpe toivaicõjemejacʉ mʉ. Quénora “ ‘Judíovai jabocʉbu yʉ’, abi ʉ̃”, arĩ toivarĩ jẽojacʉ mʉ cojedeca, arĩdurejaimad̶a Pilatore sacerdotevacavʉ.
JOH 19:22 Ʉbenita Pilato arejamed̶a náre: —Ji toivaicõjeino mácarõ nópeda bajarṍri no. Oatʉvabecʉbu yʉ, arejamed̶a.
JOH 19:23 Jesúre jocʉcʉjaravena pẽvari jẽori bubarĩburu yóboi, ʉ̃i doiye báquede coapa ĩnejaima ʉ̃́re pẽvaivʉ bácavʉ. Yóvaicʉvaivʉ barejáima na. Que baru náre coapa ĩnejaima. Ʉbenita dicaje pʉenocacaje nareimea cʉbecajede coapavaiyʉbedejaima na.
JOH 19:24 Cũinácʉ nácacʉ arejame: —Dicaje nareimea cʉbecajede jad̶evarĩ, coapa ĩnu, meamejebu. Yópe d̶arãjarevʉ. Dʉvarĩ yajuivʉpe tenajarevʉ maja. Ácʉ majacacʉ majare yajurĩ vainí tʉyʉ, dicajede ĩcʉyʉme ʉ̃, arejame. Na “jede” arĩ, nópe yajurejaima na. Ne nópe coapavaiye vaidéjavʉ̃ yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepedeca ʉ̃i yávaiyede: “Ji doiye báquede ĩni, coapavarãjarama na. Aru dʉvarĩ yajurĩ vainí tʉyʉ apecajede, ji pʉenocacajede ĩcʉyʉme nácacʉ”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Quédeca tedejaima ina Jesúre jocʉcʉjaravena pẽvaivʉ bácavʉ.
JOH 19:25 Jesús ʉ̃i jocʉcʉjarave joabejĩnoi núrejaima jípaco, jípacoi mamico Cleofai márepaco María ãmicʉco, aru María Magdalacaco máre.
JOH 19:26 Jípaco nore núcore aru nijinoi yʉre máre, pare ʉ̃i jecʉmʉre, jã́rejame ʉ̃. Aru yópe arĩ, yávarejame jípacore: —Jã́jaco. Mímacʉreca páyʉbe ʉ̃, arejame jípacore Jesús.
JOH 19:27 Yʉre máre yópe arejame Jesús: —Jã́jacʉ. Mipacoreca pád̶obe õ, arejame yʉre. Que teni ji cʉ̃ramine ṍre nʉvari epeni, cʉvarejacacʉ yʉ ṍre jipacope.
JOH 19:28 No yóboi, caiye iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjevarede d̶arĩ bubayʉ bácʉ coreóvarejaquemavʉ Jesús. Que baru yópe Jʉ̃menijicʉi yávaiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquepedeca vaiquíyepe ayʉ, yópe arejame Jesús: —Cũiñóivʉ yʉre, arejame Jesús.
JOH 19:29 Nore jorobʉ, vino ʉ́yaicoro upiáricoroque jorobʉ cʉrejavʉ̃. Diede jaʉborã ʉyovarĩ hisopo ãmicʉricʉ jocʉjĩcʉ cavajĩbʉi jẽori jarʉrʉrejame cũinácʉ ina churaravacacʉ. Jesúre ʉ̃i jijecamura jĩjovarejame ʉ̃.
JOH 19:30 Die upiáteiye báquede neneniburu yóboi, yópe arejame Jesús: —Quénoramu, arejame Jesús. Que arĩ, ʉ̃i jipobʉ mori tʉrĩ, yuyurĩ, yaidéjame.
JOH 19:31 Dijãravʉ torojʉve teijãravʉ baquinóre mead̶aijãravʉ barejávʉ̃. Sábado, Pascua ãmicʉrijãravʉ, judíovai pʉeno meajãravʉ, pued̶aijãravʉ baquinó jipocacajãravʉ barejávʉ̃. Que baru dijãravʉ baquinóre ne pẽvaimara mácavʉ jocʉcʉjaravearã ne mautebenajiyepe aivʉ, Pilatore coyʉrãnʉrejaimad̶a ñʉja judíova ñʉje jabovacavʉ. Ʉ̃́re jẽniarejaimad̶a, ʉ̃i boarĩ́ pʉyoicõjequiyepe aivʉ ina jocʉcʉjaravearã jẽivʉ ne ãrad̶oare, ne yainájiyepe aivʉ maumena, jõd̶avari ĩnajivʉ ne bajuá báquede torojʉve teijãravʉ baquinó jipocai.
JOH 19:32 Que baru Pilato ʉ̃i cõjeniburu yóboi, ina jocʉcʉjaravearã yuyuivʉre ne ãrad̶oare boarĩ́, pʉyorãnʉrejaima churaravacavʉ. Mamarʉmʉcacʉre earĩ, ʉ̃i ãrad̶oare boarĩ́ pʉyorĩ, apecʉre máre quédeca boarĩ́ pʉyorejaima ina churarava, Jesúque jocʉcʉjaravearã pẽvaimara mácavʉre boaivʉ.
JOH 19:33 Ʉbenita Jesús yebai eaivʉ, jave yaiyʉ́ bácʉre jã́rejaima. Que baru yaiyʉ́ bácʉre jã́ri, ʉ̃i ãrad̶oare boarĩ́ pʉyobedejaima.
JOH 19:34 Ʉbenita quédeca cũinácʉ churaravacacʉ Jesúi tẽ́penaba cãchinoi ʉ̃i tãutedorʉque totarĩ cõajarorejame ʉ̃. Jive ocoque jĩvaiye etarejavʉ̃ dicobede, ʉ̃i totarĩ cõajaroiyede.
JOH 19:35 Yʉ́vacari jã́rejacacʉ. Que barureca ji jã́iye báquede toivarĩ epeyʉbu yʉ, mʉje jʉ arãjiyepe ayʉ Jesúre. Ji majié jãve bajure coyʉyʉbu yʉ.
JOH 19:36 Que vaidéjavʉ̃. Yópe Jʉ̃menijicʉi yávaiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquepedeca vaino marejávʉ̃: “Ʉ̃i cũad̶oare ye cũinád̶o pʉyobenajarama na”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
JOH 19:37 Aru apeno Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeino mácarõ aiyepedeca vaidéjavʉ̃: “Ne totaimʉ mácʉre jã́rajarama põeva”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
JOH 19:38 Jesús ʉ̃i yainíburu yóboi, ʉ̃ mácʉi baju bácarõre mead̶aiyʉcʉ, Pilatore jẽniacʉnʉrejamed̶a José Arimateacacʉ. Jesús bácʉ ʉ̃i bueimʉ mácʉ barĩdurejame. Ʉbenita sacerdotevare pare jidʉrejamed̶a. Que baru “Jesúcacʉbu yʉ”, arĩ coyʉbedejamed̶a José. Pilato Joséde jʉ arejamed̶a. Que baru Jesús bácʉi baju bácarõre ĩni, nʉvarejaimad̶a Joséjã.
JOH 19:39 Joséde cad̶atecʉnʉrejamed̶a Nicodemo, ñai mamarʉmʉre ñami Jesús bácʉre borotecʉnʉñʉ mácʉ. Jesús bácʉi baju bácarõre mead̶acʉyʉ, Nicodemo me mumijʉripenaque jĩvaiyede nʉvarejamed̶a. Jocʉcʉ cuidó mirra ãmicʉricʉ yoca aru vecʉijichĩabo jẽicũcoro máre, treinta paikilos ĩni nʉvarejamed̶a.
JOH 19:40 Jesús bácʉi baju bácarõre ĩni, nʉvari, mead̶arejaimad̶a na. Meacaje lino ãmicʉricajeque aru iye mumijʉeque ʉ̃ mácʉi baju bácarõre cũmarejaimad̶a. Ñʉja judíova ñʉje d̶arĩ cõmajiyepe yaiyʉ́ bácʉre ñʉje jarʉvarãjiye jipocai mead̶arejaimad̶a Joséjã.
JOH 19:41 Jesús bácʉre ne pẽvari jẽoino mácarõ joabejĩno oteiye cʉrõi ʉ̃ mácʉre nʉvarejaimad̶a. Nore põe jarʉvaicobe mamacobe cʉrejavʉ̃. Cʉ̃racobei Jesús bácʉre nʉvarejaimad̶a. Põeva ne yaivʉ bácavʉ ne ĩmamecobe barejávʉ̃ dicobe. Nore Jesús bácʉre jarʉvarãnʉrejaimad̶a Joséjã.
JOH 19:42 Jabʉóvaijãravʉ baquinó jipojĩca barejávʉ̃ no. Aru dicobe joabejĩnoi marejávʉ̃. Que baru maumepeda Jesús bácʉi baju bácarõre mead̶arĩ, nore jarʉvarãnʉrejaimad̶a.
JOH 20:1 No sumana bʉijãravʉ domingo javejĩnara, aviá ʉ̃i tucʉmʉquiye jipocai, Jesús bácʉre ne jarʉvainoi jã́conʉrejacod̶a María Magdalacaco. Nore earĩ, no cʉ̃ratʉrava ʉratʉrava dicobede bieitʉrava bácarõ javeta veoitʉrava bácarõ marejávʉ̃ya ecoicobede jocarĩ.
JOH 20:2 Nópe jã́ri, cũiná cúyarĩ darĩ, Simón Pedrore aru yʉre máre coyʉcoearejaco María. Ñʉjare edarĩ, yópe arĩ, coyʉrejaco: —Maje jabocʉ bácʉi baju bácarõre dicobede jocarĩ ĩni, nʉvari, apenoi epenama apevʉ. Ne nʉvari epeinore majibevʉ ñʉja, arejaco ñʉjare María.
JOH 20:3 Õi que aiyede, ĩmarore jocarĩ nʉrejacarã ñʉja, Pedromaque, Jesús bácʉre ne jarʉvainore jã́ranʉivʉ.
JOH 20:4 Cúyarĩ nʉrejacarã ñʉja. Ʉbenita Pedrore jocarĩ nʉri, ʉ̃i jipocai earejacacʉ yʉ.
JOH 20:5 Ʉ̃i jipocai earĩ, dicobe jívʉi nacachini jã́ridurejacacʉ yʉ. Nore Jesús bácʉre ne cũmaicajea báquede, nore paraicajeare, jã́rejacacʉ. Ʉbenita dicobede ecorĩ nʉmenejacacʉ yʉ.
JOH 20:6 Ji yóbo earĩ, dicobei cũiná ecorĩ nʉrejame Pedro. Dicajeare nore paraicajeare jã́rejamed̶a ʉ̃ máre.
JOH 20:7 Aru yaiyʉ́ bácʉre ne jipobʉre moaicaje bácarõre jĩ́cua tubaricaje pẽpejeicajede máre jã́rejamed̶a Pedro.
JOH 20:8 Dinʉmʉ dicobede mamarʉmʉre eayʉ bácʉ nore ecorĩ nʉrejacacʉ yʉ máre. Nore ecorĩ, yʉ máre caiyede jã́rejacacʉ. —Jãve bajubu. Jave nacajacʉbe Jesús yainore jarʉvarĩ, arĩ dápiarejacacʉ.
JOH 20:9 Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báque jipocaquede, Cristo nacajacʉyʉre yainore jarʉvarĩ majibenidurejacarã ñʉja cãreja.
JOH 20:10 Dinʉmʉma, jã́riduivʉ bácavʉ, ñʉje cʉ̃rami copainʉrejacarã ñʉja pʉcarã.
JOH 20:11 María Magdalacaco copainʉri Jesús bácʉre ne jarʉvainoi, dicobe jedeva bajita núco barejácod̶a, od̶o. Orĩ, nacachini, dicobe jívʉi jã́rejacod̶a.
JOH 20:12 Nore pʉcarã ángelevare, Jʉ̃menijicʉi daroimarare, jã́rejacod̶a María. Boricajeare doivʉ dobarejaimad̶a na Jesús bácʉi paraino mácarõi, cũinácʉ ʉ̃i jipobʉ bácarõi aru apecʉ ʉ̃i cʉboba bácarõi.
JOH 20:13 Aru arejaimad̶a ṍre: —Mʉ, nomió, ¿aipe teni od̶orʉ̃ mʉ? arejaimad̶a na. Õ arejacod̶a: —Ji jabocʉ bácʉi baju bácarõre nʉvarama apevʉ. Ã́ri ne nʉvainore majibevʉ yʉ, arejacod̶a.
JOH 20:14 Que ad̶ova, copedini, nore núcʉre Jesúre jã́ridurejacod̶a. Ʉbenita ʉ̃́re coreóvabedejacod̶a.
JOH 20:15 Ṍre arejamed̶a: —Mʉ, nomió, ¿aipe teni od̶orʉ̃ mʉ? ¿Ñamene vod̶orʉ̃ mʉ? arejamed̶a. Ʉbenita, “Yore oteiye cʉrõre coreipõecʉ bajʉbí ʉ̃, que ayʉ”, arĩ dápiarĩdurejacod̶a õ. —Mʉ, ʉ̃mʉ, ʉ̃ mácʉre nʉvañʉ mácʉ baru, mi epeinore coyʉjacʉ yʉre. Yʉ bácojivʉ ʉ̃́re ĩconʉño, arejacod̶a õ.
JOH 20:16 Jesús arejamed̶a ṍre: —María, arejamed̶a. Cũiná copedini õ, hebreo ãmicʉricamua yávaicamuaque: —Rabuni, arejacod̶a Jesúre. Rabuni aiyʉrõ, bueipõecʉ aiyʉrõtamu.
JOH 20:17 Yópe arĩ, coyʉre nʉrejamed̶a Jesús. —Jipacʉ yebai nʉmevʉ yʉ cãreja. Que baru yʉre jẽni jã́mejaco mʉ. Quénora jívʉre yópe coyʉcaconʉjaco yʉre: “Jipacʉ yebai, ji mearore jímʉ yebai, nʉñʉtamu yʉ. Aru jipacʉ mʉjepacʉbe ʉ̃. Mʉje mearore jímʉme ʉ̃ jipacʉ”, yópe arĩ, náre coyʉcajaco yʉre, arejamed̶a Maríare Jesús.
JOH 20:18 Que arĩburu yóboi, ñʉja ʉ̃i bueimarare coyʉcodarejaco María: —Maje jabocʉre jã́vʉ yʉ, arejaco ñʉjare. Que arĩ, ʉ̃i aiye báquede coyʉrejaco õ ñʉjare.
JOH 20:19 Dijãravʉ, sumana bʉijãravʉmica ñamine, ñʉje cʉ̃ramine bienina cʉrejacarã ñʉja, Jesúi bueimara, diñami jívʉi, ñʉje jidʉé boje ñʉja judíova ñʉje jabovare. Que jidʉrivʉre ñʉje coricai cʉetedejame Jesús. —¿Ména cʉrãrʉ mʉja? arejame ñʉjare Jesús, jacoyʉyʉ.
JOH 20:20 Que ayʉva, ʉ̃i pʉrʉáre aru ʉ̃i tẽ́penaba cãchinoi ʉ̃i churiá báquede jã́d̶ovarejame Jesús. Ñʉje jabocʉre jã́ivʉ, ʉrarõ torojʉrejacarã ñʉja.
JOH 20:21 Bedióva cojedeca ñʉjare arejame Jesús: —¡Cʉjarã mʉja cãrijimena! Yópe yʉre jipacʉ ʉ̃i daroiye báquepedeca caivʉre bueicõjeni, nopedeca yʉ máre mʉjare jaroyʉtamu yʉ, arejame ñʉjare Jesús.
JOH 20:22 Que arĩ, ñʉjare ũme japurejame. Aru arejame: —Espíritu Santore jacopʉjarã mʉja.
JOH 20:23 Ñamene “Jʉ̃menijicʉ ãrʉmemi mʉje ãmeina teiyede” mʉje aru, jãve diede ãrʉmemi Jʉ̃menijicʉ. Ʉbenita ñamene “Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetebebi mʉje ãmeina teiyede” mʉje aru, jãve diede ãrʉmetebebi Jʉ̃menijicʉ, arejame ñʉjare Jesús.
JOH 20:24 Jesús ʉ̃i edaiyede ñʉjacacʉ Tomás, pẽjacʉ ñʉje aimʉ, ñʉjaque cʉbedejame ʉ̃.
JOH 20:25 Que baru Jesús ʉ̃i nʉriburu yóbo, Tomáre coyʉrĩdurejacarã Jesúre jã́ivʉ bácavʉ: —Maje jabocʉre jã́vʉ ñʉja, arejacarã ñʉja. Aru Tomás arejame: —Jãve ãmevʉ. Ʉ̃ baju ãmeteyʉme. Ʉ̃i pʉrʉáre ne pẽvaiye báquede yʉ ji baju jã́ñʉ maru, “jãve” acʉyʉmu yʉ. Ne pẽvaiyoa coiye báquede ji ãmuyoque yʉ ji baju doarĩ jã́ñʉ maru máre, “jãve” acʉyʉmu yʉ. Aru ʉ̃i tẽ́penabacachuri bácarõre yʉ ji baju doarĩ jacoyʉ baru, “Jãvetame ñai” acʉyʉmu, arejame ñʉjare Tomás.
JOH 20:26 Ocho paijãravʉa yóboi, nomica ñʉje cʉ̃ramine bienina cʉrejacarã ñʉja cojedeca. Dinʉmʉre ñʉjaque cʉrejame Tomás máre. Diñami bieiñamineca ecorĩ, ñʉje coricai cʉetedejame Jesús cojedeca. Aru arejame ñʉjare: —¿Ména cʉrãrʉ mʉja? arejame.
JOH 20:27 Dinʉmʉre arejame Tomáre: —Mʉ, Tomás, mi ãmuyoque ji pʉrʉáre mʉ mi baju doarĩ jã́cʉdajacʉ. Aru ji tẽ́penabacachuri bácarõre máre mʉ mi baju doarĩ jã́jacʉ. Jʉ abecʉ tebejacʉ mʉ. “Jãvemu” arĩ, jʉ ayʉ tejacʉ, arejame Tomáre Jesús.
JOH 20:28 Tomás, ʉ̃i churiá báquede jã́ri majicʉ, arejame: —Ji jabocʉ bajubu mʉ. Yʉre Jʉ̃menijicʉ bajubu mʉ, arejame.
JOH 20:29 Aru Jesús arejame: —Yʉre jã́ivʉ mʉ mi baju. Que baru mʉ yʉre jʉ aivʉ. Torojʉrivʉbu na jã́mevʉva yʉre jʉ aivʉ, arejame Jesús.
JOH 20:30 Põeva ne d̶arĩ majibede ʉre d̶arejame Jesús ñʉje jã́iyede. Yore ijãravʉi ʉ̃i d̶aiye báque caiyede corevarĩ toivabevʉ yʉ.
JOH 20:31 Ʉbenita diede toivacaivʉ yʉ, Jesúre mʉje jʉ arãjiyepe ayʉ. “Jesucristobe Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ. Jʉ̃menijicʉi mácʉbe Jesús” mʉje arãjiyepe ayʉ, iyede toivacaivʉ. Mʉje majini jʉ arãjiyepe ayʉ ʉ̃́re, iyede toivacaivʉ yʉ. Jesúre jʉ arĩ, mamaũme cʉvarãjaramu mʉja. Que baru mʉjare, yópe arĩ, toivacaivʉ yʉ.
JOH 21:1 No yóboi bedióva cojedeca ñʉjare cʉeteni, jã́d̶ovarejame Jesús macajitabʉ Tiberias ãmicʉrijitabʉ ẽcarʉi. Yópe barejávʉ̃ Jesús ʉ̃i cʉeteino mácarõ.
JOH 21:2 Simón Pedro; Tomás, pẽjacʉ ñʉje aimʉ; Natanael, Galileacarõ ĩmarocacʉ, Canácacʉ; Zebedeoi mára pʉcarã, jimamicʉ aru yʉ; aru apevʉ pʉcarã Jesúi bueimara quévʉra cʉrejacarã ñʉja nore.
JOH 21:3 Simón Pedro arejame ñʉjare: —Yʉ moa boacʉ́ñʉmu, arejame. Aru ñʉja arejacarã: —Jede, ñʉja máre daivʉbu, arejacarã. Que arĩ, jiad̶ocũi jaturãnʉrejacarã ñʉja. Jave nainúta marejávʉ̃. Ñami joarõ pápi boarĩ́durejacarã ñʉja. Ʉbenita boabédejacarã. Ye cũinájicʉ cʉvabedejacarã.
JOH 21:4 Javejĩna miad̶áe tʉiyede, dibʉ ẽcarʉi cucʉdarejaquemavʉ Jesús. Ʉbenita ñʉja moa boarĩ́duivʉ ʉ̃́re nore núcʉre jã́ri coreóvabedejacarã.
JOH 21:5 Ñʉjare órejarejame, yópe arĩ: —¿Moa boabénarʉ mʉja? arĩ jẽniari jã́rejame ñʉjare. —Bítamu. Moa boabévʉ, arejacarã.
JOH 21:6 Jesús arejame ñʉjare: —Jiad̶ocũi meapũravʉi dʉvarĩ, jaboájarã mʉja. Que d̶aivʉ boarã́jaramu mʉja, arejame. Ʉ̃i que aiyede, meapũravʉi dʉvarĩ, jaboárĩ, dabʉborĩ, ĩnidurejacarã. Moa pʉcajĩ́nare boaréjacarã. Dabʉborĩ oabedejacarã.
JOH 21:7 Yʉ, Jesúi pare jecʉmʉ, arejacacʉ Pedrore: —Maje jabocʉvacaribe ñai, que ayʉ, arejacacʉ Pedrore. Simón Pedro ji que aiyede ʉ̃i pʉenocacajede duyʉ bácʉ ʉ̃i moa boarĩ́ memeiye boje, dorĩ, jãrióri, dibʉi biarárĩ corĩ Jesús yebai tarĩ nʉrejame.
JOH 21:8 Ʉ̃i yóboi jiad̶ocũi darejacarã ñʉja. Dicʉ pápicʉre moa buiní vaidéjaima na. Que baru dicʉre ĩni, ad̶aivʉ oabedejacarã. Quéda jabʉborĩ, ẽcarʉi mavaranʉrejacarã. Joabejĩno cien paimetros baju barejávʉ̃.
JOH 21:9 Ẽcarʉi eaivʉ, jiad̶ocũre datʉórĩ, mari nʉrejacarã pʉ Jesús yebai. Toaboi moa joayʉ́ barejáme ʉ̃. Aru pã́ure máre cʉvarejame Jesús.
JOH 21:10 Dinʉmʉre Jesús ñʉjare arejame: —Mʉje boaimara mácavʉ obebevʉre davajarã, arejame.
JOH 21:11 Que arĩ, jiad̶ocũi jatucʉnʉrejame Simón Pedro cojedeca. Pápicʉre jabʉborĩ, ẽpacũi jũarejame. Ʉrarã marejáima ñʉje boaimara mácavʉ. Ciento cincuenta y tres baju barejáima. Obedivʉvacari dicʉ pápicʉre cod̶ebedejaima na.
JOH 21:12 Jesús arejame ñʉjare: —Ãradajarã, arejame. Aru “¿Ñamenʉ mʉ?” abedejacarã ñʉja Jesúre. Ʉ̃́re majidejacarã.
JOH 21:13 Ñʉjare tʉorejame Jesús ñʉje ãiyede. Pã́ure jíni aru moa ʉ̃i joaimara mácavʉre máre ñʉjare jídejame Jesús.
JOH 21:14 Nóque yóbecʉe ñʉja ʉ̃i bueimarare cʉetedejame Jesús ʉ̃i nacajariburu yóboi yainore jarʉvarĩ.
JOH 21:15 Ñʉje ãri bʉojarĩburu yóboi, Simón Pedrore jẽniari jã́rejame Jesús: —Mʉ, Simón, Jũai mácʉ, ¿ʉcʉrʉ̃ mʉ yʉre ina apevʉ ne ʉe pʉeno? arejame. Aru Pedro jʉ arejame: —Mʉ, ji jabocʉ, mʉre ʉvʉ yʉ. Ji ʉede mʉre majivʉ mʉ, arejame. Ʉ̃i que aiyede, Jesús arejame: —Dinʉmʉ yʉre jʉ aivʉre, parʉbevʉre cãreja ne ũmei, mead̶acajacʉ yʉre. Mi coreiye inare jaʉvʉ yópe ovejava mamajinare coreiye jaʉépe. Ji coyʉiye báquede bueni, náre yʉre jʉ arĩduivʉre jʉ are d̶ajacʉ, arejame Pedrore.
JOH 21:16 Bedióva cojedeca ʉ̃́re quédeca jẽniari jã́rejame Jesús: —Mʉ, Simón, Jũai mácʉ, ¿yʉre ʉcʉrʉ̃ mʉ? arejame. Jʉ arejame Jesúre cojedeca: —Mʉ, ji jabocʉ, mʉre ʉvʉ yʉ. Ji ʉede mʉre majivʉ mʉ, arejame. Ʉ̃i que aiyede, Jesús arejame: —Yópe ovejavare coreipõecʉ ʉ̃i mead̶aiyepe ovejavare, nopedeca yʉre jʉ aivʉre mead̶acajacʉ yʉre. Ʉ̃i ãoiyepe ovejavare, ji coyʉiye báquede buejacʉ mʉ yʉre jʉ aivʉre, arejame Pedrore.
JOH 21:17 Que arĩ, bedióva cojedeca jẽniari jã́rejame ʉ̃́re Jesús: —Mʉ, Simón, Jũai mácʉ, ¿yʉre ʉcʉrʉ̃ mʉ? arejame. Yóbecʉe Jesús ʉ̃i que aiyede, ʉrarõ chĩorejame Pedro. Que baru arejame: —Mʉ, ji jabocʉ, caiye jaʉbeda majivʉra mʉ. Mʉre ʉvʉ yʉ. Majivʉra mʉ, arejame. Jesús arejame Simón Pedrore: —Yʉre jʉ aivʉre mead̶acajacʉ yʉre. Ovejavape paivʉbu na. Ji coyʉiye báquede náre majicajacʉ mʉ.
JOH 21:18 Jãve coyʉyʉbu mʉre: Mʉ mi bojʉrʉ̃mʉa doiye mi ʉede dorĩ, ã́ri nʉiyʉcʉ mʉ, nʉquemavʉ mʉ. Ʉbenita bʉcʉcʉta mʉre bʉorĩ nʉvacʉyʉme apecʉ. Mi ãmuveare dabʉborĩ, bʉorĩ, d̶acʉyʉme mʉre. Dinʉmʉ maquinó mi nʉiyʉbenoi mʉre nʉvacʉyʉme, arejame.
JOH 21:19 Nópe ayʉ, Pedro ʉ̃i yaiquínore coyʉyʉ barejaquémavʉ Jesús. “Mi yaiquínore mi d̶aiye boje ji ʉrõpe jã́ri, Jʉ̃menijicʉre mearore jínajarama põeva”, ayʉ barejaquémavʉ Jesús, Pedrore que ayʉ. Dinʉmʉ arejame Pedrore: —Ji bueimʉ májacʉ mʉ, arejame Jesús.
JOH 21:20 Pedro copedini yʉre ʉ̃i yóboi dayʉre jã́rejame. Yʉ barejacácʉ, Jesúi bueimʉ ʉ̃i pare jecʉmʉ, ʉ̃i yebai ʉ̃i tʉcavai dobacʉ bácʉ ñʉje ãino mácarõre. “Mʉ, ji jabocʉ, ¿ñame maquidí mʉre jẽne d̶acʉyʉ mi mauvare?” jẽniari jã́ñʉ mácʉ barejacácʉ Jesúre.
JOH 21:21 Ne yóboi dayʉre yʉre jã́ri, yópe arejame Jesúre Pedro: —Mʉ, ji jabocʉ, ¿ñaine aipe vaiquídica? jẽniari jã́ridurejame Jesúre.
JOH 21:22 Jesús arejame Pedrore: —Ji ʉru, bedióva cojedeca ji copaidaiyeta yaibécʉva cʉjebu ʉ̃. Ñaine vaiquíye míye ãmevʉ. Cãrijovamejacʉ ʉ̃́re vaiquíyede. Mʉ́capũravʉ quéda ji bueimʉ májacʉ mʉ, arejame.
JOH 21:23 Que teni Jesús ʉ̃i aiye báque boro nʉrejaquemavʉ ʉ̃i bueimara jẽneboi: “Jesúi bueimʉ pare ʉ̃i jecʉmʉ yaibécʉyʉme ʉ̃”. No aino boro nʉrejaquemavʉ yʉrã. Que arĩdurejaima Jesúcavʉ. Ʉbenita nópe ayʉ ãmenejame Jesús. “Ye yaibécʉyʉme ʉ̃”, ayʉ ãmenejame Jesús. Quénora “Ji ʉru, bedióva cojedeca ji copaidaiyeta yaibécʉva ʉ̃i cʉru, míye ãmevʉ”, arejame Jesús.
JOH 21:24 Jesús ʉ̃i que aimʉmu yʉ. Que barureca nuriéna coyʉyʉbu yʉ. Iye caiye ji toivarĩ epeiye báque jãvetamu. Ji toivarĩ epeiye báque ñʉja majivʉ jãvene.
JOH 21:25 Jesús ʉ̃i d̶aiye báque caiye cʉvʉ. Ʉbenita caiye yore toivabevʉ yʉ. Caiye ʉ̃i teiye báquede paperare toivarĩ jẽoru, paperatucuboa ʉre baju nʉjebu. Caiye iye toivajʉroede epeino cʉbejebu ijãravʉi. Quénoramu.
ACT 1:1 Mʉ, Teófilo, ji mamarʉmʉ toivaiye báquede toivacacʉ yʉ, mi majiquiyepe ayʉ caiye iye Jesús ʉ̃i d̶aiye báquede aru caiye iye ʉ̃i bueiye báquede máre. Majicacacʉ yʉ mʉre caiyede Jesús ʉ̃i memeni bʉijãravʉre, aru pʉ ʉ̃i cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi mʉijãravʉita máre, jípacʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i jacopaiyovaiyede ʉ̃́re cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi. Aru ʉ̃i mʉri nʉquiye jipocai, Jesús d̶aicõjenejamed̶a ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara ʉ̃i beoimara mácavʉre, Espíritu Santoi parʉéque.
ACT 1:3 Aru caiye cuarenta paijãravʉa Jesús ʉ̃i yainíburu yóboi, ina ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara jã́varejaimad̶a ʉ̃́re cainʉmʉa. Que baru jãve majidejaimad̶a na Jesús apʉcʉre cojedeca, nacajañʉ mácʉre yainore jarʉvarĩ. Ʉ̃́re jã́rejaimad̶a. Aru coyʉrejamed̶a náre Jʉ̃menijicʉi jabotequiyede ʉ̃i põevare.
ACT 1:4 Jesús cʉcʉ bácʉ náque cãreja, yópe arĩ, cõjenejamed̶a náre: —Nʉmejara mʉja Jerusalẽ́ne jocarĩ cãreja. Quéda corejarã ñaine, jipacʉi daroquimʉre mʉjare.
ACT 1:5 Juan Bautista bácʉ jã́d̶ovame mʉjare Jʉ̃menijicʉre ocoque. Ʉbenita yʉ jã́d̶ovacʉyʉbu mʉjare Jʉ̃menijicʉre pʉeno mearo baju obebejãravʉa yóboi. Darocʉyʉbu mʉjare ñai Espíritu Santore, arejamed̶a náre Jesús.
ACT 1:6 No yóboi, Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara cójijidejaimad̶a ʉ̃́que cʉ̃racũ Olivocũ ãmicʉricũ pʉenoi. Aru jẽniari jã́rejaimad̶a ʉ̃́re: —Mʉ, ñʉje jabocʉ, ¿caride jaboteicõjequidica mʉ cojedeca majacavʉ, Israecavʉre? arejaimad̶a na.
ACT 1:7 Jesús arejamed̶a náre: —Jipacʉ, ʉ̃i caivʉre jaboteiye boje, majibi aipijãravʉa vaiquíye jaʉrõre. Ʉbenita ʉ̃ majicõjememi mʉjare iyede.
ACT 1:8 Jʉ̃menijicʉ darocʉyʉbe ñai Espíritu Santore, ʉ̃i d̶aicõjequiyepe ayʉ mʉjare. Que baru mʉja coyʉrãjaramu ji yávaiye méne. Coyʉrãjaramu mʉje jã́iyede ji d̶aiye báquede aru mʉje jápiaiyede ji coyʉiye báquede máre. Coyʉrãjaramu caivʉ ijãravʉcavʉre: Jerusalẽ́cavʉre, Judeacavʉre, Samariacavʉre, aru pʉ caino joborõcavʉre máre, arejamed̶a Jesús.
ACT 1:9 Que arĩ yávaiyeda, Jesúre jacopaiyovarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ náre jocarĩ, cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõita. Ʉ̃i mʉiyedeca ocopenibo darĩ, ʉ̃́re taorejavʉ̃ya. Quénora jã́menejaimad̶a ʉ̃́re.
ACT 1:10 Ne jã́riduiyedeca cavarõre Jesús mʉri bíjayʉre, cũiná, pʉcarã ʉ̃mʉva doivʉ boricajea cuitótecajeare núrejaimad̶a ne yebai.
ACT 1:11 Ina pʉcarã ángeleva jẽniari jã́rejaimad̶a náre: —Mʉja, Galileacavʉ, ¿aipe teni yui núri jã́ivʉrʉ̃ mʉja cavarõre? Ñai Jesús mʉñʉ mácʉ mʉjare jocarĩ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi copaidacʉyʉbe cojedeca ijãravʉi cavarõ mearore jocarĩ yópe ʉ̃i mʉiyepedeca, arejaimad̶a.
ACT 1:12 No yóboi, Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara copainʉrejaimad̶a cʉ̃racũ Olivocũ ãmicʉricũre jocarĩ Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. Cũinákilometro vaivárejaimad̶a na. Yópe judíova ne jabʉóvaijãravʉi nʉicõjeiyepe vaivárejaimad̶a na.
ACT 1:13 Ne eaiyede diĩmaroi, ecorĩ, nʉri cũinád̶ami cʉ̃rami, ʉ̃mʉcatucubʉita, ne cʉritucubʉi, ecorejaimad̶a na: Pedro, aru Juan, Santiago, Andrés, Felipe, Tomás, Bartolomé, Mateo; apecʉ Santiago, Alfeoi mácʉ; Simón ãmicʉcʉ Celote, aru Judas, apecʉ Santiago jicʉ máre.
ACT 1:14 Obedijãravʉa Jʉ̃menijicʉque jẽniari, cójijivʉ barejáimad̶a na nore. Jesúi yóva, María, Jesúi paco, aru apevʉ nomiva máre, caivʉ ina cũinátʉrʉ ne ũme Jʉ̃menijicʉque jẽniarejaimad̶a na.
ACT 1:15 Obebejãravʉa yóboi, Jesúre jʉ aipõeva cójijidejaimad̶a. Ciento veinte paivʉ baju barejáimad̶a na. Aru Pedro nacajari arejamed̶a náre:
ACT 1:16 —Mʉja, jívʉ, jave vaivʉ́ yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepe David bácʉre Espíritu Santoi parʉéque. Judas bácʉ jẽni jiame Jesúre ʉ̃i mauvare.
ACT 1:17 Ʉ̃ mácʉ, majacacʉ bácʉ, yóvayʉ bateáme majare. Que baru ʉ̃ mácʉ máre Jesús ʉ̃i beoimʉ mácʉ bateáme, ʉ̃i memequiyepe ayʉ majaque, arejamed̶a náre Pedro.
ACT 1:18 Jesúre ʉ̃i jẽni jíquiye jipocai, Judas bácʉ jacopʉrejamed̶a tãutʉrare, ʉ̃i Jesúre jẽni jíye boje, ʉ̃i ãmeina teiye boje. Iye tãutʉraque apevʉ bojed̶arejaimad̶a cũináro joborõre. No joborõre ʉ̃i baju boarĩ́ jarʉvaiyʉcʉ, ʉ̃mʉi tʉrĩ darĩ ʉ̃i baju bíjarejamed̶a Judas bácʉ. Aru ʉ̃i cʉrabo etarejavʉ̃ya joborõita.
ACT 1:19 Caivʉ Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉ jápiarejaimad̶a ʉ̃ mácʉi borore. Que baru ne yávaicamuaque ãmidorejaimad̶a no joborõre Acéldama ãmicʉrõ, Jivecʉrõ aiyʉrõ.
ACT 1:20 Pedro are nʉrejamed̶a ina Jesúre jʉ aipõevare yópe: —Jave toivarejaquemavʉ iye toivaiye báque Salmos ãmicʉrõi yópe Judas bácʉi borore: Ʉ̃i cʉrõ mácarõ põecʉbeno majaróri. Ñame cʉbejarãri nore, arĩ toivarejaquemavʉ. ’Aru yópe toivarejaquemavʉ apeno Salmoi: Apecʉ d̶ajacʉrĩ ʉ̃i memeino mácarõre, arĩ toivarejaquemavʉ.
ACT 1:21 ’Que baru apecʉ yóvajacʉrĩ ñʉjare, ʉ̃ máre coyʉcʉyʉ põevare ñʉjape: “Majivʉ yʉ Jesús apʉcʉre. Ʉ̃́re jã́cacʉ yʉ, nacajañʉre yainore jarʉvarĩ”, arĩ coyʉcʉyʉme ʉ̃. Ʉ̃ majacʉ́rĩ cũinácʉ nácacʉ ina ñʉjaque cʉrivʉ bácavʉ jãravʉa coapa Jesús ʉ̃i cuiyede ñʉjaque, Juan Bautista bácʉ ʉ̃i jã́d̶ovari bʉiyede põevare Jʉ̃menijicʉre ocoque, aru pʉ Jesús ʉ̃i mʉijãravʉita cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi, arĩ coyʉrejamed̶a náre Pedro.
ACT 1:23 Ʉ̃i coyʉrĩburu yóboi, ina põeva jã́d̶ovarejaimad̶a pʉcarã ʉ̃mʉvare, nácavʉre, cũinácʉ ʉ̃i ãmiá José, ne ãmidoimʉ Barsabás aru apenʉmʉa ne ãmidoimʉ Justo, aru apecʉ máre, ʉ̃i ãmiá Matías.
ACT 1:24 Yópe arĩ, jẽniarejaimad̶a ina Jesúre jʉ aipõeva Jʉ̃menijicʉque: —Mʉ, ñʉje jabocʉ, me majivʉ mʉ caivʉ põeva ne dápiaiyede. Que baru jẽniaivʉbu mʉre. Majide d̶ajacʉ ñʉjare ñamene ina pʉcarã ʉ̃mʉvare mi beoimʉre, ʉ̃i memecaquiyepe cũinátʉrʉ ñʉjaque mi yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaraque. Judas bácʉ dajocame mi yávaiye méne coyʉinore, ʉ̃i nʉiyede toabo cũiméboi, ʉ̃i ãmeina teiye báque boje. Que baru apecʉ mi yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉ jaʉbi, arĩ jẽniarejaimad̶a na.
ACT 1:26 Ne jẽniariburu yóboi, dʉvarejaimad̶a cʉ̃rayabeare, ina pʉcarã ʉ̃mʉva ne ãmiáque. Aru tʉrejavʉ̃ya diyabe Matías ʉ̃i ãmiáque. Que baru ʉ̃ máre, apevʉ once paivʉque, Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉ tedejamed̶a Matías.
ACT 2:1 Pentecostés ãmicʉrijãravʉ eaiyede, caivʉ ina Jesúre jʉ aipõeva cójijidejaimad̶a cũinád̶ami cʉ̃rami jívʉi.
ACT 2:2 Cũiná jápiarejaimad̶a ʉrarõ bʉjinore yópe ũmevʉ parʉrõ japuinope. No bʉjino darejavʉ̃ya cavarõre jocarĩ. Aru caivʉ ina dobarivʉ diñami jívʉi jápiarejaimad̶a no bʉjinore.
ACT 2:3 No yóboi, jã́rejaimad̶a ʉre toa quĩ́jino uruino yópe jemedope. Tubarejavʉ̃ya caivʉre, náre coapa.
ACT 2:4 Caivʉ ina põeva cʉvarejaimad̶a ñai Espíritu Santore. Náre yávaicõjenejamed̶a. Aru yávarejaimad̶a apecamua yávaicamua ne majibecamuare, yópe ñai Espíritu Santo yávare d̶aiyepe náre coapa.
ACT 2:5 Nore Jerusalén ãmicʉriĩmaroi judíova caino joborõcavʉ cʉrejaimad̶a dijãravʉare. Ina judíova cainʉmʉa jídejaimad̶a mearore Jʉ̃menijicʉre.
ACT 2:6 Ne jápiaiyede iye vaiyede, obedivʉ ina judíova cójijidejaimad̶a. Aru jápiarejaimad̶a caivʉ na coapa Jesúre jʉ aipõeva yávaivʉre ne yávaicamuaque. Que baru pare cuecumarejaimad̶a na.
ACT 2:7 Cuecumari, pare dápiaivʉ arejaimad̶a na: —Jã́rijide apa. ¿Galileacavʉ ãmeni caivʉ ina yávaivʉ?
ACT 2:8 ¿Aipe teni caivʉ ñʉja jápiaivʉba náre yávaivʉre ñʉje yávaicamua coapa?
ACT 2:9 Yui cʉrivʉbu apevʉ Partiacavʉ, aru apevʉ Mediacavʉ, apevʉ Elãcavʉ, apevʉ Mesopotamiacavʉ, apevʉ Judeacavʉ, apevʉ Capadociacavʉ, apevʉ Pontocavʉ, apevʉ Asiacavʉ, apevʉ Frigiacavʉ, apevʉ Panfiliacavʉ, apevʉ Egiptocavʉ, apevʉ Áfricacavʉ, aru apevʉ Cirenecavʉ máre. Aru apevʉ Romacavʉ máre cʉrivʉbu yui. Apevʉ majacavʉ judíovabu, ne põeteiye báque boje nópe, ne cʉvae boje nébʉcʉva judíova. Aru apevʉ majacavʉ judíova ãmevʉ, ʉbenita jʉ aivʉbu judíovai bueiyede.
ACT 2:11 Cʉrivʉbu apevʉ Cretacavʉ aru apevʉ Arabiacavʉ máre. Ʉbenita maja jápiaivʉbu náre yávaivʉre maje yávaicamua coapa. Coyʉivʉbu majare Jʉ̃menijicʉi ʉrarõ mearo d̶ainore ʉ̃i parʉéque, arejaimad̶a ne bajumia.
ACT 2:12 Cuecumaivʉ aru jápiarĩ eabevʉ cãreja, jẽniari jã́re cuivʉ barejáimad̶a ne bajumia: —¿Aipe d̶arĩ jápiarĩ earãjidica maja caiye iyede? arejaimad̶a na.
ACT 2:13 Ʉbenita apevʉ yʉrivʉ arejaimad̶a ina Jesúre jʉ aipõevare: —¡Ina ʉ̃mʉva pacovatamu! arejaimad̶a.
ACT 2:14 Dinʉmʉma Pedro nacajari, núri apevʉ once paivʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaraque parʉrõreca coyʉrejamed̶a caivʉ ina obedivʉ põevare, ne jápiarĩ earãjiyepe ayʉ iye ne jã́iye báquede aru ne jápiaiye báquede máre. —Mʉja, judíova, jívʉ, caivʉ mʉja Jerusalẽ́cavʉ, caride coreóvajarã diede, ñʉje majiéde. Jápiajarã yʉre. Aru me jápiarĩ ad̶ajarã ji coyʉquiyede mʉjare.
ACT 2:15 “Pacovabebu”, arĩ dápiaivʉbu apevʉ mʉjacavʉ ñʉjare. Ʉbenita javejĩnamu, nueve baji caride. Que baru pacova ãmevʉ ñʉja.
ACT 2:16 “Pacovabebu”, arĩ dápiabejarã mʉja ñʉjare. Que baru põecʉ cʉbebi pacoteyʉ javejĩnare. Quénora ñʉje d̶aiyede yópe coyʉcarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ, ʉ̃i ãmiá Joel.
ACT 2:17 Jʉ̃menijicʉ arejaquemavʉ: “Yópe d̶acʉyʉmu yʉ ãnijãravʉa bʉojaquijãravʉa baquiyéna. Darocʉyʉmu ji Espíriture caivʉ põevare. Mʉjemara, aru mʉjemaromiva máre, Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarãjarama. Mʉjacavʉ ʉ̃mʉva bojʉvʉ apʉrivʉre yópe decoboainope majide d̶acʉyʉmu yʉ. Aru mʉjacavʉ ʉ̃mʉva bʉcʉvare majide d̶acʉyʉmu yʉ decoboainoque.
ACT 2:18 Jãve ãnijãravʉa baquiyéna darocʉyʉmu ji Espíriture yʉre memecaipõevare, ʉ̃mʉvare aru nomivare máre, ne coyʉcarãjiyepe ayʉ ji yávaiyede.
ACT 2:19 D̶acʉyʉmu yʉ põeva ne jã́mene cavarõi aru ne d̶arĩ majibede joborõi. Aru põeva jã́rajarama jivede, toare, aru bicore máre, caino jidojarõ, ji jã́d̶ovaquiye jipocare náre.
ACT 2:20 Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinó jipocare põevare, ne ãmeina teiye boje, ñai aviá pẽomecʉyʉme. Quédata ñemitecʉyʉme ʉ̃. Aru aviá ñamicacʉ máre jũatecʉyʉme yópe jivepe. Yópe vaiquíyebu maje jabocʉ Cristo ʉ̃i daquijãravʉ baquinó jipocare. Põeva jã́rajarama ʉrarõ ne d̶arĩ majibede. Aru ne jã́iyede diede pare cuecumarajarama na.
ACT 2:21 Dijãravʉa baquiyéna mead̶acʉyʉmu caivʉ ina órejaivʉre yʉre ji cad̶atequiyepe aivʉre náre. Ĩcʉyʉmu náre abujuvai jabocʉi parʉéde jocarĩ”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ, coyʉcarejaquemavʉ Joel bácʉ.
ACT 2:22 ’Mʉja, Israecavʉ, me jápiajarã ji coyʉquiyede mʉjare. Jʉ̃menijicʉ jãve jã́d̶ovaquemavʉ mʉjare ʉ̃i daroimʉ mácʉre, ʉ̃i me jã́imʉre, Jesús Nazarecacʉre. Que baru Jesús d̶áme ʉ̃i d̶aiye báquede Jʉ̃menijicʉi parʉéque, põeva ne jã́mene, aru ne d̶arĩ majibede, aru ape parʉéque d̶aiyede máre mʉje jẽneboi. Que baru mʉjavacari majidivʉbu caiye iye jãvene.
ACT 2:23 Ñai Jesúre Jʉ̃menijicʉ javede jẽni jícõjenejaquemavʉ, yópe ʉ̃i ʉrõpe aru ʉ̃i majiéque máre. Que baru jẽni jíquemavʉ ʉ̃́re mʉjare. Aru mʉja boarĩ́ jarʉvaicõjeavʉ ʉ̃́re, ãmeina teivʉre ne pẽvarajiyepe aivʉ ʉ̃́re jocʉcʉjaravena.
ACT 2:24 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ nacovaquemavʉ ʉ̃́re yainore jarʉvarĩ. Jesús yaiyʉ́ bácʉvacari, mautebeteame yaiyʉ́ bácʉpe. Que baru Jʉ̃menijicʉ jebequemavʉ ʉ̃i ñájiye báquede ʉ̃i yainore.
ACT 2:25 Javede ñai jabocʉ David bácʉ, yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarejaquemavʉ Jesúrã: Cainʉmʉa jã́cacʉ yʉ ji jabocʉre ji jipocai. Ʉ̃ cʉbi ji yebai. Que baru apevʉ cãrijovari bʉojabenama yʉre.
ACT 2:26 Mʉ, Jʉ̃menijicʉ, dajocabecʉbu mʉ ji ũmene ina yaivʉ bácavʉ ne cʉrõi. Pojeicõjemecʉbu mʉ ji bajure, ji meacʉ baju boje, aru ji memecaiye boje mʉre. Que baru torojʉvʉ yʉ ji ũmei. Aru torojʉrĩ yávaivʉ yʉ. Caivʉ põevape páyʉ, yʉ máre yaicʉ́yʉmu. Ʉbenita apʉcʉ jabʉóvaivʉ yʉ, ji coreiye boje mi mearo d̶acaquiyede yʉre.
ACT 2:28 Mʉ jã́d̶ovaivʉ yʉre ye d̶aiye jaʉrõre cʉcʉyʉre mʉ́que. Aru mi cʉe boje yʉ́que cainʉmʉa, ʉrarõ torojʉvʉ yʉ mʉre, arĩ coyʉcarejaquemavʉ David bácʉ Jesús ʉ̃i coyʉiye báquede Jʉ̃menijicʉre.
ACT 2:29 ’Mʉja, jívʉ, jãve coyʉiyʉvʉ mʉjare majeñecu mácʉ David bácʉi borore. Ʉ̃ mácʉ yaidéjaquemavʉ. Aru jarʉvarejaquemavʉ ʉ̃i baju bácarõre cʉ̃racobei. Maja cari cʉrivʉbu joabenoi dicobede.
ACT 2:30 Ñai David bácʉ apʉcʉ cãreja, Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ barejaquémavʉ. Majidejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ jãve d̶acʉyʉre yópe ʉ̃i aiye báquepedeca ʉ̃́re. Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ David bácʉre, “Yópe jãve d̶acʉyʉmu” arĩ: “Mʉ, David, yópe mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉre. Cũinácʉ mipãramenacacʉre jaboteicõjecʉyʉmu yʉ, yópe ji jaboteicõjeiyepedeca mʉre”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ David bácʉre.
ACT 2:31 David bácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ barejaquémavʉ. Que baru majidejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aquiyede. Die majiéque coyʉrejaquemavʉ ñai Cristoi borore, yópe arĩ: “Jʉ̃menijicʉ dajocabecʉbe ʉ̃́re yaivʉ bácavʉ ne cʉrõi. Ʉ̃i bajure máre pojeicõjemecʉbe ʉ̃́re”, arĩ coyʉcarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede David bácʉ.
ACT 2:32 Ñaineca Jesúre Jʉ̃menijicʉ nacovaquemavʉ yainore jarʉvarĩ. Aru caivʉ ñʉja ʉ̃́re jã́carã apʉcʉre cojedeca ʉ̃i yainíburu yóbore.
ACT 2:33 Jʉ̃menijicʉ nacovari Jesúre epequemavʉ ʉ̃́re ʉ̃i meapũravʉi. Ñai meapũravʉi cʉcʉ parʉéde cʉvabi. Aru jípacʉ Jʉ̃menijicʉ daroquemavʉ ʉ̃́re ñai Espíritu Santore, yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. “Darocʉyʉmu mʉre ñai Espíritu Santore”, jipocamia aquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Jesúre. Aru Jʉ̃menijicʉ Jesúre daroicõjeimi ñai Espíritu Santore ñʉjare máre. Que baru Jesús d̶aibi caiye iye mʉje jã́iyede, mʉje jápiaiyede máre cari jãravʉre.
ACT 2:34 Ʉbenita David bácʉ mʉri nʉmenejaquemavʉ cãreja cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi yópe Jesús ʉ̃i mʉiye báquepe. Que baru David bácʉ arejaquemavʉ yópe: Jʉ̃menijicʉ aquemavʉ ji jabocʉre: “Dobajacʉ ji meapũravʉi mi cʉvae boje parʉéde yʉpedeca.
ACT 2:35 Aru yʉ epecʉyʉmu mi mauvare mi cʉboba cãchinoi. Que teni mʉre vainí jarʉvare d̶acʉyʉmu yʉ náre, mi jabotequiyepe ayʉ náre”, arejaquemavʉ David bácʉ Cristorã.
ACT 2:36 ’Caivʉ mʉja Israecavʉ jãve majijarã iyede: Ñai Jesúvacaribe mʉje jocʉcʉjaravena pẽvaicõjeimʉ mácʉ, ji coyʉimʉ mʉjare. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ epeibi ñai Jesúre maje jabocʉva. Ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ, arejamed̶a Pedro ina põevare.
ACT 2:37 Aru ina põeva, ne jápiaiyede caiye ʉ̃i coyʉiyede náre, cãrijinejaimad̶a. Que baru arejaimad̶a Pedrojãre: —Mʉja, ñʉjevʉ, ¿aipe d̶arãjidi ñʉja? arejaimad̶a na.
ACT 2:38 Pedro arejamed̶a náre: —Caivʉ mʉja jarʉvajarã mʉje ãmeina teiyede. Aru oatʉvajarã mʉje d̶aiyede. Jã́d̶ovajara Jʉ̃menijicʉre ocoque mʉje Jesúre jʉ aiye boje, Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i ãrʉmetequiyepe aivʉ mʉje ãmeina teiyede, aru ʉ̃i daroquiyepe aivʉ mʉjare ñai Espíritu Santore.
ACT 2:39 Mʉjare, mʉjemarare, mʉjepãramenare máre, aru caivʉ ina joai cʉrivʉre máre darocʉyʉme cãreja Jʉ̃menijicʉ ñai Espíritu Santore yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Caivʉ ʉ̃i cutuiyʉmarare mead̶acʉyʉme ʉ̃, arejamed̶a Pedro.
ACT 2:40 Aru Pedro coyʉre nʉrejamed̶a náre parʉrõreca, ʉrarõ ʉ̃i coyʉiyede, ne jʉ arãjiyepe ayʉ Jesúre. —Ina ãmeina teivʉ pare ñájinajarama. Jʉ̃menijicʉ mead̶ajacʉrĩ mʉjare, mʉje ñájimenajiyepe ayʉ ne ñájinajiyepe, arĩ coyʉrejamed̶a Pedro.
ACT 2:41 Que ayʉre jápiarĩ, obedivʉ ina põevacavʉ jʉ arejaimad̶a iye ʉ̃i coyʉiyede. Aru Pedrojã jã́d̶ovarejaimad̶a náre Jʉ̃menijicʉre ocoque. Que teni, dijãravʉre cójijidejaimad̶a apevʉ yóbecʉrimil paivʉ baju Jesúre jʉ aipõevaque.
ACT 2:42 Yópe d̶are cuivʉ barejáimad̶a jãravʉa coapa. Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara bueivʉ barejáimad̶a náre. Cad̶ateivʉ barejáimad̶a ne bajumia. Ne cʉvaede jívʉ barejáimad̶a ne bajumia. Caivʉ ãivʉ barejáimad̶a cũináromia. Aru caivʉ jẽniaivʉ barejáimad̶a Jʉ̃menijicʉque máre cũinátʉrʉ.
ACT 2:43 Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara d̶are cuivʉ barejáimad̶a ʉre põeva ne jã́mene, ne d̶arĩ majibede máre. Aru iye ne jã́d̶ovaiyede jã́ri, caivʉ cuecumarejaimad̶a pare.
ACT 2:44 Caivʉ ina Jesúre jʉ aipõeva, cũinátʉrʉ ne ũme, cad̶ateivʉ barejáimad̶a ne bajumia. Nácavʉ cʉve cʉvarivʉ jívʉ barejáimad̶a apevʉ nácavʉre jaʉéde, cʉbenajiyepe aivʉ cõmaje ãrojarivʉ ne jẽneboi.
ACT 2:45 Cũinácʉ nácacʉre jaʉru, apevʉ nácavʉ bojed̶arĩ ne cʉvaede, jívarejaimad̶a ñai cʉvabecʉre jaʉéde.
ACT 2:46 Caijãravʉa cójijivarejaimad̶a Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami. Aru cójijivarejaimad̶a ne cʉ̃ramia coapa, ãrajivʉ. Torojʉrĩ ã́varejaimad̶a na ne ũme méque.
ACT 2:47 Jívarejaimad̶a mearore Jʉ̃menijicʉre. Que baru caivʉ apevʉ põeva me jã́rejaimad̶a náre. Pued̶arejaimad̶a náre, ina Jesúre jʉ aipõevare. Aru caijãravʉa Jʉ̃menijicʉ cójijovarejaquemavʉ apevʉ ʉ̃i mead̶aimarare.
ACT 3:1 Cũinájãravʉ, tres baji nainú, Pedro Jũamaque mʉri nʉivʉ barejáimad̶a Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami. Diora cũináora judíova ne Jʉ̃menijicʉque jẽniaiora barejávʉ̃ya.
ACT 3:2 Cũinácobe Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jedevacobe yebai, Meacobe ãmicʉrijedevacobe yebai, cʉrejamed̶a cũinácʉ ʉ̃mʉ, cuiye majibecʉ. Ñai ʉ̃mʉ põetedejamed̶a cuiye majibecʉ. Caijãravʉa apevʉ ʉ̃́re nʉvari epevarejaimad̶a yo jedevacobe yebai, ʉ̃i jẽniaquiyepe aivʉ tãutʉrare ina Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami ecoivʉre.
ACT 3:3 Ʉ̃ jã́ñʉ mácʉ Pedrore aru Jũare máre ecoivʉre, jẽniaridurejamed̶a tãutʉrare náre.
ACT 3:4 Ʉbenita ina pʉcarã pare jã́rejaimad̶a. Aru Pedro arejamed̶a ʉ̃́re: —Jã́jacʉ ñʉjare, arejamed̶a.
ACT 3:5 Ʉ̃i que aiyede, ñai ʉ̃mʉ jã́rejamed̶a náre, “Jínajivʉbu yʉre”, arĩ dápiarĩduyʉ.
ACT 3:6 Dinʉmʉ Pedro arejamed̶a ʉ̃́re: —Tãutʉrare cʉvabevʉ yʉ. Ʉbenita jíquijivʉ mʉre ji majié cʉvaede. Jesús Nazarecacʉ ʉ̃i ãmiái, ʉ̃i parʉéque, nacajari cuicõjeivʉ mʉre, arejamed̶a Pedro.
ACT 3:7 Que ayʉva, ʉ̃i pʉrʉ meapũravʉre jẽni, Pedro nacovarejamed̶a ʉ̃́re. Cũiná ʉ̃i cʉboba, ʉ̃i cʉbochĩarʉa máre, tututedejavʉ̃ya.
ACT 3:8 Maumejiena biarárĩ, núri ʉ̃i cʉbobare, vaivárĩ bʉ́rejamed̶a ʉ̃, cuiye majibecʉ bácʉ. Ecorejamed̶a Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami náque. Vaiváyʉ barejámed̶a. Biaráyʉ barejámed̶a. Aru yópe arĩ, mearore jíyʉ barejámed̶a Jʉ̃menijicʉre: “Jʉ̃menijicʉ meacʉ bajube”, ayʉ barejámed̶a ñai cuiye majibecʉ bácʉ.
ACT 3:9 Obedivʉ põeva jã́rejaimad̶a ʉ̃́re vaiváyʉre. Aru jápiarejaimad̶a ʉ̃́re, “Jʉ̃menijicʉ meacʉ bajube”, ayʉre.
ACT 3:10 Ne coreóvaiyede ʉ̃́re ñai tãutʉrare jẽniari dobacʉ bácʉre Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jedevacobe yebai, pare cuecumarejaimad̶a na, ñai ʉ̃mʉ ʉ̃i meateiye boje.
ACT 3:11 Ñai ʉ̃mʉ jẽiyede Pedrore aru Jũare máre, ina obedivʉ põeva cuecumaivʉ cúyarejaimad̶a ne yebai Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramicacuino, Salomón mácʉi cuino ãmicʉrõi.
ACT 3:12 Pedro jã́ñʉ mácʉ ina põevare, arejamed̶a náre: —Mʉja, Israecavʉ, ¿aipe teni cuecumaivʉrʉ̃ mʉja? ¿Aipe teni jã́ivʉrʉ̃ ñʉjare? ¿Dápiaivʉrʉ̃ cure d̶aivʉre ñai ʉ̃mʉre ñʉje parʉéque, o ñʉje me boje Jʉ̃menijicʉi jã́inore?
ACT 3:13 Abraham mácʉ, Isaac bácʉ, aru Jacob bácʉ máre, majeñecuva mácavʉ ne jʉ aimʉ, Jʉ̃menijicʉ, jã́d̶ovaimi ʉ̃́re memecaipõecʉ Jesús ʉ̃i parʉéde. Ñai Jesúrecabe mʉje jẽni jícaimʉ mácʉ mʉje jabovare, ne boarĩ́ jarʉvarãjiyepe aivʉ ʉ̃́re. Aru ñai jabocʉ Pilato ʉ̃i jaetovaiyʉede, ʉbeteavʉ̃ mʉjavacari.
ACT 3:14 Ñai Jesús cainʉmʉa memecayʉ bateáme Jʉ̃menijicʉre. Aru cainʉmʉa d̶ayʉ bateáme mearore Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Ʉbenita mʉja ʉbeteavʉ̃ ʉ̃́re. Quénora mʉja jẽniavʉ Pilatore, ʉ̃i jaetovacaquiyepe aivʉ mʉjare ñai boaipõecʉre, Jesúre jarʉvarĩ.
ACT 3:15 Que teni mʉjavacari boarĩ́ jarʉvaicõjeavʉ ñai jíyʉre põevare jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉcapũravʉ nacovaquemavʉ ʉ̃́re yainore jarʉvarĩ. Ñʉjavacari jã́carã ʉ̃́re apʉcʉre cojedeca, ʉ̃i yainíburu yóbore.
ACT 3:16 Jesúvacari, ʉ̃i parʉéque, mead̶acʉbe ñai cuiye majibecʉ bácʉre. Caride mʉja jã́ri majidivʉbu caiye iye vaiyede ʉ̃́re, ʉ̃i dápiaiye boje, yópe arĩ: “Jesús mead̶ayʉ majibi”, arĩ dápiacʉbe ʉ̃. Aru ʉ̃i jʉ aiye boje Jesúre, meateibi ñai ʉ̃mʉ mʉje jã́iyede.
ACT 3:17 ’Mʉja, jívʉ, majivʉ yʉ. Mʉje d̶aiye báquede aru mʉje jabova ne d̶aiye báquede Jesúre boarĩ́ jarʉvaivʉ coreóvabeteavʉ̃ mʉja diede.
ACT 3:18 Javede caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ coyʉrejaimad̶a ʉ̃́ra, põeva ne coreóvarãjiyepe aivʉ ʉ̃i daroimʉ mácʉ Cristoi ʉrarõ ñájiquiyede. Aru nópe ne coyʉiye báquepedeca vaiávʉ̃ Jesúre.
ACT 3:19 Que baru chĩojara mʉja mʉje ãmeina teiyede. Aru oatʉvajarã mʉje d̶aiyede. Vojarã Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i jarʉvaquiyepe aivʉ mʉje ãmeina teiyede, aru diede máre ʉ̃i ãrʉmetequiyepe aivʉ.
ACT 3:20 Mʉje yópe d̶aru, Jʉ̃menijicʉ parʉre d̶acʉyʉme mʉjare mʉje ũmei. Aru darocʉyʉme mʉjare Jesúre, ñai ʉ̃i beoimʉ mácʉre, mʉjare mead̶acʉyʉre.
ACT 3:21 Jesús ʉ̃i mauteino jaʉvʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi pʉ dijãravʉ baquinói, Jʉ̃menijicʉi caiyede mamaene cʉed̶aquijãravʉita bedióva cojedeca. Javede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ, Jʉ̃menijicʉre cũinácʉra memecaivʉ, coyʉcarejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre, põeva ne majinajiyepe aivʉ diede.
ACT 3:22 Nopedeca, Moisés bácʉ arejaquemavʉ: “Jʉ̃menijicʉ, mʉje jabocʉ, darocʉyʉme mʉjare cũinácʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉre, yópe ʉ̃i daroiyepe yʉre. Ʉ̃ macʉyʉ́me cũinácʉ mʉjacacʉ. Judío bacʉyʉ́me ʉ̃. Me jápiajarã ʉ̃́re. D̶ajarã yópe ʉ̃i coyʉiyepe.
ACT 3:23 Ácʉ põecʉ ʉ̃i jápiabedu ʉ̃́re, Jʉ̃menijicʉ coavacʉyʉme ʉ̃́re ʉ̃i põevare jarʉvarĩ”, arejaquemavʉ Moisés bácʉ.
ACT 3:24 ’Samuel bácʉ aru ʉ̃i yóbocavʉ bácavʉ, aru apevʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ máre coyʉrejaquemavʉ iye vaquíyede ãnijãravʉa baquiyéde.
ACT 3:25 Jʉ̃menijicʉ coyʉicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre, yópe arĩ: “Yʉ, Jʉ̃menijicʉ, mearo d̶acacʉyʉmu mʉjare”. Aru “mʉjare” ayʉ Jʉ̃menijicʉ, majeñecuva mácavʉre aru majare máre ayʉ barejaquémavʉ. Jʉ̃menijicʉ “Yʉ mearo d̶acacʉyʉmu mʉjare” ʉ̃i aiyede apecʉ oatʉvarĩ bʉojabebi diede. Aru Jʉ̃menijicʉ baju oatʉvabebi ʉ̃i que aiyede. Que baru mʉjavacari jãve jacopʉrãjaramu Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede. Mearo d̶acacʉyʉme mʉjare máre. Nopedeca arejaquemavʉ ʉ̃ Abraham mácʉre: “Mipãramena márajivʉre mearo d̶acacʉyʉmu yʉ. Mʉre mearo d̶acaiye báquepedeca ijãravʉcavʉ apevʉ caivʉre máre mearo d̶acacʉyʉmu yʉ”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
ACT 3:26 Aru beorejaquemavʉ Jesúre, ʉ̃́re memecaipõecʉre. Ʉ̃́re nacovariburu yóboi, daroquemavʉ maje yebai mamarʉmʉre. Que d̶arĩ Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acaquemavʉ majare, ʉ̃i jarʉvaicõjeiye boje majare maje ãmeina teiyede, arejamed̶a Pedro ina põevare.
ACT 4:1 Pedro aru Juan máre yópe yávaiyedeca ina põevare, apevʉ sacerdotevacavʉ, aru Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine coreipõevai jabocʉ, aru saduceovacavʉ máre nʉrejaimad̶a ne yebai. Saduceo ãmicʉriyajubo judíovacavʉ barejáimad̶a na. Dápiarejaimad̶a nacajaino cʉbenore yainore jarʉvarĩ.
ACT 4:2 Jararejaimad̶a Pedrojãre ne bueiye boje. Pedrojã arĩ buedejaimad̶a: —Jesús nacajaquemavʉ yainore jarʉvarĩ. Aru maja máre nacajarajaramu yainore jarʉvarĩ, arejaimad̶a Pedrojã.
ACT 4:3 Jaraivʉ Pedrojãre, ina saduceovajã náre jẽni, ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami nʉvaicõjenejaimad̶a churaravare. Jave nainú marejávʉ̃ya. Que baru cõmiáijãravʉita jabova ne ãmeina teivʉre jẽniari jã́iñami nʉvarajivʉ barejáimad̶a náre.
ACT 4:4 Ʉbenita obedivʉ põeva, ne bueiyede jápiaivʉcavʉ bácavʉ, jʉ arejaimad̶a Jesúre. Ina põeva mamarʉmʉ jʉ aivʉ Jesúre dijãravʉre cũinápʉrʉpe paimil paivʉ baju ʉ̃mʉva marejáimad̶a na. Obedivʉ nomiva máre jʉ arejaimad̶a ʉ̃́re.
ACT 4:5 Cõmiáijãravʉ ina judíovai jabova, aru bʉcʉva, aru Jʉ̃menijicʉi yávaiyede bueipõeva máre cójijidejaimad̶a Jerusalén ãmicʉriĩmaroi.
ACT 4:6 Apevʉ ina jabovacavʉ barejáimad̶a sacerdotevare jaboteipõecʉ ʉ̃i ãmiá Anás, aru Caifás, Juan, Alejandro, aru apevʉ Anás jinacavʉ.
ACT 4:7 Cójijivʉ bácavʉ, davaicõjenejaimad̶a Pedrojãre ne yebai aru núicõjenejaimad̶a náre ne coricai. Que teni cũinácʉ nácacʉ jẽniari jã́rejamed̶a Pedrojãre: —¿Ñamei parʉéque mead̶arãrʉ mʉja ñai cuiye majibecʉ bácʉre? arejamed̶a náre.
ACT 4:8 Dinʉmʉ ñai Espíritu Santo Pedrore d̶aicõjeñʉ, yávaicõjenejamed̶a ʉ̃́re ʉ̃i jʉ aiyede náre.
ACT 4:9 —Mʉja jabova, mʉja bʉcʉva máre, caride mʉja jẽniari jã́ivʉ ñʉjare ñʉje mead̶acaino mácarõre ñai cuiye majibecʉ bácʉre. Mʉja majiyʉvʉ aipe d̶arĩ mead̶aimʉ mácʉre.
ACT 4:10 Que baru coyʉyʉbu mʉjare, mʉje majinajiyepe ayʉ, aru caivʉ Israecavʉ máre, ne majinajiyepe ayʉ. Jesús Nazarecacʉ ʉ̃i parʉé boje, ñai ʉ̃mʉ númi yui mʉje jã́inoi, meacʉ baju. Ñainecabe Jesús mʉje pẽvari boarĩ́ jarʉvaimʉ mácʉ. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ nacovaquemavʉ ʉ̃́re yainore jarʉvarĩ.
ACT 4:11 Aru Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede yópe Jesúi borore: “Iva cʉ̃ravare cʉ̃ramine d̶aipõeva ʉbeni jarʉvaquemavʉ. Caride iva cʉ̃rava caiva apeva pʉeno parʉrivabu”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Nopedeca Jesús, mʉje ʉbemʉ mácʉ, Jʉ̃menijicʉi epeimʉme. Apevʉ pʉeno jabocʉ parʉcʉbe ñai Jesús.
ACT 4:12 Que baru ʉ̃́recabe cũinácʉ põevare mead̶aipõecʉ. Ijãravʉre apecʉ cʉbebi. Quécʉra Jesús, Jʉ̃menijicʉi epeimʉ, põevare mead̶ayʉ bʉojaibi, ne ñájimenajiyepe ayʉ ne ãmeina teiye boje, arejamed̶a Pedro cójijinocavʉre.
ACT 4:13 Ʉ̃́re jápiaivʉ bácavʉ, ina cójijinocavʉ cuecumarejaimad̶a, ne jã́iyede Pedrore aru Jũare máre yávaivʉre jidʉbevʉva, ne coreóvaiye boje náre ʉbeni cʉrivʉre aru buebevʉ bácavʉre máre. Ʉbenita majidejaimad̶a Jesúi yóvaimara mácavʉre.
ACT 4:14 Jã́rejaimad̶a ñai ʉ̃mʉ mead̶aimʉ mácʉre ne jẽneboi Pedro aru Jũaque máre. Que baru coyʉrĩ majibeni, bi arejaimad̶a na.
ACT 4:15 Dinʉmʉ etaicõjenejaimad̶a Pedrojãre ne cójijitucubʉre jocarĩ. Ne etarĩburu yóboi, ina jabova yávaivʉ barejáimad̶a ne bajumia, yópe arĩ, jẽniari jã́rejaimad̶a:
ACT 4:16 —¿Aipe d̶arãjidica maja náre? D̶arãma na ʉrarõ põeva ne d̶arĩ majibede. Caivʉ Jerusalẽ́cavʉ majima ne d̶aiye báquede. Que baru maja jʉ abeni majibevʉ.
ACT 4:17 Ʉbenita ne buebenajiyepe aivʉ apevʉre ne bueiyede, aru ne d̶abenajiyepe aivʉ põeva ne d̶arĩ majibede cojedeca, yávaicõjemenajarevʉ cojedeca Jesúi borore, arejaimad̶a ina cójijinocavʉ, ne bajumia yávaivʉ.
ACT 4:18 Ne yávarĩburu yóboi, órejaicõjenejaimad̶a Pedrore aru Jũare máre ne cójijitucubʉi cojedeca. Aru parʉrõreca yávaicõjemenidurejaimad̶a náre Jesúi borore. —Bedióva cojedeca buebejarã mʉja Jesúi borore, arĩdurejaimad̶a na Pedrojãre.
ACT 4:19 Ʉbenita Pedrojãcapũravʉ arejaimad̶a ina judíovai jabovare: —Dápiarĩ majijarã mʉja. ¿Jʉ̃menijicʉi jã́inoi, jʉ arãjidi ñʉja mʉje d̶aicõjeiyede o Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede?
ACT 4:20 Jave dápiarĩ majivʉ ñʉja aipe d̶aiye jaʉrõre ñʉjare. Jʉ aiye jaʉvʉ ñʉjare Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede. Que baru apenore d̶aiye majibevʉ ñʉja. Quénora d̶aivʉbu yópe iye ñʉje jã́iye báquepe, aru yópe ñʉje jápiaiye báquepe máre, arejaimad̶a.
ACT 4:21 Ina cójijinocavʉcapũravʉ cojedeca yávaicõjemenidurejaimad̶a náre parʉrõreca. —Jesúi borore mʉje buedu, ñájine d̶arãjivʉbu mʉjare, arejaimad̶a Pedrojãre. Ina põevacapũravʉ torojʉrĩ mearore jídejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre, Pedrojã ne d̶aiye báque boje. Que baru ina cójijinocavʉ, yávaicõjemeniduivʉ, jaetovarejaimad̶a náre.
ACT 4:22 Aru ñai ʉ̃mʉ, ne mead̶aimʉ mácʉ põeva ne d̶arĩ majibeno d̶aiyeque, cuarenta paiʉjʉa pʉeno baju bʉcʉcʉ barejámed̶a ʉ̃.
ACT 4:23 Maumejiena etarĩburu yóboi cójijinore jocarĩ, Pedro aru Jũamaque copainʉrejaimad̶a ne yóvaimara yebai. Aru coyʉrejaimad̶a náre caiye ina sacerdotevare jaboteipõeva aru ina judíova bʉcʉva máre ne coyʉiye báquede náre.
ACT 4:24 Ina Jesúre jʉ aipõeva jápiaivʉ bácavʉ Pedrojãi borore, cũinátʉrʉ yópe arĩ, coyʉrejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre: —Mʉ, ñʉje jabocʉ, caivʉ jabova pʉeno meacʉ, cʉed̶arejaquemavʉ mʉ cavarõre, aru joborõre, aru jia ʉrad̶are máre, aru caivʉ nócavʉre, aru noi cʉede máre.
ACT 4:25 Mʉ yávaicõjenejaquemavʉ ñʉjeñecu David bácʉre, mʉre memecaipõecʉ bácʉre, mi Espíritu Santo majiéque. Que teni David bácʉ arejaquemavʉ: Judíova ãmevʉ jorojĩnajarama. Põeva dápiarãjarama ʉbenina ne d̶arãjiyede.
ACT 4:26 Ijãravʉcavʉ jabova mead̶arãjarama na ne baju. Aru ina ĩmaroare cõjeipõeva cójijinajarama, maucʉvarãjivʉ Jʉ̃menijicʉre aru ʉ̃i epeimʉ Cristore máre, arejaquemavʉ David bácʉ.
ACT 4:27 ’Yópe David bácʉ ʉ̃i Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaiye báquepe d̶aiyede jã́vʉ ñʉja. Yo ĩmaroi ina jabova Herodes aru Poncio Pilato cójijiquemavʉ judíova ãmevʉque aru apevʉ Israecavʉque máre, maucʉvarãjivʉ Jesúre, mʉre memecaipõecʉ meacʉ bajure, ñai mi epeimʉ Cristore.
ACT 4:28 Cójijiquemavʉ, d̶arãjivʉ yópe “D̶arãjarama”, mi aino mácarõpe, mi majiéque, nópe arĩ, yávarejaquemavʉ mʉ.
ACT 4:29 ’Aru mʉ, ñʉje jabocʉ, cõmaje ãroje jã́jacʉ ñʉjare, ne ñájine d̶aiyʉe boje ñʉjare. Jidʉbevʉva yávare d̶ajacʉ ñʉjare Jesús ʉ̃i yávaiye méne.
ACT 4:30 Ijimarare mead̶ajacʉ náre coapa. Parʉre d̶ajacʉ ñʉjare ñʉje ũmei, ñʉje d̶arãjiyepe ayʉ põeva ne jã́mene, ne d̶arĩ majibede máre, mʉre memecaipõecʉ Jesús ʉ̃i ãmiái, ʉ̃i parʉéque, arĩ jẽniarejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre na, Jesúre jʉ aipõeva.
ACT 4:31 Jẽniari bʉojaiyede, ne cʉrõ cújidejavʉ̃ya pare Jʉ̃menijicʉi parʉéque. Aru ñai Espíritu Santo d̶aicõjeñʉ, yávaicõjenejaquemavʉ náre. Que teni jidʉbevʉva coyʉrejaimad̶a Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne.
ACT 4:32 Caivʉ Jesúre jʉ aipõeva ne ũme aru ne dápiaiye máre cũinátʉrʉ barejáimad̶a na. Nácacʉ cʉbedejamed̶a “Yo jínomu” ayʉ. Quénora caiye ne cʉvaede “Majemu”, arejaimad̶a na, Jesúre jʉ aipõeva.
ACT 4:33 Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara parʉrõreca coyʉrejaimad̶a apevʉre: “Jã́carã ñʉja Jesúre nacajañʉre yainore jarʉvarĩ”, arejaimad̶a. Aru Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acarejamed̶a náre pare.
ACT 4:34 Nácacʉ cʉbedejamed̶a jaʉmʉ ʉ̃́re apejĩe. Apevʉ ina joborõre cʉvarivʉ, cʉ̃ramiare cʉvarivʉ máre, bojed̶aivʉ barejáimad̶a nénore. Aru ne bojed̶ainore nʉvari, jívʉ barejáimad̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare, ne coavarãjiyepe aivʉ ina apejĩe jaʉmarare náre jaʉrõpe.
ACT 4:36 Cũinácʉ nácacʉ yópe d̶arejamed̶a, ʉ̃i ãmiá José. Ñai José levita ãmicʉriyajubocacʉ barejámed̶a. Aru põetedejamed̶a Chipre ãmicʉrijiavʉi. Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara ãmidorejaimad̶a ʉ̃́re Bernabé, “cad̶ateipõecʉ” aivʉ.
ACT 4:37 Ʉ̃ cʉvacʉ bácʉ joborõare, aru cũináro ʉ̃i joborõre bojed̶arejamed̶a ʉ̃, Bernabé. Bojed̶arĩburu yóboi, bojed̶ainore nʉvari, jídejamed̶a diede Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare, ne coavarãjiyepe ayʉ. Que d̶arejamed̶a Bernabé.
ACT 5:1 Apevʉ cʉrejaimad̶a, ʉ̃i ãmiá Ananías, aru jímarepaco máre, õi ãmiá Safira. Ñai bojed̶arĩ jídejamed̶a ʉ̃i joborõre.
ACT 5:2 Ne bojed̶ainore ĩni, apede ne bojed̶ainoquede yaveni epedejamed̶a nénova. Que teni apede ne bojed̶ainoquede jídejamed̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare. —Ʉ̃́jʉ, yo caino ñʉje joborõ mácarõ bojetamu, ʉbenina arejamed̶a Ananías Pedrojãre. Jipocamia jímarepaco majidejacod̶a caiye iye ʉ̃i d̶aquiyede.
ACT 5:3 Ʉ̃i jíniburu yóboi, Pedro arejamed̶a ʉ̃́re: —Mʉ, Ananías, ¿aipe teni abujuvai jabocʉ dápiaicõjeni mʉre yópe mi d̶ainore, mi jʉjovarĩduquiyepe ayʉ ñai Espíritu Santore mi yaveni epeiyede apede yo bojed̶ainoquede?
ACT 5:4 Mi joborõre bojed̶arĩ jíquiye jipocai, míno cʉ́tevʉ dijoborõ. Aru bojed̶arĩburu yóboi, iye tãutʉra máre míye batevʉ́. Que baru, ¿aipe teni dápiacʉrʉ̃ mʉ mi ũmei iye ãmeina teiyede? Borocʉbevʉ mʉ põevare quévʉra. Quénora borocʉvʉ mʉ Jʉ̃menijicʉre, arejamed̶a Pedro ʉ̃́re.
ACT 5:5 Cũiná Ananías jápiayʉ bácʉ iye Pedro ʉ̃i coyʉiyede, yainí tʉrejamed̶a joborõi. Aru caivʉ ina jápiaivʉ ʉ̃i borore jidʉrejaimad̶a pare.
ACT 5:6 Dinʉmʉ apevʉ bojʉvʉ earĩ, yaiyʉ́ bácʉi baju bácarõre cũmari, nʉvari, jarʉvarejaimad̶a ʉ̃ mácʉre cʉ̃racobei.
ACT 5:7 Yóbecʉriora yóboi, Ananías bácʉi márepaco nʉrejacod̶a Pedrojã yebai. Ʉbenita majibedejacod̶a cãreja jímarepacʉ bácʉre jave yaiyʉ́re.
ACT 5:8 Pedro jẽniari jã́rejamed̶a ṍre: —Coyʉjaco yʉre. ¿Iyeba caiye tãutʉra mʉje bojed̶aino joborõ mácarõ boje? arejamed̶a Pedro. Õ jʉ arejacod̶a ʉ̃́re: —Jʉ̃́jʉ, quénora bojecʉvʉ, ʉbenina arejacod̶a õ.
ACT 5:9 Õi que aiyede, Pedro arejamed̶a ṍre: —¿Aipe teni borocʉrĩdurãrʉ mʉja Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santore? Jã́jaco daivʉre ina mimarepacʉ bácʉre jarʉvaivʉ bácavʉ, cʉrivʉre jedevacobei caride. Mʉre máre nʉvari, jarʉvarãjivʉbu, arejamed̶a Pedro.
ACT 5:10 Aru cũiná õ máre yainí tʉrejacod̶a joborõi Pedro ʉ̃i cʉboba yebai. Ina bojʉvʉ ecorĩ, yaiyó bácore jã́ri, õ mácore máre nʉvari, jarʉvarejaimad̶a jímarepacʉ bácʉ yebai.
ACT 5:11 Que teni caivʉ ina Jesúre jʉ aipõeva aru apevʉ máre, ne jápiaiyede Ananías bácʉ aru Safira báco ne borore, pare jidʉrejaimad̶a na.
ACT 5:12 Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara d̶are nʉivʉ barejáimad̶a ʉre põeva ne jã́mene, ne d̶arĩ majibede máre. Aru caivʉ ina Jesúre jʉ aipõeva cójijide nʉivʉ barejáimad̶a Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jívʉi, Salomón mácʉi cuino ãmicʉrõi.
ACT 5:13 Caivʉ ina Jesúre jʉ abevʉ cójijibedejaimad̶a ina jʉ aipõevaque, ne jidʉé boje. Ʉbenita caivʉ ina jʉ abevʉ me jã́ivʉ aru me yávaivʉ barejáimad̶a ina Jesúre jʉ aivʉre, náre ne pued̶aiye boje.
ACT 5:14 Apevʉ obedivʉ põeva, ʉ̃mʉva aru nomiva máre, jʉ arĩ Jesús ʉ̃i yávaiye méne, cójijide nʉivʉ barejáimad̶a Jesúre jʉ aipõevaque.
ACT 5:15 Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara, ne d̶aiye boje põeva ne d̶arĩ majibede, obedivʉ põeva nʉvare nʉivʉ barejáimad̶a ijimarare ne parainoai, jũarajivʉ náre tãibʉai, Pedro nore vaiyʉ́, ʉ̃i decocʉque ʉ̃i taoquiyepe aivʉ apevʉ ijimaracavʉre, ne meatenajiyepe aivʉ.
ACT 5:16 Aru apeno ĩmajinoacavʉ obedivʉ eare nʉivʉ barejáimad̶a Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. Na máre ijimarare, aru abujuva ne ĩmamarare máre, nʉvare nʉivʉ barejáimad̶a. Aru caivʉ ne nʉvaimara mácavʉ mead̶aimara marejáimad̶a na.
ACT 5:17 Dinʉmʉ ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ aru ʉ̃́re cad̶ateipõeva, caivʉ ina saduceo ãmicʉriyajubocavʉ, pare jorojĩnejaimad̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare. Que baru ina saduceovacavʉ maucʉvarĩ bʉ́rejaimad̶a náre.
ACT 5:18 Náre jẽicõjeni, bʉorejaimad̶a ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami.
ACT 5:19 Ʉbenita diñamimiareca cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi daroimʉ, ángele earĩ ne yebai, voacarĩ náre diñami jedevacobede, jipocatedejamed̶a náre nore jocarĩ. Que teni arejamed̶a náre:
ACT 5:20 —Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami nʉjara mʉja. Aru coyʉjarã põevare nore caiye iye yávaiye méne jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, arejamed̶a ñai ángele náre.
ACT 5:21 Ʉ̃́re jʉ arĩ, miad̶áe tʉiyede Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami ecorĩ, bueni bʉ́rejaimad̶a. Dinʉmʉmia ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ ʉ̃́re cad̶ateipõevaque órejaicõjenejaimad̶a caivʉ judíova bʉcʉvare, ne cójijinajiyepe aivʉ caivʉre. Que teniburu, apevʉ ne coreipõevacavʉre davaicõjenidurejaimad̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare ãmeina teivʉre jẽni jacoiñamine jocarĩ ne cójijinoita.
ACT 5:22 Ʉbenita ina coreipõeva ne eaiyede ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami, nore eabedejaimad̶a ina Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare. Que teni cójijinoi copainʉri, yópe arĩ, coyʉrejaimad̶a ina cójijinocavʉre:
ACT 5:23 —Ñʉje eaiyede ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami, jedevacobe me bieicobede eavʉ ñʉja. Aru churarava núrivʉ jedevacobe yebai coreivʉre máre eavʉ ñʉja. Ʉbenita jedevacobede ne voaiyede, eabetevʉ ina bʉoimara mácavʉre, arejaimad̶a ina coreipõeva.
ACT 5:24 Ne coyʉiyede jápiaivʉ bácavʉ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine coreipõevai jabocʉ aru sacerdotevare jaboteipõeva máre pare cãrijini, “¿Aipe tedica na cari?” arĩ dápiarejaimad̶a.
ACT 5:25 Dinʉmʉmia cũinácʉ ʉ̃mʉ ecorĩ ne cójijitucubʉi arejamed̶a: —Jápiajarã yʉre. Ina mʉje ẽnoare bʉoimara mácavʉ caride Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jívʉi núri bueivʉbu põevare noi, arejamed̶a.
ACT 5:26 Aru coreóvarĩ ã́ri cʉrivʉre, ñai jabocʉ nʉrejamed̶a Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami ina coreipõevaque, ne nʉvarajiyepe ayʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare cójijinoi. Ʉbenita náre ãmeno d̶abevʉva nʉvarejaimad̶a, põevare ne jidʉé boje. “Ñʉje ãmeno d̶aru náre, põeva cʉ̃raboaque dʉvarĩ boarã́jarama ñʉjare”, arĩ dápiarejaimad̶a na.
ACT 5:27 Ne eaiyede ne cójijitucubʉi, núicõjenejaimad̶a ne bʉoimarare ina cójijinocavʉ ne coricai. Sacerdotevare jaboteipõecʉ, yópe arĩ, jararejamed̶a náre:
ACT 5:28 —Ñʉjavacari parʉrõreca bueicõjemeniduvʉ mʉjare ãñʉ ʉ̃mʉ ʉ̃i borore. ¡Ʉbenita mʉja jʉ abevʉ ñʉjare! Bueivʉbu mʉja mʉje bueiyede obedivʉre, caino Jerusalẽ́cavʉre. Náre coyʉiyʉvʉ mʉja, “Sacerdoteva boarĩ́ jarʉvaicõjema Jesúre”, aivʉbu mʉja, põeva ne ãmeina jã́rajiyepe aivʉ ñʉjare, arejamed̶a sacerdotevare jaboteipõecʉ.
ACT 5:29 Pedrocapũravʉ apevʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaraque arejaimad̶a ʉ̃́re: —Jʉ aiye jaʉvʉ ñʉjare Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i d̶aicõjeiyede põeva ne d̶aicõjeiye pʉeno.
ACT 5:30 Mʉjavacari Jesúre pẽvari boarĩ́ jarʉvaicõjeavʉ jocʉcʉjaravena. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉcapũravʉ, majeñecuva mácavʉ ne jabocʉ, nacovaquemavʉ ʉ̃́re yainore jarʉvarĩ.
ACT 5:31 Aru nacovariburu yóboi, Jʉ̃menijicʉ epequemavʉ ʉ̃́re ʉ̃i meapũravʉi. Ñai meapũravʉi cʉcʉ parʉéde cʉvabi. Que baru Jesúrecabe maje jabocʉ aru majare mead̶aipõecʉ máre, Israecavʉ chĩori ne ãmeina teiyede, oatʉvarĩ bʉojarãjiyepe ayʉ ne d̶aiyede, aru Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i ãrʉmetequiyepe ayʉ ne ãmeina teiyede.
ACT 5:32 Ñʉje jã́iye báque boje Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i d̶aiye báquede Jesúre, coyʉivʉbu mʉjare iyede. Ñai Espíritu Santo máre coyʉyʉbe Jʉ̃menijicʉi d̶aiye báquede. Aru Jʉ̃menijicʉ daroyʉbe ñai Espíritu Santore caivʉ ina jʉ aivʉre ʉ̃́re, arejaimad̶a Pedrojã.
ACT 5:33 Ne coyʉiyede jápiaivʉ ina cójijinocavʉ, pare jararejaimad̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare. Ne náre pare jaraiye boje, “Boarĩ́ jarʉvaicõjenajarevʉ náre”, arejaimad̶a ina cójijinocavʉ ne bajumia.
ACT 5:34 Ʉbenita cũinácʉ cójijinocacʉ, fariseovacacʉ, ʉ̃i ãmiá Gamaliel, nacajari, coreipõevare nʉvaicõjenejamed̶a Pedrojãre cójijitucubʉre jocarĩ. Caivʉ põeva me pued̶arejaimad̶a ʉ̃́re, Gamaliede.
ACT 5:35 Pedrojã ne etarĩburu yóboi, Gamaliel yópe arĩ, coyʉrejamed̶a apevʉ cójijinocavʉre: —Mʉja, jívʉ, Israecavʉ, me dápiajarã mʉje d̶aiyʉede ina ʉ̃mʉvare.
ACT 5:36 Ãrʉjara mʉja ãñʉ Teudas bácʉ ʉ̃i d̶aino mácarõre obediʉjʉa jipocai. “Parʉcʉbu yʉ. Me jabotequijivʉ mʉjare”, arejamed̶a ʉ̃ mácʉ põevare. Aru cuatrocientos paivʉ ʉ̃mʉva baju nʉrejaimad̶a ʉ̃́que. Ʉbenita ne boarĩ́ jarʉvaiyede ʉ̃ mácʉre, ʉ̃́que nʉivʉ bácavʉ coateni nʉrejaimad̶a na. Que teni ʉ̃ mácʉi d̶aiye báque bíjarejavʉ̃ya.
ACT 5:37 No yóboi, nopedecabu apecʉ ʉ̃i d̶aino mácarõ, ãñʉ Galileacacʉ bácʉ, ʉ̃i ãmiá Judas. Jabocʉi toivaicõjeinʉmʉ põevare ne ãmiáre, corevaiyʉcʉ náre, obedivʉ põeva nʉrejaimad̶a ʉ̃́que máre. Aru ʉ̃́re máre ne boarĩ́ jarʉvaiyede, ʉ̃́que nʉivʉ bácavʉ coateni nʉrejaimad̶a na.
ACT 5:38 Nopedecabu caride ina ʉ̃mʉvaque. Coyʉyʉbu mʉjare: D̶abejarã ãmeno náre. Cãrijovamejara náre. Põeva ne d̶aicõjenu iye ne d̶aiyʉe aru ne bueiye máre, bíjaquiyebu die.
ACT 5:39 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i d̶aicõjenu iye ne d̶aiyʉe aru ne bueiye máre, bíjabequiyebu die. Mʉja maucʉvarivʉ baru náre, maucʉvajebu Jʉ̃menijicʉre máre, arejamed̶a Gamaliel. Aru ina cójijinocavʉ jʉ arejaimad̶a ʉ̃i coyʉiyede.
ACT 5:40 Que arĩ, ina coreipõevare davaicõjenejaimad̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare cójijitucubʉi cojedeca. Ne eaiyede, ina coreipõevare jara popeicõjenejaimad̶a náre, Pedrojãre. Aru jara popeniburu yóboi, ina jabova yávaicõjemenidurejaimad̶a Pedrojãre cojedeca Jesúi borore. Que teniburu yóboi, jaetovarejaimad̶a náre.
ACT 5:41 Aru Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaracapũravʉ torojʉrivʉ baju etarejaimad̶a cójijinore jocarĩ. Torojʉrejaimad̶a ne cʉyoje teni ñájiye boje, ne jʉ aiye boje Jesúre.
ACT 5:42 Aru caijãravʉa Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami aru ne cʉ̃ramiai máre buede nʉivʉ barejáimad̶a, aru coyʉre nʉivʉ barejáimad̶a na iye yávaiye méne Jesúrã, Jʉ̃menijicʉi epeimʉ mácʉrã.
ACT 6:1 No yóboi, apevʉ obedivʉ Jesúre jʉ aipõeva jararĩ jũjuvaivʉ barejáimad̶a ne bajumia. Nácavʉ griego ãmicʉricamuare yávaivʉ aru apevʉ nácavʉ hebreo ãmicʉricamuare yávaivʉ jaraivʉ barejáimad̶a ne baju. Ina judíova griegore yávaivʉ arejaimad̶a: —Ñʉjacavʉ nomiópeva jacopʉbema mʉje coavaiyede jãravʉa coapa. Que baru, “Mʉja coapavabevʉ”, chĩoivʉ arejaimad̶a.
ACT 6:2 Que baru ina doce paivʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara órejarĩ caivʉ ina Jesúre jʉ aipõevare ne yebai arejaimad̶a: —Ñʉje dajocaru Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne coyʉiyede, jínajivʉ nomiópevare aru apevʉ cõmaje ãrojarivʉre máre náre jaʉéde, meamejebu no.
ACT 6:3 Que baru mʉja, ñʉjevʉ, beojarã siete paivʉ mʉjacavʉre. Yópe bajarã́ri na: Põeva ne pued̶aimara, Espíritu Santo ʉ̃i d̶aicõjeimara, aru majiéde cʉvarivʉ bajarã́ri. Ñʉja náre coapavaicõjenajivʉbu cõmaje ãrojarivʉre.
ACT 6:4 Que teni ñʉjacapũravʉ cũinátʉrʉ ñʉje ũme jẽniarajivʉbu Jʉ̃menijicʉque aru coyʉrãjivʉbu ʉ̃i yávaiye méne, arejaimad̶a na, Pedrojã.
ACT 6:5 Ne coyʉiye cojʉrejavʉ̃ya caivʉ ina Jesúre jʉ aipõevare. Que baru beorejaimad̶a Estebãre. Ʉ̃ parʉrõreca jʉ ayʉ barejámed̶a Jesúre. Aru ñai Espíritu Santo d̶aicõjenejamed̶a ʉ̃́re. Beorejaimad̶a apevʉre máre: Felipede, Prócorore, Nicanore, Timóre, Parmenare, aru Nicoláre máre. Ñai Nicolás Antioquía ãmicʉriĩmarocacʉ barejámed̶a. Ʉ̃ judío ãmenejamed̶a. Ʉbenita jipocamia jʉ arejamed̶a ina judíova ne bueiyede.
ACT 6:6 Náre beorĩ bʉojarĩ, nʉvarejaimad̶a náre Jesús ʉ̃i yávaiye méne coyʉicõjeimara yebai, ne jẽniacarãjiyepe aivʉ náre Jʉ̃menijicʉque, tʉorĩ pʉrʉáque ne jipobʉrã náre coapa yópe judíova ne d̶arĩ cõmajiyepe, jã́d̶ovarajivʉ ne memeino bʉiyede.
ACT 6:7 Aru apevʉ põeva obedivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne coyʉiyede jápiarĩ, jʉ arejaimad̶a diede. Caijãravʉa apevʉ ne jʉ aiyede pʉeno baju obedivʉ jʉ aivʉ nʉrejaimad̶a Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. Aru apevʉ ina sacerdoteva máre jʉ arejaimad̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne.
ACT 6:8 Esteban Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaimʉ marejámed̶a. Jʉ̃menijicʉ me jã́rejaquemavʉ ʉ̃́re. Que baru parʉre d̶arejaquemavʉ ʉ̃́re. Aru majide d̶arejaquemavʉ ʉ̃́re máre. Esteban d̶are cuyʉ barejámed̶a ʉrarõ põeva ne jã́mene, ne d̶arĩ majibede máre, põeva jẽneboi.
ACT 6:9 Ʉbenita apevʉ ʉ̃mʉva maucʉvarejaimad̶a ʉ̃́re. Ina cũinád̶ami judíovai cójijiñamicavʉ barejáimad̶a na. Ina Estebãi mauva marejáimad̶a Cirene aru Alejandría ãmicʉriĩmaroacavʉ, aru apevʉ Cilicia aru Asia ãmicʉrijoborõacavʉ máre. Caivʉ ina judíova barejáimad̶a na. Esteban yebai nʉri, jaraivʉ yávarĩ bʉ́rejaimad̶a na ʉ̃́que.
ACT 6:10 Ʉbenita Esteban yávarejamed̶a ʉrarõ majiéque, ñai Espíritu Santoi parʉéde ʉ̃i cʉvae boje. Que baru ina ʉ̃i mauva jʉ arĩ majibedejaimad̶a na ʉ̃́re.
ACT 6:11 Que baru Estebãi mauva bojed̶arejaimad̶a apevʉ borocʉrivʉre. Aru ina borocʉrivʉ arejaimad̶a yópe: —Esteban ãmeina yávabi Moisés bácʉre aru Jʉ̃menijicʉre máre. Jápiaivʉbu ñʉja, ʉbenina arejaimad̶a.
ACT 6:12 Yópe d̶arĩ jorovarejaimad̶a obedivʉ põevare, judíova bʉcʉvare aru Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉipõevare máre. Ina Esteban yebai nʉri, ʉ̃́re jẽni, japʉporejaimad̶a judíovai cójijiñami.
ACT 6:13 Dinʉmʉ davarejaimad̶a apevʉ borocʉrivʉre. Aru borocʉrĩ arejaimad̶a na: —Ñai ʉ̃mʉ cainʉmʉa ãmeina ávaibi Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine aru Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre máre.
ACT 6:14 Ñʉjavacari jápiaivʉbu ʉ̃ ayʉre yópe ãñʉ Jesús Nazarecacʉi borore: “Jesús jarʉvacʉyʉme diñami Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine aru oatʉvacʉyʉme caiye maje d̶arĩ cõmajiyede yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre”. Que abi ñai Esteban, ina borocʉrivʉ arejaimad̶a cójijinocavʉre.
ACT 6:15 Aru caivʉ nore cʉrivʉ me cocorĩ Estebãre jã́rejaimad̶a ʉ̃i jivare yópe ángelei jivape ãrojarore.
ACT 7:1 Dinʉmʉ ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ jẽniari jã́rejamed̶a Estebãre: —¿Jãvema yo ne coyʉino mi borore? arejamed̶a.
ACT 7:2 Aru Esteban, yópe arĩ, coyʉrejamed̶a cójijinocavʉre: —Mʉja, jívʉ aru jíbʉcʉva máre, jápiajarã ji coyʉiyede. Javede Jʉ̃menijicʉ meacʉ baju cʉetedejaquemavʉ majeñecu Abraham mácʉ yebai ʉ̃i cʉedeca cãreja Mesopotamia ãmicʉrijoborõi, ʉ̃i nʉquiye jipocamia Harán ãmicʉriĩmaroi.
ACT 7:3 Jʉ̃menijicʉ arejaquemavʉ ʉ̃́re: “Mʉ, Abraham, mi cʉrõre jocarĩ nʉjacʉ mʉ. Aru mi cʉrõcavʉre máre jocarĩ nʉjacʉ. Jã́d̶ovacʉyʉmu yʉ mʉre mi apeno cʉrõ, mi cʉquinore”, arejaquemavʉ Abraham mácʉre Jʉ̃menijicʉ.
ACT 7:4 Jʉ arĩ Jʉ̃menijicʉre, Abraham mácʉ etarejaquemavʉ Caldea ãmicʉrijoborõre jocarĩ, cʉcʉnʉcʉyʉ Harán ãmicʉriĩmaroi. (Mesopotamia ãmicʉrijoborõi cʉvʉ Caldea.) Abraham mácʉi pacʉ bácʉ ʉ̃i yainíburu yóboi, Jʉ̃menijicʉ nʉicõjenejaquemavʉ ʉ̃́re yore, mʉje cari cʉrõre.
ACT 7:5 ’Dinʉmʉ Abraham mácʉi eaiyede yore, Jʉ̃menijicʉ jíbedejaquemavʉ joborõre ʉ̃ mácʉre. Ye joborõ quĩ́jinore máre cũinácʉbobareca ʉ̃i epeino jacopʉbedejaquemavʉ Abraham mácʉ cãreja. Ʉbenita, “Yo cʉrõ mi cʉquinore jícʉyʉmu yʉ mʉre”, Jʉ̃menijicʉ arejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre. “Yo joborõre jícʉyʉmu yʉ mʉre aru mipãramena márajivʉre máre. Yo joborõ mʉjeno maquiyébu”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃ mácʉre. Aru Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i que aiyede, Abraham mácʉ jʉed̶ocʉvabecʉ barejaquémavʉ cãreja.
ACT 7:6 Yópe arĩ, coyʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃ mácʉre: “Mipãramena márajivʉ apejoborõi nʉri, cuatrocientos paiʉjʉa baju nore cʉrãjarama na márajivʉ. Aru nore cʉrĩ, mipãramena márajivʉre pare memeicõjenajarama nócavʉ, ne eaijoborõcavʉ. Yebacavʉpe memecarãjarama mipãramena márajivʉ. Náre jara popeni, memecaicõjenajarama nócavʉ.
ACT 7:7 Ʉbenita náre, dijoborõcavʉre, ñájine d̶acʉyʉmu yʉ ne ãmeina d̶aiye báque boje mipãramena márajivʉre. No yóboi, yore copaidarãjarama mipãramena márajivʉ dijoborõre jocarĩ. Aru yʉre mearore jínajarama yui”, arejaquemavʉ Abraham mácʉre Jʉ̃menijicʉ.
ACT 7:8 ’No yóboi, bedióva Jʉ̃menijicʉ “Yópe d̶arãjare”, arĩ yávarejaquemavʉ Abraham mácʉre. “Mʉ jʉ aru ji coyʉiye báquede, yópe d̶arĩ jã́d̶ovajara mʉja. Mʉ aru mívʉ ʉ̃mʉva aru mi yebacavʉ ʉ̃mʉvaque máre mʉje cajede burajarã mʉja, ãrʉrivʉ ji coyʉiye báquede mʉjare”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Abraham mácʉ jʉ arejaquemavʉ ʉ̃́re. Que baru cajede burarejaquemavʉ mamacʉ Isaac bácʉre ocho paijãravʉa ʉ̃i põeteniburu yóboi. Aru nopedeca d̶arejaquemavʉ Isaac bácʉ mamacʉ Jacob bácʉre. Aru nopedeca d̶arejaquemavʉ Jacob bácʉ doce paivʉ mamarare, majeñecuva mácavʉre.
ACT 7:9 ’Caipʉcapʉrʉape paivʉ ina Jacob bácʉi mára, majeñecuvacavʉ bácavʉ, pare jorojĩnejaquemavʉ néyocʉ bácʉre, ʉ̃i ãmiá José. Que baru bojed̶arejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre apevʉre, ʉ̃ mácʉre nʉvari bojed̶arãjiyepe aivʉ Egipto ãmicʉrijoborõcacʉre yebacacʉpe. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ cad̶atedejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre.
ACT 7:10 Ʉ̃ mácʉi cʉede Egipto ãmicʉrijoborõi apenʉmʉ ñájiñʉ marejaquémavʉ ʉ̃, José bácʉ. Ʉbenita cainʉmʉa Jʉ̃menijicʉ cad̶atedejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre, ʉ̃i etaquiyepe meacʉ ayʉ. Ʉrarõ majide d̶arejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre. Que baru Egiptocavʉ ne jabocʉ bácʉ, Faraón ne aimʉ, me jã́rejaquemavʉ José bácʉre, ʉ̃i mearo d̶aiye boje aru ʉ̃i majié boje máre. Jaboteicõjenejaquemavʉ José bácʉre caivʉ ʉ̃i cʉ̃ramicavʉre aru caivʉ Egiptocavʉre máre. Aru coreicõjenejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre caiye ʉ̃i cʉvaede.
ACT 7:11 ’Dinʉmʉ ãmeno baju vaidéjaquemavʉ no ãiye cʉbenore caivʉ Egipto ãmicʉrijoborõcavʉ aru Canaán ãmicʉrijoborõcavʉ máre. Que baru majeñecuva mácavʉ, Canaán ãmicʉrijoborõi cʉrivʉ, ye ãiye cʉvabedejaquemavʉ na mácavʉ.
ACT 7:12 Jacob bácʉ jápiayʉ “Ãiye cʉrõre Egiptore”, darorejaquemavʉ caipʉcapʉrʉape paivʉ mamarare, majeñecuva mácavʉre, mamarʉmʉ ne nʉri ĩnajiyepe ayʉ ãiyede.
ACT 7:13 Ne copaiyede nore bedióva cojedeca, José bácʉ “Yʉ Josébu”, arejaquemavʉ jíbʉrã mácavʉre. Faraón mácʉ José bácʉ jivʉre coreóvarejaquemavʉ.
ACT 7:14 José bácʉ jarorejaquemavʉ jíbʉrã mácavʉre aru ĩmacʉ bácʉre máre népacʉ Jacob bácʉ yebai, daicõjeñʉ caivʉ ʉ̃ jivʉre ʉ̃i yebai, Egipto ãmicʉrijoborõi. Aru setenta y cinco paivʉ baju barejaquémavʉ na mácavʉ.
ACT 7:15 Jacob bácʉjã nʉrejaquemavʉ Egipto ãmicʉrijoborõi. Ʉ̃ mácʉ aru caivʉ mamara máre, majeñecuva mácavʉ, yaidéjaquemavʉ dijoborõi.
ACT 7:16 Yóbore népãramena mácavʉ nʉvarejaquemavʉ ne bajuá báquede, jarʉvarãjivʉ cʉ̃racobei Siquem ãmicʉriĩmaroi. No ne yaivʉ bácavʉre jarʉvarãjinore Abraham mácʉ bojed̶arĩ ĩnejaquemavʉ jipocamia Hamor bácʉi márare. Na mácavʉre jídejaquemavʉ tãutʉrare Abraham mácʉ.
ACT 7:17 ’Aru ãnijãravʉ, Jʉ̃menijicʉi Abraham mácʉre, “Yópe d̶acacʉyʉmu mʉre”, ʉ̃i aijãravʉ bácarõ joabede, obedivʉ majeñecuva mácavʉ cʉrejaquemavʉ Egipto ãmicʉrijoborõi.
ACT 7:18 Dinʉmʉ jaboteyʉ barejaquémavʉ Egiptocavʉre apecʉ jabocʉ bácʉ. Ʉ̃ mácʉ coreóvabedejaquemavʉ José bácʉre.
ACT 7:19 Ʉ̃ mácʉ borocʉrĩ ãmeina d̶arejaquemavʉ majeñecuva mácavʉre. Ñájine d̶arejaquemavʉ na mácavʉre. Ʉ̃ mácʉ dajocaicõjenejaquemavʉ némara quĩ́jinare jedevai, ne yainájiyepe ayʉ.
ACT 7:20 Dinʉmʉmia põetedejaquemavʉ majeñecu mácʉ, ʉ̃i ãmiá Moisés. Jʉed̶ocʉ meacʉ baju barejaquémavʉ. Ʉ̃ mácʉi bʉcʉva bácavʉ bʉcʉóvarejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre yóbecʉrã aviáva ne cʉ̃rami jívʉi.
ACT 7:21 Ne dajocaiyede ʉ̃ mácʉre jedevai, Faraón mácʉi máco báco Moisés bácʉre earĩ, nʉvari õi cʉ̃rami, bʉcʉóvarejaquemavʉ mamacʉ bajupe.
ACT 7:22 Ina Egiptocavʉ bácavʉi majiéde buedejaquemavʉ Moisés bácʉre. Que teni bʉcʉcʉ cari yávarejaquemavʉ aru d̶arejaquemavʉ ʉrarõ parʉéque.
ACT 7:23 ’Cuarenta paiʉjʉa cʉvacʉ Moisés bácʉ, jã́cʉnʉrejaquemavʉ apevʉ ʉ̃ jivʉre, Israecavʉre.
ACT 7:24 Jã́rejaquemavʉ cũinácʉ Egiptocacʉ bácʉre jara boayʉ́re cũinácʉ Israecacʉ bácʉre. Ʉ̃ jicʉ bácʉre cad̶ateiyʉcʉ, ãñʉ Egiptocacʉ bácʉre boarĩ́ jarʉvarejaquemavʉ Moisés bácʉ yavenina.
ACT 7:25 Ʉ̃ mácʉ yópe arĩ dápiarĩdurejaquemavʉ: “Ina jívʉ majinajarama Jʉ̃menijicʉ yʉre nʉvaicõjecʉyʉre náre ne yebacateinore jocarĩ”, arĩdurejaquemavʉ. Ʉbenita majibedejaquemavʉ na mácavʉ.
ACT 7:26 ’Cõmiáijãravʉ Moisés bácʉ jã́rejaquemavʉ pʉcarã ʉ̃mʉva Israecavʉ bácavʉre ãd̶amateivʉre ne bajumia. Que teni cãrijovamene d̶arĩdurejaquemavʉ ʉ̃ mácʉ na mácavʉre. Yópe arejaquemavʉ: “Mʉja cũinávʉtamu. Que baru, ¿aipe teni ãmeina d̶aivʉrʉ̃ mʉja mʉje baju?” arejaquemavʉ Moisés bácʉ.
ACT 7:27 Ʉbenita cũinácʉ nácacʉ bácʉ japʉporejaquemavʉ Moisés bácʉre. Aru jẽniari jã́rejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre: “¿Ñame jaboteicõjeni mʉre ñʉjare? ¿Ñame jẽniari jã́ipõecʉpe epedi mʉre?
ACT 7:28 ¿Yʉre máre boarĩ́ jarʉvaiyʉcʉrʉ̃, yópe mi boavarepe ãñʉ Egiptocacʉ bácʉre ẽnoare?” arejaquemavʉ.
ACT 7:29 Ʉ̃ mácʉi que aiyede jápiayʉ Moisés bácʉ, dupini nʉrejaquemavʉ Egipto ãmicʉrijoborõre jocarĩ. Apeno joborõ, Madián ãmicʉrijoborõi, earĩ cʉrejaquemavʉ. Jímarepaco báco, dijoborõcaco, jʉed̶ocʉvarejaquemavʉ pʉcarã ʉ̃mʉvare.
ACT 7:30 ’Aru Moisés bácʉ nore cʉrejaquemavʉ cuarenta paiʉjʉa. Dinʉmʉ cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ, ángele, cʉetedejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre põecʉbenoi joabejĩnoi Sinaí ãmicʉricũ cʉ̃racũre. Ãñʉ ángele cʉetedejaquemavʉ cũinácʉ jocʉjĩcʉ uruijĩcʉ jẽneboi.
ACT 7:31 Moisés bácʉ cuecumañʉ ʉ̃i jã́iyede, joabenoi nʉrejaquemavʉ, me jã́cʉyʉ. Que teni jápiarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávainore, yópe aiyede: “Yʉ́tamu Jʉ̃menijicʉ. Míñecuva Abraham, Isaac, aru Jacob ne jʉ aimʉmu yʉ”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Diede jápiarĩ, Moisés bácʉ jidʉcʉ, bidini jã́iyʉbedejaquemavʉ.
ACT 7:33 Cojedeca Jʉ̃menijicʉ arĩ yávarejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre: “Mʉ núvʉ caride joborõ mearo baji, ji cʉe boje yui. Aru yʉ́bu meacʉ baju caivʉ pʉeno. Que baru dujacʉ mʉ mi cʉraidoare, pued̶acʉyʉ yʉre.
ACT 7:34 Yʉ jã́ivʉ ji põeva ʉrarõ ñájivʉre no joborõ Egiptoi. Yʉ jápiaivʉ ne oiyede. Que baru daivʉ yʉ, mead̶acʉdayʉ náre. Nʉjacʉ cari. Jacopaiyovaquijivʉ mʉre Egiptoita”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Moisés bácʉre.
ACT 7:35 ’Ãñʉ Moisés bácʉre Israecavʉ bácavʉ ʉbeni jarʉvaiyʉrĩdurejaquemavʉ. Yópe arĩ, “¿Ñame jaboteicõjeni mʉre ñʉjare? ¿Ñame jẽniari jã́ipõecʉpe epedi mʉre?” jẽniari jã́rejaquemavʉ na mácavʉ. Ʉbenita na mácavʉ ʉ̃ mácʉre jarʉvaiyʉrĩduivʉreca, Jʉ̃menijicʉ jarorejaquemavʉ Moisés bácʉre ne yebai, ʉ̃i jaboteni mead̶aquiyepe ayʉ na mácavʉre. Aru ãñʉ ángele, ʉ̃i jã́imʉ mácʉ jocʉjĩcʉ uruijĩcʉi, cad̶ateyʉ barejaquémavʉ ʉ̃ mácʉre.
ACT 7:36 ’Moisés bácʉvacari nʉvarejaquemavʉ ãnina Israecavʉ bácavʉre Egipto ãmicʉrijoborõre jocarĩ. D̶arejaquemavʉ põeva ne jã́mene aru ne d̶arĩ majibede máre ʉre Egipto ãmicʉrijoborõi, ne etarãjiye jipocare, aru jia ʉrad̶a yebai, aru na mácavʉi cʉede máre põecʉbenoi cuarenta paiʉjʉa baju.
ACT 7:37 Ãñʉ Moisés bácʉvacari arejaquemavʉ Israecavʉ bácavʉre: “Jʉ̃menijicʉ darocʉyʉme mʉjare apecʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉre nopedeca ʉ̃i daroiyepe yʉre. Mʉjacacʉ bacʉyʉ́me ʉ̃. Jʉ ajarã ʉ̃́re”, arejaquemavʉ ʉ̃ mácʉ.
ACT 7:38 Ãñʉ Moisés bácʉvacari cʉrejaquemavʉ Israecavʉ bácavʉque, majeñecuva mácavʉque, ne cójijiyede põecʉbenoi. Aru cʉrejaquemavʉ ãñʉ ángele ʉ̃́re yávayʉ bácʉque Sinaí ãmicʉricũ cʉ̃racũi. Ãñʉ Moisés bácʉvacari jacopʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, majide d̶acʉyʉ majare, maje majinajiyepe ayʉ aipe d̶aiye jaʉrõre, maje cʉvarãjiyepe ayʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre.
ACT 7:39 ’Ʉbenita majeñecuva mácavʉ jʉ abedejaquemavʉ Moisés bácʉre. Ʉbedejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre. Aru, “Egiptoi copaiyʉrivʉbu ñʉja”, arĩdurejaquemavʉ na mácavʉ.
ACT 7:40 Que teni yópe arĩ, jẽniarejaquemavʉ Aarón mácʉ, Moisés bácʉi yócʉ bácʉre: “D̶acajacʉ ñʉjare apevʉ pẽpeimarare, maje nʉvarajiyepe maje jipocai. Majibevʉ maja aipe vainore ñai Moiséde, majare davavacʉre Egiptore jocarĩ”, arejaquemavʉ na mácavʉ.
ACT 7:41 Que arĩ, d̶arejaquemavʉ ne pẽpeimʉre yópe oteivecʉjĩcʉpe. Que d̶arĩ bʉojarĩ, ãimarare boarĩ́, juarejaquemavʉ, ne pẽpeimʉre jívʉ. Aru torojʉrejaquemavʉ, mearore jívʉ ne baju pʉrʉáque ne d̶aiye báquede.
ACT 7:42 Que teni ne Jʉ̃menijicʉre jarʉvaiye boje, Jʉ̃menijicʉ máre jarʉvarejaquemavʉ na mácavʉre, mearore jícõjeñʉ abiácovare. Nópe d̶arĩ, d̶arejaquemavʉ na mácavʉ yópe cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevacacʉ bácʉ ʉ̃i toivaiye báquepedeca: Mʉja, Israecavʉ, cainʉmʉa no cuarenta paiʉjʉa mʉje cʉede põecʉbenoi, yʉre ãimarare boarĩ́, juarĩ, jíbeteavʉ̃ mʉja. Aru ape jíyede máre jíbeteavʉ̃ mʉja yʉre.
ACT 7:43 Ñai jʉ̃menijicʉ, ʉ̃i ãmiá Moloc, ʉ̃i cʉ̃ramine, ãimacajeaque d̶aiñamine, nʉvavʉ mʉja. Aru ñai jʉ̃menijicʉ, ʉ̃i ãmiá Refán, ʉ̃i pẽpeimʉre yópe abiácorʉpe páyʉre máre nʉvavʉ mʉja. Dinʉmʉre iye mʉje pẽpeimarare d̶aiye báque boje, aru mʉje mearore jíye boje náre, mʉje mauvare nʉvaicõjecʉyʉmu yʉ mʉjare mʉje joborõre jocarĩ pʉ Babilonia ãmicʉrõ ãnipũravʉita, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ, arĩ toivarĩ, ʉ̃i yávaiyede coyʉcarejaquemavʉ.
ACT 7:44 ’Majeñecuva mácavʉ ne cʉede põecʉbenoi cʉvarejaquemavʉ náque diñami cʉ̃rami ne ãimacajeaque d̶aiñami mácarõre, iveá cʉ̃ravea báqueque Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre toivainoque cʉriñami mácarõre. Diñami mácarõre d̶arejaquemavʉ na mácavʉ nópe Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovaino mácarõpe jipocamia Moisés bácʉre ʉ̃i cʉede cʉ̃racũi.
ACT 7:45 Obediʉjʉa yóboi, Josué bácʉ jabotedejaquemavʉ majeñecuva mácavʉre, diñami mácarõre d̶aipõeva mácavʉi pãramena mácavʉre. Jipocamia na mácavʉ jacopʉrejaquemavʉ diñami mácarõre néñecuva mácavʉi jíno mácarõre náre. Josué bácʉque nʉri, Jʉ̃menijicʉi etavaiyede apevʉ judíova ãmevʉre ijoborõre jocarĩ, majeñecuva mácavʉ ĩnejaquemavʉ yo joborõre. Na mácavʉ máre nʉvarejaquemavʉ diñami mácarõre dinʉmʉmia. Aru népãramena mácavʉ máre jacopʉvarejaquemavʉ diñamine, nébʉcʉva bácavʉi jíno mácarõre na mácavʉre pʉ David bácʉi jaboteiyeta.
ACT 7:46 ’Aru David bácʉ d̶aiyʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Que baru Jʉ̃menijicʉ me jã́rejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre. Aru David bácʉ d̶acaiyʉrĩdurejaquemavʉ cʉ̃ramine, põeva ne jẽniaiñamine Jʉ̃menijicʉre.
ACT 7:47 Ʉbenita David bácʉi mácʉ bácʉ, ʉ̃i ãmiá Salomón, d̶acarejaquemavʉ diñami mácarõre Jʉ̃menijicʉre.
ACT 7:48 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ, parʉcʉ caivʉ apevʉ pʉeno, cʉbebi põeva ne d̶aiñamia jívʉi. Que teni cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ yópe toivarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede:
ACT 7:49 Cavarõ mearomu yópe ji dobarõ mearo. Caiyede d̶aicõjeivʉ yʉ nore dobacʉ. Aru ijãravʉbu yópe ji cʉboba epeinope. Que baru ji cʉ̃ramiva d̶arĩ majibevʉ mʉja. Jʉ̃menijicʉi cʉrõre ji jabʉóvaiñamine d̶arĩ majibevʉ mʉja.
ACT 7:50 Yʉ́vacari caiyede cʉed̶arejacacʉ yʉ, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
ACT 7:51 ’Yʉ coyʉyʉbu mʉjare: ¡Ʉbenita jápiaiyʉbevʉ mʉja! Dápiaivʉbu mʉja yópe Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ ne dápiaiyepe. Jápiaiyʉbevʉ mʉja Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Mʉjeñecuva mácavʉpe paivʉbu mʉja. Na mácavʉpedeca mʉjavacari máre cainʉmʉa jápiabevʉ ñai Espíritu Santore.
ACT 7:52 Mʉjeñecuva mácavʉ ñájine d̶arejaquemavʉ caivʉ ãnina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre. Mʉjeñecuva mácavʉcapũravʉ boarĩ́ jarʉvarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi daroimara mácavʉre, ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre, ãnina javede “Jʉ̃menijicʉre memecaipõecʉ meacʉ baju dacʉyʉme”, arĩ coyʉivʉ bácavʉre. Aru ʉ̃i daiyede mʉjacapũravʉ jẽni jíni ʉ̃́re ʉ̃i mauvare, boarĩ́ jarʉvaicõjeavʉ ʉ̃́re.
ACT 7:53 Mʉjavacari jacopʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquede. Ʉ̃ yávarejaquemavʉ ángelevare. Aru ina ángeleva yávarejaquemavʉ Moisés bácʉre. Aru ʉ̃ mácʉ toivarejaquemavʉ diede, mʉje majinajiyepe ayʉ. Ʉbenita mʉjacapũravʉ ye jʉ abevʉ iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquede, arejamed̶a Esteban cójijinocavʉre.
ACT 7:54 Esteban ʉ̃i coyʉiyedeca jápiaivʉ ina cójijinocavʉ, pare jararejaimad̶a ʉ̃́re. Que baru cũrejaimad̶a ne cõpiáre, pare ne jaraiye boje.
ACT 7:55 Ʉbenita ñai Espíritu Santo d̶aicõjeñʉ marejámed̶a Estebãre. Que teni Esteban, cavarõre cocorĩ jã́rejamed̶a Jʉ̃menijicʉi mearo miad̶árore, aru Jesúre máre núcʉre Jʉ̃menijicʉi meapũravʉi parʉéque.
ACT 7:56 Aru Esteban arejamed̶a: —Jã́jara. No cavarõ voainore jã́ivʉ yʉ. Aru ñai Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe máre, núcʉre Jʉ̃menijicʉi meapũravʉ yebai jã́ivʉ yʉ, arejamed̶a.
ACT 7:57 Ʉ̃i que aiyede, cod̶oboborĩ biedejaimad̶a na ne cámucobeare ne pʉrʉáque. Cũinátʉrʉ nacajari, cúyarĩ nʉri ʉ̃i yebai, ʉ̃́re jẽni, nʉvarejaimad̶a nore jocarĩ.
ACT 7:58 Jabʉborĩ jaetovarejaimad̶a ʉ̃́re ĩmarore jocarĩ. Aru cʉ̃raboaque dʉvarĩ bʉ́rejaimad̶a na Estebãre. Ina ʉ̃́re boro coyʉrĩ ad̶aivʉ bácavʉ barejáimad̶a cʉ̃raboaque dʉvarĩ bʉivʉ. Ne dʉvarãjiye jipocamia, epedejaimad̶a ne pʉenocacajeare cũinácʉ ʉ̃mʉ yebai, ʉ̃i ãmiá Saulo.
ACT 7:59 Ne dʉreiyedeca cʉ̃raboaque, Estebãcapũravʉ jẽniañʉ marejámed̶a Jesúre. —Mʉ, ji jabocʉ, Jesús, caride ĩjacʉ ji ũmene, arejamed̶a Esteban.
ACT 7:60 Que arĩ, ñʉatutarĩ joborõi, cod̶oboborejamed̶a: —Mʉ, ji jabocʉ, ãrʉmetejacʉ iye ne ãmeina teiyede, arejamed̶a. Nópe ayʉ bácʉ, Esteban mácʉ yaidéjamed̶a.
ACT 8:1 Aru ñai Saulo torojʉrejamed̶a ne boarĩ́ jarʉvaiyede Esteban mácʉre. Dijãravʉmareca Jesúre jʉ aipõeva Jerusalén ãmicʉriĩmaroi cʉrivʉ ñájini bʉ́rejaimad̶a pare, náre apevʉ ne ãmeina d̶aiye boje. Caivʉ ina Jesúre jʉ aipõevare dupini nʉre d̶arejaimad̶a caino Judea ãmicʉrijoborõi, aru caino Samaria ãmicʉrijoborõi máre. Ʉbenita Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara dupini nʉmenejaimad̶a.
ACT 8:2 Apevʉ ʉ̃mʉva, Jʉ̃menijicʉre ʉrivʉ, nʉvarejaimad̶a Esteban mácʉi baju bácarõre, jarʉvarãjivʉ ʉ̃ mácʉre cʉ̃racobei. Ʉrarõ chĩoivʉ cod̶oboborĩ bʉjiéque orejaimad̶a ʉ̃ mácʉre.
ACT 8:3 Ʉbenita Saulocapũravʉ bíjaroiyʉrejamed̶a caivʉ Jesúre jʉ aipõevare. Que baru nʉñʉ cʉ̃ramia coapa, ina jʉ aipõevare jẽni jabʉborĩ bʉoicõjeñʉ marejámed̶a ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi. Ʉ̃mʉvare aru nomivare máre ñájine d̶arejamed̶a ñai Saulo.
ACT 8:4 Ina Jesúre jʉ aipõeva dupini nʉivʉ Jerusalén ãmicʉriĩmarore jocarĩ, Jesús ʉ̃i yávaiye méne coyʉrãnʉrejaimad̶a caino joborõi.
ACT 8:5 Cũinácʉ nácacʉ, Felipe ãmicʉcʉ, nʉrejamed̶a Samaria ãmicʉriĩmaroi. Aru coyʉyʉ barejámed̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne nócavʉre.
ACT 8:6 Obedivʉ põeva ʉ̃i coyʉiyede jápiaivʉ aru ʉ̃i d̶aiyede põeva ne d̶arĩ majibede jã́ivʉ, me jápiarejaimad̶a ʉ̃́re.
ACT 8:7 Felipe etaicõjenejamed̶a abujuvare obedivʉ põevare jocarĩ. Cod̶oboborĩ etarejaimad̶a na. Aru mead̶arejamed̶a obedivʉ nacajaiye majibevʉre, cuiye majibevʉre máre.
ACT 8:8 Que baru obedivʉ Samaria ãmicʉriĩmarocavʉ pare torojʉrivʉ barejáimad̶a na.
ACT 8:9 Ʉbenita diĩmaroi cũinácʉ ʉ̃mʉ cʉrejamed̶a, ʉ̃i ãmiá Simón. Joe baju cʉcʉ bácʉ noi, yaviéde d̶ayʉ barejámed̶a ʉ̃. Caivʉ nócavʉ cuecumarejaimad̶a ʉ̃i yaviéde. “Parʉcʉbu yʉ”, arejamed̶a ʉ̃.
ACT 8:10 Que baru caivʉ diĩmarocavʉ, jabova aru apevʉ máre, me jápiarejaimad̶a ʉ̃i coyʉiyede. “Ñai Simón parʉcʉbe apevʉ pʉeno. Jʉ̃menijicʉi parʉéde cʉvabi ʉ̃. Ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉ baju”, arejaimad̶a caivʉ.
ACT 8:11 Joe baju Simón pare cuavarejamed̶a ina põevare. Que baru me jápiarejaimad̶a caiye ʉ̃i coyʉiyede.
ACT 8:12 Ʉbenita ina põeva ne jʉ aiyede Felipei coyʉiyede, jápiaivʉ bácavʉ iye yávaiye méne Jʉ̃menijicʉi jaboteinore aru Jesúre, Jʉ̃menijicʉi epeimʉ mácʉre máre, jã́d̶ovarejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre ocoque, ʉ̃mʉva aru nomiva máre.
ACT 8:13 Simón máre jʉ arejamed̶a Jesúre. Aru jã́d̶ovarejamed̶a Jʉ̃menijicʉre ocoque. Ʉ̃i jã́d̶ovariburu yóboi, Simón yóvarejamed̶a Felipede. Ʉ̃́vacari cuecumarejamed̶a ʉ̃ jã́ñʉ mácʉ caiye iye Felipe ʉ̃i d̶aiyede põeva ne jã́mene aru ne d̶arĩ majibede.
ACT 8:14 Aru Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara Jerusalén ãmicʉriĩmaroi cʉrivʉ, jápiarejaimad̶a ina Samariacavʉre ne jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Que baru jarorejaimad̶a Pedrore aru Jũare máre Samaria ãmicʉriĩmaroi.
ACT 8:15 Nore Pedrojã earĩ, jẽniacarejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i daroquiyepe aivʉ Espíritu Santore ina põeva mamarʉmʉ jʉ aivʉre Jesúre dijãravʉare.
ACT 8:16 Jave jã́d̶ovarejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre ocoque Jesúi ãmiái. Ʉbenita ñai Espíritu Santore cʉvabedejaimad̶a na cãreja.
ACT 8:17 Ne jẽniariburu yóboi, Pedro aru Juan máre tʉorejaimad̶a ne pʉrʉáque náre coapa ne jipobʉrã. Que teni caivʉ ina cʉvarejaimad̶a ñai Espíritu Santore.
ACT 8:18 Aru Simón jã́rejamed̶a Pedrojã ne tʉoiyede Jʉ̃menijicʉ daroyʉre Espíritu Santo põevare. Que baru jíyʉrejamed̶a tãutʉrare Pedrojãre, cʉvaiyʉcʉ Jʉ̃menijicʉi majiéde nápe.
ACT 8:19 —Jíjarã yʉre máre iye Jʉ̃menijicʉi majiéde. Yʉ máre jíyʉvʉ Espíritu Santore ina ji tʉoimarare ji pʉrʉáque, Simón arejamed̶a Pedrojãre.
ACT 8:20 Ʉbenita Pedrocapũravʉ jarayʉ arejamed̶a ʉ̃́re: —Yʉ ʉvʉ Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aquiyepe mʉre mi tãutʉraque toabo cũiméboi, mi dápiaiye boje bojed̶ainore ʉ̃́re iye majiéde Espíritu Santo jíyede põevare.
ACT 8:21 Mʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore ãmecʉ bajutamu mʉ mi ũme. Que baru mʉ jãve ñʉjacacʉ ãmevʉ. Ñʉje memeinore d̶abevʉ mʉ.
ACT 8:22 Caride chĩoñʉ oatʉvajacʉ mʉ mi d̶aiyede. Dajocajacʉ mi ãmeina dápiainore. Aru jẽniajacʉ Jʉ̃menijicʉque, ʉ̃i ãrʉmetequiyepe mi nópe dápiainore.
ACT 8:23 Jã́ivʉ yʉ mʉre pare jorojĩñʉre. Aru bʉoimʉpe páyʉbu mʉ, mi ãmeina teiye boje, arejamed̶a Pedro ʉ̃́re.
ACT 8:24 Nópe ayʉre, Simón jʉ arejamed̶a: —Jẽniaivʉ mʉjare. Jẽniacajarã yʉre Jʉ̃menijicʉque, vaibéquiyepe yópe mi coyʉiyepe, arĩ jẽniarejamed̶a Simón.
ACT 8:25 No yóboi Pedro aru Juan, Jesúre coreóvaivʉ, coyʉrejaimad̶a caivʉ ina põevare Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Coyʉrĩ bʉojarĩ, etarejaimad̶a diĩmarore jocarĩ, copainʉrajivʉ Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. Aru mái nʉri coyʉrejaimad̶a Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne obedivʉ ĩmaroacavʉre Samaria ãmicʉrijoborõi.
ACT 8:26 Dinʉmʉ Jʉ̃menijicʉi daroimʉ, cũinácʉ ángele, nʉicõjenejamed̶a Felipede. —Caride aviá daino cãcopũravʉ nʉjacʉ, Jerusalén ãmicʉriĩmaro yebai nʉimai nʉjacʉ, Gaza ãmicʉriĩmaroi nʉimai, arejamed̶a. Caride põeva cʉbema dimare.
ACT 8:27 Jʉ arĩ, Felipe nʉrejamed̶a. Dinʉmʉ dimai cũinácʉ ʉ̃mʉ eunuco, Etiopía ãmicʉrijoborõcacʉ, copainʉñʉ marejámed̶a Jerusalén ãmicʉriĩmarore jocarĩ ʉ̃i joborõi. Ñai ʉ̃mʉ jabocʉ parʉcʉ barejámed̶a. Ʉ̃i joborõ jabocoi tãutʉrare coreipõecʉ barejámed̶a. Aru ico jabocore põeva arejaimad̶a Candace. Ñai ʉ̃mʉ copainʉñʉ marejámed̶a ʉ̃, torojʉede jíyʉ bácʉ Jʉ̃menijicʉre Jerusalén ãmicʉriĩmaroi.
ACT 8:28 Jãturuicũi dobacʉ nʉñʉ caballovaque, aru ʉ̃i nʉiyedeca Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jã́ri boroteyʉ barejámed̶a. Ñai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ, ʉ̃i ãmiá Isaías, ʉ̃i toivaiye báque barejávʉ̃ya ʉ̃i jã́iye.
ACT 8:29 Aru Felipei jã́iyede ñai ʉ̃mʉre, Espíritu Santo arejamed̶a ʉ̃́re: —Jãturuicũ yebai nʉjacʉ mʉ. Mautejacʉ mʉ ñai ʉ̃mʉque, arejamed̶a.
ACT 8:30 Jʉ arĩ, cúyarĩ, ʉ̃i yebai earĩ, Felipe jápiarejamed̶a ʉ̃i jã́ri boroteiyede Isaías bácʉi toivaiye báquede. Que teni Felipe jẽniari jã́rejamed̶a ʉ̃́re: —¿Dápiarĩ eayʉrʉ̃ mʉ aipe aiyʉrõre yo mi jã́ri boroteinore? arejamed̶a Felipe.
ACT 8:31 Aru ñai Etiopíacacʉ arejamed̶a Felipede: —Bi, dápiarĩ eabevʉ yʉ yo ji jã́ri boroteinore. Põecʉ majicʉ jaʉbi yʉre, majicacʉyʉ aipe aiyʉrõre yo ji jã́ri boroteinore. Jatujacʉ. Dobajacʉ ji yebai. Majicajacʉ yʉre yore, arejamed̶a ñai ʉ̃mʉ Felipede.
ACT 8:32 Iye toivaiye báquede jã́ri boroteyʉ barejámed̶a yópe: Nʉvarajarama ʉ̃́re boarĩ́ jarʉvarãjivʉ, yópe ne nʉvaiyepe ovejare boarĩ́ jarʉvainoi. Aru bi acʉyʉme ʉ̃, yópe ovejajĩcʉ obepe ʉ̃i pod̶are buraiyedeca. Abecʉyʉme ʉ̃.
ACT 8:33 Cʉyoje tede d̶arãjarama ʉ̃́re. Aru yávarĩ cad̶ateipõecʉ cʉbecʉyʉme. Que baru ãmeno d̶arãjarama ʉ̃́re. Cũiquíyebu ijãravʉre ʉ̃i cʉrõ. Que baru ʉ̃i pãramena majʉrórivʉ cʉbenajarama. Aru na majʉrórivʉre coyʉbenajarama ne borore, jã́ri borotedejamed̶a ñai Etiopíacacʉ.
ACT 8:34 Aru jẽniari jã́rejamed̶a Felipede: —Coyʉjacʉ yʉre. ¿Ñamene Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarejaquemari iyede? ¿Coyʉrejaquemari ʉ̃i baju o apecʉre? arejamed̶a.
ACT 8:35 Jʉ arĩ ʉ̃́re, iye toivaiye báqueque bʉ́rĩ, Felipe coyʉrejamed̶a ʉ̃́re caiye iye Jesús ʉ̃i yávaiye méne.
ACT 8:36 Ne nʉiyedeca mái earejaimad̶a oco cʉrijitabʉre. Aru ñai jabocʉ arejamed̶a Felipede: —Jã́jacʉ. Yuibu oco cʉrijitabʉ. ¿Ji jã́d̶ovaiyʉede Jʉ̃menijicʉre ocoque, apecʉ jã́d̶ovaicõjemecʉ bʉojaidi yʉre? arejamed̶a.
ACT 8:37 Felipe arejamed̶a ʉ̃́re: —Mʉ jʉ ayʉ baru Jesúre, jã́d̶ovari bʉojaivʉ mʉ Jʉ̃menijicʉre ocoque, arejamed̶a. Ñai jabocʉ, yópe arĩ, jʉ arejamed̶a ʉ̃́re: —Yʉ jʉ ayʉbu Jesúre. Majivʉ yʉ ʉ̃́re Jʉ̃menijicʉi mácʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre, arejamed̶a ñai jabocʉ.
ACT 8:38 Que arĩ, nʉicõjemenejamed̶a caballovare, icũ jãturuicũ mautequiyepe ayʉ. Aru ina pʉcarã, Felipe ʉ̃́maque, etarĩ dicũre jocarĩ, ẽmeni oco cʉrijitabʉi, Felipe jã́d̶ovarejamed̶a ʉ̃́re Jʉ̃menijicʉque noi.
ACT 8:39 Aru ne maiyede oco cʉrijitabʉre jocarĩ, cũiná Jʉ̃menijicʉi Espíritu nʉvarejamed̶a Felipede. Ñai jabocʉ jã́menejamed̶a ʉ̃́re cojedeca. Ʉbenita torojʉcʉ mái nʉrejamed̶a bedióva.
ACT 8:40 Felipecapũravʉ járorejamed̶a Azoto ãmicʉriĩmaroi. Etarĩ nore jocarĩ, mái nʉre nʉñʉ Cesarea ãmicʉriĩmaroi coyʉrejamed̶a iye Jesús ʉ̃i yávaiye méne cainoa ĩmaroai dimai pʉ eayʉta Cesarea ãmicʉriĩmaroi.
ACT 9:1 Que teiyedeca, Saulo cainʉmʉa ñájine d̶ayʉ barejámed̶a Jesúre jʉ aipõevare, náre yópe arĩ: —Boaquíjivʉ mʉjare mʉje Jesúre jʉ aiye boje, jarayʉ arejamed̶a Saulo.
ACT 9:2 Aru ñai sacerdotevare jaboteipõecʉre jẽniacʉnʉrejamed̶a paperayocare Saulo, ʉ̃i jã́d̶ovaquiyepe ayʉ diyocare judíovai cójijiñamia coreipõevare Damasco ãmicʉriĩmaroi, ne majinajiyepe ayʉ ñamene ʉ̃ Saulo aru ye parʉéde cʉvacʉre ʉ̃, ne cõjeimʉ mácʉ. Damasco ãmicʉriĩmaroi nʉcʉyʉ barejámed̶a Saulo, vocʉnʉñʉ Jesúre jʉ aipõevare. Náre eayʉ baru, bʉojebu náre, ʉ̃mʉvare aru nomivare máre, nʉvacʉyʉ náre Jerusalén ãmicʉriĩmaroi.
ACT 9:3 Diyocare ĩni, Saulo nʉrejamed̶a mái. Damasco ãmicʉriĩmaro joabenoi eaiyede, maumejiena cavarõre jocarĩ pẽorejavʉ̃ya yópe yaroinope ʉ̃i yebai, aru ʉrarõ miad̶árejavʉ̃ya noi.
ACT 9:4 Que baru cuecumañʉ, mori tʉrejamed̶a joborõi. Aru jápiarejamed̶a Jesús ʉ̃i yávainore, yópe ainore: —Mʉ, Saulo, ¿aipe teni maucʉvacʉrʉ̃ mʉ yʉre? arejamed̶a.
ACT 9:5 Saulo jẽniari jã́rejamed̶a: —Mʉ, ji jabocʉ, ¿ñamenʉ mʉ? jẽniari jã́rejamed̶a. Aru Jesús arejamed̶a: —Yʉrecabu Jesús, mi maucʉvamʉ mácʉ. Mi maucʉvarõ yʉre ãmed̶aivʉ mʉre, arejamed̶a.
ACT 9:6 Saulo, jidʉcʉ, bidini jẽniari jã́rejamed̶a Jesúre: —Mʉ, ji jabocʉ, ¿yéde ji d̶ainore ʉcʉrʉ̃ mʉ? arejamed̶a Saulo. Aru Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: —Nacajajacʉ. Ecojacʉ diĩmaroi. Noi apecʉ majicacʉyʉme mʉre aipe mi d̶aquinore, arejamed̶a Jesús ʉ̃́re.
ACT 9:7 Iye pẽoiyede, ina ʉ̃mʉva, nʉivʉ bácavʉ Sauloque, dajocarejaimad̶a. Aru bi arejaimad̶a na. Iye yávainore jápiarejaimad̶a na. Ʉbenita ñai yávayʉre ye jã́menejaimad̶a na.
ACT 9:8 Jʉ arĩ Jesús ʉ̃i cõjeiyede, Saulo nacajarejamed̶a. Ʉbenita ʉ̃i yacorʉa voaiyede, ye jã́menejamed̶a ʉ̃. Jã́ri eabecʉ barejámed̶a ʉ̃, Saulo. Que baru ʉ̃́que nʉivʉ ʉ̃i pʉrʉáre jẽni, nʉvarejaimad̶a ʉ̃́re pʉ Damasco ãmicʉriĩmaroita.
ACT 9:9 Yóbecʉrijãravʉare Saulo jã́ri eabedejamed̶a. Ãinore ye ãmenejamed̶a. Aru ũcuinore máre ũcumenejamed̶a ʉ̃.
ACT 9:10 Noi, Damasco ãmicʉriĩmaroi, cʉrejamed̶a cũinácʉ Jesúre jʉ aipõevacacʉ, ʉ̃i ãmiá Ananías. Ʉ̃ apʉcʉ jã́rejamed̶a Jesúre decoboainope. Aru Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: —Mʉ, Ananías, ¿cʉcʉrʉ̃ mʉ? arejamed̶a. Aru Ananías arejamed̶a: —Mʉ, ji jabocʉ, cʉvʉ yʉ, arejamed̶a.
ACT 9:11 Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: —Nʉjacʉ Nurinima ãmicʉrimai. Noi, Judai cʉ̃rami nʉri, vojacʉ cũinácʉ ʉ̃mʉre, Tarso ãmicʉriĩmarocacʉre, ʉ̃i ãmiá Saulo. Jipacʉ Jʉ̃menijicʉre jẽniaimi ʉ̃.
ACT 9:12 Jã́ri eabebi ʉ̃ caride. Apʉcʉ ʉ̃ decoboainope jã́imi mʉre tʉoyʉre mi pʉrʉáque, jã́re d̶acʉyʉre ʉ̃́re cojedeca, arejamed̶a Jesús Ananíare.
ACT 9:13 Nópe ayʉre jápiarĩ, Ananías arejamed̶a: —Mʉ, ji jabocʉ, ʉ̃ mínare mearare Jerusalẽ́cavʉre ãmeno d̶abiya ʉ̃. Obedivʉ põeva yávad̶ama yʉre.
ACT 9:14 Que baru yo Damascore caivʉ ina mʉre jʉ aivʉre bʉocʉdayʉtame ʉ̃, sacerdotevai jabova ne cõjeimʉ mácʉ, arejamed̶a Ananías Jesúre.
ACT 9:15 Ʉbenita Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: —Nʉjacʉ. Beoivʉ yʉ ñai ʉ̃mʉre, ʉ̃i coyʉquiyepe ayʉ ji yávaiye méne apejoborõacavʉre, nócavʉ ne jabovare máre, aru Israecavʉre máre.
ACT 9:16 Yʉ jã́d̶ovaquijivʉ ʉ̃́re ñájiyede yʉre boje, arejamed̶a Jesús.
ACT 9:17 Dinʉmʉ Ananías nʉrejamed̶a cʉ̃rami, Sauloi cʉriñami. Ecoyʉ bácʉ, tʉorĩ ʉ̃i pʉrʉáre Saulorã, arejamed̶a: —Mʉ, jícʉ, Saulo, Jesúvacari ñai mi jã́imʉ mácʉ mái dayʉ, daroibi yʉre, mi jã́quiyepe ayʉ cojedeca aru Espíritu Santo ʉ̃i d̶aicõjequiyepe ayʉ mʉre, arejamed̶a Ananías Saulore.
ACT 9:18 Nópe ʉ̃i aiyeda, tʉrejavʉ̃ya ʉ̃i yacorʉare jocarĩ moatʉ̃chiape paiyede, aru me jã́rejamed̶a cojedeca. Dinʉmʉre nacajañʉre jã́d̶ovarejamed̶a Jʉ̃menijicʉre ocoque.
ACT 9:19 No yóboi ãri, parʉcʉ nʉrejamed̶a cojedeca. Aru mautedejamed̶a obebejãravʉa Jesúre jʉ aipõevaque, Damasco ãmicʉriĩmaroi cʉrivʉque.
ACT 9:20 Maumejiena Saulo coyʉrĩ bʉ́rejamed̶a judíovai cójijiñamiai, “Jesúre jãveneca Jʉ̃menijicʉi mácʉbe” ayʉ.
ACT 9:21 Caivʉ ʉ̃́re jápiaivʉ bácavʉ cuecumaivʉ arejaimad̶a ne baju: —Ñai Jesúre jʉ aivʉre ãmeno d̶ayʉbe ʉ̃. Que baru náre jẽni jícʉyʉ dacʉbe yui, ina sacerdotevai jabova ne bʉorãjiyepe ayʉ náre, arejaimad̶a na.
ACT 9:22 Ʉbenita Saulocapũravʉ coyʉrejamed̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne, parʉéque jã́d̶ovañʉ jãveneca Jʉ̃menijicʉi mácʉre. Ʉbenita jápiarĩ coreóvare d̶abedejamed̶a ina judíova cʉrivʉre Damasco ãmicʉriĩmaroi.
ACT 9:23 Obedijãravʉa yóboi, judíovacavʉ cójijidejaimad̶a, boarĩ́ jarʉvarãjivʉ Saulore.
ACT 9:24 Ʉbenita ʉ̃ majidejamed̶a. Jãravʉre aru ñamine máre coreivʉ barĩdurejaimad̶a ĩmaro jedevacobeai, boarĩ́ jarʉvarãjivʉ ʉ̃́re, ʉ̃i etaru nore.
ACT 9:25 Ʉbenita Jesúre jʉ aipõeva epedejaimad̶a Saulore pʉe ʉrapʉe jívʉi. Aru no biaido tarabʉ jã́icobede ẽmeóvarejaimad̶a ʉ̃́re ĩmaro biaido apepũravʉi pʉ joborõita ñami. Yópe d̶arĩ, Saulo dupini nʉrejamed̶a ʉ̃i mauvare jocarĩ.
ACT 9:26 Saulo eayʉ bácʉ Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, cójijiyʉrĩdurejamed̶a Jesúre jʉ aipõevaque. Ʉbenita caivʉ jidʉrejaimad̶a, ne dápiaiye boje jʉ abecʉre Jesús ʉ̃i yávaiye méne.
ACT 9:27 Ʉbenita Bernabécapũravʉ nʉvari yóvare d̶arejamed̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaraque. Coyʉrejamed̶a aipe teni Saulo ʉ̃i jã́ino mácarõre Jesúre, ʉ̃i nʉiyede Damasco ãmicʉriĩmaroi, aru aipe Jesús ʉ̃i yávaino mácarõre ʉ̃́re. Aru Bernabé coyʉrejamed̶a aipe Saulo ʉ̃i yávaino mácarõre máre, Damasco ãmicʉriĩmaroi, coyʉyʉ jidʉbecʉva caivʉ põevare Jesús ʉ̃i yávaiye méne.
ACT 9:28 Yópe arĩburu yóboi, Saulo mautedejamed̶a Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, cuyʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaraque.
ACT 9:29 Coyʉre cuyʉ barejámed̶a jidʉbecʉva põevare Jesús ʉ̃i yávaiye méne, boroteni coyʉvarejamed̶a pare ina judíova griego ãmicʉricamuare yávaivʉre. Ʉbenita boarĩ́ jarʉvaiyʉre curĩduivʉ barejáimad̶a na.
ACT 9:30 Jesúre jʉ aipõevare majidivʉ boarĩ́ jarʉvaiyʉrivʉre, nʉvarejaimad̶a Saulore Cesarea ãmicʉriĩmaroi. Aru nore jocarĩ, jarorejaimad̶a ʉ̃́re Tarso ãmicʉriĩmaroita.
ACT 9:31 Yópe teni, Jesúre jʉ aipõeva caivʉ Judea, aru Galilea, aru Samaria ãmicʉrõacavʉ ñájimenejaimad̶a. Pʉeno baju majidivʉ barejáimad̶a na Jʉ̃menijicʉre aru ʉ̃i yávaiyede máre, ñai Espíritu Santo ʉ̃i bueiyede náre. Cʉrejaimad̶a pued̶arĩ Jʉ̃menijicʉre Espíritu Santo ʉ̃i cad̶ateinoque. Aru pʉeno baju obedivʉ tedejaimad̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne jʉ aipõeva.
ACT 9:32 Dinʉmʉ Pedro coyʉre cuyʉ barejámed̶a cainoa ĩmaroacavʉre. Que teni cũinájãravʉ jã́cʉnʉrejamed̶a ina põevare, Jʉ̃menijicʉre mearore jívʉre, Lida ãmicʉriĩmarocavʉre.
ACT 9:33 Nore cũinácʉ ʉ̃mʉ cʉrejamed̶a, ʉ̃i ãmiá Eneas. Nacajaiye majibecʉ barejámed̶a ʉ̃. Ocho paiʉjʉa joe nacajamenejamed̶a ʉ̃i parainore jocarĩ.
ACT 9:34 Aru Pedro ʉ̃i yebai nʉri, arejamed̶a ʉ̃́re: —Mʉ, Eneas, caride Jesúvacari mead̶aibi mʉre. Nacajajacʉ. Aru mead̶ajacʉ mi parainore, arejamed̶a Pedro Eneare. Maumejiena Eneas nacajarejamed̶a.
ACT 9:35 Que teni caivʉ ina põeva Lida ãmicʉriĩmarocavʉ aru Sarón ãmicʉridarõcavʉ máre jã́rejaimad̶a Eneas meateyʉre. Que baru jʉ arejaimad̶a Jesúre.
ACT 9:36 Dinʉmʉ Jope ãmicʉriĩmaroi cũináco nomió cʉrejacod̶a, õi ãmiá Tabita. Ico Tabita Jesúre jʉ aipõeco barejácod̶a õ. Õi ãmiá griego ãmicʉricamua yávaicamuaque Dorcas barejávʉ̃ya, yo aiyʉrõ ñamaco. Cainʉmʉa mearo d̶arĩ cõmajiyo báco apevʉre aru cad̶ated̶o báco cõmaje ãrojarivʉre máre.
ACT 9:37 Dijãravʉai ijeteni, yaidéjacod̶a õ, Tabita báco. Õi baju bácarõre joarĩburu yóboi, epedejaimad̶a pʉenocatucubʉi.
ACT 9:38 Jope ãmicʉriĩmaro aru Lida ãmicʉriĩmaro joabeno marejávʉ̃ya. Que baru ina Jesúre jʉ aipõeva Jope ãmicʉriĩmarocavʉ jápiaivʉ Pedro cʉcʉre Lida ãmicʉriĩmaroi, yo borore jarorejaimad̶a ʉ̃́re pʉcarã ʉ̃mʉvaque: —Maume dajacʉ ñʉje cʉrõi, arĩ daicõjenejaimad̶a ʉ̃́re.
ACT 9:39 Jʉ arĩ, Pedro nʉrejamed̶a náque. Ne eaiyede, nʉvarejaimad̶a ʉ̃́re yaiyó bácoi cʉritucubʉ pʉenocatucubʉi. Ditucubʉi ecoyʉ, caivʉ ina nomiópeva oivʉ õ mácore chĩtoivʉ ʉ̃́re, jã́d̶ovaivʉ barejáimad̶a doicajeare, Dorcas báco õi nareiye báquede apʉco cãreja.
ACT 9:40 Ʉbenita Pedro etaicõjenejamed̶a caivʉ inare ditucubʉre jocarĩ. Que teniburu yóboi, ñʉatutarĩ jẽniarejamed̶a Jʉ̃menijicʉque. Ʉ̃i jẽniariburu yóboi, copedini, õi baju bácarõre jã́ri, arejamed̶a: —Mʉ, Tabita, nacajajaco, arejamed̶a. Õi yacorʉare voarĩ, Pedrore jã́ri, nacajari dobarejacod̶a õ, Tabita.
ACT 9:41 Õi pʉrʉre jẽni, Pedro nacovarejamed̶a ṍre. Dinʉmʉma órejarejamed̶a ina Jesúre jʉ aipõevare aru ina nomiópevare máre, ne jã́rajiyepe ayʉ ṍre apʉcore cojedeca.
ACT 9:42 Aru õi borore jápiarejaimad̶a caivʉ Jope ãmicʉriĩmarocavʉ. Que baru obedivʉ põeva jʉ arejaimad̶a Jesúre nore.
ACT 9:43 No yóboi, Pedro mautedejamed̶a diĩmaroi obedijãravʉa. Cʉrejamed̶a apecʉ Simóque, ãimacajeare memeipõecʉque, ʉ̃i cʉ̃rami.
ACT 10:1 Cũinácʉ ʉ̃mʉ cʉrejamed̶a Cesarea ãmicʉriĩmaroi, ʉ̃i ãmiá Cornelio. Ñai Cornelio cien paivʉ churaravai jabocʉ barejámed̶a ʉ̃. Roma ãmicʉrõ jaboteino churaravai yajubo italiano ãmicʉriyajubocacʉ barejámed̶a ʉ̃.
ACT 10:2 Jãve mearore jíni Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃ jivʉ máre mearore jívarejaimad̶a ʉ̃́re. Cad̶atede cuyʉ barejámed̶a ina judíovacavʉ cõmaje ãrojarivʉre. Aru jẽniavarejamed̶a Jʉ̃menijicʉque.
ACT 10:3 Cũinájãravʉ tres baji nainú, ñai Cornelio apʉcʉ jã́rejamed̶a cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi daroimʉ, ángelede, decoboainope. Ñai ángele ecorĩ, Cornelio yebai nʉri, arejamed̶a ʉ̃́re: —Mʉ, Cornelio, arejamed̶a.
ACT 10:4 Cornelio, jidʉcʉ, ñai ángelede cocorĩ, jẽniari jã́rejamed̶a ʉ̃́re: —Mʉ, ji jabocʉ, ¿yéde ʉcʉrʉ̃ mʉ? arejamed̶a Cornelio. Ñai ángele jʉ arĩ, arejamed̶a ʉ̃́re: —Jʉ̃menijicʉ jápiaibi mi jẽniaiyede ʉ̃́re. Aru me jã́imi mi cad̶ateiyede cõmaje ãrojarivʉre máre. Que baru Jʉ̃menijicʉ ãrʉmi mʉre.
ACT 10:5 Caride jarojacʉ apevʉ ʉ̃mʉvare Jope ãmicʉriĩmaroi, ne vorĩ earãjiyepe ayʉ cũinácʉ ʉ̃mʉre, ʉ̃i ãmiá Simón Pedro.
ACT 10:6 Apecʉ Simón, ãimacajeare memeipõecʉ, ʉ̃i cʉ̃rami cʉvabi jia ʉrad̶a ẽcarʉi. Aru Simón Pedro cʉcʉbe ʉ̃i cʉ̃rami. Ʉ̃́re ne eaiyede, davajarãri mi yebai, arejamed̶a ñai ángele Corneliore.
ACT 10:7 Que arĩ, ñai ángele nʉrejamed̶a Corneliore jocarĩ. Dinʉmʉ Cornelio órejarejamed̶a pʉcarã ʉ̃i yebacavʉre aru cũinácʉ churaravacacʉre. Ñai máre mearore jíyʉ barejámed̶a Jʉ̃menijicʉre. Cornelioi me dápiaimʉ marejámed̶a, ʉ̃́re ʉ̃i mearo cad̶ateiye boje.
ACT 10:8 Ina yóbecʉrã ne eaiyede ʉ̃i yebai, Cornelio coyʉrejamed̶a náre caiye iye ñai ángele ʉ̃i coyʉiye báquede. Aru nʉicõjenejamed̶a náre Jope ãmicʉriĩmaroi.
ACT 10:9 Cõmiáijãravʉ ne mái nʉiyedeca, Jope ãmicʉriĩmaro joabenoi, Pedro mʉri nʉrejamed̶a cʉ̃rami pʉenora, jẽniacʉyʉ Jʉ̃menijicʉque. Jãravʉ corica barejávʉ̃ya.
ACT 10:10 Ʉ̃i jẽniaiyedeca, ãvʉé ijidejavʉ̃ya ʉ̃́re. Ʉbenita ãiyede jatʉóbedejaimad̶a cãreja. Ne jatʉóiyedeca, Pedro apʉcʉ jã́rejamed̶a yópe decoboainope.
ACT 10:11 Jã́rejamed̶a no cavarõ voainore aru apejĩe yópe ʉracaje cuitótecajepe jõd̶arejavʉ̃ya cavarõre jocarĩ. Jõd̶arejavʉ̃ya yópe põeva ne bʉorĩ yóvaicʉvaitõbʉa d̶arĩ ẽmeóvaiyepe dicajede. Jõd̶arejavʉ̃ya pʉ cʉ̃rami pʉenoita Pedro yebai.
ACT 10:12 Dicaje jívʉi cʉrejaimad̶a obedivʉ ãimara yóvaicʉvaivʉ cʉbobaque cuivʉ, aru obedivʉ ãd̶avape papeivʉ, aru obedivʉ ãimara vʉivʉ máre.
ACT 10:13 Pedro jápiarejamed̶a apeno yávainore. Aru yópe arejamed̶a Jʉ̃menijicʉ ʉ̃́re: —Mʉ, Pedro, nacajajacʉ. Boajácʉ mi ãquinova, arejamed̶a Jʉ̃menijicʉ.
ACT 10:14 Ʉbenita Pedro arejamed̶a: —Mʉ, ji jabocʉ, ¡que ãmevʉ! Cainʉmʉa ãmevʉ yʉ caiye iye Moisés bácʉi ãicõjemene ñʉjare, judíovare. Que baru ãiyʉbevʉ yʉ diede, arejamed̶a Pedrocapũravʉ.
ACT 10:15 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉcapũravʉ arĩ yávarejamed̶a Pedrore cojedeca. —“Ãiyʉbevʉ yʉ”, abejacʉ mʉ iyede ji ãicõjeiyede mʉre, arejamed̶a Jʉ̃menijicʉ.
ACT 10:16 Yóbecʉe vaidéjavʉ̃ya Pedrore yópe paino. Aru no yóboi, dicaje ʉracaje mʉri copainʉrejavʉ̃ya pʉ cavarõita cojedeca.
ACT 10:17 Pedrocapũravʉ pare arĩ dápiayʉ barejámed̶a. “¿Yéde majicaiyʉcʉba Jʉ̃menijicʉ yʉre yo ji jã́ino mácarõque?” arĩ dápiarejamed̶a ʉ̃. Que dápiaiyedeca, ina Cornelioi jaroimara mácavʉ Simói cʉ̃ramine vorĩ, earĩ, núrejaimad̶a jedevacobei.
ACT 10:18 Aru jẽniari jã́rejaimad̶a: —¿Aru, Simón Pedro cʉri yui? arejaimad̶a.
ACT 10:19 Pedrocapũravʉ coreóvabecʉ cãreja aipe aiyʉrõ ʉ̃i jã́ino mácarõre dápiayʉ barĩdurejamed̶a. Que teiyedeca, ñai Espíritu Santo arejamed̶a Pedrore: —Jápiajacʉ. Yóbecʉrã ʉ̃mʉva vod̶ama mʉre.
ACT 10:20 Que baru nacajajacʉ, jõd̶ajacʉ, aru nʉjacʉ náque. “Nʉiyʉbevʉ yʉ náque. Jívʉ ãmema na”, arĩ dápiabejacʉ mʉ. Yʉrecabu daroyʉ náre yui, arejamed̶a ñai Espíritu Santo Pedrore.
ACT 10:21 Jʉ arĩ, nacajari, jõd̶ari ne yebai, jacoyʉrĩ náre, Pedro arejamed̶a: —Yʉrecabu mʉje voimʉ. ¿Yéde ʉrivʉrʉ̃ mʉja yʉ́que? arejamed̶a.
ACT 10:22 Pedrore arejaimad̶a na: —Ñʉje jabocʉ, ʉ̃i ãmiá Cornelio, cien paivʉ churaravai jabocʉ, darobi ñʉjare mi yebai. Meacʉbe ʉ̃, aru mearore jíyʉbe Jʉ̃menijicʉre. Caivʉ judíova me jã́d̶ama ʉ̃́re. Pued̶ad̶ama ʉ̃́re pare. Cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ, ángele, yópe abiya ʉ̃́re: “Cutujacʉ mʉ Pedrore mi cʉ̃rami, ʉ̃i coyʉquiyepe ayʉ mʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne”, abiya ñai ángele ñʉje jabocʉre, arejaimad̶a ina Pedrore vorãdaivʉ bácavʉ.
ACT 10:23 Ne borore jápiaiyede, Pedro yópe arĩ, mauteicõjenejamed̶a náre ʉ̃́que: —Ecojarã mʉja. Cari ñami cʉjarã mʉja yui, arejamed̶a Pedro náre. Cõmiáijãravʉ Pedro ʉ̃i cʉvede mead̶arĩ, nʉrejamed̶a náque. Aru apevʉ ʉ̃mʉva, Jesúre jʉ aipõeva, Jope ãmicʉriĩmarocavʉ yóvarejaimad̶a ʉ̃́re máre.
ACT 10:24 Earejaimad̶a na Cesarea ãmicʉriĩmaroi. Noi Cornelio coredejamed̶a Pedrore. Ʉ̃́que cʉrivʉ ʉ̃i cʉ̃rami apevʉ ʉ̃ jivʉ aru ʉ̃i yóvaimara máre, ʉ̃i cutuimara mácavʉ barejáimad̶a na.
ACT 10:25 Pedro ʉ̃i eaiyede Cornelioi cʉ̃rami, ñai jabocʉ ʉ̃́re jacoyʉrĩ, pued̶aiyʉcʉ mori tʉrejamed̶a Pedrore ʉ̃i cʉboba yebai.
ACT 10:26 Ʉbenita Pedrocapũravʉ nacajaicõjenejamed̶a ʉ̃́re. —Nacajajacʉ mʉ. Yópe d̶abejacʉ mʉ. Yʉ máre mʉ́pe páyʉ põecʉbu yʉ, arejamed̶a Pedro Corneliore.
ACT 10:27 Ne baju yávaivʉ ecorejaimad̶a Cornelioi cʉ̃rami. Pedro jã́rejamed̶a caivʉ ina obedivʉ põevare cójijivʉre noi.
ACT 10:28 Aru arejamed̶a náre: —Jave majivʉ mʉja, ñʉja judíova curãnʉmevʉre mʉja judíova ãmevʉque aru ñʉja yóvabevʉre máre mʉjare, ñʉjare Moisés bácʉi d̶aicõjeiye boje. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉvacari majicabi yʉre iye d̶aicõjeiye jaʉbevʉ yʉre caride. Ãmeina jã́icõjememi yʉre apevʉre, judíova ãmevʉre.
ACT 10:29 Que baru yʉre mi órejaiye báquede jápiarĩ, cũiná jʉ arĩ, davʉ yʉ mi yebai. Que baru coyʉjacʉ yʉre. ¿Aipe teni daicõjecʉrʉ̃ mʉ yʉre? arejamed̶a Pedro.
ACT 10:30 Aru Cornelio arejamed̶a ʉ̃́re: —Yóvaicʉvaijãravʉa jipocai yo óra baji, tres baji nainú, yʉ jẽniavʉ Jʉ̃menijicʉque yui ji cʉ̃rami. Ji jẽniaiyedeca, maumena cũinácʉ ʉ̃mʉ doicaje pẽoicajeque númi ji jipocai.
ACT 10:31 Aru ʉ̃ abi yʉre: “Mʉ, Cornelio, Jʉ̃menijicʉ jápiaibi mi jẽniaiyede ʉ̃́re. Aru me jã́imi mi cad̶ateiyede cõmaje ãrojarivʉre máre. Que baru Jʉ̃menijicʉ ãrʉmi mʉre.
ACT 10:32 Caride jarojacʉ apevʉre Jope ãmicʉriĩmaroi, ne vorĩ earãjiyepe ayʉ cũinácʉ ʉ̃mʉre, ʉ̃i ãmiá Simón Pedro. Apecʉ Simón, ãimacajeare memeipõecʉ, cʉvabi ʉ̃i cʉ̃rami jia ʉrad̶a ẽcarʉi. Aru Simón Pedro cʉcʉbe diñami”. Que abi yʉre ñai ángele.
ACT 10:33 Que baru cũiná jarovʉ yʉ inare, ne davarãjiyepe ayʉ mʉre ji yebai. Aru me daivʉ mʉ caride. Caivʉ ñʉja cójijivʉbu yui caride, Jʉ̃menijicʉi jã́inoi. Jápiaiyʉrivʉbu ñʉja caiye iye mi coyʉiyede yópe Jʉ̃menijicʉi coyʉcaicõjeiyede mʉre ñʉjare, arejamed̶a Cornelio Pedrore.
ACT 10:34 Pedro yávarĩ bʉ́yʉ, yópe arĩ, coyʉrejamed̶a náre: —Yʉ coreóvaivʉ caride jãve Jʉ̃menijicʉ jã́ñʉre caivʉ põevare cũinátʉrʉ.
ACT 10:35 Jʉ̃menijicʉ copʉ etayʉbe caivʉ ina pued̶aivʉre ʉ̃́re, jʉ aivʉre ʉ̃́re, aru mearo d̶aivʉre máre. Caivʉ ina caiyajuboacavʉ yópe d̶aivʉre Jʉ̃menijicʉ copʉ etayʉbe náre.
ACT 10:36 Mʉjavacari majivʉ iye Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquede Israel bácʉi pãramena mácavʉre ʉ̃i daroquimʉ Cristorã. Jʉ̃menijicʉrecabe daroyʉ bácʉ Jesucristore, caivʉ põeva ne jabocʉva, ʉ̃i coyʉquiyepe ayʉ náre ʉ̃i yávaiye méne, cãrijimene d̶acacʉyʉre náre Jʉ̃menijicʉque.
ACT 10:37 Aru mʉjavacari majivʉ no ʉrarõ teino mácarõre Juan Bautista bácʉ ʉ̃i coyʉrĩ bʉojarĩ jã́d̶ovaiye báquede põevare Jʉ̃menijicʉre. Jesucristo bʉame ʉ̃i d̶aiyede ʉrarõ põeva ne d̶arĩ majibede Galilea ãmicʉrijoborõi. Diede d̶are cuyʉ bateáme pʉ caino Judea ãmicʉrijoborõi.
ACT 10:38 Aru mʉjavacari majivʉ ñai Jesús Nazarecacʉi borore. Jʉ̃menijicʉ beorejaquemavʉ ʉ̃́re javede. Que teni daroquemavʉ ʉ̃́re ʉ̃i Espíritu Santore. Que baru Jʉ̃menijicʉi parʉéde cʉvatequemavʉ ʉ̃, Jesús. ’Caino ʉ̃i cuino Jesús cad̶ateame põevare. Mead̶ame caivʉ ina põevare abujuvai jabocʉi ñájine d̶aimara mácavʉre, ʉ̃i cʉvae boje Jʉ̃menijicʉi parʉéde.
ACT 10:39 Ñʉjavacari jã́carã caiye iye ʉ̃i d̶aiye báquede Jerusalén ãmicʉriĩmaroi aru caino judíovai joborõi máre. Ʉbenita ʉ̃́re pẽvari jocʉcʉjaravena, boarĩ́ jarʉvaima ʉ̃i mauva.
ACT 10:40 Ʉbenita yóbecʉrijãravʉa ʉ̃i yainíburu yóboi, Jʉ̃menijicʉ nacovaquemavʉ ʉ̃́re yainore jarʉvarĩ. Aru jã́d̶ovame ʉ̃́re ñʉjare.
ACT 10:41 Apevʉ jã́metequemavʉ ʉ̃́re. Quévʉra ñʉjavacari, Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉ jipocama, jã́carã ʉ̃́re, apʉcʉre cojedeca. Ʉ̃i nacajariburu yóboi yainore jarʉvarĩ, ñʉja ʉ̃́que ãcarã aru ũcucarã.
ACT 10:42 Ʉ̃́que cʉrivʉ ñʉja, coyʉicõjeame ñʉjare ʉ̃i yávaiye méne apevʉre. Aru yópe aicõjeame ñʉjare máre: “Jãve ijãravʉ cũiquíyede yʉ́vacari jarocʉyʉmu caivʉre, apʉrivʉre aru yaivʉ bácavʉre máre, ne cʉrãjinoi. Apevʉre jarocʉyʉmu cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Aru apevʉre jarocʉyʉmu toabo cũiméboi. Javede Jʉ̃menijicʉ beorejaquemavʉ yʉre, yópe jarocʉyʉre caivʉ põevare”. Que aicõjeame ñʉjare Jesús.
ACT 10:43 Aru Jesúvacari ñai caivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉi coyʉimʉme ʉ̃. Na mácavʉ coyʉrejaimad̶a ʉ̃i borore yópe: “Caivʉ põeva ne jʉ aru Jʉ̃menijicʉi daroquimʉre, Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetecʉyʉme ne ãmeina teiyede”, arĩ coyʉcarejaimad̶a na mácavʉ, arĩ coyʉrejamed̶a Pedro Corneliojãre.
ACT 10:44 Pedro ʉ̃i coyʉiyedeca, ñai Espíritu Santo náre earĩ d̶aicõjenejamed̶a caivʉ ina jápiaivʉre iye yávaiye méne.
ACT 10:45 Que baru ina judíova, Jesucristore jʉ aivʉ, Pedroi yóvaimara mácavʉ, cuecumarejaimad̶a ne jã́iyede Jʉ̃menijicʉ daroyʉre ñai Espíritu Santore ina judíova ãmevʉre.
ACT 10:46 Ina judíova jápiaivʉ ina judíova ãmevʉre yávaivʉre apecamua yávaicamua ne majibecamuaque, majidejaimad̶a ñai Espíritu Santore d̶aicõjeñʉre náre. Ina põeva mamarʉmʉ jʉ aivʉ Jesúre dijãravʉre mearore jídejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i ʉrarõ majié boje, ʉ̃i ʉrarõ parʉé boje máre.
ACT 10:47 Dinʉmʉ Pedro arejamed̶a: —Ina põeva, ñʉjape paivʉ, copʉ etad̶ama ñai Espíritu Santore. Que baru põecʉ cʉbebi náre jã́d̶ovaicõjemecʉ Jʉ̃menijicʉre ocoque, arejamed̶a Pedro.
ACT 10:48 Que arĩ, náre jã́d̶ovaicõjenejamed̶a Jʉ̃menijicʉre ocoque, ne Jesucristore jʉ aiye boje. Dinʉmʉ jẽniarejaimad̶a Pedrore, ʉ̃i mautequiyepe aivʉ náque apejãravʉa.
ACT 11:1 Dinʉmʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara aru Jesúre jʉ aipõeva caino Judea ãmicʉrijoborõcavʉ máre jápiarejaimad̶a ne borore, apevʉ judíova ãmevʉre jʉ aivʉre máre Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne.
ACT 11:2 Que baru Pedro mʉri nʉñʉ mácʉ Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, apevʉ judíovacavʉ jararĩ yávarejaimad̶a ʉ̃́re. Ina judíova dápiarejaimad̶a caivʉ ʉ̃mʉvare Jesúre jʉ aivʉre ne cajede buraicõjeiye jaʉrõre náre, yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. Que baru ina judíova jaraivʉ Pedrore, jẽniari jã́rejaimad̶a ʉ̃́re:
ACT 11:3 —¿Aipe teni ecocʉrʉ̃ mʉ judíova ãmevʉi cʉ̃rami? ¿Aipe teni náque dobarĩ ãcʉrʉ̃ mʉ? arejaimad̶a na Pedrore.
ACT 11:4 Ne que aiye boje, Pedro coyʉrejamed̶a náre caiye iye vaiye báquede ʉ̃́re mamabʉino mácarõre pʉ dijãravʉita.
ACT 11:5 Yópe arĩ, coyʉrejamed̶a náre: —Yʉ́vacari jẽniañʉ matecácʉ Jʉ̃menijicʉre Simói cʉ̃rami, Jope ãmicʉriĩmaroi. Ji jẽniaiyedeca, yʉ apʉcʉ jã́cacʉ yópe decoboainope apejĩene yópe ʉracaje cuitótecajepe yóvaicʉvaitõbʉaque bʉoinope jõd̶aicajede cavarõre jocarĩ. Ẽmeni darĩ pʉ ji yebai mauteavʉ̃ dicaje.
ACT 11:6 Que teni me cocorĩ dicaje jívʉi jã́cacʉ obedivʉ ãimarare yóvaicʉvaivʉ cʉbobaque cuivʉre, apevʉ oteiãimarare aru apevʉ macarõcavʉ jijecʉrivʉre máre; aru obedivʉ papeivʉre; aru obedivʉ ãimara vʉivʉre máre.
ACT 11:7 Dinʉmʉ jápiacacʉ Jʉ̃menijicʉre yópe ayʉre yʉre: “Mʉ, Pedro, nacajajacʉ. Boajácʉ mi ãquinova”, áme yʉre.
ACT 11:8 Ʉbenita acacʉ yʉ ʉ̃́re: “Mʉ, ji jabocʉ, ¡que ãmevʉ! Cainʉmʉa ãmevʉ yʉ caiye iye Moisés bácʉi ãicõjemene ñʉjare, judíovare. Que baru ãiyʉbevʉ yʉ diede”, acacʉ yʉ.
ACT 11:9 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉcapũravʉ, yópe arĩ, yávame yʉre cojedeca cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõre jocarĩ: “ ‘Ãiyʉbevʉ yʉ’, abejacʉ mʉ, iyede ji ãicõjeiyede mʉre”, áme yʉre Jʉ̃menijicʉ.
ACT 11:10 Aru yóbecʉe vaiávʉ̃ yʉre yópe paino. No yóboi, quénora mʉri copainʉavʉ dicaje pʉ cavarõi cojedeca.
ACT 11:11 ’Dinʉmʉmareca yóbecʉrã ʉ̃mʉva edaima diñami ji cʉriñami. Cũinácʉ Cesarea ãmicʉriĩmarocacʉ ʉ̃i daroimara mácavʉ bateima na, yʉre vorãeaivʉ.
ACT 11:12 Aru ñai Espíritu Santo yópe áme yʉre: “Jidʉbejacʉ. Náque nʉjacʉ mʉ”, áme yʉre. Aru ina seis paivʉ ʉ̃mʉva, Jesúre jʉ aipõeva, yóvaima yʉre. Cesarea ãmicʉriĩmaroi nʉri, yʉre órejayʉ bácʉi cʉ̃rami earĩ, noi ecocarã ñʉja caivʉ.
ACT 11:13 ’Que teni ñai cʉ̃rami upacʉ, yópe arĩ, coyʉáme ñʉjare: “Cũinácʉ ángele cʉetebi yʉre. Jã́vʉ yʉ ʉ̃́re núcʉre yui ji cʉ̃rami jívʉi. Ʉ̃ abi yʉre: ‘Jarojacʉ apevʉre Jope ãmicʉriĩmaroi, ne vorĩ earãjiyepe ayʉ cũinácʉ ʉ̃mʉre, ʉ̃i ãmiá Simón Pedro.
ACT 11:14 Ʉ̃ coyʉcʉyʉme mʉre yávaiye méne, mʉ aru caivʉ mi cʉ̃ramicavʉ máre, mʉje meatenajiyepe ayʉ, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe ayʉ mʉje ãmeina teiyede’. Que abi ñai ángele yʉre”, áme ñai cʉ̃rami upacʉ yʉre.
ACT 11:15 ’Aru ji yávarĩ bʉiyede, ñai Espíritu Santo edaibi náre máre nopedeca ʉ̃i edaiyede ñʉjare mamarʉmʉre.
ACT 11:16 Dinʉmʉre ãrʉtecacʉ yʉ Jesús ʉ̃i coyʉiye báquede: “Juan Bautista bácʉ jã́d̶ovame mʉjare Jʉ̃menijicʉre ocoque. Ʉbenita yʉ jã́d̶ovacʉyʉmu mʉjare Jʉ̃menijicʉre pʉeno mearo baju. Darocʉyʉmu mʉjare ñai Espíritu Santore”. Que áme ñʉjare Jesús.
ACT 11:17 Jãvemu. Ñʉja judíova ñʉje jʉ aiyede Jesúre, Jʉ̃menijicʉ daroáme ñʉjare ñai Espíritu Santore. Nopedeca d̶aibi ina judíova ãmevʉ ne jʉ aiyede Jesúre. Jʉ̃menijicʉ daroibi ñai Espíritu Santore náre máre. Que baru, ¿aipe d̶aiye jaʉri yʉre? Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i ʉrõre d̶aicõjemecʉ bʉojabevʉ yʉ, arejamed̶a Pedro ina judíovare.
ACT 11:18 Aru ina judíova jápiaivʉ bácavʉ Pedro ʉ̃i coyʉiyede, ne jararĩ yávaiyede ʉ̃́re dajocarejaimad̶a. Quénora mearore jídejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre. —Jʉ̃menijicʉ meacʉ bajube ʉ̃. Ʉ̃ ʉbi judíova ãmevʉre máre, ne d̶aiyede oatʉvarĩ ne ãmeina teiyede chĩoiye boje, ʉ̃i ãrʉmetequiyepe ayʉ diede, aru ʉ̃i cʉre d̶aquiyepe ayʉ náre jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, arejaimad̶a na.
ACT 11:19 Esteban mácʉre judíovai jabova ne boarĩ́ jarʉvarĩburu yóboi, Jesúre jʉ aipõeva dupini nʉrejaimad̶a Jerusalén ãmicʉriĩmarore jocarĩ apejoborõaita, judíovai jabova ne ñájine d̶aiye boje náre. Apevʉ dupini nʉrejaimad̶a joai, pʉ Fenicia ãmicʉrijoborõita, aru Chipre ãmicʉrijiavʉita, aru Antioquía ãmicʉriĩmaroita. Ne nʉiyedeca coyʉrejaimad̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne apevʉ judíovare. Ʉbenita coyʉbedejaimad̶a cãreja diede judíova ãmevʉre.
ACT 11:20 Ʉbenita apevʉ ʉ̃mʉva, Jesúre jʉ aipõeva, Chipre ãmicʉrijiavʉcavʉ aru Cirene ãmicʉriĩmarocavʉ máre, nʉrejaimad̶a Antioquía ãmicʉriĩmaroi. Noi coyʉrejaimad̶a judíova ãmevʉre máre iye yávaiye méne. “Jesúrecabe caivʉ põeva ne jabocʉ”, arĩ coyʉrejaimad̶a na.
ACT 11:21 Jʉ̃menijicʉ jídejamed̶a náre ʉ̃i parʉéde. Que teni cad̶atedejamed̶a náre, ne buenajiyepe ayʉ me. Aru obedivʉ põeva jʉ aivʉ iye yávaiye méne, chĩoivʉ ne ãmeina teiyede, oatʉvarejaimad̶a ne d̶aiyede, jʉ arãjivʉ Jesúre.
ACT 11:22 Antioquía ãmicʉriĩmarocavʉ ne borore jápiaivʉ, ina Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉ Jesúre jʉ aipõeva jarorejaimad̶a Bernabéde ne yebai.
ACT 11:23 Ʉ̃i eaiyede Antioquía ãmicʉriĩmaroi, jã́rejamed̶a Jʉ̃menijicʉi ʉrarõ mearo d̶aiyede ina Jesúre jʉ aivʉre. Que baru torojʉrejamed̶a ʉ̃, Bernabé. Parʉrõreca yópe arĩ, coyʉrejamed̶a náre: —Jesúre jʉ ajarã cainʉmʉa. Cũináũmeque d̶ajarã cainʉmʉa caiye iye ʉ̃i bueiye báquepe. Cainʉmʉa ãrʉmetebejarã diede, arejamed̶a náre.
ACT 11:24 Ñai Bernabé parʉrõreca jʉ ayʉ barejámed̶a Jesucristore. Aru ñai Espíritu Santo d̶aicõjenejamed̶a ʉ̃́re. Que baru mearo d̶ayʉ barejámed̶a ʉ̃. Aru obedivʉ nócavʉ, ʉ̃i bueiyede jápiaivʉ, jʉ arejaimad̶a Jesúre.
ACT 11:25 No yóboi, Bernabé nʉrejamed̶a Tarso ãmicʉriĩmaroi, vocʉñʉ Saulore.
ACT 11:26 Ʉ̃́re vorĩ earĩ, nʉvarejamed̶a ʉ̃́re Antioquía ãmicʉriĩmaroi. Noi ina pʉcarã cʉrivʉ cũináʉjʉ baju. Cójijivaivʉ barejáimad̶a ina Jesúre jʉ aivʉque. Obedivʉ põeva Jesúre jʉ aivʉre buevaivʉ barejáimad̶a na, Bernabé aru Saulo máre. Noi Antioquía ãmicʉriĩmaroi mamarʉmʉ põeva ãmidorejaimad̶a ina Jesúre jʉ aipõevare cristianova.
ACT 11:27 Dijãravʉai apevʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva ẽmenejaimad̶a Jerusalén ãmicʉriĩmarore jocarĩ. Aru earejaimad̶a Antioquía ãmicʉriĩmaroi.
ACT 11:28 Cũinácʉ nácacʉ, ʉ̃i ãmiá Agabo, yávacʉnacajarejamed̶a ʉ̃. Ñai Espíritu Santo yávaicõjenejamed̶a ʉ̃́re. Aru Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarejamed̶a ʉ̃, yópe arĩ: “Caivʉ Judea ãmicʉrijoborõcavʉ ñájinajivʉbu ʉrarõ ãvʉéna”, arejamed̶a ʉ̃. Aru obebeʉjʉa yóboi, Claudio ʉ̃i jaboteinʉmʉre, põeva ñájinejaimad̶a ʉrarõ ãvʉéna, nópe ʉ̃i coyʉcaiye báquepedeca.
ACT 11:29 Iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaiyede jápiaivʉ bácavʉ, ina Jesúre jʉ aipõeva “Cad̶atenajare náre, Judeacavʉ Jesúre jʉ aivʉre”, arejaimad̶a ne baju. Que aivʉ, na coapa davaivʉ barejáimad̶a tãutʉrare ne oainope, ne jínajiye.
ACT 11:30 Ne tãutʉrare cójijovarĩburu yóboi, Bernabé Saulomaque nʉvarejaimad̶a diede, jínajivʉ Judea ãmicʉrijoborõcavʉ Jesúre jʉ aivʉre coreipõevare.
ACT 12:1 Dijãravʉai ñai jabocʉ Herodes ñájine d̶arĩ bʉ́rejamed̶a apevʉ Jesúre jʉ aipõevare.
ACT 12:2 Boarĩ́ jarʉvaicõjenejamed̶a Santiagore, Jũai mamicʉre, boaicaroveque.
ACT 12:3 Ʉ̃i boarĩ́ jarʉvaiye báque Santiago bácʉre cojʉrejavʉ̃ya ina judíovai jabovare. Que baru bʉoicõjenejamed̶a Pedrore. Dinʉmʉ pã́ure bʉcʉre d̶aiye cʉbe ãiye torojʉve teinʉmʉ marejávʉ̃ya.
ACT 12:4 Pedrore ne jẽniburu yóboi, nʉvarejaimad̶a ʉ̃́re ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami. Noi yóvaicʉvaiyajuboa churarava jã́ri coreivʉ barejáimad̶a ʉ̃́re. Yóvaicʉvaivʉ churarava barejáimad̶a yajuboa coapa. Aru ina churarava jã́ri coredejaimad̶a ʉ̃́re ne yajuboa coapa. Herodes davaicõjecʉyʉ barejámed̶a Pedrore põeva ne jã́inoi Pascua ãmicʉrijãravʉ yóboi, acʉyʉ ʉ̃́re “Yaicʉ́yʉmu mʉ”.
ACT 12:5 Que teni ina churarava me coreivʉ barejáimad̶a Pedrore ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi. Ʉbenita ina Jesúre jʉ aipõeva parʉrõreca jẽniaivʉ barejáimad̶a Jʉ̃menijicʉque ʉ̃́re jãravʉre aru ñamine máre.
ACT 12:6 Cũináñami, Herodes davaicõjecʉyʉ Pedrore cõmiáijãravʉ jipocacañamine, Pedro cãñʉ marejámed̶a ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi. Pʉcarã churarava coricai cãñʉ, pʉcamea tãumeaque bʉoimʉ mácʉ; cũinámeque bʉoimʉ mácʉ cũinácʉ churarare ʉ̃i meapũravʉi aru apemeque bʉoimʉ mácʉ apecʉ churarare ʉ̃i cãcopũravʉi. Aru apevʉ churarava máre coreivʉ barejáimad̶a diñami jedevacobe yebai.
ACT 12:7 Maumejiena ñai Jʉ̃menijicʉi daroimʉ, cũinácʉ ángele, cʉetedejamed̶a noi Pedro yebai. Aru miad̶árejavʉ̃ya diñami jívʉi. Ñai ángele jẽni jã́ñʉ marejámed̶a ʉ̃́re cũinápũravʉi, ʉ̃́re coedavacʉyʉ, aru arejamed̶a ʉ̃́re: —¡Maume coedajacʉ mʉ! arejamed̶a Pedrore. Aru cũiná dimeá tãumea voarĩ tʉrejavʉ̃ya Pedroi ãmuveare jocarĩ.
ACT 12:8 Ñai ángele arejamed̶a ʉ̃́re: —Bʉojacʉ mi jãrióicãvare. Dojacʉ mi cʉraidoare máre, arejamed̶a. Jʉ arĩ, ʉ̃i d̶aicõjeiyepedeca d̶arejamed̶a Pedro. Aru ñai ángele arejamed̶a ʉ̃́re: —Dojacʉ mi pʉenocacajede. Aru dajacʉ yʉ́que, arejamed̶a ʉ̃.
ACT 12:9 Pedro ʉ̃i yóboi nʉri, etarejamed̶a diñami jacoiñamine jocarĩ. Ʉbenita Pedrocapũravʉ coreóvabedejamed̶a ʉ̃i d̶aiye jãvene. “¿Decoboaino márica yo?” arĩ dápiarejamed̶a Pedro.
ACT 12:10 Nʉre nʉivʉ vaidéjaimad̶a cũináyajubo churarava coreivʉre. Aru vaidéjaimad̶a apeyajubore máre, churarava coreivʉre. Quénora earejaimad̶a na ʉracobe jedevacobe parʉricobe tãuque d̶aicobede, nʉino ĩmaroi. Dicobe bajumareca vorejavʉ̃ya, ne etarãjiyepe diñami jacoiñamine jocarĩ. Nʉimai cuivʉ barejáimad̶a na. Aru cũiná ñai ángele dajocarejamed̶a Pedrore cũinácʉra.
ACT 12:11 Dinʉmʉmia Pedro coreóvarejamed̶a iye ʉ̃́re vaiye jãvene. Yópe arĩ dápiarejamed̶a: “Caride majivʉ yʉ caiye iye jãvene. Jʉ̃menijicʉ darocʉbe ʉ̃i ángelede, ʉ̃i jaetovaquiyepe ayʉ yʉre Herodes ʉ̃i d̶aicõjeiyede jarʉvarĩ, ʉ̃i d̶abequiyepe ayʉ yʉre yópe ina judíovai jabova ne ʉrõpe”, arĩ dápiarejamed̶a Pedro ʉ̃i baju.
ACT 12:12 Ʉ̃ coreóvayʉ caiye iyede, nʉrejamed̶a Maríai cʉ̃rami. Ico María Jũai paco barejácod̶a. Aru ñai Jũavacari ãmicʉrejamed̶a Marcos máre. Obedivʉ põeva cójijivʉ diñami jẽniaivʉ barejáimad̶a Jʉ̃menijicʉque, ʉ̃i mead̶aquiyepe aivʉ Pedrore.
ACT 12:13 Ne jẽniaiyedeca, Pedro eayʉ diñami jedevacobei, órejarejamed̶a. Aru cũináco ne yebacaco, õi ãmiá Rode, voaconʉridurejacod̶a õ.
ACT 12:14 Ʉbenita Pedrore jápiarĩ, coreóvarĩ, pare torojʉrejacod̶a õ. Que baru cúyarĩ copainʉrejacod̶a põevai cʉritucubʉi cojedeca, jedevacobede voabecova cãreja. Ina jẽniaivʉre torojʉco arejacod̶a õ: —Jedevacobei cʉbi Pedro, arejacod̶a õ. Ʉbenita jʉ abevʉ ṍre, arejaimad̶a na:
ACT 12:15 —Ãrʉmecobu mʉ, arejaimad̶a. Ʉbenita parʉrõreca: —Jãvetamu. Jápiajarã yʉre. Jedevacobei cʉbi Pedro, arejacod̶a ṍcapũravʉ. Ina cójijivʉ arejaimad̶a ṍre: —Ʉ̃́recabe Pedro bácʉi decocʉ, mi jápiaimʉ, arejaimad̶a na.
ACT 12:16 Aru ne nópe yávaiyedeca, Pedrocapũravʉ dajocabecʉva órejayʉ barejámed̶a ʉ̃ cãreja. Quénora apevʉ nácavʉ jedevacobede voaivʉ, Pedrore jã́ivʉ, cuecumarejaimad̶a na.
ACT 12:17 Pedro cʉ̃rami ecorĩ, ʉ̃i pʉrʉque jã́d̶ovari, bi aicõjeni, coyʉrejamed̶a náre caiye iye Jʉ̃menijicʉi d̶aiye báquede jaetovacʉyʉ ʉ̃́re ãmeina teivʉre jẽni jacoiñamine jocarĩ. —Iye ji coyʉiyede Santiago, Jesúi yócʉre, máre coyʉjarã mʉja, aru caivʉ apevʉ Jesúre jʉ aipõevare máre, arejamed̶a náre Pedro. Náre yávarĩ bʉojarĩ, Pedro etarejamed̶a diñamine jocarĩ, nʉcʉyʉ apenoita.
ACT 12:18 Cõmiáijãravʉ miad̶áe tʉiyede ina ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami churarava pare jidʉrivʉ cãrijinejaimad̶a na. Jẽniari jã́ivʉ barejáimad̶a ne bajumia: —¿Ã́ri cʉri Pedro? ¿Aipe tedica ʉ̃? arejaimad̶a.
ACT 12:19 Herodes churaravare voicõjenidurejamed̶a Pedrore. Ʉbenita eabedejaimad̶a ʉ̃́re. Que baru Herodes jẽniari jã́rejamed̶a ina churaravare ne majiéde Pedroi borore. Aru boarĩ́ jarʉvaicõjenejamed̶a náre, Pedro ʉ̃i dupini nʉiye boje náre jocarĩ. No yóboi, Herodes ẽmenejamed̶a Judea ãmicʉrõre jocarĩ, cʉcʉyʉ Cesarea ãmicʉriĩmaroi.
ACT 12:20 Ʉ̃i cʉede noi, pare jararejamed̶a ñai Herodes Tiro aru Sidón ãmicʉriĩmaroacavʉre máre. Que baru apevʉ diĩmaroacavʉ cójijidejaimad̶a, cãrijimene d̶aiyʉrãjivʉ Herodede. Diĩmaroacavʉ ĩni bojed̶aivʉ barejáimad̶a ne ãrajiyede Herodei jaboteinoi. Que baru maucʉvaiyʉbedejaimad̶a ʉ̃́re. Mamarʉmʉre coyʉrãnʉrejaimad̶a Blastore, jẽniarajivʉ ʉ̃i cad̶atequinore náre. Ñai Blasto Herodei cʉ̃ramine coreipõecʉ barejámed̶a. Ne coyʉiyede jápiayʉ, ne jẽniaiyede jʉ ayʉ, cad̶ateiyʉrejamed̶a náre. Ʉ̃i cad̶ateiyeque, cójijini, nʉrajivʉ barejáimad̶a Herodes yebai, jẽniarajivʉ ʉ̃i cãrijimene d̶aquiyepe aivʉ náre.
ACT 12:21 Que baru cũinájãravʉ, Herodes ʉ̃i beoijãravʉi, ʉ̃i meacaje jabocʉi doicajede dorĩburu yóboi, ne cójijinoi nʉri, jabocʉi dobarõra dobarĩ, yávarejamed̶a náre joe ñai Herodes.
ACT 12:22 Aru yávarĩburu yóboi, caivʉ ina cójijivʉ, yópe arĩ, cod̶oboboivʉ barejáimad̶a: —¡Jʉ̃menijicʉi yávaiyepe yávaibi ʉ̃! Yávabebi ʉ̃mʉpe. ¡Jʉ̃menijicʉi yávaiyepe yávaibi ʉ̃! cod̶oboborĩ arejaimad̶a na.
ACT 12:23 Maumejiena Jʉ̃menijicʉi daroimʉ, cũinácʉ ángele, pare ijino jídejamed̶a Herodede, “Yʉ máre ʉ̃mʉrecabu. Jʉ̃menijicʉ ãmevʉ yʉ” ʉ̃i arĩ coyʉbe boje ina põevare. Que teni júva ne ãimʉ yaidéjamed̶a ʉ̃, Herodes bácʉ.
ACT 12:24 Ʉbenita apevʉ põeva obedivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne coyʉiyede jápiarĩ, jʉ arejaimad̶a diede. Caijãravʉa apevʉ ne jʉ aiyede pʉeno baju obedivʉ jʉ aivʉ nʉrejaimad̶a.
ACT 12:25 Bernabé aru Saulo ne jíniburu yóboi iye tãutʉrare jʉ aivʉre coreipõevare, copainʉrejaimad̶a Jerusalén ãmicʉriĩmarore jocarĩ. Aru Juan Marcore nʉvarejaimad̶a náque Antioquía ãmicʉriĩmaroi.
ACT 13:1 Antioquía ãmicʉriĩmarocavʉ Jesúre jʉ aivʉ jẽneboi cʉrejaimad̶a apevʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉivʉ aru põevare bueivʉ máre. Na marejáimad̶a Bernabé; aru Simón, ãmidoimʉ mácʉ ñemicʉ; aru Lucio, Cirene ãmicʉriĩmarocacʉ; aru Manaén, Herodei bʉcʉóvaimʉ mácʉ jʉed̶ocʉ cãreja; aru Saulo máre. (Ñai Herodes Galileacavʉ ne jabocʉ barejaquémavʉ.)
ACT 13:2 Cũinájãravʉ ina bueipõeva mearore jívʉ barejáimad̶a Jʉ̃menijicʉre. Aru ãmenejaimad̶a ãiyede, ne me jẽniarajiyepe aivʉ ʉ̃́re. Ne nópe d̶aiyedeca, ñai Espíritu Santo arejamed̶a náre: —Javede beocacʉ yʉ Bernabéde aru Saulore máre, ne memecarãjiyepe ayʉ yʉre. Que baru caride jarojarã náre yʉre memecarãjivʉre, arejamed̶a ñai Espíritu Santo.
ACT 13:3 Que teni cojedeca jẽniarejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre ãmevʉva ãiyede. Bernabéde aru Saulore máre ne jipobʉrã tʉorĩburu yóboi ne pʉrʉáque, jã́d̶ovarajivʉ ne memeino bʉiyede, jarorejaimad̶a náre.
ACT 13:4 Ñai Espíritu Santo nʉicõjenejamed̶a ina pʉcarãre Seleucia ãmicʉriĩmaroi. Noi jiad̶ocũ ʉracũi jaturĩ nʉrejaimad̶a pʉ Chipre ãmicʉrijiavʉita.
ACT 13:5 Earejaimad̶a Salamina ãmicʉriĩmaroi. Judíovai cójijiñamiai nʉri, ecorĩ coyʉrejaimad̶a Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Aru Juan Marcos náre yóvayʉ barejámed̶a, cad̶atecʉyʉ náre.
ACT 13:6 Caino no jiavʉre vainí, nʉri earejaimad̶a na Pafos ãmicʉriĩmaroi. Noi copʉrejaimad̶a cũinácʉ judíore, ʉ̃i ãmiá Barjesús. Ñai Barjesús “Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉbu yʉ”, are cuyʉ barejámed̶a. Ʉbenita borocʉcʉ barejámed̶a. Quénora yaviéde d̶ayʉ barejámed̶a ʉ̃.
ACT 13:7 Ʉ̃i yóvaimʉ marejámed̶a no jiavʉcavʉi jabocʉ, ʉ̃i ãmiá Sergio Paulo. Ñai jabocʉ me majicʉ barejámed̶a ʉ̃. Jápiaiyʉrejamed̶a Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Que baru cuturejamed̶a Bernabéde aru Saulore máre ʉ̃i yebai, ne coyʉrãjiyepe ayʉ diede ʉ̃́re.
ACT 13:8 Ʉbenita ñai yavié d̶aipõecʉ, ʉ̃i ãmiá griego ãmicʉricamua yávaicamuaque Elimas, maucʉvarejamed̶a náre. Ʉbenidurejamed̶a ñai jabocʉre ʉ̃i jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne.
ACT 13:9 Dinʉmʉre Saulo me jã́rejamed̶a ñai yavié d̶aipõecʉre. Saulovacari barejámed̶a Pablo ʉ̃i ãmiá. Ñai Espíritu Santo d̶aicõjenejamed̶a Pablore. Que baru ñai yavié d̶aipõecʉre me jã́ri arejamed̶a ʉ̃́re:
ACT 13:10 —¡Mʉ, abujuvai jabocʉpe d̶are cuivʉ mʉ! Cainʉmʉa maucʉvacʉtamu mʉ ina mearo d̶aivʉre. No mearore ʉbevʉ mʉ. Cainʉmʉa ãmecʉbu mʉ. Borocʉcʉtamu mʉ. Jʉjovaivʉ apevʉre. Cainʉmʉa meyuyarĩ ávaivʉ mʉ, “Jãve ãmevʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye”. Yópe ávaivʉ mʉ põevare, ne jʉ abenajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede.
ACT 13:11 Jã́jacʉ. Caride Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶aquijibi mʉre mi ãmeina teiye boje. Jã́ri eabequijivʉ mʉ. Apejãravʉa aviá ʉ̃i miad̶áene jã́mequijivʉ mʉ, arejamed̶a Pablo. Cũiná jã́re eabedejamed̶a Elimas. Que baru curĩdurĩ voyʉ barejámed̶a apecʉre, ʉ̃́re nʉvacʉyʉ ʉ̃i pʉrʉque.
ACT 13:12 Aru ñai jabocʉ iyede jã́ñʉ, jʉ arejamed̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Que baru pare cuecumarejamed̶a iye ne bueiyede Jesúrã.
ACT 13:13 No yóboi, Pablojã jiad̶ocũ ʉracũi jaturĩ Pafos ãmicʉriĩmarore jocarĩ nʉrejaimad̶a Perge ãmicʉriĩmaroi jia ʉrad̶a apedʉvei, Panfilia ãmicʉrijoborõi. Dinʉmʉ Juan Marcos dajocarejamed̶a náre, copainʉcʉyʉ Jerusalén ãmicʉriĩmaroi.
ACT 13:14 Ʉbenita Pablojã nʉrejaimad̶a Perge ãmicʉriĩmarore jocarĩ. Earejaimad̶a Antioquía ãmicʉriĩmaroi, Pisidia ãmicʉrijoborõi. Noi judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi, judíovai cójijiñami nʉri, ecorĩ, dobarejaimad̶a na, Pablojã.
ACT 13:15 Apecʉ jã́ri borotedejamed̶a Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre aru cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevacacʉ bácʉ ʉ̃i toivaiye báquede máre. Ʉ̃i jã́ri boroteniburu yóboi, ina cójijiñamine coreipõeva darorejaimad̶a apecʉre Pablojã yebai, ʉ̃i jẽniari jã́quiyepe aivʉ náre: —Mʉja, jívʉ, ¿yávaiyʉrãrʉ mʉja ina põeva yore cʉrivʉre, cad̶atenajivʉ náre? Yávaiyʉrivʉ baru, coyʉjarã caride, arejamed̶a ne daroimʉ mácʉ Pablojãre.
ACT 13:16 Que baru Pablo nacajari, ʉ̃i pʉrʉque jã́d̶ovari ne bi arãjiyepe ayʉ, coyʉrĩ bʉ́rejamed̶a náre. —Mʉja, jívʉ, Israecavʉ, aru judíova ãmevʉ mearore jívʉ Jʉ̃menijicʉre máre, jápiajarã ji coyʉiyede.
ACT 13:17 Ñai Jʉ̃menijicʉ, Israecavʉ maje mearore jímʉ, beorejaquemavʉ majeñecuva mácavʉre, judíovare. Obedicũpuruvarejaquemavʉ na mácavʉre ne cʉe báquede apevʉpe apejoborõi, Egipto ãmicʉrijoborõi. Ʉ̃i ʉrarõ parʉéque nʉvarejaquemavʉ na mácavʉre Egipto ãmicʉrijoborõre jocarĩ.
ACT 13:18 Napinejaquemavʉ na mácavʉre cuarenta paiʉjʉa baju ne cʉede cãreja põecʉbenoi.
ACT 13:19 Bíjaroyʉ bácʉ siete paiyajuboare, Canaán ãmicʉrijoborõcavʉre, jídejaquemavʉ no joborõre ʉ̃i põeva mácavʉre.
ACT 13:20 Que teni Jʉ̃menijicʉ jabotede d̶arejaquemavʉ obedivʉ jabova ʉ̃i põeva mácavʉre cuatrocientos cincuenta paiʉjʉareca pʉ ñai ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ Samuel bácʉ ʉ̃i jaboteiyeta.
ACT 13:21 ’Aru Israecavʉ bácavʉ ne jẽniaiyede Samuel bácʉre, “Epejacʉ jabocʉre ñʉjare” ne aiyede, Jʉ̃menijicʉ jabotede d̶arejaquemavʉ Saúl bácʉre, Cis bácʉi mácʉre, Benjamín mácʉi yajubocacʉre, ʉ̃i jabotequiyepe ayʉ na mácavʉre. Aru Saúl bácʉ jabotedejaquemavʉ na mácavʉre cuarenta paiʉjʉa baju.
ACT 13:22 Dinʉmʉmia Jʉ̃menijicʉ jaboteicõjemenejaquemavʉ Saúl bácʉre. Quénora jabotede d̶arejaquemavʉ David bácʉre. Yópe arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ: “Davique, Isaí mácʉque, torojʉvʉ yʉ. Ji d̶aicõjeiyepedeca d̶acʉyʉme ʉ̃”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
ACT 13:23 ’Aru cũinácʉ David bácʉi pãramenacacʉre, Jesúre, daroquemavʉ Jʉ̃menijicʉ, ʉ̃i mead̶aquiyepe ayʉ Israecavʉre. Que teni Jʉ̃menijicʉ d̶aquemavʉ yópe ʉ̃i jipocamia aiye báquepedeca.
ACT 13:24 Ʉbenita Jesús ʉ̃i daquiye jipocai, Juan Bautista bácʉ coyʉámed̶a caivʉ Israecavʉre. “Chĩori dápiajarã mʉja mʉje ãmeina teiyede. Oatʉvajarã mʉje d̶aiyede, Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i ãrʉmetequiyepe aivʉ diede. Aru jã́d̶ovajara mʉja Jʉ̃menijicʉre ocoque”, ámed̶a Juan Bautista bácʉ.
ACT 13:25 Ʉ̃i memeinore bʉojare nʉñʉ, Juan Bautista bácʉ ámed̶a põevare: “Mʉja dápiaivʉbu yʉre mʉje coreimʉpe, ʉbenita yʉ ãmevʉ ñai mʉje coreimʉ. Dacʉyʉme ji yóboi cũinácʉ, ji pʉeno parʉcʉ. Ʉ̃́recabe meacʉ baju caivʉ pʉeno. Que baru ʉ̃́re cad̶ateni bʉojabevʉ yʉ. Bʉojabevʉ yʉ oarĩ nacachini duayʉ ʉ̃i cʉraidoa bʉoimeare”, ámed̶a Juan Bautista bácʉ.
ACT 13:26 ’Mʉja, jívʉ, Abraham mácʉi pãramena, aru judíova ãmevʉ mearore jívʉ Jʉ̃menijicʉre máre, majareca Jʉ̃menijicʉ daroibi ʉ̃i yávaiye méne, maje meatenajiyepe ayʉ.
ACT 13:27 Ʉbenita ina Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉ aru ne jabova máre coreóvabetequemavʉ ñai Jesúre náre mead̶aipõecʉre. Ne boaicõjeiyede ʉ̃́re d̶aquemavʉ yópe ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquepe, diede jã́ri boroteivʉvacari ne jabʉóvaijãravʉai sábadoa coapa. Ʉbenita ne boarĩ́ jarʉvaicõjeiyede Jesúre, vaiquémavʉ caiye yópe ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquepedeca.
ACT 13:28 Jesús ʉ̃i ãmeina teiye cʉbedeca, quénora Pilatore boarĩ́ jarʉvaicõjeimad̶a ʉ̃́re.
ACT 13:29 Aru ʉ̃́re d̶arĩburu yóboi yópe ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquepedeca ʉ̃i borore, apevʉ ʉ̃ mácʉre jocʉcʉjaravede jõd̶avari, ĩni, cʉ̃racobei jarʉvaimad̶a na.
ACT 13:30 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ nacovaquemavʉ ʉ̃́re yainore jarʉvarĩ.
ACT 13:31 Obedijãravʉare ina ʉ̃i yóvaimara mácavʉ jã́imad̶a ʉ̃́re. Na mateima yóvaivʉ bácavʉ ʉ̃́re jipocamia ʉ̃i nʉiyede Galilea ãmicʉrijoborõre jocarĩ pʉ Jerusalén ãmicʉriĩmaroita. Aru caride ina jã́ivʉ bácavʉ coyʉivʉbu Israecavʉre ne majiéde Jesúre.
ACT 13:32 ’Aru ñʉjacapũravʉ coyʉrãdaivʉbu mʉjare iye Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Jʉ̃menijicʉ “Mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjepãramena márajivʉre”, arejaquemavʉ judíovai ñecuva mácavʉre. Aru Jʉ̃menijicʉ nacovañʉ mácʉ Jesúre yainore jarʉvarĩ, d̶acaquemavʉ majare, judíova bácavʉi pãramenare aru judíova ãmevʉre máre, yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Yópe toivarejaquemavʉ apeno toivaino mácarõ Salmo ãmicʉrõi Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquede Jesúrã: “Jímacʉrecabu mʉ. Caride caivʉ ne jápiaiyede yʉ́vacari jaboteicõjeivʉ mʉre”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Jesúre.
ACT 13:34 Apeno toivaino mácarõi Jʉ̃menijicʉ arĩ coyʉrejaquemavʉ ʉ̃i nacovaquiyede Jesúre yainore jarʉvarĩ, ʉ̃i bajure pojebequiyepe ayʉ. “Jãve mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjareca yópe ji aiye báquepedeca David bácʉre”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
ACT 13:35 Aru apeno toivaino mácarõ máre, Salmo ãmicʉrõi, ãñʉ toivaipõecʉ bácʉ arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre: “Pojeicõjemecʉbu mʉ ji bajure, ji meacʉ baju boje, aru ji memecaiye boje mʉre”, arejaquemavʉ.
ACT 13:36 David bácʉcapũravʉ d̶arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe ʉ̃i cʉe báquede ijãravʉi. Que d̶arĩ bʉojarĩ, yaidéjaquemavʉ. Aru jarʉvarejaquemavʉ ʉ̃i baju bácarõre ʉ̃i ñecuva mácavʉ yebai cʉ̃racobei, aru ʉ̃i baju bácarõ pojedejaquemavʉ.
ACT 13:37 Ʉbenita Jesúvacari, Jʉ̃menijicʉi nacovaimʉ mácʉ yainore jarʉvarĩ, pojebetequemavʉ ʉ̃.
ACT 13:38 ’Mʉja, jívʉ, jãve majijarã mʉja ñʉje coyʉiyede mʉjare Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne, ʉ̃i ãrʉmetequiyepe aivʉ ãmeina teiyede, Jesús ʉ̃i yaiye báque boje majare boje. Majijarã. “Mi ãmeina teiye cʉbevʉ”, acʉyʉme Jʉ̃menijicʉ caivʉ ina jʉ aivʉre Jesúre. Ʉbenita põeva ne d̶aiyʉru Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, “Mi ãmeina teiye cʉbevʉ”, abecʉyʉme náre.
ACT 13:40 Que baru me d̶ajarã mʉja, vaibéquiyepe aivʉ mʉjare yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepe ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre:
ACT 13:41 Jã́jara mʉja, jʉ abeni yʉrivʉ ji yávaiyede. Yʉre jã́ri cõenínajaramu mʉja. Ji d̶aquiyede jidʉjarã mʉja. Yainí bíjarãjaramu mʉja. Mʉje cʉrijãravʉare põeva ne d̶arĩ majibede d̶acʉyʉmu yʉ. Ʉbenita jʉ abejebu mʉja, apecʉ ʉ̃i coyʉru mʉjare ji d̶aiyede. Apecʉ ʉ̃i coyʉiyedeca aipe aiyʉrõre ji d̶aiyede, jʉ abejebu mʉja cãreja, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ mʉjare, arejamed̶a Pablo náre.
ACT 13:42 Arĩ bʉojarĩ, Pablojã ne etaiyede judíovai cójijiñamine jocarĩ, judíova ãmevʉcavʉ jẽniarejaimad̶a náre ne copaidarãjiyede apesumana judíovai jabʉóvaijãravʉi, ne coyʉrãjiyepe aivʉ pʉeno baju iye yávaiye méne.
ACT 13:43 Obedivʉ põeva, judíova aru judíova ãmevʉ mearore jívʉ Jʉ̃menijicʉre, ne etaiyede cójijiñamine jocarĩ cujurejaimad̶a Pablore aru Bernabéde máre ne nʉiyede. Que teni ina Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara coyʉivʉ barejáimad̶a ina põevare parʉrõreca, ne dajocabenajiyepe aivʉ ne coreinore Jʉ̃menijicʉi mearo bojecʉbeno ʉ̃i d̶acaquiyede náre.
ACT 13:44 Aru apesumana judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi, obedivʉ põeva diĩmarocavʉ cójijidejaimad̶a, jápiarãjivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne.
ACT 13:45 Ʉbenita apevʉ judíovacapũravʉ, ne jã́iyede caivʉ ina obedivʉ põevare cójijivʉre, pare jorojĩnejaimad̶a na. Que baru copʉ arejaimad̶a Pablo ʉ̃i coyʉiyede. Aru ãmecororejaimad̶a ʉ̃́re.
ACT 13:46 Ʉbenita Pablo aru Bernabécapũravʉ jidʉbevʉva pʉeno baju parʉrõque arejaimad̶a: —Mamarʉmʉre jaʉvʉ ñʉjare ñʉje coyʉiye Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne mʉja, judíovare. Ʉbenita mʉja jápiaiyʉbevʉ diede. Que baru mʉje cʉvaiyʉbe boje jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre dajocaivʉbu mʉjare. Caride coyʉrãnʉivʉbu iye yávaiye méne ina judíova ãmevʉre.
ACT 13:47 Que teni d̶arãjivʉbu ñʉja yópe Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquepe, arejaimad̶a. Yʉ jaroivʉ mʉre yópe pẽoinope caivʉ ina põeva judíova ãmevʉre, ne jʉ arãjiyepe ayʉ ji yávaiye méne, mead̶acʉyʉ náre, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
ACT 13:48 Ina judíova ãmevʉ jápiaivʉ iyede, torojʉrivʉ “Jʉ̃menijicʉi yávaiye me bajutamu”, arejaimad̶a. Nácavʉ, Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉ cʉvarãjivʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, jʉ arejaimad̶a na Jesúre.
ACT 13:49 Aru caino dijoborõre apevʉ põeva obedivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne jápiarĩ, jʉ arejaimad̶a diede. Que teni pʉeno baju obedivʉ jʉ aivʉ nʉrejaimad̶a.
ACT 13:50 Ʉbenita nócavʉ judíova maucʉvare d̶arejaimad̶a diĩmarocavʉ, ʉ̃mʉva parʉrivʉre aru nomiva judíova ãmevʉ põeva ne pued̶ainomivare máre, ne ñájine d̶arãjiyepe aivʉ Pablore aru Bernabéde máre. Que baru jaetovarejaimad̶a náre dijoborõre jocarĩ.
ACT 13:51 Dinʉmʉre Pablojã pʉpedejaimad̶a jobore náre jẽiyede ne cʉboba cãchinoi ne jã́iyede, ina põeva ne jápiaiyʉbe boje Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Que teni náre dajocarĩ nʉrejaimad̶a na Iconio ãmicʉriĩmaroi.
ACT 13:52 Ina Antioquía ãmicʉriĩmarocavʉ Jesúre jʉ aipõeva torojʉrejaimad̶a. Aru ñai Espíritu Santo d̶aicõjenejamed̶a náre coapa.
ACT 14:1 Iconio ãmicʉriĩmaroi Pablo Bernabémaque ecorejaimad̶a judíovai cójijiñami, buenajivʉ nócavʉre. Aru buedejaimad̶a majiéque. Que baru obedivʉ põeva jʉ arejaimad̶a Jesúre, apevʉ judíova aru apevʉ judíova ãmevʉ máre.
ACT 14:2 Ʉbenita nócavʉ judíova Jesúre jʉ abevʉ maucʉvare d̶arejaimad̶a nócavʉ judíova ãmevʉre, ne ãmeina dápiarãjiyepe aivʉ Pablojãre.
ACT 14:3 Que baru Pablojã mautedejaimad̶a noi obedijãravʉa. Náre Jesús ʉ̃i cad̶ateiye boje, jidʉbevʉva coyʉivʉ barejáimad̶a parʉéque. Aru Jʉ̃menijicʉ parʉre d̶arejaquemavʉ náre, ne d̶arãjiyepe ayʉ põeva ne jã́mene aru ne d̶arĩ majibede máre. Que baru Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovarejaquemavʉ jãve ne coyʉiyede jíyede mearo bojecʉbenore Jesúre jʉ aipõevare.
ACT 14:4 Ʉbenita cũinátʉrʉ ne ũme dápiabedejaimad̶a na, diĩmarocavʉ. Apevʉ jʉ arejaimad̶a ina judíova ne coyʉiyede aru apevʉ jʉ arejaimad̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara ne coyʉiyede.
ACT 14:5 Dinʉmʉre ina judíova aru apevʉ judíova ãmevʉ máre coyʉrejaimad̶a jabovaque, yópe arĩ: “Ñájine d̶arãjarevʉ Pablojãre”, arejaimad̶a ne bajumia. Que arĩ, cʉ̃raboaque dʉvarĩ boaiyʉrĩdurejaimad̶a náre.
ACT 14:6 Pablojã coreóvaivʉ ne maucʉvarĩ dápiaiyede náre, dupini nʉrejaimad̶a apejoborõi. Cʉrejaimad̶a Licaonia ãmicʉrijoborõcaĩmaroai, Listra aru Derbe ãmicʉriĩmaroai, aru no joabenoquei máre.
ACT 14:7 Coyʉivʉ barejáimad̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne nócavʉre.
ACT 14:8 Listra ãmicʉriĩmaroi dobarejamed̶a cũinácʉ ʉ̃mʉ cuiye majibecʉ. Ʉ̃i cʉboba jiacʉbedejavʉ̃ya. Põetedejamed̶a ñai ʉ̃mʉ cuiye majibecʉ. Aru cainʉmʉa cubedejamed̶a ʉ̃.
ACT 14:9 Ʉ̃ jápiayʉ barejámed̶a Pabloi coyʉiyede. Pablo me cocoyʉ ʉ̃́re, coreóvarejamed̶a ñai ʉ̃mʉ jʉ ayʉre Jesús parʉcʉre, ʉ̃́re mead̶acʉyʉre.
ACT 14:10 Que baru Pablo me jã́ñʉ ʉ̃́re, arejamed̶a parʉrõreca: —Nacajajacʉ mi cʉbobaque nurié, arejamed̶a Pablo. Maumejiena biarárĩ, núri, vaivárĩ bʉ́rejamed̶a ʉ̃, cuiye majibecʉ bácʉ.
ACT 14:11 Ina obedivʉ põeva jã́ivʉ Pabloi d̶aiye báquede, cod̶oboborĩ bʉ́rejaimad̶a ne yávaicamuaque, Licaonia ãmicʉrijoborõcavʉ ne yávaicamuaque. Yópe arĩ, cod̶oboboivʉ barejáimad̶a na: —¡Jʉ̃menijina ʉ̃mʉvape ãrojarivʉ teni ẽmeni darĩ edad̶ama maje yebai! arejaimad̶a na.
ACT 14:12 Que baru arejaimad̶a Bernabéde, “Ʉ̃́recabe ñai jʉ̃menijicʉ ʉ̃i ãmiá Zeus”. Aru arejaimad̶a Pablore, “Ʉ̃́recabe ñai jʉ̃menijicʉ ʉ̃i ãmiá Hermes”. Que arejaimad̶a na Pablo ʉ̃i yávaiye boje Bernabé pʉeno.
ACT 14:13 Cũinád̶ami cʉ̃rami põeva ne torojʉede jíñami ñai Zeure cʉrejavʉ̃ya diĩmaro tʉrʉvai. Aru Zeui sacerdote davarejamed̶a oteivecʉvare aru cóvʉare máre diñami jedevacobe yebai. Ʉ̃ diĩmarocavʉque ina oteivecʉvare boarĩ́ juaiyʉrĩdurejaimad̶a na, mearore jínajivʉ Bernabéde aru Pablore máre.
ACT 14:14 Ʉbenita Bernabé aru Pablocapũravʉ jápiaivʉ põeva ne d̶aiyʉede, ne baju doicajeare tatorĩ jad̶evarejaimad̶a, põeva ne majinajiyepe aivʉ diede ʉbevʉre. Aru põeva jẽneboi cúyarĩ nʉri, cod̶oboborejaimad̶a na:
ACT 14:15 —¡Yópe d̶abejarã mʉja! ¡Jʉ̃menijina ãmevʉ ñʉja! Ñʉja máre mʉjape paivʉ põevatamu. Coyʉrãdaivʉbu Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne mʉjare, mʉje dajocarãjiyepe aivʉ mʉje mearore jíyede jʉ̃menijina ãmevʉre aru mʉje majinajiyepe aivʉ ñai Jʉ̃menijicʉ apʉcʉ cũinácʉva. Ñai Jʉ̃menijicʉ cʉed̶arejaquemavʉ cavarõre, joborõre, jia ʉrad̶are máre, aru caivʉ nócavʉre, noi cʉede máre.
ACT 14:16 Jipocai judíova ãmevʉ d̶aivʉ bácavʉreca ne baju ʉrõ coapa, Jʉ̃menijicʉ d̶aicõjeñʉ ãmenejaquemavʉ náre.
ACT 14:17 Ʉbenita cainʉmʉa Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovaimi mʉjare aipe ãrojacʉ ʉ̃i baju ʉ̃i d̶acaiyede mearore mʉjare. Que teni Jʉ̃menijicʉ ocare d̶acaibi cavarõre jocarĩ mʉjare. Aru bʉcʉre d̶acaibi mʉje oteiyede, mʉje cʉvarãjiyepe ayʉ ãiyede. Yapide d̶acaibi mʉjare ãiyeque. Aru torojʉre d̶acaibi mʉje ũmene, Pablo Bernabémaque arejaimad̶a.
ACT 14:18 Yópe arejaimad̶a, náre ne torojʉede oteivecʉvare juarĩ jíyʉe boje. Ʉbenita maiyójarejavʉ̃ya náre ne dajocaiyede.
ACT 14:19 Dinʉmʉre apevʉ judíova, Pisidia ãmicʉrijoborõcaĩmaroa Antioquía aru Iconio ãmicʉriĩmaroacavʉ earejaimad̶a diĩmaroi. Obedivʉ diĩmarocavʉre maucʉvare d̶arejaimad̶a na Pablojãre. Que teni Pablore ĩni, cʉ̃raboaque dʉvarĩ ʉ̃́re, “¿Yaiyʉ́ bárica?” arĩ jabʉborĩ jarʉvarejaimad̶a ʉ̃i baju bácarõre diĩmarore jocarĩ.
ACT 14:20 Ʉbenita no yóboi Jesúre jʉ aipõeva cójijini nʉivʉ ʉ̃i yebai, Pablo nacajari, copainʉrejamed̶a diĩmaroi. Cõmiáijãravʉre Bernabémaque nʉrejaimad̶a Derbe ãmicʉriĩmaroi.
ACT 14:21 Pablojã coyʉrejaimad̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne diĩmaroi. Aru obedivʉ põeva jʉ arejaimad̶a diede. No yóboi, copainʉrejaimad̶a Listra, Iconio, aru Antioquía ãmicʉriĩmaroai, Pisidia ãmicʉrijoborõcarõai.
ACT 14:22 Diĩmaroa coapa cad̶atedejaimad̶a Jesúre jʉ aipõevare, ne jʉ arãjiyepe aivʉ pʉeno baju parʉrõ aru ne dajocabenajiyepe aivʉ ne Jesúre jʉ aiyede máre. Arejaimad̶a diĩmaroacavʉre: —Caivʉ maja jʉ aivʉ Jesúre ñájinajivʉbu pare ijãravʉi, maje ecorãjiye jipocai Jʉ̃menijicʉi jaboteinore, arĩ buedejaimad̶a na.
ACT 14:23 Diĩmaroa coapa apevʉ ʉ̃mʉva Jesúre jʉ aivʉcavʉre beorejaimad̶a Pablo aru Bernabé máre, ne corenajiyepe aivʉ apevʉ Jesúre jʉ aipõevare, náque cójijivaivʉre. Que teni jẽniarejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre ãmevʉva ãiyede, ʉ̃i corequiyepe aivʉ ina ʉ̃́re jʉ aipõevare, aru ʉ̃i cad̶atequiyepe aivʉ náre. Que d̶arejaimad̶a Pablojã diĩmaroa coapa.
ACT 14:24 Dinʉmʉ Pisidia ãmicʉrijoborõre vainí, earejaimad̶a Pablojã Panfilia ãmicʉrijoborõi.
ACT 14:25 Noi Perge ãmicʉriĩmaroi coyʉrejaimad̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Coyʉrĩ bʉojarĩ, ẽmenejaimad̶a Atalia ãmicʉriĩmaroi.
ACT 14:26 Noi jiad̶ocũ ʉracũi jaturĩ, earãnʉrejaimad̶a Antioquía ãmicʉriĩmaroi cojedeca, mamarʉmʉ ne etaino mácarõi. Ne etarãjijãravʉ jipocamia, Jesúre jʉ aipõeva diĩmarocavʉ jẽniarejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i corequiyepe aivʉ ina ʉ̃́re memecaivʉre aru ʉ̃i cad̶atequiyepe aivʉ náre. Que arejaimad̶a, jẽniaivʉ Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i d̶acaquiyepe aivʉ mearore Pablojãre. Aru ne copaiyede noi cojedeca jave bʉojarejaimad̶a ne memeinore, Jʉ̃menijicʉi coreni cad̶ateiye báque boje náre.
ACT 14:27 Que baru Pablojã eaivʉ Antioquía ãmicʉriĩmaroi, cójijide d̶arejaimad̶a caivʉ Jesúre jʉ aipõevare, coyʉrãjivʉ náre caiye iye Jʉ̃menijicʉi cad̶ateiye báquede náre aru ʉ̃i mead̶aicõjeiye báquede ina judíova ãmevʉre, jʉ arãjivʉre Jesúre.
ACT 14:28 Aru Pablojã mautedejaimad̶a Jesúre jʉ aipõevaque noi obedijãravʉa.
ACT 15:1 Dinʉmʉre apevʉ ʉ̃mʉva ẽmenejaimad̶a Judea ãmicʉrijoborõre jocarĩ Antioquía ãmicʉriĩmaroi. Yópe arĩ, bueni bʉ́rejaimad̶a ina Jesúre jʉ aipõevare: —Mʉja ʉrivʉ baru Jʉ̃menijicʉi mead̶aquiyepe aivʉ mʉjare, buraicõjeiye jaʉvʉ mʉje cajede yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, arĩ buedejaimad̶a.
ACT 15:2 Pablo aru Bernabé máre jʉ abedejaimad̶a iye ne bueiyede. Que baru coyʉrĩdurejaimad̶a náre jãve ãmene. Ʉbenita ina Judeacavʉ jaraivʉ jápiaiyʉbedejaimad̶a Pablojãre. Que baru Jesúre jʉ aipõeva beorejaimad̶a Pablore aru Bernabéde, aru apevʉ Jesúre jʉ aivʉre máre, ne mʉri nʉrajiyepe aivʉ Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, jẽniari jã́rajivʉ diede Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare aru jʉ aivʉre coreipõevare máre.
ACT 15:3 Que baru ina Jesúre jʉ aivʉ jarorejaimad̶a náre. Vainí nʉri Fenicia aru Samaria ãmicʉrijoborõare, coyʉre cuivʉ barejáimad̶a nócavʉre ĩmaroa coapa apevʉ judíova ãmevʉ ne jʉ aiyede Jesúre. Iye borore jápiaivʉ bácavʉ nócavʉ Jesúre jʉ aipõeva ʉrarõ torojʉrejaimad̶a na.
ACT 15:4 Pablojã ne eaiyede Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, ina Jesúre jʉ aipõeva aru náre coreipõeva, aru Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara máre jacoyʉrejaimad̶a náre. Dinʉmʉ Pablojã coyʉrejaimad̶a náre caiye Jʉ̃menijicʉi d̶aiye báquede ne bueiye báquede ʉ̃i yávaiye méne.
ACT 15:5 Dinʉmʉre apevʉ Jesúre jʉ aivʉ, fariseo ãmicʉriyajubocavʉ, nacajari arejaimad̶a Pablojãre: —Ina judíova ãmevʉ ʉ̃mʉvare ne cajeáre buraicõjeiye jaʉvʉ aru d̶aiye jaʉvʉ náre caiye yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, arejaimad̶a ina fariseova.
ACT 15:6 Ne que arĩburu yóboi, ina Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara aru ina Jesúre jʉ aivʉre coreipõeva máre cójijidejaimad̶a, majinajivʉ diede.
ACT 15:7 Ne ʉrarõ coyʉrĩburu yóboi, Pedro nacajari arejamed̶a náre: —Mʉja, jívʉ, majivʉ mʉja javede Jʉ̃menijicʉ beoyʉ bácʉre yʉre mʉje jẽneboi, ji coyʉquiyepe ayʉ ʉ̃i yávaiye méne, judíova ãmevʉre, ne jápiarĩ jʉ arãjiyepe ayʉ.
ACT 15:8 Aru Jʉ̃menijicʉ, ñai majicʉ caivʉ ne dápiaiyede, jã́d̶ovaquemavʉ náre ʉ̃i copʉ etaimara mácavʉre ʉ̃i daroiyede náre ñai Espíritu Santore nopedeca majare ʉ̃i daroiye báquepe ʉ̃́re.
ACT 15:9 Que baru Jʉ̃menijicʉ copʉ etaibi caivʉre cũinátʉrʉ. Jã́imi náre, judíova ãmevʉre, nópe ʉ̃i jã́iyepedeca majare, judíovare. Que baru Jʉ̃menijicʉ ãrʉmeteibi ne ãmeina teiyede ne jʉ aiyede Jesúre.
ACT 15:10 ¿Aipe teni ʉbevʉrʉ̃ mʉja Jʉ̃menijicʉi d̶aiye báquede? Mʉja d̶aicõjeiyʉrivʉbu Jʉ̃menijicʉi jave d̶aicõjeme máquede. Mʉja d̶aicõjeiyʉrivʉbu Jesúre jʉ aipõeva judíova ãmevʉre pʉeno baju. Majeñecuva mácavʉ nópe d̶arĩ bʉojabedejaquemavʉ caiye iyede. Aru maja máre d̶arĩ bʉojabevʉ maja caiye iyede.
ACT 15:11 Nópe d̶abejarã. Maja coreóvaivʉ Jʉ̃menijicʉ mead̶ayʉre majare, Jesús ʉ̃i mearo d̶acaiye báque boje majare. Aru cũinátʉrʉ Jʉ̃menijicʉ mead̶ayʉbe judíova ãmevʉre máre, arejamed̶a Pedro.
ACT 15:12 Caivʉ ina cójijivʉ bi arejaimad̶a na. Dinʉmʉ Bernabé aru Pablo máre coyʉrejaimad̶a aipe põeva ne jã́mene aru ne d̶arĩ majibede máre Jʉ̃menijicʉi d̶are d̶aiye báquede náre judíova ãmevʉ jẽneboi. Aru caivʉ ina cójijivʉ me jápiarejaimad̶a ne coyʉiyede.
ACT 15:13 Coyʉrĩburu yóboi, Santiago, Jesúi yócʉ, yópe arĩ, yávarejamed̶a: —Mʉja, jívʉ, jápiajarã ji coyʉquiyede.
ACT 15:14 Simón Pedro coyʉibi mʉjare aipe d̶arĩ Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acarĩ bʉino mácarõre judíova ãmevʉre, aru aipe d̶arĩ beoino mácarõre apevʉ nácavʉre ʉ̃ jina márajivʉre.
ACT 15:15 Aru cũinátʉrʉ iye Pedro ʉ̃i coyʉiyepe toivarejaquemavʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ. Yópe Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ cũinácʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre ʉ̃i yávaiyede:
ACT 15:16 Yʉ Jʉ̃menijicʉtamu. No yóboi, copaidacʉyʉmu yʉ. Põevare yʉre mearore jíde d̶acʉyʉmu yʉ, yópe ne mearore jíye báquepe yʉre David bácʉi jaboteinʉmʉ mácarõre. David bácʉi pãramena mácavʉ ne jaboteino cũinotamu, nopedeca cũinád̶ami cʉ̃rami tʉiñamipe. Ʉbenita parʉre d̶acʉyʉmu yʉ cojedeca cũinácʉre népãramenacacʉ bacʉyʉ́re, ʉ̃i jabotequiyepe ayʉ bedióva yópe põeva mamad̶ami cʉ̃ramine ne d̶aiyepe tʉiñami mácarõquede.
ACT 15:17 Yópe d̶acʉyʉmu yʉ judíova ãmevʉre, ne vorãjiyepe ayʉ yʉre, ne jabocʉre.
ACT 15:18 Que teni caivʉ ji beoimara mácavʉ jína márajivʉtamu, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
ACT 15:19 ’Que baru yʉ dápiaivʉ yópe. Cãrijovamenajarevʉ maja ina judíova ãmevʉ jʉ aivʉre Jʉ̃menijicʉre.
ACT 15:20 Quénora toivarãjarevʉ paperayocare, d̶aicõjenajivʉ náre ne ãmenajiyepe aivʉ caiye ãiyede pẽpeimarare jíye báquede, ne d̶abenajiyepe aivʉ ãmeina d̶aiyede némarebʉcʉva ãmevʉque, ne ãmenajiyepe aivʉ ãimajiarʉa jive cʉede, aru ne ãmenajiyepe aivʉ jivede máre.
ACT 15:21 Yópe d̶aiye jaʉvʉ majare. Joe baju cainoa ĩmaroai caisumana coapa jabʉóvaijãravʉai, judíovai cójijiñamia nʉri, põeva jã́ri boroted̶ama Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre aru bued̶ama diede. Que baru ina jápiaivʉ bácavʉ jave majima na diede, arejamed̶a Santiago.
ACT 15:22 Caivʉ ina Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara, ina Jesúre jʉ aivʉre coreipõeva, aru caivʉ ina Jesúre jʉ aipõeva máre jʉ arejaimad̶a Santiago ʉ̃i coyʉiyede. Que baru beorejaimad̶a ne jẽneboi apevʉ ʉ̃mʉvare, jarorãjivʉ náre Pablo aru Bernabéque Antioquía ãmicʉriĩmaroi, ne nʉvarajiyepe aivʉ diyoca paperayocare. Que baru beorejaimad̶a pʉcarã nácavʉ jabovare. Cũinácʉ ʉ̃i ãmiá Judas, ʉ̃́vacari Barsabás ãmicʉrejamed̶a. Aru apecʉ Silas ãmicʉrejamed̶a.
ACT 15:23 Ne jaroiyocaque yópe arejaimad̶a: “Ñʉja, Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara aru Jesúre jʉ aivʉre coreipõeva máre meaicõjeivʉbu mʉjare, ñʉjevʉre, judíova ãmevʉ Jesúre jʉ aipõeva Antioquíacavʉre, Siriacavʉre, aru Ciliciacavʉre.
ACT 15:24 Jápiaivʉbu ñʉja apevʉ ñʉje cójijinocavʉre nʉivʉre mʉje yebai, ne buenajiyepe aivʉ mʉjare mʉje cajeáre buraicõjeiye jaʉrõre yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. Ʉbenita ñʉja jarobetecarã náre. Que baru chĩoivʉbu ñʉja ne cãrijovaiyede mʉjare ne bueiyeque.
ACT 15:25 Que baru cójijivʉbu ñʉja cũinátʉrʉ ñʉje ũme, beorãjivʉ apevʉ ñʉjacavʉre, ne jã́ranʉrajiyepe aivʉ mʉjare. Dad̶ama ina ñʉje jaroimara Bernabé aru Pabloque máre, maje ʉmaraque.
ACT 15:26 Põeva ne boaiyʉrĩduimara ne Jesúre memecaiye boje, aru ñʉje jaroimara, ne ãmiá Judas aru Silas máre, coyʉrãjarama mʉjare nópe ñʉje toivaiyepedeca diyocare.
ACT 15:28 Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santo ñʉjare toivaicõjeimi mʉjare. Aru me jʉ aivʉbu ñʉja iye ʉ̃i cõjeiyede, d̶aicõjemenajivʉ ʉrarõ maiyójarõ d̶aicõjeinore. Quénora yópe d̶aicõjeivʉbu mʉjare:
ACT 15:29 Caiye ãiyede pẽpeimara mácavʉ ne jíno mácarõre ãmejara. Aru jivede ãmejara. Ãimajiarʉa jive cʉede máre ãmejara. Aru d̶abejarã ãmeina d̶aiyede apevʉque mʉjemarebʉcʉva ãmevʉque. Nópe d̶aivʉ baru, mearo d̶arãjaramu mʉja. Quénoramu”, arĩ toivarejaimad̶a na.
ACT 15:30 Ina ne jaroimara mácavʉ ẽmenejaimad̶a Antioquía ãmicʉriĩmaroi. Na eaivʉ noi, cójijovarejaimad̶a caivʉ ina Jesúre jʉ aipõevare. Aru jídejaimad̶a náre diyoca paperayocare.
ACT 15:31 Ne jã́ri boroteiyede diyocare, iye toivaiye báque pare cad̶atedejavʉ̃ya náre. Que baru torojʉrejaimad̶a na.
ACT 15:32 Judas aru Silas máre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉipõeva marejáimad̶a na. Que baru ina pʉcarã pare buedejaimad̶a nócavʉre, náre cad̶atenajivʉ, aru pʉeno baju parʉre d̶arãjivʉ náre ne ũmei.
ACT 15:33 Obedijãravʉa mautedejaimad̶a ina pʉcarã nore. Aru bueniburu yóboi, nócavʉ Jesúre jʉ aivʉ jacopaiyovarĩ jarorejaimad̶a ina coyʉipõevare ne daino mácarõi. “Me nʉjara mʉja cãrijimevʉva”, arejaimad̶a náre.
ACT 15:34 Ʉbenita Silas mautedejamed̶a noi, Antioquía ãmicʉriĩmaroi.
ACT 15:35 Pablo Bernabémaque máre mautedejaimad̶a obedijãravʉa nore. Bueivʉ barejáimad̶a aru Jesús ʉ̃i yávaiye méne coyʉivʉ barejáimad̶a na apevʉ obedivʉque.
ACT 15:36 Obedijãravʉa yóboi, Pablo arejamed̶a Bernabéde: —Jã́rica, jã́ranʉrevʉ cojedeca maje bueimarare ĩmaroa coapa, maje bueino mácarõ Jesús ʉ̃i yávaiye méne, jã́muri aipe ne cʉede Jesúque, arejamed̶a Pablo.
ACT 15:37 Bernabé nʉvaiyʉrejamed̶a Juan Marcore máre.
ACT 15:38 Ʉbenita Pablocapũravʉ jʉ abedejamed̶a ʉ̃́re. Jipocamia Juan Marcos dajocarejamed̶a náre Panfilia ãmicʉrijoborõi. Que teni yóvabedejamed̶a náre pʉ ne memeinore bʉojaiyeta.
ACT 15:39 Que baru cũinátʉrʉ ne ũme cʉbedejaimad̶a na, Pablo Bernabémaque. Que baru coatedejaimad̶a ne baju. Bernabé Juan Marcomaque nʉrejaimad̶a jiad̶ocũ ʉracũque Chipre ãmicʉrijiavʉi.
ACT 15:40 Ʉbenita Pablo beorejamed̶a Silare, nʉcʉyʉ ʉ̃́que. Jesúre jʉ aipõeva “Jʉ̃menijicʉ coreni cad̶atejacʉrĩ mʉjare” ne arĩburu yóboi, nʉrejaimad̶a Pablo Silamaque.
ACT 15:41 Aru vaidéjaimad̶a Siria aru Cilicia ãmicʉrijoborõare. Buede cuivʉ barejáimad̶a Jesúre jʉ aipõevare, pʉeno baju parʉre d̶arãjivʉ náre ne ũmei.
ACT 16:1 Pablojã earejaimad̶a Derbe aru Listra ãmicʉriĩmaroai. Nore cʉrejamed̶a cũinácʉ Jesúre jʉ aipõecʉ, ʉ̃i ãmiá Timoteo. Jípaco, judíovacaco, Jesúre jʉ aipõeco barejácod̶a õ. Ʉbenita jípacʉ judío ãmenejamed̶a ʉ̃.
ACT 16:2 Listra aru Iconio ãmicʉriĩmaroacavʉ Jesúre jʉ aipõeva me jã́rejaimad̶a Timoteore.
ACT 16:3 Pablo nʉvaiyʉrejamed̶a ʉ̃́re náque. Ʉbenita nócavʉ judíova majidejaimad̶a Timoteoi pacʉ judío ãmecʉre. Que baru Pablo buraicõjenejamed̶a Timoteore ʉ̃i cajede, yópe judíovai d̶aicõjeiyepe.
ACT 16:4 Pablojã ne vaiyede ĩmaroa coapa buede nʉrejaimad̶a Jesúre jʉ aipõevare. Coyʉrejaimad̶a náre Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara aru Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉ Jesúre jʉ aivʉre coreipõeva ne d̶aicõjeiyede judíova ãmevʉre, ne d̶arãjiyepe aivʉ yópe ne cõjeiyepe.
ACT 16:5 Ne nópe teiyede Jesúre jʉ aipõeva majidejaimad̶a Jesús ʉ̃i yávaiyede pʉeno baju. Aru caijãravʉa apevʉ ne jʉ aiyede pʉeno baju obedivʉ jʉ aivʉ nʉrejaimad̶a na.
ACT 16:6 Ñai Espíritu Santo Pablojãre coyʉicõjemenejamed̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne Asia ãmicʉrijoborõi. Que baru vaidéjaimad̶a na Frigia aru Galacia ãmicʉrijoborõare.
ACT 16:7 Misia ãmicʉrijoborõ tʉrʉvai ne eaiyede, nʉiyʉrĩdurejaimad̶a Bitinia ãmicʉrijoborõi. Ʉbenita ñai Espíritu Santo nʉicõjemenejamed̶a náre nore.
ACT 16:8 Que teni Misia ãmicʉrijoborõi vainí, ẽmeni, earejaimad̶a Troas ãmicʉriĩmaroi.
ACT 16:9 Diñamimareca Pablo jã́rejamed̶a decoboainope cũinácʉ ʉ̃mʉ Macedonia ãmicʉrijoborõcacʉre, núcʉre, jẽniañʉre ʉ̃́re, “Dajacʉ Macedoniai, cad̶atejacʉ ñʉjare”, ayʉre Pablore.
ACT 16:10 (Lucas copʉrejaquemavʉ Pablojãre Troas ãmicʉriĩmaroi.) Que teni coreóvarejacarã Jʉ̃menijicʉ jarocʉyʉre ñʉjare, coyʉrãjivʉ Macedonia ãmicʉrijoborõcavʉre Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Que baru no decoboainore jã́riburu yóboi, cũiná mead̶arejacarã ñʉja, nʉrajivʉ ne joborõi.
ACT 16:11 Etarejacarã jiad̶ocũ ʉracũque Troas ãmicʉriĩmarore jocarĩ. Jatarejacarã nurié pʉ Samotracia ãmicʉrijiavʉita. Cõmiáijãravʉi jatarejacarã pʉ Neápolis ãmicʉriĩmaroi.
ACT 16:12 Nore jocarĩ, mái nʉrejacarã pʉ Filipos ãmicʉriĩmaroi. Javede Roma ãmicʉrõ jaborõcavʉ barejáimad̶a mamarʉmʉ d̶aivʉ diĩmarore. Aru põeva nore cʉrivʉ Roma ãmicʉriĩmarocavʉpe paivʉ barejáimad̶a na. Cũinárocarõ joborõcarõ Macedonia ãmicʉrijoborõcarõ aviá daino tʉrʉvacarõ marejávʉ̃ya no ĩmaro ʉrarõ. Obebejãravʉa cʉrejacarã noi.
ACT 16:13 Aru judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi, nʉrejacarã ĩmarore jocarĩ tuipãvai. Judíova cójijini cõmajidejaimad̶a, jẽniarajivʉ Jʉ̃menijicʉque noi. Que baru vorãnʉrejacarã cũináro ne jẽniainore. Apevʉ nomiva cójijivʉ barejáima tuipãvai. Náque dobarĩ, coyʉrejacarã náre Jesús ʉ̃i yávaiye méne.
ACT 16:14 Cũináco nácaco ñʉje coyʉiyede jápiad̶o, õi ãmiá Lidia, Tiatira ãmicʉriĩmarocaco barejácod̶a. Meacajea ñemijuaricajea cuitótecajeare bojed̶aipõeco barejácod̶a õ. Mearore jívarejacod̶a Jʉ̃menijicʉre. Que baru Jʉ̃menijicʉ jápiarĩ ad̶are d̶arejaquemavʉ ṍre.
ACT 16:15 Que teni õ aru õi cʉ̃ramicavʉ máre jã́d̶ovarejaima Jʉ̃menijicʉre ocoque. Dinʉmʉ yópe arĩ, cuturejaco ñʉjare õi cʉ̃rami: —Mʉja dápiaivʉ baru yʉre jãve jʉ ad̶ore Jesúre, cãradajarã ji cʉ̃rami, arejaco õ. Aru pare jecʉrejaco ñʉjare. Que baru mautedejacarã ñʉja õi cʉ̃rami.
ACT 16:16 Apejãravʉ ñʉje nʉiyede bedióva no jẽniainoi, copʉrejaco ñʉjare cũináco yebacaco, abujucʉ ʉ̃i ĩmamo. Aru õ cãcoé namʉód̶o marejáco ñai abujucʉ cʉe boje ṍre. Que teni õi jabova ĩ́vʉ barejáimad̶a ʉrarõ tãutʉrare, õi cãcoé namʉóiye boje põevare aipe vaiquíyede náre.
ACT 16:17 Ico yebacaco, yópe arĩ, cod̶oboborĩ are cuyo barejáco ñʉjara: —Ina ʉ̃mʉvarecabu memecaivʉ Jʉ̃menijicʉre, caivʉ pʉeno parʉcʉ bajure. Coyʉrãdaivʉ mʉjare aipe d̶arĩ Jʉ̃menijicʉ mead̶acʉyʉre mʉjare, ad̶o barejáco õ.
ACT 16:18 Obedijãravʉa nopedeca are cuyo barejáco. Ʉbenita pare cãrijovad̶o marejáco Pablore. Que baru copedini, arejame ñai abujucʉre: —Jesúi parʉéque cõjeivʉ mʉre, etajacʉ ṍre jocarĩ, arejame. Aru cũiná etarejaquemavʉ ṍre jocarĩ.
ACT 16:19 Que teni õi jabova coreóvaivʉ ne tãutʉra ĩmenajinora õi cãcoé namʉóiyeque, jẽnejaima Pablore aru Silare máre. Náre jabʉborejaima Roma ãmicʉrõ jaborõcavʉi jabova yebai tãibʉi.
ACT 16:20 Náre davaivʉ arejaima ina jabovare: —Ina ʉ̃mʉva judíovabu. Cãrijovad̶ama maje ĩmarocavʉre.
ACT 16:21 Bueivʉbu ne d̶arĩ cõmajiyede. Ʉbenita maja, Romacavʉ, yópe d̶arĩ bʉojabevʉ. Maje d̶aicõjeiye d̶aicõjemevʉ majare yópe ne bueiyepe, arejaima na.
ACT 16:22 Que arĩ, caivʉ põeva tãibʉi cʉrivʉ maucʉvarĩ bʉ́rejaima Pablojãre. Aru ina Romacavʉi jabova jad̶evaicõjenejaima Pablojãre ne doicajeare. Aru jara popeicõjenejaima náre jarad̶oque.
ACT 16:23 Ʉrarõ jara popeniburu yóboi, ina Romacavʉi jabova nʉvaicõjenejaima náre ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami. Parʉrõreca coreicõjenejaima ñai diñamine coreipõecʉre náre, ne dupini nʉmenajiyepe aivʉ.
ACT 16:24 Ne cõjeiyede jápiayʉ, ñai coreipõecʉ epedejamed̶a náre jẽni jacoiñami jívʉ baji. Aru ne cʉbobare tãiñorejamed̶a jocʉveaque.
ACT 16:25 Ñami corica joabeno baji Pablo aru Silas máre jẽniaivʉ barejáimad̶a Jʉ̃menijicʉque. Yʉriaivʉ, mearore jívʉ barejáimad̶a ʉ̃́re. Aru apevʉ bʉoimara náre jápiaivʉ barejáimad̶a.
ACT 16:26 Cũiná, joborõ cújidejavʉ̃ya pare. Aru diñami ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami máre cújidejavʉ̃ya pare. Que teni cũiná, caicobea diñami jedevacobea bajumareca vorejavʉ̃ya. Aru caivʉ ina bʉoimara ne bʉoimea tãumea cojod̶orĩ tʉrejavʉ̃ya náre.
ACT 16:27 Ñai coreipõecʉ coedarĩ, jedevacobea voaicobeare jã́ri, “Bʉoimara etarãma”, arĩ dápiarejamed̶a ʉ̃i baju. Que baru ʉ̃i boaicarovede duarĩ ĩni, boacʉ́yʉ barejámed̶a ʉ̃i bajumia. (Bʉoimʉ ʉ̃i etaru, ʉ̃́re coreyʉre ñájine d̶aicõjenejaquemavʉ bʉoimʉ mácʉi ñájinope.)
ACT 16:28 Ʉbenita Pablo cod̶oboborĩ bʉjiéque arejamed̶a: —Boabéjacʉ mi baju. Jã́jacʉ. Caivʉ ñʉja cʉvʉ yui, arejamed̶a Pablo.
ACT 16:29 Ñai coreipõecʉ davaicõjeñʉ pẽoinore, nore ĩni, cúyarĩ, Pablojã yebai ecorĩ, bidini, mori tʉrejamed̶a ne cʉboba yebai.
ACT 16:30 Nacajari, nʉvarejamed̶a Pablore aru Silare máre nore jocarĩ. Aru jẽniari jã́rejamed̶a náre: —Mʉja, ji jabova, ¿aipe d̶aji yʉ ji meatequinore? arejamed̶a ʉ̃.
ACT 16:31 Pablojã arejaimad̶a ʉ̃́re: —Jesucristore jʉ ajacʉ mʉ, mʉ aru mívʉ máre mead̶aimara marajiyépe ayʉ, arejaimad̶a.
ACT 16:32 Que arĩ, coyʉrejaimad̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne ʉ̃́re, aru caivʉ ʉ̃i cʉ̃ramicavʉre máre.
ACT 16:33 Dioramia, ñamimareca, ñai coreipõecʉ joarejamed̶a ne churiáre. Aru cũiná jã́d̶ovarejaimad̶a ʉ̃́re aru caivʉ ʉ̃ jivʉre máre Jʉ̃menijicʉre ocoque.
ACT 16:34 Pablore aru Silare máre nʉvarejamed̶a ʉ̃i cʉ̃rami. Jídejamed̶a ãiyede náre. Aru torojʉrejamed̶a ʉ̃ jivʉque, ʉ̃i jʉ aiye boje Jesúre.
ACT 16:35 Cõmiáijãravʉre javejĩnara ina Romacavʉi jabova churaravare jaetovaicõjenejaimad̶a Pablojãre.
ACT 16:36 Que teni ñai coreipõecʉ arĩdurejamed̶a Pablore: —Ji jabova yʉre jaetovaicõjema mʉjare. Que baru etajarã. Me nʉjara mʉja cãrijimevʉva, arĩdurejamed̶a.
ACT 16:37 Ʉbenita Pablocapũravʉ arejamed̶a ina churaravare: —Iye Roma ãmicʉrõ jaboteino d̶aicõjeiye ñájine d̶aicõjemevʉ Romacavʉre ne ãmeina teiyede jã́d̶ovaiyeta. Ñʉjavacari Romacavʉtamu ñʉja. Ʉbenita ñʉje ãmeina teiyede jã́d̶ovari bʉojabema ina jabova. Aru jã́d̶ovamevʉva diede, jara popeicõjema ñʉjare caivʉ põeva ne jã́iyede. Aru bʉoma ñʉjare. Que teniburuta, jaetovaiyʉma na ñʉjare yavenina. ¡Que ãmevʉ! Návacari darĩ jaetovajarãri ñʉjare yore jocarĩ, arejamed̶a Pablo.
ACT 16:38 Ina churarava ne coyʉiyede diede Romacavʉi jabovare, jidʉrejaimad̶a ina jabova, ne coreóvaiye boje Pablojã Romacavʉre.
ACT 16:39 Que baru ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami nʉri, arejaimad̶a Pablojãre: —Chĩoivʉbu ñʉja, ñʉje ãmeina d̶aiye báque boje mʉjare. Jẽniaivʉbu mʉjare. Ãrʉmetejarã diede, arejaimad̶a. Que arĩ, nʉvarejaimad̶a Pablojãre diñamine jocarĩ. Aru parʉrõreca jẽniaivʉ barejáimad̶a náre, ne etarãjiyepe aivʉ diĩmarore jocarĩ.
ACT 16:40 Que teni Pablo aru Silas máre etarejaimad̶a. Nʉrejaimad̶a Lidiai cʉ̃rami. Jã́ranʉri Jesúre jʉ aipõevare, coyʉrejaimad̶a, parʉre d̶arãjivʉ náre ne ũmei. Aru coyʉrĩburu yóboi, etarejaimad̶a na, Pablo aru Silas máre.
ACT 17:1 Pablojã vaidéjaimad̶a Anfípolis ãmicʉriĩmarore aru Apolonia ãmicʉriĩmarore máre. Aru earejaimad̶a Tesalónica ãmicʉriĩmaroi. Diĩmaroi cʉrejavʉ̃ya cũinád̶ami judíovai cójijiñami.
ACT 17:2 Noi Pablo nʉrejamed̶a yópe ʉ̃i d̶arĩ cõmajiyepe yóbecʉrisumanareca jabʉóvaijãravʉ sábadoi. Jʉ̃menijicʉi yávaiyeque buedejamed̶a nócavʉre.
ACT 17:3 Coyʉrejamed̶a náre Cristo ʉ̃i ñájiye báquede, aru ʉ̃i yaiye báquede, aru ʉ̃i nacajaiye báquede máre yainore jarʉvarĩ. Caiye iye vaiye báque Cristore jaʉrejavʉ̃ya, yópe Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉiye báquepe. Aru Pablo arejamed̶a náre: —Ñai Jesúvacari, ji coyʉimʉ, ʉ̃́recabe Cristo, Jʉ̃menijicʉi epeimʉ, arejamed̶a ʉ̃.
ACT 17:4 Apevʉ nácavʉ judíova aru obedivʉ judíova ãmevʉ mearore jívʉ Jʉ̃menijicʉre, aru apevʉ máre, obedivʉ nomiva jabova parʉrinomiva, jʉ arejaimad̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Aru yóvarejaimad̶a Pablojãre.
ACT 17:5 Ʉbenita apevʉ judíova jorojĩnejaimad̶a Pablojãre. Que baru cójijovarejaimad̶a obedivʉ ʉ̃mʉva ãmenare, tãibʉi núrivʉre, mememevʉre, aru cod̶oboborĩ, bʉjini, cúyarĩ cãrijovarejaimad̶a caivʉ diĩmarocavʉre, ne maucʉvarãjiyepe aivʉ Pablojãre. Ina judíova ne cójijovaimaraque nʉrejaimad̶a cũinácʉ ʉ̃mʉ, ʉ̃i ãmiá Jasón, ʉ̃i cʉ̃rami, Pablojã ne mauteiye boje ʉ̃́que. Vorĩdurĩ Pablojãre, davaiyʉrejaimad̶a náre jedevai. Cʉ̃ramine tatorĩ voarĩ, ecorejaimad̶a na.
ACT 17:6 Aru náre eabeni, jabʉborĩ Jasṍre aru apevʉ Jesúre jʉ aipõevare máre, davarejaimad̶a náre diĩmarocavʉi jabova yebai. Yópe arĩ, cod̶oboborejaimad̶a: —Pablojã cãrijovad̶ama põevare caino joborõi. Caride dad̶ama maje ĩmaroi.
ACT 17:7 Aru Jasón cʉicõjeimi náre ʉ̃i cʉ̃rami. Caivʉ ina pued̶abenama ñai Roma jaboteino jabocʉ ijãravʉcacʉ pʉeno baju parʉcʉre. Ʉ̃i d̶aicõjeiyepe d̶abenama na. Aru ad̶ama, “Apecʉ jabocʉ jaboteibi ñʉjare, ʉ̃i ãmiá Jesús”, arejaimad̶a ina obedivʉ põeva ne jabovare.
ACT 17:8 Apevʉ obedivʉ jápiaivʉ bácavʉ aru ina jabova máre, ne jápiaiyede diede, cãrijini jorojĩnejaimad̶a na.
ACT 17:9 Jícõjenejaimad̶a tãutʉrare Jasṍjare. Aru tãutʉrare ne jíniburu yóboi, jaetovarejaimad̶a náre.
ACT 17:10 Maumejiena ñemié tʉiyede nócavʉ Jesúre jʉ aipõeva jarorejaimad̶a Pablore aru Silare máre Berea ãmicʉriĩmaroi. Ne eaiyede nore, nʉrejaimad̶a judíovai cójijiñami.
ACT 17:11 Nócavʉ judíova Tesalónica ãmicʉriĩmarocavʉ judíova pʉeno meara, jápiaiyʉrejaimad̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Jãravʉa coapa bueivʉ barejáimad̶a Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. “¿Jãve márica die?” arĩ majiyʉrejaimad̶a nócavʉ Pablojã ne bueiyede.
ACT 17:12 Que baru obedivʉ nácavʉ jʉ arejaimad̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Ne jẽneboi cʉrejaimad̶a judíova ãmevʉ, nomiva parʉrinomiva aru ʉ̃mʉva parʉrivʉ máre.
ACT 17:13 Ʉbenita Tesalónica ãmicʉriĩmarocavʉ judíova jápiaivʉ bácavʉ Pablo ʉ̃i coyʉiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede Berea ãmicʉriĩmarocavʉre, nʉrejaimad̶a noi, cãrijini jorojĩnajivʉ obedivʉ põeva nócavʉre.
ACT 17:14 Maumejiena nócavʉ jʉ aipõeva jarorejaimad̶a Pablojãre jia ʉrad̶a ẽcarʉi. Ʉbenita Silas Timoteomaque mautedejaimad̶a Berea ãmicʉriĩmaroi.
ACT 17:15 Pabloi yóvaimara nʉrejaimad̶a ʉ̃́que pʉ Atenas ãmicʉriĩmaroi. Aru ne copainʉrajiye jipocai nore jocarĩ, Pablo náre coyʉicõjenejamed̶a Silare aru Timoteore máre, yópe arĩ: “Dajarãri ji yebai maumena”. No yóboi, copainʉrejaimad̶a Berea ãmicʉriĩmaroi.
ACT 17:16 Pablo ʉ̃i coreiyedeca Silare aru Timoteore máre ne earãjiyede, pare chĩorejamed̶a ʉ̃i jã́iye boje obedivʉ pẽpeimarare diĩmaroi.
ACT 17:17 Que baru yávare cuyʉ barejámed̶a judíovai cójijiñami judíovaque aru judíova ãmevʉ Jʉ̃menijicʉre mearore jívʉque, aru ina tãibʉi cójijivʉque.
ACT 17:18 Apevʉ bueivʉ Epicúreo bácʉi yávaiye báquede, ne yajubo epicúreo ãmicʉriyajubo, aru apevʉ bueivʉ Zenón mácʉi yávaiye báquede, ne yajubo estoico ãmicʉriyajubo, yávarĩ bʉ́rejaimad̶a na Pabloque. Apevʉ nácavʉ arejaimad̶a ne bajumia: —¿Aipe ayʉ barĩduidi ñai bueipõecʉ majibecʉ? arejaimad̶a. Aru apevʉ arejaimad̶a: —Bueyʉ bajʉbí apevʉ ne jʉ̃menijinare, arejaimad̶a. Yópe arejaimad̶a Pablo ʉ̃i bueiye boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne aru põeva ne nacajaiyede yainore jarʉvarĩ.
ACT 17:19 Que teni Pablore jẽni nʉvari ne cójijinoi Areópago ãmicʉrõ, arejaimad̶a ʉ̃́re: —Majiyʉvʉ ñʉja iye boro mamaene mi coyʉiyede.
ACT 17:20 Mʉ bueyʉbu ñʉje majibede cãreja. Que baru coreóvaiyʉvʉ aipe aino mi bueinore, arejaimad̶a Pablore.
ACT 17:21 Que baru caivʉ ina Atenas ãmicʉriĩmarocavʉ aru apenoacavʉ máre nore cʉrivʉ cainʉmʉa cójijivʉ barejáimad̶a, borotenajivʉ apevʉre ape boro mamaene ne jápiaino mácarõre aru jápiarãjivʉ apevʉ ne boro mamaene ne jápiabede cãreja.
ACT 17:22 Que teni Pablo núcʉ Areópago ãmicʉrõ cójijinoi, yópe arĩ, yávarejamed̶a ina cójijinocavʉre: —Mʉja, Atenacavʉ, jã́ivʉ yʉ mʉjare mearore jívʉre obedivʉ jʉ̃menijinare.
ACT 17:23 Ji vaiyede mʉje jʉ̃menijina cʉrõi, jã́vʉ yʉ cũináro jʉ̃menijinare jícaiyede juainore, yópe toivaiye cʉrõre nora: “Yo jícaiyede juainomu ñai jʉ̃menijicʉ ñʉje majibemʉre”, arĩ toivainomu. Ñai jʉ̃menijicʉ mʉje mearore jímʉre coreóvabevʉreca, ʉ̃́recabe ji coyʉimʉ mʉjare caride. Jʉ̃menijicʉtame ʉ̃.
ACT 17:24 Ʉ̃́vacari cʉed̶arejaquemavʉ ijãravʉre, caivʉ yócavʉre, aru yore cʉede máre. Que baru ʉ̃́vacari cavarõ mearocavʉre jabocʉ aru ijãravʉcavʉre máre jabocʉtame ʉ̃. Que teni ʉ̃́vacari cʉbebi cʉ̃ramia põeva ne d̶aiñamia jívʉi.
ACT 17:25 Aru põeva cad̶ateimʉ ãmemi Jʉ̃menijicʉ, ʉ̃́re caiye jaʉbe boje. Quénora ʉ̃́vacari apʉre d̶ayʉbe caivʉre, ũmene epeyʉbe majare, aru caiye jaʉéde máre jíyʉbe majare.
ACT 17:26 ’Mamarʉmʉre Jʉ̃menijicʉ cʉed̶arejaquemavʉ cũinácʉ põecʉre aru caivʉ põeva ijãravʉcavʉ, caiyajuboacavʉ, ʉ̃i pãramenatamu. Aru cʉma na caino joborõi. Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aiye baquiyé jipocai, majidejaquemavʉ ʉ̃ caiyajuboa põeyajuboare ne cʉrãjinore, aru ne põeteijãravʉre, aru ne yaijãravʉre máre.
ACT 17:27 Jʉ̃menijicʉ cʉed̶arejaquemavʉ põevare, maje vorĩ, earĩ, jʉ arãjiyepe ayʉ ʉ̃́re. Que baru Jʉ̃menijicʉ cʉbi joabejĩnoi maje yebai, majare coapa.
ACT 17:28 “Ʉ̃́vacari apʉre d̶ayʉbe majare, vaiváre d̶ayʉbe majare, aru cʉre d̶ayʉbe majare máre”, arejamed̶a apecʉ. Aru yópe apevʉ mʉjacavʉ toivaipõeva mácavʉ arejaimad̶a: “Jãve caivʉ maja Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aimaramu yópe ʉ̃i pãramenape”, arĩ toivarejaquemavʉ.
ACT 17:29 Que baru maja jãve Jʉ̃menijicʉi pãramenape paivʉ baru, dápiaiye bʉojabevʉ maja Jʉ̃menijicʉre ãrojacʉre yópe pẽpeimʉ úruque aru plataque aru cʉ̃raboaque d̶aimʉpe, põeva ne d̶aimʉ mácʉpe ne pʉrʉáque aru ne majiéque. Jʉ̃menijicʉ nópe ãmemi.
ACT 17:30 ’Javede Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶abedejaquemavʉ põevare, bojed̶ayʉ ne ãmeina teiyede, ne d̶aiye báquede cãreja majibe boje. Ʉbenita caride caivʉ põevare caino joborõcavʉre dajocaicõjeñʉme maje ãmeina teiyede, maje chĩori oatʉvarãjiyepe ayʉ maje d̶aiyede.
ACT 17:31 Jʉ̃menijicʉ beorejaquemavʉ põeva ne d̶arãjiyede yópe, ʉ̃i ñájiovaquijãravʉ baquinóre náre. Ãnijãravʉ baquinói Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme caivʉ põevare, ne ãmeina teiye boje, ʉ̃ ãrʉmetebecʉ baru cãreja ne ãmeina teiyede. Aru cũinácʉ ʉ̃mʉ, Jʉ̃menijicʉi epeimʉ mácʉ, d̶acacʉyʉme diede Jʉ̃menijicʉre. Aru Jʉ̃menijicʉ jãve jã́d̶ovaquemavʉ ñai ʉ̃mʉre, ʉ̃i epeimʉ mácʉre, caivʉ põevare, maje majinajiyepe ayʉ ʉ̃́re Jʉ̃menijicʉi nacovaiye báquede yainore jarʉvarĩ, arejamed̶a Pablo náre.
ACT 17:32 Ne jápiaiyede ʉ̃́re coyʉyʉre põecʉi nacajaiyede yainore jarʉvarĩ, apevʉ nácavʉ yʉridejaimad̶a ʉ̃́re. Ʉbenita apevʉ arejaimad̶a: —Ñʉja jápiaiyʉvʉ mi coyʉquiyede diede bedióva cojedeca apejãravʉre, arejaimad̶a.
ACT 17:33 Que baru Pablo nʉrejamed̶a cójijinore jocarĩ.
ACT 17:34 Apevʉ põeva yóvarejaimad̶a ʉ̃́re. Aru jʉ arejaimad̶a Jesúre. Cũinácʉ nácacʉ, ʉ̃i ãmiá Dionisio, Areópago ãmicʉrõ cójijinocacʉ barejámed̶a ʉ̃. Apeco máre, Dámaris ãmicʉrejacod̶a. Aru apevʉ máre cʉrejaimad̶a náque.
ACT 18:1 No yóboi, Pablo etarejamed̶a Atenas ãmicʉriĩmarore jocarĩ. Aru nʉrejamed̶a Corinto ãmicʉriĩmaroi.
ACT 18:2 Noi copʉrejamed̶a cũinácʉ judíore, ʉ̃i ãmiá Aquila. Roma ãmicʉrijaborõcavʉre jabocʉ ijãravʉcacʉ pʉeno baju parʉcʉ, ʉ̃i ãmiá Claudio, jipocamia nʉicõjenejamed̶a caivʉ judíovare Roma ãmicʉriĩmarore jocarĩ. Que baru Aquila etarejamed̶a nore jocarĩ, Italia ãmicʉrijoborõre jocarĩ, jímarepacomaque, õi ãmiá Priscila. Aquila Ponto ãmicʉrijoborõcacʉ barejámed̶a ʉ̃. Mamarʉmʉre earejaimad̶a na Corinto ãmicʉriĩmaroi. Aru Pablo jã́cʉnʉrejamed̶a náre ne yebai.
ACT 18:3 Aquilajã ãimara cajeáque cʉ̃ramiare nareni, d̶arĩ, bojed̶arĩ memenejaimad̶a na. Aru Pablo máre nopedeca memenejamed̶a ʉ̃. Que baru náque cʉrejamed̶a.
ACT 18:4 Caisumana coapa judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi, Pablo bueyʉ barejámed̶a judíovai cójijiñami jívʉi. Jã́d̶ovaiyʉrejamed̶a judíovare aru judíova ãmevʉre máre ʉ̃i bueiyede jãve, ne jʉ arãjiyepe ayʉ diede.
ACT 18:5 Aru Silas Timoteomaque ne eaiyede Pablo yebai, Macedonia ãmicʉrijoborõre jocarĩ, Pablo dajocarejamed̶a ʉ̃i memeinore. Quénora coyʉre cuyʉ barejámed̶a iye yávaiye me matʉiyeda, yópe arĩ judíovare: —Jesúvacari Cristobe. Ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ, arejamed̶a ʉ̃.
ACT 18:6 Na ʉ̃i yávaiyede jʉ abevʉ, aru ʉ̃́re maucʉvarivʉ, aru ãmeina ne yávaiye ʉ̃́re máre, ne nópe d̶aiye boje, Pablo pʉpedejamed̶a ʉ̃i doicajede, ne majinajiyepe ayʉ dajocacʉyʉ náre. Aru arejamed̶a: —Coyʉyʉbu yʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne mʉjare. Ʉbenita mʉjavacari jápiabevʉ. Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre, mead̶aipõecʉre, jʉ abevʉ mʉja. Que baru Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetebecʉyʉme mʉje ãmeina teiyede. Que baru mʉjavacari mʉje bajuma bíjaivʉ mʉja jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Quénora ñájinajaramu toabo cũiméboi. Yʉ́capũravʉ cad̶ateni bʉojabevʉ mʉjare. Que baru dajocayʉbu mʉjare caride. Coyʉcʉnʉquijivʉ iye yávaiye méne judíova ãmevʉre, arejamed̶a Pablo ina judíovare.
ACT 18:7 Que arĩ, dajocarejamed̶a náre. Diĩmaroi cʉrejamed̶a cũinácʉ ʉ̃mʉ, judíova ãmevʉcacʉ, ʉ̃i ãmiá Tito Justo. Jʉ ayʉ barejámed̶a Jʉ̃menijicʉre. Ʉ̃i cʉ̃rami judíovai cójijiñami tʉcavai cʉrejavʉ̃ya. Aru Pablo cucʉnʉrejamed̶a ʉ̃i cʉ̃rami.
ACT 18:8 Apecʉ máre cʉrejamed̶a, cũinácʉ judío, ʉ̃i ãmiá Crispo. Judíovai cójijiñamine coreipõecʉ barejámed̶a ʉ̃. Ñai ʉ̃mʉ ʉ̃ jivʉque aru apevʉ obedivʉ Corinto ãmicʉriĩmarocavʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne jápiare cuivʉ, jʉ arĩ diede, jã́d̶ovarejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre ocoque.
ACT 18:9 Cũináñamine Jʉ̃menijicʉ coyʉrejamed̶a Pablore yópe decoboainope. Arejamed̶a ʉ̃́re: —Jidʉbejacʉ ina ʉ̃mʉvare. Bueni dajocabejacʉ ji yávaiye méne. Bi abejacʉ mʉ.
ACT 18:10 Yʉ́vacari cad̶ateivʉ mʉre. Ñame ãmeno d̶abenama mʉre, ji cʉvae boje obedivʉ põevare diĩmaroi, arejamed̶a Jʉ̃menijicʉ Pablore.
ACT 18:11 Que baru Pablo mautedejamed̶a noi cũináʉjʉ coricai, buede cuyʉ nócavʉre Jesús ʉ̃i yávaiye méne.
ACT 18:12 Ʉ̃i bueiyedeca noi, Acaya ãmicʉrijoborõre jabotedejamed̶a Galión. Aru caivʉ nócavʉ judíova maucʉvarejaimad̶a Pablore. Que teni apevʉ nácavʉ ʉ̃́re jẽni nʉvarejaimad̶a jabocʉ yebai.
ACT 18:13 Aru arejaimad̶a ñai jabocʉre: —Ñai ʉ̃mʉ bueibi põevare, ne mearore jínajiyede Jʉ̃menijicʉre yópe d̶aicõjemepe, arejaimad̶a.
ACT 18:14 Pablo yávacʉyʉ barejámed̶a. Ʉbenita Galión arejamed̶a ina judíovare: —Mʉja, judíova, cãrijovamejara yʉre. Ñai ʉ̃mʉ jaboteino d̶aicõjeiyepe ʉ̃i d̶abedu o ãmeina tedu, yʉ jápiajebu mʉje coyʉiyede.
ACT 18:15 Ʉbenita mʉja jorojĩvʉbu ñai ʉ̃mʉre, ʉ̃i bueiye boje aru ʉ̃i d̶abe boje mʉje d̶aicõjeiyede. Que baru mʉjavacari mead̶ajarã diede. Yʉ́capũravʉ ñájine d̶abecʉyʉmu ʉ̃́re, arejamed̶a ina judíovare.
ACT 18:16 Que arĩ, jaetovarejamed̶a náre nore jocarĩ.
ACT 18:17 Que teni ina judíova ãmevʉ jẽnejaimad̶a Sóstenene, judíovai cójijiñamine coreipõecʉre. Jara popedejaimad̶a ʉ̃́re ñai jabocʉ ʉ̃i jã́inoi. Ʉbenita Galiṍcapũravʉ jã́mecʉpeda yéde d̶abedejamed̶a ʉ̃.
ACT 18:18 Obedijãravʉa Pablo mautedejamed̶a Corinto ãmicʉriĩmaroi Jesúre jʉ aipõevaque. Ʉ̃i etaiyede nore jocarĩ, Priscila aru Aquila máre yóvarejaimad̶a ʉ̃́re. Nʉrejaimad̶a Cencrea ãmicʉriĩmaroi. Nore Pablo buraicõjenejamed̶a ʉ̃i pod̶are, jã́d̶ovacʉyʉ ʉ̃i jebeiyede “Yópe d̶acacʉyʉmu yʉ” ʉ̃i aino mácarõre Jʉ̃menijicʉre. No yóboi Pablo, Priscila, aru Aquila máre jiad̶ocũ ʉracũi jaturĩ, etarejaimad̶a Cencrea ãmicʉriĩmarore jocarĩ. Dicũ nʉquicũ marejávʉ̃ya pʉ Siria ãmicʉrijoborõita.
ACT 18:19 Ʉbenita Pablojã jatarejaimad̶a pʉ Éfeso ãmicʉriĩmaroi. Ne eaiyede noi, Pablo dajocarĩ Priscilare aru Aquilare máre, cũinácʉva nʉri, ecorĩ judíovai cójijiñami, coyʉrejamed̶a nócavʉ judíovare.
ACT 18:20 Aru nácavʉ jẽniarejaimad̶a ʉ̃́re, ʉ̃i mautequiyepe aivʉ náque obedijãravʉa. Ʉbenita Pablo jʉ abedejamed̶a náre.
ACT 18:21 Quénora ʉ̃i etaiyede náre jocarĩ arejamed̶a: —Nʉquijivʉ Jerusalén ãmicʉriĩmaroi torojʉve teinʉmʉre. Ʉbenita yʉre Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i daroru, copaidacʉyʉmu yʉ mʉje yebai cojedeca, arejamed̶a náre Pablo. Que arĩ, jiad̶ocũ ʉracũi jaturĩ, nʉrejamed̶a Éfeso ãmicʉriĩmarore jocarĩ.
ACT 18:22 Jatarĩ pʉ Cesarea ãmicʉriĩmaroi, nore jocarĩ mái mari nʉrejamed̶a pʉ Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, jacoyʉcʉyʉ Jesúre jʉ aipõevare noi. Aru nore jocarĩ, ẽmeni nʉrejamed̶a pʉ Antioquía ãmicʉriĩmaroi cojedeca.
ACT 18:23 Apejãravʉare cʉrejamed̶a nore. Ʉ̃ etayʉ bácʉ nore jocarĩ, vaidéjamed̶a caino Galacia aru Frigia ãmicʉrijoborõai. Ĩmaroa coapa vaidé nʉri, Jesúre jʉ aipõevare coyʉre cuyʉ barejámed̶a ʉ̃, parʉre d̶acʉyʉ náre ne ũmei.
ACT 18:24 Cũinácʉ ʉ̃mʉ judíovacacʉ, Alejandría ãmicʉriĩmarocacʉ, ʉ̃i ãmiá Apolos, earejamed̶a Éfeso ãmicʉriĩmaroi. Me coyʉrejamed̶a põevare. Aru me majidejamed̶a Jʉ̃menijicʉi yávaiyede máre.
ACT 18:25 Ʉetʉbecʉva buedejamed̶a me Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Ʉbenita quénora Juan Bautista bácʉ ʉ̃i bueiyede aru ʉ̃i jã́d̶ovaiyede põevare Jʉ̃menijicʉre ocoque majidejamed̶a.
ACT 18:26 Jidʉbecʉ coyʉrĩ bʉ́rejamed̶a parʉrõreca judíovai cójijiñami jívʉi. Priscila aru Aquila máre jápiaivʉ ʉ̃i coyʉiyede, nʉvarejaimad̶a ʉ̃́re põevare jocarĩ, buenajivʉ ʉ̃́re caiye Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne.
ACT 18:27 No yóboi, Apolos jatarĩ nʉiyʉrejamed̶a Acaya ãmicʉrijoborõi. Que baru ina Éfeso ãmicʉriĩmarocavʉ Jesúre jʉ aivʉ Apolore cad̶ateiyʉrivʉ, nácacʉ toivarejamed̶a paperayocare ina Acaya ãmicʉrijoborõcavʉ Jesúre jʉ aivʉre, ne jacopʉrãjiyepe aivʉ Apolore ʉ̃i eaiyede ne yebai. Aru ʉ̃i eaiyede noi, caivʉ põeva ne jã́inoi parʉrõreca coyʉrejamed̶a judíovare. Jãve jã́d̶ovarejamed̶a náre Jʉ̃menijicʉi yávaiyeque Jesúreca Cristore, Jʉ̃menijicʉi epeimʉ mácʉre.
ACT 19:1 Apolos ʉ̃i cʉede Corinto ãmicʉriĩmaroi, Pablocapũravʉ mái nʉri, cʉ̃racũare jatarĩ vainí, earejamed̶a cojedeca Éfeso ãmicʉriĩmaroi. Noi copʉrejamed̶a apevʉ Jesúre jʉ aipõevare.
ACT 19:2 Náre yópe arĩ jẽniari jã́rejamed̶a: —¿Jesúre mamarʉmʉ mʉje jʉ aiyede, Espíritu Santore jacopʉrãrʉ mʉja? arejamed̶a Pablo. —Ñʉja ye jápiabevʉ ñai Espíritu Santo cʉcʉre, arejaimad̶a na.
ACT 19:3 Ne que arĩburu, Pablo jẽniari jã́rejamed̶a náre: —¿Ye bateárĩ mʉje jã́d̶ovaiye báque Jʉ̃menijicʉre ocoque? arejamed̶a Pablo. —Juan Bautista bácʉ ʉ̃i jã́d̶ovaiye báquepe jã́d̶ovaima Jʉ̃menijicʉre ñʉjare ocoque, arejaimad̶a Pablore.
ACT 19:4 Aru Pablo arejamed̶a náre: —Juan Bautista bácʉ jã́d̶ovaquemavʉ ina põeva chĩoivʉre ne ãmeina teiye boje ne d̶aiyede oatʉvaivʉre. Aru náre coyʉquemavʉ, yópe arĩ: “Dacʉyʉme ji yóboi cũinácʉ, ji pʉeno parʉcʉ, Jʉ̃menijicʉi daroquimʉ. Jʉ ajarã ʉ̃́re”, aquemavʉ Juan Bautista bácʉ. Aru Jesúreca batequémavʉ dacʉyʉ ñai Juan Bautista bácʉ yóboi, arejamed̶a Pablo náre.
ACT 19:5 Diede jápiaivʉ bácavʉ, jã́d̶ovarejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre ocoque, ne Jesúre jʉ aiye boje, ʉ̃ jina márajivʉ.
ACT 19:6 Dinʉmʉma Pablo ʉ̃i tʉoiyede ʉ̃i pʉrʉáque náre coapa ne jipobʉrã, jacopʉrejaimad̶a ñai Espíritu Santore. Que teni yávarejaimad̶a apecamua yávaicamua ne majibecamuaque. Aru Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarejaimad̶a na.
ACT 19:7 Doce paivʉ ʉ̃mʉva marejáimad̶a na.
ACT 19:8 Yóbecʉrã aviáva baju Pablo nʉ́varejamed̶a ne judíovai cójijiñami. Jidʉbecʉva coyʉyʉ barejámed̶a parʉrõreca, ne majinajiyepe ayʉ jãve ʉ̃i coyʉiyede Jʉ̃menijicʉi jaboteino borore.
ACT 19:9 Ʉbenita apevʉ, ʉ̃i yávaiyede jápiaiyʉbevʉ aru jʉ aiyʉbevʉ, ãmeina yávarejaimad̶a Jesúi bueicõjeiyede caivʉ ina judíova cójijivʉ ne jã́iyede. Que baru Pablo dajocarejamed̶a náre. Aru nʉvarejamed̶a ina Jesúre jʉ aipõevare ʉ̃́que. Caijãravʉa coyʉyʉ barejámed̶a põevare aped̶ãmi, Tirano ãmicʉcʉ ʉ̃i bueiñami.
ACT 19:10 Nópe d̶ayʉ barejámed̶a pʉcaʉjʉa baju. Que teni caivʉ põeva Asia ãmicʉrijoborõcavʉ, judíova aru judíova ãmevʉ máre, jápiarejaimad̶a Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne.
ACT 19:11 Jʉ̃menijicʉ Pablore d̶are d̶arejamed̶a ʉrarõ põeva ne d̶arĩ majibede.
ACT 19:12 Que baru ʉ̃i doicajeare nʉvaivʉ barejáimad̶a ijimarare. Aru ne tʉoiyede dicajeare meatedejaimad̶a na. Abujuva máre etarejaimad̶a náre jocarĩ.
ACT 19:13 Apevʉ judíova, yaviéde d̶aivʉ, cuivʉ ĩmaroa coapa jaetovaivʉ barejáimad̶a abujuvare põevare jocarĩ. Jaetovaiyʉrĩdurejaimad̶a abujuvare Jesúi parʉéque máre. Que teni arejaimad̶a cũinácʉ abujucʉre: —D̶aicõjeivʉ mʉre, Pabloi coyʉimʉ Jesús ʉ̃i parʉéque, etajacʉ mʉ ñai ʉ̃mʉre jocarĩ, arejaimad̶a.
ACT 19:14 Ina yaviéde d̶aivʉ siete paivʉ ʉ̃mʉva, cũinácʉ ʉ̃mʉi mára marejáimad̶a na. Népacʉ cũinácʉ judíovai sacerdotevare jaboteipõecʉ barejámed̶a, ʉ̃i ãmiá Esceva.
ACT 19:15 Ʉbenita ñai abujucʉ arejamed̶a náre: —Jesúre majivʉ yʉ. Aru Pablore máre majivʉ yʉ. Ʉbenita mʉjare ye majibevʉ yʉ, arejamed̶a náre ñai abujucʉ.
ACT 19:16 Que arĩ, ñai ʉ̃mʉ, abujucʉ ʉ̃i ĩmamʉ, jijecʉcʉ ne pʉenoi biarárĩ, jara popeni, ne cuitótecajeare jad̶evarĩ, jaetovarejamed̶a náre cʉ̃ramine jocarĩ. Que teni cúyarejaimad̶a cʉ̃ramine jocarĩ na coapa, churiá cʉrivʉ aru cuitótecajea cʉbevʉva.
ACT 19:17 Aru caivʉ Éfeso ãmicʉriĩmarocavʉ, judíova aru judíova ãmevʉ máre, jápiarejaimad̶a iye Escevai márai borore. Que baru pare jidʉrejaimad̶a ina caivʉ. Aru pʉeno baju mearore jídejaimad̶a Jesúre, ʉ̃i parʉé boje.
ACT 19:18 Obedivʉ põeva, Jesúre jʉ aivʉ caride, caivʉ ne jã́iyede coyʉrãearejaimad̶a ne ãmeina teiye báquede, Jesúre ne jʉ arãjiye jipocai.
ACT 19:19 Obedivʉ nácavʉ, yaviéde d̶aivʉ bácavʉ ne yaviéde bueitucuboare davarĩ, juarejaimad̶a caiye ditucuboare caivʉ põeva ne jã́iyede. Aru ne corevaiyede aipino bojecʉrõ ditucuboa ne ẽ́itucuboa báquede, cincuenta mil paitʉrava tãutʉratʉrava me bojecʉritʉrava bojecʉrõpe baju bojecʉrejavʉ̃ya. (Cũinátʉrʉbu quince paivʉ memeipõeva ne memeiye boje caipʉcapʉrʉape paiʉjʉare.)
ACT 19:20 Yópe parʉrõque caijãravʉa d̶arĩ jã́d̶ovaiyede apevʉ obedivʉ põeva jápiaivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne, ne jʉ aiyede pʉeno baju obedivʉ jʉ aivʉ nʉrejaimad̶a na.
ACT 19:21 Que teniburu yóboi, Pablo arĩ dápiarejamed̶a: “Vainí nʉquijivʉ Macedoniare aru Acayare máre. Que teni nʉquijivʉ Jerusalẽ́ne. Aru no yóboi, nʉiye jaʉvʉ yʉre Romai”, arĩ dápiarejamed̶a Pablo.
ACT 19:22 Que baru jarorejamed̶a pʉcarã ʉ̃i yóvaimarare, Timoteore aru Erastore máre, ne nʉrajiyepe ayʉ ʉ̃i jipocai Macedonia ãmicʉrijoborõi, ʉ̃i mauteiyedeca apejãravʉare Asia ãmicʉrijoborõi.
ACT 19:23 Dinʉmʉreca obedivʉ Éfeso ãmicʉriĩmarocavʉ jararejaimad̶a Pablore, ʉ̃i bueiye boje põeva ne d̶arãjiyede yópe Jesúi ʉrõpe.
ACT 19:24 Cũinácʉ ʉ̃mʉ, nócacʉ, ʉ̃i ãmiá Demetrio, tãure memeipõecʉ barejámed̶a ʉ̃. D̶arejamed̶a tãuque quĩ́jiñamia cʉ̃ramiare yópe ico jʉ̃menijico õi ãmiá Artemisa õi cʉ̃rami ʉrad̶ãmipe paiñami, d̶arĩ bojed̶acʉyʉ diñamiare põevare. Ʉrarõ tãutʉrare ĩnejamed̶a ʉ̃ diñamia boje. Aru apevʉ Demetriore memecaipõeva máre ʉrarõ tãutʉrare ĩnejaimad̶a na, ne memeiye boje.
ACT 19:25 Que baru Demetrio cójijovarejamed̶a caivʉ ʉ̃́re memecaivʉre aru caivʉ apevʉ nócavʉ máre ne memeiyepe paiyede d̶aivʉre. Cójijivʉ caivʉ, Demetrio arejamed̶a náre: —Mʉja, ji yóvaimara, mʉjavacari majivʉ maje me cʉrõre maja coapa iyede maje memeiye boje.
ACT 19:26 Ñai Pablore jã́ri jápiaivʉbu mʉja. Buede cuibi põevare, yópe arĩ: “Pẽpeimara põeva ne d̶aimara jʉ̃menijina ãmema”, arĩ bueibi ʉ̃. Obedivʉ põeva yui, Éfesocavʉ, aru caino Asiacavʉ máre, jʉ ad̶ama ʉ̃i bueiyede.
ACT 19:27 Yópe ne jʉ aino jidojavʉ majare. Maje memeino bíjaquijichʉvʉ. Aru iñami jʉ̃menijico Artemisai cʉ̃rami máre diñamine yávaino mácarõ, bíjaquijichʉvʉ. Nópe vaidú, pued̶arĩ dajocarãjarama ṍre, aru ãmeina jã́rajarama õi parʉéde caivʉ Asiacavʉ aru cainoa joborõacavʉ máre, arejamed̶a Demetrio.
ACT 19:28 Ʉ̃i yávaiyede jápiaivʉ, ina obedivʉ põeva jaraivʉ cod̶oboborĩ bʉ́rejaimad̶a: —Artemisa, ñʉja Éfesocavʉre jʉ̃menijico meaco bajube õ, cod̶oboborĩ arejaimad̶a na.
ACT 19:29 Que teni obedivʉ põeva, caivʉ ĩmarocavʉ, cãrijini jorojĩnejaimad̶a. Cúyarĩ nʉri, pʉcarã Pablo ʉ̃i mái darĩ yóvaimara mácavʉre, ne ãmiá Gayo aru Aristarco máre, Macedoniacavʉre, jẽni jabʉborĩ ecovarejaimad̶a ĩmarocavʉi cójijino ʉrarõ cʉrõi.
ACT 19:30 Pablocapũravʉ coyʉcʉnʉridurejamed̶a no cójijinoi. Ʉbenita nócavʉ Jesúre jʉ aipõeva nʉicõjemenejaimad̶a ʉ̃́re.
ACT 19:31 Aru apevʉ máre, Asia ãmicʉrõ jabova, Pabloi yóvaimara, boro jarorejaimad̶a, jẽniarajivʉ ʉ̃́re ʉ̃i nʉmequiyepe aivʉ no cójijinoi.
ACT 19:32 Que teiyedeca, apevʉ ina cójijinocavʉ cod̶oboboivʉ barejáimad̶a. Cũináyajubo apei ne aiyede, apeyajubo máre apeita ávarejaimad̶a na. Que teni ina cójijivʉ coreóvabevʉ obedivʉ jẽniari jã́rejaimad̶a ne baju, “¿Aipe teni dari maja yui?” arejaimad̶a na, majibevʉ.
ACT 19:33 Ʉbenita ina judíova coyʉrejaimad̶a Alejandrore aipe vaiyede. Aru núvarejaimad̶a ʉ̃́re caivʉ ne jã́inoi, ʉ̃i coyʉquiyepe aivʉ náre, “Caiye iyede jacotʉcʉyʉmu judíovare”. Que teni Alejandro ʉ̃i pʉrʉque jã́d̶ovarejamed̶a, ne bi arãjiyepe arĩduyʉ.
ACT 19:34 Ʉbenita na majidivʉ ʉ̃ máre judíore, pʉcaora baju cod̶oboboivʉ barejáimad̶a na cojedeca: —Artemisa, ñʉja Éfesocavʉre jʉ̃menijico meaco bajube õ, cod̶oboborĩ arejaimad̶a na.
ACT 19:35 Quénora Éfeso ãmicʉriĩmarocavʉre jabocʉ bi aicõjenejamed̶a ina põevare. Aru arejamed̶a náre: —Mʉja, Éfesocavʉ, jápiajarã ji yávaquiyede. Maja, Éfesocavʉ, jã́ri coreivʉbu ico jʉ̃menijico Artemisa, meaco baju, õi cʉ̃ramine aru õi cʉ̃rabore máre, cavarõre jocarĩ tʉibo bácarõre, caivʉ põeva ne mearore jíbore. Aru caivʉ põeva majima diede.
ACT 19:36 Põecʉ cʉbebi bʉojarĩ jʉ abecʉ diede. Que baru mʉjacapũravʉ bi ajarã mʉja. D̶abejarã ãrʉmevʉpe.
ACT 19:37 Mʉja davad̶avũ ina pʉcarã ʉ̃mʉvare yui. Ʉbenita jʉ̃menijina cʉ̃ramia cʉvede ñavamema na. Aru ãmeina yávabema maje jʉ̃menijicore máre.
ACT 19:38 Que baru Demetriojã boro coyʉrĩ ad̶aiyʉrivʉ baru, boro coyʉrĩ ad̶arãnʉjarari na jabova ne ãmeina teivʉre jẽniari jã́iñami. Noi ãmeina teivʉre jẽniari jã́ipõecʉ cʉbi ʉ̃. Ʉ̃i jã́inoi boro coyʉrĩ ad̶ajarãri na.
ACT 19:39 Mʉja apejĩene ʉrivʉ baru, coyʉiye jaʉvʉ noi, ĩmarocavʉ ne cójijinoi yópe maje d̶aicõjeiyepe.
ACT 19:40 Me d̶ajarã. Jidojavʉ majare ina Romacavʉi jabova coyʉrĩ ad̶arĩ yávarãjivʉre majare yópe maucʉvarivʉpe, maje coyʉrĩ majibe boje aipe teni bʉinore yo maje ʉrarõ cod̶oboboinore, arejamed̶a ñai jabocʉ ina põevare.
ACT 19:41 Que yávarĩburu yóboi, “Quénoramu. Nʉjara mʉja mʉje cʉ̃ramia coapa”, arejamed̶a náre.
ACT 20:1 No cod̶oboboino mácarõ cũiyede, Pablo daicõjenejamed̶a ʉ̃i yebai ina Jesúre jʉ aipõevare, majicacʉyʉ náre. Aru “Nʉñʉmu” arĩ, dajocarejamed̶a náre, nʉcʉyʉ Macedonia ãmicʉrijoborõi.
ACT 20:2 Ʉ̃ vaiváyʉ no joborõre bueyʉ barejámed̶a nócavʉre, cad̶atecʉyʉ náre. Que teyʉ, earejamed̶a Grecia ãmicʉrijoborõi.
ACT 20:3 Mautedejamed̶a noi yóbecʉrã aviáva baju. Jatacʉyʉ barejámed̶a Siria ãmicʉrijoborõi. Ʉbenita coreóvarejamed̶a ʉ̃́re ʉ̃i nʉquiyedeca jiad̶ocũ ʉracũque apevʉ judíova boarĩ́ jarʉvarãjivʉre ʉ̃́re. Que baru jatubedejamed̶a dicũi. Quénora mái nʉri, vaidéjamed̶a Macedonia ãmicʉrijoborõi bedióva cojedeca.
ACT 20:4 Aru apevʉ yóvarejaimad̶a ʉ̃́re, ne ãmiá Sópater, Pirroi mácʉ, Berea ãmicʉriĩmarocacʉ; Aristarco aru Segundo máre, Tesalónica ãmicʉriĩmarocavʉ; Gayo, Derbe ãmicʉriĩmarocacʉ; Timoteo; aru Tíquico, Trófimo máre, Asia ãmicʉrijoborõcavʉ.
ACT 20:5 Ina Jesúre jʉ aipõeva ñʉje jipocai nʉri, coredejaima ñʉjare Troas ãmicʉriĩmaroi.
ACT 20:6 Pã́ure bʉcʉre d̶aiye cʉbe ãiye torojʉve teinʉmʉ yóboi, ñʉja jatuivʉ jiad̶ocũ ʉracũi etarejacarã Filipos ãmicʉriĩmarore jocarĩ aru cũinápʉrʉpe paijãravʉa yóboi tuijarejacarã Troas ãmicʉriĩmaroi. Aru cʉrejacarã nore cũinásumana.
ACT 20:7 Domingo jãravʉi Jesúre jʉ aipõeva cójijidejacarã, ãri ũcurajivʉ, ãrʉrajivʉ Jesúi yaiye báquede. Aru etarãjivʉ barejacárã cõmiáijãravʉre. Que baru Pablo coyʉyʉ barejáme náre joe ñami corica bajita.
ACT 20:8 Cójijidejacarã pʉenocatucubʉ jívʉi aru ʉre pẽoibʉa pẽorejavʉ̃.
ACT 20:9 Cũinácʉ bojʉyo, ʉ̃i ãmiá Eutico, dobarejame jã́icobei. Pablo ʉ̃i ʉrarõ coyʉiyedeca, vʉo ijidejavʉ̃ ñai Euticore. Cãri nʉrejame ʉ̃. Aru cãñʉ, tʉrejame jã́icobede jocarĩ pʉ joborõita. Yóbecʉriva cʉraivare vainí tʉrejame ʉ̃. Apevʉ ʉ̃́re jẽnejaima, jave yaiyʉ́ bácʉta.
ACT 20:10 Ʉbenita Pablo jõd̶ari yaiyʉ́ bácʉi baju bácarõre tucʉnʉri, narióñʉ arejame apevʉre: —Cuecumamejara. Apʉcʉbe cojedeca, arejame Pablo.
ACT 20:11 Dinʉmʉ Pablo copaini mʉri nʉrejame pʉenocatucubʉi cojedeca. Ñai bojʉyore nʉvarejaima apʉcʉre. Aru torojʉrejaima, ʉ̃́re mead̶aiye boje. Pablojã pã́ure cotʉvarĩ, ãrejacarã. Ãri bʉojarĩ Pablo borotedejame náque joe baju miad̶áe tʉiyeta, ñʉje etaiyeta. Que teniburu yóboi, nʉrejacarã ñʉja.
ACT 20:13 Pablo nʉicõjenejame ñʉjare jiad̶ocũ ʉracũque Aso ãmicʉriĩmaroi ʉ̃i jipocai. Ʉ̃́capũravʉ mái nʉcʉyʉ barejáme, copʉcʉyʉ ñʉjare noi.
ACT 20:14 Que teni ñʉje copʉiyede Aso ãmicʉriĩmaroi, Pablo jaturejame ñʉjaque. Aru nʉrejacarã Mitilene ãmicʉriĩmaroi.
ACT 20:15 Cõmiáijãravʉi Mitilene ĩmarore jocarĩ, jatarĩ nʉri earejacarã Quío ãmicʉrijiavʉ cõchinoi. Bedióva cõmiáijãravʉi jatarĩ nʉri, tuijarejacarã Samos ãmicʉrijiavʉ tuipãvai. Jatarĩ nʉri Troguilio ãmicʉriĩmaroi, jabʉóvarejacarã noi. Aru cõmiáijãravʉi jatarĩ nʉri, earejacarã Mileto ãmicʉriĩmaroi.
ACT 20:16 Pablo eaiyʉrejame Jerusalén ãmicʉriĩmaroi Pentecostés torojʉve teijãravʉ jipocai. Que baru jatarĩ nʉri, vaidéjacarã Éfeso ãmicʉriĩmarore jocarĩ, Pablo ʉ̃i mauteiyʉbe boje Asia ãmicʉrijoborõi.
ACT 20:17 Ʉ̃i cʉede Mileto ãmicʉriĩmaroi, Pablo boro jarorejame Jesúre jʉ aivʉre coreipõevare Éfeso ãmicʉriĩmarocavʉre, ne darãjiyepe ayʉ ʉ̃i yebai.
ACT 20:18 Ne edaiyede ʉ̃i yebai, arejame náre: —Mʉjavacari coreóvaivʉbu aipe cʉcʉre yʉ mʉje jẽneboi mamarʉmʉre ji daiyede Asiai pʉ caride máre.
ACT 20:19 Cainʉmʉa cʉ́tecacʉ yʉ mʉje jẽneboi Jesúre memecayʉ, dápiabecʉ ji baju apevʉ pʉeno meacʉpe, aru oyʉ ji ñájiyede judíova ne ãmed̶aiyʉe boje yʉre.
ACT 20:20 Jidʉbecʉ coyʉyʉ batecácʉ mʉjare caiyede, cad̶atecʉyʉ mʉjare. Bueyʉ batecácʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne mʉje cójijiñamiai aru mʉje cʉ̃ramia coapa.
ACT 20:21 Parʉrõreca coyʉyʉ batecácʉ judíovare aru judíova ãmevʉre máre: “Chĩojara mʉje ãmeina teiyede. Oatʉvajarã mʉje d̶aiyede. Aru jʉ ajarã Jesús ʉ̃i yávaiye méne”, arĩ coyʉyʉ batecácʉ yʉ.
ACT 20:22 Aru caride, ñai Espíritu Santo nʉicõjeimi yʉre Jerusalẽ́i. Majibevʉ yʉ aipe yʉre vaiquíyede noi.
ACT 20:23 Quénora ñai Espíritu Santo majide d̶aibi yʉre yópe: Cainoa ĩmaroai ji nʉquinoai põeva cored̶ama yʉre. Ñájine d̶arãjarama yʉre. Aru apenʉmʉa bʉorãjarama yʉre ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami.
ACT 20:24 Ʉbenita ye baquinó ãmevʉ yʉre cʉcʉre ijãravʉre. Quénora d̶aiyʉvʉ mearo iye memeiyede, Jesús ʉ̃i d̶aicõjeiyede yʉre pʉ ji bʉojaiyeta diede. Coyʉiyʉvʉ caivʉre iye yávaiye méne Jʉ̃menijicʉi ʉrarõ mearo d̶acaiyede põevare, ʉ̃i mead̶aquiyepe ayʉ náre.
ACT 20:25 ’Jápiajarã. Coyʉcʉnʉcacʉ iye yávaiye méne Jʉ̃menijicʉi jaboteinore mʉje jẽneboi. Ʉbenita coreóvaivʉ yʉ mʉja jã́menajivʉre yʉre cojedeca ijãravʉre.
ACT 20:26 Que baru coyʉivʉ yʉ mʉjare caride yópe: Mʉjavacari mʉje bajuma bíjaru jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, yʉ́capũravʉ cad̶ateni bʉojabevʉ mʉjare. Jave d̶acavʉ yʉ mʉjare caino ji oainope.
ACT 20:27 Jidʉbecʉ bueni bʉojacacʉ yʉ mʉjare me caiye iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Ye ãrʉmetebevʉ yʉ caiye diede.
ACT 20:28 Me d̶ajarã mʉja. Ñai Espíritu Santo mʉjare jã́ri corede d̶aibi caivʉ Jesúre jʉ aipõevare. Que baru me corejarã náre yópe ovejavare coreipõecʉ ʉ̃i coreiyepe. Caivʉ Jesúre jʉ aipõeva Jʉ̃menijicʉ jinatamu na, Jʉ̃menijicʉi mácʉ, Jesús, ʉ̃i yaicáiye báque boje náre.
ACT 20:29 Coreóvaivʉ yʉ ji etarĩburu yóboi mʉjare jocarĩ, apevʉ darãjivʉre mʉje jẽneboi yópe ãimara macarõcavʉ jijecʉrivʉ ne daiyepe ovejava jẽneboi. Borocʉrãjarama mʉjare, mʉje dajocarãjiyepe aivʉ mʉje jʉ aiyede Jesúre.
ACT 20:30 Aru apevʉ mʉjacavʉvacari borocʉrivʉ buebenajarama jãvene. Quénora jʉjovarãjarama Jesúre jʉ aipõevare, mʉje dajocarãjiyepe aivʉ mʉje jʉ aiyede Jesúre aru mʉje yóvarãjiyepe aivʉ náre.
ACT 20:31 Que baru me jã́jara mʉja. Ãrʉjara iye yóbecʉriʉjʉa jãravʉre aru ñamine máre ʉrarõ ji orĩ majicavaquede caivʉ mʉjare.
ACT 20:32 ’Yʉ jẽniañʉmu Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i jã́ri corequiyepe ayʉ mʉjare. Aru yávaiye me ʉrarõ mearo d̶acaiye cad̶atequiyebu mʉjare. Que baru parʉre d̶aquiyebu mʉjare mʉje ũmei ʉ̃i yávaiye parʉéque, mʉje jʉ arãjiyepe Jesúre cainʉmʉa. Aru Jʉ̃menijicʉ epecʉyʉme mʉjare mʉje cʉrãjino caivʉ apevʉque, ina ʉ̃i mead̶aimaraque, ne Jesúre jʉ aiye boje.
ACT 20:33 Yʉ ĩ́yʉbevʉ jíyeva apecʉ ʉ̃i tãutʉrare aru ʉ̃i cuitótecajeare máre.
ACT 20:34 Mʉjavacari coreóvaivʉbu aipe memeñʉre yʉre, bojed̶arĩ ĩcʉyʉ yʉre jaʉéde aru ina ji yóvaimarare jaʉéde máre.
ACT 20:35 Cainʉmʉa yʉ jã́d̶ovaivʉ mʉjare yópe ʉrarõ memeino jaʉrõre mʉjare, mʉje cad̶atenajiyepe ayʉ ina cõmaje ãrojarivʉre. Aru dápiajarã cainʉmʉa yópe Jesús ʉ̃i aiye báquepe: “Ñai jíyʉ apecʉre torojʉcʉtame ñai jacopʉyʉ pʉeno”, arejame Pablo.
ACT 20:36 Que arĩburu yóboi, Pablo ñʉatutarĩ jẽniarejame Jʉ̃menijicʉre caivʉque.
ACT 20:37 Aru caivʉ orĩ narióri Pablore, nuivʉ barejáima ʉ̃i jivare, yópe ne d̶arĩ cõmajiyepe névʉ ne nʉrajiye jipocai.
ACT 20:38 Ʉrarõ chĩoivʉ barejáima, “Yʉre jã́menajivʉbu mʉja cojedeca ijãravʉi” ʉ̃i aiye báque boje jipocamia. Aru ʉ̃́re yóvarejaima mái, jia ʉrad̶a ẽcarʉi nʉri jiad̶ocũ ʉracũ yebaita.
ACT 21:1 Ñʉje etaiyede náre jocarĩ, jaturejacarã jiad̶ocũ ʉracũi. Jatarejacarã nurié pʉ Cos ãmicʉrijiavʉita. Cõmiáijãravʉi jatarejacarã nurié Rodas ãmicʉrijiavʉi aru Pátara ãmicʉriĩmaroi máre.
ACT 21:2 Noi vorĩ earejacarã apecũ ʉracũre, Fenicia ãmicʉrijoborõi nʉquicũre. Que teni jaturĩ nʉrejacarã dijiávʉre jocarĩ.
ACT 21:3 Chipre ãmicʉrijiavʉre vaidéjacarã dijiávʉ cãcopũravʉi. Aru nʉrejacarã pʉ Siria ãmicʉrijoborõi. Tuijarejacarã Tiro ãmicʉriĩmaro ẽcarʉi, dicũre memecaipõeva, ne mavarajiyepe dicũ davaiyede.
ACT 21:4 Que baru dicũre jocarĩ etarĩ, mari, ĩmaroi nʉri, vorĩ copʉrejacarã diĩmarocavʉ Jesúre jʉ aipõevare. Náque mautedejacarã cũinásumana. Ñai Espíritu Santo náre majide d̶arejaquemavʉ aipe vaiquíyede Pablore Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. Que baru “Nʉmejacʉ Jerusalẽ́i”, arejaima ʉ̃́re.
ACT 21:5 Ñʉje etaijãravʉ eaiyede, mái nʉrejacarã, jatarãjivʉ cojedeca. Caivʉ ina Jesúre jʉ aipõeva, némarebʉcʉvaque, némaraque máre, yóvarejaima ñʉjare mái ne ĩmarore jocarĩ pʉ tuipãvai jia ʉrad̶a ẽcarʉi. Noi ñʉatutarĩ ẽpacũi jẽniarejacarã Jʉ̃menijicʉque. Aru jẽniari bʉojarĩ, “Nʉivʉbu” arejacarã náre.
ACT 21:6 Que arĩ, dicũ ʉracũi jaturejacarã. Aru ina Jesúre jʉ aipõeva copainʉrejaima ne cʉ̃ramiai na coapa.
ACT 21:7 Etarĩ Tiro ãmicʉriĩmarore jocarĩ, earejacarã Tolemaida ãmicʉriĩmaroi. Jacoyʉrejacarã diĩmarocavʉ Jesúre jʉ aipõevare. Aru mautedejacarã náque cũinájãravʉ.
ACT 21:8 Cõmiáijãravʉi etaivʉ diĩmarore jocarĩ, earejacarã Cesarea ãmicʉriĩmaroi. Aru nʉrejacarã Felipei cʉ̃rami. Felipe Jesús ʉ̃i yávaiye méne coyʉipõecʉ barejáme. Cũinácʉ ina siete paivʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare cad̶ateipõevacacʉ barejámed̶a ʉ̃.
ACT 21:9 Yóvaicʉvaivʉ ʉ̃i máromiva, ʉ̃mʉcʉbevʉ, Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaivʉ barejáima na.
ACT 21:10 Ñʉje mauteiyedeca náque apejãravʉa, ñai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ, ʉ̃i ãmiá Agabo, ẽmenejaquemavʉ Judea ãmicʉrijoborõre jocarĩ.
ACT 21:11 Darĩ ñʉje yebai, jẽni Pabloi jãrióicãvare, bʉorejame ʉ̃i baju ʉ̃i pʉrʉáre aru ʉ̃i cʉbobare máre dicãvaque. Aru arejame: —Yópe aibi ñai Espíritu Santo: “Jerusalẽ́cavʉ judíova bʉorãjivʉbu dicãva jãrióicãva upacʉre yópe. Aru jínajivʉbu ʉ̃́re judíova ãmevʉre”, arejame Agabo.
ACT 21:12 Ñʉja jápiaivʉ diede, ñʉja aru nócavʉ máre jẽniaivʉ barejacárã Pablore parʉrõreca, ʉ̃i mʉri nʉmequiyepe aivʉ Jerusalén ãmicʉriĩmaroi.
ACT 21:13 Ʉbenita Pablocapũravʉ arejame ñʉjare: —¿Aipe teni oivʉrʉ̃ mʉja? Chĩore d̶abejarã yʉre. Yʉ́vacari jũracʉbevʉ Jerusalẽ́cavʉ yʉre ne bʉoru, aru yʉre ne boarĩ́ jarʉvaru máre, ji coyʉiye boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne, arejame Pablo.
ACT 21:14 Ñʉja ʉ̃́re jʉ are d̶arĩ bʉojabedejacarã. Que baru jẽniari dajocarejacarã ʉ̃́re. Quénora: —Jʉ̃menijicʉ d̶ajacʉrĩ ʉ̃i ʉrõpe, arejacarã ñʉja.
ACT 21:15 No yóboi, mead̶arejacarã ñʉje cʉvede. Aru mʉri nʉrejacarã Jerusalén ãmicʉriĩmaroi.
ACT 21:16 Apevʉ Cesarea ãmicʉriĩmarocavʉ Jesúre jʉ aipõeva yóvarejaima ñʉjare. Nʉvarejaima ñʉjare Mnasṍi cʉ̃rami. Ñai Mnasón Chipre ãmicʉrijiavʉcacʉ barejámed̶a. Aru javeita jʉ arejamed̶a Jesúre. Ʉ̃́que cʉrãjivʉ barejacárã ñʉja.
ACT 21:17 Ñʉje eaiyede Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, Jesúre jʉ aipõeva torojʉrĩ me jacoyʉrejaima ñʉjare.
ACT 21:18 Cõmiáijãravʉi nʉrejacarã Pabloque Santiago yebai, ʉ̃́re jã́ranʉivʉ. Caivʉ ina Jesúre jʉ aivʉre coreipõeva cójijidejaima ʉ̃́que.
ACT 21:19 Pablo náre jacoyʉrĩ bʉojarĩ, coyʉrejame caiye Jʉ̃menijicʉi d̶are d̶aiye báquede ʉ̃́re judíova ãmevʉ jẽneboi.
ACT 21:20 Ʉ̃i coyʉiyede jápiaivʉ bácavʉ, caivʉ mearore jídejaima Jʉ̃menijicʉre. Aru arejaima Pablore: —Mʉ, ñʉjecʉ, jã́rijide apa. Obedivʉ judíovacavʉ jʉ aivʉbu Jesúre.
ACT 21:21 Aru caivʉ ina d̶ad̶ama cainʉmʉa yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre. Apevʉ borocʉrivʉ, yópe arĩ, coyʉimad̶a náre: “Pablo bueibi judíovare judíova ãmevʉ ne joborõai cʉrivʉre, ne d̶abenajiyepe ayʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre”, aimad̶a na. Aru apenore, yópe arĩ, coyʉimad̶a: “Pablo judíovare buraicõjememi némarare ne cajede yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre. Aru d̶aicõjememi náre yópe majeñecuva mácavʉ ne d̶arĩ cõmajiye báquepe”, aimad̶a.
ACT 21:22 Ina judíova Jesúre jʉ aipõeva jápiarãjarama mi borore edayʉre. Que baru, ¿aipe d̶arãjidi maja?
ACT 21:23 D̶ajacʉ yópe ñʉje d̶aicõjeiyepe. Ñʉjacavʉ yóvaicʉvaivʉ Jesúre jʉ aivʉ “Yópe d̶acacʉyʉmu yʉ” aima na Jʉ̃menijicʉre. Ʉbenita nópe d̶arĩ bʉojabema na cãreja.
ACT 21:24 Que baru nʉvajacʉ náre mʉ́que. Náque d̶ajacʉ mʉ máre yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre, mʉje meara marajiyépe aivʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inoi. Aru bojed̶acajacʉ mʉ náre coapa, caiye ne pod̶are ne yʉvarãjiyepe ayʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre, ne bubarãjiyepe ayʉ “D̶acacʉyʉmu Jʉ̃menijicʉre”, ne aiye báquede. Mi yópe d̶aru, caivʉ ina judíova majinajarama jãve ãmevʉ ne jápiaiye báquede mi borore. Návacari jã́rajarama mʉre d̶ayʉre yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre.
ACT 21:25 Ʉbenita ñʉjavacari toivacarã no paperayocare ina judíova ãmevʉ Jesúre jʉ aipõevare, ne majinajiyepe aivʉ maje dápiaiyede. Yópe arĩ, toivacarã náre: “Caiye ãiyede pẽpeimara mácavʉ ne jíno mácarõre ãmejara. Aru jivede ãmejara. Ãimajiarʉa jive cʉede máre ãmejara. Aru d̶abejarã ãmeina d̶aiyede apevʉque mʉjemarebʉcʉva ãmevʉque”, arĩ toivacarã ñʉja náre, arejaima Pablore Jesúre jʉ aivʉre coreipõeva.
ACT 21:26 Dinʉmʉ Pablo yóvarejamed̶a ina yóvaicʉvaivʉ ʉ̃mʉvare. Cõmiáijãravʉi d̶arejamed̶a ʉ̃ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre náque, ne meara marajiyépe ayʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inoi. Ecorejamed̶a Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami, coyʉcʉyʉ sacerdotevare ájãravʉ ne jebeijãravʉre, ne jínajiyepe ayʉ ne jícaiyede Jʉ̃menijicʉre na coapa.
ACT 21:27 Yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre d̶arejaimad̶a siete paijãravʉa baju. Dijãravʉa cũiquíye jipojĩcai, apevʉ judíova daivʉ bácavʉ Asia ãmicʉrijoborõre jocarĩ jã́rejaimad̶a Pablore Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jívʉi. Obedivʉ põevare jarare d̶arejaimad̶a Pablore.
ACT 21:28 Ʉ̃́re jẽni, cod̶oboborĩ arejaimad̶a: —¡Mʉja, Israecavʉ, cad̶atejarã ñʉjare! Ñai ʉ̃mʉ, ʉ̃́recabe buecʉnʉñʉ caino joborõcavʉre, ne jápiabenajiyepe ayʉ maja judíovare, ne jʉ abenajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, aru ne pued̶abenajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine máre. Aru davacʉbe judíova ãmevʉre Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jívʉi. Que teni ãmeno d̶aibi yo cʉrõ Jʉ̃menijicʉ jinore, arejaimad̶a na.
ACT 21:29 Jipocamia jã́rejaimad̶a Pablo cuyʉre Jerusalén ãmicʉriĩmaroi judíova ãmevʉcacʉmaque, ʉ̃i ãmiá Trófimo, Éfeso ãmicʉriĩmarocacʉ. Que baru ina judíova “Pablo nʉvacʉbe judío ãmecʉre Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jívʉi”, arejaimad̶a na ʉbenina.
ACT 21:30 Dinʉmʉ caivʉ diĩmarocavʉ jorojĩvʉ cúyarĩ, cójijini, Pablore jẽni, jabʉborejaimad̶a Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine jocarĩ. Cũiná biedejaimad̶a caicobea diñami jedevacobeare.
ACT 21:31 Ne boarĩ́ jarʉvarĩduiyedeca ʉ̃́re, apevʉ põeva boro jarorejaimad̶a ñai churaravai jabocʉre. “Caivʉ Jerusalẽ́cavʉ cãrijini jorojĩvʉbu”, arejaimad̶a ʉ̃́re.
ACT 21:32 Maumejiena cójijovarĩ churaravare aru apevʉ ne jabovare máre, cúyarĩ jõd̶ari earejaimad̶a ina obedivʉ põeva yebai. Aru ne jã́iyede ñai jabocʉre aru ina churaravare máre, Pablore jara popeni dajocarejaimad̶a na.
ACT 21:33 Ne yebai dayʉ ñai jabocʉ, bʉoicõjenejamed̶a Pablore pʉcamea tãumeaque. Aru jẽniari jã́rejamed̶a: —¿Ñamema ñai? ¿Aipe tedi ʉ̃? arejamed̶a ʉ̃.
ACT 21:34 Apevʉ ina cójijinocavʉ apei arĩ cod̶oboboiyede, apevʉ máre apeita cod̶oboborĩ ávarejaimad̶a na. Ne pare bʉjié boje, ñai jabocʉ coreóvabedejamed̶a aipe aivʉre. Que baru churaravare nʉvaicõjenejamed̶a Pablore churaravai cʉ̃rami jívʉi.
ACT 21:35 Nʉvarejaimad̶a ʉ̃́re quédata mʉicad̶avaita. Ʉbenita ina obedivʉ põeva ne jorojĩye boje, ĩ́yʉrĩdurejaimad̶a Pablore cojedeca churaravare jocarĩ. Que baru ʉ̃́re dʉrʉrejaimad̶a, põeva ne ĩmenajiyepe aivʉ ʉ̃́re.
ACT 21:36 Que teni ina obedivʉ põeva nʉrejaimad̶a ʉ̃i yóboi aru: —¡Boarĩ́ jarʉvajarã ʉ̃́re! ¡Yaijácʉrĩ ʉ̃! arĩ cod̶oboborejaimad̶a.
ACT 21:37 Ne nʉvaiyede Pablore bʉoimʉpe churaravai cʉ̃rami, Pablo arejamed̶a griego ãmicʉricamua yávaicamuaque ñai churaravai jabocʉ pʉeno parʉcʉre: —Yʉ mʉre coyʉiyʉvʉ, arejamed̶a Pablo. Aru ñai churaravai jabocʉ arejamed̶a Pablore: —¿Mʉ griegovai yávaiyede majicʉrʉ̃?
ACT 21:38 ¿Dinʉmʉ mʉ ãmecʉrʉ̃ ãñʉ Egiptocacʉ jaboteni põevare nʉvañʉ mácʉ yóvaicʉvaimil paivʉ baju põecʉbenoi, põevare boaré d̶acʉyʉ, me javejĩene aru maucʉvare d̶acʉyʉ jaboteinore máre? arejamed̶a ñai churaravai jabocʉ pʉeno parʉcʉ Pablore.
ACT 21:39 Aru Pablo arejamed̶a ʉ̃́re: —Ñai ãmevʉ yʉ. Yʉ́vacari judíobu yʉ. Ciliciacaĩmaro ʉrarõ Tarsocacʉbu yʉ. Jẽniaivʉ mʉre. Coyʉicõjejacʉ yʉre ina obedivʉ põevare, arejamed̶a Pablo ñai jabocʉre.
ACT 21:40 Ñai churaravai jabocʉ pʉeno parʉcʉ coyʉicõjenejamed̶a ʉ̃́re. Que baru Pablo núri noi mʉicad̶avai, ʉ̃i pʉrʉque jã́d̶ovarejamed̶a, ne bi arãjiyepe ayʉ. Ne bi aiyede, Pablo coyʉrĩ bʉ́rejamed̶a ne yávaicamuaque, judíovai yávaicamuaque, yópe arĩ:
ACT 22:1 —Mʉja, jívʉ aru jíbʉcʉva máre, jápiajarã ji coyʉiyede ji d̶aiye báquede, arejamed̶a Pablo.
ACT 22:2 Ne jápiaiyede ʉ̃i coyʉiyede ne yávaicamuaque, pʉeno baju bídeca jápiarejaimad̶a na. Aru Pablo arĩ coyʉrejamed̶a náre:
ACT 22:3 —Yʉ́vacari judíobu yʉ. Tarsoi põetedejaquemavʉ yʉ. Que baru Ciliciacacʉbu yʉ. Ʉbenita bʉcʉóvarejaima yʉre yui Jerusalẽ́i. Aru Gamaliel buedejame yʉre me caiye iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, majeñecuva mácavʉ ne d̶arĩ cõmajiye báquede. Cainʉmʉa memecaiyʉcacʉ Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i ʉrõpe, nopedeca mʉje d̶aiyepe caride.
ACT 22:4 Que teni pare ñájine d̶acacʉ yʉ Jesúre jʉ aipõevare. Náre cujurĩ, jẽni, bʉocacʉ yʉ, ʉ̃mʉvare aru nomivare máre. Aru apevʉre boarĩ́ jarʉvaicõjecacʉ.
ACT 22:5 Maje sacerdotevare jaboteipõecʉ aru caivʉ maje cójijinocavʉ máre jã́d̶ovari bʉojad̶ama ji coyʉiyede jãve. Na jíma yʉre paperayocare, ji bʉorĩ davaquiyepe aivʉ judíova Damascocavʉre Jesúre jʉ aipõevare pʉ yui Jerusalẽ́i, ñájine d̶arãjivʉ náre. Que baru etacacʉ yʉ, nʉcʉyʉ Damascoi, arejamed̶a Pablo.
ACT 22:6 Pablo coyʉre nʉrejamed̶a, yópe arĩ: —Mái nʉiyede Damasco joabenoi eaiyede jãravʉ corica baji, maumejiena cavarõre jocarĩ pẽoávʉ yʉre ʉrarõ miad̶áro ji núroi.
ACT 22:7 Que teni cuecumañʉ mori tʉcacʉ joborõi. Aru jápiacacʉ yávainore yópe ainore yʉre: “Mʉ, Saulo, ¿aipe teni maucʉvacʉrʉ̃ mʉ yʉre?” jẽniari jã́me yʉre.
ACT 22:8 “Mʉ, ji jabocʉ, ¿ñamenʉ mʉ?” acacʉ yʉ. “Yʉrecabu Jesús Nazarecacʉ, mi maucʉvamʉ”, áme yʉre.
ACT 22:9 Aru ina ji yóvaimara no miad̶árore jã́ima. Ʉbenita ñai yʉre yávayʉ bácʉ ʉ̃i yávainore jápiabeteima na.
ACT 22:10 Aru jẽniari jã́cacʉ ʉ̃́re: “Mʉ, ji jabocʉ, ¿yéde ji d̶ainore ʉcʉrʉ̃ mʉ?” acacʉ yʉ Jesúre. “Nacajari ecojacʉ Damascoi. Noi apecʉ majicacʉyʉme mʉre aipe mi d̶aquinore yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe”, áme yʉre Jesús.
ACT 22:11 No miad̶áro mácarõ yacorʉ cobovaiye boje, jã́ñʉ mácʉ jã́ri eabetecacʉ. Que baru apevʉ ji yóvaimara ji pʉrʉáre jẽni nʉvaima yʉre Damascoi.
ACT 22:12 ’Noi cʉ́teame cũinácʉ ʉ̃mʉ, ʉ̃i ãmiá Ananías. Ʉ̃ mearore jiame Jʉ̃menijicʉre jãve aru d̶ayʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre. Aru caivʉ nócavʉ judíova ʉ̃́re pued̶arĩ me yávaquemavʉ ʉ̃́ra.
ACT 22:13 Ji yebai darĩ, núri yʉre áme: “Mʉ, jícʉ, Saulo, caride jã́quijivʉ mʉ cojedeca”, áme yʉre. Aru cũiná jã́ri eacacʉ cojedeca. Jã́cacʉ ʉ̃́re.
ACT 22:14 Aru Ananías áme yʉre cojedeca: “Jʉ̃menijicʉ, ñai majeñecuva mácavʉ ne jʉ aimʉ ʉ̃i beoimʉmu mʉ, majicʉyʉ ʉ̃i ʉrõre, jã́cʉyʉ Jʉ̃menijicʉre, ñai mearore d̶ayʉre, aru jápiacʉyʉ ʉ̃i yávainore máre.
ACT 22:15 Que baru mʉ coyʉcʉyʉmu ʉ̃i yávaiyede caivʉ põevare mi jã́iye báquede aru mi jápiaiye báquede máre.
ACT 22:16 ¿Yéde coreyʉrʉ̃ mʉ caride? Nacajari Jesúi parʉéque jarʉvajacʉ mi ãmeina teiyede. Aru jã́d̶ovajacʉ Jʉ̃menijicʉre ocoque”. Que áme Ananías yʉre, arejamed̶a Pablo.
ACT 22:17 Yópe arĩ, Pablo coyʉre nʉrejamed̶a: —Ji copaiyede Jerusalẽ́i, nʉcacʉ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami, jẽniacʉyʉ Jʉ̃menijicʉre. Aru ji jẽniaiyede, yʉ apʉcʉ jã́cacʉ ji jabocʉre yópe decoboainope.
ACT 22:18 Ʉ̃ áme yʉre: “Ina Jerusalẽ́cavʉ jʉ abenajivʉbu mi coyʉiyede ji yávaiyede. Que baru maumejiena nʉjacʉ yore jocarĩ”, áme ji jabocʉ yʉre.
ACT 22:19 Ʉbenita acacʉ yʉ: “Mʉ, ji jabocʉ, návacari majima ji borore, bʉoicõjeñʉ mácʉre aru jara popeicõjeñʉ mácʉre máre ina mʉre jʉ aipõevare ne cójijiñamia coapa.
ACT 22:20 Aru apevʉ ne boarĩ́ jarʉvaiyede máre ñai Esteban mácʉre, mʉre coyʉcayʉ bácʉre apevʉre mi yávaiyede, yʉ́vacari núcʉ, jã́ñʉ, jʉ acacʉ yʉ ne d̶aiye báquede. Aru ina ʉ̃ mácʉre boarĩ́ jarʉvaivʉ bácavʉi pʉenocacajea doicajeare jã́ri corecacʉ yʉ”, arĩ yávacacʉ yʉ ji jabocʉre.
ACT 22:21 Dinʉmʉ ji jabocʉcapũravʉ áme yʉre cojedeca: “Yʉ́vacari jaroquijivʉ mʉre joarõi, mi coyʉquiyepe ayʉ ji yávaiye méne judíova ãmevʉre. Que baru nʉjacʉ mʉ”, áme yʉre ji jabocʉ, arejame Pablo ina obedivʉ põevare.
ACT 22:22 Ʉ̃i nópe aiyede, quénora ye jápiaiyʉbedejaimad̶a ina põeva, ʉ̃i judíova ãmevʉre coyʉiye boje. Yópe arĩ, cod̶oboborejaimad̶a: —¡Boarĩ́ jarʉvajarã ʉ̃́re! ¡Yaijácʉrĩ ʉ̃! Jã́iyʉbevʉ cʉcʉre yore, arejaimad̶a na.
ACT 22:23 Cod̶oboborĩ, jipocatedejaimad̶a na. Pare jorojĩvʉ, ne baju doicajeare tatorĩ jad̶evaivʉ aru jobobicore dʉvaivʉ barejáimad̶a na.
ACT 22:24 Diede jã́ñʉ ñai churaravai jabocʉ pʉeno parʉcʉ nʉvaicõjenejamed̶a Pablore churaravai cʉ̃rami jívʉi. Noi jara popeicõjenejamed̶a ʉ̃́re ãimacajeque d̶aimeque. Ʉ̃́re coyʉre d̶aiyʉrejamed̶a, majiyʉcʉ aipe teni ina põeva jorojĩvʉre ʉ̃́re.
ACT 22:25 Que baru ina churarava bʉorejaimad̶a Pablore, mead̶arĩ ʉ̃́re ne jara popenajiye jipocai. Ʉbenita Pablo arejamed̶a apecʉ churaravai jabocʉre, apecʉ cãchino parʉcʉre, núcʉre ʉ̃i yebai: —Yʉ́bu Roma jaboteinocacʉ. ¿Yʉre jara popeicõjeni mʉre ji ãmeina d̶aiyede jã́d̶ovamecʉva cãreja? arejamed̶a Pablo.
ACT 22:26 Diede jápiayʉ ñai jabocʉ, nʉrejamed̶a ʉ̃i jabocʉ yebai, ñai Pablore coyʉicõjeimʉ mácʉ. Aru arejamed̶a ñai churaravai jabocʉ pʉeno parʉcʉre: —Mʉ, ji jabocʉ, me d̶ajacʉ mʉ. Ñai ʉ̃mʉ Roma jaboteinocacʉbe, arejamed̶a ʉ̃.
ACT 22:27 Que baru ñai churaravai jabocʉ pʉeno parʉcʉ nʉrejamed̶a Pablo yebai. Aru arejamed̶a ʉ̃́re: —Coyʉjacʉ yʉre. ¿Jãveneca Roma jaboteinocacʉrʉ̃ mʉ? arejamed̶a. Pablo arejamed̶a ʉ̃́re: —Jʉ̃́jʉ, ʉ̃́recabu yʉ, arejamed̶a.
ACT 22:28 Ñai jabocʉ pʉeno parʉcʉ arejamed̶a: —Ʉrarõ tãutʉrare jícacʉ yʉ Roma jaboteino jabovare, ne epenajiyepe ayʉ yʉre Roma jaboteinocacʉva, arejamed̶a ʉ̃. Pablo arejamed̶a: —Yʉrecabu Roma jaboteinocacʉ ji põeteinʉmʉmiareca aru jipacʉ máre ʉ̃i Roma jaboteinocacʉ bae boje, arejamed̶a.
ACT 22:29 Ina ʉ̃́re jara popenajivʉ bácavʉ que ayʉre jápiaivʉ, cũiná daruíni nʉrejaimad̶a ʉ̃́re jocarĩ. Aru ñai churaravai jabocʉ pʉeno parʉcʉ máre jidʉrejamed̶a, ʉ̃i bʉoiye báque boje Pablore tãumeaque, yópe Roma ãmicʉrõ jaboteino d̶aicõjemenope.
ACT 22:30 Ñai churaravai jabocʉ pʉeno parʉcʉ majiyʉrejamed̶a aipe teni ina judíova pare jorojĩvʉre Pablore. Que baru cõmiáijãravʉi cójijicõjenejamed̶a caivʉ ina sacerdotevare jaboteipõevare aru ina judíovai jabova cójijinocavʉre máre. Churaravare jod̶eicõjenejamed̶a Pablore. Aru nʉvarejamed̶a ʉ̃́re ne cójijino yebai.
ACT 23:1 Pablo me jã́ri, ina cójijinocavʉre arejamed̶a: —Mʉja, jívʉ, yʉ́vacari cainʉmʉa cʉvʉ yʉ, “Boropatebevʉ yʉ”, arĩ dápiarĩ Jʉ̃menijicʉi jã́inoi, arejamed̶a Pablo.
ACT 23:2 Ʉ̃i que aiyeda, ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ, ʉ̃i ãmiá Ananías, ina núrivʉre Pablo yebai, jara boaicõjenejamed̶a Pabloi jijecamure.
ACT 23:3 Que teni Pablo arejamed̶a ʉ̃́re: —Mʉ, jʉjovayʉ, Jʉ̃menijicʉ jara boacʉ́yʉme mʉre. Yui mʉ dobavʉ, d̶acʉyʉ yópe d̶aicõjeiye ainope. ¿Aipe teni mʉ́vacari d̶aicõjemecʉpe d̶ayʉrʉ̃ mʉ mi jara boaicõjeiyede yʉre? arejamed̶a Pablo.
ACT 23:4 Apevʉ ʉ̃i yebai núrivʉ arejaimad̶a Pablore: —Mʉ ãmeina yávaivʉ Jʉ̃menijicʉi sacerdotevare jaboteipõecʉre, arejaimad̶a.
ACT 23:5 Que aivʉre, Pablo arejamed̶a: —Mʉja, jívʉ, coreóvabetevʉ yʉ ʉ̃́re Jʉ̃menijicʉi sacerdotevare jaboteipõecʉre. Yʉ majicʉ baru, nópe abejebu yʉ, Jʉ̃menijicʉi yávaiyede toivaiye báque boje yópe: “Ãmeina yávabejarã mʉja ñai mʉjare jaboteyʉre”, arejamed̶a Pablo.
ACT 23:6 Aru Pablo coreóvarejamed̶a apevʉ ina cójijinocavʉre saduceovacavʉre aru apevʉ fariseovacavʉre. Que baru arĩ cod̶oboborejamed̶a: —Mʉja, jívʉ, fariseovacacʉbu yʉ. Aru fariseovai mácʉbu yʉ. Bʉod̶ama yʉre, ji bueiye boje maje coreiyede Jʉ̃menijicʉi nacovaquiyede caivʉ yaivʉ bácavʉre yainore jarʉvarĩ, arejamed̶a Pablo.
ACT 23:7 Ne jápiaiyede ʉ̃i coyʉiyede, jararĩ bʉ́rejaimad̶a na. Ina saduceova ina fariseovaque cũinátʉrʉ ãmenejavʉ̃ya ne ũme.
ACT 23:8 Ina saduceova “Yainore jarʉvarĩ nacajaino cʉbevʉ, aru ángeleva, decova máre cʉbema”, ávad̶ama. Ʉbenita ina fariseova “Yainore jarʉvarĩ nacajaino cʉvʉ, aru ángeleva, decova máre cʉma”, ávad̶ama.
ACT 23:9 Ina cójijinocavʉ pare jararĩ nʉivʉ, pʉeno baju cod̶oboboivʉ barejáimad̶a na. Que teni apevʉ fariseovacavʉ, Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉipõeva, nacajari, parʉrõreca arejaimad̶a: —Ñʉje jã́ru, ãmeina tebecʉ bajube ñai ʉ̃mʉ. Cũinácʉ decocʉ o cũinácʉ ángele máre coyʉichʉbi ʉ̃́re. Maucʉvabenajarevʉ maja Jʉ̃menijicʉre, arejaimad̶a na.
ACT 23:10 Pʉeno baju jaraivʉ barejáimad̶a na. Ñai churaravai jabocʉ pʉeno parʉcʉ náre jã́ñʉ, arĩ dápiarĩ jidʉcʉ, “Pablore ãmeina d̶arãjichʉma” ayʉ, churaravare ina nʉicõjenejamed̶a Pablore cójijinocavʉre jocarĩ, ne nʉvarajiyepe ayʉ ʉ̃́re churaravai cʉ̃rami cojedeca.
ACT 23:11 Diñamimareca Jesús cʉeteni núcʉ Pablo yebai arejamed̶a ʉ̃́re: —Jidʉbejacʉ mʉ. Nópe mi coyʉiyepedeca ji yávaiyede Jerusalẽ́cavʉre, coyʉcʉyʉmu Romacavʉre máre, arejamed̶a Jesús Pablore.
ACT 23:12 Cõmiáijãravʉ javejĩnara apevʉ judíovacavʉ cójijivʉ yavenina, cũinátʉrʉ ne ũme, “Yópe d̶acarãjaramu Jʉ̃menijicʉre”, arejaimad̶a na. —Ñʉje boarĩ́ jarʉvabedu Pablore, Jʉ̃menijicʉ jarʉvajacʉrĩ ñʉjare toabo cũiméboi. Ãmenajivʉtamu aru ũcumenajivʉtamu, ñʉje Pablore boarĩ́ jarʉvarãjiye jipocai, parʉrõreca arejaimad̶a na.
ACT 23:13 Cuarenta paivʉ pʉeno baju boaipõeva marejáimad̶a na.
ACT 23:14 Nʉrejaimad̶a na sacerdotevare jaboteipõeva aru judíova bʉcʉva yebai. Aru arejaimad̶a náre: —Ñʉja parʉrõreca avʉ “Yópe d̶acarãjaramu Jʉ̃menijicʉre”. Ñʉje boarĩ́ jarʉvabedu Pablore, Jʉ̃menijicʉ jarʉvajacʉrĩ ñʉjare toabo cũiméboi. Ãmenajivʉtamu aru ũcumenajivʉtamu, ñʉje Pablore boarĩ́ jarʉvarãjiye jipocai.
ACT 23:15 Que baru mʉjavacari boro jarojarã ñai churaravai jabocʉ pʉeno parʉcʉre, jẽniarajivʉ ʉ̃i daroquiyepe aivʉ Pablore mʉje cójijinoi cojedeca. Ajarã ʉ̃́re: “Pablore jẽniari jápiaiyʉrivʉbu ñʉja bedióva cojedeca”, ajarã. Aru ñʉjacapũravʉ yavenina coreni boarĩ́ jarʉvarãjivʉbu ʉ̃́re ʉ̃i edaquiye jipocai mʉje yebai, arejaimad̶a na.
ACT 23:16 Ʉbenita Pabloi yʉicʉ iye borore ne d̶arãjiyede jápiarejamed̶a. Que baru churaravai cʉ̃rami nʉri, ecorĩ, coyʉrejamed̶a ʉ̃i jápiaiye báquede Pablore.
ACT 23:17 Que teni Pablo órejarejamed̶a ʉ̃i yebai cũinácʉ churaravai jabocʉre. Aru arejamed̶a ʉ̃́re: —Nʉvajacʉ ñai bojʉyore mi jabocʉ pʉeno parʉcʉ yebai, ʉ̃i coyʉquiyepe ayʉ ʉ̃́re ʉ̃i jápiaiye báquede, arejamed̶a Pablo.
ACT 23:18 Que baru ñai jabocʉ nʉvarejamed̶a ʉ̃́re ñai jabocʉ pʉeno parʉcʉ yebai. Aru arejamed̶a: —Ñai bʉoimʉ ʉ̃i ãmiá Pablo yʉre davaicõjeimi ñai bojʉyore mi yebai, ʉ̃i coyʉquiyepe ayʉ mʉre ape borore, arejamed̶a ʉ̃.
ACT 23:19 Ñai churaravai jabocʉ pʉeno parʉcʉ ʉ̃i ãmuvede jẽni, ʉ̃́re nʉvari apevʉre jocarĩ, yavenina jẽniari jã́rejamed̶a ñai bojʉyore: —¿Yéde coyʉiyʉcʉrʉ̃ yʉre? arejamed̶a ʉ̃.
ACT 23:20 Aru jʉ arejamed̶a ñai bojʉyo: —Ina judíovai jabova jẽniarajivʉbu mʉre, mi jaroquiyepe aivʉ Pablore ne yebai javenai, bedióva cojedeca ʉ̃́re jẽniari jápiarĩ ʉbenina teiyʉrivʉ.
ACT 23:21 Ʉbenita apevʉ, cuarenta paivʉ, yavenina coreni, jabʉrãjivʉbu ʉ̃́re. Na “Ãiyede ãmenajare aru ũcuiyede máre ũcumenajare”, arãma na Jʉ̃menijicʉque ne boarĩ́ jarʉvarãjiye jipocai Pablore. Caride coreivʉbu mi jʉ aiyede ne jẽniaiyede. Que baru jʉ abejacʉ diede, arejamed̶a Pabloi yʉicʉ.
ACT 23:22 Aru ñai jabocʉ pʉeno parʉcʉ ñai bojʉyore coyʉicõjemenejamed̶a apevʉre iye ʉ̃i coyʉiye báquede ʉ̃́re. —Coyʉbejacʉ apevʉre iye borore mi coreóvare d̶aiyede yʉre, arejamed̶a ñai churaravai jabocʉ pʉeno parʉcʉ. Que arĩ, copaicõjenejamed̶a ñai bojʉyore.
ACT 23:23 Dinʉmʉma ñai jabocʉ pʉeno parʉcʉ daicõjenejamed̶a pʉcarã churara jabovare ʉ̃i yebai, aru arejamed̶a náre: —Meatejarã mʉja doscientos paivʉ churarava cuivʉre, aru apevʉ setenta paivʉ caballovarã tubarivʉre, aru apevʉ doscientos paivʉ tãumure nʉvaivʉre máre. Cari ñami nueve baji nʉvajara mʉja Pablore Cesareaita.
ACT 23:24 Mead̶acajarã Pablore máre ʉ̃i caballovare. Me nʉvajara ʉ̃́re pʉ ñai jabocʉ Félix yebai Cesareai, arejamed̶a ñai churaravai jabocʉ pʉeno parʉcʉ.
ACT 23:25 Aru ʉ̃, yópe arĩ, toivarejamed̶a paperayocare:
ACT 23:26 “Yʉ, Claudio Lisias, toivacaivʉ mʉre, ji jabocʉ Félide. Me cʉjacʉ mʉ.
ACT 23:27 Apevʉ judíova tatorĩ jẽma ñai ʉ̃mʉre, ʉ̃i ãmiá Pablo. Boarĩ́ jarʉvarãjivʉ batemá ʉ̃́re ji nʉiyede ne yebai churaravaque, ji jápiaiye báque boje Pablo Roma jaboteinocacʉre. Ʉ̃́re ĩvʉ ñʉja, ne boarĩ́ jarʉvabenajiyepe aivʉ.
ACT 23:28 Aru coreóvaiyʉcacʉ yʉ aipe teni jaraivʉre ʉ̃́re. Que baru nʉvacarã ʉ̃́re ne cójijinoi.
ACT 23:29 Jarama ʉ̃́re judíova ne d̶aicõjeiye boje. Ʉbenita ʉ̃i d̶aiye báque boje ʉ̃i yaiquíno jaʉbevʉ, ʉ̃́re bʉorãjino máre.
ACT 23:30 Aru ji jápiaiyede apevʉ jã́ri coreni, boarĩ́ jarʉvaiyʉrivʉre ʉ̃́re yavenina, cũiná jaroivʉ ʉ̃́re mi yebai. Aru coyʉicõjeivʉ ʉ̃i mauvare mi jipocai, ne boro coyʉrĩ ad̶arãjiyepe aivʉ”, arĩ toivarejamed̶a ñai churaravai jabocʉ pʉeno parʉcʉ.
ACT 23:31 Dinʉmʉ ina churarava, ne jabocʉi d̶aicõjeiye báquepe, nʉvarejaimad̶a Pablore ñami pʉ Antípatris ãmicʉriĩmaroita.
ACT 23:32 Cõmiáijãravʉ ina cuivʉ copainʉrejaimad̶a churaravai cʉ̃rami. Ʉbenita ina caballovarã tubarivʉ yóvarejaimad̶a Pablore cojedeca.
ACT 23:33 Ne eaiyede Cesarea ãmicʉriĩmaroi, ñai jabocʉ Félix yebai nʉri, jídejaimad̶a ʉ̃́re diyoca paperayocare aru Pablore máre.
ACT 23:34 Diyocare jã́ri boroteniburu yóboi, ñai jabocʉ jẽniari jã́rejamed̶a ã́rocacʉre Pablore. Aru ʉ̃i coreóvaiyede Cilicia ãmicʉrijoborõcacʉre, arejamed̶a ʉ̃́re:
ACT 23:35 —Jápiaquijivʉ mi coyʉiyede mi mauva ne edaiyede, arejamed̶a Félix Pablore. Que arĩ, Félix churaravare nʉvaicõjenejamed̶a Pablore Herodes bácʉi cʉ̃rami, jabovai cʉ̃rami, ne jã́ri corenajiyepe ayʉ ʉ̃́re noi.
ACT 24:1 Cũinápʉrʉpe paijãravʉa yóboi, ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ, Ananías, earejamed̶a Cesarea ãmicʉriĩmaroi apevʉ judíova bʉcʉvaque aru Roma jaboteino d̶aicõjeiyede bueipõecʉque, ʉ̃i ãmiá Tértulo. Tértulo coyʉcacʉyʉ barejámed̶a ina judíovare. Que baru jabova ne ãmeina teivʉre jẽniari jã́iñami nʉrejaimad̶a, boro coyʉrĩ ad̶arĩdurãjivʉ Pablore ñai jabocʉ Félix ʉ̃i jivateinoi.
ACT 24:2 Churarava ne davaiyede Pablore noi, Tértulo yópe arĩ, boro coyʉrĩ ad̶arĩdurejamed̶a: —Mʉ, ñʉje jabocʉ, meacʉbu mʉ, mi majié boje. Mi jaboteiyede obedijãravʉai cãrijimena cʉvʉ ñʉja. Ʉrarõ mearore d̶acaivʉ mʉ caivʉ ñʉje joborõcavʉre.
ACT 24:3 Que baru caivʉ ñʉje ĩmarocavʉ torojʉrĩ ãrʉvʉ mʉre.
ACT 24:4 Ʉbenita coreóvaivʉ cõmaje ãroje jã́ñʉre mʉ ñʉjare. Que baru joe baju nʉmequiyepe ayʉ maje boroteino, jẽniaivʉ mʉre mi jápiaquiyepe ayʉ ñʉje boro quĩ́jinore.
ACT 24:5 Ñai ʉ̃mʉ Pablo pare cãrijovaimi ʉ̃. Caino joborõi maucʉvare d̶aibi judíovare ne baju, ʉ̃i apede bueiye boje. Apeyajubo, nazareno ãmicʉriyajubo jabovacacʉbe ʉ̃.
ACT 24:6 Aru ãmed̶arĩduame ʉ̃ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine. Ʉbenita jẽcarã ñʉja ʉ̃́re. Aru ñájine d̶arãjivʉ batecárã ʉ̃́re ñʉje d̶aicõjeiyepe.
ACT 24:7 Ʉbenita ñai jabocʉ Lisias darĩ churaravaque, ĩame ʉ̃́re ñʉjare jocarĩ parʉrõque.
ACT 24:8 Aru boro coyʉrĩ ad̶aicõjeame ñʉjare mi yebai. Mʉ jẽniari jápiayʉ baru ʉ̃́re, majini bʉojacʉyʉmu caiye ñʉje coyʉiyede ʉ̃́ra jãvene, arejamed̶a Tértulo Félide.
ACT 24:9 Aru ina judíova máre nopedeca boro coyʉrĩ ad̶arĩdurejaimad̶a Pablore, jʉ arĩ caiye iye Tértuloi yávaiye báquede.
ACT 24:10 Dinʉmʉ ñai jabocʉ Félix jã́d̶ovarejamed̶a Pablore, ʉ̃i coyʉquiyepe ayʉ ʉ̃i borore. Que baru arejamed̶a: —Obediʉjʉa javede pʉ caride máre mʉ jápiaivʉ ñʉje boro coyʉrĩ ad̶aiyede ñʉje joborõcavʉre. Que baru torojʉrĩ coyʉyʉbu ji borore, mi majiquiyepe ayʉ diede.
ACT 24:11 Mʉ majini bʉojacʉyʉmu jãve ji coyʉiyede. Quénora doce paijãravʉa vaivʉ caride, ji eaiye báquede Jerusalẽ́i. Nore nʉcacʉ yʉ, mearore jícʉyʉ Jʉ̃menijicʉre.
ACT 24:12 Yʉ jarabetecacʉ apecʉre. Aru cãrijini jorojĩmetecacʉ cójijivʉre. Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami, aru judíovai cójijiñamiai, aru tãibʉi máre. Yópe ne boro coyʉrĩ ad̶aiyepe d̶abetecacʉ yʉ.
ACT 24:13 Bʉojabema jã́d̶ovaivʉ jãve ãmeno d̶ayʉre yʉre yópe ne coyʉiyepe.
ACT 24:14 Ʉbenita jãvemu “Pablo jʉ aibi Jesús Nazarecacʉ ʉ̃i bueiyede”, ne coyʉiye yʉrã. Jʉ ayʉbu yʉ Jʉ̃menijicʉre, ñʉjeñecuva mácavʉ ne mearore jímʉre. Mearore jíyʉbu yʉ Jʉ̃menijicʉre yópe ina judíova “Apede bueibi”, ne aiyepedeca yʉrã. Ʉbenita ape bueiye ãmevʉ. Jʉ ayʉbu yʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre aru caiye iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquede máre.
ACT 24:15 Yʉ coreivʉ Jʉ̃menijicʉ nacovacʉyʉre caivʉ yaivʉ bácavʉre yainore jarʉvarĩ, mearare aru ãmenare máre, yópe judíova ne coyʉiyepedeca.
ACT 24:16 Que baru yʉ́vacari cainʉmʉa d̶aiyʉvʉ yʉ, “Boropatebevʉ yʉ”, arĩ dápiarĩ Jʉ̃menijicʉi jã́inoi aru põeva ne jã́iyede máre.
ACT 24:17 ’Obediʉjʉa cʉ́tecacʉ apenoa joborõai. No yóboi, copainʉcacʉ Jerusalẽ́i cojedeca, tãutʉrare jícʉyʉ judíova cõmaje ãrojarivʉre aru ape jícaiyede jícʉyʉ Jʉ̃menijicʉre máre.
ACT 24:18 Ji Jʉ̃menijicʉre jíquiye jipocai, d̶acacʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre meacʉ bacʉyʉ́ Jʉ̃menijicʉi jã́inoi. No yóboi, apevʉ judíova, Asiacavʉ, jã́ima yʉre Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jívʉi, jíyʉre ji jícaiyede Jʉ̃menijicʉre. Ʉbenita cójijivʉ cʉbetema ji yebai. Jaraino máre cʉbeteavʉ̃.
ACT 24:19 Que baru boro coyʉrĩ ad̶arãdajarãri ina Asiacavʉvacari yui mi jipocai, na jã́ivʉ bácavʉ baru yʉre ãmeina teyʉre.
ACT 24:20 Aru ne coyʉbedu, coyʉjarãri ina ʉ̃mʉva yui cʉrivʉ, aipe ji ãmeina teiyede ne eaiye báquede ji cʉe báquede judíovai jabova ne cójijinoi.
ACT 24:21 Quénora arãjichʉma na: “Pablo cʉcʉ ñʉje cójijinoi, yópe arĩ cod̶oboboame, ‘Bʉod̶ama yʉre, ji bueiye boje maje coreiyede Jʉ̃menijicʉ nacovacʉyʉre caivʉ yaivʉ bácavʉre yainore jarʉvarĩ’ ”, arãjichʉma na ji borore, arejamed̶a Pablo Félide.
ACT 24:22 Aru Félix, Jesús ʉ̃i yávaiye méne coreóvayʉ me, ʉ̃i jápiaiyede diede, dajocaicõjenejamed̶a ne coyʉiyede apejãravʉita, yópe arĩ: —Ñai jabocʉ Lisias ʉ̃i daiyede, yʉ coyʉcʉyʉmu mi ñájinu, arejamed̶a Pablore.
ACT 24:23 Que arĩ bʉojarĩ, Félix coyʉrejamed̶a ñai churaravai jabocʉre, Pablore davayʉ bácʉre. Ʉ̃́re nʉvaicõjenejamed̶a Pablore jabovai cʉ̃rami cojedeca, churarava ne jã́ri corenajiyepe ayʉ ʉ̃́re noi. Ʉbenita d̶aicõjenejamed̶a Pablore yópe ʉ̃i ʉrõpe aru jã́radaicõjenejamed̶a ʉ̃́re ʉ̃i yóvaimarare, ne cad̶atenajiyepe aivʉ ʉ̃́re jaʉéde.
ACT 24:24 Apejãravʉa yóboi, Félix copaidarejamed̶a cojedeca jímarepacomaque, judíovacaco, õi ãmiá Drusila. Órejaicõjenejamed̶a Pablore ne yebai, ne jápiaiyʉe boje ʉ̃i coyʉiyede aipe d̶arĩ põeva jʉ aivʉre Jesúre.
ACT 24:25 Que teni Pablo náre coyʉrejamed̶a põevare ne mearo d̶aiye jaʉéde apevʉre yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe, aru põevare ne cʉrĩ majié jaʉéde ne baju coapa, aru Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aquiyede põevare ne ãmeina teiye boje máre. Aru iye coyʉiyede jápiayʉ, Félix cuecumari arejamed̶a Pablore: —Quénoramu caride. Nʉjacʉ mʉ. Apejãravʉ órejaquijivʉ mʉre cojedeca, arejamed̶a Pablore.
ACT 24:26 Obedijãravʉai Félix daicõjenejamed̶a Pablore ʉ̃i yebai, borotecʉyʉ ʉ̃́que, ʉ̃i coreiye boje ʉ̃i jíquiyepe ayʉ tãutʉrare. Tãutʉrare ʉ̃i jídu, Félix jaetovajebu ʉ̃́re.
ACT 24:27 Ʉbenita pʉcaʉjʉa yóboi Félix ʉ̃i jaboteino cũinéjavʉ̃ya. Ʉ̃ torojʉre d̶aiyʉrĩ judíovare, dajocarejamed̶a Pablore bʉoimʉpe. Aru apecʉ jaboteni bʉ́rejamed̶a, ʉ̃i ãmiá Porcio Festo.
ACT 25:1 Festo earejamed̶a dijoborõi aru yóbecʉrijãravʉa yóboi mʉri nʉrejamed̶a Cesarea ãmicʉriĩmarore jocarĩ pʉ Jerusalén ãmicʉriĩmaroi.
ACT 25:2 Noi ina sacerdotevare jaboteipõeva aru apevʉ judíovai jabova máre ʉ̃i yebai earĩ, ãmeno boro coyʉrĩ ad̶arĩdurejaimad̶a Pablore.
ACT 25:3 Jipocamia ina jabova arejaimad̶a ne baju: “Boaipõevare coreni, jabʉrĩ boarĩ́ jarʉvaicõjenajarevʉ Pablore”, arejaimad̶a yavenina. Que baru parʉrõque jẽniariduvaivʉ barejáimad̶a ñai jabocʉre, ʉ̃i jʉ aquiyepe aivʉ náre yópe ne ʉrõpe. —Copaide d̶ajacʉ mʉ Pablore Jerusalẽ́i, arĩ jẽniaridurejaimad̶a na.
ACT 25:4 Ʉbenita Festo arejamed̶a náre: —Pablo bʉoimʉ cʉbi Cesareai. Maumena nʉñʉmu yʉ noi.
ACT 25:5 Que baru yóvajarãri yʉre mʉje jabova Cesareai, ne boro coyʉrĩ ad̶arãjiyepe aivʉ Pablore noi, ʉ̃i ãmeina tedu, arejamed̶a Festo.
ACT 25:6 Pʉ ocho paijãravʉa ʉ̃i mauteniburu yóboi nore, Festo ẽmenejamed̶a Cesarea ãmicʉriĩmaroi. Aru cõmiáijãravʉ jabova ne ãmeina teivʉre jẽniari jã́iñami nʉri, dobarejamed̶a, jápiacʉyʉ ne boro coyʉrĩ ad̶arĩduiyede. Aru davaicõjenejamed̶a Pablore.
ACT 25:7 Ʉ̃i eaiyede, ina judíova Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉ daivʉ bácavʉ núrejaimad̶a ʉ̃i yóboi. Ʉrarõ ãmeno boro coyʉrĩ ad̶arĩduivʉ barejáimad̶a ʉ̃i borore. Ʉbenita ye bʉojabedejaimad̶a jã́d̶ovaivʉ jãve ne borore.
ACT 25:8 Pablocapũravʉ arejamed̶a: —Judíova ne d̶aicõjeiyede, aru Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine, aru ñai jabocʉ ijãravʉcacʉ pʉeno baju parʉcʉre máre, ãmeina d̶abevʉ yʉ, arejamed̶a Pablo.
ACT 25:9 Ʉbenita Festo judíovare torojʉre d̶aiyʉrĩ, yópe arĩdurejamed̶a Pablore: —¿Mʉri nʉiyʉbecʉrʉ̃ mʉ Jerusalẽ́i? Noi yʉ́vacari jápiacʉyʉmu cojedeca mi borore, “Ãmeno d̶abetequemavʉ mʉ” acʉyʉ o “Ñájicʉyʉmu mi ãmeina teiye boje” acʉyʉ, arejamed̶a Festo.
ACT 25:10 Ʉbenita Pablocapũravʉ arejamed̶a ʉ̃́re: —Núvʉ yʉ caride Roma jaboteino jabova ne ãmeina teivʉre jẽniari jã́iñami. Yuita mead̶aiye jaʉvʉ yʉre, etacʉyʉre o ñájicʉyʉre. Mʉ́vacari me coreóvaivʉ. Ye ãmeno d̶abetecacʉ yʉ judíovare.
ACT 25:11 Ji ãmeina d̶aiye boje, boarĩ́ jarʉvaiye jaʉrõ maru yʉre, jidʉbejebu yʉ ji yaiquínore. Ʉbenita ne boro coyʉiye jãve ãmenu, põecʉ cʉbebi bʉojarĩ jíyʉ yʉre náre. Que baru jẽniaivʉ mʉre jarocʉyʉre yʉre ñai jabocʉ ijãravʉcacʉ pʉeno baju parʉcʉ yebai, ʉ̃i baju mead̶aquiyepe ayʉ yʉre, arejamed̶a Pablo.
ACT 25:12 Dinʉmʉ Festocapũravʉ borotedejamed̶a ʉ̃́re cad̶ateipõevaque. Aru boroteni bʉojarĩ arejamed̶a Pablore: —Ñai jabocʉ ijãravʉcacʉ pʉeno baju parʉcʉ yebai nʉiyʉvʉ mʉ. Que baru nʉcʉyʉmu ʉ̃i yebai, arejamed̶a Festo.
ACT 25:13 Apejãravʉa yóboi, ñai jabocʉ Agripa, jíbʉcomaque, õi ãmiá Berenice, earejaimad̶a Cesarea ãmicʉriĩmaroi. Jacoyʉrãnʉrejaimad̶a Festore.
ACT 25:14 Aru obedijãravʉa mautedejaimad̶a na. Cũinájãravʉ Festo coyʉrejamed̶a náre Pabloi borore. —Yui cʉbi cũinácʉ ʉ̃mʉ, Félix ʉ̃i bʉorĩ epeimʉ mácʉ.
ACT 25:15 Ji cʉe báquede Jerusalẽ́i, sacerdotevare jaboteipõeva aru judíova bʉcʉva máre ãmeno boro coyʉrĩ ad̶arãdarĩduima ʉ̃́re ji yebai. Jẽniariduima yʉre ji ñájine d̶aquiyepe aivʉ ʉ̃́re.
ACT 25:16 Ʉbenita yʉ acacʉ náre: “Yópe d̶arĩ cõmajiyama Romacavʉi jabova. Mamarʉmʉre ina boro coyʉrĩ ad̶aivʉque copʉ yávare d̶arĩ cõmajiyama ñai ne coyʉrĩ ad̶aimʉque, ʉ̃ máre ʉ̃i copʉtequiyepe aivʉ náre. Ñʉja Romacavʉi jabova yópe d̶abevʉ baru mamarʉmʉre, jíbevʉ põecʉre ina boro coyʉrĩ ad̶aivʉre”, acacʉ yʉ náre.
ACT 25:17 Que baru ne edaiyede yui, joe corebecʉva, cõmiáijãravʉre dobatecacʉ jabova ne ãmeina teivʉre jẽniari jã́iñami jívʉi. Aru davaicõjecacʉ ñai ʉ̃mʉre.
ACT 25:18 Dápiayʉ barĩducacʉ ina judíova boro coyʉrĩ ad̶arãjivʉre ʉ̃́re ʉrarõ ʉ̃i ãmeina teiye báquede. Ʉbenita coyʉrĩ ad̶aivʉ ye yávabeteima ʉrarõ ʉ̃i ãmeina teiye báquede yópe ji dápiarĩduino mácarõpe.
ACT 25:19 Quénora jorojĩma ʉ̃́re ne bueiyede jẽvari Jʉ̃menijicʉre aru cũinácʉ Jesús ãmicʉcʉ yaiyʉ́ bácʉre. Ʉbenita Pablocapũravʉ parʉrõreca coyʉyʉbe ñai Jesús apʉcʉre cojedeca.
ACT 25:20 Yʉ́capũravʉ ye majibetecacʉ caiye iye ne borore. Que baru jẽniari jã́cacʉ Pablore: “¿Mʉri nʉiyʉbecʉrʉ̃ mʉ Jerusalẽ́i? Noi yʉ jápiacʉyʉmu cojedeca mi borore”, acacʉ ʉ̃́re.
ACT 25:21 Ʉbenita ʉ̃́capũravʉ jẽniáme: “Jarojacʉ yʉre ñai jabocʉ ijãravʉcacʉ pʉeno baju parʉcʉ yebai, ʉ̃i jápiaquiyepe ayʉ ji borore”, áme yʉre. Que baru churaravare coreicõjecacʉ ʉ̃́re bʉoimʉpe ji jaroiyeta ñai jabocʉ ijãravʉcacʉ pʉeno baju parʉcʉ yebai, arejamed̶a Festo Agripare.
ACT 25:22 Aru Agripa arejamed̶a: —Yʉ́vacari jápiaiyʉvʉ ñai ʉ̃mʉre, arejamed̶a. Que baru Festo jʉ arejamed̶a: —Javena ʉ̃́re jápiacʉyʉmu mʉ, arejamed̶a.
ACT 25:23 Cõmiáijãravʉi Agripa Berenicemaque earĩ cójijiñami ʉrad̶ãmi, ecorejaimad̶a noi põeva ne ʉrarõ pued̶aiyede náre ne ecoiyede. Caivʉ ina churaravai jabova parʉrivʉ, aru caino diĩmarocavʉ parʉrivʉ máre ecorejaimad̶a diñami náque. Aru Festo davaicõjenejamed̶a Pablore.
ACT 25:24 Que teni Festo arejamed̶a: —Mʉ, judíovai jabocʉ, aru caivʉ mʉja ñʉjaque cʉrivʉ máre, jã́ivʉbu ñai ʉ̃mʉre. Caivʉ ina judíova Jerusalẽ́cavʉ aru yócavʉ máre ãmeno boro coyʉrĩ ad̶arĩduima ʉ̃i borore. Cod̶oboborĩ, “Ʉ̃́re boarĩ́ jarʉvajacʉ”, pʉeno baju aima na.
ACT 25:25 Ʉbenita yʉ́capũravʉ ye ʉ̃i ãmeina teiyede eabevʉ yʉ. Ji jã́ru, ʉ̃i d̶aiye báque boje boarĩ́ jarʉvaiye jaʉbevʉ ʉ̃́re. Ñai Pablovacari jẽniáme ñai jabocʉ ijãravʉcacʉ pʉeno baju parʉcʉ jápiacʉyʉre ʉ̃i borore. Que baru arĩ dápiacacʉ: “Jarocʉyʉmu ʉ̃́re ñai jabocʉ ijãravʉcacʉ pʉeno baju parʉcʉ yebai”, acacʉ yʉ.
ACT 25:26 Ʉbenita yʉ́capũravʉ majibevʉ yéde ji toivaquiyede ʉ̃i borore ñai jabocʉre, ʉ̃i majiquiyepe ayʉ Pabloi ãmeno d̶aiye báquede. Mʉ, ji jabocʉ Agripa, que baru daicõjeivʉ ʉ̃́re yui mʉje yebai. Maje ʉ̃́re jẽniari jápiarĩburu yóboi, yʉ majiquijichʉvʉ ʉ̃i ãmeno d̶aiye báquede, toivacʉyʉ ñai jabocʉ ijãravʉcacʉ pʉeno baju parʉcʉre.
ACT 25:27 Bʉoimʉre jaroiye majibevʉ yʉ jabocʉ yebai, coyʉbecʉva aipe d̶arĩ ʉ̃i ãmeno d̶aiye báquede, arejamed̶a Festo náre.
ACT 26:1 Dinʉmʉ Agripa arejamed̶a Pablore: —Caride coyʉjacʉ mi borore, arejamed̶a. Que aiyede, Pablo jabióvarĩ ʉ̃i pʉrʉre, yávarĩ bʉ́rejamed̶a, coyʉcʉyʉ ʉ̃i borore:
ACT 26:2 —Mʉ, ñʉje jabocʉ Agripa, caride torojʉvʉ yʉ ji ũme mi jápiaquiyepe ayʉ ji coyʉiyede caiye iye ne ãmeno boro coyʉrĩ ad̶aiyede yʉre ina judíova.
ACT 26:3 Mʉ́vacari coreóvaivʉ me judíova ne d̶arĩ cõmajiyede aru ne bueiyede máre. Que baru jẽniaivʉ mi jápiaquiyepe ayʉ ji coyʉiyede napiyeque, arejamed̶a Pablo.
ACT 26:4 Pablo, yópe arĩ, coyʉre nʉrejamed̶a: —Ina judíova coreóvad̶ama aipe cʉcʉre yʉ ne jẽneboi jʉed̶ocʉ cãreja aru caride máre, mamarʉmʉre ji cʉede ji ĩmaroi aru no yóboi ji cʉede Jerusalẽ́i máre.
ACT 26:5 Joe baju yʉrecabu cũináyajubo fariseo ãmicʉriyajubocacʉ. Ñʉja fariseova mearore jívʉbu Jʉ̃menijicʉre yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre caivʉ apevʉ judíova pʉeno baju. Ina judíova ʉrivʉ baru, jʉ ajebu jãve iye ji coyʉiyede.
ACT 26:6 Caride núvʉ yʉ yui, ne boro coyʉrĩ ad̶aimʉ, ji coreiye boje Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede ñʉjare yópe ʉ̃i aiye báquepedeca ñʉjeñecuva mácavʉre.
ACT 26:7 Aru caivʉ ñʉje doce paiyajuboacavʉ Israecavʉ máre cored̶ama yópe ji coreiyepe. Que baru mearore jíyama na Jʉ̃menijicʉre jãravʉre aru ñamine máre. Aru mʉ, ñʉje jabocʉ Agripa, ina judíovavacari boro coyʉrĩ ad̶aivʉbu yʉre, iye ji coreiye boje.
ACT 26:8 ¿Aipe teni “Jʉ̃menijicʉ nacovañʉ bʉojabebi yaivʉ bácavʉre yainore jarʉvarĩ”, arĩ dápiaivʉrʉ̃ mʉja? arejamed̶a Pablo.
ACT 26:9 Yópe arĩ, coyʉre nʉrejamed̶a Pablo: —Javede yʉ́vacari yópe arĩ dápiacacʉ: “Jesús Nazarecacʉre jʉ aipõevare maucʉvae jaʉvʉ yʉre”, acacʉ yʉ.
ACT 26:10 Yópe d̶acacʉ yʉ Jerusalẽ́i: Obedivʉ ina Jesúre jʉ aipõevare jẽni, bʉorĩ, jarocacʉ yʉ náre ãmeina teivʉre jẽni jacoiñamiai, yópe ina sacerdotevare jaboteipõeva ne d̶aicõjeiyepe. Aru ne boarĩ́ jarʉvaiyʉede náre, yʉ máre jʉ acacʉ diede.
ACT 26:11 Obedijãravʉa yʉ nʉcacʉ judíovai cójijiñamiai, ñájine d̶acʉyʉ ina Jesúre jʉ aipõevare. Jesúre jʉ abede d̶arĩducacʉ yʉ náre. Aru ji ʉrarõ baju jorojĩye boje náre, yʉ cujucacʉ náre apeĩmaroaita, arejamed̶a Pablo.
ACT 26:12 Yópe arĩ, coyʉre nʉrejamed̶a Pablo: —Cũinájãravʉ Damascoi nʉcacʉ yʉ ina sacerdotevare jaboteipõevai parʉéque, d̶acʉyʉ yópe ne d̶aicõjeiyepe.
ACT 26:13 Aru mʉ, ñʉje jabocʉ Agripa, ji nʉiyede mái jãravʉ corica baji jã́cacʉ cavarõre jocarĩ ʉrarõ miad̶árore, aviá ʉ̃i pʉeno cojinore. Pẽoávʉ ñʉje yebai, yʉre aru yʉ́que nʉivʉre máre.
ACT 26:14 Que baru cuecumaivʉ caivʉ mori tʉcarã joborõi. Aru jápiacacʉ apeno yávainore ñʉja judíova ñʉje yávaicamuaque, yópe ainore: “Mʉ, Saulo, ¿aipe teni maucʉvacʉrʉ̃ mʉ yʉre? Yópe d̶ayʉ, mʉ́vacari ñájine d̶aivʉ mʉ mi bajuma, yópe cũinácʉ oteiãimacʉ ʉracʉ ʉ̃i ñájine d̶aiyepe ʉ̃i bajure tãtañʉ abod̶o juijóiyore”, áme yʉre.
ACT 26:15 “Mʉ, ji jabocʉ, ¿ñamenʉ mʉ?” acacʉ yʉ. “Yʉrecabu Jesús, ñai mi maucʉvamʉ.
ACT 26:16 Caride nacajari nújacʉ. Yʉ jã́d̶ovaivʉ mʉre, ji baju mi memecaquiyepe ayʉ yʉre. Beoivʉ mʉre, mi coyʉquiyepe ayʉ apevʉre yópe mi jã́inope yʉre caride. Aru mi jã́quiyede yʉre bedióva coyʉcʉyʉmu diede máre.
ACT 26:17 Que baru jaroquijivʉ mʉre, mi coyʉquiyepe ayʉ ji yávaiye méne judíovare, aru judíova ãmevʉre máre. Aru yʉ jod̶ecʉyʉmu mʉre, ne ãmeno d̶abenajiyepe ayʉ.
ACT 26:18 Mi coyʉquiyede judíova ãmevʉre, yʉ jápiarĩ eare d̶acʉyʉmu náre, ne dajocarãjiyepe ayʉ ne ãmeina teiyede yópe ñeminoi cuiyepe, aru ne jʉ arãjiyepe ayʉ yʉre yópe miad̶ároi cuiyepe. Yʉ jaetovacʉyʉmu náre ñai abujuvai jabocʉ Satanás ʉ̃i jaboteinore jocarĩ. Aru ecovacʉyʉmu náre Jʉ̃menijicʉi jaboteinoi. Que teni yʉ ãrʉmetecʉyʉmu ne ãmeina teiyede, ne yʉre jʉ aiye boje. Aru Jʉ̃menijicʉi põevaque cʉrãjarama na”, áme Jesús yʉre, arejamed̶a Pablo.
ACT 26:19 Yópe arĩ, coyʉre nʉrejamed̶a Pablo: —Mʉ, ñʉje jabocʉ Agripa, ñai cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõcacʉ ji jã́imʉ mácʉre jãve jʉ acacʉ yʉ.
ACT 26:20 Que baru coyʉcacʉ mamarʉmʉre Damascocavʉre, aru no yóboi Jerusalẽ́cavʉre, no yóboi caino Judeacavʉre, aru no yóboi judíova ãmevʉre máre. Coyʉcacʉ náre: “Chĩojara mʉja mʉje ãmeina teiyede. Aru jarʉvajarã diede. Oatʉvajarã mʉje d̶aiyede. Aru d̶ajarã yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, apevʉ põeva ne majinajiyepe ayʉ jãve mʉja jʉ aivʉre Jʉ̃menijicʉre”, arĩ coyʉcacʉ náre.
ACT 26:21 Ji nópe bueiye boje, ina judíova yʉre jẽni boarĩ́ jarʉvarĩduima Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jívʉi.
ACT 26:22 Ʉbenita javede aru caride máre Jʉ̃menijicʉ cad̶ateibi yʉre. Que baru yʉ yui núcʉ, coyʉivʉ yávaiyede jãvene caivʉre, parʉrivʉre aru parʉbevʉre máre. Quénora coyʉivʉ yʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre aru ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquepe ne coyʉcaiyede, “Yópe vaiquíyebu. Que ayʉbe Jʉ̃menijicʉ”, ne aiye báquepedeca.
ACT 26:23 Yópe arĩ, toivarejaquemavʉ na: “Cristore, Jʉ̃menijicʉi daroquimʉre, jaʉvʉ ʉ̃i ñájiquiye, aru ʉ̃i yaiquíye, aru ʉ̃i nacajaquiye yainore jarʉvarĩ caivʉ apevʉ jipocai. Que d̶arĩ yópe pẽoino jã́re d̶aiyepe põevare, nopedeca Cristo jã́d̶ovacʉyʉme judíovare aru judíova ãmevʉre máre Jʉ̃menijicʉi mead̶aquiyede náre”, arejaquemavʉ na, arejamed̶a Pablo.
ACT 26:24 Pablo ʉ̃i coyʉiyede, Festo cod̶oboborejamed̶a ʉ̃́re: —Mʉ, Pablo, ãrʉmevʉ mʉ. Mi pare bueiye boje, ãrʉmevʉ mʉ, arejamed̶a ʉ̃́re.
ACT 26:25 Ʉbenita Pablo arejamed̶a ʉ̃́re: —Mʉ, ñʉje jabocʉ Festo, ãrʉmecʉ ãmevʉ yʉ. Quénora coyʉivʉ yávaiyede jãvene ji ũmei. Ʉbenina ayʉ ãmevʉ yʉ.
ACT 26:26 Ñai jabocʉ Agripa majibi caiye iye ji coyʉiyede. Que baru yʉ jidʉbecʉva coyʉivʉ ʉ̃́re. Yavenina ãmeno d̶aiye ãmevʉ iye. Que baru javede jápiaquemavʉ diede ñai jabocʉ Agripa, arejamed̶a Pablo.
ACT 26:27 Que ayʉ, Pablo arejamed̶a Agripare: —Mʉ, ñʉje jabocʉ Agripa, ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquede jʉ aivʉ mʉ. Majivʉ yʉ mʉ jʉ ayʉre, arejamed̶a ʉ̃́re.
ACT 26:28 Agripa arejamed̶a Pablore: —Mi coyʉinoque quĩ́jino baju yʉre jʉ are d̶arĩduivʉ mʉ Jesúre, arejamed̶a.
ACT 26:29 Aru Pablo jʉ arejamed̶a ʉ̃́re: —Quĩ́jino baju meajebu. Ʉrarõ baju máre meajebu. Yʉ Jʉ̃menijicʉque jẽniacaivʉ caivʉ mʉjare, mʉje jʉ arãjiyepe ayʉ ʉ̃́re aru mʉje nʉrajiyepe ayʉ yʉ́pe paivʉ, ʉbenita bʉoimeaque cʉbevʉva, arejamed̶a Pablo.
ACT 26:30 Dinʉmʉ ñai jabocʉ Agripa, ñai jabocʉ Festo, Berenice, aru náque dobarivʉ máre nacajari etarejaimad̶a nore jocarĩ.
ACT 26:31 Ne etarĩburu yóboi, arejaimad̶a ne bajumia: —Ñai ʉ̃mʉ ʉ̃i d̶aiye boje yaiquíno jaʉbevʉ ʉ̃́re, aru bʉoino máre.
ACT 26:32 Pablo ʉ̃i abedu “Jarojacʉ yʉre ñai jabocʉ ijãravʉcacʉ pʉeno baju parʉcʉ yebai, ʉ̃i jápiaquiyepe ayʉ ji borore”, maja bʉojajebu etaicõjeivʉ ʉ̃́re. Ʉbenita ʉ̃i nópe jẽniaiye boje, maja bʉojabevʉ etaicõjeivʉ ʉ̃́re, arejamed̶a Agripa Festore.
ACT 27:1 Ñai jabocʉ ijãravʉcacʉ pʉeno baju parʉcʉ cʉrejamed̶a Italia ãmicʉrijoborõi. Que baru Pablore aru apevʉ bʉoimarare máre Festo coreicõjenejamed̶a cũinácʉ churaravai jabocʉre, ʉ̃i ãmiá Julio, ʉ̃i nʉvaquiyepe ayʉ náre Italia ãmicʉrijoborõi jiad̶ocũ ʉracũ ũmevʉ japuino nʉicũque. Ñai Julio cien paivʉ churaravare jabotedejamed̶a. Ne yajubo “Augusto jina churaravayajubo” ãmicʉriyajubo barejávʉ̃ya. Aru yʉ máre nʉcʉyʉ barejacácʉ.
ACT 27:2 Que teni jaturejacarã cũinácũ jiad̶ocũ ʉracũi, Adramitio ãmicʉriĩmarore jocarĩ daicũ mácarõi. Dicũ etaquicũ marejávʉ̃, tuijaquicũ ĩmaroa coapa Asia ãmicʉrijoborõi jia ʉrad̶a ẽcarʉi. Aru Aristarco máre, Macedonia ãmicʉrijoborõcarõ ĩmaro Tesalónica ãmicʉrõcacʉ, yóvarejame ñʉjare.
ACT 27:3 Ũmevʉque nʉri, cõmiáijãravʉi tuijarejacarã Sidón ãmicʉriĩmaro ẽcarʉi. Julio me jã́rejame Pablore. Que baru maicõjenejame ʉ̃́re ʉ̃i yóvaimara nócavʉ yebai, ne jínajiyepe ayʉ ʉ̃́re jaʉéde.
ACT 27:4 Jaturĩ cojedeca, etarejacarã nore jocarĩ. No ũmevʉ japuiye boje ñʉjare copʉ, vaidéjacarã Chipre ãmicʉrijiavʉre ñʉje cãcopũravʉi. Dijiávʉ cʉe boje, ũmevʉ ãmed̶abedejavʉ̃ ñʉjare.
ACT 27:5 Dijiávʉre vainíburu yóboi, jatarĩ jia ʉrad̶ai, vainí Cilicia aru Panfilia ãmicʉrijoborõare, earejacarã Licia ãmicʉrijoborõcarõi, Mira ãmicʉriĩmaroi.
ACT 27:6 Noi Julio vorĩ earejame apecũ jiad̶ocũ ʉracũre, ũmevʉ japuino nʉicũre, Alejandría ãmicʉriĩmarore jocarĩ daicũ mácarõre. Etarĩ, nʉicũ tuijaquicũ marejávʉ̃ Italia ãmicʉrijoborõi. Que teni jature d̶arejame ñʉjare dicũi.
ACT 27:7 Bedióva ũmevʉ japuiye boje ñʉjare copʉ, dʉibajĩeneca nʉrejacarã obedijãravʉa. Eabenidurejacarã Gnido ãmicʉriĩmaroi. Aru ũmevʉ nʉicõjemenejavʉ̃ ñʉjare ñʉje nurié nʉinoi. Que baru eaivʉ Salmócãpido ãmicʉriĩmaroi, vaidéjacarã Creta ãmicʉrijiavʉre ñʉje meapũravʉi. Dijiávʉ cʉe boje, ũmevʉ ãmed̶abedejavʉ̃ ñʉjare.
ACT 27:8 Dʉibajĩeneca nʉri, tuijarejacarã Mearoa tuipãva ãmicʉriĩmaroi, Lasea ãmicʉriĩmaro joabenomia.
ACT 27:9 Obedijãravʉa vaidéjavʉ̃. Aru judíovai torojʉve teijãravʉ máre, ne ãrʉrijãravʉ Jʉ̃menijicʉi ãrʉmeteiyede ne ãmeina teiyede, vaidéjavʉ̃. Ocorʉ̃mʉ joabe boje, põeva ne nʉino maru jiad̶ocũ ʉracũque, jidojarõ marejávʉ̃. Que baru Pablo majicarejame náre, ñʉjaque nʉivʉre:
ACT 27:10 —Mʉja jápiajarã. Maje nʉru jia ʉrad̶ai cojedeca cari, meamequiyebu. Ocorʉ̃mʉ boje, bíjaquiyebu dicũ, aru caiye maje nʉvaiye máre dicũi. Aru maja máre corĩ bíjarãjaramu, arejamed̶a Pablo, majicayʉ.
ACT 27:11 Ʉbenita dicũ upacʉ aru dicũre cõjeipõecʉ máre jʉ abedejaima Pablore. Aru Julio jápiarejame náre Pablore pʉeno.
ACT 27:12 Mauteino meamenejavʉ̃ ocorʉ̃mʉre diĩmaro, Mearoa tuipãvai. Que baru apevʉ obedivʉ põeva dicũcavʉ etaiyʉrejaima nore jocarĩ, nʉridurãjivʉ apeno tuipãvai, Fenice ãmicʉriĩmaroi. Coreiyʉrejaima ocorʉ̃mʉ vaiyede nore. Fenice Creta ãmicʉrijiavʉi cʉvʉ. No tuipãvai cʉrĩ, jia ʉrad̶are aviá ʉ̃i darĩ doinocapũravʉi, aru aviá ʉ̃i darĩ doino meapũravʉi máre jã́ino marejávʉ̃. Que baru jiad̶ocũ jorĩ noi, javaiyorejavʉ̃ ocorʉ̃mʉre.
ACT 27:13 Ũmevʉ japuino oatʉvaiyede, dʉibajĩeneca japuiyede aviá daino cãcopũravʉre jocarĩ, jiad̶ocũ ʉracũre memeipõeva jãmʉórejaima dʉcʉribore, dicũi nʉmene d̶aibore. Nʉrejacarã dicũque Creta ãmicʉrijiavʉ ẽcarʉi joabejĩnoi.
ACT 27:14 Ʉbenita no yójĩboi, ũmevʉ pare parʉrõ japurejavʉ̃ dijiávʉ apedʉvede jocarĩ, aviá ʉ̃i darĩ doino cãcopũravʉre daino.
ACT 27:15 Aru no ũmevʉ pare japurejavʉ̃ ñʉje jiad̶ocũre. Que teni ũmevʉ ñʉje jipocai japuiye boje, nʉri bʉojabedejacarã. Nʉmenejacarã ñʉje nʉiyʉrõre. Que baru dicũre copediovarĩ, ũmevʉre japʉpoicõjenejacarã ũmevʉ nʉinoi.
ACT 27:16 Vaidéjacarã Cauda ãmicʉrijiavʉre ñʉje meapũravʉi. Dijiávʉ cʉe boje, ũmevʉ ãmed̶abedejavʉ̃ ñʉjare. Aru apecũ quĩ́jicũre, ʉracũi dabʉboicũre, jãmʉóiyʉrejacarã, ad̶arãjivʉ ʉracũ jívʉi. Ʉbenita nópe d̶aivʉ pare ñájinejacarã.
ACT 27:17 Quĩ́jicũre mead̶arĩburu yóboi, ina memeipõeva bʉorejaima ʉracũre bʉoimea ʉramea parʉrimeaque. Ʉracũ cãchinoi dimeáre epeni, me bʉorejaima na, dicũ copobequiyepe aivʉ. No yóboi, ne jidʉé boje dicũ eajʉroede Libia ãmicʉrijoborõi, noi ẽcarʉ joabenoi ẽpacʉrõ, pare meameno, Sirte ãmicʉrõ, jiad̶ocũare jẽino, jõd̶ovarejaima ʉracaje ũmevʉ paicajede, ẽpacũ jẽmequiyepe aivʉ ñʉje jiad̶ocũre. Que teni ũmevʉque nʉrejacarã ñʉja.
ACT 27:18 No ũmevʉ ye bíjabedejavʉ̃. Quénora cainʉmʉa pʉeno baju japurejavʉ̃ no. Aru pãcaiboa máre ʉraboa baju jãriyad̶edejavʉ̃ dicũre. Que baru cõmiáijãravʉi nʉvaiyede jarʉvarĩ bʉ́rejaima jia ʉrad̶ai.
ACT 27:19 Cõmiáijãravʉi jarʉvarejacarã apeno dicũcarõre: cajeáre, bʉoimeare, aru abod̶oare máre.
ACT 27:20 Obedijãravʉa jã́menejacarã aviáre aru abiácovare máre. No ũmevʉ, pãcaiboa máre ye bíjabedejavʉ̃. Quénora cainʉmʉa pʉeno ʉrarõ baju nʉrejavʉ̃ no. Que baru “¿Bíjarãjivʉ bárica jia ʉrad̶ai?” arĩ dápiarejacarã ñʉje baju.
ACT 27:21 Obedijãravʉa ye ãmenejaima na. Aru Pablo darĩ, núri ne jẽneboi arejame náre: —Mʉja jápiabetevʉ yʉre ji coyʉrĩduiye báquede mʉjare. “Cretare jocarĩ nʉiye jaʉbevʉ majare”, arĩduvʉ yʉ. Maje dabedu, yópe tede d̶abejebu majare. Ʉbenita maje daiye boje vaivʉ majare yópe.
ACT 27:22 Yʉ coyʉyʉbu mʉjare: Jidʉbejarã. Majacacʉ ye cũinácʉ bíjabequijibi. Quénora dicũ jiad̶ocũ ʉracũ bíjaquiyebu.
ACT 27:23 Nópe majivʉ yʉ, cũinácʉ ángele ʉ̃i coyʉiye báque boje yʉre cari ñami marede. Jʉ̃menijicʉ, ji jabocʉ aru ji mearore jímʉ máre, ʉ̃i daroimʉ matecʉ́be ñai ángele.
ACT 27:24 Ji yebai darĩ, abi yʉre: “Mʉ, Pablo, jidʉbejacʉ. Mi nʉquiye boje ñai jabocʉ ijãravʉcacʉ pʉeno baju parʉcʉ yebai, Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i me boje, caivʉ ina mʉ́que jiad̶ocũ ʉracũi nʉivʉ yaibénajarama na”, abi yʉre ñai ángele.
ACT 27:25 Que baru jidʉbejarã mʉja. Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉ yʉ. Que baru majivʉ yʉ caiye vaiquíyede yópe ñai ángele ʉ̃i aiye báquepedeca.
ACT 27:26 Ʉbenita no ũmevʉ japuquiyebu maje jiad̶ocũre apedʉve jiavʉ ẽcarʉita, arejame Pablo náre.
ACT 27:27 Pʉcasumana ũmevʉ ʉrarõ japurĩ bʉ́rĩburu yóboi, ñamineca jataivʉ barejacárã ũmevʉ japuiyeque jia ʉrad̶a Adriático ãmicʉriyare. Ñami corica baji dicũre memeipõeva “¿Joborõ joabenoi eaivʉ bárica?” arĩ dápiarejaquemavʉ ne baju.
ACT 27:28 Que baru corevarejaima na aipino ʉ̃mʉjʉrõ jia ʉrad̶a ne yebai. Aru treinta y seis paimetros ʉ̃mʉjʉrõ marejávʉ̃ noi. Quĩ́jino no yójĩboi, corevarejaima cojedeca. Aru veintisiete paimetros ʉ̃mʉjʉrõ marejávʉ̃ noi.
ACT 27:29 Que teni jidʉrejaima, “¿Jãrajidica?” aivʉ ẽcarʉi cʉ̃raboaque. Que baru ẽmeóvarejaima yóvaicʉvaiboa dʉcʉriboa dicũre nʉmene d̶aiboare japʉvainocapũravʉi jocarĩ. Aru, “Maumejiena miad̶áe tʉjarõri”, arĩ jẽniarejaima na.
ACT 27:30 Dicũre memeipõeva dupini nʉiyʉrejaimad̶a dicũre jocarĩ. Dicũ quĩ́jicũ bʉoimeare jod̶eni, dicũre ẽmeóvari jia ʉrad̶ai, borocʉrĩ “Apeboa dʉcʉriboare epenanʉivʉbu pũraboi”, arejaima na, borocʉrivʉ.
ACT 27:31 Ʉbenita Pablo arejame churaravai jabocʉre aru churaravare máre: —Ina dicũre memeipõeva ne nʉru jiad̶ocũre jocarĩ, mʉjavacari yainájaramu, arejame náre Pablo.
ACT 27:32 Que baru apevʉ churarava burarejaima dimeáre, dicũre bʉorĩ yuyaimeare. Aru dicũ quĩ́jicũ tʉrĩ jia ʉrad̶ai, corĩ bíjarejavʉ̃.
ACT 27:33 Miad̶áe tʉquiye jipocai cãreja, Pablo ãicõjenejame náre. —Caride pʉcasumana vaiyede mʉja cãrijivʉ, coreivʉ, ye ãmevʉ ãiyede.
ACT 27:34 Que baru parʉrõreca jẽniaivʉ mʉjare. Ãjara, parʉburĩ tarãjivʉ. Ãrʉjara. Caivʉ maja yaibénajaramu, arejame Pablo náre.
ACT 27:35 Que arĩ, Pablo pã́ure jẽni, Jʉ̃menijicʉre torojʉede jíniburu yóboi ne jã́inoi, pã́ure cotʉvarĩ, ãrejame ʉ̃.
ACT 27:36 Caivʉ ina ʉ̃́re ãñʉre jã́ivʉva, na máre ãrejaima na.
ACT 27:37 Aru caivʉ ñʉja dicũi cʉrivʉ doscientos setenta y seis paivʉ baju barejacárã ñʉja.
ACT 27:38 Que teni caivʉ yapiniburu yóboi, ñʉje ãiyede pʉpʉiyede, trigo ãmicʉe oteiyede, jarʉvarejaima dicũre jocarĩ jia ʉrad̶ai, dʉcʉbecũ d̶arãjivʉ dicũre.
ACT 27:39 Miad̶áe tʉiyede yo joborõre ye coreóvabedejaima ina dicũre memeipõeva. Ʉbenita jã́rejaima tuipãvare ẽpacũ, cʉ̃raboa cʉbenore. Que baru, “Tuijarãjarevʉ noi”, arĩ dápiarejaquemavʉ ne baju.
ACT 27:40 Mamarʉmʉre apevʉ burarejaima dʉcʉriboa bʉoimea máquede diboáre, dajocarãjivʉ jia ʉrad̶a jívʉi. Dinʉmʉma apevʉ duarejaima dicũ jipocateivea bʉoimeare, diveáre ẽmeóvari jipocatenajivʉ dicũre diveáque. No yóboi, jãmʉórejaima ʉracaje ũmevʉ paicajede, eaiyʉrĩduivʉ ẽpacũi.
ACT 27:41 Ʉbenita dicũ pũrabo jia ʉrad̶a jívʉi apecũ ẽpacũ ʉracũ cʉrejavʉ̃. Ñʉje jiad̶ocũ jãrejavʉ̃ ẽpacũra. Aru pũrabo ẽpacũi dorĩ jẽnejavʉ̃. Pãcaiboa parʉriboa jãriyad̶edejavʉ̃ pare ñʉje jiad̶ocũre copovaiye japʉvainore.
ACT 27:42 Que baru ina churarava boarĩ́ jarʉvaiyʉrĩdurejaima ina bʉoimarare, ne tarĩ dupini nʉmenajiyepe aivʉ.
ACT 27:43 Ʉbenita ñai churaravai jabocʉ mead̶aiyʉrejame Pablore. Que baru churaravare boarĩ́ jarʉvaicõjemenejame ʉ̃ ina bʉoimarare. Quénora ina tarĩ majidivʉre biarárĩ coicõjenejame jia ʉrad̶ai mamarʉmʉre, ne tarĩ nʉrajiyepe ayʉ ẽcarʉita.
ACT 27:44 Aru ne yóboi nʉicõjenejame apevʉre jorĩ jocʉveai, dicũ mácarõ jarʉvaiye. Que teni caivʉ ñʉje baju mead̶aivʉ, earejacarã joborõita.
ACT 28:1 Ñʉje eaiyede mearava joborõi, nócavʉ “Yo Malta ãmicʉrijiavʉbu”, coyʉrejaima ñʉjare.
ACT 28:2 Ina dijiávʉi cʉrivʉ me jã́ri ñʉjare, jacoyʉrejaima na. Ocarĩ bʉiyede cojedeca ãmei jʉjʉrejavʉ̃ ñʉjare. Que baru toabore dacuvacarejaima ñʉjare.
ACT 28:3 Aru Pablo jevarĩ pecare cũinátoro pecatorore, juarejame ditorore toaborã. Que teni cũinácʉ ãd̶a etarejame pecatorore jocarĩ, toaijie boje. Cũri jẽnejame Pabloi pʉrʉi.
ACT 28:4 Aru nócavʉ ne jã́iyede ñai ãd̶a jẽñʉre Pabloi pʉrʉi, arĩdurejaima ne bajumia: “¿Boarĩ́ jarʉvayʉ bárica põevare ñai ʉ̃mʉ? Dupini dacʉbe jia ʉrad̶are jocarĩ. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ apʉicõjememi ʉ̃́re. Que baru caride yaicʉ́yʉme, ʉ̃i ãmeina d̶aiye boje”, ʉbenina arĩdurejaima nócavʉ.
ACT 28:5 Ʉbenita Pablo pʉpeni ʉ̃i pʉrʉre, jarʉvarĩ dʉvarejame ñai ãd̶are toaboi. Aru ijibedejavʉ̃ ʉ̃́re.
ACT 28:6 Que baru ina põeva arĩdurejaima ne bajumia, “Cocoroquiyebu ʉ̃́re”. Aru, “Yainí tʉquijibi ʉ̃”, arĩdurejaima na. Ʉbenita joe coreni jã́iyede, ye ñájimenejame ʉ̃. Que baru ne dápino oatʉvarĩ, “¿Jʉ̃menijicʉ bárica ʉ̃?” arejaima na.
ACT 28:7 Aru cũinácʉ ʉ̃mʉ, ʉ̃i ãmiá Publio, ʉ̃i cʉrõ joabeno cʉrejavʉ̃ ñʉje maino mácarõi jia ʉrad̶are jocarĩ. Nócavʉi jabocʉ barejáme ʉ̃. Ñʉjare cuturejame ʉ̃i cʉ̃rami. Aru me copʉ etarejame ñʉjare noi. Yóbecʉrijãravʉa cʉrejacarã ʉ̃́que. Aru mearo d̶acarejame ñʉjare.
ACT 28:8 Publioi pacʉ parayʉ ijimʉ, morejavʉ̃ ʉ̃́re. Aru cod̶o yaiyʉ́ barejáme ʉ̃. Pablo jã́cʉnʉrejame ʉ̃i yebai. Jẽniari Jʉ̃menijicʉque ʉ̃́re, tʉoyʉ ʉ̃i pʉrʉque, mead̶arejame ʉ̃́re.
ACT 28:9 Apevʉ nócavʉ ijimara jápiaivʉ bácavʉ Publioi pacʉi borore, darejaima ñʉje yebai, Pablo ʉ̃i mead̶aquiyepe aivʉ náre máre. Aru mead̶aimara marejáima na.
ACT 28:10 Jívʉ barejáima ñʉjare cʉvede. Aru ñʉje etarãjiye jipocai, ñʉje jiad̶ocũ jívʉi ad̶arejaima caijĩe ñʉjare jaʉéde.
ACT 28:11 Cũinácũ jiad̶ocũ ʉracũ, Alejandría ãmicʉriĩmarore jocarĩ daicũ mácarõ javaiyorejavʉ̃ ʉracorore dijiávʉ tuipãvai. Dicũ Cástor aru Pólux ãmicʉricũ aru ina pʉcarã jʉ̃menijina ne decova cʉrejavʉ̃ dicũ pũraboi. Noi cʉrivʉ bácavʉ yóbecʉrã aviáva baju jaturejacarã, nʉrajivʉ dijiávʉre jocarĩ.
ACT 28:12 Tuijarejacarã Siracusa ãmicʉriĩmaroi. Aru mautedejacarã noi yóbecʉrijãravʉa.
ACT 28:13 Etarĩ nore jocarĩ, nʉrejacarã ẽcabo cũinátʉrʉ pʉ Regio ãmicʉriĩmaroi. Cũinájãravʉ yóboi, ũmevʉ aviá daino cãcopũravʉre jocarĩ japurĩ bʉ́rejavʉ̃. Que baru nʉrejacarã cojedeca. Pʉcajãravʉa yóboi, Puteoli ãmicʉriĩmaroi tuijarejacarã ñʉja.
ACT 28:14 Apevʉ nócavʉ Jesúre jʉ aipõevare copʉrejacarã noi. Cuturejaima ñʉjare: —Cũinásumana mautejarã ñʉjaque, arejaima na. Que baru cũinásumana yóboi, etarejacarã náre jocarĩ, nʉrajivʉ Roma ãmicʉriĩmaroi.
ACT 28:15 Diĩmarocavʉ Jesúre jʉ aipõeva jápiaivʉ bácavʉ ñʉje borore, jacoyʉrãdarejaima ñʉjare Apio ãmicʉrõ cʉve bojed̶aino ãmicʉriĩmaroi aru Yóbecʉriñamia ãmicʉriĩmaroi máre. Pablo jã́ñʉ náre, torojʉrejame. Aru torojʉede jídejame Jʉ̃menijicʉre.
ACT 28:16 Ñʉje eaiyede Roma ãmicʉriĩmaroi, apecʉ jabocʉ Pablore cʉicõjenejame ʉ̃i cʉ̃rami baji cũinácʉva. Ʉbenita cũinácʉ churaravacacʉre jã́ri coreicõjenejame ʉ̃́re cainʉmʉa, ʉ̃i dupini nʉmequiyepe ayʉ.
ACT 28:17 Yóbecʉrijãravʉa yóboi, Pablo órejarejamed̶a ʉ̃i yebai nócavʉ judíovai jabovare. Cójijivʉ bácavʉre, Pablo arejamed̶a náre: —Mʉja, jívʉ, yʉ́vacari ãmeno d̶abetecacʉ judíovare. Aru ãmeina yávabetecacʉ majeñecuva mácavʉ ne d̶arĩ cõmajiyede máre. Ʉbenita apevʉ majacavʉ bʉoima yʉre Jerusalẽ́i. Aru jíma yʉre bʉoimʉpe Romacavʉi jabovare.
ACT 28:18 Ne jẽniari jã́iyede yʉre, ina Romacavʉi jabova jaetovaiyʉteima yʉre. Ji borore “Ñai ʉ̃mʉ ʉ̃i d̶aiye boje boarĩ́ jarʉvaiye jaʉbevʉ ʉ̃́re”, aima na.
ACT 28:19 Ʉbenita ina judíova jorojĩni jʉ abeteima diede. Que baru jẽniacacʉ yópe: “Ñai jabocʉ ijãravʉcacʉ pʉeno baju parʉcʉ yebai nʉquijivʉ”, acacʉ yʉ. Ʉbenita ye ãmenore boro coyʉrĩ ad̶abequijivʉ yʉ jívʉi borore.
ACT 28:20 Que baru cutuivʉ mʉjare, jã́iyʉvʉ mʉjare, aru coyʉiyʉvʉ mʉjare máre. Bʉoimʉmu yʉ, maje coreiye boje Cristo mead̶acʉyʉre maja Israecavʉre, arejamed̶a Pablo náre.
ACT 28:21 Aru arejaimad̶a ʉ̃́re: —Ina Judeacavʉ toivabema paperayocare ñʉjare mi borore. Aru ina majacavʉ edaivʉ bácavʉ yui ãmeina yávabema mʉre.
ACT 28:22 Ʉbenita majivʉ ñʉja ĩmaroa coapa ãmeina jã́ivʉre Jesúre jʉ aipõevare aru ãmeina yávaivʉre iye bueiye mamaene. Que baru jápiaiyʉrivʉbu mi dápiainore diede, arejaimad̶a Pablore.
ACT 28:23 Que baru apejãravʉ, ne beoijãravʉ, obedivʉ ina judíova, Romacavʉ, nʉrejaimad̶a Pabloi cʉ̃rami. Javejĩnare bʉ́rĩ pʉ nainúta Pablo coyʉrejamed̶a náre Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. Coyʉrejamed̶a náre ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquede máre. Jʉ are d̶aiyʉrejamed̶a náre Jesúre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre, aru Israecavʉi coreimʉ mácʉre máre.
ACT 28:24 Apevʉ jʉ arejaimad̶a ʉ̃i coyʉiyede. Ʉbenita apevʉ jʉ abedejaimad̶a diede.
ACT 28:25 Que baru cũinátʉrʉ ãmeni ne ũme, etarĩ bʉ́rejaimad̶a ina judíova. Ʉbenita ne etarãjiye jipocai, Pablo arejamed̶a náre: —Jãve Isaías bácʉ Espíritu Santoi yávaicõjeiyeque Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarejaquemavʉ mʉjeñecuva mácavʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede:
ACT 28:26 Nʉjacʉ ina põevare ne yebai. Aru ajacʉ náre: “Jãve jápiarĩdurãjaramu mʉja. Ʉbenita ye jápiarĩ eabenajaramu. Jãve jã́ridurãjaramu mʉja. Ʉbenita ye jã́ri eabenajaramu.
ACT 28:27 Mʉja coreóvaiyʉbevʉ, mʉje yávaiyede jãvene jápiarĩ eaiyʉbe boje. Mʉja jápiabevʉ, mʉje yávaiyede jãvene jápiaiyʉbe boje. Mʉja bieivʉ mʉje yacorʉare, mʉje jãvene jã́iyʉbe boje. Yʉre jã́ri coreivʉ baru yacorʉaque, jʉ ajebu mʉja. Yʉre jápiaivʉ baru cámucobeaque, jʉ ajebu mʉja. Yʉre jápiarĩ ad̶aivʉ baru ũmeque, jʉ ajebu mʉja. Que d̶aivʉre, mead̶ajebu yʉ mʉjare”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Isaías bácʉre, arejamed̶a Pablo náre.
ACT 28:28 Aru cojedeca Pablo arejamed̶a náre: —Jãve majijarã mʉja, judíova. Caride Jʉ̃menijicʉ daroibi ʉ̃i yávaiye méne coyʉcaipõevare, mead̶acʉyʉ ina judíova ãmevʉre ne ãmeina teiyede jarʉvarĩ. Aru návacari jápiarãjarama, arejamed̶a Pablo judíovare.
ACT 28:29 Pablo ʉ̃i que aiyede, ina judíova etarejaimad̶a, jorojĩni yávaivʉ ne bajumia.
ACT 28:30 Pʉcaʉjʉa baju Pablo cʉrejamed̶a noi. Bojed̶arejamed̶a ʉ̃i baju ʉ̃i cʉ̃ramine noi. Aru torojʉcʉ jacoyʉrejamed̶a caivʉ ʉ̃́re jã́radaivʉre.
ACT 28:31 Jidʉbecʉva coyʉrejamed̶a Jʉ̃menijicʉi jaboteinoquede. Aru buedejamed̶a maje jabocʉ Jesucristorã máre, jidʉbecʉva. Aru ñame jecʉbedejaimad̶a coyʉyʉre aru bueyʉre máre. Quénoramu.
ROM 1:1 Yʉ, Pablo, toivaicõjeivʉ apecʉre iyoca paperayocare mʉja Roma ãmicʉriĩmarocavʉre. Jesucristore memecayʉbu yʉ. Jʉ̃menijicʉ beorĩ epeibi yʉre Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉre, ji coyʉquiyepe ayʉ ʉ̃i yávaiye méne, mead̶aiyede caivʉ põevare.
ROM 1:2 Javede iye yávaiye méne Jʉ̃menijicʉ, “Yópe jãve d̶acacʉyʉmu yʉ põevare”, arejaquemavʉ. Aru toivaicõjenejaquemavʉ ina ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre diede, ʉ̃i yávaiyede.
ROM 1:3 Iye yávaiye méque Jʉ̃menijicʉ coyʉibi mamacʉi borore. Ʉ̃i mácʉ, ñai cʉcʉ cainʉmʉa, põetedejaquemavʉ ʉ̃mʉvape ijãravʉi. Jʉ̃menijicʉi mácʉ, maje jabocʉ Jesucristo, ñai jabocʉ David bácʉi pãramecʉbe ʉ̃. Que baru Jesucristo põecʉbe, ʉ̃i ʉ̃mʉvape ãrojae boje.
ROM 1:4 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovaimi parʉrõreca caivʉ põevare maje jabocʉ Jesucristo mamacʉre. Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovarejaquemavʉ diede jãveneca ʉ̃i nacovaiye báquede Jesucristore yainore jarʉvarĩ. Que baru Jesucristo Jʉ̃menijicʉi mácʉbe, ʉ̃i ũmepe me cʉe boje.
ROM 1:5 Jʉ̃menijicʉ Jesucristore epede d̶aibi ñʉjare Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare, ʉ̃i mearo d̶acaiye boje bojecʉbeda, ñʉje coyʉrãjiyepe ayʉ caino joborõcavʉre, ne jʉ arãjiyepe ayʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne, ne d̶arãjiyepe ayʉ ʉ̃i ʉrõpe, apevʉ máre ne jínajiyepe ayʉ mearore ʉ̃́re.
ROM 1:6 Aru mʉja máre nácavʉbu. Jesucristo ʉ̃i beoimaratamu mʉja. Ʉ̃ jinamu mʉja.
ROM 1:7 Caivʉ mʉjare, Jʉ̃menijicʉi ʉmarare, Romacavʉre, Jʉ̃menijicʉ beorejaquemavʉ mʉjare ʉ̃ jina márajivʉre. Majepacʉ Jʉ̃menijicʉ, maje jabocʉ Jesucristomaque, mearo d̶acajacʉrĩ mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Aru torojʉrĩ cʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare cãrijimevʉva.
ROM 1:8 Mamarʉmʉre coyʉiyʉvʉ mʉjare yópe: Caivʉ ijãravʉcavʉ jápiaivʉbu mʉje borore, mʉje jʉ aiye boje Jesucristore. Que baru yʉ jíyʉbu torojʉede Jʉ̃menijicʉre ñʉje baju ʉrõque mʉje jʉ aiye boje ʉ̃́re. Jesucristobe cad̶ateni, “Pʉeno baju meacʉbu mʉ”, Jʉ̃menijicʉre yʉre are d̶ayʉ, obedivʉ põeva ne jápiaiye boje mʉje jʉ aiyede Jesucristore.
ROM 1:9 Yʉ memecayʉbu Jʉ̃menijicʉre ji ũmei ji bueiyede põevare ʉ̃i yávaiye méne Jesucristorã. Cainʉmʉa ji coyʉiyede Jʉ̃menijicʉque jẽniacavayʉbu mʉjare. Jʉ̃menijicʉvacari majibi jãve ji coyʉiyede.
ROM 1:10 Javemiareca jã́cʉnʉiyʉrĩduivʉ yʉ mʉjare. Que baru jẽniavayʉbu Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i jã́re d̶acʉnʉre d̶aquiyepe ayʉ mʉjare. Aru ʉ̃i ʉrĩburu, jã́cʉnʉcʉyʉmu mʉjare.
ROM 1:11 Pare jã́iyʉvʉ mʉjare, cad̶atecʉyʉ mʉjare yópe ñai Espíritu Santoi cad̶ateiyepe yʉre, mʉje pʉeno parʉriũme cʉvarãjiyepe ayʉ mʉje jʉ aiyede Jesúre.
ROM 1:12 Yópe ayʉbu yʉ: Mʉja máre yʉre cad̶atenajaramu. Aru mʉjare máre yʉ cad̶atecʉyʉmu. Aru cũinátʉrʉ torojʉrivʉ cad̶atenajarevʉ maje bajumia.
ROM 1:13 Mʉja, jívʉ, majijarã iyede: Obedinʉmʉa jã́cʉnʉiyʉrĩducacʉ yʉ mʉjare, buecʉyʉ mʉjacavʉre máre, ne jʉ arãjiyepe ayʉ Jesúre nópe ji bueiyepedeca apenoa ĩmaroai apeyajuboacavʉre, ne jʉ arãjiyepe ayʉ napedeca. Ʉbenita nʉri bʉojabevʉ yʉ mʉje yebare cãreja.
ROM 1:14 Coyʉiye jaʉvʉ yʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne caivʉ põevare, ina yávaivʉre ñʉje yávaicamuare aru ina apecamuare yávaivʉre máre, aru majidivʉre aru majibevʉre máre.
ROM 1:15 Que baru yʉ́capũravʉ ʉetʉbevʉ bueiyʉcʉ iye yávaiye méne mʉjare, Romacavʉre, máre.
ROM 1:16 Cʉyebevʉ yʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne coyʉyʉ. Jãve majivʉ yʉ caivʉ põeva ne jápiaru diede, aru ne jʉ aru Jesúre, Jʉ̃menijicʉ mead̶acʉyʉre náre ʉ̃i parʉéque. Mamarʉmʉre Jʉ̃menijicʉ mead̶aiyʉrejaquemavʉ judíovare caivʉ jipocamia. Ʉbenita caride ʉ̃ mead̶aiyʉbi judíova ãmevʉre máre.
ROM 1:17 Jʉ̃menijicʉi yávaiye méque coreóvaivʉbu aipe d̶arĩ Jʉ̃menijicʉ “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, ʉ̃i aiyede majare. Jʉ̃menijicʉ yópe d̶acaibi ina Jesúre jʉ aivʉre. Cũinájãravʉ ne jápiaiyede ʉ̃i yávaiyede jʉ ad̶ama ʉ̃́re. Aru no yóboi caijãravʉa jʉ ad̶ama ʉ̃́re cainʉmʉa. Javede yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: “Ina Jʉ̃menijicʉi boropatebede d̶aimara mácavʉ ne jʉ aiye boje ʉ̃́re, apʉrãjivʉbu cainʉmʉa. Que baru coatede d̶abemara márajivʉbu na Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ”, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
ROM 1:18 Jʉ̃menijicʉ cavarõ mearocacʉ jorojĩni jã́imi põevare ne pued̶abe boje ʉ̃́re aru ne ãmeina teiye boje apevʉque. Que baru Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶aibi náre ne ãrʉmetede d̶aiye boje ne bajumia Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene.
ROM 1:19 Põeva coreóvarĩ bʉojad̶ama apejĩnore aipe ãrojacʉre Jʉ̃menijicʉre. Ʉ̃́vacari jã́d̶ovaimi náre aipe coreóvarĩ bʉojarãjivʉre aipe ãrojacʉre ʉ̃́re. Que teni cʉed̶aibi náre, ne coreóvarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re.
ROM 1:20 Jʉ̃menijicʉre ñame bʉojarĩ jã́mema. Ʉbenita jã́inomu ʉ̃i parʉéde cũiméne. Que baru Jʉ̃menijicʉi caiyede cʉed̶aijãravʉ bácarõmata pʉ caride máre, caivʉ põeva coreóvarĩ bʉojad̶ama aipe ãrojacʉre Jʉ̃menijicʉre aru ʉ̃i parʉéde máre, ʉ̃i cʉed̶aiye boje. Jʉ̃menijicʉi d̶aiye báquede jã́ri, caivʉ coreóvaivʉbu ʉ̃́re. Que baru ʉ̃i põevare ñájine d̶aiyede ñame “Jʉ̃menijicʉre coreóvabetecacʉ yʉ” arĩ bʉojabenama na.
ROM 1:21 Põeva coreóvad̶ama ñai Jʉ̃menijicʉ parʉcʉ baju cʉcʉre. Ʉbenita mearore jíbenama ʉ̃́re pʉeno baju meacʉpe. Aru torojʉede máre jíbenama ʉ̃́re. “Meacʉbu mʉ”, aru “Meavʉ mi d̶acaiyede ñʉjare”, ye abenama ʉ̃́re. Quénora ʉbenina dápiad̶ama na. Aru jápiarĩ coreóvabenama na. Aru ãme matʉiye dápiad̶ama na ãrʉmevʉpe.
ROM 1:22 “Me coreóvaivʉbu ñʉja”, arĩduyama na. Ʉbenita que aivʉvacari ãrʉmevʉ tede nʉñama na.
ROM 1:23 Dajocad̶ama na ne mearore jíyede Jʉ̃menijicʉre, ñai cainʉmʉa cʉcʉre. Quénora mearore jíyama na pẽpeimarare, ne pʉrʉáque d̶aimara mácavʉre, yópe yainájivʉre majapedeca, apevʉ ʉ̃mʉvape, aru apevʉ míjinape, apevʉ ãimarape, aru apevʉ papeivʉpe paivʉre máre.
ROM 1:24 Ne Jʉ̃menijicʉre dajocaiye boje, Jʉ̃menijicʉ máre dajocaibi náre, ne d̶arãjiyepe ayʉ yópe ne ãmeina d̶aiyʉepe. Que teni põeva cʉyojarõ vaiye báque boje ʉrarõ ijetede d̶ad̶ama na ne bajure.
ROM 1:25 Jʉ aiyʉbenama iye yávaiyede jãvene Jʉ̃menijicʉrã. Quénora jʉ ad̶ama borocʉede. Mearore jíyama aru pued̶ad̶ama Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aiye báquede. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉre, caiyede d̶ayʉ bácʉre, pued̶abeni mearore jíbenama na. Aru d̶arĩ jã́d̶ovamenama ne pued̶aiyede ʉ̃́re. Ʉbenita mearore jíye jaʉvʉ Jʉ̃menijicʉre caivʉ, aru cainʉmʉa. Quédecabu.
ROM 1:26 Que baru Jʉ̃menijicʉ dajocaibi náre, ne cʉvarãjiyepe ayʉ ne ãmeina d̶aiyʉede aru ne cʉyojarõre máre d̶arãjiyepe ayʉ. Que teni nomiva ãmeina d̶ad̶ama ne bajure. Dajocarĩ ʉ̃mʉvaque ne d̶ájʉroede, d̶ad̶ama ne bajumia apevʉ nomivaque.
ROM 1:27 Aru ʉ̃mʉva máre nopedeca ãmeina d̶ad̶ama ne bajure. Parʉrõreca ʉma apevʉ ʉ̃mʉvare. Dajocarĩ nomivaque ne d̶ájʉroede, d̶ad̶ama ne bajumia apevʉ ʉ̃mʉvaque. Cʉyojarõ bajubu nópe ne d̶aino. Que baru ijetede d̶ad̶ama na ne bajure, ne ãmeina d̶aiye boje.
ROM 1:28 Põeva majibenama Jʉ̃menijicʉre. Ne Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene coyʉiyede jápiaiyʉbe báque boje, Jʉ̃menijicʉ dajocaibi náre, ne d̶arãjiyepe ayʉ yópe ne ãmeina pʉeno baju d̶are nʉiye ʉrõpe, ãmeno vainájiyepe ayʉ.
ROM 1:29 Quédata cainʉmʉa ãmeina baju d̶ad̶ama na. Ãmeina d̶arĩ, apevʉre máre d̶are d̶aiyʉma na. Jecʉma na pʉeno ʉrarõ ne cʉvaede. Ãmeina dápiad̶ama apevʉre, d̶aiyʉrivʉ náre ãmenore. Jorojĩñama na. Põevare boarĩ́ jarʉvad̶ama na. Jararĩ pare, ãd̶amateiyʉma na. Jʉjovad̶ama na. Ãmeina ãrojama ne baju. Yávad̶ama jápiabenoi ãmenore apevʉi borore.
ROM 1:30 Coyʉyama ãmenore caivʉ ne jápiainoi apevʉi borore. Ãmeina jã́d̶ama Jʉ̃menijicʉre, aru Jʉ̃menijicʉ máre náre ãmeina jã́imi. Ye baju ãmema apevʉre. Dápiad̶ama ne baju “¿Meara márica apevʉ pʉeno?” Aru, “Mearatamu ñʉja apevʉ pʉeno”, ad̶ama na. Mamae ãmeina teiyede cʉed̶ad̶ama na. Jʉ abenama nébʉcʉvare.
ROM 1:31 Jápiarĩ majibenama na. D̶abenama nópe “D̶arãjivʉ”, ne aiye báquepe. Apevʉre jã́iyʉbenama na, aru névʉ bajure, ne cʉ̃ramicavʉre máre ʉbema na. Apevʉ ne ãmeina d̶aiyede náre, pʉeno bajura d̶arĩ ãrʉmeteiyʉbenama na. Aru apevʉre máre cõmaje ãroje jã́iyʉbenama na.
ROM 1:32 Majima me bajureca Jʉ̃menijicʉ ñájicõjeñʉre ʉ̃i d̶aicõjeiyeque caivʉ yópe ãmeina d̶aivʉre. Coavacʉyʉme náre ʉ̃́re jarʉvarĩ, ne ãmeina teiye boje. Ʉbenita pʉeno ʉrarõ d̶are nʉñama na. Aru torojʉrivʉ me jã́d̶ama apevʉ ãmeina teivʉre nápe ãmeina d̶aivʉre. Aru, “Me d̶ad̶ama”, ad̶ama na ne borore.
ROM 2:1 Mʉ ayʉ baru apevʉ ne borore, “Ñájiye jaʉvʉ náre ne ãmeina teiye boje”, arĩ bʉojabevʉ “Ãmeina d̶abevʉ yʉ. Que baru ñájiye jaʉbevʉ yʉre”. Mi coreóvaiyede apevʉ ne ãmeina teiyede, mʉ máre põecʉrecabu. Que baru napedeca ãmeina d̶ayʉbu mʉ. Que baru “Apevʉre ñájiye jaʉvʉ” mi aru, “Yʉre máre ñájiye jaʉvʉ”, ainopebu no.
ROM 2:2 Majivʉ maja jãveque Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶ayʉre caivʉ ina nópe ãmeina d̶aivʉre.
ROM 2:3 Jʉ̃menijicʉi aru apevʉre “Ñájinajaramu mʉja mʉje ãmeina teiye boje”, dápiabejacʉ mʉ, põecʉpe, mi nápe cũinátʉrʉ teiyede Jʉ̃menijicʉ abecʉyʉre mʉre máre, “Ñájicʉyʉmu mʉ mi ãmeina teiye boje”. Nópe jãve acʉyʉme mʉre. Aru, “¿Ñájimecʉva vaiquídica?” arĩ dápiabejacʉ mʉ, mi ãmeina teiye boje. Jʉ̃menijicʉ jãve ñájine d̶acʉyʉme mʉre máre.
ROM 2:4 Pued̶abecʉpe tebejacʉ mʉ Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i pare mearo cũiméno boje. Jʉ̃menijicʉ cõmaje ãroje jã́imi mʉre. Dʉibajĩena napini coreibi mʉre. Coreóvajacʉ mʉ jãve Jʉ̃menijicʉ meacʉre mʉ́que, ʉ̃i ʉe boje mi jarʉvaquiyede mi ãmeina teiyede. Mi oatʉvaiye boje, mearo d̶acacʉyʉme mʉre.
ROM 2:5 Ʉbenita mi ãmeũme boje, ãmepedabu mʉ. D̶aiyʉbevʉ mʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Ʉ̃́re jápiaiyʉbevʉ aru mi d̶aiyede máre oatʉvaiyʉbevʉ mʉ. Que teni pʉeno ãmeno baju d̶ayʉbu mʉ mi pʉeno ʉrarõ baju ñájiquiyede Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinói põevare, ne ãmeina teiye boje. Dijãravʉ baquinói caivʉ põevare Jʉ̃menijicʉ jã́cʉyʉme cũinátʉrʉ. Aru jorojĩni jã́ri, ñájine d̶acʉyʉme náre, ne ãmeina teiye boje.
ROM 2:6 Dijãravʉ baquinói Jʉ̃menijicʉ bojed̶acʉyʉme caivʉ põevare náre coapa yópe ne d̶aiye báquepedeca ijãravʉre.
ROM 2:7 Põeva cainʉmʉa mearo d̶aivʉ baru apevʉre, aru ʉrivʉ baru Jʉ̃menijicʉi d̶aquiyepe aivʉ náre meara baju yópe ʉ̃i ʉrõpe, aru ʉrivʉ baru Jʉ̃menijicʉi coyʉquiyepe aivʉ náre “Mearo d̶aivʉbu mʉja” ainore máre, aru ʉrivʉ baru Jʉ̃menijicʉi apʉre d̶aquiyepe aivʉ náre cainʉmʉa, ne coatebenajiyepe ayʉ ʉ̃́re jarʉvarĩ, nárecabu Jʉ̃menijicʉi cʉre d̶aquimara jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre ʉ̃́que.
ROM 2:8 Ʉbenita põeva ne ʉrõpe cainʉmʉa d̶aivʉ baru Jʉ̃menijicʉi ʉrõ pʉeno, aru dápiabevʉ baru Jʉ̃menijicʉre, jápiaiyʉbevʉ baru ʉ̃i yávaiyede jãvene, aru jʉ abevʉ baru ʉ̃́re, quéda d̶aivʉ baru ãmenore cainʉmʉa, ãmeina d̶arãjivʉ, nárecabu Jʉ̃menijicʉi jorojĩni ñájine d̶aquimara pare.
ROM 2:9 Caivʉ ina põeva ãmeina d̶aivʉ ñájinajarama aru chĩorajarama, judíova mamarʉmʉre caivʉ jipocamia, aru judíova ãmevʉ máre.
ROM 2:10 Ʉbenita caivʉ ina põeva mearare, Jʉ̃menijicʉ d̶acʉyʉme náre coapa meara baju yópe ʉ̃i ʉrõpe. Aru coyʉcʉyʉme náre, “Mearo d̶aivʉbu mʉja”. Aru cãrijimevʉva me cʉre d̶acʉyʉme náre máre, judíovare mamarʉmʉre caivʉ jipocamia, aru judíova ãmevʉre máre.
ROM 2:11 Que baru Jʉ̃menijicʉ jã́imi cũinátʉrʉ caivʉ põevare.
ROM 2:12 Judíova ãmevʉ, cʉvabevʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, bíjarãjarama na coapa ne ãmeina teiye boje, die d̶aicõjeiyede majibevʉva. Que teni nácapũravʉ coatede d̶aimara márajivʉbu Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, ne ãmeina teiye boje. Ʉbenita judíovare, cʉvarivʉre Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme náre coapa ne ãmeina teiye boje, ne d̶abe boje yópe iye d̶aicõjeiye coyʉiyepe. Que teni nácapũravʉ máre coatede d̶aimara márajivʉbu Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, ne ãmeina teiye boje.
ROM 2:13 Jʉ̃menijicʉ abebi “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, ina ʉ̃i d̶aicõjeiye báquede coyʉiyede jápiaivʉ bácavʉreca d̶abevʉva yópe ʉ̃i d̶aicõjeiye báquepe. Quénora Jʉ̃menijicʉ ajebu “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, caivʉ inare yópe ʉ̃i d̶aicõjeiye báquepe d̶ájʉrorivʉre.
ROM 2:14 Ina judíova ãmevʉ cʉvabema Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. Ʉbenita apenʉmʉa d̶ad̶ama na yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye báquepe, Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aiye báque boje náre ne mearo dápiaiyeque. Que d̶arĩ jã́d̶ovad̶ama na ne coreóvaiyede ne ũmei mearore Jʉ̃menijicʉi jã́iyede aru ãmenore máre, cʉvabevʉvacari iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre.
ROM 2:15 Ne d̶aiyeque jã́d̶ovad̶ama na ne coreóvaiyede ne ũmei aipe ãrojaene Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. Apenʉmʉa “Boropatebevʉ yʉ” aru apenʉmʉa “Boropateivʉ yʉ”, ne arĩ dápiaiyeque jã́d̶ovad̶ama na ne jãve coreóvaiyede diede. Aru ne dápiaiyeque máre jã́d̶ovad̶ama na diede. Que baru apenʉmʉa arĩ dápiad̶ama ne baju “Mearore d̶ayʉbu yʉ”, aru apenʉmʉa “Ãmenore d̶ayʉbu yʉ”, arĩ dápiad̶ama na.
ROM 2:16 Que teni iye Jʉ̃menijicʉi bojed̶aiye põevare ne d̶aiye báque boje vaiquíyebu yópe ji yávaiye méne coyʉiyepe Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinói põevare, ne ãmeina teiye boje. Dijãravʉ baquinói Jʉ̃menijicʉ Jesucristore ñájine d̶aicõjecʉyʉme põevare, ne yaveni ãmeina dápiaiye boje aru ne yaveni ãmeina d̶aiye báque boje máre. Nopedeca coyʉyʉbu yʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne.
ROM 2:17 Mʉjacapũravʉ ad̶avʉ̃ “Judíovabu ñʉja”. Aru, “Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acacʉyʉbe ñʉjare, ñʉje cʉvae boje ʉ̃i d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre”, arĩ dápiad̶avʉ̃ mʉja. Aru coyʉyavʉ̃ mʉja apevʉre, “Ñʉjarecabu Jʉ̃menijicʉ jina. Ʉ̃i beoimaratamu ñʉja”.
ROM 2:18 Aru ad̶avʉ̃ mʉja, “Majidivʉbu Jʉ̃menijicʉi ʉrõre ñʉje d̶arãjinore”. Aru ad̶avʉ̃ mʉja yópe: “Majidivʉbu mearore aru ãmenore máre põeva ne d̶arãjinore. Que baru beoiye jaʉvʉ náre mearo bajure. Diede majidivʉbu, ñʉje bueiye boje Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre”, arĩ dápiad̶avʉ̃ mʉja.
ROM 2:19 Mʉja bueni bʉojarĩduyavʉ̃ bueiyede jãvene ina majibevʉre, yópe ñai jã́ñʉ nʉvaiyepe jã́ri eabevʉre. Yópe arĩ, coyʉyavʉ̃ mʉja: “Apevʉre, majibevʉre, me majide d̶aivʉbu ñʉja. Náre bueivʉbu ne coreóvabede, ne jã́ri eabevʉpe mautebenajiyepe aivʉ”. Aru mʉja cad̶ateni bʉojarĩduyavʉ̃ ina mearore coreóvabevʉre, ne coreóvarãjiyepe aivʉ diede, nópe ñai pẽoinore cʉvacʉ cad̶ateiyepe ñeminoi cʉrivʉre. Yópe arĩ, coyʉyavʉ̃ mʉja: “Apevʉre coreóvabevʉre me cad̶ateivʉbu ñʉja. Náre cad̶ateivʉbu ne ñeminoi cʉrivʉpe mautebenajiyepe aivʉ”.
ROM 2:20 Aru mʉja ad̶avʉ̃ yópe: “Ñʉja bueivʉbu ina majiéde eabevʉre, ne mearore majinajiyepe aivʉ. Aru bueivʉbu ina majibevʉre máre, ne coreóvarãjiyepe aivʉ”, ad̶avʉ̃ mʉja. Mʉja arĩ dápiad̶avʉ̃ mʉje cʉvae boje Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre me majidivʉ caiyede aru caiye mʉje majiéde jãvene.
ROM 2:21 ¿Mʉja bueivʉ apevʉre, aipe teni d̶abevʉrʉ̃ mʉja yópe mʉje bueiyepe? Mʉja “Ñavamejara” aivʉvacari apevʉre, mʉja máre ñavad̶avʉ mʉja.
ROM 2:22 Mʉja “D̶abejarã ãmeina mʉjemarebʉcʉvare jarʉvarĩ” aivʉvacari apevʉre, mʉja máre d̶ad̶avʉ̃ ãmeina mʉjemarebʉcʉvare jarʉvarĩ. Mʉja ʉbevʉvacari pẽpeimarare, mʉja máre pued̶abenamu Jʉ̃menijicʉre aru ʉ̃ jiede máre.
ROM 2:23 “Ñʉja judíova mearamu apevʉ pʉeno, ñʉje cʉvae boje Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre”, ad̶avʉ̃ mʉja. Ʉbenita nópe aivʉvacari pued̶abevʉ ãmeina yávad̶avʉ̃ mʉja Jʉ̃menijicʉre, jʉ abevʉ ʉ̃i d̶aicõjeiyede.
ROM 2:24 Javede yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: “Ina põeva judíova ãmevʉ ãmeina yávad̶ama Jʉ̃menijicʉre, mʉje ãmeina d̶arĩ jã́d̶ovaiye boje”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
ROM 2:25 Mʉje jʉ aru Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, cad̶ateivʉ mʉjare mʉje ʉ̃mʉva cajede buraicõjeiye, mʉje majinajiyepe aivʉ mʉja Jʉ̃menijicʉ jinare. Ʉbenita mʉje jʉ abedu iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye báquede, ye cad̶atebevʉ mʉjare iye cajede buraicõjeiye.
ROM 2:26 Ina judíova ãmevʉ buraicõjemema ne cajede. Ʉbenita ne d̶are yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre, majibevʉva diede, Jʉ̃menijicʉ jãve jã́imi náre cũinátʉrʉ ʉ̃i jã́iyepe mʉja judíovare, mʉje cajede buraicõjeivʉpedeca.
ROM 2:27 Mʉjacapũravʉ cʉvarivʉbu iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, aru buraicõjeivʉbu máre mʉje cajede. Ʉbenita ye d̶abevʉ mʉja yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe. Quénora jʉ abevʉ diede. Que baru apevʉ, judíova ãmevʉ, ne cajede buraicõjemevʉreca, ne d̶aiyede yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre, ne boro coyʉrĩ ad̶aimara márajivʉbu mʉja, judíova, Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶arãjiyepe aivʉ mʉjare, mʉje jʉ abe boje die d̶aicõjeiyede.
ROM 2:28 Ina põeva aivʉ baru “Yʉ́bu judíovacacʉ, mearore jíyʉ Jʉ̃menijicʉre”, caivʉ ina judíova baju ãmema na. Aru ina ne cajede buraicõjeivʉ, Jʉ̃menijicʉ jina tenajiye boje, caivʉ ina máre judíova baju ãmeni, Jʉ̃menijicʉ jina ãmema na.
ROM 2:29 Ʉbenita ina põeva mearore jívʉ Jʉ̃menijicʉre judíova bajupe jʉ ad̶ama Jʉ̃menijicʉre ne ũmei. Ina põeva Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe buraicõjeivʉ ne cajede, caivʉ ina judíova baju ãmema na. Ʉbenita ina põevare Jʉ̃menijicʉi Espíritu oatʉvacayʉbe ne ũmene, d̶acʉyʉ náre Jʉ̃menijicʉ jinava. Nárecabu judíova baju. Que baru nárecabu mearore bʉojarĩ jívʉ Jʉ̃menijicʉre jãve, ʉ̃i cad̶ateiye boje. Ne baju d̶aiyeque bʉojabema jívʉ mearore Jʉ̃menijicʉre.
ROM 3:1 Aru apecʉ ʉ̃i aru yʉre: “Caivʉ majidivʉbu ina judíovare Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉre. ¿Mi dápiaru, ina judíova meari apevʉ pʉeno aru ne cajede buraicõjeiye cad̶atebedi náre?” yópe arĩ, coyʉjebu yʉ: “Jʉ̃́jʉ. Yópe ayʉbuicʉ yʉ. Põecʉ judíovacacʉ baru, pare meavʉ ʉ̃́re. Aru cajede buraicõjeiye pare cad̶ateivʉ judíovare, ne nópe jã́d̶ovaiye boje Jʉ̃menijicʉ jinare. Mamarʉmʉre Jʉ̃menijicʉ jídejaquemavʉ judíovare ʉ̃i yávaiyede, maje jʉ arĩ, aru bueni apevʉre, mead̶arĩ corenajiyepe ayʉ diede”. Que ajebu yʉ.
ROM 3:3 Ʉbenita apecʉ ʉ̃i aru yʉre: “Apevʉ judíova jʉ abema Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. ¿Ne jʉ abe boje, d̶abecʉyʉba Jʉ̃menijicʉ nópe ʉ̃i aiye báquepedeca?” yópe arĩ, coyʉjebu yʉ: “¡Bi, ye que ãmevʉ! ¡Aipinʉmʉ vaibéjarõri nópe! Jʉ̃menijicʉ jãve d̶acʉyʉme yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Caivʉ põeva ne borocʉru, Jʉ̃menijicʉcapũravʉ cainʉmʉa borocʉbecʉbe ʉ̃”. Javede yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: Mi ñájine d̶aiyede yʉre ji jʉ abe boje mʉre, apevʉ jã́ivʉ aipe d̶arĩ ñájine d̶ayʉre yʉre, pued̶arĩ mʉre arãjarama na mi borore: “D̶aibi yópe ʉ̃i aiye báquepedeca majare. Borocʉcʉ ãmemi ʉ̃”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
ROM 3:5 ¿Aru apecʉ ʉ̃i aru yʉre: “Maja judíova maje d̶abede yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye báquepe majare, jã́d̶ovaivʉbu Jʉ̃menijicʉcapũravʉre pʉeno meacʉ bajure ʉ̃i jãve d̶aiyede yópe ʉ̃i aiye báquepedeca cainʉmʉa, mearo d̶ayʉre põeva ne mearo d̶abede”, aipe aji yʉ? ¿Aji yópe apevʉ põeva ne aiyepe, “Jʉ̃menijicʉcapũravʉ jorojĩni jã́ri, ñájine d̶ayʉ baru majare, judíovare, ʉ̃i ñájiovaquijãravʉ baquinói põevare, ne ãmeina teiye boje, ãmenore d̶ayʉ bájebu ʉ̃”?
ROM 3:6 ¡Bi, ye que ãmevʉ! ¡Aipinʉmʉ vaibéjarõri nópe! Jãve maru no, Jʉ̃menijicʉ ye ñájine d̶arĩ bʉojabejebu ijãravʉcacʉre cũinácʉra yópe ʉ̃i ãmeina teiyepedeca.
ROM 3:7 Cũinácʉ põecʉ ʉ̃i jínoque mearore pẽpeimarare ʉ̃i coreóvare d̶aru põevare ʉrarõ baju Jʉ̃menijicʉ meacʉre caivʉ pʉeno, jãve Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme ʉ̃́re, ʉ̃i que d̶aiye boje.
ROM 3:8 Que baru maje ãmeina d̶aiyede maje coreóvare d̶aru Jʉ̃menijicʉre pʉeno meacʉ bajure, apevʉ põeva yópe ad̶ama: “Ãmeina d̶arãjarevʉ, Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i jã́d̶ovaquiyepe aivʉ majare meacʉ bajure caivʉ pʉeno”, ad̶ama na. Apevʉ põeva boro coyʉrĩ ad̶arĩduyama yʉre, ji nópe aiye boje. Que aivʉ, borocʉma yʉre. Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme ina borocʉrivʉre yópe náre ñájine d̶aiye jaʉépe, ne que aiye báque boje.
ROM 3:9 ¿Mearama maja judíova apevʉ pʉeno Jʉ̃menijicʉi jã́inore? ¡Que ãmevʉ! Jave jã́ri coreóvaivʉbu judíovare aru judíova ãmevʉre máre, caivʉ cũinátʉrʉ ãmeina teivʉre. Caivʉ ijãravʉcavʉ maje ãmeina d̶aiyʉe boje cõjeimarape cʉrivʉbu.
ROM 3:10 Yópe arĩ javede Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: Põecʉ cʉbebi meacʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Ye cũinácʉ páyʉ cʉbebi.
ROM 3:11 Caivʉ põeva coreóvabenama mearore. Aru caivʉ põeva Jʉ̃menijicʉ jina máre teiyʉbenama.
ROM 3:12 Caivʉ põeva dajocad̶ama Jʉ̃menijicʉre, ãrʉmeted̶ama ʉ̃́re. Mamated̶ama caivʉ cũinátʉrʉ. Ye cõmaje ãroje jã́meni apevʉre cad̶atebenama náre. Ñame d̶abenama mearore. Ye cũinácʉ páyʉ cʉbebi.
ROM 3:13 Ne jijecamu yópe põetõcu voitõcupebu. Que baru ne yávaiyeque jorojĩne d̶ad̶ama Jʉ̃menijicʉre. Borocʉrivʉ yávad̶ama apevʉre, jʉjovarãjivʉ. Ne yávaiye yópe ãd̶ai jĩmape paiyebu. Que baru ne yávaiyeque ãmetede d̶ad̶ama apevʉre.
ROM 3:14 Ãmeina d̶arĩ yávad̶ama apevʉre, ijivʉ ne yávaiye.
ROM 3:15 Que baru cãrijiñama boarĩ́ jarʉvaiyʉrivʉ põevare.
ROM 3:16 Ã́ri ne nʉinoi ñájine d̶ad̶ama põevare, aru mamatede d̶ad̶ama, aru chĩore d̶ad̶ama náre.
ROM 3:17 Torojʉre d̶abeni aru cãrijine d̶ad̶ama põevare.
ROM 3:18 Ye cũinájino quĩ́jinoreca pued̶abenama Jʉ̃menijicʉre máre, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
ROM 3:19 Majidivʉbu maja caiye iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre toivacaino mácarõre caivʉ maja judíovare, maje majinajiyepe ayʉ majare máre ãmeina teivʉre. Caivʉ bi arãjarama Jʉ̃menijicʉi jã́inoi ʉ̃i ñájiovaquijãravʉ baquinói põevare, ne majié boje ñájiye jaʉrõre náre, ne d̶abe báque boje yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye báquepe.
ROM 3:20 Iye d̶aicõjeiyeque ñame boropatebema Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Quénora iye d̶aicõjeiyeque põeva coreóvaivʉbu caivʉre ãmena matʉiyede.
ROM 3:21 Ʉbenita caride Jʉ̃menijicʉ coreóvare d̶aibi majare aipe d̶arĩ coyʉrĩ bʉojayʉre põevare “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, Jesucristoi d̶aiye báque boje. Aru yópe d̶acaibi majare ʉ̃i d̶aicõjeiye báquede d̶abecʉva. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre aru ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquede máre javede coyʉrejaquemavʉ aipe d̶acʉyʉre Jʉ̃menijicʉ diede.
ROM 3:22 Jʉ̃menijicʉ coyʉibi põevare “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, ne jʉ aiyede Jesucristore. Caivʉ põeva cũinátʉrʉtamu. Que baru Jʉ̃menijicʉ nópe coyʉibi caivʉre Jesucristore jʉ aivʉre.
ROM 3:23 Maja caivʉ põeva ãmene d̶aivʉbu maja. Que baru nópe d̶aivʉre Jʉ̃menijicʉ “Boropatebevʉ mʉja”, abecʉbe majare, maje d̶abe boje yópe ʉ̃i ʉrõpe.
ROM 3:24 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉrecabe pʉeno meacʉ baju. Que baru jíyʉbe mearore bojecʉbeda. Que teni coyʉibi “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore” caivʉ majare, maje Jesucristore jʉ aiyede. Nópe bojecʉbeno d̶arĩ, Jesús ñájine d̶abede d̶aibi majare, maje ãmeina teiye boje yópe põecʉ ʉ̃i yebacacʉre bojed̶arĩ ĩ́yepe, ʉ̃i dajocaquiyepe ayʉ ʉ̃i memeino ãmeno baju bácarõre.
ROM 3:25 Jʉ̃menijicʉ jorojĩni jã́imi maje ãmeina teiyede. Que baru dajocacʉyʉ ʉ̃i jorojĩyede, darorejaquemavʉ Jesucristore, ʉ̃i ñájiquiyepe ayʉ põeva ne ãmeina teiye boje. Que baru Jesucristo yaidéjaquemavʉ maje yaijʉroede. Que teni ʉ̃i jiveque bojed̶arejaquemavʉ põevare ne ãmeina teiyede. Jesús ʉ̃i yaiye báque boje, Jʉ̃menijicʉcapũravʉ ãrʉmeteibi maje ãmeina teiyede caivʉ maja Jesucristore jʉ aivʉre. Jʉ̃menijicʉ yópe vaidé d̶arejaquemavʉ, jã́d̶ovacʉyʉ aipe d̶arĩ coyʉrĩ bʉojayʉ põevare “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”. Jipocamia Jʉ̃menijicʉ majidejaquemavʉ darocʉyʉ Jesucristore, ʉ̃i bojed̶aquiyepe ayʉ põeva ne ãmeina teiyede. Que baru Jʉ̃menijicʉ napinejaquemavʉ põeva ne ãmeina d̶aiyede. Yópe ñájine d̶abecʉyʉpe vaidéjaquemavʉ ne ãmeina teiyede.
ROM 3:26 Ʉbenita caride Jʉ̃menijicʉ quéda vaibébi põeva ne ãmeina teiyede. Quénora ãmeina teiyede bojed̶aibi ʉ̃, jã́d̶ovacʉyʉ põevare boropatebevʉre ʉ̃i jã́inoi. Que teni Jʉ̃menijicʉ coreóvare d̶aibi ʉ̃i d̶aino pʉeno mearo bajure, “Boropatebevʉ” ayʉ caivʉ Jesucristore jʉ aivʉre.
ROM 3:27 ¿Caride “Boropatebevʉ maja”, arĩ majidi maja, mʉje dápiaru? Nópe arĩ majibevʉ maja. ¿Aipe teni diede nópe arĩ majibedi maja? ¿Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe d̶arĩ cõmajidu, “Boropatebevʉ” abecʉyʉba Jʉ̃menijicʉ majare? ¡Que ãmevʉ! Maja d̶arĩ bʉojabevʉ yópe caiye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe cainʉmʉa. Ʉbenita põecʉ ʉ̃i jʉ aru Jesucristore, Jʉ̃menijicʉvacari boropatebede d̶acʉyʉme ʉ̃́re ʉ̃i jã́inoi.
ROM 3:28 Põecʉ cʉbebi Jʉ̃menijicʉ “Boropatebecʉbu mʉ” ʉ̃i aimʉ, Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede d̶aiye boje. Quénora caivʉ põeva jʉ aivʉre Jesucristore, “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore” aibi Jʉ̃menijicʉ. Que baru ácʉ põecʉ cʉbebi “Meacʉtamu yʉ” ayʉ.
ROM 3:29 ¿Dápiaivʉrʉ̃ mʉja Jʉ̃menijicʉ ʉcʉre judíova quévʉra ʉ̃ jinava? Jãve ãmevʉ no. Jʉ̃menijicʉ ʉbi judíovare aru judíova ãmevʉre máre ʉ̃ jinava.
ROM 3:30 Cũinácʉrabe Jʉ̃menijicʉ. Que baru Jʉ̃menijicʉ coyʉibi judíovare “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, maje jʉ aiyede Jesucristore. Aru quédeca coyʉibi judíova ãmevʉre máre “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, ne jʉ aiyede Jesucristore. Que teni Jʉ̃menijicʉrecabe coyʉyʉ caivʉ majare “Boropatebevʉ mʉja”, maje jʉ aiyede ʉ̃́re.
ROM 3:31 Dinʉmʉ, ¿coyʉivʉba maja põevare ne dajocarãjiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, Jʉ̃menijicʉi coyʉiye boje maja boropatebevʉre maje jʉ aiyede Jesucristore? ¡Bi, ye que ãmevʉ! ¡Aipinʉmʉ vaibéjarõri nópe! Quénora caride maje jʉ aiye boje Jesucristore pʉeno baju d̶aiyʉrivʉbu maja yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye báquepe.
ROM 4:1 Caride mʉjare coyʉquijivʉ yʉ aipe Jʉ̃menijicʉi d̶aiye báquede javede maja judíova majeñecu mácʉre, ʉ̃i ãmiá Abraham.
ROM 4:2 Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i coyʉru Abraham mácʉre, “Boropatebecʉbu mʉ ji jã́inore”, ʉ̃ mácʉi mearo d̶aiye báque boje, Abraham mácʉcapũravʉ coyʉyʉ bʉojajebu, “Yʉ́vacari mearo d̶aivʉ ji bajuma”. Ʉbenita ñame nópe arĩ bʉojabema Jʉ̃menijicʉi jã́inore.
ROM 4:3 Aru yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: “Abraham jʉ arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre. Que baru Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ ʉ̃́re, ‘Boropatebecʉbu mʉ ji jã́inore’, ʉ̃i jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
ROM 4:4 Ñai jabocʉ ʉ̃i bojed̶aiyede ʉ̃́re memecaipõecʉre ʉ̃i memecaiye boje, põecʉ cʉbebi “Bojecʉbeda jínomu no” ayʉ. Quénora caivʉ majidivʉbu bojed̶aiye jaʉrõre ñai memecaipõecʉre.
ROM 4:5 Ʉbenita ina põeva eaiyʉbevʉre boropatebenore Jʉ̃menijicʉi jã́inore ne mearo d̶aiyeque, “ ‘Boropatebevʉ mʉja’, arĩ coyʉcʉyʉme Jʉ̃menijicʉ ñʉjare, ñʉje d̶aiye boje”, arĩ dápiabenama na. Quénora “Ñʉja jʉ aivʉbu Jʉ̃menijicʉre, ñai coyʉyʉre põeva boropatebevʉre ne jʉ aiyede ʉ̃́re”, arĩ dápiad̶ama. Põeva nópe dápiaivʉ, ye ne d̶abedeca mearore, Jʉ̃menijicʉcapũravʉ, põevare ʉcʉ, coyʉibi “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, ne jʉ aiyede ʉ̃́re.
ROM 4:6 Nopedeca David bácʉ arĩ toivarejaquemavʉ ñai põecʉre Jʉ̃menijicʉi torojʉre d̶ainore d̶abecʉreca mearore Jʉ̃menijicʉ “Boropatebecʉbu mʉ ji jã́inore”, ʉ̃i ainore. Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ David bácʉre toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede:
ROM 4:7 Ina jãve torojʉrivʉre, náreca Jʉ̃menijicʉ ãrʉmeteibi caiye ne jʉ abe báquede ʉ̃i d̶aicõjeiyepe, aru jã́memi ne ãmeina teiyede máre.
ROM 4:8 Aru ñai jãve torojʉcʉre, ʉ̃́reca Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i ãmeina teiyede coyʉrĩ ñájine d̶abecʉbe, arĩ toivarejaquemavʉ David bácʉ. Que arĩ, “Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶abecʉyʉme náre ne ãmeina teiye boje”, aiyʉrõmu.
ROM 4:9 ¿Aru judíova cũinávʉva torojʉrivʉ bʉojaidi yópe iye David bácʉi coyʉiye báquepe? ¡Que ãmevʉ! Judíova ãmevʉ máre nopedeca jãve torojʉrĩ bʉojad̶ama na. Dápiajarã cojedeca Abraham mácʉre. Jave coyʉivʉ yʉ mʉjare iye Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquede ʉ̃i yávaiyede: “Abraham jʉ arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre. Que baru Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ ʉ̃́re, ‘Boropatebecʉbu mʉ ji jã́inore’ ”.
ROM 4:10 ¿Aipiyede nópe yávarejaquemari Jʉ̃menijicʉ Abraham mácʉre? ¿Jave buraicõjenejaquemari Abraham mácʉ ʉ̃i cajede dinʉmʉre? Bi, ʉ̃ mácʉ buraicõjemenejaquemavʉ ʉ̃i cajede cãreja. Jʉ̃menijicʉ nópe yávarejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre ʉ̃i cajede buraicõjequiye jipocamia.
ROM 4:11 Que baru Jʉ̃menijicʉ nópe yávarĩburu yóboi, Abraham mácʉ buraicõjenejaquemavʉ ʉ̃i baju dicajede. Aru ʉ̃i yópe buraicõjeiye báque jã́d̶ovaiye barejaquémavʉ ʉ̃́re, ʉ̃i majiquiyepe ayʉ ʉ̃ mácʉ Jʉ̃menijicʉi coyʉimʉ mácʉ boropatebecʉre ʉ̃i jã́inoi, Abraham mácʉi jʉ aiye boje Jʉ̃menijicʉre. Que teni caivʉ ne cajede buraicõjemevʉva jʉ aivʉre Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i coyʉquiyepe aivʉ náre boropatebevʉre ʉ̃i jã́inoi, Jʉ̃menijicʉ Abraham mácʉre tede d̶arejaquemavʉ néñecupe páyʉ.
ROM 4:12 Aru ʉ̃ mácʉ máre majeñecu mácʉ barejaquémavʉ maja cajede buraicõjeivʉ bácavʉ jʉ aivʉre Jʉ̃menijicʉre. Ʉbenita majeñecu mácʉ ãmenejaquemavʉ, maje cajede buraicõjeiye báque boje. Quénora majeñecu mácʉ barejaquémavʉ maje jʉ aiye boje Jʉ̃menijicʉre, nopedeca majeñecu mácʉ Abraham mácʉ ʉ̃i cʉepedeca jʉ ayʉ Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i cajede buraicõjequiye jipocamia.
ROM 4:13 Javede Jʉ̃menijicʉ arejaquemavʉ Abraham mácʉre yópe: “Mʉre aru mipãramena márajivʉre mearo d̶acacʉyʉmu yʉ. Mipãramena márajivʉre jícʉyʉmu yʉ ijãravʉre, ne cʉvarãjiyepe ayʉ caivʉ ijãravʉcavʉre”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Abraham mácʉre. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ yópe abedejaquemavʉ Abraham mácʉi d̶aiye báque boje, yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre. Quénora Jʉ̃menijicʉ yópe arejaquemavʉ Abraham mácʉi jʉ aiye báquede ʉ̃́re, coyʉcʉyʉ ʉ̃ mácʉre “Boropatebecʉbu mʉ ji jã́inore”. Que teni Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acacʉyʉ barejaquémavʉ ʉ̃ mácʉre aru caivʉ apevʉre máre ʉ̃́re jʉ aivʉre.
ROM 4:14 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi jídu ijãravʉre ina ʉ̃i d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre cʉvarivʉre, ne cʉvarãjiyepe ayʉ diede, ye baju ãmejebu põeva ne jʉ aiye Jʉ̃menijicʉre aru ye baju ãmejebu Jʉ̃menijicʉ “Yópe mearo d̶acacʉyʉmu”, ʉ̃i aiye báque máre.
ROM 4:15 Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báqueque Moisés bácʉre coyʉbedejaquemavʉ “Yópe mearo d̶acacʉyʉmu”, ʉ̃i aiye báquede. Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báqueque Moisés bácʉre jorojĩni jã́ri, ñájine d̶ayʉbe põevare, ne vainí tʉrĩ d̶aiye boje diede. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre cʉbedu, iyede vainí tʉrĩ d̶aiye máre cʉbejebu.
ROM 4:16 Abraham mácʉi jʉ aiye báquede Jʉ̃menijicʉre, Jʉ̃menijicʉ arejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre, “Boropatebecʉbu mʉ ji jã́inore”. Que teni jã́d̶ovarejaquemavʉ “Yópe mearo d̶acacʉyʉmu”, ʉ̃i aiye báquede, mearo d̶acaiye bojecʉbede jãve, caivʉ Abraham mácʉi pãramena márajivʉre. Jʉ̃menijicʉ nópe d̶arejaquemavʉ ʉ̃i meacʉ baju boje. Aru Jʉ̃menijicʉ jãve d̶acʉyʉme yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Abraham mácʉi pãramena márajivʉbu Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre d̶abevʉ. Quénora Abraham mácʉi pãramena márajivʉbu jʉ aivʉ Jʉ̃menijicʉre, yópe Abraham mácʉi jʉ aiye báquepedeca ʉ̃́re. Que baru põeva Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede cʉvarivʉre aru põeva diede cʉvabevʉre máre, caivʉ maja Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉre, majeñecu mácʉpe páyʉ barejaquémavʉ Abraham mácʉ.
ROM 4:17 Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ apecʉre ʉ̃i yávaiyede: “Yʉ obediyajuboacavʉ néñecu macʉyʉ́re d̶acʉyʉmu yʉ mʉre”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Abraham mácʉre. Que baru Jʉ̃menijicʉi nópe aiye boje, ñai Abraham mácʉi jʉ aimʉ “Yópe d̶acacʉyʉmu”, ʉ̃i aino mácarõ bojecʉrõtamu. Jʉ̃menijicʉ nacovaimi yaivʉ bácavʉre yainore jarʉvarĩ, ne apʉrãjiyepe ayʉ cojedeca. Aru Jʉ̃menijicʉ cʉed̶aibi ʉ̃i d̶aicõjeiyeque no jipocai cʉbe báquede.
ROM 4:18 Nópe põeva ne dápiaiyepe, Jʉ̃menijicʉi aiye báque Abraham mácʉre ye bʉojabequiye barejaquémavʉ. Ʉbenita Abraham mácʉcapũravʉ jʉ arĩ Jʉ̃menijicʉre napini coredejaquemavʉ. Que teni obediyajuboacavʉ néñecu mácʉpe páyʉ bʉojarejaquemavʉ ʉ̃ mácʉ. Jʉ̃menijicʉ, yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ apecʉre ʉ̃i yávaiyede: “Obedivʉ tenajarama na mipãramena márajivʉ”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Abraham mácʉre.
ROM 4:19 Dinʉmʉ Abraham mácʉ pare bʉcʉcʉ barejaquémavʉ. Quĩ́jino bajura jaʉrejavʉ̃ya cien paiʉjʉa ʉ̃i cʉvaquino. Aru ʉ̃i jʉed̶ocʉvajʉrorõre jʉed̶ocʉvarĩ bʉojabecʉ ʉ̃i baju yaiyʉ́ bácʉi bajupe cʉvarejaquemavʉ Abraham mácʉ. Aru jímarepaco báco, Sara báco, máre bʉcʉco barejaquémavʉ. Que baru jʉed̶oearĩ bʉojabedejaquemavʉ õ máco. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i jʉ aiye parʉbetebedejaquemavʉ. Quéda cainʉmʉa jʉ arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre.
ROM 4:20 Abraham mácʉ dajocabedejaquemavʉ cainʉmʉa ʉ̃i jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉre. Ye “Ʉ̃i aiye báquepe yʉre Jʉ̃menijicʉ d̶arĩ bʉojabecʉbe”, arĩ dápiabedejaquemavʉ ʉ̃ mácʉ. Quénora ʉ̃i jʉ aiye boje Jʉ̃menijicʉre, parʉcʉ d̶arejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre, ʉ̃i jʉed̶ocʉvaquiyepe ayʉ. Aru parʉcʉ teni ʉ̃i ũmei cainʉmʉa, “Parʉcʉ bajubu mʉ”, ávarejaquemavʉ ʉ̃ mácʉ Jʉ̃menijicʉre.
ROM 4:21 Que baru ʉ̃i baju arĩ dápiarejaquemavʉ parʉrõreca, “Jʉ̃menijicʉ jãve bʉojaibi yʉre d̶acayʉ yópe ʉ̃i aiye báquepedeca”, ávarejaquemavʉ Abraham mácʉ.
ROM 4:22 Que baru, “Boropatebecʉbu mʉ ji jã́inore”, arĩ coyʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Abraham mácʉre, ʉ̃i jʉ aiyede ʉ̃́re.
ROM 4:23 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ toivaicõjemenejaquemavʉ “Boropatebecʉbu mʉ ji jã́inore”, ʉ̃i aiye báquede Abraham mácʉre boje quécʉra.
ROM 4:24 Quénora Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ diede majare boje máre. Majare máre Jʉ̃menijicʉ coyʉcʉyʉme “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, maje jʉ aiyede ʉ̃́re, Jesucristore, maje jabocʉre, nacovaimʉ mácʉre yainore jarʉvarĩ.
ROM 4:25 Jʉ̃menijicʉ yaidé d̶arejaquemavʉ Jesucristore majare boje, maje ãmeina teiye boje. Aru Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ majare “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, ʉ̃i nacovaiye báque boje Jesúre yainore jarʉvarĩ. Caiye diede jʉ aivʉbu maja.
ROM 5:1 Jʉ̃menijicʉ coyʉibi majare “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, maje jʉ aiyede ʉ̃́re. Aru cãrijimevʉva cʉre d̶aibi majare maje jabocʉ Jesucristo Jʉ̃menijicʉque.
ROM 5:2 Maje jʉ aiye boje Jesucristore, ʉ̃ cʉvare d̶aibi majare Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiye bojecʉbede. Aru maja cʉrivʉbu caride Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiye bojecʉbeque. Que baru torojʉrivʉbu maja maje ũmei, maje coreóvaiye boje cũinájãravʉ baquinói Jʉ̃menijicʉ acʉyʉre majare “Mʉjarecabu yópe ji ʉrõpe”. Aru ñájine d̶abecʉbe majare cojedeca.
ROM 5:3 Aru maja máre torojʉrivʉbu maje ũmei maje ñájiyede, maje coreóvaiye boje pʉeno ʉrarõ napinajivʉre maje ñájiye boje.
ROM 5:4 Aru torojʉrivʉbu maje ũmei maje napiye boje, maje coreóvaiye boje Jʉ̃menijicʉ cad̶ateyʉre majare maje ñájiyede cainʉmʉa. Que baru napini coreivʉbu Jʉ̃menijicʉre jidʉbevʉva.
ROM 5:5 Maje napini coreiyede Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede majare, cʉyebenamu maja. Caride coyʉquijivʉ mʉjare aipe d̶arĩ majidivʉre cʉyebenajivʉre. Jʉ̃menijicʉ daroibi ñai Espíritu Santore ʉ̃i cʉquiyepe ayʉ maje ũmei, ʉ̃i majide d̶aquiyepe ayʉ majare Jʉ̃menijicʉi ʉmarare.
ROM 5:6 Maja ãmeno d̶aivʉ, maje baju mearo d̶aiye majibedeca, Cristocapũravʉ yaidéjaquemavʉ majare, maje ʉbedeca Jʉ̃menijicʉre. Jʉ̃menijicʉi beoijãravʉ bácarõi yaidéjaquemavʉ ʉ̃ mácʉ.
ROM 5:7 Ácʉ põecʉ yaiyʉbebi apecʉ põecʉre boje, mearo d̶ayʉre. Ácʉ põecʉ cʉejʉbi, jidʉbecʉva yaiyʉcʉ apecʉ põecʉ meacʉre boje, apevʉre cad̶ateyʉre.
ROM 5:8 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovaimi majare aipe ʉ̃i ʉrarõ ʉede majare, daroyʉ bácʉ Cristore, ʉ̃i yaiquíyepe ayʉ majare boje, maje ãmeina teiyedeca cãreja.
ROM 5:9 Maja majivʉ Cristoi mearo d̶acaiye báquede majare, yaiyʉ́ majare boje. Ʉ̃i jive meiye báque boje, Jʉ̃menijicʉ coyʉibi majare “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”. Ʉ̃i nópe ʉrarõ mearo d̶acaiye báque boje majare, maje ãmeina teiyedeca cãreja, jãve majidivʉbu maja. Que baru pʉeno ʉrarõ Cristoi mearo d̶acaquiyede majare, maje ñájimenajiyepe ayʉ ãnijãravʉ Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóre põevare, ne ãmeina teiye boje.
ROM 5:10 Majacapũravʉ maucʉvarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉcapũravʉ cãrijimene d̶arejaquemavʉ majare, daroyʉ bácʉ mamacʉre ʉ̃i yaiquíyepe ayʉ majare boje. Que teni caride Jʉ̃menijicʉi yóvaimaramu maja. Cristoi ʉrarõ mearo d̶acaiye báque boje majare ʉ̃i yaiyede, jãve pʉeno ʉrarõ mearo d̶acacʉyʉme majare caride, apʉcʉ cojedeca. Maje cʉede cũinávʉpe maje jabocʉ Jesucristoque, mead̶acʉyʉme majare Jʉ̃menijicʉi jorojĩyede jarʉvarĩ.
ROM 5:11 Aru pʉeno baju Jʉ̃menijicʉ coyʉre d̶aibi majare maje ñájiyede, “Jãve torojʉrivʉbu maja Jʉ̃menijicʉi jã́inore”, maje jabocʉ Jesucristoi cãrijimene d̶aiye báque boje majare Jʉ̃menijicʉque. Que baru cʉyebenajaramu maja maje napini coreiyede Jʉ̃menijicʉre.
ROM 5:12 Javede ñai ʉ̃mʉ mácʉ mamarʉmʉcacʉ bácʉ, ʉ̃i ãmiá Adán, ãmeina tedejaquemavʉ. Aru coatedejaquemavʉ ʉ̃ mácʉ Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, ãmeina teni. Que baru caivʉ põeva máre Adán mácʉi yóbocavʉ coated̶ama Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ aru yaiyáma máre Adán mácʉi ãmeina teiye báque boje.
ROM 5:13 Que teni Jʉ̃menijicʉi coyʉquiye jipocai ʉ̃i d̶aicõjeiyede Moisés bácʉre, caivʉ ijãravʉcavʉ ãmeina teivʉ barejaquémavʉ. Dinʉmʉre cãreja ʉ̃i d̶aicõjeiye cʉbede, Jʉ̃menijicʉ corevabedejaquemavʉ põevare ne ãmeina teiyede.
ROM 5:14 Ʉbenita caivʉ ijãravʉcavʉ, Adán mácʉi yóbocavʉ coated̶ama Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, Adán mácʉi ãmeina teiye báque boje. Adán mácʉ d̶arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjemenore. Que baru coatedejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ. Aru caivʉ ʉ̃i yóbocavʉ, Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede cʉvabede jʉ abevʉ ãmevʉvacari, coatedejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ. Aru Adán mácʉi d̶aiye báquepe páyʉreca barejaquémavʉ ñai Jesucristo. Põeva jacopʉyama ne d̶aiye báque bojede. Caivʉ põevare Jʉ̃menijicʉ jã́imi ãmeina teivʉpe, Adán mácʉi jʉ abeno mácarõ boje. Nopedeca Jʉ̃menijicʉ jã́imi põevare boropatebevʉpe, Cristoi jʉ aino mácarõ boje.
ROM 5:15 Ʉbenita ina pʉcarã ʉ̃mʉva cũinátʉrʉ ãmema. Põecʉ mamarʉmʉcacʉ, Adán mácʉ, jʉ abecʉ bácʉreca Jʉ̃menijicʉre, Jʉ̃menijicʉcapũravʉ ʉrarõ mearo d̶acaibi põevare. Jãve caivʉ põeva coated̶ama Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, Adán mácʉi jʉ abeno mácarõ boje. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ pʉeno meacʉ bajutame. Que baru pʉeno ʉrarõ mearo d̶acaibi obedivʉ põevare ʉ̃i mearo d̶acaino mácarõ bojecʉbenoque daroyʉ bácʉ Jesucristore, ʉ̃i mead̶aquiyepe ayʉ náre. Adán mácʉi d̶aino mácarõ ãmed̶aivʉ põevare. Ʉbenita Cristoi d̶aino mácarõ mead̶aivʉ põevare. Aru Cristoi d̶aino mácarõ mearo bajubu Adán mácʉi d̶aino mácarõ pʉeno.
ROM 5:16 Que baru Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acaibi põevare bojecʉbeda, Adán mácʉ jʉ abecʉ bácʉreca ʉ̃́re. Adán mácʉ cũinára ʉ̃i jʉ abe boje, Jʉ̃menijicʉ arejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre, “Mʉ aru mipãramena márajivʉ máre ñájinajaramu, mi jʉ abe boje yʉre”. Ʉbenita obedivʉ põeva jʉ abevʉreca cainʉmʉa baju, Jʉ̃menijicʉ aibi majare, “Ñájimenajaramu mʉja, mʉje jʉ abe boje yʉre”, ʉ̃i pʉeno meacʉ baju mearo d̶acaiye boje.
ROM 5:17 Jãve cũinácʉ ʉ̃mʉ, Adán mácʉ, ʉ̃i jʉ abeno mácarõ boje, caivʉ apevʉ põeva máre coated̶ama Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ. Ʉbenita jãve baju cũinácʉ ʉ̃mʉ, Jesucristo, ʉ̃i d̶aino mácarõ boje, obedivʉ põeva meated̶ama Jʉ̃menijicʉque. Que baru caivʉ maja jacopʉivʉ bácavʉ Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaino bojecʉbenore, maja ʉ̃i coyʉimara mácavʉbu, “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”. Jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvarãjaramu maja Jʉ̃menijicʉque, cũinácʉ ʉ̃mʉ, Jesucristo, ʉ̃i d̶aino mácarõ boje.
ROM 5:18 Que baru nópe cũinácʉ ʉ̃mʉ mácʉ cũinára ʉ̃i jʉ abeno mácarõ boje, Jʉ̃menijicʉre jã́re d̶arejaquemavʉ caivʉ põevare boropateivʉpe. Nopedeca cũinácʉ ʉ̃mʉ, Jesucristo, cũinára ʉ̃i mearo d̶aino mácarõ boje, Jʉ̃menijicʉ jã́imi põevare caiyajuboacavʉre boropatebevʉpe, aru me apʉre d̶aibi náre coapa.
ROM 5:19 Aru cũinácʉ ʉ̃mʉ mácʉ ʉ̃i vainí tʉrĩ jʉ abe boje, caivʉ ãmene d̶aivʉ barejaquémavʉ. Nopedeca cũinácʉ ʉ̃mʉ, Jesucristo, ʉ̃i d̶aiye boje yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, boropatebevʉpe tede d̶aibi obedivʉ põevare Jʉ̃menijicʉi jã́inore.
ROM 5:20 Ʉbenita obediʉjʉa Adán mácʉ yóbore aru obediʉjʉa Cristoi daquiye jipocai, Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ ʉ̃i d̶aicõjeiyede Moisés bácʉre, coreóvare d̶acʉyʉ põevare ʉrarõ ãmeno ne d̶aiyede. Que teni pʉeno ʉrarõ jʉ abede nʉrejaquemavʉ na mácavʉ. Ʉbenita põevacapũravʉ ne ʉrarõ ãmeno d̶aiyedeca, Jʉ̃menijicʉcapũravʉ, cõmaje ãroje jã́ñʉ, pʉeno ʉrarõ mearo baju d̶acarejaquemavʉ na mácavʉre.
ROM 5:21 Que baru põeva ne ãmene d̶aiyʉe parʉétamu, ne coateiye boje Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ. Nopedeca Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiye obedivʉ põevare pʉeno baju parʉétamu aru cʉvare d̶aivʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre ʉ̃́que, ʉ̃i jã́iye boje obedivʉ põevare boropatebevʉpe. Aru Jʉ̃menijicʉ yópe mearo d̶acaibi põevare, maje jabocʉ Jesucristoi d̶acaiye báque boje.
ROM 6:1 ¿Maje jʉ aiye boje diede, aipe d̶arãjidi maja caride? ¿Pʉeno ãmenore d̶are nʉiye jaʉri, Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovaquiyepe aivʉ ʉ̃i pʉeno ʉrarõ mearore?
ROM 6:2 ¡Bi, ye que ãmevʉ! ¡Aipinʉmʉ vaibéjarõri nópe! Majarecabu boarĩ́ jarʉvaimara mácavʉpe paivʉ. Aru ãmeno majare boarĩ́ jarʉvayʉ bácʉpe painotamu. Que baru ãmeina teiye jaʉbevʉ majare. Aru “D̶are nʉivʉ baru ãmenore me cʉrãjaramu maja Jʉ̃menijicʉque”, arĩ bʉojabevʉ maja.
ROM 6:3 Jãve majidivʉbu mʉja aipe teni jã́d̶ovaimara mácavʉ Jʉ̃menijicʉre ocoque. Maje jã́d̶ovaiye báque Jʉ̃menijicʉre ocoque apevʉre coreóvare d̶arejaquemavʉ maja cʉrivʉre Jesucristoque cũinávʉpe. Iye maje ñájijʉroede maje ãmeina teiye boje, Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶arejaquemavʉ ʉ̃́re majare boje. Ʉ̃́re yaidé d̶ayʉ, Jʉ̃menijicʉ dajocarejaquemavʉ ʉ̃́re cũinácʉva.
ROM 6:4 Maje jã́d̶ovaiyede Jʉ̃menijicʉre ocoque, yaivʉ bácavʉpe barejaquémavʉ maja, yópe jarʉvaimara mácavʉpe Jesucristoque põe jarʉvainoi, mamabaju cʉvarãjivʉ ʉ̃́que. Yópe vaidéjaquemavʉ Jesucristore. Majepacʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i parʉé pʉeno mearoque nacovarejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre yainore jarʉvarĩ, apʉcʉyʉre cojedeca, maje ména cʉrãjiyepe ayʉ caride Jesucristoque cũinávʉpe.
ROM 6:5 Que baru maje yaivʉ bácavʉpe paiye boje ʉ̃́que cũinávʉpe ʉ̃i yaiyede, jãve nacovaimaramu maja yainore jarʉvarĩ ʉ̃́que cũinávʉpe ʉ̃i apʉé mamaene.
ROM 6:6 Aru majidivʉbu maja maje cʉe báquede javede, Jesúre jʉ arãjiye jipocare. Cristo ʉ̃i yaiyede jocʉcʉjaravena bíjarorejaquemavʉ maje ãmeina d̶aiyʉe parʉé báquede. Jʉ̃menijicʉ nópe d̶acarejaquemavʉ majare, maje d̶abenajiyepe ayʉ maje ãmeina d̶aiyʉede yópe yebacavʉ ne jabocʉi cõjeiyede d̶aiyepe.
ROM 6:7 Ʉbenita jabocʉ cʉbebi cõjeñʉ yaiyʉ́ bácʉre. Nopedeca maje yaiye báque boje Cristoque, coatede d̶arejaquemavʉ majare, maje ãmeina d̶aiyʉede jarʉvarĩ.
ROM 6:8 Maje majié boje maja yaivʉ bácavʉpe Cristoque ʉ̃i yaiyede, coavaimara márajivʉbu maje ãmeina d̶aiyʉede jarʉvarĩ. Nopedeca majidivʉbu maja cʉrãjivʉre me Jesucristoque, maje jʉ aiye boje Jʉ̃menijicʉre caride aru cainʉmʉa.
ROM 6:9 Maja majidivʉbu Cristo nacajañʉ mácʉre yainore jarʉvarĩ. Yaibécʉbe ʉ̃ cojedeca. Caride yaino bʉojabevʉ ʉ̃́re yaiváino.
ROM 6:10 Que baru Cristo yaidéjaquemavʉ cũinára, yaibécʉyʉ cainʉmʉa, parʉbede d̶acʉyʉ maje ãmeina d̶aiyʉede. Aru Jʉ̃menijicʉi parʉéque cʉbi, d̶aiyʉcʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe.
ROM 6:11 Quédeca dápiajarã mʉja mʉje baju yópe: “Ãmeina teiye parʉbebu, Jesucristoi d̶aiye báque boje. Que baru d̶aicõjemevʉ yʉre caride. Yʉ yaiyʉ́ bácʉpe páyʉbu ãmeina teiyeque. Ʉbenita yʉ apʉcʉbu Jʉ̃menijicʉque, ʉ̃i parʉé boje. Yʉ cʉvʉ d̶ayʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, cʉcʉ cũinávʉpe Jesucristoque”, arĩ dápiajarã mʉja.
ROM 6:12 Ãmeina d̶aiyʉede d̶aicõjemejara mʉje bajure. D̶aicõjeivʉ baru mʉje ãmeina d̶aiyʉede mʉje bajure, coatenajaramu mʉja Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ.
ROM 6:13 Que baru d̶aicõjemejara mʉje ãmeina d̶aiyʉede mʉje bajure aru mʉje ũmene máre. Quénora d̶aicõjejara Jʉ̃menijicʉre mʉje bajure aru mʉje ũmene. Nacajaivʉ bácavʉpe paivʉbu yainore jarʉvarĩ, apʉrãjivʉ cojedeca. Que baru Jʉ̃menijicʉ matʉiyeda cõjejacʉrĩ mʉje dápiaiyede aru mʉje d̶aiyʉede máre, mearore d̶are d̶aquiyepe aivʉ.
ROM 6:14 Mʉje ãmeina d̶aiyʉede d̶aicõjeiye jaʉbevʉ mʉjare. Jaʉbevʉ mʉjare máre mʉje d̶aiye yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre. Ʉbenita mʉja me cʉrivʉbu cari, Jʉ̃menijicʉi cʉre d̶aiye boje mʉjare cũinávʉpe Jesucristoque, ʉ̃i ʉrõpe d̶arĩ. Nópe d̶aibi Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i mearo d̶acaiye boje bojecʉbeda.
ROM 6:15 ¿Aipe arãjidi maja? ¿Ãmenore d̶arãjidi, majare d̶aiye jaʉbe boje yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre? ¿O quéda Jʉ̃menijicʉ pʉeno meacʉ baju ãrʉmeteidi maje ãmeina teiyede? ¡Bi, ye que ãmevʉ! ¡Aipinʉmʉ vaibéjarõri nópe!
ROM 6:16 Jãve majidivʉbu mʉja iyede. Yebacateivʉ baru apecʉre, mʉjare jʉ aiye jaʉvʉ ʉ̃́re. Quédeca mʉja jʉ aiyʉrivʉ baru mʉje ãmeina d̶aiyʉede, maumena d̶aiye jaʉquiyebu mʉjare diede. Aru coatenajaramu mʉja Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ. Ʉbenita mʉja jʉ aiyʉrivʉ baru Jʉ̃menijicʉre, pʉeno baju jʉ arãjaramu ʉ̃́re. Que teni me cʉrãjaramu mʉja, d̶aivʉ ʉ̃i ʉrõpe.
ROM 6:17 Jipocamia mʉja jʉ arejaquemavʉ mʉje ãmeina d̶aiyʉede yópe yebacavʉ ne jʉ aiyepe ne jabocʉre. Ʉbenita apejãravʉre mʉja jʉ arejaquemavʉ mʉje ũmei iye yávaiyede jãvene, Jʉ̃menijicʉi jápiarĩ eare d̶aiyede mʉjare apevʉ ne bueiyede. Que baru mearore jínajarevʉ Jʉ̃menijicʉre.
ROM 6:18 Ʉ̃́recabe d̶aicõjene d̶abecʉ mʉjare mʉje ãmeina d̶aiyʉeque. Quénora mʉjamu ʉ̃i yebacavʉpe paivʉ, d̶arãjivʉ mearore.
ROM 6:19 Yʉ coyʉyʉbu mʉjare yópe mʉje majiépe, mʉje jápiarãjiyepe ayʉ ji bueiyede. Jipocare mʉja yebacavʉpe barejaquémavʉ, d̶arãjivʉ ãmenore. Ãmeina d̶aivʉ barejaquémavʉ mʉja. Aru jʉ abeni Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede, d̶aivʉ ãmenejaquemavʉ mʉja ʉ̃i ʉrõpe. Nopedeca caride yebacavʉpe tejarã mʉja, d̶arãjivʉ mearore. Mʉjare Jʉ̃menijicʉi coavaiye boje ãmeina d̶aiyede jarʉvarĩ, cainʉmʉa d̶are nʉjara pʉeno mearore.
ROM 6:20 Jipocamia mʉje ãmeina d̶aiyʉeque yebacavʉpe paivʉ barejaquémavʉ mʉja. Aru mearore d̶aivʉ ãmenejaquemavʉ dinʉmʉre.
ROM 6:21 Ye mearore eabedejaquemavʉ mʉja iye mʉje ãmeina d̶aiye báqueque. “Torojʉrãjivʉtamu ñʉja”, arĩ dápiarĩdurejaquemavʉ. Ʉbenita torojʉbedejaquemavʉ mʉja. Que baru caride cʉyevʉ mʉja, mʉje ãmeina d̶aiye báque boje, coatede d̶aiye põevare Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ.
ROM 6:22 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ d̶aicõjemene d̶aibi mʉjare mʉje ãmeina d̶aiyʉeque. Quénora epeibi mʉjare yópe ʉ̃i yebacavʉpe. Que teni cainʉmʉa memecaiyʉrivʉbu mʉja Jʉ̃menijicʉre. Aru Jʉ̃menijicʉi coatede d̶aiye boje mʉjare mʉje ãmeina d̶aiyʉede jarʉvarĩ, pʉeno mearo d̶are nʉivʉbu mʉja, cʉvarãjivʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre ʉ̃́que.
ROM 6:23 Põeva ne ãmeina d̶aiye bojebu ne coateino Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ. Ʉbenita ina cʉrivʉ Jesucristoque cũinávʉpe, cʉvama ne bojeva, Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiye boje bojecʉbeda, ne cʉede ʉ̃́que caride aru cainʉmʉa.
ROM 7:1 Mʉja, jívʉ, coreóvaivʉbu jãve iye ji coyʉquiyede mʉjare caride. Coyʉquijivʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. Põeva d̶aicõjeimaramu dieque ne cʉede cãreja ijãravʉi pʉ ne yaiyeta.
ROM 7:2 Que baru Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre yópe cũináco nomió pʉrʉbʉod̶ope paiyebu, cʉcod̶o jímarepacʉque ʉ̃i yaibéde cãreja ʉ̃́queda. Ʉbenita ʉ̃i yaidú, iye d̶aicõjeiyede aipe d̶abejebu õ dinʉmʉ.
ROM 7:3 Que baru ico apecʉque cʉco baru jímarepacʉre jarʉvarĩ ʉ̃i cʉede cãreja, ãmeina d̶ajebu õ aru “ãmeco” ajebu ṍre. Ʉbenita jímarepacʉ bácʉi yainíburu yóbore, cõjeimo ãmejebu õ dinʉmʉ. Que baru pʉrʉbʉod̶o baru apecʉque, ãmeina d̶abejebu õ.
ROM 7:4 Mʉja, jívʉ, judíova, Jesúre jʉ aivʉ, quédeca vaivʉ mʉjare. Yópe ʉ̃mʉ ʉ̃i cʉvaepe jímarepacore, Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre cʉvarejaquemavʉ mʉjare. Que baru iye d̶aicõjeiyeque d̶aicõjeimara marejaquémavʉ mʉja. Ʉbenita Jesucristoi yaiyede, caivʉ ina ʉ̃́re jʉ arãjivʉ máre yaidéjaquemavʉ ʉ̃́que Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Que teni mʉja máre yaivʉ bácavʉpe barejaquémavʉ ʉ̃́que. Que baru iye d̶aicõjeiyeque d̶aicõjeimara ãmevʉ mʉja caride. Yópe nomió, jímarepacʉ bácʉi yainíburu yóbore, õi pʉrʉbʉoiyepe apecʉque, nopedeca mʉja máre mʉje coateniburu yóbo yainore jarʉvarĩ, yópe nacovaimarape paivʉ cʉrivʉbu Jesucristoque cũinávʉpe. Maje cʉede Jesucristoque cũinávʉpe, yopedecabu majare: Ʉ̃ majemarepacʉpe páyʉ pʉeno mearore d̶arĩ nʉre d̶aibi majare, maje cʉrãjiyepe ayʉ pʉeno mearo ʉ̃́que.
ROM 7:5 Ʉbenita maje cʉrãjiye jipocai Jesucristoque, maje ãmeina d̶aiyʉe báque boje, coatedejaquemavʉ maja Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ. Yopedeca barejaquémavʉ majare: Pʉeno ãmenore d̶are nʉrejaquemavʉ maja, pʉeno baju coatenajivʉ Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ. Jʉ̃menijicʉ d̶aicõjeme máque apejĩene majare Moisés bácʉre ʉ̃i coyʉicõjeiye báqueque, yópe pʉeno ʉrarõ ãmenore d̶are d̶arejaquemavʉ maje ãmeina d̶aiyʉede. Que teni maja maje bajure d̶aicõjenejaquemavʉ aru maje dápiaiyede máre, pʉeno baju ãmeina tenajivʉ.
ROM 7:6 Ʉbenita caride d̶aicõjememaramu maja Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báqueque Moisés bácʉre. Jipocamia yebacavʉpe barejaquémavʉ maja. Diede jʉ aiye jaʉrejaquemavʉ majare. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉre memecabevʉbu maja javecarõque, yópe ʉ̃i d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre. Quénora Jʉ̃menijicʉre memecaivʉbu maja mamaroque caride, yópe ñai Espíritu Santoi cʉre d̶aiyepe majare apʉé mamaeque. Que baru d̶aivʉbu yópe iye d̶aicõjeiyepe majare jaʉé cʉbe boje, quénora maje d̶aiyʉe boje.
ROM 7:7 ¿Aipe coyʉiye jaʉri majare caride? ¿Meameni Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre? Meame ãmevʉ. Nópe dápiaiye jaʉbevʉ. Ʉbenita ji d̶aicõjeiyede coreóvaquiye jipocare, coreóvabedejacacʉ yʉ ji ãmeina d̶aiyʉe cʉede. Cũináro iye d̶aicõjeiyecarõ, “Ãujimejacʉ apecʉ ʉ̃i cʉvaede”, aino cʉbedu, ãujimejebu yʉ apevʉ ne cʉvaede.
ROM 7:8 D̶aicõjeiye cʉbedu, maja ãmeina d̶aiyʉbejebu. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre coreóvare d̶arejaquemavʉ yʉre ãujiye jaʉbede põevare. Ʉbenita no yóboi, ji coreóvaiye boje diede, ʉrarõreca dápiarĩ bʉ́rejacacʉ ãujiyede. Ji ãmeina d̶aiyʉe boje, jʉjovaimʉmu yʉ. Que baru ãujivʉ yʉ.
ROM 7:9 Apenʉmʉa iye d̶aicõjeiyede coreóvabecʉ, torojʉcʉ barejacácʉ ji baju. Coreóvabedejacacʉ boropateyʉ ji baju. Ʉbenita cũinájãravʉ ji jápiaiyede yo d̶aicõjeino, “Ãujimejara” ainore, ʉre ãmeina d̶aiyede bʉ́rejacacʉ yʉ. Aru yaiyʉ́ bácʉpe coateyʉ barejacácʉ Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ.
ROM 7:10 Jʉ̃menijicʉ coyʉrĩdurejaquemavʉ ʉ̃i d̶aicõjeiyede Moisés bácʉre, põeva jʉ arĩ diede ne cʉrãjiyepe ayʉ me ʉ̃́que ijãravʉre aru jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre máre. Ʉbenita bíjare d̶arejaquemavʉ yʉre. Ji d̶abe báque boje yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe, coatede d̶aimʉ marejacácʉ yʉ Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ.
ROM 7:11 Ji coreóvaiye báque boje, cũináro ʉ̃i d̶aicõjeiyecarõ ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre, jʉjovaimʉpe tedejacacʉ yʉ ji ãmeina d̶aiyʉe boje. Nurié dápiabedejacacʉ yʉ. Ʉbenita ji nópe d̶aiye báque boje, jʉ abedejacacʉ Jʉ̃menijicʉre. Que teni ji ãmeina d̶aiyʉe boje, coatedejacacʉ yʉ Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ yaiyʉ́ bácʉpe no d̶aicõjeino cũinároque.
ROM 7:12 Que baru ãmecʉbu yʉ. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre ãmeno cʉbetamu die. Que baru yo Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeino cũináro máre ãmeno cʉbenotamu. Pʉeno baju mearotamu, yópe Jʉ̃menijicʉvacari pʉeno baju meacʉpe. Aru põeva nore mearore d̶aivʉ torojʉrivʉbu.
ROM 7:13 ¿No d̶aicõjeino mearo aru torojʉre d̶aino máre coatede d̶aidi yʉre Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ yaiyʉ́ bácʉpe? ¡Bi, ye que ãmevʉ! ¡Aipinʉmʉ vaibéjarõri nópe! Quénora ji baju ãmeina d̶aiyʉe boje, coatedejacacʉ yʉ Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ yaiyʉ́ bácʉpe. Ji jʉ abede no d̶aicõjeino mearore, jã́d̶ovaivʉ aipe pʉeno ãmeno baju ji ãmeina d̶aiyʉede. Que teni Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ no d̶aicõjeinore, ji majiquiyepe ayʉ aipe pʉeno ãmeno baju ji ãmeina d̶aiyʉede.
ROM 7:14 Maja judíova majidivʉbu Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre pʉeno mearo baju Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santoi epeiye báque boje diede aru ʉ̃ jie báque boje máre. Ʉbenita yʉ́capũravʉ d̶aicõjeimʉmu ji ãmeina d̶aiyʉeque. Aru ãmecʉbu yʉ. Yʉ́vacari d̶ayʉbu yópe ji ãmeina d̶aiyʉepe. Yópe yebacacʉ, apecʉi bojed̶aimʉpe páyʉbu yʉ. Aru ji ãmeina d̶aiyʉe ñai yebacacʉi jabocʉpe painomu. Que baru yʉrecabu d̶aicõjeimʉ ji ãmeina d̶aiyʉeque.
ROM 7:15 Jãve coreóvabevʉ aipe vaiyede yʉre aru ji d̶aiyede máre. Yópe ji d̶aiyʉepe d̶abevʉ yʉ. Ʉbenita iyebu ji jã́iyʉbe ji d̶aiye.
ROM 7:16 Ji d̶aiyʉbede d̶ayʉ baru, jã́d̶ovaivʉ yʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede méne.
ROM 7:17 Yʉ́vacari d̶ayʉbu iye ãme ji d̶aiyede. Ʉbenita que d̶abevʉ ji ʉe boje. Quénora ji ãmeina d̶aiyʉe cʉe boje cãreja ji ũmei, diebu ãmeina tede d̶aiye yʉre.
ROM 7:18 Yʉ majivʉ yʉre me cʉbede. Ji ũmei mearo cʉbevʉ. Yʉ́vacari d̶aiyʉvʉ méne. Ʉbenita ye bʉojabevʉ d̶ayʉ méne yópe ji ʉrõpe.
ROM 7:19 Iye méne, ji d̶aiyʉede, d̶abevʉ yʉ. Quénora iye ãmene, ji d̶aiyʉbede, d̶aivʉ yʉ.
ROM 7:20 Yʉ d̶ayʉ baru ji d̶aiyʉbede, yʉ ãmevʉ d̶ayʉ diede. Quénora ji ãmeina d̶aiyʉe cʉe cãreja ji ũmei, diedecabu ãmeina tede d̶aiye yʉre.
ROM 7:21 Que baru yʉ coreóvaivʉ aipe vaiyede yʉre cainʉmʉa. Méne d̶aiyʉvʉ yʉ. Ʉbenita quénora ji d̶aiyeque ãmene eaivʉ yʉ.
ROM 7:22 Torojʉrĩ ʉvʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ji ũmei. Aru d̶aiyʉrĩduivʉ yʉ diede.
ROM 7:23 Ʉbenita ji ãmeina d̶aiyʉeque d̶aicõjeimʉmu yʉ. Yópe boaipõeva ne maucʉvarãdaiyepe ĩmaro jabocʉre, nopedeca ji ãmeina d̶aiyʉe maucʉvare d̶aivʉ yʉre.
ROM 7:24 Que baru jãve yʉ, põecʉ, cõmaje ãrojacʉbu yʉ. Ʉrarõreca jaʉvʉ yʉre mead̶aipõecʉre, d̶aicõjeimʉ ãmequiyepe aivʉ ji ãmeina d̶aiyʉeque aru coateimʉ ãmequiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ.
ROM 7:25 Yʉ mearore jíyʉbu Jʉ̃menijicʉ pʉeno meacʉ bajure. Ʉ̃́recabe maje jabocʉ Jesucristore cad̶atede d̶ayʉ yʉre. Yópe cʉvʉ yʉ: Yʉ́vacari Jʉ̃menijicʉre jʉ aiyʉvʉ yʉ. Aru ʉ̃́re memecaiyʉvʉ yʉ. Ʉbenita nópe ji d̶aiyʉepe d̶aiye majibevʉ yʉ cainʉmʉa. Quénora apenʉmʉa d̶aivʉ yʉ yópe ji ãmeina d̶aiyʉeque.
ROM 8:1 Caride maja Jesucristoque cʉrivʉbu cũinávʉpe. Que baru coatebenajaramu maja Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, maje ãmeina teiye boje.
ROM 8:2 Ñai Espíritu Santoi d̶aicõjeiye boje yʉre caride, cʉre d̶aibi yʉre Jesucristoque cũinávʉpe. Que baru jãve cʉre d̶aibi yʉre. Que teni ñai Espíritu Santo ji ãmeina d̶aiyʉede d̶aicõjemene d̶aibi yʉre. Que baru ji baju ãmeina d̶aiyʉe coatede d̶arĩ bʉojabevʉ yʉre Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ yaiyʉ́ bácʉpe.
ROM 8:3 Jʉ̃menijicʉvacari d̶acarejaquemavʉ majare iye ʉ̃i d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre d̶arĩ bʉojabede. Põeva ne ãmeina d̶aiyʉede ʉe boje, náva d̶aicõjeiyepe d̶arĩ bʉojabedejaquemavʉ ne majiéque. Que baru iye d̶aicõjeiyeque Jʉ̃menijicʉ mead̶ayʉ bʉojabedejaquemavʉ põevare ne ãmeina teiyede jarʉvarĩ. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉcapũravʉ darorejaquemavʉ mamacʉre, ʉ̃ jicʉre, jarʉvacacʉyʉ põeva ne ãmeina d̶aiyʉede, maje cʉrãjiyepe ayʉ ãmeina d̶aiyʉbevʉva. Ñai mamacʉ darejaquemavʉ ijãravʉi põecʉpe, cʉvacʉ ʉ̃i baju yópe apevʉ põeva, ãmeina teivʉ ne bajupe. Ʉbenita Jesucristocapũravʉ ye ãmeina d̶abedejaquemavʉ cainʉmʉa. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶arejaquemavʉ mamacʉi bajure, ʉ̃i bojed̶aquiyepe ayʉ maje ãmeina d̶aiyʉede, mead̶acʉyʉ majare maje ãmeina teiyede jarʉvarĩ.
ROM 8:4 Jʉ̃menijicʉ d̶arejaquemavʉ nópe, d̶are d̶acʉyʉ majare caiye ʉ̃i d̶aicõjeiyepe me. Majarecabu d̶abevʉ yópe maje baju ʉrõpe. Ʉbenita majarecabu d̶aivʉ yópe ñai Espíritu Santoi ʉrõpe ʉ̃i parʉéque.
ROM 8:5 Ina põeva d̶aivʉ yópe ne baju d̶aiyʉe d̶aicõjeiyepe ne majiéque máre, nácapũravʉ dápiad̶ama ne baju ʉede. Ʉbenita ina põeva d̶aivʉ yópe ñai Espíritu Santoi d̶aicõjeiyepe ʉ̃i majiéque, nácapũravʉ dápiad̶ama ñai Espíritu Santoi ʉede.
ROM 8:6 Mʉja dápiarĩ d̶aivʉ baru mʉje ũmei ʉede, mʉjacapũravʉ jãve yaivʉ bácavʉpe paivʉbu, coateivʉ Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ. Ʉbenita mʉja dápiarĩ d̶aivʉ baru ñai Espíritu Santoi ʉede, mʉjacapũravʉ jãve apʉrivʉ, cãrijimena me cʉrivʉbu mʉja Jʉ̃menijicʉque.
ROM 8:7 Que baru ñai põecʉ dápiarĩ d̶ayʉ baru ʉ̃i baju ʉede, maucʉvarĩ jʉ abebi Jʉ̃menijicʉre. Aru jãve ye d̶aicõjeñʉ bʉojabebi Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i bajure máre.
ROM 8:8 Que baru ina põeva d̶aivʉ ne baju ʉede ne majiéque jãve Jʉ̃menijicʉre torojʉre d̶arĩ bʉojabema na.
ROM 8:9 Ʉbenita mʉjavacari, ñai Espíritu Santoi cʉe boje mʉjaque, mʉja d̶abevʉ yópe mʉje baju ʉrõpe mʉje majiéque. Quénora d̶aivʉbu mʉja yópe ñai Espíritu Santoi ʉrõpe ʉ̃i majiéque. Ácʉ põecʉ cʉvabecʉ baru ñai Espíritu Santore ʉ̃́que, Cristo jicʉ ãmemi ʉ̃.
ROM 8:10 Ʉbenita mʉjacapũravʉ cʉrivʉbu Jesucristoque cũinávʉpe. Aru ñai Espíritu Santo apʉre d̶aibi mʉjare. Mʉje baju coapa yópe yaivʉ bácavʉpe coateivʉtamu mʉja mʉje ãmeina d̶aiyʉe boje. Ʉbenita mʉjavacari apʉrivʉ me cʉrivʉbu cãrijimena Jʉ̃menijicʉque “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, ʉ̃i arĩ coyʉiye báque boje Jesucristoi d̶acaiyede mʉjare.
ROM 8:11 Aru Jʉ̃menijicʉ ñai Espíritu Santore nacovare d̶arejaquemavʉ Jesucristore yainore jarʉvarĩ. Ñai Espíritu Santoi cʉe boje mʉjaque, apʉre d̶acʉyʉme mʉje bajuáre, mʉje cʉvarãjiyepe ayʉ mamaũme. Aru iye mamaũmeque mʉja cʉvarãjaramu parʉéde, d̶arãjivʉ no mearore yópe mʉje d̶aiyʉepe.
ROM 8:12 Mʉja, jívʉ, que baru d̶aiye jaʉvʉ majare ñai Espíritu Santoi majiéque, yópe ʉ̃i ʉrõpe. D̶aiye jaʉbevʉ majare yópe maje baju ʉrõpe maje majiéque.
ROM 8:13 Mʉja d̶aivʉ baru yópe maje baju ʉrõpe mʉje majiéque, jãve coatede d̶aimaramu mʉja Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ caride. Aru Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme mʉjare cainʉmʉa. Ʉbenita mʉja dajocaivʉ baru mʉje ãmeina teiyede caride, aru mʉja d̶aicõjemevʉ baru mʉje ãmeina d̶aiyʉede mʉje bajure, ñai Espíritu Santoi cad̶ateiyeque jãve me cʉrivʉbu cãrijimena Jʉ̃menijicʉque.
ROM 8:14 Caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi mára d̶aivʉbu yópe Espíritu Santoi ʉrõpe, ʉ̃i jaboteimarape paivʉ.
ROM 8:15 Javede jidʉrivʉ barejaquémavʉ mʉja Jʉ̃menijicʉre. Ʉbenita ñai Espíritu Santo, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ, yebacavʉpe tede d̶abebi mʉjare yópe mʉje d̶aicõjemenajiyepe ayʉ bedióva cojedeca mʉje ãmeina d̶aiyʉeque. Que baru jidʉre d̶abebi ʉ̃ mʉjare. Mʉja jidʉbevʉ coateiyede Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, mʉje ãmeina teiye boje. Nópe vaibéquiyebu mʉjare. Quénora ñai Espíritu Santo majide d̶aibi mʉjare, cʉrãjivʉre yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Que d̶ayʉ ñai Espíritu Santo ʉ̃i majiéque “mʉ, jipacʉ”, arĩ coyʉre d̶aibi majare Jʉ̃menijicʉre.
ROM 8:16 Ñai Espíritu Santo cʉbi maje ũmei, majide d̶acʉyʉ majare Jʉ̃menijicʉi mára jʉed̶ojĩnape paivʉre.
ROM 8:17 Jʉ̃menijicʉi máramu maja. Que baru jacopʉrãjaramu ʉ̃́re caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiyede, ʉ̃i jíquiyede ʉ̃i põevare. Aru jacopʉrãjaramu maja Jesucristoque iye Jʉ̃menijicʉi jíquiyede ʉ̃́re. Ʉbenita Jesucristope ãrojamevʉ maja cãreja. Que baru ñájivʉbu Jesucristope ijãravʉi. Aru ñájivʉ baru caride, jãve cũinájãravʉ baquinó meara baju barãjáramu maja yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, Jesucristope. Aru Jʉ̃menijicʉ “Mearamu mʉja”, arĩ coyʉcʉyʉme majare.
ROM 8:18 Jãve majivʉ yʉ ʉrarõ mearore Jʉ̃menijicʉ d̶acacʉyʉre majare, maje torojʉrãjiyepe ayʉ maje ũmei ʉ̃i oatʉvaquiyede majare yópe ʉ̃i ʉrõpe. Que baru ye baju ãmevʉ majare maje ñájiyede ijãravʉre, maje cʉede yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe d̶aiye jaʉé boje cãreja.
ROM 8:19 Caivʉ Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aimara napini coreivʉ, pare jã́iyʉrivʉbu Jʉ̃menijicʉi oatʉvaquiyede caivʉ ʉ̃i márare yópe ʉ̃i ʉrõpe, mamaũmeque meara baju.
ROM 8:20 Caiye iye Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aiye báque “Yópe vaiquíyebu” ʉ̃i aiye báquedeca, vaibévʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe. Caiye bíjare nʉivʉ. Ʉbenita ʉ̃i cʉed̶aiye báque cũináro ye bíjabevʉ. Quénora Adán mácʉi ãmeina teni ʉ̃i jʉ abe báque boje Jʉ̃menijicʉre, Jʉ̃menijicʉ bíjaicõjenejaquemavʉ diede. Ʉbenita cainʉmʉa ãmeniduiyebu yópe. Quénora caivʉ Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aimara napini coreivʉbu, Jʉ̃menijicʉi mead̶aquiyepe aivʉ caiye iye ʉ̃i cʉed̶aiye báquede yópe ʉ̃i aiye báquepedeca.
ROM 8:21 Caiye Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aiye báque bíjare nʉiye jaʉvʉ javede aru caride máre, yópe yebacavʉre ne d̶aiye jaʉépe ne jabocʉi d̶aicõjeiyede. Ʉbenita cũinájãravʉ baquinó Jʉ̃menijicʉ dajocare d̶acʉyʉme diede. Aru mamaro mearo d̶acʉyʉme ʉ̃ caiyede. Quédeca ʉrarõ meara d̶acʉyʉme caivʉ ʉ̃i márare.
ROM 8:22 Maja majidivʉbu javede pʉ caride máre caiye iye cʉed̶aiye báque ñájiyede yópe jʉed̶ocʉ põeteyʉre ñájiyepe.
ROM 8:23 Aru maja máre cʉvarivʉbu ñai Espíritu Santore, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre majare, mamarʉmʉre maje jʉ arĩ bʉiyede Jesúre. Que baru majavacari napini coreivʉbu dijãravʉre, Jʉ̃menijicʉi ãmeina teiye cʉbede d̶aquijãravʉ baquinóre majare coapa, maje cʉrãjiyepe Jʉ̃menijicʉi márava, yópe ʉ̃i ʉrõpe.
ROM 8:24 Jʉ̃menijicʉ mead̶arejaquemavʉ majare. Majare napini corede d̶arĩ ʉ̃i d̶aquiyede yópe ʉ̃i aiye báquepedeca, mead̶arejaquemavʉ majare. Ʉbenita jã́ivʉ iye maje napini coreiyede, jãve napini coreiye ãmevʉ die. Põecʉ cʉbebi napini coreyʉ iyede ʉ̃i jave jã́iye báquede.
ROM 8:25 Ʉbenita napini coreivʉ baru iye maje jã́mene cãreja, napini coreiye jaʉvʉ majare.
ROM 8:26 Quédeca ñai Espíritu Santo cad̶atecʉdayʉbe majare, parʉbevʉre, maje mearore d̶aiye majibe boje. Maje ʉrarõ majibe boje, jẽniaiye jaʉrõre Jʉ̃menijicʉre majibevʉ maja. Aru aipe d̶arĩ jẽniainore máre majibevʉ maja. Que baru ñai Espíritu Santovacari, maje coyʉiyʉede majicʉ, jẽniacaibi Jʉ̃menijicʉre majare boje. Que teni ũme coturĩ, coyʉibi Jʉ̃menijicʉre iye maje coyʉiyʉede, maje yávaiye majibeque.
ROM 8:27 Ñai Espíritu Santo jẽniacaibi Jʉ̃menijicʉre parʉrõreca, cad̶atecʉyʉ Jʉ̃menijicʉi põevare yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Que baru Jʉ̃menijicʉ, caivʉ põeva ne dápiaiyede majicʉ, majibi Espíritu Santoi dápiarĩ d̶aiyʉede.
ROM 8:28 Maja majidivʉbu Jʉ̃menijicʉre ʉrivʉ baru, Jʉ̃menijicʉ cad̶ateyʉre majare cainʉmʉa. Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acaibi majare caiye vaiyede majare, ʉ̃i cutuimara mácavʉre. Aru javede, mamarʉmʉre, Jʉ̃menijicʉ majidejaquemavʉ aipe ãrojarivʉre d̶acʉyʉ majare, ʉ̃i cutuimara márajivʉre.
ROM 8:29 Jipocamia Jʉ̃menijicʉ beorejaquemavʉ ʉ̃ jina márajivʉre. Ʉ̃i beoimara mácavʉre Jʉ̃menijicʉ epedejaquemavʉ, ʉ̃i mácʉpe paivʉ barãjiyépe ayʉ aru mamacʉ némamicʉpe páyʉ baquiyépe ayʉ obedivʉ jẽneboi.
ROM 8:30 Aru ʉ̃i epeimara mácavʉre Jʉ̃menijicʉ cutuibi, jʉ arãjiyepe ayʉ ʉ̃i cutuiyede ʉ̃ jina márajivʉva. Aru ʉ̃i cutuimara mácavʉre “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, arĩ coyʉibi náre Jʉ̃menijicʉ. Aru ʉ̃i coyʉimara mácavʉ boropatebevʉre Jʉ̃menijicʉ cʉre d̶aibi náre mearava yópe ʉ̃i ʉrõpe.
ROM 8:31 ¿Aipe arãjidi maja? Jʉ̃menijicʉi cad̶ateiye boje majare, ye baju ãmevʉ apevʉ ne maucʉvarõ majare. Põecʉ cʉbebi ãmed̶arĩ bʉojayʉ maje ũmene.
ROM 8:32 Jʉ̃menijicʉ jecʉbedejaquemavʉ mamacʉre, mead̶acʉyʉ majare. Quénora jẽni jícarejaquemavʉ ʉ̃́re, ʉ̃i ʉrarõ ñájiquiyepe ayʉ majare boje. Que baru maje majié boje jícayʉre mamacʉ cũinácʉre, ʉ̃i ʉmʉre, majare boje, jãve majidivʉbu d̶acacʉyʉre majare máre mearore quéda jecʉbeda.
ROM 8:33 Jʉ̃menijicʉvacari “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, arĩ coyʉrejaquemavʉ jave ʉ̃i beoimara mácavʉre. Que baru põecʉ cʉbebi ãmeina boro coyʉrĩ ad̶arĩ bʉojayʉ majare. Aru põecʉ cʉbebi coyʉrĩ bʉojayʉ majare ñájiye jaʉrõre máre. Jesucristo, yaiyʉ́ bácʉ majare boje, nacovaimʉ mácʉ yainore jarʉvarĩ, Jʉ̃menijicʉi meapũravʉi cʉbi caride. Ñai meapũravʉi cʉcʉ parʉéde cʉvabi. Ñai Jesucristo parʉrõque jẽniaimi Jʉ̃menijicʉre majare boje. Que baru ñame ãmeina boro coyʉrĩ ad̶arĩ bʉojabema majare.
ROM 8:35 Ye coatede d̶arĩ bʉojabevʉ majare Cristore, majare ʉcʉre, jarʉvarĩ. Maja ñájivʉ baru, aru chĩoivʉ baru, aru ãmeina yávaimara maru, aru ãvʉé ijimara maru ãiye cʉbedu, aru cuitótecaje cʉbedu, aru jidʉrivʉ baru jidojae boje, aru boarĩ́ jarʉvaimara maru máre, caiye iye boje ye coatede d̶aimara ãmenajaramu maja Cristore jarʉvarĩ.
ROM 8:36 Aru iye boaiye borore javede Jʉ̃menijicʉ, yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ cũinácʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre: Caijãravʉa boarĩ́ jarʉvad̶ama ñʉjacavʉre, ñʉje mʉre ʉe boje. Dápiad̶ama ñʉjare cʉrivʉre ne boarĩ́ jarʉvarãjimarape, yópe ne dápiaiyepe ovejavare ne nʉvaimarare boainoi, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ Jʉ̃menijicʉre.
ROM 8:37 Ʉbenita majacapũravʉ maje mauva ne ãmeina d̶abemaramu. Quénora Jʉ̃menijicʉ pʉeno meare d̶aibi majare ne ãmeina d̶arĩduiyedeca, ʉ̃i ʉeque ʉ̃i jã́d̶ovaiye báquede Cristoi yaijãravʉi. Cad̶atevaibi majare, d̶acʉyʉ pʉeno meara márajivʉ.
ROM 8:38 Yʉ jãve majivʉ iyede: Ye majare coatede d̶arĩ bʉojabevʉ Jʉ̃menijicʉre, majare ʉcʉre, jarʉvarĩ. Maje yaidú, Jʉ̃menijicʉ ʉbi majare. Aru maje cʉru ijãravʉre obediʉjʉa, Jʉ̃menijicʉ ʉbi majare máre. Aru ángeleva, aru jabova, aru cavarõi parʉrivʉ máre ye majare coatede d̶arĩ bʉojabema Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ. Nopedeca caiye iye cari jãravʉ vaiye boje, aru caiye iye apejãravʉa baquiyé vaiquíye boje máre ye majare coatede d̶aimara ãmenajaramu maja Jʉ̃menijicʉre, majare ʉcʉre, jarʉvarĩ.
ROM 8:39 Aru maja nʉivʉ baru ijãravʉ pʉenoi aru jia ʉrad̶a ʉ̃mʉjʉrõ jívʉi máre, coatede d̶aimara ãmenajaramu maja Jʉ̃menijicʉre, majare ʉcʉre, jarʉvarĩ. Que baru jãve ye cʉbenore cʉed̶aino mácarõ boje maja coatede d̶aimara ãmenajaramu Jʉ̃menijicʉre, majare cʉed̶ayʉ bácʉre, jarʉvarĩ. Majidivʉbu maja aipe Jʉ̃menijicʉi ʉrarõ ʉrõre majare, Jesucristoi mearo d̶acaiye báque boje majare. Que baru cʉrivʉtamu maja Jesucristoque cũinávʉpe.
ROM 9:1 Yʉ coyʉyʉbu mʉjare yávaiyede jãvene. Yʉ Cristoi jicʉbu. Que baru borocʉbevʉ yʉ. Ñai Espíritu Santo d̶aicõjeimi “Boropatebevʉ yʉ”, ji arĩ dápiaiyeque. Que baru majivʉ yʉ borocʉbede iye ji coyʉiye.
ROM 9:2 Jãve pare chĩoivʉ yʉ ji ũmei, jívʉre ne jʉ abe boje Jesúre. Jãravʉa coapa chĩori ñájivʉ yʉ ji ũme ji ʉrĩduiye boje ina jíñecuva mácavʉi pãramena ne jʉ arãjiyepe ayʉ Jesúre.
ROM 9:3 Yʉ náre cad̶ateni bʉojayʉ baru, yʉ́vacari jẽniajebu Jʉ̃menijicʉre ñájine d̶acʉyʉre yʉre toabo cũiméboi, ne bíjabenajiyepe ayʉ. “Coatede d̶ajacʉ yʉre Cristore jarʉvarĩ”, ajebu yʉ Jʉ̃menijicʉre.
ROM 9:4 Návacari Israel bácʉ, ñai mamarʉmʉ Jacob ãmicʉcʉ bácʉ, Jʉ̃menijicʉi pʉeno baju mearo d̶acaimʉ mácʉi pãramenamu. Návacaribu Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉ, ʉ̃i epequiyepe ayʉ náre ʉ̃i bʉcʉóvaimara. Náque cʉcʉ, Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovarejaquemavʉ náre ʉ̃i mearo miad̶árore, ne majinajiyepe ayʉ meacʉ bajure. Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ náre: “Yʉrecabu mʉje jabocʉ. Aru mʉjarecabu ji jaboteimara”. Que arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivacaicõjenejaquemavʉ Moisés bácʉre ʉ̃i d̶aicõjeiyede náre. Jʉ̃menijicʉ buedejaquemavʉ náre aipe d̶arĩ ne jãve mearore jínajiyede ʉ̃́re. Jʉ̃menijicʉ “Yʉ mearo d̶acacʉyʉmu mʉjare”, arĩ coyʉrejaquemavʉ náre.
ROM 9:5 Ina judíovavacari “Ñʉjeñecuva mácavʉbu”, ad̶ama Abraham mácʉre, Isaac bácʉre, Jacob bácʉre, aru Jacob bácʉi doce paivʉ mamara mácavʉre máre, ne yajuboare bʉipõeva mácavʉre. Aru Cristovacari põetedejaquemavʉ yópe ne yajubocacʉpe, judíovacacʉpe. Ʉbenita me jápiajarã yʉre. Jesucristo põecʉbe. Ʉbenita ʉ̃ máre Jʉ̃menijicʉ, mearore jímʉme, aru ne torojʉede jímʉme cainʉmʉa jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Quédecabu.
ROM 9:6 Yʉ coyʉbevʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉi d̶abede yópe “Mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i aiye báquepedeca ina Israecavʉ majeñecuva mácavʉre. Quénora yorecabu jãve: Caivʉ ina Israel bácʉi pãramena Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉ ãmema. Que baru caivʉ ina judíova baju ãmema.
ROM 9:7 Ãrʉjara mʉja aipe Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovaino mácarõre caivʉ ina Abraham mácʉi pãramenare ʉ̃i pãramena baju ãmevʉre ʉ̃i jã́inore. Que baru, “Quévʉra ina Isaai pãramena marajárama mipãramena baju”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Abraham mácʉre.
ROM 9:8 Nópe ayʉ Jʉ̃menijicʉ, aiyʉcʉ barejaquémavʉ yópe: Ina Abraham mácʉi pãramena, põeteivʉ yópe caivʉ apevʉ jʉed̶ovape, ʉ̃i pãramena baju ãmema Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Quénora ina Abraham mácʉi pãramena põeteivʉ Jʉ̃menijicʉ “Yópe mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i aiye báque boje, nárecabu, ʉ̃i coyʉiyede jʉ aivʉ, jãve Abraham mácʉi pãramena baju.
ROM 9:9 Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ Abraham mácʉre: “Yópe d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare. Cari daiʉjʉi copaidacʉyʉmu yʉ. Dinʉmʉ maquinóre mimarepaco, Sara, jave jʉed̶ocʉvacod̶ome mamacʉre”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Abraham mácʉre.
ROM 9:10 Ãrʉjara aipe Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovaino mácarõre Isaac bácʉque caivʉ ina Isaac bácʉi pãramenare ʉ̃i pãramena baju ãmevʉre Jʉ̃menijicʉi jã́inore, ʉ̃i beobe báque boje náre. Majeñecu mácʉi márepaco báco, Rebeca báco, jʉed̶oearejaquemavʉ pʉcarã mamara pẽjavare népacʉ Isaac bácʉque.
ROM 9:11 Jʉ̃menijicʉ nópe vaidé d̶arejaquemavʉ, beocʉyʉ cũinácʉ némacʉre yópe ʉ̃i ʉrõpe, ʉ̃i majié báquepedeca mamarʉmʉre. Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ Rebeca bácore: “Ĩmacʉcapũravʉ jíbʉcʉ pʉeno parʉrõ nʉcʉyʉme. Jíbʉcʉ memecacʉyʉme ĩmacʉcapũravʉre”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Rebeca bácore. Jʉ̃menijicʉ nópe arejaquemavʉ ne põetenajiye jipocamia. Ʉ̃i nópe aiyede ina pʉcarã ye d̶abedejaquemavʉ cãreja mearore aru ãmenore máre. Que baru Jʉ̃menijicʉ ye beobedejaquemavʉ nácacʉre ʉ̃i d̶aiye báque boje. Quénora beorejaquemavʉ cũinácʉ nácacʉre ʉ̃ jicʉ bacʉyʉ́va ʉ̃i cutuquiye boje ʉ̃́re.
ROM 9:13 Aru obediʉjʉa yóboi, yópe arĩ Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: “Jacore ʉrejacacʉ yʉ. Ʉbenita Esaúre ʉbedejacacʉ yʉ”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
ROM 9:14 ¿Aipe coyʉrãjidi maja caride diede? ¿Jʉ̃menijicʉvacari d̶abedi mearore cainʉmʉa yópe “D̶acʉyʉmu”, ʉ̃i aiye báquepedeca? ¡Que ãmevʉ! ¡Aipinʉmʉ Jʉ̃menijicʉ d̶abecʉbe nópe!
ROM 9:15 Yópe arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Moisés bácʉre: “Yʉ cõmaje ãroje jã́iyʉcʉ baru põecʉre, ʉ̃́re cõmaje ãroje jã́cʉyʉmu yʉ. Aru yʉ mearo d̶acaiyʉcʉ baru põecʉre, ji cõmaje ãroje jã́iye boje, ʉ̃́re mearo d̶acacʉyʉmu yʉ”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
ROM 9:16 Que baru Jʉ̃menijicʉ beobebi põecʉre, ñai põecʉi ʉe boje. Aru Jʉ̃menijicʉ beobebi põecʉre, ñai põecʉi d̶aiye boje. Quénora Jʉ̃menijicʉ beoibi põecʉre, ʉ̃i baju cõmaje ãroje jã́iye boje.
ROM 9:17 Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede ʉ̃i daroiye báquede Moisés bácʉre, ʉ̃i coyʉquiyepe ayʉ ñai Egipto ãmicʉrijoborõcavʉ ne jabocʉ bácʉre, Faraón ne aimʉre: “Mʉ jave ãmeina teyʉbu aru pued̶abevʉ mʉ yʉre. Aru yʉ pʉeno baju ãmeina tede nʉre d̶aivʉ mʉre, jã́d̶ovacʉyʉ caivʉ põevare aipe vaiquíyede mʉre ji majiéque. Aru ne jã́riburu yóboi diede, ‘Jãve Jʉ̃menijicʉ majicʉbe caivʉ pʉeno’, arãjarama na”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
ROM 9:18 Que baru Jʉ̃menijicʉ cõmaje ãroje jã́imi apevʉre yópe ʉ̃i baju ʉrõpe. Aru pʉeno baju ãmeina tede nʉre d̶aibi apevʉre máre, ne ʉbenajiyepe ayʉ ʉ̃́re pʉeno baju yópe ʉ̃i ʉrõpe.
ROM 9:19 Que baru cũinácʉ mʉjacacʉ jẽniari jã́cʉyʉme yʉre: “¿Jãve maru iye mi coyʉiye, aipe d̶arĩ Jʉ̃menijicʉ coyʉyʉ bʉojaidi põecʉre, ‘Boropateyʉbu mʉ mi ãmeina teiye boje’? Ñame cʉbebi bʉojarĩ vaidé d̶ayʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉbenope. Aru ñame cʉbebi bʉojarĩ vaibéde d̶ayʉ máre yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe”, acʉyʉme yʉre.
ROM 9:20 Aru põecʉrecabu mʉ. ¿Aipe teni “Jorojĩni, copʉ teni bʉojayʉtamu yʉ”, arĩ dápiayʉrʉ̃ mʉ Jʉ̃menijicʉre? Jororʉ yávarĩ bʉojaidʉ baru põecʉpe, jẽniari jã́mejeba pẽpeñʉre: “¿Aipe teni d̶acʉrʉ̃ mʉ yʉre yópe?” ¡Que ãmevʉ! Jʉ̃menijicʉ d̶arejaquemavʉ põevare ʉ̃i dápiainope. Que baru cʉed̶ayʉ bácʉre jẽniari jã́iye jaʉbevʉ cʉed̶aimara mácavʉre.
ROM 9:21 Ñai jororʉre pẽpeipõecʉ jãve d̶arĩ bʉojaibi ʉ̃i ʉrõpe joboque. Cũinábʉ jobobʉque d̶arĩ bʉojaibi pʉcarʉa jororʉare. Cũinárʉ jororʉre me d̶aibi dʉibajĩeneca, põeva didʉre jã́ri ne arãjiyepe ayʉ, “Ñai pẽpeñʉ me majibi”. Aru apedʉ jororʉre maumejieneca d̶aibi ʉ̃́re jaʉéde ʉ̃́re d̶aquidʉ caijãravʉa.
ROM 9:22 Aru Jʉ̃menijicʉ d̶aibi põevare yópe pẽpeipõecʉ jororʉare ʉ̃i d̶aiyepe. Que teni Jʉ̃menijicʉ napimi ʉrarõ ina jorojĩni d̶aivʉre ʉ̃́re ne ãmeina teiyeque, ina bíjarãjivʉre. Ʉbenita apejãravʉ baquinó Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovacʉyʉme ʉ̃i jorojĩyede põevare ne ãmeina teiye boje. Aru põevare majide d̶acʉyʉme ʉ̃i majiéde, ʉ̃i ñájine d̶aquiyede náre, ne ãmeina teiye boje.
ROM 9:23 Aru Jʉ̃menijicʉ máre, yópe pẽpeipõecʉpe páyʉ, d̶aibi yópe ʉ̃i ʉrõpe, jã́d̶ovacʉyʉ ʉ̃i baju pʉeno meacʉre aru meara d̶acʉyʉ majare máre, cõmaje ãrojarivʉre ʉ̃i jã́inore. Javede Jʉ̃menijicʉ majidejaquemavʉ, mead̶acʉyʉ majare meara baju bárãjivʉre. Que baru Jʉ̃menijicʉi d̶aru yópe ʉ̃i ʉrõpe majare, ʉ̃i cʉed̶aimara mácavʉre, ñame “Mearore d̶abebi ʉ̃”, arĩ bʉojabema.
ROM 9:24 Majarecabu Jʉ̃menijicʉi cutuimara mácavʉ ʉ̃i mára márajivʉva, apevʉ judíovacavʉ, aru apevʉ judíova ãmevʉcavʉ máre.
ROM 9:25 Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre ʉ̃i ãmiá Oseas: Ina põeva, ji põeva ãmevʉ bácavʉre, acʉyʉmu yʉ, “Ji põevatamu mʉja”. Aru diyajuboa põeyajuboacavʉ ji ʉbemara mácavʉre, “Ji ʉmaratamu mʉja”, acʉyʉmu yʉ, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
ROM 9:26 Aru no cʉrõi “Mʉjavacari ji põeva ãmevʉtamu”, Jʉ̃menijicʉi aino mácarõmiareca, “Ñai Jʉ̃menijicʉ apʉcʉi máramu mʉja”, ʉ̃i coyʉimara marajárama, arĩ toivarejaquemavʉ Oseas bácʉ.
ROM 9:27 Aru Isaías bácʉ máre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarejaquemavʉ, põeva ne majinajiyepe ayʉ Israecavʉ ne borore: “Ina Israecavʉ obedivʉbu, yópe ẽpayabea jia ẽcarʉi paraiyepe. Ʉbenita obebevʉ bajura nácavʉ mead̶aimara marajárama na.
ROM 9:28 Aru Jʉ̃menijicʉcapũravʉ ñájine d̶acʉyʉme Israecavʉre corebecʉva aru maumena”, arĩ toivarejaquemavʉ Isaías bácʉ.
ROM 9:29 Aru jipocamia Isaías bácʉvacari Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarejaquemavʉ, yópe arĩ: Ñai Jʉ̃menijicʉ, caivʉ ne jabocʉ, ʉ̃i epebedu apevʉ majacavʉre, ne jʉed̶ocʉvarãjiyepe ayʉ, majare máre vaijébu yópe ãniĩmaroa Sodoma aru Gomorracavʉre vaiye báquepe, caivʉ ina bíjaivʉ bácavʉpe, arĩ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarejaquemavʉ Isaías bácʉ Israecavʉ bácavʉi borore.
ROM 9:30 Que baru, ¿aipe coyʉiye jaʉri majare caride? Yópe coyʉiye jaʉvʉ majare. Ina judíova ãmevʉ mememevʉ barejaquémavʉ, Jʉ̃menijicʉi jã́quiyepe aivʉ náre boropatebevʉpe ne d̶aiye báque boje. Quénora Jʉ̃menijicʉvacari “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, arĩ coyʉrejaquemavʉ náre ne jʉ aiyede Jesucristore.
ROM 9:31 Ʉbenita ina judíova, Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉ, d̶aivʉ barejaquémavʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, d̶arãjivʉ nópe iye d̶aicõjeiyepe, Jʉ̃menijicʉi jã́quiyepe aivʉ náre boropatebevʉpe. Ʉbenita eabedejaquemavʉ diede.
ROM 9:32 Vobedejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi me jã́iyede náre ne jʉ aiyeque Jesucristore. Quénora vorĩdurejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi me jã́iyede náre ne mearo d̶aiyeque. Ʉbenita yéde eabedejaquemavʉ na. Que baru vaidéjaquemavʉ náre yópe põecʉi torĩ tʉiyepe cʉ̃raborã, ʉ̃i me jã́me boje dibore, nopedeca Cristo bíjarorejaquemavʉ ina judíovare ne jápiarĩ eabe boje ʉ̃́re.
ROM 9:33 Javede Jʉ̃menijicʉ, yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede dibo cʉ̃rabo borore: Epeivʉ yʉ põecʉre Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. Yópe cʉ̃rabo ma coricai dobaribo põeva toivʉre tʉre d̶aiyepe, nopedeca ina põeva jʉ abevʉ ñai põecʉre bíjarãjarama na. Ʉbenita caivʉ ina ʉ̃́re jʉ aivʉ cʉyebenajarama na, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
ROM 10:1 Mʉja, jívʉ, parʉrõreca ʉvʉ yʉ ji ũmei ina Israecavʉre, ji yajubocavʉre, ne jʉ arãjiyepe ayʉ Jesucristore, Jʉ̃menijicʉi mead̶aquiyepe ayʉ náre, ne coatebenajiyepe ayʉ ʉ̃́re jarʉvarĩ. Que baru ʉrarõreca jẽniavaivʉ Jʉ̃menijicʉque náre boje.
ROM 10:2 Yʉ jãve mʉjare coyʉivʉ. Nácapũravʉ ʉrarõ memecaiyʉrĩduivʉbu Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i ʉrõpe. Ʉbenina “Yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe d̶aivʉbu ñʉja”, arĩ dápiad̶ama na. Ʉbenita yéde d̶abenama na yópe ʉ̃i ʉrõpe.
ROM 10:3 Jápiarĩ eabenama Jʉ̃menijicʉ coyʉyʉre “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore” põevare, ne jʉ aiyede ʉ̃́re. Que baru nácapũravʉ memecarĩduivʉbu Jʉ̃menijicʉre, “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, ʉ̃i arĩduquiyepe aivʉ. Ʉbenita ʉ̃́re memecaivʉreca, “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, ye arĩ coyʉbebi náre, ne jʉ abe boje ʉ̃́re.
ROM 10:4 Jʉ̃menijicʉcapũravʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, põeva ne meatenajiyepe ayʉ Cristoi daquiye jipocai. Diede jʉ aicõjenejaquemavʉ caivʉ ina jʉ arãjivʉre Cristore, boropatebevʉ barãjiyépe ayʉ ʉ̃i jã́inore.
ROM 10:5 Aru Jʉ̃menijicʉ “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore” arĩ, ʉ̃i coyʉjʉroede põevare, ne d̶ájʉroe boje yópe ʉ̃i d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre, die borore Moisés bácʉvacari, yópe arĩ, toivarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede: “Ñai d̶arĩ bʉojayʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe cʉcʉyʉme ʉ̃. Ʉ̃i d̶aicõjeiyepe d̶aiye boje coatede d̶abemʉ macʉyʉ́me ʉ̃ Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ”, arejaquemavʉ Moisés bácʉ.
ROM 10:6 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, ʉ̃i arĩ coyʉiyede põevare ne jʉ aiyede Jesucristore, die borore Moisés bácʉ, yópe arĩ, toivarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede: “Mi baju jẽniari jã́mejacʉ mi ũmei dápiarĩ, ‘¿Ñame márajidi mʉivʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi?’ Aru mi baju jẽniari jã́mejacʉ mi ũmei dápiarĩ, ‘¿Ñame márajidi joborõ jívʉi coivʉ yaivʉ bácavʉ ne cʉrõi?’ ” arĩ toivarejaquemavʉ Moisés bácʉ. Yópe aiyʉrõmu no: ¿Ñame márajidi ẽmeóvarajivʉ Cristore cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ? ¿Aru ñame márajidi nacovarajivʉ Cristore yainore jarʉvarĩ?
ROM 10:8 Aru yópe Moisés bácʉvacari arĩ toivarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede: “Jʉ̃menijicʉi yávaiye me joabenoimu mʉre. Que baru coyʉrĩ ʉ̃i yávaiye méne jijecamuque aru jʉ arĩ ũmeque bʉojaivʉ mʉ”, arĩ toivarejaquemavʉ. Aru iye yávaiye méne cũinátʉrʉ baju coyʉivʉbu maja põevare, ne jʉ arãjiyepe aivʉ Jesucristore.
ROM 10:9 Mi jʉ aru Jʉ̃menijicʉi nacovaiye báquede Jesucristore yainore jarʉvarĩ, aru mi jʉ arĩ coyʉru mi jijecamuque, “Jesucristo ji jabocʉbe”, Jʉ̃menijicʉ mead̶acʉyʉme mʉre, mi coatebequiyepe ayʉ ʉ̃́re jarʉvarĩ.
ROM 10:10 Que teni ũmequedeca põeva jʉ aivʉbu Jesucristore, Jʉ̃menijicʉ “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, ʉ̃i arĩ coyʉquiyepe aivʉ náre. Aru jijecamuquedeca põeva coyʉivʉbu jãvene Jesúrã, ʉ̃i mead̶aquiyepe aivʉ náre, ne coatebenajiyepe aivʉ ʉ̃́re jarʉvarĩ.
ROM 10:11 Jʉ̃menijicʉ, yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: “Ñai jʉ ayʉ Jʉ̃menijicʉre cʉyoje tebecʉyʉvacaribe”, arejaquemavʉ.
ROM 10:12 Jʉ̃menijicʉ que aibi caivʉ põevare, judíovare aru judíova ãmevʉre máre. Caivʉ põeva cũinátʉrʉtamu ʉ̃i jã́inoi. Jʉ̃menijicʉ cũinácʉrabe. Aru caivʉ ne jabocʉbe ʉ̃. Aru ʉrarõ mearo d̶acacʉyʉme Jʉ̃menijicʉ caivʉ ʉ̃́re jẽniaivʉre.
ROM 10:13 Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: “Ácʉ põecʉ ʉ̃i jẽniaru Jʉ̃menijicʉre, ‘mʉ, ji jabocʉ’ arĩ, Jʉ̃menijicʉ mead̶acʉyʉme ʉ̃́re”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
ROM 10:14 Apecʉ aquijichʉbi yʉre: Ʉbenita põeva jẽniaivʉ bʉojabenama Cristore, ʉ̃́re jʉ abevʉ baru. Aru jʉ aivʉ bʉojabenama ʉ̃́re, jápiabevʉ baru ʉ̃i yávaiye méne. Aru jápiaivʉ bʉojabenama iye yávaiye méne, coyʉipõeva ne buebedu náre.
ROM 10:15 Aru ʉ̃i yávaiye méne coyʉipõeva bueivʉ bʉojabenama iye yávaiye méne, náre jarobedu, aquijichʉbi apecʉ. Jʉ̃menijicʉ, yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: “Jesús ʉ̃i yávaiye méne coyʉipõeva ne eaiyede põeva yebai, torojʉre d̶aivʉbu náre ne ũmei”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
ROM 10:16 Apecʉ ʉ̃i que aru, yópe arĩ, coyʉjebu yʉ: Ʉbenita ina jápiaivʉ bácavʉ obedivʉ jʉ abema na iye yávaiye méne. Isaías bácʉvacari arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre: “Mʉ, ji jabocʉ, obebejĩna baju jʉ ad̶ama ñʉje borore”, arejaquemavʉ Isaías bácʉ Jʉ̃menijicʉre.
ROM 10:17 Aru cojedeca apecʉ aquijichʉbi yʉre: “Põeva jʉ ad̶ama Cristore ne jápiaiye báquede ʉ̃i yávaiye méne. Aru põeva jápiad̶ama iye yávaiye méne coyʉipõeva ne bueiye báque boje náre”, aquijichʉbi apecʉ.
ROM 10:18 Ʉ̃i que aru, yópe arĩ, coyʉjebu yʉ: Jẽniari jã́ivʉ mʉre: ¿Israecavʉ jápiarejaquemari cãreja Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne? Jʉ̃́jʉ, jãve jápiarejaquemavʉ na diede. Jʉ̃menijicʉ, yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede ʉ̃i cʉed̶aiye báque borore: Jã́icõjeñʉ põevare cavarõre aru ne jã́ru, majide d̶ajebu náre pʉeno baju meacʉ Jʉ̃menijicʉre. Aru ne jã́ru caiye Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aiye báquede jãravʉa coapa aru ñamiá coapa máre, majide d̶ajebu náre Jʉ̃menijicʉi yávaiye jaʉbeda, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
ROM 10:19 Aru bedióva cojedeca jẽniari jã́ivʉ mʉre: ¿Ina Israecavʉvacari coreóvarejaquemari aipe Jʉ̃menijicʉ d̶acʉyʉre? Jʉ̃́jʉ, jãve coreóvarejaquemavʉ na diede. Mamarʉmʉre apevʉre ne jipocai Moisés bácʉvacari, yópe arĩ, jʉ arejaquemavʉ ʉ̃i toivaiye báqueque Jʉ̃menijicʉi yávaiyede: “Tebutede d̶acʉyʉmu yʉ mʉjare apevʉ põevare, jãve põeyajubocavʉ ãmevʉque. Aru jorojĩne d̶acʉyʉmu yʉ mʉjare põeyajubocavʉ ãrʉmevʉque”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Israecavʉre.
ROM 10:20 Aru Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede Isaías bácʉre napimecʉva, yópe ãri: “Ina põeva ye vobevʉ bácavʉ yʉre, nárecabu eaivʉ yʉre. Aru yʉ jã́d̶ovarejacacʉ ji baju ina põeva ye jẽniari jã́mevʉ bácavʉre yʉre”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
ROM 10:21 Ʉbenita Israecavʉre ne borore Jʉ̃menijicʉ arejaquemavʉ: “Caijãravʉare cãrijimene d̶aiyʉrĩduivʉ yʉ ina põeva jʉ abevʉre aru maucʉvarivʉre yʉre”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Isaías bácʉi toivaiye báquede.
ROM 11:1 Que baru, ¿Israecavʉre Jʉ̃menijicʉ jarʉvaidi ʉ̃́re jarʉvarĩ? jẽniari jã́ivʉ yʉ mʉjare. ¡Bi, ye que ãmevʉ! ¡Aipinʉmʉ vaibéjarõri nópe! Jʉ̃menijicʉ jãve jarʉvabebi náre. Yʉrecabu Israecacʉ. Abraham mácʉi pãramecʉbu yʉ. Aru Benjamín ãmicʉriyajubo põeyajubocacʉbu yʉ.
ROM 11:2 Israecavʉ Jʉ̃menijicʉi beoimaramu. Javede Jʉ̃menijicʉ beorejaquemavʉ ñʉjare ʉ̃i põeva márajivʉre. Jʉ̃menijicʉ jarʉvabebi ñʉjare. Aru mʉja coreóvaivʉbu jãve yópe arĩ toivaiye báquede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede Elíai coyʉiye báquede Jʉ̃menijicʉque. Elías chĩoñʉ arĩ jẽniarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉque: “Mʉ, ji jabocʉ, jave boarĩ́ jarʉvaquemavʉ mi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre. Aru mi ãimarare boarĩ́ juarĩ jícaivare máre mʉre jave bíjare d̶aquemavʉ die coapa. Aru yʉ quécʉrabu mi yávaiyede coyʉcaipõecʉ apʉcʉ cãreja. Que baru yʉre máre boarĩ́ jarʉvaiyʉrivʉbu na”, arejaquemavʉ Elías Jʉ̃menijicʉre.
ROM 11:4 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉcapũravʉ, yópe arĩ, coyʉrejaquemavʉ Elíare: “Siete mil paivʉ baju ʉ̃mʉva Israecavʉ cʉrivʉ cãreja mearore jíbema na pẽpeimʉre ʉ̃i ãmiá Baal”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Elíare.
ROM 11:5 Quédecabu caride máre. Obebevʉ baju cʉrivʉbu Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉ, ʉ̃i cõmaje ãroje jã́iye boje majare. Jʉ̃menijicʉ beoibi majare ʉ̃i me boje, mearo d̶acayʉ bojecʉbeda.
ROM 11:6 Beobebi majare maje mearo d̶aiye boje. Jʉ̃menijicʉi beoru põevare ne mearo d̶aiye boje, mearo d̶acaiye bojecʉbe cʉbejebu. Quénora ʉ̃́re bojed̶ajebu na ne mearo d̶aiyede.
ROM 11:7 ¿Aipe arãjidi maja caride? Yópe arãjivʉbu maja: Ina Israecavʉ vorĩdurejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, ʉ̃i coyʉquiyepe aivʉ náre. Ʉbenita caivʉ eabedejaquemavʉ ne ʉrõre. Obebejĩna nácavʉ, Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉ, earejaquemavʉ diede. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ caivʉ apevʉ nácavʉre jápiaicõjemenejaquemavʉ ʉ̃i cutuiyede náre.
ROM 11:8 Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: “Jʉ̃menijicʉ dápiabede d̶arejaquemavʉ náre aru coreóvabede d̶arejaquemavʉ náre máre. Javede aru caride máre jã́menama na aru jápiabenama na Jʉ̃menijicʉi d̶aiyede aru ʉ̃i ʉrõre máre”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
ROM 11:9 Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ David bácʉre: Caiye iye mead̶aiye ñʉoibope baquiyébu. Náre jẽni tʉre d̶aquiyebu. Aru ñájine d̶aquiyebu náre.
ROM 11:10 Jʉ̃menijicʉ jã́mene d̶ajacʉrĩ náre, ne coreóvabeni ñájinajiyepe ayʉ cainʉmʉa, arĩ toivarejaquemavʉ David bácʉ.
ROM 11:11 Que baru, ¿ina judíova Jʉ̃menijicʉre jã́iyʉbeni aru jápiaiyʉbeni ne vainí tʉiye báque boje bíjarorejaquemari náre? jẽniari jã́ivʉ mʉjare. ¡Bi, ye que ãmevʉ! ¡Aipinʉmʉ vaibéjarõri nópe! Ina judíova jʉ abedejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Que baru vainí tʉrejaquemavʉ na Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ. Iye ne vainí tʉiye báque ãmeina teiye barejaquémavʉ. Aru iye ne ãmeina teiye boje, ina judíova ãmevʉ jápiaivʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne aru jʉ aivʉre máre, Jʉ̃menijicʉ mead̶arejaquemavʉ náre, ina judíova ne jorojĩnajiyepe ayʉ.
ROM 11:12 Ina judíova ne ãmeina teiye báque boje, apevʉ obedivʉ ijãravʉcavʉ ead̶ama ʉrarõ mearore. Aru ina judíova ne baju boropatebevʉpe Jʉ̃menijicʉi jã́inore eabe báque boje, ina judíova ãmevʉ ead̶ama ʉrarõ mearore. Que baru pʉeno ʉrarõ mearo baju baquiyébu ãnijãravʉ baquinóre, caivʉ judíova Jʉ̃menijicʉi mead̶aimara márajivʉbu ne jápiaiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne aru ne jʉ aiyede Jesucristore.
ROM 11:13 Caride coyʉyʉbu mʉjare, judíova ãmevʉre. Cristovacari yʉre bueicõjeame ʉ̃i yávaiye méne mʉjare. Que baru Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉmu yʉ judíova ãmevʉre. Dápiaivʉ yʉ parʉrõ ji memeinore.
ROM 11:14 Que teiyede, apevʉ jívʉ, judíova, jorojĩnajichʉma ji bueiyede mʉjare. Que baru jʉ arãjarama Jesucristore aru jápiarãjarama Jʉ̃menijicʉre máre, mʉjape, Jʉ̃menijicʉi mead̶aquiyepe aivʉ náre.
ROM 11:15 Jʉ̃menijicʉi ʉbede ina judíova jã́iyʉbevʉre ʉ̃́re aru jápiaiyʉbevʉre máre, apevʉ ijãravʉcavʉ cãrijimenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉque. Que baru ʉrarõ mearo baju baquiyébu ãnijãravʉ baquinóre, Jʉ̃menijicʉi copʉ etaiyede ina judíovare, mead̶acʉyʉ náre. Yópe yaivʉ bácavʉ ne nacajaiye yainore jarʉvarĩ ʉrarõ mearo bajutamu.
ROM 11:16 Pã́ubore mama buraijevede põeva ne jídu Jʉ̃menijicʉre, caibo dibo máre Jʉ̃menijicʉ jibobu. Aru jocʉcʉ nʉomure máre põeva ne jídu Jʉ̃menijicʉre, caiye dicʉ cavabʉa máre Jʉ̃menijicʉi cavabʉabu. Quédeca Abraham mácʉ Jʉ̃menijicʉ jicʉ barejaquémavʉ. Que baru ʉ̃i pãramenacavʉ máre Jʉ̃menijicʉ jinamu.
ROM 11:17 Jocʉcʉ olivo ãmicʉricʉ cʉvʉ jioi. Aru ñʉja judíova dicʉpe paivʉbu. Ñʉjeñecu mácʉ, Abraham mácʉ, dicʉ nʉomupe páyʉbe. Aru apecʉ cʉvʉ macarõcacʉ olivo ãmicʉricʉ. Dicʉpe paivʉbu mʉja, judíova ãmevʉ. Olivocʉ jiocacʉre cavabʉare burarĩ jarʉvaquemavʉ. Que baru macarõcacʉ cavabʉare ĩni, doaquemavʉ olivocʉ jiocacʉre. Que baru ñʉja judíova cad̶ateivʉbu mʉjare, judíova ãmevʉre, nopedeca jocʉcʉ nʉoi oco mʉri cad̶ateiyepe cavabʉare. Ñʉja mead̶acaivʉbu mʉjare ñʉje jíye boje mʉjare caiye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiyede ñʉjare Abraham mácʉ yóbore.
ROM 11:18 Ʉbenita mʉjacapũravʉ ãmeina jã́mejara ina judíovare, Jʉ̃menijicʉi ʉbemara mácavʉre, yópe cavabʉa buraicavabʉape. Dápiabejarã mʉja mʉje baju ne pʉeno meara. Mʉja máre cavabʉape paivʉbu. Que baru cavabʉa ãmevʉ jíye ocore nʉomuare. Quénora nʉomuamu jíye ocore cavabʉare. Nopedeca mʉja mearore d̶abevʉ ñʉja judíovare, quénora ñʉja mearore d̶aivʉbu mʉjare.
ROM 11:19 Ʉbenita cũinácʉ mʉjacacʉ acʉyʉme yʉre, “Yópe jocʉcʉare coreipõecʉi buraiyepe cavabʉare jioi cʉricʉre, doacʉyʉ apecavabʉa macarõi cʉricʉi cavabʉaque, nopedeca Jʉ̃menijicʉ ĩnejaquemavʉ apevʉ judíovare ʉ̃i põevare jocarĩ, epecʉyʉ yʉre ne yebai”, acʉyʉme yʉre cũinácʉ mʉjacacʉ.
ROM 11:20 Jãvemu no. Jʉ̃menijicʉ ĩnejaquemavʉ náre, ne jʉ abe báque boje ʉ̃́re. Aru cʉvʉ mʉ dicʉi mi jʉ aiye boje ʉ̃́re. Ʉbenita dápiabejacʉ mʉ mi baju apevʉ pʉeno meacʉ. Quénora me d̶ajacʉ aru me jã́jacʉ mʉ.
ROM 11:21 Yópe jocʉcʉare coreipõecʉ dajocabepe caiye cavabʉare jocʉcʉi, nopedeca Jʉ̃menijicʉ caivʉ judíovare dajocabedejaquemavʉ ʉ̃i põevaque. Ʉ̃i ĩ́yepedeca ina judíova ʉ̃́re jʉ abevʉre, jãve mʉre máre ĩcʉyʉme ʉ̃́re mi jʉ abedu.
ROM 11:22 Jã́rijide apa. Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acarĩ bʉojaibi põevare. Aru ñájine d̶ayʉ máre bʉojaibi põevare. Ñájine d̶aibi ina ãmeina teivʉre, jʉ abeni vainí tʉivʉre ʉ̃́re. Ʉbenita mearo d̶acaibi maja jʉ aivʉre ʉ̃́re, d̶aiyʉrivʉre ʉ̃i ʉrõpe. Cainʉmʉa mʉje jʉ aru ʉ̃́re aru d̶aru yópe ʉ̃i ʉrõpe, ʉ̃ mearo d̶acacʉyʉme mʉjare. Ʉbenita mʉje jʉ abedu ʉ̃́re, ʉ̃ ĩcʉyʉme mʉjare máre ʉ̃́re jocarĩ.
ROM 11:23 Aru ina judíova Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ bácavʉ, ne jʉ aru ʉ̃́re aru ne baju dápiainore oatʉvaru, Jʉ̃menijicʉ epecʉyʉme náre máre ʉ̃i põevaque cojedeca.
ROM 11:24 Mʉja judíova ãmevʉ jocʉcʉ macarõi cʉricʉ cavabʉare buraimara mácavʉpe paivʉbu mʉja. Que baru mʉje cójijiye báque Jʉ̃menijicʉi põevaque yópe cavabʉa ne doaiye báquepebu jocʉcʉ jioi cʉricʉrã. Ʉbenita ina judíova jocʉcʉ jioi cʉricʉ cavabʉa buraicavabʉa bácavʉpe paivʉbu. Que baru ne cójijiye baquiyé cojedeca Jʉ̃menijicʉi põevaque yópe cavabʉare ne doarãjiyepedecabu dicʉ jioi cʉricʉrã cojedeca. Que baru maiyójabevʉ no Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i epequino náre cojedeca ʉ̃i põevaque.
ROM 11:25 Mʉja, jívʉ, ʉvʉ yʉ mʉje majinajiyepe ayʉ iye Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovameno mácarõre jipocamia ʉbenita jã́d̶ovainore caride. Diede mʉja majidivʉ baru, “Me majidivʉbu ñʉja”, arĩ dápiabenajaramu mʉja mʉje ũmei. Jãvemu yo: Ina Israecavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne jápiaiyʉbema caride. Ʉbenita apejãravʉ baquinói jápiarĩ ʉ̃i yávaiye méne jʉ arãjarama na diede. Na jʉ abenama pʉ caivʉ ina judíova ãmevʉ Jʉ̃menijicʉi mead̶aimara márajivʉ ne jʉ aiyeta Jesucristore. Aru no yóboi, ina judíova máre jápiarĩ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne jʉ arãjarama diede.
ROM 11:26 Que teni Jʉ̃menijicʉ mead̶acʉyʉme caivʉ ina judíova jʉ arãjivʉre ʉ̃́re. Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: Ñai mead̶aipõecʉ dacʉyʉme Jerusalén ãmicʉriĩmarore jocarĩ. Jarʉvacʉyʉme caiye ina Jacob bácʉi pãramena ne ãmeina teiyede. Aru ãrʉmetecʉyʉme diede.
ROM 11:27 Que teni d̶acacʉyʉmu yʉ yópe “D̶acacʉyʉmu mʉjare”, ji aiye báquepedeca, ji jarʉvaiyede ne ãmeina teiyede, ãrʉmetecʉyʉ diede, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
ROM 11:28 Ina judíova Jʉ̃menijicʉre maucʉvarivʉbu na, jʉ abevʉ ʉ̃i yávaiye méne. Aru ne que d̶aiye boje, Jʉ̃menijicʉ mead̶aibi apevʉ mʉjare, judíova ãmevʉre. Ʉbenita ina judíovare Jʉ̃menijicʉ ʉbi, ʉ̃i beoiye báque boje néñecuva mácavʉre.
ROM 11:29 Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acarĩ bʉiyede põevare bojecʉbeda ʉ̃i me boje, aru ʉ̃i cutuiyede põevare ʉ̃ jina márajivʉre, jãve oatʉvabebi ʉ̃i dápiainore. Dajocabebi ʉ̃i mearo d̶acaiyede aru ʉ̃i cutuiyede máre. Quénora bʉojaibi iye mearo d̶aiyede ʉ̃i bʉiye báquede.
ROM 11:30 Aru mʉja judíova ãmevʉcapũravʉ javede jʉ abedejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre. Ʉbenita caride ina judíova ne jʉ abede ʉ̃́re, Jʉ̃menijicʉ cõmaje ãroje jã́imi mʉjare.
ROM 11:31 Nopedeca ina judíovacapũravʉ caride, Jʉ̃menijicʉi cõmaje ãroje jã́iyede mʉjare, jʉ abema ʉ̃́re. Ʉbenita jʉ arãjarama ʉ̃́re ʉ̃i cõmaje ãroje jã́iyede mʉjare, ʉ̃i mearo d̶acaquiyepe aivʉ náre máre ʉ̃i cõmaje ãroje jã́iye boje.
ROM 11:32 Que baru Jʉ̃menijicʉ d̶aicõjeimarape d̶aibi caivʉ põevare, ne jʉ abe boje ʉ̃́re, cõmaje ãroje jã́cʉyʉ náre.
ROM 11:33 Jãve Jʉ̃menijicʉ pʉeno meacʉ bajutame. Aru ʉrarõ cõmaje ãroje jã́imi caivʉ põevare. Ʉrarõmu ʉ̃i cʉve cʉvae, aru ʉ̃i majié, aru ʉ̃i coreóvaiye máre. Ñame coyʉiye bʉojabema ʉ̃i dápiaiyede, ʉ̃i me coreóvaiye boje caivʉ pʉeno. Aru ñame coreóvarĩ bʉojabema ʉ̃i d̶aiyede, ʉ̃i me majié boje caivʉ pʉeno.
ROM 11:34 Jʉ̃menijicʉ, yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: Põecʉ cʉbebi Jʉ̃menijicʉi dápiaiyede majicʉ. Aru põecʉ cʉbebi majicarĩ bʉojayʉ Jʉ̃menijicʉre.
ROM 11:35 Aru põecʉ cʉbebi jícacʉ Jʉ̃menijicʉre apejĩene, Jʉ̃menijicʉi bojecʉbenore cʉvaquiyepe ayʉ ʉ̃́re cojedeca, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
ROM 11:36 Que baru Jʉ̃menijicʉvacari cʉed̶arejaquemavʉ caiyede. Ʉ̃i parʉéque caivʉ cʉrivʉbu aru caiye máre cʉvʉ. Aru ʉ̃i cʉe boje caivʉ cʉrivʉbu aru caiye máre cʉvʉ. Que baru caivʉ jínajarevʉ mearore Jʉ̃menijicʉre cainʉmʉa. Quédecabu.
ROM 12:1 Mʉja, jívʉ, Jʉ̃menijicʉi pare cõmaje ãroje jã́iye boje majare, paredeca jẽniaivʉ mʉjare, mʉje jẽniarajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉque, jãve mʉje d̶arãjiyepe ayʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe, caiyede me matʉiyeda cainʉmʉa. Yópe põeva ne jícaiyepe ãimara boaimara mácavʉre Jʉ̃menijicʉre, jíjarã mʉja mʉje bajuáre. Ʉbenita apʉrivʉbu mʉja. Mʉjavacari epejarã mʉje bajuá coapa Jʉ̃menijicʉre, memecarãjivʉ ʉ̃́re cũinácʉre. Yópe d̶arĩ coatejarã mʉja mʉje ãmeina teiyede jarʉvarĩ. Aru Jʉ̃menijicʉ torojʉrĩ jã́cʉyʉme mʉjare. Nópe d̶aivʉ mʉja mearore jívʉbu Jʉ̃menijicʉre jãve mʉje ũmeque.
ROM 12:2 D̶abejarã mʉja yópe ijãravʉcavʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ ne d̶are nʉiyepe. Quénora Jʉ̃menijicʉre oatʉvaicõjejara mʉja, cʉvarãjivʉ mamaũmene aru mʉje dápiaino mamarore máre mʉja coapa. Que teni mʉja bʉojarãjaramu majidivʉ Jʉ̃menijicʉi ʉrõre mʉje d̶arãjiyede. Aru Jʉ̃menijicʉi ʉrõ mearomu, torojʉre d̶aino, aru ye jaʉbenomu.
ROM 12:3 Jʉ̃menijicʉ pʉeno meacʉ baju mearo d̶acaibi yʉre, jíyʉ yo ji memeinore, ji memecaquiyepe ayʉ mʉjare. Que baru coyʉyʉbu mʉjare, yópe arĩ: “Mearamu ñʉja”, arĩ dápiabejarã mʉja mʉje baju. Quénora “Jʉ̃menijicʉi cad̶atebedu yʉre, apejĩene d̶aiye majibejebu yʉ”, arĩ dápiajarã mʉja coapa.
ROM 12:4 Maje baju cũinárovacaribu cʉvae ʉre cʉepe. Ʉbenita caiye iye mememevʉ cũináromia.
ROM 12:5 Quédeca maja, Jesúre jʉ aipõeva, obedivʉbu. Ʉbenita cũinábajupe paivʉbu maja Jesúque. Cũinávʉpe Jʉ̃menijicʉ cójijovaibi majare caivʉ apevʉque. Que teni cũinábajupe paivʉbu maja.
ROM 12:6 Jʉ̃menijicʉ pʉeno meacʉ baju majide d̶aquemavʉ majare coapa bojecʉbeda ʉ̃i majiécarõre, maje cad̶atenajiyepe ayʉ apevʉre. Que baru caivʉ maja coapa d̶aiye jaʉvʉ majare yópe ʉ̃i majide d̶aiye báquepe. Jʉ̃menijicʉi jídu ʉ̃i majiécarõre maje coyʉcarãjiyepe ayʉ ʉ̃i yávaiyede, coyʉcarãjarevʉ diede, aipino ʉ̃i majare jíno mácarõpe majare coapa.
ROM 12:7 Jʉ̃menijicʉi jídu ʉ̃i majiécarõre maje memecarãjiyepe ayʉ apevʉ Jesúre jʉ aivʉre, memecarãjarevʉ náre. Jʉ̃menijicʉi jídu ʉ̃i majiécarõre maje buenajiyepe ayʉ põevare, buenajarevʉ náre.
ROM 12:8 Jʉ̃menijicʉi jídu ʉ̃i majiécarõre maje cad̶atenajiyepe ayʉ apevʉre, cad̶atenajarevʉ náre. Majacavʉ jívʉ baru ne cʉvecarõre apevʉre, jíjarãri náre jecʉbevʉva. Majacavʉ jaboteivʉ baru ina jʉ aipõevare, ʉrarõ memejarari na. Majacavʉ cõmaje ãroje jã́ivʉ baru apevʉre aru mearo d̶acaivʉ baru náre, torojʉrivʉ náre mearo d̶acajarãri na.
ROM 12:9 Ʉjarã apevʉre aru me d̶ajarã náre jãve. Pʉcaũmea cʉbevʉva cad̶atejarã náre. Ʉbejarã ãmenore. Cainʉmʉa d̶ajarã mearore.
ROM 12:10 Ʉjarã mʉja mʉje bajumia. Torojʉrivʉ jã́jara mʉja coapa apevʉre mʉje pʉenocavʉre aru pued̶ajarã náre máre.
ROM 12:11 Jũracʉbejarã. Quénora pare mʉje d̶aiyʉeque memejara mʉja. Memecajarã ʉrarõreca maje jabocʉ Jesucristore mʉje ũmeque.
ROM 12:12 Napini coreivʉbu mʉja Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede mʉjare. Que baru torojʉjarã mʉja cainʉmʉa. Napijara mʉja mʉje ñájiyede. Aru ʉetʉbevʉva coyʉjarã Jʉ̃menijicʉque cainʉmʉa.
ROM 12:13 Jíjarã mʉje cʉvecarõre aru tãutʉrare máre ina Jʉ̃menijicʉi põevacavʉre jaʉéde. Me copʉ etajarã ina curãdaivʉre mʉje yebai apenoacavʉre.
ROM 12:14 Jẽniajara mʉja Jʉ̃menijicʉque, ʉ̃i ãmed̶abequiyepe aivʉ ina mʉje mauvare. Aru mʉjavacari ãmeina yávabejarã náre. Quénora jẽniajara Jʉ̃menijicʉque, ʉ̃i mearo d̶acaquiyepe aivʉ náre.
ROM 12:15 Torojʉjarã mʉja ina torojʉrivʉque. Aru chĩori ojarã mʉja ina apevʉ chĩori oivʉque.
ROM 12:16 Cãrijimenoque cʉjarã mʉja apevʉque. Cũinátʉrʉ mʉje ũmei dápiajarã mʉja. Aru jã́jara caivʉ apevʉre cũinátʉrʉ. Dápiabejarã mʉja coapa “¿Meara márica?” apevʉ pʉeno. Quénora yóvajarã mʉja ina cõmaje ãrojarivʉre. Dápiabejarã mʉja ʉrarõ me majidivʉpe.
ROM 12:17 Apevʉ ne ãmeno d̶aiyede mʉjare, copʉ ãmeno d̶abejarã náre. Jipocamia dápiajarã aipe d̶aiye jaʉrõre, apevʉ ne jã́rajiyepe aivʉ mʉja jʉjovabevʉre.
ROM 12:18 Mʉjacapũravʉ caiye mʉje d̶aiyeque cãrijimena cʉre d̶ajarã mʉje bajumia.
ROM 12:19 Mʉja, ji yóvaimara, cainʉmʉa ñájine d̶abejarã mʉja apevʉre, ne ñájine d̶aiye báque boje mʉjare. Quénora corejarã Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉre náre. Que baru yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: “Yʉrecabu ñájine d̶acʉyʉ ina ãmeina d̶aivʉ bácavʉre apevʉre. Yʉ́vacari bojed̶are d̶acʉyʉmu náre yópe ne ãmeno d̶aino mácarõpe”, arejaquemavʉ maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ.
ROM 12:20 Que baru d̶ajarã mʉja yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepe ʉ̃i yávaiyede: “Mʉje mauvai ñájinu ãvʉéna, jíjarã mʉja náre ne ãiyeva. Aru mʉje mauvai ũcuiyʉru, jíjarã mʉja náre ne ũcuiyeva. Que d̶arĩburu yóboi, nácapũravʉi chĩomenu mʉjare ne ñájine d̶aiye báquede, pʉeno ʉrarõ ñájine d̶arãjaramu mʉja Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóre ne maucʉvae báque boje mʉjare, mʉje mearo d̶acaiyedeca náre”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
ROM 12:21 Ãmenore d̶are d̶aicõjemejara ina ãmeno d̶are d̶aivʉre mʉjare. Quénora mearo d̶acajarã mʉja caivʉre, bíjarorãjivʉ mʉje mauva ne ãmenore d̶aiyede.
ROM 13:1 Caivʉ ina jabovare Jʉ̃menijicʉ jaboteicõjeimi ijãravʉre. Que baru caivʉ põevare jʉ aiye jaʉvʉ ina jabovare coapa. Aru ina jabova Jʉ̃menijicʉi epeimaramu.
ROM 13:2 Ácʉ põecʉ maucʉvacʉ baru jabocʉre, maucʉvaibi Jʉ̃menijicʉi epeimʉ mácʉre. Que teni ñai põecʉ ñájicʉyʉme ʉ̃i maucʉvae boje.
ROM 13:3 Ina mearore d̶aivʉ jidʉbema jabovare. Quénora ina ãmenore d̶aivʉ jidʉma jabovare. Que baru mʉja jidʉiyʉbevʉ baru jabovare, mearo d̶ajarã. Aru ina jabova me jã́rajarama mʉjare.
ROM 13:4 Ina jabova Jʉ̃menijicʉi epeimaramu na, me cad̶atenajivʉ mʉjare, aru mʉjare cad̶atede d̶arãjivʉ apevʉre máre. Ʉbenita mʉja ãmenore d̶aivʉ baru, jidʉjarã náre. Ñájine d̶aivʉ bʉojad̶ama na. Aru ñájine d̶ad̶ama na ãmeno d̶aivʉre. Que teni ina jabova Jʉ̃menijicʉi epeimara ñájine d̶arãjivʉbu ãmeno d̶aivʉre.
ROM 13:5 Que baru jʉ aiye jaʉvʉ mʉjare ina jabovare, ne ñájine d̶abenajiyepe aivʉ aru “Boropatebevʉ yʉ”, mʉje arĩ dápiarãjiyepe aivʉ máre.
ROM 13:6 Que baru bojed̶aiyede máre jíye jaʉvʉ ina jabova ne tãutʉra ĩ́cõjeiye boje caivʉ ne jaborõcavʉre. Jʉ̃menijicʉvacari ʉ̃i epeinore memeivʉbu ina jabova.
ROM 13:7 Bojed̶ajarã mʉja ina jabovare caino mʉjare bojed̶aiye jaʉrõre. Aru pued̶ajarã caivʉ ina jabovare, mʉjare cõjeivʉre máre.
ROM 13:8 Bojecʉbe d̶abejarã apevʉre. Quénora cũinárora d̶aiye jaʉvʉ mʉjare: Ʉjarã apevʉre. Ácʉ põecʉ ʉcʉ baru apevʉre, d̶aibi caiyede yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye coyʉiyepe.
ROM 13:9 Yópe d̶aicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ põevare: “Cʉbejarã apevʉque mʉjemarebʉcʉvare jarʉvarĩ. Boarĩ́ jarʉvabejarã põevare. Ñavamejara. Ãujimejara apevʉ ne cʉvaede”, arĩ d̶aicõjenejaquemavʉ. Caiye iye d̶aicõjeiye aru caiye ape d̶aicõjeiye máre cũináromia yópe aiyʉrõmu: “Mʉja coapa ʉjarã mʉjevʉre, yópe mʉje ʉepedeca mʉje bajure”, aiyʉebu iye.
ROM 13:10 Ácʉ põecʉ ʉcʉ baru ʉ̃ jivʉre, ye ãmenore d̶abecʉyʉme náre cainʉmʉa. Que baru põecʉ ʉcʉ baru ʉ̃ jivʉre, ñai d̶aibi caiyede iye d̶aicõjeiye coyʉiyepe.
ROM 13:11 Aru caiye iye ji coyʉiyepe d̶aiye jaʉvʉ mʉjare, mʉje majié boje ijãravʉi vaiyede. Cãivʉpe paivʉbu mʉja. Ʉbenita coedaiye jaʉvʉ mʉjare. Jesúi copaidaquijãravʉ, ʉ̃i nʉvaquijãravʉ baquinó majare cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi, joabevʉ caride, maje Jesúre mamarʉmʉ jʉ aijãravʉ bácarõ pʉeno.
ROM 13:12 Maje cʉede ijãravʉi yópe ñamipe painomu. Ʉbenita joabevʉ miad̶áe tʉiyepe paino maquinó, Jesúi copaidaquiyede yore. Que baru dajocaiye jaʉvʉ majare caiye iye ãmeina teiyede, põeva ne d̶are nʉiyede ñami, apevʉ ne jã́ri bʉojabede náre. Quénora d̶aiye jaʉvʉ majare caiye iye me teiyede yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, põeva ne d̶are nʉiyede jãravʉ, apevʉ ne jã́iyede náre. Que baru yópe churara boaicarovede ĩni, ʉ̃i meateiyepe boacʉ́yʉ ʉ̃i mauvare, nopedeca Jʉ̃menijicʉi majiéque meateiye jaʉvʉ majare, d̶abeburĩ ãmenore.
ROM 13:13 Que baru jaʉvʉ majare maje d̶are nʉiye yópe cʉrivʉpe jãravʉ, apevʉ ne jã́ri bʉojaiyede náre. “Ũcurajare” abeni, ʉrarõ boqueiyede ũcumeni, pacotebejarã mʉja. Aru ãmeina d̶abejarã mʉja apevʉque mʉjemarebʉcʉva ãmevʉque. Aru jarabeni jorojĩmejara mʉja apevʉque máre.
ROM 13:14 Ʉbenita maje jabocʉ Jesucristore jẽniajara, ʉ̃i cad̶atequiyepe aivʉ mʉjare, mʉje cʉrãjiyepe aivʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe. Aru mʉje ãmeina d̶aiyʉepe dápiaiyede dajocarĩ, d̶abejarã mʉje ʉrõ ãmenore.
ROM 14:1 Me copʉ etajarã mʉja ina Jesúre jʉ aivʉ coreóvabevʉre cãreja aipe ne jʉ aiyede Jesúre. Aru, “Majibevʉ mʉja”, arĩ yávabejarã náre.
ROM 14:2 Apevʉ Jesúre jʉ aipõeva me coreóvaivʉ aipe ne jʉ aiyede Jesúre, ãd̶ama ád̶e ãiyede. Ʉbenita apevʉ Jesúre jʉ aipõeva coreóvabevʉ cãreja iye ne jʉ aiyede Jesúre, ãmema ãimajiarʉare, ne dápiaiye boje Jʉ̃menijicʉ ʉbecʉre náre ãimajiarʉare ãivʉre.
ROM 14:3 Mʉja caijĩene ãivʉ ãmeina jã́mejara ina ãimajiarʉare ãmevʉre. Quédeca mʉja ãimajiarʉare ãmevʉ ãmeina yávabejarã ina caijĩene ãivʉre. Jʉ̃menijicʉvacari me jã́ñʉ coatebebi ina caijĩene ãivʉre ʉ̃ jinare jocarĩ.
ROM 14:4 Jarʉvarĩ bʉojabevʉ mʉ apecʉ ʉ̃mʉre memecayʉre. Quénora ñai ʉ̃i memecaimʉ quécʉ cũinácʉrabe bʉojarĩ jarʉvayʉ o mautede d̶ayʉ ʉ̃́re. Nópe mi jarʉvarĩ bʉojabepedeca apecʉ mʉ́cacʉre, Jʉ̃menijicʉvacari, caivʉ ne jabocʉ, jarʉvacʉyʉme o mautede d̶acʉyʉme ʉ̃́re.
ROM 14:5 Aru apevʉ Jesúre jʉ aipõeva ãrʉrivʉbu cũinájãravʉre me apejãravʉa pʉeno. Ʉbenita apevʉ Jesúre jʉ aipõeva ãrʉrivʉbu cũinátʉrʉ jãravʉa coapa. Majijarãri caivʉre jãvene ne dápiainore.
ROM 14:6 Majacavʉ me ãrʉrivʉ baru cũinájãravʉre apejãravʉa pʉeno d̶ad̶ama nópe, pued̶arãjivʉ Jʉ̃menijicʉre. Aru majacavʉ ãrʉrivʉ baru cũinátʉrʉ jãravʉa coapa d̶ad̶ama nópe, pued̶arãjivʉ Jʉ̃menijicʉre. Aru majacavʉ caijĩene ãivʉ nópe d̶ad̶ama, pued̶arãjivʉ Jʉ̃menijicʉre, aru torojʉede jíyama ʉ̃́re, ʉ̃i jíye boje náre ne ãiyeva. Aru majacavʉ ãimajiarʉare ãmevʉ máre nópe d̶ad̶ama, pued̶arãjivʉ Jʉ̃menijicʉre, aru torojʉede jíyama ʉ̃́re, ʉ̃i jíye boje náre ne ãiyeva.
ROM 14:7 Põecʉ cʉbebi majacavʉ jẽneboi jaboteyʉ ʉ̃i baju ʉ̃i apʉéde cãreja. Jesúre jʉ aipõecʉ cʉbebi cũinácʉva. Quédeca põecʉ cʉbebi jaboteyʉ ʉ̃i baju ʉ̃i yaiyede máre. Jesúre jʉ aipõecʉ yaibébi cũinácʉva.
ROM 14:8 Maje apʉéde cãreja maje jabocʉ jinamu maja, pued̶arãjivʉ ʉ̃́re. Aru maje yaiyede máre maje jabocʉ jinamu maja, pued̶arãjivʉ ʉ̃́re. Que teni apʉrivʉ baru maja cãreja, Cristo jinamu maja. Aru yaivʉ bácavʉ baru máre, Cristo jina márajivʉbu maja.
ROM 14:9 Cristoi yaiye báque boje aru ʉ̃i nacajaiye báque boje yainore jarʉvarĩ, jaboteyʉbe ʉ̃ caivʉre, apʉrivʉre aru yaivʉ bácavʉre máre.
ROM 14:10 ¿Aipe teni apevʉ mʉjacavʉ ãmeina yávaivʉrʉ̃ apevʉ Jesúre jʉ aipõevare, mívʉpe paivʉre? ¿Aru aipe teni apevʉ mʉjacavʉ ãmeina jã́ivʉrʉ̃ apevʉ Jesúre jʉ aipõevare, mívʉpe paivʉre? Nópe d̶abejarã mʉje baju. Caivʉ maja núrajaramu Cristoi coyʉquiyede maje d̶aiye báquede méne o ãmene ʉ̃i jã́inoi.
ROM 14:11 Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: Yópe aibi maje jabocʉ: “Ji cainʉmʉa cʉe boje, coyʉyʉbu mʉjare yópe vaiquíyede jãve. Caivʉ ijãravʉcavʉ ñʉatutarĩ mearore jínajarama yʉre. Caivʉ ijãravʉcavʉ coyʉrãjarama yʉre, ‘Jʉ̃menijicʉtamu mʉ. Ñʉje jabocʉbu mʉ’, arãjarama caivʉ”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
ROM 14:12 Que baru caivʉ majavacari coyʉrãjaramu Jʉ̃menijicʉre maje borore, caiye maje d̶aiye báquede.
ROM 14:13 Que baru ãmeina yávabenajarevʉ majevʉre. Quénora majijarã mʉje ũme mʉja ãmeina teivʉre. Que baru mearo d̶ajarã, mʉjevʉ ne vainí tʉbenajiyepe aivʉ, ne jã́iye boje mʉje ãmeina teiyede.
ROM 14:14 Yʉ jãve coreóvaivʉ ye ãiye cʉbede yʉre ãmed̶aiye, yʉre coavaiye Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ. Nópe buedejaquemavʉ maje jabocʉ Jesucristo. Ʉbenita apecʉ “Ãmetede d̶aivʉ yʉre”, ʉ̃i arĩ dápiaru apejĩene, diedecabu ãmetede d̶aiye ʉ̃́re. Que baru maja coapa dápiarĩ majidivʉbu ãmeina teiyede.
ROM 14:15 Ãiyeque mʉje chĩore d̶aru apevʉ Jesúre jʉ aipõevare ne ũmei, meamejebu no. Mʉje nópe d̶aiyeque, jã́d̶ovajebu mʉja ʉbevʉpe náre. Jesucristo yaidéjaquemavʉ bojed̶ayʉ náre máre. Que baru bíjarobejarã mʉja náre, ne coatenajiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, mʉje apejĩene ãiyʉe boje.
ROM 14:16 Que baru mʉja d̶aivʉ baru apejĩene, méne mʉje jã́iyede, “Boropatebevʉ yʉ”, mʉje arĩ dápiaiyede mʉje d̶aiyede diede, aru põevare cad̶ateiyede máre, ʉbenita apecʉ Jesúre jʉ aipõecʉi ãmeina jã́ru, o ãmeina yávaru diede, dajocajarã mʉje d̶aiyede. Quénora d̶abejarã mʉja diede.
ROM 14:17 Jʉ̃menijicʉ maje jabocʉbe. Ʉbenita majare jabotebebi maje ãri aru ũcuri teiye boje. Quénora cʉjarã me nurié d̶aivʉ, cãrijimena, aru torojʉrivʉ, yópe ñai Espíritu Santoi cõjeiyepe majare. Nópe d̶aru, Jʉ̃menijicʉ jaboteibi majare.
ROM 14:18 Aru caivʉ ina memecaivʉ Cristore nópe d̶aivʉ, nárecabu me Jʉ̃menijicʉre torojʉre d̶aivʉ, aru põevare máre me jã́re d̶aivʉ, aru me yávare d̶aivʉ náre.
ROM 14:19 Que baru cainʉmʉa cãrijimene d̶arãjarevʉ maja apevʉre. Aru cainʉmʉa cad̶atenajarevʉ maja apevʉ majacavʉre, pʉeno parʉrõreca ne jʉ are nʉrajiyepe aivʉ Jesúre aru pʉeno me ne cʉrãjiyepe aivʉ ʉ̃́que.
ROM 14:20 Jʉ̃menijicʉ põevare jʉ are nʉre d̶aibi pʉeno parʉrõreca Jesúre. Que baru mʉjacapũravʉ ãmed̶abejarã náre ne jʉ aiyede Jesúre, mʉje apejĩene ãiyʉe boje. Ãiye cʉbevʉ ãmed̶aiye põevare, náre coavaiye Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ. Ne ãru mʉje ãiyepedeca aru “Ãmeina d̶aiyebu ñʉjare”, arĩ dápiaru, mʉjacapũravʉ ãmeno d̶ajebu náre, mʉje ãiye boje.
ROM 14:21 Que baru ãmejara mʉja ãimajiarʉare, aru ũcumejara boqueiyede máre, aru d̶abejarã caiye apejĩene, mʉjacacʉ Jesúre jʉ aipõecʉ vainí tʉrĩ ʉ̃i d̶abequiyepe aivʉ ãmenore mʉje d̶aiyede jã́ri.
ROM 14:22 Mʉje dápiainore mʉje ãiyede, mʉje ũcuiyede, aru mʉje d̶aiyede máre coyʉbejarã apevʉre. Quénora Jʉ̃menijicʉvacari coreóvacʉyʉme diede. Ñai põecʉ caiyede d̶ayʉ baru, “Boropatebevʉ yʉ”, arĩ dápiarĩ, ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi torojʉre d̶aimʉ.
ROM 14:23 Ʉbenita ñai põecʉ “Majibevʉ yʉ mearore ji ãino, ji ũcuino, aru ji d̶aino” arĩ dápiayʉ baru, ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi ãmeina jã́imʉ. Ʉ̃i nópe d̶aiyede, “Majibevʉ yʉ Jʉ̃menijicʉ ʉcʉre diede” arĩ dápiayʉ baru, boropateyʉbe ʉ̃ Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Caiye maje d̶aiyede, “Meaquiyebu” arĩ dápiabevʉ baru, ãmeina teivʉbu maja.
ROM 15:1 Maja Jesúre jʉ aipõeva me coreóvaivʉbu aipe maje jʉ aiyede Jesúre. Que baru majare cad̶ateiye jaʉvʉ apevʉre, Jesúre jʉ aipõeva coreóvabevʉre cãreja aipe ne jʉ aiyede Jesúre, ne vainí tʉbenajiyepe aivʉ ãmeina teiyede. Maje ʉrõpe d̶aiye jaʉbevʉ majare.
ROM 15:2 Quénora d̶acaiye jaʉvʉ majare apevʉ Jesúre jʉ aivʉre, torojʉre d̶arãjivʉ náre aru parʉre d̶arãjivʉ ne ũmene. Nópe d̶aiye jaʉvʉ majare, ne pʉeno ʉrarõ majinajiyepe aivʉ aipe ne jʉ aiyede Jesúre.
ROM 15:3 Cristovacari ʉ̃i baju torojʉre d̶abedejaquemavʉ. Quénora vaidéjaquemavʉ ʉ̃́re yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepe ʉ̃i yávaiyede: “Põeva ne ãmeina yávaiyeque mʉre, ãmeina yávad̶ama yʉre máre”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre.
ROM 15:4 Aru caiye iye toivaiye báque Jʉ̃menijicʉi yávaiyede toivaicõjenejaquemavʉ, maje buenajiyepe ayʉ. Maje bueiyede diede, napivʉbu maje ñájiyede aru torojʉrivʉbu. Que baru napini coreivʉbu Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede majare.
ROM 15:5 Aru Jʉ̃menijicʉ napine d̶aibi põevare, aru torojʉre d̶aibi náre máre. Que baru cʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare cãrijimevʉva cũinátʉrʉ mʉje ũme, mʉje d̶arãjiyepe ayʉ nópe Jesucristoi d̶aiye báquepe.
ROM 15:6 Que teni caivʉ mʉja, cũinátʉrʉ mʉje ũme aru cũinácamumia, jíjarã mearore Jʉ̃menijicʉre, maje jabocʉ Jesucristoi mearore jímʉre, jípacʉre máre.
ROM 15:7 Copʉ etajarã mʉja mʉjevʉre yópe Jesucristoi copʉ etaiyepe majare, põeva ne mearore jínajiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉre.
ROM 15:8 Yʉ coyʉyʉbu mʉjare yópe: Cristo darejaquemavʉ memecaipõecʉpe, judíovare cad̶atecʉyʉ. Que d̶arĩ, jã́d̶ovarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre jãve d̶ayʉre yópe “D̶acacʉyʉmu yʉ”, ʉ̃i aiye báquepedeca. Cristo jave d̶arejaquemavʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquepedeca judíovai ñecuva mácavʉre.
ROM 15:9 Aru Cristo máre mearore jíde d̶arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre ina judíova ãmevʉre, Jʉ̃menijicʉi cõmaje ãroje jã́iye boje náre. Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede Cristorã: Ji cʉede judíova ãmevʉ jẽneboi, mearore jícʉyʉmu yʉ mʉre. Aru yʉriacʉyʉmu yʉ, torojʉede máre jícʉyʉ mʉre, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre.
ROM 15:10 Aru yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: Mʉja, judíova ãmevʉ, torojʉjarã mʉja Jʉ̃menijicʉi beoimaraque, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
ROM 15:11 Aru yópe máre arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede cojedeca: Caivʉ mʉja judíova ãmevʉ, mearore jíjarã Jʉ̃menijicʉre. Mʉja, caivʉ põeva, mearore jíjarã ʉ̃́re, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
ROM 15:12 Aru Jʉ̃menijicʉ Isaías bácʉre, yópe arĩ, coyʉcaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: Isaí bácʉi pãramenacacʉ bacʉyʉ́ dacʉyʉme. Jʉ̃menijicʉ epecʉyʉme ʉ̃́re, ʉ̃i jabotequiyepe ayʉ ina judíova ãmevʉre. Aru ʉ̃ napini corede d̶acʉyʉme ina judíova ãmevʉre, arĩ toivarejaquemavʉ Isaías bácʉ.
ROM 15:13 Jʉ̃menijicʉ napini corede d̶ayʉbe mʉjare. Que baru me torojʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare me aru cãrijimenoque cʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare, mʉje jʉ aiye boje ʉ̃́re. Nópe d̶ajacʉrĩ ʉ̃ mʉjare ñai Espíritu Santoi parʉéque.
ROM 15:14 Mʉja, jívʉ, yʉ́vacari jãve majivʉ mʉjare meara baju cad̶ateivʉre aru me majidivʉre aipe d̶aiye jaʉrõre mʉjare, mʉje majicarãjiyepe ayʉ mʉjevʉre.
ROM 15:15 Ʉbenita iyoca paperayocare apecʉre toivaicõjeivʉ yʉ mʉjare yavebecʉva. Yo ji coyʉino diyocaque ãrʉre d̶aivʉ aipe d̶aiye jaʉrõre mʉjare, Jʉ̃menijicʉi epeiye báque boje yʉre Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉpe, ʉ̃i mearo d̶acaiye bojecʉbeque.
ROM 15:16 Que teni yʉrecabu Jesucristore memecaipõecʉ, buecʉyʉ ina judíova ãmevʉre. Yópe sacerdote ʉ̃i memeiyepe Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jívʉi memeñʉmu yʉ, cad̶atecʉyʉ põevare ne mearore jíyede Jʉ̃menijicʉre. Coyʉyʉbu Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne náre, ʉ̃ jina marajiyépe ayʉ yópe jícaiyepe ʉ̃́re, torojʉquiyepe ayʉ ne jʉ aiyede Cristore. Ñai Espíritu Santo epeyʉbe náre, judíova ãmevʉre, Jʉ̃menijicʉ jinava.
ROM 15:17 Yʉrecabu cʉcʉ Jesucristoque cũinávʉpe. Que baru torojʉvʉ yʉ memecayʉ me Jʉ̃menijicʉre.
ROM 15:18 Yʉ yávaquijivʉ jidʉbecʉva cũináro ji coyʉquinore. Coyʉquijivʉ aipe Cristo yʉre buede d̶ayʉre aru aipe jʉ are d̶ayʉre Jʉ̃menijicʉre ina judíova ãmevʉre máre.
ROM 15:19 Ñai Espíritu Santo parʉre d̶aibi yʉre, ji d̶aquiyepe ayʉ põeva ne jã́mene aru ne d̶arĩ majibede máre, ne coreóvarãjiyepe ayʉ jãve ji coyʉiyede. Que teni cucʉnʉri cainoa joborõare Jerusalén ãmicʉriĩmarore jocarĩ pʉ Iliria ãmicʉrijoborõita, coyʉcacʉ caiye iye Jesucristoi yávaiye méne ĩmaroa coapa.
ROM 15:20 Cũináromu ji ʉrõ. Coyʉiyʉvʉ yʉ iye yávaiye méne ã́ro ĩmaro ne jápiabenoi cãreja Cristorã, d̶abecʉyʉ apevʉ ne memeni bʉino mácarõre.
ROM 15:21 Que baru yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: Ina coyʉbemara mácavʉ ʉ̃i borore cãreja jã́rajarama na. Aru ina jápiabevʉ bácavʉ ʉ̃i borore cãreja jápiarĩ coreóvarãjarama na máre, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
ROM 15:22 Que baru obedinʉmʉa jã́cʉnʉiyʉrĩducacʉ yʉ mʉje yebai.
ROM 15:23 Ʉbenita caride jave bʉojavʉ yʉ ji memeiyede yo joborõre. Que baru obediʉjʉa joe jã́cʉnʉiyʉrĩduyʉ, napini coreivʉ yʉ ji jã́cʉnʉquiyede mʉjare joabejĩena. Ji nʉquiyede España ãmicʉrijoborõi, mauteiyʉvʉ yʉ mʉje yebai obedijãravʉa, coreóvacʉyʉ mʉjare coapa aru mʉje cad̶atenajiyepe ayʉ yʉre ji eaquiyede España ãmicʉrijoborõi, ji cʉrĩburu yóboi mʉjaque.
ROM 15:25 Ʉbenita carijĩe nʉquijivʉ Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, cad̶atecʉyʉ Jesúre jʉ aipõevare noi.
ROM 15:26 Ina Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉ Macedonia aru Acaya ãmicʉrijoborõacavʉ máre torojʉrivʉ jíyʉma ne tãutʉrare, cad̶atenajivʉ ina Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉ Jesúre jʉ aivʉcavʉ cʉve cʉvabevʉre.
ROM 15:27 Ñame jícõjemema náre. Quénora torojʉrivʉ “Jínajarevʉ, cad̶atenajivʉ ina cʉve cʉvabevʉre”, aquemavʉ na. Ʉbenita jãve náre cad̶ateiye jaʉvʉ. Cristoi daquiye jipocare maja judíova quévʉra cʉvarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiyede majare. Aru majarecabu coreóvare d̶aivʉ ina judíova ãmevʉre Jesucristoi yávaiye méne, ne cʉvarãjiyepe aivʉ iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiyede náre máre.
ROM 15:28 Yʉ jíyʉ bácʉ ina Jerusalẽ́cavʉ judíova Jesúre jʉ aivʉre caiye iye judíova ãmevʉ ne jíye báquede, ina judíova ne majinajiyepe ayʉ apevʉ judíova ãmevʉ jãve jʉ aivʉre Jesúre napedeca, etaquijivʉ nore jocarĩ nʉcʉyʉ España ãmicʉrijoborõi, aru jã́cʉdaquijivʉ mʉje yebai, noi nʉñʉvacari.
ROM 15:29 Aru ji eaiyede mʉje yebai, majivʉ yʉ Jesucristore mearo d̶acacʉyʉre majare.
ROM 15:30 Mʉja, jívʉ, parʉrõque jẽniaivʉ mʉjare, maje jʉ aiye boje maje jabocʉ Jesucristore aru ñai Espíritu Santoi ʉede d̶aiye boje majacavʉre. Jẽniaivʉ yʉ mʉjare, mʉje jẽniacarãjiyepe ayʉ yʉre Jʉ̃menijicʉque parʉrõreca.
ROM 15:31 Jẽniajara ʉ̃́que ina Judea ãmicʉrijoborõcavʉ Jesúre jʉ abevʉ ne ãmeina d̶abenajiyepe aivʉ yʉre. Aru jẽniajara Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉ Jesúre jʉ aivʉ máre ne torojʉrĩ jacopʉrãjiyepe aivʉ ji nʉvacaquiyede náre.
ROM 15:32 Que teni Jʉ̃menijicʉi ʉrĩburu, yʉ torojʉcʉ eacʉyʉmu mʉje yebai. Aru ji cʉe mʉjaque torojʉre d̶aquiyebu yʉre máre. Caiye diede jẽniacajarã yʉre Jʉ̃menijicʉque.
ROM 15:33 Yʉ jẽniaivʉ Jʉ̃menijicʉre, ñai cãrijimenoque cʉre d̶ayʉre põevare me, ʉ̃i cʉquiyepe ayʉ caivʉ mʉjaque. Quédecabu.
ROM 16:1 Majevʉcaco õi ãmiá Febe jʉ ad̶obe Jesúre majapedeca. Que baru ʉvʉ yʉ mʉje me jacopʉiyede ṍre. Õ cad̶ateipõecobe ina Jesúre jʉ aivʉ cójijinocavʉre Cencrea ãmicʉriĩmarocavʉre.
ROM 16:2 Me jacopʉjarã ṍre, õi Jesúre jʉ aiye boje. Nópe d̶aiye jaʉvʉ caivʉ Jesúre jʉ aipõeva apevʉ jʉ aivʉre. Ṍvacari me cad̶ateibico obedivʉ põevare aru yʉre máre. Que baru cad̶atejarã caiye ṍre jaʉéde.
ROM 16:3 Meajarari Prisca aru Aquila máre, ji yóvaimara; memecaivʉ Jesucristore boje.
ROM 16:4 Ina yainíduima yʉre boje, ji mauva ne boarĩ́ jarʉvarĩduiyede yʉre. Que baru ʉrarõ pare torojʉede jívʉ yʉ náre. Aru caivʉ ina judíova ãmevʉ Jesúre jʉ aipõeva máre torojʉede jívʉbu náre.
ROM 16:5 Aru quédeca meajarari caivʉ ina Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉ ne cʉ̃rami jívʉi. Meajacʉrĩ ñai ji ʉmʉ Epeneto. Ʉ̃ jʉ áme Jesúre caivʉ apevʉ Asia ãmicʉrijoborõcavʉ jipocai.
ROM 16:6 Meajacorĩ ico María. Pare ʉrarõ memecaibicod̶a õ mʉjare.
ROM 16:7 Meajarari ina Andrónico aru Junias máre. Ina yʉ́pe paivʉ judíovabu. Ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami cʉ́teima na yʉ́que. Apevʉ ina Jesúre jʉ aivʉ ne daroimara coyʉrãjivʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne me pued̶ad̶ama náre. Aru Jesúre jʉ arejaquemavʉ na ji jipocai.
ROM 16:8 Meajacʉrĩ ñai Ampliato, ji ʉmʉ. Ʉ̃ ji yóvaimʉme Jesucristoque cũinávʉpe.
ROM 16:9 Meajacʉrĩ ñai Urbano, maje yóvaimʉ memecayʉ Cristore. Aru meajacʉrĩ ñai Estaquis, apecʉ ji ʉmʉ.
ROM 16:10 Meajacʉrĩ ñai Apeles. Ʉ̃ jã́d̶ovaimi jãve ʉ̃i jʉ aiyede Jesúre. Meajarari ina Aristóbuloi cʉ̃ramicavʉ.
ROM 16:11 Meajacʉrĩ ñai Herodión. Ʉ̃ máre judíovacacʉbe. Aru meajarari ina Narcisoi cʉ̃ramicavʉ Jesúre jʉ aivʉ máre.
ROM 16:12 Meajarari ina pʉcarã nomiva Trifena aru Trifosa máre. Ʉrarõreca memecad̶ama na maje jabocʉ Jesúre. Aru meajacorĩ maje ʉmo Pérsida. Õ máre pare memecaibico maje jabocʉ Jesúre.
ROM 16:13 Meajacʉrĩ ñai Rufo. Caivʉ majidivʉbu ʉ̃́re me jʉ ayʉre maje jabocʉ Jesúre. Aru meajacorĩ Rufoi paco máre. Õ me cad̶ateibico yʉre yópe jipacope baju.
ROM 16:14 Meajarari ina Asíncrito, Flegonte, Hermes, Patrobas, Hermas, aru caivʉ ina Jesúre jʉ aipõeva náque cʉrivʉ máre.
ROM 16:15 Meajarari ina Filólogo aru Julia máre, Nereo aru ʉ̃i yóco Olimpas, aru caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi põeva náque cʉrivʉ máre.
ROM 16:16 Me jacoyʉjarã mʉja mʉjevʉre, mʉje jivare nuri, mʉje Jʉ̃menijicʉ jina mae boje. Caivʉ Jesúre jʉ aipõeva cójijinocavʉ meaicõjed̶ama mʉjare.
ROM 16:17 Mʉja, jívʉ, yʉ parʉrõque jẽniaivʉ mʉjare yópe: Me jã́jara ina maucʉvare d̶aivʉre apevʉre. Me jã́jara ina vainí tʉre d̶arĩduivʉre apevʉre, dajocare d̶aiyʉrĩduivʉre náre ne jʉ aiyede Jesúre. Me jã́jara ina bueivʉre apeno bueinore mʉje bueiye báquede jarʉvarĩ. Yóvabejarã náre.
ROM 16:18 Ina põeva dápiabenama aipe memecaiye jaʉrõre náre maje jabocʉ Jesucristore. Quénora dápiad̶ama na ne ãrajiyede. Ʉbenina yávad̶ama yávaiye jãvepe painore. Ʉbenita jʉjovad̶ama na ina majibevʉre.
ROM 16:19 Caivʉ põeva jápiaivʉbu mʉje borore, parʉéque jʉ aivʉre Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Que baru torojʉrĩ ãrʉvʉ yʉ mʉjare. Yʉ ʉvʉ mʉjare me majidivʉre mearo d̶aiyede, mʉje cad̶atenajiyepe ayʉ apevʉre. Ʉbenita yʉ ʉvʉ ye majibevʉre mʉjare ãmeno d̶aiyede, mʉje ãmeina d̶abenajiyepe ayʉ apevʉre.
ROM 16:20 Aru Jʉ̃menijicʉ, ñai majare cãrijimenoque me cʉre d̶ayʉ, maumejiena mʉjare bíjarocʉyʉme ñai abujuvai jabocʉre, ʉ̃i ãmiá Satanás. Maje jabocʉ Jesucristo me cad̶atejacʉrĩ mʉjare cainʉmʉa, ʉ̃i me boje.
ROM 16:21 Timoteo, yʉ́que memeñʉ memecayʉ Jesúre, meaicõjeimi mʉjare. Aru apevʉ judíova máre, Lucio, Jasón, aru Sosípater máre meaicõjed̶ama mʉjare.
ROM 16:22 Yʉ, Tercio, toivacayʉ Pablore ʉ̃i coyʉiyede mʉjare iyoca paperayocare, mʉjape páyʉ yʉ máre jʉ ayʉ Jesúre, meaicõjeivʉ mʉjare.
ROM 16:23 Yʉ, Pablo, cʉvʉ Gayoi cʉ̃rami. Aru ʉ̃i cʉ̃rami Jesúre jʉ aipõevai cójijiñamimu. Ñai Gayo meaicõjeimi mʉjare. Aru Erasto, yo ĩmarocavʉ ne tãutʉrare coreipõecʉ máre, meaicõjeimi mʉjare. Aru Cuarto máre, apecʉ majecʉ, Jesúre jʉ ayʉ, meaicõjeimi mʉjare.
ROM 16:24 Maje jabocʉ Jesucristo me cad̶atejacʉrĩ mʉjare cainʉmʉa, ʉ̃i me boje.
ROM 16:25 Mearore jíjarãri Jʉ̃menijicʉre caivʉ cainʉmʉa. Jʉ̃menijicʉ parʉre d̶arĩ bʉojaibi mʉjare mʉje jʉ aiyede Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Iye yávaiye méne coyʉyʉbu yʉ. Jesucristoi borore Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovameno mácarõre jipocamia ʉbenita jã́d̶ovainore caride coyʉyʉbu yʉ.
ROM 16:26 Ʉbenita cari ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báque boje, iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene majidivʉ bʉojad̶ama caivʉ põeva. Javede apevʉ põeva majidejaquemavʉ iye yávaiyede. Aru Jʉ̃menijicʉ, cainʉmʉa apʉcʉ, coreóvaicõjeimi diede caivʉ põeyajuboacavʉ, ne jʉ arãjiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉre, ne d̶arãjiyepe ayʉ ʉ̃i ʉrõpe.
ROM 16:27 Jʉ̃menijicʉ cũinácʉrabe ʉ̃. Aru caiyede majibi ʉ̃. Cainʉmʉa põeva mearore jíjarãri ʉ̃́re, Jesucristoi d̶aiye boje. Quédecabu. Quénoramu.
1CO 1:1 Yʉ, Pablo, toivaicõjeivʉ apecʉre iyoca paperayocare. Meaicõjeivʉ mʉja cójijivaivʉ Corinto ãmicʉriĩmarocavʉ Jʉ̃menijicʉi põevare. Jʉ̃menijicʉ beorĩ epeibi yʉre Jesucristoi yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaracacʉre. Sóstenes máre, majecʉ ʉ̃i jʉ aiye boje Jesúre majapedeca, meaicõjeimi mʉjare. Caivʉ mʉjarecabu Jʉ̃menijicʉi cutuimara mácavʉ ʉ̃ jinava meara baju. Mʉjarecabu cʉrivʉ Jesucristoque cũinávʉpe, yópe caivʉ põeva cainoa joborõacavʉpe mearore jívʉ maje jabocʉ Jesucristore. Ʉ̃́recabe ne jabocʉ aru maje jabocʉ máre.
1CO 1:3 Majepacʉ Jʉ̃menijicʉ, maje jabocʉ Jesucristomaque, mearo d̶acajacʉrĩ mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Aru torojʉrĩ cʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare cãrijimevʉva.
1CO 1:4 Cainʉmʉa Jʉ̃menijicʉre torojʉede jívaivʉ, ji mearore jímʉre, mʉjare boje. Jʉ̃menijicʉ Jesucristore mearo d̶acare d̶aibi mʉjare bojecʉbeda. Que baru ʉ̃́re torojʉede jíyʉbu.
1CO 1:5 Mʉje cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe, Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acaibi mʉjare ʉrarõ baju. Caiye ʉ̃ jiede coreóvare d̶aibi mʉjare. Aru diede mʉjare me coyʉre d̶aibi majiéque apevʉre máre.
1CO 1:6 Pʉeno baju mʉje coreóvare nʉiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene Cristorã, pʉeno baju oatʉvaibi mʉjare, mʉje mearo d̶arãjiyepe ayʉ.
1CO 1:7 Que baru caride mʉje napini coreiyede maje jabocʉ Jesucristoi copaidaquiyede, ye jaʉbevʉ mʉjare cũinájino Jʉ̃menijicʉi majiécarõ iye ʉ̃i majide d̶aiye ʉ̃i põevare Espíritu Santoque, ne cad̶atenajiyepe ayʉ apevʉre.
1CO 1:8 Jʉ̃menijicʉ parʉre d̶acʉyʉme mʉjare mʉje ũmei pʉ ijãravʉ cũiyeta, ñame ne bʉojabenajiyepe ayʉ boropad̶aivʉ mʉjare maje jabocʉ Jesucristoi copaidaquijãravʉ baquinóre.
1CO 1:9 Jʉ̃menijicʉ d̶aibi cainʉmʉa yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Ʉ̃́recabe mʉjare cuturĩ epeyʉ maje jabocʉ Jesucristoque cũinávʉpe, “Yóvajarãri na jímacʉ Jesucristoque”, ʉ̃i aiye báquepedeca.
1CO 1:10 Mʉja, jívʉ, maje jabocʉ Jesucristo yópe coyʉicõjeimi yʉre. Parʉrõreca jẽniaivʉ mʉjare, mʉje dápiarãjiyepe ayʉ cũinátʉrʉ mʉje ũmei. Yajuboa tede d̶abejarã mʉje jẽneboi. Cãrijimenoque cʉjarã mʉja. Cũinátʉrʉ bajad̶éni mʉje ũme, mʉje dápiaino máre.
1CO 1:11 Mʉja, jívʉ, nópe coyʉyʉbu mʉjare ico Cloé õi cʉ̃ramicavʉ, ne coyʉiye boje yʉre mʉje jaraiyede mʉje baju.
1CO 1:12 Mʉja dápiabevʉya cũinátʉrʉ mʉje ũmei. Quénora apevʉ mʉjacavʉ, “Ñʉjamu Pabloi bueimara”, ad̶ama. Aru apevʉ mʉjacavʉ, “Ñʉjamu Apoloi bueimara”, ad̶ama. Apevʉ mʉjacavʉ, “Ñʉjamu Pedroi bueimara”, ad̶ama. Aru apevʉ mʉjacavʉ, “Ñʉjamu Cristoi bueimara”, ad̶ama.
1CO 1:13 ¿Aipe teni nópe dápiaivʉrʉ̃ mʉja, yajuboa tede d̶aivʉ? Caivʉ Jesúre jʉ aipõeva cʉrivʉbu ʉ̃́que cũinávʉpe. Jãve ãmevʉ mʉje ʉbenina arĩ dápiaiyede apevʉ ʉ̃́re jʉ aivʉ cʉrivʉre ʉ̃́que cũinávʉpe, ʉbenita apevʉ ʉ̃́que cʉbevʉre. Aru yʉ ãmevʉ ñai ne pẽvari jẽoimʉ mácʉ jocʉcʉjaravena mʉjare boje. Aru ocoque mʉje jã́d̶ovaiyede Jʉ̃menijicʉque, “Yʉ Pablore jʉ aivʉ”, abeteavʉ̃ mʉja. Quénora “Jesucristore jʉ aivʉ”, ávʉ̃ mʉja.
1CO 1:14 Mʉjacavʉ obebejĩnare ocoque jã́d̶ovacacʉ yʉ Jʉ̃menijicʉque. Crispore aru Gayore máre quévʉra Jʉ̃menijicʉque jã́d̶ovacacʉ yʉ ocoque. Jʉ̃menijicʉque ji jã́d̶ovaru obedivʉ põevare ocoque, “Pabloi bueimaramu ñʉja”, arãjichʉma na. Que baru torojʉede jívʉ Jʉ̃menijicʉre, ji jã́d̶ovame boje ocoque obedivʉ mʉjare ʉ̃́que.
1CO 1:16 Estéfanare ʉ̃ jivʉque ãrʉvʉ yʉ caride. Náre máre Jʉ̃menijicʉque jã́d̶ovacacʉ yʉ ocoque. Ãrʉmetevʉ yʉ apevʉ ji jã́d̶ovaimara mácavʉre, cʉrivʉ baru.
1CO 1:17 Cristo jarobeteame yʉre, ji jã́d̶ovaquiyepe ayʉ põevare Jʉ̃menijicʉque ocoque. Quénora jaroáme yʉre, ji coyʉquiyepe ayʉ iye yávaiye méne ʉ̃i mead̶acaiyede põevare ne ãmeina teiyede jarʉvarĩ. Ʉbenita yʉ coyʉbevʉ iye yávaiye méne põeva ne majiéque aru me yávaiyeque máre. Ʉbevʉ yʉ ne jʉ aiyede iye yávaiye méne, die me jápurae boje. Quénora ʉvʉ yʉ ne jʉ aiyede diede Cristoi yaiye báque boje jocʉcʉjaravena. Que baru bojecʉbe tede d̶aiyʉbevʉ yʉ ʉ̃i yaiye báquede ji coyʉiyeque.
1CO 1:18 Ina põeva bíjare nʉivʉ Jʉ̃menijicʉre jocarĩ toabo cũiméboi ne jápiaiyede iye yávaiye méne Cristoi mead̶acaiyena põevare ʉ̃i yaiye báque boje jocʉcʉjaravena, “¿Ʉbeni márica?” arĩ dápiad̶ama na. Ãrʉmevʉpe jã́d̶ama caivʉ coyʉivʉre iye yávaiye méne Cristorã. Que baru jʉ abema ʉ̃́re. Ʉbenita majacapũravʉ mead̶are nʉivʉbu cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi ʉ̃i oatʉvare d̶aiye boje majare iye yávaiye méque Cristorã. Coreóvare d̶aibi majare ʉ̃i parʉéde iye yávaiye méque.
1CO 1:19 Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede ina Cristore jʉ abevʉ ne borore: Ina majidivʉ ne majiéde jarʉvacʉyʉmu yʉ. Aru ina coreóvaivʉ ne coreóvaiyede bojecʉbe tede d̶acʉyʉmu yʉ, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
1CO 1:20 Que baru ye baquinó ãmevʉ ina majiniduivʉ ne majié ijãravʉque, aru ina bueniduivʉ ne majié ijãravʉque, aru ina majicarĩduivʉ apevʉre máre ne majié ijãravʉque. Caiye iye ne majiniduiyede ʉbenina bojecʉbe tede d̶aibi Jʉ̃menijicʉ.
1CO 1:21 Jãve caiyede majibi ʉ̃. Aru, “Ijãravʉcavʉ ne majiémia ye coreóvaivʉ bʉojabema yʉre”, arejaquemavʉ ʉ̃. Quénora, “Ina põeva jʉ aivʉ ji yávaiye méne Cristorã ji mead̶acaimara márajivʉbu”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Iye yávaiye ménecabu Cristorã, ʉ̃i mead̶aiyede põevare, ñʉje coyʉiye. Ʉbenita, “¿Ʉbeni márica?” arĩ dápiad̶ama ñʉje coyʉiyena ijãravʉcavʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ. Que baru iye ñʉje coyʉiye bojecʉbevʉ, ne dápiaru.
1CO 1:22 Ina judíova jã́iyʉrivʉbu põeva ne d̶arĩ majibede, ne jʉ arãjiye jipocai apecʉ ʉ̃i coyʉiyede náre. Aru ina griegova jápiaiyʉrivʉbu põecʉ ʉ̃i coyʉiyede ijãravʉque majiéde, jʉ arãjivʉ ʉ̃i coyʉiyede.
1CO 1:23 Ʉbenita ñʉjacapũravʉ quéda cũináene coyʉivʉbu. “Cristo jabovai pẽvari jẽoimʉ mácʉ jocʉcʉjaravena yaidéjaquemavʉ, bojed̶acʉyʉ maje ãmeina teiyede, jarʉvacʉyʉ diede”, arĩ coyʉivʉbu ñʉja. Ʉbenita ina judíova jorojĩñama ne jápiaiyede iye ñʉje coyʉiyede, ñai jabotejʉrocʉre náre. Aru ina judíova ãmevʉ ne jápiaiyede diede, “¿Ʉbeni márica?” arĩ, bojecʉbepeda dápiad̶ama iye ñʉje coyʉiyede.
1CO 1:24 Ʉbenita majacapũravʉ coreóvaivʉbu Cristo Jʉ̃menijicʉi parʉéde cʉvacʉre aru Jʉ̃menijicʉi majiéde máre cʉvacʉre, ʉ̃i mead̶aquiyepe aivʉ põevare. Majarecabu Jʉ̃menijicʉi cuturĩ epeimara ʉ̃ jinava, judíova aru judíova ãmevʉ máre, Cristoi mead̶aimara.
1CO 1:25 Põeva aivʉ baru “Jʉ̃menijicʉ majibebi”, nárecabu majibevʉ. Jʉ̃menijicʉ majicʉtame caivʉ pʉeno, majibecʉpe páyʉvacari põeva ne jã́iyede. Põeva aivʉ baru “Jʉ̃menijicʉ parʉbebi”, nácapũravʉ ye majibema. Jʉ̃menijicʉ parʉcʉtame caivʉ pʉeno parʉbecʉpe páyʉvacari põeva ne jã́iyede.
1CO 1:26 Mʉja, jívʉ, ãrʉjara iyede. Jʉ̃menijicʉi cutuquiye jipocamia mʉjare, obebejĩna mʉjacavʉ majitequemavʉ ijãravʉque majiéde, obebejĩna parʉrivʉpe cõjequemavʉ apevʉ põevare, aru obebejĩna cʉvatequemavʉ mʉjebʉcʉva parʉrivʉ ne jabovava.
1CO 1:27 Que baru Jʉ̃menijicʉ beorĩ epeibi ʉ̃ jinava põeva majibevʉre ijãravʉque majiéde, cʉyoje tede d̶acʉyʉ ina põeva “¿Majidivʉ bárica ñʉja?” arĩduivʉre. Aru Jʉ̃menijicʉ beorĩ epeibi ʉ̃ jinava põeva parʉbevʉre ijãravʉque parʉéde, cʉyoje tede d̶acʉyʉ ina põeva “¿Parʉrivʉ bárica ñʉja?” arĩduivʉre.
1CO 1:28 Jʉ̃menijicʉ beorĩ epeibi ʉ̃ jinava jabova ãmevʉre, ijãravʉcavʉ ne ʉbemarare, aru parʉbevʉre caivʉ ne cãchinocavʉre. Majarecabu Cristoi mead̶aimara. Que teni Jʉ̃menijicʉ cũiné d̶acʉyʉme caivʉ ina “Parʉrivʉbu ñʉja”, aivʉre ʉbenina.
1CO 1:29 Que baru ñame “¿Meara márica?” aivʉ bʉojabema Jʉ̃menijicʉi jã́inore.
1CO 1:30 Jʉ̃menijicʉrecabe cʉre d̶ayʉ majare cũinávʉpe Jesucristoque. Aru Cristoque majide d̶aibi majare ʉ̃i bueiyede jãvene. Jesucristo boropatebevʉpe d̶aibi majare Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Coatede d̶aibi majare ãmenore jarʉvarĩ, maje d̶arãjiyepe ayʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Aru bojed̶aibi majare maje ãmeina teiyede jarʉvarĩ.
1CO 1:31 Que baru yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: “Ñai põecʉ ‘¿Meacʉ bárica?’ arĩ coyʉiyʉcʉ baru, ʉ̃i bajuma nópe arĩ coyʉbejacʉrĩ. Quénora ‘Meacʉ bajube maje jabocʉ cavarõ mearocacʉ’, arĩ coyʉjacʉrĩ ʉ̃”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
1CO 2:1 Mʉja, jívʉ, ji jã́cʉnʉiye báquede mʉje yebai, coyʉcʉyʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, coyʉbetecacʉ yʉ yópe ina ijãravʉcavʉ majidivʉ ne coyʉiyepe. Mʉjare coyʉcacʉ iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, jã́d̶ovameno mácarõre jipocamia ʉbenita jã́d̶ovainore caride, mʉje coreóvabejʉroede apecʉ ʉ̃i coyʉbedu diede mʉjare. Ʉbenita majidivʉ ne yávaicamuaque coyʉbetecacʉ yʉ. Aru maiyójae yávaicamuaque máre coyʉbetecacʉ yʉ.
1CO 2:2 Mʉje me coreóvarãjiyepe ayʉ iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, “Cũináene quénora coyʉquijivʉ ina Corintocavʉre”, arĩ dápiacacʉ yʉ, ji buequiye jipocamia mʉjare. Que baru, “Jesucristo, jabova ne pẽvaimʉ mácʉ jocʉcʉjaravena, yaidéjaquemavʉ majare boje, jarʉvacʉyʉ maje ãmeina teiyede”, arĩ coyʉcacʉ yʉ mʉjare. Yʉ ʉ̃́re quécʉra coreóvare d̶aiyʉtecacʉ mʉjare.
1CO 2:3 Jidʉcʉ ji yávaiyeque eacacʉ yʉ mʉje yebai. “Jʉ̃menijicʉi yávaiyede me coyʉrĩ bʉojabequijichʉvʉ yʉ”, ji arĩ dápiaiye boje, jidʉrĩ bidicacʉ yʉ.
1CO 2:4 Ji coyʉiye báquede mʉjare Jʉ̃menijicʉi yávaiyede yópe ina ijãravʉcavʉ majidivʉ ne coyʉiyepe coyʉbetecacʉ yʉ. Majidivʉ ne yávaicamuare aru maiyójae yávaicamuare máre coyʉbetecacʉ yʉ, mʉje jʉ abenajiyepe ayʉ ji coyʉiyede iye jápurae boje me. Quénora ji coyʉiye báqueque mʉjare jã́d̶ovacacʉ Espíritu Santoi parʉéde. Aru ʉ̃i parʉéque majide d̶áme mʉjare iye yávaiye méne.
1CO 2:5 Que baru mʉja jʉ aivʉbu Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne Cristorã, Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovaiye boje ʉ̃i parʉéde. Ʉbenita põeva ne majié boje, mʉja jʉ aivʉ ãmevʉ.
1CO 2:6 Yʉ máre coyʉivʉ majiéque. Ʉbenita ijãravʉcavʉ ne majiépe ãmevʉ. Aru ijãravʉcavʉ ne jabova ne majiépe ãmevʉ. Iye ne majié ijãravʉque cũiné nʉivʉ. Quénora iye majié ji coyʉiyeque coyʉivʉ yʉ ina Jesúre jʉ aipõeva parʉre nʉivʉre ne jʉ aiyeque ye jaʉbevʉva ne coreóvaiyede Jesúre.
1CO 2:7 Iye majié ji coyʉiyebu Jʉ̃menijicʉi majié. Javede ʉ̃i cʉed̶aquiye jipocamia ijãravʉre, majidejaquemavʉ mead̶acʉyʉ majare, maje cʉrãjiyepe ayʉ meara baju ʉ̃́que cainʉmʉa. Cristoi daquiye jipocamia ijãravʉi, Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovamenejaquemavʉ iye ʉ̃i majiéde, ʉ̃i d̶aquiyede. Ʉbenita diede jã́d̶ovaimi caride.
1CO 2:8 Ijãravʉcavʉ ne jabova caivʉ ye coreóvabedejaquemavʉ iye Jʉ̃menijicʉi majiéde. Ina jabova coreóvaivʉ baru, pẽvari jẽomejebu maje jabocʉ cavarõ mearocacʉre meacʉ bajure jocʉcʉjaravena.
1CO 2:9 Aru iye ʉ̃i mearo d̶acaquiyede ʉ̃i mead̶aiyede, yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: Jʉ̃menijicʉ mead̶aibi ʉ̃i mearo d̶acaquiyede ina põevare ʉ̃́re ʉrivʉre, yópe põeva ne jã́mene, aru ne jápiabede, ne dápiabede máre, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
1CO 2:10 Iye ʉ̃i mearo d̶acaquiyede ʉ̃i Espíritu Santoque coreóvare d̶aibi majare. Ñai Espíritu Santorecabe majicʉ caiyede. Pʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi ʉrarõ majiéde majibi ʉ̃.
1CO 2:11 Põecʉ cʉbebi coreóvayʉ apecʉ põecʉi dápiaiyede. Quécʉra ñai põecʉ coreóvaibi ʉ̃i baju dápiaiyede. Quédecabu Jʉ̃menijicʉ jie máre. Põecʉ cʉbebi coreóvayʉ Jʉ̃menijicʉi dápiaiyede. Ñai Espíritu Santo quécʉra coreóvaibi diede.
1CO 2:12 Ñai Espíritu Jʉ̃menijicʉi daroimʉ majare põeva ne majiéde coreóvare d̶abebi majare. Quénora Jʉ̃menijicʉi majiéde coreóvare d̶aibi majare, maje coreóvarãjiyepe ayʉ iye Jʉ̃menijicʉi mearore d̶acaiyede majare bojecʉbeda.
1CO 2:13 Que baru ji coyʉiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, coyʉbevʉ yʉ põeva ne bueiyede yʉre o ji baju dápiaiyede. Quénora coyʉivʉ yʉ ñai Espíritu Santoi bueiyede yʉre. Que teni bueivʉ yʉ ina cʉvarivʉre Espíritu Santore iye yávaiyede ñai Espíritu Santoi coreóvare d̶aiyede yʉre.
1CO 2:14 Ʉbenita ina Espíritu Santore cʉvabevʉ coreóvaivʉ bʉojabenama iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiyede bojecʉbeda ʉ̃i Espíritu Santoque. Ne jápiaiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede ʉ̃i majiéque coyʉiyede, “¿Ʉbeni márica?” arĩ dápiad̶ama na. Ne dápiaru, die bojecʉbevʉ. Ácʉ põecʉ Espíritu Santore cʉvabecʉ baru, Jʉ̃menijicʉ jiede ye coreóvabebi ʉ̃.
1CO 2:15 Ñai Espíritu Santore cʉvacʉ, caiye bueiyede ʉ̃i jápiaiyede, “Jʉ̃menijicʉi majiéque bueyʉbe” o “Põeva ne majiéque bueyʉbe”, nurié arĩ coyʉrĩ majibi ʉ̃. Ʉbenita ʉ̃i baju bueiyede nurié arĩ coyʉrĩ majibebi põecʉ Espíritu Santore cʉvabecʉ.
1CO 2:16 Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: “Põecʉ cʉbebi Jʉ̃menijicʉi dápiaiyede majicʉ. Aru põecʉ cʉbebi majicarĩ bʉojayʉ Jʉ̃menijicʉre”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. Ʉbenita maja Jesucristore jʉ aipõeva dápiaivʉbu yópe ʉ̃i dápiaiyepe.
1CO 3:1 Mʉja, jívʉ, ji cʉe báquede mʉjaque, coyʉyʉ bʉojabetecacʉ mʉjare yópe ji coyʉiyepe ina Jesúre jʉ aipõeva, parʉre nʉivʉre ne ũmei Espíritu Santoque. Quénora coyʉiye jaʉteavʉ̃ yʉre mʉjare, Jesúre jʉ aipõeva Espíritu Santore cʉvarivʉreca, yópe ji coyʉiyepe Jesúre jʉ abevʉ Espíritu Santore cʉvabevʉre. Jʉed̶ojĩnape paivʉ bateávʉ̃ mʉja. Jʉed̶ojĩna opeco matʉiyeda ũcuñaima aru ãiyede ãiye majibema. Quédeca mʉja jʉed̶ojĩnape paivʉ mʉje ũme, quénora Jʉ̃menijicʉi yávaiye maiyójabede Cristorã jápiarĩ eavʉ̃ mʉja, aru ʉ̃i yávaiye maiyójaede jápiarĩ eabeteavʉ̃ mʉja. Aru caride máre, bueiye maiyójaede jápiarĩ eajʉrorivʉvacari, jápiarĩ eabevʉtamu mʉja cãreja.
1CO 3:3 Nopedecabu mʉje dápiaiye boje aru mʉje d̶aiye boje máre yópe ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abeni Espíritu Santore cʉvabevʉ ne dápiaiyepe aru ne d̶aiyepe máre. Mʉja jarad̶avʉ̃ mʉje bajumia cãreja. Aru mʉja tebuted̶avʉ̃ mʉje baju cãreja. Mʉje nópe d̶aiye boje, jã́d̶ovad̶avʉ parʉre nʉmevʉ mʉje ũmei Espíritu Santoque. Quénora d̶are nʉñavʉ mʉja yópe ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉpe.
1CO 3:4 Cũinácʉ mʉjacacʉ “Pablo ʉ̃i bueimʉmu yʉ” arĩ, aru apecʉ “Apolos ʉ̃i bueimʉmu yʉ” arĩ, jã́d̶ovaivʉ ijãravʉcavʉre Jesúre jʉ abevʉpe paivʉbu mʉja.
1CO 3:5 ¿Ye parʉéde cʉvari ñai Apolos, aru ye parʉéde cʉvari yʉ, põeva ne yóvarãjiyepe aivʉ ñʉjare? Ñʉjacapũravʉbu Jʉ̃menijicʉre memecaivʉ quéda. Ñʉje memecaiye boje ʉ̃́re, mʉja jʉ aivʉbu maje jabocʉ Jesucristore. Ñʉja coapa d̶aivʉbu ñʉje memeiyede yópe Jʉ̃menijicʉi memeicõjeiye báquepe ñʉjare.
1CO 3:6 Yópe cũinácʉ jiore memeipõecʉ ʉ̃i oteiyepe, nopedeca mamarʉmʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne coyʉcacʉ yʉ mʉjare. Aru yópe apecʉ ʉ̃i mead̶aiyepe iye oteiyede, nopedeca ji yóboi mʉjare buequemavʉ Apolos. Ʉbenita yópe Jʉ̃menijicʉi bʉcʉre d̶aiyepe iye oteiyede, nopedeca ʉ̃́recabe põevare jʉ are d̶ayʉ ʉ̃i yávaiye méne.
1CO 3:7 Que baru ye baquinó ãmevʉ yʉ mamarʉmʉcacʉ, coyʉyʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne, yópe oteipõecʉpe. Aru ye baquinó ãmemi ñai Apolos, yóbocacʉ, ñai bueyʉ diede máre, yópe mead̶aipõecʉpe. Ñʉjacapũravʉ cũinátʉrʉtamu. Cũinácʉ ñʉjacacʉ apecʉ pʉenocacʉ ãmemi. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉrecabe caivʉ maja maje pʉenocacʉ, ʉ̃i jʉ are d̶aiye boje põevare ʉ̃i yávaiye méne, yópe ʉ̃i bʉcʉre d̶aiyepe oteiyede. Ʉbenita mamarʉmʉcacʉ, yʉ coyʉyʉ, aru yóbocacʉ, ñai bueyʉ, cũinátʉrʉ cʉrivʉvacari ñʉje memeiyeque, cũinátʉrʉ ãmevʉ ñʉje ĩ́ye bojeque. Quénora Jʉ̃menijicʉ bojed̶acʉyʉme ñʉjare coapa, yópe ñʉjare jaʉépe ñʉje memeiye báque boje.
1CO 3:9 Memecaipõevarecabu ñʉja. Jʉ̃menijicʉrecabe ñʉje memecaimʉ. Aru ñʉje baju yóvaivʉbu ñʉje memecaiyede ʉ̃́re. Mʉjacapũravʉ jiope paivʉbu. Aru yópe jiore memeipõecʉ ʉ̃i memeiyepe, nopedeca Jʉ̃menijicʉrecabe memeñʉ mʉjare, oatʉvacʉyʉ, meara d̶acʉyʉ. Apenore máre jẽvari coyʉquijivʉ yʉ. Mʉja cʉ̃ramipe paivʉ bárãjivʉbu. Aru Jʉ̃menijicʉrecabe ñai d̶ayʉ diñamine.
1CO 3:10 Yópe põecʉ cʉvaiyʉcʉ mead̶ami cʉ̃rami cʉ̃ravaque d̶aiñamine ʉ̃i d̶arĩ bʉicõjeiyepe diñamine cũinácʉ cʉ̃raque memeipõecʉ me majicʉre, nopedeca Jʉ̃menijicʉ yʉre majide d̶arĩburu yóboi ʉ̃i majiéque, coyʉrĩ bʉicõjeame ʉ̃i yávaiye méne mʉjare. Yópe apevʉ memeipõeva ne memene nʉiyepe diñamine, nopedeca apevʉ ji yóbocavʉ buede nʉñama mʉjare. Aru yópe ina memeipõeva ne me jã́iyepe aipe ne memeiyede, nopedeca me jã́jarari ina mʉjare bueipõeva coapa aipe ne bueiyede, jãve maquiyépe aivʉ.
1CO 3:11 Yópe memeipõecʉ ʉ̃i d̶arĩ bʉojabepe cʉ̃ravaque d̶aiñamine cʉ̃rava cʉvabecʉva, nopedeca apecʉ bueni bʉojabebi Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene, Jesucristorã coyʉbecʉva.
1CO 3:12 Yópe apevʉ memeipõeva ne memeiyepe bojecʉeque, yópe úruque, plataque, aru bojecʉrijĩboa cʉ̃rajiboaque máre, nopedeca apevʉ me nurié coyʉivʉbu Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Ʉbenita yópe apevʉ memeipõeva ne memeiyepe bojecʉbeque, yópe jocʉveaque, muiyocaque, aru cõriáque máre, nopedeca apevʉ nurime coyʉivʉbu Jʉ̃menijicʉi borore.
1CO 3:13 Jesucristoi daquijãravʉ, ʉ̃i ñájiovaquijãravʉ baquinói põevare, ne ãmeina teiye boje, me jã́d̶ovacʉyʉme ʉ̃ toaque aipe ãrojaene caivʉ põeva ne d̶aiye báquede ijãravʉi.
1CO 3:14 Põecʉi nurié buedu Cristorã, ʉ̃i d̶aiye ẽ́ni cũiméquiyebu no toaque. Aru Jʉ̃menijicʉ me bojed̶acʉyʉme ʉ̃́re, yópe memeicõjeipõecʉ ʉ̃i me bojed̶aiyepe ʉ̃́re memecayʉre, bojecʉeque memeñʉ mácʉre.
1CO 3:15 Ʉbenita põecʉi nurime buedu Cristorã, ʉ̃i d̶aiye ẽ́ni cũiquíyebu no toaque. Aru Jʉ̃menijicʉ bojed̶abecʉyʉme ʉ̃́re, yópe memeicõjeipõecʉ ʉ̃i bojed̶abepe ʉ̃́re memecayʉre, bojecʉbeque memeñʉ mácʉre. Ñai põecʉ ʉ̃i d̶aiye boje bíjaquiyebu ʉ̃́re jocarĩ. Ʉbenita ʉ̃́vacari bíjabecʉyʉme. Mead̶aimʉ macʉyʉ́me yópe põecʉ ʉ̃i cúyarĩ dupini nʉiyepe cʉ̃rami toaque uruiñamine jocarĩ.
1CO 3:16 Caivʉ maja Jesúre jʉ aipõeva Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramipebu, maje cʉvae boje ʉ̃i Espíritu Santore. Yópe põeva ne cʉepe cʉ̃rami jívʉi, ñai Espíritu Santo cʉbi maje ũmei. ¿Diede coreóvabenarʉ mʉja?
1CO 3:17 Yópe Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami mead̶ami bajupe, mʉjarecabu Jʉ̃menijicʉi põeva meara baju, memecarãjivʉ ʉ̃́re. Que baru ácʉ põecʉ, ʉ̃i bueiyede jãve ãmeque, bíjare d̶aiyʉrĩburu yóboi mʉjare, ʉ̃i dajocare d̶aiyʉrĩduiyede mʉjare mʉje jʉ aiyede Jesúre, Jʉ̃menijicʉvacari bíjarocʉyʉme ʉ̃́re.
1CO 3:18 Mʉje bajumia apecʉre jʉjovaicõjemejara. Cũinácʉ mʉjacacʉ “¿Majicʉ bárica yʉ ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉ jiede?” arĩ dápiayʉ baru, ʉbenina arĩ dápiarĩduibi ʉ̃. Ñai nópe arĩ dápiayʉ majibecʉpe tejacʉrĩ ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉ ne jã́iyede, ʉ̃́re Jʉ̃menijicʉi majide d̶aquiyepe ayʉ majié jãveque.
1CO 3:19 Ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉ ne majié bojecʉbevʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Ne coyʉiyede ne majiéque, “Ʉbenina coyʉivʉbu”, arĩ dápiaibi ʉ̃. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: “Ina ‘¿Majidivʉ bárica ñʉja?’ ʉbenina arĩ majiniduivʉre jarʉvaibi Jʉ̃menijicʉ, ne baju majiniduiye boje”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
1CO 3:20 Aru yópe máre arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ: “Maje jabocʉ majibi ina ‘¿Majidivʉ bárica ñʉja?’ arĩ majiniduivʉre ne dápiaiye ye bojecʉbede”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
1CO 3:21 Que baru arĩ dápiabejarã cũinácʉ põecʉ majicʉre apevʉ pʉeno. Que baru, “Pablo ʉ̃i bueimʉmu yʉ”, o “Apolos ʉ̃i bueimʉmu yʉ”, o “Pedro ʉ̃i bueimʉmu yʉ”, abejarã mʉja. Caivʉ mʉjare bueipõevare aru caiye apede Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiyede epedejaquemavʉ ʉ̃ majare boje. Ijãravʉre, maje cʉede, maje yainájiyede, caride, aru javenare máre epedejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ, majare boje.
1CO 3:23 Majamu Cristo jina, d̶arãjivʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe. Aru Cristobe Jʉ̃menijicʉ jicʉ, d̶acʉyʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe.
1CO 4:1 Jã́jara ñʉjare, Jesucristoi daroimarare coyʉcarãjivʉ ʉ̃i yávaiye méne, yópe ʉ̃́re memecaivʉre. Ñʉjare bueicõjeimi põevare Jʉ̃menijicʉ “Yópe d̶acʉyʉmu yʉ, mead̶acʉyʉ põevare ne ãmeina teiyede jarʉvarĩ”, ʉ̃i arĩ dápiaino jã́d̶ovameno mácarõre jipocamia ʉbenita jã́d̶ovainore caride.
1CO 4:2 Aru ñai põecʉ Jʉ̃menijicʉi bueicõjeimʉ mácʉre bueiye jaʉvʉ iye yávaiye méne Cristorã dajocabecʉva aru diede oatʉvabecʉva máre.
1CO 4:3 Yʉ́capũravʉre ye baju ãmevʉ mʉje coyʉiyede mearore o ãmenore ji bueiyena. Ye baju ãmevʉ yʉre apevʉ põeva máre ne coyʉiyede mearore o ãmenore ji bueiyena. Aru yʉ́vacari máre mearore o ãmenore ye coyʉbevʉ ji baju bueiyena.
1CO 4:4 “Boropatebevʉ yʉ”, arĩ dápiavʉ cainʉmʉa Jʉ̃menijicʉi jã́inoi. Ʉbenita ye baju ãmevʉ ji boropatebedu ji dápiainore. Maje jabocʉrecabe ñai coyʉcʉyʉ yʉre, “Boropateyʉbu mʉ ji jã́inoi”, o “Boropatebecʉbu mʉ ji jã́inoi”.
1CO 4:5 Que baru caivʉ põeva ye coyʉbejarãri apecʉre mearore o ãmenore ʉ̃i coyʉiyena, ãnijãravʉ maje jabocʉ Jesucristoi copaidaquijãravʉ baquinó jipocamia. Corejarã mʉja pʉ ʉ̃i copaidaiyeta. Ʉ̃́recabe coreóvare d̶acʉyʉ caiye maje majibede cãreja, põeva ne d̶aiyede yavenina. Aru ʉ̃́recabe coreóvare d̶acʉyʉ caivʉ põeva coapa ne dápiaiyede aipe ne d̶arãjiyede máre. Dinʉmʉ maquinóre caivʉ põeva coapa ne mearore d̶aru, mearore jícʉyʉme Jʉ̃menijicʉ náre coapa.
1CO 4:6 Mʉja, jívʉ, jẽvari coyʉquijivʉ yʉ caiye iyede Apolore aru yʉre máre, cad̶atecʉyʉ mʉjare, mʉje d̶aicõjenidubenajiyepe ayʉ põevare apede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede ʉ̃i arĩ toivaicõjeiye báquede jocarĩ aru mʉje abenajiyepe ayʉ cũinácʉ mʉjare bueipõecʉrã, “¿Majicʉ bárica ʉ̃ apevʉ pʉeno?” mʉje ãmeina jã́iyede apevʉre.
1CO 4:7 Jãve ʉ̃ majibecʉbe apevʉ pʉeno. Caiye mʉje majiéde mʉje cʉvaede majide d̶aibi Jʉ̃menijicʉ. ¿Aru ʉ̃i majide d̶aiye boje diede, aipe teni yávaivʉrʉ̃ mʉja yópe majidivʉpe mʉje baju majiéque? Que baru, “¿Majidivʉ bárica ñʉja apevʉ pʉeno?” arĩ dápiaiye jaʉbevʉ mʉjare.
1CO 4:8 “Caiye iye Jʉ̃menijicʉi majiéde jave majidivʉbu ñʉja”, arĩ dápiarĩduyavʉ̃ mʉja. Aru, “Caiye iye Jʉ̃menijicʉi jíjʉroede jave cʉvarivʉbu ñʉja”, arĩ dápiarĩduyavʉ̃ mʉja. Que baru caride “Iye majié Jʉ̃menijicʉ jie caiyede cʉvarivʉbu ñʉja”, ʉbenina arĩ dápiad̶avʉ̃ mʉja. “Me cʉrivʉbu ñʉja Jʉ̃menijicʉque”, ʉbenina arĩ dápiad̶avʉ̃ mʉja. “Ñʉja jabovatamu, apevʉ Jʉ̃menijicʉi põevare cõjeivʉ”, ʉbenina arĩ dápiad̶avʉ̃ mʉja. Que baru ñʉjare ãmeina jã́ri bojecʉbevʉpe jarʉvad̶avʉ̃ mʉja. Mʉje jãve cõjenu, meajebu ñʉjare. Ñʉja máre yóvajebu mʉjare mʉje jaboteiyede, cʉvarãjivʉ Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiyede mʉjaque.
1CO 4:9 Ʉbenita ji dápiainoi, Jʉ̃menijicʉ epeibi ñʉjare, Jesúi daroimarare coyʉcarãjivʉ ʉ̃i yávaiye méne, caivʉ apevʉ ne cãchinocavʉpe. Cʉrivʉbu ñʉja yópe jabovai bʉoimara ne boarĩ́ jarʉvarãjimarape. Caivʉ ijãravʉcavʉ, ángeleva aru põeva máre, jã́d̶ama ñʉje ñájiyede yópe ãmeina teivʉpe.
1CO 4:10 Ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉ, “Majibema na, ʉbenina coyʉivʉ”, ad̶ama ñʉje borore, Jesúi daroimarare coyʉcarãjivʉ ʉ̃i yávaiye méne. Ʉbenita mʉjacapũravʉ “Jesucristo caiyede coreóvare d̶aibi ñʉjare”, arĩ dápiad̶avʉ̃, ʉbenina dápiaivʉvacari. Ñʉjacapũravʉ bueni majibevʉ parʉéque. Ʉbenita mʉjacapũravʉ “Parʉéque bueivʉbu ñʉja”, arĩ dápiad̶avʉ̃, ʉbenina dápiaivʉvacari. Aru mʉjatamu põeva ne pued̶aimara. Ʉbenita ñʉjatamu ne ãmeina jã́imara.
1CO 4:11 Que baru javede aru caride máre, cainʉmʉa ñájivʉbu ñʉja. Ãvʉé ijivaivʉ ñʉjare. Cũiñóvaivʉ ñʉjare. Cuitótecajea jaʉvaivʉ ñʉjare. Ñʉje mauva pare ñájiovaivʉbu ñʉjare. Aru cʉvabevʉ ñʉje cʉ̃ramiva.
1CO 4:12 Memevaivʉbu ñʉje pʉrʉáque pʉ ʉetʉivʉta, bojed̶arãjivʉ ñʉje ãrajiyeva. Põeva ne ãmeina yávaiyede ñʉjare, “Majepacʉ mearo d̶acajacʉrĩ mʉjare”, ávaivʉbu náre. Põeva ne ñájine d̶aiyede ñʉjare, napivaivʉbu ñʉja.
1CO 4:13 Põeva ne borocʉrĩ ãmenore coyʉiyede ñʉjare, copʉ mearore coyʉvaivʉbu náre. Ne dápiaru, jarʉvaiyepe paivʉbu ñʉja. Ye bojecʉbevʉpe paivʉre jã́vaivʉbu ñʉjare.
1CO 4:14 Caiye iye ñʉje ñájiyede ji toivaicõjeiyede apecʉre mʉjare toivaicõjemevʉ cʉyoje tede d̶acʉyʉ mʉjare. Quénora toivaicõjeivʉ ʉ̃́re diede, majicacʉyʉ mʉja ji ʉmarare, jímarape paivʉre.
1CO 4:15 Mʉja cʉvarivʉvacari obedivʉ baju bueipõevare, cũinácʉ quécʉra, yʉre, cʉvarivʉbu mʉjepacʉpe, ji bʉ́re d̶aiye boje mʉje cʉede Jesucristoque cũinávʉpe, mamarʉmʉre ji coyʉiye boje mʉjare ʉ̃i yávaiye méne.
1CO 4:16 Que baru parʉrõreca jẽniaivʉ mʉjare: D̶ajarã yópe ji d̶aiyepe.
1CO 4:17 Que baru Timoteore jaroivʉ mʉje yebai. Ʉ̃́me jímacʉpe páyʉ, ji ʉmʉ, ʉ̃i cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe, dajocabecʉva ʉ̃i jʉ aiyede ʉ̃́re. Ãrʉre d̶acʉyʉme mʉjare aipe ji d̶aiyepe, ji jʉ aiye boje Jesucristore. Aru cainʉmʉa d̶aivʉ yʉ yópe ji d̶aicõjeiyepedeca ji bueiyede caivʉ Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre cainore.
1CO 4:18 Apevʉ mʉjacavʉ arĩ dápiarĩduyama nʉmecʉyʉreca yʉ mʉje yebai, ji jidʉé boje. Que baru, “¿Majidivʉ bárica ñʉja?” arĩ dápiad̶ama na, ne dápiarĩduiye boje yʉ coyʉbecʉnʉcʉyʉre náre, ne ãmeina yávaiye báque boje yʉre.
1CO 4:19 Ʉbenita maje jabocʉ ʉ̃i ʉru, jãve nʉcʉyʉmu mʉje yebai maumejiena. Ji eaiyede nore, jã́cʉyʉmu ne d̶aiyede, ina ʉbenina arĩ dápiarĩduivʉ ne baju majidivʉ. Jã́cʉyʉmu ne d̶aru majiéque, o quénora majidivʉpe tedu ne yávaiyeque.
1CO 4:20 Maja Jʉ̃menijicʉi jabod̶aimara teni bʉojabenamu maje yávaiye boje o apecʉi yávaiye boje máre. Quénora Jʉ̃menijicʉi jabod̶aimara teni bʉojad̶avʉ̃ maje d̶aiye boje yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe ʉ̃i parʉéque.
1CO 4:21 ¿Ji eaiyede mʉje yebai, aipe d̶aji? Mʉje d̶are nʉru yópe mʉje d̶aiyepe caride, mʉjare jararĩ ñájine d̶acʉdacʉyʉmu. Ʉbenita oatʉvaru mʉje d̶aiyede, d̶arãjivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe ʉ̃i parʉéque, mʉjare jã́cʉdacʉyʉmu ji ʉeque, meacʉ ʉ̃mʉpe.
1CO 5:1 Jápiaicacʉ yʉ, “Ãmeno baju d̶aibiya cũinácʉ Jesúre jʉ aipõecʉ Corintocacʉ”, põeva ne coyʉvarede yʉre. “Cʉbiya jípacʉi márepaco bajuque”, ávaivʉbuya. Pʉeno baju ãmenotamu no. Que baru ina Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉvacari pare ʉbema põeva ne d̶aiyede yópe ʉ̃i d̶aiyepe.
1CO 5:2 Cũinácʉ mʉjacacʉ nópe ãmeina d̶ayʉvacari, mʉjacapũravʉ “¿Meara márica ñʉja, me cʉrivʉ Jʉ̃menijicʉque?” ʉbenina arĩ dápiavaivʉbuya. Ʉbenita chĩoiye baju jaʉteavʉ̃ mʉjare, ʉ̃i ãmeina d̶aiye boje. Mʉja chĩoivʉ baru, ñai nópe pʉeno ãmeina d̶ayʉre jaetovajebu mʉja mʉje cójijinore jocarĩ.
1CO 5:3 Yʉ́capũravʉ cʉbevʉ mʉjaque caride. Ʉbenita dápiaivʉ yʉ ji ũmei yópe cʉ́jʉrocʉpe mʉjaque. Aru jave coreóvaivʉ yʉ ji ũmei aipe d̶aiye jaʉrõre mʉjare.
1CO 5:4 Mʉja Jesúre jʉ aipõeva mʉje cójijiyede, mʉje majié boje ji dápiainore, yʉ yópe cʉ́jʉrocʉpe cʉquijivʉ mʉjaque. Aru mʉje cójijiyede, maje jabocʉ Jesucristoi parʉé máre cʉquiyebu mʉjaque.
1CO 5:5 Dinʉmʉre mʉjare jícõjecʉyʉmu ñai ʉ̃mʉre abujuvai jabocʉ Satanáre. Que teni, ʉ̃́re coatede d̶arĩ apevʉ Jesúre jʉ aipõevare jarʉvarĩ, ʉ̃́re dajocarĩ, Satanás ʉ̃i d̶aquiyepe ayʉ ʉ̃́que yópe ʉ̃i ʉrõpe, coreóvarĩ bʉojacʉyʉme ʉ̃ ʉ̃i ãmeina teiyede. Que teni chĩori ʉ̃i ãmeina teiyede, dajocarĩ ʉ̃i d̶aiyede yópe ʉ̃i baju ãmeina d̶aiyʉepe, mead̶aimʉ macʉyʉ́me maje jabocʉ Jesucristoi copaidaquiyede.
1CO 5:6 “¿Meara márica ñʉja?” arĩ dápiaiye jaʉbevʉ mʉjare. Yópe põeva ne arĩ cõmajiyepe, “Quĩ́jie pã́ure bʉcʉre d̶aiyeque caino jĩvaibo bʉcʉóvaino mávʉ”. ¿Diede coreóvabenarʉ mʉja? Nopedeca cũinácʉ ʉ̃i ãmeina d̶aru, apevʉ máre ʉ̃́que cójijivʉ ãmeina d̶arãjarama ʉ̃́pe.
1CO 5:7 Que baru, “Apevʉ majacavʉ ʉ̃i ãmeina d̶aiyede jã́ri, ʉ̃pedeca d̶aiyʉrãjichʉma” arĩ, jaetovajarã ʉ̃́re mʉje cójijinore jocarĩ. Yópe judíovai Pascua torojʉve tenajiye jipocai, ne jarʉvaiyepe caiye iye pã́ure bʉcʉre d̶aiye javequede, nopedeca jarʉvajarã ʉ̃́re mʉjare jocarĩ. Yópe judíovai ãiyepe pã́ure bʉcʉre d̶aiye cʉbeque Pascua torojʉve teijãravʉare, ovejajĩcʉre boarĩ́buru yóboi, nopedeca cʉre nʉjara mʉja meara matʉiye, yópe mʉje cʉepe caride, ãmeina d̶ayʉ cʉbecʉva mʉje jẽneboi, Cristoi jave yaiye báque boje. Yópe ne ovejajĩcʉre boaiyepe ne ãmeina teiye boje, Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶abequiyepe aivʉ náre, ne ãmeina teiye boje, nopedeca Cristore boarĩ́ jarʉvarejaquemavʉ maje ovejajĩcʉpe páyʉre, maje ãmeina teiye boje, Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶abequiyepe aivʉ majare, maje ãmeina teiye boje.
1CO 5:8 Que baru maja Jesúre jʉ aipõevare caiye maje d̶aiye jaʉvʉ ye ãmeina d̶abeni, apevʉre máre d̶are d̶aiyʉbevʉva aru ye ãmeina dápiabeni apevʉre, náre ãmenore d̶aiyʉbevʉva máre. Quénora ãmeno cʉbevʉva aru mearore dápiarĩ, d̶arĩ cõmajini yópe maje dápiaiyepe d̶aiye jaʉvʉ majare.
1CO 5:9 Jipocare ji toivaicõjeiye báquede apecʉre paperayocare, mʉjare yóvaicõjemetecacʉ ina ãmeina d̶aivʉre apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque.
1CO 5:10 Ji nópe toivaicõjeiyede ʉ̃́re, coyʉbetecacʉ mʉje d̶aiyede ina Jesúre jʉ abevʉque. Obedivʉ põeva ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉ ãmeina d̶aivʉbu apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque. Aru ãujini, apevʉre jʉjovarĩ ĩ́vʉbu ne cʉvaede. Aru ñavacʉrivʉbu. Aru pẽpeimarare mearore jívʉbu máre. Mʉje náre yóvabenajiyepe aivʉ, etaiye jaʉjebu mʉjare ijãravʉre jocarĩ. Mʉje Jesúre jʉ abevʉque d̶abedu, ye cʉbequiyebu mʉje cʉ́jʉrorõre.
1CO 5:11 Quénora ji toivaicõjeiye báqueque apecʉre yópe aiyʉtecacʉ yʉ. Ácʉ põecʉ majacacʉ ʉ̃i aiye boje “Jesúre jʉ ayʉbu yʉ”, ʉbenita ʉ̃i ãmeina d̶arĩ cõmajidu, yóvabejarã ʉ̃́re. Ácʉ põecʉ ãmeina d̶ayʉ apecoque jímarepaco ãmecoque, aru ãujiñʉ jʉjovarĩ ĩñʉ apevʉ ne cʉvaede, aru pẽpeimarare mearore jíyʉ máre, Jesúre jʉ arĩduru, yóvabejarã ʉ̃́re. Ácʉ põecʉ borocʉrĩ ãmenore coyʉyʉ apevʉre, aru pacoteyʉ, aru ñavacʉcʉ máre, Jesúre jʉ arĩduru, yóvabejarã ʉ̃́re. Põecʉ ʉ̃́pe páyʉque ye ãmejara ãiyede.
1CO 5:12 Ina Jesúre jʉ abevʉ ne d̶aiyede jã́ri, corevarĩ coyʉbevʉ yʉ mearore o ãmenore. Jʉ̃menijicʉrecabe coyʉcʉyʉ náre ne d̶aiyede mearore o ãmenore. Ʉbenita mʉjacapũravʉre jã́ri, corevarĩ coyʉiye jaʉvʉ ina Jesúre jʉ aivʉ ne d̶aiyede mearore o ãmenore. Que baru jaetovajarã ñai ãmeina d̶ayʉre mʉje cójijinore jocarĩ.
1CO 6:1 Cũinácʉ mʉjacacʉ Jesúre jʉ aipõecʉ jarayʉ baru apecʉ Jesúre jʉ aipõecʉre, coyʉiye jaʉvʉ ʉ̃́re diede Jʉ̃menijicʉi põeva ne jivateinoi, ne mead̶arãjiyepe ayʉ diede. Jãve coyʉiye jaʉbevʉ ʉ̃́re ãmeina teivʉre jẽniari jã́ipõeva Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉre ne jivateinoi.
1CO 6:2 Jãve maja Jʉ̃menijicʉi põeva jẽniari jã́riburu yóboi caivʉ ijãravʉcavʉre aipe ne d̶aiyede, coyʉrãjaramu mearore o ãmenore Cristoi jabotequiyede. ¿Diede coreóvabenarʉ mʉja? Aru mʉjacapũravʉ coyʉrãjivʉ baru mearore o ãmenore caivʉ ijãravʉcavʉre mʉje jẽniari jã́riburu yóboi aipe ne d̶aiyede, jãve jẽniari jã́riburu yóboi coyʉrĩ bʉojaivʉbu mʉja mʉjevʉre ne majiéda jaraiyede ne bajumia, mead̶arãjivʉ diede.
1CO 6:3 Jãve maja Jʉ̃menijicʉi põeva ángelevareca máre jẽniari jã́riburu yóboi aipe ne d̶aiyede, coyʉrãjaramu mearore o ãmenore. ¿Diede máre coreóvabenarʉ mʉja? Que baru pʉeno baju jãve jẽniari jã́riburu yóboi coyʉrĩ bʉojaivʉbu mʉja ijãravʉque majiéda jaraiyede, mead̶arãjivʉ diede.
1CO 6:4 Que baru mʉje jaraiyede mʉje bajumia, coyʉrãnʉiye jaʉbevʉ mʉjare diede ãmeina teivʉre jẽniari jã́ipõeva Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉ ne jivateinoi. Nárecabu Jesúre jʉ aipõeva ne pued̶aimara quĩ́jino baju.
1CO 6:5 Toivaicõjeivʉ apecʉre diede, cʉyoje tede d̶acʉyʉ mʉjare. “¿Majidivʉ bárica ñʉja?” mʉja arĩduivʉreca, mʉjacacʉ cũinájicʉ majicʉ cʉbebi, mead̶acʉyʉ mʉjevʉ ne jaraiyede ne bajumia. Mʉjacacʉ majicʉ cũinácʉ cʉcʉ baru, ʉ̃́re coyʉiye jaʉjebu mʉjare mʉje jaraiyede mʉje bajumia, ʉ̃i mead̶aquiyepe aivʉ diede.
1CO 6:6 ¡Ʉbenita pʉeno baju ãmenotamu aru cʉyojarõtamu mʉje d̶aino! Mʉja, Jʉ̃menijicʉi põevavacari, jarad̶avʉ̃ mʉje bajumia, aru coyʉyavʉ̃ diede ãmeina teivʉre jẽniari jã́ipõeva Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉ ne jivateinoi.
1CO 6:7 Mʉje coyʉiyʉe boje mʉje bajumia jaraiyede apevʉ ne jivateinoi, coreóvaivʉ yʉ d̶abevʉre yópe Jesucristoi bueiye báquepe. Que baru vainí tʉivʉbu mʉja mʉje d̶aiyeque. Apevʉre ãmenore d̶aicõjeiye jaʉvʉ mʉjare coyʉbevʉva. Aru apevʉre mʉje cʉvaede ĩ́cõjeiye jaʉvʉ mʉjare jocarĩ máre coyʉbevʉva.
1CO 6:8 Ʉbenita mʉjacapũravʉ ãmenore d̶ad̶avʉ̃ aru ĩñavʉ apevʉ ne cʉvaede náre jocarĩ. Aru mʉjevʉ, Jesúre jʉ aipõevavacari, nárecabu mʉje ãmed̶aimara.
1CO 6:9 Jãve põeva cõmajivʉ ne ãmed̶aiyede Jʉ̃menijicʉi jaboteimara ãmenajarama. ¿Diede coreóvabenarʉ mʉja? Mʉje bajumia apecʉre jʉjovaicõjemejara. Ina põeva ãmeina d̶aivʉ apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque, aru ina pẽpeimarare mearore jívʉ, ina ãmeina d̶aivʉ apevʉque némarebʉcʉvare jarʉvarĩ, ina ʉ̃mʉva nomivape d̶aivʉ aru ina ʉ̃mʉva máre d̶aivʉ apevʉ ʉ̃mʉvaque yópe ne d̶ájʉroepe nomivaque, caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi jaboteimara ye ãmenajarama.
1CO 6:10 Aru ina ñavacʉrivʉ, ina ãujivʉ, ina pacoteivʉ, ina borocʉrĩ ãmenore coyʉivʉ apevʉre, aru ina jʉjovarĩ apevʉre ĩ́vʉ ne cʉvaede máre, caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi jaboteimara ye ãmenajarama.
1CO 6:11 Aru apevʉ mʉjacavʉ inape paivʉ batequémavʉ mʉje Jesúre jʉ arãjiye jipocare. Ʉbenita yópe põeva ne jarʉvaiyepe docʉcʉede ne joaiyede, nopedeca Jʉ̃menijicʉ jarʉvarejaquemavʉ maje ãmeina teiyede. Majare coavarĩ ʉ̃́re jʉ abevʉre jarʉvarĩ, mearape d̶arĩ, epedejaquemavʉ majare ʉ̃i põevava. Aru boropatebevʉpe d̶arejaquemavʉ majare ʉ̃i jã́inore. Caiye iyede d̶acarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ majare maje jabocʉ Jesucristo parʉcʉque aru ñai Espíritu Santoque máre.
1CO 6:12 Yópe ávaivʉbuya apevʉ Jesúre jʉ aipõeva. “D̶aicõjeiyede d̶aiye jaʉbevʉ majare. Que baru caiyede d̶aicõjeimʉmu yʉ”, ávaivʉbuya apevʉ. Jãvetamu. Ʉbenita apede maje d̶aru, meamejebu majare o apevʉre máre. Yʉ caiyede d̶aicõjeimʉvacari, yʉ́capũravʉ yebacacʉpe teiyʉbevʉ ji d̶aiyʉe boje apede.
1CO 6:13 Aru yópe máre ávaivʉbuya apevʉ: “Jʉ̃menijicʉ cʉed̶arejaquemavʉ ãiyede maje yapibʉ boje aru maje yapibʉre maje ãiye boje”, ávaivʉbuya. Jãvetamu. Aru Jʉ̃menijicʉ cũiné d̶acʉyʉme ãiyede aru yapibʉre máre. Ʉbenita cʉed̶abedejaquemavʉ maje bajure maje ãmeina tenajiyepe ayʉ apevʉque majemarebʉcʉva ãmevʉque. Quénora maje bajure cʉed̶arejaquemavʉ, maje memecarãjiyepe ayʉ maje jabocʉ Cristore. Aru cʉre d̶arejaquemavʉ maje jabocʉ Cristore majaque cũinávʉpe, maje baju jívʉi.
1CO 6:14 Yópe Jʉ̃menijicʉi nacovaiye báquepe maje jabocʉ Jesucristoi baju bácarõre yainore jarʉvarĩ ʉ̃i parʉéque, nopedeca majare máre maje bajure nacovacʉyʉme ʉ̃i parʉéque.
1CO 6:15 Jãve mʉje bajubu yópe Cristoi bajucarõpedeca. ¿Diede coreóvabenarʉ mʉja? Que baru yópe apeno Cristoi bajucarõre ĩni, coavaiyepe ʉ̃i bajure, ye d̶ayʉ bʉojabevʉ yʉ nomió ãmecoque, cũináco õi bajure bojed̶ad̶o ãmeina d̶acod̶o ʉ̃mʉvaque. ¡Aipinʉmʉ d̶abecʉbu yʉ nópe!
1CO 6:16 Jãve yópe teyʉbe ñai cʉcʉ nomió ãmecoque. Ne bajuá jẽori, cũinávʉpe teivʉbu na. ¿Diede coreóvabenarʉ mʉja? Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ: “Ina pʉcarã cũinávʉpe tenajarama na”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
1CO 6:17 Aru quédeca ñai jʉ ayʉ maje jabocʉ Jesucristore cũinávʉpe teibi ʉ̃́que ʉ̃i ũmei.
1CO 6:18 Cainʉmʉa ãmeina d̶abejarã apevʉque mʉjemarebʉcʉva ãmevʉque. Ape ãmeina teiye die pʉeno põecʉ ʉ̃i bajure ãmed̶abevʉ. Ʉbenita diede d̶ayʉ baru, ʉ̃i bajure ãmed̶aibi.
1CO 6:19 Jãve ñai Espíritu Santo cʉcʉbe maje baju jívʉi. Que baru maje bajubu yópe Espíritu Santoi cʉ̃ramipe. Jʉ̃menijicʉvacari darorejaquemavʉ ʉ̃́re, ʉ̃i cʉquiyepe ayʉ majaque. Que baru majavacari majare uparivʉ ãmevʉ aru d̶aicõjemevʉ maje bajure. Quénora ñai Espíritu Santorecabe majare upacʉ aru d̶aicõjeñʉ maje bajure. ¿Diede coreóvabenarʉ mʉja?
1CO 6:20 Jʉ̃menijicʉ ĩni bojed̶arejaquemavʉ majare. Que baru caiye mʉje d̶aiyede mʉje bajuque pued̶ajarã Jʉ̃menijicʉre. D̶aicõjeimara ãmevʉvacari, mʉje pued̶aiye boje Jʉ̃menijicʉre, me d̶ajarã mʉje d̶aiyede mʉje bajuque.
1CO 7:1 Caride coyʉquijivʉ iye jẽniari jã́iyede mʉje toivaiye báquede yʉre paperayocaque. Põecʉ ʉ̃i pʉrʉbʉobedu, meajebu.
1CO 7:2 Ʉbenita obedivʉ põeva ne ãmeina d̶aiyʉe boje apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque, caivʉ ʉ̃mʉva coapa cʉvajarãri némarepaco bajuva aru quédeca caivʉ nomiva coapa cʉvajarãri némarepacʉ bajuva máre.
1CO 7:3 Ñai nomicʉcʉ d̶ajacʉrĩ cainʉmʉa yópe ʉ̃́re jaʉépe, me cʉcʉyʉ jímarepacoque. Aru quédeca ico ʉ̃mʉcʉco d̶ajacorĩ cainʉmʉa yópe ṍre jaʉépe, me cʉcod̶o jímarepacʉque.
1CO 7:4 Ñai nomicʉcʉ jímarepacoi baju jinotamu, ʉ̃i corequiyepe aino nore. Que baru ico ʉ̃mʉcʉco cũinácova õi bajure cõjememico. Aru quédeca ico ʉ̃mʉcʉco jímarepacʉi baju jinotamu, õi corecojiyepe aino nore. Que baru ñai nomicʉcʉ cũinácʉva ʉ̃i bajure cõjememi.
1CO 7:5 Que baru mʉja, pʉrʉbʉoivʉ, nomicʉcʉ ʉ̃i d̶aiyʉru yópe pʉrʉbʉoivʉ ne d̶arĩ cõmajiyepe, “Ʉbevʉ yʉ”, abejacorĩ jímarepaco. Aru ʉ̃mʉcʉco máre õi d̶aiyʉru yópe pʉrʉbʉoivʉ ne d̶arĩ cõmajiyepe, “Ʉbevʉ yʉ”, abejacʉrĩ jímarepacʉ. Quédata ina pʉcarã cũinátʉrʉ ne ũme, “Maje d̶arĩ cõmajiyede dajocarãjarevʉ apejãravʉare, jẽniarajivʉ majepacʉ Jʉ̃menijicʉque”, arĩ coyʉivʉ baru, dajocarĩ bʉojaivʉbu diede. Aru dijãravʉa “apejãravʉa” ne aijãravʉa vainíburu yóboi, bedióva cojedeca d̶ajarãri yópe ne d̶arĩ cõmajiyepedeca, ñai abujuvai jabocʉ Satanás ʉ̃i ãmeina d̶are d̶abequiyepe aivʉ náre apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque, ne cõjeme boje ne baju d̶aiyʉrõre ʉ̃mʉ nomióque aru nomió ʉ̃mʉque máre.
1CO 7:6 Iye pʉrʉbʉoiyede ji coyʉiyede mʉjare, “Põeva pʉrʉbʉoiyʉrivʉ baru, pʉrʉbʉorĩ bʉojad̶ama na”, arĩ coyʉyʉbu yʉ. Ʉbenita põevare “Pʉrʉbʉojarã”, abevʉ yʉ.
1CO 7:7 Caivʉ ne pʉrʉbʉobedu, yópe ji pʉrʉbʉobepedeca, meajebu ji dápiaru. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ majide d̶aibi majare coapa bojecʉbeda ʉ̃i majiécarõre, maje cad̶atenajiyepe ayʉ apevʉre. Aru epeibi majare coapa maje d̶arãjiyede ijãravʉi. Que baru apevʉ majacavʉre epeibi ne pʉrʉbʉorãjiyepe ayʉ aru apevʉre epeibi ne pʉrʉbʉobenajiyepe ayʉ.
1CO 7:8 Caride coyʉquijivʉ ina pʉrʉbʉobevʉre aru ina nomiópevare. Meavʉ mʉjare mʉje cʉru yʉ́pe, pʉrʉbʉobevʉva.
1CO 7:9 Ʉbenita nácapũravʉ cõjeni bʉojabevʉ baru ne baju d̶aiyʉrõre ʉ̃mʉ nomióque aru nomió ʉ̃mʉque máre, pʉrʉbʉojarãri na. Métamu ne pʉrʉbʉoiye ne ñájiye pʉeno, ne nomicʉbe boje o ne ʉ̃mʉcʉbe boje.
1CO 7:10 Aru caride coyʉquijivʉ ina pʉrʉbʉoivʉre. Yópe d̶aicõjeivʉ mʉjare: Nomió ʉ̃mʉcʉco jarʉvabejacorĩ jímarepacʉre. Aru yʉ́vacari ãmevʉ nópe d̶aicõjeñʉ. Quénora maje jabocʉ Cristovacari nópe d̶aicõjenejaquemavʉ.
1CO 7:11 Ʉbenita ʉ̃i jarʉvaicõjemeneca, apeco jímarepacʉre jarʉvad̶o baru, pʉrʉbʉobejacorĩ õ apecʉque. Cũinácova cʉjacorĩ õ, o mead̶arĩburu yóboi copainʉjacorĩ jímarepacʉ yebai. Aru ʉ̃mʉ nomicʉcʉ máre quédeca jarʉvabejacʉrĩ jímarepacore.
1CO 7:12 Aru caride coyʉquijivʉ apevʉ mʉjacavʉre. Iyede maje jabocʉ Cristovacari coyʉbedejaquemavʉ; ʉbenita yʉre coyʉicõjeimi. Jesúre jʉ aipõecʉ nomicʉcʉ jímarepaco Jesúre jʉ abecore cʉvacʉ baru, aru ṍcapũravʉ ʉ̃́que õi cʉre nʉiyʉru, jãve ṍre jarʉvabejacʉrĩ ʉ̃.
1CO 7:13 Aru Jesúre jʉ aipõeco ʉ̃mʉcʉco jímarepacʉ Jesúre jʉ abecʉre cʉvaco baru, aru ʉ̃́capũravʉ ṍque ʉ̃i cʉre nʉiyʉru, jãve ʉ̃́re jarʉvabejacorĩ õ.
1CO 7:14 Mʉja Jesúre jʉ aipõeva cũinávʉpetamu Jesucristoque mʉje ũmei. Aru mʉjemarebʉcʉvaque máre cũinávʉpetamu mʉje bajui. Que baru Jʉ̃menijicʉ me jã́ñʉme nomicʉcʉ Jesúre jʉ abecʉre, ʉ̃i cʉe boje jímarepaco Jesúre jʉ aipõecoque. Aru Jʉ̃menijicʉ me jã́ñʉme ʉ̃mʉcʉco Jesúre jʉ abecore, õi cʉe boje jímarepacʉ Jesúre jʉ aipõecʉque. Die jãve ãmenu, Jʉ̃menijicʉ mʉjemarare me jã́mejebu. Ʉbenita náre máre me jã́ñʉme ʉ̃.
1CO 7:15 Jʉ̃menijicʉ cutuibi majare, maje cʉrãjiyepe ayʉ cãrijimenoque. Que baru ina Jesúre jʉ abevʉcapũravʉ mauteiyʉbevʉ baru némarebʉcʉva Jesúre jʉ aivʉque, ne jaraiye boje ne baju, jarʉvajarãri náre. Ʉbenita nomicʉcʉ Jesúre jʉ aipõecʉ cʉvacʉ jímarepaco Jesúre jʉ abecore o ʉ̃mʉcʉco Jesúre jʉ aipõeco cʉvaco jímarepacʉ Jesúre jʉ abecʉre, cʉjarãri náque, ne nópe ʉru.
1CO 7:16 Que baru ne mautedu cũinátʉrʉ, meaquiyebu, ñai jʉ abecʉ o ico jʉ abeco ne jʉ aru Jesúre, ne cʉe boje Jesúre jʉ aipõecoque o Jesúre jʉ aipõecʉque jãravʉa coapa. Mʉ, ʉ̃mʉcʉco, Jesúre jʉ are d̶acojichʉvʉ mimarepacʉre, Jʉ̃menijicʉi mead̶aquiyepe ad̶o ʉ̃́re. Ʉ̃i jʉ aquiyede o ʉ̃i jʉ abequiyede majibevʉ mʉ. Aru mʉ, nomicʉcʉ, Jesúre jʉ are d̶aquijichʉvʉ mimarepacore, Jʉ̃menijicʉi mead̶aquiyepe ayʉ ṍre. Õi jʉ acojiyede o õi jʉ abecojiyede majibevʉ mʉ.
1CO 7:17 Quénora cʉre nʉjarari caivʉ, d̶arĩ yópe Jʉ̃menijicʉi epeiye báquepe náre coapa, ne d̶arãjiyepe ayʉ, ʉ̃i cutuquiye jipocamia náre ʉ̃ jina márajivʉva. Nópe bueyʉbu yʉ caivʉ Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre.
1CO 7:18 Ñai põecʉ buraicõjeñʉ mácʉ baru ʉ̃i cajede, yópe judíova ne d̶aiyepe, Jʉ̃menijicʉi cutuquiye jipocamia ʉ̃́re, oatʉvabenidujacʉrĩ iye buraiye báquede. Aru ñai põecʉ buraicõjemecʉ bácʉ baru ʉ̃i cajede, yópe judíova ne d̶aiyepe, Jʉ̃menijicʉi cutuquiye jipocamia ʉ̃́re, buraicõjemenidujacʉrĩ ʉ̃i cajede.
1CO 7:19 Ye baju ãmevʉ buraicõjenu o buraicõjemenu maje cajede. Maje jʉ aiye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede, diedecabu majare jaʉé.
1CO 7:20 Caivʉ cʉre nʉjarari yópe ne cʉepedeca, Jʉ̃menijicʉi cutuquiye jipocamia.
1CO 7:21 Que baru mʉ apecʉ ʉ̃i yebacacʉ bácʉ baru Jʉ̃menijicʉi cutuquiye jipocamia mʉre, cãrijimejacʉ die mi yebacateiye boje. Ʉbenita mi jabocʉ ʉ̃i jod̶eiyʉru mʉre, etajacʉ ʉ̃́re jocarĩ.
1CO 7:22 Ñai põecʉ apecʉi yebacacʉ bácʉ Jʉ̃menijicʉi cutuquiye jipocamia ʉ̃́re, jod̶eimʉ mácʉpe páyʉbe Jʉ̃menijicʉi jã́inore, ʉ̃i cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe. Aru quédeca ñai põecʉ apecʉi yebacacʉ ãmecʉ bácʉ Jʉ̃menijicʉi cutuquiye jipocamia ʉ̃́re, Jesucristoi yebacacʉpe páyʉbe Jʉ̃menijicʉi jã́inore.
1CO 7:23 Jʉ̃menijicʉ ĩni bojed̶arejaquemavʉ majare. Que baru apevʉre yebacavʉpe tede d̶aicõjemejara mʉjare, mʉje d̶aiye boje yópe ne bueiye jãve ãmepe. Quénora d̶ajarã yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe.
1CO 7:24 Mʉja, jívʉ, caivʉ cʉre nʉjara Jʉ̃menijicʉi jã́inore yópe mʉje cʉepedeca, ʉ̃i cutuquiye jipocamia mʉjare.
1CO 7:25 Caride coyʉquijivʉ ina nomiva ʉ̃mʉcʉbevʉre cãreja. Maje jabocʉ Jesucristo coyʉbedejaquemavʉ aipe d̶aiye jaʉrõre náre. Ʉbenita yʉre cõmaje ãroje jã́ri, beorĩ epedejaquemavʉ ʉ̃i yávaiye méne coyʉicõjeimʉva. Que baru cainʉmʉa coyʉyʉbu yʉ ʉ̃i yávaiyede dajocabecʉva aru oatʉvabecʉva diede máre.
1CO 7:26 Ji dápiaru, meavʉ ina ʉ̃mʉcʉbevʉre cãreja ne cʉede pʉrʉbʉobevʉva, põeva ʉrarõ ne ñájiye boje ne cʉede ijãravʉi, aru Jesúre jʉ aipõeva pʉeno baju ne ñájiye boje.
1CO 7:27 Mʉ nomicʉcʉ baru, mimarepacore jarʉvabejacʉ. Aru mʉ nomicʉbecʉ baru, pʉrʉbʉobejacʉ.
1CO 7:28 Ʉbenita mʉjare ji pʉrʉbʉoicõjemeneca, mʉ pʉrʉbʉoyʉ baru, ãmed̶abejebu. Aru nomió máre pʉrʉbʉod̶o baru, ãmed̶abejebu. Ʉbenita ina pʉrʉbʉoivʉ ñájinajarama pare ijãravʉi ina pʉrʉbʉobevʉ ne ñájiye pʉeno. Aru yʉ́capũravʉ mʉjare vaibéde d̶aiyʉrĩdujebu iye ñájiyede.
1CO 7:29 Mʉja, jívʉ, ji nópe coyʉiyede yópe aiyʉvʉ yʉ. Obebeʉjʉa cʉrivʉbu maja ijãravʉi, memecarãjivʉ Jesúre. Que baru carimata ina nomicʉrivʉ memecajarãri Jesúre cainʉmʉa ne oainope, yópe nomicʉbevʉ ne d̶aiyepe.
1CO 7:30 Caiye ijãravʉque bíjare nʉivʉ. Aru ijãravʉ cũiquíyebu. Que baru ina oivʉ, yópe obevʉpe d̶ajarãri na. Ina torojʉve teivʉ, yópe torojʉve tebevʉpe d̶ajarãri na. Ina cʉvede ĩni bojed̶aivʉ, yópe cʉve cʉvabevʉpe d̶ajarãri na. Aru ina cʉve cʉvarivʉ ne ĩ́ye boje ijãravʉquede, yópe diede ĩmevʉpe d̶ajarãri na. Que baru obejarãri, torojʉve tebejarãri, ĩni bojed̶abejarãri, aru cʉvede ĩmejarari máre. Que d̶aivʉ baru cainʉmʉa, oabejebu memecaivʉ Jesúre. Quénora memecajarãri ʉ̃́re cainʉmʉa.
1CO 7:32 Diede coyʉyʉbu mʉjare, ji ʉe boje mʉje cãrijimenajiyepe ayʉ. Ñai nomicʉbecʉrecabe dápiayʉ maje jabocʉ Jesucristo jiede aru memecayʉ ʉ̃́re caiye ʉ̃i ũmeque aru caiye ʉ̃i parʉéque, ʉ̃i torojʉre d̶aiyʉe boje maje jabocʉ Jesucristore.
1CO 7:33 Ʉbenita ñai nomicʉcʉrecabe dápiayʉ pare ijãravʉquede aru memeñʉ ʉ̃i parʉéque, ʉ̃i torojʉre d̶aiyʉe boje jímarepacore.
1CO 7:34 Que baru yópe coavaimʉpe páyʉbe ʉ̃ ʉ̃i ũmei. Torojʉre d̶aiyʉrĩduibi jímarepacore aru maje jabocʉre máre. Aru quédeca ico ʉ̃mʉcʉbecorecabe dápiad̶o maje jabocʉ Jesucristo jiede aru memecad̶o ʉ̃́re cũinácʉra caiye õi ũmeque aru õi bajuque máre. Ʉbenita ico ʉ̃mʉcʉcorecabe dápiad̶o pare ijãravʉquede, õi torojʉre d̶aiyʉe boje jímarepacʉre.
1CO 7:35 Nópe coyʉyʉbu, ji cad̶ateiyʉe boje mʉjare. Yebacavʉpe d̶aiyʉbevʉ mʉjare, pʉrʉbʉoicõjeni o pʉrʉbʉoicõjemeni mʉjare. Quénora mʉjare memecare d̶aiyʉvʉ maje jabocʉ Jesucristore cainʉmʉa, caiye mʉje ũmeque aru caiye mʉje parʉéque máre, mʉje d̶arãjiyepe ayʉ mearore yópe ʉ̃i ʉrõpe cainʉmʉa.
1CO 7:36 Ʉ̃mʉ, nomió máre “Pʉrʉbʉorãjaramu ñʉja”, aivʉ bácavʉ baru, aru ñai ʉ̃mʉ “D̶abevʉ yʉ yópe yʉre jaʉépe ñʉje pʉrʉbʉobe boje”, arĩ dápiayʉ baru, ico nomió õi bʉcʉteiye báque boje javede aru ñai ʉ̃mʉ ʉ̃i pare cʉvaiyʉe boje ṍre, d̶ajacʉrĩ yópe ʉ̃i d̶aiyʉepe. Pʉrʉbʉojarãri na. Pʉrʉbʉoivʉ baru, ãmeina tebenama na.
1CO 7:37 Ʉbenita ñai ʉ̃mʉ, me majicʉ baru ʉ̃i ũmei aipe d̶aiyʉe jaʉrõre, aru apecʉi cõjeimʉ ãmecʉ baru, aru ʉ̃i me cõjeni bʉojayʉ baru ʉ̃i baju d̶aiyʉrõre nomióque, d̶ajacʉrĩ yópe ʉ̃i d̶aiyʉepe. Pʉrʉbʉobejarãri na. Quénora cʉjacorĩ ʉ̃i yʉrimacope.
1CO 7:38 Que baru ñai ʉ̃mʉ pʉrʉbʉoyʉ baru ʉ̃i yʉrimacomaque, mearore d̶aibi. Ʉbenita ñai ʉ̃mʉ pʉrʉbʉobecʉ baru ʉ̃i yʉrimacomaque pʉeno baju mearore d̶aibi.
1CO 7:39 Nomió ʉ̃mʉcʉco cʉjacorĩ jímarepacʉque ʉ̃i apʉéde cãreja. Ʉbenita ʉ̃i yainíburu yóboi, pʉrʉbʉoiyʉco baru apecʉque, pʉrʉbʉojacorĩ. Ʉbenita jímarepacʉ bacʉyʉ́ Jesúre jʉ aipõecʉ bajacʉ́rĩ.
1CO 7:40 Ji dápiaru, nomiópeco pʉrʉbʉobeco baru, torojʉcod̶ome nomiópeco pʉrʉbʉod̶o pʉeno. Aru yʉ coreóvaivʉ Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santo dápiaicõjeñʉre yʉre.
1CO 8:1 Caride coyʉquijivʉ iye jẽniari jã́iyede mʉje toivaiye báquede yʉre paperayocaque ãiyena põeva ne jíye báquede pẽpeimarare, mearu o meamenu mʉje ãiyede diede. “Coreóvaivʉbu ñʉja ãri bʉojaivʉre ãiyede ne jíye báquede pẽpeimarare, pẽpeimʉ parʉbe boje”, toivacʉbe cũinácʉ mʉjacacʉ. Jãvetamu. Caivʉ maja diede coreóvaivʉbu. Ʉbenita iye mʉje coyʉiyede mʉje coreóvaiyede pẽpeimarare aru põeva ne jíyede náre cãrijivʉ yʉ. Mʉja coreóvaivʉvacari diede, “¿Meacʉ bárica yʉ apevʉ pʉeno?” arĩ dápiabejarã mʉja. Aru ãmejara diede, dápiabevʉva apevʉ Jesúre jʉ aipõeva ne dápiaiyede. Ãivʉ baru náre dápiabevʉva, náre ʉbevʉ mʉja. Ʉbenita meavʉ mʉje ʉru apevʉre caiye mʉje coreóvaiye pʉeno. Põecʉ ʉcʉ apevʉre, náre cad̶ateibi, ne parʉre nʉrajiyepe ayʉ ne ũmei cainʉmʉa.
1CO 8:2 Que baru ñai põecʉ “Caiye iye pẽpeimara jiede coreóvaivʉ yʉ”, ʉbenina ãri dápiayʉ, jãve me coreóvabebi cãreja diede yópe coreóvaiye jaʉrõpe ʉ̃́re.
1CO 8:3 Ʉbenita põecʉi Jʉ̃menijicʉre ʉru, Jʉ̃menijicʉvacari coreóvaibi ʉ̃́re, aru me jã́imi ʉ̃́re. Ñai põecʉ apevʉre ʉcʉ máre, jãve ʉ̃́recabe me coreóvayʉ.
1CO 8:4 Aru iye mʉje jẽniari jã́iyede ãiyena ne jíye báquede pẽpeimarare yópe coyʉyʉbu yʉ. Caivʉ maja majidivʉbu iyede: Põeva Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉ, “Pẽpeimara jã́d̶ovad̶ama aipe ãrojarivʉre jʉ̃menijinare. Aru ne parʉéde cʉvarivʉbu”, ʉbenina ãri dápiad̶ama. Ʉbenita jʉ̃menijina ne jã́d̶ovaimara ãmevʉ pẽpeimara. Jʉ̃menijicʉ cũinácʉra cʉbi, ñai Jʉ̃menijicʉ.
1CO 8:5 “Obedivʉ jʉ̃menijina cʉma, apevʉ joborõcavʉ aru apevʉ máre cavarõcavʉ”, ʉbenina arĩ dápiad̶ama ina põeva Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉ. Que baru obedivʉre “mʉ, Jʉ̃menijicʉ”, ʉbenina arĩ coyʉyama. Aru obedivʉre máre “mʉ, ñʉje jabocʉ”, ʉbenina arĩ coyʉyama.
1CO 8:6 Ʉbenita majidivʉbu maja Jʉ̃menijicʉ cũinácʉ quécʉra cʉcʉre. Ʉ̃́recabe majepacʉ. Ʉ̃́vacari cʉed̶arejaquemavʉ caiyede. Aru majare cʉed̶arejaquemavʉ, maje d̶arãjiyepe ayʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe. Aru majidivʉbu maja maje jabocʉ cũinácʉ quécʉra cʉcʉre. Ʉ̃́recabe Jesucristo. Ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi caiyede cʉed̶are d̶aimʉ mácʉ. Aru ʉ̃́vacari cʉre d̶aibi majare.
1CO 8:7 Ʉbenita apevʉ Jesúre jʉ aipõeva majibema cãreja Jʉ̃menijicʉ cũinácʉ quécʉra cʉcʉre. Quénora apevʉ mʉjacavʉ cõmajivʉbu põeva ne coyʉiyede apevʉ jʉ̃menijina ne borore. Que baru ne ãiyede ãimajiarʉare põeva ne jíye báquede pẽpeimʉre, “Apecʉ jʉ̃menijicʉre mearore jívʉ yʉ, ji ãiye boje yore”, ʉbenina arĩ dápiad̶ama na. Aru, “Meamejʉvʉ ji d̶aiye. Ye majibevʉ yʉ”, ne arĩ dápiaiye boje, parʉbenama na ne ũmei. Que baru, “Boropateyʉbu yʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore”, arĩ dápiad̶ama na.
1CO 8:8 Jʉ̃menijicʉ majare me jã́ñʉ ãmemi maje ãiye boje o maje ãme boje. Maje apede ãmenu, Jʉ̃menijicʉ ãmeina jã́memi majare. Aru maje apede ãru, Jʉ̃menijicʉ me jã́memi majare.
1CO 8:9 Maja ãri bʉojaivʉreca iye ne jíye báquede pẽpeimarare ãmeina tebevʉva, me jã́jara mʉja. Ina majibevʉ cãreja arĩ dápiaivʉ baru mʉja mearore jíde nʉivʉre pẽpeimarare, aru “¿Mearica iye d̶aiye?” arĩ dápiaivʉ baru, ãmeina tejebu, ne jã́iye boje mʉja ãivʉre diede.
1CO 8:10 Nácacʉ jã́ñʉ maru mʉjare, majidivʉre ʉ̃i dápiaru, ãivʉre pẽpeimʉre mearore jíñami jívʉi, jãve ãiyʉcʉyʉme ʉ̃ máre iye ãiyede, ne jíye báquede pẽpeimʉre.
1CO 8:11 Mʉjacapũravʉ majidivʉbu ãmeina tebevʉre mʉje ãiye boje. Ʉbenita ʉ̃́capũravʉ arĩ dápiayʉbe ãmeina teyʉre ʉ̃i ãiye boje. Que baru mʉje majié boje, ãmed̶ad̶avʉ̃ mʉja ñai mʉjecʉre. Cristo yaidéjaquemavʉ ʉ̃́re boje, ʉ̃i bíjabequiyepe ayʉ. Ʉbenita mʉja bíjare nʉre d̶aivʉbu ʉ̃́re.
1CO 8:12 Que teni mʉjecʉre, Jesúre jʉ aipõecʉre, ãmeina tede d̶ad̶avʉ̃ mʉja. Ʉ̃́tame Jesucristo jicʉ. Que baru mʉje ãmed̶aiyede ʉ̃́re, Cristo bajure máre ãmed̶ad̶avʉ̃ mʉja.
1CO 8:13 Que baru jícʉ, apecʉ Jesúre jʉ aipõecʉ, ʉ̃i ãmeina tedu ji ãiye boje ãimajiarʉare, ye ãmecʉyʉmu yʉ ãimajiarʉare bedióva cojedeca, ãmeina tede d̶abecʉyʉ ʉ̃́re.
1CO 9:1 Jãve yʉ́vacari apecʉ põecʉi yebacacʉ ãmevʉ. Jãve yʉ́vacari Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉmu. Jãve yʉ́vacari jã́rejacacʉ maje jabocʉ Jesúre. Aru jãve yʉ́vacari d̶acacʉ méne Jesús ʉ̃i d̶aicõjeiyede yʉre, mʉje jʉ aiye boje ʉ̃i yávaiye méne aru mʉje cʉe boje ʉ̃́que cũinávʉpe. Que baru meajebu mʉje jídu yʉre jaʉéde, ji memecaiye boje mʉjare. Ʉbenita yʉ yéde jẽniamevʉ mʉjare cainʉmʉa.
1CO 9:2 Apevʉ “Pablo Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉ ãmemi” ʉbenina aivʉreca, mʉjacapũravʉ majidivʉbu yʉre Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉre, mʉje jʉ aiye boje Jesúre, ji coyʉiye báque boje mʉjare ʉ̃i yávaiye méne, ʉ̃i mead̶acaiyede põevare. Que baru mʉje cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe, jã́d̶ovari bʉojaivʉ yʉ jãve Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉre.
1CO 9:3 Nópe coyʉvaivʉ yʉ caivʉ ina ãmecoroivʉre yʉre.
1CO 9:4 Mʉja jápiaivʉ ji bueiyede Jesús ʉ̃i yávaiye méne, mʉje jídu yʉre ãiyede aru ũcuiyede máre yópe bojed̶aiyepe ji memeinore, cad̶atecʉyʉ mʉjare, meajebu. Jãve nópe d̶aiye jaʉvʉ mʉjare.
1CO 9:5 Aru ji cʉvaru Jesúre jʉ aipõeco jimarepaco bajʉrócore, yópe apevʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara, aru ñʉjacacʉ Pedro máre, aru maje jabocʉ Jesucristoi yóva ne cʉvaepe, meajebu. Aru jimarepaco bajʉrócore cʉvaru, yʉ́que õ majʉrócore nʉvaiye jaʉjebu yʉre aru jíye jaʉjebu mʉja jápiaivʉre ji bueiyede õ majʉrócore máre ãiyede aru ũcuiyede.
1CO 9:6 Mʉja jíyavʉ̃ apevʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne coyʉipõevare náre jaʉéde. Ʉbenita Bernabé yʉ́maque memeicarã ñʉje pʉrʉáque, bojed̶arãjivʉ ñʉjare jaʉéde. Jãve ñʉja máre, yópe apevʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarape, memeiye ñʉje pʉrʉáque jaʉbevʉ ñʉjare. Quénora mʉja jápiaivʉre ñʉje bueiyede jíye jaʉvʉ ñʉjare jaʉéde.
1CO 9:7 Churara cʉbebi ʉ̃i baju ãquiyede bojed̶ayʉ. Aru jiore oteipõecʉ cʉbebi ʉ̃i baju oteiyede bʉcʉrĩ bʉojarĩ jẽiyede ãmecʉ. Aru oteiãimarare coreipõecʉ máre cʉbebi ina ãimara opecore jívʉ ne opecore ĩmecʉ.
1CO 9:8 Iye ji coyʉiyede mʉjare, “Ʉ̃i baju arĩ dápiaiyede coyʉyʉbebu ʉ̃”, abejarã mʉja. Põecʉreca ʉ̃i arĩ dápiaiyede coyʉbevʉ yʉ. Quénora yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre coyʉyʉbu yʉ.
1CO 9:9 Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i d̶aicõjeiyede ʉ̃i põevare: “Ñai oteiãimacʉ ʉracʉ memecayʉre mʉjare, bʉobejarã ʉ̃́re ʉ̃i jijecamure, ʉ̃i ãmequiyepe aivʉ ʉ̃i cʉ̃ocaiyedeca mʉjare mʉje oteiyabeare ʉ̃i cʉraiyede diede”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i nópe toivaicõjeiye báquede, oteiãimarare quévʉra cõmaje ãroje jã́menejaquemavʉ.
1CO 9:10 Quénora toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i d̶aicõjeiyede Jʉ̃menijicʉre memecaipõevare boje. Majarecabu ʉ̃i nópe arĩ dápiaimara. Jẽvari coyʉyʉbu yʉ. Ñai jiore memeñʉ, mead̶acacʉyʉ jobore ne otequiye jipocamia, coreyʉbe, cʉvacʉyʉ ʉ̃i memeiye bojede, jẽijãravʉ baquinó eaiyede. Aru ñai oteiyede ĩñʉ coreyʉbe, cʉvacʉyʉ ʉ̃i memeiye bojede máre, jẽijãravʉ baquinó eaiyede.
1CO 9:11 Que baru yópe oteipõecʉi oteiyepe, ñʉje coyʉiyede mʉje yebai Jesús ʉ̃i yávaiye méne, ʉ̃i mead̶acaiyede põevare, cad̶atenajivʉ mʉjare mʉje ũmei, jãve mʉjare jíye jaʉvʉ ñʉjare jaʉéde, mʉje cad̶atenajiyepe aivʉ ñʉjare yópe mʉje bojed̶aiyepe ñʉje memeiyede.
1CO 9:12 Apevʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne coyʉcaipõeva eaivʉ bácavʉ mʉje yebai mʉjare jícõjenu náre jaʉéde, ne coyʉiye báque boje, jãve pʉeno baju mʉjare jícõjeiye jaʉvʉ ñʉjare jaʉéde, ñʉje coyʉrĩ bʉiye báque boje mʉjare diede mamarʉmʉre. Ʉbenita ñʉja ye mʉjare jícõjemevʉ ñʉjare jaʉéde, ñʉje coyʉiye boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne mʉje yebai. Quénora ñʉjacapũravʉ napiñavʉ caiyede, mʉje me jápiarãjiyepe aivʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne aru, “Ina ĩ́yʉrivʉbu náre jaʉéde ñʉjare jocarĩ, ne bueiye boje ñʉjare”, ʉbenina mʉje ãmecorobenajiyepe aivʉ ñʉjare.
1CO 9:13 Ñʉjacavʉ judíova Jʉ̃menijicʉre memecaivʉ ʉ̃i cʉ̃rami jívʉi jacopʉyama ne ãrajiyeva, ne memecaiye boje diñamine. Ina ãimarare boaipõeva jínajivʉ na mácavʉre Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i cʉ̃rami diva ʉ̃́re jícaiyede juaivai jacopʉyama ina boaimara mácavʉi jiarʉaquede ne ãrajiyeva, ne memeiye boje. ¿Diede coreóvabenarʉ mʉja?
1CO 9:14 Quédeca maje jabocʉ Jesucristo ʉ̃i yávaiye méne coyʉcaipõevare jacopʉicõjeñʉme náre jaʉéde, ne coyʉiye boje ʉ̃i yávaiye méne. Que baru ina jápiaivʉre ne bueiyede jícõjeñʉme náre jaʉéde.
1CO 9:15 Ʉbenita yʉ́capũravʉ ye mʉjare jícõjemevʉ yʉre jaʉéde. Aru ye toivaicõjemevʉ apecʉre mʉjare caride, mʉje jínajiyepe ayʉ yʉre jaʉéde. Quénora yaijʉrocʉbu yʉ jacopʉbecʉva apejĩene. Mʉjare jícõjeñʉ maru, “¿Meacʉ bárica yʉ?” ye arĩ bʉojabejebu yʉ.
1CO 9:16 Yʉ ye coyʉbevʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne ji coyʉiyʉe boje diede. Quénora Jesucristo coyʉicõjeimi yʉre. Que baru ji coyʉiyede Jesús ʉ̃i yávaiye méne ʉ̃i mead̶acaiyede põevare, “¿Meacʉ bárica yʉ?” ye arĩ bʉojabevʉ yʉ. ¡Ãmeno vaiquíyebu yʉre ji coyʉbedu Jesús ʉ̃i yávaiye méne! Que baru diede coyʉiye jaʉvʉ yʉre.
1CO 9:17 Diede coyʉyʉ baru ji coyʉiyʉe boje, torojʉjebu yʉ. Aru ji torojʉe bájebu yópe ji bojede ĩ́yepe. Ʉbenita diede coyʉbevʉ, ji coyʉiyʉe boje. Quénora diede coyʉiye jaʉvʉ yʉre Jʉ̃menijicʉi coyʉicõjeiye báque boje yʉre diede.
1CO 9:18 Ji bajumica ji coyʉiyede Jesús ʉ̃i yávaiye méne bojecʉbeda, torojʉre d̶aivʉ yʉre. Yʉre jaʉéde jícõjeni bʉojayʉvacari yʉre jápiaivʉre, náre ye jícõjemevʉ yʉre apejĩene.
1CO 9:19 Yʉ́capũravʉ apecʉ ʉ̃i yebacacʉ ãmecʉvacari, yebacacʉpe teyʉbu ji baju, põeva obedivʉ baju ne jápiarãjiyepe ayʉ ji coyʉiyede Jesús ʉ̃i yávaiye méne, ne jʉ arãjiyepe ayʉ ʉ̃́re, ʉ̃i mead̶acaquiyepe ayʉ náre ne ãmeina teiyede jarʉvarĩ, ne cʉrãjiyepe ayʉ me ʉ̃́que cainʉmʉa.
1CO 9:20 Ji cʉede judíovaque, judíope teyʉbu yʉ, ne me jápiaiyʉrãjiyepe ayʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne, ʉ̃i mead̶acaiyede põevare. Que teni ina d̶aivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre, ne jʉ arãjiyepe ayʉ Jesucristore, yʉ máre d̶ayʉbu yópe iye d̶aicõjeiyepe ji cʉede náque, diede d̶aiye jaʉbedeca yʉre.
1CO 9:21 Ʉbenita ji cʉede judíova ãmevʉque, nácacʉpe teyʉbu yʉ, ne me jápiaiyʉrãjiyepe ayʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne, ʉ̃i mead̶acaiyede põevare. Que teni ina d̶abevʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre, ne jʉ arãjiyepe ayʉ Jesucristore, yʉ máre d̶abevʉ yópe iye d̶aicõjeiyepe ji cʉede náque, d̶ayʉvacari Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede Cristoi cõjeimʉ mae boje.
1CO 9:22 Aru quédecabu ina parʉbevʉre ne ũmei, ne majibe boje cãreja ne d̶aiye méne o ãmene Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Ji cʉede náque, nácacʉpe teni, ne majibedu apejĩe méne o ãmene, diede d̶abevʉ yʉ, ne me jápiarãjiyepe ayʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne ʉ̃i parʉre d̶aiyede põevare ne ũmei. Que teni caino ji nʉinoi, buecʉyʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne, cainʉmʉa d̶ayʉbu yʉ nócavʉ ne d̶aiyepe, ãmenore d̶abecʉva, Jesúi mead̶aquiyepe ayʉ apevʉ nácavʉre.
1CO 9:23 Caiye iyede d̶ayʉbu yʉ, põeva ne me jápiarĩ jʉ arãjiyepe ayʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne, na máre yʉ́que Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaimara marajiyépe ayʉ.
1CO 9:24 Jẽvari coyʉyʉbu mʉjare. Obedivʉ yajuipõeva cúyaivʉreca, no yajuino upacʉ bojede jícʉyʉme cũinácʉ ina cúyaivʉcacʉre quécʉra. ¿Diede coreóvabenarʉ mʉja? Yópe caivʉ ina yajuipõeva coapa ne me cúyaiyepe, ne ĩ́yʉe boje no bojede, nopedeca caivʉ mʉja máre mearore d̶ajarã mʉje cʉede ijãravʉi, maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉi jíquiyepe aivʉ boje méne caivʉ mʉjare coapa.
1CO 9:25 Ina yajuipõeva ne cúyarãjiye jipocai, me cored̶ama ne d̶aiyede, ne ĩ́yʉe boje no yajuino bojede, jipobʉ ad̶aitarabʉ laurel ãmicʉriyocaque d̶aitarabʉre, maume pojequitarabʉre. Que baru ina ĩ́vʉ ditarabʉre torojʉrãjarama ditarabʉque quĩ́jino baju, pʉ ditarabʉ pojeiyeta. Ʉbenita majacapũravʉ me jã́ri coreivʉbu maje d̶aiyede, Jʉ̃menijicʉi jíquiyepe aivʉ majare ʉ̃i boje méne pojebequiyede cainʉmʉa. Que baru torojʉrãjaramu maja Jʉ̃menijicʉi boje méque cainʉmʉa.
1CO 9:26 Que baru yʉ́bu nápe páyʉ, ina nurié cúyaivʉ pʉ cúyaima tʉrʉvaita. Yʉ́capũravʉ nurié d̶ayʉbu yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe dajocabecʉva cainʉmʉa. Yʉ́bu nápe páyʉ, ina totarĩ pẽvari yajuivʉ, nurié totarĩ pẽvari vainájivʉ ne mauvare. Yʉ́capũravʉ nurié d̶ayʉbu, vaicʉ́yʉ ji mauvare, ji memeiye ijãravʉi bojecʉbe ãmequiyepe ayʉ.
1CO 9:27 Jẽvari coyʉyʉbu mʉjare. Yópe jara popeiyepe ji bajure, ʉbenita ji ũmene, d̶ayʉbu yʉ, me corecʉyʉ ji d̶aiyede, Jʉ̃menijicʉi jíquiyepe ayʉ yʉre máre ʉ̃i boje méne. Meamejebu yʉre, Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i jíbedu yʉre ʉ̃i boje méne, ji ãmed̶aru apecʉ Jesúre jʉ aipõecʉ majibecʉre cãreja méne aru ãmene máre. Meamejebu yʉre, Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i jíbedu yʉre ʉ̃i boje méne, ʉ̃i jíniburu yóboi diede apevʉre, ʉ̃i mead̶acaimarare, ji bueiye báque boje náre Jesús ʉ̃i yávaiye méne.
1CO 10:1 Mʉja, jívʉ, ʉvʉ yʉ mʉje majinajiyede jãve aipe vaiye báquede ina Israecavʉ bácavʉre, majeñecuvape paivʉ bácavʉre, ne jʉ aiye boje Jʉ̃menijicʉre. Ina caivʉrecabu vaiváivʉ bácavʉ põecʉbenoi no ocopenibo cãchinoi. Aru ina caivʉrecabu jataivʉ bácavʉ no jia ʉrad̶a Jũariya ãmicʉriyare.
1CO 10:2 Ina caivʉrecabu jã́d̶ovaivʉ bácavʉ Moisés bácʉque ne vaiváiye boje ʉ̃ mácʉque no ocopenibo yóbore aru no jia cʉrõ mácarõre.
1CO 10:3 Ina caivʉrecabu ãivʉ bácavʉ iye ãiyede Jʉ̃menijicʉi daroiye báquede na mácavʉre cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõre jocarĩ.
1CO 10:4 Aru ina caivʉrecabu ũcuivʉ bácavʉ no ocore Jʉ̃menijicʉi daroino mácarõre na mácavʉre no cʉ̃rabo ʉrabore jocarĩ. Ʉbenita ãnibo cʉ̃rabo ina põeva mácavʉre ne apʉre d̶aibo bácarõ ãmenejaquemavʉ. Quénora Cristorecabe apʉre d̶ayʉ bácʉ na mácavʉre aru caino ne nʉinoi jã́ri coreyʉ bácʉ na mácavʉre.
1CO 10:5 Ʉbenita nópe Jʉ̃menijicʉ cad̶ateyʉ bácʉreca na mácavʉ caivʉre, obedivʉ nácavʉ bácavʉ Jʉ̃menijicʉre torojʉre d̶abedejaquemavʉ, ne ãmeina teiye boje. Que baru Jʉ̃menijicʉ yaidé d̶arejaquemavʉ na mácavʉre no põecʉbenoi.
1CO 10:6 Caiye iye vaiye báqueque na mácavʉre coreóvaivʉbu maja aipe vaiquíyede majare, ãmeina teiyʉrivʉ baru yópe ne ãmeina teiyʉe báquepe.
1CO 10:7 Que baru pẽpeimarare mearore jíbejarã mʉja, yópe apevʉ na mácavʉ ne d̶aiye báquepe. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede ne mearore jíyena cũinácʉ ne pẽpeimaracacʉre: “Ina põeva dobarĩ ãivʉ barejaquémavʉ aru ũcuivʉ barejaquémavʉ. Aru no yóboi nacajari upaivʉ barejaquémavʉ”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
1CO 10:8 Ãmeina d̶aiye jaʉbevʉ majare apevʉque majemarebʉcʉva ãmevʉque, yópe apevʉ na mácavʉ ne ãmeina d̶aiye báquepe apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque. Ne nópe d̶aiye báque boje, cũinájãravʉ baji veintitrés mil paivʉ baju yaidéjaquemavʉ.
1CO 10:9 Maje jabocʉ Cristo ʉ̃i ʉrarõ napiye boje maje ãmeina teiyede, “Maja ãmeina teivʉvacari, ñájimenajaramu maja, maje ãmeina teiye boje”, ʉbenina arĩ dápiaiye jaʉbevʉ majare, yópe apevʉ na mácavʉ ne nópe arĩ dápiaiye báquepe. Ne nópe arĩ dápiaiye báque boje, ãd̶ava, Jʉ̃menijicʉi daroimara mácavʉ, ne cũriburu yóboi na mácavʉre, yaidéjaquemavʉ na mácavʉ.
1CO 10:10 Jʉ̃menijicʉre ãmeina yávabejarã mʉja, yópe apevʉ na mácavʉ ne ãmeina yávaiye báquepe Jʉ̃menijicʉre, ne ãmecoroiye báquede ne jabovare, ʉ̃i epeimara mácavʉre. Ne nópe d̶aiye báque boje, cũinácʉ ángelede darorejaquemavʉ, ʉ̃i boarĩ́ jarʉvaquiyepe ayʉ na mácavʉre.
1CO 10:11 Caiye iye vaiye báqueque na mácavʉre coreóvaivʉbu maja aipe vaiquíyede majare, maja d̶aivʉ baru yópe ne d̶aiye báquepe. Aru Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ diede, maje buenajiyepe ayʉ. Maja cʉrivʉbu ijãravʉi bʉojaijãravʉare. Iye “Que vaiquíyebu”, aiye báque vaivʉ caride.
1CO 10:12 Que baru ácʉ põecʉ “Ãmeina tebevʉ yʉ. Aru ãmeina tebecʉyʉmu máre”, arĩ dápiayʉ me d̶ajacʉrĩ, vainí tʉbecʉyʉ.
1CO 10:13 Apenʉmʉa mʉja “Yópe d̶aiyʉvʉ yʉ”, arĩ dápiad̶avʉ̃. Ʉbenita nópe d̶aivʉ baru, ãmeina tejebu mʉja. Nópe vaiyavʉ̃ caivʉ põevare. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ, ñai d̶ayʉ cainʉmʉa yópe ʉ̃i aiye báquepedeca, ye dajocabebi mʉjare, mʉje vainí tʉrãjiyepe ayʉ mʉje ãmeina d̶aiyʉe boje. Quénora parʉre d̶acʉyʉme mʉjare mʉje ũmei, mʉje ãmeina d̶abenajiyepe ayʉ. Parʉre d̶acʉyʉme mʉjare mʉje ũmei, mʉje napinajiyepe ayʉ caiye iye mʉje ãmeina d̶aiyʉede, d̶abevʉva diede. Que teni mʉja vainí tʉ́jʉrorivʉ bácavʉre vaidé d̶acʉyʉme ʉ̃ mʉje ãmeina d̶aiyʉede jocarĩ.
1CO 10:14 Que baru mʉja, jívʉ, ji ʉmara, pẽpeimarare mearore jíbejarã mʉja.
1CO 10:15 Coyʉyʉbu mʉjare yópe majidivʉpe. Nuriéna ji coyʉru, mʉjacapũravʉ coreóvaiye majidivʉbu.
1CO 10:16 Maje ãri ũcuiyede, ãrʉrajivʉ maje jabocʉ Jesucristo ʉ̃i yaiye báquede majare boje, torojʉede jívaivʉbu Jʉ̃menijicʉre no ũcuidoque boje. Que baru ʉ̃ mearo d̶acaibi majare maje ũcuiyede iye ũcuidoquede. Maje ũcuiyede diede, “Majarecabu Jesucristoi mead̶acaimara, ʉ̃i jive meiye boje ʉ̃i yaiye báquede”, arĩ jã́d̶ovaivʉbu. Aru iye pã́ure cotʉvavaivʉbu maja. Maje ãiyede diede, “Majarecabu Jesucristoi mead̶acaimara, ʉ̃i jíye boje ʉ̃i bajure ʉ̃i yaiye báquede”, arĩ jã́d̶ovaivʉbu.
1CO 10:17 Maja yóvaivʉ Jesucristore obedivʉ cʉrivʉvacari, cũinábo pã́uboquede ãd̶avʉ maja. Que baru cũináyajubo põeyajubope teni, Jesucristoque cũinávʉpe cʉvʉ maja.
1CO 10:18 Dápiajarã ina Israecavʉ ne ãimara boaiyede, ne juarĩ jícarãjiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉre, ne ãmeina teiye boje. Cójijivʉ bácavʉ ne ãiyede ina boaimara mácavʉi jiarʉaquede, “Cũináyajubo põeyajubobu maja. Jʉ̃menijicʉi yóvaimaratamu maja”, arĩ jã́d̶ovaivʉbu.
1CO 10:19 Ji nópe coyʉiye boje, “Ãimajiarʉare ne jíye báquede pẽpeimarare meajiarʉabebu apejiarʉa pʉeno”, ʉbenina arĩ ye dápiabejarã mʉja. Aru, “Pẽpeimara parʉrivʉbebu”, ʉbenina arĩ ye dápiabejarã mʉja.
1CO 10:20 Quénora yópe aiyʉvʉ yʉ ji coyʉiyeque: Põeva Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉ ne ãimara boaiyede ne juarĩ jícarãjivʉ pẽpeimarare, “Jʉ̃menijinare diede jícaivʉbu maja”, ʉbenina arĩ dápiad̶ama. Jʉ̃menijina ãmema ne jícaimara. Jʉ̃menijicʉ cũinácʉ quécʉra cʉbi. Quénora abujuvatamu ne jícaimara. Aru ʉbevʉ yʉ mʉje yóvaiyede abujuvaque.
1CO 10:21 Mʉja ye bʉojabevʉ cũinátʉrʉ ũcuivʉ maje jabocʉ Jesucristo ʉ̃i ũcuidoquede aru abujuva ne ũcuidoaquede máre. Mʉja ye bʉojabevʉ cũinátʉrʉ ãivʉ maje jabocʉ Jesucristo ʉ̃i tʉoivaquede aru abujuva ne tʉoivaquede máre.
1CO 10:22 Maja ãri ũcuivʉ baru Jesucristo jiede maje cójijiñami jívʉi aru abujuva jiede pẽpeimara ne cʉ̃rami jívʉi máre cũinátʉrʉ, jorojĩne d̶arãjaramu maja maje jabocʉ Jesucristore. ¿Parʉrivʉ bárica maja ʉ̃i pʉeno, napinajivʉ ʉ̃i ñájine d̶aquiyede majare ʉ̃i jorojĩye boje? Bítamu. Jãve ʉ̃́tame parʉcʉ maje pʉeno.
1CO 10:23 Yópe ávaivʉbuya apevʉ Jesúre jʉ aipõeva. “D̶aicõjeiyede d̶aiye jaʉbevʉ majare. Que baru caiyede d̶aicõjeimʉmu yʉ”, ávaivʉbuya apevʉ. Jãvetamu. Ʉbenita apede maje d̶aru, meamejebu majare o apevʉre máre. Aru apede maja d̶aivʉ baru, cad̶atebejebu apevʉ majevʉre, ne parʉre nʉrajiyepe aivʉ ne ũmei.
1CO 10:24 Ñame mearore d̶aiyʉrĩdubejarãri ne baju boje. Quénora caivʉ mearore d̶aiyʉjarãri apevʉre boje quéda.
1CO 10:25 Apenʉmʉa Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉ ne ãimara boaimara mácavʉ jiarʉaquede jíni bojed̶ad̶ama ãimajiarʉare bojed̶aitucubʉa uparivʉre, pẽpeimarare jícarĩburu yóbore. Ne que d̶aiyedeca, ĩni bojed̶ajarã mʉja ãimajiarʉare nore, jẽniari jã́mevʉva ã́rore ne ĩ́yede, “¿Boropateyʉ bárica?” arĩ dápiabenajivʉ. Maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ jietamu caiye ijãravʉ aru caiye ijãravʉque máre. Que baru jẽniari jã́mevʉva, ãimajiarʉare ĩni bojed̶arĩ, ãjara mʉja.
1CO 10:27 Cũinácʉ Jesúre jʉ abecʉ, “Ãranʉjara ji cʉ̃rami”, ʉ̃i arĩ cuturu mʉjare, aru mʉja nʉiyʉrivʉ baru, ãranʉjara mʉja. Ád̶e ʉ̃i tʉoiyede mʉjare, ãjara mʉja. Jẽniari jã́mejara ã́rore ʉ̃i ĩ́yede ãimajiarʉare, “¿Boropateyʉ bárica?” arĩ dápiabenajivʉ.
1CO 10:28 Ʉbenita apecʉ nore cʉcʉ, “Iyebu ãimajiarʉa ne jíye báque pẽpeimarare” ʉ̃i aru mʉjare, iye jiarʉare ãmejara mʉja. Ʉ̃i que arĩburu yóboi, mʉje ãru iye jiarʉare, ʉ̃́capũravʉ arĩ dápiaquijichʉbi mʉje borore yópe: “Pẽpeimarare pued̶aivʉbebu na. Que baru meavʉbebu Jesúre jʉ aipõeva ne pued̶aru pẽpeimarare aru ne ãru jiarʉare, náre jíye báquede”, ʉbenina arĩ dápiaquijichʉbi ʉ̃. Que baru ʉ̃i arĩ dápiabequiyepe ayʉ nópe, aru “¿Boropateyʉ bárica?” ʉ̃i arĩ dápiabequiyepe ayʉ máre, ãmejara mʉja.
1CO 10:29 Mʉja “¿Boropateyʉ bárica?” arĩ dápiabevʉreca, apecʉ nópe arĩ dápiaquijichʉbi. Que baru ʉ̃́re boje, nópe coyʉyʉbu mʉjare. Ʉbenita apecʉ jẽniari jã́quijichʉbi: “¿Aipe teni d̶aiye jaʉri yʉre yópe apecʉ ‘¿Boropateyʉ bárica?’ ʉ̃i arĩ dápiajʉroepe yʉrã?
1CO 10:30 ¿Aru ji torojʉede jídu Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i jíye boje ji ãquiyede, aipe teni apecʉ ãmecorori yʉre ji ãiyede iyede?” arĩ jẽniari jã́quijichʉbi.
1CO 10:31 Apecʉ ʉ̃i que aru, yópe arĩ coyʉjebu yʉ. Caiye mʉje ãiyʉede, caiye mʉje ũcuiyʉede, aru caiye mʉje d̶aiyʉede máre, apevʉ mearore jínajivʉ baru Jʉ̃menijicʉre mʉje d̶aiye boje, meajebu mʉje d̶aiye. Ʉbenita apevʉ “¿Boropateyʉ bárica yʉ?” ne arĩ dápiaru, mʉje d̶aiye boje, meamejebu mʉje d̶aiye. “¿Yópe d̶ayʉ baru, apevʉre mearore jíde d̶ajeba yʉ Jʉ̃menijicʉre?” arĩ dápiajarã mʉja, mʉje d̶arãjiye jipocai.
1CO 10:32 Yéde d̶abejarã apevʉ ne vainí tʉrĩ ãmeina tenajiyepe aivʉ. Quénora d̶ajarã cainʉmʉa apevʉ ne vainí tʉbeni ãmeina tebenajiyepe aivʉ. Judíovare, aru judíova ãmevʉre, aru Jesúre jʉ aipõevare máre ãmeina tede d̶abejarã náre, mʉje d̶aiye boje.
1CO 10:33 Yʉ́capũravʉ torojʉre d̶aiyʉvʉ caivʉ põevare caiye ji d̶aiyeque. Méne vaidé d̶aiyʉbevʉ yʉ ji baju. Quénora obedivʉ apevʉre méne vaidé d̶aiyʉvʉ yʉ, Jesús ʉ̃i mead̶aquiyepe ayʉ náre.
1CO 11:1 Yʉ́vacari d̶are nʉñʉmu yópe Cristo ʉ̃i d̶aiye báquepedeca. Que baru d̶ajarã mʉja yópe ji d̶aiyepe.
1CO 11:2 Torojʉvʉ yʉ mʉje ãrʉé boje yʉre aru caiye ji bueiye báquede mʉjare, aru mʉje d̶arĩ cõmajiye boje yópe Cristoi bueiye báquepedeca ji coyʉiye báquede mʉjare. Mʉje que d̶aiyede me d̶ad̶avʉ̃ mʉja.
1CO 11:3 Ʉbenita caride ʉvʉ yʉ mʉje coreóvarãjiyepe ayʉ iyede. Mʉje jʉ abedu ñai mʉjare jaboteyʉre, meamevʉ. Cristorecabe jaboteyʉ caivʉ ʉ̃mʉvare. Nomicʉrivʉ coapa jaboteivʉbu némarepacore. Aru Jʉ̃menijicʉrecabe jaboteyʉ Cristore.
1CO 11:4 Ʉ̃mʉ cũmañʉ maru ʉ̃i jipobʉre ʉ̃i jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque aru ʉ̃i coyʉcaiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede apevʉ põevare máre, Cristore pued̶abebi. (Põecʉ ʉ̃i jipobʉre cũmaimi ʉ̃i cʉede ʉ̃́re jaboteipõecʉi jivateinoi. Ʉbenita apecʉ ʉ̃mʉ aru nomió máre ʉ̃mʉre jaboteivʉ ãmema, quénora Cristo baju jaboteyʉbe ʉ̃mʉvare.)
1CO 11:5 Ʉbenita nomió cũmameco baru õi jipobʉre õi jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque aru õi coyʉcaiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede apevʉ põevare máre, jímarepacʉre pued̶abebico ʉ̃i jivateinoi cʉco cũmamecova. Õ cũmameco baru õi jipobʉre, yópe nomió jímarepacʉi jaboteimo ãmecope ted̶obe õ. Que baru quédeca bájebu, õi yʉvaru caiye õi pod̶are.
1CO 11:6 Nomió õi cũmaiyʉbedu õi jipobʉre õi jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque aru õi coyʉcaiyede ʉ̃i yávaiyede apevʉre máre, pʉeno meajebu ṍre yʉvaru õi pod̶are. Ʉbenita cʉyeco baru õ ʉ̃mʉjʉbepod̶aque cʉco baru aru caiye õi pod̶are yʉvarĩ jarʉvad̶o baru, cũmajacorĩ õi jipobʉre.
1CO 11:7 Ʉbenita ʉ̃mʉre cũmaiye jaʉbevʉ ʉ̃i jipobʉre ʉ̃i jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque aru ʉ̃i coyʉcaiyede ʉ̃i yávaiyede apevʉre máre, Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aiye báque boje ʉ̃́re ʉ̃́pe ãrojacʉre. Que baru ʉ̃mʉvarecabu cʉrivʉ, mearore jínajivʉ Jʉ̃menijicʉre. Diede jã́d̶ovaivʉbu ne cũmameque ne jipobʉre. Ʉbenita nomivarecabu cʉrivʉ, mearore jínajivʉ némarepacʉre. Diede jã́d̶ovaivʉbu ne cũmaiyeque ne jipobʉre.
1CO 11:8 Jʉ̃menijicʉ cʉed̶abedejaquemavʉ ñai mamarʉmʉcacʉ bácʉ ʉ̃mʉre, ʉ̃i ãmiá Adán, ico nomió õi cũad̶oque. Quénora cʉed̶arejaquemavʉ ico mamarʉmʉcaco báco nomióre, õi ãmiá Eva, ñai ʉ̃mʉ ʉ̃i cũad̶oque.
1CO 11:9 Aru Jʉ̃menijicʉ cʉed̶abedejaquemavʉ ñai ʉ̃mʉre, ʉ̃i cad̶atequiyepe ayʉ ico nomióre. Quénora cʉed̶arejaquemavʉ ico nomióre, õi cad̶atecojiyepe ayʉ ñai ʉ̃mʉre.
1CO 11:10 Que barureca nomióre cũmaiye jaʉvʉ õi jipobʉre, jã́d̶ovacod̶o jímarepacʉi jaboteimore. Õi que d̶aiyede, ina ángeleva máre ṍre me jã́d̶ama.
1CO 11:11 Ʉbenita maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aiye báquede ʉ̃mʉre aru nomióre máre ina pʉcarãre jaʉquiyede majidejaquemavʉ. Nomióre jaʉbi ʉ̃mʉ. Aru ʉ̃mʉre jaʉbico nomió.
1CO 11:12 Que baru jãvetamu ico mamarʉmʉcaco báco nomió, õi ãmiá Eva, Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aimo máco ʉ̃mʉ ʉ̃i cũad̶oque. Aru jãvetamu caivʉ ʉ̃mʉva máre cʉrivʉ nomió õi jʉed̶ocʉvae báque boje náre. Aru caivʉre, caiyede máre cʉed̶arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
1CO 11:13 ¿Mʉje dápiaru, meameni nomió jẽniad̶ore Jʉ̃menijicʉque õi jipobʉre cũmamecova? Mʉjacapũravʉ coreóvaiye majidivʉbu jãve meamenore õi jẽniaru Jʉ̃menijicʉque õi jipobʉre cũmamecova.
1CO 11:14 Aru põeva ne d̶arĩ cõmajiyeque máre majidivʉbu maja. Põeva ãmeina jã́d̶ama ʉ̃mʉ ʉ̃mʉjʉe pod̶a cʉcʉre. Ʉ̃mʉ ʉ̃mʉjʉe pod̶a cʉcʉ baru, cʉyoje tejebu ʉ̃.
1CO 11:15 Ʉbenita põeva me jã́d̶ama nomió ʉ̃mʉjʉe pod̶a cʉcore. Nomiva põeva ne pued̶aimaramu ne cʉe boje ʉ̃mʉjʉe pod̶a, cũmarajivʉ ne jipobʉre.
1CO 11:16 Apecʉ mʉjacacʉ o apeco mʉjacaco jʉ aiyʉbedu iye ji majicaiyede, quédata coyʉyʉbu yʉ diede. Ñʉja aru caivʉ apevʉ Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉ apenoa ĩmaroai ye coreóvabevʉ apevʉre, mʉjare jocarĩ, ne nomivare jẽniaicõjeivʉre Jʉ̃menijicʉque o coyʉcaicõjeivʉre ʉ̃i yávaiyede máre ne jipobʉre cũmamevʉva.
1CO 11:17 Caride aipe d̶aiye jaʉrõre mʉje cójijivaiyede majicaiyʉvʉ yʉ mʉjare. Mʉje cójijiyede ãmed̶ad̶avʉ̃ mʉja. Que baru torojʉbevʉ yʉ. Mʉje cójijivaiyede mearore nʉre d̶abevʉbebu mʉja mʉje bajure. Quénora ãmenore nʉre d̶aivʉbebu mʉja mʉje bajure.
1CO 11:18 Mamarʉmʉre yópe apevʉ ne arĩ coyʉiyede, “Ina Corintocavʉ Jesúre jʉ aipõeva yajuboa tede d̶aivʉbu. Ne baju cũinátʉrʉ ãmevʉ ne ũmei ne cójijivaiyede. Apevʉ ne ʉrarõ ãiyede ne davaiyede cójijiñami, apevʉre jíbevʉva, ãivʉbu ʉrarõ, apevʉ ne ãmeneca”, jápiaivʉ yʉ mʉje borore. Jãve majʉvʉ́ iye ne coyʉiyede.
1CO 11:19 Mʉje yajuboa tede d̶aiye boje, põeva coreóvaivʉbu Jʉ̃menijicʉ ãmeina jã́ñʉre mʉjacavʉ jíbevʉre apevʉre.
1CO 11:20 Maje jabocʉ Jesucristo jãve ãmeina jã́ñʉme mʉje cójijivaiyede, mʉje ãri ũcurajiyepe ayʉ, ãrʉrajivʉ ʉ̃i yaiye báquede, mʉje d̶abe boje yópe ʉ̃i d̶aicõjeiye báquepedeca diede.
1CO 11:21 Mʉja cójijivaivʉ bácavʉ, apevʉ mʉjacavʉ ãiyede nʉvaivʉ bácavʉ coapa mʉje baju ãiyede ĩni ã́vaivʉbuya, jíbevʉva apevʉre. Aru maumena ãri bʉ́vaivʉbuya apevʉ mʉjevʉ ne earãjiye jipocai. Que baru apevʉ mʉjacavʉre ãvʉé ijivaivʉya. Ʉbenita apevʉ ʉrarõ yapivaivʉbuya pʉ ne pacoteiyeta. Mʉja cũinátʉrʉ ãmevaivʉbuya.
1CO 11:22 Mʉje que d̶aiyede pare ʉbevʉ yʉ. Ãri ũcuiye jaʉvʉ põevare ne cʉ̃ramiai. Ʉbenita mʉje cʉ̃ramiare cʉvarivʉvacari mʉja coapa, pʉeno baju ãri ũcuiyʉrivʉbuya Jesúre jʉ aipõeva ne cójijiñami. Pare ʉbevʉ yʉ mʉje ãmeina jã́iyede Jʉ̃menijicʉi põevare aru mʉje cʉyoje tede d̶aiyede mʉjevʉ ãiyede cʉvabevʉre. Ãmeina jã́mejara mʉja Jʉ̃menijicʉi põevare. Aru cʉyoje tede d̶abejarã mʉja mʉjevʉ ãiyede cʉvabevʉre. ¿Aipe arĩ coyʉji mʉjare? Ye majibevʉ yʉ aipe arĩ coyʉcʉyʉre mʉjare. Jãve torojʉbevʉ yʉ mʉje que d̶aiyede. “Me d̶aivʉbu mʉja”, jãve ye abecʉyʉmu yʉ mʉjare.
1CO 11:23 Iye maje ãri ũcuiyede, ãrʉrajivʉ Jesucristoi yaiye báquede, Jesucristovacari coreóvare d̶arejame yʉre. Aru yópe ʉ̃i coreóvare d̶aiye báquepedeca coreóvare d̶acacʉ mʉjare. Ãniñami mácarõmiareca, Judas bácʉi jẽni jíye baquiyé jipocai maje jabocʉ Jesúre ʉ̃i mauvare, pã́ure ĩnejamed̶a Jesús.
1CO 11:24 Jʉ̃menijicʉre torojʉede jíniburu yóboi, pã́ure cotʉvarejamed̶a. Aru arejamed̶a ʉ̃i bueimarare: “Dápiajarã iye pã́ure yópe mʉje dápiaiyepe ji bajure. Jíquijivʉ yʉ ji bajure, ne boarĩ́ jarʉvarãjiyepe yʉre, mʉjare ji mead̶aquiye boje. Que baru mʉje ãiyede iye pã́ure, ãrʉjara yʉre”, arejamed̶a náre Jesús.
1CO 11:25 Aru nopedeca ũcuidore ĩni ne ãri bubarĩburu yóboi, Jesús arejamed̶a: “Dápiajarã iye ũcuiyede yópe mʉje dápiaiyepe ji jivede. Jíquijivʉ yʉ ji jivede, ne boarĩ́ jarʉvarãjiyepe yʉre, mʉjare ji mead̶aquiye boje. Que baru yʉre mequiyebu ji jive obedivʉre boje. Jʉ̃menijicʉ ‘Yópe d̶ajarã mʉja, boropatebenajivʉ ji jã́inoi’, ʉ̃i yóbocarõ coyʉino mácarõre põevare ãrʉrajaramu. Cainʉmʉa mʉje ũcuiyede diede, ãrʉjara yʉre”, arejamed̶a Jesús.
1CO 11:26 Cainʉmʉa yópe mʉje pã́ure ãiyepe aru mʉje ũcuidoquede ũcuiyepe máre, pʉ maje jabocʉ Jesucristoi copaidaiyeta, põevare jã́d̶ovaivʉbu Cristoi yaiye báquede náre boje, mead̶acʉyʉ náre.
1CO 11:27 Ácʉ põecʉ pued̶abecʉ ãñʉ maru iye pã́uquede, iye ãrʉre d̶aiye maje jabocʉ Cristoi bajure, o ũcuñʉ maru iye ũcuidoquede, iye ãrʉre d̶aiye maje jabocʉ Cristoi jivede, boropatecʉyʉme ʉ̃i pued̶abe boje Cristoi bajure aru ʉ̃i jivede máre.
1CO 11:28 Nópe vaibéquiyepe aivʉ, caivʉ coapa me dápiarĩ corevajarãri caiye ne d̶aiyede, ne dápiaiyede máre, “¿Ãmeina teyʉba yʉ?” jẽniari jã́rajivʉ ne baju. Aru ãmeina teivʉ baru, chĩori coyʉjarãri ne ãmeina teiyede Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i ãrʉmeteni jarʉvaquiyepe ayʉ diede, ne ãri ũcurajiye jipocai.
1CO 11:29 Ácʉ põecʉ ʉ̃i ãru iye pã́uquede aru ʉ̃i ũcuru iye ũcuidoquede máre, dápiabecʉva maje jabocʉ Cristo baju ñájini yaiyʉ́ bácʉre, jãve Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme ʉ̃́re, ʉ̃i que d̶aiye boje.
1CO 11:30 Que baru obedivʉ mʉjacavʉbu parʉbevʉ aru ijimara máre. Aru apevʉ yaiyáma.
1CO 11:31 Maja me dápiarĩ corevaru maje baju d̶aiyede aru maje baju dápiaiyede máre, maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶abejebu majare.
1CO 11:32 Ʉbenita maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶ayʉbe majare, majicacʉyʉ majare, maje bíjabenajiyepe ayʉ ʉ̃́re jocarĩ ijãravʉcavʉ ʉ̃́re coreóvabevʉque.
1CO 11:33 Que baru, mʉja, jívʉ, mʉje cójijivaiyede ãri ũcurajivʉ yópe maje jabocʉ Jesucristoi ãrʉre d̶aicõjeiyepe mʉjare, corejarã caivʉ mʉjevʉre, ne earãjiyepe aivʉ. Que teni ãri ũcujara caivʉ mʉja cũinátʉrʉ.
1CO 11:34 Ácʉ põecʉ mʉjacacʉ ãvʉé yaiyʉ́ baru, ãjacʉrĩ ʉ̃i cʉ̃rami jívʉi, Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶abequiyepe ayʉ mʉjare, mʉje ãmed̶aiye boje mʉje cójijivaiyede. Apede mʉje jẽniari jã́iye báquede yʉre, majicacʉyʉmu mʉjare aipe d̶aiye jaʉrõre ji eaquiyede mʉje yebai.
1CO 12:1 Mʉja, jívʉ, caride coyʉquijivʉ iye jẽniari jã́iyede mʉje toivaiye báquede yʉre paperayocaque Espíritu Santoi majide d̶aiyena Jesúre jʉ aipõevare ʉ̃i majiécarõque bojecʉbeda, maje cad̶atenajiyepe ayʉ apevʉre. Ʉvʉ yʉ mʉje me coreóvarãjiyepe diede.
1CO 12:2 Mʉja iyede coreóvaivʉbu. Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉ bácavʉ cãreja, pẽpeimara yávabevʉre mearore jíde d̶aimara matequémavʉ mʉja, mʉje dápiarĩduiye boje parʉéde cʉvarivʉre. Ne d̶aicõjeimara matequémavʉ mʉja.
1CO 12:3 Que baru caride mʉjare coreóvare d̶aiyʉvʉ yʉ iyede. Põecʉ cʉbebi Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santore cʉvacʉ, “Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶ajacʉrĩ Jesúre toabo cũiméboi cainʉmʉa”, arĩ bʉojayʉ. Aru põecʉ cʉbebi, “Jesús maje jabocʉbe”, arĩ bʉojayʉ jãve, Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santoi nópe coyʉre d̶abedu ʉ̃́re.
1CO 12:4 Ʉretamu Jʉ̃menijicʉi majiéque ʉ̃i majide d̶aiye ʉ̃i põevare bojecʉbeda. Ʉbenita ñai Espíritu Santo cũinácʉrecabe majide d̶ayʉ caivʉ majare maje majiécarõva.
1CO 12:5 Ʉretamu maje memecaiye Jʉ̃menijicʉre aru apevʉre máre maje majiécarõque. Ʉbenita cũinátʉrʉ ãmevʉ. Aru maje jabocʉ Jesucristo cũinácʉrecabe jaboteyʉ maje memecaiyede.
1CO 12:6 Ʉretamu Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovaiye ʉ̃i parʉéde, ʉ̃i jíyede majare, maje memecarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re aru apevʉre máre ʉ̃i majiécarõque. Ʉbenita cũinátʉrʉ ãmevʉ. Aru majepacʉ Jʉ̃menijicʉ cũinácʉrecabe parʉre d̶ayʉ caivʉ majare, maje memecarãjiyepe ayʉ maje majiécarõque.
1CO 12:7 Jʉ̃menijicʉ majide d̶ayʉbe caivʉ majare Jesúre jʉ aipõeva coapa ʉ̃i majiécarõre, maje jã́d̶ovarajiyepe ayʉ cʉvarivʉre ʉ̃i Espíritu Santore aru maje cad̶atenajiyepe ayʉ apevʉre.
1CO 12:8 Apevʉ ʉ̃i põevare Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i Espíritu Santore coyʉre d̶aicõjeimi ʉ̃i majiéque. Aru apevʉ ʉ̃i põevare Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i Espíritu Santore majicare d̶aicõjeimi apevʉre iye majiéde ʉ̃i majide d̶aiye báquede náre, apevʉ ne coreóvarãjiyepe ayʉ diede.
1CO 12:9 Apevʉ ʉ̃i põevare Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i Espíritu Santore jẽniare d̶aicõjeimi ʉ̃́que, “Jãve majivʉ yʉ Jʉ̃menijicʉ d̶acʉyʉre yópe ji jẽniaiyepedeca ʉ̃́re” arĩ. Aru apevʉre Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i Espíritu Santore mead̶are d̶aicõjeimi ijimarare.
1CO 12:10 Apevʉ ʉ̃i põevare Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i Espíritu Santore põeva ne d̶arĩ majibede d̶are d̶aicõjeimi. Apevʉ ʉ̃i põevare Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i Espíritu Santore coyʉcare d̶aicõjeimi ʉ̃i yávaiyede apevʉre. Aru apevʉ ʉ̃i põevare Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i Espíritu Santore majide d̶aicõjeimi apecʉ yávayʉre yópe Espíritu Santoi yávaicõjeiyepe o yópe abujucʉ ʉ̃i yávaicõjeiyepe. Apevʉ ʉ̃i põevare Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i Espíritu Santore yávare d̶aicõjeimi apecamua yávaicamua ne majibecamuare. Apevʉ ʉ̃i põevare Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i Espíritu Santore coyʉre d̶aicõjeimi aipe aiyʉede iye apecʉ ʉ̃i yávaiyede apecamua yávaicamua ʉ̃i majibecamuaque.
1CO 12:11 Aru caiye iye Jʉ̃menijicʉi majiéquede ñai Espíritu Santo cũinácʉra majide d̶aibi majare coapa yópe ʉ̃i ʉrõpe.
1CO 12:12 Jẽvari coyʉiyede coyʉyʉbu yʉ mʉjare. Yópe põecʉ ʉ̃i baju cʉvae ʉre cʉepe, ʉbenita ʉ̃i baju cũinábaju quénora cʉepe, nopedeca obedivʉtamu maja Jesúre jʉ aipõeva, ʉbenita cũináyajubo põeyajubo teni, cũinávʉpe cʉvʉ maja Jesúre jʉ aipõeva.
1CO 12:13 Caivʉ maja Jesúre jʉ aipõeva, judíova aru judíova ãmevʉ, yebacavʉ aru yebacavʉ ãmevʉ máre, Jʉ̃menijicʉque jã́d̶ovaimara mácavʉbu ocoque. Nópe d̶arĩ, ñai Espíritu Santo cũinácʉrabe maja Jesúre jʉ aipõeva caivʉre cũináyajubo põeyajubo tede d̶ayʉ. Aru caivʉ coapa cʉvarivʉbu ñai Espíritu Santore majaque.
1CO 12:14 Põecʉ ʉ̃i baju cũináro cʉvaecarõ ãmevʉ. Quénora ʉ̃i baju cʉvae ʉretamu. Quédeca Cristo jina obedivʉtamu maja.
1CO 12:15 Mi cʉboba yávarĩ bʉojaiba baru põecʉpe aru “Yʉ ãmevʉ mi pʉrʉ. Que baru mi baju cʉvaecarõ ãmevʉ yʉ”, aiba baru, nópe aibavacari, mi baju cʉvaecarõ bájebu diba.
1CO 12:16 Aru mi cámuca yávarĩ bʉojaica baru põecʉpe aru “Yʉ ãmevʉ mi yacorʉ. Que baru mi baju cʉvaecarõ ãmevʉ yʉ”, aica baru, nópe aicavacari, mi baju cʉvaecarõ bájebu dica. Quédeca maja cũinátʉrʉ ãmevʉreca, majacacʉ cʉbebi meacʉ apevʉ pʉeno.
1CO 12:17 Põecʉ ʉ̃i baju yacorʉa matʉiye baru, ñai põecʉ jápiarĩ majibejebu. Aru põecʉ ʉ̃i baju cámuca matʉiye baru, ñai põecʉ vĩni majibejebu. Quédeca cad̶ateiyavʉ̃ maje baju iye majiéque, ñai Espíritu Santoi majide d̶aiyede majare coapa.
1CO 12:18 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉrecabe epeyʉ bácʉ caiye põecʉ ʉ̃i baju cʉvaede yópe ʉ̃i ʉrõpe.
1CO 12:19 Cũináro põecʉ baju cʉvaecarõ quénora cʉru, põecʉ cʉbejebu.
1CO 12:20 Ʉbenita põecʉ ʉ̃i baju cʉvae ʉre cʉvacʉreca, ʉ̃i baju quénora cũinárotamu.
1CO 12:21 Mi yacorʉ yávarĩ bʉojaidʉ baru põecʉpe, “Mʉre jaʉbevʉ yʉre”, aidʉ majibejebu mi pʉrʉre. Aru mi jipobʉ yávarĩ bʉojaibʉ baru põecʉpe, “Mʉre jaʉbevʉ yʉre”, aibʉ majibejebu mi cʉbobare. Quédeca, “Mʉre jaʉbevʉ Cristore” arĩ, majecʉre coyʉbenajarevʉ maja.
1CO 12:22 Quénora jaʉvʉ majare iye maje baju cʉvae parʉbe ape maje baju cʉvae pʉeno, maje apʉrãjiyepe aivʉ.
1CO 12:23 Apede maje baju cʉvaequede yópe maje baju jívʉquede majié me jã́ivʉbu maja. Ʉbenita diedecabu maje me coreiye. Aru apede maje baju cʉvaequede apevʉre jã́icõjeiyʉbevʉ maja. Que baru cuitótecajeare doivʉbu, cũmarajivʉ diede.
1CO 12:24 Ʉbenita apede maje baju cʉvaequede die pʉeno ye cũmamevʉ maja. Jʉ̃menijicʉrecabe epeyʉ bácʉ maje baju cʉvaede, maje me jã́rajiyepe ayʉ pʉeno baju iye maje baju cʉvaequede, maje ãmeina jã́jʉroede.
1CO 12:25 Que d̶ayʉ bácʉ Jʉ̃menijicʉ, maje baju baquiyépe ayʉ cũinárora, aru caiye maje baju cʉvaeque cad̶atequiyepe ayʉ ne baju coavabevʉva.
1CO 12:26 Maje baju cʉvaecarõ cũináro ijidu majare, caino maje baju ijivʉ majare. Aru apecʉ ʉ̃i pued̶aru maje baju cʉvaecarõ cũinárore, maja torojʉrivʉbu caino maje bajuque. Quédeca cũinácʉ Jesúre jʉ aipõecʉ ʉ̃i ñájiyede, caivʉ maja Jesúre jʉ aipõeva ñájivʉbu. Aru apevʉ ne pued̶aiyede cũinácʉ Jesúre jʉ aipõecʉre, caivʉ maja Jesúre jʉ aipõeva ne pued̶aimaratamu.
1CO 12:27 Jẽvari coyʉyʉbu mʉjare. Majatamu yópe Cristo ʉ̃i bajupe. Aru majatamu coapa ʉ̃i baju cʉvaeque.
1CO 12:28 Caivʉ maja Jesúre jʉ aipõevare coapa Jʉ̃menijicʉ epeibi, maje memecarãjiyepe ayʉ majevʉ cójijivaivʉre. Mamarʉmʉcavʉbu ʉ̃i epeimara Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara. Mamarʉmʉcavʉ ne yóbocavʉbu ʉ̃i epeimara ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõeva. Ne yóbocavʉbu ʉ̃i epeimara bueipõeva. Ne yóbocavʉbu ʉ̃i epeimara põeva ne d̶arĩ majibede d̶aipõeva. Ne yóbocavʉbu ʉ̃i epeimara ijimarare mead̶aipõeva. Ne yóbocavʉbu ʉ̃i epeimara cad̶ateipõeva, jipocateipõeva, aru apecamua yávaicamua ne majibecamuare yávaipõeva máre.
1CO 12:29 Jãve caivʉ maja ãmevʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara. Aru jãve caivʉ maja ãmevʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva. Jãve caivʉ maja ãmevʉ bueipõeva. Jãve caivʉ maja ãmevʉ põeva ne d̶arĩ majibede d̶aipõeva.
1CO 12:30 Jãve caivʉ maja ãmevʉ ijimarare mead̶aipõeva. Jãve caivʉ maja ãmevʉ apecamua yávaicamua ne majibecamuare yávaipõeva. Aru jãve caivʉ maja ãmevʉ coyʉipõeva aipe aiyʉede iye apecʉ ʉ̃i yávaiyede apecamua yávaicamua ʉ̃i majibecamuaque.
1CO 12:31 Apeno Jʉ̃menijicʉi majiécarõque pʉeno baju cad̶ateivʉbu maja apevʉre. Que baru pare ʉjarã mʉje cʉvarãjiyede iye pʉeno baju bojecʉe majiéde. Ñai Espíritu Santo mʉjare majide d̶ayʉreca, caride majicayʉbu yʉ mʉjare aipe d̶aiye jaʉrõre pʉeno baju parʉrõre.
1CO 13:1 Maja yávaivʉ majijʉvʉ caiye ijãravʉque yávaiyede buebevʉva diede. Aru yávaivʉ majijʉvʉ ángeleva ne yávaiyede máre. Ʉbenita maje ʉbedu apevʉ põevare, ye baju ãmevʉ caiye iye maje yávarĩ majijʉroede. Apevʉre ʉbedu, caiye iye maje yávaiye jápuraivʉ yópe bʉjiépe tãuque d̶aiyede, pare ãmeina jápuraede aru cãrijovaiyede máre.
1CO 13:2 Aru maja Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaijʉvʉ parʉéque. Jʉ̃menijicʉi dápiaino jã́d̶ovameno mácarõre jipocamia ʉbenita jã́d̶ovainore caride jápiarĩ eaijʉvʉ. Caiyede me coreóvaijʉvʉ. Me jʉ aijʉvʉ Jʉ̃menijicʉre, jẽniari ʉ̃́re ʉ̃i nʉicõjequiyepe aivʉ cʉ̃racũare apenoita aru majini dicũá nʉquicũare. Ʉbenita maje ʉbedu apevʉ põevare, ye baju ãmevʉ caiye iye maje majijʉroede.
1CO 13:3 Aru maja jíjʉvʉ caiye maje cʉvaede cʉve cʉvabevʉre. Pʉ maje bajure juarĩ boarĩ́ jarʉvaicõjeijʉvʉ máre. Ʉbenita maje ʉbedu apevʉ põevare, ye baju ãmevʉ caiye iye maje d̶ájʉroede.
1CO 13:4 Maja apevʉre ʉrivʉ, napivaivʉbu náre. Aru mearore d̶arĩ cõmajivaivʉbu, cad̶atenajivʉ náre. Maja apevʉre ʉrivʉ, ye jorojĩmevaivʉbu náre. Aru, “¿Meara márica mʉje pʉeno?” ye arĩ coyʉbevaivʉbu náre. Aru, “¿Meara márica mʉje pʉeno?” ye arĩ dápiabevaivʉbu náre máre.
1CO 13:5 Maja apevʉre ʉrivʉ, pued̶avaivʉbu náre. Aru, “Vaijád̶eni me yʉre”, arĩ dápiabeni quénora “Vaijád̶eni me apevʉre”, arĩ dápiarĩ, memecavaivʉbu apevʉre boje, cad̶atenajivʉ apevʉre maje baju pʉeno. Maja apevʉre ʉrivʉ, ye jarabevaivʉbu. Aru apevʉ ne ãmed̶aiyede majare, maumena ãrʉmetevaivʉbu diede.
1CO 13:6 Maja apevʉre ʉrivʉ, ye torojʉbevaivʉbu apevʉ ne ãmeina teiyede, ne coyʉiyede jãve ãmene máre, aru ne ãmed̶aiyede apevʉre, ne coyʉiyede jãve ãmene apevʉi borore máre. Quénora torojʉvaivʉbu apevʉ ne mearo teiyede, ne coyʉiyede jãvene máre, aru ne mearo d̶aiyede apevʉre, ne coyʉiyede jãvene apevʉi borore máre.
1CO 13:7 Maja apevʉre ʉrivʉ, ñájivaivʉbu caiye ãmene apevʉ ne d̶aiyede majare, ãmenore d̶abevʉva náre copʉ. Aru jʉ ávaivʉbu caiye méne maje jápiaiyede apevʉi borore. Ʉbenita aiye ãmene maje jápiaiyede apevʉi borore jʉ ávabevʉbu. Maja apevʉre ʉrivʉ, dajocabevʉva corevaivʉbu ina ãmed̶aivʉre, ne oatʉvarĩ mearore d̶arãjiyepe aivʉ. Aru napivaivʉbu caiye ãmene apevʉ ne d̶aiyede majare dajocabevʉva maje ʉede náre.
1CO 13:8 Cainʉmʉa apevʉre ʉe jaʉquiyebu majare. Iye majié Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i Espíritu Santore majide d̶aiye majare cũiquíyebu. Cũiquíyebu põeva ne coyʉcaiye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede apevʉre. Cũiquíyebu põeva ne yávaiye apecamua yávaicamua ne majibecamuare. Cũiquíyebu põeva ne majicaiye apevʉre Jʉ̃menijicʉi majide d̶aiye báquede náre, apevʉ ne coreóvarãjiyepe aivʉ diede.
1CO 13:9 Jʉ̃menijicʉ coreóvaicõjeimi majare quénora quĩ́jino ʉ̃i majiécarõre. Aru coreóvaicõjeimi majare quénora quĩ́jino ʉ̃i yávaiyede.
1CO 13:10 Ʉbenita Cristo ʉ̃i majide d̶aquiyede caivʉ majare caiyede, maje cʉrãjiyede ʉ̃́que cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi, ñai Espíritu Santo ʉ̃i majide d̶aiye báque quĩ́jie majare cũiquíyebu. Dinʉmʉ maquinóre caivʉ majare ye majié jaʉbequiyebu.
1CO 13:11 Yʉ jʉed̶ocʉ cãreja coyʉvayʉ barejacácʉ yópe jʉed̶ova ne coyʉiyepe. Aru corevavayʉ barejacácʉ méne aru ãmene máre yópe jʉed̶ova ne corevaiyepe. Aru dápiavayʉ barejacácʉ yópe jʉed̶ova ne dápiaiyepe máre. Ʉbenita yʉ bʉcʉcʉ caride, caiye ji d̶aiye báquede jʉed̶ova ne d̶aiyepe dajocarejacacʉ. Quédeca ji cʉe ijãravʉi jʉed̶ocʉpe páyʉbu yʉ, ji coreóvaiye boje quĩ́jino Jʉ̃menijicʉ jiede. Ʉbenita ji cʉquiyede cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi bʉcʉcʉpe páyʉ bacʉyʉ́mu yʉ, ji coreóvaiye boje ʉrarõ Jʉ̃menijicʉ jiede.
1CO 13:12 Caride Jʉ̃menijicʉ jiede jã́ivʉbu maja yópe maje jã́iyepe jivarʉ javecarʉque. Que baru jãve majibevʉ aipe ãrojaene caiyede. Ʉbenita apejãravʉ daquijãravʉ baquinóre jã́rajaramu Cristo bajure. Caride quénora majié jápiarĩ eaivʉbu maja Jʉ̃menijicʉ jiede. Que baru ʉ̃ jiede coreóvaiye pare jaʉvʉ majare. Ʉbenita apejãravʉ daquijãravʉ baquinóre coreóvarãjaramu caiyede jaʉbevʉva, yópe Jʉ̃menijicʉi coreóvaiyepe majare.
1CO 13:13 Ʉbenita yóbecʉe Jʉ̃menijicʉi d̶arĩ majide d̶aiye majare ye cũiméquiyebu. Cainʉmʉa Jʉ̃menijicʉre jʉ aiye jaʉvʉ majare. Aru cainʉmʉa Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede majare yópe ʉ̃i aiye báquepedeca napini coreiye jaʉvʉ majare. Aru cainʉmʉa Jʉ̃menijicʉre aru apevʉre máre ʉe jaʉvʉ majare. Ʉbenita yo cũinárorecabu iye yóbecʉecarõ jaʉrõ ape pʉeno, maje ʉe Jʉ̃menijicʉre aru apevʉre máre.
1CO 14:1 D̶ajarã mʉja caino mʉje oainope, ʉrãjivʉ Jʉ̃menijicʉre aru apevʉre máre. Aru pare ʉjarã Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santo ʉ̃i majide d̶aquiyepe aivʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i majiéquede, mʉje cad̶atenajiyepe ayʉ apevʉre. Aru pʉeno baju ʉjarã ʉ̃i majide d̶aquiyepe aivʉ mʉje coyʉcarãjiyepe ayʉ põevare Jʉ̃menijicʉi yávaiyede parʉéque.
1CO 14:2 Ácʉ põecʉ yávayʉ baru apecamua yávaicamua ʉ̃i majibecamuare, Jʉ̃menijicʉre arĩ yávayʉbe. Ʉbenita põevare ye arĩ yávabebi ʉ̃. Ʉ̃i yávaiye boje ʉ̃i ũmeque põeva ne majibede aru ne jã́d̶ovamene máre, ñame ye jápiarĩ eabejebu ʉ̃i yávarĩduiyede.
1CO 14:3 Ʉbenita ácʉ põecʉ coyʉcayʉ baru Jʉ̃menijicʉi yávaiyede parʉéque, cad̶atejebu apevʉ Jesúre jʉ aipõevare, ne parʉre nʉrajiyepe ayʉ ne ũmei. Náre parʉre d̶ajebu ne ũmei. Aru chĩoivʉque, náre orĩ cad̶atejebu máre.
1CO 14:4 Ñai yávayʉ apecamua yávaicamua ʉ̃i majibecamuare ʉ̃i baju quécʉra parʉre nʉjebu ʉ̃i ũmei, ʉ̃i nópe yávaiye boje. Ʉbenita ñai coyʉcayʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede parʉéque apevʉ Jesúre jʉ aipõevare parʉre nʉre d̶ajebu ne ũmei, ʉ̃i nópe coyʉiye boje.
1CO 14:5 Ʉvʉ yʉ caivʉ mʉjare mʉje yávarãjiyepe ayʉ apecamua yávaicamua mʉje majibecamuare. Ʉbenita pʉeno baju ʉvʉ yʉ mʉje coyʉcarãjiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede parʉéque. Põecʉ ʉ̃i yávaru apecamua yávaicamua ʉ̃i majibecamuare ʉbenita põecʉ ʉ̃i cʉbedu coyʉiye majicʉ aipe aiyʉede iye yávaiyede, Jesúre jʉ aipõeva ye parʉre nʉiye majibejebu, ne jápiarĩ eabe boje diede. Que baru me bojecʉe bajubu põecʉ ʉ̃i coyʉcaiye põevare Jʉ̃menijicʉi yávaiyede parʉéque põecʉ ʉ̃i yávaiye pʉeno apecamua yávaicamua ʉ̃i majibecamuaque.
1CO 14:6 Mʉja, jívʉ, ji eaquiyede mʉje yebai yávayʉ baru apecamua yávaicamua ji majibecamuare, ye cad̶atebejebu mʉjare, coyʉbecʉ baru máre aipe aiyʉede. Ʉbenita coyʉyʉ baru mʉjare ape coyʉiyede Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovaiye báquede yʉre, o apede, ñai Espíritu Santo ʉ̃i majide d̶aiye báquede yʉre, ji majicaquiyepe ayʉ mʉjare, mʉje coreóvarãjiyepe ayʉ, o ape coyʉcaiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede parʉéque, o ape bueiyede máre, cad̶atejebu mʉjare.
1CO 14:7 Jẽvari coyʉiyeque coyʉyʉbu mʉjare. Maje pedubare japuiyede aru maje biabeibore bʉjide d̶aiyede máre põeva ne uparãjiyepe aivʉ, maje japuiyede o maje bʉjide d̶aiyede nurié ãmenu, ina upaiyʉrĩduivʉ ye majibejebu aipe upajʉroede.
1CO 14:8 Aru quédeca, churarava ne coreiyede jápiarãjivʉ apecʉ ʉ̃i japuiyore japuiyede náre coedaicõjeinore, náre ãradaicõjeinore, aru náre ãd̶amatenanʉicõjeinore máre, nurié ãmenu iye japuiye, ina churarava ye mead̶abejebu ne baju ãd̶amatenanʉrajivʉ.
1CO 14:9 Nopedecabu majare máre. Maje yávaru apecamua yávaicamuaque, caivʉ põeva ne majibecamuaque, ñame jápiarĩ eaiye ye majibejebu maje yávarĩduiyede. ¡Ʉbenina yávarĩdujebu maja!
1CO 14:10 Ʉrebebu ijãravʉcavʉ ne yávaicamua. Aru caivʉ põeyajuboacavʉ jápiarĩ ead̶ama ne baju yávaicamuare.
1CO 14:11 Ji coyʉrĩduru apecʉque ʉbenita jápiarĩ eabedu ʉ̃i yávaicamuare, “Ñʉjacacʉ ãmemi”, ʉ̃́capũravʉ ajebu yʉrã, aru yʉ máre, “Ñʉjacacʉ ãmemi”, ajebu ʉ̃́ra.
1CO 14:12 Que baru mʉja cʉvaiyʉrivʉ pare ñai Espíritu Santo ʉ̃i majide d̶aiyede, pʉeno baju ʉjarã mʉja iye Jʉ̃menijicʉi majiéquede, cad̶atenajivʉ apevʉ Jesúre jʉ aipõevare, ne parʉre nʉrajiyepe aivʉ ne ũmei.
1CO 14:13 Que baru ñai yávayʉ apecamua yávaicamua ʉ̃i majibecamuare jẽniajacʉrĩ Jʉ̃menijicʉque, ʉ̃i coyʉiye majide d̶aquiyepe ayʉ aipe aiyʉede iye yávaiyede apecamua yávaicamua ʉ̃i majibecamuaque.
1CO 14:14 Yʉ jẽniañʉ maru Jʉ̃menijicʉque apecamua yávaicamua ji majibecamuaque, jãve jẽniajebu ji decocʉque. Ʉbenita dápiabecʉva majibejebu yʉ ji ũmei aipe aiyʉede.
1CO 14:15 Que baru yópe d̶aiye jaʉvʉ yʉre. Jʉ̃menijicʉque jẽniaiye jaʉvʉ yʉre dápiayʉre ji decocʉque aru ji ũmeque máre, ji jápiarĩ eaquiyepe ayʉ aipe ji jẽniaiyede. Aru yʉriaiye jaʉvʉ yʉre dápiayʉre ji decocʉque aru ji ũmeque máre, ji jápiarĩ eaquiyepe ayʉ aipe ji yʉriaiyede.
1CO 14:16 Mʉje mearore jídu Jʉ̃menijicʉre dápiabevʉva quénora mʉje decocʉque, apevʉ nore cʉrivʉ jápiarĩ eabevʉva mʉje yávarĩduiyede, “Jãvemu ne aiyede”, ye aivʉ bʉojabejebu ne coreóvabe boje aipe aiyʉede diede.
1CO 14:17 Mʉje mearore jíye me baju bajʉvʉ́. Ʉbenita ina mʉjare jápiarĩduivʉ ne coreóvabedu aipe aiyʉede mʉje coyʉrĩduinore, náre cad̶atebejebu mʉja. Nácapũravʉ ye parʉre nʉmejebu ne ũmei mʉje nópe coyʉiye boje.
1CO 14:18 Torojʉede jíyʉbu yʉ Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i Espíritu Santo ʉ̃i yávarĩ majide d̶aiye boje yʉre apecamua yávaicamua ji majibecamuare. Aru dicamuare yávavaivʉ yʉ caivʉ mʉje pʉeno.
1CO 14:19 Ʉbenita ji cójijivaiyede apevʉ Jesúre jʉ aipõevaque, náre ji coyʉru cũinápʉrʉpe paicamua yávaicamua ne majidicamuaque, buecʉyʉ náre, meajebu ji coyʉrĩduiye pʉeno caipʉcapʉrʉape paimil baju yávaicamua ne majibecamuaque.
1CO 14:20 Mʉja, jívʉ, d̶abejarã mʉja yópe jʉed̶ova dápiabevʉ ne d̶aiyepe. Mʉje apevʉre jã́icõjeniduiyede mʉjare, ñai Espíritu Santo ʉ̃i majide d̶aimara mae boje, jʉed̶ovape teivʉbu mʉja. Quénora d̶ajarã yópe bʉcʉva dápiaivʉ ne d̶aiyepe. Mʉje apevʉre cad̶ateiyede, ñai Espíritu Santo ʉ̃i majide d̶aimara mae boje, bʉcʉvape teivʉbu mʉja. Ʉbenita yópe jʉed̶ova majibevʉ ãmeno d̶aiyeque, mʉja máre majibevʉpe tejarã ãmeno d̶aiyeque.
1CO 14:21 Javede yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: “Apevʉ põeva, apeyajubo põeyajubocavʉre coyʉcaicõjecʉyʉmu yʉ ji yávaiyede ji põevare apecamua yávaicamua ne majibecamuaque. Ʉbenita yʉ náre nópe coyʉcarĩduyʉreca, ye yʉre jápiarĩ ad̶abede nʉrajarama na”, arejaquemavʉ maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ.
1CO 14:22 Que baru Jʉ̃menijicʉi coyʉicõjeiyede põevare apecamua yávaicamua ne majibecamuaque, ne jápiarĩ eabe boje diede, jã́d̶ovañʉme náre jʉ abevʉre ʉ̃́re aru ʉ̃i cad̶atebemarare máre. Ʉbenita ʉ̃i coyʉicõjeiyede ʉ̃́re coyʉcaipõevare ʉ̃i yávaiyede parʉéque, ne jápiarĩ eaiye boje diede, jã́d̶ovañʉme ina jʉ aivʉre ʉ̃́re aru ʉ̃i cad̶ateimarare máre.
1CO 14:23 Caivʉ mʉja Jesúre jʉ aipõeva, mʉje cójijivaiyede, caivʉ ina yávaipõeva ne yávaru apecamua yávaicamua põeva ne majibecamuaque quénora, aru Jesúre jʉ abecʉ o apecʉ ecoyʉ baru mʉje cójijiñami, jãve “¿Ãrʉmevʉ bárica?” ajebu ʉ̃.
1CO 14:24 Ʉbenita caivʉ mʉjacavʉ yávaipõeva ne coyʉcaru Jʉ̃menijicʉi yávaiyede parʉéque, aru Jesúre jʉ abecʉ o apecʉ ecoyʉ baru mʉje cójijiñami, coreóvajebu ãmeina teyʉre. Caivʉ mʉja yávaipõeva mʉje coyʉiye boje Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, “Ji d̶aiyede oatʉvaiye jaʉvʉ yʉre”, arĩ dápiajebu ʉ̃.
1CO 14:25 Coreóvajebu Jʉ̃menijicʉ majicʉre caiye ʉ̃i dápiaiyede ʉ̃i ũmei. Ñʉatutarĩ, pued̶arĩ, mearore jíjebu Jʉ̃menijicʉre. Aru, “Jãve Jʉ̃menijicʉ cʉbi mʉjaque”, ajebu ʉ̃.
1CO 14:26 Mʉja, jívʉ, que baru yópe d̶aiye jaʉvʉ mʉjare. Mʉje cójijivaiyede d̶ajarã caiyede, parʉre nʉrajivʉ caivʉ mʉja mʉje ũmei. Apevʉ mʉjacavʉ Salmos ãmicʉe yʉriaiyede yʉriaiyʉrãjarama. Aru apevʉ mʉjacavʉ bueiyʉrãjarama. Apevʉ mʉjacavʉ coyʉiyʉrãjarama ape coyʉiyede, Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovaiye báquede, náre coapa. Apevʉ mʉjacavʉ yávaiyʉrãjarama apecamua yávaicamua ne majibecamuaque. Aru apevʉ mʉjacavʉ coyʉiyʉrãjarama aipe aiyʉede iye ne yávaiyede apecamua yávaicamua ne majibecamuaque.
1CO 14:27 Mʉjacavʉ yávaiyʉrivʉ baru apecamua yávaicamua ne majibecamuare, yávajarãri pʉcarã o yóbecʉrã quévʉra, cũinácʉ cũinácʉ, ʉbenita cũinátʉrʉ ãmevʉ. Aru coyʉiye jaʉvʉ apecʉ aipe aiyʉede ne yávaiyede.
1CO 14:28 Ʉbenita põecʉ ʉ̃i cʉbedu coyʉiye majicʉ aipe aiyʉede põeva ne yávaiyede apecamua yávaicamua ne majibecamuaque, ñame nópe yávabejarãri. Quénora ina nópe yávajʉrorivʉ bi ajarãri nore mʉje cójijiñami jívʉi. Quédata arĩ dápiajarãri na coapa ne yávajʉroede ne baju aru Jʉ̃menijicʉque.
1CO 14:29 Nopedeca mʉjacavʉ coyʉcaiyʉrivʉ baru põevare Jʉ̃menijicʉi yávaiyede parʉéque, coyʉjarãri pʉcarã o yóbecʉrã quévʉra. Aru coyʉiye jaʉvʉ apecʉ náre coapa ina yávaivʉ bácavʉre yópe Espíritu Santo ʉ̃i yávaicõjeiyepe náre.
1CO 14:30 Jʉ̃menijicʉ ape coyʉiyede ʉ̃i majide d̶aru apecʉ mʉjacacʉ nore dobacʉre, ñai coyʉipõecʉ coyʉrĩ dajocajacʉrĩ, apecʉ ʉ̃i bʉojaquiyepe ayʉ coyʉyʉ ʉ̃ máre.
1CO 14:31 Nópe d̶arĩ, caivʉ mʉjacavʉ coyʉcaiyʉrivʉ põevare Jʉ̃menijicʉi yávaiyede parʉéque bʉojarãjarama coyʉivʉ, cũinácʉ cũinácʉ, ʉbenita cũinátʉrʉ ãmevʉ, caivʉ mʉje bueni majinajiyepe aivʉ aru parʉre d̶arãjiyepe aivʉ mʉje ũmei mʉje baju.
1CO 14:32 Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevarecabu coyʉrĩ majidivʉ yópe iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe ji majicaiyede mʉjare caride.
1CO 14:33 Jʉ̃menijicʉ ye ʉbebi põeva ne cãrijovaiyede ne baju. Ʉbebi ne cod̶oboboiyede. Ʉbebi ne yávaiyede caivʉ cũinátʉrʉ. Que baru d̶ajarã mʉja yópe apenoa ĩmaroacavʉ Jʉ̃menijicʉi põeva ne d̶arĩ cõmajiyepe ne cójijivaiyede.
1CO 14:34 Mʉje cójijivaiyede mearore jínajivʉ Jʉ̃menijicʉre, nomiva yávaicõjememaratamu. Que baru bi ajarãri ina nomiva. Yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre, jʉ aiye jaʉvʉ nomivare aru jipocatebejarãri na.
1CO 14:35 Nomió õi yávaru Jesúre jʉ aipõeva ne cójijivaiyede, cʉyojarõtamu. Que baru ina nomiva majiyʉrivʉ baru apede ne jápiarĩ eabede, jẽniari jã́jarari némarepacʉre ne cʉ̃rami.
1CO 14:36 Coreóvajarã mʉja iyede. Põeva coyʉrĩ bʉ́bedejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede mʉjare. Mʉja mamarʉmʉcavʉrecabu ãmevʉ jápiaivʉ bácavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉiyede. Aru mʉja quévʉrecabu ãmevʉ jápiaivʉ bácavʉ diede. Que baru, “Maje cójijivaiyede mearore jínajivʉ Jʉ̃menijicʉre, yópe maje ʉrõpe d̶arãjarevʉ”, ʉbenina ãri dápiarĩdubejarã mʉja.
1CO 14:37 Ácʉ põecʉ “Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉbu yʉ”, arĩ dápiayʉ baru, coreóvacʉyʉme maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye báquede iye ji toivaicõjeiyede apecʉre mʉjare. Aru ácʉ põecʉ “Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santo majide d̶aibi yʉre”, arĩ dápiayʉ baru, coreóvacʉyʉme maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye báquede iye ji toivaicõjeiyede apecʉre mʉjare.
1CO 14:38 Ácʉ põecʉ ʉ̃i jápiarĩ ad̶abedu iye d̶aicõjeiyede, apevʉ máre ʉ̃i coyʉiyede jápiarĩ ad̶abejarãri.
1CO 14:39 Mʉja, jívʉ, que baru yópe d̶aiye jaʉvʉ mʉjare. Pare ʉjarã Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santo ʉ̃i coyʉcare d̶aquiyepe aivʉ mʉjare ʉ̃i yávaiyede parʉéque põevare. Aru, “Yávabejarã”, abejarã ina yávaiyʉrivʉre apecamua yávaicamua ne majibecamuaque.
1CO 14:40 Ʉbenita caiye mʉje d̶aiyede mʉje cójijivaiyede, mearore jínajivʉ Jʉ̃menijicʉre, d̶ajarã mʉja yópe pued̶aivʉpe aru cod̶obobobevʉva máre.
1CO 15:1 Mʉja, jívʉ, caride mʉjare ãrʉre d̶aiyʉvʉ yʉ iye Jesús ʉ̃i yávaiye méne ʉ̃i mead̶aiyena põevare, ji coyʉiye báquede mʉjare. Iye coyʉiyede jʉ ávʉ̃ mʉja. Aru caride máre jʉ are nʉñavʉ mʉja.
1CO 15:2 Mʉja jãve jʉ are nʉivʉ baru Jesús ʉ̃i yávaiye méne, mead̶aimara marajáramu mʉja. Ʉbenita mʉja jãve jʉ abevʉ baru, mead̶aimara ãmenajaramu mʉja.
1CO 15:3 Mamarʉmʉre Jesucristovacari coreóvare d̶arejame yʉre iye yávaiye parʉéde caiye ape yávaiye pʉeno. Aru quédeca nópe ʉ̃i coreóvare d̶aiye báquepedeca, yʉ́capũravʉ coreóvare d̶acacʉ mʉjare. Iyebu ʉ̃i yávaiye me. Cristo yaicárejamed̶a maje ãmeina teiye boje, yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepedeca ʉ̃i yávaiyede.
1CO 15:4 Apevʉ jarʉvarejaimad̶a ʉ̃i baju bácarõre põe jarʉvaino cʉ̃racobe jívʉi. Aru yóbecʉrijãravʉa yóboi Jʉ̃menijicʉ nacovarejaquemavʉ ʉ̃́re yainore jarʉvarĩ, apʉcʉyʉre bedióva, yópe ʉ̃i toivaicõjeiye báquepedeca ʉ̃i yávaiyede máre.
1CO 15:5 Jʉ̃menijicʉ ʉ̃́re nacovariburu yóboi, majecʉ Pedro jã́rejamed̶a Jesúre. Aru no yóboi, ina caipʉcapʉrʉape paivʉ apevʉ ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara máre jã́rejaimad̶a ʉ̃́re.
1CO 15:6 No yóboi, apevʉ quinientos paivʉ baju majacavʉ ʉ̃́re jʉ aipõeva jã́rejaimad̶a ʉ̃́re cũinátʉrʉ. Apevʉ nácavʉ jave yaivʉ bácavʉreca, ʉbenita obedivʉ nácavʉ apʉrivʉbu caride.
1CO 15:7 No yóboi, Santiago aru ʉ̃i yóboi caivʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara máre jã́rejaimad̶a ʉ̃́re.
1CO 15:8 Aru bʉojainʉmʉre caivʉ apevʉ ne yóboi, ʉ̃́re jã́mejʉrocʉ, ʉ̃́re jã́rejacacʉ yʉ. Que baru majivʉ ñʉja Cristore Jʉ̃menijicʉi nacovaimʉ mácʉre yainore jarʉvarĩ. Ʉ̃́re jã́mejʉrocʉbu yʉ ʉ̃i oatʉvaiye boje yʉre. Ʉ̃́re jʉ aipõevare boarĩ́ jarʉvaiyʉcʉ bácʉ caivʉ pʉeno oatʉvarejame, pʉ ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉva corebecʉva, yópe jʉed̶ocʉ ʉ̃i põeteiyepe põeva ne corenajiye jipocamia.
1CO 15:9 Yʉrecabu caivʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara ne cãchinocacʉpe páyʉ baju. Ji cujurĩ, boarĩ́, ñájine d̶aiye báque boje Jesúre jʉ aipõevare, Jesús beobejebu yʉre, ji coyʉquiyepe ayʉ ʉ̃i yávaiye méne.
1CO 15:10 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiye boje yʉre, caride apecʉpe páyʉbu yʉ. Ñai põevare boarĩ́ jarʉvaiyʉcʉ bácʉpe páyʉ ãmevʉ yʉ caride. Jʉ̃menijicʉi me boje, epedejaquemavʉ yʉre, ji memecaquiyepe ayʉ ʉ̃́re. Aru ʉ̃i nópe epeiye báque ãmepeda ãmevʉ. Quénora memeivʉ yʉ pʉeno ʉrarõ baju caivʉ apevʉ ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara pʉeno. Ʉbenita yʉ́vacari ji baju parʉéque mememevʉ. Quénora Jʉ̃menijicʉvacari cad̶ateni, parʉre d̶aibi yʉre, ʉ̃i me boje bojecʉbeda, ji memecaquiyepe ayʉ ʉ̃́re.
1CO 15:11 Caivʉ ñʉja Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara cũinátʉrʉra ñʉje yávaiyede coyʉicarã ñʉja. Que baru ye baju ãmevʉ yʉ coyʉyʉ bácʉ baru o apevʉ coyʉivʉ bácavʉ baru Jesús ʉ̃i yávaiye méne mʉjare. Cũinátʉrʉ coyʉvaivʉbu Jesúi nacajaiye báquede ne boarĩ́ jarʉvarĩburu yóboi ʉ̃́re. Aru mʉjavacari jʉ ad̶avʉ̃ diede.
1CO 15:12 Caivʉ maja Jesúre jʉ aipõeva coyʉvaivʉbu Jʉ̃menijicʉi nacovaiye báquede Jesucristore yainore jarʉvarĩ, apʉcʉyʉre cojedeca. Que baru apevʉ mʉjacavʉ yópe arĩ, “Yaivʉ bácavʉre ye nacovamecʉyʉme Jʉ̃menijicʉ yainore jarʉvarĩ, ne apʉrãjiyepe ayʉ bedióva cojedeca”, ʉbenina arĩduyama na. Nópe ne arĩduiye jãve ãmevʉ. Ãrʉmevʉpe coyʉyama ina, nópe aivʉ.
1CO 15:13 Jʉ̃menijicʉi nacovamenu yaivʉ bácavʉre yainore jarʉvarĩ, ne apʉrãjiyepe ayʉ cojedeca, Cristo yaiyʉ́ bácʉ ʉ̃i nacovaimʉ mácʉ ãmejebu yainore jarʉvarĩ.
1CO 15:14 Aru Jʉ̃menijicʉi nacovamenu Cristo yaiyʉ́ bácʉre yainore jarʉvarĩ, ʉ̃i apʉquiyepe ayʉ cojedeca, iye ñʉje coyʉiye ʉ̃́ra bojecʉbejebu. Aru mʉje jʉ aiye máre ʉ̃́re bojecʉbejebu.
1CO 15:15 Pʉeno ãmeno baju bájebu ñʉje coyʉiye yópe arĩ: “Nacovarejaquemavʉ Cristore yainore jarʉvarĩ, ʉ̃i apʉquiyepe ayʉ cojedeca”, ñʉja borocʉjebu Jʉ̃menijicʉrã. Jãve maru yaivʉ bácavʉ nacajamevʉre yainore jarʉvarĩ, Cristo máre, yaiyʉ́ bácʉ, nacajari bʉojabedejayʉme. Que baru, “Cristore nacovarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ”, ñʉje arĩ coyʉiyede, borocʉjebu ñʉja.
1CO 15:16 Jʉ̃menijicʉi nacovamenu yaivʉ bácavʉre yainore jarʉvarĩ, ne apʉrãjiyepe ayʉ cojedeca, Cristo yaiyʉ́ bácʉ máre ʉ̃i nacovaimʉ mácʉ ãmejebu yainore jarʉvarĩ.
1CO 15:17 Aru Jʉ̃menijicʉi nacovamenu Cristo yaiyʉ́ bácʉre yainore jarʉvarĩ, ʉ̃i apʉquiyepe ayʉ cojedeca, mʉje jʉ aiye bájebu ãmepeda. Aru bojecʉbejebu mʉjare. Que baru Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetebejebu cãreja mʉje ãmeina teiyede. Que baru bíjare nʉjebu mʉja coatejʉrorivʉ Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ.
1CO 15:18 Aru ina Jesúre jʉ aipõeva yaivʉ bácavʉ máre, coatejʉrorivʉ bácavʉ Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ bíjajebu javede.
1CO 15:19 Maja “Yaivʉ bácavʉre ye nacovamecʉbe Jʉ̃menijicʉ yainore jarʉvarĩ Cristoi yaicáiye boje majare boje” ãri dápiaivʉ baru, aru maja coreivʉ baru Jʉ̃menijicʉ jãve mearo d̶acacʉyʉre majare, maje cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe, maje cʉede ijãravʉi quédata, cõmaje ãrojajebu maja caivʉ apevʉ põeva pʉeno.
1CO 15:20 Ʉbenita jãve baju Jʉ̃menijicʉ nacovarejaquemavʉ Cristore yainore jarʉvarĩ, ʉ̃i apʉquiyepe ayʉ cojedeca. Ʉ̃́recabe mamarʉmʉcacʉ caivʉ apevʉ yaivʉ bácavʉ jipocai apʉcʉyʉ cojedeca, yaibécʉyʉ bedióva cojedeca. Aru ʉ̃i nacajaiye báque boje, jãve majidivʉbu maja ʉ̃́re jʉ aipõevare máre Jʉ̃menijicʉi nacovaimara márajivʉre yainore jarʉvarĩ ʉ̃i yóboi.
1CO 15:21 Cũinácʉ ʉ̃mʉ ʉ̃i d̶aiye báque boje, caivʉ põeva yaiváivʉbu. Quédeca apecʉ ʉ̃mʉ cũinácʉ ʉ̃i d̶aiye báque boje, põeva majidivʉbu nacajarajivʉ yainore jarʉvarĩ, apʉrãjivʉ cojedeca.
1CO 15:22 Javede cũinácʉ ʉ̃mʉ mácʉ, ñai mamarʉmʉcacʉ bácʉ, ʉ̃i ãmiá Adán, coateyʉ bácʉ ʉ̃i baju Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ yaidéjaquemavʉ, ʉ̃i ãmeina teiye boje. Que baru caivʉ põeva máre, ʉ̃ mácʉi pãramena, ʉ̃ mácʉpedeca yaiváivʉbu maje ãmeina teiye boje. Quédeca, cũinácʉ ʉ̃mʉ, ñai Jesucristo, yaiyʉ́ bácʉ, Jʉ̃menijicʉi nacovaimʉ mácʉ barejaquémavʉ yainore jarʉvarĩ, apʉcʉyʉ cojedeca. Que baru caivʉ ʉ̃́re jʉ aipõeva máre, ʉ̃́que cʉrivʉ cũinávʉpe, ʉ̃pedeca Jʉ̃menijicʉi nacovaimara marajáramu maja yainore jarʉvarĩ, apʉrãjivʉ cojedeca.
1CO 15:23 Majare nacovaijãravʉa cʉvʉ yópe Jʉ̃menijicʉi cõjeiyepe. Mamarʉmʉ cũinájãravʉre, Cristore nacovarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ yainore jarʉvarĩ, ʉ̃i apʉquiyepe ayʉ cojedeca. Aru apejãravʉre, Cristo ʉ̃i copaidaquijãravʉ baquinóre, caivʉ maja Cristo jinare nacovacʉyʉme Jʉ̃menijicʉ yainore jarʉvarĩ, maje apʉrãjiyepe ayʉ cojedeca.
1CO 15:24 Dinʉmʉ maquinóre ijãravʉ cũiquíyebu. Caivʉ ina cõjeivʉre, caivʉ ina parʉrivʉre, aru caivʉ ina pʉrʉcʉvarivʉre máre, ʉ̃i mauvare, vainí tʉcʉyʉme Cristo, náre jarʉvarĩ. Aru jípacʉ Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i mearore jímʉre, jaboteicõjecʉyʉme caivʉ ʉ̃i jaboteimarare.
1CO 15:25 Jaboteiye jaʉvʉ Cristore pʉ Jʉ̃menijicʉi epeiyeta caivʉ ʉ̃i mauvare ʉ̃i cʉboba cãchinoi. Que teni Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovacʉyʉme ʉ̃i vainí tʉre d̶aiyede Cristore náre jarʉvarĩ.
1CO 15:26 Caivʉ põevare yaiye jaʉvʉ. Yópe põecʉ ʉ̃i maucʉ ʉ̃i vainí tʉiyepe ʉ̃́re jarʉvarĩ, nopedeca yaiyebu põeva ne maucʉpe paiye, náre vainí tʉrĩ. Ʉbenita bʉojainʉmʉre, Jʉ̃menijicʉi nacovaiye báque boje Cristore, yaiyʉ́ bácʉre, aru ʉ̃i nacovaquiye boje maja ʉ̃i põevare máre, ye yaibénamu maja bedióva cojedeca.
1CO 15:27 Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede Cristore vainí tʉrĩ jaboteicõjecʉyʉre caivʉre, caiyede máre. Ʉbenita majidivʉbu maja ʉ̃i nópe cõjeiyede Cristore, ye jaboteicõjemecʉyʉre jípacʉre. Que baru Jʉ̃menijicʉre jaboteicõjeipõecʉ cʉbebi.
1CO 15:28 Cristo caivʉre, caiyede máre ʉ̃i vainí tʉrĩ jabotequiyede, ʉ̃́vacari, Jʉ̃menijicʉi mácʉ “Mʉ, ji jʉ aimʉ, jabotejacʉ yʉre aru ji jaboteimarare máre”, acʉyʉme Jʉ̃menijicʉre. Que teni Jʉ̃menijicʉ, ñai Cristore vainí tʉrĩ jaboteicõjeñʉ macʉyʉ́ caivʉre, jabotecʉyʉme caivʉre, caiyede máre.
1CO 15:29 Apevʉ põeva Jʉ̃menijicʉque jã́d̶ovaicõjed̶ama ne baju ocoque yaivʉ bácavʉre boje. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi nacovamenu yaivʉ bácavʉre yainore jarʉvarĩ, bojecʉbejebu apevʉ ne jã́d̶ovaiye Jʉ̃menijicʉque na mácavʉre boje ocoque.
1CO 15:30 Aru ñʉja máre yaijʉrorivʉbu jãravʉa coapa, ñʉje ñájiye boje ñʉje coyʉrãnʉiyede Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Ñʉje ñájiye máre bojecʉbejebu.
1CO 15:31 Mʉja, jívʉ, iyede coyʉquijivʉ yʉ mʉjare, ji torojʉe boje maje cʉede maje jabocʉ Jesucristoque cũinávʉpe. Põeva boarĩ́ jarʉvaiyʉma yʉre jãravʉa coapa, ji coyʉiye boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne.
1CO 15:32 Ji cʉede Éfeso ãmicʉriĩmaroi, pare ñájicacʉ yʉ, nócavʉ ne maucʉvae boje yʉre yópe ãimara jijecʉrivʉ ne maucʉvaepe. Die ye bojecʉbejebu yʉre, jãve maru yaivʉ bácavʉ nacajamevʉre yainore jarʉvarĩ. Majare d̶aiye jaʉjebu yópe ne aiyepe, “Javena yainájichʉvʉ maja. Que baru ãri ũcuri torojʉrãjarevʉ”, ad̶ama.
1CO 15:33 Que baru mʉje bajumia apecʉre jʉjovaicõjemejara. Ãrʉjara apecʉ ʉ̃i yópe arĩ coyʉiyede: “Ãmena põevaque yóvayʉ baru, mearo d̶arĩ cõmajiyede ãrʉmetecʉyʉme”, aquemavʉ.
1CO 15:34 Ãrʉmevʉpe tebejarã mʉja. Dajocajarã mʉje ãmeina teiyede. Apevʉ mʉjacavʉ coreóvabevʉ cãreja aipe ãrojacʉre Jʉ̃menijicʉre. Coyʉyʉbu diede, mʉje cʉyoje tenajiyepe ayʉ mʉje d̶aiyede.
1CO 15:35 Apecʉ, yópe arĩ, jẽniari jã́quijichʉbi yʉre: “¿Aipe d̶arĩ nacajarajidi maja, yainájivʉ bácavʉ?” Aru, “¿Aipe ãrojaquidi maje baju baquinó?” arĩ jẽniari jã́quijichʉbi.
1CO 15:36 Põecʉ nópe jẽniari jã́ñʉ maru, ye majibecʉtame. Jẽvari coyʉiyeque buequijivʉ mʉjare. Maje oteiyede jioi, pĩaquíye jipocamia, oteiyabede pojeiye jaʉvʉ. Oteiyabe pojeniburu yóboi, pĩaquíyebu.
1CO 15:37 Trigo ãmicʉe oteiyabede o apeyabe oteiyabede máre maje oteiyede, iye pĩaquíye oteiyabepe paiye ãmevʉ.
1CO 15:38 Maje oteniburu yóboi, Jʉ̃menijicʉ pĩaré d̶aibi caiye oteiyede coapa yópe “Que baquiyébu” ʉ̃i arĩ dápiaiye báquepedeca, ʉ̃i cʉed̶aiye báquede caiyede.
1CO 15:39 Cũinátʉrʉ ãmevʉ caivʉ ne bajuá. Põeva ne jiarʉa baju, aru ãimara ne jiarʉa baju, míjina ne jiarʉa baju, aru moa máre ne jiarʉa baju, caivʉ coapa ne jiarʉa apebajure cʉvama na.
1CO 15:40 Nopedeca cavarõcavʉ aru joborõcavʉ máre ne bajuá cũinátʉrʉ ãmevʉ. Cavarõcavʉ ne baju métamu, ne cʉede cavarõi. Aru joborõcavʉ ne baju métamu, ne cʉede joborõi.
1CO 15:41 Ñai aviá jãravʉcacʉ meacʉ bajube. Aru ñai aviá ñamicacʉ máre meacʉ bajube. Ʉbenita ñai ñamicacʉ jãravʉcacʉpe pẽomemi. Aru ina abiácova máre meara bajuvacari, ʉbenita aviávape paivʉ pẽomema. Aru ina abiácova coapa apede pẽod̶ama na. Cũinátʉrʉ ãmevʉ cavarõcavʉ ne pẽoiyeque.
1CO 15:42 Yópe vaiyepe oteiyabede, nopedeca vaiquíyebu Jʉ̃menijicʉi nacovaquiyede yaivʉ bácavʉre yainore jarʉvarĩ. Maja yainájivʉ bácavʉ maje baju bácarõ, ne yuarĩ jarʉvaibaju bácarõ, pojequiyebu. Ʉbenita maje baju mamabaju baquinó, maje nacajariburu yóboi yainore jarʉvarĩ, ye pojebequiyebu.
1CO 15:43 Maja yainájivʉ bácavʉ maje baju bácarõ, ne yuarĩ jarʉvaibaju bácarõ, bojecʉbenotamu. Ʉbenita maje baju mamabaju baquinó, maje nacajariburu yóboi yainore jarʉvarĩ, bojecʉrõ maquiyébu. Maja yainájivʉ bácavʉ maje baju bácarõ, ne yuarĩ jarʉvaibaju bácarõ, parʉbenotamu. Ʉbenita maje mamabaju baquinó, maje nacajariburu yóboi yainore jarʉvarĩ, parʉrõ maquiyébu.
1CO 15:44 Maja yainájivʉ bácavʉ maje baju bácarõ, ne yuarĩ jarʉvaibaju bácarõ, mearo mateávʉ̃, maje cʉede ijãravʉi. Ʉbenita maje baju mamabaju baquinó mearo maquiyébu, maje cʉrãjiyede mamajãravʉ cũiméjãravʉi, maje nacajariburu yóboi yainore jarʉvarĩ. Maje ijãravʉquebaju cʉe boje, majidivʉbu maja mamajãravʉ cũiméjãravʉquebaju máre cʉquiyebu. Baju cʉbedu, apʉé máre cʉbevʉ.
1CO 15:45 Caride maja cʉvarivʉbu maje baju yópe Adán mácʉi baju bácarõpe, Jʉ̃menijicʉi jíye báquede ʉ̃ mácʉre. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: “Mamarʉmʉcacʉ, ʉ̃i ãmiá Adán, Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aimʉ marejaquémavʉ, apʉcʉyʉ ʉ̃i bajuque”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. Ʉbenita Adán mácʉi yóbocacʉ, Cristo, maja mamajãravʉ cũiméjãravʉcavʉ maje mamarʉmʉcacʉ, apʉre d̶ayʉbe majare maje ũmei. Que baru jícʉyʉme majare mamabaju, maje cʉrãjiyepe ayʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre.
1CO 15:46 Aru maje apʉé máre quédecabu. Mamarʉmʉre mamajãravʉ cũiméjãravʉquebaju cʉvabevʉ. Quénora mamarʉmʉre ijãravʉquebaju cʉvarivʉbu. Aru no yóboi, maje nacajariburu yóboi yainore jarʉvarĩ, mamajãravʉ cũiméjãravʉquebaju cʉvarãjaramu.
1CO 15:47 Ñai Adán mácʉ, maje mamarʉmʉcacʉ bácʉ, Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aimʉ mácʉ barejaquémavʉ joboque. Que baru joborõcacʉ barejaquémavʉ ʉ̃ mácʉ. Ʉbenita ʉ̃ mácʉi yóbocacʉ, Cristobe cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõcacʉ.
1CO 15:48 Caivʉ joborõcavʉ cʉvarivʉbu maje bajure yópe ñai jobore jocarĩ dayʉ bácʉ ʉ̃i baju bácarõpe painore. Aru caivʉ cavarõ mearocavʉ bárãjivʉ cʉvarãjaramu maje bajure yópe ñai cavarõ mearore jocarĩ dayʉ bácʉ ʉ̃i bajupe painore.
1CO 15:49 Yópe caride maje cʉvaepe maje bajure ñai jobore jocarĩ dayʉ bácʉ, Adán mácʉ, ʉ̃i baju bácarõpe painore, nopedeca cʉvarãjaramu maja maje bajure ñai cavarõ mearore jocarĩ dayʉ bácʉ, Cristo, ʉ̃i bajupe painore.
1CO 15:50 Mʉja, jívʉ, jãve coyʉyʉbu mʉjare iyede. Maja cʉrivʉ bʉojabenajaramu no Jʉ̃menijicʉi jaboteinoi ijãravʉquebajuque, maje cʉvaede caride. Maje ijãravʉquebaju cũimébaju ãmevʉ. Quénora pojequiyebu. Que baru maja cʉrivʉ bʉojabenajaramu no Jʉ̃menijicʉi jaboteinoi ijãravʉquebajuque.
1CO 15:51 Caride mʉjare coyʉyʉbu yʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene, ʉ̃i jã́d̶ovameno mácarõre jipocamia ʉbenita jã́d̶ovainore caride. Caivʉ maja, Jesúre jʉ aipõeva, yaibénajaramu. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ oatʉvacʉyʉme caiye maje bajuáre.
1CO 15:52 Maumejiena, yópe põecʉ ʉ̃i mimiyepe, iye Jʉ̃menijicʉi japuicõjequiye japuino bubaino maquinóre jápuraquiyede, Jʉ̃menijicʉ oatʉvacʉyʉme maje bajuáre. Aru dinʉmʉ maquinómiareca maja Jesúre jʉ aipõeva yainájivʉ bácavʉre nacovacʉyʉme Jʉ̃menijicʉ yainore jarʉvarĩ, maje yaibénajiyepe ayʉ cojedeca.
1CO 15:53 Oatʉvaiye jaʉvʉ maje baju pojejʉroribajure, maje cʉvarãjiyepe aivʉ apebaju cũimébajure. Oatʉvaiye jaʉvʉ maja yaijʉrorivʉre, maje yaibénajiyepe aivʉ.
1CO 15:54 Maja yaibénajivʉre, maje cʉrãjiyede maje cũimébajuque, vaiquíyebu yópe Jʉ̃menijicʉi arĩ toivaicõjeiye báquepedeca ʉ̃i yávaiyede: “Caride põeva yaibénajarama bedióva cojedeca. Jʉ̃menijicʉ bʉojaibi vainí tʉyʉ caivʉre, caiyede máre, ʉ̃́re maucʉvarĩduivʉre jarʉvarĩ.
1CO 15:55 Põeva vainí tʉimara mácavʉpe paivʉ ne yaijʉroe boje, vainí tʉimarape paivʉ ãmevʉ caride. Põeva ñájine d̶aimara mácavʉpe paivʉ ne yaijʉroe boje, ñájine d̶aimarape paivʉ ãmevʉ caride”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
1CO 15:56 Ʉbenita põeva ãmeina teivʉ ñájinajarama ne yainájiyede, ne ãmeina teiye boje. Aru Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báqueque Moisés bácʉre coreóvaivʉbu maja ina põeva ãmeina teivʉre ñájine d̶arãjimarare, ne ãmeina teiye boje.
1CO 15:57 Ʉbenita torojʉede jínajarevʉ Jʉ̃menijicʉre. Ʉ̃́recabe maje jabocʉ Jesucristore vainí tʉre d̶are d̶ayʉ majare ãmeina teiyede jarʉvarĩ, maje cʉe boje maje jabocʉ Jesucristoque cũinávʉpe.
1CO 15:58 Que baru mʉja, jívʉ, ji ʉmara, parʉre nʉjara mʉja mʉje ũmei, dajocabevʉva mʉje jʉ aiyede maje jabocʉ Jesucristore. Me majidivʉbu mʉja caiye mʉje memecaiyede ʉ̃́re bojecʉede, mʉje cʉe boje ʉ̃́que cũinávʉpe. Que baru cainʉmʉa pʉeno ʉrarõ baju ʉ̃́re memecajarã.
1CO 16:1 Caride coyʉquijivʉ iye jẽniari jã́iyede mʉje jínajiyena ina Jesúre jʉ aipõeva, cʉve cʉvabevʉre, mʉje toivaiye báquede yʉre paperayocaque. D̶ajarã mʉja yópe ji d̶aicõjeiye báquepe ina Jesúre jʉ aipõevare, cójijivaivʉre Galacia ãmicʉrijoborõi.
1CO 16:2 Sumana coapa domingo jãravʉi, caivʉ mʉja coapa ĩni epejarã tãutʉrare, cad̶atenajivʉ cʉve cʉvabevʉre. Mʉje ĩ́ye báquede no sumana baji ĩni epejarã mʉja yópe mʉje ĩ́ye báquepe. Que teni ji eaquiyede mʉje yebai, tãutʉrare vorĩdurĩ, ĩni, jícõjeiye jaʉbequiyebu mʉjare.
1CO 16:3 Ji eaquiye jipocamia, beojarã mʉjacavʉre, ina nʉvarajivʉre iye tãutʉrare, mʉje jícarãjiyede, Jerusalén ãmicʉriĩmaroita. Aru ji eaquiyede mʉje yebai paperayocare jícʉyʉmu náre, ne nʉvari jã́d̶ovarajiyepe acʉyʉ Jerusalẽ́cavʉ Jesúre jʉ aivʉre coreipõevare, ne majinajiyepe ayʉ ñamejare na aru yéde ne nʉvaiyede.
1CO 16:4 Dinʉmʉ maquinóre mearu ji dápiainoi, yʉ máre náque nʉri, yʉre yóvarãjarama.
1CO 16:5 Ji etaquiyede yore jocarĩ, vaicʉ́yʉmu Macedonia ãmicʉrijoborõi. No yóboi, eacʉyʉmu mʉje ĩmaro Corintoi.
1CO 16:6 Mautequijichʉvʉ mʉje yebai obediaviava baju. Yʉ eayʉ baru, mautecʉyʉmu mʉjaque ʉracoro baede. Dinʉmʉ maquinóre que tedu, mʉjacapũravʉ yʉre cad̶ateivʉ bʉojarãjaramu, ji nʉre nʉquiyepe aivʉ ã́ro ji nʉquino apenoita.
1CO 16:7 Obebejãravʉa baju jã́cʉnʉiyʉbevʉ yʉ mʉjare. Maumena vaiyʉbevʉ yʉ mʉje ĩmarore jocarĩ. Quénora mauteiyʉvʉ yʉ mʉjaque obediaviava baju, maje jabocʉi yʉre mauteicõjenu.
1CO 16:8 Ʉbenita obedivʉ yócavʉ jápiaiyʉrivʉbu Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Náre bueiye jaʉvʉ yʉre. Aru apevʉ obedivʉ máre maucʉvarĩduivʉbu maje jabocʉ Jesucristore. Náre cãrijovaicõjeiyʉbevʉ ina Jesúre jʉ ájʉrorivʉre. Que baru mautecʉyʉmu yore Éfeso ãmicʉriĩmaroi, pʉ Pentecostés jãravʉ, judíova ñʉje torojʉve teijãravʉita.
1CO 16:10 Timoteo máre, yʉ́pe páyʉ, maje jabocʉ Jesucristore memecayʉbe. Que baru ʉ̃i earu mʉje yebai, me torojʉcʉ cʉre d̶ajarã ʉ̃́re.
1CO 16:11 Ʉ̃́re ãmeina jã́mejara mʉja. Quénora pued̶ajarã ʉ̃́re. Aru cad̶atejarã ʉ̃́re, ʉ̃i nʉre nʉquiyepe aivʉ cãrijimenoque. Yʉ coreyʉbu ʉ̃ copaidacʉyʉre ji yebai apevʉ majevʉque.
1CO 16:12 Caride coyʉquijivʉ iye jẽniari jã́iyede majecʉ Apolorã mʉje toivaiye báquede paperayocaque. Paredeca jẽniariducacʉ ʉ̃́re, ʉ̃i yóvaquiyepe ayʉ majevʉre ne jã́ranʉiye báquede mʉjare. Ʉbenita dinʉmʉ mácarõre ʉ̃́capũravʉ nʉiyʉbeteame. Apenʉmʉ ʉ̃i bʉojaquinʉmʉ jã́cʉnʉcʉyʉme mʉjare.
1CO 16:13 Me jã́jara mʉja. Jʉ are nʉjara mʉja maje jabocʉ Jesucristore. Jidʉbejarã apevʉ ne ãmed̶ajʉroede mʉjare, mʉje Jesúre jʉ aiye boje. Aru parʉre nʉjara mʉja mʉje ũmei, mʉje jʉ aiyede Jesúre dajocabevʉva.
1CO 16:14 Caiye mʉje d̶aiyeque ʉjarã apevʉre.
1CO 16:15 Mʉja, jívʉ, me majidivʉbu Estéfanas ʉ̃ jinaque ne borore. Nácapũravʉ jʉ aima Jesucristore mamarʉmʉre, caivʉ apevʉ Acaya ãmicʉrijoborõcavʉ jipocai. Aru memecavaivʉbu Jʉ̃menijicʉi põevare, cad̶atenajivʉ náre dajocabevʉva.
1CO 16:16 Ʉvʉ yʉ mʉje jʉ aiyede náre. Náre aru apevʉ majevʉ nápe paivʉre, apevʉre cad̶ateipõevare aru memecaipõevare máre, jʉ arĩ jaboteicõjejara mʉjare.
1CO 16:17 Torojʉvʉ yʉ ina Estéfanas, Fortunato, aru Acaico máre ne edaiye báquede yore. Nácapũravʉ cad̶ateivʉbu yʉre yópe mʉje cad̶atejʉroepe yʉre, cʉrivʉ bʉojaru yʉ́que.
1CO 16:18 Parʉre nʉre d̶aivʉbu yʉre ji ũmei, yópe ne parʉre nʉre d̶aiyepe mʉjare máre mʉje ũmei. Náre aru apevʉ nápe paivʉre máre “Meavʉ”, arĩ pued̶ajarã mʉja.
1CO 16:19 Caivʉ ina Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉ Asia ãmicʉrijoborõi meaicõjed̶ama mʉjare. Aquila aru Priscamaque aru ina Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉ ne cʉ̃rami jívʉi ʉrarõ meaicõjed̶ama mʉjare, ne cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe mʉjaque.
1CO 16:20 Caivʉ Jesúre jʉ aipõeva yore cʉrivʉ meaicõjed̶ama mʉjare. Me jacoyʉjarã mʉja mʉjevʉre mʉje jivare nuri, mʉje Jʉ̃menijicʉ jina mae boje.
1CO 16:21 Caride yʉ́vacari, Pablo, toivaivʉ, meaicõjeñʉ caivʉ mʉjare.
1CO 16:22 Ácʉ põecʉ ʉ̃i ʉbedu maje jabocʉ Jesucristore, Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶ajacʉrĩ ʉ̃́re toabo cũiméboi cainʉmʉa. ¡Mʉ, maje jabocʉ Jesús, dajacʉ!
1CO 16:23 Maje jabocʉ Jesucristo mearo d̶acajacʉrĩ mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje.
1CO 16:24 Yʉ ʉvʉ caivʉ mʉjare cʉrivʉre Jesucristoque cũinávʉpe. Quénoramu.
2CO 1:1 Yʉ, Pablo, toivaicõjeivʉ apecʉre iyoca paperayocare. Meaicõjeivʉ mʉja cójijivaivʉ Corinto ãmicʉriĩmarocavʉ Jʉ̃menijicʉi põevare aru caivʉ apevʉ Acaya ãmicʉrijoborõcavʉ Jʉ̃menijicʉi põevare máre. Jʉ̃menijicʉ beorĩ epeibi yʉre Jesucristoi yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaracacʉre. Timoteo máre, majecʉ ʉ̃i jʉ aiye boje Jesúre majapedeca, meaicõjeimi mʉjare.
2CO 1:2 Majepacʉ Jʉ̃menijicʉ, maje jabocʉ Jesucristomaque, mearo d̶acajacʉrĩ mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Aru torojʉrĩ cʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare máre cãrijimevʉva.
2CO 1:3 Jínajarevʉ mearore Jʉ̃menijicʉre, maje jabocʉ Jesucristoi mearore jímʉre, jípacʉre máre. Majepacʉ Jʉ̃menijicʉ cõmaje ãroje jã́imi majare cainʉmʉa. Aru cad̶ateibi majare cainʉmʉa, ʉ̃i parʉre d̶aiye boje majare maje ũmei.
2CO 1:4 Cainʉmʉa maje ñájiyede, majepacʉ Jʉ̃menijicʉ parʉre d̶arĩ maje ũmei, cad̶ateyʉbe majare, majacapũravʉ maje cad̶atenajiyepe ayʉ apevʉ ñájivʉre. Yópe ʉ̃i parʉre d̶aiyepe majare, nopedeca maja parʉre d̶aivʉbu apevʉre máre.
2CO 1:5 Yópe Cristoi ʉrarõ ñájiye báquepe, nopedeca maja máre ʉrarõ ñájivʉbu. Aru yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrarõ cad̶ateiye báquepe ʉ̃́re, nopedeca ʉrarõ cad̶ateyʉbe majare, maje cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe.
2CO 1:6 Ñʉja ñájivʉbu, bʉojarãjivʉ cad̶ateivʉ mʉjare, mʉje parʉrãjiyepe aivʉ mʉje ũmei aru mʉje mead̶aimara marajiyépe aivʉ máre. Jʉ̃menijicʉi cad̶ateiyede ñʉjare ʉ̃i parʉre d̶aiyede ñʉje ũmei, coreóvare d̶aibi ñʉjare aipe d̶aiye jaʉrõre ñʉjare, ñʉje cad̶atenajiyepe ayʉ mʉjare, parʉre d̶arĩ mʉjare mʉje ũmei. Que baru mʉja máre mʉje ñájiyede napini bʉojarãjivʉbu mʉje ñájinajijãravʉ baquinói yópe ñʉje napiyepedeca ñʉje ñájiyede.
2CO 1:7 Majivʉ ñʉja mʉje ñájiyede yópe ñʉje ñájiyepedeca, Jʉ̃menijicʉ cad̶ateni parʉre d̶acʉyʉre mʉjare máre mʉje ũmei, yópe ʉ̃i cad̶ateni parʉre d̶aiyepedeca ñʉjare ñʉje ũmei. Que baru jãve napini coreivʉbu ñʉja me baju vaiquíyepe aivʉ mʉjare.
2CO 1:8 Mʉja, ñʉjevʉ, ʉvʉ ñʉja mʉje majinajiyede ñʉje napiye báquede ñájino ʉrarõ bajure no Asia ãmicʉrijoborõi. Pare ãmeno ñʉje ñájiye boje, ye napini majibetecarã ñʉja. “¿Jãve yainájivʉ bárica?” arĩ dápiarĩducarã ñʉja.
2CO 1:9 Jʉ̃menijicʉ nópe arĩ dápiaicõjeñʉme, ñʉje napini corebenajiyepe ayʉ ñʉje baju cad̶atenajiyede. Quénora jãve napini coreiye jaʉteavʉ̃ ñʉjare Jʉ̃menijicʉre, ñai nacovañʉ ina yaivʉ bácavʉre yainore jarʉvarĩ, ʉ̃i cad̶atequiyepe ayʉ ñʉjare, yaijʉrorivʉ bácavʉre.
2CO 1:10 Aru Jʉ̃menijicʉ jãve mead̶ame ñʉjare iye ñʉje yaijʉrorõ mácarõre jocarĩ. Aru ñʉjare mead̶acʉyʉme ñʉje ñájiyede jarʉvarĩ. Que baru jãve napini coreivʉbu ñʉja ʉ̃́re. Majivʉ ñʉja jãve mead̶acʉyʉre ñʉjare ñʉje ñájiyede jarʉvarĩ cainʉmʉa.
2CO 1:11 Que baru ʉvʉ ñʉja mʉje cad̶atenajiyepe aivʉ ñʉjare mʉje jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque ñʉjare boje. Obedivʉ põeva ne jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque ñʉjare boje, mearo d̶acacʉyʉme ñʉjare. Aru ne jã́iyede ʉ̃i mearo d̶acaiyede ñʉjare, obedivʉ põeva torojʉede jínajarama ʉ̃́re.
2CO 1:12 Apevʉ mʉjacavʉ ʉbenina arĩ coyʉrĩduyama ñʉjare borocʉrivʉre. Ʉbenita ne que aiye jãve ãmevʉ. “D̶ad̶avʉ̃ maja yópe d̶aiye jaʉrõre majare Jʉ̃menijicʉi jã́inore”, ñʉje arĩ dápiaiyeque torojʉrivʉbu ñʉja. Coreóvaivʉbu ñʉja cainʉmʉa d̶arĩ cõmajivʉre jʉjovabevʉva aru ãmeno cʉbevʉva máre põeva Jesúre jʉ abevʉque aru pʉeno baju mʉja Jesúre jʉ aipõevaque. Ʉbenita nópe d̶arĩ bʉojabevʉ ñʉja ñʉje majiéque. Quénora Jʉ̃menijicʉ nópe d̶arĩ majide d̶aibi ñʉjare bojecʉbeda ʉ̃i parʉé majiéque.
2CO 1:13 Cainʉmʉa ñʉje paperayocare, ñʉje toivaicõjeiyede apecʉre mʉjare, jã́ri boroteni coreóvarĩ bʉojajebu mʉja. Ʉbenita caride caiye ñʉje toivaicõjeiyede apecʉre coreóvabevʉreca cãreja, jãve napini coreyʉbu yʉ, mʉje coreóvarãjiyepe ayʉ caiye iye ñʉje toivaicõjeiyede apecʉre mʉjare. Que baru maje jabocʉ Jesúi copaidaquiyede caivʉ maja torojʉrãjaramu. Mʉjacapũravʉ torojʉrãjaramu ñʉje bueiye báque boje mʉjare Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Aru ñʉjacapũravʉ torojʉrãjaramu mʉje jʉ aiye boje ʉ̃i yávaiye méne.
2CO 1:15 Ji coreóvaiye boje diede, arĩ dápiarĩducacʉ jã́cʉnʉcʉyʉre mʉje yebai mamarʉmʉ, ji nʉiyede Macedonia ãmicʉrijoborõi aru ji copaiyede nore jocarĩ máre, mʉje cad̶atenajiyepe ayʉ yʉre nʉre nʉcʉyʉre pʉ Judea ãmicʉrijoborõita. Pʉque ji jã́cʉnʉiyede mʉjare, pʉque Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acajebu mʉjare.
2CO 1:17 Yʉ nópe arĩ dápiarĩduyʉ bácʉvacari, ape borore ji jápiarĩburu yóboi, oatʉvacacʉ ji dápiainore. Que baru nʉmetevʉ mʉje yebai cãreja. Ji nʉme boje cãreja, apevʉ mʉjacavʉ yópe borocʉma yʉre. “Pablo jʉjovaibi majare. Ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉpe, ʉbenina coyʉibi. Ʉ̃i dápiaiyede ʉ̃i d̶aquiyede ʉ̃i baju cad̶ateiyʉrĩ, apevʉre ye cad̶ateiyʉbebi. Maumena ʉ̃i jʉ aiye báquede oatʉvaibi, bi acʉyʉ. Que baru pʉcaũmea cʉbi ʉ̃”, ʉbenina ad̶ama yʉre. ¿Jʉ aivʉrʉ̃ mʉja ne nópe arĩ coyʉinore yʉrã?
2CO 1:18 Ne nópe arĩ coyʉiye yʉrã jãve ãmevʉ. Jʉ̃menijicʉi jã́inore jãve coyʉyʉbu mʉjare. Jʉ̃menijicʉ pʉcaũmea cʉbecʉ, oatʉvabecʉ, ye ʉbenina arĩ coyʉbebi. Jʉ̃menijicʉ “Yópe d̶acʉyʉmu” ayʉ baru, jãve d̶ayʉ apa. Aru ñʉja máre pʉcaũmea cʉbevʉ, oatʉvabevʉ, ye ʉbenina arĩ coyʉbevʉ. Ñʉja “Yópe d̶arãjaramu” aivʉ baru, jãve d̶aivʉ apa. Que baru yʉ jʉ ayʉ baru apede, ye oatʉvabevʉ.
2CO 1:19 Jãvetamu no, ji d̶aiye boje yópe Jʉ̃menijicʉi mácʉ Jesucristoi d̶aiyepe. Javede Silvano, Timoteo, aru yʉ máre coyʉcarã mʉjare Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Jesúrecabe pʉcaũmea cʉbecʉ, oatʉvabecʉ, ye ʉbenina arĩ coyʉbecʉ. Cainʉmʉa “Yópe d̶acʉyʉmu” arĩ coyʉyʉ, jãve d̶ayʉbe yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Jʉ ayʉ baru, ye oatʉvabebi.
2CO 1:20 Jesucristorecabe jʉ ayʉ caiye Jʉ̃menijicʉ “Yópe d̶acacʉyʉmu põevare”, ʉ̃i aiye báquede. Ʉ̃́recabe d̶ayʉ caiyede yópe Jʉ̃menijicʉi aiye báquepedeca, mearo d̶acacʉyʉ caivʉ majare ʉ̃́re jʉ aipõevare. Que baru cainʉmʉa maje mearore jíyede Jʉ̃menijicʉre, “Cristoi d̶aiye báque jãvemu. Quédecabu”, arĩ coyʉvaivʉbu Jesucristoi parʉéque. Aru Jʉ̃menijicʉ torojʉbi dieque.
2CO 1:21 Jʉ̃menijicʉrecabe parʉre d̶ayʉ ñʉjare aru mʉjare máre maje ũmei, maje cʉede Jesucristoque cũinávʉpe. Ʉ̃́recabe beoyʉ bácʉ majare ʉ̃ jinava.
2CO 1:22 Ʉ̃́recabe daroyʉ bácʉ majare ʉ̃i Espíritu Santore, ʉ̃i cʉquiyepe ayʉ majaque, jã́d̶ovacʉyʉ majare Jʉ̃menijicʉ jinava. Aru ʉ̃́recabe majide d̶ayʉ majare d̶acacʉyʉre caiye iye méne yópe ʉ̃i aiye báquepedeca, ʉ̃i daroiye báque boje ñai Espíritu Santore.
2CO 1:23 Caride yʉ toivaicõjequijivʉ apecʉre mʉjare, coyʉcʉyʉ aipe teni oatʉvayʉ bácʉre “Yópe d̶acʉyʉmu”, ji arĩ dápiaiye báquede. Jʉ̃menijicʉvacari majibi jãve ji coyʉiyede. Ʉ̃́recabe majicʉ caiye ji dápiaiyede ji ũmei. Yʉ nʉmetevʉ cãreja mʉje ĩmaro Corintoi, ji jaraiyʉbe boje mʉjare.
2CO 1:24 Ñʉja jaraivʉ baru mʉjare mʉje d̶aiye boje, yópe jabova parʉrivʉ ne cõjeiyepe, ñʉja jʉ aicõjeiyʉbevʉ mʉjare aipe jʉ aiye jaʉrõre mʉjare. Mʉja me coreóvaivʉbu aipe mʉje jʉ aiyede Jesúre dajocabevʉva, parʉrivʉ mʉje ũmei. Quénora jaraivʉ baru mʉjare, cad̶ateiyʉrivʉbu mʉjare, mʉje torojʉrãjiyepe aivʉ mʉje ũmei.
2CO 2:1 Yʉ nʉñʉ maru mʉje yebai caride, jarajebu mʉjare. Aru jararu mʉjare, chĩojebu mʉja. Ʉbenita nʉiyʉbevʉ yʉ mʉje yebai, mʉjare chĩore d̶acʉyʉ bedióva cojedeca. Que baru copainʉmetevʉ yʉ cãreja nore.
2CO 2:2 Mʉjarecabu torojʉre d̶aivʉ yʉre. Que baru yʉ chĩore d̶ayʉ baru mʉjare, yʉ máre chĩojebu. Caivʉ maja chĩojebu, yʉ nʉñʉ maru mʉje yebai caride.
2CO 2:3 Que baru toivaicõjecacʉ apecʉre mʉjare apeyoca paperayoca bácarõre, jaracʉyʉ mʉjare, mʉje mead̶arãjiyepe ayʉ mʉje d̶aiyede ji nʉquiye jipocamia, ji jaraiyʉbe boje mʉjare mʉje jivateinoi. Ji jaraiyede mʉjare, torojʉbevʉ yʉ. Ʉbenita mʉjarecabu yʉre torojʉre d̶ájʉrorivʉ baju. Que baru yʉre chĩore d̶aiye jaʉbevʉ mʉjare. Me coreóvaivʉ yʉ iyede. Mʉje torojʉbedu, yʉ máre torojʉbevʉ.
2CO 2:4 Chĩoñʉ baju ji orique toivaicõjecacʉ apecʉre no paperayoca bácarõre. Pare ñájicacʉ yʉre jaraiye jaʉé boje mʉjare. Ʉ̃́re toivaicõjemetecacʉ, chĩore d̶acʉyʉ mʉjare. Quénora ʉ̃́re toivaicõjecacʉ, mʉje majinajiyepe ayʉ pare ji ʉede mʉjare.
2CO 2:5 Ñai mʉje yebai cʉcʉ ãmecoroyʉ bácʉ yʉre chĩore d̶abeteame yʉre cũinácʉva. Quénora mʉjare máre chĩore d̶aquemavʉ ʉ̃. O, “Apevʉ mʉjacavʉre chĩore d̶aquemavʉ”, aiye jaʉvʉ yʉre, ji cõmaje ãroje jã́iye boje ʉ̃́re.
2CO 2:6 Iye mʉjacavʉ obedivʉ mʉje ñájine d̶aiye báque ʉ̃́re, ʉ̃i ãmeina teiye boje, ʉrarõ bajubu. Ape ñájiye jaʉbevʉ ʉ̃́re. Quénora dajocajarã mʉje ñájine d̶aiyede ʉ̃́re.
2CO 2:7 Que baru caride ãrʉmetejarã ʉ̃i ãmeina teiyede. Ʉ̃́re cad̶ateni, parʉre d̶ajarã ʉ̃i ũmei. Que d̶aru, ʉ̃ dajocabecʉyʉme ʉ̃i jʉ aiyede Jesúre, ʉ̃i pare chĩoiye boje mʉje ñájine d̶aiyede ʉ̃́re.
2CO 2:8 Parʉrõreca jẽniaivʉ mʉjare mʉje coyʉiyede aru mʉje jã́d̶ovaiyede máre bedióva cojedeca ʉ̃́re mʉje ʉmʉre.
2CO 2:9 Toivaicõjecacʉ apecʉre no paperayoca bácarõre, majicacʉyʉ mʉjare ñájine d̶aiye jaʉrõre ñai ʉ̃mʉre. Mʉja cainʉmʉa jʉ aivʉre yʉre majiyʉtecacʉ yʉ. Torojʉvʉ yʉ, majicʉ mʉje d̶aiye báquede yópe ji majicaiye báquepedeca.
2CO 2:10 Mʉje ãrʉmetedu ʉ̃i ãmeina teiyede, yʉ máre ãrʉmetecʉyʉmu ʉ̃i ãmeina teiyede. Yʉre ãrʉmeteiye jaʉéde apecʉi ãmeina teiyede, ãrʉmeteyʉbu diede mʉjare boje, caivʉ mʉja mʉje cʉrãjiyepe ayʉ me mʉje baju, aru Cristore boje, ʉ̃i jã́iye boje caiye ji d̶aiyede, aru ji dápiaiyede máre.
2CO 2:11 Maje ãrʉmetedu apecʉi ãmeina teiyede aru cad̶atedu ʉ̃́re, ñai abujuvai jabocʉ, Satanás, majare ye bʉojabebi dápiaicõjeñʉ aru d̶aicõjeñʉ máre, yópe ʉ̃i d̶ájʉroepe maje ãrʉmetebedu apecʉi ãmeina teiyede aru cad̶atebedu ʉ̃́re. Me majivʉ maja aipe ãrojae ñai jʉjovayʉ ʉ̃i d̶aiyede.
2CO 2:12 Ji coyʉcʉnʉiyede Cristoi yávaiye méne, eacacʉ Troas ãmicʉriĩmaroi. Obedivʉ nócavʉ jápiaiyʉrĩduima diede. Que baru maje jabocʉ Cristore memecayʉ bʉojarĩducacʉ.
2CO 2:13 Ʉbenita pare cãrijiñʉ batecácʉ mʉjare. Majecʉ Titore, ji jaroimʉ mácʉre mʉje yebai, “Ʉ̃́re copʉcʉyʉmu yui”, arĩ dápiarĩduyʉ batecácʉ. Ʉbenita ʉ̃́re eabetecacʉ nore. Que baru, “Nʉñʉmu” ji arĩburu yóboi nócavʉre, etacacʉ nore jocarĩ, vocʉnʉcʉyʉ Titore Macedonia ãmicʉrijoborõi.
2CO 2:14 Torojʉede jínajarevʉ Jʉ̃menijicʉre. Maje cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe, cainʉmʉa majare vainí tʉre d̶ayʉbe Jʉ̃menijicʉ maje mauvare, ina majare coyʉicõjemeniduivʉre Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Coyʉre d̶ayʉbe Jesús ʉ̃i yávaiye méne caino maje nʉino, obedivʉ põeva ne coreóvarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re, yópe põecʉi bicovaiyepe mumijʉede, eaquiyepe ayʉ cainoi.
2CO 2:15 Jʉ̃menijicʉ me baju jã́ñʉme maje coyʉiyede Jesús ʉ̃i yávaiye méne cainoi. Yópe caivʉ põeva ne vĩ́yepe mumijʉede ne bicovaiyede, nopedeca caivʉ põeva jápiaivʉ maje coyʉiyede Jesús ʉ̃i yávaiye méne coreóvaivʉbu diede. Apevʉ diede jápiaivʉ mead̶are nʉivʉbu cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi, aru apevʉ bíjare nʉivʉbu Jʉ̃menijicʉre jocarĩ toabo cũiméboi.
2CO 2:16 Ina Jesús ʉ̃i yávaiye méne jápiarĩ jʉ abevʉ ʉbema maje coyʉiyede yópe põeva ne vĩ́yʉbepe ãme corajʉede. Maje coyʉiye boje, nácapũravʉ coreóvaivʉbu ne baju yainájivʉre aru bíjare nʉrajivʉre Jʉ̃menijicʉre jocarĩ toabo cũiméboi. Ʉbenita ina Jesús ʉ̃i yávaiye méne jápiarĩ jʉ aivʉ ʉma maje coyʉiyede yópe põeva ne vĩ́yʉepe mumijʉede. Maje coyʉiye boje, nácapũravʉ coreóvaivʉbu ne baju apʉrãjivʉre aru mead̶are nʉrajivʉre cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Põecʉ cʉbebi ʉ̃i baju coyʉiye majicʉ iye yávaiyede, yaidé d̶ayʉ apevʉre aru apʉre d̶ayʉ apevʉre máre. Quénora maja coyʉivʉbu diede, Jʉ̃menijicʉi cad̶ateiye boje majare.
2CO 2:17 Obedivʉ põeva coyʉivʉbu Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, ĩnajivʉ tãutʉrare yópe cʉvede jíni bojed̶aipõevape. Apevʉ mʉjacavʉ ʉbenina arĩ coyʉrĩduyama ñʉjare nápe paivʉre. Ʉbenita ne que aiye jãve ãmevʉ. Quénora ñʉja Jʉ̃menijicʉi daroimaramu. Ʉ̃i coyʉicõjeimaramu ʉ̃i yávaiyede ãmeno cʉbevʉva ʉ̃i jã́inore, ñʉje cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe.
2CO 3:1 Apevʉ põeva ãmecororãjichʉma ñʉjare bedióva cojedeca, ñʉje nópe aiye boje. “Pablojã ‘¿Meara márica?’ aivʉbuya”, ʉbenina aivʉreca, ne nópe ãmecoroiye ñʉjare jãve ãmevʉ. Javeita ñʉjare coreóvad̶avʉ̃ mʉja. Que baru apevʉre paperayocare toivacaicõjeiye jaʉbevʉ ñʉjare, mʉje coreóvarãjiyepe aivʉ ñameja ñʉjare aru ye parʉéde cʉvarivʉre. Iyepe paiyoca paperayocare toivacaicõjeiye jaʉvʉ apevʉ põevare. Ʉbenita mʉjare jã́d̶ovaiye jaʉbevʉ ñʉjacapũravʉre paperayocare, mʉje majinajiyepe aivʉ ñʉjare Jʉ̃menijicʉi daroimarare. Aru mʉjare toivacaicõjeiye máre jaʉbevʉ ñʉjacapũravʉre paperayocare, apevʉ ne majinajiyepe aivʉ ñʉjare Jʉ̃menijicʉi daroimarare.
2CO 3:2 Mʉjavacari iyepe paiyoca paperayocape paivʉbu. Que baru jaʉbevʉ ñʉjare paperayocare, ñameja ñʉjare aru ye parʉéde cʉvarivʉre coyʉiyocare. Caivʉ põeva mʉjare jã́ivʉ majinajarama jãve ñʉjare Jʉ̃menijicʉi daroimarare aru ʉ̃i parʉéde cʉvarivʉre, mʉje oatʉvaiye báque boje mʉje d̶aiyede, ñʉje coyʉiye báquede mʉjare Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Mʉjare pare ʉvʉ ñʉja. Que baru mʉjarecabu paperayoca Cristoi toivaino mácarõpe paivʉ ñʉje ũmei, ñʉje ãrʉmetebenajiyepe aivʉ mʉjare.
2CO 3:3 Cristo ʉbi põevare ne jã́rajiyepe ayʉ caiye iye ʉ̃i mearo d̶acaiyede mʉjare, ʉ̃i oatʉvare d̶aiye báquede mʉjare, mʉje jʉ aiye boje ʉ̃i yávaiye méne, ñʉje coyʉiye báquede mʉjare. Que baru mʉjarecabu paperayoca “Mearatamu na”, ʉ̃i arĩ toivaino mácarõpe mʉjare aru ʉ̃i jícõjeinope paivʉ ñʉjare, ijãravʉcavʉ ne coreóvarãjiyepe ayʉ ʉ̃i parʉéde. Ʉbenita toivabeteame ñeminicoroque paperayocarã, aru buraiyoque cʉ̃ravearã máre. Quénora oatʉvaicõjequemavʉ ñai Espíritu Santore mʉjare, mʉje ũmene aru mʉje d̶aiyede máre.
2CO 3:4 Jãve majidivʉbu ñʉja me nuriéna coyʉivʉre Jesús ʉ̃i yávaiye méne, Jʉ̃menijicʉi daroiye báque boje ñʉjare aru Cristoi beorĩ coyʉicõjeiye báque boje ñʉjare.
2CO 3:5 Ñʉjavacari Jesús ʉ̃i yávaiye méne nuriéna coyʉrĩ ye majibevʉ ñʉje baju majiéque. Quénora Jʉ̃menijicʉrecabe coyʉrĩ majide d̶ayʉ ñʉjare diede me nuriéna.
2CO 3:6 Jʉ̃menijicʉvacari majide d̶arejame ñʉjare, ʉ̃́re memecaivʉre, ñʉje coyʉrãjiyepe ayʉ “Yópe d̶ajarã mʉja, boropatebenajivʉ ji jã́inore”, ʉ̃i yóbocarõ coyʉino mácarõre põevare Cristoque. Toivacaino mácarõ ãmenejaquemavʉ iye ʉ̃i yóbocarõ coyʉino mácarõ Cristoque, põeva maje majinajiyepe ayʉ aipe d̶aiye jaʉrõre majare. Quénora ʉ̃i yóbocarõ coyʉino mácarõque Cristoque Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santo majide d̶ayʉbe aipe d̶aiye jaʉrõre majare. Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i toivaicõjeiye báqueque Moisés bácʉre põeva yaivʉ bácavʉpe ne ũmei coateimara májebu Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, maje d̶aiye majibe boje yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyepe. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santoi d̶aicõjeiyeque põeva apʉrivʉbu maje ũmei, ʉ̃i d̶are d̶aiye boje majare yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyepe.
2CO 3:7 Javede “Yópe d̶ajarã mʉja, boropatebenajivʉ ji jã́inore”, Jʉ̃menijicʉ arĩ coyʉrejaquemavʉ põevare, ʉ̃i coyʉiye báquede ʉ̃i d̶aicõjeiyede Moisés bácʉre. Iye d̶aicõjeiyede toivaicõjenejaquemavʉ cʉ̃ravearã. Dinʉmʉ mácarõre paredeca Jʉ̃menijicʉ meacʉ baju ʉ̃i parʉé pẽorejaquemavʉ. Que baru Moisés bácʉi jiva máre pẽorejaquemavʉ. Iye pẽoiye bíjare nʉiyedeca, ãnina Israel bácʉi pãramena mácavʉ ye jã́ivʉ bʉojabedejaquemavʉ ʉ̃i jivare, pare pẽoiyeque boje. Que teni Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovarejaquemavʉ meacʉ bajure ʉ̃i parʉé pẽoiyeque, ʉ̃i majide d̶aiye báquede põevare aipe d̶aiye jaʉrõre náre ʉ̃i d̶aicõjeiyeque, iye coatede d̶aiye põevare ʉ̃́re jarʉvarĩ.
2CO 3:8 Que baru pʉeno baju jã́d̶ovarejaquemavʉ meacʉ bajure ʉ̃i parʉé pẽoiyeque, ʉ̃i majide d̶aiyede põevare aipe d̶aiye jaʉrõre majare ʉ̃i Espíritu Santoque, ñai apʉre d̶ayʉ majare maje ũmei, maje cʉrãjiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉque cainʉmʉa.
2CO 3:9 Jʉ̃menijicʉ, ʉ̃i javecarõ coyʉino mácarõque Moisés bácʉque, põevare boropateivʉre jã́ri, ñájicõjenejaquemavʉ náre. Ʉbenita ʉ̃i yóbocarõ coyʉino mácarõque Cristoque, põevare boropatebevʉre jã́ri, mead̶arejaquemavʉ majare. No ʉ̃i javecarõ coyʉino mácarõque Moisés bácʉque, jã́d̶ovarejaquemavʉ meacʉ bajure ʉ̃i parʉé pẽoiyeque. Ʉbenita yo ʉ̃i yóbocarõ coyʉino mácarõque Cristoque, pʉeno baju jã́d̶ovarejaquemavʉ meacʉ bajure ʉ̃i parʉé pẽoiyeque.
2CO 3:10 Ʉ̃i yóboque coyʉquiye jipocai, no ʉ̃i javecarõ coyʉino mácarõ parʉrejaquemavʉ. Ʉbenita yo ʉ̃i yóbocarõ coyʉino mácarõ Cristoque pʉeno baju parʉrõtamu. Que baru yóboquede ʉ̃i coyʉrĩburu yóboi, no javecarõ ye parʉbevʉ.
2CO 3:11 Jʉ̃menijicʉi coyʉiyede no javecarõre Moisés bácʉque, “Cũiquíyebu”, arĩ dápiarejaquemavʉ. Ʉbenita ʉ̃i yóboque coyʉiyede Cristoque, “Cũiméquiyebu”, arĩ dápiarejaquemavʉ. No ʉ̃i coyʉino mácarõ cũiquínoque jã́d̶ovarejaquemavʉ meacʉ bajure ʉ̃i parʉé pẽoiyeque. Ʉbenita yo ʉ̃i coyʉino mácarõ cũiméno maquinóque pʉeno baju jã́d̶ovarejaquemavʉ meacʉ bajure ʉ̃i parʉé pẽoiyeque.
2CO 3:12 Ñʉje jãve napini coreiye boje Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovare nʉcʉyʉre meacʉ bajure ʉ̃i parʉé pẽoiyeque, ñʉje coyʉiyede Jesús ʉ̃i yávaiye méne, jidʉbevʉva coyʉvaivʉbu diede.
2CO 3:13 Moisés bácʉ, ñai cũmañʉ mácʉ ʉ̃i jivare cuitótecajeque ãnina judíova, Israel bácʉi pãramena mácavʉ, ne jã́menajiyepe ayʉ iye pẽoiyede bíjare nʉiyede ʉ̃ mácʉre jocarĩ, coyʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene apevʉ põevare obebeʉjʉare. Ʉbenita ñʉjacapũravʉ coyʉivʉbu Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene caivʉ põevare cainʉmʉa.
2CO 3:14 Ãnina judíova ye coreóvaivʉ bʉojabedejaquemavʉ ne jã́ri boroteiyede Moisés bácʉi coyʉiye báquede Jʉ̃menijicʉ “Yópe d̶ajarã mʉja, boropatebenajivʉ ji jã́inore”, ʉ̃i javecarõ coyʉino mácarõre. Aru quédecabu caride máre. Ye coreóvaivʉ bʉojabema ina judíova, yópe ne cũmaiyepe ne ũmene cuitótecajeque. Pʉ ne cʉiyeta Jesucristoque cũinávʉpe, coreóvaivʉ bʉojarãjarama na. Cristo quécʉra majibi yópe cũmaicajede ĩni jarʉvaiyepe.
2CO 3:15 Pʉ carita ne jã́ri boroteiyede Moisés bácʉi coyʉiye báquede Jʉ̃menijicʉi javecarõ coyʉino mácarõre ye coreóvaivʉ bʉojabema ina judíova, yópe ne cũmaiyepe ne ũmene cuitótecajeque.
2CO 3:16 Ʉbenita põecʉi jʉ aiyede maje jabocʉ Jesucristore, coreóvayʉ bʉojaibi Jʉ̃menijicʉi javecarõ coyʉino mácarõre, yópe icaje cũmaicajede ĩni jarʉvaiyepe.
2CO 3:17 Maje jabocʉ Cristo cũinátʉrʉbe ñai Espíritu Santo. Aru ácʉ põecʉ cʉvacʉ ñai Espíritu Santore, abujuvai jabocʉi cõjeimʉ ãmemi.
2CO 3:18 Caivʉ maja cʉrivʉbu yópe cʉvaepe maje jiva cũmamejivare, maje coreóvaiye boje Jesucristore. Yópe jivarʉ cũmamedʉ jã́d̶ovaiyepe ñai jã́ñʉ nore, nopedeca maja jã́d̶ovaivʉbu apevʉre maje jabocʉ Cristo meacʉ baju ʉ̃i parʉé pẽoiyede maje cʉvaede, maje cʉe boje ʉ̃́que cũinávʉpe. Maje coreóvare nʉ́vaiyede ʉ̃́re cainʉmʉa, oatʉvare nʉ́vaivʉbu maja, ʉ̃́pe tenajivʉ. Jãravʉa coapa pʉeno baju jã́d̶ovare nʉ́vaivʉbu ʉ̃i parʉé pẽoiyede maje d̶aiyeque. Nópe d̶are d̶ayʉbe maje jabocʉ Cristo. Ʉ̃́recabe ñai Espíritu Santo.
2CO 4:1 Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i cõmaje ãroje jã́iye boje, ʉ̃́re memecaicõjeimi ñʉjare, ñʉje coyʉrãjiyepe ayʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Que baru ʉetʉbevʉva diede coyʉre nʉrajaramu ñʉja.
2CO 4:2 Ñʉje coyʉiyede, ye d̶abevʉ meatenajivʉ ñʉje baju apevʉ pʉeno yópe ñʉjare ãmecororĩduivʉ ne aiyepe. Ye cʉyoje tede d̶abevʉ ñʉja. Yavenina máre yéde d̶abevʉ ñʉja. Jʉjovabevʉ põevare. Aru oatʉvabevʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Quénora caiye Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne coyʉvaivʉbu yéde yavebevʉva, oatʉvabevʉva, aru jʉjovabevʉva máre. Nópe d̶arĩ Jʉ̃menijicʉi jã́inore jã́d̶ovaivʉbu caivʉ põevare ñameja ñʉjare aru ye parʉéde cʉvarivʉre, ne mearo dápiarãjiyepe aivʉ ñʉjare.
2CO 4:3 Apevʉ põeva coreóvaivʉ bʉojabema ñʉje coyʉiyede. Ʉbenita nárecabu quévʉra ina bíjare nʉivʉ Jʉ̃menijicʉre jocarĩ toabo cũiméboi.
2CO 4:4 Ñʉje coyʉiyede Jesús ʉ̃i yávaiye méne, náre jápiarĩ eabede d̶aibi ñai abujuvai jabocʉ Satanás, ñai jaboteyʉ ijãravʉcavʉ Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉre. Põeva ne jápiarĩ earĩ jʉ aiye iye yávaiye méne yopedecabu ne jã́jʉroe Cristo meacʉ baju ʉ̃i parʉé pẽoiyede, ñʉje coyʉiyede diede. Ʉbenita yópe jã́ri eabecʉ ʉ̃i jã́mepe pẽoiyede, nopedeca ina põeva diede jʉ abevʉ coreóvabema Cristo, ñai cũinátʉrʉ jípacʉ Jʉ̃menijicʉque, meacʉ baju, ʉ̃i parʉé pẽoiyede, yópe ne jã́ri eabepe diede.
2CO 4:5 Ñʉja coyʉbevʉ ñʉje borore, põeva ne pued̶arãjiyepe aivʉ ñʉjare ne jabovava. Quénora coyʉvaivʉbu maje jabocʉ Jesucristore. Ñʉjacapũravʉ quénora memecavaivʉbu mʉjare, ñʉje d̶aiyʉe boje yópe Jesucristoi ʉrõpe.
2CO 4:6 Mamarʉmʉre, Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aiye báquede caiyede, ñeminijãravʉ bácarõre, “Miad̶ájaro” ayʉ bácʉ, miad̶áre d̶arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Ʉ̃́recabe, yópe miad̶áre d̶aiyepe maje ũmene, coreóvare d̶ayʉ meacʉ baju ʉ̃i parʉé pẽoiyeque. Maje coreóvaiyede Cristore, coreóvaivʉbu Jʉ̃menijicʉ meacʉ baju ʉ̃i parʉé pẽoiyede, yópe maje jã́jʉroepe Cristo meacʉ ʉ̃i jiva pẽoiyede Jʉ̃menijicʉi parʉéque.
2CO 4:7 Iye Jʉ̃menijicʉ meacʉ baju ʉ̃i parʉé pẽoiyebu pʉeno bojecʉe baju. Ʉbenita ñʉja coreóvaivʉbu cʉvarivʉre iye parʉé pẽoiyede parʉbevʉre ñʉje ũmei, ñʉje bojecʉbe boje, yópe jobojorobʉ parʉbebʉpe aru bojecʉbebʉpe. Que baru Jʉ̃menijicʉrecabe parʉre d̶ayʉ ñʉjare ñʉje ũmei, jã́d̶ovacʉyʉ caivʉ põevare ʉ̃́re parʉcʉre caivʉ pʉeno.
2CO 4:8 Apenʉmʉa apevʉ ñʉjare cãrijovaivʉreca, Jesús ʉ̃i yávaiye méne coyʉrĩ ye dajocabevʉtamu ñʉja. Apenʉmʉa aipe d̶aiye jaʉrõre ñʉjare, ye majibevʉreca, apevʉ ye vainí tʉrĩ jarʉvaivʉ bʉojabevʉtamu ñʉjare.
2CO 4:9 Apenʉmʉa apevʉ ñʉjare ñájine d̶aivʉreca, Jʉ̃menijicʉ ye coatebebi ñʉjare jarʉvarĩ. Apenʉmʉa apevʉ ñʉjare ãmed̶aivʉvacari, ñʉjare ye bíjare d̶abevʉtamu na.
2CO 4:10 Caino ñʉje nʉinoi, ñʉje coyʉiye boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne põeva boarĩ́ jarʉvaiyʉrĩduivʉbu ñʉjare, yópe apevʉ ne boarĩ́ jarʉvaiye báquepe Jesúre. Ʉbenita ñʉja apʉrivʉ cãreja jã́d̶ovaivʉbu Jesúre, ne boarĩ́ jarʉvaimʉ mácʉre, apʉcʉre bedióva cojedeca caride, ñʉjare cad̶ateyʉre.
2CO 4:11 Cainʉmʉa ñʉje cʉede ijãravʉre, põeva jẽni jíniduvaivʉbu ñʉjare apevʉre ne boarĩ́ jarʉvarĩdurãjiyepe aivʉ ñʉjare, ñʉje coyʉiye boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Aru ñʉja apʉrivʉ cãreja jã́d̶ovaivʉbu Jesúre, ne boarĩ́ jarʉvaimʉ mácʉre, apʉcʉre bedióva cojedeca caride, ñʉjare cad̶ateyʉre.
2CO 4:12 Que baru põeva ne boarĩ́ jarʉvaiyʉedeca ñʉjare, ñʉjacapũravʉ coyʉre nʉ́vaivʉbu Jesús ʉ̃i yávaiye méne, mʉje cʉrãjiyepe aivʉ cainʉmʉa mʉje diede jʉ aiyede.
2CO 4:13 Ye baju ãmevʉ põeva ne boarĩ́ jarʉvaiyʉe ñʉjare. Cainʉmʉa jʉ aivʉbu Jʉ̃menijicʉre. Yópe arĩ, apecʉre toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: “Yʉ jʉ aivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene. Que baru coyʉyʉbu diede”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. Aru quédeca ñʉja máre jʉ aivʉbu Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene. Que baru diede coyʉvaivʉbu ñʉja.
2CO 4:14 Coreóvaivʉbu ñʉja ʉ̃i yávaiyede jãvene, ʉ̃i nacovaiye báque boje maje jabocʉ Jesúre yainore jarʉvarĩ, apʉre d̶acʉyʉ ʉ̃́re bedióva cojedeca. Que baru coreóvaivʉbu ñʉja nacovacʉyʉre ñʉjare máre yainore jarʉvarĩ, ñʉje apʉrãjiyepe ayʉ bedióva cojedeca, ñʉje cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe. Aru ñʉja mʉjaque, caivʉ majare nʉvacʉyʉme ʉ̃i cʉrõi, maje cʉrãjiyepe ayʉ ʉ̃́que cainʉmʉa. Que baru jidʉbevʉva coyʉvaivʉbu diede.
2CO 4:15 Ñʉja vaivʉbu caiye iye ñájiyede mʉjare boje, cad̶atenajivʉ mʉjare. Pʉeno baju obedivʉ põeva ne jʉ aiyede Jesús ʉ̃i yávaiye méne, ñʉje coyʉiyede, Jʉ̃menijicʉ mead̶aibi náre ne ãmeina teiyede jarʉvarĩ, ʉ̃i mearo d̶acaiye boje põevare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Que baru ina pʉeno baju obedivʉ põeva torojʉede jínajarama Jʉ̃menijicʉre. Aru ʉ̃́capũravʉ pʉeno baju ne pued̶aimʉ macʉyʉ́me, ne pʉeno baju mearore jíye boje ʉ̃́re.
2CO 4:16 Que baru ʉetʉbevʉva Jesús ʉ̃i yávaiye méne coyʉre nʉrajaramu ñʉja. Jãravʉa coapa vainíburu, parʉbede nʉivʉvacari ñʉje baju, maje ũme parʉre nʉri, mamaeva oatʉvare nʉivʉbu maja.
2CO 4:17 Ñájivʉreca maje cʉede ijãravʉre, maumena vaiquíyebu maje ñájiyede. Que baru quĩ́jino dápiaivʉbu diede. Aru maje cʉrãjiyede cavarõ mearore Jʉ̃menijicʉque, coreóvarãjaramu jãve quĩ́jino bajura iye maje ñájiyede ijãravʉre. Ʉbenita maje ñájiye boje pʉeno ʉrarõ mearo baju cʉvarãjaramu maja cainʉmʉa, jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Que baru ʉrarõ dápiaivʉbu diede.
2CO 4:18 Maja dápiare nʉmevʉ maje ñájiyede, iye maje jã́ri bʉojaiyede. Quénora dápiare nʉivʉbu iye mearo bajure maje cʉvarãjiyede, cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi, iye maje jã́ri bʉojabede cãreja. Iye maje jã́ri bʉojaiye cũiquíyebu. Maumena vaiquíyebu. Ʉbenita iye maje jã́ri bʉojabe cũiméquiyebu. Cainʉmʉa cʉquiyebu.
2CO 5:1 Maje baju ijãravʉcarõ yópebu cʉ̃rami maje ũme cʉriñamipe. Majidivʉbu pojequibaju baquinóre maje yaiyede. Ʉbenita no pojeiyede, maja Jesúre jʉ aipõeva cʉvavʉ apebaju, maje ũme cʉriñamipe. Ʉbenita cʉ̃rami põeva ne d̶aiñamipe ãmevʉ. Quénora Jʉ̃menijicʉrecabe cʉed̶ayʉ apebaju mamabajure majare. No baju pojebequiyebu. Quénora cʉquiyebu cainʉmʉa cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi.
2CO 5:2 Ʉetʉivʉbu maje cʉede yo baju ijãravʉcarõque. Pare napini coreivʉbu ãnijãravʉ, Jʉ̃menijicʉi jíquijãravʉ baquinóre apebaju mamabajure majare. Yópe baquiyébu maje ecoiyepe mamad̶ami cʉ̃rami aru maje doiyepe cuitótecaje mamacajede máre, maje cʉbequiyepe ayʉ yópe põecʉ cuitótecaje cʉbecʉpe. Que baru maje ũme baju cʉquiyebu cainʉmʉa.
2CO 5:4 Maje cʉede yo baju ijãravʉcarõque, pare ñájini, napini coreivʉbu maje cʉvarãjiyede apebaju mamabajure. Yópe põecʉ ʉbebi cʉcʉ cuitótecaje cʉbecʉpe, nopedeca maja ʉbevʉ cʉrivʉ maje ũme baju cʉbevʉva. Quénora ʉvʉ maja Jʉ̃menijicʉi oatʉvaquiyepe aivʉ maje bajure maja yaibévʉva. Que teni maje baju ijãravʉcarõ pojequibajure oatʉvajebu Jʉ̃menijicʉ, maje cʉvarãjiyepe ayʉ mamabaju pojebequibaju cavarõ mearocarõre.
2CO 5:5 Jʉ̃menijicʉrecabe ñai majare mead̶ayʉ bácʉ, maje baju oatʉvaquiyepe ayʉ. Que baru iye maje baju oatʉvaiye jãvetamu. Ʉ̃́recabe majide d̶ayʉ majare, d̶acacʉyʉre caino mearo yópe ʉ̃i aiye báquepedeca, ʉ̃i daroiye báque boje ñai Espíritu Santore.
2CO 5:6 Que baru ye jidʉbevʉva aru chĩomevʉva máre napini corevaivʉbu maje cʉede cainʉmʉa, yo baju ijãravʉcarõque cʉbevʉ cãreja, maje jabocʉ Cristoi cʉrõi.
2CO 5:7 Majidivʉbu aipe d̶aiye jaʉrõre majare, maje jʉ aiye boje ʉ̃́re, majare majide d̶ayʉre. Ʉbenita ʉ̃́re jã́mevʉ cãreja.
2CO 5:8 Jidʉbevʉva aru chĩomevʉva máre napini corede nʉivʉbu maja. Pʉeno baju yaiyʉrivʉbu maja, cʉrãjivʉ maje jabocʉ Cristoi cʉrõi.
2CO 5:9 Ʉbenita caiyede jocarĩ, yópe maje jabocʉ Cristoi ʉrõpe d̶aiyʉrivʉbu maja. Maje cʉede ijãravʉre aru maje cʉede ʉ̃i cʉrõre máre quénora ʉ̃i ʉrõpe d̶aiyʉrivʉbu maja, caivʉ maja maje núrajiye boje Cristoi coyʉquiyede maje d̶aiye báquede méne o ãmene ʉ̃i jã́inoi. Bojed̶acʉyʉme caivʉ majare yópe maje d̶aiye báquepedeca ijãravʉre. Maje mearo d̶aiye báque boje, mearo d̶acacʉyʉme majare. Ʉbenita maje ãmeno d̶aiye báque boje, ñájine d̶acʉyʉme majare.
2CO 5:11 Maje jabocʉ Cristoi bojed̶aquiye boje caivʉ põevare, ʉ̃́re pued̶aiye jaʉvʉ majare. Que baru põevare jʉ are d̶aiyʉrĩduivʉbu ñʉja Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Ʉbenita coyʉbevʉ ñʉja diede, cʉvarãjivʉ ñʉje boje méne. Quénora diede coyʉivʉbu, põeva ne ñájimenajiyepe aivʉ ne jʉ abe boje. Jʉ̃menijicʉcapũravʉ me coreóvayʉbe ñʉjare, ñʉje dápiaiyede ñʉje ũmei. Que baru majibi ñʉjare jʉjovabevʉre aru mearo d̶aivʉre. Napini coreivʉ yʉ mʉjare máre nopedeca me majidivʉre aipe ãrojarivʉre ñʉjare.
2CO 5:12 Bedióva cojedeca ʉbenina arĩ dápiabejarã mʉja ji nópe aiye boje mʉjare coreóvare d̶aiyʉcʉre ñameja ñʉjare aru ye parʉéde cʉvarivʉre. Quénora mʉjare torojʉre d̶aiyʉrĩduivʉbu ñʉje d̶aiye boje, mʉje majinajiyepe ayʉ me ina bueipõeva ãmecorojʉrorivʉ ñʉjare ne coyʉiyede. Ãmecoroiyʉrĩduivʉbu ñʉjare, ne ʉbe boje ne jã́iyede aipe ãrojarivʉre ñʉjare. Ʉbenita majibema aipe ãrojarivʉre ñʉjare ñʉje ũmei.
2CO 5:13 Apevʉ “Pablojã ãrʉmevʉtamu”, ʉbenina ad̶ama. Ʉbenita ãrʉmevʉ ãmevʉ ñʉja. Ãrʉmevʉpe ãrojaru, ye baju ãmevʉ. D̶aivʉbu ñʉja yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, mearore jínajivʉ ʉ̃́re. Ʉbenita jãve ãrʉrivʉbu ñʉja, memecarãjivʉ mʉjare.
2CO 5:14 Memecaivʉbu mʉjare Cristoi ʉre d̶aiye boje ñʉjare, ʉ̃i ʉe boje caivʉ põevare. Maja coreóvaivʉbu cũinácʉ ʉ̃mʉ, maje jabocʉ Cristo, yaicáyʉ bácʉre caivʉ põevare boje. Caivʉ põeva yaijʉrorivʉreca ne ãmeina teiye boje, Cristorecabe yaicáyʉ bácʉ majare boje. Que baru caivʉ ʉ̃́re jʉ aivʉ yópe yaivʉ bácavʉpebu maje cʉede ʉ̃́que cũinávʉpe.
2CO 5:15 Cristo yaicárejaquemavʉ caivʉ põevare boje, maja ʉ̃́re jʉ aivʉ, maje dajocarãjiyepe ayʉ maje d̶aiyede, torojʉre d̶arãjivʉ maje baju quévʉra, ʉbenita quénora maje d̶arãjiyepe ayʉ caiyede, maje torojʉre d̶arãjiyepe aivʉ ʉ̃́re. Ʉ̃́recabe yaicáyʉ bácʉ aru Jʉ̃menijicʉi nacovaimʉ mácʉ máre majare boje.
2CO 5:16 Ñʉje jʉ aiye báquemata Cristore, “Que baibi”, arĩ dápiabevʉ aipe ãrojacʉre põecʉre ñʉje jã́iye boje ʉ̃́re, yópe ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉ “Que baibi”, ne arĩ dápiaiyepe. Ñʉja nápe paivʉ “Que baibi”, arĩ dápiaivʉ bácavʉvacari Cristore javede, caride nápe paivʉ “Que baibi”, arĩ dápiabevʉ.
2CO 5:17 Que baru maja Cristore jʉ aivʉ cʉrivʉbu ʉ̃́que cũinávʉpe. Jʉ̃menijicʉi oatʉvaimaratamu maja. Yópe mamarʉmʉre põeteivʉ bácavʉpebu. Maje dápiaiyede, maje d̶arĩ cõmajiyede, maje jʉ arãjiye jipocai Cristore dajocad̶avʉ̃ maja caride. Quénora maje cʉvae boje mamaũmene, maje dápiaiyede, maje d̶arĩ cõmajiyede, oatʉvad̶avʉ̃ maja caride. Majarecabu dajocaivʉ bácavʉ javede maje d̶arĩ cõmajiye báquede maje jʉ arãjiye jipocai. Quénora d̶arĩ cõmajiyavʉ̃ mamaene caride.
2CO 5:18 Jʉ̃menijicʉrecabe d̶are d̶ayʉ caiye iyede majare boje. Cristoi d̶aiye báque boje, Jʉ̃menijicʉ cãrijimene d̶arejaquemavʉ majare ʉ̃́que, maja ʉ̃́re maucʉvarivʉ bácavʉ, maje yóvarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re. Aru ñʉjare cãrijimene d̶are d̶aicõjenejame apevʉ põevare máre ʉ̃́que, na ʉ̃́re maucʉvarivʉ, ne yóvarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re.
2CO 5:19 Yópe ayʉbu yʉ. Cristoi d̶aiye báque boje, Jʉ̃menijicʉ cãrijimene d̶aiyʉrĩduibi caivʉ ijãravʉcavʉre ʉ̃́que, ina ʉ̃́re maucʉvarivʉ, ne yóvarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re. Coyʉrĩ ñájine d̶abebi ne vainí tʉiye báquede ʉ̃i d̶aicõjeiyede jocarĩ. Aru ñʉjare coyʉicõjeimi náre ʉ̃i yávaiye méne ʉ̃i cãrijimene d̶aiyena.
2CO 5:20 Cristoi daroimaramu ñʉja, coyʉcarãjivʉ ʉ̃i yávaiye méne. Ñʉje arĩ coyʉiyede põevare “Maucʉvabejarã mʉja Jʉ̃menijicʉre. Quénora ʉ̃́re cãrijimene d̶are d̶aicõjejara mʉjare ʉ̃́que” arĩ, yopedecabu Jʉ̃menijicʉvacari ʉ̃i que jẽniajʉroe náre. Ñʉja parʉrõreca jẽniacaivʉbu mʉjare Cristore boje. Yópe arĩ, “Maucʉvabejarã mʉja Jʉ̃menijicʉre. Quénora ʉ̃́re cãrijimene d̶are d̶aicõjejara mʉjare ʉ̃́que”, Cristo ñʉjare jẽniaicõjeimi mʉjare.
2CO 5:21 Maja cʉrivʉ Jesucristoque cũinávʉpe Jʉ̃menijicʉi cãrijimene d̶aimaramu caride. Cristovacari ye ãmenore d̶abedejaquemavʉ cainʉmʉa. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ jã́rejaquemavʉ ʉ̃́re yópe ʉ̃i jã́iyepe ãmenore d̶ayʉpe majare boje, mead̶acʉyʉ majare. Que baru Jʉ̃menijicʉ jã́ñʉme majare cʉrivʉre Jesucristoque cũinávʉpe, yópe ʉ̃i jã́iyepe boropatebevʉpe.
2CO 6:1 Aru ñʉja memecaivʉ Jʉ̃menijicʉre mʉjaque parʉrõreca jẽniavaivʉbu mʉjare, mʉje jʉ are nʉrajiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉi ʉrarõ mearo d̶acaiyede, ʉ̃i mead̶aquiyepe aivʉ mʉjare.
2CO 6:2 Jʉ̃menijicʉvacari, yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: Mʉje órejarãjiyede yʉre, ji cad̶atequiyepe aivʉ mʉjare, jápiarĩ cad̶atecʉyʉmu mʉjare. Yo jãravʉ baquinó ji mead̶aquijãravʉre, mead̶acʉyʉmu mʉjare, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Jápiajarã mʉja. Caridecabu Jʉ̃menijicʉi mʉjare cad̶atejʉrorijãravʉ. Cari jãravʉrecabu Jʉ̃menijicʉi mʉjare mead̶ajʉrorijãravʉ. Mʉjare cad̶ateni mead̶aiyʉbi Jʉ̃menijicʉ cari jãravʉ baju.
2CO 6:3 Cainʉmʉa ñʉje memecaiyede Jʉ̃menijicʉre, ye ãmeina teiyʉbevʉ ñʉja aru apevʉre máre ye ãmeina tede d̶aiyʉbevʉ ñʉja, ñame ne ãmeina yávarĩ bʉojabenajiyepe aivʉ ñʉjare aru jʉ abevʉ ãmenajiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne, “Diede coyʉcaipõeva ãmeina teivʉbu aru ãmeina tede d̶aivʉbu apevʉre máre” aivʉ.
2CO 6:4 Quénora caiye ñʉje d̶aiyeque jã́d̶ovaiyʉrivʉbu d̶aivʉ me, yópe memecaipõevare jaʉépe Jʉ̃menijicʉre. Que baru napiyʉrivʉbu cainʉmʉa ñʉje ñájiyede, ñʉjare jaʉéde, aru ñʉje cãrijiyede máre.
2CO 6:5 Põeva ñʉjare jara popeivʉ bácavʉvacari, ñʉjare jẽni jacoivʉ bácavʉvacari ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi, aru ñʉjare maucʉvarĩ, cãrijovari boaiyʉrivʉ bácavʉvacari máre, caiye ñʉje d̶aiyeque jã́d̶ovaiyʉrivʉbu d̶aivʉ me, yópe memecaipõevare jaʉépe Jʉ̃menijicʉre. Ñʉja ʉrarõ memeivʉ bácavʉvacari pʉ ʉetʉiyeta, aru ñʉja cãmevʉ bácavʉvacari ñʉje memeiye boje, aru ñʉja ãiyede ãmevʉ bácavʉvacari máre ñʉje memeiye boje, cainʉmʉa jã́d̶ovaiyʉrivʉbu d̶aivʉ me, yópe memecaipõevare jaʉépe Jʉ̃menijicʉre.
2CO 6:6 Que baru ãmeina tebevʉva d̶are nʉiyʉrivʉbu me Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene majide nʉiyʉrivʉbu. Aru napine nʉiyʉrivʉbu põeva ne d̶aiyede. Cad̶atede nʉiyʉrivʉbu põevare. Cʉre nʉvaiyʉrivʉbu ñai Espíritu Santore aru ʉre nʉiyʉrivʉbu põevare cainʉmʉa.
2CO 6:7 Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene coyʉre nʉiyʉrivʉbu. Aru Jʉ̃menijicʉi parʉéque ñʉje cʉvaede memecare nʉiyʉrivʉbu. Cainʉmʉa mearore d̶aiyʉrivʉbu, meatenajivʉ maucʉvaburĩ ãmenore, yópe churarava ne meateiyepe, ne maucʉvarãjiyepe aivʉ ne mauvare. Que teni majidivʉbu ñʉja aipe d̶aiye jaʉrõre, vainí tʉrĩ jarʉvarãjivʉ ãmenore aru vainí tʉbenajivʉ ñʉja máre.
2CO 6:8 Apenʉmʉa apevʉ põeva pued̶ad̶ama ñʉjare. Aru apenʉmʉa pued̶abenama ñʉjare. Apenʉmʉa apevʉ põeva ãmeina yávad̶ama ñʉjare. Aru apenʉmʉa me yávad̶ama ñʉjare. Apenʉmʉa “Borocʉrivʉbu”, ʉbenina arĩ dápiad̶ama ñʉjare, ñʉja borocʉbevʉva yávaiyede jãvene coyʉvaivʉreca. Ʉbenita ye baju ãmevʉ ñʉjare.
2CO 6:9 Ñʉja obedivʉ ne me coreóvaimarareca, apenʉmʉa “Caivʉ ne coreóvabemaratamu”, ʉbenina arĩ dápiad̶ama ñʉjare. Apevʉ “Náre ne boaicõjeimara márajima”, ʉbenina arĩ dápiaivʉreca ñʉjare, ñʉja apʉrivʉbu. Ñʉjare ʉrarõ ñájine d̶aivʉvacari, ñʉjare boarĩ́ jarʉvabema.
2CO 6:10 Apenʉmʉa chĩoivʉvacari ñʉjare ãmeno vaiye boje, torojʉrivʉbu ñʉje ũmei cainʉmʉa. Ijãravʉque cʉve cʉvabevʉvacari, apevʉre cʉve cʉvarivʉpe tede d̶aivʉbu ne ũmei ʉrarõ Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiyede ñʉje cʉvare d̶aiyede náre Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Aru ñʉja ijãravʉquede cʉvabevʉvacari, caiye iye méne Jʉ̃menijicʉi cʉvare d̶aiyede ʉ̃ jinare cʉvarivʉbu ñʉja.
2CO 6:11 Mʉja, jívʉ, Corintocavʉ, jidʉbevʉva coyʉivʉbu mʉjare nurié, ñʉje dápiaiyede ye yavebevʉva. Jã́d̶ovaivʉbu pare ñʉje ʉede mʉjare.
2CO 6:12 Joai ãmevʉ ñʉje ũme mʉjare jocarĩ. Ñʉjacapũravʉ yóvaiyʉbevʉ ãmevʉ mʉjare. Quénora joai ũme cʉvʉ ñʉjare jocarĩ. Mʉjacapũravʉrecabu yóvaiyʉbevʉ ñʉjare.
2CO 6:13 Que baru yʉ jẽniaivʉ mʉjare parʉrõreca, yópe népacʉi jẽniaiyepe ʉ̃i márare. Yópe ji pare ʉepe mʉjare, quédeca ʉjarã yʉre.
2CO 6:14 Ʉbenita ji ʉedeca mʉje yóvarãjiyepe ayʉ yʉre, yóvabejarã mʉja ina Jesúre jʉ abevʉque, uparivʉ teiyede náque aru ĩnajivʉ tãutʉrare aru pʉrʉbʉoiyede náque máre. Põeva mearore d̶aivʉ ye bʉojabenama yóvaivʉ ina ãmenore d̶aivʉque. Aru põeva miad̶ároi cuivʉpe, ne mearore d̶are nʉiye boje, ye bʉojabenama yóvaivʉ náque, ina ñeminoi cuivʉpe, ne ãmenore d̶are nʉiye boje.
2CO 6:15 Cristo ye bʉojabebi yóvayʉ ñai abujuvai jabocʉque. Aru Jesúre jʉ aipõecʉ ye bʉojabebi yóvayʉ Jesúre jʉ abecʉque, ne dápiarĩ cõmajibe boje cũinátʉrʉ. Nácapũravʉ pẽpeimarare mearore jívaivʉbu. Ʉbenita majacapũravʉ Jʉ̃menijicʉre mearore jívaivʉbu.
2CO 6:16 Aru pẽpeimara ye bʉojabenama yóvaivʉ ñai Jʉ̃menijicʉ apʉcʉ ʉ̃i mearore jíñami jívʉi. Maja Jesúre jʉ aipõevavacari ñai Jʉ̃menijicʉ apʉcʉi mearore jíñamipebu. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: Ji põevaque cʉcʉyʉmu yʉ. Yópe ji cuiyepe ne jẽneboi yóvacʉyʉmu yʉ náque. Ne mearore jímʉ macʉyʉ́mu yʉ. Aru nácapũravʉ ji põeva marajárama, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
2CO 6:17 Que baru Jʉ̃menijicʉ yópe máre arĩ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede, ʉ̃i põeva ne majinajiyepe ayʉ aipe d̶aiye jaʉrõre pẽpeimarare mearore jívʉre: Náre dajocarĩ, etajarã mʉja náre jocarĩ. Que teni náque yóvabeni, coatejarã mʉja náre jarʉvarĩ. Ye tʉobejarã mʉja caiye ne cʉvaede, ne ãmeina d̶aiyeque cʉvaede. Que d̶aru, mʉjare me copʉ etacʉyʉmu yʉ.
2CO 6:18 Yʉ bacʉyʉ́mu mʉjepacʉ. Aru mʉja jímara marajáramu, arejaquemavʉ maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ, ñai parʉcʉ caivʉ pʉeno.
2CO 7:1 Jãve Jʉ̃menijicʉ d̶acacʉyʉme majare caiye iye mearo d̶acaiyede yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Que baru mʉja, jívʉ, ji ʉmara, yópe põevai jarʉvaiyepe docʉcʉede ne joaiyede, nopedeca jarʉvaiye jaʉvʉ majare maje ãmeina teiyede. Iye maje bajure ãmed̶aiyede aru maje ũmene máre ãmed̶aiyede coatenajarevʉ diede jarʉvarĩ. Jʉ̃menijicʉre memecaiye matʉiyeda jaʉvʉ majare, maje pued̶aiye boje ʉ̃́re.
2CO 7:2 Ʉjarã ñʉjare. Jápiarĩ ad̶abejarã ina ãmeina yávaivʉre ñʉjare. Ñamene ãmeina d̶abetecarã ñʉja. Ñamene ãmeina tede d̶abetecarã ñʉja. Aru ñamene jʉjovabetecarã ñʉja.
2CO 7:3 Caiye iye ji toivaicõjeiyede apecʉre mʉjare toivaicõjemevʉ ãmecorocʉyʉ mʉjare. Yópe ji toivaicõjeiye báquepedeca apecʉre mʉjare jipojĩcai, pare ʉrivʉbu mʉjare. Ñʉje ʉrarõ ʉe boje mʉjare, yóvaiyʉrivʉbu mʉjare maje cʉede ijãravʉi. Aru apevʉ ne mʉjare boarĩ́ jarʉvaiyʉru, mʉjaque yaiyʉrivʉbu ñʉja.
2CO 7:4 Jidʉbecʉva coyʉivʉ mʉjare nurié ji dápiaiyede ye yavebecʉva. Mʉja torojʉre d̶ad̶avʉ̃ yʉre. Que baru apevʉ põevare coyʉyʉbu mʉje borore. Caiye maje ñájiyedeca, mʉja cad̶ated̶avʉ̃ ñʉjare, mʉje parʉre d̶aiye boje ñʉje ũmei, aru mʉje torojʉre d̶aiye boje máre ñʉje ũmei.
2CO 7:5 Ñʉje eaiyede yui Macedonia ãmicʉrijoborõi, pʉ caride máre ye jabʉóvabevʉ ñʉja cãrijivʉ. Cainʉmʉa ñájivaivʉbu ñʉja, apevʉ ne maucʉvae boje ñʉjare aru ñʉje cãrijiye boje põeva ne d̶ájʉroede aru mʉja máre, mʉje d̶ájʉroede. “Dajocarãjichʉma ne jʉ aiyede Jesús ʉ̃i yávaiye méne”, arĩ dápiarĩ mʉjare, cãrijivʉbu ñʉja.
2CO 7:6 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉrecabe, ñai cad̶ateyʉ ina cõmaje ãrojarivʉre, cad̶ateyʉ bácʉ ñʉjare. Parʉre d̶áme ñʉjare ñʉje ũmei, Titoi edaiyede yore.
2CO 7:7 Parʉre d̶aibi ñʉjare ñʉje ũmei, ʉ̃i edaiye báque boje, cʉcʉyʉ ñʉjaque. Ʉbenita pʉeno baju parʉre d̶aibi ñʉjare ñʉje ũmei, ʉ̃i coyʉiyede mʉje parʉre d̶aiyede ʉ̃́re ʉ̃i ũmei. Pare ñʉjare jã́iyʉrivʉbuya. Chĩoivʉbuya mʉje ãmeina teiyede. Cãrijivʉbuya ji ñájiyede mʉjare boje. Que baru pʉeno baju torojʉvʉ yʉ ji ũmei.
2CO 7:8 Mamarʉmʉre ji jaroiyede mʉjare no paperayoca ji toivaicõjeino mácarõre apecʉre, jaracʉyʉ mʉjare mʉje ãmeina teiye boje, pare cãrijiñʉ matecácʉ yʉ. “¿Chĩore d̶aquijichʉri yʉ náre?” arĩ dápiayʉ batecácʉ. Aru mʉje jã́ri boroteiyede no paperayoca bácarõre, chĩoquemavʉ mʉja. Yʉ mʉjare chĩore d̶ayʉ bácʉvacari, “Nore apecʉre toivaicõjeiye jaʉbeteavʉ̃ yʉre”, arĩ dápiabevʉ yʉ. Chĩoivʉ batequémavʉ mʉja obebejãravʉare.
2CO 7:9 Caride torojʉvʉ yʉ, ji toivaicõjeiye báque boje apecʉre no paperayoca bácarõre. Ji chĩore d̶aiye báquede mʉjare torojʉbevʉ yʉ. Ʉbenita me torojʉvʉ yʉ, mʉje chĩori oatʉvaiye boje mʉje d̶aiyede. Mʉja jã́quemavʉ mʉje ãmeina teiyede yópe Jʉ̃menijicʉi jã́iyepe diede, mʉje oatʉvaiye báque boje mʉje d̶aiyede. Que baru mʉjare ãmed̶abetecacʉ yʉ, ji toivaicõjeiye báque boje apecʉre, majicacʉyʉ mʉjare. Quénora mʉjare cad̶atecacʉ yʉ.
2CO 7:10 Ñai jã́ñʉ ʉ̃i ãmeina teiyede yópe Jʉ̃menijicʉi jã́iyepe diede chĩori oatʉvayʉbe ʉ̃i d̶aiyede. Que baru Jʉ̃menijicʉ mead̶ayʉbe ʉ̃́re, ʉ̃i ãmeina teiyede jarʉvarĩ. Aru chĩomecʉbe cainʉmʉa. Ʉbenita ñai jã́ñʉ ʉ̃i ãmeina teiyede yópe põeva Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉ ne jã́iyepe diede chĩoñʉme, ʉ̃i cʉyoje teiye boje põeva ne jã́iyede, ʉbenita oatʉvaiyʉbecʉbe ʉ̃i d̶aiyede. Que baru ñaine Jʉ̃menijicʉ coavayʉbe ʉ̃́re jarʉvarĩ cainʉmʉa.
2CO 7:11 Dápiajarã mʉja caiye iye mearo vaiyede mʉjare, mʉje chĩori jã́iye báque boje mʉje ãmeina teiyede yópe Jʉ̃menijicʉi jã́iyepe diede. Maumena corebevʉva iye ãmeina teiyede dajocaquemavʉ. Coyʉcaquemavʉ ji borore, cad̶atenajivʉ yʉre ji maucʉ ʉ̃i ãmecoroiyede yʉre. Jaraquemavʉ mʉje bajumia mʉje ãmeina teiye báque boje. “¿Nópe ãmeina tenajichʉri maja cojedeca?” arĩ dápiarĩ jidʉtequemavʉ mʉje ñájijʉroede die boje. Jã́iyʉrĩduquemavʉ yʉre cojedeca. Cãrijivʉ yʉre boje ji ñájiyede mʉjare boje, yʉre jʉ aiyʉtequemavʉ. Aru ñai ji maucʉre ñájine d̶aquemavʉ. Caiye iye mʉje d̶aiye báqueque jã́d̶ovaquemavʉ mʉje baju boropatebevʉpe caride.
2CO 7:12 Jã́d̶ovaiyʉbetecacʉ ñai ãmed̶ayʉ boropateyʉre, ʉ̃i ãmeina teiye boje aru yʉ, ʉ̃i ãmed̶aimʉ mácʉ, boropatebecʉre quédata, no paperayoca ji toivaicõjeino mácarõre apecʉre mʉjare. Quénora jã́d̶ovaiyʉtecacʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉi jã́inore mʉje chĩoiyede, ñʉje ñájiye boje, mʉje pare ʉrĩ cad̶ateiyʉe boje ñʉjare.
2CO 7:13 Que baru ñʉjare me cad̶ated̶avʉ̃ mʉja, parʉre d̶arĩ ñʉje ũmei, mʉje me jápiarĩ jʉ aiye boje yʉre. Torojʉvʉ ñʉja, mʉje nópe cad̶ateiye boje ñʉjare. Ʉbenita pʉeno baju torojʉvʉ ñʉja, ñʉje jã́iyede majecʉ Tito ʉ̃i torojʉe boje, caivʉ mʉja mʉje cad̶ateiye báque boje ʉ̃́re, ʉ̃i parʉre d̶aquiyepe ayʉ ʉ̃i ũmei, ʉ̃i cʉe báquede mʉje yebai.
2CO 7:14 Titoi etaquiye jipocai, jã́cʉnʉcʉyʉ mʉje yebai, mʉje torojʉre d̶aiye boje yʉre, “Ñʉjare me jápiarĩ jʉ arãjarama majevʉ Corintocavʉ”, arĩ coyʉcacʉ ʉ̃́re mʉje borore. Aru mʉje me jápiarĩ jʉ aiye boje, cʉyebevʉ yʉ, ji nópe coyʉiye báque boje ʉ̃́re. Yópe caiye ñʉje coyʉiyepe mʉjare jãvepe, quédeca ji coyʉiye báque mʉje borore Titore máre jãvetamu.
2CO 7:15 Caride pʉeno baju ʉbi mʉjare, ʉ̃i ãrʉéne mʉje me jápiarĩ jʉ aiyede ʉ̃́re, aru mʉje me jacopʉiye báquede ʉ̃́re máre, ʉ̃́re pued̶arĩ yópe mʉje pued̶ajʉroepe jabocʉ jidojacʉre.
2CO 7:16 Pare torojʉvʉ yʉ. Jidʉbecʉva aru chĩomecʉva máre majivʉ yʉ mʉjacapũravʉ d̶aivʉre caiyede yópe mʉjare jaʉéde, ye jaʉbeda.
2CO 8:1 Mʉja, jívʉ, caride mʉjare coreóvare d̶aiyʉrivʉbu ñʉja ina Macedonia ãmicʉrijoborõcavʉ Jesúre jʉ aipõeva ne mearo d̶aiyede Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiye boje náre bojecʉbeda ʉ̃i me boje.
2CO 8:2 Návacari pare ñájivaivʉbu. Ʉbenita ñájivʉvacari, jã́d̶ovad̶ama Jesúre jʉ aivʉre jãve. Ñájivʉvacari, cainʉmʉa me torojʉma ne ũmei. Aru návacari ʉre cʉve cʉvabevʉtamu. Ʉbenita cʉve cʉvabevʉvacari, jecʉbevʉva jívaivʉbu ina Judea ãmicʉrijoborõcavʉ Jesúre jʉ aipõeva cʉve cʉvabevʉre yópe cʉve cʉvarivʉ ne jíjʉroepe.
2CO 8:3 Jãve coyʉivʉ yʉ mʉjare. Caino ne oainope jíma na. Aru pʉeno baju yópe ne jíye bʉojabejʉroepe jíma na. Jíbeteima ne cʉvaequede náre jaʉbede quénora. Ʉbenita náre jaʉéquede máre jíma na. Aru põecʉ cʉbeteame jícõjeñʉ mácʉ náre. Quénora návacari “Jínajarevʉ, cad̶atenajivʉ ina cʉve cʉvabevʉre”, aquemavʉ.
2CO 8:4 Parʉrõreca ñʉjare jẽniaivʉ bateima, ñʉje ĩni nʉvarajiyepe aivʉ ne tãutʉrare ina Judeacavʉ Jʉ̃menijicʉi põeva cʉve cʉvabevʉre.
2CO 8:5 Ñʉje coreiye báque pʉeno baju, jíma na. Mamarʉmʉre “Yópe mi ʉrõpe d̶arãjaramu ñʉja”, aquemavʉ maje jabocʉ Cristore. Aru no yóboi, “Yópe mʉje ʉrõpe d̶arãjaramu ñʉja”, aima ñʉjare, Jʉ̃menijicʉi nópe aicõjeiye báque boje náre.
2CO 8:6 Ñʉje jã́iye boje ina Macedoniacavʉ Jesúre jʉ aipõeva ne pare cad̶ateiyʉede ina cʉve cʉvabevʉre, Titore jẽniacarã ñʉja paredeca, ʉ̃i copainʉquiyepe aivʉ mʉje yebai. Javede Tito cójijovarĩ bʉ́quemavʉ mʉje jíyede. Que baru jẽniacarã ʉ̃i cad̶atequiyepe aivʉ mʉjare, mʉje cójijovarĩ bʉojarãjiyepe aivʉ tãutʉrare, mʉje jínajiyede ina cʉve cʉvabevʉre.
2CO 8:7 Mʉja jʉ aivʉbu Jesúre apevʉ pʉeno. Mʉja coyʉivʉbu Jesús ʉ̃i yávaiye méne apevʉ pʉeno. Mʉja coreóvaivʉbu iye yávaiyede jãvene apevʉ pʉeno. Maumena corebevʉva mʉja memecaiyʉrivʉbu apevʉre apevʉ pʉeno. Mʉja ʉrivʉbu põevare yópe ñʉje ʉepe apevʉ pʉeno máre. Que baru quédeca pʉeno baju jíjarã mʉje cʉvaequede máre, cad̶atenajivʉ cʉve cʉvabevʉre.
2CO 8:8 Ji coyʉiyede mʉjare diede, jícõjemevʉ mʉjare. Quénora coreóvare d̶ayʉbu mʉjare apevʉ Jesúre jʉ aipõeva ne ʉrarõ jíyena, ne pare ʉe cad̶ateiyʉe boje cʉve cʉvabevʉre, mʉje jã́d̶ovarajiyepe ayʉ mʉja máre jãve ʉrĩ cad̶ateiyʉrivʉre náre mʉje jíyeque jecʉbevʉva.
2CO 8:9 Mʉja me coreóvaivʉbu iyede. Maje jabocʉ Jesucristo, ʉ̃i pare ʉe boje majare, pʉeno baju mearo d̶acarejaquemavʉ majare bojecʉbeda. Ñai cʉve cʉvacʉvacari caivʉ pʉeno, ʉ̃i cʉvae boje caiye majepacʉ Jʉ̃menijicʉi parʉéde, põecʉpe teni cʉve cʉvabecʉpe caivʉ pʉeno tedejaquemavʉ ʉ̃. Aru ʉ̃i nópe teiye báque boje, cʉve cʉvarivʉpebu maja, maje cʉvae boje caiye iye Jʉ̃menijicʉi méne. Que baru ʉ̃i nópe cad̶ateiye báque boje majare, apevʉre cad̶ateiye jaʉvʉ majare máre.
2CO 8:10 Yʉ jícõjeiyʉbecʉvacari, majicaiyʉvʉ mʉjare. Ji dápiaru, meavʉ mʉjare mʉje bʉojaru iye tãutʉra cójijovaiye mʉje bʉiye báquede apeʉjʉ barede. Mʉjarecabu jíni bʉivʉ bácavʉ caivʉ apevʉ jívʉ ne jínajiye jipocai. Aru pʉeno baju mʉjarecabu “Jínajarevʉ” aivʉ bácavʉ máre caivʉ apevʉ “Jínajarevʉ”, ne arãjiye jipocai.
2CO 8:11 Que baru maumena corebevʉva bʉojajarã iye mʉje bʉiye báquede. Mʉja pare bʉiyʉrivʉ bácavʉ iye tãutʉra cójijovaiyede, cójijovarĩ bʉojajarã máre maumena corebevʉva. Jíjarã yópe mʉje oainope, mʉje cʉvaecarõque.
2CO 8:12 Maje jãve jíyʉru, cad̶atenajivʉ apevʉre, Jʉ̃menijicʉ torojʉcʉ me jã́ñʉme maje jíyede. Jʉ̃menijicʉ ʉbi maje jíyede yópe maje oainope, maje cʉvaecarõque. Jẽniamecʉbe majare maje jíyede maje cʉvabede.
2CO 8:13 Yʉ ʉbevʉ mʉje jínajiyepe ayʉ apevʉre jaʉéde, pʉ mʉje cʉvabeta mʉjare jaʉéde.
2CO 8:14 Quénora ʉvʉ yʉ caivʉ ne cʉvarãjiyepe ayʉ cũinátʉrʉra. Que baru caride mʉjacapũravʉ, cʉvarivʉ caiye mʉjare jaʉéde aru mʉjare jaʉé pʉeno máre, jíjarã, cad̶atenajivʉ ina cʉvabevʉre. Aru apenʉmʉre nácapũravʉ, cʉvarãjivʉ caiye náre jaʉéde aru náre jaʉé pʉeno máre, jínajarama, cad̶atenajivʉ mʉja cʉvabenajivʉre. Que teni caivʉ cũinátʉrʉ cʉvarãjivʉbu.
2CO 8:15 Quédeca yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: “Ñai ʉrarõ ĩñʉ mácʉ pʉpʉiyede cʉvabedejaquemavʉ. Aru ñai quĩ́jino ĩñʉ mácʉre jaʉbedejaquemavʉ”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. Nópe ayʉ, Jʉ̃menijicʉ jíyʉre ʉ̃i põevare náre jaʉéde cainʉmʉa aiyʉrejaquemavʉ.
2CO 8:16 Jʉ̃menijicʉ Titore cad̶ateiyʉre d̶aibi mʉjare yópe ʉ̃i cad̶ateiyʉre d̶aiyepe yʉre. Que baru torojʉede jívʉ Jʉ̃menijicʉre.
2CO 8:17 Tito pare cad̶ateiyʉbi mʉjare. Apecʉ copaicõjemecʉva ʉ̃́re mʉje yebai, ʉ̃́vacari “Corintoi copaiyʉvʉ yʉ”, áme. Que baru ji jẽniaiye báquede ʉ̃́re paredeca, ʉ̃i copainʉquiyepe ayʉ mʉje yebai, maumena corebecʉva jʉ áme yʉre.
2CO 8:18 Que baru jã́cʉnʉcʉyʉme mʉjare bedióva. Aru ʉ̃́que jarocʉyʉmu yʉ apecʉ majecʉre, majape jʉ ayʉre Jesúre. Caivʉ Jesúre jʉ aipõeva me pued̶ad̶ama ʉ̃́re, ʉ̃i coyʉiye boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne, ʉ̃i mead̶aiyede põevare.
2CO 8:19 Obedivʉ ne pued̶aimʉvacari ʉ̃i coyʉiye boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne, pʉeno baju ne pued̶aimʉme Macedonia ãmicʉrijoborõcavʉ Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉ, ne beoiye báque boje ʉ̃́re, ʉ̃i yóvaquiyepe aivʉ ñʉjare, ñʉje nʉvarajiyede iye tãutʉrare Judea ãmicʉrijoborõi. Cad̶atecʉyʉme ñʉjare, ñʉje jã́ri corenajiyepe ayʉ me iye mʉje jíyede. Me jã́ri coreiyʉrivʉbu ñʉja diede, põeva ne mearore jínajiyepe ayʉ maje jabocʉ Jesucristo ne pued̶aimʉre aru jã́d̶ovarajivʉ maja Jesúre jʉ aipõeva maumena corebevʉva cad̶ateiyʉrivʉre majevʉ cʉve cʉvabevʉre.
2CO 8:20 Ʉ̃́re yóvaicõjeivʉbu ñʉjare, ñame ne ãmeina yávarãjiyepe aivʉ ñʉjare, ñʉje nʉvaiye boje iye ʉre tãutʉrare, mʉje jíyede. Ñamene ye ãmeno jã́icõjeiyʉbevʉ ñʉjare yópe ne jã́iyepe ãmeina teivʉre. “Ñʉje tãutʉrare ñavaivʉbebu”, ʉbenina arĩ coyʉbejarãri põeva.
2CO 8:21 Que teni ʉrivʉbu ñʉja põeva ne jã́rajiyepe aivʉ mearo ñʉje d̶aiyede cainʉmʉa, yópe Jʉ̃menijicʉi jã́iyepedeca mearo ñʉje d̶aiyede. Jʉ̃menijicʉ coreóvayʉbe ñʉja jínajivʉre caiye iye tãutʉrare ina cʉve cʉvabevʉre. Ʉbenita ʉrivʉbu ñʉja põeva máre coreóvaivʉre diede.
2CO 8:22 Aru náque jarocʉyʉmu yʉ apecʉ majecʉre, majape jʉ ayʉre Jesúre. Ñʉja bʉojaivʉbu majidivʉ ʉ̃́re pare cad̶ateiyʉcʉre apevʉre, ñʉje jã́iye boje aipe d̶arĩ cõmajiyʉre. Ʉ̃i jápiaiye boje mʉje borore, jãve napini coreyʉbe mʉja jínajivʉre jecʉbevʉva, cad̶atenajivʉre me ina cʉve cʉvabevʉre. Que baru pʉeno baju jã́cʉnʉiyʉcʉbe mʉjare.
2CO 8:23 Põecʉ ʉ̃i jẽniari jã́ru ñamejare aru ye parʉéde cʉvarivʉre, yópe arĩ, coyʉjarã mʉja: “Titobe Pablore yóvayʉ, Jesúre memecayʉ aru majare Jesúre jʉ aipõevare cad̶ateyʉ”, arĩ coyʉjarã Tito ʉ̃i borore. Aru apevʉ ina pʉcarã ʉ̃mʉva ne borore, yópe arĩ, coyʉjarã: “Macedoniacavʉ Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉ ne jaroimaramu, nʉvarajivʉ ne jíye báquede Judeacavʉ Jesúre jʉ aipõeva cʉve cʉvabevʉre, põeva ne mearore jínajiyepe aivʉ maje jabocʉ Jesucristore ne pued̶aimʉre”, arĩ coyʉjarã mʉja.
2CO 8:24 Náre me copʉ etarĩ, pued̶arĩ, cad̶ateni, jã́d̶ovajara náre aru náre daroivʉ bácavʉre máre jãvene ji coyʉiye báquede náre mʉje borore. Ñʉjare torojʉre d̶aivʉbu mʉja.
2CO 9:1 Apecʉre mʉjare toivaicõjene nʉiye jaʉbevʉ yʉre, iye mʉje jínajiyepe ayʉ jecʉbevʉva, mʉje cójijovaiye boje tãutʉrare apeʉjʉ bácarõre pʉ caride máre. Yʉ majivʉ mʉja cad̶ateiyʉrivʉre. Que baru mʉja Acaya ãmicʉrijoborõcavʉ Jesúre jʉ aipõeva mʉje borore, yópe arĩ, coyʉvaivʉ yʉ ina Macedonia ãmicʉrijoborõcavʉ Jesúre jʉ aipõevare: “Majevʉ Acayacavʉ cójijovaivʉbuya iye ne jínajiyede ina cʉve cʉvabevʉre apeʉjʉ bácarõre pʉ caride máre”, arĩ coyʉvaivʉ yʉ. Aru mʉje maumena corebevʉva jíyʉe boje, obedivʉ ina Macedoniacavʉ máre maumena corebevʉva jíyʉrivʉbu.
2CO 9:3 Ina yóbecʉrã majevʉ Jesúre jʉ aipõevare jarocʉyʉmu yʉ mʉje yebai, ne cad̶atenajiyepe ayʉ mʉjare, mʉje cójijovarĩ bʉojarãjiyepe ayʉ mʉje tãutʉrare. Que teni mʉja jã́d̶ovarajaramu jãvene iye ji coyʉiye báquede mʉje borore apevʉ majevʉ, Macedoniacavʉ, ne eaiyede yʉ́que. “Majevʉ Acayacavʉ cójijovaivʉbuya ne jínajiyede javede”, arĩ coyʉre nʉivʉ yʉ. Ñʉje earãjiyede mʉje yebai, mʉje cójijovabedu cãreja mʉje jínajiyede, pare cʉyejebu yʉ, ji coyʉrĩduiye báque boje ʉbenina mʉje borore. Aru mʉja máre cʉyejebu pare.
2CO 9:5 Que baru jẽniaivʉ ina yóbecʉrã majevʉre, ne nʉrajiyepe ayʉ mʉje yebai ji nʉquiye jipocai. Cad̶atenajarama mʉjare, mʉje cójijovarĩ bʉojarãjiyepe ayʉ mʉje jínajiyede, yópe “Jínajaramu”, mʉje aiye báquepedeca jipocamia. Que teni jã́d̶ovarajaramu mʉja ji jícõjememarare, quénora jíyʉrivʉre jecʉbevʉva.
2CO 9:6 Ãrʉjara mʉja iyede. Mʉje majióvarõ mearore d̶aru apevʉre, Jʉ̃menijicʉcapũravʉ mearo d̶acacʉyʉme mʉjare majióvarõ baju. Ʉbenita mʉje ʉrarõ mearore d̶aru apevʉre, Jʉ̃menijicʉcapũravʉ mearo d̶acacʉyʉme mʉjare ʉrarõ baju. Jẽvari coyʉiyeque oteipõecʉ ʉ̃i d̶aiyede coyʉquijivʉ yʉ. Oteipõecʉ obebeyabea oteiyabeare oteyʉ baru, ĩcʉyʉme majióvarõra jẽijãravʉ baquinói. Ʉbenita obediyabea oteiyabeare oteyʉ baru, ĩcʉyʉme ʉrarõra jẽijãravʉ baquinói.
2CO 9:7 Caivʉ mʉja coapa jíjarã mʉje cʉvaecarõre yópe “Quéno baju jícʉyʉmu yʉ”, mʉje arĩ dápiaiyepedeca mʉja coapa mʉje ũmei. Chĩori jecʉrivʉ jíyʉbevʉpe yéde jíbejarã mʉja. Apecʉi jícõjeimarape máre yéde jíbejarã. Quénora torojʉrĩ jecʉbevʉva jíjarã mʉja, Jʉ̃menijicʉi ʉe boje ñai torojʉrĩ jecʉbecʉva jíyʉre.
2CO 9:8 Jʉ̃menijicʉ jíyʉ majibi ʉ̃i mearo d̶acaiyequede, ijãravʉquede, mʉjare ʉrarõ baju, ye jaʉbequiyepe ayʉ mʉjare. Aru caiye mʉjare jaʉéde jíniburu yóboi, ʉrarõ pʉpʉquiyebu mʉjare. Que baru cʉvarãjaramu mʉja mearo d̶acaiyequede, ijãravʉquede, cad̶atenajivʉ apevʉre.
2CO 9:9 Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede ñai põecʉ meacʉ ʉ̃i borore: Ʉ̃i cʉvaecarõre jívayʉbe jecʉbecʉva ina cʉve cʉvabevʉre. Aru ʉ̃i mearo d̶acaiyede ãrʉrajarama cainʉmʉa, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
2CO 9:10 Bedióva cojedeca jẽvari coyʉiyeque coyʉquijivʉ yʉ. Yópe oteiye pĩarí bʉojarĩ aru bʉcʉrĩ bʉojarĩ, oteipõecʉi ĩ́yepe ʉ̃i ãquiyeva aru ʉ̃i otequiyeva máre, nopedeca mʉja mearore d̶aivʉ baru mʉje cʉvaeque, cʉvarãjaramu mʉjare jaʉéde aru mʉje jínajiyede máre pʉeno baju, mearore d̶arãjivʉ aru cad̶atenajivʉ apevʉ põevare. Jʉ̃menijicʉrecabe jíyʉ oteiyabeare ñai oteipõecʉre aru ãiyede põeva ne ãrajiyeva. Ʉ̃́recabe mearore d̶are d̶ayʉ mʉjare máre.
2CO 9:11 Que baru ʉ̃i mearo d̶acaiyequede, ijãravʉquede, ʉrarõ cʉvarãjaramu mʉja cainʉmʉa, jínajivʉ apevʉre jecʉbevʉva. Aru obedivʉ põeva, ina majevʉ Judeacavʉ Jesúre jʉ aipõeva cʉve cʉvabevʉ, torojʉede jínajarama Jʉ̃menijicʉre, iye jíye boje mʉje jarorãjiyede náre ñʉjaque.
2CO 9:12 Mʉje jíyede apevʉre, mearore d̶aivʉbu, mʉje cʉvare d̶aiye boje náre jaʉéde. Ʉbenita pʉeno baju mearore d̶aivʉbu, obedivʉ põevare mʉje jíde d̶aiye boje ʉrarõ torojʉede Jʉ̃menijicʉre.
2CO 9:13 Mʉje memecaiyede náre iye jíyede mʉje jarorãjiyeque, jã́d̶ovarajivʉbu mʉja jʉ aivʉre jãve dajocabevʉva Cristoi yávaiye méne, aru mʉja jívʉre jecʉbevʉva, cad̶atenajivʉre náre aru apevʉre máre. Que baru mearore jínajarama ne pued̶aimʉre Jʉ̃menijicʉre.
2CO 9:14 Mʉjare pare ʉrivʉ jẽniarajarama Jʉ̃menijicʉque mʉjare boje, ʉ̃i pare mearo d̶acaiye boje mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje.
2CO 9:15 Torojʉede jínajarevʉ Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i jíye báque boje majare pʉeno baju méne. Põeva ne yávaicamuaque ye bʉojabenama coyʉivʉ diede.
2CO 10:1 Caride yʉ́vacari, Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaracacʉ, coyʉyʉbu mʉjare, ãmecoroivʉre yʉre. Yópe Cristoi coyʉiyepe põevare, náre cad̶ateni aru pued̶arĩ meacʉ põecʉpe, nopedeca coyʉiyʉvʉ mʉjare. Que baru mʉjare pued̶arĩ meacʉ põecʉpe aru mʉjare cad̶ateiyʉrĩ, paredeca jẽniaivʉ mʉjare, mʉje dajocarãjiyepe ayʉ mʉje ãmecoroiyede yʉre. “Pablo jidʉcʉ jararĩ bʉojabebi ʉ̃i cʉede majaque. Ʉbenita ʉ̃i cʉede joai majare jocarĩ, jidʉbecʉva jararĩ bʉojaibi ʉ̃i toivaicõjeiyede apecʉre paperayocare majare”, ʉbenina arĩduivʉbuya mʉja.
2CO 10:2 Yʉrecabu jararĩ bʉojayʉ mʉjare ji cʉede mʉjaque máre. Que baru jẽniaivʉ mʉjare. Jarare d̶abejarã yʉre ji eaquiyede mʉje yebai. Mʉjacavʉ yópe arĩ, “Pablojã dápiarĩ cõmajivʉbu yópe ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉ, Espíritu Santore cʉvabevʉ, ne dápiarĩ cõmajiyepe. Que baru nápe d̶arĩ cõmajivʉbu Pablojã”, ʉbenina arĩduivʉbuya. Ina nópe arĩduivʉre jaracʉyʉmu yʉ jãve.
2CO 10:3 Jãve ñʉjatamu ijãravʉi cʉrivʉ. Ʉbenita ijãravʉi cʉrivʉvacari, maucʉvabevʉ ñʉje mauvare yópe ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉ, ne maucʉvaepe.
2CO 10:4 Yópe churarava ne maucʉvaepe ne mauvare boaicaroveaque, nopedeca ñʉja maucʉvarivʉbu ñʉje arĩ dápiarĩ coyʉiyeque. Ʉbenita arĩ dápiarĩ coyʉrĩ majibevʉ ñʉja põeva ne arĩ dápiarĩ coyʉiyeque. Quénora Jʉ̃menijicʉ ñʉjare majide d̶aibi ʉ̃i parʉéque, ñʉje coyʉrãjiyepe ayʉ ina ʉ̃́re maucʉvarivʉre ʉ̃i yávaiyede jãvene, ne majinajiyepe ayʉ ʉbenina ne arĩ dápiaiyede. Ñʉja, Jʉ̃menijicʉi parʉre d̶aimara ʉ̃i majiéque, jã́d̶ovaivʉbu borocʉede ñʉje mauva ne ãmecoroiyede ñʉjare.
2CO 10:5 Cainʉmʉa ina mʉjacavʉ “¿Meara márica apevʉ pʉeno?” arĩduivʉ, “Jãve ãmevʉ”, ʉbenina ne arĩduiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiye ména, põeva ne coreóvabenajiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉi majiéde, ñʉja coyʉvaivʉbu Jʉ̃menijicʉi parʉéque, jã́d̶ovarajivʉ ʉbenina ne arĩ dápiaiyede. Que teni yópe churarava ne vainí tʉrĩ jẽni jacoiyepe ne mauvare, jʉ are d̶arãjiyepe aivʉ náre ne baju jabocʉre, ʉ̃i cõjequiyepe aivʉ náre, nopedeca maje jabocʉ Cristore dápiaicõjene d̶aivʉbu ñʉja ñʉje mauvare, ne jʉ arãjiyepe aivʉ ʉ̃́re ñʉje coyʉvaiyede Jʉ̃menijicʉi parʉéque.
2CO 10:6 Mʉje jã́d̶ovarajiyede me jʉ aiyʉrivʉre Jʉ̃menijicʉre jaʉbevʉva, ñájine d̶arãjaramu ñʉja mʉjacavʉ caivʉre mʉje jʉ abedu.
2CO 10:7 Mʉja jã́ivʉbu aipe ãrojarivʉre ñʉje bajure. Ʉbenita majibevʉ aipe ãrojarivʉre ñʉjare ñʉje ũmei. Cũinácʉ mʉjacacʉ “Jãve yʉ́bu Cristo jicʉ” ayʉ, coreóvajacʉrĩ ñʉjare máre Cristo jinare.
2CO 10:8 Ji coyʉiyede ñʉja Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarava ñʉje parʉé cʉvaede, yópe “¿Meara márica?” aivʉpe coyʉyʉvacari, yópe yʉre coyʉiye jaʉbepe, ye cʉyebecʉbu yʉ. Maje jabocʉ Cristo ñʉjare coyʉicõjememi mʉjare ʉ̃i yávaiye méne, ñʉje dajocare d̶arãjiyepe ayʉ mʉjare mʉje jʉ aiyede ʉ̃́re. Quénora ñʉjare coyʉicõjeimi mʉjare diede, ñʉje parʉre d̶arãjiyepe ayʉ mʉjare mʉje jʉ aiyede ʉ̃́re. Que baru cʉyebecʉbu yʉ ji coyʉiyede.
2CO 10:9 Mʉjare cuavaiyʉbevʉ yʉ yo paperayocare ji toivaicõjeiyede apecʉre mʉjare parʉrõreca.
2CO 10:10 Cũinácʉ mʉje jẽneboi cʉcʉ, “Pablo parʉéque majicayʉbe majare yópe majicʉpe ʉ̃i paperayocare, ʉ̃i toivaicõjeiyede apecʉre. Ʉbenita ʉ̃i cʉede majaque parʉbecʉ majicarĩ bʉojabecʉbe majare. Quénora coyʉyʉbe yópe majibecʉpe”, ʉbenina arĩduibiya.
2CO 10:11 Ʉbenita ñai que arĩduyʉ coreóvajacʉrĩ iyede. Yʉ́capũravʉ cũinátʉrʉreca coyʉcʉyʉmu mʉjare ji cʉquiyede mʉjaque, yópe ji toivaicõjeiyepe apecʉre paperayocaque ji cʉede joai mʉjare jocarĩ.
2CO 10:12 Jãve ñʉja cũinátʉrʉpe teiyʉbevʉ ina mʉje jẽneboi cʉrivʉ “¿Meara márica maja apevʉ pʉeno?” arĩ dápiaivʉpe. Aru nápe paivʉ máre jẽvari coyʉiyʉbevʉ ñʉja. Nácapũravʉ majibevʉtamu. Corevaicõjeivʉbuya ne d̶aiyede yópe ne ʉrõpe. Aru jẽvari coyʉivʉbu ne baju.
2CO 10:13 Ʉbenita ñʉjacapũravʉ “¿Meara márica?” aivʉ baru, coyʉjebu ñʉje d̶aiyede Jʉ̃menijicʉi parʉéque no joborõre quéno, ã́rore ñʉjare memecaicõjeame ʉ̃́re. Ñʉjare ʉ̃́re memecaicõjeino mácarõre jocarĩ, ye arĩ coyʉbejebu, yópe apevʉ ne coyʉiyepe. Aru no joborõ jívʉi cʉrivʉbu mʉja, ñʉjare memecaicõjeinoi ʉ̃́re.
2CO 10:14 Jʉ̃menijicʉ ñʉjare coyʉicõjeame mʉjare Cristo yávaiye méne mamarʉmʉre caivʉ ne jipocai. Que baru d̶abetecarã ñʉja yópe ʉ̃i memecaicõjemenope ñʉje copaiyede mʉje yebai.
2CO 10:15 Ñʉja “¿Me d̶aivʉ bárica maja?” arĩ coyʉbevʉ apevʉ ne d̶aiyena, yópe ñʉje d̶ájʉroepe o ne Jʉ̃menijicʉre memecaicõjeijoborõ ñʉje memecaicõjejʉrorõpe ʉ̃́re, yópe apevʉ ne d̶aiyepe. Quénora ñʉja napini coreivʉbu mʉjare pʉeno baju jʉ arãjivʉre Jesúre, memecarãjivʉ Jʉ̃menijicʉre pʉeno baju mʉje yebai, yópe ʉ̃́re memecaicõjeino mácarõpe ñʉjare.
2CO 10:16 Nópe d̶arĩburu yóboi, ñʉja napini coreivʉbu, coyʉrĩ bʉojarãjivʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne ʉ̃i mead̶aiyena põevare apenoa ĩmaroai Corinto apepũravʉi, ã́roa põeva ne jápiabenoai cãreja diede. No joborõtamu máre Jʉ̃menijicʉre memecaicõjeijoborõ mácarõ ñʉjare. Que teni, “¿Me d̶aivʉ bárica maja?” arĩ coyʉbenamu apecʉ ʉ̃i d̶aiyena yópe ñʉje d̶ájʉroepe, yópe apevʉ ne arĩ coyʉiyepe.
2CO 10:17 Que baru yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: “Ácʉ põecʉ ‘¿Jʉ̃menijicʉre memecayʉ meacʉ bárica?’ arĩ coyʉiyʉcʉ baru ʉ̃i baju, nópe arĩ coyʉbejacʉrĩ. Quénora ‘Meacʉ bajube maje jabocʉ cavarõ mearocacʉ’, arĩ coyʉjacʉrĩ ʉ̃”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
2CO 10:18 Ñai “¿Jʉ̃menijicʉre memecayʉ meacʉ bárica?” ayʉre ʉ̃i baju, Jʉ̃menijicʉcapũravʉ “Yʉre memecayʉ meacʉbu”, arĩ coyʉbecʉbe. Ʉbenita ñai “Jʉ̃menijicʉ yʉre cad̶ateibi ji memecaiyede ʉ̃́re” ayʉre, Jʉ̃menijicʉcapũravʉ, “Yʉre memecayʉ meacʉbu”, arĩ coyʉcʉyʉme.
2CO 11:1 Jápiajarã ji coyʉquiyede mʉjare caride. Ʉvʉ mʉje napinajiyepe ayʉ yʉre ji coyʉquiyede. Yʉ majicʉvacari ñai “¿Meacʉ bárica?” ayʉ ʉ̃i bajuma ãrʉmecʉ bajure, nópe arĩ jaʉquiyebu yʉre, mʉje dajocabenajiyepe ayʉ ji coyʉiye báquede mʉjare Jesús ʉ̃i yávaiye méne mʉje pʉeno baju jápiaiyʉe boje ape yávaiyede. Que baru napijara yʉre ji coyʉquiyede.
2CO 11:2 Jʉ̃menijicʉ yʉre tebutede d̶aibi mʉjare, yópe ʉ̃mʉ ʉ̃i tebuteiyepe mamaco bojʉyore, “Mʉ cʉvacʉyʉmu ṍre mimarepacova” ʉ̃i arĩburu yóboi cũinácʉ ʉ̃mʉre. Jípacʉ me jã́ri coreibi mamacore, õi cʉbecojiyepe ayʉ apecʉ ʉ̃mʉque, jícʉyʉ ṍre meaco bajure ãmeno cʉbecova Jʉ̃menijicʉi jã́inore jímarepacʉ bacʉyʉ́re ne pʉrʉbʉoijãravʉ baquinói. Aru õi jã́ru apecʉ ʉ̃mʉre, jípacʉ jarajebu ṍre. Nopedeca mʉjare coreóvare d̶acacʉ yʉ Cristore, mʉje cʉrãjiyepe ayʉ ʉ̃́que cũinávʉpe. Que baru mʉjare jíyʉvʉ yʉ ʉ̃́re ãmeno cʉbevʉva Jʉ̃menijicʉi jã́inore.
2CO 11:3 Jidʉvʉ yʉ vaiquíyede mʉjare yópe vaiye báquepe Eva bácore. Yópe ñai ãd̶a majicʉ ʉ̃i jʉjovaiye báquepe õ mácore, õi dápiabecojiyepe ayʉ nurié, õi ãmeina tecojiyepe ayʉ, nopedeca apevʉ jʉjovaiyʉrivʉbu mʉjare, mʉje dápiabenajiyepe ayʉ nurié, mʉje ãmeina tenajiyepe ayʉ, dajocaru mʉje jʉ aiyede Cristore aru mʉje memecaiyede ʉ̃́re máre. Que baru jidʉvʉ yʉ.
2CO 11:4 Mʉja torojʉrivʉ napivʉbuya apevʉ coyʉipõeva eaivʉre mʉje ĩmaroi. Me jápiaiyʉrivʉbuya ne coyʉiyede Jesúrã, coyʉivʉreca apede ʉ̃́ra ji coyʉiye báquede jarʉvarĩ. Jacopʉiyʉrivʉbuya apecʉ decocʉre ne daroiyʉmʉre, daroiyʉrivʉreca apecʉre, ñai Espíritu Santo ji darore d̶aimʉ mácʉre jarʉvarĩ. Jʉ aiyʉrivʉbuya ne bueiyede Jesús ʉ̃i yávaiye méne, ne que aiyede ʉbenina, bueivʉreca apede ji bueiye báquede jarʉvarĩ.
2CO 11:5 Nácapũravʉ yópe Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarape teniduivʉbu. Aru ʉbenina arĩ dápiaivʉbu mearare ji pʉeno. Ʉbenita yʉ́capũravʉ coreóvaivʉ iyede. Ne cãchinocacʉ ãmevʉ yʉ. Aru ji pʉeno meara ãmema na. Ʉbenita nárecabu mʉjare jaboteivʉ.
2CO 11:6 Yʉ yávayʉ majibecʉvacari meacamua yávaicamuaque, jãve me majivʉ yʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Mʉjavacari me diede coreóvaivʉbu, mʉje jápiaiye báque boje ji coyʉiye báquede aru mʉje jã́iye báque boje ji d̶aiye báquede obedinʉmʉa.
2CO 11:7 Apevʉ põeva “Pablo ãmeina teyʉbe, ʉ̃i jacopʉiyʉbe boje mʉje tãutʉrare, ʉ̃i bueiye boje yópe apevʉ bueipõeva ne d̶aiyepe”, ʉbenina aivʉbuya. Ʉbenita ye ãmeina tebevʉ yʉ, ji jacopʉbe boje tãutʉrare, ji bueiye boje Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Quénora yópe mʉje cãchinocacʉpe teni, memecacʉ ji pʉrʉáque, ĩni bojed̶acʉyʉ yʉre jaʉéde. Que teni coreóvare d̶acacʉ mʉjare bojecʉbeda Jesús ʉ̃i yávaiye méne, ʉ̃i mead̶aiyede mʉjare mʉje ũmei bojecʉbeda. Que teni mʉjare yópe ji pʉenocavʉpe tede d̶acacʉ, mʉjare memeiye jaʉbe boje, mʉje jíbenajiyepe ayʉ yʉre jaʉéde.
2CO 11:8 Aru ji cʉe báquede mʉje ĩmaroi, buecʉyʉ mʉjare, jacopʉcacʉ apevʉ Jesúre jʉ aipõevare, apeno ĩmaroi cójijivaivʉre, ne tãutʉrare, ĩni bojed̶acʉyʉ yʉre jaʉéde. Náre bojed̶aicõjecacʉ yʉre, náre memecabecʉvacari, memecacʉyʉ mʉjare bojecʉbeda.
2CO 11:9 Ji cʉe báquede mʉjaque, apenʉmʉa yʉre jaʉteavʉ̃. Ʉbenita ye apejĩene jẽniametecacʉ mʉjacacʉ cũinácʉre. Quénora Macedonia ãmicʉrijoborõcavʉ majevʉ, ne jʉ aiye boje Jesúre, ne daroimara mácavʉ edaivʉ bácavʉ mʉje ĩmaroi, jíma yʉre ne jíyede, ji ĩni bojed̶aquiyepe aivʉ yʉre jaʉéde. Que baru dinʉmʉ mácarõre cãrijovametecacʉ mʉjare, yʉre jaʉé boje. Aru mʉjare ye cãrijovamecʉyʉmu apenʉmʉa máre, yʉre jaʉé boje.
2CO 11:10 Meavʉ ji dápiaru ji coyʉre nʉiyede bojecʉbeda Jesús ʉ̃i yávaiye méne cainoa ĩmaroa, Acaya ãmicʉrijoborõcarõare. Yʉ coyʉyʉbu mʉjare yávaiyede jãvene. Yʉ Cristo jicʉbu. Que baru borocʉbevʉ yʉ.
2CO 11:11 Ji que coyʉiye boje, “Pablo ñʉjare ʉbebi” ʉbenina arĩ dápiabejarã mʉja. Jãve ʉvʉ mʉjare. Jʉ̃menijicʉ me coreóvaibi yʉre pare ʉcʉre mʉjare.
2CO 11:12 Yʉ́capũravʉ d̶are nʉquijivʉ yópe ji d̶arĩ cõmajiye báquepe, mʉje coreóvarãjiyepe ayʉ borocʉrivʉre ina mʉje tãutʉrare jacopʉivʉre, ne bueiye boje “Pablo memeñʉme ñʉjapedeca”, ʉbenina ne aiyede.
2CO 11:13 Nárecabu “Ñʉjatamu Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara” ʉbenina aivʉ. Ʉbenita Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara jãve ãmema. Quénora põevare jʉjovaivʉbu. Ne bajumia jã́d̶ovariduivʉbu yópe Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarape.
2CO 11:14 Ne que teiyede, cuavaiye jaʉbevʉ majare, Satanás ʉ̃i teiye boje. Satanávacari ʉ̃i baju majibi jã́d̶ovañʉ meacʉpe, yópe ángelepe.
2CO 11:15 Que baru cuavaiye jaʉbevʉ majare Satanáre memecaipõeva, ina “Ñʉjatamu Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara” ʉbenina aivʉ, ne jã́d̶ovaiyede yópe mearo d̶aivʉpe. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme ina jʉjovaivʉre yópe náre ñájine d̶aiye jaʉépe, ne que d̶aiye báque boje.
2CO 11:16 Bedióva cojedeca jẽniaivʉ mʉjare, mʉje arĩ dápiabenajiyepe ayʉ yʉre ãrʉmecʉre. Ʉbenita “Pablo ãrʉmecʉbebu” arĩ dápiaivʉ baru, jápiajarã ji coyʉquiyede. Yʉre máre, yópe ina “Ñʉjatamu Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara” ʉbenina aivʉ, arĩ dápiaivʉ ji pʉenocavʉ ne coyʉiyepe coyʉicõjejara yʉre, “¿Meacʉ bárica?” ji bajuma ji aquiyepe aivʉ.
2CO 11:17 Maje jabocʉ Jesucristo iyepe paiye coyʉiyede ye coyʉbejebu. Aru yʉre máre coyʉicõjememi. Quénora yʉ́vacari coyʉyʉbu yópe ãrʉmecʉ ʉ̃i coyʉiyepe.
2CO 11:18 Nore mʉje yebare, “¿Meara márica?” arĩ coyʉivʉbuya ne bajumia, põeva ne coreóvarãjiyepe aivʉ ñamejare aru aipe ne d̶aiyede ijãravʉi. Que baru yʉ máre quédeca arĩ coyʉyʉbu.
2CO 11:19 Mʉjarecabu me majidivʉ mʉje dápiaru. Que baru torojʉrivʉ jápiad̶avʉ̃ ãrʉmevʉre. Aru ne coyʉiyede napiyavʉ mʉja.
2CO 11:20 Mʉja napiyavʉ ina mʉjare d̶aicõjeivʉre yópe ne cõjeimara majʉrórivʉpe paivʉre. Napiyavʉ ina ĩ́vʉre mʉje cʉvaede, aru ina jʉjovaivʉre mʉjare. Napiyavʉ ina ãmeina jã́ivʉre mʉjare, “¿Parʉrivʉ bárica ñʉja ne pʉeno?” arĩ dápiaivʉre mʉjare yópe ne cãchinocavʉpe. Aru napiyavʉ ina jara boaivʉre mʉje jijecamure máre.
2CO 11:21 Ji parʉbe boje, ne nópe d̶aiyepe d̶abetecacʉ mʉjare. Ʉbenita ji pʉeno náre me jápiad̶avʉ̃ mʉja. Que baru cʉyevʉ yʉ, ji parʉbe boje. Põeva “¿Meara márica?” aivʉ ne bajumia ãrʉmevʉreca Jʉ̃menijicʉi jã́inore, ina jidʉbevʉva nópe aru, yʉ máre jidʉbecʉva nópe coyʉyʉbu.
2CO 11:22 Návacari “Hebreovatamu ñʉja. Que baru judíova bajutamu aru hebreo ãmicʉricamua yávaicamuare yávaivʉbu” aivʉreca, yʉ máre napedecabu. Návacari “Israel bácʉi pãramenacavʉbu ñʉja” aivʉreca, yʉ máre napedecabu. Návacari “Abraham mácʉi pãramenacavʉbu ñʉja” aivʉreca, yʉ máre napedecabu.
2CO 11:23 Aru návacari “Cristore memecaivʉbu ñʉja” aivʉreca, yʉ ne pʉeno memecayʉbu Cristore. Ʉbenita yópe ãrʉmecʉpe yávayʉbu, que ayʉ. Memecacʉ yʉ ne pʉeno. Jabova jẽni jacoima yʉre ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi obedinʉmʉare, ne pʉeno. Jabova jara popeicõjeima yʉre obedinʉmʉare, ne pʉeno. Yainíducacʉ yʉ obedinʉmʉare ne pʉeno.
2CO 11:24 Coyʉyʉbu mʉjare iye ji yainíduiye báquede. Cũinápʉrʉpe painʉmʉa baju ina judíovai jabova jara popeicõjeima yʉre ne treinta y nueve baju jara popeiyede ne boaime ãimacajeque d̶aimeque.
2CO 11:25 Yóbecʉrinʉmʉa baju ina Roma ãmicʉrõ jaborõcavʉi jabova jara popeicõjeima yʉre jarad̶oque. Cũinára põeva cʉ̃raboaque dʉvarĩ boarĩ́ jarʉvaiyʉrĩduima yʉre. Yóbecʉrinʉmʉa baju jiad̶ocũ ʉracũ ji nʉicũ mácarõ corĩ bíjaiye báque boje, cʉ́tecacʉ yʉ jia ʉrad̶ai, aru cũinára jorĩ, nʉri coreni, mautecacʉ cũináñamine aru cũinájãravʉre máre.
2CO 11:26 Apenʉmʉare cucʉnʉcacʉ yʉ joai, coyʉcʉyʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne obediĩmaroai. Aru ji cucʉnʉiyede, ñájicacʉ pare. Apenʉmʉare bejarĩ bíjarĩducacʉ ji jatarĩduiyede jia yaboiyede. Apenʉmʉare tatorĩ ñavaipõeva ji cʉvaede ĩni ñavariduima. Apenʉmʉare apevʉ ji põeva, judíovacavʉ, ãmed̶aima yʉre. Aru apenʉmʉare ina judíova ãmevʉcavʉ ãmed̶aima yʉre. Apenʉmʉare ji cʉede ĩmaroai, apenʉmʉare põecʉbenoi, aru apenʉmʉare jia ʉrad̶ai máre ñájicacʉ yʉ. Aru põeva ʉbenina “mʉ, ñʉjecʉ”, borocʉrivʉ arĩ, Jesúre jʉ aipõevape teni, na máre ãmed̶aima yʉre.
2CO 11:27 Apenʉmʉare pare memecacʉ yʉ pʉ ʉetʉyʉ baju, eacʉyʉ tãutʉrare, bojed̶acʉyʉ yʉre jaʉéde. Obedinʉmʉare cãmetecacʉ, ji memeiye boje. Ãvʉé ijiteavʉ̃ yʉre aru cũiñóavʉ yʉre máre. Apenʉmʉare ãiyede cʉvabetecacʉ. Apenʉmʉare ji cʉriñamine cʉvabetecacʉ. Aru apenʉmʉare cuitótecaje jaʉteavʉ̃ yʉre.
2CO 11:28 Aru apede máre ñájicacʉ yʉ. Ʉbenita caiye iye pʉeno, jãravʉa coapa ñájivaivʉ yʉ, ji cãrijiye boje cainoa ĩmaroacavʉ Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre.
2CO 11:29 Cũinácʉ nácacʉ ʉ̃i parʉbedu ʉ̃i jʉ aiyede Jesúre, chĩori vaivʉ yʉ pare. Aru cũinácʉ nácacʉ apecʉi jʉjovaimʉ mácʉ ãmeina tedu, yʉ́vacari cãrijini ñájivʉ pare.
2CO 11:30 “¿Meacʉ bárica?” yʉre aiye jaʉru ji bajuma, arĩ coyʉiyʉbevʉ yópe parʉcʉpe. Quénora coyʉiyʉvʉ, mʉje majinajiyepe ayʉ yʉre parʉbecʉre ji bajuma.
2CO 11:31 Maje jabocʉ Jesucristoi mearore jímʉ, jípacʉ máre, majibi jãve ji coyʉiyede. Ʉ̃́re mearore jíye jaʉvʉ majare cainʉmʉa.
2CO 11:32 Javede Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovame yʉre parʉbecʉre ji bajuma. Damasco ãmicʉriĩmaro no joborõcarõre ñai jabocʉ Aretas ne aimʉ jaboteame. Apecʉre jaboteicõjequemavʉ ina Damascocavʉre. Ñai jabocʉ, Aretai epeimʉ, coreicõjequemavʉ jã́ipõevare ĩmaro jedevacobeai, ne jẽni jacorĩdurãjiyepe ayʉ yʉre.
2CO 11:33 Ʉbenita ji yóvaimara, yʉre cad̶ateipõeva, epeima yʉre pʉe ʉrapʉe jívʉi. Aru no biaido tarabʉ jã́icobei ẽmeóvaima yʉre pʉ joborõita biaido apepũravʉi, ji dupini nʉquiyepe aivʉ ñai jabocʉre jocarĩ.
2CO 12:1 Põecʉ “¿Meacʉ bárica?” ayʉ bojecʉbecʉpe páyʉbe ʉ̃́re aru apevʉre máre. Ʉbenita mʉje jápiaiye boje ina jʉjovaivʉ ne coyʉiyede yávaiyede jãve ãmene ji coyʉiye pʉeno Jesús ʉ̃i yávaiyede jãvene, ji bajuma coyʉiye jaʉvʉ yʉre. Ina bueipõeva borocʉrivʉ “¿Meara márica ñʉja apevʉ pʉeno?” ad̶ama, ne jã́iye boje yópe decoboainope. Que ad̶ama na. Que baru yʉ máre coyʉquijivʉ mʉjare maje jabocʉ Jesucristoi jã́re d̶aiye báquede yʉre yópe decoboainope aru ʉ̃i coreóvare d̶aiye báquede yʉre máre, ʉ̃i majiéquede.
2CO 12:2 Cũinácʉ ʉ̃mʉ, ji coreóvaimʉ, Cristoque cʉcʉ cũinávʉpe, jã́me yópe decoboainope catorce paiʉjʉa jipocamia. Yópe apecʉ bajʉrócʉpe coyʉyʉbu ji bajuma, ji cʉyeiye boje. Dinʉmʉ mácarõre Jʉ̃menijicʉ nʉvame yʉre pʉ cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi, yóbecʉritucubʉaita, míjina ne vʉitucubʉ aru aviávai cʉritucubʉ pʉenoi. Yʉre nʉvañʉ mácʉ baru ji bajuque o ji ũmeque, majibevʉ yʉ. Jʉ̃menijicʉ cũinácʉva majibi.
2CO 12:3 Majivʉ yʉ yʉre ʉ̃i nʉvaimʉ mácʉre pʉ Paraíso ãmicʉrõ cavarõ mearocarõita. Nore jápiacacʉ yʉ yávaiye me bajure, maja põeva maje yávaicamuaque ye yávarĩ bʉojabevʉ diede, aru Jʉ̃menijicʉ yʉre yávaicõjemeteame diede. Bedióva coyʉyʉbu mʉjare, yʉre ʉ̃i nʉvaimʉ mácʉre majicʉvacari, ji bajuque o ji ũmeque majibevʉ yʉ.
2CO 12:5 “¿Meacʉ bárica?” arĩ coyʉquijivʉ no boje, ji jã́ino mácarõ decoboainope boje. Ʉbenita ape vaiye báquede yʉre ji bajuma “¿Meacʉ bárica?” arĩ coyʉbequijivʉ. Ji bajuma arĩ coyʉquijivʉ ji parʉbede.
2CO 12:6 “¿Meacʉ bárica?” arĩ coyʉre nʉiyʉcʉ baru ji bajuma, ji apede jã́iye boje yópe decoboainope, ãrʉmecʉpe tebejebu, caiye ji coyʉjʉroe jãve boje. Ʉbenita diede coyʉbequijivʉ. Mʉjare me jã́icõjeniduiyʉbevʉ yʉre, ji jã́iye boje yópe decoboainope. Quénora mʉjare me jã́icõjeiyʉvʉ yʉre, mʉje jã́iye boje ji d̶aiyede aru mʉje jápiaiye boje ji coyʉiyede.
2CO 12:7 Ji arĩ dápiabequiyepe ayʉ meacʉre caivʉ pʉeno, caiye iye me bajure Jʉ̃menijicʉi coreóvare d̶aiye báque boje yʉre, Jʉ̃menijicʉ yʉre ñai abujuvai jabocʉ Satanáre ñájine d̶aicõjeimi. Satanás ñájine d̶arĩ cãrijovavaibi yʉre yópe miuyo jẽiyepe ji bajui.
2CO 12:8 Yóbecʉrinʉmʉa jẽniacacʉ maje jabocʉ Cristore, ʉ̃i dajocare d̶aquiyepe ayʉ iye ʉ̃i ñájine d̶aiyede yʉre.
2CO 12:9 Ʉbenita yópe arĩ, coyʉáme: “Dajocare d̶abecʉbu yʉ mi ñájiyede iye parʉbede d̶aiyede mʉre. Quénora cainʉmʉa parʉre d̶acʉyʉmu mʉre ji mearo d̶acaiyeque bojecʉbeda ji me boje. Que teni ye jaʉbequiyebu mʉre cainʉmʉa. Mʉ́tamu cʉcʉ ye parʉbecʉ, yéde d̶aiye majibecʉ. Dinʉmʉmareca yʉ́vacari jã́d̶ovañʉmu ji parʉé majiéde, cad̶atecʉyʉ mʉre”, áme maje jabocʉ Cristo. Que baru yʉ torojʉcʉ baju “¿Meacʉ bárica?” arĩ coyʉre nʉquijivʉ pʉeno baju, ji parʉbe boje ji bajuma, cʉvacʉyʉ Cristoi parʉé majiéde, apevʉ ne jã́rajiyepe ayʉ diede.
2CO 12:10 Aru, “Meavʉ” ayʉbu, torojʉcʉ máre yʉre ijiéde, apevʉ yʉre ne ãmeina yávaiyede, yʉre jaʉéde, apevʉ yʉre maucʉvarĩ ne ñájine d̶aiyede yʉre, aru ji cãrijiyede. Caiye iye ãmeno vaiyede yʉre Cristo jicʉ bae boje, “Meavʉ yʉre” ayʉ, torojʉvʉ yʉ. Ji parʉbe boje, majivʉ Cristo cad̶ateyʉre yʉre ji d̶aiyede ʉ̃i parʉé majiéque.
2CO 12:11 Ji nópe toivaicõjeiye boje apecʉre, ãrʉmecʉpe teivʉ yʉ. Ʉbenita jaʉteavʉ̃ yʉre, mʉje jápiaiye boje ina Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarape teniduivʉ ne borocʉrĩ coyʉiyede Jesús ʉ̃i yávaiye ména aru yʉrã máre. Ñamene yʉre aru yéde ji parʉéde coyʉiye jaʉrĩduavʉ̃ mʉjare. Ʉbenita mʉje coyʉbe boje, coyʉiye jaʉteavʉ̃ yʉre ji bajuma. Na “Pablo bojecʉbecʉbe”, ʉbenina ávaivʉbuya. Ʉbenita yʉ bojecʉbecʉvacari, ye ne cãchinocacʉ ãmevʉ yʉ. Aru ji pʉeno meara ãmema na.
2CO 12:12 Ji cʉe báquede mʉjaque Jʉ̃menijicʉ yʉre d̶are d̶áme põeva ne jã́mene, ne d̶arĩ majibede, aru ape parʉéque d̶aiyede máre, jã́d̶ovacʉyʉ yʉre jãve Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉ bajure. Caiye iye ji d̶aiyede napini d̶acacʉ yʉ.
2CO 12:13 Yʉ ãmevʉ apevʉ ne cãchinocacʉ. Quédeca mʉjacapũravʉ máre ãmevʉ apevʉ Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉ ne cãchinocavʉ ji jã́inore. Mearo d̶acaiyede ye d̶abetecacʉ yʉ pʉeno baju apevʉre boje mʉje pʉeno. Jãve jẽniametecacʉ mʉje tãutʉrare, yópe ji jẽniaiyepe apevʉ Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre. Ʉbenita, “Pablo ñʉjare ãmeina jã́ñʉmebu”, ʉbenina arĩ dápiabejarã mʉja. Mʉje ʉbedu ji jẽniame máquede mʉje tãutʉrare, chĩori jẽniañʉmu mʉje ãrʉmenajiyepe ayʉ diede.
2CO 12:14 Javede pʉque jã́cʉnʉcacʉ mʉjare. Aru caride mead̶ayʉbu ji cʉvede, jã́cʉnʉcʉyʉ mʉjare bedióva cojedeca. Aru yópe jipocai ji d̶aiye báquepedeca, jẽniamecʉyʉmu mʉje tãutʉrare. Mʉje cʉvaede cʉvaiyʉbevʉ yʉ. Quénora cʉvaiyʉvʉ yʉ mʉjare Cristo jinava. Mʉjarecabu yópe jímarape yʉre. Ʉbenita mamara ãmevʉrecabu bojed̶acaivʉ nébʉcʉvare ne ãrajiyeva. Quénora nébʉcʉvarecabu bojed̶acaivʉ némarare ne ãrajiyeva. Que baru yʉ jacopʉiyʉbevʉ mʉje tãutʉrare.
2CO 12:15 Yʉ torojʉcʉ baju jícʉyʉmu caiye ji cʉvaede aru ji bajure máre, cad̶atecʉyʉ mʉjare, ji ʉe boje mʉjare. Ʉbenita mʉjare pʉeno baju ʉre nʉñʉreca yʉ, mʉjacapũravʉ ji jã́inore quĩ́jino baju ʉre nʉivʉbu yʉre.
2CO 12:16 Apevʉ mʉjaque cʉrivʉ, yópe arĩ, ãmecorovaivʉbuya yʉre: “Jãve Pablo jẽniamemi ñʉje tãutʉrare. Ʉbenita jʉjovarĩ ĩñʉme ñʉje tãutʉrare majibevʉva”, ávaivʉbuya.
2CO 12:17 ¿Aipe d̶arĩ mʉjare jʉjovarĩ, ĩñʉ bʉojari yʉ mʉje tãutʉrare? ¿Mʉje dápiaru, ina ji jaroimara mácavʉre jʉjovaicõjeari mʉjare?
2CO 12:18 Titore jẽniacacʉ parʉrõreca, ʉ̃i nʉquiyepe ayʉ mʉje yebai. Aru jarocacʉ apecʉ majecʉ Jesúre jʉ aipõecʉre ʉ̃́que. ¿Mʉje dápiaru, Titojã jʉjovarĩ mʉjare? Mʉja me majidivʉbu jãve Titojã jʉjovabevʉ bácavʉre mʉjare. Me majivʉ yʉ náre, yʉpedeca, cainʉmʉa mearore dápiaivʉre aru mearore d̶aivʉre máre. Que baru ñʉja ye jʉjovabevʉ mʉjare.
2CO 12:19 Caiye iye ji toivaicõjeiyede apecʉre mʉjare jã́ri boroteivʉ bácavʉ dápiabejarã mʉja coyʉyʉre ñʉje d̶aiyede, mʉje arĩ coyʉrãjiyepe ayʉ “Meavʉ” o “Meamevʉ”. Mʉja ãmevʉrecabu coyʉrãjivʉ méne o meamene ñʉje d̶aiyede. Quénora Jʉ̃menijicʉrecabe coyʉcʉyʉ diede ñʉjare. Ʉbenita caiye iye ji toivaicõjeiyeque apecʉre coyʉyʉbu yʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore, ji cʉe boje Cristoque cũinávʉpe, mʉje parʉre nʉrajiyepe ayʉ mʉje ũmei. Que baru mʉja, jívʉ, caiye ñʉje d̶aiyeque cad̶ateiyʉrivʉbu mʉjare.
2CO 12:20 Jidʉvʉ yʉ ji copaidaquiyede mʉje yebai, apevʉ mʉjacavʉ d̶abevʉ bárãjivʉre yópe mʉjare jaʉépe. Apevʉ jararĩ pare ãd̶amateiyʉrãjichʉma. Aru apevʉ tebutenajichʉma. Apevʉ jijatenajichʉma ʉbenina. Apevʉ d̶arãjichʉma ne baju ʉrõpe dápiabevʉva mearore o ãmenore apevʉre. Apevʉ coyʉrãjichʉma ãmenore caivʉ ne jápiaiyede apevʉi borore. Apevʉ yávarãjichʉma jápiabenoi ãmenore apevʉi borore. Apevʉ “¿Meara márica apevʉ pʉeno?” arĩ dápiarãjichʉma. Aru apevʉ maucʉvarĩ, cãrijovari, boaiyʉrãjichʉma apevʉre. Mʉjacavʉ ne nópe d̶aru, ji copaidaquiyede torojʉbecʉyʉmu yʉ. Aru mʉja máre torojʉbenajaramu, ji jararĩ ñájine d̶aquiye boje mʉjare, mʉje nópe ãmeina teiye boje.
2CO 12:21 Jidʉvʉ yʉ ji copaidaquiyede mʉje yebai Jʉ̃menijicʉ ji mearore jímʉ cʉyoje tede d̶acʉyʉre yʉre bedióva cojedeca mʉje jã́inore. Apevʉ mʉjacavʉ cʉrivʉbuya mʉje ãmeũmeque. Apevʉ mʉjacavʉ ãmeina d̶arĩ cʉrivʉbuya apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque. Aru apevʉ mʉjacavʉ caino ãmenore d̶aivʉbuya. Nópe teni ãmeina teima javede. Aru chĩomeni oatʉvabenama cãreja ne d̶aiyede. Quénora ãmeina tede nʉivʉbuya. Chĩomeni oatʉvabedu ji daquiye jipocai, chĩori ocʉyʉmu yʉ pare, náre boje.
2CO 13:1 Ji eaquiyebu cari yóbecʉe ji eaiye jã́cʉnʉiyede mʉje yebai. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: “Ñai põecʉ apevʉ ne boro coyʉrĩ ad̶aimʉ maru, ‘Ãmeina d̶ayʉbe’ aivʉ baru ʉ̃i borore, pʉcarã o yóbecʉrã o apevʉ máre majidivʉ bácavʉ ʉ̃i ãmeina d̶aiye báqueda boro coyʉiye jaʉvʉ náre ʉ̃i borore”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
2CO 13:2 Ji eaquiye jipocamia mʉje yebai bedióva cojedeca, parʉrõreca coyʉiyʉvʉ mʉjare yo paperayocaque ji cʉede joai mʉjare jocarĩ. Ji cari eaquiyede napimecʉva jãve jararĩ ñájine d̶acʉyʉmu caivʉ mʉjacavʉ ãmeina d̶are nʉivʉre. Javede, ji pʉque cʉe báquede mʉjaque, quédeca coyʉcacʉ parʉrõreca mʉjare. Coyʉcacʉ mʉjacavʉ ãmeina d̶aivʉre ji eaquiye jipocamia aru caivʉ apevʉre máre.
2CO 13:3 Mʉjarecabu jẽniaivʉ ji jã́d̶ovaquiyepe aivʉ yʉre Cristoi coyʉicõjeimʉ bajure. Ji eaquiyede jã́d̶ovacʉyʉmu jãve baju ji cʉvaede Cristoi parʉéde. Ʉ̃́recabe parʉbecʉ ãmecʉ. Quénora parʉcʉ bajutame. Que baru parʉre d̶acʉyʉme yʉre mʉje jẽneboi, ji ñájine d̶aquiyepe ayʉ ʉ̃́re jʉ aipõeva ãmeina d̶arĩ cõmajivʉre.
2CO 13:4 Cristo jã́d̶ovamecʉ bácʉvacari ʉ̃i parʉéde ne pẽvari boarĩ́ jarʉvaiye báquede ʉ̃́re jocʉcʉjaravena, caride apʉcʉ cʉbi Jʉ̃menijicʉi parʉéque. Ʉ̃pedeca ñʉja ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara, ʉ̃́que cʉrivʉ cũinávʉpe, parʉbevʉvacari, jã́d̶ovarajaramu ʉ̃i parʉéde ñʉje cʉvaede, ñʉje ñájine d̶arãjiyede mʉjacavʉ ʉ̃́re jʉ aipõeva ãmeina d̶arĩ cõmajivʉre.
2CO 13:5 Jã́ri corevajarã mʉja coapa mʉje baju, jã́d̶ovarajivʉ jʉ are nʉivʉre maje jabocʉ Jesucristore dajocabevʉva o ʉ̃́re jʉ aiyede dajocaivʉ bácavʉre. Me dápiarĩ corevajarã mʉje bajumia. Que teni coreóvarãjaramu cʉrivʉre Jesucristoque cũinávʉpe, ʉ̃́re jʉ aivʉ baru. Ʉbenita ʉ̃́re jʉ abevʉ baru, coreóvarãjaramu cʉbevʉre ʉ̃́que cũinávʉpe.
2CO 13:6 Mʉje coreóvarãjiyede cʉrivʉre Jesucristoque cũinávʉpe, coreóvarãjaramu ñʉjare, mʉjare coreóvare d̶aivʉ bácavʉre, ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara bajure.
2CO 13:7 Ñʉje earãjiyede, mʉjacavʉ ãmeina d̶arĩ cõmajivʉ baru, mʉja coreóvarãjaramu ñʉjare Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara bajure, ñʉje ñájine d̶arãjiye boje náre Cristoi parʉéque. Ʉbenita ñʉja jẽniavaivʉ Jʉ̃menijicʉque, mʉje ãmeina d̶abenajiyepe aivʉ. Mʉje ãmeina d̶arĩ cõmajibedu, ñamene ye ñájine d̶abenajaramu ñʉja parʉéque. Ñʉje parʉéde jã́d̶ovamenu, “Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara ãmema”, ʉbenina arĩ dápiarãjichʉvʉ mʉja ñʉjare. Ye baju ãmevʉ ñʉjare. Pare ʉrivʉbu ñʉja caiye pʉeno, mʉje mearore d̶arãjiyepe aivʉ.
2CO 13:8 Põeva ne mearore d̶aiyede, d̶aivʉbu yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe ʉ̃i yávaiye jãveque. Aru Cristo ñʉjare jã́d̶ovaicõjememi ʉ̃i parʉéde, ñʉje ãmeina d̶arãjiyepe ayʉ ina yávaiyede jãvene d̶aipõevare. Quénora ñʉjare jã́d̶ovaicõjeimi ʉ̃i parʉéde, ñʉje cad̶atenajiyepe ayʉ náre.
2CO 13:9 Mʉje mearore d̶aiyede, parʉre nʉivʉbu mʉje ũmei. Aru mʉjare ñájine d̶aiye jaʉbevʉ ñʉjare. Que baru ñʉja bʉojabenamu jã́d̶ovaivʉ iye parʉéde, Cristoi cʉvare d̶aiyede ñʉjare. Aru parʉbevʉpe teivʉbu mʉje jã́inore. Ʉbenita parʉbevʉvacari, torojʉvʉ ñʉja, mʉje parʉre nʉiye boje mʉje ũmei. Aru cainʉmʉa jẽniavaivʉbu Jʉ̃menijicʉque, ʉ̃i parʉre nʉre d̶aquiyepe aivʉ mʉjare mʉje ũmei, pʉ mʉjare ye jaʉbeta.
2CO 13:10 Yo paperayocare toivaicõjeivʉ apecʉre mʉjare ji cʉede joai mʉjare jocarĩ, mʉje meatenajiyepe ayʉ mʉje d̶aiyede, ji eaquiye jipocamia mʉje yebai. Que tedu, mʉjare ñájine d̶aiye jaʉbequiyebu yʉre, yópe Cristoi d̶aicõjeiyepe yʉre caivʉ ʉ̃́re jʉ aipõevare ãmeina d̶arĩ cõmajivʉre. Ʉ̃́recabe parʉre d̶abecʉ ñʉjare, ñʉje chĩore d̶arĩ, dajocare d̶arãjiyepe ayʉ põevare ne jʉ aiyede ʉ̃́re. Quénora parʉre d̶aibi ñʉjare, ñʉje torojʉre d̶arĩ, parʉre d̶arãjiyepe ayʉ náre ne jʉ aiyede ʉ̃́re.
2CO 13:11 Mʉja, jívʉ, quénoramu caride. Meatejarã mʉje d̶aiyede. Aru cainʉmʉa pʉeno baju mearore d̶are nʉjara mʉja. Me jápiarĩ jʉ ajarã ji coyʉiyede mʉjare. Cũinátʉrʉ mʉje ũme me cʉjarã caivʉ mʉja cũinátʉrʉ. Cãrijimenoque me cʉjarã mʉja. Que d̶aru, Jʉ̃menijicʉ, ñai majare ʉcʉ aru majare cãrijimenoque cʉre d̶ayʉ, cʉcʉyʉme mʉjaque.
2CO 13:12 Me jacoyʉjarã mʉja mʉjevʉre mʉje jivare nuri, mʉje Jʉ̃menijicʉ jina mae boje.
2CO 13:13 Caivʉ Jesúre jʉ aipõeva yore cʉrivʉ meaicõjed̶ama mʉjare.
2CO 13:14 Maje jabocʉ Jesucristo mearo d̶acajacʉrĩ mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Majepacʉ Jʉ̃menijicʉ, mʉjare ʉcʉ, ʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare. Aru ñai Espíritu Santo yóvajacʉrĩ mʉjare cũinávʉpe. Quénoramu.
GAL 1:1 Yʉ, Pablo, Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉtamu. Põecʉ ãmemi beorĩ daroyʉ yʉre epecʉyʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne coyʉipõecʉva. Quénora Jesucristorecabe, majepacʉ Jʉ̃menijicʉque, ñai nacovañʉ mácʉ Jesucristore yainore jarʉvarĩ, epeyʉ bácʉ yʉre coyʉcʉyʉva ʉ̃i yávaiye méne.
GAL 1:2 Yʉ aru caivʉ majevʉ, Jesúre memecaivʉ yʉ́que cʉrivʉque, meaicõjeivʉbu mʉjare, Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre cójijiñamiai Galacia ãmicʉrijoborõi.
GAL 1:3 Majepacʉ Jʉ̃menijicʉ, maje jabocʉ Jesucristomaque, mearo d̶acajacʉrĩ mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Aru torojʉrĩ cʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare cãrijimevʉva.
GAL 1:4 Jesucristo, jʉ arĩ majepacʉ Jʉ̃menijicʉre, d̶arejaquemavʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Que teni ʉ̃i bajuma yaidéjaquemavʉ, maje boropatebenajiyepe ayʉ maje ãmeina teiye boje, mead̶acʉyʉ majare, maje ãmeina tebenajiyepe ayʉ yópe apevʉ ijãravʉcavʉpe.
GAL 1:5 Que baru mearore jínajarevʉ Jʉ̃menijicʉre cainʉmʉa. Quédecabu.
GAL 1:6 Cuecumari jã́ivʉ yʉ mʉje d̶aiyede. Maumejiena dajocaivʉbuya mʉja Jʉ̃menijicʉre, ñai cutuyʉ bácʉre mʉjare ʉ̃ jina márajivʉva Cristoi mearo d̶acaiye báquede mʉjare ʉ̃i yaiyede majare boje. Ʉ̃́re dajocarĩ, jʉ aivʉbuya mʉja ape yávaiyede, Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne jarʉvarĩ.
GAL 1:7 Ʉbenita ape yávaiye me cʉbevʉ. Cũinároramu cʉvʉ: Jesucristo majare mead̶ayʉbe. Coyʉyʉbu mʉjare diede, apevʉ põeva ne bueiye boje apeno bueinore. Que teni cãrijovaivʉbuya mʉjare. Aru oatʉvaiyʉrĩduivʉbuya iye yávaiye méne, Cristoi mead̶aiyede majare.
GAL 1:8 Ʉbenita ácʉ põecʉi coyʉru mʉjare ape yávaiyede iye yávaiye méne ñʉje mʉjare mamarʉmʉre coyʉiye báquede jarʉvarĩ, aru “Coyʉyʉbu mʉjare Cristoi yávaiye méne” ʉ̃i aru ʉbenina, Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶ajacʉrĩ ʉ̃́re toabo cũiméboi cainʉmʉa. Ye baju ãmevʉ yʉ́vacari ji coyʉru o ángele cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi cʉrõcacʉvacari ʉ̃i coyʉru ape yávaiyede, ñájine d̶ajacʉrĩ Jʉ̃menijicʉ ñʉjare máre.
GAL 1:9 Javede coyʉcacʉ mʉjare diede. Aru caride máre coyʉyʉbu diede mʉjare, Jesucristore jʉ aivʉre, cojedeca: Ácʉ põecʉi coyʉru mʉjare ape yávaiyede, iye Cristoi yávaiye méne jarʉvarĩ, Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme ʉ̃́re toabo cũiméboi cainʉmʉa.
GAL 1:10 Ji nópe coyʉiye boje, coreóvaivʉbu mʉja jãve põeva ne me jã́iyede vobecʉre. Quénora jãve voyʉbu Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i me jã́iyede yʉre. Jãve buebevʉ yópe põeva ne ʉrõpe. Quénora bueivʉ Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Yʉ bueyʉ baru põeva ne ʉrõpe, memecabejebu Cristore.
GAL 1:11 Mʉja, jívʉ, ʉvʉ yʉ mʉje coreóvaiyede iye Jesús ʉ̃i yávaiye méne ji coyʉiyede põeva ne dápiaiye ãmene.
GAL 1:12 Põecʉ cʉbebi coyʉyʉ bácʉ yʉre diede. Aru põecʉ cʉbebi bueyʉ bácʉ yʉre diede. Quénora Jesucristovacari coreóvare d̶arejame yʉre.
GAL 1:13 Javede mʉjavacari jápiad̶avʉ̃ ji borore, ji d̶aiye báquede yópe caivʉ judíovape, ji jʉ aquiye jipocamia Jʉ̃menijicʉre. Jʉ̃menijicʉi põeva Jesúre jʉ aivʉre cujurĩ, boarĩ́, ñájine d̶ayʉ barejacácʉ yʉ cõmaje ãroje jã́mecʉva. Coavaiyʉrĩduyʉ barejacácʉ yʉ ne cójijiyede, ne dajocarãjiyepe arĩduyʉ ne jʉ aiyede Jesúre.
GAL 1:14 Aru ji mearore jíye báquede Jʉ̃menijicʉre yópe caivʉ judíovape, d̶are nʉrejacacʉ yʉ apevʉ judíova pʉeno, ina põeteivʉ bácavʉre yʉ́que. Que baru ne pʉeno jʉ arĩ, d̶are cuyʉ barejacácʉ iye d̶aicõjeiyede ñʉjeñecuva mácavʉ ne bueiye báquede némarare aru népãramenare máre.
GAL 1:15 Ʉbenita nópe d̶ayʉ bácʉreca, Jʉ̃menijicʉcapũravʉ yópe d̶acarejaquemavʉ yʉre. Beorejaquemavʉ yʉre ji põetequiye jipocamia. Aru cuturejaquemavʉ yʉre, ʉ̃i pare ʉe boje põevare, ji memequiyepe ayʉ ʉ̃́que.
GAL 1:16 Coreóvare d̶arejaquemavʉ yʉre mamacʉre, Jesucristore, ji coyʉquiyepe ayʉ ʉ̃i yávaiye méne ina judíova ãmevʉre. Que baru Jʉ̃menijicʉi coreóvare d̶arĩburu yóboi yʉre mamacʉre, ñamene jẽniari jã́menejacacʉ aipe d̶aiye jaʉrõre yʉre.
GAL 1:17 Cũiná Jerusalén ãmicʉriĩmaroi jã́cʉnʉmenejacacʉ yʉ ina ji jipocai Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare, buecʉyʉ náque. Quénora cũiná nʉrejacacʉ yʉ Arabia ãmicʉrijoborõi, copaidacʉyʉ cojedeca nore jocarĩ Damasco ãmicʉriĩmaroi.
GAL 1:18 Ʉbenita yóbecʉriʉjʉa vainíburu yóboita, nʉrejacacʉ yʉ Jerusalẽ́i, Pedrore jã́cʉñʉ. Cʉrejacacʉ ʉ̃́que pʉcasumana bajura.
GAL 1:19 Aru apevʉ ina Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare jã́menejacacʉ yʉ dinʉmʉre. Quénora jã́rejacacʉ yʉ ñai Santiagore, maje jabocʉi yócʉre.
GAL 1:20 Iye ji coyʉiye jãvetamu. Borocʉbecʉva coyʉivʉ yʉ diede mʉjare Jʉ̃menijicʉi jã́inoi.
GAL 1:21 Aru ji nʉriburu yóboi Jerusalẽ́ne jocarĩ, nʉrejacacʉ yʉ Siria aru Cilicia ãmicʉrijoborõai.
GAL 1:22 Ina Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉ ĩmaroa coapa Judea ãmicʉrijoborõcavʉ jã́menejaquemavʉ yʉre cãreja dinʉmʉre.
GAL 1:23 Quénora jápiarejaquemavʉ ji borore, yópe aiyede: “Ñai cujurĩ boarĩ́ ñájine d̶ayʉ bácʉ Jesúre jʉ aipõevare javede, ne dajocarãjiyepe arĩduyʉ ne jʉ aiyede Jesúre, caride coyʉyʉbe Jesús ʉ̃i yávaiye méne, põeva ne jʉ arãjiyepe ayʉ ʉ̃́re”, arejaimad̶a náre yʉrã.
GAL 1:24 Que baru mearore jídejaquemavʉ na Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i mearo d̶are d̶aiye boje yʉre.
GAL 2:1 Catorce paiʉjʉa vainíburu yóboi, nʉcacʉ yʉ cojedeca Jerusalẽ́i. Bernabé yóvame yʉre. Aru nʉvacarã Titore máre.
GAL 2:2 Nʉcacʉ yʉ Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovaiye boje nʉiye jaʉrõre yʉre noi. “Ji bueiye báque, aru caride ji bueiye, põevare ʉbenina bíjaquijichʉvʉ, jabova ne ʉbedu ji bueiyede”, arĩ dápiacacʉ yʉ ji baju. Que baru cójijicacʉ yʉ Jesúre jʉ aipõevai jabovaque, coyʉcʉyʉ náre Jesús ʉ̃i yávaiye méne ji bueiyede judíova ãmevʉre, majicʉyʉ méne o ãmene ji bueiye.
GAL 2:3 Aru apevʉ põeva buraicõjeiyʉrĩduquemavʉ ji yóvaimʉ Titore ʉ̃i cajede judíovape, ʉ̃i bʉcʉva judíova ãmevʉreca. Ʉbenita ina jabova ye buraicõjemeteima ʉ̃́re. Ina buraicõjeiyʉrĩduivʉ Jesúre jʉ aivʉpe teivʉ yavenina darĩ cójijima ñʉjaque, majinajivʉ aipe ñʉje d̶aiyede. Boro coyʉrĩ ad̶aiyʉrĩduima ñʉjare, ñʉje d̶abe boje caiye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede, ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. Caiye diede d̶aiye jaʉbevʉ ñʉjare caride, ñʉje cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe, ʉ̃i boropatebede d̶aiye boje majare Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Ʉbenita nácapũravʉ yebacavʉpe tede d̶aiyʉrĩduima ñʉjare, “D̶ajarã caiye iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre”, ne ainoque.
GAL 2:5 Ʉbenita ñʉjacapũravʉ ye d̶abetecarã yópe ne ʉrõpe. Ñʉja d̶aivʉ baru yópe ne ʉrõpe, buebejebu iye yávaiye méne jãvene, Jesucristoi mead̶aiyede majare. Que baru d̶abetecarã yópe ne d̶aicõjeniduiyepe, oatʉvabenajivʉ Jesús ʉ̃i yávaiyede jãvene.
GAL 2:6 Aru ina Jesúre jʉ aipõevai jabovavacari jʉ arĩ ñʉjare, ye apejĩene oatʉvaicõjemeteima ji bueiyede Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Ina jabovabu Jesúre jʉ aivʉ ne aimara parʉrivʉ, ne cʉe báque boje Jesúque. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉvacari jã́imi caivʉ põevare cũinátʉrʉ. Que baru ye baju ãmevʉ yʉre ina jabova ne parʉé põeva ne jã́iyede.
GAL 2:7 Oatʉvaicõjemeteima yʉre ji bueiyede. Quénora, “Jãve coreóvaivʉbu caride”, aima na. “Jʉ̃menijicʉi epeimʉmu mʉ, bueyʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne judíova ãmevʉre yópe ʉ̃i epeiye báquepe Pedrore bueyʉ diede judíovare”, aima yʉre ina jabova.
GAL 2:8 Aru Jʉ̃menijicʉvacari epedejaquemavʉ yʉre Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉ judíova ãmevʉre, yópe ʉ̃i epeiye báquepe Pedrore Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉ judíovare.
GAL 2:9 Que baru ina Jesúre jʉ aipõevai jabova parʉrivʉ põeva ne jã́iyede; Santiago, Pedro, aru Juan máre; coreóvaima dinʉmʉre Jʉ̃menijicʉ yʉre memecare d̶ayʉre ʉ̃́re, ʉ̃i mearo d̶acaiye boje bojecʉbeda. Que baru caivʉ ñʉja, ina yóbecʉrã aru yʉ Bernabémaque, pʉrʉjẽcarã ñʉje baju, jã́d̶ovarajivʉ ne jʉ aiyede ñʉje memecaiyede Jʉ̃menijicʉre. Que teni ñʉje ũme cũinátʉrʉ, “Pablo Bernabémaque buenajarama Jesús ʉ̃i yávaiye méne judíova ãmevʉre. Aru Santiago, Pedro, aru Juan máre buenajarama Jesús ʉ̃i yávaiye méne judíovare”, acarã ñʉja.
GAL 2:10 Que aiyede, cũináro apejĩnore ina jabova coyʉima ñʉjare. Jẽniaima ñʉje dajocabenajiyepe aivʉ ñʉje cad̶ateiyede ina cõmaje ãrojarivʉre. Aru yʉ́capũravʉ pare cad̶atede nʉiyʉcʉ batecácʉ náre.
GAL 2:11 Ʉbenita ji cʉede Antioquía ãmicʉriĩmaroi, Pedro edame noi Jesúre jʉ aipõevai cójijiñami. Apejãravʉa vainíburu yóboi, ãmeina d̶áme ʉ̃. Dinʉmʉ yávacacʉ yʉ ʉ̃́re copʉ Jesúre jʉ aipõeva ne jápiainoi, ʉ̃i ména d̶abe boje ʉ̃i d̶aiyede.
GAL 2:12 Mamarʉmʉre Pedro mearo d̶ayʉ bateáme. Ãñʉ mateáme ina Jesúre jʉ aipõevacavʉ judíova ãmevʉque. Ʉbenita apejãravʉa vainíburu yóboi, apevʉ ʉ̃mʉva, Santiagoi daroimara mácavʉ, ne edaiyede Antioquíai, Pedro yóvabeteame ina Jesúre jʉ aipõevacavʉ judíova ãmevʉre. Dajocame ʉ̃i ãiyede náque. Aru coateni bʉame ʉ̃i baju náre jarʉvarĩ. Nópe d̶áme ʉ̃i jidʉé boje ina edaivʉ bácavʉ ne buraicõjeiyʉe boje caivʉ Jesúre jʉ aipõeva ʉ̃mʉvare ne cajede judíovape.
GAL 2:13 Pedro majicʉvacari Jʉ̃menijicʉ me jã́ñʉre Jesúre jʉ aipõeva judíova ãmevʉre, aru majicʉvacari coateiye jaʉbenore ina Jesúre jʉ aipõevacavʉ judíova ãmevʉre jarʉvarĩ, coateame ʉ̃i bajuma. Aru apevʉ Jesúre jʉ aipõevacavʉ judíova máre, ʉ̃́pe d̶arĩ bʉima. Que teni na máre majidivʉvacari coateiye jaʉbenore Jesúre jʉ aipõevacavʉ judíova ãmevʉre jarʉvarĩ, coateima ne bajumia. Aru Bernabé máre náque nʉame ʉ̃.
GAL 2:14 Ji jã́inore ne nópe d̶aiyede ye ʉbetecacʉ yʉ. Que baru yópe arĩ, coyʉcacʉ Pedrore caivʉ ne jápiainoi: “Mʉ́vacari judíotamu. Ʉbenita d̶abevʉ mʉ judíova ne d̶aiyepe. Quénora d̶aivʉ mʉ judíova ãmevʉ ne d̶aiyepe. Que baru, ¿aipe teni d̶are d̶aiyʉrĩduyʉrʉ̃ mʉ ina judíova ãmevʉre judíova ne d̶aiyepe? Mi dajocaiye boje náre, na yóvaiyʉrivʉ baru mʉre, d̶aiye jaʉjebu náre judíovape. Que baru meamevʉ mi d̶are d̶aiyʉrĩduiye náre”, acacʉ yʉ Pedrore.
GAL 2:15 Põetedejacarã ñʉja judíova. Que baru judíova bajubu ñʉja. “Judíova ãmevʉ ãmeina teivʉbu ne cʉvabe boje Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede Moisés bácʉi toivaiye báquede”, arĩ dápiaivʉbu ñʉja.
GAL 2:16 Ʉbenita põecʉ cʉbebi Jʉ̃menijicʉ “Boropatebevʉ mʉ ji jã́inore”, ʉ̃i aimʉ, ʉ̃i d̶aiye boje yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede Moisés bácʉi toivaiye báquepe. Quénora Jʉ̃menijicʉ “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, aibi põevare ne jʉ aiyede Jesucristore. Diede me majidivʉbu ñʉja judíova Jesúre jʉ aivʉ. Aru ñʉja judíovavacari jʉ aivʉbu Jesucristore, Jʉ̃menijicʉ “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, ʉ̃i aquiyepe aivʉ d̶abevʉva yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede Moisés bácʉi toivaiye báquepe. Que baru põeva cʉbema boropatebevʉpe Jʉ̃menijicʉi jã́imara, ne d̶aiye boje yópe d̶aicõjeiyepe.
GAL 2:17 Que baru ñʉja napini coreivʉ Jʉ̃menijicʉi jã́iyede ñʉjare boropatebevʉpe ñʉje jʉ aiye boje Jesucristore, dajocad̶avʉ̃ ñʉje d̶aiyʉrĩduiyede yópe Moisés bácʉi d̶aicõjeiye báquepe. Aru apevʉ ne jã́iyede ñʉja nópe teivʉre, “Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede vainí tʉivʉbu na yópe judíova ãmevʉpe”, arãjichʉma na. Aru, “Cristo vainí tʉre d̶aibi põevare Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede jarʉvarĩ”, arãjichʉma na. ¡Aipinʉmʉa nópe abejarãri! Ne que aru jãve ãmevʉtamu.
GAL 2:18 Que baru yópe bueyʉbu yʉ: “Põevare boropatebevʉpe Jʉ̃menijicʉi jã́quiyepe aivʉ, ne jʉ aiye Jesucristore jaʉvʉ náre”, arĩ bueyʉbu. Ʉbenita, “Mʉje me cʉrãjiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉque, d̶aiye jaʉvʉ mʉjare yópe Moisés bácʉi d̶aicõjeiyepe”, abevʉ yʉ mʉjare. Aru nópe cõjeñʉ maru, vainí tʉjebu yʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede.
GAL 2:19 Aru javede Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre d̶arĩdurejacacʉ yʉ, boropatebecʉyʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Ʉbenita nópe d̶arĩduyʉvacari, cainʉmʉa boropateyʉpe barejacácʉ. Ʉbenita caride ji cʉede Jesucristoque cũinávʉpe, boropatebecʉtamu yʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Que baru caride Moisés bácʉi d̶aicõjeiye báquede quénora d̶abecʉtamu yʉ.
GAL 2:20 Maje jabocʉ Jesucristo yaiyʉ́ bácʉ jocʉcʉjaravena oatʉvarejaquemavʉ ji ãmene. Que baru caride jipocai ji cʉe báquepe ãmevʉ yʉ. Cristo cʉcʉ yʉ́que d̶are d̶aibi yópe ʉ̃i ʉrõpe. Que baru javede ji d̶aiye báquepe d̶abevʉ cojedeca. Quénora d̶aivʉ Cristo jiede. Ji ãmeina teiye boje, yaidéjaquemavʉ. Que baru ʉ̃́re jʉ arĩ, ʉ̃i d̶aicõjeiyede d̶ayʉtamu yʉ.
GAL 2:21 Que baru jarʉvabevʉ yʉ Jʉ̃menijicʉi jíye bojecʉbede ʉ̃i me boje, iye Jesucristoi mearo d̶acaiyede yʉre, ji d̶arĩduiyeque yópe Moisés bácʉi d̶aicõjeiyepe. Jʉ̃menijicʉi jã́ru põevare boropatebevʉpe ne d̶aiyede yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyepe, Jesucristoi yaino mácarõ jaʉbejebu. Yaijébu ʉ̃ ʉbenina.
GAL 3:1 Mʉja, Galacia ãmicʉrijoborõcavʉ Jesúre jʉ aivʉ, ãrʉmevʉpe nurié dápiabevʉ mʉja. Mʉje jã́iyede nurié coyʉcacʉ mʉjare Jesucristoi yaiye báquede ne pẽvaimʉre jocʉcʉjaravena maje ãmeina teiye boje. Ʉbenita mʉjamu apevʉ ne jʉjovaimara.
GAL 3:2 Que baru mʉje jʉ aiyede iye yávaiyede jãvene, ji coyʉiye báquede mʉjare, dajocaivʉbuya mʉja. Quénora ʉbenina dápiarĩ bʉ́yavʉ̃ boropateni bʉojaivʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore mʉje d̶aiyeque yópe iye d̶aicõjeiyepe Moisés bácʉi toivaiye báquede. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ jãve darobedejaquemavʉ majare ʉ̃i Espíritu Santore maje d̶aiye boje yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyede Moisés bácʉi toivaiye báquepe. Quénora jãve darorejaquemavʉ ʉ̃́re maje jápiarĩ jʉ aiye boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne.
GAL 3:3 Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santo apʉre d̶arĩ bʉ́quemavʉ mʉjare mamaũmene. Que baru bʉojaiyʉe jaʉbevʉ mʉjare iye mʉje cʉvaede mamaũmene mʉje majiéqueda. Nópe d̶aivʉ baru, ãrʉmevʉpe d̶ajebu mʉja.
GAL 3:4 ¿Caiye iye vaiye báque bojecʉbedi mʉjare? Jãve dápiarĩ coreóvad̶avʉ̃ aipino bojecʉede iye mʉjare vaiye báquede.
GAL 3:5 Jʉ̃menijicʉ jãve darobebi mʉjare ʉ̃i Espíritu Santore aru d̶abebi põeva ne d̶arĩ majibede mʉje jẽneboi, mʉje d̶aiye boje yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyede Moisés bácʉi toivaiye báquepe. Quénora jãve daroibi ʉ̃́re aru d̶aibi diede mʉje jẽneboi, mʉje jápiarĩ jʉ aiye boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne.
GAL 3:6 Aru caride dápiajarã Abraham mácʉre. Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: “Abraham jʉ arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aquiyede yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Que baru Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ ʉ̃́re, ‘Boropatebecʉbu mʉ ji jã́inore’, ʉ̃i jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
GAL 3:7 Que baru coreóvaiye jaʉvʉ mʉjare iyede: Ina põeva jʉ aivʉ Jʉ̃menijicʉre, nárecabu Abraham mácʉi pãramena baju.
GAL 3:8 Javede Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede, põeva ne coreóvarãjiyepe ayʉ boropatebede d̶acʉyʉ ʉ̃i jã́inore ina judíova ãmevʉre ne jʉ aiyeque ʉ̃́re. Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ Abraham mácʉre mearo d̶acacʉyʉre ʉ̃ mácʉre ʉ̃i mearo d̶acaquiye jipocai yópe arĩ: “Mʉ jʉ aivʉ yʉre. Que baru mʉre ji mearo d̶acaiye báquepedeca ijãravʉcavʉ apevʉ, caivʉ yʉre jʉ aivʉre máre, mearo d̶acacʉyʉmu yʉ”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
GAL 3:9 Abraham mácʉi jʉ aiye boje Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃ mearo d̶acarejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre. Que baru Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acaibi caivʉ põeva jʉ aivʉre ʉ̃́re yópe ʉ̃i mearo d̶acaiye báquepedeca Abraham mácʉre.
GAL 3:10 Caivʉ ina põeva d̶aiyʉrĩduivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede Moisés bácʉi toivaiye báquepe Jʉ̃menijicʉi jã́quiyepe arĩduivʉ náre boropatebevʉpe, jãve Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aimara marajárama na, ne ãmeina teiye boje. Coreóvaivʉbu maja die jãvene, Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báque boje, yópe arĩ, ʉ̃i yávaiyede: “Ácʉ põecʉ d̶abecʉ baru cainʉmʉa yópe caiye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede Moiséi toivaiye báquepe, jãve ñájicʉyʉme ʉ̃, ʉ̃i vainí tʉiye boje diede”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
GAL 3:11 Aru coreóvaivʉbu maja iyede: Põecʉ cʉbebi boropatebecʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore, ʉ̃i d̶aiye boje yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede Moisés bácʉi toivaiye báquepe. Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báque boje, yópe arĩ, ʉ̃i yávaiyede: “Ina Jʉ̃menijicʉi boropatebede d̶aimara mácavʉ, ne jʉ aiye boje ʉ̃́re, apʉrãjivʉbu cainʉmʉa. Que baru coatede d̶abemara márajivʉbu na Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
GAL 3:12 Ñai Jʉ̃menijicʉre jʉ ayʉ, “Jʉ̃menijicʉrecabe boropatebede d̶acʉyʉ yʉre”, aibi. Ʉbenita ñai d̶arĩduyʉ yópe iye d̶aicõjeiyede Moisés bácʉi toivaiye báquepe, “Yʉrecabu boropatebede d̶acʉyʉ ji bajure ji d̶aiyeque iye d̶aicõjeiyede”, arĩduibi. Ʉbenita ʉ̃́recabe boropatecʉyʉ, ʉ̃i d̶arĩ bʉojabe boje caiye iyede. Coreóvaivʉbu maja die jãvene, Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báque boje, yópe arĩ, ʉ̃i yávaiyede: “Ñai d̶arĩ bʉojayʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede cʉcʉyʉme ʉ̃ aru coatede d̶abemʉ macʉyʉ́me ʉ̃ Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
GAL 3:13 Ʉbenita Cristorecabe cad̶ateyʉ bácʉ majare. Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aiye jaʉrĩdurejaquemavʉ majare, maje d̶abe boje caiyede yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe. Ʉbenita Cristovacari ñájicarejaquemavʉ yaiyʉ́, ne pẽvaimʉ mácʉ jocʉcʉjaravena, majare boje. Que teni bojed̶arejaquemavʉ maje vainí tʉiyede, maje ñájimenajiyepe ayʉ maje baju ãmeina teiye boje. Coreóvaivʉbu maja jãvene Cristoi ñájicaiye báquede jocʉcʉjaravena majare boje. Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ, yópe arĩ, ʉ̃i yávaiyede: “Caivʉ ina ne pẽvaimara jocʉcʉrã Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aimaramu na, ne ãmeina teiye boje”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
GAL 3:14 Cristo ñájiñʉ yaicárejaquemavʉ mʉja judíova ãmevʉre boje máre, mʉje cʉvarãjiyepe ayʉ iye mearo d̶acaiyede, yópe Jʉ̃menijicʉ “Mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i aiye báquepedeca Abraham mácʉre, aru maje copʉ etarãjiyepe ayʉ ñai Espíritu Santore yópe Jʉ̃menijicʉ “Cad̶ateyʉre darocʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i aiye báquepedeca.
GAL 3:15 Mʉja, jívʉ, caride coyʉquijivʉ mʉjare maja põeva maje d̶arĩ cõmajiyena mʉje coreóvarãjiyepe ayʉ. Pʉcarã ʉ̃mʉva “Yópe d̶arĩ memenajare”, ne arĩ toivaru ne ãmiáre diena, ñame bʉojabebi jarʉvayʉ aru oatʉvayʉ diede, ina ʉ̃mʉva ne jʉ abedu. Quédeca Jʉ̃menijicʉ “Yópe d̶arãjare”, ʉ̃i aiye báquede ñame bʉojabebi jarʉvayʉ aru oatʉvayʉ diede máre.
GAL 3:16 Jʉ̃menijicʉ “Yópe mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ávarejaquemavʉ Abraham mácʉre aru ʉ̃i pãramenacacʉ bacʉyʉ́re máre. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ toivaicõjemenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede “mipãramena márajivʉ”, obedivʉ ainore. Quénora toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede “mipãramenacacʉ bacʉyʉ́”, cũinácʉ ainore. Aru Cristorecabe ñai cũinácʉ.
GAL 3:17 Ji coyʉiyede mʉjare yópe aiyʉrõtamu: “Yópe d̶arãjaramu maja”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Abraham mácʉre. Aru que arĩburu yóboi, Jʉ̃menijicʉ “Jãve d̶acʉyʉmu yʉ yópe ji aiye báquepedeca mʉre”, arejaquemavʉ Abraham mácʉre. Que baru Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i aiye báquede cuatrocientos treinta paiʉjʉa jipocai ye jarʉvabedejaquemavʉ aru oatʉvabedejaquemavʉ ʉ̃i d̶aicõjeiyeque, Moisés bácʉi toivaiye báqueque cuatrocientos treinta paiʉjʉa yóboi. Jãve Jʉ̃menijicʉ d̶aibi yópe ʉ̃i aiye báquepedeca.
GAL 3:18 Põevai boropatebeni bʉojaru Jʉ̃menijicʉi jã́inore ne d̶aiyeque yópe iye d̶aicõjeiyepe Moisés bácʉi toivaiye báquede, Jʉ̃menijicʉ “Yópe mearo d̶acacʉyʉmu põevare”, ʉ̃i aiye báque bojecʉbejebu. Ʉbenita põeva boropatebevʉ bʉojabema ne d̶arĩduiyeque yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe. Que baru Jʉ̃menijicʉ “Yópe mearo d̶acacʉyʉmu põevare”, ʉ̃i aiye báque bojecʉvʉ. Aru Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acayʉ põevare, jã́imi náre boropatebevʉpe yópe ʉ̃i aiye báquepedeca Abraham mácʉre: “Caivʉ põeva yʉre jʉ aivʉre yópe mi jʉ aiyepe yʉre mearo d̶acacʉyʉmu yʉ”, arejaquemavʉ.
GAL 3:19 Jãve Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ ʉ̃i d̶aicõjeiyede Moisés bácʉre, “Yópe ji d̶aicõjeiyepe d̶ajarã mʉja”, arĩduyʉ judíovare. Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ diede, põeva ne coreóvarãjiyepe ayʉ vainí tʉivʉre ne ãmeina teiye boje. Abraham mácʉi pãramenacacʉ Jesucristoi daiyede, iye d̶aicõjeiyepe d̶aiye cũinéjaquemavʉ. Que baru Jesucristoi daiyede, Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acarejaquemavʉ põevare yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede Jʉ̃menijicʉ yávarejaquemavʉ ángelevare. Aru na yávarejaquemavʉ Moisés bácʉre. Aru ʉ̃ mácʉ toivarejaquemavʉ diede, põeva ne majinajiyepe ayʉ. Que teni Jʉ̃menijicʉ coreóvare d̶arejaquemavʉ põevare ʉ̃i d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiyeque apevʉre, ina ángelevare aru Moisés bácʉre máre.
GAL 3:20 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ coyʉbedejaquemavʉ “Yópe mearo d̶acacʉyʉmu”, ʉ̃i aiyede Abraham mácʉre apecʉque. Quénora Jʉ̃menijicʉvacari cũinácʉra coyʉrejaquemavʉ diede ʉ̃ mácʉre apecʉi cʉbeda.
GAL 3:21 ¿Jʉ̃menijicʉ bojecʉbede d̶arejaquemari iye “Yópe mearo d̶acacʉyʉmu”, ʉ̃i ávaiye báquede Abraham mácʉre ʉ̃i d̶aicõjeiyeque, ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre? ¡Bi, ye que ãmevʉ! ¡Aipinʉmʉ vaibéjarõri nópe! Jʉ̃menijicʉ ye jã́mecʉbe põevare boropatebevʉpe maje d̶aiye boje yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyepe. Maja ye mearore d̶aiye majibevʉ, Jʉ̃menijicʉi cʉre d̶aquiyepe aivʉ majare jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Cainʉmʉa maje mearo d̶aiye jaʉvʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Que baru d̶aicõjeiyepe d̶arĩduivʉvacari, caivʉ põeva eabenajarama jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Ye boropatebevʉ bʉojabenajaramu maja Jʉ̃menijicʉi jã́inore maje mearo d̶aiyʉrĩduiyeque.
GAL 3:22 Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede, coreóvare d̶acʉyʉ majare caivʉ ijãravʉcavʉ d̶aicõjeimarare ne baju ãmeina d̶aiyʉeque. Que baru põeva ne jʉ aiyede Jesucristore, Jʉ̃menijicʉ jã́imi náre boropatebevʉpe “Yópe mearo d̶acacʉyʉmu”, ʉ̃i aiye báquepedeca. Aru ina põeva jʉ aivʉ Jesucristore quévʉrabu Jʉ̃menijicʉi jã́imara boropatebevʉpe.
GAL 3:23 Jesucristoi daquiye jipocare caivʉ põeva d̶aicõjeimarape paivʉ barejaquémavʉ, maje d̶arĩduiye boje yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre. Nópe barejaquémavʉ pʉ Jesucristoi daiyeta. Cristo ʉ̃i daiyede, Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovarejaquemavʉ majare boropatebevʉpe ʉ̃i jã́inore maje jʉ aiyede Jesucristore.
GAL 3:24 Que baru Jesucristoi daquiye jipocare, caivʉ põeva jʉed̶ova coreimarape paivʉ barejaquémavʉ. Aru Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre majare coreipõecʉpe paiye barejaquémavʉ. Yópe coreipõecʉi coreóvare d̶aiyepe jʉed̶ovare ñájinajivʉre ne mearo d̶abedu, nopedeca iye d̶aicõjeiyeque coreóvarejaquemavʉ ñájinajivʉre, maje ãmeina teiye boje. Nópe barejaquémavʉ pʉ Jesucristoi daiyeta, maje boropatebenajiyepe aiye Jʉ̃menijicʉi jã́inore maje jʉ aiyeque Jesucristore.
GAL 3:25 Caride Jʉ̃menijicʉ jã́imi majare, Jesucristore jʉ aivʉre, boropatebevʉpe. Ñʉja Jesucristore coreóvaivʉ, ʉ̃́re jʉ aivʉ, coreimarape ãmevʉtamu iye d̶aicõjeiyeque.
GAL 3:26 Aru caivʉ mʉja Jʉ̃menijicʉi máramu mʉje jʉ aiyeque Jesucristore, ʉ̃́que cʉrĩ cũinávʉpe.
GAL 3:27 Mʉja jã́d̶ovaimara mácavʉ Jesucristoque ocoi cʉrivʉbu ʉ̃́que cũinávʉpe. Que baru caride cʉvʉ mʉja Jesucristope ãrojarivʉ.
GAL 3:28 Que baru caride ye baju ãmevʉ judío o judío ãmecʉ, yebacacʉ o yebacacʉ ãmecʉ, aru ʉ̃mʉ o nomió máre. Caivʉ cũinátʉrʉpe paivʉbu maja, maje cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe.
GAL 3:29 Mʉja Cristo jina mae boje, Abraham mácʉi pãramena bajubu mʉja. Que baru Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acacʉyʉme mʉjare yópe ʉ̃i aiye báquepedeca.
GAL 4:1 Yópe coyʉquijivʉ mʉjare cojedeca maje cʉede Jesucristoque ʉ̃ jinava, d̶aicõjeimara ãmevʉ. Mamacʉ, bʉcʉrĩburu yóboi, cʉvacʉyʉme jípacʉ jiede. Ʉbenita jʉed̶ocʉ cãreja, jabocʉ bacʉyʉ́vacari, yebacacʉpe páyʉ apevʉi cõjeimʉme ʉ̃.
GAL 4:2 Jʉed̶ocʉ cãreja, apevʉ jã́ri coreivʉbu ʉ̃́re aru ʉ̃ jie baquiyéde máre pʉ ãnijãravʉ, jípacʉi beoijãravʉ baquinóita, ne dajocarãjiyepe aivʉ ne jã́ri coreiyede ʉ̃́re aru ʉ̃i cʉvaede máre.
GAL 4:3 Nopedeca vaidéjaquemavʉ majare máre maje majibede cãreja Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Yópe jʉed̶ova ne cõjeimarape, maja máre yebacavʉ barejaquémavʉ, iye d̶aicõjeiyeque, majeñecuva ne d̶arĩ cõmajiye báqueque.
GAL 4:4 Ʉbenita majare nápe paivʉ bácavʉre ãnijãravʉ, Jʉ̃menijicʉi beoijãravʉ bácarõi, Jʉ̃menijicʉ darorejaquemavʉ mamacʉre ijãravʉita. Ʉ̃ máre caivʉ apevʉ põevape, cʉvarejaquemavʉ jípacore. Aru põetedejaquemavʉ judíovacacʉ. Que baru jʉ arĩ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre cʉrejaquemavʉ ʉ̃, mamacʉ.
GAL 4:5 Ʉ̃i daiye boje Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeimʉpe páyʉvacari, bojed̶ayʉ bʉojarejaquemavʉ ina d̶aicõjeimara mácavʉre iye d̶aicõjeiyeque, ne ñájimenajiyepe ayʉ ne vainí tʉiye báque boje diede. Aru ʉ̃i nópe d̶aiye báque boje, bʉojaibi cʉre d̶ayʉ majare Jʉ̃menijicʉi márape.
GAL 4:6 Mʉje Jʉ̃menijicʉi mára teiye boje, ʉ̃ daroibi mamacʉi Espíritu Santore, ʉ̃i cʉquiyepe ayʉ mʉje ũmei, jã́d̶ovacʉyʉ jãve Jʉ̃menijicʉi márare mʉja. Aru ñai Espíritu Santo “mʉ, jipacʉ”, arĩ jẽniari bʉojare d̶aibi caivʉ majare Jʉ̃menijicʉque.
GAL 4:7 Jʉ̃menijicʉi nópe d̶aiye boje, caride yebacavʉpe, apevʉi d̶aicõjeimarape paivʉ ãmevʉ mʉja. Quénora Jʉ̃menijicʉi máramu mʉja, ʉ̃i jãve mearo d̶acaiye boje mʉjare yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Caiye iye ʉ̃i cʉvaede ʉ̃i jíquiyede ʉ̃i márare jícʉyʉme mʉjare.
GAL 4:8 Javede mʉje coreóvabede cãreja Jʉ̃menijicʉre, ijãravʉre cõjeivʉ ne yebacavʉpe paivʉ barejaquémavʉ mʉja. “Jʉ̃menijinamu na”, arĩ dápiarĩduivʉ barejaquémavʉ mʉja. Ʉbenita ye jʉ̃menijina ãmema na. Ñai Jʉ̃menijicʉ cũinácʉra, caiyede cʉed̶ayʉ bácʉre coreóvabeni mearore jíbedejaquemavʉ mʉja.
GAL 4:9 Ʉbenita caride mʉja coreóvaivʉbu Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i coreóvaiye báque boje mʉjare mamarʉmʉre. Que baru, ¿aipe teni dajocaiyʉrivʉrʉ̃ mʉja mʉje cʉede jocarĩ Jesucristoque cũinávʉpe, yebacavʉpe tenajivʉ bedióva cojedeca iye d̶aicõjeiyeque, majeñecuva mácavʉ ne d̶arĩ cõmajiye báqueque? Iye d̶aicõjeiye parʉbetamu. Que baru mʉja ye cad̶atebemaramu iye d̶aicõjeiyeque. Aru cʉre d̶abejarã mʉje baju yebacavʉpe cojedeca mʉje d̶arĩ bʉiyeque yópe judíovape.
GAL 4:10 Mʉja dápiarĩduivʉbu mʉje d̶aiyede judíovape, Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyepe aivʉ mʉjare. Que baru torojʉve teivʉbu yópe judíovape apejãravʉai, apevʉ aviávai, aru apeʉjʉai máre.
GAL 4:11 Mʉje que d̶aiye boje chĩoivʉ yʉ mʉjare. Que baru, “¿Ye bojecʉbedi ji bueiye báque náre?” arĩ dápiaivʉ yʉ.
GAL 4:12 Mʉja, jívʉ, parʉrõreca jẽniaivʉ mʉjare, mʉje d̶arãjiyepe ayʉ yópe ji d̶aiyepe. Yʉ judíovacari, d̶abevʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede Moisés bácʉi toivaiye báquepe. Que baru yʉ máre d̶aivʉ yópe mʉje d̶aiyepe. Mʉjape teyʉbu yʉ. Diede dajocarejacacʉ yʉ. Ãmeno d̶abeteavʉ̃ mʉja yʉre. Quénora mearo d̶ávʉ̃ mʉja yʉre.
GAL 4:13 Coreóvaivʉbu mʉja yʉre ijimʉ mácʉre. Aru ji ijeteiye boje mamarʉmʉre coyʉcʉnʉcacʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne mʉje yebai.
GAL 4:14 Aru yʉre ijié báque boje, copʉ etaiyʉbejebu mʉja yʉre. Ʉbenita ãmeina jã́mevʉva jarʉvabeteavʉ̃ yʉre. Quénora me copʉ etavʉ̃ yʉre yópe mʉje copʉ etajʉroepe cũinácʉ ángele, Jʉ̃menijicʉi daroimʉre, aru yópe mʉje copʉ etajʉroepe Jesucristore máre.
GAL 4:15 Mamarʉmʉ ji bueiyede mʉjare Jesús ʉ̃i yávaiye méne, torojʉrivʉ bateávʉ̃ mʉja. ¿Aipe teni torojʉbevʉrʉ̃ mʉja caride? Yʉ́vacari majivʉ aipe mʉje d̶aiyede dinʉmʉre. Caijĩene d̶ajebu mʉja, cad̶atenajivʉ yʉre, ĩ́vʉ mʉje yacorʉare, jínajivʉ yʉre.
GAL 4:16 Ʉbenita caride jã́ivʉbu mʉja yʉre yópe mʉje maucʉpe, ji coyʉiye boje yávaiyede jãvene mʉjare.
GAL 4:17 Apevʉ, ina bueivʉ ape yávaiyede, torojʉre d̶aiyʉrivʉbu mʉjare, mʉje me pued̶arãjiyepe aivʉ náre. Ʉbenita ne d̶aiyʉrĩduiye meamejebu mʉjare. Maucʉvare d̶arĩduivʉbu mʉjare yʉ́que, mʉje jʉ arãjiyepe aivʉ ne bueiyede.
GAL 4:18 Põeva ne cad̶ateiyʉe apevʉre mému cainʉmʉa, ne cad̶atedu náre ne baju dápiaino mearoque. Ʉbenita meamevʉ ne cad̶ateiye mʉjare ji cʉede mʉjaque ʉbenita ne cad̶atebe mʉjare ji cʉbede mʉjaque. Que baru cad̶atejarãri mʉjare ne dápiaino mearoque cainʉmʉa, ji cʉede aru ji cʉbede máre.
GAL 4:19 Mʉja, jímajinape paivʉ, bedióva cojedeca ñájivʉ yʉ mʉjare boje yópe ico jʉed̶ocʉvacod̶o õi ñájiyepe. Ñájivʉ yʉ, jã́cʉyʉ mʉjare Cristope ãrojarivʉre.
GAL 4:20 Pare cãrijivʉ yʉ mʉjare boje. “¿Aipe d̶arĩ Galaciacavʉre cad̶ateje bárica yʉ?” arĩ dápiavʉ yʉ. Que baru cʉiyʉrĩduivʉ yʉ mʉjaque caride, oatʉvacʉyʉ ji coyʉiyede mʉjare.
GAL 4:21 ¿Caivʉ mʉja d̶aiyʉrĩduivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede Moisés bácʉi toivaiye báquepe, jápiarĩ eabenarʉ mʉja iye d̶aicõjeiyede? Jãve jápiarĩ eabevʉ mʉja diede.
GAL 4:22 Jápiajarã caride Moisés bácʉi toivaiye báquede Abraham mácʉi borore. Abraham mácʉ ina pʉcarã mamarʉmʉ põeteivʉ bácavʉre cʉvarejaquemavʉ pʉcarõmiva nomivaque. Cũinácʉ Abraham mácʉi márepacoi yebacacoi mácʉ barejaquémavʉ. Aru apecʉ Abraham mácʉi márepaco bajui mácʉ barejaquémavʉ.
GAL 4:23 Ñai yebacacoi mácʉre jʉed̶ocʉvarejaquemavʉ yópe caivʉ apevʉ põevape. Que baru jíbʉcʉ põetedejaquemavʉ yópe caivʉ apevʉ jʉed̶ovape. Ʉbenita ñai jímarepaco bajui mácʉre jʉed̶ocʉvarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báque boje cʉvarãjivʉre mamacʉre. Que baru ĩmacʉ põetedejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi põeva ne d̶arĩ majibede d̶aiyeque, jípacoi pare bʉcʉco bae boje.
GAL 4:24 Maje coreóvaiye Agar bácoi borore aru Sara bácoi borore máre jã́d̶ovaivʉ majare ape yávaiyede jãvene. Yópe vaiye báquepedeca ina pʉcarõmiva nomivare, vaivʉ põevare ne voiyede Jʉ̃menijicʉi me jã́quiyepe aivʉ náre. Apevʉ d̶aiyʉrivʉbu yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, Jʉ̃menijicʉi me jã́quiyepe arĩduivʉ náre. Aru apevʉ jʉ aivʉbu “Yópe mearo d̶acacʉyʉmu mʉjare”, Jʉ̃menijicʉi aiye báquede, ʉ̃i me jã́quiyepe aivʉ náre. Ico yebacaco Agar ãmicʉrejaquemavʉ. Aru õ máco jã́d̶ovaimico majare ne d̶aiyede, ina voivʉre Jʉ̃menijicʉi me jã́quiyepe arĩduivʉ ne d̶aiye boje. Nápe paivʉbu caivʉ d̶aiyʉrivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede Moisés bácʉi toivaiye báquepe Sinaí ãmicʉricũ cʉ̃racũi. Que baru yebacavʉpe paivʉbu na, ʉ̃́pe Agar bácoi mácʉpe.
GAL 4:25 Aru Agar báco jã́d̶ovaimico majare pʉcarõa cʉrõare, Sinaí ãmicʉricũ cʉ̃racũre, Arabia ãmicʉrijoborõcacũre, aru Jerusalén ãmicʉriĩmarore ijãravʉcarõre, judíovai ĩmaro ʉrarõre. Aru ina judíova d̶arĩduivʉbu yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe. Que baru Agar báco népacope pád̶obe aru õpedeca yebacavʉpe paivʉbu na.
GAL 4:26 Ʉbenita Sara báco jã́d̶ovaimico majare apeno ĩmaro Jerusalén ãmicʉriĩmarore, cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre, Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉ ne ĩmaro mearore. Aru maja jʉ aivʉbu Jʉ̃menijicʉre. Que baru Sara báco majepacope pád̶obe aru õpedeca yebacavʉpe paivʉ ãmevʉtamu maja.
GAL 4:27 Que baru Jʉ̃menijicʉi mára, caivʉ Jesucristore jʉ aivʉ, obedivʉ barãjáramu maja. Ʉbenita ina d̶arĩduivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, obebejĩna marajárama na. Nópe arĩ Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: Mʉ, jʉed̶ocʉvabeco, torojʉjaco mʉ mi ũmei. Mʉ, ñájimeco cãreja jʉed̶ocʉvaede, cod̶obobojaco mʉ mi torojʉe boje. Que baru ico nomió jímarepacʉi jarʉvaimo máco, ʉ̃mʉcʉcod̶ome cojedeca. Que baru mamara cʉvacod̶ome ico ʉ̃mʉcʉco pʉeno, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
GAL 4:28 Aru mʉja, jívʉ, yópe Abraham mácʉi mácʉ Isaac bácʉi põeteiye báquepe Jʉ̃menijicʉ “Yópe baquiyébu” ʉ̃i aiye báquepe, nopedeca mʉjamu Jʉ̃menijicʉi mára yópe ʉ̃i aiye báque boje.
GAL 4:29 Javede Abraham mácʉi mácʉ mamarʉmʉ põeteyʉ bácʉ, Agar bácoi mácʉ, ñai ne jʉed̶ocʉvamʉ mácʉ yópe caivʉ apevʉ põeva ne jʉed̶ocʉvaepe, ñájine d̶ayʉ barejaquémavʉ ĩmacʉ bácʉre, Sara bácoi mácʉre, ñai ne jʉed̶ocʉvamʉ mácʉre Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santoi parʉre d̶aiyeque ʉ̃i bʉcʉva bácavʉre. Aru quédecabu caride máre. Ina d̶are d̶aicõjeiyʉrĩduivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe ñájine d̶aivʉbu majare máre.
GAL 4:30 Ʉbenita yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: “Ico yebacacoi mácʉ cʉvabecʉyʉme jípacʉi cʉvaede. Quénora ico ʉ̃i márepaco bajui mácʉ cʉvacʉyʉme caiye jípacʉi cʉvaede. Que baru jaetovajacʉ ico mi yebacacore aru mamacʉre máre yore jocarĩ”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
GAL 4:31 Mʉja, jívʉ, que baru maja yebacacoi márape paivʉ ãmevʉ maja. Quénora majamu majepacʉi márepaco bajui márape paivʉbu. Que baru mearore cʉvarãjaramu maja, majepacʉ Jʉ̃menijicʉi jíquiyede majare.
GAL 5:1 Maja yebacavʉpe paivʉ bácavʉre majeñecuva ne d̶arĩ cõmajiye báqueque jave mead̶aibi majare Jesucristo. Ʉ̃́recabe bojed̶acayʉ bácʉ maje ãmeina teiyede, maje cʉrãjiyepe ayʉ me Jʉ̃menijicʉque. Que baru maja, Jʉ̃menijicʉi mára, jʉ ávaivʉbu Jesucristore. Que baru jápiarĩ ad̶abejarã ina d̶are d̶aicõjeiyʉrivʉre yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre.
GAL 5:2 Jápiajarã yʉre. Yʉ́vacari, Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaracacʉ, coyʉivʉ mʉjare. Mʉje buraicõjenu mʉje cajede Jʉ̃menijicʉre me jã́icõjeniduivʉ mʉjare yópe ina d̶are d̶aicõjeiyʉrivʉ ne d̶aicõjeiyepe, Jesucristoi yaiye báque bojecʉbequiyebu mʉjare.
GAL 5:3 Bedióva cojedeca parʉrõreca coyʉivʉ mʉjare. Ácʉ põecʉ buraicõjeñʉ maru ʉ̃i cajede d̶aiye jaʉjebu ʉ̃́re yópe caijĩe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre.
GAL 5:4 Mʉjacavʉ vorĩ eaiyʉrĩduivʉ Jʉ̃menijicʉi jã́quiyepe aivʉ mʉjare boropatebevʉpe, mʉje d̶aiye boje yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, jave coated̶avʉ̃ mʉja Cristore jarʉvarĩ. Mʉjacapũravʉ jave ʉbeni jarʉvad̶avʉ̃ mʉjare jarʉvarĩ Jʉ̃menijicʉi jíyede põevare bojecʉbeda ʉ̃i me boje.
GAL 5:5 Ʉbenita majacapũravʉ napini coreivʉbu aru jãve coreóvaivʉbu Jʉ̃menijicʉi jã́quiyede majare boropatebevʉpe ʉ̃i Espíritu Santoi parʉéque maje jʉ aiyede ʉ̃́re.
GAL 5:6 Que baru maje cʉede Jesucristoque cũinávʉpe ye baju ãmevʉ buraicõjenu o buraicõjemenu maje cajede. Ʉbenita maje jʉ aiyede Cristore apevʉ põevare ʉrĩ, mearo d̶acaivʉbu maja, cad̶ateivʉ náre. Aru diedecabu bojecʉe majare.
GAL 5:7 Mamarʉmʉre me nʉre nʉrejavʉ̃ mʉja mʉje cʉede Jesucristoque cũinávʉpe. ¿Ñame matedí dajocare d̶aivʉ mʉjare mʉje jʉ aiyede iye yávaiyede jãvene?
GAL 5:8 Ácʉ põecʉ Jʉ̃menijicʉ ãmemi. Jʉ̃menijicʉ mʉjare cutuyʉbe ʉ̃ jina márajivʉva. Que baru ʉcʉbe mʉje jʉ are nʉrajiyepe ayʉ Jesucristore.
GAL 5:9 Yópe põeva ne quĩ́jie pã́ure bʉcʉre d̶aiyeque bʉcʉóvainope caino jĩvaibore, nopedeca obebe bueiye jãve ãme meamene d̶arĩ bʉojaivʉ obedivʉ põevare.
GAL 5:10 Mʉja aru yʉ máre cʉrivʉbu Jesucristoque cũinávʉpe. Que baru majivʉ yʉ Jesucristo cad̶atecʉyʉre mʉjare, mʉje dápiare nʉrajiyepe ayʉ ji dápiaiyepe. Aru yʉ́capũravʉ majivʉ Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉre ñai mʉjare cãrijovañʉre, ye baquinó ãmevʉ ácʉ põecʉre.
GAL 5:11 Mʉja, jívʉ, yʉ́capũravʉ “Ʉ̃mʉvare ne cajede buraicõjeiye jaʉvʉ mʉjare”, ji arĩ coyʉre nʉru, ina judíova cãrijovamejebu yʉre. Aru ji buraicõjenu ʉ̃mʉvare ne cajede, ina judíovacapũravʉ cãrijimejebu ji coyʉiye boje Jesucristoi yaiye báquede jocʉcʉjaravena. Ʉbenita na cãrijivʉtamu, ji põevare jʉ aicõjeiye boje Jesucristore, ne cʉrãjiyepe ayʉ me Jʉ̃menijicʉque. Que baru cãrijovad̶ama yʉre ãmeno ji vaiquíyepe aivʉ.
GAL 5:12 Ina mʉjare cãrijovare cuivʉre, buraicõjeiyʉrivʉre mʉje cajede, nácapũravʉre cũiná burarĩ jarʉvaicõjejara ne cajede.
GAL 5:13 Mʉja, jívʉ, mʉjarecabu Jʉ̃menijicʉi cutuimara mácavʉ ʉ̃ jina márajivʉ, d̶abenajivʉ iye d̶aicõjeiyede yebacavʉpe. Ʉbenita me jã́jara diede, yebacavʉpe tede d̶aiyede. Mʉjare d̶aiye jaʉbe boje iye d̶aicõjeiyede, “Caiye maje ãmeina d̶aiyʉede d̶arĩ bʉojaivʉbu maja”, arĩ dápiabejarã. Quénora dápiajarã mʉje baju yópe yebacavʉpe, cad̶atenajivʉ mʉjacavʉ Jesúre jʉ aipõevare, mʉje ʉe boje caivʉ Jesúre jʉ aivʉre.
GAL 5:14 Caiye iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre aru caiye ape d̶aicõjeiye máre cʉebu cũináromia yópe: “Mʉja coapa ʉjarã mʉjevʉre yópe mʉje ʉepedeca mʉje bajure”, aiyʉebu iye.
GAL 5:15 Ʉbenita mʉja jijatede nʉivʉ baru mʉje bajumia aru boaivʉ baru mʉje bajumia yópe ãimara jijecʉrivʉpe, me jã́jara mʉja, bíjare cuiye mʉje me cʉede mʉje bajumia.
GAL 5:16 Yópe coyʉiyʉvʉ yʉ mʉjare. Ñai Espíritu Santoi d̶aicõjeiyepe d̶aivʉ cʉjarã mʉja ʉ̃i ʉrõpe. D̶abejarã yópe mʉje baju ãmeina d̶aiyʉepe.
GAL 5:17 Maje baju ãmeina d̶aiyʉe Espíritu Santoi mearo d̶aicõjeiyepe ãmevʉ. Quédeca Espíritu Santoi mearo d̶aicõjeiye maje baju ãmeina d̶aiyʉepe ãmevʉ. Maucʉvarõreca painotamu no. Ʉbenita maje jʉ aiyede ñai Espíritu Santore, d̶arĩ bʉojabevʉ yópe maje ãmeina d̶aiyʉepe.
GAL 5:18 Mʉja d̶aivʉ baru yópe ñai Espíritu Santoi mearo d̶aicõjeiyepe, d̶aicõjeimarape paivʉ ãmevʉ mʉja Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyeque ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. Que baru d̶arĩduiye jaʉbevʉ mʉjare diede, mʉje cʉrãjiyepe aivʉ me Jʉ̃menijicʉque.
GAL 5:19 Caivʉ majima aipe ãrojae ne d̶aiyede ina ne baju ãmeina d̶aiyʉeque d̶aivʉ. Ãmeina d̶aivʉbu apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque, cʉrivʉbu ãmeũmeque, aru caino ãmenore d̶aivʉbu.
GAL 5:20 Mearore jívʉbu pẽpeimarare, aru yaviéde d̶aivʉbu. Maucʉvarivʉbu ne baju, jaraivʉbu, tebuteivʉbu, jijateivʉbu ʉbenina, aru d̶aivʉbu ne baju ʉrõpe dápiabevʉva mearore o ãmenore apevʉre. Jarare d̶aivʉbu apevʉre, yajuboa tede d̶aivʉbu maucʉvarãjivʉ apeyajubocavʉque, aru jorojĩvʉbu. Pacoteivʉbu, bʉjiéque ũcuri aru ʉrarõ arĩ torojʉve teivʉbu, aru apeno nópe paino ʉrarõ ãmenore d̶arĩ cõmajivʉbu na. Parʉrõreca coyʉivʉ mʉjare diede, nópe ji coyʉiye báquepedeca mʉjare javede, mʉje majinajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉ jabotebecʉyʉre ina nópe d̶aivʉre.
GAL 5:22 Ʉbenita d̶aivʉ maja yópe ñai Espíritu Santoi mearo d̶aicõjeiyepe, yópe ãrojaetamu maje d̶aiye. Ʉrivʉbu apevʉre. Torojʉrivʉbu maje ũmei. Cʉrivʉbu me cãrijimevʉva. Aru napivʉbu. Mearo d̶aivʉbu apevʉre. Cad̶ateivʉbu apevʉre. Aru jãvene d̶aivʉbu yópe “D̶arãjare”, maje aiye báquepedeca.
GAL 5:23 Meara põevape cʉrivʉbu me. Aru maje bajure cʉrĩ majidivʉbu. Nópe d̶aiyede caiye d̶aicõjeiye bíjarorĩ bʉojabevʉ.
GAL 5:24 Jesucristo ʉ̃i yaiyede jocʉcʉjaravena jarʉvarejaquemavʉ maje ãmeina teiyede. Que baru maje cʉede Jesucristoque cũinávʉpe, dajocaivʉbu maje ãmeina teiye báquede aru jãve d̶abevʉ yópe maje ãmeina d̶aiyʉepe.
GAL 5:25 Ñai Espíritu Santo apʉre d̶aibi majare mamaũmeque. Que baru ʉ̃́re coreicõjeiye jaʉvʉ majare caiye maje d̶aiyede, maje dápiaiyede máre.
GAL 5:26 “¿Meara márica apevʉ pʉeno?” arĩ dápiaiye jaʉbevʉ majare. Majacavʉre jarare d̶aiyʉe jaʉbevʉ majare. Aru jorojĩne d̶aiye máre jaʉbevʉ majare.
GAL 6:1 Mʉja, jívʉ, cũinácʉ mʉjacacʉ ʉ̃i vainí tʉru ãmeina d̶ayʉ, mʉja ñai Espíritu Santoi d̶aicõjeimara cad̶atejarã ʉ̃́re, ʉ̃i dajocaquiyepe aivʉ ʉ̃i ãmeina teiyede. Ména mead̶arĩ, cad̶atejarã ʉ̃́re. Aru me jã́jara, mʉja máre vainí tʉbenajivʉ ʉ̃́pe.
GAL 6:2 Mʉje baju cad̶atejarã, apecʉ ʉ̃i ñájimequiyepe aivʉ. Nópe d̶aivʉ baru, d̶aivʉbu mʉja yópe Cristoi d̶aicõjeiyepe.
GAL 6:3 Ácʉ põecʉ “Mearo d̶aivʉ yʉ”, arĩ dápiayʉ baru mearore d̶abecʉvacari, ʉ̃i bajuma jʉjovayʉbe ʉ̃.
GAL 6:4 Caivʉ jã́ri corevajarãri ne baju d̶aiyede, coreóvarãjivʉ mearore o ãmenore. Aru ñai mearore d̶ayʉ torojʉjacʉrĩ ʉ̃i nópe d̶aiye boje. Ʉbenita jã́mecʉva apevʉ ne d̶aiyede, “¿Ñame pʉeno mearore d̶ari?” arĩ jẽniari jã́mejacʉrĩ ʉ̃.
GAL 6:5 Que baru mʉja coapa me jã́ri corevaiye jaʉvʉ mʉjare mʉje d̶aiyede.
GAL 6:6 Ñai bueyʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne jíjacʉrĩ ʉ̃́re bueipõecʉre apejĩe ʉ̃i me cʉvaede, que d̶arĩ cad̶atecʉyʉ ʉ̃́re bueipõecʉre jaʉéde.
GAL 6:7 Mʉje bajumia apecʉre jʉjovaicõjemejara. Jʉ̃menijicʉ bojed̶acʉyʉme caivʉ põevare yópe ne d̶aiyepedeca. Que baru põecʉ cʉbebi jʉjovarĩ bʉojayʉ Jʉ̃menijicʉre.
GAL 6:8 Ñai d̶ayʉ yópe ʉ̃i baju ãmeina d̶aiyʉepe ʉ̃i baju ãmed̶arĩ coatecʉyʉme Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ aru ñájicʉyʉme cainʉmʉa. Ʉbenita ñai d̶ayʉ yópe ñai Espíritu Santoi mearo d̶aicõjeiyepe cʉvacʉyʉme jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre Cristoque.
GAL 6:9 Que baru ʉetʉbevʉva mearo d̶arãjarevʉ, Jʉ̃menijicʉi bojed̶aquiyepe aivʉ majare me ãnijãravʉ, ʉ̃i beoijãravʉ baquinói. Majare me bojed̶acʉyʉme, maje ʉetʉbevʉva dajocabedu maje d̶aiye méne, cad̶atenajivʉ apevʉre.
GAL 6:10 Que baru mearo d̶arãjarevʉ caivʉ põevare cainʉmʉa. Aru pʉeno mearo d̶arãjarevʉ majacavʉ Jesúre jʉ aivʉre.
GAL 6:11 Jã́jara mʉja caride yo ji toivacainore mʉjare ʉrarõa toivaivʉ ji bajui.
GAL 6:12 Ina põeva buraicõjene d̶aiyʉrĩduivʉ mʉjare mʉje cajede nópe d̶aivʉbu, judíova ne me jã́rajiyepe aivʉ náre. Ʉbenita nópe d̶aivʉbu, ina judíova ne ñájine d̶abenajiyepe aivʉ náre yópe ne ñájine d̶aiyepe ina coreivʉre Jʉ̃menijicʉi mead̶aquiyede náre Cristoi yaiye báque boje jocʉcʉjaravena.
GAL 6:13 Ina buraicõjeivʉvacari ne cajede d̶abenama yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre. Ʉbenita buraicõjene d̶aiyʉrivʉbu mʉjare, yópe torojʉrĩ “Ina põeva jʉ arĩ, buraicõjed̶ama ne cajede yópe ñʉje d̶aicõjeiyepe náre”, arĩ coyʉrãjivʉ.
GAL 6:14 Ʉbenita ye baju ãmevʉ yʉre yópe ne d̶aicõjeiye. Quénora torojʉvʉ yʉ ji ũmei yo boje: Jesucristo yaidéjaquemavʉ jocʉcʉjaravena yʉre boje. Que baru caride ʉbevʉ yʉ caiye iye ãmeina teiyede ijãravʉcavʉ ne d̶aiyede. Yʉ ye dápiabevʉ yópe ijãravʉcavʉ ne dápiaiyepe. Aru na máre ʉbenama yʉre caride.
GAL 6:15 Que baru ye baju ãmevʉ põecʉi buraicõjenu ʉ̃i cajede o buraicõjemenu. Quénora bojecʉvʉ majare maje cʉede mamarʉmʉ põeteivʉpe meaũmeque.
GAL 6:16 Jʉ̃menijicʉ torojʉrivʉ me cʉre d̶ajacʉrĩ cãrijimevʉva aru cõmaje ãroje jã́jacʉrĩ caivʉ ina d̶aivʉre yópe ji bueiyepe Jesucristoi d̶aicõjeiyede. Ina nópe d̶aivʉ jãve Jʉ̃menijicʉi põevatamu na.
GAL 6:17 Yʉrecabu cʉvacʉ ji churiá báquede ji bajui, ji memecaiye boje Jesúre. Que baru yo jipocare ina Jesucristore jʉ aivʉre cãrijovaivʉ chĩore d̶abejarãri yʉre.
GAL 6:18 Mʉja, jívʉ, maje jabocʉ Jesucristo mearo d̶acajacʉrĩ mʉjare mʉje ũmei bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Quédecabu. Quénoramu.
EPH 1:1 Yʉ, Pablo, meaicõjeivʉ mʉjare, Éfeso ãmicʉriĩmarocavʉre Jʉ̃menijicʉi põevare. Yʉ́bu Jesucristoi yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaracacʉ. Yʉ toivaicõjeivʉ apecʉre iyoca paperayocare mʉjare, Jesucristore jʉ aivʉre dajocabevʉva aru cʉrivʉre ʉ̃́que. Majepacʉ Jʉ̃menijicʉ, maje jabocʉ Jesucristomaque, mearo d̶acajacʉrĩ mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Aru torojʉrĩ cʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare cãrijimevʉva.
EPH 1:3 Jínajarevʉ Jʉ̃menijicʉre mearore, maje jabocʉ Jesucristoi mearore jímʉre, jípacʉre máre. Ʉ̃́recabe mearo d̶acayʉ majare, maje cʉe boje Cristoque cũinávʉpe. Maje ũmene mearo d̶acaibi ʉ̃ caiye méque, ʉ̃i jaboteiye boje majare.
EPH 1:4 Javede Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aquiye jipocamia ijãravʉre, beorejaquemavʉ majare ʉ̃i põeva márajivʉva, maje cʉrãjiye boje Cristoque cũinávʉpe. Majare beorejaquemavʉ, maje cʉrãjiyepe ayʉ pʉeno meara baju aru ye ãmeno cʉbevʉ ʉ̃i jã́inore.
EPH 1:5 Jʉ̃menijicʉi ʉe boje majare, jipocamia majidejaquemavʉ epecʉyʉre majare ʉ̃i márape paivʉ bárãjivʉre Cristoi d̶aquiye boje. Ʉ̃i ʉrõpe d̶aiyʉcʉ, “Que d̶acʉyʉmu yʉ”, arĩ dápiarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
EPH 1:6 Jídevʉ Jʉ̃menijicʉre mearore, ʉ̃i ʉrarõ mearo d̶acaiye boje majare. Ʉ̃i daroiye báque boje mamacʉre, pare ʉ̃i ʉmʉre, ʉrarõ mearo d̶acarejaquemavʉ majare.
EPH 1:7 Jesucristoi jive meiye báque boje ʉ̃i yaiyede, bojed̶aibi majare, jod̶ecʉyʉ. Que baru Jʉ̃menijicʉ ãrʉmeteibi maje vainí tʉrĩ ãmeina teiyede. Que d̶aibi Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i ʉrarõ mearo d̶acaiye boje.
EPH 1:8 Pʉeno ʉrarõ baju mearo d̶acaibi majare ʉ̃i majiéque, maje me coreóvarĩ d̶arãjiyepe ayʉ.
EPH 1:9 Jʉ̃menijicʉ majide d̶aibi majare ʉ̃i ʉrõre yo jã́d̶ovameno mácarõre jipocamia ʉbenita jã́d̶ovainore caride. Que d̶aibi majare yópe ʉ̃i ʉrõpe, maje majinajiyepe ayʉ caiye iye ʉ̃i mearo d̶acaquiyede majare, Cristoi d̶aiye báque boje.
EPH 1:10 Iye ʉ̃i d̶aiyʉede d̶acʉyʉme Jʉ̃menijicʉ ãnijãravʉ, ʉ̃i beoijãravʉ baquinói. Cójijovacʉyʉme caivʉ ʉ̃i cʉed̶aimarare, cavarõcavʉre aru joborõcavʉre máre, Cristoi jabotequiyepe ayʉ caivʉre.
EPH 1:11 Jʉ̃menijicʉ beorejaquemavʉ ñʉjare judíova Jesúre jʉ aivʉre, epecʉyʉ ʉ̃i põevare Cristoque cũinávʉpe. Jipocamia Jʉ̃menijicʉ majidejaquemavʉ nópe d̶acʉyʉre yópe ʉ̃i dápiarĩ d̶aiyʉrõpe. Jʉ̃menijicʉrecabe ñai vaidé d̶ayʉ caiyede yópe ʉ̃i ʉrõpe.
EPH 1:12 Que baru caivʉ ñʉjare, mamarʉmʉcavʉ napini coreivʉre Cristoi mead̶aquiyede ñʉjare, Jʉ̃menijicʉ mearore jícõjeimi ñʉjare ʉ̃́re, ñʉje mearore jímʉ macʉyʉ́ cainʉmʉa, ñʉje cʉede cãreja. Mearore jíye jaʉvʉ ñʉjare Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i me boje caivʉ pʉeno.
EPH 1:13 Aru mʉjare máre epedejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃ jinare Cristoque cũinávʉpe. Mʉje jápiaiye báquede iye yávaiyede jãvene, Jesucristoi yávaiye méne, jʉ arejaquemavʉ mʉja diede. Que baru dinʉmʉre ñai Espíritu Santore darorejaquemavʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉ yópe “D̶acʉyʉmu”, ʉ̃i aiye báquepedeca. Ʉ̃́re darorĩ, jã́d̶ovarejaquemavʉ mʉjare ʉ̃ jinare.
EPH 1:14 Ñai Espíritu Santoi cʉe boje mʉjaque, majivʉ maja jãve cʉvarãjivʉre caiye iye méne Jʉ̃menijicʉ “Jícʉyʉmu” ʉ̃i aiye báquepedeca. Que baru majivʉ maja Jʉ̃menijicʉ meara baju d̶acʉyʉre majare, caivʉ ʉ̃ jina márajivʉre, yópe ʉ̃i ʉrõpe. Que baru jínajarevʉ mearore ʉ̃́re.
EPH 1:15 Jʉ̃menijicʉi mearo d̶aiye boje caiye iyede, torojʉede jívʉ yʉ ʉ̃́re. Jápiaivʉ yʉ mʉje borore, jʉ aivʉre maje jabocʉ Jesúre aru ʉrivʉre caivʉ Jʉ̃menijicʉi põevare máre. Diede ji jápiainʉmʉ mácarõre pʉ caride máre, dajocabecʉva jívʉ yʉ torojʉede Jʉ̃menijicʉre mʉjare boje. Cainʉmʉa ãrʉvʉ mʉjare ji jẽniaiye coapa Jʉ̃menijicʉque.
EPH 1:17 Jẽniaivʉ yʉ maje jabocʉ Jesucristoi mearore jímʉre, ñai majepacʉ meacʉ bajure, ʉ̃i majide d̶aquiyepe ayʉ mʉjare mʉje ũmei, mʉje coreóvarãjiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovaiyede mʉjare jãvene. Que jẽniaivʉ yʉ, mʉje coreóvarĩ nʉrajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉre pʉeno baju me.
EPH 1:18 Jẽniaivʉ yʉ Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i dápiare d̶aquiyepe ayʉ mʉjare me nurié, mʉje majinajiyepe ayʉ ʉ̃i mearo d̶acaquiyede mʉjare. Mʉjarecabu ʉ̃i cutuimara mácavʉ, napini corenajivʉ ʉ̃i mearo d̶acaquiyede mʉjare. Ʉvʉ yʉ mʉja coreóvaivʉre iye mʉje napini coreiyede. Mʉjavacari cʉvarãjaramu ʉ̃i ʉrarõ mearo d̶acaquiyede mʉjare yópe “Jícʉyʉmu” ʉ̃i aiye báquepe caivʉ ʉ̃i põevare. Ʉvʉ yʉ mʉja coreóvaivʉre iye mʉje cʉvarãjiyede.
EPH 1:19 Mʉjarecabu cʉvarivʉ ʉ̃i parʉéde pʉeno ʉrarõ bajure. Iye ʉre parʉé cũiméque Jʉ̃menijicʉ cad̶ateibi majare, caivʉ Jesucristore jʉ aivʉre. Ʉvʉ yʉ mʉja coreóvaivʉre iye mʉje parʉé cʉvaede. Yópe iye Jʉ̃menijicʉi majié parʉéque ʉ̃i nacovaiye báquepe Cristore yainore jarʉvarĩ aru yópe iye ʉ̃i dobare d̶aiye báquepe máre ʉ̃́re ʉ̃i meapũravʉ yebai cavarõ mearoi, quédecabu iye ʉ̃i majié parʉéque. Dieque cad̶ateibi majare Jʉ̃menijicʉ.
EPH 1:21 Aru ñai Cristorecabe jaboteyʉ caivʉ jabova pʉeno. Caivʉ cõjeivʉre, parʉrivʉre, pʉrʉcʉvarivʉre, aru jabovare máre pʉeno jaboteyʉbe Cristo, cavarõcavʉre aru joborõcavʉre máre. Que baru caivʉ náre me pued̶aiye jaʉvʉ ʉ̃́re. Quédecabu caride ijãravʉi. Aru quédeca baquiyébu mamajãravʉ, Jʉ̃menijicʉi d̶aquijãravʉi máre, ijãravʉ cũiníburu yóboi.
EPH 1:22 Majepacʉ Jʉ̃menijicʉ epeibi Cristore ne jabocʉva caivʉre. Caivʉ põeyajuboacavʉ Jesúre jʉ aivʉre ijãravʉi, Jʉ̃menijicʉ epeibi ʉ̃́re maje jabocʉva.
EPH 1:23 Maje cʉe boje Cristoque, jaʉbevʉ ʉ̃́re. Yópe ʉ̃i majaque cʉcʉ bʉojaiyepe ijãravʉi, bʉojaibi ʉ̃. Nopedeca Cristoi cʉe boje cainore, ijãravʉre aru cavarõ mearore máre, jaboteyʉbe caiyede.
EPH 2:1 Javede majarecabu yaivʉ bácavʉpe maje ũmei coateimara mácavʉ maja Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, maje vainí tʉiye báque boje aru maje ãmeina d̶aiyʉe báque boje máre.
EPH 2:2 Dinʉmʉ mácarõre maja cʉrivʉ barejaquémavʉ ãmeina d̶aivʉ yópe ijãravʉcavʉ ne cʉepe ãmeina d̶aivʉ. Maja jʉ aivʉ barejaquémavʉ ñai ãmecʉ, abujuvai jabocʉre. Ʉ̃́recabe bʉoyʉ ina põeva Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉre.
EPH 2:3 Javede maja caivʉ, ina Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉpe, cʉrivʉ barejaquémavʉ, ãmeina d̶aivʉ. Maje ãmeina d̶aiyʉepe d̶arĩ, maje baju ʉrõpe d̶arĩ, aru maje ũme dápiaiyepe máre d̶aivʉ barejaquémavʉ maja. Que baru majare Jʉ̃menijicʉ ãmeina jã́ri, ñájine d̶acʉyʉ barejaquémavʉ caivʉ apevʉ põevape maje ãmeina teiye boje.
EPH 2:4 Maja Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶arãjimara majʉrórivʉvacari, pare cõmaje ãroje jã́imi majare ʉ̃, ʉ̃i ʉrarõ baju ʉe boje majare.
EPH 2:5 Que baru ʉ̃ jã́ñʉ mácʉvacari majare yaivʉ bácavʉpe paivʉre maje ãmeina teiye boje, apʉre d̶aibi majare apʉé mamaeque yópe ʉ̃i nacovaiye báquepe Cristore yainore jarʉvarĩ. Nopedeca jã́imi majare Cristoque cũinávʉpe. Que baru cʉrivʉbu maja apʉé mamaeque. Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiye bojecʉbedecabu mead̶aiye majare.
EPH 2:6 Maje cʉe boje Cristoque cũinávʉpe, yópe Jʉ̃menijicʉi nacovaimara mácavʉpe yainore jarʉvarĩ cʉrivʉbu maja caride. Aru Jʉ̃menijicʉ jã́imi majare yópe ʉ̃i jaboteimarape, ñai abujuvai jabocʉi bʉobe boje majare caride. Jʉ̃menijicʉ jã́imi majare yópe ʉ̃i dobare d̶aimara mácavʉpe Cristoque cavarõ mearoi.
EPH 2:7 Nópe d̶aibi, jã́d̶ovacʉyʉ caivʉ põevare cainʉmʉa pʉeno ʉrarõ mearo ʉ̃i cõmaje ãroje jã́iyede mearo d̶acayʉre bojecʉbeda majare, Cristoque cʉrivʉre cũinávʉpe.
EPH 2:8 Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiye bojecʉbedecabu ʉ̃i mead̶aiye majare maje ãmeina teiyede jarʉvarĩ, maje jʉ aiye boje ʉ̃́re. Maja mead̶arĩ oabevʉ maje bajumia. Jʉ̃menijicʉrecabe mead̶ayʉ majare.
EPH 2:9 Ʉbenita mead̶abebi majare maje mearo d̶aiye boje. Maje mearo d̶arĩduiye quĩ́jie bajutamu. Que baru ʉrarõ jaʉrõtamu. Ye mead̶aiye majibevʉ maje bajumia. Quénora Jʉ̃menijicʉ mead̶aibi majare ʉ̃i mearo d̶acaiye bojecʉbeque. Que baru põecʉ cʉbebi “¿Meacʉ bárica yʉ?” arĩ bʉojayʉ.
EPH 2:10 Jʉ̃menijicʉrecabe ñai cʉed̶ayʉ majare. Apʉé mamaeque cʉre d̶aiyʉrejaquemavʉ majare, maje mearo d̶arãjiyepe ayʉ caivʉ põevare cainʉmʉa. Que d̶arejaquemavʉ ʉ̃i cutuiye báque boje majare, maje jʉ arãjiyepe ayʉ Cristore. Jipocamia “D̶ajarãri na mearo matʉiyeda”, arĩ dápiarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ maja cʉrãjivʉrã Cristoque cũinávʉpe.
EPH 2:11 Mʉja, judíova ãmevʉ, dápiajarã aipe mʉje cʉe báquede javede. Mʉje põeteiye báquede ijãravʉi, Jʉ̃menijicʉi põeva ãmenejaquemavʉ mʉja. Ñʉja ʉ̃mʉva judíova buraicõjeivʉ ñʉje cajede, coreóvare d̶arãjivʉ ñʉje baju Jʉ̃menijicʉi põeva, ãmeina jã́rejaquemavʉ mʉja buraicõjemevʉre. “Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉbu”, aivʉ barejaquémavʉ mʉjare. Ʉbenita iye buraiye ʉ̃mʉvai bajure põeva ne d̶aiyedecabu ne bajumia quénora.
EPH 2:12 Dinʉmʉ mácarõmiareca cʉrivʉ barejaquémavʉ mʉja Cristore cʉvabevʉva. Jʉ̃menijicʉi põeva ʉ̃i beoimara mácavʉ ãmenejaquemavʉ mʉja. Que baru cʉbevʉ barejaquémavʉ mʉja Jʉ̃menijicʉi põevaque. Jʉ̃menijicʉ “Mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i arĩ coyʉiye báque boje ʉ̃i põevare, “Yʉrecabu mʉje jabocʉ. Aru mʉjarecabu ji jaboteimara”, arĩ coyʉrejaquemavʉ na mácavʉre. Ʉ̃i nópe coyʉiye báquede, ye coyʉbedejaquemavʉ mʉjare. Ijãravʉi cʉrivʉ barejaquémavʉ mʉja Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉva. Que baru, “Ye mead̶aimara ãmenajaramu maja”, arĩ dápiarejaquemavʉ mʉja.
EPH 2:13 Ʉbenita caride cʉrivʉbu mʉja Cristoque cũinávʉpe. Mʉja Jʉ̃menijicʉi põevacavʉ ãmenejaquemavʉ javede. Ʉbenita caride cójijovaimaramu ñʉjaque. Que d̶aibi mʉjare Jʉ̃menijicʉ, Jesucristoi jive meiye báque boje ʉ̃i yaiyede.
EPH 2:14 Jesucristorecabe cʉre d̶ayʉ majare cãrijimenoque. Javede maucʉvarivʉ barejaquémavʉ maje baju, judíova aru judíova ãmevʉque. Maje baju coateivʉ barejaquémavʉ maja. Ʉbenita Jesucristo ʉ̃i yainoque jarʉvarejaquemavʉ majare coatede d̶aino mácarõre, cʉre d̶acʉyʉ majare yópe cũináyajubopeda, judíovare aru judíova ãmevʉre máre.
EPH 2:15 Cristoi yaiye báque boje, coreóvaivʉbu maja bʉojabenajivʉre boropatebevʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore maje d̶arĩduiye boje yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. Aru Cristoi ñájicaiye báque boje caivʉre iye d̶aicõjeiyepe d̶abevʉre, coreóvaivʉbu maja Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶abenajimarare, maje d̶abe boje yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyepe. Que baru ina pʉcayajuboa põeyajuboacavʉ bácavʉ Jesúre jʉ aivʉre, cũináyajubo mamayajubo põeyajubocavʉre cʉed̶arejaquemavʉ ʉ̃, ne cʉrãjiyepe ayʉ ʉ̃́que cũinávʉpe. Que baru cãrijimenoque cʉvʉ maja caride.
EPH 2:16 Ñʉja judíovare aru mʉja judíova ãmevʉre máre, Jʉ̃menijicʉ jã́imi majare cũinátʉrʉra boropatebevʉpe. Cristoi yaiye báque boje jocʉcʉjaravena, bʉojarejaquemavʉ ina pʉcayajuboa põeyajuboacavʉ ne maucʉvae báquede ne baju. Que teniburu yóboi, cójijovaibi majare cũináyajubo põeyajubocavʉpe, cãrijimevʉva cʉre d̶aibi majare Jʉ̃menijicʉque ʉ̃i yaiye báque boje jocʉcʉjaravena.
EPH 2:17 Que baru darejaquemavʉ, coyʉicõjecʉyʉ iye yávaiye méne põevare cãrijimena cʉre d̶aiyede Jʉ̃menijicʉque. Diede coyʉicõjecʉdaibi mʉjare, judíova ãmevʉre, Jʉ̃menijicʉi põeva ãmevʉ bácavʉre. Aru ñʉjare máre, judíovare, cainʉmʉa Jʉ̃menijicʉi põevare, coyʉicõjecʉdaibi ʉ̃ iye yávaiye méne.
EPH 2:18 Cristorecabe jẽniare d̶ayʉ caivʉ majare majepacʉ Jʉ̃menijicʉque. Ʉ̃i yaiye báque boje, cʉre d̶aibi majare ʉ̃́que cũinávʉpe. Ñai Espíritu Santo cũinácʉ cad̶ateibi caivʉ majare, judíovare aru judíova ãmevʉre máre, maje jẽniarajiyepe ayʉ majepacʉ Jʉ̃menijicʉque.
EPH 2:19 Que baru caride mʉja, judíova ãmevʉ, Jʉ̃menijicʉi põeva ãmevʉpe cʉbevʉ mʉja. Ijãravʉcavʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉpe paivʉ cʉbevʉ mʉja caride. Quénora Jʉ̃menijicʉi põevatamu mʉja. Cavarõ mearocavʉpe paivʉtamu mʉja.
EPH 2:20 Maja Jʉ̃menijicʉi põeva ʉ̃i cʉ̃ramipebu. Cʉ̃ravaque d̶aiñamipebu diñami cʉ̃rami. Ñʉja Jesúre jʉ aivʉ ne daroimara coyʉrãjivʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne aru Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mamarʉmʉre jʉ arejacarã ñʉja Jesucristore. Aru bueni bʉ́rejacarã iye ʉ̃i yávaiye méne. Que baru ñʉjatamu yópe cʉ̃rava Jʉ̃menijicʉi mamarʉmʉ epeivape cʉ̃rami cãchinore. Aru mʉjatamu yópe apeva cʉ̃rava ʉ̃i epeivape ñʉje pʉenora, mʉje jʉ aiye boje ʉ̃́re ñʉjapedeca. Aru Jesucristorecabe yópe cʉ̃ravape cʉ̃ramitõbʉi, parʉriva apeva pʉeno.
EPH 2:21 Yópe ñai cʉ̃ramine d̶aipõecʉ caiva cʉ̃ravare ʉ̃i tʉoiyepe ã́roi tʉoiye jaʉrõi, nopedeca Cristorecabe epeyʉ majare ã́roi majare cʉe jaʉrõi. Yópe ñai cʉ̃ramine d̶aipõecʉi vorĩ, cójijovarĩ tʉore nʉiyepe apeva cʉ̃ravare bʉojacʉyʉ diñami ʉ̃i d̶aiñami cʉ̃ramine, nopedeca Cristorecabe ʉ̃́re jʉ are nʉre d̶aivʉ tenajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉre memecaivʉre. Yópe cʉ̃ramine d̶aipõecʉi mead̶ami cʉ̃ramine d̶aiyepe põeva ne Jʉ̃menijicʉre mearore jínajiñamine, nopedeca Cristorecabe pʉeno meara baju d̶ayʉ ʉ̃́re memecaivʉre, maje cʉe boje ʉ̃́que cũinávʉpe.
EPH 2:22 Que baru mʉja judíova ãmevʉ máre cʉrivʉ ʉ̃́que cũinávʉpe, Jʉ̃menijicʉi cójijovaimaramu caivʉ apevʉ Jesucristore jʉ aipõevaque. Aru ñai Espíritu Santo cʉbi mʉjaque máre. Que teni apevʉ majare jã́ri, Jʉ̃menijicʉre pued̶arĩ jínajarama mearore majare boje.
EPH 3:1 Mʉja judíova ãmevʉ, mʉje Jʉ̃menijicʉi põeva teiye boje, jẽniaivʉ yʉ ʉ̃́que mʉjare boje. Yʉ, Pablo, bʉoimʉmu ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi, ji coyʉiye boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Jesucristore memecayʉbu yʉ mʉja judíova ãmevʉre boje.
EPH 3:2 Jãve majidivʉbu mʉja Jʉ̃menijicʉ epeyʉ bácʉre yʉre, ji memecaquiyepe ayʉ ʉ̃́re mʉjare boje, ʉ̃i mearo d̶acaiye bojecʉbeda. Que teni yʉre coyʉre d̶aibi mʉjare iye ʉ̃i mearo d̶acaiye bojecʉbeda.
EPH 3:3 Jʉ̃menijicʉ majide d̶aibi yʉre ʉ̃i dápiaiye báquede javeita Cristorã, yo jã́d̶ovameno mácarõre jipocamia ʉbenita jã́d̶ovainore caride. Que baru obebecamuaque toivaicõjeivʉ mʉjare diena.
EPH 3:4 Yópebu ʉ̃i dápiaiye báquepe jipocamia: Mʉje jápiaiye boje Jesucristoi yávaiye méne, mʉja judíova ãmevʉ Jʉ̃menijicʉi mead̶aimaramu ñʉja judíovaque. Ñʉjaque jacopʉrãjaramu mʉja caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiyede, ʉ̃i jíquiyede ʉ̃i põevare. Ñʉjaque cũináyajubo põeyajubocavʉbu mʉja. Que baru ñʉjaque mearo d̶acacʉyʉme mʉjare Jʉ̃menijicʉ yópe ʉ̃i aiye báquepe. Caiye iye mʉjetamu, mʉje cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe. Iye ji toivaicõjeiye báquede jã́ivʉ baru coreóvarãjaramu mʉja yʉre me majicʉre Jʉ̃menijicʉi ʉrõre yo jã́d̶ovameno mácarõre jipocamia ʉbenita jã́d̶ovainore caride. Javede ácʉ põecʉre Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovamenejaquemavʉ diede, ʉ̃i dápiarĩ jã́d̶ovame máquede. Que baru javede, “Judíova quévʉratamu Jʉ̃menijicʉi mead̶arãjimara”, arĩ dápiarĩdurejaquemavʉ. Ʉbenita caride ñai Espíritu Santore majide d̶aibi Jʉ̃menijicʉi dápiaiyʉrõre, ñʉja Jesúre jʉ aivʉre ne daroimarare coyʉrãjivʉre Jesús ʉ̃i yávaiye méne aru Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevare, ʉ̃́re memecaivʉre.
EPH 3:7 Yʉrecabu Jʉ̃menijicʉi beorĩ epeimʉ ʉ̃́re memecacʉyʉva. Ʉ̃i majide d̶aiye bojecʉbeda yʉre, bueyʉbu yʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Majide d̶aibi yʉre ji ũmei ji buequiyepe ayʉ ʉ̃i ʉrarõ majiéque.
EPH 3:8 Yʉrecabu caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi põeva ne cãchinocacʉpe páyʉ baju. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ ʉrarõ mearo d̶acaibi yʉre, bueicõjeñʉ mʉja judíova ãmevʉre iye yávaiye méne, mʉje coreóvarãjiyepe ayʉ aipe baju meacʉre ñai Cristore aru aipe ʉrarõ mearo cũiménore d̶acayʉre ʉ̃́re jʉ aivʉre.
EPH 3:9 Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i dápiainore jã́d̶ovameno mácarõre coreóvare d̶aicõjeimi yʉre põevare cũinátʉrʉra beobecʉva. Ñai cʉed̶ayʉ bácʉ caiye ijãravʉquede yópe ʉ̃i d̶aiyʉepe d̶aibi ʉ̃ ʉ̃i cʉed̶arĩburu yóbore pʉ carita.
EPH 3:10 Que d̶aibi Jʉ̃menijicʉ caivʉ cõjeivʉre aru parʉrivʉre máre, ángelevare aru abujuvare máre, ne coreóvarãjiyepe ayʉ caride ʉ̃ majicʉre caiyede aru caiye ʉ̃i dápiaiye me matʉiyede. Diede coreóvarãjarama ne jã́iyede Jʉ̃menijicʉi d̶aiyede ʉ̃ jinare caivʉ Jesucristore jʉ aivʉre.
EPH 3:11 Que baru Jʉ̃menijicʉ d̶arejaquemavʉ yópe ʉ̃i dápiarĩ d̶aiyʉrõpe, “Que d̶acʉyʉmu” ʉ̃i aino mácarõpedeca, ijãravʉre ʉ̃i cʉed̶aquiye jipocamia. Maje jabocʉ Jesucristoi d̶aiye báque boje, Jʉ̃menijicʉ d̶arejaquemavʉ caiyede ʉ̃i ʉrõpe.
EPH 3:12 Maje cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe aru maje jʉ aiye boje ʉ̃́re jidʉbevʉva jẽniaivʉbu Jʉ̃menijicʉque. Majidivʉbu jidʉé jaʉbede majare ʉ̃i jã́inore.
EPH 3:13 Que baru parʉrõreca jẽniaivʉ mʉjare. Ʉetʉbevʉva chĩomejara mʉja ji ñájiyede ji bueiye báque boje mʉjare. Ji ñájiyede mʉjare boje, mʉjarecabu Cristoi mead̶aimara. Jãve ʉrarõ mearo cad̶ateino cʉvarivʉbu mʉja caride.
EPH 3:14 Mʉja, judíova ãmevʉ, mʉje Jʉ̃menijicʉi põeva teiye boje, majepacʉ Jʉ̃menijicʉre ñʉatutarĩ torojʉede jívʉ yʉ ʉ̃i jã́inore.
EPH 3:15 Majepacʉ Jʉ̃menijicʉrecabe cʉed̶ayʉ bácʉ caivʉ cavarõ mearocavʉre aru caivʉ ijãravʉcavʉre máre. Caivʉ náre ne yajuboa coapa epedejaquemavʉ ʉ̃. Que teni népacʉpe páyʉ cʉrĩ, coreóvare d̶aibi náre coapa aipe meacʉ ãrojajʉrocʉre põecʉi pacʉre. Que baru jẽniaivʉ Jʉ̃menijicʉque mʉjare boje.
EPH 3:16 Ʉrarõ mearo bajutamu Jʉ̃menijicʉi parʉé. Que baru jẽniaivʉ yʉ ʉ̃́que, ʉ̃i pʉeno jʉ are nʉre d̶aquiyepe ayʉ mʉjare ʉ̃i majiéque yópe ʉ̃i parʉé cũimépe. Ñai Espíritu Santorecabe pʉeno jʉ are nʉre d̶ayʉ mʉjare ʉ̃i majiéque.
EPH 3:17 Jẽniaivʉ yʉ Cristo cʉcʉyʉre mʉjaque mʉje ũmei. Que d̶acʉyʉme ʉ̃, mʉje jʉ aiye boje ʉ̃́re. Jẽniaivʉ yʉ ʉeque dápiarãjivʉre mʉja aru d̶arãjivʉre caiye mʉje d̶arãjiyede, mʉje ʉe boje apevʉ Jesúre jʉ aipõeva.
EPH 3:18 Que baru mʉja caivʉ, apevʉ Jʉ̃menijicʉi põevaque, coreóvaivʉ bʉojarãjaramu aipe Jʉ̃menijicʉ ʉrarõ meacʉre. Yópe mearo d̶acaiyʉbi ʉ̃ jabovare aru jabova ãmevʉre máre. Cainoa joborõacavʉre mearo d̶acaiyʉbi cainʉmʉa, Cristoi ʉe boje põevare.
EPH 3:19 Iye Cristoi ʉede põevare ye jápiarĩ eaivʉ bʉojabenamu maja. Ʉbenita maja coreóvarĩ bʉojabevʉreca caiye ʉ̃i ʉede, jẽniaivʉ yʉ mʉje ʉrarõ coreóvare nʉrajiyepe ayʉ. Ʉ̃i ʉede coreóvarĩ tenanʉrajaramu mʉja yópe Jʉ̃menijicʉ bajupe.
EPH 3:20 Mearore jíjarãri caivʉ majepacʉ Jʉ̃menijicʉre. Ʉ̃i majié parʉéque ʉrarõ mearo d̶are d̶acaibi majare, maje ʉ̃́re jẽniajʉroe pʉeno aru maje dápiajʉroe pʉeno máre.
EPH 3:21 Caivʉ põeyajuboacavʉ Jesúre jʉ aivʉ ne cʉe boje aru Jesucristoi cʉe boje máre, mearore jíjarãri caivʉ majepacʉ Jʉ̃menijicʉre dajocabevʉva cainʉmʉa, jã́d̶ovarajivʉ ʉ̃́re meacʉ bajure. Quédecabu.
EPH 4:1 Caiye iye ji toivaicõjeiyede apecʉre mʉjare dápiarĩ caride, parʉrõreca jẽniaivʉ yʉ, mʉje d̶arãjiyepe ayʉ yópe d̶aiye jaʉépe mʉjare. Yʉ́bu bʉoimʉ ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi, ji memecaiye boje Jesucristore. D̶ajarã mʉja yópe Jʉ̃menijicʉ “Que d̶ajarãri” ʉ̃i arĩ dápiaino mácarõpedeca, ʉ̃i cutuiye báquede mʉjare ʉ̃ jina marajiyépe ayʉ.
EPH 4:2 “¿Meara márica apevʉ pʉeno?” abejarã mʉja. Aru ména mead̶arĩ cad̶atejarã apevʉre. Napijara apevʉre. Aru jorojĩmevʉva náque jã́d̶ovajara mʉje ʉede náre.
EPH 4:3 Ñai Espíritu Santo cãrijimenoque cʉre d̶aibi mʉjare. Cójijovaibi mʉjare cũináyajubocavʉpe cũinátʉrʉ mʉje ũmei. Que baru d̶ajarã caiyede mʉje oainope, mead̶arãjivʉ iye mʉje cʉede cũinátʉrʉ mʉje ũmei.
EPH 4:4 Cũináyajuborabu maja Jesucristore jʉ aipõeva. Cũinácʉrabe ñai Espíritu Santo. Cũinároramu yo maje napini coreino Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede majare, ʉ̃i cutuimara mácavʉre, maje cʉvarãjiyepe ayʉ diede.
EPH 4:5 Cũinácʉrabe maje jabocʉ Cristo. Cũináenamu iye yávaiye me, maje jʉ aiye. Cũinácʉrabe ñai maje jã́d̶ovaimʉ ocoque.
EPH 4:6 Cũinácʉrabe majepacʉ Jʉ̃menijicʉ, maje mearore jímʉ, caivʉ Jesúre jʉ aipõeva majepacʉ. Caivʉ Jesúre jʉ aipõeva maje jabocʉbe ʉ̃. Caivʉ Jesúre jʉ aipõevare memeicõjeimi ʉ̃́re maje d̶aiyeque majare coapa. Aru caivʉ Jesúre jʉ aipõevaque cʉbi ʉ̃.
EPH 4:7 Majare coapa d̶are d̶aibi Cristo ʉ̃i majide d̶aiye bojecʉbeda. Yópe ʉ̃i ʉrõpe mearore d̶are d̶aibi majare coapa.
EPH 4:8 Cristoi que d̶are d̶aiyede, yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ javede ʉ̃i yávaiyede: Vaidéjaquemavʉ ʉ̃i mauva mácavʉre. No yóboi, copaini mʉri nʉrejaquemavʉ ʉ̃mʉi. Que baru na obedivʉre, ʉ̃i bʉoimarare, nʉvarejaquemavʉ ʉ̃i yóboi. Que teni ẽmʉriburu yóboi, darorejaquemavʉ põevare ʉ̃i majide d̶aiyede náre, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
EPH 4:9 ¿“Copaini mʉri nʉrejaquemavʉ ʉ̃mʉi”, Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉi aino mácarõ, aipe aiyʉrõma no? Yópe aiyʉrõmu: Cristo ʉ̃i mʉri nʉquiye jipocai, javede ẽmeñʉ mácʉ ijãravʉi, corejaquemavʉ joborõ jívʉi, yaivʉ bácavʉ ne cʉrõi.
EPH 4:10 Aru ñai ẽmeñʉ mácʉrecabe mʉri nʉñʉ cojedeca pʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõita, cʉcʉ cainore caride aru cʉcʉyʉ cainore cainʉmʉa máre.
EPH 4:11 Ñai Cristorecabe jíyʉ ʉ̃́re jʉ aipõevare majide d̶aiyede, maje mearo d̶aivʉ bʉojarãjiyepe ayʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe. Epeibi apevʉre ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara márajivʉva, aru apevʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva márajivʉva. Epeibi apevʉre ʉ̃i yávaiye méne coyʉipõeva márajivʉva, aru apevʉre ʉ̃́re jʉ aivʉre ne coreipõeva márajivʉva, aru náre bueivʉ márajivʉva máre.
EPH 4:12 Que d̶aibi mead̶acʉyʉ caivʉ Jʉ̃menijicʉi põevare, maje memecaivʉ bʉojarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re. Que teni pʉeno baju d̶are d̶aibi caiyajuboa põeyajuboacavʉ Jesúre jʉ aipõevare Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe yópe põecʉi baju bʉcʉiyepe. Majamu Cristoi bajupe paivʉ.
EPH 4:13 Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe pʉeno d̶are nʉrajaramu maja, pʉ maje eaiyeta cʉrãjivʉ cũinátʉrʉ maje jʉ aiyede Jesucristore, Jʉ̃menijicʉi mácʉre, aru cũinátʉrʉ maje coreóvaiyede máre aipe ãrojacʉre ʉ̃́re. Bʉcʉvape paivʉ barãjáramu maja maje ũmei. Que baru bʉojarãjaramu cʉrivʉ Cristo bajupedeca. Aru Jʉ̃menijicʉre jʉ arĩ coreóvarãjaramu maja ye jaʉbeda.
EPH 4:14 Que baru jʉed̶ovape paivʉ maje cʉbenajiyepe ayʉ, Cristo jíbi majare ʉ̃i méne. Jʉed̶ova pʉcaũmea cʉrivʉbu. Napedeca ina Jesúre jʉ aipõeva pʉcaũmea cʉrivʉ baru, oatʉvaivʉbu ne dápiaiyede cainʉmʉa, ape bueiyede jápiaivʉva. Ina bueipõeva borocʉrivʉ me majidivʉbu aipe jʉ are d̶arãjivʉ apevʉre ne borocʉeque. Que baru bʉcʉvape paivʉ barĩjárajarevʉ maje ũmei, jʉjovaimara ãmenajivʉ yópe jʉed̶ovape.
EPH 4:15 Ʉbenita coyʉrãjarevʉ Jesús ʉ̃i yávaiyede jãvene. Maje yópe coyʉiyede jã́d̶ovarajarevʉ maje ʉede maje bajumia, aru náre maje coyʉimarare máre. Que d̶aivʉ baru, Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe d̶are nʉrajaramu maja, maje cʉe boje Cristoque cũinávʉpe. Maja ʉ̃́re jʉ aivʉ caiyajuboa põeyajuboacavʉ ʉ̃i bajupe paivʉbu. Aru ʉ̃́vacari maje jabocʉbe, majare d̶aicõjeñʉ.
EPH 4:16 Ʉ̃i d̶aicõjeiye boje, maja caivʉ d̶arĩ majidivʉbu yópe majare jaʉépe ʉ̃i ʉrõre. Cristoi bajucarõpebu maja coapa. Põecʉ cʉvacʉ baru caiye ʉ̃i bajuquede ã́ri die cʉe jaʉrõi, d̶aquiyepe ayʉ yópe d̶aiye jaʉépe, me cʉbi ñai põecʉ. Quédecabu maje cʉede Cristoque. Cristoi bajure bʉcʉóvaiyepebu, maje d̶aiyede d̶are nʉmuri yópe ʉ̃i majide d̶aiyepe, aru maje cad̶ateiyede apevʉre, náre ʉrĩ.
EPH 4:17 Ji cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe, coyʉquijivʉ mʉjare paredeca. D̶abejarã mʉja yópe ina Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ ne d̶aiyepe. Iye ne d̶aiyepe paiyede dajocajarã mʉja. Námu ʉbenina dápiaivʉ.
EPH 4:18 Que baru jápiarĩ coreóvabema na. Iye apʉé mamaene, Jʉ̃menijicʉi cʉvare d̶aiyede ʉ̃ jinare, cʉvabema na. Ʉ̃i yávaiyede jápiaiyʉbema. Que baru Jʉ̃menijicʉre coreóvabema.
EPH 4:19 Ye chĩomema ne ãmeina d̶aiye boje, ne dápiaino mearo cʉbe boje. Torojʉrivʉ d̶ad̶ama caino ãmenore. Ʉrarõ baju ãmenore d̶ad̶ama dajocaiyʉbevʉva.
EPH 4:20 Nópe ne d̶aiyedeca mʉjacapũravʉ buebedejaquemavʉ Jesucristore jʉ aivʉ ne d̶aiyepe jaʉrõre.
EPH 4:21 ¿Jãve jápiabedejacarãrʉ mʉja Jesús ʉ̃i yávaiye méne? ¿Buebedejacarãrʉ mʉja diede?
EPH 4:22 Que d̶aivʉ baru, dajocajarã aipe ãrojae máquede mʉje ãmeina d̶aiyʉeque. D̶are nʉivʉ barejaquémavʉ ãmenore mʉje ãmeina d̶aiyʉe boje. No boje, jʉjovaimaratamu mʉja. Que baru pʉeno ãmenore d̶aivʉ baru aru dajocabevʉ baru mʉje javeque d̶aiye báquede, bíjarãjaramu mʉja coateivʉpe Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ.
EPH 4:23 Mʉje cʉe boje apʉé mamaeque caride, Jʉ̃menijicʉre oatʉvaicõjejara mʉja, cʉvarãjivʉ mʉje mamaũmene aru mʉje dápiaino mamarore máre.
EPH 4:24 D̶ajarã mʉja yópe ina apʉé mamaene cʉvarivʉre d̶aiye jaʉépe. Jʉ̃menijicʉ ʉbi mʉjare cʉrivʉre yópe ʉ̃i cʉepedeca. Que baru cʉre d̶aibi mʉjare apʉé mamaeque aru mamaũmeque máre. Que baru meara májara Jʉ̃menijicʉi jã́inore aru mearo d̶ajarã apevʉ põeva ne jã́inore máre, yópe ʉ̃i yávaiyede jãvene coyʉiyepe.
EPH 4:25 Que baru borocʉbejarã mʉja caride. Quénora caivʉ mʉja coapa borotejarã jãvene mʉje baju. Cũináyajubo põeyajubope paivʉbu maja. Cristoque cũinábajupe paivʉbu. Que baru jãve borotejarã mʉja.
EPH 4:26 Jaraivʉ baru, ãmeina d̶abejarã mʉja mʉje jaraiye boje. Quénora vaidé d̶ajarã mʉje jaraiyede maumena, dijãravʉmareca.
EPH 4:27 Mʉje jaraiye boje, jʉjovaicõjemejara ñai abujuvai jabocʉre, ãmenore d̶abenajivʉ mʉje baju.
EPH 4:28 Cũinácʉ mʉjacacʉ ñavacʉcʉ baru, dajocajacʉrĩ ʉ̃i ñavaiyede. Quénora memeicõjejara ʉ̃́re memeino mearore, ʉ̃i bojed̶aquiyepe aivʉ ʉ̃́re jaʉéde aru ʉ̃i cad̶atequiyepe aivʉ ina cõmaje ãrojarivʉre máre.
EPH 4:29 Mʉje yávaiyeque ãmeina d̶abejarã apevʉre. Quénora me cad̶atejarã náre dieque. Mʉje yávaiyeque pare jʉ are nʉre d̶ajarã náre Jesucristore. Coyʉjarã me yópe náre jaʉépe. Que d̶arĩ cad̶atenajaramu náre, ina jápiaivʉre mʉjare.
EPH 4:30 Chĩore d̶abejarã mʉja ñai Espíritu Santore, Jʉ̃menijicʉ jicʉre. Ʉ̃́recabe jã́d̶ovañʉ majare Jʉ̃menijicʉ jinava. Ñai Espíritu Santoi cʉe boje majaque, majidivʉbu jãve cũinájãravʉ daquijãravʉ baquinóre meara baju jaʉbeda d̶acʉyʉre majare yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe.
EPH 4:31 Ñájine d̶abejarã põevare mʉje yávaiyeque. Jorojĩmejara náre. Aru jarabejarã náre. Jararĩ cod̶obobobejarã máre. Coyʉbejarã ãmenore caivʉ ne jápiaiyede apevʉi borore. Aru ãmeina dápiabejarã apevʉre máre.
EPH 4:32 Quénora cõmaje ãroje jã́ri, cad̶atejarã mʉje bajumia. Aru ãrʉmetejarã apevʉ ne ãmeina d̶aiyede mʉjare yópe Jʉ̃menijicʉvacari ʉ̃i ãrʉmeteiye báquepe mʉje ãmeina teiyede, diede jarʉvarĩ, mʉje cʉe boje Cristoque cũinávʉpe.
EPH 5:1 Majamu Jʉ̃menijicʉi mára pare ʉ̃i ʉmara. Que baru me d̶arĩ jã́rajarevʉ, d̶arãjivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aiyepe.
EPH 5:2 Caiye maje d̶aiyede d̶arãjarevʉ maje ʉe boje Jʉ̃menijicʉre aru apevʉre máre. Cristovacari ʉcʉ majare, boarĩ́ jarʉvaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i bajure majare boje. Ʉ̃i nópe d̶aiye báque cojʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre, yópe cojʉépe ʉ̃́re põeva ne cʉvaequede jíye aru ne ãimarare boarĩ́ juarĩ jíye máre. Yópe iye jíye me corajʉvʉ ʉ̃́re mumijʉepe, nopedeca Cristoi yaiye báque majare boje me cojʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre. Yópe Cristoi d̶aiye báquepe ʉrarõ baju ʉ̃i ʉe boje majare, nopedeca ʉrarõ ʉre nʉiye jaʉvʉ majare máre.
EPH 5:3 Majamu Jʉ̃menijicʉi põeva, ʉ̃́re memecaivʉ. Que baru ãmeina d̶aiye jaʉbevʉ majare. Aru ãmeina d̶aiyede apevʉque mʉjemarebʉcʉva ãmevʉque ye dápiabejarã mʉja. Aru mʉja ʉ̃mʉva nomivaque ãmenore d̶aiyʉrĩ dápiabejarã mʉja. Aru mʉja nomiva máre ʉ̃mʉvaque ãmenore d̶aiyʉrĩ dápiabejarã mʉja. Aru mʉje cʉvae pʉeno baju cʉvaiyʉrĩ dápiabejarã mʉja. Caiye diepe paiye mʉje dápiaru, meamenotamu.
EPH 5:4 Aru apejĩene máre d̶aiye jaʉbevʉ mʉjare. Que baru coyʉbejarã ãmene cʉyoje tede d̶aiyede. Aru yávabejarã ãrʉmevʉpe máre. Yʉrivʉpeda yávabejarã ãmeina baju yávaiye máre. Meamevʉ diepe paiye yávaiye. Quénora pʉeno baju torojʉede jíjarã Jʉ̃menijicʉre.
EPH 5:5 Me majijarã mʉja iyede jãve: Põeva d̶aivʉ baru ãmenore apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque aru põeva ãmeina d̶aivʉ baru ʉ̃mʉva nomivaque aru nomiva ʉ̃mʉvaque, ina põeva nópe d̶aivʉ cʉrãnʉmenajarama Jʉ̃menijicʉque aru Cristoque máre. Ye ne jaboteimara ãmenajarama na. Aru põeva ʉrivʉ baru pʉeno baju ne cʉvaede Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, pẽpeimarare mearore jívʉpe paivʉbu na. Que baru põeva nápe paivʉbu cʉbenajivʉ Cristoque cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi.
EPH 5:6 Jʉ̃menijicʉ jorojĩni jã́ri, ñájine d̶acʉyʉme põevare diepe paiyede d̶aivʉre, ʉ̃́re jʉ abevʉre, ne ãmeno d̶aiye boje. Que baru ñamene jʉjovaicõjemejara mʉja ʉbeni cʉeque, “Ye baju ãmevʉ ñʉje d̶aru ãmenore”, ne aiye.
EPH 5:7 Ye d̶abejarã nápe ina ãmenore d̶aivʉpe.
EPH 5:8 Mʉjarecabu ñeminoi cuivʉ bácavʉpe javede, mʉje ãmenore d̶are nʉiye báque boje. Ʉbenita caride, mʉje jʉ aiye boje maje jabocʉ Jesucristore, miad̶ároi cuivʉpebu mʉja caride. Que baru mʉjare d̶aiye jaʉvʉ yópe ina miad̶árijãravʉi cuivʉ ne d̶aiyepe.
EPH 5:9 Que teni meara marajáramu mʉja Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Caino mearore d̶arãjaramu mʉja apevʉ põeva ne jã́iyede. Aru yávaiyede jãvene coyʉrãjaramu mʉja máre.
EPH 5:10 Me d̶arĩ jã́rajarevʉ, d̶arãjivʉ mearore yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe.
EPH 5:11 Mʉjacapũravʉ d̶abejarã yópe ina põeva ñeminoi cuivʉpe. Ina ãmenore d̶aivʉbu ñeminocavʉ. Iye ne d̶aiye bojecʉbetamu. Que baru iye ne ãmeina d̶aiyede coreóvare d̶ajarã náre.
EPH 5:12 Iye ãmene ne d̶aiye põeva ne jã́mene ʉrarõ baju cʉyojetamu die. Que baru ye coyʉiye jaʉbevʉ põevare diena.
EPH 5:13 Ʉbenita ne d̶aiyede mʉje coreóvare d̶arĩburu yóboi, majinajarama Jʉ̃menijicʉ ãmeina jã́ñʉre ne que d̶aiyede.
EPH 5:14 Mʉje coreóvare d̶aiyede náre diena yópe ñeminore pẽoiyepebu. Que baru põeva, yópe arĩ, yʉriaivʉbu diepe paiyede d̶aivʉrã: Mʉ, Jʉ̃menijicʉre coreóvabecʉ, cãñʉpe páyʉ, coedajacʉ, coreóvacʉyʉ ʉ̃́re. Nacajajacʉ yainore jarʉvarĩ. Aru Cristo cʉre d̶acʉyʉme mʉre miad̶ároi, arĩ coyʉivʉbu.
EPH 5:15 Que baru me matʉiyeda d̶ajarã apejĩe mʉje d̶aiyede. D̶abejarã yópe ina coreóvabevʉ, Jʉ̃menijicʉre ãrʉmevʉ, ne d̶aiyepe. Quénora d̶ajarã mʉja yópe ina coreóvaivʉ, Jʉ̃menijicʉre ãrʉrivʉ, ne d̶aiyepe.
EPH 5:16 Caride ijãravʉcavʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ ʉrarõ ãmene d̶aivʉbu. Que baru cainʉmʉa mʉje oainope Jʉ̃menijicʉre memecaiye jaʉvʉ mʉjare.
EPH 5:17 Que baru d̶abejarã coreóvabevʉpe. Quénora me d̶arĩ jã́jara, coreóvarãjivʉ maje jabocʉ Cristoi ʉrõre, mʉje d̶arãjiyepe ayʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe.
EPH 5:18 Ũcumejara pacotebeburĩ mʉja. Pacoteivʉ baru, ãmed̶arãjaramu mʉja, mʉje d̶aicõjeme boje mʉje bajure. Quénora mʉjacapũravʉ d̶aicõjejara ñai Espíritu Santore ʉ̃i majiéque.
EPH 5:19 Mʉja que d̶aivʉ baru, torojʉrãjaramu. Que baru coyʉjarã mʉjevʉre iye Salmos ãmicʉeque. Aru mearore jíjarã Jʉ̃menijicʉre yʉriainoque, aru ʉ̃i Espíritu jino yʉriainoque máre. Yʉriajarã mearore jíyede aru Salmore máre maje jabocʉ Cristore. Yópe d̶aivʉ mearore jíyeque yʉriaivʉbu mʉja mʉje ũmei.
EPH 5:20 Que baru caiye ʉ̃i vaidé d̶aiyede, torojʉede jíjarã majepacʉ Jʉ̃menijicʉre cainʉmʉa maje jabocʉ Jesucristoi parʉéque, mʉje cʉe boje ʉ̃́que cũinávʉpe.
EPH 5:21 Pued̶arĩ jápiajarã mʉja mʉje bajumia, mʉje pued̶aiye boje Cristore.
EPH 5:22 Mʉja, ʉ̃mʉcʉrivʉ, jʉ ajarã mʉjemarepacʉre yópe mʉje jʉ aiyepe mʉje jabocʉ Cristore.
EPH 5:23 Nomicʉcʉ jaboteyʉbe jímarepacore yópe Cristoi jaboteiyepe caivʉ majare, ʉ̃́re jʉ aivʉre. Cristorecabe ñai mead̶ayʉ majare, caivʉ ʉ̃́re jʉ aivʉre. Ʉ̃́vacari maje jabocʉbe, majare d̶aicõjeñʉ. Que baru ʉ̃́tame maje jipobʉpe páyʉ.
EPH 5:24 Aru majamu ʉ̃i bajupe paivʉ. Que baru yópe maje jʉ aiye jaʉépe Cristore cainʉmʉa, nopedeca ʉ̃mʉcʉcore jʉ aiye jaʉvʉ jímarepacʉre cainʉmʉa.
EPH 5:25 Mʉja, nomicʉrivʉ, jecʉjarã mʉjemarepacore yópe Cristoi jecʉépe caivʉ majare, ʉ̃́re jʉ aivʉre. Cristo pare ʉcʉ mʉjare, boarĩ́ jarʉvaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i bajure.
EPH 5:26 Que d̶arejaquemavʉ maje ãmeina teiyede jarʉvarĩ, mead̶acʉyʉ majare aru coavacʉyʉ majare ʉ̃ jinava. Majare, ʉ̃́re jʉ aivʉre, mead̶arĩ joarejaquemavʉ majare maje jʉ aiye báquede aru maje jã́d̶ovaiye báquede Jʉ̃menijicʉre ocoque.
EPH 5:27 Caiye iyede d̶aibi, cʉvacʉyʉ ʉ̃ jinava majare. Yópe põecʉi cʉvaiyʉepe jímarepaco bacod̶óre meaco bajure, nopedeca Cristo cʉvaiyʉbi majare. Ico pʉrʉbʉocod̶o bojʉyo baju, ye ãmeno cʉbecope, õpedeca barãjáramu maja, Jesucristore jʉ aivʉ máre. Pʉeno meara bajure aru ye ãmeno cʉbevʉre cʉvacʉyʉme Cristo majare, ʉ̃i baju d̶aiye báque boje.
EPH 5:28 Ina nomicʉrivʉre coreiye jaʉvʉ némarepacore, ye jaʉbequiyepe aivʉ ṍre, yópe ne coreiyepe ne bajuáre náre coapa. Ñai coreyʉ jímarepacore coreyʉbe ʉ̃i bajure.
EPH 5:29 Põecʉ cʉbebi cõenícʉ ʉ̃i bajure. Quénora javateni me cʉcʉbe. Aru cũinábajupe paivʉbu maja Cristoque. Que baru ʉ̃́recabe coreyʉ majare.
EPH 5:31 Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede, yópe arĩ: “Que baru caride ácʉ põecʉ jímarepaco bacod̶ó cʉvacʉyʉ, ʉ̃i bʉcʉvare dajocacʉyʉme. Aru jímarepaco cʉvarĩ ṍmaque cũinávʉpetamu Jʉ̃menijicʉi jã́inore”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
EPH 5:32 Iye yávaiye Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báque maiyójaevacari majare diede jápiarĩ coreóvajʉrorivʉre jãvetamu iye. Ji dápiaru, iye yávaiye coreóvare d̶aivʉ majare aipe ãrojaene Cristoi cʉede majaque, ʉ̃́re jʉ aivʉque.
EPH 5:33 Ʉbenita mʉjare máre coyʉivʉ die. Mʉja nomicʉrivʉ, mʉja coapa jecʉjarã mʉjemarepacore. Aru mʉja ʉ̃mʉcʉrivʉ, mʉja coapa pued̶ajarã mʉjemarepacʉre.
EPH 6:1 Mʉja, jʉed̶ova, jʉ ajarã me mʉjebʉcʉvare ne coyʉiyede mʉjare, mʉje jʉ aiye boje Jesucristore.
EPH 6:2 Nópe d̶aiye jaʉvʉ mʉjare. Nopedeca d̶aicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre iye caipʉcapʉrʉape paiye d̶aicõjeiye pʉeno me bajure. Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i coyʉiye báquede yo d̶aicõjeinore, “Yópe mearo d̶acacʉyʉmu yʉ”, arejaquemavʉ máre: “Mipacʉre aru mipacore máre ʉrĩ jʉ ajarã. Que d̶aivʉ baru, me cʉrãjaramu obediʉjʉa ijãravʉi”, arĩ coyʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
EPH 6:4 Mʉja, nébʉcʉva, jorojĩne d̶abejarã mʉjemarare. Quénora buejarã náre aru majicajarã náre aipe d̶aiye jaʉrõre, ne torojʉre d̶arãjiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉre ne d̶aiyeque.
EPH 6:5 Mʉja, memecaivʉ, jʉ ajarã me mʉje jabova ijãravʉcavʉre ne coyʉiyede mʉjare. Mʉjamu náre memecaivʉ. Que baru pued̶ajarã náre me. Jʉjovabevʉva memecajarã náre yópe mʉje Cristore memecajʉroepe.
EPH 6:6 Cainʉmʉa jʉ ajarã náre me mʉje ũmeque. Jʉ aivʉ ãmejara náre quénora ne jã́iyede mʉjare, “Mearo d̶aivʉbu” ne arãjiyepe aivʉ mʉjare. Yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe memecajarã mʉja, mʉje memecaiye boje Cristore.
EPH 6:7 Torojʉrivʉ memecajarã mʉja. Yópe mʉje põevare memecajʉroepe ãmevʉ. Quénora yópe maje jabocʉ Cristore mʉje memecajʉroepe d̶ajarã mʉja.
EPH 6:8 Coreóvajarã me maje jabocʉ Jesucristovacari bojed̶acʉyʉre caivʉ põevare náre coapa yebacavʉre aru memecaivʉre máre, ne mearo d̶aiye báque boje.
EPH 6:9 Mʉja, ne jabova, quédeca mʉjare memecaivʉ ne d̶aiyepe me, mʉja máre d̶ajarã me. Cainʉmʉa “Bojed̶abequijivʉ mʉjare”, abejarã náre. Coreóvajarã mʉja me ñai cavarõ mearocacʉ caivʉ mʉje jabocʉre. Mʉjare memecaivʉre aru mʉjare máre, cũinácʉrabe ñai mʉje jabocʉ. Ʉ̃́tame jã́ñʉ caivʉ põevare cũinátʉrʉ. Que baru caivʉ náre coapa bojed̶acʉyʉme me yópe ne d̶aiye báquepe.
EPH 6:10 Caride bʉojaivʉ yʉ iye ji toivaicõjeiyede apecʉre mʉjare. Parʉre d̶ajarã mʉja mʉje ũmei, mʉje cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe ʉ̃i parʉé pʉeno ʉrarõ bajuque.
EPH 6:11 Cainʉmʉa meateivʉ bájarã mʉja, maucʉvarãjivʉ copʉ ina ãmenaque ijãravʉi. Yópe Romacacʉ churara ʉ̃i doiyepe meatecʉyʉ ʉ̃i bajure, meatejarã mʉja iye Jʉ̃menijicʉi jíye báquei mʉje ũmene ʉ̃i mead̶aiyeque. Que teni abujuvai jabocʉ ye vainí tʉyʉ bʉojabecʉbe mʉjare ʉ̃i jʉjovaiyeque.
EPH 6:12 Põevare copʉ maucʉvarivʉ ãmevʉ maja. Quénora ijãravʉcavʉ abujuvare copʉ maucʉvarivʉbu maja. Ina cõjeivʉ, ina parʉrivʉ, aru ina jabova máre, nárecabu ijãravʉcavʉre jaboteivʉ. Ijãravʉ ãmejãravʉ ñamipe paijãravʉbu, ina abujuva ne jaboteiye boje yore.
EPH 6:13 Que baru iye Jʉ̃menijicʉi jíye báquei majare, maje meatenajiyepe ayʉ maje ũmene, ĩni cʉvajarã mʉja. Diede cʉvarivʉ cainʉmʉa abujuvai jʉjovaiyʉrinʉmʉre náre copʉ maucʉvarivʉ bʉojarãjaramu mʉja. Vainí tʉbenajarama mʉjare. Aru maucʉvarĩburu yóboi, cʉrãjaramu mʉja ijãravʉi parʉrivʉ mʉje ũmei.
EPH 6:14 Que baru cainʉmʉa meateivʉ bájarã, maucʉvarãjivʉ. Yópe ñai churara ʉ̃i bʉoiyepe ʉ̃i jãrióicãvare, nopedeca bʉojarã mʉje bajure Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene mʉje majiéque. Yópe ñai churarai taoiyepe ʉ̃i bajure jãjaricaje doicajeque, nopedeca taojarã mʉje bajure mʉje mearo d̶aiyeque.
EPH 6:15 Yópe cʉraidoare ʉ̃i doiyepe tutué núcʉyʉ, aru nurié cucʉyʉ máre, nopedeca tutué nújara mʉje ũmei aru nurié coyʉjarã Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne, cãrijimenoque cʉre d̶aiyede põevare ʉ̃́que.
EPH 6:16 Yópe ñai churara ʉ̃i jẽiyepe ʉ̃i taoivare ẽomecʉyʉ ʉ̃i mauvai tãuyoa uruiyoare, nopedeca cainʉmʉa jẽjara mʉja mʉje Cristore jʉ aiyede, abujuvai jabocʉ ãmecʉ baju ʉ̃i ãmed̶abequiyepe aivʉ mʉjare ʉ̃i jʉjovaiyʉeque.
EPH 6:17 Yópe ñai churara ʉ̃i cʉvaepe moibo jãjaribore taocʉyʉ ʉ̃i jipobʉre, nopedeca cʉvajarã mʉja Jʉ̃menijicʉi mead̶aiyede ʉ̃i jíye báquede mʉjare bojecʉbeda, mʉje meatenajiyepe aivʉ mʉje dápiaiyede. Aru yópe ñai churara ʉ̃i vainí tʉiyepe ʉ̃i mauvare jarʉvarĩ ʉ̃i boaicaroveque, nopedeca vainí tʉjarã mʉja ina mʉje ũmene copʉ maucʉvarivʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiyeque, ñai Espíritu Santoi jíyeque mʉjare.
EPH 6:18 Cainʉmʉa dajocabejarã mʉje coyʉiyede Jʉ̃menijicʉque. Caiye mʉje d̶aiyede coyʉjarã ʉ̃́re ñai Espíritu Santoi cad̶ateiyeque. Torojʉede jíjarã ʉ̃́re ʉ̃i mearo d̶acaiye boje majare. Aru jẽniajara Jʉ̃menijicʉque caiye mʉjare jaʉéde. Ʉetʉbevʉva me dápiajarã mʉje coyʉiyede Jʉ̃menijicʉque. Jẽniare nʉjara caivʉ Jʉ̃menijicʉi põevare boje dajocabevʉva.
EPH 6:19 Aru mʉje coyʉiyede jẽniajara Jʉ̃menijicʉque yʉre máre. Jẽniajara ʉ̃i majide d̶aquiyepe aivʉ yʉre aipe yávaiye jaʉrõre yʉre põevaque, ne jápiarĩ coreóvarãjiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne ne jápiabe báquede cãreja. Jẽniajara ji buequiyepe aivʉ diede jidʉbecʉva.
EPH 6:20 Ji coyʉiye báque boje iye yávaiye méne Cristoi borore, ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi cʉvʉ yʉ tãumeaque caride. Cristoi daroimʉmu yʉ, coyʉcacʉyʉ ʉ̃i yávaiye méne ã́roi ji cʉrõi. Jẽniajara Jʉ̃menijicʉque, ʉ̃i yávayʉ bʉojare d̶aquiyepe aivʉ yʉre, ji coyʉquiyepe aivʉ diede jidʉbecʉva caivʉ ne jápiaiyede yópe yʉre jaʉépe.
EPH 6:21 Caiye iye vaiyede yʉre ñai Tíquico coyʉcʉyʉme mʉjare. Ʉ̃́recabe majecʉ, maje ʉmʉ, aru maje jabocʉ Jesucristore memecayʉ yʉ́que dajocabecʉva. Mʉje coreóvarãjiyepe ayʉ ji borore, coyʉcʉyʉme aipe cʉcʉre, d̶ayʉre máre.
EPH 6:22 Darocʉyʉmu ʉ̃́re yo paperayocaque mʉje yebai, ʉ̃i coyʉquiyepe ayʉ aipe vaiyede ñʉjare, ʉ̃i torojʉre d̶aquiyepe ayʉ mʉjare mʉje ũmei.
EPH 6:23 Majepacʉ Jʉ̃menijicʉ, maje jabocʉ Jesucristomaque, cʉre d̶ajacʉrĩ caivʉ majevʉ Jesucristore jʉ aivʉre cãrijimevʉva. Ʉre d̶ajacʉrĩ caivʉ majare maje bajumia, maje jʉ aiye boje ʉ̃́re.
EPH 6:24 Mearo d̶acajacʉrĩ caivʉ maja ʉrivʉ maje jabocʉ Jesucristore maje ʉe cũiméque, ʉ̃i mearo d̶acaiye boje põevare bojecʉbeda. Quénoramu.
PHI 1:1 Yʉ, Pablo, aru ñai Timoteo máre Jesucristore memecaivʉ, meaicõjeivʉbu mʉjare, Filipos ãmicʉriĩmarocavʉ Jʉ̃menijicʉi põevare, Jesucristore jʉ aivʉre. Yʉ toivaicõjeivʉ apecʉre iyoca paperayocare mʉjare, Jesúre jʉ aivʉre coreipõevare, aru náre cad̶ateipõevare máre, aru caivʉ mʉja Jʉ̃menijicʉi põeva cʉrivʉre Jesucristoque cũinávʉpe.
PHI 1:2 Majepacʉ Jʉ̃menijicʉ, maje jabocʉ Jesucristomaque, mearo d̶acajacʉrĩ mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Aru torojʉrĩ cʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare cãrijimevʉva.
PHI 1:3 Cainʉmʉa ji ãrʉéne mʉjare, torojʉede jívʉ yʉ Jʉ̃menijicʉre, ji jabocʉre aru ji mearore jímʉre, mʉjare boje.
PHI 1:4 Aru cainʉmʉa ji jẽniacaiyede Jʉ̃menijicʉque caivʉ mʉjare boje, torojʉvʉ yʉ ji ũmei.
PHI 1:5 Yʉ torojʉrĩ jívʉ torojʉede Jʉ̃menijicʉre, mʉje cad̶ateiye boje yʉre ji coyʉiyede Jesús ʉ̃i yávaiye méne mʉje mamarʉmʉ Jesúre jʉ aijãravʉ bácarõmiareca pʉ caride máre.
PHI 1:6 Dijãravʉ, mʉje mamarʉmʉ jʉ aijãravʉ bácarõi, Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acarĩ bʉ́rejaquemavʉ mʉjare. Aru coreóvaivʉ yʉ mearo d̶acare nʉcʉyʉre mʉjare pʉ Jesucristoi copaidaquijãravʉ baquinóita. Dijãravʉ baquinóre mʉja meara márajivʉbu yópe Jʉ̃menijicʉi aiye báquepedeca ʉ̃i d̶aquiyede yópe ʉ̃i ʉrõpe.
PHI 1:7 Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i meacʉ baju boje memecare d̶aibi caivʉ majare Jesucristore. Que baru ãrʉvʉ yʉ mʉjare, ji ʉmarare, ji ũmei. Aru ji que ãrʉé métamu, caivʉ mʉja mʉje cad̶ateiye boje yʉre. Mʉja cad̶ateivʉbu yʉre caride bʉoimʉ cʉcʉre, aru ji jã́d̶ovaiyede jãvene Jesús ʉ̃i yávaiye méne aru ji jʉ are d̶aiyede põevare diede.
PHI 1:8 Jʉ̃menijicʉvacari majibi jãve ʉcʉre caivʉ mʉjare ʉrarõreca, yópe Jesucristo ʉ̃i ʉepedeca mʉjare.
PHI 1:9 Yópe arĩ, jẽniacaivʉ yʉ Jʉ̃menijicʉque mʉjare boje: “Ñʉjepacʉ Jʉ̃menijicʉ, pʉeno baju nʉre d̶ajacʉ náre, jʉ aivʉre ne ʉede ne bajumia, aru ne majiéde mi yávaiyede jãvene, aru ne coreóvaiyede aipe d̶aiye jaʉrõre náre”. Yópe arĩ jẽniaivʉ, mʉje beorãjiyepe ayʉ iye pʉeno baju mearo d̶aiye jaʉrõre mʉjare. Que teni ãmeno cʉbequiyebu mʉjaque aru boropatebenajivʉbu mʉja Jesucristoi copaidaquijãravʉ baquinóre, põeva ne pued̶arãjiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉre aru ne jínajiyepe aivʉ mearore ʉ̃́re. Que d̶arãjivʉbu na, mʉje mearo d̶aiye boje. Aru Jesucristorecabe cũinácʉra no mearo d̶are d̶ayʉ mʉjare.
PHI 1:12 Mʉja, jívʉ, coreóvare d̶aiyʉvʉ mʉjare apevʉ obedivʉ jápiaivʉre Jesús ʉ̃i yávaiye méne iye vaiye boje yʉre.
PHI 1:13 Que baru caivʉ ina churarava, jabocʉi cʉ̃ramine coreivʉ, aru caivʉ apevʉ máre, coreóvaivʉbu yʉre jabovai bʉoimʉre, ji memecaiye boje Cristore.
PHI 1:14 Aru obedivʉ ina majevʉ Jesúre jʉ aipõeva, ne jã́iyede yʉre bʉoimʉre, parʉre nʉñama ne jʉ aiyede Jesucristore. Que teni caijãravʉa pʉeno baju parʉrõreca coyʉivʉbu Jesús ʉ̃i yávaiye méne jidʉbevʉva.
PHI 1:15 Apevʉcapũravʉ jorojĩñama yʉre, põeva ne pued̶aiye boje yʉre, ji coyʉiye boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Que baru coyʉyama Jesús ʉ̃i yávaiye méne pʉeno baju parʉrõreca, põeva ne pued̶arãjiyepe aivʉ me náre, yʉre ne pued̶aiye pʉeno. Que teni ne jorojĩni maucʉvaiyʉe boje yʉre, coyʉivʉbu Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Ʉbenita apevʉcapũravʉ coyʉivʉbu Jesús ʉ̃i yávaiye méne, ne mearo d̶aiyʉe boje aru ne cad̶ateiyʉe boje yʉre.
PHI 1:16 Aru ina coyʉivʉbu Jesús ʉ̃i yávaiye méne ne ʉe boje yʉre. Coreóvaivʉbu na Jʉ̃menijicʉ cʉre d̶ayʉre yʉre bʉoimʉre, ji coyʉquiyepe ayʉ “Jãvemu” Jesús ʉ̃i yávaiye ména.
PHI 1:17 Ʉbenita apevʉ coyʉivʉbu Jesús ʉ̃i yávaiye méne, ne jorojĩye boje yʉre ne ãmeno dápiaiyeque. Coyʉbema na meaũmeque. Quénora coyʉyama meara nʉre d̶arãjivʉ apevʉ pʉeno. Nópe d̶aivʉbu pʉeno baju chĩori ñájine d̶aiyʉrĩduivʉ yʉre, ji jápiaiyede ne d̶aiyede ji bʉoimʉ cʉede.
PHI 1:18 Ye baju ãmevʉ ne ñájine d̶arĩduiyede yʉre. Quéda meavʉ ne coyʉiye Cristorã. Ye baju ãmevʉ ina coyʉipõeva ne coyʉino ne dápiaino mearoque o ne dápiaino ãmenoque. Quédata torojʉvʉ yʉ ji ũmei, caivʉ náre ne coyʉiye boje Cristorã. Aru torojʉre nʉquijivʉ ji ũmei.
PHI 1:19 Yʉ me majivʉ jod̶enajivʉre yʉre ãmeina teivʉre jẽni jacoiñamine jocarĩ, mʉje jẽniacaiye boje yʉre Jʉ̃menijicʉque aru Jesucristoi Espíritu Santoi cad̶ateiye boje yʉre.
PHI 1:20 Pare ʉvʉ yʉ caiye vaiquíyede yópe ji coreiyepe, cʉyoje tebecʉyʉ cainʉmʉa ji d̶aiyeque. Quénora d̶aiyʉvʉ yʉ cainʉmʉa yópe d̶aiye jaʉépe yʉre. Que baru caride aru cainʉmʉa jidʉbecʉva coyʉquijivʉ Cristorã. Que teni pued̶aquijivʉ Cristore caiye ji d̶aiyeque, põeva ne majinajiyepe ayʉ ʉ̃ pʉeno meacʉ bajure. Que d̶aquijivʉ yʉ apʉcʉ baru o yaiyʉ́ baru máre.
PHI 1:21 Yʉ́capũravʉ cʉvʉ memecacʉyʉ Cristore ijãravʉi, põeva ne mearore jínajiyepe ayʉ ʉ̃́re. Aru ji yaiyede pʉeno baju meaquiyebu yʉre, ji cʉquiye boje Cristoque.
PHI 1:22 Ʉbenita cʉrĩ jaroyʉ baru ijãravʉi, apevʉ põevare jʉ are d̶ayʉ bʉojaquijivʉ Jesucristore. Que baru ye majibevʉ yʉ aipe beoiye jaʉrõre yʉre.
PHI 1:23 Pʉcaũmeamu ji ũme. Pare yaiyʉvʉ yʉ, cʉcʉyʉ Cristoque. Que baru ji yaidú, pʉeno mearo baju meajebu yʉre.
PHI 1:24 Ʉbenita pʉeno baju jaʉvʉ mʉjare ji cʉe cãreja ijãravʉi, cad̶atecʉyʉ mʉjare.
PHI 1:25 Que baru yʉ me majivʉ aipe ji beoquiyede. Beocʉyʉmu cʉcʉyʉ cãreja ijãravʉi, cad̶atecʉyʉ caivʉ mʉjare, mʉje jʉ arãjiyepe ayʉ pʉeno baju Jesucristore, aru torojʉre d̶acʉyʉ mʉjare mʉje ũmei, pʉeno baju mʉje jʉ aiye boje ʉ̃́re.
PHI 1:26 Que teni ji cʉede mʉjaque cojedeca pʉeno baju mearore jínajaramu mʉja Jesucristore yʉre boje.
PHI 1:27 Yo cũinárore d̶arĩ cõmajide nʉrajino jaʉvʉ mʉjare. Cainʉmʉa d̶ajarã mʉja yópe Jesús ʉ̃i yávaiye me d̶aicõjeiyepe. Que baru yʉ nʉñʉ maru o nʉmecʉ baru mʉje yebai, jápiacʉyʉmu mʉje borore mʉja jʉ aivʉre parʉrõreca iye yávaiye méne, dajocabevʉva diede, cũinátʉrʉ mʉje ũmei aru cũináro mʉje ʉrõre máre. Que teni jápiacʉyʉmu mʉja memeivʉre parʉrõreca cũinávʉpe, põeva ne jʉ arãjiyepe ayʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne.
PHI 1:28 Cuavaicõjemejara ina maucʉvarivʉre mʉjare. Jidʉbejarã náre. Que teni mʉja jã́d̶ovarajaramu náre, nácapũravʉ bíjarãjivʉre Jʉ̃menijicʉre jocarĩ. Ʉbenita mʉjacapũravʉ jã́d̶ovaivʉbu mʉje d̶aiyeque mead̶arãjimarare. Jʉ̃menijicʉ mead̶acʉyʉme mʉjare.
PHI 1:29 Que baru mʉjarecabu Jʉ̃menijicʉi mearo d̶aimara, mʉje memecarãjiyepe ayʉ Jesucristore mʉje jʉ aiyede ʉ̃́re aru no pʉenoreca mʉje ñájiyede máre, ʉ̃i yávaiye méne coyʉiye boje.
PHI 1:30 Aru caride mʉja yʉpedeca cũinátʉrʉ ñájini memeivʉbu maja, coyʉrãjivʉ iye yávaiye méne. Javede mʉja jã́vʉ ji ñájiyede. Aru caride máre ji ñájiyede jápiaivʉbuya mʉja.
PHI 2:1 Jesucristorecabe parʉre d̶ayʉ mʉjare mʉje ũmei. Ʉ̃i ʉe boje mʉjare cãrijimene d̶aibi mʉjare mʉje ũmei. Ʉ̃i Espíritu Santo cʉbi mʉjaque mʉje ũmei. Aru ʉre d̶aibi mʉjare, mʉje cad̶atenajiyepe ayʉ aru mʉje cõmaje ãroje jã́rajiyepe ayʉ mʉjevʉre.
PHI 2:2 Que baru parʉrõreca jẽniaivʉ mʉjare, mʉje torojʉre d̶arãjiyepe ayʉ yʉre ji ũmei pʉeno baju, cũinátʉrʉ mʉje dápiaiyeque, cũinátʉrʉ mʉje ʉeque mʉjevʉre, cũinátʉrʉ mʉje ũmeque, aru cũinátʉrʉ mʉje ʉrõque máre.
PHI 2:3 D̶abejarã mʉje d̶aiyede, meara nʉre d̶arãjivʉ apevʉ pʉeno. Aru d̶abejarã mʉje d̶aiyede “¿Meara márica apevʉ pʉeno?” aivʉ. Quénora dápiabejarã mʉje baju mearape apevʉ pʉeno. Cainʉmʉa “Apevʉ ji pʉeno mearamu na”, arĩ dápiajarã.
PHI 2:4 Aru vobejarã quénora mʉje baju pʉeno meara nʉiyede. Quénora d̶ajarã apevʉre máre, ne meara nʉrajiyepe aivʉ pʉeno baju.
PHI 2:5 Dápiajarã mʉje baju yópe Jesucristoi dápiaiye báquepedeca ʉ̃i baju, d̶arãjivʉ yópe ʉ̃i d̶aiye báquepedeca.
PHI 2:6 Cainʉmʉa Jʉ̃menijicʉ bajurecabe ʉ̃. Ʉbenita “Jʉ̃menijicʉi parʉépedeca cʉvavʉ yʉ”, abedejaquemavʉ.
PHI 2:7 Quénora ʉ̃i baju ʉe boje dajocarejaquemavʉ iye ʉ̃i parʉéde, põevare memecacʉyʉ. Que teni põetedejaquemavʉ põecʉpe. Cʉetedejaquemavʉ põecʉ ãrojacʉ.
PHI 2:8 Dápiabedejaquemavʉ ʉ̃i baju meacʉpe apevʉ pʉeno. Quénora parʉrejaquemavʉ ʉ̃i baju apevʉ cãchino. Que teni jʉ arejaquemavʉ jípacʉ Jʉ̃menijicʉre pʉ ʉ̃i boarĩ́ jarʉvaicõjeiyeta ʉ̃i mauvare ʉ̃i baju. Aru cʉyoje d̶arĩ, boarĩ́ jarʉvarejaquemavʉ ʉ̃́re, ne pẽvaimʉ mácʉre jocʉcʉjaravena.
PHI 2:9 Que baru Jʉ̃menijicʉ epedejaquemavʉ ʉ̃́re caivʉ ne jabocʉva. Aru ãmidorejaquemavʉ ʉ̃́re yo ãmiá mearo bajure caivʉ ne pued̶aiãmia pʉeno.
PHI 2:10 Que baru caivʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõcavʉ, aru caivʉ ijoborõcavʉ, aru caivʉ joborõ jívʉcavʉ máre ne jápiaiyede Jesúi ãmiáre ñʉatutarãjarama, pued̶arãjivʉ ʉ̃́re.
PHI 2:11 Aru caivʉ jʉ aivʉ, “Jesucristo maje jabocʉbe”, arĩ coyʉrãjarama caivʉ ne jápiaiyede. Que teni caivʉ mearore jínajarama majepacʉ Jʉ̃menijicʉre.
PHI 2:12 Mʉja, jívʉ, ji ʉmara, que baru yópe d̶ajarã. Mʉje d̶arĩ cõmajiyepe ji cõjeiyede yópe ji bueiyede javede ji cʉede mʉjaque, nopedeca pʉeno baju yʉre jʉ arĩ, d̶ajarã ji bueiyepe caride, ji cʉede joai mʉjare jocarĩ. Mʉja Jʉ̃menijicʉi mead̶aimaratamu. Que baru pued̶ajarã Jʉ̃menijicʉre me. Aru cainʉmʉa memene nʉjara mʉje d̶aiyeque, cʉrãjivʉ me aru cʉvabenajivʉ pʉcaũmea máre.
PHI 2:13 Jʉ̃menijicʉrecabe ãrʉre d̶ayʉ mʉjare mʉje ũmei iye mearo d̶aiye jaʉrõre mʉjare, mʉje torojʉrĩ d̶aiyʉrãjiyepe ayʉ mearo d̶aiyede. Aru ʉ̃́recabe cad̶ateyʉ iye mearo d̶aiye jaʉrõre yópe ʉ̃i ʉrõpe.
PHI 2:14 Caiye mʉje d̶aiyede d̶ajarã torojʉrĩ ãmeina yávabevʉva aru jarabevʉva mʉje baju máre.
PHI 2:15 Que baru boropatebenajaramu mʉja. Aru mʉje ãmeno d̶aiye cʉbequiyebu. Aru Jʉ̃menijicʉi mára, ãmeno cʉbevʉva, barãjáramu mʉja. Mʉje cʉede ijãravʉcavʉ jʉjovaivʉ aru pʉeno ãmeno d̶aivʉ ne jẽneboi, mʉje cad̶ateiye jaʉvʉ náre, ne jã́rajiyepe aivʉ ne ãmeina teiyede aru mʉje mearo teiyede yópe abiácovai cad̶ateiyepe põevare cojiéque, ne jã́rajiyepe aivʉ ñamine.
PHI 2:16 Nopedeca mʉja cad̶ateivʉbu ijãravʉcavʉre mʉje coyʉiyede náre iye yávaiye méne, ne coreóvarãjiyepe aivʉ aipe cʉvarãjivʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Mʉje que d̶aru, jã́d̶ovarajivʉbu ji mememeniduiye báquede mʉje yebai ji bueiye báquede mʉjare. Que baru torojʉcʉyʉmu yʉ ji ũmei mʉjaque Cristoi copaidaquijãravʉ baquinói, ji coreóvaiye boje ji cʉe báque aru ji memecaiye báque máre bojecʉbe ãmene.
PHI 2:17 Jʉ̃menijicʉ me torojʉbi mʉje jʉ aiyede Cristore. Ʉ̃i nópe torojʉede coreóvaivʉ yʉ. Apevʉ yʉre boarĩ́ jarʉvaiyʉma, ji bueiye boje mʉjare Cristo jiede. Ʉbenita yʉre boarĩ́ jarʉvarureca, torojʉcʉyʉmu yʉ.
PHI 2:18 Quédeca mʉja máre torojʉjarã mʉje ũmei. Aru ʉjarã ji torojʉede ji ũmei máre mʉjaque. Que teni caivʉ maja torojʉrãjaramu maje ũmei cũinátʉrʉ.
PHI 2:19 Maje jabocʉ Jesús ʉ̃i ʉru, jaroiyʉvʉ yʉ Timoteore mʉje yebai, ʉ̃i cad̶atequiyepe ayʉ mʉjare. Que teniburu yóboi, ʉ̃i copaidaquiyede ji yebai cojedeca, torojʉcʉyʉmu yʉ ji ũmei ji jápiaquiyede mʉje borore.
PHI 2:20 Ñai Timoteo cũinácʉrabe cõmaje ãroje dápiayʉ mʉjare ji dápiaiyepedeca. Ʉ̃́recabe jãve cad̶ateiyʉcʉ mʉjare.
PHI 2:21 Caivʉ apevʉ ye dápiabema aipe d̶arĩ cad̶ateni bʉojarãjivʉre iye memecaiyede Jesucristore d̶arãjivʉre yópe ʉ̃i ʉrõpe. Quénora ne bajumia cad̶ateiyʉrĩ d̶ad̶ama ne ʉrõpe.
PHI 2:22 Aru mʉjavacari coreóvaivʉbu jãve cad̶ateyʉre iye memecaiyede Jesucristore. Ʉ̃i d̶aiye báquede jã́d̶ovaimi memecayʉ meacʉre. Ʉ̃ coyʉibi Jesús ʉ̃i yávaiye méne yʉ́que, apevʉ põeva ne jápiarãjiyepe ayʉ diede, yópe jʉed̶ocʉ ʉ̃i memeiyepe jípacʉque cad̶ateyʉ ʉ̃́re.
PHI 2:23 Que baru ʉ̃́recabe ji jaroquimʉ mʉje yebai, cũiná ji majiquiyepe ayʉ aipe yócavʉ ne jabova ne d̶arãjiyede yʉ́que.
PHI 2:24 Aru maje jabocʉ Jesús ʉ̃i ʉru, yʉ máre maumena jã́cʉnʉiyʉvʉ mʉje yebai.
PHI 2:25 Ji dápiaru jaroiye jaʉvʉ yʉre mʉje yebai majecʉ Epafroditore, mʉje daroimʉ mácʉre ji yebai, ʉ̃i cad̶atequiyepe aivʉ yʉre. Ʉ̃ memeimi yʉ́que ñʉje memecaiyede Jesucristore, apevʉ ne maucʉvaedeca ñʉjare.
PHI 2:26 Ʉ̃ jã́cʉnʉiyʉbi caivʉ mʉjare pare. Ʉrarõ cãrijimi ʉ̃i ũmei ʉ̃i jápiarĩburu yóboi mʉje jápiaiye báquede ʉ̃i borore ijimʉre.
PHI 2:27 Jãve ijimʉ mateáme. Pare ñájiame pʉ ʉ̃i yainíduiyeta. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ cõmaje ãroje jã́quemavʉ ʉ̃́re, quénora ʉ̃ matʉiyeda ãmevʉ, yʉre máre. Que baru Jʉ̃menijicʉ ũmedavaquemavʉ ʉ̃́re, ji chĩomequiyepe ayʉ pʉeno baju.
PHI 2:28 Que baru pʉeno baju jaroiyʉvʉ yʉ ʉ̃́re mʉje yebai, mʉje torojʉrãjiyepe ayʉ mʉje ũmei cojedeca, mʉje jã́iyede ʉ̃́re bedióva, ji chĩoiye cũiquíyepe ayʉ.
PHI 2:29 Que baru torojʉrivʉ copʉ etajarã ʉ̃́re me, yópe Jesúre jʉ aipõeva ne copʉ etaiye jaʉépe apevʉ névʉre. Pued̶ajarã caivʉ ʉ̃́pe paivʉre.
PHI 2:30 Ʉ̃́recabe yainíduyʉ bácʉ, ʉ̃i memecaiye boje Jesucristore. Jidʉbeteame ʉ̃i baju yaijʉroede, cad̶atecʉyʉ yʉre, mʉje cad̶ateivʉ bʉojabe boje yʉre.
PHI 3:1 Mʉja, jívʉ, cʉjarã torojʉrĩ maje jabocʉ Jesucristoque cũinávʉpe. Ʉetʉbevʉ toivaicõjeivʉ yʉ apecʉre bedióva cojedeca iye majié jaʉéde mʉjare, mʉje cʉrãjiyepe ayʉ me Jesucristoque.
PHI 3:2 Me jã́jara ina apevʉ põeva ne ãmeina jã́imarare, aru ãmeina d̶aivʉre, aru ʉ̃mʉva ne baju ne cajede buraicõjeivʉre máre. Ne cajede buraicõjeiye boje, “¿Jʉ̃menijicʉi põeva márica maja?” arĩ dápiarĩduyama. Que teni nácapũravʉ napini coreniduivʉbu Jʉ̃menijicʉi mead̶aquiyede náre, ne nópe d̶aiye boje.
PHI 3:3 Ʉbenita majacapũravʉ jãve Jʉ̃menijicʉi põevatamu. Que baru majarecabu mearore jívʉ Jʉ̃menijicʉre jãve, Espíritu Santoi bʉojare d̶aiye boje majare. Aru majarecabu torojʉrĩ cʉrivʉ Jesucristoque cũinávʉpe. Aru majarecabu “¿Jʉ̃menijicʉ mead̶aquidica majare maje d̶aiye boje?” arĩ dápiabevʉ.
PHI 3:4 Ácʉ põecʉi napini coreni bʉojaru Jʉ̃menijicʉi mead̶aquiyede ʉ̃́re ʉ̃i d̶aiye boje, yʉ́vacari ʉ̃i pʉeno napini coreyʉ bʉojajebu diede.
PHI 3:5 Yʉrecabu ne buraimʉ mácʉ ji cajede ocho paijãravʉa ji põeteniburu yóboi, yópe ne d̶aiyepe caivʉ ʉ̃mʉva judíovare. Aru yʉrecabu Israecacʉ, aru põeyajubo Benjamín ãmicʉriyajubocacʉ. Jipacʉ aru jipaco máre judíovabu. Judíovai yávaicamuare yávaivʉ yʉ. Aru yʉ́vacari, fariseo bácʉ, d̶arĩ cõmajidejacacʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre yópe apevʉ fariseovape.
PHI 3:6 Ʉrarõ ji memecaiyʉrĩduiyede Jʉ̃menijicʉre, yʉ́vacari ñájine d̶arejacacʉ ina Jesúre jʉ aipõevare. Aru ʉrarõ ji d̶aiyʉrĩduiyede yópe caiye iye d̶aicõjeiyepe meacʉ bacʉyʉ́, põecʉ cʉbedejame ãmeina yávarĩ bʉojayʉ yʉre.
PHI 3:7 Jipocamia caiye diede corevarĩdurejacacʉ bojecʉepe yʉre. Ʉbenita caride corevayʉbu caiye diede ye bojecʉbede yʉre, Jesucristoi mearo d̶acaiye boje yʉre.
PHI 3:8 Aru pʉeno bajutamu caijĩe ji cʉvajʉroe. Corevayʉbu bojecʉbede yʉre. Bojecʉvʉ yʉre caiye pʉeno ji coreóvaiye ji jabocʉ Jesucristore. Que baru dajocaivʉ caiye iye ji d̶aiye báquede, aru ji cʉvae báquede, aru ji napini coreiye báquede máre, memecacʉyʉ Cristore. Caiye iye báquede ji coreóvaiyede jarʉvaiyepe paiyebu caride, Cristo jicʉ bacʉyʉ́re aru cʉcʉyʉre ʉ̃́que cũinávʉpe. Que baru caride yʉ d̶abevʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe, ʉ̃i jã́quiyepe arĩduyʉ yʉre meacʉpe yópe ji d̶arĩduiye báquepedeca. Quénora caride Jʉ̃menijicʉ jã́imi yʉre meacʉpe, ji jʉ aiye boje Cristore. Que teni Jʉ̃menijicʉrecabe meacʉ d̶ayʉ yʉre ʉ̃i jã́inoi ji jʉ aiyede Cristore.
PHI 3:10 Que baru cũinároratamu ji ʉrõ caride. Coreóvaiyʉvʉ yʉ Cristore me, coreóvacʉyʉ iye parʉéde nacovaiye báquede ʉ̃́re yainore jarʉvarĩ, ñájicʉyʉ ʉ̃i ñájiye báquepedeca, aru ãrojacʉyʉ ʉ̃́pe ʉ̃i yaiye báquede.
PHI 3:11 Que baru napini coreivʉ yʉ Jʉ̃menijicʉi nacovaquiyepe ayʉ yʉre máre yainore jarʉvarĩ, ji cʉquiyepe ayʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre.
PHI 3:12 Yópe arĩ, abevʉ yʉ: “Jave bʉojaivʉ yʉ caiye iye yʉre d̶aiye jaʉéde, meacʉ bacʉyʉ́ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe”, abevʉ yʉ. Jaʉvʉ yʉre cãreja ji meacʉ baquiyépe yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Javede Jesucristo beorĩ ĩnejaquemavʉ yʉre ʉ̃ jicʉva, ji cʉquiyepe ayʉ ʉ̃́que cavarõ mearoi meacʉ baju yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Aru cainʉmʉa memecaivʉ yʉ Jesucristore caiye ji majiéque aru caiye ji parʉéque máre, eacʉyʉ ji cʉquinore ʉ̃́que cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi.
PHI 3:13 Mʉja, jívʉ, yʉ́capũravʉ corevabevʉ jave eayʉ bácʉre diede. Que baru cũinároramu ji d̶aino: Ãrʉmevʉ yʉ iye ji d̶aiye báquede; quénora ãrʉvʉ yʉ iye ji d̶aquiyede, yʉre jaʉquiyede.
PHI 3:14 Yópe yajuipõecʉi cúyaiyepe nurié, pʉ cúyaima tʉrʉvaita, nopedeca yʉ́vacari nʉñʉmu nurié pʉ bʉojayʉta ji memecaiyede Jesucristore, cʉcʉyʉ ʉ̃́que cavarõ mearoi jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe ʉ̃i cutuiyede ina cʉrãjivʉre Jesucristoque cũinávʉpe.
PHI 3:15 Nópe dápiaiye jaʉvʉ caivʉ majare, coreóvaivʉre aipe maje jʉ aiyede Jesúre. Que baru cũinátʉrʉ maje ũme dápiarãjarevʉ maja. Ʉbenita apevʉ mʉjacavʉ “Jave meara matʉivʉbu maja yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe”, ʉbenina ne arĩ dápiaru, Jʉ̃menijicʉ coreóvare d̶acʉyʉme ne que dápiaiye jãve ãmene.
PHI 3:16 Cũinároramu ji coyʉino mʉjare caride. Maje dápiaiye aru maje eaiye máre d̶aiye jaʉvʉ majare coapa, yópe iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene, maje coreóvaiyepe.
PHI 3:17 Mʉja, jívʉ, d̶are nʉjara yópe ji d̶aiyepe. Yóvajarã apevʉre ina d̶aivʉre ji d̶aiyepedeca. Aru me jã́jara ina cʉrivʉre ñʉje cʉepedeca.
PHI 3:18 Obedijãravʉa javede yʉ coyʉcacʉ mʉjare iye coyʉiye, chĩore d̶aiyede yʉre. Aru coyʉquijivʉ caride bedióva cojedeca ji orique, ji ʉrarõ chĩoiye boje. Obedivʉ põeva cʉma maucʉvarivʉ iye yávaiye méne Cristoi yaiye báquede jocʉcʉjaravena. Ne cʉede ijãravʉi jã́d̶ovaivʉbu, “Ye baju ãmevʉ Cristoi yaino mácarõ jocʉcʉjaravena”, ne arĩ dápiaiyede.
PHI 3:19 Nárecabu bíjaroimara márajivʉ Jʉ̃menijicʉre jocarĩ. Que d̶aimara, nʉrajarama na toabo cũiméboi. Nárecabu mearore jíbevʉ Jʉ̃menijicʉre. Ʉbenita jíyama mearore ne baju ʉrõpe. Que teni ne ãiye ne jʉ̃menijicʉpe paiyebu. Cʉyoje tebenama ne ãmeina d̶aiyede. Quénora, “¿Meara márica maja?” ad̶ama ʉbenina. Nárecabu dápiabevʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõquede. Quénora dápiad̶ama ijãravʉquede.
PHI 3:20 Ʉbenita majacapũravʉ ijãravʉcavʉ ãmevʉ. Quénora cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõcavʉtamu maja. Que baru torojʉrĩ maje ũmei napini coreivʉbu, ʉrarõ jã́iyʉrivʉ majare mead̶aipõecʉre, maje jabocʉ Jesucristore, ʉ̃i daquiyede ijãravʉi cojedeca, cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõre jocarĩ.
PHI 3:21 Ʉ̃i daquiyede, oatʉvacʉyʉme maje bajuá parʉbebajua yainájibajuare, maje cʉvarãjiyepe ayʉ maje bajuá cũimébajua majare coapa ʉ̃i baju cũimébajupe. Nópe d̶acʉyʉme ʉ̃i majié parʉéque. Iye ʉ̃i majiéque pʉrʉcʉvabi caiye ijãravʉquede aru caivʉ ijãravʉcavʉre máre. Que teni caiye vaiquíyebu yópe ʉ̃i ʉrõpe.
PHI 4:1 Mʉja, jívʉ, ji ʉmara, pare jã́iyʉvʉ mʉjare. Torojʉrĩ ãrʉvʉ mʉjare. Mʉje jʉ aiye boje ji bueiyede, yʉ cʉvacʉyʉmu mearore cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Paredeca jʉ are nʉjara Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Jarʉvabejarã diede. Quénora cʉjarã cũinávʉpe Jesucristoque, yópe mʉje cʉepe caride.
PHI 4:2 Parʉrõreca jẽniavʉ ico Evodiare aru ico Síntiquede máre. Ne Jesúre jʉ aiye boje, cʉrivʉbu ʉ̃́que cũinávʉpe. Que baru cũinátʉrʉ dápiajarãri na ne ũmei.
PHI 4:3 Aru jẽniaivʉ mʉre, ji yóvaimʉre, jãve cad̶ateyʉre yʉre. Cad̶atejacʉ ina pʉcarõmiva nomivare, ne cãrijimene d̶arãjiyepe ayʉ ne bajure. Nárecabu memeivʉ bácavʉ paredeca yʉ́que, põeva ne jʉ arãjiyepe aivʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Que baru mi cad̶ateiye jaʉvʉ náre caride. Memed̶ama Clementeque aru apevʉ Jesucristore memecaivʉque máre. Aru ne ãmiá cʉvʉ toivaiye cʉrõita, Jʉ̃menijicʉi paperatucubo, caivʉ ina jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvarivʉ ʉ̃́que ne ãmiáre toivaitucubo jívʉi.
PHI 4:4 Cʉjarã torojʉrĩ mʉje ũmei cainʉmʉa mʉje cʉede maje jabocʉ Jesucristoque cũinávʉpe. Que baru coyʉivʉ mʉjare cojedeca: Torojʉjarã mʉje ũmei.
PHI 4:5 Caivʉ põeva coreóvajarãri mʉjare cad̶ateiyʉrivʉre apevʉ põevare. Maje jabocʉ Jesucristo ʉ̃i copaidaquino maquinó joabenotamu. Que baru cad̶atejarã caivʉre.
PHI 4:6 Aru caiye iye mʉjare vaiyede, cãrijimejara mʉja. Ʉbenita caiye iye mʉjare vaiyede, torojʉede jíni Jʉ̃menijicʉre, coyʉjarã ʉ̃́re mʉjare jaʉéde. Aru jẽniajara ʉ̃́re mʉje jẽniaiyede máre.
PHI 4:7 Que teni mʉja cʉrãjaramu me cãrijimevʉva Jesucristoque cũinávʉpe. Jʉ̃menijicʉrecabe cãrijimene d̶ayʉ mʉjare nópe, jã́ri corecʉyʉ mʉje ũmene aru mʉje dápiaiyede máre. Aru yo cãrijimeno Jʉ̃menijicʉi jíyede ye jápiarĩ eaivʉ bʉojabenama na, põeva ʉ̃́re jʉ abevʉ.
PHI 4:8 Mʉja, jívʉ, caride bʉojaivʉ yʉ iye ji toivaicõjeiyede apecʉre mʉjare. Yópe dápiajarã mʉja: Ãrʉjara caiye iye yávaiyede jãvene, aru caiye iye põeva ne pued̶aiyede máre. Ãrʉjara caiye iye méne, aru caiye iye me Jʉ̃menijicʉi jã́inore máre. Ãrʉjara caiye iye põevare ʉre d̶aiyede. Aru ãrʉjara caiye iye põeva ne me yávaiyede máre. Dápiajarã caiye iye pʉeno baju méne aru caiye iye põeva ne mearore jíyede máre.
PHI 4:9 D̶ajarã mʉja yópe ji coyʉiye báquepe mʉjare, aru yópe ji d̶aicõjeiye báquepe mʉjare. D̶ajarã yópe mʉje jápiaiye báquepe ji coyʉiyede, aru yópe mʉje jã́iye báquepe ji d̶aiyede máre. Que d̶aru, ñai Jʉ̃menijicʉvacari, cãrijimenoque cʉre d̶ayʉ majare, cʉcʉyʉme mʉjaque.
PHI 4:10 Pare torojʉvʉ yʉ ji ũmei ji cʉede cũinávʉpe maje jabocʉ Jesucristoque, mʉje cad̶ateivʉ bʉojaiye boje yʉre. Mʉje coreniburu yóbo joe baju, cad̶ateivʉbu yʉre caride. Coreóvaivʉ yʉ dinʉmʉreca mʉje coreiyede, cad̶atenajivʉ yʉre cojedeca. Ãrʉmetebetevʉ mʉja yʉre. Quénora cad̶ateni majibeteavʉ̃ mʉja.
PHI 4:11 Yʉ́vacari torojʉvʉ ji ũmei, ji majiéde cʉvae boje. Que baru ñájimevʉ mʉje cad̶atebede yʉre.
PHI 4:12 Yʉrecabu coreóvayʉ cʉcʉre ji cʉvae ʉreque, aru cʉcʉre yʉre jaʉéque máre. Que baru cainʉmʉa aru ã́ri ji cʉrõi máre torojʉvʉ yʉ ji ũmei. Yʉ ji ãquiyede cʉvacʉ baru aru ji ãquiyede cʉvabecʉ baru máre, torojʉrĩ majivʉ yʉ ji ũmei. Aru pʉeno ʉre ji cʉvae baru aru pʉeno yʉre jaʉé baru máre, torojʉrĩ majivʉ yʉ ji ũmei.
PHI 4:13 Cristoi cʉe boje yʉ́que cũinávʉpe, parʉre d̶aibi ji ũmei. Que baru caijĩe vaiyede yʉre, d̶aiye majivʉ yʉre jaʉéde yópe ʉ̃i ʉrõpe.
PHI 4:14 Ʉbenita meateavʉ̃ mʉje cad̶ateiyede yʉre ji ñájiyedeca.
PHI 4:15 Mʉja, Filipocavʉ, mʉjavacari coreóvaivʉbu me ji etaiye báquede Macedonia ãmicʉrõre jocarĩ, apenoa ĩmaroacavʉ Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉ cad̶atebevʉ bácavʉre yʉre. Dinʉmʉi ji bʉiye báquede bueyʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne mʉjare, mʉja quévʉra, Jesúre jʉ aivʉ cójijivaivʉ Filipoi, jiavʉ̃ yʉre tãutʉrare, bojed̶arãjivʉ ji bueiye báquede mʉjare. Que teni jíni aru jacopʉrĩ máre bʉavʉ̃ maja maje baju.
PHI 4:16 Ji cʉe báquede Tesalónica ãmicʉriĩmaroi cũinárʉmʉ aru apenʉmʉa máre mʉja jaroávʉ̃ yʉre tãutʉrare, yʉre jaʉé boje.
PHI 4:17 Torojʉvʉ yʉ ji ũmei mʉje jíyede yʉre. Ʉbenita pʉeno baju torojʉvʉ yʉ ji ũmei, Jʉ̃menijicʉi me jã́iye boje mʉjare mʉje yópe d̶aiye boje, mʉje cad̶ateiye boje yʉre.
PHI 4:18 Jacopʉvʉ yʉ caiye mʉje daroiye báquede yʉre Epafroditoque. Ʉre cʉvaede davacʉbe yʉre, mʉje jíye báquede. Que baru caride pʉeno baju cʉvavʉ yʉ. Aru ye jaʉbevʉ yʉre. Yʉre mʉje jíye báque cojʉvʉ Jʉ̃menijicʉre yópe põeva ne juaiye mumijʉede ne jíye cojʉépe ʉ̃́re. Nopedeca mʉje jíye báque máre me cojʉvʉ ʉ̃́re.
PHI 4:19 Aru majepacʉ Jʉ̃menijicʉ, ji memecaimʉ, ʉre cʉve cʉvabi. Que baru jícʉyʉme caiye mʉjare jaʉéde, mʉje jʉ aiye boje Jesucristore.
PHI 4:20 Jínajarevʉ maja mearore majepacʉ Jʉ̃menijicʉre cainʉmʉa. Quédecabu.
PHI 4:21 Meajarari na, caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi põeva, ina cʉrivʉ Jesucristoque cũinávʉpe. Ina Jesúre jʉ aipõeva yʉ́que cʉrivʉ caride meaicõjed̶ama mʉjare.
PHI 4:22 Caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi põeva yócavʉ meaicõjed̶ama mʉjare. Caivʉ pʉeno meaicõjed̶ama mʉjare ina Jʉ̃menijicʉi põeva ñai jabocʉ ijãravʉcacʉ pʉeno baju parʉcʉi cʉ̃ramicavʉ.
PHI 4:23 Maje jabocʉ Jesucristo mearo d̶acajacʉrĩ mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Quénoramu.
COL 1:1 Yʉ, Pablo, aru majecʉ Timoteo máre ʉ̃i jʉ aiye boje Jesucristore meaicõjeivʉbu mʉjare, Colosas ãmicʉriĩmarocavʉ Jʉ̃menijicʉi põevare. Yʉ́bu Jesucristoi yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaracacʉ. Yʉ toivaicõjeivʉ apecʉre iyoca paperayocare mʉjare, ñʉjevʉre, Jesucristore jʉ aivʉre, ʉ̃i ʉrõpe d̶aivʉre, aru cʉrivʉre ʉ̃́que dajocabevʉva cũinávʉpe. Majepacʉ Jʉ̃menijicʉ, mearo d̶acajacʉrĩ mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Aru torojʉrĩ cʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare cãrijimevʉva.
COL 1:3 Torojʉede jívʉbu ñʉja Jʉ̃menijicʉre, ñai maje jabocʉ Jesucristoi pacʉre, cainʉmʉa ñʉje jẽniaiye coapa Jʉ̃menijicʉque mʉjare boje.
COL 1:4 Jápiaivʉbu ñʉja mʉje jʉ aiyede Jesucristore aru ʉrivʉre máre caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi põevare. Que baru torojʉede jívʉbu Jʉ̃menijicʉre mʉjare boje.
COL 1:5 Javede mʉja jápiarejaquemavʉ iye yávaiyede jãvene, Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Mʉje jápiaiyede diede, jápiarejaquemavʉ iye borore Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede mʉjare cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi. Mʉje napini coreiye boje iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede mʉjare, mʉja jʉ aivʉbu Jesucristore aru ʉrivʉbu caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi põevare.
COL 1:6 Yópe mʉje jápiaiyepe iye Jesús ʉ̃i yávaiye méne, nopedeca obedivʉ põeva apenoa joborõacavʉ máre jápiad̶ama diede. Que baru caijãravʉa apevʉ põeva jʉ ad̶ama diede. Aru pʉeno baju mearo d̶ad̶ama, ne jʉ aiye boje diede. Aru quédeca vaidéjaquemavʉ mʉjare. Mamarʉmʉre mʉje jápiaiyede iye Jesús ʉ̃i yávaiyede jãvene pʉ caride máre, coreóvaivʉbu mʉja jãve Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acayʉre bojecʉbeda, ʉ̃i pʉeno meacʉ baju boje. Que baru caijãravʉa apevʉ mʉjacavʉ jʉ ad̶ama diede.
COL 1:7 Diede bueibi ñʉje ʉmʉ Épafras. Ñai Épafrarecabe, memecayʉ Jesucristore ñʉjaque, coreóvare d̶ayʉ bácʉ mʉjare iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiyede põevare bojecʉbeda. Que teni cad̶ateyʉ ñʉjare memecaibi Jesucristore.
COL 1:8 Ʉ̃ coyʉibi ñʉjare aipe ñai Espíritu Santo ʉre d̶ayʉre mʉjare caivʉ Jʉ̃menijicʉi põevare.
COL 1:9 Que baru ñʉje jápiaiye boje mʉje borore, coyʉivʉbu mʉjare Jʉ̃menijicʉque máre. Ñʉje jápiaiyede mʉje borore coyʉrĩ bʉ́carã mʉjare Jʉ̃menijicʉque. Aru caride máre coyʉre nʉivʉbu mʉjare Jʉ̃menijicʉque. Jẽniaivʉbu ʉ̃́que ʉ̃i coreóvare d̶aiyede mʉjare jãve caino yo ʉ̃i ʉrõre, mʉje d̶arãjiyepe aivʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe. Que baru jẽniaivʉbu Jʉ̃menijicʉque, mʉje cʉvarãjiyepe aivʉ majié caiyede aru coreóvaiye méne mʉje ũmeque.
COL 1:10 Jẽniaivʉbu diede, mʉje d̶arãjiyepe aivʉ yópe ina Jʉ̃menijicʉ jina ne d̶aiyepe, Jʉ̃menijicʉi torojʉquiyepe aivʉ mʉjaque cainʉmʉa. Pʉeno baju jẽniaivʉbu Jʉ̃menijicʉque mʉje mearo d̶arãjiyepe aivʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe aru mʉje coreóvarãnʉrajiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉre pʉeno baju caijãravʉa.
COL 1:11 Aru pʉeno baju jẽniaivʉbu Jʉ̃menijicʉque, ʉ̃i parʉre d̶aquiyepe aivʉ mʉjare mʉje ũmei ʉ̃i majié pʉeno baju parʉéque ʉ̃i jã́d̶ovaiyede põevare, mʉje napinajiyepe aivʉ mʉje ñájinajiyede cainʉmʉa torojʉrivʉ mʉje ũmei.
COL 1:12 Aru pʉeno baju jẽniaivʉbu Jʉ̃menijicʉque, mʉje torojʉede jínajiyepe aivʉ majepacʉ Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i cʉvare d̶aiye boje mʉjare iye mʉje cʉvarõ coapa, ʉ̃i mearo d̶acaquiyede ʉ̃i põevare cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõ miad̶ároi.
COL 1:13 Jʉ̃menijicʉ mead̶aibi majare ñai abujuvai jabocʉi jaboteino ñeminore jocarĩ. Que baru epeibi majare maje jabocʉva mamacʉre, ʉ̃i ʉmʉre.
COL 1:14 Ñai mamacʉre bojed̶are d̶aibi majare, ʉ̃ jina marajiyépe ayʉ. Que baru ãrʉmeteibi maje ãmeina teiyede.
COL 1:15 Ñai mamacʉ cũinátʉrʉbe jípacʉ Jʉ̃menijicʉque. Aru põeva jã́ri bʉojarejaquemavʉ Jesucristore. Ʉbenita jã́ri bʉojabenama Jʉ̃menijicʉre. Ñai mamacʉ parʉcʉ caivʉ pʉeno cʉrejaquemavʉ jípacʉque caiyede cʉed̶aquiye jipocare.
COL 1:16 Ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi caiyede cʉed̶are d̶aimʉ mácʉ. Ʉ̃́recabe cʉed̶ayʉ bácʉ caijĩene cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõquede, aru joborõquede máre, aru caijĩene maje jã́iyede aru maje jã́mene máre. Que baru cʉed̶arejaquemavʉ caivʉ ina jabovare, aru pʉrʉcʉvarivʉre, cõjeivʉre, aru parʉrivʉre máre cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõcavʉre. Que teni Jʉ̃menijicʉ ʉ̃́re cʉed̶are d̶arejaquemavʉ caiyede. Aru cʉed̶are d̶acarejaquemavʉ caiyede ʉ̃́re boje, ñai mamacʉ caivʉ ne mearore jímʉ maquiyépe ayʉ.
COL 1:17 Cristorecabe caivʉ ne jipocacacʉ. Ʉ̃́recabe cʉcʉ caiyede cʉed̶aquiye jipocare. Aru ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi caiyede mautede d̶are d̶aimʉ, caiye cʉquiyepe ayʉ me.
COL 1:18 Maja ʉ̃́re jʉ aivʉ caiyajuboa põeyajuboacavʉ ʉ̃i bajupe paivʉbu. Aru ʉ̃́vacari, maje jipobʉpe páyʉ, maje jabocʉbe, majare d̶aicõjeñʉ. Ʉ̃́recabe cʉre d̶ayʉ jãve caivʉ ina ʉ̃́re jʉ aivʉre ne bajure aru ne ũmene máre, ʉ̃i nacajaiye báque boje yainore jarʉvarĩ caivʉ jipocai, jabotecʉyʉ parʉcʉ caivʉ apevʉ pʉeno cainʉmʉa.
COL 1:19 Jʉ̃menijicʉvacari beorejaquemavʉ cʉcʉre mamacʉque yópe ʉ̃i baju ʉrõpe. Que baru Cristorecabe jã́d̶ovañʉ jãve aipe ãrojacʉre jípacʉ Jʉ̃menijicʉre. Aru Jʉ̃menijicʉpe páyʉ matʉiye cojʉvʉ jípacʉre.
COL 1:20 Jʉ̃menijicʉ cãrijimene d̶aiyʉrejaquemavʉ caivʉre ʉ̃́que. Aru ména cʉre d̶aiyʉrejaquemavʉ caiyede máre. D̶aiyʉrejaquemavʉ diede mamacʉque, caivʉ ne mearore jímʉ maquiyépe ayʉ. Que baru mamacʉi jive meiye báque boje ʉ̃i yaiye báquede jocʉcʉjaravena, Jʉ̃menijicʉ cãrijimene d̶arejaquemavʉ caivʉre ʉ̃́que, caivʉ ijãravʉcavʉre aru caivʉ cavarõ mearocavʉre máre. Aru caiye ijãravʉquede aru caiye cavarõ mearoquede máre ména cʉre d̶arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
COL 1:21 Aru mʉjacapũravʉ javede ãmeina dápiaivʉ barejaquémavʉ aru ãmenore d̶aivʉ barejaquémavʉ. Que baru Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉva maucʉvarivʉ barejaquémavʉ mʉja.
COL 1:22 Ʉbenita caride Jʉ̃menijicʉ cãrijimene d̶arĩ yóvare d̶aibi mʉjare ʉ̃́que. Nópe d̶arejaquemavʉ mamacʉi yaiye báquede ʉ̃i baju. Nópe d̶acarejaquemavʉ mʉjare, d̶acʉyʉ meara yópe ʉ̃i ʉrõpe, ye ãmeno cʉbequino mʉjare, aru põeva ne boro coyʉrĩ ad̶arĩ bʉojabenajino mʉje borore, ʉ̃i ecovaquiyede mʉjare ʉ̃i yebai.
COL 1:23 Nópe vaiquíyebu mʉje d̶aiye boje yópe d̶aiye jaʉépe. Jaʉvʉ mʉjare mʉje jʉ are nʉiye Jesús ʉ̃i yávaiye méne, “¿Jãve márica?” arĩ dápiabevʉva. Aru jaʉvʉ mʉjare mʉje napini corede nʉiye maje cʉrãjiyede Jʉ̃menijicʉque cainʉmʉa yópe mʉje napini coreni bʉiye báquepe mʉje mamarʉmʉ jápiaiyede iye Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Iye yávaiye méne obedivʉ põeva cainoa joborõacavʉ jápiad̶ama. Aru yʉ́vacari, Pablo, Jʉ̃menijicʉre memecayʉ, coyʉyʉbu diede.
COL 1:24 Caride torojʉvʉ yʉ ji ũmei ji ñájiyede mʉjare boje. Que teni bʉojaivʉ yʉ ji ñájiquiye jaʉrõre yʉre ji baju, cad̶atecʉyʉ ina caiyajuboa põeyajuboacavʉ Jesúre jʉ aivʉre. Ji ñájiyebu yópe Cristoi ñájiye báquepe ina caiyajuboacavʉ ʉ̃́re jʉ aivʉre boje. Jesucristoi bajupe paivʉbu na.
COL 1:25 Yʉrecabu Jʉ̃menijicʉi epeimʉ, corecʉyʉ aru cad̶atecʉyʉ mʉjare. Que baru memecayʉrecabu ina caiyajuboa põeyajuboacavʉ Jesúre jʉ aivʉre, coreóvare d̶acʉyʉ mʉjare caiye iye Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne.
COL 1:26 Javede Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovamenejaquemavʉ iye yávaiye méne, caivʉ ina põeva javecavʉ bácavʉ ne majibenajiyepe ayʉ. Ʉbenita caride jã́d̶ovaimi diede ʉ̃i põevare, ne majinajiyepe ayʉ.
COL 1:27 Jʉ̃menijicʉ ʉbi mʉje majinajiyepe ayʉ mʉja judíova ãmevʉ ʉ̃i pʉeno baju mearo d̶acaimara márajivʉre ʉrarõ ʉ̃i pʉeno baju mearo d̶aiyeque. Que baru jã́d̶ovaimi diede. Iyebu yávaiye jã́d̶ovame máque põevare jipocamia: Cristo cʉbi cũinávʉpe majaque. Que baru torojʉrĩ maje ũmei napini coreivʉbu maja yo mearo maje cʉvarãjinore cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi.
COL 1:28 Que baru ñʉja coyʉivʉbu Cristoi borore caivʉre. Coyʉivʉbu caivʉre parʉrõreca aipe d̶aiye jaʉrõre náre. Aru caivʉre majicaivʉbu ʉ̃i majiéque. Nópe d̶acaivʉbu ñʉja caivʉ cʉrivʉre Jesucristoque cũinávʉpe, ne cʉrãjiyepe aivʉ meara baju jaʉbeda yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, ñʉje eare darãjiyepe aivʉ náre Jʉ̃menijicʉ yebai.
COL 1:29 Que baru yʉ pʉeno baju memeñʉmu pʉ ʉetʉyʉvacari. Que d̶are d̶aibi yʉre Cristo ʉ̃i majié parʉéque.
COL 2:1 Coreóvare d̶aiyʉvʉ mʉjare pʉeno baju ji memeiyede pʉ ʉetʉyʉvacari, cad̶atecʉyʉ mʉjare aru ina Jesúre jʉ aivʉ Laodicea ãmicʉriĩmarocavʉre, aru apevʉ Jesúre jʉ aivʉre máre, yʉre jã́mevʉ bácavʉre.
COL 2:2 Yópe memeivʉ, parʉre d̶acʉyʉ caivʉ mʉjare mʉje ũmei, mʉje cʉe boje cũinávʉpe mʉje ʉede mʉje bajumia. Aru yópe memeivʉ, mʉje jápiarĩ coreóvarãjiyepe ayʉ jãve caiye iye Jʉ̃menijicʉi majiéde ʉ̃i mead̶aiyede mʉjare. Que teni jãve coreóvarãjaramu mʉja Cristoi borore. Ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovamemʉ mácʉ cãreja javede.
COL 2:3 Cristo cũinácʉrabe majicʉ pʉeno baju caiye iye põeva ne majibede aru ne coreóvabede máre. Majibi caiyede. Aru ʉ̃i majiébu pʉeno baju me, yópe põecʉi bojecʉede yaveiyepe paiye.
COL 2:4 Caiye diede toivaicõjeivʉ apecʉre mʉjare, apevʉ ne jʉjovabenajiyepe ayʉ mʉjare borocʉeque.
COL 2:5 Ji cʉedeca joai mʉjare jocarĩ ãrʉvʉ yʉ mʉjare cainʉmʉa. Coreóvaivʉ yʉ mʉjare cʉrivʉre Jesucristoque cũinávʉpe aru jʉ aivʉre ʉ̃́re parʉrõreca. Que baru torojʉvʉ yʉ ji ũmei.
COL 2:6 Mʉje jʉ aiye báque boje iye maje jabocʉ Jesucristoi yávaiyede, d̶ajarã mʉja cainʉmʉa yópe ne d̶aiye jaʉrõpe ina cʉrivʉ Jesucristoque cũinávʉpe.
COL 2:7 Que teni jʉ are nʉjara Jesucristore, aru d̶are nʉjara yópe ñʉje bueiyepe mʉjare ʉ̃i yávaiye méne mamarʉmʉre. Caijãravʉa pʉeno baju d̶are nʉjara yópe ʉ̃i ʉrõpe. Aru, “Jesucristoi yávaiye me jãvetamu”, are nʉjara. Nopedeca buedejaquemavʉ mʉjare mamarʉmʉre. Aru pare torojʉede jíde nʉjara majepacʉ Jʉ̃menijicʉre cainʉmʉa.
COL 2:8 Me jã́jara mʉja. Mʉje bajumia apevʉre jʉjovaicõjemejara ne bueiye bojecʉbeque aru borocʉeque máre, ne d̶abenajiyepe aivʉ mʉjare ne bueimarare. Iye ne bueiye põeva néñecuva mácavʉ ne d̶arĩ cõmajiyebu. Iye ne bueiye põeva ne majiébu. Aru iye ne bueiyedecabu Cristoi yávaiyede, “Jãve ãmevʉ” aiye. Que baru jãve ãmevʉ aru bojecʉbevʉ iye ne bueiye.
COL 2:9 Jʉ̃menijicʉvacari cʉbi Cristoque. Ʉ̃i bajurecabe ã́ri Jʉ̃menijicʉ cʉcʉ jã́d̶ovañʉ jãve aipe ãrojacʉre. Que baru maje jã́iyede Cristore, majivʉ aipe ãrojacʉ bajure Jʉ̃menijicʉre.
COL 2:10 Jʉ̃menijicʉ jãve cʉre d̶aibi mʉjare mʉje ũmei, mʉje cʉe boje cũinávʉpe Cristoque, ñai jaboteyʉ caivʉ jabovare aru cõjeivʉre máre. Que baru ye jaʉbevʉ mʉjare mʉje ũmei.
COL 2:11 Yópe ʉ̃mʉva ne buraicõjeiyepe ne cajede, ãrʉrajivʉ ne baju Jʉ̃menijicʉ jinava, nopedeca Cristo d̶aibi mʉjare Jʉ̃menijicʉ jinare, mʉje cʉe boje ʉ̃́que cũinávʉpe. Ʉbenita ʉ̃ burarĩ ĩni jarʉvabebi mʉje cajede. Quénora d̶aiyʉbede d̶aibi mʉjare ãmeina teiyede, mʉje ãmeina teiye d̶aiyʉe cõjeimara ãmenajiyepe ayʉ.
COL 2:12 Mʉje jã́d̶ovaiye báquede Jʉ̃menijicʉre ocoque yaivʉ bácavʉpe tedejaquemavʉ mʉja Cristoque, aru ne põe jarʉvainoi epeiye báquepe mʉjare ʉ̃́que, aru Jʉ̃menijicʉi nacovaiye báquepe mʉjare ʉ̃́que máre yainore jarʉvarĩ. Que d̶acarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ mʉjare ʉ̃i majié parʉéque mʉje jʉ aiyede ʉ̃́re, “Jãve Jʉ̃menijicʉ nacovarejaquemavʉ Cristore yainore jarʉvarĩ”, mʉje aiyede.
COL 2:13 Mʉja yaivʉ bácavʉpe mʉje ũme coatede d̶aimara marejaquémavʉ Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, mʉje vainí tʉiye boje aru mʉje d̶aicõjeiye boje mʉje ãmeina d̶aiyʉeque. Dinʉmʉre Cristo epebedejaquemavʉ mʉjare cãreja Jʉ̃menijicʉ jinava. Ʉbenita caride Jʉ̃menijicʉ apʉre d̶aibi mʉjare apʉé mamaeque Cristoque. Que teni ãrʉmeteibi caiye maje ãmeina teiyede.
COL 2:14 Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báque boje ʉ̃i d̶aicõjeiyede, d̶aiye jaʉrejaquemavʉ majare. Ʉbenita maje d̶abe boje diede, bojecʉbe d̶aiye cʉvarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉque. Maja d̶abevʉ bácavʉreca iye d̶aicõjeiyede, ye boropateivʉpe jã́menejaquemavʉ majare Jʉ̃menijicʉ. Quénora Cristoi yaiye báqueque jocʉcʉjaravena jarʉvarejaquemavʉ maje bojecʉbe d̶aiye báquede ʉ̃́re.
COL 2:15 Que d̶ayʉ Jʉ̃menijicʉ pʉeno baju vainí tʉrejaquemavʉ caivʉ ina jabovare aru cõjeivʉre ʉ̃i cãchinoi. Náre cʉyoje tede d̶arĩ, jã́d̶ovaimi parʉcʉre caivʉ apevʉ pʉeno Cristo ʉ̃i d̶aiyeque. Que d̶aibi Jʉ̃menijicʉ caivʉ põeva ne jã́iyede.
COL 2:16 Que baru jápiarĩ ad̶abejarã mʉja ácʉ põecʉ ãmeina yávayʉre mʉjare, mʉje ãiye boje aru mʉje ũcuiye boje máre, aru mʉje torojʉve tebe boje ʉ̃́pe ʉ̃i torojʉve teijãravʉare caiʉjʉa coapa, caivʉ aviáva coapa, aru sábadore máre caisumana coapa.
COL 2:17 Iye javeque d̶aicõjeiyeque ãiyeda coyʉiyede, aru torojʉve teiyeda coyʉiyede, aru apejĩena coyʉiyede máre Jʉ̃menijicʉ epedejaquemavʉ, buecʉyʉ ñʉjare. Iye d̶aicõjeiyeque Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovañʉ marejaquémavʉ aipe ʉ̃i d̶aquiyede yóbore. Cristo cʉcʉyʉrã máre jã́d̶ovañʉ marejaquémavʉ ʉ̃. “Yópe ʉ̃́re vaiquíyebu”, arĩ jã́d̶ovañʉ marejaquémavʉ. Que barĩdurejaquemavʉ iye d̶aicõjeiye.
COL 2:18 Aru jápiarĩ ad̶abejarã mʉja ácʉ põecʉ ãmeina yávayʉre mʉjare, mʉje mearore jíye boje Jʉ̃menijicʉre ʉ̃́pe ãmevʉ. Que teni apecʉ ʉ̃i cãchinocavʉpe tebejarã mʉja. Aru mearore jíbejarã ángelevare máre, yópe ʉ̃i d̶aiyepe. Ʉ̃́recabe arĩduyʉ ʉbenina “Jãvemu ji coyʉiye, ji jã́iye báque boje apʉcʉ yópe decoboainope”. Ʉbenita jã́memi iyede, ʉ̃i coyʉiye borore. Aru, “¿Meacʉ bárica apevʉ pʉeno?” ʉbenina arĩduibi. Nópe arĩduibi ʉ̃i d̶aicõjeiye boje ʉ̃i dápiainore ʉ̃i ãmeina d̶aiyʉeque.
COL 2:19 Ʉ̃́recabe dajocayʉ bácʉ ʉ̃i cʉede Cristoque cũinávʉpe. Que baru majibebi iye bueiye jãvene Cristoi borore. Cristo maje jabocʉbe. Que baru d̶aicõjeimi caivʉ ina caiyajuboa põeyajuboacavʉ ʉ̃́re jʉ aivʉre, ne pʉeno baju d̶are nʉrajiyepe ayʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Que baru caijãravʉa pʉeno baju majide nʉñama na, ʉ̃́re jʉ aivʉ caivʉ, me cʉrãjivʉ ne ũmei yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe.
COL 2:20 Mʉje cʉe boje Cristoque cũinávʉpe, yaivʉ bácavʉpe paivʉbu ʉ̃́que. Aru jaʉbevʉ ina yaivʉ bácavʉre ne jʉ aiye d̶aicõjeiyede. Que baru jaʉbevʉ mʉjare mʉje jʉ aiye iye d̶aicõjeiyede põeva ne majiéque coyʉiyede. Que barureca apevʉre d̶aicõjeiye jaʉbevʉ mʉjare. Jaʉbevʉ mʉjare cãreja mʉje jʉ aiye põeva ne d̶aicõjeiyede, yópe ne aiyede: “Jẽmejara apejĩene. Aru ãmejara apejĩene. Aru tʉobejarã apejĩene máre”, ne aiyede.
COL 2:22 Quénora iye ijãravʉque cũiquíyede coyʉyama põeva ne d̶aicõjeiyede coyʉiyeque. Aru diedecabu põevavacari ne d̶aicõjeiye aru ne bueiye máre.
COL 2:23 Põeva iye d̶aicõjeiyede d̶aivʉ Jʉ̃menijicʉre pued̶aivʉpe ãrojariduivʉbu. Aru jã́d̶ovariduivʉbu ne baju apevʉ ne cãchinocavʉre. Ñájine d̶arĩ ne bajure, Jʉ̃menijicʉre pued̶aivʉpe teniduivʉbu na. Iye ne d̶aiyede yópe ne d̶aicõjeiyepe majidivʉpe teniduivʉbu. Ʉbenita iye d̶aicõjeiyede d̶aivʉvacari, ye dajocabema ne baju ãmeina d̶aiyʉede. Que baru iye d̶aicõjeiye ne cʉvae bojecʉbevʉ náre.
COL 3:1 Mʉjarecabu yópe Jʉ̃menijicʉi nacovaimara mácavʉpe Cristoque yainore jarʉvarĩ. Que baru Cristo jinatamu mʉja. Que baru mʉje ãmeina teiyede mʉje javeque d̶aiyede dajocarĩ, oatʉvad̶avʉ̃ mʉja, mearo d̶arãjivʉ. Oatʉvaimara mácavʉ mʉja, cainʉmʉa ʉre nʉjara yo cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõcarõre. No cavarõ mearotamu Cristo ʉ̃i cʉrõ, dobacʉ ʉ̃i dobarõ mearo Jʉ̃menijicʉi meapũravʉ yebai, ʉ̃i parʉé cʉvae boje.
COL 3:2 Caride mʉja d̶abevʉ yópe mʉje d̶aiye báquepe, mʉje yaivʉ bácavʉpe paiye boje Cristoque. Que baru coatede d̶aimaratamu mʉja mʉje cʉe báquede jarʉvarĩ. Quénora cʉrivʉbu mʉja mʉje ũmei Cristoque cũinávʉpe Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Ʉbenita apevʉ põeva jã́mema cãreja iye mʉje jãve cʉede Cristoque. Quénora Jʉ̃menijicʉi yaveimarapebu mʉja caride. Que baru cainʉmʉa dápiare nʉjara yo cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõcarõre. Dápiabejarã iye ãmene ijãravʉquede ijãravʉcavʉ ne d̶aiyede.
COL 3:4 Cristorecabe jãve cʉre d̶ayʉ mʉjare mʉje ũmei. Ʉ̃i copaidaquiyede ijãravʉi cojedeca caivʉ ne jã́iyede, mʉja máre cʉrãjaramu ʉ̃́que. Dinʉmʉ maquinóre meara marajáramu mʉja ye jaʉbeda yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe.
COL 3:5 Coatejarã mʉje baju mʉje ãmeina d̶aiyʉede jarʉvarĩ. Ãmeina d̶abejarã apevʉque mʉjemarebʉcʉva ãmevʉque, aru ãmeina d̶abejarã ʉ̃mʉva nomivaque aru nomiva ʉ̃mʉvaque máre. Caiye iye ãmene d̶aiyʉbejarã mʉja. Mʉje baju ãmeina daiyʉepe d̶abejarã mʉja. Ʉbejarã pʉeno baju mʉje cʉvaede. Que d̶aivʉ baru, d̶ajebu mʉje cʉvaede yópe jʉ̃menijinape.
COL 3:6 Aru Jʉ̃menijicʉ jorojĩni jã́ri ina ʉ̃́re jápiabevʉre, ñájine d̶acʉyʉme náre, ãmene ne d̶aiye boje.
COL 3:7 Mʉja máre javede ãmenore d̶arejaquemavʉ napedeca mʉje jápiabede cãreja Jʉ̃menijicʉre.
COL 3:8 Ʉbenita caride mʉjacapũravʉ dajocajarã caiye ãmene. Que baru jarabejarã apevʉre. Aru jorojĩmejara náre máre. Ãmeina dápiabejarã apevʉre. Aru coyʉbejarã ãmenore caivʉ ne jápiaiyede apevʉi borore. Ãmeina yávabejarã apevʉre ne jápiaiyede máre.
COL 3:9 Que baru borod̶abejarã mʉje bajumia. Mʉja aipe ãrojarivʉ bácavʉre mʉje ãmeina d̶aiyʉeque aru mʉje d̶are nʉiye báquede ãmenore dajocad̶avʉ̃ mʉja.
COL 3:10 Caride mearape ãrojarivʉbu mʉja. Aru caijãravʉa Jʉ̃menijicʉ pʉeno baju meara nʉre d̶aibi mʉjare, mʉje ãrojarajiyepe ayʉ ʉ̃́pe, ñai mʉjare cʉed̶ayʉ bácʉpe mamaũmeque, mʉje coreóvarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re jãve.
COL 3:11 Que baru caride ye baju ãmevʉ põecʉ judío o judío ãmecʉ, aru buraicõjeñʉ ʉ̃i cajede o buraicõjemecʉ diede, aru yávayʉ griego ãmicʉricamua yávaicamuare o yávabecʉ diede, aru ĩmarocacʉ o ʉbeni cʉrijĩcʉ, aru apecʉi yebacacʉ o apecʉi yebacacʉ ãmecʉ máre. Quénora Cristorecabe cũinácʉra parʉcʉ caivʉ apevʉ pʉeno cainʉmʉa. Aru caivʉ ʉ̃ jinaque cʉbi ʉ̃.
COL 3:12 Mʉja Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i beoimaramu, ʉ̃ jinatamu, aru ʉ̃i ʉmaramu máre. Que baru yópe paivʉ bájarã mʉja. Cõmaje ãroje jã́jara mʉjevʉre. Aru cad̶atejarã náre. Dápiabejarã mʉje baju mearape apevʉ pʉeno. Pued̶ajarã mʉjevʉre meara põevape. Aru napijara náre.
COL 3:13 Jarabejarã mʉje bajumia. Aru apecʉ mʉjecʉ ʉ̃i ãmeina yávaru o ãmeina d̶aru mʉjare, ãrʉmetejarã ʉ̃i ãmeina d̶aiyede. Yópe maje jabocʉ Jesucristo ʉ̃i ãrʉmeteiye báquepe mʉje ãmeina teiyede, mʉja máre ãrʉmetejarã mʉjevʉ ne ãmeina teiyede.
COL 3:14 Aru parʉébu caiye die pʉeno mʉje ʉe mʉje baju. Mʉje ʉede apevʉre, cʉrãjaramu cũinávʉpe yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Que baru ʉjarã apevʉre.
COL 3:15 Cristo cãrijimene d̶aibi mʉjare. Aru Jʉ̃menijicʉ cuturĩ epeibi mʉjare, mʉje cʉrãjiyepe ayʉ cũinávʉpe cãrijimevʉva. Que baru cãrijimena cʉre nʉjara mʉja. Aru cainʉmʉa torojʉede jíde nʉjara Jʉ̃menijicʉre.
COL 3:16 Coreóvare nʉjara caiye iye yávaiye méne Cristoi borore. Yópe d̶ajarã mʉje bueiyede aru mʉje coyʉiyede parʉrõreca mʉjevʉre máre ʉre majiéque. Majicajarã aru coyʉjarã parʉrõreca Salmos ãmicʉeque, aru mearore jíjarã Jʉ̃menijicʉre yʉriainoque, aru ʉ̃i Espíritu jino yʉriainoque máre. Que teni yʉriajarã Jʉ̃menijicʉre, torojʉede jínajivʉ ʉ̃́re mʉje ũmeque.
COL 3:17 Que baru caiye mʉje coyʉiyede aru caiye mʉje d̶aiyede máre, d̶ajarã yópe ina Jesucristore jʉ aivʉre jaʉépe, ina jẽniaivʉ ʉ̃i parʉéque. Aru cainʉmʉa Cristoi cad̶ateiyeque torojʉede jíjarã majepacʉ Jʉ̃menijicʉre.
COL 3:18 Mʉja, ʉ̃mʉcʉrivʉ, jʉ ajarã mʉjemarepacʉre ʉ̃i coyʉiyede mʉjare. Jʉ aiye jaʉvʉ mʉjare ʉ̃́re, mʉje cʉe boje maje jabocʉ Cristoque cũinávʉpe.
COL 3:19 Mʉja, nomicʉrivʉ, jecʉjarã mʉjemarepacore. Jarabejarã ṍre.
COL 3:20 Mʉja, jʉed̶ova, cainʉmʉa jʉ ajarã me mʉjebʉcʉvare ne coyʉiyede mʉjare. Jʉ̃menijicʉ torojʉrĩ jã́imi mʉje jʉ aiyede náre.
COL 3:21 Mʉja, nébʉcʉva, jorojĩne d̶abejarã mʉjemarare, ne chĩomenajiyepe aivʉ.
COL 3:22 Mʉja, memecaivʉ, cainʉmʉa jʉ ajarã me mʉje jabova ijãravʉcavʉre ne coyʉiyede mʉjare. Cainʉmʉa jʉ ajarã náre me mʉje ũmeque. Jʉ aivʉ ãmejara náre quénora ne jã́iyede mʉjare, “Mearo d̶aivʉbu” ne arãjiyepe aivʉ mʉjare. Jʉ ajarã náre, mʉje pued̶aiye boje maje jabocʉ Cristore.
COL 3:23 Torojʉrivʉ memecajarã mʉja. Yópe mʉje põevare memecajʉroepe ãmevʉ. Quénora yópe maje jabocʉ Cristore mʉje memecajʉroepe d̶ajarã mʉja.
COL 3:24 Cristorecabe mʉje jabocʉ jãve. Ʉ̃́recabe mʉje memecaimʉ jãve. Que baru coreóvaivʉbu mʉja maje jabocʉvacari Cristo bojed̶acʉyʉre mʉjare yópe Jʉ̃menijicʉi aiye báquepedeca, ʉ̃i mearo d̶acaquiyede mʉjare.
COL 3:25 Ʉbenita ácʉ mʉjacacʉ ʉ̃i ãmeina d̶are nʉru, Jʉ̃menijicʉ, jã́ñʉ caivʉ põevare cũinátʉrʉra, ñájine d̶acʉyʉme ʉ̃́re ʉ̃i ãmeina d̶aiye báquepedeca. Que teni Jʉ̃menijicʉrecabe bojed̶ayʉ caivʉ põevare yópe ne d̶aiye báquepedeca.
COL 4:1 Mʉja, ne jabova, d̶ajarã me mʉjare memecaivʉre yópe mʉjare jaʉépe Jʉ̃menijicʉi jã́inore, mʉje coreóvaiye boje mʉje jabocʉ cavarõ mearocacʉ cʉcʉre, mʉje coyʉrãjimʉre aipe mʉje d̶aiye báquede.
COL 4:2 Ʉetʉbevʉva coyʉjarã Jʉ̃menijicʉque. Mʉje coyʉiyede ʉ̃́que, me dápiajarã mʉje coyʉiyede aru torojʉede jíjarã ʉ̃́re.
COL 4:3 Aru mʉje coyʉiyede jẽniajara Jʉ̃menijicʉque yʉre boje máre, cʉcʉre ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi, ji coyʉiye báque boje iye yávaiye méne, Cristoi borore, jã́d̶ovameno mácarõre jipocamia ʉbenita jã́d̶ovainore caride. Jẽniajara Jʉ̃menijicʉque ʉ̃i yávayʉ bʉojare d̶aquiyepe yʉre, ji coyʉquiyepe aivʉ diede caivʉ ne jápiaiyede yópe yʉre jaʉépe.
COL 4:5 Coyʉjarã mʉja Jesús ʉ̃i yávaiye méne ina ʉ̃́re jʉ abevʉre. Cainʉmʉa mʉje cʉede náque me majiéque d̶ajarã náre.
COL 4:6 Coyʉjarã náre, me cojʉquiyepe aivʉ náre aipe ãrojarore mʉje coyʉinore. Que teni coreóvarãjaramu mʉja aipe ãrojae jaʉrõre mʉjare mʉje coyʉiyede náre ne jẽniari jã́iyede mʉjaque.
COL 4:7 Caiye iye vaiyede yʉre ñai Tíquico coyʉcʉyʉme mʉjare. Ʉ̃́recabe majecʉ, maje ʉmʉ, yʉre cad̶ateyʉ dajocabecʉva, aru maje jabocʉ Cristore memecayʉ yʉ́que máre.
COL 4:8 Darocʉyʉmu ʉ̃́re mʉje yebai, ʉ̃i coreóvare d̶aquiyepe ayʉ aipe vaiyede ñʉjare, ʉ̃i torojʉre d̶aquiyepe ayʉ mʉjare mʉje ũmei.
COL 4:9 Aru nʉvacʉyʉme ñai Onésimore ʉ̃́que, majecʉ dajocabecʉre, maje ʉmʉre, mʉje ĩmarocacʉre. Na pʉcarã coyʉrãjarama mʉjare caiye vaiyede ñʉje yebare.
COL 4:10 Ñai Aristarco, ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami cʉcʉ yʉ́que, meaicõjeimi mʉjare. Aru ñai Marcos máre, Bernabé ʉ̃i chimacʉ, meaicõjeimi mʉjare. Javede coyʉcacʉ mʉjare ʉ̃i borore. Que baru ʉ̃i earu mʉje yebai, me copʉ etajarã ʉ̃́re.
COL 4:11 Aru ñai Jesús máre, apenʉmʉ ne aimʉ Justo, meaicõjeimi mʉjare. Ina yóbecʉrã quévʉra judíovacavʉ Jesucristore jʉ aivʉrecabu memeivʉ yʉ́que caride, põeva ne jaboteicõjenajiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉre náre. Na cad̶ateivʉ yʉre me torojʉre d̶ad̶ama ji ũmei.
COL 4:12 Aru ñai Épafras máre, mʉje ĩmarocacʉ, aru Cristore memecayʉ, meaicõjeimi mʉjare. Ʉ̃́recabe cainʉmʉa pʉeno baju jẽniañʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉque. Jẽniañʉme mʉje meara marajiyépe ayʉ mʉje ũmei ye jaʉbeda yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe aru mʉje coreóvarãjiyepe ayʉ aipe caino Jʉ̃menijicʉi ʉrõre, “¿Jãve márica?” arĩ dápiabevʉva.
COL 4:13 Pʉeno baju ʉbi mʉje cʉrãjiyepe ayʉ me Jʉ̃menijicʉi jã́inore, aru náre máre, ina Jesucristore jʉ aivʉre Laodicea ãmicʉriĩmarocavʉre aru Hierápolis ãmicʉriĩmarocavʉre máre. Que baru parʉrõreca jẽniaimi Jʉ̃menijicʉque mʉjare boje. Yʉ́vacari coreóvaivʉ die jãvene.
COL 4:14 Aru ñai Lucas, majare jʉoipõecʉ, maje ʉmʉ, aru Demas máre, meaicõjed̶ama mʉjare.
COL 4:15 Meajarari na Jesúre jʉ aipõeva Laodiceacavʉ. Aru meajarari Ninfa aru ina Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉ õi cʉ̃rami jívʉi.
COL 4:16 Jã́ri boroteicõjejara iyoca paperayocare mʉje cójijinoi caivʉ ne jápiaiyede. Aru mʉje jápiarĩburu yóboi, jã́ri boroteicõjejara diyocare ina Laodiceacavʉ Jesúre jʉ aipõeva ne cójijinoi caivʉ ne jápiaiyede máre. Aru apeyoca paperayocare máre, ji toivaino mácarõre, Laodiceacavʉre mʉja máre jã́ri boroteicõjejara diyocare mʉje cójijinoi caivʉ ne jápiaiyede.
COL 4:17 Yópe arĩ, coyʉjarã ñai Arquipore: “Me jã́jacʉ mʉ, bʉojacʉyʉ yo mi memeinore maje jabocʉ Jesucristo ʉ̃i epeiye báquede mʉre mi cʉe boje cũinávʉpe ʉ̃́que”. Que ajarã ʉ̃́re.
COL 4:18 Yʉ́vacari, Pablo, toivaivʉ ji pʉrʉque caride. Meaicõjeivʉ caivʉ mʉjare. Ãrʉjara yʉre ne bʉoimʉre tãumeaque, ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami cʉcʉre. Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acajacʉrĩ mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Quénoramu.
1TH 1:1 Yʉ, Pablo, toivaicõjeivʉ apecʉre iyoca paperayocare. Silvano aru Timoteoque yʉ meaicõjeivʉ mʉjare, Tesalónica ãmicʉriĩmarocavʉ Jesucristore jʉ aipõeva cójijivaivʉre. Mʉja majepacʉ Jʉ̃menijicʉ aru maje jabocʉ Jesucristo jinatamu mʉja. Majepacʉ Jʉ̃menijicʉ, maje jabocʉ Jesucristomaque, mearo d̶acajacʉrĩ mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Aru torojʉrivʉ cʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare cãrijimevʉva.
1TH 1:2 Torojʉede jívʉbu ñʉja Jʉ̃menijicʉre cainʉmʉa jẽniaiye coapa caivʉ mʉjare, mʉje jʉ aiye boje Jesúre.
1TH 1:3 Ñʉje coyʉiyede majepacʉ Jʉ̃menijicʉque, ñʉja ãrʉrivʉbu mʉje memeinore, mʉje jʉ aiye boje Jesúre. Ñʉja dápiaivʉbu mʉje memecainore apevʉre, mʉje ʉe boje Jesúre aru náre máre. Ñʉja ãrʉrivʉbu mʉje napini ñájiyede, mʉje coreiye boje maje jabocʉ Jesucristoi copaidaquijãravʉre.
1TH 1:4 Mʉja, ñʉjevʉ, coreóvaivʉbu ñʉja mʉjare Jʉ̃menijicʉi ʉmarare. Ñʉja majivʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉi beoimarare, ʉ̃ jivʉ bárãjivʉre.
1TH 1:5 Jesús ʉ̃i yávaiye méne coyʉcarã mʉjare. Ʉbenita buebetecarã mʉjare diede quénora yávaiyeque. Quénora jã́d̶ovacarã ñai Espíritu Santo ʉ̃i parʉéde põeva ne d̶arĩ majibede d̶aiyeque. Jã́d̶ovacarã ñʉje majiéde máre yavebeda Jesús ʉ̃i yávaiye méne jãvene. Ãrʉjara d̶aivʉre me ñʉje cʉede mʉje jẽneboi, aru ñʉje cad̶ateiyede mʉjare.
1TH 1:6 Mʉjacapũravʉ d̶ávʉ̃ me ñʉjape aru maje jabocʉ Jesucristope máre. Yópe ñʉje d̶aiyepe me ñájivʉreca, nopedeca mʉja máre ñájivʉvacari d̶ad̶avʉ̃ me. Mʉje jʉ aiye boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne, apevʉ ñájine d̶aima mʉjare ʉrarõreca. Ʉbenita ñájiye cʉedeca jacopʉavʉ̃ mʉja Jesús ʉ̃i yávaiye méne torojʉrĩ. Aru ñai Espíritu Santorecabe torojʉre d̶ayʉ mʉjare iye torojʉeque.
1TH 1:7 Que baru caivʉ ina Jesúre jʉ aipõeva Macedonia aru Acaya ãmicʉrijoborõacavʉ, jápiaivʉ mʉje borore, d̶aivʉbu me mʉjape.
1TH 1:8 Mʉjavacari majide d̶aivʉbu põevare maje jabocʉ Jesucristo ʉ̃i yávaiye méne. Que baru nora jápiad̶ama mʉje borore ina Macedoniacavʉ aru ina Acayacavʉ máre. Ʉbenita obedivʉ apenoacavʉ máre majidivʉbu mʉja jʉ aivʉre Jʉ̃menijicʉre caride. Que baru coyʉiye jaʉbevʉ ñʉjare apevʉre mʉje borore, jave ne majié boje.
1TH 1:9 Quénora caivʉ ina põeva coyʉyama mʉje jacopʉiyede ñʉjare me, ñʉje eaiyede mʉje ĩmaroi. Coyʉyama mʉje dajocaiyede mʉje pẽpeimarare, memecarãjivʉ ñai Jʉ̃menijicʉ apʉcʉre aru jãvene máre.
1TH 1:10 Coyʉyama mʉje napini coreiyede máre ʉetʉbevʉva Jʉ̃menijicʉi mácʉre, copaidacʉyʉre ijãravʉi cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ. Ñai Jesúrecabe Jʉ̃menijicʉi mácʉ. Ʉ̃i yainíburu yóboi, Jʉ̃menijicʉ nacovarejaquemavʉ ʉ̃́re yainore jarʉvarĩ. Ñai Jesús mead̶ayʉ majare, maje ñájimenajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóre põevare, ne ãmeina teiye boje.
1TH 2:1 Mʉja, ñʉjevʉ, mʉjavacari coreóvaivʉbu ñʉje daiyede mʉje ĩmaroi, me jápiaivʉre ñʉje coyʉiyede. Que baru ñʉje daiye mʉje yebai bojecʉbe ãmeteavʉ̃.
1TH 2:2 Aru mʉjavacari coreóvaivʉbu javede ñʉje cʉede Filipos ãmicʉriĩmaroi, nócavʉ ne jabova ne d̶aiyede ñʉjare. Ñájine d̶aima ñʉjare. Aru ãmeina yávaima ñʉjare máre. No yóboi, ñʉje eaiyede mʉje ĩmaroi, obedivʉ põeva maucʉvateima ñʉjare. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ coyʉicõjeame ñʉjare jidʉbevʉva. Aru ne maucʉvaede ñʉjare, coyʉcarã mʉjare ʉ̃i yávaiye méne, Jesús mead̶ayʉre põevare.
1TH 2:3 Ñʉja buebevʉ mʉjare jãve ãmene. Aru buebevʉ ãmeũmeque máre. Aru jʉjovabevʉ põevare ñʉje bueiyeque.
1TH 2:4 Quénora Jʉ̃menijicʉi me jã́iye boje ñʉjare, ʉ̃ beoibi ñʉjare, ñʉje buenajiyepe ayʉ põevare Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Que baru cainʉmʉa bueivʉbu yópe Jʉ̃menijicʉi bueicõjeiyepe. Buebevʉ ñʉja, põeva ne me jã́rajiyepe aivʉ ñʉjare. Quénora bueivʉbu ñʉja, Jʉ̃menijicʉi me jã́quiyepe aivʉ ñʉjare. Jʉ̃menijicʉrecabe majicʉ maje dápiaiyede. Que baru Jʉ̃menijicʉ jã́imi põeva ne d̶aiyede aru ne dápiaiyede máre.
1TH 2:5 Mʉjavacari coreóvaivʉbu ñʉje d̶aiye báquede mʉje jẽneboi. Cainʉmʉa yávabetecarã, jʉjovarãjivʉ mʉjare, mʉje d̶arãjiyepe aivʉ yópe ñʉje ʉrõpe. Buebetecarã mʉjare quédata ĩnajivʉ mʉje tãutʉrare. Jʉ̃menijicʉvacari majibi ñʉje d̶aiye báquede mʉje jẽneboi.
1TH 2:6 Põevare pued̶aicõjemetecarã ñʉjare. Vobetecarã ñʉja mʉjare aru apevʉre máre, mearore jíyede ñʉjare.
1TH 2:7 Ñʉjamu Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara. Que baru ñʉja d̶aicõjeni bʉojaivʉbu apevʉre. Ʉbenita d̶aicõjemetecarã mʉjare. Quénora meara põevape cʉ́tecarã mʉje jẽneboi. Yópe népacoi mead̶aiyepe mamarare mead̶acarã mʉjare.
1TH 2:8 Ñʉje ʉrarõ jecʉé boje mʉjare, torojʉrĩ buecarã Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Aru caiyede d̶aiyʉtecarã, cad̶atenajivʉ mʉjare pʉ ñʉje yainʉmʉita. Que baru ñʉje pare jecʉmaramu mʉja.
1TH 2:9 Mʉja, ñʉjevʉ, mʉjavacari ãrʉrivʉbu ñʉje pare memeni voinore ñʉjare jaʉéde. Ñʉje cʉede mʉje jẽneboi memecarã ñʉja jãravʉre aru ñamine máre, mʉje ñájimenajiyepe aivʉ, bojed̶aivʉ ñʉjare jaʉéde ñʉje bueiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne mʉjare.
1TH 2:10 Mʉjavacari jã́ivʉbu, aru Jʉ̃menijicʉ máre majibi ñʉje d̶aiye báquede mʉja Jesúre jʉ aipõevaque. Caiye ñʉje d̶aiye báquede mʉjare d̶acarã mearoque yópe Jʉ̃menijicʉre memecaivʉpe. Aru caiye ñʉje d̶aiye báquede mʉjare meatevʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Que baru ñame bʉojabema boropad̶aivʉ ñʉjare ñʉje d̶aiye báquede mʉje jẽneboi.
1TH 2:11 Mʉjavacari coreóvaivʉbu ñʉje d̶aiye báquede mʉjare coapa yópe népacʉ ʉ̃i d̶aiyepe mamarare. Bueivʉ batecárã mʉjare, mʉje torojʉre d̶arãjiyepe aivʉ. Cad̶ateivʉ batecárã mʉjare, mʉje chĩomenajiyepe aivʉ.
1TH 2:12 Aru d̶aicõjeivʉ batecárã mʉjare yópe ina Jʉ̃menijicʉ jina ne d̶aiye jaʉrõpe, Jʉ̃menijicʉi torojʉquiyepe aivʉ mʉjaque. Jʉ̃menijicʉrecabe cutuyʉ mʉjare meara márajivʉre aru ʉ̃i jaboteinocavʉ bárãjivʉre máre.
1TH 2:13 Ñʉja jívʉbu torojʉede Jʉ̃menijicʉre cainʉmʉa mʉje jápiaiye báque boje ñʉjaque Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Dápiabeteavʉ̃ mʉja põeva ne yávaiyepe iye yávaiyede ñʉje bueiyede. Quénora jʉ ávʉ̃ mʉja diede Jʉ̃menijicʉi yávaiyepe. Aru jãvetamu ñʉje bueiye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Que baru Jʉ̃menijicʉ oatʉvayʉbe mʉjare me, mʉje jʉ aiyede ʉ̃i yávaiye méne.
1TH 2:14 Mʉja, ñʉjevʉ, mʉje ĩmarocavʉ ñájine d̶ávʉ̃ mʉjare nópe ina judíova ñájine d̶aiye báquepedeca ina Jesúre jʉ aivʉre Judea ãmicʉrijoborõcavʉre. Cũinátʉrʉ vaivʉ mʉjare máre.
1TH 2:15 Ina judíova, nárecabu boarĩ́ jarʉvaivʉ bácavʉ maje jabocʉ Jesucristore. Javede ina judíovavacari boarĩ́ jarʉvarejaquemavʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre máre. Aru caride máre ina judíovavacari ñájine d̶arĩ jaetovad̶ama ñʉjare máre. Ne que d̶aiyeque jorojĩne d̶aivʉbu na Jʉ̃menijicʉre. Aru maucʉvarivʉbu caivʉ apevʉ põevare máre.
1TH 2:16 Ina judíovavacari ñʉjare coyʉicõjemeniduivʉbu Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne ina judíova ãmevʉre, ne meatebenajiyepe aivʉ. Que teni bʉojaivʉbu caiye ne ãmeina teiyede. Que baru caride ʉetʉibi Jʉ̃menijicʉ jã́ñʉ d̶aivʉre ãmeno. Que baru ñájine d̶acʉyʉme náre.
1TH 2:17 Mʉja, jívʉ, ñʉjare coatede d̶aima ñʉje mauva mʉjare jarʉvarĩ. Cʉicõjemeteima ñʉjare mʉjaque. Ʉbenita ãrʉicõjemeni bʉojabema na ñʉjare. Que baru cainʉmʉa ãrʉrivʉbu mʉjare. Maje coateniburu yójĩboi, ñʉja chĩori ãrʉtecarã mʉjare. Jã́radaiyʉrĩducarã mʉjare.
1TH 2:18 Ñʉja copainʉiyʉrĩducarã mʉje yebai, jã́rajivʉ mʉjare cojedeca. Cainʉmʉa yʉ́vacari, Pablo, mʉjare jã́cʉcopaiyʉrĩducacʉ. Ʉbenita ñai abujuvai jabocʉ, Satanás, nʉicõjemetequemavʉ ñʉjare.
1TH 2:19 Ʉbenita ñʉja torojʉrãjaramu mʉjare boje maje jabocʉ Jesucristo ʉ̃i copaidaquiyede. Mʉjarecabu napini corede d̶aivʉ, ñʉje cʉvarãjiyepe aivʉ mearore. Mʉjarecabu torojʉre d̶aivʉ ñʉjare. Aru mʉjarecabu ñʉje jã́d̶ovaimara mearore ñʉje bueinore, ñʉje bueiye boje mʉje jẽneboi.
1TH 2:20 Jãve mʉjarecabu ñʉje mearore jímara aru ñʉje torojʉmara máre.
1TH 3:1 Ʉbenita ñʉja napini bʉojabetecarã jã́mevʉ mʉjare. Que baru cũinátʉrʉ ñʉje ũme majitecarã ñʉje d̶arãjiyede. Ñʉja pʉcarã mautecarã Atenas ãmicʉriĩmaroi.
1TH 3:2 Aru jarocarã ñai majecʉ Timoteore mʉje yebai. Ʉ̃ yóvaibi ñʉjare memecayʉ Jʉ̃menijicʉre, coyʉyʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Que baru jarocarã ʉ̃́re cad̶atecʉyʉre mʉjare, aru parʉre d̶acʉyʉre mʉjare máre mʉje ũmei, mʉje jʉ ainore Jesúre pʉeno baju parʉrõ nʉre d̶acʉyʉre, mʉje dajocabenajiyepe aivʉ mʉje jʉ aiyede Jesúre, põeva ne ñájine d̶aiye boje mʉjare. Mʉjavacari coreóvaivʉbu me majare ñájiye jaʉrõre.
1TH 3:4 Javede ñʉje cʉede mʉjaque, coyʉcarã maje ñájinajiyede. Aru mʉjavacari coreóvaivʉbu me jave vaivʉ majare yópe ñʉje aiye báquepedeca.
1TH 3:5 Que baru yʉ́capũravʉ napini bʉojabetecacʉ coreni majibecʉ cãreja mʉje borore. Que baru jarocacʉ ñai Timoteore, coreóvacʉyʉ aipe cʉrivʉre mʉja yópe iye yávaiye méne coyʉiyepe mʉje jʉ aiyede. “Ñai abujuvai jabocʉ jʉjovaiyʉcʉbebu náre. Aru ñʉje bueiye báque náre bojecʉbejebu”, arĩ dápiacacʉ yʉ.
1TH 3:6 Caride Timoteo copaidaibi mʉjare jocarĩ. Ʉ̃i coyʉiyede ñʉjare mʉje borore torojʉre d̶aibi ñʉjare pare. Coyʉibi aipe jʉ aivʉre Jesúre aru aipe ʉrivʉre mʉje bajumia máre. Coyʉibi aipe torojʉrĩ ãrʉrivʉre ñʉjare cainʉmʉa aru aipe jã́iyʉrivʉre ñʉjare máre, quédeca ñʉja máre jã́ranʉiyʉvʉ mʉje yebai.
1TH 3:7 Que baru mʉja, ñʉjevʉ, iye ʉ̃i coyʉiyede mʉje borore parʉre d̶aibi ñʉjare ñʉje ũmei, caiye iye ñájine d̶aiye cʉedeca yui ñʉje jẽneboi.
1TH 3:8 Caride ñʉja coreóvaivʉbu jãve jʉ aivʉre mʉja Jesúre. Mʉja dajocabenajivʉbu maje jabocʉ Jesucristore. Que baru me cʉrĩ torojʉrivʉbu ñʉja.
1TH 3:9 Ʉrarõ torojʉede jívʉbu ñʉja Jʉ̃menijicʉre mʉjare boje. Ñʉje coyʉiyede Jʉ̃menijicʉque pʉeno baju torojʉrivʉbu, mʉje jʉ aiye boje Jesúre parʉrõreca.
1TH 3:10 Jãravʉre aru ñamine máre parʉrõ jẽniaivʉbu ñʉja Jʉ̃menijicʉque, mʉjare ʉ̃i jã́ranʉre d̶aquiyepe ayʉ ñʉjare, buenajivʉ cojedeca mʉjare iye mʉje coreóvabede cãreja. Jẽniaivʉbu diede, mʉje me majinajiyepe aivʉ aipe d̶aiye jaʉrõre mʉje cʉede yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe.
1TH 3:11 Jẽniaivʉbu majepacʉ Jʉ̃menijicʉque aru maje jabocʉ Jesúque máre, ne nʉre d̶aquiyepe aivʉ ñʉjare mʉje yebai.
1TH 3:12 Aru maje jabocʉ Jesús pʉeno baju ʉrarõ nʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare mʉje ʉede mʉje bajumia aru apevʉre máre, mʉje ʉburĩ apevʉre me yópe ñʉje ʉepe mʉjare.
1TH 3:13 Que teni parʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare mʉje ũmei, ñame ne bʉojabenajiyepe aivʉ boropad̶aivʉ mʉjare mʉje meara mae boje majepacʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i jã́inoi maje jabocʉ Jesús ʉ̃i copaidaquijãravʉ baquinói ʉ̃ jivʉ mearaque. Quédecabu.
1TH 4:1 Mʉja, ñʉjevʉ, maje jabocʉ Jesús ñʉjare bueicõjeimi mʉjare cojedeca yópe ñʉje bueiyepe mʉjare javede. Coyʉivʉbu mʉjare, mʉje me majinajiyepe aivʉ aipe jaʉrõre mʉje d̶aiyede, Jʉ̃menijicʉi me jã́quiyepe aivʉ mʉjare. Caride d̶ad̶avʉ̃ mʉja yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Que baru parʉrõreca jẽniaivʉbu ñʉja mʉjare, mʉje d̶arãjiyepe aivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe pʉeno baju cainʉmʉa.
1TH 4:2 Mʉjavacari coreóvaivʉbu bueivʉre ñʉja mʉjare yópe maje jabocʉ Jesús ʉ̃i bueicõjeiyepe.
1TH 4:3 Yópe ʉbi ñai Jʉ̃menijicʉ: Mʉja coapa d̶ajarã mearore cainʉmʉa. Meara májara mʉja, ʉ̃ jina mʉje teiye boje. Que baru cʉbejarã mʉja apevʉque mʉjemarebʉcʉva ãmevʉque.
1TH 4:4 Me cʉjarã mʉja coapa mʉjemarepacoque Jʉ̃menijicʉi jã́inore aru põeva ne jã́iyede máre. Pued̶ajarã mʉja coapa mʉjemarepacore.
1TH 4:5 D̶abejarã nápe ina Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉpe. D̶ad̶ama na ãmenore, Jʉ̃menijicʉi ʉbenore, ne pued̶aiye majibe boje nomivare. D̶ad̶ama ãmenore náque.
1TH 4:6 Que baru jʉjovabejarã mʉja apecʉ mʉjecʉre, ãmeno d̶aivʉ jímarepacoque. Javeita ñʉja coyʉcarã mʉjare parʉrõreca aipe maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉre caivʉ ina nópe ãmeno d̶aivʉre.
1TH 4:7 Jʉ̃menijicʉ cutuibi majare ʉ̃ jina márajivʉva. Que baru bʉojabevʉ maja cʉrivʉ ãmeũmeque. Quénora maje meara mae jaʉvʉ majare, maje cʉrãjiyepe aivʉ me Jʉ̃menijicʉi jã́inore, ʉ̃ jina mae boje.
1TH 4:8 Aru ácʉ põecʉ jʉ abecʉ baru iye ñʉje bueiyede, jʉ abeniduibi ʉ̃ apecʉ põecʉi bueiyede. Quénora jʉ abebi ʉ̃ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, ñai daroyʉ mʉjare ñai Espíritu Santore.
1TH 4:9 Iye mʉje ʉede mʉje bajumia toivabenajivʉbu ñʉja. Mʉja me ʉrivʉbu mʉje bajumia. Que baru diede toivaiye jaʉbevʉ ñʉjare. Javede Jʉ̃menijicʉvacari majicaibi mʉjare, Jesúre jʉ aipõevare, jaʉrõre mʉje bajumia ʉede.
1TH 4:10 Nopedeca mʉjacapũravʉ cainʉmʉa ʉrivʉbu ina Jesúre jʉ aipõevare, caino Macedonia ãmicʉrijoborõcavʉre. Parʉrõreca jẽniaivʉbu ñʉja mʉjare, mʉje ʉrãjiyepe aivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe pʉeno baju cainʉmʉa.
1TH 4:11 Caiye mʉje d̶aiyeque pʉeno d̶ajarã, cãrijimevʉva cʉrãjivʉ apevʉque. D̶aicõjemejara apevʉre aipe d̶aiye jaʉrõre náre ne d̶aiyede. Memejara mʉja coapa, cʉvarãjivʉ mʉje ãiyede, mʉje cʉriñamiare, aru caiye apede mʉjare jaʉéde máre. Yópe iye ñʉje d̶aicõjeiyepe mʉjare caride, nopedeca d̶aicõjecarã mʉjare jipocamia, ina Jesúre jʉ abevʉ ne pued̶arãjiyepe aivʉ mʉjare me, mʉje corebe boje apevʉ ne jíyede mʉjare jaʉéde, aru ye jaʉbequiyepe aivʉ mʉjare.
1TH 4:13 Mʉja, ñʉjevʉ, ʉvʉ ñʉja mʉje majinajiyede jãve aipe vaivʉre ina Jesúre jʉ aipõeva yaivʉ bácavʉre. Chĩomejara mʉja mʉjevʉ jʉ aipõeva yaivʉ bácavʉ boje yópe ina jʉ abevʉ ne chĩoiyepe, ne napini corebe boje jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre.
1TH 4:14 Coreóvaivʉbu maja yaiyʉ́ bácʉre Jesús, aru nacajañʉ mácʉre yainore jarʉvarĩ. Que baru coreóvaiye jaʉvʉ majare nacovacʉyʉre Jʉ̃menijicʉre ina Jesúre jʉ aipõeva yaivʉ bácavʉre Jesús ʉ̃i copaidaquiyede ijãravʉi.
1TH 4:15 Que baru caride ñʉja coyʉiyʉrivʉbu mʉjare me iye Jesús ʉ̃i bueiye báquepe ñʉjare. Jesúre jʉ aipõeva apʉrivʉ ijãravʉi maje jabocʉ Jesúi copaidaquijãravʉ baquinóre copʉ nʉmenajaramu ʉ̃́re ne jipocamia ina Jesúre jʉ aipõeva yaivʉ bácavʉre jocarĩ.
1TH 4:16 Põeva jápiarãjarama cod̶oboborĩ cõjeiyede; aru ángelevai jabocʉi yávainore; aru Jʉ̃menijicʉi japuiyore, trompeta ãmicʉriyore, japuiye pare bʉjiéde máre. Dinʉmʉmiareca maje jabocʉ Jesúvacari ẽmecʉyʉme cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ. Aru ina Jesúre jʉ aipõeva yaivʉ bácavʉ nacajarajarama yainore jarʉvarĩ.
1TH 4:17 No yóboi, maumena Jʉ̃menijicʉ cójijovacʉyʉme ina Jesúre jʉ aipõeva apʉrivʉre cãreja ina ʉ̃i nacovaimara mácavʉque. Aru cũinátʉrʉ caivʉ maja copʉ nʉri jacoyʉrãjaramu maje jabocʉ Jesúre ʉ̃mʉi ocopeniboa yebai. Que teni cʉrãjaramu maja maje jabocʉ Jesúque cainʉmʉa.
1TH 4:18 Que baru chĩomejara mʉja. Coyʉjarã iye borore, torojʉre d̶arãjivʉ mʉje bajumia.
1TH 5:1 Mʉja, ñʉjevʉ, põecʉ cʉbebi majicʉ aipijãravʉa jaʉrõre aru aipe vaiquíyede maje jabocʉ Jesús ʉ̃i daquiye jipocare. Que baru toivaiye jaʉbevʉ ñʉjare diede.
1TH 5:2 Mʉjavacari coreóvaivʉbu me maje jabocʉ Jesús copaidacʉyʉre ijãravʉi põeva ne corebede, ʉ̃i copaidaquinʉmʉre majibedeca yópe ñavaipõecʉ daiyepe ñamine põeva ne corebedeca.
1TH 5:3 Põeva, yópe arĩ, coyʉrĩdurãjarama ne bajumia: “Caino cãrijimene d̶aivʉ. Yéde jidʉbevʉ maja”, arĩdurãjarama. Aru ne nópe coyʉrĩduiyedeca, cũiná bíjarãjarama na. Ñájini bʉ́rãjarama maumejiena. Aru dupini majibenajarama na diede jocarĩ. Ñájinajarama na yópe ico jʉed̶ocʉvacod̶o maumejiena ãmei ijiéde ñájiyepe põed̶are d̶acod̶o mamajicʉre.
1TH 5:4 Ʉbenita mʉja, ñʉjevʉ, mʉjacapũravʉ Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉ ãmevʉ mʉja. Aru ãmeina teivʉ ãmevʉ mʉja nápe, Jesúre jʉ abevʉ, ñeminoi cʉrivʉpe. Que baru mʉje coreóvaiye boje maje jabocʉ Jesús dacʉyʉre, ʉ̃ cuavabecʉyʉme mʉjare ʉ̃i copaidaiyede ijãravʉi, yópe ñavaipõecʉ ʉ̃i cuavaiyepe cʉ̃ramicavʉre.
1TH 5:5 Caivʉ mʉja Jesúre jʉ aivʉ majidivʉpe d̶aivʉbu cainʉmʉa põeva ne jã́inoi mʉje d̶aiyede, mʉje coreóvaiye boje Jʉ̃menijicʉre. Que baru caivʉ mʉja miad̶ároi cʉrivʉ jãravʉcavʉpebu. Maja Jesúre jʉ aivʉ d̶abevʉ cainʉmʉa majibevʉpe, ne coreóvabe boje Jʉ̃menijicʉre põeva ne jã́iyede maje d̶aiyede. Que baru ñamicavʉ aru ñeminocavʉ máre ãmevʉ maja.
1TH 5:6 Que baru dápiabenajarevʉ maja nápe, Jesúre jʉ abevʉpe. Cãivʉpebu na. Quénora dápiarãjarevʉ maja me apʉrivʉpe, me oaburĩ coreivʉ maje bajure.
1TH 5:7 Ñaminecabu ina cãivʉ ne cãiyede. Aru ñaminecabu ina pacoteivʉ ne pacoteiyede.
1TH 5:8 Ʉbenita majacapũravʉ coateivʉbu ina ñamicavʉre jarʉvarĩ. Aru ñeminoi cubevʉ maja. Quénora jãravʉcavʉtamu maja. Aru miad̶ároi cuivʉbu maja. Que baru me d̶aicõjeiye jaʉvʉ maje bajure. Maje jʉ aiye Jʉ̃menijicʉre jaʉvʉ majare aru maje ʉe apevʉre máre. Yópe d̶arĩ taoivʉbu maja nópe churarava ne taoiyepe ne bajure jãjaricaje doicajeque. Aru jaʉvʉ majare maje napini coreiye Jʉ̃menijicʉi mead̶aquiyede. Nópe d̶arĩ taoivʉbu maja yópe churarava ne taoiyepe ne jipobʉre jãjaribo moiboque.
1TH 5:9 Que baru Jʉ̃menijicʉ epebebi majare ñájine d̶acʉyʉ. Quénora epeibi majare maje jabocʉ Jesucristoi mead̶aquiyepe ayʉ, ñájimemuri ãmenaque.
1TH 5:10 Jesús yaidéjamed̶a majare boje, maje cʉrãjiyepe ayʉ ʉ̃́que cainʉmʉa. Ina apʉrivʉ cãreja aru ina yaivʉ bácavʉ máre ʉ̃i copaidaquiyede caivʉ maja cũinátʉrʉ cʉrãjaramu ʉ̃́que cainʉmʉa.
1TH 5:11 Que baru parʉre d̶ajarã mʉja pʉeno baju cainʉmʉa, mʉje baju jʉ aiyede Jesúre parʉrõ nʉre d̶aquiyepe aivʉ. Aru cad̶atejarã cainʉmʉa mʉje bajumia, nopedeca mʉje d̶are nʉiyepe caride.
1TH 5:12 Mʉja, ñʉjevʉ, ñʉja jẽniaivʉbu parʉrõreca mʉjare, mʉje pued̶arãjiyepe aivʉ ina memecaivʉre maje jabocʉ Jesúre mʉje jẽneboi. Nárecabu maje jabocʉ Jesúi epeimara, jabotenajivʉ aru majicarãjivʉ máre. Aru buenajivʉbu mʉjare aipe d̶aiye jaʉrõre, mʉje d̶arãjiyepe aivʉ mearo maje jabocʉ Jesús ʉ̃i jã́inoi.
1TH 5:13 Que baru pued̶ajarã náre. Aru pare ʉjarã náre, ne cad̶ateiye boje mʉjare. Cʉjarã mʉja cãrijimevʉva mʉjevʉque.
1TH 5:14 Mʉja, ñʉjevʉ, ñʉja jẽniaivʉbu parʉrõreca, mʉje d̶arãjiyepe aivʉ yópe mʉjare jaʉéde. Majicajarã ina memeiyʉbevʉre, ne memenajiyepe aivʉ. Torojʉre d̶ajarã ina jidʉrivʉre, ne jidʉbenajiyepe aivʉ. Cad̶atejarã ina chĩoivʉre, ne torojʉre d̶arãjiyepe aivʉ ne ũmei. Aru napijara caivʉre.
1TH 5:15 Apecʉ ʉ̃i ãmeno d̶aru cũinácʉ mʉjacacʉre, d̶abejacʉrĩ ãmeno ʉ̃́re copʉ. Quénora cainʉmʉa napini dápiajarã mʉje d̶arãjiyede mearore mʉje bajumia aru caivʉ põevaque máre.
1TH 5:16 Torojʉjarã mʉja mʉje ũmei.
1TH 5:17 Aru ʉetʉbevʉva coyʉjarã Jʉ̃menijicʉque.
1TH 5:18 Aipe vaiye vaijárõri mʉjare. Cainʉmʉa torojʉede jíjarã Jʉ̃menijicʉre. Jʉ̃menijicʉ ʉbi maje nópe d̶aiyede, maje jʉ aiye boje ʉ̃́re.
1TH 5:19 Ñai Espíritu Santore maucʉvabejarã mʉja ʉ̃i d̶aiyʉrõre mʉjaque.
1TH 5:20 Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaiyedeca jápiaiyʉbevʉpe tebejarã mʉja.
1TH 5:21 Caiyede me jã́ri coreóvajarã mʉja. Aru coreóvarĩburu yóboi, d̶ajarã caiye méne.
1TH 5:22 Ʉbenita d̶abejarã caiye ãmene.
1TH 5:23 Jʉ̃menijicʉvacari, cãrijimenoque cʉre d̶ayʉ põevare, cʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare caivʉ meara baju. Aru corejacʉrĩ mʉjare coapa caivʉ, mʉje decocʉre, mʉje ũmene, aru mʉje bajure máre, mʉje boropatebenajiyepe aivʉ maje jabocʉ Jesucristoi copaidaquijãravʉ baquinói.
1TH 5:24 Jʉ̃menijicʉ cutuibi mʉjare ʉ̃ jina márajivʉva. Aru cainʉmʉa d̶ayʉbe yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Que baru ʉ̃́vacari mearo d̶acacʉyʉme mʉjare.
1TH 5:25 Mʉja, ñʉjevʉ, jẽniajara Jʉ̃menijicʉque ñʉjare.
1TH 5:26 Meaicõjeivʉbu ñʉja caivʉ mʉja Jesúre jʉ aipõevare. Me jacoyʉjarã mʉja mʉjevʉre, mʉje jivare nuri, mʉje Jʉ̃menijicʉ jina mae boje.
1TH 5:27 Maje jabocʉ Jesús ʉ̃i jã́inoi yʉ jã́ri boroteicõjeivʉ mʉjare iyoca paperayocare caivʉ mʉjevʉ Jesúre jʉ aipõevare.
1TH 5:28 Me cʉjarã mʉja maje jabocʉ Jesucristo ʉ̃i mearo d̶acaiye bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Quénoramu.
2TH 1:1 Yʉ, Pablo, toivaicõjeivʉ iyoca paperayocare. Silvano aru Timoteoque yʉ meaicõjeivʉ mʉjare, Tesalónica ãmicʉriĩmarocavʉ Jesucristore jʉ aipõevare. Mʉja majepacʉ Jʉ̃menijicʉ aru maje jabocʉ Jesucristo jinatamu mʉja.
2TH 1:2 Majepacʉ Jʉ̃menijicʉ maje jabocʉ Jesucristomaque mearo d̶acajacʉrĩ mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Aru torojʉrĩ cʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare cãrijimevʉva.
2TH 1:3 Mʉja, ñʉjevʉ, torojʉede jívʉbu ñʉja Jʉ̃menijicʉre mʉjare cainʉmʉa. Ñʉje nópe d̶aiye jaʉvʉ ñʉjare. Aru mearomu. Mʉja coreóvaivʉbu aipe d̶aiye jaʉrõre mʉjare mʉje cʉede yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, caride jave báque pʉeno. Aru caivʉ mʉja coapa ʉrivʉbu mʉjevʉre caride jave báque pʉeno.
2TH 1:4 Que baru ñʉjacapũravʉ torojʉrĩ coyʉivʉbu mʉje borore apeno ĩmaroacavʉ Jesúre jʉ aipõevare. Coyʉivʉbu mʉje pare napiyede aru mʉje jʉ aiyede Jesúre, apevʉ ne maucʉvaede mʉjare aru ne ñájine d̶aiyede máre mʉjare.
2TH 1:5 Mʉja ñájivʉbu mʉje jʉ aiye boje Jesúre. Aru mʉje dajocabe boje mʉje jʉ aiyede ʉ̃́re ʉetʉbevʉva, Jʉ̃menijicʉ cʉre d̶acʉyʉme mʉjare ʉ̃i jaboteinoi. Yópe acʉyʉme mʉjare coapa: “Bojed̶acʉyʉmu mʉre mi ñájiyede, mi jʉ aiye boje Jesúre”, acʉyʉme Jʉ̃menijicʉ. Que teni jã́d̶ovacʉyʉme meacʉre ʉ̃i d̶acaiyede põevare yópe ʉ̃́re jaʉépe.
2TH 1:6 Que baru Jʉ̃menijicʉ d̶acʉyʉme yópe jaʉépe. Ñájine d̶acʉyʉme ina caride ñájine d̶aivʉre mʉjare.
2TH 1:7 Aru mʉja caride ñájivʉre, aru ñʉjare máre, Jʉ̃menijicʉ dajocare d̶acʉyʉme maje ñájiyede. Nópe d̶acʉyʉme Jʉ̃menijicʉ maje jabocʉ Jesús ʉ̃i copaidaquijãravʉ baquinóre. Ẽmecʉyʉme cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ ʉ̃i ángeleva ʉ̃i parʉéde cʉvarivʉque. Aru darãjarama toa uruiye jẽneboi.
2TH 1:8 Ñájine d̶acʉdacʉyʉme ina Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉre aru ina jʉ abevʉre máre maje jabocʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne.
2TH 1:9 Nácapũravʉ ñájinajarama ñájino cũiménoi. Maje jabocʉ Jesús, meacʉ baju, jarʉvacʉyʉme náre ʉ̃́re jocarĩ, ne jã́menajiyepe ayʉ ʉ̃i ʉrarõ parʉéde.
2TH 1:10 Caiye iye vaiquíyebu ãnijãravʉ, maje jabocʉ Jesúi copaidaquijãravʉ baquinóre. Copaidacʉyʉme ijãravʉi, ʉ̃ jina meara ne jínajiyepe ayʉ mearore ʉ̃́re. Que baru caivʉ ina jʉ aivʉ me pued̶arãjarama ʉ̃́re dijãravʉ baquinói. Aru mʉja máre náque cʉrãjaramu, mʉje jʉ aiye báque boje ñʉje coyʉiye báquede mʉjare Jesús ʉ̃i yávaiye méne.
2TH 1:11 Que baru jẽniavaivʉbu ñʉja mʉjare ñʉje coyʉiyede Jʉ̃menijicʉque cainʉmʉa, “Mʉja, Tesalónicacavʉ Jesúre jʉ aipõeva, bojed̶acʉyʉmu yʉ mʉjare mʉje cʉrãjino mearoque, ji cutuiye báque boje mʉjare”, ʉ̃i aquiyepe aivʉ. Jʉ̃menijicʉ mʉjare d̶are d̶ajacʉrĩ caiye méne yópe mʉje d̶aiyʉepe ʉ̃i parʉéque. Aru mʉjare bʉojare d̶ajacʉrĩ caiye mʉje mearo d̶acaiyede, mʉje jʉ aiye boje Jesúre ʉ̃i parʉéque.
2TH 1:12 Que teni põeva pued̶arãjarama maje jabocʉ Jesúre, ʉ̃i mearo d̶acaiye báque boje mʉjare. Aru mʉjare máre pued̶acʉyʉme majepacʉ Jʉ̃menijicʉ maje jabocʉ Jesucristomaque bojecʉbeda ʉ̃i me boje.
2TH 2:1 Mʉja, ñʉjevʉ, coyʉrãjivʉbu mʉjare maje jabocʉ Jesucristo ʉ̃i copaidaquiyede aru maje cójijinajiyede ʉ̃́que. Jẽniaivʉbu ñʉja mʉjare, apecʉ ʉ̃i coyʉru mʉjare, yópe arĩ: “Ñai Espíritu Santo aibi: ‘Maje jabocʉ Jesucristoi copaidaijãravʉ eaivʉ jave’ ”, o “Pablojã aima: ‘Maje jabocʉ Jesucristoi copaidaijãravʉ eaivʉ jave’ ”, o mʉja jacopʉivʉ baru paperayoca toivaiyede ñʉja Pablojã ñʉjapeda teivʉ: “Maje jabocʉ Jesucristoi copaidaijãravʉ eaivʉ jave” arĩ, jʉ abejarã diede. Maumejiena oatʉvabejarã mʉje dápiaiyede. Aru cuavare d̶abejarã mʉje ũmene, apecʉi coyʉiye boje o no paperayoca toivaiye boje máre.
2TH 2:3 Quéda apecʉre jʉjovaicõjemejara mʉjare. Dijãravʉ baquinó, Jesúi copaidaquijãravʉ, eabequiyebu pʉ obedivʉ põeva ne ʉrarõ maucʉvaeta Jʉ̃menijicʉre. Dinʉmʉ maquinó ñai ʉ̃mʉ ãmecʉ, bíjacʉyʉ yóboi, cʉetecʉyʉme Jesúi copaidaquiye jipocai. Jʉ̃menijicʉ ñájini d̶acʉyʉme ʉ̃́re, ñai ʉ̃mʉ ãmecʉre, toabo cũiméboi cainʉmʉa.
2TH 2:4 Ñai ʉ̃mʉ ãmecʉ maucʉvacʉyʉme caivʉ põeva ne pẽpeimarare, aru ne jʉ̃menijinare, caivʉ apevʉ ne mearore jímarare, aru Jʉ̃menijicʉre máre. Yópe arĩ, ñai ʉ̃mʉ ãmecʉ “Yʉrecabu parʉcʉ caivʉ apevʉ pʉeno”, acʉyʉme. Que teni ecocʉyʉme Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami, dobacʉyʉ yópe jabocʉpe. Aru, “Yʉrecabu Jʉ̃menijicʉ”, acʉyʉme caivʉre.
2TH 2:5 Caiye iyede jave coyʉre cucacʉ yʉ mʉjare ji cʉede cãreja mʉjaque. ¿Ãrʉmenarʉ mʉja?
2TH 2:6 Mʉja coreóvaivʉbu cũinácʉ cʉcʉre caride, ñai ʉ̃mʉ ãmecʉ ʉ̃i járobequiyede cãreja. Ʉbenita yóboi, Jʉ̃menijicʉi beoijãravʉ baquinói, ñai ʉ̃mʉ ãmecʉ cʉetecʉyʉme.
2TH 2:7 Jipocamia Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovamenejaquemavʉ aipe ʉ̃i d̶aquiyede põeva ãmeina d̶aivʉre. Ʉbenita caride jã́d̶ovacʉyʉme aipe ʉ̃i d̶aquiyede náre. Cũinácʉ mauyaibi ñai ʉ̃mʉ ãmecʉre. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ ĩcʉyʉme ñai mauyayʉre ʉ̃́re jocarĩ.
2TH 2:8 Dinʉmʉ maquinóre cʉetecʉyʉme ñai ʉ̃mʉ ãmecʉ. Ʉbenita maje jabocʉ Jesucristo ʉ̃i copaidaiyede boarĩ́ jarʉvacʉyʉme ʉ̃́re ʉ̃i yávaiye parʉéque. Que baru copaidayʉ pʉeno meacʉ baju bíjarocʉyʉme ʉ̃́re.
2TH 2:9 Ñai ʉ̃mʉ ãmecʉ cʉvacʉyʉme ñai abujuvai jabocʉ, Satanás, ʉ̃i parʉéde. Jã́d̶ovacʉyʉme ʉ̃i ʉrarõ parʉéde ʉ̃i d̶aquiyede caijĩene põeva ne jã́mene aru ne d̶arĩ majibede máre, “¿Jʉ̃menijicʉ bárica ʉ̃?” põeva ne arãjiyepe ayʉ ʉbenina.
2TH 2:10 Ʉ̃ jʉjovacʉyʉme caiye ʉ̃i ãmeina d̶aiyeque ina bíjarãjivʉre Jʉ̃menijicʉre jocarĩ. Ʉ̃ jʉjovarĩ bʉojacʉyʉme náre, ne jacopʉbeni ʉbe boje Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene. Aru ne jarʉvaiye boje ʉ̃i yávaiyede, Jʉ̃menijicʉ mead̶abecʉyʉme náre.
2TH 2:11 Que baru Jʉ̃menijicʉvacari jʉjovaicõjecʉyʉme náre, ne jʉ arãjiyepe ayʉ borocʉede.
2TH 2:12 Que baru ñájine d̶acʉyʉme caivʉ ina ʉrivʉre ne ãmeina teiyede aru ʉ̃i yávaiyede jãvene jʉ abevʉre máre.
2TH 2:13 Mʉja, ñʉjevʉ, Jʉ̃menijicʉre jíye jaʉvʉ ñʉjare torojʉede cainʉmʉa, mʉja Jʉ̃menijicʉi ʉmarare boje. Javede ʉ̃i cʉed̶aquiye jipocai caiyede, Jʉ̃menijicʉ beorejaquemavʉ mead̶acʉyʉ mʉjare, ñai Espíritu Santoi d̶aiye báque boje mʉjare Jʉ̃menijicʉ jinava, aru mʉje jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene.
2TH 2:14 Ñʉje bueiye báquede mʉjare iye Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne, ʉ̃ cuturejaquemavʉ mʉjare, mʉje jabotenajiyepe ayʉ maje jabocʉ Jesucristoque ʉ̃i jabotequiyede.
2TH 2:15 Que baru, ñʉjevʉ, parʉrõreca jʉ ajarã cainʉmʉa iye ñʉje bueiyede jãvene, ñʉje coyʉiye báquede mʉjare aru ñʉje toivaiye báquede paperayocaque máre. Aru cainʉmʉa dajocabejarã diede.
2TH 2:16 Jẽniaivʉbu ñʉja maje jabocʉ Jesucristore majepacʉ Jʉ̃menijicʉmaque, majare ʉcʉre. Majare cad̶ateyʉbe, ʉ̃i me boje dajocabecʉva. Aru majare napini corede d̶ayʉbe ʉ̃i mearo d̶acaquiyede majare.
2TH 2:17 D̶ajacʉrĩ mʉjare parʉrivʉ mʉje ũmei aru jidʉbevʉ mʉje coyʉiyeque aru mʉje d̶aiyeque máre, me maquiyépe cainʉmʉa.
2TH 3:1 Mʉja, ñʉjevʉ, jẽniajara ñʉjare Jʉ̃menijicʉque, apevʉ obedivʉ põeva ne jápiarãjiyepe aivʉ maje jabocʉ Jesucristoi yávaiye méne maumena, ne jʉ arãjiyepe aivʉ diede, aru ne jínajiyepe aivʉ mearore Jʉ̃menijicʉre, nópe vaiye báquepedeca mʉjaque.
2TH 3:2 Aru jẽniajara ñʉjare Jʉ̃menijicʉque, ʉ̃i mead̶aquiyepe aivʉ ñʉjare ina põeva ãmena, ne ãmeno d̶abenajiyepe aivʉ ñʉjare. Põeva obebevʉ jʉ aivʉbu Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Que baru ina ãmeina d̶aivʉ aru apevʉre máre ãmeno d̶are d̶aivʉ ãmeno d̶aiyʉrivʉbu ñʉjare.
2TH 3:3 Ʉbenita maje jabocʉ Jesucristo cainʉmʉa d̶ayʉbe yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Que baru jãve parʉre d̶acʉyʉme mʉjare mʉje ũmene. Aru jã́ri corecʉyʉme mʉjare ñai abujuvai jabocʉ, ʉ̃i ãmeno d̶abequiyepe ayʉ.
2TH 3:4 Ñʉja coreóvaivʉbu maje jabocʉ Jesucristo cad̶ateyʉre mʉjare, mʉje jʉ aiye boje ʉ̃́re. Que baru coreóvaivʉbu mʉja d̶aivʉre yópe ñʉje bueiye báquepe mʉjare, aru d̶arãjivʉre máre yópe ñʉje bueiyepe iyocaque caride.
2TH 3:5 Ñʉja jẽniaivʉbu maje jabocʉ Jesucristoque, ʉ̃i napine d̶aquiyepe aivʉ mʉjare parʉrõreca yópe ʉ̃i baju napino mácarõpe, aru mʉje ʉrãjiyepe aivʉ põevare yópe majepacʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i ʉepe majare.
2TH 3:6 Mʉja, ñʉjevʉ, yóvaicõjemevʉ ñʉja mʉjare, maje jabocʉ Jesucristoi parʉéque, ina mʉjacavʉ jũracʉrivʉre aru d̶abevʉre máre yópe ñʉje bueiye báquepe.
2TH 3:7 Mʉjavacari coreóvaivʉbu aipe d̶aiye jaʉrõre mʉjare, d̶arãjivʉ nópe ñʉje d̶arĩ cõmajiye báquepe mʉje jẽneboi cʉrivʉ cãreja. Memeiyʉbevʉ ãmetecarã ñʉja. Quénora jũracʉbevʉva ʉrarõ memecarã.
2TH 3:8 Jacopʉbetecarã ñʉje ãiyede mʉjaque bojecʉbeda. Quénora cainʉmʉa bojed̶acarã mʉjare mʉje jíye báquede ñʉjare. Ʉrarõ memeivʉ batecárã jãravʉre aru ñamine máre, mʉje ñájimenajiyepe aivʉ ñʉjare jaʉé boje.
2TH 3:9 Ñʉja jẽniari bʉojajebu ñʉjare jaʉéde, ñʉje bueiye boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Ʉbenita quéda jẽniametecarã mʉjare. Jã́d̶ovacarã mʉjare ñʉje d̶aiyeque aipe d̶aiye jaʉrõre mʉjare. Que baru d̶ajarã mʉja yópe ñʉje jã́d̶ovaiye báquepe.
2TH 3:10 Javede ñʉje cʉ́vaquede mʉje jẽneboi, yópe arĩ, “Ñai memeiyʉbecʉre jíbejarã ãiyede”, d̶aicõjeivʉ batecárã mʉjare.
2TH 3:11 Nópe arĩ, coyʉivʉbu ñʉja mʉjare, ñʉje jápiaiye boje ne borore, apevʉ mʉjacavʉ jũracʉrivʉre. Nácapũravʉ mememema, bojed̶arãjivʉ náre jaʉéde. Quédata cãrijovad̶ama náre ina memeivʉre ména.
2TH 3:12 Que baru, ina mʉjevʉ memeiyʉbevʉre coyʉivʉbu ñʉja caride. Maje jabocʉ Jesucristo ʉ̃i parʉéque memeicõjeivʉbu náre. Aru parʉrõreca jẽniaivʉbu náre, ne memenajiyepe aivʉ cãrijovamevʉva apevʉre, ne cʉvarãjiyepe aivʉ ne ãiyeva.
2TH 3:13 Ʉbenita mʉja, ñʉjevʉ, ʉetʉbejarã mearo d̶aivʉ.
2TH 3:14 Apecʉ mʉjacacʉ ʉ̃i jʉ abedu ñʉje coyʉiyede yo paperayocaque, ʉ̃́re coreóvarĩ caivʉ mʉja yóvabejarã ʉ̃́re, ʉ̃i cʉyoje tequiyepe aivʉ.
2TH 3:15 Ʉbenita jã́mejara ʉ̃́re yópe mʉje jã́iyepe mʉje maucʉre. Quénora coyʉjarã aipe d̶aiye jaʉrõre ʉ̃́re yópe mʉje majicaiyepe mʉjeyocʉre.
2TH 3:16 Maje jabocʉ Jesucristovacari cãrijimenoque cʉre d̶ayʉ põevare, cʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare cãrijimevʉva cainʉmʉa. Maje jabocʉ Jesucristo cʉjacʉrĩ caivʉ mʉjaque.
2TH 3:17 Yʉ́vacari, Pablo, toivaivʉ ji pʉrʉque caride. Meaicõjeivʉ caivʉ mʉjare. Caiyoca ji paperayocare toivaivʉ yʉ yópe, jã́d̶ovacʉyʉ mʉjare jãve ji toivaicõjeiye báquede. Que toivaivʉ yʉ.
2TH 3:18 Ʉrarõ mearo d̶acajacʉrĩ mʉjare maje jabocʉ Jesucristo bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Quénoramu.
1TI 1:1 Yʉ, Pablo, toivaicõjeivʉ apecʉre iyoca paperayocare. Yʉ́bu Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaracacʉ. Jʉ̃menijicʉ mead̶aibi majare. Aru Jesucristo napini corede d̶aibi majare caiye iye ʉ̃i mearo d̶acaquiyede. Ne coyʉicõjeimʉmu yʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne.
1TI 1:2 Mʉ, Timoteo, yʉ meaicõjeivʉ mʉre. Jãve jímacʉpe páyʉbu mʉ, mi jʉ aiye boje Jesúre. Majepacʉ Jʉ̃menijicʉ, maje jabocʉ Jesucristomaque, mearo d̶acajacʉrĩ mʉre bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Aru cõmaje ãroje jã́jacʉrĩ mʉre. Aru torojʉrĩ cʉre d̶ajacʉrĩ mʉre cãrijimecʉva.
1TI 1:3 D̶ajacʉ mʉ yópe ji coyʉiye báquepe mʉre ji nʉiyede Macedonia ãmicʉrijoborõi. Yʉ mauteicõjecacʉ mʉre Éfeso ãmicʉriĩmaroi, mi dajocare d̶aquiyepe ayʉ apevʉ nócavʉre ne bueiyede jãve ãmene maje bueiyede jocarĩ.
1TI 1:4 Coyʉicõjemejacʉ náre ne coyʉino mácarõre aru ne ãrʉriduiyede néñecuva mácavʉ ne ãmiá coapa. Ne nópe d̶aiyede, jẽniari jã́d̶ama ne bajumia ye majibevʉva cainʉmʉa. Ne nópe d̶aiyede, coreóvaivʉ bʉojabema na Jʉ̃menijicʉi ʉrõre náre ne d̶arãjiyede, yópe jaʉrõre náre jʉ aivʉ baru Jesúre.
1TI 1:5 D̶aicõjejacʉ náre ji coyʉiyepe, ne ʉrãjiyepe ayʉ apevʉre me ne dápiaiyeque “Boropatebevʉ yʉ”, ne arĩ dápiaiyeque aru jãve ne jʉ aiyeque Jesúre.
1TI 1:6 Ʉbenita ina põeva yópe d̶abema na. Quénora coyʉivʉbu ʉbenina.
1TI 1:7 Bueiyʉrivʉbu na Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. Ʉbenita coreóvabema ne baju ne coyʉiyede aru aipe aiyʉede ne bueniduiyede máre majidivʉpe.
1TI 1:8 Coreóvaivʉbu maja méne Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, põeva ne coreóvaru aipe teni Jʉ̃menijicʉi coreóvare d̶aiye báquede diede.
1TI 1:9 Coreóvaiye jaʉvʉ põevare aipe teni Jʉ̃menijicʉi coreóvare d̶aiye báquede iye d̶aicõjeiyede. Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ iye d̶aicõjeiyede Moisés bácʉre, jã́d̶ovacʉyʉ dieque põeva ne ãmeina teiyede. Que baru ina põeva boropatebevʉre Jʉ̃menijicʉi jã́inore, ne jʉ aiye boje Jesúre, jaʉbevʉ náre iye d̶aicõjeiye. Quénora ina ãmeina teivʉre iye d̶aicõjeiyeque Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovaimi ne ãmeina teiyede. Ãmeina teivʉ ne d̶aiye nópe paiyebu. Námu Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede jʉ abeni d̶abevʉ. Pued̶abevʉbu Jʉ̃menijicʉre, ãmeina d̶aivʉ. Námu Jʉ̃menijicʉi ʉbemara aru yʉrivʉ Jʉ̃menijicʉre máre. Námu boarĩ́ jarʉvaivʉ népacʉre, aru népacore, aru apevʉre máre.
1TI 1:10 Námu cʉrivʉ apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque, aru ʉ̃mʉva ãmeina d̶aivʉ ne baju apevʉ ʉ̃mʉvaque. Námu ñavaivʉ põevare, jínajivʉ náre yebacavʉpe. Námu borocʉrivʉ aru “Coyʉcʉyʉmu jãve”, ne arĩburu yóbore borocʉrivʉ. Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovaimi ʉ̃i d̶aicõjeiyeque caiye iye d̶are d̶aiyede copʉ ãmenore iye bueiye méne jocarĩ.
1TI 1:11 Aru bueivʉ yʉ iyede jãvene, coyʉyʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye me pʉeno baju méne, põeva ne majinajiyepe ayʉ aipe Jʉ̃menijicʉ mead̶ayʉre náre. Ñai Jʉ̃menijicʉ meacʉ baju jã́ri coreicõjeimi yʉre aru bueicõjeimi yʉre ʉ̃i yávaiye méne.
1TI 1:12 Yʉ torojʉede jíyʉbu maje jabocʉ Jesucristore, ʉ̃i jã́iye boje yʉre yópe ʉ̃i ʉrõre d̶ayʉpe. Que baru epeibi yʉre, ji memecaquiyepe ayʉ ʉ̃́re. Aru parʉre d̶aibi yʉre, ji buequiyepe ayʉ ʉ̃i yávaiye méne.
1TI 1:13 Yópe mearo d̶acaibi yʉre javede, ãmeina ʉ̃́re yávayʉ bácʉreca, cujurĩ ñájine d̶ayʉ bácʉreca ʉ̃́re jʉ aivʉre, aru maucʉvacʉ bácʉreca ʉ̃́re. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ cõmaje ãroje jã́rejaquemavʉ yʉre, ji que d̶aiye boje caiye iyede coreóvabecʉpe, ji jʉ abe boje Jesúre cãreja.
1TI 1:14 Aru Jʉ̃menijicʉ pʉeno ʉrarõ mearo baju d̶acarejaquemavʉ yʉre. Ʉ̃i mearo d̶acaiye boje yʉre bojecʉbeda, caride yʉ jʉ ayʉbu Jesucristore aru ʉvʉ yʉ ʉ̃́re.
1TI 1:15 Jãvetamu iye. Que baru jʉ aiye jaʉvʉ caivʉre iyede. Jesucristo darejaquemavʉ ijãravʉi, mead̶acʉyʉ ãmeina teivʉre. Aru yʉrecabu ãmeina teivʉcacʉ bácʉ ãmecʉ baju caivʉ pʉeno.
1TI 1:16 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ cõmaje ãroje jã́rejaquemavʉ yʉre, Jesucristo ʉ̃i jã́d̶ovaquiyepe ayʉ aipe ʉ̃i napino ʉrarõ põevare. Napinejaquemavʉ yʉre, ãmecʉ bajure caivʉ apevʉ ãmeina teivʉ pʉeno, ji jʉ aquiyepe ayʉ ʉ̃́re. Que teni jã́d̶ovaimi ʉ̃i ʉrarõ napinore ina ji yóbocavʉ ʉ̃́re jʉ aivʉ, ne cʉvarãjiyepe ayʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, ne jã́iyede ʉ̃i mead̶aiye báquede yʉre, ãmecʉ bajure.
1TI 1:17 Ñai maje jabocʉ, cainʉmʉa jaboteyʉre caivʉre, pued̶arãjarevʉ ʉ̃́re aru mearore jínajarevʉ ʉ̃́re máre. Ʉ̃́recabe apʉcʉ cainʉmʉa. Ʉ̃́recabe maje jã́memʉ. Aru ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉ cũinácʉra. Quédecabu.
1TI 1:18 Mʉ, Timoteo, jímacʉpe páyʉbu mʉ. Mʉre coyʉicõjeivʉ yʉ põevare ji bueiyede mʉre. Ãrʉjacʉ apevʉ ne coyʉcaiye báquede mʉra aipe vaiquíyede mʉre. Ãrʉcʉ diede, parʉre d̶ajacʉ mi ũmene, memecacʉyʉ Jʉ̃menijicʉre yópe ʉ̃i ʉrõpe, apevʉ ne maucʉvaedeca mʉre, nopedeca ñai churara ʉ̃i me ãd̶amateiyepe boainoi.
1TI 1:19 Cainʉmʉa jʉ ajacʉ Jesús ʉ̃i yávaiyede méne jãvene. Aru, “Boropatebevʉ yʉ”, arĩ dápiarĩ, cʉjacʉ mʉ. Apevʉ põeva meateiyʉbema ne boropateiyede. Quénora jʉ ad̶ama apeno bueino jãve ãmenore. Aru dajocad̶ama ne jʉ aiye báquede Jesúre.
1TI 1:20 Pʉcarã ʉ̃mʉva cʉma nópe d̶aivʉ, ne ãmiá Himeneo aru Alejandro. Jave jícacʉ náre ñai abujuvai jabocʉ Satanáre, ne coreóvarãjiyepe ayʉ ãmeina yávaiye jaʉbede náre Jʉ̃menijicʉre.
1TI 2:1 Mamarʉmʉre yʉ coyʉiyʉvʉ mʉre iyede. Caivʉ Jesúre jʉ aipõeva coyʉjarãri Jʉ̃menijicʉre náre jaʉéde, aru apevʉre jaʉéde máre. Yópe d̶arĩ jíjarãri torojʉede máre Jʉ̃menijicʉre aru jẽniajarari na Jʉ̃menijicʉque caivʉ põevare boje máre.
1TI 2:2 Jẽniajarari Jʉ̃menijicʉque jabovare aru caivʉ ina cõjeipõevare máre, maje cʉrãjiyepe aivʉ me, maucʉvabevʉva aru cãrijimevʉva máre. Que teni mearore jíni Jʉ̃menijicʉre aru pued̶arĩ apevʉ põevare cʉrãjaramu maja me.
1TI 2:3 Maje jẽniaiye Jʉ̃menijicʉque meavʉ apevʉre, aru cojʉvʉ Jʉ̃menijicʉre, majare mead̶ayʉre.
1TI 2:4 Ʉ̃́re cojʉvʉ ʉ̃i ʉe boje caivʉ põeva ʉ̃i mead̶aimara márajivʉre aru coreóvarãjivʉre máre ʉ̃i yávaiyede jãvene.
1TI 2:5 Cũinácʉrabe ñai Jʉ̃menijicʉ. Aru cũinácʉrabe ñai põevare meara cʉre d̶ayʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Ñai mead̶aipõecʉ ʉ̃́recabe Jesucristo. Ʉ̃́vacaribe ʉ̃mʉ.
1TI 2:6 Boarĩ́ jarʉvaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i bajure, põeva ne ãmeina teiye boje, bojed̶acacʉyʉ caivʉre, Jʉ̃menijicʉ jina marajiyépe ayʉ. Ʉ̃i que d̶aiye báque boje Jʉ̃menijicʉi beoijãravʉ bácarõi, jã́d̶ovarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ mead̶aiyʉcʉre caivʉ põevare.
1TI 2:7 Aru Jesús epedejame yʉre ʉ̃́re coyʉcaipõecʉva aru ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉva máre, ji coyʉquiyepe ayʉ ʉ̃i yávaiye méne. Ʉ̃ bueicõjenejame yʉre ina judíova ãmevʉre iye yávaiyede jãvene, ne jʉ arãjiyepe ayʉ ʉ̃́re. Coyʉivʉ mʉre jãve. Yʉ borocʉbevʉ.
1TI 2:8 Yʉ ʉvʉ ʉ̃mʉva ne jẽniarajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉre cainoa ne cójijinoai, jãmʉóri ne pʉrʉáre ãmenore d̶abevʉva. Quénora memecajarãri Jʉ̃menijicʉre. Jarabejarãri apevʉre. Aru jãve napini corejarãri Jʉ̃menijicʉi jʉ aquinore ne jẽniaiyede.
1TI 2:9 Aru yʉ ʉvʉ nomiva ne dorãjiyepe ayʉ ne doiyede yópe nomiva meara ne doiyepe. Dobejarãri yópe ãmenape, apevʉ ne jã́rajiyepe aivʉ náre. Quénora dojarãri ne cuitótecajeare yópe Jʉ̃menijicʉre cojʉépe. Que teni d̶abejarãri ne pod̶aque cãoidʉ ãmeno baju. Aru ad̶abejarãri cámuca yuyuiyede aru ãmuyo ad̶aitarabʉare máre cʉ̃rajiboa bojecʉrijĩboaque aru úruque máre. Dobejarãri cuitótecajeare bojecʉricajeare máre, apevʉ ne jã́rajiyepe aivʉ náre.
1TI 2:10 Ʉbenita d̶ajarãri yópe nomiva Jʉ̃menijicʉre ʉrivʉpe, apevʉ ne jã́rajiyepe aivʉ náre ne cad̶ateiye boje me apevʉre.
1TI 2:11 Jʉ̃menijicʉi yávaiyede bueiyedeca, caivʉ nomiva me jápiarĩ, majijarãri iye bueiyede bídeca coyʉbevʉva. Aru pued̶ajarãri caivʉ náre cõjeivʉre máre.
1TI 2:12 Yʉ nomivare bueicõjemevʉ ʉ̃mʉvare. Aru yʉ nomivare máre jaboteicõjemevʉ ʉ̃mʉvare. Quénora bi ajarãri na, nomiva.
1TI 2:13 Yʉ d̶aicõjeivʉ náre nópe, Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aiye báque boje Adán mácʉre mamarʉmʉre aru Eva bácore ʉ̃i yóboi.
1TI 2:14 Aru yʉ máre d̶aicõjeivʉ náre nópe, Adán mácʉre abujuvai jabocʉi jʉjovabe báque boje. Ʉbenita Eva báco abujuvai jabocʉi jʉjovaimo máco barejaquémavʉ õ. Que baru ico nomió vainí tʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye báquede.
1TI 2:15 Ʉbenita nomiva mead̶aimara márajivʉbu, me ne bʉcʉóvaiye boje némarare yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, na cainʉmʉa jʉ aivʉ baru Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne, aru ʉrivʉ baru apevʉre máre, aru memecaivʉ baru Jʉ̃menijicʉre me.
1TI 3:1 Jãvetamu iye. Ñai põecʉ coreiyʉcʉ baru Jesúre jʉ aipõevare, ʉ̃ memecaiyʉbi me Jʉ̃menijicʉre. Que baru mearomu ʉ̃i d̶aiyʉrõ.
1TI 3:2 Ñai coreiyʉcʉ Jesúre jʉ aipõevare d̶aiye jaʉvʉ ʉ̃́re cainʉmʉa yópe põeva “Ãmecʉbe ñai”, ne boro coyʉrĩ ad̶aivʉ bʉojabenajiyepe aiye ʉ̃i borore. Aru d̶aiye jaʉvʉ ʉ̃́re cainʉmʉa yópe põeva ne jã́d̶ovamenajiyepe aiye ʉ̃i ãmeina teiyede. Jaʉvʉ ʉ̃́re máre ʉ̃i cʉvaquiyepe jímarepaco cũinácora. Coreiye jaʉvʉ ʉ̃́re me ʉ̃i d̶aiyede. Aru d̶aiye jaʉvʉ ʉ̃́re majiéque. D̶aiye jaʉvʉ ʉ̃́re yópe põeva ne pued̶aimʉpe. Me copʉ etarĩ jacoyʉiye jaʉvʉ ʉ̃́re ina curãdaivʉre. Aru me bueiye jaʉvʉ ʉ̃́re ʉ̃i coreimarare máre.
1TI 3:3 Ũcumejacʉrĩ pacotede d̶aiyede. Aru ãd̶amateiyʉbejacʉrĩ. Quénora meacʉ põecʉ bajacʉ́rĩ. Aru jarabejacʉrĩ. Tãutʉrare jecʉbeni, diede pare ʉrĩ vore nʉmejacʉrĩ. Aru ãujimejacʉrĩ apevʉ ne cʉvaede.
1TI 3:4 Ñai ʉ̃mʉ bʉojabecʉ baru jaboteyʉ ʉ̃i cʉ̃ramicavʉre, jãve bʉojabecʉbe coreyʉ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramicavʉre, Jesúre jʉ aipõevare. Que baru jaʉvʉ ʉ̃́re ʉ̃i jaboteiye me ʉ̃i cʉ̃ramicavʉre, mamara ne jʉ arãjiyepe aiye ʉ̃́re aru ne pued̶arãjiyepe aiye ʉ̃́re máre cainʉmʉa.
1TI 3:6 Cũinácʉ ʉ̃mʉ mama jʉ ayʉ Jesúre corebejacʉrĩ apevʉ Jesúre jʉ aipõevare, “¿Meacʉ bárica yʉ apevʉ pʉeno?” arĩ dápiabecʉyʉ. Ʉ̃i que aru, Jʉ̃menijicʉ “Ñájicʉyʉmu mʉ”, ajebu ʉ̃́re nópe “Ñájicʉyʉmu mʉ”, ʉ̃i aiye báquepedeca ñai abujuvai jabocʉre.
1TI 3:7 Aru ñai Jesúre jʉ aivʉre coreipõecʉre d̶aiye jaʉvʉ cainʉmʉa yópe ina Jesúre jʉ abevʉ ne me yávarãjiyepe aiye ʉ̃́ra. Ʉ̃i ména d̶abedu ina jʉ abevʉ ãmeina yávarãjarama ʉ̃́ra. Que teni vainí tʉcʉyʉme ʉ̃́re ñai abujuvai jabocʉ ʉ̃i jʉjovaiyeque. Ñai abujuvai jabocʉ jẽcʉyʉme ʉ̃́re nopedeca doriñʉ jẽiyepe moacʉre.
1TI 3:8 Quédeca ina Jesúre jʉ aivʉre cad̶ateipõeva máre, jaʉvʉ náre ne mearo d̶aiye cainʉmʉa. Jaʉvʉ náre ne d̶aiye yópe põeva ne pued̶aimarape, aru ne yávaiye máre jãve caivʉre jʉjovabevʉva. Ʉrarõ ũcuiyede ũcumejarari na pʉ ne pacotede d̶aiyeta. Aru vorĩ eabejarãri na tãutʉrare ãmei dápiaiyeque.
1TI 3:9 Jaʉvʉ náre ne jʉ aiye jãve “Boropatebevʉ yʉ”, ne arĩ dápiaiyeque iye bueiyede jãvene, Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovameno mácarõre jipocamia ʉbenita jã́d̶ovainore caride.
1TI 3:10 Apevʉ jã́rajarama ne cʉede. Aru náre ãmeina teiyede jã́menu, memecajarãri na Jesúre jʉ aivʉre cad̶ateipõevape.
1TI 3:11 Quédeca ina nomiva Jesúre jʉ aipõevare cad̶ateinomiva máre, jaʉvʉ náre ne mearo d̶aiye cainʉmʉa, yópe põeva ne pued̶aimarape. Yávabejarãri borocʉede apevʉi borore. Corejarãri me ne d̶aiyede máre. Jaʉvʉ náre máre ne bʉojaiye me caiye ne memeiyede.
1TI 3:12 Jaʉvʉ ina Jesúre jʉ aivʉre cad̶ateipõevare ne cʉvarãjiyepe némarepacova cũinácora. Aru jaʉvʉ náre ne jaboteiye me némarare aru caivʉ ne cʉ̃ramicavʉre máre.
1TI 3:13 Que teni ina Jesúre jʉ aivʉre cad̶ateipõeva ne memecaru me, põeva pued̶arãjarama náre. Que baru nácapũravʉ bʉojarãjarama coyʉivʉ jidʉbevʉva aipe ne jʉ aiyede maje jabocʉ Jesucristore.
1TI 3:14 Jã́cʉnʉiyʉvʉ yʉ mʉre maumena. Ʉbenita caride toivaicõjeivʉ apecʉre mʉre yo paperayocare, ji járobedu mi majiquiyepe ayʉ aipe d̶aiye jaʉrõre ne bajumia Jʉ̃menijicʉi põevare, Jesúre jʉ aipõevare, ñai Jʉ̃menijicʉ apʉcʉ jinare. Nácapũravʉ coyʉyama Jʉ̃menijicʉi yávaiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquede ne bajumia. Aru bued̶ama apevʉre parʉrõreca diede máre.
1TI 3:16 Jãve pʉeno métamu iye bueiye jãve, Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovameno mácarõ jipocamia ʉbenita jã́d̶ovaino caride, maje majinajiyepe aiye aipe d̶arĩ cʉrãjivʉ meara Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Yópe arĩ, coyʉivʉbu maja: Cristo járorejaquemavʉ ijãravʉi põecʉpe. Aru ñai Espíritu Santo jã́d̶ovarejaquemavʉ ʉ̃́re pʉeno meacʉ bajure. Ina ángeleva jã́rejaquemavʉ ʉ̃́re. Põeva coyʉrejaquemavʉ ʉ̃i borore caivʉ joborõcavʉre. Ijãravʉcavʉ jʉ arejaquemavʉ ʉ̃́re. Aru Jʉ̃menijicʉ mʉvarejaquemavʉ ʉ̃́re cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi, arĩ coyʉivʉbu maja.
1TI 4:1 Ñai Espíritu Santo jãve coyʉibi bʉojaijãravʉare apevʉ Jesúre jʉ aipõeva mácavʉ dajocarãjivʉre ne jʉ aiye báquede. Que teni jápiarãjarama na abujuvare ne bueiyede, ina jʉjovaiyʉrivʉre põevare ne bueiye jãve ãmeque.
1TI 4:2 Buede d̶arãjarama põeva borocʉrivʉre. Que teni jʉjovarãjarama põevare ne bueiye jãve ãmeque. Ina bueipõeva coreóvarãjarama ne bueiye jãve ãmene. Ʉbenita ye chĩomenajarama ne jʉjovaiyede, “Boropatebevʉ yʉ”, ne arĩ dápiabe boje.
1TI 4:3 Yópe arĩ, buenajarama na: “Pʉrʉbʉobejarã mʉja” aru “Ãmejara mʉja apejĩe ãiyede”. Ne nópe bueiye meamevʉ. Caiye maje ãiyede cʉed̶arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ, Jesúre jʉ aipõeva, ʉ̃i yávaiyede jãvene majidivʉ, torojʉede jíni ʉ̃́re, ne ãrajiyepe ayʉ diede.
1TI 4:4 Que baru caiye iye Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aiye báquede maje ãru, mearotamu. Maje torojʉede jídu ʉ̃́re maje jacopʉiyede ʉ̃i cʉed̶acaiyede majare, jarʉvaiye jaʉbevʉ diede majare cainʉmʉa.
1TI 4:5 Jʉ̃menijicʉi yávaiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báque boje aru maje jẽniaiye boje ʉ̃́que máre, jívʉbu mearore ʉ̃́re. Jʉ̃menijicʉ me jã́ñʉme diede.
1TI 4:6 Mʉ coyʉyʉ baru yópe ji toivaicõjeiyepe apecʉre ina Jesúre jʉ aipõevare, mi baju máre bueiyedeca iye yávaiye méne mi jʉ arĩburu yóboi Jesúre aru caride máre, meacʉ memecaipõecʉ bacʉyʉ́mu mʉ Jesucristore.
1TI 4:7 Ʉbenita jápiabejacʉ iye ijãravʉque coyʉiyede pued̶abede Jʉ̃menijicʉre aru ãrʉmene máre. Quénora buejacʉ mi baju, pued̶acʉyʉ Jʉ̃menijicʉre pʉeno baju mi d̶aiyeque cainʉmʉa.
1TI 4:8 Põecʉ ʉ̃i parʉre d̶aru ʉ̃i bajure, quĩ́jino mearomu ʉ̃́re. Ʉbenita põecʉ ʉ̃i parʉre d̶aru ʉ̃i ũmene, ʉrarõ mearomu ʉ̃́re. Ʉ̃i bajui parʉru, mearomu ʉ̃́re ijãravʉmiata. Ʉbenita ʉ̃i ũmei parʉru, ʉrarõ mearomu ʉ̃́re ijãravʉre aru daquijãravʉ baquinóre máre.
1TI 4:9 Jãvetamu iye. Que baru jʉ aiye jaʉvʉ diede caivʉre.
1TI 4:10 Que baru memeivʉbu maja pʉ ʉetʉivʉvacari, maje napini coreiye boje Jʉ̃menijicʉi cad̶atequiyede majare. Yópe coreivʉbu Jʉ̃menijicʉi apʉé boje aru ʉ̃i bʉojaiye boje mead̶ayʉ caivʉ põevare máre. Que baru Jʉ̃menijicʉ mead̶acʉyʉme caivʉ ina jʉ aivʉre Jesúre.
1TI 4:11 Iye ji coyʉiyede mʉre, nopedeca buejacʉ aru d̶aicõjejacʉ.
1TI 4:12 Põevare pued̶abede d̶abejacʉ mi bojʉé boje. Quénora yávajacʉ me. Mearo d̶ajacʉ máre. Aru ʉjacʉ apevʉre. Jʉ ajacʉ Jesúre máre. Aru ãmeno d̶abejacʉ. Que teni põevare pued̶are d̶ajacʉ mʉre, mi jã́d̶ovaiye boje náre aipe d̶aiye jaʉrõre caivʉ Jesúre jʉ aipõevare.
1TI 4:13 Caride aru pʉ ji eaiyeta ʉetʉbecʉva jã́ri borotejacʉ põevare Jʉ̃menijicʉi yávaiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquede. Coyʉjacʉ aipe d̶aiye jaʉrõre náre. Aru buejacʉ náre máre.
1TI 4:14 Ãrʉjacʉ Jʉ̃menijicʉi majiéde, ʉ̃i jíye báquede bojecʉbeda mʉre javede, ina Jesúre jʉ aivʉre coreipõeva ne coyʉcaiye báquede mʉra aipe vaiquíyede mʉre, aru ne tʉoiye báquede mi jipobʉrã ne pʉrʉáque. Ãrʉri dajocabejacʉ d̶ayʉ yópe mi majiéque Jʉ̃menijicʉi jíye báquede mʉre.
1TI 4:15 Me dápiajacʉ caiye iye ji coyʉiyede mʉre. Caijãravʉa pʉeno d̶ajacʉ yópe ji coyʉiyepe, põeva mʉre jã́ri ne majinajiyepe ayʉ d̶ayʉre yópe mi coyʉiyepe.
1TI 4:16 Me jã́jacʉ mi d̶aiyede. Aru buejacʉ yávaiyede jãvene máre. Nópe d̶ajacʉ cainʉmʉa. Que teyʉ mi baju mead̶acʉyʉmu mʉ. Aru mead̶acʉyʉmu mʉ ina jápiaivʉre mi bueiyede máre.
1TI 5:1 Jarabejacʉ mʉ ina ʉ̃mʉva bʉcʉvare. Quénora coyʉjacʉ me aipe d̶aiye jaʉrõre náre, nopedeca mipacʉre mi coyʉiyepe. Ina ʉ̃mʉva bojʉvʉre máre, coyʉjacʉ nopedeca míyovare mi coyʉiyepe.
1TI 5:2 Ina nomiva bʉcʉrõmivare máre, coyʉjacʉ nopedeca mipacore mi coyʉiyepe. Ina nomiva bojʉrõmivare máre, coyʉjacʉ nopedeca míyorõmivare mi coyʉiyepe. Aru cainʉmʉa ãmeno d̶abejacʉ náque.
1TI 5:3 Pued̶ajacʉ ina nomiópeva cũinácova cʉrivʉre némara aru népãramena máre cʉbevʉre. Jãve cõmaje ãrojarivʉbu na. Que baru cad̶atejacʉ náre jaʉéde.
1TI 5:4 Ʉbenita ico nomiópecoi mamara cʉrivʉ baru o jípãramena máre cʉrivʉ baru, jaʉvʉ náre ne cad̶ateiye ṍre. Que baru napini corebejarãri ina Jesúre jʉ aipõevare ne cad̶atenajiyepe aivʉ népacore o néñecore máre. Quénora jíjarãri na ṍre jaʉéde. Õi me jã́ri coreiye boje náre jʉed̶ovare cãreja, õ bʉcʉco caride, ṍre jã́ri coreiye jaʉvʉ náre. Que teni Jʉ̃menijicʉ me jã́ñʉme ina põeva jã́ri coreivʉre me nébʉcʉvare.
1TI 5:5 Ʉbenita ico nomiópeco cũinájico cʉco, ṍre jã́ri coreipõecʉ cʉvabeco, napini coreibico õ Jʉ̃menijicʉ cad̶atecʉyʉre ṍre. Que baru jẽniad̶ome ʉ̃́re cainʉmʉa, ʉ̃i cad̶atequiyepe ad̶o ṍre jãravʉre aru ñamine máre.
1TI 5:6 Ʉbenita ico nomiópeco torojʉve teiyede vod̶ore, cad̶atebejacʉ ṍre. Que teni õ apʉbico õi baju. Ʉbenita yaiyó bácope pád̶obe õi ũmene Jʉ̃menijicʉi jã́inore.
1TI 5:7 D̶aicõjejacʉ mʉ ina Jesúre jʉ aipõevare yópe ji coyʉiyepe. Que teni apevʉ bʉojabenama ãmeina yávaivʉ ne borore.
1TI 5:8 Ina jʉ abevʉvacari jíma ne bʉcʉvare jaʉéde. Que baru cũinácʉ Jesúre jʉ aipõecʉ jíbecʉ baru ʉ̃ jivʉre aru ʉ̃i cʉ̃ramicavʉre máre náre jaʉéde, ʉ̃́capũravʉ ãmecʉ bajube jʉ abevʉ pʉeno.
1TI 5:9 Mi toivarĩ cʉvarõre ne ãmiáre ina nomiópevare, toivajacʉ ico nomiópeco sesenta paiʉjʉa pʉeno cʉvacore jã́ri baju, aru cũinácʉra ʉ̃mʉcʉco bácore dajocabecova ʉ̃́re, Jesúre jʉ aipõeva ne cad̶atenajiyepe ayʉ.
1TI 5:10 Põeva ne pued̶aimo majacórĩ õ. Coyʉjarãri na õi borore, “Ico nomiópeco mearo d̶aibico õ”. Jaʉvʉ ṍre õi bʉcʉóvaiye báque me mamarare, aru õi copʉ etaiye báque curãdaivʉre, õi joaiye báque Jʉ̃menijicʉi põevai cʉbobare, aru õi cad̶ateiye báque cõmaje ãrojarivʉre máre. Que teni jaʉvʉ ṍre õi mearo d̶acaiye apevʉre cainʉmʉa.
1TI 5:11 Ʉbenita toivabejacʉ ne ãmiáre, Jesúre jʉ aipõeva ne cad̶atebenajiyepe ayʉ ina nomiópeva bojʉrõmivare. Ina pʉrʉbʉoiyʉrivʉ baru apecʉque, dajocarãjarama ne memecaiyede Jesucristore.
1TI 5:12 Que teni d̶abenajarama yópe “Yʉ bácojivʉ memecad̶o”, ne aiye báquepe Jesucristore.
1TI 5:13 Aru ina nomiópeva bojʉrõmiva jũracʉrivʉ, cʉre cuyama cʉ̃ramia coapa. Borore coyʉrĩ jiod̶ama na. Cãrijovad̶ama põevare. Aru boroted̶ama boroteiye jaʉbede máre.
1TI 5:14 Que baru yʉ ʉvʉ ina nomiópeva bojʉrõmivare ne pʉrʉbʉorĩ jʉed̶ocʉvarãjiyepe ayʉ jã́ri coreivʉva ne cʉ̃ramiare. Que teiyede maje maucʉ bʉojabecʉbe ãmeina yávayʉ Jesúre jʉ aipõeva ne borore.
1TI 5:15 Javede apevʉ nomiópeva dajocaquemavʉ ne jʉ aiye báquede Jesúre. Que teni memecad̶ama ñai abujuvai jabocʉ Satanáre. Que baru que aivʉ yʉ mʉre.
1TI 5:16 Cũináco nomió Jesúre jʉ ad̶o cʉvaco baru nomiópevare õ jivʉ jẽneboi, cad̶ateiye jaʉvʉ ṍre, ina Jesúre jʉ aipõevare cad̶ateiye jaʉbequiyepe aiye náre. Nópe d̶aiyede ina Jesúre jʉ aipõeva jãve cad̶atenajarama ina nomiópevare, ñame ne cad̶atebemarare jãve cõmaje ãrojarivʉre.
1TI 5:17 Ina Jesúre jʉ aipõeva ʉrarõ pued̶ajarãri náre ina coreipõevare, ne jaboteiye boje náre. Aru ina Jesúre jʉ aivʉre coreipõeva bueivʉre aru coyʉivʉre máre Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne pʉeno baju pued̶ajarãri aru bojed̶ajarãri náre ména.
1TI 5:18 Que baru yópe arĩ Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: “Ñai oteiãimacʉ ʉracʉ memecayʉre mʉjare, bʉobejarã ʉ̃́re ʉ̃i jijecamure, ʉ̃i ãmequiyepe aivʉ ʉ̃́re ʉ̃i cʉ̃ocaiyedeca mʉjare mʉje oteiyabeare, ʉ̃i cʉraiyede diede”. Que baru ʉ̃i ãiye memeiye bojepebu. Aru, “Memecaipõecʉre bojed̶aiye jaʉvʉ ʉ̃i memeinore”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. Que baru me bojed̶ajarã mʉja ina mʉjare bueivʉre.
1TI 5:19 Cũinácʉ põecʉ ʉ̃i boro coyʉrĩ ad̶aru cũinácʉ Jesúre jʉ aivʉre coreipõecʉre, jápiarĩ ad̶abejacʉ mʉ ʉ̃i coyʉiyede. Ʉbenita pʉcarã o yóbecʉrã majidivʉ bácavʉ ʉ̃i ãmeina teiye báqueda ne boro coyʉrĩ ad̶aru ʉ̃́re, jápiarĩ ad̶ajacʉ mʉ ne boro coyʉiyede.
1TI 5:20 Aru jarajacʉ ʉ̃́re caivʉ apevʉ Jesúre jʉ aipõeva ne jã́inoi, ne jidʉrãjiyepe ayʉ d̶arãjivʉ ãmeno ʉ̃́pe.
1TI 5:21 Iye ji toivaicõjeiyede apecʉre mʉre Jʉ̃menijicʉ, aru Jesucristo, aru ina ángeleva meara baju máre majima. Que baru ne jã́inoi jʉ aicõjeivʉ mʉre ji d̶aicõjeiyede. Que baru arĩ dápiabejacʉ mi baju apecʉ ãmeina d̶ayʉre ʉ̃i coyʉquiye jipocai. Aru jã́mejacʉ ʉbenina apecʉ meacʉre apevʉ pʉeno.
1TI 5:22 Dápiabecʉva, mi pʉrʉáque tʉorĩ, epebejacʉ apecʉre Jesucristore memecaipõecʉpe. Mʉ que d̶ayʉ baru, aru ʉ̃i ãmeina tedu, mʉ́vacari jʉ ajebu ʉ̃i ãmeina teiyede. Que baru apevʉre ãmeno d̶are d̶abejacʉ mʉ. Aru mʉ́vacari ãmenore d̶abejacʉ cainʉmʉa.
1TI 5:23 Apenʉmʉa mʉre yapibʉ ijié boje, ũcumejacʉ oco matʉiyeda. Quénora ũcujacʉ apecoro vino ʉ́yaicorore, jʉocʉyʉ mi bajure.
1TI 5:24 Apevʉ põevare, ne ñájinajiye jipocamia, caivʉ javede jã́d̶ama ne ãmeina teiyede. Ʉbenita apevʉ põeva ãmeina ted̶ama yavenina. Que teni pʉ ne ñájinajijãravʉ baquinó eaiyeta apevʉ jã́menama ne ãmeina teiyede.
1TI 5:25 Quédeca apevʉ põeva mearo d̶ad̶ama caivʉ ne jã́iyede. Aru caivʉ coreóvad̶ama aipe ne mearo d̶aiyede. Ʉbenita apevʉ põeva mearo d̶ad̶ama yavenina. Ʉbenita yaveni d̶aivʉ bʉojabenama na cainʉmʉa. Quénora cũinájãravʉ baquinói apevʉ coreóvarãjarama aipe ne mearo d̶aiyede.
1TI 6:1 Caivʉ Jesúre jʉ aipõeva memecaivʉre pued̶aiye jaʉvʉ ne jabocʉre cainʉmʉa, apevʉ ne ãmeina yávabenajiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉre aru maje bueiyede máre.
1TI 6:2 Aru apevʉ memecaivʉ baru Jesúre jʉ aipõevare, dajocabejarãri ne pued̶aiyede náre, ne jʉ aiye boje nápe. Quénora pʉeno mearo baju memecajarãri náre, ne jʉ aiye boje Jesúre aru Jʉ̃menijicʉi ʉe boje náre.
1TI 6:3 Maje jabocʉ Jesucristo bueibi majare jãve, maje majinajiyepe ayʉ aipe d̶aiye jaʉrõre majare, maje cʉrãjiyepe ayʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Ʉbenita apevʉ cʉrivʉbu, jʉ abevʉ Jesús ʉ̃i bueiyede. Quénora bueivʉbu na ape bueiyede jãve ãmene.
1TI 6:4 Ina põeva dápiaivʉbu ne baju mearape apevʉ pʉeno. Ʉbenita ye majibema na. Jẽniari jã́iyʉrivʉbu ʉbenina ne bajumia. Aru jaraivʉbu ne bajumia aipe aiyʉrõre ne yávaicamuaque. Ne que d̶aiye boje, põeva jorojĩvʉbu, aru jaraivʉbu, yávaivʉbu borocʉede apevʉi borore, aru “Ãmeina d̶aiyʉbi yʉre”, arĩ dápiaivʉbu apevʉi borore.
1TI 6:5 Que teni ina ne dápiaino ãmenoque cãrijovaivʉbu ne bajumia aru dajocabevʉ ne jaraiyede ne bajumia, ne jarʉvaiye boje iye bueiyede jãvene. Ina põeva bueiyʉrivʉbu Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, ĩnajivʉ ʉrarõ ne bojeva. Coatejacʉ náre jarʉvarĩ.
1TI 6:6 Jãve Jʉ̃menijicʉi yávaiyede bueiye pare bojecʉebu põevare, ʉbenita ina torojʉrivʉre ne cʉvaequeda.
1TI 6:7 Davabedejaquemavʉ maja maje cʉveva ijãravʉre. Aru bʉojabenamu nʉvaivʉ maje cʉveva ijãravʉre jocarĩ.
1TI 6:8 Que baru maje cʉvaru maje ãiyeva aru maje cuitótecajeva máre, meaquiyebu majare.
1TI 6:9 Ʉbenita apevʉ ʉrivʉbu ne cʉveva. Que baru ñai abujuvai jabocʉ jʉjovayʉbe náre, ne ãmeina tenajiyepe ayʉ, cʉvarãjivʉ cʉvede. Que teni ʉ̃ jẽñʉme náre yópe ñʉoibo jẽiyepe ãimacʉre. Ãrʉmevʉpe vore cuivʉbu cʉvede. Que teni ãmeno d̶aivʉbu ne baju aru apevʉre máre. Bíjare d̶aivʉbu ne baju Jʉ̃menijicʉre jocarĩ. Aru ñájinajivʉbu na.
1TI 6:10 Põeva ne ʉe boje tãutʉrare, d̶ad̶ama caiye ãmenoquede, cʉvarãjivʉ diede. Apevʉ põeva cʉma, ne jʉ aiye báquede Jesúre jarʉvaivʉ bácavʉ, cʉvarãjivʉ tãutʉrare. Aru caride chĩori ñájiñama na.
1TI 6:11 Mʉ Jʉ̃menijicʉi põecʉbu. Ʉ̃́re memecayʉbu mʉ. Que baru d̶abejacʉ caiye iye ãmeina teiyede yópe ji coyʉiyepe. Pʉeno baju d̶ajacʉ cainʉmʉa, mearo d̶acʉyʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inoi, pued̶acʉyʉ ʉ̃́re, jʉ acʉyʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne, ʉcʉyʉ põevare, napicʉyʉ mi ñájiyede, aru meacʉ põecʉpe cʉcʉyʉ apevʉque.
1TI 6:12 Jʉ̃menijicʉ cutuquemavʉ mʉre, mi cʉquiyepe ayʉ me ʉ̃i ʉrõpe aru mi cʉvaquiyepe ayʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Dijãravʉ bácarõ, Jʉ̃menijicʉi mʉre cutuijãravʉ bácarõi, mʉ́vacari ʉ̃́re jʉ ávʉ̃ obedivʉ ne jã́iyede. Que baru pʉeno baju d̶ajacʉ, cʉcʉyʉ yópe mi jʉ aiyepe Jesúre, aru cʉvacʉyʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre máre.
1TI 6:13 Caride yʉ d̶aicõjeivʉ mʉre Jʉ̃menijicʉ, cʉre d̶ayʉ caivʉre, aru Jesucristo máre, coyʉyʉ bácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne Poncio Pilato bácʉre, ne jápiaiyede.
1TI 6:14 Jʉ aicõjeivʉ mʉre iye ji d̶aicõjeiyede. D̶aiye jaʉvʉ mʉre caiyede yópe ji coyʉiyepe. Apejĩene ãrʉmetebejacʉ mʉ. Aru oatʉvabejacʉ mʉ iye ji d̶aicõjeiyede mʉre. Que teni ñame bʉojabecʉbe ãmeina yávayʉ mʉre mi d̶aiyede. Nópe d̶ajacʉ mʉ cainʉmʉa pʉ maje jabocʉ Jesucristoi copaidaiyeta.
1TI 6:15 Jʉ̃menijicʉ járore d̶acʉyʉme Cristore meajãravʉ ʉ̃i beoijãravʉ baquinóre. Ʉ̃ parʉcʉ pʉeno baju cũinácʉra jaboteyʉbe caivʉre aru caiyede máre. Que baru meacʉ bajube Jʉ̃menijicʉ. Ʉ̃́recabe jaboteyʉ caivʉ apevʉ jabovare. Aru ʉ̃́recabe cõjeñʉ caivʉ apevʉ cõjeivʉre máre.
1TI 6:16 Ʉ̃́recabe cũinácʉra yaibécʉ ʉ̃i baju. Ʉ̃ cʉcʉ miad̶áro mearoi, noi põeva joabenoi nʉri bʉojabema. Ʉ̃́recabe põevai jã́memʉ javede aru caride máre. Ñame bʉojabecʉbe jã́ñʉ ʉ̃́re cainʉmʉa. Caivʉ pued̶ajarãri Jʉ̃menijicʉre aru jabotejacʉrĩ ʉ̃ cainʉmʉa. Quédecabu.
1TI 6:17 Aru ina cʉve cʉvarivʉ ijãravʉquede yópe arĩ, coyʉjacʉ náre: “Dápiabejarã mʉja mearape apevʉ pʉeno”, ajacʉ náre. Aru, “Ñʉje cʉve cʉvae boje, napini coreivʉbu ñʉja”, arĩ dápiabejarãri na. Que baru ijãravʉque cʉve cũiquíyebu. Aru ñame bʉojabebi majicʉ aipino joe cʉquiyede diede. Quénora náre napini coreicõjejacʉ Jʉ̃menijicʉre. Ʉ̃́recabe jíyʉ majare ʉrarõ baju caiyede, maje torojʉrãjiyepe ayʉ.
1TI 6:18 Ina cʉve cʉvarivʉre d̶aicõjejacʉ me apevʉre. Jecʉbevʉva jícõjejacʉ náre ne cʉvaequede, ne coapavarãjiyepe ayʉ cõmaje ãrojarivʉre, cad̶atenajivʉ náre.
1TI 6:19 Nópe ne cad̶ateiye boje apevʉre, cʉvarãjarama na coapa ne bojed̶arãjiyede daquijãravʉ baquinóre cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Jãve torojʉrivʉ ne ũmei cʉvarãjarama na jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre.
1TI 6:20 Mʉ, Timoteo, Jʉ̃menijicʉ epeibi mʉre, mi coyʉquiyepe ayʉ iye Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Jápiabejacʉ iye coyʉiyede pued̶abenore Jʉ̃menijicʉre aru ãrʉmenore máre. Jápiabejacʉ iye bueiyede jãve ãmene. Ina põeva borocʉrivʉ bueniduyama majidivʉpe. “Me majivʉ ñʉja. Ñʉje bueiye jãvemu”, arĩduyama. Ʉbenita majibema na.
1TI 6:21 Aru apevʉ yópe bueivʉ, javede dajocad̶ama ne jʉ aiye báquede Jesúre. Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acajacʉrĩ caivʉ mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Quénoramu.
2TI 1:1 Yʉ, Pablo, toivaicõjeivʉ apecʉre iyoca paperayocare. Yʉ́bu Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaracacʉ. Jʉ̃menijicʉ ʉbi ji coyʉiyede põevare, ne majinajiyepe ayʉ ʉ̃ cʉre d̶acʉyʉre caivʉ ina Jesúre jʉ aipõevare Jesucristoque jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre.
2TI 1:2 Mʉ, Timoteo, yʉ meaicõjeivʉ mʉre, ji ʉmʉre, jímacʉpe páyʉre. Majepacʉ Jʉ̃menijicʉ, maje jabocʉ Jesucristomaque, mearo d̶acajacʉrĩ mʉre bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Aru cõmaje ãroje jã́jacʉrĩ mʉre. Aru torojʉrĩ cʉre d̶ajacʉrĩ mʉre cãrijimecʉva.
2TI 1:3 Yʉ torojʉede jívʉ Jʉ̃menijicʉre, ji memecaimʉre, “Boropatebevʉ yʉ”, ji arĩ dápiaiyeque, nópe jíñecuva mácavʉ máre ne ʉ̃́re memecaiye báquepedeca. Ji jẽniaiyedeca Jʉ̃menijicʉque jãravʉre aru ñamine máre ãrʉvʉ mʉre cainʉmʉa.
2TI 1:4 Ãrʉvʉ mi oiye báquede. Que baru ʉrarõ jã́iyʉvʉ mʉre cojedeca, torojʉcʉyʉ ji baju.
2TI 1:5 Ãrʉcʉbu yʉ mi jʉ aiye báquede Jesúre jãve. Mamarʉmʉre míñeco Loida aru mipaco Eunice máre jʉ arejaima Jesúre. Aru jãve majivʉ yʉ mʉre máre jʉ ayʉre ʉ̃́re.
2TI 1:6 Que baru ãrʉicõjeivʉ mʉre Jʉ̃menijicʉi jíye báquede bojecʉbeda ji tʉoiyede mʉre ji pʉrʉáque mi jipobʉrã, mi d̶aquiyepe ayʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe.
2TI 1:7 Aru Jʉ̃menijicʉ daroibi majare ñai Espíritu Santore. Ʉ̃ jidʉre d̶abecʉbe majare. Quénora parʉre d̶aibi majare, maje ũmei memecarãjiyepe ayʉ me Jʉ̃menijicʉre. Ʉre d̶aibi majare Jʉ̃menijicʉre aru põevare máre. Aru majide d̶aibi majare maje oaburĩ coreivʉ maje bajure coreóvaivʉva me.
2TI 1:8 Que baru cʉyebejacʉ mʉ iye maje coyʉiyede maje jabocʉ Jesucristorã. Aru cʉyebejacʉ yʉre máre, bʉoimʉ cʉcʉreca ʉ̃́re boje. Quénora yʉ́vacari ñájiyʉbecʉ ãmevʉ ji coyʉiye boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne, mʉ máre ñájiyʉbecʉ cʉbejacʉ mi coyʉiye boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Napijacʉ mi ñájiyede Jʉ̃menijicʉi parʉéque.
2TI 1:9 Jʉ̃menijicʉ mead̶aibi majare aru cutuibi majare máre, maje meara baju barãjiyépe ayʉ. Ʉbenita die boje maja memecabevʉ ʉ̃́re. Quénora Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acaibi majare bojecʉbeda nópe ʉ̃i d̶aiyʉe boje. Javede ijãravʉ bʉ́quiye jipocai, Jʉ̃menijicʉ majidejaquemavʉ mead̶acʉyʉre majare Jesucristoi d̶acaquiye boje.
2TI 1:10 Aru ñai mead̶aipõecʉ Jesucristo ʉ̃i daiye báquede ijãravʉi, Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovaimi ʉ̃i mearo d̶acaiye bojecʉbeda majare. Jesucristo ãmei vaibéde d̶aibi majare maje yaijʉroede. Que baru yaidé d̶ainore jidʉé jaʉbevʉ majare. Aru Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovaimi maje jʉ aiyede Jesús ʉ̃i yávaiye méne cʉvarãjivʉre jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre aru apebaju pojebebajure máre.
2TI 1:11 Yʉ́vacari Jʉ̃menijicʉi epeimʉmu, coyʉcʉyʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne aru buecʉyʉ põevare diede máre. Que baru Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉmu yʉ.
2TI 1:12 Que baru ñájivʉ yʉ caride bʉoimʉpe. Ʉbenita cʉyojarõ cʉbevʉ yʉre. Que baru coreóvaivʉ yʉ ñai Jesucristore, ji jʉ aimʉre. Aru jãve bíjaroicõjemecʉyʉme ʉ̃ iye ji memecaiye báquede ʉ̃́re cainʉmʉa. Que majivʉ yʉ jãve.
2TI 1:13 Cainʉmʉa coyʉjacʉ mʉ iye yávaiyede jãvene cũinátʉrʉ ji coyʉiyepe mi jápiaiye báquede. Jʉ ajacʉ Jesúre. Aru ʉjacʉ Jʉ̃menijicʉre, põevare máre, mi cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe.
2TI 1:14 Jʉ̃menijicʉ coyʉicõjeimi mʉre iye yávaiye méne, apevʉ ne oatʉvabenajiyepe ayʉ diede. Ñai Espíritu Santo mʉ́que cʉcʉ cad̶atecʉyʉme mʉre, me mi coyʉquiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne.
2TI 1:15 Mʉ coreóvaivʉ caivʉ ina Jesúre jʉ aipõeva Asia ãmicʉrijoborõcavʉ javede dajocaivʉre yʉre, aru pʉcarã nácavʉ ne ãmiá Figelo aru Hermógenes máre.
2TI 1:16 Ʉbenita Onesíforocapũravʉ ʉ̃i edaiyede Roma ãmicʉriĩmaroi, cũiná vore cuquemavʉ ʉetʉbecʉva pʉ yʉre earĩta. Aru obedijãravʉa torojʉre d̶áme yʉre, cʉyojarõ cʉre d̶abecʉ ji cʉede ne bʉoimʉpe. Que baru cõmaje ãroje jã́jacʉrĩ maje jabocʉ Jesucristo Onesíforo jivʉre.
2TI 1:18 Mʉ́vacari coreóvaivʉ me aipe Onesíforo ʉ̃i cad̶ateiye báquede ʉrarõ majare, cʉrivʉ bácavʉre Éfeso ãmicʉriĩmaroi. Que baru ãnijãravʉ, Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóre põevare, ne ãmeina teiye boje, cõmaje ãroje jã́jacʉrĩ Onesíforore máre.
2TI 2:1 Mʉ, jímacʉreca páyʉ, parʉre d̶ajacʉ mi baju mi ũmei Jesucristoi mearo d̶acaiye boje mʉre bojecʉbeda.
2TI 2:2 Aru iye ji coyʉiyede mi jápiainoi obedivʉ põeva ne jápiaiyede bueicõjejacʉ mʉ ʉ̃mʉva mearare, mi majimarare aru bueni majidivʉre máre, ne buenajiyepe ayʉ apevʉ põevare máre.
2TI 2:3 Napijacʉ yʉ́pe ñʉje ñájiyede Jesucristore boje yópe churara meacʉ ʉ̃i ñájiyede napiyepe.
2TI 2:4 D̶ajacʉ yópe churarape. Ñai churara d̶aibi yópe ʉ̃i jabocʉ, ʉ̃́re órejayʉ bácʉ, ʉ̃i ʉrõpe. Que baru ʉ̃ memecayʉvacari ʉ̃i jabocʉre memecaiyʉrĩdubebi churara ãmecʉre. Quédeca mʉ Jesúre memecayʉvacari memecabejacʉ apecʉre mi jabocʉpe.
2TI 2:5 Aru d̶ajacʉ yópe cúyayʉpe. Nopedeca ñai yajuipõecʉ máre eabebi yo ʉ̃i yajuino bojede ména, d̶abecʉ baru yópe yajuipõevare ne cõjeiyepe. Quédeca mʉ d̶ayʉ baru yópe Jesucristoi d̶aicõjeiyepe, cʉvacʉyʉmu no bojede.
2TI 2:6 Aru d̶ajacʉ yópe jiore máre memeñʉpe. Ñai memeipõecʉre ĩ́ye jaʉvʉ caivʉ jipocamia die ʉ̃i oteiye báque jẽinʉmʉre ʉ̃ jie baquiyé, ʉ̃i ʉrarõ memeiye báque boje. Quédeca mʉ memecayʉ baru Jesucristore ʉetʉbecʉva, cʉvacʉyʉmu mi bojede.
2TI 2:7 Me dápiajacʉ mʉ caiye ji coyʉiyede. Mi me dápiaru diede, maje jabocʉ Jesús jápiarĩ eare d̶acʉyʉme mʉre caiyede.
2TI 2:8 Ãrʉjacʉ mʉ ñai Jesucristore, Jʉ̃menijicʉi nacovaimʉ mácʉre yainore jarʉvarĩ aru ñai jabocʉ David bácʉi pãramecʉre máre. Ʉ̃i yávaiye méne coyʉyʉbu yʉ põevare.
2TI 2:9 Aru iye yávaiyede ji coyʉiye boje ñájivʉ yʉ. Carita apevʉ maucʉvarivʉbu yʉre bʉoiyeta tãumeaque yui ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi ãmeina d̶ayʉpe. Ʉbenita ñame bʉojabecʉbe bʉoyʉpe d̶ayʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne.
2TI 2:10 Que baru napivʉ yʉ caiye iye ñájiyede náre boje, ina Jʉ̃menijicʉi beoimarare, Jesucristo ʉ̃i mead̶aquiyepe ayʉ náre máre, ne cʉrãjiyepe ayʉ ʉ̃́que ʉ̃i cʉrõ pʉeno mearo cavarõi cainʉmʉa.
2TI 2:11 Jãvetamu iye. D̶abevʉ maja yópe maje d̶aiye báquepe maje jʉ arãjiye jipocare Jesúre. Que teni yaivʉ bácavʉpebu maja Cristoque. Que baru cʉrãjaramu maja ʉ̃́que.
2TI 2:12 Aru napivʉbu maja maje ñájiyede. Que baru jabotenajaramu maja ʉ̃́que. Ʉbenita maje jʉ abedu ʉ̃́re, ʉ̃ máre jʉ abecʉyʉme majare coapa.
2TI 2:13 Aru maje jʉ abedu ʉ̃́re, ʉ̃́capũravʉ d̶acʉyʉme majare yópe ʉ̃i aiye báquepedeca, d̶acʉyʉ ina ʉ̃́re jʉ abevʉre. Que baru ʉ̃i baju, “Que ãmevʉ”, arĩ bʉojabebi ʉ̃. Jãvetamu die.
2TI 2:14 Ãrʉre d̶are d̶ajacʉ mʉ ina bueipõevare iye ji coyʉiyede mʉre. Coreóvare d̶ajacʉ náre Jʉ̃menijicʉi jã́inoi, ne jarabenajiyepe ayʉ ne baju aipe aiyʉrõre ne yávaicamuaque. Bueipõeva ne jaraiye boje, cʉbejebu die. Quénora ne jaraiyeque ãmed̶ad̶ama ina jápiaivʉre náre.
2TI 2:15 Méneca d̶arĩ jã́jacʉ, cʉcʉyʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore ʉ̃́re memecayʉ ʉ̃i jʉ aimʉpe. Que teni cʉyebecʉbu mʉ mi bueiye boje me Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Aru buejacʉ põevare yávaiyede jãvene.
2TI 2:16 Ʉbenita buebejacʉ iye ijãravʉque coyʉiyede pued̶abede Jʉ̃menijicʉre aru ãrʉmene máre. Ina nópe bueivʉ pʉeno ãmenape baju nʉivʉbu na.
2TI 2:17 Aru ne bueiyeque ãmeina d̶aivʉbu apevʉre nópe ñai ijimʉ pojeiyeque pʉeno ãmecʉ baju ʉ̃i nʉiyepe. Pʉcarã nópe bued̶ama, ne ãmiá Himeneo aru Fileto máre.
2TI 2:18 Ina dajocad̶ama ne jʉ aiye báquede iye yávaiyede jãvene. Borocʉrĩ, yópe arĩ, “Javeta Jʉ̃menijicʉ nacovaquemavʉ põevare yainore jarʉvarĩ”, ʉbenina arĩ coyʉivʉbu na. Que teni cãrijovaivʉbu apevʉre, ne arãjiyepe aivʉ, “Majibevʉ ñʉja aipe jaʉrõre ñʉje jʉ aiyede”.
2TI 2:19 Ʉbenita ñame bʉojabema oatʉvaivʉ iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene. Que baru ñame bʉojabema bíjare d̶aivʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aiyede. Jʉ̃menijicʉ parʉre d̶aibi ʉ̃i põevare ne ũmei. Aru jã́d̶ovaimi diede ʉ̃i toivaicõjeiye báquede ʉ̃i yávaiyede, yópe arĩ: “Maje jabocʉ Jesús majibi ʉ̃ jinare. Que baru caivʉ ina aivʉ, ‘Jesucristobe ji jabocʉ’, dajocajarãri na ne ãmeina teiyede”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
2TI 2:20 Cʉ̃rami ʉrad̶ãmi jívʉre jororʉa ʉre cʉvʉ. Apedʉa úruque d̶aidʉa aru plataque d̶aidʉa máre, ʉbenita apedʉa jocʉque d̶aidʉa aru joboque d̶aidʉa máre cʉvʉ. Didʉáre úruque, plataque máre, d̶aidʉa bojecʉridʉare, ñai cʉ̃rami upacʉ epeicõjeñʉme ʉ̃i yebai curãdaivʉre. Ʉbenita didʉáre jocʉque aru joboque máre, d̶aidʉa bojecʉbedʉare, epeicõjeñʉme cʉ̃ramicavʉre.
2TI 2:21 Que baru ñai põecʉ dajocayʉ baru ʉ̃i ãmeina teiyede, memecacʉyʉme me maje jabocʉre. Ʉ̃i mearo d̶aiye boje, põeva pued̶arãjarama maje jabocʉre, nopedeca didʉá bojecʉridʉaque ñai cʉ̃rami upacʉ pued̶aiyepe ñai ʉ̃́re jã́cʉdayʉre. Que teni ñai Jʉ̃menijicʉre memecayʉ me, coreibi d̶acʉyʉ caino memecaino mearore cainʉmʉa.
2TI 2:22 Que baru d̶abejacʉ mʉ ãmenore yópe apevʉ bojʉvʉ ne d̶aiyepe ne baju ʉrõpe. Quénora mearo d̶arĩ jã́jacʉ, d̶acʉyʉ mearore Jʉ̃menijicʉi jã́inoi cainʉmʉa, aru jʉ acʉyʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne, ʉcʉyʉ Jʉ̃menijicʉre aru põevare máre, aru cãrijimecʉyʉ náque, ina jẽniaivʉ maje jabocʉre, ʉ̃i cad̶atequiyepe ayʉ náre aru cʉrivʉre ne dápiaino mearoque máre.
2TI 2:23 Jápiarĩ ad̶abejacʉ mʉ apevʉ ne coyʉiyede bojecʉbede aru ãrʉmene máre. Nácapũravʉ me coreóvabevʉbu. Ʉbenita mʉ́capũravʉ coreóvaivʉ põeva yópe coyʉivʉre, jararĩ bʉ́rãjivʉre.
2TI 2:24 Ʉbenita ñai memecayʉ Jʉ̃menijicʉre jaraiye jaʉbevʉ ʉ̃́re apevʉque. Quénora caivʉque põecʉ meacʉpe bajacʉ́rĩ. Aru buejacʉrĩ me. Napijacʉrĩ jarabecʉva põevaque máre.
2TI 2:25 Que teni buejacʉrĩ dʉibareca põecʉ meacʉpe ina maucʉvarivʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Que d̶aru, Jʉ̃menijicʉ náre oatʉvare d̶acʉyʉme ne dápiainore, ne jʉ arãjiyepe ayʉ ʉ̃i yávaiyede jãvene.
2TI 2:26 Que teni nácapũravʉ dupini nʉjebu ñai abujuvai jabocʉre jocarĩ. Ʉ̃́me náre jẽñʉ mácʉ yópe doriñʉ jẽiyepe moare. Ʉ̃i jʉjovaiye báque boje, cʉvabi náre ãmeina teivʉpe, náre d̶are d̶acʉyʉ ʉ̃i ʉrõpe.
2TI 3:1 Coreóvajacʉ mʉ iyede. Ãnijãravʉa bʉojaquijãravʉa baquiyéde, Cristoi copaidaquijãravʉ baquinó jipocai, põeva ãmena maiyójare d̶arãjarama apevʉre.
2TI 3:2 Yópe d̶arãjarama na, ina ãmena. Ne baju ʉrãjarama. Aru jecʉrãjarama tãutʉrare. Dápiarãjarama ne baju mearape apevʉ pʉeno. Arãjarama, “Mearamu ñʉja apevʉ pʉeno”. Aru ãmeina yávarãjarama. Jʉed̶ova jʉ abenajarama nébʉcʉvai coyʉiyede. Jíbenajarama torojʉede. Aru pued̶abenajarama Jʉ̃menijicʉre máre.
2TI 3:3 Jecʉbenajarama névʉre. Aru cõmaje ãroje jã́menajarama apevʉre. Yávarãjarama borocʉede apevʉi borore. Oarĩ corebenajarama ne baju d̶aiyʉede. Jijecʉrãjarama. Aru ʉbenajarama caino mearore máre.
2TI 3:4 Jẽni jínajarama põevare ne mauvare. Aru d̶arãjarama ãrʉmevʉpe. Dápiarãjarama ne baju majidivʉpe caiyede apevʉ pʉeno. Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe d̶abenajarama na. Aru cojʉbenajarama ʉ̃́re. Quénora d̶arãjarama cojʉrãjivʉ ne baju yópe ne baju ʉrõpe.
2TI 3:5 Apevʉ põeva ne jã́iyede náre d̶arãjarama yópe ina mearore jívʉ Jʉ̃menijicʉre d̶aiyepe. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉre parʉre d̶aicõjemenajarama ne ũmene d̶arãjivʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe. Dupini nʉjacʉ mʉ nápe paivʉre jocarĩ.
2TI 3:6 Apevʉ nácavʉ dʉibajĩeneca ecoicõjene d̶aivʉbu náre apevʉ ne cʉ̃ramiai, jʉjovarãjivʉ nomiva ãrʉmevʉre. Ina nomiva, ne dápiaiye ãmeque d̶aiye boje, d̶aiyʉrivʉbu ãmenore ʉrarõ.
2TI 3:7 Cainʉmʉa jápiaivʉbu obedivʉ põeva ne bueiye mamaene. Ʉbenita ye bʉojabema coreóvaivʉ ád̶e yávaiyede jãvene.
2TI 3:8 Yópe ina yaviva bácavʉ ne ãmiá Janes aru Jambres ne maucʉvae báquepe Moisés bácʉre, nopedeca na máre, ina jʉjovaivʉ nomivare, maucʉvarivʉbu iye yávaiyede jãvene. Dápiaivʉbu ãmenore cainʉmʉa. Aru Jʉ̃menijicʉi jarʉvaimaramu na, ne jʉ abe boje iye yávaiyede jãvene.
2TI 3:9 Ʉbenita obedivʉ põeva coreóvarãjarama aipe ãrojarivʉre náre. Jã́rajarama náre ãrʉmevʉpe, yópe ne jã́iyepe ina pʉcarã Moisés bácʉi mauva mácavʉpe paivʉre.
2TI 3:10 Ʉbenita mʉ́capũravʉ coreóvaivʉ aipe ji bueiye báquede, aru ji d̶aiye báquede, ji d̶aiyʉe báquede, ji jʉ aiye báquede Jʉ̃menijicʉre, ji napiye báquede, ji ʉe báquede põevare, aru ji ñájiye báquede máre. Mʉ coreóvaivʉ aipe ina Antioquía, Iconio, aru Listra ãmicʉriĩmaroacavʉ ne ñájine d̶aiye báquede yʉre. Ne ñájine d̶aiyedeca yʉre, cainʉmʉa napinejacacʉ yʉ. Aru maje jabocʉ Jesucristovacari mead̶arejame yʉre cainʉmʉa.
2TI 3:12 Jãve caivʉ ina meara maiyʉrivʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inoi cʉrivʉ Jesucristoque cũinávʉpe ñájinajarama na.
2TI 3:13 Ʉbenita ina põeva ãmena aru ina jʉjovaivʉ máre pʉeno ãmena nʉrajarama na. Jʉjovarãjarama apevʉre. Aru náre máre jʉjovarãjarama pʉeno baju.
2TI 3:14 Ʉbenita mʉ́capũravʉ dajocabejacʉ mi jʉ aiyede caiye iye mi bueiye báquede. Majivʉ mʉ jãve diede. Que baru mʉ coreóvaivʉ ina mʉre bueivʉ bácavʉre iye yávaiyede jãvene.
2TI 3:15 Aru mʉ coreóvaivʉ jʉed̶ocʉ cãreja, caride máre, majicʉre iye Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquede ʉ̃i yávaiyede, mi majiquiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉ mead̶acʉyʉre mʉre, mi jʉ aiye boje Jesucristore.
2TI 3:16 Caiye iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede ʉ̃́vacari toivare d̶arejaquemavʉ ina ʉ̃́re toivacaivʉ bácavʉre. Que baru ʉ̃i yávaiye bojecʉvʉ majare, maje buenajiyepe aiye iye yávaiyede jãvene, aru maje coreóvarãjiyepe aiye maje ãmeina teiyede, aru maje oatʉvarãjiyepe aiye maje d̶aiyede, aru maje majinajiyepe aiye aipe d̶aiye jaʉrõre, cʉrãjivʉ meara Jʉ̃menijicʉi jã́inore.
2TI 3:17 Ñai Jʉ̃menijicʉre memecayʉbe nópe d̶arĩ me majini, napini coreyʉ, d̶acʉyʉ caiye méne.
2TI 4:1 Caride majepacʉ Jʉ̃menijicʉ, maje jabocʉ Jesucristomaque, jápiaibi iye ji coyʉiyede mʉre. Jesucristo copaidacʉyʉme ijãravʉi. Ñájine d̶acʉyʉme põeva apʉrivʉre aru yaivʉ bácavʉre máre, ne ãmeina teiye boje. Aru jabotecʉyʉme caivʉ põevare. Que baru parʉrõreca d̶aicõjeivʉ yʉ mʉre yópe ji coyʉiyepe.
2TI 4:2 Coyʉjacʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne põevare. Me jã́ri coreni buejacʉ náre cainʉmʉa, ne jápiaiyʉru aru ne jápiaiyʉbedu máre. Coyʉjacʉ mʉ põevare aipe ne ãmeina teiyede. Aru dajocaicõjejacʉ náre diede. Buejacʉ aipe d̶aiye jaʉrõre náre máre. Aru buejacʉ napiyeque.
2TI 4:3 Eaquiyebu apejãravʉa ãmejãravʉa. Ãnijãravʉa baquiyéde põeva jápiabenajarama bueiye méne. Quénora ne baju ʉrõpe vorãjarama obedivʉ bueipõevare, ne buenajiyepe aivʉ náre yópe ne baju jápiaiyʉepe, ne d̶arãjiyepe aivʉ ãmeina teiyede yópe ne baju ʉrõpe.
2TI 4:4 Que teni jápiabenajarama iye bueiyede jãvene. Ʉbenita jápiarãjarama néñecuva mácavʉi coyʉiye báquede.
2TI 4:5 Aru parʉrõreca d̶aicõjeivʉ yʉ mʉre cojedeca. Mʉ́capũravʉ d̶aicõjejacʉ me mi baju, coreóvayʉpe cainʉmʉa. Napijacʉ mi ñájiyede. Aru coyʉjacʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne põevare máre. Que teni mi memecaiyede maje jabocʉ Jesucristore d̶ajacʉ caiyede yópe mʉre d̶aiye jaʉrõpe.
2TI 4:6 Aru yʉ́capũravʉ joabejĩnotamu ji yaiquíno. Maumena yʉre boarĩ́ jarʉvarãjarama, ji memecaiye boje Jesucristore.
2TI 4:7 Iye Jesús ʉ̃i yávaiye méne coyʉiyede coyʉivʉ yʉ oabecʉvacari. Que teni d̶aivʉ yʉ yópe ñai cúyayʉ apevʉque ʉ̃i cúyaiyepe oabecʉvacari. Aru iye Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe d̶aiyede d̶aivʉ yʉ oabecʉvacari. Que baru bʉojaivʉ yʉ yópe ñai cúyayʉ apevʉque ʉ̃i cúyarĩ bʉojaiyepe tʉrʉvaita. Aru iye maje jʉ aiyede Jesucristore dajocabevʉ yʉ. Quénora jʉ aivʉ yʉ ʉ̃́re cainʉmʉa.
2TI 4:8 Que baru yópe ñai cúyayʉ ʉ̃i jacopʉiyepedeca ʉ̃i cúyaiye bojede eayʉ apevʉ jipocai, yʉre máre jícʉyʉme maje jabocʉ Jesucristo ʉ̃i daquijãravʉ baquinóre, ji mearo d̶aiye báque boje. Aru yʉ cũinácʉra ãmevʉ, quénora jícʉyʉme caivʉ ina ʉ̃́re ʉrivʉ napini coreivʉre ʉ̃i daquijãravʉ baquinóre.
2TI 4:9 Caride meatejacʉ, jã́cʉdacʉyʉ maumena ji yebai.
2TI 4:10 Ãñʉ Demas dajocame yʉre ʉ̃i ʉe boje ijãravʉquede aru nʉamed̶a Tesalónica ãmicʉriĩmaroi. Crescente nʉamed̶a Galacia ãmicʉrijoborõi. Aru Tito máre nʉamed̶a Dalmacia ãmicʉrijoborõi.
2TI 4:11 Ñai Lucas quécʉrabe cʉcʉ yʉ́que caride. Vorĩ davajacʉ mʉ́que Marcore, ʉ̃i coreóvaiye boje cad̶ateiyede ji memeinore.
2TI 4:12 Jarocacʉ yʉ Tíquicore Éfeso ãmicʉriĩmaroi.
2TI 4:13 Mʉ dayʉ, davacajacʉ yʉre ji pʉenocacaje cuitótecajede, ji dajocaino mácarõre Troas ãmicʉriĩmaroi, Carpoi cʉ̃rami. Aru davacajacʉ ji paperatucuboare aru ji toivaiyocare máre. Ʉvʉ yʉ iye toivaiyocare pʉeno baju.
2TI 4:14 Ñai Alejandro, tãure memeipõecʉ, d̶arejame ʉrarõ ãmeno yʉre. Maje jabocʉ Jesucristo ñájine d̶acʉyʉme ʉ̃́re ʉ̃i nópe d̶aiye báque boje.
2TI 4:15 Que teni mʉ́vacari máre me jã́jacʉ ʉ̃́re, ʉ̃i maucʉvae boje parʉrõreca maje yávaiye méne.
2TI 4:16 Mamarʉmʉre ji nʉiye báquede jabova ne ãmeina teivʉre jẽniari jã́iñami, coyʉcʉyʉ ji d̶aiye báquede ne boro coyʉrĩ ad̶aiye báque boje yʉre, põecʉ cʉbeteame yóvayʉ yʉre. Quénora caivʉ dajocaima yʉre. Jẽniaivʉ Jʉ̃menijicʉque ʉ̃i ãrʉmetequiyepe ayʉ yo ne ãmeno d̶aino mácarõre yʉre.
2TI 4:17 Ʉbenita maje jabocʉ Jesucristo cad̶ateame yʉre aru parʉre d̶áme yʉre, ji coyʉquiyepe ayʉ caiye iye ʉ̃i yávaiye méne. Aru cainoa joborõacavʉ nore cʉrivʉ bácavʉ jápiaima diede. Que teni maje jabocʉ Jesucristo mead̶ame yʉre ʉrarõ ãmenore jarʉvarĩ, yópe jẽni ĩ́yepe põecʉre yavide jocarĩ.
2TI 4:18 Que baru jãve coreóvaivʉ yʉ maje jabocʉ Jesucristo mead̶acʉyʉre yʉre cainʉmʉa. Aru cʉre d̶acʉyʉme yʉre ʉ̃i mead̶aimʉpe ʉ̃i jaboteinʉmʉre cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi. Que baru mearore jínajarevʉ ʉ̃́reca cainʉmʉa, jã́d̶ovarajivʉ ʉ̃́re meacʉ bajure. Quédecabu.
2TI 4:19 Meajarari Prisca, aru Aquila, aru caivʉ ina Onesíforo ʉ̃i cʉ̃ramicavʉ máre.
2TI 4:20 Ñai Erasto mauteamed̶a Corinto ãmicʉriĩmaroi. Aru ñai Trófimo ijimʉre dajocacacʉ Mileto ãmicʉriĩmaroi.
2TI 4:21 Me d̶arĩ jã́jacʉ, dacʉyʉ ji yebai ʉracoro jipocamia. Eubulo, Pudente, Lino, Claudia, aru caivʉ apevʉ Jesúre jʉ aipõeva meaicõjed̶ama mʉre.
2TI 4:22 Maje jabocʉ Jesucristovacari cʉjacʉrĩ mʉ́que. Aru Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acajacʉrĩ caivʉ mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Quénoramu.
TIT 1:1 Yʉ, Pablo, toivaicõjeivʉ apecʉre iyoca paperayocare mʉre. Jʉ̃menijicʉre memecayʉbu yʉ. Aru Jesucristo ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaracacʉbu yʉ máre. Nópe d̶ayʉbu, Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉ ne jʉ arãjiyepe ayʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne aru ne majinajiyepe ayʉ caiye iye bueiyede jãvene aipe d̶arĩ Jʉ̃menijicʉ ʉcʉre põeva ne d̶aiyede.
TIT 1:2 Maja Jesúre jʉ aipõeva napini coreivʉbu Jʉ̃menijicʉ jícʉyʉre jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre majare. Javede, ijãravʉ bʉ́quiye jipocai, Jʉ̃menijicʉ arejaquemavʉ jícʉyʉ põevare jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Aru Jʉ̃menijicʉ borocʉbecʉbe cainʉmʉa. Que baru d̶acʉyʉme yópe ʉ̃i aiye báquepedeca.
TIT 1:3 Aru Jʉ̃menijicʉi beoijãravʉ bácarõre coyʉicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiye méne, coreóvare d̶acʉyʉ diede majare. Aru yʉ́vacari Jʉ̃menijicʉi epeimʉmu, coyʉcʉyʉ ʉ̃i yávaiye méne. Que baru Jʉ̃menijicʉ, majare mead̶aipõecʉ, yʉre coyʉicõjenejaquemavʉ põevare diede.
TIT 1:4 Mʉ, Tito, yʉ toivaicõjeivʉ diyoca paperayocare mʉre. Jãve jímacʉpe páyʉbu mʉ, maje jʉ aiye boje Jesúre cũinátʉrʉra. Majepacʉ Jʉ̃menijicʉ, maje jabocʉ Jesucristomaque, mearo d̶acajacʉrĩ mʉre bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Aru torojʉrĩ cʉre d̶ajacʉrĩ mʉre cãrijimecʉva.
TIT 1:5 Yʉ dajocacacʉ mʉre nore, Creta ãmicʉrijiavʉi, mi d̶aquiyepe ayʉ caiye iye d̶aiye bʉojabede cãreja ina nócavʉ Jesúre jʉ aipõevare. Que baru ĩmaroa coapa epejacʉ mʉ ina Jesúre jʉ aivʉre coreipõevare yópe ji cõjeiye báquepe mʉre.
TIT 1:6 Ácʉ põecʉ mi epeimʉ macʉyʉ́re, corecʉyʉre Jesúre jʉ aipõevare, d̶aiye jaʉvʉ ʉ̃́re cainʉmʉa yópe põeva “Ãmecʉbe ñai”, ne boro coyʉrĩ ad̶aivʉ bʉojabenajiyepe aiye ʉ̃i borore. Aru d̶aiye jaʉvʉ ʉ̃́re cainʉmʉa yópe põeva ne jã́d̶ovamenajiyepe aiye ʉ̃i ãmeina teiyede. Jaʉvʉ ʉ̃́re máre ʉ̃i cʉvaquiyepe jímarepaco cũinácora. Jaʉvʉ mamarare máre ne jʉ aiye Jesúre. Aru jaʉvʉ ne d̶aiye cainʉmʉa yópe põeva “Ãmenamu na”, aru “Ne bʉcʉvare jʉ abema na”, ne boro coyʉrĩ ad̶aivʉ bʉojabenajiyepe aiye ne borore.
TIT 1:7 Ñai Jesúre jʉ aipõevare coreipõecʉ Jʉ̃menijicʉre memecayʉbe. Que baru põeva boro coyʉrĩ ad̶aivʉ bʉojabejarãri ʉ̃́re. Jaboteiyʉbejacʉrĩ jápiabecʉva apevʉre. Aru jijecʉbejacʉrĩ. Ũcumejacʉrĩ pacotede d̶aiyede. Ãd̶amateiyʉbejacʉrĩ. Aru vorĩ eabejacʉrĩ tãutʉrare ãmei dápiaiyeque máre.
TIT 1:8 Quénora jaʉvʉ ʉ̃́re ʉ̃i copʉ etarĩ jacoyʉiye me ina curãdaivʉre. Aru mearo d̶acaiyʉe jaʉvʉ ʉ̃́re apevʉre cainʉmʉa. D̶aiye jaʉvʉ ʉ̃́re majiéque. Mearo d̶aiye jaʉvʉ ʉ̃́re Jʉ̃menijicʉi jã́inoi. Jʉ̃menijicʉre cũinácʉra memecaiye jaʉvʉ ʉ̃́re. Aru ʉ̃i bajure cʉrĩ majié jaʉvʉ ʉ̃́re máre.
TIT 1:9 Jaʉvʉ ʉ̃́re ʉ̃i jʉ aiye jãve iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene, ne bueiye báquede ʉ̃́re, ʉ̃i cad̶ateni bʉojaquiyepe aiye apevʉre ne buenajiyede iye bueiyede jãvene, ne jã́d̶ovari bʉojarãjiyepe aiye ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne maucʉvarivʉre ne ãmeina d̶aiyede.
TIT 1:10 Que baru obedivʉ põeva cʉrivʉ, ye jápiabema. Quénora d̶aivʉbu yópe ne baju ʉrõpe. Coyʉivʉbu ʉbenina. Que baru ne coyʉino bojecʉbevʉ caivʉ jápiaivʉre náre. Aru jʉjovaivʉbu põevare máre. Judíova obedivʉ nápe paivʉ cʉma. Buede cuivʉbu, yópe arĩ: “Ʉ̃mʉva Jesúre jʉ aipõevacavʉ ne cajede buraicõjeiye jaʉvʉ náre coapa”, are cuivubu na.
TIT 1:11 Bueivʉbu na yópe bueiye jaʉbepe náre, ãmei dápiaiyeque vorĩ earãjivʉ põeva ne tãutʉrare. Que d̶arĩ cãrijovaivʉbu aped̶ãmia cʉ̃ramiacavʉre, ne dajocarãjiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Que baru bi aicõjejacʉ mʉ náre.
TIT 1:12 Cũinácʉ cãcoé namʉóipõecʉ Creta ãmicʉrijiavʉcacʉ bácʉ arejaquemavʉ ʉ̃i joborõcavʉrã: “Cretacavʉ borocʉrivʉbu cainʉmʉa. Ãimara jijecʉrivʉpe paivʉbu. Múivʉbu. Aru jũracʉrivʉbu máre”. Que arejaquemavʉ ʉ̃ mácʉ.
TIT 1:13 Aru ne borore coyʉrejaquemavʉ jãvene. Que baru majicajacʉ paredeca ina bueivʉre yávaiyede jãve ãmene, jã́d̶ovacʉyʉ náre ne ãmeina d̶aiyede, ne coreóvarãjiyepe ayʉ bueiyede jãvene, aru ne jápiarĩ ad̶abenajiyepe ayʉ ina judíovai coyʉiye báquede, aru ne jápiarĩ ad̶abenajiyepe ayʉ ina põeva dajocaivʉ bácavʉ yávaiyede jãvene ne d̶aicõjeiyede máre.
TIT 1:15 Põeva “Boropatebevʉ yʉ”, ne arĩ dápiaru, caino ne d̶aino máre mearotamu. Ʉbenita põeva “Boropateivʉ yʉ”, ne arĩ dápiaru, aru ne jʉ abedu Jesúre máre, caino ne d̶aino máre ãmenotamu. Quénora dápiad̶ama na ãmeno matʉiye. Que baru “Boropateivʉ yʉ”, aiye jaʉvʉ náre cainʉmʉa. Que teni ne ãmeina d̶aiyede chĩomenama na.
TIT 1:16 Yópe arĩ, “Jʉ̃menijicʉre coreóvaivʉbu ñʉja”, ʉbenina aivʉbu na. Ʉbenita ne d̶aiyeque jã́d̶ovaivʉbu coreóvabevʉre Jʉ̃menijicʉre. Ãmena bajubu na Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Aru jápiabeni jʉ abevʉbu ʉ̃́re. Que baru ye mearo d̶aiye majibema na.
TIT 2:1 Ʉbenita mʉ́capũravʉ coyʉjacʉ põevare iye bueiyede jãvene.
TIT 2:2 Ina ʉ̃mʉva bʉcʉva corejarãri me ne d̶aiyede. Aru d̶ajarãri yópe põeva ne pued̶aimarape. D̶ajarãri majiéque. Jʉ ajarãri parʉrõreca iye bueiyede jãvene. Jʉ̃menijicʉre ʉjarãri aru põevare máre. Aru napijarari ne ñájiyede máre.
TIT 2:3 Quédeca ina nomiva bʉcʉrõmiva d̶ajarãri yópe nomiva Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉpe. Yávabejarãri borocʉede apevʉi borore. Aru ũcumejarari na pʉ ne pacotede d̶aiyeta. Quénora jã́d̶ovajarari apevʉre mearo d̶aiyede ne baju d̶aiyeque.
TIT 2:4 Que teni majide d̶ajarãri ina nomiva bojʉrõmivare aipe d̶aiye jaʉrõre, ne ʉrãjiyepe aivʉ némarepacʉva aru némarare máre.
TIT 2:5 Majide d̶ajarãri náre aipe d̶aiye jaʉrõre, ne d̶arãjiyepe aivʉ majiéque, aru ne d̶abenajiyepe aivʉ ãmenore, ne memenajiyepe aivʉ me ne cʉ̃ramiai, ne cad̶atenajiyepe aivʉ apevʉre, aru ne jʉ arãjiyepe aivʉ torojʉrivʉ némarepacʉre. Que d̶aiye jaʉvʉ náre põeva ne ãmeina yávabenajiyepe aivʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne.
TIT 2:6 Quédeca coyʉjacʉ parʉrõreca ina ʉ̃mʉva bojʉvʉre, ne d̶arãjiyepe ayʉ majiéque máre.
TIT 2:7 Jã́d̶ovajacʉ náre cainʉmʉa mi baju mearo d̶aiyeque aipe d̶aiye jaʉrõre náre. Mi bueiyede náre buejacʉ caiye iye yávaiyede jãvene. Ãrʉmetebejacʉ aru oatʉvabejacʉ apejĩene. Que baru mi bueiye bajad̶éni nurié cainʉmʉa. Aru buejacʉ ina mʉre jápiaivʉ ne pued̶arãjiyepe ayʉ mʉre aru mi bueiyede máre.
TIT 2:8 Coyʉjacʉ náre iye yávaiyede jãvene, põeva “Ãmecʉbe ñai”, aru “Ãmene buebi ʉ̃”, ne arĩ bʉojabenajiyepe ayʉ. Que teni apevʉ maucʉvarivʉ baru maje bueiyede, cʉyoje tenajarama, ne boro coyʉrĩ ad̶arĩ bʉojabe boje majare.
TIT 2:9 Quédeca coyʉjacʉ ina memecaipõevare, ne jʉ arãjiyepe ayʉ ne jabovare cainʉmʉa. D̶ajarãri ina memecaipõeva yópe ne jabovai ʉrõpe, cojʉquiyepe náre. Aru ãmeina yávabejarãri ne jabovare. Quénora pued̶ajarãri náre cainʉmʉa.
TIT 2:10 Aru ñavamejarari ne jabovai cʉvaede. Quénora jã́d̶ovajarari ne jabovare ne mearo d̶acaiyede cainʉmʉa. Que teni ina memecaipõeva me jã́re d̶arãjarama apevʉ põevare iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, majare mead̶ayʉ, ʉ̃i bueicõjeiyede majare.
TIT 2:11 Que baru Jʉ̃menijicʉ meacʉ baju jã́d̶ovaimi ʉ̃i mearo d̶acaiye bojecʉbeda majare. Que teni Jʉ̃menijicʉ bʉojare d̶ayʉbe caivʉ põevare ʉ̃i mead̶aiyʉrĩduimara márajivʉre.
TIT 2:12 Que baru majidivʉbu maja majare jaʉrõre maje dajocaiye maje ãmeina teiyede iye Jʉ̃menijicʉi ʉbede, aru maje dajocaiye maje d̶aiyʉede yópe Jesúre jʉ abevʉ ne d̶aiyepe máre. Quénora maje cʉede ijãravʉi jaʉvʉ majare maje d̶aiye majiéque, maje mearo d̶aiye Jʉ̃menijicʉi jã́inoi, aru maje memecaiye máre Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i ʉrõpe.
TIT 2:13 Que d̶aiye jaʉvʉ majare maje napini coreiyede torojʉrivʉ iye jãve vaiquíyede: Jesucristo, majare mead̶ayʉ, maje jʉ aimʉ pʉeno meacʉ baju, copaidacʉyʉme ijãravʉi.
TIT 2:14 Jesucristo boarĩ́ jarʉvaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i bajure ʉ̃i mauvare, mead̶acʉyʉ majare maje ãmeina teiyede jarʉvarĩ. Que d̶aicõjenejaquemavʉ, meara d̶acʉyʉ majare, maje torojʉrĩ memecarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re me ʉ̃ jinape.
TIT 2:15 Que baru buejacʉ mʉ caiye iyede. Coyʉjacʉ parʉrõreca ina Jesúre jʉ aipõevare, ne d̶arãjiyepe ayʉ caiye iyede. Jã́d̶ovajacʉ ina põeva nópe d̶abevʉ cãreja aipe d̶aiye jaʉrõre náre. Aru buejacʉ náre parʉéque. Que teni ãmeina jã́icõjemejacʉ põevare mʉre.
TIT 3:1 Ãrʉre d̶ajacʉ mʉ ina Jesúre jʉ aipõevare jaʉrõre náre ne jʉ aiye ina jabovare aru cõjeipõevare máre. D̶ajarãri yópe ina jabova ne d̶aicõjeiyepe. Aru napini corejarãri, mearo d̶arãjivʉ cainʉmʉa.
TIT 3:2 Ãmeina yávabejarãri apevʉi borore. Jarabevʉva cãrijimene d̶ajarãri põevare. Aru dʉibareca meara põevape pued̶ajarãri caivʉ põevare cainʉmʉa.
TIT 3:3 Javede maja máre ãrʉmevʉ dápiabevʉ barejávʉ̃. Aru jʉ abevʉ barejávʉ̃ Jʉ̃menijicʉre. Pʉeno ãmeno nʉivʉ barejávʉ̃, ina bueivʉ yávaiyede jãve ãmene ne jʉjovaiye boje majare. Bʉojabedejavʉ̃ dajocaivʉ maje ãmeina d̶aiyʉede, cojʉquiyepe majare. Dápiare cuivʉ barejávʉ̃ ãmeina d̶aiyede cainʉmʉa. Aru jorojĩvʉ barejávʉ̃. Apevʉ ʉbedejaima majare. Aru majavacari ʉbedejavʉ̃ majevʉre máre.
TIT 3:4 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉvacari, majare mead̶aipõecʉ, jã́d̶ovaimi ʉ̃i baju meacʉre aru ʉcʉre põevare máre.
TIT 3:5 Que baru mead̶aibi majare. Ʉbenita mead̶abebi majare, maje mearo d̶arĩduiye boje. Quénora mead̶aibi majare ʉ̃i baju cõmaje ãroje jã́iye boje. Maje ãmeina teiyede jarʉvaibi, mead̶acʉyʉ majare. Que teni ñai Espíritu Santo apʉre d̶aibi majare, maje apʉrãjiyepe ayʉ apʉé mamaeque.
TIT 3:6 Jesucristo, majare mead̶aipõecʉ, cʉre d̶aibi ñai Espíritu Santore maje ũmei. Que baru Jʉ̃menijicʉ daroibi ñai Espíritu Santore maje ũmei, ʉ̃i cad̶atequiyepe ayʉ majare ʉrarõreca.
TIT 3:7 Que teni Jʉ̃menijicʉ mead̶aibi majare, ʉ̃i coavaiyede majare maje ãmeno d̶aiyede jarʉvarĩ. Ʉ̃i mearo d̶acaiye bojecʉbeda ʉ̃i me boje, “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inoi”, arĩ coyʉibi majare. Que baru caride maja Jʉ̃menijicʉi máramu. Aru jãve cʉvarãjaramu jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Que baru napini coreivʉbu diede.
TIT 3:8 Jãvetamu die. Que baru ʉvʉ yʉ mi coyʉquiyede caiye iyede parʉrõreca, ina Jʉ̃menijicʉre jʉ aipõeva ne mearo d̶arãjiyepe ayʉ cainʉmʉa. Iye bueiye jãve métamu. Aru bojecʉetamu máre. Que baru caivʉ põeva majima aipe d̶aiye jaʉrõre náre, iye bueiye jãveque.
TIT 3:9 Ʉbenita jarabejacʉ ʉbenina apevʉque. Aru ãrʉre d̶abejacʉ põevare néñecuva mácavʉ ne ãmiá coapa. Coyʉbejacʉ náque, ina aivʉre, “Mʉ coreóvabevʉ aipe aiyʉrõre Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre”. Náque jarabejacʉ mʉ. Caiye iye bojecʉbevʉ aru cad̶atebevʉ máre.
TIT 3:10 Ácʉ põecʉ Jesúre jʉ ayʉ ʉ̃i maucʉvarĩduru apevʉ Jesúre jʉ aipõevare, dajocaicõjejacʉ ʉ̃́re ʉ̃i que d̶aiyede. Ʉ̃i dajocabedu, dajocaicõjejacʉ ʉ̃́re cojedeca, ʉ̃i d̶abequiyepe ayʉ diede. Aru ʉ̃i dajocabedu cãreja, ye yóvabejacʉ ʉ̃́re.
TIT 3:11 Ʉ̃i que d̶aiye boje, coreóvaivʉ mʉ ñai ʉ̃mʉ ãmecʉ bajure. Ʉ̃́vacari majide d̶aibi apevʉre, ʉ̃i ãmeina teiye dajocabe boje. Ʉ̃́recabe ñájicʉyʉ.
TIT 3:12 Yʉ́capũravʉ cʉquijivʉ Nicópolis ãmicʉriĩmaroi ʉracorore. Que baru jaroquijivʉ mi yebai Ártemare o Tíquicore. Ñai ʉ̃mʉ ʉ̃i eaquiyede nore, meatejacʉ jã́cʉnʉcʉyʉ Nicópoli, yʉre copʉcʉyʉ noi.
TIT 3:13 Aru meatejacʉ cad̶atecʉyʉ ñai d̶aicõjeiyede bueipõecʉre ʉ̃i ãmiá Zenas aru Apolore máre. Jíjacʉ náre caiye náre jaʉéde, ne bʉojarãjiyepe ayʉ ne curãnʉiyede. Ye apejĩe jaʉbejad̶eni náre.
TIT 3:14 Aru caivʉ apevʉ ina Jesúre jʉ aipõeva quédeca buejarãri, na máre mearo d̶arãjivʉ aru cad̶atenajivʉ ina cõmaje ãrojarivʉre náre jaʉéde. Que teni mearo d̶arãjarama ne cʉede ijãravʉi.
TIT 3:15 Caivʉ ina Jesúre jʉ aipõeva yʉ́que cʉrivʉ meaicõjed̶ama mʉre. Meajarari caivʉ ñʉjevʉ, Jesúre jʉ aipõeva nócavʉ, ñʉjare ʉrivʉ. Aru Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acajacʉrĩ caivʉ mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Quénoramu.
PHM 1:1 Yʉ, Pablo, bʉoimʉ ji coyʉiye báque boje Jesucristoi yávaiye méne, toivaicõjeivʉ apecʉre iyoca paperayocare mʉre, Filemóre. Yʉ aru Timoteo, majecʉ ʉ̃i jʉ aiye boje Jesúre, meaicõjeivʉbu mʉre, ñʉje ʉmʉre ñʉjape memeñʉre.
PHM 1:2 Meajarari ina Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉ mi cʉ̃rami. Aru Apia máre, ñʉjeco õi jʉ aiye boje Jesúre meajacorĩ õ. Aru Arquipo máre meajacʉrĩ ʉ̃. Ñʉjape coyʉibi Jesús ʉ̃i yávaiye méne apevʉ ne maucʉvaedeca ñʉjare.
PHM 1:3 Majepacʉ Jʉ̃menijicʉ, maje jabocʉ Jesucristomaque, mearo d̶acajacʉrĩ mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Aru torojʉrĩ cʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare cãrijimevʉva.
PHM 1:4 Mʉ, jícʉ, Filemón, ji coyʉiyede jipacʉ Jʉ̃menijicʉque torojʉede jívaivʉ mʉre boje cainʉmʉa. Jápiaivʉ mi borore mi ʉede Jesúre jʉ aipõevare aru mi jʉ aiyede maje jabocʉ Jesúre. Que baru jívaivʉ mearore Jʉ̃menijicʉre.
PHM 1:6 Aru ina põevare, mi jʉ are d̶aimara Jesúre, mi coyʉiye boje náre ʉ̃i yávaiye méne, yʉ Jʉ̃menijicʉque náre máre jẽniavaivʉ, ne coreóvarãjiyepe ayʉ me caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede majare, maje cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe.
PHM 1:7 Mʉ, jícʉ, caride torojʉvʉ yʉ. Mʉ torojʉre d̶aivʉ yʉre mi me cad̶ateiyede ina Jesúre jʉ aipõevare, mi ʉe boje náre.
PHM 1:8 Que baru jẽniaivʉ mʉre mi cad̶atequiyepe ayʉ. Yʉ cad̶ateicõjeiyʉbevʉ mʉre ji parʉéque, Cristoi parʉre d̶aiye báquede yʉre.
PHM 1:9 Quénora jẽniaivʉ mʉre, mi cad̶atequiyepe maje ʉe boje, Cristoi cʉre d̶aiye báquede majare. Bʉcʉcʉbu yʉ. Aru ji bueiye boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne bʉoimʉmu caride.
PHM 1:10 Jẽniaivʉ mʉre mi cõmaje ãroje jã́quiyepe ayʉ ñai Onésimore. Ʉ̃i jápiaiye báquede ji coyʉiye báquede Jesús ʉ̃i yávaiye méne ji cʉedeca yui ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami, jʉ áme Jesúre. Que baru jímacʉpe páyʉbe ʉ̃.
PHM 1:11 Javede ʉ̃i yebacacʉe báquede mʉre, ñai Onésimo cad̶atebetequemavʉ mʉre. Ʉbenita caride cad̶ateibi mʉre aru yʉre máre.
PHM 1:12 Jacopaiyovaquijivʉ ʉ̃́re mi yebai cojedeca. Copʉ etajacʉ ʉ̃́re yópe mi copʉ ĩ́jʉroepedeca yʉre.
PHM 1:13 Yʉ́capũravʉ bʉoimʉmu caride ji coyʉiye báque boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Aru yʉ coreóvaivʉ iyede: Mʉ cʉcʉ baru yui, cad̶atejebu yʉre. Ʉbenita mʉ cʉbevʉ yui. Que baru mautede d̶aiyʉrĩduvʉ Onésimore, ʉ̃i cʉquiyepe ayʉ yore ji yebai, ʉ̃i cad̶atequiyepe ayʉ yʉre yópe mi baju cad̶atejʉroepe yʉre.
PHM 1:14 Ʉbenita yʉ mautede d̶abevʉ ʉ̃́re ji yebai, mi jʉ aiye jaʉé boje yʉre cãreja. Que baru ʉbevʉ yʉ cad̶atecʉyʉre yʉre ji cõjeiye boje mʉre. Quénora ʉvʉ yʉ cad̶atecʉyʉre yʉre mi baju ʉe boje.
PHM 1:15 Ñai mi yebacacʉ Onésimo apenʉmʉ coateyʉ bácʉ bateichʉame mʉre jarʉvarĩ, mi cʉvaquiyepe ayʉ ʉ̃́re bedióva cojedeca aru cainʉmʉa.
PHM 1:16 Caride yebacacʉ bacʉyʉ́ ãmemi ʉ̃. Ʉ̃ máre, majape, jʉ aibi Jesúre. Que baru majecʉpe, maje ʉmʉme ʉ̃. Ʉ̃ pare cad̶ateibi yʉre. Ʉbenita pʉeno baju cad̶atecʉyʉme mʉre.
PHM 1:17 Que baru mʉ coreóvayʉ baru majare cʉrivʉre Jesucristoque cũinávʉpe, copʉ etajacʉ Onésimore nopedeca mi copʉ ĩ́jʉroepe yʉre.
PHM 1:18 Ʉ̃i cʉe báquede mʉ́que, mʉre ãmed̶aru, mead̶acʉyʉmu yʉ mʉre ʉ̃́re boje. Aru ʉ̃i cʉe báquede mʉ́que, mʉre bojecʉbe d̶aru, bojed̶acʉyʉmu yʉ mʉre ʉ̃́re boje.
PHM 1:19 Yʉ́vacari toivaivʉ ji pʉrʉque. Jãve bojed̶acʉyʉmu mʉre. Ʉbenita ãrʉre d̶aiyʉbevʉ mʉre mi baju bojecʉbe d̶ayʉre yʉre, ji coyʉiye báque boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne mʉre. Que baru mʉ́vacari bojecʉbe d̶aivʉ yʉre mi cʉvaquiyede jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre.
PHM 1:20 Mʉ, jícʉ, maje jʉ aiye boje cũinátʉrʉ maje jabocʉ Jesucristore, cad̶ateni, torojʉre d̶ajacʉ yʉre.
PHM 1:21 Yʉ toivaicõjeivʉ apecʉre iyoca paperayocare mʉre, ji majié boje d̶acʉyʉre jãve yópe ji jẽniainope, aru ji jẽniainore mʉ́que pʉeno baju máre.
PHM 1:22 Aru mead̶acajacʉ yʉre cũinátucubʉre, ji cʉquitucubʉva ji jã́cʉnʉquiyede mi yebai. Mʉja jẽniad̶avʉ Jʉ̃menijicʉque, ʉ̃i etavaquiyepe aivʉ yʉre ãmeina teivʉre jẽni jacoiñamine jocarĩ. Que baru mʉjare jã́cʉnʉiyʉrĩ, napini coreyʉbu yʉ.
PHM 1:23 Épafras meaicõjeimi mʉre. Ʉ̃ máre bʉoimʉme yʉ́que, ʉ̃i coyʉiye boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne.
PHM 1:24 Ina apevʉ máre, Marcos, Aristarco, Demas, aru Lucas máre meaicõjed̶ama mʉre. Caivʉ ina yʉ́que memecaivʉbu Jesúre.
PHM 1:25 Maje jabocʉ Jesucristo mearo d̶acajacʉrĩ mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Quénoramu.
HEB 1:1 Javede Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre coyʉicõjenejaquemavʉ. Majeñecuva mácavʉre coyʉrejaquemavʉ. Obedinʉmʉa yávarejaquemavʉ. Apecʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ apede coyʉrĩ aru apecʉ máre apede, obedivʉ coyʉrejaquemavʉ. Que teni Jʉ̃menijicʉ põevare jã́d̶ovari bʉ́rejaquemavʉ aipe ãrojacʉre.
HEB 1:2 Ʉbenita caride, ijãravʉ bʉojaijãravʉare, maje cʉrijãravʉare, Jesucristoi darĩburu yóbore, Jʉ̃menijicʉ yávarĩ jebeibi majare mamacʉque. Ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aicõjeimʉ mácʉ ijãravʉre aru caiye ijãravʉquede. Ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉ pʉrʉcʉvaicõjeimʉ mácʉ caiyede, ʉ̃i cʉed̶aquiye jipocamia.
HEB 1:3 Ʉ̃́recabe jã́d̶ovañʉ Jʉ̃menijicʉ meacʉ bajure. Coreóvaivʉbu aipe ãrojacʉre Jʉ̃menijicʉre mamacʉi d̶aiyeque aru ʉ̃i coyʉiyeque máre. Ʉ̃́recabe cũinátʉrʉ jípacʉ Jʉ̃menijicʉque. Ʉ̃́recabe caiyede cʉre d̶ayʉ, ʉ̃i cõjeiyeque, ʉ̃i yávaiye parʉéque, caiye nʉquiyepe ayʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Ʉ̃́recabe jarʉvayʉ bácʉ maje ãmeina teiyede, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe ayʉ diede, maje cʉrãjiyepe ayʉ yópe docʉcʉbevʉpe maje ũmei. Que teniburu yóboi, ʉ̃́recabe dobacʉ bácʉ jípacʉ Jʉ̃menijicʉ parʉcʉ caivʉ pʉeno ʉ̃i meapũravʉi cavarõ mearoi, ʉ̃i cʉvae boje caiye jípacʉi parʉéde ʉ̃́pe, jabotecʉyʉ caiyede. Aru nore cʉbi caride.
HEB 1:4 Jʉ̃menijicʉ mamacʉre parʉre d̶arejaquemavʉ caivʉ ángeleva pʉeno, ʉ̃i jaboteicõjeiyede ʉ̃́re caiyede. Aru quédeca Jʉ̃menijicʉ ãmidorejaquemavʉ mamacʉre “jímacʉ”, jã́d̶ovacʉyʉ ʉ̃́re parʉcʉre ina ángeleva pʉeno.
HEB 1:5 Ácʉ ángele cʉbebi ʉ̃́re, yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeino mácarõre: Jímacʉrecabu mʉ. Caride caivʉ ne jápiainoi yʉ́vacari jaboteicõjeivʉ mʉre, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ mamacʉre. Quédeca ácʉ ángele cʉbebi ʉ̃́ra, yópe arĩ, bedióva apeno Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeino mácarõre: Yʉ bacʉyʉ́mu ʉ̃i pacʉ. Aru ʉ̃ macʉyʉ́me jímacʉ, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ, ʉ̃i daroquiyede mamacʉre.
HEB 1:6 Aru Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i daroquiye jipocamiareca mamacʉ parʉcʉre, caivʉ ne pued̶arãjimʉre, bedióva ijãravʉi, yópe arĩ, coyʉcʉyʉme: Caivʉ ina ji ángeleva mearore jíjarãri ʉ̃́re, Jʉ̃menijicʉ mamacʉrã acʉyʉme.
HEB 1:7 Que baru ángelevacapũravʉ ne borore yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ: Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i daroimara ángeleva ũmevʉpe paivʉre d̶aibi náre. Náre, ʉ̃́re memecaivʉre, toa uruinope paivʉre d̶aibi ʉ̃, ne nʉ́raiye boje ne memecaiyede ʉ̃́re, arĩ coyʉrejaquemavʉ. Que arĩ, jã́d̶ovarejaquemavʉ ángeleva oatʉvaivʉre aru dajocaivʉre ne memecaiyede ʉ̃́re.
HEB 1:8 Ʉbenita mamacʉcapũravʉre yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ: Mʉ, Jʉ̃menijicʉ baju, cainʉmʉa põevare jabotecʉyʉmu mʉ. Mʉ́tamu meacʉ baju. Que baru cainʉmʉa põevare jabotecʉyʉmu mʉ ména. Aru náre mearore d̶are d̶acʉyʉmu yópe mi ʉrõpe.
HEB 1:9 Mearo d̶aiyede d̶aiyʉvʉ mʉ. Cainʉmʉa d̶aivʉ mʉ yópe ji d̶aicõjeiyepe. Aru ãmeno d̶aiyede d̶aiyʉbevʉ mʉ. Cainʉmʉa d̶abevʉ mʉ yópe ji d̶aicõjemepe. Que baru yʉ, Jʉ̃menijicʉ, mi mearore jímʉ, beoivʉ mʉre, caivʉ ne pued̶aimʉ macʉyʉ́re, mi jaboteiyede náre. Yʉ epeivʉ mʉre parʉcʉre caivʉ mi yóvaimara, ina ángeleva pʉeno. Aru mʉre ne pued̶arãjimʉ mae boje pare torojʉre d̶aivʉ yʉ mʉre aru ina ángeleva mi yóvaimarare máre, Jʉ̃menijicʉ arĩ coyʉrejaquemavʉ mamacʉre.
HEB 1:10 Bedióva cojedeca Jʉ̃menijicʉ, yópe arĩ, coyʉrejaquemavʉ mamacʉre: Mʉ, caivʉ ne jabocʉ yʉ́que, mamarʉmʉre mʉ́vacari cʉed̶arejavʉ̃ yo põevai cʉrijoborõre. Aru mʉ́vacari cʉed̶arejavʉ̃ cavarõre máre.
HEB 1:11 Caiye iye mi cʉed̶aiye báque cũiquíyebu. Ʉbenita mʉ́capũravʉ cainʉmʉa cũimécʉbu. Quénora cʉcʉyʉmu cainʉmʉa. Caiye iye mi cʉed̶aiye báque yópe cuitótecaje javecacajepe pojequiyebu.
HEB 1:12 Yópe põeva ne pẽpejeiyepedeca ne cuitótecaje javecacajede, ne doiyede mamacaje cuitótecajede, nopedeca mʉ́vacari pẽpejene d̶acʉyʉmu caiye mi cʉed̶aiye báquede, mi epeiyede joborõ mamarore aru cavarõ mamarore máre. Yópe põeva ne oatʉvaiyepe ne cuitótecajede, nopedeca mʉ́vacari oatʉvacʉyʉmu caiye mi cʉed̶aiye báquede. Ʉbenita mʉ́capũravʉ oatʉvabecʉbu cainʉmʉa. Bʉcʉtebecʉbu. Aru yaibécʉbu mʉ, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
HEB 1:13 Aru ácʉ ángele cʉbebi ʉ̃́re, yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeino mácarõre: Dobajacʉ ji meapũravʉi, mi cʉvae boje parʉéde yʉpedeca. Aru yʉ epecʉyʉmu mi mauvare mi cʉboba cãchinoi. Que teni mʉre vainí jarʉvare d̶acʉyʉmu yʉ náre, mi jabotequiyepe ayʉ náre, arĩ coyʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ mamacʉre.
HEB 1:14 Ʉbenita caivʉ ina ángelevacapũravʉ torojʉrivʉ memecaivʉbu Jʉ̃menijicʉre aru mearore jívʉbu ʉ̃́re. Námu Jʉ̃menijicʉi daroimara, põeva ne jã́memara, cad̶atenajivʉ maja ʉ̃i mead̶aimara márajivʉre, cʉvarãjivʉre caiye iye méne Jʉ̃menijicʉi d̶acaquiyede majare.
HEB 2:1 Caride coreóvaivʉbu maja Jʉ̃menijicʉi mácʉ parʉcʉre caivʉ ina ángeleva pʉeno. Que baru pʉeno baju me jápiarĩ ad̶aiye jaʉvʉ majare iye ʉ̃i yávaiyede jãvene maje jápiaiye báquede, maje ñájimenajiyepe aiye maje jápiarĩ ad̶abe boje. Diede jʉ arĩ, d̶aiye jaʉvʉ majare yópe maje jápiaiye báquepedeca. Que d̶aivʉ baru, jʉ are nʉri, ãrʉmetebenajivʉbu aipe d̶aiye jaʉrõre majare, maje bíjabenajiyepe aivʉ maje ũmene. Ʉbenita maje jʉ aiyede dajocarĩ bʉivʉ baru, bíjare nʉrajivʉbu maja maje ũmene.
HEB 2:2 Javede Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i ángelevare coyʉicõjenejaquemavʉ ʉ̃i d̶aicõjeiyede Moisés bácʉre, ʉ̃i toivarĩ epequiyepe ayʉ diede majeñecuva mácavʉre, ne majinajiyepe ayʉ diede. Iye ángeleva ne coyʉiye báque Jʉ̃menijicʉi yávaiye jãve marejaquémavʉ. Que baru caivʉ vainí tʉivʉ bácavʉ diede ñájinejaquemavʉ ne vainí tʉiye báque boje, yópe Jʉ̃menijicʉ “Ina vainí tʉivʉ ji d̶aicõjeiyede ñájinajarama”, ʉ̃i aiye báquepedeca. Aru caivʉ diede jʉ abevʉ bácavʉ máre ñájinejaquemavʉ ne jʉ abe báque boje, yópe Jʉ̃menijicʉ “Ina jʉ abevʉ yʉre ñájinajarama”, ʉ̃i aiye báquepedeca.
HEB 2:3 Que baru coreóvaivʉbu maja jãve ñájivʉ bácavʉre ina jápiarĩ ad̶abevʉ bácavʉ ángelevai yávaiyede. Pʉeno baju coreóvaivʉbu maja jãve ñájinajivʉre majare, jápiarĩ ad̶abevʉ baru Jʉ̃menijicʉi yávaiye mamaene, ʉ̃i coyʉiyede caiye iye ʉ̃i mearo d̶acaquiyede majare, ʉ̃i mead̶aiyede majare me. Yópe epedejaquemavʉ majare ʉ̃i yávaiye mamaene. Maje jabocʉ Cristovacari mamarʉmʉcacʉ coyʉrejamed̶a Jʉ̃menijicʉi mead̶aiyede põevare me baju. Aru ina ʉ̃́re jápiaivʉ bácavʉ coreóvare d̶arejaima majare Cristoi yávaiyede jãvene ne coyʉiyede diede majare.
HEB 2:4 Aru Jʉ̃menijicʉ máre coreóvare d̶aibi majare Cristoi yávaiyede jãvene ʉ̃i d̶are d̶aiyeque diede coyʉipõevare caijĩe põeva ne d̶arĩ majibede, ne jã́mene, aru ʉ̃i d̶aiye parʉéde máre, aru ʉ̃i jíni coavaiyeque ʉ̃i Espíritu Santoi majiécarõre ʉ̃i põevare yópe ʉ̃i ʉrõpe, ne cad̶atenajiyepe ayʉ apevʉre.
HEB 2:5 Jápiarĩ ad̶aiye jaʉvʉ majare iye Jʉ̃menijicʉi yávaiye mamaene, ʉ̃i coyʉicõjeiye báquede Cristore, maje jabotenajiye boje Cristoque. Ángeleva ãmenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteicõjeimara ʉ̃i jaboteinocavʉre mamajãravʉ edaquijãravʉ baquinóre, ijãravʉ ji mʉjare yávaijãravʉre.
HEB 2:6 Quénora maja põeva marejaquémavʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteicõjeimara ʉ̃i jaboteinocavʉre mamajãravʉ edaquijãravʉ baquinóre. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: Mʉ, Jʉ̃menijicʉ, põeva parʉbevʉreca mi jã́inoi aru ãrʉé jaʉbenovacari mʉre náre, ãrʉri dápiayʉbu mʉ náre. Põeva parʉbevʉreca mi jã́inoi aru coreiye jaʉbenovacari mʉre náre, coreyʉbu mʉ náre.
HEB 2:7 Obebenʉmʉa epeivʉ mʉ põevare quĩ́jino parʉcʉ ángeleva cãchijinomia. Ʉbenita que d̶ayʉvacari, epeivʉ mʉ ina põevare meara baju caivʉ ne jã́inoi. Aru caivʉ pued̶ad̶ama náre.
HEB 2:8 Que teni jabotede d̶aivʉ mʉ ina põevare caiye mi cʉed̶aiye báquede, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Que arĩ, Jʉ̃menijicʉ põevare jaboteicõjenejaquemavʉ caiyede. Ye jaboteino cʉbeno aiyʉrõtamu no. Ʉbenita caride jã́mevʉ maja põevare caiyede jaboteivʉre.
HEB 2:9 Quénora coreóvaivʉbu maja Jesúrã. Obebenʉmʉara Jʉ̃menijicʉ epedejaquemavʉ ʉ̃́re quĩ́jino parʉcʉ ángeleva cãchijinomia. Nópe d̶arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i ʉe boje caivʉ põevare, Jesús ʉ̃i yaicáquiyepe ayʉ majare boje. Ʉbenita caride coreóvaivʉbu maja Jesúre Jʉ̃menijicʉi epeimʉre meacʉ bajure aru maje pued̶aimʉre máre, ʉ̃i ñájiye báque boje ʉ̃i yaiyede.
HEB 2:10 Jʉ̃menijicʉ ye jaʉrõ cʉbecʉ d̶arejaquemavʉ Jesúre, ʉ̃i ñájiyede earĩ bʉojare d̶acʉyʉ obedivʉ põevare Jʉ̃menijicʉi mára márajivʉva, maje cʉrãjiyepe ayʉ meara baju Jʉ̃menijicʉque cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi. Meavʉ Jʉ̃menijicʉ, ñai cʉed̶ayʉ bácʉ caiyede ʉ̃i cʉvaiyʉe boje diede, ʉ̃i eavare d̶aiye majare ʉ̃i yebai ʉ̃i mára márajivʉva. Aru Jesúrecabe yópe ʉ̃i jipocateni nʉvaiyepe ʉ̃i mái, majare mead̶arĩ eare d̶ayʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede majare.
HEB 2:11 Majare mead̶arĩ, Jʉ̃menijicʉ jina tede d̶aibi Jesús. Ñai jipocateyʉ põevare Jʉ̃menijicʉ yebai aru maja ʉ̃i jipocateimara máre cũinátʉrʉ cʉvarivʉbu majepacʉ Jʉ̃menijicʉre. Que baru Jesúvacari “mʉja, jívʉ” ayʉ majare, cʉyebebi ʉ̃.
HEB 2:12 Yóbecʉe ʉ̃i coyʉiyede, Jesús “jívʉ”, arĩ coyʉrejaquemavʉ maje borore, ʉ̃́re jʉ aipõevare. Apenʉmʉ yópe arejaquemavʉ jípacʉ Jʉ̃menijicʉre: Coyʉcʉyʉmu mi borore jívʉre. Ne cójijiyede, mearore jínajivʉ mʉre, yʉriacʉyʉmu yʉ, mearore jícʉyʉ mʉre, arejaquemavʉ jípacʉ Jʉ̃menijicʉre.
HEB 2:13 Yópe máre arejaquemavʉ: Yʉ́vacari jʉ acʉyʉmu jipacʉ Jʉ̃menijicʉre jãve, yópe ina jívʉ ne jʉ aiyepe ʉ̃́re, arejaquemavʉ ʉ̃. Aru cojedeca yópe máre arejaquemavʉ: Yui cʉvʉ yʉ jívʉque, ina põeva Jʉ̃menijicʉi jímara mácavʉque, arejaquemavʉ ʉ̃, coyʉyʉ maje borore, ʉ̃i eavarãjimarare Jʉ̃menijicʉ yebai.
HEB 2:14 Maja põevatamu. Que baru Jesúvacari “Põecʉ tecʉyʉmu” arĩburu, majape páyʉreca tedejaquemavʉ ʉ̃. Põevape ãrojarejaquemavʉ ʉ̃. Que tedejaquemavʉ parʉbede d̶acʉyʉ ñai abujuvai jabocʉre, ñai cʉvacʉ ʉ̃i cõjeimarape caivʉ põeva jidʉrivʉ ne yainájiyede, ne boropateiyede, ne ãmeina teiye boje. Jesús ʉ̃i yaiyede parʉbede d̶arejaquemavʉ ñai abujuvai jabocʉre.
HEB 2:15 Que teni mead̶aibi põevare. Javede maje cʉe báquede abujuvai jabocʉi cõjeimara cʉrejavʉ̃ maja, maje jidʉé boje yainore. Ʉbenita yópe ne jod̶eiyepe cõjeimarare, nopedeca Jesús ĩnejaquemavʉ majare abujuvai jabocʉi parʉéde jocarĩ, maje jidʉbenajiyepe ayʉ yainore. Ʉ̃i bojed̶aiye báque boje caiye maje ãmeina teiyede ʉ̃i jiveque, boropatebevʉbu maja caride. Que baru jidʉbevʉbu maje yainájinore.
HEB 2:16 Me coreóvaivʉbu maja iyede: Jesús põetebedejaquemavʉ, cad̶atecacʉyʉ ángelevare. Quénora põetedejaquemavʉ, cad̶atecacʉyʉ maja põevare, Abraham mácʉi pãramenare, maje jʉ aiye boje Jʉ̃menijicʉre.
HEB 2:17 Nópe d̶acʉyʉ baru, cũinátʉrʉ teiye jaʉrejaquemavʉ Jesúre yópe ʉ̃ jivʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉpe. Cũinátʉrʉ majapedeca tebecʉ baru, sacerdotevare jaboteipõecʉ teni bʉojabejebu ʉ̃, Jʉ̃menijicʉi cõjeiyepe d̶acayʉ põevare boje, ʉ̃i me jã́quiyepe ayʉ majare. Cũinátʉrʉreca majape páyʉ teni, cõmaje ãroje jã́ri, aru dajocabecʉva d̶arĩ ʉ̃́re d̶aiye jaʉéde, sacerdotevare jaboteipõecʉ teni bʉojarejaquemavʉ ñai Jesús. Memecarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i ãrʉmetequiyepe ayʉ maje ãmeina teiyede aru ʉ̃i me jã́quiyepe ayʉ majare, Jesúi jícaiye báque boje ʉ̃i bajure Jʉ̃menijicʉre.
HEB 2:18 Jesúvacari abujuvai jabocʉi jʉjovaiyʉmʉ maridurejaquemavʉ. Aru ñájinejaquemavʉ diede. Que baru caride ʉ̃́recabe cad̶ateni bʉojayʉ majare, abujuvai jabocʉi jʉjovaiyʉmarare.
HEB 3:1 Caiye iye ji coyʉiye mʉjare jãvetamu. Que baru mʉja, jívʉ, Jesúre jʉ aivʉ aru Jʉ̃menijicʉ jina, yʉ́pe paivʉbu mʉja máre Jʉ̃menijicʉi cutuimara mácavʉ ʉ̃ jina márajivʉ, cʉvarãjivʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede majare. Me ãrʉjara mʉja Jesúre, coreóvarãjivʉ me aipe ãrojacʉre aru aipe d̶ayʉre. Ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ, ʉ̃́re coyʉcaipõecʉ, majide d̶acʉyʉ majare Jʉ̃menijicʉ “Que d̶arãjare” ʉ̃i aino mácarõre majare. Aru sacerdotevare jaboteipõecʉbe ʉ̃, cad̶atecʉyʉ majare, maje d̶arãjiyepe ayʉ yópe maje aiyepedeca, maje jʉ aiye boje Jʉ̃menijicʉre.
HEB 3:2 Jʉ̃menijicʉ beorejaquemavʉ Jesúre ʉ̃́re memecaipõecʉva. Aru Jesús memecaibi Jʉ̃menijicʉre dajocabecʉva yópe ʉ̃́re d̶aiye jaʉrõpe, yópe Moisés bácʉi memecaiye báquepe Jʉ̃menijicʉre dajocabecʉva, ʉ̃i jaboteiyede Jʉ̃menijicʉi põeva Israecavʉ bácavʉre.
HEB 3:3 Ʉbenita Jesúre pued̶aiye jaʉvʉ Moisés bácʉre pued̶aiye pʉeno. Moisés bácʉ cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi põevacacʉ barejaquémavʉ. Ʉbenita Jesús, caiyede cʉed̶ayʉ bácʉ, Jʉ̃menijicʉi põevare máre d̶arejaquemavʉ. Nopedeca põecʉi cʉ̃ramine d̶arĩburu yóboi, pʉeno baju, “Ñai põecʉ cʉ̃ramine d̶aiyede majibi me”, põeva ad̶ama. Ʉbenita majiéda, “Cʉ̃rami mead̶amimu”, ad̶ama na. Que baru, ñai d̶ayʉ bácʉ ne pued̶aimʉme ʉ̃i d̶aiye báque pʉeno. Aru ñai cʉed̶ayʉ ne pued̶aimʉme ʉ̃i cʉed̶aimara pʉeno.
HEB 3:4 Cʉ̃rami cʉbevʉ põecʉ diñamine d̶ayʉ cʉbedu. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉrecabe caiye ijãravʉquede cʉed̶ayʉ bácʉ.
HEB 3:5 Moisés bácʉ, Jʉ̃menijicʉi põevacacʉ. Jʉ̃menijicʉre memecarejaquemavʉ, coreyʉ ʉ̃i põevare. Ʉ̃́re memecaiyʉrejaquemavʉ. Que baru dajocabecʉva d̶arejaquemavʉ yópe ʉ̃́re d̶aiye jaʉrõpe. Moisés bácʉcapũravʉ ʉ̃i coyʉiyeque aipe d̶aiye jaʉrõre Jʉ̃menijicʉi põevare, coreóvare d̶arejaquemavʉ náre jãvene iye Jʉ̃menijicʉi coyʉquiyede aipe d̶aiye jaʉrõre obediʉjʉa yóboi Jesucristoque.
HEB 3:6 Ʉbenita Cristocapũravʉ Jʉ̃menijicʉi mácʉbe. Aru jabocʉi mácʉbe parʉcʉ ʉ̃́re memecaipõecʉ pʉeno. Que baru Cristobe parʉcʉ Moisés bácʉ pʉeno. Caride Cristorecabe dajocabecʉva coreyʉ Jʉ̃menijicʉi põevare, yópe ʉ̃́re d̶aiye jaʉrõpe. Aru majamu Jʉ̃menijicʉi põeva, jidʉbevʉva aru torojʉrĩ dajocabevʉva napini corede nʉivʉ baru iye ʉ̃i mearo d̶acaquiyede majare.
HEB 3:7 Mʉjamu Jʉ̃menijicʉi põeva. Que baru me jã́jara mʉja, yópe Jʉ̃menijicʉi coyʉcaicõjeiye báquepe ñai Espíritu Santore: Caride mʉje jápiaiyede Jʉ̃menijicʉi coyʉiyede, jápiaiyʉbevʉpe tebejarã mʉja, yópe mʉjeñecuva mácavʉ ne teiye báquepe. Na mácavʉcapũravʉ jʉ abedejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre ne cʉede põecʉbenoi. Ʉ̃́re jʉ abeni, ʉ̃i ʉrõre majidivʉ bácavʉvacari d̶abedejaquemavʉ na mácavʉ. “Ñájine d̶abecʉbe Jʉ̃menijicʉ majare, ʉ̃́re maje jʉ abedu”, arĩ dápiarĩdurejaquemavʉ ʉbenina na mácavʉ, arejaquemavʉ ñai Espíritu Santo.
HEB 3:9 Jʉ̃menijicʉ, yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i coyʉiye báquede: No põecʉbenoi mʉjeñecuva mácavʉ yʉre jʉ abeni, ji ʉrõre majidivʉ bácavʉvacari d̶abedejaquemavʉ. Pare maucʉvarejaima yʉre, jã́riduivʉ bácavʉvacari caiye ji d̶aiyede põeva ne d̶arĩ majibede cuarenta paiʉjʉa baju.
HEB 3:10 Que baru jorojĩni jã́rejacacʉ na mácavʉre. Yópe arĩ dápiarejacacʉ nára: “Cainʉmʉa ina põeva jápiaiyʉbema yʉre. Que baru ji ʉrõre aru ji d̶aiyede coreóvabenama na”, arĩ dápiarejacacʉ yʉ.
HEB 3:11 Que baru pare baju jorojĩni jã́ñʉ, yópe arĩ dápiarejacacʉ yʉ: “Yʉ́bu Jʉ̃menijicʉ. Que baru yópe coyʉyʉbu jãve. No joborõ ji náre cãrijimene d̶ájʉrorijoborõre ye eabenama na”, arĩ dápiarejacacʉ yʉ, na mácavʉre jarayʉ, arĩ coyʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
HEB 3:12 Que baru mʉja, jívʉ, Jesúre jʉ aivʉ, me d̶ajarã, mʉjacacʉ cũinácʉ ʉ̃i ãmeina dápiabequiyepe aivʉ ʉ̃i ũmei, dajocaiyʉcʉ ʉ̃i jʉ aiyede ñai Jʉ̃menijicʉ apʉcʉre.
HEB 3:13 Quénora parʉre d̶ajarã mʉja, cad̶atenajivʉ mʉjacavʉre, parʉrõ nʉre d̶arãjivʉ mʉje jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉre. Nópe d̶ajarã mʉja, “Jesúre jʉ are nʉivʉ bájarã”, caijãravʉa mʉje cʉede cãreja “caride”, Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉiye báquepe. Mʉjacacʉ cũinácʉ yávaiyede jãvene jápiaiyʉbecʉpe tebejacʉrĩ, abujuvai jabocʉi jʉjovaiye báque boje ʉ̃́re ʉ̃i borocʉede coyʉiyeque Jʉ̃menijicʉrã. Nópe d̶ayʉ baru, ãmeina tejebu. Aru ãmeina teyʉ baru, dajocajebu ʉ̃i jʉ aiyede Jesúre.
HEB 3:14 Cainʉmʉa maje cʉede cãreja ijãravʉi dajocabevʉva jʉ are nʉiye jaʉvʉ majare Jesúre parʉéque, yópe maje mamarʉmʉre jʉ aiye báquepedeca ʉ̃́re. Nópe d̶aiye jaʉvʉ caivʉ majare, yóvarãjivʉre Cristore, memenajivʉre ijãravʉi ʉ̃́que, aru cʉrãjivʉre cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi.
HEB 3:15 Que baru yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ: Caride mʉje jápiaiyede Jʉ̃menijicʉi coyʉiyede, jápiaiyʉbevʉpe tebejarã mʉja, yópe mʉjeñecuva mácavʉ ne teiye báquepe. Na mácavʉcapũravʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ abedejaquemavʉ, arejaquemavʉ ʉ̃.
HEB 3:16 Caivʉ ina majeñecuva mácavʉ, Moisés bácʉi jipocateimara mácavʉ Egipto ãmicʉrijoborõre jocarĩ, Jʉ̃menijicʉi coyʉiyede jápiaivʉ bácavʉvacari jʉ abeni maucʉvarejaquemavʉ ʉ̃́re.
HEB 3:17 Aru caivʉ ina jʉ abevʉ bácavʉre ʉ̃i cõjeiyede yópe pare baju arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ: “Yʉ́bu Jʉ̃menijicʉ. Que baru yópe coyʉyʉbu jãve. No joborõ ji náre cãrijimene d̶ájʉrorijoborõre ye eabenama na”, arejaquemavʉ. Aru Jʉ̃menijicʉ ãmeina jorojĩnejaquemavʉ na mácavʉque ne ãmeina teiye boje cuarenta paiʉjʉa baju. Que baru yaidé d̶arejaquemavʉ na mácavʉre no põecʉbenoi.
HEB 3:19 Que baru coreóvaivʉbu maja aipe vaiye báquede na mácavʉre. No joborõ ne cãrijimejʉrorijoborõre eabedejaquemavʉ na mácavʉ, ne jápiaiyʉbeni jʉ abe báque boje Jʉ̃menijicʉre.
HEB 4:1 Aru Jʉ̃menijicʉ “Que d̶acacʉyʉmu yʉ jãve” arĩ, cãrijimene d̶aiyʉbi majare máre ʉ̃́que, yópe ʉ̃i cãrijimene d̶aiyʉrĩduiye báquepe majeñecuva mácavʉre. Que baru me jã́iye jaʉvʉ majare Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i eaicõjemequiyepe aiye cũinácʉ mʉjacacʉre ʉ̃i cãrijimene d̶aiyede yópe “Jãve d̶acacʉyʉmu”, ʉ̃i aiye báquepedeca.
HEB 4:2 Yópe majeñecuva mácavʉ ne jápiaiye báquepe iye yávaiye méne Jʉ̃menijicʉi cãrijimene d̶aiyʉede põevare, nopedeca maja máre jápiaivʉ bácavʉbu iye yávaiye méne. Ʉbenita na mácavʉ diede jápiarĩduivʉvacari, jʉ abedejaquemavʉ diede. Que baru na mácavʉ barejaquémavʉ Jʉ̃menijicʉi cad̶atebemara.
HEB 4:3 Ʉbenita maja Jesúre jʉ aivʉrecabu Jʉ̃menijicʉi cãrijimene d̶aimara. Jʉ̃menijicʉrecabe cãrijimene d̶aiye majicʉ. No cãrijimene d̶aiyede Jʉ̃menijicʉ, yópe arĩ, coyʉrejaquemavʉ: Jorojĩni jã́ñʉ pare baju, yópe arĩ dápiarejacacʉ: “Yʉ́bu Jʉ̃menijicʉ. Que baru yópe coyʉyʉbu jãve. No joborõ ji náre cãrijimene d̶ájʉrorijoborõre ye eabenama na”, arĩ dápiarejacacʉ yʉ, na mácavʉre jarayʉ, arĩ coyʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Nópe arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ, majicʉ bácʉ ʉ̃i caiyede cʉed̶aquiye jipocamia, caiyede ʉ̃i d̶aquiyede, cãrijimene d̶acʉyʉ majare ʉ̃́que. Aru cʉed̶arĩ bʉojarĩ, ʉ̃i memeinore bʉojarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
HEB 4:4 Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ no jãravʉ ʉ̃i cʉed̶arĩ bʉojaijãravʉ bácarõra. Seis paijãravʉa vaiyede, cʉed̶arĩ dajocarĩ bʉojarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ, cãrijimecʉ, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃.
HEB 4:5 Yópe ji coyʉiye báquepe mʉjare jipocamia, iye ʉ̃i cãrijimene d̶aiyede, yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ: “No joborõ ji náre cãrijimene d̶ájʉrorijoborõre ye eabenama na”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃, Jʉ̃menijicʉ.
HEB 4:6 Ina majeñecuva mácavʉ, mamarʉmʉ jápiaivʉ bácavʉ iye yávaiye méne Jʉ̃menijicʉi cãrijimene d̶aiyʉede põevare, cãrijimene d̶aimara ãmenejaquemavʉ na mácavʉ, ne diede jápiarĩdurĩ jʉ abe báque boje. Ʉbenita apevʉ põeva cʉma caride, Jʉ̃menijicʉi cãrijimene d̶aimara.
HEB 4:7 Diede coreóvaivʉbu maja Jʉ̃menijicʉi beoijãravʉre, “cari jãravʉ” ʉ̃i aijãravʉre. Que baru obediʉjʉa vainíburu yóbore, yópe ji coyʉiye báquepe mʉjare jipocamia, yópe arĩ, David bácʉre toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ cũináro yʉriainore: Caride mʉje jápiaiyede Jʉ̃menijicʉi coyʉiyede, jápiaiyʉbevʉpe tebejarã mʉja, arĩ coyʉrejaquemavʉ David bácʉ.
HEB 4:8 Ʉ̃i que aiye báque boje, coreóvaivʉbu maja Jʉ̃menijicʉ cãrijimene d̶aiyʉcʉre apenʉmʉcavʉre, Josué bácʉi yóbocavʉre. Josué bácʉi jaboteiyede majeñecuva mácavʉre, ne mauva mácavʉre boarĩ́, vainí tʉrejaquemavʉ. Aru dinʉmʉre yópe Jʉ̃menijicʉ “Jãve d̶acacʉyʉmu”, ʉ̃i aiye báquepedeca, cãrijimene d̶arejaquemavʉ na mácavʉre. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i coyʉicõjeiyede David bácʉre bedióva apejãravʉrã, “caride” arĩ, maje cãrijimenajiyede coyʉrejaquemavʉ.
HEB 4:9 Caiye iye jãvetamu. Que baru Jʉ̃menijicʉi põeva eaivʉbu cʉrivʉ ijãravʉi cãrijimenoque maje ũmei. Yópe Jʉ̃menijicʉi cʉed̶arĩ dajocaiye báquepedeca cʉed̶ayʉ bácʉ seis paijãravʉai, nopedeca maja ʉ̃i põeva máre dajocaivʉbu maje ãmeina teni d̶aiyʉede, maje jʉ aiyede Jesúre.
HEB 4:10 Caivʉ maja dajocaivʉ bácavʉ maje d̶aiye báquede cãrijimenoque maje ũmei cʉrivʉbu caride, d̶arãjivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, yópe Jʉ̃menijicʉ cãrijimecʉ ʉ̃i cʉepe ʉ̃i cʉed̶arĩburu yóbore caiye ijãravʉquede, die nʉquiyepe aivʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe.
HEB 4:11 Que baru caino maje oainope d̶aiye jaʉvʉ majare, earãjivʉ maje cʉede Jʉ̃menijicʉque cãrijimenoque. Nópe d̶aiye jaʉvʉ majare, majacacʉ cũinácʉ ʉ̃i cʉbequiyepe aivʉ eabecʉ ʉ̃i cʉede Jʉ̃menijicʉque cãrijimenoque, ʉ̃i dajocaiye boje ʉ̃i jʉ aiyede Jesúre, yópe majeñecuva mácavʉ ne eabe báquepe ne cʉede Jʉ̃menijicʉque cãrijimenoque, ne jápiabeni jʉ abe báque boje ʉ̃i yávaiyede.
HEB 4:12 Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyeque coyʉyʉbe põevare ʉ̃i dápiainore. Que baru ʉ̃i yávaiyebu apʉépe. Aru ʉ̃ majide d̶ayʉbe põevare ʉ̃i ʉrõre ʉ̃i yávaiyeque. Que baru ʉ̃i yávaiyebu parʉé. Yópe carove ʉpʉjidive caipʉcapũravʉa burarĩ coavaiyepe me, nopedeca aru pʉeno baju me coavaiyebu Jʉ̃menijicʉi yávaiye. Yópe carove cotʉvaiyepe põecʉi bajure, nopedeca Jʉ̃menijicʉi yávaiye cotʉvaiyebu põecʉ jívʉi pʉ ʉ̃i ũmeita aru pʉ ʉ̃i decocʉita máre. Que baru maje bueiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coreóvarĩ eaivʉbu méne o ãmene maje ʉrõre aru maje dápiainore máre.
HEB 4:13 Põecʉ cʉbebi apejĩene yaveiye majicʉ Jʉ̃menijicʉre jocarĩ. Caiye iye maje dápiaiyede jã́ri majibi Jʉ̃menijicʉ. Aru ʉ̃́recabe maje coyʉrãjimʉ caiye maje d̶aiyede ijãravʉi.
HEB 4:14 Caride coyʉquijivʉ mʉjare bedióva cojedeca Jesucristo Jʉ̃menijicʉi mácʉre, sacerdotevare jaboteipõecʉ parʉcʉre caivʉ pʉeno. Ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ coyʉcaibi Jʉ̃menijicʉre majare boje. Jesucristorecabe ecoyʉ bácʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõ bajui. Que baru majare parʉre nʉiye jaʉvʉ maje ũmei, d̶arãjivʉ yópe maje aiyepedeca maje jʉ aiye boje Jʉ̃menijicʉre.
HEB 4:15 Ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ majare boje jãve cõmaje ãroje jã́ñʉme majare maje ñájiyede, maje parʉbe boje maje ũmei. Ñai abujuvai jabocʉ ʉ̃i jʉjovaiyede majare, ñájiñavʉ maja. Jesúre máre, majapedeca, jʉjovarĩdurejaquemavʉ ñai abujuvai jabocʉ. Que baru Jesús me coreóvaibi maje ñájiyede. Caino ʉ̃i oainope ñai abujuvai jabocʉ jʉjovarĩdurejaquemavʉ Jesúre. Ʉbenita ye jʉjovarĩ oabedejaquemavʉ ʉ̃́re. Aru Jesúcapũravʉ ye ãmeina tebedejaquemavʉ cainʉmʉa.
HEB 4:16 Que baru, yópe maje joabejĩnoi nʉiyepe ʉ̃i yebai, jẽniarajarevʉ jidʉbevʉva Jʉ̃menijicʉ parʉcʉ bajure. Nópe d̶arãjarevʉ, ʉ̃i cõmaje ãroje jã́quiyepe aivʉ majare, ʉ̃i ãrʉmetequiyepe aivʉ maje ãmeina teiyede, aru ʉ̃i jíquiyepe aivʉ bojecʉbeda majare jaʉéde, ʉ̃i cad̶atequiyepe aivʉ majare.
HEB 5:1 Caride ãrʉre d̶aquijivʉ mʉjare aipe ãrojarivʉre ina sacerdotevare jaboteipõeva mácavʉre. Jʉ̃menijicʉ beorejaquemavʉ caivʉ sacerdotevare jaboteipõeva mácavʉre nácavʉ ne jẽneboi. Aru epedejaquemavʉ na mácavʉre, ne memecarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re põevare boje. Ʉ̃́re memecarejaquemavʉ jícaivʉ Jʉ̃menijicʉre ãimara ne boaimara mácavʉre juaiyede, nácavʉ aru ne baju máre ne ãmeina teiye boje, ʉ̃i ñájine d̶abequiyepe aivʉ náre die boje, aru ape jícaiyede máre, pued̶arĩ Jʉ̃menijicʉre, torojʉede jínajivʉ, ʉ̃i cad̶ateiye báque boje náre.
HEB 5:2 Sacerdotevare jaboteipõecʉvacari parʉbedejaquemavʉ ʉ̃i ũmei, yópe apevʉ põevape. Que baru cõmaje ãroje jã́ñʉ coreóvarejaquemavʉ ina ãmeina teivʉre coreóvabevʉva, ne majibe boje yéde ãmeina teiyede.
HEB 5:3 Aru ʉ̃́vacari ʉ̃i parʉbe boje ʉ̃i ũmei, Jʉ̃menijicʉre jícaiye jaʉrejaquemavʉ ʉ̃́re ãimara boaimara mácavʉre juaiyede, põeva ne ãmeina teiye boje aru ʉ̃i baju ãmeina teiye boje máre.
HEB 5:4 Sacerdotevare jaboteipõecʉ bácʉ barejaquémavʉ põeva ne pued̶aimʉ, ʉ̃i memecaiye boje Jʉ̃menijicʉre parʉéque. Aru põecʉ cʉbebi ʉ̃i bajure beorĩ epeyʉ sacerdotevare jaboteipõecʉva. Quénora Jʉ̃menijicʉrecabe cũinácʉra beorĩ, cuturĩ, epeyʉ sacerdotevare jaboteipõecʉva. Quédeca barejaquémavʉ Aarón mácʉ, põeva ne pued̶aimʉ mácʉ, Jʉ̃menijicʉi beorĩ, cuturĩ, epeiye báque boje ʉ̃ mácʉre sacerdotevare jaboteipõecʉva.
HEB 5:5 Aru nopedeca vaidéjaquemavʉ Cristore. Ʉ̃́vacari ʉ̃i bajure beorĩ epebedejaquemavʉ sacerdotevare jaboteipõecʉva. Quénora Jʉ̃menijicʉvacari ʉ̃́re beorĩ, epeni, yópe arejaquemavʉ ʉ̃́re: Jímacʉrecabu mʉ. Caride caivʉ ne jápiainoi yʉ́vacari jaboteicõjeivʉ mʉre, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ mamacʉre.
HEB 5:6 Aru apeno Jʉ̃menijicʉi coyʉino mácarõre Cristore, yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ: Cainʉmʉa sacerdote tecʉyʉmu mʉ dajocabecʉva, yópe Melquisedec ʉ̃i sacerdote teiye báquepedeca dajocabecʉva, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
HEB 5:7 Cristo ʉ̃i cʉede cãreja ijãravʉi coyʉvarejamed̶a Jʉ̃menijicʉque, aru jẽniarejamed̶a ʉ̃́que, ʉ̃i cad̶atequiyepe ayʉ. Orique cod̶oboborĩ jẽniavarejamed̶a Jʉ̃menijicʉre, ñai mead̶aiye majicʉre ʉ̃́re ʉ̃i yaijʉrorõre jocarĩ. Aru Cristoi pued̶arĩ jʉ aiye boje, ʉ̃i jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉre, “Mi ʉrõpe d̶ajacʉ mʉ” arĩ, Jʉ̃menijicʉcapũravʉ Cristoi jẽniaiyede jápiarĩ jʉ arejaquemavʉ, ʉ̃i cad̶ateiyede Cristoi d̶aquiyepe ayʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe.
HEB 5:8 Cristo, Jʉ̃menijicʉi mácʉ, jípacʉre jʉ aiye majicʉvacari, ñájiñʉ majini jebedejaquemavʉ aipe ãrojaene Jʉ̃menijicʉre jápiarĩ jʉ aiyede aru ʉ̃i ʉrõpe d̶aiyede.
HEB 5:9 Cristoi d̶aiye báquede caiye iye ʉ̃́re jaʉéde yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, põevare mead̶aipõecʉ tedejaquemavʉ. Que baru caivʉ maja ʉ̃́re jápiarĩ jʉ arĩ d̶aivʉre yópe ʉ̃i ʉrõpe mead̶ayʉbe ʉ̃, maje cʉvarãjiyepe ayʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede majare, aru maje jabotenajiyepe ayʉ Cristoque cainʉmʉa.
HEB 5:10 Aru Jʉ̃menijicʉ epedejaquemavʉ ʉ̃́re sacerdotevare jaboteipõecʉva cainʉmʉa, yópe ʉ̃i epeiye báquepedeca Melquisedede sacerdotevare jaboteipõecʉva.
HEB 5:11 Toivacaiyʉrĩduivʉ mʉjare ʉrarõ iye Cristoi sacerdotevare jaboteiyede. Ʉbenita mʉjacapũravʉ jũracʉrivʉ ted̶avʉ̃. Que baru ji coyʉru mʉjare Cristoi sacerdotevare jaboteiyede, jápiabejebu mʉja. Que baru maiyójavʉ yʉre diede ji coyʉiyʉrĩduiyede mʉjare.
HEB 5:12 Javede majivʉ mʉja iye yávaiye méne Cristorã. Aru ʉ̃́re jʉ aivʉbu obediʉjʉare. Que baru parʉrivʉ baru mʉje ũmei, mʉjavacari buejebu apevʉre, ne jápiarĩ jʉ arãjiyepe aivʉ diede. Ʉbenita quénora pʉ caride máre mʉjavacari me jápiarĩ eabevʉ. Jaʉvʉ mʉjare apevʉ ne bueiye bedióva cojedeca no bueino maiyójabenore, yópe mamarʉmʉ mʉje bueino mácarõpe Jʉ̃menijicʉi yávaiyequede. Mʉjavacari jʉed̶ojĩnape paivʉ ted̶avʉ̃. Jʉed̶ojĩna opeco matʉiyeda ũcuñaima. Ʉbenita bʉcʉva ãiyede ãiye majima. Quédeca põeva jʉed̶ojĩnape paivʉ ne ũmei quénora Jʉ̃menijicʉi yávaiye maiyójabede jápiarĩ ead̶ama na. Ʉbenita põeva bʉcʉvape paivʉ ne ũmei Jʉ̃menijicʉi yávaiye maiyójaede máre jápiarĩ ead̶ama na.
HEB 5:13 Caivʉ ina ãri majibevʉ aru opeco matʉiyeda ũcuivʉ jʉed̶ojĩnatamu. Bʉcʉva ãmevʉtamu cãreja. Põeva majibevʉ yéde d̶aiye méne aru ãmene máre jʉed̶ojĩnape paivʉbu ne ũmei. Dápiarĩ majibevʉ cãreja iye maiyójaede Jʉ̃menijicʉi yávaiyequede.
HEB 5:14 Ʉbenita ina ãri majidivʉ bʉcʉvatamu. Põeva majidivʉ aipe d̶aiye méne aru ãmene máre bʉcʉvape paivʉbu ne ũmei, ne dápiarĩ cõmajiye boje caiye ne d̶aiyede mearo maru o ãmeno maru. Dápiarĩ majidivʉbu iye maiyójaede Jʉ̃menijicʉi yávaiyequede.
HEB 6:1 Que baru bueiye jaʉvʉ majare Jʉ̃menijicʉi yávaiye maiyójaede ʉ̃i yávaiye méne Cristorã, yópe ina bʉcʉvape ne ũmei ne bueiyepedeca, maje d̶arãjiyepe aiye jãravʉa coapa yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe Cristoi parʉéque. Buebenajaramu bedióva cojedeca Jʉ̃menijicʉi yávaiye maiyójabede ʉ̃i yávaiye méne Cristorã, yópe maje mamarʉmʉ bueiye báquepe, yópe ina jʉed̶ojĩnape ne ũmei ne bueiyepedeca. Que baru mʉjare buebequijivʉ cojedeca iye mʉje mamarʉmʉ bueiye báquede. Maja buebenajaramu põeva ne chĩoiyede ne ãmeina teiyede aru ne dajocaiyede diede, oatʉvarãjivʉ ne d̶aiyede, Jʉ̃menijicʉi jarʉvaquiyepe aivʉ diede, náre coavajʉroede ʉ̃́re jarʉvarĩ. Aru põeva ne jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉre buebenajaramu maja.
HEB 6:2 Mʉjare buebequijivʉ cojedeca iye bueiyede põeva ne Jʉ̃menijicʉque jã́d̶ovaiyede ocoque aru ne apevʉre tʉoiyede ne pʉrʉáque, Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyepe ayʉ ina tʉoimarare. Mʉjare buebequijivʉ cojedeca iye bueiyede põeva ne nacajarajiyede yainore jarʉvarĩ, cʉrãjivʉ cainʉmʉa mamabaju cũimébajuque, aru Jʉ̃menijicʉi jaroquiyede caivʉ põevare ne cʉrãjinoi jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, apevʉre cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi aru apevʉre toabo cũiméboi, na coapa ne d̶aiye báque boje ne cʉede ijãravʉi.
HEB 6:3 Quénora bueiye jaʉvʉ majare Jʉ̃menijicʉi yávaiye maiyójaede ʉ̃i yávaiye méne Cristorã bʉcʉvape tenajivʉ maja maje ũmei ye jaʉbeda. Bʉcʉvape teiyʉru maje ũmei, Jʉ̃menijicʉ bueicõjecʉyʉme majare ʉ̃i yávaiye maiyójaede. Aru Jʉ̃menijicʉi nópe bueicõjenu majare, coreóvarãjivʉbu Cristore ye jaʉbeda.
HEB 6:4 Ʉbenita nópe bueni bʉojabevʉ apevʉ põeva. Põecʉ ʉbenina bueyʉ bácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede aru jʉ arĩduyʉ bácʉ Cristore, ʉ̃i jʉ abeni dajocaru ʉ̃i jʉ arĩduiye báquede Cristore, põecʉ cʉbebi majicʉ chĩore d̶ayʉ, ʉ̃i dajocaquiyepe ayʉ ʉ̃i ãmeina teiyede aru ʉ̃i oatʉvaquiyepe ayʉ ʉ̃i d̶aiyede. Põeva ʉ̃́pe paivʉrecabu cũinára coreóvaivʉ bácavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne jãvene Cristorã, aru cʉvarivʉ bácavʉ Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiyede náre ʉ̃i mead̶aiye báquede náre aru ʉ̃i cʉre d̶aquiyede náre jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre ʉ̃́que, aru cʉvarivʉ bácavʉ Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santoi majiécarõre, aru majidivʉ bácavʉ Jʉ̃menijicʉ d̶ayʉre cainʉmʉa yópe ʉ̃i aiye báquepedeca ʉ̃i yávaiyeque, aru jã́ivʉ bácavʉ Jesúre jʉ aipõeva ne d̶aiyede Jʉ̃menijicʉi parʉéque, yópe Jʉ̃menijicʉ d̶acʉyʉre ʉ̃i jaroquiyede apevʉ põevare ʉ̃i cʉrõi aru apevʉ põevare toabo cũiméboi. Caiye diede majidivʉ bácavʉvacari, nárecabu dajocaivʉ bácavʉ ne jʉ aiye báquede Cristore. Que d̶arĩ yópe pẽvaiyepe Jʉ̃menijicʉi mácʉre cojedeca jocʉcʉjaravena, ne ʉbe boje ʉ̃́re, põeva ne yʉrinajiyepe aivʉ, d̶ad̶ama na.
HEB 6:7 Que baru jẽvari coyʉrĩ, põevamu yópe joborõpe. Jʉ̃menijicʉ ocare d̶aibi joborõi. Nore ne jiore põeva ne memeniburu yóbore aru ne oteiye báque pĩaríburu yóbore, ʉre jẽiye méne ĩñama ina memeipõeva. Que baru Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acaibi no joborõre, põeva ne memeiye boje.
HEB 6:8 Ʉbenita no joborõre põeva ne mememenu, miumenejaiye aru ãmecõriámenejaiye máre quéda pĩaiyavʉ nore jiorojai. No joborõ bojecʉbe boje, jẽiye cʉbe boje nore, põeva ne juarĩburu yóbore caiye iye miumenejaiyede aru iye ãmecõriámenejaiyede máre dajocad̶ama no jiorojare jocarĩ. Que baru Jʉ̃menijicʉ ãmed̶aibi no joborõre, põeva ne mememe boje. Quédeca Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acaibi ʉ̃́re jʉ aivʉre aru ñájine d̶aibi ʉ̃́re jʉ abevʉre.
HEB 6:9 Mʉja, jívʉ, ji ʉmara, yʉ toivacayʉvacari nópe parʉéque ji coyʉiyede, majicacʉyʉ mʉjare, ʉbenita cãrijimevʉ yʉ mʉjare boje. Quénora coreóvaivʉ yʉ d̶are nʉivʉre yópe jaʉépe mʉjare, Jʉ̃menijicʉi põevare, ʉ̃i mead̶aiye báque boje mʉjare. D̶ad̶avʉ̃ yópe mʉjare jaʉépe mʉje memecaiyede Jʉ̃menijicʉre aru mʉje cad̶ateiyede apevʉ põevare.
HEB 6:10 Cainʉmʉa Jʉ̃menijicʉ mearo d̶aibi, yópe ʉ̃́re jaʉépe. Que baru jãve ãrʉcʉyʉme mʉje memecaiyede ʉ̃́re. Mʉja cad̶ated̶avʉ̃ apevʉ majevʉ Jesúre jʉ aipõevare javede aru caride máre. Que teni mʉje ʉede Jʉ̃menijicʉre jã́d̶ovad̶avʉ. Diede Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetebecʉyʉme cainʉmʉa.
HEB 6:11 Ʉrarõreca ʉvʉ yʉ mʉjare coapa mʉje memecare nʉrajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉre torojʉrivʉ, mʉje cad̶ateiyeque apevʉre cainʉmʉa mʉje cʉede ijãravʉi. Que d̶aivʉ baru, caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede mʉjare, mʉje napini coreiyede, earãjaramu mʉja.
HEB 6:12 Ʉbevʉ yʉ mʉjare jũracʉrivʉ tede nʉivʉre mʉje jápiaiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Quénora ina ʉ̃i yávaiyede jápiarĩ jʉ aivʉpe tejarã mʉja. Ina dajocabevʉpe ne jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉre aru napivʉpe ne ñájiyede tejarã mʉja. Nápe paivʉrecabu earãjivʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede náre yópe ʉ̃i aiye báquepedeca.
HEB 6:13 Nápe páyʉrecabe majeñecu mácʉ Abraham mácʉ. Javede yópe arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃ mácʉre: “Yʉ́bu Jʉ̃menijicʉ. Que baru yópe coyʉyʉbu mʉre jãve. Mʉre mearo baju d̶acacʉyʉmu yʉ. Aru mipãramena márajivʉ obedivʉ baju tenajarama ina márajivʉ”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Jʉ̃menijicʉi nópe aiye báquede Abraham mácʉre, “Jãve baju d̶acʉyʉmu yʉ nópe ji aiye báquepedeca”, arejaquemavʉ. Apecʉ ʉ̃i cʉbe boje parʉcʉ Jʉ̃menijicʉ pʉeno, “Yʉ́vacari jã́d̶ovacʉyʉmu jãvene ‘Jãve baju d̶acʉyʉmu’, ji aiye báquepedeca”, arejaquemavʉ ʉ̃.
HEB 6:15 Abraham mácʉcapũravʉ napini corede nʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi d̶acaquiyede yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Aru Jʉ̃menijicʉ vaidé d̶arejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre yópe ʉ̃i aiye báquepedeca.
HEB 6:16 Põeva “Jãve d̶acʉyʉmu yʉ” ne aiyede, ne baju pʉeno baju parʉcʉre cainʉmʉa jẽniavaivʉbu, ʉ̃i jã́d̶ovaquiyepe aivʉ jãvene ne aiye báquede. Apecʉ cʉbebi yávare nʉri majicʉ, põecʉ que aru. Quénora caivʉ “¿D̶acʉyʉ bárica yópe ʉ̃i aiyepe?” abevʉva, coreóvaivʉbu jãve d̶acʉyʉre caino ʉ̃i oainope.
HEB 6:17 Aru quédeca “Jãve d̶acʉyʉmu”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ, jã́d̶ovacʉyʉ parʉrõre ʉ̃i coyʉino mácarõre. Jʉ̃menijicʉcapũravʉ ye oatʉvabebi ʉ̃i dápiainore ʉ̃i d̶aiyʉede. Diede coreóvare d̶aiyʉrejaquemavʉ ina ʉ̃i mearo d̶acaimara márajivʉre yópe ʉ̃i aiye báquepe. Que baru, “Yʉ́vacari jã́d̶ovacʉyʉmu jãvene ‘Jãve baju d̶acʉyʉmu’, ji aiye báquepedeca”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
HEB 6:18 Jʉ̃menijicʉ “Jãve d̶acʉyʉmu yʉ”, ʉ̃i aiye ye oatʉvaiye bʉojabevʉ cainʉmʉa. Aru, “Yʉ́vacari jã́d̶ovacʉyʉmu jãvene ‘Jãve baju d̶acʉyʉmu’, ji aiye báquepedeca”, ʉ̃i aiye máre ye oatʉvaiye bʉojabevʉ cainʉmʉa. Diena ye borocʉrĩ bʉojabebi Jʉ̃menijicʉ. Que baru maja Jʉ̃menijicʉi põevatamu, cũiná dajocaivʉ bácavʉ caiye maje ãmeina teni d̶aiyʉede aru ʉ̃i mead̶aimara cʉrivʉ maje ãmeina teiyede jarʉvarĩ. Aru torojʉeque napini corede nʉivʉbu, earãjivʉ Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiye jãve bajure majare.
HEB 6:19 Maja napini coreivʉ diede, parʉrivʉbu maje ũmei aru ye dajocabevʉ maje jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉre. Que baru ãmed̶aimara tebevʉ maje ũmei. Yópe sacerdotevare jaboteipõecʉ bácʉi ecoiye báquepe no Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramicacaje ʉracaje bácarõ apepũravʉre, nopedeca ñai maje napini corenajimʉ ecorejaquemavʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõita.
HEB 6:20 Ʉ̃́recabe Jesús. Cad̶atecʉyʉ majare, ecorejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi cʉrõ mearoi maje jipoca. Aru sacerdotevare jaboteipõecʉ teibi yópe Melquisedei sacerdote teiye báquepedeca.
HEB 7:1 Ãrʉre d̶aquijivʉ mʉjare ñai Melquisedede, ñamene aru aipe ʉ̃i d̶aiye báquede. Ñai Melquisedec Salem ãmicʉriĩmarocavʉ bácavʉ ne jabocʉ barejaquémavʉ. Aru Jʉ̃menijicʉ caivʉ pʉeno parʉcʉre memecarejaquemavʉ sacerdotepe. Majeñecu Abraham mácʉi copaiyede ʉ̃ jivʉ bácavʉque ne boarĩ́, vainí tʉrĩburu yóbore apevʉ jabovacavʉjã mácavʉre, Abraham mácʉre copʉ nʉri, jẽniarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i mearo d̶acaquiyepe ayʉ Abraham mácʉre.
HEB 7:2 Aru caiye iye cʉvede ʉ̃i ĩ́ye báquede ʉ̃i boarĩ́, vainí tʉimara mácavʉre jocarĩ, caipʉcapʉrʉape paiyede coavarĩburu yóbore, cũináro iye coavaiye báquecarõre jídejaquemavʉ Melquisedede Abraham mácʉ. Nópe d̶arejaquemavʉ Melquisedec ʉ̃i sacerdote teiye báque boje. No ãmiá Melquisedec “jabocʉ méne d̶ayʉ” aiyʉrõtamu. Aru no ãmiá Salem “cãrijimeno” aiyʉrõtamu. Que baru jabocʉ méne d̶ayʉ aru cãrijimene d̶ayʉ barejaquémavʉ ñai Melquisedec.
HEB 7:3 Põecʉ cʉbebi yéde coreóvayʉ Melquisedei pacʉ bácʉi borore, aru ʉ̃i paco bácoi borore, aru ʉ̃i ñecuva mácavʉ ne borore máre. Ñame majibema ʉ̃i põeteino mácarõra aru ʉ̃i yaino mácarõra máre. Que baru Jʉ̃menijicʉi mácʉpe páyʉ sacerdotebe cainʉmʉa, ñai Melquisedec.
HEB 7:4 Me majivʉ maja ñai Melquisedec maje pued̶aimʉre majeñecu Abraham mácʉ pʉeno. Abraham mácʉ barejaquémavʉ majeñecu mamacʉ bácʉ, maja Israecavʉ maje põeyajuboare bʉ́yʉ bácʉ. Que baru ʉ̃ mácʉ maje pued̶aimʉme. Ʉbenita ʉ̃ mácʉvacari Melquisedede jídejaquemavʉ no cũináro iye coavaiye báquecarõ mearo bajure, ʉ̃i ĩ́ye báquede caipʉcapʉrʉape paiye coavaiye báquede ʉ̃i boarĩ́, vainí tʉimara mácavʉre jocarĩ, ʉ̃i jíquiyepe ayʉ diede Jʉ̃menijicʉre.
HEB 7:5 Aru me majivʉ maja apevʉ ina Abraham mácʉi pãramecʉ bácʉ Leví ãmicʉcʉ bácʉi pãramenacavʉ Jʉ̃menijicʉre memecaipõeva mácavʉre sacerdotevape. Na mácavʉrecabu Jʉ̃menijicʉi jacopʉicõjeimara mácavʉ caivʉ apevʉ Israecavʉ bácavʉ, majeñecuva mácavʉre cũináro iye caipʉcapʉrʉape paiye ne cʉvae coavaiyecarõre, yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. Ina Israecavʉ bácavʉ névʉ bácavʉvacari, Abraham mácʉi pãramena mácavʉvacari, ina sacerdoteva bácavʉ cʉvaede jacopʉrejaquemavʉ na mácavʉre.
HEB 7:6 Ʉbenita Melquisedecapũravʉ Leví bácʉi pãramecʉ ãmecʉvacari, Abraham mácʉre, ñai Jʉ̃menijicʉ “Jãve mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉre”, ʉ̃i aimʉ mácʉre, jacopʉrejaquemavʉ no cũináro iye caipʉcapʉrʉape paiye ʉ̃i cʉvae coavaiye báquecarõre, Abraham mácʉi jíye báquede Melquisedede. Aru Melquisedec jẽniarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i mearo d̶acaquiyepe ayʉ Abraham mácʉre.
HEB 7:7 Caivʉ põeva coreóvaivʉbu iyede: Pued̶aimʉtame ñai jẽniañʉ Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyepe ayʉ apecʉre ʉ̃i jẽniacaimʉ pʉeno.
HEB 7:8 Apede máre me majivʉ maja. Caivʉ ina sacerdoteva Leví bácʉi pãramenacavʉ bácavʉ barejaquémavʉ yainájivʉ. Ne cʉede ijãravʉi Jʉ̃menijicʉre memecarĩ jacopʉrejaquemavʉ névʉ bácavʉi jíye coapa na mácavʉre cũináro iye caipʉcapʉrʉape paiye ne cʉvae coavaiyecarõre. Ʉbenita caivʉ ina sacerdoteva bácavʉre dajocaiye jaʉrejaquemavʉ ne memecaiyede, ne yaiye boje. Caivʉ ina sacerdoteva bácavʉ ne bʉcʉteni yainíburu yóbore, apevʉta ne memecaino mácarõre memecarejaquemavʉ. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede toivaicõjemenejaquemavʉ Melquisedei yaiye báque borore. Que baru Melquisedecapũravʉ yaibécʉpe páyʉbe.
HEB 7:9 Ina sacerdoteva bácavʉ Leví bácʉi pãramenacavʉ bácavʉ jacopʉrejaquemavʉ névʉ bácavʉi jíye coapa na mácavʉre cũináro iye caipʉcapʉrʉape paiye ne cʉvae coavaiyecarõre. Aru Leví bácʉ Abraham mácʉi pãramecʉ barejaquémavʉ. Que baru Abraham mácʉi jíye báquede no cũináro coavaiye báquecarõre iye caipʉcapʉrʉape paiye iye cʉve ʉ̃i ĩ́ye báquede ʉ̃i boarĩ́, vainí tʉimara mácavʉre jocarĩ, yópe barejaquémavʉ Leví bácʉ máre ʉ̃i jíye báquepe.
HEB 7:10 Melquisedei copʉ nʉiye báquede Abraham mácʉre, Leví bácʉ Abraham mácʉi pãramecʉ bacʉyʉ́ boje, yópe barejaquémavʉ Leví bácʉ põetebecʉ bácʉvacari cãreja, aru caivʉ apevʉ Abraham mácʉi pãramena márajivʉ máre, ne cʉepe néñecu mácʉque Jʉ̃menijicʉi jã́inoi.
HEB 7:11 Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ ʉ̃i d̶aicõjeiyede Moisés bácʉre, Israecavʉ bácavʉ ne majinajiyepe ayʉ aipe d̶aiye jaʉrõre na mácavʉre, boropatebenajivʉre Jʉ̃menijicʉi jã́inoi. Que teni Jʉ̃menijicʉ epedejaquemavʉ Aarón mácʉre aru ʉ̃i pãramena mácavʉre, Leví bácʉi pãramenacavʉ bácavʉre, ne jínajiyepe ayʉ ʉ̃́re põeva ne jícaiyede ne ãmeina teiye boje. Ʉbenita ina sacerdoteva bácavʉ, Aarón mácʉjã, ñamene ye boropatebevʉ teni jebeni oabedejaquemavʉ. Que baru caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiyʉede põevare ye d̶abedejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ina sacerdoteva bácavʉ, Aarón mácʉjãque. Ne boropatebevʉ teni jebedu põevare, apecʉ sacerdote ʉ̃i daiye jaʉbejebu. Ʉbenita apecʉ sacerdote, Aarón mácʉpe páyʉ ãmecʉ quénora Melquisedepe páyʉ, ʉ̃i daiye jaʉrejaquemavʉ, ʉ̃i boropatebevʉ teni jebequiyepe aiye põevare.
HEB 7:12 Aru apecʉ sacerdote ʉ̃i daiye jaʉé báque boje, oatʉvaiye máre jaʉrejaquemavʉ iye d̶aicõjeiyede, iyeque põeva ne majinajiyepe aiye aipe d̶aiye jaʉrõre náre, boropatebenajivʉre Jʉ̃menijicʉi jã́inoi.
HEB 7:13 Ñai apecʉ sacerdote ʉ̃i bororã toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede. Ʉ̃́recabe maje jabocʉ. Leví bácʉi pãramecʉ ãmemi. Quénora apeyajubo põeyajubocacʉbe ʉ̃. Aru ye põecʉ cʉbebi diyajubocacʉ sacerdotepe Jʉ̃menijicʉre memecayʉ.
HEB 7:14 Me majivʉ maja maje jabocʉ Jesucristore Judá bácʉi pãramecʉre. Que baru Judá ãmicʉriyajubocacʉ põetedejaquemavʉ ʉ̃. Ʉbenita Moisés bácʉ, ʉ̃i coyʉiyede sacerdotevarã, ye coyʉbedejaquemavʉ diyajubocavʉ Judá ãmicʉriyajubocavʉrã.
HEB 7:15 Me majivʉ maja iye d̶aicõjeiyede oatʉvaiye jaʉéde apecʉ sacerdote ñai Melquisedepe páyʉ ʉ̃i daiye báque boje.
HEB 7:16 Jʉ̃menijicʉ ʉ̃́re sacerdoteva epedejaquemavʉ. Ʉbenita nópe d̶abedejaquemavʉ no d̶aicõjeino mácarõ parʉéque, Aarón mácʉre aru ʉ̃i pãramena mácavʉre memecaicõjeino mácarõ parʉéque. Quénora ʉ̃i cainʉmʉa cʉe parʉéque, ʉ̃i yaibé boje, Jʉ̃menijicʉ ʉ̃́re sacerdoteva epedejaquemavʉ.
HEB 7:17 Que baru Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede, yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ: Cainʉmʉa sacerdote tecʉyʉmu mʉ dajocabecʉva, yópe Melquisedec ʉ̃i sacerdote teiye báquepedeca dajocabecʉva, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
HEB 7:18 Que teni Jʉ̃menijicʉ oatʉvarejaquemavʉ “Yópe d̶arãjare”, ʉ̃i aino mácarõre põevare. Iye d̶aicõjeiyeque ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre põeva boropatebeni bʉojabenama na. Diedecabu parʉbe aru bojecʉbe máre. Que baru iye javeque d̶aicõjeiyede dajocarĩ jarʉvarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
HEB 7:19 Põeva ne cʉede Jʉ̃menijicʉque yópe náre jaʉépe eabenama na iye d̶aicõjeiyeque. Ʉrarõ jaʉvʉ náre, ne d̶aiye majibe boje caiye diede. Ʉbenita iye napini coreniduiye báquede iye mearore maje cʉvajʉroede Jʉ̃menijicʉque dajocarĩ, caride pʉeno baju napini coreivʉbu maja iye mearore maje cʉvarãjiyede Jʉ̃menijicʉque. Jʉ̃menijicʉ napini corede d̶aibi majare, maje cʉrãjiyepe ayʉ ʉ̃́que yópe majare jaʉépe. Que baru yópe maje joabejĩnoi nʉiyepe ʉ̃i yebai, ʉ̃́re jẽniari eaivʉbu maja jidʉbevʉva.
HEB 7:20 Aru Jʉ̃menijicʉi epeiye báquede ñai apecʉ sacerdoteva, “Jãve ayʉbu. Ji aiye báquepedeca d̶acʉyʉmu”, arejaquemavʉ ʉ̃. Ʉbenita ʉ̃i epeiye báquede apevʉ sacerdotevava Leví bácʉi pãramenacavʉ bácavʉre “Jãve ayʉbu”, abedejaquemavʉ ʉ̃.
HEB 7:21 Jesucristorecabe Jʉ̃menijicʉi epeimʉ mácʉ sacerdoteva, “Jãve ayʉbu”, ʉ̃i arĩ coyʉiye báqueque. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ: Maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ “Jãve baju d̶acʉyʉmu yʉ yópe ji aiye báquepedeca”, aibi ʉ̃. Aru ye oatʉvabecʉbe ʉ̃, “D̶acʉyʉmu”, ʉ̃i arĩ dápiaiyede. Yópe arĩ, coyʉibi: “Cainʉmʉa sacerdote tecʉyʉmu mʉ”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Jesucristore.
HEB 7:22 Jʉ̃menijicʉ “Jãve ayʉbu”, ʉ̃i aiye báque boje ʉ̃i epeiye báquede Jesúre maje sacerdoteva, mearo bajubu yo ʉ̃i “Yópe d̶arãjare”, ʉ̃i aino mácarõ yóbocarõ no ʉ̃i “Yópe d̶arãjare”, ʉ̃i aino mácarõ javecarõ pʉeno. Que baru Jesúrecabe jãve d̶ayʉ caiyede yópe ʉ̃́re jaʉépe, maje cʉrãjiyepe ayʉ me Jʉ̃menijicʉque.
HEB 7:23 Aru ʉ̃i javecarõ aino mácarõque, ina sacerdoteva bácavʉ Leví bácʉi pãramenacavʉ bácavʉ obedivʉ barejaquémavʉ, ne yaiye boje. Caivʉ ina sacerdoteva bácavʉ ne bʉcʉteni yainíburu yóbore, apevʉta ne memecaino mácarõre memecarejaquemavʉ. Ne yaiye boje, ye memecare nʉivʉ bʉojabedejaquemavʉ na mácavʉ caivʉ.
HEB 7:24 Ʉbenita Jesúcapũravʉ cʉbi cainʉmʉa, ʉ̃i yaibé boje bedióva cojedeca. Apecʉ ye memecabecʉbe ʉ̃i memecaiyede ʉ̃i baju memecare nʉiye boje cainʉmʉa.
HEB 7:25 Que baru cainʉmʉa jaʉbecʉva mead̶ayʉ bʉojaibi caivʉ maja vorĩ eaiyʉrivʉre maje cʉrãjiyede me Jʉ̃menijicʉque yópe majare jaʉépe, Jesúi cad̶ateiye boje majare, maje cʉvarãjiyepe ayʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede majare. Jesús cʉbi cainʉmʉa, jẽniacacʉyʉ Jʉ̃menijicʉque majare boje.
HEB 7:26 Que baru Jesúrecabe ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ majare jaʉmʉ baju. Ʉ̃́recabe d̶ayʉ caiye ʉ̃́re jaʉéde, cad̶atecʉyʉ majare. Ʉ̃́recabe meacʉ baju Jʉ̃menijicʉi jã́inoi aru ye d̶abecʉ ãmenore, Jʉ̃menijicʉi ʉbenore. Ʉ̃́recabe ye ãmeno cʉbecʉ aru cʉcʉ bácʉvacari ijãravʉi ãmeina teipõevaque ye ãmeina tebecʉ cainʉmʉa. Ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi jãmʉóimʉ mácʉ pʉ cavarõ mearoi ʉ̃i cʉrõita aru ʉ̃i parʉre d̶aimʉ caivʉ pʉeno.
HEB 7:27 Apevʉ sacerdotevare jaboteipõevape páyʉ ãmemi ʉ̃. Ʉ̃i ãmeina tebe boje, jícaiye jaʉbevʉ ʉ̃́re jícaiyede Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i baju ãmeina teiye boje jãravʉa coapa yópe apevʉ sacerdotevare jaboteipõeva bácavʉ ne d̶aiye báquepe. Na mácavʉcapũravʉ, apenʉmʉa jícarĩ aru apenʉmʉa jícaicõjeni apevʉ sacerdoteva bácavʉre, jícavarejaquemavʉ ne jícaiyede Jʉ̃menijicʉre jãravʉa coapa. Mamarʉmʉre ne baju ãmeina teiye boje aru no yóbore caivʉ põeva névʉ bácavʉ ne ãmeina teiye boje, ãimara ne boaimara mácavʉre juarĩ jícavarejaquemavʉ na mácavʉ. Ʉbenita Jesúcapũravʉ cũinára jícarejaquemavʉ ʉ̃i jícaiyede Jʉ̃menijicʉre caivʉ põeva maje ãmeina teiye boje. Ʉ̃i bajure jícarejaquemavʉ ʉ̃, ʉ̃i yaiye báquede majare boje.
HEB 7:28 Ʉ̃mʉva parʉbevʉ bácavʉrecabu ne ũmei, ne d̶aiye majibe boje yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, Jʉ̃menijicʉi epeimara mácavʉ sacerdotevare jaboteipõevava ʉ̃i d̶aicõjeiyeque ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. Na mácavʉre jaʉrejaquemavʉ cãreja, ne d̶arãjiyepe aiye yópe na mácavʉre jaʉépe. Ʉbenita obediʉjʉa yóbore iye d̶aicõjeiyede dajocarĩ jarʉvacʉyʉ, Jʉ̃menijicʉ “Jãve baju d̶acʉyʉmu yʉ yópe ji aiye báquepedeca”, ʉ̃i aino mácarõque, epedejaquemavʉ mamacʉre sacerdotevare jaboteipõecʉva. Aru ñai mamacʉre ye jaʉbevʉ, ʉ̃i d̶aquiyepe aiye yópe ʉ̃́re jaʉépe. Que baru ʉ̃́recabe cʉcʉ yópe ʉ̃́re jaʉépe, aru d̶ayʉ caiyede yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe cainʉmʉa.
HEB 8:1 Caiye iye ji toivacaiye mʉjare yópe aiyʉrõtamu: Maje sacerdotevare jaboteipõecʉ cʉbi, nópe ji coyʉiye báquepedeca javede. Ʉ̃́recabe dobacʉ bácʉ, jabotecʉyʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi, jípacʉ Jʉ̃menijicʉ parʉcʉ caivʉ pʉeno ʉ̃i dobarõ mearo meapũravʉi. Que baru maje sacerdotevare jaboteipõecʉ Jesús máre jaboteibi Jʉ̃menijicʉque.
HEB 8:2 Majeñecuva mácavʉ ne cʉede põecʉbenoi cʉvarejaquemavʉ náque diñami cʉ̃rami ne ãimacajeaque ne d̶aiñami mácarõ, iveá cʉ̃ravea báque Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉ toivainoque ne cʉriñami mácarõ, ne Jʉ̃menijicʉre mearore jíñami mácarõre. Ʉbenita Jesúcapũravʉ Jʉ̃menijicʉre memecabebi diñami, põeva ne d̶aiñami mácarõ jívʉi. Quénora ʉ̃́recabe sacerdotevare jaboteipõecʉ Jʉ̃menijicʉre memecayʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Nore cʉvʉ Jʉ̃menijicʉre mearore jíñami baju, Jʉ̃menijicʉvacari ʉ̃i d̶aiñami. Diñami jívʉita Jʉ̃menijicʉre memecaibi Jesucristo.
HEB 8:3 Jʉ̃menijicʉ epedejaquemavʉ caivʉ sacerdotevare jaboteipõeva bácavʉre, ne memecarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re põevare boje. Ʉ̃́re memecarejaquemavʉ jícaivʉ Jʉ̃menijicʉre ãimara ne boaimara mácavʉre juaiyede, nácavʉ aru ne baju máre ãmeina teiye boje, ʉ̃i ñájiye d̶abequiyepe aivʉ na mácavʉre die boje, aru ape jícaiyede máre, pued̶arĩ Jʉ̃menijicʉre torojʉede jínajivʉ, ʉ̃i cad̶ateiye báque boje na mácavʉre. Que baru Jesucristore máre, maje sacerdotevare jaboteipõecʉre, jícaiye jaʉvʉ Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i jícaiyede.
HEB 8:4 Ʉ̃i cʉe boje cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi, nore memecaibi Jʉ̃menijicʉre majare boje. Ʉbenita ʉ̃ cʉcʉ baru ijãravʉi, ye sacerdote ãmejebu, Jʉ̃menijicʉi epeiye báque boje apevʉ ijãravʉcavʉ sacerdotevare, ne jícarãjiyepe ayʉ caiye iye jícaiyede, yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe Leví bácʉi pãramenacavʉ bácavʉre, ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre.
HEB 8:5 Nácapũravʉ Jʉ̃menijicʉre memecarejaquemavʉ ijãravʉcad̶ãmi, Jʉ̃menijicʉre mearore jíñami mácarõ jívʉi. Ʉbenita ne memecaiye báquebu quénora majiéda ãrojaepe párĩduiye Jesúi memecaiyepe cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Cũinátʉrʉ ãmevʉ. Yópe bótaiyede põecʉi decocʉ jãve ãmepe, nopedeca ijãravʉcad̶ãmi Jʉ̃menijicʉre mearore jíñami mácarõ jãve ãmenejaquemavʉ. Coreóvaivʉbu maja caiye cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõque jãvene aru ye jaʉbede, ʉbenita caiye ijãravʉque jãve ãmene aru jaʉéde, Jʉ̃menijicʉi yópe coyʉiye báque boje Moisés bácʉre. Moisés bácʉ barejaquémavʉ diñami Jʉ̃menijicʉre mearore jíñami mácarõre d̶aicõjecʉyʉ. Aru ʉ̃i d̶aicõjequiye jipocamia, Jʉ̃menijicʉ, yópe arĩ, coyʉrejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre: “Me d̶ajacʉ mʉ. Caiye mi d̶aicõjequiyede memeipõevare yʉre mearore jíñamine d̶aicõjejacʉ yópe ãrojaepe paiyede iye ji jã́d̶ovaiye báquede mʉre no cʉ̃racũ Sinaí ãmicʉricũ pʉenoi”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
HEB 8:6 Ʉbenita caride Jesúcapũravʉ, Jʉ̃menijicʉi epeimʉ mácʉ sacerdoteva, me baju memecaibi apevʉ sacerdoteva bácavʉ ne memecaiye báque pʉeno. Ʉ̃i memecaiyebu parʉé baju ne memecaiye báque pʉeno. Quédeca iye Jʉ̃menijicʉ “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i yóboque coyʉiye báquebu põevare Jesúque, me baju ãnié “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i mamarʉmʉque coyʉiye báque pʉeno Moisés bácʉque. Jʉ̃menijicʉ “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i coyʉiye báquede Jesúque “Yópe d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i aiye báquebu me baju “Yópe d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i aiye báque pʉeno ãnié “Que d̶arãjare”, ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉque. Moisés bácʉque “Mʉje ãmeina teiyede jarʉvacʉyʉmu yʉ, mʉje d̶aru yópe ji d̶aicõjeiyepe”, arejaquemavʉ. Ʉbenita Jesúque “Mʉje ãmeina teiyede jarʉvarĩburu yóboi, ye ãrʉmecʉbu yʉ diede, mʉje jʉ aru Jesucristoi d̶acaiye báquede mʉjare boje”, arejaquemavʉ. Que baru ʉ̃i yóboque coyʉiye báque me bajutamu ʉ̃i mamarʉmʉque coyʉiye báque pʉeno.
HEB 8:7 Ãnié Jʉ̃menijicʉi mamarʉmʉque coyʉiye báque Moisés bácʉque jaʉbedu, ape ʉ̃i yóboque coyʉiye báque Jesúque jaʉbejebu.
HEB 8:8 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ jã́rejaquemavʉ Israecavʉ bácavʉre boropateivʉpe ne d̶abe boje yópe “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i mamarʉmʉque coyʉiye báquepe na mácavʉre. Que baru na mácavʉre, yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ: Yópe aibi maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ: “Jápiajarã. Apejãravʉa edaquijãravʉa baquiyéde bedióva cojedeca ‘Que d̶arãjare’, acʉyʉmu yʉ ape coyʉiye mamae coyʉiyede caivʉ ji põevare, Judá ãmicʉriyajubocavʉre aru apevʉ Israel bácʉi pãramena ne yajuboacavʉre máre.
HEB 8:9 Néñecuva mácavʉre ‘Que d̶arãjare’ arĩ, coyʉrejacacʉ yʉ no jãravʉ bácarõre ji nʉvaiye báquede na mácavʉre Egipto ãmicʉrijoborõre jocarĩ. Yópe népacʉi nʉvaiyepe mamarare dʉibajĩe, ne pʉrʉáre jẽni, nopedeca na mácavʉre nʉvarejacacʉ yʉ no ocopenibo bácarõque. Ʉbenita ye d̶abedejaima na mácavʉ yópe ‘Que d̶arãjare’ arĩ, ji aiye báquepe. Que baru na mácavʉre ãmeina jã́ri dajocarejacacʉ yʉ. Iye ji yóboque coyʉiye ‘Que d̶arãjare’ arĩ, ãnié ji mamarʉmʉque coyʉiye báquepe cũinátʉrʉ ãmequiyebu. Nópe ayʉbu yʉ, Jʉ̃menijicʉ.
HEB 8:10 Que baru yópe ‘Que d̶arãjare’ arĩ, coyʉcʉyʉmu yʉ caivʉ Israel bácʉi pãramena márajivʉ ne yajuboacavʉre”, aibi Jʉ̃menijicʉ. Aru yópe are nʉimi maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ: “Apejãravʉa edaquijãravʉa baquiyéde na márajivʉre dápiare d̶acʉyʉmu ji d̶aicõjeiyeda yópe ji epejʉroepedeca diede ne ũmei. Aru me coreóvare d̶acʉyʉmu diede máre yópe ji toivajʉroepedeca diede ne ũmedʉrã, torojʉeque ne d̶arãjiyepe ayʉ diede. Yʉrecabu ne jabocʉ bacʉyʉ́. Aru nárecabu ji jaboteimara márajivʉ.
HEB 8:11 Dinʉmʉ maquinóre caivʉ põeva me majinajarama yʉre ne jabocʉva. Ina parʉbevʉ aru ina parʉrivʉ máre majinajarama yʉre ne jabocʉva. Que baru ñamene bueiye ye jaʉbequiyebu ʉ̃i ĩmarocavʉre aru ʉ̃ jinare máre, ne coreóvarãjiyepe ayʉ yʉre ne jabocʉva. Põecʉ cʉbecʉbe yʉre coreóvabecʉyʉ cãreja.
HEB 8:12 Náre cõmaje ãroje jã́ri, jarʉvacʉyʉmu yʉ ne ãmeno d̶aiyede apevʉre. Aru ye dápiabecʉbu diede cojedeca. Aru ãrʉmetecʉyʉmu yʉ caiye ne ãmeina teiyede máre”, aibi Jʉ̃menijicʉ.
HEB 8:13 Jʉ̃menijicʉ “Ape coyʉiye mamae coyʉiyede coyʉyʉbu mʉjare” ayʉ, aiyʉrejaquemavʉ ʉ̃i jipocaque coyʉiye báque javeque bajure aru bojecʉbede máre. Aru apejĩe javeque tedu aru bojecʉbedu máre, maumejiena oatʉvaquiyebu.
HEB 9:1 Mamarʉmʉre Jʉ̃menijicʉ “Que d̶arãjare”, ʉ̃i coyʉiye báquede majeñecuva mácavʉre Moisés bácʉque d̶aicõjenejaquemavʉ na mácavʉre, ne coreóvarãjiyepe ayʉ aipe d̶aiye jaʉrõre, ne jínajiyepe ayʉ mearore Jʉ̃menijicʉre yópe ʉ̃i ʉrõpe. Aru d̶arejaquemavʉ ne Jʉ̃menijicʉre mearore jíñami mácarõre ijãravʉi, jínajivʉ mearore ʉ̃́re nore, yópe ʉ̃i d̶aicõjeiye báquepe.
HEB 9:2 Mʉja coreóvaivʉbu aipe ãrojariñami diñami cʉ̃rami mácarõre. Diñami cʉ̃rami ne d̶aiñami mácarõ ãimacajeaque aru cuitótecajeaque d̶aiñami mácarõ marejaquémavʉ. Pʉcatucubʉa cʉriñami mácarõ marejaquémavʉ. Diñami cʉ̃rami mácarõre japoporĩ dabʉborĩ jocʉyoaque tãitóri núvarejaquemavʉ majeñecuva mácavʉ. Cũinátucubʉ, ʉratucubʉ, ne mamarʉmʉ ecoitucubʉ, “meatucubʉ sacerdoteva ne Jʉ̃menijicʉre memecaitucubʉ” ãmicʉritucubʉ bácarõ marejaquémavʉ. Ditucubʉ bácarõ jívʉi ãnijarabo cũinájarabo pẽoibʉa tʉoijarabo bácarõ cʉrejaquemavʉ. Aru cũináva tʉoiva bácarõra ãniboa pã́uboa doce paiboa báque Jʉ̃menijicʉre ne jíye báque sacerdoteva bácavʉ ne ãrajiye cʉrejaquemavʉ.
HEB 9:3 Ditucubʉa pʉcatucubʉa coricõpavaitucubʉa báque barejaquémavʉ cuitótecaje bácarõque. Dicaje bácarõ ãnipũravʉi apetucubʉ quĩ́jitucubʉ bácarõ cʉrejaquemavʉ. “pʉeno baju meatucubʉ sacerdotevare jaboteipõecʉi Jʉ̃menijicʉre memecaitucubʉ” ãmicʉritucubʉ bácarõ marejaquémavʉ.
HEB 9:4 Ãnitõcu mumijʉede juaitõcu úruque cũmaitõcu mácarõ cʉrejaquemavʉ, meatucubʉ ne aitucubʉ bácarõ jívʉi. Ʉbenita pʉeno meatucubʉ bácarõcatõcu mácarõ marejaquémavʉ. Ãnitõcu ad̶aitõcu jocʉtõcu úruque cũmaitõcu mácarõ jívʉre aru pʉenore máre, Jʉ̃menijicʉ “Que d̶arãjare”, ʉ̃i coyʉiye báquede majeñecuva mácavʉre ne ãrʉritõcu mácarõ cʉrejaquemavʉ ditucubʉ quĩ́jitucubʉ pʉeno baju meatucubʉ ne aitucubʉ bácarõ jívʉi. Ditõcu mácarõ jívʉi ãnibʉ jorobʉ úruque cũmaibʉ bácarõ cʉrejaquemavʉ. Ãnié ãiye báque, maná ãmicʉe, Jʉ̃menijicʉi jíye báque majeñecuva mácavʉre ne cʉe báquede põecʉbenoi ne ãrajiye cʉribʉ bácarõ cʉrejaquemavʉ. Aru ãniyo abojĩyo, Aarón mácʉi tuturiteiyo bácarõ, Jʉ̃menijicʉi pĩaré d̶aiyo bácarõ, cʉrejaquemavʉ ditõcu mácarõ jívʉi. Aru ãnivea pʉcavea cʉ̃ravea Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyeque toivaivea báque máre cʉrejaquemavʉ ditõcu mácarõ jívʉi.
HEB 9:5 Ditõcu mácarõ pʉenora pʉcarã pẽpeimara mácavʉ querubín ãmicʉrivʉ ãrojarivʉ, põeva ne úruque d̶aimara mácavʉ cʉrejaquemavʉ. Ina querubín ãmicʉrivʉ caveá cʉrivʉ bácavʉ, Jʉ̃menijicʉque cʉrivʉbu cainʉmʉa. Caipʉcatʉrʉvai ditõcu moaino mácarõ pʉenora cʉrejaquemavʉ na coapa, ne ãrʉrajiyepe aiye Jʉ̃menijicʉi miad̶áro mearo cʉrõre. Ne caveáque taorejaquemavʉ ditõcu moaino mácarõre, sacerdotevare jaboteipõecʉ bácʉi bojed̶acaino Jʉ̃menijicʉre põeva ne ãmeina teiye boje. Ditõcu moaino mácarõ pʉenora sacerdotevare jaboteipõecʉ bácʉ ʉ̃i epeino mácarõ cʉrejaquemavʉ ãimara ʉ̃i boaimara mácavʉ ne jive báquede, bojed̶acacʉyʉ Jʉ̃menijicʉre põeva ne ãmeina teiyede. Ʉbenita caride mʉjare coyʉiye jaʉbevʉ yʉre apejĩene diñamique báquede.
HEB 9:6 Diñami cʉ̃rami mácarõ nópe barejaquémavʉ. Que baru caijãravʉa coapa ditucubʉ ʉratucubʉ ne mamarʉmʉ ecoitucubʉ bácarõre ecovarejaquemavʉ ina sacerdoteva bácavʉ, memecarãjivʉ Jʉ̃menijicʉre yópe jaʉépe na mácavʉre.
HEB 9:7 Ʉbenita ditucubʉ quĩ́jitucubʉ jívʉcatucubʉ bácarõ jívʉi ecorejaquemavʉ ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ bácʉ quécʉra. Aru ʉjʉá coapa cũinájãravʉ quénora ecorejaquemavʉ ʉ̃ mácʉ. Aru ʉ̃i ecoiyede nore, nʉvarejaquemavʉ jivede, ãimara ʉ̃i boaimara mácavʉ ne jive báquede, jícʉyʉ Jʉ̃menijicʉre. Ʉ̃́re jídejaquemavʉ iye jive báquede ʉ̃i baju ãmeina teiye boje aru põevare boje máre, ne ãmeno d̶aiye báquede, majibevʉva ne baju ãmeina teivʉre.
HEB 9:8 Caiye dieque ñai Espíritu Santo coreóvare d̶arejaquemavʉ põevare iyede: Ãnitucubʉa pʉcatucubʉa cʉe báquede Jʉ̃menijicʉre mearore jíñami mácarõ jívʉi, apevʉ põeva sacerdotevare jaboteipõecʉ ãmevʉ bʉojabedejaquemavʉ ecoivʉ ditucubʉ pʉeno baju meatucubʉ bácarõ jívʉi.
HEB 9:9 Caiye dieque, yópe jã́d̶ovainope, coreóvaivʉbu maja aipe vaiyede caride. Sacerdoteva bácavʉ caiye iye ne jícaiye báqueque Jʉ̃menijicʉre ãimara ne boaimara mácavʉre ne juaiye báquede aru apejĩe ne jícaiye báquede máre, ye jãve baju cad̶atebedejaquemavʉ põevare. Caiye dieque ye “Boropatebevʉ yʉ”, arĩ dápiarĩ bʉojabedejaquemavʉ ina Jʉ̃menijicʉre mearore jívʉ bácavʉ.
HEB 9:10 Na mácavʉcapũravʉ quénora jʉ arejaquemavʉ iye d̶aicõjeiyede, Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquede Moisés bácʉre, põeva ne jã́ri bʉojaiyede, aipe ne ãiyede, aipe ne ũcuiyede, aipe ne joaiyede ne cʉvede, aru aipe ne cuyaiyede ne bajure máre. Dieque cʉrejaquemavʉ põeva Jʉ̃menijicʉque pʉ “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i yóboque coyʉiyeta.
HEB 9:11 Ʉbenita javede Cristo darejaquemavʉ. Maje sacerdotevare jaboteipõecʉbe ʉ̃, maje cʉvarãjiyepe ayʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiye jãvene. Yópe ijãravʉcacʉ sacerdotevare jaboteipõecʉ bácʉ ʉ̃i vaiye báquepe no meatucubʉ sacerdoteva bácavʉ ne Jʉ̃menijicʉre memecaitucubʉ bácarõre, ecocʉyʉ no pʉeno baju meatucubʉ sacerdotevare jaboteipõecʉ bácʉi Jʉ̃menijicʉre memecaitucubʉ bácarõre, nopedeca vaidéjaquemavʉ Cristo apetucubʉ meatucubʉ baji. Ʉbenita ditucubʉbu parʉritucubʉ ijãravʉcatucubʉ pʉeno baju meatucubʉ bácarõ pʉeno. Aru jaʉbetucubʉbu ijãravʉcatucubʉ pʉeno baju meatucubʉ bácarõ pʉeno. Ditucubʉ, Cristoi memecaitucubʉ, põeva ne d̶aitucubʉ ãmevʉ. Aru cʉed̶aitucubʉ, ijãravʉcatucubʉ máre ãmevʉ.
HEB 9:12 Cristo ecorejaquemavʉ no tucubʉ pʉeno baju meatucubʉre. Ʉbenita cabrava bácavʉ ne jive báqueque aru oteivecʉ mamajina mácavʉ ne jive báqueque máre ecobedejaquemavʉ ʉ̃. Quénora ecorejaquemavʉ ʉ̃i jive bajuque, jícacʉyʉ diede Jʉ̃menijicʉre põevare boje. Que teni cũinára quénora ecorejaquemavʉ. Aru yópe põecʉ bojed̶acarĩ jod̶eni mead̶aiyepe bʉoimara mácavʉre, nopedeca Cristo bojed̶acarĩ jod̶eni mead̶arejaquemavʉ majare, maje ãmeina teiyeque bʉoimarape tede d̶aiye báquede jocarĩ ʉ̃i jiveque.
HEB 9:13 Majeñecuva mácavʉ ne jẽni jã́iye báquede yaiyʉ́ bácʉi baju bácarõre aru apede ne d̶aiye báquede máre Jʉ̃menijicʉi ʉbede, na mácavʉ ecoicõjememara marejaquémavʉ Jʉ̃menijicʉre mearore jíñami mácarõ jívʉi. Ne que d̶arĩburu yóboi, sacerdoteva bácavʉ jajiédejaquemavʉ na mácavʉre cabrava bácavʉ ne jive báquede apenʉmʉa, aru oteivecʉva bácavʉ ne jive báquede apenʉmʉa, aru apenʉmʉa oteivecʉco ne boarĩ́ juaimo mácoi ũapena máquede ocoque. Que teni ina sacerdoteva bácavʉ majeñecuva mácavʉre bʉojare d̶arejaquemavʉ jívʉ mearore Jʉ̃menijicʉre bedióva cojedeca. Ne baju pʉenomia boropatebevʉ barejaquémavʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Ʉbenita ne ũmei boropateivʉ barejaquémavʉ cãreja.
HEB 9:14 Ʉbenita Cristoi jive meiye báque boje ʉ̃i yainʉmʉ mácarõre majare boje, pʉeno baju cad̶ateibi majare Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Me jã́ñʉme majare Jʉ̃menijicʉ Jesúi jiveque ʉ̃i jã́iye báque pʉeno majare ãimara ne boaimara mácavʉ ne jive báqueque. Ñai Espíritu Santo cainʉmʉa cʉcʉ parʉre d̶arejaquemavʉ Cristore, ʉ̃i boarĩ́ jarʉvaicõjequiyepe ayʉ ʉ̃i mauvare ʉ̃i bajure. Que baru Jʉ̃menijicʉre jícaiyepe tedejaquemavʉ ʉ̃. Ye ãmeno cʉbecʉva aru jaʉbecʉva ʉ̃i baju jícarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre majare boje. Yópe joaiyepe docʉcʉede ocoque, nopedeca Cristo joaiyepe d̶aibi maje ãmeũmene aru maje dápiaino ãmenore maje ãmeina teiye boje, “Boropatebevʉ yʉ” maje arĩ dápiarĩ bʉojarãjiyepe ayʉ. Iye maje ãmeina teiye boje maja coavajʉromaramu Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ. Nópe d̶acarejaquemavʉ Cristo majare boje, maje mearore jíni memecarãjiyepe ayʉ ñai Jʉ̃menijicʉ apʉcʉre.
HEB 9:15 Cristoi yaicáiye báque boje põevare, Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i yóboque coyʉiye báquede Cristoque. Que baru Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acacʉyʉme caivʉ maja ʉ̃i cutuimara mácavʉre ʉ̃ jina márajivʉva. Ina yaivʉ bácavʉre Cristoi yaiquíye jipocai máre mearo d̶acacʉyʉme ʉ̃. Na mácavʉ ʉ̃i mearo d̶acaimara marajárama cainʉmʉa yópe “Jãve mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i aiye báquepedeca na mácavʉre. Põeva ne cʉe báquede Jʉ̃menijicʉ “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i mamarʉmʉque coyʉiye báqueque, boropateivʉ barejaquémavʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore ne ãmeina teiye boje. Ʉbenita Cristoi yaiye báquede, yópe bojed̶acarĩ jod̶eni mead̶aiyepe tedejaquemavʉ põevare maje ãmeina teiyeque bʉoimarape tede d̶aiye báquede jarʉvarĩ, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe ayʉ diede.
HEB 9:16 Yópebu apevʉ põeva ne d̶aiye: Cũinácʉ põecʉ põeva ne jápiaiyede coyʉru ne ãmiáre ina cʉvarãjivʉre ʉ̃i cʉvaede ʉ̃i yainíburu yóbore, náre jã́d̶ovaiye jaʉvʉ yaiyʉ́ bácʉre, ne cʉvarãjiye jipocai ʉ̃i cʉvaede.
HEB 9:17 Ñai coyʉyʉ bácʉ yaibécʉ cãreja, ʉ̃i coyʉiye báque bojecʉbevʉ ina ne ãmiáre coyʉimara mácavʉre. Quénora ʉ̃i yainíburu yóboita náre bojecʉvʉ ʉ̃i coyʉiye báque die.
HEB 9:18 Quédecabu Jʉ̃menijicʉ “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i coyʉiyeque. Que baru ãnié “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i mamarʉmʉque coyʉiye báquede põevare Moisés bácʉque máre, ãimara ne boaimara mácavʉ ne jive báqueque bʉ́rejaquemavʉ. Aru iye jive cʉbe báque baru, bʉ́bejebu die báque.
HEB 9:19 Mamarʉmʉre Moisés bácʉ coyʉrejaquemavʉ majeñecuva mácavʉre caiye iye d̶aicõjeiyede Jʉ̃menijicʉi toivaquino mácarõ diveá cʉ̃ravea báqueda. No yóbore oteivecʉva bácavʉ ne jive báquede ĩni, aru cabrava bácavʉ ne jive báquede máre ĩni ocoque jõmeni jĩvari bʉojarĩ jajiédejaquemavʉ ãniyoca paperayoca ʉ̃mʉjʉriyoca cãriáiyoca iye d̶aicõjeiyeque toivacaiyoca bácarõra aru põevara máre. Hisopo ãmicʉricʉ jocʉjĩcʉ cavabʉa báquede pʉyorĩ bʉojarĩ, cuitótemea jũarimea lana ãmicʉrimea máqueque bʉorĩ, ãnié jive báque ocoque jõmeni jĩvaiye báquede jajiédejaquemavʉ ʉ̃ mácʉ.
HEB 9:20 Aru yópe arejaquemavʉ: “Jʉ̃menijicʉ mʉjare jʉ aicõjeimi ‘Que d̶arãjare’ arĩ, ʉ̃i coyʉiye báquede, mʉje d̶arãjiyepe ayʉ caiye iye d̶aicõjeiyede. Iye jiveque jã́d̶ovañʉmu yʉ yópe ʉ̃i coyʉiye báquepedeca d̶aiye jaʉrõre caivʉ mʉjare. Aru ʉ̃ máre ʉ̃i coyʉiye báquepedeca d̶acʉyʉme ʉ̃”, arejaquemavʉ Moisés bácʉ.
HEB 9:21 Quédeca diñami cʉ̃rami ne Jʉ̃menijicʉre mearore jíñami mácarõra aru caiye ãnié diñamique ne mearore jíyeque báqueda máre ãimara ne boaimara mácavʉ ne jive báquede jajiédejaquemavʉ Moisés bácʉ.
HEB 9:22 Jãvetamu yópe coyʉiye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre. Ʉre cʉve ne Jʉ̃menijicʉre mearore jíyeque báquede ina sacerdoteva bácavʉ mearore d̶arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore ne jive báquede jajiéiye báqueque, Jʉ̃menijicʉre jínajivʉ mearore dieque bedióva cojedeca. Aru pʉeno baju jive meiye jaʉvʉ. Jive memenu, Jʉ̃menijicʉ ye jarʉvabeni ãrʉmetebecʉbe põeva ne ãmeina teiyede.
HEB 9:23 Die ijãravʉque Jʉ̃menijicʉre mearore jíñami mácarõque cʉve báquede mearore d̶are d̶aiye jaʉrejaquemavʉ majeñecuva mácavʉ ne ecorĩ bʉojarãjiyepe aiye no mácarõre, nópe ji jave coyʉiye báquepe. Diedecabu quénora majiéda ãrojaepe párĩduiye iye cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõque ʉ̃́re mearore jíñamique. Cũinátʉrʉ ãmevʉ. Que baru pʉeno baju me jícaiye jaʉvʉ die cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõque cʉvede, mearore d̶aquiyepe aiye, põeva maje ecorĩ bʉojarãjiyepe aiye nore.
HEB 9:24 Ʉbenita Cristocapũravʉ ecobedejaquemavʉ diñami cʉ̃rami Jʉ̃menijicʉre mearore jíñami põeva ne d̶aiñami mácarõ. Diñami cʉ̃rami mácarõ jãve baju ãmenejaquemavʉ. Quénora majiéda ãrojaepe párĩduiye báquebu ãniñami cʉ̃rami Jʉ̃menijicʉre mearore jíñami jãve baju cavarõ mearoi cʉriñamipe. Quénora ecorejaquemavʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõ baji. No Jʉ̃menijicʉ yebai caride cʉbi, jẽniacacʉyʉ Jʉ̃menijicʉque majare boje, ʉ̃i cad̶atequiyepe ayʉ majare.
HEB 9:25 Caiʉjʉa coapa maja judíova maje sacerdotevare jaboteipõecʉ bácʉ ecorejaquemavʉ ditucubʉ pʉeno baju meatucubʉ ʉ̃i Jʉ̃menijicʉre memecaitucubʉ bácarõ jívʉi ãimara ʉ̃i boaimara mácavʉ ne jive báqueque, ʉbenita ʉ̃i baju jive báque ãmeque. Ʉbenita Cristocapũravʉ ecovabedejaquemavʉ pʉeno baju meatucubʉre obedinʉmʉa jícʉyʉ ʉ̃i bajure.
HEB 9:26 Que teyʉ bácʉ baru, Cristo yaijébu obedinʉmʉa Jʉ̃menijicʉi ijãravʉre cʉed̶aiye báquemiata. Quénora caride, ijãravʉre bʉojaijãravʉare, maje cʉrijãravʉare, Cristo darejaquemavʉ ijãravʉi cũinára, jarʉvacʉyʉ ãmeina teiyede, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe ayʉ diede, Cristo ʉ̃i bajure ʉ̃i boarĩ́ jarʉvaicõjeiye báquede ʉ̃i mauvare.
HEB 9:27 Jãve caivʉ põeva yainájaramu cũinára. Aru jãve maje yainíburu yóboi, Jʉ̃menijicʉ coyʉcʉyʉme ã́rore maje cʉrãjinore jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre majare coapa, maje d̶aiye boje maje cʉede ijãravʉi. Apevʉ cʉrãjaramu cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi aru apevʉ cʉrãjarama toabo cũiméboi.
HEB 9:28 Aru quédeca jãve ñai Cristo máre yaidéjaquemavʉ cũinára. Ʉ̃i bajure boarĩ́ jarʉvaicõjenejaquemavʉ cũinára, jarʉvacʉyʉ obedivʉ põeva, caivʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉ, maje ãmeina teiyede, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe ayʉ diede. Aru jãve dacʉyʉme ʉ̃ ijãravʉi bedióva cojedeca. Ʉbenita maje ãmeina teiyede jarʉvacʉdabecʉyʉme, diede ʉ̃i jarʉvacʉdaiye báque boje javede. Quénora mead̶acʉdacʉyʉme caivʉ majare, ʉ̃́re napini coreivʉre, ʉ̃i cʉvare d̶aiyede majare caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede ʉ̃i põevare.
HEB 10:1 Coyʉquijivʉ mʉjare apede, mʉje majinajiyepe ayʉ aipe teni jaʉé báquede Jesucristoi yaiye báquede. Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre ye jãve baju ãmevʉ. Que baru iye jãve bajupe cũinátʉrʉ ãmevʉ. Quénora yópe bótaiye põecʉi decocʉ jãve ãmepe, nopedeca iye d̶aicõjeiye máre jãve ãmevʉ. Majiéda ãrojaepe párĩduiyebu caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiye jãve, iye maje cʉvaquiye. Cũinátʉrʉrecabu sacerdoteva bácavʉ ne jícaiye báque Jʉ̃menijicʉre ãimara ne boaimara mácavʉre ne ãmeina teiye boje jãravʉa coapa, ʉjʉá coapa, cainʉmʉa. Ʉbenita majeñecuva mácavʉ ne Jʉ̃menijicʉre jícaiye báquede yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyepe, yópe nʉri earĩ bʉojabepe Jʉ̃menijicʉ yebai, ye boropatebevʉpe teni bʉojabedejaquemavʉ, na mácavʉre jaʉbede tebe báque boje.
HEB 10:2 Ina põeva Jʉ̃menijicʉre mearore jívʉ bácavʉ boropatebevʉ bácavʉ baru Jʉ̃menijicʉi jã́inore cũinára, cũináro iye jícaiyecarõ mácarõque, boropatebejebu na mácavʉ. Aru caiye iye ne jícaiye báquede Jʉ̃menijicʉre dajocajebu na mácavʉ.
HEB 10:3 Ʉbenita quénora ãrʉre d̶aimara mácavʉ barejaquémavʉ ne ãmeina teiyede iye jícaiye báqueque ʉjʉá coapa.
HEB 10:4 Oteivecʉva bácavʉ ne jiveque aru cabrava bácavʉ ne jiveque máre Jʉ̃menijicʉ ye jarʉvabeni ãrʉmetebecʉbe põeva ne ãmeina teiyede. Que baru diepe paiye jícaiyeque, põeva boropateivʉ cʉma cãreja.
HEB 10:5 Que baru Cristore ʉ̃i daiye báque ijãravʉi jaʉrejaquemavʉ, ʉ̃i jícaquiyepe aiye ʉ̃i bajure põeva ne ãmeina teiye boje. Aru mamarʉmʉ ʉ̃i daquiye jipocare ijãravʉi, yópe arejaquemavʉ jípacʉ Jʉ̃menijicʉre: Põeva ãimara ne boaimara mácavʉre ne jícaiyede mʉre aru ape ne jícaiyede mʉre ʉbevʉ mʉ. Ʉbenita yʉre põecʉi bajuque põetede d̶aquijivʉ mʉ, ji jícaquiyepe ayʉ ji bajure mʉre.
HEB 10:6 Caride põeva mʉre ye torojʉre d̶abema ne jícaiyede mʉre ãimara ne boaimara mácavʉ juarĩ jarʉvaimara mácavʉre, pued̶arãjivʉ mʉre, aru ape ne jícaiyede máre, ne ãmeina teiye boje.
HEB 10:7 Aru que arĩburu yóboi, arejacacʉ yʉ: “Mʉ, jipacʉ, Jʉ̃menijicʉ, jã́jacʉ. Yui cʉvʉ yʉ, d̶acacʉyʉ yópe mi ʉrõpe. Javede nópe arĩ, toivaicõjenejavʉ̃ mʉ ji borore ãniyoca paperayoca ʉ̃mʉjʉriyoca cãriáiyoca mi yávaiyeque toivacaiyoca bácarõque”, arejaquemavʉ Cristo. Nópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
HEB 10:8 Mamarʉmʉre Cristo arejaquemavʉ jípacʉ Jʉ̃menijicʉ ʉbecʉre põeva ne jícaiyede ʉ̃́re ãimara ne boaimara mácavʉre, aru ape ne jícaiyede ʉ̃́re, aru ne jícaiyede ʉ̃́re ãimara ne boaimara mácavʉ juarĩ jarʉvaimara mácavʉre, ne pued̶arãjiyepe ayʉ ʉ̃́re, aru ne jícaiyede ʉ̃́re ne ãmeina teiye boje máre. Caiye dieque põeva ye torojʉre d̶abema ʉ̃́re. Que arejaquemavʉ Cristo Jʉ̃menijicʉrã, Jʉ̃menijicʉ jícaicõjeñʉ mácʉreca caiye iye jícaiyede ʉ̃́re ʉ̃i d̶aicõjeiyeque ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre.
HEB 10:9 Que arĩburu yóboi, yópe arĩ, Cristo arejaquemavʉ jípacʉ Jʉ̃menijicʉre: “Jã́jacʉ. Yui cʉvʉ yʉ, d̶acacʉyʉ yópe mi ʉrõpe”, arejaquemavʉ. Que baru Cristo ʉ̃i yaiye báque boje caiye ape jícaiyede Jʉ̃menijicʉre parʉbepe jaʉre d̶arĩ, bojecʉbede d̶arejaquemavʉ. Quénora Cristo ʉ̃i yaiye báquemiata, Jʉ̃menijicʉre jícaino cũinároratamu parʉrõ bojecʉrõ Jʉ̃menijicʉi jã́inore.
HEB 10:10 Jesucristoi yaiye báque boje yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, caivʉ maja ʉ̃́re jʉ aivʉ, boropatebevʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore, yópe nʉri eaiyepe bʉojaivʉbu maja Jʉ̃menijicʉ yebai ye jaʉbede d̶aimara. Yópe joaiyepe docʉcʉede ocoque, nopedeca Cristo jarʉvarejaquemavʉ maje ãmeina teiyede, ʉ̃i bajure ʉ̃i boarĩ́ jarʉvaicõjeiye báquede ʉ̃i mauvare cũinára.
HEB 10:11 Maja judíova maje sacerdoteva bácavʉcapũravʉ coapa núrivʉ bácavʉ d̶arejaquemavʉ ne memecaiye báquede Jʉ̃menijicʉre jãravʉa coapa. Aru ye bʉojabedejaquemavʉ memeivʉ cainʉmʉa. Obedinʉmʉa cũinátʉrʉra ne jícaiye báquede Jʉ̃menijicʉre jícarejaquemavʉ na mácavʉ coapa bedióva cojedeca. Ʉbenita caiye iye ne jícaiye báqueque Jʉ̃menijicʉ ye jarʉvabeni ãrʉmetebedejaquemavʉ põeva ne ãmeina teiyede.
HEB 10:12 Ʉbenita Cristocapũravʉ cũinára ʉ̃i bajure jícarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre, maje ãmeina teiye boje. No ʉ̃i jícaino mácarõ cũinároque, Jʉ̃menijicʉ cainʉmʉa jarʉvarĩ ãrʉmetecʉyʉme maje ãmeina teiyede. Aru ʉ̃i bajure jícarĩburu yóboi, ʉ̃i bʉojaiyede caino ʉ̃i memeino mácarõre, Cristocapũravʉ dobarejaquemavʉ jípacʉ Jʉ̃menijicʉi meapũravʉi, ʉ̃i cʉvae boje caiye jípacʉi parʉéde ʉ̃́pe, jabotecʉyʉ caiyede.
HEB 10:13 Caride noi napini coreibi, pʉ jípacʉ Jʉ̃menijicʉi epeiyeta ʉ̃i mauvare ʉ̃i cʉboba cãchinoi, náre vainí tʉrĩ jabotecʉyʉ.
HEB 10:14 Que baru cũinára ʉ̃i bajure jícaino mácarõque cainʉmʉa ye jaʉbede d̶arejaquemavʉ caivʉ maja ʉ̃i boropatebede d̶aimarare Jʉ̃menijicʉi jã́inore, ʉ̃i jipocateimarare Jʉ̃menijicʉ yebai.
HEB 10:15 Aru ñai Espíritu Santo máre, yópe arĩ, diede jʉ arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ:
HEB 10:16 Yópe aibi maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ: “ ‘Que d̶arãjare’, arĩ coyʉcʉyʉmu yʉ Israel bácʉi pãramena márajivʉ ne yajuboacavʉre apejãravʉa edaquijãravʉa baquiyéde. Na márajivʉre me coreóvare d̶acʉyʉmu yʉ ji d̶aicõjeiyede yópe ji epejʉroepedeca diede ne ũmedʉrã. Aru na márajivʉre dápiare d̶acʉyʉmu diede yópe ji toivajʉroepedeca diede ne ũmei”, aibi Jʉ̃menijicʉ.
HEB 10:17 Aru que arĩburu yóboi, yópe are nʉrejaquemavʉ maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ: Jãve ãrʉmetecʉyʉmu yʉ caiye ne ãmeina teiyede. Aru jarʉvacʉyʉmu yʉ ne ãmeno d̶aiyede apevʉre. Aru ye dápiabecʉbu diede cojedeca, aibi Jʉ̃menijicʉ, arejaquemavʉ ñai Espíritu Santo.
HEB 10:18 Que baru Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i ãrʉmeteiye boje maje ãmeina teiyede aru maje ãmeno d̶aiyede apevʉre, ye jaʉbevʉ bedióva cojedeca sacerdotevare ne jícaiye ʉ̃́re. Ãimara ne boaimara mácavʉre o apejĩene máre ye jaʉbebu caride, maje ãmeina teiye boje.
HEB 10:19 Jesucristo jãve memecaibi Jʉ̃menijicʉre cavarõ mearoi majare boje. Que baru mʉja, jívʉ, Jesúre jʉ aivʉ caride jidʉbevʉva bʉojaivʉbu boroteivʉ maja Jʉ̃menijicʉ bajuque, yópe maje ecoiyepe no cʉrõ pʉeno mearo, cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Nópe bʉojaivʉbu Jesúi jarʉvaiye báque boje caiye maje ãmeina teiyede ʉ̃i jive meiye báque boje ʉ̃i yainʉmʉ mácarõre.
HEB 10:20 Yópe ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ bácʉ ʉ̃i ecoiye báquepe no pʉeno baju meatucubʉ bácarõ jívʉi ãnicaje coricõpavaicaje bácarõre ʉ̃i vaiye báque boje, nopedeca Jesúi yaiye báque boje ecoivʉpe teivʉbu maja Jʉ̃menijicʉ yebai. Que baru dicaje bácarõ corica baji jad̶eni nʉrejavʉ̃ya Jesúi yainʉmʉ mácarõre. Que teni Jesucristo nʉimape tedejaquemavʉ, yópe maje nʉri earĩ bʉojarãjiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉ yebai. Jipocare ʉ̃i yebai ye nʉri eaiyepe bʉojabedejavʉ̃ maja. Ʉbenita caride Jesucristo yópe nʉri earĩ bʉojare d̶aibi majare Jʉ̃menijicʉ yebai. Que baru, “¿Nʉri earĩ bʉojarãjidica?” abevʉva, jãve majivʉ maja boroteni bʉojaivʉre Jʉ̃menijicʉ bajuque.
HEB 10:21 Aru Jesucristorecabe maja Jʉ̃menijicʉi põeva maje sacerdotevare jaboteipõecʉ, majare jã́ri coreyʉ yópe cʉ̃rami upacʉi jã́ri coreiyepe ʉ̃i cʉ̃ramicavʉre.
HEB 10:22 Ʉ̃i yaiye báque boje majare boje, yópe joaiyepe docʉcʉede ocoque, nopedeca maje ãmeũmene, maje dápiaino ãmenore, aru maje d̶aiye ãmene máre joaimara mácavʉpe paivʉbu maja, boropatebevʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Que baru Jʉ̃menijicʉque borotenajarevʉ pʉcaũmea cʉbevʉva aru maje jʉ aiyede ʉ̃́re dajocabevʉva.
HEB 10:23 Coreóvaivʉbu maja Jʉ̃menijicʉ jãve d̶ayʉre yópe ʉ̃i aiye báquepedeca cainʉmʉa. Que baru parʉéque Jesúre jʉ are nʉrajarevʉ yópe maje jʉ aiye báquepedeca mamarʉmʉre. Aru ye “Jʉ̃menijicʉ d̶abecʉbe yópe ʉ̃i aiye báquepe” abevʉva, napini corenajarevʉ Jʉ̃menijicʉi d̶acaquiyede caiye iye mearore yópe “Jãve mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i aiye báquepedeca.
HEB 10:24 Torojʉrivʉ d̶aiyʉrãjarevʉ yópe majare jaʉrõpe pʉeno méne nʉre d̶are nʉrajivʉ maje baju maje ũmei, cad̶atenajivʉ majacavʉre, aru ʉrãjivʉ majacavʉre, mearo d̶arãjivʉ náre máre.
HEB 10:25 Apevʉ mʉjacavʉ dajocad̶ama ne cójijivaiye báquede apevʉ Jesúre jʉ aipõevaque. Ʉbenita nópe d̶aiye meamevʉ náre. Quénora cójijinajarevʉ maja, parʉre d̶arãjivʉ majacavʉ ne jʉ aiyede Jesucristore. Joabejĩnotamu ãnijãravʉ baquinó maje jabocʉ Jesucristoi coyʉquiyede ã́rore maje cʉrãjinore jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, cavarõ mearoi o toabo cũiméboi, maje d̶aiye boje maje cʉede ijãravʉi. Que baru pʉeno baju parʉre d̶arãjarevʉ majacavʉ ne ũmene.
HEB 10:26 Parʉre d̶abevʉ baru majacavʉ ne ũmene, bedióva cojedeca ãmeina tévarãnʉvajebu maja. Ãmeina tede nʉivʉ baru, coreóvaivʉvacari Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene, ye Jʉ̃menijicʉre jícaiyede cʉvabejebu maja, maje ãmeina teiye boje.
HEB 10:27 Quénora coreiye jaʉjebu majacavʉ ãmeina tede nʉivʉre Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aquiyede náre. Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme caivʉ ʉ̃i mauvare, ina náre jaboteicõjemevʉ ʉ̃́re, ne bíjarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re jocarĩ no toabo ʉrabo ãmebo cũiméboque.
HEB 10:28 Ácʉ põecʉ Jʉ̃menijicʉre pued̶abecʉva jʉ abecʉ bácʉ ʉ̃i d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre jãve ñájinejaquemavʉ. Pʉcarã o yóbecʉrã majidivʉ bácavʉ apecʉi jʉ abe báquede Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ne boro coyʉrĩ ad̶aiyede ʉ̃́re, cõmaje ãroje jã́mevʉva boarĩ́ jarʉvarejaquemavʉ ñai jʉ abecʉ bácʉre.
HEB 10:29 Que baru pʉeno ʉrarõ baju ñájicʉyʉme ñai ãmeina jã́ñʉ Jʉ̃menijicʉi mácʉre. Ʉ̃́re pued̶abecʉva jʉ abedu, “Jʉ̃menijicʉi mácʉ ãmemi” ayʉ, põeva ne jápiaiyede, yópebu jarʉvaiyepe ʉ̃́re. Pʉeno ʉrarõ baju ñájicʉyʉme ñai “Ye baju ãmevʉ. Ye bojecʉbevʉ” ayʉ, Jʉ̃menijicʉi mácʉi jive meiyede ʉ̃i yaiye báquede, Jʉ̃menijicʉi coyʉquiyepe ayʉ põevare apeno “Que d̶arãjare”, ʉ̃i coyʉiye yóboquede. Jesucristoi jiveque joaimara mácavʉpe paivʉbu caivʉ ʉ̃́re jʉ aivʉ boropatebevʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Ʉbenita ñai “Ʉ̃i jivebu caivʉ apevʉ ne jivepe” ayʉ, joaimʉpe ãmemi aru boropateyʉbe. Que baru pʉeno ʉrarõ baju ñájicʉyʉme. Aru pʉeno ʉrarõ baju ñájicʉyʉme ñai ãmeina yávayʉ ñai Espíritu Santore, “Abujucʉi parʉéque põeva ne d̶arĩ majibede d̶arejaquemavʉ Jesús” ayʉ, Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acare d̶aimʉre bojecʉbeda ʉ̃ jinare, ʉ̃i ʉe boje náre.
HEB 10:30 Coreóvaivʉbu maja jãve ñájicʉyʉre maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yópe aiye báque boje: “Yʉrecabu ñájine d̶acʉyʉ ina ãmeina d̶aivʉ bácavʉre apevʉre. Yʉ́vacari bojed̶are d̶acʉyʉmu náre no boje yo ãmeno ne d̶aino mácarõre”, arejaquemavʉ. Aru yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ: “Maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ coyʉcʉyʉme ʉ̃i põevare ñájiye jaʉrõre o ñájiye jaʉbede náre coapa ne d̶aiye báque boje ijãravʉi”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃.
HEB 10:31 Ñai Jʉ̃menijicʉ apʉcʉ “Ñájicʉyʉmu mʉ”, ʉ̃i coyʉimʉ mácʉ cʉru, jidojarõ baju bájebu ʉ̃́re. Que baru pʉeno baju parʉre d̶arãjarevʉ majacavʉ ne ũmene.
HEB 10:32 Ãrʉmetebejarã mʉja aipe mʉje cʉe báquede javede mʉje coreóvarĩburu yójĩboi Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne jãvene Cristorã, ʉ̃i mead̶aiyede majare. Dinʉmʉ mácarõre ʉrarõ ñájinore napini nʉavʉya mʉja. Ʉbenita dajocabevʉva ye vainí tʉrĩ nʉmeteavʉ̃ya mʉja.
HEB 10:33 Apenʉmʉa mʉjacavʉque núri yóvavʉ̃ya mʉja náre, põeva Jesúre jʉ abevʉ ne ãmeina yávaiyede náre caivʉ ne jápiaiyede aru ne ãmeno d̶aiyede náre caivʉ ne jã́iyede máre. Aru apenʉmʉa mʉjare máre ãmeina yávavʉ̃ya caivʉ ne jápiaiyede aru ãmeno d̶ávʉ̃ya caivʉ ne jã́iyede máre.
HEB 10:34 Mʉjacavʉ jabova ne bʉoimarare cõmaje ãroje jã́ri, cad̶ateivʉ bateávʉ̃ya mʉja, mʉje jíyede náre jaʉéde. Náque ñájivʉ bateávʉ̃ya mʉja. Mʉje jʉ aiye boje Jesúre, ina mʉje mauva jẽni nʉvari mʉje cʉvaede, mʉja ne ĩcaimaravacari napivʉ bateávʉ̃ya chĩomevʉva. Quénora torojʉre nʉivʉ bateávʉ̃ya, mʉje coreóvaiye boje cʉvarivʉre caiye iye mearore Jʉ̃menijicʉi jíquiyede mʉjare cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi, yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Aru iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiye bojecʉe bajubu ijãravʉque pʉeno aru cũimétamu máre.
HEB 10:35 Que baru yópe mʉje jʉ aiye báquepedeca Jesúre jʉ are nʉjara mʉja jidʉbevʉva. Aru ʉrarõ mearo bojed̶ainore earãjaramu mʉja.
HEB 10:36 Mʉje ñájiyede, napiye jaʉédecabu mʉjare, mʉje jʉ arãjiyepe aiye Jesúre yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Que teni earãjaramu iye mearore ʉ̃i d̶acaquiyede mʉjare yópe ʉ̃i aiye báquepedeca.
HEB 10:37 Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ Cristorã: Maumejiena ñai dacʉyʉ dacʉyʉme. Joe corebecʉbe ʉ̃.
HEB 10:38 Aru ina ji boropatebede d̶aimara mácavʉ ne jʉ aiye boje yʉre, apʉrãjivʉbu cainʉmʉa. Que baru coatede d̶abemara márajivʉbu na yʉre jarʉvarĩ. Ʉbenita apecʉ nácacʉ ʉ̃i dajocaru ʉ̃i jʉ aiye báquede yʉre, ye torojʉbecʉbu yʉ ʉ̃́que, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
HEB 10:39 Ʉbenita majarecabu ye dajocaivʉ ãmevʉ maje jʉ aiyede. Que baru coatede d̶aimarape bíjabenamu Jʉ̃menijicʉre jocarĩ. Quénora Jʉ̃menijicʉre jʉ are nʉri ʉ̃i mead̶aimaratamu maja, cʉvarãjivʉ caiye iye mearore ʉ̃i d̶acaquiyede majare.
HEB 11:1 Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉrecabu jãve majidivʉ eare d̶aimara márajivʉre iye maje napini coreiyede, maje cʉvarãjiyede méne Jʉ̃menijicʉque, cʉvabevʉvacari cãreja diede. Me majidivʉbu iye maje jã́mene cãreja jãve bajure, aru vaiquíyede jã́mevʉvacari cãreja diede.
HEB 11:2 Jʉ̃menijicʉ me jã́rejaquemavʉ majeñecuva mácavʉre ne jʉ aiye báque boje ʉ̃́re. Aru cad̶atedejaquemavʉ na mácavʉre ʉ̃i d̶aiye báquede põeva ne d̶arĩ majibede.
HEB 11:3 Maje jʉ aiye boje Jʉ̃menijicʉre, coreóvaivʉbu cʉed̶ayʉ bácʉre ijãravʉre aru caiye ijãravʉquede ʉ̃i yávaiye parʉéque. Que baru caiye iye maje jã́ri bʉojaiyede cʉed̶arejaquemavʉ ʉ̃ maje jã́ri bʉojabeque.
HEB 11:4 Abel bácʉ ʉ̃i jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, jídejaquemavʉ ãnié jícaiye mearore Jʉ̃menijicʉi jã́inore Caín mácʉi jícaiye pʉeno. Mearore jídejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre Caín mácʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe. Ʉbenita mearore jídejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre Abel bácʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Que baru Jʉ̃menijicʉ “Boropatebecʉbu mʉ ji jã́inore”, arejaquemavʉ Abel bácʉre. Aru jacopʉrejaquemavʉ ʉ̃i jícaiyede ʉ̃́re. Abel bácʉ yaiyʉ́ bácʉvacari, majare coreóvare d̶aibi caride aipe d̶aiye jaʉrõre majare maje mearore jíyede Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i jʉ aiye báque boje ʉ̃́re.
HEB 11:5 Enoc ʉ̃i jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, yaibédejaquemavʉ ʉ̃. Quénora apʉcʉreca ʉ̃́re nʉvarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Paraíso ãmicʉrõi. Que baru Enoc cʉbedejaquemavʉ cojedeca ijãravʉi. Aru Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i nʉvaquiye jipocai Enore, yópe arejaquemavʉ ʉ̃i borore: “Yʉre torojʉre d̶ayʉbe ʉ̃” arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ, yópe Moisés bácʉi toivaquiye báquepedeca obediʉjʉa yóbore.
HEB 11:6 Põecʉ jʉ abecʉ baru Jʉ̃menijicʉre, ye bʉojabebi torojʉre d̶ayʉ ʉ̃́re. Ácʉ põecʉ yópe nʉri eaiyʉepe Jʉ̃menijicʉ yebai, cʉiyʉcʉ me ʉ̃́que, borotecʉyʉ ʉ̃́re, ñai põecʉre jʉ aiye jaʉvʉ Jʉ̃menijicʉ cʉcʉre aru me bojed̶ayʉre caivʉ ina ʉ̃́re voivʉre, ʉ̃i cad̶atequiyepe aiye náre ne jẽniaiyede ʉ̃́que.
HEB 11:7 Noé mácʉ ʉ̃i jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, jiad̶ocũ ʉracũ cʉ̃rami cʉricũre d̶arejaquemavʉ yópe Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquepedeca ʉ̃ mácʉre, mead̶acʉyʉ ʉ̃ jina mácavʉre muiváibore jocarĩ. Jʉ̃menijicʉ coreóvare d̶arejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre ãnié ãmene vaiquíye báquede, ãnié jã́me máquede cãreja. Aru Noé mácʉcapũravʉ jápiarĩ ad̶arĩ jʉ arejaquemavʉ ʉ̃́re. Ʉbenita ijãravʉcavʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ bácavʉ Noé mácʉre jápiarĩ ad̶abeni jʉ abedejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre. Que baru Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶arãjimara marejaquémavʉ na mácavʉ. Ʉbenita Noé mácʉre “Boropatebecʉbu mʉ ji jã́inore”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ, ʉ̃i jʉ aiye báque boje ʉ̃́re.
HEB 11:8 Abraham mácʉ ʉ̃i jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, etarejaquemavʉ ʉ̃i joborõre jocarĩ, nʉcʉyʉ apejoborõita, yópe Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquepedeca ʉ̃ mácʉre. Jʉ̃menijicʉ ʉ̃ mácʉre cuturĩ ʉ̃ jicʉ bacʉyʉ́va, “Mi apeno cʉrõ mi cʉquinore mʉre jã́d̶ovacʉyʉmu yʉ”, ʉ̃i aiye báquede ʉ̃ mácʉre, ã́rore ʉ̃i nʉquinore majibecʉvacari, jʉ arĩ etarĩ nʉrejaquemavʉ ʉ̃, Abraham mácʉ.
HEB 11:9 Ʉ̃i jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, cʉrejaquemavʉ no joborõ Jʉ̃menijicʉi jíquijoborõi ʉ̃i pãramena márajivʉre, yópe dijoborõcavʉ ãmevʉ ne cʉepe. Abraham mácʉ ʉ̃ jinaque, cuivʉ bácavʉ, ʉ̃i mácʉ, Isaac bácʉ, aru ʉ̃i pãramecʉ, Jacob bácʉ máre, cʉrejaquemavʉ ãniñamia cʉ̃ramia ãimapod̶aque d̶aiñamia máque jívʉi. Aru na mácavʉ máre, Isaac bácʉ aru Jacob bácʉ, Jʉ̃menijicʉ “Mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉre”, ʉ̃i coyʉimara marejaquémavʉ na mácavʉ coapa.
HEB 11:10 Abraham mácʉ napini coredejaquemavʉ ʉ̃i cʉquiyede no ĩmaro cũiméno Jʉ̃menijicʉi cainʉmʉa cʉriĩmaroi. Jʉ̃menijicʉrecabe dápiayʉ bácʉ aipe ãrojaro maquinóre diĩmarore aru d̶ayʉ bácʉ máre diĩmarore.
HEB 11:11 Abraham mácʉi jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, parʉre d̶arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃ mácʉre ʉ̃i jʉed̶ocʉvaquiyepe ayʉ. Bʉcʉcʉ baju bácʉvacari ʉ̃ mácʉ aru jímarepaco Sara báco jʉed̶oeabeco bácovacari õ máco, na mácavʉre jʉed̶ocʉvare d̶arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Abraham mácʉcapũravʉ “Jãve Jʉ̃menijicʉ d̶acʉyʉme yópe ʉ̃i aiye báquepedeca”, arĩ dápiarejaquemavʉ ʉ̃i jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉre dajocabecʉva.
HEB 11:12 Que baru ʉ̃i jʉed̶ocʉvajʉrorõre jʉed̶ocʉvarĩ bʉojabecʉ bácʉ yaiyʉ́ bácʉi bajupe cʉvacʉ bácʉvacari, obedivʉ baju ʉ̃i pãramena cʉma caride. Abiácovape obedivʉ teni, ẽpayabeape obedivʉ máre ted̶ama na, Abraham mácʉi pãramena.
HEB 11:13 Caivʉ ina põeva mácavʉ jʉ arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre, pʉ ne yaiyeta dajocabevʉva. Eabedejaquemavʉ cãreja ãnié Jʉ̃menijicʉi jíquiye báquede yópe ʉ̃i aiye báquepedeca na mácavʉre. Obediʉjʉa Jʉ̃menijicʉi mearore jíquiye jipocai, coreóvarejaquemavʉ na mácavʉ Jʉ̃menijicʉ jãve jícʉyʉre. Que baru torojʉrejaquemavʉ iye vaiquíye boje yópe Jʉ̃menijicʉi aiye báquepedeca. Coreóvarejaquemavʉ aipe paiye na mácavʉ ne cʉede. “Apenoacavʉ cʉrivʉbu maja. Maje joborõre jocarĩ dajocaivʉbu maja”, are nʉivʉ barejaquémavʉ na mácavʉ.
HEB 11:14 Põeva diepe paiyede aivʉ jãve vore nʉivʉbu, earãjivʉ apeno cʉrõre, ne cʉrãjinore.
HEB 11:15 Na mácavʉ ãrʉrivʉ baru ne cʉrõ mácarõre, copainʉivʉ bʉojajebu na mácavʉ nore.
HEB 11:16 Ʉbenita quénora apeno cʉrõ pʉeno mearo cʉrõ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre, ne pʉeno torojʉrãjiye boje nore, ʉrĩ, vorĩ, napini coredejaquemavʉ na mácavʉ. Jʉ̃menijicʉ no ĩmaro mearore mead̶acarejaquemavʉ na mácavʉre. Que teni jã́d̶ovarejaquemavʉ cʉyebecʉva jaboteyʉ na mácavʉre. Aru ne mearore jímʉ cʉyebedejaquemavʉ ʉ̃.
HEB 11:17 Abraham mácʉ ʉ̃i jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, nʉvarejaquemavʉ mamacʉ Isaac bácʉre juarĩ jícarĩducʉyʉ ʉ̃ mácʉre Jʉ̃menijicʉre. Jʉ̃menijicʉ Abraham mácʉre juarĩ jícaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i mácʉ baju cũinácʉre, Jʉ̃menijicʉi majiyʉe boje aipe ãrojaene Abraham mácʉi jʉ aiyede ʉ̃́re. Abraham mácʉi jã́d̶ovaquiyepe ayʉ aipe ãrojaene ʉ̃i jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉre, “Quévʉra ina Isaai pãramena marajárama mipãramena baju”, Jʉ̃menijicʉ ayʉ bácʉvacari, Abraham mácʉ Isaac bácʉre juarĩ jícacʉyʉ barĩdurejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre.
HEB 11:19 Yópe arĩ, “Jímacʉre ji boarĩ́ jarʉvaru, Jʉ̃menijicʉ nacovañʉ bʉojaibi ʉ̃́re yainore jarʉvarĩ”, arĩ dápiarejaquemavʉ Abraham mácʉ. Isaac bácʉ jípacʉ bácʉi boarĩ́ jarʉvajʉromʉ mácʉ barejaquémavʉ. Que baru yópe nacovaimʉpe páyʉ barejaquémavʉ yainore jarʉvarĩ. Aru caiye dieque coreóvare d̶aibi majare Jʉ̃menijicʉ nacovañʉre yaijʉrorivʉre yainore jarʉvarĩ.
HEB 11:20 Isaac bácʉ ʉ̃i jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i yaiquíye jipocamia jẽniarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede mamara pʉcarãre, Jacob bácʉre aru Esaú bácʉre máre.
HEB 11:21 Jacob bácʉ ʉ̃i jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i yaiquíye jipojĩcai, jẽniarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede mamacʉ José bácʉi mára pʉcarãre. No jipocai tutayʉ bácʉvacari ʉ̃i tuturiteiyorã ʉ̃i parʉbe boje, mearore jícʉyʉ Jʉ̃menijicʉre, parʉéque jẽniarejaquemavʉ iye mearo d̶acaquiyede ĩmacʉ bácʉre jíbʉcʉ bácʉ pʉeno, José bácʉ oatʉvaiyʉrĩduyʉ bácʉvacari ʉ̃i nópe d̶aiye báquede.
HEB 11:22 José bácʉ ʉ̃i jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, coyʉrejaquemavʉ Israel bácʉi pãramena márajivʉ ne etarãjiyede Egipto ãmicʉrijoborõre jocarĩ. Aru nʉvaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i cũa máquede, ne jarʉvarãjiyepe ayʉ diede cʉ̃racobei ne copainʉrajiyede Canaán ãmicʉrijoborõi.
HEB 11:23 Moisés bácʉi bʉcʉva bácavʉ ne jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, yavedejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre ne cʉ̃rami jívʉi yóbecʉrã aviávare ʉ̃i põeteniburu yóboi. Nópe d̶arejaquemavʉ ñai jʉed̶ocʉ meajicʉ baju boje aru na mácavʉ ne jidʉbe boje Egipto ãmicʉrijoborõcavʉ ne jabocʉ bácʉ Faraón mácʉre. Jidʉbedejaquemavʉ ʉ̃i ñájine d̶ájʉroede na mácavʉre, ne d̶abe báque boje yópe ʉ̃i boarĩ́ jarʉvaicõjeiye báquede jipocare Israel bácʉi pãramena ne jʉed̶ova ʉ̃mʉvare.
HEB 11:24 Moisés bácʉ ʉ̃i jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, bʉcʉcʉ teyʉre ʉbedejaquemavʉ põeva “Ñai jabocʉ Faraón ʉ̃i mácoi bʉcʉóvaimʉme ʉ̃, Moisés”, ne aiyede ʉ̃́ra.
HEB 11:25 Quénora ina Egiptocavʉ ne yebacavʉ, ʉ̃i põeva, Jʉ̃menijicʉi põeva, ina judíovaque, ñájiyʉrejaquemavʉ Moisés bácʉ. Egiptocavʉ ne jẽneboi torojʉcʉ me cʉcʉ bácʉ baru ijãravʉque ʉreque, Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe d̶abejebu. Quénora coateni Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, ãmeina tejebu. Aru obebenʉmʉara torojʉjebu ʉ̃ mácʉ.
HEB 11:26 Ʉ̃i dápiainope pʉeno baju bojecʉrõ marejaquémavʉ ñájicʉyʉre põeva ne ãmeina yávaiyede ʉ̃ mácʉre, ʉ̃i coreóvaiye boje Jʉ̃menijicʉi daroquimʉre, Cristore, ʉ̃i põeva, ina yebacavʉcavʉ ne pãramecʉ bacʉyʉ́re. Que baru ina yebacavʉ bácavʉque ñájini, cad̶ateni, mead̶aiyʉrejaquemavʉ Moisés bácʉ. Aru caiye ãnié cʉvaede, Egiptoque me bajure, ʉbeni jarʉvarejaquemavʉ. Nópe d̶arejaquemavʉ ʉ̃i napini coreiye boje caiye iye mearore Jʉ̃menijicʉ jícʉyʉre ʉ̃ mácʉre.
HEB 11:27 Moisés bácʉ ʉ̃i jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, etarejaquemavʉ Egipto ãmicʉrijoborõre jocarĩ. Ñai jabocʉ bácʉ Faraón mácʉi jaraimʉ mácʉvacarita etarĩ nʉrejaquemavʉ Moisés bácʉ, jidʉbecʉva. Ʉ̃ mácʉ yópe jã́ñʉpe barejaquémavʉ ñai Jʉ̃menijicʉre, põeva ne jã́memʉre. Que baru ʉ̃i jʉ aiyede ʉ̃́re dajocabecʉva, etarĩ nʉrejaquemavʉ.
HEB 11:28 Ʉ̃i jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, ina Israel bácʉi pãramena mácavʉre jajiéicõjenejaquemavʉ ovejava mamajina ne boaimara mácavʉi jivede ne jedevacobea pʉenora aru caipʉcapũravʉai, ángele boarĩ́ jarʉvabequiyepe ayʉ diñamia cʉ̃ramiacavʉre. Ñai ángele Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ barejaquémavʉ, boarĩ́ jarʉvacʉyʉ caivʉ ʉ̃mʉva ina mamarʉmʉ põeteivʉ cʉrivʉre Egiptoi, jivede cʉvabevʉva ne jedevacobea yebai. Ʉbenita ina Israel bácʉi pãramena mácavʉ ye ãmed̶abemara marejaquémavʉ. Aru Moisés bácʉi jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, Pascua ãmicʉrõ torojʉve teinore bʉ́rĩ, oveja jiarʉare bʉcʉre d̶aiye cʉbe pã́uque ãri torojʉve teicõjenejaquemavʉ ina Israel bácʉi pãramenare ʉjʉá coapa cainʉmʉa.
HEB 11:29 Ina Israel bácʉi pãramena mácavʉ etaivʉ bácavʉ Egiptore jocarĩ Moisés bácʉque ne jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, joborõi vaivárĩ jatarejaquemavʉ no Jũariya ãmicʉriya jia ʉrad̶a cʉrõ mácarõ coricare. Ʉbenita ne yóbore ina Egiptocavʉ jataiyʉrĩduivʉ bácavʉ nápe, ina Israecavʉ bácavʉpe, corĩ nʉri yaidéjaquemavʉ na mácavʉ.
HEB 11:30 Israel bácʉi pãramena mácavʉ ecoivʉ bácavʉ Canaán ãmicʉrijoborõi ne jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, Jʉ̃menijicʉ tʉre d̶arejaquemavʉ Jericó ãmicʉriĩmaro biaido parʉrido bácarõre. Siete paijãravʉa baju na mácavʉ ne tarabʉteni jacotʉrĩburu yóbore diĩmaro jedevare tʉrejaquemavʉ no biaido parʉrido bácarõ.
HEB 11:31 Rahab báco, nomió õi baju bojed̶ad̶o ʉ̃mʉvare ãmenore d̶ad̶o báco náque, õi jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, yaibédejaquemavʉ ina Israecavʉ bácavʉ ne boarĩ́ jarʉvaiyede apevʉ õi cʉrõcavʉ bácavʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉre. Ne mead̶aimo máco barejaquémavʉ õi torojʉrĩ me jacoyʉrĩ cad̶ateiye báque boje ina Israecavʉ bácavʉ pʉcarã ne jabocʉi daroimara mácavʉ jã́ri coreóvarãjivʉre yavenina aipe ãrojarore diĩmaro mácarõre.
HEB 11:32 Coyʉrĩ bʉojajebu yʉ apevʉ obedivʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ aipõeva mácavʉre. Apejãravʉa yʉre cʉrĩ cojióru, na mácavʉ ne borore coyʉjebu mʉjare. Coyʉjebu Gedeón mácʉi d̶aiye báquede, Barac bácʉi d̶aiye báquede, Sansón mácʉi d̶aiye báquede, aru Jefté bácʉi d̶aiye báquede; aru David bácʉ Samuel mácʉmaque ne d̶aiye báquede; aru apevʉ ãnina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne d̶aiye báquede máre, ne jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre.
HEB 11:33 Nácavʉ bácavʉ aru apevʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉ bácavʉ máre põeva ʉre ne d̶arĩ majibede d̶arejaquemavʉ, ne jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre. Nácavʉ bácavʉ boarĩ́, vainí tʉrejaquemavʉ apenoa joborõacavʉ, ãd̶amatenanʉivʉ bácavʉre na mácavʉque. Nácavʉ bácavʉ me jabotedejaquemavʉ põevare, ne d̶arãjiyepe aivʉ mearo ne baju. Nácavʉ bácavʉ jẽniarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉque, ʉ̃i cad̶atequiyepe aivʉ na mácavʉre. Aru ʉ̃ cad̶atedejaquemavʉ caivʉ ina mácavʉre, yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Nácavʉ bácavʉ biede d̶arejaquemavʉ ãimara jijecʉrivʉ, león ãmicʉrivʉ, yavipe paivʉ ne jijecamure, ne ãmenajiyepe aivʉ na mácavʉre.
HEB 11:34 Nácavʉ bácavʉ jabova ne jarʉvaicõjeimara mácavʉvacari toabo ʉrabo ãmebo jívʉi, ẽ́imara ãmenejaquemavʉ. Dupini nʉrejaquemavʉ, apevʉ ne totarĩ boarĩ́ jarʉvabenajiyepe aivʉ nácavʉ bácavʉre boaicaroveque. Nácavʉ bácavʉ parʉbevʉ bácavʉre parʉre d̶arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Churarava parʉrivʉ tedejaquemavʉ nácavʉ bácavʉ. Aru nácavʉ bácavʉ apenoa joborõacavʉ bácavʉ ne ñavaranʉiyede ne oteiye báquede jẽiyede aru ne oteiãimarare máre, ina ñavaivʉ bácavʉre cujurĩ copaide d̶arejaquemavʉ ne joborõita. Nópe d̶arejaquemavʉ na mácavʉ ne jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre.
HEB 11:35 Aru nácavʉ nomiva mácavʉ máre jacopʉrejaquemavʉ apʉrivʉre cojedeca névʉ yaivʉ bácavʉ Jʉ̃menijicʉi nacovaimarare. Apevʉ nácavʉ bácavʉ jabova ne bʉoimara mácavʉ barejaquémavʉ, ne jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre. Ina jabova bácavʉ churarava bácavʉre pare jara popeicõjenejaquemavʉ na mácavʉre. Que teni, “Mʉje jʉ abedu Jʉ̃menijicʉre, jaetovarãjaramu mʉjare”, arĩdurejaquemavʉ na mácavʉre ina jabova bácavʉ. Ʉbenita ina Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉ bácavʉ ye jʉ abevʉva tedejaquemavʉ cainʉmʉa. Quénora ina jabova bácavʉre boarĩ́ jarʉvaicõjenejaquemavʉ na mácavʉre, nacajarajivʉ yainore jarʉvarĩ apʉrivʉ cojedeca aru cʉrãjivʉ pʉeno baju me cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi.
HEB 11:36 Apevʉ nácavʉ bácavʉre yʉrini, jara popedejaquemavʉ. Aru apevʉ bácavʉ pʉeno baju ñájivʉre tãumeaque bʉorĩ nʉvarejaquemavʉ ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami.
HEB 11:37 Apevʉ bácavʉre cʉ̃raboaque dʉvarĩ boarĩ́ jarʉvarejaquemavʉ. Apevʉ bácavʉre jocʉbʉraiveque coriburarĩ boarĩ́ jarʉvarejaquemavʉ. Aru apevʉ bácavʉre boaicaroveque totarĩ boarĩ́ jarʉvarejaquemavʉ. Nópe d̶arejaquemavʉ, na mácavʉre jʉ abevʉva teni d̶arĩdurãjivʉ Jʉ̃menijicʉre. Nácavʉ bácavʉ cuitótecajea cʉbevʉva dorejaquemavʉ oveja pod̶aque d̶aicajede o cabra pod̶aque d̶aicajede. Aru na mácavʉ cʉ̃ramia cʉvabevʉva vaivárejaquemavʉ apenoita apenore jocarĩ, ne cʉrijoborõre cʉvabevʉva. Cʉve cʉvabevʉ baju, ãiyede ye cʉvabedejaquemavʉ. Pare ñájivʉ baju barejaquémavʉ. Aru apevʉ ne ãmeno d̶aimara marejaquémavʉ.
HEB 11:38 Caivʉ na mácavʉ, Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉ, meara baju barejaquémavʉ apevʉ ijãravʉcavʉ pʉeno. Nácavʉ bácavʉ ne cʉrõ cʉvabedejaquemavʉ. Que baru vaivárejaquemavʉ põecʉbenoi aru cʉ̃racũai máre. Cãrejaquemavʉ cʉ̃racobea jívʉi aru jobocobea jívʉi máre.
HEB 11:39 Jʉ̃menijicʉ me jã́rejaquemavʉ caivʉ na mácavʉre ne jʉ aiye báque boje ʉ̃́re. Ʉbenita me jã́ñʉ mácʉvacari na mácavʉre, ne yainájiye jipoca nácacʉ cũinácʉ ye eabedejaquemavʉ caiye iye mearore yópe Jʉ̃menijicʉ “Jãve d̶acacʉyʉmu mʉjare”, ʉ̃i aiye báquepedeca.
HEB 11:40 Jʉ̃menijicʉi dápiaiye boje majare máre, pʉeno baju métamu ʉ̃i dápiarĩ d̶acaiyʉe majare, ʉ̃i yóboque “Que d̶arãjare” ʉ̃i coyʉiye báqueque, ʉ̃i yópe nʉri earĩ bʉojare d̶aiyepe ʉ̃i yebai majare aru na mácavʉre máre. Que baru na mácavʉre ye jaʉbede d̶acʉyʉme ʉ̃ majaque. Aru jaʉbede d̶abecʉyʉme na mácavʉre maje cʉbeda.
HEB 12:1 Maje cʉebu ijãravʉi yópe cúyaivʉ ne cúyaiyepe. Obedivʉ põeva jã́d̶ama ne cúyaiyede. Aru ina cúyaivʉ cuitótecajeare dod̶ama obebecajea ʉ̃mʉjʉbede, aru dʉcʉéde jocarĩ nʉvamenama, cúyarãjivʉ maumejiena. Quédecabu majare máre. Majare jã́d̶ama ina obedivʉ põeva napivʉ bácavʉ ñájiyede pʉ ne yaiyeta, ne jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene. Que baru napedeca napinajarevʉ maja maje ñájiyede dajocabevʉva. Dajocarãjarevʉ majare jocarĩ caiye iye d̶aicõjemene majare yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe aru caiye maje ãmeina teiyede, maje d̶aiye cõmajiyede. Maje ãmeina teiyebu yópe cuitótecaje ʉ̃mʉjʉricaje ãrad̶oare bʉojʉroricaje ina cúyaivʉ ne dajocarĩ jarʉvaiye báquepe ne cúyarãjiye jipocare. Aru iye d̶aicõjememu majare yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe yópe dʉcʉé ina cúyaivʉ ne dajocarĩ jarʉvaiye báquepe ne cúyarãjiye jipocare.
HEB 12:2 Cainʉmʉa dápiarãjarevʉ Jesúre yópe maje jã́imʉpe. Ʉ̃́recabe majare jʉ are d̶ayʉ Jʉ̃menijicʉre aru jaʉbede d̶ayʉ maje jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉre máre, majare mead̶arĩ eare d̶ayʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede majare. Jesúvacari ʉ̃i ñájiyede napini dajocabedejaquemavʉ, yaiyʉ́ bácʉvacarita jocʉcʉjaravena. Põecʉi yaiye jocʉcʉjaravena ʉrarõ ãmeno cʉyojarõtamu, põeva ne dápiaiyede. Quénora Jesúcapũravʉ ʉ̃i dápiaiye boje iye ʉrarõ mearo torojʉede cʉvacʉyʉre ʉ̃i yainíburu yóbore, ãmeina jã́menejaquemavʉ ʉ̃i yaiquíyede jocʉcʉjaravena. Que baru ye baju ãmenejaquemavʉ ʉ̃́re iye cʉyoje tede d̶aiye. Aru caride dobacʉbe, jabotecʉyʉ, jípacʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i dobarõ mearo meapũravʉi.
HEB 12:3 Que baru me ãrʉjara mʉja Jesúre, coreóvarãjivʉ me aipe ñájiñʉ mácʉre. Põeva ãmeina teivʉ ʉ̃́re ʉbeni maucʉvarivʉ “ ‘Jʉ̃menijicʉi daroimʉmu yʉ’, borocʉrĩ aibi Jesús”, ne aiye báquede, ne ʉre ñájine d̶aiye báquede ʉ̃́re jãve napinejaquemavʉ ʉ̃. Ʉ̃́re ãrʉri chĩori parʉbetebejarã mʉja mʉje ũmei. Dajocarĩ jarʉvabejarã mʉje jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉre.
HEB 12:4 Põeva ãmeina teivʉ mʉjare boarĩ́ jarʉvabenama cãreja, mʉje napiyedeca ne ñájine d̶aiyede mʉjare, mʉje ãmenore d̶abe boje yópe ne d̶aiyepe.
HEB 12:5 ¿Aru ãrʉmetenarʉ mʉja iye Jʉ̃menijicʉi majicaiyede majare yópe mamarape? Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ: Mʉ, bʉcʉ, me jápiarĩ ad̶ajacʉ maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ majicayʉre mʉre aipe d̶aiye jaʉrõre. Chĩori parʉbetebejacʉ mi ũmei ʉ̃ coreóvare d̶ayʉre mi ãmeina teiyede.
HEB 12:6 Que teni maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ caivʉ ʉ̃i ʉmarare majicaibi. Aru caivʉ ʉ̃i jacopʉimara mamarape ñájine d̶aibi ʉ̃, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
HEB 12:7 Napijara mʉje ñájiyede ijãravʉi yópe jʉed̶ova ne napiyepe ne ñájiyede népacʉi majicaiyede náre. Mʉja ñájivʉ baru, coreóvaivʉbu Jʉ̃menijicʉ d̶ayʉre mʉjare mamarape, mʉje d̶arãjiyepe ayʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe. Caivʉ majivʉ mamacʉ cʉbecʉre jípacʉi ñájine d̶abemʉ, majicacʉyʉ ʉ̃́re.
HEB 12:8 Aru Jʉ̃menijicʉ majicayʉbe caivʉ ina mamarare. Que baru mʉja ʉ̃i ñájine d̶abemara maru ʉ̃i majicaiyede mʉjare, mamara baju ãmevʉtamu mʉja. Quénora eaimarape paivʉbu mʉja.
HEB 12:9 Coreóvaivʉbu maja majebʉcʉva ʉ̃mʉvare coapa, majare ʉrivʉre, ne d̶aiye cõmajiyede majare. Nácapũravʉ ñájine d̶aivʉ barejáima maja jʉed̶ovare cãreja, majicarãjivʉ majare. Aru náre, põevareca, jʉ arĩ pued̶aivʉ barejávʉ̃ maja. Que baru pʉeno baju jʉ arĩ pued̶aiye jaʉvʉ majare ñai majepacʉ cavarõ mearocacʉre, Jʉ̃menijicʉ bajure, maje cʉrãjiyepe aivʉ me ʉ̃́que jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre.
HEB 12:10 Majebʉcʉva ʉ̃mʉva coapa ijãravʉcavʉcapũravʉ majare ñájine d̶arejaima, majicarãjivʉ majare yópe náre me jaʉépe ne dápiaru obebeʉjʉare maje cʉede jʉed̶ova cãreja. Ʉbenita majepacʉ Jʉ̃menijicʉcapũravʉ majare ñájine d̶aibi majicacʉyʉ majare, cad̶atecʉyʉ majare maje pʉeno meara baju barãjiyépe ayʉ yópe ʉ̃ bajupe.
HEB 12:11 Jãve põecʉ cʉbebi ñájiyʉcʉ. Que baru maje ñájinʉmʉre ye torojʉbevʉbu maja. Quénora chĩoivʉbu maja ñájivʉ. Ʉbenita ñájivʉcapũravʉ Jʉ̃menijicʉi majide d̶aimaramu, maje ñájiye báque boje. Que baru maje ñájiniburu yóbore, cãrijimenoque cʉrivʉbu mearore d̶arĩ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe majare jaʉépe.
HEB 12:12 Que baru yópe cúyaivʉ ne parʉre d̶aiyepe ne ãmuvede aru ne ñʉaboare máre, parʉre d̶ajarã mʉja mʉje ũmei.
HEB 12:13 Yópe ne voiyepe cúyaima nurinimare nácacʉ ijinoque cúyayʉ ʉ̃i mead̶aquiyepe aivʉ aru nácacʉ cuiye majibecʉ ʉ̃i cúyarĩ majiquiyepe aivʉ máre, nopedeca mearore d̶ajarã mʉja yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe mʉjare jaʉépe, mʉje dajocabenajiyepe aivʉ mʉje jʉ aiyede Jesúre aru mʉje cad̶ateni parʉre d̶arãjiyepe aivʉ ne ũmei mʉjacavʉ parʉbevʉre cãreja ne ũmei, na máre ne dajocabenajiyepe aivʉ ne jʉ aiyede Jesúre.
HEB 12:14 Caino mʉje oainope cad̶atejarã mʉjevʉre, ne cʉrãjiyepe aivʉ cãrijimevʉva. Aru caino mʉje oainope cad̶atejarã mʉjevʉre, ne cʉrãjiyepe aivʉ mearore d̶aivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe cainʉmʉa. Nópe d̶abecʉ baru, põecʉ cʉbebi cʉcʉyʉ maje jabocʉ Jesucristoque.
HEB 12:15 Caino mʉje oainope me d̶ajarã mʉja. Mʉjacacʉ cũinácʉ ye dajocarĩ jarʉvabejacʉrĩ iye Jʉ̃menijicʉi jíjʉroede mearore bojecʉbeda, ʉ̃i jʉ abeque Jesúre, ñai Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre, ʉ̃i mead̶aquiyepe ayʉ põevare. Mʉjacacʉ cũinácʉ ye ãmed̶abejacʉrĩ yópe ijede ãmene oteiyepe oteiye me máquede. Cũinácʉ mʉjacacʉ bueyʉ baru jãve ãmene aru que teni coateyʉ baru Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, apevʉ mʉjacavʉre máre coatede d̶acʉyʉme ʉ̃, Jʉ̃menijicʉre dajocarĩ jarʉvayʉ bácʉ.
HEB 12:16 Mʉjacacʉ cũinácʉ ye ãmeina d̶abejacʉrĩ, ʉ̃mʉ nomióque aru nomió máre ʉ̃mʉque. Aru ye Jʉ̃menijicʉre ʉbeni yʉribejacʉrĩ ʉ̃́re máre. Nópe d̶arejaquemavʉ Esaú bácʉ. Ʉ̃ mácʉ cʉvacʉyʉ cũinárʉ jororʉ ãiyeque jororʉre ĩmacʉ bácʉre bojed̶arejaquemavʉ mamarʉmʉ põeteyʉ ʉ̃i cʉvajʉroe báquede, Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acajʉroe báquede ʉ̃ mácʉre.
HEB 12:17 Mʉja coreóvaivʉbu aipe vaiye báquede ʉ̃ mácʉre. Ʉ̃i bojed̶arĩburu yóbo diede, ʉrĩdurejaquemavʉ jípacʉ bácʉi jẽniacaiye báquede Jʉ̃menijicʉque, ʉ̃i mearo d̶acaquiyepe ayʉ ʉ̃ mácʉre. Ʉbenita ʉ̃ mácʉ ʉ̃i ʉrĩduiyede ye eabedejaquemavʉ. Pare oyʉ bácʉvacari, ye bʉojabedejaquemavʉ oatʉvayʉ iye ʉ̃i d̶aiye báquede.
HEB 12:18 Majacapũravʉ nʉmenamu Jʉ̃menijicʉ yebai yópe ãnina Israecavʉ bácavʉ ne nʉiye báquepe ʉ̃i yebai. Na mácavʉcapũravʉ jã́ri jẽni majidejaquemavʉ no cʉrõ, ne Jʉ̃menijicʉre vorãnʉinore, ʉ̃i coyʉiye báquede na mácavʉre “Que d̶arãjare”, ʉ̃i aino mácarõre Moisés bácʉque. No cʉrõ, Sinaí ãmicʉricũ cʉ̃racũ, toabo uruinoque ẽ́nejaquemavʉ. Ñemitedejaquemavʉ. Ocopenibo dicũre taorejaquemavʉ. Aru ãmei ũmevʉ parʉrõ japurejaquemavʉ dicũ cʉ̃racũre.
HEB 12:19 Na mácavʉcapũravʉ jápiarejaquemavʉ japuiyo, trompeta ãmicʉriyo, bʉjié báquede aru Jʉ̃menijicʉi yávaino mácarõre máre. Ʉ̃i yávaiyede jápiarĩ, cuecumaivʉ jẽniarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávabequiyepe aivʉ na mácavʉre ne jidʉé boje.
HEB 12:20 Cuecumarejaquemavʉ na mácavʉ Jʉ̃menijicʉ, yópe arĩ, ʉ̃i coyʉiye báque boje na mácavʉre: “Ñai jã́ri cʉrayʉ bajʉrócʉre icũ cʉ̃racũ tʉrʉvare, boarĩ́ jarʉvajarã mʉja. Põecʉ baru u oteiãimacʉ baru, cʉ̃raboaque o tãuyoque dʉvarĩ boarĩ́ jarʉvajarã mʉja ʉ̃́re”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Ʉ̃i nópe coyʉiye báquede ye jápiarĩ napimenejaquemavʉ na mácavʉ.
HEB 12:21 Caiye ãnié nópe vaiye báque pare jidojae boje, Moisés bácʉvacari, “Jidʉcʉ bidini jã́iyʉbevʉ yʉ”, arejaquemavʉ. Que baru majeñecuva mácavʉ ye nʉri eabedejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ yebai.
HEB 12:22 Ʉbenita majacapũravʉ maje jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque yópe nʉri earĩ bʉojad̶avʉ̃ apecũ cʉ̃racũ, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃racũ, Sión ãmicʉricũ cʉ̃racũi. No cʉrõ Jʉ̃menijicʉ apʉcʉ ʉ̃i ĩmaro, Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, cavarõ mearoi, yópe nʉri earĩ bʉojad̶avʉ̃ maja, maje jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque. Diĩmaro ángeleva obedimillones baju ne ĩmaroi yópe nʉri earĩ bʉojad̶avʉ̃ maja, maje jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque. Ina ángeleva torojʉrivʉ cójijid̶ama mearore jínajivʉ Jʉ̃menijicʉre.
HEB 12:23 Aru caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi mára ʉ̃i mamarʉmʉ põeteivʉpe paivʉ, na máre torojʉrivʉ cójijid̶ama, mearore jínajivʉ Jʉ̃menijicʉre. Nárecabu ina ne ãmiá toivaino mácarõre cʉvarivʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi, jã́d̶ovaquiyepe aivʉ ne cʉrãjinore. Na torojʉrivʉ baju ne cójijinoi yópe nʉri earĩ bʉojad̶avʉ̃ maja, maje jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque. Jʉ̃menijicʉvacari, ñai coyʉcʉyʉ caivʉ põevare ã́rore maje cʉrãjino coapa, cavarõ mearore o toabo cũimébore, maje d̶aiye báque boje maje cʉede ijãravʉi, ʉ̃i yebai yópe nʉri earĩ bʉojad̶avʉ̃ maja, maje jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque. Ina põeva meara mácavʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore, ina ʉ̃i jaʉbede d̶aimara mácavʉ ne ũmene, ne yebai yópe nʉri earĩ bʉojad̶avʉ̃ maja, maje jẽniaiyede ʉ̃́que.
HEB 12:24 Aru Jesúvacari, ʉ̃́que Jʉ̃menijicʉ ayʉ bácʉ “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i yóboque coyʉiye báquede, ʉ̃i yebai yópe nʉri earĩ bʉojad̶avʉ̃ maja, maje jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque. Jesúi jive meiye báque boje, boropatebede d̶aibi majare Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Ñai Abel bácʉ ʉ̃i jive meiye báque boje jíbʉcʉ bácʉi boarĩ́ jarʉvaiye báquede ʉ̃ mácʉre, Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶arejaquemavʉ ʉ̃́re boarĩ́ jarʉvayʉ bácʉre. Ʉbenita Jesúi jive meiye báque boje, Jʉ̃menijicʉ mead̶ayʉbe põevare. Que baru Jesúi jivebu bojecʉe baju Abel bácʉi jive pʉeno.
HEB 12:25 Que baru me d̶ajarã mʉja. Me jápiarĩ ad̶ajarã Jʉ̃menijicʉi yávaiyede mʉjare. Ʉ̃́re jápiaiyʉbeni jʉ abevʉ tebejarã mʉja. Jʉ̃menijicʉi coyʉcaicõjeiye báquede ijãravʉcacʉ Moisés bácʉre Israecavʉ bácavʉre, ina jápiabeni jʉ abevʉ bácavʉ ye dupivʉ majibedejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aiyede jocarĩ, ne jʉ abe boje. Que baru jãve pʉeno baju dupivʉ majibenajivʉbu maja, jápiabeni jʉ abevʉ baru Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i coyʉcaicõjeiyede majare cavarõ mearocacʉ Jesúre.
HEB 12:26 Dinʉmʉ mácarõre Jʉ̃menijicʉi coyʉcaicõjeiye báquede Moisés bácʉre ina Israecavʉ bácavʉre, cújiovarejaquemavʉ caino joborõre. Ʉbenita caride yópe aibi Jʉ̃menijicʉ: “Cũináro bedióva cojedeca caino joborõre cújiovacʉyʉmu yʉ ʉrarõ baju. Aru caino cavarõre máre cújiovacʉyʉmu yʉ ʉrarõ baju. Jãve d̶acʉyʉmu”, aibi Jʉ̃menijicʉ.
HEB 12:27 “Cũináro bedióva cojedeca” ʉ̃i aiye báque boje, coreóvare d̶aibi majare caiye iye ʉ̃i cʉed̶aiye báquede cújiovarĩ bíjarocʉyʉme Jʉ̃menijicʉ. Que teniburu yóboi, quéda iye ʉ̃i cújiovabeno, ʉ̃i jaboteinoque, cʉquiyebu.
HEB 12:28 Cújiovaino bʉojabenotamu no cʉrõ Jʉ̃menijicʉi jaboteino. Majarecabu ʉ̃i epeimara, jabotenajivʉ ʉ̃́que nore. Que baru maje cʉrãjiye boje ʉ̃́que cainʉmʉa ʉ̃i ĩmaro cavarõ mearoi ʉ̃́re memecarãjarevʉ ʉ̃i mearore jíyeque majare bojecʉbeda. Aru, “Jʉ̃menijicʉre ye jarare d̶abenajarevʉ ñʉjaque”, arĩ dápiarĩ cuecumari, aru ʉ̃́re pued̶aivʉ máre ʉ̃i parʉé boje, mearore jínajarevʉ ʉ̃́re, torojʉre d̶arãjivʉ ʉ̃́re.
HEB 12:29 Ʉbenita yópe toa bíjaroiyepe cʉvede, nopedeca Jʉ̃menijicʉ, maje mearore jímʉ, bíjarocʉyʉme ina ʉ̃i yávaiyede jápiaiyʉbeni jʉ abevʉre. Que baru iye ʉ̃i yávaiyede me jápiarĩ jʉ arãjarevʉ maja.
HEB 13:1 Ʉre nʉjara apevʉ Jesúre jʉ aivʉre dajocabevʉva, yópe jaʉépe ʉ̃ jinare.
HEB 13:2 Cainʉmʉa torojʉrivʉ me copʉ etarĩ jacoyʉjarã mʉja ina curãdaivʉre mʉje cʉ̃ramia coapa. Nópe d̶aiyede dajocabejarã mʉja. Apevʉ majeñecuva mácavʉ ne nópe d̶aiyede, coreóvabevʉva copʉ etarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi daroimara ángelevare.
HEB 13:3 Dápiare nʉjara mʉja náre, ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi cʉrivʉre, cad̶atenajivʉ náre yópe mʉje ʉ́jʉroepe apevʉ ne cad̶ateiyede mʉjare, jabova ne bʉoimara maru. Dápiare nʉjara mʉja ina ñájivʉre, cad̶atenajivʉ náre máre yópe mʉje ʉ́jʉroepe apevʉ ne cad̶ateiyede mʉjare, ñájivʉ baru.
HEB 13:4 Caivʉ põeva pʉrʉbʉoivʉ ne pʉrʉbʉoiyede, ne cʉede yópe cũinávʉpe, pued̶ajarãri ne baju. Que teni ʉ̃mʉva nomicʉrivʉ cʉbejarãri apecoque aru nomiva ʉ̃mʉcʉrivʉ máre cʉbejarãri apecʉque, némarebʉcʉvare jarʉvarĩ. Caivʉ ina pʉrʉbʉoivʉ apevʉque cʉrivʉ baru, némarebʉcʉvare jarʉvarĩ, Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aimara márajivʉbu na. Aru caivʉ ina nomicʉbevʉ nomióque cʉrivʉ baru aru ʉ̃mʉcʉbevʉ máre ʉ̃mʉque cʉrivʉ baru, Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aimara márajivʉbu na máre.
HEB 13:5 Tãutʉrare jecʉbeni, diede pare ʉrĩ, vore nʉmejara mʉja. Quénora torojʉrivʉ cʉjarã mʉja quéda mʉje cʉvaeque, Jʉ̃menijicʉi yópe aiye báque boje: “Cainʉmʉa jícʉyʉmu mʉre jaʉéde. Aru cainʉmʉa dajocabecʉyʉmu mʉre”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
HEB 13:6 Que baru jidʉbevʉva yópe arãjarevʉ: Maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉrecabe yʉre cad̶ateyʉ. Que baru jidʉbecʉbu yʉ. Põecʉ cʉbebi ãmed̶arĩ bʉojayʉ ji ũmene, arãjarevʉ maja.
HEB 13:7 Ãrʉjara mʉja ina mʉje jabova bácavʉre, Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne yávacaimara mácavʉre mʉjare. Dápiajarã aipe ne d̶aiye báquede yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe pʉ ne yaiyeta. Na mácavʉ Jesúre jʉ aivʉ bácavʉpe paivʉ bájarã mʉja. Aru ne d̶aiye báquepedeca d̶ajarã mʉja.
HEB 13:8 Que baru Jesucristorecabe oatʉvabecʉ cainʉmʉa. Ʉ̃ cũinátʉrʉrecabe põevare mead̶ayʉ bácʉ javede, aru põevare mead̶ayʉ caride, aru põevare mead̶ayʉ bacʉyʉ́ cainʉmʉa máre.
HEB 13:9 Jʉjovaicõjemejara apevʉ põevare ne ape bueiyeque, Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne jãve ãmeque mʉjare. Iyepe paiye bueiyede jápiarĩ jʉ abejarã. Métamu parʉre d̶aru mʉje ũmei Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiyeque mʉjare bojecʉbeda. Bojecʉbeda Jʉ̃menijicʉ cad̶ateibi majare ʉ̃i mearo d̶acaiyeque. Ʉbenita põeva jʉ aivʉ baru apevʉ ne d̶aicõjeiyede, “Apede ãjara. Ʉbenita apede ye ãmejara mʉja” arĩ, ye cad̶atebemaratamu na. Que baru maje jʉ aiyeque iyepe paiye d̶aicõjeiyede maje ũmei parʉre d̶arĩduiye jaʉbevʉ majare.
HEB 13:10 Maja judíova maje sacerdoteva bácavʉ ãivʉ barejaquémavʉ jiarʉare ãimara ne boaimara mácavʉquede, majeñecuva mácavʉ ne jícaiye báquede, ne ãmeina teiye boje jãravʉa coapa. Ʉbenita ãnijãravʉ cũinájãravʉ bácarõ ʉjʉá coapa, ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ bácʉi nʉvaiyede ãimara ʉ̃i boaimara mácavʉi jivede ditucubʉ pʉeno baju meatucubʉ bácarõ jívʉi, jícʉyʉ diede Jʉ̃menijicʉre põevai ãmeina teiye boje, ye ãmenejaquemavʉ sacerdoteva bácavʉ jiarʉare, ina ãimara ʉ̃i boaimara mácavʉquede. Que baru ye mearore ĩmenejaquemavʉ ina sacerdoteva bácavʉ ina ãimara ne boaimara mácavʉre. Quédeca caivʉ ina põeva mearore jíyʉrĩduivʉ Jʉ̃menijicʉre yópe “Que d̶arãjare” ʉ̃i aino mácarõpe Moisés bácʉque, ye mearore ĩmeni, mead̶abemaramu na. Ʉbenita maja mearore jívʉ Jʉ̃menijicʉre yópe “Que d̶arãjare” ʉ̃i aino mácarõpe Jesúque, ʉ̃i mead̶aimaramu maja. Jesúi yaiye báquebu jocʉcʉjaravena põeva ne ãmeina teiye boje yópe ne jícaiye báquepe ãimara ne boaimara mácavʉre põeva ne ãmeina teiye boje. Ʉbenita Jesúi yainíburu yóbore cũináro, Jʉ̃menijicʉ ye ʉbebi caiye ape jícaiyede. Aru ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ bácʉ juarĩ jarʉvaicõjenejaquemavʉ ina ãimara ʉ̃i boaimara mácavʉre ne ĩmaro jedevai, põeva ne ʉbe boje na, ãimara mácavʉre.
HEB 13:12 Quédeca Jesús máre ñájini yaidéjaquemavʉ ĩmaro jedevai, põeva ne ʉbe boje ʉ̃́re. Yópe joaiyepe docʉcʉede ocoque, nopedeca Cristo joaiyepe d̶aibi põevare maje ãmeina teiyede jarʉvarĩ, ʉ̃i jive meiye báque boje, maje cʉrãjiyepe ayʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe.
HEB 13:13 Que baru yópe Jesúi yaiye báquepe põeva ne cʉyojeda d̶aimʉ mácʉ ʉ̃i yaiye báque boje ĩmaro jedevai, nopedeca maja máre dajocarãjarevʉ maje mearore jíyede Jʉ̃menijicʉre yópe “Que d̶arãjare” ʉ̃i aino mácarõpe Moisés bácʉque, judíovai mearore jíyepe. Aru põevare cʉyoje teicõjenajarevʉ majare máre yópe ne d̶aiyepe Jesúre. Maje dajocaiye judíovai bueiyede, yópebu Jesúi etaiye báque judíovai ĩmaro ʉrarõre jocarĩ, yaicʉ́yʉ.
HEB 13:14 Ye ĩmaro cʉbevʉ majare ijãravʉi, ĩmaro cainʉmʉa cʉriĩmaro. Quénora vore nʉivʉbu, earãjivʉ apeno ĩmarore, maje cʉrãjinore.
HEB 13:15 Que baru cainʉmʉa mearore jínajarevʉ Jʉ̃menijicʉre. Maje mearore jíyedecabu ʉ̃́re maje jícaiye ʉ̃́re. Aru Jʉ̃menijicʉre mearore jíni bʉojaivʉbu maja, Jesúi yaiye báque boje ʉ̃i jarʉvaquiyepe aivʉ maje ãmeina teiyede aru ʉ̃i jẽniacaiye boje Jʉ̃menijicʉque majare boje cainʉmʉa. Maje torojʉede jíyebu, yópe arĩ, “Ñʉjepacʉ, Jʉ̃menijicʉ, meacʉ bajubu mi daroiye báque boje Jesúre, ʉ̃i mead̶aquiyepe ayʉ ñʉjare”, maje jícaiye ʉ̃́re.
HEB 13:16 Aru maje mearore d̶aiyebu maje jícaiye máre Jʉ̃menijicʉre. Que baru maje cad̶ateiyebu apevʉre maje jíyede náre maje cʉvaequede, ne cʉvarãjiyepe aivʉ náre jaʉéde, maje jícaiye ʉ̃́re. Caiye dieque ʉ̃́re me torojʉre d̶aivʉbu maja. Que baru ãrʉmetebejarã mʉja mearore d̶aiyede aru põevare cad̶ateiyede máre.
HEB 13:17 Me jápiajarã mʉja, Jesúre jʉ aipõeva, mʉjare coreipõevare. Náre pued̶arĩ, ne coyʉiyede jʉ arĩ, d̶ajarã yópe ne d̶aicõjeiyepe. Cainʉmʉa mʉjare ʉrĩ, jã́ri cored̶ama ye jabʉóvabevʉva. Aru nópe d̶ad̶ama, ne coreóvaiye boje coyʉrãjivʉre Jʉ̃menijicʉre aipe ne d̶aiyede iye ʉ̃i náre coreicõjeiyede mʉjare. Mʉja ne coyʉiyede jʉ arĩ, diepe mʉje d̶aru, torojʉrivʉ coyʉrãjarama Jʉ̃menijicʉre mʉje jʉ aiyede. Ʉbenita mʉja ne coyʉiyede jʉ abeni, diepe mʉje d̶abedu, chĩoivʉ coyʉrãjarama Jʉ̃menijicʉre mʉje jʉ abede. Aru chĩoivʉ coyʉru, ye meamejebu mʉjare. Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶ajebu mʉjare, mʉje jʉ abe boje náre.
HEB 13:18 Cainʉmʉa d̶aiyʉrivʉbu ñʉja caiyede yópe mearope Jʉ̃menijicʉi jã́inore ʉ̃i cad̶ateiyeque. Que baru, “Boropatebevʉ yʉ”, arĩ dápiarĩ bʉojaivʉbu ñʉja. Que baru jẽniacare nʉjara mʉja Jʉ̃menijicʉque ñʉjare boje, ʉ̃i cad̶atede nʉquiyepe aivʉ ñʉjare.
HEB 13:19 Paredeca jẽniaivʉ yʉ mʉjare, mʉje jẽniacarãjiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉque ʉ̃i copaini nʉicõjequiyepe ayʉ yʉre, cucʉnʉjivari mʉje yebai pʉeno maumejiena.
HEB 13:20 Jʉ̃menijicʉrecabe cãrijimenoque cʉre d̶aiye majicʉ põevare. Ʉ̃́recabe nacovañʉ mácʉ maje jabocʉ Jesúre yaivʉ bácavʉ ne cʉrõre jocarĩ. Maje jabocʉ Jesús caivʉ maja ʉ̃́re jʉ aivʉre jã́ri coreyʉbe me baju apevʉ majare coreivʉ pʉeno. Yópe ovejavare coreipõecʉi jã́ri coreiyepe, nopedeca maje jabocʉ Jesús jã́ri coreyʉbe majare. Ʉ̃i jive meiye báque boje ʉ̃i yaiye báquede, Jʉ̃menijicʉ “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i yóboque coyʉiye báque põevare jãve jaʉbedejaquemavʉ.
HEB 13:21 Mʉjare mearare d̶arĩ jaʉbede d̶ajacʉrĩ majepacʉ Jʉ̃menijicʉ, ñai cãrijimene d̶ayʉ, mʉje d̶aiye majinajiyepe ayʉ caiyede mearo bajure yópe ʉ̃i ʉrõpe. Aru majepacʉ Jʉ̃menijicʉ Jesucristore mearare d̶are d̶ajacʉrĩ majare, maje torojʉre d̶arãjiyepe ayʉ ʉ̃́re. Que baru mearore jínajarevʉ Cristore cainʉmʉa, jã́d̶ovarajivʉ ʉ̃́re meacʉ bajure. Quédecabu.
HEB 13:22 Mʉja, jívʉ, Jesúre jʉ aivʉ, paredeca jẽniaivʉ mʉjare, mʉje napinajiyepe ayʉ iye ji toivaiye báquede aipe d̶aiye jaʉrõre mʉjare. Ʉrarõ ji toivacajʉroede yʉ toivabecʉvacari, toivacaivʉ mʉjare parʉre d̶acʉyʉ mʉje ũmei, cad̶atecʉyʉ mʉjare.
HEB 13:23 Majecʉ Timoteoi borore jaroivʉ mʉjare. Ñai jabova ne bʉoimʉ mácʉ, ne jod̶eimʉme caride. Maumejiena ji yebai ʉ̃i earu, cũinátʉrʉ nʉrajaramu ñʉja mʉje yebai.
HEB 13:24 Meajarari caivʉ mʉjevʉ, Jesúre jʉ aivʉre coreipõeva, aru caivʉ apevʉ Jʉ̃menijicʉi põeva máre. Italia ãmicʉrijoborõcavʉ ñʉjaque cʉrivʉ meaicõjed̶ama mʉjare.
HEB 13:25 Aru Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acajacʉrĩ caivʉ mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Quédecabu. Quénoramu.
JAM 1:1 Yʉ, Santiago, toivacaivʉ mʉjare. Majepacʉ Jʉ̃menijicʉre aru maje jabocʉ Jesucristore máre memecayʉbu yʉ. Meaicõjeivʉ mʉjare, jívʉre, doce paiyajuboacavʉ Israecavʉre, mʉje joborõare jocarĩ dajocaivʉ bácavʉre, cʉrãjivʉre apenoa joborõai.
JAM 1:2 Mʉja, jívʉ, torojʉjarã mʉja mʉje ũmei mʉje ñájiyede apejĩe ãmeque.
JAM 1:3 Que baru coreóvaivʉbu mʉja ñájivʉ baru dajocabevʉva mʉje jʉ aiyede Jesucristore, pʉeno baju napinajivʉre mʉje ñájiyede. Que teni jã́ri corevaivʉbu mʉja mʉje jʉ aiyede.
JAM 1:4 Me napijara mʉje ñájiyede, cʉrãjivʉ meara matʉiye yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe aru ye jaʉbequiyepe aivʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉi jã́inore.
JAM 1:5 Apecʉ majacacʉ majibecʉ baru aipe d̶aiye jaʉrõre ʉ̃́re, jẽniajacʉrĩ Jʉ̃menijicʉque ʉ̃i cad̶atequiyepe ayʉ ʉ̃́re. Aru Jʉ̃menijicʉ majide d̶acʉyʉme ʉ̃́re aipe d̶aiye jaʉrõre. Que baru cad̶ateiyʉbi põevare jecʉbecʉva aru jarabecʉva náre, ne jẽniaiye boje ʉ̃́re.
JAM 1:6 Ʉbenita ñai jẽniañʉre, “Jãve yʉre cad̶atecʉyʉme Jʉ̃menijicʉ. D̶acacʉyʉme ji jẽniainore ʉ̃́que”, arĩ dápiaiye jaʉvʉ, ʉ̃i jʉ aiye boje Jʉ̃menijicʉre, “Jʉ̃menijicʉ cad̶atequijichʉbi yʉre”, abecʉva. Yópe pãcaiboa nʉ́raiyepe ũmevʉque, nopedeca ñai põecʉbe arĩ dápiayʉ apenʉmʉa “Majivʉ yʉ Jʉ̃menijicʉ cad̶atecʉyʉre yʉre”, aru apenʉmʉa “Majibevʉ yʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i cad̶atedu yʉre”, arĩ dápiayʉ. Ʉ̃ nópe dápiayʉ cũináro ʉ̃i dápiaino, Jʉ̃menijicʉ ʉ̃́re majide d̶acʉyʉre, ye dápiabebi ʉ̃. Que baru pãcaiboapebu ʉ̃i dápiaiye.
JAM 1:7 Ñai põecʉ nópe dápiayʉ ʉ̃i jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque, maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ d̶acabecʉbe ʉ̃́re yópe ʉ̃i jẽniainope.
JAM 1:8 Ñai põecʉ nópe dápiayʉ pʉcaũmea cʉbi. Que baru coreóvaino ãmevʉ aipe d̶aiye jaʉrõre ʉ̃́re cainʉmʉa.
JAM 1:9 Jesúre jʉ ayʉ cʉve cʉvabecʉ, apevʉ ne coyʉimʉ, “cõmaje ãrojacʉ aru bojecʉbecʉ”, bojecʉbi Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Que baru torojʉjacʉrĩ ʉ̃ ʉ̃i ũmei.
JAM 1:10 Ʉbenita Jesúre jʉ aipõecʉ cʉve cʉvacʉ torojʉjacʉrĩ ʉ̃i ũmei coreóvayʉ ʉ̃i cʉve bojecʉbede Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Ʉ̃i baju cũiquíyebu yópe cóvʉa cũiyepe.
JAM 1:11 Aviá ʉ̃i cõari, bórĩ, popovaibi cõriáre. Que teni cóvʉa poporĩ, tʉrĩ yaiyebu. Nopedeca ñai cʉve cʉvacʉ bíjacʉyʉme, ʉ̃i vorĩ earĩduiyepedeca pʉeno baju cʉvede. Que baru yópe cóvʉa bíjaiyepe cõriáre, nopedeca ʉ̃i cʉve bíjaquiyebu cʉve cʉvacʉre.
JAM 1:12 Torojʉbi ʉ̃i ũmei ñai põecʉ napiñʉ caiye iye ʉ̃i ñájiyede. Ʉ̃i ñájiniburu yóboi dajocabecʉva ʉ̃i jʉ aiyede Jesucristore, Jʉ̃menijicʉ bojed̶acʉyʉme ʉ̃́re me. Cʉvare d̶acʉyʉme ʉ̃́re jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Que d̶acʉyʉme yópe “D̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i aiye báquepedeca ina ʉrivʉre ʉ̃́re.
JAM 1:13 Ácʉ põecʉ ãmeno d̶aiyede dápiayʉ bácʉ, yópe arĩdurĩ, “Jʉ̃menijicʉ jʉjovaibi yʉre”, abejacʉrĩ. Jʉ̃menijicʉ jʉjovaimʉ ãmemi, d̶acʉyʉ ãmenore. Aru Jʉ̃menijicʉ ye jʉjovabebi põecʉre, ʉ̃i d̶aquiyepe ayʉ ãmenore.
JAM 1:14 Quénora ácʉ põecʉ jʉjovaimʉ d̶acʉyʉ ãmenore, ʉ̃i baju jʉjovaibi. Ʉ̃i baju ãmeina d̶aiyʉede d̶ainomu ʉ̃́re yópe moacʉ ʉ̃i jã́iyepe cũ piaváinore, aru no yóboi nore ʉ̃i vorĩ nʉiyepe, põecʉ ʉ̃i jajovarĩ boaquíyepe aiye ʉ̃́re.
JAM 1:15 Aru yópe jʉed̶oearĩburu yóboi jʉed̶ocʉre põeteiye jaʉépe, aru ʉ̃i bʉcʉrĩburu yóboi ʉ̃́re yaiye jaʉépe, nopedeca põecʉ ʉ̃i dápiarĩburu yóboi ãmenore ãmeina teibi, aru ãmeina teniburu yóboi coatecʉyʉme ʉ̃i baju Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ.
JAM 1:16 Mʉja, jívʉ, ji ʉmara, jápiajarã. Mʉje bajumia apecʉre jʉjovaicõjemejara. Dápiabejarã ʉbenina Jʉ̃menijicʉ d̶ayʉre mʉje ãmeno d̶aiyʉede.
JAM 1:17 Quénora me matʉiyede d̶ayʉbe Jʉ̃menijicʉ. Caiye méne aru jaʉbede máre maje cʉvaede jacopʉivʉbu maja cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ, majepacʉ Jʉ̃menijicʉi jíyede majare. Jʉ̃menijicʉ cʉed̶arejaquemavʉ ina cavarõcavʉ miad̶áre d̶aivʉre. Aru nácapũravʉ oatʉvaivʉ bʉojad̶ama aru bótainore d̶ad̶ama. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉcapũravʉ ye oatʉvabebi ʉ̃. Cainʉmʉa cũinátʉrʉ cʉbi. Aru ʉ̃i yávaiyede máre oatʉvabebi cainʉmʉa.
JAM 1:18 Jʉ̃menijicʉrecabe cʉre d̶ayʉ majare apʉé mamaeva yópe ʉ̃i ʉrõpe ʉ̃i yávaiye jãveque. Que teni yópe jẽidʉa mama jũaidʉa pʉeno mearʉape, nopedeca maja máre Jʉ̃menijicʉi põeva mama cʉrivʉbu aru mearamu máre caivʉ ʉ̃i cʉed̶aimara pʉeno.
JAM 1:19 Mʉja, jívʉ, ji ʉmara, coreóvajarã iyede: Caivʉ põeva yaʉé jápiajarãri me. Ʉbenita dʉibareca yávarĩ bʉ́jarãri me dápiarĩ ad̶aivʉ ne yávaiyede. Aru dʉibareca jarajarãri.
JAM 1:20 Põecʉ jarayʉ baru, mearore d̶ayʉ bʉojabebi yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe.
JAM 1:21 Que baru dajocajarã caiye ãmeina teiyede mʉjare jarʉvarĩ. Aru d̶abejarã ãmenore. Meara põevape jʉ ajarã iye yávaiyede jãvene, iye coiye báquede mʉje ũmei yópe oteiye coiyepe joborõi. Iye yávaiye parʉé boje, mead̶aimara marajáramu mʉja.
JAM 1:22 Ʉbenita jʉjovabejarã mʉje baju. Ina jápiaivʉ iye yávaiyede jãvene quéda, d̶abevʉva yópe iye ne bueiye báquepe, jʉjovad̶ama ne baju. Que baru d̶ajarã mʉja yópe mʉje bueiye báquepe iye yávaiyede jãvene.
JAM 1:23 Ñai jápiayʉ diede quéda, d̶abecʉva yópe ʉ̃i bueiye báquepe, ʉ̃́recabe ñai põecʉ jã́ñʉpe páyʉ ʉ̃i jivare jivarʉque.
JAM 1:24 Aru ʉ̃i jã́riburu yóboi, cũiná copedini nʉri jivarʉre jocarĩ ãrʉmetecʉyʉme ʉ̃i jã́ino mácarõre. Nopedeca cũinácʉ jã́ñʉme d̶abecʉva aru apecʉ jápiayʉbe d̶abecʉva. Ne d̶abe boje, ãrʉmeted̶ama cũinácʉ ʉ̃i jã́ino mácarõre aru apecʉ ʉ̃i jápiaino mácarõre. Que teni cũinácʉ ʉ̃i jã́ino mácarõ aru apecʉ ʉ̃i jápiaino mácarõ bojecʉbevʉ náre.
JAM 1:25 Ʉbenita ñai me dápiarĩ buede nʉñʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede aru ãrʉmetebecʉ ʉ̃i jápiaino mácarõre diede, quénora d̶ayʉ yópe ʉ̃i bueiye báquepe, ʉ̃́recabe torojʉcʉ bacʉyʉ́ ʉ̃i ũmei ʉ̃i jʉ aiyeque diede. Aru Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye métamu aru jaʉbebu. Que baru ñai põecʉ ʉ̃i d̶aiyʉe boje diede cõjeimʉpe ãmemi.
JAM 1:26 Ácʉ põecʉ dápiayʉ baru ʉ̃i baju jʉ ayʉ Jʉ̃menijicʉre me, ʉbenita ãmeina yávaicõjeñʉ maru ʉ̃i baju, ʉ̃́recabe jʉjovayʉ ʉ̃i baju. Ʉ̃́recabe ʉbenina jʉ arĩduyʉ Jʉ̃menijicʉre.
JAM 1:27 Ʉbenita ñai jʉ ayʉ Jʉ̃menijicʉre jãve, aru meacʉ, aru ãmeina tebecʉ majepacʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i jã́inore, ʉ̃́recabe cad̶ateyʉ ina tẽumarare aru ina nomiópevare máre. Aru ʉ̃́vacari d̶abebi ãmenore yópe ijãravʉcavʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ ne d̶aiyepe.
JAM 2:1 Mʉja, jívʉ, maje jabocʉ meacʉ baju Jesucristore jʉ aivʉ, jã́mejara apevʉ põevare me apevʉ pʉeno.
JAM 2:2 Ecoyʉ baru mʉje cójijiñami cũinácʉ ʉ̃mʉ cʉve cʉvacʉ, ãmuyo ad̶aitarabʉa úruque aru meacaje cuitótecajede máre doyʉ, aru ecoyʉ baru mʉje cójijiñami apecʉ ʉ̃mʉ máre, cʉve cʉvabecʉ, cõmaje ãrojacʉ, aru meamecaje javecacaje cuitótecajede doyʉ, ne ecoiyede, mʉja me jã́ri ñai cʉve cʉvacʉre aivʉ baru ʉ̃́re, “Dobajacʉ mʉ yo dobarõ mearore”, ʉbenita ãme jã́ri ñai cʉve cʉvabecʉre aivʉ baru ʉ̃́re, “Nújacʉ mʉ nore o dobajacʉ joborõi ji cʉboba yebai”, mʉje nópe d̶aru, meamejebu no.
JAM 2:4 Que d̶aivʉ baru, mʉjavacari pʉcaũmea cʉvʉ. Apevʉre jã́ivʉ baru me baju apevʉ pʉeno, beoivʉbu apevʉ bojecʉrivʉre mʉje jã́ru aru jarʉvaivʉbu apevʉ bojecʉbevʉre mʉje jã́ru. Que dápiaru, ãmenotamu.
JAM 2:5 Mʉja, jívʉ, ji ʉmara, jápiajarã. Javede Jʉ̃menijicʉ beorejaquemavʉ ina ijãravʉcavʉ cõmaje ãrojarivʉ cʉve cʉvabevʉre, ne jʉ arãjiyepe ayʉ ʉ̃́re cʉve cʉvarivʉpe bárãjivʉ ne Jʉ̃menijicʉi jaboteinocavʉ bae boje yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Jʉ̃menijicʉ “Mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, arejaquemavʉ ina ʉrivʉre ʉ̃́re jãve.
JAM 2:6 Ʉbenita mʉjacapũravʉ cʉyoje d̶aivʉbu ina cʉve cʉvabevʉre. Ina cʉve cʉvarivʉrecabu ñájine d̶aivʉ mʉjare. Nárecabu jabʉboivʉ mʉjare jabova ne ãmeina teivʉre jẽniari jã́iñami.
JAM 2:7 Mʉjavacari “Jesucristo jinamu maja”, aivʉbu, mʉje jʉ aiye báque boje ʉ̃́re. Ʉbenita nárecabu ãmeina yávaivʉ Jesucristore, mʉje pued̶aimʉre.
JAM 2:8 Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede ʉ̃i d̶aicõjeino mácarõ pʉeno parʉrõ cõjeinore, yópe arĩ: “Ʉjacʉ mícʉre yópe mi ʉepe mi baju”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. Mʉja d̶aivʉ baru jãve yópe yo cõjeinope, mearo d̶aivʉbu mʉja.
JAM 2:9 Ʉbenita mʉja jã́ivʉ baru apevʉ põevare me apevʉ pʉeno, ye jecʉbevʉ caivʉre cũinátʉrʉra. Que teni ãmeno d̶aivʉbu mʉja, mʉje jʉ abe boje Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye báquede aru mʉje vainí tʉiye boje diede.
JAM 2:10 Põecʉ jʉ arĩ d̶aiyʉrĩduyʉ baru Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye matʉiyede, ʉbenita quéno cũinájino cõjeinore d̶abecʉ baru, boropateibi ʉ̃ Jʉ̃menijicʉi jã́inore ʉ̃i jʉ abeni, vainí tʉ́jʉroepe caiye diede.
JAM 2:11 Jʉ̃menijicʉvacari “Cʉbejarã apevʉque mʉjemarebʉcʉvare jarʉvarĩ”, arejaquemavʉ. Aru ʉ̃ máre “Boarĩ́ jarʉvabejarã põevare”, arejaquemavʉ. Que baru mʉja cʉbevʉ baru apevʉque mʉjemarebʉcʉvare jarʉvarĩ, ʉbenita boarĩ́ jarʉvaivʉ baru põevare, mʉjarecabu jʉ abeni, vainí tʉivʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede.
JAM 2:12 Mʉja coreóvaivʉbu Jʉ̃menijicʉ jã́ri coyʉcʉyʉre méne o ãmene mʉje d̶aiyede. Jã́cʉyʉme aipe ãrojaene diede, yópe ʉ̃i d̶aicõjeiye me, aru ye jaʉbe, aru bʉoimarare d̶abepe máre. Que baru me yávajarã aru me d̶ajarã máre yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe.
JAM 2:13 Jʉ̃menijicʉ cõmaje ãroje jã́mecʉ ñájine d̶acʉyʉme ñai põecʉ cõmaje ãroje jã́mecʉre ʉ̃ jicʉre. Ʉbenita jidʉé jaʉbequiyebu ina cõmaje ãroje jã́ivʉre apevʉre Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinói põevare, ne ãmeina teiye boje.
JAM 2:14 Mʉja, jívʉ, jápiajarã. Ñai põecʉ coyʉyʉ “Jʉ aivʉ yʉ Jesucristore”, ʉbenita mearore d̶abecʉvacari, ʉbenina coyʉrĩduibi ʉ̃ jʉ ayʉre. Ye baju ãmevʉ no jʉ aino jãve ãmeno. Põecʉ ʉ̃i jʉ aino nópe painoque mead̶aimʉ macʉyʉ́ bʉojabebi.
JAM 2:15 Cũinácʉ mʉjacacʉ o cũináco mʉjacaco cʉvabedu cuitótecajede aru ãiyede máre, aru náre “Me nʉjara mʉja. Cũmajara mʉja me aru me javatejarã máre” mʉje aru, ʉbenita mʉjavacari ye jíbedu náre ne doiyeva aru ne ãiyeva máre, meamejebu no. Ye baju ãmevʉ mʉje que d̶aiye.
JAM 2:17 Quédecabu ñai põecʉ ayʉ “Jʉ aivʉ yʉ Jesucristore”, ʉbenita mearore d̶abecʉva. Ñai jʉ ayʉ jãve ãmemi.
JAM 2:18 Aru apecʉ ʉ̃i aru: “Mʉ jʉ ayʉbu Jesucristore aru yʉ mearore d̶ayʉbu”, yópe arĩ, coyʉjebu yʉ: “Jã́d̶ovajacʉ yʉre mi jʉ aiyede Jesucristore mearore d̶aiye cʉvabecʉva. Aru yʉ́capũravʉ jã́d̶ovaquijivʉ mʉre ji jʉ aiyede ʉ̃́re ji mearore d̶aiyeque”. Que ajebu yʉ.
JAM 2:19 Mʉ coreóvayʉbu Jʉ̃menijicʉ cũinácʉra cʉcʉre. Mearotamu no mi coreóvaino. Abujuva máre coreóvad̶ama Jʉ̃menijicʉ cũinácʉra cʉcʉre. Aru ʉ̃́re jidʉrivʉ bidiyama na. Ʉbenita ne coreóvaiyede ʉ̃́re cad̶atebevʉ náre.
JAM 2:20 Mʉ, ãrʉmecʉ, jã́d̶ovaquijivʉ mʉre põecʉ ʉ̃i jʉ aiyede mearore d̶abecʉva jʉ aiye jãve ãmene aru cad̶atebede ʉ̃́re.
JAM 2:21 Jʉ̃menijicʉ jã́rejaquemavʉ majeñecu mácʉre, Abraham mácʉre, boropatebecʉpe, ʉ̃i bʉoiye báquede mamacʉre, Isaac bácʉre, ʉ̃i boarĩ́, juarĩ jícaquiyepe ayʉ ʉ̃́re Jʉ̃menijicʉre, yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeino mácarõpedeca ʉ̃́re.
JAM 2:22 Que teni coreóvayʉbu mʉ Abraham mácʉi jã́d̶ovaiye báquede ʉ̃i jʉ aiye báque Jʉ̃menijicʉre jãvene ʉ̃i d̶aiye báqueque. Aru ʉ̃i d̶aiye báqueque jã́d̶ovarejaquemavʉ ʉ̃i jʉ aiye báque ye jaʉbede.
JAM 2:23 Que teni vaidéjaquemavʉ yópe Jʉ̃menijicʉi aiye báquepedeca. Abraham mácʉrã Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede, yópe arĩ: “Abraham jʉ arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ‘Yópe d̶acʉyʉmu’, ʉ̃i aiye báquede ʉ̃́re. Que baru Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ ʉ̃́re, ‘Boropatebecʉbu mʉ ji jã́inore’ ”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. Aru Abraham mácʉ, “Jʉ̃menijicʉi yóvaimʉme”, ne aimʉ marejaquémavʉ.
JAM 2:24 Que baru coreóvaivʉbu mʉja Jʉ̃menijicʉ coyʉyʉre, “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, ina põeva mearore d̶aivʉre. Ʉbenita põecʉ quénora coyʉyʉ baru “Jʉ aivʉ yʉ Jʉ̃menijicʉre”, jaʉvʉ ʉ̃́re Jʉ̃menijicʉi jã́inova.
JAM 2:25 Quédecabe ico nomió máco, õi baju bojed̶ad̶o ʉ̃mʉvare ãmenore d̶ad̶o báco náque, õi ãmiá Rahab. Jʉ̃menijicʉ jã́rejaquemavʉ õ mácore boropatebecope õi d̶aiye báqueque. Õ máco copʉ etarejaquemavʉ ina Josué bácʉi jaroimara mácavʉre. Aru cad̶atedejaquemavʉ na mácavʉre máre, ne dupini nʉrajiyepe ad̶o õi jã́d̶ovaiye báquede na mácavʉre apema, ne dupini nʉima mácarõre.
JAM 2:26 Que baru yópe põecʉ ũme cʉbecʉ, yaiyʉ́ bácʉpe, nopedeca ñai põecʉ mearo d̶abecʉ jʉ ayʉ Jʉ̃menijicʉre jãve ãmemi. Cad̶atebebi ʉ̃. Aru ʉ̃i jʉ aiye bojecʉbevʉ.
JAM 3:1 Mʉja, jívʉ, jápiajarã. Maja, bueipõeva, bueivʉ apevʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquede maje buedu jãve ãmene, Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme majare apevʉ pʉeno baju. Que baru obedivʉ mʉjacavʉre bueiye jaʉbevʉ apevʉre.
JAM 3:2 Caivʉ maja vainí tʉrĩ ãmeno d̶aivʉbu obedinʉmʉa. Põecʉ cʉcʉ baru vainí tʉrĩ ãmeno d̶abecʉ cainʉmʉa ʉ̃i yávaiyeque, ñai põecʉ meacʉ baju bájebu. Ʉ̃i baju me matʉiyeda d̶aicõjejebu.
JAM 3:3 Quĩ́jiyo cõjeiyo tãuyore epeivʉbu maja caballore ʉ̃i jijecamui, nʉicõjenajivʉ ʉ̃́re cõjeimeaque ã́ri maje nʉiyʉrõi. Que teni jʉ are d̶aivʉbu ʉ̃́re aru ʉ̃i baju me matʉiyeda d̶aicõjeivʉbu maja.
JAM 3:4 Quédecabu jiad̶ocũ ʉracũque. Ʉracũ bajubu. Aru ũmevʉ parʉrõ copʉ japuivʉ. Ʉbenita jipocateipõecʉ nʉicõjeimi dicũre quĩ́jive japʉvaiveque ã́ri ʉ̃i nʉiyʉrõi.
JAM 3:5 Quédecabu maje jemedoque. Quĩ́jinomu maje jemedo. Ʉbenita maje quĩ́jie yávaiyeque ʉrarõ d̶aivʉbu maja. Nopedeca quĩ́jino toaque macarõ ʉrarõ ẽ́iyavʉ.
JAM 3:6 Aru maje jemedo toapebu. Yópe toa ẽ́iyepe caino macarõre, nopedeca maje jemedo ãmed̶aivʉ maje baju matʉiyede. Aru ñai abujuvai jabocʉvacari iye ãmeina d̶aiye d̶are d̶ayʉbe. Maje yávaiyeque ãmeina d̶aivʉbu aru ñájine d̶aivʉbu máre yópe abujuvai cʉrõ, toabo cũimébo, ãmeina d̶aiyepe aru ñájine d̶aiyepe máre.
JAM 3:7 Maja, põeva, d̶aicõjeni bʉojaivʉbu caiyajuboa ãimayajuboacavʉre: macarõcavʉ jijecʉrivʉre, aru míjinare, papeivʉre, aru jiacavʉre máre.
JAM 3:8 Ʉbenita põecʉ cʉbebi d̶aicõjeni bʉojayʉ ʉ̃i jemedore. Ãmeina yávaiyede dajocarĩ majibevʉ maja. Yópe ãd̶a jĩmaque ʉ̃i ijetede d̶aiyepe ʉ̃i cũiyede, nopedeca maja máre ijié d̶aivʉbu maje yávaiyeque.
JAM 3:9 Maje jemedoque mearore jívʉbu majepacʉ Jʉ̃menijicʉre. Aru no jemedomiareca ãmeina yávaivʉbu maja põevare, ina Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aimara mácavʉre ʉ̃́pe paivʉre.
JAM 3:10 Cũinácamu jijecamuque yávaivʉbu méne aru ãmene máre. Mʉja, jívʉ, que d̶aru meamevʉ.
JAM 3:11 Macajia cʉbevʉ oco me aru oco jʉ̃me máre pĩapóri cũinátʉrʉra.
JAM 3:12 Aru mʉja, jívʉ, higueracʉre olivorʉa jẽiye bʉojabevʉ. Aru ʉ́yaimure máre higuerarʉa jẽiye bʉojabevʉ. Quédeca oco yuquiraque aru oco me etarĩ bʉojabevʉ cũináro oco pĩapóinore jocarĩ.
JAM 3:13 Mʉjacacʉ apecʉ cʉcʉ baru majicʉ aru jápiarĩ eayʉ, jã́d̶ovajacʉrĩ ʉ̃i majiéde aru ʉ̃i jápiarĩ eaiyede ʉ̃i mearo d̶aiyeque, “¿Meacʉ bárica yʉ apevʉ pʉeno?” arĩ dápiabecʉva.
JAM 3:14 Ʉbenita mʉjacacʉ apecʉ cʉcʉ baru ãmei jorojĩñʉ ʉ̃i ũmei aru cad̶ateiyʉcʉ ʉ̃i baju apevʉ pʉeno, “Me majivʉ yʉ”, borocʉeque arĩ dápiabejacʉrĩ. Ʉ̃́pe páyʉbe ʉbenina ayʉ, jãvene majibecʉ.
JAM 3:15 Ʉ̃i majié jãve ãmevʉ. Jʉ̃menijicʉi jíye ãmevʉ. Quénora iye majié ijãravʉquebu. Aru põeva ne ʉrõpe yópe ãimara dápiabevʉpebu. Aru abujuvai dápiaiyequebu máre.
JAM 3:16 Põeva jorojĩvʉ baru aru cad̶ateiyʉrivʉ baru ne baju apevʉ pʉeno, cãrijovad̶ama ne bajumia aru d̶ad̶ama caino ãmenore máre.
JAM 3:17 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ majide d̶ayʉbe põevare majié jãveque. Mamarʉmʉre ina põeva majidivʉ me Jʉ̃menijicʉ jiede caino mearo d̶aivʉbu. Aru cãrijimene d̶aivʉbu. Cad̶ateivʉbu apevʉre. Jijecʉbevʉva cʉrivʉbu apevʉque. Cõmaje ãroje jã́ivʉbu apevʉre. Pued̶aivʉbu apevʉre. Jã́ivʉbu caivʉre cũinátʉrʉra, jã́mevʉva apevʉre me apevʉ pʉeno. Pʉcaũmea cʉbevʉbu. Aru mearore d̶aivʉbu. Québu ina põeva majidivʉ Jʉ̃menijicʉi majiéque.
JAM 3:18 Na cãrijimene d̶aivʉbu caivʉ apevʉque, cʉrãjivʉ d̶aivʉ me.
JAM 4:1 ¿Aipe teni boaivʉba mʉja mʉje baju? Aru, ¿aipe teni ãd̶amateivʉba mʉja mʉje baju? Mʉje ãmeina d̶aiyʉe yópe maucʉvaepebu mʉje dápiaiyeque.
JAM 4:2 Mʉja ʉrivʉ baru apejĩene aru eabevʉ baru diede, boarĩ́ jarʉvaiyʉrivʉbu põevare, cʉvarĩdurãjivʉ diede. Aru mʉja ãujivʉ baru apejĩene aru cʉvarivʉ bʉojabevʉ baru diede, maucʉvarĩ boaivʉbu, cʉvarĩdurãjivʉ diede. Mʉja cʉvabevʉtamu, mʉje jẽniame boje Jʉ̃menijicʉque.
JAM 4:3 Mʉje jẽniariduiyede Jʉ̃menijicʉque, jẽniariduivʉbu yópe jaʉbenope mʉjare mʉje dápiaiye ãmeque. Quéda jẽniariduivʉbu Jʉ̃menijicʉque, cojʉquiyepe aivʉ mʉje ãmeina d̶aiyʉede. Que baru mʉja jacopʉbenamu mʉje jẽniariduiye báquede.
JAM 4:4 Ãmena bajutamu mʉja. Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ dajocaiyʉrivʉbu mʉja yópe nomió ãmecoi dajocaiyepe jímarepacʉre jarʉvarĩ. Ina yóvaivʉ ijãravʉcavʉre ne ãmeina teiyeque yópe ne baju ʉrõpe maucʉvarivʉbu Jʉ̃menijicʉre. ¿Coreóvabenarʉ mʉja diede? Jãve mʉja me coreóvaivʉbu diede. Que baru ácʉ põecʉ yóvaiyʉcʉ ijãravʉcavʉre ne ãmeina teiyeque yópe ne baju ʉrõpe, ʉ̃́recabe maucʉvacʉ Jʉ̃menijicʉre.
JAM 4:5 ¿Dápiaivʉrʉ̃ mʉja Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquede ʉ̃i yávaiyede ʉbenina? ¡Que ãmevʉ! Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃: “Jʉ̃menijicʉ cʉed̶abedejaquemavʉ põeva jorojĩnajivʉre. Maje ũmene Jʉ̃menijicʉi epeiye báquede majare, maucʉvare d̶abevʉ apevʉre”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
JAM 4:6 Aru Jʉ̃menijicʉ pʉeno baju cad̶ateibi majare ʉ̃i me boje. Que baru yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: “Jʉ̃menijicʉ maucʉvaibi ina ‘¿Meara márica apevʉ pʉeno?’ aivʉre. Ʉbenita ʉ̃i me boje cad̶ateibi ina ‘Apevʉ cãchinotamu maja’, aivʉre”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
JAM 4:7 Jʉ ajarã mʉja Jʉ̃menijicʉre, mʉje d̶arãjiyepe aivʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe. Maucʉvajarã ñai abujuvai jabocʉre, mʉje d̶abenajiyepe aivʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe. Aru que d̶aru, ʉ̃ dupini nʉcʉyʉme mʉjare jocarĩ.
JAM 4:8 Pʉeno baju coreóvaiyʉjarã Jʉ̃menijicʉre. Aru que d̶aru, Jʉ̃menijicʉ mʉjare coreóvare d̶acʉyʉme ʉ̃́re. Mʉja, ãmeina teivʉ, dajocajarã mʉje ãmeina teiyede. Mʉja, pʉcaũmea cʉrivʉ, oatʉvajarã mʉje dápiaiyede, mʉje ʉede cũinárora Jʉ̃menijicʉre aru ijãravʉquede máre.
JAM 4:9 Mʉje que dápiaiye boje, ñájijara, ojarã, aru chĩojara mʉja. Yʉrivʉ baru, dajocajarã mʉje yʉriyede aru ojarã. Aru torojʉrivʉ baru, dajocajarã mʉje torojʉede aru chĩojara.
JAM 4:10 Que baru, “Apevʉ cãchinotamu yʉ”, ajarã mʉja Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i cad̶atequiyepe aivʉ mʉjare ʉ̃i parʉéque. Que teni Jʉ̃menijicʉ mearore jícʉyʉme mʉjare.
JAM 4:11 Mʉja, jívʉ, yávabejarã ãmenore caivʉ ne jápiaiyede apevʉi borore. Ñai coyʉyʉ ãmenore ʉ̃ jicʉi borore aru “Ãmeina teivʉ mʉ” ayʉ ʉ̃́re, ʉ̃́recabe yávayʉ ãmenore Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede. Ñai que ayʉ, “Ãmetamu Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye”, ayʉbe. Mʉja yávaivʉ baru ãmenore Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede, mʉja jʉ abevʉ diede. Quénora mʉja d̶aivʉbʉ yópe mʉje baju ʉrõpe.
JAM 4:12 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ cũinácʉrabe d̶aicõjeñʉ majare. Aru Jʉ̃menijicʉ cũinácʉrabe coyʉyʉ maje d̶aiye méne o ãmene máre. Que baru ʉ̃́recabe cũinácʉra mead̶ayʉ bʉojaibi põevare, ne ñájimenajiyepe ayʉ ne ãmeina teiye boje. Aru ʉ̃́recabe cũinácʉra jarʉvayʉ bʉojaibi põevare, ne ñájinajiyepe ayʉ ne ãmeina teiye boje. Ʉbenita mʉjacapũravʉ ye ãmenore coyʉrĩ bʉojabevʉ apevʉi borore.
JAM 4:13 Caride me jápiajarã mʉja yópe arĩ dápiaivʉ: “Caride o javenare nʉrajarevʉ maja apeno ĩmaroi. Mautenajarevʉ nore cũináʉjʉ memeni, bojed̶arĩ, earãjivʉ ʉre tãutʉrare aru cʉvede máre”, aivʉbu.
JAM 4:14 Mʉja ye coreóvabevʉ aipe vaiquíyede javenare. Coreóvabevʉ aipiyede mʉje yainájijãravʉ baquinóre. Mʉje apʉrõ yópe painomu abobicope. Yópe abobico járorĩ, maumena bíjaiyepe, nopedecabu maje apʉrõ máre maumena cũino.
JAM 4:15 Que baru yópe arĩ dápiaiye jaʉvʉ mʉjare: “Jʉ̃menijicʉi ʉru, cʉrĩ, memeni, d̶arãjarevʉ apejĩene”. Que aiye jaʉvʉ.
JAM 4:16 Ʉbenita mʉjacapũravʉ boroteivʉbu mʉje baju majiéque, Jʉ̃menijicʉi majiéde jarʉvarĩ. Ʉbenina “Jʉ̃menijicʉ jaʉbebi majare”, arĩ dápiarĩduivʉbu mʉja. Que d̶aru ãmenomu.
JAM 4:17 Ñai coreóvayʉ d̶ayʉ méne, d̶abecʉ baru méne yópe ʉ̃i coreóvaiyepe, ãmeina d̶ayʉbe ʉ̃, ʉ̃i d̶abe boje yo mearore d̶ayʉ majicʉpe.
JAM 5:1 Caride jápiajarã mʉja, cʉve cʉvarivʉ. Cod̶oboborĩ ojarã mʉja mʉje ñájinajinore.
JAM 5:2 Mʉje cʉve pojeiyebu. Aru mʉje doiye bocomiva ne ãiyebu.
JAM 5:3 Aru mʉje tãutʉratʉrava, úru aru plata máre, cʉra etaiyebu. Iye cʉra etaiye jã́d̶ovaivʉ mʉje cad̶atebe báquede ina cõmaje ãrojarivʉre mʉje cʉveque. Que baru mʉja ñájinajivʉbu yópe põecʉi ñájiyepe toa ẽ́iyede ʉ̃i bajure. Mʉja jẽivʉbu mʉjeva ʉrarõ cʉvede ijãravʉa, bʉojaijãravʉare, Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinó jipocai põevare, ne ãmeina teiye boje.
JAM 5:4 Jã́rijide apa. Ina memecaivʉ mʉjare mʉje jioai chĩoivʉ cod̶oboboivʉbu, mʉje jíbe boje iye bojed̶aiye jaʉéde náre, ne memecaiye báque boje. Ina mʉje jʉjovaimara, mʉje bojed̶abemara, ne boro coyʉrĩ ad̶aiyede jápiaibi ñai Jʉ̃menijicʉ, caivʉ ijãravʉcavʉ ne jabocʉ.
JAM 5:5 Ijãravʉi torojʉrĩ cʉrivʉbu mʉja mʉje ʉre cʉveque. Ʉrabʉcʉvabu mʉje ãiye boje méne. Que baru yópe oteiãimacʉ coreóvabecʉpe põevai jíyede ʉ̃́re ʉrarõ ãinore, d̶arãjivʉ jiacʉcʉre ne boarã́jiye jipocai ʉ̃́re, nopedeca mʉje ñájinajijãravʉ baquinó edaquiyebu mʉjare, corebevʉre.
JAM 5:6 Mʉjacapũravʉ ãmenore coyʉrĩ ñájicõjeivʉbu aru boarĩ́ jarʉvaivʉbu máre ina cõmaje ãrojarivʉ mearare. Ʉbenita nácapũravʉ maucʉvabema mʉjare.
JAM 5:7 Mʉja, jívʉ, caride napini corejarã mʉja maje jabocʉ Jesucristoi copaidaquiyede. Dápiajarã ñai oteyʉre. Napini coreibi ĩcʉyʉ iye jẽiye bojecʉede. Napini coreibi mama ocainore aru ocaino yóbocarõre máre. Aru no yóboi, jẽiyede ĩñʉ bʉojaibi.
JAM 5:8 Quédeca mʉja máre napini corejarã. Parʉre d̶ajarã mʉje ũmene. Caijãravʉa vainíburu yóboi, Cristoi copaidaquino pʉeno joabenotamu.
JAM 5:9 Mʉja, jívʉ, boro coyʉrĩ ad̶abejarã mʉjevʉre mʉje ñájiye boje. Que d̶aru, mʉjavacari ñájine d̶aimara márajivʉbu. Jʉ̃menijicʉrecabe ñájine d̶ayʉ põevare ne ãmeina teiye boje. Aru ʉ̃i náre ñájine d̶aquino joabenotamu.
JAM 5:10 Mʉja, jívʉ, dápiajarã ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre. Ne ñájiye báquede napini coredejaquemavʉ na mácavʉ. Napedeca napini corejarã mʉja.
JAM 5:11 Torojʉrivʉtamu maje jã́inoi ina napivʉ caiye iye ne ñájiyede. Javede jápiad̶avʉ̃ mʉja Job bácʉi borore. Coreóvad̶avʉ̃ mʉja ʉrarõ ñájiye báquede napiñʉ mácʉre Job bácʉre. Aru Jʉ̃menijicʉi cõmaje ãroje jã́iye boje aru ʉ̃i mearo d̶acaiyʉe boje põevare Job bácʉi ñájiniburu yóboi, Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acarĩ bʉojarejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre.
JAM 5:12 Mʉja, jívʉ, caiye mʉjare jaʉé pʉeno yo cũináro jaʉrõtamu. Mʉje yávaiyede jẽniamejara cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõcavʉre aru ijãravʉcavʉre máre, ne d̶are d̶arãjiyepe aivʉ mʉjare yópe mʉje jẽniaiyepedeca. Quénora cainʉmʉa borocʉbevʉva coyʉjarã yávaiyede jãvene, jaʉbequiyepe aiye mʉjare cavarõ mearocacʉi ãmiáque aru ijãravʉcacʉi ãmiáque máre, põeva ne majinajiyepe aivʉ mʉja yávaiyede jãvene coyʉivʉre. Mʉje yávaiyede, nurié jʉ aiyʉrivʉ baru, jʉ ajarã, aru bi aiyʉrivʉ baru, bi ajarã quénora, Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶abequiyepe aivʉ mʉjare.
JAM 5:13 Apecʉ mʉjacacʉ ñájiñʉ maru, jẽniajacʉrĩ ʉ̃ Jʉ̃menijicʉque. Aru apecʉ mʉjacacʉ torojʉcʉ baru, yʉriajacʉrĩ, jícʉyʉ mearore Jʉ̃menijicʉre.
JAM 5:14 Aru apecʉ mʉjacacʉ ijimʉ maru, cutujacʉrĩ ina Jesúre jʉ aivʉre coreipõevare, ne jẽniarajiyepe ayʉ ʉ̃́re maje jabocʉ Jesucristoque ne yuaiyede ʉ̃́ra olivo ãmicʉricʉ jẽidʉa córoque.
JAM 5:15 Aru ne jẽniaiyede “Jesucristo mead̶arĩ majicʉtame”, ne arĩ dápiaru, ñai ijimʉ mead̶aimʉ macʉyʉ́me. Maje jabocʉ Jesucristo mead̶acʉyʉme ʉ̃́re. Aru ijimʉ mácʉ baru ʉ̃i ãmeina teiye báque boje, Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetecʉyʉme diede.
JAM 5:16 Que baru coyʉjarã mʉjevʉre mʉje ãmeina teiyede. Aru jẽniajara Jʉ̃menijicʉque mʉjevʉre, ʉ̃i mead̶aquiyepe aivʉ mʉjare. Ñai põecʉ meacʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inoi, ʉ̃i jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque, jãve Jʉ̃menijicʉ jápiaibi aru cad̶ateibi ʉ̃́re yópe ʉ̃i jẽniaiyepe.
JAM 5:17 Ñai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ Elías majape páyʉ barejaquémavʉ. Parʉéque jẽniarejaquemavʉ ʉ̃ Jʉ̃menijicʉque, ocabequiyepe ayʉ. Que baru ocabedejaquemavʉ ʉ̃i joborõi yóbecʉriʉjʉa coricai.
JAM 5:18 Aru bedióva cojedeca jẽniarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉque, ocaquiyepe ayʉ. Que baru ocarejaquemavʉ. Aru põeva ne oteiye báque bʉcʉrejaquemavʉ.
JAM 5:19 Mʉja, jívʉ, jápiajarã. Apecʉ mʉjacacʉ ʉ̃i dajocaru ʉ̃i jʉ aiyede iye yávaiyede jãvene, aru apecʉ jʉ are d̶ayʉ baru ʉ̃́re diede cojedeca, ñai oatʉvare d̶ayʉ apecʉre ʉ̃i dápiainore, ʉ̃i dajocaquiyepe ayʉ ʉ̃i ãmeina teiyede jarʉvarĩ, ʉ̃i jʉ aquiyepe ayʉ iye yávaiyede jãvene cojedeca, mead̶aibi ʉ̃́re, ʉ̃i ñájimequiyepe ayʉ ʉ̃i ãmeina teiye boje. Que baru Jʉ̃menijicʉ jarʉvacʉyʉme caiye ʉ̃i ãmeina teiye báquede. Aru ãrʉmetecʉyʉme diede máre. Coreóvajarã mʉja diede. Quénoramu.
1PE 1:1 Yʉ́bu Pedro, Jesucristoi yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaracacʉ. Toivacaivʉ mʉjare, mʉje joborõare jocarĩ dajocaivʉ bácavʉre, cʉrivʉre caride apenoa joborõai die ãmiá Ponto aru Galacia, Capadocia, Asia, aru Bitinia máre.
1PE 1:2 Majepacʉ Jʉ̃menijicʉ beorejaquemavʉ mʉjare, ʉ̃i majié boje aipe vaiquíyede. Aru ñai Espíritu Santo epede d̶arejaquemavʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉi põevare, mʉje jʉ arãjiyepe ayʉ Jesucristore aru mʉje mead̶aimara marajiyépe ayʉ mʉje ãmeina teiyede jarʉvarĩ, ʉ̃i jive meiye báque boje, ʉ̃i yaiye báquede majare boje. Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acajacʉrĩ mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Aru torojʉrĩ me cʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare cãrijimevʉva pʉeno baju.
1PE 1:3 Jínajarevʉ Jʉ̃menijicʉre mearore, maje jabocʉ Jesucristoi mearore jímʉre, jípacʉre máre. Ʉ̃i cõmaje ãroje jã́iye boje, cʉre d̶aibi majare apʉé mamaeque ʉ̃i nacovaiye báquede Jesucristore yainore jarʉvarĩ. Que baru torojʉrĩ napini coreivʉbu maja Jʉ̃menijicʉi d̶acaquiyede majare, maje coreóvaiye boje Jʉ̃menijicʉ jãve mearo d̶acacʉyʉre.
1PE 1:4 Iye Jʉ̃menijicʉi cʉvare d̶aquiye majare yaibébu. Que baru pojebequiyebu. Ãmed̶abequiyebu. Aru javecarõpe tebeni bíjabequiyebu máre. Caiye iye mearore Jʉ̃menijicʉi d̶acaquiyede napini coreivʉbu maja. Jʉ̃menijicʉvacari corecayʉbe diede mʉjare nore, cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi.
1PE 1:5 Mʉje jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉre, mead̶aibi mʉjare ijãravʉi ʉ̃i parʉéque. Aru bʉojaquijãravʉ baquinóre jã́d̶ovacʉyʉme mʉjare meara baju yópe ʉ̃i ʉrõpe. Que teni bʉojacʉyʉme mead̶acayʉ mʉjare, mʉje cʉvarãjiyepe ayʉ caiye iye ʉ̃i mearo d̶acaquiyede mʉjare.
1PE 1:6 Caride torojʉjarã mʉja mʉje ũmei caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede mʉjare. Apenʉmʉa chĩorajaramu mʉja, mʉje ñájinajiye boje ʉre ñájiyede.
1PE 1:7 Mʉja ñájinajaramu, Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovaquiyepe aivʉ mʉje jʉ aiyede Jesucristore jãvene. Yópe põeva ne juaiyepe úrure, ne majinajiyepe aivʉ jãve maru, nopedeca Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶ayʉbe mʉjare, jã́d̶ovacʉyʉ mʉje jʉ aiyede Jesucristore jãvene. Aru yo úru me bojecʉrõvacari bʉojarĩ bíjaivʉ. Ʉbenita mʉje jʉ aiye Jesucristore pʉeno bojecʉvʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore aru cũiméquiyebu. Que baru Jʉ̃menijicʉ me jã́cʉyʉme mʉjare, mearape d̶acʉyʉme mʉjare, aru pued̶acʉyʉme mʉjare máre ãnijãravʉ Jesucristoi jã́d̶ovaquijãravʉ baquinóre.
1PE 1:8 Ñai Jesúrecabe mʉje ʉmʉ jã́mevʉva ʉ̃́re cãreja. Aru ʉ̃́recabe mʉje jʉ aimʉ jã́mevʉva ʉ̃́re caride. Que baru torojʉrivʉbu mʉja ʉrarõ torojʉe méque. Põeva ne yávaiyeque coyʉrĩ majibema die torojʉede, pʉeno baju me boje.
1PE 1:9 Torojʉrivʉbu mʉja Jʉ̃menijicʉi mead̶aiye boje mʉjare. Aru mʉja jʉ aivʉbu Jesucristore, Jʉ̃menijicʉi mead̶aquiyepe aivʉ mʉjare.
1PE 1:10 Iye Jʉ̃menijicʉi mead̶aiyede põeva ʉ̃́re jʉ aivʉre, ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ me majiyʉrejaquemavʉ, coreóvarãjivʉ caiye iye yávaiyede põevare mead̶aiyena. Coyʉcarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi d̶acaquiyede mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje.
1PE 1:11 Ne bueiyeque iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaiyede majinidurejaquemavʉ ñame cʉcʉyʉ Jʉ̃menijicʉi mead̶aipõecʉre aru aipiyede dacʉyʉre máre. Ñai Espíritu Santo jã́d̶ovañʉ marejaquémavʉ ãnijãravʉ baquinóre ʉ̃i Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcare d̶aiye báquede ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarejaquemavʉ iye napiye jaʉquinore ʉ̃i ñájiquiyede Jesucristore aru yo ʉrarõ mearore Jʉ̃menijicʉ d̶acacʉyʉre ʉ̃́re ʉ̃i ñájiniburu yóboi. Jesucristovacari darorejaquemavʉ ñai Espíritu Santore, ʉ̃i Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcare d̶aquiyepe ayʉ na mácavʉre.
1PE 1:12 Jʉ̃menijicʉ coreóvare d̶arejaquemavʉ ina ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre ne coyʉiye cad̶atebequiyede náre. Ʉbenita mʉjare cad̶ateiye baquiyébu. Ne coyʉiyede coreóvabevʉva, diedecabu iye Jesús ʉ̃i yávaiye méne mʉje jápiaiye caride. Ñai Espíritu Santo, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõre jocarĩ parʉre d̶aibi ne ũmei ina Jesús ʉ̃i yávaiye méne coyʉipõevare, ne coyʉrãjiyepe ayʉ diede parʉéque. Aru ángeleva máre coreóvaiyʉrĩduivʉ caiye iyede.
1PE 1:13 Caiye iye méne Jʉ̃menijicʉ d̶acaibi mʉjare boje. Que baru me dápiajarã mʉje d̶arãjiyede aru me d̶ajarã caiye mʉje d̶aiyede majidivʉpe. Que teni napini corejarã cũinárora caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede mʉjare, ʉ̃i jã́d̶ovaquiyede Jesucristore.
1PE 1:14 Jʉ ajarã Jʉ̃menijicʉre yópe mamara meara ne jʉ aiyepe nébʉcʉvare. Aru d̶abejarã yópe mʉje ãmeina d̶aiyʉepe, yópe mʉje d̶aiye báquepe coreóvabevʉva cãreja Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Que baru d̶abejarã yópe mʉje d̶aiye báquepe javede, mʉje jʉ arãjiye jipocare Jesucristore.
1PE 1:15 Ʉbenita méne d̶ajarã mʉjacapũravʉ caiye mʉje d̶aiyede, Jʉ̃menijicʉ, mʉjare cutuyʉ bácʉ ʉ̃ jina márajivʉva, ʉ̃i me boje caivʉ pʉeno.
1PE 1:16 Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: “Meara baju bájarã mʉja. Yʉ́bu meacʉ baju caivʉ pʉeno. Que baru mʉja máre, ji põeva, meara baju bájarã mʉja”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
1PE 1:17 Mʉje jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque, “mʉ, jipacʉ” aivʉbu ʉ̃́re. Aru Jʉ̃menijicʉrecabe ñai jã́ñʉ caivʉ põevare cũinátʉrʉ, coyʉyʉ majare coapa, mearo d̶ayʉre o ãmeno d̶ayʉre máre, maje d̶aiye báque boje ijãravʉre. Que baru pued̶ajarã ʉ̃́re mʉje cʉedeca yore ijãravʉi.
1PE 1:18 Me majidivʉbu mʉja dajocare d̶aimara mácavʉre mʉje cʉe báquede jocarĩ yópe apecʉ ʉ̃mʉi bojed̶aiyepe ʉ̃i yebacavʉre. Die cʉe báquebu yopedeca mʉjeñecuva mácavʉ ne cʉe báquepe. Ne majicaiye báquede aru ne jã́d̶ovaiye báquede mʉjare ye cad̶atebedejaquemavʉ mʉjare. Que teni mʉja mearore d̶arĩdurejaquemavʉ aru torojʉrĩdurejaquemavʉ máre. Ʉbenita mʉja bʉoimarape paivʉ barejaquémavʉ die cʉe báque boje. Mʉjare bojed̶aiye báque bíjabequiyebu aru pojebequiyebu máre, yópe bojed̶aiyepe úrure aru platare máre.
1PE 1:19 Ʉbenita mʉja bojed̶aimara mácavʉbu Jesucristoi jive bojecʉeque, ʉ̃i yaino mácarõque, yópe ʉrarõ bojecʉrõre jícaiyepe Jʉ̃menijicʉre. Que teni ñai Jesucristo ovejajĩcʉpe barejáme ye ãmeno cʉbecʉva, jaʉbecʉva, quénora pʉeno meacʉ baju, ne jínajiyepe aivʉ ʉ̃́re ne juaimʉpe Jʉ̃menijicʉre.
1PE 1:20 Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aquiye jipocamia ijãravʉre majidejaquemavʉ darocʉyʉ mamacʉre, ʉ̃i yaicáquiyepe ayʉ majare, jarʉvacʉyʉ maje ãmeina teiyede. Que teni Jʉ̃menijicʉ beorejaquemavʉ Jesucristore mead̶aipõecʉ bacʉyʉ́re javede. Aru jã́d̶ovarejame ʉ̃́re ijãravʉi bʉojaquijãravʉai.
1PE 1:21 Mʉje coreóvaiye boje Jesucristore caride, jʉ aivʉbu Jʉ̃menijicʉre nacovañʉ mácʉre Jesúre yainore jarʉvarĩ aru epeyʉ bácʉre ʉ̃́re meacʉ baju caivʉ pʉeno. Que baru mʉja jʉ aivʉbu Jʉ̃menijicʉre aru napini coreivʉbu iye ʉ̃i mearo d̶acaquiyede mʉjare yópe ʉ̃i aiye báquepedeca.
1PE 1:22 Mʉje jʉ aiye báque boje iye yávaiyede jãvene mʉje jápiaiye báquede diede, dajocaivʉbu mʉja mʉje ãmeina teiye báquede caride. Yópe teni jãve bʉojaivʉbu mʉja ʉrivʉ apevʉre Jesúre jʉ aipõevare. Que baru pare ʉjarã mʉja mʉje baju caiye mʉje ũme méque.
1PE 1:23 Mʉja cʉrivʉbu caride yópe mamarʉmʉ põeteivʉpe cojedeca jʉed̶ovape népacʉ yaibécʉ quénora apʉcʉ cainʉmʉa. Jʉ̃menijicʉi yávaiye apʉépe paiyebu aru oatʉvabebu máre. Aru dieque Jʉ̃menijicʉ cʉvare d̶aibi mʉjare mamaũmene.
1PE 1:24 Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: Caivʉ põeva cõriápe paivʉbu. Que baru ne majié cóvʉape paiyebu. Iye cõriá popoiyavʉ̃.
1PE 1:25 Aru iye cóvʉa tʉiyavʉ̃. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi yávaiye cʉquiyebu cainʉmʉa, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. Iye Jʉ̃menijicʉi yávaiye mému. Diedecabu Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne coyʉipõeva ne coyʉiye báque mʉjare.
1PE 2:1 Caride dajocajarã mʉja caiye mʉje ãmeina teiyede. Aru borocʉbejarã mʉja. Jʉjovabejarã apevʉre, jorojĩmejara apevʉre, aru ãmeina yávabejarã apevʉre máre.
1PE 2:2 Yópe mamajina mamarʉmʉ põeteivʉ pare nuiyʉepe népacoi opecore, nopedeca mʉja máre pare buejarã Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene. Que teni yópe mamajina ne opecore nuiye boje me bʉcʉiyepe, nopedeca mʉja máre, mʉje pʉeno baju me jápiarĩ aru jʉ arĩ nʉiye boje Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, me jápiarĩ earãjaramu mʉja diede. Que teni mʉje ũmene me parʉre d̶arĩ, mead̶aimara márajivʉbu mʉja.
1PE 2:3 Nópe d̶ajarã, mʉje coreóvaiye boje aipe Jʉ̃menijicʉ ʉrarõ mearore d̶acayʉre mʉjare.
1PE 2:4 Pʉeno baju majinadajarã Jesucristore. Ʉ̃́recabe jaboteyʉ ʉ̃i põevare. Ñai Espíritu Santoi d̶acaiye boje, náre cójijovaibi, ne cʉrãjiyepe ayʉ ʉ̃́que cũinávʉpe. Jesucristorecabe yópe cʉ̃rava apʉriva Jʉ̃menijicʉi mamarʉmʉ epeivape ʉ̃i d̶ainore yópe cʉ̃ramipe. Apevʉcapũravʉ jarʉvarejaquemavʉ diva cʉ̃ravare. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉvacari beorejaquemavʉ diva cʉ̃rava meava bajure, epecʉyʉ ʉ̃i d̶aiñamine.
1PE 2:5 Aru mʉjacapũravʉ yópe bájarã cʉ̃rava apʉrivape, Jʉ̃menijicʉi d̶aquiyepe mʉjaque ʉ̃i d̶aiñamine yópe cʉ̃ramine d̶aipõecʉ ʉ̃i d̶aiyepe cʉ̃ramine cʉ̃ravaque. Aru Jʉ̃menijicʉi d̶aiñami ʉ̃i Espíritu Santoi cʉquino maquiyébu. Noi mʉja memecarãjaramu nápe, sacerdotevape, jínajivʉ Jʉ̃menijicʉre jícaiyede mʉje ũmequede aru méne ʉ̃i jã́inoi. Aru Jesucristo cad̶ateibi mʉjare, mʉje jínajiyepe ayʉ mʉje ũmeque aru Jʉ̃menijicʉi jã́quiyepe ayʉ me.
1PE 2:6 Jãvemu no Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báque boje ʉ̃i yávaiyede, yópe arĩ: Beoivʉ yʉ cũináva cʉ̃rava bojecʉriva bajure. Divare epeivʉ yʉ ji ĩmaroi, Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, yópe cʉ̃ramitõbʉi cʉ̃ravape ji d̶aquiñami. Ácʉ põecʉ jʉ ayʉ baru maje jabocʉre, ñai divape páyʉre, cainʉmʉa chĩomecʉbe ʉ̃i jʉ aiye boje ñai jabocʉre. Quénora cainʉmʉa torojʉcʉyʉme ʉ̃i jʉ aiyeque ʉ̃́re, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
1PE 2:7 Aru mʉja jʉ aivʉbu Jesucristore. Que baru ʉ̃́recabe meacʉ baju mʉjare. Ʉbenita ina jʉ abevʉre ʉ̃́re, yópe arĩ Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ne borore: Iva cʉ̃rava ina cʉ̃rami d̶aipõeva ne jarʉvaiva bácarõ apeva cʉ̃rava bojecʉriva cʉbevʉ diva pʉeno. Quénora diva Jʉ̃menijicʉi epeivabu cʉ̃ramitõbʉ yebai. Que baru parʉrivabu apeva cʉ̃rava pʉeno, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
1PE 2:8 Aru apenʉmʉ Jʉ̃menijicʉ, yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: Iva cʉ̃rava boje, põeva torĩ tʉrĩdurãjarama. Aru iva cʉ̃rava boje, põeva tʉrãjarama máre, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. Que baru põeva ne jʉ abede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene vaivʉ náre yópe põecʉi torĩ tʉrĩduiyepe. Que teni ina põeva d̶aivʉbu yópe Jʉ̃menijicʉi majié báquepedeca ina põeva ne d̶arãjiyede.
1PE 2:9 Ʉbenita mʉjacapũravʉ Jʉ̃menijicʉ jinava, ʉ̃i beoimaramu. Mʉjarecabu ñai jabocʉre memecaivʉ ʉ̃i sacerdotevape. Mʉjamu põeyajubocavʉ Jʉ̃menijicʉi coatede d̶aimara ãmenore jarʉvarĩ ʉ̃ jina márajivʉ. Mʉjamu Jʉ̃menijicʉi põeva ʉ̃i beoimara, mʉje coyʉrãjiyepe ayʉ iye yávaiye méne Jʉ̃menijicʉi pʉeno mearore d̶acaiyede põevare. Ʉ̃́vacari cuturejaquemavʉ mʉjare, mʉje dajocarãjiyepe ayʉ ãmeina teiyede jarʉvarĩ yópe etaiyepe ñeminore jocarĩ, mʉje cʉe báquede Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉ cãreja. Jʉ̃menijicʉ cuturejaquemavʉ mʉjare, mʉje d̶arãjiyepe ayʉ meatede d̶aiyede yópe ecoiyepe ʉ̃i pʉeno mearo miad̶ároi. Que baru mʉja coreóvaivʉbu Jʉ̃menijicʉre caride. Aru ãmeina tebevʉbu.
1PE 2:10 Javede Jʉ̃menijicʉi põeva ãmenejaquemavʉ mʉja. Ʉbenita caride ʉ̃i põevatamu mʉja. Javede Jʉ̃menijicʉi cõmaje ãroje jã́iyede majibedejaquemavʉ mʉja. Ʉbenita caride cõmaje ãroje jã́imi mʉjare. Que baru majidivʉbu ʉ̃́re pare cõmaje ãroje jã́ñʉre.
1PE 2:11 Mʉja, ji ʉmara, parʉrõreca jẽniaivʉ mʉjare. Mʉja ijãravʉcavʉpe paivʉ ãmevʉ. Quénora cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõcavʉ barãjáramu mʉja. Mʉja cʉrivʉbu ijãravʉi obebejĩena. Mʉje ãmeina d̶aiyʉe yópe maucʉvaepebu mʉje ũmeque. Que baru d̶abejarã yópe mʉje ãmeina d̶aiyʉepe. D̶aicõjemejara mʉja mʉje dápiaino ãmenore mʉje bajure.
1PE 2:12 Quénora mearo d̶arĩ me cʉjarã mʉja ina Jesucristore jʉ abevʉ ne jẽneboi. Que teni ne ãmeina yávaiyede mʉjare ãmeina teivʉpe, návacari, mʉje mearo d̶aiyede jã́ri, yópe arĩ, “Ãmeina teivʉ ãmema na. Me d̶ad̶ama na”, arĩ coyʉrãjarama mʉjara. Que baru mearore jínajarama na Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i daquijãravʉ baquinóre, ñájine d̶acʉyʉ põevare, ne ãmeina teiye boje.
1PE 2:13 Mʉja d̶aiyʉrivʉ baru yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, jʉ ajarã caivʉ mʉje jabovare. Jʉ ajarã ñai jabocʉ ijãravʉcacʉ pʉeno baju parʉcʉre.
1PE 2:14 Aru jʉ ajarã caivʉ apevʉ jabovare ʉ̃i cãchino parʉrivʉre. Námu ʉ̃i daroimara, ñájine d̶arãjivʉ ina ãmeno d̶aivʉre aru jínajivʉ mearore ina mearo d̶aivʉre.
1PE 2:15 Que baru Jʉ̃menijicʉ ʉbi mʉje bi are d̶arãjiyepe ayʉ ina põeva ãrʉmevʉre ne ãmeina yávaiyede mʉjare, ne coreóvabe boje. Mʉje mearo d̶aiyeque d̶arãjivʉbu mʉja diede.
1PE 2:16 Caride jaʉbevʉ mʉjare mʉje d̶aiye yópe caiye iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye báquepe põevare Cristoi daquiye jipocai. Que baru mʉja yebacavʉpe paivʉ ãmevʉtamu. Ʉbenita dápiabejarã mʉja ãmeina teni bʉojaivʉre, mʉje cʉe boje yebacavʉ ãmevʉpe. Quénora jaʉvʉ mʉjare mʉje d̶aiyede yópe Jʉ̃menijicʉre memecaivʉpe.
1PE 2:17 Pued̶ajarã caivʉ põevare. Ʉjarã apevʉ Jesucristore jʉ aipõevare. Jʉ̃menijicʉre pued̶arĩ, mearore jíjarã ʉ̃́re. Aru pued̶ajarã ñai jabocʉ ijãravʉcacʉ pʉeno baju parʉcʉre.
1PE 2:18 Mʉja, memecaipõeva, jʉ ajarã mʉje jabovare aru pued̶ajarã me náre. Nópe d̶ajarã ina jabova jijecʉbevʉre aru ina jijecʉrivʉre máre.
1PE 2:19 Jʉ̃menijicʉ me jã́imi aru mearo d̶acaibi mʉjare mʉje napiyede ñájiyede ãmeina d̶abevʉva. Mʉje coreóvaiye boje Jʉ̃menijicʉi ʉrõre, mʉja napivʉbu ãmeina d̶abevʉva.
1PE 2:20 Mʉje napinu ne jara popeiyede mʉjare, mʉje ãmenore d̶aiye báque boje, meamejebu mʉjare. Ʉbenita mʉje napinu ñájiyede mʉje mearore d̶aiyede, Jʉ̃menijicʉ me jã́cʉyʉme aru mearo d̶acacʉyʉme mʉjare.
1PE 2:21 Que baru mʉja Jʉ̃menijicʉi cutuimaramu, ñájinajivʉ. Cristovacari ñájicarejame mʉjare boje, cad̶atecʉyʉ mʉjare. Que teni jã́d̶ovarejame mʉjare ʉ̃i d̶aiye báqueque aipe d̶aiye jaʉrõre mʉjare, mʉje majinajiyepe ayʉ aipe d̶arĩ ñájinajivʉre ʉ̃i ñájiye báquepe.
1PE 2:22 Ye ãmenore d̶abedejame ʉ̃. Aru ye borocʉrĩ jʉjovabedejame ʉ̃.
1PE 2:23 Põeva ne ãmeina yávaiye báquede ʉ̃́re, ʉ̃́capũravʉ ãmeina yávabedejame náre copʉ. Aru põeva ne ñájine d̶aiye báquede ʉ̃́re, ʉ̃́capũravʉ “Ñájine d̶aquijivʉ mʉjare”, abedejame náre. Quénora yópe arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre: “Mʉ, jipacʉ, cad̶atejacʉ yʉre. Napini coreivʉ mʉre”, arejaquemavʉ Jesús. Que teni napini coredejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre, ñai meacʉ bajure, bojed̶acʉyʉre caivʉ põevare yópe ne d̶aiye báque jaʉépe náre.
1PE 2:24 Jesucristovacari ne pẽvaimʉ mácʉ jocʉcʉjaravena yaicárejame maja ãmeina teivʉre boje. Yópe sacerdotei nʉvaiyepe ʉ̃i jícaiyede juainoi, nopedeca Jesucristo nʉvarejaquemavʉ maje boropateiyede maje ãmeina teiye boje ʉ̃́que ʉ̃i yaiye báquede. Que teni jarʉvarejaquemavʉ maje ãmeina teiyede. Que baru majarecabu coatede d̶aimara caride maje ãmeina d̶aiyʉede jarʉvarĩ. Aru cʉrivʉbu, d̶arãjivʉ mearore. Mʉjarecabu mead̶aimara caride Jesucristoi churiá boje.
1PE 2:25 Javede coatedejaquemavʉ mʉja Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ yópe ovejava mamateivʉpe nʉmevʉ náre coreipõecʉque. Ʉbenita caride mʉja oatʉvarĩ cʉrivʉbu yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, yópe ovejavare vorĩ earĩburu yóboi ne jacopaiyovaiyepe náre coreipõecʉ yebai. Que baru Jʉ̃menijicʉ jã́ri coreyʉbe mʉjare aru mead̶ayʉbe mʉje ũmene.
1PE 3:1 Mʉja ʉ̃mʉcʉrivʉ máre, jʉ ajarã mʉjemarepacʉre nopedeca ina memecaivʉ ne jʉ aiyepe ne jabovare. Que teni apevʉ nácavʉ ne jʉ abedu Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, mʉja yávabevʉva jʉ are d̶arãjaramu náre, mʉje mearo d̶aiye boje. Jaʉbequiyebu mʉje coyʉrãjiye náre, ne jʉ arãjiyepe aivʉ Cristore.
1PE 3:2 Quénora ne jã́iyede mʉjare mearo d̶aivʉre pʉcaũmea cʉbevʉva aru pued̶aivʉre máre, jʉ arãjarama Cristore.
1PE 3:3 Mʉje mead̶aiyede mʉje bajure, d̶abejarã jã́icõjenajivʉ apevʉre mʉjare. Que baru mʉje vaivéiyeque mʉje pod̶are, aru mʉje ad̶aiyeque cõd̶eimeare máre, aru mʉje doiyeque cuitótecajeare máre, jã́icõjemejara apevʉre.
1PE 3:4 Quénora meara májara mʉja, mʉje meaũme boje. No mearo oatʉvabenotamu aru cũiménotamu, mʉje ũme jijecʉbeque aru cãrijimeque máre. No mearo bojecʉvʉ me Jʉ̃menijicʉi jã́inore.
1PE 3:5 Quédecabu ina nomiva mácavʉ javede Jʉ̃menijicʉre mearore jívʉ bácavʉ. Napini coredejaquemavʉ na mácavʉ Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i mearo d̶acaquiyepe aivʉ náre. Aru jʉ arejaquemavʉ némarebʉcʉva bácavʉre. Que teni meara d̶arejaquemavʉ ne bajure.
1PE 3:6 Quédecabe cũináco nácaco, Sara báco. Õ máco jʉ arejaquemavʉ jímarepacʉ Abraham mácʉre. “mʉ, ji jabocʉ”, ad̶o barejaquémavʉ. Aru mʉjavacari ṍpe paivʉbu bʉojaivʉ, mearore d̶aivʉ baru jidʉbevʉva.
1PE 3:7 Aru mʉja nomicʉrivʉ máre, me coreóvajarã aipe d̶aiye jaʉrõre mʉjare mʉjemarebʉcʉvare. Na mʉje cãchino parʉrivʉbu. Que baru pued̶ajarã náre. Aru na cʉvarãjarama jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cũinátʉrʉ mʉjaque. Que baru pued̶ajarã náre. Me cʉjarã náque, mʉje jẽniari bʉojarãjiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉque yópe mʉjare jaʉépe.
1PE 3:8 Quénora coyʉyʉbu mʉjare die borore. Dápiajarã caivʉ mʉja mʉje ũmei cũinátʉrʉ. Apevʉ ne chĩoru, chĩojara náque. Aru apevʉ ne torojʉru, torojʉjarã náque. Ʉjarã mʉjevʉre yópe mʉje ʉepe mʉjeyovare. Cad̶atejarã ina cõmaje ãrojarivʉre. “¿Meara márica apevʉ pʉeno?” arĩ dápiabejarã.
1PE 3:9 Apevʉ ne ãmeno d̶aru mʉjare, copʉ ãmeno d̶abejarã náre. Apevʉ ne ãmeina yávaru mʉjare, copʉ ãmeno yávabejarã náre. Quénora jẽniajara Jʉ̃menijicʉque, ʉ̃i mearo d̶acaquiyepe aivʉ caivʉ náre, mʉje coreóvaiye boje Jʉ̃menijicʉ cutuyʉ bácʉre mʉjare, mʉje mearo d̶arãjiyepe ayʉ yópe ʉ̃i mearo d̶acaquiyepe mʉjare.
1PE 3:10 Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: Ácʉ põecʉ torojʉiyʉcʉ baru aru cʉiyʉcʉ baru me ijãravʉi, ãmeina yávabejacʉrĩ, aru dajocajacʉrĩ ʉ̃i borocʉede máre.
1PE 3:11 Dajocajacʉrĩ ʉ̃i ãmeno d̶aiyede. Aru d̶ajacʉrĩ mearo. Ʉetʉbecʉva pʉeno baju vorĩ eajacʉrĩ ʉ̃i ũmeque cãrijimene d̶acʉyʉ apevʉre.
1PE 3:12 Maje jabocʉ jã́ri coreyʉbe ina mearo d̶aivʉre. Jápiayʉbe ne jẽniaiyede. Ʉbenita maucʉvacʉbe ina ãmeno d̶aivʉre, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
1PE 3:13 Ñame ãmeno d̶abenama majidivʉ mʉjare mʉje ũmei, mʉje torojʉrĩ d̶aru mearo.
1PE 3:14 Ʉbenita mʉja ñájivʉ baru, mʉje mearo d̶aiye boje, ʉrarõ torojʉrãjaramu mʉja. Jidʉbejarã ina ñájine d̶aivʉre mʉjare. Aru cuecumamejara.
1PE 3:15 Quénora mearore jíjarã Cristore mʉje ũmei. Aru pued̶ajarã ʉ̃́re, mʉje jabocʉre. Ñame ne jẽniaru mʉjare, mʉje coyʉrãjiyepe aivʉ iye mʉje napini coreiyede Cristoque, maumena coyʉrĩ majijarã me iye borore mʉje napini coreimʉre.
1PE 3:16 Aru coyʉjarã náre jijecʉbevʉva aru pued̶aivʉ náre. Cainʉmʉa mearo d̶ajarã, yópe mʉje majiépe, “Boropatebevʉ yʉ”, mʉje arĩ dápiainoque. Que teni apevʉ ãmeina yávaivʉ baru mʉjare, mearo d̶aivʉreca mʉje jʉ aiye boje Jesucristore, návacari cʉyoje tenajivʉbu ne ãmeina yávaiye báquede mʉje borore.
1PE 3:17 Que baru Jʉ̃menijicʉi ñájicõjenu mʉjare, yópe ʉ̃i ʉrõpe, mʉje ñájiye meavʉ, mʉje mearo d̶aiye boje. Ʉbenita meamevʉ, mʉje ãmeno d̶aiye boje.
1PE 3:18 Cristocapũravʉ ñájini yaidéjame cũinára, põevare maje ãmeina teiye boje, maje boropatebenajiyepe ayʉ diede. Ñai meacʉ ñájinejame ãmeina teivʉre boje, meara d̶acʉyʉ majare Jʉ̃menijicʉi jã́inoi aru cũiné d̶acʉyʉ maje coateiye báquede Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, maje Jʉ̃menijicʉ jina tenajiyepe ayʉ. Cristobe põeva ne boarĩ́ jarʉvaimʉ mácʉ ʉ̃i bajure, ʉbenita Jʉ̃menijicʉi ũmedavaimʉ mácʉ ʉ̃i ũmene.
1PE 3:19 Aru decocʉpe ʉ̃i baju cʉbecʉva, coyʉcʉnʉrejaquemavʉ ina yaivʉ bácavʉ bʉoimarape paivʉre.
1PE 3:20 Na mácavʉ apʉrivʉ cãreja jʉ abedejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede ãnijãravʉa báquei, Noé mácʉ ʉ̃i d̶aiye báquede jiad̶ocũ ʉracũre. Dinʉmʉre Jʉ̃menijicʉ napini coreyʉ barejaquémavʉ, na mácavʉ ne jʉ arãjiyepe arĩduyʉ ʉ̃́re. Ʉbenita obebejĩna baju, ocho paivʉ quévʉra, na mácavʉ mead̶aimara marejaquémavʉ dicũque muiváibore jocarĩ. Ocoi jorĩ, ocoque mead̶aimara marejaquémavʉ.
1PE 3:21 Quédecabu iye mʉje jã́d̶ovaiye Jʉ̃menijicʉre ocoi. Yópe Jʉ̃menijicʉi mead̶aiye báquepe Noéja mácavʉre ocoque, nopedeca caride Jʉ̃menijicʉ mead̶aibi mʉjare máre ocoque mʉje jã́d̶ovaiyede ʉ̃́re Jesucristoi nacajaiye báque boje yainore jarʉvarĩ. Aru maja jã́d̶ovamevʉ Jʉ̃menijicʉre ocoi, joarãjivʉ maje docʉre. Quénora jã́d̶ovaivʉbu Jʉ̃menijicʉre ocoi, jẽniarajivʉ ʉ̃́re, “Boropatebevʉ yʉ” ʉ̃i arĩ dápiare d̶aquiyepe aivʉ majare. Aru boropatebevʉ maja, ʉ̃i ãrʉmeteiye báque boje maje ãmeina teiyede.
1PE 3:22 Javede ñai Jesucristo nʉrejaquemavʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Caride cʉbi Jʉ̃menijicʉi meapũravʉi, ʉ̃i parʉéde cʉvae boje. Jaboteyʉbe caivʉ ina ángelevare, aru cavarõcavʉ jabovare aru parʉrivʉre máre.
1PE 4:1 Jesucristo ñájinejame ʉ̃i baju ʉ̃i cʉede ijãravʉi. Que baru mʉja máre, dápiarĩ ʉ̃i dápiaiye báquepedeca, jidʉbejarã mʉje ñájinajiyede. Ácʉ põecʉ ñájiñʉ, ãmeina teiyede dajocaibi.
1PE 4:2 Que baru caride mʉje cʉede ijãravʉi d̶aicõjemejara mʉje bajure yópe mʉje baju ʉrõpe. Quénora d̶aicõjejara Jʉ̃menijicʉre mʉje bajure yópe ʉ̃i ʉrõpe.
1PE 4:3 Ina Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ d̶aivʉ ne baju ʉrõpe. Javede mʉja máre nápe d̶aivʉ barejaquémavʉ obediʉjʉa. Que teni mʉja ãmeno d̶aivʉ barejaquémavʉ. Mʉje ãmeina d̶aiyʉepe d̶aivʉ barejaquémavʉ. Pacoteivʉ barejaquémavʉ. Bʉjiéque ũcuri torojʉve teivʉ barejaquémavʉ. Ũcuri upaivʉ barejaquémavʉ. Aru ãmeno d̶aivʉ barejaquémavʉ mearore jívʉ pẽpeimarare Jʉ̃menijicʉre ʉbevʉva.
1PE 4:4 Aru caride coreóvabema na mʉje náre yóvabe boje ne ʉrarõ ãmeno d̶aiyede. Que baru arĩ dápiarĩ, “¿Aipe teivʉ bárica yóvabevʉ majare?” arĩ, ãmeina yávad̶ama mʉjare ne bajumia.
1PE 4:5 Ʉbenita návacari núrajarama, coyʉrãjivʉ ne baju ne borore caiye ne d̶aiye báquede, aru ne yávaiye báquede, aru ne dápiaiye báquede máre Jʉ̃menijicʉi jivateinoi, ʉ̃i ñájine d̶aquiyede caivʉ põevare ne ãmeina teiye boje, yaivʉ bácavʉre aru apʉrivʉre máre.
1PE 4:6 Ne majinajiyepe ayʉ diede, javede iye Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne coyʉrejaquemavʉ ina yaivʉ bácavʉre caride. Que baru ñájine d̶aimara mácavʉvacari ne yaiye báquede yópe caivʉ põevape ne bajure, apʉrivʉ cʉrivʉ bʉojarãjarama ne ũmene yópe Jʉ̃menijicʉpe.
1PE 4:7 Caijãravʉ vaivʉ, pʉeno joabenotamu ijãravʉ cũiquíno. Que baru me d̶aicõjejara mʉje dápiaiyede aru mʉje d̶aiyede máre, me jẽniamuri Jʉ̃menijicʉque yópe ʉ̃i ʉrõpe.
1PE 4:8 Caiye mʉjare jaʉé pʉeno, yo cũináro jaʉrõtamu: Ʉjarã apevʉre parʉrõreca. Ʉrivʉ baru apevʉre, ãrʉmeteiyʉrãjivʉbu ne ãmeina teiyede.
1PE 4:9 Torojʉrivʉ copʉ etajarã mʉjevʉre me. Jecʉbejarã ne ãiyede, “Ʉbevʉ yʉ náre copʉ etarĩ”, abevʉva.
1PE 4:10 Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santo majide d̶aibi mʉjare coapa, mʉje d̶arãjiyepe ayʉ apeno memeinova, cad̶atenajivʉ apevʉ mʉjevʉre. Me d̶ajarã iye ʉ̃i majide d̶aiyede yópe coreipõecʉi me d̶aiyepe iye ʉ̃i jabocʉi cʉvaede ʉ̃i coreicõjeiye báquede ʉ̃́re.
1PE 4:11 Ñai coyʉyʉ, coyʉiye jaʉvʉ ʉ̃́re Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene. Aru ñai memecayʉ, memecaiye jaʉvʉ ʉ̃́re iye parʉéque Jʉ̃menijicʉi jíyede ʉ̃́re. Que baru caiye mʉje d̶aiyeque Jesucristo mearore jíde d̶aibi Jʉ̃menijicʉre, mearore aru parʉéde máre cʉvacʉ cainʉmʉa. Quédecabu.
1PE 4:12 Mʉja, ji ʉmara, cuecumamejara ne ñájine d̶aiyede mʉjare. Mʉje ñájiyeque jã́d̶ovarajivʉbu mʉje jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉre jãve, yópe ne jã́d̶ovaiyepe tãure jãve toaque. Que baru caivʉ Jesucristore jʉ aivʉ ñájinajaramu.
1PE 4:13 Que baru cuecumamejara. Quénora torojʉjarã mʉje ũmei mʉje ñájiyede yópe Jesucristo ʉ̃i ñájiye báquepe. Que baru pʉeno baju torojʉrãjaramu caivʉ ne jã́rajiyede Cristo meacʉ bajure.
1PE 4:14 Põeva ne ãmeina yávaru mʉjare, mʉje jʉ aiye boje Cristore, torojʉjarã mʉja mʉje ũmei. Caivʉ mʉja ne ãmeina yávaimara Cristore boje, mʉjarecabu cʉvarivʉ Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santore, ñai Espíritu pʉeno baju meacʉre. Aru ʉ̃ cʉbi mʉjaque.
1PE 4:15 Mʉja ñájivʉ baru, ñájimejara yópe põevare boarĩ́ jarʉvaivʉpe, aru ñavaipõevape, aru apevʉ ãmeno d̶aipõevape máre. Aru ñájimejara yópe ina “Yópe ji coyʉiyepe d̶aiye jaʉvʉ mʉjare”, coyʉivʉpe apevʉre.
1PE 4:16 Ʉbenita mʉja ñájivʉ baru mʉje jʉ aiye boje Cristore, cʉyoje tebejarã mʉje jʉ aiyede ʉ̃́re. Quénora mearore jíjarã Jʉ̃menijicʉre mʉje Cristo jina mae boje.
1PE 4:17 Joabejĩnoi Jʉ̃menijicʉ bʉ́cʉyʉme ʉ̃i ñájine d̶aquiyede põevare, ne ãmeina teiye boje. Mamarʉmʉre Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme ʉ̃ jinare. Aru Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aiye boje ʉ̃ jinare, ina jʉ aivʉre ʉ̃i yávaiye méne, jãve pʉeno ʉrarõ ñájine d̶acʉyʉme ina jʉ abevʉre ʉ̃i yávaiye méne.
1PE 4:18 Yópe arĩ Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: “Ina põeva meara mead̶arĩduimara maru, pʉeno baju mead̶arĩduimaramu ina põeva ãmena, ãmeina teivʉ”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
1PE 4:19 Iye ji coyʉiyede yópe aiyʉrõtamu: Ina põeva ñájivʉ Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe mearore d̶are cuiye jaʉvʉ náre cainʉmʉa. Aru jʉ aiye jaʉvʉ náre Jʉ̃menijicʉre, náre cʉed̶ayʉ bácʉre aru cainʉmʉa d̶ayʉre yópe ʉ̃i aiye báquepedeca, ʉ̃i mead̶aquiyepe aivʉ ne ũmene.
1PE 5:1 Caride coyʉiyʉvʉ yʉ mʉjevʉre, Jesúre jʉ aivʉre coreipõevare. Yʉ máre Jesúre jʉ aipõevare coreyʉbu. Yʉ́vacari jã́rejacacʉ Jesúi ñájiye báquede. Aru Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovaquiyede Jesús meacʉ bajure, yʉ máre meacʉ baju cʉcʉyʉmu.
1PE 5:2 Yʉ jẽniaivʉ mʉjare, coreipõevare, mʉje corenajiyepe ayʉ me ina Jesúre jʉ aipõevare cójijivaivʉre mʉje yebai, yópe ovejavare coreipõeva ne me coreiyepe ne ovejavare. Corebejarã náre parʉrõque. Quénora corejarã náre mʉje ʉe boje. Aru memecabejarã Jʉ̃menijicʉre ne jíye boje tãutʉrare mʉjare. Quénora memecajarã ʉ̃́re mʉje cad̶ateiyʉe boje apevʉre.
1PE 5:3 Aru jabova parʉrivʉ ne cõjeiyepe cõjemejara mʉja ina mʉje coreimarare. Quénora cʉjarã me ne jã́iyede, jã́d̶ovarajivʉ náre aipe d̶aiye jaʉrõre ne cʉrãjiyede me Jʉ̃menijicʉi jã́inoi.
1PE 5:4 Que teni ñai Cristo, caivʉ maja coreipõevare maje jabocʉ, majare coreyʉ, jícʉyʉme mʉjare bojed̶aino pʉeno baju mearore cũiménore ʉ̃i jã́d̶ovaquiyede.
1PE 5:5 Aru mʉja, bojʉvʉ, jʉ ajarã ina Jesúre jʉ aivʉre coreipõevare. Aru caivʉ mʉja dápiabejarã mʉje baju meara apevʉ pʉeno. Quénora memecajarã mʉje bajumia yebacavʉpe, jabocʉpe tebevʉva. Yópe arĩ Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: Jʉ̃menijicʉ maucʉvaibi ina dápiaivʉre ne baju pʉeno meara apevʉ pʉeno. Ʉbenita ʉ̃i pʉeno meacʉ baju boje, cad̶ateyʉbe ina “¿Meara márica?” abevʉre, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
1PE 5:6 Que baru yebacavʉpe tejarã mʉja, Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i cad̶atequiyepe aivʉ mʉjare ʉ̃i parʉéque. Que teni ʉ̃i beoijãravʉ baquinóre Jʉ̃menijicʉ mearare epecʉyʉme mʉjare.
1PE 5:7 Jʉ̃menijicʉ mʉjare pare ʉcʉ coreibi me. Que baru cãrijimejara mʉja. Quénora coyʉjarã Jʉ̃menijicʉre caiye iye cãrijovaiyede mʉjare. Aru yópe põeva ne epeiyepe náre dʉcʉéde, nopedeca epejarã mʉja iye cãrijovaiyede mʉjare Jʉ̃menijicʉrã.
1PE 5:8 Me jã́jara. Apʉrivʉpe, coreivʉpe, me d̶aicõjejara mʉje dápiaiyede. Yópe yavi jijecʉcʉ oyʉ bʉjiéque ʉ̃i vorĩ ãre cuiyepe ʉ̃i ãquimʉre, nopedeca mʉje maucʉ, ñai abujuvai jabocʉ, vorĩ bíjaroiyʉcʉ cuibi põevare, ne dajocarãjiyepe ayʉ ne jʉ aiyede Cristore.
1PE 5:9 Ʉbenita dajocabejarã mʉje jʉ aiyede ʉ̃́re. Quénora maucʉvajarã ñai abujuvai jabocʉre, mʉje coreóvaiye boje caino joborõacavʉ ijãravʉi Jesúre jʉ aivʉ, na máre ñájiñama mʉje ñájiyepe.
1PE 5:10 Obebejãravʉa ñájinajaramu mʉja. Mʉje ñájiniburu yóboi, Jʉ̃menijicʉvacari ye jaʉbede darĩ, nurié dápiare d̶arĩ, parʉre d̶arĩ, bíjabede d̶acʉyʉme mʉjare. Ñai Jʉ̃menijicʉ pʉeno meacʉ baju, ʉ̃́recabe cutuyʉ bácʉ mʉjare, mʉje cʉvarãjiyepe ayʉ mearo cũiménore, mʉje cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe.
1PE 5:11 Parʉéde cʉvacʉbe Jʉ̃menijicʉ cainʉmʉa. Quédecabu.
1PE 5:12 Toivacaivʉ mʉjare iyoca paperayoca quĩ́jiyocare Silvanoi cad̶ateiyeque. Ʉ̃́recabe Jesúre jʉ ayʉ dajocabecʉva ji jã́inoi. Parʉre d̶aiyʉvʉ mʉjare mʉje ũmei. Aru majide d̶aiyʉvʉ mʉjare jãve iye ji toivacaiyede Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiyede mʉjare ʉ̃i pʉeno me boje. Que baru dajocabejarã mʉje jʉ aiyede ʉ̃́re.
1PE 5:13 Ina Babilonia ãmicʉriĩmarocavʉ Jesúre jʉ aipõeva, Jʉ̃menijicʉi beoimara mʉjape paivʉ, meaicõjed̶ama mʉjare. Aru Marcos máre, jímacʉpe páyʉ, meaicõjeimi mʉjare.
1PE 5:14 Me jacoyʉjarã mʉja mʉjevʉre, mʉje jivare nuri, mʉje Jʉ̃menijicʉ jina mae boje. Caivʉ mʉja cʉrivʉ Jesucristoque cũinávʉpe me cʉjarã cãrijimevʉva. Quénoramu.
2PE 1:1 Yʉ́bu Simón Pedro, Jesucristore memecayʉ aru ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaracacʉ. Toivacaivʉ yʉ mʉjare, jʉ aivʉre cũinátʉrʉ ñʉjaque Jʉ̃menijicʉre, majare mead̶aipõecʉ pʉeno meacʉ baju Jesucristore.
2PE 1:2 Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acajacʉrĩ mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Aru torojʉrĩ me cʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare cãrijimevʉva pʉeno baju mʉje majiéque maje jabocʉre.
2PE 1:3 Jʉ̃menijicʉ coreóvare d̶aibi majare Jesucristore, ñai cutuyʉ bácʉre majare, maje ʉ̃ jina marajiyépe ayʉ. Cutuibi majare, maje cʉvarãjiyepe ayʉ me ʉ̃́pe aru maje d̶arãjiyepe ayʉ mearore ʉ̃i d̶aiyepe. Caride maje coreóvaiye boje Jesucristore, Jʉ̃menijicʉ cʉvare d̶aibi majare caiye jaʉéde majare, maje cʉrãjiyepe ayʉ me ʉ̃i jã́inoi, ʉ̃́re memecaivʉ ʉ̃i parʉéque.
2PE 1:4 Ijãravʉcavʉ ãmena ãmeina dápiad̶ama aru ãmed̶ad̶ama ne ãmeina d̶aiyʉepe. Que teni bíjare nʉñama na. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ pʉeno meacʉ baju me dápiaibi aru me d̶aibi máre. Que teni cʉbi me cainʉmʉa. Aru Jʉ̃menijicʉ “Mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i ʉrarõ mearo aino mácarõque, bíjabede d̶aibi mʉjare, yópe ne bʉoimarare dupini nʉre d̶aiyepe, mʉje cʉrãjiyepe ayʉ me ʉ̃́pe. Que baru mʉja meara, me dápiaivʉ, me d̶aivʉ máre bʉojarãjivʉbu.
2PE 1:5 Que baru jaʉvʉ mʉjare mʉje memenajiye, mʉje cʉrãjiyepe aivʉ me Jʉ̃menijicʉi jã́inoi. Javede jʉ ad̶avʉ̃ Jesucristore. Jʉ arĩ, meara tejarã mʉja. Meara teni, coreóvajarã mearore aru ãmenore máre.
2PE 1:6 Mearore aru ãmenore máre coreóvarĩ, d̶aicõjejara me mʉje dápiaiyede aru mʉje d̶aiyede máre. D̶aicõjeni mʉje baju me, napijara mʉja. Napini, me cʉjarã mʉja yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe ʉ̃́re memecaivʉ.
2PE 1:7 Me cʉrĩ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe ʉ̃́re memecarĩ, ʉjarã mʉja apevʉ Jesúre jʉ aivʉre yópe mʉje ʉepe mʉjeyovare. Aru ʉrĩ apevʉ Jesúre jʉ aivʉre, ʉjarã mʉja caivʉre máre.
2PE 1:8 Mʉja d̶aivʉ baru diede, aru caijãravʉa pʉeno baju d̶aivʉ baru diede, jũracʉbenamu mʉja. Aru mʉje d̶aiye bojecʉbe ãmequiyebu. Quénora ʉetʉbevʉva memecarãjivʉbu mʉja, mʉje coreóvaiye boje me maje jabocʉ Jesucristore.
2PE 1:9 Ʉbenita ñai d̶abecʉ baru diede aru die jaʉru ʉ̃́re, yópe põecʉpe joarõi jã́ri eabecʉ mimini quĩ́jino jã́ñʉ joabenoi, nopedeca jápiarĩ eabecʉ cavarõ mearoquede, Jʉ̃menijicʉ jinore coreóvabebi. Quénora jápiarĩ eayʉ ijãravʉquede, coreóvaibi diede. Ʉ̃́recabe ãrʉmeteyʉ Jʉ̃menijicʉi ãrʉmeteiye báquede ʉ̃i ãmeina teiye báquede aru Jʉ̃menijicʉi jarʉvaiye báquede ʉ̃i boropatejʉroe báquede.
2PE 1:10 Mʉja, jívʉ, que baru mʉje memecaiye méque, mʉje d̶aiye mearoque máre, coreóvare d̶ajarã jãve Jʉ̃menijicʉi beoiye báquede mʉjare, ʉ̃i cutuiye báquede máre. Que d̶aivʉ baru, mʉja ye vainí tʉrĩ bíjabenamu Jʉ̃menijicʉre jocarĩ.
2PE 1:11 Que baru torojʉrĩ copʉ etaimara márajivʉbu mʉja maje jabocʉ Jesucristo, majare mead̶ayʉ, ʉ̃i jaboteino cũiménoi.
2PE 1:12 Que baru ãrʉre cure d̶aiyʉvʉ yʉ mʉjare cainʉmʉa iye yávaiye ji coyʉiyede. Javede mʉja coreóvarejaquemavʉ diede aru jʉ arejaquemavʉ iye yávaiyede jãvene ne bueiye báquede mʉjare.
2PE 1:13 Meavʉ ãrʉre d̶ayʉ mʉjare ji cʉede cãreja ijãravʉi iye yávaiye méne ji coyʉiyede, mʉje dápiare nʉrajiyepe ayʉ diede.
2PE 1:14 Maumejie yaicʉ́yʉmu yʉ yópe maje jabocʉ Jesucristo ʉ̃i majide d̶aiye báquepe yʉre.
2PE 1:15 Que baru d̶aquijivʉ yʉ caiyede ji oainope, mʉje ãrʉri bʉojarãjiyepe ayʉ caiye iye yávaiye méne ji yainíburu yóbore máre.
2PE 1:16 Borocʉbedejacarã mʉjare ñʉje bueiye báquede maje jabocʉ Jesucristoi parʉéde. Aru borocʉbedejacarã mʉjare ñʉje bueiye báquede dacʉyʉre cojedeca ijãravʉi. Ñʉje bueiye báque ñʉje baju dápiaiye ãmevʉ. Quénora ñʉjavacari jã́rejacarã ñʉje baju ñʉje yacorʉaque Cristoi ʉrarõ parʉéde.
2PE 1:17 Majepacʉ Jʉ̃menijicʉvacari pued̶arejame Jesúre aru mearore jídejame ʉ̃́re ʉ̃i aiye báquede ʉ̃i yávaino mearoque: “Ñaime jímacʉ, ji ʉmʉ. Torojʉvʉ yʉ ʉ̃́re”, arejame.
2PE 1:18 Aru ñʉjavacari jápiarejacarã ñʉje baju ñʉje cámucobeaque iye yávaino mácarõre cavarõ mearore jocarĩ ñʉje cʉe báquede Jesucristoque dicũ cʉ̃racũ meacũ bajui, Jʉ̃menijicʉi cʉe báque boje nore.
2PE 1:19 Ñʉje jã́ino mácarõ aru ñʉje jápiaino mácarõ máre nopedecabu iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaiye báquepe javede. Que baru iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaiye báqueque ʉ̃ jã́d̶ovaimi jãvene ñʉje coyʉiyede iye vaiye báquede ñʉjare. Jápiarĩ ad̶ajarã mʉja iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaiye báquede. Yópe pẽoibʉque põeva ne quĩ́jino jã́ri eaiyepe ñeminoi pʉ miad̶áe tʉiyeta aru aviá ʉ̃i boiyeta ne jã́rajiyepe aivʉ me, nopedeca iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaiye báqueque ʉ̃ coreóvare d̶aibi mʉjare quĩ́jino pʉ Jesucristoi copaidaiyeta, ʉ̃i coreóvare d̶aquiyede mʉjare me caiyede mʉje ũmei.
2PE 1:20 Mamarʉmʉ coreóvajarã mʉja iyede: Põecʉ cʉbebi ʉ̃i baju coyʉrĩ bʉojayʉ aipe aiyʉrõre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaino mácarõre ʉ̃i toivaicõjeino mácarõre ʉ̃i yávaiyede.
2PE 1:21 Que baru ʉ̃i yávaiyede coyʉcayʉ bácʉ cʉbedejaquemavʉ coyʉyʉ bácʉ ʉ̃i baju dápiainore yópe ʉ̃i baju ʉrõpe. Quénora caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaivʉ bácavʉ memecarejaquemavʉ ʉ̃́re. Aru coyʉrejaquemavʉ ʉ̃i dápiaiyede yópe ʉ̃i ʉrõpe. Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santo coyʉicõjenejaquemavʉ na mácavʉre.
2PE 2:1 Javede Israecavʉ bácavʉ ne jẽneboi cʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva ʉbenina. “Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãveneca yávaivʉbu ñʉja”, borocʉrĩ arejaquemavʉ na mácavʉ. Nopedeca bueipõeva ʉbenina cʉrãjivʉbu mʉje jẽneboi. “Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãveneca bueivʉbu ñʉja”, borocʉrĩ arãjivʉbu na. Ʉbenita yavenina bueni bʉ́rãjivʉbu ne yávaiyede jãve ãmene. Aru jʉ abevʉvacari maje jabocʉ Jesucristore, ñai mead̶ayʉ bácʉre náre, “Maje jabocʉ ãmemi ʉ̃”, arãjivʉbu na. Yópe põecʉ ʉ̃i bojed̶aiyepe ʉ̃i ʉrõre bojed̶ainoi ʉ̃ jino maquiyépe ayʉ, nopedeca Jesucristo ʉ̃ jinare d̶aibi náre ʉ̃i meiye báque boje ʉ̃i jivede. Aru ne yávaiyede jãve ãmene bueiye boje, maumejiena bíjare d̶arãjarama ne baju.
2PE 2:2 Obedivʉ põeva náre jʉ arĩ, yóvarĩ nʉri, napedeca ʉrarõ ãmeno d̶arãjivʉbu. Ne d̶aiye boje nópe, ãmeina yávarãjarama ina jʉ aivʉre Jesucristore.
2PE 2:3 Ãujinajivʉbu na apevʉi cʉvede, tãutʉrare máre. Que teni jʉjovarãjivʉbu mʉjare ne bueiye borocʉeque, ĩnajivʉ mʉje cʉvaede. Ʉbenita javede Jʉ̃menijicʉ “Ina borocʉede bueivʉ ñájinajarama”, arejaquemavʉ. Que teni bíjarãjarama na Jʉ̃menijicʉre jocarĩ.
2PE 2:4 Ina ángeleva ãmeina teivʉ bácavʉre Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetebedejaquemavʉ ne ãmeina teiye báquede. Quénora darorĩ jarʉvarejaquemavʉ náre ñeminitucubʉi, ina ñájinajivʉre ne coreinoi. Nore nárecabu bʉoimara tãumeaque coreivʉ pʉ Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóita.
2PE 2:5 Quédeca ina ijãravʉcavʉ javecavʉ bácavʉre máre, Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetebedejaquemavʉ ne ãmeina teiye báquede. Quénora ocare d̶arĩ, muivári yaidé d̶arejaquemavʉ caivʉ ina ãmeina d̶aivʉ bácavʉre. Ʉbenita mead̶arejaquemavʉ Noé mácʉre, ñai coyʉre curĩduyʉ bácʉre põevare ne mearore d̶aiye jaʉquiyepe arĩduyʉ bácʉre. Aru apevʉ siete paivʉ bácavʉre quévʉra Noé mácʉque Jʉ̃menijicʉ mead̶arejaquemavʉ muiváibore jocarĩ.
2PE 2:6 Quédeca Sodoma aru Gomorra máre ãmicʉriĩmaroacavʉ bácavʉre Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetebedejaquemavʉ ne ãmeina teiye báquede. Quénora cʉ̃raboa uruiboa darorĩ ocainopedeca, ẽ́ni bíjare d̶arejaquemavʉ caivʉ diĩmaroacavʉ bácavʉre. Que teni diĩmaroa quédata ũapena teni cũinéjaquemavʉ. Que d̶arĩ, Jʉ̃menijicʉ coreóvare d̶aibi caivʉ ijãravʉcavʉ cʉrãjivʉre ãmeina d̶aivʉ bárãjivʉre ʉ̃ ñájine d̶acʉyʉre na márajivʉre ne ãmeina teiye baquiyé boje.
2PE 2:7 Ʉbenita mead̶arejaquemavʉ Lot bácʉre, ñai meacʉ bácʉre. Ʉrarõ chĩoñʉ marejaquémavʉ Lot bácʉ ʉ̃i ũmei ina Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ bácavʉre ne ãmeina teiye báquede.
2PE 2:8 Ñai ʉ̃mʉ meacʉ cʉcʉ barejaquémavʉ ne jẽneboi. Aru ñájiñʉ marejaquémavʉ ʉ̃i ũmei ʉ̃i jã́iyede aru ʉ̃i jápiaiyede máre ne vainí tʉiyede jãravʉa coapa.
2PE 2:9 Maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ majibi mead̶ayʉ ina ʉ̃́re jʉ arĩ mearo d̶aivʉre yópe ʉ̃i ʉrõpe, jʉjovaivʉre jarʉvarĩ. Aru ʉ̃ majibi coreyʉ ina ʉ̃́re jʉ abeni ãmeno d̶aivʉre, ñájinajivʉre pʉ ʉ̃i ñájiovaquijãravʉ baquinóita.
2PE 2:10 Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme ina torojʉrĩ d̶aivʉre ãmeina ne baju ʉrõpe aru jʉ abeni ãmeina jã́ivʉre ʉ̃́re apevʉ pʉeno. Pued̶abenama ina borocʉede bueivʉ. D̶ad̶ama yópe ne baju ʉrõpe. Aru jidʉbevʉva ãmeina yávad̶ama ina pʉeno parʉrivʉre.
2PE 2:11 Que teivʉreca ina ángelevacapũravʉ, ne pʉeno parʉrivʉ aru ne pʉeno cõjeivʉ máre, pued̶arĩ ãmeina yávabenama ina pʉeno parʉrivʉre Jʉ̃menijicʉi jã́inoi ñájine d̶arãjivʉ náre.
2PE 2:12 Ʉbenita ina borocʉede bueivʉ coreóvabenama ina pʉeno parʉrivʉre ne ãmeina yávaimarare. Que baru ãimara ãrʉmevʉpe dápiabevʉva d̶ad̶ama yópe ne baju ʉrõpe. Yópe põeva ne jẽiyepe ãimarare boarã́jivʉ náre, nopedeca na máre bíjaroimara márajivʉbu, ne bíjare d̶aiye boje apevʉre.
2PE 2:13 Ãmeina ñájinajivʉbu na yópe ne baju ãmeina ñájine d̶aiyepe apevʉre, ne ñájiye d̶aiye boje apevʉre. Torojʉve ted̶ama ʉbenina jãravʉre aru ñamine máre. Que teni d̶ad̶ama yo ãmenore, cʉyoje tenajivʉ ne baju põeva ne cʉyojeda jã́iyede. Aru ne yóvarãnʉiyede mʉje torojʉve teinoi cʉyoje tede d̶ad̶ama mʉjare ne torojʉrĩ jʉjovaiyede mʉjare.
2PE 2:14 Áco nomió ne jã́imore ãmenore d̶aiyʉrĩ dápiaivʉbu ṍque. Ʉetʉbevʉva ãmeina d̶arĩ ne ãmeina teiyede dajocaiye majibema na. Vainí tʉre d̶ad̶ama ina jʉ aivʉre Jesucristore parʉbevʉva cãreja ne jʉ aiyede ʉ̃́re. Náre jʉjovad̶ama yópe moa boaipõecʉ ʉ̃i jajovaiyepe moacʉre cṹvaque. Cainʉmʉa dápiad̶ama ne cʉvaiyʉede caiye ne jã́iyede. Que baru ʉrarõ ãujiñama na. Nárecabu Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aimara márajivʉ. Que baru ʉ̃i coavaimara márajivʉbu ʉ̃́re jarʉvarĩ.
2PE 2:15 Dajocad̶ama ne jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene. Que teni mamated̶ama ne baju yópe põecʉ mái nʉri macarõi ʉ̃i mamateiyepe ʉ̃i dajocaiyede dimare jocarĩ. D̶ad̶ama yópe Balaam mácʉpe. Ñai Balaam mácʉ Beor bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉvacari, borocʉcʉ barejaquémavʉ. Ʉ̃i ãmeina teiye báque boje, bojede vorĩ eaiyʉrĩdurejaquemavʉ ʉ̃ mácʉ.
2PE 2:16 Ʉbenita ʉ̃i tubamʉ, ãimacʉ yávabecʉ bácʉ, jararejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre. Yávarejaquemavʉ ʉ̃́re ape yávaiyeque yópe põecʉi yávaiyepe, dajocare d̶acʉyʉ ñai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre ʉ̃i d̶aiye báquede ãrʉmecʉpe.
2PE 2:17 Yópe põeva ocore earĩ coreniduivʉ ne chĩoiyepe ococobe pĩapóri popoiye boje, nopedeca põeva chĩod̶ama ina bueipõeva borocʉrivʉ ne bueiyeque, ne jʉjovaiye boje. Aru yópe ocopenibo ũmevʉque japurĩ jaroiyepe põeva majibevʉva, nopedeca ina bueipõeva borocʉrivʉ ne bueiyede majibenama, ne jʉjovaiye boje. Que teni ne bueiye báque bojecʉbevʉ. Que baru Jʉ̃menijicʉ mead̶aibi náre ne cʉrãjino pʉeno baju ñeminore, ne ñájinajinore.
2PE 2:18 Yávad̶ama parʉéque yópe majidivʉ ne yávaiyepe. Ʉbenita quéda ʉbenina yávad̶ama na. Apevʉ põeva dajocad̶ama ne bueiye jãve ãmene jarʉvarĩ, yópe bʉoimʉ ʉ̃i dupini nʉiyepe. D̶aicõjeivʉbu náre, ne d̶arãjiyepe aivʉ cojedeca no ãmenore yópe ne dajocarĩduino mácarõpe.
2PE 2:19 Yópe arĩ, coyʉivʉbu náre: “Mʉja yebacavʉ ãmevʉ. Que baru d̶ajarã caiyede yópe mʉje baju ʉrõpe”, ad̶ama na. Ʉbenita ne que aiyedeca, nárecabu yebacavʉpe paivʉ. Ne ãmeina d̶aiyʉede d̶aicõjeiye boje náre, bíjarãjarama na. Ñai d̶aicõjeñʉ apevʉre, ʉ̃́recabe ne jabocʉ. Aru apevʉ ʉ̃i yebacavʉbu. Nopedeca põecʉ apejĩene d̶aicõjeimʉ maru, ʉ̃́recabe yebacacʉpe páyʉ.
2PE 2:20 Ina põeva jarʉvaivʉ bácavʉ ijãravʉcavʉ ne ãmeno d̶aiyede, ne coreóvaiye boje maje jabocʉ Jesucristore, majare mead̶aipõecʉre, oatʉvaivʉ baru ne ũmene, ãmeina tenajivʉ cojedeca, bʉojarãjarama na ãmena ne mamarʉmʉre ãmeno d̶aino mácarõ pʉeno.
2PE 2:21 Ne jarʉvaru Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye méne ʉ̃i coyʉiye báquede náre, pʉeno baju meajebu náre, ne majibedu iye bueiyede aipe d̶arĩ põeva cʉrĩ bʉojarãjivʉ mearare Jʉ̃menijicʉi jã́inoi.
2PE 2:22 D̶ad̶ama na yópe majidivʉ ne coyʉino mácarõpe: “Yavimi copedini ãñʉme ʉ̃i baju bijoiye báquede. Aru vã́rico ne cuyavaimo máco copainʉri parad̶obe yaobʉrã”, ad̶ama na.
2PE 3:1 Mʉja, ji ʉmara, caride toivacaivʉ mʉjare cojedeca. Javede toivacacʉ mʉjare apeyoca paperayocare. Diyoca pʉcayocaque ãrʉre d̶aiyʉvʉ mʉjare iye bueiyede jãvene mʉje jápiaiye báquede, mʉje dápiarãjiyepe ayʉ nurié.
2PE 3:2 Ãrʉjara ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ, Jʉ̃menijicʉre memecaivʉ bácavʉ, ne bueiye báquede mamarʉmʉre. Ãrʉjara maje jabocʉ Jesucristo, majare mead̶aipõecʉ, ʉ̃i d̶aicõjeiye báquede máre ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara ñʉje bueiye báquede mʉjare.
2PE 3:3 Mamarʉmʉre coreóvajarã mʉja iyede: Ãnijãravʉa bʉojaquijãravʉa baquiyéde, Cristoi copaidaquijãravʉ jipocare, darãjarama põeva Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ, yʉrivʉ, aru ne ãmeina d̶aiyʉepe d̶aivʉ. Yʉrinajarama Jʉ̃menijicʉre aru Jesucristore jʉ aipõevare máre.
2PE 3:4 Yʉrini, yópe arãjarama na: “Mʉja aivʉ, ‘Copaidacʉyʉmu yʉ ijãravʉi’, arejamed̶a Cristo, aivʉbu mʉja. Jãve maru no, ¿Ã́ri cʉri ʉ̃? Obediʉjʉa vaivʉ majeñecuva mácavʉ ne yainíburu yóbore. Aru ne cʉrinʉmʉre, caride máre, caiye vaivʉ cũinátʉrʉ iye vaiye báquepedeca Jʉ̃menijicʉi ijãravʉre cʉed̶ainʉmʉ yóbore”, arĩ yʉrinajarama na.
2PE 3:5 Ʉbenita nácapũravʉ coreóvaiyʉbenama Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aiye báque caijĩene. Mamarʉmʉre Jʉ̃menijicʉ cʉed̶arejaquemavʉ cavarõre aru joborõre máre ʉ̃i yávaiyeque. Cʉed̶arejaquemavʉ ijãravʉre ocoque aru oco jẽneboi.
2PE 3:6 Aru ocoque máre jarʉvarĩ bíjare d̶arejaquemavʉ ãnijãravʉcavʉ bácavʉre muiváiboque.
2PE 3:7 Aru caride máre mead̶ayʉbe ijãravʉre, cavarõre aru joborõre máre, ʉ̃i yávaiyeque. Mead̶ayʉbe ijãravʉre pʉ ʉ̃i ñájiovaquijãravʉ baquinóita, ʉ̃i ñájine d̶aquiyede caivʉ ãmenare, ne coatenajiyepe ayʉ ʉ̃́re jarʉvarĩ. Dinʉmʉ maquinóre cũiné d̶acʉyʉme ijãravʉre toaque.
2PE 3:8 Mʉja, ji ʉmara, ãrʉmetebejarã iyede: Jʉ̃menijicʉ jã́ñʉme cũinájãravʉ vainore yópe maje jã́iyepe mil paiʉjʉa vainore. Aru Jʉ̃menijicʉ jã́ñʉme mil paiʉjʉa vainore yópe maje jã́iyepe cũinájãravʉ vainore.
2PE 3:9 Maje jabocʉ Jesucristo “Copaidacʉyʉmu yʉ” arejame. Ʉbenita apevʉ põeva ne majiépe, ne jãravʉare corevaiyepe, dʉibajĩemu ʉ̃i daiyʉrĩduino. “Dabebi cãreja. Que baru dabecʉyʉme”, arĩ dápiad̶ama ʉbenina. Ʉbenita daiyʉbecʉ ãmemi. Quénora napiñʉme mʉjare. Jʉ̃menijicʉ ʉbi caivʉ põevare mead̶aimara marajiyépe ayʉ. Que baru ʉbebi ʉ̃ cũinácʉ ʉ̃i coateiyede ʉ̃́re jarʉvarĩ toabo cũiméboi.
2PE 3:10 Yópe ñavaipõecʉi daiyepe ñamine, põeva ne majibede, nopedeca dacʉyʉme Jesucristo, põeva ʉ̃́re ne corebede. Dinʉmʉ maquinóre yo cavarõ cũiquíyebu ʉrarõ jidojarõ bʉjinoque. Aru caiye iye ijãravʉi cʉe báque me ẽ́ni cũiquíyebu toaque pʉ ne bíjarĩ cũiyeta. Aru maje cʉrijoborõ máre, caiye ijãravʉque máre, Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aiye báque, põeva ne d̶aiye báque máre, me ẽ́ni cũiquíyebu.
2PE 3:11 Que teni caiye bíjarĩ cũiquíyebu. Que baru me cʉjarã mʉja meara teni Jʉ̃menijicʉi jã́inoi ʉ̃́re memecaivʉ.
2PE 3:12 Napini corejarã maje jabocʉ Jesucristoi copaidaquiyede. Aru d̶ajarã mʉja caiye iye jaʉéde mʉjare cãreja ʉ̃i daquiye jipocare. Que teni daicõjenajivʉbu mʉja ʉ̃́re maumena. Dijãravʉ ʉ̃i copaidaquijãravʉ baquinóre, yo cavarõ me ẽ́ni cũiquíyebu toaque pʉ bíjarĩ cũiyeta. Aru caiye iye ijãravʉi cʉe báquede toaijiquiyebu toaque pʉ ẽnuricoro teni cũiyeta.
2PE 3:13 Ʉbenita cʉquiyebu cavarõ mamaro aru joborõ mamaro máre. Jʉ̃menijicʉ aibi majare, “Apejãravʉ mamajãravʉ meajãravʉ baquinó cʉquiyebu jãve”. Aru caivʉ dinʉmʉ maquinócavʉ meara cʉrãjarama cainʉmʉa Jʉ̃menijicʉi jã́inoi.
2PE 3:14 Mʉja, ji ʉmara, mʉje napini coreiyedeca diede d̶ajarã caiyede mʉje oainope, maje jabocʉi eaquiyepe aivʉ mʉjare ãmeno cʉbevʉre. Quénora eajacʉrĩ mʉjare pʉeno baju mearare aru me cʉrivʉre cãrijimevʉva.
2PE 3:15 Coreóvajarã iyede: Maje jabocʉ Jesucristo napini coreibi põevare, ne mead̶arãjiyepe ayʉ. Quédeca caiyoca ʉ̃i paperayocaque toivaicõjequemavʉ diede majecʉ, maje ʉmʉ, Pablo. Apeyoca ʉ̃i paperayocare apevʉ põeva jápiarĩduyama. Ina majibevʉ aru ina jʉ aivʉ Jesucristore parʉbevʉva cãreja coyʉrĩduyama aipe aiyʉrõre iye ʉ̃i toivaicõjeiye báquede aru ape toivaiye báquede máre, Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquede ʉ̃i yávaiyede. Ʉbenita ʉbenina coyʉyama na. Que baru ne baju coated̶ama Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ.
2PE 3:17 Mʉja, ji ʉmara, javede majivʉ mʉja diede. Que baru me jã́jara ina põeva Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉre, ne jʉjovabenajiyepe aivʉ mʉjare ne bueiye jãve ãmeque, mʉje vainí tʉrĩ bíjabenajiyepe aivʉ mʉje jʉ aiyede jarʉvarĩ.
2PE 3:18 Quénora pʉeno baju nʉjara mʉja, Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaimara bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Aru pʉeno baju coreóvajarã maje jabocʉ Jesucristore, majare mead̶aipõecʉre. Mearore jínajarevʉ ʉ̃́reca caride aru cainʉmʉa, jã́d̶ovarajivʉ ʉ̃́re meacʉ bajure. Quédecabu. Quénoramu.
1JO 1:1 Toivacaivʉ mʉjare Jesucristorã. Ñai cʉcʉ bácʉ caiyede ʉ̃i cʉed̶aquiye jipocamia, aru caride máre ʉ̃ cʉbi. Ʉ̃́vacari apʉre d̶ayʉbe põevare apʉé mamaeque. Majide d̶ayʉbe apʉé jãvene. Que baru ʉ̃ majare Jʉ̃menijicʉi dápiainore coyʉcʉdayʉbe. Ʉ̃i cʉede ijãravʉi, ñʉjavacari jápiarejacarã ʉ̃i coyʉiyede aru jã́rejacarã ʉ̃́re. Aru ʉ̃́re jãve jã́ri coreóvarĩ jẽnejacarã ñʉja.
1JO 1:2 Ñai apʉre d̶ayʉ põevare apʉé mamaeque cʉetedejame ijãravʉi. Aru ñʉja jã́rejacarã ʉ̃́re. Que baru coyʉivʉbu ñʉje jã́ri majié boje. Coyʉivʉbu mʉjare ʉ̃i borore, ñai apʉcʉre cainʉmʉa. Ʉ̃ cʉrejaquemavʉ majepacʉ Jʉ̃menijicʉque cavarõ mearoi. Ʉbenita darejaquemavʉ nore jocarĩ pʉ ijãravʉi, cʉetecʉyʉ yui.
1JO 1:3 Ʉrivʉbu ñʉja mʉje yóvarãjiyepe aivʉ ñʉjaque cũinávʉpe cũinátʉrʉ maje ũmei, majepacʉ Jʉ̃menijicʉque aru mamacʉ Jesucristoque máre. Que baru ñʉja coyʉivʉbu mʉjare ñʉje jã́iye báquede ʉ̃́re, aru ʉ̃i bueiye báquede máre.
1JO 1:4 Que baru toivacaivʉ yʉ mʉjare iye coyʉiyede, maje mearo torojʉrãjiyepe aivʉ maje ũmei.
1JO 1:5 Iye yávaiyede Jesucristo coyʉrejame ñʉjare. Aru caride ñʉja coyʉivʉbu iye yávaiyede mʉjare máre. Jʉ̃menijicʉ miad̶árope páyʉbe. Que baru meacʉbe ʉ̃. Jʉ̃menijicʉre ñeminijino cʉbevʉ. Que baru ãmeno cʉbecʉbe ʉ̃. Miad̶ároque põeva jã́ivʉbu aipe ãrojarore ijãravʉre. Nopedeca Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovaiyʉbi põevare ne majinajiyepe ayʉ ʉ̃ meacʉre.
1JO 1:6 Maja ãmenore d̶aivʉvacari, “Majepacʉ Jʉ̃menijicʉque yóvaivʉbu maja cũinávʉpe cũinátʉrʉ maje ũmei” aivʉ baru, d̶abevʉvacari mearore, borocʉrivʉbu maja. Ʉbenita jãve ñeminoi cʉrivʉpe d̶aivʉbu maja ãmenore.
1JO 1:7 Ʉbenita maja d̶aivʉ baru mearore Jʉ̃menijicʉpe, aru yópe miad̶ároi cʉrivʉpe baru, jãve maja cʉrãjaramu cũinávʉpe cũinátʉrʉ maje ũmei. Aru Jʉ̃menijicʉi mácʉ Jesús bojed̶arejame maje yóvaiyede Jʉ̃menijicʉque ʉ̃i jiveque, ʉ̃i yaicáiye báquede majare maje ãmeina teiye boje. Que baru Jʉ̃menijicʉ ãrʉmeteibi maje ãmeina teiyede, Jesúi d̶acaiye báque boje majare.
1JO 1:8 Maja aivʉ baru “Ãmeno cʉbevʉ majare”, jʉjovaivʉbu maje bajuma. Que aru, maje aiye jãve ãmevʉ aru Jʉ̃menijicʉi jãve coyʉiye cʉbevʉ majare.
1JO 1:9 Ʉbenita maje coyʉru Jʉ̃menijicʉre aipe maje ãmeina teiyede, Jʉ̃menijicʉcapũravʉ ãrʉmeteni jarʉvacʉyʉme diede. Nópe d̶acʉyʉme ʉ̃i d̶aiye boje cainʉmʉa yópe “D̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i aiye báquepe, ʉ̃i d̶aiye boje mearore quéda.
1JO 1:10 “Ãmenore d̶abevʉ maja” aivʉ baru, Jʉ̃menijicʉre borocʉcʉpe dápiaivʉbu maja aru jãve jʉ abevʉ maja ʉ̃i yávaiyede.
1JO 2:1 Mʉja, jímajinape paivʉ, toivacaivʉ mʉjare diede, mʉje d̶abenajiyepe ayʉ ãmenore. Ʉbenita ácʉ põecʉ ãmenore d̶arĩburu yóbore, apecʉ cʉbi majare coyʉrĩ cad̶ateni coyʉcacʉyʉ me majepacʉ Jʉ̃menijicʉque maje borore. Aru ñai majare cad̶atecʉyʉ, ʉ̃́recabe Jesucristo, ñai meacʉ baju Jʉ̃menijicʉi jã́inore.
1JO 2:2 Aru ñai Jesucristovacari yaidéjame majare boje. Ʉ̃i yaiye boje, Jʉ̃menijicʉ ãrʉmeteibi maje ãmeina teiyede. Que baru maje meateimʉme ʉ̃ majepacʉ Jʉ̃menijicʉque, maja aru caivʉ ijãravʉcavʉ máre.
1JO 2:3 Maja d̶aivʉ baru yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe bʉojad̶avʉ̃ maja coreóvaivʉ Jʉ̃menijicʉre.
1JO 2:4 Ʉbenita ñai põecʉ “Yʉ coreóvaivʉ Jʉ̃menijicʉre” ayʉ baru, d̶abecʉvacari yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe, borocʉcʉbe ʉ̃. Que teni Jʉ̃menijicʉi jãve coyʉiye cʉbevʉ ʉ̃́re.
1JO 2:5 Ʉbenita ñai d̶ayʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe, ʉ̃́recabe jãve coreóvayʉ me aipe d̶arĩ ʉcʉ Jʉ̃menijicʉre. Que teivʉ maja coreóvaivʉbu cʉrivʉ Jʉ̃menijicʉque cũinávʉpe, cũinátʉrʉ maje ũmei.
1JO 2:6 Aru ácʉ põecʉ “Yʉ yóvaivʉ Jʉ̃menijicʉre cũinávʉpe” ʉ̃i aru, ʉ̃́re cʉe jaʉvʉ yópe Jesucristovacari ʉ̃i cʉe báquepedeca.
1JO 2:7 Mʉja, jívʉ, ji ʉmara, yo d̶aicõjeino, ji toivacaino mʉjare caride, d̶aicõjeino mamaro ãmevʉ. Quénora cũinátʉrʉbu no d̶aicõjeino yo mʉje jʉ aino mácarõ mamarʉmʉre jʉ aivʉ Jesúre. Que baru javede mʉja jápiarejaquemavʉ yo d̶aicõjeino javecarõre.
1JO 2:8 Ʉbenita yo ji toivacaino mʉjare d̶aicõjeino mamarotamu máre. Aru yo mamaro jãvemu. Cristo ʉ̃i d̶aiye jã́d̶ovaivʉ nore jãve, aru mʉje d̶aiye máre. Põeva ne Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne majibede, ñeminoi cʉrivʉpe paivʉbu. Aru ne majiéde diede, miad̶ároi cʉrivʉpe paivʉbu. Que baru Cristoi daiyede yópe miad̶áre d̶aiyepe ijãravʉi yo ñemino mácarõ bíjare nʉivʉ caride.
1JO 2:9 Ñai põecʉ “Cʉvʉ yʉ miad̶ároi, d̶ayʉ mearore yópe Jʉ̃menijicʉi cõjeiyepe” ayʉvacari ʉbecʉ baru ʉ̃ jicʉre, ñeminoi cʉbi ʉ̃ cãreja. Que baru d̶abebi ʉ̃ mearore.
1JO 2:10 Ñai ʉcʉ ʉ̃ jicʉre cʉbi ʉ̃ yópe miad̶ároi cʉcʉpe. Que baru d̶aibi mearore. Aru ye ãmei vainí tʉrĩ d̶are d̶abecʉbe apecʉre ãmenore.
1JO 2:11 Ʉbenita ñai ʉbecʉ ʉ̃ jicʉre cʉbi ʉ̃ yópe ñeminoi cʉcʉpe. Que baru d̶aibi ãmenore. Que teni ye coreóvabebi aipe d̶aiye jaʉrõre ʉ̃́re. Ʉ̃i ãmeno d̶aiye boje, bʉojabebi dápiayʉ coreóvayʉpe. Que baru ʉ̃i dápiaino ñeminomu yópe põecʉ jã́ri eabecʉ ñeminoi coreóvabepe ã́ri ʉ̃i nʉinore.
1JO 2:12 Mʉja, jímajinape paivʉ, yʉ toivacaivʉ mʉjare Cristo ʉ̃i yaicáiye báque boje mʉjare, bojed̶acʉyʉ mʉje ãmeina teiyede. Que baru Jʉ̃menijicʉ ãrʉmeteibi mʉje ãmeina teiyede.
1JO 2:13 Aru mʉja, jíbʉcʉvape paivʉ, yʉ toivacaivʉ mʉjare mʉje coreóvaiye boje ñai cʉcʉre caiyede ʉ̃i cʉed̶aquiye jipocamia. Aru mʉja, bojʉvʉ, yʉ toivacaivʉ mʉjare máre mʉje vainí tʉiye boje ñai abujuvai jabocʉre. Aru mʉja, jímajinape paivʉ, yʉ toivacaivʉ mʉjare mʉje coreóvaiye boje majepacʉ Jʉ̃menijicʉre.
1JO 2:14 Aru mʉja, jíbʉcʉvape paivʉ, yʉ toivacaivʉ mʉjare mʉje coreóvaiye boje ñai cʉcʉre caiyede ʉ̃i cʉed̶aquiye jipocamia. Aru mʉja, bojʉvʉ, yʉ toivacaivʉ mʉjare máre mʉje cʉvae boje Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne mʉje ũmei, aru mʉje jʉ aiye boje diede parʉrõque, aru mʉje vainí tʉiye boje ñai abujuvai jabocʉre.
1JO 2:15 Ʉbejarã mʉja iyede, ijãravʉcavʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ ne ʉede. Aru ʉbejarã yo ijãravʉcarõ cũiquínore máre. Ñai ʉcʉ baru ijãravʉre aru ijãravʉquede máre, ñai bʉojabebi ʉcʉ majepacʉ Jʉ̃menijicʉre.
1JO 2:16 Que baru ina ijãravʉcavʉ ne dápiaino, ne ʉrõ, aru ne cʉvarõ máre Jʉ̃menijicʉ jino ãmevʉ. Quénora ijãravʉcavʉvacari jinomu no. Aru ñai abujuvai jabocʉ jinomu no. D̶aiyʉrivʉbu yópe ne ãmeina d̶aiyʉepe. Aru cʉvaiyʉrivʉbu caiye iye ãmene ne jã́iyede. Aru, “¿Meara márica caivʉ apevʉ pʉeno?” arĩ cʉiyʉrivʉbu.
1JO 2:17 Ʉbenita ijãravʉcavʉ bíjare nʉivʉbu ne ãmeina d̶aiyʉeque. Quénora ñai d̶ayʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe cʉvacʉyʉme jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre.
1JO 2:18 Mʉja, jímajinape paivʉ, joabenomu ijãravʉ cũiquíno. Javede jápiad̶avʉ̃ mʉja cũinácʉ dacʉyʉre, ñai Cristoi maucʉ bacʉyʉ́re. Aru caride obedivʉ maucʉvarivʉbu Cristore. Que baru coreóvaivʉbu maja joabenore ijãravʉ cũiquínore.
1JO 2:19 Ina Cristore maucʉvarivʉ maje jẽneboi cʉ́teima. Ʉbenita majevʉ ãmema. Que baru etad̶ama na majare jocarĩ. Majevʉ baru, cʉjebu na majaque. Ʉbenita ne etaiye báque boje majare jocarĩ, majidivʉbu maja majevʉ ãmevʉre.
1JO 2:20 Mʉjareca Cristo daroibi Espíritu Santore. Que teni ñai Espíritu Santo majide d̶aibi mʉjare yávaiyede jãvene aru jãve ãmene máre. Que baru caivʉ majidivʉtamu mʉja.
1JO 2:21 Yʉ toivacabevʉ mʉjare mʉje majibe boje iye yávaiyede jãvene. Quénora yʉ toivacaivʉ mʉjare mʉje majié boje diede, aru mʉje majié boje iye borocʉbede, iye jãve coyʉiye.
1JO 2:22 Ácʉ põecʉ “Jesús Jʉ̃menijicʉi mácʉ Cristo ãmemi” ayʉ baru, ʉ̃́recabe borocʉcʉ. Ñai nópe ayʉ maucʉvaibi Cristore. Que teni jʉ abebi Jʉ̃menijicʉre aru Cristore máre.
1JO 2:23 Ácʉ põecʉ “Jesús Jʉ̃menijicʉi mácʉ Cristo ãmemi” ayʉ baru, yóvabecʉbe majepacʉ Jʉ̃menijicʉre. Ʉbenita ñai “Jesús Jʉ̃menijicʉi mácʉ Cristobe” ayʉ baru, ʉ̃́recabe yóvayʉ majepacʉ Jʉ̃menijicʉre máre.
1JO 2:24 Que baru ãrʉjara iye Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne mʉje jápiaiye báquede mʉje jʉ aiye báquede Jesúre mamarʉmʉre. Me dápiajarã iye yávaiyede jãvene mʉje ũmei. Mʉja me dápiaivʉ baru iye mʉje jápiaiye báquede, mʉjacapũravʉ yóvarãjaramu Jʉ̃menijicʉi mácʉ Jesucristore, aru Jʉ̃menijicʉre máre cũinávʉpe, cũinátʉrʉ mʉje ũmei.
1JO 2:25 Aru yorecabu Jesús “Yʉ cʉvare d̶acʉyʉmu mʉjare jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre”, ʉ̃i aino mácarõ.
1JO 2:26 Yʉ toivacaivʉ mʉjare mʉje majinajiyepe ayʉ apevʉ ne borore, ina mʉjare jʉjovaiyʉrivʉre.
1JO 2:27 Ʉbenita mʉjacapũravʉ javede jacopʉquemavʉ ñai Espíritu Santore, cʉcʉre mʉjaque, Jesucristo ʉ̃i daroimʉ mácʉre mʉjare. Aru ñai Espíritu Santo bueibi mʉjare caiyede. Aru ʉ̃i bueiye mʉjare jãvetamu. Borocʉbetamu die. Que baru apecʉ jaʉbebi mʉjare majicacʉyʉ iye yávaiyede jãvene. Que baru yóvajarã mʉja Jesucristore cũinávʉpe cainʉmʉa, cũinátʉrʉ mʉje ũmei.
1JO 2:28 Aru mʉja, jímajinape paivʉ, quédata yóvajarã mʉja Jesucristore cũinávʉpe, cũinátʉrʉ mʉje ũmei caride aru pʉ ʉ̃i copaidaquijãravʉita, maja númuri aivʉ ʉ̃i jipocai jidʉbevʉva aru cʉyojarõ máre cʉbeda.
1JO 2:29 Coreóvaivʉbu mʉja Jesucristore meacʉ bajure Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Que baru coreóvaiye jaʉvʉ mʉjare iyede máre: Caivʉ d̶aivʉ mearore, nárecabu Jʉ̃menijicʉi mára.
1JO 3:1 “Jímaratamu mʉja”, aibi majepacʉ Jʉ̃menijicʉ majare. Que baru coreóvaivʉbu maja aipe Jʉ̃menijicʉ ʉrarõ ʉcʉre majare. Aru jãve ʉ̃i máratamu maja. Ʉbenita apevʉ põeva ijãravʉcavʉ coreóvabema majare. Jʉ̃menijicʉre aru Jesucristore máre coreóvabema na. Que baru majare máre coreóvabema na.
1JO 3:2 Mʉja, jívʉ, ji ʉmara, caride Jʉ̃menijicʉi máratamu maja. Ʉbenita coreóvabevʉ maja cãreja aipe ãrojarajivʉ bárãjivʉre yóbore. Quédata coreóvaivʉbu maja Jesucristoi daquiyede ʉ̃́pe tenajivʉ, maje jã́ri majinajiye boje ʉ̃́re aipe ãrojacʉre.
1JO 3:3 Aru caivʉ maja napini coreivʉbu Jʉ̃menijicʉi oatʉvaquiyede majare maje Cristope barãjiyéde, d̶are nʉmemuri ãmeina teiyede. Quénora mearore d̶aiyʉrivʉbu yópe Cristovacari mearore d̶aiyepe cainʉmʉa, ʉ̃i me boje.
1JO 3:4 Caivʉ ina ãmeina teivʉ jʉ abema Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye báquede. Que teni maucʉvad̶ama Jʉ̃menijicʉre. Que baru ãmeina teiye cũinátʉrʉbu jʉ abepedeca Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye báquede.
1JO 3:5 Jesucristo cʉetedejame ijãravʉi jarʉvacʉyʉ ãmeina teiyede. Aru ʉ̃́capũravʉ meacʉ bajube. Que baru ye ãmeina teiye cʉbevʉ ʉ̃́re. Javede coreóvaivʉbu mʉja diede.
1JO 3:6 Que baru caivʉ maja yóvaivʉ Jesucristore cũinávʉpe, cũinátʉrʉ maje ũmei, ãmeina tévabevʉ. Ʉbenita caivʉ ina ãmeina tévaivʉ ye jápiarĩ eabema Jesucristore aru coreóvabema ʉ̃́re.
1JO 3:7 Mʉja, jímajinape paivʉ, jápiabejarã ina jʉjovaiyʉrivʉre mʉjare. Ñai d̶ayʉ mearore cainʉmʉa d̶aibi mearore yópe Jesucristovacari ʉ̃i d̶aiyepe mearore cainʉmʉa.
1JO 3:8 Ʉbenita ñai d̶ayʉ ãmeina teiyede, ñai abujuvai jabocʉ jicʉbe. Mamarʉmʉre ñai abujuvai jabocʉ maucʉvarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre. Que teni mamarʉmʉre aru pʉ caride máre, cainʉmʉa ãmeina teiyede d̶aibi ʉ̃. Que barureca darejame Jʉ̃menijicʉi mácʉ, jarʉvacʉyʉ ñai abujuvai jabocʉi d̶aiyede.
1JO 3:9 Caivʉ maja Jʉ̃menijicʉi mára Jʉ̃menijicʉi apʉre d̶aiyede mamaene cʉvavʉ maja. Que baru cũinácʉ cʉbebi Jʉ̃menijicʉi máracacʉ cõmajiye d̶ayʉ ãmeina teiyede cainʉmʉa. Aru ãmeina tévayʉ bʉojabebi ʉ̃.
1JO 3:10 Ácʉ põecʉ mearore d̶aiyʉbecʉ baru, Jʉ̃menijicʉ jicʉ ãmemi ʉ̃. Aru ácʉ põecʉ ʉ̃ jicʉre máre ʉbecʉ baru, Jʉ̃menijicʉ jicʉ ãmemi ʉ̃. Que baru coreóvaivʉbu maja ñamene Jʉ̃menijicʉi márare aru ñamene abujuvai jabocʉi márare máre.
1JO 3:11 Jápiaivʉbu mʉja iye yávaiyede mʉje jʉ aiye báquede Jesúre mamarʉmʉre aru caride máre. Ʉe jaʉvʉ majare majevʉre.
1JO 3:12 D̶aiye jaʉbevʉ majare yópe Caín mácʉ ʉ̃i d̶aiye báquepe. Ʉ̃ mácʉ ñai abujuvai jabocʉ jicʉ barejaquémavʉ, aru boarĩ́ jarʉvarejaquemavʉ ĩmacʉ bácʉre. ¿Aipe teni boarĩ́ jarʉvarejaquemari ʉ̃ mácʉre? Caín mácʉ d̶are nʉrejaquemavʉ ãmenore Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Ʉbenita ĩmacʉ bácʉ d̶are nʉrejaquemavʉ mearore Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Que baru Caín mácʉ boarĩ́ jarʉvarejaquemavʉ ĩmacʉ bácʉre ʉ̃i baju jorojĩnina.
1JO 3:13 Mʉja, jívʉ, cuecumamejara mʉja ina ijãravʉcavʉre Jʉ̃menijicʉre ʉbevʉ ne ʉbede mʉjare máre.
1JO 3:14 Jipocamia maja yaivʉ bácavʉpe paivʉvacari, apʉrivʉpe barejávʉ̃. Ʉbenita caride apʉé mamaene cʉvarivʉbu maja. Aru coreóvaivʉbu maja apʉrivʉre jãve caride, maje ʉe boje majevʉre. Ʉbenita ñai ʉbecʉ ʉ̃ jivʉre apʉcʉvacari caride, jãve yaiyʉ́ bácʉpe páyʉbe ʉ̃.
1JO 3:15 Ácʉ põecʉ ʉbecʉ ʉ̃ jicʉre, boaipõecʉpe páyʉbe ʉ̃. Aru coreóvaivʉbu mʉja boaipõecʉ cʉbecʉre apʉé mamaeque. Que baru cʉvabecʉbe ʉ̃ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre.
1JO 3:16 Jesucristo jã́d̶ovarejame majare aipe d̶arĩ maje ʉrãjinore majecʉre, yaicáyʉ majare boje. Quédeca d̶aiye jaʉvʉ majare máre, jívʉ maje bajure yaicáivʉ majevʉre boje.
1JO 3:17 Ácʉ põecʉ cʉve cʉvacʉ baru aru jã́ñʉ maru ʉ̃ jicʉre cʉve cʉvabecʉre ʉ̃́re jaʉéde, ʉbenita yéde jíbecʉ ñai cõmaje ãrojacʉre cad̶atebebi ʉ̃́re. Jãve “Yʉ ʉvʉ Jʉ̃menijicʉre ji ũmeque”, arĩ bʉojabebi ʉ̃. Quénora ñai cõmaje ãroje jã́mecʉ ʉbebi Jʉ̃menijicʉre jãve.
1JO 3:18 Mʉja, jímajinape paivʉ, quéda “Ʉvʉ yʉ jícʉre” abenajarevʉ. Quénora jã́d̶ovarajarevʉ ʉrivʉ majevʉre maje d̶aiyeque. Que baru cad̶atenajarevʉ náre.
1JO 3:19 Maja ʉrivʉ baru majevʉre jãve, coreóvaivʉbu maja d̶aivʉre yópe Jʉ̃menijicʉi yávaiye jãvepe. Que teni cãrijimevʉva maje ũmei jidʉbevʉ maja Jʉ̃menijicʉi jã́inore.
1JO 3:20 Ʉbenita maja jidʉrivʉ baru maje dápiaiye bojed̶abevʉ yópe Jʉ̃menijicʉi yávaiye jãvepe, cãrijiye jaʉbevʉ majare. Que baru maja ñájine d̶abenajaramu maje bajure maje dápiaiye boje. Quénora Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme majare ʉ̃i majié boje caiyede.
1JO 3:21 Mʉja, jívʉ, ji ʉmara, maja jidʉbevʉ baru maje dápiaiyeque, ména cʉrivʉbu maja Jʉ̃menijicʉi jã́inore, jẽniarajivʉ ʉ̃́re maje ʉede.
1JO 3:22 Aru Jʉ̃menijicʉ d̶acacʉyʉme majare caiyede yópe maje jẽniaiyepe ʉ̃́re, maje jʉ aiye boje ʉ̃i d̶aicõjeiye báquede aru maje d̶aiye boje yópe ʉ̃i ʉrõpe.
1JO 3:23 Jʉ̃menijicʉ d̶aicõjeimi majare, maje jʉ arãjiyepe ayʉ mamacʉ Jesucristore, aru maje ʉrãjiyepe ayʉ majevʉre, yópe Jesúi d̶aicõjeiyepe.
1JO 3:24 Caivʉ maja jʉ aivʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye báquede yóvaivʉbu Jʉ̃menijicʉre cũinávʉpe, cũinátʉrʉ maje ũmei. Coreóvaivʉbu maja Jʉ̃menijicʉi cʉede majaque, maje cʉvae boje ñai Espíritu Santore, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre majare.
1JO 4:1 Mʉja, jívʉ, ji ʉmara, jʉ abejarã mʉja caivʉ ina “Jʉ̃menijicʉi Espíritu coyʉicõjeimi yʉre” aivʉre. Ʉbenita cainʉmʉa cũinácʉ põecʉ “Que aibi Jʉ̃menijicʉ” ʉ̃i arĩ coyʉru, jã́ri coreóvajarã mʉja ʉ̃i coyʉiyede, majinajivʉ jãve Jʉ̃menijicʉi Espíritu dápiaicõjeñʉre ʉ̃́re. Que d̶ajarã mʉja, obedivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevape teniduivʉ ne daiye boje. Coyʉre cuivʉbu “Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉbu yʉ” arĩduivʉ. Ʉbenita borocʉrivʉbu na.
1JO 4:2 Coyʉquijivʉ mʉjare aipe d̶arĩ coreóvarĩ bʉojarãjivʉre cũinácʉ põecʉ dápiayʉre yópe Jʉ̃menijicʉi Espíritu ʉ̃i cõjeiyepe. Caivʉ ina aivʉ “Jesucristo, Jʉ̃menijicʉi mácʉ, jãve daibi põecʉpe ijãravʉi”, dápiaivʉbu na yópe Jʉ̃menijicʉi Espíritu ʉ̃i dápiaicõjeiyepe.
1JO 4:3 Ʉbenita ñai jãve dápiabecʉ yópe Jʉ̃menijicʉi Espíritu ʉ̃i dápiaicõjeiyepe, dápiaibi yópe Cristoi maucʉ ʉ̃i dápiaiyepe. Javede jápiad̶avʉ̃ mʉja ñai Cristoi maucʉ dacʉyʉre. Aru caride cʉrivʉbu ijãravʉi ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevape teniduivʉ, ʉbenita borocʉrĩ. Yópe Cristoi maucʉ ʉ̃i dápiaiyepe dápiaivʉbu. Que baru borocʉeque coyʉivʉbu na.
1JO 4:4 Mʉja, jímajinape paivʉ, mʉjacapũravʉ Jʉ̃menijicʉ jinatamu. Que baru Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santo dápiaicõjeimi mʉjare. Ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉ ñai abujuvai jabocʉ jinatamu. Aru ñai abujuvai jabocʉ dápiaicõjeimi náre. Ʉbenita parʉcʉbe ñai dápiaicõjeñʉ mʉjare, ñai náre dápiaicõjeñʉ pʉeno. Que baru mʉja vainí tʉivʉbu ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevape teniduivʉ borocʉrivʉre.
1JO 4:5 Nácapũravʉ ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉ névʉtamu. Que baru cainʉmʉa coyʉivʉbu na ijãravʉquede. Aru ina jápiaivʉ náre máre ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉtamu na.
1JO 4:6 Ʉbenita majacapũravʉ Jʉ̃menijicʉ jinatamu. Ñai coreóvayʉ Jʉ̃menijicʉre torojʉcʉ jápiaibi maje bueiyede. Ʉbenita ñai coreóvabecʉ Jʉ̃menijicʉre jápiabebi maje bueiyede. Que d̶arĩ coreóvaivʉbu maja ñamene coyʉyʉre yávaiyede jãvene aru ñamene yávaiye borocʉede.
1JO 4:7 Mʉja, jívʉ, ji ʉmara, Jʉ̃menijicʉ ʉre d̶aibi majare majevʉre. Que baru ʉe jaʉvʉ majare majevʉre. Caivʉ ʉrivʉ apevʉre Jʉ̃menijicʉi máramu maja. Aru coreóvaivʉbu maja Jʉ̃menijicʉre máre.
1JO 4:8 Jʉ̃menijicʉ ʉbi caivʉ põevare. Que baru ñai ʉbecʉ ʉ̃ jivʉre, Jʉ̃menijicʉre coreóvabebi ʉ̃.
1JO 4:9 Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovarejaquemavʉ ʉ̃i ʉrõre majare daroyʉ bácʉ mamacʉre cũinácʉra yui ijãravʉi, maje cʉvarãjiyepe ayʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, mamacʉi yaiye báque boje majare.
1JO 4:10 Maja bʉojarĩ ʉrivʉbu Jʉ̃menijicʉre quĩ́jinora. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ bʉojarĩ ʉbi majare pʉeno ʉrarõ baju. Yópebu Jʉ̃menijicʉi ʉe jãve: Jʉ̃menijicʉ darorejaquemavʉ mamacʉre ijãravʉi, jícʉyʉ ʉ̃́re ʉ̃i yaicáquiyepe ayʉ majare boje, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe ayʉ maje ãmeina teiyede.
1JO 4:11 Mʉja, jívʉ, ji ʉmara, nópe ʉrarõ baju ʉbi Jʉ̃menijicʉ majare. Que baru nopedeca ʉe jaʉvʉ majare máre maje baju.
1JO 4:12 Ácʉ põecʉ Jʉ̃menijicʉre jã́ñʉ mácʉ cʉbebi ʉ̃. Ʉbenita maje ʉru majevʉre, Jʉ̃menijicʉ yóvaibi majare cũinávʉpe, cũinátʉrʉ maje ũmei. Que teni coreóvaivʉbu me aipe d̶arĩ bʉojarĩ ʉrivʉ Jʉ̃menijicʉre jãve.
1JO 4:13 Jʉ̃menijicʉ darorejaquemavʉ ñai Espíritu Santore, ʉ̃i cʉquiyepe ayʉ majaque, maje majinajiyepe ayʉ jãve Jʉ̃menijicʉi yóvaiyede majare aru maje cʉvaede ʉ̃́re máre cũinávʉpe, cũinátʉrʉ maje ũmei.
1JO 4:14 Aru ñʉjavacari jã́rejacarã Jʉ̃menijicʉi mácʉre. Que baru coyʉivʉbu majepacʉ Jʉ̃menijicʉi daroiye báquede mamacʉre ijãravʉi. Põevare coyʉivʉbu majepacʉi daroiye báquede mamacʉre, ʉ̃i mead̶aquiyepe ayʉ ijãravʉcavʉre abujuvai jabocʉi parʉéde jarʉvarĩ.
1JO 4:15 Ácʉ põecʉ “Jesucristo Jʉ̃menijicʉi mácʉbe” ayʉ, ʉ̃ jãve yóvaibi Jʉ̃menijicʉre aru Jʉ̃menijicʉ máre yóvaibi ʉ̃́re cũinávʉpe, cũinátʉrʉ ne ũmei.
1JO 4:16 Que baru maja coreóvaivʉbu Jʉ̃menijicʉ ʉcʉre majare. Aru jʉ aivʉbu maja diede jãve. Jʉ̃menijicʉ ʉbi caivʉ põevare. Ñai ʉcʉ Jʉ̃menijicʉre aru apevʉre máre cainʉmʉa, ʉ̃́recabe yóvayʉ Jʉ̃menijicʉre aru Jʉ̃menijicʉ máre yóvaibi ʉ̃́re cũinávʉpe, cũinátʉrʉ ne ũmei.
1JO 4:17 Coreóvaiye jaʉvʉ majare aipe d̶arĩ maje ʉrõre Jʉ̃menijicʉre jãve, jidʉbenajivʉ ʉ̃i ñájiovaquijãravʉ baquinóre ãmeina teivʉre. Jesucristoi pacʉ Jʉ̃menijicʉbe. Aru maja máre, ijãravʉ cʉrivʉi pacʉbe ʉ̃.
1JO 4:18 Ñai ʉcʉ Jʉ̃menijicʉre jãve jidʉbecʉbe ʉ̃́re ʉ̃i ñájiovaquijãravʉ baquinóre. Ʉ̃ majibi Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶abecʉyʉre náre, ina ʉrivʉre ʉ̃́re jãve, ne ãmeina teiye boje. Que baru jidʉbecʉbe ʉ̃. Ʉbenita ácʉ põecʉ jidʉcʉ baru, bʉojabebi ʉcʉ Jʉ̃menijicʉre jãve cãreja.
1JO 4:19 Jʉ̃menijicʉcapũravʉ ʉrejaquemavʉ majare mamarʉmʉre. Que baru maja máre ʉvʉ Jʉ̃menijicʉre caride.
1JO 4:20 Ñai “Jʉ̃menijicʉre ʉvʉ yʉ” ayʉ baru, aru que ayʉvacari ʉbecʉ baru ʉ̃ jicʉre, ñai põecʉ borocʉbi ʉ̃. Ñai ʉbecʉ baru ʉ̃ jicʉre, ʉ̃i jã́imʉre, jãve bʉojabebi ʉcʉ Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i jã́memʉre.
1JO 4:21 Que baru d̶aicõjeimaramu maja. Ñai ʉcʉ Jʉ̃menijicʉre, ʉjacʉrĩ ʉ̃ jicʉre máre.
1JO 5:1 Caivʉ “Jesúrecabe Jʉ̃menijicʉi mácʉ Cristo” aivʉ, Jʉ̃menijicʉi máramu maja. Cũinácʉ ʉcʉ baru apecʉi pacʉre, mamacʉre máre ʉbi ʉ̃.
1JO 5:2 Que baru maja ʉrivʉ baru Jʉ̃menijicʉre aru d̶aivʉ baru yópe ʉ̃i d̶aicõjeiye báquepe, coreóvaivʉbu ʉrivʉ Jʉ̃menijicʉi márare máre.
1JO 5:3 Ñai ʉcʉ Jʉ̃menijicʉre d̶ayʉbe caiyede yópe ʉ̃i d̶aicõjeiye báquepe. Aru caiye iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye báque maiyójabevʉ ñai põecʉre ʉ̃i d̶aiyede.
1JO 5:4 Caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi mára vainí tʉivʉbu caino no ijãravʉcarõ ãmenore. Jesucristo javede vainí tʉrejaquemavʉ ijãravʉcarõ ãmenore. Que baru maje jʉ aiye boje ʉ̃́re maja máre vainí tʉivʉbu nore.
1JO 5:5 Ñai jʉ ayʉ Jesucristore, Jʉ̃menijicʉi mácʉre, ʉ̃́recabe vainí tʉyʉ ijãravʉcarõ ãmenore.
1JO 5:6 Ñai Jesucristorecabe dayʉ bácʉ ijãravʉi. Ʉ̃́recabe jã́d̶ovaimʉ mácʉ Jʉ̃menijicʉi mácʉ ocoque, Juan Bautista bácʉ ʉ̃i jã́d̶ovaiye báquede ʉ̃́re Jʉ̃menijicʉque ocoque. Ʉbenita quéda ocoque jã́d̶ovaimʉ mácʉ Jʉ̃menijicʉque ãmemi ʉ̃. Quénora ʉ̃́recabe jã́d̶ovaimʉ mácʉ Jʉ̃menijicʉi mácʉ jiveque máre, ʉ̃i yaiye báquede jocʉcʉjaravena aru ʉ̃i nacajaiye báquede yainore jarʉvarĩ. Ñai Espíritu Santovacari cainʉmʉa borocʉbecʉ jʉ aibi diede jãve.
1JO 5:7 Maja coreóvaivʉbu Jesucristore Jʉ̃menijicʉi mácʉre jãve bajure yóbecʉe jã́d̶ovaiye cʉe boje. Mamarʉmʉre ñai Espíritu Santo coreóvare d̶ayʉbe diede. Aru maja coreóvaivʉbu diede Jesús ʉ̃i jã́d̶ovaiye báque boje Jʉ̃menijicʉque ocoque. Aru coreóvaivʉbu diede máre, Jesús ʉ̃i jive meiye báque boje ʉ̃i yaiyede. Caiye iyeque coreóvaivʉbu maja Jesucristore Jʉ̃menijicʉi mácʉre jãve bajure.
1JO 5:9 Põeva “Jãvemu no” ne aiyede, maja jʉ aivʉbu náre. Ʉbenita apenʉmʉa põeva borocʉma na. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉcapũravʉ borocʉbecʉbe cainʉmʉa. Que baru pʉeno baju jaʉvʉ majare maje jʉ aiye ʉ̃́re. Aru Jʉ̃menijicʉvacari “ñai jímacʉ”, arĩ coyʉibi Jesucristorã.
1JO 5:10 Ñai jʉ ayʉ Jʉ̃menijicʉi mácʉ Jesúre, majibi ʉ̃i ũmei Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquede jãvene. Ʉbenita ñai jʉ abecʉ Jʉ̃menijicʉi mácʉ Jesúre, yópe borocʉcʉpe dápiaibi Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i jʉ abe boje Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquede mamacʉrã.
1JO 5:11 Iye Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquebu ʉ̃i cʉvare d̶aiye majare jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Aru Jʉ̃menijicʉ cʉvare d̶aibi majare diede maje jʉ aiyede mamacʉre.
1JO 5:12 Ñai yóvayʉ Jʉ̃menijicʉi mácʉre cʉvabi jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre ʉ̃́que máre. Ʉbenita ñai yóvabecʉ Jʉ̃menijicʉi mácʉre cʉvabebi jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre ʉ̃́que.
1JO 5:13 Caiye iyede yʉ toivacaivʉ mʉjare, Jʉ̃menijicʉi mácʉre jʉ aivʉre, mʉje majinajiyepe ayʉ cʉvarivʉre jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre ʉ̃́que.
1JO 5:14 Coreóvaivʉbu maja maje jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque yópe ʉ̃i ʉrõpe jápiayʉre majare. Que baru jẽniaivʉbu ʉ̃́re jidʉbevʉva.
1JO 5:15 Aru yópe maje majiépedeca jápiayʉre maje jẽniaiyede, quédeca majivʉ maja maje jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque jacopʉivʉre diede.
1JO 5:16 Cũinácʉ põecʉ jã́ñʉ maru ʉ̃ jicʉre ãmeina teyʉre aru majicʉ baru Jʉ̃menijicʉ ãrʉmeteni bʉojayʉre no ãmeina d̶ainore, jẽniacaiye jaʉvʉ ñai põecʉre ʉ̃ jicʉre boje, ʉ̃i cʉvaquiyepe ayʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Aru Jʉ̃menijicʉ ãrʉmeteni majicʉ baru, cʉvare d̶acʉyʉme ʉ̃́re jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre ʉ̃́que. Ʉbenita cũinácʉ põecʉ ãmeina d̶ayʉ baru Jʉ̃menijicʉi ãrʉmeteni bʉojabede, ñai põecʉ ñájicʉyʉme, coateyʉ Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ. Yʉ coyʉbevʉ mʉjare mʉje jẽniacaiyede Jʉ̃menijicʉque ñaine.
1JO 5:17 Caiye põeva ne ãmeina d̶aiye, diedecabu ãmeina teiye. Ʉbenita ape ãmeina teiye coatede d̶abevʉ põevare Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ. Quénora Jʉ̃menijicʉ ãrʉmeteibi diede.
1JO 5:18 Majidivʉbu maja caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi márare d̶are nʉmevʉre ãmeina teiyede caride. Jʉ̃menijicʉi mácʉ coreibi náre, abujuvai jabocʉ ʉ̃i ĩmequiyepe ayʉ náre. Que baru ãmeina d̶are nʉmema na.
1JO 5:19 Coreóvaivʉbu maja Jʉ̃menijicʉi márare. Ʉbenita caivʉ apevʉ ijãravʉcavʉ cʉma abujuvai jabocʉi d̶aicõjeimara.
1JO 5:20 Aru majidivʉbu maja Jʉ̃menijicʉi mácʉre dayʉ bácʉre ijãravʉi, ʉ̃i coreóvare d̶aquiyepe aivʉ majare ñai Jʉ̃menijicʉre jãve. Maja cʉrivʉbu ʉ̃́que, Jʉ̃menijicʉ jãveque. Aru cʉrivʉbu maja Jʉ̃menijicʉi mácʉ Jesucristoque máre. Jesucristo Jʉ̃menijicʉtame. Aru cʉvare d̶aibi majare jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre ʉ̃́que.
1JO 5:21 Mʉja, jímajinape paivʉ, jíbejarã mʉja mearore pẽpeimarare. Quénoramu.
2JO 1:1 Yʉ, bʉcʉcʉ, Jesucristore jʉ aivʉre coreipõecʉ, toivacaivʉ mʉre, jíco, Jʉ̃menijicʉi beoimore aru mímarare máre. Meaicõjeivʉ mʉjare. Yʉ́vacari jãve ʉvʉ mʉjare, maje coreóvaiye boje Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene. Aru yʉ cũinácʉra ãmevʉ ʉcʉ mʉjare. Ʉbenita caivʉ ina coreóvaivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene, na máre ʉrivʉbu mʉjare.
2JO 1:2 Ñʉja ʉrivʉbu mʉjare, ñʉje majié boje Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene. Que baru caivʉ maja cʉrivʉbu majidivʉ iye yávaiyede jãvene caride. Aru cainʉmʉa cʉrãjaramu maja dieque.
2JO 1:3 Maje cʉede ijãravʉi cʉrãjaramu maja me, coreóvaivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene aru ʉrivʉ majevʉre. Majepacʉ Jʉ̃menijicʉ, mamacʉ Jesucristomaque, mearo d̶acacʉyʉme majare bojecʉbeda ʉ̃i me boje, ʉ̃i cõmaje ãroje jã́iyede aru ʉ̃i cãrijimene cʉre d̶aiyede máre.
2JO 1:4 Majivʉ yʉ apevʉ mímaracavʉre cʉrivʉre jʉ arĩ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene yópe majepacʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i d̶aicõjeiyepe majare. Que baru pare torojʉvʉ yʉ ji ũmei.
2JO 1:5 Aru mʉ, jíco, ji ʉmo, caride yʉ jẽniaivʉ mʉre. Ʉrãjarevʉ majevʉre, caivʉ maja Jesúre jʉ aivʉ. Yʉ toivacabevʉ mʉre apeno d̶aicõjeino mamarore. Quénora ji toivacaiye mʉre cũinátʉrʉbu no d̶aicõjeino mácarõ, maje jʉ aiye báque Jesúre mamarʉmʉre.
2JO 1:6 Aru maja ʉrivʉ baru Jʉ̃menijicʉre, d̶arãjivʉbu caiyede yópe ʉ̃i d̶aicõjeiye báquepe. D̶aicõjeimi ʉ̃ majare apevʉre ʉrĩ cʉrivʉre. Mʉja jápiaivʉbu no d̶aicõjeino mácarõre, mʉje jʉ aiye báquede Jesúre mamarʉmʉre. Aru caride máre jʉ aivʉbu nopedeca.
2JO 1:7 Obedivʉ jʉjovaivʉ cuivʉbu yore ijãravʉi. Nárecabu jʉ abevʉ Jesucristore jãve dayʉ bácʉre põecʉpe ijãravʉi. Ácʉ põecʉ que ayʉ baru, ʉ̃́recabe jʉjovayʉ põevare aru maucʉvacʉ Cristore máre.
2JO 1:8 Me jã́jara mʉja, mʉje bíjabenajiyepe aivʉ yo bojed̶aino jaʉrõre mʉjare, mʉje memecaiye boje. Quénora me d̶ajarã mʉja, cʉvarãjivʉ caino no bojed̶aino jaʉrõre mʉjare.
2JO 1:9 Aru ácʉ põecʉ buebecʉ yópe Jesucristo ʉ̃i bueiye báquepedeca quénora bueyʉ baru ape bueiyede Jesúi bueiye báquede jarʉvarĩ, ʉ̃́recabe yóvabecʉ Jʉ̃menijicʉre. Ʉbenita ácʉ põecʉ bueyʉ baru yópe Jesucristo ʉ̃i bueiye báquepedeca, ʉ̃́recabe yóvayʉ Jʉ̃menijicʉre aru Jʉ̃menijicʉi mácʉre máre.
2JO 1:10 Ácʉ põecʉ buecʉdayʉ baru mʉje yebai ape bueiyede Jesúi bueiye báquede jarʉvarĩ, ñaine copʉ etabejarã mʉje cʉ̃ramiai aru jacoyʉbejarã ʉ̃́re.
2JO 1:11 Que teni ʉ̃́re jacoyʉivʉ baru, jʉ aivʉ ʉ̃i bueiye borocʉede, yóvaivʉbu ʉ̃́que ãmeina d̶aivʉ.
2JO 1:12 Apeno ʉrarõ coyʉinore coyʉiyʉvʉ mʉjare. Ʉbenita yore toivaiyʉbevʉ yʉ. Quénora napini coreivʉ yʉ jã́cʉdacʉyʉ mʉje yebai, yávacʉyʉ ji bajumiareca, maje bʉojarãjiyepe ayʉ torojʉrivʉ maje ũmei.
2JO 1:13 Mimamicoi mára, Jʉ̃menijicʉi beoimo mácoi mára, meaicõjed̶ama mʉre. Quénoramu.
3JO 1:1 Yʉ, bʉcʉcʉ, Jesucristore jʉ aivʉre coreipõecʉ, toivacaivʉ mʉre, ji yóvaimʉ, ji ʉmʉ, Gayo. Yʉ́vacari jãve ʉvʉ mʉre, maje coreóvaiye boje Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene.
3JO 1:2 Mʉ, ji yóvaimʉ, ji ʉmʉ, yʉ Jʉ̃menijicʉque jẽniacaivʉ mʉre, ʉ̃i cad̶atequiyepe ayʉ mʉre caiye mi d̶aiyede, aru ʉ̃i me cʉre d̶aquiyepe ayʉ mi bajure duica ijiéde jarʉvarĩ yópe mi ũme cʉepe me ãmeina teiyede jarʉvarĩ.
3JO 1:3 Pare torojʉvʉ yʉ ji ũmei apevʉ majevʉ Jesúre jʉ aipõeva ne coyʉiyede, ne jã́riburu yóboi mʉre, aipe mi cʉede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene jʉ ayʉ.
3JO 1:4 Yʉ́capũravʉ pʉeno baju torojʉvʉ majicʉ mʉje borore jímajinape paivʉre, cʉrivʉre jʉ arĩ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene, yópe ʉ̃i ʉrõpe. Ye apejĩe cʉbevʉ torojʉre d̶aiye yʉre die pʉeno.
3JO 1:5 Mʉ, ji yóvaimʉ, ji ʉmʉ, cainʉmʉa mearo d̶aivʉ mʉ yópe d̶aiye jaʉépe mʉre mi cad̶atevaiyede majevʉre Jesúre jʉ aipõevare mi majibemara mácavʉreca.
3JO 1:6 Ina copaivʉ bácavʉ mʉre jocarĩ coyʉyama mi borore yui Jesúre jʉ aipõeva ne jápiaiyede. Coyʉyama aipe mi cad̶ateiyede náre mi ʉe boje. Aru ne copaiyede mi yebai, cad̶atejacʉ náre cojedeca náre jaʉéde. Que teni mʉ me bʉojare d̶aquijivʉ náre yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, ne curãnʉiyede.
3JO 1:7 Na etaima coyʉrãjivʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne ina Jesúre jʉ abevʉre cãreja. Aru náque yéde jacopʉbeteimad̶a apejĩene.
3JO 1:8 Que baru cad̶ateiye jaʉvʉ majare máre ina Jesúre jʉ aivʉre ina coyʉivʉre iye yávaiyede jãvene, ne memecarãjiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉre jãve.
3JO 1:9 Apeyoca paperayocare toivacavʉ yʉ caivʉ Jesúre jʉ aipõevare mi yebai. Ʉbenita Diótrefes, ñai caivʉre jaboteiyʉcʉ, jápiaiyʉbebiya ji coyʉiye báquede aru jʉ abebiya yʉre.
3JO 1:10 Que baru ji daiyede mi yebai coreóvare d̶aquijivʉ yʉ caivʉre aipe ʉ̃i d̶aiye báquede. Borocʉcʉ ãmeina yávaibiya ñʉjare. Aru pʉeno ãmeno d̶aibiya. Ʉ̃́vacari copʉ etabebiya majevʉre curãnʉivʉre. Pʉeno ãmeno d̶ayʉ, náre copʉ etaicõjememiya ina curãnʉivʉre Jesúre jʉ aipõevacavʉ copʉ etaiyʉrivʉre náre. Pʉeno ãmeno d̶ayʉ, ina curãnʉivʉre copʉ etaiyʉrivʉreca ecoicõjememiya Jesúre jʉ aipõeva ne cójijiñami jívʉi. Que d̶aibiya ñai Diótrefes.
3JO 1:11 Mʉ, ji yóvaimʉ, ji ʉmʉ, d̶abejacʉ mʉ nápe, ãmeina d̶aivʉpe. Quénora d̶ajacʉ mʉ nápe, ména d̶aivʉpe. Ñai põecʉ ména d̶ayʉ Jʉ̃menijicʉ jicʉbe ʉ̃. Ʉbenita ñai põecʉ ãmeina d̶ayʉ coreóvabebi Jʉ̃menijicʉre.
3JO 1:12 Demetriocapũravʉ caivʉ ne me yávaimʉme. Ʉ̃́vacari cʉbi me ʉ̃i majié boje Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene. Ñʉja máre coyʉivʉbu ñʉje jã́iye báque boje aipe ʉ̃i mearo d̶aiyede. Aru majivʉ mʉ ñʉje yávaiyede jãvene.
3JO 1:13 Apeno ʉrarõ coyʉinore coyʉiyʉvʉ mʉre. Ʉbenita yore toivaiyʉbevʉ yʉ.
3JO 1:14 Quénora napini coreivʉ yʉ jã́cʉdacʉyʉ mi yebai maumejiena, yávaburĩ maje baju ména.
3JO 1:15 Cãrijimenoque cʉjacʉ mʉ. Caivʉ mi yóvaimara yócavʉ meaicõjed̶ama mʉre. Meajarari na, caivʉ ñʉje yóvaimara coapa nócavʉ. Quénoramu.
JUD 1:1 Yʉ́bu Judas, Santiagoi yócʉ, Jesucristore memecayʉ. Toivacaivʉ yʉ mʉjare, Jʉ̃menijicʉi cutuimara mácavʉre. Majepacʉ Jʉ̃menijicʉi jecʉmaramu mʉja. Aru Jesucristoi coreimaramu mʉja máre.
JUD 1:2 Jʉ̃menijicʉ pʉeno baju cõmaje ãroje jã́jacʉrĩ mʉjare, me cʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare cãrijimevʉva, aru jecʉjacʉrĩ mʉjare.
JUD 1:3 Mʉja, ji ʉmara, yʉ toivacarĩduivʉ mʉjare iye ména maje cʉvaede caride, Jʉ̃menijicʉi mead̶aiye báque boje majare maje ãmeina teiyede jarʉvarĩ. Ʉbenita jaʉvʉ yʉre ji jẽniaiye parʉéque mʉjare, mʉje corenajiyepe ayʉ iye yávaiye méne maje jʉ aiyede, Jʉ̃menijicʉ cũinára ʉ̃i jíye báquede ʉ̃i põevare. Que baru apevʉ ne ãmeina yávaru diede aru apevʉ ne oatʉvaiyʉru diede, parʉrõreca coyʉjarã mʉja iye yávaiyede jãvene.
JUD 1:4 Apevʉ jʉjovaivʉ cʉrivʉbu maje jẽneboi, yavenina ecoivʉ bácavʉ maje cójijiñamia jívʉi. Ina yópe teivʉ ʉbenina dápiare d̶aiyʉrĩduyama mʉjare. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ, ãmeno d̶ad̶ama. Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiyedeca ina põevare bojecʉbeda ʉ̃i me boje, ʉrarõ ãmenore d̶aivʉ, “Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetecʉyʉme caiye iyede”, arĩ dápiarĩduyama na. Aru jʉ abenama Jesucristore, majare upacʉre aru maje jabocʉre cũinácʉra. Que baru yópe arĩ, “Jesucristo jabocʉ cũinácʉra ãmemi”, borocʉrĩ ad̶ama na. Javede Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede, põeva nópe aivʉ ñájinajivʉre, ne ãmeina teiye boje.
JUD 1:5 Iye ji coyʉiyede mʉjare caride jave majivʉ mʉja. Ʉbenita ãrʉre d̶aiyʉvʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶ayʉre ãmeina teivʉre, ne ãmeina teiye boje. Ina Israecavʉ bácavʉre, maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i etavarĩburu yóboi mead̶acʉyʉ na mácavʉre Egipto ãmicʉrijoborõre jocarĩ, bíjare d̶arejaquemavʉ nácavʉ bácavʉ jʉ abevʉ bácavʉre ʉ̃́re.
JUD 1:6 Aru ina ángelevare máre, d̶abevʉre iye ne memeiyede Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye báquede náre, Jʉ̃menijicʉre ne ʉbeni jarʉvarĩburu yóboi aru ne cʉrõ mearore jocarĩ etarĩburu yóbore máre, Jʉ̃menijicʉ bʉorĩ epedejaquemavʉ náre ñeminitucubʉi. Noi bʉoimara mautenajarama tãumeaque cainʉmʉa pʉ dijãravʉ Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóita.
JUD 1:7 Aru quédeca ina Sodoma aru Gomorra ãmicʉriĩmaroacavʉ bácavʉre, aru apenoa ĩmaroa joabenoacavʉ bácavʉre máre, Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶arejaquemavʉ na mácavʉre toabo cũiméboque, ne ʉrarõ ãmeno d̶aiye báque boje ne bajumia. Dajocarejaquemavʉ na mácavʉ ne d̶aiye báquede ne baju yópe Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aiye báquepedeca põevare ʉ̃i ʉrõpe, ne d̶arãjiyepe ayʉ ʉrarõ cʉyojarõ ne d̶aiye báquede ne baju ʉ̃mʉva matʉivʉ bácavʉ. Jʉ̃menijicʉ ẽ́icõjenejaquemavʉ na mácavʉre, apevʉ ne majinajiyepe ayʉ aipe vaiquíyede põeva nópe ãmeno d̶aivʉre.
JUD 1:8 Aru napedeca ina jʉjovaivʉ, borocʉede bueivʉ, maje jẽneboi jʉjovad̶ama ne baju. “Jãvemu no” aru “Mearomu yo”, arĩ dápiarĩduyama na. Ʉbenita ãmeina d̶ad̶ama ne bajumia. Jʉ abenama jabovare. Aru ãmeina yávad̶ama ina pʉeno parʉrivʉre máre.
JUD 1:9 Ʉbenita Miguevacari, ñai ángelevai jabocʉ, ʉ̃i jaraiye báquede ñai abujuvai jabocʉre ne jijateiye báquede ʉ̃i ĩ́ye báqueda Moisés bácʉi baju bácarõre pued̶ayʉ ãmeina yávabedejaquemavʉ ʉ̃́re. “Ñájicʉyʉmu mʉ”, abedejaquemavʉ, ʉ̃i pued̶aiye boje ʉ̃́re. Quénora “Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶ajacʉrĩ mʉre”, arejaquemavʉ Miguecapũravʉ.
JUD 1:10 Ina jʉjovaivʉ, borocʉede bueivʉ, ãmeina yávad̶ama iye ne coreóvabede. Aru iye ne coreóvaiyede coreóvabenama ne majiéque yópe põeva dápiaivʉpe. Quénora coreóvad̶ama diede ne dápiaiyeque jĩ́cua yópe ãimara dápiabevʉpe. Aru bíjarãjarama na no boje.
JUD 1:11 ¡Chĩorajarama na! D̶ad̶ama yópe Caín mácʉpe, ñai ĩmacʉ bácʉre boarĩ́ jarʉvayʉ bácʉpe. Aru ãmeina ted̶ama, earãjivʉ tãutʉrare yópe Balaam mácʉpe. Ʉbenita bíjarãjarama, ne jʉ abe boje jabovare yópe Coré bácʉpe.
JUD 1:12 Yópe cuitótecajede mʉje docʉ jacorĩ ãmed̶aiyepe, nopedeca ina jʉjovaivʉ, borocʉede bueivʉ, ãmetede d̶ad̶ama mʉjacavʉre, ne cʉyoje tede d̶aiye boje pued̶abevʉva apevʉre mʉje ãranʉiyede torojʉve teinoai. Yópe ovejavare coreipõeva ne baju me ãiyepe ʉbenita jíbevʉva ãiyede ovejavare, nopedeca ina jʉjovaivʉ ãri ũcuñama apevʉ pʉeno. Aru yópe ocopeniboa ũmevʉque japuino ʉbenita ocabeni cad̶atebenope põevare ne ocainore coreniduiyede, nopedeca ina borocʉede bueivʉ, cad̶atebenama põevai ũmene ne bueiyeque. Aru yópe jocʉcʉ jẽidʉa cʉbecʉ jẽijãravʉre meamecʉpe, nopedeca ina jʉjovaiyede bueivʉ yaivʉ bácavʉpe paivʉbu na, ne meame boje. Aru yópe pʉeno baju meamecʉpe dicʉre ĩniburu yóbore caino nʉoque jobore jarʉvarĩ, nopedeca pʉeno baju meamema na.
JUD 1:13 Aru yópe pãcaiboa ʉraboa jia ʉrad̶ai jarʉvaiboape ẽcarʉi caivʉ ne jã́inoi yaore aru pojeiyede máre, ãme ʉ̃rojʉede, nopedeca ina jã́icõjed̶ama caivʉre ne d̶aiye cʉyojeda. Aru yópe abiácova tʉivʉ bácavʉpe ne nʉimare jocarĩ pʉ ñeminitucubʉi, nopedeca ina jʉjovaivʉ cʉrãjarama cainʉmʉa ñeminitucubʉ pʉeno baju ñeminoi, no Jʉ̃menijicʉi náre d̶acaino mácarõi.
JUD 1:14 Ina jʉjovaivʉre, borocʉede bueivʉre, Enoc Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarejaquemavʉ javede nápe paivʉ ne borore. Ñai Enoc yaibécʉ, Jʉ̃menijicʉi nʉvaimʉ mácʉ apʉcʉra ijãravʉre jocarĩ, Adán mácʉi pãramecʉ bácʉi pãramecʉ bácʉi pãramecʉ barejaquémavʉ ʉ̃, Enoc. Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarejaquemavʉ ʉ̃: “Me jã́jara. Maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ dacʉyʉme. Aru obedivʉ baju ʉ̃i ángeleva meara baju darãjarama ʉ̃́que.
JUD 1:15 Bojed̶acʉyʉme caivʉ põevare, ne d̶aiye báque boje ijãravʉi. Ñájine d̶acʉyʉme caivʉ ina ãmeno d̶aivʉre ne ãmeina teiye báque boje ne jʉ abe báquede ʉ̃́re, aru ne ãmeina yávaiye báque boje copʉ ʉ̃́re”, arejaquemavʉ Enoc.
JUD 1:16 Ina jʉjovaivʉ, borocʉede bueivʉ, ãmeina yávad̶ama caiyede. Ye apeno ne jã́ino ye baquinó ãmevʉ náre. Aru ãmecorod̶ama caivʉ apevʉre máre. Ne ãmeina d̶aiyʉepe d̶ad̶ama na. Ne baju “Ñʉja apa mearo d̶aivʉbu apevʉ pʉeno”, ʉbenina arĩ coyʉyama. Aru “Mʉja máre mearo d̶aivʉbu apevʉ pʉeno”, borocʉrĩ coyʉyama apevʉre. Que arĩ, mamarʉmʉre vorĩ ead̶ama náva méne apevʉ pʉeno.
JUD 1:17 Mʉja, ji ʉmara, ãrʉjara iyede Jesucristoi yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara ne coyʉiye báquede mʉjare jipocamia.
JUD 1:18 Coyʉivʉ barejaquémavʉ mʉjare, yópe arĩ: “Ãnijãravʉa bʉojaquijãravʉa baquiyéde, Cristoi copaidaquijãravʉ jipocare, darãjarama põeva Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ, yʉrivʉ, aru ne ãmeina d̶aiyʉepe d̶aivʉ”, arĩ coyʉrejaquemavʉ na.
JUD 1:19 Ina jʉjovaivʉ, borocʉede bueivʉ, nárecabu coatede d̶aiyʉrivʉ mʉjacavʉre mʉje baju. D̶aivʉbu ne ãmeina d̶aiyʉepe yópe ãimara dápiabevʉpe. Aru cʉrivʉbu ñai Espíritu Santore cʉvabevʉva.
JUD 1:20 Ʉbenita mʉja, jívʉ, ji ʉmara, parʉre d̶ajarã mʉje ũmei mʉje Jesucristore jʉ aiyeque me, Jʉ̃menijicʉi majide d̶aiye báquede majare ʉ̃i yávaiye méne, maje meara marajiyépe ayʉ jaʉbevʉva ʉ̃i jã́inoi. Aru jẽniajara Jʉ̃menijicʉre ñai Espíritu Santoi cad̶ateinoque.
JUD 1:21 Cainʉmʉa d̶ajarã mʉja yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe ʉ̃i ʉe boje mʉjare, mʉje napini coreiyedeca Jesucristoi cʉvare d̶aquiyede jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, ʉ̃i cõmaje ãroje jã́iye boje.
JUD 1:22 Cõmaje ãroje jã́jara mʉja ina jʉ abevʉre cãreja yávaiyede jãvene.
JUD 1:23 Apevʉre mead̶ajarã maumena yópe mʉje ĩ́yepe põecʉre toabore jocarĩ. Corebevʉva coyʉjarã náre Cristoi yávaiye méne. Aru apevʉre cõmaje ãroje jã́jara, ne ãmeina teiye boje. Coyʉjarã náre máre Cristoi yávaiye méne. Ʉbenita me d̶ajarã, mʉje d̶abenajiyepe aivʉ ãmenore nápe. Nácapũravʉ ne pare ãmeina teiye boje cuitótecaje docʉcʉricajede doivʉpe paivʉbu na. Que baru ʉbejarã ne ãmeina teiyede yópe mʉje ʉbepe dicajede.
JUD 1:24 Jʉ̃menijicʉ cũinácʉrabe majicʉ aru parʉcʉ mead̶acʉyʉ mʉjare, mʉje vainí tʉbenajiyepe ayʉ ye ãmeno cʉbevʉva. Ʉ̃́vacari núre d̶aibi mʉjare ʉ̃i jã́inoi torojʉrivʉre mʉje ũmei. Jʉ̃menijicʉ meacʉ baju mead̶aibi majare, Jesucristoi d̶aiye báque boje. Mearore jínajarevʉ ʉ̃́re. Ʉ̃́tame meacʉ baju, majicʉ ʉrarõ, pʉeno parʉcʉ, aru caivʉ pʉeno jabocʉ jãravʉ jipocare aru caride aru cainʉmʉa. Quédecabu. Quénoramu.
REV 1:1 Iye coyʉiyebu Jesucristoi coreóvare d̶aiyʉe põevare. Jʉ̃menijicʉ coreóvare d̶aicõjequemavʉ Jesucristore iyede ʉ̃́re memecaivʉre, ne coreóvarãjiyepe ayʉ iye vaiquíyede maumena. Que baru ʉ̃ daroquemavʉ cũinácʉ ʉ̃i ángelede ji yebai, ʉ̃i jã́d̶ovaquiyepe ayʉ yʉre, Jũare, ʉ̃́re memecayʉre, aipe tequinore ijãravʉi.
REV 1:2 Yʉ coyʉquijivʉ mʉjare caiye ji jã́iye báquede, Jesucristo ʉ̃i coyʉino mácarõ jãve bajure yʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede.
REV 1:3 Torojʉcʉyʉme ñai jã́ri boroteyʉ ji toivaiye báquede iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaiyede apevʉre. Aru torojʉrãjarama ina jápiaivʉ diede aru jʉ arĩ d̶aivʉ yópe iye toivaiye d̶aicõjeiyepe. Maumena vaiquíyebu caiye iye.
REV 1:4 Yʉ, Juan, toivacaivʉ iyoca paperayocare mʉjare, siete paiyajuboare Jesúre jʉ aipõevare Asia ãmicʉrijoborõi. Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acajacʉrĩ mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje aru torojʉrivʉ mʉje ũmei me cʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare ʉ̃́que cãrijimevʉva. Que d̶acajacʉrĩ mʉjare Jʉ̃menijicʉ, ñai cʉcʉ caride, aru cʉcʉ bácʉ javede, aru dacʉyʉ apejãravʉre. Aru que d̶acajarãri mʉjare ina siete paivʉ decova cʉrivʉ Jʉ̃menijicʉ jabocʉi dobarõ mearo jipocai.
REV 1:5 Que d̶acajacʉrĩ mʉjare Jesucristo, ñai coyʉyʉ bácʉ yávaiyede jãvene Jʉ̃menijicʉrã pʉ ne yaiváiyeta ʉ̃́re, aru mamarʉmʉ nacajañʉ mácʉ yainore jarʉvarĩ, aru cõjeñʉ caivʉ ina ijãravʉcavʉ jabovare. Ñai Jesucristorecabe ʉcʉ majare. Majarecabu ñajijʉrorivʉ maje ãmeina teiye boje. Ʉbenita ʉ̃i ʉe boje majare, ʉ̃́recabe boarĩ́ jarʉvaicõjeñʉ mácʉ ʉ̃i bajure, bojed̶acʉyʉ majare ʉ̃i jiveque, maje ãmeina teiyede jarʉvarĩ.
REV 1:6 Ʉ̃́recabe epeyʉ majare ʉ̃i jaboteimara márajivʉva aru sacerdoteva bárãjivʉva máre, maje memecarãjiyepe ayʉ ʉ̃i mearore jímʉre, jípacʉre. Mearore jíjarãri caivʉ Jesucristore, ñai parʉcʉ caivʉ pʉeno cainʉmʉa. Quédecabu.
REV 1:7 Jã́jara. Cristo dacʉyʉme ocopeniboaque. Caivʉ põeva jã́rajarama ʉ̃́re, ina ʉ̃́re pẽvaivʉ bácavʉ jocʉcʉjaravena. Aru caiyajuboa põeyajuboacavʉ Jesúre jʉ abevʉ chĩori orãjarama ne jidʉé boje, ne jã́iyede ʉ̃́re ẽmeñʉre cavarõre jocarĩ. Quédecabu.
REV 1:8 Maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ, yópe arĩ, coyʉyʉbe, “Yʉrecabu bʉ́yʉ bácʉ aru yóbocacʉ máre. Que baru cʉvʉ yʉ cainʉmʉa”, arĩ coyʉyʉbe Jʉ̃menijicʉ, ñai parʉcʉ caivʉ pʉeno. Que baru ʉ̃ cʉbi caride, aru cʉrejaquemavʉ javede, aru dacʉyʉme apejãravʉ baquinóre máre.
REV 1:9 Yʉ, Juan, mʉjecʉbu, maje jʉ aiye boje Jesucristore. Cʉrivʉbu maja ʉ̃́que cũinávʉpe. Yʉ máre ñájivʉ mʉjapedeca. Aru Jesucristo parʉre d̶aibi yʉre máre yópe ʉ̃i parʉre d̶aiyepe mʉjare, maje napinajiyepe ayʉ maje ñájiyede. Aru jabotede d̶acʉyʉme majare ʉ̃́que. Cʉ́tecacʉ yʉ jabova ne bʉoimʉ Patmos ãmicʉrijiavʉi, ji coyʉiye báque boje Jʉ̃menijicʉi yávaiyede Jesucristorã.
REV 1:10 Nore ji cʉede ñai Espíritu Santo dápiaicõjeame yʉre. Aru jápiacacʉ ji yóboi yávaino bʉjinore, yópe trompeta ãmicʉriyo japuiyore japuiyepe.
REV 1:11 Ñai yávayʉ yʉre coyʉáme, yópe arĩ: —Toivajacʉ caiye mi jã́iyede caride paperayoca ʉ̃mʉjʉriyoca cãriáiyocaque. Aru toivarĩburu yóboi jarojacʉ diyocare diyajuboa siete paiyajuboa Jesúre jʉ aipõevare Asia ãmicʉrijoborõi. Diyajuboa põeva cʉrivʉbu Éfeso, Esmirna, Pérgamo, Tiatira, Sardis, Filadelfia, aru Laodicea ãmicʉriĩmaroai. Nópe arĩ, toivaicõjeame yʉre.
REV 1:12 Copedicacʉ, jã́cʉyʉ ʉ̃́re, ñai yávayʉre yʉre. Copedini jã́cacʉ siete paijaraboa pẽoibʉa tʉoijaraboa úruque d̶aijaraboare.
REV 1:13 Aru dijaraboa coricai cʉ́teame cũinácʉ ʉ̃mʉ. Maja, põevape páyʉ bateáme ʉ̃. Doame ʉ̃mʉjʉricaje cuitótecaje ʉ̃i cʉbobaita eaicajede aru bʉoáme úruque d̶aicãvare ʉ̃i ñareba cũinátʉrʉ baji.
REV 1:14 Ʉ̃i pod̶a boe matʉiye bateávʉ̃ yópe oveja pod̶a lana ãmicʉripod̶ape, aru abobico jʉjʉrõpe máre. Ʉ̃i yacorʉa cojiteavʉ̃ yópe toa uruiyepe, aru ʉ̃i cʉboba cojidiba bateávʉ̃ yópe tãure toaijide d̶arĩburu yóbope. Aru ʉ̃i yávaino jápurateavʉ̃ yópe cʉ̃ratãcuve ʉratãcuve bʉjinope.
REV 1:16 Cʉvateame ʉ̃i pʉrʉ meapũravʉcapʉrʉi siete paivʉ abiácovare. Ʉ̃i jijecamure jocarĩ etavʉ̃ cũináve boaicarove caipʉcapũravʉa ʉpʉjidivepe. Aru ʉ̃i jiva pẽoávʉ yópe aviá pẽoiyepe jãravʉ coricare.
REV 1:17 Ji jã́iyede ʉ̃́re, tʉcacʉ yʉ ʉ̃i cʉboba yebai yópe yaiyʉ́ bácʉpe. Quénora tʉoáme yʉre ʉ̃i pʉrʉ meapũravʉcapʉrʉque. Aru áme yʉre: —Jidʉbejacʉ mʉ. Yʉrecabu bʉ́yʉ bácʉ aru yóbocacʉ máre. Que baru cʉvʉ yʉ cainʉmʉa.
REV 1:18 Yʉrecabu apʉcʉ cainʉmʉa. Yʉ́vacari yaidéjacacʉ. Ʉbenita apʉvʉ yʉ cojedeca. Aru apʉcʉyʉmu cainʉmʉa. Quédecabu. Yʉrecabu llavede cʉvacʉ yaivʉ bácavʉ ne cʉrõre máre. Que baru yʉrecabu bʉojayʉ nʉicõjeñʉ põevare toabo cũiméboi.
REV 1:19 Que baru toivajacʉ caride mi jã́iyede aru aipe vaiquíyede yóbore máre.
REV 1:20 Que baru coyʉquijivʉ mʉre caride aipe aiyʉrõre ina siete paivʉ abiácovare, mi jã́imara cʉrivʉre ji pʉrʉ meapũravʉcapʉrʉi, aru ijaraboa siete paijaraboa pẽoibʉa tʉoijaraboa úruque d̶aijaraboare máre. Diebu aru námu Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovameno jipocamia ʉbenita jã́d̶ovaino caride. Jẽvari coyʉivʉ ina siete paivʉ abiácovape paivʉre. Nárecabu yópe ina siete paivʉ coreipõevape, Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉ diĩmaroai siete paiĩmaroacavʉ ne coreipõevape. Aru jẽvari coyʉivʉ ijaraboa siete paijaraboare. Dijaraboarecabu yópe siete paiyajuboape Jesúre jʉ aipõeva ne yajuboa cójijivaivʉ diĩmaroa, siete paiĩmaroai. Que arĩ, coyʉáme yʉre.
REV 2:1 Que arĩ, toivaicõjeame yʉre. —Toivajacʉ ʉ̃́re, ñai coreipõecʉre Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre Éfeso ãmicʉriĩmaroi. Yópe arĩ, toivajacʉ mʉ: “Yópe arĩ, coyʉibi ñai cʉvacʉ ina siete paivʉ abiácovare ʉ̃i pʉrʉ meapũravʉcapʉrʉi, ñai cʉcʉ ijaraboa siete paijaraboa pẽoibʉa tʉoijaraboa jẽneboi.
REV 2:2 Coreóvaivʉ yʉ mi memeinore, memecayʉre ʉetʉyʉreca, aru mi napini ñájiyede máre. Coreóvaivʉ yʉ ye bʉojabecʉre napiñʉ põeva ãmenare, aru jã́ri coreóvayʉre ina, ‘Ñʉjamu Jesúre jʉ aivʉre ne daroimara coyʉrãjivʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne’, mi majiquiyepe aivʉre ʉbenina jãve maru ne coyʉino. Que teniburu, coreóvaivʉ mʉ Jesúre jʉ aivʉre ne daroimara ãmevʉre. Quénora borocʉrivʉbu na.
REV 2:3 Coreóvaivʉ yʉ ʉetʉbecʉva napiñʉre mi ñájiyede yʉre boje dajocabecʉva.
REV 2:4 ’Ʉbenita cũináro mi d̶ainore ãmeina jã́ivʉ yʉ. Quĩ́jino bajuta ʉvʉ mʉ yʉre caride. Mamarʉmʉre ʉ́teavʉ̃ mʉ yʉre pare mi ũmei. Ʉbenita caride dajocaivʉ mʉ mi ʉede yʉre.
REV 2:5 Caride ãrʉjacʉ yʉre javede mi pare ʉe báquepe. Chĩori jarʉvajacʉ mi ãmeina teiyede. Aru oatʉvajacʉ mi d̶aiyede, d̶acʉyʉ yópe mi d̶aiye báquepe mamarʉmʉre mi coreóvaiyede yʉre. Pare ʉ́teavʉ̃ mʉ. Ʉbenita que d̶aiyʉbecʉ baru, ʉbecʉ bacʉyʉ́mu mʉ yʉre. Que baru mi yebai darĩ, mi pẽoibʉa tʉoijarabore ĩni, nʉvacʉyʉmu dijarabore mʉre jocarĩ.
REV 2:6 ’Ʉbenita cũináro mi d̶ainore me jã́ivʉ yʉ, mi ãmeina jã́iyede ina nicolaíta ãmicʉriyajubocavʉ ne d̶aiyede. Yʉ máre ãmeina jã́ivʉ ne d̶aiyede.
REV 2:7 ’Caivʉ me jápiajarã ñai Espíritu Santoi coyʉiyede Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre: ‘Ina mʉjacavʉ vainí tʉivʉre ãmenore jarʉvarĩ ãicõjecʉyʉmu yʉ Jʉ̃menijicʉi jioba coricacacʉ jocʉcʉ jẽidʉare, apʉre d̶aijocʉcʉ dicʉ ãmiá’, arĩ coyʉyʉbe ñai Espíritu Santo”, arĩ toivaicõjeame yʉre.
REV 2:8 Bedióva cojedeca yópe áme yʉre. —Toivajacʉ ʉ̃́re, ñai coreipõecʉre Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre Esmirna ãmicʉriĩmaroi. Yópe arĩ, toivajacʉ mʉ: “Yópe arĩ, coyʉibi ñai bʉ́yʉ bácʉ aru yóbocacʉ máre, ñai yaiyʉ́ bácʉ nacajañʉ mácʉ apʉcʉ cojedeca. Que baru cʉvʉ yʉ cainʉmʉa.
REV 2:9 Coreóvaivʉ yʉ mi ñájiyede yʉre boje. Coreóvaivʉ mʉre cʉve cʉvabecʉre máre. Ʉbenita jãve ʉre cʉve cʉvavʉ mʉ Jʉ̃menijicʉi cʉve méne. Aru coreóvaivʉ yʉ caiye iye ne ãmeina yávaiyede mi borore ina ‘Judíovabu ñʉja’ ʉbenina aivʉre. Ʉbenita judíova baju ãmema na. Quénora nárecabu Satanás jina. Aru cójijivaivʉbu, memecarãjivʉ ʉ̃́re.
REV 2:10 ’Jidʉbejacʉ mi ñájiquinore. Jã́jacʉ. Ñai abujuvai jabocʉ bʉore d̶acʉyʉme apevʉ mʉjacavʉre ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami, jã́ri coreóvacʉyʉ mʉje jʉ aiyede yʉre. Caipʉcapʉrʉape paijãravʉa baquiyéde ñájinajaramu mʉja. Jʉ ajacʉ yʉre pʉ mi yaiyeta. Que teyʉre, yʉ bojed̶acʉyʉmu mʉre me. Mʉre cʉre d̶acʉyʉmu jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre yʉ́que.
REV 2:11 ’Caivʉ me jápiajarã ñai Espíritu Santoi coyʉiyede Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre: ‘Ina mʉjacavʉ vainí tʉivʉre ãmenore jarʉvarĩ nʉmenajarama toaboi cũiméboi’, arĩ coyʉyʉbe ñai Espíritu Santo”, arĩ toivaicõjeame yʉre.
REV 2:12 Bedióva cojedeca yópe áme yʉre. —Toivajacʉ ʉ̃́re, ñai coreipõecʉre Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre Pérgamo ãmicʉriĩmaroi. Yópe arĩ, toivajacʉ mʉ: “Yópe arĩ, coyʉibi ñai cʉvacʉ ive boaicarove caipʉcapũravʉa ʉpʉjidivede.
REV 2:13 Coreóvaivʉ yʉ mi cʉrõre. Mʉ cʉvʉ nore Satanás ʉ̃i jaboteinore, ʉ̃i jaboteimara jẽneboi. Ʉbenita nore cʉcʉvacari, me jʉ ayʉbu mʉ yʉre. Ãnijãravʉ bácarõ Satanás jina ne boarĩ́ jarʉvaiye báquede Ántipas bácʉre, dajocabeteavʉ̃ mi jʉ aiyede yʉre. (Ñai Ántipas bácʉ coyʉyʉ barejáme yávaiyede jãvene yʉrã pʉ ne boarĩ́ jarʉvaiyeta ʉ̃́re.) Boarĩ́ jarʉvaima ʉ̃ mácʉre no mi ĩmaro, Satanái cʉrõi.
REV 2:14 ’Ʉbenita apejĩe mi d̶aiyede ãmeina jã́ivʉ yʉ. Apevʉ mʉjacavʉ cʉrivʉ d̶aivʉbu yópe Balaam mácʉ ʉ̃i bueiye báquepe. Javede ñai Balaam mácʉ majicarejaquemavʉ Balac bácʉre ʉ̃i ãmeina d̶are d̶aquiyepe ayʉ ina Israecavʉ bácavʉre. Ãicõjenejaquemavʉ na mácavʉre ãiyede pẽpeimarare ne jíye báquede. Aru ãmeina d̶aicõjenejaquemavʉ na mácavʉre apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque máre. Nópe Balac bácʉre d̶aicõjenejaquemavʉ Balaam mácʉ.
REV 2:15 Quédeca apevʉ mʉjacavʉ d̶aivʉbu yópe ina nicolaíta ãmicʉriyajubocavʉ ne bueiyepe.
REV 2:16 ’Que barureca chĩori jarʉvajacʉ mi ãmeina teiyede. Aru oatʉvajacʉ mi d̶aiyede. Ʉbenita mi que d̶aiyʉbedu, maumena dacʉyʉmu yʉ mi yebai, ãd̶amatecʉyʉ náre, ina Balaam mácʉi d̶aiyepe d̶aivʉre aru ina nicolaítava ne d̶aiyepe d̶aivʉre máre, ive boaicarove etaiveque ji jijecamure jocarĩ.
REV 2:17 ’Caivʉ me jápiajarã ñai Espíritu Santoi coyʉiyede Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre: ‘Ina mʉjacavʉ vainí tʉivʉre ãmenore jarʉvarĩ ãicõjecʉyʉmu yʉ ãiye me cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõquede, iye ãiye yaveiyede ijãravʉcavʉre jocarĩ. Aru jícʉyʉmu náre coapa cũinájibo cʉ̃rajibo borijĩbore. Dijĩborã toivaino cʉvʉ cũináro ãmiá mamaro ãmiáre. Aru ina jacopʉrãjivʉ quévʉra coreóvarãjarama no ãmiáre. Apecʉ cʉbecʉbe coreóvayʉ no ãmiáre’, arĩ coyʉibi ñai Espíritu Santo”, arĩ toivaicõjeame yʉre.
REV 2:18 Bedióva cojedeca yópe áme yʉre. —Toivajacʉ ʉ̃́re, ñai coreipõecʉre Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre Tiatira ãmicʉriĩmaroi. Yópe arĩ, toivajacʉ mʉ: “Yópe arĩ, coyʉibi Jʉ̃menijicʉi mácʉ, ñai yacorʉa cojididʉa cʉcʉ aru ʉ̃i cʉboba máre cojidiba yópe tãure toaijide d̶arĩburu yóbope.
REV 2:19 Coreóvaivʉ yʉ mi d̶ainore. Aru majivʉ ʉcʉre yʉre aru apevʉre máre, jʉ ayʉre yʉre, memecayʉre Jʉ̃menijicʉre, aru napiñʉre mi ñájiyede máre. Coreóvaivʉ mi d̶aino mearore. Mearo d̶aivʉ mʉ caride mamarʉmʉ jʉ ayʉ yʉre mi d̶aino mácarõ pʉeno.
REV 2:20 ’Ʉbenita cũináro mi d̶ainore ãmeina jã́ivʉ yʉ. Mʉ jaetovabevʉ nomióre õi ãmiá Jezabel. Õ mʉje jẽneboi ‘Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecobu yʉ’, ʉbenina aibico õ. Õi bueiyeque jʉjovaibico ina yʉre memecaivʉre. Que baru ãmeina d̶are d̶aibico náre apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque. Aru ãre d̶aibico náre ãiyede pẽpeimarare ne jíye báquede máre.
REV 2:21 Joe coreniduivʉ yʉ õi chĩori oatʉvacojiyepe ayʉ õi d̶aiyede, õi jarʉvacojiyepe ayʉ náre õi ãmeina tede d̶aiyede jarʉvarĩ. Ʉbenita oatʉvaiyʉbebico õ.
REV 2:22 Que baru ñájine d̶acʉyʉmu ṍre pare. Aru ijimo macod̶óme õ, parad̶o õi parainoi. Aru ina ṍque ãmeina d̶aivʉ bácavʉ ne chĩori oatʉvabedu ne ãmeina d̶aiyede ṍpe, paraicõjecʉyʉmu náre máre õpedeca, pare ne ñájinajiyepe ayʉ.
REV 2:23 Aru boarĩ́ jarʉvacʉyʉmu caivʉ ina õi jʉjovaimara mácavʉre, mamara majʉrórivʉpe paivʉre. ’Que d̶arĩburu caivʉ Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉ coreóvarãjarama. Yʉrecabu coreóvayʉ caivʉ põevare caiye ne dápiaiyede aru caiye ne ʉede máre. Que baru bojed̶acʉyʉmu mʉjare coapa yópe mʉje d̶aiye báquepedeca.
REV 2:24 Ʉbenita mʉjacapũravʉ Tiatiracavʉ d̶abevʉ yópe õi bueiyepe. Coreóvaiyʉbevʉ mʉja iye Satanái majié yaveiyede apevʉ ne d̶aiyepe. Cʉbevʉ apeno ji d̶aicõjeino mʉjare copʉ.
REV 2:25 Quénora d̶ajarã yópe ji coyʉiyepe ji yávaiye méne pʉ ji copaidaiyeta.
REV 2:26 ’Ina mʉjacavʉ vainí tʉivʉre ãmenore jarʉvarĩ aru d̶aivʉre yópe ji ʉrõpe pʉ ne yaiyeta, jabotede d̶acʉyʉmu náre cainoa joborõacavʉre iye parʉéque yópe jipacʉi jabotede d̶aiye báquepe yʉre. Jabotenajarama náre parʉéque. Que baru cainoa joborõacavʉ ne jʉ abedu, d̶arãjarama náre yópe jobojororʉre boarĩ́ yavaiyepe abod̶o tãuque d̶aiyoque.
REV 2:28 Aru cʉvare d̶acʉyʉmu náre ñai abiácorʉ pẽoñʉ miad̶áre daiyede.
REV 2:29 ’Caivʉ me jápiajarã ñai Espíritu Santoi coyʉiyede Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre”, arĩ toivaicõjeame yʉre.
REV 3:1 Bedióva cojedeca yópe áme yʉre. —Toivajacʉ ʉ̃́re, ñai coreipõecʉre Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre Sardis ãmicʉriĩmaroi. Yópe arĩ, toivajacʉ mʉ: “Yópe arĩ, coyʉibi ñai daroyʉ Espíritu Santore Jesúre jʉ aivʉ ne cójijiñamiai siete paiĩmaroai aru cʉvacʉ ina siete paivʉ abiácovare máre. Coreóvaivʉ yʉ aipe d̶ayʉre mʉre. Ʉbenina arĩ, ‘D̶ayʉbe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe ʉ̃i parʉéque’, coyʉivʉbu mʉra. Ʉbenita coateyʉ bajubu mʉ Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ.
REV 3:2 Jũracʉcʉ, jabʉóvayʉ bʉojabevʉ mʉ mi memecaiyede jocarĩ Jʉ̃menijicʉre. Que baru Jʉ̃menijicʉ ãmeina jã́imi mʉre. Que baru cãñʉpe ãmejacʉ mʉ. Pʉeno parʉre d̶arĩ jʉ are nʉre d̶ajacʉ mívʉre ne ũmei, ina coatebevʉre cãreja Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, ne coateni bíjabenajiyepe ayʉ ʉ̃́re jarʉvarĩ.
REV 3:3 Que baru ãrʉre nʉjacʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne ne bueiyede mi jápiaiye báquede. Diede jápiarĩ, jʉ arĩ, chĩori oatʉvajacʉ mi d̶aiyede, jarʉvacʉyʉ mi ãmeina teiyede. Ʉbenita nópe mi d̶abedu, dacʉyʉmu yʉ mi yebai yópe ñavaipõecʉ ʉ̃i daiyepe. Aru ji daquinʉmʉre ye majibecʉyʉmu mʉ.
REV 3:4 ’Ʉbenita obebejĩna cʉrivʉbu no Sardis ãmicʉriĩmaroi ãmene d̶abevʉ, yópe põeva docʉtede d̶abepe ne cuitótecajeare, ne d̶aiye boje yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Nárecabu dorãjivʉ cuitótecajea boricajeare aru curãjivʉ yʉ́que. Que d̶arãjarama me, ne napini coreiye boje Jʉ̃menijicʉi jíye báquede náre.
REV 3:5 ’Ina mʉjacavʉ vainí tʉivʉ ãmenore jarʉvarĩ nápe paivʉ cuitótecajea boricajeare dorãjarama. Ne ãmiá toivaino mácarõre ãnitucubo Jʉ̃menijicʉi paperatucubo, caivʉ ina jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvarãjivʉ yʉ́que ne ãmiáre toivaitucubore tʉ̃reni jarʉvabecʉyʉmu yʉ ne ãmiáre. Quénora, ‘Ji põevatamu na’, arĩ coyʉcʉyʉmu jipacʉi jã́inore aru ʉ̃i ángeleva máre ne jã́iyede.
REV 3:6 ’Caivʉ me jápiajarã ñai Espíritu Santoi coyʉiyede Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre”, arĩ toivaicõjeame yʉre.
REV 3:7 Bedióva cojedeca yópe áme yʉre. —Toivajacʉ ʉ̃́re, ñai coreipõecʉre Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre Filadelfia ãmicʉriĩmaroi. Yópe arĩ, toivajacʉ mʉ: “Yópe arĩ, coyʉibi ñai meacʉ baju, memecayʉ Jʉ̃menijicʉre, aru jãvene bueyʉ máre. Ʉ̃́recabe cʉvacʉ llavede, ñai jabocʉ David bácʉ jino mácarõre. Yópe põecʉi voaiyepe bieivede aru bieicõjemepe apevʉre divede, nopedeca ʉ̃i d̶aicõjeiyede põevare apede, ñame bʉojabenama d̶aicõjemevʉ náre diede. Aru yópe põecʉi bieniburu yóbore divede máre, voaicõjemepe apevʉre divede, nopedeca ʉ̃i d̶aicõjemene põevare apede, ñame bʉojabenama d̶aicõjeivʉ náre diede.
REV 3:8 Coreóvaivʉ yʉ aipe d̶ayʉre mʉre. Coreóvaivʉ yʉ obebejĩna mívʉ cʉrivʉre memecarãjivʉre yʉre. Jʉ aivʉ mʉ ji yávaiyede. Aru ‘Jesucristobe ji jabocʉ’, jʉ arĩ coyʉivʉ mʉ. Que baru jẽvari coyʉrĩ, yópe põecʉi apecʉre ecoicõjeiyepe jedevacobe bieivede voarĩ aru apecʉre bieicõjemepe divede, nopedeca mʉre memecaicõjeivʉ yʉre. Aru põecʉ cʉbebi mʉre memecaicõjemeni majicʉ.
REV 3:9 ’Coyʉivʉ mʉre ne borore ina ‘Judíovabu ñʉja’ aivʉre, ʉbenita judíova baju ãmema na. Quénora Satanás jinatamu cójijivaivʉ memecarãjivʉ ʉ̃́re. Náreca ñʉatutare d̶acʉyʉmu yʉ mi cʉboba yebai, ne coreóvarãjiyepe ayʉ ji baju ʉcʉre mʉre.
REV 3:10 Napivʉ mʉ mi ñájiyede yópe ji d̶aicõjeiye báquepe mʉre. Que baru jã́ri corecʉyʉmu yʉ mʉre mi ñájine d̶aiyede. Caivʉ ijãravʉcavʉ Jesucristore jʉ abevʉ ne ñájinajiye jaʉvʉ náre. Ʉbenita mʉre cad̶atecʉyʉmu yʉ, mi ñájimequiyepe ayʉ iye ñájiovaiyeque.
REV 3:11 Maumena dacʉyʉmu yʉ. D̶ajacʉ yópe mi bueiyepe ji yávaiye méne apecʉ ʉ̃i ĩmequiyepe ayʉ mi bojede mʉre.
REV 3:12 ’Ina mʉjacavʉ vainí tʉivʉre ãmenore jarʉvarĩ epecʉyʉmu jabova parʉrivʉva Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jívʉi yópe bʉcʉporarʉa parʉre d̶aiyepe cʉ̃ramine. Aru etabenajarama na nore jocarĩ cainʉmʉa. Aru toivacʉyʉmu yʉ nára Jʉ̃menijicʉi ãmiáre, aru Jʉ̃menijicʉi ĩmaro ãmiáre máre. No mamaro ĩmaro Jerusalén ãmicʉrõtamu. Ẽmequiyebu cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ. Aru toivacʉyʉmu nára ji ãmiá mamarore máre.
REV 3:13 ’Caivʉ me jápiajarã ñai Espíritu Santoi coyʉiyede Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre”, arĩ toivaicõjeame yʉre.
REV 3:14 Bedióva cojedeca yópe áme yʉre. —Toivajacʉ ʉ̃́re, ñai coreipõecʉre Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre Laodicea ãmicʉriĩmaroi. Yópe arĩ, toivajacʉ mʉ: “Yópe arĩ, coyʉibi dajocabecʉva, ñai coyʉyʉ yávaiyede jãvene Jʉ̃menijicʉrã pʉ ne boarĩ́ jarʉvaiyeta ʉ̃́re. Ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi caiyede cʉed̶are d̶aimʉ mácʉ.
REV 3:15 Coreóvaivʉ yʉ aipe d̶ayʉre mʉre. Coreóvaivʉ yʉ maucʉvabecʉre yʉre yópe jʉjʉteyʉpe. Aru coreóvaivʉ yʉ memecabecʉre mi ũmei yópe toaijiteyʉpe. Mʉ jʉ ayʉvacari yʉre, majiéda quénora jʉ ayʉbu. Yópe oco aviá ʉ̃i boiyeque toaijide d̶aiocore ũcuiyʉbepe maja, nopedeca mi majiéda jʉ aiyede yʉre ʉbevʉ yʉ. Mi me jʉ arĩ memecaru yʉre, yópe toaijiteyʉpe meajebu. Mi jʉ abeni maucʉvaru yʉre, yópe jʉjʉteyʉpe, meamejebu. Ʉbenita mi jʉ aiye boje yʉre majiéda quénora, pʉeno baju meamevʉ. Que baru coavajacʉ mi baju yʉre jarʉvarĩ o memecajacʉ yʉre mi ũmei.
REV 3:16 Ʉbenita mi d̶abe boje yópe ji ʉrõpe majiéda toaijicʉpebu mʉ. Que baru jarʉvacʉyʉmu mʉre yʉre jocarĩ yópe ji jẽcutuiyepe oco majiéda toaijiede ji jijecamure jocarĩ.
REV 3:17 ’Mʉ́capũravʉ ‘Ʉre cʉve cʉvavʉ yʉ’, arĩduivʉ mʉ. Aru ‘Apejĩe ye jaʉbevʉ yʉre’, arĩduivʉ mʉ. Aru ‘Caiye cũinátʉrʉ me nʉivʉ yʉre ji majié boje’, arĩduivʉ mʉ. Ʉbenita ye coreóvabecʉbu mʉ mi baju chĩoñʉre, yópe cõmaje ãrojacʉpe, cʉve cʉvabecʉpe, jã́ri eabecʉpe, aru cuitótecaje cʉvabecʉpe máre. Yópe jã́ri eabecʉ ʉ̃i jã́ri eabepe ijãravʉquede, nopedeca majide eabevʉ mʉ Jʉ̃menijicʉ jiede. Aru yópe cuitótecaje cʉvabecʉ ʉ̃i cʉyepe, nopedeca cʉyevʉ mʉ mi ãmeina teiye boje Jʉ̃menijicʉi jã́inore.
REV 3:18 Que baru majicayʉbu mʉre aipe d̶aiye jaʉrõre mʉre. Yópe põecʉi bojed̶aiyepe úrure mearo baju toaijide d̶aino mácarõre, mʉ jãve cʉve cʉvaiyʉcʉ baru, ĩjacʉ yʉre iye méne ji cʉvaede. Dinʉmʉ maquinóre jãve cʉvacʉyʉmu mʉ ʉrarõ méne Jʉ̃menijicʉ jiede. Aru yópe põecʉi ĩni bojed̶aiyepe cuitótecaje boricajede ʉ̃i doquiyepe ʉ̃i bajure cʉyoje tebecʉyʉ, yópe ãmeina teiyede joaimʉ mácʉpe bájacʉ mʉ ji yaiye boje, cʉyoje tebecʉyʉ mi ãmeina teiye boje. Aru yópe põecʉi ĩni bojed̶aiyepe yaco taiyóiyede, ʉ̃i me jã́ri eaquiyepe ayʉ ʉ̃i epequiyede, me jápiarĩ ad̶ajacʉ iye bueiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, me majicʉyʉ diede.
REV 3:19 Yʉrecabu coreóvare d̶ayʉ caivʉ ji ʉmarare ne ãmeina teiyede aru ñájine d̶ayʉ náre die boje máre. Que baru pʉeno baju d̶aiyʉjacʉ Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Chĩori jarʉvajacʉ mi ãmeina teiyede. Aru oatʉvajacʉ mi d̶aiyede.
REV 3:20 ’Jã́jacʉ. Yópe põecʉ núcʉ cʉ̃rami bieiñamine jedevai ecoiyʉcʉpe, mautecʉyʉ diñamicavʉque, nopedeca yʉ mauteiyʉvʉ mʉ́que. Yópe ʉ̃i órejaiyepe diñamicavʉre, ne majinajiyepe ayʉ cʉcʉre, aru ne voarãjiyepe ayʉ bieivede, nopedeca mi coreóvaiyede yʉ mauteiyʉcʉre mʉ́que, mauteicõjejacʉ yʉre. Dinʉmʉmica jícʉ bájacʉ mʉ. Mi mauteicõjeiyede yʉre mʉ́que, mautecʉyʉmu mʉ́que. Aru yópe põeva ne torojʉepe cójijini ãivʉ, nopedeca me cʉrãjaramu maja. Yʉ mi yóvaimʉ macʉyʉ́mu. Aru mʉ ji yóvaimʉ macʉyʉ́mu.
REV 3:21 ’Ina mʉjacavʉ vainí tʉivʉre ãmenore jarʉvarĩ dobaicõjecʉyʉmu yʉ́que jabocʉ ji dobarõ mearoi, ne jabotenajiyepe ayʉ yʉ́que. Quédeca vainí tʉrejacacʉ yʉ ãmenore jarʉvarĩ. Aru caride dobavʉ yʉ jipacʉque jabocʉ ʉ̃i dobarõ mearoi, jaboteyʉ ʉ̃́que.
REV 3:22 ’Caivʉ me jápiajarã ñai Espíritu Santoi coyʉiyede Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre”, arĩ toivaicõjeame yʉre.
REV 4:1 No yóboi jã́cacʉ yʉ cojedeca jedevacobe bieivede voaicobe bácarõre cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi ecoicobede. Jápiacacʉ cojedeca iye yávainore, ji mamarʉmʉ jápiaiye báquede bʉjiépe yópe trompeta ãmicʉriyo japuiyore japuiyepe. Ñai yávayʉ yʉre coyʉáme, yópe arĩ: —Dajacʉ yo cavarõ mearoi. Mʉre jã́d̶ovacʉyʉbu iye vaiquíye jaʉé yóbore, arĩ coyʉáme yʉre.
REV 4:2 Dinʉmʉmiareca ñai Espíritu Santo dápiaicõjeame yʉre. Jã́cacʉ cũináro jabocʉi dobarõ mearore no cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Aru jã́cacʉ cũinácʉ dobacʉre noi.
REV 4:3 Ñai dobacʉ noi yópe cʉ̃rajiboa pare bojecʉrijĩboa cojidijĩboape ãrojacʉ cojiteame. Jaspe ãmicʉrijĩbo pare cojidijĩbope aru cornalina ãmicʉrijĩbo jũarijibope ãrojacʉ cojiteame ʉ̃. Aru jabocʉi dobarõ mearo tarabʉteni náme cʉ́teame. Ñai náme cojiteame yópe apebo cʉ̃rajibo pare bojecʉrijĩbo esmeralda ãmicʉrijĩbope.
REV 4:4 Jabocʉi dobarõ mearo yebai apenoa jabovai dobarõa mearoa veinticuatro painoa yópe meatarabʉ dobarĩ jãpʉrino mateávʉ̃. Aru die coapa dobateima veinticuatro paivʉ bʉcʉva, doivʉ cuitótecajea boricajeare aru ne jipobʉi cʉvateima úruque d̶aitarabʉare máre.
REV 4:5 No jabocʉi dobarõ mearo coricacarõre jocarĩ yaroino, yávaino bʉjino, aru õpo tʉino máre etavʉ̃. No jabocʉi dobarõ mearo coricacarõ jipocai cʉ́teavʉ̃ siete paivea cã́mavea pẽoivea cojiéque. Diedecabu ina siete paivʉ Jʉ̃menijicʉi decova.
REV 4:6 Aru no jabocʉi dobarõ mearo coricacarõ jipocai cʉ́teavʉ̃ aped̶a yópe jia ʉrad̶a jivarʉpe paiya, ʉbenita me jã́ri javaiyoiya bateávʉ̃ diya. No jabocʉi dobarõ mearo coricacarõ tarabʉteni yóvaicʉvaitõbʉacapũravʉai cʉ́teima yóvaicʉvaivʉ apʉrivʉ. Aru ina apʉrivʉ cʉ́teima yacorʉa caipʉcapũravʉa jipocare aru yóbore máre.
REV 4:7 Cũinácʉ nácacʉ yavi jũacʉpe ãrojateame. Apecʉ yópe oteivecʉpe ãrojateame. Apecʉ apʉcʉ ʉ̃mʉpe ãrojateame ʉ̃i jiva. Aru apecʉ yópe míyavipe, águila ãmicʉcʉ vʉyʉpe, ãrojateame.
REV 4:8 Ina yóvaicʉvaivʉ apʉrivʉ cʉvarivʉ seis paicavea ne caveá náre coapa. Aru cʉvateima yacorʉa caino ne caveái, pʉenocapũravʉi aru cãchinocapũravʉi máre. Jãravʉre aru ñamine máre dajocabevʉva yópe aivʉ bateima: Meacʉbe, meacʉbe, meacʉbe maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ. Ʉ̃́recabe parʉcʉ caivʉ pʉeno. Ʉ̃́recabe cʉcʉ bácʉ javede, cʉcʉ caride, aru dacʉyʉ apejãravʉ baquinóre, aivʉ bateima na.
REV 4:9 Ina apʉrivʉ mearore jívʉ, pued̶aivʉ aru torojʉede jívʉ bateima ñai dobacʉre no jabocʉi dobarõ mearo coricacarõi, ñai cʉcʉre cainʉmʉa.
REV 4:10 Ne nópe d̶aiyedeca, ina veinticuatro paivʉ bʉcʉva pued̶arĩ ñʉatutaima ʉ̃́re dobacʉre no jabocʉi dobarõ mearo coricacarõi ʉ̃i jipocai. Mearore jíma ʉ̃́re, cʉcʉre cainʉmʉa. Dʉvaima ne jipobʉ ad̶aitarabʉare jabocʉi dobarõ mearo jipocai. Aru yópe aima ʉ̃́re:
REV 4:11 Mʉ, ñʉje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ, mʉrecabu caiyede cʉed̶ayʉ bácʉ. Caiye iye mi cʉed̶aiye báque cʉvʉ yópe mi ʉrõpe. Que baru mi meacʉ baju boje, ñʉje mearore jíye aru ñʉje pued̶aiye máre jaʉvʉ mʉre aru ñʉje coreóvarãjiye mi parʉéde máre, arĩ coyʉima na.
REV 5:1 Jã́cacʉ ñai dobacʉre jabocʉi dobarõ mearo coricacarõra ʉ̃i pʉrʉ meapũravʉcapʉrʉi cũináyoca paperayoca ʉ̃mʉjʉriyoca cãriáiyocare. Caipʉcapũravʉa toivaiyoca bateávʉ̃. Aru diyoca jedeva tʉrʉvai bieino mácarõ mateávʉ̃ yópe jʉtʉrijoboyabea jãjariyabea siete paiyabeaque.
REV 5:2 Aru jã́cacʉ yʉ cũinácʉ ángele parʉcʉre jẽniari jã́ñʉre yávaino bʉjinoque, yópe arĩ: —¿Ñamema meacʉ baju burarĩ majicʉ iyabea siete paiyabea jãjariyabeare, voacʉyʉ iyoca cãriáiyocare? arĩ jẽniari jã́me.
REV 5:3 Ʉbenita cũinácʉ cʉbeteame bʉojarĩ voayʉ diyabeare. Cavarõ mearocacʉ cʉbeteame. Ijãravʉcacʉ cʉbeteame. Aru yaivʉ bácavʉ ne cʉrõcacʉ máre cʉbeteame. Cũinácʉ cʉbeteame bʉojarĩ voayʉ diyabeare, jã́cʉyʉ diyocare.
REV 5:4 Que baru yʉ́capũravʉ ocacʉ pare, ne eabe boje cũinácʉ meacʉ bajure, ʉ̃i voaquiyepe ayʉ diyabeare, jã́cʉyʉ diyocare.
REV 5:5 Ʉbenita cũinácʉ ina veinticuatro paivʉ bʉcʉvacacʉ, yópe arĩ, coyʉáme yʉre: —Obejacʉ mʉ. Ñai parʉcʉ Judá ãmicʉriyajubocacʉ león ãmicʉcʉ yavipe páyʉ daibi. Ñai jabocʉ David bácʉi pãramecʉ meacʉ bajube ʉ̃. Ʉ̃́recabe javede vainí tʉyʉ bácʉ ãmenore jarʉvarĩ. Que baru ʉ̃ macʉyʉ́me burarĩ bʉojayʉ iyabea siete paiyabea jãjariyabeare aru voarĩ bʉojayʉ diyoca cãriáiyocare, arĩ coyʉáme yʉre.
REV 5:6 Dinʉmʉ jã́cacʉ cũinácʉ ovejajĩcʉre no jabocʉi dobarõ mearo coricacarõ yebai ina yóvaicʉvaivʉ apʉrivʉ aru ina veinticuatro paivʉ bʉcʉva ne jẽneboi. Boarĩ́ jarʉvaimʉ mácʉpe ãrojacʉvacari núteame ʉ̃ nore. Cʉ́teame siete paijavaroa aru siete paidʉa ʉ̃i yacorʉa. Diedecabu ina siete paivʉ Jʉ̃menijicʉi decova ʉ̃i daroimara mácavʉ cainoa joborõai.
REV 5:7 Ñai ovejajĩcʉ nʉri ĩame diyoca cãriáiyocare ñai dobacʉre ʉ̃i pʉrʉ meapũravʉcapʉrʉre jocarĩ.
REV 5:8 Ʉ̃i nore ĩ́yedeca, ina yóvaicʉvaivʉ apʉrivʉ aru ina veinticuatro bʉcʉva máre pued̶arĩ ñʉatutaima ñai ovejajĩcʉi jipocai. Cʉvateima biabeiboare arpa ãmicʉriboare ne pʉrʉi náre coapa. Aru cʉvateima jororʉa úruque d̶aidʉare mumijʉe buidídʉare máre náre coapa. Jẽvari coyʉrĩ diedecabu yópe Jʉ̃menijicʉi põeva ne boroteiyepe paiye ʉ̃́que.
REV 5:9 Aru yópe arĩ, yʉriaima cũináro yʉriaino mamarore: Mʉrecabu meacʉ baju. Que baru iyoca cãriáiyocare ĩni, jãjariyabeare burarĩ bʉojaivʉ mʉ. Meacʉ bajubu, mʉre ne boarĩ́ jarʉvaiye báque boje. Mʉrecabu bojed̶ayʉ bácʉ põevare mi jiveque ne vainí tʉrĩ ãmeina teiyede jarʉvarĩ, Jʉ̃menijicʉi põeva marajiyépe ayʉ. Bojed̶arejaquemavʉ mʉ náre, caiyajuboa põeyajuboacavʉre, aru caicamua yávaicamuacavʉre, cainoa ĩmaroacavʉre, aru caijaborõacavʉre máre.
REV 5:10 Epeivʉ mʉ náre, ne jabotenajiyepe ayʉ mʉ́que aru ne memecarãjiyepe ayʉ majepacʉ Jʉ̃menijicʉre sacerdotevape. Aru nárecabu jabotenajivʉ ijãravʉcavʉre, arĩ yʉriaima na.
REV 5:11 Bedióva cojedeca jã́cacʉ. Aru jápiacacʉ obedivʉ ángeleva ne yávaiyede. Jabocʉi dobarõ mearo coricacarõ tarabʉteni ina yóvaicʉvaivʉ apʉrivʉre aru ina veinticuatro paivʉ bʉcʉvare máre ne dobarõa yóbore cʉ́teima ina ángeleva, tarabʉteni. Obedimillones baju bateima na.
REV 5:12 Aru yópe arĩ, cod̶oboboima: Ñai ovejajĩcʉ, ne boarĩ́ jarʉvaimʉ mácʉvacari, meacʉ bajube. Que baru caivʉre mearore jíye jaʉvʉ ʉ̃́re. Yópe arĩ, coyʉjarãri na: “Ʉ̃́recabe caiye parʉéde cʉvacʉ, aru caiye cʉe upacʉ, caiyede coreóvayʉ, aru caiyede d̶aiye majicʉ máre”. Que baru caivʉ pued̶ajarãri ʉ̃́re, mearore jíjarãri ʉ̃́re, aru torojʉede jíjarãri ʉ̃́re máre, aima na.
REV 5:13 Aru jápiacacʉ yʉ obedivʉ yʉriaivʉre. Caivʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõcavʉ, aru caivʉ ijãravʉcavʉ, caivʉ yaivʉ bácavʉ ne cʉrõcavʉ, aru caivʉ jia ʉrad̶acavʉ máre, caivʉ Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aimara yʉriaima, yópe arĩ: —Ñai dobacʉre jabocʉi dobarõ mearo coricacarõra aru ñai ovejajĩcʉre máre, caivʉ mearore jínajarevʉ, aru náre pued̶arãjarevʉ cainʉmʉa. Nárecabu pʉeno meara baju aru parʉrivʉ baju caivʉ pʉeno cainʉmʉa, arĩ yʉriaima na.
REV 5:14 Ina yóvaicʉvaivʉ apʉrivʉ, “Quédecabu”, aima na. Aru ina veinticuatro paivʉ bʉcʉva ñʉatutaima, mearore jínajivʉ ñai cʉcʉre cainʉmʉa.
REV 6:1 No yóbore, jã́cacʉ Cristore, ovejajĩcʉ ne aimʉre, burayʉre cũináyabede iye siete paiyabea jãjariyabeaquede. Aru jápiacacʉ cũinácʉ ina apʉrivʉcacʉ ayʉre ʉ̃i yávaino bʉjinoque yópe õpo tʉinope. Yópe arĩ, “Dajacʉ”, áme ʉ̃.
REV 6:2 Jã́cacʉ cũinácʉ caballo bocʉre. Ñai tubacʉ ʉ̃́ra cʉvacʉ ʉ̃i tẽ́mutarabʉre ʉ̃i pʉrʉi. Jímʉ mateáme cũinátarabʉ jipobʉ ad̶aitarabʉre yópe ne jíyepe ñai vainí tʉyʉre. Etame vainí tʉyʉ apevʉre jocarĩ, aru vainí tʉcʉyʉ máre.
REV 6:3 Ñai ovejajĩcʉ ʉ̃i buraiyede apeyabe jãjariyabede, jápiacacʉ apecʉ ina apʉrivʉcacʉre, “Dajacʉ” ayʉre.
REV 6:4 Que aiyeda, etame apecʉ caballo, jũacʉ. Ñai tubacʉ ʉ̃́ra ãd̶amatede d̶aicõjeimʉ mateáme ijãravʉcavʉre, ne boarĩ́ jarʉvarãjiyepe ayʉ ne baju. Que teni cãrijimenore cũiné d̶aicõjeimʉ mateáme. Cʉvateame cũináve boaicarove ʉ̃mʉjʉrivede.
REV 6:5 No yóboi, ñai ovejajĩcʉ ʉ̃i buraiyede apeyabe jãjariyabede, jápiacacʉ apecʉ ina apʉrivʉcacʉre, “Dajacʉ” ayʉre. Jã́cacʉ cũinácʉ caballo ñemicʉre. Ñai tubacʉ ʉ̃́ra cʉvateame cũináro dʉcʉéde corevainore ʉ̃i pʉrʉi.
REV 6:6 Jápiacacʉ apeno yávainore yópe. Jápurateavʉ̃ ina yóvaicʉvaivʉ apʉrivʉ jẽnebore. Yópe arĩ, coyʉávʉ̃: —Cũinákilo quénora trigo ãmicʉe pã́u d̶aiye bojed̶arĩ eaino mávʉ põecʉ cũinájãravʉre ʉ̃i memeiye báque bojeque. Aru yóbecʉrikilos quénora cebada ãmicʉe pã́u d̶aiye bojed̶arĩ eaino mávʉ põecʉ cũinájãravʉre ʉ̃i memeiye báque bojeque. Ʉbenita ãmed̶abejacʉ olivo ãmicʉricʉ jẽidʉa córore aru vino ʉ́yaicorore máre, arĩ coyʉávʉ̃.
REV 6:7 No yóboi, ñai ovejajĩcʉ ʉ̃i buraiyede apeyabe jãjariyabede, jápiacacʉ apecʉ ina apʉrivʉcacʉre, “Dajacʉ” ayʉre.
REV 6:8 Jã́cacʉ cũinácʉ caballo cʉ̃rajʉmecʉre. Ñai tubacʉ ʉ̃́ra Yaino ãmicʉcʉ. Aru ʉ̃i yóbore dáme cũinácʉ, Toabo cũimébo ãmicʉcʉ. Boarĩ́ jarʉvaicõjeimara mateima ina obedivʉ põeva ijãravʉcavʉ. Caivʉ ijãravʉcavʉ yópe yóvaicʉvaivʉ yajuboa teni, yópe cũináyajubocavʉ boarĩ́ jarʉvaicõjeimara mateima na boainoque, aru ãvʉéque, duica ijiéque, aru ãimara jijecʉrivʉque máre.
REV 6:9 No yóboi, ñai ovejajĩcʉ ʉ̃i buraiyede apeyabe jãjariyabede, jã́cacʉ apevʉ yaivʉ bácavʉ ne ũmene. Caivʉ ina boarĩ́ jarʉvaimara mácavʉre ne coyʉiye báque boje Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, ne ũmene jã́cacʉ yʉ Jʉ̃menijicʉre jícaiyede juaiva cãchinoi. Dajocabevʉva “Jãvemu” arĩ coyʉrejaquemavʉ Jesucristoi yávaiye méne.
REV 6:10 Bʉjié cod̶oboborĩ, yópe aima: —Mʉ, ñʉje jabocʉ, caivʉre cõjeñʉ, meacʉ baju, aru jãveque coyʉyʉbu. ¿Joe baju corede d̶acʉyʉrʉ̃ mʉ ñʉjare “Boropateivʉbu mʉja”, mi aiyeta ijãravʉcavʉre Jesucristore jʉ abevʉre? ¿Aru joe baju corede d̶acʉyʉrʉ̃ mʉ ñʉjare mi ñájine d̶aiyeta náre ne boarĩ́ jarʉvaiye báque boje ñʉjare? cod̶oboborĩ aima na.
REV 6:11 Ina yaivʉ bácavʉ jímara mateima ne cuitótecajea boricajeare. Aru coyʉimara mateima iye yávaiyede: —Jabʉóvajarã cãreja pʉ ne boarĩ́ jarʉvaiyeta caivʉ ina mʉjevʉ memecaivʉre Jʉ̃menijicʉre. Boarĩ́ jarʉvaimara marajárama mʉjape, Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉiye boje, jápiaima na.
REV 6:12 No yóboi, jã́cacʉ ñai ovejajĩcʉ ʉ̃i buraiyede apeyabe jãjariyabede. Pare cújiavʉ̃ caino joborõ. Aviá ñemiteame yópe põeva ne doiyepe ñeminicajede, orãjivʉ yaivʉ bácavʉre. Aru aviá ñamicacʉ jũacʉ bajura bateáme yópe jivepe.
REV 6:13 Ina abiácova tʉima cavarõre jocarĩ, yópe jocʉcʉ jẽidʉa tʉiyepe jocʉcʉre jocarĩ ũmevʉ pare japuiyede.
REV 6:14 No cavarõ bíjavʉ̃, yópe toivaiye báque bíjaiyepe paperayocare cãriáriburu yóboi. Aru caicũa cʉ̃racũa, caiye jiavʉa máre jarʉvavʉ̃ die cʉrõre jocarĩ.
REV 6:15 Dinʉmʉre caivʉ jabova, aru cõjeivʉ, churaravai jabova, cʉve cʉvarivʉ, parʉrivʉ, yebacavʉ, aru yebacavʉ ãmevʉ máre dupinanʉima cʉ̃racobea jívʉi aru cʉ̃racũa ʉracũa cʉ̃raboa jẽneboi máre.
REV 6:16 Cod̶oboborĩ órejaima cʉ̃racũa ʉracũare aru cʉ̃raboare máre, yópe arĩ: —Tʉjacũari ñʉjare. Yavejacũari ñʉjare ʉ̃́re jocarĩ, ñai dobacʉre jabocʉi dobarõ mearo coricacarõra, ʉ̃i jã́mequiyepe aino ñʉjare. Yavejacũari ñʉjare ʉ̃́re jocarĩ, ñai ovejajĩcʉ jorojĩni jã́ñʉre.
REV 6:17 Jave eaivʉ ijãravʉ parʉrijãravʉ, caivʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ ne ñájijãravʉ. Ñame bʉojarĩ númenama náre copʉ, ñai jabocʉi dobarõ mearo coricacarõi dobacʉre aru ñai ovejajĩcʉre máre, arĩ cod̶oboboima na, jidʉrivʉ.
REV 7:1 No yóboi, jã́cacʉ yóvaicʉvaivʉ ángelevare núrivʉre maje cʉrijoborõ tʉrʉvai yóvaicʉvaitʉrʉva yebai na coapa. Japuicõjemeteima náre coapa iye yóvaicʉvaiye ũmevʉare ijãravʉquede. Que teni japuicõjemeteima joborõre copʉ, jia ʉrad̶are copʉ, aru apecʉ jocʉcʉre copʉ máre.
REV 7:2 Aru jã́cacʉ apecʉ ángelede mʉri dayʉre aviá dainocapũravʉre jocarĩ. Cʉvateame ʉ̃i pʉrʉi ñai Jʉ̃menijicʉ apʉcʉ ʉ̃i jã́d̶ovare d̶ainore ʉ̃ jinare. Ñai ángele cod̶oboboame, majicacʉyʉ apevʉ yóvaicʉvaivʉ ángelevare, ina Jʉ̃menijicʉi parʉéde jímara mácavʉre, ne ãmed̶are d̶arãjiyepe ayʉ joborõre aru jia ʉrad̶are máre.
REV 7:3 Yópe arĩ, cod̶oboboame: —Ãmed̶abejarã cãreja yo joborõre, jia ʉrad̶are, aru jocʉcʉare máre. Yéde ãmed̶abejarã pʉ ñʉje jã́d̶ovaiye baquiyéta ina maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉre memecaivʉre ne tʉ̃tʉvarã náre coapa, jã́d̶ovarajivʉ náre ʉ̃ jinare, cod̶oboborĩ áme ñai ángele.
REV 7:4 Aru jápiacacʉ aipivʉ ina obedivʉ jã́d̶ovaimara mácavʉre ne tʉ̃tʉvarã Jʉ̃menijicʉ jinape. Caiyajuboa doce paiyajuboa Israecavʉre jocarĩ ciento cuarenta y cuatro mil paivʉ baju cʉ́teimad̶a.
REV 7:5 Judá bácʉi pãramenacavʉ doce mil paivʉ jã́d̶ovaimara mateimad̶a. Aru Rubén mácʉi pãramenacavʉ doce mil paivʉ jã́d̶ovaimara mateimad̶a. Gad bácʉi pãramenacavʉ doce mil paivʉ jã́d̶ovaimara mateimad̶a.
REV 7:6 Aser bácʉi pãramenacavʉ doce mil paivʉ jã́d̶ovaimara mateimad̶a. Neftalí bácʉi pãramenacavʉ doce mil paivʉ jã́d̶ovaimara mateimad̶a. Aru Manasés bácʉi pãramenacavʉ doce mil paivʉ jã́d̶ovaimara mateimad̶a.
REV 7:7 Simeón mácʉi pãramenacavʉ doce mil paivʉ jã́d̶ovaimara mateimad̶a. Leví bácʉi pãramenacavʉ doce mil paivʉ jã́d̶ovaimara mateimad̶a. Isacar bácʉi pãramenacavʉ doce mil paivʉ jã́d̶ovaimara mateimad̶a.
REV 7:8 Aru Zabulón mácʉi pãramenacavʉ doce mil paivʉ jã́d̶ovaimara mateimad̶a. José bácʉi pãramenacavʉ doce mil paivʉ jã́d̶ovaimara mateimad̶a. Aru Benjamín mácʉi pãramenacavʉ doce mil paivʉ jã́d̶ovaimara mateimad̶a máre. Caivʉ ina jã́d̶ovaimara Jʉ̃menijicʉ jinape ciento cuarenta y cuatro mil paivʉ baju bateimad̶a na.
REV 7:9 No yóboi, jã́cacʉ obedivʉ baju põevare. Ne obedivʉ cʉe boje, ñame bʉojarĩ corevabejebu náre. Caijaborõacavʉ, aru caiyajuboa põeyajuboacavʉ, caicamua yávaicamuacavʉ, aru caiĩmaroacavʉ máre cʉ́teima na. Núteima no jabocʉi dobarõ mearo coricacarõ jipocai aru Cristo, ovejajĩcʉ ne aimʉ, ʉ̃i jipocai máre. Caivʉ ina doima ne cuitótecajea boricajeare. Aru ʉjʉmedʉa paiyede cʉvateima náre coapa ne pʉrʉái.
REV 7:10 Yópe arĩ, bʉjié cod̶oboboima: Maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ, ñai dobacʉ jabocʉi dobarõ mearo coricacarõra, mead̶ayʉbe majare. Aru ñai ovejajĩcʉ máre mead̶ayʉbe majare, aima na.
REV 7:11 Caivʉ ina ángeleva núrivʉ ina veinticuatro paivʉ bʉcʉva ne yóboi, ina yóvaicʉvaivʉ apʉrivʉ ne yóboi, no jabocʉi dobarõ mearo coricacarõ yebai, mori tʉima ne jivare, mearore jínajivʉ Jʉ̃menijicʉre. No jabocʉi dobarõ mearo coricacarõ jipocai mearore jíma Jʉ̃menijicʉre.
REV 7:12 Yópe arĩ, mearore jíma ʉ̃́re: Quédecabu. Maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉrecabe caivʉ ne mearore jímʉ, aru ne torojʉre d̶aimʉ máre. Ʉ̃́recabe caiyede coreóvayʉ. Caivʉ torojʉede jíjarãri ʉ̃́re aru pued̶ajarãri ʉ̃́re. Ʉ̃́recabe caiye parʉéde cʉvacʉ aru caiye méne d̶aiye majicʉ máre cainʉmʉa. Quédecabu, aima na.
REV 7:13 Aru cũinácʉ nácacʉ, ina veinticuatro paivʉ bʉcʉvacacʉ, yópe arĩ, jẽniari jã́me yʉre: —¿Ñamema ina põeva doivʉ ne cuitótecajea boricajeare? ¿Ã́rocavʉba na? jẽniari jã́me yʉre.
REV 7:14 Yópe arĩ, coyʉcacʉ ʉ̃́re: —Mʉ, ji jabocʉ, majibevʉ yʉ. Mʉrecabu coreóvayʉ náre, acacʉ yʉ. Aru coyʉáme yʉre: —Nárecabu napivʉ bácavʉ ne ñájiye báquede pʉeno ʉrarõ baju. Joaquemavʉ ne cuitótecajeare, bore d̶arãjivʉ dicajeare ñai ovejajĩcʉi jiveque.
REV 7:15 Que baru núrivʉbu Jʉ̃menijicʉ jabocʉi dobarõ mearo jipocai. Memecaivʉbu ʉ̃́re ʉ̃i cʉ̃rami jívʉi jãravʉre aru ñamine máre. Ñai dobacʉ jabocʉi dobarõ mearo coricacarõra jã́ri corecʉyʉme náre ʉ̃i cʉe boje náque.
REV 7:16 Aipinʉmʉ ñájimenama na ãvʉéna. Aru aipinʉmʉ cũiñómebu náre máre. Aipinʉmʉ aviá bórĩ ẽ́mecʉbe náre. Aru aipinʉmʉ toaijino máre cãrijovamebu náre.
REV 7:17 Nópe baquiyébu ñai ovejajĩcʉ cʉcʉ jabocʉi dobarõ mearo coricacarõ yebai dobacʉ ʉ̃i jã́ri coreiye boje náre. Jipocatecʉyʉme náre oco apʉre d̶aioco pĩapóino cʉrõi. Tʉ̃recʉyʉme caiye oride ne yacorʉare. Aru torojʉre d̶acʉyʉme náre cainʉmʉa, arĩ coyʉáme ñai bʉcʉcʉ yʉre.
REV 8:1 No yóboi Cristo, ovejajĩcʉ ne aimʉ, burame apeyabe pinidʉcayabe jãjariyabede diyoca cãriáiyocare jocarĩ. Ʉ̃i buraiyede diyabede, ye yávaino jápurabeni, caivʉ bi aima no cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi coricaorare.
REV 8:2 Aru jã́cacʉ ina siete paivʉ ángeleva núrivʉre Jʉ̃menijicʉi jipocai. Jímara mateima siete paiyoa japuiyoare trompeta ãmicʉriyoare náre coapa.
REV 8:3 Apecʉ ángele dáme. Cʉvateame ʉ̃i pʉrʉi cũinárʉ jororʉ úruque d̶aidʉre mumijʉede ad̶aidʉre. Darĩ, núteame Jʉ̃menijicʉre jícaiyede juaiva jipocai. Jímʉ mateáme ʉ̃ ʉre mumijʉede, ʉ̃i jícaquiyepe ayʉ caivʉ Jʉ̃menijicʉi põeva ne boroteiyede ʉ̃́que. Que teni jiame diede Jʉ̃menijicʉre iva juaiva úruque d̶aivarã Jʉ̃menijicʉ jabocʉi dobarõ mearo jipocai.
REV 8:4 Iye mumijʉe ẽ́iyede, bico mʉavʉ Jʉ̃menijicʉ jipocai ñai ángelei pʉrʉre jocarĩ. Mʉavʉ Jʉ̃menijicʉi põeva ne boroteiyede ʉ̃́que.
REV 8:5 Aru ñai ángele nʉvari buiváme idʉ jororʉre toatʉ̃chia, ʉ̃i ĩ́no mácarõre Jʉ̃menijicʉre jícaiyede juaivare jocarĩ. Buivárĩburu yóboi, dʉvame didʉre joborõi. Ʉ̃i dʉvaiyede didʉre õpo tʉavʉ̃, yávaino bʉjino jápurateavʉ̃, yaroino cojiteavʉ̃, aru joborõ máre cújiavʉ̃.
REV 8:6 Dinʉmʉre ina siete paivʉ ángeleva cʉvarivʉ siete paiyoa japuiyoare trompeta ãmicʉriyoare mead̶aima, japurãjivʉ diyoáre.
REV 8:7 Cũinácʉ ángele nácacʉ mamarʉmʉcacʉ japuáme mamarʉmʉ ʉ̃i japuiyore. Ʉ̃i japuiyede, ocavʉ̃ jãjaro yópe cʉ̃rajiboape, aru toabo jiveque ocainope tʉavʉ̃ joborõi. Yópe yóbecʉe coavaiyepe caino joborõre, cũináro iye yóbecʉecarõ ẽ́ni bíjavʉ̃. Caiye yóbecʉricʉa jocʉcʉa cʉrĩ, cũinácʉ ẽ́ni bíjavʉ̃. Aru yópe yóbecʉe coavaiyepe caiye cõriá jʉ̃menicõria máre, cũináro iye yóbecʉecarõ, ẽ́ni bíjavʉ̃.
REV 8:8 Aru cũinácʉi yóbocacʉ ángele japuáme ʉ̃i japuiyore. Ʉ̃i japuiyede, cũinácũ cʉ̃racũ ʉracũpe paicũ, ẽ́icũ toaque dʉvaicũ mateávʉ̃ jia ʉrad̶ai. Yópe yóbecʉe coavaiyepe caiya jia ʉrad̶are, cũináro iye yóbecʉecarõ jiveteavʉ̃.
REV 8:9 Caivʉ yóbecʉrã apʉrivʉ jia ʉrad̶acavʉ cʉrivʉ, cũinácʉ yaiáme. Aru caiye yóbecʉricũa jiad̶ocũa ʉracũa cʉe, cũinácũ bíjavʉ̃.
REV 8:10 Aru pʉcarãi yóbocacʉ ángele japuáme ʉ̃i japuiyore. Ʉ̃i japuiyede, cũinácʉ abiácorʉ ʉracʉ uruyʉ tʉame yópe cã́mavepe cavarõre jocarĩ. Caiye yóbecʉriya jia cʉriyare, cũinád̶are tʉame ñai abiácorʉ ʉracʉ. Aru cainoa yóbecʉrã oco pĩapóinoa cʉrõare máre, cũinárore tʉame ʉ̃.
REV 8:11 Jʉ̃mecʉ ãmicʉteame ñai abiácorʉ. Yópe yóbecʉe coavaiyepe caiye oco ũcuiocore, cũináro iye yóbecʉecarõ jʉ̃meteavʉ̃. Obedivʉ põeva yaima, ina ũcuivʉ bácavʉ die oco jʉ̃mene.
REV 8:12 Aru yóbecʉrãi yóbocacʉ ángele japuáme ʉ̃i japuiyore. Ʉ̃i japuiyede ñai aviá yóbecʉe coavaiyepe ʉ̃́re, cũinára iye yóbecʉecarõ ãmed̶aino mateávʉ̃. Quédeca vaiávʉ̃ ñai aviá ñamicacʉre aru ina abiácovare máre. Cũináro ne yóbecʉecarõ ãmed̶aino mateávʉ̃ náre coapa. Que baru caivʉ ina yópe yóbecʉe coavaiyepe náre, cũináro iye yóbecʉecarõ ñemiteavʉ̃ náre coapa. Yóvaicʉvaiora jãravʉre ñai aviá bóbeteame. Aru yóvaicʉvaiora ñamine ina ñamicavʉ máre pẽometeima.
REV 8:13 Aru jã́cacʉ cũinácʉ míyavipe páyʉre, águila ãmicʉcʉre. Vʉyʉ bateáme pare ʉ̃mʉi, cavarõ corica bajui, aviá ʉ̃i cʉrõi jãravʉ corica baji. Jápiacacʉ ʉ̃i yópe ainore yávaino bʉjinoque: —Ãmeno bajutamu. Ina apevʉ yóbecʉrã ángeleva ne japurãjiyede ne japuiyoare ãmeno baju vaiquíyebu ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉre, arĩ cod̶oboboame ʉ̃.
REV 9:1 Aru yóvaicʉvaivʉi yóbocacʉ ángele japuáme ʉ̃i japuiyore. Ʉ̃i japuiyede, jã́cacʉ cũinácʉ ángele abiácorʉpe ãrojacʉ tʉyʉ bácʉre cavarõre jocarĩ pʉ joborõita. Jímʉ mateáme llavede, voacʉyʉ ecoino ʉ̃mʉjʉricobede abujuva ne napini coreinoi ecoinore.
REV 9:2 Ñai abiácorʉ voame no ʉ̃mʉjʉricobe ecoinore. Ʉ̃i voaiyede nore, toabico etavʉ̃ dicobede jocarĩ. Yópe toabo ʉrarõ uruiyede bico ʉrarõ etaiyepe bateávʉ̃ die toabico. Aru die toabico ñemié tʉre d̶ávʉ̃ aviá ʉ̃i boiyede aru ũmevʉre máre.
REV 9:3 Aru no toabicore jocarĩ mujuñuva darĩ ẽmeima joborõita. Ina mujuñuva parʉéde jímara mateima, dorenajivʉ yópe muriva joborõcavʉpe.
REV 9:4 Ãmed̶aicõjememara mateima caiye cõriáre, caicʉa jocʉcʉare, aru caiye ape pĩaiyede máre. Quénora ina jã́d̶ovamemara mácavʉre ne tʉ̃tʉvarã Jʉ̃menijicʉ jinape quévʉra ñájine d̶aicõjeimara mateima ina mujuñuva.
REV 9:5 Ʉbenita boarĩ́ jarʉvaicõjememara mateima ina ne dorenajimarare. Quénora ñájine d̶aicõjeimara mateima náre cũinápʉrʉpe paiaviava baju. Ina ne doreimara ñájima yópe põecʉi ñájiyepe muri doreiyede.
REV 9:6 Ina ne doreimara ñájinajarama pare ãnijãravʉa baquiyéde. Ne ãmei ñájiye boje, yaiyʉrãjarama na. Ʉbenita yaino jẽmequiyebu náre.
REV 9:7 Ina mujuñuva ãrojateima yópe caballova mead̶aimara mácavʉ boarã́nʉrajivʉpe. Ne jipobʉi cʉvateima náre coapa apede yópe jipobʉ ad̶aitarabʉa úruque d̶aitarabʉape. Aru ne jiva náre coapa ʉ̃mʉvai jivape ãrojateavʉ̃.
REV 9:8 Ne pod̶a náre coapa nomivai pod̶ape ãrojateavʉ̃. Aru ne cõpiá máre león ãmicʉcʉ ãimacʉ yavipe páyʉi cõpiápe ãrojateavʉ̃.
REV 9:9 Ne ñarebare cʉvateima náre coapa apede yópe cũmaicajea tãucajeape paiyede. Ne caveá máre bʉjiteavʉ̃ yópe põeva boarã́nʉivʉ jãturuicũa caballovaque cúyaivʉ bʉjiépe.
REV 9:10 Ne pĩcomua náre coapa muri pĩcomupe ãrojateavʉ̃. Aru doreima yópe muri ʉ̃i doreiyepe. Ne pĩcomuaque ñájine d̶arĩ majiteima põevare cũinápʉrʉpe paiaviava baju.
REV 9:11 Ina mujuñuva ne jabocʉ cʉ́teame. Ʉ̃ mateáme ñai ángele jã́ri coreyʉ dicobe ʉ̃mʉjʉricobede. Hebreovai yávaicamuaque Abadón ãmicʉbi. Aru griegovai yávaicamuaque Apolión ãmicʉbi. Que aino põevare, ñájine d̶ayʉ aiyʉrõtamu.
REV 9:12 Que teiyede, cũináro ñájiovaino vaiávʉ̃. Ʉbenita pʉcarõa jaʉvʉ cãreja.
REV 9:13 No yóboi, cũinápʉrʉpe paivʉi yóbocacʉ ángele japuáme ʉ̃i japuiyore. Ʉ̃i japuiyede, jápiacacʉ yʉ cũinácʉ ʉ̃i yávainore. No yávaino etavʉ̃ Jʉ̃menijicʉre jícaiyede juaiva úruque d̶aivare jocarĩ. Diva Jʉ̃menijicʉ jipocai cʉrivai yóvaicʉvaitõbʉare jocarĩ etavʉ̃ no yávaino.
REV 9:14 Yópe arĩ, coyʉávʉ̃ no yávaino ñai ángele ʉ̃i japuiyore cʉvacʉre: —Jod̶ejacʉ ina yóvaicʉvaivʉ ángelevare bʉoimara mácavʉre jia ʉrad̶a Éufrates ãmicʉriya yebai, arĩ coyʉávʉ̃.
REV 9:15 Que baru ina yóvaicʉvaivʉ ángeleva jod̶eimara mateima. Mead̶aimara mácavʉ batequémavʉ, boarĩ́ jarʉvarãjivʉ obedivʉ põeva ijãravʉcavʉre. Caivʉ yajubo cʉrivʉpe yóbecʉrãque cũinácʉre boarĩ́ jarʉvarãjivʉ bateima na. Mead̶aimara mácavʉ batequémavʉ nópe d̶arãjivʉva cũináora beoiorare, cũinájãravʉ beoijãravʉre, cũinácʉ aviá beoiaviare, aru cũináʉjʉ beoiʉjʉre máre.
REV 9:16 Jápiacacʉ yʉ aipivʉ churarava caballovarã tubarivʉ daivʉre. Caivʉ ne obeno doscientos millones paivʉ cʉ́teimad̶a na.
REV 9:17 Yópe decoboainope jã́cacʉ ina caballovare aru nára tubarivʉre máre. Ne ñarebare cʉvateima náre coapa cũmaicajea tãucajeare. Jũaro baju toape, jʉ̃meno cavarõpe, aru cʉ̃rajʉmeno azufrepe máre jã́cacʉ yʉ ne cũmaicajeare. Ina caballova ne jipobʉa yópe león ãmicʉcʉ ãimacʉ yavipe páyʉi jipobʉpe bateávʉ̃. Aru ne jijecamuare jocarĩ etavʉ̃ toa, bico, aru azufrede máre.
REV 9:18 Iye toa, bico, aru azufreque máre boarĩ́ jarʉvaima na obedivʉ põeva ijãravʉcavʉre. Caivʉ yóbecʉrã cʉrivʉ, cũinácʉ nácacʉre boarĩ́ jarʉvaima ina caballova.
REV 9:19 Ne boarĩ́ jarʉvaiye parʉé cʉ́teavʉ̃ ne jijecamui aru ne pĩcomui máre. Ne pĩcomua yópe ãd̶avape bateávʉ̃. Ne pĩcomuaque cũima põevare yópe ãd̶avai cũiyepe, ijide d̶arãjivʉ náre.
REV 9:20 Caiye iye vainíburu yóbore, ina põeva ijãravʉcavʉ yaibévʉ bácavʉ cãreja ye jarʉvaiyʉbeteima na ne pẽpeimara mácavʉre. Quénora dajocabeteima ne mearore jíyede abujuvare. Aru dajocabeteima ne mearore jíyede pẽpeimara mácavʉre. Ina pẽpeimara mácavʉ põeva ne d̶aimara mácavʉbu úruque, aru plataque, bronceque, cʉ̃raboaque, aru jocʉcʉaque máre. Nárecabu yéde jã́ri majibevʉ aru jápiarĩ majibevʉ. Aru cuivʉ máre bʉojabema.
REV 9:21 Aru chĩomevʉ, ne ãmeina teiyede jarʉvaiyʉbevʉ, oatʉvabeteima ne d̶aiyede. Dajocabeteima ne boarĩ́ jarʉvaiyede põevare, ne yavié teiyede, ne ãmeina d̶aiyede apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque, aru ne ñavaiyede máre.
REV 10:1 No yóboi, jã́cacʉ apecʉ ángele parʉcʉre, ẽmeñʉre cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ. Cũinábo ocopenibo cũmavʉ ʉ̃́re. Cũinácʉ náme cʉ́teame ʉ̃i jipobʉ pʉenoi. Ʉ̃i jiva pẽoávʉ yópe aviái pẽoiyepe. Aru ʉ̃i ãrad̶oa yópe edivea uruiyepe toaque ãrojae mateávʉ̃.
REV 10:2 Cʉvateame ʉ̃i pʉrʉi cũináyoca quĩ́jiyoca paperayoca cãriáiyocare. Diyoca voaiyoca bácarõ mateávʉ̃. Núteame ʉ̃i cʉboba meapũravʉcacʉbobaque jia ʉrad̶ai aru ʉ̃i cʉboba cãcopũravʉcacʉbobaque joborõi.
REV 10:3 Cod̶oboboame yávaino bʉjinoque yópe león ãmicʉcʉ ãimacʉ yavipe páyʉi cod̶oboboiyepe. Ʉ̃i cod̶oboborĩburu yóbore, jápiacacʉ siete painoa õpo tʉinoare.
REV 10:4 Õpo tʉrĩburu yóboi, toivajʉrocʉ batecácʉ ne yávainore. Ʉbenita jápiacacʉ apeno yávaino cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ. Yópe arĩ, coyʉávʉ̃ yʉre: —No yávainore, siete painoa õpo tʉinoa coyʉino mácarõre mʉre toivabejacʉ mʉ. Yavejacʉ caivʉre jocarĩ ne coyʉino mácarõre, arĩ coyʉávʉ̃ yʉre.
REV 10:5 Dinʉmʉre ñai ángele, ji jã́imʉ mácʉ núcʉre jia ʉrad̶ai aru joborõi máre, jãmʉóame ʉ̃i pʉrʉ meapũravʉcapʉrʉre cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Aru yópe arĩ, coyʉáme:
REV 10:6 —Jʉ̃menijicʉrecabe apʉcʉ cainʉmʉa. Ʉ̃́recabe cʉed̶ayʉ bácʉ cavarõre aru caivʉ cavarõcavʉre aru caiye cavarõquede máre, aru joborõre aru caivʉ joborõcavʉre aru caiye joborõquede máre, aru jia ʉrad̶are aru caivʉ jia ʉrad̶acavʉre aru caiye jia ʉrad̶aquede máre. Ñai Jʉ̃menijicʉ d̶are d̶ajacʉrĩ yópe ji aiyepe: Napini corequiye cʉbejad̶eni. Jãravʉ cũiquíyebu.
REV 10:7 Quénora apecʉ ángele, ina siete paivʉ pinidʉcacʉ, ʉ̃i japurĩ bʉiyede ʉ̃i japuiyore, Jʉ̃menijicʉ d̶acʉyʉme yópe ʉ̃i dápiaiye báquepedeca. D̶acʉyʉme yópe ʉ̃i jã́d̶ovameno mácarõpe jipocamia ʉ̃i coyʉiye báquede ina ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ʉ̃́re memecaivʉ bácavʉre, arĩ coyʉáme ñai ángele.
REV 10:8 Dinʉmʉre jápiacacʉ bedióva cojedeca no yávainore, ji jápiaiye báquede cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ. Yópe arĩ, coyʉávʉ̃ yʉre: —Ĩcʉnʉjacʉ diyoca quĩ́jiyoca paperayoca cãriáiyoca voaiyocare ñai ángele núcʉ jia ʉrad̶ai aru joborõi máre ʉ̃i pʉrʉre jocarĩ, arĩ coyʉávʉ̃ yʉre.
REV 10:9 Que baru ñai ángele yebai nʉri jẽniacacʉ, ʉ̃i jíquiyepe ayʉ yʉre diyoca quĩ́jiyocare. Aru ʉ̃́capũravʉ áme yʉre: —Iyocare ĩni ãjacʉ. Jʉ̃metequiyebu mi yapibʉi. Ʉbenita mi jijecamure mumicorope ẽmijʉquiyebu, áme yʉre.
REV 10:10 Diyoca quĩ́jiyocare ĩcacʉ ʉ̃i pʉrʉre jocarĩ. Aru ãcacʉ yʉ. Mumicoro ẽmijʉepe dápurateavʉ̃ ji jijecamure. Ʉbenita jãrʉóriburu yóboi jʉ̃meteavʉ̃ ji yapibʉre.
REV 10:11 Dinʉmʉre coyʉima yʉre, yópe arĩ: —Jaʉvʉ mʉre mi Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaquiyepe cojedeca ina obedivʉ ĩmaroacavʉrã, aru põeyajuboacavʉrã, yávaicamuacavʉrã, aru jabovarã máre, arĩ coyʉima yʉre.
REV 11:1 Maje jabocʉ jiame yʉre cũinád̶o corevaiyore yópe abojĩyope paiyore. Aru coyʉáme yʉre, yópe arĩ: —Corevacʉnʉjacʉ mʉ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine, aru ʉ̃́re jícaiyede juaivare aru ina mearore jívʉre ʉ̃́re nore máre.
REV 11:2 Ʉbenita corevabejacʉ tãibʉre Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jedevare, judíova ãmevʉre jíno mácarõre. Ina judíova ãmevʉ bíjarorãjarama no ĩmaro Jʉ̃menijicʉ jinore cuarenta y dos paiaviava baju.
REV 11:3 Aru yʉ jarocʉyʉmu pʉcarã ʉ̃mʉvare, ne coyʉcarãjiyepe ayʉ yʉrã apevʉre mil doscientos sesenta paijãravʉa baju pʉ apevʉ náre boarĩ́ jarʉvaiyeta. Ina pʉcarã dorãjarama cuitótecajeare yópe põeva ne doiyepe orãjivʉ yaivʉ bácavʉre, arĩ coyʉáme yʉre.
REV 11:4 Ina pʉcarã coyʉcaivʉ ʉ̃́ra, jẽvari coyʉrĩ nárecabu icʉá pʉcacʉa jocʉcʉa olivo ãmicʉricʉa ijãravʉcavʉi jabocʉ jipocarã cʉricʉape paivʉ. Aru jẽvari coyʉrĩ nárecabu ijaraboa pʉcajaraboa pẽoibʉa tʉoijaraboa ijãravʉcavʉi jabocʉ jipocarã cʉrijaraboape paivʉ máre.
REV 11:5 Ácʉ põecʉ ʉ̃i ñájine d̶aiyʉrĩduru náre, toa etarĩ ne jijecamure jocarĩ ẽ́ni bíjaroquiyebu ne mauvare. Que baru nópe yainájarama ñame ñájine d̶aiyʉrĩduivʉ ina pʉcarãre.
REV 11:6 Ina pʉcarã parʉé cʉvarivʉbu ocabede d̶arĩ bʉojarãjivʉ ne coyʉiyedeca cãreja Jʉ̃menijicʉrã. Aru parʉé cʉvarivʉbu jivetede d̶aivʉ bʉojarãjivʉ oco pĩapóinoare. Aru duica ijié cʉre d̶aivʉ bʉojarãjivʉbu máre ijãravʉcavʉre aipino ne ʉrõpe.
REV 11:7 Ina pʉcarã ne bʉojaiyede ne coyʉiyede, ñai ãimacʉ jijecʉcʉ ãmecʉ mʉñʉ ʉ̃mʉjʉricobede jocarĩ ãd̶amatecʉyʉme náre. Ãd̶amateni, vainí tʉrĩ, boarĩ́ jarʉvacʉyʉme náre.
REV 11:8 Yaivʉ bácavʉ ne bajuá báque cʉquiyebu ʉrarõ ĩmarocamara, ne Jesucristore boarĩ́ jarʉvaiĩmaroi, ne pẽvaiye báquede ʉ̃́re jocʉcʉjaravena. Diĩmarore põeva ad̶ama “Sodoma” aru “Egipto” máre, ne jã́d̶ovarajiyepe aivʉ aipe ãmeno ãrojarore no ĩmarore.
REV 11:9 Cainoa ĩmaroacavʉ, aru caiyajuboa põeyajuboacavʉ, caicamua yávaicamuacavʉ, aru caijaborõacavʉ máre jã́rajarama ina yaivʉ bácavʉ ne bajuá báquede yóbecʉrijãravʉa corica bajureca. Yuarĩ jarʉvaicõjemenajarama na ne bajuá báquede.
REV 11:10 Ijãravʉcavʉ Jesucristore jʉ abevʉ torojʉrãjarama ina pʉcarã ne yaiye boje. Ina pʉcarã Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne ñájine d̶aiye báque boje pare ijãravʉcavʉ põevare, nácapũravʉ torojʉve teni jínajarama ne bojecʉbeda jíyʉede ne baju.
REV 11:11 Ʉbenita yóbecʉrijãravʉa corica bajureca cãreja nore cʉrĩburu yóboi, Jʉ̃menijicʉ náre nacovari yainore jarʉvarĩ, apʉre d̶aquemavʉ náre cojedeca. Que baru nacajaima ina pʉcarã. Aru caivʉ ina jã́ivʉ bácavʉ nacajaivʉre cuecumaima pare.
REV 11:12 Dinʉmʉre ina pʉcarã Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva jápiaima apeno yávainore bʉjinoque, yópe ainore cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ: —Mʉri dajarã yui, ávʉ̃ náre. Ne mauvai jã́iyedeca náre, mʉri nʉima ina pʉcarã ocopeniboque pʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõita.
REV 11:13 Aru dinʉmʉmiareca joborõ cújiavʉ̃ pare. Yópe caipʉcapʉrʉape paiye coavaiyepe caino no ĩmarore, cũináro iye caipʉcapʉrʉape paiyecarõ bíjavʉ̃. Aru siete mil baju põeva yaima no joborõ cújiye boje. Caivʉ apevʉ diĩmarocavʉ apʉrivʉ cãreja cuecumaima pare aru mearore jíma ñai Jʉ̃menijicʉ cavarõ mearocacʉre.
REV 11:14 Que teniburu yóbore, pʉcarõa ñájiovainoa vaiávʉ̃ caride. Ʉbenita cũináro jaʉvʉ cãreja. Maumejiena vaiquíyebu no.
REV 11:15 No yóboi, apecʉ ángele, ina siete paivʉ pinidʉcacʉ, japuáme ʉ̃i japuiyore. Ʉ̃i japuiyede, yópe arĩ, coyʉima obedivʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõcavʉ bʉjiéque: Caride maje jabocʉ Cristoque jaboteivʉbu caivʉ ijãravʉcavʉre. Aru ʉ̃́recabe jabotecʉyʉ cainʉmʉa, arĩ coyʉima na.
REV 11:16 Dinʉmʉre ina veinticuatro paivʉ bʉcʉva dobarivʉ jabovai dobarõa mearoai Jʉ̃menijicʉi jipocai joborõita mori tʉrĩ mearore jíma ʉ̃́re.
REV 11:17 Que teni yópe arĩ, coyʉima: Mʉ, ñʉje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ, parʉcʉ caivʉ pʉeno, cʉcʉ caride aru cʉcʉ bácʉ javede, torojʉede jívʉbu mʉre. Mʉrecabu jaboteni bʉ́yʉ caivʉ põevare mi parʉé ʉreque. Que baru torojʉede jívʉbu mʉre.
REV 11:18 Eaivʉ yo jãravʉ mi jã́d̶ovaijãravʉ mi jorojĩni jã́iyede põeva ne ãmeina teiye boje. Eaivʉ yo jãravʉ mi jã́ri corevaijãravʉ caivʉ ina yaivʉ bácavʉre ne d̶aiye báquede. Que baru caivʉ ijãravʉcavʉ mʉre jʉ abevʉ jijateima pare. Caride eaivʉ yo jãravʉ mi bojed̶aijãravʉ põevare ne d̶aiye báque bojede. Me bojed̶acʉñʉmu mʉ caivʉ mʉre memecaivʉre, ina mi yávaiyede coyʉcaipõevare aru mi põevare, ina mʉre pued̶aivʉre máre, quĩ́jinare aru bʉcʉvare máre. Aru bíjaroquijivʉ mʉ caivʉ ina ijãravʉcavʉ apevʉre ñájine d̶aivʉre, arĩ coyʉima na.
REV 11:19 No yóboi, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami, cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi cʉriñami voavʉ̃. Nore jã́ino mateávʉ̃ ãnitõcu ina judíovai ad̶aitõcure iveá cʉ̃ravea Jʉ̃menijicʉ “Yópe d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i arĩ toivaiye báque cʉritõcure. Aru yaroino cojiteavʉ̃, yávaino bʉjino jápurateavʉ̃, õpo tʉavʉ̃, joborõ cújiavʉ̃, aru ocaino jãjaro yópe cʉ̃rajiboape tʉavʉ̃ máre.
REV 12:1 No yóboi, cũináro jã́d̶ovaino ʉrarõ jároteavʉ̃ cavarõi. Jároteaco cũináco nomió cũmaimo máco aviáque yópe cuitótecajede cũmaiyepe. Núteaco aviá ñamicacʉ pʉenora. Õi jipobʉi cʉ́teavʉ̃ jipobʉ ad̶aitarabʉ doce paivʉ abiácovaque.
REV 12:2 Micaco, jʉed̶ocʉvacod̶o bateáco maumejiena. Que baru pare od̶o bateáco, ṍre ijié boje.
REV 12:3 Aru jã́cacʉ. Apeno jã́d̶ovaino ʉrarõ jároteavʉ̃ cavarõi. Jároteame cũinácʉ ãijuacʉ ʉracʉ baju. Siete paibʉa jipobʉa cʉcʉ bateáme caipʉcapʉrʉape paijavaroaque. Cʉ́teavʉ̃ ʉ̃i jipobʉa coapa cũinátarabʉ jipobʉ ad̶aitarabʉ.
REV 12:4 Ʉ̃i pĩcomuque jabʉboame obedivʉ abiácovare cavarõre jocarĩ pʉ joborõita. Caivʉ yóbecʉrã abiácova cʉrivʉ, cũinácʉre jabʉborĩ tʉre d̶áme ʉ̃ joborõita. Ñai ãijuacʉ mauteame ico nomió jipocai, ãcʉyʉ õi jʉed̶ocʉvacojimʉre mama põeteyʉra.
REV 12:5 Ico nomió jʉed̶ocʉvateaco mamacʉ ʉ̃mʉjicʉre, jabotecʉyʉre caivʉ põevare parʉéque, yópe ʉ̃i cʉvajʉroepe abod̶o tãuque d̶aiyore. Que baru ñame d̶abejebu yópe ʉ̃i cõjeiyepe. Ʉbenita ñai jʉed̶ocʉ ĩni nʉvaimʉ mateáme pʉ Jʉ̃menijicʉ yebaita, jabocʉi dobarõ mearoita.
REV 12:6 Aru ico nomió dupini nʉaco põecʉbenoi, Jʉ̃menijicʉi ṍre mead̶acaino mácarõi. Nore ãiye jímo macod̶óme õ mil doscientos sesenta paijãravʉa baju.
REV 12:7 No yóboi, ãd̶amateino mateávʉ̃ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Ángelevai jabocʉ ʉ̃i ãmiá Miguel ʉ̃i ángelevaque ãd̶amateame ñai ãijuacʉre. Aru ñai ãijuacʉ máre ʉ̃i ángelevaque ãd̶amateniduame Miguejãre copʉ.
REV 12:8 Ʉbenita ãijuacʉjãcapũravʉ ye vainí tʉbeteima na, Miguejãcapũravʉre. Que baru ãijuacʉjãre cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre mauteicõjememara mateima na cãreja.
REV 12:9 Que baru ñai ãijuacʉ ʉracʉ ne jaetovaimʉ mateáme cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ. Ʉ̃́recabe ãñʉ ãijuacʉ javecacʉ ʉ̃i ãmiá Satanás, abujuvai jabocʉ. Ʉ̃́recabe jʉjovayʉ caivʉ ijãravʉcavʉre. Ʉ̃ ʉ̃i ángelevaque, nárecabu ʉ̃i jaetovaimara mácavʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ pʉ joborõita.
REV 12:10 Dinʉmʉre jápiacacʉ apeno yávainore bʉjinoque, yópe ainore cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ: —Caride jave eaivʉ Jʉ̃menijicʉi mead̶aijãravʉ põevare. Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovaimi ʉ̃i parʉéque ʉ̃i jaboteiyede. Cristo máre jã́d̶ovaimi ʉ̃i parʉéde. Caride jaetovaimʉme cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ abujuvai jabocʉ, ñai boro coyʉrĩ ad̶aipõecʉ bácʉ majevʉ Jesucristore jʉ aipõevare. Jipocamia ñai núcʉ bateáme Jʉ̃menijicʉ jipocai, boro coyʉrĩ ad̶acʉyʉ náre jãravʉre aru ñamine máre.
REV 12:11 Cristo, ñai ovejajĩcʉ ne aimʉ, ʉ̃i jive meiye báqueque bojed̶arejaquemavʉ majevʉ Jesucristore jʉ aipõevare ne ãmeina teiyede. Ne jʉ aiyeque vainí tʉyama ñai abujuvai jabocʉre. Aru coyʉima Jʉ̃menijicʉi yávaiyede dajocabevʉva “Jãvemu” ne aiyede Jesucristoi yávaiye méne. Aru iye ne yávaiye méne coyʉiyeque máre vainí tʉyama ñai abujuvai jabocʉre. Boarĩ́ jarʉvarãjimaravacari ne nópe bueiye boje Cristo jiede, nácapũravʉ buede nʉivʉ bateima ʉ̃ jiede dajocabevʉva. Que baru jecʉbeni ne baju apʉéde ijãravʉi, jidʉbevʉva napini coreima ne yainájinore. Que baru boro coyʉrĩ ad̶aino cʉbevʉ náre copʉ caride.
REV 12:12 Que baru torojʉe cʉquiyebu cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Torojʉjarã mʉja cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõcavʉ. Ʉbenita pare chĩorajarama ijãravʉcavʉ, ina joborõi cʉrivʉ aru ina jia ʉrad̶ai cʉrivʉ máre. Ñai abujuvai jabocʉ ẽmeimi mʉje yebai jarayʉ baju, ʉ̃i coreóvaiye boje maumejiena ñájicʉyʉre. Nópe jápiacacʉ yʉ.
REV 12:13 Ñai ãijuacʉ ʉ̃i coreóvaiyede ʉ̃i baju ne jaetovaimʉ mácʉre joborõita, cujuáme ico nomióre, mamacʉre jʉed̶ocʉvaco bácore.
REV 12:14 Ʉbenita ṍcapũravʉ jímo mateáco pʉcacavea, míyavipe águila ãmicʉcʉi caveáre, vʉcod̶o põecʉbenoi, Jʉ̃menijicʉi ṍre jíno mácarõre õi cʉrõita ãijuacʉre jocarĩ joaita. Nore ãiye jíye jaʉquiye bateávʉ̃ ṍre yóbecʉriʉjʉa aru apeʉjʉ corica baji.
REV 12:15 Dinʉmʉre ñai ãijuacʉcapũravʉ jẽcuturi japurĩ jaroáme ʉrarõ ocore ʉ̃i jijecamure jocarĩ yópe jiape, õi mʉicojiyepe arĩduyʉ ṍre, õi bíjacojiyepe arĩduyʉ.
REV 12:16 Ʉbenita yo joborõ cad̶ateavʉ̃ ṍre. Yo joborõ jãrʉóiyepe d̶ávʉ̃ iye ʉrarõ ocore, ñai ãijuacʉi jẽcuturi japurĩ jaroiye báquede.
REV 12:17 Que baru ñai ãijuacʉ pare jijateyʉ ṍre, ãd̶amatecʉnʉame caivʉ apevʉ õi pãramenaque copʉ. Nárecabu caivʉ ina jʉ aivʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede aru dajocabevʉva coyʉivʉ Jesús ʉ̃i yávaiyede jãvene pʉ apevʉ náre boarĩ́ jarʉvaiyeta.
REV 12:18 Aru ñai ãijuacʉ núcʉnʉame ẽpacũra jia ʉrad̶a ẽcarʉi.
REV 13:1 Dinʉmʉre jã́cacʉ cũinácʉ ãme ãimacʉ jijecʉcʉre mʉri dayʉre jia ʉrad̶are jocarĩ. Siete paibʉa jipobʉa cʉcʉ bateáme caipʉcapʉrʉape paijavaroaque. Cʉ́teavʉ̃ ʉ̃i javaroa coapa cũinátarabʉ jipobʉ ad̶aitarabʉ aru ʉ̃i jipobʉa coapa ãmiá ãmeãmiare toivaino mácarõ. No ãmiá cojʉbeteavʉ̃ Jʉ̃menijicʉre.
REV 13:2 Ñai ji jã́imʉ yópe ãrojateame: Yavipe páyʉ bateáme ʉ̃i baju. Ʉ̃i cʉboba miei cʉbobape bateávʉ̃. Aru ʉ̃i jijecamu ãimacʉ jijecʉcʉ león ãmicʉcʉi jijecamupe bateávʉ̃. Ñai ãijuacʉ jiame ʉ̃i parʉéde ñai ãimacʉre. Dobaicõjeame jabocʉi dobarõ mearora. Aru jaboteicõjeame ʉ̃́re obedivʉ põevare.
REV 13:3 Ñai ãimacʉre, cũinábʉ ʉ̃i jipobʉacabʉ yaivájʉrorichuri bácarõ cʉrõ ãrojateavʉ̃. Ʉbenita no churi bácarõvacari paparĩ meateavʉ̃. No churi meateinore jã́ivʉvata, caivʉ ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉ pare cuecumaima. Aru nʉima na ñai ãimacʉ yóboi, ne jʉ aiye boje ʉ̃i bueiyede.
REV 13:4 Coreóvaima na ñai ãijuacʉ jíyʉ bácʉre ʉ̃i parʉéde ñai ãimacʉre. Que baru mearore jíma ñai ãijuacʉre. Aru mearore jíma ñai ãimacʉre máre. Yópe arĩ, mearore jíma na: —Apecʉ cʉbebi parʉcʉ ñai ãimacʉpe páyʉ. Ñame maucʉvarĩ, ãd̶amateni vainí tʉivʉ bʉojabenama ʉ̃́re, aima na.
REV 13:5 Ñai ãimacʉ coyʉicõjeimʉ mateáme, “¿Meacʉ bárica yʉ apevʉ pʉeno?” acʉyʉ aru ãmeina yávacʉyʉ Jʉ̃menijicʉre máre. Aru jaboteicõjeimʉ mateáme cuarenta y dos paiaviava baju.
REV 13:6 Que baru ãmeina yávame Jʉ̃menijicʉrã, aru ʉ̃i cʉ̃ramina, aru caivʉ ina cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi cʉrivʉrã máre.
REV 13:7 Ãd̶amateicõjeimʉ mateáme Jʉ̃menijicʉi põevare copʉ ʉ̃i vainí tʉiyeta. Aru jaboteicõjeimʉ mateáme caiyajuboa põeyajuboacavʉre, aru caiĩmaroacavʉre, caicamua yávaicamuacavʉre, aru caijaborõacavʉre máre.
REV 13:8 Ñai ãimacʉre mearore jínajarama caivʉ ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉ. Námu ne ãmiáre toivabemara mácavʉ ãnitucubo paperatucuboi, caivʉ ina jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvarãjivʉre ne ãmiáre toivaitucuboi. Ditucubo Cristo, ovejajĩcʉ ne aimʉ, ʉ̃i tucubobu. Ñai ovejajĩcʉ ne boarĩ́ jarʉvaimʉ macʉyʉ́re Jʉ̃menijicʉ majidejaquemavʉ ʉ̃i cʉed̶aquiye jipocai ijãravʉre.
REV 13:9 Caivʉ me jápiajarã.
REV 13:10 Ina bʉoimara márajivʉ, jãve bʉoimara marajárama na. Aru ina boarĩ́ jarʉvaimara márajivʉ, jãve boarĩ́ jarʉvaimara marajárama na. Que baru caivʉ Jʉ̃menijicʉi põevare jãve ne napiye jaʉquiyebu caiye ne ñájiyede. Aru jãve ne jʉ aiye jaʉquiyebu náre dajocabevʉva Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquede ʉ̃i mearo d̶acaquiyede náre.
REV 13:11 No yóboi, jã́cacʉ apecʉ ãme ãimacʉ jijecʉcʉre mʉri dayʉre joborõre jocarĩ. Pʉcarõa javaroa cʉvateame yópe ovejai javaroape. Ʉbenita yávame yópe ãijuacʉi yávaiyepe.
REV 13:12 Ñai ãimacʉ jia ʉrad̶are jocarĩ dayʉ bácʉ cʉvateame ʉre parʉéde. Caiye ʉ̃i parʉéde cʉvateame ñai ãimacʉ joborõre jocarĩ dayʉ bácʉ. Ñai jia ʉrad̶are dayʉ bácʉi jã́inoi ñai joborõre dayʉ bácʉ jaboteame ʉre parʉéque. Caivʉ ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉre mearore jíde d̶áme ñai jia ʉrad̶are dayʉ bácʉre, ñai churi meateino mácarõre cʉvacʉre.
REV 13:13 Aru ʉre põeva ne d̶arĩ majibede máre d̶áme ʉ̃. Toabore jõd̶aicõjeame cavarõre jocarĩ pʉ joborõita caivʉ põeva ne jã́inoi.
REV 13:14 Põeva ne d̶arĩ majibede d̶aicõjeimʉ mateáme ʉ̃ ñai jia ʉrad̶are dayʉ bácʉi jã́inoi. Yópe d̶arĩ jʉjovame caivʉ ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉre. D̶aicõjeame náre, ne pẽpeimʉre ne pued̶arãjiyepe ayʉ ñai ãimacʉ apʉcʉre cãreja, buraimʉ mácʉreca boaicaroveque.
REV 13:15 Ne pẽpeimʉre d̶arĩburu yóboi, ñai joborõre dayʉ bácʉ ũmene japuicõjeimʉ mateáme pẽpeimʉre, yávayʉ ʉ̃i bʉojaquiyepe ayʉ aru boarĩ́ jarʉvaicõjeñʉ ʉ̃i bʉojaquiyepe ayʉ caivʉ ina mearore jíyʉbevʉre ʉ̃́re.
REV 13:16 Toivaicõjeame caivʉ põevare ne pʉrʉ meapũravʉrã o ne tʉ̃tʉvarã. Quĩ́jinare aru bʉcʉvare máre, cʉve cʉvarivʉre aru cʉve cʉvabevʉre máre, yebacavʉre aru yebacavʉ ãmevʉre máre, caivʉre toivaicõjeame ʉ̃.
REV 13:17 Ácʉ põecʉ cʉvabecʉ baru no toivainore, bojed̶arĩ ĩñʉ aru jíni bojed̶ayʉ máre bʉojabeteame. No toivaino mateávʉ̃ ñai jia ʉrad̶are dayʉ bácʉi ãmiá o yo número ʉ̃i ãmiáque cʉrõ.
REV 13:18 Majié jaʉvʉ ʉ̃́re coreóvaiyʉcʉre nore. Ñai coreóvayʉ corevajacʉrĩ ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉi númerore. Yo númerobu põecʉi número. Yo númerobu seiscientos sesenta y seis.
REV 14:1 No yóboi, jã́cacʉ cojedeca. Jã́cacʉ Cristore, ovejajĩcʉ ne aimʉ, núcʉre Sión ãmicʉricũ cʉ̃racũi. Aru ʉ̃́que cʉ́teima obedivʉ põeva, ciento cuarenta y cuatro mil paivʉ baju. Nárecabu cʉvarivʉ ʉ̃i ãmiáre aru jípacʉi ãmiáre máre toivaino mácarõre ne tʉ̃tʉvarã náre coapa.
REV 14:2 Que teni jápiacacʉ cũináro bʉjinore cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ. Jápurateavʉ̃ yópe cʉ̃ratãcuve ʉratãcuve bʉjinope aru yópe õpo tʉino pʉeno baju bʉjinope. Yópe obedivʉ biabeiboare arpa ãmicʉriboare ne upaiye bʉjiépe jápurateavʉ̃ no bʉjino.
REV 14:3 Ina ciento cuarenta y cuatro mil paivʉ baju põeva yʉriaima yo yʉriaino mamarore no jabocʉi dobarõ mearo coricacarõ jipocai, ina yóvaicʉvaivʉ apʉrivʉ aru ina veinticuatro paivʉ bʉcʉva ne jã́inoi. Ina ciento cuarenta y cuatro mil paivʉ baju ijãravʉcavʉ Cristoi mead̶aimara mácavʉ quévʉra yʉriarĩ majiteima no yʉriaino mamarore. Apecʉ cʉbebi yʉriarĩ bʉojayʉ nore.
REV 14:4 Inarecabu ãmetebevʉ bácavʉ nomivaque. Nomivaque cʉbeteima na. Nárecabu nʉivʉ ñai ovejajĩcʉ yóboi ã́ri ʉ̃i nʉinoi. Nárecabu bojed̶aimara mácavʉ caivʉ ijãravʉcavʉ jẽneboi, jínajimara márajivʉ Jʉ̃menijicʉre aru ñai ovejajĩcʉre máre yópe jẽidʉa mamarʉmʉ bʉcʉidʉa pʉeno mearʉa jíyepe.
REV 14:5 Nárecabu ye borocʉbevʉ aru ye ãmeno cʉbevʉ máre cainʉmʉa.
REV 14:6 No yóboi, jã́cacʉ apecʉ ángele, vʉyʉre pare ʉ̃mʉi, cavarõ coricai aviá ʉ̃i cʉrõi jãravʉ corica baji. Coyʉáme iye coyʉiye cũiméne cainʉmʉa caivʉ ijãravʉcavʉ ne jápiaiyede. Coyʉáme caijaborõacavʉre, aru caiyajuboa põeyajuboacavʉre, caicamua yávaicamuacavʉre, aru caiĩmaroacavʉre máre.
REV 14:7 Yópe arĩ, coyʉáme yávaino bʉjinoque: —Pued̶ajarã Jʉ̃menijicʉre. Mearore jíjarã ʉ̃́re ʉ̃i pʉeno majié boje. Eaivʉ iora põevare ʉ̃i ñájiovaquiora ne ãmeina teiye boje. Que baru mearore jíjarã ñai d̶ayʉ bácʉre cavarõre, aru joborõre, jia ʉrad̶are, aru oco pĩapóinoare máre, arĩ coyʉáme ñai ángele.
REV 14:8 Apecʉ ángele dáme ʉ̃i yóboi, yópe arĩ coyʉyʉ: —Jave bíjaivʉ no ĩmaro ʉrarõ Babilonia ãmicʉrõ. No ĩmarocavʉ ne pare ãmeina d̶aiye báque boje aru ne pare ãmeina d̶are d̶aiye báque boje caivʉ ijãravʉcavʉ Jesucristore jʉ abevʉre caijaborõai, bíjare d̶aimaramu na, arĩ coyʉáme ñai ángele.
REV 14:9 Apecʉ ángele dáme ina pʉcarã yóboi, yópe arĩ, yávaino bʉjinoque coyʉáme: —Pare ñájinajarama caivʉ ina mearore jívʉ ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉ jia ʉrad̶are dayʉ bácʉre aru ʉ̃i pẽpeimʉre máre, aru ina toivare d̶aicõjeivʉ ne tʉ̃tʉvarã náre coapa aru ne pʉrʉrã máre ʉ̃i ãmiáque o ʉ̃i númeroque máre. Ne que d̶aiye boje, Jʉ̃menijicʉ pare jorojĩni jã́ñʉ náre, ñájine d̶acʉyʉme náre pare yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Que teni ẽocʉyʉme náre azufre ãmicʉe tãu uruino jívʉi, ʉ̃i ángeleva meara baju aru Cristo, ovejajĩcʉ ne aimʉ, máre ne jã́iyede.
REV 14:11 Ibo toabo náre ñájiovaibore jocarĩ bico porĩ mʉivʉ cainʉmʉa. Que baru cũiméquiyebu ne ñájiye. Quénora jabʉóvabevʉva ñájinajarama jãravʉre aru ñamine máre caivʉ ina mearore jívʉ ñai jia ʉrad̶are dayʉ bácʉre aru ʉ̃i pẽpeimʉre máre, aru ina toivare d̶aicõjeivʉ ne bajure ʉ̃i ãmiáque, arĩ coyʉáme ñai ángele.
REV 14:12 Que baru Jʉ̃menijicʉi põeva, ina jʉ aivʉre ʉ̃i d̶aicõjeiyede aru jʉ aivʉ Jesúre máre dajocabevʉva ne jʉ aiyede ʉ̃́re cainʉmʉa, nácapũravʉre jãve ne napiye jaʉquiyebu ʉre ne ñájiyede.
REV 14:13 Dinʉmʉre jápiacacʉ cũináro yávainore cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ. Yópe arĩ, coyʉávʉ̃ yʉre: —Yópe arĩ, toivajacʉ mʉ: “Caride aru cainʉmʉa torojʉrãjarama caivʉ yainájivʉ cʉrivʉ Jesucristoque cũinávʉpe”, toivaicõjeame yʉre. Aru ñai Espíritu Santo jʉ arĩ coyʉáme: —Jãvemu. Cũivʉ́ ne ñájiye. Quénora jabʉóvarãjarama. Dajocarãjarama ne pare memecaiyede. Aru cʉvarãjarama ne memecaino mácarõ boje méne, arĩ coyʉáme ñai Espíritu Santo.
REV 14:14 Dinʉmʉre jã́cacʉ cojedeca. Cʉ́teavʉ̃ cũinábo ocopenibo boribo. Aru diborã dobateame cũinácʉ. Maja, põevape ãrojacʉ bateáme ʉ̃. Cʉvateame cũinátarabʉ jipobʉ ad̶aitarabʉ úruque d̶aitarabʉre ʉ̃i jipobʉi. Aru dʉrʉáme cũináve tãuve oteiyede buraive jevʉcʉrivede ʉ̃i pʉrʉi.
REV 14:15 Dinʉmʉre apecʉ ángele etame Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine jocarĩ. Yópe arĩ, yávaino bʉjinoque coyʉáme ñai dobacʉre ocopeniborã: —Jave eaivʉ iye oteiye jẽijãravʉ. Iye oteiye ijãravʉi bʉcʉiyebu. Que baru burarĩ ĩjacʉ mʉ iye oteiye bʉcʉiyede, arĩ coyʉáme ñai ángele.
REV 14:16 Ʉ̃i que aiyeda, ñai dobacʉ bácʉ ocopeniborã burarĩ ĩame caiye iye oteiye bʉcʉiyede ijãravʉre jocarĩ.
REV 14:17 No yóboi, apecʉ ángele etame Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine jocarĩ no cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi. Ʉ̃ máre cʉvateame cũináve tãuve jẽidʉare buraive jevʉcʉrivede ʉ̃i pʉrʉi.
REV 14:18 Dinʉmʉre apecʉ ángele, ñai toare jã́ri coreyʉ, etame Jʉ̃menijicʉre jícaiyede juaivare jocarĩ. Yópe arĩ, yávaino bʉjinoque coyʉáme ñai ángele ive tãuve oteiyede buraive jevʉcʉrivede cʉvacʉre: —Iboá vino ʉ́yaiboa ijãravʉcaboa ñemiboabu caride. Que baru burarĩ ĩjacʉ mʉ iboá vino ʉ́yaiboa ñemiboare, arĩ coyʉáme ñai ángele.
REV 14:19 Ʉ̃i que aiyeda, ñai ángele ive tãuve oteiyede buraive jevʉcʉrivede cʉvacʉ burarĩ ĩame caiboa iboáre némure vino ʉ́yaimure jocarĩ. Burarĩ ĩniburu yóboi, dʉvame iboáre pipoino jívʉi. Yópe d̶arĩ Jʉ̃menijicʉ, pare jorojĩni jã́ñʉ, ñájine d̶acʉyʉme obedivʉ põevare, ne ãmeina teiye boje. Que aiyʉrõtamu no.
REV 14:20 Yópe vino ʉ́yaiboare pipoicorore yuaiyepe, nopedeca Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aimara ñájima ĩmaro jedevai. Aru ne jive etaiyede yuarĩ yabovaiyepe nʉavʉ pʉ trescientos paikilometros joaita aru eavʉ̃ caballovare cõjeimeita.
REV 15:1 Dinʉmʉre jã́cacʉ apeno jã́d̶ovaino ʉrarõre cavarõi. Cuecumacacʉ ji jã́iyede nore. Cʉ́teima siete paivʉ ángeleva cʉvarivʉ náre coapa siete paiye ñájiovaiye yóboquede. Iye siete paiye ñájiovaiye vainíburu yóboi, Jʉ̃menijicʉ ye ñájine d̶abecʉbe põevare cojedeca. Iye siete paiye ñájiovaiyeque Jʉ̃menijicʉ bʉojacʉyʉme ʉ̃i jã́d̶ovaiyede ʉ̃i jorojĩni jã́iyede.
REV 15:2 Aru jã́cacʉ aped̶are yópe jia ʉrad̶a jivarʉpe ʉbenita me jã́ri javaiyoiya bateávʉ̃. Aru toaque jĩvainope ãrojateavʉ̃ diya jívʉi. Diya ẽcarʉi núteima ina vainí tʉivʉ bácavʉ ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉ jia ʉrad̶are dayʉ bácʉre. Vainí tʉima ʉ̃́re ne mearore jíbe báque boje ʉ̃́re aru ʉ̃i pẽpeimʉre máre. Vainí tʉima ʉ̃́re ne toivaicõjeme máque boje ne bajurã yo número ʉ̃i ãmiáque cʉrõre. Ina vainí tʉivʉ bácavʉ cʉvateima biabeiboare arpa ãmicʉriboare, Jʉ̃menijicʉi jíboare, ne pʉrʉi cʉvarivʉ náre coapa.
REV 15:3 Yʉriaima na yo yʉriaino Moisés bácʉ Jʉ̃menijicʉre memecayʉ bácʉi yʉriaino mácarõre aru Cristo, ovejajĩcʉ ne aimʉ, ʉ̃i yʉriainore máre. Yópe arĩ, yʉriaima na: Mʉ, ñʉje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ, parʉcʉ caivʉ pʉeno, caiye mi d̶aiye ʉrebu aru cuavaiyebu máre. Mʉ jaboteyʉbu caivʉ põevare, caijaborõacavʉre. Caiye mi d̶aiye mému aru jãvemu máre.
REV 15:4 Mʉ, ñʉje jabocʉ, caivʉ põeva pued̶arãjaramu ñʉja mʉre jãve. Caivʉ põeva mearore jínajaramu ñʉja mʉre jãve. Mʉ cũinácʉrabu meacʉ. Caivʉ põeva caijaborõacavʉ mʉre mearore jínadarãjarama ne jã́iye boje mi d̶aiye méne, arĩ yʉriaima na.
REV 15:5 No yóboi, jã́cacʉ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine, cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi cʉriñamine voaiñamine. Diñamimu iveá cʉ̃ravea Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyeque epeiñami.
REV 15:6 Dinʉmʉre ina siete paivʉ ángeleva cʉvarivʉ náre coapa iye siete paiye ñájiovaiyede etaima diñamine jocarĩ. Doima ne cuitótecajea docʉcʉbecajea, cojidicajeare, boricajea lino ãmicʉricajeare. Aru bʉoima jãrióicãva úruque d̶aicãvare ne ñareba cũinátʉrʉ baji.
REV 15:7 Aru cũinácʉ ina yóvaicʉvaivʉ apʉrivʉcacʉ jiame ina siete paivʉ ángelevare siete paidʉa jororʉa úruque d̶aidʉare náre coapa. Didʉá jívʉi cʉ́teavʉ̃ iye Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquiye põevare, ʉ̃i jorojĩni jã́iye boje ne ãmeina teiyede. Ñai Jʉ̃menijicʉ cʉbi cainʉmʉa.
REV 15:8 Aru Jʉ̃menijicʉ meacʉ ʉ̃i cʉe boje, aru ʉ̃i parʉé cʉvae boje máre, bico porĩ mʉri buiávʉ̃ diñami ʉ̃i cʉ̃ramine. Que baru ñame bʉojabeteima ecoivʉ diñami Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine pʉ ne bʉojaiyeta iye siete paiye ñájiovaiyede ina siete paivʉ ángeleva ne davarãjiyede.
REV 16:1 Dinʉmʉre jápiacacʉ apeno yávaino bʉjino etaiyede Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine jocarĩ. Bʉjiéque yópe arĩ, coyʉávʉ̃ ina siete paivʉ ángelevare. —Idʉá siete paidʉa jororʉa mʉje cʉvaridʉaquede jayuárĩ jebenanʉjara mʉja ijãravʉi. Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme ijãravʉcavʉ Jesucristore jʉ abevʉre iye siete paiye ñájiovaiyede ʉ̃i jorojĩni jã́iye boje ne ãmeina teiyede, arĩ coyʉávʉ̃.
REV 16:2 Que arĩburu yóboi, cũinácʉ ángele, nácacʉ mamarʉmʉcacʉ, jayuárĩ jebecʉnʉame ʉ̃i jororʉi cʉe báquede joborõi. Ʉ̃i que d̶aiyede, obedivʉ põevare etavʉ̃ churiá ãmechuria. Caivʉ ina toivaicõjeivʉ bácavʉre ne bajurã ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉ jia ʉrad̶are jocarĩ dayʉ bácʉi toivaiyequede aru mearore jívʉ bácavʉre ʉ̃i pẽpeimʉre máre etavʉ̃ náre churiá ãmechuria aru ãmeina ijié máre.
REV 16:3 Aru cũinácʉi yóbocacʉ ángele jayuárĩ jebeáme ʉ̃i jororʉquede jia ʉrad̶ai. Ʉ̃i que d̶aiyede, caiye oco jia ʉrad̶are jiveteavʉ̃ yópe yaiyʉ́ bácʉi jivepe. Aru caivʉ ina apʉrivʉ cʉrivʉ jia ʉrad̶ai yaima na.
REV 16:4 Aru pʉcarãi yóbocacʉ ángele jayuárĩ jebeáme ʉ̃i jororʉquede caiye jiare aru cainoa oco pĩapóinoare máre. Ʉ̃i que d̶aiyede caiye iye oco máre jiveteavʉ̃.
REV 16:5 Dinʉmʉre jápiacacʉ apecʉ ángelede, ñai ocore jã́ri coreyʉre, yópe arĩ coyʉyʉre: —Mʉ, Jʉ̃menijicʉ meacʉ baju, cʉcʉ caride aru cʉcʉ bácʉ javede, mi yópe ñájine d̶aiye báque põevare métamu caride.
REV 16:6 Ne boarĩ́ jarʉvaiye báque boje mi põeva mácavʉre aru mi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre máre, ne jivede mene d̶aiye báque boje ne ñájiye métamu. Que baru caride mʉrecabu bojed̶ayʉ náre, ne nópe d̶aiye báque boje. Mʉrecabu ũcure d̶ayʉ náre jivede yópe náre jaʉépe, arĩ coyʉáme ñai ángele.
REV 16:7 Dinʉmʉre jápiacacʉ cojedeca apeno yávaino jápuraede Jʉ̃menijicʉre jícaiyede juaivare jocarĩ. Yópe arĩ, coyʉávʉ̃: —Mʉ, ñʉje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ, parʉcʉ caivʉ pʉeno, mi ñájine d̶aiye põevare mému aru jãvemu máre, arĩ coyʉávʉ̃.
REV 16:8 Aru yóbecʉrãi yóbocacʉ ángele jayuárĩ jebeáme ʉ̃i jororʉquede aviárã. Ʉ̃i que d̶aiyede, ñai aviá bórĩ, ẽ́ni, juaicõjeimʉ mateáme põevare yópe toa ẽ́iyepe.
REV 16:9 Ʉ̃i ʉrarõ ẽ́iye boje, caivʉ põeva ijãravʉcavʉ Jesucristore jʉ abevʉ juaimara mateima na. Ʉbenita juaimara mácavʉvacari, chĩomevʉ ne ãmeina teiyede oatʉvabeteima na ne d̶aiyede. Aru ye mearore jíbeteima na Jʉ̃menijicʉre máre. Quénora pʉeno baju ãmeina yávare nʉima Jʉ̃menijicʉre, ñai parʉéde cʉvacʉ d̶ayʉre iye ñájiovaiyede.
REV 16:10 Aru yóvaicʉvaivʉi yóbocacʉ ángele jayuárĩ jebeáme ʉ̃i jororʉquede ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉ jia ʉrad̶are jocarĩ dayʉ bácʉi jabocʉi dobarõ mearora. Ʉ̃i que d̶aiyede ñemié tʉavʉ̃ caino ñai ãimacʉ ʉ̃i jaboteinore. Aru caivʉ ʉ̃i jaboteimara cũivʉ bateima ne baju ne jemedoare, pare ne ñájiye boje.
REV 16:11 Ʉbenita ñájivʉvacari aru ãmechuriare cʉvarivʉvacari, dajocabeteima ne ãmeina d̶aiyede. Quénora ne ñájiye boje aru ne churiáre cʉvae boje máre pʉeno baju ãmeina yávare nʉima Jʉ̃menijicʉre, cavarõ mearocacʉre.
REV 16:12 Aru cũinápʉrʉpe paivʉi yóbocacʉ ángele jayuárĩ jebeáme ʉ̃i jororʉquede iya Éufrates ãmicʉriya jia ʉrad̶arã. Ʉ̃i que d̶aiyede, diya jia popoávʉ̃, ina aviá dainocavʉ jabova ne jatarãjiyepe aino diyare.
REV 16:13 Dinʉmʉre jã́cacʉ yóbecʉrã abujuvare yópe momavape ãrojarivʉre. Cũinácʉ abujucʉ etame ñai ãijuacʉ ʉ̃i jijecamure jocarĩ. Apecʉ etame ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉ jia ʉrad̶are jocarĩ dayʉ bácʉ ʉ̃i jijecamure jocarĩ. Aru apecʉ etame ñai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉpe teyʉ, borocʉede coyʉyʉ, ʉ̃i jijecamure jocarĩ.
REV 16:14 Ina abujuva põeva ne d̶arĩ majibede d̶aiye majiteima na. Etaivʉ bateima cójijovarãnʉrajivʉ caivʉ ijãravʉcavʉ jabovare, ne ãd̶amatenajiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉque, ñai parʉcʉre caivʉ pʉeno, ãnijãravʉ, ʉ̃i põevare pʉeno baju ñájiovare bʉojaquijãravʉ baquinóre, ne ãmeina teiye báque boje.
REV 16:15 Yópe arĩ, coyʉáme Jesucristo: —Mʉje yebai dacʉyʉmu mʉje majibedeca yópe ñavaipõecʉi daiyepe cʉ̃rami upacʉi majibedeca. Torojʉcʉyʉme ñai apʉcʉ jã́ri coreyʉ yʉre. Aru yópe põecʉi mead̶aiyepe ʉ̃i cuitótecajede cʉyoje tebecʉyʉ ʉ̃i cuitótecaje cʉbe boje, nopedeca torojʉcʉyʉme ñai mead̶ayʉ ʉ̃i d̶aiyede cʉyoje tebecʉyʉ ji daiyede, áme Jesucristo.
REV 16:16 Ina jabova, abujuva ne cójijovaimara, cójijima na apeno cʉrõi, hebreovai yávaicamuaque Armagedón ãmicʉrõi.
REV 16:17 Aru apecʉ ángele, ina siete paivʉ pinidʉcacʉ, jayuárĩ jebeáme ʉ̃i jororʉquede ũmevʉrã. Ʉ̃i que d̶aiyede etavʉ̃ apeno yávaino bʉjinoque no jabocʉi dobarõ mearo coricacarõ yebai Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine jocarĩ. Yópe arĩ, coyʉávʉ̃: —Quénoramu, arĩ coyʉávʉ̃.
REV 16:18 Dinʉmʉmia yaroino cojiteavʉ̃, yávaino bʉjinoque jápurateavʉ̃, õpo tʉavʉ̃, aru ʉrarõ joborõ cújiavʉ̃ máre. No joborõ cújino ãmeno mateávʉ̃ cainoa apenoa joborõ cújinoa pʉeno, Jʉ̃menijicʉi põevare cʉed̶ainʉmʉ mácarõmiata.
REV 16:19 Que teni no ʉraĩmaro mácarõre bururĩ, bururĩ yóbecʉrõcarõape mauteavʉ̃ no mácarõ. Caiye ĩmaroa ijãravʉque bíjainoa mateávʉ̃. Aru Jʉ̃menijicʉ ãrʉtequemavʉ no ĩmaro ʉrarõ Babilonia ãmicʉrõre. Que baru bojed̶ame nócavʉre ne ãmeina d̶aiye boje. Pare jorojĩñʉ, ñájine d̶áme náre pare.
REV 16:20 Caiye jiavʉa aru caicũa cʉ̃racũa máre bíjavʉ̃.
REV 16:21 Aru cavarõre jocarĩ tʉavʉ̃ ocaino jãjaro ʉrarõ baju yópe cʉ̃raboape. Diboá coapa cuarenta paikilos dʉcʉriboa bateávʉ̃. Tʉavʉ̃ põevara, ijãravʉcavʉ Jesucristore jʉ abevʉre. Ʉbenita nácapũravʉ, ñájivʉvacari diboá tʉiye boje, pʉeno ãmeina yávare nʉima na Jʉ̃menijicʉre, iye ñájiovaiye pare ñájine d̶aiye boje náre.
REV 17:1 No yóboi, cũinácʉ ina siete paivʉ ángeleva idʉá siete paidʉa jororʉare cʉvarivʉ bácavʉcacʉ coyʉcʉdame yʉre. Yópe arĩ, coyʉáme: —Dajacʉ. Jã́d̶ovacʉyʉbu mʉre aipe ñájicod̶ore ico nomió õi bajure bojed̶ad̶o ʉ̃mʉvare ʉrarõ ãmenore d̶acod̶o náque. Ṍrecabe dobaco obediya jia pʉenora.
REV 17:2 Caivʉ ina jabova ijãravʉcavʉ õi d̶aiyepedeca d̶aiyʉrivʉ bateima, yópe ne ãmeina d̶ájʉroepe ṍque. Jʉ̃menijicʉ jiede ʉbeteima. Yópe õi pacotede d̶ájʉroepe ijãravʉcavʉ Jesucristore jʉ abevʉre aru yópe õi ãmeina d̶are d̶ájʉroepe náre máre, nopedeca náre pare baju ãmeina d̶aiyʉre d̶áco õ. Que baru náre ãmeina d̶are d̶áco õ, áme ñai ángele.
REV 17:3 Dinʉmʉre ñai Espíritu Santo jã́icõjeame yʉre. Que teiyede ñai ángele nʉvame yʉre põecʉbenoi. Noi jã́cacʉ cũináco nomióre. Õ tubaco bateáco ãme ãimacʉ jijecʉcʉ jũacʉrã. Ʉ̃i baju caibaju toivaino mateávʉ̃ ãmiá ãmeina yávaiãmiaque Jʉ̃menijicʉre copʉ. Siete paibʉa jipobʉa cʉ́teame caipʉcapʉrʉape paijavaroaque.
REV 17:4 Ico nomió doaco bateáco õi cuitótecaje jũaricaje aru ñemijuaricajede. Õi bajure meated̶o báco bateáco úruque, aru quĩ́jiboa cʉ̃rajiboa cojidijĩboa bojecʉrijĩboaque aru perla ãmicʉrijĩboaque máre. Cʉvateaco õi pʉrʉi cũinárʉ jororʉ úruque d̶aidʉre. Didʉ jívʉre buiávʉ̃ caiye ãmeina d̶aiye, aru caiye õi bajuque pʉeno ãmene d̶aiye báque máre.
REV 17:5 Õi tʉ̃tʉvarã toivaino cʉ́teavʉ̃ cũináro ãmiá: “No ʉrarõ ĩmaro ãmiá Babilonia aino, yópe aiyʉrõ mateávʉ̃ no. Caivʉ ina ne bajure bojed̶aivʉ ãmeina d̶arãjivʉ apevʉque népacope pád̶obe. Caivʉ ijãravʉcavʉ Jesucristore jʉ abevʉre cainoa joborõai ʉrarõ ãmeina d̶are d̶ad̶obe”, ainore toivaino mateávʉ̃ õi tʉ̃tʉvarã.
REV 17:6 Dinʉmʉre coreóvacacʉ ico nomió boarĩ́ jarʉvad̶o bácore obedivʉ ina Jʉ̃menijicʉi põevacavʉre. Yópe õi torojʉjʉroepe pacoco baru, nopedeca torojʉteaco õ õi mene d̶aiyede ne jivede õi boarĩ́ jarʉvaiyede náre. Náre boarĩ́ jarʉvaco, ne coyʉiye báque boje Jʉ̃menijicʉi yávaiyede dajocabevʉva ne “Jãvemu” aiyede Jesucristoi yávaiye méne. Que baru pare cuecumacacʉ yʉ.
REV 17:7 Dinʉmʉre ñai ángele, yópe arĩ, jẽniari jã́me yʉre: —¿Aipe teni cuecumañʉrʉ mʉ? Coyʉquijivʉ mʉre aipe aiyʉede mi jã́iyede. Coyʉquijivʉ ne borore, ico nomióre aru ñai ãimacʉ õi tubamʉ cʉvacʉre siete paibʉa jipobʉare caipʉcapʉrʉape paijavaroaque.
REV 17:8 Ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉ mi jã́imʉ mácʉ cʉ́teame javede. Aru cʉbebi caride. Ʉbenita mʉri dacʉyʉme icobe ʉ̃mʉjʉricobede jocarĩ ʉ̃i bíjacʉnʉquiye jipocai. Aru caivʉ ijãravʉcavʉ Jesucristore jʉ abevʉ pare cuecumarajarama, ne jã́iye boje ñai ãimacʉ cʉcʉ bácʉre javede, cʉbecʉre caride, ʉbenita dacʉyʉre cojedeca. Ina cuecumarajivʉrecabu ne ãmiáre toivabemara mácavʉ ãnitucubo Jʉ̃menijicʉi paperatucuboi, caivʉ ina jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvarãjivʉ ne ãmiáre toivaitucuboi. Ditucubo toivaino marejaquémavʉ Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aquiye jipocai ijãravʉre.
REV 17:9 ’Majié jaʉvʉ ʉ̃́re coreóvaiyʉcʉre nore. Jẽvari coyʉrĩ ibʉá siete paibʉa jipobʉa, diedecabu siete paicũa cʉ̃racũa ico nomió ãmeco õi dobae. Aru jẽvari coyʉrĩ ibʉá siete paibʉa jipobʉa diedecabu, siete paivʉ jabova.
REV 17:10 Cũinápʉrʉpe paivʉ nácavʉ yaiquémavʉ javede. Cũinácʉ nácacʉ jaboteyʉbe caride. Aru apecʉ dabecʉbe cãreja. Ʉbenita ʉ̃i jabotecʉdaquiyede obebejãravʉa jabotecʉyʉme ʉ̃.
REV 17:11 Ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉ cʉcʉ bácʉ javede aru cʉbecʉ caride, ʉ̃ macʉyʉ́me apecʉ jabocʉ, ina siete paivʉ ne yóbocacʉ. Ʉbenita cũinácʉ ina siete paivʉcacʉvacaribe máre. Ʉ̃́recabe bíjacʉyʉ baju bíjaiye baji.
REV 17:12 ’Caipʉcapʉrʉape paijavaroa mi jã́iye báque, jẽvari coyʉrĩ diedecabu caipʉcapʉrʉape paivʉ jabova bárãjivʉ, jaboteni bʉ́bevʉ cãreja. Ʉbenita cũináora baju jaboteicõjeimara marajárama ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉque.
REV 17:13 Caivʉ ina caipʉcapʉrʉape paivʉ jabova ne ũme cũinátʉrʉbu. Que baru cũinárotamu ne d̶aiyʉrõ. Cad̶atenajarama ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉre ne parʉéque aru ne cõjeiyeque máre.
REV 17:14 Ãd̶amatenajarama na Cristore, ovejajĩcʉ ne aimʉre copʉ. Ʉbenita ʉ̃́capũravʉ jaboteyʉbe caivʉ apevʉ jabovare aru cõjeñʉme caivʉ apevʉ cõjeivʉre. Que baru vainí tʉcʉyʉme ina ʉ̃́re maucʉvarivʉre. Ʉ̃i ãd̶amatecʉdaiyede yóvarãjarama ina Jʉ̃menijicʉi beorĩ cutuimara mácavʉ dajocabevʉ cainʉmʉa ne jʉ aiyede ʉ̃́re, áme yʉre ñai ángele.
REV 17:15 Aru ñai ángele, yópe arĩ, coyʉre nʉame yʉre: —Jẽvari coyʉrĩ iya obediya jia ico nomió ãmeco õi dobae, diedecabu ĩmaroacavʉ, aru põeyajuboacavʉ, obedivʉ yávaicamuacavʉ, aru jaborõacavʉ máre.
REV 17:16 Ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉ aru ina caipʉcapʉrʉape paivʉ jabova, jẽvari coyʉrĩ yópe ʉ̃i javaroape, mi jã́imara mácavʉ jã́iyʉbenajarama ico nomió ãmecore. Caiye õi cʉvaede ĩnajarama ṍre jocarĩ, dajocarãjivʉ ṍre cuitótecaje cʉbecore. Ãrajarama õi bajure. Aru bíjare d̶arãjarama ṍre toaboi.
REV 17:17 Jʉ̃menijicʉvacari dápiaicõjecʉyʉme ina caipʉcapʉrʉape paivʉ jabovare. Que baru cũinátʉrʉ baquiyébu ne ũme. Cad̶atenajarama ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉre, d̶arãjivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe pʉ ne d̶aiyede bʉojaiyeta caiye iye ʉ̃i d̶aiyʉe báquede yópe ʉ̃i aiye báquepedeca.
REV 17:18 Aru jẽvari coyʉrĩ ico nomió ãmeco mi jã́imo máco, ṍrecabe yópe no ĩmaro d̶aicõjeiĩmarope caivʉ ina ijãravʉcavʉ jabovare, áme yʉre ñai ángele.
REV 18:1 No yóboi, jã́cacʉ apecʉ ángele ẽmeñʉre cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ. Parʉéque cõjeáme. Aru ʉ̃i mearoque miad̶áre d̶áme cainore.
REV 18:2 Bʉjiéque yópe arĩ, cod̶oboboame ʉ̃: —Jave bíjaivʉ no ĩmaro ʉrarõ Babilonia ãmicʉrõ. Diĩmaro mácarõ abujuva ne cʉrõ teivʉ. Obediyajuboa ãimara vʉivʉ põeva ne ʉbemara máre ne cʉrõ teivʉ no ĩmaro mácarõ.
REV 18:3 No ĩmaro mácarõcavʉ ʉrarõ ãmeina d̶are d̶aima caivʉ ijãravʉcavʉ Jesucristore jʉ abevʉre cainoa joborõai. Aru caivʉ ina jabova ijãravʉcavʉ ãmeina d̶aima diĩmaro mácarõcavʉque. Aru caivʉ ijãravʉcavʉ bojed̶aipõeva cʉve cʉvarivʉ bateima diĩmarocavʉ ne ʉrarõ ãmeina d̶aiye boje. Que baru bíjaivʉ no ĩmaro mácarõ, áme ñai ángele.
REV 18:4 Aru jápiacacʉ apeno yávainore cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ. Yópe arĩ, coyʉávʉ̃: —Mʉja, ji põeva, etajarã diĩmarore jocarĩ, mʉja ãmene d̶abenajivʉ nócavʉque, mʉje ñájimenajiyepe aivʉ náque.
REV 18:5 Diĩmarocavʉ ãmene d̶are nʉivʉ bateima, yópe cainiyutubope teni ne ãmenoque pʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõita. Ʉrarõ baju ãmene d̶aima na. Que baru Jʉ̃menijicʉ ãrʉmi caiye iye ne ãmeina d̶aiyede.
REV 18:6 Nócavʉre d̶ajarã yópe ne d̶aiyepe apevʉre. Yópe ne apevʉre ñájine d̶aiyepe, ñájine d̶ajarã náre pʉquedeca. Aru yópe ne apevʉre ãmeno d̶aiyepe, ãmeno d̶ajarã náre pʉque.
REV 18:7 Yópe ʉrarõ mearore aru ʉre cʉve bojecʉede máre ne ĩ́ye báquepe ne baju, nopedeca ĩcavajarã náre ñájiyede ʉre aru chĩoiyede máre ʉre cũinátʉrʉra. Yópe arĩ dápiarĩduyama na ne ũmei: “Yui jabotenajivʉ dobarivʉbu ñʉja. Apejĩe ye jaʉbevʉ ñʉjare. Cõmaje ãrojarivʉ ãmenajaramu ñʉja cainʉmʉa. Aru chĩomenajaramu, ñájimenajaramu máre cainʉmʉa”, arĩ dápiarĩduyama nócavʉ, “¿Meara márica apevʉ pʉeno?” aivʉ.
REV 18:8 Que baru cũinájãravʉ baquinómiareca ʉrarõ ãmeno daquiyebu diĩmarocavʉre. Maumejiena nócavʉ chĩori, ãvʉé ñájini, yainájarama na. Aru ne ĩmarore juarĩ bíjaino maquiyébu. Yópe vaiquíyebu, maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ parʉcʉ baju “Ñájijara” ʉ̃i aiye boje. Nópe jápiacacʉ apeno yávainore cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ.
REV 18:9 Caivʉ ina jabova ijãravʉcavʉ ãmeina d̶aivʉ bácavʉ diĩmaro mácarõcavʉque bʉjiéque cod̶oboborĩ, ñarebare totarĩ orãjarama na, ne jã́iyede toabico porĩ mʉinore no ĩmaro mácarõre ẽ́iyede.
REV 18:10 Jidʉrivʉ ne ñájiyʉbe boje diĩmarocavʉ bácavʉpe, joai mautenajarama. Aru yópe arĩ, orãjarama na: —¡Ayu, ayu, mʉjare pare meamevʉ Babilonia ãmicʉriĩmarocavʉre! Pare chĩoivʉbu mʉja. Maumejiena no ĩmaro ʉrarõ, parʉé cʉrõ mácarõ bíjaivʉ, orĩ cod̶oboborãjarama.
REV 18:11 Caivʉ ijãravʉcavʉ bojed̶aipõeva máre bʉjiéque cod̶oboborĩ, ñarebare totarĩ orãjarama diĩmarocavʉ bácavʉre boje. Que baru ñame cʉbenama caride ne cʉvede bojed̶arĩ ĩ́vʉ.
REV 18:12 Põecʉ cʉbecʉbe bojed̶arĩ ĩñʉ náre ne úrure, ne platare, ne cʉ̃rajiboa bojecʉrijĩboare, ne perla ãmicʉrijĩboa bojecʉrijĩboare máre, ne cuitótecajea meacajea lino aru seda ãmicʉricajeare, aru ne cuitótecajea bojecʉricajea jũaricajeare aru ñemijuaricajeare máre. Põecʉ cʉbecʉbe bojed̶arĩ ĩñʉ náre caiye jocʉcʉa me mumijʉricʉare, ne cʉve bojecʉricʉvede ãimacʉi javaro marfil ãmicʉrijavaroque d̶aiyede, aru jocʉcʉa bojecʉricʉaque d̶aiyede, bronce ãmicʉe tãuque d̶aiyede, hierro ãmicʉe tãuque d̶aiyede, aru cʉ̃rabo boribo mármol ãmicʉriboque d̶aiyede máre.
REV 18:13 Põecʉ cʉbecʉbe bojed̶arĩ ĩñʉ náre ne canela ãmicʉe mumijʉede aru ape mumijʉede máre, ne juarãjinore mumijʉrõre d̶aquiyepe aivʉ, aru ape mumijʉede mirra ãmicʉe aru olíbano ãmicʉede máre. Põecʉ cʉbecʉbe bojed̶arĩ ĩñʉ náre ne vino ʉ́yaicorore, ne neo carorãjiyepe aivʉ neore, ne pã́ure d̶aiyede harina ãmicʉe, aru ne trigo ãmicʉe oteiyede máre. Põecʉ cʉbecʉbe bojed̶arĩ ĩñʉ náre ne oteiãimarare dʉcʉéde ũmaivʉre, ne ovejavare, ne caballovare, ne jãturuicũare, aru ne yebacavʉre máre, ina dápiaivʉre.
REV 18:14 Ina bojed̶aivʉ bácavʉ, yópe arĩ, coyʉrãjarama diĩmaro mácarõcavʉre: —¡Ayu, ayu, jave cũivʉ́ mʉjare idʉá jocʉcʉ jẽidʉa mearʉa pare cojʉteavʉ̃ mʉjare! Jave bíjaivʉ mʉjare jocarĩ caiye mʉje cʉve bojecʉede aru mʉje tãutʉrare máre. Que baru diede ye cʉvabenajaramu mʉja bedióva cojedeca, arĩ coyʉrãjarama na, chĩoivʉ.
REV 18:15 Ina caiye iyede bojed̶aivʉ bácavʉ cʉve cʉvateima ne bojed̶aiye báque boje diĩmaro mácarõcavʉ bácavʉque. Ina bojed̶aivʉ bácavʉ joai mautenajarama, ne jã́iyʉbe boje diĩmaro mácarõcavʉ ne ñájiyede. Aru bʉjiéque cod̶oboborĩ, ñarebare totarĩ orãjarama, yópe arĩ: —¡Ayu, ayu, pare meamevʉ no ĩmaro ʉrarõ mácarõ! Nomió cʉve cʉvacope paino mateávʉ̃ no ĩmaro mácarõ. Diĩmarocavʉ bácavʉ cuitótecajea meacajea lino ãmicʉricajeare, jũaricajeare aru ñemijuaricajeare máre doivʉ bateima na. Aru úrure, aru perla ãmicʉrijĩboa bojecʉrijĩboare, aru apejĩboa cʉ̃rajiboa cojidijĩboa bojecʉrijĩboare máre ad̶aivʉ bateima na.
REV 18:17 Maumejiena caiye iye ʉre cʉve báque me cũivʉ́, arãjarama ina bojed̶aivʉ bácavʉ, chĩoivʉ. Caivʉ ina jiad̶ocũa ʉracũare japʉvaipõeva aru caivʉ ina curãnʉivʉ jiad̶ocũa ʉracũaque, caivʉ ina jiad̶ocũa ʉracũa memeipõeva aru caivʉ jia ʉrad̶ai memeipõeva máre joai mautenajarama na.
REV 18:18 Ne jã́iyede toabico porĩ mʉri no ĩmaro mácarõ ẽ́iyede, yópe arĩ, cod̶oboborãjarama: —Apeno ĩmaro ʉrarõ, ã́ri nópe paino cʉbeteavʉ̃ cainʉmʉare, arãjarama na.
REV 18:19 Que arĩ, dʉvarãjarama jobore ne baju jipobʉrã ne chĩoiye boje. Bʉjiéque cod̶oboborĩ, ñarebare totarĩ orãjarama na, yópe arĩ: —¡Ayu, ayu, pare meamevʉ no ĩmaro ʉrarõ mácarõ! Caivʉ ina cʉvarivʉ bácavʉ jiad̶ocũa ʉracũare jia ʉrad̶ai cʉve cʉvarivʉ bateima diĩmarocavʉ bácavʉ ne bojed̶aiye báque boje na mácavʉre ʉre cʉvede. Maumejiena caiye iye me bíjarĩ cũivʉ́.
REV 18:20 Mʉja, cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõcavʉ, torojʉjarã mʉja no ĩmaro mácarõcavʉ bácavʉ ne ñájiye boje. Mʉja, Jʉ̃menijicʉi põeva, Jesucristoi yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara aru Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva máre torojʉjarã mʉja Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aiye boje nócavʉ bácavʉre. Ʉ̃i ñájine d̶aiyede, bojed̶aibi na mácavʉre yópe ne ãmeno d̶aiye báquepedeca mʉjare, arãjarama na.
REV 18:21 Dinʉmʉre cũinácʉ ángele parʉcʉ cũinábo cʉ̃rabo ʉrabore, oteiyabeare cʉ̃oibope paibore, ĩni dʉvarĩ jarʉvame jia ʉrad̶ai. Yópe arĩ, coyʉáme: —Yópe bíjaino maquiyébu no ĩmaro ʉrarõ Babilonia ãmicʉrõ. Bʉojarĩ jã́menamu cojedeca cainʉmʉa.
REV 18:22 Ye jápurabequiyebu cojedeca no ĩmaro mácarõre ne yʉriaiye báque arpaque, flautaque, aru trompetaque máre. Ye cʉbenama cojedeca memeipõeva no ĩmaro mácarõre. Ye jápurabequiyebu cojedeca no ĩmaro mácarõre ne cʉ̃oiye oteiyabeare cʉ̃oiboque, ne pã́ure d̶arãjivʉ.
REV 18:23 Ye pẽoibʉ cojibequiyebu cojedeca no ĩmaro mácarõre. Que baru ñemiquiyebu nore. Ye pʉrʉbʉobenama cojedeca no ĩmaro mácarõre. Que baru jápurabequiyebu cojedeca nore ne torojʉve teiye báque põeva ne pʉrʉbʉoiyede. Nópe vaiquíyebu diĩmaro mácarõcavʉre ne bojed̶aipõeva parʉrivʉ bácavʉ caivʉ apevʉ ijãravʉcavʉ bojed̶aipõeva pʉeno. Nópe vaiquíyebu diĩmarocavʉre jʉjovaivʉ bácavʉre caivʉ ijãravʉcavʉ Jesucristore jʉ abevʉre ne yavié d̶aiye báqueque, áme ñai ángele.
REV 18:24 Ina Babilonia ãmicʉriĩmaro mácarõcavʉ bácavʉ ñájima ne boarĩ́ jarʉvaiye báque boje caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre, ina Jʉ̃menijicʉi põeva mácavʉre, aru caivʉ ijãravʉcavʉ boarĩ́ jarʉvaimara mácavʉre máre.
REV 19:1 No yóboi, jápiacacʉ yʉ bʉjino ʉrarõre yópe cũináyajubo obedivʉ põeva ne yávaiye bʉjiépe. Cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ jápiacacʉ náre, yópe arĩ cod̶oboboiyede: ¡Alelúya! Mearore jínajarevʉ Jʉ̃menijicʉre. Ʉ̃́vacari jãve mead̶aibi põevare. Aru jãve meacʉ bajube. Pʉeno parʉcʉbe máre. Jãve majepacʉ Jʉ̃menijicʉbe ʉ̃.
REV 19:2 Caiye ʉ̃i d̶aiye métamu. Aru caiye ʉ̃i coyʉiye jãvetamu máre. Ñájine d̶aibi ico nomió õi baju bojed̶ad̶o bácore ʉ̃mʉvare ʉrarõ ãmenore d̶acod̶o náque. Õ ãmeina d̶are nʉño mateáco caivʉ ijãravʉcavʉque, cainoa joborõai Jesucristore jʉ abevʉre õi ʉrarõ ãmeina d̶aiyeque. Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶aibi bojed̶ayʉ ṍre, õi boarĩ́ jarʉvaiye báque boje ʉ̃́re memecaivʉre. Que baru mearore jínajarevʉ Jʉ̃menijicʉre, aima na.
REV 19:3 Bedióva cojedeca cod̶oboborĩ aima: —¡Alelúya! Mearore jínajarevʉ Jʉ̃menijicʉre. No ĩmaro ʉrarõ ẽ́ni dajocabevʉ cainʉmʉa. Que baru toabico porĩ mʉivʉ nore jocarĩ cainʉmʉa, aima na, mearore jívʉ Jʉ̃menijicʉre.
REV 19:4 Ina veinticuatro paivʉ bʉcʉva aru ina yóvaicʉvaivʉ apʉrivʉ mori tʉima joborõita mearore jínajivʉ Jʉ̃menijicʉre, ñai dobacʉre jabocʉi dobarõ mearo coricacarõra, yópe arĩ: —Quédecabu. ¡Alelúya! Mearore jínajarevʉ Jʉ̃menijicʉre. Jʉ̃menijicʉrecabe maje mearore jímʉ, aima na.
REV 19:5 Dinʉmʉre jápurateavʉ̃ apeno yávaino no dobarõ mearo coricacarõ yebare jocarĩ. Yópe arĩ, coyʉávʉ̃: Mearore jíjarã majepacʉ Jʉ̃menijicʉre. Caivʉ ʉ̃́re memecaivʉ aru caivʉ apevʉ põeva máre, ina quĩ́jina aru bʉcʉva máre, caivʉ ʉ̃́re pued̶aivʉ, mearore jíjarãri ʉ̃́re, arĩ coyʉávʉ̃.
REV 19:6 No yóboi, jápiacacʉ yʉ bʉjino ʉrarõre yópe cũináyajubo obedivʉ põeva ne yávaiyepe yópe cʉ̃ratãcuve ʉratãcuve bʉjinope aru yópe õpo tʉino pʉeno baju bʉjinope. Jápiacacʉ náre, yópe arĩ cod̶oboboivʉre: ¡Alelúya! Mearore jínajarevʉ Jʉ̃menijicʉre. Maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ parʉcʉ caivʉ pʉeno jaboteni bʉ́yʉbe caride. Que baru mearore jínajarevʉ ʉ̃́re.
REV 19:7 Eaivʉ caride Cristo, ovejajĩcʉ ne aimʉ, ʉ̃i pʉrʉbʉoijãravʉ. Jímarepaco bacod̶ó mead̶aibico õi baju. Maje jabocʉ doicõjeimi ṍre meacaje lino ãmicʉricaje docʉcʉbeni cojidicajede. Aru jẽvari coyʉrĩ dicajedecabu yópe Jʉ̃menijicʉi põeva ne d̶aiye mépe. Que baru torojʉrãjarevʉ maja. Torojʉrivʉ maje ũmei mearore jínajarevʉ maja Jʉ̃menijicʉre, aima na.
REV 19:9 Dinʉmʉre ñai ángele, yópe arĩ, toivaicõjeame yʉre: —Toivajacʉ mʉ iyede: “Torojʉrãjarama caivʉ ina cutuimara mácavʉ ne ãrajiyepe ayʉ ñai ovejajĩcʉi pʉrʉbʉoiyede torojʉve teinoi”, áme ñai ángele. Aru yópe arĩ, cuturĩ jaroáme: —Iye ji coyʉiye mʉre caride Jʉ̃menijicʉi yávaiye jãvetamu, áme ʉ̃.
REV 19:10 Ji jápiaiyede ʉ̃i nópe aiyede, ñʉatutacacʉ yʉ ʉ̃i cʉboba yebai, mearore jíyʉrĩduyʉ ʉ̃́re. Ʉbenita yópe arĩ, mearore jícõjemeteame ʉ̃ yʉre: —Que d̶abejacʉ mʉ. Yʉ máre memecayʉbu Jʉ̃menijicʉre mʉpedeca aru mívʉpe páyʉ máre, ina coyʉivʉ Jesús ʉ̃i yávaiyede jãvene dajocabevʉva pʉ apevʉ náre boarĩ́ jarʉvaiyeta. Que baru mearore jíjacʉ mʉ maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉre cũinácʉrata, áme yʉre. Ñai Espíritu Santo majide d̶aibi caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevare, ne coyʉrãjiyepe ayʉ Jesús ʉ̃i yávaiyede jãvene.
REV 19:11 Dinʉmʉre jã́cacʉ yʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõ voainore. Aru nore jároteame cũinácʉ caballo bocʉ. Ñai tubacʉ ʉ̃́ra bojed̶aibi põevare méque. Aru ãd̶amateibi méque ʉ̃i mauvare máre. Que baru ʉ̃́tame jãve yávayʉ aru méne d̶ayʉ máre cainʉmʉa.
REV 19:12 Ʉ̃i yacorʉa cojiteavʉ̃ yópe toa uruiyepe. Cʉvateame obeditarabʉa jipobʉ ad̶aitarabʉa ʉ̃i jipobʉrã, ʉ̃i jaboteiye boje obediyajuboacavʉre. Aru cũináro ãmiá toivaino mácarõre cʉvateame. Ʉbenita ʉ̃ cũinácʉva majibi nore.
REV 19:13 Doame ʉ̃i cuitótecaje pʉenocacajede jiveque ẽnuicaje bácarõre. Ʉ̃́recabe “Jʉ̃menijicʉi dápiainore coyʉcʉedacʉyʉ” ne aimʉ.
REV 19:14 Ʉ̃i yóboi daima ina cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõcavʉ ãd̶amateipõeva tubarivʉ caballova borivʉrã na coapa. Aru doaima meacajea lino ãmicʉricajea cuitótecajeare.
REV 19:15 Ñai ne jabocʉre etavʉ̃ ʉ̃i jijecamure jocarĩ cũináve boaicarove ʉpʉjidivepe. Diveque boarĩ́ vainí tʉcʉyʉme caivʉ ijãravʉcavʉ Jesucristore jʉ abevʉre. Ʉ̃́recabe jabotecʉyʉ náre parʉéque. Aru ʉ̃́vareca ñájine d̶acʉyʉme náre yópe põeva ne vino ʉ́yaiboare piporĩ córore yuaiyepe Jʉ̃menijicʉi jorojĩni jã́iye boje náre, ne ãmeina teiye boje.
REV 19:16 Ñai ne jabocʉ ʉ̃i cuitótecajena aru ʉ̃i tõarʉrã máre yópe arĩ toivaino mateávʉ̃: “Jaboteyʉbe caivʉ apevʉ jabovare aru cõjeñʉme caivʉ apevʉ cõjeipõevare máre”, arĩ toivaino cʉ́teavʉ̃.
REV 19:17 Aru jã́cacʉ cũinácʉ ángele núcʉre aviárã. Yópe arĩ, cod̶oboboame parʉéque caivʉ ina cavavape paivʉre, ina vʉivʉ cavarõ coricai, aviá ʉ̃i cʉrõi jãravʉ corica baji: —Ãradajarã. Cójijijarã ãmuri yo javateino ʉrarõ Jʉ̃menijicʉi mead̶acaquinore mʉjare.
REV 19:18 Ina jabovare, aru churaravai jabovare, ʉ̃mʉva parʉrivʉre, caballovare, aru caballovarã tubarivʉre, yebacavʉre, yebacavʉ ãmevʉre, quĩ́jinare, aru bʉcʉvare máre, caivʉ ne jiarʉare ãradajarã, áme ñai ángele.
REV 19:19 Aru jã́cacʉ ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉre aru caivʉ ina jabovare ijãravʉcavʉ boaipõevaque cójijivʉre ne boarĩ́durãjiyepe aivʉ ñai caballo bocʉrã tubacʉre aru ina ʉ̃́que cʉrivʉre máre.
REV 19:20 Ʉbenita ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉ ne jẽimʉ mateáme. Aru ñai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉpe teyʉ, borocʉede coyʉyʉ, máre ne jẽimʉ mateáme. Ʉ̃́recabe põeva ne d̶arĩ majibede d̶ayʉ bácʉ jipocamia ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉi jã́inoi. Iye põeva ne d̶arĩ majibede ʉ̃i d̶aiyeque jʉjovame obedivʉ põevare jipocamia. Ina cʉvarivʉ bácavʉre ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉi toivaino mácarõre aru ina mearore jívʉ bácavʉre ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉi pẽpeimʉre máre jʉjovame ʉ̃. Ina pʉcarãre jẽni, jarʉvaimara mateima apʉrivʉra cãreja toabo azufreque cũiméboi. Noi ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉ aru ñai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉpe teyʉ, borocʉede coyʉyʉ, ẽ́najarama cainʉmʉa.
REV 19:21 Aru caivʉ apevʉ náque nʉivʉrecabu ʉ̃i boarĩ́ jarʉvaimara mácavʉ ñai caballo bocʉrã tubacʉ ive boaicaroveque cʉvacʉ ʉ̃i jijecamui. Aru caivʉ ina cavavape paivʉ javateni yapima na mácavʉ ne jiarʉa báquede.
REV 20:1 Jã́cacʉ cũinácʉ ángele ẽmeñʉre cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ. Cʉvateame ʉ̃i pʉrʉi no llavede, ʉ̃i voaquinore aru biequinore máre no ʉ̃mʉjʉricobe ecoinore. Aru cũináme tãume dʉcʉrimene máre cʉvateame ʉ̃.
REV 20:2 Jẽame ñai ãijuacʉ cʉcʉre mamarʉmʉre pʉ caride máre. Ñai ãijuacʉbe abujuvai jabocʉ. Diablo ãmicʉbi ʉ̃. Aru Satanás máre ãmicʉbi ʉ̃. Ñai ãijuacʉre jẽni bʉoáme ʉ̃́re mil paiʉjʉa baju.
REV 20:3 Ʉ̃́re bʉorĩburu yóbore, ñai ángele jarʉvame ʉ̃́re no ʉ̃mʉjʉricobe jívʉi. Ʉ̃́re jarʉvarĩburu yóbore nore, dicobe ecoinore bieáme llaveque. Jãjaro d̶áme dicobe ecoinore ñai ángele. Nópe d̶áme ñai abujuvai jabocʉre, ʉ̃i jʉjovabequiyepe ayʉ ijãravʉcavʉre bedióva cojedeca pʉ mil paiʉjʉa vainíburu yóboita. Dinʉmʉ maquinóre jod̶eimʉ macʉyʉ́me obebejãravʉa bajura.
REV 20:4 Aru jã́cacʉ jabovai dobarõa mearoare. Ina dobarivʉ iye dobarõara maje jabocʉi ñájine d̶aicõjeimara mateima põevare, ne ãmeina teiye boje. Aru ina yaivʉ bácavʉ ne coyʉiye báque boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne aru Jʉ̃menijicʉi yávaiyede máre dajocabevʉva ne ũmene jã́cacʉ yʉ. Na mácavʉrecabu mearore jíbevʉ bácavʉ ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉre, aru ʉ̃i pẽpeimʉre máre. Aru ʉ̃i toivaino mácarõre máre cʉvabeteima na mácavʉ ne tʉ̃tʉvarã aru ne pʉrʉárã máre. Nacajari yainore jarʉvarĩ, apʉrivʉ teni jaboteima na Cristoque mil paiʉjʉa bajureca.
REV 20:5 Nómu põeva ne mamarʉmʉ nacajaiye yainore jarʉvarĩ. Ʉbenita apevʉ ina yaivʉ bácavʉ nacajameteima cãreja pʉ diʉjʉa mil paiʉjʉa vainíburu yóboita.
REV 20:6 Torojʉrãjarama ina Jʉ̃menijicʉi nacovaimara yo mamarʉmʉ nacovaino yainore jarʉvarĩ. Námu Jʉ̃menijicʉi põeva. Sacerdoteva barãjárama na, memecarãjivʉ ʉ̃́re aru Cristore máre. Jabotenajarama na Cristoque mil paiʉjʉareca. Que baru nʉmenajarama na toabo cũiméboi.
REV 20:7 Que baru mil paiʉjʉa vainíburu yóboi, ñai Satanás jod̶eimʉ macʉyʉ́me.
REV 20:8 Etacʉyʉme dicobe ʉ̃mʉjʉricobede jocarĩ, jʉjovacʉnʉcʉyʉ põevare, cainoa joborõacavʉre. Jʉjovacʉnʉcʉyʉme ina Gog ãmicʉrõcavʉre aru ina Magog ãmicʉrõcavʉre máre. Ina põeva obedivʉ barãjárama yópe ẽpayabea cʉepe jia ʉrad̶a ẽcarʉrã. Náre cójijovacʉyʉme Satanás, ne ãd̶amatenajiyepe ayʉ.
REV 20:9 Ina põeva obedivʉ cainoa joborõare jocarĩ darĩ, cójijini, nʉri jacotʉrãjarama Jʉ̃menijicʉi põevare, ina boacáivʉre, aru Jʉ̃menijicʉi ĩmarore, ʉ̃i jecʉrõre. Ʉbenita toa ocainope tʉrĩ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ ẽ́ni bíjaroquiyebu náre.
REV 20:10 Aru ñai abujuvai jabocʉ, náre jʉjovayʉ bácʉ, jarʉvaimʉ macʉyʉ́ toabo azufreque cũiméboi máre. Que teni vainí tʉquiyebu ʉ̃́re yópe ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉre ʉ̃i vainí tʉiye báquepedeca aru ñai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉpe teyʉ, borocʉede coyʉyʉre, máre. Noi ñájinajarama na jãravʉre aru ñamine máre cainʉmʉa.
REV 20:11 Dinʉmʉre jã́cacʉ jabocʉi dobarõ mearo cũináro, ʉrarõ borõ dobarõre aru ñai dobacʉre nora. Joborõ aru cavarõ máre bíjavʉ̃. Járobeteavʉ̃ cojedeca.
REV 20:12 Aru jã́cacʉ ina yaivʉ bácavʉ caivʉre, quĩ́jinare aru bʉcʉvare máre, núrivʉre no jabocʉi dobarõ mearo ʉrarõ jipocai. Paperatucuboa voaino mateávʉ̃. Aru apetucubo paperatucubo máre, Jʉ̃menijicʉi paperatucubo caivʉ ina jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvarãjivʉ ʉ̃́que ne ãmiáre toivaitucubo voaino mateávʉ̃. Aru ina yaivʉ bácavʉ ñájicõjeimara mateima yópe ne d̶aiye báquepedeca aru iye toivaiye cʉepedeca ditucuboa paperatucuboai.
REV 20:13 Caivʉ ina yaivʉ bácavʉ jia ʉrad̶ai cʉ́teima no jabocʉi dobarõ mearo ʉrarõ jipocai. Aru caivʉ ina yaivʉ bácavʉ coreivʉ bácavʉ ne cʉrõi máre cʉ́teima no jabocʉi dobarõ mearo ʉrarõ jipocai. Que baru caivʉ ina yaivʉ bácavʉ cʉ́teima nore. Aru caivʉ ina ñájicõjeimara mateima yópe ne d̶aiye báquepedeca.
REV 20:14 Caride ina yaivʉ bácavʉ yainájarama cojedeca. Na mácavʉre coreino mácarõ jarʉvaino mateávʉ̃ toabo cũiméboi. Ina yaivʉ bácavʉ yainájarama pʉque, mamarʉmʉ ne bajuque ijãravʉi aru no yóboi ne ũmeque toabo cũiméboi. No toabobu yópe jia ʉrad̶a uruinope ʉrarõ baju. Nore ñájinajarama cainʉmʉa.
REV 20:15 Caivʉ ina ne ãmiá toivaino cʉvabevʉ bácavʉ ditucuboi, Jʉ̃menijicʉi paperatucubo caivʉ ina jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvarãjivʉ ʉ̃́que ne ãmiáre toivaitucuboi, nárecabu jarʉvaimara mácavʉ dibo toabo cũiméboi.
REV 21:1 No yóboi, jã́cacʉ cavarõ mamarore aru joborõ mamarore máre. No cavarõ javecarõ mácarõ aru no joborõ javecarõ mácarõ máre bíjaiye bateávʉ̃. Aru diya jia ʉrad̶a máre bíjaiya bateávʉ̃.
REV 21:2 Aru jã́cacʉ no ĩmaro pʉeno mearo Jʉ̃menijicʉi ĩmarore, mamaro Jerusalén ãmicʉriĩmarore. No ĩmaro ẽmene dávʉ̃ Jʉ̃menijicʉi jivateino cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõre jocarĩ. Yópe nomió pʉrʉbʉocod̶o õi mead̶aiyepe torojʉre d̶acod̶o jímarepacʉ bacʉyʉ́re, nopedeca no ĩmaro mead̶aino mateávʉ̃ torojʉre d̶aquiyepe aino Cristore.
REV 21:3 Aru jápiacacʉ apeno yávaino bʉjino etaiyede no jabocʉi dobarõ mearo coricacarõre jocarĩ. Bʉjiéque yópe arĩ, coyʉávʉ̃: —Caride Jʉ̃menijicʉ cʉbi põevaque. Cʉcʉyʉme náque. Aru nácapũravʉ ʉ̃i põeva marajárama. Jʉ̃menijicʉvacari cʉcʉyʉme náque. Ne mearore jímʉ macʉyʉ́me ʉ̃.
REV 21:4 Tʉ̃recʉyʉme caiye oride ne yacorʉare. Torojʉre d̶acʉyʉme náre cainʉmʉa. Caiye javede cʉe báque jave bíjavʉ̃ cari. Que baru põeva ye yaibénajarama. Chĩomenajarama. Obenajarama. Aru ijibequiyebu náre máre, arĩ coyʉávʉ̃.
REV 21:5 Dinʉmʉre ñai dobacʉ jabocʉi dobarõ mearora, yópe arĩ, coyʉáme: —Caride caiyede mamae d̶ayʉbu yʉ, áme. Aru yópe arĩ, toivaicõjeame yʉre cojedeca: —Iye yávaiye métamu aru jãvetamu máre. Que baru toivajacʉ mʉ iye ji yávaiyede, áme yʉre.
REV 21:6 Aru ñai dobacʉ jabocʉi dobarõ mearora, yópe arĩ, coyʉáme: —Quénoramu. Yʉrecabu mamarʉmʉcacʉ aru yóbocacʉ máre. Yʉrecabu bʉ́yʉ bácʉ, bubayʉ máre. Que baru cʉvʉ yʉ cainʉmʉa. Ácʉ põecʉ ʉ̃i ũcuiyʉru, ʉ̃́re jícʉyʉmu yʉ oco bojecʉbede no oco pĩapóino apʉre d̶aiocore jocarĩ.
REV 21:7 Yópe mearo d̶acacʉyʉmu yʉ ñai vainí tʉyʉre ãmenore jarʉvarĩ. Ʉ̃i mearore jímʉ macʉyʉ́mu yʉ. Aru jímacʉ bacʉyʉ́me ʉ̃.
REV 21:8 Ʉbenita caivʉ ina ñájiyʉbevʉ yʉre boje ne jidʉé boje, aru ina dajocaivʉ ne jʉ aiyede yʉre, ina caijĩe ãmene d̶aivʉ, ina põevare boarĩ́ jarʉvaivʉ, ina ãmeina d̶aivʉ apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque, ina yaviéde d̶aivʉ, ina mearore jívʉ pẽpeimarare, aru ina borocʉrivʉ máre, caivʉ ina nʉrajarama ne cʉrãjinoi, no toabo azufreque cũiméboi. Que baru jẽvari coyʉrĩ yópe ne yaiyepe pʉque nʉrajarama na.
REV 21:9 No yóboi, cũinácʉ ina siete paivʉ ángeleva idʉá siete paidʉa jororʉa ñájiovaiye buidídʉa jororʉare iye siete paiye ñájiovaiyeque cʉvarivʉ bácavʉcacʉ coyʉcʉdame yʉre. Yópe arĩ, coyʉáme: —Dajacʉ. Jã́d̶ovacʉyʉbu mʉre ico nomió pʉrʉbʉocod̶ore Cristo, ovejajĩcʉ ne aimʉque, áme yʉre ñai ángele, áme.
REV 21:10 Aru ñai Espíritu Santo dápiaicõjeame yʉre. Que teni ñai ángele nʉvame yʉre cʉ̃racũ ʉ̃mʉjʉricũ pʉenoita. Noi cʉrivʉta, jã́d̶ovame yʉre no ĩmaro mearo baju, Jʉ̃menijicʉi ĩmaro Jerusalén ãmicʉriĩmarore. No ĩmaro ẽmene daino mateávʉ̃ Jʉ̃menijicʉi jivateino cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõre jocarĩ.
REV 21:11 Jʉ̃menijicʉi cʉe boje nore, ʉrarõ pẽoávʉ no ĩmaro. Yópe cʉ̃rabo cojidibo pare bojecʉribore jã́ri javaiyoibo jaspe ãmicʉribope pẽoávʉ no ĩmaro.
REV 21:12 Pare ʉ̃mʉjʉrido biaido cʉ́teavʉ̃ no ĩmaro yóbore. Dido biaido cʉvateavʉ̃ doce paicobea jedevacobea. Dicobea jedevacobearã toivaino mateávʉ̃ ne ãmiá ina doce paiyajuboa Israecavʉ ne yajuboa ãmiá coapa. Aru doce paivʉ ángeleva jã́ri coreivʉ bateima dicobea jedevacobea coapa.
REV 21:13 Yóbecʉricobea jedevacobea cʉ́teavʉ̃ caiyovaicʉvaipũravʉai coapa. Aviá dainocapũravʉi yóbecʉricobea jedevacobea cʉ́teavʉ̃. Aviá daino meapũravʉi yóbecʉricobea jedevacobea cʉ́teavʉ̃. Aviá daino cãcopũravʉi yóbecʉricobea jedevacobea cʉ́teavʉ̃. Aviá doinocapũravʉi máre yóbecʉricobea jedevacobea cʉ́teavʉ̃.
REV 21:14 No biaido me jãjaro núvari d̶aido bateávʉ̃ cʉ̃rava ʉrava parʉrivarã. Doce paiva cʉ̃rava cʉ́teavʉ̃. Diva cʉ̃ravarã toivaino mateávʉ̃ ñʉje ãmiá ñʉja doce paivʉ ñai ovejajĩcʉi yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara ñʉje ãmiá coapa.
REV 21:15 Ñai ángele yávayʉ yʉre cʉvateame cũinád̶o corevaiyo úruque d̶aiyore, corevacʉyʉ no ĩmarore, dicobea jedevacobeare, aru biaidore máre.
REV 21:16 No ĩmaro yóvaicʉvaitõbʉa cʉ́teavʉ̃. Caiye yóvaicʉvaitõbʉa cũinátʉrʉ bateávʉ̃. Ʉ̃mʉjʉrõ vaibóque cũinátʉrʉ bateávʉ̃. Ʉ̃i corevaiyede coreóvame no ĩmarore pʉcamil doscientos paikilometros baju ʉ̃mʉjʉrõre, pʉcamil doscientos paikilometros baju joarõre, aru pʉcamil doscientos paikilometros baju ʉrarõre máre.
REV 21:17 No yóboi, corevame no biaidore máre. Yópe põeva ne corevaiyepe sesenta y cinco paimetros baju corevame no biaidore.
REV 21:18 No biaido d̶aino mateávʉ̃ jaspe ãmicʉriva cʉ̃rava bojecʉrivaque. Aru no ĩmaro d̶aino mateávʉ̃ úru me baju docʉcʉbeque. Que baru jivarʉpe paino ʉbenita jã́ri javaiyoino mateávʉ̃.
REV 21:19 No ĩmaro jãjaro núvari d̶aino mateávʉ̃ cʉ̃rava ʉrava parʉrivarã. Aru divarã cʉ́teavʉ̃ apeva bojecʉriva meava baju. Doce paiva cʉ̃rava bojecʉriva cʉ́teavʉ̃. Diva mamarʉmʉcava ĩmaro núrivarã jaspe ãmicʉriva bateávʉ̃. Apeva cutuiva ĩmaro núrivarã zafiro ãmicʉriva bateávʉ̃. Apeva cutuiva ágata ãmicʉriva bateávʉ̃. Apeva cutuiva esmeralda ãmicʉriva bateávʉ̃.
REV 21:20 Apeva cutuiva ónice ãmicʉriva bateávʉ̃. Apeva cutuiva cornalina ãmicʉriva bateávʉ̃. Apeva cutuiva crisólito ãmicʉriva bateávʉ̃. Apeva cutuiva berilo ãmicʉriva bateávʉ̃. Apeva cutuiva topacio ãmicʉriva bateávʉ̃. Apeva cutuiva crisoprasa ãmicʉriva bateávʉ̃. Apeva cutuiva jacinto ãmicʉriva bateávʉ̃. Aru diva pinidʉcava ĩmaro núrivarã amatista ãmicʉriva bateávʉ̃.
REV 21:21 Dicobea doce paicobea jedevacobea d̶aino mateávʉ̃ perla ãmicʉriva bojecʉriva cʉ̃ravaque. Caicobea jedevacobea coapa cũináva perla ãmicʉrivaque d̶aino mateávʉ̃. Aru dima no ĩmaro ʉrama d̶aino mateávʉ̃ úru me baju docʉcʉbeque. Que baru jivarʉpe paima, ʉbenita jã́ri javaiyoima, mateávʉ̃.
REV 21:22 No ĩmaroi jã́metecacʉ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine. Caino no ĩmarore Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami cʉbeteavʉ̃. Maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ parʉcʉ caivʉ pʉeno cʉbi caino no ĩmaroi. Aru Cristo, ñai ovejajĩcʉ, máre cʉbi caino no ĩmaroi. Que baru Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jaʉbevʉ nore.
REV 21:23 Aru jaʉbevʉ aviá aru aviá ñamicacʉ máre ne pẽoiye nore. Jʉ̃menijicʉi cʉe boje nore, ʉrarõ pẽoávʉ no ĩmarore. Aru ñai ovejajĩcʉ pẽoibʉpe pẽoñʉme nore. Que baru aviá aru aviá ñamicacʉ máre jaʉbema na nore.
REV 21:24 Caivʉ põeva cainoa joborõacavʉ vaivárãjarama no ĩmaro miad̶áeque. Aru caivʉ jabova davarãjarama caiye ne cʉvaede, ne tãutʉrare máre no ĩmaroita.
REV 21:25 Caijãravʉa no ĩmaro jedevacobea voaicobea baquiyébu. Aru ñami cʉbequiyebu nore. Que baru no ĩmaro jedevacobea ye biebecobea baquiyébu cainʉmʉa.
REV 21:26 Caivʉ põeva cainoa joborõacavʉ davarãjarama caiye ne cʉvaede, ne tãutʉrare máre no ĩmaroita.
REV 21:27 Ʉbenita ye ãmeno cʉbequiyebu nore. Ye põeva cʉyojeda teivʉ aru borocʉrivʉ máre ecobenajarama nore. Quénora caivʉ ina cʉvarãjivʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre Jʉ̃menijicʉque ne ãmiáre toivaiye báque boje ãnitucubo, ñai ovejajĩcʉi paperatucuboi, ecorãjarama nore.
REV 22:1 No yóboi, cojedeca ñai ángele jã́d̶ovame yʉre cũinád̶a jiare. Diya jia mead̶a cojidiya etaivʉ no jabocʉi dobarõ mearore, Jʉ̃menijicʉi dobarõre aru ñai ovejajĩcʉ máre ʉ̃i dobarõre jocarĩ. Diya jia apʉre d̶aivʉ põevare mamaũmeque.
REV 22:2 Diya jia bejaivʉ ma ʉrama coricai no ĩmaro Jʉ̃menijicʉi ĩmaroi. Aru diya ẽcarʉai caipʉcapũravʉai jocʉcʉa apʉre d̶aicʉa cʉvʉ. Caiaviava jẽijãravʉa eaivʉ. Que baru doce paitʉvaboa caiʉjʉa coapa jẽidʉare jívʉ dicʉá jocʉcʉa. Aru dicʉá jocʉcʉa yoca mead̶aivʉ caivʉ põevare cainoa joborõacavʉre.
REV 22:3 No ĩmaroi ye cʉbequiyebu caiye iye jorojĩni jã́re d̶aiye Jʉ̃menijicʉre. Que baru ye ãmeno ñájine d̶aino põevare cʉbequiyebu nore. No jabocʉi dobarõ mearo, Jʉ̃menijicʉi dobarõ aru ñai ovejajĩcʉi dobarõ máre, cʉquiyebu no ĩmarore. Aru Jʉ̃menijicʉre memecaipõeva mearore jínajarama ʉ̃́re.
REV 22:4 Ʉ̃i jivare jã́rajarama na. Aru ʉ̃i ãmiáre toivaino maquiyébu ne tʉ̃tʉvarã.
REV 22:5 Ñami cʉbequiyebu nore. Maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ miad̶áre d̶acacʉyʉme nócavʉre. Que baru jaʉbequiyebu náre pẽoibʉa aru aviá máre. Aru nócavʉ jabotenajarama jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre.
REV 22:6 Dinʉmʉre ñai ángele, yópe arĩ, coyʉáme yʉre: —Iye ji yávaiye métamu aru jãvetamu máre. Maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ, ñai majide d̶ayʉ bácʉ ina ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõevare, daroáme yʉre ʉ̃i ángelede, ʉ̃i jã́d̶ovaquiyepe ayʉ ʉ̃́re memecaivʉre iye vaiquíye jaʉéde maumejiena, áme ñai ángele yʉre.
REV 22:7 Aru Jesúvacari yópe aibi: —Jã́jacʉ. Maumejiena dacʉyʉmu yʉ. Torojʉrãjarama caivʉ me jápiarĩ jʉ aivʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaiyede toivaiye báquede itucubo paperatucuboi, aibi Jesús.
REV 22:8 Yʉ, Juan, jápiacacʉ aru jã́cacʉ caiye iye ji toivaiye báquede. Diede jápiarĩ aru jã́riburu yóboi, ñʉatutacacʉ yʉ ñai ángele ʉ̃i cʉboba yebai, ñai jã́d̶ovañʉ mácʉ yʉre caiye iyede, mearore jíyʉrĩduyʉ ʉ̃́re.
REV 22:9 Ʉbenita yópe arĩ, yʉre mearore jícõjemeteame ʉ̃́re: —Que d̶abejacʉ mʉ. Yʉ máre memecayʉbu Jʉ̃menijicʉre mʉpedeca aru mívʉpe páyʉ máre, ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva, aru nápe paivʉ máre, caivʉ ina me jápiarĩ jʉ aivʉ caiye iye toivaiye báquede itucubo paperatucuboi. Que baru maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉre cũinácʉra mearore jíjacʉ mʉ, áme yʉre.
REV 22:10 Aru yópe arĩ, coyʉáme yʉre cojedeca: —Joabejĩnotamu vaiquíno yópe iye toivaiye báquepedeca ditucubo paperatucuboi. Que baru yavebejacʉ põevare jocarĩ caiye iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaiyede toivaiye báquede itucubo paperatucuboi.
REV 22:11 Dinʉmʉre caiye iye nópe vaiquínʉmʉre, ácʉ põecʉ ãmecʉ baru, ãmenore d̶are nʉiye jaʉvʉ ʉ̃́re. Aru ácʉ põecʉ ãmecʉ baju baru, ãmeno bajure d̶are nʉiye jaʉvʉ ʉ̃́re. Ácʉ põecʉ meacʉ baru, mearore d̶are nʉiye jaʉvʉ ʉ̃́re. Aru ácʉ põecʉ meacʉ baju baru Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i memecaiye boje, mearo bajure d̶are nʉiye jaʉvʉ ʉ̃́re, áme yʉre ñai ángele.
REV 22:12 Bedióva cojedeca Jesús, yópe arĩ, coyʉáme: —Jã́jacʉ. Maumejiena dacʉyʉmu yʉ. Davacʉyʉmu caivʉ põevare ne bojede, bojed̶acʉyʉ caivʉre yópe ne d̶aiye báquepe náre coapa.
REV 22:13 Yʉrecabu mamarʉmʉcacʉ aru yóbocacʉ máre. Yʉrecabu cʉcʉ bácʉ caiyede cʉed̶aquiye jipocai aru cʉcʉyʉ caiye cũiníburu yóbore. Aru yʉrecabu bʉ́yʉ bácʉ, bubayʉ máre. Que baru cʉvʉ yʉ cainʉmʉa.
REV 22:14 ’Torojʉrãjarama caivʉ ji mead̶aimara ne ãmene jarʉvaiye báque boje yópe ne jarʉvaiyepe docʉre ne joaiyede ne cuitótecajeare. Nárecabu ãicõjeimara márajivʉ dicʉ jocʉcʉ apʉre d̶aicʉ jẽidʉare. Aru nárecabu ecoicõjeimara márajivʉ no ĩmaro jedevacobeai.
REV 22:15 Ʉbenita no ĩmaro jedevai mautenajarama caivʉ ina ãmena baju, ina yaviéde d̶aivʉ, ina ãmeina d̶aivʉ apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque, ina põevare boarĩ́ jarʉvaivʉ, ina mearore jívʉ pẽpeimarare, aru ina borocʉrĩ jʉjovaiyʉrivʉ apevʉre máre, áme Jesús.
REV 22:16 Aru yópe arĩ, coyʉáme Jesús cojedeca: —Yʉ, Jesús, darocacʉ ñai ángelede, ʉ̃i coyʉquiyepe ayʉ caiye iyede mʉjare, yʉre jʉ aivʉre, mʉje cójijinoai. Yʉrecabu ñai jabocʉ David bácʉi pãramecʉ. Aru yʉrecabu ñai abiácorʉ pẽoñʉ miad̶áre dayʉ, áme Jesús.
REV 22:17 Ñai Espíritu Santo “Dajacʉ”, ayʉbe Jesúre. Aru ico ovejajĩcʉi márepaco “Dajacʉ”, ad̶obe Jesúre. Aru caivʉ ina jápiaivʉ diede “Dajacʉ”, ajarãri na máre. Yópe cũiñóimara ne pare ũcuiyʉepe ocore, nopedeca mʉja nʉiyʉrivʉ baru Jʉ̃menijicʉi cʉrõi, pare ʉjarã Jesúre. Ʉ̃́tame yópe oco apʉre d̶aiocope. Caivʉ ʉ̃́re ʉrivʉ Jʉ̃menijicʉi cʉre d̶aimara marajárama ʉ̃i cʉrõ mearoi cainʉmʉa bojecʉbeda.
REV 22:18 Yʉ, Juan, mearo d̶aicõjeivʉ paredeca caivʉ ina jápiaivʉre caiye iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaiyede toivaiye báquede itucubo paperatucuboi. Põecʉ ʉ̃i toivaru apejĩene epecʉyʉ iyeque, Jʉ̃menijicʉ pʉeno baju ñájine d̶acʉyʉme ʉ̃́re iye ñájiovaiyeque, coyʉiye báquede ditucubo paperatucuboi.
REV 22:19 Aru põecʉ ʉ̃i tʉ̃reni jarʉvaru apejĩene itucubo paperatucuboquede, iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaiyede toivaiye báquede, Jʉ̃menijicʉ ʉ̃́re ãicõjemecʉyʉme apʉre d̶aijocʉcʉ jẽidʉare. Que baru me cʉrĩ bʉojabecʉyʉme Jʉ̃menijicʉque cainʉmʉa. Aru Jʉ̃menijicʉ cʉicõjemecʉyʉme ʉ̃́re no ĩmaro mearo bajure. Dicʉ jocʉcʉrã aru diĩmarora máre coyʉino mateávʉ̃ itucubo paperatucuboi.
REV 22:20 Ñai caiye diede coyʉyʉ aibi: —Maumena dacʉyʉmu, aibi. Que bajarṍri. Mʉ, maje jabocʉ Jesús, dajacʉ.
REV 22:21 Maje jabocʉ Jesucristo mearo d̶acajacʉrĩ mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Quédecabu. Quénoramu.
